Latex Help

Vpotov stredisko
Slovenskej akadmie vied

Dbravsk 9, 842 35 Bratislava
Vpotov stredisko SAV
L
A
T
E
X
vodn prruka
Bratislava, mj 1996
Vpotov stredisko
Slovensk akadmia vied
Dbravsk cesta 9, 842 35 Bratislava
L
A
T
E
X
vodn prruka
Helena Jasensk, Anna vedov
Tento dokument je public domain. Smie sa koprova distribuova a modikova
za podmienky, e bude uveden nasledovn text:
Copyright c _Vpotov stredisko SAV (1996)
L
A
T
E
X 3
Obsah
1. vod 5
1.1 Niekoko slov o T
E
Xu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 5
1.2 Formt L
A
T
E
X . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 6
2. Zkladn princpy 7
2.1 Postup pri tvorbe textu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 7
2.2 pecilne znaky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 7
2.3 Prkazy L
A
T
E
Xu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8
2.4 truktra programu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 9
2.4.1 Trieda . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 9
2.4.2 Voliten parametre pre triedu dokumentu . . . . . . . 9
2.5 Tvorba odstavcov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11
2.6 Zalamovanie riadkov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11
2.7 Delenie slov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12
2.8 Pomlky, spojovnky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13
2.9 Psanie bodiek . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13
2.10 Diakritick znamienka (akcenty) . . . . . . . . . . . . . . . . 14
2.11 vodzovky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 14
2.12 Medzery . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 15
2.13 Jednotky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 16
2.14 Ligatry . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17
3. Zmena vekosti a typu psma 17
3.1 Vekos psma . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17
3.2 Typ psma . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 18
3.2.1 Verzia 2.09 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 18
3.2.2 Nov systm vberu psma . . . . . . . . . . . . . . . 18
4. Formt strany 20
5. Poznmky 22
5.1 Poznmky pod iarou . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 22
5.2 Poznmky na okraji . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 25
6. Prostredia 25
6.1 Zoznamy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 27
6.2 Boxy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 30
6.3 Prostredie picture . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 33
6.3.1 Objekty prostredia picture . . . . . . . . . . . . . . . 34
6.4 Nov prostredia a nov prkazy . . . . . . . . . . . . . . . . . 37
7. Tabuky 38
7.1 Prostredie tabbing . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 38
7.2 Prostredie tabular . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 40
VS SAV
4 L
A
T
E
X
8. Sadzba matematickch vzorcov 46
8.1 Matematick prostredia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 47
8.2 Matematick symboly . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 48
8.2.1 Mal grcke psmen . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 48
8.2.2 Vek grcke psmen . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 48
8.3 Doln a horn index . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 49
8.4 Odmocniny . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 49
8.5 Vodorovn iara a ztvorka . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 49
8.6 Matematick akcenty . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 49
8.7 Akcenty nad viacermi znakmi . . . . . . . . . . . . . . . . . 50
8.8 Derivcie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 50
8.9 Zlomky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 50
8.10 Matematick funkcie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 50
8.11 Limity . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 51
8.12 Binomick koecienty . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 51
8.13 Integrl a suma . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 51
8.14 Ztvorky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 52
8.15 Bodky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 52
8.16 Matice . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 53
8.17 Polia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 53
8.18 Prostredia eqnarray a eqnarray . . . . . . . . . . . . . . . . 54
8.19 Tabuky matematickch symbolov . . . . . . . . . . . . . . . 56
8.20 Zmena fontu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 58
9. lenenie dokumentu 59
9.1 Tituln strana . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 60
9.2 Obsah . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 61
9.3 Krov referencie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 61
9.4 Zoznam literatry . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 62
9.5 Zostavenie registra . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 63
9.6 Rozloenie vstupnho sboru . . . . . . . . . . . . . . . . . . 64
10.tl letter 65
11.Obrzky v L
A
T
E
Xu 66
11.1 Umiestnenie obrzkov a tabuliek . . . . . . . . . . . . . . . . 66
11.2 Tvorba obrzkov a graky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 67
11.3 Vkladanie obrzkov vo formte .eps . . . . . . . . . . . . . . 68
11.4 Obtekanie obrzkov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 70
VS SAV
L
A
T
E
X 5
1. vod
1.1 Niekoko slov o T
E
Xu
V sasnosti je k dispozcii vek mnostvo programov na spracovanie textu
(DTP programov). Medzi nimi vznamn postavenie zaujma T
E
X. Vytvoril
ho americk vedec Donald E. Knuth na prelome 70. a 80. rokov. Uren je
predovetkm pre vedeck publikcie. Poskytuje autorovi bohat monosti,
aby si sm vytvoril vsledn podobu dokumentu.
Prednosti T
E
Xu
Kvalita - sadzba vynikajcej kvality na profesionlnej rovni, o plat
obzvl pre matematick texty; repektovanie zsad a pravidiel typo-
grae
Stabilita - sbory s pouiten aj po rokoch, nehroz nebezpeenstvo
nekompatibility novch verzi programu so starmi
Nezvislos na zariaden - program pracuje na rznych potaoch
a pod rznymi operanmi systmami. Vo vetkch implementcich
dostaneme rovnak vstupn sbor s prponou .dvi
Programovatenos - zklad TeXu tvor 300 prkazov. Pomocou nich
sa daj vytvori alie, tzv. makr. Autor si me denova vlastn
prkazy. T
E
X mono chpa aj ako programovac jazyk.
Podpora TeXu - existuje medzinrodn zdruenie uvateov T
E
Xu TUG.
Vydva publikcie TUGboat a T
E
Xuniques. Popritom psobia aj n-
rodn zdruenia v jednotlivch krajinch. U ns je to CSTUG (esko-
slovensk zdruenie uvateov T
E
Xu). Star sa o rozvoj T
E
Xu v naich
podmienkach, napomha aktivitm a vzjomnm kontaktom uvate-
ov T
E
Xu. CSTUG, presnejie niektor jeho lenovia, sa zaslil o vy-
tvorenie balka programov, ktor umouje pouvanie T
E
Xu v naich
jazykovch podmienkach.
Elektronick konferencia:
Na potai cs.felk.cvut.cz prebieha elektronick konferencia pod
nzvom csTeX. Prispieva k vzjomnm kontaktom a diskusim o prob-
lmoch s pouvanm T
E
Xu ns. Prihlsi sa mono na adrese:
csTeX-request@cs.felk.cvut.cz, sta napsa subscribe. Prspevky
do konferencie sa posielaj na adresu:
csTeX@cs.felk.cvut.cz
Prstup cez INTERNET - existuj tzv. ftp archvy s anonymnm pr-
stupom, ktor udruj CTAN (Comprehensive TeX Archive Network).
Software k T
E
Xu predstavuje pribline 2GB informci. Zkladn ser-
very CTANu s:
VS SAV
6 L
A
T
E
X
ftp.shsu.edu,
ftp.tex.ac.uk,
ftp.dante.de
alie servery ich zrkadlia. Najbli je v Brne ftp.muni.cz.
Bezplatnos - T
E
X a s nm svisiace programy s vone prstupn
Nevhody T
E
Xu
Zloitos - T
E
X je program znane nron na zvldnutie. Preto po-
stupne vznikali vek balky makier, tzv. formty, ktor uahuj tvorbu
dokumentu. Zkladnm formtom je plainT
E
X, ktor je distribuovan
spolu s T
E
Xom a ostatn formty z neho vychdzaj. alie znme
formty s L
A
T
E
X, /
/
oT
E
X a SLIT
E
X.
Uvatesk rozhranie - T
E
X nepatr k WYSIWYG programom (What
You See Is What You Get). Pracuje dvkovo. Prca s T
E
Xom nie je
tak pohodln ako s mnohmi komernmi DTP programami.
Formty T
E
Xu
plainT
E
X - autor D. Knuth, vytvra zklad pre alie nadstavby, bva
tandardne distribuovan s T
E
Xom.
/
/
oT
E
X - autor M. Spivak, pecilne uren pre matematick texty
L
A
T
E
X - autor L. Lamport, vytvra pohodln uvatesk prostredie, je
vhodn pre rzne druhy publikci od listov a po knihy.
1.2 Formt L
A
T
E
X
L
A
T
E
X patr k najznmejm a najrozrenejm formtom T
E
Xu. Vytvoril ho
Leslie Lamport (1985). V sasnosti zaznamenva vemi dynamick rozvoj.
Normou je tzv. L
A
T
E
X2e, ktor je prpravou k chystanmu L
A
T
E
X3. Nov
verzia podporuje aj star L
A
T
E
X2.09 pomocou tzv. compatibility mdu,
ale za cenu pomalieho behu programu.
Vhody L
A
T
E
Xu
Jednoduchie pouvanie - umouje autorovi sstredi sa na obsah
dokumentu a prava textu sa deje z vekej asti automaticky
Zautomatizovanie mnohch konov (vytvorenie obsahu, pouvanie
fontov, slovanie ast dokumentu, rovnc, obrzkov, tabuliek, pozn-
mok pod iarou,. . .)
Podpora alch programov napr. MakeIndex na vytvorenie registra,
BibT
E
X na zoznam citci, T
E
XCAD na kreslenie obrzkov.
VS SAV
L
A
T
E
X 7
Vek mnostvo vone prstupnch programov pre pecick poia-
davky sadzby, ktor L
A
T
E
X natava pomocou prkazu \usepackage.
Nevhody L
A
T
E
Xu
Menia variabilnos a prunos oproti T
E
Xu
Nrast vekosti programu
Zmeny v truktre latexovskch sborov pri novch verzich L
A
T
E
Xu.
2. Zkladn princpy
2.1 Postup pri tvorbe textu
do sboru napsanho obbenm editorom doplnme riadiace slov
(prkazy) L
A
T
E
Xu
Takto upraven sbor spracujeme L
A
T
E
Xom, vznikne sbor s prponou
.dvi (device independent)
Vstupn sbor *.dvi treba transformova do tvaru vhodnho na v-
stup. Na to slia pecilne sbory (drivery), ktor s vytvoren pre
konkrtny systm a konkrtne zariadenie. V DOS-e sa pouva im-
plementcia Eberharda Mattesa pod nzvom emT
E
X. Na tla sli
program dvihplj pre laserov tlaiare, dvidot pre ihlikov tlaia-
re (prednosti T
E
Xu i L
A
T
E
Xu vynikn pri pouit kvalitnej tlaiarne),
pre vstup na obrazovku program dviscr.
Vstup do jazyka PostScript vykon program Thomasa Rokickeho
dvips.
vstupn sbor

T
E
X
.dvi

driver
itaten vstup
Podrobn zznam o priebehu spracovania sboru a o chybch je uloen
v sbore rovnakho mena s prponou .log.
2.2 pecilne znaky
Nasledujce symboly s vyhraden pre znaky, ktor maj osobitn postave-
nie. Ak ich chceme poui v texte v pvodnom vzname, treba ich zapsa
predpsanm spsobom:
VS SAV
8 L
A
T
E
X
znak pouitie v texte zpis samotnho znaku
uvdza riadiace slov, pecilne znaky $\backslash$
zaiatok skupiny \{
koniec skupiny \}
% komentre \%
& oddeova v tabuke \&
medzera, v ktorej sa nedel \~{}
$ vstup (vstup) z matematiky \$
exponent v matematike \^{}
index v matematike \_{}
# oznaenie parametrov \#
2.3 Prkazy L
A
T
E
Xu
Zanaj vdy sptnm lomtkom. Po om nasleduje meno, o je bu pe-
cilny znak alebo postupnos psmen. Meno je ukonen prvm neabeced-
nm znakom. Niektor prkazy maj parametre, ich syntax vyzer nasle-
dovne:
meno[voliten parametre]{povinn parametre}
Voliten parametre musia by oddelen iarkou. Ak neuvdzane iadny vo-
liten parameter, tak hranat ztvorky s zbyton. Prkazy mvaj aj
viacero povinnch parametrov, kad z nich mus by v zloench ztvor-
kch.
Prklad:
\% - prkaz, ktorho meno pozostva zo sptnho lomtka a nepsmena
\medskip - prkaz bez parametrov
\begin{document} - prkaz, ktor m len povinn parameter
\documentclass[12pt,twoside,twocolumn]{article}- prkaz, ktor
m okrem povinnho parametra aj niekoko volitench paramet-
rov.
\rule[posun]{rka}{ vka} - prkaz s dvoma povinnmi paramet-
rami
Niektor prkazy maj 2 varianty: meno a meno. Rozdiel medzi oboma
variantami je vysvetlen pri jednotlivch prpadoch.
Jestvuj prkazy bez parametrov na napsanie uritho slova. Naprklad
T
E
X- \TeX, L
A
T
E
X- \LaTeX a pod. Prkaz je ukonen medzerou a me
sa sta, e alie slovo alebo vraz bude napsan bezprostredne za nm.
V T
E
Xu toti znamen jedna medzera to ist ako n medzier (as 2.7). Ak
chceme dosiahnu vo vslednom texte medzeru, vlome na konci prkazu {}
alebo osobitn prkaz pre medzeru \.
VS SAV
L
A
T
E
X 9
Prklad:
T
E
Xje uiton program.
T
E
X je uiton program.
\TeX je uiton program.
\TeX{} je uiton program.
Program rozliuje v prkazoch mal a vek psmen.
Prkazy platia bu globlne pre cel dokument, alebo je ich inok obme-
dzen len na as textu prkaz . . . . Typick pre L
A
T
E
X je truktra pr-
kazov \begin{meno prostredia} a \end{meno prostredia}.
2.4 truktra programu
Program pozostva z 2 zkladnch ast: preambula
telo programu
Preambula zaha globlne prkazy urujce, o ak druh dokumentu ide.
Mus obsahova minimlne jeden prkaz, ktor je sasne prvm prkazom
celho programu : \documentclass[ ]{ }
V preambule sa tie denuj balky prkazov pomocou \usepackage[ ]{ }
Telo programu je uzavret v prostred document.
\documentclass[voby]trieda
.
.
. preambula
\begin{document}
.
.
. samotn program
\end{document}
2.4.1 Trieda
Dokumenty slia rznemu elu, poda toho maj rznu truktru a s roz-
delen do tzv. tried. Meno triedy je povinn parameter prkazu \documentclass{ }.
L
A
T
E
X poskytuje nasledovn monosti pre triedy:
article - pre lnky
report - pre sprvy
book - pre knihy
letter - pre listy
slides - pre flie
Ide o textov sbory s prponou .cls obsahujce prkazy pre truktru
danho typu dokumentu. Je mon vytvori si vlastn sbor .cls, napr.
modikciou uvedench sborov, a nata ho prkazom \documentclass
2.4.2 Voliten parametre pre triedu dokumentu
Pomocou volitench parametrov sa daj modikova prkazy denovan
v sbore .cls.
VS SAV
10 L
A
T
E
X
11pt 11-bodov psmo
12pt 12-bodov psmo
eqn matematick md
leqno matematick md
titlepage tituln strana
twocolumn dvojstpcov sadzba
twoside dvojstrnkov sadzba
landscape vymen rku a vku strany
openany pri vbere triedy book a report zana kad
kapitola na najbliej novej strane
(bez tejto voby na najbliej neprnej)
legalpaper rozmery strany 8.5 in 14 in
executivepaper rozmery strany 7.25 in 10.5 in
a4paper rozmery strany A4: (210 mm 297 mm)
a5paper rozmery strany A5: (148 mm 210 mm)
b5paper rozmery strany B5: (176 mm 250 mm
letterpaper rozmery strany 8.5 in 11 in default
V hranatch ztvorkch mu by zadan viacer voby. Musia by bez me-
dzery a oddelen iarkou.
Pomocou prkazu \documentclass program nata, mono poveda, in-
tern sbory pecikujce poiadavky na formtovanie dokumentu a pr-
kazom \usepackage zase extern, ktor rieia pecilne potreby sadzby.
Maj prponu .sty. Bvaj oznaovan aj ako balky (packages). Voby
v \documentclass automaticky platia aj pre vetky deklarcie v \usepackage.
Prkaz \usepackage mono poui v preambule aj viackrt, alebo sa daj
viacer sbory napsa za sebou.
Prklad:
\usepackage{amstex}
\usepackage{graphicx}
alebo
\usepackage{amstex,graphicx}
V CTAN je k dispozcii vek mnostvo balkov, uvedieme aspo niektor
z nich:
VS SAV
L
A
T
E
X 11
amstex - alie prkazy pre sadzbu matematiky
amssymb - alie matematick symboly
babel - pouitie viacerch jazykov pre dan dokument
color - sadzba vo farbch
doc - sadzba dokumentcie programov
graphicx - geometrick transformcie textu
ifthen - logick truktry
latexsym - pecilne matematick symboly
makeidx - tvorba registra
newlfont - prkazy pre zmenu psma z verzie 2.09
s novou schmou (NFSS)
oldlfont - prkazy pre zmenu psma z verzie 2.09
showidx - vpis slov pouitch v indexe
na prslunch stranch
syntonly - kontrola sprvnosti bez vysdzania
longtable - sadzba viacstrnkovch tabuliek
fancybox - rzne typy boxov
fancyheadings - alie monosti pre dizajn strany
epsg - vkladanie obrzkov v Postscripte
2.5 Tvorba odstavcov
Pri spracovan textu m vznamn miesto odstavec (paragraf). Je to as
textu oddelen aspo jednm vonm riadkom alebo prkazom \par. Odsek
je odsaden horizontlnou medzerou, ktor je preddenovan, ale mono
ju zmeni priradenm novej hodnoty pomocou \parindent (as 2.13 na
str. 16). Ak je odsadenie paragrafu neiadce, pouijeme prkaz \noindent.
Je mon meni aj vertiklnu medzeru \parskip medzi odstavcami.
V texte nehr lohu poet medzier, t.j. jedna medzera je to ist ako ubovon
poet medzier.
Prklad:
Text
meme
psa
naprklad
takto.
Dostaneme:
Text meme psa naprklad takto.
2.6 Zalamovanie riadkov
T
E
X spracva odstavec ako samostatn jednotku - celok, v rmci ktorho sa
sna njs optimlne miesta zlomu riadkov. Pritom zalamuje riadky auto-
maticky. Ak chceme stanovi pevn koniec riadku, s k dispozcii prkazy:
VS SAV
12 L
A
T
E
X
\\, - zalomenie riadku v danom mieste
\\* - zalomenie riadku so zkazom zlomu strany
\\[l ] - zlom riadku s vertiklnou medzerou l medzi
2 riadkami
\\*[l ] - zalomenie riadku so zkazom zlomu strany, l
pecikuje vertiklnu medzeru
\newline - ako \\
\linebreak[n],
\nolinebreak[n]
n=0,1,2,3,4, - n zadva silu ovplyvnenia prkazu (zkazu)
zlomu riadku. Preddenovan je n=4 (naj-
silnejie - pln prkaz alebo zkaz zlomu).
Prkazy \newline a \\ ukonia riadok na danom mieste a doplnia ho przd-
nymi medzerami, prkaz \linebreak ukon riadok a text roztiahne na rku
strany.
L
A
T
E
X m prsne kritri pre zalamovanie riadkov. Ak sa mu nepodar
njs vhodn miesto, vype pri preklade hlsenie overfull{\hbox} alebo
underfull{\hbox}. Ak chceme tomu zabrni, pouijeme v preambule pr-
kaz \sloppy, m sa dosiahne, e program bude zalamova riadky poda
menej prsnych kritri (pripust vie rozostupy medzi slovami).
2.7 Delenie slov
Pri zalamovan riadkov dochdza automaticky aj k deleniu slov. Vo v-
ine prpadov s slov rozdelen sprvne. Ak vak djde k chybnmu dele-
niu, d sa zadenova delenie uritho slova (slov) v preambule prkazom
\hyphenation{zoznam slov}. Slov v zozname s oddelen aspo jednou
medzerou a v kadom z nich s pomlkou vyznaen mon miesta delenia.
Prkaz zabezpe, e dan slov sa mu v celom dokumente rozdeli len
predpsanm spsobom.
Prklad:
\hyphenation{pre-sko-i -pra-va}
In monos je vyznai v texte v danom slove vhodn miesta delenia po-
mocou \-, m sa zabezpe sprvne rozdelenie pre konkrtny prpad.
Prklad:
roz\-de\-lo\-va\-nie
Poet slov rozdelench na konci riadku sa d vrazne zni prkazom
\sloppy, ktor umouje zvi medzery medzi slovami, o sce nezlep-
uje vsledn vzhad dokumentu, ale spsob, e takmer vetky riadky bud
VS SAV
L
A
T
E
X 13
rozdelen medzi slovami. Prkaz sa me poui bu globlne v pream-
bule, alebo len v niektorch odsekoch, potom treba prkaz zada loklne:
sloppy . . . . Rovnak inok m aj prostredie sloppypar:
pln zkaz delenia slov sa d dosiahnu viacermi spsobmi, naprklad
prkazom v preambule \hyphenpenalty = 10000, alebo je mon zrui de-
lenie pre dan font prkazom \hyphenchar\meno fontu = -1.
Ak pouijeme prkaz \language{N, nastav sa delenie poda jazyka v po-
rad N. Ak tak jazyk nie je zadenovan, delenie sa vlastne vypne.
Ak nie je iadce rozdeli vraz na uritom mieste, pouijeme pecilny
znak ~ , m vznikne medzera, ktor nesmie by miestom zlomu riadkov.
Prklad:
D.~Knuth - nerozdel inicilku mena od priezviska.
Ak m by cel vraz spolu na jednom riadku, vlome ho ako argument do
prkazu \mbox{ } (as 6.2 na strane 30).
2.8 Pomlky, spojovnky
V knhtlai sa pouva niekoko druhov pomliek.
- medzi slovami vedecko-vskumn
-- medzi slami str. 1520
--- medzi asami textu Postup poda nvodu
$-$ mnus v matematike r j
2.9 Psanie bodiek
Bodky a iarky s sdzan tesne k predchdzajcemu znaku. Medzera za
bodkou (alebo inmi interpunknmi znamienkami) bva via ako medzi
slovami vo vete, o je obvykl v anglo-americkej sadzbe. (V preambule sa
zad prkaz \nonfrenchspacing). L
A
T
E
X potom predpoklad, e bodky na-
sledujce za vekm psmenom oznauj skratku a ostatn bodky ukonuj
vetu. Prkazom \@ pred bodkou oznmime programu, e bodka kon vetu,
hoci je pred ou vek psmeno.
Prklad:
a) VS SAV je spolonm pracoviskom SAV. Poskytuje stavom SAV
rzne sluby.
b) VS SAV je spolonm pracoviskom SAV. Poskytuje stavom SAV
rzne sluby.
a) ... pracoviskom SAV\@. Poskytuje ...
b) ... pracoviskom SAV. Poskytuje ...
VS SAV
14 L
A
T
E
X
Ak zadme v preambule prkaz \frenchspacing, bud medzery medzi
slovami a medzery za bodkou rovnak, o je ben v eurpskej sadzbe. Prkaz
\@ strca potom svoje opodstatnenie.
Tri bodky ako pokraovanie:
Na napsanie trojbodky slia prkazy : \dots alebo \ldots
Prklad:
a pod . . . a pod \dots
2.10 Diakritick znamienka (akcenty)
T
E
X spoiatku pouval 7-bitov fonty (len 128 znakov ASCII tabuky).
Psmen s diakritikou sa denovali nasledovne.
Vstup Vstup Vstup Vstup
\o `o \o
\^o \~o o
\=o o \.o o
\u o o \v c
\H o o \"o
\c c c \d o o
.
\b o o
\t oo oo
1
\oe \OE
\ae \AE
\aa a \AA

A
\o \O
\l l \L L
\i \j
! ?
Od verzie 3.0
2
T
E
X pouva 8-bitov fonty. Fonty s naimi diakritickmi
znamienkami maj predponu cs.
2.11 vodzovky
Pri sadzbe textu sa rozliuj zaiaton a koncov vodzovky. Vytvorme ich
pomocou apostrofov a . V anglickch textoch sa pouvaj vodzovky:

Prklad:
Yes. Yes.
1
Len v kdovan OML
2
Knuth zvolil slovanie verzi T
E
Xu poda sla , v sasnosti 3.14159
VS SAV
L
A
T
E
X 15
V slovenskch textoch s zauvan vodzovky: , ktor sa daj napsa
v intalcii L
A
T
E
Xu pre etinu a sloveninu prkazom: \uv{...}
Prklad:
no. \uv{no.}
2.12 Medzery
L
A
T
E
X vklad automaticky medzery medzi slov, vety, odstavce. Umouje
vak uri medzeru aj priamo:
horizontlna medzera: \hspace{m} \hspace*{m}
vertiklna medzera: \vspace{m} \vspace*{m}
Prkazy vytvoria horizontlnu (prp. vertiklnu) medzeru danej vekosti.
Tvar bez hviezdiky vak medzeru nevytvor, ak v danom mieste nastane
zlom riadku (prp. strany). Varianta s hviezdikou vytvor medzeru vdy. Ak
sa prkaz \vspace{...} pouije vo vntri odstavca, vykon sa na nasledu-
jcom riadku.
m uruje vekos medzery, mus by vdy uveden v jednotkch. Existuj
preddenovan vekosti medzier.
Horizontlne medzery: \, vemi mal medzera
\enspace medzera irok ako 1 slica
\quad medzera vekosti vky
vekho psmena
\qquad dvojnsobok \quad
\hfill prun medzera od 0 po
Prun medzera \hfill me by nahraden plnou alebo bodkovanou iarou
prkazmi \hrulefill a \dotfill.
Prklad:
Medzera vyplnen plnou iarou.
Medzera \hrulefill vyplnen \hrulefill plnou \hrulefill iarou.
Medzera . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . vyplnen . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . bodkami.
Medzera \dotfill vyplnen \dotfill bodkami.
Vertiklne medzery: \smallskip asi 1/4 riadku
\medskip asi 1/2 riadku
\bigskip asi 1 riadok
\vfill od 0 po
VS SAV
16 L
A
T
E
X
2.13 Jednotky
Rozmer sa v L
A
T
E
Xu zadva v niektorej z nasledujcich jednotiek.
mm milimeter
cm centimeter
in inch (1in = 2.54 cm)
pt point (1 in = 72.27pt)
bp big point (1 in = 72pt)
pc pica (1 pc = 12pt)
dd didt point ( 1157 dd = 1238 pt)
cc cicero (1cc = 12 dd)
ex vka psmena x v aktulnom fonte
em rka psmena M v aktulnom fonte
Hodnoty mu by aj zporn. Desatinn sla sa sm psa oboma sp-
sobmi - s bodkou aj s iarkou. Treba pripomen, e aj nulov rozmer mus
ma uveden jednotku.
Prkazom \setlength sa nastav nov dka. Naprklad meme zmeni
dku odsadenia: \setlength{\parindent}{0pt}, m zrume odsadzova-
nie.
Ak nevyhovuj zadenovan rozmery strany, meme ich zmeni v pream-
bule naprklad takto:
\setlength{\textheight}{24cm} - zmena vky strany
\setlength{\textwidth}{18cm} - zmena rky strany
asto sa vak nov hodnoty zadvaj priamo: \textheight 24cm,
prpadne \textheight = 24cm.
Popri medzere \hfil a \vfil poskytuje T
E
X aj alie monosti deno-
vania prunch medzier:
: plus :
1
minus :
2
:, :
1
, :
2
s vekosti medzier zadan v jednotkch.
: - zkladn medzera
:
1
- roztiahnutie
:
2
- stlaenie
Medzera : sa me natiahnu na hodnotu : + :
1
alebo stlai na
::
2
.
Prklad:
\setlength{\parskip}{3mm plus 1mm minus 2mm}
alebo skrtene
\parskip=3mm plus 1mm minus 2mm
VS SAV
L
A
T
E
X 17
2.14 Ligatry
Z typograckho hadiska je potrebn, aby sa niektor kombincie psmen
sdzali spolu ako jeden znak. Plat to pre , , , , .
Automaticky sa tie psmen AV posvaj bliie k sebe.
3. Zmena vekosti a typu psma
3.1 Vekos psma
Dokument me by napsan v 3 zkladnch vekostiach psma - 10pt, 11pt,
12pt.
K zmene psma dochdza v L
A
T
E
Xu asto automaticky, napr. pri lenen
textu, v poznmkach pod iarou, v matematickch indexoch, . . . Explicitne
meme meni vekos psma zadanm niektorho z prkazov:
Vekosti psma pre vobu 11pt (1 pt 0.3mm)
\normalsize - normlne psmo
\large - zven psmo
\Large - vie psmo
\LARGE - vek psmo
\huge - vemi vek psmo
\Huge - obrovsk psmo
\small - menie psmo
\footnotesize - menie psmo
\scriptsize - indexov psmo
\tiny - najmenie psmo
vekos 10pt 11pt 12pt
\tiny 5pt 6pt 6pt
\scriptsize 7pt 8pt 8pt
\footnotesize 8pt 9pt 10pt
\small 9pt 10pt 11pt
\normalsize 10pt 11pt 12pt
\large 12pt 12pt 14pt
\Large 14pt 14pt 17pt
\LARGE 17pt 17pt 20pt
\huge 20pt 20pt 25pt
\Huge 25pt 25pt 25pt
Tabuka 1: Vekos psma pre rzne voby (10pt, 11pt 12pt)
VS SAV
18 L
A
T
E
X
3.2 Typ psma
3.2.1 Verzia 2.09
V starej verzii sa menil typ psma sce jednoducho, ale monosti zmien boli
dos obmedzen.
\rm Normlne psmo
\it Kurzva
\bf Polotun psmo
\sl Naklonen psmo
\sf Bezptkov psmo
\sc Kapitlky
\tt Strojopisn psmo
\em Zvraznen psmo
as textu napsanho zmenenm typom psma musela by uzavret v zlo-
ench ztvorkch. Ak ilo o paragraf, tak v ztvorkch musel by zahrnut
aj przdny riadok oddeujci paragraf.
Typ \em prepna psmo z typu \rm na typ \it a opane.
Najprv sa menila vdy vekos a potom tvar psma. Ak sme naprklad chceli
psmo bold a sasne slanted, bolo treba denova pre kad vekos nov
font:
newfontmenonzov fontu
Prklad:
Font csbxsl10 predstavuje 10-bodov psmo typu slanted a sasne
bold.
\newfont{\bsl}{csbxsl10}
\bsl Text vytlaen novm typom psma
Text vytlaen novm typom psma
3.2.2 Nov systm vberu psma
Vo verzii L
A
T
E
X2e je tandardne implementovan nov systm - NFSS (New
Font Selection Scheme).
Psmo m priradench 5 atribtov, ktor sa mu nezvisle meni.
1. Kdovanie - spsob uloenia jednotlivch znakov
OT1 textov fonty, pvodn Knuthovo kdovnie
T1 textov fonty, tzv. Cork kdovanie
OML fonty pre matematick kurzvu
OMS fonty pre matematick symboly
OMX fonty pre matematick symboly
vo vch rozmeroch
U neznme kdovanie
L kdovanie pre miestnu potrebu
VS SAV
L
A
T
E
X 19
2. rodina - (family) - sbor psma toho istho rezu zahrujci vetky
vekosti. Najpouvanejie rodiny:
cmr Computer Modern Roman
cms Computer Modern Sans Serif
cmtt Computer Modern Typewriter
cmm - pouitie v matematike
cmsy - pouitie v matematike
cmdh Computer Modern Dunhill
ccr Concrete Roman
ccm Concrete Math
pnr Pandora Roman
pss Pandora Sans Serif
ptm Adobe Times - PostScript
phv Adobe Helvetica - PostScript
pcr Adobe Courier - PostScript
3. vha - (series) hrbka ahov psma. Najpouvanejie hodnoty s:
m medium
b bold
bx bold extended
sb semi-bold
c condensed
4. tvar - (shape) - modikcia zkladnho tvaru
n normal
it italic
sl slanted
sc small caps
5. stupe - vekos psma
Nastavenie atribtov psma
\fontencodingkdovanie
\fontfamilyrodina
\fontseriesvha
\fontshapetvar
\fontsizevekos vzdialenos riadkov
Hne za uvedenmi prkazmi mus nasledova prkaz pre vobu nastavenho
fontu: \selectfont
VS SAV
20 L
A
T
E
X
Prklad:
\fontfamily{cmss}\fontseries{m}\fontshape{sl}\fontsize{10pt}{16pt}%
\selectfont
Naledujci text by mal by vysdzan bezptkovm psmom tvaru slanted.
Rozptie riadkov je mierne zven.
Je mon poui aj skrten zpis: \fontsizevekos riadkovanie
\usefontkdovanierodinavhatvar
Zmenu niektorho z atribtov psma okrem uvedench prkazov umouj
aj alie prkazy:
\textrm{...} {\rmfamily...} psmo rodiny roman
\textsf{...} {\sffamily...} psmo rodiny sans serif
\texttt{...} {\ttfamily...} psmo rodiny typewriter
\textmd{...} {\mdseries...} psmo vhy medium
\textbf{...} {\bfseries...} psmo vhy bold
\textup{...} {\upshape...} psmo tvaru upright - analgia k tvaru n
\textit{...} {\itshape...} psmo tvaru italic
\textsl{...} {\slshape...} psmo tvaru slanted
\textsc{...} {\scshape...} psmo tvaru small caps
\emph{...} {\em...} psmo zvraznen (zvyajne kurzvou)
\textnormal{...} {\normalfont...} nvrat k zkladnmu fontu dokumentu
Prkazy s parametrom (zanajce \text... ) zahruj v sebe aj kurzvov
korekciu (vloenie malej horizontlnej medzery za text v kurzve).
Prklad:
Tento text je prkladom toho ako sa nemaj nadmieru pouva pr-
kazy na zmenu atribtov psma.
Tento \textit{text} je \texttt{prkladom} toho ako sa
\textbf{nemaj} nadmieru \textsf{pouva} prkazy
na \textsl{zmenu} atribtov \textsc{psma}.
4. Formt strany
Strana pozostva z 3 ast: hlavika, telo strany, pta.
Poda ich naplnenia rozoznvame niekoko typov strn zadanch v pream-
bule prkazom \pagestyle{typ strany}.
VS SAV
L
A
T
E
X 21
Typ strany:
plain - pta obsahuje slo strany, hlavika je przdna (preddenovan
formt strany).
empty - bez slovania, hlavika aj pta s przdne.
headings - hlavika obsahuje informciu poda prslunho tlu doku-
mentu (obvykle nzov asti) a slo strany. Pta je przdna.
myheadings podobne ako headings, umouje zada vlastn informcie
v hlavike pomocou prkazov:
\markright{:ip/t /cod} uruje obsah a umiestnenie informcie v hla-
vike rovnako pre vetky strany
\markboth{|c)t /cod}{:ip/t /cod} umouje meni hlaviku pre prne
a neprne strany
Druh slovania strany sa d zmeni prkazom \pagenumbering{slovanie}.
slovanie : arabic(arabsk slice) - preddenovn
roman (mal rmske slice)
Roman (vek rmske slice)
alph (mal psmen)
Alph (vek psmen)
Niekedy je potrebn zaa slovanie strn od sla n 1, potom nastavme
slo prvej strany prkazom \setcounter{page}{n}.
3
Prkazom \thispagestyle{typ zmenme formt strany pre jednu konkrtnu
stranu.
Ben text sa sdza blokovo, so zarovnanmi okrajmi. Podobne ako riadky
zalamuje L
A
T
E
X automaticky aj strany, poda monosti medzi odstavcami.
Pevn koniec strany sa ur prkazmi:
\newpage
\pagebreak[n], n = 0,1,2,3,4 (preddef. je n = 4)
Prkaz \newpage ukon stranu na nasledujcom riadku a dopln ju przd-
nymi riadkami.
Prkaz \pagebreak m podobn inok, len sa sna roztiahnu text poda
predpsanho tlu.
Zkaz zlomu strany zabezpeuje prkaz: \nopagebreak[n]
Stva sa, e text na niektorch stranch je nevhodne rozdelen. Vtedy je
mon ovplyvni zlom strn prkazmi:
\enlargethispage{rozmer} - zv dku strany o rozmer, predchdzajce
riadky ostvaj bez zmeny
\enlargethispage*{rozmer} - zv dku strany o rozmer, predchdza-
3
Podobne mono zmeni slovanie aj u inch slovanch objektov (poznmky, rovnice,
tabuky, obrzky, . . . )
VS SAV
22 L
A
T
E
X
jca as strany sa poda monosti stla.
Treba zdrazni, e prkazy ovplyvujce zlom strany sa maj poui a
v zverenej fze spracovania dokumentu.
Pomocou balka fancyheadings sa daj vytvori rzne - aj komplikovan
hlaviky a pty strany.
5. Poznmky
asou tela strany s aj poznmky.
5.1 Poznmky pod iarou
- vytvorme prkazom \footnote{text poznmky}, ktor mus nasledova
bezprostredne za vybranm slovom alebo za koncom vety.
4
Prklad:
... slovom alebo za koncom vety.\footnote{Mal poznmka
pod iarou ilustrujca pouitie prkazu \textit{footnote}}
Poznmky s automaticky slovan. V triede article sa poznmky pod
iarou sluj v rmci celho dokumentu, v triede report a book v rmci
kapitoly.
Program ponka aj in monosti oznaenia poznmky pod iarou pomocou
prkazu:
\renewcommand{\thefootnote}{\typ oznaenia{footnote}}.
Priom pod typom rozumieme u spomnan prkazy \roman, \Roman, \alph,
\Alph, preddenovan \arabic alebo \fnsymbol, ktor ozna poznmku
niektorm z nasledovnch znakov:
*, , , , , ||, **, ,
Vber znaku sa ur ako voliten parameter v prkaze footnote:
\footnote[slo]{text poznmky
Prklad:
V tomto texte ozname poznmku napr. znakom, ktror je v porad
tret
.
\renewcommand{\thefootnote}{\fnsymbol{footnote}}
V~tomto texte ozname poznmku napr. znakom, ktror je
v porad tret\,\footnote[3]{Inak oznaen poznmka}.
4
Mal poznmka pod iarou ilustrujca pouitie prkazu footnote
Inak oznaen poznmka

VS SAV
L
A
T
E
X 23
Obr. 1: Parametre strany [9]
VS SAV
24 L
A
T
E
X
Obr. 2: Parametre strany - dvojstpcov sadzba [9]
VS SAV
L
A
T
E
X 25
5.2 Poznmky na okraji
Poznmky na okraji textu vytvorme prkazom \marginpar{text poznmky}.
Vzdialenos od vonkajieho okraja strany sa d uri v preambule zadeno-
vanm \marginparsep.
Prklad:
L
A
T
E
X poskytuje monos poznmky
na okraji
\LaTeX poskytuje monos
\marginpar{ poznmky \\ na okraji}
6. Prostredia
as dokumentu, ktor m by vysdzan inak ako v benom texte, sa
vklad do tzv. prostredia vo forme
\begin{meno prostredia }
.
.
.
\end{meno prostredia }
Prostredia sa daj vklada do seba, ale treba dodra poradie:
\begin{a}
. . .
\begin{b}
.
.
.
\end{b}
. . .
\end{a}
Prostredie center - umiestni as textu do stredu
Prklad:
\begin{center}
Centrovan text\\
vhodn pre nadpisy
\end{center}
Centrovan text
vhodn pre nadpisy
Prostredie quote - pouva sa pre krtke citty, prklady, zvraznen vety.
Text je vysdzan v uom rmci, niekedy sa pouva v tomto prostred
men typ psma.
VS SAV
26 L
A
T
E
X
Prklad:
Prklady v tejto prruke s v prostred quote, vekos psma \small
Prostredie quotation - podobn ako quote, len len text na odseky.
- vhodn pre dlhie citty, poznmky pozostvajce z viacerch od-
stavcov.
Prostredie ushleft, ushright - as textu posunie doava, prp. doprava,
v tomto prostred sa nezalamuj automaticky riadky, koniec riadku
treba uri priamo.
Prklad:
Doprava posunut text
zarovnan na pravej strane.
Koniec riadku treba vyznai.
\begin{flushright}
Doprava posunut text\\
zarovnan na pravej strane.\\
Koniec riadku treba vyznai.\\
\end{flushright}
Analogicky sa pouije prostredie ushleft
Prostredie verse - vhodn pre bsne a prklady, v ktorch je podstatn
rozdelenie riadkov. Vere (riadky) sa delia pomocou \\, slohy pomocou
przdneho riadku.
Prostredie verbatim - reprodukuje presne vstupn text, pouva strojo-
pisn polotun typ psma. Ak chceme reprodukova len jeden vraz,
pouijeme prkaz \verb|...|. Varianta prkazu s * \verb*|...| na-
vye gracky vyznauje medzeru .
Oddeova | je zauvan, mono vak poui aj in.
Prklad:
Riadiace slovo \footnote sa nape \verb|\footnote|
\verb a \verbatim sa nesm poui vo vntri parametrov inch pr-
kazov a v prostred tabular.
Prostredie minipage - umouje sadzbu rznych textov veda seba, do
dvoch boxov.
truktra prostredia:
VS SAV
L
A
T
E
X 27
\begin{minipage}[pos][vka][pos2]{rka}
text I
\end{minipage}\ spojovac vraz\
\begin{minipage}[pos][vka][pos2]{rka}
text II
\end{minipage}
pos udva pozciu vzhadom k zkladnej iare, predde-
novan je centrovan, alie monosti s: t(top),
b(bottom).
vka uruje elan vku boxu
pos2 denuje pozciu textu vo vntri boxu, me ma jednu
z hodnt: t - text uloen hore, b - dole, c - centrovane,
s - text roztiahnut na vku (treba zada prun me-
dzery)
rka jedin povinn parameter uruje rku boxu.
Spojovac vraz je nepovinn.
Poznmky pod iarou s v tomto prostred oznaen malmi psme-
nami.
Prklad:
Text v jednej asti peme nezvisle na
druhej asti. Napr. pouijeme prkaz
\footnote
a
a
Poznmka pod iarou v prostred mi-
nipage
a sasne
Text
v druhej asti
me ma
in truktru
ako v prvej.
\begin{minipage}{6cm}
\textit{Text v~jednej asti peme nezvisle na druhej asti.
Napr. pouijeme prkaz} \verb|\footnote|\footnote{Poznmka
pod iarou v~prostred \textsl{minipage} }
\end{minipage}\ a~sasne \
\begin{minipage}{5cm}
\textsf{Text \\v druhej asti\\
me ma \\ in truktru \\
ako v~prvej.}
\end{minipage}
6.1 Zoznamy
Na vytvorenie zoznamov slia 3 prostredia. Mu sa do seba ubovone vn-
ra, ale najviac po tvrt rove. Jednotliv poloky zoznamov s uveden
riadiacim slovom \item.
itemize - poloky zoznamu s oznaen preddenovanm znakom.
VS SAV
28 L
A
T
E
X
Prklad:
prv poloka
as prv
bod A
bod A.1
bod A.2
bod B
as druh
druh poloka
\begin{itemize}
\item prv poloka
\begin{itemize}
\item as prv
\begin{itemize}
\item bod
\begin{itemize}
\item bod A.1
\item bod A.2
\end{itemize}
\item bod B
\end{itemize}
\item as druh
\end{itemize}
\item{druh poloka}
\end{itemize}
Oznaenie jednotlivch bodov je preddenovan, ale d sa ahko zme-
ni pomocou volitenho parametra prkazu item: \item[...]
Prklad:
aaa prv poloka
[aaa] prv poloka
\begin{itemize}
\item[aaa] prv poloka
\item[{[aaa]}] prv poloka
\end{itemize}
enumerate - podobn ako itemize, automaticky sluje poloky
Prklad:
1. prv poloka
(a) as prv
i. bod A
A. bod A.1
B. bod A.2
ii. bod B
(b) as druh
2. druh poloka
tandardn oznaenia bodov v prostrediach itemize a enumerate je
mon zmeni v rmci celho dokumentu alebo jeho asti pomocou pr-
kazov \labelitemi, \labelitemii, \labelitemiii a \labelitemiv
pre prostredie itemize a prkazov \labelenumi, \labelenumii,
\labelenumiii a \labelenumiv pre prostredie enumerate. (Kad
VS SAV
L
A
T
E
X 29
z prkazov i-iv pre jednu zo 4 rovn zoznamu). Prkazom \renewcommand
(vi 6.4 na str. 38 ) im priradme in znaky.
Prklad:
Do prkladu pouitia prostredia itemize pridme prkazy:
\renewcommand{\labelitemi}{**}
\renewcommand{\labelitemii}{---}
\renewcommand{\labelitemiii}{--}
\renewcommand{\labelitemiv}{-}
Dostaneme zoznam so zmenenmi oznaeniami poloiek.
** prv poloka
as prv
bod A
- bod A.1
- bod A.2
bod B
as druh
** druh poloka
V prostred enumerate, ktor zabezpeuje narastanie selnho ozna-
enia poloky, je potrebn navye zada v prkaze \renewcommand
typ slovania, t.j. jeden z prkazov: \arabic, \roman, \Roman, \alph,
\Alph.
Prklad:
\renewcommand{\labelenumi}{\Roman{enumi}}
\renewcommand{\labelenumii}{\Roman{enumi}-\Alph{enumii}}
\renewcommand{\labelenumiii}{\textit{zloka}\ \roman{enumiii}.}
\renewcommand{\labelenumiv}{\alph{enumiv}) }
I prv poloka
I-A as prv
zloka i. bod A
a) bod A.1
b) bod A.2
zloka ii. bod B
I-B as druh
II druh poloka
prostredie description - prostredie popisn, poloky s uveden bodom
s volitenm parametrom \item[ ], ktor bva vysdzan bold.
VS SAV
30 L
A
T
E
X
Prklad:
LaTeX je nadstavba T
E
Xu,
systm na sadzbu textu, vhodn pre vedeck publikcie
AMSTeX - podobne ako L
A
T
E
X,
uren pre matematick texty
\begin{description}
\item[LaTeX] je nadstavba \TeX u,\\
systm na sadzbu textu,
vhodn pre vedeck publikcie
\item[AmSTeX] - podobne ako \LaTeX,\\
uren pre matematick texty}\\
\end{description}
6.2 Boxy
- box je as textu, ktor predstavuje samostatn jednotku ako naprklad
psmeno v slove. T
E
X nikdy nerozdel box medzi riadky alebo strany. Kad
box m nasledovn rozmery:
\height - vka boxu nad zkladnou iarou;
\depth - hbka boxu pod zkladnou iarou;
\totalheight - set vky a hbky boxu;
\width - rka boxu.
L
A
T
E
X rozoznva 3 typy boxov: LR, Rule, Par
LR-boxy - horizontlne boxy (left - right)
Prkazy \makebox a \mbox vytvoria box danch rozmerov
\makebox[rka boxu][poloha]{obsah boxu}
rka boxu sa zadva v jednotkch. Volitenm parametrom [l] alebo
[r] sa men poloha obsahu boxu doava alebo doprava. Preddenovan
je poloha v strede.
\mbox - prkaz bez parametrov, podobn ako \makebox. Jeho vekos
je uren rozmerom obsahu boxu, ktor je centrovan.
Prklad:
Vraz L
A
T
E
X je v prkaze \makebox.
Vraz \makebox[3cm][r]{\LaTeX} je v~prkaze \makebox.
Prkazy \framebox a \fbox vytvoria box ohranien iarou.
\framebox[rka boxu][poloha]{obsah boxu}
VS SAV
L
A
T
E
X 31
- podobn prkaz ako \makebox, k vytvorenmu boxu prid navye
rm. Prkaz bez parametrov \fbox je analogick k \mbox.
Prklad:
Vraz L
A
T
E
X je v prkaze \framebox a vraz T
E
X
v prkaze \fbox.
Vraz \framebox[3cm][r]{\LaTeX} je v~prkaze \verb|\framebox|\\
a~vraz \fbox{\TeX} v~prkaze \verb|\fbox|.
Rule boxy Prkaz \rule[posun]rkavka vytvor vyplnen obdnik
predpsanch rozmerov posunut vzhadom k zkladnej iare o posun.
Ak je hodnota zporn, bude box pod zkladnou iarou.
Prklad:
Box posunut pod zkladn iaru a in box nad zkladnou
iarou .
Box posunut pod zkladn iaru \rule[-12pt]{10mm}{3mm} a~in box
nad zkladnou iarou \rule[12pt}{4mm}{11mm}.
Par boxy - vertiklne boxy.
\parbox[p][vka][p2]{rka}{text}
p - pozcia boxu vzhadom na k zkladnej iare,
c - box uloen centrovane k okolitmu textu,
t - box uloen hore
b - box uloen dole (na zkladnej iare)
p2 - pozcia textu v boxe,
c - center, b - bottom, t - top, s - stretched (pri vobe
s treba vloi do textu vhodn prun vertiklne me-
dzery a text sa roztiahne na vku boxu)
VS SAV
32 L
A
T
E
X
Prklad:
Text text . . .
Tento text je
uloen v boxe,
ktor je centro-
van vzhadom
k zkladne iare
a text je umiest-
nen v dolnej asti
boxu. Pre lepiu
nzornos je cel
box ormovan.
text text . . .
\fbox{
\parbox[c][5.5cm][b]{3cm}{
Tento text je uloen v~boxe
ktor je centrovan
vzhadom k~zkladne iare
a~text je umiestnen v~dolnej asti boxu.
Pre lepiu nzornos je cel box ormovan.}
}
K par-boxom patr aj prostredie minipage (as 6., str. 26)
Optovn pouitie boxu umouj prkazy \savebox a \sbox
\savebox{\meno}[rozmer boxu]{obsah boxu}
\sbox je skrten tvar prkazu \savebox, nem voliten parametre.
Prkazom \newsavebox{\meno} sa nov box deklaruje, prkazom \savebox
alebo \sbox sa uschov a prkazom \usebox sa vype jeho obsah.
Prklad:
Uschovan box meme opakovane poui: L
A
T
E
X , L
A
T
E
X , L
A
T
E
X ,
. . .
\newsavebox{\nas}
\sbox{\nas}{\fbox{ \LaTeX }}
Uschovan box meme opakovane poui: \usebox{\nas},
\usebox{\nas}, \usebox{\nas}, \dots
Podobn inok m aj prostredie lrbox, s tm rozdielom, e vetky me-
dzery pred a za uchovanm textom sa ignoruj.
\begin{lrbox}{cmd}
text
\end{lrbox}
VS SAV
L
A
T
E
X 33
cmd - nzov boxu, do ktorho sa ulo text. Treba ho predtm deklarova
prkazom \newsavebox
Prklad:
Happy (la)texing, Happy (la)texing
\newsavebox{\zzz}
\begin{lrbox}{\zzz}
Happy (la)texing
\end{lrbox}
\usebox{\zzz}, \usebox{\zzz}
6.3 Prostredie picture
Umouje zahrn do textu jednoduch grack objekty. Prostredie picture
sa me poui na ubovonom mieste podobne ako obyajn text, aj vo
vntri inho prostredia picture.
Prostredie picture vytvra box, ktorho vku a rku uruje pr srad-
nc (x,y). Sradnice a ostatn rozmery sa v tomto prostred zadvaj bez
jednotiek, ako nsobky dkovej jednotky \unitlength. Dkov jednotka
\unitlength m hodnotu nastaven 1pt (1 point). Zmeni sa d prkazom
\setlength.
Prklad:
\setlength{\unitlength}{2pt}.
Pri zmene jednotky sa zmenia rozmery objektu, ale nie hrbka iar. L
A
T
E
X
m 2 tandardn hrbky iar: \thinlines (preddenovan) a \thicklines.
Poiaton bod je umiestnen v avom dolnom rohu. Volitenm argumen-
tom
5
meme denova nov sradnice vchodzieho bodu (r
1
, j
1
).
\begin{picture}(x,y)(r
1
, j
1
)
Prklad:
\begin{picture}(150,150)(10, 30) vytvor box 150150 jednotiek,
av doln bod m sradnice (10,30), prav horn (160, 180).
Po prkaze \begin{picture} sa dostaneme do tzv. picture mdu. V om
s prpustn len prkazy prostredia picture, napr. \put, \multiput a dekla-
rcie \thicklines a \setlength. Nie je dovolen meni v mde \unithlength.
5
Vnimone nie je uzavret v [ ]
VS SAV
34 L
A
T
E
X
6.3.1 Objekty prostredia picture
Zkladn prkaz je \put(x,y){objekt}
Umiestni objekt do obrzku s vchodzm bodom o sradniciach (x,y) ( s-
radnice avho dolnho rohu objektu).
text - objektom me by aj text
Prklad:
slovo
\begin{picture}(10,20)
\put(3,5){\textsf{slovo}}
\end{picture}
boxy
Prkazy na vytvorenie boxov maj v prostred picture in parametre.
Sradnice x,y pecikuj rku a vku boxu. Vchodz bod je v avom
dolnom rohu.
Prklad:
slovo
\put(3,5){\framebox(50,15){\textsf{slovo}}}
\end{picture}
Objekt je umiestnen v strede boxu (preddenovan pozcia). Polohu ob-
jektu vzhadom k hraniciam boxu zmenme vobami: t (top), b (bottom), l
(left), r (right), prpustn s aj dvojkombincie (napr.: lt, rb, . . . )
Prklad:
slovo
\put(3,5){\framebox(50,15)[tl]{\textsf{slovo}}}
\end{picture}
Dleit lohu pri uren vzjomnej polohy obrzku a textu zohrva nulov
makebox, t.j. \makebox(0,0). Umiestni vchodz bod do stredu textu.
K dispozcii je ete prkaz \dashbox - podobne ako \framebox, ohrani ob-
jekt iarkovanou iarou. Prvm parametrom prkazu sa zad rozmer kadej
iarky.
Prklad:
slovo
\setlength{\unitlength}{1mm}
\put(3,5){\dashbox{.3}(15,6){\textsf{slovo}} }
\end{picture}
VS SAV
L
A
T
E
X 35
seky
Jeden z bodov seky je vchodz bod.
Prkaz: \line(x,y){l}
(x,y) uruje sklon priamky
x,y s cel sla, ktor nemaj spolon delite (okrem 1), r, j < 6, 6
l - dka, horizontlne rozptie (l 0)
Prklad:
\put(3,5){\line(5,3){30} }
\end{picture}
vektory
Podobne ako v predchdzajcom prpade, prkaz \vector(x,y){l }. Pre ar-
gumenty platia pravidl ako v prpade prkazu \line, len r, j < 4, 4 .
Vchodz bod le oproti pke.
Prklad:
\put(20,7){\vector(-2,3){15}}
\end{picture}
kruhy, krunice
Prkazy \circle a \circle* vytvoria krunicu, kruh danho priemeru d so
stredom vo vchodzom bode. \circle{d}
Prklad:
n
y
\put(19,13){\circle{15}}
\put(30,16){\circle*{10}}
\end{picture}
ovly
Prkaz \oval(x,y)
Argumenty x,y uruj rku a vku ovlu.
Prklad:
\put(25,13){\oval(30,15)}
\end{picture}
VS SAV
36 L
A
T
E
X
Vobou niektorho z volitench parametrov t,b,l,r sa vykresl polovica
ovlu, vobou dvojkombincie sa zobraz prslun as ovlu.
Prklad:

\put(20,16){\oval(20,10)[t]}
\put(48,2){\oval(20,10)[rb]}
\end{picture}
krivky
\qbezier[N](AX,AY)(BX,BY)(CX,CY)
prkaz denuje kvadratick Bezierove krivky, denovan dvoma bodmi (AX,AY)
a (CX,CY) s kontrolnm bodom (BX,BY). Voliten parameter N peci-
kuje poet aproximanch bodov.
Prklad:
\begin{picture}(40,40)(0,0)
\qbezier(0,10)(20,30)(40,20)
\end{picture}
prkaz \shortstack
- vytvra box obsahujci jeden stpec textu s poiatonm bodom v avom
dolnom rohu. Argumentom prkazu je text, ktorho riadky s oddelen \\.
Poloha riadkov textu je preddenovan ako centrovan, alie monosti s
l - vavo a r - vpravo.
\shortstack[r,l]text1\\ text2\\ text3\\. . .
Prklad:
jeden
dva
tri
\put(15,5){\shortstack[r]{jeden\\dva\\tri}}
\end{picture}
Viacnsobn pouitie prkazu \put umouje prkaz
\multiput(x,y)(r, j){n }{objekt}
n je poet opakovan, je posunutie sradnc
VS SAV
L
A
T
E
X 37
Prklad:
\multiput(20,6)(6,5){5}{\circle{10}}
\end{picture}
6.4 Nov prostredia a nov prkazy
Vekou prednosou T
E
Xu (L
A
T
E
Xu) je monos denova si vlastn prostre-
dia a prkazy. Oproti starmu L
A
T
E
Xu poskytuje L
A
T
E
X2e navye monos
denova prkazy s volitenm parametrom.
Nov prkaz:
\newcommand{meno prkazu}[n][h]{obsah prkazu}
n - poet parametrov (19). Preddenovan je bez parametrov.
h - preddenovan hodnota volitenho parametra
meno - nzov novho prkazu, zanajce sptnm lomtkom
obsah - vraz, ktor sa substituuje.
Prklad:
r
1
, . . . , r
n
o
1
, . . . , o
k
\newcommand{\vektor}[2][n]{%
\mbox{${#2}_1,\dots,{#2}_{#1}$}
}
\vektor{x}\\
\vektor{k}{a}
Nov prostredie:
\newenvironment{meno}[n][h]{begdef }{enddef }
meno meno novho prostredia
n poet parametrov (19)
h preddenovan hodnota volitenho parametra
begdef . . . enddef dencia substituovanho textu,
parametre mu by len v asti begdef .
Prklad:
\newenvironment{priklad}{%
\par\bigskip
\noindent\textsc{Prklad:}\par\nopagebreak
\begin{quote}\small
}%
{\end{quote}}
Takto je v tejto prruke denovan prostredie priklad pre prklady,
t.j. prve toto prostredie.
VS SAV
38 L
A
T
E
X
Novinkou L
A
T
E
X2e je aj prkaz \providecommand:
\providecommand{meno prkazu}[n][h ]{obsah prkazu}
- ak prkaz danho mena u jestvuje, tak sa ponech nezmenen, ak nie,
nadenuje sa.
Prkazy a prostredia sa predenuj prkazmi:
\renewcommand
\renewenvironment
7. Tabuky
Na tvorbu tabuliek slia dve prostredia
7.1 Prostredie tabbing
Umouje vytvra jednoduch tabuky. V prostred tabbing meme na-
stavova a pouva tabultory podobne ako na psacom stroji.
Predpokladajme, e chceme vytvori nasledujcu tabuku:
Rok Zisk podniku Akcie banky
1990 77.00 5000.00
1991 5000.00 56.50
1992 9.80 2070.00
1993 1000.00 500.00
Vstupom bol nasledujci text:
\begin{center}
\begin{tabbing}
\textsl{Rok} \qquad\= \textsl{Zisk podniku}
\= \textsl{Akcie banky} \\
1990 \qquad\> 77.00 \> 5000.00\\
1991 \qquad\> 5000.00 \> 56.50\\
1992 \qquad\> 9.80 \> 2070.00\\
1993 \qquad\> 1000.00 \> 500.00
\end{tabbing}
\end{center}
Napriek \begin{center} - \end{center} tabuka nie je centrovan, o
je jedna z nevhod tohto prostredia. alou nevhodou je, e sa nedaj jed-
noduchm spsobom centrova poloky v tabuke.
Symbol \= je vemi podobn klvesnici psacieho stroja a zadva sa nm poz-
cia tabultora. Symbolom \> skome na aliu pozciu tabultora a symbol
\\ del riadky. Ak pouijeme \kill dosiahneme, e nastavenie tabulto-
rom sa nm zachov, ale aktulny riadok na vstupe sa neobjav. Zarky
tabultora maj ete aliu zvltnos. Ak mme nasledujci vstupn text:
VS SAV
L
A
T
E
X 39
\begin{tabbing}
\textbf{typy tlaiarn}\=\textbf{cena v~Sk}\=\textbf{mnostvo} \\
star LC-10 \> 6 000 Sk \> 3 ks \\
star LC-20 \> 8 000 Sk \> 5 ks \\
Epson LQ-1070 \> 12 000 Sk \> 2 ks \\
star Laser PRINTER8 \> 35 000 Sk \> 1 ks \\
\end{tabbing}
Dostaneme nasledujci vsledok, v ktorom vidme ako symbol \> sa posunie
na nasledujcu numerick zarku tabultora.
typy tlaiarn cena v Sk mnostvo
star LC-10 6 000 Sk 3 ks
Epson LQ-1070 12 000 Sk 2 ks
star Laser PRINTER8 35 000 Sk 1 ks
V prvom riadku tabuky boli nastaven tabelan zarky prli blzko veda
seba, preto prkazom \> miesto posunu doprava nastal posun doava a texty
dvoch susednch pol sa prekryli.
V nasledujcom prklade tabuku upravme tak, aby rka stpca zodpove-
dala najiriemu textu a hlaviku odsadme od ostatnch riadkov:
\begin{tabbing}
\textbf{Rzne typy tlaiarn}\= \textbf{cena v~Sk} \=
\textbf{mnostvo} \\[4mm]
star LC-10 \> 6 000 Sk \> 3 ks \\
star LC-20 \> 8 000 Sk \> 5 ks \\
Epson LQ-1070 \> 12 000 Sk \> 2 ks \\
\end{tabbing}
Rzne typy tlaiarn cena v Sk mnostvo
Epson LQ-1070 12 000 Sk 2 ks
VS SAV
40 L
A
T
E
X
Vhodou prostredia tabbing je, e tabuka me prechdza aj na druh
stranu a v rmci jednho prostredia sa d meni cel truktra tabuky.
Prklad:
Stary prvy stlpec Stary druhy stlpec Treti stlpec
1 000 2 000
Novy stlpec Novy stlpec Ten isty
1 000 2 000 3 000
\begin{tabbing}
Stary prvy stlpec \= Stary druhy stlpec \= Treti stlpec \\
1 000 \> 2 000 \\
Novy stlpec \= Novy stlpec \= Ten isty \\
1 000 \> 2 000 \> 3 000
\end{tabbing}
Niekedy potrebujeme explicitne stanovi presn rozmery rznych pol v ta-
buke. Rozmery alebo tie dimenzie (dimensions) musme pecikova v jed-
notkch, ktor L
A
T
E
X akceptuje. (as 2.13) Ak chceme vynecha horizon-
tlnu medzeru, sta napsa \hspace{dimen}, kde dimen je rozmer.
Prklad:
Ak chceme vytlai vstupn riadok so tyrmi jednopalcovmi stp-
cami, jednoducho napeme:
\begin{center}
\begin{tabbing}
\hspace{1in}\=\hspace{1in}\=hspace{1in}\=\hspace{1in}\=\kill
jeden \> dva \> \> tyri \\
\> \> tri \\
p \> es \>sedem \> osem \\
\>dev \> \> desa\\
\end{tabbing}
\end{center}
Vsledkom bude
jeden dva tyri
tri
p es sedem osem
dev desa
7.2 Prostredie tabular
Prostredie tabular sli k sadzbe hadnejch a zloitejch tabuliek, pri
ktorch L
A
T
E
X automaticky ur potrebn rku stpcov. Toto prostredie je
ovea pouvanejie ako tabbing.
VS SAV
L
A
T
E
X 41
\begin{tabular}{p1,p2,. . . }
p1,p2, . . . oznauj typ zarovnania pre kad stpec a mu by:
l - stpec s textom zarovnanm vavo (left),
r - vpravo (right),
c - centrovane (center).
Ak medzi stpcami tabuky maj by zvisl iary, potom pouijeme
\begin{tabular}{p1|p2| . . . }
Horizontlne iary sa zadvaj prkazom \hline.
Kad riadok v tabuke mus by ukonen \\. Vo vntri tabuky s stpce
tabuky oddelen pecilnym znakom &. Pre kad poloku v tabuke plat,
e sa vyskytuje vo vlastnom prostred, take naprklad zmenu psma v jed-
nom riadku treba vyznai pre kad poloku zvl. V tabukch meme
tie nastavi odstavcov poloku tm, e sa pecikuje jej rka pdimen,
kde dimen vymedzuje rku odstavca.
Prklad:
\begin{tabular}{|l|p{1.5in}|} \hline
prv poloka & druh poloka \\
\hline
tretia & tvrt poloka dlhia ako predpsan rozmer 1.5in\\
\hline
\end{tabular}
prv poloka druh poloka
tretia tvrt poloka dlhia ako
predpsan rozmer 1in
Nevhoda tohto prostredia je, e v rmci jednej tabuky sa ned meni
rka ani poet stpcov. Tabuka tvor jeden box, preto sa ned rozdeli. Pre
sadzbu viacstrnkovch tabuliek sli balk longtable.sty.
Na napsanie poloky cez viac stpcov sli prkaz \multicolumn
\multicolumn{n}{pos}{text}
parameter n je poet stpcov, cez ktor poloka v multicolumn prechdza,
ie rozptie. Parameter pos pecikuje polohu obsahu, ktor me by cen-
trovan c, alebo zarovnan vpravo r, vavo l. Prpustn s zvisl iary. Tret
parameter text denuje obsah, ktor chceme napsa do tabuky.
VS SAV
42 L
A
T
E
X
Prklad:
A=145 A=147 A=149
E S E S E S
1.803 1.90 1.457 1.80 4.025 0.03
2.026 1.10 1.506 0.50 2.240
3.153 0.57 1.67 0.18 5.12 1.04
\begin{tabular}{|c|c|c|c|c|c|}
\hline
\multicolumn{2}{|c|}{\ }&
\multicolumn{2}{|c|}{\ }\\
\multicolumn{2}{|c}{A=145}&
\multicolumn{2}{|c|}{A=147}&
\multicolumn{2}{c|}{A=149}\\
\multicolumn{2}{|c|}{\ }\\
\hline
& & & & & \\
E& S& E& S& E& S~\\
& & & & & \\
\hline\hline
& & & & & \\
1.803& 1.90& 1.457& 1.80& 4.025& 0.03 \\
& & & & & \\
2.026& 1.10& 1.506& 0.50& 2.240& \\
& & & & & \\
3.153& 0.57& 1.67& 0.18& 5.12& 1.04 \\
& & & & & \\
\hline
\end{tabular}
\end{center}
Centrovan medzera, ohranien zava aj sprava zvislou iarou utvor
przdny riadok.
Horizontlna iara prechdzajca len cez as tabuky sa vytvor prkazom
\cline{i-j}
VS SAV
L
A
T
E
X 43
- iara od stpca i a po stpec j vrtane.
Prklad:
H 16.399 12.14
0.768 79.94
N 138.566 138.10
C 1267.45
Mn 241.2 224.50
\begin{tabular}{||l|lr||} \hline
H & 16.399 & 12.14 \\ \cline{2-3}
& 0.768 & 79.94 \\ \hline
N & 138.566 &138.10
\\ \cline{1-1} \cline{3-3}
C & & 1267.45 \\ \hline
Mn & 241.2 & 224.50 \\ \hline
\end{tabular}
Medzi stpcami sa automatick vytvra medzistpcov medzera, jej rku
meme ovlda v hlavike tabuky vrazom zanajcim znakom @. Tento
vraz m jeden povinn parameter, ktor uruje, o bude vloen medzi
dva stpce. Ak chceme napr., aby medzi dvoma stpcami bol znak ",", zap-
eme do hlaviky tabuky vraz @{,}. Uvedenm @ - vrazu sa ruia vetky
medzistpcov medzery a nahrdzaj sa obsahom parametra. Medzi stp-
cami s uvedenm vrazom teda bude jeden znak desatinn iarka a iadna
medzera. Ak chceme zrui medzistpcov medzeru, zapeme @{}.
Prklad:
\begin{center}
{\small
\begin{tabular}{||c||r@{,}l|r@{,}l||c|}\hline
\multicolumn{6}{|c|}{\ } \\
\multicolumn{6}{|c|}{\textbf{Pouitie interpolanch vzorcov}} \\
\multicolumn{6}{|c|}{\ } \\ \hline
\textit{Poet pouitch} & \multicolumn{2}{c|}{\textit{Newtonov vzorec}} &
\multicolumn{2}{c||}{\textit{Gaussov vzorec}} & \\
\textit{diferenci} & \multicolumn{2}{c|}{\textit{pre interpolciu sp}} &
\multicolumn{2}{c||}{\textit{ pre interpolciu vpred}} &\textit{Poznmky} \\
& \multicolumn{2}{c|}{$(m=-2,5)$} &
\multicolumn{2}{c||}{$(m=0,5)$} & \\
\hline \hline
0 & -0&105361 & -0&510826 & \\
\cline{1-5}
1 & -0&399819 & -0&433751 & \textit{Gaussov vzorec} \\ \cline{1-5}
2 & -0&429346 & -0&430229 & \textit{je presnej ako} \\ \cline{1-5}
3 & -0&430869 & -0&430701 & \textit{Newtonov} \\ \cline{1-5}
VS SAV
44 L
A
T
E
X
4 & -0&430762 & -0&430821 & \\ \hline
5 & -0&430791 & -0&430792 & \\ \cline{1-5}
6 & -0&430774 & -0&430775 &
\raisebox{1.5ex}[0pt]{$\ln0,65=-0,430783$}\\ \hline
\end{tabular}}
\end{center}
Pouitie interpolanch vzorcov
Poet pouitch Newtonov vzorec Gaussov vzorec
diferenci pre interpolciu sp pre interpolciu vpred Poznmky
(: = 2, 5) (: = 0, 5)
0 -0,105361 -0,510826
1 -0,399819 -0,433751 Gaussov vzorec
2 -0,429346 -0,430229 je presnej ako
3 -0,430869 -0,430701 Newtonov
4 -0,430762 -0,430821
5 -0,430791 -0,430792
6 -0,430774 -0,430775
ln0, 65 = 0, 430783
Balk dcolumn umouje jednoduchm spsobom vertiklne zoradi po-
loky poda desatinnej bodky.
Posledn prklad popisuje przdny formulr vyroben ako rmeky pre
tabuku. akosti tu spovaj v urovan vky a rky przdnych boxov,
pretoe tieto zvyajne s predznaen automaticky vstupnm textom.
Prklad:
\newsavebox{\kk}
\newsavebox{\kkk}
\sbox{\kk}{\framebox[4mm]{\rule{0mm}{3mm}}}
\sbox{\kkk}{\usebox{\kk}\usebox{\kk}\usebox{\kk}}
\begin{center}
{\small
\begin{tabular}{|c|c|c|c|}\hline
\multicolumn{4}{|c|}{{\rule[-3mm]{0mm}{8mm}}{\bf Evidenn karta
pracovnka}}\\
\hline\hline
\multicolumn{1}{|c|}{\rule[-4mm]{0mm}{10mm}Vrobok}
& \multicolumn{3}{l|}{slo \usebox{\kkk}\hspace{5mm}
\vline\hspace{5mm}Meno
\usebox{\kkk}\usebox{\kkk}\usebox{\kkk}\usebox{\kkk}\usebox{\kkk}} \\ \hline
\multicolumn{1}{|c|}{Rok} & I.a II.kvartl & III. a~IV.kvartl &
Spolu \\ \cline{2-4}
1994 & produkcia \vline\ reklamcia & produkcia \vline\
VS SAV
L
A
T
E
X 45
reklamcia
& produkcia \vline\ reklamcia \\
\hline
Dmske & \hspace{3cm} & \hspace{3cm} & \hspace{3cm}\\
topnky & & & \\ \hline
Pnske & & & \\
Detsk & & & \\
Zdravotn & & & \\
\multicolumn{4}{|l|}{\rule[-14mm]{0mm}{15mm}Poznmky
\hspace{5.5cm} \vline~Autor} \\ \hline
\end{tabular} }
\end{center}
Evidenn karta pracovnka
Vrobok slo Meno
Rok I. a II.kvartl III. a IV.kvartl Spolu
1994 produkcia reklamcia produkcia reklamcia produkcia reklamcia
Dmske
topnky
Pnske
topnky
Detsk
topnky
Zdravotn
topnky
Poznmky Autor
Podobne ako prkazom \multicolumn prechdza text cez viacero stpcov,
pomocou balka multirow meme dosiahnu, aby poloka tabuky prech-
dzala cez viacero riadkov.
VS SAV
46 L
A
T
E
X
Prklad:
Text irok 5cm uloen v troch
riadkoch tabuky
A1
A2
A3
B4 A4
B5 A5
B6 A6
\begin{tabular}{|c|l|}
\hline
\multirow{3}{5cm}{Text irok 5cm uloen v troch riadkoch tabuky}
& A1\\
& A2\\
& A3\\
B4 & A4\\
B5 & A5\\
B6 & A6\\
\hline
\end{tabular}
8. Sadzba matematickch vzorcov
Silnou strnkou T
E
Xu je sadzba matematickch forml. Za matematick
texty s povaovan rovnako kompletn matematick vzorce ako aj jed-
notliv nzvy premennch, ktor sa vzahuj ku vzorcom, grcke psmen,
odmocniny, indexy v texte a rzne zvltne znaky.
L
A
T
E
X m tri pecilne prostredia, ktor vytvraj matematick reim.
V om platia osobitn pravidl
1. Przdne miesta nemaj pri zadvan iaden vznam, vetky medzery
bud automaticky uren poda logiky matematickho vrazu deno-
vanch v L
A
T
E
X-u alebo musia by zadan pomocou pecilnych prka-
zov
Prkaz Nzov Prklad
\; vek medzera o o
\: stredn medzera o o
\, tenk medzera o o
bez medzery oo
\! zporn medzera oo
2. v rmci matematickho prostredia nesmie by explicitne zadan nov
paragraf
VS SAV
L
A
T
E
X 47
3. Kad abecedn znak sa sdza v pecilnom type psma - v matema-
tickej italike. Je vemi podobn textovej, len medzerovanie je odlin.
Ak chceme vo vntri matematickho textu umiestni ben text so
vzpriamenm psmom a medzerami medzi slovami, musme tento uzav-
rie do \mbox{...}. L
A
T
E
X2e poskytuje prkaz \ensuremath{obsah },
ktor zaist, e obsah bude vysdzan v matematickom mde, ak sa
nachdza v obyajnom texte, a ak je pouit v matematickom texte,
neotvra optovne matematick reim.
4. Mnoh riadiace sekvencie, napr. pre grcke psmen (,. . . ,), funguj
len v matematickom reime, inak spsobuj chybu.
8.1 Matematick prostredia
Vzorce v texte
naprklad r =
b
b
2
4ac
2a
je mon vytvori jednm z 3 spsobov.
$ formula $
$ formula $
\begin{math} formula \end{math}
Samostatne stojace formuly
daj sa vytvori jednm z 3 spsobov
\[ formula \]
\begin{displaymath} formula \end{displaymath}
$$ formula $$
Tmito prostrediami meme sdza vie matematick vzorce alebo
rovnice do osobitnch riadkov. Tieto prostredia rovnicu centruj, ale
nesluj.
Prklad:
r =
/
/
2
4oc
2o
\begin{displaymath}
x=\frac{-b \pm \sqrt{b^{2}-4ac}}{2a}
\end{displaymath}
slovan formuly
\begin{equation} formula \end{equation}
\begin{eqnarray} formula \end{eqnarray}
VS SAV
48 L
A
T
E
X
Prklad:
\begin{equation}
\sin x = x - \frac{x^{3}}{3!} + \frac{x^{5}}{5!} - \cdots
\end{equation}
sinr = r
r
3
3!
+
r
5
5!
(1)
Prostredia eqnarray, eqnarray* s vhodn pre sstavy rovnc, ktor
zarovnvaj (bliie as 8.18). Varianty prostred s * rovnice zarov-
nvaj, ale nesluj. Parameter leqno v \documenclass umouje
presun slovanie rovnc na av okraj strany a parameter fleqn
necentruje rovnice, ale ich posva doava.
\documentclass[11pt,leqno,fleqn]{article}
8.2 Matematick symboly
Ako je v vode spomenut, formt AMST
E
X je zameran pecilne na sa-
dzbu matematiky. Jeho bohat monosti a prostriedky s prstupn aj pre
L
A
T
E
X v balkoch amstex.sty, amsmath.sty.
V tejto asti bud popsan najpouvanejie matematick symboly. pe-
cilne, menej ben symboly s dostupn okrem vyie spomnanch balkov
aj v amssymb.sty.
8.2.1 Mal grcke psmen
\alpha \iota \varrho
\beta \kappa \sigma
\gamma \lambda \varsigma
\delta j \mu \tau
c \epsilon \nu \phi
\zeta o o \varphi
\varepsilon \nu \upsilon
\eta \pi \chi
\theta c \varpi \psi
\vartheta \rho \omega
8.2.2 Vek grcke psmen
\Gamma \Xi \Phi
\Delta \Pi \Psi
\Theta \Sigma \Omega
\Lambda \Upsilon
VS SAV
L
A
T
E
X 49
8.3 Doln a horn index
Exponenty a indexy sa zadvaj pomocou znakov ^ a _ umiestnen hore,
resp. dole.
.
1
$z_{1}$
.
2
$z^{2}$
.
4
ij
$z^{4}_{ij}$
su
per
b
script su$^{\textrm{per}}_{\textrm{b}$script
8.4 Odmocniny
Znamienko odmocniny zadvame pomocou I\sqrt, n -t odmocninu pomo-
cou \sqrt[n]. Vekos znamienka odmocniny L
A
T
E
X zvol automaticky.
. $\sqrt{z}$
_
.
2
+
j $\sqrt{z^{2} +\sqrt{y}}$
5
8 $\sqrt[5]{8}$
8.5 Vodorovn iara a ztvorka
Prkazy \overline a \underline spsobuj vodorovn iaru nad resp. pod
vrazom.
r + j $\overline{x+y}$
r + j $\underline{x+y}$
r + j $\underline{\underline{x+y}}$
.
x+y
$z^{\underline x+y}$
r + j $\overrightarrow{x+y}$
r + j $\overleftarrow{x+y}$
Prkazy \overbrace a \underbrace spsobuj vodorovn ztvorku
nad resp. pod vrazom.
12
..
r + j + + . $\overbrace{x+y+\cdots+z}^{12}$
r + j + + .
. .
12
$\underbrace{x+y+\cdots+z}_{12}$
8.6 Matematick akcenty
o \hat{a} o \check{a} o \bar{a}
o \tilde{a} o \acute{a} o \vec{a}
` o \grave{a} o \breve{a} o \dot{a}
o \ddot{a}
o n + . $\hat{a} \equiv \tilde{n} +\bar{z}$
VS SAV
50 L
A
T
E
X
8.7 Akcenty nad viacermi znakmi
- pomocou prkazov \widetilde a \widehat
o/c $\widetilde{abc}$
o/c $\widehat{abc}$
8.8 Derivcie
Derivcia sa zadva apostrofom alebo \prime.
j = r
2
$y=x^{2}$
j
= 2r $y=2x$
j
= 2 $y^{\prime \prime} = 2$
8.9 Zlomky
Zlomok sa zadva prkazom \frac{...}{...}, priom v prvej ztvorke sa
uvedie itate a v druhej menovate. Pre jednoduch zlomky sa me poui
opertor /.
r
2
+ j
2
r + j
r
2
k+1
r
1/2
\begin{displaymath}
\frac{x^{2}+y^{2}}{x+y} \qquad
x^{\frac{2}{k+1}} \qquad
x^{1/2}
\end{displaymath}
8.10 Matematick funkcie
arccos \arccos cos \cos csc \csc
exp \exp arcsin \arcsin cosh \cosh
deg \deg gcd \gcd arctan \arctan
cot \cot det \det hom \hom
arg \arg coth \coth dim \dim
inf \inf ker \ker limsup \limsup
min \min sinh \sinh lg \lg
lim \lim liminf \liminf ln \ln
log \log max \max Pr \Pr
sec \sec sin \sin sup \sup
tan \tan tanh \tanh
VS SAV
L
A
T
E
X 51
8.11 Limity
lim
x0
sin r
2
+ cos r
2
sinr
\begin{displaymath}
\lim_{x \to 0} \frac{\sin x^{2}+
\cos x^{2}}{\sin x}
\end{displaymath}
8.12 Binomick koecienty
Binomick koecienty sa mu zadva vo forme {...\choose...}.
Prkazom \atop zskame to ist bez ztvoriek.
_
n
/
_
r
j + 2
\begin{displaymath}
{ n \choose k} \qquad
{ x\atop y+2}
\end{displaymath}
8.13 Integrl a suma
Integrl a suma sa zadvaj pomocou \int, \sum. Horn a doln hranice
sa zadvaj pomocou ^ resp. _. Hranice sa obyajne zadvaj veda znaku
integrlu, pridanm prkazu \limits dosiahneme umiestnenie hranc nad
a pod znakom integrlu.
_
2
0
rdr
+
_
rdr
__
D
drdj
_ _
D
drdj
n
i=1
\begin{displaymath}
\int_{0}^{\frac{|pi}{2}}x\,dx \qquad
\int \limits_{-\infty}^{+\infty}x\,dx \qquad
\int\!\!\!\int_{D} dx\,dy \qquad
\int\int_{D} dx dy \qquad
\sum_{i=1}^{n}
\end{displaymath}
j(/, t) =
dr exp(i/r)1(r, t
0
),
VS SAV
52 L
A
T
E
X
\begin{displaymath}
p(k,t) = \int \limits_{-\infty}^{\infty}
dx\;\exp(-ik x) P(x,t_{0}),
\end{displaymath}
H
int
= 1(:)
(, )
\begin{displaymath}
H_{int}=-K(r) \sum_{\Lambda\mu}
{\alpha_{\Lambda\mu}Y_{\Lambda\mu}
(\theta,\phi)}
\end{displaymath}
8.14 Ztvorky
Okrhle, hranat a zloen ztvorky mu by zadan priamo z klvesnice
alebo pomocou pecilnych prkazov. Ak umiestnime prkaz \left pred ot-
vraciu ztvorku a prkaz \right pred zatvraciu, tak sa automaticky na-
stav vekos ztvorky poda okolitho textu.
1 +
_
r + j
1 r
2
_
3
\begin{displaymath}
1 + \left( \frac{x+y}{1-x^{2}}
\right) ^{3}
\end{displaymath}
_
2(r + j)
[ . [
_
\begin{displaymath}
\left\langle \frac {2(x+y)}
{ \mid z~\mid} \right\rangle
\end{displaymath}
V niektorch prpadoch chceme radej vekos ztvoriek zada sami,
k tomu sa namiesto \left zadvaj prkazy:
\bigl,
\Bigl,
\biggl
\Biggl
a analogicky \bigr, . . . namiesto \right.
_
(r + 1)(r 1)
_
2
\begin{displaymath}
\Bigl( (x+1) (x-1) \Bigr)^{2}
\end{displaymath}
8.15 Bodky
Pre zadanie troch bodiek vo vzorci existuj prkazy:
\ldots - bodky na zkladnej iare (low),
\cdots - bodky v strede vky riadku (centered).
VS SAV
L
A
T
E
X 53
\vdots - vertiklne uloen
\ddots - diagonlne bodky
Prklad:
r
1
, . . . , r
n
r
1
+ + r
n
\begin{displaymath}
x_{1},\ldots,x_{n} \qquad
x_{1}+\cdots+x_{n}
\end{displaymath}
8.16 Matice
Pre matice existuje prostredie \begin{array} - \end{array}.
X =
_
_
_
r
11
r
12
. . .
r
21
r
22
. . .
.
.
.
.
.
.
.
.
.
_
_
_
\begin{displaymath}
{\bf X} =
\left( \begin{array}{ccc}
x_{11} & x_{12} & \ldots \\
x_{21} & x_{22} & \ldots \\
\vdots & \vdots & \ddots
\end{array} \right)
\end{displaymath}
8.17 Polia
_
_
_
_
_
r
11
r
12
r
21
r
22
j
.
_
_
_
_
_
\begin{displaymath}
\left( \begin{array}{c}
\left\vert \begin{array}{cc}
x_{11} & x_{12} \\
x_{21} & x_{22} \\
\end{array} \right\vert \\
y \\
z~\end{array} \right)
\end{displaymath}
r + j =
_
o
/
_
\begin{displaymath}
\vec x + \vec y = \left(
\begin{array}{c}
a~\\ b
\end{array} \right[
\end{displaymath}
VS SAV
54 L
A
T
E
X
r =
_
j if j 0
. + j otherwise
\begin{displaymath}
x = \left\{ \begin{array}{ll}
y & \mbox{if $y>0$} \\
z+y & \mbox{otherwise}
\end{array} \right.
\end{displaymath}
8.18 Prostredia eqnarray a eqnarray
Prostredia eqnarray a eqnarray* pouvaj sa pre viacriadkov vzorce a s-
stavy rovnc namiesto equation. Pri pouit eqnarray bude kad riadok
oslovan. V prpade eqnarray* bud vzorce len zarovnan, ale neoslo-
van.
Pre sstavy rovnc, ktor maj ma jedno spolon slo, meme poui
prostredie array vo vntri prostredia equation.
Prostredie eqnarray a eqnarray* funguj ako 3-stpcov tabuka tvaru
{rcl}, priom stredn stpec sa pouva pre znamienko rovnosti alebo ne-
rovnosti, poda ktorho sa riadky vyrovnvaj. Prkaz \\ oddeuje riadky.
)(r) = cos r (2)
)
(r) = sinr (3)

_
x
0
)(j)dj = sinr (4)
\begin{eqnarray}
f(x) & = & \cos x \\
f(x) & = & -\sin x \\
\int_{0}^{x} f(y)dy &=& \sin x
\end{eqnarray}
r = 17j (5)
j o + / + c + d + c + ) + p + / + i + , +
/ + | + : + n (6)
\begin{eqnarray}
x & = & 17y \\
y & > & a+b+c+d+e+f+g+h+i+j+ \nonumber \\
& & k+l+m+n
\end{eqnarray}
Pridlh rovnice L
A
T
E
X automaticky nerozdel. Autor mus uri, na kto-
rom mieste maj by rozdelen a ako aleko posunut. Vinou k tomu
pouvame obidve nasledujce varianty:
VS SAV
L
A
T
E
X 55
sin r = r
r
3
3!
+
r
5
5!

r
7
7!
+ (7)
\begin{eqnarray}
\sin x & = & x-\frac{x^{3}}{3!}
+\frac{x^{5}}{5!}-
\nonumber\\
& & -\frac{x^{7}}{7!} + \cdots
\end{eqnarray}
cos r = 1
r
2
2!
+
+
r
4
4

r
6
6!
+ (8)
\begin{eqnarray}
\lefteqn{ \cos x =1
-\frac{x^{2}}{2!} + }
\nonumber\\
& & +\frac{x^{4}}{4}
-\frac{x^{6}}{6!} + \cdots
\end{eqnarray}
Prkaz \nonumber spsob, e na danom mieste nebude umiestnen slo
rovnice.
r j
1
+ + j
n
.
j = o + / + c + d + c + ) + p + / + i + ,
+ / + | + : + n + o + j
n + r + j + . =
o + / + c + d + c + ) + p + / + i + , +
/ + | + : + n + o + j
\begin{eqnarray*}
x & \ll & y_{1} + \cdots + y_{n} \\
& \leq & z~\\
y & = & a+b+c+d+e+f+g+h+i+j \\
& & \mbox{} +k+l+m+n+o+p \\
\lefteqn{w+x+y+z = } \\
& & a+b+c+d+e+f+g+h+i+j+ \\
& & k+l+m+n+o+p
\end{eqnarray*}
VS SAV
56 L
A
T
E
X
8.19 Tabuky matematickch symbolov
Rzne symboly
\aleph / \prime \forall
/ \hbar \emptyset \exists
\imath \nabla \neg
, \jmath

\surd . \flat
/ \ell \top ; \natural
\wp \bot ; \sharp
' \Re | \| \clubsuit
\Im

\angle \diamondsuit
\partial \triangle \heartsuit
\infty \backslash \spadesuit
Symboly variabilnej vekosti
\sum

\bigcap

\bigodot
\prod

\bigcup

\bigotimes
\coprod

\bigsqcup

\bigoplus
_
\int
_
\bigvee

\biguplus
_
\oint
_
\bigwedge
Symboly pre binrne opertory
+ + -
\pm \cap \vee
\mp \cup \wedge
\setminus \uplus \oplus
\cdot \sqcap \ominus
\times . \sqcup \otimes
\ast \triangleleft \oslash
\star > \triangleright \odot
\diamond / \wr \dagger
\circ _ \bigcirc \ddagger
\bullet \bigtriangleup H \amalg
\div _ \bigtriangledown
VS SAV
L
A
T
E
X 57
Symboly pre relan opertory
< < > = =
\leq \geq \equiv
\prec ~ \succ \sim
_ \preceq _ \succeq \simeq
\ll \gg \asymp
\subset \supset \approx
\subseteq \supseteq

= \cong
_ \sqsubseteq _ \sqsupseteq > \bowtie
\in \ni
\vdash \dashv [= \models
\smile [ \mid
.
= \doteq
\frown | \parallel \perp
\propto
Negcie
,< \not< , \not> ,= \not=
, \not\leq , \not\geq , \not\equiv
, \not\prec ,~ \not\succ , \not\sim
,_ \not\preceq ,_ \not\succeq , \not\simeq
, \not\ll , \not\gg , \not\asymp
, \not\subset , \not\supset , \not\approx
, \not\subseteq , \not\supseteq ,
= \not\cong
,_ \not\sqsubseteq ,_ \not\sqsupseteq , \not\asymp
pky
\leftarrow \longleftarrow \uparrow
\Leftarrow = \Longleftarrow \Uparrow
\rightarrow \longrightarrow \downarrow
\Rightarrow = \Longrightarrow \Downarrow
\leftrightarrow \longleftrightarrow \updownarrow
\Leftrightarrow \Longleftrightarrow \Updownarrow
\mapsto \longmapsto \nearrow
\hookleftarrow \hookrightarrow \searrow
\leftharpoonup \rightharpoonup \swarrow
\leftharpoondown \rightharpoondown \nwarrow
\rightleftharpoons
VS SAV
58 L
A
T
E
X
av ztvorky
( ( [ [ \{
[ \lbrack \lfloor \lceil
\lbrace \langle
Prav ztvorky
) ) ] ] \}
] \rbrack | \rfloor | \rceil
\rbrace ) \rangle
Synonym
,= \ne alebo \neq \not=
\le \leq
\ge \geq
\{ \lbrace
\} \rbrace
\to \rightarrow
\gets \leftarrow
\owns \ni
\lands \wedge
\lor \vee
\lnot \neg
[ \vert |
| \Vert \|
Nematematick symboly
\dag \S c _ \copyright
\ddag \P $ \pounds
8.20 Zmena fontu
Podobne ako v benom texte je aj v matematike psmo popsan 5 atribtmi.
Voba psma je vak zloitejia. Podrobne je popsan napr. v [12]. Niektor
matematick fonty s prstupn pomocou nasledovnch prkazov:
\mathnormal{...} matematick italika
\mathrm{...} psmo Roman
\mathbf{...} psmo Roman bold
\mathsf{...} sans serif
\mathit{...} textov italika
\mathtt{...} typewriter
\mathcal{...} kaligrack psmo
VS SAV
L
A
T
E
X 59
Vekosti psmen a symbolov sa menia automaticky v zvislosti od for-
muly. Mu sa uri aj explicitne:
diplaystyle normlna vekos psma v samostatne sto-
jacej formule
textstyle vekos psma pre formulu vo vntri od-
stavca
scriptstyle vekos psma pre indexy a exponenty pr-
vej rovne
scriptscriptstyle vekos psma pre indexy a exponenty vy-
ej rovne
Prklad:
1
1 +
1
1+
1
1+
1
n
$$\frac{1}{
1 + \frac{1}{1 + \frac{1}{1 + \frac{1}{n}}}
}
$$
1
1 +
1
1 +
1
1 +
1
n
$$
\frac{1}{1 + \frac{\displaystyle 1}{\displaystyle 1 + \frac{
\displaystyle 1}{\displaystyle 1 + \frac{1}{n} } }
}
$$
9. lenenie dokumentu
Dokument sa spravidla del na viacero ast, ktor sa mu alej leni. Jed-
notliv asti bvaj oslovan poda hierarchickej truktry. L
A
T
E
X doke
zabezpei automatick slovanie, vytvorenie nzvov ast poda dleitosti
vm typom polotunho psma s vhodnmi vertiklnymi vzdialenosami.
Pri sadzbe je zabezpeen, e hlavika neme by poslednm riadkom na
strane a text za hlavikou nie je odsaden. Pomocou balka identfirst sa
odsad zaiatok textu.
Pre lenenie textu mme k dispozcii nasledovn prkazy:
VS SAV
60 L
A
T
E
X
\part \subsection \paragraph
\chapter \subsubsection \subparagraph
\section
\appendix
Pouitie prkazov na lenenie textu:
as nzov
as [skrten nzov]nzov
as*nzov
Pri pouit volitenho parametra sa skrten nzov objav v obsahu a pr-
padne aj v hlavike (poda tlu strany).
Prkazy s (napr. \section*{ }) delia text na asti, ktor nie s slovan
a nie s zaraden do obsahu.
Prklad:
1 vod
1.1 Zkladn informcie
Nasleduje text, ktor je vertiklnou medzerou
oddelen od hlaviky a nie je odsaden.. . .
.
.
.
\section{vod}
\subsection{Zkladn informcie}
Nasleduje text, ktor je
vertiklnou medzerou
oddelen od hlaviky
a~nie je odsaden.\dots
tly dokumentu maj rznu hbku lenenia. tl article m k dispozcii le-
nenie ponc od \section. tl report a book od \chapter. Prkaz \part
predstavuje pecilny prpad a nem vplyv na slovanie ostatnch ast.
Pri pouit prkazu na vytvorenie novej kapitoly \chapter{...} sa nastav
nov strana tak, aby kapitola zanala na neprnej strane. Najprv sa vy-
pe slovo Chapter n, prpadne Kapitola n (n je prslun slo) a pod tm
nasleduje nzov kapitoly.
asti prlohy (appendix) nie s slovan, ale oznaen A,B, . . . .
9.1 Tituln strana
L
A
T
E
X poskytuje monos zada titul, autora (autorov), dtum pomocou pr-
kazov:
\title{...},
\author{...},
\date{...}.
Samotn vykonanie zabezpe a prkaz \maketitle.
VS SAV
L
A
T
E
X 61
Nzov je automaticky centrovan, s vhodnmi medzerami a vberom psma.
V tle report sa nzov dokumentu umiestni na samostatn stranu, za kto-
rou nasleduje von strana. Je zvykom za prkazom \maketitle zada hne
prkaz \tableofcontents na vytvorenie obsahu. V tle article sa umiestni
nzov na prv stranu dokumentu. Ak v zozname volitench parametrov
guruje parameter titlepage, bude aj nzov, aj abstrakt na samostatnej
strane. Napr. \documentclass[titlepage]{article}.
Pri vytvran nzvu musme uvies autora a titul. (Sta aj \author{}).
Ak neuvedieme dtum, pouije sa riadiace slovo \today (aktulny dtum).
Viacero autorov sa spja pomocou prkazu \and:
\authorAutor1\\intitt1\\adresa1 \and Autor2\\intitt2\\adresa2
Men autorov ako aj alie daje bud uloen v dvoch blokoch veda seba.
V rmci bloku s riadky centrovan. Ak \and nahradme \\, prp. ete s ur-
enm medzery, bud men autorov pod sebou. Pri mene autora je niekedy
zvykom uvies strun poznmku, poakovanie, . . . K tomu sli riadiace
slovo \thankstext, ktor umiestni text na spodn as strany.
Vytvorenie abstraktu umouje prostredie abstract, ktor dan text uprav
do prslunej podoby abstraktu.
9.2 Obsah
Na zostavenie obsahu sta jedin prkaz \tableofcontents, ktor poui-
jeme v programe na mieste, kde m by obsah. Program automaticky zabez-
pe nadpis (Contents, alebo Obsah). Sbor treba dvakrt preloi L
A
T
E
Xom.
Pri prvom preklade sa informcie vyhadaj a uloia do pomocnho sboru
rovnakho mena s prponou .toc, pri druhom preklade sa pouij prslu-
nm spsobom v dokumente.
Podobne sa d vytvori aj zoznam obrzkov (\listoffigures) a zoznam
tabuliek (\listoftables).
9.3 Krov referencie
Odkazy v texte, krov referencie sa vytvoria jednoducho a pohodlne vaka
tomu, e program automaticky sluje asti textu, tabuky, obrzky, rovnice, . . .
Na vetky slovan objekty sa meme v dokumente odvolva. V tdiu
tvorby dokumentu nie je ete znme, ako bud jednotliv objekty oslo-
van. Ozname ich preto symbolickmi menami pomocou prkazu \label.
Na mieste, kde sa na objekty odvolvame, pouijeme prkaz \ref a prpadne
aj \pageref.
\label{meno} - symbolick oznaenie objektu
\ref{meno} - odvolanie sa na oznaen objekt
\pageref{meno} - odvolanie sa na prslun stranu.
Ak pouijeme prkaz \label v prostrediach equation, eqnarray, enume-
rate, symbolick meno nadobudne slo aktulnej rovnice, prpadne poloky.
VS SAV
62 L
A
T
E
X
V prostred gure, table sa me poui a za prkazom \caption, ktor
vytvor slo obrzku alebo tabuky a to potom prirad symbolickmu menu.
Mimo uvedench prostred nadobudne symbolick meno slo aktulnej asti
textu.
Prklad:
Miesto v texte, kde sa odvolvame
o + / = 0 (9)
.
.
.
V asti 9.3 na strane 62 len ako prklad uvdzame rovnicu 9, ktor
nem in zmysel ne ilustrova pouitie krovch referenci v L
A
T
E
Xu.
Miesto v~texte, kde sa odvolvame\label{xx}\\
\begin{equation}
a + b = 0 \label{r}
\end{equation}
.
.
.
V~asti\ \ref{xx} na strane \pageref{xx}\ len ako prklad
uvdzame rovnicu \ref{r}, ktor nem in zmysel ne ilustrova
pouitie krovch referenci v~\LaTeX u.
Aj v tomto prpade treba sbor dva razy preloi L
A
T
E
Xom, aby sa zskali
potrebn daje z pomocnho sbora s prponou .aux.
9.4 Zoznam literatry
K prednostiam L
A
T
E
Xu patr automatick zostavenie zoznamu literatry.
Bibliograu meme vytvori dvoma spsobmi: pomocou prostredia thebib-
liography alebo pomocou programu BibT
E
X, ktor predpoklad vytvorenie
bibliograckej databzy.
Uvedieme prv spsob:
Na mieste citovanej literatry pouijeme prkaz \cite{k }, priom ozna-
enie k me by ubovon kombincia psmen, slic, znakov s vnim-
kou iarky. Takto oznaen citcie zoradme pomocou prostredia thebibliog-
raphy:
\begin{thebibliography}{n}
zoznam dajov
\end{thebibliography}
parameter n je as textu takej rky ako maximlna rka oznaenia poloky
v zozname. Jednotliv poloky v zozname dajov s uveden riadiacim slo-
vom \bibitemk text alebo \bibitem[...]k text. Prkaz \bibitem
VS SAV
L
A
T
E
X 63
vype poradov slo v hranatch ztvorkch. Ak m aj nepovinn parame-
ter [...], tak miesto sla sa uvedie obsah parametra. text obsahuje meno
autora, nzov, rok vydania, . . .
Dvojica prkazov \cite a \bibitem tvoria krov referenciu podobne ako
\label a \ref.
Pred vytvoren zoznam sa automaticky dopln nadpis: References, prpadne
Literatra.
Na zostavenie zoznamu literatry je tie potrebn optovn preloenie s-
boru L
A
T
E
Xom.
Prklad:
Zklady T
E
Xu s popsan v [1]
a zklady L
A
T
E
Xu v [2].
.
.
.
Literatra
[1] Donald Knuth, The Texbook
[2] Laslie Lamport, The Latex
Zklady \TeX u~s popsan v~\cite{dk}\\
a~zklady \LaTeX u~v~\cite{ll}.\\
\vdots
\begin{thebibliography}{99}
\bibitem{dk}
Donald Knuth,{\em The Texbook}
\bibitem{ll}
Laslie Lamport,{\em The Latex}
In spsob oznaenia citci:
Zklady T
E
Xu s popsan v [DK]
a zklady L
A
T
E
Xu v [LL].
.
.
.
Literatra
[DK] Donald Knuth, The Texbook
[LL] Laslie Lamport, The Latex
Zklady \TeX u~s popsan
v\cite{k}a zklady \LaTeX
u~v\cite{l}.\\
\vdots
\begin{thebibliography}{MM}
\bibitem[DK]{k} Donald Knuth,
{\em The Texbook}
\bibitem[LL]{l} Laslie Lamport,
{\em The Latex}
Prkaz \cite me tie ma voliten parameter: \cite[ ]{ }
Obsah volitenho parametra vystupuje ako poznmka v citcii.
Prklad:
Zoznam literatry sa podrobne rozober napr. v [LL, str. 73-74].
Zoznam literatry sa podrobne rozober napr. v~\cite[str.73-74]{l}.
9.5 Zostavenie registra
Vytvorenie registra vyadovalo vea asu a nmahy. Program znane uah-
uje a urchuje cel postup. Autor si mus pripravi podklady, t.j. vybra
slov, hesl, ktor bud v registri zahrnut. Za vybran vrazy treba uvies
VS SAV
64 L
A
T
E
X
prkaz \index, ktor nesmie vystupova ako argument v inch prkazoch.
Odpora sa napsa ho hne za dan vraz bez medzery. Prkaz mus ma
niektor z troch foriem:
\index{heslo}
\index{heslo!heslo1}
\index{heslo!heslo1!heslo2}
Vraz heslo1 bliie rozvja vraz heslo a vraz heslo2 zase heslo1. Program
teda doke vytvori index v troch rovniach. Argumenty prkazu \index
mu obsahova ubovon znaky s vnimkou !, @, |. Ak prve tieto znaky
maj vystupova v registri, treba pred ne v prkaze index napsa znak ".
Samotn prkaz \index nevytvra iadny vstup, aktivizuje sa a prka-
zom \makeindex uvedenm v preambule. Vytvorenie registra sa deje poda
tlu makeidx.sty, preto v prkaze \documentclass zadme ako voliten
parameter makeidx. Pri preklade L
A
T
E
Xom vznikne sbor rovnakho mena
s prponou .idx. V om vystupuj prvky registra ako argumenty v prkaze
\indexentry{heslo}{slo strany}. V alom kroku aplikujeme na sbor
.idx program MakeIndex:
makeindex meno.idx
Tm sa vytvor sbor .ind, v ktorom je nahraden kad \indexentry
riadiacim slovom \item, prp. \subitem alebo \subsubitem, vrazy s abe-
cedne zoraden, doplnen je vertiklna medzera (\indexspace) medzi sku-
pinami hesiel. Cel zoznam je vloen v prostred theindex.
V zdrojovom programe prkazom \printindex umiestnime register na
vybran miesto v dokumente. Opakovanm spracovanm L
A
T
E
Xom dosta-
neme register v dvojstpcovom tvare.
\documentclass[makeindx]{...}
...
\makeindex
...
\begin{document}
text obsahujci prkazy\index{heslo}
prpadne\index{heslo1!heslo2}
alebo\index{heslo1!heslo2!heslo3}
...
\printindex
\end{document}
9.6 Rozloenie vstupnho sboru
Opercie s dlhmi dokumentami s zdhav, preto je lepie rozdeli sbor
na niekoko mench. Stva sa tie, e jeden sbor je sasou viacerch
dokumentov, vtedy s k dispozcii prkazy:
VS SAV
L
A
T
E
X 65
input - \input{le}, do zdrojovho sboru sa na mieste prkazu vlo
a spracuje L
A
T
E
Xom sbor s menom le.tex. (Prponu tex nemusme
uvies). Uveden sbor tie me obsahova prkaz \input{le2}, . . .
include - \include{le} - umouje selektvne spracovanie sborov.
Sbor le sa vlo do zdrojovho sboru a spracuje alebo naopak ne-
spracuje poda toho, i je alebo nie je v zozname prkazu
\includeonly{le1, le2, . . . }.
Zoznam obsahuje len prv men sborov, bez prpony. Prkaz mus by
v preambule a me by aj przdny \includeonly{}, potom vetky
vloen sbory bud pri spracovan L
A
T
E
Xom ignorovan. Prkaz \include
me nasledova a za \begin{document}. Kad vloen sbor ako
aj text nasledujci za prkazom \include zana na novej strane.
10. tl letter
Umouje vemi rchlu a pohodln pravu textu do podoby listu. Narozdiel
od ostatnch tlov nem prkazy na lenenie textu, ktor by v tomto druhu
dokumentu boli zbyton. Poskytuje vak rad alch prkazov. Oproti os-
tatnm tlom je vertiklna medzera medzi odstavcami via.
Program zana prkazom: \documentstyle[voby]letter.
Nasledovn prkazy:
\address{ } - adresa odosielatea s aktulnym dtumom
\signature{ } - podpis
s obvykle stle, uvdzaj sa vinou v preambule. Po \begin{document}
nasleduje text, ktor me pozostva z niekokch listov, ktor s v osobit-
nom prostred letter. Argumentami prostredia s meno a adresa prjemcu
\begin{document}
\begin{letter}meno1, adresa1
text
\end{letter}
\begin{letter}meno2, adresa2
text
\end{letter}
.
.
.
\end{document}
Text listu zana prkazom \openingoslovenie - oslovenie a kon prka-
zom
\closingpozdrav - zver listu.
alie prkazy:
\cc{ } - kpia
\ps{ } - post scriptum
VS SAV
66 L
A
T
E
X
11. Obrzky v L
A
T
E
Xu
T
E
X samotn nem dostaton prostriedky na zvldnutie obrzkov a graky.
Pretoe vak ide o ben sas sadzby, postupne vzniklo viacero monost
ako sa s problmom obrzkov vyrovna.
11.1 Umiestnenie obrzkov a tabuliek
Najjednoduch postup je vynecha v dokumente miesto pre obrzok, ktor
sa vlo do textu a pri tlai.
Prostredia gure a table umiestuj obrzok, prp. tabuku aj s popisom
a slom do textu. Pritom sa berie do vahy, e objekt mus by vcelku (ako
box). Ak sa nevojde na stranu, program dopln stranu alm textom a ob-
rzok (tabuku) ulo inde. Preto sa niekedy oznauj objekty v prostred
table a gure ako plvajce objekty (oating objects). V dvojstpcovej sadz-
be (voliten parameter twocolumn) sa obrzky a tabuky mu vklada aj
cez oba stpce pomocou prostred gure* a table*.
Prkaz \caption[krtky popis]{text k obrzku, tabuke} pope obrzok,
prp. tabuku. Oznaenie a slo sa doplnia automaticky. Volitenm para-
metrom sa krtky popis zarad do zoznamu obrzkov alebo tabuliek.
Polohu plvajceho objektu mono iastone ovplyvni volitenmi para-
metrami h (here), t (top), b (bottom), p (page - obrzok m by na novej
strane).
Prpustn s aj kombincie niekokch parametrov:
\begin{table}[ht]
\begin{tabular}...
. . . \end{tabular} \captionPopis tabuky
\end{table}
\begin{figure}[bh]
\vspacepriestor pre obrzok
\captionPopis obrzka
\end{figure}
Prkaz \label pre krov referencie sa zadva za \caption.
L
A
T
E
X2e poskytol nov monosti pre lepiu kontrolu umiestnenie plva-
jcich objektov:
prkaz \suppresfloats[pos]
tento prkaz znemon, aby sa na dan stranu uloili alie oating
objects. Ak je zadan aj voliten parameter pos, (me by len jedna
z monost b alebo t), potom sa spomnan obmedzenie vzahuje len
na alie plvajce objekty na hornej, resp. dolnej asti strany.
peciktor !
pouva sa v kombincii so spomnanmi parametrami h, p, b, spsob,
e sa ignoruj obmedzenia na:
VS SAV
L
A
T
E
X 67
poet plvajcich objektov
vekos miesta na strane pre plvajce objekty
Potla tie inok prkazu \suppresfloat
Niektor prkazy ovplyvujce umiestnenie plvajcich ob-
jektov:
\bottomfraction maximlna doln as strany obsaden
plvajcim objektom
bottomnumber ta (counter) urujci max. poet plva-
jcich objektov v dolnej asti strany
\floatpagefraction pomer urujci, ak as strany musia mi-
nim. zabera plvajce objekty
\floatsep miera urujca vzdialenos medzi plvaj-
cimi objektami
\textfloatsep miera urujca vertiklnu vzdialenos pl-
vajceho objektu od textu
\textfraction minim. podiel textu na strane s plvaj-
cimi objektami
\topfraction slo urujce as strany, ktor me by
max. obsaden v hornej asti plvajcim
objektom
topnumber ta (counter) urujci max. poet plva-
jcich objektov v hornej asti strany
totalnumber ta (counter) urujci max. poet plva-
jcich objektov na jednej strane
Podrobnejie sa mono dota napr. v [12]
11.2 Tvorba obrzkov a graky
Je niekoko monost ako vytvori obrzok pre sbor .tex. Napr.
1. prostredie picture
Existuje viacero balkov rozirujcich monosti prostredia picture. Napr.
trees, epic, emlines, curves
2. pomocou Knuthovho programu METAFONT
3. program bm2font vytvor z bitovej mapy obrzku font pk
4. pomocou pecilnych programov, napr. XY-pic - na kreslenie diagra-
mov
Prednosou uvedench metd je, e vstupn sbor je prenositen.
Externe vytvoren obrzky sa v emT
E
Xu (implementcia T
E
Xu pre
DOS, OS2) daj vtiahnu pomocou prkazu \special. Tento spsob je z-
visl na vstupnom zariaden, pretoe prkaz interpretuje a vstupn driver,
ktor obrzok vlo do sboru.
VS SAV
68 L
A
T
E
X
Vhodn formty obrzkov s napr. pcx, msp, bmp.
Prkaz m tvar: \special{em:graph meno grackho sboru}
D sa poui aj na vytvorenie otoenej strany (naleato):
\special{landscape} (spolu s patrinmi parametrami pre vstup na tla-
iarni, pre emT
E
X tr1).
Ukka umiestnenia obrzku v texte formt pcx
Obr. 3: Autorom obrzkuje Joachim Schrod [16]
\begin{figure}[ht]
\unitlength 1mm
\put(10,60){\special{em: graph obr1.pcx}}
\end{picture}
\caption{Autorom obrzku
je Joachim Schrod\ \cite{zpravodaj}}
\end{figure}
11.3 Vkladanie obrzkov vo formte .eps
Programovac jazyk Postscript popisuje celkov vzhad strany pomocou gra-
ckch objektov. PostScript sa stva stle iadanejou formou vstupu.
Obrzok, grack sbor treba konvertova do tvaru .eps (Encapsulated
PostScript). V preambule .eps sboru je viacero prkazov, z ktorch ns
zaujma hlavne
%%BoundingBox: r
1
j
1
r
2
j
2
r
1
j
1
s sradnice avho dolnho rohu
r
2
j
2
s sradnice pravho hornho rohu obrzku (v jednotkch bp)
v preambule zavolme sbor epsg.sty: \usepackage{epsfig}
VS SAV
L
A
T
E
X 69
Na mieste, kde m by obrzok, treba zada prkaz
\epsfig{file=meno grackho sboru .eps,height=v,width=,clip=,
angle=stupne,silent=,bblx=blx, bbly=bly,bburx=brx,bbury=bry
file meno sbora .eps, ktor sa vklad
v vka obrzku - v jednotkch, (ak sa explicitne nezad,
obrzok bude ma prirodzen vku pecikovan
v .eps sbore v prkaze BoundingBox
rka obrzku (plat to ist, o pre parameter v)
bbllx x-ov sradnica avho dolnho rohu BoundingBoxu
bblly y-ov sradnica avho dolnho rohu BoundingBoxu
bburx x-ov sradnica pravho hornho rohu BoundingBoxu
bbury y-ov sradnica pravho hornho rohu BoundingBoxu
clip "clip=" zaist, e iadna as obrzku nebude mimo
BoundingBoxu
angle uhol otoenia (proti smeru hodinovch ruiiek)
silent prkaz epsfig nebude vypisova sprvy o priebehu
spracovania
Uveden parametre nie s nevyhnutn. Ak si neelme iadne zmeny
vekosti i polohy obrzku, sta:
\epsfig{file=obrazok.eps}
Takto upraven sbor po spracovan L
A
T
E
Xom konvertujeme pomo-
cou programu dvips do PostScriptu. Vsledn sbor .ps si meme
pozrie cez Ghostview.
Prklad:
Obr. 4: Dva obrzky s jednm popisom
\begin{figure}[h]
\centering
\epsfig{file=tiger.ps,height=4cm,width=4cm,clip=}
\hspace*{2cm}
VS SAV
70 L
A
T
E
X
\caption{Dva obrzky s~jednm popisom}
\end{figure}
Obr. 5: Popis prvho obrzku Obr. 6: Popis druhho obrzku otoe-
nho o 45 stupov
\begin{figure}[h]
\begin{minipage}[t]{.5\linewidth}
\centering
\caption{Popis prvho obrzku}
\end{minipage}
\begin{minipage}[t]{.5\linewidth}
\centering
\epsfig{file=tiger.ps,height=3cm,width=3cm,clip=,angle=45}
\caption{Popis druhho obrzku otoenho o~45 stupov}
\end{minipage}
\end{figure}
11.4 Obtekanie obrzkov
Dosiahnu obtekanie obrzku textom sa d pomocou viacerch balkov,
napr. flow, floatfig, picinpar, wrapfig, figures, picins. K naj-
stabilnejm patr picins.
V preambule zadme \usepackage{picins}. Na mieste, kde m by obr-
zok, pouijeme prkaz \parpic, pomocou ktorho sa obrzok vlo na zaia-
tok odstavca a al text ho obtek. Syntax je nasledovn:
\parpic(rka,vka)(x,y)[monosti ][poloha]{obrzok}
Vetky parametre s nepovinn a po obrzok. Parametre rka a vka ur-
uj iadan rozmer obrzku, ak nie s pecikovan, potom obrzok m
prirodzen vekos.
Prametre x, y uruj sradnice referennho bodu obrzku, ak s zadan
parametre rka, vka.
Parameter monosti (preddenovan je l):
VS SAV
L
A
T
E
X 71
l - obrzok na avej strane odstavca
r - obrzok na pravej strane odstavca
f - rmik okolo obrzku
d - obrzok ormovan preruovanou iarou
o - ovl okolo obrzku
s - tieovan rmik
x - trojrozmern rm okolo obrzku
K parametrom l,r meme zvoli najviac jeden z parametrov f,d,o,s,x.
Parameter poloha - uruje polohu obrzku v boxe
(preddenovan je centrovan poloha)
l - obrzok naavo v boxe
r - obrzok napravo v boxe
b - obrzok v dolnej asti boxu
t - obrzok v hornej asti boxu
Ak urme parametre x,y, parameter poloha sa nezadva.
Parameter obrzok me by kad objekt L
A
T
E
Xu. Popis obrzku zabezpe
prkaz \piccaptionpopis obrzku. Mus by zadan pred pouitm prkazu
\parpic.
Prklad:
text pred obrzkom, text pred obrzkom, text pred obrzkom, text
pred obrzkom, text pred obrzkom, text pred obrzkom,
Obr. 7: Popis
obrzku
text, text, text, text, text, text, text, text, text,
text, text, text, text, text, text, text, text, text, text,
text, text,text, text, text, text, text, text, text, text,
text,text, text, text,text, text, text, text, text, text,
text, text, text, text, text, text,text, text, text,text,
text, text, text, text, text, text, text, text, text, text, text, text, text,
text, text, text, text, text, text, text, text, text, text, text, text, text,
text, text, text,
text pred obrzkom, text pred obrzkom,...
\piccaption{Popis obrzku}
\parpic[l,s]{
\multiput(10,10)(6,5){7}{\circle{10}}
\end{picture}
}
text, text, text,...
VS SAV
72 L
A
T
E
X
Literatra
[1] D.E. Knuth: The T
E
Xbook. Addison-Wesley, Reading, 1994.
ISBN 0-201-13447-0
[2] L. Lamport: L
A
T
E
X, A Document Preparation System,
Addison-Wesley, Reading, 1985. ISBN 0-201-52983-1
[3] M. Spivak: The Joy of T
E
X. American Mathematical Society.
ISBN 0-8218-2997-1
[4] P. Olk: Typograck systm T
E
X. CSTUG 1995.
ISBN 80-901950-0-8
[5] J. Havelka: Potaov typograe pro kadho. Grada, 1995.
ISBN 80-7169-165-8
[6] H. Partl, E. Schlegl, I. Hyna: L
A
T
E
X - Kurzbeschreibung
[7] H. Partl, E. Schlegl, I. Hyna: LKURZ.TEX
[8] N. Schwarz: Einf uhrung in T
E
X. Addison-Wesley, 1991
ISBN 3-89319-345-6
[9] H.Kopka, P.W. Daly: A Guide to L
A
T
E
X, Addison-Wesley, 1993.
[10] M. Doob: Jemn vod do T
E
Xu, Karolinum Praha, 1990
[11] K. Pala: vod do systmu L
A
T
E
X. Sluovice, 1990
[12] M. Goosens, F. Mittelbach, A. Samarin: The L
A
T
E
X Companion.
Addison-Wesley, Reading. ISBN 0-201-54199-8
[13] J. Chlebkov: /
/
o-T
E
X. Univerzita Komenskho, 1991
[14] J.Rybika, P.Pikryl: Programov vybaven pota. Vysok kola
zemdlsk v Brne, 1992
[15] J.Rybika: L
A
T
E
X pro zatenky
[16] J. Schrod: Komponenty T
E
Xu, Zpravodaj CSTUG 1/93
VS SAV
L
A
T
E
X 73
Register
#, 8
$, 47
&, 41
\, 8, 12
\=, 38
\>, 38, 39
\\*, 12
\\, 12, 38, 41
^, 49
_, 49
10pt, 17
11pt, 10, 17
12pt, 10, 17
a4paper, 10
a5paper, 10
abstract, 61
\acute, 49
\address, 65
akcenty, 14
\alph, 21
\Alph, 21
amsmath, 48
amssymb, 11, 48
amstex, 11, 48
/
/
oT
E
X, 6, 48
\and, 61
\appendix, 60
\arabic, 21
array, 53
article, 9
\article, 61
\atop, 51
atribty psma, 19
\author, 60
.aux, 62
b5paper, 10
babel, 11
\bar, 49
\bf, 18
\bfseries, 20
\bibitem, 63
BibT
E
X, 6, 62
\biggl, 52
\Biggl, 52
\bigl, 52
\Bigl, 52
\Bigr, 52
\bigskip, 15
book, 9
\bottomfraction, 67
bottomnumber, 67
BoundingBox, 68
box, 30, 34
boxy
LR, 30
par, 31
rule, 31
\breve, 49
\caption, 66
\cc, 65
\cdots, 52
center, 25
\circle, 35
\circle*, 35
cite, 62
\cline, 42
closing, 65
.cls, 9
color, 11
CSTUG, 5
CTAN, 5, 10
\dashbox, 34
\date, 60
\ddot, 49
\ddots, 52
delenie slov, 12
description, 30
displaymath, 47
\displaystyle, 59
doc, 11
VS SAV
74 L
A
T
E
X
document, 9
\documentclass, 9, 10
\dot, 49
\dotfill, 15
\dots, 14
.dvi, 5, 7
dvidot, 7
dvihlplj, 7
dvips, 7
dviscr, 7
\em, 18, 20
\emph, 20
emT
E
X, 7, 67
\enspace, 15
\ensuremath, 47
\entlargethispage, 21
\entlargethispage*, 22
enumerate, 28, 29
.eps, 68
epsg, 11, 68
eqnarray, 47, 54
eqnarray*, 54
equation, 47
executivepaper, 10
fancybox, 11
fancyheadings, 11, 22
\fbox, 31
gure, 66
gure*, 66
eqn, 48
eqno, 10
\floatpagefraction, 67
\floatsep, 67
ushleft, 26
ushright, 26
\fnsymbol, 22
fontencoding, 19
fontfamily, 19
fontseries, 19
fontshape, 19
fontsize, 19
\footnote, 22
\footnotesize, 17
formt, 6
formt strany
empty, 21
headings, 21
myheadings, 21
plain, 21
\frac, 50
\framebox, 31, 34
\frenchspacing, 14
graphicx, 11
\grave, 49
\hfill, 15
hlavika, 20
\hrulefill, 15
\hspace, 15
\hspace*, 15
\huge, 17
\Huge, 17
\hyphenation, 12
\chapter, 60
\choose, 51
identrst, 59
.idx, 64
ifthen, 11
\include, 65
\includeonly, 65
.ind, 64
\index, 64
\indexentry, 64
\indexspace, 64
\input, 65
\int, 51
\it, 18
\item, 27, 28, 64
itemize, 28
\itshape, 20
\kill, 38
kdovanie fontov, 18
\label, 61
\labelenumi, 29
VS SAV
L
A
T
E
X 75
\labelenumii, 29
\labelenumiii, 29
\labelenumiv, 29
\labelitemi, 28
\labelitemii, 28
\labelitemiii, 28
\labelitemiv, 28
landscape, 10
\large, 17
\Large, 17
\LARGE, 17
L
A
T
E
X, 6, 7
L
A
T
E
X2.09, 6
L
A
T
E
X2e, 6
latexsym, 11
\ldots, 14
\ldots, 52
legalpaper, 10
leqno, 10, 48
letter, 9, 65
letterpaper, 10
ligatry, 17
\lim, 51
\line, 35
\linebreak, 12
\listoffigures, 61
\listoftables, 61
.log, 7
longtable, 11, 41
lrbox, 32
\makebox, 30
makeidx, 11, 64
\makeindex, 64
MakeIndex, 6
\maketitle, 60
\marginpar, 25
\markboth, 21
\markright, 21
matematick italika, 58
math, 47
\mbox, 30
\mdseries, 20
\medskip, 15
minipage, 26, 32
\multicolumn, 41
\multiput, 36
multirow, 45
\newcommand, 37
\newenvironment, 37
newlfont, 11
\newline, 12
\newpage, 21
NFSS, 18
\noindent, 11
\nolinebreak, 12
\nonfrenchspacing, 13
\nonumber, 55
\nopagebreak, 21
\normalfont, 20
\normalsize, 17
odstavec, 11
oldlfont, 11
openany, 10
\opening, 65
\oval, 35
\overbrace, 49
\overline, 49
packages, 10
\pagebreak, 21
\pagebumbering, 21
\pageref, 61
\pagestyle, 20
\par, 11
\paragraph, 60
parametre, 8
povinn, 8
voliten, 8, 9
\parbox, 31
\parindent, 11
\parskip, 11
\part, 60
pta strany, 20
picture, 33
psmo
typ, 18
vekos, 17
plainT
E
X, 6
VS SAV
76 L
A
T
E
X
pomlka, 13
PostScript, 68
poznmky, 22
na okraji, 25
pod iarou, 22
preambula, 9
prkazy, 7, 8
\prime, 50
\printindex, 64
prostredie, 25
\providecommand, 38
\ps, 65
\put, 34
\qbezier, 36
\qquad, 15
\quad, 15
quotation, 26
quote, 25
\ref, 61
\renewcommand, 38
\renewenvironment, 38
report, 9
\rm, 18
\rmfamily, 20
rodina fontov, 19
\roman, 21
\Roman, 21
\savebox, 32
\sbox, 32
\sc, 18
\scriptscriptstyle, 59
\scriptsize, 17
\scriptstyle, 59
\scshape, 20
\section, 60
\selectfont, 19
\setcounter, 21
\setlength, 16
\sf, 18
\sffamily, 20
\shortstack, 36
showidx, 11
\signature, 65
\sl, 18
slides, 9
\sloppy, 12
\slshape, 20
\small, 17
\smallskip, 15
\special, 67
stupe fontu, 19
.sty, 10
\subitem, 64
\subparagraph, 60
\subsection, 60
\subsubitem, 64
\sum, 51
\suppresfloat, 66
syntonly, 11
pecilne znaky, 7
tabbing, 38, 40
table, 66
table*, 66
\tableofcontents, 61
tabular, 26, 41, 44
tabuky, 38
telo strany, 20
T
E
X, 5, 6
T
E
XCAD, 6
\textbf, 20
\textfloatsep, 67
\textfraction, 67
\textit, 20
\textmd, 20
\textnormal, 20
\textrm, 20
\textsc, 20
\textsf, 20
\textsl, 20
\textstyle, 59
\texttt, 20
\textup, 20
\thanks, 61
thebibliography, 62
theindex, 64
\thicklines, 33
VS SAV
L
A
T
E
X 77
\thinlines, 33
\thispagestyle, 21
\tilde, 49
\tiny, 17
\title, 60
titlepage, 10
\titlepage, 61
.toc, 61
\today, 61
\topfraction, 67
topnumber, 67
totalnumber, 67
trieda, 9
\tt, 18
\ttfamily, 20
TUG, 5
tvar fontu, 19
twocolumn, 10
twoside, 10
\underbrace, 49
\underline, 49
\unitlength, 33
\upshape, 20
\usepackage, 9, 10
vha fontu, 19
\vdots, 52
\vec, 49
\vector, 35
\verb, 26
verbatim, 26
verse, 26
\vfill, 15
\vspace, 15
\vspace*, 15
zoznamy, 27
VS SAV

Latex Help

Uploaded by

Document Information

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Latex Help

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

Vpotov stredisko

Slovenskej akadmie vied

Inak oznaen poznmka

(r) = sinr (3)

You might also like