FIRMA REGINU

vNtri farebN KaLeNdr

SVETOV LDER V OBLASTI FILTRCIE VZDUCHU

REALITn SpOLOnOS

FIRMA REGINU
Ronk LXVII . 1 10. janura 2012 cena 0,46
Vaz sae firiem okresu Levice na zklade hlasovania verejnosti.

Vaz sae firiem okresu Levice na zklade hodnotenia odbornej poroty.

Uniktne skobn zariadenie spolonosti veZ, a.s.

Od novho roka tartujeme

Mil nai itatelia,
kadho. Sasou vetch vydan SAMOSPRVNYCH NOVN bud aj aktulne informcie Zdruenia miest a obc Slovenska (ZMOS), ktor tento pilotn projekt v rmci Slovenskej republiky podporilo. O vstupe do SAMOSPRVNYCH NOVN uvauj a pripravuj sa na aj alie obce v okrese Levice. Tento projekt je otvoren pre kad mesto a obec. alie samosprvne celky do mu kedykovek pristpi. Aj ich obyvatelia si zaslia pln a promptn informovanos. Tmto projektom POHRONIE posiluje spojenie s vami vetkmi, obyvatemi miest a obc. akme na vae tipy a nvrhy ako napa SAMOSPRVNE NOVINY zaujmavm obsahom. Na spoluprcu v roku 2012 sa te Oga Prekopov, fredaktorka POHRONIA

j n ve o ro m d y ni ja tik V los rge a e ud en

od eLiSY po viKtoriU
Ing. JURAJ KUBICA TLMAE, LEVICE Prv informcie o inaugurcii novho skobnho zariadenia spolonosti VEZ, a.s., prinieslo vianon POHRONIE s prsubom obsiahleho materilu aj fotografi z tejto vnimonej udalosti v novoronom sle. Treba hne na vod poveda, e toto zariadenie svojou uniktnosou a vznamom aleko presahuje hranice nielen Levc, ale aj Slovenska. Spolonos VEZ, a.s., si za svoje poslanie kladie neustle zvyovanie bezpenosti, prevdzkovej spoahlivosti, efektvnosti a zlepovanie ekologickch parametrov technologickch zariaden s drazom na energetick zariadenia. Poas svojej 37-ronej histrie sa naa spolonos vypracovala na jednho z poprednch dodvateov pre jadrov elektrr-

Slvnostn prestrihnutie psky riaditemi v rmci inaugurcie novho zariadenia zava Jacques Repussard (IRSN, FR) a Ing. Milo Zachar (VEZ, SR).

ne nielen doma, ale aj v zahrani. Odbornou, no pevne verm, e aj irokou verejnosou, je VEZ, a.s. vnman ako pikov a spoahliv partner, ktor doke zkaznkom poskytn najvy tandard kva-

lity sluieb a starostlivosti. Pre udranie tejto pozcie sme samozrejme nten hada a vyvja vlastn rieenia. Nie vak len preto, e musme, ale hlavne preto, e v tom vidme obrovsk vznam.

Nikto neme zapochybova o tom, e investcie do jadrovej bezpenosti maj skutone zmysel. V oblasti vvoja skobnch zariaden a experimentlneho vskumu ako (pokraovanie na 3. strane)

s prvm tohoronm slom POHRONIA vm vetkm posielam primn elania toho najlepieho, o vs me kad de stretn. Aj tdennk POHRONIE chce by sasou vho ivota v celom roku 2012. Chceme vm by stle bliie. Ideme za vami a domov. Preto v tomto novoronom sle zaname nov prlohu pod nzvom SAMOSPRVNE NOVINY. V nej sa bud kad tde predstavova samosprvne celky z okresu Levice. (Zatia) jedno mesto a p obc. Kaln nad Hronom, eliezovce, Rybnk, Mtne Ludany, Santovka a Nov Tekov. To s ldersk obce, ktor s si vedom prva obanov na prompn informovanos, a preto dvaj svojim obyvateom vek dar: kad tde alebo obtde cel novinov stranu resp. polstranu v POHRON o ivote konkrtne v tej ich obci, a to a do kadej domcnosti. Pre vetkch obyvateov. Aby prvo na objektvnu informovanos platilo pre

Kaln nad Hronom, eliezovce, rybnk, Mtne Ludany, ZMoS, Santovka, Nov tekov
strany 9 - 14

Nech deti rast s dobrom prioritou je zabezpeenie

Redakcia POHRONIE spolu s COOP Jednotou Levice, SD ako generlnym partnerom, vyhlasuj celoron medilnu iniciatvu zameran na podporu pozitvneho myslenia det, ich lskavosti a zvyovania ich zmyslu pre scit s tmi, ktor potrebuj pomoc. Mme na mysli pomoc uom, zvieratkm alebo prrode ako takej v situcich, kde deti mu poda pomocn ruku. Rovnako cenn s aj iny, pri ktorch deti pouku na dobro inch a napu o tom.Vetky prbehy o dobrch skutkoch, ktor deti vykonali, alebo v ktorch vyzdvihuj dobro a achetnos inch, akme u odteraz na adrese: Redakcia POHRONIE, Pionierska 2, 934 01 Levice. Psa ich mu sami aktri dobrch inov, rodiia, prbuzn, priatelia, alebo uitelia. (viac na 4. strane)

Na prahu roka so starostom Kalnej nad Hronom L. hnom

malch aktrov skutkov

Generlny partner:

Hadme

bvania, najm pre mladch

OGA PREKOPOV skch akci, ako aj ich nslednho zdokumentovania, ale aj samotnej prce obecnho radu a obecnho zastupitestva. Do novn bud ma monos prispieva aj organizcie v obci, i u obecn Matersk kola, Zkladn kola, Obecn kninica, Obecn polcia, ale aj alie organizcie, alebo samotn obania. Sasou novn by mohla by aj Spoloensk rubrika, kde by sme obanom chceli pribli informcie o soboch, narodench deoch i bohuia aj o mrtiach naich spoluobanov. (pokraovanie na 9. strane)

nasledovaniahodnch

Kaln nad Hronom vstpila ako ldersk obec do projektu SAMOSPRVNYCH NOVN, ktor je pilotn v rmci Slovenskej republiky. Obecn zastupitestvo podporovalo potrebu pravidelnch informci o ivote Kalnej nad Hronom pre vetky domcnosti. Je to vek dar vedenia obce a zastupitestva pre obyvateov. o oakvate od tohto projektu pri jeho natartovan? Od tohto projektu oakvame hlavne zvenie pravidelnej

Ladislav hn, starosta Kalnej nad Hronom.

informovanosti o dian v obci. i u o sa tka pripravovanch kultrno spoloen-

tick 25 Mb op et intern 0 len za 9,9e! san me

Ul. Sv. Michala 4 (Hotel Atom) Levice

Po - Pia: 8.30 - 17.00 So: 8.30 - 12.00
KOnTAKT: T-Mobile: 0903 704 381 Telefnica O2: 0902 156 601 Pevn sie: 036/381 01 55 E-mail: datamix@datamix.sk Monos nkupu na spltky:

COOP Jednota Levice, spotrebn drustvo, akuje svojim zkaznkom za prejaven dveru v roku 2011 a el spen a astn rok 2012.
(8)

(7)

TOPOANY, LEVICE Na prpadn zvenie platov lekrov tak, ako je to uveden v memorande medzi lekrskymi odbormi a vldou SR, nemaj Nemocnice v Topoanoch a Leviciach zdroje. Obe zdravotncke zariadenia spravuje neziskov organizcia Nemocnice s poliklinikami zriaden Nitrianskym samosprvnym krajom (NSK). Jej riaditeka Marta Eckhardtov informovala, e nemocnice maj zdroje iba na prv vlnu zvyovania platov. "K 1. januru 2012 zabezpeme zvenie miezd lekrov v zmysle toho, o je dohodnut v memorande. Na to by sme finann prostriedky nali aj preto, e nai lekri mali vemi slun platy, take to prv zvenie u ns je minimlne. Bohuia, alie zvyovanie platov sestier k 1. aprlu a lekrov k 1. jlu 2012 a potom k 1. januru 2013 nie je vykryt vbec," povedala M. Eckhardtov. Nstupn plat absolventa medicny je v oboch krajskch nemocniciach pribline 800 eur a atestovanho lekra okolo 1200 eur. K 1. januru tak bud obe nemocnice zvyova mzdy lekrov od sedem do 31 eur. Kde zober peniaze na prpadn zvyovanie platov zdravotnckeho personlu v alch etapch, dnes riaditeka krajskej neziskovej organizcie nevie. Nevieme, o ns v roku 2012 ak. Sadzba za poistenca ttu je vemi nzka. To znamen, e nevieme, akm spsobom sa finann prostriedky na navenie platov sestier a takisto aj na to navenie platov lekrov premietnu do politiky zdravotnch poisovn. Poda toho, ako bol schvlen rozpoet, si myslm, e nie je vytvoren iadny zdroj na to, aby finann prostriedky na tieto platy boli zabezpeen zo ttneho rozpotu," dodala Eckhardtov.

Kladenie vencov pri prleitosti 66. vroia oslobodenia Levc sa konalo na revitalizovanom Nmest hrdinov k obnovenmu pamtnku. Ako pravideln astnk skromnch pripomenut si vroia oslobodenia, konca vojny i SNP som si vimol, e slvnostn akt sa uskutonil po prvkrt bez priamych astnkov odboja. Ako iiel as, bolo ich oraz menej, teraz u nebol z nich nik. Odili do venosti, niekok s ete v starostlivosti

reformujceho sa zdravotnctva. Akty kladenia vencov s z roka na rok skromnejie. Mono na nich vidie ttnych a samosprvnych radnkov, vojakov.... a zstupcov Komunistickej strany Slovenska. Zstupcovia demokratickch strn (pokia nie s v rade) sa nezastuj. Asi toia biznis. Vedia, e aj ke sa blia voby, as na takomto podujat im volebn preferencie nezvi. Akosi si nik neuvedomuje, e sme sasou Eurpy postavenej na ideloch demokratickho protifaistickho odboja. -r-

LEVICE (r) - V januri sa mal zaa bra Dom kultry Druba. Pretoe na janur s tam ete plnovan kultrne podujatia Mestskho kultrneho strediska, obania sa ptaj, o sa deje. POHRONIE oslovilo Adrianu Mackov, referentku pre styk s verejnosou a mdiami. Poda jej slov by sa s branm Druby malo zaa a vo februri. Na decembrovom zasadnut mestskho zastupitestva bola budova Druby vyat z majetku MsKS a od 1. februra tohto roku. Subjekty, ktor s v prenjme MsKS v budove Druby (retaurcia a Tekovsk kninica), maj vpove z njmu do 31.janura. o sa tka Mestskho kultrneho strediska, poda slov riaditeky Berty Jasekovej, do konca janura maj ete naplnovan kultrne podujatia a zaiatkom februra sa z priestorov definitvne vysahuj. Poda monost vak u priebene presvaj zariadenie do priestorov CK Junior. Kultrny dom Druba na Nmest hrdinov nahrad nkupno-spoloensk centrum Europa Shopping Center. Postav ho firma VAV Invest, s.r.o. v spoluprci s dcrskymi spolonosami Europa SC LV, a.s. a M Real Invest. Nov nkupno-spoloensk centrum bude ma 443 parkovacch miest v podzem, obchody, retaurcie, alie prevdzky a kino s kapacitou 510 miest. Zastavan plo-

cha centra bude ma 10 125 metrov tvorcovch, z toho itkov plocha predstavuje 40 322 metrov tvorcovch a obchodn plochy 14 490 metrov tvorcovch. Firma VAV Invest u postavila Europa

Shopping Center v Banskej Bystrici. Mesto jej predalo dom kultry za 1, 2 milina eur a priahl pozemky za 486 900 eur. Predpokladan zaiatok vstavby je v marci, ukonenie na jese 2013.

Takto si Drubu zapamtaj Leviania.

zemn spolok Slovenskho ervenho kra v Leviciach je oprvnenm prijmateom 2%, zaregistrovan v Notrskom centrlnom registri pod .8308/2011. O pouit 2% informujeme verejnos prostrednctvom svojej web strnky, kde sa daj stiahnu aj tlaiv na ich poukzanie A na o ich pouijeme v tomto roku? V marci otvrame chrnen dielu pod nzvom Komunikan oddelenie pri Call centre socilnej pomoci SK. V dielni bud pracova 4 ako zdravotne postihnut osoby. Preto verme, e podporte zamestnancov tohto pracoviska v ich innosti, ktor je zameran na psanie projektov a poradensko - asistenn sluby pre hendikepovan osoby v celom Levickom okrese. Viac o ich innosti sa mete dota na www.scklevice.sk akujeme za Vau priaze a podporu aj v roku 2011. Oga Szalmov, riaditeka zS SK Levice

LEVICE (r) - Na decembrovom zasadnut MsZ poslanci vzali na vedomie informatvnu sprva komisie na pomenovanie novch ulc v meste Levice. T zriadila Mestsk rada vlani v septembri. V meste je potrebn pomenova 19 novovzniknutch ulc. Prslun komisia na zasadnutiach konanch v septembri a oktbri 2011 navrhla tieto ulice pomenova nasledovne: V lokalite Kalvria: Horn ul. a Ul. Pod kalvriou V lokalite Drustevncka, smer mestsk as Kaliniakovo: Nov ul. a Slnenicov ul. V lokalite Krny vrch: Ul. Pod Kusou horou, Ul. J. Melichera a Ul. M. Monaca

V lokalite Nixbrd: Svtojnska ul. a Tich ul. V lokalite Vinohrady: Mutov ul., Bobuov ul. Vnna ul. a Hlinen ul. V lokalite Ga: Priemyseln ul., Ul. F. Zeppelina, Ul. E. Sachsa, vdska ul., Talianska ul. a Ul. G. Schoellera. O navrhovanch nzvoch novovzniknutch ulc boli ich obyvatelia informovan listom zo da 16. novembra 2011. O es dn neskr bolo mestskmu radu doruen stanovisko obyvateov bvajcich v lokalite Kalvria, ktor neshlasia s navrhovanm pomenovanm ulice Horn ul. a navrhuj pomenova ulicu Ul. Na kalvrii, alebo Ul. Pod krom, alebo Smaragdov ul..

Zrove mestskmu radu doruili stanovisko spolonosti ZF SACHS Slovakia a.s.. Navrhuj pomenova novovzniknut ulicu Ul. Zeppelina. Pripomienkami sa bude komisia zaobera na najbliom zasadnut. Kee boli rozhodnutm predsedu Nrodnej rady Slovenskej vyhlsen voby do Nrodnej rady Slovenskej republiky a de ich konania uren na sobotu 10. marca 2012, nemono a do ich vykonania rozhodn o zemnej zmene, uri alebo zmeni nzov obce alebo jej asti, uri nzov ulice alebo inho verejnho priestranstva ani rozhodn o zmene slovania stavieb, me mestsk zastupitestvo rozhodn o uren nzvov novovzniknu-

tch ulc a po vykonan volieb do NR SR. Tm obania mu ete stle podva svoje nvrhy na pomenovanie ulc. V zmysle zkona, nzvy ulc a inch verejnch priestranstiev sa uruj s prihliadnutm na histriu obce, na vznamn neijce osobnosti, na veci a pod. Neprpustn s nzvy po ijcich osobch, nzvy dlh, duplicitn, urajce mravnos, nboensk alebo nrodnostn ctenie, jazykovo nesprvne a nzvy nepriliehav vzhadom na histriu obce. Oznaovanie ulc a inch verejnch priestranstiev nzvami zabezpeuje obec na vlastn nklady.

LEVICE, TOPOANY Poda slov Marty Eckhardtovej, riaditeky neziskovej organizcie Nemocnice s poliklinikami Nitra, ktor spravuje nemocnice v Leviciach a Topoanoch, je sasn financovanie nemocnc nastaven tak, e zdravotncke zaria-

denia sa z dlhov nedoku dosta ani po tvrdch spornch opatreniach. K ostatnmu ztovaciemu obdobiu tak topoianska nemocnica vykzala stratu viac ako 220 000 eur a levick vye 501000 eur. Aj napriek nzkym platbm zo zdravotnch

NITRA (svl) Regionlni poslanci schvlili rozpoet Nitrianskeho samosprvneho kraja (NSK) na tento rok. Kraj bude hospodri s celkovou sumou 134 787 580,59 eura. Oproti roku 2011, ke bol schvlen rozpoet vo vke viac ako 136,8 milina eur, tak vy zemn celok pota s prjmami o vye dva miliny eur nimi. Skladba rozpotu, ktor bol vystavan, je kontruktvna. Je zrove konzervatvna a vychdza z monost, ktor s. Predpokladme, e budeme hospodri s vyrovnanm rozpotom. Verme, e prjmy, ktor s v rmci jednotlivch kapitol plnovan, sa podaria splni a takisto aj, e neprekrome plnovan vdavky," uviedol podpredseda NSK Vladislav Bork. Ako sa uvdza v schvlenom materili, NSK schvaoval aj v predchdzajcich krzovch rokoch svoj rozpoet s vekou obozretnosou. Preto v obdob rokov 2012 a 2014 me pokraova s rovnako konzervatvnym prstupom k jeho tvorbe bez toho, aby bolo ohrozen financovanie jeho zkladnch loh a kompetenci," uvdza sa v nvrhu rozpotu. Daov prjmy kraja s rozpotovan pribline na rovni

roku 2011, rovnako aj vdavky. Zrove sa v rozpote pota s dofinancovanm nezrealizovanch alebo nedokonench investci schvlench v rozpote na rok 2011 a financovanm vetkch zmluvne schvlench projektov Eurpskej nie. Obsahuje tie financovanie vstavby novej administratvnej budovy radu NSK z vlastnch zdrojov. Kraju sa aj napriek krze a niiemu vberu dan z prjmov fyzickch osb dar u niekoko rokov koni hospodrenie s prebytkom. Poda Borka by to tak malo by aj v tomto roku, konkrtne sla vak poda jeho slov bud znme a neskr. Vvoj financi sa vyvjal vcelku pozitvne aj preto, e v roku 2011 sme spene etrili. Samozrejme, e my predben vsledky mme. V podstate pred nami je u len december, kedy by sa nejak zsadn zmeny udia nemali. Nechcem teda predbieha, ale je predpoklad, e skonme s pozitvnym hospodrskym vsledkom aj v roku 2011. Pokia by prilo k tomu, e bude hospodrenie kraja prebytkov, tak budeme v zastupitestve rokova o tom, akm spsobom s peniazmi nalome," dodal Bork.

poisovn a nedvnym vpovediam lekrov je poda Eckhardtovej situcia v oboch zdravotnckych zariadeniach stabilizovan a strata je niia, ne sa pvodne oakvalo. Rozpotovan strata sa pln zatia podstatne niie, ako bola predpokladan, a je na rovni necelch 57 percent. Samozrejme, je to strata. Bohuia, tie ceny s nastaven tak, e nm vychdza len strata. Eckhardtov zdraznila, e prevdzku v oboch nemocniciach sa darilo bez vch problmov zabezpeova aj poas ntlakovej akcie lekrskych odborov. Zlepi situciu v oboch krajskch nemocniciach by v budcnosti mohli pomc aj skromn investori. Poda neoficilnych informci sa o ne zaujmaj spolonosti Agel, Penta a Unifarma. Riadite radu Nitrianskeho samosprvneho kraja (NSK) Peter Nagy men potencilnych investorov nekomentoval. Pred asom vak skontatoval, e z iniciatvy fov poslaneckch klubov bola zriaden komisia, ktor m riei problm s financovanm oboch zdravotnckych zariaden i to, i je mon njs pre ne externho prevdzkovatea.

LEVICE (Miroslav Kot) O 93 dopravnch nehd menej ako v roku 2010, kedy ich bolo 312, evidoval Okresn dopravn inpektort vlani. Z nich bolo 114 dopravnch nehd s nsledkami na ivotoch a zdrav zastnench osb. Pri nehodch bolo dev osb usmrtench (+5), 19 ako (-9) a 111 ahko zranench (-34). Tridsadva dopravnch nehd bolo zavinench pod vplyvom alkoholu, o je o 10 nehd menej ako v minulom roku.

ITAVCE/LEVICE (op) Z letnej rekrecie sa bud mc potei deti z detskho domova v itavciach vaka achetnmu poinu levickho ROTARY klubu. Na prahu vianonch sviatkov prezident klubu Ladislav Valach (na snmke vavo) spolu so starostami Eugenom ornkom (Doln Se) a Jozefom Rosipalom (Ia) navtvili itavsk detsk domov, ku ktormu sa pripojili aj domovy v Leviciach a Tajnej, a riaditeke Zuzane Kovovej odovzdali ek na 500 eur. Ako povedala pre POHRONIE riaditeka domova, bol to de, ke za

adventn stl zasadla rados z obdarovania det, ktor sa vedia tei z kadej chvky naplnenej lskou a porozumenm. V itavskom domove ije 115 det.

POHRONIE

pUbLiciStiKa * iNZercia

10. janura 2012

camfil farr s.r.o, firMa reGiNU: tento rok sa sstredia na energie

LEVICE (svl) Spolonos Camfil Farr s.r.o. Levice oakvala vlani predben obrat vo vke 15 milinov eur. Poda slov generlneho riaditea Imricha Mszrosa v roku 2011 nastupujca krza nemala negatvny vplyv na spolonos ani na jej plnovan vsledky. Vaka irokmu portfliu produktov vhodnch do vetkch priemyselnch odvetv verme, e by nae vsledky nemali by ovplyvnen ani v prpade pokraujcich ekonomickch problmov v Eurpe a prpadnho poklesu niektorho z priemyselnch odvetv, kontatoval Mszros. Firma zamestnva v levickom priemyselnom parku 130 pracovnkov. V roku 2012 sa chce zamera najm na energie. Sstredme sa predovetkm na spotrebu energi v naej spolonosti, no vek pozornos budeme venova aj ener-

getickm sporm prostrednctvom filtrov a filtranch rieen u naich zkaznkov, uviedol Mszros. Arel firmy je v sasnosti vyuit na zhruba 50%, v budcnosti uvauje vrobca filtrov na istenie vzduchu s rozirovanm vroby na Slovensku. Spolonos Camfil Farr Group vznikla vo vdsku v roku 1963 ako rodinn firma a zostala ou dodnes. Podnik v ob-

lasti ochrany interirov pre ud, v oblasti ist technolgie, energetick systmy a istota a ochrana ivotnho prostredia. Filtre na istenie vzduchu sa pouvaj v rznych ventilanch systmoch. Vyuvaj ich nkupn centr, hotely, nemocnice, kninice, laboratri, lakovne a dokonca aj raketoplny. Skupina m 23 vrobnch zvodov vo svete a zamestnva 3350 ud. V minulom ro-

ku dosiahla celkov obrat 510 milinov eur, prevdzkov zisk predstavoval 52,6 milina eur. Do Eurpy smeruje 63 % predaja, do Ameriky 25 %, do zie 8 %. Dcrska spolonos psob v Leviciach od roku 2007. Vrobu na Slovensko presahovala z Nemecka, kam smeruje 60% produkcie zvodu. Vlani firma vyrobila 940 000 kusov filtrov a dosiahla trby 14,3 milina eur.

UNiKtNe SKobN ZariadeNie SpoLoNoSti veZ, a.S.

j n ve o o m dr y ni ja tik V los rge a e ud en

od eLiSY po viKtoriU
vrobn. Nakoko tie existujce pre umiestnenie novho skobnho zariadenia nepostaovali, museli sme pre tento el pristava nov skobu. V nej najprv odzneli prhovory Ing. Ivana Vicenu (vedci odboru technologickch systmov, VEZ), riaditeov Ing. Miloa Zachara a Jacques Repussarda a k astnkom inaugurcie sa tie prihovorili nemenej vznamn hostia Ing. Marta iakov, CSc. (predsednka radu jadrovho dozoru SR) a J.E. Jean Marie Bruno (franczsky vevyslanec na Slovensku). Nasledovalo slvnostn prestrihnutie psky riaditemi spomnanch spolonost a pokrstenie zariadenia faou ampanskho. Prv de astnci zakonili slvnostnou

spolonou neformlnou veerou.

Zava J.E. Jean Marie Bruno (frnczsky vevyslanec na Slovensku), Ing. Vojtech Soltsz (VEZ, SR), Jean Marie Mattei (IRSN, FR), Ing. Marta iakov, CSc. (predsednka radu jadrovho dozoru SR), Jacques Repussard (IRSN, FR) a Ing. Milo Zachar (VEZ, SR).

(dokonenie z 1. strany) takho urobila naa spolonos za posledn obdobie vek kus prce. Dkazom toho je aj v vode spomnan novo postaven skobn zariadenie VIKTORIA, ktor sa nm podarilo slvnostne spusti v decembri minulho roka. o vetKo viKtoria doKe? Otzka upchvania st (filtranch systmov) havarijnch dochladzovacch erpadiel sa za posledn dekdu stala jednou z najdleitejch otzok svisiacich s jadrovou bezpenosou. Toto experimentlne zariadenie doke modelova rzne pohavarijn scenre a podmienky v kontajnmentoch jadrovch elektrrn z hadiska funkcie tchto filtranch systmov havarijnch erpadiel. Zariadenie je schopn simulova termodynamick podmienky v jednotlivch technologickch uzloch a sledova down stream efekty vrtane modelovania povrchovej teploty palivovch ty pri obtekan chladivom (teplota okolo 800 C). Sasou zariadenia s strojn asti na prpravu vzoriek produktov, ktor v relnych podmienkam vznikaj vplyvom vtoku parovodnej zmesi z roztrhnutho vysoko energetickho potrubia (trosky izolcie, betnu a pod.) Patr sa poveda, e uveden zariadenie nevzniklo ako odozva na minuloron udalosti v ja-

ponskej Fukuime, ale je vsledkom 10-ronej spoluprce s franczskou spolonosou IRSN (ttny stav pre jadrov bezpenos so sdlom v Pari). Teda s intitciou, ktor bola vo svojej materskej krajine zriaden zkonom a ktorej hlavnou nplou je dozera na bezpenos jadrovch zariaden, expertzna a poradensk innos v prpade havri jadrovch elektrrn, moni-

ich pokraovateom schopnm modelova javy integrlne, ie v reazci zariaden, v akom s zoraden na elektrrni. Vznam celej problematiky ako aj novho skobnho zariadenia podiarkuje tie fakt, e na dvojdovej konferencii, ktor bola k tejto udalosti usporiadan, sa zastnilo takmer 100 zstupcov z 10-tich krajn sveta. Nechbali samozrejme zstupcovia z krajn, ktor s povao-

Skobn zariadenie VIKTORIA.

torovanie rovne radicie a jej vplyvov na ivotn prostredie... V minulosti sme so spolonosou IRSN spolupracovali u pri predchdzajcich skobnch zariadeniach ELISA a ELISA Baby (mal skobn zariadenie), na ktorch sme uskutonili experimentlny program zameran na zskanie novch poznatkov o chemickch inkoch na vrstvu vlkien vytvorenej na filtranch systmoch poas recirkulcie. Nov skobn zariadenie VIKTORIA je

van za jadrov vemoci ako s USA, Franczsko resp. na. ceL pLeJda oSobNoSt vodn de konferencie (14.12.2011), ktor sa konala v Leviciach v hoteli Astrum Laus, otvorili Ing. Jozef Baalk (asistent riaditea, VEZ) a Jean Marie Mattei (vedci odboru medzinrodnho rozvoja, IRSN). Nasledovali prhovory riaditeov spolonost, ktor sa na prprave celej tejto udalosti podieali Ing. Milo Zachar (riadite, VEZ) a Jacques Repussard (riadite, IRSN). Jedno z najviac oakvanch vystpen predniesol Gil Zigler (Alion Science and Technology Corporation, USA), ktor bol zrove estnm hosom celej konferencie. Gil Zigler je jednou z poprednch svetovch osobnost zaoberajcich sa problematikou upchvania st havarijnch erpadiel. So svojim vskumom zanal pred niekokmi desaroiami a je svetovo uznvanm odbornkom, kapa-

citou - d sa poveda pionierom celej spomnanej problematiky. Jeho as na konferencii samozrejme zvila vnos celej akcie, no treba poveda, e pre nau spolonos VEZ, a.s. u dlhiu dobu nie je neznmou osobou. Stretli sme sa s nm u pred niekokmi rokmi, ke sme pre spolonos Alion Science and Technology Corporation z USA rieili problematiku filtrov v oblasti dlhodobho testovania pohavarijnch podmienok pre elektrrne v USA. Po krtkej prestvke s prednkami pokraovali Abdallah Amri (analytik jadrovej bezpenosti pri OECD) a David Guzonas (hlavn chemik, Atomic Energy of Canada Limited), ktor prtomnch oboznmili s celosvetovm stavom v oblasti rieenia problematiky upchvania st. Nemenej oakvan bola prednka Ing. Vojtecha Soltsza (projektov manar, VEZ), ktor odprezentoval cel novo postaven skobn zariadenie. UNiKtNe ZariadeNie poKrStiLi aMpaNSKM Ihne po obede sa vetci astnci konferencie autobusmi presunuli do Tlm, pretoe prve tu m naa spolonos okrem asti administratvnych priestorov aj priestory

pocHvaLN SLov aStNKov Z mjho pohadu mem hodnoti cel akciu za vemi spen. Viacer zastnen odbornci sa vyjadrili pochvalne nielen o novom skobnom zariaden z hadiska jeho prnosu pre zvenie bezpenosti jadrovej energie, ale aj o organizcii sprievodnej konferencie. Usporiadanie takejto akcie a v takomto rozsahu bolo pre nau spolonos niem novm, a bolo to nron. Ale jej spen zvldnutie posva cel nau spolonos VEZ, a.s. op o krok vpred a ja som nesmierne rd, e ten krok nie je mal. Touto cestou chcem primne poakova vetkm, ktor k tejto vydarenej akcii akmkovek spsobom prispeli. Vetkm tm, ktor sa podieali na nvrhu, projektovan,

astnci konferencie poas prehliadky skobnho zariadenia.

veerou so zaujmavm sprievodnm programom. SpUSteNie a teSt SKobNHo ZariadeNia Druh de (15.12.2011) pokraoval otvorenou diskusiou k zariadeniu VIKTORIA ako aj k celkovej problematike upchvania st. Diskutujcim na otzky odpovedali Ing. Ivan Vicena, Ing. Vojtech Soltsz, Jean Marie Mattei ako aj Gil Zigler. Po obede sa astnci znovu presunuli do Tlm, kde bolo pred zrakmi astnkov predmetn skobn zariadenie spusten a bol vykonan krtky test. Druh de astnci zakonili

i skontruovan predmetnho skobnho zariadenia a nemenej tm, ktor organizane zvldli, i u vyie spomnan prstavbu novej skobne, resp. organizciu celej sprievodnej konferencie. Na zver chcem vyui tto prleitos na poakovanie sa vetkm zamestnancom spolonosti VEZ, a.s. za odveden prcu v roku 2011. Do Novho roka 2012 vm vetkm prajem pevn zdravie, viac radosti ne bolesti a o najviac spolonch chv s vaimi blzkymi. (Autor je vedci odboru ekonomiky a obchodu VEZ, a.s.)

Ing. Vojtech Soltsz (VEZ, SR) pri svojej prezentcii skobnho zariadenia Viktoria.

estn hos konferencie Gil Zigler (Alion Science and Technology Corporation, USA) poas svojho prhovoru.

Smr blzkeho loveka, nech prichdza kedykovek a akokovek, vdy prichdza neoakvane. Osobitne aj udsk techa a udsk a ak, ale vane spomnajca povinnos napsa nekrolg na odchod priatea, kolegu, priaznivca, krajana, vbornho sloveninra Ivana Gubna. Vemi nron, nezvyajn je pre ma, rozprva o smrti prve vo vianonom obdob narodenia Jezuliatka, jasie a Betlehema, v ase Boieho zvestovania a pokoja vetkm uom dobrej vle. Smr priam bezcitne nara rodinn pokoj a nladu vianonho svetla. Keby sme chceli smr obdarova udskmi vlastnosami, museli by sme ju obalova z cynizmu. Ale odchod loveka do venosti, nemono mera len udskmi meradlami, veobecne verme, e je v rozhodnutiach vyej moci, ktor je kdesi mimo vianonch svetiel, Vianoc a detskch spomienok. Take, aj v tomto ase svetla k nm prichod smton rozlka s navdy odchdzajcim lovekom, po ktorom v rodinnom kruhu zostva bolestn tedroveern przdnota, onen vdyprtomn przdny tanier na bielo prikrytom stole. Tu je akkovek udsk techa mimo naich udskch sl a aj slov nekrolgu vyznievaj viac konvenne, bezmocne a beztene. Napriek tomu sa mi iada poveda tm, o nepoznali bliie Ivana Gubna, kto a akm bol kolegauite Ivan Gubn a ako som ho poznal. Osudy Ivana Gubna za zaali 10. marca 1942 v Rudne nad Hronom, zkladn kolu vychodil v Novej Bani, pokraoval na Jedensronej strednej kole v arnovici, aprobciu v odbore jazyk slovensk a vtvarn vchova zskal na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici. Manelstvo si zaloil v roku 1967. Zostva po om manelka Boena, syn a dcra. Ako uite skusoval neahk uitesk chlebk najprv na Kysuciach v ZD v Novej Bystrici, potom psobil na ZU v Prahe, odtia sa vrtil do Krsna nad Kysucou, odtia potom preiel do Tekovskch Nemiec, potom do gemerskch Radzoviec, aby sa napokon vrtil do Z Jur nad Hronom, osem rokov na to psobil na Z v Kozrovciach a trns rokov uil v bydlisku v II. Z v Leviciach. Po takmer tyridsaronch uiteskch sksenostiach sa zaradil medzi najspenejch uiteovsloveninrov a poas dchodku na konci ivota, krtko psobil aj na Z v Pukanci, kde sa predtm viac rokov zapjal do vyhodnocovan literrnej sae ako len hodnotiacej poroty. S Ivanom Gubnom som sa zoznmil pravdepodobne v tom ase, ke zaal psobi v Kozrovciach. Poznal som ho ako dobrho priatea, priameho loveka nevednej uiteskej erudcie, stanho, rozhadenho nielen po slovenskej ale aj eskej literatre, sledujceho aj aktulnu pvodn tvorbu najmladej literrnej genercie. V jeho uiteskom osobnom spise som naiel aj kpiu jeho vysokokolskho diplomu s podpismi neskorch profesorov Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici Ivanom Plintoviom a Zdenkom Kasom. S obomi, s nebohm Ivanom Plintoviom i so ijcim a stle psobiacim Zdenkom Kasom, som po dlh roky udriaval a udriavam priatesk vzahy ako len stredoslovenskej odboky Spolku slovenskch spisovateov. Priznm sa, so ivou osobnou spomienkou a s istm pohnutm som tal tento posmrtn dokument zachovvajci nielen svetl pamiatku na Ivana Gubna ale aj na Ivana Plintovia. Ivana Gubna sme pochovali na levickom cintorne 12. decembra 2011. Priate Ivan, odpovaj v pokoji. ANDREJ CHUDOBA

Bol posledn pondelkov predvianon podveer, ke sa autobus s folkoristami z ajkova a zopr Podluanmi na ele so starostkou blil do Bratislavy. Cie bol jasn - vystpenie v dome kultry na Stromovej ulici na bratislavskch Kramroch. V dopravnej pike sme kukovali na dohodnut miesto stretnutia. U ns tam akal hlavn protagonista veera herec a reisr Juraj Sarva. Po vybalen rekvizt a krtkom osvieen bola bleskov generlka a oboznmenie sa s detailami

kde sa vystriedali sbory zo vetkch ilejkrskych dedn mi pri vystpen ajkovenov poepkal do ucha, e tchto by rd pozval inkova v jeho poetickom tdiu v Bratislave. A slovo dodral. Pri naom stretnut v Banskej Bystrici, kde vyuuje na Akadmii umen budcich hercov, mi oznmil, e ajkovenov zaradil do jeho predvianonho predstavenia. Nakontaktoval som ho na Joka Selku, fa sboru, a u to aj bolo. A nie hocijak. Ke na javisko s vianonm stromekom nastupovali cez

Roky som sa stretval s mojim dlhoronm priateom. Bol to pracovit a ikovn lovek, v spolonosti vemi obben. Niekedy psobil dojmom samotra, ale nebolo tomu vdy tak. Neraz sme si sadli do espressa a rozprvali prbehy z mladosti, preberali sasn situciu. Jednho sychravho decembrovho rna som iiel okolo kvetinrstva. Pohad do vkladu ma doslova zamrazil. Videl som vyloen parte s jeho fotkou. Mj dobr priate zomrel. O niekoko dn mal pohreb. Ako dlhoron priate iiel som ho odprevadi na jeho posledn cestu. Pohrebn obrad bol dstojn. Emotvne ho sprevdzala hudba Enia Morriconeho. Nastala chva lenia, onoho bolestnho lenia. Lili sa blzki, priatelia, znmi, susedia. Ale stle mi nieo chba-

lo. akal som a iste aj mnoho alch, e niekto z firmy, kde mj priate preil cel ivot a stle bol pracovne inn, povie naposledy akujem. Nenaiel sa nik. Stle sme akali, e sa niekto njde, ale ostalo len nem ticho. Poslednho akujem sa nedokal mj priate, ani ja, ani nik. Doba je in. Zabdame poakova tm, ktor cel ivot odpracovali vo firme a odrazu oddu do nenvratna. Po pohrebe som si v duchu povedal: Quo vadis, homo sapiens sapiens? Priateu mj, aj ke nie si tu, medzi nami, ja sa Ti chcem poakova v mene miesta, kde si pracovne psobil do poslednch chv ivota a kde si preil vek as svojho ivota. akujem za vetko. Posledn Vale Ti dvam! REMI

scenra. Medzitm do netypickho hadiska divadelnho priestoru zaali prichdza prv hostia. Sedenie divkov je toti rieen vo forme stolovania s monosou oberstvenia. Pokia sa nai inkujci preobliekli do krojov sla sa bezndejne zaplnila. Vypredan. Ete e nm neinkujcim majster Sarva zarezervoval estn miesta v hadisku. Medzi prichdzajcimi hosami sme zoili aj zopr znmych tvr z verejnho ivota. Zrejme m tento obben kultrny program svojich stlych nvtevnkov ve toto bolo u jeho 120.predstavenie. Uskutonenie predstavenia bolo dlho na vkach, lebo dua podujatia - majster Sarva - podstpil necel mesiac predtm vnu operciu. Ale ete s pooperanmi stehami zaal psa scenr. A pritom v lete oslvil svoju osemdesiatku, ktor mu aj tu gratulciou pripomenuli. Jeho energia je asi nevyerpaten. Ako sme sa do tohto divadla s ajkovenmi vlastne dostali? Npad vznikol takmer presne pred rokom, ke sme na krsnom ilejkrskom veeri v podluianskom dome kultry uvdzali do ivota obrzkov publikciu Tekov krsny ilejkrsky. Modertorom veera a jednm z krstnch otcov bol prve majster Sarva. Na tomto veselom podujat,

cel slu nae vyepen krojovan ilejkrky a potom chlapi zaspievali ahav i vesel tekovsk pesniky - slou znel vek aplauz. Medzitm hadisko stchlo pri krsnych veroch, ktor tak majstrovsky vie Juraj prednies. Aj vystpenie jeho iaka, tudenta Janka bolo prjemnm oivenm predstavenia. Hlboko sa kad z ns zamyslel pri rozhovore s profesorom-lekrom, ktor Juraja naposledy operoval. Bol o skutonch hodnotch udskho ivota i krehkej niti, ktor u loveka spja priestor medzi ivotom a smrou. Potom ns do optimistickej pohody znovu dostali alie vesel piesne a scnky z nho kraja oarovan bleskami fotoapartov z publika. Na vyzvanie reisra Sarvaa som ponalieval aj tekut pozdrav z ajkovskch i podluianskych vinc po jednotlivch stoloch prtomnm divkom. Pritom som musel odpoveda na vea vetench otzok ,ale aj prija vea komplimentov o naom kroji a piesach. A aj som sa dozvedel, e tam boli prtomn divci zo vetkch ktov Slovenska i z Viedne. Teda n Tekov sme zviditenili iroko-aleko. Zveren Tich noc, svt noc pri sviekach bola symbolickou bodkou za tm krsnym veerom a pripomenutm prichdzajcich sviatonch vianonch dn. Ing. arch. Jozef Frts, rodk z Podluian

STAR TEKOV (m) - V predvianonom ase privtali deti v naej materskej kole v Starom Tekove vzcnu nvtevu. Priiel k nm Frantiek Kosorn, dedko nho kamarta Jurka Adama, ktor sa rozhodol, e nm vyrob mal dreven Betlehem.

(Dokonenie z 1. strany)

Prbehy o vetkch skutkoch dobra bud zverejovan v POHRON tak ako bud prichdza. Kad tvrrok z nich komisia COOP Jednoty Levice, SD vyberie dva najsilnejie a nominuje ich do finle. Nm bude v decembri, pred Vianocami, v rmci UDSKHO INU ROKA, ktor tradine organizuje regionlny tdennk POHRONIE, Slovensk humanitn rada a zemn spolok SK Levice, vyhlsenie DETSKHO INU ROKA. Jeho nosite bude nsledne nominovan na ocenenie DAR ROKA DAR IVOTA Slovenskej humanitnej rady. Je to jedin celonrodn oceovanie dobrch skutkov v rmci celej Eurpy.

Ani jedin detsk prbeh dobra vak nezostane bez odmeny malch dobrodincov bude oceova aj redakcia POHRONIE. Preto vs vetkch deti, rodiov, pedaggov, verejnos, u odteraz prosme o zasielanie prbehov dobra na adresu redakcie. Urite tm v deom podporme hadanie toho najlepieho v nich samch. Kad jedno vo svojom vntri nesie lsku a scitenie, ktor len akaj na prleitos, aby sa prejavili. Nau medilnu iniciatvu tartujeme prvmi dvoma prbehmi dobra. Oba vykonali iaci pod vedenm svojich uiteov z V. Z Levice.

Aj tak urobil. Zhotovil viu as Betlehema a priniesol ho deom do materskej koly. Pani uiteka deom priblila krsny prbeh o Jeikovi a jeho naroden, ktor si so zujmom vypouli bol poun a blzky detskm srdiekam . Ujo Kosorn klkarov s materilom, ktor pouil a vyzval deti k spolonej prci. Dvakrt sa nka nedali, a tak zaali spolone lepi a uklada na Betlehem dreven indle. Mal majstri boli pri prci vemi aktvni, pozorne povali radm a pomhali dokoni mal umeleck dielko. T, o prve nelepili, si vyfarbovali a kreslili, povali vianon koledy a piesne a prjemn nlada vldla v celej triede. Betlehem sa nm podarilo dokoni a vloili sme dnu vetky postaviky symbolizujce narodenie Jeika. S pnom Kosornom sme sa rozlili, akujeme mu za nesmiernu ochotu prs medzi ns. Do svojho diela vloil kus srdca, strvil s nami vzcny as a najm zanechal v ns vetkch neopakovaten zitok, ktor umocnil atmosfru Vianoc.

Poas Vianoc, obdobia radosti a hojnosti, by sme nemali zabda na opusten a nechcen zvieratk. Ich osud nie je ahostajn ani kolkom V. Zkladnej koly v Leviciach. Npad, ako pomc zvieratkm v levickom tulku, priiel od iakov na hodine etickej vchovy. Slovo dalo slovo a iaci spolu s uitekami zaali vyrba na hodinch pohadnice s vianonou tematikou. Tie vzpt predvali v kole. Z vaku, ktor vyzbierali, nakpili krmivo a rzne in potrebn veci pre pskov a maiky v tulku astn domov v Leviciach. Niektor iaci prispeli aj dekami a krmivom, a to vetko preto, aby aj zvieratk mali krsne a hojn Vianoce.

Najviu rados sme mali pri odovzdvan. Vetci sme sa na pskov a maiky vemi teili, nakmili sme ich dobrotami, pohrali a poprechdzali sa s nimi po okol tulku. V spoluprci s levickm tulkom budeme naalej pokraova. Zvieratkm chceme pomha, hoci len malmi inmi a skutkami. M. Podobov

astokrt nie je ahk rozli sa s tm, k omu mme citov vzah. Bvaj to asto aj hraky, ktor sme dostali od svojich najblich z lsky. Ale mylienka, e tto vec me potei aj inch, ns vedie k tomu, e ich posvame alej. Toto si uvedomili aj iaci V. Z na Saratovskej ul. 43 v Leviciach. Obianske zdruenie Pomoc deom v spoluprci s radom prce, socilnych vec a rodiny v Leviciach a levickm Mestskm parlamentom mldee organizovali pred zverom roka zbierku pod nzvom ,,Darujte hraku. Predseda kolskho parlamentu V. Z v Leviciach Matej Ktele s uitekami A. Kmeovou a M. Podobovou v prvom decembrovom tdni zbierali hraky, ktor prinali iaci do koly. Plyov hraky, barbiny, knihy, hry to vetko mohlo v ase Vianoc potei deti zo socilne slabch rodn. as tchto hraiek bola uren na predaj a z vaku sa poteia ako zdravotne postihnut, ktorm pome pri kultrnych aktivitch. tyri vek vrecia hraiek od det z V. Z pani uiteky dopravili do priestorov evanjelickho kostola, kde sdli obianske zdruenie Pomoc deom. Najviac hraiek priniesli iaci 6. A triedy. A. Kmeov

PAVOL DINKA Zoznmili sme sa netradine, trngnutm s pohrom dobrho moravskho rnskeho rizlingu. Nahrala tomu nhoda, z mojej strany sce nie, ale z jeho strany urite no. Nevedel toti, e som priiel do Frdku Mstku zmerne, aby som sa s nm stretol. Nebva zvykom kontaktova sa tmto spsobom s lovekom, o v ivote nieo dokzal, o m za sebou kus tvorivej prce. Stalo sa: prof. PhDr. Oskar Krej, CSc. (63), politolg a publicista, prorektor na Vysokej kole medzinrodnch a verejnch vzahov v Prahe, riadite Vzdelvacieho a konzultanho intittu v Bratislave, pedagg na Fakulte politickch vied a medzinrodnch vzahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici to bral ako samozrejmos. Ukzalo sa, e skromnos a prirodzenos s mu vlastn. Bez okolkov sa dal so mnou do rei, obas si prehrabol krtke sivast vlasy, jeho prejav bol kultivovan, distingvovan. Oskar Krej mal zaujmav osudy. Ako devtnsronho ho zatkli pri pokuse prekroi ttnu hranicu do Rakska, po viac ako dvojmesanom vzen ho podmienene odsdili na trns mesiacov odatia slobody. Rok pracoval ako bank v Ostrave, potom al rok vo Vesovej ako strojnk. Vytudoval Filozofick fakultu Karlovej univerzity v Prahe. Po skonen tdia psobil v stave pre filozofiu a sociolgiu SAV. Absolvoval dlhodob ste v Sovietskom zvze a v Spojench ttoch americkch. Vemi aktvne sa zapjal do politiky; bol poradcom dvoch premirov federlnej vldy, vldne dokumenty z rokov 1989 1990 nes jeho rukopis. Oskar Krej sa venuje otzkam medzinrodnej politiky, geopolitickmu usporiadaniu sveta, udskm prvam, vo vntropolitickej oblasti na sstreuje na problematiku volebnho systmu a uplatovania demokracie. Je autorom dvoch desiatok knh a stovk lnkov z oblasti politolgie. Prve v tchto doch mu vychdza kniha o udskch prvach. A to bola aj tma nho rozhovoru.
(Dokonenie z minulho sla) ...prepte, pn profesor, e vs preruujem, prve mi zili na um eugenick zkony a zkaz sobov s inmi rasami, boli to Spojen tty, kde sa najprv ujali, a neskr ich ako vzor prebralo nacistick Nemecko do tzv. norimberskch zkonov (ilo o dva stavn zkony, prv stanovil, e obanom re me by len oban s prbuznou krvou, druh zakzal uzatvra manelstv medzi Nemcami a idmi)... Dobre, e ste to pripomenuli. V USA uskutonili v minulosti 60 tisc nsilnch sterilizci. Zkony, zakazujci sobe medzi rasami, zruili a v roku 1967, v tom ase ete platil v trinstich ttoch nie. Vidno z toho, e na pln presadzovanie princpov udskch prv nestaia iba dokumenty, verblne vyhlsenia, deklarcie, predovetkm je nevyhnutn vytvra na ich uplatovanie ekonomick a socilne podmienky. Nesmie ns zmias, e liberli spjaj s ideou udskch prv rozlin klamliv a zavdzajce prbehy, pouvaj irok klu falonch hesiel, ktor ved ud do neprehadnho bludiska. Pravdu vdy treba hada v jednote ekonomickch, politickch a socilnych prv. Neexistuj iba vzni svedomia, existuj aj t, ktorm Nelson Mandela hovor vzni chudoby. Ak som sprvne rozumel, uom odporate, aby sa na spravodlivos v spolonosti pozerali zo pecifickho zornho uhla, cez pecifick prizmu. Ak by teda mala by? Ide mi o to, aby sa lovek pozeral na slobodu na zklade rovnosti. Je to vemi dleit. Vedie to k mobilizcii ud, poskytuje im to ndej, e mu za uritch okolnost dosiahnu svoj oprvnen nrok. Niet pochb o tom, e avica si me iba ako porozumie v oblasti udskch prv s liberlmi. Je to aj z tch dvodov, e nie kad definuje loveka a prvo rovnako. Mnoh chpu loveka ako sebeck jednotku. Ak vnmame slobodu ako prvotn potrebu, vnmame ju zrove ako ivonu. Aj vlk chce by slobodn! Na rozdiel od neho lovek vak vol po kultivovanej a humanizovanej slobode, po slobode spojenej s etikou a empatiou, so schopnosou vcti sa do problmov inch. Vzni chudoby, to je jeden z najhklivejch problmov udskch prv vo svete. Vea sa o chudobe hovor, zaober sa ou Organizcia spojench nrodov, Eurpska nia, skupina G20, ale zatia sa ni podstatn neudialo. Pritom je na svete dos bohatstva pre vetkch... Pri porovnaniach nsledkov chudoby a hladu s nsledkami vojnovch i inch nsilnch katakliziem sa dostvame k slam, ktor znej a neuveritene a ohromujco: denn mrtnos spsoben chudobou a nelieenmi chorobami sa poda tatistk pohybuje okolo 20 tisc ud denne; poda niektorch dokonca denne zomiera 25 tisc det hladom alebo vinou nelieench chorb. Ak si tieto cifry vynsobme prvou dekdou dvadsiateho prvho storo, zistme, e o ivot zbytone prilo 80 milinov ud a to len preto, e niekto chce ma vyie zisky a moc. o by malo udstvo robi, aby nedochdzali k takm katastrofm? Ako zabezpei socilne prva pre vetkch? Znovu a znovu sa poksi o uskutonenie idey udskch prv. A to napriek skepse a neviery v jej relnos. Na elo tohto silia by sa mala postavi avica s vziou toho, e sa u nikdy nedopust obludnch tragickch omylov a chb. Sloboda a rovnos je heslom budcnosti, heslom vchodiska zo sasnej krzy. A prve z nej me vzs nov kvalita udskch prv. Ako som u povedal, za udsk prva treba bojova, nie s toti prirodzen, nie s neodaten, nie s neodcudziten. Pn Krej, ned mi nevrti sa v tejto svislosti k Spojenm ttom americkm, ktor sa, napriek hrubmu poruovaniu udskch prv na domcej pde, vydvaj za najvieho bojovnka za ich uskutoovanie. Osobitne ma zaujma, o si myslte o sprvach o stave udskch prv vo svete, ktor vydva kadorone americk ministerstvo zahranin vec, najm o skutonosti, e sa v nej uvdza vdy okolo 200 krajn, len USA tam absentuj. Sm som analyzoval as za Slovensko z roku 2009, ke bola u ns pri moci socilnodemokratick vlda. Sprva za Slovensk republiku mala 22 strn, na vtedajej vldnucej garnitre nenechala ani jednu nitku such. Paradox spova v tom, e vye polovica sprvy bola od slova do slova prevzat z roku 2008 a permanentne sa v nej objavovali daje spred dvoch troch rokov (aj tie sa opierali o informcie z pravicovch dennkov). Ako vnmate podobn manipulcie z americkej strany? Tieto sprvy ministerstva zahraninch vec USA sa pripravuj na zklade rozhodnutia Kongresu. Podklady zabezpeuj ambasdy v prslunch ttoch. Myslm, e sa vaka WikiLeaks zvilo veobecn povedomie o tom, ako vevyslanectv, a to vo vetkch krajinch, pracuj. V danom prpade vyuvaj mainstreamov mdi informcie od ud, ktorch pokladaj za dveryhodnch. Onu dveryhodnos spravidla uruje ideologick blzkos poslucha a informtora. Prichod doda, e u niekoko rokov ako odpove na spomenut sprvu vydva nska vlda podobn materil o USA pripraven na zklade oficilnych americkch informci a sprv z americkch mdi. Vsledkom tohto ponania je skutonos, e sa z idey udskch prv stva konfrontan medzicivilizan tma, a nie tma smerujca k zjednocovaniu ud a k hadaniu cesty vedcej k lepej spolonej budcnosti. V medzinrodnch vzahoch sa asto idea udskch prv zneuva na mocensk elov zujmy. Americk hnutie Ocuppy Wall Street je vsledkom rastceho naptie a hnevu z poruovania socilnych prv ud. Jeho ozvena mohutnie, pomocou socilnych siet sa ri po celom svete. Ptnsty oktber 2011 sa stal vekm action day. Demontranti svetovch metropol vyli do ulc iada spravodlivos. Ako vnmate a hodnotte tieto protesty? Je to vo veobecnosti dleit signl o zmench vo svete a osobitne v americkej spolonosti. Vznikaj organizcie obianskej iniciatvy, ktor nie s zvisl od peaz privilegovanch. To je dramatick posun. V om je slabina? Chbaj zstavy a portrty ie jasn program a vodcovia. Rovnako ako v tzv. arabskej jari. Hoci s hesl typu 99 % a boj proti chamtivosti originlne, najdleitejie zpadn mdi hnutie Ocuppy Wall Street nepustia na obrazovky i na strnky novn v tom je rozdiel oproti arabskej jari. Vyuitie internetu je vzorov, ale Britnia u drakonickmi

(int)
trestami pre vyzvateov na as na manifestcich (prostrednctvom internetu) ukzala, e tt sa doke brni. A ke bude najhorie, nie je nijak problm internetov spojenie v priebehu jednej minty prerui. Ale to nezaznamen, e zniujem vznam tohto hnutia: je nesmierne vznamn, pretoe upozoruje na zakrvan problmy. Poznme vs ako vekho znalca americkch pomerov. Nie je tajomstvom, e tt Kalifornia, sma najvia ekonomika na svete, zana kolabova. Ako je to mon? Zpadn civilizcia ako celok preva krzu. V danom prpade ide o ivot na dlh, ktor vytvral zo Zpadu obraz dokonalosti naplovania udskch prv v podmienkach hojnosti. Teraz stojme pred lohou dlhy plati, mocn a bohat sa vak zdrhaj. Kalifornia, onen kedysi najastnej tt USA, je predobrazom nevyhnutnosti zmeni ivotn spsob strednch vrstiev v podmienkach, ke a privemi asto vrobu nahradili sluby. A vzrstla globlna konkurencia.

V knihe Mezinrodn politika si kladiete otzku, ak bude obraz sveta v budcnosti. Kto bude svetovm hegemnom, alebo prde k mocenskej rovnovhe a vzniku svetovho ttu? Nastane konflikt civilizcii i teritorilny konflikt nrodnch ttov? Podelte sa s nami o vae nzory na budci vvoj na naej plante? Ospravedlujem sa, ale tto tma si zasli ovea v priestor. Meme sa k nej vrti v alom rozhovore. iada si to toti podrobnejie popsa alternatvne scenre a oznai ich aj stupom pravdepodobnosti. Pn profesor, v alej asti rozhovoru sa prenesieme na domcu pdu, do iech a na Slovensko. Ako vyzer poda vs stav udskch prv v v oboch naich krajinch? Mono ich porovna s eurpskymi tandardmi? Myslm, e no. A na iastkov vnimky zkony tmto tandardom zodpovedaj; urit menie odchlky s vo vetkch krajinch. Napanie zkonnch zvzkov je v slade so stavom ekonomiky. asto sa nm vyta neprimeran zaobchdzanie s neprispsobivmi obanmi, ale ani tu sa nejako neodliujeme od diania v ostatnch astiach Eurpy prirodzene, s poznmkou, e niekto nesie vinu za socilny padok Cignov od chvle, ke sme im zaali hovori Rmovia; navye na Zpade ich ije menej, pretoe ich v minulosti vyhali na Vchod. avica mm na mysli avicu v najirom slova zmysle, vrtane socilne orientovanch kresanskch demokratov, m in predstavy o monostiach a lohch pri naplovan udskch prv ako neoliberli i rojace sa faizoidn skupiny. Do sfry vho skmania patr aj problematika volebnho systmu? Na Slovensku sa, po pde pravicovej vldy, pripravuj predasn voby. S m by mala s poda vs avica do volieb? Ak hesl a program v oblasti udskch prv by mala ponknu voliom? Zkladn frontov lnia je obrana socilneho ttu v podmienkach klesajceho ekonomickho vkonu Eurpskej nie a saenej globlnej konkurencie. Obrana socilneho ttu vyaduje i rozvojov stimuly v podmienkach, ke ttnici maj mlo nstrojov na ekonomick podnety. Je to nielen prkaz humanizmu, ale aj ekonomick potreba: nezamestnanos znamen plytvanie s obmedzenmi udskmi a finannmi zdrojmi. avica mus by predovetkm inovatvna, pln novch npadov. Slovensk osobnosti z oblasti psycholgie a psychiatrie Ivan Huln a Ivan ucha v knihe Rozhovory uvdzaj, e pri akte volieb vetko vyzer, akoe je to voba, vber z niekokch monost alebo kandidtov. Voba v skutonosti nie je slobodn; kandidtka navrhnut politickmi stranami limituje monosti voby, je nm vlastne vnten, skrtka, meme si vybera iba z toho, o nm vntili. Nikto sa nezaujma o monos zrta hlasy voliov, ktor proti kandidtovi protestuj. Je nemon, aby bol navrhnut tak volebn systm, ktor by registroval nielen hlasy voliov, ktor si kandidta elaj, ale aj hlasy, ktor kandidta odmietaj. truktra vn a menn by sa mono vznamne zmenila. o si o tom myslte? V esku, a to viacej ako na Slovensku, panuje v svislosti s politickmi stranami dlhodob skepsa. Pripomnam brilantn esej Edvarda Benea O politickm stranictv, ktor tento budci prezident napsal ete za Rakska Uhorska; po vzniku republiky ctil potrebu znovu ju vyda. Dokonca dvakrt. Strany sa sprvaj sebecky, volebn zkon o vobch do Nrodnej rady a Poslaneckej snemovne Parlamentu R dokonca povouje iba kandidatru strn, hnut a koalci. Existuje, prirodzene, rad metd, ktor by umonili, aby si volii vyberali na rozlinch kandidtkach jednotliv men, nie cel koe stranckych ponk. Potom by urite nastala vrazn zmena. Nevyhli by sme sa vak tomu, e by volebn vhoda zostala na

Oskar Krej

strane bohatch voby na Zpade toti degenerovali na sboj medilnych agentr. Podstatu demokracie netvoria voby, ale tolerancia a otvoren diskusia. Ke chbaj, a ony chbaj, voby nemu odzrkadova skuton potreby ud. Bez ohadu na volebn systm. Obmedzenie v monostiach volebnej manipulcie neprina volebn systm, le socilne krzy, ke udia bezprostredne pociuj svoje potreby a nepodliehaj a natoko mdim. Vo vaej knihe Politick psycholgie uvdzate zaujmav prklad: Nad vchodom do Platnovej Akadmie bol npis: Nevstupujte bez znalosti geometrie. Znamenalo to, e v asoch antickho filozofovania si nebolo mon predstavi vedu bez ovldania matematiky. Nieo podobn by sme mohli dnes vytesa na portl vedci k politolgii: Nevstupuj bez znalosti psycholgie! alebo menej kategoricky: Nevstupuj bez dobrho vzahu k politickej psycholgii? Ak maj, poda vaich bohatch sksenost, politici vzah k politickej psycholgii, repektuj ju alebo vbec neber na vedomie? Ke som psal knihu Politick psychologie, kldol som si jedin cie: informova o tomto type vskumu tak, aby sa zaal pestova aj u ns teda na Slovensku a v esku. Neuspel som. Hoci mi niektor itatelia dvaj najavo, e je to zaujmav tma, zd sa, e je a privemi rizikov... Kto z mocnch miluje, ke jeho motvy a tl skmaj psycholgovia? Nadviaem na predchdzajcu otzku a op si pomem prkladom z vaej obsiahlej publikcie Nov kniha o vobch. Hovorte v nej o Hrodotovom svedectve, ako sa sedem perzskch sprisahancov v ase bezvldia dohadovalo o tom, ak systm vldy by mali nastoli. O budcom reime rozhodovali demokraticky hlasovanm vina vybrala monarchiu. Je doslova symbolick, e pri vbere kra z onch siedmich sprisahancov sa napokon stal vladrom mu, ktor navrhol nhodn vber krom sa stane ten, koho k ako prv rno zaerdal. Bol to toti prve jeho k. Nezd sa vm, e sa mnoh esk a slovensk politici sprvaj prve takm spsobom? Ke ste u nareli do antiky, najviac slvy si demokracia vydobyla vaka Periklovm Athnam. Hovorm myselne Periklovm v ase existencie silnej osobnosti, ktor dokzala mobilizova verejnos a vies ju. Inak sa me demokracia vemi ahko zmeni na vldu davu manipulovanho demaggmi. Alebo mdi potom ide o mediokraciu. Nepripomna vm to nieo? Okolo tchto pojmov, a okolo demokracie samotnej, existuje hba nedorozumen a legiend. Preto zdrazujem: tolerantn otvoren diskusia! Na zver, pn profesor, ak vzie a postoje by mala avica zauja, aby zaujala mocensk pozcie, ktor jej patrili v minulosti? Nezrieka sa svojich zkladnch idelov, ktormi boli a s prca a mier. Prce bude menej, vojna bude hrozi viacej. To rozhodne nie je najdokonalej z monch svetov. (Autor je vznamn publicista)

janur
1 Alexandra Karina 2

Nov rok

februr
5 Tatiana 6

marec
Blaej

Daniela

Drahoslav

Andrea

Antnia Bohuslava

Severn

9 10 Malvna 12 Rastislav Radovan Dobroslav 11 Ernest 13 14 15 Alexej Da

Mrio

6 Vanda Zoja 7 8 Dorota

9 10 11 12 Zdenko Gabriela Dezider Perla

Liana

Erika Erik

Veronika

Agta 10

Albn

Aneka

Fridrich 11

16 17 Bohdana Drahomra 20 21 22 18 19 Dalibor Vincent Zora Kristna Nataa 23 24 25 26 27 28 29 Milo Timotej Gejza Tamara Bohu Alfonz Gapar 30 31 Ema Emil

13 Valentn Pravoslav 16 Miloslava 18 19 14 15 Ida 17 Jaromr Vlasta Arpd 20 Eleonra 22 23 24 Frederik 26 21 Etela Roman Matej 25 Viktor Lvia 27 28 29 Alexander Zlatica Radomr
Romana Frederika

12 Vlastimil 14 Svetlana Boleslav 17 18 13 Matilda 15 16 ubica Eduard Gregor 19 Vazoslav Blahoslav Beadik 23 24 25 20 21 22 Adrin Gabriel Marin Jozef
Emanuel

Radoslav Radoslava

Tom

Alan, Alana Frantika

9 10 11 Bruno Angela
Branislav

Bohumil Bohumila

Kazimr

Angelika

12

13

26 27 28 Miroslav Vieroslava Benjamn 29 30 31 Alena Soa

Klaudius

aprl
14

Hugo

mj
18

jn
Lesana

2 Zita
Milena

3 Izidor Miroslava Irena 4 5 6 Richard

7 Albert 8 Zoltn

1 2 3 Florin Lesia 4 5 Sviatok igmund Galina

Monika

15

9 10 11 12 13 14 15 Igor Jlius Estera Ale Justna Fedor

19

prce

6 Hermna

22

aneta 23

Ingrida

Roland

9 10 Blaena Pankrc 13 11 12 Servc Viktria

Lenka 24

Laura

Norbert

Rbert

Medard

Xnia Oxana

Karolna

Stanislava Margarta

9 10

16

16 17 18 19 20 21 Slavomr 22 Dana Rudolf Valr Jela Marcel Ervn 23 24 25 Jaroslava Jaroslav 28 29 26 27 Jarmila Lea Vojtech Juraj Marek
Anastzia Danica

20

14 15 Svetozr 17 18 Gertrda Bernard 16 Gizela Viola 19 20 Bonifc ofia 21 22 23 24 25 26 27 Zina Jlia elmra Ela Urban Duan Iveta 28 29 Ferdinand 31 30 Petrana Viliam Vilma
Juliana Petronela Sofia

Dobroslava 25

11 12 13 14 15 16 17 Zlatko Anton Vasil Vt Blanka Adolf 18 19 20 21 22 23 24 Alfrd Valria Alojz Paulna Sidnia Jn 25 Adrina Ladislav 28 Peter, Pavol Melnia 26 27 Beta 29 30 Olvia
Tade Ladislava Petra Bianka

17

21

Vratislav 26

18

30

22

jl
27 Berta 28

Diana

august
31 Boidara 32

september
2
Jergu

Miloslav

Prokop Cyril, Metod

Lujza 29

9 10 11 12 Margita 14 15 13 Kamil Henrich Amlia Milota Nina

Eli

Patrik Patrcia

Oliver

Ivan

Gustv

Jozefna 33

tefnia

Oskar

ubomra

9 Vavrinec 11 12 10 Zuzana Darina

Helena

Dominika Hortenzia Dominik 36

35

Drahoslava

Belo 37

Rozlia

Regina

Alica

Marianna Miriama

Linda Rebeka

Martina

16 17 18 19 20 21 Magdalna 22 Drahomr Bohuslav Kamila Duana Ija Daniel 23 Vladimr 25 26 27 28 29 24 Jakub Anna Boena Kritof Marta Oga 30 31 Libua Ignc
Hana

13 14 15 16 17 18 19 ubomr Mojmr Marcela Leonard Milica Elena Ldia

Anabela

10 11 12 13 udomil 15 udmila 14 Jolana 16 Oleg Bystrk Mria Ctibor

Olympia

30

34

20 21 Tichomr 23 Bartolomej 25 26 22 Filip 24 udovt Samuel Jana 27 Augustn 29 30 31 28 Nikola Ruena Nora Silvia
Nikolaj

38

17 Eugnia Kontantn uboslav 21 22 23 18 19 20 Mat Mric Zdenka 24 Vladislav 26 27 28 29 30 25 Edita Cyprin Vclav Michal Jarolm ubo
ubor Michaela uboslava

31

35

39

oktber
40 Arnold 41

november
Viera

december
Pamiatka zosnulch

Edmund

Bibina

Levoslav

Stela

Frantiek

Natlia

Elika 45

44

8 Dionz Slavomra Valentna Maximilin Koloman 14 9 10 11 12 13 Boris Brigita 15 Vladimra Hedviga 18 19 Vendeln 21 16 17 Luk Kristin 20 Urua Terzia 22 23 Kvetoslava 25 Demeter 27 Dobromila 24 Aurel 26 Sabna 28 Sergej Alojzia 29 30 31 Klra imon Aurlia
Simona

5 Renta Ren 6 7 Imrich

Svtopluk Stanislav

8 9 10 11 Bohumr Teodor Tibor Martin

Maro

Denis Denisa

Hubert

Karol 50

49

Oldrich

10 11 12 13 Branislava 15 16 14 Ivica Albna Radz Hilda Otlia Lucia

Kornlia

Barbora Barbara

5 Oto

Mikul

Ambrz

Marna

Izabela

42

46

12 13 14 15 16 17 18 Irma Leopold Agnesa Klaudia Eugen 19 20 21 22 Klement 24 Katarna 23 Emlia 25 Albeta Flix Elvra Ceclia 26 27 Henrieta 29 30 28 Vratko Ondrej Kornel Milan
Andrej

51

17 18 19 Dagmara 21 22 Nadeda 20 Bohdan Adela 23 Slva Judita 24 25 26 Filomna 28 29 30 27 Ivana Milada Dvid Adam 1. sv. tefan
Slvka

Bronislava

43

47

52

44

48

53

Silvester

31

Eva

vianon

Ivona

je reprezentan publikcia, ktor si mete kpi na Obecnom rade v Podluanoch.

ILEJKRSKY

KRSNY

TEKOV

1. 1. 1924 sa v Leviciach narodil Vladimr Durdk star, herec. Bol poprednm lenom inohry SND v Bratislave. Bol divadelnm, televznym a rozhlasovm hercom, recittorom, odborrskym pracovnkom. Bol predstaviteom lnie psychologickho realistickho herectva. Zomrel 24. 9. 1978 v Bratislave. 1. 1. 1946 sa narodil v Kozrovciach Emil Holeka, bsnik a vydavate. Maturoval na Gymnziu v Leviciach. tudoval na VMU v Bratislave. Od roku 1971 pracoval ako redaktor a modertor sl. rozhlasu. Od roku 1982 pracoval na Ministerstve kultry ako poradca ministra. Od roku 1993 m vlastn vydavatestvo Emil Holeka T.R.T. Medium. 4. 1. 1958 zomrel v Nagymarosi Klmn Kittenberg, vznamn eurpsky cestovate. Narodil sa 10. 10. 1881 v Leviciach. Maturoval na Uiteskom stave v Leviciach v r.1901. Vek popularitu si zskal svojimi cestami, z ktorch pochdzaj viacer zbierky vzcnych predmetov a expontov. Jednu zo svojich zbierok daroval aj Tekovskmu mzeu v Leviciach. 6. 1. 1855 sa narodila v Krupine Elena Marthy - oltsov, spisovateka. V zime 1870-71 strvila u svojho strka przdniny v Leviciach. O svojom pobyte sa zmieuje v memorovej autobiografii "Sedemdesiat rokov ivota". 9. 1. 2008 zomrel v Nitre Doc. PhDr. Jozef Melicher, historik, folklorista, literrny kritik, pedagg. Narodil sa 20. 3. 1929 v Hronskch Kaanoch. Maturoval v Leviciach na Uiteskej akadmii v roku 1950. V rokoch 1960-65 bol riaditeom Okresnho archvu v Leviciach. V roAIR, ALOA, LUCAS, OISE

koch 1966-73 psobil ako vysokokolsk uite na Pedagogickej fakulte v Nitre. Za svoje nzory a postoje v rokoch 1968-69 musel z fakulty ods a mal zkaz pedagogickej a publikanej innosti. Po roku 1989 bol rehabilitovan. Stal sa docentom na katedre slovenskej literatry a literrnej vchovy Fakulty humanitnch vied Univerzity Kontantna Filozofa v Nitre. Zaoberal sa literrnym regionalizmom, interpretciou folklrnych textov a zamlovanou literatrou, najm katolckou modernou. Vydal knihy: Tekovsk povesti (1989), Pozia katolckej moderny (1990), Zamlovan literatra (1995), Hontianske povesti (1996), Krtky slovnk tekovsko-ilejkrskeho nreia (1996) a Povesti Poitavia (1998) a iljkrska rapsdia (1998). 11. 1. 1920 sa narodil v Pohronskom Ruskove Jozef Mazan, akademick sochr. tudoval rezbrstvo v Prahe. R. 1940-42 tudoval u prof. Koniarika a prof. Kostku na Oddelen kreslenia a maovania SVT. Neskr tudoval vtvarnctvo v Mnchove. Od r. 1949 il v Bratislave. 12. 1. 1905 sa narodil v emberovciach Daniel Gonda, astnk SNP, major in memoriam. V obdob SNP bol veliteom povstaleckej jednotky. Padol v boji nealeko ubochne 12. 9. 1944. Na jeho poes bola premenovan obec Balvany na Gondovo (dnes as obce Nov Dedina). Na jeho rodnom dome je umiestnen pamtn tabua s jeho menom. Zaznamenal: (r) Pramene: Osobnosti Levickho reginu, Mria Ztopkov, 2001, ww.kniznicalevice.sk a monografie obc reginu
KONIEC okrem TAJNIKY inho americk reisr meno Zolu

v kartch stvka o vetko

vzdelvaj

4 v Rme

P
roa plon miera

NARODILI SA LEVICE: 28. 11. Jn Balog (syn Jna a Margity), 4. 12. Jozef Bal (syn Jozefa a Alexandry), 5. 12. Dvid Kovcs (syn Ernesta a Lucie), 7. 12. Stella Kovov (dcra Ing. Milana a Mgr. Natlie), 8. 12. Viktria Henekov (dcra Mgr. Mareka a Mgr. Eleny), 11. 12. Mria Rafaelov (dcra Mrie), Maro Gaik (syn Renty), Viktria Rafaelov (dcra Stely), 12. 12. Dominika Valachoviov (dcra Martina a Mgr. Lucie), 13. 12. Viktria Karvaiov (dcra Mareka a Alexandry), Karolna Moravsk (dcra Martina a Mgr. Zdenky), Monika Kotlrov (dcra Moniky), 14. 12. Filip Kotora (syn Juraja a Heleny), Tamara Pacherov (dcra Duana a Eriky), 15. 12. Timotej Buda (syn Jna a Dariny), Bence Hajdu (syn MUDr. Juraja a Albety), Kristna apkov (dcra Tibora a Angeliky), 16. 12. Damian Tuh (syn Miroslava a Andrey), Zuzana Mackov (dcra Ing. Mareka a Zuzany), Simeon Mirjk (syn Toma a Veroniky), 17. 12. Hanka Kurpaov (dcra Ing. Martina a Bc. Hany), 19. 12. Ema Stankov (dcra tefana a Ing. Katarny), Patrik Kmeo (syn Jozefa a Miroslavy), Simona Mordnyiov (dcra Ing. Marina a Andrey), Kamila Cibulov (dcra Ing. Marcela a Ing. Daniely), 20. 12. Michaela Kovov (dcra Juraja a Lenky), 22. 12. Veronika Bryov (dcra Miroslava a Evy), Ricardo Ka (syn Michala a Jitky), Tibor Kiss (syn Ing. Tibora a Andrey), 24. 12. Cristofer Molnr (syn Ladislava a Katarny), Lilly Teskov (dcra Patrika a Ivany), 25. 12. Marin Gutr (syn Marina a Gizely), Ren Bahorec (syn Ladislava a Evy), 26. 12. Eduard Beadik (syn Ing. Petra a Ing. Mariany), Lenka a Zuzana Bnov (dcry Petra a Bc. Aleny), 27. 12. Zoltn Kristofer Janostz (syn Zoltna a Edity), Vanesa epekov (dcra Petra a Marianny), Nela Gubalov (dcra Iva a Martiny), Michelle Kovrikov (dcra Miloa a Ivety), Maxim Szabo (syn Zoltna a Lucie), 28. 12. Katarna Gembick (dcra Ing. Branislava a Katarny), Juraj Brenhus (syn Juraja a Mgr. Eleny), Luk Galaba (syn Mikula a Renty), Jennifer Lakatoov (dcra Heleny), 29. 12. Maxim Machajdk (syn Mareka a Viktrie), Mat Nagy (syn Ernesta a Mgr. Petry), Jn Hgli (syn Petra a Moniky) , Olvia Pavloviov (dcra Vojtcha a Bernadety), 30. 12. Soa Janekov (dcra Ing. Pavla a Mgr. Evy), Dominik Cziria (syn Kristina a Bc. Tmey), 31. 12. Patrik Halaj (syn Jozefa a Mgr. Katarny), Roland Kans (syn FlorianSorina a Andrey), Esteban Kov (syn Miroslava a Jlie) OPUSTILI NS LEVICE: 14. 12. Juraj Herndy (58 r., Levice), 15. 12. Mria Rokov (76 r., Levice), Jozef turdk (68 r., Levice), 16. 12. Jolana Tthov (92 r., Levice), tefan Moko (83 r., Tekovsk Luany), Viliam Slosiar (76 r., Pukanec), 18. 12. Albeta Pompoov (56 r., arovce), Jlius Viczencz (61 r., Nrovce), 19. 12. tefan Duchony (90 r., Vek Ludince), Alexander Tth (83 r., Plav Vozokany), Mria Bielikov (90 r., Levice), Rozlia Bukov (78 r., Kozrovce), 20. 12. Rozlia ebov (72 r., Levice), Zuzana Mdayov (87 r., Pukanec), 21. 12. Margita ubov (90 r., Pukanec), 22. 12. Jn Kvaka (61 r., Nov Tekov), 23. 12. Kristna Olahov (55 r., Levice Mal Kiar), 24. 12. udovt Brath (63 r., Levice), Imrich Vozr (74 r., Levice), 25. 12. Margita Jakusov (88 r., Santovka Malinovec), Luk Chmelo (87 r., Tlmae-Lipnk), Jozef Varga (78 r., Levice), Emerencia Jnoikov (63 r., Hjske), 26. 12. tefan Martiko (92 r., Drenice), 27. 12. Zuzana Frajkov (80 r., Levice), 28. 12. Marta Drozdyov (85 r., Levice), Ladislav Bna (74 r., Levice), 29. 12. Albeta Schweierov (88 r., Levice), Juraj Rosk (92 r., Levice), Imrika Komrov (82 r., Vek Ludince), Ladislav Patassy (71 r., Kaln nad Hronom) 30. 12. Jn Brachna (78 r., Levice), 31. 12. udmila Hentekov (83 r., Trvnica), Mria Boldiov (58 r., Rybnk), Mria Kollrov (99 r., Levice), Boena Schnebergerov (57 r., Levice), Jaroslav Krl (76 r., Tlmae Lipnk), 31. 12. Eva Tthov (46 r., Hokovce), 1. 1. Oga Takcsov (87 r., Levice), 2. 1. ofia Bajuszov (75 r., Levice), Juraj Bal (23 r., Levice), Jolana Lojdov (90 r., Mtne Ludany), 3. 1. udovt Tth (87 r., Jur nad Hronom), Tibor Molnri (72 r., Doln Pial), Mria Ciglnov (75 r., Pukanec), Ta Vrablecov (50 r., Tlmae-Lipnk), tefan Drevenk (56 r., Tehla), 4. 1. Zuzana Anguov (78 r., Deviany) AHY: 12. 12. Frantiek Bogdan (48 r., ata), 16. 12. Emil Darida (81 r., ahy), Jozef Bene (63 r., Hontianske Moravce), 23. 12. Albeta Kissimonov (84 r., Vinica), 25. 12. Michal Koncz (91 r., Ipesk any) ELIEZOVCE: 20. 12. tefan Verlk (59 r., eliezovce), 23. 12. udovit Molnr (97 r., eliezovce), 26. 12. Albeta Kuruczov (92 r., ata), 2. 1. Alexander Boenk (87 r., Tekovsk Luany)

bodav cudzopasn hmyz (mno. .) umel vodn ndr bsnick spojka hlbok ensk hlas
zpor

kartrsky vraz tropic. lietav hmyz iktkal rieka vo Franczsku 2 v Rme

znaka pre curie cudzie ensk meno

ensk meno

vzdval ctu kanl menia miera mal morsk ivoch nasvali sopka na Siclii argn kpalisko v Pieanoch ta MPZ Rumunska

piese, npev

P
lye v cudzej rei

symbol primitvnych kmeov plu faiangov zbava, ples jun rastlina s oblmi listami krdlo (ved.)

solmizan slabika

KUPN KROVKY 1/2012

KTO VHA, HAD DVODY... Dokonenie tajniky J. LETKA spolu s kupnom zalite do 5 dn na adresu redakcie. Dokonenie tajniky z . 47/2011 znie: ...SA NETUJ. Vherkyou knihy z vydavatestva IKAR je Anna Malkov. Vhru si me prevzia v redakcii.

Baran 21. 3. - 20. 4. Pokojne mete poavi, nehrozia vm iadne straty. Ak uvonte priestor pre prcu niekomu druhmu, zskate as pre vae zuby. U ste ich dlho zanedbvali. Dostanete ponuku, ktor bude svisie s nehnutenosami. Vyuijete ju sprvne. Me djs aj k sklamaniu, lebo niekto bude ai z vaej unhlenosti. Bk 21. 4. - 21. 5. Tento tde budete ma fantastick npady a vydar sa vm kad samostatn prca vyadujca trpezlivos. Nevmajte si nepokoj okolo vs, zviedol by vs k roztritosti. Poksite sa niekoho o nieom presvedi. Prekvapte mnostvom argumentov, ale viac pome dramatizcia situcie. Pripravte sa na neakan vdavky. Blenci 22. 5. - 21. 6. Zobrali ste si po tieto dni na svoje plecia privea povinnost. as sce vyuijete efektvne, ale vetky lohy nesplnte. Cez vkend mu prs vahy o zmysle ivota. Mete oakva priazniv zhluk neakanch okolnost a astnch nhod. Patria vm sympatie okolia a budete mc doriei komplikovan pracovn zleitosti. Rak 22. 6. - 22. 7. Tento tde je vemi vhodn na vek skutky. Asi u mte naplnovan nieo vekolep, lebo hne zaiatkom sa smelo pustte do prce. Mte strach z nejakch loh? Ak sa do nich pustte, vemi rchlo ich vyrieite. Spoznte praliv osobu. Nebrte sa novm znmostiam! Lev 23. 7. - 23. 8. Neplytvajte zbytone energiou. Podrdenos nara dobr vzahy. V rmci kontaktov s predstavenmi sa snate o zdranlivos. Inak by ste ahko mohli prs o vhody, ktor ste nedvno zskali. Mte dojem, e vaa snaha a nmaha nie je nleite ocenen. Nemali by ste podahn skepse, ve o robte, robte aj pre seba. Panna 24. 8. - 23. 9. Veci, o ktorch sa dozvedte, znej celkom zaujmavo. Skr, ako sa do nich pustte, overte si ich pravdivos. Nepajte sa do riskantnch akci, ak nechcete pohorie. Nasnate sa za kad cenu presadi vau vu. Doprajte aj uom okolo vs vnies svoje npady do spolonej prce. Pristupujte zodpovednejie k rodine a deom. Vhy 24. 9. - 23. 10. Pre tento tde plat: trpezlivos rue prina. Kad prenhlenie sa me prejavi len negatvne. Usilujte sa ovlda, zvl ak ste naroden na zaiatku znamenia. Urobte o sa d, aby ste dokzali, e problematiku ovldate. Zasate sa za to, o sledujete a prevezmite na seba aj zodpovednos. Alibizmus nie je namieste. Vsledky bud vaou odmenou. korpin 24. 10. - 22. 11. Na pracovisku sa nahromadia nov lohy. Ich splnenie prinesie so sebou aj subn perspektvy. Ukete, e mte vie schopnosti, ako si mysleli vai znmi. Ten, kto si myslel, e svoj zmer me realizova aj bez vs, skoro prde na to, e sa mlil. U zakrtko prde za vami, aby si pokraoval v spoluprci. Strelec 23. 11. - 21. 12. Rozvahu si udrte a vaka tomu sa situcia okolo vs upokoj. Odstrnenie konfliktov by ste si mali rozobra, lebo sa vm vemi rchlo vrtia. Sklamanie, ktor tento tde zaijete, berte s rezervou. Najm ak pjde o lena vaej rodiny. Urit akosti, ktor ste mali v predchdzajcom obdob, po tieto dni zaruene ustpia. Kozoroec 22. 12. - 20. 1. Zo vetkch strn sa zan na vs vali povinnosti. Jedinm rieenm je vytrvalos a trpezlivos. Dostanete vborn sprvu rodinnho charakteru. Nieo vm pripomenie star citov vzah. Ak bol hodnotn, udr sa i napriek novej situcii. akaj vs starosti s peniazmi. Konene zanete kontrolova vdavky. Vodnr 21. 1. - 19. 2. Do vho ivota zasiahnu urit udalosti, ktor mu ovplyvni v al ivot. Asi prdete k vm finannm ziskom. Pozor na hdky s kolegami. Ak nieo zanete, snate sa to aj rchlo dokoni. Bude vs to st vea nmahy, ale urite vetko skoro ocente. Pozor na finann riziko! Ryby 20. 2. - 20. 3. Ak vs oslov niekto neznmy, pozorne ho vypoujte. Jeho starosti bud podobn vaim. Urite dokete vborne poradi a cudzie problmy vm prines pouenie. Vae nadenie pre nieo nov bude sce obrovsk, ale nemali by ste ete o tom hovori. Teraz sa len dobre pripravujte a a neskr s tm chote na verejnos.

Pohronie regionlny tdennk so sdlom v Leviciach. Vydva VITUR, s. r. o., len Asocicie vydavateov regionlnej tlae SR. fredaktorka: PhDr. Oga Prekopov, tel. 0907 172 968. Zstupkya fredaktorky: Albeta Psrska. Redaktor: tefan Rchela, tel. 0908 397 061. Grafick redaktor: Roland Endrsz, tel. 0907 933 483, e-mail: roloend@gmail.com. Telefn: 036/631 23 92. Manar redakcie: Ivan Tth, tel. . 0910 914 981. Redakcia: Pionierska ul. 2, 934 01 Levice. Telefn redakcia a inzercia: 036/631 23 92. Fax: 036/631 31 87. E-mail: redakcia@pohronie.sk. Vychdza v utorok. Uzvierka v piatok o 12. hodine. Nevyiadan prspevky nevraciame. Uverejnen materily nemusia by toton s nzormi redakcie ani vydavatea. Roziruje Royal Press, s. r. o., skromn predajcovia a kolportri. Objednvky na predplatn sa prijmaj priamo v redakcii. Podvanie novinovch zsielok povolilo RPC Nitra . j. 1RPC/2004. Tla z dodanch tlaovch predlh: VERSUS, a. s., Pribinova 21, 819 46 Bratislava. Registran slo EV 3617/09.

10. janura 2012

port

POHRONIE
tradin stolnotenisov turnaj

Jakub Mokr z K atm Levice je majster Sr v plvan

Na zimnch majstrovstvch Slovenska v Trenne pre kategrie juniorov a 14. ronch iakov sa zastnili aj plavci zo portovho klubu Atm Levice. Tri dni, od 16.-18. decembra pretekali najrchlej plavci Slovenska o najcennejie medaily. Plavec Jakub Mokr /nar. 1997/ potvrdil, e patr medzi slovensk plaveck piku a stal sa majstrom Slovenska v disciplne 50 m kraul. V alch dvoch disciplnach vyplval strieborn medaily, ke mu zlato ulo

o jednu stotinku sekundy. Krovsk plaveck disciplnu 100 kraul plval znova pod mintu, za 0:58,72 min. a 100 m polohovku za 1:07,26 min., kde si vytvoril osobn rekord. alou spenou plavkyou z K Atm Levice bola Ema Mszrosov v kategrii junioriek, kde bola slovensk konkurencia aia. Eme sa darilo najviac v printrskej prsiarskej pdesiatke. V nej vyplvala bronzov medailu za vkon 0:35,62 min. M. Kuriakov

putovn pohr starostu obce ia

V piatok 30. decembra sa v miestnom kultrnom dome v Ini uskutonil tradin stolnotenisov turnaj O putovn pohr starostu obce. Zastnilo sa ho 15 saiacich, ktor boli rozdelen do dvoch skupn. Vazom sa stal Peter Juhs, ktor zrove obhjil po tretkrt prvenstvo, m sa stal

majiteom putovnho pohra natrvalo. Druh miesto obsadil tefan Havlk, na treom mieste skonil Karol Drienovsk a na tvrtom Marek Laurenk. Prjemn portov atmosfru dotvralo pohostenie. Pohre a ceny vazom turnaja odovzdal starosta Jozef Rosipal. -ir-

spech hov HK Levice na Majstrovstvch Slovenska vo florbale v Koiciach

vborne reprezentovali mesto i kraj

Skvel spech dosiahla Zkladn kola Pri Podluianke 6 v Leviciach (hri HK Levice), ke na Majstrovstvch Slovenska vo florbale starch iakov v Koiciach obsadili 4. miesto. Je to v obrovskej konkurencii, ke bolo prihlsench 563 kl, obrovsk spech. V doch 15. a 16. decembra sa v Koiciach uskutonili Majstrovstv Slovenska starch iakov vo florbale. Na zverenom turnaji sa zastnili smi vazi krajskch majstrovstiev. Nitriansky kraj reprezentovala Zkladn kola Pri Podluianke 6 v Leviciach. Drustv boli rozdelen do dvoch skupn po tyri. Zkladn kola Pri Podluianke 6 bola vyrebovan do silnej skupiny A v spolonosti Dubnice, Banskej tiavnice a najvieho favorita z Ninej na Orave. Skupinu B tvorili Bratislava, Koice, Pata a Poprad. V prvom zpase sme sa stretli s favoritom turnaja z Dubnice, ktor jednoznane ukzal svoj potencil, bol cel zpas lepm drustvom a zvazil v pomere 6:2. Druh zpas sme odohrali proti neskoriemu vazovi z Ninej. Dlho sme favoritovi odolvali, ale v zvere sa predsa len ukzala via vyspelos spera a porazil ns 6:1. V rozhodujcom zpase o postup do tvfinle ns akal sper z Banskej tiavnice. Zpas bol od zaiatku v naej rii, ke sme vyhrvali v celom priebehu. Aj ke sa sperovi v zvere podarilo vyrovna, hne sme kontrovali a kolnk strelil rozhodujci postupov gl a upravil na 4:3 v n prospech. Vo tvrfinle ns akalo 2. drustvo zo skupiny Bratislavy, v ktorom strede boli hri bratislavskho Slovana. Nezaali sme najlepie, ke sme inkasovali hne v 1.minte zpasu. Chlapci ale zabojovali a otoili priebeh na 2:1 v n prospech. Drma pokraovala , ke sa sperovi 3 minty pred koncom podarilo z presilovej hry vyrovna na konench 2:2,o znamenalo rozhodnutie v samostatnch njazdoch. Pevnejie nervy ukzali hri Levc, ke sa perfektnmi zkrokmi prezentoval brankr Pastier . Nakoniec nae zaslen vazstvo speatil Tuinsk a zariadil nae neakan ale plne zaslen vazstvo a postup medzi tyri najlepie drustv. akali ns u ale speri inch florbalovch kvalt. Semifinle proti Dubnici sme zaali vemi nervzne a nedisciplinovane a sper trestal nae zbyton vylenia glmi. Dostal sa na koa a my sme u rozbehnutho spera nedokzali zastavi. Znamenalo to, e sa stretneme v zpase o 3. miesto s domcim favoritom z Koc. Zpas sme zaali nekoncentrovane a prehrvali sme 0:2, ale nevzdvali sme sa a vyrovnali sme na 2:2. Zpas gradoval a v polase sme prehrvali 3:4 a boli sme v hre. V druhom dejstve sper ale zapol na vyie obrtky a ukzal, e hrska kvalita je na ich strane a 3 glmi v krtkom slede ns zlomil a nae drustvo obsadilo konen 4. miesto.

Silvestrovsk beh vo vekch vozokanoch

Da 29. decembra zverenci Mariky Kuriakovej zo portovho klubu Atm Levice ukonili spene beeck seznu Silvestrovskm behom vo Vekch Vozokanoch.

V hlavnej kategrii mui do 39 rokov sa na 3. mieste v hlavnej muskej kategrii vborne umiestnil Tade Fazeka asom 0:34:02, no nezaostvali ani Jakub Mesro na 6. mies-

vydaren vstup levickch achistov do novho roka

t. Darilo sa im takmer vetko, lepie pozcie vyhrvali, ohrozen udrali a vsledkom bol neakan debakel domcich 6:2. ko sa tak osamostatnilo na 2.mieste a na vedce Btorov Kosihy m stratu len dvoch bodov, priom ich ak ete vzjomn sboj. Za Levice bodovali Zako, Hudoba, Chlpk, voavec a Leck 1, Nikel a Mesro . Levice B v III. lige akalo domce drustvo Nitry C. Takisto lo o zpas o druh miesto, Nitrania mali nskok jednho bodu. Zpas bol mimoriadne dramatick, niekoko parti sa plne otoilo, nakoniec sa portov astie priklonilo na stranu Levianov, ktor vyhrali najtesnejie 4,5:3,5. V budcom kole ich ak lder tabuky Topoa-

Do novho roku vstpili levick achisti zpasmi v II., III. a V. lige. Levick ko cestovalo v II. lige k drustvu ale. Speri sa pred zpasom delili o druh miesto v tabuke, dal sa teda oakva vyrovnan sboj, kto-

r by hodne napovedal do prpadnch postupovch ambci. Papierov predpoklady v podobe ratingov hovorili mierne v prospech domcich, Leviania si vak z minulho roka priniesli vborn formu, a t aj potvrdili v tomto stretnu-

ny, v tomto zpase sa pravdepodobne rozhodne o postupujcom. V zpase zvazili Chlpk, Benk a Leck 1, remzy pridali Zako, Benok a Mesro . V okresnej V. lige hostili Levice E drustvo eliezoviec C. Favorizovan hostia ukzali svoje sksenosti a mlad levick ndeje zdolali presvedivo 3:1. estn bod pre domcich zabezpeil Sovi 1. Cez vianon przdniny sa hral aj tradin turnaj iakov zkladnch a strednch kl v CV Junior. as tentokrt nelmala rekordy, t o prili, vak s chuou bojovali. Po 7 kolch sa presadili sksen ligov hri. Vazstvo si zabezpeil Martin Chlpk, druh skonil Juraj Leck a tret Michal Lacko.

Na tra dky 10 km v iestich kolch sa celkovo postavilo 69 pretekrov. V hlavnej kategrii ien do 40 rokov suvernne zvazila Ivonka Miklov asom 0:37:31, Jana Miklov na 4. mieste 0:48:01.

te s asom 0:36:37 a Martin Dudik na 13. mieste asom 0:40:12. V kategrii Juniorky -1,6 km a v kategrii Rekrean bekyne - 5 km s asom 0:22:50 si odniesla dve prvenstv ndejn triatlonistka Katarna Gunrov. JM

vianon turnaj v halovom futbale

Centrum vonho asu v Leviciach v spoluprci s Katolckou spojenou kolou sv. Vincenta de Paul v Leviciach usporiadalo 27. decembra v telocvini KS v Leviciach tradin turnaj v halovom futbale iakov. Na turnaji tartovalo 5 drustiev, ktor hrali systmom kad s kadm. Konen poradie v turnaji: 1. miesto - Spartak 2.miesto - KK Levice A 3.miesto - KK Levice B 4.miesto - CD ROM 5.miesto - Hronsk Kaany Na zver turnaja odovzdal riadite CV v Leviciach Peter Hrako diplomy zastnenm drustvm. Turnaj podporil prezident FK Slovan Levice Jn ua , v mene ktorho odovzdal odmeny najlepm hrom jednotlivch drustiev zstupca hostiteskej koly Milan Bridi. Najlepmi hrmi jednotlivch drustiev boli: Spartak - Filip Hancko, KK Levice A - Matej Minr, KK Levice B - Nikolas Kupa,CD ROM - Mrio Rafael, Hronsk Kaany - Jakub Valkovi. Ocenenia v podobe kninej publikcie 100 rokov organizovanho futbalu v Leviciach si prevzali za dlhoron innos pri organizovan futbalovch turnajov v Leviciach organizcie a vedci a trneri, ktor sa dlhodobo staraj o futbalov mlde: Centrum vonho asu Levice, Marin ery - rozhodca na turnajoch, Karol Straka-Spartak, Peter Szutynyi- KK Levice, Pavol Kovik - Hronsk Kaany, Peter Benek CD ROM Poakovanie patr aj firme LEAF a Romanovi abkovi za dlhoron podporu portovch podujat futbalovej mldee. Turnaj mal vemi dobr portov a spoloensk rove a bol vhodnm spestrenm vianonch przdnin a zimnej prpravy mladch futbalistov. Milan Bridi

baSKetbaL * baSKetbaL * baSKetbaL

Liga starch iakov Basketbal Levice MBK Liptovsk Mikul 120 : 47 (70 : 18). Body LV: Horsk 22, Bocz 16, Pastier 15, Lycius 14, evk 13, tevko 9, Kurek 8, Hanuska 7, Kuzma a Mienka po 6, Dalmady 4. Leviania od vodu potvrdzovali lohu favorita a dominovali na oboch koncoch palubovky. V obrane aktvnou hrou ntili spera k astm chybm, ktor nekompromisne trestali. O vsledku bolo rozhodnut u po prvej tvrtine a otzkou bola iba vka skre. Levianom sa podarilo stovku dosiahnu ete v tretej desamintovke a v z-

vere si mohli dovoli mierne poavi. Basketbal Levice BKM Poprad Svit 73 : 60 (38 : 22). Body LV: Bocz 18, Horsk 14, Kurek 12, Hanuska 11, evk 7, Pastier 6, Mienka a tevko po 2, Dalmady 1. V nedenom stretnut preverili Levianov hri zo Svitu viac ako ich sobotn sper. Domci zaali dobre a po prvej tvrtine viedli pohodlnm rozdielom. Neskr sa vak hra vyrovnala. V tretej tvrtine mali op navrch levick basketbalisti, ale v zverenej tvrtine dovolili hosom skorigova vsledok na konen rozdiel 13 bodov. -LVB-

1/2012

Tdennk pOHROnIE

v mestch a obciach okresu Levice

10. janura 2012

Na prahu roka so starostom Kalnej nad Hronom Ladislavom hnom

prioritou je zabezpeenie bvania, najm pre mladch ud z naej obce

tvnym lenom Regionlneho zdruenia miest a obc Tekov, ktor podporilo zvolanie mimoriadneho snemu ZMOS aj jeho zvery. Ako vnmate na prahu novho roku situciu v samosprvnej oblasti, ktor sa zsahmi ttu vo finannej oblasti skomplikovala? no, je to sprvna otzka, lebo na realizciu vetkho, o som tu uviedol, s potrebn finann zdroje. tt nm to neuahuje, deficit verejnej sprvy je vysok a stle je snaha hada zdroje na rovni ttu aj vo sfre samosprvy. Aj preto bol

Obec m strategick polohu aj strategick vznam vo vzahu k Atmovm elektrram Mochovce. Prakticky sa stala administratvnym centrom JE. Tento vznam bude po dokonen 3 a 4. bloku ete rs. Urite tomu pomha aj fakt, e sm ste odbornkom v oblasti jadrovej energetiky... K tejto otzke sa ete urite vrtime, je to samostatn tma a vemi zaujmav, teraz len vemi strune: naprklad, ke sa pe elektrre (alebo hocio) v Mochovciach kde to vlastne je? Lebo sdeln tvar

(dokonenie z 1. strany) So zvenou informovanosou obanov vak nieo oakvame aj od nich a to vyiu zainteresovanos do vec verejnch. Lebo len sptnou reakciou od nich a je jedno i pozitvnou alebo negatvnou zskame istotu, e prca orgnov obce m svoj zmysel a obania s s ou spokojn. Takisto meme zmeni na zklade ich podnetu rozhodnutie, ktor mono nie je v ich oiach to sprvne. Zhrniem to jednou vetou: Cieom samotnho projektu je

zastupitestva. Ja len dfam, e obania tto zmenu bud mc hodnoti pozitvne a som presveden e vetci, ako ja, tak aj poslanci, sa zhostme svojich loh zodpovedne a svedomito. Najviditenejie, o sa udialo v roku 2011, bolo dokonenie u zaatch investinch projektov a rozbehnutie novch. Dokonila sa obecn vvarova, ktor by mala zaa svoju prevdzku u vo februri tohto roku. Kompletne sa zrekontruovalo plov volejbalov ihrisko na sdlisku JUH. Vymenila sa strecha na Klube

So zvenou informovanosou obanov od nich oakvame vyiu zainteresovanos na veciach verejnch.

by bliie k obanovi. Na tejto farebnej strane si Kalania kad tde njdu lnky o najaktulnejch udalostiach. Kovm motvom bude rozvoj obce a ivot v nej. V prvom sle, na prahu novho roku, je vak namieste otzka, o priniesol pre Kaln nad Hronom rok 2011? Bolo toho vea. V prvom rade zmenou bola vmena na poste starostu obce a iaston vmena zloenia obecnho dchodcov. Zaali sa prpravn prce vypracovanie projektovej dokumentcie na rekontrukciu Poiarnej zbrojnice, ktor roky chtrala, takisto na rekontrukciu Zdravotnho strediska, kee boli oprvnen poiadavky zo strany kontrolnch orgnov na zvenie rovne podmienok zabezpeovania zdravotnej starostlivosti. Zrealizoval sa vkup pozemkov pod bytov domy a rodinn domy pre naich obanov, takisto

pod plnovan obchvat obce. Budovali sa chodnky a vjazdy tto akcia bude pokraova aj v roku 2012. V sasnosti sa dokonieva rekontrukcia kblovej televzie a internetu v obci a rozhodnutm Obecnho zastupitestva je pripojenie na TV a internet pre obanov dchodcov starch ako 65 rokov zadarmo. V kblovej TV bol spusten obecn infokanl, ktor spolu s internetovou strnkou obce takisto prispieva k informovanosti obanov. Ak je vchodiskov pozcia obce na zaiatku nastupujceho roku? o rozhodujce ju ak v roku 2012? Asi najvyou prioritou obce je vstavba bytovch domov a pridelenie stavebnch pozemkov pre vstavbu rodinnch domov pre naich obanov. V sasnosti Obecn rad realizuje prieskum medzi obanmi, o ak typ bvania a o ktor lokalitu maj zujem. Zabezpeenie bvania najm mladch ud je pre ns prioritou. alm menm projektom, ktor v sasnosti uskutoujeme, je otvorenie Materskho centra pre mamiky s demi v priestoroch Klubu dchodcov, ktor bude sce priestoro-

vo skromnejie, ale chystme sa ho vybavi kompletnm zariadenm, ktor by mohli mamiky potrebova, ak chc dieatko prebali, nakmi ... Vyuva ho mu najm v zimnch mesiacoch, v nepriaznivom poas. No a ako som u spomnal, ak ns realizcia rekontrukcie zdravotnho strediska a poiarnej zbrojnice. Rovnako sa pripravuje rozrenie parkovacch plch na sdlisku JUH. Je toho samozrejme viac, ale verm, e aj vaka projektu tchto SAMOSPRVNYCH

Ke sa pe elektrre (alebo hocio) v Mochovciach, kde to vlastne je? Lebo sdeln tvar Mochovce u neexistuje, sprvne by to malo by: Atmov elektrre Mochovce v Kalnej nad Hronom.
protest zo strany ZMOS voi zmene spsobu prerozdeovaniu dan o sa aj podarilo presadi. Rovnako neprispieva k stabilnmu spsobu financovania samosprv ast zmena zkonov, vyhlok a nariaden vldy, ktor priamo ovplyvuj rozpoty, a nepriamo teda ivot obc. Som ale presveden, e riei veci verejn na rovni miest Mochovce u neexistuje, sprvne by to malo by: Atmov elektrre Mochovce v Kalnej nad Hronom... o sa tka vzahu obce k elektrrni alebo aj k inm subjektom psobiacim v tejto asti naej obce je vemi intenzvny, vea vec je schvaovanch obcou alebo sa obec k nim vyjadruje, o si vyaduje znalos danej problematiky. Pri takch rozhodovaniach urite vyuvam poznatky zo svojho psobenia v jadrovej energetike a v neposlednom rade aj priame kontakty s umi, s ktormi som dlh roky spolupracoval. Verm, e jadrov energetika ete dlh roky bude bezpenm nosnm pilierom naej energetickej sstavy a dobudovanie 3 a 4. bloku tomu len pome. Ak je Vae najvie elanie do nastupujceho roku? Odpove je vemi strun. Ako u povedal svojho asu Cicero: Obecn blaho je najvym zkonom, tak aj mojm najvm elanm je dosiahnutie spokojnosti obanov s naou prcou.

Starosta Kalnej nad Hronom Ladislav hn poas nedvneho zasadnitia Regionlneho zdruenia miest a obc TEKOV. Foto: (op)

NOVN budeme mc informova naich obanov aktulne. Kaln nad Hronom je ak-

a obc sa d najlepie pomocou samosprvy, tak ako je to dnes a malo by tak zosta aj do budcnosti.

Predstavujeme obec Kaln nad Hronom

IGOR GOGORA Nemal dedinka leiaca na pravom brehu rieky Hron nie je sce rodiskom iadneho prezidenta i astronauta, ukrva vak mnosvto ikovnch, bystrch, npaditch, no skromnch ud, ktor si svorne spolunavaj a s hrd na svoj pvod. Obecn rad, komisie a obianske zdruenia, ktor obec zastreuje, sa poas celho roka spolupodieaj na rznych aktivitch, m sprjemuj a osvieuj vedn dni. De det, prchod Mikula, silvestrovsk ohostroj, beh oslobodenia, portov de, rzne zjazdy a vlety i pokrov turnaj s len malm trkom z celoronch podujat, na ktorch sa vdy radi stretn, zabavia a porozprvaj. Obec sa me hrdo pochvli tankom z II. svetovej vojny, pri ktorom sa pravidelne v letnch mesiacoch konaj tanen zbavy, sasnou fontnou a vlastnm Wellnes-komlexom, vybudovanm priamo v srdci Kalnej nad Hronom. ivot v obci je arovn. Poznte meno predavaky v potravinch, kvetinrky, a dospel dokonca aj identitu zastupujceho Mikula, a preto sa vemi poteme, ak aj vy budete prispieva lnkami i postrehmi do tchto naich novn, a takto sa budete podiea na ich tvor-

be. Tto cel novinov strana je o obci Kaln nad Hronom a o obanoch v nej. Myslme si preto, e je vemi dleit da aj Vm, obanom, monos podiea sa na jej tvorbe.. Svoje postrehy, npady, mylienky, lnky a tipy na lnky mete posiela na: obec@kalna.eu alebo gogora@kalna.eu (Autor je zstupca prednostu Obecnho radu v Kalnej nad Hronom)

StaroSta obce KaLN Nad HroNoM

pozvnka na riadne zasadnutie

obecnho zastupitestva
v Kalnej nad Hronom
V zmysle -u 12 ods. 1 zkona . 369/90 Zb. o obecnom zriaden v znen neskorch predpisov zvolvam zasadnutie Obecnho zastupitestva v Kalnej nad Hronom da

10. janura 2012 (v utorok) o 16:30 hod.

NOVHO?
Nemem ani ja nevidie, e sa nachdzame v zlomovej situcii, kedy sa lme chlieb. Vea mdrych ud v histrii vyslovilo nzor, e v skutonosti nikdy nejde o hospodrsku alebo finann krzu, ale o morlnu krzu. V takejto situcii potrebujeme osvedi svoju ivotaschopnos na morlnych zkladoch, potrebujeme spoji dobromysen silie a presta so abomymi vojnami o moc

Mil spoluobania!
Verm, e rok 2012 sme schopn prei spene napriek tomu, e z kadej strany ns straia s krzou a od ttu dostvame o tretinu menej peaz. Te ma aj fakt, e poslanci z vlastnej vle, samostatne a suvernne schvlili rozpoet mesta na rok 2012 napriek tomu, e jeho schvlen podoba zasieva a odhauje, poda ma, niekoko problmov. Pri dobrej vli ich vak poas roka meme postupne odstraova a prekonva. Optimizmom ma napa predovetkm relna monos zaatia troch strategickch investci v naom meste. Rekontrukcia kpaliska a vybudovanie lieebnch kpeov, rekontrukcia katiea a parku ako aj vybudovanie recyklanej elektrrne prines nov pracovn prleitosti a monos odbrava nau nedstojn zvislos od ttnych dotci. Ich uskutonenie natartuje vrazn vestrann prosperitu a rozvoj nho mesta a reginu.

OGA PREKOPOV * o najdleitejie dosiahlo mesto eliezovce v roku 2011? - Preili sme, o je dnes samo osebe dleit, a pritom dokonili dve stavby s podporou EU fondov: rekontrukciu Zkladnej koly na trovej ulici a rekontrukciu verejnch priestorov CMZ, spolu asi za 2,6 mil * Ak s v roku 2012 zmery rozvoja mesta v rozhodujcich oblastiach? - Zaa PPP projekty, a to s tieto: 1. Rekontrukcia kpaliska a vybudovanie lieebnch kpeov, 2. Rekontrukcia katiea a parku, 3. Vybudovanie

a peniaze. Ak sa nm to podar, rok 2012 bude v eliezovciach urite spen. Prosm vetkch dobromysench ud, aby, ak mu, prispeli k tejto snahe svojimi prspevkami, alebo nech aspo tejto snahe fandia. Prajem Vm vetkm lskypln a spen rok 2012.

Pavel Bakonyi

recyklanej elektrrne. V prpade spenosti s podporou EU fondov tie dobudovanie kanalizcie aj rozrenie separovanho zberu odpadu a BRO. * Ako sa poda prijatch princpov riadenia zveauje ivot samosprvy mesta? - Postupnmi krokmi, zloit doba ns pri tom podporuje. * Do akej miery v tejto zloitej dobe pomhaj zdroje z eurofondov a rozvojov programy ttu? - V akej dobe je otzka investinej vstavby kov. Stavebnctvo totito ako prv vdy generuje pohyb ekonomiky.

Piate mimoriadne zasadnutie MsZ v eliezovciach, ktor bolo zrove plne poslednm rokovanm poslancov v minulom roku, viedol 22. decembra 2011 netradine viceprimtor Marek Kepka. astnci sa plne venovali jedinmu bodu nvrhu programovho rozpotu na roky 20122014. Hne v vode sa ujal slova predseda ekonomickej komisie Peter Martosy, ktor vypracoval vlastn nvrh rozpotu, konzultovan s ostatnmi poslancami na pracovnej porade de pred konanm mimoriadneho zasadnutia MsZ. Je to prv experiment, ke sme my poslanci zobrali tvorbu rozpotu viac do svojich rk. Je to vny krok a urite urobme aj druh a tret. Myslm si, e to povedie k vsledkom. V aprli urobme kontrolu prvho tvrroka a ak bude treba, priblime rozpoet realite, vyjadril P. Martosy. Jednotliv zmeny oproti pvodnmu nvrhu rozpotu si poslanci jeden po druhom preli aj s krtkym komentrom alebo vyjadrenm relnosti i opodstatnenosti zmeny. Viac priestoru bolo venovanho budove slobodrne na Ul. Komenskho, kde bol pvodne plnovan rozpoet znen. Viacer poslanci sa vyjadrili, e mesto si neme dovoli prevdzkova budovu v jej sasnej forme, ke v nej nie je mon samostatne pre jednotliv byty mera spotrebu energi. To vedie k nadmernej spotrebe, ktor sa mesto snailo riei u v minulosti sprsnenm domovho poriadku a pravou zmlv o ubytovan, ktor s vak obyvatemi ubytovne asto poruovan. Tak poslanci, ako aj prslun pracovnci mesta shlasili s tm, e situcia v slobodrni si oskoro bude iada rieenie. Zmeny sa dotkli aj inch oblast: nali sa prostriedky na nov javiskov techniku v dome kultry, aj na dotcie pre subjekty na zem mesta, na propagan materily pre mzeum a na rekrean a portov sluby, m malo by zabezpeen zvenie potu pracovnkov na tadine. Menej peaz pjde v tomto roku na lensk prspevky mesta, na prplatky a odmeny zamestnancov, odmeny zamestnancov mimo pracovnho pomeru, veobecn sluby a prvne sluby. Poslanci taktie znili poloku za dodan tepeln energiu v Dome sluieb s odvodnenm, e po zateplen objektu neme by tto poloka vyia ako v minulom roku. Poslanci odshlasili nvrh rozpotu so spomenutmi zmenami. (ik, eliezovsk spravodajca)

V porad dvanste, v minulom roku posledn riadne zasadnutie Mestskho zastupitestva v eliezovciach sa konalo 15. decembra. aiskom rokovania mal by tohtoron rozpoet. Na vod rokovania bol presunut bod pojednvajci o vstupoch z komisi MsZ. V rmci neho Vojtech Tomaovi informoval o stanovisku komisie kultry a kolstva, ktor iadala zastupitestvo, aby nalo finann prostriedky v rozpote na podporu obianskych zdruen a javiskov techniku Domu kultry. Nsledne sa poslanci pobrali na prestvkov prerokovanie tchto poiadaviek. Pavel Polka informoval o dian v komisii vntra. Kontatoval, e do radov mestskej polcie nastpilo niekoko novch lenov, ktor spaj vetky potrebn poiadavky na mestskch policajtov, a tak ich mesto nemus posiela na kolenie. Poslanec vyhlsil, e sa zrieka funkcie predsedu bytovej komisie, kee v svislosti s touto innosou sa voi nemu zaalo policajn vyetrovanie. Oakvan rokovanie o mestskom rozpote sa nakoniec nekonalo, poslanci presunuli tto tmu na mimoriadne zasadnutie, ktor sa konalo 22. decembra. Poslanci schvlili VZN o dani z nehnutenosti na tento rok. Pred schvlenm materilu poveren vedca refertu dan informovala o tom, e v porovnan s minulm rokom sa sadzby dane z nehnutenosti nemenia. Schvlili dodatok k zriaovacej listine Mestskej kninice. Nvrh je vypracovan za predpokladu, e organizovanie a financovanie kultry a portu na zem mesta eliezovce zostva v doterajej nezmenenej forme. V tomto prpade to znamen, e prspevkov organizcia Arna u nem prvne opodstatnenie, pe sa v dvodovej sprve. Schvlen bol aj dodatok k zriaovacej listine Centra vonho asu v eliezovciach po tom, o tematick kontrola ttnej kolskej inpekcie vytkla, e nzov organizcie bol uveden len v ttnom jazyku. Poda sprvy inpekcie ke vedenie niektorch zujmo-

vch tvarov sa zabezpeuje aj v maarskom jazyku, mus by v zriaovacej listine nzov organizcie aj v tomto jazyku. MsZ schvlilo 3. zmenu programovho rozpotu na rok 2011, vyhovelo iadostiam o odpredaj pozemkov pod garami na Komenskho ulici vlastnkom gar, schvlilo as mesta v projekte na prevenciu kriminality v meste eliezovce, v ktorom bude potrebn finann spoluas mesta vo vke 2200 . Poslanci schvlili pln innosti hlavnej kontrolrky mesta na prv polrok 2012. V rmci informci primtora sa prtomn venovali otzke recyklanej elektrrne. Na poslaneck otzku o informovan v tejto veci primtor poznamenal, e verejnos je o tomto zmere informovan u 1,5 roka, dokonca sa k tejto tme konalo aj verejn stretnutie obanov. V diskusii Vojtech Tomaovi upozornil na to, e chodnk na Ul. SNP je nebezpen, kee pri malch potravinch blzko centra je prepadnut. Pavel Polka navrhol zisti, i by sa finann nedoplatky na njomnom voi mestu nedali riei aj nefinannou cestou, naprklad odpracovanm alebo materilnym vyrovnanm. Otzka Ladislava Sokola smerovala k tomu, kedy a ako me mesto poda projekt v programe Leader. Marek Kepka navrhol prehodnoti otvraciu dobu Mestskej kninice s drazom na otvorenie v sobotu. Zasadnutie prebehlo mimoriadne rchlo, bolo ukonen po 2,5 hodinch rokovania. (ik, eliezovsk spravodajca)

12. janur: Baba-mama klub od 9.30, oddelenie pre mlde 18. janur: 72. literrna kaviare, tma Feng shui, hos Iveta uriov, o 16.30 hodine v kaviarni Miracle PERSONLNE VSTAVKY: 16. 1. Mikszth Klmn, 165. vr. nar. 16. 1. S. H. Vajansk 165. vr. nar. 18. 1. A. A. Milne 130. vr. nar. Prstup na verejn internet denne. Burza knh na 1.poschod kninice denne. Exponty Mestskho mzea prstupn na prehliadku denne.

Ilustran foto

Za innos kninice podvame nasledovn vsledky innosti: Poet podujat uskutonench kninicou za sledovan obdobie je 114, z toho 83 pre mlde a 31 podujat pre dospelch. as obanov bola 2.467 len na tchto podujatiach. Pokraovali sme v projektoch, na ktor sa podarilo zska granty - z Nitrianskeho samosprvneho kraja na vydanie knihy Chrme a zachovvajme zvyky naich predkov, ktorej krst sa konal na Luciu - 13. decembra Vydavatestvo Slovart a RBT Budapes prispeli kninmi darmi pre spen deti v itateskch saiach Dobinskho posolstvo a Mezei bokrta, vyhodnotenie sa konalo 8. a 9. decembra pod vianonm stromekom. Uskutonilo sa 71 Literrnych kaviarn, z toho v tomto roku 8 a to nasledovne: Milan Hronec z Nadcie Ekopolis o eliezovskom parku a vzcnych stromoch, pani Mry M. k zvyklostiam a tradcim, maliar P. Korbel v spoluprci s OZ Mikulan o svojej tvorbe, bsnik Gregor Papuek zo slovenskho Pila /MR/, Rudolf Schuster - estn oban eliezoviec, Molnr Jnos - dekan Univerzity Selye Komrno tie v Mikule, projekt s MK SR Marco Polo s Jaroslavom Burjanivom, J. Nagy pod nzvom Camino, putovanie do Santiago de Compostela. Pre deti pokraoval projekt Kto nm ta, zchranr MUDr. Veis bol medzi demi. Uskutonili sme 16 vstav vo vstavnej sieni. Vetky podujatia boli zverejovan na mestskom vebe, v regionlnych a mestskch novinch. Od 1. augusta ku kninici bolo prilenen aj mzeum, konalo sa prv Castellum musicum. Kninica mala bohat kultrny ivot, obanom je k dispozcii verejn internet, knhkupectvo aj burza knh. J. Benkov, riaditeka MsK

POHRONIE

SaMoSprvNe NoviNY

10. janura 2012

11

Od utorka do utorka: M IJE OBEC

. 1/2012 Novoron prhovor starostu imricha Krlika

10. janur 2012

Mil spoluobania,

Nech sa nm spolone dar

Mil spoluobania,
op sa rok stretol s rokom a ja verm, e ten, z ktorho sme odkrojili prv hodiny, bude pre Vs vetkch, obyvateov naej obce, spen a motivujci k dosahovaniu dobrch vsledkov vo Vaich pracovnch aktivitch a inpirujci k harmnii i porozumeniu vo Vaom skrom, vo Vaich rodinch. Urite mi dte za pravdu, najm prslunci starej genercie, ale aj mlad rodiny, e neijeme ahk dobu. Ale pravda je aj tak, e pri novoronch vinoch sa nikdy, na zaiatku ktorhokovek novho roku, situcia nezahovala. Vdy sa ku kadmu novmu roku pristupovalo s ctou a repektom pred oakvanmi aj neoakvanmi lohami, udalosami a situciami. Aj tento nov rok rok 2012 je pre ns vetkch, ktor ho zavame, vekou vzvou. Poznme vntorn aj medzinrodn svislosti, hovor sa o pokraujcej ekonomickej krze. Napriek tomu je tu vea pozitvneho a vetko to jasn, prjemn a mdre sa rod v medziudskch vzahoch. Ony vytvraj svet, v ktorom ijeme. A prve preto, prve z dvodu, e naa obec, n Rybnk, je dedinkou repektujcou a uctievajcou tradcie, vychdzajce z toho najlepieho dedistva naich predkov, verm v ete vie zomknutie sa ns vetkch, obyvateov obce, pre jej al rozvoj a spokojn navanie v tvorivej pospolitosti aj poas celho nadchdzajceho roka. Na jeho prahu treba zdrazni, e rok 2011 bol pre ns vetkch inpiratvny a mimoriadne spen. Pokraovali sme v rozvojovch programoch, udrali sme vemi dobr hospodrenie obce, Rybnk sa stal nositeom vznamnej bronzovej medzinrodnej ceny za zveaovanie ivotnho prostredia a podporu uchovania rozmanitosti prrodnch druhov. Zanechali sme vemi dobr dojem v celonrodnej sai o dedinu roka, nastavili sme vysok latku v podpore a pozdvihnut detskch interpretov udovch piesn, ke sme na zaiatku septembra zorganizovali tekovsk regionlne kolo sae O SLVIKA SLOVENSKA, ktorho rove a talent malch spevkov tak nadchol majstra Petra Dvorskho, e ako u vetci viete celottne finle 22. ronka tejto najmasovejej sae na Slovensku sa bude kona koncom jna v Rybnku, o je pre nau obec vek es. Pred koncom roka 2011, 22. novembra, navtvil Rybnk n pn prezident Ivan Gaparovi so sprievodom, aby slvnostne prestrihol psku na naej novej centrlnej zne, ktor patr poda odbornkov k architektonicky najkrajm na Slovensku. Hlava ttu pobudla v Rybnku takmer cel pracovn de a stretla sa s mnohmi z Vs v srdench, neformlnych rozhovoroch, m sa tento de zapsal do dejn obce ako vnimon. Toto vetko, o nm dal rok 2011, ns posva dopredu a vytvra ance na rozvinutie innost, z ktorch mu vzs alie skvel vsledky pre pokraujci rast naej obce a spokojnos jej obyvateov, ns vetkch. Dovote mi ete raz, mil nai spoluobania, poela Vm na prahu roka 2012 vea pevnho zdravia, astie, spechy a vytrvalos pri napan Vaich oakvan.

V Rybnku sme kotovali poehnan mlad vna

Krom veera bol tramn hostitea Jozefa Uhnka

TEFAN RCHELA RYBNK - V tejto iroko-aleko najstarej vinohradnckej obci obnovili tradciu poehnania mladch vn na sviatok Svtho Jna Evanjelistu. Tradcia posvtenia mladho vnneho moku siaha ete do stredoveku. Podujatie pripravil miestny, vemi agiln, vinohradncky spolok, ktor sa sna oivi tradcie v tejto najstarej vinohradnckej obci reginu a skvalitni pestovanie hrozna a tvorbu vna. Jun boia tiavnickch vrchov vytvraj terroir, ktor sa vyuval pre pestovanie vinia u v stredoveku. Obce Rybnk a ajkov boli dodvatemi vna pre bohat stredoslovensk bansk mest. Poda dokumentov boli vna z tejto oblasti drahie ako z malokarpatskho kraja. Na ich cenu mala urite vplyv aj menia dopravn vzdialenos, ale kvalitu tch tunajch potvrdila histria a potvrdzuje ju aj sasnos. Slvnostn poehnanie mladch vn sa konalo rno v miestnom Kostole Najsvtejej Trojice. Svt omu koncelebrovali rybncki rodci, bratia Mons. Daniel a Mgr. Jozef Ioldovci. Jozef vo filozoficky ladenej homlii spomenul Svtho Jna Evanjelistu a histriu svtenia mladch vn. Veru, vna naim poehna, lebo napriek tomu, e je to biblick npoj (spomna sa v Biblii asi dvestokrt), je to aj npoj alkoholick a jeho nemierne pitie me vies k tragdim. Popoludn sa potom stretli rybncki vinri v kultrnom dome, aby bilancovali uplynul rok a pokotovali mlad vnka. es zastni sa malo aj POHRONIE, konkrtne autor tchto riadkov. Predseda Vinohradnckeho spolku v Rybnku Jozef Uhnk, ktor spolok vedie od jeho vzniku pred nia chc pokraova v tradinch podujatiach i v poznvacch zjazdoch. V marci navtvia vstavu vn v Brne. V diskusii starosta obce ocenil prcu vinohradnckeho spolku a aktivitu jeho lenov aj pri obec-

som vemi rd, e Vm vetkm mem zaela astliv, zdrav, spokojn a pohodov rok 2012 op aj prostrednctvom naej strany v regionlnom tdennku POHRONIE. Verm, e naa vzjomn komunikcia umocnen tmto medilnym kanlom osved a zuitkuje aj tento rok svoje monosti, ktor pomhaj obci Rybnk dosiahnu po najsmelie ciele. Lebo predchdzajca poldruharon prezentcia aktivt a zmerov naej obce na tejto strane v POHRON je dkazom toho, e aktvna, kvalitne vykonan a dobre informane zhodnoten prca me obec posun dopredu a dosta do uznvanej pozcie ldrov a signatrov novho. Som zrove vemi rd, e tento pilotn projekt medzi redakciou POHRONIE a obcou Rybnk sa stal zkladom pre vznik prvch SAMOSPRVNYCH NOVN na Slovensku. Te ma, e sme aj alie obce inpirovali a naznaili, ako dosta informcie medzi obyvateov a po koncovku, do domcnost, a ako s informciami pracova tak, aby boli pre obanov servisom aj povzbudenm do ich zapjania sa do obecnch innost na prospech aj itok vetkch. Aby sa takto noviny v tom najlepom slova zmysle stali spoluorganiztormi verejnho ivota v danej obci. Vtam preto v samosprvnej prlohe POHRONIA vetky tie obce, ktor medzi prvmi zabezpeuj prostrednctvom POHRONIA prvo obyvateov na pln a promptn informovanos. Zrove verm, e sa k nm postupne pridaj aj alie mest a obce okresu Levice. Tem sa, mil Rybnania, na nau spolon prcu v roku 2012, ktor je naplnen nronmi zmermi a oakvaniami. Verm, e ich spolone zvldneme. S ctou Imrich Krlik, starosta

Z poslednho vlaajieho zasadnutia obecnho zastupitestva

vne. Sksen vincri ochutnali vzorky a pripojili aj dobr rady. Aj tradine kritick Jozef Nzl teraz skr radil ako kritizoval. Potvrdili sa oakvania. Aj ke krsa mladch vn je rchlo pominuten, ich kvasn buket nahradia sekundrne a neskr tercilne vne a chute, na ktor sa u vetci teme. Sksen vinri odporaj odloi nieo aj do archvu. Vynikajce s rybncke rulandy biele, rizlingy vlask, tradine peseck lenky. Azda najv potencil vak maj erven vna. Na Dni otvorench pivnc v mji ich bud Rybnania ponka u nafaovan. Fajnmekri sa maj na o tei. Prtomn degusttorsk celebrity sa dohodli, e krom veera je tramn hostitea Jozefa Uhnka. Odporuili mu vak vno odloi na najslvnostnejie prleitosti. Nie je to toti vno na ben popjanie s priatemi, ale na uvanie po kvapkch pri meditcii. as v prjemnej atmosfre letel, diskusie pokraovali, ich tmy sa menili, politika sa taktne obchdzala... Vetky musk diskusie sa aj tak nakoniec skonia pri ruovom vesmre, okolo ktorho sa krti cel svet. Z takchto vynikajcich podujat je najdleitejie ods v prav as, po svojich a relatvne triezvy. Podarilo sa, najm vaka prsnemu pohadu mojej poloviky, ktormu neodolali ani chrabr Rybnania. Veer, ke som zaspval, sa mi vracali tie krsne vne a chute prekotovanch rybnckych vn. Ctil som sa ako v bavlnke.

aj o ii. etape revitalizcie verejnch priestranstiev

RYBNK (op) Koncoron zasadnutie Obecnho zastupitestva konan 16. decembra po odshlasen programu rokovania zobralo na vedomie kontrolu plnenia uznesen od ostatnho zasadnutia aj informciu o innosti obce od ostatnho zasadnutia a stav obecnch financi k 30. novembru 2011. Poslanci obecnho zastupitestva na 8. riadnom zasadnut schvlili veobecne zvzn nariadenie (VZN) . 4/2011 o miestnych daniach pre rok 2012. rovnako schvlili VZN . 5/2011 o miestnom poplatku za komunlny odpad a drobn stavebn odpad pre rok 2012. Odshlasili zmenu rozpotu obce . 1 pre rok 2011 aj nvrh dodatku . 5 k zmluve o zriaden Spolonho obecnho radu zo da 28. 2. 2003. lenovia obecnho zastupitestva k nvrhu zstupcov obce do Rady koly pri ZsM Rybnk schvlili spolon hlasovanie zstupcov obce do rady koly. Za lenov Rady koly pri Z s M Rybnk za obec Rybnk schvlili Stanislava Maara, Petra Havrana, Milana veca a Ing. Mareka Chlebu. Obecn zastupitestvo zobralo na vedomie sprvu hlavnho kontrolra za 1. polrok 2011. Schvlilo navenie finannej dotcie pre TJ na rok 2011 vo vke 1000 eur. K nvrhu na finann socilnu dotciu pre obanov v hmotnej ndzi decembrov obecn zastupitestvo neschvlilo pozmeujci nvrh p. Kia: socilnu dotciu na kad nezaopatren diea a iadatea v hmotnej ndzi sumou 30 eur okrem partnerov. Zastupitestvo schvlilo socilnu dotciu vo vke 50 eur na kad nezaopatren diea a 30 eur kadmu iadateovi v hmotnej ndzi. Poslanci neschvlili poukzanie socilnej dotcie formou peanch poukok z COOP Jednoty, ale schvlili jej poukzanie v hotovosti cez pokladu obce. V alom bode zastupitestvo shlasilo so spoluprcou s Ing. Jnom Janecom (MMJ Bansk Bystrica), spracovateom predbenho projektovho zmeru, PD k stavebnmu konaniu k investcii Rybnk protipovodov preventvne opatrenia. Zrove zastupitestvo schvlilo predloen projektov zmer mimo kolskej ulice (z dvodu nevysporiadanch parciel pod par.. 1609/21 a 1609/3). K revitalizcii verejnch priestranstiev v obci Rybnk . II zastupitestvo schvlilo spoluprcu s firmou Atelir domova, s.r.o. Bratislava a schvlilo tie Zmluvu o dielo . 06/2011. V poslednom bode koncoron obecn zastupitestvo zobralo na vedomie prkazy na vykonanie riadnej inventarizcie majetku a zvzkov aj rozdielu majetku a zvzkov obce k 31. 12. 2011.

Akt poehnvania mladch vn.

Foto: (r)

siedmimi rokmi, predniesol sprvu o innosti za minul rok. Rok sa nm jav ako jeden z najlepch. Do vn vkladme vek ndeje, kontatoval na vod. Ako povedal, v rmci osvety navtvili rybncki vinri Nrodn saln vn i raksky Burgenland. Zorganizovali tradin degustciu, ktor vemi spene zvldli vaka nezitnmu nasadeniu vetkch. spen bol aj De otvorench pivnc 28. mja. tvrt ronk bol najvydarenej, vznikla pekn tradcia. Vrcholom vak bolo Rybncke vinobranie, ktor spene zvldli len vaka pomoci obce. Pn starosta je pikov manar, ktor dokzal povznies Rybncke vinobranie na najvy piedestl, ocenil manarske schopnosti starostu Imricha Krlika. Informoval aj o plne na budci rok. Rybna-

nch podujatiach. Obec sa me maximlne spoahn na Vinohradncky spolok, kontatoval. Bol kostrou aj vinobrania. Aj v mene poslancov sa chcem poakova vetkm jeho lenom, povedal Imrich Krlik. Vinohradncky rok zhodnotil sksen vinr Anton Harmady. Spoza Kozmlovskch vkov, z Neminian, priiel Jozef Nzl, propagtor vinrskej osvety. Priniesol pr cennch rd i niekoko pokladov zo svojej pivnice. Ujala sa Nzlova mylienka viac pozva na vinrske podujatia dmy, nielen na vpomoc pri organizcii, ale aj na kotovky vn, o prtomn dmy neskr aj vyuili. Po malom pohosten sme zaali kotova. Prili aj vdp. bratia Ioldovci, ktor sa ukzali ako prjemn spolonci k vnu. Nasledovali vniv diskusie o vne pri

Ven obania,
prihovram sa Vm na prahu roka 2012, v ktorom Vm vetkm prajem pevn zdravie, spechy, rodinn a osobn pohodu. Rovnako sa ndejam, e rok, do ktorho vstupujeme, bude aj tartom k znsobenm aktivitm v prospech naej obce, k posilneniu ducha pospolitosti a nleitosti k dedinke, ktor je pre mnohch z ns rodiskom a pre vetkch domovom, kde sa kad de vraciame. A domov to je jedno z najsilnejch pt, ktor loveka spjaj s osvojenm si najkrajch udskch hodnt a ich odovzdvanm alm genercim. To je tafeta ivota. Preto si naa dedinka zasli lsku a ctu ns vetkch, ktor v nej ijeme. Preto si zasli nau prcu, n vklad do spolonho, z ktorho maj rados a itok jej obyvatelia aj nvtevnci. Iste viete, e rok 2012 zaname v zloitch vntornch aj medzinrodnch svislostiach. Socilne istoty s oraz citlivejou tmou, naa krajina je pred predasnmi vobami a siln pohyb je aj v Eurpskej nii. V takejto situcii vdy vystupuj do popredia udsk a veudsk hodnoty: cta, snaha pomha si navzjom, zodpovednos za spolon dielo, teda aj za budcnos Mtnych Ludn. Vetci ju mme v rukch, kad jeden z ns. A ja verm, e sa ruka v ruke aj tento rok pomkneme dopredu. Som vemi rada, ven spoluobania, e sa zvyuje Vaa informovanos o ivote v obci. Lebo slobodnm a spokojnejm sa stva lovek tm, e vea vie, vea sa dozvie. Kad druh utorok prde do Vaich domcnost POHRONIE, kde vdy na tomto mieste njdete informcie z Mtnych Ludn. Je aj na Vs, ako obohatte nau obec innosami, o ktorch meme da prostrednctvom POHRONIA vedie irokej verejnosti. Je aj na Vs, ak podobu bude ma tto novinov strana. Ja sa vemi tem na vzjomn spoluprcu, ktor urite prinesie nm vetkm nov poznanie a mono aj nov prleitosti pre rast naej obce, a tm spokojnos Vs vetkch. S ctou: Oga Kollrdiov, starostka

OGA PREKOPOV * Ktor udalosti alebo podujatia boli pre obec v roku 2011 najvznamnejie? - Rok 2011 bol nronm rokom. V roku 2010 sme postavili njomn byty: 2 x 4 bytov jednotku a 1x 4 bytov jednotku, okrem toho sme rekontruovali kultrny dom a niektor finanne opercie sa premietli a v roku 2011, o zaaovalo obecn rozpoet a tm aj aktivity obce. Aj napriek tomu sme v rmci projektu Eurpa pre obanov "udia uom uskutonili krsne podujatie pre naich obanov a rozpracovali sme drubu s almi obcami (Mto pod umbierom, Sajvmos (Maarsko) a s maarskm mestom Magld, s ktormi druobn spoluprca trv u viac rokov. Vetky zastnen obce a mesto priniesli aj krsny kultrny program, ktor predstavili naim obanom. Obec Mtne Ludany reprezentovala spevcka skupina Rozmaring pri Klube dchodcov, ktor tak ako inokedy, aj v tomto programe ukzali, e dchodkov vek nie je nieo, o brzd aktivitu. Je to pokraovanie veselosti, rozdvania radosti a chuti do ivota. V rmci tohto podujatia bola vyhlsen aj sa o najkrajiu ulicu, kde saili ulice Nov a Orechov. V obidvoch uliciach ich obania pripravili mil pohostenie pre naich host (bolo ns okolo 130). Svoju dobrosrdenos, ochotu a ikovnos poloili na spolon stl, ktor sa od tchto dobrtok takmer prehbal. Kad dom niem prispel. Za tto pohostinnos im aj touto cestou patr vek poakovanie. * Vea sa hovor o krze t poznaila aj ivot samosprv. o obci umouje rozpoet v roku 2012? - Rozpoet obce na rok 2012 je na rovni roka 2011. Plnov mme vea a peaz mlo. Tak ako in obce. Mme rozpracovanch kopu projektov, ako naprklad Rekontrukciu budovy Mlyna, ktor by mohol po obnove sli irokej verejnosti. Mme schvlen Loklnu stratgiu komplexnho prstupu, v rmci ktorej chceme zrekontruova bval budovu koly. T by vynoven mala sli obanom, mldei a portovcom. Vypracovali sme aj projektov dokumentciu na viacelov ihrisko, kde akme u len na vzvu, aby sme mohli poda iados na realizciu tohto projektu. Aj poas tejto, nie najlepej, finannej situcie chceme pokraova v aktivitch pre naich obanov. Mm na mysli karneval pre deti a mlde, degustciu mladch vn, stolnotenisov turnaj O pohr starostky obce, De matiek, De det, futbalov turnaj O pohr starostky obce, Dni obce spojen so saou vo varen miestnych pecialt. Patr sem aj trdlov festival, vstava ovocia a zeleniny, Katarnska zbava, stretnutie s dchodcami, jubilantmi a alie rzne in podujatia. Kad z nich robme v spoluprci so spoloenskmi organizciami ako Klub dchodcov, Poovncke zdruenie, Telovchovn jednota, Stolnotenisov oddiel, nia ien, za o im vetkm patr poakovanie. * Do akej miery obci pomhaj eurofondy a ttne rozvojov programy? - Mtne Ludany by bez eurofondov a ttnych rozvojovch programov nemohli napredova tak, ako napreduj. Mono sa niekomu zd, e v obci sa ni nerob, ale realizcia hocktorej investinej alebo inej akcie nie je zleitos jednho - dvoch mesiacov. To je

rok - dva prpravnej prce a mnoho sprievodnch aktivt svisiacich s pripravovanm zmerom. Takto sme postavili njomn byty, zrekontruovali kultrny dom, cez Fond socilneho rozvoja bolo zrealizovan Komunitn centrum na Dobogove, v rmci cezhraninej spoluprce sa konali kultrne podujatia u ns aj u partnerov v Maglde (Maarsko). Cez program PHARE sme uskutonili kurzy pre dlhodobo nezamestnanch a mamiky na materskej dovolenke. Bol to naprklad kurz peenia, pletenia kokov, run tkanie kobercov, tovnctvo a podnikanie, vpotov technika, skraovalo sa verejn priestranstvo v obci, robili sa chodnky at. Nezahame, stle a okolo nieoho sa krtime. * Aj napriek stavu v obecnej pokladnici, ktor zrejme nie je v iadnej obci pln, je najvia sila v uoch. V obyvateoch. Ak hodnoty v nich treba v tomto obdob najviac podnecova, pestova a udriava? - V ase, ktor je nronej na financie pre obec aj pre obanov, bude potrebn iniciova obanov k vej dobrovonosti a spolonej zodpovednosti pri organizovan podujat pre obec, vyui dobr potencil naich obyvateov, ktor s ikovn, zrun, vynaliezav. V kadom je nieo, s m me pomc obci. Je len na om, i chce, alebo zostane bokom. Verm, e ns bude stle viac a viac tch, ktor sa chceme podiea na spolonch aktivitch. Lebo, ako sa hovor: aj vo vekej zhrade ke je len jeden kvet, ten nevynikne. Ke ich je tam vak viac, tak je na o sa pozrie. Zmysel v inorodej prci pre prospech, itok a rados obanov vidm v tomto obdob v organizovan podujat, kde sa udia dobre ctia, kde mu pri dobrom aji a speve zaspomna na dvne asy. Od obanov sa oakva via spolon zodpovednos za vetko, o mme v obci . Tak ako doma musme dva na vetko pozor, tak to plat aj pre obecn hodnoty. Ve obec je naa, a ako si ochrnime kad strom i krek, smetn k i laviku v parku, nae budovy a vetko, o mme, tak sa z nich budeme mc aj tei. * Obec Mtne Ludany vstupuje do projektu SAMOSPRVNYCH NOVN medzi prvmi. Medzi ldrami teda jej vedenie napa prvo obanov na informovanos, ktor je jedno z najdleitejch. V om je poda vs najv vznam tohto pilotnho projektu prvch SAMOSPRVNYCH NOVN na Slovemsku? - Tento projekt pokladm za vemi dleit informan prostriedok pre naich obanov, a priiel v prav as. Aj nae obecn zastupitestvo uvaovalo o monosti vydvania asopisu 2-3 krt rone, o ale zaleka by neplnilo to poslanie, ako tento pilotn projekt. Kee bude monos kad dva tdne podva informcie naim obanom, verm, e toto posli k lepej prehadnosti vetkho diania v obci. Do Novho roku prajem vetkm naim obanom hlavne vea zdravia, rodinnej pohody, trpezlivosti k svojmu okoliu, aby sme spolonmi silami nae Mtne Ludany skrovali a zveaovali. Robme vetci vetko preto, aby sme na nau obec mohli by pyn.

Druobnm mestom obce Mtne Ludany je mesto Magld, nealeko Budapeti. Druobn portov aktivity sa vlani rozrili okrem futbalu aj o stoln tenis. Ete poas leta, 20. augusta, ns poctili nvtevou tyria stoln tenisti z Magldu. Priatesk stretnutie zorganizoval Ing. Hlavik v spoluprci so starostkou Ogou Kollrdiovou a obecnm zastupitestvom. vodn privtanie aj zveren vyhodnotenie s odovzdSpolon fotografia z Magldu vanm cien a oberstvenm sa uskutonilo v zrekontruovanom kultrnom dome. Hracou miestnosou bol arel bvalej Z. Hri neskr sa drustv pomieali a hralo sa len tak hosujceho druobnho mesta odchdzali pre rados. Poas celho stretnutia bolo pris peknmi zitkami, prjemnmi pocitmi praven pohostenie a na zver prebehlo vypriatestva a s prsubom skorho odvetnho hodnotenie celho da za asti starostu p. stretnutia. Tabnyiho. A nebolo treba dlho aka. Na sklonku roHodnotenie me by len pozitvne. Prjemka, 17. decembra, sa osem stolnch tenistov n prostredie, mil udia, pekn portov zz Mtnych Ludn vybralo na priatesk stret- itok a bezpen cesta domov s pocitom dobre nutie do Maarska. Hralo sa v telocvini strvenho da. Verme, e takto stretnutie miestnej Z, ktor bola postaven v roku nebolo posledn a u teraz sa teme na tie 2009. vodom sa odohrali oficilne zpasy, nastvajce.

MICHAL KALIK

ZMOS sa pripravuje na novoron stretnutie s pnom prezidentom Ivanom Gaparoviom, ktor sa uskuton v stredu 11. janura Ide o pravideln kadoron stretnutie, ktor ZMOS mimoriadne oceuje, pretoe je dkazom nasej akceptcie a partnerstva na najvyej ttnej rovni. Kadorone je bilanciou predchdzajceho roka a diskusiou o kovch udalostiach a tmach, ktorm sa z pohadu samosprv budeme venova poas celho roka. ZMOS zrove pripravuje sriu rokovan s parlamentnmi politickmi stranami. Takto stretnutia sa organizuj pred kadmi parlamentnmi vobami. Zstupcovia miest a obci si pozorne vypouj nvrhy kandidujcich strn, reprezentuj vlastn postoje a takto hadme podporu pre nae nmety na skvalitnenie modelu samosprvy.
(Autor je hovorca ZMOS)

BRATISLAVA (Michal Kalik) - Zdruenie miest a obc Slovenska (ZMOS) je hlboko znepokojen situciou, do ktorej sa dostali takmer dve stovky samosprv, ktor boli spen pri realizcii projektov v rmci Regionlneho operanho programu (ROP), a teraz im hrozia finann problmy a napokon aj nten sprva. Takmer dve stovky miest a obc zrealizovalo projekty, ale financie s v nedohadne. Neinnos ttu tak ohrozuje chod samosprv, kontatoval na sklonku roka 2011 vkonn podpredseda ZMOS Milan Muka. Predsednctvo ZMOS sa preto v zvere decembra tmto problmom optovne zaoberalo. Tejto tme

sme sa venovali aj na zklade iadost mnohch dotknutch samosprv, ktorm hroz nten sprva. Predsednctvo kontatovalo, e s vnimkou ministra Zsolta Simona na naliehav vzvy nereagovali ani pani premirka ani prslun podpredsedovia vldy. ZMOS poiadalo vldu SR, aby neodkladne a so vetkou zodpovednosou dorieila vyfinancovanie zazmluvench projektov v rmci ROP, m sa predde ohrozeniu dotknutch miest a obc, ktor s vystaven finannm kodm vekho rozsahu, uzatvoril Milan Muka. Zdruenie miest a obc Slovenska sa zrove domnieva, e terajia neinnos je aj v rozpore so zkonom o zodpovednosti verejnch funkcionrov pri vkone funkci vo verejnom zujme. Preto ZMOS zvauje poskytnutie prvneho poradenstva dotknutm samosprvam, ak sa o svoje nroky bud uchdza na sdoch. (Autor je hovorca ZMOS)

BRATISLAVA (Michal Kalik) - Zdruenie miest a obc Slovenska (ZMOS) sa svojimi pripomienkami a nvrhmi podiealo na tvorbe Programu odpadovho hospodrstva na roky 2011 2015. Ide o strategick dokument, ktor nadvzuje na pvodn materil z predolch rokov. Vychdza z analzy sasnho stavu a potrieb odpadovho hospodrstva, kde sme sa aktvne zapjali prostrednctvom svojich vlastnch sksenost, uvdza predseda ZMOS Jozef Dvon. Poda jeho slov tento strategick dokument mus ma jasn parametre, ktor bud chrni prrodu, ekonomick monosti miest a obc a stanovia princp optimlneho nastavenia odpadovho hospodrstva. Netreba zabda, e m aj medzinrodn rozmer, pretoe je

zvzkom SR vyplvajcim z nho lenstva v Eurpskej nii, pripomna Jozef Dvon a dodva: Nae poiadavky vo vzahu k Programu odpadovho hospodrstva sledovali hlavne problematiku vodovodov a kanalizci a odpadovho hospodrstva, teda tie aspekty environmentlnej politiky, kde maj mnoh samosprvy ete vea povinnost. ZMOS v rmci pripomienkovho konania iadalo ponecha v Recyklanom fonde tie sektory (batrie, pneumatiky, elektrozariadenia a pod.), pri ktorch sa v Programe uvauje s prehodnotenm ich existencie v Recyklanom fonde, pokia nebude dorieen otzka jeho fungovania, transformcie i zruenia. (Autor je hovorca ZMOS)

Vtam zmer regionlneho tdennka POHRONIE, ktor ponkol stranov priestor mestm a obciam okresu Levice, a vytvoril tak v rmci tohto periodika prv SAMOSPRVNE NOVINY na Slovensku. Je to skutone potrebn. Tie obce a mest, ktor vstpili do tohto pilotnho projektu, zskali priestor pre prezentciu svojich aktivt tak, ako sa tie aktivity skutone dej, tak ako ivot v nich skutone be. Lebo dnes, ke niektor mdi vytrhvaj veci z kontextu, ke boli v niektorch prpadoch medilne bagateligovan vsledky prce samosprv alebo vo veobecnosti zosmienen ich predstavitelia na zklade jednej negatvnej sksenosti, je dleit uvedomi si, preo je dobr ma vlastn regionlne noviny. Vlastn regionlny priestor, kde obec me aktulne poskytova svojim obanom objektvne informcie. Ma regionlne mdium je vemi dobr, aby ste, primtori aj starostovia, vedeli poveda obanom t pravdu, ktor je skutonou, relnou pravdou zo ivota. Aj samosprva mus by zosieovan takmito regionlnymi novinami, takmto vlastnm regionlnym priestorom, aby sme sa vedeli brni prpadnej neobjektvnej informcii. Vetkm obciam, ktor ako prv zuitkuj ancu prihovra sa svojim obanom a komunikova s nimi prostrednctvom garantovanch novinovch strn vemi operatvne, tdenne alebo dvojtdenne, elm vea zdaru pri napan jednho z najdleitejch prv obanov prva na objektvne informcie. Tem sa, e presadzovan tejto monosti nebude v SAMOSPRVNYCH NOVINCH chba Zdruenie miest a obc Slovenska (ZMOS). e najdleitejie informcie a stanovisk, ktor bude ZMOS prijma, sa vemi aktulne dostan k itateom a po koncovku do domcnost. elm Vm na prahu novho roka vea elnu a vytrvalosti, aby sa tento komunikan kanl stal innm nstrojom pre vzjomn informovanos v zujme rozvoja miest a obc.

Osobne ma vemi te, e ste sa rozhodli s takouto jedinenou cestou vemi atraktvnej prlohy, ktor dokazuje, e samosprva je v prvom rade o uoch. Michal Kalik, hovorca ZMOS

4 anci, servrky - nstup 4. 2., vyu., GRAND RESORT s.r.o., Nm. Hrdinov 9, Levice, tel. 0907 521 998, p. Vlauha 1 ank, servrka - nstup 4. 2., vyu., Mgr. KATARNA KORBELOV, Muktov 2886/7, Levice, tel. 0908 138 246, Mgr. Korbelov 1 kadernk dmsky a pnsky - nstup 26. 1., vyu., M. LUKOV LAVERNA, Mochovsk 24, Levice, tel. 0908 132 446, Bc. Lukov 1 kadernk-ka - nstup 18. 1., vyu., MARGITA TUBOV, Mjr. Gondu 511/21, emberovce, tel. 0903 158 307, p. tubov 1 majster monte oce. kontrukc. nstup 19. 1., V, COMAT PLUS s.r.o., kpt. Nlepku 59, Levice, tel. 0905 724 265, p. Hlink 1 majster - drevr - nstup 1. 2., SO, LENCOS s.r.o., Ndran rad 28, Levice, tel. 036/6312 074, p. Mesrov 2 pracovnci pohreb. sluby - hrobri nstup 18. 1., zkl., MARGITA TUBOV, Mjr. Gondu 511/21, emberovce, tel. 0903 158 307, p. tubov 1 predava - pokladnk - nstup 1. 2., vyu., CBA SLOVAKIA s.r.o., Nm. odborrov 6, Tlmae, tel. 0910 961 567, p. Gromov 1 predava - ZPS - nstup 1. 2., SO, Mgr. MICHAELA HABORKOV, Hviezdoslavova 52, eliezovce, tel. 0905 594 263, Mgr. Habork

1 referent technickej kontroly - nstup 1. 2., SO, LENCOS s.r.o., Ndran rad 28, Levice, tel. 036/6312 074, p. Mesrov 1 servrka - nstup 20. 1., SO, ZUZANA KARLKOV TILIA, Zhradn 2, Levice, tel. 036/6312 965, p. Karlkov 1 sprvca arelu a tech. zariad. - nstup 18. 1., SO, LEVICK MLIEKRNE a.s., Jrska cesta 2, Levice, tel. 036/637 73 93, p. Lieskovsk 1 uite jazyka - AJ - nstup 1. 2., V, SOU STROJRSKE, Kozm. cesta 9, Tlmae, tel. 036/6342 335, Ing. Mrzov 1 upratovaka v retaurcii - nstup 4. 2., zkl., GRAND RESORT s.r.o., Nm. Hrdinov 9, Levice, tel. 0907 521 998, p. Vlauha 1 zstupca predajne - nstup 1. 2., SO, CBA SLOVAKIA s.r.o., Nm. odborrov 6, Tlmae, tel. 0910 961 567, p. Gromov 1 zdravotn sestra - nstup 1. 2., SO, HM DOC, s.r.o., Sv. Michala 32, Levice, tel. 0903 378 977, MUDr. Mrzov 1 rehabilitan a fyzioterapeutick zamest. - nstup 19. 1., SO, PRI TRANS, s.r.o., Hokovce 222, 036/7491 433, p. Priov 4 iky bielizne a textli - nstup 19. 1., vyu., SINN-TEX s.r.o., ahy, Hontianska cesta 1269, tel. 0911 992 812, Bc. Sinninghe

1 technik sprvca operanho systmu - nstup 19. 1., SO, SCITEC NUTRITION, s.r.o., ahy, Sipossa 9, tel. 0903 243 794, p. Pataky 1 intalatr vodovodov - nstup 1. 2., vyu., STAV VTOS, eliezovce, prieinok 42/VD, tel. 036/771 11 70, Ing. Bodnrov 1 lekr v odbore psychiatria - nstup 1. 3., V, PSYCHIATRICK NEMOCNICA, Zelenyka 65, tel. 036/757 72 95, Ing. Csudaiov 1 lekr, absolvent - nstup 1. 3., V, PSYCHIATRICK NEMOCNICA Hronovce, Zelenyka 65, tel. 036/757 72 95, Ing. Csudaiov 1 pom. robotnk pri vr. cukr. vaty nstup 1. 2., zkl., SOLIDE SLOVAKIA s.r.o., Fukova 10, Hronovce, tel. 0905 985 774, p. Kok 1 vedci lekr - prslunk ZVJS nstup 1. 2., V, STAV VTOS, eliezovce, prieinok 42/VD, tel. 036/771 11 70, Ing. Bodnrov 6 vodi nkl. autom. - zemie SR nstup 1. 2., zkl., TAM TRANS SPED., s.r.o., arovce 545, tel. 036/771 00 40, p. Demny 1 veob. sestra so pecializciou - nstup 1. 3., SO, PSYCHIATRICK NEMOCNICA, Hronovce, Zelenyka 65, tel. 036/757 72 95, Ing. Csudaiov

VSTAVY Levice - Tekovsk mzeum Kapitnska budova Stla expozcia: Archeolgia - Histria hradu - Histria lekrnictva - Spoloensk ivot a cechy - L. Bielik: August 1968 - udov odev Otvracie hodiny: po - pia 9.00 - 18.00, so - ne 10.00 - 18.00 hodiny Kapitnska budova Odkryt minulos - Z historickho a archeologickho zbierkovho fondu Tribeskho mzea, do 26. 2. 2012 RZNE DK Druba - divadeln sla - Radoinsk naivn divadlo uvdza satirick komdiu LEN TAK PRILI; 11. 1. o 19.00 h DK Druba divadeln sla Maarsk pohronsk javisko Levice uvdza figliarsku hru STATON DUA; 13. 1. o 19.00 h KINO JUNIOR 10. a 11. 1. o 18.30 h VIDITEN SVET SR. Prbeh samotrskeho tyridsiatnika, ktor pozoruje ni netuiacich lenov rodiny z domu oproti a rozhodne sa kradn im astie. Triler, MP od 12 rokov, SV, 104 min., Tatrafilm 12. 1. o 19.00 h Ve pro dobro svta a Noovic

esko, Filmov klub Otznik Severomoravsk dedina Noovice bola povestn pivom Radegast a prvotriednou noovickou kapustou. V roku 2006 sa politickm rozhodnutm stala miestom, kam automobilka Hyundai umiestnila najv vrobn zvod v eskej republike. Ria Vt Klusk, 2010, 82 min. 13. 1. o 18.30 h TRANSFORMERS 3 (TRANSFORMERS: THE DARK OF THE MOON) USA. Autoboti sa dozvedia o tajnej Cybertronianskej vesmrnej lodi, ktor je ukryt na Mesiaci.... Akn sci-fi, MP od 12 rokov, D, 154 min., Tatrafilm 14. a 15. 1. o 15.30 h MEDVE YOGI (YOGI BEAR) USA. Notorick zlodej piknikovch koov a milik malch aj vekch prvkrt na vekom pltne! Animovan rozprvka, MP, SD, 80 min., Continental 14. a 15. 1. o 18.30 h DLH (THE DEBT) USA. Kad dlh treba zaplati, a pokm to neurobte, nakoniec vs to zni. Triler v ktorom si podvaj ruky minulos a sasnos, pravda a lo a pocit viny je tu silnej ne pud sebazchovy. Drma, triler, MP od 12 rokov, T, 114 min., Tatrafilm

100 kuchri, anci, servrky, barmani, chyn, recepn - Raksko, AJ, NJ - komunikatvne. SOU, prax min. 1 rok 1 hotelov manar - Raksko, NJ aktvne, S, prax min. 3 roky 5 fkuchri, kuchri - Raksko, NJ komunikatvne, SOU, prax min. 1 rok 1 oetrovate kon - Raksko, NJ komunikatvne, SOU, prax min. 1 rok 10 zvrai - Raksko, NJ - komunikatvne, SOU, S, prax min. 1 rok 10 elektrikri - Raksko, NJ - komunikatvne, SOU, S, prax min. 1 rok 10 intalatri - Raksko, NJ - komunikatvne, SOU, S, prax min. 1 rok

10 zmonci - Raksko, NJ - komunikatvne, SOU, S, prax min. 1 rok 1 pomocnk v lesnctve - Nemecko, NJ - komunikatvne, SOU, prax min. 1 rok, VP B 5 lekri v odbore neurolgia - Nemecko, NJ - aktvne, V, prax min. 1 rok 8 maliari, omietkri - Nemecko, NJ komunikatvne, SOU, prax min. 1 rok 1 elektrotechnik - Nemecko, NJ, AJ aktvne, S, prax min. 1 rok 1 vodi motorovho vozidla pre denn jazdy - Nemecko, NJ - komunikatvne, SOU, prax min. 1 rok, VP C, E 1 prca v domcnosti - Nemecko, NJ komunikatvne, SOU, VP vhodou

5 elektrointalatri - Nemecko, NJ komunikatvne, SOU, prax min. 3 roky, VP B 5 intalatri - krenie, vodovodn a vetracie zariadenia - Nemecko, NJ komunikatvne, SOU, prax min. 3 roky, VP B 5 maliari - lakovai - Nemecko, NJ komunikatvne, SOU, prax min. 3 roky, VP B 5 opatrovatelia - odborn personl Nemecko, NJ - komunikatvne, SOU, prax min. 3 roky, VP B 5 opatrovatelia - pomocn personl Nemecko, NJ - komunikatvne, SOU, prax min. 1 rok

1 pultov predava v kaviarni - Nemecko, NJ - komunikatvne, SOU, prax min. 1 rok 2 kuchri - Nemecko, NJ - komunikatvne, SOU, prax min. 1 rok 6 pomocn sily v systmovej gastronmii - Nemecko, NJ - komunikatvne, SOU, prax min. 1 rok 15 zvrai - R, SOU, prax min. 3 roky 6 lekri - R, V, prax min. 3 roky 1 technik v odbore hutnctvo - R, V, prax min. 5 rokov 35 pracovnci v zlievarenskom priemysle - R, SOU, S, prax min. 3 roky 10 eriavnici - R, SOU, prax min. 3 roky

1 obchodn zstupca - Posko, PJ komunikatvne, S, prax min. 1 rok, vkon prce v SR, R 20 zvrai MAG 135 - Posko, PJ komunikatvne, SOU, prax min. 3 roky 2 vodii autobusu - vajiarsko, NJ aktvne, SOU, prax min. 3 roky, VP B, D 15 zvrai - Vek Britnia, AJ - komunikatvne, SOU, prax min. 2 roky 2 ininierske a manarske pozcie Maarsko, NJ - aktvne, S, V, prax min. 1 rok

Bliie informcie: EURES 036/2440 303

14

10. janura 2012

SaMoSprvNe NoviNY

POHRONIE

StaroSta SaNtovKY UboMr LriNcZ:

vlaajok bol pre samosprvy nron, nae zmery sme vak naplnili
koalcia opozcia na miestnej rovni! V prostred, kde sa vetci osobne poznaj, tieto tendencie nemaj opodstatnenie a samosprve kodia. Samosprva potrebuje stabilitu, spolon spoluprcu a porozumenie naprie celm politickm spektrom. Princpy fungovania vekej politiky na rovni obc brzdia miestny rozvoj, neprinaj oakvan vsledky. Rok 2011 bol veobecne pre samosprvy vemi nron. Ke sme zanali zskava ak - tak dveru v zlepenie finannej situcie obc, hospodrska krza chytila druh dych. Obce a mest zpasili s nedostatkom financi. Mnoh implementovali svoje spen europrojekty. Spoluas na tchto projektoch vak ete viac zhorovala hospodrsku situciu samosprvy. Jeden mj kolega na sneme ZMOS kontatoval, e eurofondy s mnohokrt trestom pre spench iadateov. toky na samosprvnos miest a obc a ich elnch predstaviteov bolo cti aj zo strany niektorch vldnych strn hlavne jednej. Vetci starostovia a primtori boli na zklade niekokch prpadov nekompetentnch a nezodpovednch zstupcov paulne posudzovan ako nezodpovedn, nekompetentn, ba dobre e nie kodiaci svojim voliom. Zaleka to nie je pravda. Poznm svojich kolegov a viem, e drviv vina dva do svojej funkcie maximum. To, e tt na samosprvy neustle presva nov povinnosti a kompetencie bez poskytnutia primeranch financi na ich vkon, detailnejie ani nebudem spomna. Santovka aj napriek zloitej a akej situcii zatia dokzala svoje zvzky splca. Stavebne bola dokonen modernizcia domova dchodcov. ia, ministerstv u nie s tak prun a dodnes ete nemme dokladovo a finanne projekt dokonen. Podarilo sa nm opravi strechu na zkladnej kole, ktor bola v havarijnom stave. Opravili sme fasdu koly, strechu na budove skladov, mme nakpen materil na nov plot oddeujci kolsk dvor od ttnej cesty. Vydali sme publikciu o porte v Santovke pri prleitosti 80-teho vroia zaloenia telovchovy. Zorganizovali sme vetky plnovan akcie a podujatia, vyistili a prehbili miestny potok v asti Malinovec, ktor pretek cez park pri domove dchodcov. Pracovnci obce vyistili tento park od nletovch krkov a porastov. V tomto roku budeme v prave parku pokraova. Ak s rozhodujce zmery a oakvania v nastupujcom roku? o umouje rozpoet? Nadchdzajci rok, ia, nebude pre samosprvy lep ako predol. Skr naopak. Veobecne sa predpoklad doznievanie krzy na asi 10 rokov. Preto sme pri zostavovan obecnho rozpotu postupovali opatrne. Nie je dostatok prostriedkov na vetko, o by obecn zastupitestvo chcelo zabezpei pre svojich obanov. Podarilo sa nm vak rozdeli predpokladan prjmy obce tak, aby vetky najdleitejie funkcie obce a jej zariaden boli zachovan. ia, aj za cenu nepopulrnych opatren a zvyovania miestnych dan. Naastie sa podarilo celoslovensky zastavi poiadavku ministerstva financi na jednorazov skokov zvenie dan o 50 percent. V Santovke sa dane zvyovali o 10 percent. Pre potreby obce je to mlo, pre platiteov vea. ia, aj obce musia plati zven DPH, odvdza novozaveden da pri predaji majetku a energie zdrauj aj pre obce. Ak chceme svieti, kri v kolch, podporova port, kultru, spoloensk podujatia, zabezpeova chod radu a vkon vetkch kompetenci obce, s tieto opatrenia nevyhnutn. Bude druhou etapou pokraova rekontrukcia zariadenia pre dchodcov? Na tto otzku by som aj ja rd poznal odpove. Najlepie kladn. i tomu tak bude, nezvis len od ns. Obecn zastupitestvo rozhodlo, e sa o to budeme poka. Mme spracovan projekt, vydan stavebn povolenie, vo vberovom konan vysaenho dodvatea. Pre komplexn dobudovanie arelu a zvenie rovne zariadenia by bola tto etapa prnosom. Obec z vlastnch zdrojov v budcnosti nebude schopn pokraova v budovan tohto zariadenia. Navye, ako mal obec, sa nememe uchdza o in projekty v rmci eurofondov. Take jednou vetou: Sme pripraven na tartovej iare a akme na tart v ndeji, e sa dostaneme a do ciea. Preo s poda vs dleit SAMOSPRVNE NOVINY, ktor s prvm projektom svojho druhu na Slovensku vbec? Pravdiv a pln informcie s pre obyvateov naich miest a obc dleit a potrebn. Poznanie oficilnych stanovsk a postojov ZMOS k aktulnym tmam v spolonosti me v mnohom naich ud usmerni. Taktie monos vedenia obce oficilne a hlavne vas informova svojich voliov o dian v obci, podujatiach, plnoch a podobne je prnosom. Jednak pre monos kontroly innosti vedenia obce, zskania aktulnych informci, ale aj pre monos porovnania diania s inmi samosprvami. Pre obyvateov obc, ktor sa aktvne zapoja do tohto projektu, to bude ma ete jeden dleit prnos. A to ten, e bud do kadej domcnosti pravidelne dostva tdennk POHRONIE zadarmo, o pri cene v stnkoch nie je zanedbatenm prnosom.

Starosta Santovky . Lrincz.

OGA PREKOPOV Potreba skvalitnenia komunikcie samosprv s obanmi sa dostala aj do zverov nedvneho mimoriadneho snemu ZMOS. Santovka reaguje vemi promptne je medzi prvmi, lderskmi, obcami, ktor s sasou SAMOSPRVNYCH NOVN, a zabezpeuj tak informovanos svojich obanov a do vetkch domcnost. o priniesol obci rok 2011? Uplynul rok bol prvm rokom sasnho volebnho obdobia. U samotn predvolebn kampa bola pre miestnu samosprvu netypick. Priniesla radikalizciu predvolebnej sae, polarizciu postojov typu

Nov Tekov
So StaroStKoU NovHo teKova SiLvioU HrUKovoU

udia sa zapjaj do verejnho ivota

OGA PREKOPOV Vy ste do funkcie starostky nastupovali atypicky na dvakrt a definitvne ste zaali radova a v lete minulho roku. o kov sa odvtedy udialo v obci? Prvkrt som zasadla do starostovskho kresla vlani 11. janura. Hne po nstupe do funkcie som odovzdala na Krajsk stavebn rad iados o vstavbu 18-bytovky. Prce sa mali zaa od 1. jla, no pre archeologick vykopvky sa omekali a do polovice augusta. Ja som bola prvkrt v rade starostky do 2. marca, znovu som sa na radnicu vrtila 1. jla 2011 po opakovanch vobch, ktor sa konali vlani 25. jna. Hne potom sme budovali chodnk v asti Nov ulica, ktor bol odovzdan do uvania koncom novembra. Tu som sa sstredila aj na bezpenos obanov na cestu sme umiestnili spomaovae aj zrkadl a odstrnili sme spodn asti stromov, aby bol nov chodnk funkn. V sasnosti prebieha vstavba Malej vodnej elektrrne, kde obec vstpila dvoma percentami formou vkladu pozemkov. Buduje sa spomnan 18- bytovka, ktor bude odovzdan v jni 2013. Do konca tohto roku chceme vybudova prstreok pri Dome smtku a zrekontruova poiarnu zbrojnicu. Na tieto investin akcie mme pripraven financie. Vetko ostatn bude zlea od stavu obecnej pokladnice. Rozpoet mme schvlen, za odvanie odpadu sme poplatky nezvili. Nov Tekov le priamo pod veami Atmovch elektrrn Mochovce. o to obec znamen? Sme v 1. ochrannom psme, do 5 km od JE Mochovce. Tento fakt zohaduje prslun jadrov zkon. Novotekovania maj repekt pred najvou investciou v rmci SR, uvedomuj si strategick postavenie obci voi elektrrni a podporuj dostavbu 3. a 4. bloku JE. Vedenie obce m preden ruky v aktvnych obecnch organizcich. Ktor s to predovetkm? Najm Miestna organizcia Matice slovenskej, Miestny spolok SK a dve nov obianske zdruenia: HRONEKO a TEKOVAN. V OZ HRONEKO s mlad udia, ktor vemi pomhaj aktvnemu ivotu Novho Tekova. Vznikli 7. 10. 2011 a u podali iados o prspevok z eurofondov na budovanie prstreku pri rybnku, laviiek a detskej preliezky v tvare ryby, o skultivuje tento priestor. Obianske zdruenie TEKOVAN, ktor vzniklo vlani 27. novembra, sa sstreuje na udriavanie tradci. Cez vkend 14. a 15. janura organizuj kurz pletenia kokov. V sinnosti so spomnanmi organizciami, najm s MS a SK, sme pripravili rozlku s letom, program k Mesiacu cty k starm, Halloween, Mikula, Vianon trhy spojen s obecnou zabjakou aj vydaren silvestrovsk zbavu. Nai matiiari pripravili hne na vod roka, vo tvrtok 5. janura, ukky stolovania spojen s prednkou naslovovzatej odbornky Eleny Velicovej. o je vam najvm elanm do tohto roku? Aby boli nai obyvatelia spokojn, aby sa im v naej obci dobre ilo.

na prahu novho roka Vm vetkm vinujem vea pevnho zdravia, astia, spokojnosti a najm lsky, ktor je zkladom fungovania ivota. Vemi sa tem, e naa vzjomn komunikcia dostala nov rozmer a e sa s prichdzajcim rokom zlep Vaa informovanos o tom, o sa deje v naej obci. O tom, ako sa zapjate do podujat, ktor obyvateom Novho Tekova prines rados, podporia ich zomknutos a vzah k dedinke, kde ij. Ktor je sce nevek potom obyvateov, ale inorod a v zmysle polohy k Atmovm elektrram Mochovce m aj vnimon, strategick postavenie. Zlepenie vzjomnej informovanosti vedenia obce a jej obyvateov umouje prloha tdennka POHRONIE pod nzvom SAMOSPRVNE NOVINY. Do tohto projektu, ktor je prv na Slovensku, sa medzi pilotnmi obcami zapja aj Nov Tekov. Na tomto mieste si, mil spoluobania, budete mc kad tde preta informcie o ivote v naej obci. Kad utorok dostane kad domcnos nov slo POHRONIA. To je dar obce jej obyvateom pre zlepenie naplnenia prva na informovanos, ktor patr k najdleitejm. Ja sa vemi tem na nau vzjomn komunikciu prostrednctvom Vaich novn a verm, e sa njde dostatok nadencov, ktor bud chcie ostatnch informova o zaujmavch, uitonch a nasledovaniahodnch podujatiach. Ve aktvnych, ikovnch ud je v Novom Tekove naozaj vea. Tem sa na spoluprcu. S prianm prjemnch dn Silvia Hrukov, starostka

Mil Novotekovania,

ObiANsKe zdRUeNie TeKOVAN

V termne 3., 4. a 5. februra 2012 sa mete tei na pripravovan Retro vstavu - AJ TO SME MALI. Pjde o vstavu vec starch ako 50 rokov. Me to by nradie, nstroje, kuchynsk ninie, fotografie, menie kusy nbyt-

o umen stolovania
NOV TEKOV (op) Stolovanie v slade s pravidlami etikety a najnovmi trendmi slvnostnho prestierania, naprklad pre jubilantov po pdesiatke. To bola tma zaujmavej prednky Eleny Velicovej, majsterky odbornej vchovy SO na Ulici Sv. Michala v Leviciach. Prve tto odbornku na stolovanie a ume-

Retro vstava: Aj to sme mali

ku, tvrd gramoplatne a pod. Tieto predmety me prinies ktokovek z Vs do kultrneho domu v piatok 3. februra. Na vkend bud popsan, naintalovan a vystaven v KD v Novom Tekove, kde si ich budete mc prezrie v sobotu od

10. do 19. h. a v nedeu od 10. h do neskorho veera. Vstava me by zaujmav aj pre deti a mladch ud, mete im vysvetli, na o jednotliv predmety slili. Zapojte sa aj vy, prehadajte povaly a komory, mono prve Vy prine-

siete unikt vstavy. V nedeu 5. februra v podveernch hodinch bude v rmci tejto akcie Retro veer spojen s povanm starch gramoplatn. Vstup v krojoch alebo starodvnom obleen je vtan.

nie zaujmavho, vkusnho prestierania, pozvali organiztori z MO Matice slovenskej v Novom Tekove vo tvrtok 5. janura podveer do kultrneho domu. as na tejto prvej akcii matiiarov v novom roku prijali tri desiatky Novotekovanov. Prtomn bola aj starostka Silvia Hrukov.

Odkpim a predm staroitnosti nbytok, striebro, hodiny, bodky, able, lustre, pohadnice, porceln - v Leviciach. Tel. 036/62 235 96, 0903 439 094 SLUBY

NEHNUTENOSTI
Predm RD v Leviciach, so vetkmi IS. Tel. 0911 211 755 (8) Predm nehnutenos v Dolnom Piali o vmere 224 m2. V objekte s kompletn ininierske siete, socilne zariadenie. Nehnutenos m dobr polohu s monosou viacelovho vyuitia. Cena dohodou. Tel. 0905 425 033 (589) Predm v rodinn dom v eliezovciach so zhradou. Cena dohodou. Tel. 0910 685 345 (5)

(99)

Staviam kozuby, krby a kachov pece, opravm star, aj nefunkn. Tel. 0903 664 956 (604)

Doveziem drevo buk metrovicu, tiepku, alebo drevotiepku. Tel. 0908 449 399 (355)
Vykonvam pilcke prce s motorovou plou u Vs doma - naplenie palivovho dreva na polienka - vrub stromov v zhrade

Predm kaviare v centre Levc. Informcie 0914 172 371

(543)

Predm v rodinn dom v Bratislave, as Dbravka. Cena dohodou. Tel. 0910 185 790 (14)

NBYTOK

Tel. 0903 433 738

(1)

Predm nov sedaciu spravu z rodinnch dvodov. Tel. 0905 578 970 (2)

ZVIERAT

vroba kovanch plotov, brn, zbradl, mre a doplnkov. Kontakt Kukuinov 5 Tel. 0904 343 317 (6)

Rune kovan prce KOVSTVO

Predm vykmen opan. Tel. 0902 285 566 (588) Predm odstavat. Cena dohodou. Tel. 0917 252 526 (591) Predm vykmen husi v Dreniciach . 40. Tel. 0940 838 531 (608)

Predm tatransk profil

brsen I. trieda od 3,85 , II. trieda od 2,85 . DOVEZIEM.

ZOZNMENIE

53-ron mu (162 cm) had dmu primeranho veku na vnu znmos. slo v redakcii. (574)

SPOMIENKA
Da 27. 12. 2011 uplynulo 10 rokov, o ns navdy opustil manel, otec a star otec

PEDIKRA GITA
akuje svojim zkaznkom za prejaven dveru a praje spen rok 2012
Pon 6 (bval Dom sluieb), Levice Tel. . 036/622 75 10, 0907 487 770
(999)

Tel. 0905 450 267, 0911 811 880

(13)

Tel. 0905 983 602 0903 405 588 BYTY

Glazrovanie van.
(12)

AKO PODA RIADKOV OBIANSKY INZERT

Obiansky inzert mete poda osobne v redakcii na Pionierskej ulici . 2 v Leviciach (budova pri Ms, vchod zboku). Sta, ak prdete, nadiktujete text inzertu a na mieste zaplatte. alou monosou je telefonick podvanie inzertov na tel. . redakcie 036/631 23 92. Zvolen text nadiktujete naej pracovnke, ktor vypota cenu inzertu. Spsob platby si mete zvoli sami. Jednou z monost je zaslanie peaz potovou poukkou typu "H, ktor si vyptate na pote. alou monosou je prs osobne a vyplati sumu v redakcii, prp. mete peniaze posla po inej osobe. Napokon existuje ete jeden spsob podvania inzertov potou. V liste polete text inzertu, uvediete svoju adresu, na ktor vm zaleme potov poukku na hradu inzertu. Po zaplaten bude v inzert ihne uverejnen.

Pohrebnctvo a Kvetinrstvo
kvetinov vzdoba, smton vence, ikebany, svieky, rakvy, organizovanie pohrebov, kremcia, rezan kvety donkov sluba kvetov, darekov predmety Ul. 28. oktbra 17, Levice, www.pohrebnictvokerberos.sk kerberos@pohrebnictvokerberos.sk (4) Kontakt: 0948/581 200, 0903/461 148

Predm garsnku v OV na ulici Zd. Nejedlho v Leviciach, 25 m2, 4. poschodie/12. Cena dohodou. Tel. 0908 833 633 (573) Predm garsnku v LV na Okrunej v OV. Cena 18 500 . Tel. 0902 211 159 (3) Predm vek 2-izbov byt v OV v Leviciach, preroben s balknom, nov okn, plvajce podlahy, murovan jadro, obklady, dlaba, nov kuchynsk linka. Cena dohodou, aj na hypotekrny ver. Tel. 0910 940 535 (576) Predm 2-izbov, upraven byt v Leviciach. Tel. 0918 907 984 (9) Predm 3-izbov byt v OV na Kvetnej ulici v Leviciach. iastone zrekontruovan. Tel. 0908 582 439 (602) Predm 3-izbov byt na Pereckej ul. v Leviciach v pvodnom stave, 72 m2. Cena dohodou. Tel. 0905 554 715 (613) Predm 4-izbov byt v emberovciach. Njomn 30 + energie + zhrada. Cena dohodou. Tel. 0910 185 790 (15)

KERBEROS

Jozef Jurk z Levc.

Kto ste ho poznali, venuje mu, prosm, spomienku.

Smtiaca rodina
(11)

SPOMIENKA
Koho bime, nezomiera ... Da 12. 1. 2012 uplynie 10 rokov od chvle, ke ns navdy opustil n drah manel a otec

REDAKCIA POHRONIE 036/6312 392

* inzercia * inzercia * inzercia *

Igor Stank.

S lskou spomnaj manelka a synovia s rodinami.

(4)

VMENA

Vymenm 1-izbov byt na Saratovskej ul. v Leviciach za men 3izbov s doplatkom. Tel. 0911 211 755 (10)

PRENJOM

Dm do prenjmu zariaden garsnku v Leviciach. Njomn 200 celkove. Tel. 0918 513 774 (16) Dm do prenjmu 1-izbov byt po rekontrukcii na Saratovskej ul. v LV. Tel. 0918 890 984 (7) V centre Levc prenajmem 3izbov byt. Tel. 0905 535 787 (603)

Kad stredu o 18. hodine

SAHADA JOGA.
v JUNIORCENTRE Levice. VSTUP VON.

Cvienia

PREDPLATN POHRONIA Celoron predplatn 20,72 624 Sk Polron predplatn 10,36 312 Sk tvrron predplatn 5,18 156 Sk
Priname objednvac lstok predplatnho tdennka Pohronie, ktor obania po vyplnen zal spolu s kpiou striku uhradenej potovej poukky (typu H) na adresu redakcie (POHRONIE, Pionierska 2, 934 01 Levice) alebo mu uhradi priamo v redakcii, prpadne objednvku nahlsi na tel. . 036/631 23 92.

NEZABUDNITE NA

* inzercia * inzercia * inzercia *

Meno a adresa:......................................................................................................

* INZERCIA * 036/6313 187

REDAKCIA FAX

16

10. janura 2012

iNZercia

POHRONIE

zmenre
Vhodn kurzy pri vych sumch - monos dohody.

po - pia 9.00 - 16.00 So 8.30 - 12.00

njdete ns:

Nmestie oltsovej 10
(veda Santal)

tel. . 0905 720 589

(110)

LUxUSN raKSKY eroticK KLUb

prjme dievat od 19 rokov.

VENUS
(133)

Vhodn platov podmienky, ubytovanie a cesta zabezpeen. Stretnutie mon aj na Slovensku. Tel.: 0902 352 347

(5)

pLASTOV Okn A DVERE

Dem-ter

zn. SaLaMaNder vrtaNe ov a deceUNiNcK dopLNK

pLaStov obKLadY a opLoteNia, MarKZY

Cenov ponuka DoDvka Mont ServiS
(mlynsk dvor przemie - veda istiarne)

Levice, ul. Mlynsk 2238

tel.: 036/633 60 31 mobil: 0904 186 209 e-mail: levice@demter.sk www.demter.sk

(2)

zimn zavy!
(1)

Potrebujete graficky spracova...

...inzert?
0907 933 483 roloend@gmail.com members.chello.sk/rendresz
(138)

na predaj r e k r e a n a r e l (vhodn aj ako domov soc. sluieb)

Arel tvor: trojpodlan budova - vybaven ubytovacm zariadenm - 18 izieb so soc. zariadenm, - jedle a kuchya so zariadenm, - konferenn miestnos (70 miest), - sauna, 5 zrubovch cht - vybavench ubytovacm zariadenm - 4 izby, soc. zariadenie, vonkaj bazn - s rozmerom 6 x 12,6 m; h. - 1,2 m, asfaltov ihrisko - s rozmerom 9 x 27 m, vlastn studa a istika odpad. vd, pozemok - s vmerou 6 403 m2 Cena - 240 000 Info - 0903 402 517 (6)
hprk.sk