FIRMA REGINU

odbojri odchdzaj - 4. str.

SVETOV LDER V OBLASTI FILTRCIE VZDUCHU

REALITn SpOLOnOS

FIRMA REGINU
Ronk LXVII . 4 31. janura 2012 cena 0,46
Vaz sae firiem okresu Levice na zklade hlasovania verejnosti.

Vaz sae firiem okresu Levice na zklade hodnotenia odbornej poroty.

Vstavba dominanty levickho nmestia potrv do budcej jesene

Nkupno-zbavn centrum zan stava v mji

ba, na mieste ktorho vznikne nov obchodn centrum EUROPA SHOPPING CENTER. U sme zskali bracie povolenie, ktor by malo nadobudn prvoplatnos do konca janura a po prevzat objektu od mesta Levice zaneme v marci 2012 s branm objektu. Vopred sa ospravedlujeme obanom mesta za hluk a prach poas bracch prc. Prve preto to chceme riei o najskr, aby sme maximlne znili pranos, uviedol Peter Valach, konate a generlny manar spolonosti VAV invest. Prvm krokom pre vstavbu EUROPA SHOPPING CENTER bolo vytvorenie novej parkovacej plochy na pozemkoch spolonosti, ktor sli obyvateom a nvtevnkom mesta u od augusta 2010. alm krokom je zbranie terajieho Domu kultry Dru-

Mobiln istika vzduchu zvi pohodlie darcov krvi aj zdravotnkov

camfil Farr: U druh KVaPKa KrVi

LEVICE (Martina Kusovsk) - Darcovia krvi v Nitre a okol sa spolu so zdravotnckym personlom mu te-

i na vie pohodlie pri darovan najvzcnejej tekutiny. Mobiln zariadenie na iste(pokraovanie na 3. strane)

Budce EUROPA SHOPPING CENTER

LEVICE (Iveta Bielikov) Budce nkupno-zbavn EUROPA SHOPPING CENTER m u prvoplatn zemn rozhodnutie, vydan stavebnm radom mesta ete pred Vianocami. Teraz, v januri, sa finalizuj vetky podklady pre stavebn konanie. To znamen, e

toto nkupno- zbavn centrum u nie je iba vziou, ale relnou stavbou, ktor postupne zskava vetky zkonn povolenia. Presne tak, ako sa zaviazal investor stavby, developersk skupina VAV invest - v spoluprci s dcrskymi spolonosami M Real Invest a Europa SC LV.

Vek zujem o prenjmy

S vstavbou EUROPA SHOPPING CENTER v Leviciach sa zane po skonen bracch prc, v mji tohto roku. U teraz je rezervovanch viac ako 50 percent njomnch priestorov a al zujemcovia o pre(pokraovanie na 3. strane)

Krv odovzdal aj vkonn riadite Camfil Farru Imrich Mszros. Foto: Arthur media

Kaln nad Hronom, eliezovce, Rybnk, Santovka, Nov Tekov.

Najviac skromnch ronkov bolo vlani v okrese Levice

Naintalovali prv turbnu tretieho bloku jE Mochovce

Poet ivnostnkov poklesol

NITRA (Eva Rakovsk) Zo spracovanch dajov, ktor prezentuje tatistick rad Slovenskej republiky vyplva, e v registri organizci bolo v Nitrianskom kraji k 30. septembru 2011 evidovanch 71 332 prvnych subjektov, v tom 20 999 prvnickch osb (15 320 podnikov a 5 679 neziskovch intitci) a 50 333 fyzickch osb nezapsanch v Obchodnom registri (46 522 ivnostnkov, 1 454 samostatne hospodriacich ronkov a 2 357 ostatnch fyzickch osb). Oproti rovnakmu obdobiu minulho roka sa poet prvnych subjektov znil o 0,6 % (pokraovanie na 2. strane)

stavebn prce bez omekania

MOCHOVCE (Jana Burdov) Zmontovanm prvej turbny TG31 tretieho bloku Atmovch elektrrn Mochovce dosiahli Slovensk elektrrne, len skupiny Enel, al dleit mnik na dostavbe 3. a 4. bloku. Turbogenertor je hlavn zariadenie sekundrneho okruhu uren na premenu energie pary na energiu elektrick. Kad reaktorov blok m dva turbogenertory. (pokraovanie na 2. strane)

V edej priemyselnej zne Levice panuje ul ruch.

(re)

Nech deti rast s dobrom

Redakcia POHRONIE spolu s COOP Jednotou Levice, SD ako generlnym partnerom, vyhlasuj celoron medilnu iniciatvu zameran na podporu pozitvneho myslenia det, ich lskavosti a zvyovania ich zmyslu pre scit s tmi, ktor potrebuj pomoc. Mme na mysli pomoc uom, zvieratkm alebo prrode ako takej v situcich, kde deti mu poda pomocn ruku. Rovnako cenn s aj iny, pri ktorch deti pouku na dobro inch a napu o tom.Vetky prbehy o dobrch skutkoch, ktor deti vykonali, alebo v ktorch vyzdvihuj dobro a achetnos inch, akme u odteraz na adrese: Redakcia POHRONIE, Pionierska 2, 934 01 Levice. Psa ich mu sami aktri dobrch inov, rodiia, prbuzn, priatelia, alebo uitelia.

malch aktrov skutkov

Generlny partner:

Hadme

tick 25 Mb op et intern 0 len za 9,9e! san me

Ul. Sv. Michala 4 (Hotel Atom) Levice

Po - Pia: 8.30 - 17.00 So: 8.30 - 12.00
KOnTAKT: T-Mobile: 0903 704 381 Telefnica O2: 0902 156 601 Pevn sie: 036/381 01 55 E-mail: datamix@datamix.sk Monos nkupu na spltky:

nasledovaniahodnch

(7)

zemn spolok Slovenskho ervenho kra v Leviciach je oprvnenm prijmateom 2 %, zaregistrovan v Notrskom centrlnom registri pod .8308/2011. O pouit 2 % informujeme verejnos prostrednctvom svojej web strnky, kde sa daj stiahnu aj tlaiv na ich poukzanie A na o ich pouijeme v tomto roku? V marci otvrame chrnen dielu pod nzvom Komunikan oddelenie pri Call centre socilnej pomoci SK. V dielni bud pracova 4 ako zdravotne postihnut osoby. Preto verme, e podporte zamestnancov tohto pracoviska v ich innosti, ktor je zameran na psanie projektov a poradensko - asistenn sluby pre hendikepovan osoby v celom Levickom okrese. Viac o ich innosti sa mete dota na www.scklevice.sk. akujeme za Vau priaze a podporu. Oga Szalmov, riaditeka zS SK Levice

(Dokonenie z 1. strany) Turbna je vyroben zo pecilnej ocele, ktor zaruuje jej dlh ivotnos a spoahliv prevdzku. S montou turbny TG31 sa zaalo vlani 30. jna a trvala pol roka. Paolo Ruzzini, generlny riadite a predseda predstavenstva spolonosti Slovensk elektrrne, poznamenal: "spen ukonenie monte turbny TG31

potvrdzuje, e sme na dobrej ceste dokoni Mochovce v slade so stanovenm plnom. Stavebn prce na treom bloku bud ukonen na konci tohto roka, tvrt blok v roku 2013. Po dokonen pokryj vetky tyri bloky a 45 % spotreby elektrickej energie Slovenska, a to pri zachovan najvych tandardov bezpenosti, spoahlivosti a efektvnosti."

Celkov investcia na dokonenie Mochoviec predstavuje pribline 2,8 miliardy eur. Ide o najviu skromn investciu v histrii Slovenska. *** Spolonos Slovensk elektrrne, a.s. je najvm vrobcom elektriny na Slovensku. Po ukonen privatizcie v aprli 2006 sa jej hlavnm akcionrom stala spolonos Enel S.p.A. so 66% podielom. Zvynch 34% akci vlastn Fond nrodnho majetku, ktorho akcionrske prva vykonva Ministerstvo hospodrstva Slovenskej republiky. Spolonos Slovensk elektrrne generuje 5 737.24 MW intalovanho vkonu, t.j. 5 401 istho vkonu. V roku 2010 spolonos vyrobila 22 463 GWH elektrickej energie. Po oisten o vlastn spotrebu dodala do elektrickej siete viac ako 21 TWh elektrickej energie. Z podielu jednotlivch zdrojov na istch dodvkach predstavovali jadrov elektrrne 64.5 %, vodn elektrrne 24.7 % a 10.8 % tepeln elektrrne. Ku koncu roka 2010 mala spolonos Slovensk elektrrne 5419 zamestnancov. (int)

LEVICE (Miroslav Kot) - Od zaiatku roka do 26.janura Okresn dopravn inpektort (ODI) Levice eviduje jedens dopravnch nehd. S nsledkami na zdrav zastnench osb ich bolo zaznamenanch sedem. Tri osoby sa zranili ako, p ahko. Hmotn koda bola odhadnut na 14 010 . Jedna dopravn nehoda bola zavinen pod vplyvom alkoholu. Za posledn obdobie ODI op eviduje zven poet dopravnch nehd s nemotorovmi astnkmi cestnej premvky. V sobotu 21. janura dolo medzi obcami arovce a Svodov k zrke osobnho vozidla Citroen Xsara s cyklistom. Vodi motorovho vozidla pri stretvan sa s protiidcim vozidlom nhle spozoroval pred sebou neosvetlenho cyklistu. Vedenie vozidla strhol vavo, aby sa vyhol zrke, aj napriek tomu vak narazil do zadnho kolesa cyklistu. Cyklista dopadol na eln sklo vozidla a nsledne spadol na vozovku. Pri nehode dolo k akm zraneniam cyklistu. Po nej vodiov motorovho vozidla absolvoval dychov skku na zistenie poitia alkoholickch npojov pred jazdou, ktor bola negatvna. Cyklistovi bola odobrat krv na zistenie poitia alkoholu pred jazdou.

(Dokonenie z 1. strany) V rmci toho sa poet prvnickch osb zvil o 6,6 % a poet fyzickch osb poklesol o 3,3 %. V utorok 24. janura o krtko po iestej hodine bola alia nehoda s asou cyklistu. Vodi dodvkovho vozidla Mercedes Benz jazdiaci v obci Rybnk chcel z hlavnej cesty odboova vavo, na miestnu komunikciu, priom sa dostatone nepresvedil o vonosti vozovky na hlavnej ceste a pri odboovan nedal prednos protiidcemu cyklistovi, ktor pokraoval priamo po hlavnej ceste. Dolo k zrke pravej prednej asti vozidla s prednou asou bicykla, pri ktorej cyklista utrpel ahk zranenia. Dychov skka nepreukzala poitie alkoholickch npojov u iadneho z astnkov. Kee od zaiatku roka vrazne stpol poet dopravnch nehd s nsledkami na ivotoch a zdrav zastnench osb, ODI OR PZ Levice vyzva chodcov a cyklistov k zvenej disciplinovanosti na cestch a dodriavaniu pravidiel cestnej premvky, ktor sa tkaj ich osvetlenia. Taktie vyzva vodiov motorovch vozidiel, aby zvili svoju pozornos a jazdili so zvenou opatrnosou a ohaduplnosou najm vo vzahu k nemotorovm astnkom cestnej premvky.

Takmer stopercentne skromn sektor

Z celkovho potu evidovanch subjektov v kraji viac ako jedna tvrtina patr do okresu Nitra, ke v truktre najvm podielom boli zastpen ako prvnick, tak i fyzick osoby. Z celkovho potu 15 320 podnikov a 99,5 % patr do skromnho sektora, zvyn podniky boli vo verejnom sektore. Zahranin kapitlov as

m a l o 2 1 , 0 % p o d n i ko v a v medzinrodnom vlastnctve bolo 4,6 % podnikov. V truktre podnikov poda druhu ekonomickej innosti prevldali podnikatesk aktivity v oblasti obchodu (32,7 %). alej nasledovali odborn, vedeck a technick innosti (12,3 %), priemysel (11,1 %) a stavebnctvo (7,9 %).

trovan v okrese Nitra (11 985) a Nov Zmky (8 429), skromne hospodriacich ronkov v okrese Levice (318) a Komrno (306) a ostatnch

fyzickch osb (slobodn povolania) v okrese Nitra (598), Levice (467) a Nov Zmky (456). ( SR pracovisko SR v Nitre)

Najviac malch zvodov do 20 ud

Vo vekostnej truktre podnikov najpoetnejiu 94,3 % skupinu tvorili mal podniky s potom zamestnanch osb do 19. Z zemnho hadiska najv poet ivnostnkov bol zaregis-

(int)

OGA KOVOV, BETA MIKOVIOV LEVICE - Ete v ns sce doznievaj posledn tny koncertu, spomname na radostn a usmiate tvre divkov, hodnotme, o a ako sme mohli urobi inak, alebo lepie, ale zrove u rozmame nad novm ronkom benefinho podujatia pre naich hendikepovanch spoluobanov Objatie tnov 2013. Teme sa zujmu o toto podujatie zo strany nvtevnkov zariaden socilnej starostlivosti (ZSS). Vemi prnosn je pre ns skutonos, e ho podporuje aj verejnos tm, e sa prde zabva spolu s postihnutmi umi. Je to asn prklad udskej spolupatrinosti a tie toho, e hudba spja. Nielen v hadisku, ale aj na javisku. Dkazom toho je dojmav vystpenie det z detskho domova s levickm raperom JACK-om (Maro Kletinec), ktor mali pre ns vetkch dleit odkaz: Nikdy sa nevzdvaj! Deom aj Jackovi za akujeme, takisto ako aj ostatnm umelcom, ktor vetci vystpili bez nroku na honorr. Naa vaka patr tie poprednej predstaviteke vtvarnej metdy zvanej enkaustika, ktor pripravila pre nvtevnkov koncertu tvoriv dielu. Prezentovala tam svoju tvorbu tie predajom

svojich dielok a triiek s enkaustickm motvom, ktor dalo vyrobi NUTS studio. Vaok z predaja poputoval na konto nho Rodiovskho zdruenia. Posli na nkup vtvarnho materilu. akujeme za pomoc a podporu aj mnohm levickm firmm a prevdzkam, ktor nm pomohli pripravi pre umelcov a organizan tm primeran podmienky tie tm, e poskytli oberstvenie. Nepostrdaten bola pre ns, tak ako aj minul rok, pomoc tudentov levickch strednch kl. Preto akujeme vedeniu PaSA, SO Pod amfitetrom a SO na ul. Sv. Michala, e ich uvonili. Boli platnmi lenmi organizanho tmu. V zvere by sme radi uviedli na prav mieru ist skutonos. Nae OZ zorganizovalo koncert pre klientov vetkch ZSS v Nitrianskom samosprvnom kraji bez rozdielu. Krkansk zariadenie nebolo hostiteom, naopak, mrz ns, e nikto z vedenia zariadenia, pri ktorom nae OZ psob, nepodporil koncert svojou osobnou asou. Dovote nm vyjadri presvedenie, e dobr pocit z vydarenho podujatia nm vetkm, organiztorom aj nvtevnkom, pretrv ete dlho a spolu sa stretneme na 3. ronku Objatia tnov. (Autorky s organiztorky podujatia) Takto to rozplil Jack s demi z detskho domova. Foto: Petra Bohuslavsk

POHRONIE

PUbLicistiKa * iNzErcia

31. janura 2012

Vstavba dominanty nmestia potrv do budcej jesene

Mobiln istika vzduchu zvi pohodlie darcov aj zdravotnkov

Nkupno-zbavn centrum camfil Farr: U druh zan stava v mji KVaPKa KrVi
Tu sa bude nachdza spoloensk priestor (foyer), portov pub a predovetkm modern spoloensk sly.Via multifunkn sla s kapacitou 360 miest bude sli ako kinosla i ako viacelov kultrna sla. V dlhodobom prenjme ju bude ma mesto. Menia z kinosl bude ma asi 150 miest. Obe sly bud vybaven 3D technolgiou. Kin s rieen ako prevdzkovo nezvisl od obchodnho centra, nakoko maj svoje vlastn schodisk. Na streche obchodnho centra s v prpade priaznivho poasia navrhnut priestory pre vonoasov aktivity det, aj pre portov aktivity dospelch. alou fzou projektu bude vstavba polyfunknch terasovch domov, ktor dotvoria ulicu SNP, so 60 bytmi dvoj-, troj- a tvorizbovmi. V parteri terasovch obytnch budov,

Vizualizcia budceho nkupno-zbavnho centra.

(dokonenie z 1. strany) njom sa ohlsili u v prvch doch novho roka. Vek zujem je aj o nov pracovn miesta v Europe. V EUROPA SHOPPING CENTER bude jedno podzemn a dve, miestami tri, nadzemn podlaia. Podzemn podlaie je vylenen pre parkovanie

TER Levice je rieen tak, aby dominanty mesta zostali viditen. Dvojpodlan nkupn galria bude presvetlen dennm svetlom prostrednctvom strenho svetlka - kupoly. Okrem rozmanitch obchodnch jednotiek, bud na dvoch nadzemnch podlaiach, aj sluby, banky, lekrne a samo-

Foto: Arthur media

a zsobovanie, dve nadzemn podlaia s uren pre obchod, sluby a gastronmiu a tretie podlaie bude venovan kultre a zbave. Na prenjom s celkovo priestory na ploche 15 000 m2. Projekt pota aj s vekoplonou predajou potravn a elektra.

zrejme mnostvo kaviarn, retaurci a food court so stnkami rchleho oberstvenia a vhadom na nmestie cez presklenn fasdu. Prve z tohto priestoru by mal by umonen prechod na terasu s vhadom na nmestie, doplnil P. Valach.

dvojpodlan nkupn galria

hore kultra a zbava

Moderne poat architektra EUROPA SHOPPING CEN-

Priestory a prevdzky uren pre kultru a zbavu s sstredn na najvyom podla.

v susedstve nkupnho centra, je plnovanch pribline 500m2 priestorov urench pre prevdzky obchodu a sluieb. EUROPA SHOPPING CENTER sa otvor na jese 2013, dokonenie terasovch domov je plnovan do konca roka 2014. Rozpoet na vstavbu nkupnho centra bez svisiacich pozemkov sa predpoklad do vky 25 mil. (Autorka je PR manarka VAV invest)

(dokonenie z 1. strany) nie vzduchu al krok vzjomnej spoluprce poskytla zemnmu spolku Slovenskho ervenho kra (SK) v Leviciach spolonos Camfil Farr. Zrove s odovzdanm daru sa v podniku vo tvrtok 26. janura uskutonil druh ronk projektu Kvapka krvi, pri ktorom napalo krvn banky niekoko desiatok zamestnancov firmy. Sme vemi radi, e naa spoluprca s SK pokrauje alm zmysluplnm projektom. Verme, e pouvanie mobilnho zariadenia na istenie vzduchu prispeje k vyiemu pohodliu darcov krvi a my naou trokou do mlyna pomeme zvi kvalitu slovenskho zdravotnctva, povedal vkonn riadite Camfil Farr s.r.o. Imrich Mszros. Darcovia mu krv odovzda zvyajne na pracoviskch transfznych stanc alebo v externch priestoroch pri mobilnch vjazdoch. Miestnos mus vdy spa hygienick tandardy, ako s naprklad upratan a hygienicky nezvadn prostredie, dostatone osvetlen miestnos s teplotou od 20 do 26 stupov Celzia i zsobovanie vodou. Hoci ist vzduch nevplva priamo na kvalitu transfzneho lieku, pretoe krv sa odober do jednorazovho odbe-

rovho materilu v uzavretom systme, pri odberoch m svoj vznam. Me zvi komfort darcov krvi a tie personlu transfznej sluby poas trvania celho mobilnho odberu, doplnila vedca lekrka Nrodnej transfznej sluby SR v Nitre Mria Broniov. Prve nitrianska transfzna sluba je cieovou stanicou mobilnho zariadenia.

roch zasadaky. Vlani takto monos vyuilo vye 40 darcov, tento rok sa ich prihlsilo ete viac. Vzduch poas darovania krvi istilo rovnak mobiln zariadenie od vdskeho vrobcu filtrov a filtranch rieen Camfil Farr, ak bude vyuva Nrodn transfzna sluba SR v Nitre. Vyuitie mobilnej istiky je vemi irok, veobecne sa pouva vo vetkch priestoroch, kde je potrebn zven kvalita vzduchu - od skladovch priestorov, farmaceutickch laboratri, nemocnc, potravinrskeho priemyslu a po vrobu obalovho materilu i supermarkety. Vhodou, ktor uvdza vrobca, s zdrav zamestnanci a menej upratovania. istika filtruje dym a vetky, aj ultra jemn, prachov i azbestov astice.

U druh dar pre sK

Viac darcov ako vlani

Podpis darovacej zmluvy bol v levickom zvode, ktor oznauj ako zelen pca priemyselnho parku, spojen s druhm ronkom zamestnanec-

Camfil Farr spolupracuje s zemnm spolkom Slovenskho ervenho kra v Leviciach dlhodobo, predchdzajce projekty pomohli k zveniu rovne sluieb poskytovanch SK. Z finannho daru od Camfil Farr bol naprklad zakpen dokonal baby resusci model, pomocou ktor-

Vkonn riadite Camfil Farru Imrich Mszros s riaditekou zemnho spolku SK Ogou Szalmovou. Foto: Arthur media

kho projektu Kvapka krvi. Zamestnanci Camfil Farr mohli darova krv priamo v priesto-

ho vyuuj intruktorky a intruktori SK poskytovanie prvej pomoci.

do Levc zametac Levick cestri obhospodaruj najviu cestn sie na slovensku aj univerzlny stroj
Akciov spolonos Regionlna sprva a drba ciest (RSUC), a.s., zriadilo zastupitestvo Nitrianskeho samosprvneho kraja v roku 2005. V pozornosti jej pracovnho kolektvu je cestn sie v dke 674, 166 km (z toho 517, 586 km ciest 2. a 3. triedy), o je najviac v celej Slovenskej republike. Levick cestri zabezpeuj poas celho roka prevdzkyschopnos a zjazdnos ciest 2. a 3. triedy. Vykonvaj ich drbu vrtane mostov. Zabezpeuj opravy ciest 2. a 3. triedy a tie mostov dodvateskou formou a vykonvaj tu technick dozor. V zimnom obdob zabezpeuj zjazdnos ciest 2. a 3. triedy. Staraj sa o drbu ciest 1. triedy na zklade poiadaviek Slovenskej sprvy ciest. Vykonvaj innos na bze poiadaviek sprvcov miestnych a obecnch komunikci, organizci a obanov, vykonvaj dopravn prieskumy. NITRA, LEVICE (svl) - Desa novch istiacich strojov prispeje k zlepeniu kvality ovzduia v Nitrianskom kraji. Mechanizmy boli zakpen za 3 miliny eur najm z prostriedkov Eurpskej nie, ktor sa na financovan podieala 85 percentami. Zvynch 10 percent financoval tt, kofinancovanie Nitrianskeho samosprvneho kraja (NSK) predstavovalo p percent. Desa strojov bude rovnomerne rozdelench medzi p stredsk sprvy a drby ciest v kraji. Kad stredisko dostane jeden zametac a jeden univerzlny stroj, kontatoval predseda NSK Milan Belica. To sa tka aj Regionlnej sprvy a drby ciest, a.s., Levice, kde sa tie poteia dvom novm mechanizmom. Poda Belicu sa problematika istenia ciest dlhodobo zanedbvala nielen na Slovensku. Eurpska nia preto zaala podporova nkup strojov, ktor prispej k zniovaniu pranosti na cestch a k zveniu kvality ovzduia. Ns ako kraj to stlo mlo peaz a kvalita tch strojov je vysok, zhodnotil. Potrebn udratenos projektu je poda zmluvy p rokov, ivot-

(15)

nos strojov je vak ovea vyia. Poda slov riaditeky Regionlnej sprvy a drby ciest Nitra, a.s. Heleny Virkovej poas trvania projektu bud stroje sli vlune na zametanie ciest. Po piatich rokoch zakpime korby a jeden zo strojov meme vyuva na zimn drbu ciest. Na univerzlny stroj meme zavesi rzne pecilne zariadenia na cestn drbu, kontatovala Virkov. Nov zametae nahradia starie typy, ktor maj zhruba 15 rokov. Mali sme traktorov zametae, klasick s metlou. Tie sa nedali vyui v takom rozsahu ako tieto modern, tvrd riaditeka. Nitrianske stredisko sprvy a drby ciest disponuje v sasnosti zhruba 60 stavebnmi strojmi a mechanizmami na drbu ciest. Ich vekov priemer dosahuje 22 rokov. Poda Virkovej obnova strojovho parku ide pomaly, no situcia sa postupne zlepuje. Od roku 2005 sme sa stali akciovou spolonosou. Nemusme teda aka, e nm stroje zakpi len NSK, aj my si meme z vlastnch zdrojov zadovi potrebn techniku.

TEFAN RCHELA LEVICE - Zaplenm svieky ako symbolu partiznskych vatier predsedom strednej rady Slovenskho zvzu protifaistickch bojovnkov Pavlom Sekrom sa zaala v pondelok 23. janura v zasadake 13. Mechanizovanho prporu v Leviciach oblastn konferencia Slovenskho zvzu protifaistickch bojovnkov (SZPB). Predseda Oblastnho vboru SZPB Jn Hamar na nej privtal tie bvalho predsedu ObV SZPB Jozefa Medvea, priamych astnkov odboja Vojtecha Hotka a Jna Krutho aj predsedu Klubu vojenskej histrie Tekov Jozefa Hostinskho. Jn Hamar na vod pripomenul, e dva roky od poslednej oblastnej konferencie nastali v naej spolonosti vrazn zmeny, zaala sa krza. Jej negatvne socilne dsledky doliehaj aj astnkov odboja, ktor s u vo vysokom veku. Sme

Rozhodujca je prca s mldeou

Oblastn organizcia sa chce zamera na prcu s mldeou. Oslovili 17-tich riaditeov Z so spoluorganiztorstvom kvzov o vie o SNP. Odpovedali im iba iesti. Ale nevzdvaj sa. Na strednch kolch chc organizova besedy o prejavoch neonacizmu, rasizmu, xenofbie. So spisovateom Jozefom Leikertom pripravia besedu o jeho knihe A de sa vrtil, ktor je venovan 17. novembru 1938 v echch. Vemi spen je podujatie Nvraty k prameom slobody, ktor organizuj pri prleitosti vroia SNP v spoluprci so stranou SMER-SD. Dobr je spoluprca najm s Mestskm radom v Tlmaoch, ale aj s obecnmi radmi v ajkove a Pukanci. Vaka prednostke Obvodnho radu Magdalne Pavol Sekr poas vystpenia. o spoluprci so ZMOS-om, take ni nebrni rozreniu spoluprce s mestami a obcami. Podpsali aj zmluvu o spoluprci s odbojrmi v esku a Posku. SZPB m spolu 19 600 platiacich lenov. Vlani sa im podarilo stabilizova ich poet, ale do budcna op hroz pokles. Vetko zle od potu a kvality prijmanch lenov, zdraznil Sekr. Apeloval na rozvjanie prce s mldeou, vyuvanie neformlnych spsobov na oslovenie mladch. Foto (r) Organizcia Bojov na Hrone je najm na pleciach lenov klubu. Nklady na usporiadanie s vye 40 tisc . Najdrahia je doprava akej vojenskej techniky. Vzbroj a vstroj vojakov je tie drah, hradia si ju sami. Sm Hostinsk podporuje podujatie vlastnmi prostriedkami, 8 a 10 tisc . Vlda podujatie podporila iba raz. Vlani sa u do podujatia nezapojili ani Ozbrojen sily SR.

Rekontrukcia bojov na Hrone

O slovo sa prihlsil aj Jozef Hostinsk. Spomenul aktivity Klubu vojenskej histrie Tekov. Ich hlavnou innosou je rekontrukcia bojov. Po roku 1989 akoby sa bolo na vetko zabudlo. Tragdiou je, e mlde o tch bojoch nevie ni. V roku 2004, k 60. Vroiu SNP, som ctil potrebu nieo urobi. Na nau ukku sa vtedy prilo pozrie okolo 2000 ud, kontatoval. Po ronej prestvke urobili ukku priamo na mieste bojov. Dnes s tam vybudovan bunkre a zkopy. Vlani sa prilo pozrie na Boje na Hrone 13 a pol tisc divkov. Je to dnes najvia rekontrukcia bojov na Slovensku a jedna z najvch v strednej Eurpe. Pvodn dtum nsilnho prechodu Hrona presunuli na posledn jlov sobotu z pragmatickho dvodu. Chceli sme vyui przdniny, aby sa podujatia

Mjr. Andrej Tvrdo (vpravo) vta astnkov konferencia. Za predsednckym stolom zava: tajomnka ObV SZPB Rozlia Hajkov, predseda ObV SZPB Jn Hamar, predsednka ZO SZPB v Tlmaoch Jolana Zorgovsk, predseda R SZPB Pavol Sekr. nositemi odkazu a pripomnania si Slovenskho nrodnho povstania a boja proti faizmu, zdraznil. Odbojri so znepokojenm sleduj stle rastce toky extrmnej pravice a pokusy o rehabilitciu neofaistov a bvalch udkov. Potom odovzdal slovo Jolane Zorgovskej, predsednke Zkladnej organizcie SZPB v Tlmaoch, ktor viedla pracovn as rokovania. Ako prv poiadal o vystpenie hostite, nov velite 13. mechanizovanho prporu mjr. Andrej Tvrdo. Psobil v prieskumnom vojsku, najskr v prieskumnom prpore vo Vajnoroch, potom ako velite prieskumnej roty v Leviciach, trove a op v Leviciach a do roku 2009. Po psoben na velitestve brigdy priiel do Levc ako zstupca velitea brigdy. Tvrdo poprial odbojrom vea spechov do alej innosti. Zsiga sa podarilo obnovi pietny akt kladenia vencov pri prleitosti oslobodenia iah. Spoluprcu s Ms v Leviciach by chceli okrem pietnych aktov rozri o alie aktivity. Hamar spomenul aj ini-

Bude mzeum vojenskej histrie?

Okrem tejto innosti lenovia klubu opravili pamtnk bojov v Kamenne, Kosorne. Expozcia vojenskej techniky sstreden v Starom Tekove je prstupn 365 dn v roku. M vysok nvtevnos. Hostinsk plnuje urobi v S. Tekove mzeum vojenskej histrie. Pomoc mu sbil prezident Ivan Gaparovi. Problmom pri zskavan vojenskej techniky je vek korupcia. Technika sa dostva do skromnch rk a predva sa do zahraniia. Muzelne expozcie sa rozkrdaj. Nae organizcie robia vlastne podobn veci. Sme ako ozuben koles. My vlastne robme to, o niektor z vs aj priamo zaili, zdraznil Jozef Hostinsk. V diskusii potom zazneli obavy priamych astnkov odboja a ich potomkov z narastania prejavov intolerancie, z odhaovania bst a pomnkov prominentov udckeho reimu, z toho, e mlde nepozn histriu a je apatick k sasnosti. Najm priami astnci odboja vemi citlivo a ako vnmaj tieto prejavy. Funkcionri v zkladnch organizcich asto zpasia v dsledku vysokho veku s chorobami. V prci by ich u mali nahrdza mlad, uvedomel a zaplen udia. V zvere rokovania sa konali voby, v ktorch si delegti zvolili predsedu ObV SZPB (stal sa nm op Jn Hamar), lenov ObV, Oblastnej revznej komisie a delegta na XV. Zjazd SZPB a lena R SZPB. Po prijat uznesenia Jn Hamar rokovanie konferencie ukonil.

Najvia je zkladn organizcia v Tlmaoch

Ako povedal Jn Hamar v sprve o innosti a alch lohch ObV SZPB, v okrese psob desa ZO SZPB, za dva roky zanikli tri ZO. Najvia a najaktvnejia je zkladn organizcia v Tlmaoch. Oblastn organizcia m 284 lenov, priemern vek je 76,8 roka, 14 lenov m nad 90 rokov. Hamar vyzdvihol innos tlmaskej organizcie, ktor dobre spolupracuje so kolami, ale sna sa zlepi aj zdravotn starostlivos o lenov. Po dohode so veobecnou lekrkou zabezpeili preventvne lekrske prehliadky a prednostn oetrenie v urenom ase.

Jn Hamar odovzdva akovn list zaslilej lenke Mrii ubretovskej k jej ivotnmu jubileu. ciatvu ObV SZPB za navrtenie symbolu ervenej armdy na pamtnk padlch v Leviciach. Vyvjaj mohlo zastova maximlne mnostvo ud. Aj sa nm to podarilo. Pozvame kluby zo zahraniia. Chodia tam kluby z eska, Maarska, Rumunska, Bieloruska a vlani aj prejavili zujem aj kluby z Ruskej federcie. Od 1. ronka sa podujatia zastuje rusk vevyslanec.

aj aktivity za obnovu pamtnka a rozhadne na Vpniku. V tomto roky by mala vyjs monografia o pamtnkoch a pomnkoch vojnovch udalost v na-om regine, ktor pripravili. Chc zastavi pokles lenstva a obnovi innos dvoch-troch zkladnch organizci. Sprvu o hospodren predniesol predseda revznej komisie Ivan Draho. Aj t bola dkazom, v akch skromnch podmienkach psobia.

Kontakty s protifaistami zo susednch krajn

Predseda R SZPB Pavol Sekr v vode svojho vystpenia ocenil innos levickej OO SZPB. Ako povedal, uznesenia minulho XIV. zjazdu SZPB s u prakticky splnen. Zvz podpsal zmluvu

Prihovra sa Jozef Hostinsk. Sedia Vojtech Hotk a Jozef Medve

Poas prestvky si mohli hostia pozrie pekn vstavku o aktivitch tlmaskej ZO. Boli tu vystaven ich vlastn publikcie, ktor ponkaj v kolch. Jolana Zorgovsk porozprvala o ich alch aktivitch, naprklad o trningoch pamti pre seniorov. Vstavka zaujala aj Pavla Sekra. Vavo tefan Bre.

TEFAN RCHELA Vstava Prrodovedn zbierky v Tekovskom mzeu je naintalovan v Dobovskom katieli Levickho hradnho arelu od 18. janura. Potrv do 1. aprla a je pripraven tak, aby zaujala najm deti. Spolu s rodimi a uitemi maj jedinen monos pozna iv aj neiv prrodu tohto reginu.
* Akm mnostvom prrodovednch expontov disponuje Tekovsk mzeum? - Celkov poet zbierkovch predmetov v mzeu je vye 111 tisc, z toho prrodovedn predstavuj 81 286 poloiek.. Mme vemi rozmanit prrodo- Prv zbierky, alebo skr predmety, tu boli u pri jeho zaloen. Bolo to zopr minerlov z Ncseyho zbierky, alebo je to tzv. Neptnov pohr hubka, ktor priniesol Kalman Kittenberger zo svojich ciest. Ale to boli iba ojedinel predmety. Boom tchto zbierok zaal v 70tych rokoch 20. storoia. Vtedy boli prijat do mzea odbornci ako Ladislav Jasenk a Jozef Kritof. Zaali s masvnym budovanm zbierok, ktor trv doteraz. Samozrejme, nie vo vetkch odboroch. Vdy zle od aktulnej kontelcie odbornch pracovnkov. Teraz sme tu botanik a zoolg, take pribdaj hlavne tak zbierky. Naprklad od roku 1963, kedy odiiel do dchodku Jn Kovik, mzeum nemalo pecialistu na neiv prrodu. Preto vina predmetov z tejto oblasti bdania bola zakpen pre ely vtedajej prrodovednej expozcie, ktor bola vytvoren v roku 1979. Chceli sme tm poskytn priestor iakom a tudentom na vzdelvanie sa v tomto odbore. * Odkia pochdzaj rozmanit minerly? - N zbern regin je od Dunaja po tiavnick vrchy. Zaujmav nlezy s naprklad aj z Vekho ura - drevn opl - teda zo zdanlivo nezaujmavej lokality. * Vemi hodnotn, hoci nepoetn s paleontologick zbierky. Vliatok panciera korytnaky, ktor je spomnan aj v monografii Levc, odtlaky listov v travertne. Ale s tu aj vzorky mamuta stolika, kel a kos. - Tie pochdzaj z nplavov Hrona, z Rybnka. Predpoklad sa, e mamut v tchto oblastiach neil, aj v adovch dobch tu bolo pre neho prli teplo. Ale Hron ich zvyky doplavil zo severu so trkmi a tu ich ukladal. Z petrografickch nlezov je tu typick andezit, z ktorho je hradn skala, pyroxenick andezit zo Sitna. Ako kuriozitu sme vystavili ierne uhlie, ktor deti u mono ani nepoznaj. Ale to je z Ostravska.

vedn zbierky, lebo je to vemi irok disciplna. Vlastnme zbierky mineralogick, petrografick, paleontologick, zbierky stavovcov, vtkov dermoplastick preparty, zbierky hydrobiologick, entomologick, botanick. V naom mzeu sa teda koncentruje pestr zmes vednch odborov. * Odkedy sa v mzeu sstreuj tieto zbierky?

Od expontov z neivej prrody sme preli k ivej prrode. Najm deti iste zaujme expozcia preparovanch cicavcov a vtkov. Poda Vladimra Smetanu sa u dnes zskavaj ako, s vnimkou lovnej zveri, lebo takmer vetko je chrnen. S tam ukky typickej lovnej zveri jele, srnec, mufln, diviak. Pekn s elmy, vypreparovan v aknch polohch, o sved o vekom umen prepartora. S to diela Jna Kemenka z Malho Kiaru. Nune pre iakov je uroben expozcia vtkov, doplnen legendou s presnmi nzvami. Zaujmav je aj vystaven lebka leva od Kalmana Kittenbergera. V alej miestnosti s vystaven hydrobiologick nlezy. Mzeum ich m vye 16 tisc. Poda zoolga s vznamn najm preto, lebo dokumentuj nlezy z moiarov nivy Ipa, z ktorch sa po regulcii zachovalo u len ich torzo. Naprklad larvy hmyzu s uloen v liehu, aby sa nevysuovali, a tak vydria v podstate donekonena. Vznam takchto zbierok je predovetkm dokumentan. Ak by niekedy udia nali pozitvnej vzah k prrode, na zklade takchto zbierok sa d zrekontruova fauna, ktor tu bola, mysl si Smetana. Tieto zbierky s predovetkm dielom Stanislava Davida a u nebohho Pavla Devna. Najrozsiahlejia je entomologick zbierka, m vye 50 tisc kusov. Najkrajie s samozrejme motle. Krsa motlch krdel je zaujmav aj z expozinho hadiska, ale vznamn s predovetkm z dokumentanho a vedeckho pohadu. Lebo vedn disciplny sa vyvjaj. Z jednho druhu hmyzu mu by za 20 rokov tri druhy. Vyvjaj sa poznatky o hmyze,

ale na druhej strane globlne otepovanie spsobuje, e niektor druhy menia svoje sprvanie. Pre loveka najvznamnej hmyz s poda Smetanu opeovae, vely, meliaky a podobne. Bez nich si len ako vieme predstavi, ako by fungoval biosystm, vrtane loveka. Sprievodca POHRONIA vstavou hovoril s nadenm aj o chrobkoch, ktor s pekn a poda neho hlavne dleit pre zachovanie biologickej rovnovhy. Ke stpne vskyt kodcov, stpne aj vskyt ich predtorov. On sm robil vskum najm v patanskej cerine pri ifroch. V 80-tych rokov vykonal so irokm kolektvom spolupracovnkov dokumentan vskum v Mochovciach, ke sa tam stavala atmka. S tu aj ukky dokumentanho materilu z tohto vskumu. Po 30-tich rokoch by sa mal urobi podobn vskum, i sa tam nieo zmenilo. On vak nepredpoklad iadne zmeny v dsledku prevdzky atmky, to by spsobila iba havria a t, verme, nehroz. V strede miestnosti je vystavench niekoko vzcnych knh s rastlinnou tematikou. Boli napsan v 17. a 18. storo. Kedysi boli botanika a herbre zko zviazan lieitestvom. Pekn s aj ukky botanickho materilu. Ten je poda Smetanu z vstavnho hadiska dos nevan: Herbre sa robia pre vedeck ely, ale nie s tak dokonal ako fotografie. Uchovvaj sa v depozitroch. Vystaven vysuen rastliny boli nazbieran vlani pecilne pre tto vstavu. Autorkou tejto asti expozcie je botanika Elena Smetanov. Rastliny, ktor s vzcne, ohrozen, a z ochranrskych dvodov sa nesm zbiera, s na fotografich. (r)

Vladimr Smetana pred entomologickmi expontmi.

Dudince. Uniktna je Horianska dolina, kde sa nalo 423 druhov rastln, o je obrovsk poet na tak mal zemie. Je tam vybudovan nun chodnk. Sme oblas, kde sa stretvaj hory s teplm dychom uhorskch nin. Flra a fauna je tu nesmierne bohat. Prve tu je vea ohrozench druhov. * A o sa tka konkrtnych druhov rastln a ivochov? - Ja osobne som tu naiel niekoko novch druhov hmyzu, ktor dovtedy neboli zisten nikde inde na Slovensku. Naprklad nov druh meliaka, Bombus haematurus, bol najbliie znmy z Chorvtska. V roku 2004 sme ho zistili pri ifroch a v roku 2009 u aj na trvnatch plochch pri Kauftzv. Neptnov pohr hubka, ktor prinielande v Leviciach. Vzcny je sol Kalman Kittenberger zo svojich ciest. naprklad aj spriada kostihojov, ktorho E vyhlsila za * Regin je z prrodovednho ha- druh eurpskeho vznamu. N regin diska neobyajne pestr. Na o me- je z hadiska prrodovednho skutone bohat. udia sa vinou ptaj na me by pyn? - Naprklad na travertny. ikl, cel rarity, ale podstatn je to, o najviac lnia od Margity Ilony, Santovky po ovplyvuje n ivot. (r)

Expozcia poovnch trofej deti iste zaujme.

Nun expozcia vtkov.

Botanick expozcia.

Foto (r)

31. janura 2012

iNzErcia

POHRONIE
(14)

zKLadN KoLa aNdrEja KMEa LEVicE: KoLa tVoriVho VzdELVaNia V rEaLitE dNENch dN

Krovstvo poznvania na z andreja Kmea Levice

Mgr. Starodubcev, Mgr. Spevkov Radi by sme vs pozvali alej do nho kolskho krovstva. Hne ako prekrome brny, zrazu sa ocitneme v asnom svete detskej fantzie a tvorivosti. Njdeme tu 3D uebn pomcky - indinsky stan, ktor vs prenesie a do vzdialenej Ameriky, vek dreven lo, vdy pripraven na plavbu. V inej triede je zase mlyn, arovn autko, rue Tom s vagnmi, kam si deti mu sadn a odviez sa za poznanm.

siahli iaci v oblasti predmetovch olympid organizovanch MVVa SR. V hodnoteniach K v Nitre poda spenosti v predmetovch olympidach je naa kola prv v rmci okresu Levice a piata v Nitrianskom kraji. Je teda skutonou jednotku. spechy sme zaznamenali aj na festivale vedy a techniky - AMAVET v Bratislave, kde nai iaci zskali dve Ceny Prrodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Tvorivos, ktor je viditen aj v kolskom asopise OK+NO, bola v roku 2011 ocenen redakciou Fifka v celoslovenskej sai kolskch asopisov. Nai iaci sa vemi dobre umiestnili aj na celoslovenskej rovni v oblasti literrnych a vtvarnch sa. Traja iaci naej koly zskali ocenenia za Detsk in roka.

Prrodoveda v prstave.

pokrauje cesta za poznanm prostrednctvom zujmovch tvarov. A iaci si naozaj maj z oho vybera. Popoludn sa toti venuj rznym portom, rieia hlavolamy, programuj, skladaj bsniky a tvoria prbehy, hraj divadlo, mauj na vetko mon aj nemon, tan-

De otvorench dver - Perinbaba v spolonosti predkolkov.

Tento rok m nae oranovozelen krovstvo 604 iakov, ktor maj k dispozcii zmodernizovan arel. V om nechbaj laviky uren na hodiny vonku priamo v prrode, dve gymcentr, multifunkn ihrisko, k dispozcii je beeck drha a doskoisko, kde si mu zmera svoju kondciu vetci lenovia nho krovstva. Kad strom je v krovskom parku oznaen presnm nzvom, take sa tu lovek cti ako v botanickej zhrade. Nechbaj ani exotick a zaujmav stromy ako paulovnia, ginko i tis. Je tu teda vetko potrebn pre posilnenie tela aj ducha.

strojmi. D paviln je aj pavilnom umenia, pretoe tu je taniare so zrkadlami ako v baletnej kole, Picassov atelir s mnostvom vtvarnch pomcok a nakoniec hudobn atelir s nstrojmi od vmyslu sveta. Na prezentcie a cibrenie si renctva sli prednkov

pecilny povrch a je prispsoben pre viacer porty. V krovstve poznania vzdelvame v troch variantoch 1.) TVIP tvoriv vzdelvanie inovatvnymi prvkami spracovan pomocou vlastnej metodiky.

2.) Krom - krom reginom 3.) Bez cudzch jazykov to nejde 4.) Zahrajme sa v kole

o u ns ete njdete

Nae kolsk krovstvo m 4 zmky - A, B, C, D pavilny s odbornmi uebami. Njdeme v nich nov multimedilnu uebu s interaktvnou tabuou, na ktor sa pe elektronickm perom, pecializovan uebu na vzdelvanie v oblasti cudzch jazykov, tri uebne informatiky s vynikajcim vybavenm a fyziklno-chemick laboratrium s modernmi pr-

Chmia okolo ns.

miestnos s auditriom ako na vysokej kole. Hodiny telesnej vchovy a portov krky prebiehaj v novej telocvini, ktor m

2.) RVCJ rozren vyuovanie cudzch jazykov je variant, zameran na intenzvnu vubu cudzch jazykov od 5. ronka. Pre lepiu komunikciu v cudzch jazykoch sme si pozvali do krovstva aj dvoch lektorov anglickho a nemeckho. 3.) APROGEN vzdelvanie veobecne intelektovo nadanch iakov prebieha na naej kole u 10. rok. iaci tohto variantu si kadorone meraj svoj intelekt, logiku a dvtip v silnej konkurencii so iakmi z celho Slovenska na Olympide nadanch kl.

Aj tento rok spolupracujeme na medzinrodnom projekte Comenius, v rmci ktorho si iaci roziruj svoje geografick a kultrne obzory. Spolon tma projektu je uenie sa prostrednctvom hrdinov. A to nielen teoreticky. Nai iaci a uitelia boli u na nvteve panielska, Poska a nedvno sa vrtili z Grcka. V septembri sme privtali v naom kolskom krovstve delegtov zo iestich eurpskych krajn. Rozprvali o svojich kolch, o kolskom systme, no najm obdivovali a nestaili sa udova, koko krsnych miest mme na Slovensku. Vemi sa im pila aj naa kola, v ktorej oceovali najm mladckeho ducha, vadeprtomn tvoriv atmosfru a kultrny program, ktor sme si pre nich pripravili.

Medzinrodn projekt comenius

Rue Tom a cesty poznania.

O spechoch koly sved aj pozvanie naej pani riaditeky Mgr. A. Mehartovej na spoloensk stretnutie s ministrom MVVa SR E. Jurzycom pri prleitosti vyhodnotenia spoluprce v roku 2011, kde ocenil dlhodobo dosahovan vsledky naej koly.

aktivity nho krovstva

Hoci popoludn sa obyajne kola kon, u ns aj vtedy

cuj v rytme latino a country tancov, konverzuj v anglitine, nemine, rutine, pripravuj si rozhlasov vysielanie, alebo objavuj svet prrody. Za povimnutie v naom krovstve stoj aj KD, fungujci tie popoludn. Pre deti sme organizovali Rodinn futbal, Noc v kole, zdobenie pernkov, besedu s detskm lekrom, kultrny program pre dchodcov - Z lsky pre vae vrsky, arkanidu, Na bicykli bezpene...

Nae spechy

O rovni vzdelvania na naej Zkladnej kole Andreja Kmea Levice svedia mimoriadne spechy, ktor do-

Comenius - Grcko, astnci mobility.

do krovstva poznania
Ak chcete, aby vae diea patrilo do sveta nho krovstva, prte do Z A. Kmea, na Ul. M. R. tefnika 34, Levice zapsa budceho prvka.

ako njs cestu

Krovsk brny s pre Vs otvoren:

Projekty, ktor posvaj nae krovstvo

Bbkoland.

V roku 2012 sa u ns dovi projekt kola tvorivho vzdelvania s cieom modernizcie materilno-technickho vybavenia a vytvorenia vlastnej kolskej metodiky v tchto aktivitch: 1.) Od Tekova vietor veje

10. februra (piatok) od 14.00 hod. do 18.00 hod. 11. februra (sobota) od 08.00 hod. do 12.00 hod.
Zpisu sa zastnia deti naroden od 1. 9. 2005 do 31. 8. 2006 So sebou si treba prinies rodn list dieaa a obiansky preukaz rodia.

Kontakt: www.zsmrsle.edu.sk, tel: 036/631 30 41, 634 57 42

PAVOL DINKA Ide o om chr vznamnho eskho myslitea, triezvo kritickho sociolga, ekolga a publicistu. Oprvnene. Jeho prednky, vystpenia, spoloensk aktivity sa stretvaj so zaslenm ohlasom. Venuje sa dejinm sociolgie, veobecnej sociologickej terii, problematike socilneho ttu, terii modernizcie a globalizcie, spoloenskm svislostiam ekologickch problmov a otzkam trvalo udratenho rozvoja. Prof. PhDr. Jan Keller, CSc. (57), bezprostredn a otvoren lovek s krtkymi fzikmi a na jeho vek bujnou hrivou, vene mlad optimista usilujci sa o vytvorenie spravodlivejieho sveta. Jan Keller vytudoval histriu a sociolgiu na Filozofickej fakulte v Brne. Krtko psobil na Filozofickom stave SAV v Prahe, odkia odiiel, ako sm vrav, posilova do pivovaru Noovice (Radegast). Uil aj na strednej kole v Havove. V roku 1983 zaal psobi na filozofickej fakulte v Brne, na katedre sociolgie, kde sa ako odborn asistent zaoberal problematikou sociologickch teri a otzkami byrokratizcie vekch organizci. V roku 1992 obhjil docentsk prcu na tmu byrokratizcie ttnej sprvy v predrevolunom Franczsku. V roku 1999 ho menovali za profesora. Od roku 2000 psob na Ostravskej univerzite. Pri rozhovore mi Jan Keller prezradil, e k jeho najvm ivotnm zitkom patria tudijn pobyty v Bordeaux, v Aix-enProvence, na parskej Sorbonne. Nezabudnuten spomienky m aj na svoje psobenie na dievenskej kole v Havove. Ako pedagg sa neuzatvra do seba, nepreha sa iba v knihch, ale vemi vznamne sa zapja do rozlinch spoloenskch aktivt. Spolupracuje najm s hnutiami Duha a Greenpeace, je lenom redakcie asopisu Posledn generace. Jan Keller je autorom zhruba dvadsiatich knh a stoviek lnkov uverejovanch v dennku Prvo, v kultrnom tdennku A2, v odborrskych Sondch at. Z poslednch publikci spomeniem Soumrak socilnho sttu (2005), Teorie modernizace (2007), Vzdlanostn spolenost? Chrm, vtah a pojiovna (s L. Tvrdm 2008), Ti sociln svty (2010), Nov sociln rizika (2011). S Janom Kellerom som sa stretol na Vratimovskom seminri v oktbri 2011. Vystpil tam so zaujmavou esejou, ktor aj zaujmavo nazval Tunel na konci svetla. Hovorili sme o tejto tme, ale aj o mnohch inch veciach.
Preo tak nzov? o ste tm chceli poveda, naznai? Ak symbolika sa v om skrva? Tto floskulu skr poznme v podobe svetlo na konci tunela. Niektor astnci seminra si dokonca mysleli, e ide o chybu na pozvnke... Nzov, ktor som dal svojej prednke, nie je pvodn, ja som ho vlastne vytuneloval; ako prv ho pouil nemeck sociolg Claus Offe. Aktulne slovo tunelovanie evokuje vo mne potrebu zamyslie sa nad sasnou spoloenskou a socilnou realitou, zamyslie sa nad ou zo irieho hadiska, z hadiska vvoja poslednch dvadsiatich rokov v eskej republike, ale nielen v nej. Ak sa sptame, i m n tt vlastn politiku, prichod nm odpoveda, nie, nem, jedin, o m, je pln repekt pred dikttom neoliberalizmu, pred javom a procesmi, ktor oznaujem, krtko a strune, ako mafianizcia ekonomiky. Op nezvykl, a prkre slovn spojenie. Ako by sme mu mali rozumie, o nm myslte? Cel neoliberlna ekonomika, bez ohadu na mieru korupcie, funguje na princpoch klasickej mafie. o je podstatou mafie? Odpove zrejme kad pozn, no dovolm si to pripomen. Jej rozhodujcim poslanm je poskytova ochranu, samozrejme, za peniaze; mafini ponkaj a zabezpeuj ochranu v prpadoch vzniku uritch rizk ohrozujcich ivot a majetok ud, najm vak v situcich, ke v spolonosti zane prevlda presvedenie, e tt a verejn sektor na tto lohu nesta. Mafia sa, prirodzene, usiluje zska o najviac zkaziek, preto sama vytvra neistotu a udriava ju na rovni, ktor prospieva jej biznisu. Chcete tm poveda, e mafinske spsoby s typickou rtou neoliberlnej ekonomiky? Som o tom presveden. Sasn neoliberlna ekonomika sa sprva podobne. Neistotu pestuje dvojakm spsobom: jednak v oblasti trhu prce prostrednctvom neplnohodnotnch pracovnch zmlv, erziou prv zamestnancov a jednak vo sfre socilneho zabezpeenia, i u okypovanm lohy socilneho ttu, alebo opatreniami, ktor budcnos vyplcania dchodkov ukotvuj niekde vo vzduchoprzdne. Tieto kroky vytvraj vhodn priestor na renie obv z prtomnosti aj budcnosti a na nsledn vydieranie vekch skupn obyvatestva. Postup je v tomto smere plne systematick; najprv sa vyvol strach z budcnosti, popritom sa v obanoch vzbud sen o krsnom zajtrajku a vzpt sa im ponkne ochrana v podobe prslunho skromnho fondu. In povedan, spoiatku sa rizik prehaj, potom sa bagatelizuj. Medzitm si vak trh so skromnm poistenm zhrabne tun odmenu. Z toho vidno, e mafia neri neistotu nejako samoelne, naopak, doke na jej premyslenom a starostlivom dvkovan pekne zarba. Mafini sa tvria, e svojim platiacim klientom pomhaj zredukova neistotu, prinajmenom dovtedy, km klienti pristpia na ich pravidl. Nefrov je, e aj tch menej solventnch klientov chc printi, aby sa poistili v skromnch fondoch, a to priamo zo zkona. V tejto svislosti treba zdrazni, e rozhodujca pozornos sa sstreuje na socilne zabezpeenie a zdravotnctvo, pretoe to s oblasti, ktormi pretek najviac peaz. Z vaich slov vyplva, e vetky tieto javy pokladte za truktrnu rtu neoliberlnej ekonomiky... Trafili ste presne. Ide o prv truktrnu rtu ekonomiky. Druh spova v tom, e zhruba od prelomu sedemdesiatych a osemdesiatych rokov minulho storoia sa zana v mnohch krajinch presadzova privatizcia asti verejnho sektora a poistnch systmov socilneho ttu. Tto prax u ns v sasnosti iba koprujeme. Privatizcia verejnho sektora predstavuje z historickho pohadu neobyajne paradoxn proces. Ide toti o to, e prve tie intitcie, ktor po cel storoie kompenzovali zamestnancom ich podriaden pozciu, sa premieaj na zdroj ziskov pre majiteov vekho finannho kapitlu. Slovom, poistky budovan a vybudovan (viacermi generciami) na ochranu pracovnej sily sa maj pretvori v nstroje, ktor umonia podnikateom s peniazmi zska ete viac peaz. o prina privatizcia poistnch systmov zamestnancom? Ni in ako povinnos plati jednej skupine podnikateov, ktor obchoduj so zdravm, s pikami na vzdelanie, so zabezpeenm v starobe, za to, aby si mohli udra a zachova svoju pracovn silu (asto jedin, o vlastnia) na takej rovni, e to bude prina maximlne zisky druhej skupine podnikateov, tm, ktor psobia v klasickom priemysle alebo v oblasti sluieb. Vznik tak aksi deba investinej prce na jednej strane s t, o financuj priemyseln vrobu a na druhej strane zase majitelia finannho kapitlu, ktor svoje prostriedky smeruj do skromnch poisovacch fondov (poisovanm mimopracovnch aspektov existencie loveka)... ... a to vedie k omu? K zsadnm spoloenskm antagonizmom. Niet pochb o tom, e prve tento faktor vyvolva ostr protireenie vo fungovan sasnho kapitalistickho systmu. Kapitalisti investujci do klasickej vroby tlaia mzdy o najniie kvli zneniu nkladov, vyej konkurencieschopnosti, ziskovosti at. Na druhej strane finannci podnikajci v oblasti skromnch penzijnch fondov (spoplatuj mimopracovn aktivity) potrebuj ma solventnch klientov. Tento rozpor je tak hlbok, e spsobuje problmy aj krajinm, kde mafia ete bohatstvo nevytunelovala a kde sa stredn vrstvy vyhli zatia oobraovaniu. Ako to vak vyzer v podmienkach eska a Slovenska? V naich podmienkach s tieto antagonizmy ete hlbie a vypuklejie. Ukazuje sa, e sa stvame v istom zmysle laboratriom Eurpy, a to z toho dvodu, e ijeme v tretej fze tunelovania. Po tunelovan minulosti a prtomnosti sa u zana razi tunel do budcnosti. Pristavme sa teraz pri jednotlivch tuneloch. Ako by ste charakterizovali tunelovanie minulosti? Tunelovanie minulosti svis s privatizciou majetku predovetkm v obdob devdesiatych rokov minulho storoia. Jej dsledky vystili do dvoch vekch paradoxov; vysvitlo z nej, po prv, e v dajne nevkonnom a zaostalom hospodrstve sa vytvoril dostatok statkov na ohromn zbohatnutie celej jednej socilnej vrstvy, nehadiac na to, e sa sasne vyviezli do zahraniia alie nemal zdroje, ktor vrchovato naplnili vreck zainteresovanch aktrov. Druh paradox je ete odiznej: ttu sa zbavenm majetku vo vke niekoko stovk milird korn nepodarilo a ani sa nemohlo podari zbohatn, naopak, vydal sa cestou rastceho zadlovania. Transforman nklady, ktorch suma sa dnes odhaduje na 600 a 800 milird korn, sa stali zkladom rodiaceho sa ttneho dlhu. Verejnos bola v tom ase pokojn, tieto procesy sledovala viac-menej apaticky, okrem inho aj preto, e pretrvvali ilzie o prechodnch transformanch akostiach, ktor ns, poda slov Vclava Klausa z polovice devdesiatych rokov, u oskoro prived z operanej sly do fitnescentra a zaneme rchlo dobieha Eurpu. V sasnosti sa vraj nachdzame vo fitnescentre, len neviem, ako to vyzer v operanej sle. Vsledkom prvej fzy tunelovania bol vznik vrstvy vlastnkov firiem, ktorch novonadobudnut majetok sa premietol do ttnych dlhov. Popritom sa vo firmch, o zostali ttu, vytvorila zka skupina rozprvkovo platench manarov a lenov dozornch rd.

JAN KELLER

Foto (int) Vlda zniovala firmm a ich vrcholovmu manamentu daov za, postupne ju presvala na obyajnch zamestnancov, ktor u vtedy splcali dlhy vzniknut v prvej fze privatizcie. Skrtka, bohatch oslobodila od nemalej asti daovch povinnost a tak sa poslednmi transformanmi vankmi stali peniaze, ktor mali smerova na financovanie zdravotnctva, kolstva, kultry, socilneho zabezpeenia, vrtane podpr pre zdravotne hendikepovanch. Jednoducho povedan, bez uzatvorenia kohtikov od potrubia vedceho do tchto oblast nemono (pri poklese ekonomiky) nakmi hydru, ktor by umelec stvrnil do obrazu podnikateov stojacich vo fronte na ttne zkazky alebo ud, o sa tak i onak podieaj na korupcii. Obania boli k rozdvaniu zo ttneho dlho ahostajn, spozorneli a niekedy v rokoch 2007 a 2008. Vtedy im vak mocensk elita ponkla rozprvku, e lenivos chudobnch ns privdza do zhuby, k straidlu, ktor sa nazva Grcko. Ako vieme, vo vobch 2010 tomu uveril dostaton poet voliov a vsledkom bola vlda Petra Neasa... ... a na Slovensku vlda Ivety Radiovej. Lene nsledne slovensk vldnuca pravica ukzala, e dsledky brky doke hdza iba na plecia najbezbrannejch. A tak aj v oktbri 2011 pochodila. Ale to sme odboili, vrme sa k Neasovej vlde. o ju dalo vlastne dohromady? Malo to celkom priehadn priebeh: unkovi udovci a Burskovi zelen sa staili od volieb v roku 2006 plne zdiskreditova. Prilo k vzniku, prakticky z nioho, novch politickch strn; z udovcov sa pouil Kalousek (bval aj sasn minister financi) a zo zelench Schwarzenberg, ako sa stal ldrom Vec verejnch Radek John nie je dosia znme, dokonca som niekde poul, e ho strana Vta Brtu vyhrala v tombole. Ale arty bokom. Faktom je, e pod vedenm tchto pnov sa schyuje k zaveniu procesu tunelovania prtomnosti. A neostane to iba vo verblnej rovine. Zakotv sa to do novho zkona, ktor bude legalizova presun daovej zae z firiem a ich manarov na zamestnancov a spotrebiteov. Spomnali ste aj tretiu fzu tunelovania tunelovanie budcnosti. o pod tm myslte, ako by ste ho charakterizovali? Neobjavuj sa v neoliberlnych spolonostiach nov javy, ktor mu takmu tunelovaniu zabrni? Pohyb zdola cti v echch aj na Slovensku. Radikalizuj sa lekri, uitelia, odborri. Vrie to v celom svete, dokonca aj v Spojench ttoch, kde obania vemi ostro vystupuj proti finannm praktikm Wall Streetu. Pravda, v echch aj na Slovensku je situcia in, no vetko so vetkm svis. Ale neodboujme, vrme sa teda k tretej fze tunelovania... Nstup novej Neasovej vldy, zloenej z kovch lenov predchdzajcej vldy, umonil prejs ku kvalitatvne novmu typu transformanho vanka. Po rozpredan, zdrazujem vrazne pod cenu, prvho vanka (v devdesiatych rokoch minulho storoia) v podobe ttneho majetku a po tvrdom stlaen druhho vanka vo forme financi oklieujcich verejn rozpoet sa zaal nafukova tret a zatia posledn vank. Strune si zrekapitulujme: prv umonil disponova majetkom naakumulovanm v minulosti, druh zase umonil siahnu do toku sasnch peaz a tret u vopred uvouje priestor na manipulciu s peniazmi, ktor do len prite. A nielen to! Zrove poskytuje ancu presmerova ich na tch, ktor svojou chamtivosou u vyerpali predchdzajce dva vanke. In povedan, otvra dvere na tunelovanie budcnosti. (Pokraovanie v budcom sle)

Nazdvam sa, e podobnm spsobom prebiehal tento proces aj na Slovensku. Nielen prebiehal, ale aj prebieha, najm pokia ide o rozprvkovo platench ttnych manarov. Navye ich personlna truktra sa men s prchodom kadej novej vldy, zva ide o politickch nominantov, ktor svojimi schopnosami nezodpovedaj odbornm kritrim. Myslm si, e aj v tomto prpade ide o korupciu a mafianizciu ekonomiky. Ale to len na okraj. Skonili sme pri prvej fze tunelovania. Ako vyzerala a vyzer t druh? Druhou fzou, ako som u povedal, je tunelovanie prtomnosti. Obdobie od konca dvadsiateho storoia a do volieb v roku 2006 mono v echch charakterizova ako prpravu na tunelovanie prtomnosti. Ekonomika zaala sce rs, ale drviv vina ud to vo svojej peaenke nepoctila; nerezultovalo to ani do zniovania ttneho dlhu. Ako je znme, vtedy sa zaali zo skrine vyklada kostlivci, ktorch tam starostlivo uloili ete v asoch Klausovej transformcie. Objavili sa prv nvrhy na tzv. modernizciu socilneho ttu. Neskrvalo sa za tm ni in ako silie zokrta dajne rozbujnen socilne dvky a prenies financovanie toho, o sa ete zachovalo, na bedr zamestnancov. Pod pltikom reforiem (socilnodemokratick vldy sa ich neodvili uskutoni, pretoe za nimi vytuili socilnu brutalitu) sa v tch asoch dotvorili mafinske kliky, ktor s oraz vou drzosou pali ttu ilou. Akm spsobom pali ttu ilou? o robili, aby uspeli v okrdan ttu. Mono to toti robi rozlinmi formami a prostriedkami. Kde s ierne diery, v ktorch mu mizn ttne peniaze? Najvou iernou dierou je korupcia. Ono to bolo tak: ekonomika pomerne rchlo rstla, take v iernych dierach korupcie mohli mizn ctyhodn sumy peaz bez toho, aby to niekoho nejako zvl vzruovalo. Aj napriek tomu, e ttny dlh pomaly narastal, nastalo obdobie akhosi pokoja pred brkou: vaka slunmu ekonomickmu rastu nedochdzalo ete k poklesu prjmov zamestnancov, neobmedzoval sa verejn sektor a nesiahlo sa ani k redukcii prv socilne odkzanch ud. Tto kvzi pohoda, tento pokoj sa vemi ponal na vtedajiu atmosfru v Spojench ttoch, kde stle verili, e pekulan bubliny mono nafukova donekonena a e bud trvalo prina prospech vetkm zastnenm. Kedy, v akom obdob sa rozhrmela brka? o ju vyvolalo a akm spsobom sa prejavila? V obdob krzy to nie je ni nezvyajn, asto vak na to doplcaj t, o za ni nemu. Tak nejako to bolo aj na Slovensku. Nai socilni demokrati robili, o mohli, no predsa ich to v roku 2010 povalilo... Aj v echch zaala brka vystrja. A bola a je to ozajstn brka, nijak brka v pohri vody. Pravica po vobch v roku 2006 so stoickm pokojom predviedla, o si predtm v tichosti pripravila. Transforman vanke sa u vyerpali a okrem niekokch poslednch tunch sst nezostali nijak vznamnejie krajce na privatizciu. Korupcia si vak kadorone iadala vek prsun peaz, lene, z oho a ako, ke sa rast ekonomiky vrazne spomalil. Vypuknutie finannej a hospodrskej krzy v roku 2008 zasadilo tmto tendencim al krut der. Pravicov vlda aj napriek tmto varovaniam podrezala krk prjmom do ttneho rozpotu prostrednctvom rovnej dane a opakovanm zniovanm poistnho. Tunelovanie prtomnosti zo strany vldnucej garnitry nabralo obludn rozmery... ... mohli by ste by konkrtnej, pn profesor?

31. janura 2012

Port * iNzErcia
Levick achisti:

POHRONIE

zkladn kola btovce pokrauje v antidiskriminanom projekte

turnaj v meste krovien

BTOVCE (Igor Gapar) KOMPAS je vonoasov projekt, ktor formou vonoasovch aktivt odstrauje diskriminciu a posudzovanie det a mldee poda vzoru, zdravia medzi rovesnkmi a v spolonosti. Aktivitami usmeruje deti, aby vnmali a rozvjali svoju hodnotu napriek svojm odlinostiam. Zmerom projektu je aj formou aktivt vytvra podmienky, kde je prioritou rozvoj osobnosti, zrunost a talentu det tak, aby mali rovnak ance ako ostatn, a neboli vylen z benho ivota. Projekt sa realizuje od augusta vlaajieho roka. Turnaj o Pohr mesta krovien v stolnom tenise a hokejbale bol dam podujatm tohto projektu. Akcia bola zameran na osobn kontakt me-

dzi mldeou, demi, rodimi a dospelmi. Hokejbalu sa zastnili 4 drustv (Zkladn kola Btovce, ktor zskala 2. miesto, Turistick oddiel 3. miesto, ECAV zskal 1. a dobrovon drustvo mldee 4. miesto). Stolnho tenisu sa zastnilo 15 saiacich od 10 rokov . Pohr Mesta krovien si odniesol za prv miesto Jaroslav Krivoenko, za 2. miesto Pavol Gapr a 3. miesto Filip Kliment.

Turnaj sa uskutonil v pristoroch Zkladnej koly v Btovciach. Podujatie sa uskutonilo 21. janura, m sa odtartovala alia etapa projektu KOMPAS. Organiztor projektu: Zkladn kola Btovce vaka podpor z fondu Hodina deom, ktor ziadila a spravuje Nadcia pre deti Slovenska a starostu obce Btovce Jaroslava Kureja.

Odbor turistiky TJ Lokomotva Atm Levice pozva vetkch priaznivcov zimnej turistiky na jubilejn 25. ronk Zimnho vstupu na Sitno v sobotu 11. februra. Doprava je zabezpeen autobusom s odchodom o 8. h od Domu portu v Leviciach. Predpokladan nvrat je o 16.30 h.

turisti pozvaj: zimn vstup na sitno

Kolektvy, najm TOM-y , si mu dohodn s organiztormi nstup po ceste. Prihlky obvyklm spsobom na kontaktnej adrese: Ing. Viliam Paulny, Hviezdoslavova 25, 934 01 Levice, t. . 0903 805 509. Uzvierka prihlok je v utorok 7. 2. 2012. Miesta si rezervujte m skr. Program: Pe vstup na Sitno, prechdzka okolo jazera Povadlo, zimn porty pri jazere poda snehovch podmienok. Stravovanie z vlastnch zsob s monosou oberstvenia v zariadeniach pri jazere. Odporame obleenie a obutie do zimnch podmienok, mapu tiavnickch vrchov, prp. alekohad.

Poplatky: lenovia TOM KST a ich vedci 3,- , ostatn lenovia a nelenovia do 15 rokov 4,- , ostatn neorganizovan turisti 6,- . O podporu podujatia sme poiadali primtora Levc Ing. tefana Mika. Na stretnutie s Vami na prvej tohtoronej spolonej akcii sa teia organiztori.

V predposlednom dvojkole II. ligy privtali Leviania na svojich achovniciach drustv Komrna B a Novch Zmkov. Domci boli na 2. mieste so stratou 2 bodov na vedci tm a ak chceli poma na postup, nesmeli zavha. Do bojov teda zasiahli v najsilnejom zloen, aj so zahraninou posilou, medzinrodnm majstrom Husarim zo Srie. V sobotu sa v Leviciach predstavilo Komrno B. Hostia vak namiesto predpsanch 8 hrov pricestovali len v estici, a tak domci u od vodu viedli 2:0. Ke po hodine hry pridali aj tret bod, zdalo sa, e o zpase je u rozhodnut. Hostia vak zabojovali, znili na 3:2 a domci sa zaali strachova o vsledok. Nakoniec ale nebezpeenstvo straty bodov spene odvrtili a zvazili presvedivo 5,5:2,5. Pouen zo soboty, neden zpas s Novmi Zmkami zaali domci ako z partesu a pridvali jednu presvediv vhru za druhou. Hostia sa sce snaili, ale na rozbehnutch Levianov nenali protiliek. Zpas sa skonili v sai drustiev mlo vdanm maximlnym vsledkom 8:0 v prospech domcich, pochvli treba hru celho drustva. Z jednotlivcom sa najviac cez vkend darilo

Na ele druholigovej tabuky!

Husarimu, Zakovi, varalovej a Chlpkovi s dvoma vhrami, 1,5 bodu pridal Nikel, po 1 bode prispeli Foldesi, Hudoba, voavec a Geffert. A kee vedce Btorov Kosihy prekvapujco zavhali s poslednou Beluou a len remizovali, Leviania sa dotiahli na 1. miesto a o skre ved tabuku. O postupujcom do

I. ligy sa tak rozhodne v priamom sboji v poslednom kole. spen vsledok zaznamenalo v krajskej IV. lige aj Levice C. V zpase s neprjemnou Podhjskou B rozhodli vbornm vkonom hrov na zadnch achovniciach a zvazili presvedivo 5,5:2,5. Bodovali Bre, uchor, Galgc, Sovi a ilkay 1, remzu pridal Leck. Cku patr ako drustvu s najnim priemernm ratingom zostavy v sai pekn 3. miesto.

tunaj v stolnom tenise:

basKEtbaL * basKEtbaL * basKEtbaL * basKEtbaL * basKEtbaL * basKEtbaL

Liga juniorov Basketbal Levice BC Prievidza mlde 74 : 63 (33 : 22). Body LV: Vojtek 25, Molnr a Marchyn po 16, Bielik 10, Admik 7. Leviania nastpili na zpas sce v zkej zostave a odohrali ho bez striedania iba s 5 hrmi, ale ukzali patrin bojovnos a dokzali porazi svojich protivnkov z Prievidze. Poas celho stretnutia si udriavali nskok, ktor z rk nepustili. BC Prievidza mlde Basketbal Levice 91 : 58 (54 : 27). Body LV: Marchyn 21, Vojtek 12, Molnr 11, Nikmon 6, Bielik 5, Admik 3. V odvetnom stretnut v nedeu boli spenej domci, ktor oplatili Levianom sobotajiu prehru. Tentoraz boli od zaiatku hri Prievidze lepm drustvom na palubovke, o vyjadrili aj selne. Liga starch iakov Basketbal Levice BO Klokani Komrno 116 : 52 (52 : 28). Body LV: Kurek 20, Bocz 19, Pastier 15, tevko 14, Hanuska, Lycius a evk po 10, Miku 6, Horsk a Mienka po 5, Arvaj 2. Leviania vstpili do zpasu naplno a svojho spera neetrili. Od zaiatku diktovali tempo hry a svojho spera nepali do ahkch zakonen. V toku sa im naopak darilo a schuti si zastrieali vetci hri, ktor nastpili, a tak sa zaslili o kolektvne vazstvo. BO Klokani Komrno Basketbal Levice 43 : 100 (12 : 52). Body LV: Bocz 17, Pastier a tevko po 13, Ivano 12, evk 11, Lycius 10, Hanuska a Miku po 8, Horsk 4, Arvaj a Mienka po 2. Leviania aj v Komrne potvrdili svoje vysok ambcie a lohu favorita. Bez problmov si poradili s hrmi Komrna aj na ich domcej pde. Mali od zaiatku prevahu na palubovke a zvazili bezpenm a vysokm rozdielom, ke sa im podarilo nakoniec aj dosiahnu stovku. oblastn sa mladch minibasketbalistov BK Galanta Basketbal Levice A 37 : 65 (18 : 35). Body LV: Villem 20, Blaha 17, Chaban 7, Kov 6, Lojek 5, Gatial 4, Rusnk, Cserhelyi a Udvardy po 2. Favorizovan hosujce drustvo si bez problmov poradilo s domcimi chlapcami a po dobrom kolektvnom vkone zvazilo presvedivm rozdielom. BK Galanta Basketbal Levice A 37 : 38 (14 : 17). Body LV: Villem 19, Kov 6, Blaha a Gatial po 4, Lojek 3, Lepie 2. V druhom meran sl to u bolo pomerne vyrovnan. Hostia prli nepresvedili, podcenili svojho spera a ani zaleka nepredviedli oakvan vkon. Nakoniec sa vak mohli tei z najtesnejieho vazstva. -LVB-

o pohr starostu ine

IA Prv ronk stolnotenisovho turnaja ien O pohr starostu sa konal v sobotu 21. janura. Zastnilo sa ho osem saiacich. Vazkou turnaja sa stala Adrika Zlatnic-

k, na druhom mieste skonila Janka Drienovsk, tretia Milka Laurenkov a tvrt miesto obsadila Valika Gajdoov. Pohre a diplom vazkm odovzdal starosta Jozef Rosipal.

da 14. februra 2012 na Mestskom rade v Leviciach v obradnej sieni od 8.00 do 12.00 hodiny. Odber bud vykonva pracovnci hematologicko transfzneho oddelenia Nemocnice s poliklinikou v Leviciach. Nahlsi sa mete na tel. . 635 02 77.

Mesto Levice v spoluprci so Slovenskm ervenm krom v Leviciach sa rozhodlo op zorganizova podujatie Primtorsk kvapka krvi. Zujemcovia bud mc prs a darova tak vzcnu tekutinu, akou krv bezpochyby je,

kvaPka krvi

Primtorsk

(13)

4/2012

Tdennk pOHROnIE

v mestch a obciach okresu Levice

31. janura 2012

PrEdstaVUjE sa strEdN odborN KoLa

NEPrEhLiadNitE!

tudenti dosahuj aj medzinrodn spechy

zbEr NEbEzPENho odPadU

Vedenie obce Kaln nad Hronom oznamuje obanom, e zber nebezpenho odpadu, ktor sa zaal v piatok 27. janura, potrv do tvrtka do 2. februra. Medzi nebezpen odpad patr naprklad elektroodpad, oleje, star batrie a in. Zbern miesta s: Obecn rad a Plechov budova v Kalnici v ase od 7.00 hod. do 15.00 hod. V prpade, e nebezpen odpad nestihnete donies na uveden zbern miesta, mete ho ete vo tvrtok 2. februra rno vyloi pred brny domov, odkia bude odvezen. Aj takto sa mete podiea na ochrane ivotnho prostredia. akujeme. (ig)

SO v Kalnej nad Hronom m dobr meno aj za hranicami Slovenska.

ANNA EBOV Obec Kaln nad Hronom sa ako jedna z mla na Slovensku me pochvli strednou kolou. I ke zriaovateom je Nitriansky samosprvny kraj, sdlom Strednej odbornej koly, v minulosti znmej ako obchodn uovka, je Kaln nad Hornom. kola u vye 60 rokov vzdelva kvalifikovanch absolventov pre oblas obchodu, propagcie a reklamy. Vnmavch nvtevnkov obchodov asto zaujm vkusne upraven vklady s nenpadnou vizit-

kou tejto koly. no, aj toto je reprezentcia obce, vsledky vzdelvania a prce tudentov odboru aranr, jednho z viacerch uebnch a tudijnch odborov. kola prechdza modernizciou v obsahu, metdach, formch a technickom vybaven vzdelvania. V sasnosti mu koniaci deviataci zkladnch kl uplatni svoje schopnosti v tudijnch a uebnch odboroch : pracovnk marketingu aranr fotograf predava

grafik digitlnych mdi V nematuritnch odboroch maj iaci ancu pokraova v nadstavbovom dennom tdiu, a tak kolu spene opusti s vunm listom a maturitou. Perspektvni absolventi pokrauj vo vysokokolskom tdiu, najm v umeleckch odboroch. kola poskytuje monosti tdia aj dospelm, ktor si dopaj vzdelanie externm tdiom za elom zskania maturity. tudenti, ktor pochdzaj zo vzdialenejch miest, s ubytovan v kolskom internte, ktor je priamo v budove

koly. Maj zabezpeen celodenn stravu. Hendikepovanm tudentom (s aj tak) vytvra kola individulne podmienky pre zvldnutie tdia. Sasou vzdelvania s nvtevy kultrnych podujat a vstav. Prezentan vstavy v celom Nitrianskom kraji realizuje kola viackrt do roka. Jej tudenti sa mu pochvli viacermi oceneniami z vtvarnch, grafickch a fotografickch sa medzinrodnho, celottneho a krajskho vznamu. Ako kad kola aj SO Kaln nad Hronom m svojich sponzorov. Medzi tch najvznamnejch patr obec, ktor pomha najm pri rieen problmov technickho charakteru a materilnou vpomocou. Manament koly oceuje kladn postoj vedenia obce, ktor podporou koly napomha aj rodiom iakov. (Autorka je uiteka slovenskho jazyka)

aj dchodcovia sa vedia zabva

dohodli sa na alom faiangovom stretnut

KALN NAD HRONOM (Helena Vargov) Faiangov posedenie sa konalo v pondelok 23. janura v klube Zkladnej organizcie Jednoty dprdila vesel debata a do prchodu harmonikra Jna Furdu, ktor rozospieval vetkch prtomnch. Zbava pokraovala a do neskorch veernch

Kalansk dchodcovia si ctia tradcie.

Hasisk ples bol tradine vynikajci

chodcov Slovenska (ZO JDS). U pred 13. hodinou sa zaali v klubovch priestoroch schdza prv dchodkyne, ktor sa chceli pochvli vlastnmi vrobkami, drobnm slanm peivom, pagikmi, ikami, fnkami i inmi faiangovmi dobrotami. Kalansk seniori zase s radosou priniesli svoje vinohradncke vrobky, ktor sme spolone pochutnvali. Po otvoren posedenia, ktor pripravil vbor ZO JDS, sa roz-

hodn. Medzi dchodcov zavtali aj 84 ron Ruena Kovov a 80 ron Milota Rsikov, ktor s dlhoronmi lenkami JDS, a nechbaj ani na jednej akcii pripravenej zkladnou organizciou. Aj v tomto prpade platilo, e v najlepom treba presta. Pri odchode, v dobrej nlade, sme sa dohodli ete na alom faiangovom stretnut vo februri. (Autorka je predsednka ZO JDS)

KALN NAD HRONOM (Sylvia Poliakov) - U XV. Reprezentan ples hasiov sa konal v sobotu 21. janura veer v kultrno - spoloenskej sle. Slvnostne ho otvoril krajsk predseda a okresn velite Dobrovonej poiarnej ochrany Vojtech Beaik. Privtal starostu Kalnej nad Hronom Ladislava hna s manelkou a okresnho riaditea Hasiskho a zchrannho zboru v Leviciach Rastislava tefanickho. Obci Kaln

U sa teia na ten budcoron

nad Hronom sa poakoval aj za sponzorstvo. O dobr nladu sa postarala hudobn skupina Stimul, ktor pozvala do tanca vetkch host a na zahriatie prvho kola zahrala valk. Ples hasiov je kadoronou tradciou. Lstky na s po zopr doch bezndejne vypredan. Rieenm by bola via priestorov kapacita, pretoe pri 206 hosoch bola kultrno spoloensk sla poriadne vyaen. To bolo vidie najm pri tanci, ke po poriadne roztancovanom kole kad til po osvieen. Po niekokch tanench kolch nasledovala vborn veera. Po nje sa zaali predva tombolov lstky a samotn tombola prila na rad okolo polnoci. Kee bolo vea sponzorskch darov, tombola bola rozdelen na dve asti, medzi ktormi sa hostia zabavili jednm kolom tanca. Organiztori nezabudli ani

na popolnon oberstvenie a na stoloch akala voav kapustnica. V duchu dobrej nlady a zbavy sa ples niesol a do rannch hodn. Kad sa dobre zabval, o bolo urite cieom organiztorov. Hostia odchdzali domov s peknmi zitkami, so spevom a s pocitom, e na rok prdu zas. (Autorka m na starosti knihovncku a osvetov prcu)

Na faiangovom poseden.

NOVHO?

povzdychol si Jozef Kanyuk krtko pred trebovali viac ako on. Mm pocit, e v tomto Vianocami a jeho tvr iarila astm a spo- roku to bol prve on, ktor dal najviac. Ak nie kojnosou. Prve roznal potravinov pou- pre in, tak pre takto sksenosti sa to oplat kky z vaku dobroinnej aukcie Art for robi. Help. o k tomu doda? Sn len toko: takchto eliezovsk iniciatva sa v minulom roku sksenost a krsnych dn elme Jozefovi natrvalo presahovala do Levc. Nie, rados Kanyukovi o najviac v novom roku i alch autora mylienky nepramenila z tohto faktu. rokoch. Nebol vak z neho ani sklaman: Nemm s tm problm, pochopil som, e tu u neboli vhodn podmienky. Odkzanm eliezovanom sa pomohlo i takto, v tomto ohade boli Leviania mimoriadne chpav. Na decembrovej aukcii sa vyzbieralo 1855 eur, ktor boli pouit na pomoc 46 odkzanm vo forme potravinovch poukok. Dev poukok putovalo do eliezoviec. Zdrojom jeho dobrej nlady bola udsk achetnos. Vdy si vemi ct tch, ktor sa do aukcie zapoja ako kupujci, priom nezatracuje tch, ktor to odmietnu. Tentoraz vak nelo o nich. Preto mm krsny de, lebo dnes som sa op stretol s udskou achetnosou. Jeden z odkzanch chcel pomoc z vaku odmietnu a okamite mi vymenoval troch alch, ktor by podporu po- Kanyuk na aukcii.

Zo Svodova a z Mikuli v doch: 23. janura, 20. februra, 26. marca, 23. aprla, 21. mja, 25. jna, 23. jla, 20. augusta, 24. septembra, 22. oktbra, 26. novembra a 18. decembra. Z ulc Zhradn, Hurbanova, Pon, Fr. Kra, Orgovnov, Gorkho, Krtka, Tich, Pionierska, Kossuthova, Kherndlova, Sacherova, Poton, Vbov, kolsk, trova, Jesenskho, SNP /as eliezovce/, Jarmon a Cintornska budeme odva v doch: 24. janura, 21. februra, 27. marca, 24. aprla, 22. mja, 26. jna, 24. jla, 21. augusta, 25. septembra, 23. oktbra, 27. novembra a 19. decembra. Z ulc kpt. Nlepku, Ruov, Mierov, eleznin, Hviezdoslavova, Adyho, Dzsova, Fukova, Schubertova, zka, Trn, Petfiho, Lipov, Nezbudkov, Brezov, Agtov, Tulipnov, Narcisov, Nov, Potov, Sldkoviova, Jilemnickho, Hronsk, Jkaiho a Zlatncka budeme odva v doch: 25. janura, 22. februra, 28. marca, 25. aprla, 23. mja, 27. jna, 25. jla, 22. augusta, 26. septembra, 24. oktbra, 28. novembra a 20. decembra. Z obchodov v doch: 26. a 27. janura, 23. a 24. februra, 29. a 30. marca, 26. a 27. aprla, 24.a 25. mja, 28. a 29. jna, 26. a 27. jla, 23. a 24. augusta, 27. a 28. septembra, 25. a 26. oktbra, 29. a 30. novembra a 21. decembra. Mestsk rad eliezovce

eliezovsk futbalov drustvo ukonilo jesenn as sezny 2011/2012 na ele tabuky V. ligy, ke v zpasoch poslednch troch kl dokzalo obst s plnm bodovm ziskom. O prezimovan na prvom mieste pritom rozhodol posledn jesenn zpas, v ktorom lto-ierni dokzali v druhom polase otoi nepriazniv stav, ke po polase 1:2 vyhrali nad Nesvadmi v pomere 3:2. Mustvo MK eliezovce je tak v tabuke na prvom mieste s 31 bodmi pred Beeovom a Hontianskou Vrbicou, ktor nazbierali po 28 bodov. Prv miesto sa zd by zaslen aj z pohadu potu vyhranch stretnut, ktor eliezovania absolvovali v 10 prpadoch pri jednej remze

Netradin nov tma sa stala predmetom klubovho stretnutia 72. literrnej kaviarne, ktor pripravila Mestsk kninica eliezovce. Odbornka na FENG SHUI Iveta uriov ptavo zasvcovala prtomnch posluchov do zkladov poznania

tejto vchodnej terie. Charakterizovala polohu a monosti mesta, vzhadom na dopravn tepny, rieku, lesy, sdlisk. Odpovedala na nespoetn otzky pr-

tomnch, ako dosiahnu dobr vsledky v podnikan, rokovaniach, tdiu, prci, respektve ako a o vyui pri zariaovan bytu, kancelrie, zhradky, domu. Vemi dleit podnety pri dolaovan medziudskch vzahov, rodinnch i partnerskch osvetlila na niekokch prkladoch. Bolo nm vetkm prjemne pri tichej meditanej hudbe, dobrom aji a kve, zskali sme nov pohad na sasn dynamick ivot.

a tyroch prehrch. Z pohadu potu strelench glov nae mustvo nevynik z poa tmov hornej polovice tabuky, eliezovskch 30 presnch zsahov predili druh Beeov a tvrt Nesvady o 4, piaty Ime o 15 a dokonca aj sma Marcelov o 3 gly. o sa tka potu inkasovanch glov, od jesennho majstra (20) si lepie ponala iba tretia Hontianska Vrbica, ktor si loptu lovila v sieti len 11-krt a Kaln nad Hronom so 17 inkasovanmi glmi. eliezovsk hri dominovali v domcich zpasoch, v ktorch si udrali pln bodov zisk poas celej jesennej asti majstrovskej sezny osem vhier v 8 zpasoch a skre 19:4. Na ihriskch sperov je tento ukazovate: 7 zpasov, 2 vazstv, 1 remza, 4 prehry a skre 11:16. Po vzostupe mustva z oblastnch majstrovstiev do V. ligy pred dvomi rokmi je eliezovsk tm na pike tejto sae a postup mal dvakrt na dosah. Prv rok ho uchmatli Vek Lovce, v minulej sezne Dvory nad itavou. MK vyrukoval do minuloronej sae s mladm kdrom vlastnch odchovancov, ktor prve prestpili zo tvrtoligovho dorasteneckho tmu. V minulom ronku sa mlad hri oukvali, napriek tomu podvali dobr vkony. Ako v lete kontatoval predseda klubu Ladislav Sokol: Domce zpasy sme zvldali

bez problmov, v zpasoch na ihriskch sperov vak domci vedeli, ako na naich hrov. Star hri mali vo vej miere poskytn prklad a pomoc mladm hrom. Domce zpasy boli spene zvldnut aj v jesennej asti novho ronka. Do tejto sezny sme op omladili, kee do letnej prpravy sa nezapojila tvorica sksenejch futbalistov. Naplnovali sme si mti vody na vrchnch priekach s tm, e uvidme, o sa z toho vykuje. Suma sumrum, s umiestnenm je spokojnos, no je tu ete na om pracova, vyjadril sa pre portl regionsport.sk trner tefan tuller. Kou vyslovil nespokojnos s hrou mustva najm v zpasoch v Svtom Petri a v Marcelovej, naopak, kladne hodnotil domce duely, najm dleit stretnutie poslednho jesennho kola s Nesvadmi. Mlad eliezovsk mustvo zana zimn prpravu 7. janura. Manament by chcel v zimnej prestvke posilni zadn rady o sksench hrov, ktor by mohli by oporou tmu v jarnej asti. i sa to podar, uku najbliie mesiace. Prpravnmi zpasmi, prpadnmi zmenami v kdri, ako aj hodnotenm doterajch zpasov a jarnch anc s predstavitemi klubu sa budeme venova v niektorom z prvch budcoronch sel nho mesanka.

POHRONIE

saMosPrVNE NoViNy

31. janura 2012

11

Od utorka do utorka: M IJE OBEC

. 4/2012 rybNaN, Ktor zVyKNE VyhrVa

31. janur 2012

Napiekol sviaton trubiky pre hlavu ttu, prezident s manelkou mu poslali vianon pozdrav
OGA PREKOPOV Viliam Bna z Rybnka, ktor u niekoko rokov bva v Penzine domove dchodcov Fnix v Leviciach, doke okrem inho brilantne dve veci: piec sviaton trubiky z krehkho nekysnutho cesta, a vyhrva v rznych saiach atraktvne ceny. Ke som v nedeu 29. janura rno, pred deviatou, zazvonila na jeho dverch v penzine, prve mu iiel modern farebn televzor s vekoplonou obrazovkou. Aj ten vyhral v sai asopisu Chvka pre teba. Hne som si spomenula na jeho asn vazstvo v sai nho tdennka POHRONIE a holandskej spolonosti LEAF spred zopr rokov. Spolone sme hadali loveka, ktor najpresnejie odhadne ron produkciu v najsladom levickom zvode. Odmenou pre vaza bolo jeho vyvenie cukrkmi a vbec celm sortimentom sladkost. Vrobcovia tipovali, e vyhr diea, poprpade jeho mlad rodi. Nestalo sa tak. Najtesnej odhad, ktor sa takmer zhodoval s pravdou, mal Rybnan Viliam Bna. V tesnom zvese za nm zostal na 2. mieste jeho priate, rovnako Rybnan a donedvna tie obyvate levickho Fnixu, Pavol urovsk. Ten vyhral 25 kl cukrkov. V de D bol teda Viliam Bna v zvode LEAF vyven cukrovinkami. Bola som pri tom, ker priamo do levickho penzinu, kde vherca bva. ,,as tchto sladkost som zaniesol aj do Rybnka, spomnal v nedeu Viliam Bna. Lebo na svoju dedinku ned dopusti. Stle sa cti Rybnaloen. Vak ho ani nepotrebujem. Mm pevn linku, to sta, hovoril mu, ktor m na estnom mieste sasnho prbytku vek oblku s citrnovm ndychom. Hne vidno vzcna je. Ale t nevyhral. M ju za svoje skvel vianon trubiky, ktor tradine peie. Vntri je vianon pozdrav od pna prezidenta a jeho manelky. Poslali mi ho pred sviatkami, o si vemi vim. Lebo ke bol pn prezident vlani 22. novembra v Rybnku, tak som mu poslal dve stovky trubiiek. Boli vanilkov a orechov, lebo to suseda mi dala zopr orechov, hovor pn Viliam, iroko-aleko vychren tvorca tchto sviatonch dobrtok. Tomu pozdravu od hlavy ttu sa vemi te. Vdy ho bude ma na estnom mieste. Smutn je z toho, e jeho priate Pavol urovsk ho u navtvi neprde. Ale teraz sa tuto, na nau chodbu, m nasahova al Rybnan, bval starosta Bagoa, pookrial pn Bna pri naej rozlke. Predstavte si, e len v tomto penzine ns z Rybnka bva sedem. Vidte, Rybnania sa vade ocitn, zapsoval a pobral sa dnu pozera vyhran televzor.

Mil spoluobania,
zima zana doha to, o zamekala v prvej polovici a ukazuje svoju tvr tak nasky, ako sme ju v tchto koninch zavali tradine. Zatia sce raduj najm non holomrazy, torzo ostatnej symbolickej snehovej prikrvky sa vak dr aj poas mrazivch dn presvietench slniekom. Je tu as faiangov, ktor maj aj v Rybnku dvne tradcie. Plesov sezna zana bea v plnom prde aj v naej obci. Prajem Vm vetkm zai toto obdobie zimnej veselosti pri plnom zdrav, aby ste naerpali eln a energiu do alieho obdobia. S ctou Imrich Krlik, starosta

zkladn kola s materskou kolou, kolsk 10, 935 23 rybnk

Riaditestvo Zkladnej koly s materskou kolou, kolsk 10, Rybnk oznamuje rodiom det narodench v ase od 1. septembra 2005 do 31. augusta 2006, e

pre kolsk rok 2012/2013

v utorok 7. februra 2012 od 13:30 hod. do 18:00 hod.,
v budove z, kolsk 10, rybnk, v uebni i. triedy na przem.
iadame rodiov det, aby si na zpis priniesli rodn list dieaa, obiansky preukaz. Je potrebn, aby sa zpisu zastnili aj rodiia det, ktor z akchkovek prin iadaj pre svoje diea odklad povinnej kolskej dochdzky.

do 1. roNKa

zPis dEt

Viliam Bna s vianonm pozdravom od prezidentskho pru. (op)

a tak viem, e technologick vha priamo vo vrobe sa zastavila na sle 94 kl. Presne toko vbornch cukrkov, urench vlune na export, priviezol na druh de dopoludnia vtedaj nemeck riadite spolonosti LEAF Rudolf Bak-

nom. Ej, keby tam bol domov dchodcov, hne by tam iiel bva. Rybnckemu udovmu domu daroval vzcne exponty - star uebnice zo zaiatku minulho storoia. A vyhral som v jednej sai aj mobil. Tam ho mm kdesi od-

VroN LENsK schdza tj rybNK:

RYBNK (fv) - Vron lensk schdza TJ Rybnk, o ktorej sme psali v minulom sle POHRONIA, pokraovala sprvou o innosti A mustva. Predniesol ju Duan Horniaek, ktor okrem inho skontatoval, e pred rokom mustvo prezimovvalo na vemi peknom treom mieste. ia, toto umiestnenie sa vak nezopakovalo a v sasnosti s na 12. mieste. V priebehu roka sa pri mustve vystriedali traja trneri. Pred rokom zimn prpravu zaal Ladislav Ehn, no odiiel trnova Tlmae. S mustvom pokrao-

rybncki futbalisti bilancovali (2. as)

val Vladimr Gregor a seznu 2010/11 zakonili na 6. mieste. Pred zaiatkom novho sanho ronka 2011/12 sa stal trnerom Ji Kinok. Mustvo malo kolsav vkony. Po zpase so Starm Tekovom odstpil trner Kinok a ku kormidlu sa op vrtil Vladimr Gregor. No, ia, aj ten po 14. kole oznmil, e kon a na posledn zpas jesene u s mustvom necestoval. Mustvo zimuje na 12. mieste a hlavne potrebuje doriei otzku trnera. Po prednesench sprvach o innosti vetkch mustiev bol podan nvrh na nov zlo-

Miestny odbor Matice slovenskej v Rybnku v spoluprci s Miestnym odborom Matice slovenskej v Leviciach

Putovanie po rusku, Moskve, Petrohrade

v piatok 3. februra 2012 o 17.30 hod.
v Dome Matice slovenskej v Leviciach, na Bernolkovej ul. ak na Vs ptav rozprvanie, fotografie, bsne od Jevtuenka... ! Zaujma Vs minulos? Alebo dneok? Stretneme sa

Vs pozva na zaujmav besedu

Sasn mustvo muov poas zimnej prpravy.

Mustvo iakov s medailami za 3. miesto v Oblastnch majstrovstvch.

enia vboru TJ Rybnk, ktor bol aj prtomnmi lenmi schvlen. Predsedom TJ sa stal Frantiek Vyskoil, tajomnkom Peter Havran a pokladnkom Jn Smadi. almi lenmi vboru s: Jozef Lulo, Miroslav Povaan, Duan Huszr a Duan Horniaek. Nov predseda TJ poakoval bvalmu vedeniu za vykonan prcu a zrove vyjadril vaku prtomnm za dveru. Ako alej skontatoval, prvoradou lohou novho vboru bu-

de zabezpei trnera A mustva, ktor sa sce momentlne pripravuje pod vedenm Jozefa Lula, ale vbor s nm pota ako s hrom, prpadne ako s asistentom trnera. Vbor m zujem zlepi technick vybavenos ihriska a osvetlenie, ktor umon trnova aj v neskorch hodinch. alej zabezpei ozvuenie ihriska, o zase zatraktvni zpasy pre divkov. S prianm spechov do jarnej asti bola vron lensk schdza ukonen.

Miestny odbor Matice slovenskej v Rybnku pozva iakov Zkladnej koly na

V. matin stolnotenisov turnaj,

ktor s bude kona

v stredu 1. 2. 2012 o 14.00 hod.

v telocvini Zkladnej koly.

2. februra 1750 sa narodil v Btovciach Martin Hamaliar, kaz a nrodovec. Teolgiu vytudoval v Jene. V roku 1796 bol v Banskej tiavnici vymenovan za superintendanta. V roku 1803 odiiel na Doln zem, do Sarvaa, kde ilo vea Slovkov. Po troch rokoch sa vzdal tejto funkcie zo zdravotnch dvodov. Mal dvoch synov a dcru. Syn Martin bol kazom v Antalfalve (Bant), mlad syn sa stal lekrnikom v Bekesi a dcra sa vydala za Pavla Kuzmu, ktor inkoval v Jabloovciach. Martin Hamaliar zomrel 3. augusta 1812. Napsal es prc tkajcich sa nboenstva a cirkevnch kl. *** 3. februra 1903 zomrel v Bratislave Samuel Krump-Kmory, vynikajci orientalista, spisovate a prekladate. Narodil sa v Pukanci v roku 1830. Vplyvom kolskej vchovy stratil slovensk nrodn orientciu, no v uenom maarskom svete si vydobyl vemi estn miesto. Po tdich v Banskej tiavnici a Bratislave odiiel do Halle a Gottingenu, kde dva roky tudoval u najchrnejch nemeckch orientalistov vchodn jazyky: arabsk, hebrejsk, sanskritsk, srsky a tureck. Po nvrate sa stal profesorom na bratislavskej Teologickm akadmii a na evanjelickom lceu. Preloil Bibli z hebrejskej, grckej a armnskej pvodiny. Preloil aj Korn, ktor vak zostal v rukopise, a vydal uebnice hebrejskej a arabskej rei. Maari si ho vysoko vili, slovensk nrodovci mu vak nemohli zabudn, e odhodil rodiovsk meno Krump a zmenil si ho na Kmory (1861) a e "zapomnel pre hluky a priaze sveta na vlastn matku svoju..." *** 3. februra 1871 zomrel v Pukanci Samuel Holuby, kaz a nrodn budite. Narodil sa v Beluji 2. mja 1793. Teolgiu vytudoval v Bratislave a tri semestre na nemeckej univerzite v Halle. V Pukanci bol kaplnom farra Kossiho a po jeho smrti bol farrom. Intalovan bol 3. marca 1818. Psobil tu 53 rokov, 7 rokov aj v hodnosti hontianskeho seniora. Pri 50-ronom jubileu jeho kazskej innosti v Pukanci dostal od cisra Frantika Jozefa I. zlat kr s korunou. Pri tejto prleitosti sa zaviazal napsa histriu evanjelickej cirkvi v Pukanci. Sub splnil, ale prca ostala v rukopise. Samuel Holuby mal vek vplyv na rozvoj pukanskch kl, hlavne dobrm vberom uiteov. Zakladal vzdelvacie spolky: spolok itrsky, spolok miernosti, neden kolu a in. *** 4. februra 1820 sa narodila Boena Nmcov, esk spisovateka, zakladateka novodobej eskej przy. V roku 1852 navtvila v rmci ciest po Slovensku ahy, Btovce a Bohunice. Z cesty si robila strun poznmky, ktor potom spracovala v nedokonenom cesIBA, EAM, ROEN, SKI

topise "Cesta z armot do Sliae", pod strunejm nzvom "Z Uher". Zomrela 21. janura 1862. *** 4. februra 1980 zomrel v Bratislave Teodor Schwartz, lekr-gynekolg, vysokokolsk uite. Narodil sa 28. augusta 1892 v Pukanci. tudoval na gymnziu v Banskej Bystrici a v Bratislave. Medicnu tudoval na Lekrskej fakulte v Budapeti a v Prahe. Vo svojej vskumnej praxi sa zameriaval na problematiku prodnctva a gynekolgie. Ako jeden z prvch na Slovensku uviedol do praxe najmodernejie metdy lieenia zhubnch ndorov.

4. februra 1924 sa narodil v Dolnom Piali Ferko elinger, uite, bsnik a textr. V roku 1945 maturoval na gymnziu v Zlatch Moravciach. V rokoch 1947 -1949 tudoval na Prrodovedeckej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. V roku 1950 zloil diferenn skky na uiteskom stave v Leviciach. Ako uite psobil vo viacerch obciach okresu. Uverejnil okolo 500 bsn a 50 prz. Jeho bsne boli publikovan v kalendroch Ptnik svtovojtesk, Drustevn almanach a v asopisoch Posol a Ave Eva a v novinch. Psal aj texty k populrnym piesam. Napsal ich okolo 300, asi 100 bolo zverejnench. Za svoju textrsku innos bol odmenen cenou Ministerstva kultry a Slovenskej hudobnej nie. Na dchodku il v Lule. Zomrel 27. septembra 2005. *** 5. februra 1925 sa narodil v Starom Tekove ubor Btovsk. V rokoch 1958-60 bol fredaktorom nitrianskeho literrneho mesanka Rozlet a v rokoch 1961-69 vedcim redaktorom Pohronia. Vyi mu iba tri knihy V obdob normalizcie bol existenne postihnut a odmlal sa. Trpel a psal do uflka. Za 15 rokov napsal takmer 15 bsnickch zbierok. Po novembri sa vrtil k novinrskej innosti, ale s jeho menom sme sa stretvali zriedka. Zomrel 21. janura 1998. *** TEKOV KRSNY ILEJKRSKY 6. februra 1919 sa narodil v ahch Jn Deje reprezentan publikcia, ktor si mete kan, PhDr. doc. DSc., archeolg, historik. Venoval sa najstarm dejinm Slovenska a byzantolgie. kpi na Obecnom rade v Podluanoch. Centrom jeho vedeckch zujmov boli najm problmy klasickej archeolgie, avarsko-slovanskej symbizy, Vekej Moravy, antickho a byzantskho umenia. Spolupodieal sa na zaloen Archeologickho stavu SAV. Publikoval desiatky prc v NARODILI SA naich i zahraninch asopisoch.
KONIEC predloka TAJNIKY katolcky kaz zpasisko

*** 6. februra 1890 zomrel v Banskej Bystrici udovt Bohdan Grossman, uite a nrodovec. Narodil sa 15. aprla 1818 v Pukanci. Jeho star otec sa prisahoval z Nemecka, ale splynul so slovenskm prostredm. Zkladn koly vychodil v rodisku a v Banskej Bystrici, lceum v Banskej tiavnici, okrem dvoch rokov strvench na maarskom stave v Sajgemeri. Na lceu zaloil s Jnom Bysterskm Slovensk spolonos. Tu pracuje s o rok mladm Andrejom Sldkoviom a nadviazali priatestvo. V jeseni 1839 odchdza do Bratislavy tudova teolgiu. tdium si doplnil na univerzitch v Jene a v Halle, kam odiiel spolu s Andrejom Sldkoviom (napsal aj jeho ivotopis). Ete predtm il 2 roky v Pukanci. Pred odchodom do Nemecka mu rodci urobili zbierku na cestu s tm, e po tdich sa vrti do Pukanca. V roku 1846, ke sa uvonilo uitesk miesto v Pukanci, bol zvolen za uitea, ale sa mu zrove naskytla prleitos zska miesto profesora na evanjelickom gymnziu v Banskej Bystrici, a tak odiiel tam a uil tam 41 rokov. Na prvom valnom zhromaden Matice slovenskej sa stal jej lenom. Roku 1846 ho zvolili za vbornka, lena "mluvyspytnho" vboru. Zaznamenal: (r) Pramene: Osobnosti Levickho reginu, Mria Ztopkov, 2001, ww.kniznicalevice.sk a monografie obc reginu

vydavate

lieiv rastlina

molybdn

P
hospodrska budova skr. pri podpise

grcky nrodn a oslobodzovac front jednohrb ava indium pleno titulo podpsanie

aj v cudzej rei africk kopytnk zn. rybrskych navijakov rybie vajko MPZ Irnu zberm ovocie ron obdobie

odhad vsledku
zrakov orgn dvala radu

LEVICE: 10. 1. Sara Elkholy (dcra Mohameda Abdelazeema Abdelrahmana a Laury), 11. 1. Mat Rafael (syn Kristny), 16. 1. Henrich Marko (syn Jozefa a Mgr. Evy), Ema inkov (dcra Petra a Renty), Viktria Horvthov (dcra Frantika a Silvie), 17. 1. Ivan Kollr (syn Ivana a Barbory), Branislav Gaik (syn Lucie), 18. 1. Adam Ihring (syn Branislava a Bc. Silvie), Jakub Kaszanyoczk (syn Michala a Aleny), Megan Balov (dcra Michala a Simony), Nela Chujacov (dcra Jna a Mgr. Mrie), Vanesa Pavlendov (dcra Mareka a Marcely), 19. 1. Lucia tadlerov (dcra Alexandra a Janette), Kristna Bartoov (dcra Ernesta a Angeliky), Stanislava Kiniov (dcra Stanislava a Ingrid), Sebastin Tomlein (syn Patrcie), 21. 1. Diana Mal (dcra Marina a Zuzany), Marko Rusk (syn Miloa a Anny) SBILI SI VERNOS LEVICE: 21. 1. Jn Polk a Katarna Morvayov, Ing. Andrej Tomaovi a Monika Dratvov, Jn Neuschl a Jana Chebenov OPUSTILI NS LEVICE: 17. 1. Ludovt Brtka (85 r., Santovka), 18. 1. Anna Szebeniov (80 r., Levice), 19. 1. Anna Kaszov (75 r., Levice), Anna Ioldov (51 r., Nov Dedina), 21. 1. Ernest Vgh (74 r., Levice), Edita Kadeabekov (77 r., Levice), 22. 1. Milan Kulik (58 r., arovce), Helena Bov (85 r., Levice), Magdalna Ukropov (59 r., Demandice), 24. 1. Juraj Gance (91 r., Mal Ludince), 25. 1. Mria Jakabov (83 r., eliezovce) AHY: 19. 1. Alexander Berky (21 r., ahy), 20. 1. Tibor Valent (59 r., ahy), Klra Szabov (66 r., Ipesk Sokolec), 21. 1. Zdenka Dombiov (65 r., ahy) ELIEZOVCE: 24. 1. Vojtech Csomor-Gyuri (86 r., eliezovce)

P
lye v cudzej rei

odtlaok chodidla

pripni mal rybrska sie

mesto v Japonsku hora polomer (fonet.) panielske en. meno solmizan slabika

jednotka magnetickej indukcie symetrla zamestnanci podniku papagj

kontrarevolucionr v Rusku boh Slnka

mamka

KUPN KROVKY 4/2012

VEK UDIA... Dokonenie tajniky J. LETKA spolu s kupnom zalite do 5 dn na adresu redakcie. Dokonenie tajniky z . 2/2012 znie: ...VETKO VEDIE. Vherkyou knihy z vydavatestva IKAR je Ruena Sekrov z Novho Tekova. Vhru si me prevzia v redakcii.

Baran 21. 3. - 20. 4. V skromnom ivote i v prci sa vm bude dari. Zostate opatrn pri manipulcii s financiami. Spln sa vm to, po om v poslednom ase tite. Chcete sa realizova na kor niekoho blzkeho? Zistte, e je to zl cesta. Vydte vek sumu peaz. Nebojte sa by tedr, urite sa vm to vyplat. Bk 21. 4. - 21. 5. Ak muste niekde cestova, dvajte si dobr pozor na hajce nebezpeenstvo. Lepie bude zosta doma v bezpe. Venujte zven pozornos pracovnm i tudijnm povinnostiam. Vae nvrhy sa stretn zva so shlasom okolia. Proti bude iba jedna osoba, na ktor neplatia stroh argumenty, ale za vetkm had hlb zmysel. Blenci 22. 5. - 21. 6. Mte priazniv obdobie na mylienkov innos. Nepremrhajte ho przdnym tranm! Vyuite ho na tvorbu dlhodobch plnov alebo na alie tdium. Sria nespench krokov sa tento tde zaruene skon. Postaia mal pravy vaich plnov a mete ich realizova. Nebude vm chba fantzia a ani energia. Rak 22. 6. - 22. 7. Stredobodom pozornosti bude v partnersk vzah. Mu sa vyskytn problmy, ktor ste doteraz nebrali celkom vne. Mali by ste sa konene rozhodn a poda toho kona. Vau myse bud zamestnva nov vahy. Hadte vchodisko zo situcie, ako aj z neobyajnho nvrhu, ktor ste dostali. Neprenhlite sa. Lev 23. 7. - 23. 8. Ak po tieto dni prde k rozporu medzi vami a vaim partnerom, bude to zrejme preto, e si myslte, e nedoke pochopi vae idely. Niekto vak mus st pevne na zemi. Pred vami je vynikajci tde. Me vs postretn astie i tam, kde ho vbec neoakvate. V prci sa zbavte problmov. Panna 24. 8. - 23. 9. Je as riei problmy v rodine. Preberte si rozpoet, aby ste sa nedostali do finannch akost. Fyzicky sa nenamhajte, nie ste v dobrej kondcii. Dvajte pozor, aby ste nestratili dveru loveka, ktor pre vs vea znamen. Pripravte sa tento tde na rozhovor, v ktorom sa niekto poksi zmeni vae rozhodnutie. Vhy 24. 9. - 23. 10. Pred vami je astn tde. Prekvapujco zvldnete nieo, o ste u chceli odloi ako neuskutoniten. Cez vkend prijmete pozvanie a dozviete sa tam vea novho. Postavenie plant vm dodva dostatok sily. Vetky predsavzatia dokonale zvldnete. Menie hdky, ktor sa objavia, vm nespsobia iadne problmy. korpin 24. 10. - 22. 11. Asi by ste urobili najlepie, keby ste sa vzdialili od ud kdesi na samotu. Zo vetkch strn vs ohrozuj konflikty a napt vzahy. Njdite si inn zbra a vetko berte s humorom. Ak sa vm ponka monos zlepi svoju finann situciu, nevhajte a nehanbite sa. Prca acht loveka. Strelec 23. 11. - 21. 12. Okolnosti vs printia k tomu, aby ste sa rozhodli. Znovu zskate duevn rovnovhu. City osoby, ktor vm nie je ahostajn, neberte na ahk vhu. Mte problmy skromnho charakteru? Zdverte sa loveku, ktorho mte preverenho. Preddete tak zbytonm komplikcim, ktor mu pokodi nielen vm, ale aj okoliu. Kozoroec 22. 12. - 20. 1. Mali by ste sa zdriava v spolonosti ud, s ktormi sa znate a mte sa navzjom radi. Dvajte si pozor na jedlo. rtaj sa trviace akosti. Eufria, ktor ste ete nedvno pociovali, vyprch a vm sa bude zda, e vea stratte, a nieo obmedz vau slobodu. Nepripuste, aby vs zneuvali! Vodnr 21. 1. - 19. 2. Nepreceujte svoje doterajie vedomosti a viac pozorujte. Partner vs pover neahkou lohou, neberte ju ako skku preverenia vzahu. Tde nie je vhodn na to, aby ste rieili intmne otzky vo vzjomnch vzahoch. Aj na pracovisku by ste mali taktizova, ak chcete dosiahnu svoje ciele. Ryby 20. 2. - 20. 3. Drte si nervy na uzde a nevystupujte prli otvorene. Me sa sta, e urazte ud, na ktorch vm zle. Bute trochu citlivej voi partnerovi. Pravdepodobne to nebud iba citov zleitosti, o znepokojuj vau duu. Nemte to prve jednoduch. Zaoberajte sa vecami, ktor vm pomu nadobudn straten rovnovhu.

Pohronie regionlny tdennk so sdlom v Leviciach. Vydva VITUR, s. r. o., len Asocicie vydavateov regionlnej tlae SR. fredaktorka: PhDr. Oga Prekopov, tel. 0907 172 968. Zstupkya fredaktorky: Albeta Psrska. Redaktor: tefan Rchela, tel. 0908 397 061. Grafick redaktor: Roland Endrsz, tel. 0907 933 483, e-mail: roloend@gmail.com. Telefn: 036/631 23 92. Manar redakcie: Ivan Tth, tel. . 0910 914 981. Redakcia: Pionierska ul. 2, 934 01 Levice. Telefn redakcia a inzercia: 036/631 23 92. Fax: 036/631 31 87. E-mail: redakcia@pohronie.sk. Vychdza v utorok. Uzvierka v piatok o 12. hodine. Nevyiadan prspevky nevraciame. Uverejnen materily nemusia by toton s nzormi redakcie ani vydavatea. Roziruje Royal Press, s. r. o., skromn predajcovia a kolportri. Objednvky na predplatn sa prijmaj priamo v redakcii. Podvanie novinovch zsielok povolilo RPC Nitra . j. 1RPC/2004. Tla z dodanch tlaovch predlh: VERSUS, a. s., Pribinova 21, 819 46 Bratislava. Registran slo EV 3617/09.

MESTO LEVICE

VZVA!
vyzva

vetky prvnick a fyzick osoby oprvnen na podnikanie, ktor prevdzkuj mal zdroj zneisovania ovzduia (MZZO) na zem mesta Levice a mestskch ast, aby do 15. februra 2012 na Mestsk rad Levice oznmili daje a spotrebu za kad MZZO - tepeln zdroj (s prkonom nim ako 0,3 MW, t.j. do 300 kW) alebo energetick zdroj. Za nesplnenie oznamovacej povinnosti do 15. februra 2012, je mesto Levice povinn uplatni voi prevdzkovateom sankn postihy, v zmysle ustanovenia 8 zk. . 401/1998 Z.z. o poplatkoch za zneisovanie ovzduia uloenm pokuty do 663,87 (20.000,- Sk). Bliie informcie bud poskytnut na Oddelen ivotnho prostredia a komunlnych vec Ms Levice (. tel. 036/6350267) a v radnch tabuliach mesta Levice. Tlaivo "Oznmenie dajov o poplatkoch za zneisovanie ovzduia na rok 2012" je mon si prevzia v kancelrii prvho kontaktu (KPK) Ms Levice, alebo si stiahnu z webovej strnky mesta.

Ing. tefan Mik, primtor mesta

(9)

VSTAVY Levice - Tekovsk mzeum Kapitnska budova Stla expozcia: Archeolgia - Histria hradu - Histria lekrnictva - Spoloensk ivot a cechy - L. Bielik: August 1968 - udov odev Otvracie hodiny: pondelok - piatok 9.00 - 18.00, sobota - nedea 10.00 - 18.00 hodiny Kapitnska budova Odkryt minulos Z historickho a archeologickho zbierkovho fondu Tribeskho mzea Vstava potrv do 26. 2. 2012 Galria Jozefa Ncseyho Lszl Szcs Vber z maliarskej tvorby, vstava potrv do 15. februra 2012 Dobovsk katie Prrodovedn zbierky Vstava potrv do 1. aprla 2012 RZNE Vstavn sie CK Junior PALETA TLOV X vstava vtvarnch prc tudentov Strednej umeleckej koly Ladislava Bielika v Leviciach 30. 1. 10. 2. 2012, pondelok - piatok: 10.00 16.00 h

KINO JUNIOR 31. 1. o 18.30 h POLNOC V PARI (MIDNIGHT IN PARIS) USA. Mlad pr Gil (Owen Wilson) a Inez (Rachel McAdams), ktor sa maj na jese zosobi, prichdzaj s jej rodimi do Para. Jednho veera ide Inez so svojimi priatemi tancova a Gil sa prechdza nonm Parom. Jeho polnon zitky mu odhalia Par v inom a novom svetle a spsobia prehodnotenie jeho ivota. Romantick komdia, MP od 15 rokov, T, 94 min., Magic Box, PREMIRA 1. 2. o 18.30 h POLNOC V PARI (MIDNIGHT IN PARIS) USA. Mlad pr Gil (Owen Wilson) a Inez (Rachel McAdams), ktor sa maj na jese zosobi, prichdzaj s jej rodimi do Para. Jednho veera ide Inez so svojimi priatemi tancova a Gil sa prechdza nonm Parom. Jeho polnon zitky mu odhalia Par v inom a novom svetle a spsobia prehodnotenie jeho ivota. Romantick komdia, MP od 15 rokov, T, 94 min., Magic Box, PREMIRA 2. 2. o 19.00 h 3-IRON Japonsko, Jun Krea, Filmov klub Otznik Film dostal nzov poda menej pouva-

nej golfovej palice, ktor je paralelou k opustenmu lovekovi i przdnemu domu(o je i presn preklad originlneho krejskho nzvu Binjip. Ria: Kim Ki-duk, 2004, 88 min. 3. 2. o 18.30 h LIDICE R. Vpravn vekofilm je nakrten poda skutonej udalosti. Je prbehom obyajnch ud. Pribliuje osudy obyvateov Lidc cez medziudsk vzahy, a to najm lsku, ktor stoj na zaiatku celho prbehu. Drma, MP od 12 rokov, V, 126 min., Magic Box 4. a 5. 2. o 15.30 h ARTHUR ZACHRNI VIANOCE (ARTHUR CHRISTMAS) USA, F. Britnia. Prbeh rodiny v znamen vianonej klasiky rodina v tdiu komickej nefunknosti a mlo pravdepodobn hrdina Artur s naliehavm poslanm, ktor mus by dokonen na Vianoce ete pred tm, ne zane svita... Animovan komdia, MP, SD, ITA Film 4. a 5. 2. o 18.30 h PARANORMAL ACTIVITY 3 USA. V treom pokraovan hororovej sgy sa stretneme s hrdinkami predchzajcich dielov. S Katie a Kristie sa vrtime do ich spolonho detstva a odhalme korene samotnho zla. Horor, MP od 15 rokov, T, 84 min., Tatrafilm

1 administratvny pracovnk nstup 15. 2., SO, LAMINUM s.r.o., Nov Dedina 559, klasekova@laminum.sk, p. Klasekov 1 asistent tovnho oddelenia - nstup 15. 2., SO, ALMATRANS s.r.o., Tabakov 2 1, Levi ce, al mal ev i ce @almalevice.sk, p. Fribert 2 chemick laboranti - nstup 15. 2., V, DE MICLN a.s., Priemyseln park 66, Levice, tel. 036/629 33 87, p. Seneiov 1 ank, servrka - nstup 16. 2., vyu., Mgr. KATARNA KORBELOV, Muktov 2886/7, Levice, tel. 0908 138 246, Mgr. Korbelov 2 anci, servrky - nstup 23. 2., vyu., ADAM CENCORA s.r.o., Mldencka 263, Hronsk Kosihy, 0905 748 055, p. Cencorov 1 elektrikr - nstup 15. 2., SO, DE MICLN a.s., Priemyseln park 66, Levice, tel. 036/629 33 87, p. Seneiov 1 elektromechanik strojov a zariad. - nstup 29. 2., SO, SERIOPLAST SLOVAKIA s.r.o., PP - Ga, Levice, infosk@serioplast.com, p. Weisov 1 hostinsk, vapnk - nstup 9. 2., SO, JN FRI - JUROB, Jur nad Hronom 179, tel. 0905 345 738, PaedDr. Fri 1 kadernk dmsky a pnsky - nstup 9. 2., vyu., M. LUKOV LAVERNA, Mochovsk 24, Levice, tel. 0908 132 446, Bc. Lukov 1 kuchr - nstup 15. 2., vyu., PIZZERIA FONTNA s.r.o., ervenej armdy 7, Levice, tel. 036/6319 208, p. Akosiov 6 krenri - zvrai - nstup 15. 2., vyu., EKOFORM s.r.o., Kohryho 46, Levice, tel. 036/622 14 86, p. Varinsk 1 majster - drevr - nstup 16. 2., SO, LENCOS s.r.o., Ndran rad 28, Levice, tel. 036/6312 074, p. Mesrov 2 mechanici vrobnch liniek - nstup 15. 2., vyu., DE MICLN a.s., Priemyseln park 66, Levice, tel. 036/629 33 87, p. Seneiov 4 mechanici - opertori - nstup 29. 2., SO, SERIOPLAST SLOVAKIA s.r.o., PP Ga Levice, info-sk @serioplast.com, p. Weisov 4 nastavovai vrobnch liniek - nstup 15. 2., SO, DE MICLN a.s., Priemyseln park 66, Levice, tel. 036/629 33 87, p. Seneiov 2 opatrovatelia - nstup 22. 2., SO, BEVA ISTOTA n.o., Vajanskho 12, Levice, tel. 036/622 13 37, Mgr. ghov 2 pekri, cukrri - nstup 17. 2., vyu., SLAVOMRA VARGOV - FO, Nov Dedina 89, tel. 0903 907 908, p. Vargov 1 pracovnk v pohrebnej a krema. - nstup 1. 3., vyu.,

KREMATRIUM FUNEKOENV., SNP 54/5734, Levice, tel. 0904 401 426, p. Porubsk 1 technick ininier - nstup 15. 2., V, DE MICLN a.s., Priemyseln park 66, Levice, tel. 036/629 33 87, p. Seneiov 1 upratova vonkajch priestorov - nstup 15. 2., zkl., RPM-SERVICE SK, s.r.o., Podunajsk 25, Bratislava, prca pred Tescom Levice, tel. 0902 914 513, p. Kozov 2 vodii malho dodvkovho autom. - nstup 15. 2., vyu., P.ANDRI - TRANS HRON, Star 35/52, Tlmae, transhron@mail.t-com.sk, p. Andri 3 zamestnanci na vdaj stravy - nstup 15. 2., vyu., RAMIRO s.r.o., Kozmlovsk cesta 153, Tlmae, penzionlipa@penzionlipa.sk, Mgr. Krivoenkov 3 zarbai - nstup 15. 2., SO, DE MICLN a.s., Priemyseln park 66, Levice, tel. 036/629 33 87, p. Seneiov 1 zmenov vedci - nstup 15. 2., V, DE MICLN a.s., Priemyseln park 66, Levice, tel. 036/629 33 87, p. Seneiov 1 predava priemyselnho tovaru - nstup 15. 2., vyu., BOJTO ERVIN ECO, Balog nad Ipom, Okrun 156, tel. 0905 405 648, p. Bojto 1 rehabilitan a fyzioterapeutick zamest. - nstup 2. 2., SO, PRI TRANS, s.r.o., Hokovce 222, 036/7491 433, p. Priov 2 vodii nkladnho automobilu v zahrani - nstup 1. 3., vyu., K+B TRANS INTERNATIONAL, ahy, Hont. cesta 4, tel. 0902 959 601, p. Bolgr 3 zmonci, zmonci strojov - nstup 15. 2., vyu., ZAMPERLA SLOVAKIA s.r.o., SNP 53, ahy, tel. 0905 105 514, p. Raffaj 1 intalatr vodovodov - nstup 15. 2., vyu., STAV VTOS, eliezovce, prieinok 42/VD, tel. 036/771 11 70, Ing. Bodnrov 1 lekr v odbore psychiatria nstup 1. 3., V, PSYCHIATRICK NEMOCNICA, Zelenyka 65, Hronovce, tel. 036/757 72 95, Ing. Csudaiov 1 lekr, absolvent - nstup 1. 3., V, PSYCHIATRICK NEMOCNICA Hronovce, Zelenyka 65, tel. 036/757 72 95, Ing. Csudaiov 1 vedci lekr - prslunk ZVJS - nstup 15. 2., V, STAV VTOS, eliezovce, prieinok 42/VD, tel. 036/771 11 70, Ing. Bodnrov 1 veob. sestra so pecializciou - nstup 1. 3., SO, PSYCHIATRICK NEMOCNICA, Hronovce, Zelenyka 65, tel. 036/757 72 95, Ing. Csudaiov

100 kuchri, anci, servrky, barmani, chyn, recepn - Raksko, AJ, NJ - komunikatvne, SOU, prax min. 1 rok 1 hotelov manar - Raksko, NJ aktvne, S, prax min. 3 roky 5 f kuchri, kuchri - Raksko, NJ komunikatvne, SOU, prax min. 1 rok 1 oetrovate kon - Raksko, NJ komunikatvne, SOU, prax min. 1 rok 10 zvrai - Raksko, NJ - komunikatvne, SOU, S, prax min. 1 rok 10 elektrikri - Raksko, NJ - komunikatvne, SOU, S, prax min. 1 rok 10 intalatri - Raksko, NJ - komunikatvne, SOU, S, prax min. 1 rok 10 zmonci - Raksko, NJ - komunikatvne, SOU, S, prax min. 1 rok

5 lekri v odbore neurolgia - Nemecko, NJ - aktvne, V, prax min. 1 rok 8 maliari, omietkri - Nemecko, NJ komunikatvne, SOU, prax min. 1 rok 1 elektrotechnik - Nemecko, NJ, AJ aktvne, S, prax min. 1 rok 1 vodi motorovho vozidla pre denn jazdy - Nemecko, NJ - komunikatvne, SOU, prax min. 1 rok, VP C, E 1 prca v domcnosti - Nemecko, NJ komunikatvne, SOU, VP vhodou 20 elektrointalatri, elektrikri Nemecko, NJ - komunikatvne, SOU, prax min. 3 roky, VP B 5 intalatri - krenie, vodovodn a vetracie zariadenia - Nemecko, NJ komunikatvne, SOU, prax min. 3 roky, VP B

5 maliari - lakovai - Nemecko, NJ komunikatvne, SOU, prax min. 3 roky, VP B 5 opatrovatelia - odborn personl Nemecko, NJ - komunikatvne, SOU, prax min. 3 roky, VP B 5 opatrovatelia - pomocn personl Nemecko, NJ - komunikatvne, SOU, prax min. 1 rok 1 pultov predava v kaviarni - Nemecko, NJ - komunikatvne, SOU, prax min. 1 rok 2 kuchri - Nemecko, NJ - komunikatvne, SOU, prax min. 1 rok 6 pomocn sily v systmovej gastronmii - Nemecko, NJ - komunikatvne, SOU, prax min. 1 rok

15 zvrai - R, SOU, prax min. 3 roky 6 lekri - R, V, prax min. 3 roky 1 biomedicnsky technik - R, S, prax min. 1 rok 1 zstupca kliniky pcnych a tuberkulznych chorb - R, V, prax min. 10 rokov, znalos jednho cudzieho jazyka 1 projektant bioplynovch stanc R, AJ, NJ - aktvne, V, prax min. 3 roky, vkon prce v Nitre 1 obchodn zstupca - Posko, PJ komunikatvne, S, prax min. 1 rok, vkon prce v SR, R 20 zvrai MAG 135 - Posko, PJ komunikatvne, SOU, prax min. 3 roky 2 vodii autobusu - vajiarsko, NJ aktvne, SOU, prax min. 3 roky, VP

15 zvrai - Vek Britnia, AJ - komunikatvne, SOU, prax min. 2 roky 2 ininierske a manarske pozcie Maarsko, NJ - aktvne, S, V, prax min. 1 rok 226 retauran personl - Taliansko, AJ, TJ, NJ - komunikatvne, SOU, S 203 animtori, portov intruktori Taliansko, AJ, TJ, NJ - komunikatvne, SOU, S 150 zberai jahd, hrachu - Dnsko, AJ - komunikatvne, SOU 1 prca na farme - Fnsko, AJ - komunikatvne, SOU, zber paradajok

Bliie informcie: EURES 036/2440 303

14

31. janura 2012

saMosPrVNE NoViNy

POHRONIE

hospodrska krza v 20. storo:

VzVa

ako v akch asoch ili obyvatelia santovky a Malinovca

Zl ekonomick situcia, najm agrrna krza v rokoch 1929 1934, zasiahli aj obce Santovka a Malinovec. Nezamestnan boli hlavne robotnci pracujci v drevrskom priemysle, ponohospodrski robotnci a t, ktor vykonvali seznne ponohospodrske prce na vekostatkoch. Demandick notr v hlsen o stave nezamestnanosti prednostovi expozitry Okresnho radu v ahch zo da 31. decembra 1932 uvdzal: Nezamestnan dostvaj podporu od odborov zemedelskch a lesnch robotnkov v Prahe a cez atvu pracovali na vekostatkoch za obilie. Nezamestnanos zaprinila zl roda ronkov a slab zrobky seznnych robotnkov. Obyvatelia ostali zaden, lebo v rokoch 1927 1931 dostali prdely a spolu s daami ich neboli schopn plati. Mal prdely pdy ich nemohli uivi. Obce ani okres finanne neprispievali na podporu nezamestnanch z dvodu nedostatku financi. Ale obyvatestvo bolo dos pokojn a nebrilo sa. Nezamestnan boli odkzan na dobroinnos, podpory v nezamestnanosti a rozdeovanie potravinovch poukok. Na Notrskom rade v Domadicicach zaiatkom roku 1931 rozdeovali potravinov poukky ako vianon prspevok deti. Z celkovho potu 170 bolo Santovke pridelench 50 poukok. K 1. januru 1932 bol poet nezamestnanch v obci 36, k 26. novembru toho istho roku 31 osb. Nezamestnan dostvali od ttu pomoc aj formou ttnej stravovacej akcie. Notrsky

V rmci vlaajej potravinovej pomoci do Santovky putovali 4 tony mky a potravn. Foto: archv

pre deti od Ministerstva socilnej starostlivosti. Z celkovho potu 16 poukok boli Santovke pridelen tyri potravinov poukky v hodnote 20 a 30 K. Na konci roku 1932 sa op prideovali potravinov poukky ako vianon prspevok pre

rad vyuval nezamestnanch na stavebn prce, naprklad pri vstavbe rmskokatolckej udovej koly v Santovke a na vstavbu alebo opravu ttnych a vicinlnych ciest. V roku 1930 v porovnan s rokom 1920 (v tchto rokoch sa konali stania oby-

vatestva na Slovensku) vzrstol poet obyvateov v Santovke aj v Malinovci. Kataster obce Santovka mal rozlohu 854 ha. Obec mala 580 obyvateov (z toho 555 sa hlsilo k eskoslovenskej nrodnosti, 14 k maarskej, 8 k idovskej a tri osoby k inej nrodnosti) a 121 domov. Vtedy sa 481 obyvateov hlsilo k rmskokatolckemu nboenstvu, jedna ku grckokatolckemu, 75 obyvateov k evanjelickmu a.v. 10 k evanjelickmu reformovanmu nboenstvu, 8 osb k idovskmu a 5 k inmu nboenstvu. V Malinovci sa z celkovho potu 425 obyvateov 311 hlsilo k eskoslovenskej nrodnosti, 5 obyvateov k nemeckej, 87 k maarskej, 11 obyvateov k idovskej a 11 obyvateov k inej nrodnosti. K rmskokatolckemu nboenstvu sa hlsilo 349 obanov, k evanjelickmu a.v. 59, k evanjelickmu reformovanmu dvaja, 13 osb sa hlsilo k idovskmu a dve osoby k inmu nboenstvu. (Z publikcie MOZAIKA SANTOVKY. Vydal Obecn rad v roku 2009)

Obec Santovka a regionlny tdennk POHRONIE vyhlasuj vtvarn sa pre deti Z pod nzvom: O JE NAJKRAJIE V NAEJ OBCI. Vetky vtvarn prce s touto tmou, bez rozdielu vtvarnch technk, mete u odteraz posiela potou na adresu: Redak-

Vyhlasujeme vtvarn sa pre deti Z

cia POHRONIE, Pionierska 2, 934 01 Levice alebo elektronicky na e-mailov adresu: redakcia@ pohronie.sk. Vetky san prce zverejnme na tomto mieste. Vazov verejne vyhlsime a odmenme. Teme sa na vau tvorbu. Vyhlasovatelia sae

cirKEVN PaMiatKy saNtoVKy

Ako najvznamnejia cirkevn pamiatka je kostol zapsan v strednom zozname Pamiatkovho fondu Slovenska. Predmetom pozornosti pamiatkrov bol v 60. rokoch 20. storoia v svislosti s prpravou Spisu pamiatok na Slovensku. Zarauje sa medzi typick sakrlne pamiatky vytvoren v 18. storo v barokovom slohu. Pre tento tl je charakteristick shra architektry so sochami, mabami, oltrmi a umelecko-remeselnmi vrobkami dopajcimi stavbu. Nron umeleck vroba napomhala architektre jednoznane vyjadri korene katolckej zbonosti, ktor sa

Kostol Nanebovzatia Panny Mrie

obracala najm k Panne Mrii. reniu marinskej cty sa venovali aj rzne rehon komunity. Panna Mria je patrnkou kostola a jeho vstavbu iniciovali cisterciti.

Nov Tekov
tj drUstEVNK NoV tEKoV:

Mil Novotekovania,

jesenn as sezny
MARIN KUBINEC TJ Drustevnk Nov Tekov zaala nov seznu 2011/2012 naastie s dvoma mustvami. Naastie preto, e det v obci je oraz menej, mlad udia maj viac zujmov, ale naastie aj kvli chuti vyhrva a portovmu duchu, ktorho je stle menej. Nie je to vak problm len Novho Tekova, maj ho viacer obce a v niektorch u futbal zanikol. Preto si ud, ktor tento port podporuj, i u s to funkcionri, hri, ale aj rodiia det, ktor reprezentuj obec, vim a chcel by som vs informova o ich innosti. Zanem A mustvom, ktor je poetnejie. Mustvo vstpilo do novej sezny pod vedenm Erika Palica a Jna Hengeria, ktorch neskr doplnil Viliam Beo. Do mustva sa vrtili Tekovania Erik Palic, Denis Nagy a Jn Valo, ktor priniesli sksenosti a kvalitu. Z hosovania sa vrtil Stanislav Kanalo. Mustvo posilnili dvaja hri z Kalnej nad Hronom - Igor Gogora a Jakub Hajto, ktor k nm pritiahli na zpasy aj fanikov z Kalnej. Na hosovanie priiel sksen Jaroslav hn a v brne sa udomcnil talentovan Jakub Hanusek. Vetky tieto zmeny v mustve podporen dobrmi vkonmi hrov viedli k doterajiemu 1. miestu v sai. Najlepm strelcom bol Denis Nagy. V defenzve bol oporou Andrej Jano. Dleitejie s vak vkony celho mustva. Jedinou chybikou krsy s niektor zpasy, v ktorch sme nebodovali, a tak nm ula monos vytvori si nskok pred naimi konkurentmi v boji o postup a ak ns ete ak jar. o sa tka mustva iakov, tu je situcia plne in. Mustvo paradoxne posilnili dve dievat: Gabika Hudecov a Zuzka eliarov. V sasnej dobe hadme posily a jedin prianie trnera je zastavi as, aby mu kvli veku neodchdzali do dorastov inch obc, alebo aby neukonili futbalov kariru navdy , kee dorast v Tekove u viac rokov nepsob. Mustvo sa mohlo opiera o vborn vkony brankra Branislava Hronca. Najlepm hrom a strelcom bol Tibor Jelensk. V disciplne a prstupe k trningu hrala prm Zuzka eliarov a chlapci si z nej mu bra prklad. Najlepm hlavikrom bol Erik Szab, a najtechnickejm hrom Andrej Mikl. V ofenzve nae toky ahal nenavn Ernest jhely. V obrane hral spoahlivo aj Alexander omor. Nebudem vak menova vetkch. Pre ma je podstatn, e ani jeden z hrov ma nesklamal. Niektor zpasy sme nevyhrali kvli smole a na niektorch sperov nemme hlavne fyzicky. Aj ke sme zatia na chvoste tabuky, dleit je, aby deti futbal bavil a mali chu sa zlepova. Bez saivosti to dnes nejde v iadnom porte, ale ani v ivote. Potrebovali by sme sa posilni o dvoch-troch hrov, zlepi disciplnu a absolvova dobr zimn prpravu. Potom sa meme zlepi. Chcem sa poakova aj rodiom det za ich stretovos a dobr spoluprcu. Na zver mi dovote spomen predsedu klubu Ladislava Nagya, tajomnka Roba Bea a hospodra Frantika Kuiara, ktor svojou prcou prispievaj k chodu klubu. Ale pomha tie viac ud a dfam, e to ak aj zostane, aj ke ich nebudem menova. Takisto chcem poakova aj Obecnmu radu Nov Tekov, ktor je hlavnm sponzorom TJ. Hlavne vak akujem vm, fanikom, bez ktorch futbal nem zmysel. Preto nm chcem popria, aby si o najviac ud nalo cestu na hrisko v Novom Tekove nielen v nedeu na A mustvo, ale aj na zpasy, ke hraj deti, ktor potrebuj povzbudi. (Autor je trner iackeho mustva)

kultrno-spoloensk ivot v naej obci sa viditene rozbieha, a to ma vemi te. Vae aktivity s tm najlepm znakom ovania Novho Tekova a vytvrania primnho vzahu k svojej obci. Verm, e takto stpne aj pocit obianskej nleitosti k miestu, kde ijeme a upevn sa tie pospolitos, ktor je vemi potrebn pre budovanie novch tradci naej obce. Mme za sebou spen a svojou podstatou vemi zaujmav retro-podujatie, aj makarn ples pre vetky deti Novho Tekova. O om si budete mc preta v budcom POHRON. elm Vm prjemn zimn dni. Silvia Hrukov, starostka

retrovstava aj to sME MaLi

NOV TEKOV (Janka Lelovsk) - lenovia Obianskeho zdruenia Tekovan poas vkendu, 28. a 29. janura, pripravina vstavu. Poas vstavy znela z gramofnu hudba zo starch gramoplatn a boli premietan star filmov tdennky a star

li vstavu staroitnch predmetov, ktorch viac ako 170 ochotne priniesli obania. Niektor aj opakovane. V sobotu dopoludnia chodili chlapci v udovom odeve po dedine, bubnovali na obecnom bubne spred 70 rokov a pozvali obanov do kultrneho domu

filmy zo 60. rokov 20. storoia. Vstavu navtvilo poas soboty a nedele okolo 200 ud, prili aj z inch obc a miest. Bolo zaujmav sledova ako najm deti reagovali na exponty, ktor ete nevideli. Jeden mal chlapek obzeral psac stroj, skal do neho uka a potom

sa sptal otca, kde je k tomu tlaiare. Asi 9 ronmu dievatku mamika vysvetovala o s to gramoplatne, mnoh deti si prezerali kotiky v meoskope, vraj s to 3D obrzky. Pili sa im star dreven lye a snky z prvej polovice minulho storoia, udovali sa koruliam kvintakm, obzerali staruk bicykel z roku 1945 prinesen z fary. Nali sa aj predmety, ktor aj skr naroden videli prvkrt. Niektor utovali, e vzcne star veci povyhadzovali. V nedeu od piatej bolo posedenie pri kve a aji, niektor prili v dobovom obleen alebo v kroji, spievali sa piesne, aj sa tancovalo. Z Malch Kozmloviec zavtali lenovia spevckej skupiny a bez prpravy vystpili s dvomi piesami. Bola to vydaren akcia, chceme ju opakova, vaka patr vetkm, ktor pomohli, najm Ivetke Zajacovej. (Autorka je predsednka OZ Tekovan)

Odkpim a predm staroitnosti nbytok, striebro, hodiny, bodky, able, lustre, pohadnice, porceln - v Leviciach. Tel. 036/62 235 96, 0903 439 094 SLUBY

PRENJOM
Dm do prenjmu garsnku v centre Levc, iastone zariaden. Tel. 0908 359 341 (17) Dm do prenjmu 2-izbov byt v Leviciach. Tel. 0905 296 353 (57) Dm do prenjmu 3-izbov byt v Kalnej nad Hronom. Tel. 0905 527 116 (20)

Z naej ponuky vyberme:

Predaj:
1-OV, Zd. Nejedlho, 31 tis. 2-OV, Kpt. Nlepku, dohoda 2-OV, Saratovsk, 39 tis. 2 OV, Zd. Nejedlho, 38 tis. 2-OV, Hlbok, kompl. rek. 37 tis. 3-OV, Pereck, 35.000 3-OV, Saratovsk, 54.000 3-OV, Kpt. Nlepku, 45.000 RD Levice, Podhradie, Tabakov Vmena 3-izbov byt na Skennckej ul. za men Prenjom 2,,4 izbovho bytu
VYHOTOVUJEME KPNE, DAROVACIE A NJOMN ZMLUVY.
tel.: 0905 296 353, www.agbreal.sk e-mail.: agutanova@centrum.sk
Sprostredkovanie predaja, kpy a prenjmu nehnutenost. Realizcia stavieb na k.
(33)

(99)

NEHNUTENOSTI

Staviam kozuby, krby a kachov pece, opravm star, aj nefunkn. Tel. 0903 664 956 (604)

Predm v rodinn dom v eliezovciach so zhradou. Cena dohodou. Tel. 0910 685 345 (5)

Doveziem drevo buk metrovicu, tiepku, alebo drevotiepku. Tel. 0908 449 399 (355)
Vykonvam pilcke prce s motorovou plou u Vs doma - naplenie palivovho dreva na polienka - vrub stromov v zhrade

Predm kaviare v centre Levc. Informcie 0914 172 371

(543)

Tel. 0903 433 738

(1)

Predm rodinn dom v obci Nrovce, vetky IS vhodn aj pre dve rodiny. Tel. 0907 742 435 (21) Predm RD 3+1, 10 km od Levc, vetky IS, m vborn polohu s monosou viacelovho vyuitia na vom pozemku. Cena dohodou. Tel. 0904 023 625 (31) Predm gar v strenom objekte. Cena dohodou. Tel. 036/622 84 59 (40) Predm nehnutenos v Dolnom Piali o vmere 224 m2. V objekte s kompletn ininierske siete, socilne zariadenie. Nehnutenos m dobr polohu s monosou viacelovho vyuitia. Cena dohodou. Tel. 0905 425 033 (589)

Ivana Krasku 3, 934 01 Levice

Predm tatransk profil

brsen I. trieda od 3,85 , II. trieda od 2,85 . DOVEZIEM.

50 ROKOV BOK PO BOKU

Od 3. 2. 1962 kraj spolone ivotom Martin TEC a Helena TECOV, rod. Lelovsk. Vetko najlepie el syn Martin, vnuka Miriam, sestra z Koc s rodinou a ostatn rodina i znmi.
(54)

Tel. 0905 450 267, 0911 811 880

Tel. 0905 983 602 0903 405 588

(13)

Glazrovanie van.
(12)

POZEMKY
Predm v Brhlovciach 12 rov vinohrad - vysok vedenie, oploten, 3 ks orechy. Monos postavenia chaty. Cena 300 . Kontakt 0905 831 519, 0903 526 000 (25)

Tel. 0908 757 695, 0903 061 865

Vtam studne.
PRCU PONKA

(41)

AUTO-MOTO-BICYKLE

Prijmeme do pracovnho pomeru

- stolrov - iku - krajrku - alnnika - pomocnch pracovnkov do drevovroby Kontakt 036/ 630 41 14

(32)

Predm obytn prves 5,7 m - garovan. Cena dohodou. Tel. 036/ 622 84 59 (39) Predm strieborn 3-dverov PEUGEOT 206 XP vo vbornom stave, servisn knika, 7 ron, garovan, prv majite, 44 000 km, + 4 koles so zim. Pneumatikami, mp3 prehrva, poahy. Cena 3 500 . Tel. 0911 215 901 (51)

Zavrela si oi, srdce Ti prestalo bi, aj ke sa Ti tak vemi chcelo i. Len ten, kto stratil, koho mal rd, pochop, o je boles a ia.

SPOMIENKA

BYTY
Predm garsnku v OV na ulici Zd. Nejedlho v Leviciach, 25 m2, 4. poschodie/12. Cena dohodou. Tel. 0908 833 633 (573) Predm garsnku v LV na Okrunej v OV. Cena 18 500 . Tel. 0902 211 159 (3) Predm 1-izbov byt na Kpt. Nlepku v Leviciach. Cena dohodou. Tel. 0903 455 890 (56) Predm 1-izbov byt v OV s ldiou v Leviciach. Tel. 0905 296 353 (58) Predm vek 3-izbov byt v OV v centre mesta Levc po iastonej rekontrukcii. Tel. 0904 139 754 (19) Predm 2-izbov byt v OV v Leviciach. Tel. 0911 211 755 (59) Predm 3-izbov byt v Hodrui pri arnovici. Vhodn cena do 21 000 . Tel 0904 027 644 (43) Predm iastone preroben 3izbov byt v OV na Skenckej ulici v Leviciach. Cena 45 000 . RK - nevola. Tel. 0949 453 462 (49) Predm, alebo vymenm 3-izbov byt v OV po rekontrukcii v Leviciach za 2-izbov, alebo za dvojgarsnku v Leviciach. Tel. 0918 907 984 (60)

HUDOBN NSTROJE

Predm kvalitn aktvnu reprospravu HK - AUDIO LUCAS 600, (300 W subwoofer + 2 x 150 satelity) vhodn pre hudobnkov. K tomu vkov reproduktor + kompletn kabel. Cena 800 . Dohoda mon. Mob 0911 215 901 (52)

Da 2. 2. 2012 uplyn tyri roky, o ns navdy opustila naa milovan manelka, matka a babka

REDAKCIA POHRONIE 036/6312 392 * INZERCIA *

REDAKCIA FAX

KATARNA NAGYOV z Levc.

036/6313 187

NBYTOK

Pohrebnctvo a Kvetinrstvo
kvetinov vzdoba, smton vence, ikebany, svieky, rakvy, organizovanie pohrebov, kremcia, rezan kvety donkov sluba kvetov, darekov predmety Ul. 28. oktbra 17, Levice, www.pohrebnictvokerberos.sk kerberos@pohrebnictvokerberos.sk (4) Kontakt: 0948/581 200, 0903/461 148

Predm nov sedaciu spravu z rodinnch dvodov. Tel. 0905 578 970 (2) Predm rozahovaciu sedaku pre 2 osoby, farba bov, nov v Leviciach. Tel. 0903 455 890 (55)

KERBEROS

DARUJEM

Darujem dve teniatka kokrpaniela anglickho + ku kadmu 5 kg granl. Tel. 0915 463 931, 0915 553 194 (22)

Kto ste ju poznali, venujte jej tich spomienku. Smtiaca rodina

(53)

ZVIERAT

Predm teniatka Klie dlhosrstej vemi pekn. Tel. 0908 793 662 (42)

RZNE

Predm tritvrov kouch zo zlatej lky, vekos S/M. Cena dohodou. Tel. 0907 651 495 (30)

VMENA

V Pukanci vymenm 2 RD na jednom pozemku za rodinn dom v Leviciach. V jednom RD je izba a kuchya, v druhom RD 4 izby, kuchya, kpea + WC, chodba, po iastonej rekontrukcii. Zhrada 16 rov, vetky IS. Tel. 0907 529 759 (50)

Predm balknov dvere 1 ks prav + 1 ks av. Rozmer : 1 000 mm, v: 2 000 mm, z najmodernejieho profilu VEKA PLATINIUM, farba orech vlask. S vemi pekn a plne nov. Vemi vhodn cena. Kontakt 0903 231 771 (26)

PREDPLATN POHRONIA Celoron predplatn 20,72 624 Sk Polron predplatn 10,36 312 Sk tvrron predplatn 5,18 156 Sk
Priname objednvac lstok predplatnho tdennka Pohronie, ktor obania po vyplnen zal spolu s kpiou striku uhradenej potovej poukky (typu H) na adresu redakcie (POHRONIE, Pionierska 2, 934 01 Levice) alebo mu uhradi priamo v redakcii, prpadne objednvku nahlsi na tel. . 036/631 23 92.

NEZABUDNITE NA

Meno a adresa:......................................................................................................

16

31. janura 2012

iNzErcia

POHRONIE

Valentnska zbaVa
na Rani u bobiho
iv hudba na Rani

sobota 11. 2. 2012 Utorok 14. 2. 2012 sobota 18. 2. 2012

zaha: iv hudba, aperitv, tombola, spomienkov darek Vetkch srdene pozvame. Vstupn: 6 eur/osoba

(5)

Viac informci ako aj rezervcie na tel. . 0905 536 295, e-mail: info@bobiranc.sk

(12)

pLASTOV Okn A DVERE

Dem-ter

zn. saLaMaNdEr VrtaNE oV a dEcEUNiNcK doPLNK

PLastoV obKLady a oPLotENia, MarKzy

Cenov ponuka DoDvka Mont ServiS
(mlynsk dvor przemie - veda istiarne)

Levice, ul. Mlynsk 2238

tel.: 036/633 60 31 mobil: 0904 186 209 e-mail: levice@demter.sk www.demter.sk

Podnikanie s prehadom...

(2)

zimn zavy!
(1)

(11)

na predaj r e k r e a n a r e l (vhodn aj ako domov soc. sluieb)

Arel tvor: trojpodlan budova - vybaven ubytovacm zariadenm - 18 izieb so soc. zariadenm, - jedle a kuchya so zariadenm, - konferenn miestnos (70 miest), - sauna, 5 zrubovch cht - vybavench ubytovacm zariadenm - 4 izby, soc. zariadenie, vonkaj bazn - s rozmerom 6 x 12,6 m; h. - 1,2 m, asfaltov ihrisko - s rozmerom 9 x 27 m, vlastn studa a istika odpad. vd, pozemok - s vmerou 6 403 m2 Cena - 240 000 Info - 0903 402 517 (6)
hprk.sk

Viete, o skrva?
on-line

DATABZA FIRIEM

EURPSKA DATABANKA
R

Poskytneme Vm VIAC INFORMCI o Vaich dodvateoch, odberateoch a konkurencii.

18 185

infolinka

WWW.EDB.SK
Telefn: 18 185, 037 16 185, 037 - 65 22 555, Fax: 037 - 65 22 555, e-mail: nitra@edb.sk

0x