Profesiogram profesionlneho informanho pracovnka

DIPLOMOV PRCA

Aneka Compelov

UNIVERZITA KOMENSKHO V BRATISLAVE FILOZOFICK FAKULTA KATEDRA KNININEJ A INFORMANEJ VEDY

Kninin a informan veda

kolite zverenej prce PhDr. Anna abrunov

BRATISLAVA, 2007

Abstrakt
COMPELOV, Aneka. Profesiogram profesionlneho informanho pracovnka [diplomov prca]. Univerzita Komenskho v Bratislave. Filozofick fakulta; Katedra knininej a informanej vedy. kolite PhDr. Anna abrunov. Komisia pre obhajoby: Kninin a informan veda. Predseda: prof. PhDr. Soa Makulov, PhD. Stupe odbornej kvalifikcie: Magister knininej a informanej vedy. Bratislava : FiFUK, 2007. 120s. Diplomov prca sa zaober vypracovanm profesiogramu informanho

profesionla. Rozober kontext, v ktorom vznik potreba informanej profesie, ie informan spolonos a informan technolgie. Objasuje trendy, ktor dominuj firmm v informanej spolonosti. Podrobnejie skma prcu informanho

profesionla na podklade zahraninch odbornch prc so zohadnenm domcej situcie v informanej oblasti. Analza informanej profesie je vypracovan na zklade poznatkov z profesiografie a skmania metodolgi tvorby profesiogramov. Jadro prce tvor vskum k zisteniu profilu informanho profesionla, ktor sa odvjal od tdia a dkladnej analzy kompetennch schm vypracovanch zahraninmi profesijnmi asociciami. Vlastn dotaznkov vskum bol realizovan vo firmch psobiacich na Slovensku, ktorch hlavnou innosou je informan innos, alebo ktor si tto innos zabezpeuj z vlastnch zdrojov. Vsledky vskumu prinaj informcie o informanch profesionloch pracujcich na Slovensku. Syntetick poznatky o informanej profesii vysuj do nvrhu profesiogramu informanho profesionla, v ktorom s stanoven jeho vzdelanostn predpoklady, vedomosti, zrunosti, schopnosti a vlastnosti. Odporania pre vyuitie profesiogramu, predstava o prci informanho profesionla v kninici a vzia o budcnosti tejto profesie dokresuj celkov pohad na informanho profesionla. Kov slov informan profesionl, informan pecialista, informan pracovnk, profesiogram, kompetencie informanho profesionla, informan prca, odborn vedomosti, schopnosti, zrunosti, osobn vlastnosti, profesijn asocicie MDT 331.103.12:659.2

Predhovor
K napsaniu tejto diplomovej prce viedla dlh cesta, na ktorej zaiatku bola rovnomenn tma seminrnej prce. Tto problematika ma natoko zaujala, e som sa rozhodla venova jej dkladnejie. Zrove som pociovala potrebu spozna prcu informanch profesionlov a nroky, ktor sa na profesiu klad, kee podobn funkciu by som chcela zastva i ja. oskoro som zistila, e literatry na tto tmu u ns je mlo a rovnako neexistuj ani iadne predpisy, ak by mal by informan profesionl. Vypracovanm profesiogramov informanch profesionlov s v zahrani poveren zva profesijn asocicie. Podkladom s pre nich okrem inho i rozsiahle vskumy zameran na poznanie prce informanho profesionla. Vsledkom celho ich silia je profesionalizcia informanej prce a spoloensk uznanie profesie. U ns je situcia na tomto poli in. Jednou z prin odlinosti od zahraniia me by i historick pozadie tohto povolania i to, e v naich podmienkach nepsobia iadne profesijn asocicie zastupujce informanch profesionlov. Spomenut okolnosti ved k tomu, e sa prax informanej profesie zaala vzaova svojej terii. Pritom informan spolonos, ako nov koncept fungovania spolonosti na zklade tvorby, distribcie a vyuvania informci, zasahuje do kadej oblasti ivota. Informan a komunikan technolgie s nositeom zmien, ktor pociujeme na kadom kroku nho skromnho i pracovnho ivota. Spoloensk a technologick zmena si vyntila vznik novch i transformciu existujcich povolan. V literatre, ale i v praxi, som sa stretla s nzormi, e moc bud ma tie firmy a t jednotlivci, ktor doku informcie zskava, spracovva, ale hlavne vyuva a premiea na zisk i pridan hodnotu v zmysle skvalitnenia ivota. Vznamn lohu by tu mohol zastva prve informan profesionl ako spojovnk medzi informano-komunikanou technolgiou a umi, ktor ju vyuvaj na uspokojenie svojich potrieb. K poznaniu prce informanch profesionlov sa snam prispie i touto diplomovou prcou, v ktorej podvam nvrh profesiogramu informanho profesionla.

Zoznam obrzkov, tabuliek a grafov

Obrzok 1 Obrzok 2 Obrzok 3 Obrzok 4 Tabuka 1 Tabuka 2 Tabuka 3 Tabuka 4 Tabuka 5 Tabuka 6 Tabuka 7 Tabuka 8 Tabuka 9 Tabuka 10 Graf 1 Graf 2 Graf 3 Graf 4 Graf 5 Graf 6 Graf 7 Graf 8 Graf 9 Graf 10 Graf 11 Graf 12 Graf 13 Graf 14 Graf 15 Graf 16 Graf 17 Biele miesto v informanch disciplnach. ....................................... 36 Vzah medzi pojmami profesiografia, profesiogram a profesia ....... 54 Zloky kompetencie a chpanie tohto pojmu rznymi krajinami ..... 56 Subprofesie vo vzahu k profesiogramu ........................................... 107 Koncepcie informanej spolonosti .................................................. 12 Sumarizcia kovch tm informatizcie, faktorov ich rozvoja a ich prnosov............................................................................................. 17 Masudovo rozdelenie informanho sektora..................................... 20 Oblasti v ktorch IKT vyvolvaj najmarkantnejie zmeny............. 24 ra kvantity, kvality a harmnie ....................................................... 30 Nov IT disciplny............................................................................. 35 Subprofesie informanho profesionla............................................ 40 innosti, ktor informan profesionli vykonvaj......................... 88 Oblasti, z ktorch potrebuj ma informan profesionli vedomosti89 Ak informan profesionli by sa v blzkej budcnosti uplatnili vo firmch ............................................................................................. 91 Produkty na ktorch sa podieaj informan profesionli............... 79 V rmci akho oddelenia pracuj informan profesionli ............... 80 Zameranie firmy................................................................................ 81 Forma komunikcie informci vo firme .......................................... 82 Smer komunikcie informci ........................................................... 82 Ako sa inf. profesionli podieaj na komunikci informci ........ 83 Mdium na komunikovanie informci ............................................. 83 Do akch funkci s zaraden informan profesionli ..................... 84 Vzdelanie informanch profesionlov ............................................ 85 Jazykov znalosti informanch profesionlov ................................ 85 Vedomosti zskan tdiom v kole .................................................. 86 S akmi oddeleniami spolupracuj informan profesionli............. 86 Akm spsobom spolupracuj s inmi oddeleniami ........................ 87 Nariadenia vymedzujce npl prce informanho profesionla ... 87 truktra vedomost informanho profesionla .............................. 89 Praktick zrunosti informanch profesionlov .............................. 90 Osobn schopnosti informanch profesionlov .............................. 91

Zoznam pouitch skratiek

ACM ACS AIIP ASR BI BPO CI CILIP CRA CRM CS CVTI SSI FID HW IKT IS IT ITO KPO MBA MBTI MIS SCIP SLA SSSI SW VTEI Association for Computing Machinery Australian Computer Society Association of Independent Information Professionals Automatizovan systmy riadenia Business Intelligence (Obchodn spravodajstvo) Business Process Outsourcing (Outsourcing obchodnch procesov) Competitive Intelligence (Konkurenn spravodajstvo) Chartered Institute of Library and Information Professionals Computing Research Association Customer Relationschip Management (Riadenie vzahu so zkaznkmi) Computer Science (Potaov veda) Centrum vedeckch a technickch informci esk spolenost pro systmovou integraci Federation of Information and Documentation Hardvr Informan a komunikan technolgie Information Systems (Informan systmy) Informan technolgie Information Technology Outsourcing (Outsourcing informanch technolgi) Knowledge Process Outsourcing (Outsourcing znalostnch procesov) Master of Business Administration Myers - Bruggs Type Indicator Management of Information Systems Society of Competitive Intelligence Professionals Special Libraries Association Slovensk spolonos pre systmov integrciu Softvr Sstava vedeckch technickch a ekonomickch informci

Obsah
0 vod ................................................................................................................. 8 1 Informan spolonos : zmeny vyvolan informanmi a komunikanmi technolgiami .................................................................................................11 1.1 1.2 Koncept informanej spolonosti ................................................................12 Slovensko a informan spolonos ............................................................14 1.2.1 Kedy bude mon o Slovensku hovori ako o informanej spolonosti? ..................................................................................16 Informan ekonomika .............................................................................18 1.3.1 Sektor informanch a komunikanch technolgi .............................19

1.3 2

Firma v informanej spolonosti ........................................................................26 1.4 Trendy, ktor formuj firmy v informanej spolonosti .................................26 1.4.1 Uiaca sa organizcia .....................................................................27 1.4.2 Nov forma vstupov, podnikovch procesov a vstupov .....................28 1.4.3 Inovcia ako strategick cie firmy ...................................................29 1.4.4 Sieov organizan truktra .........................................................30 1.4.5 Nov formy komunikcie.................................................................31 1.4.6 Outsourcing informanch technolgi a informanch sluieb..............32 Informan organizcia.............................................................................32

1.5 3

Informan profesionl.....................................................................................34 3.1 3.2 3.3 3.4 3.5 3.6 Zmena v truktre informanch profesi ....................................................34 Definovanie pojmu informan profesionl ..................................................36 Historick kontext informanej profesie ......................................................37 Subprofesie informanho profesionla .......................................................38 Pracovn zaradenie informanho profesionla ............................................41 Prca informanho profesionla................................................................43 3.6.1 Obchodn spravodajstvo .................................................................45 3.6.2 Konkurenn spravodajstvo.............................................................45

Profesijn asocicie..........................................................................................47 4.1 Zahranin profesijn asocicie .................................................................48 4.1.1 The Association for Computing Machinery (ACM)................................48 4.1.2 The Computing Research Association (CRA) ......................................48 4.1.3 Australian Computer Society (ACS) ..................................................48 4.1.4 Chartered Institute of Library and Information Professionals (CILIP) .........................................................................................48 4.1.5 Special Libraries Association (SLA) ...................................................48 4.1.6 Association of Independent Information Professionals (AIIP) ...............49 4.1.7 Society of Competitive Intelligence Professionals (SCIP) .....................49 4.1.8 esk spolenost pro systmovou integraci (SSI) ............................49 Situcia v oblasti profesionalizcie informanej profesie na Slovensku ............50 4.2.1 Slovensk spolonos pre systmov integrciu (SSSI).......................50

4.2 5

Profesiografia..................................................................................................51 5.1 5.2 5.3 5.4 5.5 5.6 Profesiogram ...........................................................................................53 Profesia ..................................................................................................53 Kompetencia a alie svisiace pojmy ........................................................54 Svisiace disciplny ..................................................................................56 Delenie profesiogramov ............................................................................57 Metodolgia tvorby profesiogramu .............................................................58 5.6.1 Metodolgia tvorby profesiogramu poda J. Ch. Raiskupa ...................59

5.7 6

Vznam a uplatnenie profesiogramov .........................................................60

Vskum k zisteniu profilu informanho profesionla............................................62 Vedeck cie:...........................................................................................62 Spoloensk cie: .....................................................................................62 Sasn stav rieenia problmu .................................................................63 6.1.1 Kompetencie informanch profesionlov poda profesijnch asocici........................................................................................64 6.1.1.1 ACM - Profil absolventa tudijnho programu informan technolgie .........................................................................64 6.1.1.2 ACS Zkladn sbor vedomost IT profesionlov ..................66 6.1.1.3 SCIP Opis prce manara Competitive Intelligence a analytika Competitive Intelligence..........................................67 6.1.1.4 SLA Spsobilos informanch profesionlov v 21. storo ................................................................................68 6.1.1.5 Informan pecialista oddelenia administratvnych sluieb ttu Oregon.............................................................71 6.1.1.6 Technick informan pecialista - The National Park Services..............................................................................72 6.1.1.7 CILIP Kd profesionlnych zrunost informanch profesionlov.......................................................................75 Vlastn vskum .......................................................................................76 6.2.1 Formulcia vedeckej hypotzy .........................................................76 6.2.2 Metdy a metodika.........................................................................77 6.2.3 Vstupy vskumu...........................................................................79

6.1

6.2

Nvrh profesiogramu informanho profesionla .................................................92 7.1 7.2 7.3 Princpy profesiogramu .............................................................................92 Nvrh profesiogramu poda zkladnej opisnej schmy ..................................93 Kompetencie informanho profesionla .....................................................96 7.3.1 Dosiahnut vzdelanie......................................................................97 7.3.2 Vedomosti, zrunosti a schopnosti....................................................97 7.3.3 Vlastnosti....................................................................................105 Subprofesie informanho profesionla vo vzahu k profesiogramu ..............107

7.4 8 9

Vyuitie navrhovanho profesiogramu ..............................................................108 Informan profesionl v kninici.....................................................................109

10 Budcnos profesie informanho profesionla ..................................................110 11 Zver...........................................................................................................111 Zoznam pouitej literatry...................................................................................113 Prloha A ...........................................................................................................121 Prloha B ...........................................................................................................122 Prloha C ...........................................................................................................123 Prloha D ...........................................................................................................124 Prloha E............................................................................................................125 Prloha F............................................................................................................126

0 vod
Informan innos je u ns zabezpeovan rznymi profesiami, na rznej rovni profesionalizcie, asto bez jednoznane vymedzench pracovnch npln a povinnost. Chbaj nm ucelen poznatky o uoch, ktor ju vykonvaj, o ich pracovnch innostiach, vedomostiach, schopnostiach, zrunostiach a osobnostnch vlastnostiach, ktor na spen vykonvanie profesie potrebuj. Z potreby zaplni toto biele miesto sa odvja cie tejto diplomovej prce, ktorm je analyzovanie sasnho stavu v oblasti vypracovania profesiogramov zahraninmi profesijnmi asociciami, skmanie informanej profesie u ns a na zklade tchto poznatkov navrhnutie profesiogramu informanho pracovnka. Na zaiatku napania stanovenho ciea bolo potrebn dkladne sa oboznmi s metodikou

vypracovania profesiogramov. T okrem inho uruje i metdy a zdroje pre skmanie profesie. Na skmanie profesie informanho profesionla som pouila metdu analzy profilov informanch pecialistov, ktor zostavuj zahranin profesijn asocicie. Hbkovo som analyzovala 7 profilov tchto asocici: Association for Computing Machinery, Australian Computer Society, Society of Competitive Intelligence Professionals, Special Libraries Association, Chartered Institute of Library and Information Professionals a dvoch organizci: The National Park Services a Department of administrative services ttu Oregon. Posledn dve organizcie, vzhadom na to, e ich profesiogramy pochdzaj priamo z praxe, som zaradila napriek tomu, e nepatria do kategrie profesijn asocicia. alm cieom bola realizcia vskumu profilov informanch profesionlov vo firmch na Slovensku. Tomuto vskumu predchdzal predvskum realizovan v siedmom semestri tdia. Dotaznk bol neskr pripomienkovan Ing. Annou Diaikovou, PhD. (odbor informci Chemosvit), Mgr. Petrom Sviekom (informan pecialista Penta Investments, a.s.) a Ing. Rastislavom Neczlim (konate firmy ITMG, s.r.o.). Vberov sbor firiem, pre ktor bol dotaznk uren, som zostavila na zklade odbornch reer vypracovanch Mgr. Ogou tevkovou (odbor

priemyselnch a obchodnch informci CVTI) a PhDr. ubicou Segeovou (odbor edin a propagan CVTI). Pre spracovanie tmy diplomovej prce mi boli vemi npomocn i osobn kontakty s informanmi pracovnkmi z praxe: Ing. Rastislavom Neczlim, Jnom Hermanom (SWD Sales Specialist firmy Hewlett-Packard Slovakia, s.r.o.), PhDr. Evu Malkovou (riaditeka Parlamentnej kninice Nrodnej rady SR) a Helenou Ziburovou (Library Administrator spolonosti Zentiva, a.s.). Pri spracovan tmy profesiografia boli pre ma prnosn rady a usmernenia PhDr. Gabriela Zalu, PhD. (Katedra psycholgie, FiFUK). Vlastn sksenosti z prce v softvrovej firme boli takisto zaujmavm zdrojom poznatkov. Zahranin literatra k tme je skutone obsiahla. Snaila so sa z nej vybra hlavne aktulne a vysoko odborn zdroje. Podstatn as pouitej literatry tvor literatra zahraninch profesijnch asocici vone dostupn na ich oficilnych webovch strnkach. Mnoh z odbornch lnkov o schopnostiach informanch profesionlov som zskala z platench databz, ku ktorm je prstup cez rozhranie portlu kninice CVTI. Slovensk a esk literatru som vyuvala najm pri spracovan tmy o profesiografii. Tu som pouila i starie knihy, kee na tto tmu sa u ns dnes u takmer nepublikuje, doplnen o aktulne zahranin poznatky z analzy prce. Prca je rozdelen na as teoretick a praktick. V teoretickej asti uvdzam kontext, v ktorom sa informan profesia nachdza. Podstata informanej spolonosti vplva i na modern firmu, preto objasujem najviditenejie zmeny vo firmch informanej spolonosti. Podrobnejie sa zaoberm informanou profesiou, jej definovanm historickm kontextom, subprofesiami a pod. Strune charakterizujem zahranin profesijn asocicie. Predtm ne sa pristpi k vypracovaniu profesiogramu je nutn pozna teriu profesiografie a metodolgiu tvorby profesiogramov, ktorou uzatvram teoretick as prce. Praktick as tvor vskum k zisteniu profilu informanho profesionla, v ktorom skmam, kto vykonva informan profesiu v podmienkach naich firiem. Vsledky poznatkov z analz zahraninej odbornej literatry a vsledky dotaznkovho vskumu vyuvam pri nvrhu profesiogramu informanho profesionla, ktor je

vstupom mjho skmania. Vyuitie profesiogramu je mnohorozmern, priom irie sa predpoklad jeho pouitie pre potreby profesionalizcie informanej prce. Monm uplatnenm informanho profesionla je i vyuitie jeho poznatkov a zrunost v kniniciach. Vo vzii o budcnosti profesie informanho profesionla podvam mj nzor na smerovanie tejto perspektvnej profesie.

10

Informan spolonos : zmeny vyvolan informanmi a komunikanmi technolgiami

"Preiel som 8 000 kilometrov, aby som vs poprosil o pomoc pri vytvran Globlnej informanej infratruktry. Jej vvin mus by kooperujcou snahou vldy a ud. Neme by diktovan alebo budovan jednou jedinou krajinou. Mus by vsledkom demokratickho silia. Distribuovan inteligencia globlnej informanej infratruktry bude rozirova participujcu demokraciu."

ryvok z rei, ktor Al Gore predniesol na World Telecommunication Development Conference v roku 1994 (Al Gore, 1994) Sme svedkami vekch zmien prebiehajcich v spolonosti. Poda Al Gora (1994) s to zmeny na globlnej rovni, ktor zrove zasahuj jedinca v jeho kadodennom ivote; zmeny v globlnom podneb (vyvolvajce prklon k obnovitenm zdrojom energie), svetovej ekonomike (informcia ako nov druh komodity), politikch krajn (otvranie sa smerom von), vo fungovan podnikov (demasifikcia vroby) v socilnych truktrach (siln individualizcia jednotlivca) a in. Zrejme si to uvedomuje len mal as udstva, ale pvodcom tchto zmien s vo vekej miere modern informan a komunikan technolgie (alej len IKT). U dnes sa d predpoveda, ak dleit lohu bud ma t jedinci, ktor bud ovlda prcu s IKT, ale hlavne s obsahom, ktor technolgie nes. Budcnos a vyten lohy akejkovek profesie zvisia od jej spoloenskej

uitonosti. Spolonos, ktorej sasou sa stvame i my, dostala prvlastok informan, o znamen, e tvorba, distribcia, vyuvanie a manipulcia

s informciami sa stva kovou hospodrskou, ekonomickou a kultrnou aktivitou. Informcia je po tovaroch a slubch alou komoditou, ktor prina firmm zisk. Tto situcia dva uspie na trhu len tm firmm, ktor doku narba s informciami tak, aby to viedlo k ich nslednmu strategickmu vyuitiu. Napohad jednoduch loha, avak v skutonosti si prca s informciami a ich transformcia do oakvanho zisku vyaduje vedomosti na rovni profesionlov a v drvivej vine prpadov dokonal poznanie a vyuitie informanch technolgi. Nasledujca kapitola o informanej spolonosti spolu s jej podkapitolami by mala vies k odpovedi na otzku, preo je profesia informanho pracovnka potrebn. Ak pochopme princpy fungovania znalostnej ekonomiky a ak si uvedomme, e 11

technolgie (nech u s na akejkovek rovni inteligencie) nie s vemohce, prdeme na to, e bez odbornho zsahu pecialistov na prcu s informciami sa informan spolonos nezaobde. Nasledujce tzy a terie by mali by vodidlom, ktor posunie profesiu informanho profesionla na rove, ktor si zasli.

1.1

Koncept informanej spolonosti

Koncept informanej spolonosti vznikol pravdepodobne v Japonsku v roku 1963, kde tento termn1 prvkrt pouil Tadao Umesao, napr. Malaguerra - Niklowitz Huber (2001). To, e Japonsko dnes patr k technologickm vemociam, je dkazom toho, e jeho koncept nezostal len na papieri. Podobne priazniv osud si zabezpeilo i USA vaka podpore informatizcie vtedajm viceprezidentom Al Gorom a prezidentom Billom Clintonom (Leiner, 2003). Okrem informanej spolonosti rzni autori uvdzaj alie koncepcie charakterizujce nastvajce zmeny vo svete. Pomenovvaj ich vlastnmi termnmi. Tabuka 1 ukazuje najznmejie koncepcie, ich autora a rok, kedy sa termn prvkrt pouil.
Tabuka 1 Koncepcie informanej spolonosti

TERMN
Globlna dedina Postindustrilna spolonos Znalostn spolonos Komputerizovan spolonos Vek informci Vek komunikcie Nrod siet Trvalo udraten spolonos Vek mdrych strojov ra globalizcie Spolonos znalost

AUTOR
McLuhan Daniel Bell Peter Drucker Martin Halvey Philips Hiltz Brutlandov Zuboff Naisbitt Drucker

ROK
1965 1968 1969 1970 1971 1975 1978 1987 1988 1990 1993

( Klinec, 1996)

Od zkladnch konceptov informanej spolonosti a podnes bolo napsanch vea definci informanej spolonosti. Niektor z nich s zameran skr technokraticky a draz klad vlune na technolgie. Naprklad Gary Herman (1994) definuje informan spolonos ako spolonos, v ktorej ekonomick a kultrny ivot priamo svis s informanmi a komunikanmi technolgiami.

Japonsky Joho-Shakai.

12

In defincie vyzdvihuj ekonomick dosah novej ry. V takomto duchu definuje informan spolonos Alison Knight (2004) ako spolonos, v ktorej sa informcie stali produktom alebo s dleit pre in produkty a ekonomick spech firmy, zvis od vmeny informci. Poda Petra Sobotku (2002, s. 9) je to spolonos, ktorej hlavnm tovarom je informcia, informan technolgie a technologick inovcie sa stali urujcou asou rozvoja hospodrstva. Ja navrhujem definciu, ktor odra dleitos vyuvania znalost (znalos ako vyuit informcia) a tvorby novch informci. Informan technolgie vidm len ako prostriedok pre prcu s informciami: Informan spolonos je spolonos, ktorej hlavnm motorom rozvoja je aktvne vyuvanie znalost, tvorba

informci a prca s nimi, a v ktorej informan technolgie, ako prostriedok prce s informciami, zasahuj do vetkch sfr ivota loveka. Napriek tomu, e technolgie chpem len ako nstroj, s to prve modern informan a komunikan technolgie, ktor vyvolvaj mohutn zmeny

v spolonosti. Alvin Toffler a Heidi Tofflerov (1996) nazvaj zmeny treou vlnou (The third wave)2. Hovoria, e i najvyspelejie krajiny, ako napr. USA, nemono vyhlsi za krajiny tretej vlny, pretoe v nich ete stle zotrvvaj princpy druhej vlny princpy priemyselnej spolonosti, ako naprklad tovrensk vekovroba. S Tofflerovm tvrdenm shlasm. Stojme na rozhran dvoch svetov na jednej strane je nm zaako odpta sa od zauvanch pravidiel fungovania spolonosti, jednotlivch ekonomk, ale i uie firiem i spsobu prce naprklad v mnohch firmch sa stle kladie mal alebo iaden draz na vyuvanie tzv. implicitnch znalost 3. Na strane druhej sa kochme nad monosami, ktor nm prinaj

sofistikovan technolgie a oraz silnejie pociujeme vplyv novch technolgi vo

Prv vlna znamenala prechod spolonosti od lovu k zberastvu ponohospodrska revolcia

a pretrvvala niekoko tiscro. Druh vlna svis s priemyselnou revolciou a jej sila zhruba po 300 rokoch prve teraz slabne a prechdza to tretej vlny informan revolcia.
3

Implicitn znalosti maj formu mylienok, sksenost, intucie. Nachdzaj sa v hlavch

pracovnkov, a preto s zva ako opsaten. Prve tieto znalosti s asto tie najdleitejie pre chod firmy.

13

vetkch sfrach ivota (spsob, akm pracujeme, komunikujeme, vzdelvame sa a trvime von as). Zmenm, ktor technolgie vyvolali, sa prispsobujeme za chodu a nesystematicky. Firma naprklad implementuje nov informano - komunikan systm, ktor by mal sli na zdieanie informci vetkmi pracovnkmi a tak produkova nov firemn informcie. Pre zauvan hierarchick delenie zamestnancov vak, bohuia, nezavedie systm i k zamestnancom na dolnch priekach hierarchie. Tak sa ukrti o nzory a nvrhy od ud, ktorch poznatky mu by pre firmu kov. Vytvra sa tu pliv potreba zmeni spsob myslenia ud smerom k aktvnemu zdieaniu a vytvraniu informci pomocou prostriedkov IKT. Tu vidm jeden zo spsobov uplatnenia sa informanch profesionlov, ktor by mali by, okrem inho, aj presadzovatemi novch postupov efektvnej komunikcie vo firme vedcej k tvorbe firemnch poznatkov. V nasledujcej kapitole objasnm, ak je vzah naej krajiny k informanej spolonosti.

1.2

Slovensko a informan spolonos

Za prv (nerealizovan) koncepciu informanej spolonosti na Slovensku mono povaova knihu Eugena Lbla vahy o duevnej prci a bohatstve nroda (Lbl, 1967). Naa krajina dnes chpe nevyhnutnos podstpi zsadn kroky, ktor prispej k budovaniu informanej spolonosti. Dkazom toho s dokumenty schvlen vldou ako i mnoh iniciatvy. Vo vetkch z nich sa objavuje potreba vzdelvania v oblasti IKT. Ide jednak o vzdelvanie irokch ms (informan gramotnos), ale i vzdelvanie pecialistov na prcu s IKT na vetkch rovniach. Sasn vchova informatikov nezodpoved celkom truktre informatickch profesi, pre niektor z nich by naprklad stailo stredn odborn vzdelanie. Vyplva to z dokumentu Politika informatizcie spolonosti v SR (rad vldy SR, 2001a).

14

Uvdzam strun charakteristiku jednotlivch programov. Zamerala som sa v nich na ciele, ktor podporuj mylienku odbornho vzdelvania v oblasti IKT, alebo ktorch vykonvanie bude svisie s prcou informanch pracovnkov.

eEurope a eEurope+
Eurpska rada na zasadnut v Lisabone 23. - 24. marca 2000 stanovila pre Eurpu vznamn cie, a to sta sa najkonkurennejou a najdynamickejou znalostnou ekonomikou vo svete. Rovnak ciele s prihliadnutm na ekonomick, socilnu a politick situciu kandidtskych krajn s obsiahnut v iniciatvach eEurope+, ktor si vypracovali jednotliv krajiny. Program si kladie za cie urchli poskytovanie primeranch komunikanch sluieb pre vetkch, lacnej a rchlej prstup k internetu a jeho bezpenos, investova do ud a ich kvalifikcie (konkrtne: Eurpska mlde v digitlnom veku, prca v znalostnej ekonomike, as na znalostnej ekonomike), urchli e-obchod, verejn sprva on-line a in (rad vldy SR, 2001b).

Stratgia rozvoja konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010

Dokument vychdza z celkovej Lisabonskej stratgie (vi predchdzajca kapitola) a povauje sa za nau nrodn Lisabonsk stratgiu. Dlhodob stratgia Slovenska je zaloen na dvoch pilieroch, a to: spen dokonenie trukturlnych reforiem a udranie ich vsledkov a systematick zameranie sa na naplnenie rozvojovej asti Lisabonskej stratgie. Druh bod pritom hovor o tom, e n hospodrsky rast mus by zaloen na schopnosti slovenskch ud pracova s neustle novmi informciami a produkova nov poznatky a vyuva ich v praxi (Bruncko, 2005).

Politika informatizcie spolonosti v SR

Dokument objasuje proces informatizcie v SR i vo svete. Pomenva sasn nedostatky v prestavbe Slovenska na informan spolonos. Stanovuje si za cie vytvori stratgiu informatizcie spolonosti (vi nasledujci odstavec). Ako jeden z problmov vid i vchovu odbornkov informatikov: T je u ns koncentrovan len na vysokch kolch, priom pre niektor profesie (napr. databzov, resp. sieov administrtor) by postaovalo stredn odborn vzdelanie (rad vldy SR, 2001a).

15

Stratgia informatizcie spolonosti v podmienkach SR

Stratgia nadvzuje na dokument Politika informatizcie spolonosti v SR a akn pln iniciatvy eEurope+. K jej cieom patr medziinm i budovanie zkladnch pilierov informanej spolonosti: obsah (informcie a sluby), udia (zvyovanie

udskch zdrojov a zrunost), infratruktra (rad vldy SR, 2003). Pre informanch profesionlov sa tu otvra monos prispie svojimi vedomosami k utvraniu obsahu (1. pilier informanej spolonosti) tak, ako ho stratgia definuje: dostupn elektronick obsah a aplikcie, ktor pouvate me vyuva pre svoje ely. V 2. pilieri udia sa konkrtne hovor, e iba kvalifikovan obania doku vyuva sluby informanej spolonosti, ako aj tieto sluby implementova a prevdzkova (rad SR, 2003). Zrejme pri tomto bode mali na mysli informan gramotnos ako zkladn vzdelanie v oblasti IKT. Nepriamo sa vak dotkli i vysoko odborne vzdelanej skupiny pouvateov IKT, pretoe len udia s takmto vzdelanm mu efektvne a bezproblmovo implementova a prevdzkova informan sluby. Uplatnenie informanch profesionlov vidm i v alch stanovench cieoch. S to ciele pre oblas vzdelvania (kolenia digitlnej gramotnosti), verejnej sprvy (kolenia a vydvanie IT preukazov), elektronickho obchodu a podnikania (tvorba a odborn prevdzkovanie produktov a sluieb svisiacich s elektronickm obchodom alebo podnikanm ako takm), vskumu a vvoja (informan zabezpeenie vskumu a vvoja), bezpenosti a ochrany digitlneho prostredia (informan profesionli tu mu prispie svojimi odbornmi vedomosami).

1.2.1 Kedy bude mon o Slovensku hovori ako o informanej spolonosti?

Nzov kapitoly je zhodn s otzkou poloenou Miroslavovi Kukukovi, splnomocnencovi vldy pre informatizciu spolonosti v lnku Informatizcia SR : blskanie sa na lepie asy (Drobn, 2007). Poda neho bude Slovensko informanou spolonosou v momente, ke sa usadme na jednej z prvch prieok tatistk

v zaveden a pouvan informanch a komunikanch technolgi, v momente, ke vedomosti, zrunosti a informcie bud naou najvyou pridanou hodnotou a bud ns udrova na vysokej rovni konkurencieschopnosti, a v momente, ke obanovi bud poskytnut sluby elektronickej verejnej sprvy vade tam, kde je to mon.

16

Nasledujca tabuka je sumarizcia kovch tm informatizcie, faktorov ich rozvoja a ich prnosov.
Tabuka 2 Sumarizcia kovch tm informatizcie, faktorov ich rozvoja a ich prnosov KOV TMY
Verejn sluby vyuvajce IKT. Zrovnoprvnenie el. a papierovho obsahu

FAKTORY ROZVOJA
Zefektvnenie procesov vo verejnej sprve, sluby eGovernmentu, integrovan obslun miesta, niie poplatky, legislatvne zrovnoprvenie el. a papierovho obsahu Sprstupnenie vzdelvacej a odbornej literatry na internete, podpora vytvrania uitonho obsahu a znalostnch databz podporujcich inovatvnos Nadobudnutie digitlnej gramotnosti na zkladnch a strednch kolch, vzdelvanie ostatnch obanov v oblasti digitlnej gramotnosti pecializcia vybranch S na prcu s IKT, rozrenie bakalrskeho tdia na prcu v IKT odvetv, systm na rekvalifikciu absolventov S a V na prcu v IKT odvetv Vytvranie uitonho obsahu (eContent, eGovernment), vysoko konkurenn prostredie v oblasti telekomunikci

PRNOSY
Lepia dostupnos verejnch sluieb, zrchlen a jednoduch vybavovanie radnch zleitost, podnikatelia a obania vyuvajci eBusiness, znenie potu radnkov

Uiton obsah verejne dostupn na internete (eContent)

Obania majci monos celoivotnho vzdelvania cez internet, znalosti pre vetkch dostupn prostrednctvom internetu

Vzdelvanie pre znalostn spolonos

Digitlne gramotn obania, pripraven na znalostn spolonos

Prprava pracovnkov pre odvetvie IKT

Dostatok kvalifikovanch pracovnkov pre silne expandujce odvetvie IKT, rozvoj hi-tech priemyslu a zsadn rast investci do tejto oblasti Obania a podnikatelia pripraven na znalostn spolonos a vyuvajci monosti IKT, fungujca infratruktra pre znalostn spolonos

Zvyovanie vyuvania vysokorchlostnh o internetu Modern zdravotnctvo vyuvajce monosti IKT (eHealth)

Zavedenie elektronickho zdravotnho zznamu, zavedenie telemedicnskych sluieb, zavedenie internetovho objednvania sa k lekrovi

Zven kvalita zdravotnej starostivosti pre obanov, efektvnejie vyuvan disponibiln as obanov, zven komfort obanov

(IT asocicia Slovenska, 2006)

tvrt kov tma (tunm psmom) je sstreden na prpravu pracovnkov pre odvetvie IKT. Hovor sa tu vak len o rozren u existujcich foriem tdia o prcu s IKT. Poda mjho nzoru si vak prax u dnes vynucuje vznik plne novch profesi spadajcich pod odvetvie IKT. Zastreujcim pojmom pre tieto nov profesie by mohla by prve profesia informanho profesionla.

17

Po definovan informanej spolonosti a objasnen potreby budovania informanej spolonosti na Slovensku sa bliie pozrieme na informan ekonomiku, v ktorej je odraz zmien v spolonosti asi najviditenej.

1.3

Informan ekonomika

Informan technolgie s hnacm motorom ekonomiky a zrove pomhaj rozvja aj ostatn hospodrske odvetvia. Tto skutonos si uvedomili viacer krajiny, a preto pristpili k rozvoju info-komunikanho sektora. Na zaiatku devdesiatych rokov 20. storoia malo vdsko so svojm malm vntornm trhom problmy s nezamestnanosou a zrove vysokm rozpotovm deficitom. Vtedy vdska vlda prijala rozhodnutie podporova rozvoj IKT v krajine. Rozvoj IKT prispel v nasledujcich rokoch k zsadnej transformcii vdskeho hospodrstva. Na okraji tokholmu dnes sdli technologick park Kista druh najdleitejie svetov centrum info-komunikanch technolgi hne za americkm Silicon Valley (Sobotka, 2002, s. 29). Podstatou informanej ekonomiky alebo znalostnej ekonomiky niektor autori rozliuj medzi tmito pojmami, napr. Low (2000, s. 15) je informan povaha vstupov. Oproti predchdzajcim ekonomikm, ke zkladn vstupy tvorili suroviny a hmotn kapitl, v informanej ekonomike s vstupmi pre produkciu informcie a vedomosti. V informanej spolonosti je povaha zdrojov skr intelektulna ako fyzick. Draz sa kladie na vzdelvanie a vskumn centr bud zrejme oskoro zaznamenva nebval vzostup. V znalostnej ekonomike narastaj nov formy sluieb ako zdravotn starostlivos, ditann vzdelvanie, softvrov produkcia a multimedilna zbava (Low, 2000, s. 15). O naej sasnej spolonosti sa asto hovor ako o konzumnej, o znamen, e mnoh klad, poda ma a neprimeran, draz na veci materilne. Verm vak, e v vznam m investovanie do seba (vzdelvanie, dokoovanie, sebazdokoovanie). Na pracovnom trhu uspeje ten, kto bude chpa potrebu neustleho sebazdokonaovania jednak o sa tka nadobdania novch vedomost zo svojho odboru, ale i informanch vedomost a zrunost, kee tieto sa menia rovnako rchlo, ako sa men prostredie IKT.

18

Dematerializciu zdrojov v ekonomike a prklon k intelektulnemu obsahu si vma i Roger Bowes. Na seminri FID prezentoval lnok s nzvom How best to find and fulfit business information needs. Poda neho zdrojom bohatstva bud informcie a aplikcia informci do obchodu. V sasnosti s ete stle svahov listy pln toho, o ekonmovia nazvaj hmotn aktva: budovy a stroje, sklady produktov a materilov vec, ktor meme chyti a spota. Nov informan ekonomika zmen defincie aktv, transformuje povahu bohatstva, vydldi nov chodnk prosperity. Sperenie o najlepie informcie je plne odlin od sperenia o najlepiu farmu alebo najlepie loisko rudy. Zdroje informci bud ma rznu formu: od prdu elektronickch dt a po rokmi nadobudnut informcie z vskumu uskladnen v kniniciach, vlenen v pamtiach potaa alebo nesen ako intelektulny kapitl v kolektvnych mysliach pecialistov (Bowes, 1996). Z Bowesovej vahy vyplva, e informcia je kapitl, zdroj bohatstva. Samotn prstup k informcim bude urova to, kto bude ma moc. A ak ten, kto bude ma prstup, doke informcie i sprvne zuitkova, zaru mu to zdroj bohatstva. V konkurennom prostred bude zvhodnen ten, kto doke z dt vyprodukova vedomos. Bowes alej uvdza, e v konkurennom prostred bude hra siln rolu analza. T ikovnej nasmeruj svoju pozornos od systmov k informcim. Bud ich zaujma hlavne dve otzky: Vo svete konkurencie, kde zainteresovan mu ma prstup k tm istm dajom, kto exceluje v premene dt na informcie? Kto bude potom tieto informcie analyzova tak rchlo a inteligentne aby z nich vedel vygenerova vyiu vedomos i znalos? Vedomosti vznikn z produktov analzy, z vskumu, uenia, technolgie, sksenost a zo zaznamenanch informci. Takto vedomos reprezentuje intelektulny kapitl (Bowes, 1996). Informanou ekonomikou hbe a formuje ju nov tvrt sektor sektor informanch a komunikanch technolgi.

1.3.1 Sektor informanch a komunikanch technolgi

V novodobej ekonomike je informan sektor oznaovan ako nov tvrt sektor po ponohospodrstve, priemysle a slubch. Yoneji Masuda (1990) rozdelil informan sektor na tyri asti informan priemysel, znalostn priemysel, umenie a etika poda neho v tchto tyroch oblastiach pracuj udia, ktor vytvraj alebo distribuuj

19

informcie. Nasledujca tabuka zobrazuje Masudovo rozdelenie informanho sektora:

Tabuka 3 Masudovo rozdelenie informanho sektora
Informan priemysel Skromn informan odvetvie Publikan odvetvie Spravodajstvo a reklamn priemysel Informan spracovanie a sluby Informan stroje Spisovatelia, tvorcovia verejnej mienky, investigatvni reportri Tlaiari, vydavatelia, knihri, fotolaby Noviny, spravodajsk agentry, asopisy, reklama a vzah s verejnosou Potaov centr, databanky, softvrov firmy Potae, terminly, tlaiarne, koprovacie stroje

Znalostn priemysel Skromn operan znalostn odvetvie Prvnici a tovnci Vskumn a vvojov priemysel Vzdelvac priemysel Vskumn intitcie a technologick centr koly a kninice Umenie Skladatelia, spevci, maliari, fotografi, producenti Divadelnci, televzne spolonosti, kin, nahrvacie spolonosti Fotografick zariadenia, filmov, nahrvacie a televzne spolonosti Etika Filozofi, proroci, nboensk vodcovia Nboensk skupiny, kostoly, chrmy Zen, yoga, duchovn trningov centr

Skromn umeleck informan odvetvie Umeleck informan sluby Umeleck informan zariadenia

Skromn etick odvetvie Nboenstvo Duchovn sektor

(Masuda, 1990)

Masudovo rozdelenie je skutone komplexn a zaha sn vetky oblasti, kde sa pracuje s informciami akejkovek povahy (text, audio, video, dokonca mylienky a pocity). Z pohadu informanho profesionla maj vznam hlavne prv dve odvetvia, t.j. informan a znalostn priemysel, i ke vaka svojim informanm znalostiam doplnenm o pecifick okruh odbornch vedomost (napr. z oblasti umenia) by si naiel uplatnenie i v ostatnch dvoch odvetviach. Informan priemysel je poda Masudu (1990, s. 68) zodpovedn za produkciu, spracovanie, uchovvanie a rozirovanie informci. Zvis od svojej materilnej a technologickej zloky potaov a kancelrskej techniky, komunikanch kblov, prenosu informci a zariaden, softvru, sluieb informanho prieskumu,

informanho uchovvania a archivanch sluieb. V znalostnom priemysle sa na

20

rozdiel od predchdzajceho tvoria nov informcie v ovea vyej miere. Znalostn priemysel sa sklad z privtneho sektora, ako s prvnici a tovnci, vskumn a vvojov centr, vzdelvacie intitcie a zariadenia pre znalostn priemysel napr. potaov zariadenia. Odline vid delenie tvrtho informanho sektora OECD vo svojej tatistickej publikcii (OECD, 2000), kde uvdza nasledujce delenie IKT odvetvia poda trhu:
1. IT hardvr a. b. c. systmy pre podniky a organizcie: servery, systmy pre jednotlivcov: pracovn stanice, osobn potae, dtov komunikcia: LAN, WAN.

2. IT sluby a softvr a. b. IT softvr: predaj softvrovch produktov, aplikan nstroje a aplikan rieenia, IT sluby: konzultcie, implementcia, operan manament, IT vzdelvanie, sluby informanho spracovania a pouvatesk podpora. 3. Telekomunikcie a. verejn sieov zariadenia: transmisia, mobiln komunikcia; privtne sieov zariadenia: telefnne prpojky, mobiln telefny.

Toto trhov delenie informanch a komunikanch technolgi je z pohadu tejto prce zaujmav. Prca informanho profesionla sa vzahuje najm na IT sluby a softvr (zvraznen tunm psmom). V nasledujcej asti uvdzam niekoko definci pre informano-komunikan technolgie.

Definovanie IKT
Defincie informano-komunikanch technolgi, ktor njdeme v naich a eskch terminologickch slovnkoch z oblasti vpotovej techniky, sa asto snaia pokry o najiriu oblas technolgi. Nov vkladov slovnk vpoetn techniky (Havelka, 1995, s. 104) a Velk potaov slovnk (Nbla, 2006, s. 235) odporaj pouva tento pojem pre veobecn oznaenie celho potaovho a komunikanho odboru. Antonn Vitovsk (2006, s. 241) v Modernom slovnku softwaru rozliuje medzi pojmami informan technolgie a informano komunikan technolgie. Informan technolgie chpe ako technolgie spracovania informci a informano-komunikan technolgie ako prostriedky vpotovej techniky. Pri

21

druhom pojme zrove zdrazuje dleitos komunikcie, t.j. prepojenia jednotlivch zdrojov informci na rozdiel od starieho pojmu informan technolgie. Internet ponka alie defincie pojmu, niektor z nich s u o nieo konkrtnejie: Medzi informan a komunikan technolgie radme vetky technolgie pre zhromaovanie, uchovvanie, vyhadvanie, spracovanie, analzu a rozirovanie informci. IKT vznamne redukuj nklady na manaovanie informci, jednotlivcom a organizcim umouj efektvnejie splni informane zaloen lohy. Znamenaj inovciu v produktoch, procesoch a organizanch truktrach (Smart State Strategy..., 2006). Informan technolgia je spolon vraz pre vetky druhy technolgi, hardvr a/alebo softvr pouvan na zskanie, spracovanie alebo renie informci. Pokrva cel oblas potaov a telekomunikanch technolgi (Kajan, 2002, s. 280). Informan a komunikan technolgie prechdzaj neustlym vvojom. Krtky pohad do histrie dokresuje dynamiku zmien v informanom sektore.

Strun histria
Pre vznik modernch IKT m vek vznam vynlez telefnu (1876) a osobnho potaa (1981)4. Obe tieto zariadenia pri svojom vzniku nedvali vbec tui, e sa z nich vyvinie to, o si dnes pod IKT bene predstavme. Dejiny IKT meme datova a po splnen dvoch podmienok: Prvou je to, e IBM sa v rokoch 1969/1970 rozhodlo otvori trh pre nezvislch softvrovch producentov. Softvr, ako nevyhnutn stavebn prvok IT, tak zaal prevlda v potaovej technolgi. alou udalosou, ktor rozhodla o sformovan IKT, bol vznik internetu5. Dnes u hovorme o tzv. post potaovej re. To vak neznamen, e potae prestan existova. Ich vznam ako samostatnch zariaden sa vak rapdne zmenuje. Prostredie
4

Kyle Eischen (2000) uvdza, e prv skuton osobn pota Apple II vyrobila u v roku 1977 firma Apple.

Internet vznikol v roku 1969, kedy ministerstvo obrany USA poverilo agentru Advanced Research Project Agency (ARPA) zostrojenm prostriedku na vmenu informci pre potreby ozbrojench sl USA (Makulov, 2002).

22

samostatnch potaov je nahradzovan sieovm prostredm. Sieov prostredie je skutonou liahou pre vznik alch technolgi. IKT sa od svojej softvrovej povahy presunuli do prostredia internetu a mnoh nov technolgie funguj u len na tejto platforme. Informan technolgie sa vyvinuli do mdi na produkciu, manipulciu a rozirovanie informci vo vetkch formch (Eischen, 2000, s.18).

Modern informan a komunikan technolgie ako pvodca zmien v spolonosti

Technolgia ako motor zmeny. Vedomosti ako pohonn zmes. Nzvy kapitol z Tofflerovej knihy ok z budcnosti (Toffler, 1992, s. 19) Zmeny, ktorch sme svedkami, sa dotkaj azda kadej z oblast udskho ivota. Pvodcom niektorch zmien je naprklad i zmena klimatickch podmienok. Ovea markantnejie s vak zmeny, ktor priamo i nepriamo vyvolva irok zavdzanie technolgi. Zatia o v prvej polovici minulho storoia sa pod technolgiou najastejie rozumela mohutn montna linka zostrojen Henry Fordom (Toffler, 1992, s. 19), dnes si ako technolgiu predstavme skr miniatrne veciky na renie a spracovanie informci. V svislosti so zmenami, ktor prinaj, s asto technolgie oznaovan ako vemohce. Poda ma vak IT hlavne v rukch laikov v oblasti IT mu prinies viac kody ako itku. Podobn nzor m i pecialista na IT z firmy Hewlett-Packard Jn Herman (2007), ktor hovor: Nie, technolgie pre prcu s informciami nie s vemohce, ale v dnenom informanom priestore s nevyhnutn na to, aby bolo vbec mon niektor povolania vykonva. Technolgie predovetkm urchlili tok informcii a vytvorili tak tlak na ud, ktor sa na zklade tchto informci rozhoduj. Zameriam sa na oblas IT biznisu - neviem si predstavi, ako by som vykonval svoju prcu bez pripojenia na internet, bez obrovskch firemnch informanch zdrojov a bez mobilnej komunikcie. Nikdy som neabsolvoval pecilne kolenie na prcu s informanmi zdrojmi, ale shlasm s vami, e vchova mono nielen pecialistov, ale aj tzv. kvalifikovanch uvateov je potrebn - vemi vea uvateov tchto technolgi si neuvedomuje obrovsk moc informanch zrunost.

23

Nasledujca tabuka vymenovva oblasti, v ktorch tieto technolgie vyvolvaj signifikantn zmeny.
Tabuka 4 Oblasti v ktorch IKT vyvolvaj najmarkantnejie zmeny
OBLAS Ekolgia ZMENY Prechod k alternatvnym zdrojom energie Globalizcia nrodnch ekonomk, informcia ako kapitl, nov trh s informciami Znenie administratvy zavedenm online sluieb, elektronick formulre TECHNOLGIE vyvolvajce zmeny Vetky technolgie podporujce vznik, uchovvanie a renie novch poznatkov Technolgie na renie informci, na uchovvanie informci, na tvorbu informci Internet

Ekonomika

Verejn sfra

Socilna sfra

Prehlbovanie informanej priepasti Nov metdy lieenia, samodiagnostikovania prostrednctvom technolgi, nov formy chorb Akcelercia vedeckho poznania

Vetky druhy informanch a komunikanch technolgi

Zdravotnctvo

Vetky technolgie produkujce neiadce elektromagnetick iarenie

Veda

Internet, komunikan technolgie

Vzdelvanie

Potreba celoivotnho vzdelvania, vzdelvanie na diaku Vznik novch subkultr, fenomn kultrneho oku Nadnrodn povaha firiem, sieov organizcia Prca na diaku, pohybliv pracovn doba, tmov prca

Internet, vzdelvacie portly

Kultra

Internet, komunikan technolgie

Firma

Firemn intranet, nstroje na kolaborciu Internet, komunikan technolgie, technolgie na podporu kolaborcie

Prca

Globlne zmeny svisiace s prechodom do informanej spolonosti zasahuj i podnikatesk jednotky a organizcie. Uvedomel firma, ktor chpe nevyhnutnos zmien, ich vyuije pre svoj prospech. Zavedie informan technolgie do rutinnch procesov, ale i v procesoch rozhodovania, zameria pozornos na obsah (informcie a znalosti), investuje do vskumu a vvoja a to vetko za pomoci tch najkompetentnejch informanch profesionlov. Informan profesionl m v informanom priemysle zodpovednos za cel proces, prpadne as procesu v prci s informciami. V znalostnom priemysle (tak ako ho

24

vid Masuda v tabuke 3) me vystupova ako tvorca novch informci alebo ako informan podpora pre tvorcov informci (naprklad informan zabezpeenie vedeckho tmu). Potreba profesie informanho profesionla v informanom sektore je zjavn. V podstate sa d poveda, e v tejto oblasti psobia sam informan profesionli. Rovnako vak ako informan technolgie psobia nielen v tvrtom sektore, tak aj informan profesionl so svojimi informanmi znalosami zasahuje aj do prvch troch odvetv (ponohospodrstvo, priemysel, sluby). Jeho loha tu me by ovea vznamnejia, ako si vieme na prv pohad predstavi. Uvedomme si vak, e vina profesi neinformanho sektora nem informan znalosti, no i napriek tomu potrebuje pracova s informciami a s IKT. Odborn prcu s IKT a informciami tu me poskytn prve informan profesionl.

25

Firma v informanej spolonosti

Po objasnen zmien, ktor nastali v informanej ekonomike, sa teraz bliie pozrieme na zmeny, ktor nsledkom informanch a komunikanch technolgi zasiahli firmu. Spolonm javom, o sa tka vslednho produktu, je prechod od hardvru k slubm a obsahu. Hlavne nadnrodn firmy z oblasti IT (napr. IBM, ktorho hlavnm produktom s dnes najm sluby) zameriavaj svoju pozornos na obsah a podporu pre zkaznka, o by malo by nplou prce informanch profesionlov. Vroba hardvrovch komponentov sa presva naprklad do zijskch krajn. V IT priemysle dominuj softvr a sluby, zatia o v telekomunikcich dtov a komunikan zariadenia (OECD, 2000). Niektor zmeny, ktor zasahuj firmy, s viditen i navonok, naprklad v rozren portflia svojich sluieb a zameran pozornosti na zkaznka. o je pre vinu z ns ukryt, s markantn zmeny nastvajce vo vntri firmy. Niektor z nich uvdzam v nasledujcej kapitole.

1.4

Trendy, ktor formuj firmy v informanej spolonosti

V prvej fze zavdzania technolgi do podnikov to boli potae, ktor odbremenili zamestnancov od mnohch rutinnch prc. Vaka sieovm technolgim sa zrchlila komunikcia. Dnes sa modern technolgie a pecilny podnikov softvr naplno vyuvaj v takch organizanch zlokch podniku ako skladov hospodrstvo, vroba, administratva, personalistika, logistika, v systmoch kontroly kvality, ale i vo vzahu so zkaznkmi (systmy CRM) i na riadiacej rovni (analytick systmy, prediktvne nstroje, systmy pre odhad rizika a in). V snahe zska konkurenn vhodu zavedie manament firmy spomenut technolgie do svojich procesov. Samotn nkup najnovch technolgi vak nesta. Iba v kombincii IKT s jedinenm know-how, osobitou podnikovou kultrou a inovatvnym myslenm je mon dosiahnu vhodu nad konkurenciou.

V informanej spolonosti je konkurennou vhodou naprklad pridan hodnota, vysok stupe inovcie a podpora zkaznka. Poksila som sa o identifikciu trendov, ktor ved firmu ku konkurennej vhode: prklon k vytvraniu novch firemnch poznatkov (koncept uiacej sa organizcie), nov forma podnikovch vstupov, procesov a vstupov, inovcia, sieov organizan truktra, nov formy 26

komunikcie a outsourcing. V nasledujcich kapitolch bliie rozoberm tieto trendy. Z charakteristiky trendov vyplynie i potreba sksenost informanho profesionla. Pri niektorch z nich konkrtnejie rozoberiem, ako sa v nich

informan profesionl me uplatni.

1.4.1 Uiaca sa organizcia

Nov koncept firmy v informanej spolonosti je uiaca sa organizcia. Pre tieto firmy je prca informanho profesionla vemi potrebn. U z nzvu uiaca sa cti draz na informcie a ich tvorbu. Peter M. Senge (1990) uvdza p komponentov, z ktorch je uiaca sa organizcia zloen: Systmov myslenie Podstatou systmovho myslenia (system thinking) je myslie v globlnej rovine. Vidie celok namiesto asti, svislosti namiesto jednosmernho pohadu a procesy zmeny namiesto momentu. Vlda osobnosti Vlda osobnosti (personal mastery) znamen draz na osobnostn rast a sebavzdelvanie. Znamen aj filozofiu vnmania ivota ako kreatvnej prce. udia, o ktorch meme poveda, e ovldaj svoju osobnos, s umi, ktor sa snaia o neustle sebazdokonaovanie. Mentlne modely Mentlne modely (mental models) s obrzky alebo znzornenia, ktor vyjadruj, ako lovek chpe svet alebo ako kon v istej situcii. Znzornenie mentlneho modelu umouje funguj. Zdiean vzia Zdiean vzia (shared vision) je tak, do ktorej s zapojen vetci kompetentn zamestnanci. Vsledkom takto spolone postavenej vzie je snaha ud zlepi sa a zlepi i sasn situciu nie preto, e musia, ale preto, e to sami chc. testova a vylepi vntorn zva zauvan obraz toho, ako veci

27

Tmov uenie Zkladom tmovho uenia (team learning) je von a kreatvny dialg. Cieom je aktvne povanie druhch a ich vzi. Jeho podstatou je vyui potencil tmu pri rieen problmov. Vraznou zmenou firmy v informanej spolonosti je i odlin forma vstupov, podnikovch procesov a vstupov, kde u nedominuj tovary a sluby, ale informcie.

1.4.2 Nov forma vstupov, podnikovch procesov a vstupov

Klasick podnikov vstupy kedysi tvorili suroviny a materil. Vstupy sa prostrednctvom vntropodnikovch procesov, ako je vroba, premieali na produkty a sluby ie vstupy. Schma vstup proces vstup je dnes rovnak, to, o sa zmenilo, je obsah tchto procesov, ktor sa znane dematerializuje. Vznamnmi podnikovmi vstupmi sa stvaj dta rzneho charakteru. Mu to by naprklad surov daje o zkaznkoch (veobecn identifikcia vek, pohlavie, vzdelanie) zskan z marketingovho prieskumu, informcie o krokoch, ktor podnik konkurencia, alebo s to jedinen vsledky vskumu a vvoja prinajce poznatky vedce k efektvnejiemu vyuitiu surovn i novm monostiam technologickho spracovania. Mnoh zo sasnch firiem vsadili na elektronick marketing. Svoje tovary a sluby propaguj napr. prostrednctvom firemnej webovej strnky a aj samotn predaj sa asto realizuje elektronickou formou. Cel komunikcia so zkaznkom od jeho oslovenia a po realizciu platby za zakpen tovar sa me udia vlune elektronicky i telefonicky. Dleit je tu nielen samotn technolgia sprostredkujca obchod, ale hlavne obsah tejto komunikcie, ako je text, obrzky i sbory na stiahnutie z firemnej strnky prezentujce vrobok, text mailovch sprv, obsah telefonickej komunikcie a pod. Takto obsah je dleit pre zkaznka (dozved sa pre neho podstatn informcie, tvor si celkov nzor na firmu), ale i pre samotn firmu, ktor sa me dozvedie vea o zkaznkovi (zkladn daje o om, jeho potreby, preferencie, oakvania). Efektvny marketing tak predva vrobky a sluby, ktorch charakter sa v informanej spolonosti takisto men. Firmy psobiace v IKT sektore ponkaj

28

vrobky, napr. hardvr, softvr, aplikan softvr a sluby ako projektov dizajn, podpora, systmov (Low, integrcia, 2000, s. konzultcie 66). Firmy v oblasti technolgi, troch kolenia, sektorov

outsourcing

z ostatnch

(ponohospodrstvo, priemysel, sluby) takisto ponkaj svoje tradin vrobky a sluby. Vaka modernm technolgim vak i klasick podniky (v zmysle podnikov z inho ako informanho sektora) doku zkaznkovi ponknu neustle inovovan vrobky a vysoko personalizovan sluby. Predajom sa komunikcia so zkaznkom nekon. Aby dokzala firma v konkurennom boji, kde je kvalita vrobku pre zkaznka priam samozrejmosou, prei, mus ponknu viac ako len konen produkt. Mm tu na mysli servis, poradenstvo, prpadne podporu alebo kolenia. Tto viac-menej nov forma vstupov si vyaduje al tok dleitch informci o zkaznkovi a o spsobe, akm vrobok pouva.

1.4.3 Inovcia ako strategick cie firmy

Americk korporcie preli obrovskou transformciou a vsledkom je sieov organizcia tchto korporci. Jej cieom je stratgia zameran na dosahovanie vysokej hodnoty svojej produkcie a vo vysoko zhodnocujcom podniku zisky u neplyn z vekovroby, ale z priebenho objavovania novch spojen medzi rznymi rieeniami a potrebami. Star rozdiel medzi tovarom a slubami stratil zmysel, pretoe znan as hodnoty vytvranej spenm podnikom a vlastne jedin hodnota, ktor nemono ahko celosvetovo zopakova, zaha mnoho typov sluieb. Ide naprklad o pecializovan vskum, vrobn a kontrukn sluby potrebn na rieenie problmov, pecializovan predajn, marketingov a konzultan sluby, potrebn k identifikcii problmov a pecializovan strategick finann

a manarske sluby (Klinec, 1996, s. 33). Inovcia, nech u sa tka novho technologickho postupu, zlepenia kvality produktu alebo poskytnutia kvalitnejch sluieb nie je mon bez informanej podpory. Arno Penzias (1995) hovor o informanej revolcii na rovni podniku ako o prechode z ry kvantity (vekovroba v industrilnej spolonosti tabuka 5) do ry kvality (vysok kvalita ako konkurenn vhoda). Zrove vak upozoruje, e ra kvality nie je konen cie, ktormu sa chc podniky pribli. Integrcia je poda neho spaom, ktor podniky presunie alej z ry kvality do ry harmnie. Podnikov integrcia je integrciou procesov naprie organizanmi a funknmi

29

hranicami. Vsledkom je pouvatesky orientovan truktra s informanmi systmami, ktor formlne spjaj procesy.
Tabuka 5 ra kvantity, kvality a harmnie

RA KVANTITY
Draz na plnovanie Mechanick technolgia Hierarchick organizcia Hodnota vaka mnostvu Samostatn technolgie Environmentlne vykorisovanie

RA KVALITY
Draz na sptn vzbu od zkaznka Programovaten technolgia Tmovo zaloen organizcia Hodnota vaka vkonu Prekrvanie technolgi Environmentlne pozitvne zmanie

RA HARMNIE
Draz na personalizciu Priamy informan prstup Organizan architektra Hodnota vaka svislostiam Spjanie technolgi Environmentlna obnova

Arno Penzias (1995)

Ak sa lepie zamyslme nad znakmi, ktor charakterizuj ru kvality a harmnie, zistme, e informcie s nevyhnutnou podmienkou splnenia tchto kvalitatvnych kritri. Sptn vzba od zkaznka je sama o sebe tokom dleitch informci. Programovaten technolgia spova v tom, e sa na zklade dostupnch informci o organizcii vytvor systm it na mieru. Tmovo zaloen organizcia je vytvoren tak, aby sa v nej ahko vytvrali nov informcie a poznatky. Takto by sme mohli postupova v tabuke alej a zistili by sme previazanos informci azda s kadou z poloiek zoznamu. Nov poznatky, ktor s zkladom kadej inovcie, asto vznikn vaka zkej spoluprci, ktor sa dosahuje aj prechodom firiem na sieov organizan truktru.

1.4.4 Sieov organizan truktra

Pohad do vntra firmy uke alie zmeny, ktorch hlavnm initeom s op informan a komunikan technolgie. Vo firmch industrilnej spolonosti bola hierarchick truktra azda jedinou monou truktrou firmy. Rozhodovanie a riadenie na zklade informci bolo vsadou pracovnkov na vych stupoch hierarchie. Prkazy smerovali jedinm smerom, a to zvrchu od nadriadench nadol k podriadenm. Informan toky vo forme novch poznatkov, npadov a rieen cirkulovali zva vertiklne medzi oddeleniami vych stupov hierarchie. Nadol nadobdali podobu konkrtnych nariaden, prkazov. Opan tok (od podriadench k nariadenm) bol podporovan iba v malej miere. 30

Modern firmy od akopdnej hierarchickej truktry upaj. V organizcich zaloench na sieovej truktre je zdieanie informci a otvoren komunikcia nevyhnutnosou. Pre tento el s vyvjan podnikov intranety, nstroje na kolaborciu, databzy firemnch poznatkov, databzy typu best-practices, aplikcie na komunikciu (chat, mail, diskusn skupina, videokonferencia), podnikov vzdelvacie portly a pod. Tieto informan a komunikan nstroje priamo podporuj sieovos, ktor je nevyhnutn pre vznik novch firemnch znalost. Prechod spolonosti alebo firmy na sieov organizan truktru bva asto zloit. Mnoh firmy sa s akosami prispsobuj otvorenej komunikcii. Ich zamestnanci nie s ochotn zdiea svoje vedomosti a i ke tam urit snaha je, mnoh nevedia, ako svoje implicitn znalosti pretransformova do podoby, ktor by bola zrozumiten i ostatnm kolegom. Prve v podpore zdieanej komunikcie vidm vek vznam informanch profesionlov. Mali by by schopn zavdza do firmy tak systmy, ktor podporia efektvne zdieanie znalost zamestnancov. Ich innos v tomto smere by mala by aj poradensk a propagan, aby sa ostatn pracovnci nettili tvori a zdiea svoje informcie. Sieov organizan truktra posiluje vznik novch informci, a to aj vaka efektvnejej komunikcii. Okrem zauvanch spsobov komunikcie vo firme sa za poslednch pribline 10 rokov u ns udomcnili i nov formy komunikcie, ktor opisujem v nasledujcej kapitole.

1.4.5 Nov formy komunikcie

Informan a komunikan technolgie priniesli vea pozitvneho o sa tka podpory komunikcie vo firme. Internet, intranet, e-mail, chat, diskusn skupiny technolgie, ktor vznikli v 90. rokoch sa dnes vo firmch naplno vyuvaj. Ich vhoda spova v urchlen komunikcie, prekroen asovch a priestorovch barir. Vyuvaj sa vo vntri organizcie (intranety, chaty), ale i v komunikcii s okolm firmy (podnikov web, e-mail). Vo vntri firmy posiluj sieovos, ktor je zas podporovateom vzniku novch poznatkov. Takto vntorn komunikcia by vak mala zosta bezpenou, o znamen zabrni niku citlivch informci k nepovolenm osobm. Takisto obsah samotnej komunikcie si mus ponecha svoju vnos a mal by by v slade s podnikovou kultrou, na o sa asto, pre neformlnu

31

povahu elektronickho prostredia, zabda. Zabezpei slad medzi komunikanou technolgiou a obsahom komunikcie je lohou pre informanho profesionla.

1.4.6 Outsourcing informanch technolgi a informanch sluieb

V centre pozornosti mnohch vekch firiem je outsourcing. Ide o posunutie pracovnej nplne tretej strane (Outsourcing v centre..., 2006). Outsourcuj sa zva tie innosti, ktor nepatria do kovej innosti firmy (tie nazvanej core business), naprklad tovnctvo, personalistika. Firma, ktor vyuva monosti outsourcingu, je odahen od tchto innost a me svoje silie plne sstredi na rozvjanie svojho core business. Vznamnmi spolonosami, ktor ponkaj outsourcingov sluby, s naprklad Manpower, EDS, Keane a konzultan firma Anderson (Sawyer, 1998). Poznme viacero druhov outsourcingu. Ak ide o outsourcovanie obchodnch procesov, hovorme o BPO Business Process Outsourcing. Outsourcovanie informanch technolgi sa nazva ITO Information Technology Outsourcing. V tchto formch ide zvyajne o presunutie rutinnch innost. Poznme vak i formu outsourcingu, pri ktorej ide o presunutie vedomostnch procesov tzv. KPO Knowledge Process Outsourcing. Tka sa loh, ktor vyaduj rozvinut vskum a analytick, technick a rozhodovacie schopnosti. Vemi dobre funguje naprklad vo farmaceutickom vskume, data miningu alebo prieskume patentov. Odvetvie KPO sa iba zana priaznivo prijma v podnikovom prostred (Outsourcing v centre..., 2006). Vo firmch, ktor poskytuj outsourcingov sluby, pracuj informan profesionli. Ich lohou je zber informci u zkaznka (o jeho poiadavkch, potrebch, monostiach), vytvorenie outsourcingovej sluby na mieru, implementcia sluby u zkaznka a nsledn podpora.

1.5

Informan organizcia

V sasnej dobe sa objavuj plne nov intitcie, ako s korporcie, technologick centr a technologick parky, podnikatesk inkubtory, nadcie, banky, skromn firmy poskytujce informcie a in. Informan organizcie s definovan ako tie entity, ktor dodvaj informane zaloen rieenia pre dan trh. Bene zauvan

32

nzvy tchto organizci s kninice, informan centr, jednotky konkurennho spravodajstva, intranetov oddelenia, centr znalostnch zdrojov, organizcie obsahovho manamentu a pod. (Abels, 2003). Vbornm prkladom informanej firmy je Information specialists, Inc. (pozn.: v sasnosti u firmu pod tmto nzvom nenjdeme). Organizcia mala v roku 1997 jedens pracovnkov na cel vzok a osemns spolupracovnkov. Vina z nich predtm pracovala vo vskumnch alebo marketingovch oddeleniach alebo firemnch kniniciach a vzdelanie maj v oblastiach ako potaov veda, chmia, vzdelvanie, obchod, knihovnctvo, at. Firma sa pecializuje na vvoj novch produktov, monitoring konkurencie, zber informci. Ich pecializciou je i vskum v oblasti business-to-business (B2B). Mnohokrt nesta zamera sa na sekundrny vskum z tlaench alebo elektronickch dokumentov, ale je potrebn vykona primrny vskum, o je nplou prce informanch profesionlov tejto firmy. Cieom je produkova hodnotn informcie, ktor s zkladom pre strategick rozhodovanie. Judith Siess opisuje typick de vo firme takto: Reerr vyhadva v online databze abstrakty najnovch lnkov. Pln texty relevantnch lnkov dod nasledujci de klientovi. In pecialista surfuje po internete, zatia o in prehadva tatistiky z rznych publikanch zdrojov. tatistiky bud neskr upraven do tabuliek a grafov tak, ako si to vyiadal klient. Vskumnk v terne zbiera daje pre klienta. Neskr daje zosumarizuje a osobne dod klientovi (Siess, 1997). Myslm si, e tento opis typickho da, i ke je starieho dta, vstine charakterizuje npl prce informanch pracovnkov. Ak by sme dnes urobili podobn opis typickej informanej organizcie, lil by sa sn len v tom, e by sme viac pouli o technolgich, ktor zautomatizovali rutinn alebo asovo nron innosti.

33

Informan profesionl
Vo vznikajcej spolonosti je rozhodujcim zdrojom bohatstva udsk inteligencia, zrunos a schopnos rozhodova. A tchto zdrojov m dos kad regin. Bill Gates (Sobotka, 2002, s. 29)

3.1

Zmena v truktre informanch profesi

vyvolan informanmi a komunikanmi technolgiami zasahuj

Zmeny

i profesijn oblas. Potaov disciplny menia portflio svojich informanch profesi. Tto situciu vstine postrehol aj Tucker (2004, s. 47-1): Mystick prbehy o programtoroch zavretch vo svojich tmavch kancelrich skrench nad nezrozumitenmi kdmi dnes u dvno neodraj realitu. I ke s technick znalosti stle nevyhnutn, prca informanch pecialistov je viac interdisciplinrna a interpersonlna, o vyaduje irok zber kompetenci (v zmysle vedomosti,

schopnosti, zrunosti, vlastnosti) na splnenie potrieb koncovho pouvatea. Dnen IT profesionli nie s len samostatnmi technickmi pecialistami, s tie uitemi, konzultantmi, radcami, pracuj v tmoch, s v spojen s pouvateom. Na to, aby vedeli plni i tieto netechnick role, musia ma interpersonlne a komunikan

schopnosti, ktor sa predtm v technickch disciplnach a tak nevyadovali. Zmenu v truktre informanch alebo informatickch profesi si vimli mnoh autori, ako: Ng Tye (1995), Sawyer (1998), Blanton Schambach Trimmer (1998), Finkelstein Hafner (2002), Tucker (2004). Veobecne by som komplex tchto zmien oznaila ako prklon k obsahu. Prklon k obsahu sa vyznauje tm, e oproti predchdzajcemu obdobiu, kedy bola v centre pozornosti technolgia ako tak, sa dnes technolgia povauje len za prostriedok pre prcu s dtami, informciami, vedomosami, znalosami a multimedilnym obsahom. Tto situcia je dsledkom prechodu z fyziklnej paradigmy do kognitvnej paradigmy, napr. Steinerov (1996). Utvraj sa nov disciplny, v ktorch mu uspie informan profesionli, ktorch vzdelanie nie je zaloen isto na technickch vedomostiach. ACM Association for Computing Machinery identifikovala nov disciplny, ktor spadaj pod odvetvie IT, uvdzam ich v tabuke 6.

34

Tabuka 6 Nov IT disciplny

Nov IT disciplny
Worl wide web a jeho aplikcia Webov systmy a technolgie Interakcia lovek-pota Sofistikovan aplikan rozhranie Architektra orientovan na sluby Technolgie elektronickho obchodu Technologick integrcia a rozmiestnenie Technolgie typu klient/server Interoperabilita Objektovo-orientovan programovanie Grafika a multimdi Relan databzy Sieov technolgie Systmov administrcia a drba Ochrana informci Aplikan oblasti

(ACM, 2005)

Podstatou IT disciplny je integrcia rozlinch technolgii a ich implementcia do firiem a organizci. udia pracujci v IT oblasti potrebuj ma vedomosti o tom, ako vykonva integrovan lohy, musia dokonale pozna oblas IT, maj schopnos riadi komplexn lohy prostrednctvom abstrakcie, musia by adaptabiln, mali by chpa etick tandardy a cti profesionlnu zodpovednos pri plnen loh (ACM, 2005). Niektor z discipln, ktor menuje ACM, poda ma spadaj vlune do kompetencie informanch profesionlov, kee s vrazne zameran na obsah. Zaradila by som sem tieto disciplny z tabuky 6: www a jeho aplikcia, interakcia lovek-PC, architektra orientovan na sluby, ochrana informci a aplikan oblasti. Ete viac obsahovo zameran s disciplny, o ktorch sa diskutovalo na stretnut dekanov 30 faklt ponkajcich vzdelanie v oblasti informanch technolgi v roku 2002 vo Washingtone (Finkelstein - Hafner, 2002). U v tom ase identifikovali biele miesto v informanch disciplnach, ktor je potrebn zaplni novmi disciplnami. Nov informan disciplny s poda nich: informan ochrana (information security), znalostn manament (knowledge management), dolovanie dt (data mining), vizualizcia informci (information visiualization). Za zastreujci nzov pre tieto disciplny navrhuj Manament informanch systmov (Management information systems MIS). Ako vyplva z obrzku 1, MIS je oproti potaovm (technicky orientovanm) disciplnam sstreden skr do oblasti pouitia a dopadu IT na pouvateov (vertiklna os) a profesionlnej praxe (horizontlna os). Pod profesionlnou praxou sa chpe praktick vyuitie technolgi hlavne v oblasti obchodu.

35

Obrzok 1 Biele miesto v informanch disciplnach

(Finkelstein - Hafner, 2002)

3.2

Definovanie pojmu informan profesionl

Existuje nespoetn mnostvo definci informanho profesionla. Takmer kad autor zainteresovan do tejto problematiky si vytvoril vlastn definciu. Defincie pojmu uvdzaj i profesijn organizcie. Z mnohch definci cti technick alebo silne ekonomick zmanie autora, poda toho, v akej oblasti publikuje. Informan profesionl pouva informcie pri svojej prci strategicky s cieom rozrenia a podpory poslania organizcie, pre ktor pracuje. Jeho lohou je takisto aj vvoj, rozmiestnenie a riadenie informanch zdrojov a sluieb. Informan profesionl pouva technolgie ako kov nstroj na dosiahnutie cieov. Medzi informanch profesionlov patria knihovnci, znalostn manari, informan pracovnci, webov nvrhri, informan brokeri a konzultanti (Abels, 2003). alia defincia vid informanch profesionlov uie v zmysle referennch

pracovnkov: Kninin a informan profesionli s dleitm spojenm medzi pouvatemi a informciami alebo asou literatry, ktor poaduj (CILIP, 2004). O metaforick definciu sa poksili Susan Hornby a Susie Andretta (2001): Informan profesionl stoj na prahu dvier globlnej komunikcie a pozer sa

36

oboma smermi: dovntra informanho prostredia i smerom von a je si vedom dynamickej povahy informanch a komunikanch svetov. Tto defincia naznauje dichotomick povahu tejto profesie, na ktor sa mnoh autori odvolvaj. Niektor ju vidia v spojitosti s minulosou ako zakladajcu rolu knihovnkov.

3.3

Historick kontext informanej profesie

Koncept firmy zskavajcej informcie pre inch a platenie za tieto sluby siaha do roku 1930. V tomto ase vznikali organizcie ako Rice Universitys Regional Information and Communication Exchange, ktor boli pioniermi v poskytovan informanch sluieb na mieru a poda potreby. Profesia informanho brokera bola prvkrt zaznamenan v roku 1977 v The Directory of Fee-Based Information Services (AIIP, 2003). Avak Peter Drucker (1969) v knihe The age of Discontinuity u pred pol storom predpovedal dleitos informanch profesionlov, ke zaviedol pojem znalostn pracovnk (knowledge worker). Tmto termnom Drucker opsal nov triedu zamestnancov, ktorch hlavnou prednosou pred manulnymi pracovnkmi bude rove ich vzdelania. Od tchto db u prelo dos asu na to, aby sa informan profesia stala plnohodnotnou profesiou a zaradila sa medzi ostatn profesionalizovan povolania. Na to bolo potrebn skma tto profesiu. Boli vykonan mnoh tdie ako naprklad empirick skmania Gallivana (2004) alebo vskum na zklade pracovnch ponk, ktor podnikol Leitheiser (1992) na 300 IT manaroch, kde identifikoval ich kompetencie. Green (1989) skmal sbor 800 systmovch analytikov na zistenie ich schopnost a pracovnch rol. Za vznamn v tejto oblasti povaujem konferencie FID konan v rokoch 1993 1994. Obsah tchto konferenci naznauje smer, akm sa uber informan profesia. Zbornk z konferenci vyiel v roku 1996 pod nzvom New Roles and Challenges for Information Professionals in The Business Environment (Kalseth, 1996). Profesia sa zaala rozvja smerom k poskytovaniu informci pre biznis. U ns bola situcia v tom ase in. Informan innos do roku 1989 zabezpeovala sstava VTEI, ktor v podnikoch budovala informan stredisk a odborn kninice. Po jej rozpade sa zdalo, akoby ostala informan innos st na mtvom bode. Prin, preo sa informan stredisk v podnikoch alej nerozvjali alebo vznamne nepretransformovali, me by viacero. PhDr. Segeov (2006) z odboru edinho a propaganho CVTI vid ako jednu z monch prin zahranin kapitl, ktor k nm

37

po otvoren hranc zaal prdi. Vskum a vvoj takisto aj vrcholov manament, pre ktor robili informan stredisk zabezpeenie, ostal povine v zahrani, kee nov firmy pochdzali zva spoza naich hranc. Odborn informan innos tak dlho akoby stagnovala. Pritom u v roku 1988 na konferencii VTEI a informan systmy riadenia sa kontatovala potreba integrcie systmu VTEI s ASR (Automatizovan systmy riadenia) a v svislosti s tm jeho nov lohy s odkazom na analzu stavu tejto oblasti v zahrani. V tomto obdob boli rozpracovan aj odporan metodick pokyny pre funkn npl informanho centra integrujceho potaov a informan sluby (abrunov, 2004). Bohuia, intitcie, ktor mohli na poli informanej profesie nieo urobi, vo svojej snahe poavili. Prax sa tak zaala ubera svojm smerom, v ktorom o informanch pracoviskch v podnikoch takmer nebolo pou. Neznamenalo to, e by sa ich innos plne eliminovala. Zaala sa vak riadi ekonomickmi zsadami, kde plat, e mlo vnosn innosti treba transformova, presun na inch pracovnkov, prpadne kupova si jednorzov sluby od dodvateov. Dnen firmy si vak zanaj ovea viac uvedomova potrebu ud, ktorch nplou prce je informan innos. Presvedil ma o tom i telefonick rozhovor s pani Ziburovou (2007) z firemnej kninice firmy Zentiva, a.s.. Ich firemn kninica m v organizcii podniku svoje pevn miesto, rozvja sa a jej sluby s iadan. Spolupracuje s podobnm oddelenm firmy Zentiva, a.s. R. Prca informanho profesionla zaha asto mnoho odlinch innost. Na odborn prcu niektorch z nich je potrebn uia pecializcia pracovnka. Takto vznikaj subprofesie, ktor maj spolon vedomostn zklad, ale li sa mu v odbornej pecializcii.

3.4

Subprofesie informanho profesionla

Profesia informanho profesionla je relatvne mlad. To je zrejme aj prinou toho, e terminolgia okolo tohto pojmu je znane nejednotn a rozptlen. Tento jav skmali i Michelle L. Kaarst Brown a Idira R. Guzman (2005), priom uvdzaj, e pod IT zaraujeme profesie ako: IT profesionli, potaov vedci, softvrov vvojri, manari informanch systmov rovnako ako subkategrie tchto profesi: programtor, analytik, sieov pecialista, projektov manar a in. Kritizuj autorov, ktor vidia pracovnkov v oblasti IT ako homognnu skupinu ud, ktor je jednoznane definovan. Otzka je: Kto tvor skupinu IT pracovnkov?

38

Pindlowa (2002) rozoznva tieto skupiny osb: udia, ktor sa zaoberaj zkonmi tkajcimi sa informci, filozofiou a sociolgiou v oblasti informanej vedy, sprostredkovatelia informci, informan manari, ktor plnuj, rozvjaj, koordinuj a kontroluj informan zdroje, uitelia, ktor vzdelvaj, kolia a poskytuj informcie vetkm kategrim pouvateov, informan brokeri pre oblas obchodnch informci, pecializovan projektanti multimedilnych systmov, informan manari, udia zodpovedn za projektovanie a aktualizciu www strnok, pecialisti na vyhadvanie informci v sieach a databzach reerri, udia konzultujci s pouvatemi referenn pracovnci. Jan Vymtal (2006) uvdza viacer anglick termny pre informanch profesionlov s ktormi sa stretol v odbornej literatre: Informan riadite Information manager, Information resource manager, Chief information officer, Competitive strategy manager, Associate director competitive assessment, Director of information service.

Informan pracovnk Information officer, Information manager, Information specialist, Information broker (sprostredkovate), Information analyst. Na zklade pretudovanej zahraninej a naej literatry navrhujem pre potreby tejto prce 5 subprofesi informanho profesionla: informan manar, informan analytik, referenn pracovnk, informan architekt, uite v oblasti

informanej vedy. Prca informanho profesionla je vemi komplexn a teoreticky jeden lovek me vykonva prcu za vetkch 5 subprofesi. V takomto prpade pracovnk nevykonva lohy do hbky a nie je pecialistom na dan lohu ako samostatn subprofesia. Namiesto toho pokrva ir zber loh a povinnost. Uveden rozdelenie som zvolila preto, e medzi subprofesiami s znan rozdiely o sa tka vzdelania, psychologickch nrokov, ale i osobnostnch charakteristk.

Tabuka 7 zobrazuje 5 subprofesi, ich charakteristiku a metaforick pomenovanie.

39

Tabuka 7 Subprofesie informanho profesionla

Subprofesie informanho profesionla Subrofesia Metaforick pomenovanie pecifik subprofesie Zoslauje IT stratgiu s podnikovou stratgiou, hovor reou podnikatea, presadzuje zujmy svojho oddelenia, plnuje informan projekty, programy a zdroje, deleguje prcu a kontroluje zamestnancov. Analyzuje informan poiadavku, extrahuje informcie, selektuje informcie, hodnot obsah, vytvra informan produkty.

Informan manar

Vlajkov lo IT oddelenia

Informan analytik

Prieskumnk v mori informci a zdrojov

Referenn pracovnk

Majk, ktor zavedie pouvateov k sprvnym zdrojom

Vyhadva informcie pre klientov, vykonva informan prieskum, rob prieskum trhu, patentov prieskum, dodva dokumenty.

Informan architekt

Most medzi technolgiou a pouvateom

Projektuje prvetiv pouvatesk rozhranie, nesie zodpovednos za informan systm, aktualizuje a hodnot webov strnky.

Uite v obl. inf.vedy

Brna k poznaniu, Bdate

Vzdelva a vedie kolenia vetkch kategri informanch pracovnkov, rob vskum v oblasti informanej vedy. Je teoretikom.

Do tabuky by sme mohli zaradi i pracovnka konkurennho spravodajstva (Competitive Intelligence CI). Jeho prca je zaloen na pozorovan a vyhodnocovan sprvania konkurennch organizci, trhu, spotrebiteov, trendov vvoja a pod. (Vymtal, 2005, s. 95). Npl jeho prce sa prelna s prcou informanho analytika a referennho pracovnka (brokera) s tm rozdielom, e sa zameriava na extern zleitosti ovplyvujce firmu. Z dvodu podobnosti v nplni prce som ho nezaradila ako samostatn subprofesiu. Kaarst Brown a Guzman (2005) skmali, ak koly ponkaj vzdelanie v oblasti IT. Zistili, e s to koly ekonomickho zamerania ponkajce tdium manamentu informanch systmov ukonen titulom MBA, alej informan koly ponkajce titul v odbore telekomunikcie alebo informan manament, knihovncke koly v odbore informan tdi a potaov koly ponkajce tudijn programy v rke od programovania po ochranu a bezpenos. Tu je potrebn upozorni na rozdiel

40

medzi isto technickmi tudijnmi programami (potaov koly) a tzv. I kolami. I (v naom chpan informan) koly ponkaj vzdelanie, ktor sa d uplatni v rznorodch IT profesich. Jadro tudijnch predmetov tvoria: technolgie, stratgia, manament a udia/pouvatelia. Anthony (2003) skmal 61 tudijnch programov 39-tich univerzt. Cieom bolo zisti rozdiel medzi disciplnami potaov veda (Computer Science - CS), informan technolgie (Information Technology - IT) a informan systmy (Information Systems - IS). Autor priiel k zaujmavmu vsledku, a to, e medzi odbormi CS a IT nie s podstatn rozdiely. Rozdiel je vak medzi CS, IT a IS. tudijn zameranie Informan systmy obsahuje viac predmetov z oblasti obchodu a manamentu, o absolventom zaruuje lepie uplatnenie v praxi. Zameranie na CS alebo IT je asto nedostaton pretoe tudentom chba socio-technick perspektva a nie s dostatone flexibiln pre irok spektrum IT profesi. Pri navrhovan profesiogramu informanho pracovnka som sa snaila zohadni tento aspekt, preto navrhujem tak sbor vedomost, ktor reflektuje potrebu poznania socio-technickho prostredia a vzahu technolgia lovek obsah.

3.5

Pracovn zaradenie informanho profesionla

Pracovn zaradenie informanho profesionla zvis od typu podniku, v ktorom pracuje. V dotaznkovom vskume (rozpracovan v kapitole 6) som sa zamerala na odlenie firiem, ktor poskytuj informan produkty a sluby informan centr a firiem, ktor si informan sluby zabezpeuj sam firmy

s informanm oddelenm alebo aspo s jednm informanm pracovnkom. Nzov informan centrum som zvolila zmerne, pretoe vyjadruje podstatu innosti, v ktorej firma podnik. Je to vak zjednoduen pohad a v praxi sa stretvame s hybridnmi firmami, ktor okrem informanch sluieb poskytuj aj in formy sluieb a produktov. asto sa stretneme s nzvom konzultan firma. Pre zjednoduenie budem pouva nzov informan centrum. Informan centrum V informanom centre vinu zamestnancov tvoria informan profesionli. Mu pracova v oddeleniach, naprklad odbor analz, konzultan oddelenie a pod. Takto

41

firmy poskytuj svoje sluby napr. i

formou outsourcingu. Za elom lepieho

poskytovania sluieb mu svojho zamestnanca na ist as vysla k zkaznkovi. Zamestnanec spozn problmy firmy, pochop ich celkov stratgiu, o mu umon poskytn sluby a produkty it na mieru. Podstatn je, e stle ostva zamestnancom informanho centra a svoje praktick sksenosti me odovzda materskej organizcii alebo vyui u inho zkaznka. In situcia nastva pri podnikoch, ktorch hlavnm predmetom podnikania je in ako informan innos. Takto podniky som v dotaznku oznaila ako firmy, ktor si informan innos zabezpeuj sami z vlastnch zdrojov. V tomto prpade existuje viacero monost, ako informan oddelenie zaleni do organizanej truktry podniku. Voba organizanho zalenenia zvis od vekosti podniku a/alebo od charakteru firmy. Na zklade tdia literatry a dotaznkovho prieskumu som identifikovala tieto monosti zalenenia informanho oddelenia: Samostatn oddelenie Vzah medzi informanm oddelenm a podnikom je priamy. Za sluby sa neplat a oddelenie funguje ako nkladov stredisko, ktor poskytuje sluby viacerm divzim. Vedci oddelenia (aj manar) by mal by lenom vrcholovho manamentu. Presadzuje zujmy svojho oddelenia a zrove sa sna zosladi prcu informanho oddelenia so strategickm cieom firmy. Samostatn pracovnk v rmci inho oddelenia S takmto zalenenm sa stretneme u mench firiem alebo firiem, ktorch predmet innosti si nevyaduje vznik samostatnho oddelenia. Informan pracovnk, ako vyplva z mjho vskumu, pracuje najastejie v rmci tchto oddelen: odbor analz, odbor IT, odbor informanch systmov, odbor vskumu, marketingov, obchodn oddelenie. V rmci pracovnho tmu ako rovnocenn len Tento model je najastej pri rieen projektov. Projekt si vyaduje zku spoluprcu celho tmu, ktor tvoria odbornci z viacerch oblast. Informan pecialista tu

42

vystupuje ako rovnocenn len, ktor je aktvne zapojen do rieenia projektu. Pozn projektov dokumentciu, zastuje sa na poradch, riei vzniknut problmy. Extern konzultant pikov informan pecialisti s dlhoronmi sksenosami mu by prizvan ako extern konzultanti pri rieen pracovnej lohy. Ich prca je skr poradenskho charakteru. Nemusia do hbky pozna firmu, pre ktor pracuj. Sta, ak spoznaj problm a na zklade svojej odbornosti a sksenost vedia dopomc k jeho rieeniu. Ich prca me nadobudn formu odpovede na otzky alebo nvrhu na rieenie i poskytnutia informanch zdrojov. Firmy mu vyui sluby externch

konzultantov, ak je problm natoko zloit, e na jeho vyrieenie nesta zska informcie, ale s potrebn implicitn znalosti odbornka, ktor podobn situciu zail, alebo ju dverne pozn. Externm konzultantom me by i uite v oblasti informanej vedy. Informan pracovnk vo virtulnom tme Daniel E. Atkins (2003) uvdza, e koncepcia virtulneho tmu je znma u od 80tych rokov minulho storoia. Virtulny tm je zaloen na kooperatvnej spoluprci podporovanej potami a sieovmi a komunikanmi technolgiami. Atkins vysvetuje podstatu virtulnych tmov na bze vedeckho a ininierskeho vskumu. V tejto svislosti sa stretneme i s pojmami ako kolaborcia, sieov kolaborcia, escience, prca bez stien. Informanho pracovnka vo virtulnom vedeckom tme vidm v lohe meditora medzi informanmi zdrojmi a vedcami, ale i medzi vedcami navzjom. Me naprklad usmerova komunikan toky s pomocou IKT, vykonva informan podporu. Svoje uplatnenie tu njde i informan architekt, ktor navrhne interface (rozhranie) pre webov aplikcie sliace na komunikciu, prpadne navrhne i databzu informanch zdrojov. Prca informanho pracovnka me alej pozostva z extrahovania novch znalost z vonej elektronickej komunikcie prostrednctvom nstrojov data miningu a pod. .

3.6

Prca informanho profesionla

innosti, ktor informan profesionl pri svojej prci vykonva, zvisia vo vekej miere od charakteru organizcie, v ktorej / pre ktor pracuje. Npl prce bude trochu odlin, ak rob informan zabezpeenie vedecko-vskumnho tmu alebo ak pracuje

43

vo vrobnom podniku i malej firmike poskytujcej zko pecializovan informan sluby a produkty. Ak by sme sa pozreli na typick innosti, ktor vykonvaj informan profesionli, na prvom mieste by bolo zabezpeenie informanho procesu. To tvorilo jadro prce v podnikovch informanch strediskch bvalej sstavy VTEI. Vplyvom IKT sa tieto procesy znane zautomatizovali. Informan ra so svojm publikanm prebytkom si navye vynucuje ovea sofistikovanejie narbanie s informciami. V tejto svislosti sa hovor naprklad o objavovan novch znalost pomocou pecilneho softvru. Pre innos akejkovek organizcie je u dnes nevyhnutn neustle a cielen zhromaovanie informci. Nazbieran kvantum rznych dt, informci, faktografickch dajov, zdrojov, odkazov, obrzkov, multimdi, mailovej komunikcie at. by sa nedalo naplno vyui, ak by tieto neboli vhodne organizovan (databzy, firemn intranety, bzy know-how, adresre). Vyuitie znamen njs poadovan sprvu, prpadne sbor sprv a jeho nsledn pouitie pre potreby organizcie. I do tejto predtm vsostne udskej innosti dnes zasahuj modern technolgie, ktor v istej miere doku zo spleti nesrodch sprv vygenerova nov poznatok. Tu sa u dostvame k vysoko odbornm innostiam, medzi ktor patr i podpora rozhodovania. Rozhodovanie je domnou manarov. Prija rozhodnutie sa vak d iba na zklade dsledne analyzovanch a vyhodnotench informci. S tm svis i zber externch dajov mimo podniku. Zva s to informcie o konkurencii a trhu, ktor s predmetom zujmu konkurennho spravodajstva. Nadvzujcou innosou informanho profesionla me by interpretcia a prezentcia zistench

skutonost. Poznanie publika, ktormu s prezentcie uren, pripomna poznanie pouvatea v kninici. Cieovm publikom me by vedenie firmy, ktor vyaduje neskreslen, pravdiv informcie, klient, ktor chce interpretciu, na zklade ktorej zlep svoje podnikanie. Publikom je vak i iria verejnos, ktor si vaka kvalitnej a oku lahodiacej prezentcii (naprklad webov sdlo firmy) tvor obraz o firme. Menovan innosti by poda ma mali tvori gro prce informanho profesionla. Vo vej i menej miere sa s nimi stretne kad informan profesionl. V nasledujcich astiach bliie rozvediem niektor uveden innosti.

44

3.6.1 Obchodn spravodajstvo

Obchodn spravodajstvo (Business Intelligence - BI) je proces na dosiahnutie konkurennej vhody v obchode pomocou dostupnch dt. Rozoznvame p kovch innost: Zber dt extrahovanie elektronickch informci z textovch dokumentov, databz, obrzkov, multimedilnych sborov a webovch strnok. Analza dt syntza uitonch vedomost zo zozbieranch dt, data mining, pochopenie textov a techniky analzy obrzkov. Situan analza spjanie uitonch faktov a filtrovania nerelevantnch informci. Analza risku identifikcia rozhodnut zaloen na oakvan zisku. Podpora rozhodovania znamen aj pouitie softvru na identifikovanie rozhodnut a stratgi. Procesy obchodnho spravodajstva s o syntze uitonch vedomost a odhade trendov. Typickmi nstrojmi analzy s pravdepodobnostn terie, klasifikcia, Bayesove siete, tatistick metdy, operan vskum, umel inteligencia, neurnov siete, fuzzy logika. Informan profesionl vyuva tieto nstroje a techniky, ktor s vo vysokej miere sasou algoritmov v informanch technolgich (Jarrad, 2003).

3.6.2 Konkurenn spravodajstvo

Konkurenn spravodajstvo (Competitive Intelligence - CI) je proces monitorovania konkurennho prostredia. Konkrtnejie znamen systematick program pre zber, analyzovanie a riadenie informci, ktor mu vplva na plny, rozhodnutia a stratgiu firmy (Miller, 2002). I ke obsah innosti pripomna priemyseln pion, prostriedky a metdy zskavania informci o konkurencii musia by v slade so zkonom a etickm sprvanm. Efektvne konkurenn spravodajstvo je kontinulny cyklus tchto krokov profesionla v CI: Plnovanie a smerovanie znamen prcu s manarom prijmajcim rozhodnutia na odhaovan ich potrieb, Zber leglne a etick zhromaovanie informci, Analza interpretcia dt a zostavenie materilov a Sptn vzba.

45

Oproti znalostnmu manamentu, ktor prebieha vo vntri firmy, sa CI zameriava na extern trendy a aktivity konkurencie. Cieom je vasn varovanie, ktor umon manarom podnikn kroky na zachovanie konkurennej vhody. lenovia SCIP (Society of Competitive Intelligence Professionals) sa priinili o to, e pracovnci konkurennho spravodajstva vystpili z tiea a ich metdy boli profesionalizovan. Vznikli vysoko kvalitn nstroje a techniky ako alternatvne scenre, ktor sa zameriavaj na situcie, o bude, ak... , dolovanie dt, sledovanie patentov, tvorba psychologickch profilov konkurennch top manarov. Medzi iastkov prce pracovnkov CI patr sledovanie verejne prstupnch zdrojov, monitorovanie internetu a masmdi, rozhovory so zkaznkmi, dodvatemi, partnermi, zamestnancami, expertmi v odbore s cieom zozbiera dta. Takto sa zskava celkov obraz o konkurencii, situcii, v ktorej sa nachdza, ale i budcom smerovan.

46

Profesijn asocicie
asocicie s veobecne garantmi vzdelvania, alieho rozvoja

Profesijn

a propagcie profesie, v ktorej psobia.

lohy profesijnch asocici

Computing Research Association CRA (2004) menuje lohy, ktor by mali spa profesijn asocicie: 1. poskytova pomoc v oblasti kolenia a kontinulneho vzdelvania v IT profesii, 2. riadi a koordinova certifikciu IT profesionlov, 3. komunikova, kooperova a spolupracova navzjom s ostatnmi organizciami, ktor pracuj v IT sektore, 4. vypracovva zoznamy kompetenci IT profesionlov a napomha pri zostavovan profilov absolventov IT tudijnch programov. Posledn spomenut loha profesijnej asocicie vypracovva zoznamy kompetenci IT profesionlov znamen vypracovanie profesiogramu informanej profesie, o je i cieom tejto diplomovej prce. Zahranin terminolgia je v tomto smere znane odlin od slovenskej i eskej terminolgie, preto v nej pojem profesiogram nenjdeme. Namiesto neho sa pouvaj pojmy ako: Professional

Competencies, Job Analysis, Job Description, Skills Required a pod. Profesiogramom vypracovanm zahraninmi profesijnmi asociciami sa venujem v kapitole 6. V nasledujcich kapitolch strune charakterizujem niektor zahranin a slovensk profesijn asocicie.

47

4.1

Zahranin profesijn asocicie

V nasledujcich kapitolch uvdzam niektor zahranin profesijn asocicie spolu s ich charakteristikou.

4.1.1 The Association for Computing Machinery (ACM)

Asocicia bola zaloen v roku 1947 ako prv profesijn asocicia v potaovom odbore. Jej hlavnm cieom je pripravova zoznamy schopnost IT profesionlov a tudentov. M 75 000 lenov, pre ktorch pripravuje publikcie a odborn konferencie. Viac informci o ACM sa dozvieme z webovej strnky asocicie: <http://www.acm.org/> (Kajan, 2002).

4.1.2 The Computing Research Association (CRA)

CRA je zdruenm viac ne 200 severoamerickch univerzitnch katedier z oblast potaov veda, potaov ininierstvo, alej laboratri, priemyselnch centier, vldnych a akademickch intitci (Kajan, 2002).

4.1.3 Australian Computer Society (ACS)

ACS je austrlska spolonos zaloen v roku 1966 pre profesionlov z oblasti informanch a komunikanch technolgi. Ako sa uvdza na strnke spolonosti ACS, je verejnm hlasom IKT profesie a garantom etickch zsad a tandardov v informanom sektore. Viac na: < http:// www.acs.org.au > (ACS, 2007).

4.1.4 Chartered Institute of Library and Information Professionals (CILIP)

CILIP je vedcou profesionlnou organizciou pre knihovnkov, informanch pecialistov a znalostnch manarov. M viac ne 23 000 lenov z oblast obchod a priemysel, veda a technolgia, kolstvo, vlda, zdravotnctvo, dobrovonctvo, nrodn a verejn kninice. Informcie o svojej innosti poskytuje na strnkach: <http://www.cilip.org.uk/default.cilip> (CILIP, 2007).

4.1.5 Special Libraries Association (SLA)

SLA bola zaloen v roku 1909 v tte New York. Je medzinrodnou asociciou reprezentujcou zujmy informanch profesionlov z viac ne 80 krajn sveta. SLA definuje pecilne kninice ako informan stredisk, kde informan experti zbieraj,

48

analyzuj,

hodnotia

a roziruj

informcie

s cieom

podpory

rozhodovania

v organizcich, akademickch a vldnych intitcich. alie informcie na strnkach: < http://www.sla.org/> (SLA, 2006).

4.1.6 Association of Independent Information Professionals (AIIP)

Od roku 1987 AIIP definuje lohy nezvislch informanch profesionlov a poskytuje priestor pre komunikciu a informovanie informanch profesionlov. Zujemcom o vzdelanie v informanej profesii poskytuje pomoc pri hadan vhodnej koly a nadobdan alch vedomost. Pre pracovnkov tejto profesie usporadva konferencie a stretnutia, poskytuje im rzne sluby v oblasti odbornho vzdelvania a konzultci. Viac o poslan a slubch AIIP na: <http://www.aiip.org/index.html> (AIIP, 2007).

4.1.7 Society of Competitive Intelligence Professionals (SCIP)

SCIP je neziskov lensk organizcie pre ud zapojench do vytvrania a manaovania obchodnch vedomost. Ich cieom je dosiahnu spech lenov prostrednctvom vedenia, vzdelvania a obhajovania ich zujmov. Konkrtne pracuje v oblasti konkurennho spravodajstva (business intelligence). Viac informci na strnkach asocicie: <http://www.scip.org/> (SCIP, 2007).

4.1.8 esk spolenost pro systmovou integraci (SSI)

SSI zdruuje organizcie a jednotlivcov dodvajcich alebo vyuvajcich informan technolgie a informan sluby (firmy, intitcie, vysok koly). K hlavnm predmetom zujmu patr riadenie vvoja a prevdzky informanch systmov, nov ekonomika a s tm svisiaci rozvoj riadenia ekonomickch a alch subjektov. Analyzuje a publikuje stav a trendy na trhu informanch technolgi a sluieb doma i v zahrani. Poslanm spolonosti je vmena informci a nzorov v oblasti informanch systmov, IKT. Spolonos vydva asopis Systmov integrace a usporadva konferencie pod nzvom Systmov integrace (Voek, 2002).

49

4.2

Situcia v oblasti profesionalizcie informanej profesie na Slovensku

U ns ete stle chba profesionalizcia informanej profesie. To znamen, e nemme dostatone vybudovan zkladu tudijnch odborov, ktor by zahali kompletn spektrum informanch profesi. Takisto chbaj profesionlne zdruenia, ktor by obhajovali informan profesiu, starali sa o jej odborn rast, zastupovali ju a poskytovali konzultan a poradensk sluby pre informanch profesionlov. Ich lohou by bola i tvorba zoznamov kompetenci informanch profesionlov profesiogram ktor sa snam navrhn v tejto diplomovej prci. Slovensk spolonos pre systmov integrciu by som zaradila medzi profesijn asocicie informanej profesie, i ke, ako vyplva z jej stanov, zaober sa hlavne systmovou integrciou.

4.2.1 Slovensk spolonos pre systmov integrciu (SSSI)

Stanovy SSSI hovoria o lohch spolonosti toto: podporova a metodicky koordinova innos systmovch integrtorov, organizova zasadania, konferencie a seminre, podporova vzdelvacie aktivity v oblasti informatiky, vykonva poradensk innos, propagova progresvne a prospen aplikcie at. (SSSI, 2004). innos spolonosti je vemi prospen u len z toho dvodu, e sa IT komunita stretva a prezentuje. O tejto funkcii spolonosti som sa presvedila na konferencii Data Management konanej 28. marca 2006. Prezentovali sa tu viacer slovensk i zahranin firmy a intitcie. SSSI je spolonos primrne zameran na systmov integrciu a z jej stanov nevyplva loha podporova informan profesiu. Na

Slovensku chba profesijn asocicia, podobn vyie spomenutm zahraninm asocicim, a ktorej hlavnou vziou by bol rozvoj informanej profesie a jej obhajoba. Sloganom austrlskej potaovej spolonosti je veta: Informan profesionli tvaruj nau budcnos (Argi, 2006). Napanie tohto motta, v zmysle uvedomenia si dleitosti informanej profesie, by malo by cieom i slovenskej profesijnej asocicie v oblasti IKT. Ak by u ns vznikla intitcia s podobnm mottom, znamenalo by to krik k transformcii informanej profesie. A to z doteraz

nesrodho zoznamu profesi, ktor sa stle bojme nazva prvlastkom informan, na plnohodnotn profesiu so svojm tudijnm odborom, vlastnm profesiogramom, profesijnmi asociciami a s uznanm, ktor jej prvom patr.

50

Profesiografia

Do tejto kapitoly som zahrnula teriu tvorby profesiogramu. Je potrebn pozna ju, predtm, ne sa pristpi k tvorbe konkrtneho profesiogramu. Definujem pojmy profesiografia, profesiogram, profesia a alie termny, ktor tu pouvam. Okrem naej terminolgie, ktor sa formovala v svislosti s rozvojom psycholgie prce, uvdzam aj anglick terminolgiu, ktor sa oraz viac presadzuje i u ns. Pojem profesiografia je nahrdzan naprklad pojmom analza prce a profesiogram pojmom kompetenn schma. Krtku kapitolku o svisiacich disciplnach som zaradila pre zvraznenie rozsiahlosti problematiky tvorby profesiogramu. Profesiogramy tvoria odbornci na psycholgiu prce, udia z oblasti hygieny prce, sociolgovia. Do mnou navrhovanho profesiogramu som sa snaila zahrn poznatky z literatry tchto vednch odborov ako aj rady a sksenosti odbornka na psycholgiu prce PhDr. Zalu (Katedra psycholgie FiFUK). Pri rozhodovan, do akej hbky profesiogram vypracova, som sa opierala o klasifikciu profesiogramov. V poslednej podkapitole uvdzam zkladn opisn schmu, ktor navrhol J. Ch. Raiskup (1985) a poda ktorej postupujem i pri nvrhu vlastnho profesiogramu. Vznam profesiogramov som zaradila do poslednej podkapitoly. U ns sa profesiografia zaala rozvja v svislosti so psycholgiou prce a potrebou kdrovho hodnotenia pracovnkov vtedajch podnikov. Zkladn literatru o profesiografii vytvorili autori ako: Zbynk Bure, J. Daniel a I. Pikala, J. Ch. Raiskup, Antonn Huk. V sasnosti sa pojem profesiografia pouva zriedkavo a novie publikcie preberaj anglick terminolgiu. Pouva sa pojem kompetencia a publikcie tohto druhu pochdzaj z oblasti riadenia udskch zdrojov a s zameran konkrtne na opis kompetenci uritej profesie (najastejie manarov), naprklad Kube Spillerov Kurnick (2004). Pojem kompetencia zaviedol

v USA Robert White ako sbor tch schopnost, ktor odliuj vbornch pracovnkov od priemernch. Odvtedy sa na tto tmu publikovalo vek mnostvo literatry a urobilo mnoho zsadnch vskumov. Prelomovm bol lnok Davida C. McClellanda z roku 1973 Testing for Competence rather than for Intelligence, ktor naznail budci smer, ktorm sa bude ubera hodnotenie a vber zamestnancov (Kube Spillerov Kurnick, 2004). Za zmienku stoj i Armstrongove dielo

51

Personln management (1999), ktor vylo i v eskom preklade. Armstrong tu venuje cel kapitolu personlnemu riadeniu zaloenmu na schopnostiach.

Definovanie profesiografie
Zjednoduene by som profesiografiu (job-analysis) definovala ako metdu, ktorou sa popisuje povolanie. Jej snahou je charakterizova profesiu, zhrn povinnosti pracovnka, uri nroky, ktor kladie na fyziologick, vedomostn a osobnostn strnku loveka, skma pracovn podmienky, akmi s fyzick a psychick za, a zisti pozitva i negatva vyplvajce z vykonvania pracovnej innosti. Fbry (1993) vo svojej metodickej prruke Profesiografia a monosti jej vyuitia v armde definuje profesiografiu nasledovne: Profesiografia je metda alebo postup opisu prce, pracovnho miesta. Pomocou profesiografie identifikujeme jednotliv komponenty pracovnej innosti, lohy tvoriace npl prce a okolnosti, za ktorch je tto prca vykonvan stanovujeme poiadavky profesie, spsobilosti, schopnosti, vedomosti pre jej spen vykonvanie. Podobn definciu navrhuje i Raiskup (1985): Profesiografiu charakterizujeme ako zostavenie loh tvoriacich npl prce a zistenie spsobilost, vedomost, schopnost a zodpovednost vyadovanch od pracovnka pre spen vkon funkcie.

Job - analysis
Metdu vypracovania profesiogramu ie profesiografiu poznme pod anglickm pojmom job-analysis. Job-analysis (analza prce) je proces identifikovania pracovnch povinnost a poiadaviek a urenie ich relatvnej dleitosti pre dan profesiu ( HR Guide to the Internet, 1999). Zaha v sebe analzu pracovnho miesta, analzu role, analzu vlastnost a analzu kompetenci. Tieto innosti slia ako podklad na vypracovanie popisov pracovnch miest a pecifikci potrebnch pre vzdelvanie a vcvik (Armstrong, 1999). Tieto popisy a pecifikcie obsahovo zodpovedaj nmu profesiogramu. V sasnosti sa analza prce me tei vekej popularite. Mnoh firmy i intitcie si uvedomuj dleitos sprvneho vberu pracovnkov a ich alieho profesijnho rastu. Analza prce svojimi metdami prispieva k njdeniu sprvneho loveka na

52

pracovn miesto. Po prijat pracovnka doke uri inn trningov programy. A v neposlednom rade sli na optimalizovanie pracovnch postupov a procesov. Vsledkom silia profesiografickej prce je nvrh profesiogramu.

5.1 Profesiogram
Profesiogram je truktrovan dokument, ktor podva ucelen obraz o vybranej profesii a jej pracovnkovi. Je produktom metd profesiografie. Prvlastok truktrovan som zvolila preto, e profesiogram je rozdelen na asti reprezentujce hadisk, z ktorch sa d povolanie skma. V konenom dsledku nm vetky tieto hadisk uku ucelen obraz o tom - ktorom povolan. V truktrovan dokumentu sa stretneme s vekou variabilitou. Forma vslednho dokumentu zvis od jeho elu. A tak naprklad profesiogramy, spracovvan pre ely voby budceho povolania, maj skr jednoduchiu truktru s opisom

najcharakteristickejch innost, ktor sa v danej profesii vykonvaj. asto s vo forme letkov, naprklad Vencko (1998). Profesiogram zvyajne obsahuje popis povolania a pracovnch loh, popis pracovnch podmienok, zoznam povinnost urench smernicami a predpismi, zoznam vedomost, schopnost a vlastnost (Fbry, 1993). S doslovnm prekladom slova profesiogram do anglitiny som sa nestretla. Obsahovo mu z asti zodpovedaj termny: kompetenn schma (competency scheme), kompetenn modely (competency models), kompetenn profily (competency profiles). Kompetencia je u pojem a predstavuje t as profesiogramu, ktor hovor o vedomostiach, schopnostiach a vlastnostiach pracovnka. Terminolgiu okolo pojmu kompetencia bliie rozoberm v kapitole 5.3. Predmetom skmania profesiografie je profesia.

5.2 Profesia
Pod profesiou, povolanm chpeme sbor pracovnch innost, ktor tvoria relatvne uzavret celok a vyaduj pecilnu kvalifikciu pracovnkov. Niekedy sa tento pojem pouva i na kvalifikan oznaenie pracovnkov s ohadom na truktru ich

53

znalost a schopnost. Prax si zvyajne vyiada aliu pecializciu v rmci jednej profesie. Tak sa pvodn profesia alej rozlen na samostatn profesie, ktor oznaujeme predponou sub (Huk, 1973). Ak si to premietneme na n prpad, informan profesionl je profesiou, v rmci ktorej s pecializovan subprofesie ako informan manar, informan architekt, informan analytik a pod. Vzah medzi pojmami profesiografia, profesiogram a profesia sa d zhrn do schmy v obrzku 2, ktor vyjadruje, e profesiografia je metda tvorby profesiogramu skmanej profesie. Ale zrove profesia je skman prostrednctvom metd profesiografie pre vytvorenie jej profesiogramu. Takto postup pri vytvoren profesiogramu informanho pracovnka som zvolila i ja.
Obrzok 2 Vzah medzi pojmami profesiografia, profesiogram a profesia

almi pojmami, s ktormi je potrebn sa oboznmi, s kompetencia, spsobilos, schopnos, vlastnos, zrunos, vedomosti, sksenosti, vzdelanie. V nasledujcej kapitole sa snam vysporiada so zloitou terminolgiou pojmu kompetencia a svisiacich pojmov.

5.3 Kompetencia a alie svisiace pojmy

Pojem kompetencia zaviedol Robert White v roku 1959. Terminolgia okolo tohto pojmu je vak stle nejednotn. Niektor preferuj komplexn pohad a snaia sa pod tento pojem zahrn o najviac zloiek charakterizujcich zamestnanca v pracovnom procese. U ns sa pojem pouva aj vo vzname prvomoc, rozsah psobnost udelench intitciou alebo vymedzench normou. Podobne je kompetencia definovan v nemine (die Kompetenz) a francztine (comptence) (Kube Spillerov Kurnick, 2004). V tejto svislosti sa slovo kompetencia najastejie pouva vo forme: by kompetentnm, napr. rozhodova, t.j. ma prvomoc rozhodova.

54

Anglitina rozliuje dva tvary pojmu kompetencia: competence by schopn dobre pracova, robi svoju prcu rchle, competency schopnos vykonva lohy vyadovan pracovnm miestom teda kompetentnos alebo kvalifikcia (Armstrong, 1999). Najastejie som sa stretla s komplexnejm chpanm pojmu v zmysle schopnos vykonva svoju prcu dobre, ktor je podmienen osobnosou loveka, jeho postojmi, hodnotami, inteligenciou, vzdelanm, sksenosami, ale i vonkajmi faktormi, napr. motivciou a prostredm, naprklad Kube Spillerov Kurnick (2004), Boyatzis (1982), Woodruffe (1990). Komplexnejie chpanie kompetencie sa odra v tchto defincich: Dispozcia loveka sprva sa spsobom, ktor zaruuje splnenie zverench loh poadovanm spsobom (zkladn kompetencie). Do tejto dispozcie vstupuje mnostvo osobnostnch premennch (od vedomost a schopnost k postojom, hodnotm, motvom at.) Kube - Spillerov - Kurnick (2004). Schopnos loveka sprva sa spsobom zodpovedajcim poiadavkm prce v parametroch danch prostredm organizcie, a tak prina poadovan vsledok (Boyatzis, 1982). Kompetencia je mnoina sprvania pracovnka, ktor mus v danej pozcii poui, aby pridelen lohy kompetentne zvldol (Woodrofe, 1992). alie defincie zdrazuj, e kompetencia je to, o odliuje vbornho zamestnanca od priemernho: Kompetencia je irok pojem, ktor vyjadruje schopnos prena schopnosti a znalosti do novch situci v rmci danho zamestnania (Training Agency, 1988). Zkladn schopnosti a spsobilosti potrebn k dobrmu vkonu (Furnham, 1990). Akkovek osobnostn rys, vlastnos alebo zrunosti, ktor me by povaovan za bezprostredne svisiacu s efektvnym pracovnm vkonom (Murphy, 1993).

55

Nasledujci obrzok je zhrnutm globlneho pohadu na pojem kompetencia; obsahuje zloky ako kvalifikcia, schopnosti, osobnos, postoje, prvomoc. Obrzok alej zdrazuje chpanie pojmu kompetencia rznymi krajinami. I ke je slovensk chpanie pojmu najastejie v zmysle prvomoc, psobnos, zana sa prejavova vplyv anglickej terminolgie a preto v novch publikcich na tto tmu sa astejie stretneme s pojmom kompetencia.
Obrzok 3 Zloky kompetencie a chpanie tohto pojmu rznymi krajinami

Pozn.: Obrzok naznauje schopnosti v zmysle intelektulnych, rozumovch, verblnych a orientanch schopnost. Pre potreby navrhovanho profesiogramu (kapitola 7) budem pouva definciu Assessment guide : Kompetencie s schopnosti innosti, ktor dokeme urobi zskan prcou, sksenosami, tdiom alebo trningom (Assessment guide, 2007).

5.4 Svisiace disciplny

Tvorbou profesiogramu sa zaoberaj viacer vedn odbory: psycholgia, fyziolgia, sociolgia, hygiena, antropolgia, bezpenos prce a prbuzn disciplny (Fbry, 1993). Kad skma profesiu z hadiska svojho odboru. Tak meme hovori

naprklad o psychologickej profesiografii, ktorej cieom je zhromadi poznatky o povolaniach z psychologickho hadiska. Vytvra predpoklady pre rieenie loh personlnej psycholgie. Treba vak poveda, e tak, ako m lovek v pracovnom procese svoju biologick, fyziologick, psychologick, spoloensk zloku, tak aj

56

profesiogram by mal by vsledkom spolonho hadania vetkch discipln, ktor k otzke prce loveka maj o poveda. Poda toho, v akej miere sa ktor disciplna podiea na profesiograme, meme ich deli na parcilne a komplexn (Fbry, 1993). alie delenia uvdzam v nasledujcej kapitole.

5.5 Delenie profesiogramov

Najznmejie u ns pouvan delenia profesiogramov s poda podielu vednch odborov, poda elu, poda stupa zoveobecnenia.

Poda podielu vednch odborov na spracovan profesiogramu

Poda miery, akou jednotliv vedn odbory prispeli k vypracovaniu profesiogramu, rozoznvame komplexn profesiogram a parcilny profesiogram. Na komplexnom profesiograme sa zastuj odbornci zo vetkch vied o loveku (fyziolgia, psycholgia, sociolgia, hygiena, ekonomika). Parcilny profesiogram je

spracovan len z jednho uhla pohadu poda toho, ktor vedn odbor skma vybran profesiu (Fbry, 1993).

Poda elu
Poda elu sa profesiogramy delia na tri druhy, a to profesiogramy uren na profesionlnu informciu, profesiogramy k profesionlnej orientcii, profesiogramy uren pre racionalizan zsahy vntri profesie. Profesiogramy uren na profesionlnu informciu s strun a prehadn. Podvaj shrn dajov o profesii, ktor slia pre rodiov, uiteov a iakov, ktor sa rozhoduj o svojom budcom povolan (Bure, 1967.) Maj formu letkov alebo bror. V texte cti motivan charakter. U ns takto dokumenty vypracovva Vskumn stav prce, socilnych vec a rodiny (Vencko, 1998). Profesiogramy k profesionlnej orientcii obsahuj okrem zkladnch dajov aj nroky na schopnosti pracovnka ako aj mieru socilnej pralivosti povolania. Jednotliv poiadavky nemusia by spracovan v rovnakej miere podrobnosti. Treba naprklad zdrazni tie vlastnosti pracovnka, ktor s pre dan profesiu obzvl vhodn. Na druhej strane je nutn zdrazni, pre koho nie je dan profesia uren (zrakovo postihnut, udia s obmedzenmi motorickmi schopnosami a pod.) (Bure, 1967). Profesiogramy uren pre racionalizan zsahy vntri profesie maj za el previes tak analzu profesie, ktor

57

v konenom dsledku povedie k nejakmu zlepeniu. Predchdzajce dva druhy profesiogramov mali na mysli profesiu ako celok. Profesiogram pre racionalizan zsahy sa zaober vdy konkrtnou profesiou v konkrtnom podniku. Vypracovanie takhoto druhu dokumentu je v kompetencii psycholga, ktor skma pracovnka a jeho okolie v pracovnom procese. Vsledkom uvedenho postupu je nvrh rieenia problmu (Bure, 1967).

Poda stupa zoveobecnenia

Poda stupa zoveobecnenia delme profesiogramy na bazlne a konkrtne. Bazlny profesiogram sa vypracovva pre povolania veobecnho charakteru. Obsahuje teda spolon charakteristiky prce celho radu rozdielnych pracovnch postov jednho typu. Konkrtny profesiogram vznik doplnenm pecilnych poiadaviek, osobitnch znakov konkrtneho pracovnho miesta (Fbry, 1993).

5.6 Metodolgia tvorby profesiogramu

V literatre som nala viacero prstupov k tvorbe profesiogramu. Rzni autori uvdzaj rzne fzy alebo postupy, ktormi sa mme riadi pri zostavovan profesiogramu. Treba poznamena, e tto nejednotnos je v poriadku, pretoe profesiogramy slia rznym elom, a tak aj postup ich tvorby mus by podriaden tomuto elu. Pri jednoduchch profesiogramoch urench na profesionlnu informciu meme fzy obmedzi na: veobecn charakteristiku prce a nronos prce prpadne doplni strunou charakteristikou pracoviska. Konkrtne pracovn innosti i nroky na psychick procesy a vlastnosti tu nie je potrebn uvdza. Prvm krokom pri skman profesie je zber dajov o pracovnom mieste.

Zber dajov o pracovnom mieste

Zber dajov o pracovnom mieste je sce sasou metodolgie tvorby profesiogramu, ale z praktickch dvodov som sa rozhodla vyleni tto kapitolku a uvies ju ako samostatn metodolgiu. Armstrong (1999) navrhuje dodra nasledujce kroky pri zbere dajov: 1. zska dokumenty ako: organizan truktra, pracovn postupy, vcvikov prruky, jednoducho vetko, o poskytuje nejak informcie o pracovnom mieste, 2. zainteresova manarov, ktor poskytn zkladn informcie o pracovnom mieste: jeho el, zodpovednosti pri prci, vzahy s inmi pracovnkmi, 58

3. opta sa pracovnkov na zkladn otzky o ich prci: v niektorch prpadoch je vhodn, aby si viedli dennk alebo podrobn zznamy v priebehu jednho alebo dvoch tdov, 4. pozorova pracovnkov pri vykonvan ich pracovnej innosti. Tento spsob zberu dajov je vhodn skr pri manulnych prcach.

Prostriedky zskania informci s nasledovn: rozhovory, zoznamy otzok pre rozhovory (checklisty), pozorovanie, popis prce samotnm pracovnkom, dennky a zznamnky, hierarchick analza lohy, dotaznky.

5.6.1 Metodolgia tvorby profesiogramu poda J. Ch. Raiskupa

J. Ch. Raiskup (1985) navrhol zkladn opisn schmu, ktor obsahuje 16 otzok, na ktor musme odpoveda. Tto schma je natoko komplexn, e umouje skma profesiu zo vetkch jej hadsk. Sli na spracovanie komplexnho profesiogramu. Zkladn opisn schma: 1. Ako sa prca nazva (o sa rob)? 2. Ak je efekt a el prce (o sa vyrba a na o to bude)? 3. Akm spsobom sa prca vykonva (ako sa to rob)? 4. o je predmetom alebo cieom prce (z oho, na om sa rob)? 5. Poda oho sa prca vykonva (poda oho sa to rob)? 6. Akmi prostriedkami sa prca vykonva (m sa to rob)? 7. V akom prostred sa pracuje (kde sa rob)? 8. Ak je organizcia prce (kedy a akm spsobom sa rob)? 9. Ak je organizcia koopercie (kto, o a s km rob)? 10. Ak je intenzita prce (koko, ako rchlo, ako asto sa rob)? 11. Ak s rizik a zodpovednos pri prci (o sa me sta)? 12. Ak prnos poskytuje prca pracovnkom (koko sa zarob)? 13. Ako prca sptne psob na pracovnkov (o prospieva a kod)? 14. Ak kvalifikciu prca vyaduje (o treba vedie)? 15. Ak poiadavky kladie prca na pracovnka (ak m by lovek)? 16. Ak s podmienky, vhrady a obmedzenia pre vykonvanie prce?

59

Njs odpovede na vetkch 16 otzok si vyaduje sstredi vetky pramene o vybranej profesii. tuduje sa sluobn dokumentcia ako predpisy, normy, rozkazy a nariadenia. alou z monost, ako sa o profesii dozvedie o najviac, je sledovanie prce priamo na pracovisku, prpadne nae vlastn sksenosti pri vykonvan profesie. Inmi monmi zdrojmi s rozhovory s pracovnkmi. V novej zahraninej literatre sa stretneme skr s pojmom analza pracovnch miest a kompetenci. Je to vlastne tie metodolgia pre vytvorenie popisov a pecifikci pracovnch miest.

Metodolgie niektorch alch autorov uvdzam v prlohch A, B a C.

5.7 Vznam a uplatnenie profesiogramov

Potreba tvorby profesiogramu pre konkrtnu profesiu zko svis s tzv. profesionalizciou. Proces profesionalizcie je charakterizovan: vznikanm a rozmnoovanm pozci, ktor si vyaduj pecifick a systematicky osvojen kvalifikcie, obsadzovanm pozci za zklade formalizovanch kvalifikanch poiadaviek, rozvjanm vyhranench, pecializovanch a formalizovanch foriem a spsobov profesionlnej prpravy, existenciou funknch miest pozci umoujcich relatvne profesionlnu kariru a urit ance profesionlneho postupu (Huk, 1973). Vyie spomenut rty profesionalizcie sa daj identifikova i na povolan informanho profesionla. Ako aliu rtu tu meme zaradi i vznik profesijnch asocici u ns, naprklad SSSI (Slovensk spolonos pre systmov integrciu). Vypracovanie profesiogramu, pracovnch postupov, zalenenie do uebnch programov, vznik vlastnch profesijnch spolkov a autonmnos, prirodzene, vysuj do profesionalizcie povolania. Mnoh z profesi, ktor spadaj pod spolon kolnku informan, u maj svoje uebn plny a d sa pri nich hovori aj o autonmnosti. Kompletn profesionalizcia vak mus pozostva zo vetkch vyie spomenutch lnkov. Z tohto vyplva, e profesiogram je nevyhnutnou podmienkou na uznanie informanej profesie a jej zaradenie v sstave vetkch profesi. Po vypracovan profesiogramu sa otvoria alie monosti jeho vyuitia pre podporu informanho povolania.

60

Fbry (1993) vid tieto monosti uplatnenia profesiogramu v praxi:

Klasifikcia profesie a jej zaradenie poda zvolenho kritria. Platov ocenenie profesie a jeho tandardizcia. Stanovenie pracovnch povinnost a zodpovednosti zamestnanca voi organizcii. Stanovenie nrokov na prijmanie pracovnkov. Zskanie potrebnch podkladov pre premiestovanie a povyovanie zamestnancov, jednak z hadiska profesie a jednak z hadiska funkcie. Vytvorenie komunikanej bzy pre zamestnancov, objektvnej zkladne dorozumievania sa medzi rznymi rovami pracovnkov a vedenm. Zskanie podkladov pre spravodliv vybavovanie sanost. Skvalitnenie vyetrovania razov a nehd. Identifikcia a nsledne odstraovanie nesprvnych pracovnch spsobov, nevyhovujcich pracovnch postupov. Lepie vymedzenie prvomoci. Zlepenie systmu odmeovania jednotlivcov. Zskanie podkladov, ktor slia k presnejiemu stanoveniu zsluh jednotlivcov. Zisovanie prin osobnch nespechov, ako predpoklad efektvneho vyetrenia spoahlivosti udskho vkonu. Skvalitnenie vzdelvacch, vcvikovch a trningovch programov. Uahenie vberu pracovnkov a vhodnho obsadzovania pracovnch miest. Zskanie dajov potrebnch pri odstraovan navy a monotnnosti v pracovnom procese. Zlepenie poradenskej starostlivosti o jednotlivca. Prostriedok na dosiahnutie optimlnej rovne osobnho a zamestnaneckho fungovania v kadodennom ivote. Podklad pre komplexn systm prce s umi v organizcii, pecilne pre posudzovanie pracovnej a psychickej spsobilosti.

Ako podklady na vypracovanie profesiogramu slia i daje zisten z vskumu, ktor opisujem v nasledujcej kapitole.

61

Vskum k zisteniu profilu informanho profesionla

Kapitolu som rmcovo rozdelila na as sasn stav rieenia problmu, kde analyzujem profesiogramy vypracovan zahraninmi profesijnmi asociciami a vlastn vskum, ktor som realizovala dotaznkovou formou vo firmch psobiacich na Slovensku.

Predmet vskumu
Predmetom vskumu bol profil informanch profesionlov ako pracovnkov vyuvajcich informcie a informano-komunikan technolgie s cieom podpory a rozvoja organizcie, pre ktor pracuj.

Cie vskumu
Vedeck cie: Zmapova a analyzova sasn stav v oblasti vypracovania profilov informanch pracovnkov zahraninmi profesijnmi organizciami. Prostrednctvom dotaznkovej metdy vskumu analyzova profil informanho pracovnka na domcom informanom trhu. Spoloensk cie: Skma profil informanho pracovnka v naich ekonomickch a socilnych podmienkach pre potreby zistenia vedomost a schopnost potrebnch na vykonvanie tejto profesie.

Vymedzenie vedeckho problmu

Hlavnm problmom, ktor sa snam vskumom riei, je otzka potreby profesie informanho profesionla. asto som sa stretvala s nzorom, e v blzkej budcnosti nebud informan profesionli potrebn. Ich prcu vraj nahradia modern informano-komunikan technolgie, pomocou ktorch doke takmer kad pracova s informciami. Na zklade natudovanej literatry, dotaznkovho vskumu, nzorov odbornkov a osobnch sksenost sa snam vyvrti tento nelichotiv nzor na informan profesiu. Uzna dleitos profesie sa d len poznanm ud, ktor ju vykonvaj, a ich odbornej prce.

62

V kapitole 6.1.1 podvam obraz o prci informanch profesionlov tak, ako ju vidia zahranin profesijn asocicie. V kapitole 6.2.3 analyzujem dta

zozbieran dotaznkovm vskumom. Tieto vsledky interpretujem. alm problmom je absencia ucelenejch informci o informanch intitcie,

profesionloch

pracujcich

v naich

podmienkach.

Nepoznme

v ktorch pracuj, nevieme, do akch funkci s zaraden, nemme jasn predstavu o ich prci ani o nrokoch, ktor na nich kladie ich profesia (vzdelanie, zrunosti, schopnosti, osobnostn vlastnosti). Dotaznkovm vskumom som sa poksila zisti viac o tejto profesii a uoch, ktor ju vykonvaj. Cennm zdrojom informcii mi boli, okrem samotnch dotaznkov, i nzory a postrehy samotnch informanch profesionlov, s ktormi som sa snaila nadviaza osobn kontakty. Ich postrehy a nzory na vlastn profesiu uvdzam v asti Vstupy vskumu.

6.1

Sasn stav rieenia problmu

Vypracovaniu profesiogramu informanho profesionla sa v zahrani venuj hlavne profesijn asocicie. Profesiogramy nazvaj vlastnmi termnmi, napr. zoznamy kompetenci, profily informanch pracovnkov a absolventov a pod. Ich materily potom slia ako podklady na vypracovanie tudijnch programov, vber vhodnch pracovnkov na obsadzovan pozciu, ohodnotenie pracovnkov a in. Profesiogramy podrobne opisuj kompetencie iadan od informanch profesionlov, nevenuj sa vak tomu, ak je el prce, akm spsobom sa vykonva, ak je organizcia prce a ostatn otzky, ktor odpora sledova J. Ch. Raiskup (1985). V profesiograme, ktor navrhujem ja, sa snam zohadni Raiskupove odporania.

63

6.1.1 Kompetencie informanch profesionlov poda profesijnch asocici

V tejto asti menujem kompetencie informanch profesionlov poda zahraninch profesijnch asocici.

6.1.1.1 ACM - Profil absolventa tudijnho programu informan technolgie

Association for Computing Machinery (ACM, 2005) vypracovala profil absolventa tudijnho programu informan technolgie (information technology). Jeho profil m sli ako model pri tvorbe akreditovanch tudijnch programov. ACM povauje tento profil za nadasov z toho hadiska, e je nezvisl od rovne technologickho pokroku. Je flexibiln a zaha tak sbor zrunost, ktor informanm profesionlom zabezpeia monos zamestna sa v rznych priemyselnch

odvetviach. Je zameran na bakalrsky stupe vzdelania, ale me by vyuit i v inom kontexte. ACM rozdelila schopnosti profesionlov v IT na: A. Veobecn vedomosti B. Pokroil vedomosti A. Veobecn vedomosti Informan profesionli pre oblas IT musia ma urit zklad veobecnch vedomost z matematickch discipln, vedeckch metd, vedomosti o tom, ako potaov technolgie aplikova do praxe, alej je nevyhnutn efektvna komunikcia a schopnos by produktvnym lenom tmu. a. Matematika Zklady z matematickej terie poskytn budcim informanm profesionlom vedomosti o tom, na akom princpe pracuj potae, a zrove sa nauia odborn terminolgiu, o je nevyhnutn pre komunikciu s inmi technicky zameranmi odbornkmi. b. Vedeck metdy Pochopenie procesov abstrakcie (zber dt, hypotetick formulcie, testovanie, experimentovanie, analza). Po zvldnut tchto metd doke tudent vedecky tvori a nielen ui sa z vedeckch prc.

64

c. Aplikan oblasti tudenti musia vedie efektvne pracova s odbornkmi z inch odborov. Preto odbornci z ACM odporaj, aby si tudenti vyberali voliten predmety z aplikanch oblast. Vsledkom by mali by schopnosti informanho pracovnka myslie v rovine presahujcej odbor IT. d. Komunikan schopnosti Komunikan schopnosti znamenaj vedie sprostredkova svoje npady v stnej i psanej forme, alej schopnos efektvnej stnej prezentcie formlnef i neformlnej, pochopi i ponknu kontruktvnu kritiku, schopnos psa zrozumiten e-maily vetkm pracovnkom na vetkch stupoch hierarchie. e. Prca v tme Projekty tkajce sa informanch technolgi s zvyajne implementovan skupinou ud spolone pracujcou na rieen lohy tm. Preto sa musia tudenti naui a pochopi mechanizmus a dynamiku efektvnej tmovej prce. f. Sta sa plnohodnotnm lenom spolonosti Znamen chpa odlinos nzorov, spolupracova s komunitou, podiea sa na socilnom a politickom vvoji a pod. B. Pokroil vedomosti Na dosiahnutie pokroilch vedomost mus tudent absolvova sbor predmetov, z ktorch zska alie odborn vedomosti. Prklad kurzov, ktor uvdza ACM, tvoria Prlohu D. Profil absolventa, ktor navrhla ACM je vemi dobre vypracovan z hadiska podrobnosti, o vidie na predmetoch, ktor odporaj. Profil je zameran technicky a chba zahrnutie oblasti biznisu. Profesiogram, ktor navrhujem ja, zohaduje dnes vemi preferovan sfru obchodu.

65

6.1.1.2 ACS Zkladn sbor vedomost IT profesionlov

Alan Underwood (1997) z ACS identifikoval zkladn sbor vedomost, ktor by mali ma vetci IT profesionli. Dokument m sli pre lenov ACS, akreditovan kurzy, pre tvorbu vyuovacej osnovy kurzov. Sbor vedomost IT profesionlov ACS del na dve skupiny: A. Skupina 1 Povinn B. Skupina 2 A. Skupina 1 Povinn a. Interpersonlna komunikcia (Interpersonal Communications). b. Etika/Socilny dopad/Profesionlna prax (Ethics/Social Implications/Professional Practice). c. Projektov manament a hodnotenie kvality (Project Management and Quality Assurance). B. Skupina 2 a. Dtov truktra a algoritmy. b. Dizajn programov a implementcia. c. Softvrov ininierstvo a metodolgia. d. Ochrana. e. Konceptulne modelovanie. f. Systmov analza a dizajn databz. g. Manament. h. Diskrtna matematika. i. Potaov organizcia a architektra. j. Systmov softvr. k. Dtov komunikcia a siete. Underwoodov profesiogram, ktor navrhol v roku 1997, je podobne ako profesiogram ACM zameran na technick vedomosti a zrunosti. Ist posun v myslen austrlskej asocicie ACS vidie v nplni predmetov tdia, ktor realizuje. Odbornci z ACM nezabudli na vedomosti prostredia, z oblasti v ktorom biznisu a zdrazuj potrebu poznania ACS

organizanho

informan

profesionl

psob.

ponka diplom v odbore informan technolgie. Akreditovan tdium pozostva z tchto zkladnch oblast tdia: systmov analza, programovanie, potaov manament, dtov manament, vvoj systmov, potaov komunikcia,

profesionlna prax a systmov princpy. Z pohadu aplikcie IT vo firme je zaujmav predmet profesionlna prax:

66

Cie predmetu profesionlna prax: zska vedomosti o organizanej truktre, lohe a vplyve IT na organizciu, pochopi komunikan procesy v prostred obchodu, chpa lohu profesijnch asocici a aplikcie kdu profesionlneho sprvania a etiky odboru, chpa socilnu zodpovednos, skma sasn problmy svisiace s pouvanm IT, prehlbova svoje schopnosti v analyzovan socilneho a etickho dosahu IT (ACS, 2005).

6.1.1.3 SCIP Opis prce manara Competitive Intelligence a analytika Competitive Intelligence
Asocicia SCIP (2000) analyzovala ponuky prce zamestnvateov z oblasti konkurennho spravodajstva (Competitive Intelligence - CI), a to konkrtne asto obsadzovan pozcie: CI manar a CI analytik. U oboch si vmala: A. Zkladn pracovn lohy. B. Poiadavky na kvalifikciu. CI Manar A. Zkladn pracovn lohy a. Zodpovednos za sprvnu funkciu konkurennho spravodajstva v rmci organizcie, v ktorej pracuje. b. Vies CI tm. c. Komunikova s ostatnmi oddeleniami a postara sa o efektvny tok informci z a do CI oddelenia. d. Manaova finann rozpoet CI skupiny. e. Bra na seba zodpovednos za vstupn analzy a zvery. B. Kvalifikan poiadavky a. Titul bakalr (preferovan titul MBA). b. Sksenosti a prax v konkurennej analze. c. Vodcovsk schopnosti: schopnos riadi projekty, by dobrm motivtorom, energick osobnos. d. Vborn psomn a stny prejav. CI analytik A. Zkladn pracovn lohy a. Vykonva zber a analzu dt prostrednctvom rznych nstrojov. b. Asistova CI manarovi pri prprave prezentci a hlsen pre manament a ostatn oddelenia spolonosti. B. Kvalifikan poiadavky a. Titul bakalr. b. Sksenosti z odboru, v ktorom psob spolonos. c. Sksenosti z CI.

67

d. Vborn potaov zrunosti (MS Word, Lotus, MS Access, vedomosti o www). Uveden opis prce je zaujmavm z toho dvodu, e sa dozvedme, ak poiadavky maj na svojich zamestnancov zamestnvatelia. U CI manara je naprklad zaujmav pracovn loha c. stara sa o komunikciu informci z a do oddelenia CI. Na tejto poiadavke vidie, e informan oddelenie nem osta na perifrii firmy, ale jeho lohou je spolupracova s ostatnmi oddeleniami.

6.1.1.4 SLA Spsobilos informanch profesionlov v 21. storo

SLA Special Library Association (Abels, 2003) definuje kompetencie, ktor by mal informan pracovnk spa v tchto oblastiach: A. Kov kompetencie B. Profesionlne kompetencie C. Osobn kompetencie A. Kov kompetencie Kov kompetencie zahaj sbor profesionlnych a osobnch povinnost. Tieto dva druhy kompetenci s nevyhnutn pre kadho informanho profesionla. Informan profesionl chpe hodnotu budovania a zdieania vedomost, o sa

dosahuje aj prostrednctvom siete asocici a rozirovania vskumu na konferencich, v publikcich a kolaboratvnej spoluprci na akejkovek rovni. Informan

profesionl takisto dodruje etiku svojho odboru. Kovmi kompetenciami s: a. Informan profesionl prispieva do bzy vedomost profesie prostrednctvom zdieania svojich sksenost a pokrauje vo svojom vzdelvan v oblasti informanch produktov, sluieb a riadenia. b. Informan profesionl prispieva k profesijnej etike, hodnotm princpov profesie. B. Profesionlne kompetencie a. Riadenie informanch organizci Informan profesionli riadia informan organizciu v rznej rke - od usmerovania jednho zamestnanca po riadenie stoviek podriadench.

68

Organizcie mu by z rzneho prostredia od korporci, vzdelvacch intitci, verejnch organizci, vldy a po neziskov organizcie. Patria sem tieto povinnosti:
riadenie a podpora strategickho smerovania organizcie alebo kovch klientov, ocenenie a komunikovanie hodnoty informanej organizcie, zahajc informan sluby, produkty a stratgiu, zaloenie efektvneho manamentu, vstavba a vedenie efektvnych tmov z oblasti poskytovania informanch sluieb a zodpovednos za rozvoj prce zamestnancov v rmci organizcie, predaj informanch sluieb a produktov, formlne i neformlne prostrednctvom webu, prezentci, publikci i neformlnou konverzciou, poradenstvo pre organizciu v rmci duevnho vlastnctva.

b. Riadenie informanch zdrojov Informan profesionl je expertom v plnom riaden informanch zdrojov, vrtane identifikovania, selektovania, hodnotenia, ochraovania a poskytovania prstupu k informanm zdrojom. Tieto zdroje mu by v akomkovek formte a na akomkovek nosii. Informan profesionl chpe dleitos ud ako kovho informanho zdroja. V rmci riadenia informanch zdrojov informan profesionl spa tieto lohy:
riadenie ivotnho cyklu informci u od ich tvorby alebo akvizcie. To zaha organizovanie, kategorizciu, katalogizciu, klasifikovanie, rozirovanie, vytvranie a riadenie taxonmi, intranetov a extranetov obsah, tezaurus a pod., riadenie a zbieranie informanch zdrojov zaloen na hbkovom pochopen klientovej informanej potreby, demontrovanie expertnch vedomost o obsahu a formtoch informanch zdrojov spolu s kritickm hodnotenm, selektovanm a filtrovanm tchto zdrojov, poskytovanie prstupu k najhodnotnejm informanm zdrojom a zdrojom v rmci organizcie vyuitm nstrojov informanho prstupu, minimalizovanie nkladov pri kpe a licencovan potrebnch informanch produktov a sluieb, vvoj informanej politiky poda externch publikci a internch informanch zdrojov a poradenstvo v rmci implementcie tejto politiky.

c. Riadenie informanch sluieb Informan profesionl riadi ivotn cyklus informanch sluieb od ich vstavby, vvoja, testovania po ich predaj a dodvku. Informan pracovnci vedia kontrolova cel tento proces alebo sa mu sstredi na jeho vybran zloky. Patria sem tieto lohy:

69

vvoj a udriavanie portflia cenovo efektvnych a pre klientov hodnotnch informanch sluieb, riadenie obchodnho vskumu informanho sprvania a problmov sasnch a potencilnych klientov pre vvoj lepch informanch rieen, reerovanie, analyzovanie a syntetizovanie informci do presnch odpoved a informci pre klientov a uistenie klientov, e maj nstroje na okamit aplikovanie tchto vedomost, vvoj a aplikovanie presnch abln na kontinulne meranie kvality a hodnoty informanch ponk.

d. Aplikovanie informanch nstrojov a technolgi Informan profesionli vyuvaj sasn technologick nstroje na dodanie najlepch sluieb, poskytnutie relevantnch zdrojov, vvoj a dodvanie nstrojov na uenie. Konkrtne sem patria tieto lohy:
hodnotenie, selektovanie a aplikovanie sasnch informanch nstrojov a tvorba informanho prstupu, aplikovanie expertznych hodnoten v databzach, indexovan a metadtach, informan analza a syntza na zlepenie informanho prieskumu a vyuitia informci, ochrana informanho skromia klienta.

e. Osobn kompetencie Okrem profesionlnych kompetenci SLA vymedzuje i tzv. osobn kompetencie, ktor s shrnom vlastnost a zrunost informanho profesionla. Informan profesionl by preto mal:
vyhadva nov vzvy a prleitosti, vidie svislosti, komunikova efektvne, prezentova npady jasne, vytvra partnerstv a aliancie, vytvra prostredie vzjomnho repektu a dvery, repektova rznorodos, spoznva rovnovhu spoluprce a vedenia, demontrova osobn plnovanie kariry, myslie kreatvne a inovatvne.

Na poiadavkch, ktor SLA uruje, vrazne vidie orientciu na knihovnctvo, a preto aj kompetencie, ktor uruje, s zameran na sluby a informan zdroje. Kompetencie, vymedzen v asti d. aplikovanie informanch nstrojov a technolgi, s poda ma len trkom toho, o by mal informan profesionl z tejto oblasti vedie.

70

6.1.1.5 Informan pecialista oddelenia administratvnych sluieb ttu Oregon

Prkladne vypracovan zoznam profesionlnych zrunost a schopnost ponka oddelenie administratvnych sluieb ttu Oregon. Ich profil som zaradila napriek tomu, e nie je vypracovan profesijnou asociciu. Jeho hodnota je o to via, e je spracovan pre praktick potreby oddelenia administratvy. Informan pecialista, poda ich vymedzenia, m ma irok technicko-informan vedomosti a zrove vedomosti z odboru, v ktorom psob (v tomto prpade odbor administratvy). Informan profesionl, pecialista oddelenia administratvnych sluieb, kombinuje prax socilnej prce a riadenia s technolgiami na vvoj systmov, ktor zlepuj poskytovanie sluieb. Sbor loh informanho pecialistu delia do tyroch kategri: A. B. C. D. Projektovanie systmov a programov Vuba Rieenie problmov Vedomosti a zrunosti

A. Projektovanie systmov a programov Informan pecialista vyvja automatizovan programy pre systmy sluieb, navrhuje a implementuje efektvne aplikcie pre ostatn personl. Vyvja nov technick alebo automatizovan produkty pre pracovn aplikcie. Jeho lohou je takisto pripravova technick analytick dokumenty. Asistuje pri dizajnovan uvatesky prvetivch programov. B. Vuba alou povinnosou informanho pracovnka je pripravova vubov materily a vies kolenia na pouvanie potaov a softvru. Informan pracovnk vypracovva manuly pre vubu. Nemenej dleitou lohou informanho pracovnka je i preklad technickch materilov do tzv. netechnickej rei, m umouje i laikom porozumie materilom psanm asto zloitou reou technikov. C. Rieenie problmov Riei problmy tkajce sa prce so zariadeniami a softvrom, a to tm, e monitoruje miestnych expertov, ktor vedia riei konkrtne problmy.

71

D. Vedomosti a zrunosti Organizcia alej pre svoje poiadavky definuje zkladn vedomosti a zrunosti, ktormi by mal informan profesionl disponova:
veobecn vedomosti o metdach pouvanch v poskytovan soc. sluieb pre klientov, veobecn vedomosti o poiadavkch na zber dt pre priamu starostlivos o klientov, veobecn vedomosti o potaoch, zkladn vedomosti o organizcii a jej truktre, zkladn vedomosti veobecnch princpov spracovania informci, zkladn vedomosti veobecnch princpov systmovej analzy, zrunosti v interpretovan pravidiel, prva a politiky pri poskytovan sluieb klientom, zrunosti vo vyvjan systmovch pecifikci, zrunosti v urovan zdrojov dt, zrunosti v analyzovan/definovan pouvateskch poiadaviek, zrunosti pri analyzovan efektvnosti automatizovanch programov pre zber dt, zrunosti v analyzovan tatistk, zrunosti v pouvan mikropotaov a terminlov, zrunosti v pouvan operanho systmu, zrunosti vo vyvjan pouvateskch koliacich programov, zrunosti pri prci so skupinou pouvateov a riaden personlu (Department of administrative..., 1993).

6.1.1.6 Technick informan pecialista - The National Park Services

Podobne z praxe (ako predchdzajci zoznam schopnost) vychdza i profesiogram technickho informanho pecialistu v National Park Services. Medzi hlavn schopnosti patria vedomosti a zrunosti tkajce sa prce pri vvoji, koordincii, spracovan a transformcii pecializovanch informci. Prca technickho

informanho pecialistu si vyaduje vedomosti z konkrtnej disciplny, pre ktor poskytuje svoje sluby (napr. zoolgia alebo paleontolgia) a praktick vedomosti z organizovania, sprstupovania a rozirovania informci. V National Park Services definuj poiadavky na informanho pecialistu v tchto oblastiach: A. B. C. D. E. F. G. Vvoj systmov informanho manamentu. Udriavanie systmov manamentu poznatkov. Indexovanie a vytvranie abstraktov. Referenn zdroje a zrunosti v tejto oblasti. Potae a informan technolgie. Komunikcia. Vedenie. 72

A. Vvoj systmov informanho manamentu Ide o spoluprcu s almi lenmi pracovnho tmu pri vvoji systmov informanho manamentu, ako s zdroje, bibliografick databzy, tezaurus, indexovanie a pod. Vedomosti, schopnosti a zrunosti poadovan na tejto rovni s:
vedomosti o cieoch, politike a histrii National Park Services, vedomosti o princpoch informanho manamentu, terii, tandardnch metdach a technikch, vedomosti zo pecifickej oblasti, poznatky o zkladnch dokumentoch a prrukch organizcie, schopnosti pri asistovan vo vvoji systmov manamentu poznatkov.

B. Udriavanie systmov manamentu poznatkov Ide o prcu v tchto oblastiach: a. Systmy informanho manamentu. b. Informan zdroje. c. Spracovanie a uchovvanie materilov. d. Starostlivos o materily. e. Cirkulcia a pouvanie materilov. f. tatistika. g. Manament zznamov. Vedomosti, schopnosti a zrunosti na rovni udriavania systmov manamentu poznatkov s:
vedomosti o informanch zdrojoch pre pecifick oblasti, schopnosti spracovania materilov, schopnosti triedenia a zakladania materilov na ich sprvane miesto, schopnosti vyhadania, cirkulovania a koprovania materilov pre pouvateov, schopnosti udriavania zznamov, schopnosti dodriavania prruiek manamentu zznamov.

C. Indexovanie a vytvranie abstraktov Prca je zameran na popis dokumentov na ich jednoznan identifikovanie, kontrolu, vyhadanie a pouitie. Potrebn vedomosti:
vedomosti princpov informanho manamentu, smernc a metd, vedomosti o tandardnch referennch nstrojoch, technikch, schopnos analyzova a urova potrebn termny na popis dokumentov indexovanie, schopnos pripravova strun sumarizcie materilov vytvranie abstraktov.

D. Referenn zdroje a zrunosti v tejto oblasti Referenn prca zaha pomoc pouvateom pri vyhadvan informci a materilov. Hovorme tu o tchto vedomostiach, ale hlavne schopnostiach:
vedomosti o informanch systmoch a metdach informanho prieskumu,

73

schopnosti usmerni pouvateov na potrebn referenn materil alebo zdroj, schopnos asistova pouvateom pri pouvan potaov.

E. Potae a informan technolgie Pouvanie najnovch technolgi pri riaden systmov informanho manamentu patr takisto do kompetencie informanho profesionla. Vyaduj sa tu tieto vedomosti a zrunosti:
vedomosti z oblasti zkladnch informanch technolgi, softvru a hardvru, schopnosti pouvania CD-ROMov, tlaiarn, modemov a pod., schopnos vyhadvania bibliografickch a inch informci prostrednctvom rznych automatizovanch katalgov a bibliografi, schopnos spracovania dtovch vstupov na vytvranie elektronickch zznamov vyuitm rzneho databzovho softvru, schopnos pouvania potaovch aplikci ako elektronick pota, programov pre prcu s textom, Windows.

F. Komunikcia Na jednej strane ide o sprostredkovanie politiky a procesov informanho manamentu pouvateom a na opanej strane o interpretciu pouvateskch potrieb. Informan pracovnk tu vyuije nasledujce zrunosti:
schopnos komunikova zrozumitene a presne - orlne i psomne, schopnos intruova pouvateov pri pouvan informanch technolgi, zrunosti v prezentovan rznych materilov spolonosti pouvateom i zkaznkom.

G. Vedenie Participcia v strategickom plnovan systmov informanho manamentu (National Park Services, 2001).

74

6.1.1.7 CILIP Kd profesionlnych zrunost informanch profesionlov

Informan profesionli tvoria asto jedin spojenie medzi pouvatemi informci a informciami alebo dokumentmi. Prve preto maj vysok zodpovednos za stav svojich vedomost a schopnost. CILIP Chartered Institute of Library and Information Professionals vypracoval kd profesionlnych zrunost. Tento kd m sli lenom CILIPu, ktor by mali aplikova jeho princpy v praxi. A. Osobn povinnosti udia pracujci v oblasti informci maj osobn zodpovednos, ktor vyplva z ich bezprostrednho kontaktu s klientom. Preto sa odporaj tieto zsady:
snai sa o o najv tandard rovne svojich profesionlnych vedomost a kompetenci, uisti sa, e s kompetentn na prcu v odbore, v ktorom maj kvalifikciu, vyadova odborn posudky na poli knininej a informanej prce alebo inch discipln, len ak s ich schopnosti a vedomosti adekvtne.

B. Zodpovednos v svislosti s informciami a ich pouvatemi

uisti sa, e pouvatelia informci s informovan v danej oblasti, proces poskytovania informci a inch procedr svisiacich so slubami informanch pracovnkov m by o najjasnej a otvoren, odstrni nepotrebn zaujatos, dodriava a chrni skromie pouvateov informci, promptne sa zaobera sanosami informanch pouvateov, uisti sa, e informan systmy a sluby, za ktor s informan profesionli zodpovedn, s najefektvnejie, v rmci dostupnosti, uisti sa, e materily, ktor poskytuj, s najvhodnejie, repektova integritu informanch zdrojov a pouva citovan zdroje, pokia je to mon.

C. Zodpovednos vo vzahu ku kolegom a informanej komunite

kona spsobom, ktor je profesionlne pozitvny smerom ku kolegom i k verejnosti, dodriava repekt a pochopenie k ostatnm kolegom a profesionlom a repektova ich mylienky vzahujce sa k prci, povzbudzova kolegov v udriavan a rozvjan ich profesionlnych zrunost a vedomost.

D. Zodpovednos vo vzahu k spolonosti

dodriava verejn dobro, poskytn prstup k informanm zdrojom pre vetkch lenov spolonosti, snai sa udriava rovnovhu medzi potrebami informanch pouvateov a ochranou ich skromia (CILIP, 2004).

75

Kd profesionlnych zrunost je z mjho pohadu prli veobecn. Chba v om zahrnutie vzahu k technolgim a povinnosti informanch profesionlov vzdelva sa v pouvan a poznan technolgi.

6.2

Vlastn vskum

V tejto asti opisujem postup, akm som realizovala vlastn dotaznkov vskum a vsledky vskumu.

6.2.1 Formulcia vedeckej hypotzy

Analyzovanm sasnho stavu rieenia problmu poda zahraninch profesijnch organizci stanovujem nasledujce hypotzy, ktor sa neskr vskumom snam overi. Zkladn hypotza: Informan profesionli zasahuj do vetkch innost firmy a podieaj sa na hlavnch produktoch firmy. Ich loha vo firme vak nie je jasne vymedzen. iastkov hypotzy: 1. Informan profesionli pracuj hlavne v tch firmch, ktorch hlavnou innosou podnikania je informan innos. 2. Informan profesionli sa aktvne podieaj na riaden komunikcie informci vo firme, vyuvajc pri tom modern informano-komunikan technolgie. 3. Informan profesionli s zaraden do technickch funkci. 4. Informan profesionli maj vysokokolsk vzdelanie technickho zamerania. 5. Preferujcim jazykom informanch profesionlov je anglitina. 6. Informan profesionli zskali tdiom vinu svojich vedomost vyuvanch pri prci. 7. Informan profesionli spolupracuj so vetkmi oddeleniami v organizcii. 8. Informan profesionli vykonvaj typicky knihovncke innosti s pomocou modernch IKT. 9. Informan profesionli potrebuj pri svojej prci vedomosti z knihovnckej oblasti a technick zrunosti.

76

6.2.2 Metdy a metodika

Metda: Na skmanie vymedzenho problmu som pouila klasick kvalitatvnu vedeck metdu dotaznk (prloha F). Dotaznkov otzky som rozdelila do siedmich sekci A G: Sekcia A Intitucionlne zastreenie informanch sluieb. Sekcia B Komunikcia informci vo firme. Sekcia C Kto vykonva funkciu informanho profesionla. Sekcia D Zalenenie informanho profesionla na pracovisku. Sekcia E Npl prce informanho profesionla. Sekcia F Osobn schopnosti informanch profesionlov. Sekcia G Perspektva. Pomocou sboru spolu dvadsiatich otzok sa snam zisti, v akch intitcich pracuj informan profesionli, ak je ich funkn zaradenie a zaradenie na pracovisku, ak prce vykonvaj, ak sbor vedomost, schopnost a osobnch vlastnost potrebuj pri svojej prci. Sekcia G je od ostatnch trochu odlin. Snaila som sa tu zisti, ak informan profesionli by sa perspektvne uchytili v skmanch organizcich. Metodika: Postupovala som takto: vber vzorky, vypracovanie dotaznka, distribcia dotaznkov, nvrat dotaznkov, spracovanie dotaznkov, vyhodnotenie. Vber vzorky: Zkladnm sborom s firmy na zem Slovenska podnikajce v oblasti poskytovania informanch sluieb a tvorby informanch produktov a firmy, intitcie a organizcie, ktorch hlavn innos je in ako informan a informan zabezpeenie si robia z vlastnch zdrojov (odborn kninica, informan pracovisko). Vberov sbor, ktor zastupuje zkladn sbor, som zostavila na zklade odbornch reer, ktor pre potreby tejto diplomovej prce vypracovali: Mgr. Oga tevkov - CVTI SR (firmy podnikajce v oblasti poskytovania inf. sluieb) a PhDr. ubica Segeov, metodika edino-propaganho odboru CVTI SR (firmy, intitcie a podniky, ktor si informan innos zabezpeuj sam, t.j. maj odborn kninicu alebo informan pracovisko). Pri zostavovan vberovho sboru som vyuila i osobn kontakty PhDr. abrunovej.

77

Vberov sbor tak nakoniec tvorilo 113 organizci, ktorm som distribuovala dotaznk. Postup pri vypracovan dotaznka: A. Predvskum (realizovan v 7.semesteri v rmci predmetu Vskumn projekt) 1. Analza skmanho javu, ktorej vsledkom boli kompetencie informanch profesionlov poda profesijnch asocici. 2. Stanovenie druhov otzok, akmi sa d dan jav skma. 3. Vypracovanie zoznamu otzok formulcia konkrtnych otzok a monost vberu. 4. Oponovanie zoznamu otzok PhDr. Anna abrunov. 5. Dotaznk pripraven na predvskum. B. Vlastn vskum 6. Korekcia otzok na zklade zisten z predvskumu. 7. Pripomienkovanie zoznamu otzok PhDr. Anna abrunov, Ing. Anna Diaikov,PhD.(informan pecialista Chemosvit), Peter Sviek

(informan pecialista PentaInvestment, a.s.). 8. Dotaznk pripraven na vskum. V dotaznku pouvam zva uzavret otzky (monos vberu z ponkanch odpoved) doplnen o otvoren otzky (priestor pre vlastn odpovede). Distribcia dotaznka: S ohadom na poet a charakter vberovho sboru som ako najvhodnejiu metdu distribcie dotaznka zvolila distribciu elektronickou potou. S niektormi skmanmi informanmi profesionlmi som sa stretla osobne a asistovala som pri vypan dotaznka. Nvrat dotaznkov: Dotaznk vybran firmy zasielali zva elektronickou potou. Nvratnos bola 22% - zo 113 rozoslanch dotaznkov sa vrtilo 25. Zoznam firiem uvdzam v prlohe E. Niia nvratnos je zrejme spsoben charakterom firiem skromn organizcie, ktor sa z asovch alebo inch dvodov nemu venova vypaniu dotaznkov. Takisto aj elektronick forma distribcie, ktor poskytuje ist anonymitu, mohla spsobi niiu nvratnos.

78

Spracovanie dotaznkov: na spracovanie vyplnench dotaznkov som pouila tabukov procesor EXCEL. Vstupom s grafy a tabuky.

6.2.3 Vstupy vskumu

V tejto asti vyhodnocujem sprvnos stanovench hypotz, predkladm grafy a tabuky vypracovan na zklade zozbieranch dt a interpretujem ich.

Vyhodnotenie sprvnosti hypotz

Zkladn hypotza: Informan profesionli zasahuj do vetkch innost firmy a podieaj sa na hlavnch produktoch firmy. Ich loha vo firme vak nie je jasne vymedzen. Zkladn hypotza sa potvrdila. Informan profesionli skutone zasahuj do mnohch innost vo firme, ponc distribciou informci a po podporu rozhodovania. Telefonick rozhovory s dvoma respondentmi ma presvedili o tom, e informan profesionli maj dleit lohu vo svojej organizcii. PhDr. Eva Malkov, riaditeka Parlamentnej kninice NR SR, sa naprklad aktvne zastuje na poradch vedenia organizcie a vytvra koncepcie, ktor s sasou plnov celej NR SR. Ako sama hovor: Bez spoluprce a koordincie by to nelo (Malkov, 2007). Pani Helena Ziburov, riaditeka kninice farmaceutickej spolonosti Zentiva, a.s., poskytuje svoje odborn sluby oddeleniu pre vedu a vskum a pomha i pri kolen diplomovch prc. Informan profesionli sa podieaj na produktoch firmy, ako to zobrazuje graf 1:

Graf 1 - Produkty na ktorch sa podieaj informan profesionli 16 14 14 12 10 8 6 4 2 0

Poet odpoved

12

12 9 7 7 5 4 0 In: (Kni. a inf. sluby, Tvorba referennch systmov, Vvoj IS)

re an er t alyt n s at ic is k lu tic b k in y in no s fo r m on m ito cie m ar prie r tl ke a s t in ku e go m v trh sl u u by fir in em ka n i so m n po on h ito ad r v ok

Produkty

79

O tom, e loha informanho profesionla vo firme nie je jasne vymedzen, sa meme presvedi z dajov v grafe 2.

Graf 2 - V rm ci akho oddelenia pracuj inform an profesionli

25 20

21 15

Poet odpoved

15 10 5 0 V rm ci inho odd. In

14

Sam ostatn odd.

Legenda: V rmci inho odd.: Divzia centrlnych tvarov, Administratva, Personlny odbor, Odd. sprvy registratry a odb. kninice, Kancelria riaditea, Informan a komunikan sluby, Organizcia technika riadenia, Divzia obchod a marketing, Odd. technickej kninice, Parlamentn kninica, Odbor analz, Odbor IT, Odbor priemyselnch a obchodnch informci, Security, Management, Suppor tsystmy . In: Vo vetkch truktrach firmy, Vetko s IT profesionli. Samostatn odd.: tvar vmeny informci, Odd. normalizcie a informanch sluieb, Prrun kninica, Centrum organizcie a sprvy, Kninica, Odd. kninino-informanch sluieb, Dokumentan stredisko, Informan systmy, Odd. informanch sluieb a referennch systmov, Professional Services Department a in.

Graf naznauje, e informan profesionli v mnohch prpadoch pracuj v rznych oddeleniach, ktorch nzvy asto ani nepripomnaj informan innos tchto zloiek Divzia centrlnych tvarov, Administratva, Personlny odbor.

Zaujmavm dajom je vak druh stupienok v grafe, kde respondenti v niekokch prpadoch uviedli, e informan profesionli pracuj vo vetkch truktrach firmy. To sa tka hlavne firiem, ktor sa zaoberaj informanou innosou. V trnstich prpadoch respondenti uviedli, e informan profesionli pracuj v rmci samostatnho oddelenia.

80

1. iastkov hypotza: Informan profesionli pracuj hlavne v tch firmch, ktorch hlavnou innosou podnikania je informan innos. Tto iastkov hypotza sa nepotvrdila. Ako vyplva z grafu 3, informan profesionli v estnstich prpadoch (z 25) pracuj vo firmch, ktorch hlavn innos je in ako informan a svoju odborn innos si informane zabezpeuj z vlastnch zdrojov. Tento daj vyplva zrejme z toho, e vberov sbor tvorili i bval odborn kninice sstavy VTEI.

Graf 3 - Zameranie firmy 25 Poet odpoved 20 15 10 5 0 16 10

Firma zaoberajca sa odbornou innosou, ktor si sama informane Firma psobiaca v oblasti poskytovania informanch

Myslm si vak, e vsledok me odra realitu. Na Slovensku zrejme prevldaj firmy, organizcie a intitcie, ktor si informan innos staia pokrva sam. Dleit vak je, e poet firiem, ktor psobia primrne v oblasti poskytovania informanch sluieb, nie je a tak mal. D sa predpoklada, e v budcnosti bude takchto firiem viac a uplatnenie informanch profesionlov tak vzrastie. Trendom je outsourcovanie IT procesov, o znamen, e informan innosti sa presvaj na tzv. subkontraktorov. Tch tvoria zko pecializovan firmy, v ktorch pracuj hlavne informan profesionli.

81

2. iastkov hypotza: Informan profesionli sa aktvne podieaj na riaden komunikcie informci vo firme vyuvajc pri tom modern informan a komunikan technolgie. Tto hypotza sa potvrdila. Otvoren zdieanie informci pracovnkmi na vetkch hierarchickch rovniach je prevldajca forma komunikcie (graf 4). Takto forma komunikcie je podmienkou tvorby novch informci a firemnch poznatkov.

Graf 4 - Forma komunikcie informci vo firme 25 Poet odpoved 20 15 10 5 0 19 16 15

Otvoren zdieanie inf. pracovnkmi na vetkch hierarchickch Prkazy od nadriadench k podriadenm. Hlsenia od Komunikcia informci v rmci projektu

To, e sasn firmy, organizcie, intitcie a podniky upustili od neefektvnej komunikcie iba v rmci oddelen na svojej hierarchickej rovni, naznauje graf 5. V drvivej vine prpadov prebieha komunikcia vertiklne, t.j. medzi nadriadenmi a podriadenmi, i horizontlne t.j. v rmci svojho oddelenia, divzie a pod.

Graf 5 - Smer komunikcie informci 25 Poet odpoved 20 15 10 5 0 4

Vertiklne - medzi nadriadenmi a podriadenmi zvl

21

Vertiklne i horizontlne

82

Ako ukazuje graf 6, informan profesionli maj svoj podiel na zlepen komunikcie informci v organizcii. Informcie distribuuj rznym pracovnkom firmy, priom vyuvaj monosti vntropodnikovch komunikanch technolgi, hlavne intranetu (graf 7).

Graf 6 - Ako sa inf. profesionli podieaj na komunikci informci 25 21 Poet odpoved 20 15 10 5 0 8 7

Distribcia informci rznym pracovnkom firmy Distribcia informci od podriadench k vedeniu Distribcia informci od vedenia k podriadenm

Graf 7 - Mdium na komunikovanie informci 25 Poet odpoved 20 15 10 5 0 23 21

19
Intranet stne podanie Psomn forma

3. iastkov hypotza:

Informan profesionli s zaraden do technickch funkci.

Hypotza sa nepotvrdila. Najastejou funkciou, ktor respondenti uviedli, je knihovnk (graf 8). Tak ako pri hypotze . 1, i tu to zrejme vyplva z toho, e vberov sbor tvorili i informan pracovisk v podnikoch, kde predtm fungovala klasick odborn kninica VTEI. Funkcia knihovnk tu m takpovediac svoje pevn miesto a na rozdiel od inch novch subprofesi informanho profesionla i svoju tradciu. Zaujmav je sledova, ak funkcie alebo profesie sa umiestnili na alch priekach. Biznis analytik a biznis konzultant s profesie pochdzajce z ekonomickej oblasti. alie profesie umiestnen na strednch priekach grafu s technickho zamerania. Maj skr klesajcu tendenciu, o vyplva zo veobecnho odklonu od isto technickch informanch profesi k informanm profesim zameranm na biznis. Na poslednch miestach sa nachdzaj profesie, s ktormi som sa

83

v zahraninej literatre asto stretla ako s vemi perspektvnymi povolaniami informan broker, pracovnk CI (Competitive Intelligence) a teoretik v oblasti

informanej vedy. S posledne menovanm sa zrejme astejie stretneme na pde strednch i vysokch kl, kde psobia ako uitelia. V budcnosti vak mono vzrastie potreba tchto ud a bud pracova ako kolitelia pre prcu s IKT alebo psobi v oblasti vchovy k informanej a technologickej gramotnosti.

Graf 8 - Do akch funkci s zaraden informan profesionli 14 Poet odpoved 12 10 8 6 4 2 0

kn ih ov n bi k zn bi zn is a in n i sp s k aly r on tik sp vca zul ta r vc ap l nt a ik da c re fe ta i re b n re z n e y pr r pr aco r v og vn vo ra k m ob j r a p to r in c fo h o l ik in rma dn c i k fo rm n s a m IKT n eto ar di sp ro we chi k st t b re d ek dk iza t ov jn at r e in pr br f. ac ok o v er n k te CI or et ik
In: (Sieov konzultant, IT konzult., Manar kninice, Vedci odd., Prac.duevn.vlastnctva, Prac.v obl.bezpenostnch rieen, Odborn zam.inf.centra, Inf.prac. s technickou odbornosou)

12 9 8 8 8

4. iastkov hypotza: Informan profesionli maj vysokokolsk vzdelanie technickho zamerania. Tto hypotza sa nepotvrdila. Najastejie uvdzanm vzdelanm informanho profesionla bolo in (graf 9), kde respondenti zaradili ekonomick vzdelanie, knihovncke vzdelanie a a v menej miere technick vzdelanie, avak nie z oblasti IT. Prv as hypotzy o potrebe vysokokolskho vzdelania na pozciu informanho profesionla sa potvrdila.

84

Graf 9 - Vzdelanie informanch profesionlov

Poet odpoved

30 25 20 15 10 5 0

26

12 6 5

V-in

V-IT

SS-odborn veobecn

Legenda: V-in: Ekonomika 6 odpoved, Knihoveda 4 , Technika 4, Elektrotechnika 2, Strojncka, Mat-Fyz, Prrodn vedy, Masmdi, Prvo, Informatick doplnkov, tudent. S odborn: Ekonomika, Knihoveda, Elektrotechnika, Pomaturitn tdium VTEI.

5. iastkov hypotza:

Preferujcim jazykom informanch profesionlov je anglitina.

Hypotza sa potvrdila. Anglitina je dleitm jazykom pre dorozumenie sa v technickch i ekonomickch disciplnach na medzinrodnej rovni (graf 10).

Graf 10 - Jazykov znalosti informanch profesionlov 25 Po 20 et od po 15 ve d 10 5 0 anglitina anglitina nemina - nemina - slovom - psmom slovom psmom jazyk in

23 21

11

10

In: (Rutina5x, panielina2x, Francztina, Maarina)

85

6. iastkov hypotza: Informan profesionli zskali tdiom vinu svojich vedomost potrebnch pri prci. Tto hypotza sa nepotvrdila. Respondenti najastejie uvdzali, e tdium v kole im dalo 45% vedomost potrebnch pri svojej prci (graf 11). Vyplva to zrejme z faktu, e v sasnosti je tempo zmien tak rchle, e sa udia potrebuj vo svojej odbornosti vzdelva takmer neustle.

Graf11 - Vedomosti zskan tdiom v kole

45%

Percento vedomost zskan tdiom v kole Ostatn

55%

7. iastkov hypotza: Informan profesionli oddeleniami v organizcii.

spolupracuj

so

vetkmi

Hypotza sa potvrdila. Ako vyplva z grafu 12, informan profesionli spolupracuj s mnohmi oddeleniami firmy.
Graf 12 - S akmi oddeleniami spolupracuj informan profesionli Poet odpoved 30 20 10 0 Spolupracuj Nespolupracuj 1 24

Legenda: Spolupracuj: Vetky odd. 3 odpovede, Sekretarit riaditea, Odd. posudzovania vrobkov, Odd. analytick, Odd. ekonomiky a prevdzky, tre, Vzdelvacie odd. Odbory regionlneho kolstva, vysokho kolstva, mldee a portu, ekonomiky a financovania kolstva, tandardizcia a prevdzka, Veda a vskum, Vroba, Predaj, Marketing, Odbor analz, Odbor IT, Odbor legislatvy a aproximcie prva, Odbor komunikcie s verejnosou, Prvny odbor, Organizan odbor, Vbory NR SR at.

86

Najastejou formou spoluprce je dodvanie informci (graf 13). Podpora rozhodovania a tvorba analz s v tesnom zvese, priom tieto innosti maj u odbornej charakter.

Graf 13 - Akm spsobom spolupracuj s inmi oddeleniami 25 20 15 10 5 0 22 12 12

Poet odpoved

9 1
in cu j
In: (Nastavenie IT, Preklady, Vyhadvanie inf., Reerovanie, Podklady pre analzy, Nkup odbornej lit., Faktografick informcie, Bibliografie)

do d va ni e po in fo dp rm or c a ro i zh od an ov al an z ia a ho in fo dn rm ot c en i ie in fo rm c i

Forma spoluprce

Ak nariadenia vymedzuj npl prce informanho profesionl, zobrazuje nasledujci graf 14.

Graf 14 - Nariadenia vymedzujce npl prce informanho profesionla 25 Poet odpoved 20 15 10 5 0

in pr ed pi sy po st up y de ni a dp is y no rm y

21 14 13
In: (Zkon o el.komunikcich, Zkon o reklame, Kninin zkon, IT tandardy, ITIL, ISO)

11 6 1

na r ia

co vn

pr e

in te rn

Nariadenia

ne po u v a

pr a

m e

ne s

po lu pr a

87

8. iastkov hypotza:

Informan profesionli vykonvaj typicky knihovncke innosti s pomocou modernch IKT.

Tto iastkov hypotza sa potvrdila, o dokazuje i nasledujca tabuka 8.

Por. . 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 22 21 Tabuka 8 - innosti, ktor informan profesionli vykonvaj (zoraden poda poradia vskytu v odpovediach) distribcia informci a informanch materilov reerovanie v databzach selektovanie informci tvorba internch informanch zdrojov analza a vber externch informanch zdrojov filtrovanie (selektovanie pre rznych klientov) zozbieranch informci podieanie sa na tvorbe www strnok firmy analza a syntza informci (do odpoved na klientovu poiadavku) podpora rozhodovania na zklade zozbieranch informci tvorba materilov pre strategick rozhodovanie vykonvanie kolen pre prcu s informannm systmom tvorba databz. hodnotenie zozbieranch ifnormci projektovanie a prevdzka informanho systmu firmy tvorba katalgov, indexov marketing informanch produktov dizajn informanch produktov produkcia abstraktov a sprv vykonvanie kolen pouvateov pre prcu s IT tvorba www strnok vyuvanie dotazovaniceho jazyka pri prci s databzami odhad rizika alebo vhod na zklade zozbieranch informci poet odpoved 18 16 14 13 13 12 12 11 10 10 10 10 9 9 8 7 7 7 7 7 7 5

9. iastkov hypotza: Informan profesionli potrebuj vedomosti z knihovnckej oblasti.

pri

svojej

prci

Hypotza sa iastone potvrdila. Nasledujci graf 15 zobrazuje truktru vedomost informanho profesionla, ktor porovnva podiel potrebnch vedomost z odboru, v ktorom psob firma (30%), a informanch a technologickch vedomost (70%).

88

Graf 15 - truktra vedomost informanho profesionla

30% vedomosti z odboru, v ktorom psob firma informan a technologick vedomosti 70%

Ako vidie z tabuky 9, za najdleitejie sa povauj vedomosti o innosti firmy tzv. core biznis - a hne za nm s to vedomosti o uchovvan informci, web, IT a analza dt.
Tabuka 9 - Oblasti, z ktorch potrebuj ma informan profesionli vedomosti (zoraden poda poradia vskytu v odpovediach) odborn vedomosti o hlavnej innosti firmy (core biznis firmy) uchovvanie informci web informan technolgie analza dt informan systmy poznanie stratgie firmy software data sourcing (extrahovanie informci z rznorodch zdrojov dt) informan prieskum tatistika operan systm podpora rozhodovania informan manament informan siete projektov manament hardaware manament elektronickch zznamov customer relationship management (riadenie vzahu so zkaznkmi) intelektulne vlastnctvo a informan prvo analza situcie modelovanie dt dtov architektra risk manament modelovanie a optimalizcia podnikovch procesov in

Por. . 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26

poet odpoved 22 19 17 16 15 15 14 14 13 13 12 12 11 11 11 10 9 8 7 7 6 6 6 6 5 2

89

Na prv pohad vyznie graf 15 a tabuka 9 protichodne. Z grafu vidie, e vedomostiam z odboru, v ktorom psob firma, respondenti neprikladali, a tak vek dleitos, zatia o v tabuke sa tento ukazovate umiestnil na prvom mieste. Ak si vak uvedomme, koko innost si meme predstavi pod informanmi, ktorch je v tabuke obsiahnut vek mnostvo, nebude sa zda tento daj protichodn. alej som dotaznkom skmala, ak praktick zrunosti potrebuj ovlda informan profesionli. Ich prca je zko zviazan s technolgiou, ktor pouvaj. Ako ukazuje nasledujci graf 16, informan profesionli vystupuj viac v lohe nvrhrov a dizajnrov aplikci a rozhran a menej v lohe programtorov a pouvateov pecilnych programov.

Graf 16 - Praktick zrunosti inform anch profesionlov 13

14 12 Poet odpoved 10 8 6 4 2 0

9 7 6 4 4 3 2

alou kategriou, ktor som skmala u informanch profesionlov v naich podmienkach je osobnos tohto pracovnka. Nasledujce zvery vyplvajce z grafu 17 odzrkaduj trendy v poiadavkch na informanch pracovnkov definovanch zahraninmi profesijnmi asociciami. Na vznamnch miestach sa umiestnili komunikan schopnosti, schopnos analyzova poiadavku klienta, schopnos samovzdelva sa a pracova v tme.

da ta b z ap lik so w eb c ftv ov i r ov di za in jn i ni er pr st og vo ra d m to ov v an in ie i ni er st vo di za jn

Zrunosti

pr in c a so pr S c A P a s O ra cl pr e c a s pr ET c L a s O LA P

di

za j

90

Graf 17 - Osobn schopnosti inform anch profesionlov

25 Poet odpoved 20 15 10 5 0

22

20

20 16 16 16 13 11 10 9

an

Poslednou dotaznkovou otzkou som zisovala perspektvu informanej profesie. Respondenti formou otvorenej otzky vyjadrili svoj postreh na to, ak informan profesionli by sa v ich firme uplatnili. Tabuka 10 ukazuje odpovede respondentov v abecednom porad.

. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15

Tabuka 10 - Ak informan profesionli (z akch oblast, s akmi vedomosami, schopnosami i praktickmi sksenosami) by sa v blzkej budcnosti uplatnili vo firmch (abecedne zoraden) Grafik pre printov vstupy a web aplikcie Informan pracovnk z oblasti IT IT-programtor-kder Konzultant Konzultant pre data management Kreatvni odborn pracovnci oddan prci v kninici (znalos anglitiny,znalos PC, stretovos k pouvateom) Pracovnci schopn samostatne sa vzdelva, samostatne myslie, spoahliv a dsledn, schopn vyjadrova sa psomne aj stne v slovenine i anglitine Pracovnk na programovanie databz Pracovnk z oblasti knihovnckej a informanej vedy (jazykovo zdatn) Projektov manar Reerr s jazykovmi znalosami a odbornm vzdelanm Sprvcovia IS Tvorca web strnok Vysokokolsky vzdelan odbornci z oblasti IT, reerovanie a prca v databzach Vvojr aplikci

un ik al a yz n ov sc a ho po pn i ad os av ti ku sa kl m ie ov nt a zd el v pr an ac ie ov a v t m e ad kr ap ea ti b tv pr ili ne ip ta ra m vo ys va le ni e pr vy ez tv en r t a ci pa e rt ne rs tv br a ri zi ko vi es t m

ko

Schopnosti

91

7
7.1

Nvrh profesiogramu informanho profesionla

Princpy profesiogramu

Profesiogram, ktor navrhujem, sa riadi nasledujcimi iestimi princpmi: 1. Pokrva irok zber poiadaviek na informanho profesionla. elom nie je, aby kad informan profesionl spal vetky menovan poiadavky, ale aby sa z nich mohli vybra tie, ktor s pre dan pozciu v danej situcii najvhodnejie. 2. Sli pre oblas IKT a zrove aplikciu IKT do inch oblast. Znamen to, e informan profesionl s navrhovanmi schopnosami, zrunosami a vlastnosami by sa mal uplatni ako v oblasti IKT, tak aj v ostatnch odvetviach, kde sa IKT naplno vyuvaj. 3. Je zameran na obsah. Schopnosti, zrunosti a vlastnosti informanho profesionla s navrhnut tak, aby vedel sprvne a citlivo narba s obsahom. Znamen to snai sa o neustle zhodnocovanie a skvalitovanie obsahu, alej o jeho zabezpeenie a ochranu, o jeho vhodn interpretciu (stanoven poda elu vyuitia), prpadne propagciu kvalitnho obsahu. 4. Profesiogram sa svojou podstatou sna reflektova vzah profesie informanho profesionla voi inm potaovm disciplnam. Nesna sa konkurova prci technickm potaovm odbornkom, ale zaplni biele miesto v potaovch disciplnach, ktor vyplynulo z orientcie na kognitvnu a socilnu strnku informanho a komunikanho procesu. 5. Profesiogram je flexibiln, v zmysle jeho vyuitia pre rzne ely. Tmito elmi me by: vber pracovnkov, ohodnocovanie, stanovenie tudijnch programov a pod. 6. Profesiogram sa sna by nadasovm. Nadasovos v tomto prpade znamen nezvislos od stupa technologickho pokroku.

92

7.2

Nvrh profesiogramu poda zkladnej opisnej schmy

Nvrh profesiogramu je vypracovan poda zkladnej opisnej schmy J. Ch. Raiskupa (1985) (Kapitola 5.6.1). Pozostva z odpoved na 16 otzok. Otzky 14, 15 a 16 rozpracovvam podrobnejie v alch kapitolch, kee sem spadaj vedomosti, schopnosti, zrunosti a vlastnosti pracovnka. 1. Ako sa prca nazva (o sa rob)? Informan innos, informan zabezpeenie, riadenie informanch

a komunikanch procesov. 2. Ak je efekt a el prce (o sa vyrba a na o to bude)? Informan produkt a informan sluby. 3. Akm spsobom sa prca vykonva (ako sa to rob)? Ide o prevane duevn prcu, o znamen, e je zloit vyjadri presn postupy, ako sa prca vykonva. D sa vak poveda, e ide zva o analytick, syntetick, hodnotiace postupy, ktor sa vykonvaj s pomocou informanch technolgi. 4. o je predmetom alebo cieom prce (z oho, na om sa rob)? Predmetom prce s informcie, dta, znalosti, informan zdroje. Na tomto obsahu sa vykonva alia prca informanho profesionla. 5. Poda oho sa prca vykonva (poda oho sa to rob)? Prcu informanho profesionla, ako to vyplynulo z vsledkov vskumu (6.2.3), vymedzuj intern nariadenia, predpisy, pracovn postupy, normy.

6. Akmi prostriedkami sa prca vykonva (m sa to rob)? Vyuvaj sa prostriedky vpotovej techniky, informan technolgie a softvr. 7. V akom prostred sa pracuje (kde sa rob)? Typickm prostredm, v ktorom informan pracovnk psob, s vhodne vybaven kancelrske priestory, t.j. pota vyhovujci momentlnym tandardom, prpadne

93

nadtandardom, perifrne zariadenia potrebn pri prci, internetov pripojenie, softvr a aplikcie potrebn pri vykonvan vetkch pracovnch procesov. 8. Ak je organizcia prce (kedy a akm spsobom sa rob)? Pracovn as zvis od rozhodnutia organizcie, samozrejme, pri dodran Zkonnka prce. Trendom v tejto oblasti je pohybliv pracovn as a prca na diaku. 9. Ak je organizcia koopercie (kto, o a s km rob)? Vysok stupe koopercie je podmienkou spenosti vykonvania pracoviskom prce alebo

informanho

profesionla.

Kooperova

s informanm

informanm pracovnkom by mali vetky oddelenia, ktor informan pracovnk uzn za vhodn. Plat to i naopak - ak nejak oddelenie poiada informan pracovisko o spoluprcu, toto pracovisko by malo poiadavke vyhovie. 10. Ak je intenzita prce (koko, ako rchlo, ako asto sa rob)? Intenzita prce zvis od dohody medzi organizciou a informanm racovnkom. Pri tejto profesii vak mono viac ako inde plat, e prednejia je kvalita ne kvantita. 11. Ak s rizik a zodpovednos pri prci (o sa me sta)? Rizik vznikaj pri nedodran termnov, necitlivom narban s informciami (ich zabezpeenie a ochrana). 12. Ak prnos poskytuje prca pracovnkom (koko sa zarob)? Tento ukazovate som vzhadom na jeho osobn charakter vskumom nezisovala. Meme vak sledova trendy v zahrani. V roku 2000 SCIP uskutonil vskum, kde zistili, e priemern ron plat analytika konkurennho spravodajstva (CI Analyst) s odbornmi sksenosami je 62 544$, priom v roku 1997 to bolo 57 756$. Riadite oddelenia konkurennho spravodajstva (CI Director) zarbal v roku 2000 rone a 90 000$ (SCIP, 2000).

94

13. Ako prca sptne psob na pracovnkov (o prospieva a kod)? Informanmu pracovnkovi prospieva jeho prevane duevn innos v rozvjan schopnost a prehlbovan vedomost. Prca v zdravom kolektve me prispie k formovaniu osobnch vlastnost a mkkch zrunost. Pri duevnej innosti sa menej asto stretneme s razmi, kodlivmi vak mu by dlhodob nsledky vyplvajce z nekvalitnch pracovnch prostriedkov alebo nedodrania ergonomickch i bezpenostnch zsad. Mu vznikn fyzick a psychick pracovn defekty. Medzi najastejie patria: naptie, zkos, zrakov poruchy, poruchy pohybovho apartu, srdcovo cievne poruchy a pod. Zven nroky sa klad na emocionalitu, psychiku, treba si dva pozor na zkos a pecifick rizik vznikaj z interakcie lovek stroj. Tieto okolnosti bliie rozvediem: 14. Ak kvalifikciu prca vyaduje (o treba vedie)? Pod kvalifikciou rozumieme dosiahnut vzdelanie, vedomosti a zrunosti pracovnka (podobne, ako to zobrazuje obrzok 3 Zloky kompetencie a chpanie tohto pojmu rznymi krajinami). Informan profesionl mus ma kvalifikciu z oblasti informanej vedy, alej mus pozna obsah, ktor sprostredkva, rovnako aj ud, pre ktorch je jeho prca uren. Dleit je i podiel vedomost z oblasti biznisu a vedomosti a zrunosti v prci s informanmi technolgiami. Vzdelanie, vedomosti a zrunosti informanho profesionla v tchto vedomostnch oblastiach bliie charakterizujem v kapitole 7.3. 15. Ak poiadavky kladie prca na pracovnka (ak m by lovek)? Pod kompetenciami okrem kvalifikcie rozumieme i schopnosti, osobnos loveka a postoje. V poslednom obdob sa na to, ak m by lovek v pracovnom procese, kladie zven pozornos. U dvno nesta vysok vzdelanie a dokonal zrunos. Od pracovnka sa oakva, e svojimi tzv. mkkmi schopnosami (soft skills) a osobnostnmi rysmi bude pozitvnym prnosom pre kolektv. Vlastnosti informanho pracovnka menujem v kapitole 7.3.3.

95

16. Ak s podmienky, vhrady a obmedzenia pre vykonvanie prce? Obmedzenia vyplvaj hlavne z interakcie lovek pota. Prvotn prstupy

k rieeniu problematiky vzahu loveka a techniky predstavovala snaha prispsobi loveka technike. Tento prstup je vak u dvno odmietnut a uznan za nevhodn. Niektor individulne obmedzenia loveka s limitujce pri prci s technikou. Ide naprklad o obmedzenos nho zmyslovho vybavenia (rzne poruchy zmyslovch orgnov a pod.). V svislosti s informanmi pracovnkmi budeme predpoklada bezchybn stav zmyslovho vybavenia. alej meme hovori o obmedzeniach vzahujcich sa na psychick funkcie loveka, ako pam, pozornos, myslenie. Pri repektovan interindividulnych rozdielov i tu existuj limity tkajce sa naprklad mnostva informci, ktor je lovek schopn sasne udra v krtkodobej pamti, resp. ktor je schopn za urit asov jednotku mylienkovo spracova. V svislosti s uvedenmi skutonosami sa ukzalo ako nevyhnutn zamera sa na pravu technickch zariaden tak, aby v o najvej miere zohadovali monosti a obmedzenia loveka vo sfre fyzickej i psychickej. Rieenia tchto problmov m za lohu ininierska psycholgia a ergonmia, napr. Provaznk (1992).

7.3

Kompetencie informanho profesionla

Na zistenie kompetenci je potrebn podrobnejie profesiu analyzova. Z tohto dvodu som realizovala dotaznkov vskum vo firmch na Slovensku (kapitola 6.2.3), alej som vychdzala zo skmania kompetenci poda zahraninch profesijnch asocici (kapitola 6.1.1), ostatnej zahraninej literatre na tto tmu, z rozhovorov s informanmi profesionlmi a z vlastnch sksenost v prci v softvrovej firme. Kompetencie informanho profesionla delm na dosiahnut vzdelanie, vedomosti, zrunosti, schopnosti a vlastnosti. Dosiahnut vzdelanie (kap. 7.3.1) sa vzahuje na stupe kolskho vzdelania, ktor sa od pracovnka poaduje. Vedomosti, zrunosti a schopnosti identifikujem v piatich oblastiach: oblas informanej vedy, interakcie s obsahom, interakcie s umi, oblas biznisu a oblas IT. Z kadej z tchto oblast by poda ma mal ma informan profesionl urit sbor vedomost, zrunost a schopnost. Vlastnosti informanho profesionla s alou zaujmavou kategriou, ktorej sa venujem v kapitole 7.3.3.

96

7.3.1 Dosiahnut vzdelanie

Vsledky vskumu ukzali, e od informanch profesionlov sa vyaduje vysokokolsk vzdelanie. I ke som predpokladala, e maj vzdelanie informatickho zamerania, tto hypotza sa nepotvrdila. Z vekej asti uvdzali respondenti in vzdelanie, naprklad ekonomick, knihovncke, technick, elektrotechnick at.

7.3.2 Vedomosti, zrunosti a schopnosti

Vedomosti zskava lovek v procese uenia. Tvoria ich hlavne teoretick vedomosti obsiahnut vo vedeckej a odbornej literatre a pod. Zrunos sa zskava praxou, a teda praktickm vykonvanm uritej innosti. Schopnosti s innosti, ktor dokeme urobi zskan prcou, sksenosami, tdiom alebo trningom

(Assessment guide, 2007).

Oblas informanej vedy

Poznanie z terie informanej vedy umouje informanmu profesionlovi alej rozvja svoje zrunosti a schopnosti i v ostatnch oblastiach. Zrove doke vyuva vedeck metdy pri skman a alom rozvjan teri i praxe informanej vedy. Vaka poznatkom a schopnostiam z tejto oblasti chpe podstatu etiky informanej profesie a dleitos vyuvania tandardov, noriem a odporan pre svoj odbor. Zrove doke teoreticky i prakticky rozvja oblas informanej vedy.

A Vedomosti
a. Informan veda Teoretick zklady: dta, informcie, znalosti, pochopenie ivotnho cyklu dt, informan proces, funkcie spoloenskej informcie, informan analza, organizcia poznania, informan systm at. b. Vedeck skmanie Metdy a metodika vedeckho vskumu. Veobecnovedn a pecilnovedn metdy.

B Zrunosti
a. Praktick vyuvanie poznatkov o informanej vede. b. Sprostredkovvanie a rozirovanie poznatkov o informanej vede. c. Bdanie a vskum v oblasti informanej vedy.

97

Oblas interakcie s obsahom

Oblas interakcie s obsahom tvor podstatn as v prci informanho profesionla. Z tohto dvodu sa snam podrobnejie rozvies jednotliv vedomosti, zrunosti a schopnosti na tomto poli. Mnoh z innost, ktor tu informan profesionl vykonva, s len iastkov a vyaduj si spoluprcu informanho profesionla napr. s technikom (ochrana dt a pod.). Informan profesionl tu zohrva dleit lohu, kee jeho prcou by malo by navrhnutie spsobu rieenia problmov a nvrhy procesov. Praktick as vykonvaj zva in profesionli (dizajnri, programtori a manament, ak ide o otzky rozhodovania).

A. Vedomosti
a. Informan analza Poznanie zkladnch pojmov, delenie analz, informan analza ako metda, ako proces a praktick innos, postupy pri analyzovan. b. Organizcia poznania Poznanie metd trukturcie poznania, reprezentcie, transformcie, klasifikcie, informan jazyky. c. Informan obsah a informan zdroje Poznanie pecifk rznych druhov a foriem obsahu a informanch zdrojov, delenia, vlastnosti. d. Ochrana duevnho vlastnctva Poznanie legislatvy v oblasti ochrany duevnho vlastnctva. Ochrana duevnho vlastnctva v oblasti elektronickho prostredia. e. Ochrana dt Poznanie monost zabezpeenia dt.

B. Zrunosti
a. Vyhadvanie informci Vyuvanie dotazovacieho jazyka pri vyhadvan, vyhadvanie v rznych informanch zdrojoch a intitcich, pouitie vyhadvacch nstrojov, softvru a webovch aplikci. Vyhadvanie v internete. Nvrh spsobov zskavania informci, praktick innosti pri zskavan externch informci, internch informci, rieenie problmov zskavania implicitnch znalost zamestnancov.

98

b. Selektovanie a filtrovanie informci Odliovanie relevantnch informci od nerelevantnch. Vber a pouvanie nstrojov na selektovanie informci. Distribcia informci pouvateom poda ich potrieb. c. Analza a hodnotenie obsahu a zdrojov Posdenie kvality dt, analza nedostatkov a konzistencie. istenie, konsolidcia a harmonizcia dt. Analyzovanie sasnho stavu na zklade informci. d. Organizcia poznania a tvorba informanch zdrojov Vber nstrojov na ukladanie informci, navrhovanie klasifikcie zdrojov a organizcie firemnch poznatkov. Konceptulny nvrh bz dt typu know-how, best practices a knowledge database. Tvorba navigtorov a odkazov na alie zdroje. e. Podpora rozhodovania Detekcia trendov, hrozieb alebo prleitost na zklade analyzovanch informci. Tvorba materilov, reportov (hlsen) o sasnej situcii a monch budcich stavoch. Kalkulcia rizk pre potreby BI. Spracovvanie vvojovch grafov, prediknch modelov. f. Ochrana duevnho vlastnctva a ochrana dt Zabezpeenie ochrany duevnho vlastnctva, oetrenie obsahu (dokumentov, multimdi, obrzkov) znakou copyrightu, vodoznakom a in. Osobitn

zabezpeenie ochrany elektronickho obsahu. Detekcia poruenia ochrany duevnho vlastnctva. Vyuvanie nstrojov na ochranu dt pred vonkajm zsahom, ale i stanovenie obmedzen v prstupe zamestnancov k internm utajovanm informcim.

C. Schopnosti
a. Chpanie rozdielnost v prstupe k informanm zdrojom Informan profesionl vie, e in treba pristupova k informcim uloenm v databzach, ktor s zvyajne dlhodobho charakteru, a in k webovmu portlu, kde je poiadavka na rchlu aktualizciu informci. Informan profesionl rozumie pecifikm jednotlivch druhov informci a zdrojov a poda toho vie svoju innos prispsobi.

99

b. Chpanie dleitosti a ceny informci, informanch produktov a informanch zdrojov a ich vyuitia Informan profesionl si uvedomuje cenu, ak m informan obsah pre firmu, v ktorej pracuje. Preto citlivo pristupuje k tomuto obsahu. Zrove sa sna o plnohodnotn a komplexn vyuitie informci vetkmi pracovnkmi firmy, pretoe cena informci bez ich efektvneho vyuitia kles.

Oblas interakcie s umi

Oblas interakcie s umi hrani s potrebou poznatkov zo psycholgie a sociolgie. Tto oblas m v organizcii na starosti personlne oddelenie, prpadne podnikov psycholg, s ktormi by mal informan profesionl, pokia je to mon, spolupracova. Informan profesionl neme obsiahnu vetky vedomosti zo psycholgie. Me sa vak naui zkladn techniky efektvnej komunikcie, zdvodovania a empatie, aby sa tak vedel lepie prispsobi individulnym poiadavkm pouvatea.

A. Vedomosti
a. udsk faktor v systme Strun zklady psycholgie osobnosti, typy osobnost, individulne preferencie, kognitvne tly. Terie myslenia, mylienkov opercie. Terie

interpersonlneho sprvania. Poznanie pouvateov informanch produktov a sluieb, i u ide o zkaznkov firmy, kolegov alebo manament. b. Informan sluby Typy a formy informanch sluieb.

B. Zrunosti
a. Riadenie komunikcie a komunikovanie informci Na komunikovanie informci vyuva informan profesionl vetky dostupn technolgie a formy. Je zrun v pouvan komunikanch technolgi (emailov komunikcia, chat, diskusn skupiny, videokonferencie, ale i osobn komunikcie tvrou v tvr). Poda toho prispsobuje tl komunikcie. Informcie komunikuje i prostrednctvom vytvorench informanch zdrojov, produktov a sluieb. Tu takisto chpe pecifikum takto sprostredkovanej komunikcie, a preto, pokia je to mon, vytvra kontext k poskytovanmu obsahu (pridelenie dtumov aktualizcie, stanovenie elu pouitia, okolnosti vzniku obsahu a in.). Sna sa o podporu komunikcie medzi vetkmi

100

pracovnkmi a vetkmi oddeleniami na vetkch stupoch podnikovej hierarchie navzjom. Sna sa poskytn komunikciu poda potreby (on demand). b. Techniky vyuovania Informan profesionl vo firme asto nahrdza uitea. Hlavne v malch firmch, kde sa kolenia pre prcu s technolgiou nevykonvaj externmi koliacimi firmami, pln informan profesionl funkciu kolitea. Podobne ako neme nahradi prcu psycholgia, neme ani plne nahradi prcu uitea. Pozn vak zkladn techniky pedagogickho psobenia na pouvateov. A v svislosti s vyuovanm pre prcu s IKT m dostaton teoretick a praktick sksenosti, preto je na tto prcu vhodn. c. Techniky interpersonlneho sprvania Taktika pri rieen konfliktov. d. Konzultcie a poradenstvo Informan profesionl je vdy po ruke, aby s nm mohli pouvatelia ihne konzultova alebo zska radu z oblasti, v ktorej informan profesionl psob. Informan profesionl vak oakva i opan psobenie, t.j., e v prpade potreby me vyui konzultcie a rady od inch oddelen firmy alebo manamentu.

C. Schopnosti
a. Efektvna stna i psomn komunikcia Informan profesionl vyuva techniky a spsoby efektvneho komunikovania informci. Logick a formlne zdvodovanie. Vie rozpozna zkladn znaky neverblnej komunikcie. Je schopn efektvne komunikova, aktvne pova a zrozumitene sa vyjadrova. Svoju komunikciu prispsobuje cieovmu publiku, elu i kontextu, v ktorom komunikcia prebieha. Vie vytvori itaten text prispsoben elu pouitia. Poskytuje sptn vzbu a vyaduje ju i od pouvateov a kolegov.

101

Oblas biznisu
Oblas biznisu nemus by v prci informanho profesionla dominujcou sfrou. Napriek tomu informan profesionl mus pozna zkladn princpy, ktormi sa riadi biznis, a hlavne terminolgiu tohto odboru, aby vedel komunikova s manarmi. Ak vak informan profesionl zastva funkciu vedceho pre svoje oddelenie, mus venova zven pozornos vedomostiam z tejto oblasti a neustle zdokonaova svoje zrunosti a schopnosti z oblasti biznisu.

A. Vedomosti
a. Zklady ekonmie Zkladn pojmy. Potreby, statky, sluby. Spotrebitelia a zkaznci. Princpy, akmi sa riadi ekonomika a oblas biznisu. Podnikov ekonomika. Verejn sektor, skromn sektor. Dodvatesko - odberatesk obchodn vzahy. b. Manament a riadenie Vedenie a smerovanie organizcie. Motvy a spsoby rozhodovania. Techniky riadenia. c. Strategick plnovanie Poznanie procesov tvorby a udriavania strategickej rovnovhy medzi ciemi a monosami organizcie. d. Manament projektov Fzy tvorby a rieenia projektov. Typy projektovho manamentu. Projektov tm. Softvr na podporu manamentu projektov.

B. Zrunosti
a. Manaovanie oddelenia Informan pracovnk vo funkcii manara informanho oddelenia uruje smerovanie a politiku oddelenia, obhajuje jeho zujmy u top manarov, zskava a rozdeuje financie na projekty, ktor s v kompetencich informanho oddelenia. Rozhoduje o otzkach implementcie novch technolgi a postupov. b. Vedenie tmu Informan manar deleguje prvomoci na svojich podriadench alebo lenov tmu, ak ide o manara projektu. Pomha, rad, usmeruje, pouva kontruktvnu kritiku.

102

c. Techniky merania efektivity systmu Vyuvanie metd hodnotenia efektvnosti systmu (udsk systm, informan systm, organizan systm) z hadiska finannej efektivity so zohadnenm kvalitatvnych ukazovateov. Meranie kvality poskytovanch sluieb a produktov. Meranie kvality a spoahlivosti softvru a aplikci. d. Formlna prezentcia Manar informanho oddelenia vie prezentova svoje pracovisko vo vntri firmy (porady vedenia), ale i mimo firmu (rokovanie so zkaznkmi a pod.). e. Technick psanie Vie tvori odborn texty i s pomocou vpotovej techniky. Formlna prava a sprvna tylizcia s v prci informanho manara samozrejmosou.

C. Schopnosti
a. Chpa princpy akmi sa riadi biznis Schopnos chpa princpy, akmi sa riadi biznis, umouje informanmu profesionlovi zosladi svoje povinnosti s poiadavkami top manamentu. Zrove doke efektvne komunikova reou obchodnkov, m si zskava ich priaze a ahie presadzuje zujmy svojho oddelenia. b. Analyzova investcie Schopnos analyzova investcie umouje informanmu profesionlovi prina zisk pre svoje oddelenie. Vaka tomu doke argumentova, preo sa nedosahuj poadovan vsledky alebo vyzdvihn uitonos oddelenia v prpade vysokch ziskov. c. Schopnos bra na seba riziko Je to schopnos, ktor nesmie chba azda iadnemu manarovi. Oblas biznisu sa nezaobde bez podstpenia riskantnch situci.

Oblas IT
Poznanie informanch a komunikanch technolgi je zkladnou podmienkou prce informanho profesionla. Informan profesionl mus pozna potaov terminolgiu, mus sa neustle vzdelva a sledova trendy v tejto rchlo sa meniacej sfre. Oblas informanch a komunikanch technolgii zrove znamen aplikciu tchto novch technolgi do vetkch ostatnch oblast. Z tohto vyplva povinnos informanho v organizcii. profesionla prispsobova vber IKT elu jeho vyuitia

103

A. Vedomosti
a. Matematika Zklady z matematickej terie, ktor poskytuj informanm profesionlom vedomosti o princpoch prce vpotovej techniky a zkladnch matematickch a tatistickch metdach. Odborn terminolgia z tejto oblasti je nevyhnutn na spoluprcu s technicky vzdelanmi kolegami v pracovnom tme. b. Architektra potaov Zkladn vedomosti o HW, SW a informanch technolgich. Princpy ich fungovania, vstavba, rieenie vzniknutch problmov. c. Informan systmy a informan technolgie Zklady terie systmov, vstavby automatizovanch informanch systmov, delenie informanch systmov. Aplikcia informanch technolgi a nstrojov do praxe.

B. Zrunosti
a. Zrunos v prci s PC, IT Pokroil zrunos v prci s potaom (osobn pota, laptop, palmtop a pod.), ovldanie prce s IKT, ktor sa v podniku nachdzaj. b. Dizajn aplikci a databz Konceptulny nvrh dizajnu a funknosti aplikci a databz. Nvrh a dizajn konvivilneho pouvateskho rozhrania. Zrunos v prci s aktulnymi vvojovmi programami. c. Grafika Zrunos v prci s vybranmi aktulnymi grafickmi vektorovmi vybranmi

a bitmapovmi programami. Nvrh a prava obrzkov, fotografi, grafov, multimdi, prpadne 3D grafika a pod. Kreatvne spracovanie nvrhov. d. Programovanie pre www Zrunos v programovan pre www. Zrunos v nvrhu a vypracovan

prezentanej vrstvy. Nvrh rieenia aplikanej vrstvy.

C. Schopnosti
a. Rieenie technickch problmov Schopnos riei vzniknut technick problmy bu vlastnm zsahom, vyuitm sluieb IT oddelenia alebo vzdialenej podpory.

104

Oblas pecilnych vedomost

Tu zaraujem vedomosti z odboru, v ktorom psob firma. Patria tu vedomosti o innosti firmy, jej poslan, organizanej truktre, smerovan, dlhodobej stratgii, politike, organizanej kultre a pod. Takisto aj technickejie vedomosti, naprklad o konkrtnych technolgich, softvri a aplikcich, ktor firmy vyuva. Zvltnos tohto druhu vedomost spova v tom, e sa ich informan profesionl u a v konkrtnej firme. Vedomosti z odboru, v ktorom psob firma (naprklad drevrstvo) sa me naui i v kole voliten predmety. Mnoh z nich si vak mus doplni samotdiom i absolvovanm firemnch kolen. Predchdzajce veobecn a pokroil vedomosti mu vak poskytn pevn zkladu, vaka ktorej sa rchlejie a efektvnejie nau pracova s novmi vecami.

7.3.3 Vlastnosti
Osobnos informanho profesionla by mala vyhovova vzahu: informan profesionl tm pouvate. Ete nedvno staila potaovo zdatnm

profesionlom vlastnos efektvne riei problmy. Dnes sa u vyaduje tak pracovn prostredie, ktor pome IT profesionlom a tmom identifikova ich osobn preferencie a tly. Vlastnosti loveka s vemi osobnou zleitosou. Na ich formovanie vplva viacero faktorov, naprklad dedinos, vchova, prostredie at. Bolo by na kodu veci poveda presne, ak typ osobnosti sa najlepie hod na informanch profesionlov. Takmer kad typ osobnosti me by pre prcu informanho profesionla prnosom. Dleit je odhali, akm typom je lovek, pomc mu alej sa rozvja a prispsobi jeho prcu, prpadne jeho vedenie, osobnostnmu profilu. Viacer autori v oblasti IT, naprklad Wiengerg, DeMarco a Lister, Humpry,

a Yourdon (Tucker, 2004) poukazuj na dleitos psychologickej charakteristiky osobnosti loveka. Vsledky mu prispie k rozvoju indivdua, ale i celho tmu. asto vyuvanm nstrojom pri identifikcii typu osobnosti je Myers-Briggs type indicator (MBTI) zaloen na osobnostnch typoch poda Carla Junga. MBTI meria preferencie loveka v tyroch dimenzich, kad so svojm nprotivkom:

105

1. dimenzia - smerovanie I - Introverted (introvert) / E - Extraverted (extrovert) 2. dimenzia - vnmanie (percieving) N - iNtuitive (intuitvne) / S - Sensing (zmyslov) 3. dimenzia - rozhodovanie (judging) T - Thinking (logika) / F - Feeling (emcie) 4. dimenzia - plnovanie P - Percieving (vnmav) / J - Judging (rozhodujci sa) Poda terie typov osobnosti sa kad lovek prikla na jednu stranu tchto tyroch dimenzi (Tucker, 2004). Vskum uroben na vzorke 600 IT profesionlov v 77 rozlinch IT tmoch ukzal nasledujce charakteristiky tchto pracovnkov: Logick typ : a 77% IT profesionlov preferuje robenie rozhodnut na zklade prechdzajceho zvenia situcie. Uprednostuje rieenie typu: najprv problm, potom udia. Len 23% rob rozhodnutia na zklade intucie a vntornch pocitov. Logick introvert: poda vskumu 41% IT profesionlov patr do tejto skupiny, ktor uprednostuje samotu pri prci, menej im vyhovuje tmov prca alebo zka spoluprca. Zmyslov rozhodovanie: Ukzalo sa, e 48% IT profesionlov sa rozhoduje na zklade zmyslovho vnmania a len 27% uprednostuje intuitvne vnmanie (Tucker, 2004). Poda citovanho vskumu sa d troku nadnesene

kontatova, e IT profesionli s introverti, ktor si dokonale premyslia kad rozhodnutie. Moja predstava o informanom profesionlovi sa od vsledkov uvedench vskumov podstatne li. V tejto odlinosti zrove vidm rozdiel medzi IT profesionlom, ktor by mal by silne technicky orientovan, o sa me odra i v jeho osobnosti, a informanm profesionlom, ktor je viac zameran na pouvatea a obsah, z oho vyplvaj i in osobnostn charakteristiky. Poda toho by sme u informanho profesionla uprednostnili temperament typu intuitvny a emocionlny aspo o sa tka vzahu k pouvateom. Treba vak poznamena, e ak mme na mysli naprklad subprofesiu informan architekt, meme u neho predpoklada in charakteristiku. Na dokreslenie pohadu na vlastnosti, ktor udvaj informan profesionli za uiton pri svojej prci zopakujem daje z vsledkov vskumu zobrazen v grafe 15: komunikan schopnosti, schopnos analyzova poiadavku klienta, schopnos

106

samovzdelvania, schopnos pracova v tme, schopnos prune reagova na rchlo sa meniace podmienky, schopnos kreatvneho myslenia, schopnos pripravova prezentcie, schopnos vytvra partnerstv, schopnos bra riziko, schopnos vies tm.

7.4

Subprofesie informanho profesionla vo vzahu k profesiogramu

Povaujem za potrebn objasni vzah informanch subprofesi k navrhovanmu profesiogramu. To, e je profesiogram komplexn, znamen, e nie je mon postihn pecifick potreby jednotlivch subprofesi a zahrn ich do profesiogramu. Na ukku toho, ak je vzah subprofesi k vedomostnm oblastiam, som vypracovala nasledujci obrzok 4. Rovnoben farebn psy predstavuj jednotliv oblasti, z ktorch by mal ma informan profesionl vedomosti, zrunosti a schopnosti. Subprofesie, ktor delm na: informanho manara, uitea, analytika, referennho pracovnka a informanho architekta, potom kad svojou mierou prenikaj do tchto oblast poznania. Z obrzku teda naprklad pre subprofesiu informanho architekta vyplva, e by mal ma hlbok vedomosti z oblasti IT a interakcie s obsahom. Biele miesta, ktor vznikli v oblastiach biznisu a interakcie s umi, naznauj meniu potrebu dkladnho poznania tchto oblast.
Obrzok 4 Subprofesie vo vzahu k profesiogramu

107

Vyuitie navrhovanho profesiogramu

Profesiogram informanho pracovnka, ktor som navrhla, je komplexnm profesiogramom, z oho vyplva, e jeho vyuitie je skutone rznorod. Me sli naprklad na stanovenie nrokov uchdzaov o zamestnanie, ich zaradenie do konkrtnej funkcie a ich platov i in ohodnotenie. Profesiogram me alej stanovova povinnosti pracovnka voi organizcii, identifikovanie nesprvnych pracovnch postupov, vymedzenia prvomoc. alie vznamn uplatnenie vidm v monostiach rozirovania vzdelvania poda nrokov uvedench v profesiograme. V tomto smere me by dokonca vodidlom na prehodnotenie tudijnho programu alebo vypracovanie novho tudijnho programu pre vzdelvanie informanch pracovnkov. Vo firme me posli na prpravu koliacich programov,

vypracovanie osobnch plnov rozvoja pracovnka alebo zlepenie poradenskej innosti. Me sli i zujemcom o profesiu informanho profesionla, aby si tak mohli porovna svoje vedomosti, schopnosti, zrunosti a vlastnosti s kompetenciami vzorovho informanho profesionla. Spoloensk vznam vypracovania profesiogramu spova v tom, e profesionalizuje informan prcu, poskytuje monosti pre jej propagciu a irok spoloensk i odborn uznanie.

108

Informan profesionl v kninici

Psobnos informanho profesionla v kninici by sa nijako zvltne nemala odliova od jeho prce v inch intitcich, organizcich i firmch. Samozrejme, intitucionlna a verejn povaha kninc me znamena ist odlinos od jeho psobenia v skromnej sfre. Mus v prvom rade pozna prostredie, v ktorom pracuje, by oboznmen s technolgiami, ktor sa tu pouvaj a innosami, ktor sa v kninici bene vykonvaj. Jeho funkcia me by od konzultanej a po zastvanie vedcej funkcie pre oblas informanch technolgi, informanch systmov a pod. Kee informan pracovnk dokonale pozn informan innos, me by v tejto oblasti prnosom ako pecialista, konzultant alebo koordintor. Jeho sluby mu ostatn pracovnci vyuva pri rieen pecifickch problmov, pri navrhovan novch sluieb, produktov i celch systmov. Ako vemi produktvne, hlavne o sa tka propagcie sluieb kninice navonok, vidm uplatnenie subprofesie

informanho architekta. Ten pri nvrhu webovej strnky vyuije sksenosti s organizciou poznania svojich tradine knihovncky vzdelanch kolegov

a pozornos upriami na informan a pouvatesk dizajn webovho sdla. Informan architekt ako profesionl doke navrhn tak rozhrania knininch systmov (naprklad systm vpoiiek), ktor pouvatea rchlo, jednoducho a prjemne naviguje na sprvne informan zdroje. Informan pecialista so svojimi vedomosami z oblasti biznisu doke vies svoje oddelenie a spolupracova s vedenm kninice. Zrove doke pomha pri presadzovan zujmov kninice u zriaovatea, zskavan grantov a veden projektov.

109

10

Budcnos profesie informanho profesionla

Pri vahch nad budcnosou informanej profesie si len ako predstavm nieo negatvne. Sasn trendy, napr.: vysok platov ohodnotenie pecialistov na IT, zavdzanie technolgi do kadodennch procesov, vskum na poli identifikcie schopnost informanch profesionlov, intitucionlne zastreenie profesie

zahraninmi profesijnmi asociciami, firmy ako uiace sa organizcie a mnoho inch ukazovateov dvaj tui, e informan profesia ete len zaije svoju zlat ru a i u ns sa dok uznania, ktor si zasli. Podobne ako slogan austrlskej potaovej spolonosti: Informan profesionli tvaruj nau budcnos Argi (2006) by mohla znie i veta o budcnosti informanch profesionlov: Budcnos si vyiada prcu informanch profesionlov. Bud potrebn jednak preto, lebo analza a organizcia informci je pri sasnom publikanom tempe nevyhnutnosou a jednak preto, lebo ostatn povolania maj svoju npl innosti, do ktorej sa odborn informan innos u nezmest. Informan technolgie bud vplva i na samotn charakter prce informanho profesionla, ktor bude svoju funkciu zastva v rznych pozcich a na rznej organizanej platforme. Informan profesionl tak me psobi na pozcii vrcholovho manara pre informan oblas, ale i ako subdodvate personalizovanch informanch produktov. Pod organizanou platformou mm zas na mysli naprklad skromnho ivnostnka, ktor svoju vysoko pecializovan prcu predva zkemu okruhu firiem. Alebo nadnrodn korporciu, ktor ako kovch zamestnancov zamestnva samch informanch pracovnkov, ktor spolonou tmovou prcou vyvjaj rieenia pre irok oblas zkaznkov. Moje vahy podporuj trendy v oblasti prce na diaku alebo outsourcingu. pecifikom tejto relatvne mladej profesie s rchle zmeny v technolgich, ktor s zkladnou podmienkou prce informanho profesionla. Vznik tu loha informanho profesionla neustle sa vzdelva vo svojej oblasti a prehlbova pecializciu. Konkurencia je tu vysok a len vysoko pecializovan profesionl me uspie na trhu prce.

110

11

Zver

Cieom diplomovej prce bolo analyzova situciu v oblasti vypracovania profesiogramov zahraninmi profesijnmi asociciami a na ich zklade navrhn profesiogram informanho pracovnka. Myslm, e tento cie sa mi podarilo naplni. Zahranin profesijn asocicie maj profesiogramy vypracovan na rznej rovni. Hlavne technicky zameran asocicie ponkaj podrobn profily informanch pecialistov. O takto komplexn pohad som sa poksila i ja. Vypracovala som tzv. komplexn profesiogram, ktor m rznorod vyuitie. Vskumom som zrove obohatila navrhovan profesiogram o poznatky z firiem psobiacich na naom zem. Informanho profesionla chpem ako pecialistu pre prcu s informciami, v ktorejkovek ich ivotnej etape (vznik, spracovanie, vyhadvanie, uchovvanie, skladovanie, znik informci) a zrove odbornka v pouvan informanch a komunikanch technolgi. Vypracovanie nvrhu profesiogramu by malo by len prvm krokom k snahm o profesionalizciu profesie informanho pracovnka. Z literatry profesijnch asocici, ktor som spracovala, vidie, e sa informanm profesionlom priklad vek vznam. Vrok austrlskej asocicie: Informan profesionli tvaruj nau budcnos hovor za vetko. Z vsledkov vskumu vyplynulo, e u ns je situcia znane odlin. lovek v tejto profesii u ns zasahuje do mnohch innost firmy od distribcie informci po podporu rozhodovania. Napriek tejto dleitej lohe sa ned poveda, e by mal vo firme pevne vymedzen miesto. Hovor o tom naprklad i zalenenie informanho pracovnka, ktor je poda dajov z vskumu skutone rznorod (divzia centrlnych tvarov, administratva, personlny odbor a pod.). Mono to vyplva z faktu, e informan profesionli psobia hlavne vo firmch, ktorch hlavn innos je in ako informan, a informan zabezpeenie si robia z vlastnch zdrojov. Vsledkom je potom nejednoznan zaradenie informanho profesionla na pracovisku i nejasn predstava o nplni jeho pracovnej innosti. Istou podporou v jasnejom vymedzen prv a povinnost informanho profesionla by mohol by i mnou navrhovan profesiogram. Jednm z cieov profesiogramu je i stanovi poiadavky na vedomostn a osobnostn zloku pracovnka. V nvrhu profesiogramu rozdeujem vedomosti, zrunosti a schopnosti informanho

profesionla do piatich oblast: oblas informanej vedy, oblas interakcie s obsahom,

111

oblas interakcie s umi, oblas biznisu, oblas IKT a oblas pecilnych vedomost. Do posledne menovanej oblasti spadaj informcie o innosti firmy, jej poslan, organizanej truktre a pod. Okrem vedomost, schopnost a zrunost menujem i vlastnosti, ktormi by mal informan profesionl disponova. Vyuitie navrhovanho profesiogramu vidm v tchto oblastiach: stanovenie nrokov uchdzaov o zamestnanie, zaradenie pracovnka do konkrtnej funkcie a platovej triedy, stanovenie povinnost pracovnka voi organizcii, identifikovanie

nesprvnych postupov, vymedzenie prvomoc. Vo sfre vzdelvania me profesiogram posli na prehodnotenie tudijnch programov alebo stanovenie novho tudijnho programu, alej na vypracovanie osobnch plnov rozvoja alebo poradensk innos. ir vznam vypracovania profesiogramu vidm

v profesionalizcii informanej profesie, ktor zrove zabezpe spoloensk uznanie profesie.

112

Zoznam pouitej literatry

ABELS, E. 2003. Competencies for Information Professionals of the 21. Century [online] [S.l] : Special Libraries Association, 2003 [cit. 20050106]. Dostupn na internete:< http://www.sla.org/PDFs/Competencies2003_revised.pdf>. ACM. 2005. Computing Curricula : Information Technology Volume [online]. ACM : New York, 2005 [cit. 2007-03-15]. Dostupn na internete: <http://www.acm.org/education/curric_vols/IT_October_2005.pdf>. ACS. 2007. About ACS [online]. Sydney : ACS, 2007 [cit.2007-03-20]. Dostupn na internete: <http://www.acs.org.au/index.cfm?action=show&conID=aboutacs>. AIIP. 2007. About AIIP [online]. Louisiana : Association of Independent Information Professionals, 2007 [cit. 2007-03-20]. Dostupn na internete: <http://www.aiip.org/AboutAIIP/aboutaiip.html>. AIIP. 2003. The independent Information Professional [online]. Louisiana : Association of Independent Information Professionals, 2003 [cit. 2007-04-01]. Dostupn na internete: <http://www.aiip.org/Resources/IIPWhitePaper.PDF>. AL GORE. 1994. Remarks Prepared for Delivery [online] [S.l.] : International Telecommunications Union, 1994 [cit. 2007-02-22]. Dostupn na internete: <http://www.goelzer.net/telecom/al-gore.html>. ANTHONY, E. 2003. Computing Education in Academia : Toward Differentiating the Disciplines. Lafayette, Indiana : ACM, 2003, p. 1-8. Citovan poda: KAARST-BROWN, Michelle L. GUZMAN, Indira R. 2005. Who is "the IT workforce"?: challenges facing policy makers, educators, management, and research. In Proceedings of the 2005 ACM SIGMIS CPR Conference on Computer Personnel Research [online]. Atlanta 2005 [cit. 2007-01-09]. Dostupn na internete: <DOI= http://doi.acm.org/10.1145/1055973.1055975>. ARGI, Filip. 2006. Australians Future Depends On ICT Professionalism Totally. In Information age [online]. 2006 [cit. 2007-01-09]. Dostupn na internete:
<http://www.infoage.idg.com.au/index.php/id;1186831335;fp;32768;fpid;23444686>.

ARMSTRONG, Michael. 1999. Personln management. Praha : Grada Publishing, 1999. 963s. ISBN 80-7169-614-5. ASSESSMENT GUIDE. 2007 [online]. Darwin, Australia : Human Services Training Advisory Council [cit. 2007-02-14]. Dostupn na internete: <www.hstac.com.au/csassessment/infogloss.html>. ATKINS, Daniel E. 2003. Information Technology and the Transformation of Scientific and Engineering Research [online]. Michigan : The University of Michigan, 2003 [cit. 2007-03-23]. Dostupn na internete: <http://www.si.umich.edu/~kahin/hawk/htdocs/atkinspaper.pdf>. BLANTON, J. E., SCHAMBACH, T., and TRIMMER, K. J. 1998. Factors affecting professional competence of information technology professionals [online]. 113

SIGCPR Comput. Pers, 1998, p. 4-19 [cit. 2007-03-23]. Dostupn na internete: <DOI= http://doi.acm.org/10.1145/311106.311107>. BOWES, Roger. 1996. How Best to Find and Fulfit Business Information Needs. In New Roles and Challenges for Information Professionals in the Business Environment : Papers presented at FID Information for Industry Conferences and Seminars from 1993-1994, edited by Karl Kalseth, Virginia Cano. FID : Hague, 1996, s. 7. BOYATZIS, R.E. 1982. The competent manager. New York : Wiley, 1982. Citovan poda: ARMSTRONG, Michael. 1999. Personln management. Praha : Grada Publishing, 1999. 963s. ISBN 80-7169-614-5. BRUNCKO, Martin. 2005. Stratgia rozvoja konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 : Lisabonsk stratgia pre Slovensko [online]. Bratislava : Ministerstvo financi Slovenskej republiky, 2005 [cit.2007-02-18]. Dostupn na internete: <http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.a spx?categoryId=3977&documentId=1180>. BURE, Zbynk. 1967. Psychologie prce a jej uit. Praha : PRCE, 1967. 224s. CILIP. 2007. About CILIP [online]. London : CILIP, 2007 [cit.2007-02-18]. Dostupn na internete: <http://www.cilip.org.uk/aboutcilip>. CILIP. 2004. Ethical Principles and Code of Professional Practice for Library and Information Professionals [online]. United Kingdom : CILIP - Chartered Institute of Library and Information Professionals, 2004 [cit. 01.06.2005]. Dostupn na internete: <http://www.cilip.org.uk/professionalquidance/ethics/?cssversion=printable >. CRA. 2004. The Supply of Information Technology Workers in the United States [online]. USA : CRA - Computing Research Association, 2004 [cit.2007-02-18]. Dostupn na internete: <http://www.cra.org/reports/wits/chapter_10.html>.

114

ABRUNOV , Anna. 2004. Problmy zalenenia informanch stredsk do novho informanho prostredia podniku In INFORUM 2004: konference o profesionlnch informanch zdrojch [online]. Praha, 25. 27.5.2004 [cit.2007-02-18]. Dostupn na internete: <http://www.inforum.cz/inforum2004/pdf/Cabrunova_Anna.pdf>. DEPARTMENT OF ADMINISTRATIVE SERVICES. 1993. Pending elimination through administrative classification study: information specialist [online]. Oregon : Department of administrative services, 1993 [cit. 20050106]. Dostupn na internete: < http://www.hr.das.state.or.us/hrsd/class/1492.htm >. DROBN, Martin. 2007. Informatizcia SR : blskanie sa na lepie asy? In Infoware : magazn IT profesionlov. ISSN 1335-4787, 2007, . 1, s. 10-12. DRUCKER, Peter. 1969. The age of Discontinuity. New Jersey : Rudgers- State University, 1969. EISCHEN, Kyle. 2000 Information technology : History, Practice and Implications for Development [online]. Santa Cruz : Center for Global International & Regional Studies, 2000 [cit. 2007-02-26]. Dostupn na internete: <http://repositories.cdlib.org/cgirs/CGIRS-2000-4/>. FBRY, Rudolf. 1993. Profesiografia a monosti jej vyuitia v armde : metodick prruka pre veliteov a nelnkov. Bratislava : Vojensk akadmia SNP Liptovsk Mikul, 1993. 14s. ISBN 80 8040 009 1. FINKELSTEIN, Lary HAFNER, Carole. 2002. The Evolving Disciplines of IT (and their relation to computer science): A Framework for Discussion [online]. Boston : Northeastern University, 2002 [cit. 2007-02-26]. Dostupn na internete: <http://www.cra.org/Activities/itdeans/finkelstein.pdf>. FURNHAM, A. 1990. A question of competency. In Personnel Management, s.27. Citovan poda: ARMSTRONG, Michael. 1999. Personln management. Praha : Grada Publishing, 1999. 963 s. ISBN 80-7169-614-5. GALLIVAN, M. J., TRUEX, D. P., KVASNY, L. 2004. Changing patterns in IT skill sets 1988-2003: a content analysis of classified advertising. In SIGMIS Database [online]. 2004, vol. 35, no.3, p. 64-87 [cit. 2007-02-26]. Dostupn na internete: <DOI= http://doi.acm.org/10.1145/1017114.1017121 GREEN, G. I. 1989. Perceived Importance of Systems Analysts : Job Skills, Roles and Non-salary Incentives. In MIS Quarterly, vol. 13, no. 2, p. 115-133. Citovan poda: GALLIVAN, M. J., TRUEX, D. P., KVASNY, L. 2004. Changing patterns in IT skill sets 1988-2003: a content analysis of classified advertising. In SIGMIS Database [online]. 2004, vol. 35, no.3, p. 64-87 [cit. 2007-02-26]. Dostupn na internete: <DOI= http://doi.acm.org/10.1145/1017114.1017121>. HERMAN, Gary. 1994. Glossary of Internet Terms [online]. Great Britain : Labour Telematics Centre, 1994 [cit. 2007-02-21]. Dostupn na internete: <http://www.christlinks.com/glossary2.html>. 115

HERMAN, Jn. 2007. Profesiogram informanho pracovnka [online]. Sprva pre: Aneka COMPELOV. 11. jan. 2007 [cit. 2007-01-14]. HORNBY, Susan ANDRETTA, Susie. 2001. The Janus- face of information professionals. In Educaion for Information [online]. ISSN 01678329. vol. 19, no. 1, 2001, p. 35-45(11) [cit. 2005-12-04]. Dostupn na internete: <http://www.ingentaconnect.com/content/ios/efi>. HR Guide to the Internet : Job Analysis. 1999 [online]. HR-Guide.com [cit. 2006-12-03]. Dostupn na internete:<http://www.job-analysis.net/G000.htm>. HUK, Antonn. 1973. Tvorba profesiogramu a struktura kvalifikace dcho pracovnka : ureno pro posluche filosofick fakulty. 1. vyd. Brno : Univerzita J.E. Purkyn, 1973. 83 s. HAVELKA, Ji et al. 1995. Nov vkladov slovnk vpoetn techniky. Brno : Computer Press, 1995. 245s. ISBN 80-85896-05-2. IT ASOCICIA SLOVENSKA. 2006. Informatizcia cesta k znalostnej spolonosti (II.as). In Infoware : magazn IT profesionlov. ISSN 1335-4787, 2006, . 7, s. 13-16. JARRAD, Geof. 2003. Business Intelligence What is it? [online]. Australia : CSIRO, 2003 [cit. 2007-03-31]. Dostupn na internete: <http://www.cmis.csiro.au/bi/what-is-BI.htm>. KAARS - BROWN, M. L. - GUZMAN, I. R. 2005. Who is "the IT workforce"?: challenges facing policy makers, educators, management, and research. In Proceedings of the 2005 ACM SIGMIS CPR Conference on Computer Personnel Research [online]. New York : ACM Press, 2005 [cit. 2007-02-26]. Dostupn na internete: < DOI= http://doi.acm.org/10.1145/1055973.1055975>. KALSETH, Karl. 1996. New Roles and Challenges for Information Professionals in the Bsiness Environment : Papers presented at FID Information for Industry Conferences and Seminars from 1993-1994, Virginia Cano. FID : Hague, 1996. 107s. KAJAN, Ejub. 2002. Information Technology Encyclopedia and Acronyms. Berlin : Springer-Verlag, 2002. 684 s. ISBN 3-540-41793-1. KLINEC, Ivan. 1996. Globlna ekonomika, globlne myslenie : globalizcia svetovej ekonomiky a zkladn charakteristiky novej civilizanej etapy. Bratislava : Prognostick stav SAV, 1996. 104 s. ISBN 0862-9137. KNIGHT, Alison. 2004. Internet Publishing and Digital Rights: The Changing Balance between Access and Ownership [online]. Maryland : CSA, 2004 [cit. 2007-02-21]. Dostupn na internete: <http://www.csa.com/discoveryguides/internet/overview.php?SID=no6c45lcaj6ph 3haor5cj86k57 >. KUBE, M., SPILLEROV, D., KURNICK, R. 2004. Manaersk kompetence : Zbsobilosti vjimench manaer. Praha : Grada Publishing, 2004. 183 s. 116

LEINER, Barry M. 2003. Histories of the Internet : A Brief History of the Internet [online]. Reston, USA : The Internet Society, 2003 [cit. 2007-02-21]. Dostupn na internete: <http://www.isoc.org/internet/history/brief.shtml>. LEITHEISER, R. L. 1992. MIS Skills for the 1900s : a Survey of MIS Managers Perceptions. In Journal of Management Information System, 1992, vol. 9, no. 1, p. 69-91. Citovan poda: GALLIVAN, M. J., Truex, D. P., and Kvasny, L. 2004. Changing patterns in IT skill sets 1988-2003: a content analysis of classified advertising. SIGMIS Database. 2004, vol. 35, no.3 Aug. p.. 64-87 [cit. 2007-02-26]. Dostupn na internete: <DOI= http://doi.acm.org/10.1145/1017114.1017121>. LOW, Linda. 2000. Economics of Information Technology and the Media. Singapore : University Press, 2000. 335 s. ISBN 981-02-3843-6. LBL, Eugen. 1967. vahy o duevnej prci a bohatstve nroda. Bratislava : Vyd. SAV, 1967. 212 s. Citovan poda: RANKOV, Pavol. 2006. Informan spolonos perspektvy, problmy, paradoxy. Levice : Koloman Kertsz Bagala, 2006. 173 s. ISBN 80-89129-91-9. MAKULOV, Soa. 2002. Vyhadvanie informci v internete : Problmy, vchodisk, postupy. Bratislava : EL&T, 2002. 376 s. ISBN 80-88812-16-X. MALKOV, Eva. 2007. Profesiogram profesionlneho pracovnka [online]. Sprva pre: Aneka COMPELOV. 28. marca 2007 [cit. 20070329]. MALAGUERRA, Carlo - NIKLOWITZ, Matthias - HUBER, Maja. 2001. Monitoring the Information Society [online]. Tokyo, Japan : IAOS Satellite Meeting on Statistics for the Information Society, 2001 [cit. 2007-02-21]. Dostupn na internete: < http://www.stat.go.jp/english/info/meetings/iaos/pdf/maraguerra.pdf >. MASUDA, Yoneji. 1990. Managing in the Information Society : Releasing Synergy Japanese Style. Oxford : Basil Blackwell. Citovan poda: LOW, Linda. 2000. Economics of Information Technology and the Media. Singapore : University Press, 2000. 335 s. ISBN 981-02-3843-6. MILLER, Stephen H. 2002. Competitive Intelligence an Overview [online]. Virginia : SCIP, 2002 [cit. 2007-02-21]. Dostupn na internete: <http://www.scip.org/pdf/overview.pdf >. MURPHY, J. 1993. Developing performance through Competency Frameworks. In Proceedings of the annual Hay Management Consultants conference. Citovan poda: ARMSTRONG, Michael. 1999. Personln management. Praha : Grada Publishing, 1999. 963 s. ISBN 80-7169-614-5. NBLA, Josef. 2006. Velk potaov slovnk. Vyd. druh. Kralice na Han : Computer Media, 2006. 504 s. ISBN 80-86686-56-6. 117

NATIONAL PARK SERVICES. 2001. Technical information specialist [online] [S.l.] : National Park Services, 2001 [cit. 20050106]. Dostupn na internete: <http://www.nps.gov/training/npsonly/INF/t-tchinf.htm>. NG TYE, Eugenia M.W. 1995. Information systems skills: achieving alignment between the curriculum and the needs of the IS professionals in the future. In SIGMIS Database [online]. 1995, vol. 26, no. 4 [cit.2007-02-18]. p. 47-61. Dstupn na internete: <DOI= http://doi.acm.org/10.1145/223278.223281>. OECD. 2000. Information Technology Outlook : ICTs, E-Commerce and the Information Economy. Par : CFC, 2000. 256 s. ISBN 92-64-17185-1. Outsourcing v centre pozornosti. 2006. In Infoware : magazn IT profesionlov. ISSN 1335-4787, 2006, . 10, s. 13-16. PENZIAS, Arno.1995. Harmony : Business, Technology & Life After Paperwork. New York : Harper Business, 1995. Citovan poda: GULLEDGE, Thomas R. - HASZKO, Ruth A. 2003. The Information Technology Enabled Organization: A Major Social Transformation in the USA [online]. Paris : UNESCO, 2003 [cit. 2007-02-21]. Dostupn na internete: <http://www.unesco.org/most/gulled.htm#authors>. PINDLOWA, W. 2002. Czy technika, ktra obecnie wspomaga komunikacje mie dzy ludz mi, doprowadzi do upadku zawodu bibliotekarza - pracovnika informacji? [Poved informan technolgie k padku profesie knihovnka - informanho pracovnka?] In EBIB, Elektroniczny Biuletyn Informacyjny Bibliotekarzy, 1/2000, n. 9, 5 s. Citovan poda: FORDINLOVA, . In ITlib : informan technolgie a kninice [online]. ISSN 1336-0779, 2002, . 2 [cit. 2005-12-04]. Dostupn na internete: <http://www.cvtisr.sk/itlib/bc2000_2/profknih.htm>. PROVAZNK, Vladimr. 1992. Psychologie pro ekonomy. Praha : Vysok kola ekonomick, 1992. 281 s. ISBN 80-7079-290-6. RAISKUP, Jn. CH. 1985. Prca a duevn zdravie. Bratislava : stav zdrav. vchovy, 1985. 30 s. SAWYER, S. et al. 1998. IT skills in the context of BigCo. In Proceedings of the 1998 ACM SIGCPR Conference on Computer Personnel Research (Boston, Massachusetts, United States, March 26 - 28, 1998) [online]. New York : ACM Press, 1998 [cit. 2007-03-15]. Dostupn na internete: <http://doi.acm.org/10.1145/279179.279181>. SCIP. 2007. About SCIP [online]. Virginia : SCIP Society for Competitive Intelligence Professionals, 2007 [cit. 2007-03-15]. Dostupn na internete: <http://www.scip.org/2_overview.php>. SCIP. 2000. Job Descriptions : Manager, Competitive Intelligence [online]. Virginia (USA) : SCIP, 2000 [cit. 2007-01-06]. Dostupn na internete: <www.scip.org/jobs/descriptions.asp>.

118

SEGEOV, ubica. 2006. CVTI SR : odbor edin a propagan, Drieov 36, Bratislava. 11. decembra 2006. Osobn komunikcia. SENGE, Peter M. 1990. The Fifth Discipline: The Art and Practice of the Learning Organization. London : Century Business, 1990. Citovan poda: LOW, Linda. 2000. Economics of Information Technology and the Media. Singapore : University Press, 2000. 335 s. ISBN 981-02-3843-6. SIESS, Judith. 1997. Beyond Information Brokering. In Searcher [online]. 1997, vol. 5 issue 2, p.62 [cit. 2007-03-23]. Dostupn v Academic Search Premier: <http://web.ebscohost.com/ehost/detail?vid=6&hid=16&sid=36861bf4-53e3-42b9b913-cf557b1bf64f%40sessionmgr103>. ISSN 1070-4795. SLA. 2006. Association Profile [online]. Washington : SLA Special Library Association, 2006 [cit. 2007-02-26]. Dostupn na internete: <http://www.sla.org/content/SLA/AssnProfile/index.cfm>. Smart State Strategy 20052015. 2006 [online]. Queensland : The State of Queensland (Department of the Premier and Cabinet), 2006 [cit. 2007-02-26]. Dostupn na internete: <http://www.smartstate.qld.gov.au/strategy/strategy05_15/glossary.shtm>. SOBOTKA, Peter. 2002. Slovensko na prahu budcnosti. Praha : Grada Publishing, 2002. 112 s. ISBN 80-247-0446-3. SSSI. 2004. Stanovy Slovenskej spolonosti pre systmov integrciu [online]. ilina : SSSI - Slovensk spolonos pre systmov integrciu. 2004 [cit. 2007-02-26]. Dostupn na internete: <http://www.sssi.sk/detail.php?article=10>. STEINEROV, Jela. 1996. Teria informanho prieskumu. 1. vyd. Bratislava: Slovensk technick kninica-Centrum VTI SR, 1996. 262 s. ISBN 80-85165-58-9. TOFFLER, Alvin. 1992. ok z budcnosti. Preloil Stanislav Mindil. Ostrava : Prce, 1992. 288 s. ISBN 80-208-0160-X. TOFFLER, Alvin TOFFLER, Heidi. 1996. Utvranie novej civilizcie : politika tretej vlny. Preloil Emil Viovsk. Bratislava : Open Windows Bratislava, 1996. 110 s. ISBN 80-85741-15-6. Training Agency : Competence and Assessment. 1988. Sheffield : Standard Methodology Unit, 1988. Citovan poda: ARMSTRONG, Michael. 1999. Personln management. Praha : Grada Publishing, 1999. 963 s. ISBN 80-7169-614-5. TUCKER, Allan B. 2004. Computer Science Handbook. Chapman-Hall : CRC, 2004. 1200 s. ISBN 1-58488-360-X.

119

UNDERWOOD, Alan. 1997. Core Body of Knowledge for Information Technology Professionals [online]. Sydney : ACM, 1997 [cit. 2007-03-19]. Dostupn na internete: < http://www.acs.org.au/index.cfm?action=show&conID=200509022309270170>. RAD VLDY SR. 2001a. Politika informatizcie spolonosti v SR [online]. Bratislava : rad vldy Slovenskej republiky, 2001 [cit.2007-02-18]. Dostupn na internete: <http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/30C22E99C731981CC1256A64004 BD786/$FILE/Zdroj.html>. RAD VLDY SR. 2001b. eEurope+ : Spolon silie zameran na implementciu informanej spolonosti v Eurpe : Akn plan [online]. Bratislava : rad vldy Slovenskej republiky, 2001 [cit.2007-02-18].Dostupn na internete: <http://www.rokovania.sk/Appl/material.nsf/0/0C636BA63A5CCCC4C1256A690 04BE0AD/$FILE/Zdroj.html>. RAD VLDY SR. 2003. Stratgia informatizcie spolonosti v podmienkach SR [online]. Bratislava : rad vldy Slovenskej republiky, 2003 [cit.2007-02-18]. Dostupn na internete: <http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/7B34D47D090A53D2C1256E9B00 4046FC/$FILE/Zdroj.html>. VENCKO, Jozef. 1998. Prrodn vedy : Informcie k vobe povolania a vberu zamestnania. Bratislava : Vkumn stav prce, socilnych vec a rodiny Centrum profesijnch informci, 1998. 1 letk. VITOVSK, Antonn. 2006. Modern slovnk softwaru : vkladov anglicko esk esko anglick slovnk. Praha : AV software, 2006. 588 s. ISBN 80-901428-8-5. VOEK, Ji. 2002.Stanovy SSI [online]. [S.l.] : esk spolenost pro systmovou integraci, 2002 [cit. 2007-02-26]. Dostupn na internete: <http://www.cssi.cz/spol_stanovy.asp>. ISSN 1214-6242. VYMTAL, Jan DIAIKOV, Anna - VCHOV, Miriam. 2006. Informan a znalostn management v praxi. Vyd. 1. Praha : LexisNexis CZ, 2006. 399 s. ISBN 80-86920-01-1. WOODRUFFE, Ch. What is Meant by a competency? In Boam, R., Sparrow, P. Designing and achieving competency. A competency-based approach to developing people and organizations. London : McGraw-Hill, 1992. Citovan poda: KUBE, M., SPILLEROV, D., KURNICK, R. 2004. Manaersk kompetence : Zbsobilosti vjimench manaer. Praha : Grada Publishing, 2004. 183 s. ZIBUROV, Helena. 2007. Zentiva, a.s., Nitrianska 100, 920 27 Hlohovec. 1. februra 2007. Telefonick rozhovor.

120

Prloha A
Metodologick postup poda Burea
I. popis Celkov charakteristika profesie lenenie profesie a. na lohy a podlohy, b. na profesionlne innosti a ich asti. Prd profesionlych aktivt a. nadvznos profesionlnych innost a ich ast, b. popis priebehu zmeny alebo jej ucelenho opakovanho cyklu. II. Kritri spechu v profesii, profesionlnych innostiach a ich astiach, lohch a podlohch a ich vzjomn vzahy

III. Vyhodnocovanie profesie a jej innostnch ast Inventr innostnch elementov, ktor s z hadiska kritri spechu kov. Stanovenie optimlnej metdy rieenia kovch elementov. Psychologick analza atypickho priebehu innosti a mimoriadnych udalost v pracovnej innosti. Mikroanalza normlneho priebehu innostnch elementov z hadiska zvolenej metdy na kony a pohyby, na komponenty innost, na individulne odlin pracovn spsoby.

IV. Predpoklady spechu Technickofyziklne, organizano - ekonomick, kvalifikan (zrunosti a znalosti), fyziologickoantomick, socilne a socilno - psychologick, psychologick, vzahov: k prci, kolektvu at, zitkov, procesy a funkcie, stavy a ich variabilita, vlastnosti: schopnosti, temperament a charakter.

V. Nvrhy na rieenia 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. prava pracovnho prostredia. Organizcia vroby. Organizcia riadenia. prava riadiacich innost. Vcvik a vzdelvanie. Vber a rozmiestovanie pracovnkov. Poradensk starostlivos o pracovnkov (Zbynk Bure, 1967). 121

Prloha B
Dynamick kvalifikan diagram poda Huka
Fzy dynamickho kvalifikanho diagramu: 1. Fza: Formovanie spoloenskch poiadaviek na funkciu a kvalifikciu vedceho pracovnka. Ide o vytipovanie celospoloenskch poiadaviek, ale i poiadaviek podniku na osobnos, kvalifikciu a funkciu pracovnka. 2. Fza: Formulcia nplne funkcie vedceho pracovnka. Vymedzuje sa obsah a npl funkcie, s vytypovan hlavn oblasti a druhy riadiacej innosti. 3. Fza: Kontrukcia kvalifikcie a jej truktry pre urit kategrie riadiacich pracovnkov. Formuluje sa norma kvalifikcie, vha a poradie vznamnosti jednotlivch zloiek kvalifikcie. 4. Fza: Bilancia. Realizuje sa analza kvalifikcie konkrtnych riadiacich pracovnkov v konfrontcii s vsledkami innosti. Porovnvacou metdou sa zisuje skuton rove kvalifikcie. 5. Fza: Formovanie. Na zklade predchdzajcej fzy sa prepracovvaj programy a plny formovania riadiacich pracovnkov. Rozpracovvaj sa projekty dokoovania. 6. Fza: Komplexn hodnotenie riadiaceho pracovnka. Fza ukonuje cel cyklus a obsahuje proces komplexnho hodnotenia pracovnkov Huk (1973).

122

Prloha C
Analza pracovnch miest a kompetenci poda Armstronga
Analza pracovnho miesta poskytuje tieto informcie o pracovnom mieste:
celkov el preo pracovn miesto existuje, obsah povaha a rozsah prce o sa tka vykonvanch loh a plnenia povinnost, zodpovednos vsledky a vstupy, za ktor pracovnk zodpoved, kritria vkonu ukazovatele, poda ktorch sa d zhodnoti, i je prca vykonvan uspokojivo, odpovednos rozsah zverenej prvomoci pri rozhodovan, organizan faktory vzahy podriadenosti resp. nadriadenosti,. motivujce faktory zvltne rysy prce, ktor mu by motivujce alebo domotivujce pre dritea pracovnho miesta, faktory osobnho rozvoja monosti postupu, karirneho rastu, faktory prostredia pracovn podmienky, zdravie a bezpenos pri prci.

Analza role Zameriava sa na kompetencie, ktor drite pracovnho miesta potrebuje, a na lohu, ktor hr pri vkone prce. Zvltny draz sa kladie na vzah a spoluprcu s ostatnmi pracovnkmi. Analza zrunost Rob sa pri manulnych, technickch, administratvnych prcach a poskytuje podklad pre vzdelvacie a vcvikov programy. Od analzy role sa li tm, e okrem skmania toto, o by pracovnci mali robi, skma i to, ak zvltne schopnosti a zrunosti k svojej prci potrebuj. Analza kompetenci (schopnost) Zameriava sa na analzu dimenzi sprvania, ktor ovplyvuj vkon prce. Spsobov analzy schopnost je viacero:
nzor experta zoznamy kompetenci vypracovvaj samotn personalisti, truktrovan rozhovor rozhovory s pracovnkmi, ktor prcu vykonvaj, seminr (workshop) na workshope sa stretn udia, ktor maj sksenosti sa danou prcou, funkn analza pouva sa na definovanie kompetennch tandardov profesie (vo Vekej Britnii je to NVS National Vocational Standards), metda kritickch prpadov hovor o efektvnom alebo neefektvnom sprvan zo skutonch prpadov. -

analza pomocou siete prvkov prc (repertory grid) metda, ktor odliuje dobr rove vkonu od zlej (Armstrong, 1999). 123

Prloha D
Prklad kurzov poda ACM

(ACM, 2005)

124

Prloha E
Zoznam firiem
FIRMA 1 2 3 4 5 CVTI SR-odbor informanch sluieb DIGNITAS DITEC Hawlett Packard Chemosvit Zskavanie, spracvanie, archivcia a sprstupovanie informci z oblasti ochrany pred poiarmi a zchrannch innost a informan podpora pri harmonizcii prvnych a technickch predpisov SR s prvom EU. Informatika a tatistika. konzultcie a analzy v oblasti budovania informanch systmov DIRECT MARKETING - automatizovan spracovanie dt ( vytvranie, spracovanie, prava, export a aktualizcia databz, prepis dt) Kninino-informan sluby. Infoman sluby. Kninino-informan sluby. CRM, Finann manament, Human Capital Manament, IT manament, Patent Discovery, Performance Management, Quality Improvement, Web Analytic Service. Dodvate elektrickch prstrojov nzkeho a vysokho naptia. IKT, automatizcia a riadenie. Kninino-informan sluby. Data management. Prieskum trhu. Prognostika. Ininierska, projektov a vskumn organizcia. Kninino-informan sluby. Vskumn innos. Vskumn stav vodnho hospodrstva. Kninino-informan sluby, analytick innos. Kninino-informan sluby, archv noriem. PREDMET INNOSTI Informan sluby. Dtov integrcia, IT. Spracovanie informci, komunikcia, integrcia, automatizcia, siete. IT infratruktru, globlne sluby, podnikov a domce vpotov systmy a rieenia zobrazovania a tlae.

Informan stredisko hasiskho zboru

7 8 9 10 11 12

Infostat ITMG,s.r.o. MACHOS Ministerstvo financi odborn kninica Nrodn dianin spolonos Parlamentn kninica

13

SAS

14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25

SEZ - Krompachy SIEMENS Slovensk sprva ciest TEMPEST, Sun Microsystems TNS SK UIPS - stav inf. a prognz kolstva Prrun kninica VUJE-Trnava VUPC-Vskumn stav papiera a celulzy VS-Vskumn stav spojov VVH- Bratislava. Oddelenie kni-inf. sluieb Zentiva - Hlohovec ZTSWU

125

Prloha F
Dotaznk
Univerzita Komenskho v Bratislave Filozofick fakulta Katedra knininej a informanej vedy Dotaznk Dotaznk je zameran na vskum profilu informanch profesionlov. Informan profesionl je pecialista pre prcu s informciami, v ktorejkovek ich ivotnej etape (vznik, spracovanie, vyhadvanie, uchovvanie, skladovanie, znik informci) a/alebo pecialistom na informan a komunikan technolgie. Vsledky vskumu bud pouit vlune na ely vypracovania diplomovej prce.

A. Intitucionlne zastreenie informanch sluieb 1. Ak je zameranie Vaej firmy? firma psobiaca v oblasti poskytovania informanch sluieb firma, intitcia alebo podnik zaoberajci sa odbornou innosou, ktor si sm informane zabezpeuje B. Komunikcia informci vo firme 2. Ak formu m komunikcia informci vo firme? otvoren zdieanie informci medzi pracovnkmi na vetkch hierarchickch rovniach prkazy a intrukcie smerom od nadriadench k podriadenm. Hlsenia, sprvy a podklady pre rozhodovanie smerom od podriadench k nadriadenm. komunikcia informci v rmci uritho projektu 3. Ak je smer komunikcie informci vo firme? komunikcia prebieha vo vertiklnom i horizontlnom smere komunikcia prebieha prevane vo vertiklnom smere, medzi nadriadenmi a podriadenmi 4. Ako sa informan profesionli podieaj na komunikcii informci vo firme? distribcia informci od vedenia k podriadenm distribcia informci od podriadench k vedeniu distribcia informci rznym pracovnkom firmy in. Prosm menujte: 5. Ak mdium sa pouva na komunikovanie informci? intranet psomn forma stne podanie

126

C. Kto vykonva funkciu informanho profesionla, podieajceho sa na produktoch firmy? 6. Do akch funkci s zaraden informan profesionli vo Vaej firme? biznis analytik biznis konzultant informan broker pracovnk competitive intelligence obchodnk s informanmi a komunikanmi technolgiami sprostredkovate informci reerr knihovnk referenn pracovnk pracovnk zaoberajci sa zkonmi, filozofiou a sociolgiou v oblasti informanej vedy informan metodik informan architekt web dizajnr vvojr aplikci programtor sprvca databzy sprvca aplikci in:

7. Ak dosiahnut vzdelanie maj informan profesionli? S veobecn S odborn. Prosm menujte: V informan technolgie V in:

8. Ak s jazykov znalosti informanch profesionlov? anglitina slovom anglitina psmom nemina slovom nemina psmom in:

9. Koko z vedomost, ktor vyuvaj informan profesionli pri prci, zskali tdiom v kole? (Skste vyjadri pomer v %):

10. Ak truktru vedomost si poda Vs vyaduje innos informanho profesionla? (percentulne porovnajte) vedomosti z odboru v ktorom psob firma: % informan vedomosti: %

D. Ak je zalenenie informanho profesionla na pracovisku? 11. V rmci akho oddelenia pracuj informan profesionli? samostatn oddelenie. Napte prosm nzov: v rmci inho oddelenia. Napte prosm nzov: in:

127

12. Spolupracuj informan profesionli s inmi oddeleniami firmy? no. Menujte prosm s akmi: nie 13. Akm spsobom spolupracuj s inmi oddeleniami firmy? tvorba analz pre in oddelenia dodvanie informci analza informci hodnotenie informci podpora rozhodovania in. Prosm menujte: nespolupracuj E. o je nplou prce informanho profesionla? 14. Ak nariadenia vymedzuj npl Vaej prce? intern nariadenia normy predpisy pracovn postupy in. Prosm menujte: nepouvame iadne predpisy 15. Na akch produktoch a slubch firmy sa podieaj? Prosm menujte: firemn monitor monitor tlae prieskum trhu analytick innos tatistick informcie reern sluby marketingov sluby inkaso pohadvok in:

16. Oznate, ktor z nasledovnch innost vykonvaj: odhad rizika alebo vhod na zklade zozbieranch informci podpora rozhodovania na zklade zozbieranch informci tvorba materilov pre strategick rozhodovanie tvorba internch informanch zdrojov analza a vber externch informanch zdrojov hodnotenie zozbieranch informci reerovanie v databzach selektovanie informci filtrovanie (v zmysle: selektovanie pre rznych klientov) zozbieranch informci analza a syntza informci (do odpoved na klientovu poiadavku) marketing informanch produktov distribcia informci a informanch materilov dizajn informanch produktov produkcia abstraktov a sprv tvorba katalgov, indexov tvorba databz. Prosm menujte: vyuvanie dotazovacieho jazyka pri prci s databzami. Prosm menujte: vykonvanie kolen pouvateov pre prcu s IT projektovanie a prevdzka informanho systmu firmy

128

vykonvanie kolen pre prcu s informanm systmom tvorba www strnok podieanie sa na tvorbe www strnky firmy 17. Z akch oblast potrebuj ma Vai informan profesionli vedomosti: odborn vedomosti o hlavnej innosti firmy (core biznis firmy) poznanie stratgie firmy odborn vedomosti o hlavnej innosti firmy Data Soursing (extrahovanie informci z rznorodch zdrojov dt) analza dt analza situcie podpora rozhodovania Customer Relationschip Management (riadenie vzahu so zkaznkmi) modelovanie dt dtov architektra informan manament risk manament projektov manament modelovanie a optimalizcia podnikovch procesov uchovvanie informci informan prieskum intelektulne vlastnctvo a informan prvo manament elektronickch zznamov informan systmy informan siete web informan technolgie tatistika hardware software operan systm in:

Ktor z nasledujcich praktickch zrunost potrebuj k svojej prci?:

dizajn databz dizajn aplikci webov dizajn dtov ininierstvo softvrov ininierstvo programovanie prca so SAP prca s Oracle prca s OLAP prca s ETL in: F.Ak s osobn schopnosti informanho profesionla? 18. Oznate, ktor z nasledovnch schopnost s Vm blzke: komunikatvne schopnosti schopnos analyzova poiadavku klienta schopnos pracova v tme schopnos vies tm schopnos pochopi poiadavku klienta schopnos pripravova prezentcie schopnos prune reagova na rchlo sa meniace podmienky schopnos samovzdelvania schopnos kreatvneho myslenia schopnos bra riziko schopnos vytvra partnerstv

129

G.Perspektva 19. Akch informanch pracovnkov (z akch oblast, s akmi vedomosami, schopnosami i praktickmi sksenosami) by ste vo Vaej firme momentlne alebo v blzkej budcnosti potrebovali?

akujem za spoluprcu.

130