ROENKA KATEDRY DEJN FHPV PU 2003

UNIVERSUM

293

293

ROENKA KATEDRY DEJN FHPV PU 2003

UNIVERSUM Preov, 2003

Zostavil:

Martin Pekr

Redakn rada: PhDr. Milan Belej, CSc., prof. ThDr. Imrich Belejkani, CSc., PhDr. Viera Hudekov, CSc., doc. PhDr. Imrich Michnovi, CSc. (predseda), PaedDr. Martin Pekr (vkonn redaktor), PhDr. Milan Podrimavsk, CSc., doc. PhDr. Peter vorc, CSc., doc. PhDr. Vladimr Varinsk, CSc., Mgr. Peter Zmtlo, PhD. Autorsk kolektv: prof. ThDr. Imrich Belejkani, CSc., PaedDr. Patrik Derfik, PhDr. Viera Hudekov, CSc., doc. RNDr. Robert Itok, CSc., PhDr. Nadeda Juriinov, PhD., Mgr. Rastislav Koiak, PhDr. Mria Kraunov, PhDr. Henrieta Liskov, doc. PhDr. Imrich Michnovi, CSc., doc. PhDr. Jn Mojdis, CSc., PaedDr. Martin Pekr, Ing. Juraj Tej, CSc., Dr. Ulrich A. Wien. Recenzenti: PhDr. Milan Belej, CSc., prof. ThDr. Imrich Belejkani, CSc., PhDr. Nadeda Juriinov, PhD., doc. PhDr. Peter Knya, PhD., doc. RNDr. Ren Matlovi, PhD., doc. PhDr. Imrich Michnovi, CSc., doc. PhDr. Michal Oten, CSc., PhDr. Milan Podrimavsk, CSc., Dr. Harald Roth, doc. PhDr. Peter vorc, CSc., Mgr. Peter Zmtlo, PhD. Za obsah prspevkov zodpovedaj jednotliv autori.

Katedra dejn FHPV PU v Preove, 2003.

ISBN 80-89046-17-7 2

OBSAH
TDIE R. Koiak Cyrilometodsk kresanstvo v Maloposku vo svetle najnovch vskumov (Rec. I. Belejkani) ............................................................................... J. Mojdis Franczska historiografia 19. storoia o Slovkoch (Rec. N. Juriinov) ............................................................................ M. Kraunov Satirick ihadlice Jona Zborskho (Rec. M. Podrimavsk) ......................................................................... N. Juriinov tefan Mik a jeho psobenie na vchodnom Slovensku (Rec. P. Zmtlo) .................................................................................... U. A. Wien innos Jednoty/Spolonosti Gustava Adolfa vdiaspore vSedmohradsku a pre Sedmohradsko. Prehad (Rec. H. Roth) ....................................................................................... P. Derfik Preovsk bankov jednota (1868 - 1924) (Rec. M. Belej) .....................................................................................

24

35

57

80

92

V. Hudekov Tdennk ari a kultrno-osvetov prca v rovnomennom regine v 30. rokoch 20. storoia (Rec. I. Michnovi) ............................................................................... 106 I. Michnovi Rieenie idovskej otzky v okresoch Zemplna v prvch dvoch rokoch Slovenskej republiky (1939 - 1940) (Rec. P. Knya) .....................................................................................

115

M. Pekr Politick aktivity maarskej meniny na vchodnom Slovensku v rokoch 1939 - 1944 v zrkadle upnej agendy (Rec. P. vorc) ...................................................................................... 128 3

J. Tej Vvoj nzorov na regionlny rozvoj vekonomickch terich 20. storoia (Rec. R. Matlovi) ................................................................................ 143 TUDIJN MATERILY P. Derfik Doba latnska na Slovensku ................................................................ 153 I. Belejkani Prehad dejn Byzancie ........................................................................ 161 M. Kraunov Viklefova herza ................................................................................... 172 R. Itok Historick vvoj teritorilno-politickej truktry Spojench ttov americkch ................................................................................. 182 M. Pekr Od revolcie knrodnmu zjednoteniu - Apeninsk polostrov 1848 - 1870 .......................................................................... 197 N. Juriinov Slovci a esi v obdob prvej svetovej vojny a vznik eskoslovenska ....................................................................... 205 V. Hudekov Politick systm Slovenskej republiky (1939 - 1945) ......................... 219 DOKUMENT H. Liskov Kronika Gapara Haina a jej miesto v spiskej historiografickej tvorbe (Rec. M. Oten) ................................................................................. 228 KRONIKA, GLOSY ......................................................................................... 243

CONTENTS
ARTICLES R. Koiak Cyrillomethodian Christianity in the Little Poland in the light of the latest researches (Rev. I. Belejkani) ............................................................................... J. Mojdis French historiography of the 19th century about the Slovaks (Rev. N. Juriinov) ............................................................................ M. Kraunov Satirical works of Jon Zborsk (Rev. M. Podrimavsk) ......................................................................... N. Juriinov tefan Mik and his activity in the Eastern Slovakia (Rev. P. Zmtlo) .................................................................................... U. A. Wien Diaspora-work of Gustav-Adolf-Union/Company in and for Transylvania. Outline (Rev. H. Roth) ....................................................................................... P. Derfik Preov Bank Union (1868 - 1924) (Rev. M. Belej) ......................................................................................

24

35

57

80

92

V. Hudekov Weekly Paper ari and culturo-educational work in the region in the 1930s (Rev. I. Michnovi) ............................................................................... 106 I. Michnovi Solution of the Jewish question in districts of Zempln Region in the first two years of the Slovak republic (1939 1940) (Rev. P. Knya) .....................................................................................

115

M. Pekr Political activities of Hungarian minority in the Eastern Slovakia in the years 1939 - 1944 in the mirror of the county agenda (Rev. P. vorc) ....................................................................................... 128 5

J. Tej Development of the opinions about the regional progress in the economic theories of the 20th century (Rev. R. Matlovi) ................................................................................ 143 STUDY MATERIALS P. Derfik La Tne Period in Slovakia .................................................................. 153 I. Belejkani Outline of the Byzantine history .......................................................... 161 M. Kraunov Viklefs heresy ...................................................................................... 172 R. Itok Historical development of the territorial-political structure of the United States of America ........................................................... 182 M. Pekr From the revolution to the national unification the Apennine Peninsula 1848 1870 ......................................................................... 197 N. Juriinov Slovaks and Czechs in the period of the World War I and formation of the Czechoslovakia .................................................. 205 V. Hudekov Political system of the Slovak republic (1939 - 1945) ........................ 219 DOCUMENT H. Liskov Chronicle of Gapar Hain and its place in the Spi historiography work (Rev. M. Oten) ................................................................................. 228 CHRONICLE, ANNOTATIONS ........................................................................... 243

INHALT
AUFSTZE R. Koiak Das kyrillomethodische Christentum in Klein-Polen im Licht der neuesten Forschungen (Rez.I. Belejkani) ................................................................................ J. Mojdis Franzsische Historiographie des 19. Jahrhunderts ber Slowaken (Rez. N. Juriinov) ............................................................................ M. Kraunov Satirische Werke von Jon Zborsk (Rez. M. Podrimavsk) ......................................................................... N. Juriinov tefan Mik und sein Wirken in der Ostslowakei (Rez. P. Zmtlo) .................................................................................... U. A. Wien Diaspora-Arbeit des Gustav-Adolf-Vereins/Werkes in und fr Siebenbrgen. Ein berblick (Rez. H. Roth) ....................................................................................... P. Derfik Preover Bankverein (1868 1924) (Rez. M. Belej) ......................................................................................

24

35

57

80

92

V. Hudekov Wochenblatt ari und kulturell-gesellschaftliche Arbeit in der Region ari in den 30-er Jahren des 20. Jahrhunderts (Rez. I. Michnovi) ............................................................................... 160 I. Michnovi Die Lsung der jdischen Frage in Bezirken von Zempln in ersten zwei Jahren der Existenz von Slowakischer Republik (1939 - 1940) (Rez. P. Knya) .....................................................................................

115

M. Pekr Politische Aktivitten der madjarischen Minderheit in der Ostslowakei 1939 - 1944 im Spiegel der Gauagenda (Rez. P. vorc) ....................................................................................... 128 7

J. Tej Die Entwicklung der Meinungen ber den Regionalaufstieg in den konomischen Theorien des 20. Jahrhunderts (Rez. R. Matlovi) ................................................................................ 143 STUDIENTEXTE P. Derfik La Tne-Periode in der Slowakei ......................................................... 153 I. Belejkani Geschichte des Byzantinischen Reiches. Ein berblick ..................... 161 M. Kraunov Viklefs Hresie ..................................................................................... 172 R. Itok Historische Entwicklung der territorial-politischen Struktur der Vereinigten Staaten von Amerika ........................................................ 182 M. Pekr Von der Revolution zur nationalen Einigung Apenninenhalbinsel 1848 1870 ..................................................... 197 N. Juriinov Slowaken und Tschechen im ersten Weltkrieg und Entstehung der Tschechoslowakei ................................................................................. 205 V. Hudekov Politisches System der Slowakischen Republik (1939 - 1945) ........... 219 DOKUMENT H. Liskov Chronik von Gapar Hain und ihre Stelle in der Zipser historiographischen Schpfung (Rez. M. Oten) ................................................................................. 228 CHRONIK, GLOSSEN ..................................................................................... 243

CYRILOMETODSK KRESANSTVO VMALOPOSKU VO SVETLE NAJNOVCH VSKUMOV RASTISLAV KOIAK

Jubilejn rok 2000 as nm spojen vroie 2000 rokov dejn kresanstva ovplyvovali tematick zameranie vedeckch podujat i projektov pre laick verejnos (hlavne vstavy) u od konca 90. rokov. Spolonm menovateom mnohch konferenci, zbornkovch edci, monografickch spracovan i vstav bola problematika poiatkov, vvoja avznamu kresanstva vdejinch eurpskej civilizcie. Pozornos bdateov vstredoeurpskych krajinch sa sstredila predovetkm na rok 1000, resp. civilizan vvoj okolo roku 1000 vregine stredovchodnej Eurpy. Jednou zpreferovanch tm vedeckch stretnut bdateov z tohto reginu sa stalo zaleovanie novch, kristianizujcich sa vasnostredovekch ttov stredovchodnej Eurpy (echy, Posko aUhorsko) do okruhu zpadnej kultry vtom najirom zmysle slova.1 Viacer ztakto koncipovanch podujat sa konali vPosku.2 Popri vekom jubileu, ktor op primlo poskch bdateov ksumarizcii ahodnoteniu novch poznatkov ohadom poiatkov kresanstva attnosti vPosku,3 almi vraznmi impulzmi kpodobnej vedeckej diskusii boli vroia smrti sv. Vojtecha (997) ajeho kanonizcie (999)4 i hnezdnenskho stretnutia cisra Otta III. sBoleslavom Chrabrm (1000) asnm svisiaceho zriadenia poskej

3 4

Najreprezentatvnejm projektom bola vstava Stred Eurpy okolo roku 1000, doplnen vydanm katalgu advoch zbornkov prspevkov. Europas Mitte um 1000 : Katalog. Hrsg. von. A. Wieczorek, H.-M. Hinz. Stuttgart, 2000; Europas Mitte um 1000 : Beitrge zur Geschichte, Kunst und Archologie. Hrsg. von. A. Wieczorek, H.-M. Hinz. Band 1-2. Stuttgart, 2000. Kprojektu pozri recenziu: HLAVEK, I.: Europas Mitte um das Jahr 1000 Sted Evropy kolem roku 1000. In: esk asopis historick, 100, 2002, 3, s. 702-707. Early Christianity in Central and East Europe. Ed. P. Urbaczyk. Warszawa, 1997; Origins of Central Europe. Ed. P. Urbaczyk. Warszawa, 1997; Centrum i zaplecze we wczesnoredniowiecznej Europie rodkowej. Ed. S. Modzioch. Wrocaw, 1999; Europe around the Year 1000. Ed. P. Urbaczyk. Warszawa, 2001. Ziemie polskie w X wieku iich znaczenie w ksztatowaniu si nowej mapy Europy. Ed. H. Samsonowicz. Krakw, 2000; Polska na przeomie IiII tysiclecia. Ed. Sz. Skibiski. Pozna, 2001; Pocztki chrzecijastwa w Maopolsce. Ed. J. Gancarski. Krono, 2001. wity Wojciech w polskiej tradycji historiograficznej. Ed. G. Labuda. Warszawa, 1997; rodkowoeuropejskie dziedzictwo witego Wojciecha. Ed. A. Barciak. Katowice, 1998; Tropami witego Wojciecha. Ed. Z. Kurnatowska. Pozna, 1999; wity Wojciech ijego czasy. Ed. A. Zaki. Krakw, 2000; LABUDA, G.: wity Wojciech. Wrocaw, 2000.

cirkevnej provincie.5 Medzi naalej ivo diskutovan problmy napriek vekmu mnostvu u existujcich prc, patril problm poiatkov, resp. najstarch dokladov kresanstva vPosku. Znovu aktulnou sa tak stala otzka odlinej chronolgie iodlinho pvodu kresanskch vplyvov vrznych reginoch vasnostredovekho Poska. Samozrejme pod vplyvom novch vsledkov predovetkm interdisciplinrne realizovanch vskumov nadobdaj tieto diskusie nov metriku. U vminulosti viacer bdatelia kritizovali zjednoduen stotoovanie Miekovho krstu roku 966 sprijatm kresanstva vPosku aupozorovali na starie alebo in tradcie kresanstva predovetkm vjunom Posku (Maloposko, Sliezsko), ie vprovincich, ktor sa stali sasou piastovskho ttu a vposlednch dekdach 10. storoia.6 Hlavne vprpade Maloposka sa poukazuje na jeho vhodn polohu vkultrnom susedstve s vasnejie kristianizovanou Vekou Moravou aneskr aj pemyslovskmi echami7 aKyjevskou Rusou.8 Poetn prevahu vposkej historiografii maj prce, ktor sa sstreuj na interpretciu monho vplyvu (veko)moravskho kresanstva. Hlavn oporu pritom nachdzaj vo fragmente ivota Metodovho, opisujcom Metodovo proroctvo, ktor sa vraj neskr splnilo: Pohansk kniea, siln vemi, sdlilo na Vislch, rhalo sa kresanom aznepokojovalo ich. Poslal vak knemu ahovoril: Dobre ti je, synu, pokrsti sa ti zo svojej vle vo svojej kra-

5 6

STRZELCZYK, J.: Zjazd Gnienieski. Pozna, 2000; Milenium Synodu Zjazdu Gnienieskiego. Ed. J. Koczowski et al. Lublin, 2001. ZAKI, A.: Pocztki chrzecijastwa w Polsce poudniowej w wietle rde archeologicznych i pisanych. In: Symposiones, I, 1978/1981, Londyn, 1982, s. 11-13. Najnovie WYROZUMSKI, J.: Zamiast podsumowania. In: Pocztki chrzecijastwa w Maopolsce. Ed. J. Gancarski. Krono, 2001, s. 481-482. K prileneniu Maloposka keskmu ttu dolo poda G. Labudu krtko po porke Maarov nemeckmi vojskami roku 955. LABUDA, G.: Czeskie chrzecijastwo na Slsku i w Maopolsce w X i XI wieku. In: Chrystianizacja Polski poudniowej. Ed. J M. Maecki. Krakw, 1994, s. 25-39; BUKO, A.: Maopolska czeska i Maopolska polaska. In: Ziemie polskie w X wieku iich znaczenie w ksztatowaniu si nowej mapy Europy. Ed. H. Samsonowicz. Krakw, 2000, s. 150-153,160. Vchodn as Maloposka (Przemyl, Czerwie) bola roku 981 nsilne dobyt kyjevskm knieaom Vladimrom I. Tieto oblasti boli od 10. a do 14. storoia sasou Kyjevskej Rusi apoas tohto obdobia boli len dvakrt pripojen kzemiu Poska (v 11. storo za Boleslava I.Chrabrho aBoleslava II. Smelho). Powie minionych lat. Ed. F. Sielicki. Wrocaw, 1999, kp. 33, s. 65; PARCZEWSKI, M.: Pocztki ksztatowania si polsko-ruskiej rubiey etnicznej w Karpatach. Krakw, 1991, s. 43; KOPERSKI, A.: Koci przemyski w dobie wczesnego redniowiecza. In: Pocztki chrzecijastwa w Maopolsce. Ed. J. Gancarski. Krono, 2001, s. 331n.; WOOSZYN, M.: Nowe dane archeologiczne do dziejw chrzecijastwa w Maopolsce pnocno-wschodniej. In: Pocztki chrzecijastwa w Maopolsce, s. 381.

10

jine, aby a zajatho nepokrstili nasilu vkrajine cudzej aspomenie si na ma, o sa aj stalo.9 Je paradoxom, e tto krtka zmienka onsilnom pokrsten anonymnho vislanskho knieaa,10 in osamoten vsdobch prameoch,11 vyvolva u viac ako storoie rozsiahlu polemiku vposkej historiografii.12 Posk pohad na (veko)moravsk cestu renia kresanstva vjunom Posku m toti omnoho polemickejiu podobu, ne je tomu veskch aslovenskch odbornch kruhoch. Krst vislanskho knieaa na Vekej Morave sa vnaej historiografii tradine spja sexpanzvnou politikou Svtopluka, realizovanou po uzavret mierovej dohody svchodofranskm krovstvom vo Forchheime (874),13 o umonilo moravskmu knieau vies vboje do oblast mimo zujmovej sfry Frankov.14 Ist nzorov rozdiely mono spozorova len vo forme zvislosti Vislanska od Svtoplukovho ttu, i teda dolo kjeho pripojeniu alebo ilo o vonej spojeneck zvzok sodvdzanm tribtu. Rozdiel vnzoroch poskch bdateov je omnoho v. Tka sa toti rozsahu hranc Svtoplukovej re. Pokm jedni rozpracvaj alej tzu o udomcnencyrilometodskho kresanstva v Maloposku, prvrenci kritickho prdu spochybuj samotn prilenenie zem junho Poska (nielen Malo-

10

11 12

13 14

ivot Metoda, XI. In: Pramene kdejinm Vekej Moravy. Ed. P. Ratko. Bratislava, 1968, s. 241-242. esk editori prekladaj prv as ryvku trochu odline: Velice mocn pohansk kne se sdlem na Visle hanobil kesany ainil (jim) pko.. itije Mefodija, XI. In: Magnae Moraviae fontes historici (alej MMFH) III. Ed. D. Bartokov, L.Havlk, I. Hrbek, J. Ludvkovsk, R. Veerka. Brno, 1969, s. 156. Vislania boli jednm zdvoch tzv. vekokmeov, ktor v9. a10. storo sdlili vMaloposku. Ich sdla sa rozprestierali na hornej Visle, teda vzpadnej asti dnenho Maloposka (Krakov, Sandomierz). Lendzania, druh vekokme, mali zaujma vchodn as dnenho Maloposka (Przemyl, Czerwie) aas hornho Pripiaska. POLESKI, J.: Malopolsko v10. stolet. In: Pemyslovsk stt kolem roku 1000. Praha, 2000, s. 225-226. Veobecn zmienku o Vislanoch njdeme v Descriptio civitatum et regionum ad septentrionalem plagam Danubii. In: MMFH, III, s. 289, 291 a u Alfrda Vekho v jeho Popise Germnie (MMFH, III, s. 338). Dokonca u roku 1786 uvaoval Krystian Bogumi Friese vo svojom diele Kirchengeschichte des Knigreichs Polen vom Ursprunge der christlichen Religion in diesem Reiche ..., vydanom vo Vroclavi, e kresanstvo sa vPosku ujalo v9. storo, ato v dsledku innosti slovanskch apotolov. Annales Fuldenses ad a. 874. In: Magnae Moraviae fontes historici I. Ed. D. Bartokov, L. Havlk, Z. Masak, R. Veerka. Brno, 1964, s. 109. RATKO, P.: Slovensko vdobe vekomoravskej. Bratislava, 1988, s. 56-57; TEFANOVIOV, T.: Osudy starch Slovanov. Martin, 1989, s. 123-124; MARSINA, R.: Poloha arozloha Vekej Moravy. In: Slavica Slovaca, 27, 1992, 1, s. 10; STEINHBEL, J.: tyri vekomoravsk biskupstv. In: Slovansk tdie, 1994, 1, s. 25.

11

poska, ale aj Sliezska). Ohromn poetnos literatry ktejto tme spsobila, e novovznikajce prce mvaj asto podobu historiografickch analz.15 Na pomyselnom poiatku vposkej historiografii stoj dnes u klasick prca Wadysawa Abrahama Organizacja Kocioa w Polsce do poowy wieku XII.16 W. Abraham v nej zozbieral vetky dostupn indcie a z nich odvoden hypotzy, ktor odvodovali alebo mohli odvodova psobenie a upevnenie cyrilometodskho kresanstva v junom Posku, apodrobil ich kritickmu rozboru. Dospel k zveru, e spomedzi nich jedinm dokladom omonom psoben Metodovch apotolov vkrajine knieaa Vislanov je fragment zXI. kapitoly ivota Metoda. Svoj kritick postoj vyjadril zamietnutm monosti udrania sa cyrilometodskho kresanstva po zniku Vekej Moravy zaiatkom 10. storoia i alieho prevania slovanskej liturgie vPosku, ktor by sa vzahovala naMetoda.17 Nov impulzy koiveniu polemickej otzky poiatkov kresanstva priniesli intenzvne multidisciplinrne vskumy opoiatkoch poskej ttnosti (projekt Pocztki Pastwa Polskiego), ktor zaali po II. svetovej vojne. Popri historikoch sa do nich zapojili archeolgovia, historici umenia ifilolgovia.18 Pritom sa hadali anachdzali nov argumenty pre misijn akciu Metoda, resp. jeho iakov iexistenciu slovanskej liturgie vjunom Posku v9. a10. storo. Najhorlivejm zstancom tchto tz, ktor si nali viacerch nasledovnkov, sa stal Jzef Widajewicz.19 J. Widajewicz spjal krst knieaa Vislanov sich vojenskou porkou apripojenm kVekej Morave. Optovn nezvislos si Vislania mali zska a po rozpade (veko)moravskej re. Na rozdiel od W. Abrahama spjal sMetodovou misiou poiatky cirkevnej organizcie, ktor

15 LABUDA, G.: Oobrzdku sowiaskim w Polsce poudniowej, czyli Krakw biskupi przed rokiem 1000. In: LABUDA, G.: Studia nad pocztkami pastwa polskiego. T. II. Pozna, 1988, s. 83-165; SZCZUR, S.: Misja cyrylo-metodiaska w wietle najnowszych bada. In: Chrystianizacja Polski poudniowej. Ed. J. M. Maecki. Krakw, 1994, s. 7-23; SZCZUR, S.: Zagadnienie tzw.obrzdku slowiaskiego w Maopolsce. In: Pocztki ssiedztwa : Pogranicze polsko-rusko-sowackie w redniowieczu. Rzeszw, 1996, s. 31-36; POLEK, K.: Pnocna izachodnia granica pastwa wielkomorawskiego w wietle bada historycznych. In: Slsk iCzechy akultura wielkomorawska. Ed. K. Wachowski. Wrocaw, 1997, s. 14-19 (9-19); KORTA, W.: Chrystianizacja lska przed 1000 rokiem. In: Sobtka, 1998, 3-4, s. 321-337; POLEK, K.: Udzia Moraw iCzech w chrystianizacji Maopolski we wczesnym redniowieczu. In: Pocztki chrzecijastwa w Maopolsce, s. 35-51 (35-61); DOBOSZ, J.: Monarchia i moni wobec kocioa w Polsce do pocztku XIII wieku. Pozna, 2002, s. 17-24 16 ABRAHAM, W.: Organizacja Kocioa w Polsce do poowy wieku XII. 2. vyd. Lww, 1893. 17 ABRAHAM, W.: Organizacja Kocioa w Polsce do poowy wieku XII., s. 109-110, 113,115. 18 POLEK, K.: Udzia Moraw iCzech w chrystianizacji Maopolski we wczesnym redniowieczu, s. 35-36. 19 WIDAJEWICZ, J.: Pastwo Wilan. Krakw, 1947.

12

mala podlieha nitrianskemu biskupovi Vichingovi. Oporu pritom hadal vliste salzburskho arcibiskupa ajeho sufragnov ppeovi Jnovi IX. zroku 900, vktorom je zmienka oVichingovi ajeho ceste kakmusi erstvo pokrstenmu nrodu (neophita gens), porazenmu Svtoplukom aobrtenmu z pohanstva na kresanstvo.20 Moravskej iniciatve pripisoval taktie zriadenie biskupstva vKrakove. Misijnho biskupa Vichinga mal v ele dieczy vystrieda u ako riadny biskup Prochor, ktorho grcke meno (Prochoros) malo poda Widajewicza poukazova na pvod vjuhovchodnej Eurpe a prslunos kMetodovmu tboru, ie k zstancom tzv. slovanskho rtu.21 Po Metodovej smrti anslednom vyhnan Metodovch iakov ho nahradil Prokulf, poda mena juhonemeckho pvodu, ktorho mal dosadi Viching. Men oboch biskupov uvdza vKrakove pred rokom 1000 Katalg krakovskch biskupov z13. storoia. Existenciu biskupstva vKrakove malo nepriamo potvrdzova obnovenie moravskej cirkevnej provincie ppeskmi legtmi roku 899 vpodobe arcibis-

20 Henryk owmiaski, ktorho tzy predstavme niie, nestotouje Vichingov neophita gens sVislanmi, ale spotiskmi Slovanmi. OWMIASKI, H.: Pocztki Polski. T. IV. Warszawa, 1970, s. 477. Jeho nzor sa prijma aj vslovenskej historiografii. STEINHBEL, J.: tyri vekomoravsk biskupstv, s. 26, pozn. 32. 21 Pouvanie termnu slovansk rtus alebo slovansk obrad, rozren nielen vposkej historiografii, je problematick anezodpoved dobovm relim, kee liturgikon nerozliuje konkrtny autonmny slovansk rtus vo vtedajom kresanstve. Vtomto obdob nie je mon dokza existenciu takhoto rtu, meme hovori len obyzantskom alebo rmskom rte v slovanskom jazyku. (Kee naa tdia m historiografick charakter, pouvanie oboch pojmov sli vlune na prezentciu nzorov bdateov, ktor snimi operuj.) Obradov zameranie liturgickho diela Kontantna aMetoda bva asto konfesionlne ideologizovan aanachronicky zobrazovan cez prizmu naptia anepriatestva medzi uvatemi grckobyzantskho armskolatinskho rtu. Samotn obradov zameranie nebolo predmetom Metodovej kritiky zo strany franskho a bentskehoduchovenstva ani ppeskej krie. Zkladnou vitkou bolo celebrovanie liturgie vslovanskom jazyku. KRBIS, B.: Krg czesko-morawski a pierwsza chrystianizacja Polski. In: Cyryl i Metody apostoowie i nauczyciele Sowian. Ed. J. S. Gajek, L. Grka. Lublin, 1991, s. 145-146; SZCZUR, S.: Zagadnienie tzw.obrzdku slowiaskiego w Maopolsce, s. 34-35. Podobne iesk autori - TKADLK, V.: Byzantsk amsky ritus ve slovansk bohoslub. In: Duchovn past, 1978, 1, s. 4-5; OLLE, M.: Od svitu kesanstv k sv. Vojtchu. Praha, 1996, s. 91; KONZAL, V.: Crkevnslovansk literatura slep ulika na prahu esk kultury? In: Speculum medii aevi Zrcadlo stedovku. Praha, 1998, s. 151, 156, 159. Poda A. Avenariusa ani samotn termn slovansk liturgia, pouvan od poiatkov liturgickej innosti Kontantna a Metoda na Vekej Morave a po jej vyznenie, nevystihuje plne sdob realitu. Jeho uvatelia toti asto obchdzaj, resp. si neuvedomuj fakt, e slovansk liturgia, rovnako ako kad liturgia, m dve strnky: jazykov, ktor vprpade cyrilometodskej liturgie bola nemenn slovansk, aobradov, ktor sa vprpade cyrilometodskej liturgie mohla zmeni vpriebehu psobenia slovanskch apotolov zvchodnej (byzantskej) na zpadn (rmsku). AVENARIUS, A.: Liturgick dielo Kontantna aMetoda. In: Svtopluk 894-1994. Ed. R. Marsina, A. Ruttkay. Nitra, 1994, s. 11n. Za odborn konzultciu akujem Prof. ThDr. I. Belejkaniovi, CSc. a prof. PhDr. A. Avenariusovi, CSc.

13

kupstva stromi podriadenmi biskupmi. Jeden znich mal teda sdli vKrakove.22 Widajewiczowe tzy si nali viacerch nasledovnkov.23 Dokonca ete alej zala vo svojich interpretcich (emigrantsk) posk bdateka Karolina Lanckoroska.24 Rovnako ako J. Widajewicz uvaovala okristianizcii zemia Vislanov zVekej Moravy arecepcii tzv.slovanskho rtu.25 Tvrdila, e po vyhnan slovanskho duchovenstva zMoravy uiel Gorazd do Poska ado Krakova preniesol metropolitn sdlo. Tak sa krakovsk arcibiskupstvo malo sta bezprostrednm pokraovateom moravskej arcidieczy.26 Slovansk biskupstv mali existova vSandomierzi avo Wilici, na o mali poukazova, podobne ako vprpade Krakova, psomn (mladej proveniencie pozn. aut.) ihmotn doklady starobylej architektry.27 Slovansk cirkev, spoiatku tolerovan aj piastovskmi panovnkmi, mala by podriaden Rmu ajej odlinosti sa mali tka len pouvania slovanskho jazyka vliturgii. Mylienka oslovanskom arcibiskupstve nachdzala svoju vznamn oporu v informcii anonymnho kronikra tzv. Galla zo zaiatku 12. storoia, e vasoch Boleslava Chrabrho boli vPosku dvaja cirkevn metropoliti so svojimi sufragnmi.28 Nzory K. Lanckoroskej nali znan ohlas vposkch kruhoch pravoslvnych teolgov ahistorikov, medzi ktorch mono priradi J. Klingera,

22 WIDAJEWICZ, J.: Pastwo Wilan. Krakw, 1947, s. 72-73, 110-118; WIDAJEWICZ, J.: Prohor iProkulf, najdawniejsi biskupi krakowscy. In: Nasza Przeszlo, 4, 1948, s. 17-32. Spjanie Prochora aProkulfa s (veko)moravskm obdobm nezodpoved chronologickej logike zpisu krakovskch biskupov vKatalgu. Obe men s umiestnen pred menom biskupa Poppa, ktor bol roku 1000 dosaden do novoerigovanho biskupstva hnezdnenskej arcidieczy v Krakove. Preto ich psobenie vKrakove mono spja najskr sobdobm druhej polovice 10. storoia, kedy bolo Maloposko sasou eskho ttu. Poda Gerarda Labudu mohli by obaja olomouckmi (misijnmi) biskupmi. LABUDA, G.: Oobrzdku sowiaskim w Polsce poudniowej ..., s. 160-161. Kpodriadeniu Maloposka olomouckmu biskupstvu vdruhej polovici 10. storoia vi pozn. 36. 23 Napr. k. S. Pietrzak nekriticky kontruuje imaginrnu misiu prvch duchovnch zNitrianska doreginu Dunajca u okolo roku 855 a pripisuje im iroktsky pvod. Na tto prv misiu mala potom nadviaza neskoria Metodova misia. PIETRZAK, S.: w. wierad apocztek chrystianizacji w Maopolsce IX wieku. In: Pocztki chrzecijastwa w Maopolsce, s. 103-104. 24 LANCKOROSKA, K.: Studies on the Roman-Slavonic rite in Poland. Roma, 1961. 25 K. Lanckoroska uprednostuje termn rmsko-slovansk rtus, ktorm precizuje, e obrady boli rmske a slovansk bol len jazyk bohosluby. 26 LANCKOROSKA, K.: Studies ..., s. 18. 27 LANCKOROSKA, K.: Studies ..., s. 47. 28 Anonim tzw. Gall: Kronika polska, I, 11. Ed. R. Grodecki a M. Plezia. Wroclaw, 1989, s. 30. Vtomto prpade je pravdepodobnejie, e Gall mohol sodstupom jednho storoia povaova za druh metropolu Ungerovo misijn biskupstvo so sdlom vPoznani, ktor nebolo vroku 1000 podriaden novozaloenmu arcibiskupstvu vHnezdne. WYROZUMSKI, J.: Dzieje Krakwa. T. 1. Krakw, 1992, s. 7, pozn. 33.

14

biaostockho arcibiskupa Svu (Micha Hrycuniak), aZ. Dobrzyskho. Pravoslvna interpretcia dejn kresanstva vPosku prebrala tzu oarcidiecze slovanskho rtu vKrakove, avak mimo jej podriadenia Rmu. Osudy slovanskej cirkevnej organizcie vPosku potom zobrazuje poda tradinej schmy zpasu latinkov so slovanskm obradom.29 Problematike (veko)moravskch poiatkov kresanstva acirkevnej organizcie vjunom Posku venoval osobitn pozornos aj Henryk owmiaski vo svojej monumentlnej syntze Pocztki Polski.30 Rovnako ako jeho predchodcovia spjal misijn psobenie Metodovch iakov vMaloposku adokonca ivSliezsku sspechmi rozsiahlej vbojnej politiky Svtopluka. Vsledkami expanzie malo by pripojenie zem hornho Potisia, Pannie, iech, Sliezska aMaloposka a po Bug aStyr.31 Rozsiahlos zemia Vekej Moravy mal odra opis hranc praskej dieczy zaznamenan vdokumente Henricha IV. zroku 1086. owmiaski vom nachdzal odkaz na stariu politicko-cirkevn situciu ete z (veko)moravskch ias a zmienky o Cracouua civitas, prouintia Uag a regio Morovia mohli poda neho zodpoveda jednotlivm dieczam. Vkontexte informcie z listu bavorskho episkoptu ppeovi zroku 900 o zriaden moravskej arcidieczy stromi sufragnmi rekontruoval moravsk cirkevn organizciu nasledovne: arcibiskupstvo na Morave abiskupstv vNitre, Krakove aPrahe.32 Vprebiehajcej diskusii o kontinuite slovanskho rtu na poskch zemiach owmiaski odmietol Lanckoroskej predstavu oprenesen cirkevnej metropoly do Krakova. Nevzdal sa vak plne mylienky existencie slovanskej cirkevnej organizcie vjunom Posku pred rokom 1000. Vdruhej polovici 10. storoia malo poda neho sdli vKrakove slovansk biskupstvo zvisl od bulharskho aneskr kontantnopolskho patriarchtu. Jeho zriadenie malo by odpoveou na vznik latinskho misijnho biskupstva vPoznani okolo roku 968. owmiaski videl hlavn predpoklad jeho vzniku v ruskej pramennej tradcii (Skazanije oslovianskoj pismiennosti z15. storoia) oren slovansk-

29 Na prce tchto autorov upozoruje astrune rozober ich zkladn interpretcie OZG, K.: Misja metodiaska w wietle historiografii prawosawnej. Proroctwa Metodego. In: Chrystianizacja Polski poudniowej, s. 161-164. Nekritickos prstupu tchto autorov voi prameom dokumentuje napr. tza, e Mieko I. prijal krst poda slovanskho rtu, aj ke neskr podporoval latinkov. (Poda J. Klingera mali Piasta pokrsti Kontantn aMetod.) Kposlednej likvidcii cirkvi slovanskho obradu vPosku malo poda nich djs a vprvej polovici 12. storoia. 30 OWMIASKI, H.: Pocztki Polski. T. IV. Warszawa, 1970. 31 OWMIASKI, H.: Pocztki Polski, s. 350-354, 498-499. 32 Provincia Uag vdokumente Henricha IV. zroku 1086 sa poda Lowmiaskho kryje snitrianskym biskupstvom. Ostatn oznaenia spja s krakovskm amoravskm biskupstvom. OWMIASKI, H.: Pocztki Polski, s. 490-492.

15

ho psma aviery medzi Lechmi (Poliakmi) aich neskorej likvidcii sv. Vojtechom. Do ela dieczy postavil len Prochora, domnievajc sa, e vprpade Prokulfa dolo pri zpise v Katalgu krakovskch biskupov krozdvojeniu jednej osoby (Proc-horius). Hmotnm dokladom slovanskho biskupstva mal by kostol sbyzantskm patrocniom sv. Michala na Waweli, plniaci lohu slovanskej katedrly.33 Vyie predstaven autori aich interpretcie nie s jedin, ktor vposkej historiografii spjali poiatky kresanstva vjunom Posku sVekou Moravou. Patrili vak medzi tch, ktorch koncepcie najvraznejie rozvinuli stroh pramenn svedectvo okrste vislanskho knieaa. Samozrejme, e ich nzory neboli nekriticky prijman, boli naopak ivnou pdou pre ostr polemiku. Najrazantnejie anajkomplexnejie proti nim vystpil poznask historik Gerard Labuda.34 Poda G. Labudu je problm cyrilometodskho kresanstva vPosku mon riei vlune vkontexte zemnej rozlohy (veko)moravskho ttu za ias Svtopluka. Zalenenie zemia Maloposka kSvtoplukovej ri vak neindikuje priamo iaden zo sdobch, prp. neskorch, ale vierohodnch prameov. Vtejto svislosti zamieta naduvan interpretan monosti XI. kapitoly ivota Metoda, ktor nehovor ni oalch osudoch vislanskho knieaa, nasilu pokrstenho pravdepodobne na Vekej Morave. Rovnako pesimisticky sa stavia kprileneniu Sliezska, ktor vina bdateov nekriticky preber zkroniky praskho kanonika Kosmasa z12. storoia. Poda Kosmasovho zpisu mal Svtopluk so shlasom cisra Arnulfa ovldnu echy aodtia rozsiahle zemia a kOdre aHronu. Takto vklad vak G. Labuda odmieta a dvod, e hranice vymedzen Kosmasom nezodpovedaj (veko)moravskm, ale neskorm historicko-geografickm acirkevno-administratvnym pomerom. Vchodn hranica Vekej Moravy za ias Svtopluka predsa nekonila na Hrone, kjej stanoveniu mohla sli hranica nitrianskeho biskupstva zKosmasovch ias. Zmienka oOdre sa poda neho vzahuje na pramene Odry, nie kjej hornmu toku, o tie malo zodpoveda historicko-geografickm relim eskho knieatstva v 12. storo.35 Predmetom Labudovej analzy sa stalo tie privilgium cisra Henricha IV. pre prask biskupstvo zroku 1086 alist bavorskho episkoptu napsan na protest ppeovi Jnovi IX. zroku 900. Po dkladnej analze odmietol starie

33 OWMIASKI, H.: Pocztki Polski, s. 505-510. Tak vasn datovanie kostola sv. Michala vyvrtili neskorie archeologick vskumy. Dnes je veobecne prijman jeho datovanie do vasnopiastovskho obdobia. Vi literatra kpozn. 46. 34 LABUDA, G.: Oobrzdku sowiaskim w Polsce poudniowej ..., s. 83-165. 35 LABUDA, G.: Oobrzdku sowiaskim w Polsce poudniowej ..., s. 121-126, 146-147.

16

nzory J. Widajewicza iH. owmiaskho, poda ktorch malo privilgium cisra Henricha IV. odzrkadova hranice Metodovho arcibiskupstva zroku 873 a900. Naopak, priklonil sa kveobecne prijmanm nzorom, ktor spjaj opis hranc praskho biskupstva vlune scirkevno-politickmi pomermi druhej polovice 10. storoia, kedy bolo Maloposko prilenen keskmu ttu.36 Rovnako odmietal odvodzova lokalizciu moravskch diecz vPrahe aKrakove na zklade listu bavorskho episkoptu ppeovi Jnovi IX. Novovytvoren metropola sa mala poda autorov listu rozprestiera na zem pasovskej dieczy. G. Labuda ztoho usudzuje, e nemohla prekraova hranice starej Moravy, lebo len t podliehala pasovskej diecze.37 Labudove hyperkritick nzory boli prijat vinou pozitvne a vsasnosti asi najviac ovplyvuj optiku poskch bdateov. Podporn lohu pritom zohrvaj poznatky zarcheologickch vskumov. Vprebiehajcej diskusii sa toti oraz via loha prisudzuje argumentom, ktor poskytuje prve archeolgia. Monosti analzy obmedzench psomnch prameov sa zdaj by u vyerpan. Naopak archeologickch prameov, ktor vykresujobraz kultrneho vvoja Maloposka vsledovanom obdob, stle pribda. Otzne je, nakoko ich kvantita prechdza aj do novej kvality anakoko meme medzi nimi njs argumenty alebo protiargumenty k problematike cyrilometodskho kresanstva vMaloposku. Materilne stopy kristianizcie vo veobecnosti poskytuj tri typy archeologickch prameov: 1. pohrebisk, 2. pozostatky sakrlnej architektry, 3. predmety (hmotn pamiatky) spt skresanskm kultom (napr. kriky, liturgick predmety, kovania knh) a predmety zdoben nboenskmi motvmi.38 Vprvom prpade doterajie vskumy maloposkch pohrebsk nepriniesli iadne doklady onesporne kostrovom pochovvan na sklonku 9. azaiatkom 10. storoia. Na celom zem sa vtomto obdob udriavalo iarov pochovva-

36 Vdokumente splva obraz dvoch diecz: 1. praskej, ktor zahrovala samotn echy aSliezsko, 2. olomouckej, ktor zahrovala Moravu, provinciu Uag, t.j. star nitrianske biskupstvo aMaloposko a po Bug aStyr. Existenciu moravskej dieczy vtch asoch potvrdzuje prtomnos moravskho biskupa na zasadnut vaschaffenburskom kltore sv. Petra roku 976, ktor zvolal mohusk arcibiskup Willigis ana ktorom sa zastnil aj prask biskup Dtmar. LABUDA, G.: Oobrzdku sowiaskim w Polsce poudniowej ..., s. 145-146; LABUDA, G.: Czeskie chrzecijastwo na Slsku i w Maopolsce w X i XI wieku, s. 74-76, 93-94. 37 LABUDA, G.: Oobrzdku sowiaskim w Polsce poudniowej ..., s. 144-145. Nemono vak shlasi s vylenenm nitrianskeho biskupstva z novozriadenej arcidieczy. Nitriansko vtedy stle patrilo Mojmrovi II. a nebolo zemm, ktor by si nrokovalo salzbursk arcibiskupstvo. Conversio toti ani raz nespomna, popri inch, nroky salzburskho arcibiskupa na toto zemie. STEINHBEL, J.: tyri vekomoravsk biskupstv, s. 28, pozn. 39. 38 WOOSZYN, M.: Nowe dane archeologiczne do dziejw chrzecijastwa w Maopolsce pnocno-wschodniej, s. 380.

17

nie, charakteristick pre pohansk pohrebn rtus.39 Vprpade sakrlnej architektry sa u dvnejie kldli najvie ndeje do vskumov sakrlnych objektov na Waweli vKrakove anlezu zvykov (predpokladanho) baptistria vo Wilici. Vroku 1959 sa podarilo archeolgom odkry vo Wilici pod zkladmi romnskeho jednoloovho kostola zvyky kruhovitho, mierne vyhbenho objektu (priemer asi 4,2 m ahbka 20-37 cm), zhotovenho zo sdrovca. Kobjektu priliehalo trapzovit pdium, zhotoven zneplenej hliny. Objekt bol jeho objavitemi datovan na zklade hlinenho pohrika sdutou nkou, leiaceho na pdiu, na koniec 9. storoia a pod vplyvom podobnho nlezu vPoznani interpretovan ako krstiaca misa, t.j. provizrne misijn baptistrium, postaven doasne na vykonanie krstu miestnych (dospelch) obyvateov. Nlez mal vkontexte svedectva ivota Metoda odkazova na krst poddanch vislanskho knieaa, atm aj na innos cyrilometodskej misie na tomto zem.40 Krstiaci charakter wilickej misy (rovnako ako poznaskej pozn.aut.) vak nebol prijman bez vhrad aobjavili sa jej nov interpretcie, napr. ako pozostatku zariadenia na mieanie malty poas stavby kostola.41 Vznan postavenie Wilice na prelome 9. a10. storoia nepotvrdili ani alie archeologick vskumy arovnako i chronolgia odkrytho objektu bola posunut do mladieho obdobia.42 Reinterpretcim podahol el objektu, priom krstiaci charakter stavby bol definitvne zamietnut,43 atm aj jej vznam ako dkazu kristianizcie vo vasnostredovekom Maloposku.

39 ZOLL-ADAMIKOWA, H.: Formy konwersji Sowiaszczyzny wczesnoredniowiecznej aproblem przedpiastowskiej chrystianizacji Maopolski. In: Chrystianizacja Polski poudniowej, s. 135136. Naopak diskusiu vyvolvaj nlezy jednotlivch kostrovch hrobov na Dolnom Sliezsku (Niemcza I, ugy, Wsosz), datovanch do druhej polovice 9. storoia (len) na zklade v nich njdenej keramiky. WACHOWSKI, K.: Archeologia a moliwoci ledzenia przeobrae idelogicznych w poudniowej Polsce w IX wieku. In: rodkowoeuropejskie dziedzictwo cyrylo-metodiaskie. Ed. A. Barciak. Katowice, 1999, s. 13-14. Takto datovanie a tm aj prpadn spjanie s (veko)moravskmi vplyvmi odmieta POLESKI, J.: Kontakty Wielkich Moraw z plemionami zamieszkujcymi ziemie poudniowej Polski. In: rodkowoeuropejskie dziedzictwo cyrylo-metodiaskie, s. 28-29. 40 ANTONIEWICZ, W.: Znaczenie odkry w Wilici. In: Silesia Antiqua, 10, 1968, s. 105-115. Nlez krstiacej misy sa pre zstancov recepcie slovanskho rtu vjunom Posku stal dokladom existencie slovanskho biskupstva vo Wilici. 41 Naposledy URBACZYK, P.: Czy istniej archeologiczne lady masowych chrztw ludnoci wczesnopolskiej? In: Kwartalnik Historyczny, CII, 1995, 1, s. 3-18. 42 BUKO, A.: Maopolska czeska i Maoplska polaska, s. 148-149. 43 Rovnako bola zamietnut interpretcia stavby ako zariadenia na mieanie malty. RODZISKACHORAZY, T.: Wczesnopiastowskie urzdzenia chrzcielne na tle baptysteriw pierwszego tysiclecia. Krakw, 1994, s. 156; KALAGA, J. - GLISKI, W.: Wilicka misa chrzcielna w wietle nowych bada archeologicznych. In: Pocztki chrzecijastwa w Maopolsce, s. 176;

18

Rovnako intenzvnej pozornosti archeolgov ihistorikov umenia sa teia nlezy zvykov predromnskej sakrlnej architektry na hradnom vrchu na Waweli vKrakove.44 Predovetkm historici, ktor pripaj misijn akciu zzemia Vekej Moravy, ba dokonca rozvoj slovanskej cirkevnej organizcie, by prve vtchto reliktoch sakrlnych stavieb radi videli potvrdenie svojich interpretci. Starie ani najnovie vskumy vak neodkryli stopy objektov datovanch do poslednej tvrtiny 9. ana poiatok 10. storoia. Zatia najstarie relikty sakrlneho (drevenho) objektu boli odkryt pri obnovenom vskume vkatedrlnych kryptch v90. rokoch 20. storoia. Nlez je spjan s eskou prtomnosou na hradnom vrchu vdruhej polovici 10. storoia, teda vobdob, kedy bolo Maloposko sasou ttu eskch Pemyslovcov.45 alie relikty predpokladanch objektov (katedrla, rotundabaptistrium, krov kaplnka sv. Mrie Egyptskej, tetrakonchos sv. Flixa aAdaukta, dvojapsidov rotunda NP Mrie, prp. fragmenty kostolov sv. Michala asv. Juraja), ktor dopaj obraz predromnskej architektry na Waweli, s chronologicky zaraden a do vasnopiastovskho obdobia. Ich poetn zoskupenie na hradnom vrchu me by odrazom rchlej zmeny statusu Krakova, ktor sa stal popri Hnezdne aPoznani treou metropolou vasnopiastovskho ttu a sdlom biskupstva.46 Poslednmi zarcheologickch prameov, ktor koncom 80. rokov 20. storoia oivili tmu cyrilometodskch misi, boli tri fragmenty hlinench predmetov zlomkov, njden roku 1986 poas archeologickch vskumov vPodebociu.47 Poda vzoru a na povrchu viditench znakov, pripomnaj-

44

45 46 47

PIANOWSKI, Z.: O misie wilickiej ibudowlach na regii (glos w dyskusji). In: Pocztki chrzecijastwa w Maopolsce, s. 172. Poda vskumov J. Kalagi aW. Gliskho, obnovench vroku 2000, je mon, e pdium nepriliehalo k mise, ale pvodne lealo nad ou (s. 167168). Nlezy novch lomkov hlinench ndob v objekte, datovan od 10./11. do 13. stor., maj vplyv na zmenu pvodne starej chronolgie pohrika na dutej nke (s. 166-167). Z. Pianowski vid vobjekte oznaovanom ako pdium fragment zkladov nejakej stavby. Poetn jamky vokol misy, pravdepodobne po drevench stpoch, by mohli nasvedova, e ilo o dreven sakrlnu stavbu, na mieste ktorej vznikol neskr murovan romnsky kostol (s. 173-175). PIANOWSKI, Z.: Najstarsze kocioy na Wawelu. In: Chrystianizacja Polski poudniowej, s. 99119; ZAKI, A.: Krakw wilaski, czeski iwczesnopiastowski. In: Chrystianizacja Polski poudniowej, s. 59-67; PIANOWSKI, Z.: Pocztki zespou architektury sakralnej na Wawelu : Stan bada iinterpretacji do roku 2000. In: Pocztki chrzecijastwa w Maopolsce, s. 63-79. PIANOWSKI, Z.: Pocztki zespou architektury sakralnej na Wawelu, s. 67-68. PIANOWSKI, Z.: Pocztki zespou architektury sakralnej na Wawelu, s. 78-79. RODZISKACHORAZY, T. Wczesnopiastowska sztuka Maopolski zarys stanu bada uprogu trzeciego tysiclecia. In: Pocztki chrzecijastwa w Maopolsce, s. 195, 199, 201-202. Obec Podebocie sa nachdza na pohrani Maloposka aMazovska (gm. Trojanw, woj. siedleckie). MARCZAK, E.: Tabliczki zPodebocia : nie rozwizana zagadka. In: Studia zdziejw cywilizacji Studia ofiarowane Prof. J. Gssowskiemu w pidzesita rocznic pracy naukowej. Ed. A. Buko. Warszawa, 1998, s. 93-102.

19

cich psmo, boli pracovne nazvan tabuky zPodebocia. Prv dve tabuky boli na zklade nlezov v objekte (. 13) ana zklade rdiokarbnovej metdy datovan od 7./8. do konca 9. storoia. Tretia tabuka njden vinom objekte (. 10) nebola datovan. Vnimon zujem otento nlez vodbornch kruhoch48 svisel sinterpretciou znakov ako psmen (vyrytch do mokrej hliny pred vyplenm). T. Wasilewski identifikoval vyryt znaky sgrckymi psmenami ICSN, ktor tvoria veobecne pouvan skratku I[HSOUS] C[RISTO]S N[IKA] Jei Kristus Zvaz.49 Domnieval sa, e npisy s stopami po obyvateoch hradiska, kresanov latinskej alebo byzantskej cirkvi. Nevylil monos (veko)moravskho vplyvu, i u ilo o misionrov, kresanskch kupcov alebo zajatcov z Vekej Moravy. Odlin interpretciu ponkol orientalista E. Tryjarski, ktor v nich videl runov znaky tureckho (orchosko-jenisejskho) psma, pouvanho nrodmi v juhovchodnej Eurpe. Znaky potom charakterizoval ako stopu kultry stepnch nrodov, hlavne tureckch a navrhol ich ta: Odbierz dlug. Oszukuj..50 Nlezy z Podeblocia si tie nali svojich razantnch kritikov, ktor v nich videli nhodn vtvor prrody (odtlaky rastln), falzifikty i dielo analfabeta.51 Stopy po kresanskch vplyvoch zVekej Moravy s hadan ivposkej cirkevnej terminolgii, patrocnich i toponmii. Medzi filolgmi vak prevlda nzor, e posk cirkevn termny, zodpovedajce staroslovienskej cirkevnej terminolgii, boli prevzat ziech. Toti pre vinu znich mono potvrdi (vasnejie) pouvanie veskom cirkevnom akultrnom prostred, kde je preukzaten priamy vplyv staroslovienskej kultry ajej transformcia do eskej cirkevnoslovanskej podoby. Rovnako aj men niekokch apotolov

48 Do diskusie otabukch sa na strnkach poskho tdennka Kultura vroku 1987 zapojilo mnoho vznamnch poskch bdateov (archeolgovia, historici, filolgovia, orientalisti), ako T. Wasilewski, A. Nadolski, K. Godowski, E. Tryjarski, H. Samsonowicz, L. Leciejewicz, J. Bieniak, B. Krbis, L. Moszyski, J. Tyszkiewicz aE. Potkowski. MARCZAK, E.: Tabliczki zPodebocia ..., s. 95; MOSZYSKI, L.: Czy misja cyrylometodejska dotara do Maopolski. In: Pocztki chrzecijastwa w Maopolsce, s. 32-33. 49 WASILEWSKI, T.: Senzacja archeologiczna znad Wisly : Odczytywanie tajemnicy. In: Kultura, 1987, 4, s. 1, 4. 50 TRYJARSKI, E.: Senzacja archeologiczna znad Wisy : Rka pogaska ze Wschodu? In: Kultura, 1987, 12, s. 1, 7; TRYJARSKI, E.: Wok sensacji archeologicznej znad Wisy : ladami tureckiego pisma runicznego. In: Kultura, 1987, 13, s. 7. 51 14. oktbra 1992 sa vKrakove konal vedeck seminr Podebocie: najstarsze napisy wczesnoredniowieczne zziem polskich?, na ktorom boli tabuky podroben ostrej kritike. ZOLLADAMIKOWA, H.: Formy konwersji Sowiaszczyzny wczesnoredniowiecznej aproblem przedpiastowskiej chrystianizacji Maopolski, s. 136, pozn. 17; ZOLL-ADAMIKOWA, H.: Dyskusja. In: Pocztki ssiedstwa : Pogranicze etniczne polsko-ruskie-sowackie w redniowieczu, s. 43.

20

aevanjelistov (uka, Maciej) sa dostali do potiny prostrednctvom eskho jazyka.52 Pozitvnejie vsledky nepriniesol ani vskum rozvoja kultu svtcov spjanch s(veko)moravskm prostredm. Vprpade miestnych nzvov utvorench od mien Gorazd aKlemens bol preukzan ich neskor pvod a z13. storoia. Pri nzvoch odvodench od mena Klemens sa pritom poukazuje na fundcie vemoskho rodu Gryfitovcov, zktorho jeden niesol meno Klemens. Nzvy vytvoren od mena Kliment by mohli by poda jazykovedcov argumentom cirkevnej liturgickej tradcie vPosku len vtedy, keby vystupovali vlune na zemiach, ktor sa dostali pod moravsk zvrchovanos. Vystupuj vak na celom zem Poska, apreto s spjan skr seskmi vplyvmi.53 Prehad lingvistickch prameov kon nae zhrnutie doterajieho stavu vskumu renia kresanstva zVekej Moravy na zemiach junho Poska. Predstaven analza sasnho stavu vskumu v Posku poukazuje na problematickos vasnejieho prenikania kresanskch misi do Maloposka (i Sliezska54 ). Nenachdzame toti pre ne priame doklady vpsomnch i hmotnch prameoch ani nepriame odkazy vcirkevnej lexike, vmiestopisnch nzvoch i patrocnich. Ako potom mme rozumie Metodovmu proroctvu, ktor sa poda autora pannskej legendy malo naplni?55 Me by zmienka okrivdch, ktor vislansk kniea inilo kresanom, nepriamym dokladom konfliktov medzi Vislanmi aMoravanmi, ktor mohli ma vdanej dobe najskr ekonomick pozadie? Koristncke vpravy Vislanov by potom bolo mon situova na zaiatok 70. rokov 9. storoia, kedy tomu napomhala sstredenos Moravanov na vojny svchodofranskm krovstvom. Vtomto slede udalost by zmienka ozajat

52 MOSZYSKI, L.: Czy misja cyrylometodejska dotara do Maopolski, s. 28-29. Pochybnosti vyvolva len 5 slov (resp. 3 slov aich derivty) cyrilometodskho pvodu, ktor nemaj staroesk pendanty: miosirdy, zbawi, zbawiciel, smnienie/sumnienie, smnie si. BEDNARCZUK, L.: Zwizki jzykowe i kontakty kultorowe Polski poudniowej ze Sowacj i Chzechami w czasach witego Wojciecha. In: Swity Wojciech i jego czasy, s. 200. (K problematike vvoja cirkevnoslovanskej kultry vechch od konca 9. stor. do konca 11. stor. predovetkm prce eskho slavistu F. V. Marea, publikovan vo vbere MARE, F.V.: Cyrilometodjsk tradice aslavistika. Praha, 2000.) 53 POLEK, K.: Udzia Moraw iCzech w chrystianizacji Maopolski we wczesnym redniowieczu, s. 50-51. 54 KORTA, W.: Chrystianizacja lska przed 1000 rokiem, s. 322-331, 337. 55 Nemono shlasi snzormi, ktor cel proroctvo charakterizuj len ako literrny topoi bez historickch reli. Do roviny literrneho topoi posva Metodovo proroctvo SZCZUR, J.: Zagadnienie tzw.obrzdku slowiaskiego w Maopolsce, s. 32-33. Khistorickej realite obsahu XI. kapitoly ivota Metoda sa prikla VAVNEK, V.: Staroslovnsk ivoty Konstantina aMetodje. Praha, 1963, s. 98.

21

ansilnom pokrsten mohla svisie sspenou vpravou Moravanov, ktor mohla nasta a po roku 874. Motivci kvprave na sever mohlo by samozrejme viacero: zastavi koristncke vpravy, zabezpei severn hranicu i zska zdroj potrebnch surovn, predovetkm eleznej rudy.56 Akt krstu podmanenho knieaa bval vtakchto prpadoch benm politickm prostriedkom, prebranm modelom zkarolnskeho prostredia.57 Ak charakter vak mali vislansko-moravsk kontakty po tejto udalosti, na to nm fragment zo ivota Metoda nedva iadne indcie. Ich stopy meme op hada len varcheologickch prameoch. Doterajie nepoetn nlezy (zbrane, jazdeck vbava, ozdoby, sekerovit hrivny) prehovraj skr v prospech ekonomickch a kultrnych vzahov - vmena tovaru a sprostredkovanie cudzch, predovetkm karolnskych vzorov. Poda poskch archeolgov vak nemono ani vsasnosti konkrtnejie vymedzi charakter aintenzvnos tchto kontaktov.58 Preto aj vprpade kristianizcie zem hornho Povislia netreba preceova jej mon dopad na miestnych obyvateov. ako vhorizonte 20 rokov prpadnho trvania tesnejch vzahov medzi Vislanmi aSvtoplukom oakva vsledky misijnej innosti smerujce kobrazu, ak vo svojich prcach prezentovali J. Widajewicz, K. Lanckoroska, H. owmiaski, K. J. Pietrzak, resp. na nich nadvzujci autori. Najm relie zmisijnej praxe vzpadnej Eurpe vo vasnom stredoveku poukazuj na znane povrchn charakter primrnej kristianizcie, kedy sa draz kldol skr na geografick rozmer konverzie, ne na jej hbku. Pohania sce prijali kresanstvo, dali sa pokrsti, ale naalej praktizovali pohansk rituly.59 Preto vzvere nho prspevku meme kontatova, e vsasnosti niet presvedivch dkazov o rozsiahlejej kristianizcii na zemiach junho Poska, ktor by mali dokonca vies kzriadeniu vych intitci cirkevnej organizcie v9. avprvej polovici 10. storoia. Neznamen to vak, e cyrilometodsk kresanstvo nemalo iaden vplyv na al proces kristianizcie Poska. Nebol to vak u vplyv vychdzajci priamo zVekej Moravy, ale vplyv

56 BORO, P.: Jeszcze oewentualnej wyprawie witopeka morawskiego na Maopolsk. In: rodkowoeuropejskie dziedzictwo cyrylo-metodiaskie, s. 243, 245-246. 57 TETK, D.: Potky Pemyslovc. Praha, 1997, s. 281, 325-326. 58 POLESKI, J.: Kontakty interregionalne mieszkacw Maopolski w VI-X wieku. In: Slsk iCzechy akultura wielkomorawska, s. 58; POLESKI, J.: Kontakty Wielkich Moraw zplemionami zamieszkujcymi ziemie poudniowej Polski. In: rodkowoeuropejskie dziedzictwo cyrylo-metodiaskie, s. 24-30. Poda J. Poleskho nie s na zklade doterajch vskumov presvediv dkazy o pripojen junho Poska k Vekej Morave (s. 31-32). 59 KOIAK, R.: Kristianizcia ako problm historickho vskumu. In: Acta historica Neosoliensia, 4, 2001, s. 91-93. Tam alia literatra.

22

sprostredkovan kresanskou kultrou ziech. Tak prostrednctvom eskej cirkvi prenikalo vdruhej polovici 10. storoia do poskho cirkevnho prostredia dedistvo cyrilometodskho kresanstva.60

Cyrillomethodian Christianity in the Little Poland in the light of the latest researches Summary The problem of the beginnings of Christianity in the Southern Poland is tradically connected with baptism of the Duke of Vislan in Great Moravia and succeeding spread of Christianity in Little Poland. There has been adiscussion among supporters and refusers of Christianization from Great Moravia in Polish historiography. This study proposes solution to this problem in the light of historical, archeological and lingvistic sources. The author has analyzed contemporary stage of research and has discovered that there are no clear evidence about extensive Christianization and building of church organization of Great Moravian origin in the territories of Southern Poland.

Autor:

Mgr. Rastislav Koiak Katedra histrie Fakulty humanitnch vied Univerzity Mateja Bela Tajovskho 40 974 01 Bansk Bystrica koziak@nextra.sk

Recenzent:

Prof. ThDr. Imrich Belejkani, CSc. (Preovsk univerzita v Preove, Fakulta humanitnch a prrodnch vied)

60 LABUDA, G.: Jakimi drogami przyszlo do Polski chrzecijastwo? In: Nasza Przeszlo, 69, 1988, s. 52.

23

FRANCZSKA HISTORIOGRAFIA 19. STOROIA O SLOVKOCH JN MOJDIS

Storoie osvietenstva a nov liberlnejie mylienkov prdy, ktor mali svoj zrod vanglickom empirizme a franczskom skepticizme, prenikali v 18. storo soneskorenm aj do Uhorska. Prejavilo sa to vo vetkch strnkach ivota vtedajej uhorskej spolonosti. Osvietensk mylienky si razili cestu na zem dnenho Slovenska predovetkm vaka nemeckej, eskej, ale aj franczskej literatry. Prijmanie materialistickch i proticirkevnch nzorov bolo problematick, avak demokratick a racionalistick nzory nali svoj ohlas, o om sa ned pochybova. Prejavy osvietenskch mylienok sa objavuj nielen vhospodrstve, politike a kultre, ale aj vo vchove, kde u vznamn lohu zohrali osvietensk reformy rakskej panovnky Mrie Terzie.1 Vtomto obdob dochdza aj kprebdzaniu nacionlneho hnutia tak vrmci Eurpy, ako aj vrmci habsburskej monarchie. Slovensk nrodn hnutie vtomto obdob zana psobi nielen vrmci monarchie, ale aj virch eurpskych dimenzich, o meme pozorova vtom, e snahou slovenskch vzdelancov je dostva nacionlnu slovensk problematiku do irch eurpskych rozmerov i prijma nov mylienky zEurpy, kde najvznamnejou udalosou konca tohto storoia bola Vek franczska revolcia. A prve na mylienky Vekej franczskej revolcie nadvzovalo slovensk nrodn hnutie. Vslovenskom prostred rezonovali mylienky o presadzovan prva nrodov disponova sm sebou, ako to bolo zdraznen vo franczskom stavodarnom zhromaden vroku 1790. Vnasledujcom obdob sa tak pre nrodno-uvedomovac proces a nrodn hnutie utlanch slovanskch nrodov stal najvou spoloenskou hodnotou nrod a meradlom jeho obianskej aktivity nrodn vlastenectvo. Vtejto novej ideolgii sa vrazne uplatovali hadisk a poiadavky, ktor boli motivovan skr emocionlne. Najmohutnejie sa zaala presadzova idea slovanstva, ktor sa sformovala do relatvne ucelenho systmu, priom tto idea bola zaloen na mylienke, e nrody hovoriace prbuznmi jazykmi tvoria etnick jednotu, pretoe maj spolon pvod a vo svojom vvine mali podobn osudy. Takto idey jednoty a vzjomnosti Slovanov boli rozpracovan vrznych obmench a programoch, ktor boli asto protireiv. Tieto otzky

Ide predovetkm o reformu kolstva Ratio educationis i sekularizciu kltorov, zruenie jezuitskho rdu alebo tolerann patent.

24

sa takto postupne dostvali do eurpskeho prostredia, kde nachdzali tak svojich oponentov, ako i zstancov. Nebolo tomu inak ani vo franczskom prostred, ktor nemalo vea poznatkov o stredoeurpskom priestore a ktor ho skr zaujmal vistch politickch svislostiach. A tyridsiate roky 19. storoia s obdobm zvenho zujmu o slovansk problematiku, o podnietili predovetkm udalosti po Vekej franczskej revolcii, kedy stpa zujem o dianie vo Franczsku u slovanskch nrodov a na druhej strane si aj franczske prostredie zana viac vma vchodn a stredn Eurpu. Niektor franczski publicisti otvorene prejavuj svoje sympatie snrodnooslobodzovacm hnutm, pretoe ciele, ktor toto hnutie sleduje, s toton sich predstavami o slobode, rovnosti a bratstve. Vyhlasuj o nich, e by mali plati nielen vo Franczsku, ale vcelej Eurpe. Hlavne revolun roky 1848 - 1849 vznamne poznamenali prostredie rakskeho mocnrstva, priom u do tchto udalost zasiahli aj Slovci, ktor sa, hadajc monosti zlepenia postavania slovenskho nroda, postavili na stranu rakskeho panovnka, m vak stratili sympatie vzpadoeurpskom prostred, kde takto aktivity boli vnmane kontraproduktvne. O tchto otzkach sa franczska intelektulna verejnos dozved viac predovetkm zasopisu, ktor vtomto obdob zaal vychdza a ktor sa zaujmal o dianie vhabsburskej monarchii. Ide o liberlny orleanistick dvojtdennk Revue des deux Mondes.2 Okrem neho sa objavuj vo Franczsku osobnosti, ktor svoj zujem sstreuj na slovansk problematiku. Vtejto svislosti musme na prvom mieste spomen franczskeho literrneho kritika, historika, profesora Univerzity vMontpellieri Pari Ren Gaspard Ernesta Taillandiera, od roku 1865 psobiaceho vPari.3 Bol to prve on, ktor vo svojich prcach zdrazoval, e nrodn povedomie Slovanov je dkazom predovetkm slabosti nemeckho etnika a nemeckej civilizcie vbec. Priom habsbursk monarchiu ani nie je mon zaleova medzi nemeck tty, nakoko nem dos ani morlnej, ani politickej sily, aby sa postavila na elo zjednocovacieho procesov Nemcov. Vo vzahu k Slovanom vhabsburskej monarchii vyjadroval presvedenie, e Slovania sa chc kontituova nezvisle od Maarov a e prve nrodn vrenie vUhorsku me vies a kvojnovmu konfliktu. Vmnohch ohadoch vak slovansk problematiku vnmal cez prizmu panslavizmu: Panslavizmus vhabsburskej monarchii chpe teda Saint Ren Taillandier ako revolun hnutie slovanskch nrodov orientovan nesprvnym
2 3 Revues Des Deux Mondes bol asopis, ktor bol informtorom Franczov o prostred strednej Eurpy. Obsahom asopisu boli lnky, ktor sa dotkali najrznejch strnok ivota od hospodrstva a po umenie a vedu. Ren Gaspard Ernest Taillandier (1817 - 1879) bol literrny kritik a historik, ktor okrem psobenia na univerzite psobil aj na ministerstve kolstva a bol tie lenom Franczskej akadmie vied.

25

smerom na crske Rusko, pe vo svojej tdi B. Kunierikov.4 Na Collge de France psobil vtyridsiatych rokoch 19. storoia Cyprien Robert5 , ktor sa zaslil o informovanie franczskeho prostredia o slovenskej kultre, pretoe na rozdiel od Taillandiera poznal slovensk prostredie aj zvlastnej sksenosti. Povaoval Slovkov za najstariu as nroda echov a Moravanov a jeho zvery vtomto ohade boli na dan dobu autentick, pomerne presn a konkrtne. Aj ke pri hodnoten jeho prc sa o om niektor slovensk autori, napr. Jozef Hudec6 , nevyjadrovali vdy pozitvne. Ten vSlovenskch pohadoch vroku 1925 o om mimo inho napsal: Cyprien Robert bol tie skr diletant ne profesor, bol znamenit publicista a cestovate.7 Avak domievame sa, e toto vyjadrenie nevystihuje dostatone objektvne prnos C. Roberta pre propagciu slovanskej a slovenskej otzky, kultry i dejn vpodmienkach Franczska. C. Robert mal pozitvny vzah nielen kSlovkom, ale aj kostatnm nrodom i nrodnostiam, ijcim vhabsburskej monarchii. Jednou znajvznamnejch osobnost zradov Franczov, ktor sa hlbie zaoberali dejinami a kultrnym vvojom Slovkov, je Ernest Denis, ktor popri svojom zujme o tdium eskch dejn venoval pozornos aj problematike slovenskho nroda. Ktomu ho priviedol predovetkm zujem o esk dejiny, ale aj udalosti vEurpe v druhej polovici 19. storoia, predovetkm porka Franczska vo vojne sPruskom. Boli sme vplnom zmtku zarmten vlastnou nevedomosou, elali sme si njs podporu vEurpe a ku komu sme sa mali obrti, ak nie ku Slovanom.8 Ucelen pohad na dejiny Slovkov podal E. Denis vprci Otzka Rakska Slovci, kde zhrnul vetky svoje poznatky, zskan dslednm tdiom problematiky slovanstva vRaksko-Uhorsku. Jeho zvery boli umocnen aj osobnmi i psomnmi kontaktmi sviacermi slovenskmi dejatemi. Prv as spomnanej prce je venovan problematike dejn Slovanov vhabsburskej monarchii a vzjomnm vzahom Slovanov aGermnov, t.j. vzahom s Rakskom. Najvm nebezpeenstvom pre rakskych Slovanov je germnske ohrozenie. Stojme pred desnm vjavom celho jednho nroda, zasiahnutho ialenstvom dionysiovskm, zriaceho na svojej trojnohe, sc obeou pekelnej moci, spupnosti, vstrednosti, nadutosti, ktor haj na ud, ktorm pekeln astie pomtilo rozum a ved ich kzhube.

4 5 6 7 8

Kunierikov, B.: Revue des deux Mondes o echoch, Slovkoch a nrodnostnom problme vhabsburskej monarchii pred rokom 1871. In: Slovansk tdie XVII. Bratislava 1976, s. 280. Cyprien Robert (1807 - 1856) bol profesor na Katedre slovanskch jazykov a zstanca mylienky vzniku federcie slovanskch nrodov. Jozef Hudec bol publicista a prekladate. Hudec,J.: Slavistika ve Francii. Slovensk pohady 15, 1925, s. 47. Mares, A.: Louis Leger a Ernest Denis. Profil dvoch bohemistov v 19. storo. In: Franczsko a stredn Eurpa. Bratislava 1995, s. 55.

26

Nemecko zmenilo svoj star Ote n novou motlidbou: Nech prde krovstvo moje, nech bude va moja, lebo mne prislcha panovanie, moc i slva.9 Pri vahach o germnskom nebezpeenstve vid jedin mon zchranu Slovanov vrozbit Raksko-Uhorska: Raksko je pre Nemecko najhroznejou zbraou jeho moci. Treba ho rozbi alebo sprvnejie obrti ho proti nemu.10 Na historickom pozad predstavuje E. Denis Raksko-Uhorsko ako zltaninu, zloit a nhodil tt. Vdruhej asti prce sstreuje svoju pozornos na dejiny esko-slovenskch kontaktov. Mimo inho zdrazuje, e esi vdy pomhali Slovkom. Slovci nielen, e dali sasnmu eskmu obrodeniu niektorch jeho najskvelejch predstaviteov, ale mu oznaili aj smer a dali svoj rz. Nauili ho pozrie sa nad zke zujmy krovstva sv. Vclava a hada vazstvo svojej veci len vslve celej Slvie.11 Popri pozitvnych vsledkoch nezabda nartn aj negatvne strnky vzjomnch slovensko-eskch kontaktov, ktor sa poda jeho hodnotenia stupovali hlavne od druhej polovice 19. storoia, kedy sa objavuje ist nedvera i neopatrnos zo strany vedcich nrodnch dejateov tak zo slovenskej, ako aj eskej strany. Kritika smeruje predovetkm ktm slovenskm nrodnm initeom, ktor presadzovali mylienky svojbytnosti slovenskho nroda, pretoe poda E. Denisa Slovci nie s svojbytnm nrodom, ale len uritm vvojovm etnikom eskho nroda. Takchto predstaviteov nazval separatistami a povaoval ich za kodcov spolonej veci, t.j. zjednotenia Slovkov a echov. Ako prklad uvdza prcu S. Czambela Slovci a ich re zroku 1903, ke ho obvinil, e je ... spoluvinnk despotickho jednania vldy (mysl uhorsk vldu, poznmka J. M.), pri svojom tuhom vlastenectve si nevma ohrozenia, ktor prichdzaj zPeti, o ns prekvapuje a cel svoju pozornos venuje domnelm zmerom eskej uzurpcie.12 Slovenina je poda neho iba odvodeninou etiny, nie s to dve rozdielne rei, priom sa odliuj iba stupom svojho historickho vvinu. Podobne ani dejiny Slovkov nesplvaj sdejinami echov, ale s ich predenm. Vcelku je tto prca prvou ucelenejou prcou o dejinch a kultre Slovkov, ktor vyla zpera vznamnho franczskeho historika. Aj ke sme sa pozastavili predovetkm pri kritickejch otzkach, je potrebn zdrazni, e zhistoriografickho hadiska musme oceni predovetkm fakt, e sa tto prca stala vznamnm zdrojom prvch ucelench informci o Slovkoch, ich kultre a vbec o slovenskom nrode vo franczskom prostred.

9 10 11 12

Denis, E. : Otzka Rakska Slovci. Ruomberok 1921, s. 24-25. Tamtie, s. 44. Tamtie, s. 96. Tamtie, s. 98.

27

alou vznamnou osobnosou vo franczskom prostred zhadiska spoznvania dejn Slovkov bol Andr Cheradame, ktorho pozornos sa sstreovala na hospodrsko-politick dejiny strednej Eurpy. Pravidelne asopisecky publikoval, predovetkm vDemokratie Nouvelle. Podobne ako E. Denis bol A. Chradame vekm odporcom nemeckej rozpnavosti a expanzvnosti. Odmietanie germanizmu je mon pozorova vo vine jeho prc. Antigermanizmus bol uritm motvom jeho prklonu kSlovanom vhabsburskej monarchii, ktor by vspojen sFranczskom mohli by protivhou nemeckho imperializmu. Za vemi dleit povaoval oblas strednej Eurpy, pretoe prve toto zemie je miestom, kde sa stretvali politick a hospodrske zujmy eurpskych mocnost. Preto je lohou Franczov zska pre svoje ciele slovansk nrody strednej a vchodnej Eurpy. Takto nzory sledujeme aj vjednej zjeho najznmejch prc, ktor vyla vroku 1900 pod nzvom Evropa a otzka Rakouska na prahu 20. stolet. Vnej sa zaober problematikou slovanskch nrodov, priom sa poksil naznai priny, ktor brzdia slovansk nrody vich vom zapojen do politickho ivota vtedajej Eurpy. Hlavnou prinou ich absencie je poda neho nejednotnos slovanskho sveta. Podrobnejie to vyjadruje vliste poskmu spisovateovi H. Sienkiewiczovi: Pri vetkch akostiach Slovania robia pokroky a ich spech je len otzkou niekokch rokov. Postavenie Slovanov vRaksku by bolo silnejie, keby na neastie frakcia poskch vyslancov nerobila asto politiku vnemeckom zmysle, a to tm, e hlasuje za nemeck poiadavky, dva Nemcom vinu a tak prispieva ktomu, aby mohli odporova i najoprvnenejm poiadavkm Slovanov.13 Ako vina franczskych slavistov, tak ani on neuznval samostatnos slovenskho nroda a jeho pozornos sa niesla v eskom duchu, pretoe slovensk problematiku spoznval a tudoval iba zeskch zdrojov. Vyzdvihoval predovetkm prcu a nrodn aktivity L. Riegra,14 ktorho povaoval za osobnos, ktor svojm vznamom prekrauje nielen esk nrod, ale m vznamn postavenie i vpolitickom dian Raksko-Uhorska, ba minimlne aj vstredoeurpskom rmci. O Slovkoch sa vyjadroval a psal ako o vetve eskho nroda. Obas vjeho vyjadreniach meme njs postrehy o Slovkoch a Slovensku, ktor vak nekoreponduj spredchdzajcim tvrdenm. Domnievame sa, e podobne ako in franczski slavisti vistch okamihoch nedocenil osobitosti jednotlivch slovanskch nrodov. Vcelku vak obhajoval prva vetkch slo-

13 Nrodn noviny, r. XLV., . 10, s. 2. 14 Frantiek Ladislav Rieger (1818 - 1903), esk politik, publicista a nrodohospodr. Bol spolupracovnkom F. Palackho a organiztorom eskho nrodnho ivota vPrahe. Bol lenom Nrodnho vboru a poslancom rskeho snemu. Od esdesiatych rokov 19. storoia stl naele Nrodnej strany, vradoch konzervatvneho prdu, tzv. staroechov.

28

vanskch nrodov, aj ke mu unikali niektor pecifik mench slovanskch nrodov, ijcich vstrednej Eurpe, medzi nimi aj Slovkov. Meme vak njs oblasti, ke tieto osobitosti predsa len zaznamenal. Vyjadruje sa naprklad vyjadruje kpostaveniu nrodov vhabsburskej monarchii a pe: Podobn, zrejm nespravodliv spsob vldy bol mon iba nad udom ( maarskm, talianskym, eskm, poskm, rusnskym, slovinskm, rumunskm, slovenskm, chorvtskym, srbskm), ktormu sa nedostvalo nrodnho povedomia a ktor nepoznal svoje prva.15 Vtomto prpade si A. Chradame pri hodnoten situcie vUhorsku po raksko-maarskom vyrovnan vma osobitne Slovkov, o sved o tom, e ke ich vyleuje ako samostatn nrod, uznva aj jeho prva na svojbytnos. Od roku 1867 maj Maari vlastn sprvu a zdruj pod svojou mocou vetky nrody, i zlomky nrodov nemaarskch, ktor ij na zem Translajtnie, t.j. Slovkov, Rusnov, Srbov, Chorvtov a Rumunov.16 Aj ke teda poda jeho nzoru s Slovci iba vetvou eskho nroda, predsa je to vak aspo zlomok i nznak osobitosti postavenia Slovkov. Vzmhajce sa tby slovanskch nrodov habsburskej monarchie po slobode a samostatnosti dva A. Chradame do spojitosti svplyvmi Vekej franczskej revolcie, ke pe: Tento vvoj je urovan vzmhajcimi sa tbami slobody, ktor sa javia ako priame dsledky ide franczskej revolcie.17 Aj ke toto kontatovanie je vznanom asovom odstupe od Vekej franczskej revolcie, pretavenie mylienok revolcie vpodmienkach habsburskej monarchie nachdzalo svoje miesto aj vtomto obdob. Nemenej dleit lohu vprocese vzjomnho poznvania Slovanov vhabsburskej monarchii zohrvali aj samotn franczski slavisti, ktor sa takto dostvali klohe sprostredkovateov vmedzislovanskch otzkach a tch, ktor plnili lohy sprostredkovateov vo vzahu kzpadnej Eurpe. Napriek tomu, e A. Chradame presadzoval vo Franczsku viac slovansk otzku ako otzku jednotlivch slovanskch nrodov, predsa sa vtchto kontrach zasadzoval aj za rieenie postavenia Slovkov i alch nrodov habsburskej monarchie. Vraznou mierou prispel kpovzbudeniu a rozreniu vskumu voblasti dejn strednej Eurpy a vpolitickom zmysle slova ukzal, e stredn Eurpa a slovansk nrody strednej Eurpy sa mu sta vznamnmi presadzovatemi franczskej kultry a franczskych politickch zujmov vtejto asti Eurpy. Osobitou postavou vrozvoji vzjomnch vzahov medzi slovanskmi nrodmi a Franczskom bol Louis Leger (1823 - 1923), ktorho zujem o tto

15 Chradame, A.: Evropa a otzka Rakouska na prahu XX. stolet. Praha 1901, s. 17. 16 Tamtie, s. 26. 17 Tamtie, s. 50.

29

oblas je bada od 60. rokov 19. storoia. Jeho poiaton zujem o tto problematiku viedol mnohch ktomu, e ho povaovali za udka, pretoe: Vo vzdelanch kruhoch nechpali ako me lovek rozumne uvaujci sa venova tdiu jazykov nemajcich, ako sa vtedy Franczi domnievali, nijakej literatry.18 Kzujmu o hlbie tdium slovanskej problematiky ho privdzali osobn priatestv sJ. Grgrom, J. Nerudom, . Podlipskou, L. Riegerom, F. Palackm a mnohmi almi nielen eskmi osobnosami tejto doby. Jeho blzky vzah kSlovanstvu a Rusku nachdzal svoj odraz aj vjeho politickom psoben na zbliovan Franczska a Ruska. Tvrdil a presadzoval mylienku, e hlavn lohu, ktor si zvolil vpodstate je prijmanie sveta a slovanskch nrodov, pre pochopenie zkladu tej divnej morlnej filozofie, ktor vemi pekne sa prejavila vtvorbe takch veliknov slovanskho sveta akmi boli rusk spisovatelia A. S. Pukin, J. Lermontov, F. M. Dostojevskij, L. N. Tolstoj.19 Celou svojou angaovanosou voblasti poznania a propagcie slovanskch zujmov sa snail upozorova franczsku intelektulnu verejnos na problmy predovetkm slovanskch a inch nemaarskch i nenemeckch nrodov habsburskej monarchie. Medzi prce stakouto problematikou meme zaradi aj knihu La liquidation de Autriche-Hongrie, vktorej predpovedal rozpad RakskoUhorska. Zhadiska prezentcie eskho a slovenskho nroda s zaujmav kapitoly, vktorch autor opisuje ich dejiny, spoloensko-politick situciu a postavenie vRaksko-Uhorsku. Podva pomerne originlny zver o existencii Raksko-Uhorska, ktor vychdza ztoho, e existencia tohto tvaru m svoj zmysel iba v ase, ke sa vetky rozlin dunajsk nroda spoja, aby tak spolone mohli eli tlaku tureckej re. Ale nakoko vdanej dobe tureck nebezpeenstvo nehroz, stratila rakska ra zmysel svojej existencie. Tento zver L. Legera sa objavuje vprci maarskho historika, psobiaceho vo Franczsku Francoisa Fejt, ktor ho odmieta.20 L. Leger tvrd, e znik habsburskej monarchie je nevyhnutn aj preto, lebo Raksko-Uhorsko sa odsdilo samo a prei me iba vprpade, ak by neutlalo nrody, ktor ho tvoria. Poda neho je potrebn vytvori nov tty, ktor bud schopn eli nemeckej rozpnavosti. Autor vystupuje jednoznane ako predstavite Franczska, ktor sa vdy obvalo rastu a posilovania i prpadnho rozrenia Nemecka. Vsvislosti so slovenskm nrodom uvdza, e Slovci s vemi mlo znmi vo Franczku, pretoe ani encyklopdie ich bu neuvdzaj, alebo im venuj len

18 Louis Leger. In: Slovensk pohady, r. XXV., 1905, s. 582. 19 Pozri bliie: Leer. L.: Pervyj francuzskij slavist. In: Francuzskij jeegodnik. Stati i materialy po istorii Francii. Moskva 1988, s. 210. 20 Fejt, F.: Requiem pour un empire dfunt. Histoire de la destruction de lAutriche-Hongrie. Paris 1993, s. 350.

30

zopr riadkov, ktor autor povauje za almunu. Scit so slovenskm nrodom a vyta tvorcom encyklopdi ich prstup. Zdrazuje, e Slovci vsevernom Uhorsku obvaj desa p a e slovensk achta sa sce pomaarila, ale obyajn ud zostal vern svojmu jazyku, o ktorom pe, e je to esk krajov nreie Jna Husa. alej uvdza, e kvli nastoleniu panslavistickch mylienok sa zosiluje maarizan tlak. Na jednej strane sa Slovci zpolitickho hadiska priblili kechom a Chorvtom a pripojili kslovanskmu zjazdu vroku 1848, ale na druhej strane podporovali rakskeho cisra proti Maarom a hlsali autonmiu vetkch ttov utlanch Maarmi. Aj napriek tomu, e iadosti Slovkov neboli vypout, boli zaloen slovensk gymnzi, mzeum a spolonos na vydvanie publikci vich rei. Nepe o Matici slovenskej a sloveninu uvdza ako nreie. Venuje pozornos aj obdobiu, ke dochdza kzatvoreniu Matice slovenskej, zrueniu slovenskch kl a konfikcii slovenskch nrodnch kultrnych fondov. Postavenie Slovkov vnasledujcom obdob prirovnva kpostaveniu Poliakov vRusku alebo Franczov vAlsaskoLotrinsku. Slovensko, zdrazujem to, je slovansk Alsasko, ktormu vnucuj cudz jazyk, ktor dokonca nem ani t vhodu, e je nemeck.21 Kee ich nreie bolo zakzan vo verejnch publikcich, snaili sa Slovci pribli keskmu nrodu a znich hlavne niektor literti, ako pe, les Kollar, les Stur, les Safarik.22 Zcelej prce nie je vcelku jasn, i autorovi ide o skuton a spravodliv postavenie echov, Slovkov a inch nrodov vrmci RakskoUhorska alebo skr iba o to, aby sa posilnili Slovania, ktor by tak lepie dokzali eli nemeckej rozpnavosti, a tak by obmedzili ich hegemniu vEurpe, ktorej sa Franczi tak obvali. Vprci Les luttes sculaire des Germains et des Slaves poukzal na to, e odvek boj Slovanov a Germnov vdejinch m ist kontinuitu a nachdza vom priny, ktor mu vysti a do vojnovch udalost. Obhajobou slovanskch nrodov rakskej monarchie je prca, ktor vyla pod nzvom La panslavisme et interet francaise. Tto kniha vyzdvihuje pozitvnu lohu Slovanov vexistencii habsburskej monarchie a na druhej strane kritizuje nepochopenie a aroganciu vldnucich nrodov monarchie voislovanskm nrodom. Vo svojom spravodlivom rozhoren sa dovolva spravodlivosti pre naplnenie ich oprvnench poiadaviek. Uritou syntzou jeho celoivotnho silia o obhajobu Slovanov vhabsburskej monarchii je prca, ktor vyla pod nzvom Histoire Autriche-Hongrie depuis les origines jusqua en 1918. Vnej zhrnul vsledky svojho celoivotnho bdania voblasti slovanskej problematiky vstrednej a vchodnej Eurpe, naznail nielen dejiny Slovanov a ich dejinn peripetie, ale poukazuje i na ich bohat histriu a prnos

21 Leger, L.: La liqidation de Autriche-Hongrie. Paris 1915, s. 73. 22 Tamtie, s. 63.

31

krozvoju habsburskej monarchie. Jeho celoivotn dielo vznamne hodnotil popredn slovensk dejate druhej polovice 19. storoia Svetozr Hurban Vajansk, ktor o om mimo inho napsal: Vtejto zloitej dobe boli ste nenavnm oboznamovateom vekho franczskeho nroda a tm aj celho vzdelanho sveta splemenom slavianskym, jeho rozmanitmi vetvami, ich osudmi, jazykmi, idelmi a sdosiahnutmi spechmi. Vy ste prv kliesnili cestu slavianskym literatram na irok frum svetov, sklali ste sa kvekm a mocnm, ale i kmenm a slabm kmeom slavianskym. Blahodarne plody vho polvekho poehnanho namhania poctili sme svekou radosou aj my Slovci, obvajci krsne, ale utlan kraje severnho Uhorska, pohraniie junej Moravy a kolnie junej zeme uhorskej.23 Tematicky bol zber prc L. Legera ovea ir, ako sme naznaili, pretoe naou snahou bolo abstrahova zneho predovetkm jadro, ktor m slovansk i slovensk zber. Zodbornho hadiska boli pracovn metdy a vsledky jeho prce astokrt kritizovan. Meme uvies predovetkm W. Rittera,24 ktor kritizoval hlavne nedslednos, sakou pracoval spramemi, i poukazoval na to, e vedec jeho formtu by sa nemal dopa nepresnost, ktor asto skresuj uvdzan zvery. Sympatie, ideolgia a vne asto prevldali aj u neho nad objektivitou a hbkou kpredkladanej tematike. Pozeral sa na svet Stredoeurpanov zpohadu Francza, ktor po roku 1870 nielen obdivuje ich svet, kultru a civilizciu, ale vid vnich aj spojencov pre asy, ke sa Franczsko dostane do prpadnch konfliktov. alou osobnosou, ktor prispela kpropagcii slovenskej problematiky vo Franczska, bol Louis Eisenmann. Zaoberal sa dejinami habsburskej monarchie a tto problematika sa stala zkladom jeho vedeckho bdania. Antoine Mars, franczsky historik, odbornk na dejiny strednej Eurpy, povauje L. Eisenmanna za dleit osobnos, sprostredkujcu franczskej verejnosti stredn Eurpu, jej vvin a histriu.25 Sm L. Eisenmann sa povaoval za vedca a osobnos, ktor vznanej miere ovplyvovala svojimi dielami franczsku verejnos. Medzi diela, vktorch spracoval problematiku dejn Raksko-Uhorska a jeho nrodnost, mono zaradi La Tchcoslovaquie a La Hongrie contemporaine. Predovetkm druh menovan dielo prezentuje vziu vtedajieho Uhorska vo Franczsku, Eisenmann vom postupuje od pozitvnej analzy a

23 Nrodn noviny, r. XLIV., . 5, s. 3. 24 William Ritter bol vajiarsky umeleck kritik, prekladate, spisovate, ktor sa zaoberal aj slovenskou problematikou vobdob konca 19. a zaiatku 20. storoia. Vemi zko spolupracoval sJnom Cdrom - slovenskm prekladateom a publicistom. 25 Mars, A.: La vision francaise de Europe centrale, dun prisme autre, du XIXe au XXe sicle. Varava 1991, s. 383.

32

kodsdeniu feudlnej spolonosti a maarskej aristokracie. Znma je aj jeho prca Le compromis Austro-hongrois de 1867. Vtejto prci sa zama nad udalosou, ku ktorej dolo vhabsburskej monarchii roku 1867 a ktor nemala iba vntropolitick priny a dopady, ale jej dozvuky zneli virch eurpskych dimenzich. Jednou znajpodstatnejch otzok, ktorou sa L. Eisenmann zaober, s priny, ktor viedli kraksko-maarskmu vyrovnaniu a na druhej strane nartva dsledky, ak malo toto vyrovnanie pre jednotliv nrody habsburskej monarchie. Aj L. Eisenmann vnmal Slovkov podobne ako vina franczskych slavistov, t.j. ako vetvu eskho nroda. Avak vo vzahu kslovensko-eskej problematike naznauje, e je predovetkm lohou echov, aby pomhali Slovkom, aby sa Slovci mohli vrti do lona svojho nroda. So slovenskou realitou sa L. Eisenmann zoznamoval predovetkm prostrednctvom eskch a maarskch prameov. Odsudzoval maarizan snaenia uhorskej achty a bol zstancom novho usporiadania monarchie, vktorej by slovansk nrody mali monos etablova sa vrmci tohto ttneho celku ako svojbytn a rovnoprvne nrody. Napsal mnostvo prc publicistickho charakteru, vktorch kriticky poukazoval na nedodriavanie zkladnch udskch a nrodnch prv vRaksko-Uhorsku a na nsiln pomaarovanie Slovkov, ktor m poda neho drastick, nsilncke formy vo vetkch oblastiach verejnho aj skromnho ivota loveka. Prca La Tchecoslovaquie predstavuje historicko-etnograficko-politick obraz eskoslovenska, ktor napsal tesne po vzniku SR. Jej lohou bolo oboznmi franczsku verejnos sdejinami a prtomnosou novho ttneho tvaru, ktor vznikol po rozbit habsburskej monarchie. Vhistorickej asti je strun nrt dejn echov a Slovkov, vktorom sa sstredil na najvznamnejie udalosti, osobnosti a fakty. Zver historickho nrtu smeruje kpripomenutiu toho, e dejiny obidvoch nrodov s prepojen a vznik spolonho ttu echov a Slovkov je iba logickm vystenm celho radu procesov, smerujcich ktomuto cieu. Slovci a ich dejiny nemali v 19. storo bohat historiografick zastpenie vzpadnej Eurpe a inak tomu nebolo ani vo Franczsku. Osobitos Franczska oproti inm zpadnm krajinm bola vak vtom, e vtejto krajine sa vu v 19. storo vytvoril priestor na tdium slovanskej problematiky a vrmci neho sa objavuj aj osobnosti, ktor sa popri tdiu dejn Slovanov a dejn strednej Eurpy dostali aj kdejinm Slovkov. Obsah ich prc je asto nepln i nepresn, ale napriek tomu s vznamnm prnosom pre priblenie dejn malho stredoeurpskeho nroda vprostred vekho zpadnho sveta. Historickch prc, vktorch s spomnan Slovci, je ovea viac, ako sme naznaili vnaom prspevku. Naou snahou ale bolo uvies najreprezentatvnejie postavy a ich diela o dejinch Slovkov v 19. storo. Predstavili sme hlavn osobnosti, ktor sa vosvojich prcach zaoberali dejinami Slovkov do roku 33

1918, t.j. do obdobia, kedy sa aj Slovci dostali do ovea priaznivejch pomerov, vakch ili vpredchdzajcom obdob. Po roku 1918 sa historiografia slovenskch dejn vzpadnej Eurpe objavuje ovea astejie, avak to je u in obdobie. Za najvznamnejie postavy povaujeme predovetkm E. Denisa, L. Legera, A. Chradama a L. Eisenmanna, a tak aj hlavn obsah nho prspevku smeroval kpredstaveniu diela tchto osobnost zoblasti histrie.

French historiography of the 19th century about the Slovaks Summary Slovak historiography even today at the treshold of the 21th century is in Western Europe represented very modestly. However, worse situation was in the 20th century. In that period only a limited circle of historians pursued Slovak issue. Considering quality and quantity the most favourable situation for the Slovak issue was in France. In the 19th century these were created very good conditions for development of the Slavic studies with the important personalities dealing with Slavic studies as well as the history of the Slovak nation. Among the most outstanding personalities we can consider E. Denis, L. Leger, A. Cheradam and L. Eisenamann. The presented contribution is focused on publications about Slovak history in the 19th century. We realize that some of presented works are from present point of view out of date but in the mentioned period they were the only source of information for Western Europeans and the most accessible source of understanding of Slovak history and culture.

Autor:

Doc. PhDr. Jn Mojdis, CSc. Katedra veobecnch dejn Filozofickej fakulty Preovskej univerzity Ul. 17. novembra . 1 081 16 Preov mojdis@unipo.sk

Recenzent:

PhDr. Nadeda Juriinov, PhD. (Preovsk univerzita v Preove, Fakulta humanitnch a prrodnch vied)

34

SATIRICK IHADLICE JONA ZBORSKHO* MRIA KRAUNOV

Vina prc oivote adiele J. Zborskho je vsledkom literrno-vednho tdia. Niektor autori sa zaoberali aj jeho neliterrnou tvorbou, ale zaspektu Zborskho ako spisovatea, menej zaspektu jeho zapjania sa do slovenskho nrodnho hnutia ajeho sil, hoci vporevolunom amatinom obdob je tto jeho innos vrazn. Vhistoriografii slovenskho novinrstva nenachdzame shrnn obraz ojeho publicistickej innosti. Prce zdejn slovenskho novinrstva sce uvdzaj strun informcie ojeho psoben vredakcii Slovenskch novn atie ojeho prispievan do alch novn aasopisov, ale len vkontexte irieho pohadu na situciu vnovinch vydvanch na Slovensku vdruhej polovici 19. storoia.1 Prc, ktor sa venuj vlune jeho konkrtnej novinrskej innosti aanalze jeho lnkov, je mlo.2 Dlho bola vchodiskovou bibliografiou jeho prc Riznerova bibliografia, ale Rizner vnej nezaznamenal vetky lnky podpsan Zborskm. Neuvdza jeho nepodpsan aanonymn lnky, preto mono heslo J. Zborsk povaova za nepln.3 Bibliografia, ktor vydala ttna vedeck kninica vPreove vroku 1975 pri prleitosti stho vroia Zborskho smrti, je krokom vpred, pretoe sumarizuje Zborskho prce, literrne ineliterrne, a literatra oom prina tie novie daje ojeho novinrskej tvorbe.4 Stle vak chba shrnn zhrnutie jeho prspevkov vnovinch. Zborsk psobil ako redaktor vSlovenskch novinch vydvanch vo Viedni vrokoch 1850 - 1852 avalom obdob prispieval do Pebudnskych vedomost aNrodnch novn. Vjeho ivote existuj dve obdobia aktvnej novinrskej innosti, roky 1850 - 1853 a1861 - 1870. Voboch reagoval na naliehav
* 1 2 Tento prspevok vznikol v rmci grantovho projektu VEGA . 1/9214/02. Ruttkay, F.: Stopami slovenskho psomnctva. Martin : Matica slovensk, 1991, s. 126. Ruttkay, F.: Djiny urnalistiky II. Praha : Novin, 1984, s. 94. Kraunov, M.: Psobenie J. Zborskho vredakcii Slovenskch novn. In: Prspevky kdejinm vchodnho Slovenska. Zost. V. Hudekov. Preov : ManaCon, 1998, s. 45-71. Kraunov, M.: Vchodn Slovensko vslovenskej tlai v2. polovici 19. storoia. In: Zbornk prspevkov zkonferencie kregionlnym dejinm vchodnho Slovenska. Zost. M. Murcko. Preov : Metodick centrum, 1999, s. 13-29. Kraunov, M.: Zborskho nzory na osdlenie vchodnho Slovenska, Slovanov, slovansk vzjomnos apanslavizmus. In: Roenka Katedry dejn FHPV PU 2001. Zost. M. Pekr. Preov : ManaCon, 2001, s. 7-19. Mihkov, K.: Jon Zborsk ako novinr. In: Biografick tdie VIII. Martin : Matica slovensk, 1978, s. 187. J. Zborsk. Bibliografia. 3. zv. Preov : VK, 1975, XXII+513+ 95 s.

3 4

35

otzky aproblmy Slovenska aslovenskho nrodnho hnutia. Nejde ojednoduch anezvan prspevky. Zborsk sa vnich vyjadruje vemi otvorene akriticky k slovenskej skutonosti a k podstatnm otzkam nrodnho programu Slovkov.5 Osobitnou asou jeho novinrskej tvorby s drobn satirick prspevky, vktorch glosuje sasnos doma ivo svete. Len mal as tchto prspevkov bola publikovan, vina sa nachdza vrukopise.6 Ich analza je vemi zaujmav, pretoe dokresuje nzory apostoje tejto zaujmavej osobnosti aje spt rovnako sjeho novinrskymi lnkami, ako aj sjeho literrnou tvorbou. Biografick slovnk charakterizuje tieto drobn satiry ako kratie prozaick tvary nerovnakej literrnej hodnoty apre ich kritick ostrie rad Zborskho knajprsnejm kritikom porevolunej slovenskej spolonosti.7 St vroie Zborskho narodenia vroku 1912 sa stalo prleitosou knapsaniu viacerch tdi, ktor sa zaoberaj jeho osobnosou atvorbou,8 ale nikto si nevimol obsiahly materil, ktor Zborsk uverejoval vPaulinyho ernokanku vrokoch 1861 - 1864 aneskr vhumoristickej prlohe Sokola. Prv sa analzou tohto druhu slovesnej tvorby Zborskho zaoberal A. Mrz.9 Venoval sa iba rozboru publikovanch satr Zborskho. Upozornil na ich svis sjeho bjkami atie na to, e pred uverejnenm boli redaktorom Paulinym kvli ostrosti obsahu cenzurovan. Ztohto hadiska povaujeme rukopisn materil za vemi dleit.10 o sa tka zaradenia tchto satirickch prspevkov Zborskho kliterrnemu druhu anru, Mrz11 ich nazva satirickmi poznmkami aS. Raks12 kratmi satirickmi tvarmi.

Mrz, A.: Trpkosti apravda zo upianskych samt. In: Zo slovenskej literrnej minulosti. Bratislava : SVKL, 1953, s. 85. 6 Zborsk svoje krtke satiry publikoval pod nzvom Nsmen rozhovory, Nsmen listy, Nsmen telegramy, Npady drotra Fedora, Listy drotra Fedora, Rozmluvy, Telegramy z..., Kniha Defr aihadlice. Nepublikovan satiry s vrukopise zoraden do ast Nsmen listy, Telegramy, Kniha Defr, Rozmluvy, Kalendrske proroctv aihadlice I. aII. S oslovan akad satira m nzov korepondujci sobsahom. 7 Slovensk biografick slovnk. VI. zvzok T-. Martin : Matica slovensk, 1994. Heslo Zborsk, Jon, s. 384-386. 8 Botto, J.: Jon Zborsk. Turiansky sv. Martin, 1912. Votruba, F.: Jon Zborsk. In: Prdy, 1912, . 8, s. 9-10. Khn, .: Jon Zborsk. In: Slovensk pohady, 1926, . 3, s. 12-27. Krmry, .: udia aknihy. Praha 1928. teller, F.: J. Zborsk apamtnie dni na rok 1926. Odtlaok zo Zbornka spolku profesorov Slovkov na 50. ronicu smrti J. Zborskho. Koice : Slovensk knhtlaiare. 1926, s. 24-54. 9 Mrz, A.: Trpkosti apravda , s. 75-85. 10 Mrz, A.: Trpkosti apravda ..., s. 99. 11 Mrz, A.: Trpkosti apravda ..., s. 96. 12 Raks, S.: Humor asatira vZborskho diele. In: Biografick tdie VIII. Martin : Matica slovensk, 1978, s. 11-21.

36

Vmatinch rokoch sa vporovnan spredchdzajcim obdobm zlepila situcia vslovenskej urnalistike, ato kvalitatvne ikvantitatvne. Mnoh asopisy sa zmodernizovali adosahovali slun rove.13 Vsatirickch asopisoch sa objavuj dovtedy zriedkavo sa vyskytujce nre, hlavne fejtn akrtke beletristick tvary. Satirick ihadlice uviedol do slovenskch novn J. Zborsk. lo okrtke satiry napsan formou telegramu, krtkeho oznamu alebo dialgu, ktor bol na Slovensku obben hlavne vudovch asopisoch. Zborskmu fiktvny rozhovor vyhovoval, pretoe jeho prostrednctvom mohol vyjadri svoje nzory na mnostvo aktulnych problmov apolemickm ladenm vyhovoval aj jeho povahe. Psal aj satiry inho typu. Niektor boli rozsiahlejie, napr. anekdotick prbeh, komentovan oznam, ale m mnostvo celkom krtkych satr, ktor formou pripomnaj vrok.14 ernokank svojou

13 Ruttkay, F.: Djiny urnalistiky II. ... , s. 78. 14 Telegram: ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Od hranc Bentska 1866, Telegramy, rukopis, s. 495. Austria dostala ndchu. Kcha sa jej tak, e jej cel krovstv fkaj znozdrov. Nastydla trochu, lebo chladn vietor podva od severu. Krtky oznam: ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Aprl X., ihadlice, rukopis, . 549. Raksko vo velikom nebezpeenstve. Prela jedna rusk knika prez hranin kordn. Dialg: ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Demikt, Kniha Defr, rukopis, s. 333. Profesor: Ktor zvery s rybm podobn apreo? Kandidt: Slovci. Lebo nem zostvaj, trebrs im aj krupiny zo spadn. Profesor: Jak je rozdiel medzi rakom acenzrou? Kandidt: Neogabanos aspiatonctvo rak bi. Teda iadny. Profesor: o je svetlo? Kandidt: Svetlo je, o slab oi znies nemu. Profesor: Preo? Kandidt: Lebo na tmav pomery vea osvety roziruje... ihadlica: ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Aprl XIII., ihadlice, rukopis, s. 573. Osveta napreduje. U kad obec m svojho ui-tea. ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Aprl XIII., ihadlice, rukopis, s. 572. Boh je vade, ale Garibaldi sa ak vade. ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, ihadlica, ernokank, 1862, . 8, s. 6. Vom sa zrovnvaj Rusko aRaksko? Obom je na konci zko. ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Aprl XII., ihadlice, rukopis, s. 585. Capi vzhradch afanatick biskupi vo svojich biskupiach gazduj vborne. Anekdotick prbeh: ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Knika ako straidlo, ihadlice, rukopis, s. 600. Mrzel sa farr, e mu sedliaci kradn bezoivo ovocie vsade. Ja vm poradm, ozval sa kostolnk. Zaveste tam kniku aza to vm stojm, e iaden viac neprijde. Komentovan oznam: ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Samojedia, Rozmluvy, rukopis, s. 234. ... Nov meno Rakska je Samojedia. (To vyjadruje, o sa deje vom. VUhrch kriia nrody, e ich hlc Maari, vostatnch zemiach jeho Velienstva vretia Slovani, Taliani, Poliaci, e ich jedia Nemci. Vade hlodanie svojeti). Oznam: ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, ZKocrkova, Telegramy, rukopis, s. 487. Uns sa zriadil vzmysle ministerilnej rady spolok ku napomoeniu kolskej vchovy. Predseda jeho je plebn, podpredseda plebn, zapisovate plebn, pokladnk plebn, jedin v-

37

orientciou vyhovoval Zborskho potrebe vyjadrova sa kslovenskej realite, pretoe neohrozene brnil slovensk nrodn prva avrazne psobil na formovanie verejnej mienky.15 Zborskho literrnou satirou sa zaoberali viacer literrni vedci.16 Doli kzveru, e jeho literrna satira bola dsledkom jeho racionalistickho kriticizmu. Preto negoval generan program trovskej genercie, ku ktorej patril, a jeho spisovatesk pozcia bola anomliou vo vvinovom procese slovenskej literatry. Nebola vak totlnym odklonom od skutonosti, naopak, vporevolunom amatinom obdob prve prklonom ku skutonosti naznail trend vvoja slovenskej literatry krealizmu.

bornk plebn, jedin zakladate plebn, jedin riadny len aprispievate plebn. Organista prde tie, kedykovek sa bude pi oldom. Poun prbeh: ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Maar vnebezpeenstve od Slovka, Rozmluvy, rukopis, s. 509. Maar aSlovk povadili sa apobili vkrme. Mocnej Slovk hartuil Maara na zemi. Maar krial na raty. Krik jeho slyal druh mimo idci Maar atzal sa oknom: Ht! Kto a katuje? Ten, koho niet,odvetil bit Maar. Ha, nsledky nrodnostnho zkona 1868. Vrok: ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Vzneen mylienky oradu uiteskom, Rozmluvy, rukopis, s. 194. Kto sa za ni nehod, je ete vdy dobr za uitea. ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Aprl XII., ihadlice, rukopis, s. 569. Sedliaci nai u vborne hraj na forte pijano. ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Kedy sa Pnboh hnev? Rozmluvy, rukopis, s. 255. Vtedy, ke je re ouhorskej spravodlivosti! ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Politick zvltnos Slovkov, Kniha Defr, rukopis, s. 312. Slovci s varitmetike politickej nula, ktor len vspojen sinmi slami dao znamen. 15 ernokank bol prv slovensk humoristick asopis. Bol najlep zo slovenskch periodk tohto druhu v19. storo. Vydval ho vBudne V. Pauliny-Tth vrokoch 1861 - 1864. Bol to poun asopis dobrej rovne. Ni neodpustil maarskej achte aburozii, ale ani odnrodnenm zemanom ainteligencii. Redaktor zdrazoval, e lohou ernokanka je slobodomysene psa za emancipciu arovnos vetkch nrodnost. Vyrovnal sa rovou zahraninm asopisom, ba ich aj pred predbiehal. Prispievali doho okrem Zborskho aj G. K. Zechenter Laskomersk, J. Mall-Dusarov, L. Pauly, J. Viktorin ain. Sokol (1862 - 1869) bol literrny asopis vydvan P. Dobinskm vBanskej tiavnici. Vychdzal zpolitickej lnie memorandistov, ktor podporoval. Od roku 1862 ho redigoval V. Pauliny-Tth. Ruttkay, F.: Djiny urnalistiky II. ... , s. 93-98. 16 epan, O.: Paradoxy Jona Zborskho. In: Biografick tdie VIII. Martin : Matica slovensk, 1978, s. 11-21. Petrus, D.: Prozaick tvorba Jona Zborskho. In: Biografick tdie VIII. Martin : Matica slovensk, 1978, s. 49-64. tevek, J.: Racionalizmus, kontrast, nhoda. In: Biografick tdie VIII. Martin : Matica slovensk, 1978, s. 78-88. Raks, S.: Humor asatira vZborskho diele. In: Biografick tdie VIII. Martin : Matica slovensk, 1978, s. 89-97. Bagin, A.: Zborsk modernista. In: Biografick tdie VIII. Martin : Matica slovensk, 1978, s. 83-88. Forst, V.: J. Zborsk vesk literrn historii. In: Biografick tdie VIII. Martin : Matica slovensk, 1978, s. 254-258.

38

Kategrie humoru asatiry nie s ete vliterrnej terii dostatone spracovan. Humorn poatie je kvalifikovan ako vpodstate zhovievav asatirick ako nezhovievav, vsmen, ostr aodsudzujce. Km vslovenskej literatre apublicistike bval slovensk humor krotk, hlavne kSlovkom aton iba knepriateskmu tboru, Zborskho humor je in. Vjeho satire nedochdza krovnovhe medzi humorom asatirou, hodnotenie vec ajavov sa prichyuje takmer jednoznane kostrej, dernej aniivej kritike. On demaskuje skutonos aud, objekt svojej kritiky deformuje, zdrazuje skryt ividiten nedostatky.17 Vtomto zmysle postupuje rovnako proti svojim iproti nepriateom arob tak vsnahe zachyti aj skryt pravdu. Monosti, ktor poskytuje satira, mu vyhovovali aposlili mu ako reakcia na zvrtenos dobrch pomerov ana odreagovanie vlastnch aivch problmov.18 Jeho hlbok stotonenie so satirou ho viedlo ktomu, e jeho smiech je vsmech, zmern, tvrd, niekedy a zfal.19 UZborskho toto prechlenie ksatire asarkazmu vyplvalo zvoby tmy. Bol dobr pozorovate areagoval na mnostvo domcich izahraninch problmov, najviac na prejavy maarizanej politiky, na vntorn situciu vmonarchii, na postavenie Slovanov, trpil ho zfal kultrny stav na Slovensku, nejednotnos Slovkov, alkoholizmus, nezujem udu osvoje pozdvihnutie, rozpor medzi hlsanou slobodou arealitou. Zudskch vlastnost pranieruje egoizmus, hlpos, odrodilstvo, karierizmus, ahostajnos, pokrytectvo avetko, o bolo vrozpore sprvami apotrebami nroda aloveka jeho doby. Nikdy nebol tak vlenen do celonrodnho ivota ako vase psobenia vupanoch, kde il sce vizolcii od slovenskho nrodnho ivota acentra, ale nebol odrezan od sveta, pretoe satiricky reagoval na svetov idomci vvoj ajeho

17 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, ZPete 1868, Rozmluvy, rukopis, s. 212. Radujte sa Slovci! Uhorsk snem hotuje u raz ipre vs zkon. Ako nrod sce nebudete tam spomenut, le ako nenrodu nadelia vm paragrafy aspolu sinmi nenrodmi toko prv, e ako bude njs skryt tam ni. ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, o je panslavizmus, Kniha Defr, rukopis, s. 380. Panslavizmus je vterii boskajme sa. Vpraxi bime sa! Je generlne milovanie, pecilne nenvidenie. Je harmnia disharmonick. Slovom, je hovdzina, oktorej Slovani istotne vyij a do smrti. 18 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Rady na tento rok, Kalendrium drotra Fedora, rukopis, s. 22. ...Neviem, komu bych prhodnejie mohol som venova nov toto svoje dielo, ako vm, hlodan mole, pre ktor ja vbec pem, pre obveselenie vetkch, ktor ho ta nebud. 19 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Slovania, Kniha Defr, rukopis, s. 369. Slovania pochdzaj od Kaina. Ja, ke povaujem ivot ich vminulosti aprtomnosti, povedm, e poli zrozumu. ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Kalendr, Rozmluvy, rukopis, s. 217. Na rok ktorkovek od narodenia Antikrista, vynjdenia plenky anrodnej aristokracie, plat neobmedzene pre Slovensko.

39

stanovisk s prekvapujco samostatn, smel aodvne. Jeho krtka satira vyplva zurky rozumu, preto stha vetko nerozumn, argumentuje logicky, polemizuje aviac ho zaujma obsah ako forma. Na forme mu nezlealo, jeho jazyk je expresvny aasto smeruje kvulgarizmom, ale tie pouva iba tam, kde naraz na prekku.20 Aj ke zkrtkej satiry publikoval iba zlomky, psobil na al vvin tohto nru pozitvne. Zborsk vo svojich satirch neobiiel ani nboenstvo acirkev anezdrhal sa ich ironizova. Bol veriacim kresanom, nie vak nboenskm fanatikom aaj vo veciach nboenstva bol viac racionalistom. Nboenstvo chpal ako etick normu udskho ivota, ako zklad usporiadania socilnych vzahov vspolonosti atie ako duchovn akultrne dedistvo. Vo vzahu kudu vnmal uplatovanie nboenstva aj ako nrodno-vchovnho initea. Km dospel ku kritickmu asatirickmu postoju voi nboenstvu, musel prejs zloit cestu vyrovnvania sa sfilozofiou svojej doby. Spoiatku bol silne ovplyvnen osvietenstvom aracionalizmom astar spor medzi nboenskm afilozofickm bohom rieil podobne ako al osvietenci zanevretm na filozofiu.21 Filozofia, ktor tudoval u poas teologickch tdi vPreove apokraoval vjej tdiu vHalle, ho znepokojovala apolemizoval sou. SHeglom, osudovm filozofom trovcov icelej modernej protestantskej teolgie, polemizoval najviac. Satiry, ktor napsal, svedia ojeho vyrovnvan sa sjeho filozofiou. Vironickom dialgu, ktor nebol publikovan,22 sa rozprvaj kaz aadept kazskho povolania. Do st kaza vloil Zborsk vlastn nzory na Heglovu filozofiu. Ironizuje jeho snahu rozumom pochopi nepochopiten problmy, zoho poda neho pramen Heglova nepochopitenos, kee prestupuje rozum rozumom. Vkrtkej satire Npady drotra Fedora23 odsudzuje Hegla jednoznane tvrdenm, e medzi zvieraom anemeckou filozofiou sa podivn podobnos nachod, oba nezrozumitene hovoria. Za medzami rozumu poda racionalistu Zborskho zana nerozum at, ktor id za Heglom, nevidia

20 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Vzdych zvisti Slovky, Kniha Defr, rukopis, s. 367. , ako astn s Maarky, e rodia malikch sviniarikov! My, Slovky, si takch ako dochova musme. ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Slovensk ud aaristokracia, Kniha Defr, rukopis, . 348. Slovensk ud aslovensk aristokracia hodia sa plne jeden pre druhho. Vude niet zdravho udskho rozumu, varistokracii vzneenosti ducha. S jedni druhch hodn. 21 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Pominutenos sveta, Rozmluvy, rukopis, s. 263. 22 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Transcendentlnos filozofie, Rozmluvy, rukopis, s. 190. 23 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Npady drotra Fedora, Rozmluvy, rukopis, . 250.

40

pre les stromy.24 Nemeck filozofiu nazva bolehlavom so idovskm koreom aHeglovu dialektiku oznauje Zborsk analytik za metdu ke lovek niekedy hovor tak, akoby rozumu nemal. Vysmieva sa zheglomnie, vraj nemeck sedliaci u ani neor anesej, len taj Hegla, jeho Fenomenolgiu aod kofy na bryndzovom trhu sa vmenou za jeho filozofiu d zska aj dennk doktora Fausta.25 Vtejto fze zaal Zborsk spochybova aj rozum aiadal, aby svetsk mdros dopala boia mdros. Od vzdelania poadoval, aby loveka neviedlo kpohdaniu vierou aneuvoovalo vom zl sklony. Ofilozofii vo vzahu kloveku pochyboval, pretoe sama osebe ete loveka nerob mravnm, ke zdrazuje, e lovek m kona dobro iba kvli sebe sammu. Odmieta absoltne Ja, ktor je poda neho zkladom Heglovej inemeckej filozofie.26 Je zstancom kresanskho nzoru aztejto pozcie to aj na Hurbana, ktor spjal Hegla skresanstvom, e men jeho filozofiu na luternsky katechizmus.27 Kritick asatirick duch Zborskho nezostal pri tchto nboensko-teologickch nzoroch. Zaal spochybova to, o dosia horlivo brnil. Pozorujc kresanstvo svojej doby, prejavy ktorho zo strany ud ikazov neboli potvrdenm toho, o hlsali, to dokonca aj na Krista anebo lebo s tam udia bez hlavy. Kontatuje, e bez hlavy sa najskr prde do neba. to na nboensk predsudky, pomery, svtukrstvo atmrstvo, dokonca aj oPanne Mrii sa vyjadril, e vlese pri Hargu ske po duboch aprodukuje sa pred poetne zhromadenm udom ariskm.28 Voi kresanskm filozofom aich neomylnej pravde postavil tvrdenie, e pravda je iba udsk anie kresansk. Cirkev vsasnom svete bude musie pochopi, e udstvo ide inm smerom,29 bude sa musie zmieri suenm ovenosti hmoty, lebo vvin udskho ducha ide nezastavitene vlastnou cestou. Napokon napsal aj tvrd slov na adresu kazov: My, popi, sme vetci rovnak. Pravda je dobr len pre ns samch, pre kadho inho len lo ammenie. Ume, omu sami neverme, prznme rozum udsk, udrujeme za dobr plcu blud apomery.30 Neodpustil ani sebe, ctil sa vinnm. Vpraktickom ivote nie je poda Zborskho napan poslanie kresanstva ako posolstva lsky audskosti.31

24 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Nemeck filozofia kupotrebeniu, Rozmluvy, rukopis, . 252. 25 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Fenomenolgia, Kniha Defr, rukopis, s. 361. 26 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Fenomenolgia, Kniha Defr, rukopis, s. 360. 27 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Kze vcirkvi luternskej, ihadlice, rukopis, s. 26. 28 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Astrologick vedomosti, Kalendr drotra Fedora, rukopis, s. 533. 29 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, ZRma, Telegramy, rukopis, s. 493. 30 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Vedeck ruch vduchovenstve, rukopis, s. 24. 31 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Sbeh na preklad katechizmu, ihadlice, s. 58.

41

Okrem veobecnch vah onboenstve, cirkvi akazoch sa Zborsk kriticky vyjadroval aj kpsobeniu cirkvi vdomcich pomeroch, hlavne vsvislosti skonkrtnou politikou monarchie amaarizanmi siliami vUhorsku. Katolcku cirkev oznail za spojenca Habsburgovcov ake hodnotil ich prstup kSlovanstvu ak poiadavkm slovanskch nrodov vmonarchii, oznail ... toto katolctvo vdy iteraz Slovanstvu vraebn.32 Vmal si ppesk politiku vTaliansku, odsudzoval jej spjanie sFranczskom aNapoleonom III., opolitike ktorho nemal vysok mienku33 , pretoe sympatizoval so zjednocujcim sa Talianskom.34 Ppesk politiku povaoval za nerealistick avzdialen potrebm katolkov 19. storoia. Vtipne poznamenal, e ppe u asi ohluchol, len hr ahr na klavru svojom, a u potrhan struny iadnoho viac zvuku nevydvaj.35 Mnoh krtke satiry vyjadruj vlastn ivotn pocity katolckeho kaza Zborskho. Uvedomoval si vlastn pozciu vcirkvi ako takej, poda neho obyajn kaz nie je schopn napa poslanie, pretoe o lohe duchovenstva panuj rozlin mienky.36 Jedni mu klad za povinnos udrova, oivova azrodova ustlen vieru37 aon nechcel by konzervatvnym kazom. In mu radia vies udstvo na ceste vvinu ducha alej, m mal na mysli tak poslanie kaza, ktor by medzi udom ril osvetu, vzdelanos, ktor by pozdvihol nrodn povedomie, pretoe mal vlastn predstavu oposlan kaza vmodernej spolonosti ivnrodnom hnut vduchu osvietenskch idelov apotrieb slovenskho nrodnho hnutia. Uvedomoval si na kadom kroku, e tieto predstavy naraj na obmedzenia cirkevnej vrchnosti38 , na siln maarizan tlak azneuvanie cirkvi na ciele maarizcie39 , no najviac ho trpil postoj udu aostatnch zloiek spolonosti knrodne uvedomelm kazom.40 Obviuje ich zpovrchnho kresanstva aznezujmu onrodn vec41 asarkasticky poznamenva, e duchovenstvo postupuje poda tajnho

32 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Katolctvo, ihadlice, s. 157. 33 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Aprl XII., Kalendr drotra Fedora, rukopis, s. 565. 34 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Aprl III., Kalendr drotra Fedora, rukopis, s. 555-556. 35 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Aprl X., Kalendr drotra Fedora, rukopis, s. 569. 36 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, loha duchovenstva, Kniha Defr, rukopis, s. 342. 37 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Uskutonenie kaskho subu, Pripoviedky, rukopis, s. 624. 38 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Aprl XIII., Kalendr drotra Fedora, rukopis, s. 573. 39 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Popis, ihadlice, rukopis, s. 49. 40 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Rozlin povaovanie kzn, Kniha Defr, rukopis, s. 367. 41 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Posudzovanie, Rozmluvy, rukopis, s. 199. ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Pauajevsk zkladina pre farrov, Rozmluvy, ruko-

42

psma, m mysl zneuvanie cirkvi pre in ako duchovn psobenie, pretoe pozn situciu adsledkom je strata autority cirkvi, stav ke kresania povauj slovo boie za politiku aza pardu, ktorou si mus kaz ako svoj chlieb zasli.42 Sm konvertoval na katolcku vieru vpredstave, e mu katolcka cirkev umon sta sa profesorom na seminri vKoiciach ae sa mu spln dvna tba psobi aktvne na vzdelvanie avchovu mldee. Konvertoval bez ach vntornch rozporov aa neskr si uvedomil dsledky tohto kroku pre seba samho.43 Nemal iadne ilzie ocirkvi acirkevnej vrchnosti, rovnako katolckej, evanjelickej akalvnskej, pretoe sa spreneverovala svojmu poslaniu. Oznail cirkevnch hodnostrov za hrdlov abruchopasnkov, ktor si vade nosia svojho boha isvoj oltr44 azanedban ud potom pova druhch, praktickch kazateov vkrme. 45 Vemi ho trpil existujci stav vkaskch semenitiach, kde maarizcia spsobila, e sa zmenili na nkpz intzet, na spolonosti k doveniu odnrodovania Slovkov avpraxi potom kazi ani slovenskej spovedi nerozumeli.46 Takchto kazov nazva novovekmi jezuitmi, ktor chodia vo sviniarskych uhch anehorlia za samospasiten vieru, ne za samospasiten maarsk re.47 Slovensk noviny aasopisy museli vmatinom obdob apo vyrovnan eli stupujcim sa tokom uhrofilskch tlaovch orgnov, ktor boli vydvan po slovensky. VBudapeti vychdzal Krajan (1865 - 1868) aVlastenec (1869 - 1871). alm bola Svornos (1873 - 1885), vychdzajca najprv vBanskej Bystrici apotom vTrenne. asopisy boli nstrojom presadzovania maarizanej politiky. Boli financovan vldou avo vekom pote distribuovan po celom Slovensku. Zborsk si uvedomoval ich nebezpenos pre al vvin na Slovensku, pretoe sobavami sledoval odnrodovanie vetkch zloiek obyvatestva. asopis Krajan ostro napdal. Vliste Viktorinovi 2.10.1865 hodnot Krajana slovami: Ale tu ort, tam diabol. To je ohavne serviln orgn

42 43 44 45 46 47

pis, s. 207. ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Kzne proti opilstvu, Rozmluvy, rukopis, s. 219. ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Spove biskupov uhorskch, Rozmluvy, s. 232. ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, o najlepie zabezpeuje muedlnctvo, Kniha Defr, rukopis, s. 368. ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Rozlin pomenovanie kzn, Kniha Defr, rukopis, s. 367. ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Dva listy zPete do Koc, Telegramy, rukopis, s. 119. ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Najbohat udia, Kniha Defr, rukopis, s. 368. ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Dvojak kazatelia, Kniha Defr, rukopis, s. 367. ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Kazstvo, Kniha Defr, rukopis, s. 388. Zborsk, J.: Zo aria. In: Pebudnske vedomosti, 1869, . 16, s. 3 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Novovek jezuiti, Kniha Defr, rukopis, s. 343.

43

odhodlanch protivnkov slovenskho ivota, ktor len to chcej, aby Slovk nioho neiadal anim nebol. Vtelegrame zKocrkova 1868 kontatuje, e Slovci nemaj priny repta na tajn fond, ktor plod zmery proti nim samm, pretoe vlda zneho udruje neodvisl slovensk asopisy.48 Vase, ke slovensk tla zpasila sfinannmi problmami, sproblmami distribcie, snedostatkom odberateov alegislatvnymi prekkami, tieto vldou podporovan noviny vychdzaj vtiscoch adostvaj sa bez problmov do kadej doliny, ria sa po vetkch Chujavch, kde ich odoberaj udia majci vobube kovardiny.49 ria ich agenti, ktor horlivo odporaj, m sami pohdaj, odrodilstvo, aodoberaj ich udia, ktor ich netaj. Krajana ironicky nazva jedinm praktickm asopisom pre Slovkov, bo neiada nioho.50 S to noviny Maarov arenegtov, ktor nahaj Maarom vodu na mlyn as vbojnm acieu sliacim tlaovm orgnom51 , vydvanm protivnkmi Slovkov pre Slovkov.52 Sarkasticky sa oich slovenine vyjadruje takto: Vo vtisku pre ns pte jeden riadok vhorno, druh vdolno atret vstredokocrovskom nre, aby sa kadmu stalo zados, lebo kto uns hvari, chce aby aj druh snm hvaril, kto hutor, iada aby druh hutoril. Ktorkovek nreie vak zvaz, ortografia mus by maarsk.53 Redaktor novn Leopold Thull sa vyjadril, e cieom jeho novn je okrem inho aj odstrni nezrozumitenos spisovnej sloveniny skutonou sloveninou.54 Poda Zborskho je tto jeho snaha mtenm jazykov, preto jeho vlasteneck snahy odmietol. Nazval Thulla hrdinom banskobystrickho semenia vychovanho proti Slovkom, kpenm talentom, za o mu tedr astinri tohto krajan-

48 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, ZPeti 1868, Rozmluvy, rukopis, s. 237. 49 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Rozdiel medzi Krajanom aslovenskmi novinami, Rozmluvy, rukopis, s. 237. ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Krajan, ihadlice, rukopis, s. 388. ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Rozrenos slovenskch asopisov, ihadlice, rukopis, s. 97. ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Dve rozlin svedectv Krajanovi, ihadlice, rukopis, s. 101. 50 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Priatestv dvoch redaktorov, Nsmen listy, rukopis, s. 95. 51 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Praktickos Krajanova, Kniha Defr, rukopis, s. 384. 52 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Zvltnos Krajanova, Kniha Defr, rukopis, s. 380. ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Vlastenec, akch najviac, Rozmluvy, rukopis, s. 237. ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Mrnos obet Krajanova, Rozmluvy, rukopis, s. 204 53 Dr. Fedor: ZKocrkova. In: Sokol III., 1863, . 4, s. 39. Dr. Fedor: ZKocrkova. In: Sokol III., 1863, . 6, s. 45. 54 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Priatestvo dvoch redaktorov, Nsmen listy, rukopis, s. 95.

44

skho podniku daj penziu bez prce.55 Polemizuje sjeho tvrdenm, e so Slovkmi m dobr mysly, pretoe mu pripad nelogick vase, ke sa kad pouitie sloveniny povauje za panslavizmus, oha sa sloveninou. Vo verejnej prosbe ariskch sedliakov pe Thullovi jeho pravopisom: Najviu fnos skladme roky redaktorovi Krajana. Bo kegy zna terefenti pisacz, ta ich budze znacz ivyszvetlovacz. My teho pana volime za czestneho szprostaka. Unas budze macz 0000 czitatejlijoch.56 Dodva, e logicky mu vychdza, e sa objavili popri Slovkoch panslvoch, ktor s vetkmi monmi spsobmi potlan, aksi nov Slovci Krajani. T zaujmaj sam dleit miesta atoia na vetky vymoenosti Slovkov. Prirovnva Krajanov k neistmu hmyzu, ktor sa zahniezuje arozplieuje vdome aivote slovenskho nroda aodpora proti nim postupova ako proti hmyzu, lebo dobr aopatrn gazdinka hne, ke pri prvom spozorovan neprilo pilnej ruky kvyplieneniu, pozdejie ani pomocou tinktr amikstr ich nevykoren.57 Nakoniec zmery Krajana ajeho podporovateov odhauje priamo: Pod zsterou liberlnosti smeruj na to, aby vonkoncom bola znien kad mon samostatnos, aj literrna, nemaarskch nrodov, ergo, centralizcia horia ako bachovsk, zabjajca kad duevn vvin aslobodu, lebo nie blaho arozkvet nroda je ich cieom, ale znienie, potupenie apln odnrodnenie, za ktor ho platia priatelia Slovkov58 , preto s to noviny pre hlpych.59 Zborskho zujem ohistriu vmatinom obdob vyplval zo snahy napsa dejiny Uhorska zo slovenskho hadiska. Uvedomoval si tendennos mnohch historickch prc maarskej historiografie atakto histriu povaoval za neastie, za zbierku nechutnch bjok, ktor vyvolva nrodnostn nenvis anevedomos zahmlievanm historickej pravdy.60 Zborsk ako historik vychdzal zjasne formulovanho stanoviska. Poadoval od historika, aby

55 Zborsk, J.: Verejn prosba ariskch sedliakov. In: ernokank IV., 1864, . 6, s. 44. Zborsk, J.: Praktick gramatika slovensk. In: Sokol VI., 1864, . 2, s. 87. 56 Zborsk, J.: Krajanovi. In: Pebudnske vedomosti 1867, . 65, s. 2. ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Mrnos obet Krajanova, Rozmluvy, rukopis, s. 204. 57 Prehad asopisov. In: Pebudnske vedomosti, 1867, . 62, s. 2. ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Panslvi aKrajani. In: Pebudnske vedomosti, 1867, . 51, s. 1. 58 Zborsk, J.: Istmu Krajanovi. In: ernokank IV., 1864, . 23, s. 16. Zborsk, J.: Demikt. In: Sokol IV, . 21, s. 420. 59 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Nov pozorovatelia rei slovenskej, Kniha Defr, rukopis, s. 204. ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Chvlite apohdate Krajanov, Rozmluvy, rukopis, s. 215. 60 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Bezmenn notr kra Bely, Kniha Defr, rukopis s. 346. Bezmenn notr kra Bely, Kniha Defr, rukopis s. 331.

45

sa opieral ohistorick pramene aaby svoje poznanie podporil skutone vedeckm prstupom.61 To ist vyadoval aj od jeho nzorov azaujatch stanovsk. Zdrazoval, e dejiny ttu musia by napsan zhadiska vetkch obyvateov krajiny apovaoval za potrebn skma vetky oblasti spoloenskho ivota. Ani oslovenskej historickej vede si nerobil ilzie. Za zvl dleit povaoval oprie nrodn snahy Slovkov oneskreslen predstavy ovlastnch dejinch. Varoval pred nezujmom ovlastn histriu, pretoe nezujem vedie ktomu, e in vtomto smere preberaj iniciatvu anrod tak budcnos ponechva inm. Neustle upozoruje na potrebu propagcie pravdivej histrie medzi mldeou ivirokom okruhu spolonosti, pretoe kolstvo na Slovensku vyuuje dejiny vmaarskom duchu amlde nem monos zoznmi sa so skutonmi, neskreslenmi dejinami, o poda neho pomha odnrodovaniu.62 Preto stha negatva tendennej histrie prenikavou satirou.63 Km vo svojich vedeckch lnkoch vLetopise Matice Slovenskej avo svojich Dejinch krovstva uhorskho tak rob vedecky asvoje tvrdenia podklad historickmi argumentmi opretmi oarchvny vskum prameov aoodborn literatru, vkrtkej satire doslova ah maarsk islovensk stranu, ni anikoho pritom neetr.64 Polemizuje soboma stranami arovnako odmieta tendennos ako idealizciu, ktor mu je cudzia, aj ke knej dolo sdobrm myslom. Niektor jeho interpretcie s svojrzne anevyhba sa ani subjektvno-sarkastickm poznmkam, ale to svis sjeho popularizanm zmerom asjeho spsobom
61 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Rozltenie historickej zhady, Kniha Defr, rukopis s. 365. 62 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, loha pri vchove slovenskej mldee, Rozmluvy, rukopis s. 331 63 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Historick svedomitos, Rozmluvy, rukopis s. 331. 64 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, o vetko mono historicky dokza, Rozmluvy, rukopis s. 202. Ubr: Emendri, Uzinkri, Hunnogri, Onogri, Urogri, Azigri, to vetko boli Hunno-Maari. iak: Mono-li pak to dokza? Ubr: Je dokzano, bo vade mme na konci maarsk slovo ri. iak: Tak teda iKocri s Maari? ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Nae historick kotrmelce, Kniha Defr, rukopis s. 402. Hloansk stavia vzdun zmky len zo Sasinkovch triesok. Hloansk zaiatonk prevrtil afrikove trudoviny anenecha vom ani prku pravdy. ... Ete e dvame tm Maarom! Dvame sami sebe. ... itok znaej zprsta vycicanej histrie ukazuje sa u teraz. Susedi tm sce pohrdn, ale Slovci sa u klbia. 65 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Nae historick kotrmelce, Kniha Defr, rukopis s. 402.

46

vyjadrovania. Je vak pravdiv, nekonformn, nie vak neznanliv.65 Popudzovalo ho vetko, o sa priei zdravmu rozumu akritickosti. Odsudzoval zneuvanie historickch prameov, pouvanie mtov, vytrhvanie faktov zkontextu, svojvon interpretciu spolitickm zmerom aalie prstupy, ktor robia zhistrie kumt zakrvania pravdy. 66 Vpublikovanej satire Ostave histrie predstavuje dobov dejepis ako Dunaj, ktor m mnoho malch prameov, ale ustavine vtek do ierneho mora l. Poznvanie slovenskch dejn tu hodnot slovami: Dejepis nho nroda je ava, ktor mnoh archy nos trpezlivo anejedn opica mu jazd na chrbte.67 asto polemizuje aj so slovenskmi historikmi. Najastejie to na svojho sasnka J. Hloanskho vsvislosti sjeho pokusom okritick hodnotenie Anonymovej kroniky.68 Hloansk zdrazoval potrebu modernizcie slovenskej historickej vedy, sm Zborsk shlasil, ale vytal mu, e vytvra umel kontrukcie, ktor nedoke podloi pramemi. Za tak povaoval vytvorenie zvltneho slovenskho zemia pod nzvom Biele Uhorsko so sdelnm mestom Nitrou. Vmysel vhistorickej vede prirovnva ku kameu, ktor Json vKolchide vrhal medzi obrov at sa potom vospolok pokrtili, ie odmieta prena histriu zpoa vedeckosti na pole fantzie aproti vmyslom bojova vmyslami. Upozoruje, e nae vmysly sa alej bud plazi vtme, sebavedomiu nroda nepomu, ale maarsk alej bud panova na verejnosti, pretoe koly auebnice dejepisu maj vrukch Maari asich pomocou alej odnroduj mlde.69 Povauje za nerozumn dejiny zmerne pretvra vzmysle akejsi chcenej histrie, lebo by to znamenalo postupova rovnako ako Maari. Tm dosiahli, e maj dejepisn knihy, nie dejepis, pretoe s napsan spolitickm zmerom apredpojatou zaujatosou.70 Od historikov iadal Zborsk nestrannos, preto karikuje snahy maarskch historikov dokza nehistoricky slvu nrodnej minulosti71 inevedeck pokusy vyvodzova alekosiahle historick zmery zfalonch predstv,72 akmi bolo stotoovanie Maarov so Sktmi aHunmi,73 odvodzovanie Arpdovcov od Attilu astoto66 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Nae historick kotrmelce, Kniha Defr, rukopis s. 402. 67 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Historick pravda, Kniha Defr, rukopis, s. 401. 68 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Nae historick kotrmelce, Kniha Defr, rukopis s. 402. 69 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Historick blud, Kniha Defr, rukopis s. 370. 70 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Prv Maar, Rozmluvy, rukopis s. 218. ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, o je histria, Rozmluvy, rukopis s. 187. 71 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Listy zKocrkova, Rukopis s. 61. 72 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Bezmen notr kra Bely, Kniha Defr, rukopis s. 346 73 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Ohrozen historik, Rozmluvy, rukopis s. 260

47

ovanie prbehu opvode Maarov sAttilom dobyvateom sveta.74 Ironicky poznamenva, e keby platilo uveden, potom sa mli Priscus astravu spolu skaou amedom jedol na Attilovom dvore.75 Personifikuje maarsk histriu, ktor sa spoved pred smrou zhriechov, podvodov aklamstiev. Priznva sa, e zhreila, e aj spamtnkmi zachdzala neverne avytala od nich len to, o chcela, zamlovala pravdu ahovorila li.76 Aj valch satirch poukazuje Zborsk na demoralizujci vplyv takej histrie. Maarskmu historikovi Bonfinimu vyta neobjektvny prstup ku kronikm77 , kronikrovi Turcimu zase fakt, e zjeho kroniky vzila poves obielom koni adatovanie prchodu Maarov do Pannie kroku 744.78 Dotkol sa aj najvej autority starch uhorskch dejn Praya, ktormu vytal stotoovanie Avarov sHunmi.79 Poda Zborskho identifikcia Maarov sHunmi vsvislosti sotzkou ich nrodnej identity neobstoj atakto ovplyvovanie interpretcie dejn odmieta rovnako ako mty.80 Podobne odsudzuje aj neochotu Rusov prija normansk teriu vzniku ruskho ttu,81 zneuvanie histrie vo vzahu Poliakov a Rusov82 ineobjektvny aspolitizovan prstup kobjasovaniu histrie Rusnov na vchodnom Slovensku.83 Pozn iba jedin vchodisko. Tm je pravdiv poznvanie histrie, lebo minulos bola ak bola azmeni sa ned.84 asto zdrazuje, e histriu je potrebn poznva aui sa ju, nie bra ju na hrable. 85 Vsledkom opanho prstupu je poda neho postava kocrkovskho Bendeguza na slovenskej strane acervantesovskho Dona Quijota maarskej

74 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Bezmen notr kra Bely, Kniha Defr s. 346. ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Bezmen notr kra Bely, Rozmluvy s. 345. ... Uznme li raz tendencionlneho historika za hodnovern prame historick, ktorak potom preislme histriu? Ktorak obrnime ju pred neistm bendegzovskm duchom? Vyslovili mienky myln. Jedin prav vysvetlenie poloi na prame. Anonyma poloi za hlavn prame histrie, to ospravedluje len politika ,ale nie naa. Nevie dobre pa si bielu blchu za golier. 75 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Bezmen notr kra Bely, Kniha Defr, rukopis s. 346. 76 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Spove histrie, Rozmluvy, rukopis s. 187. 77 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Bonfiniova histria, Rozmluvy, rukopis s. 199 78 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Totonos Hunov, Avarov aMaarov, Rozmluvy, rukopis s. 202. 79 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Nemonos dokzania hunno-maarskej prbuznosti, Rozmluvy, s. 203. 80 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Historick blud, Kniha Defr, rukopis s. 370-371. 81 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Pelivos Nemcov oistotu slovanskho ivlu, Kniha Defr, rukopis s. 392. 82 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Nemci tu distinguj, Kniha Defr, rukopis s. 392. 83 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Nov nvod, Kniha Defr, rukopis s. 348. 84 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Historick blud, Kniha Defr, rukopis s. 370-371. 85 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Kniha Defr, s. 164.

48

romantickej histrie. Rovnako odmietal prehnan vlastenectvo karikatrou ofrankovho brata, fanatickho Slovka.86 Maarsk islovensk historick veda mala vZborskom neprosnho kritika. Proti budcim recidvam maarskho aslovenskho nacionalizmu sa ako historik vyzbrojoval racionalizmom avaroval pred tm, e ete nebezpenejie ako legendy amty je ich popularizovanie. So zujmom ojazykov otzku sa uZborskho stretvame po cel as jeho aktvnej kultrno-spoloenskej aliterrnej innosti. Kproblmom svisiacim sjazykom sa vyslovil vmnohch novinrskych otzkach, vo svojich literrnych prcach, vosobnej korepondencii atto tma dominuje tie vdesiatkach jeho satr. Odraj zloitos jazykovej situcie na Slovensku iZborskho schopnos citlivo vnma vzah medzi jazykom avyvjajcim sa nrodnm hnutm. Poukazuje na komplikovan utvranie nrodnej jednoty Slovkov prostrednctvom spisovnej sloveniny,87 konfesionlnu rozpoltenos nrodnho hnutia,88 existenciu viacerch spisovnch jazykov,89 intenzitu jazykovch sporov ina ich dsledky.90

86 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Lo Anonymovi nekod, Kniha Defr, rukopis s. 365. ... To ni, e Anonymus vypravuje historick bjky. Na to je akadmia aprofesori, aby ich uinili pravdou. o je star histria Uhorska. ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Kniha Defr, rukopis s. 330. ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Trnavsk Bendegziada, Kniha Defr, rukopis s. 78-79. 87 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, o chyb slovenskm mluvniciam, Kniha Defr, rukopis, s. 388. So tvrtou u od polstolteia mluvnicou inia Slovci skku aiadna sa uja nechce, ani esk, ani Bernolkova, ani trova, ani Hattalova. Nie div. Chyb dao kadej podstatnho. o? Palica pre tch, ktor ke gramatiky inch re namhave sauia, ale od slovenskej iadaj, aby im sama vbehla do hlavy. 88 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Slovkom sa kotia spisovn rei, Rozmluvy, rukopis, s. 253. 89 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, o chyb slovenskm mluvniciam, Kniha Defr, rukopis, s. 388. 90 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Koris zmnohch re, Rozmluvy, rukopis, s. 352. Slovkovi u tyri rei slia. Otec mu dva chleba slovensky. radnk mu sdi prvo maarsky. Kaprl ho cvi nemecky. Lekr predpisuje lieky apop odpa hriechy latinsky. o chce viac? ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Slovensk literrni mtenci, Rozmluvy, rukopis, s. 255. irk: o by ste robili vy, keby dakto ustlen maarinu ruil anov spisovn rei zavdzal? Kuma: Ukameovali by sme ho. irk: Apreo teda naim sprostckym literrnym mtenkom pomocn ruku podvate? ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Rozhovor Kollra, afrika aBernolka, Kniha Defr, rukopis, s. 254. ... vkolch na Slovensku sa iadna spisovn re neujme vinou Maarov.

49

asto uvauje ovzahu jazyka anrodnho hnutia. Vkadom obdob zdrazuje lohu jazyka ako prostriedku, za pomoci ktorho sa utvrala nrodn jednota azpozcie jednoty nrodnho hnutia aj jazykov problm hodnot.91 Spisovn sloveninu vroku 1843 odmietal zpozcie obrany jednoty eskoslovenskho kmea.92 Vpdesiatych rokoch zrovnakch dvodov obraoval radn starosloveninu proti pokusom zavies miesto nej ako radn re maarinu.93 Aj za zmenou jeho postoja kspisovnej slovenine, ku ktorej sa priklonil po roku 1852, je poznanie, e nejednotnos Slovkov votzke jazyka ohrozuje nrodn jednotu slovenskho nroda azneuvaj ju odporcovia slovenskej nrodnej jednoty.94 Sptos jazyka svvojom modernho nroda objasuje vrozsiahlom satirickom dialgu.95 Sasn trend vvoja nrodov smeruje od mtvych jazykov vzdelancov kivm nrodnm reiam, preto odmieta nrodnostn politiku Uhorska ananucovanie cudzch re Slovkom, o povauje za snahy protireiace duchu doby avsledok kolskej vchovy poznaenej maarizciou za cudziu vzdelanos, cenou ktorej vdy bva vlastn ivot. 96 Odsudzuje germanizan imaarizan politiku, pretoe za najprirodzenej prostriedok vzdelvania povauje materinsk re, ktor je nevyhnutn aj vosvete anrodnej kultre, in nie s uiton, nie s spojen

91 Kraunov, M.: J. Zborsk avchodoslovensk nreie. In: Biografick tdie VIII. Martin : Matica slovensk, 1978, s. 223. 92 Zborsk, J.: Onov psemn ei na Slovensku. In: Hlasov opotebe jednoty spisovnho jazyka pro echy, Moravany aSlovky. Praha 1846, s. 89. 93 Zborsk, J.: Demikt. In: ernokank, 1862, . 24, s. 4. ...Szelcsi Kalmn oznamuje, e ud slovensk omnoho ahie porozumie maarinu, jako t starosloveninu, ktor sa m za radniu uvies, lebo e je ona ni nie je inie jako zmieavanie rutiny aetiny. Nsledovne vynaiel onen mdry pn dkaz toho, e je maarsk re prbuznejia slovenskej ako eskej. To je veru znamenit vynlez, kee otom Eurpa vnemom uasnut svojom jednohlasne vykrkne: Oszel si Klmn! 94 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Slovci maj inemaj pravdu, Kniha Defr, rukopis, s. 288. 95 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Slovci maj inemaj pravdu, Kniha Defr, rukopis, s.288. 96 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Slovci maj inemaj pravdu, Kniha Defr, rukopis, s. 289. irk: ...Ke sme teda poloili vchovu, sprvu, sdy na zklad rei ivej, dajme iSlovkovi o poaduje potreba adopa monos. Nech pe, riadi sa ipravopisom vo svojej rei. Ke bol pod tyranstvom latininy rovn vporobe Maarovi, nech mu bude teraz, ke ivm reiam narstlo sa ich prvo, rovn vo vonosti. Kuma: U to by neme. irk: Preo? Kuma: Bo ijeme vkrajine Maarov. irk: Ato je Vilgos.

50

so ivotom aspotrebami nroda.97 Postavenie sloveniny vUhorsku hodnot ako horror vacui, pretoe pri rieen jazykovej otzky plat aksi fyzick zkon, poda ktorho sa ujala raz nemina, hne na to maarina, oba jazyky s vospolok zpasiace ivly aslovenina vkuum. Na maarizan praktiky to slovami: Spravodlivos vcudzej rei konan je najvm tyranstvom na jednej strane aotroctvom na druhej, lebo kto sa pravot vrei neznmej, u napoly prehral.98 Vliste zo aria ironizuje kolsk pomery vmonolgu uitea: Chlapci! Strela do vaich mater, dali ste sa zapsa za Slovkov ku mojej galibe. Lebo ja prve toko viem po slovensky, koko som sa nauil na ulici amm vs ui gramatiku aslovenskej kniky som jakiv nemal vruke amm vs ui literatru. i vy nie mrzci? Pri radoch sa slovensk re nepotrebuje ao sprostmu udu poviete alebo napete, to mus by vetko dobre... Viete o? Kto najpilnejie zamek moje hodiny bude eminent, akto ani raz neprde, eminent na druh.99 Zborsk asto poukazoval na to, e ktorkovek spisov jazyk na Slovensku sa ujma ako aza jednu zprin povaoval nreov rozdrobenos Slovenska.100 Povaoval ju za dedistvo predchdzajceho vvoja, za prekku veobecnho rozrenia jednotnej sloveniny, ktor sa ako prekonva, lebo nech prde Oravec do Zvolena atam pouje hovori hruke, slivke, u sa ztoho vysmieva atamten zas sa vysmeje zoravskch zvltnost, tak Nitran zo ariana atento zas ztoho. Myslite, e to pletka? Neberte si to tak ahko. To vzjomn pohanenie avysmiatie sa odtrhuje srdce od srdca amyse od mysle.101 Uvedomoval si, e maarsk kruhy podporovali tto rozdrobenos Slovkov, vyuvali ju proti zjednocovaniu Slovkov prostrednctvom spisovnej sloveniny atoili proti nej podporovanm pouvania krajovch nre vspisovnom ze.102 Vase boja ostarosloveninu si vplnom dosahu uvedomil zvanos jazykovch sporov atie nebezpeenstvo, ktor hrozilo zo zneuvania nreovosti proti jednote nroda. Obviuje odporcov spisovnej sloveniny slovami: Oni chtj sloveninu, ale nechtj dne ne slovensk za veobecn, dnou gramatiku, dne pravidlo, dnou literatru, teda ani
97 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Slovci maj inemaj pravdu, Kniha Defr, rukopis, s. 289. 98 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Slovci maj inemaj pravdu, Kniha Defr, rukopis, s.289. 99 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Literrny ivot varii, Nsmen listy, rukopis, s. 88 100 Dr. Fedor zKocrkova. In: Sokol III., 1863, . 4, s. 39. Dr. Fedor zKocrkova. In: Sokol III., 1863, . 6, s. 45. 101 Dr. Fedor zKocrkova. In: Sokol III., 1864, . 3, s. 35-36. 102 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Maarni priaznivci slovenskej literatry, Kniha Defr, rukopis, s. 388.

51

iadnych Slovkov.103 Svedectvo otom, ako pochopil politick zmery jazykovej otzky, prina vrukopise, v ktorom ironizuje zmery prmasa Scitovskho, ktor sa postavil proti zavedeniu sloveniny do kl avyslovil sa vtom zmysle, aby si medzi Slovkmi iadne nreie neosobovalo prednos, ale aby kad psal tak, ako sa kde hovor. Primas Szcitovsk Jno mus lepie vedie neli my vetci, oho nm potrebno. Ahl! Herceg prim tento hovor Liptkom nedajte sa, Treniananom nedajte sa arianom nedajte sa.... Ja si vysoko vim t pelivos ostriehomsk o ns!104 Koncom 60. a70. rokov vsvislosti so zostrenou maarizciou zaal ma vzah spisovnej sloveniny anre vne dopady, hlavne na vchodnom Slovensku. Zborsk si v plnej miere uvedomil, e to, o predvdal vminulom obdob, e pri zjednocovan aformovan jednotnho nroda bude silnou prekkou aj prekonvanie krajovho povedomia, ktor sa stalo vtomto obdob pecifickm problmom nielen vchodnho Slovenska, ale aj problmom sceloslovenskmi dsledkami.105 Maarizan politika vyuvala nreovojazkyov aliterrne tradcie vchodnho Slovenska nato, aby tunaj ud nezskal prostrednctvom sloveniny slovensk nrodn povedomie.106 Vroku 1869 vydal farr zHanisky pri Koiciach J. Rpazsk uebnice v slovenine koickho biskupstva, ie psan nrem pre slovensk deti aodvodnil tento svoj krok dajnou nezrozumitenosou spisovnej sloveniny pre tunajie deti.107 Zborsk vystpil proti tmto maarizanm snahm aotvorene poukzal na to, e Rpazskho silie pribli sa udu ajeho rei je iba manver, pretoe jeho jazyk nie je konkrtne vchodoslovensk nreie,

103 Z. z.: aloby na zemsk zkonnk. In: Slovensk noviny, 16. oktbra 1851, . 121, s. 1. 104 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Zriadenie astinnej spolonosti, ihadlice, rukopis, s. 34. 105 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Slovkom sa kotia spisovn rei, Rozmluvy, rukopis, s. 253. ... Slovci sa rznia atrhaj medzi sebou... Teraz prve odstupuj vchodn odo zpadnch Slovkov azakladaj svoju osobitn sotcku literatru... Rozali ste obru, vy krtkozrak nstoje zlovonch Maarov, boka sa rozsypuje... Nebojte sa ni, postavia nm pomnk Maari. 106 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Objaveniu veslovanskej rei, Kniha Defr, rukopis, s. 353. ... Dvno u vta Slovanom hlavne t mylienka, ako by sa mohli zjednoti vjednej rei. Dosav mrne boli vetky tak snahy aha! VKoiciach u le veslovansk re na sklade celkom hotov. Neartujem. Tam sa musel narodi n Maar. Ato bolo dvno predpovedan predkom, ke Pn Boh, tak zKoc prijde... 107 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, ZKoc 1869, Kniha Defr, rukopis, s. 492. ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, ZHanisky do Pete 1869, Kniha Defr, rukopis, s. 492. ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, ZPete do Hanisky, Kniha Defr, rukopis, s. 493. ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, ZHanisky do Pete, Kniha Defr, rukopis, s. 493.

52

ale zmieanina nre apravopisov aza jeho uebnicami sa skrva cie rozdeli ns Slovkov na sto kusov.108 Zjazykovho separatizmu, ktor sa dotkal ivotnch zujmov vchodoslovenskho udu icelho slovenskho nroda, obvinil kazov koickho biskupstva, nazval ich rozkolnkmi, ktor uvedomelo vyvolvaj odstrediv snahy.109 (Cirkev oznail za pomocnka maarizcie.110 ) Bojoval proti nim so zpalom avekou hbkou presvedenia, pretoe si uvedomoval situciu na vchode Slovenska, siln maarizan tendencie irchle postupujci proces odnrodovania.111 Vedel, e ud predstavuje po slovensky hovoriacich ud, ale nie uvedomel aorganizovan nrodn pospolitos, ktor by bola schopn ubrni sa tejto skrytej asimilanej politike.112 Vyuitie nreia pre maarizan politiku odhauje slovami: K ako ud hovor, m sprostejie, tm lepie. Aoni vtom hadaj zvltnu zsluhu, e stoja vrei ne udu aakuj sfarizejom Bohu, e nie s ako t panslvi, ktor by chceli svet tyranizova mluvnicami.113 Ironizuje vydvanie dvojakch uebnc pre vchodnch Slovkov, ake porovnva ich jazyk so spisovnou sloveninou kontatuje, e pravm zmerom ich vydvania je myseln hadanie rozdielu ae Rpazskho snaha nie je ani prejavom nklonnosti, ani snahou vyjs vstrety kultrnym potrebm vchodoslovenskho udu alogicky svoju vahu uzaviera kontatovanm, e keby tak bolo, vydvali by Maari uebnice aj pre svoje nreov oblasti.114 Oznauje uebnice vnre za prejav politickch snh, ktorm ide olikvidciu nrodnej jednoty Slovkov.115 Vnajvyhrotenejej forme sa prejavil problm vzahu spisovnho jazyka anreia na vchodnom Slovensku po raksko-maarskom vyrovnan, kedy u maarskej vlde ni nestlo vceste. Vchodoslovensk nreie bolo uvede-

108 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, ZHanisky 1869, Rozmluvy, rukopis, s. 762. 109 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Spove biskupov uhorskch, Rozmluvy, rukopis, s. 332. 110 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Duchovenstvo katolcke are slovensk, Kniha Defr, rukopis, s. 387. ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Popis, ihadlice, rukopis, s. 49. 111 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Dva listy zPete do Koc, Rozmluvy, rukopis, s. 118-120. ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, ZPeti 1868, Kniha Defr, rukopis, s. 494. ... Chvla bohu! Teraz u Slovkom zkonne sa bude slobodne hovori slovensky idoma, ivkrme ina ulici. Tm s ich prva ukonca. 112 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Ako ktor nrod re svoju povauje, Kniha Defr, rukopis, s. 329. 113 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Pochopy Maarov onrodu, Kniha Defr, rukopis, s. 342. 114 Anonymne, Ako to stoj stou novou slovenskou spisbou vo vchodnch Uhrch. In: Nrodn noviny IV., 1873, . 16, s. 4 115 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Vyuovanie maariny, Rozmluvy, rukopis, s. 199.

53

n do kl anapriek protestom nrodne uvedomelej inteligencie vchodnho Slovenska na ele so Zborskm aritina vytlala spisovn sloveninu zo kl, zliteratry azverejnho ivota, m boli vytvoren monosti pre spen renie maariny.116 Viacer satiry s Zborskho sebareflexiou. Vjeho ivote bolo vea sklaman aprehier, nedorozumen iodsdenia anepochopenia, o vyplvalo aj zjeho povahy, pretoe nepatril kuom, ktor sa vedia bezvhradne prikloni kjedinej ideovej orientcii alebo dsledne vyznva oficilnu ideolgiu svojej doby. asto stl proti svojim rovesnkom, menil nzory apostoje, nie vak preto, e bol nevyhranen, uneho ide oprejav tvorivej schopnosti prijma nov nzory anezmeravie. Zborsk rozmal ikonal nekonvenne anedogmaticky atento postoj je aj zdrojom jeho satiry. Reagoval na veci okolo seba, ktor ho poburovali tm, e u ns vetko mono, o je hlpe117 akto chcel smiene veci psa, mal na Slovensku snadn lohu. Nepotrebuje ni inho, ako ode skutonos vrcho bjky aart je hotov.118 ako sa vyrovnval sliterrnymi nespechmi ana viac ako desaroie sa odmlal. asto obvioval literrnu kritiku z mravnej vrady, ktor bola tak pln, e kriesenia po nej niet.119 Vlastn postavenie ako spisovatea definoval vecne, skutone apravdivo, stratil som vetko, priatelia mi prorokuj slvu a po smrti120 aza svoje najmdrejie dielo povaoval to, ktor nikdy nenapsal.121 Jeho sklamanie prehbilo nevydanie jeho Dejn krovstva uhorskho inespech jeho drm. Zborskho ubjala existencia na biednej fare vupanoch, materilny zpas, duchovne zaostal ud itragick pocit osamelosti, pretoe potreboval in, duchovne diferencovan prostredie akontakt so vzdelanmi umi. Ctil sa nepochopen ako kaz122 iako spisovate123 asvoj prklon ksatire, ktorou sa vyrovnval aj

116 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Literrny ivot avrtkavos varii, Nsmen listy, rukopis s. 85. ... ani vof naej arizskej szlavnej sztolyici njebedzeme dlho bez vlasztnych novin akich, abi se vzmahala naa iteratura, zakonym ot biskupa potverdzenim, in, pravopisu maarskym, igen, ktori protim primu eci. Szloviaci... opravdzivi ariski til ... take kusi, e e virovnaju inajepim kevenczom. eko bi bulo urobicz za zos Szloviakoch Sloviakof, jako zo Slavjakoch magyarof. 117 Zborsk, J.: OSatire. In: Sokol, X., 1868, . 3, s. 52. 118 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Recept pre Uhorsko, Kniha Defr, rukopis, s. 364. 119 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Slovensk spisovate na staros, Rozmluvy, rukopis, s. 262. 120 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Obecn postavenie slovenskho spisovatestva, Rozmluvy, rukopis, s. 249. 121 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Najmdrejie dielo, Rozmluvy, rukopis, s. 262. 122 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Posudzovanie, Rozmluvy, rukopis, s. 199. ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Znrodnieho vtenka nrodn hrienik, Rozmluvy, rukopis, s. 260. ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Obrzok, ihadlice, rukopis, s. 531. itate nech si sm vymauje na table svojho mozku znudenho Slovka apri om

54

sm so sebou, vyjadril slovami: Ke naden moje vzdychy potkali sa skabkom, nadila ma vnajprudom bli duchovnom chu ku smiechom aartom. M vak moje vtipkovanie prinu ivokolnostiach. Dej sa na svete veci, na ktorch plaka, smia sa mus.124 Zborskho krtka satira dotvra obraz jeho osobnosti aprehlbuje jeho vzah kslovenskmu politickmu, spoloenskmu, kultrneho anrodnho vvinu vdruhej polovici 19. storoia. Satirami potvrdil svoj nzor na poslanie slovenskho novinrstva vdobe narastajcej maarizcie anrodnho tlaku, e je skkou kriesenia nroda mtveho. Zborsk dokzal, e dobre poznal problmy Slovenska, e im rozumel, e nemal iadne ilzie aprve preto s jeho postrehy cenn arealistick. Vmnohom mu dal vvoj vnasledujcich desaroiach za pravdu. Aj ke si vmal viac nedostatky ako pozitva spoloenskho anrodnho vvoja, je zameran na hadanie pravdy ajeho pravdiv obraz sasnosti, bez skresovania atylizovania rob jeho satiry tm najcennejm, o priniesol slovensk humor. Je vekou kodou, e tento lovek, ktor tak svojsky chpal dobov problmy, nenaiel in frum avhodnejie miesto pre propagciu svojich nzorov ako rukopis, ktor nemohol by publikovan ajeho nzory preto nemohli ovplyvova slovensk verejn ivot.

Satirical works of Jon Zborsk Summary Satirical stings were introduced into Slovak journalism in the second half of the 19th century by J. Zborsk. These short satirical forms were written in the form of atelegram, dialogue, short or commented notice, and they were

dvoch muov. Jeden mu siaha do kapsy, druh sa stroj vyreza hrienikovi nokom jazyk. Slvneho slovenskho spisovatea ako jednm okom plae, druhm smeje aokolo neho Slovkov, ktor ani nepla, ani sa nesmej, ako bci. Prca spisovatea je ak ako metlra, ktor metly kupoval po tyroch apredval po dvoch. Zborsk, J.: Kronika klasikov, ALU SNK 54 H 6, s. 16 ... Bol som zamladi placim Jeremiom, stal som sa na star dni smejcim sa Demokritom. Nech si nikto nemysl, e sa to stalo zrozkoe, aby sa mi blen bol vase osudov premenil vsam med acukor. In bola toho prina. Hovor sa, e ke boles dosahuje najvy stupe, rev astony prechdzaj vsmiech... Musel som sa vysmia sm, ke ma vysmiali t, za ktorch som plakal. 123 ALU SNK Martin, fond J. Zborsk, MS 346, Listy z Kocrkova, Rozmluvy, rukopis, s. 342. 124 Mrz, A.: Trpkosti apravda ..., s. 99.

55

the authors reaction to current home and foreign political, economic and cultural problems. Concerning the domestic problems, he concentrated mainly on Magyarization and adesperate cultural state of Slovakia. Some of the satires were published in ernokank and Sokol, but most of them remained unpublished. The humour of Zborsk differs from the contemporary Slovak humour above all by its offensive and critical approach to negative phenomena of the Slovak national life. The study deals in more detail with his satire directed at the Church, religion, contemporary philosophy, Ugro-Finnish press and its influence, at the criticism of the contemporary Hungarian and Slovak historiography, and at the complicated language development in connection with the national movement. Several of the satires are self-reflection of Zborsk. His short satire completes the picture of the authors character and his journalistic activity and ranks among the most valuable achievements of the Slovak humour in the 19th century.

Autor:

PhDr. Mria Kraunov Katedra dejn Fakulty humanitnch a prrodnch vied Preovskej univerzity Ul. 17. novembra . 1 081 16 Preov PhDr. Milan Podrimavsk, CSc. (Historick stav Slovenskej akadmie vied, Bratislava)

Recenzent:

56

TEFAN MIK AJEHO PSOBENIE NA VCHODNOM SLOVENSKU* NADEDA JURIINOV

Medzi najaktvnejie osobnosti nrodnho ivota vchodnho Slovenska 2. polovice 19. storoia a zaiatku 20. storoia nesporne patril tefan Mik. Svojou rznorodou innosou sa zaradil k poprednm nrodovcom svojej doby. Jeho hlavnm psobiskom sa stal Spi, najm odahl dedinka Vek Hnilec. Sasnci si vili jeho prcu, o om sved skutonos, e po smrti vznamnej osobnosti, akou bol Andrej Kme, funkciu predsedu Muzelnej slovenskej spolonosti (alej MSS) s dverou zverili prve . Mikovi. . Mik sa narodil 19.8.1844 v dedinke Ondrov pri Liptovskom Mikuli.1 Jeho otec Matej, pvodom Slovk (evanjelik), bol hospodrskym sprvcom na majetku achtickej rodiny Pongrcovcov. Od neho zskal slovensk nrodn povedomie. Matka Barbara Vmossy-Nagy (katolka), roden Maarka, vplvala na jeho vchovu a konfesionlnu prslunos. Po skonen udovej koly v rodnej obci odiiel tudova na gymnzium do Levoe (od roku 1856). Tu i napriek silnejcemu nrodnostnmu tlaku zostal vern slovenskmu nrodnmu cteniu. V rokoch 1862 - 1868 pokraoval v tdiu v spiskom seminri, kde patril medzi nadanch tudentov. Popri teolgii tudoval aj filozofiu a tzv. profnne vedy. Verejne vystupoval ako prslunk slovenskej nrodnosti. Zujem o slovensk veci sa snail vzbudi i u svojich spoluiakov, zva Slovkov. Vyzval ich, aby tudovali slovensk literatru a prispievali do slovenskch asopisov. Pre nrodn ctenie mu hrozilo i vylenie zo seminra v Spiskom Podhrad. Profesori uho nali asopis Sokol a len list jednho z redaktorov asopisu ho zachrnil.2
* 1 Tento prspevok vznikol v rmci grantovho projektu VEGA . 1/9214/02. PETR, Milan: Kedy sa narodil tefan Mik? In: Mzeum 39, 1994, . 4, s. 6-7; LIBA, Peter: Zstoj tefana Mika pri vskume folklru vchodnho Slovenska. In: Nov obzory 17. Koice : Vchodoslovensk vyd., 1976, s. 307-308. Tento autor sa odvolva na list . Mika J. kulttymu z 7.5.1902. Archv literatry a umenia Slovenskej nrodnej kninice (alej ALU SNK) Martin, sign. 49 AE 2.; tefan Mik. In: Nrodnie noviny (alej NN) 55, 1924, . 49, s. 1. Re tajomnka Matice slovenskej tefana Krmryho, ktor predniesol 15.6.1924 v Hnilci, pri odhalen pamtnej tabule tefana Mika; Archv Rmskokatolckeho biskupskho radu (alej ARKB) Spisk Kapitula Spisk Podhradie. daje o dni narodenia . Mika sa rozchdzaj. Niektor autori uvdzaj 1.12.1843, napr. PIRKO, Jozef: tefan Mik ivotopis. Trnava : Spolok Sv. Vojtecha, 1950, s. 5; Slovensk biografick slovnk. IV. zvzok. Martin : Matica slovensk, 1990. Heslo tefan Mik, s. 197 a i. MIK, tefan: Obrzok zo ivota. In: NN 4, 1973, . 111, s. 2.

57

Da 26.7.1868 vysvtil Ladislav Zbojsk . Mika za kaza.3 Na prv psobisko, ktorm sa stala Nemeck upa, ho sprevdzal list jeho predstavench, v ktorom upozornili tamojieho farra Sztrka, e nov kapln je nebezpen lovek, lebo sa zaober nrodnmi zleitosami.4 Zotrval tu dva roky. Potom dostal miesto kaplna v najpoetnejej farnosti spiskho biskupstva - v Ruomberku (v roku 1870). Svojou prcou si zskal uznanie vedcich predstaviteov mesta, ale po neprjemnostiach (s jednm zo tudentov - synom advokta . Maaovskho) a nepravdivch obvineniach ho biskup Jozef Samassa preloil za kaplna do Nmestova na Oravu (v roku 1873). . Mik to pokladal za nezaslen degradciu. V Nmestove sa snail pomc udu tm, e zaloil kninicu, ktor miestne politick kruhy povaovali za zaloenie akejsi Matice, nhradu za zruen Maticu slovensk. Za tento krok a za kze o konfesionlnych kolch, pre nevhodn cirkevn kruhy, ho op preloili za kaplna na Spi do Gniazd (5.8.1873) i napriek tomu, e svedomito dodriaval katolcke zkony. Svoje rozladenie opsal takto: Som teda na stratenej varte Slovenskho nroda; hodili mi rukavicu - dobre zdvihnem ju, a nachdzajc sa na novej stanici svojej pokojnej a prjemnej ivot, budem hadie, abych tomu milmu nrodu predsa nebol ztraten.5 Poldruharon pobyt v Gniazdach mu osoil. Umonil mu bliie spozna mentalitu spiskch Nemcov a ich vzah k Slovkom. Zrove spoznal i spisk prostredie, ktor sa stalo jeho dlhoronm psobiskom. Z Gniazd toti odiiel do Vekho Hnilca (na Spii), kde sa stal samostatnm sprvcom fary. Stalo sa to na prkaz biskupa Juraja Csszka z 2.10.1874. Veriaci fary boli prevane banci, furmani, mlynri, robotnci na ple a i. Farnos bola jednou z najmizernejch v celom biskupstve. Nemohla poskytn svojmu duchovnmu dstojn dchodok. . Mik vyjadril sklamanie v liste poprednmu slovenskmu nrodovcovi v Martine Andrejovi Halaovi: ... zlovestn paholok maarskej vldy, biskup ska ma poslal sem do Hnilca s tm zjavnm myslom, aby som tu zhnil duevne i hmotne.6 Navye si zobral na faru i svojich rodiov, o ktorch sa musel stara. Poas celho psobenia vo Vekom Hnilci trpel hmotnm nedostatkom. Z Hnilca sa snail vemone dosta, argumentoval i nedostatkom financi. Spisk biskupi jeho iadosti o preloenie ignorovali, poskytovali mu vak dvakrt rone (v januri a jli) po

3 4 5 6

ARKB Spisk Kapitula Spisk Podhradie. Protocollum status personalis sacerdotum. Ab anno 1868, s. 16-17. MIK, .: Obrzok zo ivota..., s. 2. MIK, .: Obrzok zo ivota ..., s. 3. ALU SNK Martin, sign. 37 H 16. List . Mika A. Halaovi z 27.10.1892.

58

200 K.7 V roku 1905 sa biskupsk rad rozhodol od roku 1906 zastavi vyplcanie peaz farnostiam. Bola medzi nimi aj fara v Nagyhnilec.8 Nespokojn . Mik sa s tm nezmieril a rozhodol sa poiada o pomoc Svtho otca. V liste ppeovi sa saoval na neprajnos spiskch biskupov, ktor na jeho prosby o preloenie na in faru nereagovali. Poiadal ho preto o preetrenie jeho prpadu, i sa dopustil kanonickch chb. Pokia by sa to nepreukzalo (o om bol presveden), tak poadoval, aby som Vaou Svtosou zo svzku spiskej dioecese vysloboden bol a do inej dioecese v Uhorsku preloen, bol poslan a kanonicky investovan do primeranejej fary, zvlte do takej, kde re uhorskch Slovkov m prevahu.9 I napriek tomu, e sa vemone snail dosta z Vekho Hnilca, nepodarilo sa mu to. Ist dobu pomal i na odchod do Ruska, ale po hrozbe spiskho biskupa Juraja Csszku, e ho suspenduje, sa svojho plnu vzdal.10 Vo Vekom Hnilci psobil a do aprla 1919, ke bol zvolen za kapitulnho vikra. Da 16.4.1919 zloil predpsan prsahu a prevzal rad v Spiskej Kapitule,11 v ktorom bol do svojej smrti 27.7.1919. . Mik sa od zaiatku zaradil medzi aktvnych slovenskch kazov - nrodovcov, o bolo vemi dleit najm z hadiska postavenia kazov vo vtedajom spoloenskom ivote na dedine. Kazi boli v zkom kontakte s udom a vplvali na. Zaiatky jeho psobenia vo Vekom Hnilci sa spjali s vekmi akosami, pretoe - ako sm uviedol - naiel ud tunaj u zanedban, surov. Veriaci neprejavovali ani ctu a repekt, o ho raz viedlo k rznemu kroku - preruil sviatos a opustil kostol. Dvody popsal A. Halaovi: ud hniliarsky nerd pova slovo Boie, lebo mnoh drali sa pod kzou vemi neslune, smiali sa, epkali a chodili bchajc po kostole.12 Cel udalos i svoje konanie oznmil tie biskupovi J. Csszkovi. A tak deputciu farnkov, ktor sa dostavili k biskupovi so sanosou na . Mika, prijal biskup nelskavo a pripomenul im, ako sa maj chova v kostole. Po tomto incidente zmenili farnci v Hnilci sprvanie a pozorne povali jeho kzne. . Mik mal

ARKB Spisk Kapitula, fond Spisk biskupstvo. Protocollum exibitorum anni 1901, . 75/ 1901, . 2393/1901; Protocollum exibitorum anni 1905, . 79/1905, a i.; ALU SNK Martin, sign. 37 H16. List . Mika A. Halaovi z 27.10.1892. OTEN, Michal: tefan Mik aSpi. In: Spi vkontinuite asu. Zost. P. vorc. Preov; Bratislava; Wien : Universum, 1995, s. 127. 8 ARKB Spisk Kapitula, fond Spisk biskupstvo. Protocollum exibitorum anni 1905, . 4107/ 1905. Zoznam farnost Spiskho biskupstva z 5.12.1905, ktorm nebude od 1.1.1906 poskytnut finann vpomoc. 9 ALU SNK Martin, sign. A 1041. . Mik ppeovi. Nemme informcie, i kpiu tohto listu alebo list podobnho znenia odoslal ppeovi. 10 PIRKO, J.: tefan Mik. ivotopis ... s. 16-19. 11 ARKB Spisk Kapitula, fond Spisk biskupstvo. Protocollum exibitorum anni 1919, . 567/ 1919. 12 ALU SNK Martin, sign. 37 H 16. List . Mika A. Halaovi z 27.10.1892.

59

dar skvelho kazatea. Zakladal si na tom, aby jeho kzne viedli k mravnmu povzneseniu a vzbudili nrodn ctenie ud. Farnci si ho obbili a vili najm pre jeho prstup, otvorenos, hevnatos a starostlivos. Postaral sa aj o ich kostol. Kee star dreven im u nemohol sli, postavil s pomocou ministerstva financi a mesta Spiskej Novej Vsi kostol v novogotickom slohu, zaobstaral nov oltr, organy, zretauroval faru i kolu. Obec Vek Hnilec pozdvihol na vyiu rove predovetkm v kultrnej a kolskej oblasti. V Gemerskom Hnilci zriadil rmsko-katolcku udov kolu. Dokzal pre u nadchn tamojie obyvatestvo, ktor sa o u staralo. iaci koly (v roku 1892 ich bolo vye 70) sa po slovensky uili ta a psa, nboenstvo a in predmety. Podobne fungovala i kola vo Vekom Hnilci, kde ist as i sm vyuoval (v roku 1892 ju navtevovalo vye 60 det).13 Medzi udom ril katolcku literatru. Obohatil fond farskej kninice v Hnilci, ktor zahroval najm knihy nboenskho charakteru, psan po latinsky, slovensky a nemecky. Km v roku 1874 bolo v kninici len 80 zvzkov, v roku 1895 vzrstol ich poet jeho priinenm na 175 zvzkov a rovnak poet zoitov.14 Veriacich organizoval v Spolku sv. Vojtecha, na pde ktorho aktvne psobil. Pod vplyvom . Mika sa v roku 1891 prihlsilo 12 farnkov za lenov spolku a kadorone predal svojim farnkom popri inch nboenskch knihch a uebniciach asi 25 kalendrov tohto spolku. . Mik sa zaujmal o aktulne otzky doby a chcel by dostatone informovan o tom, o sa deje v Uhorsku i mimo neho. Zvl ho zaujmalo vetko, o sa bytostne tkalo ivota Slovkov v Uhorsku. Poiadal preto slovenskch predstaviteov v Martine, aby mu na Spi pravidelne odosielali slovensk tla, predovetkm Nrodnie noviny.15 Zhromaoval ju vo farskej kninici a aj do nej prispieval lnkami. Zo svojho skromnho platu vynakladal rone 28 zl. na predplatn za slovensk asopisy.16 Nrodn hlsnik mal jeho zsluhou v dedine (v roku 1892) takisto 5 riadnych predplatiteov. . Mik zaloil pre svojich farnkov spolok abstinentov, pretoe trpeli akm alkoholizmom. Zmienil sa o tom vo svojej monografii venovanej fare vo Vekom Hnilci: Uznvam, e ud tunaj navyknut je patne zlorei, vystrja krvav bitky, opja sa v kr-

13 Bliie: ALU SNK Martin, sign. 37 H 16. List . Mika A. Halaovi z 27.10.1892. 14 MIK, .: Kostol a fara v Hnilci. Turiansky Sv. Martin : Knhtlaiarensky astinrsky spolok, 1895, s. 13. V tejto prci sa venoval nielen cirkevnm dejinm, ale opsal historick vvoj a vtedaj stav obce, zaoberal sa ivotom a zamestnanm obyvatestva, nrodopisnmi otzkami, prinami emigrcie. 15 ALU SNK Martin, sign. 37 H 16. List . Mika A. Halaovi z 9.1.1909 a 18.11.1907. 16 Jeho ron prjem bol 626 zl., z nich 200 zl. od biskupa. ALU SNK Martin, sign. 37 H 16. List . Mika A. Halaovi z 27.10.1892.

60

me.17 Jednou z prin alkoholizmu bolo poda neho to, e tak haviar ryje za tde ako krt v zemi; v sobotu prde domov a had potechu v plenke, prijde pod zelenm do kostola a drieme. Darmo takmu kaz ke o striezlivosti. V nedeu po poludn pije sa da capo, po celej dedine ozvaj sa hulkania opilcov, vady a ruvaky.18 Pritom poznamenal, e administratvne vrchnosti sa takmer nestaraj o poriadok v obci a len zriedka podporuj kaza. initeom, ktor vo vekej miere ovplyvoval stav obyvatestva na vchodnom Slovensku, bolo vysahovalectvo. Prve tyri tunajie upy Spisk, arisk, Zemplnska a Abovsko-Turnianska si udrali v predvojnovom obdob prvenstvo medzi ostatnm upami v masovom vysahovalectve.19 Prin bolo viac, predovetkm vak hospodrska situcia. V jednom z mnostva lnkov venovanch tomuto javu Nrodnie noviny psali: Ideme do Ameriky, pn mj, nemono alej i u ns. Predali sme na kontribciu dva volky, ernk mi zobral pluh, voz, rle, motyky a vbec vetko hospodrske nradie. Jako alej i, m obrba i tak nerodn zem. Niet hnoja, niet zrna!... Jestli aj zomriem v cudzine hladom, aspo ma nemor hlad na mojej otcovskej zemi.20 Vysahovalectvo do zmoria postihlo i psobisko . Mika Vek Hnilec. V liste z roku 1892 sa o tom zmienil: Znan iastka farnkov mojich vysahovala sa do Ameriky.21 Za hromadn vlnu vysahovalectva, ktor sledoval s vekm znepokojenm, vinil . Mik maarsk vldu a jej politiku, ktor chcela nielen odnrodni Slovkov, ale udra ich aj v hospodrskej a socilnej porobe. Jeho kritika padala aj na cirkev. S rozhorenm sa o tom zmienil A. Halaovi: A dnes nai biskupi - pardoi nerobia si z toho ni, ke sa tisce chudobnho udu sahuj do Ameriky. Nech takto poriadky v cirkvi vetci erti ber.22 . Mik bol spojivom medzi Spiom a centrom slovenskho politickho a kultrneho ivota. Cez neho sa tento regin intenzvnejie zaleoval do nrodnho celku. Vchodn Slovensko bolo na reprezentantov slovenskej inteligencie najchudobnejie. Len vnimone tu psobili vrazn osobnosti nrodnho ivota. Bolo akoby zemm nikoho, politick ivot vraznejie nepulzoval, stlo na perifrii slovenskho nrodnho ivota. Maarsk vldnuce kruhy vnmali vchodn Slovensko ako oblas nepostihnut panslavistickm hnutm. Povaovali ju za zvl vhodn na pln izolciu od ostatnho Slovenska a pre rchle renie maarizcie. Ich zmeru mali posli i maarizan spolky.

17 MIK, .: Kostol a fara v Hnilci...., s. 16. 18 ALU SNK Martin, sign. 37 H 16. List . Mika A. Halaovi z 27.10.1892. 19 Bliie: TAJTK, Ladislav: Slovensk vysahovalectvo a migrcia v rokoch 1900 - 1914. In: Historick asopis 23, 1975, . 3, s. 377-415. 20 Chrnik. In: NN 11, 1880, . 47, s. 4. 21 ALU SNK Martin, sign. 37 H 16. List . Mika A. Halaovi z 27.10.1892. 22 ALU SNK Martin, sign. 37 H 16. List . Mika A. Halaovi z 5.5.1906.

61

Na Spii maarizan innos uskutoovala odboka FEMKE. Hlavn vznam psobenia videla v tom, aby sa Spi stal prekkou vytvorenia spojenia medzi panslavistickm zpadom a vlasteneckm vchodom.23 Obavy zo renia politickho panslavizmu vyslovil i grf G. Andrassy pred . Mikom, ktorho prijal na svojom panstve na skromnej nvteve.24 Nrodnotvorn a nrodnopolitick vvin vchodnho Slovenska pribrzdila v ase psobenia . Mika asimilan a dezintegran politika budapetianskych vld.25 Aj ke vidiek nepodahol tak rchlo maarizcii ako mest, aj tak i tu otupil maarizan tlak nrodn povedomie udu a takmer plne znemonil akkovek kultrne a politick organizovanie. . Mik so znepokojenm sledoval slab zujem svojich veriacich a vbec obyvateov vchodnho Slovenska o nrodn ivot. V jednom z listov odoslanch do Martina sa na farnkov posaoval: ako je tu zapoa nejak akciu ohadom nrodnho upovedomenia, ke s v ohade mravno-nboenskom nie ahko prstupn dobrm radm duchovnho pastiera.26 Plne si uvedomoval nedostaton podmienky pre rozvinutie organizanej prce v prospech Slovenskej nrodnej strany (alej SNS), o o ho poiadal v liste z 20.10.1891 A. Halaa. V odpovedi zdrazoval, e organizan akcia je mon len tam, kde je dos inteligentnch a vplyvnch ud. Kde m by akcia, tam maj by i agenti a takch agentov, neodvislch a spoahlivch v ohade nrodnom - aspo nakoko mi znmo - niet ani vo Spii, ani v arii, ani v Zemplne. Zrove poznamenal, e kazstvo je bu maarnske alebo zbabel, zvisl od ovinistickch svetskch a duchovnch patrnov. To ist platilo poda neho aj o uiteoch. Situcia by bola priaznivejia, keby aspo v mestekch bolo niekoko nezvislch slovenskch muov. Skutonos bola vak in, pretoe nai mlad lekri a pravotri osadia sa radej v maarskch krajoch ne tu uprostred svojho udu, kde by mali veru, ako n. p. v Novej Vsi, Vlachoch, Levoi, ubovni at. . vemi dobr existenciu.27 Napriek tomu sa . Mik snail v rmci svojich monost zapoji sa do nrodnoemancipanho hnutia. V rozvinut vej iniciatvy mu brnili obavy o vlastn existenciu svoju a existenciu svojich rodiov. Do Martina napsal: Hotov som k akejkovek innosti v zujme milenho nroda slovenskho, no nie k takej, ktor by terajie vemi smutn poloenie moje neznesi-

23 TAJTK, L.: Dvortskovo separatistick hnutie a maarsk iredenta. In: Prspevky k dejinm vchodnho Slovenska. Bratislava : SAV, 1964, s. 249-250. 24 ALU SNK Martin, sign. 37 H 16. List . Mika A. Halaovi z 24.8.1911. 25 Bliie: TAJTK, L.: Vchodn Slovensko ako mal regin v malej politike. In: Vek politika a mal reginy 1918 - 1939. Zost. vorc, P., Danilk, M., Heppner H. Preov; Graz : Universum, 2002, s. 218. 26 ALU SNK Martin, sign. 37 H 16. List . Mika A. Halaovi z 27.10.1892. 27 ALU SNK Martin, sign. 37. H 16. List . Mika A. Halaovi z 27.10.1892.

62

tenm urobila. Keby ilo len o neho, bol odhodlan poloi vetko na oltr nroda, no nie vtedy, ak by sa to tkalo i jeho starukch rodiov.28 Koncom 19. storoia sa astejie ozvali kritick hlasy, ktor vyzvali martinsk centrum SNS, aby sa viac venovalo aj vchodnmu Slovensku. Na jeho izolovanos upozornili Nrodnie noviny v lnku arianom a Spiiakom. Uviedli, e spiskm a ariskm zemanom a radnkom sa podarilo vysokm plotom ohradi stolice Spi a ari.29 . Mik sa zaradil k mimomartinskm prslunkom SNS, ktor apelovali na vedenie strany, aby prejavilo zujem o zven vplyv nrodnho hnutia na vchodnom Slovensku. Maarizan a odnrodovacie tendencie v politike vldnucich tried tu hlboko zasiahli cel truktru nrodnho ivota a oslabili monosti nrodne uvedomelch sl eli asimilanmu tlaku. Dovolval sa pomoci z Martina, o om sved i jeho list z roku 1892: Jestli myslte, e v mojich okolnostiach mono v nrodnom smere lepie uinkova, ne dosia, rte ma o tom lskave poui alebo vysla sem jednoho zo Svojich dvernkov, aby sa o situcii mojej a o pomeroch na Spii vbec infacie loci presvedil.30 Zrove im odporal, aby ho navtvili najm v letnom obdob a podnikali turistick vlety s cieom spozna miestne pomery. Tm by zskala nrodn vec viac ne divadelnmi predstaveniami v niekokch slovenskch mestekch, ktor mali sce dobr vplyv na prebudenie nrodnho povedomia a udranie nrodnho ducha, ale ich vplyv mal poda jeho mienky viac miestny ne veobecne nrodn vznam. Verejne sa vak prostrednctvom Nrodnch novn zastal spiskch Slovkov. Poznamenal sce, e nebada u ns nejakch zvltnych vjavov nrodnej innosti, ale to ete neznamenalo, e by tunaj ud nebol prstupn slovenskej mylienke a zabdal na svoje prva. Naopak, na mnohch miestach sa vzbril proti nsilnmu uvdzaniu maariny do udovch kl. Prkladov tichej reakcie v sman tunajieho slovenskho udu bolo v minulosti i v prtomnosti viac.31 Dleit prostriedok kontaktov s ostatnmi asami Slovenska videl . Mik v tlai. Podporil mienku poprednch slovenskch nrodnch initeov o vzname rozirovania novn a asopisov medzi slovenskm udom. V lnku Rozirovanie asopisov, ktor bol uverejnen v Nrodnch novinch v roku 1873 poznamenal: o prospej nm tie najvtenejie spisy a asopisy, jestli ony nedostvaj sa do rk tch, pre ktorch spisovan a vydvan bvaj? Pre tch, ktor z nich erpa maj nrodnie povedomie, vzdelanos a osvetu?32
28 ALU SNK Martin, sign. 37 H 16. List . Mika A. Halaovi z 27.10.1892. 29 TAJTK, Ladislav: Nrodnodemokratick revolcia na vchodnom Slovensku v roku 1918. Bratislava : SPN, 1972, s. 8. 30 ALU SNK Martin, sign. 37 H 16. List . Mika A. Halaovi z 27.10.1892. 31 . M.: Listy zo Spia I. In: NN 18, 1887, . 98, s. 1. 32 M. ...k: Rozirovanie asopisov. In: NN, 6.2.1873, s. 1.

63

Uvedomoval si dleitos a dosah slovenskej tlae na obyvateov vchodnho Slovenska. Poda neho mohla by napr. v Koiciach asi tak firma ako je v Trnave, ktor by vydvala lacn obrzkov udov asopis. Upozornil na to, e spisy v T. Sv. Martine vydvan povauj sa za nebezpen, vlastizradn, panslavistick at. . a rozirovanie takch prekaj vemone stolin baovia, kldozorcovia a maarnski kazi. V celom Spii nepoznm loveka, ktor mal by dos odvahy tak spisy predva abo odpora.33 V jednom z Listov zo Spia z roku 1891 sa verejne vyslovil za to, aby opusten ud n slovensk vo Spii, arii, Abauj - Torne a Zemplne mal svoj zbavno-poun asopis, ktorm by svoj um osvecoval a srdce achtil a ktor bol vemi potrebn.34 Poukzal na to, e maarsk a nemeck obyvatelia tu mali viacer loklne asopisy, Slovci ani jeden. Zrove drazne upozornil, e by nelo o politick asopis, ale o dobre redigovan populrny asopis, ktor by si vmal pomery vo vchodoslovenskch stoliciach. Mal by by prstupn, vemi lacn, nachdza sa v rukch spoahlivch ud, ma dobroprajnch dopisovateov voi nrodu, vlastencov a pritom sa nemiea do politiky. Pomocou takhoto tlaovho titulu v materinskom jazyku sa mali rozvja bohat vlohy tu ijceho slovenskho obyvatestva. Pri viacerch prleitostiach upozornil aj na zujem obyvateov o udov spisbu, ktor povaoval za hlavn hybn silu nrodnho ivota a jednu z poprednch podmienok jeho spenho vvoja. Z vlastnch sksenosti vedel, e miestny ud chce ta i rd ta, o je dobr, mravn, poun, zbavn, ahko zrozumiten a lacn. Poznm obce na Spii, napsal do Nrodnch novn, kde kniky mravno-nboenskho obsahu maj znan odbyt. 35 Dodal, e aj o noviny, akmi boli Nrodn hlsnik a Obzor, je zujem ud, ale najm o kalendre, len ich bolo mlo. Predovetkm bol potrebn aspo jeden tak titul, ktor by miestnym pomerom dobre slil. ud mlo tal historick spisy, pretoe poda . Mika ho takto tanie nudilo. Naopak, krtke dejepisn rty, ivotopisn rty najslvnejch muov a ien, dejiny novch krajn, krajov, miest a zmkov, cestopisy, lnky o novch vynlezoch v hospodrstve i v remeselnctve ich vedeli zauja. Potrebn pre ud bol tie poda neho praktick radca o chove dobytka, velrstve, ovocinrstve a dobr lekrska prruka, ktor mohla posli pri rznych nemociach ako prv pomoc. Nezabdal ani na eny. Navrhoval vydva pre ne lacn periodick beletristicko-poun asopis ako dobr prostriedok renia vzdelanosti a udriavania i prebdzania nrodnho povedomia ien a ktor by aspo iastone nahradil vyie dievensk stavy.36 Na adresu slovenskch spisovateov po33 34 35 36 ALU SNK Martin, sign. 37 H 16. List . Mika A. Halaovi z 27.10.1892. . M.: Listy zo Spia II. In: NN 22, 1891, . 80, s. 1. . M. : Listy zo Spia II. In: NN 22, 1891, . 80, s. 1. MIK, tefan: Listy zo Spia II. In: NN 12, 1881, . 41, s. 1.

64

znamenal, e preuku nrodu neoceniten slubu, ke nebud psa vlune pre inteligenciu, ale aj pre pospolit ud, ke bud tudova ivot udu a voli ltku pre svoje povesti z udovho bytu.37 . Mik patril k tm, ktor sa na to podujali a roziroval medzi farnkmi slovensk noviny, asopisy a knihy. Zrove prispel aj k ich rozvoju. Zaradil sa k tm predstaviteom slovenskho katolckeho duchovenstva, ktor prejavili intenzvnej zujem o nrodn ivot a agitanou innosou prostrednctvom tlae kritizovali vldnu cirkevn a nrodnostn politiku z konfesionlnych pozci. Redigoval niektor konfesionlne asopis, prispieval do tlaovho orgnu Spolku sv. Vojtecha Katolckych novn. Od roku 1870 psal aj do asopisu Vojtech. Na odporanie Frantika Vazoslava Sasinka ho Svetozr Hurban Vajansk prijal za spolupracovnka Nrodnch novn. S. H. Vajansk povaoval . Mika za staton slovensk duu, i ke zrove vyslovil pochybnosti, i skutone osviei noviny, kee poda neho dlho dedinril.38 lnkami prispieval i do Slovenskch pohadov, Literrnych listov, do asopisu MSS a Sbornka MSS.39 Zaoberal sa v nich najm politickmi, hospodrskymi a socilnymi strnkami vtedajieho ivota Slovkov. Zaujmal stanovisk k dleitm a aktulnym otzkam. V Nrodnch novinch uverejoval na pokraovanie Listy zo Spia. Stali sa prameom poznania jeho nzorov, postojov a informci o ivote slovenskho udu najm na Spii. Reagoval v nich na problmy slovenskho nrodnho hnutia. Prostrednctvom nich umonil spozna svoje nzory ako loveka, ktor stl mimo centra nrodnho ivota, navye z asti Slovenska, v ktorej sa nrodn ivot slabo rozvjal. Vzhadom na stupujcu sa maarizciu slovenskho nroda povaoval prve tto strnku za dleit: Do sdc udu uklada musme poklady nho ducha, zvlte teraz, ke ako pozorujeme, nachodia sa ete vdy udia, ktor vytkli si za cie, odnrodnenie, tedy umorenie ns v nrodom ohade.40 V 80. rokoch 19. storoia sa maarizcia slovenskho nroda stupovala, o neuniklo ani pozornosti. . Mika. Svoje vahy uverejnil v Nrodnch novinch. Zmienil sa o popieran existencie slovenskho nroda. Reagoval i mylienkou, e tt je sce spolonosou nrodov, z ktorch dejiny vytvorili organick celok, ale tak ako jednotlivec m prvo na ivot, tak ho maj aj jednotliv nrody. Napsal: tt je len historick produkt a jeho prva nesmej spova vo svevoli. Misia prvneho ttu zle v tom, aby jestvujce prva chrnil a nie ignoroval alebo ural. Politick rcho ttu me sa meni da okolnost, nie vak prvo ttotvornch nrodov, bo toto jestvuje aj vtedy, ke tt
37 . M: Listy zo Spia II. In: NN 22., 1891, . 80, s. 1. 38 PETRUS, Pavol: Korepondencia S. H. Vajanskho, zv. II. List S. H. Vajanskho F. V. Sasinkovi z 16.12.1906. Bratislava : SAV, 1972, s. 257. 39 Sbornk MSS zaal vychdza v roku 1896 a asopis MSS od roku 1898. 40 M ... k: Rozirovanie asopisov ..., s. 1.

65

z nejakch vntornch alebo vonkajch prin jestvova prestane, a sce jednoducho preto, poneva nrody aj po zruen ttneho zvzku ij.41 Dokazoval prvnu existenciu Slovkov. Pre neho bolo zrejm, e takto prvo sa v konkrtnych pomeroch nemohlo presadi, lebo udov masy ete neprecitli k nrodnmu povedomiu. Pripisujeme to len terajm politickm pomerom, ktor ale nie s naskrze takej hevnatej povahy, e by sme v jejich nezmenitenos verili a nad budcnosou zfali, nie my pevne verme - a ud n to intinktvne cti - e spomenut pomery dlhho trvania nemaj a e teraz zaznan dobr prvo nae o krtky as uznan bude.42 . Mik nebol zsadne proti jednotnmu uhorskmu ttu, jeho protest smeroval proti politike uhorskch vldnucich kruhov, ktorm ilo o likvidciu vetkch nemaarskch nrodov v Uhorsku. . Mik spomnal na Bachovu ru ako zlat asodobu v porovnan s politikou Kolomana Tiszu. Miean spolonosti s konversanou reou slovenskou, maarskou a nemeckou boly odjakiva vo zvyku v naich hornouhorskch stoliciach a ctili sa v nich kad dobre. Ctili sme sa v nich ako synovia jednej spolonej matky, vlasti naej uhorskej a nenapadlo nikomu kli maarskej rei ostatn vyobcva a posiela po obran. Nai zemani arisk a in popri svojom in ultramaarskom zman radi sa bavia po slovensky, radi si ntili krsne piesne slovensk.43 . Mik netoil na maarsk nrod, ale upozoroval na to, e Slovci s si s Maarmi rovn, a preto povaoval za hriech degradova takto ud na stupe bezprcnych otrokov, vyha ich jazyk zo kl, radov a spoloenskho ivota a natska mu cudziu, menej vzdelan, vo vekom svete praiadneho vznamu nemajcu, hriech je ubja abo zkracova mu jeho dobr prvo k ivotu seba dstojnmu.44 Kriticky sa vyslovil k historicko-prvnej doktrne, v duchu ktorej boli koncipovan ttoprvne dokumenty habsburskej monarchie. V Nrodnch novinch napsal: Historick prvo d sa naahova a prekrca vakovak poda rznych nhadov ttnikov, ba asto ani najvtipnej z nich nevedia rozozna historick prvo od historickej krivdy; ale prvo prrody je jasn kadmu, kto m rozum a srdce na mieste. Ono me by naas uran, liapan a upieran, avak nie znien a v prhodn as zaligoce sa pred svetom.45 Postavil sa teda za prirodzenoprvny princp, lebo hlavnm a prirodzenm zkladom pre nrodn sebaurenie je nrodn bytie, nie historick prvo. . Mik najviac odsudzoval tch Slovkov, ktor v zujme vlastnch cieov

41 42 43 44 45

- - : Nae dobr prvo I. In.: NN 12, 1881, . 140, s. 1. - -: Nae dobr prvo II. In: NN 12, 1881, . 141, s. 1. - -: Listy zo Spia III. In: NN 13, 1882, . 118, s. 1. - - : Nae dobr prvo II., ..., s. 1. - -. Nae dobr prvo I., ..., s. 1.

66

podahli maarizanmu tlaku. Povaoval ich za nebezpenejch ako samotnch Maarov, pretoe neboli pvodom Maari, ba asto ani menom, predsa vypnaj sa nad nimi svojou maarskosou. S oni vbec pasovan za lpench rytierov v slubch maarismu, aby mrnej ctiiadosti svojej zadosuinili abo in sebeck ele dosiahli.46 Maarizcia najaie dopadla na slovensk kolstvo. Najm v ase vldy ministerskho predsedu K. Tisza (1875 - 1890) sa maarizan tlak podstatne zvil. Dolo k zavdzaniu maariny do kl, o nenechalo . Mika ahostajnm. Snail sa povzbudi slovensk nrod. Neobval sa toho, e by deti na udovch kolch, aj ke boli nten rozprva po maarsky, zabudli materinsk jazyk. Obval sa skr zaostvania iakov vo vedomostnej oblasti kvli jazykovej barire. Preto upozoroval na potrebu douovania det v domcom prostred, o si vyadovalo zabezpei slovensk knihy rodiom obsahu mravno-zbavnho a pounho, z ktorch v posvtnom tichu domceho krbu apotolova bud... Mlde naa m ete cit pre dobr a pekn, ona ns bude ochotne poslcha a nepjde za prevrtenou mdou zvetrelch svetrov, ale bude hrd na svoju re a nrodnos.47 Apeloval najm na vchovu mldee v nrodnom duchu a jej podporu pri tdiu. Aj ke pre Slovkov bolo zatvorenie slovenskch gymnzi tragdiou, . Mik to nevnmal s bezndejou. Upozoroval, e vina poprednch nrodovcov tie nenavtevovala slovensk gymnzi, a predsa ich zanietenos pre slovensk vec existovala a naplno sa prebudila. Bolo potrebn mladch zanietencov len plne podporova a idea nrodnosti hbajca terajm stoletm njde si zaiste prstup do sdc niekoko nadench mladkov.48 Vyvrcholenm maarizanej kolskej politiky boli Apponyiho zkony z roku 1907. . Mik vyjadril svoje pohorenie v liste A. Halaovi a poiadal ho, aby do kninice Nrodnho domu uloil vdirat, aby budci kultrni historikovia vedeli, akm uom v re maarskho panstva v Uhorsku bolo zveren kolstvo a vchova udovch uiteov.49 Poburovalo ho nemilosrdn vyhadzovanie slovenskch det zo kl, asto pod lichou zminkou o ich nevlasteneckom duchu, panslavizme, nenvisti voi Maarom. Nerobili to poda . Mika preto, aby si trfali prerobi kompaktn massy slovensk v krtkom ase na Maarov jazykom i srdcom, ale najm preto, e s skoro vetci presveden o absoltnej nemonosti skorho pomaarenia Slovkov a e ete vea vody preteie, km sa uskutonia zlat sny o jednoreovom Magyarorszgu; ale poznajc dobre ud n o pouliv, pracovit a vysoko-

46 47 48 49

- -. Nae dobr prvo II., ..., s. 1. MIK, tefan: Listy zo Spia II. In: NN 22, 1881, . 41, s. 1. MIK, tefan: Akej viery s Slovci. In: Slovensk pohady, 1895, . 7, s. 623-631. ALU SNK Martin, sign. 37 H 26. List . Mika A. Halaovi z 7.7.1907.

67

nadan, klad vemon prekky vvinu jeho len preto, aby svojou vyou vzdelanosou neohrozoval hegemniu maarskho ivlu.50 Pri viacerch prleitostiach vyjadril . Mik svoju vieru v schopnosti a nadanie Slovkov. Stupujci nrodnostn tlak sprevdzan nsilnou maarizciou a asimilciou slovenskho obyvatestva sa prejavil i v ochromen slovenskho politickho ivota. V dsledku nespravodlivho volebnho systmu i celho priebehu volieb zaznamenvali Slovci jeden nespech za druhm. U v roku 1881 zvaovala SNS otzku, i sa po sklamaniach z rokov 1875 a 1878, ke slovensk kandidti neuspeli, zapoji do volebnho boja. Postoj predstaviteov slovenskho nrodnoemancipanho hnutia nebol jednotn. Jedni boli za as vo vobch, druh proti. Jednm z tch, ktor sa priklali k monosti vyui volebn zpas bol . Mik. Neshlas s politickou pasivitou vyjadril v jednom z Listov zo Spia: Najprv musme primne vyzna, e nememe sa dobre spriateli s nhadom podajednch in horlivch rodkov, ktor myslia, eby innos naa na javiti politickom v terajch pomeroch k cieu neviedla, ba skr naej veci len kodila.51 Priznval, e Slovkom boli odat takmer vetky politick prostriedky, ale to ete poda jeho nzoru nemuselo znamena stiahnutie slovenskch politickch predstaviteov z politickej scny. Za najlepiu prleitos k vyvjaniu politickej aktivity povaoval voby do krajinskho snemu, aj ke existovala hrozba nespechu slovenskch kandidtov. . Mik nutnos asti vo vobch odvodoval potrebou prezentova nrod. Dopam, e kandidti nai prepadn, ako doposava prepadli, ale ve nm nem s o to, i budeme ma na sneme 30 - 40 ablegtov, ktor by ns tam zastupovali s vm abo menm - na kad prpad ale sotva skvelm - vsledkom, le skr o to, aby sme svoje sily v politickej borbe cviili a tuili, svoje kolonny mutrovali, zdrav zrno nroda od plevy cedili a protivnkom ukzali, e sme tu a e ns v politickom ohade nemono povaova len za mkve klasy, za nulu, ktor nedel ani nemno.52 Vedenie SNS sa napokon na volebnom zpase zastnilo, ale kandidti neuspeli. Pred vobami v roku 1884 SNS zmenila postoj a rozhodla sa pre politick pasivitu, s ktorou . Mik op neshlasil. Po vzniku maarskej Katolckej udovej strany (alej KS - Katholikus Npprt)53 sa pridal k predstaviteom SNS, ktor v dsledku volebnej pasivity strany odporali svojim prslunkom a priaznivcom, aby vo vobch v roku

50 51 52 53

.M.: Listy zo Spia I. In: NN 18, 1887, . 99, s. 1. MIK, tefan: Listy zo Spia. In: NN 12, 1881, . 40, s. 1. MIK, tefan: Listy zo Spia I. In: NN 12, 1881, . 40, s. 1. Zakladajca porada Katolckej udovej strany sa uskutonila 28. - 29.1.1895 v Budapeti. V 13. bode svojho programu sa vyjadrila k nrodnostnej otzke. Uznvala iaston jazykov prva nemaarskch nrodov vo verejnej sprve, kolstve i kultrnej oblasti. Priklala sa k dodriavaniu nrodnostnho zkona z roku 1868.

68

1896 vestranne podporili KS.54 Preto ho rozarovalo ponanie jednho jeho kolegu - kaza v Zvadke, ktor po hrozbe zo strany biskupa v Preove upustil od svojho pvodnho zmeru (po dohode so . Mikom - pozn. N. J.) podpori kandidta maarskej KS a podporil kandidta vldnej Liberlnej strany.55 Po vobch ho podobne ako vinu slovenskch politickch initeov sklamalo ponanie KS. Ukzalo sa, e v skutonosti mala tto strana zujem len o posilnenie svojich pozci zskanm verejnej podpory od SNS. . Mik vyzval stredie v Martine: udov strana patne sa drala proti Slovkom nrodne zmajcim. To si musme dobre zapamta pro futuris contingentibus.56 S ndejou uvtal zmenu postoja SNS v roku 1901, ke sa rozhodla pre samostatn as vo vobch.57 Znepokojoval ho takisto mal poet inteligencie na vchode, hlavne na Spii, ktor by mohla voby ovplyvni. V liste A. Halaovi v roku 1906 sa saoval: Keby sme tam (na arii - pozn. N. J.) a u ns na Spii mali dakoko intelligentov odhodlanch a neodvislch, dalo by sa dao docieli pri vobch; ale takto je to ak vec.58 V svislosti s vobami do mestskho zastupiteskho zboru podrobil kritike zkon o zriaden obc, ktor ustanovoval, e prvo voli maj len t obania, ktor maj prvo voli poslancov do krajinskho snemu. Tm boli stovky slovenskch obanov patriacich k Spiskej Novej Vsi zbaven prva voli.59 Upozornil tie, e katolckym kazom brnila cirkevn vrchnos zapoji sa aktvne do volieb a t, ktor to poruili, nemohli za trest vykonva svoje kazsk povinnosti. K tejto tme sa obrnejie vyjadril ete poas psobenia v Ruomberku v roku 1872 v Nrodnch novinch v lnku Voby a duchovenstvo.60 Vemi ho sklamali vsledky volieb do uhorskho snemu v roku 1910 a psobenie vldy Khuen-Hedervryho. Poda jeho mienky vsledok volieb otvoril oi mnohm Maarom, aby videli, e doterajou ovinistickou politikou k niomu neprdu: nrodnosti nezniia a seba oslabia, pripravujc vazstvo nemeckej politiky na celej iare.61 Pre predstaviteov SNS v Martine bolo dleit i to, e ich v korepondencii informoval o priebehu volieb na vchode Slovenska. . Mik patril medzi tch nrodovcov,

54 Bliie: PODRIMAVSK, Milan: Zaiatky katolckeho politickho hnutia. In: Dejiny Slovenska III. Zost. Podrimavsk, M. Bratislava : VEDA, 1992, s. 698-705. 55 PETRUS, P.: Korepondencia S. H. Vajanskho, zv. II. List . Mika S. H. Vajanskmu z 24. 6. 1899. Bratislava : SAV, 1972, s. 156. 56 ALU SNK Martin, sign. 37 H 16. List . Mika A. Halaovi z 9.10.1901. 57 Bliie: PODRIMAVSK, M.: Organizcia Slovenskej nrodnej strany v rokoch 1900 - 1914. In: Historick tdie 22. Bratislava : SAV, 1977, s. 177-211. 58 ALU SNK Martin, sign. 37 H 16. List . Mika A. Halaovi z 5.5.1906. 59 . M.: Listy zo Spia. In: NN 22, 1891, . 78, s. 1. 60 lnok bol uverejnen 25.4.1872 v . 49, s. 1. 61 ALU SNK Martin, sign. 37 H 16. List . Mika A. Halaovi z 9.6.1910.

69

pre ktorch bola oddanos slovenskmu nrodu prirodzen. Prune reagoval na akkovek zmenu, i u v politickom, kultrnom, socilnom alebo hospodrskom ivote Uhorska. Pre . Mika neznela otzka tak, i sa Slovci vymania spod maarskho panstva, ale - kedy sa vymania. Odpove mal jedin: Bume kad chvu pripraven. Maarsk vldnuce kruhy vyuvali na potlaenie nemaarskch nrodnost a na dosiahnutie svojich cieov rzne formy a prostriedky. Nettili sa ani skreslenia vsledkov stania udu, na o . Mik reagoval lnkom tatistika a skutonos. Spresoval v om najm funkciu tatistickej vedy, monosti jej zneuitia a dopad na spolonos. tatistick veda ako tak mus tedy zaklada sa na skutonosti a nesmie ma do inenia s imaginrnymi veliinami, s preludmi politicko-nrodnej obrazotvornosti ... lebo len v tomto prpade je a me ona by uitonou vedou. Uviedol, e mus by nestrann a k bezohadnosti a vyznaova sa neprosnou logickou prsnosou. Dodal: Ns Slovkov nepomlia iadne vkazy tatistiky, o stoj v slubch maarismu a sostavuje jich na zklad. Nae jestvovanie spova na skutonosti a nie na tabelch tatistickch.62 Maarizcia sa uplatovala za kad cenu a ten, kto ju nepovaoval za k najvyieho krajinskho blaha v prtomnosti a budcnosti, za modlu, ktorej treba obetova najsvtejie zujmy jednotlivcov i celch nadanch nrodov, toho osud bol speaten. Slovensk predstavitelia hadali vzhadom na nepriazniv podmienky na rozvoj nrodnho a kultrneho ivota v Uhorsku spojencov. Nali ich v eskom nrode, ktor mal neporovnatene lepie podmienky na nrodn ivot. . Mik bol prvrencom esko-slovenskej spoluprce. Zapojil sa do prce slovakofilskho spolku eskoslovansk jednota (alej J) so sdlom v Prahe, ktor vznikol 7.5.1896. Spolok sa stal v predvojnovom obdob hlavnm organiztorom esko-slovenskej spoluprce a pomoci echov Slovkom v emancipanom zpase. Na Slovensku psobil prostrednctvom svojich dvernkov. Jednm z nich bol . Mik, ktor sa nm stal medzi prvmi v jni 1897.63 Jednou z poprednch loh spolku bola realizcia kninej akcie, v rmci ktorej sa na Slovensko zasielali knihy, asopisy i cel kninice. Na iados svojich dvernkov posielal spolok knihy, priom zodpovednos za vber miesta a starostlivos o zsielku preberali na seba dvernci. Prve do kninej akcie spolku sa zapojil . Mik. V roku 1898 vyhovela J jeho iadosti a do Vekho Hnilca

62 - -: tatistika a skutonos. In: NN 12., 1881, . 142, s. 1. 63 Literrn archv Pamtnku nrodnho psemnictv (LA PNP) Praha, fond eskoslovanskej jednoty. Zpis zo schdze eskoslovanskej jednoty da 18.6.1897; Slovensk nrodn archv Bratislava, fond P. Blaho, kart. . 18, inv. . 938. List J P. Blahovi. Dvrnci ze Slovenska.

70

mu odoslala 58 kusov knh.64 Spolok si pvodne predsavzal ochraova nrodn zujmy v okrajovch oblastiach iech, Moravy, Sliezska, ale i Slovenska, od roku 1909 sa rozhodol upriami vlune na pomoc Slovkom a na rozvoj vzahov s nimi. Tto orientciu ovplyvnili i udalosti v ernovej, ktor vyvolali vek vlnu solidarity so slovenskm nrodom v eskch mestch. In nzor vak na tto tragdiu mal . Mik. V jej popise a hodnoten sa nestotooval s niektormi slovenskmi asopismi. Rozhodne odsdil tch, ktor za hromadn strebu robili zodpovednm biskupa Prvyho, pretoe ten dostal rozkaz posvti nov kostol bez ohadu na ud a farra Andreja Hlinku. Urobil to na pokyn zhora. Nariadeniu biskupovmu ohadom asu posviacky nem kanonickho prva protivi sa ani farr a veriaci ud. Hlinka bol by mdre urobil, keby pred svojim odcestovanm bol pouil svojich statonch rodkov v ernovej, aby sa posviacke kostola neprotivili, ak by ju biskup v neprtomnosti jeho nariadil, napsal v novembri 1907 A. Halaovi. Bol presveden o tom, e A. Hlinku by ud ako milka svojho poslchal a bolo by sa vyhlo tokmu neastiu. Keby ud pouil o tom, e nariadeniu cirkevnej vrchnosti v isto cirkevnch veciach neslobodno odporova, mala by cel zleitos in priebeh. Stala sa vek chyba, e sa tak nestalo a bolo ju ak vyhovori a ospravedlni.65 A. Hlinku si ako kaza a nrodovca vysoko vil, ale s jeho taktikou neshlasil: Ja by som ho radej videl ako ruomberskho farra uprostred jeho 10.000 oveiek ako na muednckych vavrnoch odpova vo Vacove. Povie mi dakto, e pravda naa hodn je obet a alrov. To je vetko idelne krsne v theorii, no v praxi bolo by pre ns predsa lepie, keby sme mali viac opatrnch delnkov na dedinej roli nroda ako hrdinskch trpiteov a nevonkov v alroch.66 V nasledujcom roku, ke sa spor medzi A. Hlinkom a biskupom Prvym rieil v Rme, zaujal . Mik vlastn postoj. Dfal, e A. Hlinka, ktor bol suspendovan najm ako podozriv vo viere (zdraznil . Mik - pozn. N. J.), lebo dverne obcoval s umi bez viery a la robr, ba za tohoto i pri vobch verejne agitoval, bude Rmom osloboden od suspendie, pretoe sa poda neho neprehreil natoko proti viere ako proti maarskej politike.67 Shlasil s tm, aby s obsahom listu oboznmil i P. Mudroa a Nrodnie noviny. Odporal, aby A. Hlinka stne i psomne zloil vyznanie viery, odprosil biskupa a estnm slovom sa zaviazal, e s umi ako Vavro robr a jemu podobnmi vrahmi viery nebude asto a dverne udriava kontakty.

64 LA PNP Praha, fond eskoslovanskej jednoty. Zpis zo schdze vboru da 16.6.1898. 65 ALU SNK Martin, sign. 37 H 16. List . Mika A. Halaovi z 18.11.1907; Bliie: HOLEC, Roman: Tragdia v ernovej a slovensk spolonos. Martin : Matica slovensk, 1997. 66 ALU SNK Martin, sign. 37 H 16. List . Mika A. Halaovi z 18.11.1907. 67 ALU SNK Martin, sign. 37 H 16 L. List . Mika A. Halaovi z 21.11.1908.

71

Neshlasil s tm, aby sa kaz a prli zblil s hrienikom, ale len natoko ako mu to prikazuje lska k blnemu. . Mik sa zaujmal o dianie v habsburskej monarchii, ale aj o vtedajiu medzinrodn situciu. S nespokojnosou sledoval nemeck politiku rozpnavosti. Videl v nej ohrozenie vekej rodiny Slovanov. Poukazoval na zaslepenos Maarov voi Nemcom a ich neschopnos vidie, kam smeruje nemeck politika. Radil Maarom, aby sa so Slovkmi vyrovnali, uznali ich nrodn svojbytnos a pouili slovansk pomoc proti Nemcom. Tvrdil, e je potrebn zabudn na star krivdy a myslie na vyie zujmy. Navrhoval vydva slovensk politick asopis v maarine ako informan spravodaj o relnych pomeroch na Slovensku. V liste A. Halaovi psal, i by v takchto pomeroch nebolo lepie, ke by Maari proti Viedni hadali ochranu vo Franczsku a Rusku a tu doma uzmierili sa s nrodnosami,68 pretoe dovtedajou ovinistickou politikou k niomu nedjdu: nrodnosti nezniia a seba oslabia, m umonia presadi sa nemeckej politike na celej iare. . Mik bol orientovan silne slovansky, najm na Rusko. Veril, e Maari sa v skutonosti mlo boja Slovkov a nesthali by ich pre panslavizmus, keby sa vlastne nebli samotnho Ruska, pretoe dobre vedeli, e panslavizmus bez mohutnho Ruska nem iaden zmysel.69 V Nrodnch novinch vyzdvihoval a chvlil najm S. H. Vajanskho za nov, smel, pritom patrine zdvodnen nzory na kultrnohistorick vznam slovanstva a Ruska. ivot . Mika sa vyznaoval zujmom o slovensk nrod, o prejavil pri mnohch prleitostiach. Po ustanoven Matice slovenskej (v roku 1863) sa stal jej lenom. Ke maarsk vldne kruhy v dsledku vystupovanho nrodnostnho tlaku Slovkov, sprevdzanho ovinizmom, v polovici 70. rokov 19. storoia zatvorili tri slovensk gymnzi a majetok Matice slovenskej bol zhaban bez sdneho vroku s neslchanou surovou urkou vlastnckeho prva, tak dva roky po nstupe do funkcie predsedu MSS priiel s mylienkou znovuzaloi Maticu slovensk. Snail sa zisti hodnotu jej majetku, aby ho mohol od uhorskej vldy reklamova. Poiadal A. Halau, aby sa skontaktoval s nrodovcami, ktor boli spt s Maticou slovenskou, a zistili skuton stav matinho spolku.70 Po zruen Matice slovenskej ostali nrodn nadenci bez miesta na porady, kultrne podujatia, divadeln predstavenia. Medzi slovenskmi nrodovcami sa zrodila mylienka postavi Nrodn dom. K podporovateom jeho vstavby

68 ALU SNK sign. 37 H 16. List . Mika A. Halaovi z 9.6.1910. Zhodoval sa v tom s hlavnm ideolgom SNS od 80. rokov 19. storoia S. H. Vajanskm. 69 MIK, .: Akej viery s Slovci. In: Slovensk pohady, 1895, .7, s. 623-631. 70 ALU SNK Martin, sign. 37 H 16. List . Mika A. Halaovi z 18.4.1910.

72

patril aj . Mik. Jeho entuziazmus cti i z lnku, ktor uverejnili Nrodnie noviny koncom jna 1888: Stavba nho Domu napreduje, a pln ndeje v pomoc Boiu a obetavos achetnch rodomilov, a my hadme v strety astlivmu zveniu diela v presveden, e posli ku cti vetkm, o ho slovom i skutom napomhaj, a naej dobrej veci prinesie itok stonsobn. O potrebe a cieuprimeranosti takej budovy, menovite dnes, ke zloba protivnkov zdanlive u dola svojho ciea a na rumoch poctivej prce slovenskej vystrja ohavn orgie, ke zd sa, jako by ns u vetko opusti chcelo, i nebo, ktormu slime, i zem, kde sme sa narodili, ke zatnaj ps proti nm nadut fariseji, kieat kazsk z pokolenia Kaifovho a liberlni zkonci, nebude pochybova nikto, e chce by a osta vernm synom nroda bez ohadu na prevrten politick mdu.71 Nrodn dom slvnostne otvorili 12. 8. 1890. Stal sa sdlom mzea, divadla, kninice, spevokolu, iveny, kasna a MSS a hlavne dstojnm reprezentanm stnkom slovenskho nrodnho ivota. V jeho priestoroch sa organizovali veierky s vchovnm zameranm a s prednkami. . Mik patril od zaiatku k vemi aktvnym spolupracovnkom Nrodnho domu. Na strnkach Nrodnch novn vyzval vzdelan slovensk spolonos k zberateskej innosti tvrdiac, e takto zbierky s prjemnm zamestnanm, slia ku cti zberateom, ozdobuj prbytky vzdelancov a njdu sa v nich aj tak predmety, o mu by prepusten alebo darovan Domu, kde bud sa opatrova pre budce slovensk mzeum.72 Navrhoval tie, aby jednotliv oddelenia Nrodnho domu boli prispsoben praktickm potrebm a poskytli tulok divadlu, kninici, muzelnym zbierkam, ktor boli ete v tom ase majetkom jednotlivcov a ktor sa mali sta zkladom fondu budceho slovenskho mzea. . Mik bol jednm z tch, o prispeli bohatou zbierkou do kninho fondu. V jednom z listov oznmil sprve Nrodnho domu, e so zoznamom posiela as svojej kninice, pozostvajcej z 384 rozlinch slovenskch, eskch, nemeckch a maarskch spisov, jednho atlasu z 18. storoia, dvoch eskch mp, 13 nemeckch zemepisov a i.73 V roku 1895 zaslal vzcnu zbierku nm zozbieranch rukopisov slovenskch katolckych kazateov z druhej polovice 18. storoia a z prvej polovice 19. storoia. V priloenom zozname uviedol miesto a rok ich zskania a kde boli dovtedy dran. Vetkch kzn v plnom znen bolo asi 650, neplnch, t. j. ryvkov, vodov a pod., 158. Zvl cenn boli najm rukopisy z 18. storoia. Okrem toho zaslal aj rukopis katolckeho esko-slovenskho spevnka z rokov 1790 - 1813. K tomu uviedol:

71 MIK, .: Muselne sbierky. In: NN 19, 1888, . 72, s. 1. 72 MIK, .: Muselne sbierky ..., s. 1. 73 ALU SNK Martin, sign. 37 H 16. List . Mika A. Halaovi z 12.9.1891.

73

Rukopis je pre ns Slovkov dleit tm, e pochod z pera Jna Potockho, bvalho kostolnho kurtora a mestskho notra vo Vekom Bobrovci.74 Z jeho korepondencie vyplva, e bol vemi aktvnym prispievateom, ktor vznamne obohatil fond Nrodnho domu a kninica (Bibliotka) postupne zskala mnostvo vzcnych diel. V snahe zska o najviac materilov a hodnotnch zbierok, vstpil v roku 1893 do maarskho historickho spolku na Spii (Spisk historick spolonos) s myslom, aby si lacnejie zaopatril vydania tohto spolku a neskr ich poslal do bibliotky Domu, i ke, ako poznamenal, urite bude v tchto vydaniach mnoho plev, ale njde sa iste aj dobr zrno.75 Dopisoval si tie s maarskmi, poskmi, ruskmi etnografmi. V rokoch 1890 - 1893 sa zaali krytalizova snahy o zaloenie slovenskho vedeckho spolku, ktor by bol schopn zdrui vedeckch pracovnkov a podporovateov vedy. Do tchto aktivt sa zapojil aj . Mik. V liste z roku 1892 A. Halaovi o nch napsal: Na Slov. vedeck spolok reflektoval som u a prihlsil som sa ako zakladate; peniaze polem ke budem ma s poiatkom janura Skrovn prspevok pre museum a bibliotku poslal som u minulho roku.76 V roku 1893 patril . Mik k zakladajcim lenom MSS, bol lenom jej prpravnho vboru. MSS zaloili sce v roku 1893, ale innos zaala 22.8.1895. Prvm predsedom sa stal jej zakladate A. Kme a v prvom 31-lennom vbore pracoval i . Mik.77 MSS bola pod stlym dozorom maarskch radov. V dsledku ich zsahu bol na peati MSS slovensko-maarsk npis. V jednom z listov na to reagoval . Mik: Voi nepriateovi, ktormu ide o to, aby s MSS urobili tak ako s Maticou, rte s najkrajnejiu hranicu stupnosti. Ve maarsk re na peati spomenutho spolku bude len pamiatkou na t pekn slobodu, ak Slovci za maarskho panstva zavali.78 Po smrti A. Kmea v roku 1908 sa hadal dstojn nstupca vo funkcii predsedu MSS. Vbor sa rozhodol ponknu ju . Mikovi. Zdvodnil to okrem inho aj tm, e . Mik vynikal v innosti, o ktor sa MSS od ustanovenia zvl usilovala - vyhadva, chrni a tudova pamiatky slovenskej zeme, tudova a opisova ivot slovenskho udu. A tak sa povaovalo za prirodzen, e

74 ALU SNK Martin, sign. 37 H 16. List . Mika A. Halaovi z 5.8.1895. Bliie: Refert o stave bibliotky a musea vo spoluvlastnckom Dome v Turianskom Svtom Martine. In: NN 23, 1892, . 97, s. 2. 75 ALU SNK Martin, sign. 37 H 16. List . Mika A. Halaovi z 7.8.1895. 76 ALU SNK Martin, sign. 37 H 16. List . Mika A. Halaovi z 27.10.1892. Bliie: HANAKOVI, tefan: Muzelna slovensk spolonos. Martin : Matica slovensk, 1969. 190 s. 77 SOKOLK, Viliam: Z bojov o pokladnicu slovenskej kultry. Martin : Matica slovensk, 1966, s. 68 a 71. 78 ALU SNK Martin, sign. 37 H 16. List . Mika A. Halaovi z 16.4.1899.

74

po smrti A. Kmea zaujme miesto v predsednctve MSS prve on.79 . Mik vnmal prejav dvery ako menie vazstvo. Prijatiu postu predsedu MSS vak predchdzal ete shlas cirkevnej vrchnosti. Psomne poiadal biskupa Prvyho o povolenie vykonva funkciu predsedu MSS. Napriek obavm shlas dostal.80 . Mik sa vrhol do prce v novej funkcii so sebe vlastnm vekm oduevnenm a venoval jej vetku svoju pozornos. Napriek pokroilmu veku, chorobm i diake, ktor ho delila od Turianskeho sv. Martina, svoju prcu nezanedbval. Usiloval sa najm o zrealizovanie sna, ktor bol blzky vetkm zakladateom MSS, a to zaloeniu mzea. Veril, e je potrebn zbiera hlavne predmety pre mzeum, pretoe sa v nich najzretenejie prejavuje duch slovenskho nroda, jeho nzory na svet. V akom obdob stupujcej sa asimilcie slovenskho nroda sa pre jeho predstaviteov ukazovala ako dleit loha zachova a udra vetko, v om sa zrkadlil nrodn svojrz Slovkov. Znamenalo to zachovva zvyky, kroje, piesne, povesti, rozprvky a i. Tento rozmer si uvedomoval aj . Mik, a tak najcennejie sluby preukzal slovenskej veci a vede svojimi nrodopisnmi prcami a zberateskou innosou. Bol presveden, e slovensk ud vloil do nzvov svojich potokov, hjov, lk, vkov a povest, viaucich sa k nim, ksok svojej minulosti a treba bystrho itatea, aby z nich minulos vyltil.81 Ke MSS uverejnila v roku 1895 Vzvu slovenskmu obecenstvu, aby zbieralo udov piesne, a to v nre patrinho kraja, . Mik na to reagoval rozhodnutm, e zozbiera vetky udov piesne zo Spia.82 U v roku 1898 uverejnil prv zbierku, ktor obsahovala 393 udovch piesn z okolia Hnilca, Hnilka, Danioviec, Ondorna, Brutoviec, Markuoviec, Spiskej Novej Vsi, Gnoviec, Janoviec, Vydernka, Smiian, Slovenskej Vsi, diaru a Magury.83 Vetky piesne podval foneticky spolu s potrebnmi vysvetlivkami jednotlivch slov a vrazov. Zbierka obsahovala nreov slovnk a abecedn register piesn. Podobne sa venoval aj zbieraniu slovenskch povest, hlavne z okolia Vekho Hnilca. Uverejoval ich v Sbornku MSS. Zozbieral 65 povest a, tak isto ako piesne, podval ich foneticky v dialekte. Za kadou uviedol meno, od koho ju poul.84 . Mik kontatoval,

79 KULTTY, Jozef: tefan Mik, predseda Muzelnej slovenskej spolonosti, kapitulsk vikr. In: NN 1, 1919, . 173, s. 1. 80 ARKB Spisk Kapitula, fond Spisk biskupstvo. Protocollum ... anni 1908, 1756/1908. 81 Bliie: PIRKO, Jozef: tefan Mik ..., s. 42. 82 Piesne udu slovenskho. Sosbieral tefan MIK. Piesne zo Spia, soit I. In: Prloha ku . 5. asopisu Muzelnej slovenskej spolonosti z r. 1898. Turiansky Sv. Martin : Knhtlaiarensky astinrsky spolok, 1898. 143 s. 83 Bliie: LIBA, Peter: Zstoj tefana Mika ... , s. 330. 84 MIK, .: Slovensk povesti zo Spiskho Hnilca. In: Sbornk MSS 18, 1913, zv. 2, s. 81-96; Sbornk MSS 17, 1912, zv. 1, s. 3-21., a i.

75

e aj ke Slovci maj mnostvo udovch piesn a povest, predsa im chbaj bjky. Naznaoval: Ak bohat materil pre zrunho bjkopisca nakopen je v naom rodinnom, spoloenskom a obianskom ivote. Koko tu mravnch a politickch kladov, koko prevrtenosti, ktor treba aha, koko nzkeho sebectva, ktor treba na pranier postavi, koko kultrnych l, ktorm treba raz na vdy strhn nlinicu. A vetko toto vykon dobr bjka lepie a istejie, ne rozsiahle asopisn lnky.85 Snail sa o to, aby kad prejav slovenskej kultry ostal zachovan a v tomto zmysle zneli aj jeho prejavy takmer na kadom valnom zhromaden MSS.86 Za jeho predsednctva a jeho zsluhou zskalo slovensk mzeum najviu as udovch malieb, viviek, ndob so slovenskou ornamentikou, inch predmetov slovenskej domcnosti. Zberatesk innos . Mika bola vemi bohat. Od roku 1891 sa mu podarilo zozbiera mnostvo piesn, rozprvok, knh, rukopisov, letkov a pod., ktor vetky daroval MSS. Ako predseda MSS zdrazoval neustlu aktulnos zberateskej innosti: Mnoh miestopisn men, piesne, povesti, porekadl at. akaj u ns umnch a pilnch zberateov. Ak ich teda zamekme zbiera po obciach, okresoch a stoliciach, stratia sa zva o dakoko rokov a ostan potomstvu neznmymi naveky. Zbierajme teda pri kadej prleitosti tie poklady ivej stariny slovenskej, ak zachovali sa v stach dobrho udu nho; ve s pre ns dleitejie nad akkovek dejepisn listiny v neprstupnch archvoch alebo reiach, akovek i tak listiny s nm inae vemi vtan.87 Aj vaka tomu, e sa . Mik stal predsedom MSS, zaleovalo sa vchodn Slovensko intenzvnejie do nrodnho celku a zskavalo tesnej kontakt s ostatnou asou Slovenska. Zozbieranie prejavov udovho umenia znamenalo pre . Mika spoznvanie povahy a charakteru slovenskho nroda. Len na zklade povest, bjok, piesn, porekadiel bolo mon tudova slovensk povahu, ktorej poznanie bolo nevyhnutn na priblenie sa k nrodu. . Mik bral udov tvorbu ako najvyiu hodnotu. Ke sa v Nrodnch novinch objavil lnok o prepiatom folklorizme, reagoval na v jednom zo svojich listov A. Halaovi: Myslm, e sa u ns nememe alova na prepiaty folklorizm, ani na sberatesk hraku bez ladu a skladu, lebo toho, o sa u ns doteraz nasbieralo udovch povest, piesn, porekadiel, hdaniek, hier, povier, zvykov a t. . je ete primlo a z mnohch krajov slovenskch toko ako ni.88 Folkloristick innos vnmal ako
85 PIRKO, J.: tefan Mik ..., s. 43. 86 MIK, .: Re, ktorou predseda zahjil valn zhromadenie MSS 3.8.1910. In: asopis MSS 13, 1910, . 3, s. 65-67; MIK, .: Re ktorou predseda zahjil 18. valn zhromadenie MSS 2.8.1911. In: asopis MSS 14, 1911, . 3, s. 65-67 a i. 87 asopis MSS 1908, . 4, s. 49-52. 88 ALU SNK Martin, sign. 37 H 16. List . Mika A. Halaovi z 22.10.1911.

76

prpravn fzu pre encyklopedick poznanie slovenskho nroda. Bolo mu jasn, e neskr bude potrebn zbierku systematizova a usporiada. Zrove poznamenal, e vysoko si mme vi kad, hoci slabiu prcu konan s myslom achetnm sli nrodu, teda i folkloristick.89 Hlavnm zmerom . Mika bolo pribli Spi a jeho obyvateov. Snail sa vyvola v spiskom ude zujem o zberatesk innos. Znan izolcia vchodnho Slovenska spsoben neprtomnosou slovenskch vodcov znamenala pre tento kraj urit stagnciu a zaostalos v nrodnom cten. A. Halaovi o jednej strnke svojej innosti napsal: Teraz zbieram slovensk topografick nzvy na Spii a mm u dos hodn zsobu. Ke budem hotov, polem ju do Slov. Pohadov.90 . Mik sa okrem zberateskej innosti venoval aj skmaniu histrie Spia. Svoje historick prce publikoval v asopise MSS, Zbornku MSS, Slovenskch pohadoch a v Nrodnch novinch. . Mika zaujmali hlavne dejiny spiskch miest. Usiloval sa dokza, e spisk mest sa vyvinuli zo slovenskch osd, ktor preli procesom ponemovania, in osady zase asimilovali a poslovenili nemeck obyvatestvo. Napriek snahe, ktor vyvinul vo svojom historickom bdan, jeho dkazy nie s uspokojiv. Objektvnejie boli jeho vysvetlenia historickej genzy miest horndskej, gelnickej a hnilickej doliny. . Mik bol prvm folkloristom a dejepiscom, ktor zaal irie informova o prrodnom, kultrnom a historickom bohatstve udu na vchodnom Slovensku. Z tohto hadiska boli bohatm zdrojom poznatkov a zaujmavch informci jeho lnky, uverejovan na pokraovanie v Nrodnch novinch v roku 1883 pod nzvom Z prtomnosti a minulosti Spia.91 Vraznou mierou sa zaslil o spracovanie dejn Spia. Ocenil to tefan Krmry pri prleitosti odhalenia pamtnej tabule . Mika v Hnilci: Spi nauil ns milova tefan Mik. To, o napsal Mik pre ns Slovkov - a mnoho vzcneho napsal za 40 rokov v Nrodnch novinch, v Slovenskch Pohadoch, v Sbornku a asopise M.S.S. - tkalo sa z vekej iastky kraja spiskho... Uil ns poznva histriu kraja tohoto, histriu tak bohat, akou sa mloktor kraj me pochlubi.92 Prcu . Mika v oblasti regionlnej etnografie, folkloristiky, dialektolgie a histrie znane poznaila celkov rove tchto discipln, ale najm stav vzdelanosti a regionlnej uzavretosti vchodnho Slovenska. ivot a psobenie . Mika naplnila tvrd a obetav prca. Bol osobnosou zaleujcou sa do radu aktvnych realisticky zmajcich reprezentantov slovenskej inteligencie, skromne zastpenej na vchodnom Slovensku. V naom

89 90 91 92

ALU SNK Martin, sign. 37 H 16. List . Mika A. Halaovi z 22.10.1911. ALU SNK Martin, sign. 37 H 16. List . Mika A. Halaovi z 27.10.1892. MIK, tefan: Z prtomnosti a minulosti Spia. In: NN 14, 1883, . 88, 89, 90, 91, 92. tefan Mik. Re tajomnka ... , s. 1.

77

prspevku sme sa snaili strune zhodnoti prnos . Mika v slovenskom nrodno-emancipanom hnut a jeho podiel na zapjan sa vchodnho Slovenska do nrodnho ivota Slovkov. Vaka jeho prci sa stalo vchodn Slovensko zretenejou a integrovanejou asou Slovenska. Tento proces sa urchlil, ke prijal funkciu predsedu MSS. Angaoval sa aj v politickom ivote. Ideovo sa napojil na politiku SNS, hoci sm bol aj jej kritikom. Vedel relne posdi konkrtnu politick situciu v Uhorsku, neunikli mu ani medzinrodn svislosti. Bol rusofilom. Svojou inteligenciou, pracovitosou, obetavosou, trpezlivosou, nepoddajnosou a otvorenosou sa zaradil medzi nrodovcov, ktorch psobenie v prospech slovenskho nroda v zvl zloitom obdob konca 19. a zaiatku 20. storoia bolo prnosom. V roku 1918 pri prleitosti 50. vroia vykonvania kazskch sluieb mu predseda SNS Mat Dula zaslal akovn list, v ktorom vysoko hodnotil jeho prcu v prospech slovenskho nroda, najm na pde MSS. J. kultty pri odhaovan pamtnej tabule . Mika v Hnilci o om povedal: Od Mika nikto nepoul reptajceho slova ... zostal takm optimistom, akm boli, ponc od dvoch Jnov, Hollho a Kollra, vetci borcovia za slovensk nrodnos. Mik svoju osobn biedu premhal a v budcnos svojho nroda pevne veril.

tefan Mik und sein Wirken in der Ostslowakei Zusammenfassung Zu den aktivsten Persnlichkeiten des Nationallebens der Ostslowakei der 2. Hlfte des 19. und am Anfang des 20.Jahrhunderts gehrte unzweifelhaft tefan Mik. Mit seiner verschiedenartigen Ttigkeit gliederte sich er zu den fhrenden Patrioten seiner Zeit ein. Der Hauptort seines Wirkens wurde die Zips, vor allem das Dorf Vek Hnilec. Neben der Ausbung des Priesterberufs widmete er eine besondere Aufmerksamkeit der Ttigkeit des Nationalansporners. Dank seiner Arbeit wurde die Ostslowakei ein markanterer und integrierbarerer Bestandteil der Slowakei. Er befasste sich mit der geschichtlichten, etnographischen Ttigkeit, sowie auch mit der Volkskunde. Er verffentlichte seine Beitrge in mehreren slowakischen zeitgenssischen Zeitschrif-

78

ten und Zeitungen. Er nahm in einzelnen Beitrgen die Stellung zu den wichtigen und aktuellen Ereignissen seiner Zeit ein. Er engagierte sich beim Aufbau des Nationalhauses in Turiansky Sv. Martin, seit dem Jahre 1908 bis an den Tod vertrat er die Funktion des Vorsitzenden der Slowakischen Museeengesellschaft. Er nahm auch an der Entfaltung der tschecho-slowakischen Zusammenarbeit teil.

Autor:

PhDr. Nadeda Juriinov, PhD. Katedra dejn Fakulty humanitnch a prrodnch vied Preovskej univerzity Ul. 17. novembra . 1 081 16 Preov jurcisin@unipo.sk

Recenzent:

Mgr. Peter Zmtlo, PhD. (Katolcka univerzita v Ruomberku, Filozofick fakulta)

79

... selten hat eine grer[e]n Gewinn daraus gezogen

DIASPORA-ARBEIT DES GUSTAV-ADOLF-VEREINS/WERKES IN UND FR SIEBENBRGEN. EIN BERBLICK ULRICH A. WIEN

Das vereinsfreudige 19. Jahrhundert hat den Verbandsprotestantismus hervorgebracht, der die gesellschaftlich-diakonische Grundfunktion der Kirche in den von den (Landes)Kirchengemeinden unabhngigen Vereinen und Anstalten wahrgenommen und dargestellt hat. Ein spezifisches Segment der ekklesiologisch ber den Kirchturm hinaus blickenden und wirkendenden protestantischen Vereinskultur ist die Verbindung mit und die Hilfe fr die in der Zerstreuung lebenden Gemeinden vorwiegend protestantischer Minderheitskirchen unter dem paulinischen Motto (Gal 6,10): Lat uns Gutes tun an Jedermann, allermeist aber an des Glaubens Genossen, zusammengefasst im Gustav-Adolf-Verein. Was im 21. Jahrhundert durchaus modern anmutet: Hilfe zur Selbsthilfe, Sttzung und Entwicklung der Identitt kleiner Minderheiten - insbesondere unter dem Aspekt der Frderung religiser Toleranz in Gegenden mit traditionell erdrckender Majoritt Anderskonfessioneller oder in plurikonfessionellen Gebieten (wie in Siebenbrgen) -, sowie kumenische Offenheit, war im 19. Jahrhundert geprgt von antikatholischen Tendenzen, seit der Grndung des Deutschen Kaiserreiches (1871) verbunden mit einem zuweilen alldeutsch angestrichenen deutschnationalen Pathos. Der Gustav-Adolf-Verein war gewissermassen noch vor der Grndung der protestantischen Weltbnde eine die innerprotestantischen Grenzen berschreitende kumenische Weltbewegung eine Idee, die als solche gegenwrtig zum Teil wieder aufgegriffen wird. Schon im antiken Judentum und dann auch im frhen Christentum bestand das Phnomen der Diaspora: im Judentum negativ konnotiert in soteriologischer Bedeutung als Zwischenphase des Gerichts bis zur Rckfhrung aus dem Exil ins gelobte Land, war fr das NT und die frhen christlichen Gemeinden die Normalsituation ein Leben in der Zerstreuung quer durch alle Regionen des als kumene bezeichneten Rmischen Weltreiches in der Zeit vor der sog. Konstantinischen Wende. Diaspora bedeutete somit fr die christlichen Gemeinden bis ins 4. Jahrhundert: als Kontrastgesellschaft zur fremdreligisen, ethisch weitgehend unannehmbaren Welt die Nachfolge Christi zu leben 80

unterwegs ins himmlische Jerusalem, wo das himmlische Brgerrecht als konkrete Wirklichkeit erwartet wurde. Soziologisch war in der Alten Kirche die Diasporaexistenz vorherrschend. Erst in der Reformationszeit trat das Phnomen wieder ins Bewusstsein, wenn Luther die Kirche als corpus permixtum wahrnahm und ihre Zerstreuung beklagte. Doch erst mit der Ausbildung der reformatorischen Bewegung zu von Rom geschiedenen und definitiv durch komplexe, ineinandergreifende und politisch wie religis gesteuerte Prozesse zu konfessionell abgegrenzten, oftmals auch uniformen Kirchentmern gewann das Phnomen der Diaspora sein neuzeitliches Profil als konfessionelle Diaspora. Dabei ist zu unterscheiden a) in Regionen, in denen auf Grund stndischer frhneuzeitlicher Religionsfreiheit ein geregeltes Nebeneinander mehrerer Konfessionen mglich war, sogar parallel existierende, aber durch ethnische Differenz separierte Konfessionsverwandte sich in unterschiedenen Kirchen organisierten (z.B. Siebenbrgen mit deutschen sowie ungarischen Lutheranern); b) in uniforme konfessionelle Landeskirchen oder Bistmer, in denen unter der scheinbar uniformen Oberflche alternative Geheimkonfessionen bestanden; c) in Gebiete, die durch Migration etc. oder Konfessionswechsel des Landesherrn konfessionelle Mehrheits- sowie Minderheitsbevlkerung kannte. Jedenfalls hat auf Grund der Reformation und Gegenreformation die konfessionelle Diaspora in vielgestaltiger Weise zunchst in Europa und dann in der neuen Welt (sowohl auf den amerikanischen Kontinenten als auch in den seit dem 18. Jh. Missionierten [Kolonial-]Gebieten) sich entwickelt. Insbesondere die protestantische Diaspora in Nordamerika, bald auch in Brasilien und am La-Plata, sowie in Mittelost- und Sdosteuropa traten fr die Initiatoren des aus zwei (1832 und 1841) gestarteten Initiativen 1842 vereinigten GustavAdolf-Vereins in den Blick. Von Anfang an aber stand die Frderung geistlichen und kirchlichen Lebens im Mittelpunkt: der Bau von Bethusern, Kirchen, Pfarrhusern, Kindergrten, Schulgebuden bzw. Gewhrung von Gehlterzuschssen, Stipendien oder hnlichem. Signifikant sind die Grndungsdaten: wurde 1832 der Gustav-Adolf-Verein in Ltzen bei Leipzig begrndet1 , folgte im Jahr 1848 z.B. die Pflzische
1 Eberhard Winkler: Gustav-Adolf-Werk, in: 4RGG 3, Sp 1335f; Hermann Wolfgang Beyer. Die Geschichte des Gustav Adolf-Vereins, Gttingen 1932; Peter Schellenberg: Diasporawerke, in: TRE 8 (1981), S. 719-726.

81

Grndung eines Hauptvereins2 , und im Jahr 1861 die Grndung der Hauptvereine des GAV in sterreich3 sowie in Siebenbrgen.4 Alle diese Jahre sind im geschichtlichen Bewusstsein verknpft mit Hauptereignissen liberaler Politik: den europaweiten demokratischen Aufbrchen sowie 1861 mit dem fr die Habsburgermonarchie einschneidenden Protestantenpatent - nach dem Abschied vom Neoabsolutismus. Nach vergeblichen Anstzen initiierte der siebenbrgisch-schsische Stadtpfarrer von Mediasch, Samuel Josef Fabini (1794 - 1877), auf der Synode 1859 die Grndung eines eigenen Hauptvereins. Mit ihrer Zustimmung erlie er einen Anfang 1860 verschickten Aufruf an die Mitglieder der ev. Landeskirche Siebenbrgens, der zunchst noch von der sterreichischen Statthalterei behindert wurde. Doch konnte mit Hilfe der neuen presbyterial-synodalen Kirchenverfassung seit 18615 das neukonstituierte Landeskonsistorium (d.h. die Kirchenregierung) die Genehmigung kirchlicher Vereine auf dem Gebiet der Landeskirche vornehmen, woraufhin es Stadtpfarrer Fabini ermunterte, in seinem Bemhen zielgerichtet fortzufahren. Bereits am 7. August 1861 fand die konstituierende Sitzung des siebenbrgischen Hauptvereins in Mediasch statt, die Statuten wurden beschlossen und als Delegierter zur Gesamtvertreterversammlung nach Hannover der sptere Landesbischof Georg Daniel Teutsch (1816 - 1893)6 entsandt.7 Dessen Sohn, Friedrich Teutsch (1852 - 1933)8 , konnte knapp 70 Jahre spter feststellen: Es ist wohl selten einer auslanddeutschen Kirche so schwer geworden, die Verbindung mit dem Gustav-Adolf-Verein zu erkmpfen und selten hat eine grern Gewinn daraus gezogen als die evangelische Kirche Siebenbrgens.9

2 3 4 5 6 7 8 9

Friedhelm Borggrefe: Unterwegs zur Diaspora 1848-1998. 150 Jahre Gustav-Adolf-Werk der Pfalz. Ein Kapitel kirchlicher Vereinsgeschichte, Leipzig 1998. Gustav Reingrabner: Aus der Kraft des Evangeliums. Geschehnisse und Personen aus der Geschichte des sterreichischen Protestantismus, Erlangen, Wien 1986, S. 82. Friedrich Teutsch: Der Gustav Adolf-Verein und Siebenbrgen, in: Evangelische Diaspora und Gustav Adolf-Verein (Festschrift fr Franz Rendtorff), hrg. von Bruno Geiler, Leipzig 1930, S. 360-368, hier: 362. Provisorische Bestimmungen fr die Vertretung und Verwaltung der evangelischen Landeskirche Augsburgischen Bekenntnisses in Siebenbrgen. Wien 1860. Vgl. Ludwig Binder: Georg Daniel Teutsch, in: Ders. und Josef Scherer: Die Bischfe der Evangelischen Kirche A.B. in Siebenbrgen II (= Schriften 4), Kln, Wien 1980, S. 3-37. Friedrich Teutsch: Gustav Adolf-Verein und Siebenbrgen, a.a.O., S. 361f. 1 der Satzung lautet: Der ev. Verein der Gustav-Adolf-Stiftung in Siebenbrgen hat den Zweck, den kirchlichen Nthen evangelischer Glaubensgenossen in und auer Siebenbrgen nach Krften abzuhelfen. Vgl. Ludwig Binder: Friedrich Teutsch, in: Ders. und Josef Scherer: Die Bischfe der Evangelischen Kirche A.B. in Siebenbrgen II (= Schriften 4), Kln, Wien 1980, S. 67-108. Friedrich Teutsch: Gustav Adolf-Verein und Siebenbrgen, a.a.O., S. 362.

82

Die siebenbrgisch-schsische Landeskirche hatte zunchst keinen leichten Stand beim Leipziger Zentralvorstand, weil sie von ungarischer Seite als Hort der (habsburgtreuen) Reaktion charakterisiert worden war. Dennoch konnten 96 Gemeinden bereits im ersten Dezennium des Bestehens die substantielle Hilfe von 52 277 fl. vereinnahmen. Organisiert war der Siebenbrgische Hauptverein in zehn Zweigvereine (3 der Satzung), dem zuerst 232, 1870 bereits 258 Ortsvereine angehrten, das heit, da in fast allen Kirchengemeinden der Landeskirche ein Ortsverein bestand. Die Mitgliederzahlen - jeder Spender wurde als Mitglied gezhlt - entwikkelten sich erfreulich: Von den rund 160 000 Seelen der Landeskirche gehrten rund 40 000 dem GAV als frdernde Mitglieder an. Diese Zahl steigerte sich - proportional zur Bevlkerungsentwicklung - auf rund 60 000 vor dem I. Weltkrieg. Bereits an der Wende zum 20. Jahrhundert hatten knapp zwei Drittel, nmlich 166 Kirchengemeinden (aus der Gesamtzahl von 258 Gemeinden) von den Gaben des Zentralvorstandes, aber auch aus dem in eigener Verfgung stehenden 1. Drittel (6 der Satzung) der siebenbrgisch-schsischen Sammlungsergebnisse mehr als 1 Million Kronen erhalten (knapp das Fnffache des eigenen Sammlungsertrages). Anfnglich hatten auch ungarischsprachige lutherische Gemeinden der Landeskirche sowie auch zwei ungarisch-reformierte Gemeinden dem siebenbrgischen GAV angehrt. Landesintern schienen die ethnischen und konfessionellen Barrieren berwindbar zu sein, doch verhinderte die gesamtpolitische Lage eine diesbezgliche Weiterentwicklung. Nach dem sterreichischungarischen Ausgleich von 1867, dem die mittelalterlichen Privilegien der schsischen Rechtsnation zum Opfer gefallen waren10 , wurde Siebenbrgen zu einem Landesteil Ungarns und damit endgltig an die Peripherie der Habsburgermonarchie gerckt. Die ungarische Innen- und Kultur- bzw. Schulpolitik bestimmte nun mageblich den Fortgang des kirchlichen Lebens aller Minderheiten, insbesondere auch der schsischen Minderheit.11 Im neugeschaffenen ungarischen Nationalstaat, der eigentlich ein Vielvlkerstaat mit einer gut 40% stellenden ungarischen Dominanz darstellte, war nationalistisches Hegemoniestreben und kulturelle Magyarisierung Prinzip des Regierungshandelns in Budapest.
10 Wolfgang Kessler (Hg.): Gruppenautonomie in Siebenbrgen. 500 Jahre siebenbrgisch-schsische Nationsuniversitt (=Sieb Arch 24), Kln, Wien 1990. 11 Harald Roth: Kleine Geschichte Siebenbrgens. Kln, Weimar, Wien 1996, 2003, S. 105-119. Joachim von Puttkamer: Schulalltag und nationale Integration in Ungarn. Slowaken, Rumnen und Siebenbrger Sachsen in der Auseinandersetzung mit der ungarischen Staatsidee. 1867-1914. Mnchen 2003.

83

Es entwickelt sich ein Schulkampf, in dem der ungarische Staat mittels vielfltiger Bestimmungen (Gehaltshhe, bauliche Mindestanforderungen etc.) die meist kirchlichen Trger des minderheitlichen Schulwesens zu marginalisieren und auszuschalten drohte.12 In dieser von ethnischen Spannungen gekennzeichneten Situation schieden Mitte der 1880er Jahre acht ungarische evangelische Gemeinden Sdsiebenbrgens aus dem Verband der Landeskirche aus und schlossen sich als Kronstdter Seniorat (Brassi egyhzmegye) der ungarlndischen Kirche des TheissDistrikts an.13 Durch den GAV wurden seit Anfang der 1880er Jahre in grozgiger Weise die Schulbauprojekte sowie - auf Grund der Kapitalnot der berwiegend lndlichen, oft erst 1848 aus der Hrigkeit entlassenen, rmlichen Gemeinden - die Pfarrhaus- oder Kirchbauvorhaben untersttzt. Zweimal erhielten Gemeinden die groe Liebesgabe, nmlich 1908 in Kreisch sowie 1912 in Peschendorf fr den Neubau ihrer Kirche.14 Der GAV war in der Landeskirche Siebenbrgens der populrste und mitgliederstrkste Verein berhaupt. Somit rankte sich oft um die Tagung der Hauptversammlung ein groes Festprogramm, bei dem sich nun auch die Honoratioren der anderen Vereine zur Jahresversammlung zusammenfanden. Unter

12 Konrad G. Gndisch: Siebenbrgen und die Siebenbrger Sachsen, (St Odt K 8), Mnchen 1998, S. 159-163. 13 Die Trennung der magyarischen evang. Gemeinden des Kronstdter Bezirks von der evangelischen Landeskirche A.B. in Siebenbrgen, hg. vom Landeskonsistorium. Hermannstadt 1886 (26 S.), S. 3. - Nach dem Ersten Weltkrieg kehrten diese Gemeinden vorbergehend wieder zur Landeskirche zurck und bildeten das ungarische Dekanat Kronstadt; allerdings vereinigten sie sich mit Banater ungarischen Lutheranern 1927 zur Synodal-presbyterialen Kirche mit Sitz der Superintendentur in Arad, die nach dem Zweiten Weltkrieg ihren Sitz in Klausenburg nahm: die heutige Evangelisch-lutherischen Kirche. Zu ihr gehren die bereits unter der nationalsozialistischen Gleichschaltungspolitik und in Folge des sogenannten Zweiten Wiener Schiedsspruchs (1940) vier Jahre von der Landeskirche getrennten nordsiebenbrgischen ungarisch-lutherischen Gemeinden, die offiziell 1949 von der schsischen Landeskirche entlassen worden waren, sowie die ebenfalls angegliederten lutherischen Gemeinden des erst 1932 in der Ev. Landeskirche A.B. in Rumnien begrndeten slowakischen Kirchenbezirks Nagylak mit annhernd 7000 Gemeindegliedern (vgl. dazu Verhandlungsbericht ber die 30. Landeskirchenversammlung 1922, Hermannstadt 1932, S. 36; vgl. auch Kirchliche Bltter 25 (1933), S. 18; vgl. auch Ulrich A. Wien: Kirchenleitung ber dem Abgrund a.a.O., S. 32; vgl. ebenso Juliane Brandt: Konfessionellle und nationale Identitt in Ungarn: Die protestantischen Kirchen. In: Religion im Nationalstaat zwischen den Weltkriegen 1018-1939, hg. von H.-C. Maner und M. Schulze-Wessel. Stuttgart 2002, S. 42f. 14 Richard Schuller: Der siebenbrgisch-schsische Pfarrer in seiner Kulturgeschichtlichen Bedeutung, Schburg 1930 (ND unter dem Titel: Der siebenbrgisch-schsische Pfarrer. Eine Kulturgeschichte, mit einer Einleitung und einem Register von Ulrich A. Wien, Kln, Weimar, Wien 2003), S. 75-78.

84

dem Titel Vereinstage trafen sich dann die Vertreter des Vereins fr siebenbrgische Landeskunde, des Naturwissenschaftlichen Vereins, des Landwirtschaftsvereins, der Raiffeisenkassen, des Turn- oder Sportvereins und nicht zuletzt der Frauenvereine. Es war ein Volksfest mit breiter kirchlicher, kultureller sowie konomischer Ausstrahlung, von dem die reichsdeutschen Besucher immer wieder fasziniert schienen. Ernst Troeltsch hat diese frei zusammengefasst als ideale Ausprgung des Kulturprotestantismus nach Richard Rothes Vorstellungen gekennzeichnet.15 Zwei Projekte kamen hinzu, die die Kombination von deutschnationaler und konfessioneller Identittswahrung deutlich machen: a) Das durch den Reiseprediger Bardy begrndete, seit 1909 von Diasporapfarrer Berthold Buchalla aus kleinen Anfngen zu groer Blte gefhrte Diasporaheim (in Hermannstadt bis 1948), das Kindern aus Familien in absoluter Diaspora Zugang zu einer deutsch-evangelischen Bildung16 zuweilen auch Regermanisierung bieten sollte, und b) andererseits die innovative, der modernen Reformpdagogik aufgeschlossene Lehrerinnenbildungsanstalt in Schburg17 , die der pdagogischen Unterversorgung im kirchlichen Schulwesen wehren sollte. Nach dem I. Weltkrieg gelangte Siebenbrgen durch den Vertrag von Trianon an Rumnien. Dieser noch junge hohenzollernregierte Nationalstaat war mit den Transformationsproblemen einer auf das Doppelte angewachsenen Staatsflche sowie einer 30%igen Minderheitenbevlkerung schlechterdings berfordert.18 Auch die Ev. Landeskirche A.B. in Rumnien kmpfte mit einer Finanzmisere, die verschiedene Grnde hatte, allerdings durch eine Identittsund Legitimationskrise besonders verstrkt wurde und gravierende Auswirkungen zeigte.19 Verschrft wurde die Situation, weil der rumnische Staat seine rechtlich bindenden Verpflichtungen fr das Privatschulwesen der Minderheiten nicht erfllte.20
15 Friedrich Teutsch: Kirchengeschichte II, S. 580, der Troeltschs Auffassung mit Stolz zitiert, Richard Rothe sei mit gutem Grund der Normaltheologe der schsischen Kirche; vgl. dazu auch Richard Schuller: Der siebenbrgisch-schsische Pfarrer, a.a.O., S. 83f. 16 Das schsische kirchliche Schulwesen war seit dem letzten Drittel des 19. Jahrhunderts am Standort Hermannstadt reichhaltig diversifiziert und bot von der Volksschule bis zum Gymnasium bzw. zum sogenannten Landeskirchenseminar (der Lehrerbildungsanstalt der Landeskirche) fr beide Geschlechter getrennt die besten schulischen Bildungsmglichkeiten. 17 Heinz Brandsch (Hg.): Festschrift zum 25-jhrigen Bestande der Lehrerinnenbildungsanstalt der evang[elischen] Landeskirche A.B. in Rumnien. Schburg 1929. 18 Ulrich A. Wien: Wahrnehmung der Peripherie deutsche politische Perspektiven in Siebenbrgen, in: Velk politika a mal reginy, hg. von P. vorc, M. Danilk, H. Heppner, Preov; Graz 2002, S. 272. 19 Ulrich A. Wien: Friedrich-Mller-Langenthal. Leben und Dienst in der evangelischen Kirche in Rumnien im 20. Jahrhundert, Hermannstadt/Sibiu 2002, S. 320f. 20 Ebenda, S. 326f.

85

In dieser konomisch prekren Situation kam auch Hilfe vom Deutschen Reich - ber die Zentrale des GAV in Leipzig.21 Auch in der Zwischenkriegszeit untersttzte der Zentralvorstand in Leipzig die nunmehr (auer dem Gustav Adolf-Verein in der Bukowina) fr ganz Rumnien zustndige Landeskirche und ihren Hauptverein. Zu ihrem Wirkungskreis gehrten nunmehr auch die stark pietistisch geprgten lndlichen Gemeinden in Bessarabien und deren Tochterkolonien in der Dobrudscha, ebenfalls die evangelischen Gemeinden (deutscher und slowakischer Verkndigungssprache) im an Rumnien gefallenen Teil des Banats sowie die evangelischen Gemeinden des bis 1918 dem Evangelischen Oberkirchenrat der Altpreuischen Union in Berlin angeschlossenen Gemeinden des Evangelischen Synodalverbandes an der unteren Donau22 . Auf Grund der extrem unterschiedlichen Prgung in Frmmigkeit und Theologie war das gemeinsame Dach der Landeskirche - auch durch die Bessarabien-Klausel23 - eher formaler Natur. Doch konnte auf Grund mehrjhriger Missernten Mitte der 1930er Jahre in Bessarabien eine geistig-materielle

21 Harald Roth: Politische Strukturen und Strmungen bei den Siebenbrger Sachsen 1919 - 1933 (= Stud.Trans. 22 ), Kln, Weimar, Wien 1994, S. 136 und 139. 1924 erhielt die Landeskirche vom Auswrtigen Amt 600 000 RM und 1932 und 1933 je 125 000 RM. Auerdem untersttzte der GAV die Landeskirche 1921 mit 250 000 RM sowie 1927 - 1931 mit 2,4 Mio Lei. Auch aus den USA kamen von den Lutheranern weitere materielle Hilfen, seit Moreheads Besuch 1920, vgl. dazu Frederick K. Wentz: American Lutheran Contacts with their Romanian Brethren in the 1920s, in: Geschichtswirklichkeit und Glaubensbewhrung (= FS Friedrich Mller). Stuttgart 1967, S. 249. 22 Es waren dies Gemeinden, die sehr unterschiedliche Traditionen hatten, allen voran Bukarest mit der lngsten Kontinuitt seit der Grndung Mitte des 18. Jahrhunderts; vgl. dazu Hans Petri: Geschichte der evangelischen Gemeinde zu Bukarest, Leipzig 1939, sowie zur Situation der Jahrhundertwende der opulent ausgestattete Band von Hans Meyer; Die Diaspora der deutschen evangelischen Kirche in Rumnien, Serbien und Bulgarien (65 Abb und 1 Karte), Potsdam 1901. Erst sehr spt, nmlich 1906, hatten sich auf Drngen der Kirchenbehrde des Evangelischen Oberkirchenrats (EOK) in Berlin und des Gustav Adolf-Vereins die Gemeinden zum Synodalverband zusammengeschlosssen. Vgl. Archiv des GAW (Leipzig, demnchst im EZA Berlin): Rep C No 4434 Lit R No 348 (Rumnien), S. 5-28 Bericht ber die Dienstreise von Oberkirchenrat Dr. Kappler. Die Strukturparallelen mit den Gemeinden in Brasilien und am La Plata sind deutlich (zunchst Einzelgemeinden, Unterordnung unter den EOK in Berlin, anschlieend Zusammenschlu sowie schlielich die Abtrennung von Berlin nach dem Ersten Weltkrieg). Vgl. dazu auch: Ricardo Rieth: Solidarischer Dienst - Zeugnis der Einheit. 90 Jahre Obra Gustavo Adolfo in Brasilien, in: Ev(angelische) Dia(spora) 70 (2001), S. 127-138; Ren Krger: Leben, Wirken und Mission der Evangelischen Kirche am La Plata, in: EvDia 70 (2001), S. 139-163. 23 Ulrich A. Wien: Kirchenleitung, a.a.O., S. 33 (Funote 34).

86

Brcke zwischen den Regionen hergestellt werden24 , die auch dem GAV zu verdanken ist. Der GA-Zentralverein hat sich - wenn ich richtig sehe - in wohlgesetzter Distanz zur nationalsozialistischen Ideologie gehalten25 und die Abgeordnetenversammlung hat diesbezgliche Ausreier nicht toleriert. Der in Siebenbrgen seit 1932 amtierende Bischof Dr. Viktor Glondys (1882 - 1949)26 musste dies schmerzhaft erfahren. Obwohl anfnglich ffentlich kritisch zum NS stehend, wandelte sich seine Kirchenpolitik. Er band die Exponenten der sogenannten gemigten Nationalsozialisten in die Kirchenregierung inklusive eines Fraktionssystems ein. Seine ffentlichen Stellungnahmen vermittelten den Eindruck, er sei ideologisch konvertiert.27 Das wurde auf der Abgeordnetenversammlung des GAV in Halle-Wittenberg 1938 abgestraft. Die zuvor bereits fr den Bau eines theologischen Schulungsheims fr die deutschen Minderheitskirchen Sd-Mittel-Osteuropas in Heltau bei Hermannstadt abgesprochene groe Liebesgabe des GAV wurde von der Abgeordnetenversammlung verweigert.28 Glondys wurde dennoch von den siebenbrgischen Nationalsozialisten 1940 wegen Nepotismusvorwrfen anlsslich des Erweiterungsbaus des Diasporaheims gestrzt.29

24 Die wachsende Gemeinschaft in der Ev. Landeskirche A.B. in Rumnien whrte nur kurz. Die Gemeinden aus Bessarabien, der Bukowina und der Dobrudscha wurden unter der Parole Heim ins Reich 1939 - auch aus Furcht vor der nach dem Hitler-Stalin-Pakt imperial ausgreifenden Sowjetunion - umgesiedelt. Vgl. dazu Dirk Jachomowski: Die Umsiedlung der Bessarabien-, Bukowina- und Dobrudschadeutschen. Von der Volksgruppe in Rumnien zur Siedlungsbrcke an der Reichsgrenze. Mnchen 1984. 25 Vgl. dazu Bundesarchiv Lichterfelde R 1501/27703, zitiert nach Inger Schuberth: Zwischen Deutschtumspflege und Diasporaarbeit. Zur Sammlungsttigkeit der Gustav-Adolf-Vereine im Dritten Reich, in: EvDia 69 (2000), S. 106-112, hier: S. 108, wo die Einschtzung der NSDAPParteileitung (Stellvertreter des Fhrers) referiert wird, dass nach den vorliegenden Berichten der Gustav-Adolf-Verein stark unter dem Einflu der Bekenntisfront steht. 26 Vgl. dazu: Ulrich A. Wien: Glondys, in: 4RGG 3, Sp.1010f. Ludwig Binder: Viktor Glondys, in: ders. und Josef Scherer: Die Bischfe der Evang. Kirche A.B. in Siebenbrgen, Kln Wien 1980, S. 111-149. 27 Ulrich A. Wien, Kirchenleitung, a.a. O., S. 150. 28 Glondys-Tagebuch, S. 284f (Johann Bhm und Dieter Braeg (Hgg): D. Dr. Viktor Glondys, Bischof der evangelischen Landeskirche A.B. in Rumnien. Tagebuch. Aufzeichnungen von 193 bis 1949. Dinklage 1997; vgl. dazu meine kritische Rezension in ZfSL 20 (1997), S. 202-210.). Dieses Lutherheim fr Volksmission genannte theologische Schulungsheim wurde dann mit Hilfe des von Bischof D. Theodor Heckel gefhrten Kirchlichen Auenamtes in Berlin fertiggestellt und in dessen Anwesenheit im Juli 1939 - ohne je seiner Bestimmung gem genutzt werden zu knnen - eingeweiht; eine Fotodokumentation der Einweihungsfestlichkeiten ist im GlondysTagebuch, S. 552-557 abgebildet. 29 Vgl. dazu Ulrich A. Wien: Kirchenleitung, a.a.O., S. 158f.

87

Der siebenbrgische GAV wurde mit der Ausrufung der Volksrepublik Rumnien am 30.12.1947 verboten. Die Isolation der Landeskirche war bis zur Mitte der 1950er Jahre total. Danach war es kurzfristig mglich, ber das GAW(Ost)Leipzig30 vorwiegend Literatur- oder Bibelhilfe zu erhalten.31 Ersatzweise wurde nach 1960 eine Kirchenpartnerschaft zwischen der Thringischen Landeskirche und der Ev. Landeskirche A.B. in der Volksrepublik Rumnien begonnen.32 Erst in den 1970er Jahren war allerdings nur mit fallweiser Genehmigung eine gewisse materielle Hilfe offiziell durch das GAW Kassel mglich. Meist wurden seit den spten 1950er Jahren private Besuchsreisen organisiert, die ebenfalls Verbindung und Hilfe ermglichten.

B6XCvysrsvriritvpurGhqrxvpur
   0 '                   

-DKU '0

Ehur

30 Der GAV wurde 1947 als Gustav-Adolf-Werk der Evangelischen Kirche in Deutschland anerkannt und hatte eine West-Zentrale in Kassel und eine Ost-Zentrale in Leipzig; seit 1966 muten auf Druck der DDR-Regierung beide Teile formal getrennt werden. 31 Vgl. dazu Gnter Arndt, Das Gustav-Adolf-Werk als Observierungsobjekt des Ministeriums fr Staatssicherheit der DDR (MfS), in: EvDia 71 (2002), S. 168-176; Joachim Jaeger: Bericht vor der Abgeordetenversammlung des Gustav-Adolf-Werkes [in Rothenburg o.d.T. 2001], in: EvDia 71 (2002), S. 176-183. Das Gustav-Adolf-Werk wurde unter dem uerst unblichen, die angeblich extreme Gefhrlichkeit bezeichnenden Decknamen O[perativer]V[organg] Giftspinne whrend der gesamten Existenz der DDR mit allen zur Verfgung stehenden Mitteln ausspioniert. Insbesondere die Kontrolle des Literaturversandes des GAW in die Ostblockstaaten, der zum Teil auch ber Hilfsabsender, nmlich Privathaushalte, erfolgte, wurden in der zweiten Hlfte der 70er Jahre intensiv ausgebt und der Inhalt minutis registriert sowie die Bitt- und Dankschreiben an die Zentrale in Leipzig umfassend erfasst (Arndt, S. 174f.). Das MfS verschaffte sich ber die totale Kontrolle anderer staatlicher Organe wie Post- und Zolldienst genaue Kenntnis von allen Vorgngen und direkte Zugriffsmglichkeiten. Auch wurden immer wieder grere Mengen der versandten Literatur von den Zollorganen beschlagnahmt (Jaeger, S. 181). 32 Ulrich A. Wien: Kirchenleitung, a.a.O., S. 266f.

88

Die Projektkataloge des Kasseler GAW weisen in den 80er Jahren jhrlich 160 000 DM fr alle vier Landeskirchen Transsylvaniens/Rumniens aus (Ref. Bistum Oradea, Ref. Bistum Klausenburg, Synodal-presbyteriale Kirche Klausenburg, Ev. Landeskirche A.B. Hermannstadt). Erst seit den 1990er Jahren wird die Hilfe wieder spezifisch ausgewiesen. Alle Landeskirchen waren von Abwanderung (auch von Gemeindepfarrern) betroffen, am meisten die von 120.000 binnen eines Jahres auf zunchst 40 000, zwischenzeitlich auf gut 15 000 (von gut 40 Pfarrerinnen und Pfarrern versorgten) Glieder ausgezehrte Ev. Landeskirche A.B. mit Sitz in Hermannstadt. Sie wird heute unter anderem untersttzt mit Bauhilfen, aber auch der extremen Diasporasituation entsprechenden Untersttzung von Bezirkskirchenfesten, an denen die vereinsamten Gemeindeglieder zu Hunderten zusammenkommen, um kirchliche und geistliche Gemeinschaft zu feiern. Die evangelischen Kirchen bzw. - in Tradition des 19. Jahrhunderts - diakonische Vereine bernahmen (gesamtstaatlich gesehen) Pionierfunktion beim Aufbau zukunftsweisender diakonischer Arbeitsfelder: Der Diakonia-Verein in Alba Julia/Karlsburg hat ein Epilepsie-Zentrum Betesda nach Betheler Vorbild begonnen und eindrucksvoll ausgebaut33 , und das St. Lukas-Spital im Lassler Tal bei Schburg, das durch seine pietistische Prgung leichter die konfessionsbergreifende kumene praktiziert, hat ein renommiertes geriatrisches Fachkrankenhaus inklusive Rehabilitationsstation errichtet. In den anderen ungarischsprachigen Landeskirchen wird neben innovativen sozialdiakonischen Initiativen auch der kirchliche Bedarf mit traditionellem Gustav-Adolf-Profil untersttzt, d.h. vornehmlich Kirchenneubau oder renovierung. Insbesondere die ungarischen Gemeinden und Bistmer bestehen auf der Rckgabe verstaatlichter Schulen sowie aller Immobilien, auch solcher, die zur Unterhaltung oder zu unterrichtlicher Nutzung eines konfessionellen Bildungswesens dienen.34 Die Bildungsperspektive kann - das mu allerdings nach Ethnie differenziert betrachtet werden - gleichzeitig verbunden sein mit der besonderen Ausstrahlungskraft der fremden, mitteleuropisch geprgten Kultur des protestantischen religisen Milieus auf Teile der mehrheitlich orthodoxen rumnischen Bevlkerung.35 Hier wird die besondere Her33 Dazu gehren noch ein Ev. Altenpflegeheim in Scholten, eine Sozialstation und eine Kindertagessttte fr behinderte Kinder [diakonia@apulum.ro]. 34 Vgl. Dezs Zoltn Adorjni: Evangelisch in Rumnien. Die Sicht eines Pfarrers der synodalpresbyterialen Kirche A.B. in Rumnien, in: EvDia 69 (2000), S. 58-65. Gegenwrtig ist die Immobilienrckgabe in der Schwebe, nachdem alle nichtorthodoxen Kirchengemeinschaften ausfhrliche Dossiers mit Rckgabeforderungen bis zum 28. Februar 2003 bei der rumnischen Regierung eingereicht hatten. 35 Vgl. dazu Christoph Klein: Protestantismus und Kultur aus Sicht der kirchlichen Diasporasituation, in: EvDia 69 (2000), S. 50-57.

89

ausforderung, aber auch Chance der doppelten Minderheit bzw. Diaspora deutlich. Im rumnischen, berwiegend orthodoxen Umfeld die eigene religise Minderheitenidentitt (lutherisch oder reformiert) sowie die ethnische Zugehrigkeit (ungarisch, deutsch oder slowakisch) zu pflegen bei gleichzeitiger Weiterentwicklung im Blick auf die konfessionsverbindenden Kasualien oder Lebensentwrfe der Gemeindeglieder und der anderskonfessionellen Sympathisanten. Insbesondere die diakonische Arbeit sowie die Kinder- und Jugendarbeit neben der Fort- und Weiterbildung werden in dem reformierten siebenbrgischen Kirchendistrikt in den Mittelpunkt gerckt, der theologisch weiterhin durch das Klausenburger Theologische Institut stark von der dialektischen Theologie geprgt wird.36 Jngst, am 17. November 2002, wurde - initiiert und durch ausdauernde Ermunterung aus der Zentrale des Gustav-Adolf-Werkes in Leipzig untersttzt - in Rumnien ein eigenes Landes-Gustav-Adolf-Werk der vier traditionellen protestantischen Kirchen begrndet mit Sitz in Oradea, dessen Generalsekretr Pfarrer Attila Mtys wurde.37 Es knpft an die lange und fruchtbare Geschichte der Gustav-Adolf-Partnerschaft mit Siebenbrgen an und fhrt sie unter neuen Vorzeichen innerprotestantischer kumene fort. Was einst nur ansatzweise gelang, ist heute Selbstverstndlichkeit: Grenzberschreitung - interkonfessionell, interethnisch und kumenisch. Ein Beispiel fr Pluralismusfhigkeit und Solidaritt in Europa und darber hinaus.

36 Vgl. dazu Gyula Kovts: Die gegenwrtige Lage des Siebenbrgischen Kirchendistrikts der Reformierten Kirche in Rumnien, in EvDia 69 (2000), S. 58-65. 37 Gustav-Adolf-Blatt 1/2003, S. 17. Bischof Dr. Klein hat sich, um einer berforderung der klein gewordenen Landeskirche vorzubeugen, nur unter der Bercksichtigung der ungarischen Bistmer zur Grndung des GAW in Rumnien bereiterklrt. Nach leichten Verzgerungen und atmosphrischer Klrung ist nun - 140 Jahren nach der Erstbegrndung - auf verbreiterter Basis ein Neubeginn mglich geworden.

90

innos Jednoty/Spolonosti Gustava Adolfa vdiaspore vSedmohradsku a pre Sedmohradsko. Prehad Resum Predloen prspevok mapuje okolnosti vzniku, formovanie truktr a innos Jednoty/Spolku Gustava Adolfa, priom sa sstreuje na jeho aktivity vSedmohradsku od roku 1861 a do sasnosti. Jednota Gustava Adolfa bola zaloen vroku 1832 vLtzene pri Lipsku a do Sedmohradska sa rozrila prve vroku 1861. U od svojho vzniku bola reprezentantom ekumenickho hnutia vrmci protestantizmu. Za cie si kldla predovetkm podporu duchovnho a cirkevnho ivota. VSedmohradsku dosahovala Jednota Gustava Adolfa mimoriadne cenn spechy u veriacich augsburskho i helvtskeho vyznania.

Autor:

Dr. Ulrich Andreas Wien Institut fr Evangelische Theologie Universitt Koblenz - Landau Im Fort 7 76829 Landau Deutschland wien@uni-landau.de

Recenzent:

Dr. Harald Roth (Siebenbrgen-Institut an der Universitt Heidelberg, SRN)

91

PREOVSK BANKOV JEDNOTA (1868 - 1924)* PATRIK DERFIK

Problematike histrie slovenskho bankovnctva bola venovan u v rmci hospodrskych dejn Slovenska i eskoslovenska znan pozornos. Bdatelia sa vak, celkom logicky, venovali najm psobeniu vekch finannch intitci, prpadne nrodne orientovanm menm slovenskm stavom. Zatia iastone mimo pozornosti zostal regin vchodnho Slovenska. Ten sa sce me pochvli vekm mnostvom bnk a sporiten, vinou tu vak psobili miestne, mal a stredne vek stavy, zakladan miestnymi podnikatemi, obchodnkmi a radnkmi, ktor boli v prevanej miere orientovan prouhorsky. Takto banky sa spravidla, a na mal vnimky, svojou kapitlovou silou nemohli porovnva svekomestskmi stavmi, najm budapetianskymi. Svojm psobenm a najm svojou verovou politikou vak asto urovali hospodrske smerovanie reginov, v ktorch psobili. V regine aria psobilo v druhej polovici 19. a na zaiatku 20. storoia hne niekoko takchto akciovch bnk a sporiten. Vina z nich vznikla v obdob zvenej zakladateskej aktivity na konci 60. a zaiatkom 70. rokov 19. storoia. Aj v Preove, centre ariskej stolice, boli zaloen viacer nov finann spolonosti, z ktorch sa ako najivotaschopnejia ukzala Hornouhorsk prv priemyseln a vern banka1 . Jej ustanovujce valn zhromadenie sa uskutonilo v doch 30. a 31. augusta 1868. Obchodn innos zaala tto prv akciov banka v Preove vyvja u 2. novembra toho istho roku. Vzhadom na to, e v Preove u od roku 1845 psobila jedna z najstarch akciovch sporiten v Uhorsku Preovsk sporitea2 , vchodiskov situcia novej banky nebola jednoduch. V porovnan s vemi opatrnou obchodnou politikou sporitene sa vedenie novej banky usilovalo presadi podporou a investovanm do rznych priemyselnch aktivt. V sil vyui vysok a neustle stpajci dopyt po tlaiarenskch slubch zriadila si banka vlastn knhtlaiare. Rozhba priemyseln podnikanie v regine sa vedenie stavu snailo aj kpou jednho z mench tehliarskych podnikov v Preove. Medzi alie aktivity, ktor vedenie banky rozbehlo v priebehu prvch dvoch rokov svojej

* 1 2

tdia vznikla v rmci grantovej lohy VEGA . 1/9214/02. Oficilny nzov znel Felsmagyarorszg els ipar s hitel bank. Eperjesi Takarkpnztr, r.t. jej zkladn kapitl bol tridsatisc zlatch a prakticky a do prvej svetovej vojny bola objemom zhromadench vkladov acelkovm pokladninm obratom najvou bankou v Preove.

92

innosti, patrilo aj rozpredvanie akci Kpenej akciovej spolonosti v Bardejovskch kpeoch jednotlivm drobnm miestnym akcionrom. U v priebehu prvho roku svojej existencie sa stav stal aj hlavnm obchodnm zstupcom Prvej uhorskej veobecnej poisovacej spolonosti. Banka sa vrazne podieala aj na zaloen prvch novn v Preove. Miestny Oberungarische Lloyd vychdzal od roku 1871. V roku 1872 vak boli zaloen alie dva preovsk finann stavy. Jednm z nich bola Preovsk sporiten a vern jednota a druhou Preovsk udov banka3 . Obe mali u od svojho vzniku relatvne vek ambcie v oblasti podpory rozvoja miestneho priemyslu. Tomu bol prispsoben aj ich pomerne vysok zkladn kapitl, ktor dosahoval 150 000 zlatch. Hospodrska krza, ktor habsbursk monarchiu a prakticky viu as Eurpy postihla v roku 1873, spolu s konkurenciou u existujcich stavov ich vak u v zaiatkoch podnikania priviedli do znanch problmov. Komplikovan hospodrska situcia a siln vzjomn konkurencia printili vedenie vetkch preovskch finannch stavov hada rieenie. V roku 1876 dolo preto k zleniu Hornouhorskej prvej priemyselnej a vernej banky a Preovskej sporitenej a vernej jednoty. Nov stav oficilne zaal svoju innos 1. janura 1877 s novm nzvom Preovsk bankov jednota Eperjesi Bankegylet. Zkladn kapitl novho stavu predstavoval 250 000 zlatch a umonil postupne realizova aj vie investin akcie. Naprklad v sdnej drabe sa vedeniu banky podarilo v roku 1877 zska za 135 600 zlatch vekostatok vo Vekom arii. Po piatich rokoch ho zase banka so znanm ziskom predala.4 U v nasledujcom roku schvlilo predstavenstvo kpu novej budovy na Hlavnej ulici v Preove, ktor bola postupne adaptovan na bankov ely. Nedostatok vhodnch investinch prleitost, ktor by s rozumnou mierou rizika prinali dostaton zisk, neumooval pri pomerne vysokom zkladnom iman vyplca dividendy v oakvanej vke. V januri 1881 preto po predolom schvlen valnm zhromadenm dolo k zneniu zkladnho imania banky z 250 000 na 150 000 zlatch. Menovit hodnota kadej z 2500 vydanch akci sa znila zo sto na esdesiat zlatch. Rozdiel predstavujci tyridsa zlatch bol akcionrom vyplaten v hotovosti.5 Zo zaujmavejch obchodov v tom obdob je mon spomen aspo predaj kpeov v Lipovciach spolu so znmymi minerlnymi pramemi.

3 4 5

KOSCH, A.: Srosvrmegye Kalauz. Eperjes 1910, s. 131. Eperjesi Lapok, 30, 1905, . 12, s. 5. KOSCH, A.: Srosvrmegye Kalauz. Eperjes 1910, s.132.

93

Od roku 1882 vstpil do platnosti zkon o desapercentnom zdaovan rokov z vkladov. Vedenie banky preto hadalo monosti na vhodn investovanie zverench finannch prostriedkov tak, aby sa vyhlo dodatonmu zdaneniu rokovch vnosov. Vzhadom na znan riziko najm pri obchodovan s akciami priemyselnch podnikov, ktor zaiatkom sedemdesiatych rokov viedlo k znanm stratm, rozhodla sprvna rada banky o rozren obchodovania s ponohospodrskymi plodinami. Ako majite pomerne znanej vmery ponohospodrskej pdy sa obchodovaniu vedenie stavu venovalo u aj v predolch rokoch. Ndej na stabiln zisky vkladan do tohoto podnikania sa vak vzpt ukzali ako prehnan. Prudk pokles cien ponohospodrskych produktov v nasledujcich rokoch spsobil Preovskej bankovej jednote znan straty. Mnostvo najm mench njomcov ponohospodrskej pdy v regine aria zbankrotovalo. Samotn Preovsk bankov jednota vykzala takmer stotiscovu stratu, ktor postupne umorovala a do konca osemdesiatych rokov. Zloit situcia banky sa prejavila aj na prudkom odlive vkladov a len poverenie vykonva funkciu poboky centrlnej raksko-uhorskej banky optovne aspo iastone upevnilo jej dveryhodnos v oiach vkladateov.6 Kvli tmto akostiam sa predstavenstvo rozhodlo preda niektor aktva spolonosti, medzi nimi tlaiare. T bola predan miestnemu podnikateovi Arpdovi Kschovi, ktor ju v krtkom ase prebudoval na vek a prosperujci podnik.7 alie roky a do prvej svetovej vojny pracovala Preovsk bankov jednota u v pomerne pokojnej atmosfre. Postupne boli umoren straty spsoben nespenm obchodovanm s ponohospodrskymi komoditami a aj ke banka celkom neupustila od financovania priemyselnch podnikov, obmedzila ho na o najmeniu mieru. Podobne ako vina ostatnch podobnch regionlnych stavov zaala umiestova oraz viac prostriedkov do nkupu cennch papierov, najm ttnych a komunlnych dlhopisov. Tie sce prinali len pomerne skromn, zato vak stabiln vnosy a v prpade potreby boli ahko likvidn. V roku 1888 tak na te cennch papierov evidovala banka cenn papiere v hodnote 166, o rok neskr u 196 a v roku 1890 dokonca 261 tisc zlatch. Takto asto a prli opatrn politika banky sledovala jedin cie. S o najmenou mierou rizika zabezpei voi akcionrom banky stabiln dividendov politiku a udra cenu akci na primeranej rovni. Naprklad v roku 1893, ke si stav pripomenul tvrstoroie svojej existencie, predstavovala dividenda 8 zlatch na kad akciu v nominlnej hodnote 60 zlatch. Vedenie stavu vemi pozorne sledovalo situciu na trhu. A tak ke v spomnanom roku 1893
6 7 Eperjesi Lapok, 25, 1900, . 12, s. 5. KOSCH, A.: Srosvrmegye Kalauz. Eperjes 1910, s. 85.

94

zaal rchlo stpa zujem o hypotekrne, ale i ben very, vedenie rchlo znilo stav cennch papierov a prostriedky zskan ich predajom vhodne rozpoialo obyvatestvu a miestnym podnikateom. Riziko spojen s tmto podnikanm bolo minimlne, very boli zvyajne kryt nehnutenosami a vnosy vrazne zvili zisky stavu. Prejavilo sa to na nraste rezervnch fondov banky i na pravidelnch dotcich penzijnej zkladiny zamestnancov stavu. Ako vcelku vnosn sa ukzala spoluprca s Prvou uhorskou poisovacou spolonosou. Po nespenom pokuse zaloi samostatn poisovu priamo v Preove 8 sa Preovsk bankov jednota snaila o al rozvoj u existujcich obchodnch vzahov. Spojenie s renomovanm budapetianskym stavom malo viacero vhod. Okrem bezplatnej reklamy umoovalo rozri ponuku sluieb pre klientov a v neposlednom rade znamenalo kadoron zisk z poistnch prmi.9 Dobrmu menu banky tto spoluprca prospela najm v roku 1887, ke centrum Preova postihol vek poiar. Vek as mesta bola znien, kody sa odhadovali na dva miliny zlatch. Preovsk bankov jednota, vyuvajc svoju spoluprcu s poisovou, mohla svojim klientom vo vemi krtkom ase vyplati ako preddavky na vzniknut kody na budovch a zariaden viac ako stotisc zlatch. Predsedom predstavenstva Preovskej bankovej jednoty bola vdy vznamn a politicky aktvna osobnos. Ilo skr o estn a reprezentatvnu funkciu, ktor pre obe strany prinala znan prospech. Poas prvch rokov existencie stavu stl na ele predstavenstva upan ariskej stolice Flix Szineyi-Merse. Neskr to bol naprklad igmund Pchy z Peovskej Novej Vsi. Toho po vymenovan za upana Abovsko-Turnianskej stolice a slobodnho krovskho mesta Koc vystriedal v predsednckom kresle podupan ariskej stolice tefan Szineyi-Merse. Stav bankovnctva vak na prelome 19. a 20. storoia na zem dnenho Slovenska nebol jednoduch. Jednoznane tu dominovali budapetianske vekobanky, ktor financovali potreby najsilnejch podnikov a miest. Menie regionlne banky im nemohli konkurova a spravidla boli odkzan na poskytovanie drobnch verov v ponohospodrskej malovrobe, remeselnkom a malm obchodnkom. To si vyadovalo zven nklady na obsluhu klientov a zniovalo zisky mench stavov, ktor tak nemali dostatok prostriedkov na al rozvoj

V roku 1872 v oblasti ivotnho poistenia vznikol Preovsk spolok pre zabezpeenie vydaja a vena a v oblasti majetkovho zabezpeenia Preovsk dobytok poisujci spolok. V dsledku hospodrskej krzy v roku 1873 vak oba tieto miestne stavy zanikli. Bliie: PATOPRST, R.: Dejiny poisovnctva v eskoslovensku do roku 1918. Praha 1989, s. 133. Tieto zisky sce nepredstavovali iadne mimoriadne vysok sumy, kadorone sa vak pohybovali rdovo od 800 do 1000 korn. Naprklad v roku 1910 bol z poistnej innosti zaznamenan zisk 947,75 korn.

95

svojho podnikania. Zaiatkom roku 1907 sa v regionlnej tlai objavila rozsiahla analza pomerov v ariskom bankovnctve. Vypracoval ju profesor preovskej prvnickej akadmie Karol Florin. Vemi objektvne, na zklade mnostva vpotov a tabuliek analyzoval situciu jednotlivch bnk a sporiten, ktor v plnej miere odzrkadovala situciu v celom hospodrstve reginu. Prvenstvo si medzi piatimi najvmi analyzovanmi stavmi, psobiacimi v regine aria, udrala Preovsk sporitea. T vak postupne vo viacerch ukazovateoch, ako naprklad vka zkladnho majetku i v poskytnutch hypotekrnych veroch, dobiehala Preovsk bankov jednota. Ako vak kontatoval autor analzy doktor Florin vka zkladnho kapitlu oboch tchto najvch ariskch bnk je vemi nzka. To na jednej strane robilo tieto banky vemi zvislmi od vkladov obyvatestva a na druhej strane nemerne zvyovalo hodnotu ich akci na trhu. Poda vtedajieho prepotu naprklad vntorn hodnota akcie Preovskej sporitene predstavovala 1046 korn, priom bene sa predvala po 1800 2000 korn.10 Cena akci ariskch finannch stavov sa odvjala od viacerch faktorov. Okrem vky vyplcanch dividend brali investori, ktor ich kupovali, zvyajne do vahy aj stabilitu a tradciu jednotlivch stavov. A tak za jednu akciu Preovskej sporitene v nominlnej hodnote psto korn, ktor pravidelne vynala stokorunov dividendu, musel prpadn investor zaplati a dvetisc korn. Akcie Preovskej Bankovej jednoty predstavovali z tohto hadiska o nieo lepiu investciu. Jedna akcia v nominlnej hodnote 120 korn, kadorone pravidelne vynajca 16 korn, stla investora iba 270 korn.11 Analza ariskho bankovnctva zaiatkom 20. storoia, publikovan doktorom Florinom, poukzala najm na nzke monosti a ete men zujem miestnych bnk realizova vie investcie do rozvoja miestneho priemyslu. Banky a sporitene sa uspokojovali s bezpenmi investciami do ttnych a komunlnych dlhopisov a iba vemi zriedka nakupovali akcie priemyselnch podnikov. Uritou vnimkou v tomto smere bola prve Preovsk bankov jednota, ktor nkupom akci podporila zaloenie preovskej elektrrne v roku 1894. Ani nie tak kritika prli opatrnho podnikania ariskch bnk, ako skr klesajca vnosnos ttnych a komunlnych cennch papierov printila vedenie banky hada nov obchodn monosti. V jni roku 1907 bolo vydanch 2500 kusov novch akci v nominlnej hodnote 120 korn. O zujme o tieto cenn papiere sved aj skutonos, e cel emisia sa bez vch problmov predala pvodnm akcionrom po 220 korunch za jeden kus. Touto emisiou bol zkladn kapitl banky zven na 600 000 a rezervn fondy na 310 000 korn.

10 FLORIN, K.: Pnzintzeteink I. In: Eperjesi Lapok, 32, 1907, . 6, s.1. 11 FLORIN, K. : Pnzintzeteink III. In.: Eperjesi Lapok , 32, 1907, . 8, s.2.

96

Po negatvnych sksenostiach z predolch rokov, ke sa pokusy s prevdzkovanm priemyselnch podnikov a obchodovanm s ponohospodrskymi plodinami skonili nespechom, zvolilo vedenie banky in, zaujmav monos podnikania. Od roku 1909 zaala Preovsk bankov jednota postupne expandova do okolitch mesteiek ariskej stolice. Snaila sa eliminova nklady na budovanie pobokovej siete a sasne zska nov obchodn prleitosti, priom vetko riziko zostvalo na novozaloench finannch podnikoch. Nemenej dleit bol aj zber vonch prostriedkov od obyvatestva v priestore, kde bola dovtedy iba minimlna konkurencia. Prvm pokusom, ktor mal potvrdi alebo vyvrti tento zmer, bolo zaloenie Giraltovskej sporitene v roku 1909. Preovsk bankov jednota jednak iniciovala vznik tejto intitcie a sasne upsala vie mnostvo jej akci. Kpila si podiel, ktor jej zaruoval kontrolu nad novm stavom, ale ponechval dostatok monost aj pre miestnych obchodnkov, radnkov a remeselnkov. Ukzalo sa, e cel akcia bola vemi dobre naasovan. V regine, kde obyvatestvo doslova vydierali miestni ernci, bol vek dopyt po tandardnch bankovch veroch. U prv obchodn rok bol natoko spen, e z dosiahnutho zisku bolo mon odpsa vetky nklady spojen so zaloenm sporitene. Rok 1909 bol pre akcionrov Preovskej bankovej jednoty zaujmav aj z inho dvodu. Z obehu boli stiahnut ich dovtedajie listinn akcie a postupne vymenen za nov. Za kadch p pvodnch akci v hodnote 120 korn dostali akcionri jednu v hodnote 600 korn. V nasledujcom roku zaloila Preovsk bankov jednota na podobnom zklade aj alie dve takto banky. Boli to Lipianska sporitea, astinn spolonos, v Lipanoch a Vynosvidncka sporitea, astinn spolonos, vo Vynom Svidnku.12 Aj pri nich uplatnila podobn postup ako pri zakladan sporitene v Giraltovciach. Upsala sce iba minoritn balky astn, no tie jej vzhadom na vek rozdrobenos akciovch podielov ostatnch akcionrov zaruovali pln kontrolu nad oboma stavmi. V Lipianskej sporiteni vlastnila priamo 250 kusov akci, kad z nich mala nominlnu hodnotu 100 korn. Celkov zkladn kapitl stavu bol 60 000 korn. Vo Vynosvidnckej sporiteni bol jej akciov podiel ete men, z 500 kusov vydanch akci v nominlnej hodnote 120 korn priamo vlastnila iba 150 kusov. Okrem toho vak alch 100 akci vlastnili men akcionri a funkcionri Preovskej bankovej jednoty.13

12 A Preov, fond Krajsk sd v Preove, firemn oddelenie, Svidncka banka, B I1 48. kr. 36. 13 Tame, Sprva o konan valnho zhromadenia za rok 1912.

97

Tabuka . 1.

Vybran finann ukazovatele Preovskej bankovej jednoty vrokoch 1908 - 1912

            

=iNODGQ NDSLWiO Y WLV . =LVN Y . 9NODG\ Y . 3{LN\ Y . 'LYLGHQG\ QD  DNFLX Y .

 

              

O vzname tchto investci sved aj skutonos, e v roku 1912 sa na te cennch papierov, ktor banka vykazovala, nachdzali aktva v hodnote 184 965 korn. Z nich akcie tvorili 65,7 % , t.j. 121 500 K, a na obligcie pripadalo 34,3%, t.j. 63 465 korn. Z akci, ktor banka vlastnila, pritom akcie takto afilovanch sporiten predstavovali viac ako 81% v hodnote 99 000 korn. 14 Okrem nich u vraznejiu investciu do akci predstavoval iba podiel v Preovskej elektrrni v hodnote 39 200 korn. V tom ase sa uskutonil aj nkup prvch tridsiatich kusov astn Seovskej sporitenej a vernej pokladnice v nominlnej hodnote po 200 korn. U to naznailo al pripravovan smer prpadnej expanzie. Ete konkrtnejia je v tomto smere vron sprva za rok 1912, v ktorej vedenie banky kontatovalo, e: alej sa rozril okruh afilovanch peanch stavov, kee Michalovsk obchodn a vern banku, . spolonos sme poali do svojho zujmovho kruhu. na Zemplne je to jedna z najvch, u dvadsa rokov pracujci a pekne rastci stav, ktor sa s naou podporou na tamojom trhu me pusti do ete vieho rozvoja.15 Aj ke presn akciov podiel na majetku dvoch posledne menovanch stavov vzhadom na absenciu dostatonho mnostva archvnych materilov nie je mon spoahlivo uri, takto podnikatesk stratgia Preovskej bankovej jednoty sa ukzala ako vemi spen. Vo vronej sprve za obchodn rok 1918 sa toti medzi afilovanmi finannmi stavmi okrem Giraltovskej, Li-

14 A Preov, fond Krajsk sd v Preove, firemn oddelenie, Preovsk bankov jednota, B I 14, kr. 21. Eperjesi Bankegylet zleti jelentse az 1912, 35 zletvrl. Eperjes 1913. 15 Tame.

98

pianskej a Vynosvidnckej sporitene uvdzaj aj Seovsk obianska sporitea a Michalovsk obchodn a vern banka.16 Banka v roku 1918 vlastnila aj dva menie preovsk priemyseln podniky. Jednm z nich bola strojrska firma Buchner a Moskovics a druhm menia prevdzka na vrobu modrej skalice. Podiel v oboch podnikoch bol vak zlikvidovan v priebehu roku 1919. Rozpad habsburskej monarchie po skonen prvej svetovej vojny znamenal pre vinu z niekoko sto bnk na Slovensku vne problmy. Mnoh z nich toti deponovali vek as svojich finannch prostriedkov a cennch papierov v budapetianskych vekobankch. Po vzniku novej eskoslovenskej republiky sa vlastne ocitli v cudzine a rchlo stpajcou inflciou sa znehodnocovali. Najm mnoh z mench finannch intitci sa tak ocitli v kritickej situcii, priom sa ich majitelia spravidla rozhodovali medzi likvidciou alebo spojenm so silnejm stavom. Aj ke to lenovia vedenia Preovskej bankovej jednoty len vemi neradi pripali, ocitla sa aj ich banka, v tom ase u najvia preovsk banka, v mimoriadne komplikovanej situcii. Akcionrom sa ju poksil objasni na valnom zhromaden v polovici roku 1920 predseda sprvnej rady Elemr Horvth: Obchodn rok 1919 je prv v histrii stavu, ktor skonil bez zisku. Nebolo mon ani odpsa straty, ktor vznikli na vojnovch ttnych dlhopisoch a ani vyplati dividendu. Jednou z prin je, e zo sumy 4 000 000 korn, predstavujcu hodnotu naich cennch papierov a najm uhorskch ttnych dlhopisov, sa pre zastavenie vplaty rokov nedosiahol iadny prjem. Ani sumou 7 000 000 korn, ktor si naa banka uloila na zklade predolej spoluprce u Magyar ltalnos Hitelbank v Budapeti na benom te, nemohli sme pre oddelenie meny a vytvorenie ekoslovenskej koruny disponova. K tomu vetkmu treba ete pripota obsadenie Preova maarskm boevickm vojskom v jni 1919, ktor naej banke spsobilo znan kody...17 Ak vezmeme do vahy, e celkov vka vkladov, ktormi banka disponovala, klesla v rokoch 1919 - 1920 z viac ako 20 a pol na 16 milinov korn, je jasn, e situcia stavu bola naozaj kritick. Vedenie, ktor sa nemohlo spolieha na pomoc ttu, bolo nten prija tvrd retrikn opatrenia. Nedostatok hotovosti rieilo prudkm tlmom obchodnej innosti, rznymi spornmi opatreniami a urchlenm inkasovanm pohadvok. Vemi dleitou oporou bola u pred vojnou vytvoren sie dcrskych finannch stavov Preovskej

16 A Preov, fond Krajsk sd v Preove, firemn oddelenie, Preovsk bankov jednota, B I 14, kr. 21. Eperjesi Bankegylet uzleti jelentse az 1918, 38 uzletvrol. Eperjes 1919. 17 A Preov, fond Krajsk sd v Preove, firemn oddelenie, Preovsk bankov jednota, B I47, kr. 21. Sprva pre akcionrov za obchodn rok 1921.

99

bankovej jednoty. Km Lipianska banka bojovala so znanmi problmami, Giraltovsk banka, . s. a Svidncka banka, . s. ukladali vetky prebytky hotovosti a znan as vkladov v materskom stave.18 Ako subn cesta k zskavaniu vonch finannch prostriedkov od obyvatestva sa ukzalo aj postupn budovanie siete poboiek na zem celho vchodnho Slovenska. Ako prv bola v roku 1921 zaloen poboka Preovskej bankovej jednoty vo Vranove nad Topou.19 U od svojho otvorenia v letnch mesiacoch roku 1921 rozvinula vemi siln aktivitu a objem vkladov i poskytnutch verov rchlo stpal. U v decembri toho istho roka vka vkladov presiahla dva miliny korn. Aj v nasledujcom roku sa poboke napriek celottnej krze v bankovnctve podarilo dosiahnu nrast vkladov na takmer 2,5 milina korn, priom sasne poskytla very v objeme vom ako 2,3 milina korn. Najviac poboka investovala do kvalitnch zmeniek a hypotekrnych piiek.20 Poboky v Starej ubovni a Sabinove, zaloen zaiatkom roku 1924, sa kvli krtkej dobe svojej existencie nemohli vraznejie rozvin. Napriek tmto opatreniam bojovala Preovsk bankov jednota o svoje preitie tri roky . Km v roku 1918 ete dosiahla ist zisk viac ako 270 000 korn, priom odpsala viac ako tvr milina korn na vykrytie poklesu hodnoty vojnovch dlhopisov vydvanch uhorskou vldou, v nasledujcom roku to bolo iba symbolickch 3000 korn. Aj v alch obchodnch rokoch 1920 a 1921 vykazovalo vedenie stavu iba symbolick zisk a zo vetkch sl sa snailo vyrovna straty spsoben prvou svetovou vojnou a rozpadom habsburskej monarchie. Ak problmy musela riei sprvna rada banky meme zisti naprklad z pravidelne vedench zpisnc a sasti aj z vronch sprv. V roku 1920 naprklad vedenie stavu muselo kontatova, e problm vojnovch dlhopisov sa jej dar riei iba postupne. Za posledn dva roky sme z istho zisku na odpisy vojnovch piiek upotrebili 450 000 korn a tak nm zostva u len 219 000 korn odpsa ako stratu. Zisk banky je teda v prvom rade pouit na odpis strt, ktor vznikli mimo n stav, tak aby sme takto bez zmenenia vntornej ceny naich akci mohli n stav ozdravi. 21 Vzhadom na stle klesajcu vku vkladov a na potrebu alieho kapitlovho posilnenia banky schvlilo valn zhromadenie zaiatkom roku 1921

18 Ako na valnom zhromaden Svidnckej banky kontatoval jej sprvca Mikul Dako, jeho stav mal v preovskej centrle uloench viac ako 150 000 korn, ktor kvli nezujmu ronkov nebolo mon rozpoia priamo v regine. A Preov, fond Krajsk sd v Preove, firemn oddelenie, Svidncka banka, B I 148, kr. 36. 19 Zapsan do obchodnho registra 14. jla 1921 ako Preovsk bankov spolonos, fililka vo Vranove. 20 Sprva o obchodnom podnikan za rok 1922 pre valn zhromadenie akcionrov. 21 Obchodn sprva pre akcionrov za rok 1920. Preov 1921.

100

zvenie zkladnho kapitlu banky z 1,2 na 3 miliny korn. Sprva stavu bola poveren, aby nov akcie vydala v ase, ke na trhu bud vhodn podmienky. Okrem u splatench 2000 akci v nominlnej hodnote 600 korn , ktor tvorili dovtedaj zkladn kapitl banky, malo by vydanch alch 3000 akci v rovnakej nominlnej hodnote. Ako sa vak vzpt ukzalo, preda tieto akcie prpadnm investorom bolo takmer nemon.22 V rokoch 1922 a 1923 sa situcia v slovenskom bankovnctve v svislosti s povojnovou hospodrskou krzou ete zhorila. Preovsk bankov jednota preto v mji roku 1922 znovu obnovila zku spoluprcu so Slovenskou veobecnou vernou bankou, ktor vlastnila aj as jej akci. Tto banka vlastne prebrala vetky obchodn aktivity a podniky Uhorskej veobecnej verovej banky v Budapeti na zem novovzniknutho eskoslovenska. Stouto budapetianskou bankou od roku 1911 do konca prvej svetovej vojny spolupracovala aj Preovsk bankov jednota. V roku 1917 sa s kapitlom 750 000 korn nachdzala medzi bankami, ktor boli s Uhorskou veobecnou vernou bankou kapitlovo prepojen.23 Do predstavenstva preovskho stavu boli preto zvolen traja a do dozornej rady dvaja zstupcovia novho partnera. Od tohto spojenia sa oakvalo najm zlepenie prstupu Preovskej bankovej jednoty k finannm zdrojom, ktor sa vo forme vkladov len pomaly zskavali od obyvatestva a podnikateov. T si dokonca kvli krze zaali svoje spory skr vybera. Aj ke stav vkladov v banke postupne poklesol, obchodn innos Preovskej bankovej jednoty zaala vaka podpore silnho partnera rchlo rs. Ako bolo kontatovan na valnom zhromaden akcionrov zaiatkom roku 1923, prostriedky, ktor poskytol nov partner, umonili podstatne zvi objem piiek, najm pri zmenkovch obchodoch. Preto od roku 1922 bolo mon op zaa vyplca akcionrom dividendy. Tie za obchodn rok 1922 predstavovali 35 korn na jednu akciu.24 Vaka zlepenej finannej situcii prevzala Preovsk bankov jednota v roku 1923 dokonca likvidciu svojej niekdajej konkurentky Preovskej sporitene. T po roku 1918 sce zmenila svoj nzov na Prv preovsk vern stav astinn spolonos, povojnov zmenu pomerov a nsledn hospodrsku krzu vak nedokzala prekona. Jej veritelia a vkladatelia sa museli uspokoji len s iastonm odkodnenm za svoje straten vklady.
22 A Preov, fond Krajsk sd v Preove, firemn oddelenie, Preovsk bankov jednota, B I 47, kr. 21. Zpisnica z valnho zhromadenia akcionrov zo da 26.7.1921. 23 Preovsk bankov jednota v tom ase poda vkazu kontrolovala tyri afilovan banky a jeden priemyseln podnik. In : Sfra zujmu Magyar lt. Hitelbanky. In: Prdy, 6, 1922, . 2, s. 134 136. 24 A Preov, fond Krajsk sd v Preove, firemn oddelenie, Preovsk bankov jednota, B I 47, kr. 21. Sprva za obchodn rok 1922.

101

Tabuka . 2:

Vybran finann ukazovatele Preovskej bankovej jednoty vrokoch 1917 - 1923

         

=iNODGQ NDSLWiO Y WLV .. =LVN Y .. 9NODG\ Y .. 3{LN\ Y .. 'LYLGHQG\ QD  DNFLX Y ..

     

                          

=iNODGQ NDSLWiO Y WLV .. =LVN Y .. 9NODG\ Y .. 3{LN\ Y .. 'LYLGHQG\ QD  DNFLX Y ..

    

Na mimoriadnom valnom zhromaden akcionrov Preovskej bankovej jednoty v novembri 1923 sa rozhodlo o prevzat sancie Prvho preovskho vernho stavu. Vkladateom a inm veriteom bolo ponknut vyrovnanie ich pohadvok voi tomuto stavu vo vke 41% ich nominlnej hodnoty. Aj ke sa spoiatku zdalo, e akcionri po konenom vyrovnan nedostan za svoje cenn papiere vbec ni, nakoniec sa nalo sce netandardn, v tej dobe vak pomerne ast rieenie. Do vahy sa vzala aksi idelna hodnota obchodnch operci Prvho preovskho vernho stavu. T sa sce nedala vyjadri v peniazoch, akcionrom sanovanho stavu vak zabezpeila aspo iaston odkodnenie. Za 5 svojich prakticky bezcennch akci tak mohli dosta jednu akciu Preovskej bankovej jednoty. Ak sa rozhodli pre vplatu v hotovosti, dostali za kad svoju akciu 120 korn.25

25 A Preov, fond Krajsk sd v Preove, firemn oddelenie, Preovsk bankov jednota, B I 47, kr. 21. Sprva o prevzat Prvho preovskho vernho stavu pre akcionrov.

102

Pre vedenie Preovskej bankovej jednoty vak mal tento na prv pohad stratov obchod svoj vznam. Predstavenstvo ho vyuilo na postupn realizciu zvenia zkladnho kapitlu banky na 3 miliny korn, ktor schvlili akcionri ete v roku 1921. Prvch 400 kusov novch akci dostali za svoje cenn papiere akcionri Prvho preovskho vernho stavu. O alch sedemsto kusov prejavila zujem Slovensk veobecn vern banka, pravda s podmienkou, e jej bud predan za nominlnu cenu. Jej podmienka bola vzpt prijat. Kee vak trhov cena akci bola vyia ako ich nominlna hodnota, ponklo predstavenstvo alie akcie aj pvodnm akcionrom. Kad z nich si za dve akcie, ktor vlastnil, mohol vhodne kpi jednu nov. Nepredan akcie takto ponkanch 1900 kusov, o ktor by nikto neprejavil zujem, sa zaviazala kpi Slovensk veobecn vern banka.26 Fililky Preovskej bankovej jednoty ividiecke stavy, ktor kontrolovala, slune prosperovali a zdalo sa, e aliemu rozvoju stavu ni nestoj v ceste. Zaiatkom roku 1924 vak padlo dleit rozhodnutie. Vedenie Slovenskej veobecnej vernej banky v Bratislave rozhodlo, e prevezme pln kontrolu nad Preovskou bankovou jednotou a premen ju na svoju fililku. Pri upisovan novch astn, ktor mali doplni zkladn kapitl preovskho stavu na tri miliny korn, Slovensk veobecn vern banka prevzala takmer vetky ponkan nov astiny. Po krtkom rokovan s pvodnmi akcionrmi, z ktorch najv vlastnili iba niekoko desiatok akci, boli dohodnut podmienky nastvajcej fzie. Podmienky boli vhodn pre obe strany. Za akcie Preovskej bankovej jednoty v nominlnej hodnote 600 korn mohli drobn akcionri pri vkupe dosta v hotovosti ete o 200 korn viac. alou monosou bolo vymeni kad z nich za 2 akcie Slovenskej veobecnej vernej banky. Na poslednom valnom zhromaden preovskho stavu 20. mja 1924, ktor symbolicky viedol najstar len predstavenstva Dr. Teofil Rosenberg, bolo takmer jednomysene odshlasen zlenie oboch stavov.27 O nieo neskr fziu potvrdilo aj valn zhromadenie Slovenskej veobecnej vernej banky vBratislave, veden Fedorom Houdekom.28 Spojenie oboch stavov nsledne schvlilo osobitnm prpisom aj bratislavsk ministerstvo.29 Vedenie Slovenskej veobecnej vernej banky mohlo by s uskutonenou fziou spokojn. Okrem prosperujceho bankovho stavu, vlastniaceho via-

26 A Preov, fond Krajsk sd v Preove, firemn oddelenie, Preovsk bankov jednota, B I 47. Sprva z valnho zhromadenia akcionrov z 20.5.1924. 27 Tame. 28 Tame. Sprva z valnho zhromadenia akcionrov Slovenskej veobecnej verovej banky v Bratislave z da 30.5.1924. 29 A Preov, fond Krajsk sd v Preove, firemn oddelenie, Preovsk bankov jednota, B I 47, kr. 21. Povolenie fzie, z da 4. jna 1924.

103

cero nehnutenost, zskalo aj pobokov sie a niekoko mench afilovanch stavov. Postupnou likvidciou niektorch menej vnosnch aktv dokonca v krtkom ase zskalo sp znan as prostriedkov, ktor boli investovan do nkupu akci Preovskej bankovej jednoty. Prkladom za vetky me by likvidcia Svidnckej banky, astinnej spolonosti, vo Vynom Svidnku. T napriek poiatonm spechom nedokzala po prvej svetovej vojne rozvin viu aktivitu. Po odpise strt spsobench vojnovmi operciami a pobytom ruskch jednotiek dolo k uritej konsolidcii. V rokoch 1920 1925 banka vyplcala pravideln, aj ke skromn dividendy. Vedenie Slovenskej veobecnej banky, ktor malo podstatne vyie ambcie, nevidelo alie monosti rozvoja tohto stavu, a preto iniciovalo jeho likvidciu. T sa vak nakoniec pretiahla od roku 1926 a do roku 1939.30 Preovsk bankov jednota predstavuje typick ukku stredne vekho bankovho stavu, ktor napriek tomu, e viac ako 50 rokov prosperoval a svojim akcionrom vyplcal dividendy, jednoducho nedokzal prers rmec regionlneho stavu. Postupne ho kapitlovo ovldla via a silnejia banka. Je zaujmav, e mnoh faktory, ktor obmedzovali monosti podnikania preovskch bnk pred viac ako 100 rokmi, v podstate pretrvvaj dodnes. Horie dopravn spojenie, absencia vch priemyselnch podnikov v regine, vysok nezamestnanos. Za zmienku stoj aj strata, ktor mesto Preov utrpelo prevzatm Preovskej bankovej jednoty Slovenskou veobecnou vernou bankou. Napriek postoju jej zstupcov, deklarovanom na poslednom valnom zhromaden akcionrov preovskho stavu, o podpore mestu, dobroinnm organizcim a rznym spolkom zostalo z vekej asti iba pri suboch, na ktor sa asom zabudlo.31 Z kedysi prosperujceho stavu, ktor sa aj prakticky pokal oivi priemyseln podnikanie v Preove a jeho okol, sa stala obyajn poboka s obmedzenmi monosami a kompetenciami. Preovsk bankov jednota bola stredne vekm finannm stavom, psobiacim v regine vchodnho Slovenska. Po poiatonch nespench pokusoch presadi sa pri verovan priemyselnch podnikov zaala sa postupne venova vlune poskytovaniu piiek miestnym podnikateom a vm ronkom. Zaujmavm pokusom o expanziu bolo zakladanie siete pobonch mench peanch stavov po celom vchodnom Slovensku. stav len s akosami preil rozpad habsburskej monarchie a vznik eskoslovenskej republiky. Po konsolidcii jeho hospodrenia sa stal spolu so svojimi fililkami sasou Slovenskej veobecnej vernej banky.
30 A Preov, fond Krajsk sd v Preove, firemn oddelenie, Svidncka banka, B I 48, kr. 36. Likvidan bilancie a zveren sprva. 31 A Preov, fond Krajsk sd v Preove, firemn oddelenie, Preovsk bankov jednota, B I 48, kr. 21. Sprva z valnho zhromadenia akcionrov 20.5.1924.

104

Preov Bank Union Summary The Bank Union of the town of Preov was one of the typical medium-sized regional financial institutions. It existed more than 50 years and within this time it built up an attractive network of branches all around East Slovakia. However, it was seriously damaged by the break-up of Habsburg monarchy. Although it finally self-helply recovered from the loss it had suffered, in 1923 it met the same fate like most similar banks acting in Slovakia. It was absorbed by alarger and financially stronger Slovensk veobecn verov banka (Slovak General Credit Bank) and changed to its branch office. Minor banks that were progressively founded by the Preov Bank Union in towns of Giraltovce, Svidnk and Lipany were also gradually liquidated.

Autor:

PaedDr. Patrik Derfik Katedra dejn Fakulty humanitnch a prrodnch vied Preovskej univerzity Ul. 17. novembra . 1 081 16 Preov derfinak@unipo.sk

Recenzent:

PhDr. Milan Belej, CSc. (ttny archv, Preov)

105

TDENNK ARI A KULTRNO-OSVETOV PRCA VROVNOMENNOM REGINE V 30. ROKOCH 20. STOROIA* VIERA HUDEKOV
Vskum medzivojnovch dejn v regine aria sa nezaobde bez analzy miestnych periodk, ktor pri uplatnen vetkch nrokov na kritick prstup kvpovednej hodnote tlae s nezanedbatenm prameom pri komplexnom historickom prstupe k uritej historickej etape. Vtridsiatych rokoch 20. storoia plnil funkciu koordintora regionlnych aktivt voblasti aria tdennk rovnakho mena ari. Jeho prv slo vylo 4. janura 1930, vydval ho Okresn osvetov zbor vPreove a bol uren pre okresy bvalej ariskej upy: preovsk, sabinovsk, bardejovsk, stropkovsk a giraltovsk. Okresn osvetov zbory boli na zem novej eskoslovenskej republiky zriaovan na zklade zkona . 67 Zb. z.zroku 19191 a mali by intitciami, zastreujcimi vetky kultrne a zujmov organizcie a spolky. Mali by nepolitickm koordintorom udovchovnch aktivt, prednkovej, osvetovej prce na miestnej rovni, inicitorom renia kultry, organiztorom vstav, podporovateom ochotnckej innosti, pomocnkom pri budovan kninc. Na zem Slovenska tak vznikali okresn osvetov zbory a miestne osvetov komisie. Vobciach do 500 obyvateov mali ma tieto komisie 3 lenov, vobciach do 2 000 obyvateov 5 lenov a 7 lenov mali vobciach nad 10 000 ud. Takto osvetov zbory existovali vo vetkch vchodoslovenskch okresoch a spomnanch p okresov ariskho reginu dokzalo pripravi vydvanie vlastnho asopisu. Stal sa nm tdennk ari, ktor mal by npomocn okresnm osvetovm zborom, mal by vyjadrenm vystupovanejej organizovanosti, t. j. spojenm okresnch osvetovch zborov celho aria vydvanm tohoto osvetovho vestnku, kde budeme vetky sprvy pre miestne osvetov organizcie uverejova.2 Vprvch slach tdennka sa jeho vydavatelia usilovali predovetkm o sstredenie a sinnos maximlneho potu existujcich spolkov a organiz-

* 1 2

Tento prspevok vznikol v rmci grantovho projektu VEGA . 1/9214/02. Zkon o okresnch osvetovch zboroch . 67 zo 7. februra 1919. Sbrka zkon SR. Praha 1919. Okresn osvetov zbor. In: ari, ro. 1, 1930, . 3 (18.1.), s. 2.

106

ci, ktor mali do inenia sosvetovou a kultrnou prcou vdanej oblasti. Vroku 1932 preiel asopis pomerne prirodzene a plynulo pod ztitu Nrodohospodrskeho zboru pre ari, jeho orientcia sa nezmenila, usiloval sa by i naalej nepolitickm spoloensko-kultrnym tdennkom, ale vzameran novn bola zretenejia snaha aj o podchytenie nrodohospodrskej problematiky.3 Vroku 1931 bol toti na zklade iniciatvy Milana Hodu zaloen Nrodohospodrsky stav pre Slovensko a Podkarpatsk Rus. Cieom tejto intitcie bolo podchyti a koordinova jednotlivcov i intitcie, ktor by mohli prispie khospodrskemu povzneseniu Slovenska. Od tejto intitcie sa potom odvjalo zakladanie regionlnych nrodohospodrskych zborov, ktor mali na zklade detailnho poznania miestnych pomerov a regionlnych potrieb reagova a vyvja iniciatvu na zlepenie ekonomickej situcie vkrajine. Aj ke sa protagonisti hnutia usilovali o jeho nepolitick podobu, vkonenom dsledku malo vea spolonch t spredstavami slovenskch agrrnikov o povznesen hospodrstva na Slovensku a mnoh jeho aktvni propagtori boli aj lenmi agrrnej strany. No vpodobch regionalistickej politiky sa im podarilo zauja a ovplyvni vemi irok okruh ud, dokzali vmiestnych pomeroch pracova naozaj bez stranckych predsudkov a ich zdrazovanie nepolitickosti nebolo frzou. Mono to sviselo stm, e reagovali na konkrtne potreby ud vdanej dobe, videli nevyhnutnos drobnej prce na najniej rovni, ich silie bolo celkom konkrtne a adresn, pre obyvateov reginu zrozumiten. Nrodohospodrsky zbor pre ari a susedn okresy, ktor bol zaloen 19. aprla 1931 vPreove, sa stal sasou tohto irie koncipovanho regionalistickho snaenia a ke sa ujal vroku 1932 vydvania tdennka ari, novinm to iba prospelo. ari bol naalej nepolitickm tdennkom pre spoloensk, kultrny a hospodrsky ivot, ako sa uvdzalo vjeho tiri, hospodrske komentre a hodnotenia sa vak stali fundovanejie a mali koncepnej charakter. Vrokoch 1930 - 1933 bol zodpovednm redaktorom tohto tdennka spisovate Alexander Krika.4 Vroku 1934 bol zreorganizovan redakn rada asopisu, okruh jeho tvorcov a spolupracovnkov bol stabilizovan a noviny primeranm spsobom plnili lohu koordintora kultrnych, spoloenskch a ekonomickch aktivt reginu. Takmer bez zmien vychdzal tdennk pravidelne okrem kadoronej dvojtdovej prestvky vauguste a do 14. oktbra 1938, ke vedenie aria

3 4

Bliie vi Hudekov, V.: Nrodohospodrsky zbor pre ari a jeho innos vokrese Sabinov v 30. rokoch 20. storoia. In: Roenka Katedry dejn FHPV PU 2002. Zost. M. Pekr. Preov : Manacon, 2002, s. 53-62. Bil, M.: Podiel vchodoslovenskch literrnych periodk medzivojnovho obdobia na formovan literrneho vedomia. In: Nov obzory 32. Koice 1991, s. 99-109.

107

prevzal nrodn vbor. Zrejme politick zmeny, ktor boli dsledkom vyhlsenia autonmie, psobili nepriaznivo a ukzala sa potreba prerui vydvanie tdennka. Predstavitelia regionlneho nrodohospodrskeho zboru prejavili ochotu pokraova vzaatej prci a nevzdva sa osvedench organizanch foriem vkomunlnej politike. Vyjadrenm tejto snahy bola nvteva zstupcov okresnch zborov u predsedu slovenskej vldy J. Tisu 31. oktbra 1919, kde novej autonmnej vlde tlmoili svoju ochotu pokraova vrozvjan nrodohospodrskych aktivt aj vnovej situcii. Pri tejto prleitosti zdrazovali, e ich vklad by mal by prirodzen, lebo vprogramovch vyhlseniach politickch predstaviteov je prca pre oivenie slovenskho hospodrstva povaovan za prvorad lohu: Vtame osamostatnenie Slovenska vrmci SR ako vek pokrok smerom decentralizcie aj na poli hospodrskom sme presveden, e aj nov autonmne Slovensko bude uplatova mylienku decentralizcie, ktor umon bra as vetkm krajom Slovenska na hospodrskych vhodch tejto premeny Prosme slovensk vldu o to, aby dala nrodohospodrskym upm potrebn autoritu a aby im poskytla pomoc mravn aj hmotn.5 Politick pomery vak vnasledujcich mesiacoch neboli priazniv pre tento druh aktivt, a tak innos nrodohospodrskeho zboru zanikla, rovnako ako vzvere roka 1938 prestal vychdza aj tdennk ari. Za desaroie svojho vychdzania sa periodikum ari vyprofilovalo do podoby tdennka, ktor nezaostval svojou truktrou, ale ani rovou a obsahom za asopismi celottneho vznamu. vodnky neboli psan ako pravideln komentre redakcie, ale aktulne reagovali na udalosti da. Tak boli vodnkom vznamn komentovan sprvy o rokovaniach nrodohospodrskych zborov vokrese, o innosti niektorej jubilujcej kultrnej intitcie (divadla, spolku) alebo vznamnej osobnosti, sptej sreginom. Takto charakter maj prspevky o Belovi Kleinovi-Tesnoskalskom6 , o jubilujcom preovskom spevokole Smetana7 alebo to boli bilancujce vahy na konci kolskho roka i pri inch prleitostiach. Postupne sa na prv, vodnkov strnku dostali vetky dleit oblasti, ktor boli vcentre pozornosti vydavateskej intitcie, teda nrodohospodrskeho zboru. Pevn miesto vtruktre tdennka mali pravideln rubriky, ako bola napr. strun rekapitulcia najdleitejch domcich udalost pod nzvom Zdomova, ktor sa nachdzala obyajne ako stpec na prvej strane. Vemi krtku infor-

5 6 7

Regionlny vbor Nrsborov u min. predsedu slovenskej vldy dr. Tisu a u min. hospodrstva Teplanskho. In: ari, ro. 9, 1938, . 44 (11.11.), s. 1. B. Klein-Tesnoskalsk, preovsk spisovate, 80 ron. In: ari, ro. 4, 1933, . 12 (25.3.), s. 1. 10 rokov spevokolu Smetana vPreove. In: ari, ro. 4, 1933, . 23 (10.6.), s. 1.

108

mciu o zahraninom dian naiel itate vo vntri sla pod nzvom Zo zahraniia, zvyajne bola uverejovan na druhej strane. Pravideln miesto mala varii rubrika Nrodohospodrsky zbor, ktor plnila lohu komplexnej informcie o dian vnrodohospodrskych organizcich reginu. Rovnak zmer sledovali vydavatelia aj zaradenm rubriky kolsk obzor, vyerpvajco a pohotovo reagujcej na kadodenn lohy koly. Okrem bench informci o kolobehu kolskch povinnost boli vrubrike informcie o konkurzoch na uitesk miesta.8 Podstatn as tdennka tvorili hodnotiace komentre, venovan najrozlinejm udalostiam vregine zoblasti kultrnej, spoloenskej, hospodrskej, zo spolkovho diania a pod. Osobitne sa prispievatelia venovali rozlinm regionlnym vroiam alebo priebehu oslv rozlinho druhu. Za pozornos toti stoj skutonos, e to neboli len oficilne ttne vroia a spsob, akm boli vjednotlivch lnkoch pripomnan a hodnoten tieto i ostatn udalosti, spt napr. snboenskm dianm vetkch cirkv, je dkazom istej tolerancie a vchovy obianstva knej. Tak, ako sa dokzali vtdennku nadchn pre mylienku zaloenia idovskho mzea vPreove ako ojedinelej kultrnej ustanovizne na Slovensku9 , tak dokzali privta prenesenie sdla evanjelickho biskupstva zLiptova do Preova vroku 1930, lebo to povaovali za jednu zmonost prispie krozvoju mesta a okolia.10 Vobsahu najm prvch troch ronkov aria dominovala problematika kolstva, kultry a osvety. Vtomto trende pokraovali jeho vydavatelia aj po prevzat aria Nrodohospodrskym zborom pre ari. Aj ke by sa mohlo zda, e orgn nrodohospodrskej intitcie nebude kls draz na problematiku kolstva a kultry, opak bol pravdou. Sami vydavatelia tdennka ari to zdvodovali nasledovne: Nrodohospodrsky zbor pre ari vzal do svojho programu i kolsk otzku. Zdanlive by kolstvo nepatrilo do vec nrodohospodrskych, ale vskutonosti tieto dve veci vemi zko svisia. Len vykolen, vzdelan oban me by i dobrm hospodrom. O vzname kolstva, menovite udovho kolstva, nie je treba podrobne hovori. Dnes tento vznam pozn kad a vie, o znamen zriaden kolstvo pre jednotlivca, rodiny, obce, cirkvi, pre nrod i tt.11 Aj vmnostve alch zsadnch a programovch lnkov bola zdrazovan tto prvorad loha nrodohospodrskeho hnutia: Zvenie rovne ivota nho udu prevdza sa niekokm spsobom. Najdleitejie s: riadne

8 9 10 11

Sbehy na uitesk stanice, In: ari, ro. 3, 1932, . 32 (27.8.), s. 6. Novostavba idovskho mzea v Preove. In: ari, ro. 1, 1930, . 15, (12.4.), s. 4. Preov sdlom evanjelickho biskupstva. In: ari, ro. 1, 1930, . 18 (3.5.), s. 2. udov kolstvo varii. In: ari, ro. 7, 1936, . 15 (10.4.), s. 1.

109

a elne vybudovan kolstvo, riadna innos kultrnych slovenskch spolkov, ktor sa nezatvraj sich kultrnym programom do ulity, vstavy, stavby verejnch a kolskch budov12 Pravidelne boli sledovan kadodenn i vnimon problmy, ktor sprevdzali kolsk proces. Zriaovanie novch kl, vstavba kolskch budov, kritika nevyhovujcich kolskch prevdzok boli pravidelnmi tmami tdennka. Vroku 1933 bola otvoren kampa za vybudovanie novej budovy pre ttnu udov kolu vPreove, ktor sa tiesnila vprepoianch priestoroch. Do kampane sa zapojili rodiia, ktor o naliehavosti zaatia stavby psali priamo do tdennka ari13 . Otzkam udovho kolstva bolo venovan aj manifestan zhromadenie Nrodohospodrskeho zboru pre ari, usporiadan 29. marca 1936. Jeho organiztori chceli drazne upozorni na pretrvvajce nedostatky pri budovan kl vokrajovch oblastiach reginu a na dleitos permanentnej starostlivosti o vchovno-vzdelvac proces na Slovensku.14 Varii bola pravidelne sledovan innos rodiovskch zdruen ako novej a mimoriadne osonej intitcie pre skvalitnenie vchovy a vzdelvania. Bol to nov fenomn vkolskej praxi, tdennk sa preto podujal objasni zmery, ktor propagciou a zriaovanm tejto formy spoluprce so kolou sledovala ttna kolsk politika. Vmnostve informanch prspevkov bola verejnos starostlivo informovan oprci rodiovskch zdruen na kolch. Podrobne referovali vtdennku ari naprklad o zriaden rodiovskho zdruenia pri preovskom evanjelickom kolgiu, o jeho organizanej truktre a zloen funkcionrskeho aktvu.15 Pozornos bola venovan aj rodiovskm zdrueniam na vtedajch udovch kolch. Vo fze prprav na ich zakladanie pomhal ari odborne pripravi uitesk kolektvy i rodiovsk verejnos a oboznmi ich spredstavami ministerstva kolstva o vzname a charaktere celej akcie. Uverejovan boli odborn lnky o potrebe sinnosti koly a rodiny: Je iadce neustle spolupsobenie rodiovskho domu vdiele koly. Iba touto spolonou prcou sa me vychova zdrny lovek Vznam zdruen je prispie kvytvoreniu zdravej a silnej genercie.16 Vpravidelnej rubrike kolsk obzor sa uskutonila vroku 1931 - 1932 diskusia o potrebe zaklada rodiovsk zdruenia na vetkch typoch kl. Tdennk ari usporiadal anketu o vzname zdruen, prijmal ohlasy a odpove-

12 13 14 15 16

Nae noviny a n program. In: ari, ro. 7, 1936, . 3 (18.1.), s. 1. Stavba t. udovej koly vPreove op ohrozen. In: ari, ro. 4, 1933, . 23 (10.6.), s. 1. udov kolstvo varii. In: ari, ro. 7, 1936, . 15 (10.4.), s. 1. Rodiovsk sdruenie pri ev . kol. gymnziu vPreove. In: ari, ro. 2, 1931, . 5 (31.1.), s. 4. Rodiovsk sdruenie vLemeanoch. In: ari, ro. 2, 1931, . 3 (17.1.), s. 4.

110

de, prv sksenosti, odborn spolupracovnci ich vyhodnocovali a oboznamovali svsledkami ankety op svojich itateov.17 arisk okresy, no najm mesto Preov boli vemi hrd na pomerne rozvinut stredn kolstvo. Mono poveda, e o ivote a dian na preovskch strednch kolch boli itatelia pravidelne informovan. Vroku 1931 boli na preovskom uiteskom stave prv raz overovan nov predpisy na maturitn skky, nakoko boli koncipovan na zklade nvrhu pedaggov tejto koly a po schvlen nadobudli platnos pre cel zemie Slovenska. Vlnku Zkky dospelosti na uiteskch stavoch18 boli nov predpisy i ich oprvnenos patrine vyzdvihnut. Takmer nepretrit pozornos venoval tdennk ari Ronckej kole vOrkucanoch (Sabinove). Nebolo to iba tm, e jej riadite Ing. J. Kek bol poprednm funkcionrom nrodohospodrskeho zboru a aktvnym prispievateom tohto periodika, ale najm vsledkami, ktor kola dosahovala vceloslovenskch ukazovateoch. Bol to nielen zujem o monos tdia na kole, ale aj dopyt po jej absolventoch a vneposlednej miere irok kla mimokolskch aktivt, ktor boli usporadvan na pde tejto odbornej koly a vznamne ovplyvovali ponohospodrske experimenttorstvo a novtorsk metdy vovocinrstve, pri pestovan novch druhov plodn, priekopncke metdy pri vyuvan ponohospodrskej pdy a podobne. Dobr meno koly zabezpeovala aj rozsiahla prednkov innos pre verejnos a ako sa uvdza vjednom zhodnotiacich prspevkov, za prvch p rokov existencie novho ttu profesorsk a radncky zbor koly usporiadal 1698 prednok po dedinch vchodnho Slovenska, ktor si vypoulo 111.500 osb, alej usporiadal 36 zemedelskch kurzov pre samostatnch praktickch zemedelcov, ktorch sa zastnilo 1190 osb a udelen bolo 12.000 odbornch pord, na om mala podiel aj Zemedelsk porada, zriaden pri kole.lenmi zboru napsan bolo na st odbornch lnkov a pojednan do etnch odbornch asopisov, vydan praktick prruky pre zemedelcov kolsk hospodrstvo je tak veden, aby mohlo by vzorom kadmu zemedelcovi. Je primerane vnosn a vetky modern stroje a zariadenia si plat zo svojho vnosu, kola a kolsk hospodrstvo zastnilo sa aj na poetnch vstavch po celej republike19 Vtdennku ari bola sledovan aj situcia voblasti ubytovania tudujcej mldee. Vstavba novch a rozirovanie existujcich ubytovacch kapact

17 Anketa o rodiovskch sdrueniach. Hlasy verejnosti o pomere koly a domova. In: ari, ro. 2, 1931, . 5 (31.1.), s. 3. 18 ari, ro. 2, 1931, . 10 (7.3.), s. 5. 19 ermk, F.: Hospodrske koly a ich vznam. In: ari, ro. 5, 1934, . 23 (16.6.), s. 1.

111

boli predmetom mnohch vah, nakoko stredn koly boli vmedzivojnovom obdob navtevovan zoirokej spdovej oblasti. Po cel obdobie existencie tdennka ari nachdzala na jeho strnkach priestor nielen problematika obsahu kolskej vchovy, ale aj cel kla sprievodnch okolnost, socilne problmy, regionlne osobitosti, spt sexistenciou strednch kl. Pravidelne reagoval tdennk ari aj na dianie medzi vysokokolskou mldeou, ktor sce tudovala mimo reginu, ale mnoh svoje kultrne a spoloensk aktivity uskutoovala vmieste svojho bydliska. Koordintorom tchto aktivt vchodoslovenskch vysokokolkov bol Spolok vchodoslovenskch akademikov. O podobch ich rozmanitej innosti nachdzame vjednotlivch slach tdennka pravideln sprvy.20 Tdennk ari sa uchdzal o koordinciu innost vysokokolskej mldee na zem kraja, kde sa sce vysok kola vtedy nenachdzala, ale vysokokolsk tudenti predstavovali budcu generciu inteligencie vregine a funkcionri nrodohospodrskeho zboru vnich videli organiztorov spoloenskch, hospodrskych a kultrnych aktivt vnasledujcom obdob. Spolok vchodoslovenskch akademikov bol vroku 1933 inicitorom vznamnej celottnej rezolcie, adresovanej nrodnmu zhromadeniu, vktorej bola poadovan predovetkm rovnos anc vprstupe kvysokokolskmu vzdelaniu. Pre adeptov na tdium zokrajovch ast Slovenska bolo vysokokolsk tdium finanne nronejie. Ztohto dvodu kritizovali vchodoslovensk akademici nesplnen suby kompetentnch miest o zaloen vysokej koly technickho smeru vKoiciach a doadovali sa, aby bol tento nedostatok bu odstrnen alebo kompenzovan stretovejou tipendijnou politikou voi tudentom zvchodnch okresov SR.21 Vysokokolci zreginu aria pracovali aj vtzv. ariskej skupine slovenskho akademickho spolku Detvan a poas przdnin vroku 1933 urobili v 27 dedinch vchodnho Slovenska sociologick prieskum o rovni hospodrstva, rovni ponohospodrstva, ale aj o pomeroch vkultre. Jeho strun vsledky boli na strnkach aria publikovan, ale poslili najm miestnym i strednm funkcionrom nrodohospodrskeho zboru ako pomerne komplexn a aktulny materil pre formulovanie programovch dokumentov. Poas celho obdobia vychdzania aria bol na jeho strnkach poskytovan publikan priestor aktivitm Matice slovenskej vPreove. Jej ustanovujca schdza sa vPreove konala hne vnovembri 1920, zaala rozsiahlu udovchovn a kultrnu innos a vek as jej lenstva pokladala vstup do Matice

20 Snemovanie vchodoslovenskho tudentstva vPreove. In: ari, ro. 4, 1933, . 34 (9.9.), s. 1. 21 Snemovanie vchodoslovenskho tudentstva vPreove. In: ari, ro. 4, 1933, . 34 (9.9.), s. 1.

112

slovenskej za verejn prihlsenie sa do tbora slovenskho.22 A do zaloenia Okresnho osvetovho zboru vPreove vroku 1923 plnila Matica slovensk lohu koordintora spolkovho ivota vmeste, ovplyvovala vetky zujmov a kultrne sfry spoloenskej innosti. Na jej ele boli na zaiatku mnoh prslunci eskej inteligencie, ktor popri slovenskch aktivistoch pomhali posloveni Slovensko. Prvm predsedom Matice slovenskej bol P. Gallo, kldozorca, poprednmi funkcionrmi boli stredokolsk uitelia L. Thomka, R. Voborsk, S. Treybal, J. Kavalr, L. Rydlo a i. Priinenm Matice slovenskej bola vPreove zaloen hudobn kola, poriadali sa koncerty, prednky, spomienkov veery, venovan vznamnm domcim i svetovm predstaviteom kultry. Tto innos nemala len nezvzn popularizan podobu. O vyspelosti a kvalitch funkcionrskeho zboru tejto organizcie sved napr. odborn prednkov innos, venovan nronejiemu publiku. Vroku 1931 bola usporiadan prednka o slovenskom historiografovi V. F. Sasinkovi23 , von cyklus venovan eskej a slovenskej filozofii, ale aj prednky venovan domcej i zahraninej hudobnej tvorbe. V 30. rokoch bol predsedom Matice slovenskej Jozef Kore. Neprislcha nm na tomto mieste hodnoti cel klu aktivt Matice slovenskej vregine, skr sme chceli upozorni, ktor zjej innost boli zaujmav pre nrodohospodrske regionlne hnutie a na akch participovalo. O tom hovorili pravideln komentre vtdennku, sprvy zvronch i slvnostnch schdz a pod. Tdennk ari, ktor v 30. rokoch vychdzal vPreove, patril kperiodikm, ktor mali vo svojej kategrii celoslovensk rove. Plnil spen koordintorsk lohu pre spoloensk, nrodohospodrske i kultrne aktivity a jeho existencia je vznamnm svedectvom o postupnej pozitvnej premene socilno-politickej i kultrnej klmy na vchodnom Slovensku. Pred itateov predstupoval svyhranenou ambciou podiea sa na rozvoji hospodrskeho a kultrneho ivota vdanom regine a sodstupom asu mono poveda, e tto ambcia bola napan.

22 Prchlk, Fr.: Zhistrie spolkovho ivota vPreove. In: ari, ro. 1, 1930, . 35 (13.9.), s. 2. 23 Valn zhromadenie Matice slovenskej vPreove. In: ari, ro. 2, 1931, . 9 (28.2.), s. 3.

113

Wochenblatt ari und kulturell-gesellschaftliche Arbeit in der Region ari in den 30-er Jahren des 20. Jahrhunderts Zusammenfassung Der Beitrag befasst sich mit der Stelle und der Bedeutung des Wochenblattes ari in den 30-er Jahren des 20. Jahrhunderts und mit seinen Verdiensten bei der Entfaltung der kulturellen und ffentlichen Arbeit in der Region ari/ Scharisch. Das Wochenblatt wurde durch den Nrodohospodrsky zbor pre ari a susedn okresy/Wirtschaftlichen Verein fr Scharisch und benachbarte Kreise herausgegeben. Inhaltlich orientierte es sich zu den Aktivitten, die zur Erhhung des wirtschaftlichen Niveaus fhrten. Unsere Aufmerksamkeit widmet sich dem anderen, genau so wichtigen Gebiet, und zwar dem kulturellgesellschaftlichen. Wir beschreiben hier die Wichtigkeit der ffentlichen Wirkung des Wochenblattes, seine Zuwendung der Schulpolitik, der volkstmlichen Arbeit, sowie der einzelnen Kulturbereichen.

Autor:

PhDr. Viera Hudekov, CSc. Katedra dejn Fakulty humanitnch a prrodnch vied Preovskej univerzity Ul. 17. novembra .1 081 16 Preov Doc. PhDr. Imrich Michnovi, CSc. (Preovsk univerzita v Preove, Fakulta humanitnch a prrodnch vied)

Recenzent:

114

RIEENIE IDOVSKEJ OTZKY V OKRESOCH ZEMPLNA V PRVCH DVOCH ROKOCH EXISTENCIE SLOVENSKEJ REPUBLIKY (1939 - 1940)* IMRICH MICHNOVI
S viac-menej zahmlenou, skrytou a nesystematickou antisemitskou kampaou sa aj na zem okresov Zemplna stretvame u pred 14. marcom 1939. Je tie nesporn, e vina novch militantnch antisemitskch podnetov sa sem dostvala u od zaiatku 30. rokov predovetkm z hitlerovskho Nemecka. Avak vzhadom na demokratick charakter stavy predmnchovskho eskoslovenska a kresansk podstatu tu ijceho obyvatestva tieto tendencie nenachdzali u obyvateov okrem ojedinelch stpencov profaistickch ide ir, vraznej vplyv. A nstupom totalitnho politickho systmu na Slovensku po 6. oktbri 1938, po postupnej likvidcii demokratickch obianskych prv a slobd sa stle otvorenejie dostvala na program da aj idovsk otzka a najm vahy o jej rieen. Ani nie mesiac pred vyhlsenm samostatnosti Slovenskej republiky sa na margo tejto otzky vyjadril aj predseda autonmnej vldy dr. Jozef Tiso, ke v prednesenom vldnom vyhlsen okrem inho kontatoval, e jej rieenie je vecou u najblich dn. Je to otzka u viac-menej medzinrodnho charakteru, nakoko sa ou dnes zapodieva u kad nrod. Nevyhba sa rieeniu idovskej otzky ani nrod slovensk... Je dkazom vyspelosti nho nroda, e napriek vetkm posudzovaniam nrod slovensk vykal zkonit rieenie otzky idovskej a ja ubezpeujem nrod slovensk, e pri rieen tomto ni in ns nebude vies, ako zujem slovenskho nroda.1 V zujme tohto nroda, repektujc prslun nariadenie ministerstva vntra z 23. marca 1939 o zaisovacom vznen nepriateov slovenskho ttu, boli povinn telesne pracova vo veuitonch prcach vybran osoby z radov politickej opozcie. Je len samozrejm, e medzi nimi boli aj t prslunci idovskej komunity (nerijsk obania), ktor prslunm ttnym org-

Tento prspevok vznikol v rmci grantovho projektu VEGA . 1/9214/92 a je pokraovanm nho prspevku: Prejavy antisemitizmu v okresoch Zemplna v obdob autonmie Slovenska (6.10.1938 - 14.3.1939). In: Roenka Katedry dejn FHPV PU 2002. Zost. M. Pekr. Preov : Manacon, 2002, s. 62-70. Predseda vldy dr. Jozef Tiso pretal v Sneme vldne vyhlsenie. In: Nrodnie noviny, 22. februra 1939.

115

nom boli dostatone znmi nielen z politickch aktivt v rmci sionistickch strn, ale aj z innosti v niektorch avicovch stranch, najm komunistickej a socilnodemokratickej. Preto z podnetu okresnch organizci Hlinkovej gardy vzniklo aj na zem vchodnho Slovenska niekoko pracovnch tborov, medzi nimi aj jeden pri Humennom. Mnoh idia zo Zemplna boli umiestnen aj v zaisovacom tbore v Ilave.2 Tieto, ale aj v niektor alie prvne normy prijat do konca marca 1939 (o ustanoven prechodnho dozoru a vntenej sprvy na vekostatky, o mimoriadnych zsahoch do oprvnen hostinskch a vapnckych ivnost) mohli by, a treba doda, e aj boli pouit proti idom, hoci v nich neboli explicitne menovan. Takto zastret formu aplikcie radnho nariadenia adresovanho nelnkom okresnch radov nachdzame aj v dvernom prpise ministra hospodrstva G. Medrickho z 24. marca 1939 vo veci personlneho zloenia ivnostenskch spoloenstiev a grmi. Oprvnene sa predpokladalo, e vo vine spoloenstiev k takejto reorganizcii dolo u po 6. oktbri 1938, avak tam, kde to do vzniku Slovenskej republiky neurobili, resp. neprispsobili sa novm pomerom, sa v uvedenom prpise upozoruje, e je to treba vykona najm teraz po 14. marci 1939 a najm tam, kde zloenie predstavenstiev nedva zruku toho, e sa innos spoloenstva bude vyvja v duchu kresanskom, v duchu novho slobodnho Slovenska.3 S jeho obsahom, ako to dokladaj archvne fondy a dobov tla, okamite oboznmili okresn ivnostensk spoloenstv aj nelnci okresnch radov na zem Zemplna. stretovo vykonali, o sa od nich iadalo, a v nejednom prpade ili aj za rmec tejto poiadavky. Avak niektor ivnostensk spoloenstv, ako naprklad stropkovsk, aj v tejto chvli reagovali na vzvu ministra Medrickho znane oneskorene. Novm pomerom sa prispsobili a koncom jna 1939 opatrenm, e starosta spoloenstva sprostil vetkch lenov idov ich funkci, ktor vykonvali ako nmestnci starostu, lenovia vboru, nhradnci a pod. Namiesto tchto s povolan kresania a takto aj v tunajom spoloenstve bude sa postupova na budce v duchu kresanskom spravodlivo poda kresanskch a zkonnch zsad.4

3 4

ttny archv (A) Preov, poboka Vranov nad Topou, fond Okresn rad Vranov (OV), . 575/39 prez. Porovnaj tie: MICHNOVI, I.: Vranov nad Topou v 20. storo (as prv: do roku 1948.) Vranov nad Topou : Mesto Vranov nad Topou, 2002, s. 201. MICHNOVI, I.: Humenn v rokoch prvej Slovenskej republiky (1938 - 1944). In: FEDI, V. a kol.: Dejiny Humennho. Humenn : Redos, 2002, s. 241. MICHNOVI, I.: V prvej Slovenskej republike. In: BEKO, J. a kol.: Stropkov. Martin : Gradus, 1994, s. 171. A Preov, poboka Vranov nad Topou, fond OV, . 438/39 prez. Z innosti Okresnho ivnostenskho spoloenstva v Stropkove. In: Slovensk sloboda, 9. jla 1939.

116

Vslovne protiidovskou prvnou normou sa vak stalo a vldne nariadenie . 36 Sl. z. z 30. marca 1939 o zkaze vroby bohosluobnch a nboenskch kresanskch predmetov nekresanmi a o obchodovan s nimi. Aj vo viacerch zemplnskych mestekch boli tto obchodnci poetne zastpen, ale sn najviac v Michalovciach. Takhoto zkroku proti nim sa poda anonymnho dopisovatea Slovenskej slobody (podpsanho ako Slovk) u dvno domhala aj michalovsk kresansk slovensk verejnos. O to vie vraj bolo jej sklamanie, e k ich potrestaniu (tovar im zhabali a vymeriali im znan pokuty peait) dolo a koncom roku 1939. S tmto nariadenm poda nho nzoru nesporne svis aj otvoren antisemitsk dikcia lnku, ktor pod titulkom o ihne treba? publikovala Slovensk sloboda. Jeho autor okrem inho poadoval: Okamite znemoni, aby idia menili svoje idovsk men na rijsk. Vytiahnu na svetlo vetkch Icikov, Mricov, Sry a Rebeky a printi idovstvo, aby na svojich vizitkch nosilo iba svoje typicky idovsk meno.5 Za prelomov opatrenie proti idom sa nepochybne povauje a vldne nariadenie . 63 Sl. z. z 18. aprla 1939 o vymedzen pojmu id a usmernen potu idov v niektorch slobodnch povolaniach. Ale ani alie vldne nariadenia, ako napr. nariadenie . 73 Sl. z. o politickch zbohatlkoch i nariadenie . 74 Sl. z. (obe z 24. aprla 1939), ktorm boli idia vylen z verejnch sluieb, u nikoho nenechvali na pochybch, akm smerom sa bude v nasledujcich mesiacoch a rokoch ubera legislatva Slovenskej republiky.6 Nrast antisemitskch nlad, ktor boli do krajnosti vybiovan tmito a obsahovo podobnmi radnmi opatreniami, oraz astejie sledujeme aj v okresoch Zemplna. Za tak meme povaova naprklad toky na synaggy v niektorch obciach Zemplna (emernom, Soli).7 Nepovaujeme za nhodn, e z potu 58 obyvateov vranovskho okresu, ktor sa 30. mja 1939 dostali do zoznamu nepriateov ttu, takmer polovica (25) boli idia. Taktie ako pochopiten sa jav rozhodnutie Notrskeho radu vo Vranove, ke zo iestich hostinskch a hotelovch ivnost vo vlastnctve vranovskch idov sa rozhodol ponecha len jeden idovsk podnik, aj ten iba vzhadom na jeho koern kuchyu pre potreby idovskho obyvatestva a cestujcich idov.

5 6

idia nesm vyrba bohosluobn predmety. In: Slovensk sloboda, 6. aprla 1939. Proti idom treba bojova dsledne. In: Slovensk sloboda, 30. decembra 1939. o ihne treba? In: Slovensk sloboda, 6. aprla 1939. Slovensk zkonnk, ro. 1939, iastka 14, 20. aprla 1939, s. 77 a 88. Porovnaj: Nov, vymazan a presdlen advokti. In: Slovensk sloboda, 5. aprla 1939. Vlda spa elanie nroda. In: Slovensk sloboda, 5. aprla 1939. Schvlen je idovsk zkon. In: Slovensk sloboda, 19. aprla 1939. A Preov, poboka Vranov nad Topou, fond OV, . 348/39 prez. Demolovali synaggu v emernom. In: Slovensk sloboda, 25. aprla 1939.

117

V zdvodnen tohto kroku sa uvdza, e potreba obyvatestva obce a jeho vidieku nevyaduje tak poet tchto ivnost, ... take viac ivnost v rukch idovskch nie je potrebn a len prispieva k nadmernmu pouvaniu alkoholickch npojov, o nie je iaducn.8 S takmto postupom sa zaiatkom jla 1939 stotonilo aj Okresn ivnostensk spoloenstvo vo Vranove, ke shlasilo s odatm ivnosti vdove Rzi Amselovej s poukzanm, e menovan nie je vbec odkzan, aby prevdzala ivnos hostinsk a vapncku, a verejn zujem vyaduje, aby bolo umonen socilne slabm uplatni sa na poli ivnostenskom. Horemenovan nie je zrukou, e ivnos hostinsk a vapncku nevyuije na ziskuchtivos.9 Toton postup a obsah maj vetky alie iadosti o ponechanie ivnost. V podstate to boli prv kroky na ceste k arizcii idovskho majetku, kee do likvidovanch hotelovch, hostinskch a vapnckych ivnost boli dosadzovan tzv. doasn sprvcovia, budci ariztori. Do tejto atmosfry zapadaj aj stle ostrejie toky proti michalovskm idom za to, e mondokuj ... v rdzo slovenskom meste po maarsky, e ... na korze na ulici tefnikovej mono vidie najm veer stovky idovskch chlapcov a dievat, ktor vandrkuj len po maarsky.10 Otvorene protiidovsk podtn mal aj tok na prekrstenho michalovskho ida Alojza Dostla a jeho manelku, vlastniacich skromn hudobn kolu, kee v Michalovciach namiesto tejto idovskej koly mohol by ui uite Slovk, ktor dosia mrne zpasil s akou konkurenciou spomenutho ida a idovky.11 udsky i profesne sa lekrov - idov psobiacich v mestekch Zemplna tvrdo dotklo vldne nariadenie z 25. jla 1939 o usmernen potu idov vo vkone lekrskej praxe, ktorm sa stanovilo, e celkov poet lekrov - idov nesmie prekroi tyri percent lenov lekrskej komory. Len z dvodov nevyhnutene potrebnch a verejnho zujmu, alebo inho osobitnho zretea hodnch dvodov, me ministerstvo vntra po vypout lekrskej komory, ponecha idov aj nad poet, ktor je prpustn.12 Najcitenejie toto nariadenie zasiahlo lekrov psobiacich v michalovskej a humenskej nemocnici, ale tokom a nslednmu prepaniu neunikli ani okresn a obvodn lekri, lekrnici a prodn asistentky idovskho pvodu i v alch mestekch.13

8 9 10 11

A Preov, poboka Vranov nad Topou, fond OV, . 575/39 prez. A Preov, poboka Vranov nad Topou, fond OV, . 477/39 prez. Nenapraviten s idia v Michalovciach. In: Slovensk sloboda, 25. jna 1939. Michalovce bud ma slovensk skromn hudobn kolu. In: Slovensk sloboda, 1. jla 1939. Ako je to so idovskou hudobnou kolou v Michalovciach? In: Slovensk sloboda, 2.septembra 1939. 12 Vlda prevdza alie odstrnenie idov. In: Slovensk sloboda, 27. jla 1939. 13 V humenskej nemocnici bol tok zameran na odstrnenie jej riaditea dr. G. Hzayho (Slovka do humenskej nemocnice. In: Slovensk sloboda, 23. jna 1939.). Vo Vranove bol prepusten

118

S vypuknutm druhej svetovej vojny zosilnelo i v Zemplne spravodajsk sledovanie idov a neustval zujem o tch, ktor sa vrtili z ilavskho vzenia. Na program da sa dostala aj citliv otzka odvodovej (brannej) povinnosti, ktor v ich prpade bola nahraden pracovnou povinnosou.14 Pod tlakom vzniknutej situcie, ku ktorej dolo po prepadnut Poska nacistickm Nemeckom a v svislosti s asou slovenskej armdy na tomto aen po jeho boku, bol stle zrejmej tlak, aspo takto ho formulovali viacer prejavy politickej reprezentcie, na pln a konen rieenie idovskej otzky.15 Nie sce po prv raz, ale tentokrt nesporne s vou razanciou sa kontatuje, e slovensk kresansk verejnos s najvm uspokojenm prijala u dvno akan rozhodnutie, aby idia boli zaraden do pracovnch tvarov, m im je nielen znemoovan zaha a rozirova poplan sprvy, ale mu sa naui fyzickej prci, ktor bud musie vykonva po ich vyraden z obchodov, ivnost a vbec z verejnho podnikania a ivota. Je to sprvny krok zodpovednch dejateov naui idov pracova, lebo rozpnavos tohto vyvolenho nroda u nemala hranc.16 Z rozhodnutia vedcich funkcionrov HSS a HG boli okresn nelnci, starostovia miest a obc Zemplna podobne ako v inch reginoch veden k prijmaniu celho radu vyhlok a nariaden, ktor sleduj permanentn nastoovanie idovskej otzky. Podporu nachdzaj nielen v redakcii preovskej Slovenskej slobody, ale i Slovka, v strednom udckom dennku, na strnkach ktorch boli tieto opatrenia takmer denne pertraktovan.17
ttny obvodn lekr Eugen Engel a otvoren nespokojnos bola vyjadren na adresu tamojej prodnej asistentky - idovky, ktor chod pri krstoch do rmskokatolckeho kostola. Jednou z mla vnimiek tohto obdobia bol stretov postoj vranovskch udkov voi lekrnikovi Zoltnovi Kraemerovi, ktorho sa naas zastali za jeho ochotu verejne finanne a hmotne podporova HSS vo Vranove ete v rokoch prvej SR. (MICHNOVI, I.: Vranov nad Topou v 20. storo, s. 201.) Do leta 1940 odal Okresn rad v Seovciach v okrese iestim lekrom - idom prvo vykonva lekrsku prax. (Seovce. Zost. J. Ordo. Preov : L.I.M., 1998, s. 123.) o na to hovoria idia (Postoj idov k dnenej medzinrodnej situcii). In: Slovensk sloboda, 8. septembra 1939. idom treba predpsa osobitn da! (Ostr slov hl. velitea Macha. Ako treba chpa rieenie idovskej otzky). In: Slovensk sloboda, 27. oktbra 1939. HG proti poslednm zbytkom idomarxizmu a echoslovakizmu (Hl. velite HG . Mach vydal toto nariadenie). In: Slovk, 29. oktbra 1939. Kadho ida treba naui pracova (Intervencie za idov treba vyli - id ako id). In: Slovensk sloboda, 12. septembra 1939. Obyvatestvo Slovenska iada pln a konen rieenie idovskej otzky. In: Slovensk sloboda, 15. septembra. 1939. Odvody idov do pracovnch tborov. In: Slovk, 3. oktbra 1939. Slovo k odvodom idov. In: Slovensk sloboda, 6. oktbra 1939. idia v Michalovciach dos nabohatli (o bude s michalovskmi idovskmi trafikami?). In: Slovensk sloboda, 17. septembra 1939. idovsk tabuky treba vyvesi na viditen miesto (Vyhlka Okresnho radu v Michalovciach). In: Slovk, 21. septembra 1939. Nemon pomery na dvoroch michalovskch idov. In: Slovk, 21. septembra 1939.

14 15

16

17

119

iroko koncipovan protiidovsk zkonodarstvo Slovenskej republiky obsiahnut nielen v prslunch prvnych normch, ale od jla 1939 aj v stave slovenskho ttu nielen sledovalo, ale aj dosiahlo prvky zhodn s princpmi zakotvenmi v legislatvach nemeckho nacistickho i talianskeho faistickho prva. Tkalo sa to predovetkm vzahu stavy a zkonov k obianskym prvam a slobodm, z ktorch bol, ak sledujeme idovsk otzku, vypusten princp rovnosti. Vypustenie tohto princpu v samom dsledku bolo oividne namieren predovetkm proti idom, ktorm bola odopren akkovek ochrana rasy a stavn ochrana vbec, pretoe sa nehlsili ku kresanskm a nrodnm zsadm proklamovanm v stave. Takto vklad prva znamenal zsadn obrat aj v chpan skromnho vlastnctva jednotlivca. Nemono toti nevidie, e jednm zo zkladnch cieov slovenskej legislatvy tchto rokov bolo jednoznane oistenie hospodrskeho ivota od idov. A prve s radiklnym vyrieenm tohto problmu spjali zkonodarcovia aj konen rieenie idovskej otzky na Slovensku.18 Tieto tendencie s viac ako evidentn u od zaiatku roku 1940 na celom zem Slovenskej republiky, zemplnske okresy nevynmajc. Stle astejie sa z hlsen upana arisko-zemplnskej upy v Preove a z jemu zasielanch hlsen okresnch nelnkov dozvedme nielen o stave prprav (na v uritch kruhoch slovenskej spolonosti najiadanejiu akciu) na arizciu idovskho majetku, ale aj o predbench krokoch, ktor mali tento prevod z idovskch do rijskch rk uskutoni o najrchlejie. V podstate u do konca roku 1939 sa i v tejto oblasti vykonal slun kus prce, ke sa okrem inho likvidovali prv hostinsk a vapncke ivnosti.19 Avak tba po alej likvidcii idovskho majetku neustvala ani v kresanskch kruhoch Zemplna. V situanej sprve za mesiac marec 1940, ktor upnmu radu v Preove zaslal vranovsk okresn nelnk, sa okrem inho uvdza: Arizcia idovskch podnikov ete prevdzan nebola. V kadej obci sa vak jav o tto vec iv zujem. u boli podan prihlky cestou HSS. Vina obchodnkov idov m povolenie na odpredaj plench liehovch npojov v zatvorench faiach, treba im ho odnia, lebo pokodzuje krmrov - kresanov. Z tej istej sprvy sa dozvedme, e idia sa chovaj vemi rezervovane, navonok neukazuj nenvis voi Slovenskej republike, alebo terajiemu ttnemu reimu, zdanlivm uspokojenm ber v znmos poriadky smerujce na zlomenie ich

18 idovsk zkon odhlasovan (Postupne prejde podnikanie do kresanskch rk). In: Slovensk sloboda, 4. marca 1940. 19 V hlsen stropkovskho okresnho nelnka za mesiac mj 1940 sa kontatuje, e v celom okrese jestvuj u len tri idovsk hostinsk a vapncke koncesie, ktor s ubytovacmi hostincami. A Preov, fond arisko-zemplnska upa (Z), . 586/85/40 B.

120

terajej nadvldy na poli hospodrskom a hoc aj nedvaj to najavo, zlepenie ich pomerov faj od vvinu udalost. Toho asu vplyv na ud, alebo na vvin udalost v tunajom okrese nemaj.20 Pravda, zujem bol o kad idovsk majetok, o zmocnenie sa ktorejkovek idmi ovldanej hospodrskej aktivity. Naprklad takmer vo vetkch zemplnskych mestekch sa stretvame s poiadavkou ma konene mtnikov kresanov, kee vbercami trnicovch poplatkov i u v Humennom, Stropkove, Michalovciach, vo Vranove a inde boli idia.21 Na iados miestnych funkcionrov HSS a HG v Humennom nariadil 17. februra 1940 ariskozemplnsky upan tefan Hak okresnmu nelnkovi v Humennom, aby pozbavil tamojch idov monosti manipulova s dobytmi psmi.22 Verejnej publicite sa dostvalo sprvam o lietajcom trestnom sde na kontrolu predaja v idovskch obchodoch, o vynesench rozsudkoch a vymeranch trestoch nad predraovatemi a paerkmi msa, o domovch prehliadkach s cieom zisti utajen zsoby potravn a alch lnkov dennej potreby, o pokusoch podplca gardistov, aby sa vyhli zaslenm trestom a pod.23 Zaiatkom aprla 1940 oznmil Generlny sekretarit HSS v Bratislave upnmu radu v Preove, e podal nvrh na odatie ivnostenskch oprvnen idovskch majiteov tlaiarn v Humennom, Michalovciach, Trebiove a Vranove.24 Zrove sa pokraovalo v alom dosadzovan vldnych komisrov do verejnch lekrn. Vyhlkou Ministerstva vntra z 9. mja 1940 sa takto krok uskutonil vo vzahu k idovskm majiteom lekrn K Apollovi, K ndeji a K bielemu kru v Michalovciach, K Spasiteovi v Humennom, K zlatmu orlu vo Vranove at.25 Za viac ako ben zsah do vlastnckeho prva jednotlivca treba povaova prijatie zkona . 40 Sl. z. z 22. februra 1940 o pozemkovej reforme. radn
20 A Preov, fond Z, . 230/85/40 B. Porovnaj: MICHNOVI, I.: Vranov nad Topou v 20. storo, s. 202. 21 A Preov, poboka Humenn, fond Obecn notrsky rad Humenn, zpisnica Obecnho radu v Humennom z 15. janura 1940. Humenn m ma konene mtnikov - kresanov. In: Slovensk sloboda, 16. februra 1940. 22 A Preov, fond Z, . 784/40 prez. 23 A Preov, fond Z, . 1095/94/40 B. Lietajci trestn sd pln svoj cie (Po Bardejove do Humennho). In: Slovensk sloboda, 21. mja 1940. Nespokojn idia (upn rad potvrdil rozsdky nad predraovatemi v Michalovciach). In: Slovensk sloboda, 21. februra 1940. idia obchdzaj zkony (Pohon na paerkov msa v Michalovciach). In: Slovensk sloboda, 4. marca 1940. Sttiscov pokuty idovskm ukrvaom (Na kadho prde rad). In: Slovensk sloboda, 26. septembra 1940. 24 A Preov, fond Z, . 15954/40 adm. 25 radn noviny, . 23, 18. mja 1940, s. 204-205; . 56, 30. novembra 1940, s. 704-705. Vkup majetkov maarskch idov (Slovensk pda do slovenskch rk). In: Slovensk sloboda, 22. novembra 1940.

121

noviny postupne zverejovali ttnym pozemkovm radom pripravovan Zoznamy idovskch statkov, ktor sa vykupovali v priebehu roka 1940. Zujemcovia o prdel alebo kpu idovskej nehnutenosti boli vyzvan, aby si podali prihlky v obvodovch radovniach ttneho pozemkovho radu, ktor mali sdlo v Bratislave, vo Zvolene a v Spiskej Novej Vsi. Len v Zozname idovskch statkov spiskonovoveskej obvodovej radovne, vykupovanch v jesennom obdob roku 1940, sa nachdzali nehnutenosti (role, lky, zhrady, vinice, lesy a in pda) 12 majiteov v 26 katastrlnych zemiach tyroch okresov arisko-zemplnskej upy o celkovej vmere 3 110 ha. V Zozname idovskch statkov (maarskch ttnych prslunkov), urench na vkup v obvode tejto radovne v novembri 1940, sa nachdzali nehnutenosti 49 majiteov v 57 katastrlnych zemiach ptnstich okresov tejto upy o celkovej vmere okolo 3600 ha. Vo vzahu k majetkovmu vlastnctvu idov maarskej ttnej prslunosti ttny pozemkov rad priamo varoval zujemcov, ktor by boli u vyjednvali s maarskm idom o kupu v zozname uvedench nehnutenost, aby neplatili ni, ani zvdavku, ... lebo vkupn cena tchto nehnutenost bude sa plati z fondu pre pozemkov reformu ako zruka a nhrada za nehnutenosti, ktor boli odat naim ronkom (uteencom) v Maarsku.26 Od polovice mja 1940 zaalo Prezdium Ministerstva vntra v Bratislave vydva v svislosti s bliacou sa prvnou pravou o idovskch podnikoch cel sriu alch predpisov, tkajcich sa tak arizcie, ako aj rieenia idovskej otzky vbec. S ich obsahom boli na pravidelnch poradch na rovni upnch a okresnch orgnov moci, ale aj na rovni sekretaritov HG a HSS oboznamovan t, ktorm pripadla loha realizova, ako o tom psala tla, rozsiahlu arizan akciu vetkch neslovenskch podnikov. Nepln informcia odhadovala, e na Slovensku bolo takchto podnikov takmer 26 tisc.27 e rieenie idovskej otzky malo nielen politick a prvne, ale predovetkm hospodrske hadisko, bolo viac ako pregnatne vyjadren prve v obsahu tzv. arizanho zkona . 113 Sl. z. z 25. aprla 1940 o idovskch podnikoch a idoch zamestnanch v podnikoch, ktor nadobudol innos 1. jna 1940. V intencich tohto zkona pripadla rozsiahla prvomoc pripadla ministerstvu hospodrstva a upnm radom.28

26 radn noviny, . 45, 5. oktbra 1940, s. 569; . 55, 23. novembra 1940, s. 691. 27 A Preov, fond Z, . 299/40 prez.; . 1902/40 prez. loha radov a ustanovizn v arizanom procese. In: Slovensk sloboda, 6. jna 1940. Pripravuje sa rozsiahla arizan akcia vetkch neslovenskch podnikov (26 000 idovskch podnikov na Slovensku). In: Slovensk sloboda, 7. jna 1940. 28 Rchly postup arizanej otzky (Konferencia upanov a upnch radnkov). In: Slovensk sloboda, 4. jna 1940.

122

loha vysvetova a zdvodova ciele tohto zkona pre irok vrstvy obyvatestva pripadla predovetkm dennej tlai. Nie nhodou sa v letnch mesiacoch roku 1940 venuje tejto problematike vo zvenej miere aj preovsk Slovensk sloboda. Redakcia pravidelne publikovala lnky, v ktorch sa opakovala znma tza arizanho zkona, e cieom je, aby hospodrsky ivot na Slovensku bol postupne zbavovan idovskho vplyvu a aby sa do hospodrskeho ivota zapojoval v o najvom rozsahu ivel slovensko-kresansk... Likvidcia idovskch podnikov je u z praxe znma. Spova v tom, e upn rad odoberie ivnostensk oprvnenie idom a nariadi prevedenie likvidcie ivnosti do 3 mesiacov od rozhodnutia. Doteraz vzahovali sa na hostinsk a urit taxatvne vypotan obchodn a remeseln ivnosti, od innosti idovskho zkona mono nariaova likvidciu ktorchkovek idovskch podnikov okrem tovarenskch. Verejnosti sa pribliovali aj alie asti zkona, najm tie, ktor hovorili o osobe ariztora a o podmienkach arizovania.29 Na urchlenie postupu arizcie bola uznesenm vldy u v tomto ase zriaden Hospodrska radova predsednctva vldy, ktor ako orgn predsedu vldy usmerovala vetky prce spojen s rieenm arizcie. V zmysle jej pokynov sa aktivizovala aj innos Obchodnej a priemyselnej komory v Preove, ktor v spoluprci s arizanm oddelenm upnho radu a upnm sekretaritom HSS pripravila u koncom jna 1940 vo viacerch mestch Zemplna (Seovce, Vranov, Humenn) prv cyklus prednok o arizcii.30 Od vetkch okresnch a notrskych radov a andrskych stanc sa poadovalo, aby do zaiatku jla predloili nielen zoznam vetkch ivnostenskch oprvnen vydanch idom v ich obvode (hostinskch a vapnckych, msiarskych a denrskych, obchodov s mieanm tovarom, kramrstiev, obchodov so elezom, so strinm, krtkym, mdnym a galantrnym tovarom), ale zrove, aby pri jednotlivch oprvneniach uviedli poznmku, i sa m podnik likvidova, arizova na 100%, arizova na 51% alebo doasne ponecha.31 Ako reagovalo na vetky tieto vldne opatrenia samotn idovsk obyvatestvo okresov Zemplna, o tom podvaj prehadn svedectvo pravideln mesan hlsenia okresnch nelnkov. V jednom z nich, v hlsen okresnho nelnka zo Stropkova, tame: Protiidovsk opatrenia vldy, zkony, hlboko zapsobili na vonkajie chovanie sa idov. S skromn, ustraen, repektu29 Ako sa prevdza arizcia? (O likvidcii idovskch podnikov - Trojak spsob prevdzania arizanho zkona). In: Slovensk sloboda, 10. jla 1940. O osobe ariztora a podmienkach arizovania (Kto neme arizova - Najrchlej proces na 100 perc.) In: Slovensk sloboda, 12. jla 1940. 30 Otvorenie arizanho kurzu v Preove. In: Slovensk sloboda, 4. jna 1940. Prednky o arizcii v Zemplne. In: Slovensk sloboda, 21. jna 1940. 31 A Preov, poboka Svidnk, fond Notrsky rad Stropkov, . 102/40 prez.

123

j kad rozkaz, s vemi slun. Samozrejme nesympatizuj s dnenm reimom. Tto svoju antipatiu nedaj navonok. Pravdepodobne povaj zahranin rozhlas nm nepriatesky naloen, avak bezpene sa to zisti ned. Nebada u nich iaden organizovan odpor proti slovenskmu ttu, neboli zisten znmky sabote, odlivu idovskho kapitlu do zahraniia, naruovanie zsobovania potravinami a surovinami, renia nespokojnosti medzi robotnctvom a zamestnancami idovskch podnikov.32 Aj ten najmen odpor zo strany zemplnskych idov bol ostro komentovan na strnkach Slovenskej obrody. Tak naprklad neochota bvalho vranovskho obchodnka so elezom da obchodn priestory snaivmu kresanskmu mldencovi na zriadenie obchodu bola vnman ako provokcia. Aj v Humennom sa netrpezlivo akalo na npravu, kedy bud likvidovan siedmi drokri - idia, ktor odoberaj chlieb Slovkom. Na provokcie seovskch idov sa u v tomto obdob iadala tvrd ps. Medzi protiidovskmi opatreniami nechbali aj tak, ktor by vylili idov z kaviarn, aby nezneprjemovali Slovkov vo vetkch humenskch kaviarniach, aby vldny komisr v Seovciach zakzal idom vstup do mestskho parku, kupova potravn lnky len od 9. hod. na trhoch. Vyhlku o novom trhovom poriadku vydal aj vldny komisr Michaloviec, ktorou idom - priekupnkom zakzal nakupova tovar, prinesen na trh, ako aj alej ho predva v Michalovciach mimo trnch hodn, t. j. pred 9. hodinou predpoludnm. Podobn opatrenie dal vybubnova vldny komisr Humennho.33 Tu treba podotkn, e za jedny z najzvanejch prvnych noriem vo veciach arizcie s spravidla povaovan a stavn zkon . 210 Sl. z. z 3. septembra 1940, ktorm sa vlda splnomocnila uskutoova opatrenia vo veciach arizcie, a s tmto zkonom bezprostredne prepojen vldne nariadenie . 222 Sl. z. zo 16. septembra 1940, ktorm as svojich prvomoc delegovala vlda na novozriaden stredn hospodrsky rad (H). V jesennch mesiacoch roku 1940 vyli ete niektor alie vldne nariadenia a vyhlky H, teda tak prvne predpisy, ktor upravovali arizciu a postavenie idovskho obyvatestva na Slovenska.34 S akou odozvou sa tieto opatrenia

32 A Preov, fond Z, . 230/85/40 B. 33 Na kadom kroku idia provokuj. In: Slovensk sloboda, 18. augusta 1940. Humenn ak npravu. In: Slovensk sloboda, 20. augusta 1940. Koniec idovskho panstva v Seovciach (Na provokcie idov v Seovciach prde tvrd ps.). In: Slovensk sloboda, 30. augusta 1940. Aj v Michalovciach trh bez idov (Vyla vyhlka o novom trhovom poriadku). In: Slovensk sloboda, 24. augusta 1940. Humensk idia. In: Slovensk sloboda, 1.novembra 1940. Protiidovsk opatrenia v Humennom (idia mu navtevova len 2 hostinsk miestnosti - Zaku im aj prstup na korzo). In: Slovensk sloboda, 22. novembra 1940. 34 Porovnaj vldne nariadenie . 271/ Sl. z. z 18. oktbra 1940 o idovskch viazanch toch a schovch; . 257 Sl. z. z 11. oktbra 1940 o doasnch sprvcoch pre domy idov a o vpo-

124

stretli v okresoch Zemplna, na to dvaj odpove predovetkm pravideln mesan situan sprvy okresnch nelnkov. Pravda, ich obsah nie je objektvnym vyjadrenm skutonej atmosfry, ale je plne v slade s tm, ak sprvu chceli ta i u na upnom rade v Preove, alebo na Ministerstve vntra, resp. v stredni ttnej bezpenosti v Bratislave. Zrejm je to aj z hlsenia vranovskho okresnho nelnka A. Lejku za mesiac september 1940, z ktorho vyberme: Hlsim, e posledn opatrenia vldy ohadne rieenia idovskej otzky stretli sa medzi obyvatestvom s vekm uspokojenm. idia rezignovane vzali tieto opatrenia a podrobili sa im bez alieho. idovsk obchodnci dosia riadne objednvaj tovar a nebolo pozorovan, e by niektor obchodnk svoj obchod vypredval. V sionistickej organizcii schdzaj sa idia, dosia vak nebolo ni zisten protittne. Bolo by iadce rozpustenie tejto organizcie.35 V podobnom duchu informoval nadriaden orgny aj F. Repk, okresn nelnk v Stropkove: Zavedenie nrodnho socializmu v naom tte zapsobilo blahodrnym dojmom. Skoro plne prestala ukan propaganda. Inteligencia, ronctvo a robotnctvo prijalo s najvm uspokojenm zmenu reimu a menovite prijalo s uspokojenm rzne a rchle opatrenia proti idom. V okrese sa nevyskytuje iadna tak politick innos, ktor by smerovala proti zjednocovaciemu procesu HSS... Rzne protiidovsk opatrenia vldy a Ministerstva vntra zastraili idov do tej miery, e strach sa jav v kadom ich ponan, chovaj sa k vetkmu apaticky. Odatm rdioprijmaov nemaj monos dnes pova ani po rozhlase nm nepriatesky naladench. S a zkostlivo poddajn a poslun. Domov prehliadky preveden u idov v mesiaci septembri hlboko zapsobili na nich a kad id ije v ustavinom strachu, kto prde na rad... Policajn trestn sudca potrestal 14 idov pre zhromaovanie zsob k peaitej pokute 37 000 Ks, dvoch idov pre priestupok zkona . 326/1939 Sl.z. k pokute 60 000 Ks a alieho k pokute 40 000 Ks.36 Aj v zujme zaistenia vej bezpenosti v upe sa pod zostren policajn dozor dostali aj politick aktivity zemplnskych idov. Bol to prve okresn nelnk z Vranova, ktor stredni ttnej bezpenosti v Bratislave oznmil, e poda dvernho zdelenia idia v okresu Stropkov, Snina, Medzilaborce a Michalovce prichdzaj do tunajieho okresu a vydriavaj v skromnch bytoch niektor tajn schdzky a roziruj medzi obyvatestvom poplan sprvy, e cel vchodn Slovensko bude patri k Sovietskemu Rusku ako k slovanskmu ttu, e za bvalho eskoslovenskho reimu bolo lepie ako teraz,

vediach idovskm njomnkom; . 304 Sl. z. z 30. novembra 1940 o obmedzen vonho nakladania s majetkom idov a in. 35 A Preov, fond Z, . 1145/85/40 B. 36 A Preov, fond Z, . 1145/85/40 B.

125

lebo vtedy dvali rzne podpory a subvencie... Podobn protittnu propagandu prevdzaj dajne aj v sionistickch organizcich. Konkrtne prpady dosia zisten neboli.37 Okresn nelnci boli povinn predloi nov zoznamy bvalch exponentov komunistickej strany.38 rady vemi citlivo reagovali na kad podzemn poplan sprvu tkajcu sa idovskho obyvatestva, ak sa prpadne vyskytli akosti pri arizcii idovskho majetku, hne o tom informovali irok verejnos.39 Na posilnenie sebadvery, e rieenie idovskej otzky je v prde, pribdali informcie o jej spenom priebehu.40 Na zdvodnenie oprvnenosti a zrove na ospravedlnenie tohto kroku mali posli lnky typu: Ako idia nadobdali majetky, idovsk plem sa nikdy nenaprav, idovsk otzka problm celoeurpsky, idia neastm vetkch nrodov, idovsk drzos nepozn hranc (idia ete vdy predrauj v Michalovciach o 100%), idovsk kefty s nboenskmi predmetmi, idia chceli lacno zarobi (Nesvedomit predraovanie) a cel rad alch.41 Tieto, ale iste i alie skutonosti, na ktor sme vzhadom na rozsah prspevku nepoukzali, s poda nho nzoru dostatone presvediv, e i v podmienkach okresov Zemplna sa rieenie idovskej otzky, ia, dialo v plnej zhode s prijatmi protiidovskmi zkonmi, nariadeniami a predpismi Slovenskej republiky. A preto s viac ako historickm mementom, ak antihumnny rozmer nadobudol reim tejto republiky voi idovskmu obyvatestvu u v priebehu prvch dvoch rokoch jej existencie.

37 A Preov, fond Z, . 800/85/40 B. 38 A Preov, fond Z, . 1245/15/40 B. 39 Podzemn innos idov v Michalovciach (Pvodcovia poplanch sprv idia). In: Slovensk sloboda, 4. septembra 1940. Senzcia v Medzilaborciach (id ete vdy majiteom elektrrne). In: Slovensk sloboda, 7. septembra 1940. Humenn sa nevie vymani spod idovskho vplyvu (Slimaie tempo v arizovan - idia uruj ceny ivotnch potrieb v Humennom). In: Slovensk sloboda, 24. oktbra 1940. 40 idovstvo vyenieme odtiato. In: Slovensk sloboda, 10. septembra 1940. Zaisuje sa idovsk majetok pre kresanov (idom zhabali aj rdioprijmae - Spis idovskch domov). In: Slovensk sloboda, 17. septembra 1940. Sahovanie idov z Hlinkovej ulice. In: Slovensk sloboda, 7. decembra 1940. 41 Slovensk sloboda, 14. septembra 1940, 29. septembra 1940; 8. novembra 1940; 15. novembra 1940; 22. septembra 1940; 11. decembra 1940.

126

Die Lsung der jdischen Frage in Bezirken von Zempln in ersten zwei Jahren der Existenz von Slowakischer Republik (1939 - 1940) Zusammenfassung Man kann mehrere Ausprgungen des Antisemitismus auf dem Gebiet von Zempln schon vor dem 14.3.1939 bemerken. Eine offene Form bekamen sie erst nach dem Eintritt des totalitren Systems. Die Gesetzgebung der Slowakischen Republik folgte und erreichte Elemente, die in der Gesetzgebung nazistischen Deutschlands und faschistischen Italiens kodifiziert waren. Eines von Zielen dieser Politik war die Beseitigung von Juden aus dem Wirtschaftsleben. Damit war auch die Endlsung der jdischen Frage gebunden. Aus dem Aufsatz geht eindeutig hervor, dass die Lsung der Frage auch in einzelnen Bezirken von Zempln im vollen Einklang mit der Gesetzgebung realisiert wurde.

Autor:

Doc. PhDr. Imrich Michnovi, CSc. Katedra dejn Fakulty humanitnch a prrodnch vied Preovskej univerzity Ul. 17. novembra . 1 081 16 Preov Doc. PhDr. Peter Knya, PhD. (Preovsk univerzita v Preove, Filozofick fakulta)

Recenzent:

127

POLITICK AKTIVITY MAARSKEJ MENINY NA VCHODNOM SLOVENSKU V ROKOCH 1939 - 1944 V ZRKADLE UPNEJ AGENDY* MARTIN PEKR
Maarsk menina je od konca prvej svetovej vojny neodmyslitenou sasou Slovenska. Problematika jej postavenia i problematika slovensko-maarskch vzahov sa tiahne dejinami 20. storoia ako erven ni a m svoju pecifick krivku vvoja. Obdobie rokov 1939 - 1944 predstavuje v tejto pomyselnej krivke zostupn fzu. Postavenie Maarov ako jednej z menn sa oproti predchdzajcemu obdobiu prvej SR podstatne zhorilo a smerovalo k plnmu dnu v obdob bezprostredne po druhej svetovej vojne. Vzhadom na zvanos a aktulnos tmy je spracovanie politickch aktivt maarskej meniny vo vojnovch rokoch v slovenskej historiografii nedostaujce. Uveden stav je vak len dsledkom nevyhovujceho stavu spracovania a interpretcie dejn Slovenska v rokoch 1939 - 1945. Nepoetn dostupn odborn literatra o danej tme osciluje okolo obmedzenho potu zkladnch problmov - v kritickom obdob rokov 1938 - 1939 sa maarsk menina a jej politick angaovanos strca v spleti udalost stredoeurpskej medzinrodnej politiky, po vzniku samostatnho Slovenska ide o problm zaradenia politickej strany Maarov do politickho systmu SR, alej je to problm uplatovania zsady reciprocity, problm lohy meniny v politike Maarska a iastone ete problm hodnotenia innosti predstavitea meniny Jnosa Esterhzyho. Absentuje komplexn pohad na dejiny Maarov na Slovensku v rokoch 1939 - 1945 a znan medzery vykazuje spracovanie problematiky z pohadu regionlnych dejn, m sa zo zretea vytrcaj viacer konkrtnosti i pecifik. Treba kontatova, e z nrodnost, ktor v skmanom obdob pripadaj do vahy (okrem Maarov s to najm Nemci a Rusni), je stav poznania maarskej meniny najhor. Predloen sonda mapuje stav maarskej meniny a jej politick aktivity na vybranom zem arisko-zemplnskej upy (alej len Z) v ase od vzniku samostatnho Slovenska (14.3.1939) do vypuknutia Slovenskho nrodnho povstania (29.8.1944) a nslednej okupcie Slovenska Nemeckom v septembri 1944. Vychdza predovetkm zo ttnobezpenostnej agendy vedenej upnm radom v Preove, ktor vzhadom na vntropolitick a medzinrod* Tento prspevok vznikol v rmci grantovho projektu VEGA . 1/9214/02.

128

nopolitick svislosti obsahuje podrobn, hoci nie vdy celkom komplexn, vyven a objektvne informcie. Po Viedenskej arbitri a tzv. malej vojne sa poet Maarov na Slovensku podstatnm spsobom zmenil. Poda stania udu z roku 1940 bolo v Slovenskej republike 53 128 1 Maarov, z ktorch malo ttne obianstvo 45 880 2 obyvateov. Rozdiel tvorili obyvatelia, ktor nemali na Slovensku trval bydlisko alebo im rady z rznych dvodov neudelili obianstvo.3 Maari predstavovali teda len 2% obyvateov SR a koncentrovali sa najm v Bratislavskej a Nitrianskej upe. Na vchode vtedajieho Slovenska v arisko-zemplnskej upe ilo pribline 3700 prslunkov tejto meniny. Vina miestnych Maarov sa sstreovala v okresoch Trebiov a Michalovce a v meste Preov. Bliie tab. 1. Tab. 1: Maari v Z v roku 1940

Pxr
%DUGHMRY *LUDOWRYFH +XPHQQp 0HG]LODERUFH 0LFKDORYFH 3UHRY 6DELQRY 6WURSNRY 7UHELRY 9UDQRY Q 7RS RX = VSROX

Qttihryvh Qtp ivtytpv ivty h iqv ipryx h iqv tpvpryx

                                           

Zdroj: vi pozn. 1 a 2.

1 2 3 4

Nrodnos prtomnho obyvatestva v roku 1940. In: Zprvy ttneho plnovacieho a tatistickho radu, ro. 1, 1946, . 1, s. 18. Nrodnos ttnych prslunkov a poet cudzincov v roku 1940. In: Zprvy ttneho plnovacieho a tatistickho radu, ro. 1, 1946, . 1, s. 17. Otzka ttneho obianstva bola rieen a slovensko-maarskou zmluvou z 5.2.1941. daje zahaj aj okres Vyn Svidnk, ktor vznikol a v roku 1942.

129

Napriek tomu, e tu celkovo predstavovali ani nie 1% obyvatestva, boli vemi aktvni a ich innos sa z objektvnych dvodov teila mimoriadnej pozornosti radov i verejnosti. Miera zujmu o meninu bola priamo mern propagande (jej intenzitu a smerovanie uroval A. Mach), ktor zas zko svisela s vvojom medzinrodnopolitickej situcie a vvojom domceho reimu. Monosti politickho ivota Maarov na Slovensku vymedzovali dve zkladn prvne normy - stava SR prijat 21.7.1939 a zkon . 121/1940 Sl. z. o politickch stranch nrodnostnch skupn, ktor bol prijat 15.5.1940. V zmysle uvedenej legislatvy vystupovala ako jedin politick predstaviteka maarskej meniny na zem Slovenska Maarsk strana na Slovensku (ma. Szlovenszki Magyar Prt, alej len MSS). MSS bola nstupkyou Zjednotenej krajinskej kresansko-socialistickej a maarskej nrodnej strany. V skmanom obdob stl na jej ele Jnos Esterhzy a tlaovmi orgnmi strany boli Magyar Nplap a Magyar Hrlap. Do podoby analogickej dobovmu vnmaniu politickho systmu, t.j. do podoby autoritatvnej sa strana kontituovala v lete roku 1940. V septembri toho istho roku prijala strana nov program. Oficilny program MSS bol prispsoben relnej politickej situcii, o sa prejavilo jeho zameranm na kultrnu problematiku (kolstvo, spolky, jazykov prva a pod.). Neoficilna as programu smerovala k napaniu zujmov Maarska - k revzii hranc a obnoveniu vekho Maarska. Od roku 1940 sa jej protislovensk a faistick rz stle prehlboval. Napanie oficilneho programu MSS bolo limitovan zsadou reciprocity, ktor bola obsiahnut v 95 stavy5 a ktorej dodriavanie bolo zujmom ttu. Zsada na jednej strane pomhala zlepova podmienky ivota Slovkov na okupovanom zem, na druhej strane brzdila neprimeran nroky Maarov v SR. Prve z dodriavania zsady reciprocity vyplvala zven pozornos venovan maarskej menine ttnobezpenostnm a represvnym apartom reimu. Dsledkom uplatovania tohto ustanovenia bola tie skutonos, e innos strany bola a do registrcie ministerstvom vntra v novembri 1941 (po povolen Strany slovenskej nrodnej jednoty v Maarsku) suspendovan. V roku 1942 sa dotvorila organizan truktra strany (miestne a obvodn organizcie) a bola obnoven innos Maarskho kultrneho spolku (ma. Szlovenszki Magyar Kulturegyeslet)6 . Rok 1942 predstavoval vrchol innosti MSS, ktor v tom ase registrovala pribline 30 000

5 6

Prva nrodnostnch skupn, uveden v stave, platia natoko, nakoko tak ist prva v skutonosti pova i slovensk menina na zem materskho ttu prslunej nrodnostnej skupiny. innos spolku bola zastaven ete 20.4.1939.

130

lenov.7 Po obrate vo vojne od roku 1943 aktivita strany upadala a MSS i jej vodca sa odklali od pvodne deklarovanej podpory slovenskho ttu a vldnuceho reimu, o vyvrcholilo v lete roku 1944, kedy dolo kpokusu zbavi Esterhzyho poslaneckho mandtu. ttna rada najprv pre nedostatok materilov a formlne zvady nvrhu nevyhovela.8 Esterhzy nakoniec o poslaneck imunitu i mandt priiel a rezignoval aj na funkciu pedsedu MSS.9 Politick ivot Maarov na vchode Slovenska sa realizoval vo viacerch rovinch a hoci v zsade koproval celoslovensk situciu, vykazoval niektor zvltnosti. Zkladn lniu aktivt tvorila oficilna innos MSS, jej miestnych a obvodnch sekretaritov. as lenstva strany vak vyvjala innos, ktor presahovala oficilny program a bola reimom vnman ako protittna a iredentistick. Takto aktivity podporovala tie znan as maarskej meniny, psobiaca u od konca roka 1938 mimo rmec akejkovek politickej strany. Z tohto dvodu i vzhadom na charakter dobovej legislatvy ttny apart pozorne sledoval nielen lenov MSS, ale vetkch prslunkov (teda aj politicky neinnch, innch v inch organizcich alebo lojlnych) a sympatizantov meniny bez rozdielu. Hlavnm pecifikom politickho ivota Maarov v Z je nepomer medzi ich potom a intenzitou vyvjanch aktivt. Fakt, e tunaj Maari boli mimoriadne agiln, svis pravdepodobne so skutonosou, e vchodn Slovensko bolo u v medzivojnovom obdob objektom zvenho zujmu maarskej propagandy, ktor potala s jeho prilenenm k Maarsku.10 Pohad na socilnu truktru a minulos politicky aktvnych Maarov prezrdza, e sa asto jednalo o ud vemi dobre materilne zabezpeench, v mnohch prpadoch politicky sksench, s rznymi vzbami na bval uhorsk rady, intitcie i armdu. Politick ivot maarskej meniny bol bezprostredne po vzniku samostatnho Slovenska poznaen rozhodujcou lohou Nemecka a jeho zujmami

Bliie k MSS: ZELENK, Peter: Maarsk strana. In: Politick strany na Slovensku 1860 1989. Zost. . Liptk. Bratislava : Archa, 1992, s. 241-244. VIETOR, Martin: Dejiny okupcie junho Slovenska 1938 - 1945. Bratislava : Vydavatestvo SAV, 1968. 508 s. 8 KAMENEC, Ivan: ttna rada vpolitickom systme slovenskho ttu vrokoch 1939 - 1945. In: Kamenec, I.: Hadanie a bldenie vdejinch. Bratislava : Kalligram, 2000, s. 279. 9 K osobe J. Esterhzyho napr.: DEK, Ladislav: Politick profil Jnosa Esterhzyho. Bratislava : Kubko-Goral, 1996. 24 s. SUKO, Ladislav: Politik odhodlan na vetko. In: Pravda, ro. 7, 1997, . 148, s. 14. A kisebbsgi krds Estrhzy Jnos. Budapest : Ister, 2000. 299 s. MOLNR, Imre: Esterhzy Jnos 1901 1957. Dunaszerdahely : NAP, 1997. 336 s. SZENT-IVNY, Gbor: Graf Jnos Esterhzy. Wien : Bhlau Verlag, 1995. 266 s. KAMENEC, Ivan: Osobnos Jnosa Esterhzyho a jej kontroverzn interpretcie. In: Kamenec, I.: Hadanie a bldenie vdejinch. Bratislava : Kalligram, 2000, s. 356 - 362. 10 DEK, Ladislav: Hra oSlovensko. Slovensko vpolitike Maarska aPoska vrokoch 1933 1939. Bratislava : Veda, 1991, s. 157.

131

v danom geopolitickom priestore. Prilenenie Slovenska k Maarsku, prp. jeho rozdelenie medzi Maarsko a Posko sa stalo nerelnym cieom, preto maarsk aktivity aj na vchode Slovenska upali od rozsiahlej propagandy a orientovali sa na menie a relnejie poiadavky. Poas roka 1939 vznikol cel rad podpisovch akci za prilenenie niektorch obc v pohraninom psme k Maarsku. ivnou pdou pre podobn snahy boli permanentn konflikty a naruenia hranc, ktor mali vo verejnosti vyvolva dojem neustlenosti, nejednoznanosti slovensko-maarskej hranice a monosti jej vej i menej modifikcie, hoci to odporovalo ustanoveniam Viedenskej arbitre.11 Aj po 14. marci pretrvvali problmy s obojstrannm hromadnm vykazovanm obyvateov. Z organizanho hadiska bol pre meninu rok 1939 obdobm zsadnch zmien. Zjednoten krajinsk kresansko-socialistick a maarsk nrodn strana stratila po arbitri vinu svojho lenstva a truktr. Zvyok musel prejs zsadnou reorganizciou a transformciou, o vyvrcholilo, ako u bolo vyie spomenut, v priebehu roka 1940 po stabilizovan situcie v SR a normalizcii bilaterlnych slovensko-maarskch vzahov (po zsahu Nemecka). Proces formovania MSS prebiehal pozvona. Z dvodu zvenho zujmu ttu, nejasnosti situcie a neistej budcnosti sa Maari organizovali len pololeglne v mench skupinch okolo politicky agilnejch jednotlivcov.12 Aj v neskorom obdob po radnom povolen MSS tvorilo toto jadro lenskej zkladne popri registrovanch organizcich hierarchick sstavu, pripomnajcu bunkov systm komunistov. V hektickch mesiacoch roku 1939 boli mnoh snahy Maarov nespen - napr. v Humennom, kde sa v roku 1939 nepodarilo zaloi miestnu strancku organizciu vtedy ete Zjednotenej maarskej strany, hoci tu il dostaton poet Maarov.13 Rok 1940 priniesol z hadiska verejnho ivota v regine viacero dleitch zmien. K 1.1. zaala v zmysle zkona . 190/1939 Sl. z. o verejnej sprve vntornej pracova Z. Jej menovan predstavite - upan14 - bol okrem inho zodpovedn za rieenie ttnobezpenostnch, politickch a nrodnostnch otzok. Informcie zskaval predovetkm od radov psobiacich v upe - od zaiatku roka 1939 psobilo v Preove Policajn riaditestvo15 , v Michalov-

11 1938, 2. listopad. Arbitrn vrok Nmecka a Itlie o odstoupen eskoslovenskho zem horthyovskmu Maarsku. In: Dokumenty modern doby. Praha : Svoboda, 1978, s. 343-344. 12 V tom sa zsadne odliovali od Rusnov, ktorch vznikajci reim trpel a ktorch predstavitelia preferovali vie, demontratvnejie politick zhromadenia, i od Nemcov, ktorm neboli v tomto smere kladen iadne prekky. 13 A Preov, fond Z, 365/38-40 B. 14 Vo funkcii upana Z psobili za cel as dvaja mui - tefan Hak (do oktbra 1940) a po om Andrej Dud. 15 Budeme na stri proti rozvratnm ivlom. In: Slovensk sloboda, ro. 2, 1939, . 3, s. 3.

132

ciach psobil do zruenia v aprli 1941 ttny policajn rad, pravideln hlsenia podvali jednotliv okresn nelnci a v prpade potreby aj andrske velitestv a stanice. Pri policajnom riaditestve pracovala Odboka stredne ttnej bezpenosti v Preove.16 ttna moc mala teda dostaton apart na sledovanie aktivity meniny i na jej prpadn potlanie. Mono predpoklada, e dajn prudk nrast politickho pohybu maarskej meniny, pozorovan na jar 1940, nebol a tak dramatick, ako sa javil radom. Tento nzor bol skr dsledkom efektvnejej prce prslunch miestnych radov a intitci, ktor v tomto ase zaali prvkrt v novch podmienkach systematicky a dsledne mapova politick innos maarskej meniny a evidova daje o jej skutonch i domnelch exponentoch. Pouvali na to rzne metdy: od policajnho ptrania po pvodcoch propagandy, cez zastraovanie, preetrovanie udan a vsluchy podozrivch, po evidenciu predplatiteov maarskch asopisov. Od aprla 1940 zaali rady preetrova konkrtne prejavy politickho ivota meniny v Z. Najprv bola pozorovan rozmhajca sa innos maarskch buniek v Preove, na ktor preovskho policajnho riaditea Gustva Pongrcza upozornil major Jn Krn z Velitestva 3. divzie. Zistenie sviselo s vyetrovanm rozirovania poplanej sprvy o pripojen Slovenska k Maarsku a tkalo sa konkrtnej skupiny ud - prvnikov Toma Botha, Arpda Martnyiho, statkrov Bartolomeja Szepeshzyho a Jliusa Bujanovicsa (bol poslednm uhorskm upanom v arii).17 Menovan boli v tomto i v nasledujcom obdob skutone exponentmi maarskej meniny v Preove a okol, ich innos na jar roku 1940 vak neprekraovala zkon. Sledovanie meniny a jej miestnych predstaviteov v jarnch mesiacoch roka potvrdilo, e hoci situcia Maarov nebola po strnke legislatvnej dorieen, existoval viac i menej organizovan politick ivot. Vo vch centrch si maarsk strana zriaovala tzv. maarsk domy (magyar hzak), v ktorch sa sstreoval spoloensko-politick ivot meniny.18 Podarilo sa tie zisti miesta na vidieku, kde sa stretvali funkcionri strany. Uveden aktivity boli vemi pozorne zaznamenvan, pretoe v duchu dobovej legislatvy vyvolvali

16 streda ttnej bezpenosti bola zriaden poda rozvrhu prce ministerstva vntra . 17 401/39 z 30.12.1939. Od 1.1.1940 pracovala v rmci oddelenia D prezidilneho odboru ministerstva vntra. Odboka B v Preove vznikla transformciou preovskej Odboky Brannej spravodajskej sluby. Svoju innos koordinovala s policajnm riaditestvom, v ktorho priestoroch aj sdlila. 17 A Preov, fond Odboka stredne ttnej bezpenosti (BO), Mat 23/21. 18 Sasou maarskch domov zakladanch v Bratislave, Nitre, Spiskej Novej Vsi a v Preove mali by nielen politick sekretarity, ale aj kultrne spolky, divadl, kninice, socilne zariadenia a pod. VIETOR, M.: Dejiny okupcie , s. 93.

133

podozrenie z protittnej innosti. Priamo v Preove existovali tri podozriv miesta - Pansk kasno (ri kaszin) na vtedajej Hlinkovej (dnes Hlavnej) ulici, Pansk kolkre (ri kugliz) na Zhradnej ulici a dom advokta Jozefa Kissczyho, funkcionra Zjednotenej maarskej strany (tie na Hlinkovej ulici). A po roku sa teda podarilo zisti, e u J. Kissczyho sa u od marca 1939 pravidelne stretvali popredn predstavitelia maarskej meniny vrtane J. Esterhzyho.19 V alch dvoch strediskch meniny na zem upy - v okresoch Michalovce a Trebiov - sa miestami stretnut stali obce Paln, Slanec a Milhostov.20 Tradcia politickho ivota maarskej meniny z medzivojnovho obdobia vak urite pretrvvala aj inde. Zaiatkom jesene 1940 vrcholila vntorn premena Zjednotenej maarskej strany na Maarsk stranu na Slovensku. V Z vznikli dva obvodn sekretarity - pre ari v Preove a pre Zempln v Michalovciach.21 lenovia miestnych organizci strany boli organizovan do rojov, okrskov a kmeov. Napr. truktru v Preove tvoril jeden kme rozdelen poda ulc na 8 okrskov po 1 a 3 roje. Vedcim kmea v meste bol Jlius Rvo, jeho zstupcom J. Kissczy.22 Po prijat novho programu strany v septembri 1940 vykonal jej vodca dvojtdov pracovn cestu po Slovensku, poas ktorej sa stretval s lenskou zkladou. V doch 12.- 13.10.1940 navtvil Esterhzy Preov a Michalovce. Stretol sa tu s tunajmi predstavitemi maarskej meniny. 150 radovch lenov MSS mu pri tejto prleitosti predloilo memorandum, v ktorom iadali, aby strana prispsobila svoju politick lniu smerovaniu maarskch povch krov. Tmto aktom, ktor bol skr prejavom servilnosti a ziskuchtivosti ako skutonej radikalizcie politickho nzoru, sa mlad a socilne slab lenovia strany na ele so Zdenkom Holleniom pokali zska dleitejie pozcie v rmci stranckych truktr.23 Prlin faizcia strany nebola v tom ase z pohadu jej vedenia iaduca, preto memorandum neprinieslo do podoby strany v Z iadne zmeny. Poukazovalo ale na to, e maarsk menina bola sce navonok strancky disciplinovan, no vzhadom na socilne rozvrstvenie lenstva nebola vntorne nzorovo homognna. Tento stav pretrvval ete od roku 1936, kedy dolo k spojeniu maarskch strn do Zjednotenej krajinskej kresansko-socialistickej a maarskej nrodnej strany. Hoci sa socilna a nzorov diverzifikcia lenstva zmenovala, uveden problm nebolo mon ani v podmienkach autoritatvneho systmu uspokojivo eliminova.
19 A Preov, fond Z, 226/15-40 B. 20 A Preov, fond Z, 365/38-40 B. 21 PAUR, tefan: Protifaistick odboj na vchodnom Slovensku. Koice : Vchodoslovensk vydavatestvo, 1974, s. 39. 22 A Preov, fond BO, Mat 19/1. 23 A Preov, fond Z, 1188/264-40 B.

134

Po oboznmen sa s novm programom mohli predstavitelia meniny zaa s jeho napanm aj napriek tomu, e strana stle nebola oficilne zaregistrovan. Ambcie maarskej meniny nepriamo podporili vojensk spechy maarskej armdy v Juhoslvii v aprli roku 1941. Tieto spechy sa prejavili novou vlnou provokci, ohlasujcich pripojenie Slovenska k Maarsku a nrastom aktivity lenstva MSS. V Z sa popri rznych promaarskch heslch objavili snahy o zskanie stupkov v jazykovej, resp. konfesionlnej oblasti. Z hadiska vyznania boli Maari ijci v upe vinou bu rmskokatolci, alebo kalvni. Katolci sa snaili zska prvo sli ome v maarine, o sa mlokedy stretlo s pochopenm radov, verejnosti i cirkevnej vrchnosti. Opakovan sanosti verejnosti vyvolvali maarsk bohosluby v Sabinove, ktor boli v hlavnom ase slen pre sotva 80 veriacich. V aprli 1941 sa uskutonila podpisov akcia za obnovenie maarskch katolckych bohosluieb v Humennom. Biskup Jozef rsky ich nepovolil a rady sa dokonca poksili zastrai nespokojencov domovou prehliadkou u hlavnej organiztorky petcie Albety Frimmerovej.24 Ete uie bola innos MSS spt s kalvnskym zborom, pretoe v upe sa a na jednu osobu vetci kalvni hlsili k maarskej nrodnosti. Kalvnskym farrom v Preove sa v septembri 1940 stal Alexander Brnyik, ktor bol sasne administrtorom reformovanho zboru v Michalovciach s fliami vo Vranove nad Topou a v Humennom. Brnyik sa stal farrom bez vedomia a bez shlasu Organizanho vboru reformovanej cirkvi v Slovenskej republike, ktorho autoritu maarsk kalvni neuznvali, nemal slovensk ttne obianstvo, ome slil vlune v maarskom jazyku (pochdzal z Maarska a sloveninu ani neovldal) a vinu svojho platu dostval od MSS.25 innos Maarov, ale i cel politick a verejn ivot v upe utlmili udalosti spojen so vstupom SR do vojny proti Sovietskemu zvzu. Hoci sa reim pokal prpravy na vojnu utaji, jej bliaci sa zaiatok bol verejnm tajomstvom. V tejto svislosti dolo k nrastu aktivity mocensko-represvneho apartu, o sa prejavilo viacermi spsobmi, napr. vlnou zatkania (smerovalo najm k paralyzovaniu komunistickho hnutia) i domovmi prehliadkami, ktorch cieom bolo odradi obyvatestvo od hromadenia zsob.26 Vo veobecnosti panovala v najvchodnejej asti ttu pochmrna atmosfra. Na zven
24 Frimmerov oznaili za hlavn organiztorku rady. Otcom mylienky bol ale s najvou pravdepodobnosou miestny rmskokatolcky farr a neskor predseda miestnej organizcie MSS Valentn Blaffy. A Preov, fond Z, 439/IIIc-41 B. 25 A Preov, fond Z, 418/IIIc-41 B. 26 Bliie: PEKR, Martin: 22. jn a Slovensko, s osobitnm drazom na pomery v arisko-zemplnskej upe. In: Roenka Katedry dejn FHPV PU 2002. Zost. M. Pekr. Preov : ManaCon, 2002, s. 71-78.

135

ntlak reimu reagovali udia pasivitou a ich aktulnou prioritou sa stalo zabezpeenie vlastnej existencie. Na druhej strane treba poveda, e v tejto situcii ani nebolo pre reim prvorad sledovanie innosti MSS, ktor miestami napriek viacerm recipronm opatreniam27 nevhala zneuva aktulny stav (najm zsobovacie problmy) na politick ciele.28 Verejn ivot v upe sa pod vplyvom nemeckch vojenskch spechov a pod vplyvom domcej propagandy upokojil a na prelome leta a jesene 1941. Hlavnmi strediskami spoloensko-politickho ivota maarskej meniny ostvali maarsk domy fungujce pri niektorch sekretaritoch MSS. Na ich pde sa prve v ase znenej radnej kontroly v lete 1941 zaala organizova i tunajia maarsk mlde. Mldencke spolky psobili formlne samostatne, nezvisle od innosti strany. Narastajca aktivita spolkov bola reimu tom v oku, preto vyuil skutonos, e tieto organizcie nemali radne schvlen stanovy a zakroil proti nim. Rozsiahle policajn vyetrovanie na jese roku 1941 ukzalo, e na Slovensku spene pracovala prepojen sie nepovolench maarskch mldenckych spolkov. V Z jestvoval takto spolok v Preove29 a formoval sa i v Michalovciach. V Preove sa spolok volal Eperjesi magyar ifjusg (Preovsk maarsk mlde) a pouval skratku EMI.30 Mlde mala v priestoroch patriacich strane k dispozcii spoloensk miestnos, v ktorej sa konali rzne podujatia. Spoiatku sa EMI organizovala pod dohadom A. Brnyika, neskr ho nahradil A. Martnyi. Hoci malo s najm o kultrny spolok, v ktorom sa pestoval port a organizovali sa vzdelvacie podujatia, innos spolku mala od zaiatku politick charakter. Pri vbere a registrovan lenov sa toti nebral ohad na nrodnos, ale na politick presvedenie. Niektorm agilnejm lenom, ktor sa stretvali nielen v priestoroch sekretaritu strany, ale aj tajne v skromnch bytoch, bolo dokzan renie revizionistickch hesiel, poplanch sprv a letkov. Organizcia bola v tejto podobe zlikvidovan radmi v novembri 1941, krtko po oficilnom zaevidovan MSS.31 Samotn zaregistrovanie MSS ministerstvom vntra nevnmala verejnos v Z pozitvne. V Preove sa dokonca konala manifestcia, na ktorej sa z-

27 V tom ase smerovali recipron opatrenia najm proti jednotlivcom a tkali sa vydvania pohraninch priepustiek, povolen k pobytu a pod. 28 Napr. v Michalovciach i Trebiove. A Preov, fond Z, 952/Ib-41 B. 29 Preovsk organizcia udriavala kontakty so spolkami v Poprade, Kemarku, Levoi, Dobinej, Spiskej Novej Vsi a Gelnici. Na ele celej siete stl dajne Frantiek Horvth z Kemarku a Michal Csky z Bijacoviec. 30 A Preov, fond BO, Mat 19/1. 31 A Preov, fond Z, 29/IIIc-42 B.

136

astnilo asi 2000 ud a na ktorej sa hovorilo o nedobrom postaven Slovkov na okupovanom zem. as zastnench vtrhla aj do priestorov sekretaritu MSS.32 Podobn incidenty marili zahraninopolitick silie SR, B preto zakzala vetky politick demontrcie (vrtane protiidovskch). Za danch okolnost toti spravidla naberali protimaarsk charakter.33 radn zaregistrovanie strany bolo spojen s procesom evidencie potu Maarov, promaarsky zmajcich osb a legalizcie stranckych truktr. Bez novho povolenia smeli fungova tie miestne organizcie, ktor psobili so starm oficilnym radnm povolenm a mali aspo 20 lenov maarskej nrodnosti. U jestvujce miestne organizcie museli predloi zpisnice o ustanovujcom valnom zhromaden a o vobch funkcionrov, stanovy, doklad o ohlsen a o radnom schvlen ich existencie. Ukzalo sa, e miestne organizcie fungovali vinou len de facto, nie de iure. O potvrdenie existencie, resp. zaloenie novej miestnej organizcie museli poiada upana (ak v sdle ilo viac ako 5% maarskho obyvatestva) alebo ministra vntra (v opanom prpade). Cel proces skonil 30.4.1942, kedy ministerstvo vntra vzalo na vedomie existenciu miestnych organizci MSS v nasledujcich sdlach Z: Bardejov, Bidovce, Humenn, Lastovce, Michalovce, Nin ipov34 , Paln, Preov, Sabinov, Seovce, Slanec, Trebiov, Vranov nad Topou a Zemplnske Hradite.35 Miestni funkcionri strany dostali menovacie dekrty priamo od Esterhzyho o osi skr - poas jeho nvtevy v upe 16. - 17.4.1942.36 K miestnym organizcim, ich predstaviteom a k potu lenstva bliie tab. 2.37 V upe naalej pracovali obvodn sekretarity v Preove (predseda advokt T. Both, neskr ho vystriedal statkr B. Szepeshzy) a v Michalovciach (predseda advokt Alfrd Mertens, tajomnk Dezider Mszros).

32 A Preov, fond Z, 1040/Ib-41 B. 33 A Preov, fond Z, 1069/IIe-41 B. 34 V pretudovanom materili upnej agendy je to jedin zmienka o tejto miestnej organizcii. Sprva Okrsku VB . 5 Nin ipov z 9.12.1958 uvdza, e tam bolo 6 osb organizovanch v MSS. Archv MV SR Levoa, fond B 10/12, inv. j. 1, kr. . 1. 35 Na viacerch miestach sa MO sformovali na posledn chvu - na jar 1942. A Preov, fond Z, 397/42 - prez. 36 A Preov, fond Z, 300/IIIc-43 B. 37 Pomerne vysok poet lenov treba bra s rezervou, pretoe zujem reimu o innos strany spsoboval, e as lenstva bola dos pasvna, hoci sa k MSS otvorene hlsila. Zrove je z uvedench sel zrejm, e lenmi strany muselo by i mnoho Slovkov.

137

Tab. 2:

Prehad funkcionrov MO MSS v Z a poet lenov v marci 1943

Hvrh thvipvh 7vqpr 7hqrw Crp Ghpr Hvpuhypr Qhyt Qr Thiv Trpr Tyhrp Uriv Whhq U arytxr Chqvr

QrqrqhHP QqrqrqhHP
Ei9pph  tx GrVuyvt hqxi Whyrt7pyhss xshi Ghqvyh F|pyrv  tx 6Tihy r xhxi 6yrhqr Tvyitv tx WwrpuChitu q{puqph WwrpuBrtryv hqxi EiHyi hqxi EiFr  tx 6yrhqr Sipxrvp q{puqph @vyFi q{puqph HvpuhyFvrv  tx Eiv tx Ers9ix hqxi BrwhChh yrxi Brwhrir|x  tx Fyh Fix itx qtTrvr  tx ErsUxhptx xhwt BrqrQppu hxi @trP wtx rrqr rrqr

Uhwtx
FhyIrpy vhqvr h xy 6yrhqrQrwr yrxivx SqysUvpuvq

Qxyhqtx
Dvpu9pph  tx E~yv7hpu q{puqph Wwrpu7hiv ipuqtx rrqr

Qr yr
' $( "

rrqr 9rvqrErqpx xhri Ers7hytu  tx Ehw7hvx itx ErsBhyyh AhvrxCiu ~hqtx HvpuhyQrx tx rrqr BrwhQrrypv vi rrqr

!'

@trFpuyhyvh rshTvyitv  tx rrqr rrqr EiErtx xhytxshi rrqr rrqr

"!#



$# $ ! &% (' "!

rrqr 6qrwrsh  tx

rrqr HvpuhyTix  tx

# #

Zdroj: A Preov, fond Z, 72/IIIc-43 B, sprva upnho radu Z z 26.3.1943.

V nasledujcom obdob a do jesene 1943 mala innos MSS vzostupn charakter. upu pomerne asto pracovne i skromne navtevoval J. Esterhzy. V aprli 1942 navtvil Michalovce39 , v mji bol v Sabinove, v jni sa zastnil na slvnostnom otvoren novch miestnost MSS v Preove40 at. Pri jednej zo svojich nvtev (16.11.1942) menoval statkra z Milhostova Juraja Bessenyey-

38 Z nich viac ako polovica (176) bez ttneho obianstva. A Preov, fond Z, 358/IIa-43 B. 39 A Preov, fond Z, 72/IIIc-43 B. 40 A Preov, fond Z, 354/IIIc-43 B.

138

ho za riaditea pre styk miestnych organizci patriacich pod michalovsk obvodn sekretarit s bratislavskou centrlou.41 Kontakt preovskho obvodu s centrlou zabezpeoval len celorepublikovho vedenia MSS rmskokatolcky farr Jn Dobranszk.42 15.5.1943 sa v Preove konala porada funkcionrov miestnych organizci MSS.43 ast prtomnos vodcu strany psobila motivujco na lensk zkladu, ktor sa rozirovala o novch lenov nielen maarskej nrodnosti. V Palne sa Maari poksili zska povolenie na zriadenie maarskej obecnej koly44 , v Seovciach fungovalo maarsk detsk opatrovnctvo, v ktorom sa schdzali kolopovinn deti lenov strany45 . V maarskch domoch sa konali prednky, kultrne podujatia a pod., organizovali sa poulin verejn zbierky. Pri miestnych organizcich MSS spravidla psobil Maarsk kultrny spolok, niekde i potravinov drustv. V Preove popri maarskom evanjelickom enskom spolku spene fungovala Prv preovsk chudobn deti oacujca spolonos so sdlom v Preove, ktor mala takmer 50-ron tradciu.46 Pri povoovan aktivt maarskej meniny brali rady na zrete dve veci i sa nejedn o provokciu a i je analogick innos v zmysle zsady reciprocity povolen Slovkom v Maarsku.47 Vetky aktivity Maarov vyuvala v prpade potreby propaganda, ktor dokzala obratne narba s verejnou mienkou a vo vhodnej chvli ponknu radom formlny dvod na zsah. Na neprijaten nrast innosti MSS v roku 1942 reagovalo ministerstvo vntra zaiatkom februra 1943 prpisom, v ktorom upozorovalo upanov na tto skutonos a zrove iadalo, aby neiadca innos bola vhodnm a nenpadne organizovanm spsobom znekodovan aj miestnymi akciami HSS, HG, HM a inch slovenskch spolkov a korporci pod patronciou miestnych sborov Slovenskej ligy. () iadam, aby ste vo svojom obvode vhodnm spsobom a bez odvolvania sa na tento pokyn zariadili, aby sa najm pohraninmu a v menine ijcemu obyvatestvu dostalo potrebnej nrodnej vchovy a slovenskho nrodnho povedomia. Nebude od veci, ke sa slovenskmu a na to odkzanmu v menine ijcemu obyvatestvu pri tejto mravnej vchove dostane podpory aj po strnke hmotnej, ako napr. zakldanie

41 42 43 44 45 46 47

A Preov, fond Z, 300/IIIc-43 B. A Preov, fond Z, 72/IIIc-43 B. A Preov, fond Z, 300/IIIc-43 B. A Preov, fond Z, 556/IIIc-42 B. A Preov, fond Z, 150/IIIc-43 B. A Preov, fond Z, 414/IIIc-43 B. Napr. v novembri 1942 boli Maarom zakzan prednky, vstavy a divadeln predstavenia, pretoe to nepovoovali rady Slovkom v Maarsku. Pre podozrenie z provokcie zas nebola povolen poulin zbierka na zimn pomoc. A Preov, fond Z, 72/IIIc-43 B.

139

a udrovanie slov. meninovch kl, pridelovanie idovskch nehnutenost, podpora zo upnch prostriedkov a pod.48 Z cittu vyplva, e ministerstvo bolo dobre informovan a chpalo podstatu veci. Na vidieku ale i v mestch bolo lenstvo v strane asto otzkou spoloensko-ekonomickho postavenia. V mnohch prpadoch tvorili Maari miestnu elitu prepojen najrznejmi vzbami, ponc prbuzenskmi, cez profesijn, koniac politickmi. Na vidieku patrili k maarskej menine statkri a bohat ronci, v mestch lekri, prvnici, radnci a ivnostnci - vetko profesie, ktor v autoritatvnom systme s prekvitajcim iernym trhom prosperovali. Je preto logick, e sa k menine najm zo zitnch dvodov hlsili aj Slovci a niekde (napr. v Humennom 49 ) tvorili dokonca viac ako polovicu lenstva miestnej organizcie. Hospodrska podpora chudobnejch slovenskch obyvateov v prostred, kde boli konfrontovan s popsanou realitou, predstavovala spolu s diskriminciou Maarov eln spsob rieenia problmu. tt kamufloval svoj skuton zujem a postoj zkazom odvolva sa na oficilne pokyny. O socilnej truktre lenov a prvrencov MSS v upe sa zachovalo viacero dokumentov. V decembri 1941 evidovali rady promaarsky orientovan osoby, ktor poberali prjmy od ttu. V Z ich bolo pribline 250 a z ekonomicky aktvneho obyvatestva prevldali advokti, lekrnici, farri a radnci.50 Z konkrtnych mien uvedench v zozname treba osobitne upozorni na biskupa Petra Pavla Gojdia, ktormu rady pripisovali na zklade niektorch jeho vrokov a inov spomnan politick orientciu. upan A. Dud v tdii o rusnskej otzke z roku 1943 okrem inho upozoroval na fakt, e politickm poradcom biskupa Gojdia bol Jozef Kissczy.51 Koncom marca 1943 vyhotovil upn rad sprvu o miestnych organizcich a lenstve MSS. Zamestnanie funkcionrov miestnych organizci mono vidie v tab. 2, z pohadu socilnej truktry je zaujmav vzorka lenov preovskho obvodnho vedenia strany. Tvorili ho 5 advokti (Tom Both, Jozef Kissczy, Arpd Martnyi, Gejza Topercer, Alexander Dobay), 2 statkri (Bartolomej Szepeshzy, Dezider Bn), 2 farri (Alexander Kowarik - evanjelik, Jn Dobranszk - rmskokatolk), riadite banky (Jlius Rvo), riadite poisovne (Ladislav Ghilnyi), podnikate (Karol Szaban), obchodnk (Eugen N-

48 Podiarknut v originli. A Preov, fond Z, 72/IIIc-43 B. 49 Paradoxne v Humennom bolo zas mnoho Maarov lenmi Nemeckej strany na Slovensku. A Preov, fond Z, 72/IIIc-43 B. 50 A Preov, fond Z, 1138/IIIc-41 B. 51 Kissczy bol tie diecznym advoktom. Dlhoronm priateom biskupa bol i predstavite preovskch Nemcov Bruno Kolb, ktor v zujme nrodnost asto intervenoval na nemeckom konzulte v Preove. Bliie: DUD, Andrej: Rusnska otzka a jej zadie. Buenos Aires : Zahranin Matica slovensk, 1971, s. 46-55.

140

meth), umeleck maliar (Arnot Rkossi), 2 radnci (Zdenko Hollenia, Eugen Zeman), 2 dchodcovia (Vojtech Dmtr, Ladislav Hollenia) a jeden len bol uveden ako pomocnk (Pavol Milly).52 V auguste 1943 bola na prkaz ministerstva vntra vyhotoven presn evidencia o maarskej menine. Obsahovala tri rubriky: 1. kde a ak maarsk spolky a intitcie hospodrskeho, kultrneho a socilneho charakteru jestvuj; 2. kde a koko osb maarskej nrodnosti je zamestnanch v ttnej sprve; 3. kde a koko priemyselnch, ivnostenskch a hospodrskych podnikov je v rukch Maarov. Zo zoznamov, do ktorch poskytli podklady jednotliv okresn rady, taktie zretene vyplva, e socilna truktra a majetkov pomery maarskej meniny nezodpovedali priemeru medzi Slovkmi ani tandardu v Z.53 Uveden materil z augusta 1943 je jednm z poslednch rozsiahlejch dokumentov k pertraktovanej problematike. V svislosti s vvojom na bojiskch druhej svetovej vojny dochdzalo od jesene 1943 k vemi rchlym a dleitm zmenm medzinrodnopolitickej situcie, ktor sa odrazili v postupnom padku reimu SR, ale i v innosti MSS. V rozklade bol ttny apart a zsadnm spsobom sa menili postoje i nzory celej spolonosti. Pri prleitosti 5. vroia arbitre sa v Preove a v Michalovciach konali manifestcie a vtrnosti.54 Partiznske akcie, ktorch poet prudko narastal, opakovane narali telefonick spojenie, m znemoovali spojenie upnho radu s centrlnymi radmi v Bratislave i s jednotlivmi radmi na zem upy. K padku reimu prispievalo popri partiznskom hnut tie rapdne zhorenie hospodrskej situcie a opatrenia nemeckej armdy svisiace s pribliovanm frontu.55 Od tohto obdobia sa zaalo upa od dslednho vedenia radnej agendy, prp. sa menilo jej zameranie. Na zklade upnej agendy u nebolo mon podrobnejie rekontruova sledovan problematiku. Poda kusch informci je v zsade mon kontatova, e v aktivitch a v charaktere maarskej meniny nastal zsadn zlom. Via as meniny oportunisticky a z alibizmu upustila od politickch aktivt, prslunci MSS sa vzdvali lenstva, mnoh sa dokonca prestali hlsi k maarskej nrodnosti. Zvyok meniny sa radikalizoval, plne sa odklonil od udckeho reimu i od SR a sprval sa ivelne poda aktulneho medzinrodnopolitickho postavenia Maarska a jeho vntropolitickho vvoja.

52 53 54 55

A Preov, fond Z, 72/IIIc-43 B. A Preov, fond Z, 414/IIIc-43 B. VIETOR, M.: Dejiny okupcie , s. 249. PAUR, tefan: Protifaistick odboj , s. 184-188.

141

Politische Aktivitten der madjarischen Minderheit in der Ostslowakei 1939 - 1944 im Spiegel der Gauagenda Zusammenfassung Nach der Wiener Arbitrage lebten in der Slowakei 53 128 Madjaren. Das politische Leben der Minderheit war in der Verfassung garantiert und die Madjaren organisierten sich in eigener Partei. Die Ttigkeit der Partei wurde sehr intensiv beobachtet, weil die slowakische Regierung das Prinzip der Reziprozitt durchsetzte. In der Ostslowakei - in den Regionen ari und Zempln, die seit dem 1.1.1940 eine Verwaltungseinheit bildeten, lebten 3725 Madjaren. Die Minderheit konzentrierte sich in den Verwaltungsbezirken Michalovce und Trebiov, und in der Stadt Preov, wo insgesamt 13 Ortsgruppen funktionierten. Die Ausprgungen der politischen Ttigkeit von Madjaren in der Ostslowakei waren dieselben wie in anderen Regionen. Der Unterschied war im Missverhltnis zwischen der Anzahl von Madjaren und der Intensitt von ihren Aktivitten. Die hiesigen Madjaren waren eindeutig aktiver, was mit der politischen Entwicklung und mit der Propaganda in der Zwischenkriegszeit zusammenhing.

Autor:

PaedDr. Martin Pekr Katedra dejn Fakulty humanitnch a prrodnch vied Preovskej univerzity Ul. 17. novembra . 1 081 16 Preov pekar@unipo.sk

Recenzent:

Doc. PhDr. Peter vorc, CSc. (Preovsk univerzita v Preove, Filozofick fakulta)

142

VVOJ NZOROV NA REGIONLNY ROZVOJ VEKONOMICKCH TERICH 20. STOROIA* JURAJ TEJ
vod Problematika regionlneho rozvoja sa od 90. rokov 20. storoia zana dostva do popredia zujmu politikov a odbornkov rznych profesi. Vttoch zpadnej Eurpy, ale aj u niektorch naich susedov (v Maarsku a Posku) m regionlny vskum mnohoron tradciu. Na Slovensku s monosti nadviaza na predchdzajce sksenosti a vsledky regionlneho vskumu pomerne obmedzen. Nstup transformanho obdobia, vznik samostatnho Slovenska, nov regionalizcia, decentralizcia verejnej sprvy, prstupov obdobie do eurpskych truktr a neustle sa prehlbujce disparity natartovali procesy zvenho zujmu o efektvny a funkn regionlny rozvoj, tak na strane laickej ako aj odbornej verejnosti. Podstatnm dvodom pre predchdzajci okrajov zujem o regionlny rozvoj ajeho marginlne postavenie bola predovetkm mimoriadne nzka miera nezamestnanosti na Slovensku vspomnanom obdob, pretoe prve miera nezamestnanosti je povaovan za vznamn indiktor regionlnych problmov. Hoci Slovensko ako sas eskoslovenska v 80. rokoch 20. storoia vykazovalo mimoriadnu mieru zniovania medziregionlnych rozdielov, vnasledujcom obdob bolo vtejto oblasti vemi nron nadviaza na dovtedajiu prax, pretoe sksenosti srieenm regionlnych problmov zpredchdzajcich desaro boli len vemi ako aplikovaten do novch podmienok, a to predovetkm vdsledku principilnych zmien spoloenskho a ekonomickho systmu. Na prelome storo sa na Slovensku stva potreba tdia regionlnych problmov a nevyhnutnos ich rieenia oraz naliehavejou. Hlavnmi prinami boli vrazne narastajce disparity medzi reginmi, potreba spracovania stratgi regionlneho rozvoja zo strany zemnch orgnov, potreba zskavania externch zdrojov ako aj ambcie vstupu Slovenska do E. Charakteristika problmu Zkladom pre koncipovanie adekvtnej regionlnej politiky a pre tvorbu loklnych a regionlnych stratgi je znalos sasnch teri regionlneho

tdia vznikla na zklade rieenia projektu VEGA/1/0493/03.

143

rozvoja. Terie predstavuj ucelen systm hodnotenia zkladnch faktorov rozvoja, subjektov, prin, svislost a mechanizmov regionlneho rozvoja. Ich zklady boli poloen u pri zaiatkoch formovania sa teri lokalizcie a zkladoch regionlnej vedy v 18. storo, ale aj vmodernom ponman sa vytvraj u niekoko desaro a preli mnohmi vvojovmi etapami. Kee doteraz neexistuje, a ani existova nebude jedin sprvna teria regionlneho rozvoja, je potrebn pozna zkladn funkn elementy jednotlivch teri, ich vzby na ekonomick terie a hospodrsku politiku, poui sa zo sksenost histrie a tvorivo ich vyui pri rieen tak zvanho problmu naich reginov, ako je ich regionlny rozvoj vrozhodujcej miere zautonmnych zdrojov. Vvoj teri regionlneho rozvoja Vvoj regionlneho rozvoja je zvisl od vvoja ekonomickej terie. Ich vzah je vemi zky aasto bva odvoden od prevldajcej ekonomickej koly. Meme ich rozleni do viacerch vvojovch etp, nzory na ich poet sa vsasnosti rznia. (Jenkov 2002, Blaek, Uhl 2002) Pre nae potreby je mon ich rozdeli do nasledujcich etp, ktor sa navzjom lia svojou metodolgiou, ale zrove sa asovo prelnaj. S to: neoklasick terie regionlneho rozvoja, Keynesinske obdobie, trukturalistick a kritickorealistick prstupy, intitucionlne smery.

Neoklasick terie regionlneho rozvoja ich zkladnm rmcom je neoklasick ekonmia, ktor kulminovala hlavne vprvej polovici 20. storoia, vkrajinch strhovou ekonomikou. Za predchodcov teri regionlneho rozvoja, i za ich najstariu sas je mon povaova lokalizan terie. Tie sa vyznaovali vrazne neoklasickm zaloenm a ich cieom bola identifikcia lokalizanch faktorov pre ekonomick aktivity vkonkrtnom ekonomickom priestore. Najstarie pokusy o vysvetlenie lokalizcie siahaj a do 17. a 18. storoia. Vrmci neoklasickch lokalizanch teri rozliujeme tyri zkladn smery. Prvm je Weberova snaha zaloen na mikroekonomickom prstupe vo vysvetovan lokalizanch rozhodnut jednotlivch firiem cez lokalizan faktory. Druhm smerom bolo skmanie vzjomnch zvislost lokalizanch rozhodnut viacerch rznych firiem, ktor sa priklalo kzkladom nedokonalej konkurencie. al smer vychdzal z behaviorlneho prstupu a snail sa by realistickej vnmanm subjektivity aktrov, hoci abstrahoval od ostatnch vplyvov, ktor s vokolitom prostred jedinca a mu ho ovplyvova. Poslednm smerom lokalizanch teri s terie regionlnej rovnovhy, ktor sa usilovali o vysvetlenie priesto144

rovho usporiadania ekonomiky ako celku. Znma je teria centrlnych miest, ktor vypracoval W. Christaller na zklade prc J. H. von Thnena a Alfred Webera a ktor alej rozpracoval August Lsch. Ich vznam spoval vsnahe vysvetlenia geografickej organizcie spolonosti ako celku (firiem aj domcnost), koda, e iba videlnom prostred. Vpolovici 20. storoia na dovtedajie silie nadviazal W. Isard - zakladate regionlnej vedy - snahou prepoji ekonmiu, geografiu a priestorov plnovanie. Hoci kritika lokalizanch neoklasickch teri je vek, pretoe zjednoduovali a zanedbvali podstatn faktory na kor tdia priestorovch aspektov, aj tak sa v 90. rokoch objavilo oivenie zujmu o regionlnu vedu vIsardovom ponman. Aj napriek tomu, e lokalizan terie s vsasnosti takmer opusten, skoncepciou lokalizanch faktorov sa voblasti regionlneho vskumu i praxe pracuje dodnes, a to hlavne vsvislosti so zahraninmi investciami a vberom lokalt pre nov zvody (Matlovi, Michaeli, Tej, 2002) Lokalizan neoklasick terie aj napriek tomu, e regionlny rozvoj nestl u nich na prvom mieste, aj napriek svojim nedostatkom predstavuj dleit stupe vo vvoji chpania regionlneho rastu a vo vvoji regionlneho vskumu. (Blaek, Uhl 2002, s. 62) Prv a najjednoduch deduktvny spsob neoklasickej terie vysvetlenia regionlneho rastu predstavuje jednosektorov model. Na zklade tatistickch dajov je pomocou Cobb-Douglasovej produknej funkcie odvodzovan zvislos medzi rozhodujcimi faktormi (migrcia obyvatestva a kapitlu, technick pokrok). Transformcia do pomerne jednoduchho matematickho modelu predstavuje exaktn spsob popisovania a vysvetovania javov. Vsledky hospodrskeho vvoja vjednotlivch krajinch vdlhch asovch obdobiach (naprklad USA 1880 1958) poukazuj na to, e za uritch okolnost mu trendy regionlneho rozvoja zodpoveda predstavm jednoduchho jednosektorovho modelu. U ns sa Cobb-Douglasova produkn funkcia vyuvala naprklad na modelovanie zvislosti produknch faktorov vidieckych firiem. (Tej, 1989) Vpoet neoklasickch teri regionlneho rozvoja nie je vyerpvajci (pre plnos meme aspo menova dvojsektorov model, rastov tovnctvo, nov terie rastu). Neoklasick terie poloili teoretick zklad pre vetky budce terie regionlneho rozvoja. Ich rove zodpoved rovni rozvoja udskej spolonosti na zaiatku 20. storoia aekonmie tohto obdobia (preferencia ponuky). Je preto pochopiten, e abstrahuj od existencie intitucionlnych faktorov, existencie zemnej sprvy, nevnmaj zkladn regionlne disparity vyplvajce zo zkladnch trukturlnych a socilnych odlinost jednotlivch reginov, neber do vahy lohu ttu a ttnej politiky.

145

Keynesinske obdobie je typick presunom vhy faktorov na stranu dopytu, m sa vyzdvihovanie vznamu dopytu po regionlnom produkte stva charakteristickou rtou teri rastu blzkych keynesinskemu chpaniu. Keynesizmus dominoval ako prd vekonomickej terii povojnovch rokov 1950 1975, za hybn pku regionlneho rozvoja vtomto obdob bola povaovan trhov nerovnovha avekos dopytu po produktoch reginu amimo neho (regionlny export). Blaek, Uhl (2002) prirauj toto obdobie kterim jadroperifria, pretoe mnoh terie kladen do tohto obdobia nenes vetky znaky keynesizmu, hoci preferuj stranu ponuky. Zrove polarita jadro-perifria je povaovan za druh stupe rozvoja priestorovej ekonomiky. Zaiatkom 30. rokov sa vregionlnych vedch objavilo nov rozdeovanie zamestnanosti poda sektorov (exportnho - zkladnho aobslunho doplnkovho). Do ucelenej terie exportnej bzy/zkladne ho v50. rokoch rozpracoval D. C. North. Zkladom tejto terie bolo odmietnutie koncepci zaloench na princpe sektorovej bzy, ktor predpokladali postupn prechod od jednoduchej uzatvorenej ekonomiky zaloenej na primrnom sektore cez vyiu pecializciu a po exportujce industrilne odvetvia. Poda terie exportnej bzy by mal by regin definovan na znakoch spolonej exportnej zkladne, ktor je rozhodujca pre jeho ekonomick rast azrove uruje vku prjmov reginu, o ovplyvuje atraktivitu reginu. Exportn odvetvie nemus by iba priemyselnm odvetvm, ale me by zaloen aj na ponohospodrstve alebo slubch. Dkazom je aj rozvoj prmorskch letovsk, ako aj vvoj slovenskho exportu dreva adrevnej hmoty vroku 1994, ktor spsobil dnes takmer historick aktvne saldo obchodnej bilancie slovenskej ekonomiky. Poda tejto terie nie je potrebn do diferencicie reginov zasahova, pretoe mobilita vrobnch faktorov (ako hlavn mechanizmus) je schopn zdlhodobho hadiska zniova rozdiely medzi reginmi. Dleit je, e samotn teria vychdza zpredpokladu nerovnomernho ekonomickho rastu. Negatvom je, e pre tradine hospodrsky asocilne zaostal reginy je perspektva rastu regionlneho exportu skutone minimlna. Teria plov rastu (F. Perroux, J. Boudeville) vznikla v50. rokoch ajej predstavitelia povauj nerovnomern vvoj reginov za samozrejm. Perroux definoval hnacie odvetvie ako rchle sa rozvjajce odvetvie, ktormu dominuj vek firmy, ktor vysielaj impulzy do hnanch odvetv. Jeho nsledn aplikcie vyuvali indukovan efekt rastu, ktor uzatvra trojicu efektov cez zvene vdavkov domcnost, ktorch prjem sa vregine zvil vaka predchdzajcemu priamemu anepriamemu efektu rastu. Set tchto troch efektov predstavuje regionlny multipliktor, ktor poukazuje na pecifik jednotlivch reginov. Po Baudevilleovom dopracovan tto teria povauje za ply rastu sbor dynamickch a vzjomne intenzvne prepojench odvetv, ktor s sstreden okolo hnacieho odvetvia. Za hlavn mechanizmus je povaovan spoluprca 146

firiem hnacieho odvetvia vregine, zktorej na zklade dodvatesko-odberateskch vzahov profituj aj ostatn firmy. Sksenosti saplikcie terie plov rastu ukzali, e pre zaostvajce reginy nesta iba alokova propulzvne odvetia, ale je potrebn komplexne zmeni socilno-ekonomick prostredie reginu. alie terie, ktor zaraujeme do keynesinskej skupiny teri regionlneho rozvoja s teria kumulovanch prin, teria nerovnomernho vvoja, teria polarizovanho rozvoja aHarrod-Domarov model. Terie jadro-perifria Keynesinskeho obdobia priniesli do teri regionlneho rastu zsadn zmenu povauj ekonomick rast vregine za nerovnovny proces, alevzmysle keynesizmu povauj za rozhodujce pre natartovanie rastovch procesov stimulciu dopytu. Nerovnosti vregionlnom rozvoji preto vyaduj zsahy vldy do tchto procesov, hoci plne odstrnenie rozdielov nie je mon, ale ani iadce. Vvoj ekonomiky je predsa dynamick proces, ktor je odvoden od existencie ekonomickch zkonov. Je zaujmav, e sm J. M. Keynes sa regionlnym problmom takmer vbec nevenoval, aaj napriek tomu sa jeho teria stala zkladou pre mnostvo koncepci regionlneho rozvoja. trukturalistick akritickorealistick prstupy. Tieto dva prstupy zaraujeme do spolonho prdu, pretoe sa lia viac svojim metodologickm prstupom ako obsahom. Oba prstupy obsahuj astokrt terie, ktor vychdzaj ztej istej mylienkovej zkladne (naprklad neomarxistick). Ani vodbornej literatre tto skupina teri nie je kategorizovan jednoznane, napr. Holman (1999), Lis (1999), Blaek, Uhl (2002). trukturalistick prstup nazer naregionlny rozvoj zhadiska existencie truktr, foriem usporiadania individulnych prvkov ajavov. Abstrahuje od jednotlivost prvkov apozornos venuje kvantitatvne nevyjadritenm kvalitm, teda truktram, ktor podmieuj existenciu regionlneho rozvoja. Nerovnomern regionlny rozvoj povauj neomarxistick terie rozvoja za obyajn priestorov rozmer socilnych nerovnost vsystme. Prznan je pre nich historick prstup tdia regionlnych problmov, o bolo typickou rtou K. Marxa amarxistickch teri. Objavuj sa v60. rokoch 20. storoia. Zaoberaj sa nerovnomernm vvojom vrozvojovch krajinch azvyujcou sa ekonomickou zvislosou na monopolnch vyspelch krajinch, priom aj zmeny vmedzinrodnej debe prce povauj za al faktor posilovania zvislosti. Spojenie nerovnomernho rozvoja steriou krzy kapitalizmu nachdzame vsmere nazvanom trukturlny marxizmus (D. Harvey, 80. roky 20. storoia). Pri objasovan priestorovej nerovnomernosti sa sstreuje hlavne na loklnu rove sdiel ana rozdelenie kapitlu na mobiln anemobiln, ktorho ochranu zabezpeuj teritorilne aliancie. Tie mu vznika na akejkovek rovni 147

loklnej a medzinrodnej asvojou innosou odauj prepuknutie krzy. Za hlavn mechanizmus zvyovania regionlnych rozdielov sa povauj prve aliancie, technologick vvoj, investcie do nemobilnej infratruktry... Typickm rysom neomarxistickch teri regionlneho rozvoja, ktor s zaloen na trukturalistickom princpe je skutonos, e povauj zaostalos za proces, vktorom dochdza ktransferu nadhodnoty/zisku zperifri do centra. Zrove preceuj lohu spoloenskch truktr (boli donedvna redukovan vavicovch smeroch na vzah medzi triedami) vekonomike. Odstraovanie medziregionlnych rozdielov intervencionalistickm spsobom ttu povauj za nevhodn, pretoe neriei podstatu problmu, ktor spova vjadre kapitalistickho systmu. Kalm terim inpirovanm trukturalistickm prstupom zaraujeme mnostvo teri, napr. teriu nerovnomernej vmeny, teriu mezoekonomiky, terie vrobnch aziskovch cyklov, regulan terie... Kritickorealistick prstupy zmieruj tvrd mechanistick chpanie truktr ako bezprostrednch prin javu. Snaia sa ozohadnenie vplyvu jednotlivcov na zmenu truktr, teda ovyrieenie problmu; ako dochdza pri existencii apsoben tch istch truktr krznym vsledkom, javom, i udalostiam. Predstavuj vemi zaujmav skupinu teri regionlneho rozvoja. Regionlnou rovou sa zhadiska kritickho realizmu zaoberala D. Massey (80. roky 20. storoia) vnajvznamnejej neomarxistickej terii zemnch delieb prce. Vychdza sexistencie rznych spsobov, ktor vytvraj rzne deby prce (na zklade odvetv, funkci). Poda autorky dochdza knovej priestorovej debe prce zmenou socilnych vzahov, ktor s bezpodmienene sasou ekonomickho priestoru. Preto aj obdobie vekch priestorovch zmien svis sobdobm vekch ekonomickch asocilnych zmien. Pochopenie regionlnej diferencicie je mon iba umiestnenm danho problmu do irieho kontextu spoloenskho vvoja, sm meme iba shlasi. Zaujmav je aplikcie tejto terie na priestorov sprvanie vekch firiem. Poda Hymera existuje systematick vzba medzi hierarchiou reginov ahierarchiou zvodov vekch firiem, ktor umocuje svojim psobenm medziregionlne rozdiely, o vedie kvytvraniu uritho socilno-ekonomickho profilu reginu, ktor nov firmy zohaduj, m sa vytvraj monosti novej technickej deby prce. Rieenie vid vspolonosti, pretoe mnoho skutonost, ktor veobecne povaujeme za dan, s iba produktom pecifickho spoloenskho vvoja, apreto je mon ich zmeni. Jednm zrieen je poda autorky aj radiklna decentralizcia intitci verejnej sprvy, alebo ich premiestnenie do upadajcich reginov. Za aliu teriu zaloen na kritickorealistickom prstupe povaujeme diskusiu olokalitch (80. roky 20. storoia), ktor sa sna objasni, ako sa zdanlivo homognne globalizan procesy pretransformovali pecifickmi mecha148

nizmami regionlnych spoloenskch vzahov apodmienok do radiklne odlinch socilnych, politickch ahospodrskych vsledkov. Rozdiely, ktor meme pozorova medzi lokalitami spodobnmi trukturlnymi podmienkami, je mon poda predstaviteov tohoto smeru pripisova aktivitm takch aktrov (samosprva, firmy, domcnosti), ktor maj schopnosti vyui monosti azapoji sa do procesov, ktor prebiehaj mimo anezvisle od prostredia lokality i reginu, napr. proces globalizcie. Vemi zaujmav je tvrdenie, e lokalita me dokonca predstavova alternatvu ttu, ktorho funkcie s vglobalizanch procesoch oslabovan. Intitucionlne smery vychdzaj ztrojuholnka problmov intitucionlnej ekonmie, hlavne zproblmu intitci, ktor predstavuj nie iba organizcie, ale aj intitucionalizovan praktiky, rutinn sprvanie, zvyky, hodnoty... Ich jednotiacou lniou je, e objasni priny regionlnych rozdielov sa snaia venovanm svojej pozornosti jednmu, ale aj niekokm problmom spomnanho trojuholnka. Do teri regionlneho rozvoja sa tento smer dostal v80. rokoch 20. storoia aneustle sa dynamicky vyvja. Teria uiacich sa reginov predstavuje historicky najmlad teoretick smer regionlneho rozvoja. Vychdza zo sociologickho zkladuexistencie siete kontaktov medzi firmami, ktor spovaj na miere dvery izakorenenia jednotlivca vsieti vzahova vytvraj tak zklad, na ktorom sa odohrvaj ekonomick transakcie. Teria vyzdvihuje lohu osobnch vzahov, vzjomnej dvery medzi obchodnmi partnermi ako formu spoloenskej integrcie ekonomiky, ktor umouj objasova mikrosocilne procesy bezprostrednch prin medziregionlnych rozdielov. Aj ke prstupy jednotlivch autorov s rzne, maj spolon snahu objasni vek inovan schopnos niektorch reginov, njs svislos medzi priestorovou truktrou podnikateskch aktivt aich adaptabilitou, njs lohu siet kontaktov aich ukotvenia vregionlnom rozvoji. Charakteristickmi znakmi uiacich sa reginov s (poda Malmberga) ekonomick konfigurcia reginu, technologick infratruktra akultra aintitcie reginu. Kultrou reginu vzmysle terie uiacich sa reginov rozumieme sbor spolonej identity aktrov, inteligencie t.j. schopnos ui sa ainformcie, intitci aintegrcie, t.j. previazanos akoordincia vetkch intitci. Teria nehad veobecn recept na rozvoj reginu, ale poukazuje na monosti analzy socilnoekonomickch akultrnych procesov vspench reginoch amonos paralely adaptovanej na miestne podmienky, osobitosti reginu, postupne smerom zvntra procesom podobnm internalizcii. Predchodcom terie uiacich sa reginov bola teria vrobnch obvodov aflexibilnej pecializcie (70. roky 20. storoia). Intitucionlny smer teri regionlneho rozvoja m vsasnosti vek vplyv na formovanie regionlnej politiky, pretoe sa zameriava hlavne na pomoc 149

vzjomnej interakcie auenia sa jednotlivch aktrov regionlnych procesov, o me by dosiahnut len spolonm silm verejnho askromnho sektora. Zver Vpriebehu poslednho storoia sa vsystme ekonomickch teri udomcnili u aj terie regionlneho rozvoja. Snaili sme sa poda popis akategorizciu jednotlivch teri regionlneho rozvoja, poukza na zmeny, ktormi turbulentne vposlednom obdob prechdzali. Pretoe regionlny rozvoj je interdisciplinrny pojem, ktor erp zekonmie, geografie, sociolgie, kultrnej antropolgie ainch, je mon bada jeho postupn premenu ziastkovej ekonomickej disciplny na odbor. iadna zteri regionlneho rozvoja nedoke spoahlivo predpoveda budci vvoj reginu. Zrove sa nesna popiera vznam snh oanalzu, popis avysvetlenie rozdielneho ekonomickho rozvoja reginov. Heterogenita faktorov ekonomickho rozvoja vjednotlivch reginoch a mnostvo rznych ekonomickch subjektov srznou kvalitou intitucionlnych vzahov priamo evokuj existenciu vekho mnostva rznych teri aalternatvnych prstupov. Poznanie jednotlivch pretrvvajcich smerov, koncepci i teri, ale aj upadajcich do zabudnutia, me prinies nov hodnotu vzahov tak vteoretickej rovine, ako aj vregionlnych aplikcich. Je zaujmav, vzhadom na sasn prax regionlneho rozvoja, ako mlo sa jednotliv terie venuj orgnom zemnej samosprvy, i celkovo verejnej sprve, lohe ttu attnej politike, samozrejme nsledne aj regionlnej hospodrskej politike. Je potrebn sledova ako sa preferuje strana firiem, asto bez ohadu na domcnosti, na ich spotrebu, zamestnanos anezamestnanos vregine. Nedocenen je aj postavenie reginu vregionlnej truktre ajeho socilnoekonomick atrukturlne pecifik. Monos zoveobecnenia jednotlivch terii je vek, vetky poskytuj urit mieru pre aktivitu subjektov apluralitu vkonan intitucionlnych truktr. tdium tchto teri apoznanie ich miesta vhistorickom kontexte predstavuje aliu zmonost objektivizcie pohadu na minulos, sasnos abudcnos ekonomickho rozvoja jednotlivch reginov.

150

Zoznam bibliografickch odkazov 1. BLAEK, J., UHL, D. (2002): Teorie regionlnho rozvoje nstin, kritika, klasifikace. Praha : Univerzita Karlova, s. 5. 2. HOLMAN, R. akol. (1999): Djiny ekonomickho mylen. Praha : C. H. Beck, s. 55. 3. JENKOV, . (2002): Regionlna politika vkontexte ekonomickch teri. In: Nrodn a regionlna ekonomika IV. Koice : EF TU, s. 235. 4. KIRETA, . (1993): Dejiny ekonomickch teri. (Vybran kapitoly). Koice : PdF UPJ, s. 89. 5. KUZMIIN, P., KUZMIINOV, V. (1999): Ekonmia ponuky vterii vhospodrskej praxi. In: Ekonomick asopis . 2, s. 295. 6. LIS, J. (1999): Dejiny ekonomickch teri. Vvoj ekonomickej vedy. Bratislava : Elita. 356 s. 7. MATLOVI, R., MICHAELI, E., TEJ, J. (2002): truktra geografickch informci orozvojovch lokalitch poadovanch potencilnymi zahraninmi investormi (na prklade BMW). In: Acta Facultatis Studiorum Humanitatis et Naturae Universitatis Preoviensis XXXVIII. Prrodn vedy. Folia geographica 6. Ed. R. Matlovi. Preov : FHPV PU, s. 127. 8. SAMSON, . (2001): Keynesinstvo asasn ekonomick terie. Koice: E F TU, s. 23. 9. TEJ, J. (1989): Monosti vyuitia faktorovej analzy pri pestovan cukrovej repy. In: Zemdlsk ekonomika, . 6, s. 493.

Development of the opinions about the regional progress in the economic theories of the 20th century Summary In the second half of the 20th century we deal with the theories of regional development more often. The theories present the complex system of evaluation of the basic factors of the development, subjects, causes, connections and mechanisms of the economic development of the regions. We divide the theories into the following groups that are different mainly in their methodology: neoclassical theories of regional development, Keynesian period, structuralist and critical realism approaches, institutional directions. The knowledge of the regional development theories is the basis for drafting the adequate regional policy based on the creation of the local and regional strategies. The possibility 151

of the generalization of the individual theories is large. They all of them provide the certain level for subjects activity and plurality in institutional structures actions. The study of the development of the theories mentioned and knowing their position in the historical context presents another possibility of the objectification of the view on history, present state and future of the economic development of the Slovak regions.

Autor:

Ing. Juraj Tej, CSc. Katedra verejnej sprvy Fakulty humanitnch a prrodnch vied Preovskej univerzity Ul. 17. novembra . 1 081 16 Preov tej@unipo.sk

Recenzent:

Doc. RNDr. Ren Matlovi, PhD. (Preovsk univerzita v Preove, Fakulta humanitnch a prrodnch vied)

152

DOBA LATNSKA NA SLOVENSKU PATRIK DERFIK

Mladia doba elezn, alebo aj doba latnska, zaha obdobie od 4. storoia p.n.l. a do prelomu letopotov. Pre stredn Eurpu je to obdobie keltskej expanzie. Kelti sa v psomnch prameoch prvkrt spomnaj u zaiatkom 5. storoia p.n.l. Ich pravlasou bolo zemie medzi Alpami, strednm Nemeckom a vchodnm Franczskom. V tomto priestore dosahuje svoj vrchol haltatsk kultra, ktor charakterizuj bohat hroby privilegovanch vrstiev a opevnen knieacie sdla (Heuneburg). Prve v narastajcich socilnych a ekonomickch problmoch haltatskej spolonosti vspojen s preudnenosou krajiny meme hada korene keltskej expanzie. T v nasledujcich storoiach zasiahla postupne prakticky cel Eurpu. Spoiatku smerovala zpadnm smerom ajednotliv keltsk kmene prenikli do zpadnho Franczska ana Pyrenejsk polostrov. Neskr zasiahla aj jun Eurpu (dnen Taliansko), Karpatsk kotlinu aBalkn. Kelti, alebo Galovia, ako ich oznaovali Rimania, predstavovali zoskupenie poetnch kmeov. Jednotliv vojensk nelnci so svojimi bojovmi druinami a nasledovan celmi kmemi prenikli do zpadnej Eurpy, Vekej Britnie, Grcka, Talianska a usadili sa dokonca v Galatii, vcentrlnej oblasti Malej zie. Neboli to vak len zdatn bojovnci. Poetn zloku keltskho etnika tvorili aj zrun remeselnci a obchodnci. Vo svojom diele Ab Urbe condita (Od zaloenia mesta) opisuje rmsky historik Titus Lvius udalos, ktor naznauje, ako mohli vyzera poiatky keltskej expanzie. Kr Bituringov Ambigatos vyslal svojich synovcov Bellovesa aSigovesa, aby na ele ozbrojench drun odili zjeho preudnenho zemia ahadali si nov sdla. Bellovesovi vetba urila za cie putovania dnen Taliansko, Sigoves so svojimi umi zamieril do Hercynskho lesa, zalesnenej oblasti na vchod od Rna ana sever od Dunaja. Do priestoru Karpatskej kotliny prenikli Kelti u poas prvej fzy svojej expanzie niekedy okolo roku 400 p. n. l., teda pribline v tom ase, ke prekroili alpsk priesmyky a postupne zaplavili cel Taliansko. Boli prvm historickm etnikom, ktor prilo zo zpadu aich zsluhou sa stredodunajsk priestor dostal na pomerne dlh as pod vplyv zpadoeurpskej kultrnej sfry. Spoiatku vak ilo len o menie skupiny, prichdzajce zviacerch smerov, zaoberajce sa prevane prospektorskou innosou. Na zem dnenho Slovenska hadali najm elezo a farebn kovy. Typick s pre nich kostrov hroby bojovnkov sdlhmi eleznmi memi, roztrsen najm v zpadnej Pannii. Na Slovensku dokladaj prv keltsk obyvatestvo pohrebisk (Stupava) a nevek sd153

lisk pri Dunaji a na dolnom toku Vhu. Mal poetnos tchto pamiatok vak naznauje, e ete vraznejie nenaruili pvodn truktru vtedajieho obyvatestva Slovenska. Predmety keltskho pvodu z vasnolatnskeho obdobia, ako bronzov prilba (Turiec) i maskovit spona (Slovensk Pravno), sa na stredn a severn Slovensko dostali pravdepodobne prostrednctvom rozvjajcich sa obchodnch stykov. Valom postupe na vchod zabrnili keltskm kmeom Skti, kvli ktorm zmenili smer svojho alieho postupu aobrtili sa na Balkn. A druh, podstatne silnejia vlna keltskho obyvatestva, koncom 4., respektve zaiatkom 3. storoia p.n.l. u svislo osdlila niny juhozpadnho Slovenska ao nieo neskr aj juh strednho Slovenska a Koick kotlinu. Najhustejie osdlenie sa koncentrovalo v povod Dunaja a na dolnch tokoch riek Ipe, Hron, itava a Nitra. Do vyie poloench dol Vhu, Nitry aHrona, ktor ovldali prslunci pchovskej kultry, prenikli Kelti a vmladej aneskorej fze doby latnskej. Posledn v npor keltskch kmeov zasiahol Slovensko niekedy okolo roku 200 p.n.l. Bol to pravdepodobne dsledok stupu keltskch kmeov usadench v severnom Taliansku. Tie po viacerch porkach spsobench Rimanmi zaali odchdza smerom na sever. rodn podunajsk avchodoslovensk niny, blzkos karpatskch aalpskch surovinovch zdrojov avznamn poloha na diakovch obchodnch cestch, to vetko vytvralo idelne podmienky pre keltsk osdlenie. Definitvne pri tom prekryli posledn zvyky pvodnho haltatskho obyvatestva iprv vrstvu keltskch osadnkov. Aj vaka prchodu tohoto novho obyvatestva dosiahlo keltsk osdlenie Slovenska v prvej polovici 2. storoia p.n.l. svoju najviu intenzitu. Keltsk osady sa tak roziruj do povodia Hrona, Ipa, Nitry, itavy aiastone ina Povaie. Od 2. storoia p.n.l. prenikaj na itn ostrov aVchodoslovensk ninu. Vtomto priestore sa zachovali stopy po ich nevekch osadch, pozostvajcich zmalch, iastone do zeme zahbench obydl, zakrytch jednoduchou sedlovou strechou. Mali obdnikov pdorys srozmermi spravidla 3 krt 4 m. Zkladn kostru takchto domov tvorili stpy atenk zvisl koly poprepletan prtm aomazan hlinou. Keltsk prbytky nemali zvyajne ani piecku i ohnisko. Okolo nich boli rozmiestnen hospodrske budovy, naprklad zsobnice aodpadov jamy, pece, chlievy i studne. Poetn pozostatky eleznch nstrojov (kosy, kosky), kosti zvierat azuhonaten zvyky plodn svedia orozvinutej ponohospodrskej vrobe. Zvyky eleziarskych pec a dieln na spracovanie kovov vak dokumentuj aj rozvinut remeseln vrobu. 2. storoie p.n.l. je obdobm vekho hospodrskeho vzostupu zaloenho na spracovan kovov vmnostve malch dieln po celej krajine. Vrazne sa zmenila itruktra odberateov. Mizn luxusn predmety avyrbaj sa vie srie rovnakch vrobkov. Najm vperkrstve sa strcaj predmety zdrahch 154

kovov anahrdzaj ich technicky dokonal, tvarovo vemi podobn bronzov, elezn alebo sklenen perky, zdoben emailom a koralom. Vek aopakujce sa srie vyrbanch predmetov dokladaj aj obchod sokolitmi etnikami. V druhej polovici 2. storoia p.n.l. sa sdeln truktra keltskho obyvatestva v celej strednej Eurpe vrazne men. Prestva sa pochovva na tradinch pohrebiskch a otvoren ponohospodrske sdlisk sa zanaj presva smerom na zpad, za rieku Vh. Tu vyrastaj vek sprvne a hospodrske stredisk oppid Pohansk v Plaveckom Podhrad aBratislave. Na vchodnom Slovensku malo osobitn vznam oppidum v Zemplne. Okrem toho, e boli politickmi ahospodrskymi centrami, vprpade potreby slili aj ako toisko pre obyvatestvo zokolitch neopevnench osd. Neskorolatnske obdobie ete podiarkuje rozdelenie juhozpadnho Slovenska na dve asti tokom Vhu. Vtom ase tu prichdzaj nov keltsk osadnci pravdepodobne skupiny Bjov, ktor odili z iech pred prvmi tokmi germnskych kmeov (Kimbrovia, Teutni), prichdzajcich zo severu. Posilnili tak kmene VolkovTektosgov, usadench na Morave avpriestore zpadnho Slovenska. Ich potomkovia Kotni sa na zem Slovenska spomnaj ete aj vdobe rmskej. Z vznamnch hospodrskych centier sa do popredia dostal priestor dnenej Bratislavy. Sved otom mnostvo nlezov z tohto obdobia, ke okrem keramiky, pozostatkov hrniarskych pec a importov zo Stredomoria, sa tu nalo aj osem pokladov minc. Na zem dnenej Bratislavy tak pravdepodobne existovalo centrum bjskeho kmeovho zvzu, ktor vak bolo niekedy pred polovicou 1. storoia p.n. l. znien. V redukovanej forme u len prevalo do prelomu letopotu. Jeho lohu prebrala v tom ase osada na Devne, priom znan as Bjov opustila toto zemie aprela do oblasti Norika. Strategicky vhodne bolo situovan oppidum na Pohanskej pri Plaveckom Podhrad. Aj ke tunajie osdlenie malo len pomerne krtke trvanie, poloha tohto oppida na kriovatke jantrovej atzv. eskej cesty zvyovala jeho vznam. Obytn objekty avrobn dielne (keramika, elezo) boli budovan na terasovite upravench plochch. Zaujmav je opevnenie Pohanskej, kde sa kombinoval klasick murus gallicus (akropola) avstrednej Eurpe inak nepouvan systm dvojitej hradby murus duplex (vonkajie opevnenie). Tto lokalita je datovan do prvej polovice 1. storoia p.n.l., priom jej znik sa dva do svislosti svojenskmi zrkami medzi keltskm adckym etnikom. Zempln, ako alie zkeltskch oppd na naom zem, dosiahlo najv vznam v1. storo p.n.l.. Hlav as tunajch obytnch avrobnch objektov sa nachdzala mimo opevnenia hradiska, ktor malo skr refugilny charakter. Obyvatestvo sa zaoberalo najm spracovvanm eleznej rudy avrobou keramiky. Vo vekom mnostve sa tu okrem bench ndob vyrbala aj maovan keramika. Ozapojen do diakovho obchodu svedia aj nlezy keltskch armskych minc. 155

Aj ke spomnan keltsk centr oznaujeme ako oppid, musme kontatova, e jednoznan defincia pojmu keltsk oppidum nie je doposia vytvoren. Bdatelia, venujci sa tejto problematike, sa zhodli iba na zkladnch podmienkach, ktor by lokalita mala spa. Predovetkm by to mala by dobre opevnen poloha vieho rozsahu. Predpoklad sa tie v poet stlych obyvateov arozvinut diferencovan remeseln vroba. Stm svis aj napojenie na diakov obchod apoetn nlezy minc, asto vyrbanch miestnou mincovou. Na vchod od Vhu prevauj v neskorolatnskom obdob zmiean keltsko-dcke osady. Zo sprv antickch autorov (Strabn) sa dozvedme, e podunajskch Bjov aTauriskov niekedy v pdesiatych rokoch 1. storoia p. n. l. porazili dcke jednotky veden Burebistom. Na toto sporn zemie si robili nrok obe strany, no nakoniec ho ovldli Dkovia. Dolo kprelnaniu oboch etnk, zretenom v ponohospodrskych osadch i opevnench centrch (Nitriansky Hrdok). Centrom keltsko-dckeho zemia bola Nitra, kde sa nalo vek mnostvo typicky dckej keramiky. Tto zmiean kultra sa v tomto priestore udrala a do doby rmskej. Antick autori ete Dkov spomnaj ako susedov Vanniovho krovstva. Neskr pod tlakom germnskych kmeov ustupuj do hornatch oblast strednho Slovenska, kde splynuli s etnicky pestrou pchovskou kultrou. Poiatky samostatnho latnskeho umeleckho prejavu je nutn vidie ete vprostred haltatskej kultry, ktor sa postupne obohacovala grckymi, etruskmi a sktskymi prvkami. Zkladnou rtou ranej keltskej tvorby bola obuba bohatej vzdoby. Na perkoch, ndobch ialch predmetoch sa plastick i plon figurlna vzdoba prelnala srznymi ornamentami. Najrozrenejm druhom pouvanej plastiky bola udsk maska. Tvr loveka ako vzdoba mala vkeltskom prostred zvltny, magick zmysel vsvislosti stzv. kultom odatch hlv, ktor bol uKeltov vemi rozren. perky smaskovitm motvom tak zrejme mali vznam talizmanu, nhrady skutonej lebky. K najvznamnejm vasnolatnskym pamiatkam na Slovensku patr bronzov platnika zopaska, zdoben udskou tvrou zprelomu 5. - 4. storoia p.n.l. (Stupava). SKeltmi bol vo vyspelom antickom svete neoddelitene spojen kovov nkrnk torques. Kompletn zlat torques sa naiel na Myjave. Z umeleckho hadiska je sce len napodobeninou originlnych keltskch predlh, je to vak najcennej nlez svojho druhu na zem Slovenska. Razba minc bola dkazom vznamnho hospodrskeho, ale ipolitickho rozvoja keltskej spolonosti. Okrem surovinovch atechnickch predpokladov si vyadovala aj vysok organizovanos spolonosti apevn postavenie vydavatea. Prv razby na naom zem s tzv. mince slrou, ktor sa na juhozpade Slovenska objavuj niekedy zaiatkom 2. storoia p.n.l. Pribline vrovnakom ase sa takto loklna produkcia objavuje aj na vchodnom Slovensku (Ptiie). 156

Na zem obvanom keltskmi kmemi bola razba minc mimoriadne rznorod. Existovalo tu sasne vek mnostvo razieb, ktor mali rznu hmotnos aobsah drahho kovu. Preto sa aj na viacerch oppidch nali jemn vhy, ktor slili na urovanie hodnoty jednotlivch minc. Razba minc sa nesstreovala len na oppidch. Pravdepodobne kad vie produkn centrum vydvalo vlastn mince, priom sa len pribline dodriavala hmotnos akvalita jednotlivch razieb. Vpriebehu 1. storoia p.n.l. sa na zpadnom Slovensku roziruje razba hodnotnej striebornej mince bratislavskho typu, ktor sa nala aj na viacerch alch nleziskch (Trnava, Stupava). S charakteristick npismi (Biatec, Nonnos, Busu, Titto a i.), ktor pravdepodobne zachytvaj men miestnych vydavateov. Pouvali sa najm vrmci domceho obchodu, ike vtomto obdob bolo zemie Slovenska kriovatkou rozvinutho diakovho obchodu (cn, jantr, luxusn vrobky zo Stredomoria). Strieborn keltsk mince sa pravdepodobne razili na zem dnenej Bratislavy a vase po Burebistovom vazstve nad Bjmi vpolovici 1. storoia p.n.l. sa nhle strcaj. Na neskr prevajcich sdliskch sa u stretvame len simportovanmi rmskymi mincami, prpadne ich napodobeninami. Na Slovensku sa znich najastejie objavuj mince Eraviskov, sdliacich na zem okolo Budapeti. Dlhie, ete po prelome letopotu, prevalo razenie minc tzv. vekobystereckho typu na zem pchovskej kultry. Znalos vroby keramiky na hrniarskom kruhu sa na naom zem objavuje u na konci doby haltatskej. Veobecne sa vak rozrila a sprchodom Keltov. Najm vneskorolatnskom obdob sa toti vhrniarskych dielach vyrbala bohato zdoben maovan keramika, ktor si u podobne ako vroba obrovskch hlinench zsobnc vyadovala jednoznan pecializciu vroby. Vysoko cenen bola naprklad ohovzdorn keramika zgrafitovej hliny, ktor sa stala aj dleitm exportnm artiklom. Vestrann rozvoj keltskej remeselnej vroby sa prejavil aj vzdokonalen ponohospodrstva. elezo sa zaalo pouva pri vrobe nstrojov pre ronkov (elezn radlica, motyka, r), o uahilo prcu, zlepilo obrbanie pdy azvilo vnosy. Hlavnou plodinou pestovanou na naom zem poas mladej doby eleznej bola penica. Zvilo sa vak aj pestovanie jamea, rae, ovsa, strukovn aanu. Pri spracovan tchto produktov mal vek vznam al keltsk vynlez rotan arnov. Vaka nemu bolo mon ovea rchlejie asmenou nmahou zska kvalitn mku. Medzi vznamn objavy, ktor zaviedli Kelti na naom zem, je potrebn zaradi aj elezn kosky akosy. Tie nielen e urchlili atvu, ale mali vek vznam aj pri rozirovan dobytkrstva. Vaka kosm sa toti ahie zhromaovalo krmivo pre zvierat na zimu (seno, halzky, such lstie). Okrem hovdzieho dobytka bol ben chov oviec, opanch, hydiny a kon. 157

Kelti priniesli do priestoru Karpatskej kotliny op zvyk pochovva nesplen tel. Viera vposmrtn ivot podobn pozemskmu kzala uloi mtvemu do hrobu jeho zbrane, perky, odev apotravu na posledn cestu. Vaka tomu poznatky zskan pri vskume pohrebsk patria knajdleitejm prameom poznvania keltskej kultry na Slovensku. Zo zaiatku doby latnskej s znme len skupiny hrobov (Stupava) alebo menie zmiean pohrebisk (Buany). Neskr, najm vprvej polovici3. storoia p.n.l., s znme aj vie pohrebisk sprevahou kostrovch hrobov (Mal Kosihy, Maa, Chotn). Vznamnejm jedincom budovali hrobky sdrevenou kontrukciou. Bojovnkom zvyajne dvali do hrobu zbrane, najastejie me, kopiju, tt a elezn opasok na zavesenie mea, zriedkavejie perky (nramky, nkrnk). Venskch hroboch sa vyskytuj najm perky aozdoby odevov, bronzov alebo elezn spony, prstene, nramky a nhrdelnky. Dleit sas hrobovej vbavy predstavovala keramika. Spravidla to boli 2-3 ndoby, zriedkavo a 7 ndob, do ktorch sa ukladala potrava anpoje na cestu do zhrobia. Koncom 3. storoia p.n.l. sa vak postupne aj keltsk etnikum op priklonilo kiarovmu rtu. Na novch pohrebiskch (Hurbanovo) kles mnostvo zbran aperkov vhroboch. To sved ocelkovej racionalizcii pohrebnho rtu azmench predstv vnboenskom ivote. Vzvere doby latnskej sa vyskytuj u len chudobn iarov hroby. Prechod od kostrovho kiarovmu pochovvaniu pravdepodobne vyplva zprklonu kviere vprevteovanie du hlsanej druidmi. Keltsk spolonos sa poda antickch autorov delila na tri a tyri vek skupiny. Rozhodujcou zlokou keltskej spolonosti boli prslunci vojenskch drun, ktorch hroby s roztrsen na zem iech, Moravy aSlovenska (Hurbanovo). Hroby tchto bojovnkov avich blzkosti pochovanch ien s bohato vybaven adovouj teda pomerne spoahlivo odli tto privilegovan vrstvu, ktor Caesar nazva equites. Hlavnm spolonm znakom tchto muskch hrobov je zbra elezn me, kopija, otep att. Ich mee s umelecky zdoben, asto emailom alebo drahmi kovmi. Druidi vytvrali kask zbory, pvodne vyhraden pre prslunkov privilegovanch vrstiev. Mali vek vznam vrmci nboenstva, ale aj siln politick vplyv. Obsah ich uenia poznme len sasti. Verili naprklad vnesmrtenos due, smr znamenala vich uen len stred dlhho ivota. Posvtn pre nich boli dubov hje aiadnu obe nemohli vykona bez halzky tohto stromu. Vekej cte sa unich teili aj mesan symboly. Druidi boli aj vychovvatemi synov zo vzneench rodn. Psmo vak nepouvali, atak sa nm nezachovali iadne ich psomn pamiatky. Najpoetnejou zlokou keltskej spolonosti boli slobodn ronci aremeselnci. Ke sa vak zrznych dvodov zadili, dostvali sa asto do klientskej zvislosti od bohatch prslunkov kmea, ktor sa vniektorch prpa158

doch podobala a otroctvu. plne neslobodnou abezprvnou bola kategria obyvatestva tvoren otrokmi, sem spadali aj zmiean rodiny. Keltsk spolonos prela poas svojho vvoja vznamnmi zmenami. Ke sa vak dostala do tdia vytvrania prvch foriem ttnej organizcie, vonkajmi zsahmi bol tento proces zastaven. Spsobila to jednak rozpnavos Rma asasne toky Germnov aDkov. Vobdob okolo zmeny letopotu sa Kelti asnimi aj latnska kultra zpriestoru strednej Eurpy postupne strcaj. Vzpadnej Eurpe (Bretnsko, Wales, rsko, ktsko) vak tto kultra ajej nositelia prevali a do stredoveku. Hornat zemie severnho a strednho Slovenska sa stalo priestorom, kde pvodn luick obyvatestvo, neskr charakterizovan ako oravsk typ, prevalo od strednej doby bronzovej v podstate plynule a do doby latnskej. Kontinulne osdlenmi oblasami boli najm Orava a Liptov. V okrajovch oblastiach dochdzalo k postupnmu prelnaniu s inmi etnikami. Na Spii s kutanovickou kultrou a na zpade s pltnickou kultrou. Psobenm vonkajch vplyvov sce dolo knhlemu nsilnmu zniku hradsk aosd v tomto priestore, vzpt vak boli budovan nov, v neprstupnejch polohch. Nlezy z osd, ktor vznikali v starej a strednej dobe latnskej dokazuj naalej prevanie pvodnho obyvatestva. Tto fza osdlenia oznaujeme ako predpchovsk horizont. Keramika m ete vrazne haltatsk charakter, vplyv keltskej kultry je ete mal. Najastejie sa prejavuje vo forme importov vrobkov, o doklad vzjomn obchodn kontakty. Rchly hospodrsky rozvoj tejto oblasti umonili poetn nlezisk kovov (me, striebro, elezo) a ich nsledn spracovvanie. K vraznej zmene dochdza niekedy v polovici 2. storoia p.n.l. Toto obdobie oznaujeme ako latnsku fzu pchovskej kultry. Vzrstla hustota obyvatestva, vznikali nov osady, mal hrdky (Vek Slavkov), ale aj vek centrlne hradisk (Liptovsk Mara). Dkladne opevnen boli najm vek hradisk. Ich obyvatelia si budovali prevane zrubov domy spodmurovkou znasucho kladench kameov. Medzery medzi brvnami zrubu potom utesovali hlinenou mazanicou. Vznamnm centrom tejto kultry bolo podrobne preskman mohutne opevnen hradisko Havrnok pri Liptovskej Mare, ktorho kamenn hradba chrnila najm zaujmav kultov objekt. Na rozsiahlych obetiskch sa vo vekom mnostve spaovali obetn dary vo forme perkov, obilia, minc, ale aj zvierat. Boli tu dokonca objaven aj nesplen zvyky obetovanch udskch tiel. Poetn obytn objekty avrobn dielne na spracovanie eleza, medi, striebra a jantru boli umiestnen mimo hradieb. Zintenzvnila sa vroba a spracovvanie rd. Z junch oblast sa postupne preberali nov technick vynlezy, ako naprklad perkrske techniky i hrniarsky kruh. Vrazne sa posiluje obchodn vmena s keltskmi oblasami (Pannia, Noricum) a vysok rove pchovskej kultry doklad aj razba vlastnch striebornch minc. 159

Pomerne plynul vvoj pchovskej kultry bol nsilne preruen vprvch desaroiach nho letopotu. Germnska asasti sn aj dcka expanzia zniila opevnen hradisk ivek as otvorench ronckych osd. Neskr vstarej dobe rmskej sa pvodn osdlenie iastone obnovuje, aj ke u svraznm vplyvom przeworskej kultry, Kvdov aDkov. Pouit a odporan literatra 1. BUCHVALDEK, Miroslav a kol.: Djiny pravk Evropy. Praha : SPN, 1985. 280 s. 2. FILIP, Jan : Keltsk civilizace. Praha : Academia, 1995. 260 s. ISBN 80200-0526-9. 3. HERM, Gerhard: Kelti. Bratislava : Obzor, 1985. 294 s. 4. KOZLOVSKY, Janusz: Encyklopedia historyczna sviata I. Krakov : APWO, 1999. 620 s. 5. NOVOTN, Bohuslav a kol: Encyklopdia archeolgie. Bratislava : Obzor, 1986. 1028 s. 6. PAULK, Jozef a kol.: ivot a umenie doby eleznej na Slovensku. Bratislava : SVKL, 1962. 342 s. 7. PAULK, Jozef: Keltsk hradisko Pohansk vPlaveckom Podhrad. Martin : Osveta, 1976. 296 s. 8. PIETA, Karol: Umenie doby eleznej. Bratislava : Tatran, 1982, s. 11-30. 9. POBORSK, Vladimr: Djiny pravku. Praha : SPN, 1992. 146 s. 10. Pramene kdejinm Slovenska aSlovkov. Ed. R. Marsina. Bratislava : Nrodn literrne centrum, 1998. 405 s. ISBN 80-88878-12-8. 11. VIZDAL, Marin: Sprievodca pravekom vchodnho Slovenska. Preov : Metodick centrum, 1995. 67 s. ISBN 80-8045-002-1.

160

PREHAD DEJN BYZANCIE * IMRICH BELEJKANI

vodn as Vroku 2003, presne 29. mja, uplynie 550 rokov od pdu Kontantnopola, niekdajieho hlavnho mesta Vchodormskej - Byzantskej re. Kon sa epocha ttneho tvaru, ktorho ivot bol vemi zko spojen skresanstvom aosobitne svchodnm kresanstvom. Kontantnopol bol hlavnm mestom Vchodormskej - Byzantskej re. Mesto bolo politickm aspoloenskm centrom re, ale tak isto aj sdlom vchodnho patriarchtu. Byzantsk ra od svojho vzniku prevala vemi zloit obdobia, ale zaznamenala aj obdobie prosperity, rozkvetu kultry aspirituality. Mnoh bdatelia dodnes ukazuj na prnos Byzancie pre rozvoj eurpskej kultry avzdelanosti. Aj vkresanskom prostred, ktor bolo zo zaiatku zdranliv pri formulovan hodnotenia prnosu Byzancie ako kresanskej re pre Eurpu, sa situcia men vprospech kladnho postoja. Vsasnosti viac ako vminulosti prichdzame cez cyrilo-metodsk misiu kpriamemu dotyku sdejinami Byzancie. Vpreambule stavy Slovenskej republiky jej tvorcovia uviedli, e naa ttnos m svoje korene v byzantskej misii realizovanej na Vekej Morave. Tto skutonos ns inpiruje ktomu, aby sme dejinm Byzancie venovali nleit pozornos. Vznik Vchodormskej - Byzantskej re Veobecne vdejinch je vznik Byzancie spjan srmskym cisrom Kontantnom Vekm, ktor 8. novembra 324 poloil zkladn kame mesta, ktor sa malo sta po Rme hlavnm mestom rmskej re. Mnoh historici prve tento asov horizont povauj za poiatok byzantskch dejn. Mesto dostalo nzov poda svojho zakladatea - Kontantnopol. ivotn osudy cisra Kontantna Vekho zaznamenal vo svojej histrii Euzebius Cezarejsk.

Prspevok vznikol v rmci grantovej lohy VEGA snzvom Byzantsk tradcia vkontexte eurpskej civilizcie .1/8226/01.

161

Dvody, ktor viedli Kontantna Vekho kvybudovaniu novho hlavnho mesta rmskeho impria dodnes nie s jednoznan. Nov Rm bol vybudovan na mieste starobylho mesteka Byzantion, sdla Grkov, kde Kontantn porazil Licinia, poslednho protivnka, ktor mu brnil vceste kmoci. dajne sa zaloenm mesta pripomna vazstvo Kontantna nad Liciniom. Poda inch historikov vber starobylho Byzantionu za hlavn mesto re ovplyvnili in okolnosti, predovetkm jeho priazniv strategick pozcia. Byzantion bol grckym prstavnm mestom na zpadnom brehu Bosporu, zkeho prielivu medzi Tureckom aEurpou. Vaka vbornmu spojeniu po mori so Stredozemnm aiernym morom tu prekvital obchod amesto sa rchlo rozrastalo. Navye rmska ra koncom 2. storoia anajm v 3. storo prevala veobecn krzu. U vtedy vchodn as re prejavovala urit pecifik. Bola viac zaudnen, odliovala sa vou vrobnou aktivitou, rozvojom remesla aobchodu, atm sa na Vchode kumuloval politick akultrny ivot rmskeho impria. Aj samotn idea preloenia hlavnho mesta zRma nevznikla za ias Kontantna Vekho. U vdobe tetrarchov sa cisrske rezidencie nachdzali mimo Rma. Na Dioklecinovom dvore vNikomdii nealeko Byzantionu vyrastal aj samotn cisr Kontantn. Prve tto skutonos mohla vies Kontantna k tomu, e si obbil po kadej strnke prosperujci vchod re. Vchodn poloha Novho Rma bola vekou vhodou vase, ke si toky barbarov vyadovali vysielanie vojenskch jednotiek kdolnmu Dunaju alebo na Vchod. Je mlo pravdepodobn, e cisr Kontantn Vek zaloil nov hlavn mesto re iba isto znboenskch dvodov. Kontantnopol - Nov Rm Kontantn Vek panoval plnch trins rokov, ako jedin vldca celej rmskej re. Obdobie jeho vldy nebolo jednoduch. Veobecne sa uvdza, e 4. storoie, kedy Huni prekroili rieku Don anarazili na germnske kmene Gtov, uviedlo do pohybu obyvatestvo takmer celej Eurpy. Vdsledku tchto skutonost mohla rmska ra len ako odolva njazdom barbarskch kmeov. Prenesenm hlavnho mesta na vchod sa ni nevyrieilo. Star Rm sa otriasal vo svojich zkladoch. Hoci sa Kontantn Vek vydanm Milnskeho ediktu (313) snail vytvori jednotn ideov platformu re, bolo pre neho vemi ak udra ju. Objavilo sa riovo uenie, ktor podkopvalo samotn zklady kresanskho uenia, pretoe spochybovalo tradin kresansk trinitarizmus. 162

Pomocou 1. ekumenickho koncilu vNicei (325), na ktorom bol arianizmus odsden, sa mu ete podarilo udra ideov jednotu impria. Avak jeho syn Constantius, ke zvazil vsperen so svojimi bratmi (Kontantnom II. aConstantom) astal sa jedinm vldcom re, presadzoval vri arinsku formu kresanstva ako jedin ideologick zklad. Constantius pouval kresansk vieru aj ako prostriedok renia vplyvu re za jej hranicami. Pritom dbal oto, aby kresansk viera bola hlsan varinskej verzii. Za jeho vldy hlsal medzi germnskymi kmemi tto verziu kresanstva gtsky biskup Wulfila. Vtom nachdzame vysvetlenie, preo germnske kmene, a na Frankov, prijali arinsku formu kresanstva. Aj cisr Theodosios I. Vek (379 - 395) sa usiloval udra jednotu re. Zastavil vojensk aenia barbarov asVizigtmi uzavrel mier. Prejavom jeho snh bolo za kad cenu udra jednotu impria. Vtomto kontexte treba vnma aj uskutonenie 2. ekumenickho koncilu vKontantnopole (381). Poda vzoru svojho predchodcu Kontantna Vekho chcel cisr zabezpei jednotn ideov zklad re. Theodosios I. Vek bol vak poslednm cisrom, ktor vldol nad celou rmskou rou v ase, kedy Nov Rm plnil funkciu hlavnho mesta impria aj vrelnom ivote. Kontantnopol - hlavn mesto Vchodormskej - Byzantskej re Cisr Theodosios ete poas svojho ivota rozdelil rmsku ru na dve asti - vchodn azpadn. Ke vroku 395 prevzali vldu jeho nedospel synovia Arkadius aHonorius, zana sa proces rozpadu Zpadormskej re, ktor sa zavil v rokoch 476 - 480, kedy Germn Odoaker dosiahol diplomatickmi cestami uznanie za nmestnka cisra vItlii. Od tohto asu sa u byzantskm cisrom nikdy nepodarilo obnovi jednotu rmskej re vjej pvodnch hraniciach, hoci sa oto vemi usiloval cisr Justinin prostrednctvom svojich vojvodcov Belizara aNarsesa. Od tohto obdobia je Nov Rm skr symbolom minulosti auritej perspektvy zachovania kultrnej kontinuity Starho Rma. Star Rm u ije svojimi problmami a Nov Rm Kontantnopol sa stva za panovania cisra Theodosia II. vekomestom sokolo 400 000 obyvatemi. Dlh obdobie vldy Theodosia II. predstavuje vznamn etapu pri utvran svojbytnho charakteru vchodormskeho ttneho tvaru. Theodosios II. vldol takmer cel polovicu 5. storoia. Poas jeho vldy ohrozovali Byzanciu zo severu Huni ana vchode sa od roku 421 zaali nov vojny sPeranmi. Theodosios II. uskutooval aj helenizciu verejnho ivota. Veda oficilnej latininy sa stle viac uplatovala aj grtina. Vrcholom kultrneho rozvoja tejto doby bolo zaloenie vysokej koly vKontantnopole v roku 425. 163

Cisr Theodosios II. nariadil vytvori aj prv kdex rmskeho prva pod nzvom Codex Theodosianus. Taktie dbal oupevovanie jednoty kresanstva, o bolo prezentovan na 3. ekumenickom koncile vEfeze v roku 431, kde bol odsden nestorianizmus. Svldou Theodosia II. je spjan aj 4. ekumenick koncil vChalcedone v roku 451, ktor sa ale uskutonil a po jeho smrti na podnet jeho sestry Pulcherie. Koncil znamenal vazstvo nad monofyzitstvom, o upevnilo ideov jednotu re. Preto je vlda jeho nstupcu cisra Markiana (450 - 457) veobecne charakterizovan ako obdobie pokoja avntornej konsolidcie. Po Attilovej smrti (453) pominulo dokonca aj nebezpeenstvo Hunov. Poas pokojnej vldy Markiana vak zskali prevahu velitelia cisrskych grd, zloench vprevanej vine zgermnskych oldnierov. Germnsky vplyv bol oslaben po prchode Isaurov, ktor sa po smrti cisra Leona I. v roku 474 dostali kmoci. A cisr Anastasios, ktor vldol vrokoch 491 - 518, sa vysporiadal s vplyvom Isaurov. Na druhej strane vypukla poas jeho vldy v roku 502 vojna sPeranmi. Podarilo sa mu vak uzavrie mier na 7 rokov, ktor trval aj po uplynut tohto obdobia. Byzantsk ra dosiahla vrchol rozkvetu za panovania cisra Justinina. Justinin si zaumienil obnovi rmsku ru vjej pvodnch hraniciach. Podarilo sa mu sce obnovi jednotu impria, ale nepodarilo sa mu vykona zemn obnovu niekdajej rmskej re. Poiatky rozkladu Byzantskej re Cisr Justinin pouil na dosiahnutie svojho ciea vetky mon prostriedky, m ru finanne vyerpal. Ktomu sa pridruili prrodn katastrofy, sucho aast epidmie, ktor iba urchlili veobecn krzu Byzancie. Preto na sklonku svojej vldy pochopil, e jeho cie nie je relny. Jeho nstupcovia Justinos II. (565 - 578), Tiberios I. Konstantinos (578 582) azvl Maurikios (582 - 602) museli vynaloi vek silie na zastavenie vntornho rozkladu re. Skutone obratnm vldcom bol cisr Maurikios, ktor dokzal pomerne rchlo reagova na zmeny vzpadnej asti bvalho impria vytvorenm ravennskho akartgskeho exarchtu. Vakej situcii vak vydal chybn rozhodnutie oprezimovan svojho vojska na nepriateskom zem za Dunajom, ktor bojovalo proti Avarom aSlovanom, o znamenalo koniec vcelku spenej vldy. Jeho nstupca Fokas (602 - 610) svojou necitlivosou pre sprvu vohnal cel imprium do obianskej vojny. Aby mohol eli tokom Peranov, uzavrel v roku 604 mier sAvarmi vndeji, e dosiahne pokoj na Balkne. Po premiestnen vekho potu vojakov zdunajskho na zijsk front sa obrana hranice na Dunaji plne zrtila acel zemie polostrova bolo otvoren Slovanom aAvarom, ktor krajinu pustoili anivoili. 164

Vtejto aivej situcii musel proti Fokovi zasiahnu sprvca kartgskeho exarchtu Herakleios (610 - 641), ktor ru prevzal vtotlnom rozklade. Po poiatonch nespechoch sa mu podarilo vyvies krajinu zkrzy. Nov cisr Herakleios zaznamenal spechy aj vo vojenskej oblasti, i u to bolo vboji sPeranmi, alebo s Avarmi aso Slovanmi. Byzancia aarabsk islam Ke u vetko nasvedovalo tomu, e po akch vojenskch aeniach nastane v Byzancii pokoj amier, priiel neakan der. Na zijsk zemia impria zaali toi bedunske kmene, ktor dovtedy ili pokojnm koovnm ivotom na pti Arabskho polostrova. Prorok Mohamed vo vemi krtkej dobe zjednotil bedunske kmene pod bojovm prporom novho, ako sa neskr ukzalo svetovho, nboenstva - islamu. Zjavenie, ktor mal Mohamed, obsahuje posvtn kniha islamu korn. Cisr Herakleios bol nespen vbojoch sArabmi, strcal jedno zemie za druhm. Arabi, nrod pte, boli na prekvapenie vemi obratn bojovnci aj na mori. Vojensk aenie Arabov zastavil a cisr Kontantn IV. (668 - 685) vaka novej zbrani - grckemu ohu. Arabsk lostvo nebolo schopn eli tokom Byzantncov pri pouit novej niivej zbrane autrpeli ak porku. Arabsk panovnk Muvija bol nten uzatvori s Byzanciou mier na 30 rokov akadorone odvdza byzantskmu cisrstvu stanoven da. Ubrnenm Kontantnopola zabrnili Byzantnci prvalu Arabov do Eurpy vdobe, ke bol tento bojov ivel ete pln expanzvnej sily. Podobn spech, ak dosiahol Kontantn IV. vboji sArabmi, nedosiahol vstretnut sBulharmi v roku 680. Bulhari na ele slegendrnym chnom Asparuchom obsadili severn breh Dunaja aovldli slovansk kmene, ijce na Balkne. Cisr Kontantn IV. bol vo svojom vojenskom aen proti Bulharom nespen anakoniec musel mier sBulharmi vykpi zlatom. Tak sa v roku 680 zrodil prv bulharsk tt, ktor vznamne ovplyvnil nielen dejinn osudy Slovanov ijcich vThrkii aMacednii, ale neskr aj celho byzantskho impria. Za vldy Kontantna IV. sa uskutonil 6. ekumenick koncil vKontantnopole (680 - 681), na ktorom bol odsden monotheletizmus amonoenergizmus, m bola op posilnen ideov jednota re. Byzancia aSlovania Koniec 7. storoia acel 8. storoie je v Byzancii obdobm, pre ktor je charakteristick snaha ozskanie cisrskej moci. Je to aj obdobie ikonoklazmu 165

aneustlych bojov sArabmi aBulharmi. Ikonoklazmus bol prekonan na 7. ekumenickom koncile vNicei v roku 787. Nasledujce 9. storoie je veobecne vnman ako vrchol byzantskej ttnosti a je spjan svldou cisra Michala III. Michal III. bol vdobe smrti svojho otca Theofila (20. janura 842) ete dieaom, preto za neho vldla jeho matka cisrovn Theodora, ktor spravovala ru celch 14 rokov spolone skancelrom eunuchom Theoktistom. Michal III. prevzal moc roku 856 aoskoro sa pri om objavil jeho strko Bardas, ktor bol pocten titulom Caesar. Za jeho vldy bola zaloen nov kontantnopolsk univerzita, ktor sa stala centrom byzantskej vedy akultry. Cisr Michal III. dosiahol rozhodn vazstvo nad ruskou nmornou flotilou, ktor sa neoakvane objavila pod hradbami Kontantnopola v roku 860. Grcky ohe asiln brka na iernom mori zniili rusk vojsko. Bola podpsan prv byzantsko-rusk mierov dohoda, ktor umoovala psobenie byzantskch misionrov vnovom kyjevskom tte. Misionri sce do Kyjeva dorazili, ale vo svojej misijnej innosti neboli spen. Jasn vazstvo zaznamenal cisr Michal III. aj vbitke s Arabmi pri meste Samosaty v roku 863. Poas jeho vldy v roku 863 sa uskutonila misia na Vek Moravu, ktorou sa Slovania zaradili medzi kultrne vyspel nrody vtedajej Eurpy. Prtomnos Byzancie u nikdy nebola vstrednej Eurpe tak intenzvna ako vtejto dobe. Byzantsk misionri psobili aj vBulharsku. Cr Boris sa vsnahe preds zniujcej porke od Byzantncov rozhodol kapitulova aprija krst zrk byzantskch duchovnch. Jeho krstnm otcom bol dajne sm cisr Michal III., po ktorom Boris prijal krstn meno Michal. Byzancia a vznik Latinskho cisrstva Vvoj vByzancii v10. a 13. storo sa d charakterizova ako obdobie nstupu macednskej dynastie na cisrsky trn (867 - 1055), potom dynastie Komnenovcov (1081 - 1185), dynastie Angelovcov auskutonenia tvrtej kriiackej vpravy (1204) ataktie vzniku Latinskho cisrstva (1204 - 1261). Zpredstaviteov macednskej dynastie vznamne ovplyvnil dejinn vvoj Basileos II. Bulgaroktonos - Bulharobijca (976 - 1025), ktor sa ukrutnm spsobom vysporiadal sodporom Bulharov avroku 1019 vstpil do Samuelovho sdelnho mesta Ochridu. Tak sa stal byzantsk cisr op vldcom celho Balknu. Do doby jeho panovania spad aj pokrstenie Vladimra aKyjevskej Rusi (988 - 989). Ide ovznamn dejinn udalos, pretoe Byzancia od tohto asovho horizontu mohla do sfry svojho vplyvu zahrn aj siln kyjevsk tt. 166

Zmacednskej dynastie sa vznamnm spsobom zapsal do byzantskch dejn aj cisr Kontantn IX. Monomach (1042 - 1055). Hoci nezskal nijak vojensk spechy, zaslil sa orozkvet kultrneho ivota. Intenzvne sa rozvjala filozofia, pozia, rtorika astpal zujem oklasick literatru. Za jeho vldy psobili na univerzite vKontantnopole vznamn uenci Jn Italos aMichail Psellos, ktor vbyzantskom kultrnom prostred aktualizovali antick tradciu. Do obdobia jeho vldy spad tzv. vek schizma. Da 16. jla 1054 ppesk legti na ele skardinlom Humbertom poloili na oltr chrmu Hagia Sofia ppesk bulu, ktorou boli patriarcha Michael Kerularios ajeho stpenci exkomunikovan zcirkvi. Tm bol odtartovan rozkol, ktor dodnes nie je vkresanskom svete prekonan. Mnoh cirkevn historici kresanskho Vchodu zastvaj nzor, e neby tvrtej kriiackej vpravy, ktor sa skonila plienenm Kontantnopola anastolenm Latinskho cisrstva, bola by tzv. vek schizma medzi kresanskm Vchodom aZpadom u dvno prekonan. Takto vahy atvrdenia mono prijma jedine vrovine hypotzy. Nezvratnou skutonosou je, e tvrt kriiacka vprava znamenala roku 1204 pd Kontantnopola. Hlavn mesto bolo vyplienen anastolen bolo Latinsk cisrstvo. Slvna korunovcia novho cisra Balduina Flanderskho, ktorho vobu presadili Bentania, sa uskutonila 16. mja 1204 vchrme Hagia Sofia avykonali ju latinsk cirkevn hodnostri na ele snovovymenovanm latinskm patriarchom Bentanom Thomassom Morosinim. Najv zisk zdobytho zemia mali bentski kupci sbentskym dom Enrikom Dandolom. Koniec Latinskho cisrstva apd Kontantnopola Latinci sa vak nezmocnili celho zemia Byzancie. Byzantsk moc zostala zachovan vtroch nezvislch ttoch: vEpirskom despotte, Trapezuntskom aNiceiskom cisrstve, ktor znich bolo najmocnejie. Aprve zNiceiskho cisrstva, vktorom vldol Michail VIII. Palaiologos, vzilo obnovenie Byzancie aoslobodenie hlavnho mesta. Michael VIII. Palaiologos spomocou Janovanov vstpil 13. augusta 1261 do Kontantnopolu, o znamenalo znik Latinskho cisrstva. Bol to vak smutn prchod, pretoe mesto bolo vylpen azdevastovan. Michael VIII. Palaiologos nastupoval na cisrsky trn za situcie, ktor bola vemi zloit, pretoe voblasti strednho Grcka ana Peloponze ete trvalo latinsk panstvo. Sasne bol zo severu ohrozovan ustavinmi tokmi Bulharov aSrbov, ktor prenikali na zemie Thrkie aMacednska. Aj bentske panstvo, ktor zostalo neporuen na egejskch ostrovoch, vyadovalo siln vojensk protivhu na mori. 167

Obnoven Byzantsk ra nemala silu ubrni sa nporu zo Zpadu aVchodu. Michael VIII. sa snail diplomatickmi krokmi, konkrtne rokovanm okresanskej nii, oslabi tlak Zpadu. Rokovania prebiehali vniekokch etapch. Zaali sa u za ppea Urbana IV. (1261 - 1264), pokraovali za pontifiktu ppea Klimenta IV. (1264 - 1268), ale a za Gregora X. sa dosiahol elan vsledok vpodobe uzavretia nie vLyone (1274) a odvrtenia kriiackej vpravy, ktor pripravoval proti schizmatickm Grkom Karol zAnjou. Tento iaston medzinrodn spech, ktor dosiahol vaka svojej diplomatickej ikovnosti cisr Michael VIII. nezastavil rozklad re. Jeho nstupca Andronikos II. (1282 - 1328), ktor vldol relatvne dlho, nemal dostatok sl na zastavenie tohto procesu. Byzancia v dobe jeho panovania mala vemi slab armdu ztoho dvodu, e pravidelne musela splca finann zvzky apiky talianskym republikm ana vydriavanie potrebnej armdy nemala dostatok finannch prostriedkov. Situcia sa nezmiernila ani na severnej hranici, odkia Byzancii hrozilo neustle nebezpeenstvo od Bulharov aSrbov. Zvl cr Miljutin vzbudzoval uByzantncov vek obavy, preto sa cisr Andronikos II. vroku 1291 rozhodol vyda za neho svoju dcru Simonidu. Vaka tomu sa situcia na severnej hranici podstatne upokojila. Omnoho komplikovanejia situcia nastala na vchodnej hranici re, kam zaali prenika osmansk Turci, ktor sa stali trvalou hrozbou pre byzantsk tt. Ich rozpnavos na urit dobu zastavil dobyvate Timur (1370 - 1405), zakladate nesmiernej, ale krtko trvajcej re vStrednej zii. Byzancii na stabilite nepridvali ani vntorn rozpory, ktor vznikali vsvislosti sbojom ocisrsky trn medzi Michalom IX. aAndronikom III., ani povstanie zeltov vSolni aani nstup Jna Kantakuzena na cisrsky trn. Po smrti Timura sa osmansk sultni Mehmed I., Murad II. anajm Mehmed II., prezvan Dobyvate (1444 - 1446 a 1451 - 1481), pustili do dobyvanch vojen. Za vldy Murada II. (1421 - 1451) dobyli osmansk Turci podstatn as Peloponzu aSoln. Cisr Kontantn XII. Dragases chcel vtejto situcii ete zachrni hlavn mesto aspoliehal sa na pomoc Eurpy. Nepomohlo ani to, e grcki cirkevn predstavitelia shlasili scirkevnou niou na konciloch vo Ferrare avo Florencii (1438 - 1439). Ke ortodoxn kresansk svet odmietol vo veobecnosti cirkevn niu sRmom, Zpad ponechal Byzanciu vboji proti osmanskm Turkom osamoten. Iba Bentky aJanov, ktor sa ctili ohrozen vo svojich zujmoch, poslali niekoko lod apr stoviek vojakov na pomoc hlavnmu mestu. Zveren tok sultn stanovil na 29. mja 1453 vskorch rannch hodinch. Vmeste vypukla veobecn panika avetko bolo straten. Tiscky oby168

vateov sa snaili njs kryt vchrme Hagia Sofia, pretoe verili vzsah nebeskej sily na zchranu mesta. Dobyvatelia rabovali mesto sMehmedovm shlasom tri dni aobyvatestvo odviedli do otroctva. Dochdzalo kznsilneniam, rabovakm, vandalizmu ak plieneniu. Zmizli umeleck diela, boli znien kninice. Celkov kody boli nevysliten. Okrem toho bol ochromen cirkevn ivot kresanov Vchodu, hoci nie plne znien. Cirkevn organizan truktry boli zachovan acirkev spatriarchom Gennadiosom Scholariosom sa stala jedinou intitciou, kde bolo aj vnajach dobch zachovvan byzantsk kultrne dedistvo, o potom umonilo obnovi nezvislos anjs svoju identitu Grkom anrodom Balknu. Byzancia po Byzancii Po dobyt Kontantnopola sa stal ostrov Krta azylom pre uteencov avzdelancov hlavnho mesta, odkia sa toto kultrne dedistvo dostalo do Itlie, kdevyzvalo zrod renesancie ahumanizmu. Pdom Kontantnopola aznikom Byzantskej re sa osmanskm Turkom otvorila cesta cez Balkn do strednej Eurpy. Do roku 1459 bolo anektovan Srbsko aBulharsko, vrokoch 1459 - 1460 eurpska as Grcka, v roku 1463 Bosna a Hercegovina anakoniec vroku 1517 Egypt. Prtomnos islamu na tchto zemiach je dodnes hodnoten zrznych aspektov. Vasoch tureckej okupcie bola byzantsk kultra avzdelvanie paralyzovan, avak vtej najjednoduchej forme ich jestvovanie zaznamenvame. Je znme, e vIstanbule (Kontantnopol) naalej existovala Patriarchlna akadmia, na ostrove Patmos Patmosk kola aete v 18. storo jestvovala Athosk kola. Neskr je vak zaznamenan padok aznik byzantskho kolstva. Bohatstvo vchodnej spirituality sa nm zachovalo do dnench dn vaka Nikodmovi Hagioritovi (Svtohorec), mnchovi zhory Athos, ktorho zbierka zdiel patristickch otcov bola vydan vBentkach roku 1782 pod nzvom Philokalia (Dobrotoljubie), o znamen lska kdobru alebo lska ku krse. Okrem Ruska, kde sa zrodila idea tretieho Rma, sa cel kresansk Vchod dostal pod nadvldu islamu. Vhistorickej pamti s sosmanskmi Turkami spjan pustoiv njazdy aj na nae zemie.

169

Mal slovnk teologickch pojmov pouitch v texte Kresansk trinitarizmus kresansk uenie otrojjedinom Bohu. Boh je jednej podstaty, ale vtroch osobch: Otec, Syn aSvt Duch. Arianizmus heretick uenie, ktor popiera spodstatnos Otca aSyna vo Svtej Trojici. Nestorianizmus heretick uenie, ktor prezentovalo, e Panna Mria porodila Krista ako loveka. Cirkev hlsa, e Panna Mria porodila Krista ako Boholoveka. Monofyzitizmus heretick hnutie zdrazujce, e vKristovi je iba jedna podstata. Cirkev u, e vKristovi s dve podstaty, bosk audsk. Monotheletizmus heretick uenie, poda ktorho mal Kristus jednu vu (bosk). Poda uenia cirkvi vKristovi je bosk aj udsk va, priom udsk sa dobrovone podriauje boskej. Monoenergizmus heretick uenie, poda ktorho mal Kristus iba jednu bosk energiu. Cirkev vak u, e vosobe Krista s zastpen tak bosk, ako aj udsk energia, priom udsk sa dobrovone podriadila boskej. Bibliografia a/ 1. 2. b/ 1. 2. 3. 4. 5. 6. Pramene EUSEBIUS: The History of the Church. New York : Penguin Books, 1989. 434 s. ISBN 0-14-044535-8. Korn. ilina : Knin centrum, 2001. 399 s. ISBN 80-88723-81-7. Literatra AL-SBENATY, Abdulwahab: Islam - viera anboenstvo. Bratislava : ALJA, 2002. 160 s. ISBN 80-968262-1-2. ALE, Pavel - BELEJKANI, Imrich: Pohady do dejn pravoslvnej dogmatickej teolgie. Preov : Pravoslvna bohosloveck fakulta Preovskej univerzity, 1999. 210 s. ISBN 80-88722-48-9. AVENARIUS, Alexander: Byzantsk ikonoklazmus 726 - 843, storoie zpasu oikonu. Bratislava : Veda, 1998. 148 s. ISBN 80-224-0582-5. DVORNK, Frantiek: Zrod stedn avchodn Evropy. Praha : Obzor, 1999. 525 s. ISBN 80-7260-005-2. ELIADE, Mircea: Dejiny nboenskch predstv aide III. Bratislava : Agora, 1997. 294 s. ISBN 80-967210-3-8. FRANZEN, August: Mal crkevn djiny. Praha : Zvon, 1995. 358 s. ISBN 80-7113-119-9.

170

7. 8. 9. 10. 11. 12. 13. 14. 15.

JURKO, Jozef: Odokumentoch druhho vatiknskeho koncilu. Bardejov : Bens, 2000. 163 s. ISBN 80-88998-09-3. Dejiny Eurpy. Bratislava : Mlad let, 2001. 429 s. ISBN 80-06-01074-9. KRYTOF, biskup olomoucko-brnensk: vod apehledn djiny byzantskho sttu. Preov : Pravoslvna bohosloveck fakulta UPJ vPreove, 1995. 171 s. ISBN 80-7097-325-0. KUERA, Mat: Stredovek Slovensko. Bratislava : Perfekt, 2002. 228 s. ISBN 80-8046-217-8. MARSEILLE, Jacques - LANEYRIE-DAGENOV, Nadeije: Dejiny sveta. Bratislava : Mlad let, 2001. 319 s. ISBN 80-06-01150-8. MATLOVI Ren: Geografia relgi. Preov : Fakulta humanitnch aprrodnch vied Preovskej univerzity vPreove, 2001. 375 s. ISBN 808068-062-0. SCHMEMAN, Alexander: Istorieskij pu pravoslavija. New York : Palomnik, 1954. 387 s. ISBN 5-87468-014-4. TEICHOV, A. akol.: Djiny stedovku I. aII. Praha : SPN, 1968. 241 a 443 s. ZSTROV, Bohumila akol.: Djiny Byzance. Praha : Academia, 1996. 529 s. ISBN 80-200-0454-8.

171

VIKLEFOVA HERZA MRIA KRAUNOV

Vvoj herzy vAnglicku mal oproti kontinentu ist osobitosti. Km koncom 14. storoia nevystpil John Viklef (asi 1320 - 1384), nevznikla tu iadna vznamn herza aani sem iadna zkontinentu neprenikla. Zpevniny preniklo do Anglicka ortodoxn hnutie iobrav rdy. Kontakt Anglicka spevninou bol po kultrnej acirkevnej strnke zky aprostrednctvom obchodu svlnou malo iv styky aekonomick vzby sflanderskmi mestami, ktor boli vhodnou pdou pre nboensk opozciu. Jednou zprin odlinosti vvoja bola dobre organizovan ariaden truktra anglickej cirkvi askutonos, e anglick panovnk mal nad ou znan kontrolu. Boje oinvestitru trvali vAnglicku iba krtko askonili kompromisom, ktorm kr zskal prevahu votzke menovania vysokch cirkevnch radnkov. Anglicko sa nikdy nestalo scnou krikavch kandlov pri uvdzan do cirkevnch radov apanovnkom sa podarilo presadi kandidtov slunej rovne, dokonca mnoh znich boli vynikajcimi osobnosami. Aj preto sa 14. storoie vdejinch anglickej cirkvi nazva jej zlatm vekom. Cirkevn neporiadky, ktor dvali podnet k herze, sa vAnglicku pred 14. storom vznamnejie neprejavili. Za vldy Henricha II. (1154 - 1189) sem prenikli katari, ale boli zlikvidovan. Prenikaniu herzy do Anglicka brnila dobre fungujca administratva, ktor kvli filtrcii heretickch mylienok kontrolovala prstavy aobchodnkov prichdzajcich zpevniny. Frantikni prili vroku 1224, ale psobi mohli a vtedy, ke dokzali nevinnos svojho uenia. Km padok ich rdu na kontintente viedol kvzniku novej herzy sekty fraticellinov, vAnglicku si udrali bezhonnos omnoho dlhie. V14.stor. sa postavenie anglickej cirkvi zhorilo. Koncom 14. storoia, kedy sa stredovek spolonos rozkladala, bola cirkev jej slabou asou. Predstavitelia anglickej cirkvi sce neprepadli nemravnmu spsobu ivota ako inde, nemali vak rove osobnost predchdzajceho obdobia. Vporovnan skontinentom, kde si cirkev ete niekoko storo zachovala svoje vsady, vAnglicku ich rchle strcala. Anglick cirkevn hodnostri boli skr svetskmi sprvcami ne kazmi astarali sa viac osvoje ekonomick zujmy ako odue veriacich. Ke sa vsvislosti so storonou vojnou stalo nov zdanenie nevyhnutnosou, zaala vAnglicku agitcia za sekularizciu cirkevnho majetku. Bola namieren proti nkladnosti cirkevnho ivota, ale nebola spojen so snahou ovntorn reformy anglickej cirkvi. Agitcia poskytla prleitos radiklnym kazateom iobravm mnchom, ktor tvorili opozciu bohatho klru. Tto udia neprepadli trendu cirkevnho vvoja aznepokojovalo ich, e sa cirkev 172

spreneveruje pvodnmu kresanstvu. Ist as ich ako udov zkladu pre svoje nzory vyuval aj Viklef. Spoiatku sa proticirkevn agitcia nevyznaovala silnm antiklerikalizmom, ale po vystpen Jna zGentu (bol to syn Eduarda III., radca nedospelho Richarda II. a vojvoda zLancasteru; znakmi jeho vldy bola neschopnos, korupcia, finann padok krajiny) nadobudla znan rozsah iintenzitu. Svojou politikou vyvolal odpor proti celmu lancasterskmu rodu. Vojvoda bol povaovan za najvieho nepriatea anglickho udu. Vo vzahu kViklefovi bol jeho vznamnm svetskm ochrancom. toky proti cirkvi silneli za vldy Eduarda III. (1327 - 1377) a poas vldy Jna zGentu v obdob nedospelosti Richarda II. (*1367, krom 1377 - plnolet 1386 - zosaden 1399, 1400). Zvl zl bola situcia drobnho kastva, ktor ilo iba zdesiatkov amilodarov. Ich prjmy odovzdvali svetsk feudli biskupom aoptom apo more vroku 1380 bol do praxe uveden zkon, poda ktorho dostval kaz rone iba 6 libier ako najchudobnej robotnk. Kazi ili vhroznej chudobe, svoje fary prenajmali farmrom, tlali sa po krajine aili ztoho, o vyobrali, za prsub, e sa za darcov pomodlia. Anglicko bolo pln predavaov odpustkov, ktor prili zRma aboli poveren listom sppeskou peaou, ktor ich zmocoval odpa hriechy audeova odpustky tm, ktor si od nich kpili pozostatky svtcov. Verejn mienka sa obracala aj proti psobeniu cirkevnch sdov, ktor zneuvali svoje prvomoci hlavne pri mravnostnch preinoch. Akkovek hriech bolo mon zaplati. Vroku 1353 vydal Eduard III. zkon, poda ktorho sa kad anglick poddan dopal zrady, ak uznal cudziu prvomoc. Aj ttna moc zaala voi cirkvi prejavova nepriatestvo. Vatmosfre nepriateskej voi cirkvi, veobecnho vedomia jej neporiadkov, nastupujcej vekej zpadnej schizmy ipadku autority ppestva vystpil Viklef. VAnglicku sa objavila domca herza, ktor sa rchle rila po celej krajine a na ktor anglick cirkev nebola pripraven. Anglickm duchovnm sa nepodarilo zavies ppesk inkvizciu ako na kontinente. Inkvizcia prenikla do Anglicka iba vprpade templrov. Episkopty postupovali voi herze akopdne anedokzali jej rozreniu zabrni. Uenie Johna Viklefa Bol filozofom, teolgom, profesorom oxfordskej univerzity a jednm zprvch teoretikov reformcie. Nzormi bol puritn dvno predtm, ako sa tento nzov zaal pouva na oznaenie predstaviteov radiklnych protestantskch smerov. Vhistrii stredoveku nemono knemu njs presn paralelu. Predstavuje jedinen osobnos univerzitnho majstra, ktor sa stal heretikom ainpiroval udov proticirkevn hnutia anglickch lollardov aeskch husitov.

173

Intelektuli vystupujci proti cirkvi neboli v14.storo nim vnimonm, ale zmern neposlunos voi cirkvi, ktor koncom ivota uplatoval Viklef, bola msi plne novm. Viklefova herza nebola ovplyvnen iadnym predchdzajcim heretickm hnutm ajeho udov prvrenci, aj ke sa nakoniec zaali podoba valdenskm, dospeli ktejto podobnosti bez zvislosti od kontinentlneho vplyvu. Jadro ich uenia vychdzalo zViklefa, jeho nzory si prispsobili azjednoduili. Viklefove mylienky boli natoko radiklne asiln, e dokzali inpirova hnutie odolvajce perzekcii viac ako sto rokov, anatoko ivotaschopn, e dokzalo vytvori vlastn literatru. Viklefovou zkladou bola oxfordsk univerzita. On sm bol plodom jej intelektulneho prostredia astrvil tu vinu svojho ivota od tudentskch ias a po vynten odchod vroku 1380. Posledn roky ivota strvil na fare vLuttenworthe, kde sa venoval psaniu svojich filozofickch ateologickch spisov. Tu vroku 1384 zomrel. Cirkev zaujala proti Viklefovi ajeho ueniu krajne nepriatesk stanovisko 1.3.1420. Ppe Martin V. vydal na iados cisra igmunda bulu Omnium plasmatoris domini, ktorou vyhlsil boj proti vetkmu viklefskmu kacrstvu. Na prkaz ppea Martina V. boli 9.12.1427 Viklefove telesn pozostatky exhumovan aako kacrske znien. Vranej fze svojej innosti sa Viklef angaoval vpolitike. Do krovskch sluieb vstpil preto, e bol znmy svojimi antikleriklnymi nzormi a jeho angaovanos svisela so snahou realizova vpraxi svoje predstavy ocirkevnej reforme asekularizcii cirkevnho majetku. Do sluieb dvora ho povolal bu ierny princ (Eduard, syn Eduarda III., otec Richarda II.), alebo jeho ochranca Jn zGentu. Psobil ako krovsk radnk so zvltnym poslanm vBruggch aako diplomat pri vyjednvaniach sppeom vAvignone. Viklefovo filozofick ateologick uenie nie je ete komplexne spracovan anie je dostatone ocenen. Svis to stm, e katolcki historici afilozofi Viklefa ako kacra vedome obchdzali aobchdzaj aprotestantsk zase nemaj porozumenie pre jeho filozofick amylienkov systm, ktor je protestantizmu cudz aobsahuje protinboensk tendencie. Mnoh zjeho uenia je zdrazovan iba vsvislosti sudovou herzou aprotifeudlnymi hnutiami koncom stredoveku. Vskutonosti bol Viklefov vzah ktmto hnutiam dvojznan avzburu poddanch proti vrchnosti popieral. Mnoh zjeho najoriginlnejch mylienok s bagatelizovan. Najviac skutonho ocenenia sa mu dostalo pri hodnoten svislosti jeho uenia sreformciou, kde je hodnoten ako prv zrel produkt reformcie. Viklef splnil teoreticky iprakticky t ist lohu ako neskor protestantizmus likvidoval stredovek cirkev. Vo vzahu k husitstvu ahusitskej revolcii sa zdrazuje zka svislos jeho uenia suenm J. Husa. Vroku 1884 bola vAnglicku zaloen spolonos Viklefsociety, ktor vydvala jeho spisy. 174

Oxford Viklefa hlboko poznamenal. Dostal sa tu pod vplyv vtedy modernho nominalizmu, ktor vychdzal zuenia V. Ockhama ajeho koly. Nominalizmus, skepticizmus afideizmus, ktor ho sprevdzali, tvoria zklad pre pochopenie intelektulnej scny 14. storoia. Vetky tieto smery vyvolvali hlbok konflikty aotvrali cestu kuplatneniu nzorov radiklnych alebo extrmistickch mysliteov. Roztrpen veobecnou nemravnosou svojej doby doiel Viklef knzoru, e ke je mon vrti cirkev kcnostnmu ivotu, je nevyhnutn zbavi ju vetkch svetskch majetkov avrti kpvodnej chudobe. Sdobovm myslenm korepondovala jeho zbonos orientovan na Krista, o ho spjalo sostatnmi spoloenskmi vrstvami, ktor neboli spokojn so stavom cirkvi. Liek na cirkevn neporiadky naiel vreforme cirkvi. Neveril vschopnos ppea aklru uskutoni zsadn zmeny vcirkvi, preto sa poda jeho predstavy mala reforma uskutoni zhora, nsilm amal ju realizova tt panovnk asvetsk feudli. Duchovenstvo chcel vrti kpoctivmu ivotu poda Kristovho evanjelia, bez okzalej ndhery lakomosti, zhralosti amajetku, ktor spsobil jeho nzku morlnu rove. Sekularizovan cirkevn majetok mal sli alm reformm. Kee vo svojom reformanom pragmatizme vychdzal zuenia otrojakom ude anemennosti spoloenskho poriadku, chcel spoiatku cirkev iba zreformova. Klrus mal aj naalej i vdostatku, pobera desiatky, pretoe ich povooval Star zkon. Cirkevn prjmy vak podmieoval mravnosou kazov acirkevnej hierarchie. Hreiacim kazom mohli farnci desiatky odoprie. Zrodilo sa jeho uenie ovlastnckom prve na zklade cnosti. Svoje mylienky ovlastnctve rozvinul Viklef vrokoch 1370 - 1371, ale vpsanej podobe ich zverejnil a vspise De civili dominio (1378). Jeho nzory na sekularizciu cirkevnho majetku mu zaistili podporu anglickej achty. Toto uenie nebolo celkom nov, priiel snm dvno pred Viklefom augustinin Giles zRma, Viklef jeho nzory prevzal arozvinul na cel cirkev. Kad kaz amnch, ktor neije cnostne, pouva poda Viklefa majetkov prva neoprvnene ame by majetku zbaven. Viklefova teria prila vhod laickm vemoom, ktor vdobe nespenej vojny a zlej finannej situcie dvora hadali nov finann prostriedky na vojnu. Zdalo by sa, e teria o vlastnckom prve obsahuje nebezpen dsledky aj pre svetskch feudlov. Vtomto smere je vak Viklef jednoznan. Nemal vmysle zvdza ud kneposlunosti (preto sa ditancoval od povstania vroku 1381), iadal, aby sa spolonos riadila Kristovm zkonom a kldol draz na dodriavanie tohto zkona, repektoval vak nemennos spoloenskho poriadku trojakho udu. Kra uznval ako boieho zstupcu, preto zdrazoval, e krovi a rovnako svetskm feudlom sa nesmie vzdorova. Hriech, ktor ruil cirkevn autoritu tak klru, ako aj ppea, neplatil pre predstaviteov svetskej moci. 175

Ako prv reagovali na jeho nzory mnsi, pretoe oni predstavovali prv cie jeho tokov na cirkevn bohatstvo. Viklef toil na bohat rdy a boli to prve ich predstavitelia, ktor snm ostro polemizovali a vroku 1377 poslali jeho traktt do Avignonu, aby ho ppe scenzuroval. Ppe varoval pred konenm dsledkom Viklefovho uenia, ktorm mala by legitimcia vyvlastovania krov a vojvodov udom. To ale znamen nepochopenie Viklefa. Od udovho nsilia sa ditancoval, bol presveden monarchista a hlboko veril vspravodliv svetsk moc. Zkony spolonosti povaoval za nedotknuten, ie vosvetskej politike bol konzervatvny. Tto koexistencia dvoch plne rozdielnych hadsk psob nerealisticky, pretoe v 14. storo mlokto veril, e vetko zlo vspolonosti pochdza vlune od cirkvi. toky na bohat cirkevn rdy urobili Viklefovmi spojencami obravch mnchov, hlavne augustininov, ktor pri om zostali dlhie ako in prvrenci. Ich podporu stratil, ke priiel sabsoltnym odmietanm kltornho ivota ako neproduktvneho a zbytonho aso svojou teriou eucharistie. Spoiatku Viklefa podporoval akademick krok na univerzite, o bolo dleit aj pre rozvoj lollardstva, pretoe zkrku vyli populariztori Viklefovho uenia. Zhruba do roku 1380 mal Viklef zabezpeen ochranu univerzitnch kruhov a achty. Zskal ochranu najvyej vrstvy vtakej miere, ktor iadna herza predtm nedosiahla. Podarilo sa mu vytvori spojenectvo heretickho uenia a praktickej politiky. Siln a vznamn mui ho potom brnili pri pokusoch cirkvi umla ho. Biskupi sa o to poksili vroku 1377 i 1378, ale rozhodlo slovo jeho ochrancov, hlavne Jna zGantnu a vdovy po iernom princovi. To umonilo Viklefovi vyda svoje najradiklnejie spisy. Uenm o cirkvi sa Viklef zaal zaobera vase, ke psobil vslubch dvora. Spis Postbilla super totam Bibliam dokonil vroku 1376. Zanal vom zdrazova chudobu a pokoru ranej kresanskej cirkvi a zana pouva Psmo ako vchodisko kritiky mieriacej na sdob cirkev. Vspise De civili dominio je ete umiernen, ale v alom De eccelesia (1378) u hji radiklne uenie o cirkvi, uskutonenie ktorho by bolo celkom naruilo poriadok a stav cirkvi. Rok 1378 sa stal rozhodujcim vo vvoji jeho nzorov. Viklef vystpil skritikou nominalizmu, ktor poda neho podkopval vieru vPsmo a viedol laikov do bludu svojou nedverou vschopnos rozumu dokza pravdy viery. Proti nominalistom postavil vieru vPsmo a autoritu Psma. Viklef bol obratnm diskutrom, udivoval energickmi vrokmi, citovanm autort a vehemenciou uvaovania. Bolo jeho vekou zsluhou, e op uviedol Bibliu do teologickho uvaovania. Najvyou autoritou bol preho Kristus. Psmo bolo preho boskm vzorom, oznaoval ho za Bo zkon, kad jeho slovo povaoval za pravdiv a kad jeho as za rovnako autoritatvnu. Psmo brnil aj proti skeptikom, ktor ho kritizovali. Pri obhajobe Psma sa odvolval na vrok sv. Augustna, e ke padne autorita Psma, zakole aj viera. Psmo 176

sa vjeho uen stalo vlunou mierou vetkho a koncom ivota dospel knzoru, e o nie je vPsme, je dielom Antikrista. Psmo (Bo zkon Kristov zkon) sa stal normou, ktorou sa mal riadi kad kresan, cirkev i spolonos. Teolgovia 14. storoia nerobili rozdiel medzi Psmom, tradciou a zkonmi cirkvi, ktor chpali ako vzjomne sa dopajcu harmniu. Viklef tm, e prijmal iba vieru Psma (zapsan) a odmietal vieru cirkvi (nezapsan, tradovan), kresansk vieru rozpolil. Aj ke jeho uenie malo heretick dsledky a filozofick postoj, ktor zaujal, bol neortodoxn, stle mal ete podporu univerzitnho prostredia. Zskal si repekt univerzitnch majstrov, ktor aj ke nezdieali jeho nzory, oceovali jeho nezvislos vmyslen a schopnos vyvolva diskusie. Svojich sasnkov najviac ovplyvnil tm, e vdobe, ke bolo vteolgii obvykl pochybova, ponkal istotu poznania. V 80. rokoch dospel kodvnejm mylienkam. Vprci De domino divino napsal, e Boh je vldcom vesmru a svetskm predstaviteom prepoiiava moc len ako lno. Mocou za seba poveruje nedokonal bytosti ppea i kra. Kad kresan, ktor dostal od Boha svoje mal domnium (panstvo), sa mus obrti priamo kBoiemu sdu, ke mu zstupcovia bo krivdia. Viklef odmietol poslunos dogme. Ako prv odmietol dogmu o transsubstancicii. Katolcka cirkev zastvala oficilne nzor, e kaz pri omi premiea chlieb a vno vskuton telo a krv Jeia Krista. Viklef transsubstanciciu a dogmu o skutonej boej prtomnosti voltrnej sviatosti odmietol. Povaoval transsubstanciciu za kodliv manipulciu. Rovnako energicky odmietol aj zzraky. Proti transsubstancicii postavil uenie o konsubstancicii, uenie o spolonej prtomnosti hmotnho chleba a Kristovho tela. To u bol tok proti omi ako zzraku a ppe, pokia nechcel cirkev ako intitciu ohrozi, nemohol toto uenie trpie. Ke dal Viklefa do kliatby vroku 1382, odmietol Viklef uzna jeho prvomoc. Revolunos jeho nzorov je prevratn. Oslobodzuje loveka stredoveku zpt stredovekho katolicizmu. Jeho postavenie po vyobcovan zcirkvi potvrdzuje, e anglick cirkev bola knemu (a ku kacrom vbec) menej prsna ako neskr. Viklef ete cel 2 roky psobil bez vch problmov ako kaz vLutterworthe. Naopak, arcibiskup Courtnay musel vynaloi obrovsk silie, aby viklefovcom znemonil predna na Oxforde. Univerzita bola pyn na svoju nezvislos a jej uitelia sa povaovali viac za uencov a uiteov ako duchovnch a postavili sa na odpor. A ke kr pohrozil, e zbav univerzitu vsad, podrobili sa a Oxford prestal by na dlh as strediskom slobodnho myslenia. Vzburou proti moci katolckej cirkvi bola aj Viklefova predestinan teria. Slila mu na zosilnenie tokov proti cirkevnm intitcim. Definuje cirkev ako spolonos predurench kspse a existenciu cirkevnej hierarchie pripa iba v jej rmci, m vlastne oficilnu cirkev prakticky likviduje. Vo vzahu kpredestincii zdrazuje Viklef aktivitu loveka. Prichdza saktvnym 177

(innm) chpanm viery, m predestincia nadobda vjeho ponman opan zmysel ako vkatolckom. Poda jeho uenia nie je lovek preduren kspaseniu alebo zatrateniu bez toho, aby mohol nieo zmeni na svojom osude. lovek me svoj osud utvra, me si vlastnm ivotom vysli svoj konen del. Smeruje k spse, ke ije vslade sBohom a jeho zkonom, a naopak, smeruje kzatrateniu, ke sa dopa hriechu. Viklef jednoznane odmietol monos ruenia hriechu kazom alebo odpustkami, pretoe neveril, e loveka mu spasi cirkevn obrady, poknie a odpustky. Poda neho mu loveka spasi iba jeho skutky. Odmietal tie doasn konanie dobra. Spsu si poda jeho presvedenia me lovek zasli iba nepretritm plnenm Boieho zkona. Tmto nzorom zasiahol katolcke chpanie kresanstva na najcitlivejom mieste. Predestinan teria, ktor sformuloval, je revolunm protikatolckym prvkom a tie najdleitejm teoretickm lnkom, ktor ho spja shusitstvom a smermi reformcie. Viklefova predestinan teria sa stala spolonm teoretickm vchodiskom celej reformcie a dva jej jednotn profil. Vtejto terii je stredovek cirkev nahraden Bom zkonom, vemocnm boskm princpom, ktorm Viklef nahradil aj kanonick prvo. Bosk zkon sa takto stva vjeho uen normou udskho konania i spoloensko-etickm idelom. Bo zkon je pre Viklefa absoltne zvznm princpom aj vspoloenskej sfre. Splva sidelnym chpanm udskho zkona a udskch vzahov. Aj ke ho vplnom zmysle slova uplatoval na cirkev, nepriamo plat aj pre spoloensk zriadenie. Na svetskch feudlov uplatnil poiadavku konania lsky, nie rovnosti. Pojem prirodzenho zkona (a tm bol pre neho Bo zkon) sa stal hlavnm prostriedkom na podkopanie feudalizmu. Viklef v plnej viere odmietol viditen cirkev 14. storoia a kazom, ktor ij vhriechu (m s preduren kzatrateniu), vzal prvo zastva funkcie a vykonva cirkevn obrady. Nakoniec hodnot viditen cirkev ako cirkev bez autority a oznauje ju za prbytok Antikrista. Klru odobral Viklef moc tie nzorom, e klrus je iba nstrojom Boej vle a konanie sviatost je iba uskutoovanm boskch procesov. Odmietal uzna kzeln moc kazov, ktor dvali rozhreenie. Toto prvo mal poda neho iba Boh. Vikef takto zlikvidoval kastvo a hierarchiu ako zbyton stav. Koncom ivota sa jeho nzory o cirkvi zradikalizovali. Vyhlsil, e kresansk vierouka a sviatosti s prostriedkami, ktormi cirkev upevuje svoju nadvldu nad umi a sleduje pritom svoje hmotn zisky a mocensk prospech. loveka obmedzuje aj duchovne, pretoe mu vnucuje svoju ideolgiu a povery, ktor jej zaisuj nadvldu nad nm, dsledkom oho je mrzaenie loveka. Cirkev loveku znemouje napa Bo zkon vlastnm silm. Viklef vyzval kresanov kduchovnej a zrove socilnej emancipcii. Tento viklefovsk koncept reformcie obnovil svojbytnos loveka a obnovil jeho udsk dstojnos, m mu poskytol monos utvra aktvne vlastn ivot. Kspse me lovek dospie 178

iba jedinou cestou nepretritm plnenm Boieho zkona, bez cirkvi a bez kazov. Vtom je kacrstvo jeho uenia. Ke Viklef zbavil cirkev vetkch nrokov na dveru, ke ju stigmatizoval ako cirkev Antikrista, ke odmietol hierarchiu akastvo, zatoil aj na ppestvo. Podrobil ho historickej analze adoiel knzoru, e je nepotrebn aako tak nem oprvnenie na existenciu aautoritu. Nakoniec oznail vetok kltorn ivot za neplodn, m rozruil zklady stredovekej cirkvi. Pretoe bol obviovan zherzy, musel zauja postoj aj ktomuto javu. Poda neho rozhodnutie otom, kto je alebo nie je heretikom, vychdza jedine zBoej mysle, nie zrozhodnutia cirkvi. Oddeuje cirkev oviec (predestinanti), ie predurench kspse od cirkvi capov (presciti), predurench kzatrateniu. Kprescitom patrili poda Viklefa vetci falon kresania. Sem zaradil aj kacrov. Za najnebezpenej druh kacrstva povaoval nedostatky klru svtokupectvo (simoniu), odpadlctvo (apostasian) arhastvo (blasfmian), pretoe predstavuj odchlky od pravho kresanstva. Vpolovici zimy 1380/81 zvolal jeden zjeho oponentov kancelr Barton komisiu 12 doktorov, ktor odsdila Viklefovo uenie ocirkvi, hlavne oeucharistii. Toto univerzitn odsdenie bolo vne, pretoe Viklef stratil podporu svetskch ochrancov amusel univerzitu opusti. Spor oeucharistiu nebol skonen. Cirkev votzke eucharistie zastvala stanovisko, e zleitosti tohto druhu nemaj by preberan pred laikmi. Poda duchovnch mu otzkam viery porozumie iba vzdelan duchovn aostatn musia jednoducho veri. Preto vyvolali Viklefove nzory tak pobrenie anepriatestvo ajeho uenie bolo verejne zavrhnut ako kacrske. Vase, ke Viklef stratil podporu vych vrstiev auniverzt, dalo sa do pohybu hnutie kazateov, ktor jeho mylienky sprostredkovali irokej verejnosti. Tto kazatelia pritom pouvali nrodn jazyk. Aj vtomto smere vychdzali zViklefa, ktor zdrazoval dleitos kzania vychdzajceho zBiblie ako hlavnho zdroja kresanskch prvd vzrozumitenom jazyku. Vminulosti sa Viklefovi pripisovalo mnoho anglicky napsanch trakttov. Niektor urite napsal, mnoh s vak dielom jeho stpencov. Literatra vnrodnom jazyku bola prirodzenm dsledkom jeho mylienok odominancii Psma aonutnosti reformy uskutoovanej laikmi. Ako kaz odmietal pouvanie latinskch termnov, pretoe nemali iadnu oporu vPsme. Stle hrozil, e svoje nzory udu sprstupn vanglitine. Ke tak urobil, prelomil bariru, pre ktor nebolo mon vies teologick diskusie vnrodnej rei virokom okruhu diskutujcich. Urobil zsadn krok otvoril cestu pre pouvanie nrodnho jazyka vcirkvi. Preklad Biblie do anglitiny bol vekou udalosou doby. Bol to dsledok Viklefovho doktrinlneho postoja, poda ktorho cirkev stratila moc sprostredkova uom spsu ajedinou istotou zostva sprvne interpretovan slovo boie. Takto pouvanie Biblie si vyadovalo ir prstup kbiblickmu textu ajeho pre179

klad do nrodnej rei. Kanglickej Biblii mali ma prstup kazi aj laici azkladnou potrebou kresanskho ivota poda Psma sa malo sta jeho dkladn poznanie. Viklef povaoval za podstatn, aby kresania Psmu rozumeli aaby ili poda neho. Ztchto jeho mylienok vychdzalo aj lollardsk myslenie. o sa tka anglickho prekladu Biblie, tak preklady u existovali vrznych krajinch Eurpy (preklady do nrodnej rei), ale boli uren panovnkom aachte aboli dielom ortodoxnch krkov. Prv viklefovsk verzia Psma mala irie urenie, jej kpie sa opisovali arili medzi laickou verejnosou. Viklef takto prelomil stredovek tradciu, ktor pokladala Psmo ako celok za ak text, ktor musel by vzdelanmi kazmi upravovan prostrednctvom prruiek avkladov. Preklady Biblie zviklefovskej doby boli vonejie, zrozumitenejie ado obehu sa dostali hlavne po jeho smrti. Predstavovali najdleitej odkaz Viklefa hnutiu lollardov, pretoe existujcemu latinskmu afranczskemu prekladu obyajn udia nerozumeli. Jeho iaci, chudobn kazatelia, boli vinou mlad mui suniverzitnm vzdelanm. Viklef im zakzal vlastni peniaze, smeli prijma iba potraviny, chodili bos vdlhch kutniach zo surovej vlny aod obce kobci hlsali jeho uenie. Hlsali chudobu arovnos aboli vidiekom, ktor bol po morovej nkaze radikalizovan, nadene prijman. Zaalo lollardsk hnutie. Zver Ozmysle Viklefovho uenia vypoved vstine ilumincia malostranskho gradulu, na ktorej Viklef kree iskru, Hus zapauje svieku aLuther dr pochode. Viklef nebol organiztorom herzy ani vodcom heretickho hnutia. Jeho odkaz nasledujcim obdobiam areformtorom spova vkrovstve mylienok. Bolo to explozvne dedistvo. Lollardom dal sbor nzorov apredstv, ktor im umonili vybudova ivotaschopn apsobiv proticirkevn hnutie. Jeho tzy opredestincii skoncovali sautoritou cirkvi ajeho uenie oPsme vyzbrojilo predstaviteov reformcie nevyerpatenm arzenlom proticirkevnej kritiky. Uenm okazstve vetkch veriacich zavrhol cirkevn hierarchiu. Dobov preklad Psma znamenal prv krok ktomu, aby bol dan biblick neprikrlen anekomentovan text do rk kadho loveka. So vetkm nebezpenm, o tento text obsahoval, so vetkm potencilom, ktor mohol vyvola herzu. Vo Viklefovom uen je plne zachovan kontinuita spredchdzajcim katolckym myslenm vprepojen filozofie ateolgie avistom zmysle tto lniu dovruje. Zrove likviduje dovtedajie mylienkov truktry feudlneho katolicizmu autvra teozofick reforman koncept, vktorom je prirodzene spojen teolgia afilozofia. Reformtori 16. storoia sa od Viklefa zsadne odliuj tm, e sa snaia ovytvorenie istej teolgie. Vtomto zmysle stoj Viklef nad nimi. 180

Pouit a odporan literatra 1. 2. 3. 4. 5. JOHNSON, P.: Djiny kesanstv. Brno : CDK, 1999. 541 s. MAHEL, I.: Husitsk echy. Praha : Lidov noviny, 2001. 757 s. MAUROIS, A.: Djiny Anglie. Praha : Lidov noviny, 1995. 491 s. LAMBERT, M.: Stedovk hereze. Praha : Argo, 2000. 596 s. KALIVODA, R.: Husitsk epocha. Praha : Odeon, 1992. 309 s.

181

HISTORICK VVOJ TERITORILNO-POLITICKEJ TRUKTRY SPOJENCH TTOV AMERICKCH ROBERT ITOK

Politick mapa Severnej Ameriky na konci 18. storoia a vznik USA Pod humnnogeografickm pojmom Severn Amerika rozumieme rozsiahlu oblas na sever od Latinskej Ameriky, teda teritrium, ktorho obyvatestvo vsasnosti pouva prevane anglick jazyk. Dnes sem patria samostatn tty USA a Kanada a viacer zvisl zemia (najvie Grnsko). Na konci 18. storoia pred vznikom Spojench ttov americkch (USA) bola Severn Amerika rozdelen vpodstate medzi tyri eurpske mocnosti. Vek Britnia kontrolovala rozsiahle oblasti na vchode a severovchode kontinentu. Bolo to hlavne trins kolni na pobre Atlantiku medzi Floridou a Novm ktskom, ohraniench na zpade Appalaskm pohorm (Virginia, Massachusetts, New Jersey, New Hampshire, Maryland, Connecticut, Delaware, North Carolina, Rhode Island, New York, South Carolina, Pennsylvania, Georgia). Tieto osady sa vytvorili kolonizciou zEurpy vrokoch 1607 (vznik Virginie) a 1733 (vznik Georgie). Kad kolnia mala vlastnho guvernra, menovanho krom, a zastupitesk vldu. Na zpad od trinstich kolni, medzi Appalaami a riekou Mississipi, sa rozkladala britsk as Louisiany, ktor zskala Vek Britnia parskym mierom vroku 1763 a ktorej severn as vokol Vekch jazier bola pripojen ku kolnii Quebec a zvyok zemia bol vyhlsen za indinsku rezervciu. Okrem toho Vek Britnia kontrolovala rozsiahle zemia na sever od trinstich kolni voblasti dnenej Kanady. Vtomto priestore si vpriebehu 16. a 17. storoia konkurovali Briti a Franczi. Postupne tu zaloili viacero osd. Vroku 1763 bolo Franczsko zo Severnej Ameriky vytlaen. (Zostalo mu iba mal ostrovn zemie Saint Pierre a Miquelon.) V obdob vzniku USA bolo zemie na sever od trinstich kolni organizovan v rmci viacerch britskch kolonilnych celkov - Quebec (pvodne franczsky), Nova Scotia a Newfoundland, ku ktorm neskr pribudli alie kolonilne provincie. Rozsiahle zemia na severe a severozpade boli vo vlastnctve britskej vsadnej spolonosti Hudson Bay Company (Spolonos Hudsonovho zlivu), ktorej zemia vdnenej Kanade sa nazvali Ruppert Land (Ruppertova zem). Juhozpadn as Severnej Ameriky (medzi riekou Mississippi a pobrem Pacifiku) formlne patrila koncom 18. storoia panielsku ako sas miestokrovstva Nueva Espaa (Nov panielsko). Severozpadn as Severnej Ameriky (dnen Aljaka) bola kolonizovan zo zpadu Rusmi. Rusko tu vy182

hlsilo kolonilny sprvny celok pod nzvom Rossijskaja Amerika (Rusk Amerika). Ostrov Grnsko (Gronland) spravovalo od prvej polovice 18. storoia Dnsko. Rozsiahle zemia vSevernej Amerike boli predmetom teritorilnych sporov medzi eurpskymi mocnosami (napr. medzi Ruskom a panielskom vpriestore dnenej Britskej Kolumbie). Lniov hranice medzi jednotlivmi celkami vznikali iba postupne, spolu s intenzvnejm priebehom kolonizcie. Spojen tty americk vznikli vpriebehu oslobodzovacieho boja trinstich kolni - Americkej revolcie, prebiehajcej vrokoch 1775 a 1783, ke 4. jla 1776 bola prijat Deklarcia nezvislosti USA. Vobdob do 28. septembra 1787 (ke bola voFiladelfii prijat federatvna stava) boli USA vpodstate konfederciou 13 lenskch subjektov. Federatvnu stavu ratifikovalo trins lenskch ttov nie vrokoch 1787 a 1790 (posledn Rhode Island). Vznik USA bol zo strany Vekej Britnie potvrden mierovou zmluvou vPari, podpsanou vroku 1783, ktor o. i. vytila hranice USA. Severn hranica bola stanoven pribline vdnenej podobe, na zpade tvorila hranice USA rieka Mississippi, na juhu Florida, ktor sa stala sasou panielskej kolonilnej re pod sprvou miestokrovstva Nov panielsko. Takto vymedzen teritrium USA meralo pribline 2 302 000 km2. USA sa stali prvm nrodnm ttom na americkom kontinente. Vytvorili si pecifick model ttneho zriadenia a teritorilno-politickho usporiadania, ktor sa stal inpiratvnym aj pre in tty sveta. Dsledne boli oddelen zkonodarn a vkonn moc, priom sa vzjomne kontrolovali a ich kompetencie boli vyven. Federlna moc a ttna moc boli rovnako navzjom oddelen. USA teda zskali rozsiahle zemie medzi pohorm Appalae a riekou Mississippi, kde susedili koncom 18. storoia so panielskymi kolonilnymi zemiami. Tieto hranice boli vytvoren zmluvou Jay - Gardoqui (1786) a Pickneyovou zmluvou (1795). Vldne orgny USA stli pred lohou politickej organizcie zem na zpad od Appalaskho pohoria. Tieto zemia boli kolonizovan len vemi obmedzene a ilo tu prevane indinske obyvatestvo. Po podpise parskej mierovej zmluvy niektor pvodn osady presadzovali nvrh, aby nov zemie bolo rozdelen medzi lensk subjekty federcie. Tento nvrh sa vak nepresadil. Vroku 1787 Kongres USA schvlil na severe novho zemia vytvorenie sprvneho celku The Territory of Northwest and the River Ohio (Severozpadn teritrium). Na jeho zem malo vznikn tri a p novch ttov. Zkonn norma North West Oordinance, prijat vroku 1787, upravovala vznik novch subjektov americkej federcie vdvoch tdich. Vprvom tdiu mal politicko-sprvny celok fungova ako teritrium. Po splnen podmienky prekroenia 60 000 bielych obyvateov na svojom zem mal 183

by celok prijat do zvzku USA ako rovnoprvny tt. tdiom teritria preli vetky tty USA, leiace na zpad od Appalaskho pohoria. Ich hranice maj asto antecedentn charakter (sgeometrickm priebehom pozd poludnkov a rovnobeiek), pretoe boli vyten pred vytvorenm kultrnej krajiny. Vroku 1795 zskali USA alie zemia na pomedz Floridy (dnen jun asti ttov Mississippi a Alabama). Prv obdobie zemnej expanzie USA (1803 - 1836) Politick vvoj vUSA bol dlh as spt so sporom medzi expanzionistami a izolacionalistami. Expanziu vprvom tdiu podporovali najm jun tty. Vyplvalo to zpotreby zskavania novej pdy pre zakladanie plant, pretoe extenzvne ponohospodrstvo vyerpvalo pdu. Rozdielne predstavy o postaven USA vo svete a ich alom teritorilnom vvoji spsobovali naptie vo vntornej politike. Vroku 1803 sa zemie USA podstatne rozrilo kpou rozsiahleho zemia Louisiana (2 142 000 km2), rozprestierajceho sa medzi riekou Mississippi a Skalnatmi horami. Vroku 1800 odkpil franczsky cisr Napoleon I. od panielska (zmluva zo San Ildefonsa) zemie vpovod rieky Mississippi, leiace na zpad od jej toku. Ilo o pokus o vytvorenie novej franczskej kolonilnej re vSevernej Amerike spredpokladom spenej konkurencie Vekej Britnii. Nespech Franczska po strate ostrova Haiti vKaribiku a nutnos sstredi sa na eurpsku politiku printili franczskeho panovnka toto zemie odpreda USA. 30. aprla 1803 podpsal americk vevyslanec vo Franczsku dohody o kpe Louisiany za 11 250 000 dolrov a za prebratie vetkch franczskych zvzkov voi americkm obanom a panielsku vo vke 3 750 000 dolrov. Kpa Louisiany vzbudila znan odpor najm vpanielsku, ale aj vsamotnch USA (rozpor sstavou vprpade vyjednvania takchto dohd vkonnou mocou). 20. decembra 1803 sa Louisiana stala sasou USA, m sa ich teritrium zdvojnsobilo. Preskma nov zemie dostala za lohu vedeck expedcia pod vedenm M. Lewisa a W. Clarka (14. mja 1804 - 23. septembra 1806), ktor prela takmer 13 000 km a dostala sa po rieke Columbia a kPacifiku (m zaistili USA nrok na zemie Oregon). Vpriebehu alieho vvoja boli na zem Loisiany vytvoren viacer teritri, transformovan neskr na tty. Vprvej polovici 19. storoia sa USA podarilo vyriei problm Floridy, ktor zjuhu susedila spvodnm zemm USA a bola pod kontrolou panielska. Tlak USA na zskanie Floridy postupne rstol. Vroku 1910 po vzbure americkch kolonistov bola jej zpadn as anektovan USA a vroku 1812 pripojen kteritriu Mississippi. Americk vojsk asto prenikali na floridsk ze184

mie pod zmienkou prenasledovania vzbrench Indinov. Vroku 1817 poas vojny skmeom Seminolov americk jednotky vstpili na Floridu a odmietli ju opusti. panielska vlda si uvedomila nerelnos alieho udrania polostrova pod svojou sprvou. Na zklade Adams-Onsovej zmluvy z 22. februra 1819 zskali Floridu USA za 5 milinov dolrov. Tto dohoda zrove stanovovala hranice medzi USA a panielskymi zemiami vpriestore Texasu a Skalnatch hr. Celkovo ou USA zskali 187 000 km2. Hranica medzi panielskom a USA viedla poda nej pozd rieky Sabine od Mexickho zlivu po 32 sev. rky, odtia na sever k riekeRed River a pozd nej k 100 zp. dky, severne krieke Arkansas a kjeho prameom, odtia poludnkovm smerom k 42 sev. rky a po nej na zpad kpobreiu Tichho ocenu. Zmluva posilnila zrove nrok USA na prstup kPacifiku vpriestore zemia Oregon. Vznamnm krokom pre utvranie teritria USA bolo vymedzenie ich severnch hranc sutvrajcou sa Kanadou. Tieto hranice boli vyten pvodne iba po Lesn jazero (Lake of the Woods). Na zklade dohody z 20. oktbra 1818 bola hranica medzi britskmi zemiami vSevernej Amerike a USA na zpad od Lesnho jazera po Skalnat hory stanoven na 49 sev. rky. USA zskali touto zmluvou zemie Red River Basin (povodie ervenej rieky), leiace na rozhran dnench ttov Severn Dakota a Minnesota. Dohoda prispela aj krieeniu sporu o rozsiahle zemie na tichomorskom pobre Severnej Ameriky, nazvan Oregon, ktor lealo medzi 42 a 5440 sev. rky. Pvodne boli do sporu o toto teritrium zaangaovan aj panielsko a Rusko. Spor zaal u vroku 1789 po preniknut Vekej Britnie do oblasti dnenho Vancouveru. Zmluva medzi Vekou Britniou a USA zroku 1818 oznaila Oregon za slobodn oblas, otvoren pre von obchod na obdobie desiatich rokov. (V roku 1827 bol tento tatt preden na neurito.) Teritrium Oregon County tak bolo fakticky vspolonej sprve Vekej Britnie a USA. Vtomto obdob rstol poet ttov - lenskch subjektov americkej nie. Vrokoch 1791 (prijatie ttu Vermont) a 1850 (prijatie ttu Kalifornia) bolo prijatch 18 novch ttov. Vina znich bola pvodne teritriami na zpad od Appalaskho pohoria. tt Maine vznikol oddelenm od ttu Massachusetts. So vznikom novch ttov narastalo naptie medzi slobodnmi a otrokrskymi ttmi, teda Severom a Juhom. Dva systmy ekonomiky - slobodn systm a otrokrstvo - sa vrazne premietali do politickho ivota a obe strany sa usilovali preds pre185

vahe druhej znich. Prijmanie novch ttov, vznikajcich na novch zemiach, ktor sa hlsili kjednmu zo systmov, bolo vemi citlivou otzkou pre zachovanie rovnovhy politickch sl. Pokusom riei tieto problmy bol Missoursk kompromis z 3. marca 1820. Na zklade uznesenia Kongresu bolo otroctvo zakzan na sever od 3630 sev. rky. Odvtedy mal Sent prijma do nie vdy jeden slobodn a jeden otrokrsky tt. Toto opatrenie vak naptie medzi Severom a Juhom neodstrnilo. Prvch iernych otrokov zAfriky zaali na zemie dnench USA priva po roku 1619. Vobdob vzniku USA ich tu bolo okolo pol milina (z pribline tyroch milinov obyvateov celho ttu), priom ili hlavne vjunch ttoch a pracovali na plantach. Ke vroku 1808 dolo kzkazu privania otrokov, bolo ich na zem USA viac ako milin. Okrem toho predstavovala znan problm otzka pvodnho indinskeho obyvatestva. Pokusom o rieenie bolo vytvorenie Indian Territory (Indinskeho teritria) vroku 1837 vpriestore dnenho ttu Oklahoma a ast susednch ttov. Tu vzniklo 5 samosprvnych republk indinskych kmeov, pvodne ijcich hlavne na juhovchode USA. Pod tlakom bielej kolonizcie bolo vak teritrium postupne redukovan a vroku 1907 plne zaniklo. Zaiatkom 19. storoia bol vyrieen aj problm hlavnho mesta USA. Stal sa nm Washington. 23. decembra 1788 dal tt Maryland nii kdispozcii 26 km2 svojho zemia na brehu rieky Patomac. 10. jla 1790 Kongres odhlasoval vybudovanie hlavnho mesta na tomto zem, ktor zskalo tatt federlneho ditriktu (District of Columbia, 174 km2). Oficilne bol Washington vyhlsen za hlavn mesto 17. novembra 1800. (Mestsk prva zskal a 3. mja 1802.) Postavenie USA na zpadnej pologuli bolo formulovan americkou politikou na zklade Monroeovej doktrny, ktor vyhlsil 2. decembra 1823 vo svojom posolstve Kongresu USA americk prezident J. Monroe. Poda nej priestor celej zpadnej hemisfry nemal vbudcnosti podlieha kolonizcii iadneho eurpskeho ttu a kad pokus o rozrenie eurpskej moci na americk kontinent bud USA povaova za ohrozenie vlastnej bezpenosti. Zrove vak tolerovali kolnie eurpskych ttov, ktor u vtomto priestore existovali. Monroeova doktrna sa stala jednm znstrojov expanzionizmu USA. Druh obdobie expanzie USA (1836 - 1848) Na rozdiel od predchdzajceho obdobia, sptho sdiplomatickou aktivitou vprospech zemnej expanzie, bolo toto obdobie rozirovania teritria USA 186

spt samericko-mexickou vojnou. Korene sporu medzi oboma ttmi spovali vproblme Texasu, ktor tvoril provinciu Mexika (samostatnho od roku 1823). Od dvadsiatych rokov 19. storoia zaali na zemie Texasu prenika otrokrski kolonisti zjuhu USA. Ich poet pomerne rchlo rstol. Pre politick nestabilitu a vojensk slabos Mexika nemohlo eli ich tlaku a vroku 1829 si vymohli zruenie zkazu otroctva na zem Texasu. Vroku 1836 prezident J. Q. Adams ponkol Mexiku za predaj Texasu milin dolrov. Vroku 1835 ilo vTexase u viac ako 30 000 kolonistov zUSA, ktor niekokokrt prevyovali poet panielskych Texasanov. Vtedy dolo k vzbure americkch prisahovalcov, ktor vyvrcholila vmarci 1836 vyhlsenm nezvislosti Texasu. Snaha o vojensk rieenie situcie bola pre Mexiko nespen. Nezvisl Texas (1 010 000 km2), irie vymedzen ako sasn lensk tt nie, nebol ihne pripojen kUSA. Vyplvalo to zo sporu medzi slobodnmi a otrokrskymi ttmi a z nebezpeia naruenia vzjomnej rovnovhy. A ke sa kmoci vo Washingtone dostali predstavitelia radiklneho expanzionizmu na ele sprezidentom J. K. Polkom bol Texas 1. marca 1845 anektovan USA. Aj americko-mexick vojnu predchdzal pokus USA uplatni osveden taktiku nkupu novch zem. Pred jej vypuknutm odmietla mexick vlda ponuku USA odkpi Horn Kaliforniu a Nov Mexiko za 25 milinov dolrov. Zmienkou na vypuknutie bojov bol spor medzi oboma ttmi o najjunejiu as zemia Texasu medzi riekami Nueces a Rio Grande del Norte, ktor vroku 1846 obsadila americk armda. Po mexickom ozbrojenom zsahu zaala americko-mexick vojna, ktor trvala od 13. mja 1846 do 14. septembra 1847 (obsadenie hlavnho mesta Mexika americkou armdou) a skonila vazstvom USA. Vojnu sprevdzala vzbura americkch kolonistov vKalifornii, ktor krtko existovala ako samostatn tt. Po skonen bojov prebiehali mierov rokovania. Zstancovia expanzie medzi americkmi politikmi dokonca navrhovali pripoji cel Mexiko kUSA. Vojna bola ukonen mierovou zmluvou, podpsanou vmeste Gudeloupe Hidalgo (v sasnosti sas aglomercie Mexika snzvom Gustavo A. Madero) 2. februra 1848. Na zklade nej USA zskali severn as Mexika (provincie Horn Kalifornia a Nov Mexiko) srozlohou 1 370 409 km2 (Mexiko stratilo dve tretiny zemia). Za toto zemie USA zaplatili Mexiku 15 milinov dolrov a prevzali pohadvky americkch obanov voi Mexiku. Mierov zmluva zrove vytyovala hranice medzi oboma ttmi. Vaznou vojnou sMexikom zskali USA rozsiahle zemie na zpade, ktor im zabezpeilo irok prstup kTichmu ocenu. 187

Nsledne sa prejavili rozpory pri interpretcii vzjomnch hranc, ktor vznikli nepresnosou kartografickch podkladov, pouvanch pri mierovch rokovaniach. (Napr. tok rieky Gila na mapch nezodpovedal skutonosti.) Spor vyrieila a tzv. Gadsdenova kpa. Vroku 1853 vevyslanec USA J. Gadsden odkpil od Mexika zpoverenia americkej vldy zemie medzi riekami Gila, Colorado a Rio Grande del Norte splochou 77 000 km2 za 10 milinov dolrov. Oficilnou prinou tejto kpy bola plnovan vstavba elezninej trate. Zmluva podpsan medzi Vekou Britniou a USA 15. jna 1846 predila americko-kanadsk hranicu po 49 sev. rky od Skalnatch hr alej na zpad a k pobreiu Tichho ocena, m USA zskali jun as dovtedy spolone spravovanho teritria Oregon. Zstancovia americkho expanzionizmu poadovali pripoji kUSA cel Oregon, teda na sever po 5440 sev. rky, o by vprpade neskorieho zskania Ruskej Ameriky (dnenej Aljaky) zabezpeilo teritorilnu kontinuitu celho zemia USA. Jedinm nevyrieenm problmom oregonskho sporu po podpsan britsko-americkej zmluvy bolo vymedzenie hranc medzi ostrovmi vprielive Juan de Fuca (oddeujcom ostrov Vancouver). A vroku 1872 otzku rieila arbitr nemeckho cisra. USA tak zskali rozsiahle teritrium (740 000 km2) spriamym prstupom kPacifiku. Druh polovica 19. storoia - obianska vojna a zmorsk expanzia Druh polovica 19. storoia je zhadiska zemnho vvoja USA spt spokusom o oddelenie junch ttov. Bol vyvrcholenm u spomnanch rozporov medzi slobodnmi a otrokrskymi ttmi a protireen medzi otroctvom a modernou ekonomikou. Vroku 1854 schvlil kongres nvrh zkona, poda ktorho mali by teritri Kansas a Nebraska organizovan na princpe udovej zvrchovanosti, poda ktorho malo obyvatestvo teritri pred zskanm postavenia ttu hlasova o povolen alebo zkaze otroctva. Zkonom o Kansase a Nebraske bol tak zruen Missoursk kompromis. Ani tento pokus o rieenie problmu Severu a Juhu nebol spen. Reakciou na zvolenie A. Lincolna, zstancu oslobodenia otrokov (ktorch bolo na Juhu okolo troch milinov), za prezidenta USA vroku 1860 bolo vystpenie viacerch otrokrskych ttov znie. 20. decembra 1860 vystpil zo zvzku USA tt Jun Karolna, po ktorej nasledovalo alch es ttov (Alabama, Mississippi, Florida, Georgia, Luisiana a Texas).

188

Na stretnut ich zstupcov vmeste Montgomery (Alabama) boli 11.3.1861 vyhlsen Konfederovan tty americk (Confederate States of America). Za hlavn mesto tohto ttu bol vyhlsen Richmond (Virginia). Konfedercia mala vlastn stavu, Kongres i prezidenta. (Bol nm J. Davis.) Uznalo ju viacero ttov, medzi nimi aj Vek Britnia a Franczsko. Postupne sa ku konfedercii pripojili ete tyri tty: Virgnia, Arkansas, Tennesee a Severn Karolna. Naproti tomu vernos nii zachovali otrokrske tty Delaware, Maryland, Kentucky a Missouri. Od ttu Virgnia sa oddelila jeho zpadn as, ktorej obyvatestvo neshlasilo so vznikom Konfedercie (v roku 1863 prijat do nie ako tt Zpadn Virgnia). Tento vvoj viedol kobianskej vojne, ktor trvala od 12. aprla 1861 do 9. aprla 1864 (kapitulcia vojsk Konfedercie pri Appomatoxe vo Virgnii). Jednotu nie sa podarilo uchova a problm otroctva sa zmenil na rasov problm. 18. decembra 1865 zaal plati trinsty dodatok kstave USA, ktor zruil otroctvo na celom ich zem. Politick a ekonomick vznam Juhu sa vrazne znil. Rozsiahle ponohospodrske oblasti boli zdevastovan bojmi a drancovanm. Po skonen obianskej vojny prijala americk vldy program rekontrukcie Juhu. zemie bvalej Konfedercie bolo spravovan a do roku 1877 vrmci piatich vojenskch okruhov a nov zkonodarn orgny junch ttov museli prija zkonn opatrenia o zruen otrokrskeho systmu. Napriek tomu sa postavenie ierneho obyvatestva vrazne nezmenilo. Politick ivot vUSA vdruhej polovici 19. storoia bol vznamen expanzionistickej politiky. Vsvislosti stm, e USA na si susedili sKanadou, ktor bola domniom Vekej Britnie ako svetovej mocnosti, a s Mexikom, pokladanom za nestabiln, a preto pre rozirovanie teritria nevhodn tt, musela by expanzia usmernen do zmoria. Po skonen obianskej vojny sa pozornos obrtila na severovchod kontinentu, kde sa rozkladala Rusk Amerika. Rusko zaalo dnen Aljaku kolonizova od druhej polovice 17. storoia a postupne si vybudovalo svoje pevnosti a osady pozd tichoocenskeho pobreia Severnej Ameriky. (Najjunejia pevnos Fort Ross leala nealeko dnenho San Francisca.) Postupom asu sa vsvislosti svvojom mocenskch pomerov ukzalo, e Rusko nebude schopn efektvne kontrolova a brni zemie Ruskej Ameriky. Od polovice 19. storoia sa presadzovala idea predaja tohto zemia, o kpu ktorho prejavili zujem Vek Britnia (monos pripojenia ku Kanade) a USA.

189

Zmluva o predaji Ruskej Ameriky USA za 7 200 000 dolrov bola uzavret 30. marca 1867 vo Washingtone. Rusko zemie odovzdalo 18. oktbra 1867 vmesteku Sitka (poas ruskej vldy Nov Archangesk). Aljaka (Alaska) srozlohou 1 700 000 km2 bola doroku 1884 spravovan vojensky, potom bol menovan guvernr. Vroku 1912 sa stala teritriom USA. Reakcie americkej verejnosti na kpu Aljaky boli prevane negatvne. Kritici ju prirovnvali k chladnike i kope snehu, zktorch nie je iadny itok. Vskutonosti bola vak kpa Aljaky dobrm obchodom. USA zskali vznamn strategick oblas (jej vznam sa prejavil najm poas studenej vojny), ale tie zemie sdleitmi zdrojmi nerastnch surovn, zktorch m dnes vznam najm ropa. Utvranie suchozemskch hranc Aljaky bolo ukonen vroku 1903, ke bol vyrieen spor sKanadou vjej juhovchodnom vbeku. Podporu zmorskej expanzionistickej politike predstavovali aj geopolitick mylienky americkho admirla A. T. Mahana. Na rozdiel od izolacionalistov, ktor polohu USA medzi dvoma ocenmi pokladali za vchodisko kich izolcii a kspenej obrane, interpretoval oceny ako dopravn tepnu na prenikanie USA do zmoria. Navrhol tri smery americkho prenikania: zskanie dominancie vKaribskom mori, novch zem vPacifiku a podielu na exploatcii ny. Prostriedkom na splnenie tchto cieov malo by najm posilnenie nmornej moci USA prostrednctvom vybudovania silnho vojenskho nmornctva a obchodnho lostva a zskania vojenskch opornch bodov vzmor. alm smerom zmorskej expanzie bolo Tichomorie. Tu sa USA podarilo zska viacero ostrovov a sostrov. Najvznamnejie znich boli Havajsk ostrovy (28 313 km2), na ktorch a do roku 1894 existovalo domorod krovstvo. Od polovice 19. storoia zaali na sostrovie intenzvne prenika americk podnikatelia, ktor tu zakladali poetn plante tropickho ovocia a cukrovej trstiny a postupne zskali znan vplyv na politiku krajiny. Okrem toho bol pre USA zrejm strategick vznam ostrovov na ceste medzi Severnou Amerikou a ziou. (Od roku 1887 bola budovan americk nmorn zklada Pearl Harbour.) Vroku 1893 americk plantnici vrazne obmedzili moc panovnky, ktor vroku 1894 abdikovala. 4. jla 1894 bola vyhlsen Havajsk republika. 7. jla 1898 ju anektovali USA a 14. jna 1900 zskali Havajsk ostrovy tatt teritria. Vsasnosti existuje na ostrovoch hnutie za obnovenie nezvislosti. Okrem Havajskch ostrovov zskali USA vdruhej polovici 19. storoia vTichomor nasledovn ostrovn zemia: Howlandov a Bakerov ostrov (1856), Jarvisov ostrov (1856), Johnstonov atol (1858), Kingmanov tes (1858), Midwaysk ostrovy (1867), Canton a Endenburry (1898), Palmyru (1898) a Americk Samou (1900). 190

Hoci ide o rozlohou mal zemia (najvia je Americk Samoa 195 km2), boli pokladan za strategicky vemi vhodn. Na viacerch ostrovoch boli vybudovan vojensk zkladne a oporn body (najvie na Americkej Samoe). Ostrovy Canton a Endenburry, ktor ist as fungovali ako kondomnium USA a Vekej Britnie, boli vroku 1979 pripojen knezvislmu ttu Kiribati. Za jeden zo smerov zmorskej expanzie bola vslade smylienkami A. S. Mahana povaovan aj karibsk oblas. Tu vak americk plny narazili na odpor panielska. Mierovou cestou sa USA vtomto priestore podarilo zska iba ostrov Navassa, leiaci medzi Jamajkou a Haiti. Od polovice 19. storoia vak vyvjali tlak na panielsko, aby odstpilo vprospech USA Kubu. Rastce rozpory medzi oboma ttmi vystili do panielsko-americkej vojny, ktor trvala od 23. aprla 1898 do 10. decembra 1898. Vojna skonila vazstvom americkch vojsk. Na zklade parskej mierovej zmluvy, podpsanej 10. decembra 1898, sa panielsko vzdalo suverenity nad Kubou a odovzdalo USA Filipny, Guam a Portoriko. USA vyplatili panielsku vslade so zmluvou 20 milinov dolrov ako nhradu verejnch stavieb, vybudovanch vkolonilnom obdob na Filipnach. Vazn vojna so panielskom umonila USA zska vznamn pozcie vkaribskej oblasti a posilni svoje postavenie vTichomor. Na Guame a Filipnach boli vybudovan vznamn vojensk zkladne. Kuba zskavala svoju skuton nezvislos len postupne, kee ju obmedzoval Plattov dodatok kstave USA zfebrura 1901. Aj ke 20. mja 1902 bola vyhlsen Kubnska republika, priamy politick, ekonomick a finann vplyv USA tu pretrvval a do pdesiatych rokov minulho storoia. Jeho vrazom bolo o. i. vybudovanie vojenskej zkladne Guantnamo (113 km2) vo vchodnej asti Kuby, ktor si USA prenajali vroku 1903 na obdobie 99 rokov. Prevdzkuj ju vak dodnes. USA si vpriebehu druhej polovice 19. storoia vybudovali vlastn kolonilne imprium, a to napriek kritike eurpskeho kolonializmu. Odmietli vak klasick kolonilny model, uplatovan eurpskymi mocnosami, priom bol vytvoren zvltny systm spravovania zvislch zem, zaloen na presadzovan samosprvy a protektortnom postaven americkch orgnov. Vdruhej polovici 19. storoia bolo do nie prijatch 14 novch ttov. Posledn tt, ktor sa stal v19. storo plnoprvnym lenom nie bol Utah (v roku 1896). Vroku 1850 udelil Kongres Utahu tatt teritria. Jeho iados o prijat do nie vak narala na odpor Kongresu dan spormi o nboensk doktrnu mormonov, ktor tu tvorili vznamn zloku obyvatestva, priom sa poukazovalo najm na ich polygamiu. A po formlnom zruen tejto praxe vroku 1890 bola otvoren cesta, aby Utah zskal postavenie ttu USA. 191

Vznamnm prostriedkom, ktor upevnil teritorilnu kompaktnos USA bolo vybudovanie transkontinentlnych elezninch trat. Prv znich bola dokonen 10. mja 1869. USA v20. storo - zmorsk expanzia a dekolonizcia Vdvadsiatom storo pokraovala zmorsk expanzia USA. Bola zameran do karibskej oblasti a Tichomoria. Pre zlepenie ich strategickho postavenia na zpadnej pologuli bolo kovm bodom zskanie kontroly nad Panamskm prieplavom, ktor by podstatne skrtil lodn spojenie medzi atlantickm a pacifickm pobrem USA. Pvodn prva na stavbu Panamskho prieplavu zskala franczska spolonos, veden F. Lessepsom, ktor zaala prieplav budova vroku 1881. Vroku 1889 vak technick problmy a finann machincie spsobili jej krach. Po roku 1901, ke Vek Britnia uznala zvltne prva USA na stavbu prieplavu, zaala washingtonsk vlda vyjednva sKolumbiou, ktor vtedy kontrolovala oblas dnenej Panamy, o podmienkach stavby. Kee kolumbijsk parlament odmietol ratifikova zmluvu o vybudovan Panamskho prieplavu Spojenmi ttmi, bolo 3. novembra 1903 inscenovan vyhlsenie nezvislosti Panamy. Jej vlda ihne podpsala dohodu sUSA o podmienkach stavby Panamskho prieplavu. Poda nej USA garantovali nezvislos Panamy a zskali na ven asy pre svoje uvanie prieplav, ps zemia pozd neho a niektor ostrovy vPanamskom zlive. Hoci si formlne suverenitu nad prieplavom zachovvala vlda Panamy, vskutonosti tu mali USA tak prvomoci, e fakticky psmo ovldali ako kolniu. Stavba prieplavu Amerianmi prebiehala vrokoch 1903 a 1914. Pravideln prevdzka vak zaala a vroku 1920. USA vtomto priestore vytvorili oblas zvltneho charakteru o ploche 1432 km2 snzvom Panamsk prieplavov psmo (Panama Canal Zone). Na jej zem boli vybudovan mnoh vojensk zariadenia a infratruktra na podporu prevdzky tejto vodnej cesty. Vpanamskej spolonosti postupne rstla nespokojnos so tattom prieplavu a srozdelenm ziskov za jeho prevdzku. Vroku 1977 bola podpsan panamsko-americk zmluva, na zklade ktorej sa mal prieplav po etapch odovzda do sprvy Panamy a americk vojensk prtomnos mala by postupne obmedzovan. Vroku 1979 bolo psmo zredukovan na 746 km2 a jurisdikciu nad nm prevzala Panama. 31. decembra 1999 bol Panamsk prieplav vplnom rozsahu odovzdan pod sprvu Panamy. Vkaribskej oblasti USA prechodne spravovali ostrovn zemia Swan (dnes sas Hondurasu), Corn (Nicaragua), Seranilla (Kolumbia) a i. Dodnes spravuj vchodn as Panenskch ostrovov, ktor vroku 1917 kpili za 25 milinov dolrov od Dnska. 192

Po druhej svetovej vojne zskali USA prechodne viacer ostrovn zemia v Tichomor, ktor predtm spravovalo porazen Japonsko. Boli to predovetkm sostrovia Rjkj a Boninsk ostrovy, ktor boli do roku 1945 sasou japonskho zemia. Rjkj, leiace na juh od ostrova Kju, boli pod sprvou USA vrokoch 1945 a 1972. Na hlavnom ostrove Okinawa s dodnes americk vojensk zkladne. Boninsk ostrovy, lokalizovan asi 1000 km june od Tokia, spravovali USA vrokoch 1945 a 1968. Okrem toho dostali USA do sprvy od OSN 2. aprla 1947 ako poruensk zemie Tichomorsk ostrovy (Trust Territory of the Pacific Islands), tvoren ostrovnmi skupinami Karolny, Mariny a Marshallove ostrovy. Toto zemie bolo vosemdesiatych rokoch rozdelen na tyri asti. Znich zskali nezvislos vroku 1991 Federatvne tty Mikronzie a Marshallove ostrovy a vroku 1994 aj Palau. USA vsasnosti zbvalho poruenskho zemia spravuj ete Severn Mariny. Dekolonizan proces zasiahol aj zvisl zemia USA. Okrem troch samostatnch ttov, vylenench zporuenskho zemia Tichomorsk ostrovy (zachovali si von zvzok sUSA), nezvislos po druhej svetovej vojne zskali aj Filipny (4. jla 1946). Zmeny tattu presadzovali aj niektor politick sily na Portoriku, ktor bolo slobodne pridruenm ttom USA. Referendum, konan 13. decembra 1998, skonilo vazstvom prvrencom dovtedajieho stavu (50,6%), nad priaznivcami priameho pripojenia Portorika kUSA ako 51. ttu (46,5%). Za nezvislos krajiny hlasoval iba zanedbaten poet zastnench voliov. Vostatnch zvislch zemiach, ktorch rozvoj je podporovan materskou krajinou, nie s silnejie politick zoskupenia, usilujce o nezvislos. Na Havajskch ostrovoch zaala obnova pvodnej identity vsedemdesiatych rokoch minulho storoia. Dnes tu existuje niekoko hnut za nezvislos, ku ktorm sa poda odhadov hlsi pribline ptina rodench Havajanov. Jedno znich vroku 1998 dosadilo na trn novho havajskho monarchu Alahi Nuiho, ktor vydal proklamciu o obnoven nezvislosti ostrovov. Vmarci 1999 bola vytvoren tieov vlda, ktor presadzuje nvrat ksamostatnosti a kstave zroku 1887. 5. jla 2001 sa obrtila na Bezpenostn radu OSN so sanosou na USA vzleitosti protiprvnej okupcie a anexie Havajskho krovstva koncom 19. storoia. Separatistick tendencie vyjadrovali aj menie politick skupiny vTexase a Vermonte. Presadzovali sa aj medzi radiklnymi skupinami ernoskho obyvatestva na juhu USA. Vpriebehu dvadsiateho storoia bolo do nie prijatch p ttov: Oklahoma, Nov Mexiko, Arizona (v roku 1912 ako posledn tt na hlavnom teritriu USA), Aljaka a Havaj (oba vroku 1959). 193

Teritorilno-politick truktra USA na zaiatku 21. storoia Vsasnosti s Spojen tty americk federciou 50 ttov. Vkonn moc federcie dvor prezident, viceprezident a vlda. Zkonodarn moc pozostva zdvojkomorovho Kongresu (skladajceho sa zo Snemovne reprezentantov a Sentu). Kad lensk tt m vlastn stavu, dvojkomorov parlament (okrem ttu Nebraska, ktorej parlament je jednokomorov) a volenho guvernra. Vsasnosti tvoria niu nasledovn tty (v anglickom prepise): Alabama, Alaska, Arizona, Arkansas, California, Colorado, Connecticut, Delaware, Florida, Georgia, Hawaii, Idaho, Illinois, Indiana, Iowa, Kansas, Kentucky, Louisiana, Maine, Maryland, Massachusetts, Michigan, Minnesota, Mississippi, Missouri, Montana, Nebraska, Nevada, New Hampshire, New Jersey, New Mexico, New York, North Carolina, North Dakota, Ohio, Oklahoma, Oregon, Pennsylvania, Rhode Island and Providence Plantations, South Carolina, South Dakota, Tennessee, Texas, Utah, Vermont, Virginia, Washington, West Virginia, Wisconsin, Wyoming. Zvltne postavenie m District of Columbia. Na jeho zem sa nachdza hlavn mesto nie Washington, hoci podstatn as celej jeho aglomercie le na teritriu susednch ttov Maryland a Virginia. Na ele jeho samosprvy stoj volen starosta (do roku 1973 bol menovan prezidentom USA), ktor riadi mestsk radu. District of Columbia zatia nem zastpenie vKongrese. K USA patria viacer zvisl zemia srznym tattom. S to: 1. Pridruen tty, ku ktorm patr: Portoriko (Commonwealth of Puerto Rico/Free Associated State of Puerto Rico), Severn Mariny (Commonwealth of the Northern Mariana Islands). 2. Zmorsk zemia, ku ktorm patr: Americk Samoa (Territory of American Samoa), Americk Panensk ostrovy (Virgin Islands of the United States), Guam (Territory of Guam), Bakerov ostrov (Territory of Baker), Howlandov ostrov (Territory of Howland), Jarvisov ostrov (Territory of Jarvis), Johnstonov atol (Johnston Atoll), Kingmanov tes (Kingman Reef Territory), Midwaysk ostrovy (Midway Islands Territory), Palmyra (Palmyra Territory), Wake (Wake Island). 194

Pre poslednch osem zem sa niekedy pouva nzov Ostrovy USA vTichom ocene alebo Menie odahl ostrovy USA (United States Minor Outlying Islands). Ide o prechodne obvan (personl vojenskch zkladn, resp. lenovia vedeckch expedci) alebo neobvan, rozlohou mal ostrovy. Spravuje ich americk ministerstvo vntra (Bakerov ostrov, Howlandov ostrov, Jarvisov ostrov, Johnstonov atol, Palmyru, Midwaysk ostrovy ), nmornctvo USA (Kingmanov tes), resp. americk velitestvo armdnej a strategickej obrany (Wake). Vroku 1990 boli Bakerov ostrov, Howlandov ostrov a Jarvisov ostrov zahrnut do ttu Havaj.

195

Zkladn slovensk a esk literatra kproblematike 1. Garraty, J. A.: Tisc a jedna zajmavost zamerickch djin. Praha : Brna, 1998. 177 s. 2. Honzk, F. - Peenka, M.: Stty a jejich pedstavitel. Praha : Libri, 1999. 449 s. 3. Honzk, M. - Honzkov, H.: ...a pekroil eku Delaware. Praha : Nae vojsko, 1988. 278 s. 4. Lik, V. - Fojtk, P.: Stty a zem svta. Praha : Libri, 1998. 1095 s. 5. Nevis, A. - Steele Commager, H.: Djiny USA. Klatovy : Amlyn, 1994. 378 s. 6. Opatrn, J.: Amerika vpromnch stalet. Praha : Libri, 1998. 841 s. 7. Peenka, M. - Luk, P. a kol.: Encyklopedie modern historie. Praha : Libri, 1999. 652 s. 8. Purvis, T. L.: Encyklopedie djin USA. Praha : Ivo elezn, 1999. 575 s. 9. Skokan, L.: Historickogeografick vod do regionln geografie. st nad Labem : UJEP, 2000. 141 s. 10. Tindall, G. B. - Shi, D. E.: Djiny Spojench stt americkch. Praha : Lidov noviny, 1996. 883 s. Historick atlasy 1. Atlas svtovch djin. Praha : Knin klub, 1999. 176 s. 2. Djiny lidstva od pravku do konce dvactho stolet. Praha : Mlad fronta; Argo, 1999. 354 s. 3. Encyklopedick atlas svtovch djin. Praha : Lidov noviny, 1998. 628 s. 4. Encyklopedie Historie svta. Atlas svtovch djin. Praha : Columbus, 1998. 5. Vek atlas svetovch dejn. Praha : Readers Digest Vber, 2002. 376 s. 6. Perry-Castaeda Library Map Collection [online]. Austin : The University of Texas at Austin, c2003 [cit. 2003-07-03]. Dostupn na WWW: <http://www.lib.utexas.edu/maps/united_states.html>.

196

OD REVOLCIE KNRODNMU ZJEDNOTENIU APENINSK POLOSTROV 1848 - 1870 MARTIN PEKR

Po napoleonskch vojnch sa Apeninsk polostrov vrtil do stavu zemnej rozdrobenosti. Severn as bola s vnimkou Sardnskeho krovstva (zahalo zemia Savojska, Nizzy, Piemontu, Janovska a Sardnie) pod rakskym panstvom. V Lombardsku a Bentsku vldol priamo raksky cisr, prslunci habsbursko-lotrinskho rodu vldli v Modene a v Tosknsku a aj Parma bola celkom zvisl od Rakska. V strednej Itlii jestvoval ppesk tt. Na zaostalom agrrnom juhu v Krovstve oboch Sicli (v Neapolsku a na Siclii) vldli panielski Bourbonovci. Revolcia 1848 - 1849 na Apeninskom polostrove a otzka zjednotenia Talianska V 40. rokoch 19. storoia zaostvali talianske tty v hospodrskom vvoji. eleznin sie sa len zaala budova, vntorn obchod bol menej rozvinut ako zahranin a najm v junch oblastiach pretrvvali feudlne vzahy. Medzi jednotlivmi oblasami jestvovali priepastn hospodrske rozdiely, o viedlo aj k politickmu naptiu a rozporom. Za tchto okolnost sa mieali pokrokov tby nespokojnch vrstiev burozie, vzdelancov, ale aj udovch ms. Situciu vyostrovala agitcia dvoch hlavnch speriacich politickch tborov, dvoch hlavnch politickch koncepci - mazziniovskej a umiernenej. Koncepcia Giuseppe Mazziniho sa spjala s hnutm Mlad Itlia. Ich politickm programom bola jednotn republika vybojovan udovm povstanm. Mazzini jednoznane odmietal federlnu podobu zjednotenho Talianska, ktorej odporovala najm skutonos, e malo s o tt jednho nroda. Domnieval sa tie, e federalizmus prispieva k zachovaniu vsad aristokracie, km princp jednoty me pomc k vyrovnaniu spoloensko-politickch rozdielov, a teda vies k morlnemu a spoloenskmu pozdvihnutiu nroda. V jeho koncepcii mali mimoriadne dleit postavenie irok udov vrstvy. Prve podcenenie ich vznamu spsobilo poda Mazziniho nespech vetkch dovtedajch snaen. Na uvedenej nzorovej platforme, nazvanej aj republiknsko-demokratick, zaloil Mazzini v roku 1831 spolonos Mlad Itlia, ktor postupne prerstla do hnutia. Mazziniovsk radikalizmus preval rozkvet najm v prvej polovici 30. rokov 19. storoia. V nasledujcich rokoch ho vytlal program umiernenej strany. 197

Vytvorenie umiernenho tbora malo by odpoveou na spechy Mazziniho koncepcie a prejavom snahy o vytvorenie istej nzorovej alternatvy. Hoci sa umiernen zaali formova takmer sasne s Mladou Itliou, ich innos sa zaala navonok spenejie realizova zaiatkom 40. rokov. V zujem verejnosti zaznamenali a nzory piemontskho kaza Vincenza Giobertiho, publikovan v roku 1843. Gioberti v podstate navrhol konfederciu jednotlivch panovnkov pod predsednctvom ppea (o zjednoten Talianska pod autoritou ppea hovorili u na prelome 18. a 19. storoia lenovia tajnej spolonosti Guelfia, odtia aj oznaenie neoguelfizmus pre Giobertiho koncepciu), o o dva roky neskr ete doplnil o potrebu reforiem. Jeho cieom bola teda federalizovan monarchia zjednoten dohodami panovnkov. Do konkrtnost rozpracoval Giobertiho nzory Massimo dAzeglio v spise Program talianskeho nrodnho zmania (1847), ktor je povaovan za manifest umiernenej strany v predveer revolcie. Stpencami umiernenho programu, oznaovanho tie ako monarchisticko-liberlny, sa stali liberli z celho Apeninskho polostrova. Jadro vak tvorila piemontsk skupina, ku ktorej patrili okrem Giobertiho a dAzeglia aj Cesare Balbo a zanajci politik Camillo Benso di Cavour. Na rozdiel od Giobertiho vina povaovala za najvhodnejieho kandidta na elo zjednocovacieho procesu sardnskeho kra Karola Alberta Savojskho, prslunka jedinej domcej vldnucej dynastie. Cavour a Balbo zaloili v roku 1847 asopis Risorgimento, v ktorom propagovali mylienky hospodrskeho liberalizmu, vyzvali na prijmanie stav a vojnu proti Raksku. Udalosti na Apeninskom polostrove v rokoch 1848 - 1849 spjali dva zkladn problmy - snahu odstrni cudziu feudlnu nadvldu a zjednotenie krajiny. Ich predzvesou bola politick horka v svislosti s vobou ppea v roku 1846. Nov ppe Pius IX. bol povaovan za zosobnenie Giobertiho prian. Vyhlsil amnestiu politickch vzov, uvonil cenzru, ustanovil ttny poradn zbor, rokoval o zaveden colnho spolku medzi ppeskm ttom, Piemontom a Tosknskom. Zdalo sa, e sa napa Giobertiho koncepcia. Proti zjednocovaciemu hnutiu sa ale postavilo Raksko, ktorho zujmy boli ohrozen. V jli 1847 Rakania demontratvne obsadili pevnos vo Ferrare. Odpoveou bola vlna protihabsburskch nlad a nepokoje v Milne v septembri 1847 a januri 1848. Medzitm 12.1.1848 vypuklo v Palerme povstanie proti despotickej vlde neapolskho kra Ferdinanda II. zo panielskej vetvy Bourbonovcov. Kr bol 10.2. donten obnovi platnos liberlnej stavy z roku 1812 a na jej zklade sa uskutonili voby do parlamentu. Revolun vlna sa oskoro rozrila zo Siclie na pevninu. Aj ostatn panovnci sa museli prispsobi novej situcii a tlaku verejnej mienky. Tak boli podpsan stavn listiny v Tosknsku, v ppeskom tte i v Sardnskom krovstve, priom vyhlsenie liberlnej 198

stavy sardnskym krom Karolom Albertom je povaovan za vrchol kontitunho hnutia. Vetky tieto stavy boli vytvoren poda vzoru franczskej stavy z roku 1830. Kodifikovali dvojkomorov systm a volebn prvo na zklade majetkovho cenzu. 18.3. prepuklo spomnan povstanie v Milne, v centre Rakanmi spravovanho Lombardska. Poda Karola Alberta nastala vhodn chva, aby sa postavil do ela zjednocovacieho procesu. Po stupe Rakanov z Milna v dsledku nepokojov a po vypuknut nepokojov v Bentsku, ktor bolo rovnako pod rakskou sprvou, vyhlsil Karol Albert 23.3.1848 vojnu Raksku. K piemontskm ozbrojenm silm sa vzpt pripojili tosknske, rmske a neapolsk oddiely. Po stupe Rakanov sa vazstvo zdalo by na dosah. Zjednocovacie a nrodnooslobodzovacie hnutie ale utrpelo dve neoakvan rany. Najprv sa od prebiehajceho konfliktu ditancoval ppe Pius IX., m padla koncepcia neoguelfizmu. Navye v polovici mja sa v Neapolsku vrtil k moci Ferdinand II. a tvrdo potlail liberlne hnutie. Vedenie vojny ostalo predovetkm na Karolovi Albertovi a doasnej republiknskej milnskej vlde. V tejto situcii uprednostnil Karol Albert dynastick zujmy. Namiesto toho, aby s rozhodnosou viedol vojnu proti Raksku za zjednotenie Talianska, snail sa dosiahnu shlas milnskej a bentskej doasnej vldy s pripojenm k Sardnskemu krovstvu. Nedokzal vyui vojensk spechy svojej armdy pri Goite a po kapitulcii rakskej pevnosti v Peschiere a dovolil rakskemu generlovi Radeckmu prejs do protitoku. 25.7. vybojovali Rakania dleit vazstvo pri Custozze a Karol Albert aj zo strachu pred nepokojmi zaal rokova o prmer, o bolo op vnman ako presadzovanie zujmov savojskej dynastie. V svislosti s krzou po vojenskej porke a po pde Giobertiho koncepcie zjednotenia sa op zaala rchlo presadzova Mazziniho alternatva, o sa odrazilo v hnut za veobecn voby do stavodarnho zhromadenia, ktorho lohou by bolo vies boj proti Raksku a urchli zjednotenie krajiny. Hnutie sa najprv ujalo v Tosknsku v oktbri 1848, najlepie podmienky ale malo v ppeskom tte a zasiahlo aj Piemont. V ppeskom tte bolo dokonca zvolen stavodarn zhromadenie a vo februri 1849 vyhlsilo koniec ppeovej svetskej vldy nad Rmskou republikou. Na jar vypovedal 1849 Karol Albert zmluvu o prmer a obnovil boje s Rakskom. Boje veden neisto a za nevhodnch medzinrodnopolitickch okolnost skonili porkou piemontskho vojska pri Novare. Karol Albert abdikoval v prospech svojho syna Viktora Emanuela, ktor okamite zaal mierov rokovania s Rakskom. Boli ukonen 6.8.1849 a Piemont sa musel vzda nrokov na zemn zisky i podpory talianskeho revolunho hnutia. Rakania op obsadili Lombardsko a bentske vntrozemie. Medzitm bol v mji 1849 vo Florencii rakskym expedinm zborom dosaden nasp na trn Leopold II. a Ferdinand II. zlomil posledn centr odporu na Siclii. 199

Batami revolcie ostvala Rmska republika a mesto Bentky. Pod zmienkou, e chce nastoli mier medzi liberlmi a ppeom, vyslalo Franczsko proti Rmu expedin zbor. Rm bol dobyt a po zdolan vytrvalho odporu obyvatestva, ktor vojensky viedol Giuseppe Garibaldi. Ako posledn padli po vyerpvajcom obliehan Bentky. Na Apeninskom polostrove boli formlne nastolen predrevolun pomery. V skutonosti ale u nebolo mon zvrti odstrnenie feudlnych vzahov. Sp nastolen reimy boli skompromitovan a nemali takmer iadnu podporu. alie pokraovanie procesu liberalizcie a demokratizcie spolonosti i procesu zjednotenia Talianska bolo nevyhnutn. Zjednotenie Talianska Napriek porke nrodnho hnutia v revolunch rokoch 1848 - 1849, poas ktorch popularita obidvoch politickch tborov kolsala, nevznikla iadna tretia alternatva. Z revolcie sa ale obe skupiny pouili a ich program sa viac i menej modifikoval a prispsoboval meniacim sa pomerom. Mazziniho presvedenie o tom, e situcia ostala vbun, sa nezmenilo. Uvedomil si vak potrebu vej jednoty a shry medzi jednotlivmi hnutiami i u na Apeninskom polostrove, alebo v celej Eurpe. Za tmto elom bol v roku 1850 v Londne zaloen stredn eurpsky demokratick vbor. Mazzinimu sa v rokoch 1850 - 1853 podarilo v severnej a strednej Itlii obnovi organizan truktru prvrencov jeho koncepcie, ktor sa po roku 1849 rozpadla. Po nespenom pokuse vyvola vo februri 1853 povstanie v Milne il 3 roky v ilegalite. Vytvoril nov politick zoskupenie - Stranu inu. Pod vplyvom spoluprce s bvalm neapolskm dstojnkom Carlom Pisacanom si osvojil nzor, e nov nrodno-socilna revolcia mus zaa na agrrnom juhu polostrova. Vsledkom tchto vah bola nespen vprava na ostrov Sapri v jni 1857. Po nej sa Mazzini dostval do politickej izolcie. Zaal sa prejavova posun v prospech umiernenej pozcie, o vyvrcholilo, ke sa k nej priklonil G. Garibaldi. Renesanciu zaili Mazziniho nzory a na jar 1860 v svislosti s vpravou na Sicliu. padku Mazziniho vplyvu vrazne napomohol vvoj v Piemonte. Tu ponechal po revolcii Viktor Emanuel II. stavu v platnosti. Navye sa vlda nebrnila reformm, m s prijatenm odstupom drala krok s vvojom vo vyspelej Eurpe. Po politickej krze v svislosti so zkonom o civilnom sobi sa v roku 1852 dostal do ela vldy Cavour, jeden z hlavnch predstaviteov umiernenho tbora. U predtm ako minister ponohospodrstva presadzoval program hospodrskej liberalizcie a v nastpenom trende pokraoval i vo funkcii predsedu vldy. V nemalej miere sa zaslil o urchlen vybudovanie modernej infratruktry a zriadenie Nrodnej banky. 200

Hospodrska sloboda nebola mon bez politickej slobody. Toho si bol Cavour vedom a presadzoval znenie vplyvu cirkvi a alie reformy. Piemont bol jedinm talianskym ttom, v ktorom fungoval parlamentn ivot, bola repektovan stava, platila sloboda tlae a spolovania. Preto sa stal novm domovom pre mnohch vysahovalcov z ostatnch talianskych ttov. Cavour dlho povaoval monos zjednotenia Talianska pod vldou savojskej dynastie za prakticky nerelnu. V 50. rokoch 19. storoia sa vak najm z medzinrodnopolitickho hadiska javila situcia omnoho priatenejia, ako mohol predpoklada. Dolo k zhoreniu raksko-ruskch a raksko-pruskch vzahov, Napoleon III. sa zdal by naklonen osobe Cavoura a navye Piemont sa vstupom do krymskej vojny po boku Franczska a Britnie zaradil medzi vemoci. O to vie prekvapenie spsobil nezujem vemoc o otzku zjednotenia Talianska na parskom kongrese v roku 1856. Cavour sa preto priklonil k nzoru, e nebude mon zjednoti krajinu diplomatickou cestou. Pre vojnu za nrodn oslobodenie a zjednotenie hadal spojenca vo Franczsku. Zkladn zsady spojeneckej zmluvy boli stanoven na tajnom stretnut Napoleona III. s Cavourom v jli 1858 v Plombires. Napoleon III. iadal Savojsko a Nizzu (Nice), za o bol ochotn vyhlsi spolu s Viktorom Emanuelom II. vojnu Raksku a zotrva v nej, km Rakania neoddu z Lombardska a Bentska. Tieto zemia mali po vojne pripadn sardnskemu krovi. Uveden ustanovenia dohody boli zverejnen zaiatkom roka 1859 a potvrdil ich sob princeznej Clotildy s princom Jrmom Bonapartem. Obidve strany sa pripravovali na vojnu. Popri vojenskch prpravch boli nemenej dleit diplomatick a spravodajsk akcie, ktorch cieom bolo izolova Raksko a postavi ho do lohy agresora. To sa aj podarilo. Situcia na bojisku sa taktie vyvjala v prospech franczsko-piemontskho vojska. V bitke pri Magente Rakania nevyuili poetn prevahu a museli vyprzdni Milno, prehrali tie neakan bitku pri Solferine. (Po nej vznikol z iniciatvy vajiara Henriho Dunanta erven kr, ktorho cieom bola pvodne starostlivos o ranench a chorch vojakov, neskr i zajatcov a vojnami i katastrofami postihnutch ud.) To dvalo Talianom ndej na rchle vazstvo. Objavili sa ale nepredvdan okolnosti. Niekoko dn po Solferine ponkol Napoleon III. Frantikovi Jozefovi I. prmerie, ktor bolo podpsan v meste Villafranca dokonca bez vedomia Viktora Emanuela II. Vojna tm skonila, pretoe sardnska vlda sa neodhodlala pokraova vo vojne bez Franczska. Konen mierov zmluva bola podpsan 10.11.1859 v Zrichu. Raksko sa vzdalo viny Lombardska aj s Milnom (ale bez pevnost Peschiera a Mantova). Rozarovan Cavour podal demisiu. Dvodov na takto konanie mal Napoleon III. hne niekoko. S pribdajcim asom sa oprvnene obval, e situciu vyuije Prusko na rieenie sporov na Rne, o by viedlo k vojne na dvoch frontoch. V Tosknsku, Parme 201

a v Modene vyprovokoval Nrodn spolok nekrvav nepokoje, ktor sa pokali zosadi miestnych panovnkov a pripoji k Sardnskemu krovstvu. Takho revolunho udovho spsobu zjednotenia sa Napoleon III. obval. Uvedomil si tie, e zjednotenie oslab pozcie Franczska na Apeninskom polostrove i v regine aj pozcie ppeskho ttu, o by mohlo vies k zneniu sympati voi cisrstvu vo Franczsku. V neposlednom rade treba doda, e vojna, ktorej hlavn bremeno nieslo Franczsko, bola nkladn. Napoleon III. sa svojm konanm dostal do neprjemnej situcie. Talianov si znepriatelil prmerm, Rakanov tm, e odmietol dosadi zvrhnutch vldcov a nastoli predvojnov pomery, a Franczov tm, e vojna im ni nepriniesla. K jej rieeniu vrazne prispel Cavour, ktor sa v januri 1860 vrtil k moci. V priebehu marca a aprla rozhodli udov hlasovania (hlasovalo dospel musk obyvatestvo) o pripojen Emilie (oznaenie Parmy, Modeny a asti zemia ppeskho ttu - Romagne) a Tosknska k Piemontu a Savojska a Nizzy k Franczsku. Do jari 1860 bola politick iniciatva v rukch Cavoura a tbora umiernench. Po pripojen Tosknska a Emilie nastala odmlka, ktor svisela s ich presvedenm, e za danch okolnost dosiahli maximum. Aktivity sa op chopila Mazziniho skupina. Jej prvrenci neshlasili so zastavenm procesu zjednotenia a verili, e ak nie je v stave pomc diplomacia, tak mus zasiahnu ud. Vrtili sa k starej Pisacanovej a Mazziniho mylienke vysla vpravu na Sicliu, kde u prebiehala protibourbonovsk vzbura. Pre pln sa napriek neshlasu Cavoura i Viktora Emanuela II. podarilo zska Garibaldiho. Ten na prekvapenie dokzal s hstkou nadench ozbrojencov porazi pravideln armdu. Garibaldi prijal od Viktora Emanuela II. titul dikttora Siclie a vyhlsil lojalitu monarchii, na druhej strane ale neskrval odhodlanie pochodova na Rm. Zaal skryt boj o politick moc medzi nm a Cavourom. Politicky sksenej Cavour, ktor u vtedy tuil problmy s vyrovnvanm rozdielov medzi severom a juhom budceho Talianska, eliminoval Garibaldiho ambcie presadenm plebiscitu v Krovstve oboch Sicli. Konal sa v oktbri a priniesol shlas s pripojenm. Garibaldi odovzdal moc Viktorovi Emanuelovi II. a zriekol sa vpravy na Rm. Medzitm zskal Cavour od Napoleona III. shlas, aby obsadil Marky a Umbriu, asti ppeskho ttu, kde sa tie realizovali udov hlasovania. 27.10.1860 sa Garibaldi a Viktor Emanuel II. so svojimi vojskami stretli v Teane. Viktor Emanuel II. bol prvm celotalianskym parlamentom 17. marca 1861 v Turne slvnostne vyhlsen za talianskeho kra. Taliansko bolo zjednoten, hoci mimo ete stle ostval Rm s okolm (tzv. vlastn Patrimonium sancti Petri) a Bentsko. Zjednotenie prebiehalo kombinovane - nielen vojnami a diplomatickmi aktivitami za asti eurpskych vemoc, ale aj za prispenia revolunho hnutia. V Taliansku ostali zachovan monarchie a prevali pozostat202

ky feudalizmu. Na cel krajinu bola rozren platnos piemontskej stavy z roku 1848. Poda nej disponoval vetkou vkonnou mocou panovnk. Zkonodarn moc patrila parlamentu. Ten mal dve komory - sent menovan krom a volen poslaneck snemovu. Volebn prvo sa obmedzovalo na muov starch ako 25 rokov, ktor vedeli psa a ta a platili stanoven vku dane. Oklieten boli obianske slobody. S danm stavom vyjadrili shlas vetky eurpske vemoci okrem Rakska. V zahraninej politike sa taliansky kr aj naalej spoliehal na spojenectvo s Franczskom. V lete 1862 preto prekazil Garibaldiho pokus o pripojenie zvyku ppeskho ttu, ktorho nezvislos garantovalo prve Franczsko. V roku 1864 bola podpsan franczsko-talianska zmluva, ktorou sa Taliansko zaviazalo neobsadi Rm a presun hlavn mesto z Turna do Florencie. Priazniv situcia na alie rozrenie Talianska nastala a v roku 1866 v svislosti s prusko-rakskou vojnou, kedy Taliani napriek neshlasu Franczska pomohli Prusku otvorenm junho frontu. Napriek vlastnmu vojenskmu nespechu (boli porazen v bitke pri Custozze v jni a pri ostrove Vis v jli 1866) zskali po vazstve Pruska Bentsko. Proces zjednotenia Talianska bol zaven poas nemecko-franczskej vojny. Taliansko vyuilo porku Franczska, anektovalo zvyok ppeskho ttu a 20.9.1870 obsadilo Rm, ktor sa stal hlavnm mestom krajiny. Ppeovi ostal len Vatikn. Vzjomn pomer medzi Talianskom a ppeom bol potom stanoven zkonom v mji 1871. Zjednotenm boli naplnen predpoklady na al politick, hospodrsky a kultrny rozvoj talianskeho nroda. Pouit a odporan literatra 1. 2. 3. 4. 5. 6. BOBOKOV, Jarmila: Revolun jar 1848 v Eurpe. In: Slovci v revolcii 1848 - 1849. Zost. I. Sedlk. Martin : Matica slovensk, 2000, s. 1119. Djiny diplomacie I. 2. pepracovan a doplnn vyd. Praha : SNPL, 1961. 768 s. Djiny novovku II. Praha : SPN, 1969. 405 s. Djiny novovku III. Praha : SPN, 1973. 887 s. Encyklopedia of 1848 Revolutions [online]. James Chastain, c1997 - 1999 [cit. 2002-08-05]. Dostupn na WWW: <http://cscwww.cats.ohiou.edu/ ~Chastain/index.htm>. HONZK, Frantiek - PEENKA, Marek - STELLNER, Frantiek VLKOV, Jitka: Evropa v promnch stalet. 3. aktualizovan vyd. Praha : Libri, 2001. 767 s. ISBN 80-7277-025-X. 203

HROCH, Miroslav a kol.: Obecn djiny II. Djiny novovku. Praha : SPN, 1988. 544 s. 8. HROCH, Miroslav a kol.: Politick djiny svta v datech 1. Praha : Svoboda, 1980. 866 s. 9. PEENKA, Marek, LUK, Petr a kol.: Encyklopedie modern historie. 3. rozen vyd. Praha : Libri, 1999. 655 s. ISBN 80-85983-95-8. 10. PROCACCI, Giuliano: Djiny Itlie. Praha : Lidov noviny, 1997. 493 s. ISBN 80-7106-152-2. 11. SKIVAN, Ale - DRKA, Vclav - STELLNER, Frantiek: Kapitoly z djin mezinrodnch vztah 1648 - 1914. Praha : I.S.E., 1994. 217 s. ISBN 80-85241-57-9.

7.

204

SLOVCI A ESI V OBDOB PRVEJ SVETOVEJ VOJNY A VZNIK ESKOSLOVENSKA NADEDA JURIINOV
Od vypuknutia 28. jla 1914 sa 1. svetov vojna stala pre uhorsk vldu zmienkou na zlikvidovanie nrodnopolitickho hnutia nemaarskch nrodnost v Uhorsku vojensko-politickm terorom. Vyhlsen stann prvo znemonilo na Slovensku akkovek politick innos. Viacer zo slovenskch politickch initeov sa dostali v prvch doch vojny do vzenia, al museli narukova. V dsledku sprsnenho reimu a cenzry sa slovensk politici rozhodli vyhlsi poas trvania vojny politick pasivitu. Mala chrni slovensk nrodn organizcie i jednotlivcov pred vldnymi zsahmi a vbuchmi ovinizmu. Politick a kultrna reprezentcia bola opatrn a zdranliv. Viacer slovensk noviny zastavili, in cenzurovali. Vypuknutm 1. svetovej vojny sa vytvorili nov, mimoriadne historickopolitick pomery, v ktorch sa krytalizovali nzory slovenskch politikov na ttoprvne postavenie Slovkov. Vyhlsenm pasivity zaujali vykvacie stanovisko a pripravovali sa vo vhodnej chvli vstpi do odboja. Od zaiatku si uvedomovali, e vojna rozhodne o budcich osudoch sveta, a teda aj o osudoch Slovkov. Keby centrlne mocnosti prehrali, vznikla by monos dosta slovensk otzku na medzinrodn frum a iada jej rieenie. I ke pred vojnou sa zdala by pre slovensk politiku slovensko-esk orientcia najvhodnejia, objavili sa pod vplyvom frontovch udalost aj in varianty, dovtedy nerelne. Vzhadom na to, e Slovensko nemalo skuton ndej existova ako samostatn tt, bolo evidentn, e Slovci sa bud musie spoji s inmi menmi i vmi nrodmi. Zvaovali viacer monosti rieenia: vytvorenie samosprvneho Slovenska vo federatvnom slovanskom tte, orientciu na slovenskomaarsk ttny zvzok, monos vytvori posko-esko-slovensk i iba posko-slovensk konfederciu, nejak formu spojenia Slovenska s Ruskom. Medzi slovenskmi politikmi vetkch smerov doma i v zahrani sa postupne ako najperspektvnejie rieenie presadilo spojenie s echmi v spolonom eskoslovenskho tte. Pod vplyvom perzekci uhorskch vldnucich kruhov sa aisko slovenskej politiky presunulo z domceho prostredia do zahraniia, predovetkm do krajn, kde Slovci pred vojnou vo vom pote ili a politicky aj psobili - do crskeho Ruska ado USA.

205

esko-slovensk zahranin odboj A do roku 1914 neexistovala iadna relna ndej na politick spojenie echov a Slovkov. Neprekonatenm bol trvajci raksko-uhorsk dualizmus. A po vypuknut 1. svetovej vojny sa aspo v rovine vah a projektov stretli esk a slovensk politick program a zaala sa formova mylienka esko-slovenskej ttnosti. Prv ju sformuloval a zaal propagova profesor praskej univerzity a poslanec tzv. realistickej strany Tom Garrigue Masaryk. Ndej na oslobodenie echov a Slovkov sa viazala na vazstvo dohodovch mocnost, teda i na porku a rozdelenie Raksko-Uhorska. Svoju koncepciu musel Masaryk najprv predloi dohodovm mocnostiam a dosiahnu ich shlas. To nebolo jednoduch, pretoe koncepcie dohodovch mocnost s existenciou Raksko-Uhorska potali. Raksko-Uhorsko malo by len oddelen od Nemecka a malo sa sta akmsi strnikom pod patrontom Dohody. Poas svojej zahraninej cesty v oktbri 1914 nadviazal Masaryk kontakty s britskm novinrom a historikom Robertom Williamom Setonom-Watsonom, ktor sa u pred vojnou zaujmal o echov a Slovkov. V spoluprci s nm sformuloval prv memorandum o esko-slovenskom tte a jeho prostrednctvom ho poslal britskej vlde. Memorandum iadalo vytvorenie samostatnho eskho krovstva a pripojenie hornouhorskch p. Vychdzalo z vtedajej situcie, ke boli rakske vojsk porazen v Halii a Rusi prenikali cez Karpaty na Slovensko. Memorandum sa ale nestretlo s oakvanm efektom. Koncom aprla 1915 zopakoval Masaryk svoj pokus a poas nvtevy Londna vypracoval alie rozsiahle memorandum s nzvom Independent Bohemia (Nezvisl echy), uren nielen britskm, ale i ostatnm spojeneckm radom. Ilo o pln vytvorenia esko-slovenskho ttu, ktor bezprostredne reagoval na spechy ruskch vojsk v Karpatoch. Oproti prvmu memorandu nutnos rozbitia Raksko-Uhorska zdvodoval predovetkm britskmi zujmami: v samostatnom eskom tte zska Dohoda spoahlivho spojenca najm proti Nemecku. V memorandch, ktor Masaryk posielal dohodovm vldam, vyslovoval poiadavku vytvori esk tt rozrenm o Slovensko, priom Slovkov prezentoval ako vetvu echov, ijcich v Uhorsku. Masarykov pln vaka pralivosti nachdzal medzi echmi a Slovkmi oraz viac stpencov. V prvej fze predovetkm v zahrani. esi a Slovci v zahrani v dohodovch krajinch i v neutrlnej cudzine - zaali podporova mylienku spolonho ttu echov a Slovkov a zaali odboj proti Raksko-Uhorsku. Projekt esko-slovenskho ttu roku 1915 podporili esk a slovensk krajania v USA. Iniciatvu za Slovkov prejavila Slovensk liga v Amerike ako vrcholn organizcia americkch Slovkov zaloen v roku 1907. Po vypuknut vojny bola ochotn akceptova mylienku esko-slovenskho ttu. Jej predstava sa plne lila od koncepcie Masaryka. Od zaiatku odmietala predstavu, e 206

by nov esko-slovensk tt mal by eskm ttom jednoducho rozrenm o Slovensko, teda odmietala zklad programu, s ktorm Masaryk vystupoval. To, o iadala Slovensk liga v Amerike, bol vlastne samostatn slovensk tt, ktor by sa vzdal asti svojej suverenity. Preto bola ochotn poskytn Masarykovej akcii podporu len v prpade, ak nov tt zabezpe zvltne postavenie Slovenska. Predstava slovenskch emigranch initeov bola zhruba tak, e eskoslovensko malo by dvojttom poda vzoru Raksko-Uhorska, teda nie eskoslovenskom, ale esko-Slovenskom. Oba tty mali spja len najnutnejie intitcie: ministerstvo zahraniia, obrany, financi a pod. Takto dohoda znma ako Clevelandsk dohoda, vznikla v doch 22. - 23.10.1915 v Clevelande v tte Ohio medzi Slovenskou ligou a eskm nrodnm zdruenm. Predpokladala vytvorenie ttu z iech, Moravy, eskho Sliezska a Slovenska. Mala p bodov. Druh bod poadoval spojenie eskho a slovenskho nroda vo federatvnom zvzku ttov s plnou nrodnou autonmiou Slovenska, s vlastnm snemom, s vlastnou ttnou sprvou, plnou kultrnou slobodou, tedy i s plnm prvom uvania jazyka slovenskho, vlastnou sprvou finannou a politickou, so ttnym jazykom slovenskm. Vznam Clevelandskej dohody je predovetkm v tom, e vytvorila jednak zkladu pre zku slovensko-esk spoluprcu, jednak predpoklady na to, aby sa slovensk odboj v USA orientoval esko-slovenskm smerom. Slovensk liga sa spolu s eskm nrodnm zdruenm v USA dohodli na spolonom boji a na podpore projektu esko-slovenskho ttu. Takto pln postupne podporili i krajansk organizcie v Rusku, Franczsku, vajiarsku a v inch eurpskych a zmorskch krajinch. S cieom vytvori spolon esko-slovensk tt vytvorili v Londne v roku 1915 esk komitt zahranin. V roku 1916 ho preloili do Para a premenovali na esk nrodn radu. Po urgencich delegta Slovenskej ligy v Pari tefana Osuskho sa pouval nzov eskoslovensk nrodn rada (alej SNR). Bolo to poas Masarykovho pobytu v Pari, ke sa vo februri 1916 T. G. Masaryk, Edvard Bene a Slovk Milan Rastislav tefnik rozhodli vytvori SNR. Stala sa hlavnm organizanm centrom esko-slovenskho odboja. Jej predsedom bol Masaryk, podpredsedami tefnik a Josef Drich, poslanec agrrnej strany, a generlnym tajomnkom Bene. Utvorenm tohto strednho orgnu odboja sa zaal systematick zpas za uznanie plnu samostatnho esko-slovenskho ttu. Ilo o zpas s neochotou dohodovch politikov podpori vrazn politick zmeny v strednej Eurpe. Cieom zahraninho odboja bolo agitciou a presviedanm nakloni dohodovch politikov mylienke rozbitia Raksko-Uhorska a vytvorenia samostatnho esko-slovenskho ttu. Politick akciu podporila tie dodvka pionnych sprv z domova prostrednctvom spravodajskej siete a organizovanie vojenskch jednotiek na strane Dohody z echov a Slovkov ijcich v cudzine a z eskch a slovenskch vojnovch zajatcov. Pre Masaryka ako uznvanho vodcu odboja bolo 207

dleit prezentova pred Dohodou, e jeho politick program m masov podporu eskho a slovenskho obyvatestva. Opieral sa preto o esk a slovensk organizcie a kolnie vo Franczsku, Rusku a najm v USA. Jednm z najdleitejch cieov SNR bolo zorganizova v zahrani vojsko - lgie. Najlepie monosti na to boli v USA a najm v Rusku, kde okrem krajanov ilo mnoho eskch a slovenskch vojnovch zajatcov. Organizciou odboja v Rusku poverili Dricha. Ten sa vak v Rusku dostal do osdiel crskych kruhov naladench proti Masarykovi, preto sa s SNR a jej programom roziiel. (Z SNR ho napokon vylili.) S podobnou hlavnou lohou odcestoval v jli 1916 do Ruska tefnik (ako nov zstupca SNR). Prvm predpokladom bolo, aby sa krajania - podobne ako v USA - zjednotili a zaali podporova zahranin odboj veden Masarykom. Nelo o ahk lohu, lebo v Rusku existovali viacer skupiny, ktorch nzory na rieenie slovenskej otzky sa vemi odliovali. (Napr. popredn predstavite Slovkov v Rusku a vznamn komeniolg Jn Kvaala zastval pripojenie Slovenska k Rusku.) tefnikovi sa enormnm silm podarilo prekona rozpory medzi krajanmi a zska ich pre podporu SNR v Pari. Da 29.8.1916 tzv. Kyjevskou dohodou (Kyjevsk zpis) krajania v Rusku tento akt zavili. tefnik v nej sformuloval strun program zahraninho odboja v Rusku, priom pouil formulciu o jednotnom eskoslovenskom nrode. Vek podporu mu pri zskan nklonnosti cra i vojenskch kruhov poskytol franczsky vojensk pridelenec pri ruskom generlnom tbe generl Maurice Janin. Nepodarilo sa mu vak zska shlas, aby do esko-slovenskho vojska mohli vstupova nielen esi a Slovci v Rusku, ale aj vojnov zajatci. Zmena nastala a po ruskej revolcii a zvrhnut cra, ke sa vytvorili priazniv podmienky aj na organizovanie esko-slovenskho vojska. tefnik pripravil pdu na prchod Masaryka do Ruska. V marci 1917 dokonil formovanie Odboky SNR v Rusku. Masaryk dosiahol v Rusku povolenie novej ruskej vldy, e sa do samostatnho esko-slovenskho vojska mohli hlsi nielen krajania, ale aj vojnov zajatci. Vzniklo poetn a dobre vyzbrojen vojsko a 70 tisc muov, ktor sa vyznamenalo najm v boji pri Zborove na Ukrajine v jli 1917. V roku 1917 rozvinula SNR nbor do esko-slovenskch jednotiek - lgi aj na Zpade. Vek podpora pri ich budovan sa oakvala od USA. V polovici jna 1917 zaal tefnik nborov misiu s pomocou vboru Slovenskej ligy. Mobilizciu Slovkov v USA obmedzovala hlavne as USA vo vojne od aprla 1917. Vye 25 000 Slovkov, obanov USA, nastpilo do americkej armdy. V roku 1918 sa vinou ocitli na eurpskom bojisku. Ndeje na zskanie vieho potu esko-slovenskch dobrovonkov eliminovali aj obavy asti Slovkov z fiktvnej idey eskoslovenskho nroda. Vo Franczsku dosiahla SNR povolenie budova samostatn esko-slovensk armdu v polovici roka 1917. Hlavn prval dvadsa- a tridsatisc dobrovonkov, ktor oakvali z USA, 208

nenastal. Napriek tomu spolone s oddielmi z USA, ale aj so skupinami, ktor tu prili zo Srbska, Rumunska, Talianska i alch ttov, vyzbrojili do konca vojny okolo 10 000 echov a Slovkov. Umonil to dekrt franczskej vldy z 19.12.1917, poda ktorho sa mohla zriadi samostatn esko-slovensk armda vo Franczsku. Da 20.6.1918 vymenoval franczsky premir a minister vojny Clemenceau tefnika za brigdneho generla. Hodnos mohol uplatova len vo vzahu k esko-slovenskm zahraninm jednotkm a k esko-slovenskej veci. V Taliansku mohla SNR budova esko-slovensk jednotky a po podpsan dohody s vldou krajiny 21.4.1918. Zva zsluhou tefnika sa sformovali dve divzie s potom asi 20 000 muov. Slovci psobili aj v anglickej a srbskej armde. Po boku dohodovch vojsk bojovalo spolu asi 140 000 echov a Slovkov, z nich 35 000 Slovkov. V novembri 1916 zomrel Frantiek Jozef I. a na trn nastpil cisr Karol ako uhorsk kr Karol IV. Za ministra zahraninch vec vymenoval Ottokara Czernina, bvalho blzkeho spolupracovnka Frantika Ferdinanda z tzv. belvedrskeho kruhu. (Bol v tom ase najvym spolonm ministrom, pretoe Raksko-Uhorsko nemalo spolonho predsedu vldy, ale boli dvaja predsedovia vld - jeden v Raksku a jeden v Uhorsku.) Czernin ako prv krok dkladne analyzoval politick, ekonomick a vojensk situciu. Zver bol jednoznan: Raksko-Uhorsko potrebuje neodkladne mier, inak sa rozpadne. Vedce mocnosti Dohody - Franczsko a Vek Britnia - pokladali za hlavnho nepriatea Nemecko. Voi Raksko-Uhorsku sa sprvali miernejie a skr sa usilovali vymani ho spod nemeckho vplyvu. Preto privtali signly viedenskho dvora a boli ochotn uzavrie s Raksko-Uhorskom mier. Po vypuknut Sixtovej afry vak bolo jasn, e Raksko-Uhorsko nemono od Nemecka oddeli a e ho treba porazi vojensky. V novembri 1917 sa v Rusku chopili moci boevici. Zaali sa separtne rokovania medzi strednmi mocnosami vedenmi Nemeckom a sovietskym Ruskom. Vystili do podpsania mierovej zmluvy v Brest-Litovsku v marci 1918. Nemecko a Raksko-Uhorsko dosiahli mierovou zmluvou vazn ukonenie vojny s Ruskom na vchode. Teraz sa mohli sstredi na zpadn front, kde dfali v spen ofenzvu. Vojnou oslaben a vyerpan Raksko-Uhorsko mohlo vak spechy dosiahnu iba s nemeckou pomocou. A od leta 1918 sa zaala rta zmena v postoji dohodovch ttov k eskoslovenskej otzke. Vznamnou mierou k tomu prispeli spechy esko-slovenskch lgi na Sibri, ktor po boevickom prevrate v novembri 1917 pokraovali v boji proti Nemecku a Raksko-Uhorsku. Podpsanie brestlitovskho mieru vak znamenalo zsadn zmenu v ich postaven. esko-slovensk vojsko stratilo v Rusku nepriatea. Vznikla mylienka jeho presunu na zpadn front, kde by spolu s dohodovmi vojskami malo eli nemeckej ofenzve. Nemecko vak chcelo zabrni, aby sa presun uskutonil. Na zklade ustanoven z Brest-Li209

tovska trvali Nemci na tom, aby sovietska vlda odzbrojila vetky dohodov vojsk na svojom zem. Pod tlakom vydala sovietska vlda takto rozkaz. Legionri boli ochotn podrobi sa rozkazu, no iadali zabezpeenie neruenho odchodu z Ruska. Ten im sovietska vlda v chaose, ktor vldol v krajine, nebola schopn zabezpei. Po konflikte vyprovokovanom boevikmi sa esko-slovensk lgie rozhodli brni. V krtkom ase sa zmocnili celej sibrskej elezninej magistrly a kontrolovali vznamn spojenie zijskho Ruska s jeho eurpskou asou. Chry o bojovej morlke a spechoch esko-slovenskho vojska v krtkom ase obleteli cel svet. Za tejto situcie boli dohodov politici ochotn pova Masaryka, tefnika a Benea. Formlne morlnu podporu zahraninmu protirakskemu odboju demontrovali v aprli 1918 v Rme zorganizovanm Kongresu utlanch nrodov Raksko-Uhorska, no stle vhali urobi zvzn diplomatick kroky. (Kongres prebiehal pod patrontom talianskej vldy za prtomnosti Slovkov - tefnika, Osuskho a Jna Gbria.) V aprli 1918 sa vodca esko-slovenskho odboja Masaryk rozhodol odcestova z Ruska cez Japonsko do USA. Bol tu u znmy a populrny. Mal prstup k najvym americkm miestam - k prezidentovi i k ministrovi zahraniia Rbertovi Lansingovi. Masaryk iiel do USA s jasnm zmerom poksi sa prekona nedveru prezidenta Thomasa Woodrowa Wilsona k plnu rozbitia Raksko-Uhorska a bezprostredne vplva na americk politiku. Dalo sa predpoklada, e USA a ich prezident bud ma rozhodujce slovo pri budcich mierovch rokovaniach. Pre esko-slovensk akciu bolo neprjemn, e USA zachovvali v otzke samostatnho esko-slovenskho ttu zdranliv stanovisko. Presnejie povedan, prezident Wilson nechcel shlasi s rozbitm Raksko-Uhorska. Jeho mierov program, ktor sa stal znmy ako 14 Wilsonovch bodov z 8.1.1918, dval nrodom Raksko-Uhorska iba autonmiu, ie samosprvu, ale predpokladal zachovanie Raksko-Uhorska ako samostatnho ttu. V ostatnch dohodovch krajinch sa u zaali objavova nznaky ochoty zmieri sa s rozlenenm Raksko-Uhorska. Masaryk sa preto rozhodol pracova na zmene postoja USA. Potreboval zska na svoju stranu vplyvnch politikov a verejn mienku. Jednm z argumentov mala by aj nanovo dokumentovan jednota cieov echmi a Slovkmi - oami USA. Vrel privtanie Masaryka najm v Chicagu (5.5.1918), v centre americkch echov, sa za asti mnohch Slovkov (svoje centrum mali v Pittsburghu) stalo azda najmohutnejou manifestciou za slobodu esko-Slovenska poas celej vojny. Masarykov prejav mal vek ohlas. Na zver povedal: Dnes u vbec nedverujeme Habsburgovcom, nechceme ma s nimi ni spolonho. Chceme svoj cie: pln slobodu a nezvisl esko-slovensk tt. Masaryk vedel, e v prvom rade mus dosiahnu zhodu medzi americkmi Slovkmi a echmi. Inicioval preto medzi nimi nov dohodu. Da 30.5.1918 ju v Pittsburghu uzavreli Slovensk 210

liga a esk organizcie - esk nrodn zdruenie a Zvz eskch katolkov. Pittsbursk dohoda schvaovala vytvorenie spolonho demokratickho ttu, v ktorom malo ma Slovensko vlastn administratvu a snem. Jej pln text znel: Predstavitelia slovenskch a eskch organizci v Spojench ttoch, Slovenskej ligy, eskho nrodnho zdruenia a Zvzu eskch katolkov prerokovali za prtomnosti predsedu esko-slovenskej nrodnej rady prof. Masaryka o esko-slovenskej otzke a o naich posavdnych programovch prejavoch a uznesli sa: Schvalujeme politick program, usilujci sa o spojenie echov a Slovkov v samostatnom tte z eskch zem a Slovenska. Slovensko bude ma svoju vlastn administratvu, svoj snem a svoje sdy. Slovenina bude radnm jazykom v kole, rade a verejnom ivote vbec. esko-slovensk tt bude republikou, jeho kontitcia bude demokratick. Organizcia spoluprce echov a Slovkov v Spojench ttoch bude poda potreby a meniacej sa situcie, pri spolonom porozumen prehben a upraven. Podrobn ustanovenia o zariaden esko-slovenskho ttu ponechvaj sa oslobodenm echom a Slovkom a ich prvoplatnm predstaviteom. Pittsbursk dohoda dala krajanskmu hnutiu v USA nov impulz a Masarykovi zvan argument pre americk vldu, aby definitvne rozhodla v prospech esko-slovenskej samostatnosti. Koncom leta 1918 prela Dohoda do rozhodujceho toku. Dohodov mocnosti zaali postupne uznva SNR za esko-slovensk vldu de facto a esko-slovensk vojsko za spojeneck armdu. V priebehu leta do konca septembra tak urobili vetky rozhodujce dohodov vemoci. Ako prv uznala SNR vlda Franczska - 29.6.1918. Da 9.8.1918 tak urobila vlda Vekej Britnie, 3.9.1918 USA, 9.9.1918 Japonsko a 3.10.1918 Taliansko. Uznanie SNR ako vldy de facto bolo vznamnm prelomom v politike Dohody voi RakskoUhorsku. Umonilo SNR premeni sa na doasn vldu. Stalo sa tak 14.10.1918. V iba trojlennej vlde bol predsedom Masaryk, ministrom zahraniia Bene a ministrom obrany tefnik. Hrozilo vak nebezpeenstvo, e sa Dohoda me rozhodn inak. Najm prezident USA Wilson tvrdoijne zastval svoj program z janura 1918. Zaiatkom oktbra 1918 poiadalo RakskoUhorsko USA o mierov rokovania. Prezident Wilson so svojou odpoveou vhal. V tejto situcii mohla rozhodn Masarykova akcia nakloni misku vh na esko-slovensk stranu. Da 11.10.1918 navtvil Masaryka popredn demokratick politik Charles W. Nichols a otvorene ho k takej akcii vyzval. Masaryk zaal pracova na texte Vyhlsenia esko-slovenskej nezvislosti, ktor je znme ako Washingtonsk deklarcia. Poslali ho americkmu prezidentovi Wilsonovi a vetkm vznamnejm americkm dennkom. Tie ho uverejnili 18.10.1918. Ilo o oficilne vyhlsenie esko-slovenskej doasnej vldy, pod ktorm boli podpisy Masaryka, tefnika a Benea. Okrem deklarcie nezvislosti obsahovalo aj hlavn zsady novho ttu: Vyhlasujeme tmto habsbursk dynastiu za nehodn vies n nrod, popierame vetky jej nroky na vl211

du v eskoslovenskej krajine, o ktorej my tu a teraz vyhlasujeme, e od dnenho da bude slobodnm a nezvislm udom a nrodom. Deklarcia nartla hlavn princpy budcej esko-slovenskej stavy. esko-Slovensko sa malo sta republikou s priznanmi demokratickmi slobodami, so veobecnm hlasovacm prvom a so zabezpeenmi prvami nrodnostnch menn. achtick vsady mali by zruen a mala sa uskutoni pozemkov reforma. Textom i dikciou pripomnala deklarcia americk Vyhlsenie nezvislosti, o malo ovplyvni americk verejn mienku v prospech esko-slovenskej nezvislosti. Hovorilo sa v nej o spojen eskch krajn a Slovenska. Nartli sa aj hlavn zsady vntornho usporiadania ttu, z ktorch sa neskr vetky nerealizovali: eskoslovensk tt bude republikou. V stlom sil o pokrok zabezpe pln slobodu svedomia, nboenstva a vedy, literatry a umenia, slova, tlae a prva zhromaovacieho a petinho. Cirkev bude odlen od ttu. Naa demokracia bude zaloen na veobecnom hlasovacom prve. eny bud postaven politicky, socilne a kultrne na rove muom. Prva meniny bud chrnen pomernm zastpenm, nrodn meniny bud ma rovnak prva. Vlda bude ma formu parlamentlnu a bude uznva zsady iniciatvy a referenda. Stle vojsko bude nahraden miliciou. Deklarcia mala priazniv ohlas u americkej verejnosti a prezident Wilson sa napokon rozhodol. Na raksko-uhorsk iados o mierov rokovanie odpovedal, e prezident u nie je oprvnen prija iba autonmiu nrodov RakskoUhorska ako zklad mieru, ale je nten trva na tom, e nrody samy, nie on, posdia, ak akcia zo strany raksko-uhorskej vldy uspokoj ich nroky a ich poatie vlastnch prv a osudov ako lenov rodiny nrodov. Znamenalo to teda, e dal Raksko-Uhorsku na vedomie, e prestal trva na svojej poiadavke autonmie pre nrody Raksko-Uhorska a prikla sa k nzoru, e nrody maj prvo na samostatnos. Poda toho USA vyadovali bezpodmienen kapitulciu Raksko-Uhorska. Vo Viedni ete tde vhali. Napokon 27.10.1918 minister zahraninch vec Gyula Andrassy ml. prijal podmienky bezpodmienenej kapitulcie. Sprva o tom sa dostala do Prahy 28.10.1918. Kapitulcia bola signlom pre echov a Slovkov, aby vyhlsili svoju samostatnos aj doma. Obyvatelia Prahy na tto sprvu odpovedali spontnnymi vystpeniami a demontrciami. V ten de prask Nrodn vbor eskoslovensk vyhlsil eskoslovensk republiku. Domci esko-slovensk odboj K programu esko-slovenskho ttu sa postupne prihlsili aj domci politici. V roku 1918 ich aktivity zosilneli. Domci protiraksko-uhorsk odboj v eskch krajinch viedla u od prvch dn vojny tajn organizcia Maffia. Na jej ele stl v Prahe a do odchodu do zahraniia Masaryk. Ilo o konpira212

tvnu skupinu protiraksky orientovanch politikov s pevnou organizanou truktrou. Mala za lohu zskava cenn sprvy pre odboj z domova i zo zahraniia, asto od spoahlivch ud aj z radov polcie i vojensk informcie. V jej radoch boli aj niektor poslanci rskej rady (Karel Kram, Alois Ran a i.). Ich prostrednctvom udriaval kontakty s eskou politickou skupinou esk zvz so sdlom vo Viedni, ktor zdruoval poslancov rskej rady. Praskm tbom eskej politiky bol Nrodn vbor eskoslovensk, ktor plnil funkciu sprostredkovatea medzi poslancami a stranami. Jeho predsedom bol Karel Mattu. esk politici vyuili zvolanie rskej rady a na jej zasadnut 30.5.1917 predniesol predseda eskho zvzu Frantiek Stank esk politick program, ktor obsahoval poiadavku vytvorenia eskho ttu s pripojenm Slovenska v rmci Habsburskej monarchie. Hoci toto politick vyhlsenie ete neznamenalo rozchod s Habsburgovcami, poiadavka spojenia eskch krajn a Slovenska predpokladala dsledn federalizciu re, teda aj jej uhorskej asti. Podobn argumentcia ako vo vyhlseniach SNR sa objavila aj vo vyhlseniach domcich politikov o esko-slovenskom nrode, resp. o rznych vetvch esko-slovenskho nroda. Ilo vak o taktick deklarcie. Zloit otzka vytvorenia esko-slovenskho ttu, ku ktorej sa politici Dohody stavali skepticky, sa im mala prezentova o najjednoduchie a o najzrozumitenejie. Jedine argumentciu o jednom nrode, ktor chce svoj tt, boli politici Dohody ochotn akceptova. V januri 1918 sa v celej monarchii, ale najm v jej rakskej asti, uskutonil mohutn trajk. Predstavitelia nespokojnch nrodov oraz radiklnejie a draznejie kldli viedenskmu dvoru poiadavky smerujce k vytvoreniu samostatnch ttov. Da 6.1.1918 sa v Prahe ziiel generlny snem poslancov z eskch krajn. Prijal deklarciu znmu ako Trojkrov deklarcia, v ktorej sa esk poslanci prihlsili k mylienke vytvorenia samostatnho eskoslovenskho ttu. V jli 1918 vznikol v Prahe revolun Nrodn vbor eskoslovensk, ktor sa stal najvym orgnom domceho esko-slovenskho odboja. Aj v jeho deklarcii sa hovorilo o samostatnom esko-slovenskom tte a o tom, e tento tt m podporu celho esko-slovenskho nroda. esk politici sa rozhodli, e program samostatnho esko-slovenskho ttu podporia verejnm vyhlsenm. Stalo sa tak na zasadnut rskeho snemu zaiatkom septembra 1918, kde Stank vyhlsil, e esi sa u s Raksko-Uhorskom rozili a esk otzka sa bude riei na medzinrodnom fre. Napriek hrozbe prenasledovania zo strany radov sa aktivizovali aj slovensk politici. Kee Slovensko nemalo prirodzen centrum, psobili politici v rznych mestch. V Turianskom Sv. Martine bolo sdlo Slovenskej nrodnej strany (alej SNS), v Ruomberku psobil Vavro robr, mimo Slovenska v Budapeti prvnik a nrodohospodr Emil Stodola. Do Budapeti dochdzal i v tom ase jedin aktvny slovensk poslanec uhorskho snemu Ferdinand 213

Juriga, v Bratislave mali centrum slovensk socilni demokrati na ele s Emanuelom Lehockm. Najdleitejie centrum Slovkov sa vak utvorilo vo Viedni. Hlavnou osobnosou bol Milan Hoda. Slovk Kornel Stodola sa tu stal vedcim cenzorskho oddelenia, mal dobr kontakty s najvymi armdnymi miestami. Na oddelenie do Viedne sa mu podarilo dosta aktvnych politikov, napr. Ivana Drera a Jna Cablka. Viedensk centrum bolo dleit preto, lebo udriavalo kontakt s eskmi poslancami rskeho snemu a sprostredkvalo kontakty s Maffiou, podriadenou SNR. U od zaiatku odboja existovalo vemi dobr spojenie medzi zahraninm a domcim odbojom, ktor organizovala Maffia. Domci politici, ktor videli spechy Masarykovej akcie v zahrani, prispsobovali vaka jej innosti aktivity a program a napokon i spsob argumentcie poiadavkm zahraninho odboja. U od zaiatku roka 1918 sa aktivizovali jednotliv slovensk politici aj preto, lebo k nim prenikali sprvy o spechoch Masaryka a tefnika v zahrani. Pln vytvorenia spolonho esko-slovenskho ttu bol vine z nich blzky. A stretnutia s eskmi politikmi a Hodove odkazy z Viedne postupne presviedali aj tch, ktor ostali doma, e takto rieenie je mon. Masarykovu a tefnikovu akciu mala podpori domca slovensk politika. Z jej aktivt malo by jasn, e esko-slovensk tt je tie elanm domceho obyvatestva a e ju podporuje. Tm mali presvedi svet a hlavne politikov Dohody. Z iech a Moravy ili do zahraniia jasn signly. Museli aj zo Slovenska. Preto robr do rezolcie z 1.5.1918 v Liptovskom Sv. Mikuli vloil vetu v prospech esko-slovenskej ttnosti. Rezolcia so zakotvenou poiadavkou spolonho ttu s echmi bola dleitm signlom pre zahraniie. Definitvny a programov rozchod s Uhorskom a prihlsenie sa k eskoslovenskmu ttu urobili slovensk politici na dvernej porade SNS v Turianskom Sv. Martine 24.5.1918. Programov orientciu na porade vstine sformuloval Andrej Hlinka: Neobchdzajme otzku, povedzme otvorene, e sme za orientciu esko-slovensk. Tiscron manelstvo s Maarmi sa nevydarilo. Musme sa rozs. Bol to program, za ktorm stli vetci vznamn slovensk predstavitelia SNS v Turianskom Sv. Martine od liberlneho a katolckeho krdla a po socilnych demokratov. Pred slovenskmi politikmi op vyvstala otzka, kto m reprezentova Slovkov a vyslovova sa v ich mene. Do popredia sa dostala stle iv mylienka utvori Slovensk nrodn radu (alej SNR), ktor sa v roku 1914 u nepodarilo zaloi. Poas leta 1918 sa u predsedu SNS Mata Dulu zaali hromadi listy s vzvou na aktivizciu politickho ivota a listy naliehajce na rchle utvorenie reprezentatvneho orgnu, ktor by zastupoval vetkch Slovkov. esko-slovensk odboj v zahrani zskaval spech za spechom. Od Masaryka prichdzali vzvy, aby sa Slovci doma verejne vyjadrili za esko-slovensk tt, o by celej veci vemi pomohlo. Od polovice roka 1918 prebiehali intenzvne porady medzi eskmi 214

a slovenskmi politikmi. V auguste 1918 priiel na Slovensko predseda eskoslovanskej jednoty Josef Rotngl. (Spolok sa stal hlavnou intitucionlnou zkladou rozvjania esko-slovenskej spoluprce.) Aj on zastval nzor, e alej u nemono aka. V oktbri 1918 pricestoval predseda SNS Dula do Prahy. Rozhovory s eskmi poslancami viedla slovensk viedensk skupina. Predstavitelia SNS, hlavne Dula, boli vemi opatrn, pretoe v Uhorsku ete stle vldol teror. Dula sa obval, e sstreden akcia maarskej vldy me jedinm derom zlikvidova hstku vedcich slovenskch politikov. Zaiatkom septembra 1918 na naliehanie viacerch slovenskch politikov zvolal na 12.9.1918 do Budapeti tajn skromn poradu poprednch predstaviteov slovenskej politiky. Zostavili SNR z dvanstich lenov, priom mali by zastpen vetky odtienky slovenskho politickho ivota. Iniciatva patrila SNS, a tak vinu tvorili jej lenovia. Za socilnu demokraciu bol navrhnut iba jeden len Lehock. V Budapeti sa uzniesli, e SNS sa poksi oficilne zvola verejn zhromadenie, na ktorom SNR slvnostne vyhlsia. Kee sa predpokladalo, e uhorsk vlda zhromadenie nepovol, mala SNR a do vhodnho okamihu pracova neverejne. Platilo to a do 30.10.1918, kedy uhorsk vlda zhromadenie povolila. Po budapetianskej schdzke konzultoval Dula vec s niektormi almi politikmi a na ich odporanie doplnil SNR o troch alch lenov. Vetkm ptnstim lenom poslal Dula obenk s oznmenm o ustanoven SNR a o ich menovan. Jednm z navrhnutch lenov SNR bol Juriga. Ako vtedaj jedin poslanec v uhorskom sneme dostal za lohu, aby v mene Slovkov vyhlsil, e uhorsk snem u nem prvo rozhodova o Slovkoch. (Slovci mali v tom ase ete jednho zstupcu v uhorskom sneme Pavla Blahu, ktor sa pre zl zdravotn stav stiahol z verejnho ivota.) Jurigov prejav na poslednom uhorskom sneme 19.10.1918 sa stal pamtnm a vyvolal vek pobrenie medzi ovinistickmi maarskmi poslancami. Vyhlsil, e prvo zastupova zujmy Slovkov nem uhorsk snem, ale vlune SNR. Zmysel jeho vystpenia bol najm v tom, e deklaroval rozchod Slovkov s Uhorskom a ich prvo samostatne rozhodn o svojom osude. V polovici oktbra 1918 sa cisr Karol pod tlakom vonkajch okolnost a vyhrotenej situcie rozhodol akceptova nrodn poiadavky. Da 16.10.1918 predloil nvrh na federalizciu Predlitavska. Bola to oneskoren reakcia na vzniknut situciu. esk politici ju odmietli, lebo sa u jednoznane orientovali na ttnu samostatnos. Pritom federalizcia sa tkala len rakskej asti monarchie - Predlitavska, zatia o Uhorsko malo naalej osta centralizovanm ttom. Karolov program bol v zsadnom rozpore s poiadavkami eskch a slovenskch politikov. Koncom oktbra 1918 viedensk vlda natoko ustupovala, e shlasila, aby reprezentanti Nrodnho vboru vycestovali do enevy na stretnutie s predstavitemi zahraninho odboja. Delegcia sa pred odchodom do enevy zastavila vo Viedni, kde rokovala s Hodom. Na stretnut 215

v eneve delegcia Nrodnho vboru plne uznala vetko, o SNR veden Masarykom vykonala. Obe delegcie v hlavnom bode rokovali o utvoren esko-slovenskej vldy. Dohodli sa, e prezidentom eskoslovenska bude Masaryk. Predsedom vldy sa stal Kram, ministrom zahraniia Bene, ministrom vojny tefnik, ktor bol v tom ase na Sibri pri esko-slovenskch lgich. Sasne s postom ministra vojny sa vytvoril i post ministra obrany, ktor obsadil nrodn socialista Vclav Klof. Ke obe delegcie rokovali v eneve, svetov agentry ohlsili sprvu, e Raksko-Uhorsko prijalo podmienky bezpodmienenej kapitulcie. Aj uhorsk vlda zmenila taktiku voi Slovkom. V snahe nakloni si ich a zska pre zotrvanie v Uhorsku rozhodla povoli ich verejn politick zhromadenie 30.10.1918 v Turianskom sv. Martine (v budove Tatrabanky, prvej slovenskej banky, ktor bola zaloen v roku 1884). Pvodnm cieom zhromadenia bolo oficilne zaloi SNR ako reprezentatvny orgn Slovkov a jej menom sa prihlsi k mylienke samourovacieho prva a k vytvoreniu spolonho ttu s echmi. Malo to teda by poadovan verejn deklarovanie politickej reprezentcie Slovkov v prospech esko-slovenskej ttnej samostatnosti. Delegti zhromadenia nevedeli, e v Prahe u vyhlsili esko-slovensk tt. Noviny vo Viedni a v Budapeti sce priniesli sprvy o nepokojoch v Prahe, vojnov cenzra vak zamlala to podstatn - vyhlsenie novho ttu. Delegti martinskho zhromadenia zvolili SNR a prijali Deklarciu. V nej sa kontatovalo, e za slovensk nrod je oprvnen hovori iba SNR. Pri ustanovovan SNR prijali Hlinkov nvrh, aby sa SNR rozrila prijatm zstupcov zo vetkch ktov Slovenska. Dohodlo sa, e SNR bude postupne prijma alch lenov, aby bola skutone reprezentatvnym orgnom. Zvolili vkonn vbor SNR. Predsedom SNR sa stal Dula, jej tajomnkom Karol Anton Medveck. Potom zhromadenie pristpilo k druhmu bodu rokovania. Samuel Zoch pretal nvrh rezolcie. Najdleitej bod, uren pre zahraniie, znel: Slovensk nrod je iastka i reove i kultrne-historicky jednotnho eskoslovenskho nroda. Pre tento eskoslovensk nrod iadame i my neobmedzen samourovacie prvo na zklade plnej odvislosti. Deklarcia vola do dejn ako Martinsk deklarcia, bola prijat vetkmi astnkmi manifestanm shlasom. Veer 30.10.1918 pricestoval do Turianskeho sv. Martina Hoda z Viedne. Memorandov zhromadenie u nestihol, zato priniesol najnovie sprvy. Zhromadench v Dulovom dome informoval o tom, e posledn raksko-uhorsk minister zahraninch vec prijal podmienky bezpodmienenej kapitulcie, uren prezidentom USA. Oznmil im aj to najdleitejie: V Prahe vyhlsili eskoslovensk republiku! Vetci prtomn si uvedomili, e vznikla plne nov situcia. Ete raz pozorne pretali text Deklarcie. Aj z novho hadiska bol text v poriadku. Hoda navrhol dve zmeny: vsun pas o prijat Wilsono216

vch podmienok Raksko-Uhorskom a vypusti poiadavku samostatnho slovenskho zastpenia na mierovch rokovaniach. Prv prava znamenala, e Deklarcia u vlastne reagovala na nov situciu - na vyhlsenie eskoslovenskej republiky a stala sa dleitm ttoprvnym aktom. Aj druh poiadavka bola logick. Ak sa Deklarcia hlsila k u existujcemu ttu, v novej situcii by mohla znamena nedveru k nemu a mohla by skomplikova esko-slovensk vec u dohodovch politikov. Vetci Hodove nvrhy prijali. Takto upraven Deklarciu uverejnili Nrodnie noviny a ako letk sa rozirovala po celom Slovensku. Vetky manifestan zhromadenia prijmali Deklarciu a nov republiku so spontnnym shlasom. Drer a Jn Hanzalk dostali za lohu prinies text Martinskej deklarcie do Prahy. Po ceste vlakom ich na zastvkach na Morave a v echch vtali davy. Martinsk deklarcia sa stala zkladnm ttoprvnym aktom slovenskch politickch initeov, ktorm vyjadrili vu Slovkov i v spolonom tte s eskm nrodom. Utvorenm esko-slovenskho ttu sa realizoval optimlny variant rieenia slovenskej i eskej otzky na konci 1. svetovej vojny, ktor postupne nadobudol prevahu v zahraninom i domcou odboji. Dosiahnutie esko-slovenskej ttnosti bolo vsledkom radu historickch skutonost, ktor vyuili obe nrodn politick reprezentcie doma i v zahrani. Pouit a odporan literatra 1. PEKNK, Miroslav: Nzory na rieenie slovenskej otzky za prvej svetovej vojny a poiatky smerovania slovenskej politiky k vzniku esko-Slovenska. In: Peknk, M. akol.: Pohady na slovensk politiku. Geopolitika. Slovensk nrodn rady. echoslovakizmus. Bratislava : VEDA, 2000, s. 81-112. GALANDAUER, Jan: Pemna eskho echoslovakizmu v obdob Velk vlky. In: In: Peknk, M. akol.: Pohady na slovensk politiku. Geopolitika. Slovensk nrodn rady. echoslovakizmus. Bratislava : VEDA, 2000, s. 538-551. HRONSK, Marin: echoslovakizmus - za a proti (1914 - 1918). In: In: Peknk, M. akol.: Pohady na slovensk politiku. Geopolitika. Slovensk nrodn rady. echoslovakizmus. Bratislava : VEDA, 2000, s. 552-562. HRONSK, M.: Slovensko pri rozpade Raksko-Uhorska a kontituovan samostatnho eskoslovenska. In: Kapitoly zo slovenskch dejn. Bratislava : STIMUL, 2002, s. 383-385. HRONSK, M.: K slovenskej politike v obdob prvej svetovej vojny. In: Historick asopis 17, 1969, . 4, s. 473-514. 217

2.

3. 4. 5.

6.

7.

8. 9. 10. 11. 12. 13.

BARTLOV, Alena: Aktivita slovenskej spolonosti v obdob prvej svetovej vojny ako sas prpravy na politick ivot na pde SR. In: Slovensko na zaiatku 20. storoia. (Spolonos, tt a nrod v sradniciach doby). Ed. M. Podrimavsk, D. Kov. Bratislava : VEDA, 1999, s. 342352. PEKNK, M.: Slovensk politika na zaiatku prvej svetovej vojny. In: Slovensko na zaiatku 20. storoia. (Spolonos, tt a nrod v sradniciach doby). Ed. M. Podrimavsk, D. Kov. Bratislava : VEDA, 1999, s. 316333. KOV, Duan akol.: Mui deklarcie. Bratislava : VEDA, 2000. 221 s. ISBN 80-224-0598-1. KOV, D.: esi a Slovci v kontexte eurpskych dejn 20. storoia. In: esko-slovensk historick roenka 2000. Brno : Masarykova univerzita, 2000, s. 85-93. KOV, D.: Dejiny Slovenska. Praha : Lidov noviny, 1999, s. 162-180. RYCHLK, Jan: esi a Slovci ve 20. stolet. esko-slovensk vztahy 1914 - 1945. Bratislava; Praha : AEP; stav T. G. Masaryka, 1997, s. 41-62. Dejiny Slovenska IV. (od konca 19. stor. do roku 1918). Zost. P. Hapk. Bratislava : VEDA, 1986, s. 418-488. BUTVIN, J.: Domci nrodnooslobodzovac boj Slovkov za prvej svetovej vojny. In: Historick asopis 32, 1984, . 6, s. 864-904.

218

POLITICK SYSTM SLOVENSKEJ REPUBLIKY (1939 - 1945) VIERA HUDEKOV

Vo vetkch doterajch prstupoch kzloitmu obdobiu Slovenskej republiky vrokoch 1939 - 1945, kritickch i obhajujcich jej existenciu, absentuje charakteristika politickho systmu tohto tvaru zhadiska jeho zkonov a normotvorby. Preto sme pristpili kstrunej informcii o politickom systme Slovenskej republiky na zklade informci o zkladnch zkonoch ttu a o najdleitejch aspektoch fungovania politickho systmu a politickho reimu. V doterajej pedagogickej prci sa neraz stretvame sneznalosou pri urovan kompetenci, zodpovednosti za prvne a politick rozhodnutia vdanom obdob. stava Slovenskej republiky Jednm z najdleitejch kritri pri charakterizovan politickho systmu Slovenskej republiky je spsob vypracovania a prijatia zkladnho zkona ttu stavy a posdenie jej charakteru. Vypracovanm stavy poverilo predsednctvo Hlinkovej slovenskej udovej strany komisiu prvnikov na ele sVojtechom Tukom, lenmi komisie boli: V. Cserhelyi, F. uransk, F. J. Foltin, K. Mederly, J. Novk, M. Sokol a A. Virsk. Na prvch rokovaniach sa komisia orientane dohodla, e pri prprave stavy bude uplatova princpy obsiahnut vrskonemeckej, talianskej, portugalskej a bvalej rakskej stave. Smerodajn mali by vtomto prpade i nzory cirkevnej hierarchie a encykliky Rerum novarum a Quadragesimo anno. Jednotliv lenovia komisie vypracovali vlastn nvrhy, ktor boli prerokovan na predsednctve vldy 9.5.1939. U pri tchto predbench rokovaniach boli sporn dva okruhy problmov: i m by prezident sasne i predsedom vldy a ak by malo by postavenie Hlinkovej slovenskej udovej strany vtte. Votzke funkcie prezidenta a predsedu vldy sa komisia napokon rozhodla ponecha obidve funkcie rozdelen a neredukova prvomoci prezidenta na symbolick mieru, ale ani nekoncentrova moc. Motvom vak nebolo silie o demokratick rozdelenie moci, ale skutonos, e prezident Jozef Tiso sa na jednej strane sce teil podpore Nemecka i asti verejnosti, ale bol predsa len kazom, o mohlo by vbudcnosti problematick vzhadom na niektor nevyhnutn politick rozhodnutia. Takto pripraven predloha stavy sa odklonila od pomerne radiklnych pvodnch predstv komisie a predsednctva HSS a mnoh zasvten ju vn219

mali ako doasn. Definitvna osnova stavy bola bez dvodovej sprvy predloen snemu 21.7.1939. Rozprava i konen hlasovanie o stave netrvalo ani tri hodiny. Mono poveda, e prijat stava mala jednoznane autoritatvny charakter a zakotvovala stavovsk rozdelenie spolonosti. Paradoxn boli aj niektor alie okolnosti vzniku stavy. Prijal ju Snem Slovenskej republiky, ktor vznikol vmarci 1939 zkonom . 1/1939 Sl. z. zo Snemu Slovenskej krajiny, ktor bol zvolen ete vdecembri 1938. Nedemokratick boli u voby do Snemu Slovenskej krajiny a navye tento zastupitesk orgn nemal vbec mandt pretvori sm seba a u vbec nemal oprvnenie prijma stavu. Na tento el mal by vriadnych vobch zvolen nov snem (Pekr, 2002, s. 78-82). Ale voby by vo vzniknutej situcii nemali nijak vznam. U vase autonmie vznikol na Slovensku systm jednej strany a politick monopol HSS bol zakotven priamo vstave. Vznikla v podstate ttostrana, ak Slovensko poznalo neskr poas komunistickej diktatry. stavn zkon pozostval ztrinstich hlv, ktor boli alej lenen na paragrafy. Prv hlava bola venovan veobecnm ustanoveniam, druh hlava snemu, tretia hlava sa zaoberala postavenm prezidenta republiky, tvrt stanovovala prvomoci vldy. Vpiatej hlave sa rozoberala ttna rada, viestej politick strany a vsiedmej sa hovorilo o stavovskom zriaden. zemnej samosprve bola venovan sma hlava, sdnictvu deviata hlava. Dleit boli ustanovenia desiatej hlavy, ktor sa tkali prv a povinnost obanov. Vjedenstej hlave sa hovorilo o postaven cirkvi vtte, vdvanstej o postaven nrodnostnch menn a konene vtrinstej hlave boli zhrnut rozlin ustanovenia. Obsahom prvej hlavy stavy s veobecn ustanovenia. Uruje sa tu, e slovensk tt je republikou na ele svolenm prezidentom. Vkonom ttnej moci s poveren stavou uren orgny. ttne obianstvo je definovan ako jedin a jednotn. Takisto zemie Slovenskej republiky je jednotn a nedeliten. Hranice ttu me meni len stavn zkon. Za hlavn mesto republiky bola uren Bratislava. Farbami republiky bola biela, belas a erven. ttny znak, ttnu pea, ttnu vlajku a ttnu zstavu mali uri osobitn zkony. Snem Snem Slovenskej republiky mal 80 poslancov, bol volen na 5 rokov, zvolen do mohol by oban republiky, ktor dosiahol 30. rok svojho ivota a vyhovuje ostatnm podmienkam volebnho poriadku do snemu. Ustanovench bolo 11 snemovch vborov, ich skuton vznam postupne klesal vsvise s nrastom zkonodarnej praxe vldnych nariaden a rezortnch vyhlok. Prirodzenm spsobom sa zmenil aj poet poslancov a koncom trvania Slovenskej republiky klesol takmer na polovicu. 220

Snem mal zvolva prezident republiky najmenej dvakrt do roka na jarn a jesenn zasadnutie. Vprpade, e o to poiadala vina poslancov, mal prezident povinnos zvola snem na mimoriadne zasadnutie. Ak by tak do 14 dn neurobil, snem mal zvola na mimoriadne zasadnutie jeho predseda. Do vlunej prvomoci snemu patrilo: voli prezidenta; uzna sa na stave, stavnch zkonoch a na ich zmench; schvaova ttny rozpoet; uzna sa na zverench toch; vydva zkony o brannej povinnosti; vydva zkony, ktor ukladali finann povinnosti obanom; vydva zkony o organizcii sdov, ich psobnosti a prslunosti a o sdnom pokraovan; udeova shlasu smedzinrodnmi zmluvami.

Dleit oblas povinnost snemu tvorili nvrhy zkonov, ktor okrem snemu mohla podva i vlda a ttna rada. Prezident republiky mal odvodnen zkony podpsa do 15 dn po odhlasovan alebo bol povinn vrti ich do snemu so svojimi pripomienkami na nov prerokovanie. Prijat zkony mal podpsa okrem prezidenta republiky aj predseda snemu, predseda vldy a prslun minister. Iniciatva viny zjedenstich snemovch vborov logicky upadala so vzrastajcou praxou vldnych nariaden a rezortnch vyhlok a sklesajcim potom poslancov. Prezident Vstavnom zkone sa predovetkm hovor, e prezidenta vol snem a me sa nm sta ttny oban, ktor dovil vek 40 rokov. T ist osoba me by zvolen za prezidenta iba dva razy za sebou. Naplatnos voby prezidenta je potrebn dvojtretinov prtomnos vetkch poslancov a trojptinov vina prtomnch. Ak by iaden zkandidtov nedosiahol trojptinov vinu, vol sa znova medzi dvoma kandidtmi, ktor dosiahli najv poet hlasov a na zvolenie u sta jednoduch vina. Pri rovnosti hlasov rozhoduje reb. Povinnosti a prva prezidenta ttu boli: reprezentova tt navonok, prijma a poverova diplomatickch zstupcov, uzatvra medzinrodn zmluvy; vyhlasova stav brannej pohotovosti ttu a so shlasom snemu vypoveda vojnu a uzaviera mier; 221

zvolva a rozpa snem a vyhlasova zasadania snemu za skonen, vrti snemu odhlasovan zkony spripomienkami; podpisova zkony a nariadenia smocou zkona; adresova snemu posolstvo; vymenva a prepa ministrov; vymenva vetkch vysokokolskch profesorov a sudcov, ttnych radnkov a dstojnkov troch najvych stupnc; udeova rdy a vyznamenania; udeova dary a penzie zmilosti; prvo zastova sa na zasadnutiach vldy, ttnej rady, iada o ich zvolanie a predseda im; funkcia najvyieho velitea armdy; prvo poda paragrafu 72 a dipenzcie, hlave ttu vyhraden.

Ostatn vldna a vkonn moc mala prislcha vlde. Prezidenta poas funknho obdobia mohla trestne stha iba ttna rada na zklade obaloby snemu, ale len pre vlastizradu. Naplatnos kadho prezidentovho vldneho aktu bol vyadovan spolupodpis prslunho ministra. Vznamn postavenie vpolitickej a spoloenskej truktre Slovenskej republiky mala aj kancelria prezidenta republiky. Dnes nie je mon presne rekontruova jej innos a definova jej vznam, ale mnoh indcie naznauj, e tento orgn zasahoval dos vrazne do innosti zkonodarnch, legislatvnych i exekunch truktr a ich administratvneho apartu. Kancelria prezidenta republiky zsadne pripomienkovala naprklad stavn zkony a vldne nariadenia prerokvan vsneme. Vybavovala tie socilnu agendu obanov a zabezpeovala intervenn agendu vo veciach idov. Mala aj rozhodcovsk funkciu pri sporoch medzi funkcionrskou nomenklatrou HSS. ttna rada ttna rada bola modelovan poda vzoru talianskej Grand Consiglio del Fascismo (Korek, 1999, s. 32). rku jej kompetenci vymedzovali stavn zkony zrokov 1939 - 1940. Napriek tomu, e pri vzniku ttnej rady, lepie povedan pri jej formovan, sa voficilnych dokumentoch o nej hovorilo ako o najvyom stavnom orgne ttu salekosiahlymi kontrolnmi prvomocami alebo ako o svedom ttu a nroda, ostala tto intitcia svojm skutonm vplyvom na perifrii politickho ivota na Slovensku. ttna rada svojm zloenm a funkciami bola najbliie zkonodarnej sfre. I ke niekedy mono mala ambcie hra lohu hornej komory snemu, ostalo len pri poiatonch plnoch.

222

ttnej rady sa tkali paragrafy 51-57 stavy. Poda nich mala ma tto intitcia vkompletnom zloen 25 lenov. stava vymedzovala hlavn lohy tejto intitcie takto: zisova, i nenastala skutonos, ke prezident neme alej vykonva svoju funkciu; trestne stha prezidenta a lenov vldy; zostavova kandidtku pre voby do snemu; na nvrh predsednctva snemu rozhodova o strate poslaneckho mandtu; podva prezidentovi i vlde dobrozdania v politickch, kultrnych a hospodrskych veciach.

Pri dnenom pohade na innos ttnej rady meme kontatova, e okrem lohy menovanej ako poslednej vyuvala ostatn prvomoci len vemi zriedka. stava sasne urila funkn obdobie ttnej rady na tri roky, jej lenovia mali poslaneck imunitu a vo veciach, sktormi sa dostan do styku vrmci vykonvania funkcie, ich zavzovala mlanlivos. Trojron funkn obdobie prvej ttnej rady sa skonilo poslednm zasadnutm 9.7.1943. Dovtedy zasadala pribline kad mesiac svnimkou letnch przdnin - teda desakrt do roka. Vposlednom polroku svojej existencie mala 6 zasadnut. Poda zkona boli lenmi prvej ttnej rady zfunkcie predseda vldy a snemu, 6 lenov menoval prezident republiky, 10 vysielala HSS a po jednom registrovan politick strany: Deutsche Partei a Szlovenszkoi Magyar Prt. Vskutonosti mala nemeck strana dvoch lenov a post pre maarsk stranu bol zneznmych prin neobsaden. Predsedom ttnej rady sa stal Viktor Ravasz, podpredsedom Jn Vojtak a druhm podpredsedom Bohuslav Klimo. Okrem predsednctva, plna a sekretaritu mala ttna rada aj niekoko komisi: iniciatvnu, imunitn, nrodohospodrsku a kultrnu (Kamenec, 2000, s. 276). Vroku 1943 pred vznikom druhej ttnej rady prijal snem zkon, ktor hovoril o zmene ustanoven stavy o ttnej rade. Paradoxne vak neznamenal rozrenie, ale podstatn oklietenie jej kompetenci. ttna rada sa zmenila o polovicu, 10 lenov menoval prezident, poet mali doplni predseda vldy a snemu. Prvomoc druhej ttnej rady bola dos oklieten vsvislosti sposilovanm vodcovskho systmu. Poda stavnho zkona . 106/1943 Sl. z. sa zredukoval poet jej lenov z 20 na 12. ttnej rade bolo odobrat prvomoc zostavova kandidtku pre parlamentn voby, priom a tto funkcia prela na prezidenta, nemala u prvo podva snemu nvrhy zkonov ani podva prezidentovi a vlde dobrozdania v politickch, kultrnych a hospodrskych veciach, m sa vlastne vytratila jej jedin konkrtna innos zpredchdzajceho obdobia. 223

ttnej rade ostalo prvo podva nvrhy stavnmu sentu, ale rozpoet ttnej rady bol vyat zpredsednctva vldy a zadelen do rozpotu snemu, ktorho sekretarit vybavoval aj jeho administratvnu agendu. Druh ttna rada sa zila u iba trikrt, naposledy vnovembri 1944. Vlda Vpolitickom systme Slovenskej republiky predstavovala vlda popri prezidentovi a Sneme SR a teoreticky aj ttnej rade najaktvnej autoritatvny orgn. Totalitn rozhodovanie jej umoovala relna koncentrcia nielen vldnej a vkonnej moci, ale aj zkonodarnej moci. Okukou cez rozlin monosti ntlaku zasahovala vlda aj do sdnej moci. Na zklade stavnej listiny sa vlda skladala zpredsedu a ministrov, ich poet a obor psobnosti mal urova osobitn zkon. Prvo menova predsedu vldy a ministrov mal prezident, sasne uroval, ktor ministerstv maj jednotliv ministri spravova. Vldu tvorili predseda a osem ministrov. Predsedom vldy bol od 14.3. do 26.10.1939 Jozef Tiso. Od 27.10.1939 do 28.7.1940 bol predsedom vldy Vojtech Tuka. Od 29.7.1940 do 5.9. 1944 bol predsedom vldy op Vojtech Tuka a od 5.9.1944 do aprla 1945 tefan Tiso. Kvli plnosti uvedieme aj personlne obsadenie ministerskch postov. Ministrom zahraninch vec bol dvakrt Ferdinand uransk do jla 1940, pkrt Vojtech Tuka do septembra 1944, potom a do roku 1945 zastval tento post tefan Tiso. Ministrom vntra vprvej vlde bol Karol Sidor a po om F. uransk, ktor vykonval tto funkciu aj vdruhej vlde do jla 1940. Po vyntenom odchode uranskho sa ministrom vntra a do pdu reimu stal Alexander Mach. Ministerstvo financi viedol Mikul Pruinsk, ktor tto funkciu zastval vo vetkch tyroch vldach Slovenskej republiky. To ist plat aj o ministrovi hospodrstva Gejzovi Medrickom. Ministrom pravosdia (spravodlivosti) bol Gejza Fritz a do septembra 1944, vposlednej vlde mal tto funkciu na starosti tefan Tiso. Ministerstvo kolstva a osvety viedol a do septembra 1944 Jozef Sivk, po om prevzal funkciu ministra Aladr Koi. Na ele ministerstva nrodnej obrany stl generl Ferdinand atlo, po septembri 1944 bol ministrom obrany tefan Hak. Vprvch troch vldach viedol rad ministra dopravy a verejnch prc Jlius Stano a po septembri 1944 udovt Lednr. Na rovni ministra stl aj guvernr Slovenskej nrodnej banky Imrich Karva, ktor bol sasne aj prednostom Najvyieho zsobovacieho radu. fom radu propagandy sa po Ale-

224

xandrovi Machovi stal Tido J. Gapar. Funkciu ttneho tajomnka pre nemeck nrodnos pri slovenskej vlde vykonval Franz Karmasin. Kontakty a komunikciu sostatnmi centrlnymi orgnmi ttu i strany zabezpeoval rad predsednctva vldy. Politick strany O politickch stranch sa hovorilo viestej hlave stavy. Vparagrafe 58 bolo kodifikovan vnimon postavenie Hlinkovej slovenskej udovej strany: Slovensk nrod zastn sa ttnej moci prostrednctvom Hlinkovej slovenskej udovej strany (strany slovenskej nrodnej jednoty). HSS sa tak stala jedinou politickou stranou, prostrednctvom ktorej sa slovensk nrod smel zastova na ttnej moci. Prslunci nrodnostnch menn sa poda nasledujceho paragrafu 59 mohli zastova na politickej moci iba prostrednctvom vlastnej registrovanej politickej strany. Hlinkova slovensk udov strana mala vroku 1937 necelch 50 tisc lenov, koncom roku 1938 u 120 tisc a vroku 1943 dosiahla takmer 300 tisc lenov. Maximlny poet lenov 294 580 dosiahla HSS vroku 1944. Na ele strany stl Jozef Tiso. Tlaovm orgnom strany boli noviny Slovk. Sasou tejto politickej strany sa stali Hlinkova garda, Hlinkova mlde, ale aj zjednoten odborov organizcie. Strana (HSS) bola od zaiatku organizovan a usmerovan zcentra. Dosaden radnci - jej lenovia - sa museli riadi pokynmi vedenia strany, o bolo asto akopdne a kontraproduktvne. Kadodenn strancka prca sa sstreovala na organizovanie rozlinch politicko-vchovnch, hospodrskych a vzdelvacch kurzov, ktorch hlavnm cieom bolo vkonenom dsledku psobenie na irok masy vzmysle shlasu soficilnou politikou. Dosiahnutm autonmie a vznikom republiky bol toti vyerpan hlavn dovtedaj zmer politiky HSS. Po oficilnom prijat vodcovskho princpu HSS uplatovala monopol ttno-politickej moci prostrednctvom celkom subordinovanej organizcie: vodca a predseda Jozef Tiso, predsednctvo tvorili tyria podpredsedovia (M. Sokol, G. Medrick, J. Stano, KMederly) a generlny tajomnk A. Koi, V HSS, poradn orgn vodcu, sekretarit (ako vkonn orgn), 6 upnch, 60 okresnch a 2675 miestnych organizci a 55 miestnych skupn (Korek, 1999, s. 33). Funkcie upnch predsedov zastvali: P. Oplutil, R. Turek, A. Marsina, J. Ferenk, J. Balko, M. Huka. Pred prijatm zkona o politickch stranch, ktor subovala stava vparagrafe 59, bolo legislatvne upraven postavenie HSS zkonom . 245/ 1939 Sl. z. z da 28.9.1939 o HSS. Tento zkon len potvrdil a do podrobnost rozviedol paragraf 58 stavy. Voktbri 1942 bol potom prijat nov zkon 225

o HSS pod slom 215/1942 Sl. z., ktor nahradil star zkon a ucelene kodifikoval vodcovsk princp vstrane. Vlun prvo HSS na menovanie politickch a ttnych funkcionrov a na obsadenie vetkch dleitch sekov ttneho ivota bolo vsledkom totalitnho programu ovldania zjednotenej slovenskej spolonosti. Vjanuri 1944 vydalo predsednctvo HSS nov organizan tatt strany. Hovorilo sa vom o zsadch vntornej oisty, konsolidcie a zvenia aktivity. Politick ivot menn mal upravova zkon o politickch stranch nrodnostnch skupn. Bol prijat 15.5.1940 a nadvzoval na u spomenut paragraf 59 stavy. Zkon hovoril o podmienkach vzniku a registrcie strn, o ich rozpusten a pod. Registrciu strn malo na starosti ministerstvo vntra a okrem ustanoven o povinnosti predloi osnovu organizanho tattu a iados sminimlne psto overenmi podpismi prslunkov tej-ktorej meniny poadoval tie, aby nov stranu bolo mon poklada za nositeku politickej vle celej nrodnostnej skupiny. Nemeck menina na Slovensku sa mohla na politickom ivote zastova prostrednctvom Nemeckej strany na Slovensku (Deutsche Partei in der Slowakei). Tto strana vznikla voktbri 1938 ako nstupkya Karpatonemeckej strany a jej zakladateom a vodcom bol Franz Karmasin. Najv nrast lenstva zaznamenala strana vdobe Hitlerovch spechov na fronte teda vroku 1940 - 1941. Jej lenmi boli takmer vetci prslunci nemeckej meniny na Slovensku, mala asi 60 tisc lenov. Deutsche Partei sa bez vhrad prihlsila kideolgii nemeckej NSDAP a mono kontatova, e vystupovala ako obhajkya nemeckch zujmov na Slovensku. Vsdle tejto strany boli zhromaovan udania a informcie zcelej Slovenskej republiky a boli tlmoen Sicherheitsdienstu nemeckej tajnej slube (Pekr, 2000, s. 2125). Od roku 1942 prostrednctvom stranckych organizci Deutsche Partei robili SS nbor dobrovonkov, ktor slili na vetkch frontoch, ale aj ako stre vkoncentranch tboroch, pracovali na polcii a vrozlinch pecilnych komandch. Po Viedenskej arbitri sa poet prslunkov maarskej nrodnosti na Slovensku zmenil, predstavoval 46 919 obyvateov, ktor boli sstreden prevane vBratislavskej a Nitrianskej upe, o predstavovalo len 2 % ttnych prslunkov. Politicky boli podchyten vMaarskej strane na Slovensku (Szlovenszki Magyar Prt). Strana bola pokraovatekou Zjednotenej kesanskosocialistickej a maarskej nrodnej strany. Podobne ako strana nemeckej meniny aj tto strana prijala autoritatvne vntorn usporiadanie a jej oficilny program bol prispsoben relnym politickm potrebm. Venoval sa otzkam jazykovho zrovnoprvnenia, kolskm a kultrnym problmom. Na ele strany stl Jnos Esterhzy. 226

Sdnictvo Vkadom totalitnom tte sa zmena politickho systmu najviac odra voblasti prva, osobitne trestnho prva. Vtransformcii prva na totalitn nemohlo osta bokom ani sdnictvo, jedna zvymoenost modernho ttneho zriadenia, bez ktorho neexistuje prvny tt. Ale vodcovsk princp a nezvisl sdnictvo sa navzjom vyluovali (Zavack, 1998, s. 20). Obsah slovenskej stavy vak formlne nesignalizoval naznaovan premeny, lebo sa tu hovor o tom, e nikto vtte nesmie by zbaven svojho zkonnho sudcu, i o tom, e sdnictvo je vo vetkch intancich oddelen od sprvy. Ale odseky, vktorch sa hovor o osobitnch zkonoch alebo o rozren prvomoci vojenskch sdov na civiln obyvatestvo i prsub viacerch osobitnch zkonov, tto monos naznaovali. Postupne prijman zkony a vldne nariadenia dvali prvny podklad pomerne irokmu uplatovaniu perzekcie. stavn zkon formlne zdrazoval, e sdna moc prislcha ttnym sdom a osobitnm sdom stm, e ich organizciu, oblas ich psobnosti, ich prslunos a spsoby pokraovania pred nimi uria osobitn zkony. Zdrazovala sa nezvislos sudcov vich sudcovskej funkcii a skutonos, e s viazan len zkonmi. Minister pravosdia Gejza Fritz bol jednm zmla rezortnch ministrov, ktor sa dokzal vmnohch prpadoch ohradi proti zsahom prezidenta Tisa alebo radiklov, ako boli Tuka, Mach a al, ak smerovali kviditenm snahm o spolitizovanie justcie. Na zver treba pripomen, e reim Slovenskej republiky a jeho nrodnosocialistick model sa hdam najdslednejie realizoval voblasti rieenia idovskej otzky. Slovensk tt sa stal vobdob druhej svetovej vojny jedinou nacistami neokupovanou krajinou, ktor uskutonila deportcie vlastnmi mocenskmi a administratvnymi silami. Zoznam bibliografickch odkazov 1. KAMENEC, I. (2000): ttna rada vpolitickom systme slovenskho ttu vrokoch 1939 - 1945. In: Kamenec, I.: Hadanie a bldenie vdejinch. Bratislava : Kalligram. 2. KOREK, J. (1999): Slovensk republika 1943 - 1945. Bratislava : Ministerstvo obrany SR. 3. PEKR, M. (2002): Kinterpretcii politickho systmu prvej Slovenskej republiky. In: Kritika systmovch pstup. Sbornk pspvk ze XXXIV. vdeck konference Systmov inenrstv SI. Hradec Krlov : Gaudeamus. 4. PEKR, M. (2000): Kpolitickmu ivotu arisko-zemplnskej upy vrokoch 1939 - 1941. [Rigorzna prca.] Preov : Katedra dejn FHPV PU. 5. ZAVACK, K. (1998): Totalita nezna liberalizmus. In: OS, 1998, . 1. 227

KRONIKA GAPARA HAINA A JEJ MIESTO VSPISKEJ HISTORIOGRAFICKEJ TVORBE HENRIETA LISKOV
Spi je jednou zoblast sosobitnm vznamom pre historick vvoj Slovenska a celho Uhorska. Prinou s nielen priazniv prrodn podmienky, ale aj vhodn geografick poloha, ktor vytvrala priestor pre vvoj obchodu a hospodrstva a umoovala vznik a postupn rozvoj miest. Spisk mest sa vaka svojmu silnmu ekonomickmu postaveniu aobchodnej pozcii, stali oskoro aj vznamnm politickm initeom vrmci Slovenska, ateda aj Uhorska. Oich mimoriadnom vzname svedia okrem hospodrskych zznamov ainch dleitch prameov aj zachovan historick akronikrske diela, zachytvajce nielen vznamn udalosti toho-ktorho spiskho mesta, ale aj dejiny Spia acelho Uhorska. Medzi spiskmi mestami si osobitn pozornos zasluhuje Levoa, vystupujca vobdob stredoveku popri Koiciach, Bardejove, Preove aSabinove ako jedno znajrozvinutejch miest nielen Spia, ale aj celho vchodnho Slovenska, o rozhodujcou mierou prispelo ktomu, e sa stala miestom vzniku najvieho potu kronikrskych ahistorickch diel. Nasledujci prspevok si kladie za cie vsadi kroniku levoskho kronikra Gapara Haina do spiskej historickej tvorby aprostrednctvom krtkeho ryvku oboznmi itatea sjej charakterom aobsahom. Vnajstarom obdob vvoja spiskej historiografie vznikli na Spii kroniky rozmanitho zamerania aje mon rozdeli ich poda rznych kritri.1 Ak sa pridriavame tematickho aasovho hadiska, musme na prvom mieste uvies kroniky scelkovm zameranm na oblas Spia aako prv uvies najstariu znich Spiskosobotsk kroniku od neznmeho autora zpolovice 15. storoia. Kronika m vzhadom na obdobie, vktorom vznikla, pomerne rozsiahly asov zber (od vzniku Uhorskho ttu po rok 1457) ahistorick skutonosti, ktorm sa venuje, maj viac veobecn, teda uhorsk, ako spisk charakter. Ide skr ouhorsk kroniku so spiskmi vzahmi ako oisto spisk kroniku. Njs ju je mon vkdexe spolu srukopisom Spiskej prvnej knihy (Zipser Willkhr) aojej prv vydanie sa postaral Kalman Demko2 . V sasnostimme kdispozcii u aj jej prv slovensk vydanie.3
1 2 3 Prehadu najvznamnejch historiografickch diel sa venuje sta od: Jankovi, V.: Spisk historiografia. In: Spisk mest vstredoveku. Koice 1974, s. 156-169. ASzepesszombati kronika. Levoa 1891. Sopko, J.: Kroniky stredovekho Slovenska. Bratislava 1995, s. 104-111.

228

Druhou u obsiahlejou skutonou spiskou kronikou bola kronika levoskho rektora Joachima Leibitzera ajeho syna, kazatea vHuncovciach aVrbove, Israela zo 17. storoia. Poda Wagnerom publikovanej podoby zkonca 18. storoia4 ide u otypicky spisk kroniku. S vnej zaznamenan historick skutonosti skonkrtnym ohadom na Spi. Leibitzer venuje pozornos husitskm vpdom, plieneniu bratrkov, dtumom vzniku rznych spiskch kltorov abratstiev, tureckmu nebezpeenstvu, rznym zaujmavostiam, ktor sa stali vjednotlivch mestch na Spii. alej poiarom, morovm epidmim ahladomorom. Ztohto dvodu je teda mon kroniku povaova za isto spisk, no kee mi je znma len jej Wagnerom publikovan podoba, nemem posdi rozsah vydavateovch zsahov do originlu kroniky. Dokonca aj jej vydavate Wagner vvode kjej publikovanmu textu uvdza, e vzhadom na mnostvo informci, ktor obaja Leibitzerovci nazhromadili, usdil, e je vhodn nieo vynecha auvies najm tie udalosti, ktor slia na bliie osvetlenie dejn Spia. Bolo by teda zaujmav porovna jej publikovan verziu soriginlom, ktor sa poda dostupnch informci nachdza vSzchnyiho kninici vBudapeti vnemine. Druhou skupinou s kroniky, vktorch je hlavn pozornos venovan Levoi. Prvou znich je znma Historia alebo Diarium levoskho obchodnka arichtra Konrda Sperfogela, zachytvajca historick vvoj vLevoi vrokoch 1515 1537. Sperfogel psal osporoch medzi Levoou aKemarkom, Levoou a13 mestami, oinkovan Levoe vbojoch otrn medzi Jnom Zposkm aFerdinandom Habsburskm, odrahote, suchu, nerode aneustle sa zhorujcej hodnote mince aich dopadoch na hospodrstvo mesta. Zaujmav s najm Sperfogelove odvne vyjadrenia anzory na Levoanov aKemaranov ana vzahy levoskej mestskej obce kmestskej rade. Jeho trefn poznmky otom, e ak bude mestsk obec (na hierarchickom rebrku vniom postaven) skka mestskej rade po hlave amesto nebude ma pevn sprvu, nikdy vom nebude poriadok avetko vom pjde dolu vodou, vystihuj jeho znalos pomerov asksenos. Necel Sperfogelovo dielo, podobne ako predchdzajcu Leibitzerinsku kroniku, vydal Wagner. 5 Levosk kronikrska tvorba tohto obdobia vyvrcholila vobsiahlej kronike koickho rodka, rektora, richtra alena mestskej rady Gapara Haina. Hain vnej venuje pozornos celmu historickmu obdobiu dejn Levoe od jej poiatkov (zana rokom 744) a po svoju sasnos (80. roky 17. storoia).

4 5

Wagner, K.: Annalecta Scepusii sacri et profani II. Wiennae 1778, s.41-60. Wagner, K.: Annalecta Scepusii sacri et profani II. Wiennae 1778, s.129-188.

229

Po strunom vymenovan autorov zznamov i zpiskov, ktor pri zostavovan kroniky vyuil, nasleduj dve zaujmav kapitoly, venovan najskr krtkemu opisu mesta Levoe apotom strunmu oboznmeniu itatea snajstarmi dejinami Spia ajeho obyvateov. Hain sa poka njs odpove na otzku pvodu Spiiakov, priom sa usiluje njs svislosti smtickmi postavami zBiblie asgermnskymi kmemi Gtov aGepidov. Nasleduj dtumy vzniku najvznamnejch spiskch kltorov, vahy ozaloen mesta Levoe avzniku jej nzvu. Jednoduch zznam onajdleitejch udalostiach zdejn Spia vystrieda podrobn opis vzahov medzi levoskou mestskou radou aobcou astrun vah6 zo Sperfogelovch vah. Hain sa usiluje ostrunos, jednoznanos apresnos svojich zznamov. Udalosti zo spoloenskho diania vLevoi striedaj daje ocench potravn, zznamy opoiaroch, epidmich arznych inch prrodnch katastrofch vduchu stredovekch kronk. rove zznamov i zpisov sved okronikrovom rozhade, vzdelan adobrej informovanosti. Hainov zujem oLevou doklad nielen jeho as vsprve mesta, ale aj tdium rozsiahleho jemu dostupnho materilu. Hain svedomito spracoval azaznamenal vetko, o sa mu odejinch mesta Levoe podarilo zisti, adielo je preto sprvne povaovan za skuton historick kronikrske dielo vtedajieho obdobia.7 Okrem u spomnanch kronikrskych diel historickho zamerania vznikli vtomto obdob na Spii aj kroniky i historiografick diela inho charakteru. Do tejto kategrie by bolo mon zaradi nboensky orientovan kroniku levoskho kazatea Juraja Mollera, ktor vnej chronologicky zachytil priebeh reformcie vLevoi ana Spii od roku 1528 do polovice 16. storoia. Jeho spoahliv avierohodn podanie spsobovala jeho nestrannos avek pozornos voi prichdzajcim novotm. Mollerovu kroniku alej a do roku 1674 viedli lenovia Bratstva 24 spiskch miest J. Jantschius, Xylander, J. M. Goltzius ain.8 Kronika Juraja Buchholtza starieho amladieho Historischer GeschlechtsBericht, ktor m rodinn charakter, sa venuje udalostiam rodiny Buchholtzovch od polovice 17. storoia a do roku 1755.9 Kee sa venujeme najstarm spiskm kronikrskym prcam, nememe vynecha nasledujci asov sek spiskej historiografie, ktor mal zberatesko-vydavatesk charakter. Autori, ktorch sem zaraujeme, vyhadvali pvodn pramenn materily, opisovali ich, usporadvali avydvali.

6 7 8 9

Vtlai ide opomerne rozsiahlu zvej asti po latinsky psan as asi 71 strn. Jankovi, V.: c. d., s. 160. Jankovi, V.: c. d., s. 160. Jankovi, V.: c. d., s.161.

230

Prvm zberateom tohto druhu bol kamaldulsk mnch zervenho kltora Romuald Hadvabn, ktor zbieral aopisoval dokumenty, tkajce sa kartuzinskeho akamaldulskho rdu, ijcich vervenom kltore. Hadvabn zostavil Archivum Eremi Lechnitz 1763, Liber Rubri Claustri amnoh alie.10 as jeho prce uverejnil aj vporad druh zo zberateov avydavateov tohto obdobia Karol Wagner, bez prce ktorho by sa sasnmu itateovi nedostala do rk ani polovica dleitch azaujmavch spiskch dokumentov. Karolovi Wagnerovi sa vrokoch 1774 1778 podarilo zozbiera avo Viedni vyda 4 zvzky prameov kdejinm Spia pod nzvom Annalecta Scepusii sacri et profani I-IV.11 Vprvom zvzku uverejnil dokumenty kdejinm Spiskej upy, Spiskho hradu, Kemarku, Levoe ainch spiskch miest aspiskho prepostva. Vdruhom zvzku s ukky zo spiskch kronk anaranch prameov, ako Historia alebo Diarium Konrda Sperfogela, Leibitzerinska kronika, Mollerova kronika aalie. Tret zvzok obsahuje listinn materil ain materil kcirkevnm, nboenskm averejnm intitcim a predstaviteom Spia, ako prepoti Spiskej Kapituly, kartuzni vervenom kltore ain. tvrt zvzok obsahuje pramenn materil kdejinm rodov so vzahom kSpiu, ako rodiny Zposkch, Thurzovcov, Thklyovcov aWarkotschovcov. Medzi alch predstaviteov-vydavateov azberateov patrili Jn Bardossy, Karol Schmauk, Jozef Hradsky, Samuel Weber, Kristn Generisch aJakub Meltzer.12 Nasledujci ryvok zkroniky zachytva obdobie tyridsiatych rokov 16. storoia. Ide ovznamn obdobie reformcie, ktor vLevoi, podobne ako aj vinch mestch na Slovensku, narazila na mimoriadne siln ohlas. Zstancom reformcie sa stal aj samotn autor kroniky Gapar Hain, ktor zrove vystupoval aj ako posledn reformovan richtr mesta. ryvok zachytva aj 50. roky 16. storoia, ktor sa do histrie Levoe zapsali silnm poiarom, vaka ktormu vyhorela nielen takmer cel Levoa, ale aj radnica aarchv mesta. Ponkan preklad je prekladom latinskho, nemeckho a maarskho textu prvho vydania kroniky Spiskou historickou spolonosou z roku 1910 191213 , originl kroniky sa ani napriek ptraniu v archve a na evanjelickej fare nepodarilo zska, a tak som nemala monos porovna a posdi mieru

10 11 12 13

Pozri: Jankovi, V.: c. d., s. 162. Wagner, K.: Annalecta Scepusii sacri et profani, Viennae 1774-1778. Pozri: Jankovi, V.: c. d., s. 162-163. Ball, J. a kol.: Lcsei kronikja. Lcse 1910-1912.

231

edinch zsahov do textu. Poznmky vydavateov uveden pod iarou a strun marginlie, ktorch lohou je oboznmi maarskho itatea s textom a zjednodui orientciu, s odlen psmom, priom spomenut marginlie s uveden ako nadpisy jednotlivch odsekov. Kronika vznikla s najvou pravdepodobnosou v80. rokoch 17. storoia vobdob, kedy sa jej autor u pre svoju nboensk orientciu nemohol astni na sprve mesta. Bartolomej Bogner prv evanjelick kazate vLevoi. (Poas reformcie vroku 1544 bol vLevoi ako luternsky kaz augsburskho vierovyznania zamestnan pn Bartolomej Bogner zBraova vSedmohradsku. Vtom ase zastval richtrsky rad pn Ladislav Polierer, pod sprvou ktorho zaiarilo jasn svetlo Evanjelia. Skzami zkazatenc, umiestnench po oboch stranch oltra sa zaalo najskr poas pstneho tda.)14 Evanjelick kola. Daniel Trck. Rektorom bol pn Daniel Trck, ktor bol zrove prvm, kto sa pridal kaugsburskmu vierovyznaniu. Neskr bol notrom. Jn Horvth spisk prepot sa en. (Roku 1544 pn Horvth zLomnice zanechal rad prepota Spiskej Kapituly svtho Martina15 , ktor vykonval od roku 1529 aoenil sa sdcrou levoskho obana.)16 (Poznmka: lo oAgneu, dcru Josta Jergela, alebo inak Jerga Czipszersa, pozri matriku 24 regal: str. 402.)17 Morov epidmia. Polierer richtrom. Od 25. jla po 30. novembra 1545 vLevoi prudko zril mor, na ktor zomrelo 800 ud, bol medzi nimi aj pn Ladislav Polierer, vtedaj richtr, pod sprvou ktorho zaiarilo svetlo Evanjelia. Rektorom bol vtom ase pn Konrd Henckel. Bthory vlastnkom Spiskho hradu. Tohto roku sa Spisk hrad dostal zradou do Bthoryovho vlastnctva.

14 K ztvorkami oznaenmu textu sa v tlai vzahuje poznmka, e lo o vloen poznmku napsan tm istm rukopisom. 15 Vydavatelia odkazuj na Pirchallu ajeho Dejiny spiskho prepostva, s. 201. Poda neho nie je ist, i bol spomenut Jn zLomnice vroku 1511 vysvten za prepota. 16 Kztvorkami oznaenmu textu sa vtlai vyskytuje poznmka, e lo ododaton poznmku napsan na kuse papiera tm istm rukopisom. 17 Vydavatelia odkazuj, e lo ovloen poznmku napsan tm istm rukopisom.

232

Kobylky. 9. augusta roku 1546 bolo vLevoi ana inch miestach tak vea kobyliek, e vade leali vhrbke vej ako 3 prekren dlane. (Preto sa rozmohla vek drahota. udia utekali azo vetkho vhodnho, o mali azo slamy urobili ohe a klesu.)18 Genersich richtrom. Vtom ase bol vLevoi richtrom pn Melchior Genersich. Kletschko richtrom. E. Windeck uiteom. Roku 1547 sa stal na dva roky levoskm richtrom Martin Kletschko. Uiteom bol Erazmus Windeck auiteom slobodnch umen magister Goldbergensis. Krajinsk snem. Obdenie nariadenia Interim. Vroku 1548 zvolal uhorsk aesk panovnk Ferdinand na podnet biskupov do Bratislavy snem, na ktorom chcel za asti barnov, magntov, achty auhorskch miest zabezpei zverejnenie adodriavanie ustanovenia Interim19 . Podivuhodnm Bom zsahom sa mu vtom vak zabrnilo, kee toto ustanovenie neprijala ani achta, ani ostatn astnci zhromadenia. Poasie. Po sviatku Petra a Pavla v roku 1549 vnoci, hne po ohlsen 12. hodiny, sa vLevoi rozptala vemi pinav brka azrove sa strhlo vek krupobitie. Padali krpy svekosou slepaieho vajca alebo aj vie. Krupeck richtrom. Richtrom bol vtomto roku Sebastin Krupeck. Lucillus uiteom. Uiteom bol pn Lucillus Sedmohradsk. Stpenci cisra Ferdinanda obsadzuj Bojnice aMurnsky hrad. Poprava Bau ajeho spolonkov. 9. jna tohto roku obsadil Jn Thurzo Bojnice. Na rozkaz Jeho krovskho velienstva Ferdinanda I. zabral pn Mikul zo Salmu aj hrad Mur. Tento hrad patril vekmu zbojnkovi Matejovi Baovi, ktorho spolu sdvoma bratmi Martinom aDemeterom, ako aj almi pri obsadzovan hradu chytili aprebodli memi.
18 Okrajov poznmka. 19 Vydavatelia uvdzaj, e panovnk Karol V. vydal tohto roku vAugsburgu nariadenie vo veci vierovyznania. Jeho cieom bolo udra jednotu viery iza cenu niekokch stupkov.

233

Krovsk vyslanci prichdzaj vo veci viery. Pri tejto prleitosti im odovzdvaj zznam evanjelickho vyznania viery. Tohto roku poslalo Jeho krovsk velienstvo vo veci vierovyznania do slobodnch miest vyslancov, ktor 2. augusta navtvili Levou. Boli nimi dstojn pn vacovsk biskup20 apn Zybrick, ktor na nikoho netoili ani ni nemenili, iba si iadali predloi psomn zznam ovyznan viery, o im nebolo odmietnut. Zasadnutie krajinskho snemu. Kr acirkevn hodnostri s proti akmkovek novotm, ktor presadzuj mest. Hne po 6. januri roku 1550 sa vkrovskom meste Bratislave uskutonil snem, na ktorom bol osobne prtomn samotn kr Ferdinand. Na tomto sneme sa okrem inch ttnych vec do znanej miery avemi tvrdo vystupovalo proti kresanskmu nboenstvu, lebo kr spolu sbiskupmi aniektormi barnmi zkrovstva vne naliehal, e sa m poda ppeovho draznho nariadenia obnovi star nboensk obrad. Vyznavai novho uenia si ponechvaj obnovenie. Tvrdo proti tomu vystpila achta, ud aniektor mest, jednohlasne tvrdiac, e je potrebn vkostoloch vyklada pravdu Evanjelia anie predna nieo, o je vprotiklade kBoiemu slovu. Kr to spolu sbiskupmi prijal dos rozhorene ajednoducho povedal, e vec spova vobnoven starho uctievania ppea. Hoci lo ovne nariadenie, predsa nebolo uskutonen, pravda Evanjelia bola vmestch veleben azachovvan so svtm uctievanm aobradmi ako predtm. Dohoda omajeri medzi Jamnkom aSpiskou Kapitulou. (7. aprla bola spnmi zKapituly uzavret dohoda omajeri, ktor sa nachdzal vsusedstve Jamnka, aktor mali predtm vuvan obyvatelia Odorna. Poda tejto dohody mali Jamniania za uvanie majera aprostrednctvom desiatkov za jednotliv roky Kapitule zaplati vo sviatok Zvestovania P. Mrii 2. jla 8 zlatch. Dohoda obsahovala tak podmienku, e ak im pni zKapituly nezaruia bezpenos, nemusia zaplati. Anaopak ak Jamniania nedodria stanoven de vplaty, pni zKapituly maj zasa monos prenecha uvanie majera inm.)21

20 Vydavatelia odkazuj, e lo ogostona Dudicsa, vacovskho biskupa, alej je tu odkaz na Wagnera II. 16 m. 21 Vydavatelia odkazuj, e ide ovloen poznmku napsan tm istm rukopisom.

234

Vek poiar. Vyhorelo takmer cel mesto vrtane starch psomnost. Poiar vznikol pri vrobe punho prachu. Vsobotu 7. jna tohto roku sa o3 hodine popoludn poas vekho vetra, ktor predtm vLevoi zril takmer 3 tdne, rozptal vstodole uJna Wegera na Malej ulici, ktorou sa ide od trhoviska na Kltorn ulicu, kde bva Anton Jordan aMelchior Genersich, vek poiar. Pvodcom tohto vekho poiaru bol strelmajster menom Jn Hagner zNorimbergu, ktor nieo pripravoval zpunho prachu apotom ho usilovne uloil do stodoly. Vaka vetru sa poiar tak rozzril, e za 1 apol hodiny jeho trvania mesto zahalil hust dym acel Levoa svnimkou 118 domov vyhorela. Horelo vetko od Hornch kpeov a po mestsk mr, vyhorela Ruov ulica arad domov na Katzwinkli od Ulricha Wlderra a po Horn brnu. Pri tomto poiari vyhorela aj radnica so vetkmi privilgiami, registrami, knihami, peniazmi avetkm, o sa hore nachdzalo, kee sa zrtili klenby amry. Zhorel aj kostol sveou, 4 prjemne zvoniace zvony, brna avetky dvere na mestskej hradbe, lebo pre vek vietor nikto nemohol ohe zastavi. Najalostnejm vak bolo, e sa vpivniciach, kde sa pred ohom usilovali ukry, zadusilo mnoho asi okolo 60 dobrch ud, muov, ien, panien adet. Ten, o spsobil poiar utiekol do Krakova, kde odsdili ho na uplenie a popravili. Pchate najskr uiel zmesta na kopec Reberg22 , odkia sa pozrel na poiar auiel do Krakova, kde ho napokon potom, ako ho Levoania obalovali aako sa aj sm priznal, uvznili, prostrednctvom svedkov usvedili a12. augusta popravili. Vroba punho prachu vak aj naalej pokrauje. Letopoet je vyjadren vnasledujcich veroch: SoL erat In CanCro, LeVtsChoVIa pLangIt In Igne SeptIMa LVX IVnI, tetrIs Vt orta fVIt23 Alebo v tomto NobILIs Vrbs opIbVsqVe potens LeVtsChoVIa seMper AspICe nVnC trIstIs, IgnIbVs Vsta IaCet24 .

22 Kopec vchotri mesta Levoe. 23 Ide ochronogram vyjadrujci letopoet istej udalosti. Preklad: Slnko bolo na juhu, Levoa plae vohni, siedme svetlo jna otretej, ako sa zdvihol. - MCCCLLLLVVVVVVXIIIIIIIIII 1550. 24 Tie chronogram, vyjadrujci ten ist letopoet. Preklad: Vzneen mesto, vdy oplvajce bohatstvom. Pozri! Teraz le smutn vyplen ohom.

235

Kroner richtrom. Stalo sa to vobdob, ke bol richtrom Michal Kroner, ktor svoj rad vykonval mimoriadne nezodpovedne aBoie slovo bral na ahk vhu, za o ho aj milostiv Boh potrestal. Lynschvyck uiteom. Uiteom bol pn magister Benjamin Lyschwyck Goldenbergensis. Kr Ferdinand obnovuje mestsk privilgi afinanne podporuje optovn vstavbu. 16. septembra boli Levoanom prinesen nov privilgi25 , vsady aslobody, ktor boli Jeho velienstvom krom Ferdinandom na augustovom sneme potvrden na desa rokov. Jeho krovsk velienstvo im dokonca sbilo, e im potvrd vetky privilgi, ktor mesto malo predtm, aktomu im prizn aj nov privilgi, ak uvid, e obania aobyvatelia jeho starostlivos vyuvaj na vstavbu. Prostrednctvom grfa Mikula zo Salmu Jeho krovsk velienstvo venovalo Levoanom 600 zlatch, urench na obnovu verejnch budov mesta, ako radnice, vee, kostola amestskho opevnenia. Krovsk velienstvo zrove Levoanom vmene osobitnej nklonnosti darovalo cenzus alebo da ztroch miest Bardejova, Preova aSabinova, ktor mu vtomto roku mali odovzda. Jn Thurzo prechdza cez Levou na Spisk hrad, aby sa tam ujal drby svojho majetku. Vposledn aprlov de priiel zBojnc do Levoe veaven pn Jn Thurzo zBetlanoviec a3. mja prostrednctvom vyslanch jazdcov apeiakov obsadil Spisk hrad. Potom sa 5. tohto mesiaca po prekroen mesta vydal na svoj hrad, vtedy u vyprzdnen azbaven vetkch potravn. Majer Sobrance odovzdvaj do prenjmu Jnovi Thurzovi. (3. oktbra roku 1550 bol prenajat majer Sobrance, ktor na zhromaden vnaom kostole na ven veky pridelili pnovi Jnovi Thurzovi. Poda tejto zmluvy sa zaviazal plati poas jednotlivch rokov ako da 5 zlatch ae bude on pozemky uva iba poas ivota. Po jeho smrti alebo pri nedodran podmienok zasa prejd pod nau prvomoc. Inak sa tento majer nazva aj Nadasch.)26

25 Vydavatelia upozoruj, e spomnan listina sa nachdza vmestskom archve ajej vydavateom bol Wagner I. s. 94. alej je tu uveden, e viacero Ferdinandovch opatren vdanej veci sprostredkva aj I. Hajnci, archvny fond Szm. T.T., vydan vrokoch 1901-1904. 26 Ide ovloen poznmku, napsan tm istm rukopisom.

236

Bogner Bert. els ev. lelksz Lcsn. Anno 1544. ist der Ehrwrdige Herr Bartholomus Bogner von Cron27 ausz Siebenbrgen beij reformirung der Kirchen alsz ein Luthrischer vnd der Augszpurgischen Confession zugethaner Pfarrher in die Letsch beruffen worden, vnter dem Richterambt Herrn Ladislaj Poliereresz, vnter deszen regierung dasz helle licht des Ewangelij auffangen. Vnd ist erstlich in der Marterwochen angefangen worden mit Predigen von Sacrament desz Altarsz vndter beijder gestalt. Ev. iskola Trck Dniel. Der Schulen Rector war Herr Daniel Trck, auch der Erste, so der Augspurgischen Confession zugethan war, so hernacher Notarius worden. Horvth J. szepesi prepost megnsl. (Beillesztett papirlapon ugyanazon kz irsval: Anno 1544. Dominus Johannes Horwath de Lumnitza qui ab Anno 1529 Prepositus Capitulij S. Martini Scepusiensis fuit, Praeposituram dimisit, et duxit Uxorem Civis Leuchoviensis Filiam. Ms kz irsval: nomine Agnetem, Filiam Josti Jergel, alias Jerg Czipszers, vide Matriculam 24 Regal: pag. 402.28 Pestis. / Anno 1545. Hatt zur Letsch von Jacobij (jl. 25.) an bisz Andr (nov. 30.) die Pest starck grassiret, vnd sind beij 800 Personen gestorben, darunter auch Herr Ladislaus Polierer. Polirer br. pro tunc Judex, sub cjus etiam praefectura Lux Evangelij refulsit, in Gott selig verschieden. Zur der Zeit war Herr Conradus Henckel, der Schulen Rector. Szepesvra Bthory Andrs. Eodem Anno Castrum Scepus ex proditione datum in possessione Bathori fuit. Sskajrs. Anno 1546. Die 9 Augusti. Sind viel Heschrekken beij der Letsch vnd andern orthen gewesen, das sie ber 3 quer hand dick gelegen, (szljegyzet u. a. k. i. darber eine grosze Tewrung ward, dasz Volck lief mit bekken vnd allerlej glokkenwerck herausz, machten auch feer von stroh vnd trieben sie also bisz in einem Waldt.) Genersich bir. Judex tum temporis fuit Leuchoviae, Dominus Melchior Genersich.
27 Brass (Kronstadt). 28 L. Pirchalla, Aszep. prp. trt. 201. Szerinte nem bizonyos, hogy fel lett volna szentelve. 1511ben lett prpost.

237

Kletschk bir. Windeck Er. tant. Anno 1547. Judex fuit Leuchoviae Martinus Kletschko per biennium. Ludi Magister fuit Erasmus Windeck artium Liberalium Magister Goldbergensis. Orszggyls. Az Interim mellzse. Anno 1548. Ferdinandus Rex Ungariae et Bohemiae Posonij habuit Comitias, cum Baronibus, Magnatibus, Nobilibus, Civitatibusque Hungariae, in quibus Sua Majestas ex instinctu Episcoporum Libellum Interim29 in hoc Regno observari et publicari voluit, sed hoc tandem nutu Dei mirabiliter impeditum est, ita quod hic Libellus aNobilibus ac alijs in Conventu existentibus non est susceptus. Idjrs. Anno 1549. 30 Junij tempore Noctis post Festum Petri Paulij, statim post sonitum 12 horae oborta est Leuchoviae spurcissima tempestas, et cecidit grando magnus, lapides tantae / magnitudinis, quantum est ovum Gallinae, aut etiam majores. Krupeck bir. Hoc Anno Iudex fuit Sebastianus Krupeck. Lucillus tant. Ludi Magister Dominicus Lucillus Transylvanus. Bajnc s Murny vrait beveszik Ferd. Hivei. Bas s trsai kivgzse. Eodem Anno die Pentecostes (jn. 9.) hatt Johann Thurzo Boynitz eingenomen. So ist auch die Vestung Muran auff befehl Ihrer Majestt Ferdinandi Idurch Herrn Grafen Nicolaum von Salm eingenommen worden. Diese Vestung hat zugehret dem Mathi Bocze einem groszen Rauber, welcher mit sambt 2 Brdern Martino vnd Demetrio wie auch mehr Personen bey einvernehmung der Vestung gefangen, vnd mit dem schwert gerichtet worden. Vallsgyben kir. biztosok jnnek. tadjk nekik az ev. hitvallst. Eodem Anno mittuntur ad Civitates Liberas, per Regiam Majestatem Visitatores in causa Religionis, qui Leuchoviam venerunt feria sexta ante Festum Transfigurationis Dominj (aug. 2.). Hi vero fuerunt Rverendus Dominus Episcopus Wochiensis30 Dominus Zybrick, qui quidem nihil mutarunt aut

29 V. Kroly adta ki ez vben Augsburgban ezen ideiglenes intzkedseket avalls gyvben. Clja volt nmi kls engedmnyek rn megtartani avallsegysget. Acsszr ezen rendelete azonban kudarcot vallot. 30 E. h. Vachiensis, Ducis goston vci pspk. Wag. II. 16. m.

238

tentarunt, nisi quod Confesionem fidei sibj scriptam exhiberi postularunt, id ejs denegatum non est. Orszggyls. Akir. s afpapok az jtsok ellen vannak, avrosok mellettk. Anno 1550. Statim post Festum Epiphaniae iterum celebrata sunt Comitia in Civitate Regalij Posoniensi, ubi ipse Rex Ferdinandus personaliter adfuit. In his autem Comitijs praeter alias res Civiles multa et valde periculosa tentata sunt contra Christianam Religionem. Nam Rex cum Episcopis et quibusdam Baronibus Regni serio ursit Papatum mandans et praecipiens Veteres restaurari ritus. Contra vero nobiles plebej et Civitates quidam graviter resisterunt / uno ore dicentes: Evangelij veritatem in Ecclesijs esse docendam, neque ferendum aliquid verbo Dei contrarium. Haec omnia Rex cum Episcopis gravi et indignabundo accepit animo, et sipliciter praecipit antiquos hoc est papisticos restitui cultus. Az j tanok hivci az jtsokat megtarjk. Hoc etsi serio praeceptum erat, tamen non est factum, Evangelij enim veritas, ut prius, cum pijs cultibus et caeremonijs in Civitatibus et pagis praedicata et observata est. Major feletti egyezmny Szepesrki s akptalan kztt. (Szljegyzet ugyanazon kz rsval: Die 7 Aprilis Facta est conventio cum Dominis Capitularibus de praedio vicino Gemnicensibus, quo antea Odorinenses usi fuerant, Gemnicenses debent verum Capitulo dare singulis annis pro usu praedii et decimis florenos 8 ad Festum Visitationis Mariae (jl. 2.) ea conditione ut si Domini Capitulares eos in tuta Possessione conservare non possent neque ipsi solvere tenerentur. Et econtra si Jemnicenses diem solutioni constiutum non servarent, Capitulares vicissim habeant facultatem usum praedij alijs concedendj.) Nagy tzvsz Legett majdnem az egsz vros, avroshza argi okiratokkal egytt. Atz puskapor gyrtsa kzben keletkezett. Eodem Anno 7 Junij an Einem Sonnabent vmb 3 Vhr nach Mittag, beij einem groszen Wind (wie den zuvor fast beij 3 Wochen grosze Winde gewesen) ist in der Letschau ein grossesz feer auszkommen in der Scheer bey Hansz Weger in der Kleinen gasz da mann von Marckh in die Klostergas gehet, da Antonius Jordan vnd Melchior Genersich gewohnet haben. Der Autor dieses groszen feers ist gewesen ein Bxenmeister mit Nahmen Hansz Hagner von Nrnberg, der von Pulwer etwas praepariret, vnd in die Scheer mit fleisz eingeleget. Diesz feer hatt durch den Wind so gewttet, das innerhalb anderhalb stunden, die ganze Stad Letschau, ohne 118 Huser, von der Ober Badstuben an bisz zur StadMauer mit sambt der 239

Rosengasz, vnd Vlrich Wlderr die eine Zeil im Katzwinkel bisz zum obern Thor gerechnet, so gantz verblieben, im rauch aufgangen vndt verbrand worden ist. In diesem feer ist auch das Rathausz abgebrand worden, mit allen Privilegien, Registern, Bchern, geld vnd alles was oben war, weill die Gewlber vnd Mauern / eingefallen, so ist auch verbrunnen die Kirch mit den Thurm, sambt 4 schnen wohlklingenden glockken, die Thor vnd alle Thren an der StadMauer, denn eskonnte wegen des groszen Windes, dem feer niemand wiederstehen. Dasz erbrmlichste war aber dieses, das so viell feine Leth, Mnner, Frawen, Jungfern vnd Kinder, so sich in die Keller reteriret, bey 60 erstikket sindt. Atz okozja Krakba menekllt, de ottan mglyra iteltk s kivgeztk. Der Thter ist alsobald ausz der Stad dem Rehberg zugangen, da Er noch das feer gesehen vnd ist nach Crackau kommen, da Er endlich incarceriret, durch die Letschauer verklaget, vnd mit zegen berwiesen worden, wie Er es endlich selbst bekand hatt, darumb Er auch von einem Gericht zu Krackau die 12 Augustj zum feer verdambt worden vnd also seinen Lohn wieder empfangen. Die Jahrzahl ist in volgenden Distichis begrieffen. SoL erat In CanCro, LeUtsChoVIa pLangIt In Igne SeptIMa LUX IUnI31 , tetrIs Ut orta fUIt. Vel in hoc NobILIs Urbs opIbUsqUe potens LeUtsChoVIa seMper AspICe nUnC trIstIs, IgnIbUs Usta IaCet. Kroner bir. Solches ist Im Richterambt Michael Kroners, suo officio negligentissime fungens ac Verbum DEI summi contemnens32 , geschehen, darumb auch der liebe Gott gestraffet. Lyschwyck tanit. Ferdinnd kirly megjtja avros kivltsgait spnzzel tmogatja az ptkezst. Ludi Magister fuit Dominus Magister Benjamin Lyschwyck Goldbergensis. / Decima sexta Septembris allata sunt Leuchoviensibus aRegia Majestate Ferdinando ex Comitijs Augustianis nova Privilegia33 et arma, et libertates

31 Rvidtve Junii h. 32 Tisztjt hanyagl teljestette s isten igjt semmibe sem vette, valszinleg gy rtend, hogy nem volt bartja a hitjtsnak. 33 Az eredeti oklevl a vrosi levltrban van. Kiadta Wag. I. 94. Ferdinand tbbi intzkedseit ez gyben 1. Hajnci, L. levt. tart. jegyz. Szm. T. T. 1901-1904. kiad.

240

confirmatae aRegia Majestate in decenium. Imo Regia Majestas promisit se omnia privilegia confirmaturum quae antea habuit, et insuper nova concessurum, si intellexerit, Cives et incolas rursus diligentiam adhibituros in aedificando. Regia Majestas quoque per Nicolaum Comitem aSalmis 600 florenos ad reaedificationem aedium Communis Civitatis, utpote Praetorij, Turris, Templi et Muri etc. Item Censum seu Dicam ex tribus Civitatibus, Bartpha, Epperies et Cibin quam eodem Anno Regiae Majestati dare habebant, singulari gratia Regia donavit Leuchoviensibus. Thurz Jnos Lcsn t Szepesvrba megy, hogy azt birtokba vegye. Ultima die Aprilis venit ex Boynitz Magnificus Dominus Johannes Thurzo de Bethlemfalva Leuchoviam et 3 Maij emissis equitibus et peditibus occupavit Arcem Scepusiensem, postea die 5 hujus Ipse egrediens Urbe(m) profectus est in suam arcem, satis tum evacuatam, et ab omnibus victualibus privatam. Ndasd majort Thurz Jnosnak brbe adjak. (Szljegyzet ugyanazon kz irsval: Anno 1550 die 3 Octobris. Locatum est Praedium Zobrancz, quod suggestui Templi nostri perpetuis temporibus assignatum est Domino Johanni Thurzoni hac tamen lege, ut literas obligatorias det de solvendis florenis 5.- per singulos annos nomine Census utque eo vivo tantum agris illis uteretur, decedente eo vicissim sint in Potestate nostra, aut etiam conditione non servata. Vocatur hoc praedium alio Nomine etiam Nadasch.)

Chronik von Gapar Hain und ihre Stelle in der Zipser historiographischen Schpfung Zusammenfassung Unter den Zipser Stdten verdient eine ausserordentliche Aufmerksamkeit Levoa/Leutschau, das in der Zeit des Mittelalters neben Koice/Kaschau, Bardejov/Bartfeld, Preov/Eperies und Sabinov/Zeben als eine der am meisten entwickelten Stdten nicht nur des Zipser Gebietes, sondern auch der ganzen Ostslowakei aufgetreten hat, was dazu beigetragen hat, dass sie zum Ort der grssten Zahl der Chroniken und historischen Werke wurde. Der Ziel folgender Skizze ist, die Chronik des Leutschauer Chronisten Gapar Hains in die Zipser Chronikenschpfung zu setzen und mittels eines kurzen Bruchstcks bekanntzumachen. 241

Zu den ltesten Zipser Chroniken reihen wir die Chronik aus Spisk Sobota/ Georgenberg von einem unbekannten Autor aus der Mitte des 15. Jahrhunderts, die Chronik des Leutschauer Rektoren Joachim Leibitzer und seines Sohnes Israel aus der Mitte des 17. Jahrhunderts ein. In die zweite Gruppe reihen wir Chroniken ein, in denen die Hauptaufmerksamkeit Leutschau gewidmet ist, wie Historia oder Diarium des Leutschauer Kaufmanns und Richters Konrad Sperfogel und Leutschauer Chronik von Gapar Hain. Ausser diesen, bereits erwhnten Werken wurden im Zipser Gebiet auch Chroniken und historische Werke anderer Richtung geschrieben, wie zum Beispiel: Chronik des Leutschauer Predigers Juraj Moller, Historrischer Geschlechts-Bericht von Juraj Buchholtz. In die Gruppe der Sammler-Verleger gehrten Jn Bardossy, Karol Schmauk, Jozef Hradsky, Samuel Weber, Kristin Generisch und Jakub Meltzer.

Autor:

PhDr. Henrieta Liskov Katedra histrie Fakulty humanitnch vied Univerzity Mateja Bela Tajovskho 40 974 01 Bansk Bystrica Doc. PhDr. Michal Oten, CSc. (Preovsk univerzita v Preove, Filozofick fakulta)

Recenzent:

242

KATEDROVICA DEJEPISROV
Vkolskom roku 2002/2003 sa tudenti 3. ronka odboru dejepis rozhodli zorganizova 1. ronk katedrovice dejepisrov. Npad vziiel spontnne arealizoval sa za plnej podpory apomoci lenov katedry dejn atudentov. Zmerom pri organizovan tejto spoloenskej akcie bolo obnovi tradciu po niekokoronej absencii. Organiztorov kmylienke priviedla aj snaha oivi aspestri dianie na katedre a zoznmi medzi sebou tudentov jednotlivch ronkov. Stretli sme sa spriaznivou reakciou, o bolo poas prprav naou najvou motivciou. Prprava podujatia prebiehala vniekokch fzach. Snaili sme sa vypracova kvalitn agendu aoboznmi vetkch posluchov katedry dejn splnovanou akciou. Najdleitejie informcie sme tudentom sprostredkovali osobnou nvtevou vronkoch. Mohli sa onich dozvedie tie zplagtov, viditench na mnohch miestach vbudove koly. Zrove mali pri osobnom kontakte monos hne konzultova svoje postrehy aotzky. Oboznamovali sme sa aj spredbenou asou. Snahou bolo zapoji tudentov aj priamo do organizovania, prpadne do programu, o sa na nae sklamanie nestretlo sodozvou. Nepochybujeme vak, e na katedre dejn by sme nali mnostvo talentovanch aschopnch tudentov. Miestnos sme po vzjomnej porade a aj na zklade finannho rozpotu zabezpeili vretaurcii Mlados apostupne dostvali konkrtnu podobukultrny program imenu slvnostnho veera. lenovia katedry dostali osobn oficilne pozvnky. Katedrovica sa uskutonila 3. decembra 2002 o19.00 za prtomnosti viny lenov Katedry dejn FHPV PU atudentov vetkch ronkov. Celkovo sa na akcii zastnilo 82 osb, o mono povaova za spech. Pozcie konferencierky sa nadmieru dobre ujala tudentka 3. ronka Jana Karasov (dejepis hudobn vchova). Cel akciu otvorila svojm prhovorom vedca katedry PhDr. Hudekov, CSc. Nasledoval prpitok aza nm samotn program. Kultrny program bol orientovan na rozlku so tudentmi 5. ronka ana privtanie tudentov 1. ronka odboru dejepis. Samozrejme sme sa snaili voli vtipn azbavn formu. Osvieenm bola urite udov hudba pod vedenm sksenho prima Stanislava Bala (3. ronk, dejepis - hudobn vchova) aspevcka vloka vpodan ubice echovej (3. ronk, dejepis - hudobn vchova). Na svoje si prili takisto milovnci modernej hudby zabezpeili sme diskdokeja, ktor sa postaral oprjemn atmosfru na tanenom parkete. Prekvapenm pre lenov katedry boli vtipn dareky adiplomy. Hlavnm cieom bola vtomto prpade trefn avstin charakteristika toho-ktorho lena katedry. 243

Zlatm klincom programu sa stala tombola, ktor zoala vek spech, najm prv cena vpodobe chutnej torty. astie sa pri rebovan torty usmialo na tudenta 1. ronka. Po tejto udalosti u nasledovala neviazan zbava, pre vytrvalcov a do skorch rannch hodn. Nae zmery sa teda podarili aaj uzastnench sa katedrovica stretla svynikajcim ohlasom. Musme vak vyjadri, e sklamanm pre cel akciu bola slab as tudentov 1. ronka. Zprprav katedrovice azo samotnho konania si odname mnostvo zitkov, sksenost apodnetov do budcnosti pri organizovan alch podobnch akci na naej katedre. Ocenili by sme, ak by sa tudenti viac zaujmali odianie na katedre aprispievali kzlepovaniu vzahov. Vneposlednom rade chceme vyjadri primn poakovanie vetkm lenom katedry za ich snahu o najviac nm pomc aporadi. Pevne verme, e sa orok vpodobnej zostave op vetci stretneme na druhom ronku katedrovice dejepisrov. Natlia Demianov Helena Pavlkov

244

KATEDROV KOLO VOU 2003

De: Miesto: as: Poet prtomnch: Komisia: 9. aprla 2003 posluchre . 113/B v areli PdF PU 11.30 13.30 hod. 35 Doc. PhDr. Imrich Michnovi, CSc. - predseda PhDr. Nadeda Juriinov, PhD. - lenka PaedDr. Patrik Derfik - len

Zoznam saiacich: 1. Dominika Brukov, 3. ro., D - Sj: Postoj Jozefa kulttyho k nrodnostiam habsburskej monarchie (15 rkp.s.). Vedca prce: PhDr. N. Juriinov, PhD. 2. Monika Lazorkov, 4. ro., D - Sj: idovsk mzeum v Preove (47 rkp.s.+ prloha). Vedci prce: PaedDr. P. Derfik. 3. Jn Lka, 3. ro., D - Ev: Dejiny idov v Stropkove - idovsk verov drustvo (15 rkp.s.). Vedci prce: PaedDr. P. Derfik. 4. Renta Riboviov, 3. ro., D - On: Strun nrt dejn idov v Bardejove (11 rkp.s.). Vedci prce: doc. PhDr. I. Michnovi, CSc. 5. Zuzana Anderkov, 3. ro., D - Vv: Dejiny evanjelickej cirkvi a. v. vo vranovskom okrese (28 rkp.s.). Vedci prce: doc. PhDr. I. Michnovi, CSc. 6. ubomr Valiska, 3. ro., D - Ev: Jehovovi svedkovia na Slovensku do roku 1945 (25 rkp.s.). Vedci prce: PaedDr. P. Derfik. 7. Marianna Malejkov, 3. ro., D - Sj: Priebeh a vsledky volieb do upnho zastupitestva v Koickej upe v roku 1923 (s osobitnm drazom na mesto Koice) (20 rkp.s.). Vedci prce: doc. PhDr. I. Michnovi, CSc. 8. Jana Majirsk, 4. ro., D - Z: K niektorm otzkam agrrnych pomerov v giraltovskom okrese v medzivojnovom eskoslovensku (32 rkp.s.). Vedci prce: doc. PhDr. I. Michnovi, CSc. Priebeh katedrovho kola: Rokovanie otvoril a prtomnch lenov komisie predstavil doc. I. Michnovi. V vode svojho prhovoru nartol miesto vedeckej odbornej innosti tudentov vysokch kl v systme prpravy pre spoloensk prax. Ide o jedinen prleitos tdentov, aby sa prezentovali vsledkami svojej prce nielen pred lenmi komisie, ale i pred prtomnmi hosami. Zdraznil, e na katedre bola prijat zsada, ktor podmieuje vobu diplomovej prce zapojenm sa do VOU.

245

Samotn priebeh katedrovho kola odbornej innosti prebiehal formou krtkych (10 min.) vystpen, v ktorch mali tudenti monos preukza schopnos sumarizujceho pohadu na predkladan prcu. Spravidla nartli stav sasnho spracovania tmy, oboznmili prtomnch s pouitmi pramemi a literatrou, resumovali obsah jednotlivch kapitol a v zvere nartli okruh otzok, ktor bud spracovva v nasledujcom obdob. V diskusii, ktor nasledovala po tomto vystpen, boli zodpovedan otzky, ktor zaujmali predovetkm lenov komisie. Zhodnotenie prc: Komisia posdila nielen odborn strnku a rozsah predloench prc, ale i formu prednesu a obhajobu a na zklade takto prijatch kritri sa dohodla na tomto porad prvch troch najlepch prc: 1. Marianna Malejkov, 2. Monika Lazorkov, 3. Jana Majirsk. Na zver chceme kontatova, e nielen rove predkladanch prc je z roka na rok lepia, ale aj forma a priebeh rokovania m vzostupn tendenciu. Katedrov kolo tudentskej odbornej innosti je stle atraktvnejou udalosou v ivote katedry. Pribda poet tch tudentov, ktor o takto formu prezentcie svojho bdateskho vskumu maj stle v zujem. Na katedrovom kole sa zastnili vetci tudenti, ktor ako pomocn vedeck sily poberali od fakulty finann prspevok. Uverejujeme podstatn as vaznej prce. Imrich Michnovi

246

PRIEBEH A VSLEDKY VOLIEB DO UPNHO ZASTUPITESTVA V KOICIACH V ROKU 1923 MARIANNA MALEJKOV
Koice vprvch rokoch existencie eskoslovenska Na troskch raksko-uhorskej monarchie vznikol da 28.10.1918 eskoslovensk tt. Nadenie echov aSlovkov bolo vek, ale vek boli aj problmy, ktor pred nimi stli amuseli sa rchlo riei. So vznikom novho ttu neboli spokojn hlavne Maari, ktor stle dfali aveobecne sa snaili oobrodu Uhorska. Trianonsk komplex, ako nazva . Haraksim pocit nespravodlivosti i ukrivdenosti, vytvral vhodn atmosfru pre revizionistick politiku. Zvl vhodn pre tento pln bolo vchodn Slovensko so svojou metropolou - Koicami. Tie sa poas 1. svetovej vojny stali maarskou batou1 . Nrodn isocilna situcia tu bola hrozn: Vchodn Slovensko umieralo. Neboli tu znmky nrodnho ivota, ba neboli tu znmky tvorby ahevnatho zpasu.2 Nebolo slovenskch kl, novn, asopisov, spolkov, divadiel, badokonca sa po maarsky hovorilo iv kostoloch. Km vinch astiach vchodnho Slovenska sa Maari aktivizuj, zakladaj poboky maarskch odnrodovacch spolkov, ako uvdza L. Tajtk, v Above nepsobil iaden maarizan spolok, lebo tu poda nzoru vedcich upnch initeov nehrozilo nrodn hnutie3 . Bolo to preto, lebo aj po vyhlsen eskoslovenskej republiky boli obsaden maarskm vojskom aradnkmi, podliehali budapetianskej vlde. Maarizcia sa vKoiciach rila aj vaka hornouhorskej socilnodemokratickej strane, ktor tu sdlila. Vspoluprci sMaarskou nrodnou radou akrajskou komisiou pre propagandu sa socilna demokracia prepoiala politike na obranu integrity. Tm priamo inepriamo podporila Dvortskovo separatistick hnutie.4 Nepreiel ani mesiac od vyhlsenia SR aDvortsk vyhlasuje vytvorenie Vchodoslovenskej rady so sdlom vPreove. Tmto aktom chcel zdrazni protest proti neoprvnenmu eskoslovenskmu ttorstvu. Vmemorande, ktor odovzdal maarskmu ministrovi O. Jszimu, oznmil, e Slovci vchodoslovenskch p: Abov, Bereh, Gemer, Mal Hont,

1 2 3 4

TANCL, J. G.: Almanach mesta Koc avchodnho Slovenska 1918 - 1928. Koice : [b.v.], 1928, s. 37. TANCL, J. G.: Almanach mesta Koc , s. 37. TAJTK, L.: Dvortskovo separatistick hnutie. In: Prspevky kdejinm vchodnho Slovenska. Bratislava : SAV, 1964, s. 250. TAJTK, L.: Dvortskovo separatistick hnutie... , s. 251.

247

Spi, ari, U, Zempln, ktor sa rasovo, kultrne ijazykovo lia od zpadnch Slovkov as od nich geograficky oddelen, neuznvaj ich za tlmonkov svojich zujmov aproti SNR vMartine vytvorili Vchodoslovensk radu.5 Vyvrcholenm psobenia A. Dvortska bolo vyhlsenie Slovenskej udovej republiky, ktor trvala od 11. decembra 1918 do 29.decembra 1918. Da 19.12.1918 vstpil do Koc 30. streleck pluk na ele spplk. Beranom spolone s1. plukom slovenskej slobody na ele spplk. Verichom. Vojsko prinieslo vyslobodenie aintenzvnu prcu na kultrnom iosvetovom poli.6 Po skonsolidovan situcie vojsko zaiatkom marca 1919 odchdza. Medzitm bola vjanuri 1919 podpsan dohoda ovyslan vojenskej misie do SR za elom oslobodi posledn zemia.7 Na jej ele stl generl Hennocque, ktor priprleitosti prchodu (spolu seskoslovenskou armdou) na zemie Podkarpatskej Rusi zavtal 1. aprla 1919 do Koc. Vo svojom prhovore kobyvatestvu mesta vyzdvihol nebezpeenstvo, ktor hrozilo zo strany Maarov iNemcov, ktor nm neodpustia straten moc aslvu8 . Da 20.3.1919 bola definitvne stanoven demarkan iara medzi SR aMaarskom applk. F. Wyx ju odovzdal aj Krolyiho vlde vMaarsku. Ode neskr Bla Kn, podporovate diktatry proletaritu poda sovietskeho vzoru, vyhlsil utvorenie Maarskej republiky rd. erven armda obsadila 2/5 zemia Slovenska. Preto minister splnou mocou pre sprvu Slovenska Vavro robr vyhlsil tatrium (stann prvo). Ani to vak nezabrnilo vzniku Slovenskej republiky rd, ktor bola vyhlsen vPreove 16. jna 1919. Na jej ele stl Antonn Janouek, esk robotnk, plne zvisl od Budapeti. Utvorenie tchto dvoch republk bolo zmern asledovalo cie ovplyvni rozhodnutie mierovej konferencie vPari vprospech Maarska. Trvcnos SRR bola krtka, skonila 5.jla 1919 odchodom maarskch vojsk zo Slovenska.9 Konene sa mohli Koice spamtva. Otom, ak kody boevici napchali aorchlej nprave pomerov, sa na vlastn oi priiel do Koc 22.7.1919 presvedi aj Vavro robr.10 Ode neskr Koiania uvtali generla Pellho, hlavnho velitea eskoslovenskej armdy, ktor vrei ocenil hrdinsk zpas eskoslovenskej armdy proti nepriateovi.11

5 6

TAJTK, L.: Dvortskovo separatistick hnutie, s. 252. 30. streleck pluk. In: Slovensk vchod, 6. marec 1919. Prslunkom 1. pluku slovenskej slobody. In: Slovensk vchod, 12. marec 1919. 7 KVARNA, D. akol.: Lexikn slovenskch dejn. Bratislava : SPN, 1997, s. 130. 8 Genrl Hennocque vKoiciach. In: Slovensk vchod, 1. aprl 1919. 9 KVARNA, D. akol.: Lexikn, s. 131. 10 Nvteva ministra dr. robra. In: Slovensk vchod, 27. jl 1919. 11 Generl Pelle vKoiciach. In: Slovensk vchod, 23. jl 1919.

248

Da 28.10.1919 u mohli Koice slvi prv vroie vzniku SR.12 Pomery sa konsoliduj, prenikaj eskoslovensk mylienky iradnctvo. Zlepenie situcie sa prejavilo aj na zven potu obyvatestva. Od roku 1919 do r. 1921 pribudlo vKoiciach 6720 du ana druhej strane klesol poet obyvatestva maarskej nrodnosti o6 246 obyvateov.13 Celkovo mala Koick upa (i smestom Koice) 599 643 obyvateov, ztoho echov a Slovkov 356 322, Maarov 99 318, Rusov (Rusnov) 75 603, Nemcov 18 301, idov 3 178 ain nrodnosti.14 Administratva vKoiciach (1919 - 1923) Koncom janura 1919 boli obsaden posledn zemia Abovsko-turnianskej upy. Vo februri 1919 bol za abovsko-turnianskeho akoickho upana menovan Jn Sek. Jeho prvoradou lohou bolo njs vhodn personl do radov. Preto vpriebehu marca 1919 prichdzaj na jeho iados uvedomel radnci zOravy, ako Koloman Slun, Ferdi Klinovsk, Viktor Medveck, Quido Chytil...15 Sek preklenul vlohe upana iak obdobie SRR avoktbri 1919 bol vystriedan Pavlom Fbrym. Za jeho nasledovnka bol 20. septembra 1920 vymenovan Jn Rumann.16 Prve on sa stal ivm prkladom prieniku inteligencie zo strednho Slovenska (narodil sa na Orave) na vchod, ktor sa snaila presadzova mylienky echoslovakizmu. Rumann nebol len upanom abovsko-turnianskym. U vroku 1919 mu Vavro robr ponkol funkciu upana ariskej upy. Vhal. Viedli ho ktomu dva dvody: ak choroba (cukrovka) a iadne rodinn zzemie (bol starm mldencom).17 Nakoniec po vyhrkach robra, aby zmenil stanovisko, lebo ho obvin, e utek pred prcou pre ud, funkciu prijal.18 Vroku 1920 ho poverili zastupovanm vrade spiskho upana akoncom augusta 1920 bol menovan za abovsko-turnianskeho upana. Funkciu trojupana zastval do roku 1922. Tak dlho trvalo vypracovanie modelu fungovania ttnej sprvy. Na prprave sa podieal ion sm a1. janura 1923 bol oficilne vyhlsen za veupana novej Koickej upy.19

12 13 14 15 16 17 18

Oslavy 28.10. vKoiciach. In: Slovensk vchod, 30. oktber 1919. tatistika mesta Koice. In: Slovensk vchod, 28. oktber 1919. Definitvne vsledky stania udu vKoiciach. In: Slovensk vchod, 15. februr 1921. TANCL, J. G.: Almanach mesta Koc, s. 7. TANCL, J. G.: Almanach mesta Koc, s. 7. DUCHO, J.: Skvel politik avek upan... In: Koick veer, 28. februr 2003. LIPSCHER, L.: Kvvinu politickej sprvy na Slovensku 1918 - 1938. Bratislava : SAV, 1966, s. 70. 19 Dr. Jn Rumann upan koick. In: radn noviny upy koickej, 15.8.1925, s. 247 - 261.

249

upn reforma So vznikom eskoslovenska sa vldne kruhy snaili vypracova pravu upnho zriadenia, ktor mala pottni aunifikova ttnu sprvu republiky, pretoe ete vroku 1918 boli znan rozdiely medzi sprvou iech (krajinsk zriadenie) asprvou Slovenska (doznievanie upnho zriadenia z Uhorska).20 Zkladom pre reformu verejnej sprvy bol upn zkon . 126/1920 Zb. z., ktorho cieom bolo okrem inho vytvori aj samosprvne zborov orgny vnovom upnom zriaden: upn zastupitestvo, upn vbor, upn komisie.21 Tto reforma znamenala vrazn medznk zemnosprvneho usporiadania Slovenska, pretoe sa prvkrt upustilo od prirodzench reginov, fungujcich sdrobnmi obmenami takmer 900 rokov.22 zemie eskoslovenska sa malo rozdeli na 21 vep. Na Slovensku ich bolo 6 (za Raksko-Uhorska bolo na Slovensku 16 p) so 76 okresmi aboli oznaen rmskymi slicami XV - XX. Ostatn mali by zriaden vechch, Sliezsku ana Morave, ale tento pln sa naplno nikdy nerealizoval aani nevstpil do platnosti.23 Rozdelenie na nov upy vstpilo do platnosti 1. janura 1923. Jednou z vep bola iKoick upa (XX). Jej zemie tvorila bval arisk upa, Abovsko-turnianska upa, Uhorodsk iZemplnska upa, Gelnick okres azemie mesta Koc. Cel upa bola rozdelen na 17 sprvnych obvodov apodliehala ministerstvu vntra. Vzjomn styk sa uskutooval prostrednctvom ministra splnou mocou pre sprvu Slovenska, toho asu Vavra robra.24 Rumann pri novoronej intalcii Koickej veupy vyzdvihol 3 body reformy: 1. obyvatestvo dostane viu priestorov truktru, 2. obania sa aktvne zastnia na prcach vo verejnej sprve, 3. zleitosti upnch radnkov bud rieen vsamostatnej vekej upe, atak mu by rieenia prvnejie archlejie docielen.25

20 RUIKA, L.: ttna averejn sprva Koickej upy vrokoch 1923 - 1928. In: Historica Carpatica 16. Koice : Vchodoslovensk vydavatestvo, 1985, s. 159. 21 A Koice, fond Koick upa (K), Samosprvne zborov orgny. 22 MICHAELI, E. - ITOK, R. - MARKOVI, R.: Geografia verejnej sprvy. Preov : Preovsk univerzita, 1999, s. 101 - 103. 23 A Koice, fond K, Samosprvne zborov orgny. 24 RUIKA, L.: ttna averejn sprva, s. 171. 25 Slovensk vchod, 1. janur 1920.

250

upn zastupitestv upn zastupitestvo sa vrmci svojej koncepcie malo stara oadministratvno-sprvne ahospodrske zujmy upy ajej obyvatestva. Zvlastnej iniciatvy mohlo podva strednm orgnom nvrhy, podnety aobraca sa na upana (ktor mu predsedal) sotzkami, prpadne sanosami. Potrebn finann nklady na jeho innos vkultrnej, zdravotnckej asocilnej oblasti hradil sasti tt formou subvencie. Ak tieto prostriedky nestaili, zastupitestvo bolo kompetentn nariadi vyberanie rznych poplatkov advok na zemn upy. upn zastupitestvo vak nebolo kompetentn rokova opolitickch veciach anevykonvalo i neobstarvalo ttnu administratvu. Prislchala mu normotvorn innos, ktor vak bola viazan na shlas ministerstva vntra. Mohlo vydva vobvode svojej psobnosti podrobnejie predpisy kzkonom, pokia malo na to zmocnenie vldy, tatty na pravu zleitost stavov aintitci, ktor riadilo vo svojej psobnosti. Okrem toho vydvalo podrobnejie predpisy osprve majetku obc, okresov aupy. Svoju prvomoc vykonvalo prostrednctvom plenrnych zhromaden aupnho vboru.26 lenovia upnho zastupitestva sa ustanovovali na zklade veobecnho rovnho, priameho atajnho volebnho prva, poda zsady pomernho zastpenia. Na zem Slovenska pri vobch do p platila vnimka, ktor urovala, e jedna tretina lenov upnho zastupitestva mala prvo menova vldu, ak si to vniektorej vyiadali znich zvltne pomery. Zvnimky sa ale stalo pravidlo avlda ho uplatovala vo vetkch slovenskch upch poas celho obdobia trvania upnho zriadenia. Poda zkona . 30 zo 14. aprla 1920 si notri odniesli do okresnch radov 31. augusta 1923 vyhlky ovypsan volieb do upnho zastupitestva aokresnch vborov.27 Nasledujceho da (1. septembra 1923) boli oficilne vyhlsen voby vnovinch aprostrednctvom vyhlok aj vo vetkch obciach aosadch. Vyhlka popisovala kompletn priebeh prprav volieb od predloenia kandidtnych listn, cez zostavenie obvodnej volebnej komisie vsdle upy, po vobu splnomocnencov inhradnkov. Upozorovala volebn strany napredloenie dvoch rovnakch kandidtnych listn pre vobu do upnch zastupitestiev najneskr do 9. septembra 1923 do 12. hodiny upanovi, ako predsedovi upnej volebnej komisie vupnom rade vKoiciach.28

26 LIPSCHER, L.: Kvvinu politickej sprvy, s. 174 - 175. 27 A Koice, fond K, . 7638/1923. 28 Voby do upnho zastupitestva ado okresnch vborov vypsan. In: Slovensk vchod, 1. september 1923.

251

Verejnm vyhlsenm volieb sa oraz viac zanali aktivizova volebn strany itla. Napr. Slovensk vchod uverejoval na pokraovanie sriu lnkov pod nzvom o mme vedie opostupe volieb do upnho zastupitestva. Tm vetkch obanov, ktor si zakpili noviny, oboznamoval spresnm priebehom volieb iodovzdanm hlasov, istm, o maj robi lenovia komisie. Upozoroval, e je zakzan agitcia apri jej poruen hroz obanom trest od 205000 korn alebo 24 hodinov a 1-mesan vzenie. Vyhlky ovobe spolu svyloenmi voliskmi zoznamami boli sprstupnen na verejnch miestach po dobu 14 dn od vyhlsenia volieb (t.j. 1.9. 14.9.1923). Volebn strany, ktor sa chceli zastni na vobch mohli len do 16.9.1923 poda vyhlsenie ozdruen kandidanch listn. Tto monos vyuili len dve strany. Boli to Nrodnodemokratick strana aRepubliknska strana. Ostatn predstavitelia strn verili, e ke pjdu do volieb osobitne, zskaj viac hlasov, atm si zabezpeila viac mandtov.29 Voby organizovalo Ministerstvo vntra splnou mocou pre sprvu Slovenska. Da 5.9.1923 poslalo tlaivo pre rezortn ministerstv, okresn rady amestsk notrsky rad vKoiciach, aby dali svojich radnkov vde volieb kdispozcii upnm radom a poverilo ich funkciou volebnch komisrov.30 Pokia to bolo mon, bola im pridelen funkcia vmieste bydliska, kde mali ivolebn prvo. Ak vykonvali svoju funkciu vinej obci, ale vKoickej upe, paragraf 73 stanovil, akm spsobom bude ich voba vykonan.31 U vo vobch do obc (16.9.1923) sa ukzala orientcia Koickej upy. Zvazila ttotvorn mylienka (v koickom okrese 55%, vupe 70%) a vchod sa stal najsilnejou batou Slovenska. Zrove vak Slovensk vchod upozoroval vetky eskoslovensk strany, aby sa intenzvnejie venovali prci medzi udom auie spolupracovali aj medzi sebou, pretoe prost ud nevol kandidtov poda strn, ale vol poda sla 1 apoda slova kresansk. Samozrejme, e na vchodnom Slovensku nebolo toko uvedomelho udu ako vechch, ale vsledky volieb do upnch zastupitestiev presvedili kadho otom, e aj vKoickej upe udia premaj ahlsia sa keskoslovenskej republike.32

29 Voby do upnho zastupitestva ado okresnch vborov vypsan. In: Slovensk vchod, 1. september 1923. 30 A Koice, fond K, . 7699/1923. 31 A Koice, fond K, . 7704/1923. 32 Voby do obc veskoslovenskej republike; Nauenie zvolieb. In: Slovensk vchod, 18. september 1923.

252

Pred vobami bolo samozrejmosou stretvanie sa predstaviteov politickch strn sudom. Voktbri 1923 bolo organizovanie volebnch mtingov apredstavovanie programov ekonomickejie, pretoe pred vobami do upnho zastupitestva 13.9.1923 sa uskutonili aj voby do obc (16.9.1923). ttotvorn strany vyzdvihovali voby aich vsledok ztoho dvodu, e bol zrove aj vsledkom nrodnostnej prce echov na vchodnom Slovensku a slovenskej vyspelosti 33 . Odmietli, aby Slovensko patrilo Slovkom, pretoe Slovensko patr eskoslovenskmu nrodu aSlovk sa mus vPrahe avBrne tak dobre cti ako na Slovensku.34 Na hospodrsku situciu anezamestnanos upozorovala komunistick strana (KS), ktor sa v Koickej upe vrazne aktivizovala. Sved otom aj najv poet schdz, Poukazovali hlavne na zl hospodrske asocilne postavenie udu, vydvali letky, plagty, v ktorch odsudzovali teror, nsilie, faizmus. Policajn riaditestvo tto agitciu zastavilo.35 Komunisti ako opozin strana vak kritizovali aj samotn upn reformu slovami: Darmo povedia, e dnes prehlasovanie je pln uskutonen demokracia. To nie je pravda asce preto, lebo pri vobch sa me jedna tretina vymenova, atak dnekajie vldne strany nedaj sa prehlasova... ve vymenuj ud takch, ktor nten bud svldou shlasi.36 Ani politici maarskch strn neboli za reformu. Kresansko-socilna strana chcela hlavne obnovu vzahov sMaarskom vhospodrskej oblasti. Odvodovali to tm, e eskoslovensk republika zdedila a 80% zbvalej monarchie, ale spotrebuje len jednu tvrtinu.37 Oidoch vKoiciach Slovensk vchod napsal: N nrod nevie si odpoveda na otzku, ako je to mon, e prslunci idovskho kmea, ktor s vytlan dereom zMaarska apovaj nae pohostinstvo vSR, stle astle otvorene hlsaj uns maarsk iredentu apriznvaj sa za synov toho achtickho maarskho kmea, ktor vak onich vbec ni nechce vedie.38 Aj ich predvolebn schdza, prv vhistrii Koc, ktor zaali vslovenskom jazyku, opr mint skonila, aby pokraovala v maarskej anemeckej rei, pretoe idovsk obyvatestvo Koc slovenskmu jazyku nerozumelo. Paradoxne ale vyhlasovali po maarsky, e chc by obanmi eskoslovenskho ttu.39

33 34 35 36 37 38 39

A Koice, fond K, . 8434/1923. A Koice, fond K, . 8435/1923. A Koice, fond K, . 7706/1923. A Koice, fond K, . 9512/1923. A Koice, fond K, . 8481/1923. Petofi Petrovia oslavuj... In: Slovensk vchod, 5. janur 1923. A Koice, fond K, . 7752/1923.

253

udci boli nespokojn so situciou vSR, svidinou poetenia Slovkov, ismylienkou neuznania ich svojbytnosti. Zdrazovali vytvorenie autonmie Slovenska. Spodobnm cieom, ale zinch dvodov sme sa mohli stretn aj umaarskch strn. VKoiciach, aspo tak dojem nastolil Slovensk vchod, nvteva Andreja Hlinku, vodcu udkov na Slovensku, da 23.9.1923 nepoukazovala na to, e tu m vea prvrencov. Skr naopak. Privtal ho rozvnen dav vkrikmi hanby atitulovanm pvodca rozvratu na Slovensku, nenavn tv proti ttu, hrobr Slovenskej slobody40 . Vo veobecnosti meme kontatova, e prpravy na voby prebehli vmedziach normy, aj ke niektor schdze museli prebieha pod policajnm dozorom aniektor boli irozpusten (tkalo sa to hlavne KS). Noviny Slovensk vchod, ako jedin slovensk noviny vKoiciach vtej dobe, oplvali tendennosou aprli farbisto vykresovali iny opozinch strn, t.j. komunistov, udkov amaarsk strany, vporovnan stzv. ttotvornmi stranami. Da 22.9.1923 bola vobciach ana verejnch miestach vyvesen volebn vyhlka (op) ovobe do upnho zastupitestva po dobu smich dn, t.j. do zaiatku volieb. Vetci obania, ktor mohli voli (v Koiciach ako vekom meste sa museli preukza pri vobch preukazom totonosti, napr. domovskm, krstnm alebo rodnm listom; prp. pracovnou knikou), si mohli prezera volisk zoznamy. Tie boli vyloen od 22.9.1923 a do volieb vmestskom dome na Hlavnej ulici . 63 vo vekej dvorane vase od 8:00 do 13:00 hod aod 15:00 do 18:00 hod, vpracovn dni avnedeu od 8:00 do 12:00 hod. Obania si mohli robi odpisy avpisy, pokia tm nevyluovali ztohto vkonu in osoby. Zrove uveden vyhlka upozorovala tch voliov, ktorm dosia (do 27.9.1923) nedoruili do bydliska zradnckej chyby legitiman lstok alebo kandidan listiny, aby sa najneskr do da volieb osobne dostavili na Hlavn ulicu . 63 za elom zistenia anapravenia chyby. Mesto Koice bolo rozdelen na 31 volebnch obvodov poda miesta bydliska, atm bolo uren obanom miesto hlasovania (vhlasovacej miestnosti), napr. Tabakov tovre, Tabakov ulica . 5. De hlasovania pripadol na nedeu 30.9.1923 vase od 8:00 do 18:00 hod.41 Kandidovalo 11 strn, priom kad mala svoje presn poradov slo: 1. 2. 3. 4. eskoslovensk socialistick strana, Republiknska strana zemdelskho amaloronckeho udu, Komunistick strana veskoslovensku, Kresansko-socilna strana,

40 Brliv uvtanie Hlinku. In: Slovensk vchod, 23.september 1923. 41 A Koice, fond K, Evidencia ovsledku volieb.

254

5. eskoslovensko socilno-demokratick strana robotncka, 6. Karpatoruskaja Republinskaja Zemedeleskaja Partija, 7. Grcko-katolcka nrodn strana, 8. Nrodn blok sedliakov aobanov, 9. Slovensk udov strana (Hlinkova), 10. idovsk strana, 11. eskoslovensk nrodn demokracia vKoiciach.42 De volieb prebehol pokojne. Azda ipreto, lebo de pred vobami avde volieb bolo podvanie, apovanie a predvanie alkoholickch npojov zakzan. Pri poruen tohto predpisu hrozil obanom trest od 1 do 6 mesiacov vzenia.43 Hlasovanie vo vobch do upnho zastupitestva Kad volebn miestnos mala svoju volebn komisiu. Pred samotnmi vobami prtomn lenovia komisie vinou hlasov za predsednctva najstarieho lena zvolili predsedu apodpredsedu. (Najastejie bol predsedom najstar len, ale ak stm neshlasili ostatn lenovia komisie, opredsedovi hlasovali.) Pred vobou sa presvedili i je urna przdna. A potom sa mohlo prikroi kvobm. Vetky uveden nleitosti, ktor vykonvala volebn komisia, museli zapisova do zpisnice, ktor mala kad volebn miestnos. Po skonen voby sa volebn komisia odobrala sta hlasy. Najprv zistila, koko voliov sa malo na vobch zastni akoko sa zastnilo vskutonosti, vakom pote volili mui, vakom eny. Hlasovacie lstky rozdelili poda volebnch strn, vylili neplatn (zva zdvodu, e jedna oblka obsahovala dva rzne hlasovacie lstky). Platn hlasy sa spotali azapsali do zpisnice. Pod vsledky sa vlastnorune podpsali vetci lenovia komisie: predseda, podpredseda, zstupca dozerajceho radu, zapisovate, ostatn lenovia komisie, ktor za sprvnos voby azapsanie do zpisnice niesli zodpovednos. Uveden zpisnica bola vKoickej upe vyhotoven dvojjazyne (v slovenskom amaarskom jazyku) avdvoch exemplroch. Jeden pre okresn rad, druh pre upn rad.44 Po uzatvoren volebnch miestnost apotvrden zpisnice notrom ju odniesol, resp. poslal predseda komisie na upn rad. Tam sa kvli prehadnosti vytvorila zo vetkch zpisnc Koickej upy zpisnica ocelkovom vsledku.45

42 43 44 45

A Koice, fond K, .7638/1923. A Koice, fond K, . 8390/1923. A Koice, fond K, Evidencia ovsledku volieb. A Koice, fond K, . 8057/1923.

255

Vmeste Koice sa na vobch do upnho zastupitestva zastnilo spolu 21 992 voliov zcelkovho potu 27 690. Neplatnch hlasovacch lstkov bolo 110. Platnch, zktorch sa zostavovali volebn vsledky, bolo 21 882. Vsledky volieb apercentulne zastpenie jednotlivch strn s uveden vnasledujcej tabuke:

3ROLWLFNi VWUDQD            VO VRFLiOQD GHPRNUDFLD 5HSXEOLNiQVND VWUDQD .6 .UHV DQVNRVRFLiOQD VWUDQD VO VRFLiOQRGHPRNUDWLFNi VWUDQD .DUSDWRUXVNDMD SDUWLMD *UpFNRNDWROtFND VWUDQD 1iURGQ EORN VHGOLDNRY D REDQRY 6ORYHQVNi XGRYi VWUDQD LGRYVNi VWUDQD VO QiURGQi GHPRNUDFLD Y .RLFLDFK

9ROHEQ YVOHGRN 9ROHEQ YVOHGRN Y .RLFLDFK Y Y .RLFNHM XSH Y                      

Ztchto vsledkov meme vytvori zver, e najsilnejou stranou vKoiciach (nie vKoickej upe) sa stala Kresansko-socilna strana, pretoe aj keby sme stali hlasy vetkch ttotvornch strn t.j. eskoslovenskej socilnej demokracie, eskoslovenskej socilno-demokratickej strany, nrodnej demokracie arepubliknskej strany (spolu 5 310 hlasov), poet ich hlasov neprevi poet hlasov Maarskej kresansko-socilnej strany. Opozin strany - Maari, komunisti audci - boli de facto vazmi. VKoiciach teda ete 5 rokov po vzniku SR zvazila Maarsk strana.46 2.10.1923 vyhlsil upan Koickej veupy Jn Rumann vsledky volieb verejnou vyhlkou. Aj Slovensk vchod toho istho da uverejnil lnok Vazstvo ttnej mylienky, vktorom vyzdvihuje Koick upu ako suvernneho vaza vo vobch proti Maarom, komunistom audkom. Paradoxne vak

46 A Koice, fond K, Evidencia ovsledku volieb.

256

pod tmto titulkom uverejnil vsledok volieb vKoiciach, ateda aj prehru ttotvornch strn.47 Do upnho zastupitestva Koickej upy bolo zvolench 35 lenov a11 lenov bolo menovanch, t.j. spolu mala XX. upa 46 lenov. Ich funkn obdobie bolo 6 rokov.48 radn noviny Koickej upy uverejnili vyhlsenie vsledkov volieb suvedenm riadnych anhradnch lenov jednotlivch politickch strn a 10.10. 1923. Aj mesto Koice malo svojich zstupcov. Zcelkovho potu 35 riadnych lenov, t.j. vonch lenov, ich malo 12: Jn Slvik za sl. stranu socialistick, Frantiek Hromada za republiknsku stranu. Pln zastpenie troch lenov ztroch mali vupnom zastupitestve koick komunisti - Jozef Myszk, Andrej Horkai, Ignch Glanc-Hynek. Zvaznej Kresansko-socilnej strany to boli len dvaja lenovia - Gejza Grosschmid, Jlius Fleischmann. Socilno-demokratick stranu reprezentoval tefan Gul, Karpatoruskaju partiju Kontantn Mak, SS Jozef Jotiak, Florent imko, idovsk stranu Ernest Weiser. Zuvedench 12 lenov boli 8 prslunci majetnch vrstiev ainteligencie (napr. kazi, sudcovia, advokti, profesori...). Traja komunisti azstupca eskoslovenskej socilnej demokracie boli robotnci.49 Aj toto triedne rozdelenie lenov nm me pomc pri vytvoren celkovho obrazu ozloen upnho zastupitestva. Celkov vsledok volieb vak vskutonosti pre Koick upu znamenal vazstvo ttotvornch strn, dokonca agrrna strana mala zcelkovho potu 46 lenov vzastupitestva a 20 (volench imenovanch vldou).50 Vnasledujcich mesiacoch sa ovoby zaujmalo hlavne ministerstvo kolstva, ktor poadovalo sprvu oasti ainnosti kolskch inpektorov auiteov pri vobch. Konkrtne, kto zuiteov volil protittne strany, kto bol pri vobch pasvny. Asamozrejme, kto volil vprospech ttotvornch strn akto bol izvolen.51

47 Vazstvo ttnej mylienky. In: Slovensk vchod, 2. oktber 1923. 48 LIPSCHER, L.: Kvvinu politickej sprvy, s. 116. 49 Voby do upnho zastupitestva aokresnch vborov. In: radn noviny upy koickej, 10. oktber 1923, s. 93 - 95. 50 LIPSCHER, L.: Kvvinu politickej sprvy, s. 116. 51 A Koice, fond K, . 7960/1923.

257

VEDECKOVSKUMN A PUBLIKAN INNOS LENOV KATEDRY DEJN FHPV PU ZA ROK 2002

Rok 2002 predstavuje jedno z najnronejch a sasne najspenejch obdob existencie katedry. Napriek neustle stpajcim nrokom na pedagogick innos darilo sa alej spene rozvja aj vedeckovskumn prcu. Jej vsledky boli priebene prezentovan na viacerch vedeckch konferencich a odbornch seminroch. Sasne sa podarilo udra a postupne zvyova poet publikanch vstupov. Vznamnm ocenenm doterajej prce a sasne vzvou do nasledujcich rokov bolo v roku 2002 pridelenie grantu VEGA . 1/ 9214/02. Jeho vedcim je doc. PhDr. Imrich Michnovi, CSc. Do rieenia projektu s nzvom Nrodnostn pecifik a problmy vo vvoji vchodnho Slovenska v 19. a prvej polovici 20. storoia s zapojen iesti lenovia katedry, m sa dosiahla stopercentn zapojenos do rieenia grantovch loh. lenom katedry sa podarilo v priebehu roka 2002 spene rozvja u existujcu spoluprcu s viacermi zahraninmi pracoviskami. Spomedzi nich je potrebn spomen Univerzitu Koblenz Landau v SRN i Univerzitu Hradec Krlov v eskej republike. Vemi dobre sa rozvjala aj spoluprca s domcimi partnermi. Medzi nimi maj osobitn miesto Katedra slovenskch dejn a archvnictva, Katedra veobecnch dejn FF PU v Preove a H SAV v Bratislave. Subne sa rozbiehaj aj v uplynulom roku nadviazan kontakty s katedrami histrie na FHV UMB v Banskej Bystrici a FF KU v Ruomberku. Vedca katedry PhDr. Viera Hudekov, CSc., publikovala v priebehu roku 2002 viacer vedeck prce v roenke katedry dejn a alch vedeckch zbornkoch. Doc. PhDr. Imrich Michnovi, CSc., vydal v roku 2002 rozsiahlu monografiu, venovan dejinm Vranova nad Topou v prvej polovici 20. storoia. Ako spoluautor sa podieal na vzniku publikci o histrii Humennho, Hlinnho a Skrabskho. Vedeck tdiu publikoval v roenke katedry dejn. PhDr. Nadeda Juriinov, PhD., v priebehu minulho roku publikovala viacer vedeck tdie, z ktorch treba vyzdvihn najm prspevky v zahraninom karentovanom asopise Slovansk pehled. alie prce publikovala v roenke katedry dejn. PaedDr. Patrik Derfik sa v roku 2002 autorsky podieal na vydan publikcie venovanej dejinm obce Rakovk. Okrem toho publikoval vedeck a odborn prce v roenke katedry dejn a konferennch zbornkoch. Je externm doktorandom na Fakulte humanistiky Trnavskej univerzity v Trnave. PaedDr. Martin Pekr publikoval v roku 2002 viacer prspevky v zbornkoch zdomcich izahraninch vedeckch konferenci a v roenke katedry 258

dejn. Je redaktorom a zostavovateom viacerch odbornch publikci. Je externm doktorandom na Filozofickej fakulte PU v Preove. V roku 2002 lenovia katedry zaznamenali spolu 44 publikanch vstupov. V porovnan s predolm rokom je poteiten najm nrast potu monografi a vedeckch tdi. Celkov prehad: monografie: vedeck tdie: uebn texty a odborn prce: prehadov prce: recenzie a anotcie: zostavovatesk prce: 5 12 15 6 6 2

lenovia katedry osemkrt vystpili na vedeckch konferencich a odbornch seminroch. Na svoje publikovan materily zaznamenali celkovo 16 citci a ohlasov. Koncom roku sa katedra dejn FHPV PU organizane podieala na prprave arealizcii celoslovenskho stretnutia katedier dejn. Cieom tohto podujatia bolo vzjomn predstavenie jednotlivch pracovsk, ich tudijnch programov, nadviazanie uch pracovnch kontaktov vo vedeckovskumnej apedagogickej oblasti i vzjomn vmena doterajch sksenost apoznatkov. Dleitm bodom rokovania bola i diskusia ovemi aktulnej problematike zavdzania kreditovej formy tdia. V zvere roku 2002 po spenom vberovom konan posilnil rady lenov katedry dejn prof. ThDr. Imrich Belejkani, CSc. Tm sa vrazne zlepila kvalifikan truktra katedry. Zapojenos prof. Belejkania do rieenia grantovch projektov i jeho bohat publikan aktivita vytvraj dobr predpoklad na alie skvalitnenie prce katedry. Patrik Derfik

259

EXKURZIE 2003
V kolskom roku 2002/2003 museli lenovia katedry kvli vysokmu potu tudentov op zorganizova dve exkurzie. Exkurzie sa realizovali v termnoch 12.5. - 16.5.2003 a 16.6. - 20.6.2003. Podieali sa na nich traja lenovia katedry - PhDr. N. Juriinov, PhD., PaedDr. P. Derfik a PaedDr. M. Pekr. Kee exkurzia je pre posluchov povinn, hlavnm cieom organiztorov bolo pripravi zaujmav program za primeran cenu. Preto siahli po overenom programe exkurzie zminulch rokov, ktor iastone modifikovali a ktorm sa v podstate riadili obidve skupiny. Prv de exkurzie bol ako vdy venovan pamiatkam Spia. tudenti navtvili Spisk hrad, Spisk Kapitulu, Levou a Kemarok. Veer sa ubytovali v Martine, odkia v nasledujcich doch vyrali za programom. Poas alch dn si posluchi mohli prezrie pamtihodnosti a mze vKremnici, Banskej Bystrici, Banskej tiavnici, Hronseku, Martine, Bojniciach, Uhrovci, Beckove, Trenne, Betliari, Jasove. Sasou programu bola nvteva Oravskho zmku. Prostrednctvom zaujmavch prednok sa tudenti mohli oboznmi i shistriou, poslanm a lohami Slovenskej nrodnej kninice, vrtane Archvu literatry a umenia i smonosami praktickho vyuitia tejto intitcie. Obidve skupiny tudentov prejavili o program exkurzie zujem. Aj vaka ich vzornmu sprvaniu a pozornosti prebehla exkurzia bez vraznejch ruivch okamihov a splnila nielen svoje odborn poslanie, ale nadobudla tie dleit spoloensk rozmer. Martin Pekr

260

7. POSKO-NEMECK WORKSHOP MLADCH HISTORIKOV

Vdoch 9. 12.6.2003 som sa zastnil na 7. posko-nemeckom workshope pre tudentov a doktorandov, ktor sa konal vnemeckom meste Marburg a ktor bol venovan problematike vzahov nrodnostnch skupn vHornom Sliezsku v 20. storo. Po prvkrt boli na workshop vaka iniciatve hlavnho organiztora prof. Dr. A. Kotowskho zuniverzity vBonne pozvan aj 3 doktorandi zo Slovenska, m cel podujatie nabralo ir medzinrodn rmec. Odbornm garantom workshopu sa stal prof. Dr. M. Alexander zuniverzity vKolne nad Rnom. Ilo o zaujmav a spen podujatie. Zastnen tudenti a doktorandi preli formou kolokvia jednotliv body programu tak, ako bolo naplnovan. Mali monos overi, resp. zlepi vlastn jazykov znalosti (najm nemeckho a poskho jazyka), nadviaza pracovn i osobn kontakty i spozna Herderov intitt a samotn mesto Marburg. Khladkmu priebehu vraznou mierou prispelo organizan zabezpeenie. Prof. Dr. Kotowski pripravil pre astnkov vborn pracovn podmienky. Vetci astnci workshopu sa tak mohli naplno venova odbornej diskusii. Jej smerovanie sksene uroval svojimi otzkami, podnetmi, vahami a poznmkami prof. Dr. M. Alexander. Vchodiskom pre prcu zastnench tudentov a doktorandov sa stal rozsiahly sbor vybranch prameov a textov, viaucich sa kproblematike. Zostavili ho prof. Dr. Alexander a prof. Dr. Kotowski, ktor vybran materil rozdelili do mench blokov. astnci workshopu zskali bohat zdroj informci nielen vo vzahu kworkshopu, ale aj pre alie tdium. Vemi dobr bolo, e na workshop boli pozvan aj udia, ktor sa predmetnej problematike priamo nevenuj. Ich prnos bol najm vtom, e bolo mon konfrontova a porovna problematiku Hornho Sliezska sanalogickmi problmami aj zinch oblast Eurpy, k omu otzkami prispel i prof. Dr. Alexander. Tto sksenos naznaila i jednu zalch monost smerovania tohto a podobnch stretnut. Bolo by istotne zaujmav pripravi multilaterlne podujatie zameran na analzu a komparciu podobnch problmov (napr. problm nrodnostnej otzky v(historickch) hraninch reginoch). Uveden zameranie by bolo vsasnom obdob rozirovania Eurpskej nie smerom na vchod mimoriadne zaujmav a atraktvne a mohlo by nemalou mierou prispie kprehbeniu vzjomnch kontaktov a vedomost. Ist informan vkuum naznail i samotn workshop, ke sa napr. ukzalo, e vina zastnench nem presnejiu predstavu, kde sa nachdza historick regin Spi, hoci ide o zemie na slovensko-poskom pohrani, ktor bolo od stredoveku osdlen nemeckm obyvatestvom. 261

Nemem celkom objektvne zhodnoti priebeh workshopu, pretoe som doteraz nemal monos zastni sa na podujat tohto typu. Zosobnho hadiska vak mem kontatova, e vaka workshopu sa zlepili teoretick a metodologick vchodisk mjho vlastnho vskumu. Oboznmil som sa spodobnou, no podstatne lepie prebdanou problematikou, o urite ovplyvn i smerovanie mojej prce. Mal som tie monos bliie vidie spsob uvaovania poskch a nemeckch doktorandov i uiteov a uvedomi si rozdiely medzi nemeckou, poskou a slovenskou historiografiou i spozna jej limity a determinanty, o pohad zvntra asto neumouje. Dleitm aspektom celho podujatia bola nielen monos vzjomnej konfrontcie doktorandov, ale aj nadviazanie perspektvnych kontaktov pre katedru. Martin Pekr

262

KIVOTNM JUBILEM
Vkalendrnom roku 2003 sa traja lenovia Katedry dejn FHPV PU dovaj vznamnch ivotnch jubile. 60 rokov sa vtomto roku dova PhDr. Viera Hudekov, CSc., ktor sa narodila 25.5.1943 vPreove. Je absolventkou Filozofickej fakulty Karlovej univerzity vPrahe. Vroku 1991 sa stala lenkou nho pracoviska, vtedy Katedry dejn na Pedagogickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa afrika. Od roku 1998 psob vo funkcii vedcej katedry. 55 rokov vtomto roku oslvi PhDr. Mria Kraunov. Narodila sa 25.12. 1948 vDobinej. Ukonila Filozofick fakultu UPJ a na katedre pracuje taktie od roku 1991. 50 rokov oslvi prof. ThDr. Imrich Belejkani, CSc., ktor sa narodil 23.7. 1953 vKaove. Absolvoval tdium na Pravoslvnej bohosloveckej fakulte vPreove. Na katedre psob odnovembra 2002. Vetkm trom jubilantom prajeme predovetkm zdravie a astie, vea pohody vskromnom ivote a nemenej elnu, tvorivch sl a spechov vprci. Kolektv pracovnkov katedry

263

TYLDESLEY, Joyce: Jak soudili faraoni : Zloin atrest ve starm Egypt. Praha : Metafora, 2001. 171 s. ISBN 80-86518-15-9. Vpovedom verejnosti mono pozorova permanentn zujem odejiny starovekho Egypta. Posudzovan prca je dopracovanm iastkovch problmov tohto obdobia. Vcentre jej pozornosti stoj zloin, pchan odkedy civilizcia existuje, ansledn trest. Autorka sa snaila objasni aspo niektor zmnostva doteraz nezodpovedanch otzok, opierajc sa pritom odobov pramene, ako s rozlten ryvky ztextov Tutanchamnovej stly askalnej hrobky krovnej Hatepsut. Taktie vyuva rzne odborn periodik, historick asopisy, archeologick urnly amonografie. Cituje, odvolva sa aj na antickch dejepiscov, ako s Diodoros Siclsky, Plutarchos, Herodotos. itateovi predklad nekomentovan dobov materily aponechva na om, aby ich sm zalenil do celku. Publikcia m 12 kapitol, ktor nepredstavuj prsne oddelen asti, ale tematicky sa do znanej miery prelnaj. Obohaten je ochronologick tabuku apripojench je aj niekoko fotografi, zoznam literatry abohat poznmkov apart. U samotn nzov publikcie mnoh napoved oobsahu monografie. Vprvej kapitole sa itate oboznamuje snastolenm spoloenskm poriadkom vstarovekom Egypte. Autorka na vej ploche dkladne popisuje siln vieru Egypanov vbostv, priom zdrazuje autoritatvnos farana ako najvyej bytosti. Ten tvor vrchol hierarchickej pyramdy, opierajc sa pritom ocel rad inch vznamnch ud vkrajine, ktor s jeho spolupracovnkmi aradcami azskavaj tak vspolonosti privilegovan miesto. Autorka sa neobmedzuje len na teoretick popis vzahu medzi jednotlivmi vrstvami egyptskej spolonosti, ale vo viacerch kapitolch priamo popisuje formy trestov, ktor boli udeovan za neposlunos. U nerepektovanie vezra ako vykonvatea zkona, bolo povaovan za previnenie akruto sa trestalo. Preklady zpapyrusov danej doby dokladaj aj mylienku, e vek mnostvo trestov, ako s naprklad prehreky voi jednotlivcovi alebo obianske priestupky, bolo mon udeli aj vo forme npravy ujmy. Naprklad obvinenmu za krde bola stanoven vkov hranica nhrady kody. Na druhej strane nie je nim vnimonm dota sa oodrezvan u, nosa azotnan rk, o previnilcovi znane zhorovalo socilne postavenie vkrajine. Za vrcholn vzburu bola povaovan vrada panovnka atrestala sa smrou. astokrt ou bola postihnut aj odsdencova najbliia rodina. Historickm pozadm celho takhoto procesu sa zaober iesta kapitola. Mimoriadne zaujmav s pase, vktorch autorka pribliuje zku prepojenos dedinskho obyvatestva amystiky. Vetby tvorili neoddeliten sas staroegyptskej spolonosti, pripisoval sa im magick inok. Veteniu sa veno264

vali kazi, ktor dokzali predvda udalosti zletu vtkov, ba dokonca aj zich vntornost. Vpublikcii je pomerne vek priestor venovan osobnostiam starovekho Egypta. Netvoria samostatn oddiel, ale ich ivot ainy s priblen takmer vkadej kapitole. Zver je obsahovo u len parafrzovanm toho, o publikcia ponka. Monografia Joyce Tyldesleyovej Jak soudili faraoni predklad strun prierez historickmi skutonosami avpoveami okadodennom ivote vstarovekom Egypte. Autorka svoju pozornos zamerala na celkov usporiadanie spolonosti, socilnych vzahov aprvneho poriadku, ktor vnej panoval. Publikcia takhoto charakteru pomha oboznmi odborn verejnos spodrobnosami kadodennho ivota adopa bene prezentovan fakty ovldcoch, slubch aumen obrovskej re na Nle. Prezentuje tak aj in strnku egyptskej spolonosti, ne je len lesk aslva. Linda Vakoviov PRAYON, Friedhelm: Etruskov : Historie Nboenstv Umn. Praha : Svoboda, 2002. 108 s. ISBN 80-205-1029-X. Zaiatkom roka 2002 sa do knhkupectiev akninc dostala populrno-nun kniha poskytujca informcie odejinch, nboenstve aumen jednho znajzaujmavejch nrodov staroveku Etruskov. Publikcia srovnomennm nzvom - Etruskov - je dielom Friedhelma Payona, profesora etrusko-italskej archeolgie na Univerzite vTbingene. Vyla vedci Vdt aznt. Autor prce m dlhoron sksenosti zarcheologickch vykopvok na zem obvanom Etruskami. aiskom jeho vskumu s predovetkm etrusk umenie anboenstvo, etrusk jazyk, psmo, etrusk mest aspolonos. Etruskovia boli obyvatelia starovekho krovstva Etrrie vdnenom Tosknsku aUmbrii. V7. a6. stor. p.n.l. vytvorilo 12 nezvislch miest zvz, ktor ovldal cel dnen stredn Taliansko. Friedhelm Prayon svoju prcu rozdelil do iestich kapitol ajednotliv kapitoly na podkapitoly. Vkapitole Etruskolgia ajej zklady venuje autor pozornos dejinm vskumu Etruskov, nzorom antickch autorov, alej pamiatkam a psomnm svedectvm. Uvdza, e zujem oEtruskov sa prebudil vobdob renesancie, ke boli najprv nhodou, neskr cieavedome objavovan etrusk pamiatky, ako napr. ran etrusk kopulovit hrobka, nazvan Mula (zpadne od Florencie v roku 1494). Vekm problmom skmania Etruskov je vsasnosti absencia vlastnej etruskej literatry. Historici s odkzan predovetkm na zlom265

kovit anhodn poznmky grckych autorov, pre ktorch vak Etruskovia neboli prli dleit, preto sa onich zmieovali len okrajovo apri pecifickch tmach. Najdleitejiu zkladu pre vskum etruskej kultry predstavuj zachovan pamiatky apsomn svedectv. Hoci s nepln, maj oproti dielam antickch autorov dve podstatn vhody: s autentickm svedectvom svojej doby aich poet sa vaka vykopvkam stle rozmnouje. Vkapitole Zem, mest, spolonos oboznamuje autor itateov sgeografickmi aprrodnmi podmienkami zemia obvanho Etruskami. Boli tu pestovan rzne druhy obilnn, lieskov orech, oliva, prevldalo pestovanie vnnej rvy, zoho vyplvalo obchodovanie svnom. Autor vtejto kapitole zdrazuje, e tt Etruskov vzmysle rmskeho ttneho zriadenia alebo naich dnench ttov nikdy neexistoval. Podobne ako vGrcku aj tu ide ojednotliv mestsk tty, ktor mohli vies samostatn politiku. Zachovali sa sprvy ozvze 12 miest, ktor nemal iadne mocensk centrum. Na ele kadho mestskho ttu stl panovnk - zvan mechl, ktor mal vrukch svetsk azrove aj nboensk moc. o sa tka vzahu mua aeny, autor pe, e eny mali vdomcnosti podobn mocensk pozciu ako pn domu. Na rozdiel od Grcka aRma sa ich ivot neobmedzoval len na dom arodinu. asto vychdzali do spolonosti, aktvne sa zastovali na politickom ivote. Vkapitole Pvod, zaiatky ajazyk s uveden terie niektorch historikov, predovetkm grckych armskych, ovzniku Etruskov. Grcke pramene pu oprchode Etruskov zMalej zie do Itlie. Napr. historik Herodotos hovor o pustoivom hladomore vmalozijskej Ldii. Preto kr Atys printil svojho syna Tyrsena ispolovicou nroda opusti krajinu. Po dlhej ceste sa konene usadili vUmbrii, zaloili mest apomenovali sa poda svojho vodcu Tyrsenovia. Nasledujca kapitola hovor oexpanzii, rozkvete azniku nroda Etruskov. Zdrazuje sa tu, e sa preslvil nielen svojou bohatou umeleckou tvorbou, ale bol zrove aj silnou mocenskou anmornou vemocou. Star pramene dokazuj, e Etruskovia uzatvrali sinmi nrodmi zmluvy rzneho charakteru. Napr. poda Aristotela exitovali medzi Kartgincami aEtruskami zmluvy opravidlch obchodu, ozachovan mieru i vzjomnej vojenskej pomoci. Znan vplyv na Etruskov mali nielen Grci, ale aj Rimania. Spoiatku priatesk azky vzah medzi nimi sa premenil na nepriatesk. Prve spory sRmom viedli kzniku tohto nroda. Bohat informcie onboenstve Etruskov poskytuje kapitola Nboenstvo. Etrusk nboenstvo je nboenstvo zjaven, ako kresanstvo alebo islam, aje tak vrozpore sgrckou armskou vierou. Ako bohovia Grkov aRimanov, tak ibohovia Etruskov na nebesiach, prpadne vpodsvet aodtia ovplyvovali pozemsk dianie. Na rozdiel od nich vak mali Etruskovia jasn predstavy, kde konkrtne bohovia ili. Uvdza sa, e si vytvorili tzv. nebesk kr. Nebes zodpovedali imaginrnemu kruhu, ktor bol rozdelen do 4 rovnako vekch 266

sektorov, orientovanch poda hlavnch nebeskch smerov. Kad tvrtina bola rozdelen ete na 4 rovnako vek asti. Tchto 16 pol bolo obvanch rznymi bostvami. Vkapitole Umenie sa autor sna pribli itateom umenie aumeleck tvorbu Etruskov. Zvl charakterizuje architektru, nhrobn, votvne achrmov plastiky, nhrobn maby, keramiku amaovanie vz. Etrusk umenie sa rozvjalo paralelne sgrckym aje nm vrazne ovplyvnen, podobne ako aj ostatn oblasti etruskej kultry. Vstavba miest sa realizovala poda presnch pravidiel. Ilo napr. opravouhl apoda nebeskch smerov orientovan ulice. Bolo zisten, e kad mesto muselo ma najmenej tri vysvten brny, ato pre bohyne Tiniu, Uni aMenervu. Mimo textovej asti publikciu vhodne dopa obrazov prloha (mapky, fotografie, nrty), ktor je vemi pestr abohat. Pomha itateovi zska konkrtnu predstavu oivote Etruskov. Prcu uzatvra konkordancia nzvov etruskch miest aregister mien amiest, vyskytujcich sa vtexte. Kniha Friedhelma Prayona je teda jedna znajnovch publikci, venujca sa ivotu adejinm Etruskov. Je bohatm zdrojom informci pre tudentov strednch avysokch kl. Zuzana Bumbkov MOULIS, Vladislav: Bsov rusk revoluce. Praha : Dokon, 2002. 204 s. ISBN 80-80569-07-1. Uitea, tudenta ale aj benho itatea, obubujceho literatru faktu, urite zaujme kniha Vladislava Moulisa Bsov rusk revoluce od praskho nakladatestva Dokon. Autor vnej snadhadom sleduje udsk osudy avznamn ivotn medznky trinstich vysokch boevickch funkcionrov. Boli zbaven bench udskch vlastnost ako zdrav rozum, morlka, vitky svedomia ascit, jednoducho nemali iadne zbrany. Ich innos apsobenie vspolonosti vstine nazval besnenm, o vbec nie je zhadiska eurpskych i svetovch dejn nadsaden. Spoiatku by itateovi mohla publikcia pripada ako senzciechtiv, ale autor predovetkm na zklade autentickch svedectiev vytvra obraz pohnutho revolunho aporevolunho obdobia vRusku. Text obsahuje mnostvo cittov zo skromnch zznamov sasnkov, zkorepondencie, zreaknch prejavov poprednch funkcionrov boevickej strany, ale njdeme tu aj obrazy doby vumeleckej tvorbe Gercena, Solenicyna, Tolstho i Pasternaka. Autor sastne podotka, e vznik ohosi tak extrmneho, ako bol boevick reim vRusku, nebol nhodn. 267

V rozsiahlejom vode je veobecne, ale aj konkrtne charakterizovan vznik avvoj boevizmu, vzahy sinmi politickmi stranami, ale aj ich nstup kmoci aposilovanie vlastnch pozci zakladanm rznych organizci napr. eky, upevovanm ervenej armdy, nevynmajc fyzick istky ud akhokovek pvodu, veku apostavenia so ilen monosou inho politickho presvedenia. Spoiatku sa tento fenomn prejavoval len mimo stranu, neskr u iba priamo vradoch strankov, profesionlnych revolucionrov. vod tvor aksi historick zklad pre rozvinutie hlavnej asti prce. Jadro pozostva z dvanstich ivotnch prbehov, venovanch osobnostiam ruskej revolcie aobdobiu po nej. Sasou publikcie je obrzkov prloha obsahujca fotografie zo ivota najvych sovietskych funkcionrov. Vprci Vladislava Moulisa samozrejme nechba zoznam pouitej literatry aregister osobnost, oktorch bola vprci zmienka. Prv tri asti s venovan vedcim osobnostiam boevizmu vRusku. Ide oV. I. Lenina, ktor bol mozgom revolcie, o Stalina ako netostnho dikttora avneposlednom rade o Flixa Edmundovia Dzerinskho, ktor sa ako prv postavil na elo kontrarevolunej Veruskej mimoriadnej komisie tzv. eky. Autor tu zasadzuje do kontextu ruskho prevratu aj innos eskoslovenskch lgi. alie tri asti opisuj na pohad vemi podobn osudy troch osobnost, ktor skonili svoj ivot tak ako mnoho ich obet, ako obete monsterpocesov. Genrich Grigorievi Jagoda, f eky, Nikolaj Ivanovi Jeov, ktor stl na ele NKVD, aLavrentij Pavlovi Berija, ktor sce preil svojho vodcu, ale stal sa obeou Chruovovej stranckej istky. Leonid Michajlovi Zakouskij aLev Aronovi varcman prevdzali kadodenn pinav prcu vvyetrovacch kabinetoch. Obaja pohlavri bezpenosti skonili na popravisku. Zobhajcu na prokurtora vo vykontruovanch procesoch sa vypracoval Andrej Januarjevi Vyinskij. Pred procesom asmrou na popravisku ho zachrnila mtvica. Spoahliv pobonk Stalina adlhoron len politbyra, Lazar Mojsejovi Kaganovi sa doil ete prvch rozhodnut M. Gorgaova. Ako jeden z mla sa teda nestal obeou monsterprocesov. Za vhodn obsahov aideologick strnku novn, asopisov, umeleckej literatry, ale aj divadelnch predstaven zodpovedal Andrej Alexandrovi danov. Kvznamnm vedcim pracovnkom sovietskej vzvednej sluby patril aj Pavel Anatolijevi Sudoplatov, ktor na sklonku ivota zhrnul svoje spomienky vpamtiach. Tvrdm obhajcom vlasteneckej (marxistickej) vedy bol vtomto obdob Trofim Denisovi Lysenko. Ojeho chybnch genetickch zveroch, snepriaznivm dopadom na ponohospodrstvo ZSSR, ns oboznamuje posledn as. Cieom tejto publikcie bolo prinies itateovi zopr najreprezentatvnejch postv zdlhej rady boevickch osobnost, ktor sa dostali kmoci vaka ruskej revolcii. Zverom s ete vkrtkosti spomnan t, ktorch osobnos 268

ostala mimo pozornosti. Za zmienku by urite stli V. M. Molotov, G. M. Malenkov, N. S. Chruov i marl Tuchaevsk, ale ich prbehy by poda autora itatea vemi nezaujali. Silvia Krekov Vek politika a mal reginy. Mal reginy vo vekej politike, vek politika v malch reginoch: Karpatsk priestor v medzivojnovom obdob (1918 1939). Zost. P. vorc, M. Danilk, H. Heppner. Preov; Graz : Universum, 2002. 322 s. ISBN 80-89046-06-1. Voktbri 2001 sa na pde Filozofickej fakulty Preovskej univerzity vPreove konala medzinrodn vedeck konferencia snzvom Mal reginy vo vekej politike, vek politika vmalch reginoch: Karpatsk priestor vmedzivojnovom obdob (1918 - 1939). Prspevky, ktor na konferencii odzneli, boli zaiatkom roku 2002 publikovan vzbornku, ktor vydalo preovsk vydavatestvo Universum. Zostavovatemi zbornka s historici P. vorc, M. Danilk aH. Heppner. Vtomto viacjazynom zbornku je zaradench celkovo 21 refertov, ktorch autormi s astnci konferencie - historici zBulharska, eskej republiky, Nemecka, Poska, Rakska, Rumunska, Slovenska aUkrajiny. Dleit informcie tkajce sa konferencie, jej zamerania, obsahovej nplne anslednho vydania zbornka prezentovanch refertov obsahuje vod, ktor napsali zostavovatelia. Tematickm vchodiskom pre referujcich bol priestor karpatskho oblka, definovaten ako ucelen regin vo vzahu kvm zemnm celkom. Prspevok R. Itoka, zaraden hne po vode, sa venuje geografickmu zaleneniu karpatskho reginu ajeho umiestneniu na geopolitickej mape Eurpy medzivojnovho obdobia. Etno-demografick zmeny vkarpatskch mestch vdsledku vekej politiky rokov 1918 - 1940 sleduje vprspevku H. Heppner. Autor zdrazuje viacer premeny, ktorm podahli mest na oboch stranch Karpt vpriebehu 20. storoia. K. Schwarz je autorom prspevku odsledkoch zniku dunajskej monarchie pre evanjelick cirkev na tomto zem. Zaober sa rozdelenm protestantskch cirkv vPredlitavsku aZalitavsku asleduje al vvoj tchto cirkv vechch, na Morave, vSliezsku, vHalii, vBukovine ajunom Raksku. Bulharsk historika T. Gotovska-Henze sa venuje problematike urovania hranc vstrednej Eurpe po prvej svetovej vojne avzniku Malej Dohody vroku 1920. 269

Zaujmav blok tvoria tdie sproblematikou reginu Podkarpatskej Rusi vobdob medzi dvoma svetovmi vojnami. M. Danilk sleduje ciele apolitiku susednch ttov vo vzahu kPodkarpatskej Rusi vrokoch 1918 - 1938, ktor bola determinovan ich zahraninopolitickmi zujmami aambciami imedzinrodnm postavenm po vojne. Tejto otzky sa trochu inak dotka P. vorc. Vo svojej tdii pe ovojenskch anajm diplomatickch aktivitch maarskej, eskoslovenskej aposkej vldy vzpase ozemie Slovenska aPodkarpatskej Rusi na pde Spolonosti nrodov. M. Boldyar sa zaober problmom ttotvornho procesu vZakarpatsku vmedzivojnovom obdob. I. Lichtej prispel refertom ovytvran administratvnych orgnov moci na Podkarpatskej Rusi. Najvym administratvnym orgnom bola Civiln sprva, ktorej organizciu ainnos autor popisuje vprspevku. Miesto karpatoruskej otzky vzahraninopolitickch aktivitch vldy A. V. Kolaka je nzov tdie . Harbuovej. Autorka vom rozober aktivity Kolakovej vldy na Parskej mierovej konferencii ina vntropolitickej scne Ruska, ktor boli nasmerovan na pripojenie karpatoruskho zemia kRusku. B. Ferenuhov vo svojej rozsiahlej tdii spracovala tmu intervencie zstupcov Rusnov Podkarpatskej Rusi na pde Spolonosti nrodov vrokoch 1919 - 1924. Cieom ich intervencie bolo dosiahnutie vytvorenia autonmie v rmci eskoslovenskej republiky, o sa ale nerealizovalo. Doteraz neznme dokumenty nemeckho vyslanectva vChuste, nachdzajce sa vPolitickom archve ministerstva zahraniia vBonne, vyuil ako hlavn prame pre spracovanie svojej tdie A. S. Kotowski. Sleduje vnej zujmy anroky susednch ttov dnenho Zakarpatska na toto zemie vobdob od septembra 1938 do marca 1939. Osobitne sa autor zameral na to, ako mala Karpatsk Ukrajina posli expanzionistickm cieom Hitlera. Tmou prspevku A. Bartlovej je regionalistick hnutie na Slovensku vmedzivojnovom obdob. Autorka mapuje innos aaktivity Nrodohospodrskeho stavu Slovenska aPodkarpatskej Rusi, zaloenho vjni 1931. Toto ekonomicko-politick regionalistick centrum si kldlo za cie riei pliv problmy slovenskej ekonomiky, zdravotnctva, kolstva ainch rezortov. Avak desaroie jeho existencie bolo prikrtke na to, aby sa vrazne prejavili vsledky jeho psobenia, ako vzvere kontatuje autorka. E. Orlof zostavila svoju tdiu na zklade zaujmavch materilov zvaravskho Archiwu Akt Nowych zroku 1923. Vypovedaj oinnosti slovenskch promaarsky orientovanch emigrantov vPosku vdvadsiatych rokoch minulho storoia, hlavne F. Jehliku, F. Ungera aV. Dvorka. Na zklade archvnych dokumentov autorka kontatuje, e aj napriek prvotnej podpore prestali slovensk emigranti Posko zaujma hne, ako sa zistilo, e ich aktivity nemaj podporu viny slovenskho obyvatestva.

270

Vkratom diskusnom prspevku s nzvom Vchodn Slovensko ako mal regin vo vekej politike nartva L. Tajtk pecifik vvinu vchodoslovenskho reginu ahad na ne objektvnu odpove. Ako najvraznejie determinanty vvinu tejto oblasti uvdza autor prrodn podmienky, polohu, osdlenie, etnick anboensk zloenie obyvatestva, kultrnu, spoloensk aekonomick rove reginu. M. Zemko skmal sprvanie voliov vparlamentnch vobch v obdob prvej eskoslovenskej republiky vnovozmockom akoickom volebnom kraji. Tie boli vytvoren tak, e zahali prevan as voliov dvoch najvch nrodnostnch menn na Slovensku - maarskej anemeckej. Na zklade porovnania volebnch vsledkov jednotlivch politickch strn prichdza autor kniektorm zoveobecneniam, ktor tvoria zver jeho prspevku. Obsah zbornka dopa tdia M. Pekra Regin aria vase medzi Mnchovom a14. marcom 1939. Autor tu sleduje aktivity apolitiku Maarska po Mnchovskej dohode, ktor pre bola sklamanm. Maari sa napriek tomu nevzdali svojich ambci anaalej vyvjali aktivity scieom revzie svojich hranc. Viedensk arbitr ajej dopady na Slovensko azvl regin aria s nosnou asou autorovho prspevku. Poda autora nemono kontatova, e vek politika na konci medzivojnovho obdobia mala pre ari len negatvne dsledky (s. 226). Vzbornku njdeme prspevok zpera J. Rychlka. Hovor onsledkoch umelo vytvorenej hranice medzi Moravou aSlovenskom vdsledku vyhlsenia samostatnho slovenskho ttu 14. marca 1939 avytvorenia Protektortu echy aMorava hitlerovskm Nemeckom. A. Bonusiak prispel tdiou, vktorej podva nrt dejn mesta vov vmedzivojnovom obdob. Autor analyzuje politiku poskch vld vo vzahu kvekm mestm sdrazom na situciu vova azrove podva nrt innosti mestskej sprvy tohto mesta. Tmou prspevku M. Stolarczyka je mjov prevrat poskho generla J. Pilsudkho vroku 1926 ajeho ohlasy vBrzeskej oblasti. Hlavn pozornos vtdii U. A. Wiena Vnmanie perifrie - nemeck politick perspektvy v Sedmohradsku je sstreden na urenie miesta sedmohradskch Sasov, ktor predstavovali urujcu skupinu rumunskch Nemcov. Zrozsiahlej tdie, doplnenej grafmi atabukami, zistme, e nemeck menina vRumunsku bola len objektom sliacim imperialistickej politike Hitlera, pretoe vpopred zujmu berlnskej vldy stli nemeck meniny vpohrani. Ako posledn je vzbornku uverejnen tdia R. Grfa. Tka sa zemia Bantu, ktorho najvia as pripadla po prvej svetovej vojne Rumunsku. Szemm Bantu zskalo Rumunsko aj vetky majetky, panstv, lesy, bansk ahutncke zvody atovrne. Prspevok je zameran na otzky hospodrstva apolitiky tejto oblasti. 271

Zbornk refertov zkonferencie spa kritri vedeckej publikcie. Sasou kadho prspevku je nemeck i slovensk resum abohat poznmkov apart, ktor poukazuje na odborn spracovanie problematiky. Zbornk uzatvra menn register aabecedn zoznam jednotlivch autorov suvedenm miesta ich psobiska. Publikcia by rozhodne nemala chba viadnej odbornej kninici. Miroslava Dupinkov MANDLER, Emanuel: Beneovy dekrety, pro vznikali a co jsou? Praha : Libri, 2002. 126 s. ISBN 80-7277-139-6. Vhistrii kadho nroda alebo ttu sa iste odohrali okrem pozitvnych aj negatvne udalosti, na ktor jeho prslunci nie s vemi hrd. Takmto prvlastkom meme oznai vnaich niekdajch dejinch okolnosti svisiace sBeneovmi dekrtmi. Mnoh historici t, ete nevychladnut, tmu obchdzaj. Za vetko s zodpovedn Nemci, to je najastejie pouvan veta, ktorou ospravedlujeme vlastn chyby. Nrodn hrdos nm nedovol pozrie sa pravde do o a prija zodpovednos. Prve to inpirovalo autora tejto knihy Emanuela Mandlera pribli ru nedvnu, a predsa neobjasnen. Vvode sa kprci vyjadruje aj fredaktor Frantiek Honzk. Uvedomuje si, e jej vydanie by mohlo vyvola rzne ohlasy. Ale na druhej strane poukazuje na potrebu kritickho, nestrannho postoja knrodnm dejinm, bez romantizmu a ruovch okuliarov. Frantiek Honzk vychdza zvlastnch, osobnch sksenost. Spomna si na otca-stranka a strka Prokopa Drtinu Beneovho tajomnka, ktor si neskoro uvedomuje, e stl na nesprvnej strane. Prve tieto fakty ho priviedli kedcii uvedenej knihy. Emanuel Mandler koncipuje prcu do troch vch okruhov, deliacich sa na jednotliv prehadn kapitoly. VI. okruhu Jak se pipravuje svoboda autor objasuje situciu vechch a na Slovensku po mnchovskom diktte a vyhlsen Protektorru echy a Morava, ale aj atmosfru vzahrani poas 2. svetovej vojny. Zahranin odboj vLondne vypracva prv stavn dekrty a vznik tu exilov vlda na ele sBeneom. Mandler sprostredkva Beneove nzory. Bene neuznva mnchovsk diktt a Hchovu vldu, eskoslovensko nepovauje za rozbit a vyhlasuje kontinuitu republiky spred Mnchova. Jednotliv vyhlsenia dopaj lnky zstavy 1920. alej uvdza, e zahranin odboj sa u poas vojny zaober otzkou budceho nrodnostnho usporiadania eskoslovenska. Uskuton sa bez Nemcov 272

a Maarov, komu prispieva aj doma silnejce nacionlne hnutie a rasov neznanlivos, ako prejav nenvisti voi nepriateovi. To hr mnohm do kart. Pozornos je tie venovan Beneovej ceste do Moskvy kvli zskaniu podpory votzke vysahovania Nemcov. Posledn kapitola prvho okruhu analyzuje Koick vldny program. II. as Vk dekretu. Tto kapitola sa sstred na politiku vldnucich strn a silu stavnch, trestnch a retribunch dekrtov, umoujcich prenasledovanie a konfikciu majetku nielen Nemcom, Maarom, zradcom, kolaborantom, ale aj finannej, priemyselnej a agrrnej vekoburozii domceho pvodu. Platilo, e vetko, o je vtte, je ttne. Ve nepohodlnm echom a Slovkom sa dala vina dokza na udovch sdoch. III. okruh Legislativa etnick istky ponka irok monosti uplatnenia nacionlnoperzekunch dekrtov I., II., III. . Autor ich povauje za najv revolun in. Konfikcia majetku, vzenie, hlad, epidmie, pracovn tbory, nsiln masov vysahovanie Nemcov zo Sudet mu pripomna osi, o tu u bolo a o my sami dnes odsudzujeme. Holokaust idov. Poslednou kapitolou tohto celku je stanovisko oficilnej eskej historiografie, sktorou autor polemizuje. Publikcia je vhodne doplnen poznmkami a prlohami. Vzvere je zoznam lenov londnskej exilovej vldy, eskoslovenskej vldy, citovan dekrty, pramene a literatra. Kniha je venovan obetiam vetkch etnickch istiek, ako pe autor v vode. Vzvere je potrebn zdrazni, e nzor E. Mandlera je meninov a oficilna historiografia sa snm nestotouje. Poda nej si povojnov stav vyadoval mnoh opatrenia, ktor mali predchdza potencilnym konfliktom a ktor s za inch okolnost netandardn. Tto prca je predovetkm vzvou na reakciu. i u shlasn, alebo nie. Je adresovan historikom, pedaggom, tudentom, ba aj informovanej verejnosti. Ve nie je hanbou prizna si chyby minulosti, ale je hlpe sa znich vbudcnosti nepoui. Jana Kumov SIGMUNDOV, Anna Maria: Nacistick eny. Bratislava : Perfekt, 2002. 175 s. ISBN 80-8046-196-1. Dejiny 20. storoia ponkaj mnostvo prameov ainformci, aby sme si ocelom jednom storo vytvorili urit obraz. Stle sa vak stretvame snovmi odhaleniami, skutonosami atie pravdu zamotvaj. Tak je to aj vprpade dejn druhej svetovej vojny aosudov vetkch zainteresovanch osb. Hne po 273

skonen konfliktu tla podrobne psala oprominentnch ench nacistickho ttu, lebo sa znich stvali justin prpady. Lene mnoh vtedajie senzcie aprotichodn opisy pri neskorom skman neobstli. Ich skuton osudy vychdzaj na povrch mono a dnes. Umouje to odstup od udalost, sprstupnenie uzavretch prameov zdejn tretej re apod. To motivovalo Annu Mariu Sigmundov, aby napsala ovybranch ench, ktor kedysi zaujmali vznamn postavenie vnacistickej spolonosti po nstupe Adolfa Hitlera kmoci. Kniha Nacistick eny je u niekokou vporad, ktor vydva Perfekt stematikou osobnost druhej svetovej vojny. Autorka porovnala poetn subjektvne aobjektvne pramene, aby sa vyhla pekulcim aponkla itateom ivotopisy aosudy ien, o kedysi vnacistickej spolonosti nieo znamenali. Kniha je rozdelen na dev samostatnch kapitol, zktorch svnimkou prvej kad rozprva ivotn prbeh jednej nacistickej eny. Hrdinky knihy s zoraden chronologicky poda roku narodenia. Celkov dojem vhodne dopaj iernobiele fotografie jednotlivch ien. Prv kapitola ponka skr veobecn pohad na vzah Hitlera kopanmu pohlaviu ana nacistick idel nemeckej eny - bola urasten, pracovit, nordicky plavovlas, vesel povaha smnohmi potomkami apodobne. Njdeme tu aj zmienky ofanatickej oddanosti tchto ien voi Hitlerovi. Druh kapitola u konkrtne popisuje ivot manelky pruskho ministerskho predsedu Hermana Gringa - Carin Gringovej (rod. von Kantzow) spodtitulom Nordick idol akultov postava. Nedoila sa zaiatku druhej svetovej vojny, avak zohrala vznamn lohu kvli jej obrovskho vplyvu na Gringa (dokonca aj po smrti). Druhej Gringovej ene je venovan tretia kapitola spodtitulom Vzneen pani. To bol pre Emmy Gringov (rod. Sonnermannov) hanliv vraz, pretoe nebola vnrode obben, avak spala poiadavky idelnej nemeckej eny. Spomna sa jej hereck karira, aj ke nie prve oslniv. Podtitul Prv dma tretej re vstine predstavuje Magdu Goebbelsov (rod. Behrendov) votvrtej kapitole. Magda sa po druhkrt vydala za nrodnosocialistickho ministra propagandy doktora Josepha Goebbelsa. Zomrela vlastnou rukou na konci vojny aje chpan ako najiarivejia osobnos medzi enami nacistickej elity. Piata kapitola ameno Leni Reifenstahlov. Dokonale ju vystihuje podtitul Krovn amazoniek - pre jej elezn vu, ctiiadostivos, umeleck nadanie. Natala filmy pre Hitlera aNSDAP, za o bola aj sden. Zskala slvu filmom Triumf orskom zjazde NSDAP vNorimbergu vroku 1934. Sdruka Gertrud Scholtzov-Klinkov (rod. Treuschov), aj takto nazvali nacistick rsku vodkyu ien, je hlavnou hrdinkou iestej kapitoly. Nechbala ani na jednom zjazde strany, bojovala proti idom aete aj po vojne zostala presvedenou nacionlnou socialistkou. 274

Siedma kapitola je vpoveou okrtkom atragickom ivote Geli Raubalovej spodtitulom Neter strka Adolfa. Jej ivot sa skonil samovradou vo veku 23 rokov - okolnosti apriny smrti nie s dodnes jasn. ena sprvlastkom Utajen milenka vsmej kapitole neme by nik in ako Eva Braunov, ktorej sa a tesne pred dobrovonou smrou splnil sen vyda sa za Hitlera. On sa knej nikdy otvorene nepriznal, m vemi trpela. Posledn deviata kapitola m nzov Vodcova iaka Henriette von Schirak. A do smrti roku 1992 vykresovala Hitlera ako dobrho uja adobrodinca jej rodiov. Hitler ju prakticky vychoval aona mu bola fanaticky oddan. Kniha Nacistick eny je objasnenm pozadia vzahov vokol Hitlera avpoveou oench, ktor sce boli vstran, ale zohrali dleit lohy vdejinch. Helena Pavlkov

CHURA, Milan: Postupim a eskoslovensko : Mtus askutonos. Praha : Libri, 2001. 157 s. ISBN 80-7277-062-4. Rozhodli sme sa pre odsun naich Nemcov do re. Spojenci nm toto stanovisko medzinrodne potvrdili Edvard Bene, 28.oktber 1945 Vrok E. Benea nartva aiskov problematiku publikcie, ktorou je nedobrovon odsun Nemcov zeskoslovenska na pozad postupimskej atmosfry. Autor prce M. Chura sa vnej podujal vytvori obraz situcie pred samotnou konferenciou vPostupime, jej priebeh anosn udalosti, ktor sa odohrali po jej skonen vauguste 1945. Prca okrem vodu azveru pozostva zo tyroch rozsiahlejch ast (Pred Postupimom, esk cesta kPostupimu, Prpravy na Postupim, VPostupime). Na zaiatku kadej znich (vrtane vodu azveru) je citt, ktor vstine predznamenva smerovanie danej asti. Tematicky ich vntorne spja problematika postupimskej konferencie veobecne aosobitne odsun nemeckho obyvatestva zzemia eskoslovenska. Presun Nemcov bol vdanom obdob najdleitejm problmom eskoslovenskej vldy. Publikciu Postupim aeskoslovensko spracoval autor na zklade dodnes neznmych alebo len verejnosti neprstupnch informci oprpravch apriebehu konferencie. Zaober sa vnej ajspoluprcou troch fov vld (Zvzu sovietskych socialistickch republk, Spojench ttov americkch, Spojenho krovstva Vekej Britnie aSevernho rska) a ich postupom pri rieen otvorench otzok vsvislosti sNemeckom aostatnm povojnovm svetom. 275

Vvode venuje autor pozornos u publikovanm dielam stouto tematikou azdrazuje fakt, e doposia vyiel iba jedin - aj to propagandistick text veskom jazyku (okrem sovietskych aamerickch dokumentov. Na zklade toho zdvodnil potrebu diela, ktor by poskytlo verejnosti o najviac informci okonferencii samej aodobe, vktorej sa konala. M. Chura vtejto svislosti uvdza, e vprci sa autorsk text, asto polemick, strieda so suchmi citciami dokumentov aodkazov na pramene. Zdrazuje, e predmet publikcie je sm osebe polemick adokumenty zo zpadnch edci s veskom preklade publikovan vinou prvkrt. Vprvej asti, nazvanej Pred Postupimom, sa M. Chura zaober porevolunou situciou aspojenectvom troch fov vld; vytvorenm Eurpskej poradnej komisie, do ktorej bolo neskr prijat aj Franczsko; elnmi predstavitemi vemoc avytvorenm najdleitejieho orgnu - Kontrolnej rady v Nemecku. Autor nastouje najdleitejie problmy, ktor sa vyskytli pred vedcimi ttnikmi troch vemoc na konci vojny atesne po nej. Druh as esk cesta kPostupimu ukazuje snahy echov aSlovkov, reprezentovan prezidentom E. Beneom, vytvori etnicky ist (slovansk) tt; presadenie ntenho vysdlenia, tzv. odstrnenie meniny, transfer nemeckho obyvatestva zeskoslovenska do re. esk cestu do Postupimu sprevdzali smery, oktorch dnes mnoh, ako uvdza autor, nechc ani pou - zdola, odstrni, odplati, zdecimova, vyisti, vyhna... Vtejto svislosti nartva M. Chura strun vvoj eskho politickho myslenia, ktor zaal vpolovici 19. storoia. Vasti snzvom Prpravy na Postupim autor poskytuje bohat obraz rozpracovanch zoznamov hlavnch otzok; nvrhy vemoc na odstrnenie aktulnych problmov vsvislosti spovojnovou situciou (uvdza znenie britskho nvrhu programu konferencie, vktorom bolo hlavnm problmom Nemecko). M. Chura predklad postupn vvin otzky transferu nemeckho obyvatestva apripja kpie jednotlivch dokumentov. Posledn as, nazvan V Postupime, informuje opriebehu konferencie, ktorej oficilny nzov je Konferencia vBerlne (17.7.1945 - 2.8.1945). Uvdza jednotliv zpisy zkonferenci (dialgy medzi predstavitemi vld, ktor sa zachovali vo viacerch verzich - sovietska verzia, americk verzia) avsledky tkajce sa otzky transferu Nemcov . Sasou prce je aj dev prloh (dokumenty svisiace skonferenciou vPostupime, nty, sprvy, aj oficilny protokol zkonferencie asprva znej), ktor s doposia pre mnohch aj profesionlnych historikov neznme. Vzozname literatry vzvere prce s uveden edcie prameov apamti najdleitejch astnkov udalost na sklonku druhej svetovej vojny, taktie literatra, ktor sa postupimskej konferencie priamo netka. 276

Poda autora je cieom tejto publikcie oboznmi verejnos so vetkmi vydanmi dokumentmi ztejto konferencie ansledne odstrni mty avraca sa ku skutonosti, ako to vyjadruje aj podtitul publikcie Mty a skutonos ataktie posledn veta textu, e obranou proti mtom vdy bolo, je abude poznvanie faktov. Publikcia Postupim aeskoslovensko je cennou pomckou na doplnenie vedomost otomto seku naich dejn, ato nielen pre odbornkov, ale pre kadho, kto sa chce otejto tematike dozvedie viac. Prca je svojimi svedectvami prnosom a zrove neodmyslitenou sasou dejinnho procesu. Po dlhoronej existencii mtu opostupimskej konferencii, e transfer Nemcov bol uskutonen na zklade uznesenia tejto konferencie, je nevyhnutn odborne prediskutova aj tieto nov informcie, ktor boli doteraz zrznych dvodov zamlan. Miriam Poprock VIZDAL, Marin: Sprievodca pravekom vchodnho Slovenska. Preov : Metodicko-pedagogick centrum, 2003. 96 s. ISBN 80-8045-281-4. Pravek a vasnohistorick dejiny patria k mimoriadne zaujmavm obdobiam dejn Slovenska. V procese vuby vak ich vklad asto spsobuje urit problmy uiteom i iakom. Priebene prebiehajce archeologick vskumy, prinajce nov objavy, toti stle dopaj a obohacuj zloit mozaiku tohto obdobia. pecifick postavenie v tomto smere m prve vchodn Slovensko, ktor bolo dleitm nstupnm priestorom pre rozvoj vekho mnostva rznych kultr prakticky poas celho pravekho a vasnohistorickho obdobia. Glosovan publikcia archeolga a vysokokolskho uitea PhDr. M. Vizdala, CSc., sa preto prstupnou a prehadnou formou poka aspo v zkladnch rysoch pribli pravek vvoj vchodnho Slovenska tak, ako je znmy na rovni poznatkov zskanch najm archeologickm vskumom do konca minulho storoia. Ide u o druh vydanie tejto publikcie, preto mono poveda, e takto forma spracovania a podania odbornho textu je plne akceptovaten pedaggmi i zujemcami o nae dejiny z radov laickej verejnosti. Metodickopedagogick centrum v Preove ju pripravilo ako prv z celho radu pripravovanch metodickch prruiek, ktor by mali uiteom pomc pri vube slovenskch dejn. Prca je rozdelen do smich kapitol, ktor logicky pokrvaj vetky vznamn seky pravekch dejn. Pri veobecnej charakteristike jednotlivch obdob od starej doby kamennej cez neolit, dobu bronzov a elezn a po slovansk obdobie sa itate me aspo v skratke oboznmi s vrobnmi 277

technolgiami, sdliskami, spsobom obivy a pohrebnm rtom jednotlivch kultrnych spoloenstiev. o je vak na tejto publikcii najcennejie je skutonos, e osobitn pozornos venoval autor situcii na vchodnom Slovensku. Najstarie kultrne spoloenstv v jednotlivch obdobiach s prehadne popsan, doplnen odkazmi na najvznamnejie lokality a zaraden do asovho rmca. Okrem najznmejch nlezsk sa vak itate oboznmi aj v odbornej literatre s menej frekventovanmi lokalitami, ktor s vak pre poznanie danho obdobia i kultry rovnako dleit. Text dopa aj primeran mnostvo obrazovho materilu, ktor pribliuje najm zkladn tvary pravekej keramiky a kamennch nstrojov. Sasou prce je aj menn register, spis v texte spomenutch lokalt a rozsiahly zoznam pouitej literatry. Prca Sprievodca pravekom vchodnho Slovenska nespa vetky kritri, ktor by ju zaradili medzi vedeck monografie. To vak ani nebolo cieom jej autora, ktor ju napsal v prvom rade ako metodick prruku pre uiteov dejepisu na zkladnch a strednch kolch. Prca s ou teda vyaduje od itatea u prinajmenom zkladn znalosti danej problematiky. Napriek tomu vak po nej iste siahne aj ovea ir okruh zujemcov z radov odbornej, ale i laickej verejnosti. Patrik Derfik BARTL, Jlius - KAREK, ubo - OTEN, Michal: Dejepis. Nrodn dejiny pre 2. ronk gymnzi. Bratislava : SPN, 2002. 176 s. ISBN 8008-03167-0. Po dlhch trinstich rokoch od pdu komunistickej totality sa do slovenskch kl konene dostala nov, modern uebnica slovenskch nrodnch dejn v obdob od bitky pri Mohi do rozptania prvej svetovej vojny. Autorsky sa na nej podieali dvaja sksen a renomovan slovensk historici a dlhoron pedaggovia - Jlius Bartl z Katedry slovenskch a veobecnch dejn Pedagogickej fakulty Univerzity Komenskho a Michal Oten z Katedry slovenskch dejn a archvnictva Filozofickej fakulty Preovskej univerzity. Autorsk kolektv doplnil zanajci historik . Karek, dleit lohu pri prprave uebnice zohrala tie metodika A. Bockov. Uebnica chronologicky a obsahovo nadvzuje na uebnicu pre 1. ronk gymnzi. Jej obsah tvoria 3 tematick celky Slovci v habsburskej ri, Osvietenstvo a formovanie slovenskho nroda a Slovensko po revolcii a v obdob dualizmu, pozostvajce z 22 uv. truktra jednotlivch uv je rovnak. Prvou asou je strun chronologick prehad najdleitejch udalost. Nasle278

duje text samotnho uiva, ktor je rozdelen medzititulkami do mench celkov. Text je dotvoren obrzkami, fotografiami a reprodukciami, ktor asto obsahuj pomerne podrobn popisky, alej mapkami i tabukami. Hlavn text je na viacerch miestach uebnice rozdelen graficky odlenm doplujcim textom. Jednotliv uiv spravidla obsahuj aj asti Z hlbn archvov, Slovnk historika, Otzky a lohy, Zamyslenia a zver kadho uiva tvor as Literatra. Kad z uvedench ast uiva m vlastn grafick prevedenie, take ju mono na prv pohad rozozna. Po kadom tematickom celku nasleduje celkov chronologick prehad udalost, v ktorom s farebne odlen 3 zkladn oblasti ivota spolonosti - politika, hospodrstvo a kultra. Orientciu v ase by mala iakom uahi jednoduch asov priamka v zhlav uebnice. Uebnica sa zd by obsahovo vyven. V primeranej miere sa venuje relevantnm politickm udalostiam, ktor vhodne dopa informciami o konfesionlnych, etnickch, hospodrskych i kultrnych a vzdelanostnch pomeroch na Slovensku. Vetko to vemi plasticky vklad do rmca celej monarchie a, ak je to potrebn, aj do eurpskeho kontextu. Je dobr, e iak sa v nej dota nielen o Bratislave, ale aj o Trnave, Banskej Bystrici, Liptovskom Mikuli, Preove, Koiciach Vekm pozitvom uebnice je tie fakt, e venuje pozornos osobnostiam (nielen z oblasti politiky, ale aj napr. z dejn vedy), o sa doteraz zanedbvalo. truktra uebnice vytvra priestor pre tvoriv prstup uitea. Ponka mu bohat obrazov materil, mnostvo textov na rozbor i podnety na diskusiu a doplujce tdium. Na druhej strane vak u prv ohlasy na uebnicu naznauj, e by bolo iaduce zvi, i je rozsah uv a ich nronos primeran tomu, o sa dnes vo veobecnosti od gymnazistu napr. na prijmacch pohovoroch na univerzitu oakva, i mu uebnica s vraznm zastpenm obrazovej asti dva dostatok informci a monost na domcu prpravu. Sn by tie bolo vhodn zaradi v budcnosti do uebnc porovnvacie tabuky pravopisu vlastnch mien, prp. register, dba na aktulnos pouitch fotografi i vyhn sa niektorm menm nedostatkom (napr. pojem detronizcia je pouit u na str. 28, no v pojmoch je vysvetlen a na str. 107). V kadom prpade a napriek uvedenm nepodstatnm pripomienkam je potrebn vydanie kvalitnej prepracovanej uebnice privta. Uebnica sprostredkva aktulny pohad historickej vedy na nrodn dejiny v obdob 1526 - 1914 a nahrad asto subjektvne pohady jednotlivch uiteov, ktor boli po roku 1989 nten improvizova. Predloen informcia o uebnici i podnety na diskusiu vychdzaj z jej zbenho poznania a z poznania okolnost jej vzniku. Ovea dleitejie bude, ako publikciu zhodnotia odbornci z oblasti didaktiky dejepisu, ako ju bude vnma a ako ju prijme uitesk obec, ktor s ou bude musie kadodenne narba, a ako s ou doku pracova iaci. Bolo by 279

dobr, aby sa uitelia o svoje dojmy, praktick sksenosti a nzory podelili, a tm prispeli k takmu potrebnmu aliemu skvalitneniu vyuovacieho procesu. Martin Pekr SZOJKA, Ladislav - KUKUN, Rudolf - KUKUN, Pavol: Koicko-bohumnska eleznica. Bratislava : SR, 2002. 205 s.ISBN 80-965444-6-6. V roku 2002 si elezniiari pripomenuli vznamn jubileum - 130 rokov od dokonenia jednej znajvznamnejch trat Slovenska, znmej ako Koickobohumnska eleznica (KB). Pri tejto vznamnej prleitosti sa autori L. Szojka, R. Kukun a P. Kukun podujali zdokumentova prelomov udalosti histrie trate, na ktor zbierali materil niekoko rokov. Prca je rozdelen na dvans ast, vktorch s vchronologickom slede rok po roku zaznamenan jednotliv etapy vstavby trate spolu svvojom technickch zariaden, vlakov, tarf a pod. Vetko je doplnen mnostvom tabuliek, nrtov, mp, technickmi dajmi a fotografiami neznmeho autora, vznikajce vpriebehu budovania KB. Vvodnej asti informuj autori o potrebe vzniku eleznice vUhorsku. T vychdzala znutnosti obchodu vjednom zjej najdleitejch odvetv priemyslu Slovenska, a to velezniiarstve. Doterajie povoznctvo bolo toti nevhodn - pomal, nespoahliv a drah. alej sa prca venuje u konkrtnej eleznici, ktor dostala oznaenie KB. itateom poskytuje obraz udalost, svisiacich sprpravnmi prcami, iadosami i udelenm koncesie. Druh as rozober priamo vstavbu trate, ktor sa zaala realizova 15. oktbra 1869 vemi vysokm tempom kvli termnu zaatia prevdzky, ktor koncesia stanovila na 1. november 1869. Hlavn tra KB, jej prevdzku a rzne udalosti vjednotlivch rokoch a do 1918 zachytva tretia as knihy, kde njdeme aj meniace sa nzvy jednotlivch stanc spojen spredpismi a nariadeniami - vetko fotograficky zdokumentovan. itatelia tak dostvaj aj vizulnu predstavu o stave vtedajch eleznc a podobe miest. Vnasledujcich kapitolch s tabukovo zaznamenan stanice a zastvky hlavnej trate. S tu prezentovan jednotliv miestne eleznice spolu splnmi vstavby a technickmi dajmi. Autori samozrejme nezabudli ani na mainy, prevajce sa po koajniciach trate Bohumn Koice. Vetky rune boli zaraden do tried a tvorili 280

jednotn systm. Hnacie vozidl boli pri popisovan oznaen prslunmi inventrnymi slami. Na tchto strnkach mme kdispozcii hlsenia o ich pote vrokoch 1873 - 1917, komu sa nsledne viae aj technick popis na alch 38 stranch. Rozboru sa nevyhli ani vozne, ktorm je tie venovan samostatn as. Osobitne sa autori venuj tarifm KB od poiatku prevdzky po vznik SR. Tarify sa delia poda I., II., III. a IV. triedy plus ist vnimky, napr. bezplatn preprava pre zamestnancov poty, preprava vojenskch transportov za znen ceny, 50% zava pre uov, robotnkov at. Zveren kapitoly knihy sa venuj histrii trate od roku 1919 do r. 1945 a jej hospodrskym vsledkom. KB prechdza keskoslovenskm drham a nasleduje prprava na zottnenie. Pod vplyvom mnchovskho dikttu a Viedenskej arbitre zanik 13.3.1943, dom nadobudnutia platnosti dohody medzi Slovenskou republikou, Nemeckou rou a Maarskm krovstvom, ktor si ju rozdelili. Aj ke trate KB preli do vlastnctva SD, jej dejiny sa tm neskonili. Po roku 1948 sa rozhodlo o zdvojkoajen tzv. hlavnho ahu SD, ktor sa uskutonilo vstavbou trate Druby. O nej i o postupnej elektrifikcii trate hovor alia kapitola. Posledn kapitola sa venuje hnacm vozidlm SD a SR na bvalch tratiach KB. Publikcia obsahuje mnostvo technickch dajov, ktor laikovi za normlnych okolnost vea nepovedia. S vak doplnen tabukami, grafmi, fotografiami, ktor mu pomu sorientciou vtejto problematike, a tak me itate ahie prijma informcie o vvoji tejto vznamnej etapy slovenskch eleznc. Je prospen, e vychdzaj aj knihy tohto druhu. Prostrednctvom nich sa toti itate dozvie, ak bohat je histria KB a prispeje khrdosti Slovkov na tto intitciu. Erika Saxov HARBUOV, ubica: Rusk emigrcia aSlovensko. Preov : Filozofick fakulta Preovskej univerzity, 2001. 236 s. ISBN 80-8068-075-2. Psobenie ruskej emigrcie po oktbri 1917 na Slovensku vrokoch 1919 1939 popisuje vo svojej monografii doc. PhDr. ubica Harbuov, CSc. z Katedry veobecnch dejn FF PU. Tto monografia bola vydan Filozofickou fakultou Preovskej univerzity v roku 2001. 281

Najvznamnejou etapou vo vvoji pooktbrovho zahraninho Ruska predstavovalo medzivojnov obdobie. Tiscky obyvateov Ruska zvlastnho rozhodnutia opustilo vlas vdsledku neshlasu spolitickm vvojom asvntrospoloenskmi zmenami, ku ktorm dolo roku v 1917. Tejto problematike sa so snahou bliie pribli innos emigrantskej skupiny na Slovensku azachyti kultrny prnos ruskch emigrantov venuje . Harbuov. Pri psan prce vychdzala hlavne zarchvneho materilu. Vea vak erpala aj zmonografi, zbornkov, odbornch tdi iperiodk. Kniha okrem tradinho vodu azveru obsahuje es kapitol, vktorch sa autorka zaober problematikou ruskej emigrcie na Slovensku. Napriek svojej mlopoetnosti tvorila rusk emigrantsk komunita na Slovensku neoddeliten sas formujceho sa Ruska mimo Ruska acez jeho aktivity sa aj Slovensko stalo malm bodom na pomyselnej mape medzivojnovho zahraninho Ruska. Vo vetkch kapitolch je priblen ivot ruskch emigrantov. Prv kapitola prina pohad do medzivojnovho eskoslovenska, jednho zcentier ruskej emigrcie vEurpe. Je tu opsan prchod aivot emigrantov veskoslovensku, ich kultrne aumeleck aktivity. To ist, o ponka 1. kapitola, prinaj i alie, no sdrazom na samotn Slovensko. S tu samostatn kapitoly opobyte ruskch tudentov na slovenskch strednch avysokch kolch, opsoben ruskej inteligencie na Slovensku. Vkapitole oruskej inteligencii na Slovensku sa autorka zamerala na vykreslenie osudov tchto emigrantov spoukzanm na ich pedagogick avedecko-vskumn innos. V5. kapitole sa pozornos venuje dvom najvm mestm Slovenska Bratislave aKoiciam ako strediskm spolkovej innosti ruskch emigrantov. Ladomrov - konfesionlne stredisko ruskej emigrcie je nzov zverenej kapitoly, ktor popisuje dedinku na severovchodnom Slovensku vase medzivojnovho obdobia, kedy sa stala jednm zcentier ruskej pravoslvnej cirkvi vzahrani - vEurpe. Monografia obsahuje izoznam pouitch prameov aliteratry aje vhodne doplnen prlohou, ktor obsahuje reprodukcie dokumentov tkajcich sa ruskch emigrantov na Slovensku. Okrem toho sa vtejto prci nachdza anglick arusk resum amenn register. Monografia . Harbuovej odhauje psobenie porevolunej emigrcie na Slovensku, ktor doteraz patrilo kneznmym aneprebdanm strnkam vzjomnch slovensko-ruskch vzahov. Publikcia je zaujmavm doplnenm poznatkov oivote ruskch emigrantov, ktor si za svoj nov domov vybrali prve Slovensko. Jana Dobrock 282

Acta Judaica Slovaca 7. Zost. P. Mean. Bratislava : Mzeum idovskej kultry, 2001. 123 s. ISBN 80-8060-072-4. Ako 49. zvzok edcie Judaica Slovaca vyiel zbornk tdi aprspevkov tkajci sa idovskej problematiky adejn ich psobenia vUhorsku avslovenskch mestch. Jeho zostavovateom je prof. PhDr. Pavol Mean, DrSc., ktor je riaditeom idovskho mzea vBratislave. Zbornk prina celkovo p tdi tchto autorov: Jeajahu A. Jelnek, Jana Slameov, Karol Dupa, Veronika Slnekov, Tibor Szentandrsi ajeden prejav od Jehudu Bauera. Autorom prvej tdie Dynamika idovskho osdlenia vHornom Uhorsku v 19. storo je Jeajahu A. Jelnek. Vo svojej tdii opisuje sahovanie idov do Hornho Uhorska, ktor sa uskutonilo vdvoch etapch. Vek pozornos venuje kvalitnmu aucelenmu zoznamu idovskch obc (khilot) poda potu veriacich anboenskch ustanovizn. Sasou tdie je aj bohato zastpen poznmkov apart, ktor sved omnostve pretudovanej literatry aprameoch kdanej tme. Jana Slameov je autorkou tdie idia vo Vrtkach. Venuje sa vnej vpriereze dejn prvm slovenskm osadnkom afamiliantom vTurci, idovskej nboenskej obci vo Vrtkach, zaloeniu synaggy, Chevry kadie, spolkovej innosti, idovskmu akultrnemu domu vo Vrtkach. alej sa zaober obianskym spolunavanm, perzekciou idov atborom smrti. Rozsiahly prspevok Histria michalovskch idov medzi dvoma svetovmi vojnami je vsledkom bdania Karola Dupu. tdia pozostva ztroch ast. vod je veobecnej aposkytuje komplexn pohad na idov ijcich vMichalovciach. Jadro je rozdelen na dve asti: 1. Prv roky (1918 - 1923), 2. Chudobn roky azaiatky tragdie (1931 - 1938). Autor oboznamuje sudalosami, ktor sa odohrali vtomto obdob. Zveren slovo je citlivm zhodnotenm ivota idov apsobenia vMichalovciach. Autorom prejavu Holokaust: pecifick auniverzlny, ktor bol prednesen pred nemeckm Bundestagom vde Spomienky na obete nrodnho socializmu 27. janura 1998, je Jehuda Bauer. Autorov prejav je rozlenen na tieto tematick okruhy: Krvav dvadsiate storoie, Vnimonos holokaustu, Ideolgia zaloen na fantzii, Historik ako rozprva. Vjeho prejave sa do popredia dostvaj dve majstrovsky koncipovan otzky: Nauili ns dejiny nieo? Nauili sme sa nieo? Jehuda Bauer poskytuje na tieto otzky zaujmav odpovede. Vnimon afascinujce s aj tri autorove prikzania, ktor by sa mono mali prida kDesiatim Bom prikzaniam. 283

Veronika Slnekov prispela do zbornka tdiou pod nzvom Dislokcia idovskch obyvateov vrmci mesta, vrmci Slovenska aarizcia idovskho domovho majetku vTrnave vrokoch 1939 - 1945. Vtdii ide oucelen prehad mozaiky protiidovskch diskriminanch opatren vTrnave, ktor slovensk predstavitelia realizovali vrokoch 1938 - 1945 aktor boli len malm krikom do ohromujcich sien tborov smrti. Posledn prspevok pod nzvom Ako alej? Objektvne asubjektvne podmienky prekonania protimeninovch postojov je od Tibora Szentandrsiho. Rozpracva vom svoj nvrh rieenia odpoved na otzky tkajce sa ud, ktor preili holokaust. Ide najm oto, ako i alej po sksenostiach sholokaustom aak pouenia ztoho pre ns idov aNeidov plyn. Zbornk zachytva irok paletu problmov dejn idov na Slovensku ivo svete. Prspevky atdie s vznamnm prnosom kpoznaniu idovskej problematiky. Je dleit vyzdvihn aj dobr spracovanie poznmkovho apartu. Zbornk uzatvra anglick resum jednotlivch prspevkov. Monika Lazorkov MICHNOVI, Imrich: Vranov nad Topou v 20. storo. (as prv: do roku 1948.) Vranov nad Topou : Mesto Vranov nad Topou, 2002. 279 s. ISBN 80-968841-8-2. Koncom roka 2002 vydalo mesto Vranov nad Topou publikciu, ktor je svojm charakterom v slovenskej historiografii ojedinel. Ide toti o mimoriadne podrobn syntetick monografiu z regionlnych dejn venovan histrii tohto zemplnskeho mesteka v prvch piatich desaroiach 20. storoia. Autor, rodk a popredn znalec najnovch dejn vchodnho Slovenska doc. PhDr. I. Michnovi, CSc., mapuje na rozsiahlom priestore takmer 280 strn pomerne zke asov obdobie. Monografia je vyvrcholenm tyridsaronho silia autora, jeho poctivej heuristickej prce, je dokladom odbornej erudcie a tylistickej zrunosti autora. Svetlo sveta teda uzrela publikcia, ktor znesie nielen prsne odborn kritria, ale m tie vetky predpoklady zauja popri odbornej i iriu verejnos. Prcu otvra prhovor dnes u bvalho primtora mesta a autorov vod. Prv kapitola je nazvan Na ceste k 20. storoiu (1270 - 1900). V krtkosti sa zaober dejinami mesta od prvej psomnej zmienky a po koniec 19. storoia. Je logickm vstupom najm pre itatea - laika, ktor si takto me utvori vchodiskov predstavu. Mono azda pripomen, e tieto starie dejiny mesta s spracovan v monografii Dejiny Vranova nad Topou, ktor vyla v roku 284

1992 a ktorej zostavovateom je taktie I. Michnovi. Okrem tejto monografie erpal autor informcie pre prv kapitolu aj z viacerch dobovch prameov a starch i novch prc slovenskch a maarskch historikov. Nasledujce tyri kapitoly sa podrobne venuj irokmu spektru udalost a osudov, ktor v toku rokov vytvrali nielen dejiny Slovenska, ale i dejiny Vranova, priom mu dali okrem dobovo typickch t aj ndych vnimonosti a jedinenosti. Druh kapitola nesie titul Posledn dve desaroia v raksko-uhorskej monarchii (1901 - 1918). Je rozdelen na tyri podkapitoly a postupne sa venuje administratvnym, demografickm, nrodnostnm, hospodrsko-socilnym, konfesionlnym a kultrnym pomerom v mesteku, ktor malo v tomto obdob okolo 2 000 obyvateov, hlsiacich sa v akch asoch maarizcie prevane k maarskej nrodnosti. Osobitn podkapitolu venoval autor problematike dopadu prvej svetovej vojny a zniku monarchie na mesteko. Zmenu pomerov k lepiemu priniesol obyvateom Vranova vznik eskoslovenska. Prve o obdob rokov 1918 - 1938 hovor tretia kapitola Dve desaroia v eskoslovenskej republike. I. Michnovi v nej mapuje a bilancuje pozitva a negatva existencie spolonho ttu echov a Slovkov. Dejiny Vranova, podobne ako v ostatnch kapitolch, dva v prpade potreby do irieho slovenskho alebo eskoslovenskho rmca, no nikdy nespa zo zretea regionlne hadisko. Je to prve tento uhol pohadu, ktor itateovi umon v irch a odhalench svislostiach vnma aj dnes aktulny problm dynamiky vzahov regin - centrum a jednotlivec - systm i pochopi historick javy, ktor sa nm v sasnosti zdaj paradoxn alebo s ete stle pokryt nnosom dezinterpretcie. Uveden lniu je mon v ete ostrejch kontrach sledova v kapitole Roky prvej Slovenskej republiky (1938 - 1945). V rmci slovenskch dejn je toto obdobie vnman ako kontroverzn a je hodnoten z dvoch protikladnch pozci. o sa tka regionlnych dejn, meme problematiku fungovania politickho systmu a reimu i ivot ud v jednotlivch reginoch s rznymi tradciami, etnickmi a konfesionlnymi pomermi, teda s vlastnmi, pecifickmi problmami, oznai za biele miesto v slovenskej historiografii. V tomto smere sa prslun kapitola d oznai za priekopncku. Autor podrobne zachytva udalosti a fakty, rad ich do celku, ilustruje mnostvom cittov z prameov a vytvra tak pre kadho dostatok priestoru na sformovanie vlastnho nzoru bez toho, aby presadzoval svoje videnie a hodnotenie doby. To pozorn itate njde medzi riadkami. Posledn kapitola sleduje udalosti kritickho obdobia rokov 1945 - 1948 a vol sa V obnovenej eskoslovenskej republike. Autor ju rozdelil na tyri podkapitoly, v ktorch venoval pozornos najm situcii po prechode frontu a kritickmu obdobiu medzi mjovmi vobami a februrovmi udalosami. 285

Cel prcu uzatvra Zoznam prameov a literatry, ktor dokazuje autorovu bohat znalos archvneho materilu, dobovej periodickej tlae a literatry, a anglick resum. Monografia obsahuje mnostvo obrazovho materilu (fotografie, kpie dokumentov, novinovch vstrikov) a prehadnch tabuliek. Pre odborn verejnos je uren poznmkov apart. Je sce prehadn a zrozumiten, nezodpoved vak prslunej norme, o je azda jedinm slabm miestom publikcie. Prv zvzok Dejn Vranova nad Topou v 20. storo vyiel v rmci grantovho projektu VEGA, ktor riei kolektv Katedry dejn FHPV PU, a vaka podpore mestskho magistrtu. Martin Pekr MICHNOVI, Imrich KNYA, Peter: Dejiny obce Hlinn. Hlinn : Obecn rad Hlinn, 2002. 182 s. ISBN 80-968730-0-8. Vuplynulom obdob meme bada okrem inch trendov aj oivenie zujmu oregionlne dejiny, ato nielen vradoch historikov, ale aj medzi irou laickou verejnosou. Dokladom toho je predovetkm mnostvo monografi, tdi, zbornkov alnkov, venovanch histrii naich miest aobc, ktor vyli vpriebehu poslednch desiatich rokov. Do radu miest a obc, ktor u maj spracovan svoje dejiny sa pripja aj zemplnska obec Hlinn, ktorej dejiny, spracovan historikmi Imrichom Michnoviom aPetrom Knyom zPreovskej univerzity, vyli vroku 2002. Prca Dejiny obce Hlinn je rozlenen na dev kapitol. Autorom vodnej kapitoly, venovanej charakteristike prrodnch podmienok obce ajej okolia, je Imrich Michnovi, docent na Katedre dejn Fakulty humanitnch aprrodnch vied Preovskej univerzity. Najstarie dejiny obce od stredoveku a po rok 1918 spracoval Peter Knya, docent na Katedre veobecnch dejn Filozofickej fakulty Preovskej univerzity, vdvoch kapitolch. Prv znich sa zaober dejinami Hlinnho vobdob feudalizmu do roku 1848. Autor vnej na zklade dochovanch historickch prameov nartva hospodrske, socilne, etnick anboensk pomery obce ajej obyvateov a ich postupn premeny. Nedostatok psomnch prameov zobdobia stredoveku anajm nepokojnho 17. azaiatku 18. storoia pritom vyvauje adopa analzou predpokladanch apravdepodobnch dopadov rznych udalost (stavovskch povstan,nsilnej rekatolizcie,epidmi) na obec ajej obyvateov vzhadom na jej polohu apomery vnej. Stav dochovanch prameov od druhej polovice 18. storoia umouje autorovi opiera sa aj ovsledky spoiatku sporadickch, neskr vak oraz pravidelnejch stan obyvate286

stva, na zklade ktorch vytvra relatvne presn obraz ivota obyvateov obce Hlinn vobdob neskorho feudalizmu. Nasledujca kapitola je venovan obdobiu rokov 1848 - 1918.Autor vnej rozober pozitvne anegatvne dsledky rozvjania kapitalistickch vzahov abudovania priemyslu vUhorsku na spsob ivota obyvateov Hlinnho. Svoju pozornos venuje aj naalej nrodnostnm anboenskm pomerom vobci. Kapitolu zakonuje dopadmi prvej svetovej vojny na obyvatestvo. Autorom alch iestich kapitol, zaoberajcich sa dejinami obce od roku 1918 a po sasnos, je Imrich Michnovi, ktor sa popri archvnom materili opieral aj odobov svedectv, vpovede aspomienky obyvateov obce. Kapitolu venovan dejinm obce Hlinn vobdob prvej eskoslovenskej republiky zana opisom krvavch udalost, ktor i tu sprevdzali znik Raksko-Uhorska avznik eskoslovenska, aby nsledne bliie charakterizoval ivot obce ajej obyvateov vzmenench podmienkach so vetkmi pozitvami, ale aj negatvami, ktor im priniesli. Bliie sa zaober aj rovou ponohospodrstva, ktor ostvalo naalej hlavnm zdrojom obivy i spoloensko-kultrnymi anboenskmi pomermi vobci. alie dve kapitoly zachytvaj obdobie rokov 1938 - 1948. Autor si tu vma predovetkm vvoj situcie po vzniku samostatnho slovenskho ttu avypuknut druhej svetovej vojny, dsledky vojnovch udalost pre ivot vHlinnom, postoje obyvatestva kvojne, jeho as vodboji aoslobodenie obce. Nsledne sa zaober vvinom po ukonen vojny a po rok 1948. Naalej mapuje aj spoloensk, kultrnu anboensk situciu vobci. Vvoju obce Hlinn vrokoch 1948 - 1989 je venovan nasledujca kapitola. Autor sa tu sstredil najm na sledovanie premien, ktormi prela obec vtomto obdob; zachytva postupn zmeny vspsobe obivy, zanestnanosti,sm svis aj zvyovania kvality ivota obyvateov. Vma si tie psobenie miestnej koly aklky, rznych kultrnych, portovch azujmovch organizci aj ivot nboenskch spoloenstiev. Zrove vak neprehliada ani negatva tohoto obdobia. alia kapitola mapuje dianie vobci po roku 1989 spolu so vetkmi zvratmi apremenami, kladmi azpormi, ndejami asklamaniami, ktor pre obec Hlinn ajej obyvateov tto doba priniesla astle prina. Zveren kapitolu venoval autor kultrno-historickm, predovetkm sakrlnym pamiatkam obce. Text prce je doplnen prehadnm poznmkovm apartom amnostvom dobovch fotografi, tabuliek areprodukci rznych listn adokumentov, tkajcich sa dejn obce. Na zver je pripojen zoznam prameov,pouitej literatry amen informtorov zradov miestnych obyvateov, prehad starostov, farrov aalch initeov vobci od roku 1918, anglick resum aobrazov prloha. 287

Prca historikov Imricha Michnovia aPetra Knyu poskytuje prehadn a ucelen obraz dejn obce Hlinn od najstarch ias a po dneok, vma si rzne strnky ivota obce ajej obyvateov, ich vvoj vpremench asu azaiste bude prnosom pre odborn ilaick verejnos. Ondrej Rybr SOJK, Marin akol.: Dejiny obce Spisk Teplica. Spisk Teplica : Obecn rad, 2002. 258 s. ISBN 80-968730-5-9. Stle sa zvyujci vznam reginov vsasnej Eurpe kladie oraz vie nroky aj na spoznvanie askmanie histrie jednotlivch oblast, miest aobc. Vslade stouto poiadavkou sa histriu obce Spisk Teplica poksil zmapova kvalitn autorsk kolektv pod vedenm archeolga Mgr. Marina Sojka, PhD. Pomerne rozsiahla monografia, ktor vznikla vaka ich siliu, je rozdelen celkovo do smych kapitol. Znich prv, ako to bva zvykom pri podobnom type publikci, s venovan prrodnm pomerom anajstarm dejinm osdlenia Spiskej Teplice ajej blzkeho okolia. Pomerne vek pozornos je venovan geologickej skladbe zemia atamojej menej krasovej oblasti, ktor sce rozsahom avznamom nepatr medzi najvznamnejie na Slovensku, me sa vak pochvli viacermi zaujmavmi podzemnmi priestormi. Znich naprklad jaskya Such diera bola osdlen u vpaleolite avstredoveku poslila ako peazokazeck diela. Vekou vhodou sa ukzalo, e lenom autorskho kolektvu je profesionlny archeolg. Vaka tomu je podrobne spracovan archeologick situcia na zem sasnej Spiskej Teplice ivjej bezprostrednom okol, ktor navye vhodne dopaj nkresy viacerch objavench artefaktov apomerne vek mnostvo njdench minc zrznych obdob. Vkapitole nazvanej Spisk Teplica vnajstarch psomnch prameoch od Zuzany Kollrovej sa okrem sprv oprvch psomnch zmienkach oobci ajej administratvnom zalenen meme dozvedie viacer zaujmav informcie ostredovekch inovovekch hospodrskych pomeroch obyvateov obce, prci miestneho mlyna, ale najm oteplickej papierni, ktor pracovala vrokoch 1613 - 1858. Vosobitnch kapitolkch je dos podrobne spracovan problematika cirkevnch dejn ahistria kolstva pred rokom 1918. Vznik eskoslovenskej republiky po skonen prvej svetovej vojny sa vrazne odzrkadlil aj vivote obyvateov Spiskej Teplice. Vkapitole o medzivojnovom obdob venovala jej autorka Boena Malovcov popri hospodrskych a politickch otzkach najviu pozornos kolstvu, nboenskmu ivotu 288

amapovaniu rznych kultrnych aktivt. Za zmienku vak stoj popis innosti poiarneho zboru i portov aktivity. Hlavn pozornos je vmonografii venovan najnovm dejinm Spiskej Teplice vkapitole, ktor Boena Malovcov nazvala Vnovch asoch 1945 2000. Na u potom plynulo nadvzuj aj kapitolky venovan vznamnm osobnostiam pochdzajcim zo Spiskej Teplice akapitolka nazvan autorkou Zuzanou Kollrovou Kadodennos loveka, vktorej sa sce pomerne strune, no zaujmavou formou poksila pribli detaily zbenho ivota tunajch obyvateov. Monografia venovan dejinm obce Spisk Teplica je zaujmavou akvalitnou publikciou, ktor ponka odborne fundovan apritom ptav text zaujmav aj pre laickho itatea. Sn jedinm vnejm nedostatkom publikcie je absencia poznmkovho apartu, ktor autori nahradili rozsiahlym zoznamom pouitej literatry aprameov. Hodnotu publikcie zvyuje aj bohat prevane historick fotografick materil aoraz dleitejie cudzojazyn resum - anglick anemeck. Patrik Derfik MUINKA, Mikul: Kurov vminulosti adnes I. Dejiny asasnos. Preov : Fundcia Karpaty, 2002. 152s. ISBN 80-968804-0-3. Prv as oobci Kurov vyla vedcii Oko pod nzvom Kurov vminulosti adnes ana 152 stranch ponka prierez histriou asasnosou obce. Cieom autora profesora Mikula Muinku nebolo iba poda sumr informci odejinch Kurova. Poksil sa okrem toho ukza aj kadodenn ivot, tradcie azvyky obyvateov tejto malebnej obce. Ztoho vyplynulo aj nie celkom ben lenenie monografie do viacerch kratch kapitoliek, ktor vak benmu itateovi uahuj orientciu vtexte. vod publikcie tvor predhovor starostu obce Milana pirku aposolstvo najstarieho Kurovana krajanom. Starosta podrobne popsal pomerne komplikovanzrod tejto publikcie azrove nartol ivotopis autora. Najstarm Kurovanom bol vase vydania monografie vToronte ijci Petro Muinka. Ten pri prleitosti 670. vroia prvej psomnej zmienky oobci poslal svojim rodkom list, ktor je vpublikcii uveden vrusnskom jazyku. Vnasledujcich kapitolch autor podva informcie o polohe, nzve a demografickom vvoji obce. Podrobne sa zama nad monmi variantmi nzvu obce Kurov auvdza povesti vdomcom nre ovzniku jej nzvu. Znan pozornos venuje aj prameom a literatre onajstarej histrii obce, ktor je vak pomerne skromn. Sporadick zmienky oobci sa nachdzaj najm 289

vrznych radnch a tatistickch spisoch, majetkovch priznaniach a daovch vmeroch. Dejinami Kurova sa podrobne zaober valch kapitolch. Samostatne s rozpracovan najstarie dejiny obce ijej stredovek anovovek histria i osudy jej feudlnych vlastnkov. Zloit obdobie prevali jej obyvatelia aj poas prvej adruhej svetovej vojny. Voviacerch osobitnch kapitolch je zobrazen hospodrsky anboensk vvoj obce, emigrcia do zmoria, verejn akultrna innos obyvateov. Vkadej kapitole uvdza autor men ud, ktor sa zaslili orozvoj obce. Nezabda ani na pohromy, ktor obec postihli, ato epidmie, poiare apovodne. Cenn s aj povesti, zachyten vmiestnom nre. Pomerne vea priestoru autor venuje popri opise dejn obce aj jej sasnmu ivotu. Okrem vsledkov stania obyvateov, domov abytov v roku 2001 sa zaober aj spoloenskmi organizciami pracujcimi vKurove. Patria knim naprklad folklrna skupina Kurovan, telovchovn jednota, poovncke zdruenie, dobrovon poiarny zbor, Zvz Rusnov aUkrajincov Slovenska i Slovensk zvz protifaistickch bojovnkov. Vzvere autor zhrnul svoj pohad na pozitvne inegatvne dopady rznych spoloenskch apolitickch udalost na dejiny obce, ktor navye doplnil viacermi zaujmavosami. Jednou znich je bse Petra Muinku Dumky Kurivana vKanai. alej je to naprklad zoznam obyvateov, trvale ijcich vKurove, aukrajinsk rezum. Okrem toho je potrebn vyzdvihn citlivo zakomponovan fotografick materil zmimoriadne bohatho osobnho archvu autora. Publikcia profesora Mikula Muinku nartla zaujmav pohad na tto pozoruhodn obec vbardejovskom okrese. Rozsiahly zoznam pouitej literatry aprameov, oktor sa pri jej psan opieral, predstavuje pre itatea, ktor sa venuje skmaniu histrie tohto reginu, vborn vchodisko kvlastnmu bdaniu. udmila Onoferov

290

Roenka Katedry dejn FHPV PU 2003

Vydanie prv

Zostavil a redakne pripravil: PaedDr. Martin Pekr Jazykov prava: Mgr. Blanka Bobokov (slovensk jazyk) Sadzba: Ing. Stanislav Kurimai Vydalo vydavatestvo: UNIVERSUM Preov, 2003

ISBN 80-89046-17-7

291

ISBN 80-89046-17-7

  

292