kola pre mimoriadne nadan deti a gymnzium, Teplick 7, Bratislava _______________________________________________________________________

Rozprvky a mj ivot s nimi

ronkov prca Jakub Hantabl, 4.C

kolsk rok 2009/2010

Rozprvky a mj ivot s nimi

Obsah
1. vod alebo nao s nm rozprvky? 2. o je rozprvka? 3. Ako rozprvky vznikli? 4. O om s rozprvky? 5. Brutalita v rozprvkach 6. Delenie rozprvok 7. Ak hrdinovia vystupuj v rozprvkach? 8. Najastejie sa vyskytujce rozprvkov bytosti 9. Ako s slovensk udov rozprvky napsan? 10. Moja obben rozprvka 11. Mj obben rozprvkov hrdina 12. Modern alebo sasn rozprvky 13. Namiesto zveru 14. Odkia som erpal

________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Jakub Hantabl, ronkov prca 2009/2010, "Rozprvky a mj ivot s nimi" Strana 1

1. vod alebo nao s nm rozprvky?

Poda ma s rozprvky vemi uiton. Aj v sasnosti. Aj ke vea det rozprvky vbec neta. Aj ke ich vea ud povauje za nemodern. D sa z nich zisti, ako ili udia v minulosti. Alebo ako sa starali o svoje rodiny a ako tak rodina vyzerala. Alebo ako sa udia delili na spoloensk vrstvy. Z rozprvok sa d zisti velio. Aj to, e t udia, ktor v tej dobe nemohli ma deti, vymysleli si Jankov Polienkov, Pinochiov a tak podobne. Ale tie aj to, ak neastia ud v tom ase postihovali, ako na nich vplvali vojny, ako mocn trestali tch, ktor neposlchali, akmi chorobami udia trpeli a ako ich vedeli i nevedeli liei. Meme sa z nich dozvedie aj to, ak men udia v tch dobch pouvali. Rozprvky sa tkaj minulosti blzkej, dvnej aj vemi dvnej (naprklad Star grcke bje a povesti), ale vinou vdy je v nich nieo, o je pre ns platn aj dnes. Rozprvkov prbehy popisuj hlavne boj dobra so zlom, lsky s nenvisou, hrdinovia svojim dvtipom a umom doku prekona biedu, ary a rzne ak prekky a menia svoj ivot a svet k lepiemu. Ale rozprvky s uiton aj inm spsobom. Akm? No naprklad tak, e je dleit ta rozprvky u malm deom. Lebo to rozvja ich fantziu. Ke deti pouj nov slov, zapamtaj si ich a bud ich neskr aj pouva. Dleit je to aj preto, lebo vie deti potom v kole doku psa pekn slohy a prerozprva pekn prbehy. Na internetovch strnkach pre rodiov som tal, e rozprvky tie pomhaj spoznva deom svet okolo seba. e rodiia, ktor svojim deom taj rozprvky, s aj prvmi uitemi dieaa a e kadodenn tanie rozprvok je pre deti tou najlepou formou uenia. Aj vskumy, ktor tam uvdzali potvrdzovali, e kadodenn tanie pomha deom rozvja sa a uspie v kole. Ja mm u 10 rokov, a stle tam rozprvky, lebo si v nich viem vdy njs nieo, o ma zaujme. A hlavne, niektor rozprvky s vemi poun. Tak rozprvky tam najradej. A mnoh s krsne a d sa pri nich krsne snva... A vea rozprvkovch kniiek, ktor mm, m krsne kresby. S rozprvkami ijem od detstva. Vdy som mal pri sebe nejak rozprvkov kniku, z ktorej mi mama tala. Mama vie prbehy ta fakt dobre: kadej postave d jej vlastn hlas, ke treba ta silnm hlasom, inokedy slabm a eptom, ke treba spieva. A ke zavriem oi, viem si cel prbeh ivo predstavi. Aj ja, ke budem rodi, budem svojim deom ta rozprvky takto krsne zaujmavo. S rozprvkou som ako keby dobr kamart. Teraz chcem, aby to moje priatestvo s rozprvkami prevzal aj mj brat.

2. o je rozprvka?
Rozprvka je krtky prozaick tvar. Ale niekedy bvaj rozprvky aj verovan: bu cel, alebo sa v nich vyskytuj kratie verovan asti, ktor sa asto opakuj. A asto s v rozprvkach obsiahnut aj pesniky. Vinou je rozprvkov prbeh vymyslen, ale s v om vdy aj relne prvky. Cieom rozprvky je porozprvanie prbehu, pouenie a tie pobavenie, lebo asto s v rozprvke aj humorn prvky. Zapsal som si mdru vetu, e: udov rozprvky s nrom udovej slovesnosti a patria k najstarm a najrozrenejm formm stnej slovesnosti. S tm shlasm, ve mus to by stna slovesnos, kee v tom ase boli knihy vek vzcnos, psa a ta vedel mlokto a tak benm uom, o boli hlavne robotnci na panskom, nezostvalo ni in, len si stne rozprva velijak prbehy. Preto vina rozprvok ani nem autora, pretoe autori boli vlastne vetci, ktor prbeh rozprvali a vdy nejako pozmenili. (V jednej rozprvke sa vyskytol ernokank, ktor
________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Jakub Hantabl, ronkov prca 2009/2010, "Rozprvky a mj ivot s nimi" Strana 2

uniesol princezn, ale aliemu rozprvaovi tohto prbehu sa ernokank nevidel dos dobr, a tak zamenil ernokanka za stranho draka s vea hlavami.) Takto rozprvky, pri ktorch sa nevie, kto ich vlastne vymyslel, to s rozprvky udov. Potom je na knikch uveden, e rozprvky zozbieral a upravil tak a tak lovek (vinou spisovate). Ale s aj rozprvky, to s tie z nedvnejieho obdobia, ktor svojich autorov - rozprvkarov maj a tie sa volaj autorsk. Slovensko je pomerne mal krajina, ale rozprvok a prbehov, ktor sa podarilo zozbiera, m mnoho. K mojim najobbenejm slovenskm rozprvkarom patria:

Pavol Dobinsk (zberate slovenskch udovch rozprvok, Slovensk rozprvky 1, Slovensk rozprvky 2, Slovensk rozprvky druh kniha, Zakliata hora), Mria urkov (zberateka a autorka, Biela kan zbierka slovenskch udovch rozprvok), Jozef Cger Hronsk (autor, Smel zajko, Smel zajko v Afrike, Budkik a Dubkik, Tri rozprvky, Sokoliar Tom), ubomr Feldek (autor a zberate, Vek kniha slovenskch rozprvok), Anton Habovtiak (autor a zberate, Skamenen dievka zbierka slovenskch udovch rozprvok), Jozef Hork (zberate, Povesti spod Sitna, Zlat poklad pod Babou mysl sa pod Pezinskou Babou), Miroslav Huska (autor a zberate, Biela pl na Vhu), Daniel Hevier (autor, Nevyplazuj jazyk na leva), Rudo Moric (autor, Z poovnckej kapsy).

Zo svetovch rozprvkarov mm najradej:

Francza Anthonyho de Saint Exupryho (Mal princ), Dna Hansa Christiana Andersena (Dievatko so zpalkami, Staton cnov vojaik, Mal morsk vla, Kresadlo, kared katko, Posledn sen starho duba.......), Nemcov Jacoba a Wilhelma Grimmovcov (Stolek, prestri sa, rozprvky), Taliana Carla Collodiho (Pinochio), echa Ondeja Sekoru (Kronika mesta Kocrkova, Ferdo Mravec, Ferdo cvi mravenisko), echa Karla apka (Devtoro rozprvok), Francza Charlesa Perraulta (Rozprvky Pani husi), Brazlana Horacia Quirogu (Rozprvky z pralesa).

________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Jakub Hantabl, ronkov prca 2009/2010, "Rozprvky a mj ivot s nimi" Strana 3

tal som aj vek zbierky rozprvok rznych nrodov:

Zbierka tureckch rozprvok Padiachova dcra, Zbierka maarskch rozprvok Rozprvkov zhrada, Zbierka arabskch rozprvok Arabsk rozprvky, Zbierka indickch rozprvok Poves o Rmovi, Zbierka svetovch rozprvok Z rozprvky do rozprvky, Zbierka ruskch rozprvok Sedemfarebn kvietok, Zbierka rskych rozprvok Spiaca krsavica, Zbierka zimnch rozprvok Tulenia princezn (vdske, rumunsk, rusk, franczske, posk), Zbierka arabskch rozprvok Tisc a jedna noc, Zbierka slovenskch rozprvok Kr asu, Zbierka rozprvok Indinov severnej a junej Ameriky Indinske rozprvky.

Kad z tchto kniiek je vnimon. Kad m osobitn aro. Kad m svojsk jazyk. Kad m svojskch hrdinov. Kad sa odohrva vo svojskom, pre jednotliv krajiny a nrody typickom prostred. A nezameniten obrzky. Obrzky s v rozprvkovch knikch strane dleit. Pomhaj fantazrova. Predstavi si prbeh, pochopi dej. Tie presun nae myslenie do rozprvkovho prostredia. A z ilustrci je tie vidie, ako rzne (rznymi tlmi) sa d kresli. Mm niektor obben ilustrcie v mojich rozprvkovch knihch, naprklad:

Grafick ilustrcia Rberta Dbravca v knihe M. A. Husku Biela pl na Vhu, Mlad let, Bratislava, 1981

________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Jakub Hantabl, ronkov prca 2009/2010, "Rozprvky a mj ivot s nimi" Strana 4

Ilustrcia Petra Uchnra v knihe . Feldeka Vek kniha slovenskch rozprvok, Readers Digest Vber, Bratislava, 2003

Ilustrcia Daniely Leukaniovej v knihe maarskch rozprvok Rozprvkov zhrada, Vchodoslovensk vydavatestvo, Koice, 1977

________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Jakub Hantabl, ronkov prca 2009/2010, "Rozprvky a mj ivot s nimi" Strana 5

3. Ako rozprvky vznikli?

Rozprvky si udia rozprvali u vemi dvno pred tm, ako ich niekto nazval rozprvkami. Takto rozprvania prbehov (relnych alebo vymyslench) v tej dobe neboli uren pre deti. Vinou ich rozprvali dleit udia v prslunej komunite: aman u indinskych a prrodnch nrodov, nelnk kmea, vedci alebo najsksenej lovec, farr, mdry star deduko alebo mdra babka bylinkrka a tak podobne. Skrtka niekto, kto mal dostatok sksenost a vedomost. elom tohto rozprvania bolo odovzdvanie sksenost, ale aj snaha vysvetli prrodn kazy i zkonitosti. Postupne posluchmi takchto prbehov zaali by aj deti. Rozprvky vtedy zaali obsahova obrazy arovnho sveta odlinho od sveta dospelch. asto maj dramaticky stupovan dej a hlavn lohu v nich m nieo nadprirodzen. Postavy v rozprvkach s zva jednoduch, nie je komplikovan ich pochopi a s vsaden do rozprvkovho prostredia. Rozprvky ale dlho neexistovali napsan. rili sa len stne a tak asto vznikali rzne mutcie. Naprklad bola rozprvka o sedemhlavom drakovi. asom kad rozprva pridal jednu hlavu, a tak sa zo sedemhlavho draka vykul stohlav drak. Kad kultra si spravila rozprvky poda vlastnho vkusu a tak m kad kultra, nrod in rozprvky. o je dobre. S tak v nich obsiahnut rzne geografick, nboensk, kultrne, morlne a in predpoklady. Poda ma vak rozprvky nie s iba tak povedaky, ktor si udia vymysleli. Ale s v nich premietnut konkrtne veci, ktorm udia v tom ase verili a poda nich ili. Naprklad niektor rozprvky sa riadia poda nboenskho: Posledn bud prvmi a prv poslednmi (napr. Popolvr, ktor cel ivot len le na peci a je hlpy naraz uskuton hrdinsk iny a stane sa krom), lebo udia mali zafixovan, e by to tak malo by, lebo by to bolo spravodliv. V inch sa stan skutonosou nesplnen tby (z drevenho polienka v rozprvke Janko Polienko je naozajstn diea, dokonca s vnimonmi schopnosami). Naprklad verili v magickos sla 3, o me svisie naprklad s prezentovanm trojjedinho Boha, a preto sa v mnohch rozprvkach tento motv dookola opakuje: kr m 3 dcry, chudobn otec troch synov, treba vykona 3 skutky, treba porazi 3 drakov troj-, dev- a dvanshlavho a tak podobne. Takto trojrta je v rozprvkach vemi obvykl. Zl veci v prrode naprklad povodne, poiare, utopenie lod a ud sa dvaj za vinu vymyslenm rozprvkovm bytostiam napr. dmonom, ertom, vodnkom, drakom a arkanom. Existencia nerastnho bohatstva sa pripisuje podzemnm krom a kriatkom i permonkom. V 20. storo rozprvky verejne prehlsili za literatru pre mlde.

4. O om s rozprvky?
V rznorodch rozprvkach vidme spolon znaky. Vystupuj v nich udia chudobnho pvodu, ktor sa za pomoci nieoho nadprirodzenho (naprklad hovoriacej vely, vly, kriatka) stan vekmi hrdinami. Vinou uskutonia nejak vznamn hrdinsk in (zabij zlho draka alebo niekoho inho zlho, zachrnia princezn, zachrnia cel krovstvo alebo dedinu pred nepriateom skutonm alebo vymyslenm). No niekedy to nie je celkom tak. Niekedy hlavn hrdina, predtm chudobn, teraz bohat ako kr zahynie, lebo sa z neho stal neprajnk a lakomec. Ale je len mlo rozprvok, ktor konia takto. Vinou sa rozprvky konia astne, pozitvne a v duchu oakvania: dobro zvaz nad zlom a zlo je potrestan. To vyjadruje aj ast zveren veta naprklad: A ili astne, ak nepomreli... A ili astne a do smrti... A tak si ili v ast, km si po nich neprila smr...

5. Brutalita v rozprvkach
Doteraz som psal o rozprvkach hlavne ako o arovnch prbehoch, v ktorch sa vetko deje pozitvne. Zlo je v nich potrestan a dobro pozdvihnut. No treba spomen aj to, e v mnohch
________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Jakub Hantabl, ronkov prca 2009/2010, "Rozprvky a mj ivot s nimi" Strana 6

rozprvkach sa vyskytuje aj vek brutalita. V zsade je jedno, o ak rozprvky ide: i arabsk, slovensk alebo rusk i maarsk, brutlne vjavy s obsiahnut vade. Myslm si, e je to tak preto, lebo to asi odzrkadovalo ivot v tch dobch, ke tieto prbehy vznikali. ud v tom ase asto trestali aj za vemi mal prehreky krutmi trestami naprklad natiahnutie na kripec a pouvali aj in spsoby muenia na muiacich strojoch, uplenie, obesenie, roztvrtenie, ukameovanie, lmanie na kolese, utopenie, muenie hladom a neudskmi podmienkami v temniciach, roztrhanie divou zverou, ak nten prce, telesn zohavenie (odsekvanie konatn, vypaovanie znakov), polievanie rozeravenm olejom, i hasenm vpnom, prebodnutie meom a podobne. Tieto hrozn veci sa relne diali a s zdokumentovan aj v existujcich a zachovanch historickch zznamoch. Je tie znme, e asto sa takto hrozn veci diali verejne a teda boli hlboko zapamtan v pamti ud. A preto si myslm, e sa prirodzene preniesli aj do rozprvan a prbehov. Take brutalita a vek krutos je vlastne v rozprvkach ben a prirodzen. Mj nzor je, e vemi obdivuhodn, koko rznych foriem brutality je odzrkadlench v udovch rozprvkach. Tie som si vimol, e nae slovensk udov rozprvky v krutosti nezaostvaj za rozprvkami inch nrodov. Naprklad aj v rozprvkach zozbieranch Pavlom Dobinskm sa vyskytuj mnoh krut vjavy:

zbojnci potrestaj chamtivho sedliaka za to, e objavil ich skru pokladov tak, e ho roztvrtia a kusy jeho tela zavesia na javor, aby sa tam presali ako plty slaniny po den (Hopsa, hor sa, zem otvor sa!), drak rozsek Vazka a jeho srdce zaves na trm na povale (O Vazkovi), staton uhaj mus bi kad de po tri roky maku drevenm prtom a nakoniec ju mus ete rozsekn na tri kusy a spli, aby vyslobodil a odklial krsnu dievinu (Pani maika).

6. Delenie rozprvok
Rozprvky meme rozdeli do mnohch skupn. Zkladn delenie: som u spomenul je to rozdelenie na udov a autorsk rozprvky.

udov

autorsk

Prirodzene poda tm ich meme rozdeli poda toho, o om s, alebo o obsahuj. Tu je jedno delenie rozprvok: dmonologick dobrodrun historick

fantastick irealistick

________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Jakub Hantabl, ronkov prca 2009/2010, "Rozprvky a mj ivot s nimi" Strana 7

o mtvych

humoristick

legendrne

novelistick satirick o straidlch a ertoch

realistick

o zvieratch

7. Ak hrdinovia vystupuj v rozprvkach?

Hrdinovia udia: udsk hrdinovia s hlavne chudobnho pvodu, jednoduch a s stelesnenm vlastnost, ktor si udia v tom ase cenili dobr, pracovit, odvni, iliv, mil, pekn... a kad si vie poradi v kadej situcii. Hne od zaiatku s nm sympatick, pretoe maj vlastnosti a rty, ktor sa nm prirodzene pia. Naprklad:

Jano urovk, ktor utancoval vly ktor utancovali na smr kadho, kto okolo nich len preiel, Nebojsa, ktor iel do sveta hada strach a naiel ho, ale musel pri tom prekona rzne nebezpeenstv, Lomidrevo, ktor premohol Laktibradu, troch drakov a zachrnil tri princezn.

Mal hrdinovia alebo hrdinovia deti: Tto hrdinovia s poda ma prianiami bezdetnch rodiov, ktor chceli ma deti. Ako udsk hrdinovia, aj oni s chudobnho pvodu. Vinou sa zrodili len tak. Naprklad Janko Hrako vstal z misy hrachu, alebo Pinochio a Janko Polienko boli dreven bbky. Tu s moji najobbenej mal vek hrdinovia:
________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Jakub Hantabl, ronkov prca 2009/2010, "Rozprvky a mj ivot s nimi" Strana 8

Pinochio, ktor neposlchol svojho otca a vypomstilo sa mu to, Janko Hrako, ktor priniesol astie a bohatstvo celej svojej rodine, Janko Polienko, ktor zjedol vetko o mu do cesty prilo, Janek Palek, ktor sa skamartil s malou princeznikou a svoju rodinu presahoval na krovsk dvor.

Zvierac hrdinovia: Toto s zvierat od vmyslu sveta. Tie bvaj relni, existujci, akch poznme z prrody, alebo plne fantasticky vymyslen zvieracie tvory. Naprklad komre, medvede, vlci, lky, havrany, krkavce a mnoh in zvierat. Vinou s hrdinovia tohto typu dobr, ale niekedy s aj prefkan alebo zl. Tto zvierac hrdinovia sa vinou vyskytuj v bjkach, ale vea zvierat je aj v ostatnch rozprvkach. Tieto zvierat hrdinovia maj odzrkadova dobr aj zl vlastnosti ud a poda toho sa v rozprvkach aj vyskytuj. Lky s prefkan, lev je spravodliv, sova je mdra, vlk je zl a krvilan, medve je dobrk, sojka je utran, had je zkern (mlokedy je had aj pozitvna postava), zajac je zbrkl, orol je mdry a rozhaden. Rozprvky so zvieratami s aj vemi poun. Hrdina vymyslen, nadprirodzen bytos: S to naprklad erti, draci, strigy, strigni, ernokanci, mgovia, jasnovidci, vedmy, vodnci, dmoni, rusalky, vly, kriatkovia, permonci,obri a ete mnoho inch vymyslench postv. Tieto postavy a hrdinovia maj stelesova niekedy dobro a niekedy zlo. Niektor aj obidve. Naprklad permonci bansk kriatkovia preukazovali dobro tm, e pomhali bankom njs zlato a vzcne kovy. No ke sa im nieo znepilo, spsobovali, e bankov v tlniach zasypvalo, e nenali zlato a tak podobne. Niektor z tchto bytost preukazovali iba zlo. To boli naprklad draky, strigy, dmoni a tak podobne.

8. Najastejie sa vyskytujce rozprvkov bytosti

Ned sa presne poveda, ktor bytos je najpouvanejia. Jednoducho kad rozprvkar pouva nejak rozprvkov bytosti, ktor sa mu najviac pia. Naprklad Pavol Dobinsk vo svojich Slovenskch Rozprvkach vemi asto spomna zlch drakov, ktor uniesli princezn. Alebo v Ruskch rozprvkach sa asto vyskytuje Baba Jaga. V Arabskch rozprvkach sa najviac hovor o dinoch. A v bjkach grckej mytolgie sa zasa asto objavuj hrdinovia s nadprirodzenou silou a bohovia, ktor im pomhaj. No jednu vec maj skoro vetci rozprvkari spolon: Takmer kad rozprvkar pe o nieom nadprirodzenom. Naprklad draky, dinovia a Baba Jaga, ktor doke arova. Ale naprklad Milan Rfus sa nechal inpirova umi ako takmi. Mj pohad na rozprvky niektorch nrodov je takto: slovensk (udov) rozprvky: S to asi druh najkrajie rozprvky. Vystupuj v nich zbojnci, erti, strigy, draci, permonci, obri, vly a mldenci chudobnho pvodu. T vinou odzrkaduj dobr vlastnosti. No naprklad draci s zl. V tchto rozprvkach sa niekedy vyskytne aj brutalita, no vdy sa konia dobre. Typickmi postavami v slovenskch udovch rozprvkach s zbojnci udatn a vrni hrni chlapci, ktor stelesuj tby udu po vonosti a slobode a konaj spravodlivos, hoci nie vdy estnm spsobom. Dleit je vak to, e ber bohatm, ktor ij na kor a z prce prostch ud a rozdvaj chudobnm (Jnok, Jurok a podobne). Typickm pre slovensk rozprvky je aj to, e s v nich zastpen charakteristick remesl, naprklad kovi (s vinou ikovn a staton), skennci, muzikanti (hudci), pastieri, pltnci, obuvnci (t bvaj aj prefkan), vinri a ponohospodri robotnci aj gazdovia (t bvaj pozitvnymi aj negatvnymi postavami). Typick
________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Jakub Hantabl, ronkov prca 2009/2010, "Rozprvky a mj ivot s nimi" Strana 9

slovensk rozprvky poda mjho nzoru teda nerozprvaj len o princeznch a princoch a vybjench postavch. Rozprvaj o tvrdom kadodennom ivote udu v tch dobch. Tie hovoria o tbach chudobnho udu. V tchto rozprvkach vinou bojuje dobro so zlom, nakoniec dobro zvaz a zlo je potrestan. eurpske rozprvky: Eurpske rozprvky s vemi pekn. Niet pochb, e najvm eurpskym rozprvkarom bol Dn Hans Christian Andersen. Jeho rozprvky pozn cel svet. Ale nielen Dnsko m vbornch rozprvkarov. Aj Franczi maj naprklad Anthonyho de Saint Exupryho, ktor napsal Malho princa. Ale ani Nemci nezaostvaj. Maj vynikajcich Jacoba a Wilhelma Grimmovcov . Alebo Taliani s dobr rozprvkari. Talian je naprklad Carlo Collodi, ktor napsal Pinochia. Ale pozrime sa na kultru tchto rozprvok. S menej brutlne, maj pekn dej a nevystupuje v nich toko vymyslench a nadprirodzench bytost. A hlavne vea z tchto rozprvok kon astne a pozitvne - ako v slovenskch rozprvkach: dobro je pozdvihnut a zlo potrestan. arabsk rozprvky: S to asi najbrutlnejie rozprvky, ale vdy sa skonia dobre. asto v nich aj niekoho zabij. Najznmejie s prbehy tisc a jednej noci, kde princezn ahrazd rozprva krovi rzne prbehy. Bolo to takto: Kr chcel zosta mlad, preto si na noc k sebe zavolal nejak devu. Rno ju potom dal sa. Takto to ilo, a km nezostali v krovstve len princezn ahrazd a jej sestra Dunjzd. Kr si teda dal zavola princezn ahrazd. Ke nastala noc, ahrazd zaala rozprva rozprvku. No koniec sa jej vdy podarilo zamota tak, aby bol kr zvedav, ako to dopadne . Ke skonila tisc a prv noc, kr uznal, e takto neomladne a e ahrazd je omnoho mdrejia ako on. No tieto rozprvky mu ma aj neastn koniec. Naprklad e niekto niekoho zachrni a pritom sm prde o ivot. Tieto rozprvky sa mi pia, len keby nebolo tej brutality. rusk rozprvky: S to rozprvky vinou o ruskch bohatieroch, ktor pomhaj prostmu udu. T bohatieri s nieo ako t vrni junci v slovenskch rozprvkach. Vinou maj meno Ivan. Vade sa tam spomna crovi Ivan, hlpy Ivan, udatn bohatier Ivan.... A v mnohch rozprvkach sa vyskytuje aj Baba Jaga, to je asi najznmejia rusk arodejnica. T niekedy pomha, no vinou rob zle bohatierom a uom, ale vdy sa ju d prekabti zdravm sedliackym rozumom. Tieto rozprvky, ako vetky in s prispsoben podmienkam Ruska. To znamen, e naprklad baa si neobleie iricu (dlh vlnen baovsk pl), ale sa zababu do kabanice a ide cez brezov hje. Tieto rozprvky takmer neobsahuj brutalitu, t je tam iba pri bojoch a vojnch. Rusk rozprvky sa mi vemi pia.

9. Ako s slovensk udov rozprvky napsan?

Nae slovensk udov rozprvky s krsne a vemi poun. Naim najznmejm zberateom slovenskch udovch rozprvok bol nepochybne Pavol Dobinsk. Pvodne zozbieran Dobinskho rozprvky obsahuj vea pvodnch slov a vrazov, ktorm u, ia, sasn deti ani nerozumej. Viem, e mloktor 10 ron diea bez vhania povie, e Dobinsk je preho ten sprvny autor. A aj vety, ktor Dobinsk pouva, s asto poprekrcan - slov v nich nenasleduj tak, ako sme zvyknut. Deti v sasnosti pouvaj pri vyjadrovan vea sasnch slov, ktor asto maj zklad v anglitine. A starm tradinm slovenskm slovm nerozumej. Je to asi aj tm, e vea tradinch predmetov, ktor boli v dvnych dobch benmi a udia ich pouvali kad de, sa u nepouva a daj sa vidie iba v mzech. A tie tak tradin remesl, pri ktorch sa takto nstroje a nradie pouvali, u dnes vyzeraj plne inak naprklad pltnctvo, pastierstvo dobytka a oviec, vroba vrobkov z mlieka.

________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Jakub Hantabl, ronkov prca 2009/2010, "Rozprvky a mj ivot s nimi" Strana 10

V knike Zakliata hora Pavla Dobinskho vydanej v roku 1980, ktor edine upravil a rozprvky vybral Eugen Pauliny, ma vemi zaujalo to, e na konci je uveden, odkia s rozprvky v tejto knike pozbieran. Naprklad, e rozprvku s nzvom Zakliata hora podali Samuel Ormis z Gemera, Gustv Reusz z Gemera, Eduard kultety z Novohradu, Aurel Kellner a Daniel Bodick z Liptova a tefanovi zo Zvolena. Preto sasn autori vydvaj kniky slovenskch rozprvok, ktor s u vyjadrovanm a jazykom prispsoben dnenm deom naprklad ubomr Feldek. Ja som na seba pyn, e vea archaickch vrazov ovldam. A ke naprklad v mzeu poviem, e viem, ako sa ten expont vol a na o sa pouval, je sprievodca prekvapen. Z toho mm dobr pocit. Tu som spsal niektor vrazy, ktor sa v rozprvkach asto vyskytuj a dnes u nepouvaj:

Bahor as obvodu vozovho kolesa Beah zrdnik, parom, zl choroba Budk hlinen krah s zkym, vysokm hrdlom Budnok - prbytok Capina, Capn druh pltnckej sekery Cedidlo sito anka vbi, lka erka trngota inova tkanina utkan zo tyroch nit Dodieva dora Faktor vedci pracovnej skupiny pltnkov Funt vhov miera, asi 40 dekagramov Ganica guatina, opracovan kmene stromov Haj strca pol a lesa Hintov pardny koiar Hlavienka (v ohni) horiace poleno Hrdlica - jarmo Hva skrten prt s miazgou, pripraven na viazanie Chujavn kvnu Kaavn ri, umn Kantr konsk ohlvka Ke ti aka ke m vu, chu Kepe dlh kabt Kindal zakriven n, ben u Turkov Kinte suka Kaga syr zra syr z ovieho mlieka Knochta-vtk bjny vtk Noh (Gifron) Kahya kan Korec starodvna dut merica na obilie Koarova role hnoji postupnm premiestovanm koiara s ovcami po roli Krpec star druh obuvi, ktor sa pripevoval k nohe zkymi remienkami (nvlakmi) Kuky prasiatka Lesica pl upleten z prtia Mrvenica rune nadroben cesto do polievky, druh polievky Ndobn ri Napama sa dosta chu Napapren nahnevan, podrden Odmha sa vzdorova, nedopria Ovbi oklama Oeh pometlo, ohreblo (druh kuta)

________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Jakub Hantabl, ronkov prca 2009/2010, "Rozprvky a mj ivot s nimi" Strana 11

Paripa pekn k Pazderie odpadky z konop Plonica estonedieka, ena po prode Psica ostr nekvalitn trva Rataj or Rudn cesty kamenist cesty irica dlh vlnen baovsk pl Trlica trepaka na an alebo konope Uuka uti diea Vatr valask palica na podopieranie Zahvi zaviaza hvou Zpoa vysok kamenn zrz

Tie pre zaujmavos napem pr viet, ktorm vea dnench det u ani nerozumie: I poiel matke hada ten budnok. I vychytil sa domov a nezastal krem svojej chalupy. Obsadol na ttoka a tasil palo svoj. Kmr sa zakol ozruty chlapa, nu natoil mu tam zlievkov dkych a Pustaj mu za to dukt vylepil. Zmlelo to dolu komnom a tam im pred nohy odgeglo.

10. Moja obben rozprvka

Keby som si mal vybra rozprvku, ktor sa mi najviac pi, vybral by som si rozprvku Strelec a jeho priatelia. A preo? No preto, lebo sa mi zd dos poun a zaujmav. No nie je to rozprvka zo Slovenska. Je to tadick rozprvka. Je o strelcovi, ktor si naiel priateov, ktor mu zachrnili ivot. Tto rozprvku mm rd preto, lebo tam bolo dobro pozdvihnut a zlo potrestan. A tento strelec hlavn hrdina bol dobrosrden a mnohm uom pomohol. To mi je na om sympatick. Tto rozprvka sa mi vid aj poun. Vyplva mi z nej ponauenie dobro sa ti dobrom odplat. A tto rozprvka aj odzrkaduje jednotliv vlastnosti, ktor si aj ja vemi vim: skromnos, dobrosrdenos, ilivos, priatestvo. A priatestvo chpem ako vemi dleit vec pre ivot. Sm by som si prial, aby som mal v ivote to astie stretn ozajstnch priateov. Nemus ich by vea, dobr priate je blzky lovek, ktor je ochotn vdy pomc. Myslm si, e v tejto dobe, kedy my ijeme, nie je ben ma naozaj dobrho priatea. A ja sa v ivote chcem snai, aby som dobrch priateov mal o najviac. Ete sa mi pi, e hlavn hrdina tohto prbehu strelec je cieavedom a presn vdy zasiahne cie. To s vlastnosti, ktor sa mi pia a tie by som ich chcel ma. Kee tto rozprvka obsahuje aj ponauenie, aj je vemi pekn, stala sa mojou nateraz najobbenejou rozprvkou.

11. Mj obben rozprvkov hrdina

Mj najobbenej rozprvkov hrdina je Vazko z rozprvky O Vazkovi. Vazko bol skromn chlapec chudobnho pvodu, ktor prekonal vetky prekky (za pomoci Svtej Nedieky dobrej, krsnej a mdrej eny), aby splnil priania svojej matky (prasiatko od zemskej svine, iv a mtvu vodu, vtka Velikna, zlat jablk zo arkanovej zhrady). Vetko konal z naozaj istej lsky k svojej matke, hoci sa ukzalo, e t jednoducho vymenila bohatstvo a monos i v blahobyte a dostatku na zmku (hoci so arkanom) za svojho syna. Vazko je dobr, skromn a mdry. Vie vyui dobre mienen rady a zdola prekky a nstrahy. Ale je aj zvltny, pretoe mus sa rozhodn a bez emci zvi, i doke bi svoju matku, ktor sa ho rozhodla zabi. To je zvltne na tomto hrdinovi. Ale aj tak mi je sympatick.

________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Jakub Hantabl, ronkov prca 2009/2010, "Rozprvky a mj ivot s nimi" Strana 12

12. Modern alebo sasn rozprvky

Ete by som chcel spomen, e rozprvky vznikaj aj teraz v sasnosti, ale s to plne in prbehy, ako star udov rozprvky. Modern rozprvky maj in tmy, ale tak isto reaguj na veci, ktor s typick pre nau dobu. Preto v nich nenjdeme temnice a polievanie vriacim olejom, ale potae a internet, koly a medziudsk vzahy medzi demi navzjom, rodimi a demi, demi a starmi rodimi a tak podobne. Rozprvky sa v sasnosti daj nielen pova a ta, ale aj pozera na DVD, v televzii i v kine. Meme s na rozprvkov predstavenia do divadla, i bbkovho divadla. Kee vea asu trvime cestovanm v autch mme monos pova rozprvky na audiodiskoch vo forme audioknh. Tie si ich mme preta alebo on-line vypou na internete. K autorom takchto modernch rozprvok patria naprklad:

Daniel Hevier Nevyplazuj jazyk na leva, Krista Bendov Opice z naej police, Osmijanko rozprva osem rozprvok o zvieratkch, Dobrodrustv Samka Klamka, Duan Taragel Rozprvky pre neposlun deti a ich starostlivch rodiov, Irena Glov a Vlasta Barnkov Lieskuka, Lieskuka sa tla, Toa Revajnov Denis a jeho sestry, Boena Maingov Danuka, Vclav tvrtek ry-mry na mre, Miroslav Vlek Do Tramtrie, Jozef Pavlovi Deduko Veernek, Klra Jarunkov Hrdinsk zpisnk, Obrzky z ostrova, Eleonra Gaparov poklad na Zvonovej hore, Rudo Moric Z poovnckej kapsy, Duan Duek Pitik, Jlius Satinsk Rozprvky uja Klobsu, Jozef Repko Udatn Idar, Mria urkov Nie je kola ako kola, nie je iak ako iak, O Gukovi Bombukovi, Najkrajie na svete, Terzia Dvidov Poklady starej truhlice, Vladislav Vanura Kubulo a Kubo Kubikulo, Marie Majerov Robinsonka, Ondej Sekora Ferdo cvi mravenisko, Mravce sa nedaj, Kronika mesta Kocrkova, A. A. Milne Macko Pu, Josef apek Rozprvky o Pskovi a Maike, Jakov Dlugolenskij Dobrodrustvo vo vletnom vlaku, Nikolaj Nosov a Igor Nosov Nevedkove dobrodrustv, Nevedkov ostrov.

13. Namiesto zveru

Tto tmu som si vybral preto, lebo rozprvky mm vemi rd a rastiem s nimi. Tto prcu som napsal s myslom ukza mj pohad na rozprvkov svet. Mal som vybrat plne in tmu ronkovej prce, ale inpirovalo ma, ke sme v kole psali esej. Tak som rozmal, o om by som chcel psa esej. Hadal som, ak tma by sami pila. A potom som si uvedomil, e mm doma vemi vea rozprvkovch knh a e rozprvky vemi rd tam. Tak som sksil napsa, o pre ma rozprvky znamenaj a tie zhrn, o vlastne o rozprvkach viem. A toto je vsledok.

________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Jakub Hantabl, ronkov prca 2009/2010, "Rozprvky a mj ivot s nimi" Strana 13

14. Odkia som erpal

internetov strnky:

www.rozpravky.wz.cz, www.dieta.sk, www.forum.rodinka.sk, www.dieta.tym.sk, www.rodicia.tym.sk, www.mamatata.sk, www.citanie.sk.

knihy:

Pavol Dobinsk: Zakliata hora, Tatran, Bratislava, 1980, predslov a edin poznmka Eugen Pauliny, O. Holcyov, M. Rusnkov: Kniha pre najmench, SPN, Bratislava 1971, Encyklopdia pre rodiov, Larrouse1994,1995, slovensk vydanie Slovart Bratislava 1997.

Poznmka:
Vetky kniky, ktor v tejto prci spomnam, som pretal. Vinu z nich niekokokrt. Urobil som si revziu mojej kninice.

________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Jakub Hantabl, ronkov prca 2009/2010, "Rozprvky a mj ivot s nimi" Strana 14