Situacne Hlasenia Okresnych Nacelnikov

Z prameov k dejinm 1.
Slovenskej republiky 1939 1945
Z PRAMEOV K DEJINM 1. SLOVENSKEJ REPUBLIKY 1939 1945
I. diel
Situan hlsenia okresnch nelnkov

janur august 1944
Zostavil
MARTIN LACKO
KATEDRA HISTRIE FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY SV. CYRILA A METODA
TRNAVA 2005
Z prameov k dejinm 1. Slovenskej republiky 1939 1945 I. diel Situan hlsenia okresnch nelnkov janur august 1944
Zostavil: Martin Lacko
Nvrh obllky a grafick prava: Vydal: Tla:
Ivan Varo
Katedra histrie Filozofickej fakulty UCM Trnava Vydavatestvo Michala Vaka Preov
ISBN:
8089220010
Na vod
Ke sa pred temer piatimi rokmi zrodila mylienka pravidelnch kadoronch stretnut najmladej genercie historikov skmajcich citliv obdobie 1. Slovenskej republiky 1939 1945, postupom asu sa ukzalo, e nesta osta len pri vydvan konferennch zbornkov. astnci sa jednoznane zhodli na nutnosti rozri vedeck prcu smerom od iastkovch tdi k vm a irie koncipovanm projektom. lohou slo jedna je v tomto smere nepochybne vydanie syntzy dejn 1. SR, no v tdiu plnov s aj in projekty, napr. vydanie slovnka osobnost i intitci 1. SR. Do tejto koncepcie zapad aj vydvanie prameov (presnejie: mini-edcia vzhadom na nae finann a technick monosti) k jednotlivm problmovm okruhom spojenm s touto dejinnou epochou. Bude to vak akiste beh na dlh trate a bude v prvom rade zlea na aktivite jednotlivch autorov, s akou svoje vzvy uchopia. Aj tu toti plat, e nik nech je hocako uznvan a medilne proteovan nem prvo na monopoln vklad dejn. Predovetkm spojenm silm sa me nae poznanie a hodnotenie hba vpred. Prvm z projektov pridruench k vyie spomenutej akcii sa teda stva prve mini-edcia prameov. Publikovanie archvnych dokumentov patrilo odjakiva k najtrvalejm a najhodnotnejm astiam historiografie. Dokumenty maj toti obvykle dlhiu ivotnos, ne tdie, monografie, ba aj syntzy, ktor s len odrazom nho poznania a interpretcie na istej rovni i v istom obdob. Pochopitene, dokument sm ete nie je vedeckm poznanm zle mnoho na kvalifikovanosti a seriznosti autora, ako ho interpretuje. Napriek tomu vak ostva trvalm a stle vyuitenm stavebnm materilom pre kadho historika na rozdiel od desiatok vedeckch tdi a monografi, rigorznych a kandidtskych prc z najnovch dejn napsanch v ase normalizcie, ktor sa dnes povauj zapren v kniniciach univerzitnch katedier i historickch stavov bez toho, e by z nich bol dnes najmen itok. V tomto smere je akiste len pozitvom, e aj po istom publikanom tlme po roku 1989 vylo viacero zvzkov pramennch dokumentov prve k obdobiu rokov 1939 1945. Na strane druhej je trochu na kodu veci, e vetky sa viazali len k tzv. idovskej otzke, m sa mono vytvra dojem, akoby sa obdobie 1. SR malo redukova vlune len na tto tragdiu, pominc mnoho inch, nesmierne dleitch aspektov doby. Prvm zvzkom naej edcie s veobecn situan hlsenia okresnch nelnkov adresovan stredni ttnej bezpenosti v Bratislave. Prednosta B z dolch sprv na rovni okresov zostavoval potom pravideln prehad pre potreby Obrannho oddelenia Ministerstva nrodnej obrany v Bratislave. A prve hlsenia za obdobie janur august 1944 sme sa rozhodli predostrie v tlaenej podobe. I
Dokumenty situan hlsenia, ktor drme v rukch, s produktom innosti v prvom rade okresnch nelnkov. Ako je znme, okresn rady ako niia zloka ttnej sprvy boli podriaden prslunm upnm radom, ako aj ministerstvu vntra. Okresn nelnk bol do svojej funkcie menovan ministrom vntra, ktormu poveda upana sluobne podliehal. Okresn rady boli okrem toho podriaden aj B, ktor sa z ministerstva vntra vylenila ako samostatn zloka v roku 1942. V zujme spravodajskho zabezpeenia preto zasielali B pravideln mesan hlsenia o politickej a hospodrskej situcii, o nrodnostnch, nboenskch pohyboch, o innosti komunistov, o tzv. idovskej otzke, i inch dleitch aspektoch vtedajieho ivota. Prve tieto situan hlsenia s jednm z najcennejch prameov, ak mme pri skman spoloenskej a politickej situcie na vtedajom Slovensku dnes k dispozcii. To vak, ako sme u vyie naznaili, neme zvdza k ich nekritickmu vnmaniu: bdate sa iste pousmeje nad mnohmi, dnes a komicky znejcimi pasami, malichernosou niektorch opisovanch problmov a udalost, povinnmi propagandistickmi frzami, i istou sterilitou a monotnnosou. Tieto radncke neduhy k tomuto druhu prameov neodmyslitene patria. Napriek tomu vak akiste prinaj aj mnostvo dleitch faktov, zaujmavost i postrehov, prostrednctvom ktorch nahliadame pod rko zalej doby, zmania, predstv a kadodennch problmov slovenskej spolonosti prvej polovice roku 1944. Ostva preto len dfa, e toto dielo bude uitonou pomckou pre zujemcov skmajcich problematiku 1. SR, a tak mono prispeje k jej kritickejiemu a najm pravdivejiemu hodnoteniu. Celkom na zver sa chcem srdene poakova vetkm, ktor sa podieali na zrode tejto publikcie. Martin Lacko, Modrov, 15. jla 2005
Redakn poznmka
Dokumenty s publikovan v pvodnom znen, bez tylistickch prav. Zachovan bol aj dobov pravopis. (Napr. psanie koncoviek boly boli, hoci ani tu nevldla u v originloch pln dslednos). Upravil som iba drobn pisrske chyby a zjavn preklepy. V prpade uvdzania dnes u neexistujcich nzvov obc s tieto po prvkrt uveden pod iarou v ich dnenej podobe. Dobov skratky, pouit v hlseniach s rozpsan pokia sa ich podarilo deifrova v priloenom zozname.
III
Zoznam skratiek pouitch v hlseniach

AJ BV fa. / fy. CPO . p. del. pl. DP DOV FS HG HM HSS k. j. KLV KRIUS LAD MANO MO MP MNO NZ prm. RM Sl. z. SzMKE asistenn jednotka Brann vchova firma Civiln protileteck ochrana slo popisn delostreleck pluk Deutsche Partei doplovacie okresn velitestvo Freiwillige Schutzstaffel Hlinkova garda Hlinkova mlde Hlinkova slovensk udov strana katastrlne jutro Kinderlandverschickung Kriminlna streda Lesncka a drevrska streda Ministerstvo kolstva a nrodnej osvety miestna organizcia Magyr prt Ministerstvo nrodnej obrany Najvy rad pre zsobovanie priestorov meter Rska marka Slovensk zkonnk Szlovenszki Magyar Kultregyeslet V
S P . spol. H B VSD
Slovensk eleznice ttny pozemkov rad astinn spolonos stredn hospodrsky rad streda ttnej bezpenosti Veobecn stavebn drustvo
VI
SITUAN HLSENIA OKRESNCH NELNKOV (JANUR AUGUST 1944)
Janur
VEOBECN SITUAN ZPRVA ZA MESIAC JANUR 1944

Okresn nelnk v Bratislave hlsi:
Mohlo by sa celkom spokojne poveda, e politick pomery by boli u ns dobr, a na to, e obyvatestvo trp nedostatkom obuvi, rfovho eleza a NZ dva v zime menej odbernch lstkov na obuv, ako v lete. Obyvatelia ronci potrebuj rfov elezo na okovanie kolies svojich povozov, jedinch to dopravnch prostriedkov. A preto, e obyvatestvo tchto lnkov nem nadosta, je vemi znervoznen, nadva, hrom, dopa sa nevyberanch vrazov a toho nsledok je, e politick situcia sa kaz, lebo obyvatestvo nedostatok toho-ktorho lnku pripisuje radom a neni s nimi spokojn. Nutn je prizna, e tak rfov elezo, ako aj obuv a koa, s vemi potrebn prostriedky k dobrmu itiu a navaniu obyvatestva. Nezamestnanosti niet. Ba sluhovia iadaj okrem celho zaopatrenia a 700.- Ks mesane. To si tak ronk, ktor riadne hospodri a neobchoduje naierno, neme dovoli. V platen vysokch mesanch miezd pre pomocnice v domcnosti sa domce panie pretekaj; dnes plat pomocnice v domcnosti je minimlne 400 500.- Ks, ba viac. Zasiahnu by mal NZ a tak panie, ktor odvdzaj pomocnice v domcnosti prsubom vm vych miezd, bolo by potrebn nleite potresta. Okresn nelnk v Malackch hlsi: Aktny nedostatok lstkov na obuv, najm muskch bagan, je ten ist, ako v predolom mesiaci. Tie sa obyvatestvo ponosuje na nzke prdely mydla a plov na bicykle. Zsobovanie ostatnmi predmetmi dennej potreby, pokia ide o verejn prdely, pravidelne funguje, je dostaujce a obyvatestvo je spokojn. Okresn nelnk v Senici hlsi: V mesiaci januri 1944 bola hladina politickho ivota, pomerne proti minulmu mesiacu, pokia ide o zmanie a nladu obyvatestva, rozvrench op mnostvo poplanch sprv politickho rzu, pri tom bolo mono pozorova, e obyvatestvo sa vemi zaujma o politick situciu a vetky sprvy prijma s vekm zujmom, take tieto sa vemi rchlo rili do najirch vrstiev. 7
Z PRAMEOV K DEJINM 1. SLOVENSKEJ REPUBLIKY 1939 1945 / I
Najviac sa tieto sprvy toili okolo vntrottnej situcie. Pn prezident Republiky vraj bol 3 dni v hlavnom meste Nemeckej re, kde Nemci iadali urit kontingenty vojska. Pn prezident dajne odmietol to s tm, e sa radej vzd svojho radu. Tie sa hovorilo o krze v slovenskej vlde, ktor mala vraj dvod v rznych nzoroch na pomer k Nemeckej ri. alej tieto sprvy tvrdili, e aj p. predseda vldy a p. minister vntra boli v hlavnom meste, vlastne v hlavnom stane a vtedy sa malo rokova o alej existencii slovenskho ttu. Poda tejto verzie Nemci nie s spokojn so situciou na Slovensku, kde sa vraj ri protinemeck nlada a tajne organizuje ozbrojen odpor. Preto vraj chce Nemecko obsadi slovensk tt a vytvori aksi protektort, priom by si vzalo do svojej sprvy eleznicu, potu a sdnictvo, poane policajn sprvu. P. minister vntra Mach sa mal sta prezidentom. Takchto sprv bolo vek mnostvo, ale tie sa lili len v podrobnostiach, v zsade boli tie ist. Zaujmav vak bolo, e prameom tchto sprv nebol ako obyajne nepriatesk rozhlas, ale tieto sprvy nosili tunaj obyvatelia priamo z Bratislavy, kde pravdepodobne vemi ivo kolovali. V dsledku tchto sprv zahranin udalosti ustpili iastone do pozadia, ale zato aj tieto boli sledovan so zujmom a iastone aj s obavami. Vo veobecnosti bolo tu mon pozorova zven nervozitu a citlivos obianstva. Komunistick pohyby neboli zisten. Tie nebolo pozorovan, eby medzi robotnctvom stpala sympatia pre boevick Rusko, hoci mnoh bez obavy predpokladaj vazstvo ruskej armdy. Okresn nelnk v Skalici hlsi: Nakoko obyvatestvo tohto okresu je prevane roncke, v terajej zimnej dobe svoj von as trvi v hostincoch a politizuje. Pri takchto rozhovoroch vyskytn sa rzne politick otzky a prichdzaj najavo rzne presvedenia a zmania udu. Pretriasaj sa hlavne aktulne veci, situcie na bojiskch, zriadenie novch obecnch vborov a politick koly, poriadan HSS. Ronci by nedbali, keby vojna ete dlho trvala, lebo nateraz mu speai svoje hospodrske produkty. Naproti tomu robotnctvo si el m skorie skonenie vojny a svoje vazstvo oakva od komunizmu. Vek odozvu vyvolal v obciach zkon o zmench v samosprve obc, ktor nadobudol innos 1. I. 1944. V obciach v hostincoch vade sa debatuje o tom, kto bude starostom obce a kto bude lenom okresnho vboru. Tie vemi dobre poslila na uspokojenie obyvatestva tohto okresu politick kola HSS, ktor v terajej zimnej dobe sa vydriava vo vetkch obciach okresu. Obyvatestvo o tieto prednky prejavuje vade vek zujem a m monos potom dlh as debatova o novch, aktulnych a osonejch veciach. 8
Oznamujem, e v mesiaci januri 1944 ani so strany komunistov, ani so strany socilnych demokratov, nebola pozorovan iadna protittna innos. Toto ovem neznamen, e by komunistick agenti medzi udom tajne nepracovali. Terajie zimn obdobie a doasn nedostatok prce dvaj prleitos k povaniu rozhlasu z Moskvy a z Londna a tmto tie aj k rozirovaniu komunistickej propagandy. Tomuto nie je mon zabrni u aj preto, lebo aj t najspoahlivej udia s zvedav na tieto sprvy a veer v hostincoch pri pohriku debatuje sa o tom, ak bude tovanie, ke skon vojna a prdu komunisti. Najplivejia otzka okresu je zsobovanie najbiednejej vrstvy obyvatestva krmivami. NZ za cel mesiac janur 1944 nepridelil do okresu iadne krmiv. Tento nevmav stav je od 1. novembra 1943, take za cel 3 mesiace okres nedostva iadne krmiv. Toto vyvolva u chudobnejej vrstvy obyvatestva a hlavne u robotnctva, domkrov a slabch radnkov urit nespokojnos. Preto navrhujem zakroi na patrinom mieste, aby sa tento neuteen stav odstrnil a okres bol zsoben potrebnmi krmivami. V okrese za cel mesiac janur boli v prevode pestitesk plenice, ktor plili vlune len slivovicu. Preto v okrese je tak mnostvo slivovice, e pospolit ud dal sa vemi na pijanstvo. S prpady, e jeden ronk vyplil i 200 litrov slivovice. K tomu hromadnmu pleniu slivovice dolo z dvodov, e v okrese bola nadmieru dobr roda slivk, take ronci namiesto toho, aby boli slivky odpredali, po prpade slivkov lekvr varili, uloili slivky do kad na kvas. Vzhadom na to, e pravidelnm pitm slivovice sa vemi roziruje alkoholizmus a je to na kodu miestneho obyvatestva, i u zo strany zdravotnej alebo morlnej, bolo by iadce urobi opatrenie, aby plenie liehovn pre vlastn potrebu bolo obmedzen, aby tento zjav bol aspo iastone odstrnen. Okresn nelnk v Modre hlsi: V stranckom ivote je minimlna innos, lebo ud neprejavuje iaden zujem. Nlada obyvatestva nie je vhodn pre organizan ivot. O politick koly tie sa neprejavuje iaden zujem. Na tchto kolch ber as t ist udia, ktor s vern reimu, ale nemono do tchto kl pritiahnu ud indiferentnch, prpadne takch, ktor prevchovu potrebuj. Tie DP a jej zloky iadnu innos nevyvjaj. Veobecne bada kontrasty, a to s vekmi prjmami blahobytu a u ud s pevnou mzdou, nedostatok. udia s vekmi prjmami neetria, lebo peniaz nem u nich ceny, na druhej strane ani nie je monos investcie. Je to preto, lebo stavebn podnikanie je znane obmedzen pre nedostatok stavebnho materilu. Mnoh bohat vinohradnci by investovali, stavali a nemu pre 9
obmedzenie. Nsledok toho je potom to, e peniaz v ich oiach trat cenu a za nemovitosti sa platia vek obnosy. Pokia ide o zsobovanie, toto je primeran vojnovm pomerom. Za danch asov posta. Je nedostatok koe na topnky a rfovho eleza. Toto je mimoriadne tepl poasie v zime bud u ronkov obavu, e mnoh oziminy bud musie by vyoran. Politick situcia v okrese je silne ovplyvovan bratislavskmi chrmi a klebetami. Z okresu denne dochdzaj do Bratislavy stovky ud, ktor donaj sem chry tuzemsk i zahranin, ako napr. p. prezident bol u Fhrera, lebo vraj Nemci chc ns obsadi, bude mobilizcia, koruna sa devalvuje, musme da toko vojska na front a pod. Takto chry zbytone znepokojuj obyvatestvo, o je len vtan komunistickou propagandou. ud takmto sprvam ver, lebo kad ich vie z hodnovernho pramea. Takto ukan propaganda viac znepokojuje, ako propaganda zahranin. Okresn nelnk v Nitre hlsi: Hlsim, e vojnov situcia formuje vojnov mienku. Nervy s napnut a poplan sprvy o evakucich, o vyjednvaniach s Nemcami, o slovenskom protektorte a pod. sa stle rodia a mizn. Neznmi pchatelia operuj protittnymi npismi. Tak 21. I. 1943, opravujem 1944 , bol vylepen obraz prezidenta Republiky, vystrihnut z obrzkovho asopisu a na om npis: Heute rotmorgen tot a to v bezvadnej nemine, po stranch kosk a kladivo. V kostole na Zobore bol npis: Tiso sem a na laviciach pri kostole Nech ije SR a na druhej strane, na lavike nadpis ivio SR. Podobne na schodoch kina Palace bol npis Nech ije SR a na obchodnej akadmii ivio SR. Npisy boli napsan ervenou lakovou farbou, tlaenm psmom. In odtartovali zvodnci o idovsk domy a hadaj domy a spojenia. Po obciach sa u rozuuj o obecn vbory a novch starostov a je dkaz naej nezrelosti, e jednho vldneho komisra nechc, ktor energicky plnil svoje radn povinnosti, rekvroval dobytok, slamu a pod. Okresn nelnk v Topoanoch hlsi: Proti idom nebolo s hadiska politickho zistench zvad. V tunajom obvode bvaj idia, ale nevyvjaj iadnu politick innos. Nebola u nich zisten, ani pozorovan sabotna innos, protinrodn ponanie, alebo tak skutky, ktor by smerovali k porueniu hospodrskeho ivota. Chovaj sa navonok poriadne a kudne, zd sa, e sa prispsobuj dnenm pomerom. Taktie sa zd, e maj presn informcie o vetkch vyskytnuvch sa 10
politickch udalostiach, radnch opatreniach dvernch a ich chovanie si da toho prispsobuj. V zsobovan obyvatestva nevyskytli sa iadne zvady. Zsobovanie bolo uspokojiv a normlne, vykonvalo sa da platnch predpisov, v medziach zkonov a nariaden. Nespokojnos javila sa jedine v zaopatrovan obyvatestva obuvou, nakoko prdel lstkov na obuv bol minimlny a ani zaleka nekryl najnutnejiu potrebu. Obania nebud mc chodi do prce, ak nedostane sa im zvenho prdelu odbernch lstkov na obuv, najm pre vrstvy robotncke, ale aj roncke. Toto vyvolvalo najviac omrania a rozhorenia. Okresn nelnk v Zlatch Moravciach hlsi: Hospodrska situcia vo veobecnosti je uspokojiv, nakoko zsobovanie obyvatestva je pomerne dobr a nedostatok ivotnch potrieb nie je bada. iastone je bada nedostatok petroleju, mydla, a podovy. Zsobovanie obyvatestva masou treba regulova a z odvedenej slaniny 1/3 pre verejn konzum doda, lebo sa domhaj masti t, ktor nezabjaj a ani teraz nezabjali. Ronci sa domhaj umelch hnojv, lebo ak nebud dodan, neme sa oakva dobr roda. Treba tie upravi ceny hovdzieho dobytka, predvanho pre verejn zsobovanie. Okresn nelnk v Prievidzi hlsi: Takzvanm tichm manifestom komunistov v Handlovej je mono povaova mal as na politickej kole HSS v Handlovej. V tejto obci, ktor m vye 5.000 slovenskch obyvateov, prilo vzdor riadnemu publikovaniu na politick kolu len 70 astnkov, ktor sa regrutovali vinou z radnkov a vedcich initeov ban. Robotnci na nej sa vbec nezastnili a z toho je vidie, e ivel bancky sa odahuje od akejkovek inorodej prce a nech sa vies podkopnm ivlom komunistickm. Chovanie banckeho ivlu navonok je vrazne komunistick, avak sa pohybuje v rmci, v ktorom nemono zisti ni protittneho. Ako v minulom roku, tak aj v januri t. r., jednotliv nrodn skupiny ili ivotom, ktor neprejavoval tak znmky, z ktorch by mohol nasta konflikt medzi tmito skupinami. Slovensk a nemeck skupina ij navzjom, zvl v Handlovej, navzjom ivotom zdranlivm. Vzjomn dveru nebolo mono pozorova a da stavu, ako sa jav, tto vzjomn dvera nie je mon ani v krtkej budcnosti. Vyvolanie dvery by si vyiadalo na oboch stranch ud vedcich svrchovane rozumnch a nezaujatch. Nov predseda HSS a DP dosia konkrtne navonok neprejavili iadnej pozoruhodnejej prce. inok ich roboty na ceste vyrovnania zujmov oboch nrodnch skupn nebude mon pozorova, a po znanejom asovom odstupe. 11
V poslednom ase nastpil svoj rad nov tajomnk DP v Nemeckom Pravne, ktor ihne po nastpen sluby nadviazal styky s tunajm radom a d sa predpoklada, e spoluprca s tmto bude veden v znamen zblenia sa zujmov slovenskej a nemeckej nrodnej skupiny. Okresn nelnk V Pieanoch hlsi: Prdel lstkov na obuv je vemi nzky a neuspokojuje ani najnutnejie potreby robotnckej vrstvy. Tento nedostatok ako znaj menovite robotnci, priemyselnci a ivnostensk zamestnanci. Poukazuje sa na to, e vklady s pln pnskymi a dmskymi luxusnmi vrobkami obuvnkov a koenho tovaru a pracujca pospolitos socilne slabej vrstvy zpas s nedostatkom obuvi. Kritizuje sa distribcia koe a poukazuje sa na to, e pri distribcii koe s favorizovan podniky v Liptovskom sv. Mikuli a e tto distribcia je veden evidennm radom a zamestnancami, ktor s zainteresovan v koiarskych a obuvnckych podnikoch. Tejto okolnosti pripisuje sa vo verejnosti pretriasan stranckos a sebeckos v distribcii koe. Verejnos dovolva sa zjednania npravy a energickho zsahu kompetentnch miest. Zujem ttnej bezpenosti, zujem verejnej zprvy a politickej hladiny nho verejnho ivota vyaduje, aby z dvodov socilnych bola distribcia koe zrevidovan a aby nedostatok prdelu obuvi, menovite pre socilne slabie vrstvy pracujcej pospolitosti bol odstrnen. Okresn nelnk na Myjave hlsi: U obyvatestva vyvolva nespokojnos nedostaton prdel lstkov na obuv, lebo sa v minulom roku neuiel ani jeden lstok pre kadho obana. Obyvatestvo sa domha aspo jednho lstku na nov obuv rone. Notri ale tomuto vyhovie nemu, kee nedostan tak prdel lstkov, aby mohli aspo po jednom vyda kadmu obanovi rone. Doteraz uinen psomn zakroovanie na NZ-e ostalo bezvsledn. Poznamenvam, e obyvatestvo vemi dobre vie, e u fy. Baa je obuvi dos a tto prve nabda obyvatestvo, aby si opatrilo lstky na obuv, e obuv ona m. Okresn nelnk v Novom Meste n/Vhom hlsi: Dopyty po tukoch a masti boli sce menie, nakoko obyvatestvo sa zsobilo masou zo zakaiek, len niektor z Nemecka dol robotnci neboli spokojn s prdelom urenho mnostva slaniny okresnej sberne, lebo sa prideovalo len po 20 dkg na osobu.
12
Pona sa prejavova nedostatok v krmivch a to jak v steblovinch, tak i v krmivch jadrnch a preto prejavili sa aj zven ponuky na predaj chovnho dobytka, take povinn odvdzanie nerobilo akosti. Okresn nelnk v Trenne hlsi: Politick situcia v obciach tunajieho okresu je veobecne uspokojiv. Pozorova vak medzi obyvatestvom urit nervozitu voi vojnovej situcii, omu na prine je nepriatesk rozhlasov propaganda, ktor zapriuje malovernos a pesimizmus u obyvatestva. Nrodnostn skupiny sa dobre znaj a v tomto smere iadne nedorozumenia sa nevyskytli. Da 30. janura 1944 z prleitosti 11. vroia prevzatia moci Fhrerom, usporiadan bola slvnos v hoteli Tatra, na ktorej prednal slvnostn renk, kultrny ata Dr. Endrs. Hospodrska situcia je normlna. Zsobovanie obyvatestva je dostaujce, a na zemiaky, ktor obyvatestvo vo vine postrda. Treba ich nahradi poda monosti strukovinami. V zsobovan mliekom nastali akosti pre nedostatok krmiva a preto aj dvka mlieka bola v Trenne a vo vch obciach okresu snen. Pri odovzdvaniach hovdzieho dobytka s sanosti so strany ronkov jednak na nedostatok krmiva a jednak, e NZ snil kontingent odovzda sa majceho dobytka o 30 %, take nastali akosti pri kmen, kee ronk potal, e vmerom ustlen dobytok me odovzda. Takto je nten dobytok aj naalej chova. Pri zsobovan obyvatestva obuvou sa nevyskytuj sanosti. akosti s pri distribcii pneumatk na bicykle, kee uvonenie nekryje dopyt ani na 10 %. Okresn nelnk v Ilave hlsi: V politickej situcii oproti minulmu mesiacu nenastali iadne zmeny. Ke meme hovori o akchsi poznatkoch v tomto smere, me to vyznie iba v tom smere, e politick mentalita udu m alej, tm viac sa orientuje doava. Je najvy as zahbi sa do skmania prin tohto veobecnho zjavu. Existenn otzka neme tu hra iadnu rolu, ve vieme, e naa socilna politika dosia najviac favorizovala a ete aj favorizuje pracujcu vrstvu. Zrobkov monosti robotnka, ronka, drobnho remeselnka a ivnostnka, s vemi dobr, prce je vea a nezamestnanosti niet. Mme teda hada prinu zmienenho zjavu v rznych udalostiach nho vntropolitickho a spoloenskho ivota? Nazdvam sa, e no, lebo drobn ud a robotncka trieda vemi pozorne, ba a chlostivo sleduje vetko, o sa okolo nich deje. A menovite, kde ete sa jedn o stredn alebo vyie spoloensk triedy. iaden poklesok a iaden prehmat, spchan prslunkom 13
strednej, alebo vyej spoloenskej triedy, neostane nepovimnut a nepriateskou propagandou nevyuit. Chyba je ale v tom, e nepriatesk propaganda vemi asto rob umel afry na kor strednej a vyej vrstvy spoloenskej. Sta, ke tu poukem na lnok Na Sv. Barboru od Fera Zvonana, uverejnen v sle 3. Slovenskho Robotnka, zo da 29. janura 1944. A preto sa ptam: komu vlastne tento lnok sli? Komu enie vodu na mlyn, nm iste nie! In merito ale: Vie pn pisate lnku, alebo pn redaktor, ako sa kodove zvody v Dubnici staraj o svojich robotnkov po strnke socilnej, hospodrskej a zdravotnej? Vedia t pni, ak raajky, svainu, obedy a veere dostvaj tam robotnci za vemi miernu cenu? Vedia t pni, e v kodovch zvodoch podva sa denne do 4000 obedov a 3000 veer a to z msa opanch z vlastnho chovu? Vedia t pni, ak sa tam stavaj byty pre robotnkov so vetkm komfortom? Alebo vedia o tom, ak portov ihrisko, kpalisko, at, stavaj tam kodove zvody, s niekokomilinovm nkladom? Preto teda tak vek hurhaj pre oslavu Sv. Barbory, o je beztak len jedenkrt za rok? Sv. Barboru oslavovala mal, uzavret spolonos v odahlom klobuickom katieli a nebolo pri tom nikomu ublen. Preo upiera pnom prvo aspo raz do roka sa zabavi, zabudn na denn trampoty a robi nekodn arty? Odporam p. redaktorom, aby si v ktorkovek sviatok, alebo v ktorkovek nedeu zali na dedinu a uvideli by, kto sa zabva a ako? Kto tam tancuje, opja sa, hr v karty, mrni svoj tdenn zrobok, alebo vianon renumerciu, at.? Merajme rovnakou mierou kadmu a nezabdajme na star pravidlo: Audietur et altera pars. Okresn nelnk v Povaskej Bystrici hlsi: Roncky stav a tie i robotnctvo, je znane znepokojen a had s obavou do budcnosti pre nedostatok zemiakov a to zemiakov na sadenie. Najvy rad pre zsobovanie iados obianstva zamieta, pokia ide o vnimon prdel zemiakov. V Povaskej Bystrici m robotnctvo vek akosti so zaopatrovanm gumovch plov na bicykle, lebo robotnctvo je nten z odahlch obc dochdza pei, alebo bicyklami do prce. Stvky a vluky sa nevyskytli, brs radnctvo Zbrojovky po cel mesiac hrozilo stvkou, ak mu drahotn prdavky nebud priznan. Poiadavke radnctva Zbrojovky bolo iastone vyhoven. Nestalo sa ni pozoruhodnho. Pomer nboenskch vyznan menovite r. kat. a ev. a. v., v okrese je uspokojiv. Behom vymhania cirkevnej dane r. kat. cirkevnou obcou v Povaskej Bystrici, bola prejavovan veriacimi 14
nespokojnos, kee cirkevn da v minulosti nebola vbec platen, ani inkasovan. Obecn rad v Povaskej Bystrici a cirkevn initelia pomaly presveduj veriacich, e pre mimoriadne pomery a enormn rozvoj potrieb bolo potrebn cirkevn da vyrbi. Medzi obyvatestvom boli obas rozirovan poplan zprvy rzneho druhu, ale tieto nemaj inku a vznamu, lebo nepravdivos tchto bola po ase opanmi skutonosami vyvrten. Pvodcov tchto poplanch zprv nepodarilo sa vyptra. Poukazuje sa, e poplan zprvy pochdzaj z Bratislavy. Veobecne zavlda pokoj, iba strach a obava o budcnos, psob znane na smanie ud a prejavuje sa i v chovan obianstva na verejnos. Okresn nelnk vo Vekej Byti hlsi: Politick pomery v okrese s celkovo dobr. ud sleduje politick smer naich ttnych initeov a je pre zachovanie a udranie samostatnho slovenskho ttu. Cudzia propaganda, ktor je namieren proti samostatnmu slovenskmu ttu, je v okrese zamietan a zavrhovan. Bval prslunci socialistickch a komunistickch strn venuj sa nateraz iba vlastnmu zamestnaniu, nesnaia sa, ba ani sa nepoksili vyvja nejak zakzan innos. Je vak viacako pravdepodobn, e sa preorientovali a preto v ich predolom presveden vykaj al vvoj celkovej situcie, aby v priaznivom okamihu mohli zaa ich innos. Nedostatky sa veobecne prejavuj u tchto lnkov: Mydlo, koe na obuv, plte na bicykle, pneumatiky, due potrebn na motorov vozidl, elezo, jednotliv kovy a vrobky z nich, pohonn a osvetovacie hmoty a stavebn materil. Pokia ide o bravov mas a slaninu, tu nastalo iaston zlepenie nsledkom domcich zakaiek opanch. Tento stav je len prechodn a nedostatok bude o mesiac zase badaten. Veobecnm elanm medzi robotnckymi vrstvami je to, aby bol zven prdel mky a chleba pre akopracujcich robotnkov a to z toho dvodu, e robotncke triedy nemaj monos vo vojnovom stave mku a chlieb nahradi inmi potravnmi lnkami. Prednosta t. policajnho radu v iline hlsi: Nsledkom zahraninch, hlavne vak vojnovch pomerov na vchode bolo bada urit nervozitu, ku ktorej v nemalej miere prispeli i veobecn nepriatesk psychza a nepriatesk rozhlas. arapatenie iernej vysielaky na dlhej vlne Budape I. v ase medzi 21. 22. hod. je medzi obyvatestvom tie
15
na dennom pretrase. Tieto okolnosti nezaprinili vak iadne tak mimoriadne vkony, i viny, ktorm by sa mohla nejak zvltna dleitos pripisova. V svislosti spisu z hospodrskeho ivota ete nevyradench idov a vnimkrov, bada u nich urit nervozitu a vo verejnosti sa povrva, e bude alie vysahovanie. Nutno pota, e sa bud do cudziny ileglne vzdiaova, a pod. Okresn nelnk v iline hlsi: Politick pomery v prvej polovici mesiaca boli pokojn. K incidentom politickho rzu nedolo. Zaiatkom druhej polovice mesiaca boli rozren chry o odstpen Vodcu a prezidenta Republiky, o krze vldy a o chystanom obsaden Slovenska Nemcami. Chry tieto sa rili z Protektortu echy a Morava nezistenmi osobami. V tom ase dol nariadenie ministerstva vntra o odstrnen predstaviteov ttu a nrodnch dejateov mnoh z obanov mlne chpali, ako potvrdenie chrov o odstpen Vodcu a prezidenta a vldy. K nervozite obianstva prispeli udalosti na vchodnom fronte, ako aj na fronte talianskom. Ku koncu druhej polovice mesiaca nervozita uavila. Nov predpis ntenho predaja hovdzieho dobytka na rok 1944 ako postihne chovateov dobytka obc tunajieho okresu z priny, e tunaj chovatelia maj priemerne len dva kusy ronho statku. Aby obce mohli splni svoju predpsan povinnos, nten boli predpsa chovateom z dvoch kusov dobytka jeden kus na predaj, m djde asi na 60 % k pobitiu krv zpranch. To bude ma nepriazniv vplyv na obrbanie pol, zni sa produkcia matanho hnoja a povedie to k tomu, e chovatelia ronho statku svoje tece krtko po stelen zabjaj, take dorastu nebude. Obrbanie pol najatm konskm zprahom stoj denne okrem celodennej stravy 400,- Ks, o je pri malej rodnosti tunajieho kraja nerentabiln. Okresn nelnk v Kysuckom Novom Meste hlsi: Vo veobecnosti politick situcia je uspokojiv, a na niekoko jednotlivcov, o vak nem vplivu na veobecn situciu. Vojenskmi udalosami na vchode je bada u obyvatestva stiesnen nladu, i u tch, o v minulosti boli nadchnut boevizmom. Nie je mono pozorova, ako v minulosti, rozirovanie nepravdivch zprv z nepriateskch rozhlasov, o je znakom, e sa nepriateskmu rozhlasu nevenuje pozornos. Naproti tomu vak vplivom minuloronej nerody zemiakov, ktor s hlavnm zdrojom vivy tunajieho obyvatestva, je u ud nespokojnos ohadom zsobovania a taktie na zven poet odovzda sa majceho dobytka. Je to preto v zujme pokoja a tunajieho obyvatestva, aby patrin kruhy boli na tto zsobovaciu situciu 16
upozornen, aby tejto nespokojnosti udu nevyuili nepovolan osoby pre agitan ciele nm nepriazniv. Na vek akos nara odovzdvanie hospodrskeho dobytka, nakoko kvta je prli vysoko ustlen a na odovzdvanie niet dostatok dobytka. Dverne bolo sem hlsen, e v poslednch mesiacoch vbec nikto neprihlasuje statok do alieho chovu, o je vemi nezdravm zjavom. Okresn nelnk v Novej Bani hlsi: Politick pomery s uspokojiv. Je pozorova sce aksi nepokoj, ktor sa mus pripisova ukanej propagande a rznym nepravdivm rozirovanm zprvam. Napriek tomu, ale iadne hnutie komunistick alebo socialistick spozorovan nebolo, udia so zujmom vo vekom pote navtevuj a sleduj politick koly a po tchto akoby spokojnejie odchdzali domov. Pohraniie je pokojn, maarsk nrodnostn skupina nevyvja iadnu innos. V otzke idovskej nie je ni pozoruhodnho k hlseniu, predpsan spis idov bol preveden. o sa tka evakucie, bude tunaj okres ma vea akost s umiestnenm a ubytovanm evakuantov, nakoko bytov ndza v okrese je vemi vek a tie ostatn minimlne poiadavky, ako slamnky a nejak zariadenie ako bude zadovi. Po hospodrskej strnke nieto ni novho k hlseniu. Zsobovacie pomery s nezmenen, chyb obuv, krmiv, tuky, rfov elezo a pod., to je samozrejm, ale o tom je koda sa zmieova, nakoko na zklade situanho hlsenia v tchto veciach sa nprava ete i tak nestala. Verejn pokoj a poriadok v okrese dosia naruen nebol. Okresn nelnk v Banskej tiavnici hlsi: V politickej situcii za uplynul mesiac vo veobecnosti nenastali iadne vkyvy. V poslednch doch mesiaca vynorili sa poplan zprvy, ktor hovorili o predvolan Vodcu a prezidenta Republiky a p. ministra atloa k Vodcovi Nemeckej re, Adolfovi Hitlerovi, o odstpen p. prezidenta, o mobilizcii 10 ronkov a o obsaden Slovenska Nemcami. Zprvy tieto zapsobili troku prv de, pozdejie vak plne sa rozplynuli ako bezvznamn. Ako bolo mon pozorova, zprvy doli z Bratislavy. Okresn nelnk v Krupine hlsi: Politick situcia navonok proti minulmu mesiacu nevykazuje iadne vkyvy. Je vak ist, e urit podkopn innos sa prejavuje a to hlavne so strany komunistov, o om sved komunistick plakt, vyvesen minul mesiac v Krupine, o om sa podala zprva v situanej sprve za mesiac december 1943. Mimo toho okresn andrsky velite v Krupine, poruk Kysel, obdral 17
strojom klepan letk, adresovan priamo na menovanho, kde sa apeluje na veslaviansky cit a vyzva andrstvo ku spoluprci. In medzi obianstvom hodne sa roziruj poplan zprvy, ktorch kore treba hada v Bratislave, odkia sa ria na vonkov, ako, e Vodca a prezident Republiky odstupuje, alebo e spolone s ministrom atloom bol v Nemecku a bol zadran a pod. Bolo by sn iadce, - pokia to zahranin situcia dovouje, aby o tchto cestch sa dozvedela verejnos, aby sa tieto poplan chry zbyton nezveliovali. Okresn nelnk v Modrom Kameni hlsi: U obyvatestva bada ist rozruch a obavy nsledkom pribliovania sa vchodnho frontu. Tunaj roncky ud je celkove oddan slovenskmu ttu, komunizmu sa obva, len nie je dostatone informovan. Miestne politick koly HSS maj vemi dobr inok na upevnenie dvery obyvatestva, len je iadce, aby patrin pouenia dostvali sa udu astejie od zodpovednch politickch initeov. Bada, e ist iastka udu inteligencia na dedinch , od ktorej ud oakva pouenie v sprvnom smere, sa npadne odahuje od vetkho. V mesiaci na zem okresu boli vydriavan miestne politick koly po jednotlivch obciach, za asti delegtov z Modrho Kamea. Miestne politick koly mali priemerne dobr spech, ud akal pouenie prve v dnench asoch a dostalo sa mu povzbudenia. Npadn bola neas, ba priame fungovanie politickch kl v niektorch obciach zo strany miestnych inteligentov, hlavne ev. a. v. farrov, ktor sa strnia akoby na vy rozkaz Strane, poane v prci tejto, ale vina obyvatestva radej dveruje initeom Strany. V 4 obciach sm som sa zastnil politickch kl ako radn delegt Strany. Zsobovanie obyvatestva potravinami bolo dobr. Je nedostatok objemnch krmv, nsledkom oho stav dobytka znane klesol. Hoci bola vek neroda sena, okres musel odovzda seno pre vojensk zprvu v neprimeranom mnostve. Povinn dodvka sena vyvolala u pestovateov znan pobrenie, menovite e ronci s nten zadarmo odvozi seno na nakladaciu stanicu, t.j. u ns na 30 40 km vzdialenos. Okresn nelnk v Lovinobani hlsi: Jav sa i naalej nedostatok obuvi a urit nespokojnos nad tmto prejavilo robotnctvo v Katarnskej Hute. Prdel obuvi je nedostaton, take nie je mon obyvatestvo ani pracovnou obuvou zsobi. Obecn notrske rady sa preto domhaj zvenia prdelu odbernch lstkov pre svoj obvod.
18
Okresn nelnk vo Zvolene hlsi: Politick situcia v okrese zvolenskom za mesiac janur 1944 vcelku bola dos uspokojiv a na dnen vojnov pomery stle kudn. Ist nespokojnos vyvolalo u iastky obyvatestva pokroenie vojnovch udalost na vchodnom fronte, ale zo stanoviska ttnej bezpenosti nebolo ni pozoruhodnho zisten. V okrese HSS vydriavala politick koly, kde delegovan renci pounmi prednkami uspokojili a pouili obianstvo. Nvteva na tchto politickch kolch po obciach okresu bola vade v hojnom pote. Znan as obyvatestva ronctva je znepokojen pre terajie mimoriadne tepl poasie, o zapriuje zmiznutie snehu, nsledkom oho oziminy zostvaj bez potrebnej prikrvky. Ak po tomto poas nastan mrazy, oziminy pravdepodobne bud pokoden, o me ma vemi zl vpliv na budci vsledok vnosu obilia. Nedostatok jav sa stle v obuvi a podrkovej koi, ako aj rfovho eleza. Povliv nedostatok ukazuje sa aj pri krmive a preto je nutn urchlen prevedenie distribcie rotu, melasy a pod. Nedostatok krmiva m povliv vplyv na vkrm dobytka, kravy slabn, najm tece a krtko po vytelen hyn. Kravy strcaj mlieko. Tento nedostatok krmiva me ma vemi katastroflny vpliv na stav dobytka, o som u aj v predolch zprvach naznail. Tie sa jav vek nedostatok zemiakov a je obava, e sadenie zemiakov bude t. r. nsledkom nedostatku vemi obmedzen, o bude citene pociova najm chudobnejia vrstva udu nho okresu, kde je hlavnou vivou zemiak. Pre nedostatok rfovho eleza gazdovsk vozy s u natoko opotrebovan, e niektor ronci nemu vykonva prce ani pre svoju potrebu. Okresn nelnk v Kremnici hlsi: Da 31. decembra1943 konala sa v r. kat. kostole v Dolnom Tureku /:nemeck obec:/ pobonos ukonenia starho roku. Tto pobonos mal odbavova r. kat. kapln zo susednej obce Piargy, menom Edmund Warchol, lebo obec Doln Turek samostatn farnos nem, ale patr ako fililka k farnosti tie nemeckej obce Piargy. Veriaci z Dolnho alebo aj z Hornho Tureka boli u v kostole a akali na prchod kaplna Warchola, ktor na stanoven hodinu 17. dostavi sa nemohol preto, lebo ke z Piargov odchdzal do Dolnho Tureka bol zavolan k umierajcej ene na posledn pomazanie. Toto mekanie v kostole vyuil tam prtomn tudent strednej koly Hitlerschule, Matej Ulbricht, ktor voiel do sakristie, vyzliekol si zimn kabt, tam ho povesil a op sa vrtil do kostola. Vyiel na kazateu a zaal veriacim v kostole, ktorch tam bolo asi 200, kza. Medzi inm povedal aj toto: Mil kamarti! Dovote, chcem k Vm nieo prehovori. Ktor z Vs ma 19
nechc pova a bud sa mi vysmieva, nech oddu z kostola, ktor ma ale poslcha chcete, - ostate tu. Kostol je krsne osvetlen, je tu dos svetla. Vy vak ijete a tpate v tme, lebo sa dte svdza vmi farrmi, nepravmi vodcama. My nepotrebujeme tak svetlo. Prav svetlo a prav vodca je n Fhrer a len ten hlsa prav svetlo a vedie ns sprvne. Tieto slov Ulbrichta vyvolali v kostole medzi veriacimi vek pohorenie a vyzvali Ulbrichta, aby z kazatene ihne sostpil. Ulbricht ziiel z kazatene, niekok veriaci ho chytili a z kostola vyhodili. Ke ho viedli von, vchdzal prve kapln Warchol do kostola na odbavovanie veernej pobonosti. Matej Ulbricht na druh de po ine, t. j. da 1. I. 1944 zo svojej obce Dol. Turek aj so svojimi rodimi odiiel do Nemeckej re, kde jeho rodiia pracuj ako robotnci a on navtevuje /trest/ stredn kolu Hitlerschule v Hamburgu. Pred svojm nvratom do Re krtku dobu sa zdroval v Dolnom Tureku na dovolenke. Toto ponanie spomenutho tudenta, vychovvanho v Nemeckej ri zrejme protinboensky, vyvolalo nielen medzi prtomnmi veriacimi v kostole, ale u najirieho obecenstva kremnickho okresu a to najm medzi Slovkmi, vek pohorenie a prpad bol pretraktovan v rznych kruhoch vemi kriticky a odsudzujcim spsobom. Podotkam ete, e Ulbricht ani nemohol by brat na zodpovednos za tento trestn in, lebo ihne na druh de odiiel zo Slovenska a tak len bolo na neho uroben andrskou stanicou v Hornej tubni trestn oznmenie sdu mldee v Kremnici, lebo Ulbricht je ete mladistv, kee sa narodil dna 12. II. 1926 v Dolnom Tureku. V zleitosti zneuctenia obrazu A. Hlinku vedcimi nemeckmi funkcionrmi v obci Kopernica, podal som titl. radu osobitn zprvu da 12. XII. 1943, poane da 24. I. 1944, pod s. D1-828/1943, pov. D1-13/1944. V poslednej zprve som uviedol titl. radu, e andrska stanica prpad zistila vypoutm svojich konfidentov v Kopernici, ktorch vak prezradi neme, len s povolenm Hlavnho velitea andrstva. Preto nemohol som ani sm zpisnicu ani vypou dotynch svedkov. Inch svedkov v obci zska nemono, lebo cel obec je znma ako nemeck, obvan sammi Nemcami, silne usmernenmi v duchu nemeckho nroda socializmu a namierenmi protislovensky. O vtrnosti prslunka Waffen SS, Jozefa Weissa Kuku, ktorej sa dopustil da 4. janura 1944 v Hornej tubni, kde sa zdroval na 8-dovej dovolenke a kde zbil Jozefa Hammera, kanc. vpomocnho radnka Notrskeho radu v Hornej tubni preto, e mu nechcel vystavi poukku na 7 kg cukru, alej kde pohrozil androm, e ich vetkch postriea, ke kritizoval nemeck armdu slovami Auch die deutsche Armee ist schon ein Dreck, at., podala titl. radu v odpise zprvu andrska stanica v Hornej tubni a k nej dodatok som predloil da 7. janura 1944, pod s. D1-17/1944. Bolo v zujme udranie poriadku tto zleitos necha vyetri, nenecha zaspa a preto iadam SB, aby zakroila v zmysle mjho, u predtm podanho nvrhu 20
u prslunho velitestva SS v Nemeckej ri, aby Weiss Kuka bol za tento jeho nehorzny in prkladne potrestan. Jeho spolonk a astnk na trestnom ine, Adolf Krupa, robotnk a tie bval vojak zbrane SS, bol oznmen okresnmu sdu v Kremnici. Weiss Kuka vak sdu oznmen nebol a kee sa vrtil po vypran 8-dovej dovolenky do Nemecka, len tam me by vzat na zodpovednos za trestn in, nm spchan. Pri tejto prleitosti dovoujem si poznamena aj to, e nemeck obec Horn tuba, majca poda stania udu z roku 1940 dovedna 3408 obyvateov, je obvan Nemcami, hodne naladenmi proti nm Slovkom, najm vak proti Vodcovi a prezidentovi republiky a naim vldnym initeom a ako mi bolo z viacerch strn hlsen, ke v tamojej kinosle poas predstavenia zjav sa na pltne obraz p. prezidenta, alebo ostatnch vldnych initeov, medzi obecenstvom vypukne smiech, odznievaj posmen poznmky, at. Dal som prkaz andrskej stanici v Hornej tubni zleitos stle pozorova a konkrtne poznatky bezpenostnm radom hlsi. Na tto vec som bol upozornen nielen zo slovenskej, ale aj zo strany nemeckej, no vtrnkov priamo mi nikto nevedel oznai, lebo tieto nemiestne vroky odznej, poane posmech sa rob poas predstavenia, ke je v sle tma a takto poznmky s roben takmer vetkmi prtomnmi, take nemono priamo oznai ako pchatea toho, alebo onoho prtomnho nvtevnka. O tejto veci zmieujem sa hlavne preto, aby som titl. rad upozornil na t protislovensk nladu, ktor je veobecn u obyvatestva niektorch nemeckch obc kremnickho okresu, ba tto nlada pritom je proti nm a nmu ttu a u tchto Nemcov sa stle stupuje. V svislosti s klesajcou nladou obyvatestva o do vyhrania vojny osb, je hodno poznamena, e v minulom mesiaci nechceli sa vrti z Kremnice na front dvaja vojaci prslunci Waffen SS a to Dezider Schwarz, bval tovn adjunkt Riaditestva ttnych ban, 21 ron prslunk SS a tefan illk, 20 ron kremnick obyvate. Obidvaja si sauj na ak slubu v SS a teraz u snaia sa dosvedi svoj vzah k slovenskmu nrodu, ba illk nasilu dokazuje, e je Slovk, len aby m skr mohol by prepusten zo svzku Waffen SS. In obyvatestvo tunajieho okresu, a to najm Slovci, maj kudn postoj k udalostiam vojny a i ke u mnoh dvno neveria vo vazstvo, predsa nepozorova zjavy rozkladu, alebo dajakho revolunho pohybu. V tomto smere omnoho podrdenej s tunaj Nemci, ktor citlivo reaguj na denn udalosti a obviuj niektor nemeck funkcionri z rusofilstva nielen ns, ale aj takch Nemcov, ktor neschvauj vdy radiklne, ba teroristick a asto vemi drastick ponanie niektorch extrmnych funkcionrov DP. Vek nedostatok je v okrese v zemiakoch. Minulho roku bola roda hodne podpriemern, pre vek suchotu v okrese. Srok takmer vbec nebolo v letnom obdob, ba ani v septembri a oktbri spadnut dade u nestaili 21
zlepi rodu zemiakov, ani na prkazn listy, vydvan NZ-om, neboli zemiaky sem v iadanom mnostve dodan a tak v tomto ohade pou mnoho sanost. Tohtoron zima m i v kremnickom okrese omnoho miernej priebeh, ako v predol zimy. Teraz sa sce poasie obrtilo na studen /:5-6 stupov pod nulou:/, avak predol 2 tdne bolo tak teplo, e v obciach veda Hronu oziminy vbec nie s pokryt snehom a ronci maj vek obavu zo patnho prezimovania obilnn. V minulom mesiaci znova sa zjavil brun tf v Svtom Kri nad Hronom, a na tto chorobu leia v mestskej nemocnici v Kremnici t.. traja chor. Prinou vypuknutia tohto tfu je vemi vadn voda, ktorou je zsobovan obyvatestvo vo Sv. Kri n. H., cestou tamojieho obecnho vodovodu. Do vodnej ndre vtek toti vo Sv. Kri voda z tzv. lutilskho potoka, nad ktorm s na rznych miestach aj zchody postaven a tak samozrejme voda je tam nakazen a bez nleitho prefiltrovania dostva sa tto voda pre miestne obyvatestvo ku kadodennmu pouvaniu, i k pitiu. V obci je toti vemi mlo studn, z ktorch nemono obyvatestvo zsobova v dostatonom mnostve a tak nemono ani zatvori spomenut obecn vodovod. Tunaj rad porobil vetky preventvne opatrenia na potlaenie tohto tfu. Okresn nelnk v Nmestove hlsi: ctive hlsim, e na zem nmestovskho okresu prevna vina ronckeho obyvatestva prejavuje pomerne mal zujem o politick udalosti a zleitosti. Nsledkom toho, e existenn podmienky ronckeho obyvatestva s v Nmestove, poane v celom okrese, aie, ako v inch krajoch Slovenska, zaujma sa obyvatestvo skoro vlune o hospodrskej, vyivovacie a podobn otzky. Verejn pokoj a bezpenos neboli nikdy vnejie naruen. Pritom vetkom vak obyvatestva zmocuje sa obava o budcnos nsledkom vojnovch udalost. Poplan zprvy sa obas objavuj, ale nezapriuj hlb inok. Jednou z prin uritej apatie obyvatestva je nemierne povanie alkoholickch npojov. Okresn rad v Nmestove u urobil kroky v zujme obmedzenia povania alkoholickch npojov v okrese. Okresn nelnk v Dolnom Kubne hlsi: V poslednej dobe pozorova vak zven nervozitu medzi obyvatestvom a astejiu innos zmernej ukanej propagandy, ktor sa sna obianstvo znepokojova rozirovanm rznych poplanch, nezmyselnch zprv vntropolitickch. Tak vyskytli sa zprvy, e Vodca a prezident Republiky a p. minister nrodnej obrany boli v hlavnom stane, e niektor vyie slovensk rady 22
prejd pod nemeck kontrolu, at. Mimo toho v svislosti so zmenami v prednostenstve prezdia Ministerstva vntra kolovali nemon zprvy. Hovor sa o paerckej afre niekokomilinovej, do ktorej s vraj zapleten mnoh vysokopostaven radnci, Bolo by preto potrebn, aby sa o celej veci informovala verejnos, aby tak medzi udom kolujce zprvy upraven boli na prav mieru. Okresn nelnk v Tur. Sv. Martine hlsi: V ostatnom ase rozrilo sa v okrese mnostvo poplanch zprv. Poda hlsen dvernkov mali tieto najrozlinejie verzie, ako: Nemci iadaj poda toho od ns alie kontingenty vojska, iadaj enormn zvenie dodvok, chc u ns umiestni vek mnostvo det a tehotnch ien i mladch matiek. Nai initelia sa vak tomu vemone maj vzpiera a preto: pn prezident odiiel do Berlna, pn prezident sa zriekol, je zaisten, je na fare v Bnovciach; p. minister generl atlo odiiel do Berlna a nevrtil sa, je zaisten a pod. Predseda Najvyieho radu pre zsobovanie m ak rokovania, v ktorch sa sna dosiahnu, aby sme neboli vydrancovan a pod. Podobne ako politick, taj aj hospodrska situcia v okrese je uspokojiv. Priemyseln podniky maj ete vdy dostatok surovn a polotovarov, ktor spracvaj. Dopyt po ich vrobkoch je vek, pracovnch sl je takmer dostatok. Zd sa vak, e dnes v niektorch oboroch sme u dosiahli vrchol konjunktry. Ist nznaky depresie sa ukazuj v drevrstve. V zsobovan s nedostatky masti /:i ke zsobovanie masou lepie je omnoho ako v minulom roku:/, alej obuvi pracovnej, mydla a petroleja. Nsledkom slabej rody zemiakov po skonenom vkupe a dodatonom vkupe, bolo v okrese ku du 15. novembra 1944, t.j. v ase, ke u nastali prv mrazy, poda radnho zistenia ete vye 8.000 osb, ktor nedostali zemiaky. Kee vetky iadosti na Najvy rad pre zsobovanie boli bezvsledn, previedol sa optovn dodaton vkup, spojen s rekvirciou. Z vaku tohto, ako aj zvenm dvok zo 100 kg na 70 kg (chybn slo v orig. pozn. M. L.), uspokojili sme aspo iastone doteraz vye 7.000 osb. Rekvircia v niektorch obciach ete nie je skonen a tak fame uspokoji aj zbvajcich 1000 osb. S vak obavy, e nedostatok zemiakov sa op prejav koncom jara a v lete. Ako som u spomenul, zsobovanie masou je o nieo lepie, ako bolo v roku minulom. Do 1. februra 1944 zaklali, poane pre vlastn potrebu chovali domcnosti opan tak, e tmto zsobench bolo 38092 lenov. Zbvajcich 25 940 obyvateov okresu je tukmi iastone zsoben prdelom umelch tukov /:menovite tovresk robotnci:/ a iastone zo slaniny, ktor povinne odovzdvaj osoby, ktor zakaj a z ktorej tretina zostane v okrese. Prve teraz nm Najvy rad pre zsobovanie uvolnilo 4320 kg slaniny, ktor rozdeujeme tak, e kad tukmi inak nezsoben osoba dostane 165 gramov. 23
Okresn nelnk v Dobinej hlsi: V mesiaci januri 1944 bola celkov politick situcia v okrese dobinskom uspokojiv a nedolo nikde ku iadnym ruivm udalostiam. V kadej obci okresu bola vydriavan politick kola HSS, o ktor bol vade vek zujem. Na prednkach sa zastnilo posluchov neoakvane v hojnom mnostve a prili i tak, ktor nie s lenmi HSS. Prednky boli vypovan s vekm zujmom a vyvolali vade uspokojenie, o zna, e posluchstvo s obsahom prednok vdy shlasilo. In obyvatestvo takreeno nepolitizuje a zaujma sa iba o frontov zprvy, o ktorch sa dozvie hne z rozhlasu, alebo z dennej tlae. V celom okrese je v ohade politickom absoltny kud a pokoj. Pociuje sa vemi nedostatok benznu, najm u banskch a drevrskych podnikov. Najvnejou otzkou je nedostatok obuvi, najm akej, pracovnej. Robotnci, zamestnan u banskch podnikov, vo vine dostali pridelen pracovn obuv, ale ostatn robotnci, najm ndennci, takejto obuvi len vemi ako si mu zadovi. Tento nedostatok sa vzahuje aj na prdely podrkovej koe, remea. Komunisticky smajci robotnci neprejavuj navonok iadnu innos a obmedzuj sa len na potvvanie robotnkov, najm o sa tka otzok mzdovch. Okresn nelnk v Revcej hlsi: Nekud sa zana prejavova medzi robotnctvom v podnikoch so stavom nad 130 zamestnancov, nsledkom distribcie obuvi, lebo zsobovanie pri tchto podnikoch sa ukazuje zatia plne nedostaton, vinou iadne a robotnctvo hroz miestami aj opustenm prce. Stav je toti ten, e podniky s uvedenm spomenutho potu zamestnancov, zsobuj od NZ-u sami svoje robotnctvo a hoci tieto podniky svojho asu NZ poiadali o prdel obuvi, tento dodnes nedoiel. Uveden podniky s distribunmi initemi pre svoje zamestnanectvo od 1. XI. 1943. V tomto smere by som navrhoval npravu urchlene, lebo okresn rad, ke nedostva prdel obuvi, poane poukky na tto, neme uvedenmu robotnctvu v tchto podnikoch pomha. Okresn nelnk v Hnti hlsi: Menia nespokojnos sa prejavu u obyvateov pri prideovan lstkov na nov obuv, lebo tto sa nedostva na kadho obana, o zapriuje denn intervencie strnok na notrskych radoch. Bolo by potrebn, aby prdely novch odbornch lstkov v zimnch mesiacoch boli primerane zven. Osoby ttu nepriazniv zachovvaj urit zdranlivos. 24
Okresn nelnk v Brezne n/Hr. hlsi: Hospodrska situcia v okrese sa v mesiaci januri 1944 nezmenila. Cti i teraz vek akosti v zsobovan obyvatestva masou, strukovinami, mydlom a pod. Obyvatestvo tohto hornatho a chudobnho kraja je odkzan svojou vivou vo vetkom na prdely potravnch lnkov, ktor s vak nedostaujce a preto jav sa vek nespokojnos. Minuloron katastroflna neroda zemiakov v znanej miere prispela k zhoreniu hospodrskych pomerov a je vek obava, e udia nebud si ma o na jar sadi. Je preto treba, aby zemiaky na sadenie boli do tunajieho okresu dodan. Pre vek sucho bola tie neroda zelenho krmu a pre tento nedostatok ronci prestali prichovva mlad dobytok. S tie vek akosti pri povinnom odovzdvan dobytka pre verejn zsobovanie msom, lebo potreba msa je vek a na uspokojenie tejto potrebn poet dobytka sa v okrese vykpi ned. Politick situcia tunajieho okresu je vo veobecnosti kudn. Cti vak nervozitu a povznajcu nladu u niektorch jednotlivcov, vzhadom na prechodn spechy spojencov a najm Sovietov na vchodnom fronte. Verejn pokoj a poriadok nikde naruen nebol. Okresn nelnk v Banskej Bystrici hlsi: Politick situcia v okrese je vo veobecnosti kudn. Pozorova innos nepriateskej propagandy a to nielen zahraninej, ale aj domcej, ktor sa prejavuje v tzv. ukanej propagande. Tak napr. asi v polovici janura t. r. v Banskej Bystrici a tie na okol rozrila sa zprva, e Slovensko bude obsaden Nemcami na systm Protektortu iech a Moravy a e bude nedostatok potravn, povrvalo sa tie, e p. prezident Tiso bol u Hitlera, ktor iadal alie slovensk vojsko a nakoko tto iados odoprel, e preto sa d oakva, e ns Nemci obsadia. V idovskej otzke vek rozruch vzbudil spis, prevdzan prve andrskymi orgnmi a idia z toho vo veobecnosti usudzuj, e bud proti nim zaveden nejak nov opatrenia. Je ovem pozoruhodn, e o kadom opatren, ktor sa chyst proti idom, idia vedia prv, ne rady, ktor maj opatrenie previes. Okresn nelnk v Trstenej hlsi: Obyvatestvo sa o politiku nestar, ale s vekou obavou oakva prchod jara, lebo medzi udom koluj povesti, e bude veobecn mobilizcia. In obyvatestvo boj sa konca vojny a osobitne boj sa prchodu frontu na nae zemie. Obyvatelia inkorporovanho zemia s t. . s tunajmi pomermi vemi spokojn. Ich ivotn rove sa zvila o celch 100 %. In sleduj neastn 25
politiku poskej emigranej vldy v Londne. Maj vak odvodnen obavu, e eventuelne zase pripadn ku Posku a s presveden, e nikdy viac nedosiahnu takho opravdivho blahobytu, ako teraz. Okresn nelnk v Liptovskom Sv. Mikuli hlsi: Verejn mienka vytvra sa i v tunajom okrese zrejme poda vvoja na fronte , obyvatestvo dos asto prejavuje svoje tby po ukonen vojny, o sa pociuje najm pri prevdzan rznych opatren, vyplvajcich z viazanho hospodrstva /:povinn odovzdvanie obilia, zemiakov, dobytku a pod:/. Verejn pokoj a poriadok z politickch prin poruen v okrese nebol. V zsobovan bolo aj v uplynulom mesiaci pozorova obvykl poruchy. Veobecn pomery pou zo strany ronctva na vysok kontingent pri povinnom odvdzan jatonho dobytka hovdzieho, /:vina obc tunajieho okresu je zaaen kontingentom a na 20 % celkovho stavu hovdzieho dobytka:/. Pociova aj nedostatok zemiakov, lebo nariaden vkup v okrese pre mimoriadnu nerodu zemiakov v tunajom kraji, mohol by splnen iba v nepatrnej miere. Okresn nelnk v Poprade hlsi: Zsobovanie obyvatestva vo veobecnosti je dos uspokojiv, nestam ale dos zdrazova katastroflny nedostatok zemiakov a ke NZ nepovol dovoz aspo 20 vagnov jedlch zemiakov, bud chudobnejie vrstvy obyvateov mesta Popradu a niektorch inch obc, kde roda bola celkom znien, vyloen hladu, o me vyvola aj masov demontrcie. Nsledkom iastonho vyhynutia hydiny jav sa znan nedostatok vajec. Zsobovanie obyvatestva mesta Popradu mliekom tie nie je dostaton a mliekrne ani zaleka nestaia zabezpei 3 dl mlieka pre kadho obyvatea. V meste samom je len mlo mench hospodrstiev a vidiecki gazdovia mu prebytok mlieka /:ktor musia odovzda mliekrni:/ rozpreda medzi miestnymi konzumentmi. Bolo by treba umoni, aby mlieko vidieckych hospodrstiev, na ktor Mliekrsky syndikt nereflektuje, mohlo by dodvan aj priamo pre konzum jednotlivch mestskch domcnost. Pokia sa tka mzdovch pomerov, robotnctvo je dos spokojn s honorovanm pracovnho vkonu a mzdy s aj primerane upraven k cenm spotrebnch lnkov. Odvodnen sanosti mvaj robotnci otcovia mnoholennch rodn, ktorch zrobok rovn sa asto zrobku slobodnho. V tomto ohade by bolo treba npravy. Menej priazniv vvoj udalost na bojiskch m svoj inok na smanie obyvatestva. Jedni sa z toho teia a obdivuj, druh si zase robia starosti
26
a prevlda ich nervozita nsledkom obavy, e vchodn front me sa pribli a do tunajch krajov, z oho predpovedaj katastroflne nsledky. In na poli politickho ivota jav sa ist rezervovanos. Nikto sa nechce v iadnom ohade exponova, obvajc sa od vetkch monch prpadov vvinu politickej situcie. Sebavedomie mnohch Nemcov kleslo, ba akoby aj gardistick idea popala zo svojho elnu a najpopulrnejm initeom verejnho ivota je len HSS so svojim miernejm programom. Je tie pozoruhodnm zjavom, e mnoh prslunci maarskej nrodnej skupiny a DP prestali nosi oznaenie strany, ba viacer, ktor boli pri poslednom stan udu zaznaen ako Nemci, domhaj sa teraz opravy tohto zznamu, dokazujc, e tak sa stalo len omylom. Robotnctvo sa tie chov rezervovane a kee zrobkov pomery s vborn a zsobovacie tie nie zl, v plnom aldku sa nejav nespokojnos. V tovrach a baniach pracuje sa normlne a okrem sporadickho menieho omrania jednotlivcov nevyskytli sa iadne vnejie nedorozumenia a nespokojnosti. Ist neodvodnen nespokojnos a ostrejie kritizovanie pomerov bada asto prve u tch, ktor povaj nateraz najviac vhod. Tto bvaj najneastnej, ke ich sused ete viac zarba ako oni, ke ich kolega urob ete viu kariru ne oni, ke voaktor ich priate arizoval v podnik, alebo ke musia zo svojich obrovskch dchodkov plati aj vek dane a oakva sa od nich aj aksi dobroinnos, ba hdam aj aksi prca v rmci brannej vchovy, CPO, SK, at. v zujme verejnom. Zl dojem rob len, e tunaj Nemci, sliaci u SS zbran, vemi asto fumiguj dstojnkov a gistov slovenskej armdy; nezdravia ich, nezdravia ich, napriek tomu, e tento ich zlozvyk bol u aj hlsen na kompetentnch miestach. Okresn nelnk v Spiskej Starej Vsi hlsi: Dovoujem si poznamena, e znovu sa opakuj zjavy o mylnom informovan vojakov so strany vojenskch predstavench,, o nroku na ttny vyivovac prspevok. V zujme verejnho kudu a poriadku navrhujem, aby vojensk kruhy opakovane boli vyzvan na presn podvanie informci o nroku narukovanm osobm. Okresn nelnk v Levoi hlsi: Koncom mesiaca janur 1944 rozrila sa zves, Vodca a prezident Republiky bol u vodcu Nemeckej re, Adolfa Hitlera, ktor dajne iadal zmobilizovanie 10-15 ronkov, dodvku produktov zo Slovenska v hodnote a 4 milird Ks a hlavn dozor nad idmi na Slovensku. 27
Okresn nelnk v Gelnici hlsi: Nov spsob znepokojenia obyvatestva s nepravdiv sprvy o partiznoch, ktorm sa pripisuj iny rzneho druhu. Mnoia sa prpady, e obania inak staton, z obavy pred prchodom tchto partiznov, domhaj sa povolenia na dranie zbran. Hlsia, e ivel aviiarskych strn v mesiaci janur 1944 nikde neprejavil sa inom, ktor by bol predmetom radnho pokraovania. Podvratn a skryt prca niektorch bvalch komunistov je saen tm, e zsobovanie, i ke nedovolenm spsobom je uspokojiv, najm v tch mesiacoch zimnch, kedy zsobovanie, napr. masou a slaninou nsledkom zakaiek je celkom lepie, ako v inch mesiacoch roku. Dobr pracovn prleitos tie nedva dobr pdu agitcii nesvedomitch ivlov. Pred narukovanm do zbran SS niekoko Nemcov sa domha aj radne opravi a zmeni nrodnos na slovensk, a prve uznvaj, e roku 1940 boli Nemcami. S to osoby len muskho pohlavia, vo veku od 18-35 rokov, teda je zjavn, e tmto usiluj sa vyhn len nastpeniu do zbran SS a nevedie ich pri tom nijak nrodn uvedomelos. eny alebo muovia mimo tohto veku ani v jednom prpade sa nedomhali zmeny nrodnosti. Policajn riadite v Preove hlsi: V druhej polovici mesiaca janura bolo bada v Preove voajak znepokojenie u viny idov. Kolovali medzi nimi sprvy, e v dohadnom ase bude prevdzan op ich odstraovanie, alebo e idia bud trieden poda politickej spoahlivosti. Zvl sa obvali toho, e m by pre nich zriaden nov tbor v Hanuovciach. Toto vetko malo za nsledok, e ist as idov v poslednch dvoch tdoch utiekla ileglne do Maarska. Ilo hlavne o takch idov, ktor nemali pevnho zamestnania, alebo boli kryt svojimi prbuznmi. Takchto idov - uteencov, poda poslednho spisu schdza v Preove 30 60, o ktorch sa m za to, e utiekli do Maarska. Mesiac janur vyznaoval sa ovzdum, naplnenm rozlinmi zprvami, prame ktorch sa podarilo zisti a ku vzniku ktorch prispelo asi tie opatrenie, tkajce sa odstrnenia obrazov a bst vznanch verejnch initeov a z miestnost vapnckych, hostinskch a kaviarenskch. tento nrok zavdal toti prinu k uvaovaniu i mnohch nezaujatch osb. Vmenou velijakch nzorov o tomto opatren tvorili sa a fantastick zprvy, rzu, ako napr. e: 1./ Vodca a prezident Republiky, Dr. Jozef Tiso zdrha sa da shlas na vyslanie alch vojakov na front, 2./ preto vraj smeruje akcia na odstrnenie p. prezidenta Republiky, 28
3./ v dsledku toho p. prezident e zma poda abdikciu, 4./ e p. prezident sa u zdruje niekde na neznmom mieste v zahrani a konene 5./ koluj tun zprvy, e na Slovensku sa pripravuje ttny prevrat, a e v najkratom ase prevezm Nemci do svojich rk vedenie nho ttu, menovite ale eleznice, potu a bezpenostn slubu. Okrem toho sa medzi udom vea hovor o partiznoch prenikajcich najm do pohraninch krajov na vchode nho ttu a Generlneho Guberntu. Vlny takchto poplanch zprv rchle zanikaj pred novmi zvesami, ale pokia ide o partiznov, poane cudzincov, ktor v poslednom ase v npadne vekom pote sem utekaj tie z Nemecka a Maarska, tun naim vyzdvihn: a/ zavedenie a sostrenie cestnch kontrolnch andrskych hliadok b/ aby boli zase postaven do sluby peie, prpadne na dopravnch prostriedkoch andrske hliadky, na hlavnch i vedajch cestch, vedcich od hranc spomenutch ttov, lebo doterajie ostatn andrske hliadky, konajce tzv. premvkov kontroln slubu, nestaia dozera a kontrolova pech chodcov. Okresn nelnk v Bardejove hlsi: V politickch pomeroch v uplynulom mesiaci nenastali podstatn zmeny. U obyvatestva pozorova menej strachu pred pribliovanm sa vchodnho frontu. Znanej rozruch v okrese vyvolala mienka, e rusnske obyvatestvo nadruje rznym beencom, pochdzajcich z SSSR. Dkazom toho je zatknutie vojenskho zajateckho uteenca Ivana Popovia, ktor spchal lpe v obci Stakovce, okres Medzilaborce, pri om bol slovenskm vojakom do avho predlaktia postrelen z pitole. Byt a stravu mu poskytol Jozef Grivniak a tefan Karafa v Bardejove, ktor tvrdia, e nevedeli o koho ide. Na Juraja Grivu1 a tefana Karafu bolo podan trestn oznmenie. V zujme verejnej bezpenosti, - vzhadom na mimoriadne pomery -, jav sa potrebnm zriadi andrsku expozitru andrskej stanice v Gaboltove, kee stanica Krulovsk Huta je vemi excentricky poloen. Vo vine obyvatestvu nrodnej skupiny rusnskej vidie zrejmejie prejavy sympatie k SSSR, o sa prve preukzalo pri poslednom prpade, ke bola andrska hliadka v obci Kurimka zavraden. Pri rozsiahlejom a dkladnejom vyetrovan stavu veci sa dokzalo, e Rusni pomhaj predovetkm beencom ruskm a to ako svojim skmeovcom.
1
Rozdiel v mench Jozef Grivniak Juraj Griva, hoci ide o t ist osobu, je u v originli.
29
HSS je v znamen usporiadania miestnych politickch kl, ktor u miestami aj boli zadran. Zostva vak otzka, i je vhodn usporiada miestne politick koly v obciach rusnskych. Tieto by mohli by vydriavan len rutinovanmi renkmi, znalmi rusnskou otzku, ovem ke by bol predpoklad, e politick kola v rusnskej dedine spln svoje poslanie. idia maj obavy zo spisu, ktor prevdza andrstvo a ako povam, po prklade inch miest, u mnoh idia dali ileglne do Maarska, cez ttne hranice. Jav s potrebnm prdel cukru pre pohranin finann stre a andrstvo v zimnch mesiacoch zvi o 1 kg a to z tej priny, lebo terajie mnostvo 75 dkg nesta. Tieto orgny konaj svoju slubu za vemi akch ternnych podmienok na hraniciach, v snehu a 2 m vysokom a pri vkone sluby sa znane unavia. Prvm npojom pre nich je aj. V tejto veci som poiadal NZ, avak tto vec sa pomaly vybavuje a s pomerne mlo porozumenm. Obyvatestvo opan dobytok, povinn iastku 3 kg odviedlo, jav sa vak potrebnm, aby slanina bola pre chudobn vrstvu obyvatestva prideovan, kee jej je dos. Okresn nelnk v Medzilaborciach hlsi: O nastvajcom spise idov, ktor prevdzaj andrske stanice a z opatren, ktor prevdzaj okresn rady, mali iada strach, vedeli ich prv, ne prslun obenky doly do okresu. Medzi idmi mono pozorova vek rozruch a z viacerch susednch okresov mnoh idia utiekli do Maarska. Pozorujem, e viacer idia si obstarali maarsk obianstvo a maarsk cestovn pasy. V zsobovan obyvatestva od minulho mesiaca nenastala nijak podstatn zmena. akosti rob povinn odovzdvanie dobytka. Predpsan kontingent je privysok a snaenie tunajieho radu s podrobnm uvedenm dvodov o snenie kontingentu, ostalo bezvsledn. Ak kontingent zostane nezmenen, bude treba odobera ronkom aj posledn kravy. Medzi ronctvom bada vek nespokojnos prve nad tm vsekom zsobovacej politiky. Nprava je potrebn okamite. Rehola rdu Sv. Bazila presahovala svoje sdlo z Medzilaboriec do Trebiova. Na veci je zaujmav to, e v Trebiove je mlo gr. kat. veriacich, a t, ktor s tohto nboenstva, s nrodnosti slovenskej. Naproti tomu ronci rdu Sv. Bazila Vekho s politicky orientovan ponajviac ako Ukrajinci, iastone s nrodnosti rusnskej. Bude dleit zisti, i toto presahovanie je len rzu nboenskho /:zskava gr. katolkov:/, alebo i toto presahovanie neskrva aj pozadie politick, i nie je myslom rdu ukrajinizova gr. kat. Slovkov na dolnom Zemplne. 30
Ako som zistil, z Bazilianov zostal v Medzilaborciach gr. kat. farr mnch Olejr, pvodom Slovk, ktor sa aj v rde hlsil za Slovka. Je vemi taktn, dobr kazate a u udu obben. D sa predpoklada, e jeho innos na poli nboenskom a nrodnom bude kladnm prnosom ku konsolidanmu procesu v Medzilaborciach, teda odchodom Bazilianov z Medzilaboriec do Trebiova, by nboensk a nrodnostn pomery len zskavali. innos partiznskych bnd v tunajom okrese prestala a nepou o podozrelch individuch, ktor sa potulovali v jednotlivch obciach. Rchly zkrok ttneho apartu uspokojil ud a dnes bada veobecn vyrovnanos, rozvahu a istotu. Viacer jednotlivci, prslunci armdy SSSR, potulujci sa v okrese, boli pochytan a taktie bolo zadranch viac osb, ktor tmto osobm napomhali, najm ich prechovvanm a dodvanm ivotnch potrieb. Najviac prekvapilo, e aktvnu pomoc rznym protittnym ivlom poskytovalo sa v pospolitom ude, ale prve inteligentn, z radov ttnych radnkov, resp. uiteov. Rusnska pospolitos s porozumenm kvitovala, e ttny apart jednho sthal Slovka aj Rusna. Z dvodov ttnobezpenostnch naim urobi opatrenie, aby sem neboli prekladan udia z trestu, ale naopak, udia vybran, - nrodnostne presveden a politicky spoahliv. Len tak mono zabrni tomu, aby prve v pilieroch verejnho ivota /:v ttnom zamestnanectve:/ nevznikla protittna buka, ktorej innos by mohla by nedozierne kodliv. Okresn nelnk v Humennom hlsi: U gazdov s akosti pre nedostatok rfovho eleza a bude treba na jar m viac rfovho eleza prideli, aby to nebolo na jmu veobecnho hospodrstva. Obane s pri dodvan dobytka pre Slovpol2, lebo teraj spsob predpisovania na tunajie pomery nie je vhodn, lebo sa neoznmi poet odpreda sa majceho dobytka na cel rok naraz, ale len ku du najbliieho svozu. Tmto opatrenm sa stva, e je potrebn kad mesiac svolva miestnych initeov a urova majiteov. Je potrebn postupne m viac krmiva obstara pre chov dobytka, lebo sena a ateliny maj gazdovia len vemi mlo. In stav dobytka sa pomerne udral a len v niektorch obciach mlo o sa zmenil. Vemi poteiten je zjav zvenho pestovania opanch, ktor poda vlaajieho stavu, da stania ku du 1. I. je ovea vy. Ceny hospodrskych zvierat s pevn, zvl chovnch kusov, ale vyhadvan s aj kusy brakovho hovdzieho dobytka jednotlivcami, ktor si kupuj takho pre odovzdvanie Slovpolu.
2
Slovpol streda pre hospodrstvo ivone.
31
Hlsim, e idia, ponechan v tunajom okrese, chovaj sa kudne. Od zaiatku t. r. hromadne utekaj do Maarska a to aj v prtomnej dobe, ke nie s iadne mimoriadne opatrenia proti idom. Hlsim, e medzi nrodnostnou skupinou maarskou a nemeckou je vemi dobr pomer. lenovia tchto skupn sa navzjom pri kadej prleitosti stretvaj. Vzjomn zvltna sympatia medzi tmito skupinami je jednak z toho dvodu, e vina lenov nemeckej strany prestpila do strany maarskej a tie preto, e maarsk strana, ako opozin, vid v nemeckej strane tie ist opozciu proti veobecnm zujmom slovenskm. Obe skupiny v poslednom ase zvyuj svoju aktvnu innos, hoci v uplynulch mesiacoch vo svojej innosti ochabovaly. Hlsim, e politick pomery v obvode tunajieho okresu s kudn. Je sce bada medzi niektormi obyvatemi aksi prklon a sympatiu ku spojencom Ruska, avak toto mono odvodni terajmi vojnovmi udalosami, ktor odvracaj mienku obyvatestva od vazstva Nemecka. Inak ku iadnym protittnym inom v okrese nedolo. Aj nlada obyvatestva je veobecne poklesl a to obavou, aby zsah vojny nepriblil sa aj na nae zemie. Okresn nelnk v Michalovciach hlsi: V politickej situcii mesiac janur uplynul bez pozoruhodnejch zmien. V okrese panuje naprost kud a poriadok. Vo spojitosti s poslednmi zloineckmi vinmi na zem upy, uroben boly patrin bezpenostn opatrenia: a/ 10 oddelen finannch str v okrese bolo zosilnench vojskom, v pote 60 70 muov. Tieto vojensk osoby podliehaj jednotlivm veliteom oddelen finannch str. b/ V kadej obci je zriaden sluba stlej nonej stre. c/ Zdokonauje sa sie informanej a zpravodajskej sluby. d/ Zaveden je evidencia vetkch povaaskch, tulckych a mravne skleslch osb. Bezpenostn pomery na celom zem okresu s normlne, kudn a nim neruen. Od podania poslednej zprvy v socialistickch pohyboch nebolo iadnych zmien. Bezpenostn orgny vyvjaj zvl zven pozornos v tomto smere a zd sa, e odstrnenm asocilnych elementov a idov z tunajieho okresu, komunistick a protittna agitcia plne zanikla. V zimnom obdob, konaly sa v niektorch obciach politick koly HSS. as na tchto kolch bola vemi uspokojiv a to tm viac, lebo obyvatestvo 32
tunajieho okresu jav zvl vek zujem o tieto koly a vbec nepochybuje o poslan a vekom ele tchto kl. Vlivom tchto kl jav sa u obyvatestva ivia innos jak na poli politickom, tak aj na poli kultrnom. Obyvatestvo je celkove oduevnen a vynaklad vetky svoje silia pre podporu slovenskej veci a to tm viac, e jeden druhho povzbudzuje k nrodnej roduvernej prci, ktorou kad tunaj oban vemi rd prispieva. Po tejto strnke teda politick koly splnily svoje lohy a poslanie a obyvatestvo s vekm nadenm a oduevnenm had v strety astlivej budcnosti pre n nrod, - pre n slobodn slovensk tt. Okresn nelnk vo Svidnku hlsi: iv sledovanie zahraninej situcie a najm udalost na frontoch, neprestva ani v decembri. Udalos v ssednom okrese, v obci ertin, vyvolva zase iv ohlas a posudzuje sa monos opakovania sa podobnch zjavov, prpadne ich rozrenia aj na alie okresy v pohrani a porovnva sa to s akciou partiznov v Generlnom Gubernte, alebo inch, Nemcami obsadench ttoch. Verejnos veobecne vol po energickch protiopatreniach, aby verejn bezpenos a poriadok neboly poruen. V Bratislave da 16. februra 1944. Na str! Prednosta B (Vojensk historick archv Trnava, fond 55, katua 35, 55/35/4)
33
Februr
VEOBECN SITUAN ZPRVA ZA MESIAC FEBRUR 1944

Koncom februra 1944 zapoali miestne organizcie HSS voby do obecnch vborov. Voby sa prevdzali vo veobecnosti dstojne a zodpovedne. Vo Verekni 3 sa dostali do kandidtnej listiny za maarsk stranu bv. komunisti. Nsledkom toho sa predseda a aj funkcionri maarskej strany zriekli funkcie. Okresn nelnk v Malackch hlsi: ctivo oznamujem, e politick situcia v okrese je vemi dobr. Vade panuje kud, pln poriadok a prvna istota. V celom okrese sa prevdzaly lensk schdze MO HSS, na ktorch boli navrhnut kandidti za obecnch starostov, alebo lenov obecnch vborov. Tieto maly vade dstojn priebeh. ud sa ivo zaujma o innosti jednotlivch organizci a shlas celkove s opatreniami strany. ctivo oznamujem, e hospodrska situcia v mesiaci februri bola relatvne vemi dobr. Nedostatok rfovho eleza a eleza vbec, je pre hospodrov najvou bolesou. Taktie nedostatok mydla a lstkov na obuv spsobuje nespokojnos. Okresn nelnk v Skalici hlsi: Je pravda, e v tomto okrese je a prli mnoho eskch rodn, tieto sa tu ale chovaj dos uspokojivo, o politiku sa nestaraj a prevna vina z nich sa tu asimilovala natoko, e si zadovila aj slovensk ttne obianstvo. Obyvatestvo tohto okresu rozvrilo sa toho mesiaca nsledkom prevdzania zkona o zmench v samosprve obc. Nakoko ud v terajej zimnej dobe m viac asu politizova, vo vetkch obciach pripravoval sa na kandidatru obecnch starostov a lenov vboru. Evakuciu obyvatestva mesta Bratislavy prijalo tunajie obyvatestvo ako prirodzen vec. Nakoko skoro kadho obyvatea okresu viau k Bratislave urit rodinn styky, prprava, poane prevdzanie tejto evakucie nenara na iadne vie akosti.
3
II
Teraz Vrakua, miestna as Bratislavy.
35
Z politickho ohadu treba si povimn tie aj to, e z tohto okresu pracuje v Protektorte echy a Morava a to na legitimciu pre mal pohranin styk, asi 1500 robotnkov. Nakoko tto robotnci prechdzaj kad de cez ttne hranice, prevan vina z nich zaober sa tie aj paerctvom, z oho maj niektor neprimerane vek zisky. Tto okolnos dva potom prleitos k tomu, e v hostincoch sa vye miery pije a vydriavaj sa zbavy bez povolenia. Toto potvrdzuje aj t vrada, ktor sa stala v Brodskom da 22. februra 1944, kde Jozef Ralbovsk, obchodnk, so svojim vagrom, Jozefom Vlkom, ktor boli anonymnm listom oznmen u finannej stre pohraninej z prepaovania 50 kg sacharnu a 2 dmskych kouchov z Protektortu echy a Morava, zastrelili vo veci nevinnho Ignca Kocicha. Avak na uspokojenie tunajieho obyvatestva vemi poslili politick koly HSS, ktor v minulom mesiaci boly zadran s peknm vsledkom vo viacerch obciach tohto okresu. Medzi udom sa sce povrva, e komunisti sa obasne schdzaj a to vdy na inom mieste. Tejto veci bola venovan so strany andrstva zven pozornos, dosia vak bez vsledku. Vzhadom na to, e v minulom roku niektor obce okresu boly zastihnut katastroflnou nerodou zemiakov, jav sa potreba previes alekosiahlu akciu na prdel sadzbovch zemiakov. Vzdor tmto akostiam, ktor sa vyskytly v okrese, obyvatestvo pln svoje povinnosti aj pri povinnom odovzdvan zemiakov a sna sa, aby uinilo zados svojim povinnostiam a tmto sa del so svojimi zsobami s tm obyvatestvom, ktor nem monos zemiaky si dorobi, splnil teda okres svoju jesenn, odovzdvaciu povinnos a oakva sa, e spln i jarn odovzdvaciu povinnos v mnostve 70 vagnov. Da 3. februra t.r. nechcelo nastpi prcu v uhonch doloch fy. Baa v Ratikovciach, v Protektorte echy a Morava asi 90 robotnkov z tohto okresu, tto robotnci prichdzali do Ratikovc z pohraninch obc tohto okresu kad de na legitimciu pre mal pohranin styk. Robotnctvo nechcelo nastpi do prce preto, lebo zamestnvate nechcel poskytn slovenskch robotnkom tie vhody, ktor tam mali pracujci robotnci z Protektortu Morava. Na zakroenie tunajieho radu robotnci da 7. februra t.r. nastpili do prce u uvedenej firmy. Je pravda, e v tomto okrese je a prli mnoho eskch rodn, tieto sa ale tu chovaj dos uspokojivo, o politiku sa nestaraj a prevna vina z nich sa tu asimilovala natoko, e obstarala si nae ttne obianstvo. Okresn nelnk v Senici hlsi: renie poplanch zprv, ktor kolovaly v januri, znane pokleslo a bolo nsledkom toho pozorova urit ukudnenie veobecnej nlady. Pokia ide 36
o zahranin udalosti, boly tieto ivo sledovan, pritom ale triezvo, bez nervozity. To sa tka aj povania nepriateskho rozhlasu, ktor ho povaj a ktorch vbec zaujma, nie s nm hlbie ovlivovan. Zsobovanie prebiehalo bez porch. Prikroilo sa u aj k distribcii bravovej slaniny, avak prdely boly vemi mal. Inak vsledok zsobovania msom a masou domcimi zakakami, je uspokojiv. Toto je vak prstupnejie iba vrstvm majetnejm. Vlivom zimnho poasia a nedostatku stavebnho materilu bolo pozorova mierne stpanie nezamestnanosti, avak len v medziach normlnych vkyvov. Okresn nelnk v Modre hlsi: Hospodrskou aktualitou da je kpa idovskch domov. Kad zujemca sa sna aby z kpy nevypadol. Nakoko kad iadate nebude mc by uspokojen, tt zska nepriateov. Peniaze maj a chceli by ich investova. iadnu zjavn idmi prevdzan innos nepozorova. idia s vak skoro vo vetkch protittnych akcich zapleten. S ritemi vetkej ukanej propagandy a s inicitormi takchto akci. Pritom s nadmieru opatrn a nemono im ni dokza. pecilne v Modre pomer medzi katolkmi a evanjelikmi sa nepodarilo zisti. Komunisti verejne nepracuj. Preli na bukov systm a pracuj od loveka k loveku. Bada to aj z toho, e padaj u rzne poznmky a hrozby. Vek iastka obyvatestva je znane ovlivovan tie zprvami na frontoch. Poda toho sa potom grupuj udia na iastku echoslovkov a komunistov. Obidve skupiny zanaj by agresvne a zatlaj ud spoahlivch tunajiemu reimu. Nai udia s pasvni a obvaj sa. V jednom vak je cel nrod jednotn a to s Maari. V tomto ohade niet iadnych diferenci medzi obyvatestvom. Mnoho kombinci zavinila asistenn jednotka. Zprva o nej sa dostala medzi ud a teraz sa kombinuje. Bolo by zhodno, aby bratislavsk verejnos neinformovala o rznych chroch. Potrebn by bolo, aby verejnos bola radne informovan o rznych bratislavskch chroch, lebo medzi udom sa tieto chry prekrtia a potom koluj vo velijakch variacich. Ke bud oficilne informovan, prekaz sa tm aj iastka ukanej propagandy. Okresn nelnk v Nitre hlsi: Politick situcia je rozvren vobami lenov obecnho vboru. Neorganizovan as obyvatestva omre, e je vylen z prva voli starostu, organizovan lenovia er sa zase medzi sebou o poradie kandidtov. 37
Okresn nelnk v Topoanoch hlsi: Hladina politickej situcie v poslednch doch mesiaca februra sa rozvrila pre bliace sa podvanie nvrhov na menovanie lenov obecnch vborov a starostov obc. Sasn situcia na bojiskch nevyvolva v nlade obyvatestva nijak zvltnu ozvenu, ani in zprvy nepsobili ruivo na obyvatestvo, kee jeho pozornos ustvala sa v stlom sledovan vojnovej situcie a medzinrodnej politiky. Z celkovho chovania sa ud treba uzatvra, e pozornos obianstva obracia sa viac ku kadodennm jeho potrebm a veciam vntropolitickm. Urit as obianstva je zaujat otzkou kpy bvalch idovskch domov natoko, e in udalosti, zvl zahranin, neuptaj jeho pozornos. Nepriatesk rozhlas a nepriatesk zahranin propaganda m svoj urit vliv na jednotlivcov, o je bada na chovan sa uritch ud, menovite eskoslovensky zmajcich, ktor oivuj ndejami na zmenu politickej situcie. Jednotlivci, ktor dosia boli horlivmi pracovnkmi, hadia sa utiahnu na pole neinnosti. Komunistick pohyby, ani socialistick, alebo organizovan ich protittna innos, neboly pozorovan. Neboly pozorovan alebo zisten, tak akcie, ktor by smerovaly k porueniu verejnho pokoja a bezpenosti. as robotnctva ver ete v spsu komunizmu, ale s to len jednotlivci, ktorm nikdy nepostaoval skuton stav. V obciach boly usporiadan politick koly HSS, na ktorch as bola dobr. Tieto koly maly kudn priebeh, a na jeden prpad a to v obci Kovarce, kde pri politickej kole da 30. janura 1944 ist Jozef Gro, komunista, poas prejavu vyslanch delegtov strany, tchto v ich rei vyruoval a nemiestnymi poznmkami zosmieoval. Na politickch kolch bol naznaen spsob prevdzania nvrhov na menovanie lenov obecnho vboru a starostu. Vyskytuj sa hlasy, ktor schvauj nov systm menovania lenov obecnch vborov, ale s aj hlasy opan. Menovite vytka sa skutonos, e navrhova a kandidova mu len lenovia Strany a ostatn obania s z tohto prva vylen. Mono pozorova hromadn platenie lenskch prspevkov pre Stranu za predol roky, len aby tto astnci mohli by pri navrhovan lenov obecnch vborov. Po obciach pozorova ul ruch, kad chce by lenom vboru, alebo starostom a pracuje intenzvne na obsiahnut svojho ciea. Agitan kampa sa zapoala, udia pojednvaj, kad m svojho kandidta. Znan nedostatok bol zase v zaopatrovan obuvou, nakoko prdel odbernch lstkov bol minimlny a ani zaleka nekrylo najnutnejiu potrebu. Obania nebud mc chodi do prce ak nedostane sa im odbernch lstkov v dostatonom mnostve. Nedostatok rfovho eleza tie vemi postihuje ronkov. 38
Okresn nelnk v Zlatch Moravciach hlsi: Hospodrska situcia vo veobecnosti je uspokojiv, nakoko zsobovanie prevdza sa v rmci platnch nariaden a smernc. V obciach, kde niet elektrickho svetla, bada nedostatok petroleja. Nezamestnanos v okrese nejestvuje. K stvkam ani k vlukm nedolo. Okresn nelnk v Prievidzi hlsi: V poslednom mesiaci nebolo pozorova iadnych prznakov komunistickch. Tu vak nepovaujem za potrebn pripomen nim nedokzan hlsenie notaritu Bystriany, e v Zemianskych Kostoanoch koluj rei, e predseda strany bude visie na agte a komisra obce vraj tie podkopn ivly terorizuj podobnmi reami. Tieto klepy maj svoj zklad v oakvan komunistickch ivlov, ktor ij v domnienke, e bud mc vlva v prpade prhodnej situcie na verejn pomery. Podobn rei je mono pou aj v Prievidzi, avak tieto rei sa nedaj konkrtne dokza. Spomnam to len v zujme informcie. Vo veobecnosti vak mono tvrdi, e pomery po strnke politickej, vzhadom ku prdom komunistickm, s dos usporiadan. Politick pomery v poslednom mesiaci neboly iadnou mimoriadnou udalosou natrben. Politick koly HSS v obciach maly konsolidan vznam a renci na tchto kolch dostali kol hovori o otzkach zsobovacch, hospodrskych a loklne dleitch. Mylienky obyvatestva s stle obracan k miestnym a verejnm zujmom v jednotlivch obciach. Tmto je ud oddeovan od zbytonho politikrenia a venuje sa verejne prospench prcam. Nutn je vyzdvihn znan nechu seznnych robotnkov k odchodu na prce do Nemecka. Tto nechu bola pozorovan aj vo februri 1943, avak v marci 1943 obyvatestvo, ktor zpravidla chodilo na seznne prce, odilo aj minulho roku. Predpokladm, e tto nechu k odchodu na seznne prce mimo hranc je len prechodn a myslm, e v marci najmanie na seznne prce bude ma hlad priebeh. Obyvatestvo toti z tohto okresu nem miestnych zdrojov prjmu, preto je nten ivi sa zo seznnych robt. Predpokladm teda, e v tomto mesiaci vetko obyvatestvo, ktor je na seznne roboty odkzan, d sa naja na tieto prce. V tomto smere je najmanie aj prevdzan. Po strnke nrodnostnej v poslednom mesiaci bol sjednan poriadok a nrodnostn vyrovnanie zsahom tunajieho radu v Handlovej. V Handlovej nrodnostn trenice medzi Slovkmi a Nemcami, /v Ilave bol zaisten Nemec Anton Korecz a Slovk Metodej Pachinger, ktor boli prichyten pri ren nrodnostnej nenvisti medzi Slovkmi a Nemcami navzjom/ boly odstrnen. Po dodan vinnkov do Ilavy upozornil som HSS, DP a sprvu uloench ban 39
v Handlovej, e v prpade, e v prpade ke niektor z obanov bude pristihnut pri ine, ktor smeruje k oznaovaniu jednej, alebo druhej nrodnostnej skupiny, bude takto osoba mimo normlneho prostredia potrestan a ete zaisten v Ilave. Toto opatrenie zapsobilo vemi inne a pochvauje ho jak slovensk, tak aj nemeck nrodn skupina a udia, ktor boli nchyln k pchaniu rozbrojov, boli natoko zastraen, e dnes nedochdza k iadnym konfliktom. Povaujem za potrebn pripomen, o som u na NZ-e iadal a o mi bolo dvakrt odmietnut a sce t okolnos, e z okresu je povinnos dodva 7 kusov hovdzieho dobytka a asi 20 teliat tdenne pre konsum mimo okresu. Okres Prievidza mus zsobova do stosti Handlov, dal aj dodva mso pre podniky v Novkoch, pre posdku v Zemianskych Kostoanoch, pre chemick tovrne v Handlovej a v Novkoch, pre robotnkov, ktor pracuj vo vekom pote v podnikoch a v lesoch fy. Baa a konene pre vie mest, ako s Prievidza, Nemeck Pravno, 4 Tuina, Gajdel 5 a pod. Mimo toho v okrese je mnoho seznnych robotnkov, ktor chovaj jednu, najviac dve kravy, ktorm sa tieto vykpi nemu. V dsledku toho okres Prievidza pre konzum pospolitosti neme prideli mso, nakoko toto je spotrebovan v podnikoch. Tmto dochdza k astm kritikm obyvatestva, e okres prievidzsk nem toko msa, ako susedn okresy, o je spsoben tm, e tieto okresy nemaj podnikov a mu vetko obyvatestvo zsobi riadne msom. Preto prosm i touto cestou, aby bol osloboden od dodvky hovdzieho dobytka a teliat pre potreby mimo okresu. Na konci mesiaca HSS v jednotlivch obciach organizovala akciu podvania nvrhov na menovanie starostov obc a obecnch vborov. Tto innos v niektorch obciach spsobila rozruch, kee jednota nzorov pri podvan nvrhov na niektorch miestach sa ako dala zska. Avak aj tto akcia veobecne bola dobre preveden, nakoko z okresnej organizcie HSS boli delegovan zodpovedn udia, ktor kandidciu v obciach previedli opatrne. Sm som bol prtomn na 7 lenskch schdzach HSS v obciach, kde nadmieru opatrne bolo pokraovan a zleitos k spokojnosti rieen. Okresn nelnk v Pieanoch hlsi: V Pieanoch bva vea idov nezamestnanch a zamestnanch, ktor s z hadiska hospodrskeho postrdaten. Tto idia, trebrs, e niet proti nim usvedujcich dkazov, ber as spsobom vemi rafinovanm na pokusoch ruenia kudnej hladiny verejnho ivota. Robia to menovite rozirovanm nepravdivch zprv. V Pieanoch v dsledku evakucie strednch radov
4 5
Dnes Nitrianske Pravno. Dnes Kano.
40
vznik vek bytov krza. Na mj podnet vldny komisr podal nvrh cestou mjho radu na stredn hospodrsky rad, aby zakzal bva idom vo vntornom rayone, v meste Pieany a menovite v domoch, postavench po r. 1918. Navrhujem, aby Ministerstvo vntra zmocnilo tunaj rad doda kadho ida nezamestnanho a ida s hadiska hospodrskeho postrdatenho, do pracovnho tbora v Seredi, alebo v Novkoch. Takmto spsobom oistia sa Pieany vemi kodlivho ivlu, ktor ohrouje zujem ttnej a verejnej bezpenosti. V zsobovan obyvatestva nenastali iadne poruchy. Vemi citen je nedostatok muskej obuvi. Najvy rad pre zsobovanie v minulom prdele obuvi zadral z pridelenho mnostva lstkov 240 kusov na musk obuv. Kee ide prve o musk obuv, potrebn pre robotnkov, toto opatrenie nara na vemi ostr kritiku verejnej mienky, menovite robotnkov a iadosti tunajieho radu o sjednanie npravy dosia zostali bez vsledku. Prosm, aby prideovanie obuvi bolo vykonvan vou presnosou. V mesiaci februr prisahoval sa do obce Vrbov zo Zaisovacieho tbora v Ilave prepusten komunista Anton Lichtmann, prslun do Povaskej Bystrice. Oenil sa vo Vrbovom so enou, lenkou domcnosti komunistickej rodiny. Vo Vrbovom stavia sa a roziruje textiln podnik Pavla Boska a v dsledku toho pobyt Antona Lichtmanna vo Vrbovom, t.j. v obci so znanm priemyslom, so dos znanm potom priemyselnch a tovrenskch robotnkov, nie je elaten. V tejto veci som podal nvrh na urenie inho miesta pobytu pre Lichtmanna. Veobecn situcia v minulom mesiaci bola vemi kudn, a na jednotliv prpady trestnch inov, spchanch vinou v opilosti, v krmch, so zameranm protinemeckm a protittnym. Jozef Nedelka, obyvate v Moravanoch, bol zatknut a odovzdan sdu s trestnm oznmenm pre hanobenie Nemecka, Hitlera a pre rozirovanie nepravdivch sprv, poda ktorch Nemcov bud po vojne vea. Bohuslav Bibza z Mooviec6 a Viktria Belansk z Piean podvali spsobom provokujcim nepriatesk rozhlas vo veernch hodinch. Magdalena Baurov bola udan okresnmu sdu pre ohrozovanie mieru v republike. U komunistov nebolo bada iadnu innos. Proti nemeckm deom, umiestnenm v Pieanoch, v rmci KLV 7 , dopustil sa neznmy pchate trestnho inu tm, e kameom, hodenm do jednotky pochodujcich det, zranil jednho chlapca. V druhom prpade bolo jedno nemeck diea udret neznmym povoznkom a biom po tvri. Tieto dva prpady oznmil okresnmu radu vedci ubytovne nemeckch det v
6 7
Dnes as obce Povaany. Kinderlandverschickung tbory rsko-nemeckch det na Slovensku.
41
Pieanoch, pravdivos oznmenia pre nedostatok svedkov, nebolo dosia dkladne preveren a vo veci bolo zaveden prsne ptranie. U idov bolo pozorova, e sa vemi utiahli. V Pieanoch sa zdruuje niekoko postrdatench idov, ktor rafinovanm spsobom vyvjaj protittnu innos. Tto ich innos dosia nemohla by dokzan, hoci poda verejnej mienky koluj o nich vemi podozriv zprvy. Navrhujem, aby okresn rad bol zmocnen doda vetkch, poda mienky okresnho radu a hadiska hospodrskeho a verejnho zujmu postrdatench idov, do pracovnho tbora v Seredi, alebo v Novkoch. U echov bada vemi sebavedom a v jednotlivch prpadoch i provokatvne chovanie. esi, ktor predtm hovorili slovensky, vyhadvaj verejn miestnosti s hlasitm eskm hovorom a chovanm psobia provokatvne na slovensk pospolitos. Povolenm tanench zbav Zimn pomoc HSS zskala znan finann prostriedky. Tanen zbavy boly poriadan len v jednotlivch miestach maly vemi kudn a nladove usmiernen priebeh. V Pieanoch povolenie tanench zbav stretlo sa s kritikou chudobnejej vrstvy robotnkov pre vysok vstupn a bolo pou poznmky, e tieto tancovaky boly len pre pnov a ariztorov, a e chudobn lovek pre vysok vstupn nemohol si zatancova. Okresn nelnk v Novom Meste n/Vhom hlsi: Komunistick mylienka sa pod plom slavianstva v niektorch obciach okresu celkom udomcuje v irokch vrstvch obyvatestva, lebo toto vid v nej bliaci sa koniec vojny a zmenu politickch reimov. U robotnctva pozorova prslunos ku komunizmu najm vtedy, ke sa na vchodnom fronte ustupuje. Nedostatky mydla s stle vek a preto nov obmedzovanie predaja lhovho kamea prijalo obyvatestvo s nebosou, e sa mu nedva monos, aby si nedostatky radnch prdelov mohlo samo nahradi. Po predaji opanch nie s iadne dopyty, ba naopak, s mnoh ponuky, ktor sa stle zvuj nsledkom nedostatku zemiakov a inch krmovn. Cena vykrmench opanch pre skromn potrebu sa u celkom priblila radom ustlenm cenm. Nsledkom bliacej sa jari zvila sa ako obvykle produkcia mlieka, zvenie vak nedosiahlo ete vky minuloronej v tejto dobe a to iste nsledkom nedostatku krmv. V krmivch sa prejavuj nedostatky a vek dopyty po tchto vyhaj ceny krmv do vekej vky. Februrov holomrazy zle psobili na zimn obiln kultry. Obilie u zapoalo vegetova nsledkom teplej vlny, ale nsledkom nastalch mrazov zele obilia znovu zmizla, m kultry znane utrpely. 42
Behom mesiaca v poslednom tdni zapoalo sa u znovu najmanie robotnkov na prce do Nemecka a poda vsledku sa usudzuje na dobr vu robotnctva da sa znovu naja, pri om vak boly vysloven poiadavky hlavne v tom smere, aby robotnctvu bolo umonen vetky zaroben peniaze posla si do vlasti. T robotnci vak, ktor s v Nemecku trvalo zamestnan na mimoponohospodrskych prcach a prili na dovolenku, vo vine prpadov odopieraj vrti sa nasp do prce. Okresn nelnk v Trenne hlsi: Nlada obyvatestva vo veobecnosti kles, o je zvl badaten u slabch charakterov, nevynmajc ani lenov Strany a HG. Bada urit klesajcu tendenciu nrodnho povedomia a bvalho oduevnenia. Tie sa pozoruje, e obyvatestvo v kadodennom styku dva vycti, e v radoch jeho sa roziruje aksi protikleriklna nlada, o bude dozaista novm agitanm prostriedkom. Na nladu obyvatestva a na jeho zmanie vemi dobre psobila porada vedcich initeov, ktor bola zadran da 1. a 15. II. 1944, za prtomnosti pna podpredsedu vldy a ministra vntra Macha. Tie dobr inok maly politick koly, usporiadan v tunajom okrese, avak bohuia v niektorch obciach nvteva bola vemi slab. Spsob prevdzania voby lenov do obecnho vboru vyvolal nespokojnos u starch osvedench udkov, lenov HSS, z tej priny, e pri nborovej akcii v poslednej dobe dostali sa do Strany udia nrodne vlan a tmto sa teraz dostalo monosti rozhodova a uplatova prvo pri vyberan osb za lenov do obecnho vboru. Mimo toho teraz predpsan spsob voby lenov do obecnho vboru je vemi nebezpen, lebo stailo by, aby napr. v Trenne ushovorilo sa 100 lenov a kandidtka predsednctva miestnej organizcie HSS pri vobch by prepadla. Mnoh, ktor bvaj v ttnych bv. idovskch domoch maj obavu, e nsledkom odpredaja tchto domov obdria vpove a nebud v krtkej dobe vstave zaopatri si nhradn byt. iadce by bolo zkon na ochranu bytov novelizova, lebo sam sudcovia kritizuj teraj zkon a s tej mienky, e zkon na ochranu njomnkov, ktor bol platn za bv. SR, bol dokonalej. Zsobovanie je vo veobecnosti uspokojiv. Jedine sa ponosuje obyvatestvo, resp. notri, na mal prdel odbernch lstkov na nov obuv a podrky.
43
Okresn nelnk v Ilave hlsi: Pri svojich skorch situanch zprvach zmienil som sa u astejie o tom, e vo verejnosti bada urit odklon od nrodnosocialistickej mylienky a uviedol som pri tom aj niektor priny, ktormi d sa iastone vyjasni tento teraz u dos veobecn zjav. aliu prinu zmienenho zjavu vidm v nedostatonej vchove naej pospolitosti, hlavne vak v nedostatkoch kolskej vchovy, ktor nedva naej mldei tak morlny zjavn zklad, z ktorho by mohla erpa cez cel svoj ivot. Tento nedostatok nepripisujem ovem na archu uitestva, ale hlavne tomu, e mnoh uitesk miesta nie s obsaden, alebo s obsaden nekvalifikovanmi silami, u ktorch schdzaj nielen odborn vedomosti, ale aj in predpoklady pre sprvne konanie povinnosti a pre dkladn vchovu kolskej mldee. Ako prklad uvdzam, e v kolskom obvode Ilava Pchov schdza pribline 50 kvalifikovanch uiteov a medzi psobiacimi uitemi je asi 35-40 takch, ktor nemaj predpsan kvalifikcie a vlastne ete sami by mali by vychovvan /:metiankri a pod.:/. Ke uvime, e situcia nie je lepia ani v ostatnch kldozornch obvodoch, pochopme aj bez alieho dokazovania, preo vchova mldee a mimokolsk innos kulh. Npadn nedostatok uiteov d sa sn odvodni nedobrm socilnym postavenm uiteov, nedobrmi ivotnmi podmienkami, najm v odahlch dedinch, na lazoch a kopaniciach, kde niet ani riadnej koly budovy, ani riadneho bytu a kde nie s ani monosti zodpovedajceho stravovania sa a napokon aj tm, e mnoh uitelia nechali sa aktivova u vojska, alebo prijali miesto v rznych spolkoch a organizcich, kde videli svoju existenciu lepie zabezpeen a sasne dostali sa aj do prostredia, ktor ich nrokom lepie vyhovovalo. Dnes, ke u mme dstojncky dorast a ke aj v spolkoch a organizcich je u dos zapracovanho personlu, nastal as, aby sa uitelia vrtili k svojmu pvodnmu povolaniu. V poslednom ase pou mnoh hlasy o vzostupe paerctva na hraniciach Slovenska a Protektortu echy a Morava, v seku Nemov Horn Srnie Vlra a Lide. V paovan potrebnch lnkov a predmetov dennej potreby hraj vraj prm niektor zamestnanci vekch staviteskch firiem, prevdzajcich rzne stavebn prce na Pova. Povrva sa pri tom tie, e medzi uvedenmi zamestnancami staviteskch firiem a niektormi naimi pohraninmi kontrolnmi orgnmi je dobr priateskch pomer. Da 24. II. 1944 poksilo sa u fy. Konstruktva v Dubnici n/V. stvkova asi 150 robotnkov. Ako dvod ku stvke udvalo robotnctvo, e nedostva zaplaten jednu hodinu, strven po dobu raajok, obedu a olovrantu. Po vysvetlen veci vedcim firmy Konstruktva, robotnci v prci pokraovali. 44
V poslednej dobe vemi sa vzmha obranie a sbieranie milodarov na verejnch a verejnosti prstupnch miestach, na elezninch staniciach, na nstupitiach ku vlakom, at. Trpne je povanie to vrzkanie harmonikami, oarpanmi huslami v osobnch vozoch a trpe pri tom ete aj drzos a dotieravos takchto muzikantov. asopisy kadodenne prinaj zprvy o vradch, o lpench prepadnutiach, o zbjan nevinnch ud a pod. Verejnos energeticky vol po nprave a prvom sa doaduje nemilosrdnho potierania podobnch trestnch inov. S npravou treba zaa v sdnictve, lebo je znme, e trestn zkony, predpisy a prvne normy s u zastaral a nevyhovuj zmenenm asom. Takisto vemi asto ta aj o neastiach na elezninch prejazdoch. Bolo by zaujmav zisti, koko udskch ivotov a majetku bolo znien na elezninch prejazdoch aspo len v poslednom obdob. Dnes, ke nm mus by kad udsk ivot vzcnej, ako bol kedykovek predtm, prvom sa meme doadova toho, aby eleznin sprva s urchlenm uskutoovala svoj program stavieb nad- poane podjazdov. Okresn nelnk v Pchove hlsi: Obyvatestvo so zsobovanm vo veobecnosti je spokojn, a na zemiaky, ktorch je vek nedostatok. U v jeseni minulho roku bol sa objavil v okrese nedostatok zemiakov a tento nedostatok je tm v teraz na jar. NZ bol nariadil vykpi teraz zemiaky od obyvatestva, o vak pre ich nedostatok nebude mon. Ba o viac, ronkom chbaj zemiaky na sadenie. Zemiakov na sadenie bolo by potrebnch 3000 q, ktorch v okrese niet. NZ zemiaky na sadenie neprideuje, lebo tieto vraj dod ronkom komora a tto zemiakov zase nem. Ak do okresu behom krtkej doby nebud dodan zemiaky na sadenie, vea poa zostane neosadenho. Katolci a evanjelici navaj v shode. Pri inkasovan prspevkov na vojnov zimn pomoc bolo badaten, e v niektorch obciach evanjelici neradi platili tieto prspevky. Na faiangy prelo 5 ronckych mldencov bez pohraninej priepustky z obce Lys pod Makytou do pohraninej obce Senica, kde ich zadrala nemeck pohranin str a dala ich do vzenia v Zlne, kde sa podnes nachdzaj. Okresn nelnk v Povaskej Bystrici hlsi: Roncky stav m obavu pre nedostatok zemiakov na sadenie, taktie i pre nedostatok umelho hnojiva.
45
Okres dostal v mesiaci februri 1944 v prdel slaniny, ale vyskytuj sa sanosti, e slanina tto je vemi star, zabalen vo vekom mnostve soli a tak kvalitne je menejcenn. Prdel lstkov na obuv nesta. V Povaskej Bystrici robotnctvo trp na vek nedostatok gumovch plov na bicykle. Ceny textli stle stpaj a chudobnejia vrstva obyvatestva ako si zaobstarva atstvo. ierny obchod sa udruje na predolej rovni. V poslednej dobe ale bada, e idia sa dos vone pohybuj a presne sa nezachovvaj tie opatrenia, ktor v tejto otzke boli ministerstvom vntra vydan. Poukazuje sa na to, e v okolitch mestch, najm v iline a v Trenne, idia dochdzaj do verejnch miestnost, nadvzuj rozhovory s rijcami a bez povolenia cestuj. Nedvno stal sa prpad, e id Artr Grattmann zo Sverepca, ktor je umiestnen v idovskom tbore v Novkoch, v ceste z nemocnice do Novk zastavil sa vo Sverepci, pozrie sa na svoje bval majetky a dajne dval znmym uom pokyny, aby dobre hospodrili s jeho majetkom. Z tohto vetkho sa usudzuje, e sa idom umouje urit povonos, ktor je vyvolan poslednmi udalosami na vojnovch poliach. V organizcii a innosti Strany HSS v okrese nenastaly v poslednom mesiaci zmeny. Funkcie predsedu okr. organizcie HSS je dosia ete nie zaplnen. Krajov poslanec Jn Mora uspokojujcim spsobom usmeruje innos strany a jej sloiek v okrese, je len koda, e trvale bva v Bratislave a do okresu zriedka dochdza. Politick koly Strany skonili sa ku veobecnej spokojnosti. Prpravy k vobm obecnch starostov a lenov obecnch vborov s v prde a v niektorch miestnych organizciach tieto voby boly u aj preveden. ud ale nebol spokojn so systmom tchto volieb. Menovite sa povrva, e v mnohch obciach obecn vbory pozostvaj poda kandidtok miestnych organizcii zo starch udkov a e funkcionri HG s odstavovan. V Povaskej Bystrici zvodn vbor radnctva v miestnej Zbrojovke m by zreorganizovan, lebo tento zvodn vbor ani u radnctva, ani u riaditestva zvodu, nepova dostatok dvery. Miestna politick kola v Povaskej Bystrici mala vemi pekn priebeh, slvnostnm ronkom bol p. minister dopravy a verejnch prc, Jlius Stano. Komunistick innos v okrese nebola pozorovan. Propaganda komunistickej strany z Moskvy, nem na obianstvo vplyvu, lebo nespokojenci povaj viac propagandu z Londna. Konkrtne prpady nebolo mono zisti. Vojensk spechy ervenej armdy predsa ale ovlivuj verejn mienku a kad dfa, e sa asom predsa podar prenikn do oblasti mimo Ruska. 46
V celom okrese, okrem podniku Zbrojovky v Povaskej Bystrici, niet nikde inde obyvateov inej nrodnosti, mimo Slovkov. Preto medzi jednotlivmi nrodnostnmi skupinami v Povaskej Bystrici je pln pokoj a harmonick shoda. esi v Povaskej Bystrici v Zbrojovke zamestnan sa obvaj, e bud hromadne vykzan z zemia Slovenska a preto sa lojlne chovaj. Politick situcia je dos nejasn. Hodne sa hovor o zmene reimu a o odstraovan niektorch vedcich osobnost z miest vldnych komisrov mesta Bratislavy a inch obc. Tie sa hodne spomna prpad min. radcu Izidora Kosu a inch osb, ktor s tmto nejasnm prpadom boly dajne usrozumen. S uznanm sa kontatuje, e zana sa robi oista vo verejnom ivote a oakva sa tie, aby vinnci a hmotrsky zaloen verejn initelia, boli prsne potrestan a aby ich majetok bol zrevidovan. In politick situcia, jako vysvit z obecnch volieb, je dos jednotn, obyvatestvo prejavuje znan zujem o verejn a politick veci a neby nateraz vojnovch pomerov a neistoty zo zahraniia, politick pomery v okrese boly by celkom uspokojujce. Okresn nelnk vo Vekej Byti hlsi: Politick pomery v okrese s celkovo dobr a nateraz iadne pozoruhodn odklony v tomto smere nenastaly. ud sleduje politick smer naich ttnych initeov a je pre zachovanie a udranie samostatnho slovenskho ttu. Cudzia propaganda ktor je namieren proti samostatnmu slovenskmu, je v okrese zamietan a zavrhovan. Letkov akcia, sabotne iny, prpadne pokusy a prpravy na podobn trestn iny, sa v okrese od poslednej zprvy nevyskytly. Nedostatky vo veobecnosti prejavuj sa u tchto lnkov: Mydlo, koa na obuv, plte na bicykle, pneumatiky a due na motorov vozidl, elezo a jednotliv kovy a hotov vrobky z nich, pohonn a osvetovacie hmoty a stavebn materil vbec. Prednosta ttneho policajnho radu v iline hlsi: Nsledkom zahraninch, hlavne vak vojnovch zprv a na vchode nastalch pomerov, bada bolo urit nervozitu, ku ktorej v nemalej miere prispieva i veobecn vojnov psychoza a nepriatesk rozhlas. Tieto okolnosti vak nezaprinily iadne tak mimoriadne vkyvy, ktorm by sa mohla nejak zvltna dleitos pripisova. Okresn nelnk v iline hlsi: Obianstvo bolo vytren v istej miere pre udalosti na vchodnom fronte, pre chystan evakuciu mesta Bratislavy a zven opatrenie CPO v okrese. 47
Okresn nelnk v Kysuckom Novom Meste hlsi: Politick situcia vo veobecnosti je v tunajom okrese uspokojiv. Poda sprv notrskych radov nie je bada vzhadom na vojnov situciu na vchode nejak nladu pre boevizmus, ale skr stiesnenos. Taktie nepou rozirovanie nepravdivch zprv, z oho sa d uzatvra, e vina obyvatestva, najm ronckeho, nevenuje iadnu pozornos nepriateskmu rozhlasu. U obyvatestva je urit nespokojnos, ale tto nesvis s politickou situciou, ale vytvra z nedostatku zemiakov a povinnho odovzdvania hospodrskeho dobytka. Pokia sa tka politickej situcie okresu v jeho sdle, v poslednej dobe sa znane skonsolidovala. Tto bola uritho asu vyvolan miestnym duchovnm Dr. Andrejom Paldanom, na jednej strane a verenmi politickmi initemi na strane druhej. Nie je pozorova v tunajom obvode, e by niektor bval komunisti, alebo prslunci bvalch socialistickch strn, vyvjali nejak innos, smerujcu proti ttu. Naproti tomu vak s pozorovan osoby, ktor v minulosti boly inn v bv. komunistickej strane, alebo v bv. socialistickch stranch. Okresn nelnk v Novej Bani hlsi: Pozoruhodn zjavy zanaj sa vyskytova pri vobch obecnch vbornkov, prevdzanch v rmci Strany, poda novho obecnho zkona. Objavuj sa toti rzne protikandidtky, naly sa vak u ud pochybnej politickej nevyspelosti, alebo o nejednotnosti obyvatestva, o do politickho zmania, kee sa zjavne stavaj proti kandidtom Strany. Okresn nelnk v Banskej tiavnici hlsi: Politick situcia je kudn, nebada zvltnych vkyvov. K tomuto stavu prispieva priemern dostatok potravn a dennch potrieb. Veobecne vo verejnosti bada tbu po m skorom skonen vojny, a vsledkom udrania terajieho stavu a formy ttnej. Ronctvo sa obva, e aj Slovensko stane sa bojiskom. S vmi akosami je spojen povinn odpredaj dobytka, kee pre okres bola stanoven dos vysok povinn dodvka a nsledkom toho pri jej realizovan astejie s zasiahnut aj osoby, ktor maj len jeden, alebo dva kusy dobytka. Najviac nepokoje rob t skutonos, e medzi jatonou cenou dobytka a chovnou cenou, je vek rozdiel a preto by bolo eln chovn cenu dobytka uri tie radne, po prpade vhodnm opatrenm umoni ronkovi, ktor odovzdva dobytok horej kvality, z malho potu /:2 alebo 1 kravu:/, aby si mohol kpi kvalitnej dobytok a za primeranejiu cenu. 48
Nsledkom nedostatku krmv mnoh ronci museli dobytok odpreda, v dsledku oho klesla aj dodvka mlieka a mlienych vrobkov. S menou dojivosou prejavil sa aj nedostatok v zsobovan mliekom. V otzke pracovnho pomeru v Banskej tiavnici je vemi naliehavm rieenm zpragmatizovania smluvnch zamestnancov u ttneho banskho riaditestva v Banskej tiavnici /:ininierov a banskch radnkov:/, ktorho pragmatizovania menovan sa u niekoko rokov doaduj, dosia bezvsledne. Ide tu o zamestnancov, ktor s najdleitejou slokou v organizcii prce, nakoko s pojtkom medzi vedenm podniku a robotnctvom a od ducha tchto znane zvis prosperita a vyrovnanos u robotnctva. Toto prekvalifikovanie neznamenalo by pre ttnu pokladnicu iadne zaaenie, ilo by len o stabilizovanie ich prvneho postavenia. I bansk robotnci v ttnych baniach doaduj sa takisto aby boli pottnen, t.j. aby ich sluobn pomer nezakladal sa len na kolektvnej smluve, ako u skromnch podnikov, ale aby bol podobn tomu, ak je u Slovenskej tabakovej reie. Star bansk provizionisti, ktor boli dan na odpoinok, ete pre vynesen zkona s. 148/1942 Sl. z., domhaj sa priznania drahotnho prdavku v takej vke, ktor by zodpovedal vzostupu cenovej hladiny. Okresn nelnk v Krupine hlsi: Politick situcia v okrese je nezmenen. Navonok panuje kud a poriadok. Z rznych priamych a nepriamych pozorovan je vak ist, e komunisti op zanaj vyvja inn organizan innos. Miestne organizcie Strany vykonvaj voby starostov. I z tchto je mon na to usudzova urit nervozitu so strany obianstva, ktor je nejednotn, mimo toho kandidti vemonmi vykrcakami dochdzaj na rad, aby neboli menovan, o mono prisudzova hlavne zahraninm zprvam z Londna, ktor napriek zkazu hodne s rozren medzi obyvatestvom. Tto nervozita je badaten i po tej strnke, e obyvatestvo obc, v ktorch nebolo predtm zistench rozporov, na malichernosti sa roztepuj a zbytone hateria. Je ist, e pri tom hraje lohu aj mentalita nho udu, zvl jeden proti druhmu. Prejavuje sa to najm v obciach majetkovo dobrch. Tu obania ij nad svoje pomery blahobytne a napriek konjuktre, ktor mali minulho roku, s zaden, napriek tomu, e stredn a mal ronci s odden. I po strnke morlnej mono tvrdi, e mravy upadaj, o zas mono pripisova tomu, e obianstvo hodne pije, lebo v obvode tunajieho okresu bolo hodne ovocia a plenice ani dosia neskonili svoju innos, take kad m liehovn vlastnch v nadbytku a tak, o neskonzumuj v hostinci, konzumuj doma. 49
V mesiaci februri bola v Krupine zadran pohranin schdza. Z utajench a tu utrsench poznmok so strany maarskej je jasn, e ceny v Maarsku stply nepomerne vyie proti cenm nam. Bada u nich urit nervozitu aj po tej strnke, ako dopadne pre nich zahranin politika a zd sa, e prevlda u nich urit pesimizmus. Okresn nelnk v Modrom Kameni hlsi: Politick innos u tunajch idov nebada, ovem elaj si zmenu ich terajieho poloenia. V pde alch protiidovskch opatren d sa oakva, e vina z nich ije ujde do Maarska, omu je vzhadom na blzkos hranc ako zabrni. Politick situcia v okrese bola pomerne uspokojiv. Vina tunajieho udu svoje povinnosti obianstva si kon a uznva vhody slovenskho ttu. Nateraz venuje sa u ponm prcam, take sa o politick udalosti natoko nezaujma. Ist iastka inteligencie, najm niektor ev. a .v. duchovn, oakvaj zmenu terajieho stavu a chovaj sa rezervovane, o je asi celottnym zjavom u tchto ud. Okresn nelnk v Lovinobani hlsi: Fa. Jn Kossuch, . spol. v Katarnskej Hute, obec Cinobaa obmedzila vrobu sklenenho zboia na dobu 5 dn v tdni, pre neodbyt skla a zl platenie tovaru do zahraniia vyvezenho. Fa. Cinobask eleziare a smaltova pracuje vemi obmedzene, len tak, aby nezastavila vrobu a to pre nedostatok materilu, najm smaltu. Priemysel sklrsky pracuje v plnom prde, a na Katarnsku Hutu. Okresn nelnk vo Zvolene hlsi: Politick situcia v okrese zvolenskom za mesiac februr 1944 bola uspokojiv a vzdor dnench vojnovm pomerom stle kudn. Ist nervozitu a nespokojnos vyvolvaj v asti obianstva spechy ruskej armdy na vchodnom a junom fronte, prpadn bombardovanie mesta Zvolena a tie sprvy o evakucii mesta Bratislavy. In z ohadu ttnej bezpenosti nebolo zisten ni pozoruhodnho. Povliv nedostatok sa ukazuje pri krmivch a preto by bolo potrebn prilenenie rotu, melasy a pod. Nedostatok krmovn m povliv vplyv na vkrm dobytka. Kravy slabn, ztrcaj mlieko a tece krtko po vytelen hyn. Tento nedostatok krmiva me ma katastroflne nsledky pre budci stav dobytka, o som u aj v predolch zprvach uviedol. Tie sa jav vek nedostatok zemiakov a je obava, e sadenie zemiakov toho benho roku bude nsledkom toho obmedzen. Toto obmedzenie by sa citene dotklo najm 50
chudobnejej vrstvy obyvatestva tohto okresu, kde je zemiak hlavnm vivnm lnkom. Pre nedostatok rfovho eleza gazdovsk vozy sa u pomaly opotrebvaj a ide to na kor hospodrskych, ba aj povoznckych prc. Okresn nelnk v Kremnici hlsi: Brun tfus, ktor vypukol vo Sv. Kri n/Hr., ete v januri, doteraz vyiadal si 2 obete, lebo tejto nemoci podahli v mestskej nemocnici v Kremnici: Obert Jn, 40 ron a Emilia Zavaanov, 22 ron obyvateka vo Sv. Kri n/Hr. Choroba vak nem rz epidemick, lebo doteraz len 7 ochoren osoby boly zahlsen a tak nemoc m len povahu endemick. Zsobovanie obyvatestva veobecne bolo v minulom mesiaci dobr a to najm mkou a masou. Trhliny boly v zsobovan obyvatestva drevom, hoci okres je v prevnej vine pokryt rozsiahlymi lesmi avak z lesnch skladov, nemono drevo donies do mesta Kremnice pre nedostatok dopravnch prostriedkov. Zsobovanie obyvatestva podovou bolo nedostaton, tak ako aj bolo tomu v predolch mesiacoch. Ronci predpovedaj slab rodu, najm o sa tka obilia, a to pre mokr zimu a preto, e ke boly 7 8 stupov zimy, oziminy neboly pokryt snehom. Zrejm pohyby komunistick v okrese nebada. Bval komunisti chovaj sa opatrne, rezervovane. akaj na vhodn okamih, ktor by sa im vyskytnul v pde priblenia sa sovietskej armdy k naim hraniciam. V tejto veci ni pozoruhodnho nemem hlsi. Politick situcia v okrese je kudn. I ke sa mnoho debatuje v skromnch kruhoch o udalostiach vchodnho frontu, o pribliovan sa sovietskeho vojska, o stlom bombardovan nemeckch miest leteckou silou Anglie a Spojench ttov severoamerickch, no predsa nespozorova v okrese nijak viu nervozitu. Vo februri vemi mnoho sa hovorilo aj po naich malch obciach, hostincoch, ba aj na politickch kolch o tzv. malej afre Kosovej. Krtke a nedostaujce zprvy v naom rozhlase a hlavne v tlai informovaly verejnos dostatone o tejto afre a v svislosti s touto afrou rily sa, ba ria sa aj dnes, najfantastickejie vmysly a zprvy o min. radcovi Dr. Kosovi a jeho manelke. Tituln obraz predposlednho sla Kocra ete potvrdil obecenstvu pravdivos tchto zprv a mnoho sa spomna vo verejnosti tak predprevratov ivot Kosov, ako aj jeho prline premrten prjmy, plynce z podnikov nm arizovanch, ako aj z tantiem v sprvnych radch a vbec vemi odsudzuje ud t nesmiernu kumulciu prjmov, v om vraj ani najvy kumultor prjmov za bv. SR, Dr. Stodola, sa mu nevyrovn. V Nrodnch Novinch viac lnkov vylo, kde rozprvaj o om sce bez pomenovania jeho mena, ako o kodcovi nroda, paerkovi at. No vieme, e toto vetko je prehnan a preto 51
je chybou naich zodpovednch kruhov a najm vedenia tlae, e verejnos nie je informovan o takejto vekej afre verejne dopodrobna. V tomto ohade jedine prejav p. ministra vntra Macha na porade okresnch nelnkov v Banskej Bystrici priniesol svetlo a aspo ako tak boli sme informovan o celej tejto afre, ktor ani zaleka nie je tak vek, jako sa podva vo verejnosti. o sa tka pozdravu Na str je nesporn, e tento pozdrav de o de sa menej uva u aj medzi pospolitm udom a to nm je zjavn najm medzi ronkmi a robotnkmi, ktor ho najmenej uvaj. Na notrskej porade, ktor som konal vera, bol som upozornen, e v tomto ohade farri brzdia pln uvanie tohto pozdravu medzi irokm obecenstvom, lebo vade dvaj prednos pozdravu Pochvlen p. Jei Kristus, ba aj vo svojich prednkach upozoruj svojich veriacich, aby sa navzjom takto zdravili. Okresn nelnk v Banskej Bystrici hlsi: V ohade politickom v uplynulom mesiaci nebolo pozorova iadne pozoruhodn zmeny. Poplan zprvy z minulho mesiaca o obsaden Slovenska Nemcami at., utchly a zatia nov sa neobjavily. Voi zahraninm udalostiam, najm frontovm, zaujma sa postoj, akhosi vykvania, na jar oakvaj sa vie akcie /:invzia a pod.:/. Da 24. II. 1944 bola v Banskej Bystrici porada okresnch nelnkov, bezpenostnch orgnov a politickch initeov upy Pohronskej, ktor viedol p. minister vntra A. Mach. Jeho rozbor vetkch aktulnych politickch a hospodrskych otzok, ako aj apel, adresovan vedcim a verejnm initeom ohadom nrodnho povedomia a riadneho konania svojich povinnost, bol vstin a so shlasom kvitovan. Je len iadce, aby podobn politick kolenie bolo prevdzan aj u inch rezortov ttnej zprvy. Brann vchova, okrem jednho spolonho vstupu, v uplynulom mesiaci, nevykzala iadnu innos. Je to intitcia akopdna a mono poveda nepraktick, take nebolo by od veci poma na jej zruenie. Medzi komunistami nevedel som spozorova iadnu aktvnu innos. Obmedzuj sa len na pasvne vykvanie konca vojny a dsledkov, ktor z toho vyplvaj. V okrese i napriek silnej nepriateskej propagande , je pomerne mlo komunistov z presvedenia a celkove idea komunizmu je nmu udu cudzia. Nemono ovem poprie, e s jednotlivci a to aj medzi kolenmi umi, ktor sympatizuj s tmto svetonzorom. Ke aj otvorene vystupuj, medzi tmito pomlenmi intelektulmi najnebezpenej s ovem idia. Nie ani tak dnes, ke ich chovanie je zdanlivo pasvne, ale skr pre ten prpad, keby sa im naskytla prleitos k otvorenej innosti. Pri organizanch schopnostiach idov k tejto veci netreba komentrov. Na idov konkrtne sanosti neboly podan. ij pomerne utiahnuto a vo verejnosti sa mlo ukazuj. Vzhadom na verejn kritiku, povaujem za eln 52
previes prsnu revziu udelench prezidentskch vnimiek a ich poet obmedzi na minimum. Vinu obyvatestva takto opatrenie uvtala by s uspokojenm. Na distribciu zemiakov tunaj rad objednal 12 000 q jedlch zemiakov, pri splnen vetkch nleitost, ktor stanovil NZ. Po rznych akostiach pridelil nm NZ prkaznmi listami celkom 7562 q zemiakov a na tieto prkazn listy dali pestovatelia alebo vykupovai celkom len 5214 q zemiakov. Kvalita zemiakov nezodpovedala jedlm zemiakom, ale na to spotrebitelia ani vemi nehadeli. Toto mnostvo sa podelilo percentulne k potrebe spotrebiteov. Na nedodan zvyok zemiakov pridelil nm NZ v poslednej dobe 760 q fazule. Akcia ete nie je preveden a je vemi otzne, i obyvatestvo bude spokojn s prdelom fazule na miesto zemiakov. Ete plivej problm je distribcia mlieka. Okres banskobystrick nikdy nebol sebestan v zsobovan mliekom a bol odkzan na dovoz zo ssednho okresu zvolenskho. Teraz je situcia ete aia. Blzke okolie mesta je toti mlo produktvne, vdojnho hospodrstva v okol niet, jednokravkrstvo je spotrebn v sebe samom, nedostatok krmv nepomha odvdzaniu mlieka a nepomha mu ani povinn odvdzanie hovdzieho dobytka. Konene prava cien mlieka odrdza chovateov dojnch krv od odvdzania mlieka. Som informovan, e in kraje a mest s nepomerne lepie zsobovan mliekom a preto je iadce, aby dodvkov oblas pre tunaj okres bola pozmenen a tm umonen dodvka vieho kvanta mlieka. Pre potrebu tunajej distribcie dodva sa priemerne denne asi 1000 litrov a aby zsobovanie ako tak bolo uspokojiv, bolo by potrebn dodva ete vie mnostvo, aspo 2000 litrov mlieka denne z prebytkovch krajov. Zsobovanie msom v tunajom okrese tanguje sa okrem obyvatestva okresnho sdla z mnoho ostatnch obc, obyvatelia ktorch svojou nronosou a povahou svojho zamestnania maj tie ist potreby, ako mestsk obyvatestvo. Ke k tomu prirtame stupovan spotrebu vojaka, d sa oakva porucha v zsobovan obyvatestva civilnho. Na tto okolnos som NZ upozornil a iadal som, aby zsobovanie vojaka s msom bolo pridelen inam ako zsobovanie obyvatestva, t.j. aby bolo oddelen. Kee zven spotreba vojaka ide na kor civilnho obyvatestva u teraz sa stva, e preto civiln obyvatestvo nielen e nedostane svoju minimlnu dvku msa, ale nedostane vbec iadne mso. Na tieto akosti NZ ovem neprihliada a otzku zsobovanie s msom riei centrlne, - poda papierovej ablony a nie vzhadom na miestne pomery. Okresn nelnk v Brezne n/Hr. hlsi: Celkov hospodrska situcia v okrese sa v mesiaci februri nezmenila. Ponohospodrsky absoltne pasvny je tunaj okres takmer vo vetkch 53
lnkoch dennej potreby na prvoz odkzan. Dkazom toho je u len samotn fakt, e z celkovho potu 55.000. obyvateov je a 49.356 osb odkzanch na prdel mky z verejnho zsobovania. Vzhadom na dleitos riadneho zsobovania obyvatestva obzvl v dnench vojnovch asoch a poznajc mentalitu chudobnho pospolitho loveka tohto okresu, e kad sebamenia udalos akosi svis a kolsavo psob na jeho smanie, alej e kraj tento, ako kraj skutone chudobn, zasluhuje si, aby po strnke zsobovacej bola mu zvltna pozornos venovan, dovoujem si upozorni na niektor opatrenia a zsahy NZ-u, ktor v tunajom chudobnom okrese prevdza je mnohokrt nielen nespen, ale asto aj povliv. Takmto jednm zsahom je i nariaden vkup dobytka pre zsobovanie obyvatestva msom. NZ toti jednoducho nariadil tdenne 67 kusov a do konca roku 3484 kusov dobytka vykpi v okrese a nebral zrete na t okolnos, e poet vetkho dobytka v tunajom okrese, 15068 kusov, spotan ku du 1. februra 1944, je len zdanlive vek, e tchto 15 068 kusov dobytka, patr a 8340-tim chovateom, e 56 % je takch chovateov, ktor maj len 1 kus dobytka, 28 % je takch, ktor maj len 2 kusy dobytka, 12 % je takch, ktor maj po 3 kusy dobytka a len 10 % je takch chovateov, ktor maj viac ako 3 kusy dobytka a ktor vlastnia spolu len asi 4500 kusov dobytka. Nsledky toho s potom tie, e niekde sa zoberie majiteovi i tak dobytok, ktor by sa mu nemal odobera, lebo tento on sm potrebuje a tm sa zavd skoro odvodnen prina na reptanie, nadvky a znepokojenie a keby sa to ete tak prevdzalo, ako to NZ nariauje, e neodovzdan dobytok m sa za asistencie andrstva z matale vyvies, mohlo by to ma tak neblah nsledky, ktorch varova a vyhba sa nm dnes rozhodne je treba. Npravu v tomto ohade treba rozhodne urobi a to tak, e NZ sni poet na vkup predpsanho dobytka a potrebu okresu dopln z krajov inch, sebestanch, kde nieto toko biedy a kde priemern stav dobytka jednotlivch gazdov a chovateov je v. V okrese breznianskom bude mono vykpi tdenne najv 20 kusov dobytka, i to s akosami. Na predpsan poet, 67 kusov, nie je mono ani len myslie. Vyskytuj sa tie akosti a prejavuje sa nespokojnos v okrese i pre zkostliv postup NZ-u, vo veci preradenia robotnkov do kategorie vemi ako pracujcich a pre nepostaujcu dvku mky 5 kg na osobu. Vkup zemiakov nara tie v okrese na vek akosti, lebo roda zemiakov bola a katastroflne mal a okrem toho objavila sa tie v mnohch obciach rakovina, take pre tieto obec bude treba zemiaky na sadenie zaisti a dovies zemiaky rakovine vzdorn. Tto vek neroda zemiakov m vek vliv aj na zsobovanie, poane zsobovacie pomery okresu, lebo zemiaky boly a s hlavnm potravnm lnkom obivy tunajieho loveka. 54
akosti s v okrese i pre nedostaton prdel rfovho eleza, lebo pri udrovan kontingentu opomenula sa vzia pravdepodobne do ohadu t okolnos, e v okrese je mnoho povoznkov, ktor sa vlune a jedine z povoznctva ivia a tmto nedostatonm prdelom rfovho eleza s kodlivo zasiahnut nielen sam povoznci, e odpadn od zrobku, ale znan kody sa psobia i na ttnom lesnom majetku, lebo zrban drevo neme by vas z lesov vyvezen. Starostlivos o drobnch chovateov zvierat prenesen bola vyhlkou NZ-u, . 360/1943 radnch novn na okresn rady. Tento kol bude mono okresnmu radu splni len vtedy, ke okresn rad dostane primeran mesan prdel krmovn pre okres a nie tak ako doteraz, e na vykzan a tatisticky doloen potrebu 16 vagnov krmiva, mesane prideuje NZ len 4 5 vagnov mesane a to tie nie pravidelne. Na zklade tohto nstinu o hospodrskych a zsobovacch pomeroch okresu breznianskeho, iadam: a/ aby predpsan vkup dobytka 67 kusov tdenne bol snen na 20 kusov tdenne a zbvajci poet dobytka e by sa dostval z okresov inch, b/ aby preradenie robotnctva do kategorie vemi ako pracujcich bolo v okrese zrevidovan a aby vzhadom na hospodrske a socilne pomery tohto kraja bolo toto preradenie benevolentnejie prevdzan, c/ aby dvka mky z 5 kg zven bola aspo na 6 kg, dosiahli sa tm uspokojenie potreby, vyli sa ierny obchod s mkou a obilm, dosiahne sa zven vkup obilia, lebo pekulcia s nm odpadne, d/ aby prdel rfovho eleza ustlen bol pre okres tvrrone aspo na 20.000.- kg, e/ aby zven bol prdel krmiva aspo na 10 vagnov mesane, f/ aby mesan prdel umelch tukov zven bol aspo na 4.000 kg a napokon g/ aby do okresu prideovan bolo pravideln kad mesiac aspo 200 q strukovn. V kruhoch robotnctva pou hlasy pre neprimeran mzdy a d sa oakva, e robotnctvo, zamestnan v tovrach a plach doadova sa bude v dohadnej dobe zvenia miezd, lebo dosavdne zvenie a poskytnut drahotn prdavok s aleko od terajch cien najnutnejch ivotnch potrieb a potravn. Bude preto lohou povolanch kruhov stara sa o to, aby z verejnej distribcie sa vie prdely dostaly tomuto robotnctvu, poane robotnckemu kraju, aby
55
robotncke vrstvy neboly odkzan na ierno, za ceny neprimeran a premrten a takto umonen im bolo uivi sa z terajieho zrobku. Niektor podniky id svojmu robotnctvu, obzvl v zsobovacch veciach, vemi v strety, - zriadily podnikov kuchyne za nzku cenu poskytuj svojim zamestnancom celodenn stravu, alebo dobr vdatn polievku. Okrem toho zriadily a zriauj spolon jedlne, umvarne a kpele pre svojich zamestnancov. O kultrne potreby svojho zamestnanectva star sa jedine len podnik eleziarne Podbrezov, ktor usporiada kultrne a odborn prednky, koly pre svojich uov vo vlastnej reii, zriadil kurz nemeckho jazyka, vydva podnikov noviny a podporuje robotncke kino. Bude treba urobi opatrenia, aby tto starostlivos o kultrne potreby zaveden bola i v inch podnikoch a podujatiach. Nadovetko bude treba u robotnctva prehlbova ducha nrodnho povedomia a vtepova mylienku slovenskej ttnosti, usporiadanm vhodnch prednok a spomienkovch oslv z nho nrodnho a ttneho ivota. Politick situcia tunajieho okresu je vo veobecnosti kudn. Cti vak nespokojnos a povznajcu nladu u niektorch jednotlivcov eskoslovensky smajcich, vzhadom na prechodn spechy Sovietov na vchodnom fronte. Pokladm za vemi potrebn, aby podnikom, zamestnvajcim v poet robotnctva a nadovetko cudzincov bola zven pozornos venovan nielen s hadiska socilnych pomerov zamestnanectva, ale nadovetko je treba, aby v takomto podniku zvl vman a pozorovan boly pomery s hadiska ttnej bezpenosti. Zamestnvanie cudzincov v podnikoch, obzvl cudzincov nm neprajnch a to ete na vedcich miestach je naim zujmom rozhodne kodliv, lebo pha prtomnos a bezprostredn styk takchto ud s naim robotnctvom plne sta k tomu, aby n jednoduch lovek, i ke nebude na neho priamo vlvan, nevedel sa vymani z tej ideologie, ktor za celch 20 rokov tak bezohadnm a nebezpenm spsobom vtepovaly vtedajie reimy. Tento stav je tm povlivej dnes, ke zle vysvetovan politick udalosti akosi vhavo zapsobily i na inch, ideologii dnench ias naklonench ud a ke vojnov asy m alej tm viac bud ete dolieha na ns a nae pomery. Okresn nelnk v Hnti hlsi: Zana sa nara na akosti pri dodvkach dobytka, nakoko chovatelia dobytka nsledkom nedostatku krmiva chovali len mlo dobytka, ktor potrebuj pre svoje hospodrstvo a z toho u nemu vyhovie povinnej dodvke pre Slovpol. Trh prce je dobr, zamestnan je vetko, ba jav sa v uritch odvetviach aj nedostatok pracovnch sl. Menovite je nedostatok robotnctva v stavebnom 56
a remeselnom odvetv. Niektor robotnctvo podujma prce len na prehnan mzdy, pracuje ledabolo a pre nedostatok potravn sa prci vyhba. O zrobok, poane spory na takmer iadnom zujem neprejavuje. Hospodrske robotnctvo prce podujma len za stravu, poane len pri zaisten stravy, ktor sa vak zaisti ned, len u producentov. Tieto zsobovacie akosti, ktor sa skoro vdy vyskytuj, s potom prinou, e robotnctvo susednch okresov a vzdialenejch obc, do priemyselnch podnikov nedochdza. Drahotn prdavky ttnym zamestnancom tie pominuly, lebo po kadom zven platov, zvila sa aj hladina cien potravy. Okresn nelnk v Revcej hlsi: Politick situcia v uplynulom mesiaci niesla sa v znamen politickch kl HSS a v poslednch doch tie zvenm zujmov o lensk schdze Strany, ktorch elom bolo navrhovanie lenstva Strany do obecnch vborov. Medzi robotnctvom jav sa nespokojnos pre nedostaton zsobovanie obuvou, v podnikoch nad 150 zamestnancov a to pri podnikoch stavebnch /:stavba ttnej eleznice:/ a v podniku t. lesn sprva v Murni. Inak politick pomery v okrese s kudn. Nboensk pomery v okrese s oproti minulmu mesiacu nezmenen, a na obce Murska Dlh Lka, kde pravdepodobne znovu ova nboensk boj medzi r. kat. a ev. a. v., ako to ukzali prevdzan voby do obecnho vboru, kde a na jednoho, vetci ev. a. v. kandidti, navrhovan predsednctvom miestnej organizcie Strany do obecnho vboru, pri vobch prepadli a to preto, e vetci r. kat. lenovia hlasovali proti ev. a. v. navrhovanm lenom. Chyba mus vak by na ev. a. v. strane v tom, e sa tto astnili volieb v menej iastke, m boli prehlasovan, hoci v obci je vina ev. a. v. So Strany r. kat. muselo sa tu jedna o organizciu tak, e lo tu o organizovan akciu, oho je hodno utova vzhadom ku konsolidcii pomerov a skutonos, e sm ev. a. v. farr v Murnskej Dlhej Lke je aktvnym lenom HSS, ktor sa inne zastuje ivota v Strane, o pri inch duchovnch ev. a. v. niet. Zsobovanie je bez zvad, a na dopravu mky do obc Ratkovsk Bystr a Filier, vzdialench od sdla okresu asi 24 km, ktor obce leiace v tesnej blzkosti, nemu dosta mku do obc nkladnmi autami S, ale tto je dopravovan do obce Ratkov, odtia do obce musia mku dova, m sa tto podstatne zdra, lebo obce vemi chudobn bancke, maj vemi mlo zprahov. Nkladn dopravu S som poiadal o odvoz mky priamo do tchto obc /odboi zo ttnej cesty z obce Plosk, o je vzdialenos tam a zp 7 km/, avak dostal som zamietav odpove, e tieto aut od predpsanej cesty odboi nesm. 57
Medzi banskm robotnctvom na Sirku-eleznku tui blzke mzdov poiadavky, je snaha vyriei mzdov snahy, poane veci banctva za prtomnosti p. ministra dopravy a verejnch prc, ktorho nvteva sa pripravuje v dohadnej dobe, ako o tom zvodn rady bankov boly iadan k vyjadreniu. Medzi robotnctvom fy. Ing. R. Fri, stavba eleznice v Kopri, je siln hnutie cez riadenie spch pre robotnctvo, hlavne v tuneloch pracujce na tri smeny, ktor vec sa sce dlhiu dobu pripravuje, ale podnikatesk firma nie je ochotn hradi nklad cca 30.000.-Ks na zriadenie spch, kee dvod, e nie je povinn nies tento nklad. Vec je vemi potrebn z dvodov zdravotnch pre vetko robotnctvo /:t.. 750 zamestnanch:/. Vo veci sa obraciam na stavebn sprvu S v Brezne n/Hr. Okresn nelnk v Dobinej hlsi: Obyvatestvo vo veobecnosti nepolitizuje a obmedzuje sa len na povanie, poane tanie poslednch frontovch sprv. Ani medzi robotnctvom tunajieho okresu nie je mon pozorova, e by sa zaujmal zvltnym spsobom o politick udalosti a e aj medzi touto vrstvou obyvatestva panuje politick pokojn duch, to mem usudzova z toho, e vroky pri prleitosti osobnch rozhovorov s robotnkmi tunajch banskch a priemyselnch podnikov, vyznej pri kadej prleitosti v tom smysle, e pomery s uspokojiv a e niet priny v iadnom ohade na reptanie. e obyvatestvo tunajieho okresu shlas s politickmi pomerami, tomu nasveduje i t okolnos, e na politickch kolch HSS zastnilo sa vade vo vekom pote a prednky povalo vdy s vekm zujmom a so shlasom. V okrese je niekoko jednotlivcov, najm z radov inteligencie, ktor sympatizuj s mylienkou tzv. esko-slovenskou, ale tto udia nevyvjaj navonok iadnu aktvnu innos, stoja stranou a chrnia sa ktorchkovek politickch vrokov. Niektor osoby s z nich aj lenmi HSS. Tmto jednotlivcom venujem stle zven pozornos. Na poli zsobovacom jav sa urit nedostatok krmiva pre ak dobytok, opravujem an dobytok , ako ovsa, sena a melasovho krmiva. Mal prdel melasovho krmiva /:100 q na 2 mesiace:/ je celkom nedostaujci. Nedostaton je aj prdel krmv pre opan, ako otrb, krmnej mky a rotu, lebo mesan prdel o 150 q je nedostaujci, vzhadom k tomu, e v okrese je okrhle 5000 opanch. Okresn nelnk v Tur. Sv. Martine hlsi: Vo februri bolo osobm tukmi nezsobenm prideovan slanina. Pohorenie vzbudilo, e Slovpol pridelil tunajiemu okresu slaninu, ktor u zapchala. 58
Trh prce je dobr. Priemyseln podniky pracuj s plnou kapacitou. Strukovn je ete dostatok a odbyt je dobr. Vnimku tvor tovre na celulzu, ktor pre zl odbytn pomery vyrba len na sklad. Robotnctvo tejto tovrne sa obva, e bude musie nastpi nten dovolenky. Doteraz k vlukm, ako aj ku stvkam, ani pokusom ku stvkam, nedolo. Vo februri 1944 konala HSS v obciach okresu miestne politick koly. Tieto boly dobr navtven, miestami lepie, ako v roku minulom. Mal bola nvteva v tubnianskych Tepliciach a v Tur. Sv. Martine, kde prehovoril f radu propagandy, vyslanec T. J. Gapar. Politick koly v celku splnily svoje poslanie. Da 12. februra 1944 bolo v Tur. Sv. Martine v rmci akademie prv vystpenie chovancov Vojenskej relky. Toto vystpenie, ktor malo dobr rove a isto slovenskho ducha, treba i po politickej strnke zregistrova ako aktvnu. Vrtock andri odhalily 19. februra 1944 v byte udovta Ruttkaya Matuovia st. na Vrtkach, vek mnostvo rznych nbojov, niekoko zbran ruskej a poskej vroby, niekoko siastok vojenskej vzbroje, siastky vojenskej rovnoaty, niekoko kusov teacieho boxu, podrkovej koi, hnacie remene, jeden ukradnut elektromotor, at. udovt Ruttkay Matuovi st. a jeho syn udovt boly oznmen pre nedovolen ozbrojovanie. Stopovanie prevdza ttne zastupitestvo v Preove. udovt Ruttkay Matuovi st. je na Vrtkach znmy ako osoba, ktor si rada privlastuje cudzie veci a ako nruiv poovnk. Je maarskho smania. Doteraz ete nie je dokzan, i prinou ozbrojovania boly pohntky politick, i poovnka ve, alebo obyajn zisten pohntky, nadobudn majetkov prospech. Okresn nelnk v Nmestove hlsi: Mimoriadny prdel mlynskch vrobkov a hrachu psobil vemi uspokojivo na obyvatestvo. Zsobovanie potravinami je celkom dobr. Nebude sa vak dostva skoro vbec zemiakov na sadenie. Jesenn roda zemiakov zvej asti hnije. Zemiaky s iba vekosti orechu, nemaj iadnej klivosti, preto nehodia sa na sadenie. Potrebn je prdel sadzbovch zemiakov. Nsledkom nedostatku krmv s miestami zl chovatesk pomery, hospodrstva obmedzuj chovn stav dotynho zvieratstva, t. j. hovdzieho dobytka. Miestami je citen nedostatok mydla. Okresn nelnk v Trstenej hlsi: andrska stanica Tvrdon behom odstraovania obrazov naich vldnych initeov a dejateov v hostinskch a vapnckych miestnostiach zistila, e na 59
niektor triedu obanov to psobilo takm dojmom, akoby vraj mal nasta prevrat. Okrem toho sa dopytovaly hostinskch, e i obrazy odstrauj preto, e sa u ns vo vlde oakva nejak rozklad. Naproti tomu vak boly obania hostinskmi v tomto smere vhodne pouen o prine odstrnenia obrazov vldnych initeov a dejateov z hostinskch a vapnckych miestnost. o sa tka nlady a postoja obyvatestva voi dejepisnm udalostiam, obyvatestvo hlbokho r. k. zaloenia venuje vek pozornos bojom a udalostiam, odohrvajcim sa v Taliansku. S priamo pohoren nad teroristickmi tokmi a odsudzuj nienie cirkevnch a bohosluobnch pamiatok a hodnt. Povinn odpredaj hovdzieho dobytka sa u v ude dos udomcnil. Bez omrania nejde ani teraz, ale to je u ako zvyk. Opatrenie NZ-u, poda ktorho mono odovzda ako dobytok aj vye 10 tdov dobytok, t. j. junovinu, ke t. veterinr psomne potvrd, e tento nie je sci k vchove, tunajie obyvatestvo prijalo s nadmiernou radosou preto, lebo na Orave dobytok je v 99 % nesci k vchove. Mm obavu, e NZ bude musie zvi mesan kontingent 81 kusov, lebo odovzdan dobytok poda vsledku svojou vhou nevyd poadovan mnostvo, potrebn pre verejn zsobovania. Novie pravy NZ-u ohadne opanch, sa vemi dobre osvedili. Dnes sa u na trhu objavuje viac opanch. I ierna burza je niia rozhodne sa pribliuje k ustlenm najvym cenm. Cena bravov na iernom trhu pohybuje sa okolo 25.- Ks. Uvonenie prepisov, vlastne prispsobenie tchto k praktickmu ivotu, m dobr nsledky. Podnikav udia njdu si vak vdy prame dchodkov. Lanskho roku boly to, opan, ovos a dnes s dolre predmetom obchodu. Vrav sa, e na jarmoku v Jablonke es vnimkm ale so sviekou na poludnie treba hada loveka, ktor nie je do dolrovho obchodu zapleten. Pltennk, vajiiar, kraviar, hydinr, elezniiar a nevinn kupujci pod iatrom, vetko dolre had. Otec hre syna, e tento raz mlo zarobil, t. j. e mlo dolrov kpil. Pltennk ani nerozlo iator, bo ve dolrov kpil aj tak. Prslun orgny dchodkovej kontrolnej sluby s dostatone informovan aj konaj svoje povinnosti s menm vsledkom. Poda nzoru tunajch ronkov mierna zima naznauje rodn rok. Boja sa, e vegetcia bude trpie neskormi holomrazmy. Okresn nelnk v Liptovskom Sv. Mikuli hlsi: Verejn pokoj a poriadok z politickch pohntok poruen nebol. V podstate in kudn hladinu kadodennho ivota v niektorch obciach okresu rozruily iba v rmci HSS vykonan prpravn voby kandidtov do obecnch vborov poda zkona s. 175/1943 S1. z. V obciach, v ktorch HSS m mlo lenov, poukazuje sa asto na to, e nepatrn menina rozhoduje 60
o tom, kto m st v ele obce. V niektorch obciach zase spomnan voby priniesly rozladenie aj medzi sammi lenmi Strany, ktor osoby sa asto rozdelily na niekoko skupn. V tomto smysle dostva okresn rad zprvy z obc Vaec, kde poda vsledku prevedenej voby, vykonanej v rmci Strany, dostal najviac hlasov v obci neobben bv. vl. komisr ingliar a z obce Vchodn, kde vobou boli odstaven doteraj obecn funkcionri, vymenovan svojho asu upnm radom v Ruomberku. V Lipt. Sv. Mikuli, kde poda vsledku volieb m by vymenovan za starostu obce tovrnik Frantiek Krl, posudzuje sa verejnosou tto skutonos najm z toho hadiska, e miesto doterajieho starostu ev. a. v. m by vymenovan za starostu r. kat., hoci mesto m vinu obyvatestva nboenstva ev. a. v. Navonok do znanej miery kudn hladina verejnho ivota, ktor v poslednom ase nejavila stopy znanejieho antagonizmu medzi oboma konfesiami, bola v niektorch obciach prve prevdzanm vberom osb na funkcie starostov obce a lenov obecnch vborov. Voby, ktor v tomto smere vykonvala po obciach v rmci svojej psobnosti HSS, vyniesly na vonok zase miestami aj star nboensk konflikty. Podstatnejie akosti vyvolva stle po obciach najm nariaden povinn odvdzanie hovdzieho jatonho dobytka pre verejn zsobovanie. Znan akosti bada aj s nariadenou dodvkou mlieka a distribciou mlieka a mlienych vrobkov. ast s aj otzky, i po preveden vkupu idovskch domov nebud podstatne zhoren bytov monosti tch ttnych zamestnancov, ktor sa na vkup tchto domov pre finann akosti zastni nemohli a ktor nateraz v tchto pottnench domoch bvaj ako njomnci. S obavy, e kupitelia domov, hadiac byty v nich zaisti si v prvom rade pre seba, nedvali njomnkom po prevedenom vkupe z bytov vpove a aby nezaali prejavova tendencie ku zvyovaniu njomnho. Miestna skupina Svzu tt. a verej. zamestnancov podva nvrh, aby platn zkon o ochrane njomnkov v znen zkona . 184/42 Sl. z. bol novelizovan v tom smysle, aby svolenie k vpovedi z bytu nebolo mon da majiteovi domu v tom prpade, ak njomcom je ttny alebo verejn radnk, bvajci v sdle svojho sluobnho radu, ak in povinnosti, vyplvajce z njomnho pomeru, riadne pln. Za terajieho stavu toti, najm v mestch pod 10.000 obyvateov, kde ochrane njomnkov podliehaj iba jednotliv byty, s ttni zamestnanci prakticky vystaven monosti, e majite domu ich me pri dodran zkonnej vpovedi, poane vpovednej lehoty, kedykovek vypoveda.
61
Okresn nelnk v Kemarku hlsi: Medzi obyvatestvom, bez rozdielu nrodnosti, mono v poslednej dobe pozorova pravdepodobne nsledkom nepriateskej propagandy rozhlasom ist depresiu, z obavy pred boevickm frontom. Bezpenostn orgny, ako aj notri, venuj veci zven pozornos za tm elom, aby sa elilo ukanej propagande nepriateskej. Konkrtneho sa ale dosia ni nepodarilo zisti. Okresn nelnk v Spi. Starej Vsi hlsi: Za mimoriadnu udalos uvdzam to, e da 20. 2. 1944 partizni prepadli nemeck andrsku stanicu v Ochotnici /Gen. gubernt/. Poet partiznov odhadoval sa na 100 120 ozbrojench muov. Hlsenie prevzala andrska stanica vo Fridmane, 8 ktor je od miesta prepadu vzdialen 15 20 km. Zven a sprsnen kontrola hranc vkonnm orgnom je znovu prikzan. Okresn nelnk v Levoi hlsi: Da 27. februra 1944 bola v Levoi lensk schdza HSS, za elom prevedenia voby lenov a nhradnkov do mestskho vboru. as bola mimoriadne vek. radn kandidtka predsednctva MOHSS vbec neprela, obdrala asi 12 hlasov z 280-tich. Aj v inch obciach okresu boly takto lensk schdze. Okresn nelnk v Spi. Novej Vsi hlsi: Obianstvo stlo v znamen volieb lenov obecnch vborov a starostov, o ktor prejavovalo vek zujem. Zvl v meste Spi. Nov Ves je tto otzka vemi aktulna, lebo sa tlaia na miesto meanostu a do mestskho vboru aj tak udia, o ktorch plat heslo: Ni pre celok, vetko pre seba!, a u ktorch niet najzkladnejch predpokladov pre tto funkciu. Okresn nelnk v Gelnici hlsi: Podvratn a skryt prca niektorch komunistov z bv. reimu a saen tm, e zsobovanie i ke nedovolenm spsobom je uspokojiv, najm v tchto mesiacoch zimnch, kedy zsobovanie na prklad masou a slaninou
Bval slovensk obec, teraz v Posku.
62
nsledkom zakaiek je aleko lepie ako v inch mesiacoch v roku. Dobr pracovn prleitos tie nedva pdu agitcii nesvedomitch ivlov. Hlsim, e nlada obyvatestva veobecne t. . me sa poklada za spokojn. Tto spokojnos prevne svis od dobrej zamestnanosti, ktor ete terajou prevdzkou podnikov banckych, kovopriemyselnch a piliarskych je zabezpeen dokia len tieto podniky v plnej prevdzke sa nachdzaj. Veobecne mono poveda, e v irokch vrstvch obyvatestva je mlo nrodnej uvedomelosti a zahranin situcia tto uvedomelos zoslabuje. Je to mon prve preto, e v okrese gelnickom 3 nrodnosti ij spolu a kad z tchto troch m osobitn nrodn ivotn program. Slovci myslia na spoluitie so Slavianmi a neveria u tomu komunizmu, ktor vraj u v tomto Rusku nie je tak, ak bol v minulosti a za ak sa u ns v novinch opisuje. Nemci maj zase dva tbory, jeden z phej disciplny dr sa nzorov Vekho Nemecka a druh tbor, ktor je tun, pod ztitou hkovho kra mysl na bv. Maarsko a sami v slabch chvkach sa priznvaj, e veru oni maj maarsk srdce. Maari v tunajom okrese sa postavili na pln a npadn vykvacie stanovisko a sami sa priznaj, e ani predtm, ke ete zahranin situcia bola lepia, nepripojili sa k nijakmu nrodnmu socializmu a potaj, e sa vrtia asy pred rokom 1918. Funkcionri Maarskej strany navonok t. . nekonaj prli aktvnu politiku, ako to robili pred rokom. Hdam nie tto ich prca ahk, vzhadom na situciu Maarska, najm o sa tka tamojieho zsobovania a vbec ivota, ktor je tam neprimerane hor, ako u ns. Objektvne pozerajc sa na situciu robotnkov, toto m sa dnes a privemi dobre a mnoh ani sami nevedia, o s peniazmi maj robi. Mnoh z nich sa opjaj, hraj karty a o rodinu sa mlo staraj, m vchova det kles. Proti opilstvu tunaj rad mus asto zakroova podanm nvrhu sdu na vyhlsenie za ahkomysenho, alebo podanm zakazovacieho vmeru hostinskm, aby nedvali takmto pijanom liehov npoje. Vldni komisri zdrhaj sa veobecne sami zoznamy pijanov potvrdzova, lebo boja sa pomsty dotynho pijana. Hra v karty sa tie vzmha a tvoria sa skupiny ud aj z vrstiev robotnckych, remeselnckych a radnckych, ktor cel noci hraj v karty. Do zverenej hodiny po krmch a po zverenej hodine na odahlch skromnch bytoch. Poda mjho nhadu bolo by tu treba odvies aj dospelch od neachetnch hier a pijatiky a o zbavu sa stara divadlami viac ako doteraz, alebo nejakmi zbavnmi prednkami, propagovanm portu, turistiky a pod. Nebolo by od veci, zakza aspo na as povanie plench liehovn a necha vno a pivo vo vonom predaji. Postoj obyvatestva voi vlde slovenskho ttu je veobecne dobr. Je ale treba aj tu skma stupe primnosti, ako ud zma. Je samozrejm, e odkladom postoja je vlastn stupe blahobytu, napr. p. prezident preto mdro vedie n tt, lebo nepustil na front toko divizi, ako chceli Nemci. Pn 63
minister Mach je teraz dobr k robotnkom a im pomha, len je chyba, e dr s Nemcami. Vek vina obyvatestva a mnoh Nemci sami zaujmaj bezndejn stanovisko k vazstvu Nemcov a mnoh exponenti spoiatku oduevnen teraz hadia utiahnu sa z verejnho ivota, alebo jednoducho robia opane a kritizuj to, o kedysi chvlili. V mojom okrese mus preto plati jedine zsada rigorozn prstup proti politickm previnilcom, lebo aj posledn odhalenie komunistickej a eskoslovenskej tajnej organizcie a rchle odsdenie funkcionrov sdu alebo ich zaistenie v Ilave nti k opatrnosti aj tch, ktor by hdam boli tie chceli rui spokojnos obyvatestva, ktor menej sa star o politiku. Policajn riadite v Preove hlsi: Pri kadej zprve o napredovan Rusov vzmha sa miestneho obyvatestva aksi znepokojenie. Hovor sa o prpravch na evakuovanie Preova a o monom znien tohto mesta nletmi, alebo o event. priblen sa frontu. Leteck poplach v noci zo da 24. na 25. 2. 1944, trvajci 5 hodn, hoc bez nsledkov, len zvil tto obavu a preto tha po skorom skonen tejto vojny prevlda tm viac. Miestne obyvatestvo si v poslednom ase bedlivo vma i pomerov na slovensko-maarskom pohrani. Zd sa, e zase s zmerne pan z Maarska velijak poplan zvesti. Povrva sa, e iaston mobilizcia v Maarsku m sli aj k tomu, aby maarsk vojsk obsadili vchodn Slovensko po Poprad, teraz vraj len pod zmienkou brni Karpaty pred ruskm vojskom. Dozvuky tejto mobilizcie maarskho vojska prejavuj sa u ns astejmi dezerciami maarskch vojakov a v tom, e v pohraninej iare, poane v obciach na maarskej strane, je umiestnen as zmobilizovanho vojska. V samotnch ahanovciach m by ubytovanch nad 2000 vojakov. Medzi slovenskm obyvatestvom na odstpenom zem bada znan rozruch z tejto mobilizcie, lebo npadne mnoho zlonkov Slovkov je povolanch z pohraninch obc k vojenskej slube. Rekvrovan s aj kone a vozy a mnoho zmobilizovanch zlonkov pohybuje sa dosia v obianskom odeve v Koiciach a na okol, dajne preto, lebo vraj maarsk vojensk sprva nem pre nich dostatok uniforiem. Na Slovensko utekajce slovensk osoby, vojensk zbehovia , sa osveduj, e sa me oakva v nval maarskch vojenskch zbehov. Svoje zbehnutie odvoduj jednak jestvujcimi zlmi veobecnmi pomerami v Maarsku, macoskm zaobchdzanm maarskch radov so Slovkmi a spomienkou na surov zaobchdzanie Maarskch dstojnkov s vojakmi slovenskej nrodnosti, poas ich predolej vojenskej sluby v maarskej armde. 64
Jestvujce ak, najm hospodrske a vyivovacie pomery v Maarsku, pripisuj tto zbehovia za vinu i idom, ktorm sa dostva v poslednom ase do rk vedenie hospodrskeho ivota. Dostvaj nasp svoje odat im ivnostensk oprvnenia, povaj velijak privilgia na kor rijskho obyvatestva a akosi skryto s im vracan aj vekostatky, ktor im boly odat za vldy neb. ministerskho predsedu Telekyho. Tm sa takto vymykaj zo ttneho vedenia mnohotiscov jutrov polia, z ktorch star majitelia idia nechvaj vek iastky neobroben. Zaznamenvam i vykoajenie nemeckho nkladnho vlaku, obsluhovanho maarskmi osobami, da 13. 2. 1944, na stanici v pohraninej slovenskej obci Kala. Vlak s nkladom uhlia pozostval z 34 nkladnch vozov, z ktorch 23 vozov sa vykoajilo a obrtilo v hromadu trosiek, v ktorch zahynuly strojvodca Pauliinec, kuri tefan Ferenok z Koc, vlak vedci Lako z Opatskej pri Koiciach a 2 brzdiari, ktorch men nepodarilo sa doteraz zisti. Prinou tejto elezninej nehody bolo to, e spomenut vlak mal iba run brzdy, ktormi obsluhujci nezvldly vlak zastavi, ke im zo stanice Kala nvestie ukazovalo znamenie zastavi. V Gelnici medzi nemeckou nrodnostnou skupinou a Slovkmi sa menovite medzi initemi ich politickch strn prejavil vzjomne vemi dobr pomer aj vo februri. Ist trbina vyskytla sa pred asom na kodu rozvoja a doterajej jednotnosti obyvatestva nemeckej nrodnosti v Gelnici po poslednej schdzi lenov DP, kde malo djs k akmusi vnejiemu nedorozumeniu. Pou, e ktorsi len mal vytka vedcim funkcionrom, e ist Mller sa nadmieru exponoval pri poslednom nbore nemeckej mldee S do zbrane SS a odsudzoval skutonos, e toto mal mesteko dalo pre SS 94 chlapcov, km tak Bratislava, s omnoho vm potom Nemcov, vyslala omnoho menej. Funkcionrov Mller sa poksil dajne tonka pre toto jeho chovanie zo schdzky odstrni nsilm, z oho mala povsta bitka. V Gelnici sa tto udalos nateraz vemi pretriasa a zavdva podnet na tvorenie sa dvoch tborov. as nemeckho udu vytka funkcionrovi Mllerovi, e im zverboval ich synov na front, ale sm zostal doma. Slovci v Gelnici, r. kat. vierovyznania, ako aj ev. a. v. sa ctia by ukrivden tm, e v nedeu a vo sviatok konaj sa pre nich bohosluby vdy rno do 7, opravujem od 7. hodiny, kdeto bohosluby nemeck a maarsk sa objavuj od 10. hod. V ohade hospodrskom a vyivovacom vo februri nenastala v Preove nijak zvada. Zsobovanie obyvatestva prebiehalo hladko. Na tdennom trhu objavilo sa vie mnostvo dennch potrieb a velijakch hospodrskych vrobkov a produktov, ktorch cena znane poklesla. Aj cena opanch bola snen. 65
U niektorch Maarov je pozorova trochu zvenejiu nladu a pokia bolo zisten, aj poet lenov politickej strany tejto nrodnostnej skupiny v Preove v poslednom ase sa zvil. Beriem si za povinnos poznamena, e sbierka VZP, prevdzan vo forme 2.- Ks prplatku k tenkm v ase od 18. do 22. februra vo vetkch hostinskch a vapnckych podnikoch a pri zbavch, nebola prijat obecenstvom so sympatiou, vzhadom na vysok prplatok. Preto mnoh z nich vrstiev obyvatestva pri platen mench trat vyhli tejto povinnosti tm, e niekoko takch hosov sa slilo v jedno pri vyrovnan tu, o sa pri niom, napr. 50-halierovom prplatku nebolo prihodilo a sbierka na takto prpad vyniesla menej. Okresn nelnk v Bardejove hlsi: Po bezpenostnch opatreniach v svislosti so zavradenm andrskej hliadky v Kurimke, nastalo ukudnenie aj u nrodnostnej skupiny rusnskej, ba repekt k bezpenostnm orgnom sa zvil, vtedy ke nebojcne konaly svoju slubu. Zvenie bezpenostnch pomerov je len najlepm dkazom toho, e pokoj sa udr na pohrani len vtedy, ke andrske stanice a finann stre s zosilnen, lebo takto s pohotov zakroi, ke toho potreba bude vyadova. Teraj stav bezpenostnch orgnov treba ponecha a neredukova v zujme ttnej bezpenosti. Veobecn spis idov, ako aj ich triedenie poda hospodrskej dleitosti, urobil medzi tunajmi idmi znan rozruch. Nsledky sa javia v tom, e vemi mnoho idov opustilo tunaj okres a dajne odili do Maarska, bojc sa prpadnho odtransportovania za hranice, alebo do pracovnho tbora. Tto otzka konene je stlym predmetom vah idov a oakvaj zhorenie svojej otzky v tom prpade, ke by sa fronta priblila. Rzni ariztori sa asto domhaj povolenia na cestovanie hoci krtkym termnom odvodniac to tm, e sami nie s schopn zska tovar pre obchod, lebo nemaj prslunej rafinovanosti, akej maj idia. Rozruch bol spsoben v Gaboltove, ke sa vyetrovaly sanosti r.kat. duchovnho tefana Jusku z Gaboltova a to proti vedcemu notrovi tefanovi Magdiovi. Vyetrovanie viedol radca v.s.v. Vojtech Kovts a ppesk komornk tefan Adam zo Slovenskch Raslavc, z poverenia biskupskho radu. Zdanlivo sa dosiahol mier medzi rozladenmi, avak ako som zistil, napnut pomer zostva naalej, kee r.k. farr tefan Jusko je lovek povahy haterivej nesnanlivej, vo vetkom vid len zlo a chcel by by absoltnym dikttorom vo vetkom. Vedci notr je lovek pracovit, seriozny, dbal svojich povinnost a disciplinovan. 66
Navrhujem urobi opatrenia, aby tefan Jusko, r.k. farr bol preloen do farnosti, kde v obci niet notra a kde jeho vlyv na veci nrodn nebude ma tak zhubnho vlyvu ako v Gaboltove. Kee umel tuk je nie kvalitn, jav sa zujem o pravideln prideovanie slaniny a to vo vom mertku, ako doteraz, lebo je veobecne znme, e bravovho dobytka sa porazilo dos, ba mono poveda, e kad odviedol povinn 3 kg slaniny. Ronci vzhadom v nastvajcim jarnm prcam doaduj sa rfovho eleza, ako aj eleza pre opravu svojich hospodrskych vozov a nstrojov, aby mohli previes svoje roncke prce na poliach. Okresn nelnk v Medzilaborciach hlsi: Zsobovanie na vojnov pomery prebieha uspokojivo. Ak by sa odstrnil medziobchodn Slovpol, pri vkupe dobytka, a medziobchodnk pri vkupe zemiakov, a ak by sa normalizovaly ceny tchto produktov na prijaten rove, bez poruenia terajej maximlnej ceny pre konzumentov, bol by pln pokoj. Znovu bol preveden spis idov, ostalo vak iba pri spise. S tu idia, ktor skutone pracuj a s hospodrsky dleit, no s aj tak, ktor nerobia ni, povauj sa a predsa boli ponechan ako dleit. Nespokojnos u obyvatestva vyvolva otzka rieenia a priznania t. vyivovacch prspevkov. Kad prbuzn narukovanho je presveden, e mu vyivovac prspevok patr. V tomto smysle podva informcie vojensk sprva narukovanm a v tomto smysle pu narukovan aj domov. Darmo vysvetuje notrsky, i okresn rad, t ktorm sa vyivovac prspevok neprizn, s presveden, e sa im krivd a e sa nepokrauje sprvne. V tomto ohade urobil som podrobn psomn predostretie na Ministerstvo vntra odd. 15., v ktorom som navrhol, aby tto akciu vybavovaly rady vojenskej sprvy, aby aspo prbuznm vojakov, ktor s na fronte, bol, a to v nakoko je len mon, ttny vyivovac prspevok priznan. Len tak mono preds stlym nedorozumeniam, nespokojnosti a osoovaniu verejnch initeov. Navonok nrodnostn pomery v tunajom okrese s urovnan a kudn. e by aj v zkulis bol pokoj, tvrdi nemem. Je tu jeden neodkriepiten fakt, uznan aj Rusnmi, s pochvalnm uznanm, e za trvania slovenskej ttnosti, vydalo sa tu najviac ruskch uebnc a knh vbec. V tomto smere je intenzvna innos, zrejme teda rusifikujeme. Takto oznauj tto innos tu bvajci Slovci. Nrodnostn otzka rusnskej meniny prve z uvedenho hadiska je teda nevyrieen a vyadovala by sprvneho konenho vyrieenia. Otzka prslunosti Rusnov v Strane dosia nie je vyrieen a stva sa de zo da plivejou. Obyvatelia nechc do Strany ani do rznych sdruen plati lensk prspevky, o robia pre to, e ich lenstvo poda zkona je dobrovon, povinnmi lenmi nie s, lebo nie s slovenskej nrodnosti. 67
Okresn nelnk v Humennom hlsi: Nedostatok krmiva je na kor riadneho chovu dobytka, lebo dobytok je kmen veobecne len menejcennm krmivom, zo slamy, suchho krmiva bolo vemi mlo a jadrnho je tie vek nedostatok. Bolo by iadce vynaloi vetko k zaobstaraniu krmiva pre dobytok, aby jarn vhon dobytka nenaiel celkom znien chov. S prchodom jari vynoruje sa pliv otzka umelho hnojiva, ktorho u pri jesennch prcach bol znan nedostatok. Povoznci, ba aj ronci, potrebuj elezn osi, ktorch prdel dosia presne upraven nie je. Poda vyhlky NZ, notrske rady prevdzaj distribciu rfovho eleza, ostatn elezn tovar prideuje sa ivnostnkom cestou Obchodnej a priemyselnej komory. Ronk mus sa obrti na ivnostnka, ktor objednvky vybavuje vemi zdhavo a to ist sa vzahuje aj na elezn podkovy, m zase trp len ronk. Zmenen prdel pracovnej obuvi rob tie znan akosti. Uchdzaov je vea a da potu obyvatestva, mesan prdel in cca 5 %. Kee obyvatestvo je informovan v tom smysle, e kad obyvate mus behom roka dosta jeden odbern lstok na obuv a jeden na podbitie, dochdza asto zo strnky radu k nezavinenm vstupom. Rusnska nrodnostn skupina neprevdza nijak zvltnu akciu. Nrodnostn skupina nemeck a maarsk ije vak v najuie spriatelenom kruhu. Je teda medzi nimi vzjomn shoda. idia, ktor boli tu ponechan, pracuj vo svojich obchodoch a nezapodievaj sa iadnou politickou innosou. Je vak pravdou, e tto upaj zo svojej innosti len z obavy pred trestom, ako napr. koncentrovanm a pod. a nie zo sympatie k nmu nrodu a ttu. Taktie sa stalo niekoko prpadov, e niektor idia utekaj do Maarska cez ttne hranice ileglnym spsobom. Politick pomery v obvode tunajieho okresu boly dosia kudn. Medzi obyvatestvom vak bada stpajcu nervozitu pre pribliovanie sa frontu. To m za nsledok, e aj nlada obyvatestva je poklesl a nikto si nevie predstavi, o ho oakva, keby sa vojna prevalila tunajm zemm. Do tejto nervozity, zaprinenej vojnou, prily voby do obecnch vborov. Tto otzka takm spsobom, akm bola prevdzan, t. j. hlasovanm na lenskch schdzkach HSS, neprinieslo pokoj medzi obyvatestvom v obciach, ale rozvrily sa osobn boje natoko, e napr. kde bola da 13. 3. 1943 veer usporiadan schdzka HSS, za elom vymenovania starostu a vbornkov, na vslovn iados miestneho predsedu HSS, Jna Arenda, musel som nariadi vyslanie zstupcu okresnho radu, aby nedolo tam k porueniu verejnho pokoja poriadku. Vo veci najsmutnejie je to, e tto nenvis panuje medzi starmi udkmi a orolskmi pracovnkmi, ktor sa navzjom potieraj. Rob sa to 68
v dnenej akej vojnovej dobe, ke tt a nrod m dve akosti. S mojej strnky nemem in navrhn, ne aby pri vbere starostu a vbornkov, bola repektovan mienka viny lenov HSS a tto mienka nech je repektovan aj pri menovan ostatnch funkcionrov Strany. Myslm to tak previes, e plne neutrlny orgn Strany na prkaz upnho predsednctva, svol lensk schdzu HSS v Humennom a tam sa prevedie hlasovanie o tom, e kto m by starosta, vbornci, funkcionri, MOHSS. Len po takomto neutrlnom a nestrannom hlasovan lenstva v neprtomnosti tch osb, ktor s na jednej, lebo druhej strane nenviden, me by spravodlivm spsobom ustlen, e koho chce lenstvo na vedce miesto. Prosm, aby predsednctvo Strany prijalo tento nvrh a urobilo koniec osobnm ambcim jednotlivcov na kor celku v dnench akch asoch. Ak nebud osobn ambcie jednotlivcov, ktor nespovaj a dvere vch starch lenov, zlomen, bud sa musie v budcnosti pri schdzach Strany urobi bezpenostn opatrenia na ochranu jednotlivch osb, i funkcionrov, ktor nie s obben medzi lenstvom HSS. Okresn nelnk v Trebiove hlsi: Z dvernch zprv, dodanch mi z bezprostrednho slovensko-maarskho pohraniia, oznamujem, e Maari mobilizuj viac ronkov, take z kadej pohraninej slovenskej obce povolvaj k nastpeniu vojenskej sluby muov od 30 50 roku. V Anyaorsgu odvoduj nutnos tejto povinnosti tm, e id obsadzova Felvidk Slovensko, e postavia sa i proti Rusom na Karpatoch, ako aj proti Rumunom. Maarsk ttni obania, dochdzajci na Slovensko za elom nvtevy, roziruj propagandu, e Slovensko obsadia Maari ihne, o sa na Slovensko dostan a objavia partizni, alebo komunisti z Ruska a ak tto na Slovensku zan prevdza zkodncke prce a sabote, za takmto cieom maj ma Maari dajne povolenie k obsadeniu Slovenska od Nemeckej re. Nakoko takto poplan sprvy zo zahraniia maj nepriazniv vliv na poriadok a pokoj, ctive prosm a navrhujem, aby bolo na kompetentnch miestach zakroen cieom obmedzenia vstupu vych vrstiev na nae zemie. Okresn nelnk vo Vy. Svidnku hlsi: Ileglna innos na zem okresu, ako aj v ssednch okresoch sa zdrujcich ukrajinskch a ruskch uteencov v uplynulom mesiaci vyvrcholila v zloineck viny tchto a ich pomocnch ivlov. Rzne udalosti skoro denne sa opakujce boli veobecne oznaovan ako innos partiznska. Teraz je vak u znme, e o partiznov sa nejednalo, lebo nelo o innos organizovan, ale o zloineck viny jednotlivcov, hlavne cudzch ivlov, za 69
podpory domceho obyvatestva, ktor zleala hlavne v tom, e dvala cudzincom ubytovanie a vediac o ich trestnch inoch a mysloch, toto bezpenostnm orgnom neoznamovalo a pri ptran a vyetrovan tchto trestnch inov, neprejavovalo vek ochotu a nechcelo ani vypoveda vo veciach dobre mu znmych. Energickm zsahom v okrese za pomoci orgnov B, sosilnenho andrstva a okresnho radu, podarilo sa v ase o najkratom verejn kud a poriadok obnovi, take v okrese panuje t.. pln poriadok. V Bratislave da 17. marca 1944 Na str! Prednosta B (Vojensk historick archv Trnava, fond 55, katua 35, 55/35/4)
70
Marec
VEOBECN SITUAN ZPRVA ZA MESIAC MAREC 1944

Voby do obecnch vborov boly preveden. Nvrhy boly iastone predloen okresnmu radu, ktor prevdza teraz zkonom predpsan etrenie ohadne volitenosti lenov. Z niektorch obc nie s ete nvrhy podan, pretoe sa dohoda ohadne starostu ete neuskutonila. V obci Schildern 9 navrhli Nemci osobu, ktor bola u pre ublenie na tele u zavret. Je to Jozef Plickinger. V Moste na Ostrove s tie medzi terajm vldnym komisrom a poradnm zborom z jednej strany a iastkou obyvatestva z druhej strany, roztrky. Povolvanie zlonkov do zbrane a udalosti v Maarsku a na vchodnom fronte, znervzuj obyvatestvo. Da 17. 3. 1944 shodili nepriatesk letci na osadu Kideght v Moste na Ostrove, na obec Miloslavov, alej v chotroch obce Most na Ostrove, Tartschendorf, 10 Mischdorf, 11 a Miloslavov 57 zpalnch bmb, ktor vak nespsobily iadne kody. Evakucia ide hladko. V okrese je vea obyvateov, ktor evakuovali z Bratislavy. Zsobovanie mkou a cukrom bolo dobr. Ukazuje sa u chudobnejch vrstiev nedostatok tukovn. Najv nedostatok je v obuvi. Najm detskej obuvi je mlo. Deti topnky za dva mesiace plne roztrhaj. Odporalo by sa, aby deti dostali rone dva pry topnok. Tie je nedostatok mydla. Potrebn by bolo zvi kontingent rfovho eleza. Ukazuje sa nedostatok v krmivch a v zemiakoch. Nsledkom nedostatku krmv je aj mlo mlieka. Jarn ponohospodrske prce sa vemi oneskorili, udia hovoria, e jame by sa u ani sia nemal. S prcami zapoali ronci len asi 2-3 dni. Okresn nelnk v Malackch hlsi : Obsadenie Maarska nemeckm vojskom obyvatestvo okresu sledovalo so ivm zujmom a kombinovalo z toho rozlin zvery. Frontov situcia zase
9 10 11
III
Teraz Jnokov. Teraz Nov Lipnica. Nov Koarisk.
71
spsobila, e obyvatestvo potalo s akousi iastonou mobilizciou, take zvolvacie lstky zainteresovan prijmali s kudom a prirodzene taktie aj pokojne rukovali. Voby starostov a obecnch vborov miestnymi organizciami HSS boly v mesiaci marci dstojne a so zujmom obyvatestva, zaprinili vak rozlin debaty a kritiky tohto systmu, nie vak v zlom zmysle. Taktie vzbudili vek zujem o lenstvo v HSS. Da 17. 3. 1944 cez popoludajie hodiny, nepriatesk lietadl shodili 10 bmb v lese medzi obcou Lozorno a Plaveck tvrtok, na majetku Vojenskch lesnch podnikov, ktor spsobili 9 krterov, /jedna nevybuchla/ v hbke 4 4 m a o priemere 6 10 m v piesonatom terne. U obyvatestva okrem nahnania strachu nespsobily iadne kody. Dlhotrvajce zimn poasie spsobilo, e jarn prce sa v celom okrese oneskorily, take je obava, e jame, ovos a jarn sadeniny bud vemi neskoro, kee len teraz ich zanaj sia. Mnoho zla nm narob vybavovanie vyivovacch prspevkov, kee narukovan vojaci dostvaj in intrukcie o vyivovacch prspevkoch od svojich veliteov, ne m tunaj rad. Bolo by konene iadce, aby narukovan vojaci boly sprvne a objektvne informovan a nie zavdzan na kodu miestnych radov ich bydlsk. Okresn nelnk v Skalici hlsi: Je pravda, e vojnov situcia m vek vliv na nladu obyvatestva a nsledkom udalost na vchodnom fronte, najm tunajie roncke obyvatestvo had s istou obavou do nejasnej budcnosti, vzdor tomu len ale svedomito pln vetky povinnosti, pln vetky nariadenia vrchnosti jednak na udrovanie verejnho kudu a poriadku, jednak na zsobovanie obyvatestva. Najviu rados robilo vak tunajiemu ronctvu posledne zlepen poasie, lebo predol zl poasie spsobilo, e v tomto kraji za cel mesiac marec hospodrske prce nebolo mon naas zapoa. Vzdor tomu ale, e v uplynulom mesiaci nebola tu pozorovan iadna protittna innos, medzi udom predsa bada, hlavne medzi robotnctvom, e pracuje sa silne so strany komunistov. Oslavy ttneho sviatku 14. marca odbavovali sa t. r. vo vetkch obciach s vekou slvnosou. Z tejto prleitosti nevyskytli sa tu iadne protittne incidenty alebo prejavy a tie neboly tu rozirovan iadne protittne letky. Je pravda, e nsledkom dlho trvajceho zimnho poasia jarn hospodrske prce sa na roliach ete stle nemohli zaa, preto je obava, e toto oneskorenie jara bude ma zl vliv na vvin siatby a na vsledok rody.
72
Zsobovanie obyvatestva potravinami je uspokojiv a v celku lepie ako bolo minulho roku na jar. Nielen ronci, ale aj robotnctva poloenie je v tomto smere omnoho lepie. V idovskej otzke s hadiska hospodrskeho musm tu pripomen, e o dobrovon odpredaj bv. idovskch domovch nehnutenost v minulom mesiaci zo strany tunajieho obyvatestva javil sa vek zujem. Okresn nelnk v Senici hlsi: Obyvatestvo vo zvenej miere zaujma sa o situciu na vchodnom fronte, najm pokia sa tka rchleho postupu ruskch vojsk ku hraniciam nho ttu. Z toho vyplva, e v najirch vrstvch udu ria sa rzne dohady a obavy o al vvoj situcie, s m svis aj intenzvnejie povanie nepriateskho rozhlasu a renie sprv z neho pochdzajcich. Nervznu nladu zvyuj aj ast leteck poplachy, bombardovanie cieov v Maarsku a bv. Raksku, ako aj evakuan opatrenia v Bratislave. Taktie vzbudilo pozornos povolvanie zlonkov niektorch ronkov. V Senici sa vyskytol charakteristick prpad, e ist inteligent, ktor sa hlsil pri poslednom stan udu k nrodnosti nemeckej, iada o opravu nrodnosti na slovensk. HSS prevdzala ul innos pri tzv. vobch obecnch funkcionrov. Okresn predsednctvo podalo vas nvrhy na menovanie obecnch funkcionrov vo vetkch obciach. V niektorch obciach v svislosti s tm boly aj iv spory, ale bez kodlivch inkov. Poda tatistickch dt bolo ku du 1. janura 1944 chovan v tunajom okrese asi o 3 400 opanch viac ako v roku minulom. Chovatelia opanch predpokladali dobr odbyt a vysok ceny, take na opan niet odbyt ani za radn ceny. Slovpol, prpadne NZ, mal by takejto otzke venova pozornos a usmerni vkup tch opanch aby chovatelia mohli odpreda a tm aby neutrpel kodu ani nrodnohospodrsky zujem. Mzdov pomery robotnctva sa nezmenily. V priadeni umelho hodvbu, . spol. v Senici, povolil NZ zvenie tzv. odevnho prdavku, poane prplatku, o vak vzhadom na nepatrn vku neuspokojuje poiadavky robotnctva. Okresn nelnk v Modre hlsi: Nebolo pozorova ni rukolapnho, ani dokzatenho, ale cti posilnenie agitanej innosti. Da 17. 3. 1944 v obci vajnsbach 12 bol vylepen komunistick plagt protittneho obsahu, ale pchate dosia vyptran nebol.
12
Teraz Vinin.
73
lenovia maarskej nrodnej skupiny udalosami v Maarsku s priamo omren a ich bojov nlada, agresivita a panovanos vemi poklesla a vemi skrotli. Jarn sejba pre zl poasie nebola preveden a vetky piln jarn prce s u oneskoren. Oziminy iastone prezimovali dobre, ale s asti okresu, kde ich stav je zl. Je veobecn nedostatok krmiva pre dobytok, o m vplyv na znen ceny dobytka. Ceny krmv neprimerane sa zvili. Napr. 1 q stoj a 100,- Ks. Politick pomery boly rozvren vobami do obecnch vborov. Kandidtov bolo mnoho a miest mlo. Vsledok potom bol, e nastali v mnohch obciach tvanice medzi udom. Mylienku previes voby tak, ako boly preveden nebola najastnejia, lebo n ud po obciach nie je ete politicky natoko vyspel, aby sa vedel odosobni a hadie na verejn dobro. Naopak, hadel na tieto voby z hadiska svojho egoizmu a poda toho volil. Nevyberal najlepch a najsilnejch kandidtov, ktor by lepie vedeli obecn veci vies a zujmy obce chrni, le tch horch. U udu nerozhodovali tieto momenty, le velijak in. Vak napr. Dubov, so 73 volimi, na prvom mieste volebnej kandidtky uviedli 64 mien kandidtov, to znamen, e kad voli hlasoval sm na seba. N pospolit ud pri tchto vobch po strnke politickej vyspelosti neobstal. Okresn nelnk v Trnave hlsi: Da 18. 3. 1944, veer o 20.30 hod., pri budove miestneho kina v Cferi, neznmy pchate zaplil neznmu vbuninu a nsledkom vbuchu /:ktor bolo pou v celej obci:/, viacer okn na budove kina boly vybit. In kody zisten neboly, ani repiny runho grantu, alebo nieoho podobnho, najden neboly. andrstvo zaviedlo vyetrovanie, ale dosia bez vsledku. Okresn nelnk v Nitre hlsi: Rusk fronta dosiahla Karpt a to ovlda debaty a verejn mienku. Obsadenie Maarska vzbudilo ndeje na zp prinavrtenie odtrhnutch zem. Po dedinch lozia Bratislavania a hadaj byty. Za takho stavu je zjavom normlnym, e rodia sa a mizn a zase nov poplan zprvy prebiehaj medzi obyvatestvom. Po dedinch ud omre na nedostatky, i ke uznva, e za vojny neme vetko klapa a e sa nm vedie dobre, ale akosi z mdy nadva sa na rady. V tejto veci sme si sami vinn. Propaguje sa u ns vetko mon, ale prca a vkon radnctva len vemi zriedka a to vinou len v Kocri 13 , alebo v tendennch lnkoch, v ktorch hlbie poklesky sa nafknu na vola. ud vid
13
Humoristick asopis.
74
tt len v innosti radov, ale o tejto innosti nem ani poatia. Noviny pu dlh lnky o tom, o veerala filmov hviezda, ale ako sa bor notr na dedine bez pracovnch sl, o vetko mus vykona, e za t prcu patr mu cta a uznanie, o tom sa ml. Ke by polovica tej propagandy venovala sa prci v ttnych radoch, ktor inak venuje sa lyiarskym zvodom, pomer obyvatestva k radom bol by srdenej a in by vypadala autorita ttnych radov, ktor ete budeme vemi potrebova. Dnen doba prikazuje chrni a popularizova autoritu radov, pri om netreba zabudn, e autorita je hierarchick, t. j. ke ju nem starosta, neme ju ma ani okresn nelnk, at. Okresn nelnk v Topoanoch hlsi: Obyvatestvo so zujmom sledovalo sasn politick a vojensk situciu a tento zujem sa len stupoval v dsledku poslednch udalost v Maarsku, v svislosti s ktormi nlada obyvatestva je v oakvan vojenskch opatren aj u ns. Nespokojnos zaprinilo nepriazniv poasie, pre ktor sa nemohlo zapoa s jarnmi ponohospodrskymi prcami a pre ktor mnoh robotnci nemaj ete prcu zaisten. S preto vne obavy o budcu tohtoron rodu. Vyskytly sa akosti pri odovzdvan zemiakov pre verejn zsobovanie obyvatestva, lebo roda zemiakov v predolom hospodrskom roku pre stle such bola slab. Nsledok toho potom bol, e ronci a pestovatelia im predpsan mnostvo vo vine nemohli odovzda a preto bolo na nich podan trestn oznmenie. Tto akcia narobila mnoho zla a omrania medzi ronkmi. Lebo sa tu poadovala nadpriemern nemonos. Okresn nelnk v Prievidzi hlsi: Po strnke politickej posledn mesiac znamenal politick vyrovnanie mysl obyvatestva tohto kraja. Bolo mon pozorova, e nastal frontov udalosti s chpan vne aj u toho obyvatestva, ktor v nedvnej minulosti bolo sn naladen proti dnenmu smeru, ba by som mohol poveda aj u tch, ktor boly v nedvnej minulosti zmania komunistickho. Pod vlivom poslednch udalost obyvatestvo orientovan doava, ije a orientuje sa v tej vrstve, ktor s dnenm zriadenm shlas. Mm preto predpoklad, e vlivom vlench udalost sa slovensk pospolitos nebude roztrieova, ba naopak, pod dojmom spolonej osudovosti sa pevnejie somkne. Po strnke nrodnostnej posledn mesiac znamenal znan uvonenie napiatej situcie medzi slovenskou a nemeckou nrodnou skupinou veobecne a v Handlovej zvl. Tto okolnos si vysvetujem zvl v Handlovskom obvode opatrenm, ktorm boly osoby, riace nrodnostn nenvis, zaisten 75
v Ilave, vo veobecnosti vak toto uvonenie spsobuje aj spolon osud nrodnosti slovenskej a nemeckej v tomto kraji, ktor spolon osud si obyvatestvo jednej i druhej nrodnosti zretene uvedomuje. D sa preto predpoklada, e nrodnostn spolunavanie v tomto kraji bude smerova k lepiemu, v om je pospolitos nemeck i slovensk utvrdzovan vedcimi initemi jednej i druhej nrodnosti. Pracovn pomery robotnkov s veobecne dobr. Poiaton nechu na prce do Nemecka je nateraz prelomen a udia vo vej miere sa hlsia na seznne prce, ako tomu bolo vo februri. Ku du 14. 3. 1944 bolo mon pozorova zblenie sa initeov a lenstva vbec HSS a DP v Handlovej. V tento de toti HSS a DP v Handlovej usporiadali spolone oslavy ttneho sviatku v Handlovej, ktor maly vemi dobr priebeh. Okresn nelnk v Novom Meste n/ Vhom hlsi: V mesiaci januri a februri 1944 potulovali sa na lubinskch kopaniciach viacer rusk vojensk uteenci, ktor utiekli zo zajateckho tbora z iechProtektortu, medzi ktormi bol Pavol Kolesnkov, ktorho osobn dta neboly zisten a Valentn Sipajev, naroden da 20. 6. 1915 v Orli-Rusko, povolanm ofr a pri tomto potulovan si zadovili informcie o Vojtechovi Hammersteinovi, les. sprvcovi, bytom na kopaniciach, U kulcov, obec Lubina, a o Gustvovi Rubaniskom, uiteovi na kopaniciach Hrniarov, obec Lubina, ktor s popredn initelia HG a HSS na lubinskch kopaniciach. Na zklade tchto informci Pavol Kolesnkov s Valentnom Sipajevom si na neznmon mieste zadovili pitole vojensk a takto ozbrojen da 21. 2. 1944, o 19.hod. vnikli do bytu uitea Gustva Rubaniskho, ktormu s namierenmi pitoami pod vyhrkou zastrelenia odcudzili na hotovosti 3.500,-Ks a jedny zlat dmske hodinky nramnicov, v cene asi Ks 4.000,-. Da 22.2.1944 o 19.20 hod. t sam pchatelia, sc ozbrojen vojenskmi pitoami vnikli do bytu lesnho sprvcu, Vojtecha Hammersteina, kde namierenmi pitoami, na neho a prtomn jeho manelku a penzistu Cypriana Kuniera, pod vyhrkou zastrelenia, odcudzili z runej eleznej pokladniky vetky cenn perky, v cene asi 18.950,- Ks. Da 23. 3. 1944 zadrala andrska hliadka v Turianskom Sv. Martine hore menovanho Valentna Sipajeva, ktor bol ozbrojen vojenskou pitoou, v spolonosti mladka: mladk, Milan Slvik z Lubiny s viacermi ruskmi uteencami potulovali sa na okol obce Bystrika, okr. Tur. Sv. Martin, kde povstala prestrelka medzi touto tlupou a andrskou hliadkou, pri ktorej bol jeden z ruskch uteencov ako zranen a jeden and. zst., Jozef Kritek, zastrelen. Zranen rusk uteenec sa menoval Nikolaj Bugadze-Simanovi, povolanm ofr. Pavol Kolesnkov, ktorho som u spomenul, nachdzajci sa taktie 76
v tejto tlupe, pri prestrelke dopadnut nebol a stopovanie po om sa vedie naalej. Valentn Sipajev, Milan Slvik a zranen Nikolaj Bugadze-Simanovi, boly zatknut a dodan do vzby okresnho sdu v Tur. Sv. Martine. Pri zatknut Valentn Sipajev sa andrstvu priznal, e v spolonosti Pavla Kolesnkova vykonali uveden lpee u uitea Gustva Rubaninskho a u sprvcu V. Hammersteina. Skutone bolo zisten, e ako nvod lpe u uitea Gustva Rubaninskho bol Vladimr Maica z Mikech Dedinky, obec Lubina, na ktorho bolo podan andrskou stanicou v Hornch Bzinciach, ako i na Pavla Kolesnkova a Valentna Sipajeva, trestn oznmenie Okresnmu sdu v Novom Meste nad Vhom. Vladimr Maica bol da 25. 3. 1944 zatknut pre zdruovanie ttu nepriateskho a dodan do vzby ttneho zastupitestva v Trenne, kde sa t. . nachdza. Hovdzieho a teacieho a tie bravovho msa bolo pln dostatok. Vek poet teliec sa ponka ku vykpeniu, avak tieto bez zapotania do povinnho odpredaja nemu by vykupovan a tak s ku vekej strate dran v mataliach. O stave obilia sa ned ete ni priaznivho napsa, lebo zapoat vegetcia zastaven bola zimou. Siatie bude a o cel mesiac oneskoren, o iste bude ma vplyv aj na vsledok rody. Najmanie robotnkov pokrauje. Poiaton va robotnctva da sa najma , poklesla z dvodu, e robotnctvo nem prdel lstkov na obuv, jednak, e nem zaisten riadne posielanie peaz. Okresn nelnk v Bnovciach nad Bebravou hlsi: Napriek situcii na frontoch a propagande cudzch nepriateskch rozhlasov, ktor predsa len prenik medzi irok vrstvy obyvatestva, chov sa obyvatestvo plne pokojne a ani so strany protittne zmajcich elementov nebada provokatvne chovanie sa, alebo vyzvavos. Dvera obyvatestva v budcnos je neotrasiten a pevn. Povolan zlonci vojska riadne nastupuj. V mesiaci marci sostavovali miestne organizcie HSS nvrhy na menovanie lenov do obecnch vborov a v kadej obci previedlo sa hlasovanie bez naruenia pokoja a poriadku. Navrhovan lenovia do obecnch vborov boly vyberan z najschopnejch obyvateov a rovnovha medzi navrhovanmi lenmi poda jednotlivch nboenskch skupn, bola tie zachovan. Okresn nelnk v Trenne hlsi:
77
Celkov situcia po strnke politickej v tunajom okrese je uspokojiv. Obyvatestvo chov sa viac-menej apaticky a jedinou jeho tbou je, aby m skr bol mier. Priebeh oslv ttneho sviatku bol v celom okrese dstojn a okzal. V svislosti s vvinom udalost v Maarsku, kolovali chry, e tam vypukla revolcia a e aj Slovensko bude obsaden. Vbec obsadenie Maarska vyvolalo strach aj u tunajieho obyvatestva, lebo nevedelo, i a ak nsledky bude to ma pre n tt. Zsobovanie obyvatestva bolo minulho mesiaca vemi uspokojiv, a na mal vnimky, ako- e odbern lstky na topnky s nepostaujce a to tm viac, e do tunajieho okresu dochdzaj aj evakuovan osoby, ktor sa tie uchdzaj o odbern lstky. Okresn nelnk v Ilave hlsi: Zsobovanie obyvatestva predmetmi dennej potreby je normlne. Znova opakujem, e treba zven pozornos venova paerctvu na slovensko-protektortnom pohrani. Verejn bezpenos kles, pchanie akch trestnch inov je na vzostupe. Tie toky na prslunkov andrstva sa v poslednej dobe povlive mnoia a preto je na uvenie, i v terajch mimoriadnych asoch vzbroj a vstroj andrstva vyhovuje? To ist plat aj o obianskom trestnom zkone a o andrskych predpisoch. Okresn nelnk v Pchove hlsi: Hospodrska situcia v okrese je uspokojiv, a na zemiaky, ktorch je nedostatok a to jak u spotrebiteov, tak u pestovateov a je obava, e mnoh nebud ma o sadi. Spotrebitelia sa azda nejako obdu bez zemiakov, alebo aspo obmedzia ich spotrebu. Horie je to s pestovatemi, ktor ich nevyhnutne potrebuj na sadenie, lebo ke nebud sadi, nebud ani vybera, o by mohlo ma nedozierne nsledky v zsobovan. Jaro je vemi nepriazniv, lebo takmer cel mesiac bola na poli snehov pokrvka a nebolo mon zapoa s jarnmi prcami. Kee sneh ete trv, je obava, e vyhyn zemiaky, ak by sa u i dali sadi, e vyhyn i oziminy a bude ich treba vyorva a sia jariny, o u mnohch driteov pozemkov nebude mon, lebo nemaj zrna. Okresn nelnk v Povaskej Bystrici hlsi: Komunistick innos po cel mesiac nebola pozorovan. Pokia ide o zvod Zbrojovku v Povaskej Bystrici, je nesporn, e znan iastka robotnctva ideovo sa klon ku komunistickej mylienke a zsadm, ale iadnu pozitvnu 78
innos nevykonva a z obavy pred stratou zamestnania a trestnmi nsledkami, svoje presvedenie nijak navonok neuplatuje. Nepriatesk rozhlas z Moskvy obyvatestvo menej zaujma, ne tvav propaganda, vysielan rozhlasom z Londna. Trestn iny, tkajce sa komunistickej innosti, sa po cel mesiac nevyskytli. Politick situcia je ovlyvovan udalosami na bojiskch a cel verejnos ak ukonenie vojny. Politick udalosti, najm oslava ttneho sviatku a 5. vroia samostatnosti slovenskho ttu, i ke maly dstojn a slvnostn rz, vyvrchouj v snahe zjednoti cel nrod, lebo veobecne sa oakva, e vojna vyvrchouje a e v nastvajcich udalostiach mus by ud a nrod jednotn a svorn. Leteck nlety a ast poplachy hodne znepokojuj obyvatestvo, ktor sa o politick pomery menej star, ne o zaistenie bezpenosti ivota a majetku. Pod tmto dojmom sa konali tie voby do obc, t. j. voby starostov, podstarostov a obecnch vborov. In k narueniu verejnho pokoja a poriadku nikde nedolo a politick situciu mono celkovo posudzova z hadiska slovensko-nrodnho za stabiln, poane stabilizovan. Okresn nelnk vo Vekej Byti hlsi: Politick pomery v okrese s celkovo dobr a iadne pozoruhodn odklony a poruchy v tomto smere nenastaly. ud sleduje politickch smerov naich ttnych initeov a je pre zachovanie a udranie samostatnho slovenskho ttu. Cudzia propaganda, ktor je namieren proti samostatnmu Slovensku, je v okrese zamietan a zavrhovan. V okrese nevyskytli sa za mesiac marec 1944 iadne socialistick a komunistick pohyby a innos. Bval prslunci socialistickch a komunistickch strn venuj sa nateraz vlastnmu zamestnaniu a nesnaia sa v iadnom smere, ba ani sa nepoksili vyvja nejak zakzan innos. Je vak ist, e bval prslunci spomenutch strn sa dosia nepreorientovali a preto v ich predolom presveden vykvaj al vvoj celkovej situcie, aby v priaznivom okamihu mohli zapoa svoju innos. Neuteen pomery nastvaj v okrese teraz na jar, pre nedostatok zemiakov. V roku 1943 bola v okrese len nepatrn roda zemiakov a obyvatestvo okresu bolo nten si zemiaky zaobstara z inch krajov. Tto zsoba zemiakov sa vak konzumovanm vyerpala do tej miery, e obyvatestvo nebude ma potrebn mnostvo zemiakov na obsadenie svojich pozemkov zemiakmi. Nedostatky vo veobecnosti prejavuj sa u tchto lnkov: Mydlo, koa na obuv, plte na bicykle, pneumatiky a due na motory, poane na motorov vozidl, elezo a jednotliv kovy a hotov vrobky z nich, pohonn 79
a osvetovacie hmoty a stavebn materil vbec. alej slanina a bravov mas. Pokia ide o slaninu a bravov mas, tu nastalo v zimnch mesiacoch urit zlepenie nsledkom domcich zakaiek, ktorch zlepen stav je len prechodn a nedostatok bude u v letnch mesiacoch badaten. Prednosta ttneho policajnho radu v iline hlsi: Nsledkom zahraninch, hlavne vak vojnovch pomerov, najm na vchode, bada bolo nervozitu, ku ktorej v nemalej miere prispieva i veobecn vojnov psychoza a nepriatesk rozhlas. Tieto okolnosti predbene nezaprinily iadne tak mimoriadne vkyvy, ktorm by sa mohla nejak zvltna dleitos pripisova. Okresn nelnk v Kysuckom Novom Meste hlsi: Vo veobecnosti politick situcia v okrese je uspokojiv. S pribliovanm sa frontu z vchodu k naim hraniciam, koluj medzi obyvatestvom sce rzne sprvy, avak vina obyvatestva nepriklad im iadneho vznamu, nakoko veria v dobr vedenie nho ttu. V poslednej dobe hovorilo sa mnoho medzi udom o povolvan znanho potu zlonkov, ale aj tieto rei prestali, ako sa obyvatestvo presvedilo, e po termnoch, ktor boly uren epkanou propagandou, sa neuskutonilo. Je sce urit nespokojnos medzi udom, ale tto vyviera z nedostatku zemiakov, nsledkom zlej rody zemiakov v minulom roku, tie vzhadom k povinnmu odovzdvaniu hovdzieho dobytka. iadce by bolo v zujme verejnho pokoja, aby bolo zakroen u NZ-u, aby stanoven kontingent odovzda sa majceho dobytka bol pre tunaj okres znen tdenne na 20 kusov. V poslednom ase je mono pozorova u nich vrstiev vliv komunizmu, ako je hlsen z jednho notrskeho radu. Tto udia vlivom bliaceho sa frontu zanaj prejavova sklony ku komunizmu, ba dokonca neboja sa ani vyhra. Stva sa, ako hlsi jeden notrsky rad, e pri distribcii lstkov na obuv, ke sa im nedostane tchto, pri obchode zahreia: Prde na psa mrz. V jednom prpade sa zas notrsky rad v Krsne nad Kysucou dverne dozvedel, e jeden oban v debate istmu riaditeovi koly hovoril, e on sa nemus nioho b, lebo e je ich lovekom a pri tom mu povedal, e koko potrebuje boevickch zstav, e ich m prichystan. Vec je predmetom prsneho etrenia. Druh prpad sa odohral v obci Zborov n/Bystr., kde jeden hostinsk zavolal si bratov, aby sa poradili, ako bud eli rabovakm a proti miestnym komunistom, kee dotyn hostinsk poul rzne vroky od osb komunisticky zmajcich. Taktie uveden zleitos je predmetom etrenia.
80
Naproti tomu vak vo veobecnosti mono poveda, e nebada, e by sa javil nejak pohyb bv. komunistov, alebo bv. socialistickch prvrencov, ale horeuveden sprvy s ojedinel, vyplvajce z nedostatkov niektorch lnkov dennej potreby. Okresn nelnk v adci hlsi: V mesiaci marci 1944 obdral dekan farr Rudolf Kunda z adce, okresn predseda HSS, potou 2 protittne letky a to jeden s npisom Slovensk rud partizn a na druh Oblas veslovianskeho hnutia pre oblas karpatsk, krajinu slovensk rozkaz . 21. Prv protittny letk zana: Proletri vetkch krajn spojte sa a kon: Nech ije autonmno Slovensko-Sovietsk republika. Druh protittny letk zana: Vetkm radom, predstavujcim vldnu moc v Slovenskom tte a kon: Vlado Klementis, v.r. a Majr. Marcely, v.r. V stopovan po rozirovateoch sa pokrauje. Okresn nelnk v Novej Bani hlsi: Socialistick a komunistick innos pozorovan nebola, avak d sa predpoklada, e urit skryt buky komunistick medzi robotnkmi s, ale tto s vemi opatrn a nevyvjaj navonok iadnu innos. Maarsk menina nevyvja iadnu innos, pohraniie je pokojn, idovsk otzka nebud nijak zujem. Zsobovanie je v celku uspokojiv, pri om ale nutno je poukza na citen nedostatok masti, obuvi, krmv, rfovho eleza, akovek i z uvedench produktov dostva tunaj rad urit prdel, lene v pomere potreby vemi mal. Jarn prce nsledkom dlhotrvajceho chladnho poasia s vo veobecnosti opozden a ned sa vedie, i tto okolnos nebude kodlivo psobi na celkov vvoj tohtoronej rody. Okresn nelnk v Banskej tiavnici hlsi: V politickej situcii nebada iadnych vkyvov, a na udalosti v Maarsku a priblenie sa vchodnho frontu bliie ku Karpatom. Z tchto skutonost v obianstve vytvorila sa mienka bliaceho sa rozhodujceho tdia vojny. Nsledkom tchto skutonost medzi obianstvom bada vne ohodnocovanie terajej chvle. Oslavy 14. 3. 1944 psobily osvieujco na mysle pospolitosti. Okresn nelnk v Krupine hlsi: Vplyvom zahraninch udalost obyvatestvo ivo pretriasa udalosti, ale pri tom vetkom zachovva kud a poriadok. Najvm prekvapenm bolo obsadenie junho suseda Nemcami. Po tejto udalosti hladina verejnho ivota bola 81
iastone rozruen a nepriamo bolo cti nevyrieknut otzky, i sn z dvodov strategickch a bezpenostnch, podobn zkrok nie je mon oakva aj u ns. Zrejme tu psobil i zahranin rozhlas, ale postupom asu nastalo pln ukudnenie. Nsledkom obsadenia povstali tu vak okolnosti a udalosti, ktor treba okamite riei, aby bezpenostn orgny maly tu vodtko, da ktorho sa maj riadi. Tak da viacerch hlsen nemeck pohranin hliadky vo viacerch prpadoch prekroili nae hranice a na upozornenie naich pohraninch orgnov nereagovali. Pozoruhodnej prpad sa vyskytol da 24. 3. 1944 ke pred cten coln rad v Dudinciach dolo osobn auto maarskho pvodu, z ktorho vystpil nemeck dstojnk v hodnosti majora a ptal sa na smer cesty do Banskej Bystrice. Sm sa legitimoval nejakm dokladom v nemeckej rei, ale tento len ukzal a ke pohranin orgn chcel zisti bliiu jeho totonos, dotyn dstojnk schoval svoj doklad s odvodnenm, e nem asu nasadol do auta a odiiel smerom do Krupiny, tedy do nho vntrozemia. Slubu konajci orgn znaku auta nemohol zisti pre zablatenie znaky a kee nevedel, ako sa zachova voi nemeckmu dstojnkovi, nekldol mu iadnych prekok. Taktie da 25. 3. 1944 cez penu prepravu v Santove preli tu nkladn aut nemeckho vojska, ktor sa pri naej strnej bdke akovek boly k tomu vyzvan naim slubukonajcim orgnom na stlej stri Santov-Maarovce, vbec nezastavili, ale odili alej smerom na Levice. V dsledku toho prosm, aby urchlene bola dan prava, ako v podobnch prpadoch sa maj nae pohranin orgny zachova, aby nedolo k nevtanm incidentom. V spojitosti s obsadenm Maarska na obsadench zemiach maly by demontrcie menieho rzu pre prinavrtenie zemia k Slovensku a i v tunajch kruhoch mnoh si robia ndej, e toto zemie bude nm vrten sp. dajne v Leviciach maly by v parku na stromoch povyvevan slovensk zstavy. V spojitosti s penou prepravou v Santove dovoujem si poukza na nasledovn: Na zaiatku a na konci peky s postaven dve nae pohranin bdky. Tieto boly svojho asu spojen s provizornm vojenskm telesom, opravujem telefnom, take ke nejak auto prelo bez zastavenia pri prvej pohraninej bdke, zatelefonovalo sa do druhej a tto mala monos auto zastavova. Toto telefonick vedenie sa vplyvom asu pokodilo natoko, e je u nie k pouvaniu. Teraz vak niet toho, kto by tto linku obnovil, akovek by bolo vemi nutn da ju do poriadku. Ministerstvo financi, ani MNO, nie je ochotn tto linku obnovi. Bolo by iadce, aby tieto ministerstv po spolonej dohode tto vec vyrieili za elom jej obnovenia. Veobecne je tu rozren, e v Maarsku sa hodne rukuje. Mimo toho v Maarsku boly zisovan von byty, pravdepodobne pre evakuovanie 82
v Budapeti. Taktie boly zbieran zvony pre vojnov ely, hlavne na obsadenom zem. Pozoruhodnch vsledkov v potieran komunistickej innosti dosiahli andri nho okresu v poslednch doch, o om sa v sprve o komunistoch. Pri tejto prleitosti musm vak podotkn, e ani andrstvo, ani okresn rad nem k dispozcii motorov vozidlo, kee auto strany pre nedostatok gm je jazdy neschopn. Ale i v tom prpade, ke by bolo, dovoujem si nadhodi otzku, ako tova tieto cesty, vykonan v zujme bezpenosti. innos tto bolo treba vopred v okrese organizova, bolo treba vykona niekoko ciest, kto tieto uzn, ke sa nedocieli kladnho vsledku. V poslednej dobe bola badaten urit organizan innos komunistickej strany, ktor sa prejavila intenzvnejie, ne kedykovek predtm. Tto organizan innos prevdzal Ladislav Exnr, znmy z innosti z okolia Banskej tiavnice. innos menovanho bola zachyten a da 4. 4. 1944 menovan v dsledku innosti dvernkov a innosou andrstva bol chyten a odovzdan orgnom B, ktor o veci boly telefonicky vyrozumen. Je iadce, aby dvernci a andri boly primerane odmenen. Okresn nelnk v Modrom Kameni hlsi: Politick situcia v okrese je nezmenen. Nlada obyvatestva nsledkom priblenia sa frontu a udalost v Maarsku je dos stiesnen. Obyvatestvo sa obva prenesenia sa frontu na Slovensko, oho si neel a i u ivlov, naklonench k SSSR, bada vytriezvenie a obavy. Inak obyvatestvo chov sa lojlne, o bolo dokzan i pri oslavch ttneho sviatku. Okresn nelnk v Lovinobani hlsi: Oslavy 5. vroia slovenskej samostatnosti v celom okrese maly dstojn rz. K narueniu verejnho pokoja a poriadku nikde nedolo. alej hlsim, e da 19. 3. 1944 doiel Obvodnmu sekretaritu HSS v Lovinobani ttu nepriatesk letk Odbor veslavianskeho hnutia pre oblasti Karpatsk, krajinu slovensk, rozkaz . 21. Letk odovzdal tunajej andrskej stanici tajomn. obv. sekr. HSS, Milan ako, da 21. 3. 1944. Zvadn letk je psan psacm strojom, ktor m ozdobn psmo a je rozmnoen epirografom, na normalizovanch dvoch polhrkoch, na dvoch stranch. Obsah letku je poburujceho obsahu, miestami vemi neitaten. Letk bol vloen do belasej oblky v rozmeroch 16 cm. Oblka je zalepen, opatren strojom psanou adresou P.T. Obvodn sekretarit HSS, Lovinobaa, oznmkovan znmkou Ks 1.30, podan na potu poda peiatky v Mtnej, okr. Lovinobaa, da 17. 3. 1944. 83
Stopovanie po pchateovi pisateovi letku, nemalo dosia kladnho vsledku. Stopovanm bolo zisten, e ako pchate prichdza v vahu obchodn cestujci, lebo v ase okolo 17. 3. 1944 zdroval sa na Mtnej obchodn cestujci bu od niektorej poisovne, alebo niektorho knhkupectva. alej bolo zisten, e da 17. 3. 1944 na potovom rade v Mtnej takchto zvadnch oblok letkov, podan bolo 8-12 kusov, ktor boly hoden do schrnky. V stopovan sa alej pokrauje. Konene oznamujem, e Jozef Vodrka z Mlince-Hmor, obdral da 17. 3. 1944 potou tie dva letky a to jeden s nadpisom Slovensk rud partizn. Proletri vetkch krajn spojte sa!! Druh s nadpisom Odbor veslavianskeho hnutia pre oblas Karpatsk, krajinu slovensk. Rozkaz . 21. Oba tieto letky boly Vodrkovi zaslan v modrej oblke, ktor mala peiatku potovho radu Zvolen. Po rozirovateovi protittnych letkov zahjen je stopovanie. Okresn nelnk vo Zvolene hlsi: Politick situcia v mesiaci marci 1944 bola v okrese vo veobecnosti dos uspokojiv. Dobrovon evakucia Bratislavy, nastal zmeny v Maarsku, ale zvl trval nespechy nemeckej armdy na vchodnom fronte, to vetko psobilo i medzi tou iastkou obyvatestva, ktor zaujma kladn stanovisko k slovenskmu ttu, hlavne v poslednom ase, ist znepokojenie, ktorm stpa i nervozita a ktor tm vmi rastie, m viac sa pribliuje fronta ku hraniciam nho ttu, sc si vedom toho, e pri tchto udalostiach nasledova bude hfnejie povolvanie do vojenskej sluby. o sa tka volieb, prevedench Stranou do obecnch vborov, preli tieto veobecne bez poruenia kudu a poriadku, v niektorch obciach boly podroben dos ostrm kritikm, rozvrili dosavdnu hladinu spokojnosti, priostrili pomery a nladu obyvatestva a mono poveda, e nijak neprispeli ku konsolidcii miestnych pomerov. Je tomu tak zvl v obciach mieanho nboenstva, v ktorch pri kandidcii mnohokrt nebral sa ohad na rozvrstvenie obyvatestva poda nboenstva, poane kandidtka bola zostaven bez ohadu na percentulny pomer obyvatestva. Vzhadom na terajie kritick vojnov pomery bolo by sn lepie bvalo vyka s tm, poane ponecha dosavdny systm vldnych komisrov, ktor bol u dos vit a i vyhovoval terajm vojnovm pomerom. Inak znekudnenie obyvatestva spsobuje aj nedostatok zemiakov a to nielen pre vlastn potrebu, ale aj zemiakov na sadenie, alej mal prdel obuvi a vek nedostatok krmiva. In pokoj a poriadok nikde nebol ruen, situcie, smerujce proti vldnemu reimu sa nevyskytli, ani neboly pozorovan. 84
Znan nedostatok jav sa v obuvi, podrkovej koi, alej v rfovom eleze a v petroleji, najm v obciach bez elektrickho vedenia a konene v sadbovch zemiakoch. V tomto ohade miestami je situcia povliv, lebo ronci s bez sadiva a je obava, e zostan pust role pre tento nedostatok. Notarity sa vo veci u obrtili na Roncku komoru v Bratislave, vec vak dosia nebola vyrieen. Nie je to lepie ani s krmivami. I v tomto ohade sa jav vek nedostatok, zaprinen do vekej miery slabou rodou zemiakov a inch krmv. Ronctvo pre tento nedostatok odpredalo vea dobytka z vonej ruky v jeseni a teraz dobytka, spsobilho pre zabitie, nieto, len itkov a dojn kravy, o zapriuje znan akosti pri ntenom odovzdvan dobytka. Okresn nelnk v Kremnici hlsi: U robotnctva pozorova, e vzdiauje sa kadej innosti v HG, alebo v HSS a nechce ma ni spolon ani na prcach, konanch v zujme verejnosti, ako je napr. lenstvo v evakuanej komisii a pod., z oho je zjavn, e ak na zmenu reimu a nsledkom vojnovch udalost hadaj mnoh robotnci alibi. Miestne organizcie HSS v jednotlivch obciach vykonaly voby do obecnch vborov, da zkona . 171/1943 Slov. zk. Spsob prevedench volieb nebol najastnejie volen, lebo lenstvo v oficilnych nvrhoch miestnych organizci na prvch troch miestach prevdzalo krtanie navrhnutch mien a vypisovali na tom nov men, nsledkom oho mnoh, ktor figurovali na 6. mieste hlasovacieho lstku, obdrali viac hlasov, ako t, ktor boly v prvch troch miestach kandidovan a tak nedolo k vyjadreniu pravej vle k vobe prpustench voliov miestnych organizci. Vzva Ministerstva vntra na dobrovon evakuovanie obyvatestva mesta Bratislavy u mnohch vyvolva strach. Podobne mnoh sa obvaj rchleho pribliovania sa frontu k naim hraniciam. Nae obianstvo doteraz sa kolsalo v tom presveden, e vojnov trampoty ns priamo nezasiahnu. Teraz, ke sa Rusi pribliuj k nm, mnoh strcaj hlavu a oddvaj sa nesmiernej rezigncii, ba priamo panikrstvu. S obce, ako napr. Kosorn, kde u ani 30 % obyvateov nezdrav doterajm pozdravom Na str! a vracaj sa nasp k inm pozdravom, predtm uvanm, ba mnoh s tak, ktor nechc zdravi ani Na str! ani Dobr de, a zdravia sa pozdravom Pochvlen p. Jei Kristus. Musm kontatova, e v tomto ohade aj doteraz bola znan nejednotnos na Slovensku, lebo km exponenti Strany a Gardy favorizovali pozdrav Na str!, zatia katolcky farr odporal svojim veriacim navzjom sa zdravi Pochvlen .... Je to dvojit koaj, ktor bude tu aj v budcnosti, lebo cirkvi nedaj si nti iadny nov pozdrav namiesto vitho a mnoho sto rokov uvanho svojho pozdravu. Nsledkom opatren, nariadench Ministerstvom vntra, ohadom dobrovonej evakucie mesta Bratislavy, menoval som v Kremnici 10 lenov do 85
miestnej evakuanej komisie. Tu spozorujem zjav, ktor ma prekvapuje. Nikto z robotnctva nechce prija toto lenstvo a km na strane ostatnch vrstiev obyvatestva pozorujem vek porozumenie a snahu pomc evakuovanm, zatm u robotnctva bada tek od sebamenej zodpovednosti, spojenej s opatreniami, robenmi v svislosti s vojnovmi udalosami. Mm dojem, e robotnctvo je jednotne ushovoren neprija takto lenstvo. Obvodn sekretarit DP v Kremnici iadal predsedu miestnej organizcie DP, Alfonza Rotta, oslobodi od lenstva v poiarnej slube CPO. Na nvrh miestneho velitea CPO v Kremnici, ako obv. velite CPO som oslobodil Rotta od tejto povinnosti, o-ako som sa dozvedel vyvolva nevu a ostr kritiku ostatnho obyvatestva mesta a to najm obyvatestva slovenskej nrodnosti. Toto rozhorenie vyviera jednak z toho, e Rott je pre svoju agresiu nielen neobben, ale priamo nenviden a to u prevnej viny obyvatestva mesta Kremnice, bez rozdielu na ich pohlavie, nrodn prslunos a spoloensk postavenie, jednak i pre to, e ke ostatn obyvatelia mesta Kremnice, bez rozdielu na vyie uveden, vedia si plni svoje povinnosti im kladen v svislosti so slubami v CPO, tm viac by mal tto povinnos kona predstaven DP a nemal by sa odahova od takejto verejnej povinnosti. S pozornosou sledujem so strany obecenstva odznel vroky v tejto zleitosti a ak by som videl, e m alej tm nepriaznivej ohlas bude ma toto oslobodenie Rotta, nten budem anulova svoj oslobodzovac vrok. Zsobovanie obyvatestva mkou, masou, umelmi tukmi a luteninami, bolo aj v minulom obdob dobr. U vajec bolo vyhovujce, avak zsobovanie mliekom v samotnej Kremnici nedostaujce. U som sa viackrt obrtil na NZ a iadal som v tejto veci npravu, podobne som sa domhal zlepenia tohto stavu aj u Mliekarskho syndiktu v Bratislave, ba priamo u sprvy ttnych statkov vo Vgai, odkia denne dochdza do Kremnice 500 l mlieka. Stav je tm hor, e je t. . v Kremnici vye 60 vinou z Bratislavy evakuovanch osb, no v tomto ohade doteraz som nevedel dosiahnu zvenie dodvky a sprva ttnych lesov, opravujem statkov, vo Vgai stle sa vyhovra na to, e NZ im prideuje vemi mlo krmv a tak znane poklesla dojivos tam pestovanch dojnc. Dodatkom k horejm odsekom o zsobovan obyvatestva okresu, dovoujem si podotkn ete, e vek nedostatok zemiakov alej trv v okrese a ke neprde inn pomoc zo strany NZ-u, pre tento nedostatok me dojs ahko k neiadcim incidentom, nespokojnosti obyvatestva a pod., o by vemi ahko mohli pre seba vyui tajn podzemn ivly. alej dostvam sprvu z niektorch obc nemeckho obv. notaritu Kremnica, e pre nedostatok, najm jadrnch krmv, chovatelia opanch zabjali aj nie 60 kg opan a tmto pestovatelia radej udali pri vystavovan zakacieho listu vhu vye 80 kg, len aby nemusel by zavolan okr. zverolekr, ktor m prvo da platnch predpisov vyrieknu, i ide o ndzov porku. Tm sa potom stalo, e tto 86
chudobn pestovatelia opanch boly potom vylen z prdelu tukov, na druhej strane vak masti nemaj, lebo t nemohli ma z takch ahkch prasiat, teraz trpia na nedostatok tukovn, ktor maj len na papieri. Okresn nelnk v Banskej Bystrici hlsi: Politick situcia v okrese je nezmenen. Posledn udalosti v Maarsku sce znane rozruili hladinu, avak chod ttnej sprvy poruen nebol a vo veobecnosti v Maarsku boly uspokojivo komentovan. V uplynulom mesiaci vo vetkch obciach okresu boly preveden voby do obecnch vborov. Pri prevdzan tchto volieb vyskytli sa tieto pozoruhodnejie okolnosti: a/ nedostaujca prprava voliov na vobu, v dsledku oho si nemohli dostatone uvi dleitos aktu a preto nerozmyslene menili kandidtku, b/ neshlas lenov so spsobom prevdzania voby, e toti volili a mohli by zvolen len lenovia strany a boly prpady, e len niekoko lenov zvolilo cel vbor /:kde je nepatrn poet organizovanch:/, o obyvatestvo, na vobe nezastnen, ostro kritizovalo, c/ veobecne sa vyslovovala zsada, e v zrete mal by bran pri kandidovan na zastupovanie daovnkov v obci. Okresn nelnk v Brezne nad Hronom hlsi: Cti i teraz nedostatky niektorch ivotnch potrieb, ako s: mso, mas, strukoviny a zvl v poslednej dobe zemiaky. Taktie je nedostatok mlieka, nsledkom nedostatku vdatnejieho krmiva pre dojn kravy a alej i pre to, e radne stanoven cena -3.- Ks za 1 liter - vid sa by odpredvateom mlieka na tento as nzka a preto, kto aj nejak prebytok mlieka m, preda ho nechce, ale ho inm spsobom pre domcnos spotrebuje. Bada tie, e nsledkom vekej nerody krmiva kles prichovvanie mladho dobytka a to m za nsledok, e pri povinnom odovzdvan dobytka pre verejn zsobovanie msom, neme sa predpsan tdenn vkup dobytka dodra. Vyskytuj sa tie tak akosti a prejavuje sa nespokojnos zvl pri chudobnej vrstve obyvatestva v zsobovan zemiakmi, lebo zemiaky s hlavnm potravinovm lnkom obivy a nie s k dostaniu. Je tie obava, e nebude sa ma o sadi, kee zemiaky sa u minuli a do okresu neboly ete dosia iadne pridelen. Politick situcia tunajieho okresu je vo veobecnosti kudn. Bada vak u niektorch jednotlivcov protittne zmanie a aksi poepkvanie a povznajcu nladu z prechodnch spechov Sovietov, vzhadom na pribliujci sa vchodn front. 87
Komunistick, alebo in protittne prejavy a demontrcie sa nevyskytli. Bada, e bval prvrenci komunizmu akosi vzbudzuj na seba pozornos tm, e chodia s usmiatymi tvrami, vzhadom na spechy sovietskeho vojska na vchodnom fronte.
88
Okresn nelnk v Hnti hlsi: Robotnctvo v Uteki je nespokojn s tm, e riaditestvo sklrne nestar sa o robotncke byty tak, ako by sa to vyadovalo. U tejto firmy je tie mzdov otzka robotnckych vrstiev vemi pliv, lebo obyajn robotnci s pomerne nzko platen a u mnohch starch robotnkov, ktor zarobia tdenne sotva 200.Ks, ozvaj sa hlasy nespokojnosti. Je potrebn stle dolieha na riaditestvo sklrne, aby bytovej otzke venovalo zven pozornos. Podnik tento nem riadne kpene pre robotnctvo a taktie v neporiadnom stave s i tovrensk zchod, ako aj sprchy pre robotnctvo. Celkov situcia je uspokojiv. Udalosti v Maarsku sa rchlo rozrili v pohraninch ako aj ostatnch krajoch. Na vetkch obanov - Slovkov psobia dobrm dojmom. Kad dfa, e teraz sa priblil as, ktor nm prinesie vrtenie slovenskch miest a obc. Spomienky si zasluhuje tie to, e rozdelenie slaniny, vydanej obvodnm zberaom z domcich zakaiek da pokynov Slovpolu, prispelo mesane k uspokojeniu najchudobnejch obanov, ktor nemaly monos ani si zaka. Nedostatok sa prejavuje v zsobovan zemiakmi, kee predpsan mnostvo tchto nebude mc odovzda ani jedna obec. V sklrni Clra pracuje sa len obmedzene. Robotnci tejto sklrne sa domhaj, aby riaditestvo zriadilo pre nich spolon kuchyu, kde by na obed dostali trochu polievky, kee od 4. hodiny rno do 4. hodiny odpoludnia s bez teplho jedla, kuchya v Uteki zriaden nie je a such obed musia ui obyajne v tch miestnostiach, kde sa pracuje, lebo tovre sa dosia nepostarala o zlepenie, poane o jedlne pre robotnctvo. Len z Kokavy nad Rimavicou dochdza do Uteka vye 250 robotnkov, ktor s nten nsledkom nedostatku kuchyne prestravova sa na suchom jedle. Okresn nelnk v Dobinej hlsi: Obyvatestvo vo veobecnosti dosia nereaguje zvenou, miestami ani nijakou mierou, ani na najnovie frontov sprvy. Zato ale posledn udalosti v Maarsku vzbudili veobecne vemi iv zujem. Ani medzi robotnctvom tunajieho okresu nie je mon pozorova, e by sa zaujmalo zvltnym spsobom o politick udalosti a je vade kudne. Ako som u v predolej mojej sprve uviedol, je v okrese niekoko jednotlivcov, najm z radov inteligencie mesta, ktor sympatizuj s tzv. eskoslovenskou mylienkou, ale tto jednotlivci navonok nevyvjaj iadnu innos, s vemi opatrn a chrnia sa akchkovek politickch vrokov. Aj zsobovanie pohonnmi hmotami je nedostaujce a najvie akosti v tomto ohade maj lekri a zverolekr. 89
Najvou akosou na poli zsobovacom je absoltny nedostatok enskej a detskej obuvi. Deti nemu chodi do koly a eny sa ponosuj, e v nedostatku obuvi nebud mc riadne vykonva jarn pon prce. Vzhadom na t okolnos, e robotnctvo tunajieho okresu je lnkami dennej potreby veobecne dobre zsoben, nedolo ani v tomto ohade k iadnym sanostiam, alebo prejavom nespokojnosti zo strany robotnctva. Niektor komunisticky zmajci robotnci neprejavuj navonok iadnu innos, stoja stle stranou a obmedzuj sa iba na prleitostn potvvanie robotnkov. K porueniu, alebo k ohrozeniu prce v banskch, tovrenskch a piliarskych podnikoch, vlivom komunistickch tvan, nedolo nikde. Prslunci nemeckej nrodnej skupiny navaj v kadom ohade vemi dobre so Slovkmi. Nemeck nrodn skupina a jej politick organizcie miest preukazuj len celkom nepatrn innos. Maarsk nrodn skupina a jej organizcie s navonok celkom neinn. Pri poslednch udalostiach v Maarsku bolo pozorova urit nervozitu medzi lenmi maarskej nrodnej skupiny. Podkopn innos protittnu zo strany idov nebolo mon zisti. Bolo by zato vemi prospen, aby vetci idia bez ohadu na to, i s vykrsten, alebo nie , boly z obc tunajieho okresu odstrnen a koncentrovan, nakoko je dvodn podozrenie, e poplan sprvy, ktor sa ti i tam predsa len vynoruj, pochdzaj pravdepodobne od idov, zdrujcich sa ete v tunajom okrese. Okresn nelnk v Turianskom Sv. Martine hlsi: Nsledkom pribliujceho sa frontu, evakucie mesta Bratislavy a pravdepodobne aj udalost v Maarsku, bada aksi neistotu. 14. 3. 1944 bol ako piate vroie samostatnosti Slovenskej republiky v celom okrese dstojne oslven. Da 23. 3. 1944 zistilo miestne andrstvo v lesoch za obcou Bystrika, pri Turianskom Sv. Martine, ozbrojen tlupu ruskch zajatcov-uteencov. Pri ptran po tchto dolo k prestrelke, v ktorej bol smrtene poranen dst. zst. andrstva, Jozef Kritek a jeden len tlupy, Nikolaj Bugadze Simanovi, bol ranen do brucha. Nikolaj Bugadze Simanovi bol dopraven do ttnej nemocnice v Turianskom Sv. Martine, zatknut a odovzdan Okresnmu sdu v Tur. Sv. Martine. Okrem menovanho boly zatknut ete dvaja lenovia tlupy a to: Rus Valentn Sipajev a 19 ron Slovk Milan Slvik. V zsobovan je citen nedostatok mlieka a zemiakov, v ostatnch lnkoch tak, ako v minulch mesiacoch. Trh prce je stle dobr.
90
Okresn nelnk v Dolnom Kubne hlsi: Vlivom poslednch vojenskch udalost a menovite nsledkom priblenia sa vchodnho frontu k naej vlasti, nlada obianstva je do istej miery tiesniv. Bada urit nervozitu a pocit neistoty, pochodiaci z obv, e zemie nho ttu me sa sta bojiskom. Postoj obianstva je vak v celom okrese voi nmu ttu kladn, primn a starostliv. In veobecn politick situcia bola aj v mesiaci marci uspokojiv. Nevyskytli sa iadne ruiv momenty. Mimoriadne mnostv snehu mu ma neblah nsledky na prezimovanie ozimn, lebo vyskytuj sa vne obavy, e oziminy v znanej miere vyhyn. Okresn nelnk v Nmestove hlsi: ctivo oznamujem, e navrhovanie starostov, podstarostov, alej lenov a nhradnkov obecnch vborov, ktor bolo vykonan v minulom mesiaci, miestami rozvrilo kud a v obciach vznikli agitcie a rozbroje medzi obyvatestvom. Tieto zjavy vak u vade utchli. Vade je vek zujem o vvin udalost na vchodnom fronte. Medzi obyvatestvom sa roziruj obavy o budcnos. Urit zkos vzbudila okolnos, e menie mnostvo zlonkov bolo povolanch do innej vojenskej sluby. Veobecne mono poveda, e u najvej asti obyvatestva prpadn priblenie sa nepriateskch vojsk z vchodnho frontu, by vyvolalo vek strach, rozruch, teda medzi irokmi vrstvami obyvatestva panuje protiboevick nlada. Naproti tomu vak vslovne kontatujem, e ist as obyvatestva a to osoby neistej existencie, ijce v zlch hmotnch pomeroch, alej osoby, ktor sa dostali do konfliktov s radmi, teia sa spechom nepriateskch vojsk, vtali by obsadenie krajiny nepriateom. Oakvaj, e nsledkom politickho chaosu by mohli rabova, zabja a pomsti sa na radnch orgnoch, ktor voi nim konali len svoju povinnos. Hojn povanie alkoholickch npojov je pre tieto osoby povzbudenm k spomenutm myslom. Toho asu, pri povolvan zlonkov vyskytuje sa stav, e zlonci sa opjaj po krmch a vznikn z toho rzne neprstojnosti. Berc do ohadu povahov zaloenie a ivotn pomery irokch vrstiev obyvatestva tunajieho okresu, musm optovne kontatova, e ak by nastali kritick pomery, sn prve povanie alkoholickch npojov u uritej asti obyvatestva bude rozhodujcim momentom v tom, i sa verejnm orgnom podar, alebo nepodar, udriava verejn pokoj a poriadok. 91
Nedostva sa zemiakov na sadenie. Inak dos akost psob nedostatok rfovho eleza, mal prdely jarnch krmv, nedostatok umelch hnojv. Chovatesk pomery s pre nedostatok krmv pomerne zl. Preto sa d oakva, e pozdejie bude aj povinn odovzdvanie dobytka spojen s akosami. Okresn nelnk v Trstenej hlsi: In mesiac marec uplynul kudne. Medzi udom pozorova ist nespokojnos a nervozitu pre spechy boevickej armdy na vchodnom fronte. Pribliovanie sa nepriateskch vojsk ku hraniciam nho ttu, vyvolva strach pred neistou budcnosou. Na inkorporovanom zem je kud a poriadok. Posky zmajci inteligenti a polointeligencia, nie je vemi naden nad spechmi londnskej vldy poskej, vo veci mtveho bodu urovnania posko-sovietskeho sporu. D sa oakva, e behom alieho vvinu udalost chudobnejie vrstvy goralov ideove sa pregrupuj k revolunej orientcii skupiny moskovskch Poliakov, lebo z Londna u nemu oakva spasenie. innos komunistickch ivlov nebola pozorovan. Okresn nelnk v Poprade hlsi : Zsobovanie obyvatestva je vo veobecnosti uspokojiv a jav sa len katastroflny nedostatok zemiakov. Hovdzieho msa je a prli vea, znane menej, ako bravovho. Navrhujem predenie lehoty domcich zakaiek opanch a redukovanie mnostva dobytka odovzda sa majceho na tdennch zvodoch. Zsobovanie obyvatestva mliekom je nateraz u o voao lepie. Ist nervozitu vyvolva a to najm u lepie situovanch, pribliovanie sa vchodnho frontu. udia sa obvaj, e bud musie uteka a nebud ma as a monos zatia skry si svoje veci. Da 18. 3. 1944 obdral sekretarit HSS potou letk protittneho obsahu, s nadpisom Odbor veslovianskeho hnutia pre oblas karpatsk, krajinu slovensk, ktorm sa vyzva kad roduvern Slovk, aby sa stal partiznom. Letk tento nie je ale tunajieho pvodu a bol podan v Mtnej. Da 30. 3. 1944 tunajia andrska stanica zadrala nkladn auto zn. RUIC2004, na ktorom sa viezli traja rski Nemci, pochdzajci z Vinice, s batoinou a automatickmi zbraami.Za vodia auta mali ukrajinskho prslunka Filipinskho a viezla sa s nimi aj manelka menovanho. Je zaujmav, e tto preli z Ukrajiny cez Rumunsko a Maarsko a cestovali aj Slovenskom a do Popradu bez toho, aby ich voakde legitimovali. Po vypout boly na pravu B v Bratislave, v sprievode jednoho andra posunut na najbliie nemeck vojensk velitestvo, smerom na adcu.
92
Okresn predsednctvo HSS predloilo kandidan listiny na menovanie lenov obecnch vborov. Vber navrhovanch bol preveden so shlasom vrstiev obyvatestva a HSS ponkla miesto vo vbore aj Nemcom v niektorch obciach, kde poda tatistiky by na to neboli mali ani nrok. idia maj staros o svojich skmeovcov, ktor uli odtiato do Maarska, na ktorch tam akaj mono ete prsnejie opatrenia , ne by ich boli stihli tun. Nvrat idov z Maarska nebol vak doteraz pozorovan. Okresn nelnk v Kemarku hlsi: Keby sa vchodn front priblil, bolo by treba zosilni aj andrske stanice a finann stre, prpadne po obciach pozd hranc ubytova vojsko. Obyvatestvo v pohraninch oblastiach je nchyln k prepadom, ku krdeiam a lpeiam. U teraz, ako mi hlsilo andrstvo a notri , mono z celkovej situcie usudzova, e akonhle by Nemci v Gubernte popustili len trochu moc z rk, miestny ud na poskej strane bude sa im pomsti a kee i medzi nam obyvatestvom v pripojench obciach je znan as posky zmajcich obanov, nie je vytvoren, e aj tu by odopreli poslcha a pripojili by sa k Poliakom. Poda sprvy notra v Jurgove, zastrelili prslunci finannej stre v Tribi, okr. Spisk Nov Ves, nedvno pri vkone sluby nejakho paerka z obce Bialak, okr. Nov Targ. Tohto paerka pochovali v Tribi. Na pohrebe sa zastnili aj niektor obyvatelia z Bialky, t.j. z tej poskej obce, odkia pochdzal zastrelen. Jeden, o bol odtia, alebo i dvaja sa opili a prv, ne sa mohlo zakroi, dajne sa vyhrali, o vetko bud robi so Spiiakmi na Slovensku, len o bud ma monos... Remence reza... - Tak sa o tejto veci povrva medzi udom. Z toho dvodu aj vek as naich obanov sa toho boj a nepraje si nvrat bv. Poska. Okresn nelnk v Spiskej Novej Vsi hlsi: Rchle priblenie sa vchodnho frontu ku hraniciam Slovenska vyvolalo vzruenie vo vetkch vrstvch udu. Taktie sprvy o tom, e bolo bombardovan okolie Bratislavy, vyvolali obavy. Vek pozornos vzbudili posledn udalosti v Maarsku, a v slade s tm kolovali sprvy, e aj Slovensko bude obsaden, in zase, e Slovensko dostane odtrhnut kraje v dohadnej dobe sp. Kadopdne blzkos frontu spsobila urit nekud a obavy, e bude treba evakuova. Vie vkyvy v politickej hladine nenastali. Oslavy ttneho sviatku vyzneli vade dstojne bez naruenia verejnho poriadku a pokoja. K nijakm incidentom nedolo. Politick situciu mono oznai za celkom uspokojiv. idia chovaj sa zdranlivo a z ich strany nedolo k nijakm nespokojnostiam. Nebos vzbudilo len to, e niektor idia boly dan do 93
idovskch stredsk /:tborov:/, znovu sa vak objavuj v meste, niektor len na dovolenku, niektor trvale. V zsobovan nenastali nijak poruchy. Pociuje sa vak nedostatok zemiakov. Mnoh ronci, ktor riadne splnili svoju povinnos na jese a predpsan mnostvo zemiakov odovzdali, nemaj teraz ani na sadenie. Ale ani na jarn konzum nebude dos. Prinou toho je jednak slab roda v r. 1943, jednak rigorzny postup hospodrskej kontrolnej sluby pri predpisovan a odvdzan zemiakov v jeseni. Poveternostn pomery s dobr, stav ozimn tie dobr. iveln pohromy neboly. Okresn nelnk v Gelnici hlsi: Hlsim, e nlada obyvatestva na vonok je ete spokojn, nie s ale riedke zjavy, e obava pred budcnosou verejne sa prejavuje, najm pod dojmom mimoriadnych udalost v blzkej cudzine. Zmeny vldy v Maarsku zaujali najm tch, ktor tam maj prbuznch a as obyvatestva tam naklonenho. Obyvatestvo, najviac existennmi starosami zaujat, m pevn ndej, e vojnov trapy v takej vojne, ako ich preva cudzina, nestihn Slovensko a toto dva aj potrebn kud pri prci v priemyselnch a banckych podnikoch robotnctvu. Na ttnych hraniciach pri zmene vldy v Maarsku sa objavilo viac osb, ktor sa poksily o prechod, ale tieto boly sp vrten. O prechod poksilo sa menej osb, ne na to bezpenostn orgny boly pripraven, pravdepodobne preto, e ileglny prechod pre vysok a snehom pokryt hory a lesy bol vemi obmedzen. ahk prechody boly bedlivo stren. Hlsim, e ivel aviiarskych strn v mesiaci marci 1944 neprejavil sa inom, ktor by boly predmetom radnho pokraovania. Podvratn a skryt prca niektorch bv. komunistov je saen tm, e zsobovanie, i ke nedovolenm spsobom , je uspokojiv a najm v tchto mesiacoch zimnch, kedy zsobovanie napr. masou a slaninou nsledkom domcich zakaiek je aleko lepie, ako v inch mesiacoch v roku. Dobr pracovn prleitos tie nedva dobr pdu agitcii nesvedomitch ivlov. V zsobovan jav sa nedostatok zemiakov. NZ v tejto veci ete minulmu doiadaniu nevyhovel a tunajiemu radu na iados nedal prslun intrukcie, ako bud zsobovan okresy, ktor nemaj dostatok zemiakov. Piliarske podniky pracuj s vekmi prestvkami a len v jednej smene, nsledkom oho uvouje sa viac robotnctva. Na niektorch podnikoch sa u robotnctvo doadovalo aj radnej ponosy, najm pri prideovan dreva LADou. Mono oakva, e za tri mesiace niektor tieto piliarske podniky zastavia prcu celkom, pre nedostatok guatiny a aj pre nedostatok dopytu po rezive. Pla v Margecanoch u aj prevdzku zastavila. Tu ale ide asi o neschopnos vedenia tejto ply viac, ako o situciu na drevrskom trhu. 94
Policajn riadite v Preove hlsi: Prpravy k 14. 3. 1944, ako aj samotn priebeh oslv 5. vroia obnovenia samostatnosti slovenskho ttu, obrtil vedn ivot obyvatestva zase na slvnostn nladu, ktor nebola zakalen nijakmi miestnymi ruivmi zjavmi. K vojnovm pomerom primerane uspokojiv doterajia politick situcia ukzala sa by v Preove v tomto mesiaci napt. U v prvej polovici marca rozchrilo sa medzi udom, e slovensk eleznice, pota, bezpenostn sluba a in, pre vojnov ciele dleit podniky, na vchodnom Slovensku, maj vraj by postaven pod nemeck vojensk sprvu. Urit rozruch vyvolali v Preove aj sprvy o evakucii Bratislavy a ud oakva, e podobn opatrenia bud aj tun uroben, najm vzhadom na bliaci sa vchodn front. U aj v Preove s jednotlivci, ktor sa po tejto strnke zaisuj. Obavou pred eventulnou evakuciou Preova s zachvten menovite chudobn a stredn vrstvy obyvatestva aj preto, e na vidieku zpadnho Slovenska sem prenikan sprvy hovoria, e na vidieku prstreie poskytujci poaduj od evakuovanch osb za ubytovanie tak vysok ceny, ktor si z tchto tried ud nikto neme dovoli, aby ich mohol plati. Toto naptie sa vystupovalo da 19. 3. 1944, od ktorej doby postupovalo nemeck vojsko cez Preov do Maarska. Tto mimoriadna udalos zavdala podnet okrem inho aj k rozlinm zvestiam, z ktorch si ud potom zaal tvori velijak mon i nemon kombincie do budcna. Zatia, o prslunci maarskej nrodnej skupiny v Preove sledovali postup nemeckch vojsk zarazene a s pocitom skrvanej zlosti, bolo naim kontatova, e u viny Slovkov vzmha sa v danej skutonosti ndej, e nadchdza chva na znovu zskanie zobratho nm zemia. Postoj slovenskho udu voi pochodujcemu nemeckmu vojsku prejavil sa v Preove v priatesk prijatie, prve tak, ako tomu bolo minule a nevyskytlo sa tun zo strany obyvatestva ani jednho vnejieho prpadu nejakho neuvenho inu. V nrodnostnom ohade bola pozornos obrten, menovite u Maarov, ktorch zachvtila v Preove zjavn nervozita z udalost v Maarsku. Vek sklamanie vidie dosia najm u tch prslunkov maarskej nrodnostnej skupiny, ktor pred touto skutonosou propagovali maarsk iredentu a zskavali jej prvrencov medzi tunajm obyvatestvom ich uisovanm, e o nevidie, pripadne aspo vchodn Slovensko k Maarskmu krovstvu. Naim kontatova, e postoj tchto Maarov voi nemeckm vojnovm zujmom je z vej iastky nielen pasvny, ale je zaujat aj uritou nenvisou. Pozorova to tie u takch, ktor zrejme iba z takchto pohntok razili si cestu do 95
nemeckch kruhov i za cenu hmotnch obet, alebo dokonca predstieranm prslunosti k nemeckej nrodnosti. Obsadenm Maarska nemeckm vojskom boli i preovsk idia natoko prekvapen, e z tohto deru sa dosia nespamtali. Miestni idia pozostvaj toti zva z bv. majetnejej triedy a skoro kad rodina mohla si dovoli niektorho svojho prslunka prepaova do Maarska. Zmenou pomerov v Maarsku boli zasiahnut nielen ich sverci, ale aj ich najbli rodinn prslunci, o ktorch prejavuj vek obavu. Aj neistota o ich vlastn blzku budcnos, privdza miestnych idov do akejsi strnulosti. Okresn nelnk v Preove hlsi: Pri prechode nemeckho vojska cez obvod okresu nenastali iadne vtrnosti a cel prechod dial sa hladko, ba miestami obyvatestvo ilo mu v strety aj s pohostenm. Obsadenie Maarska nemeckm vojskom obyvatestvo z vej iastky prijalo so zadosuinenm, v niektorch prpadoch v Preove bola verejnos znepokojen, kee nevedelo sa, o o sa jedn. Bada urit znepokojenie u obyvatestva z postupu ruskch vojsk na Karpaty, ktor je pravdepodobne zaprinen tm, e je povan nepriatesk zahranin rozhlas z Londna a Moskvy, take sa miestami ri ukan propaganda. Hospodrska situcia je vo veobecnosti uspokojiv. V zsobovan obyvatestva potravinami nebolo iadnych porch. Nedostatok lstkov na obuv, alej bada i nedostatok rfovho eleza. Okresn nelnk v Bardejove hlsi: Pribliovanie sa vchodnho frontu, m znepokojujce odrazy v obyvatestve, kad sa obva o svoj ivot a majetok, najm vak, e vetko bude znien bojujcimi armdami, v om ich podporuje aj r. 1914, kedy bojujce armdy tie narobili znan kody v meste a na okol. Pri tom vak sa ivo pretraktuje prpad, ktor sa stal pri prechode nemeckch vojsk v Sabinove. Obecenstvo zaujma vo veci svoje stanovisko. Vetci Slovci by si priali, keby sa vrtili Koice a jun kraje nho Slovenska. V zsobovan niet podstatnch zmien od poslednej sprvy. Rzne nedostatky vypluje obyvatestvo tzv. iernym obchodom, o je odvoden jednak potrebou a jednak tm, e peaz je medzi udom pomerne dos. Stav ozimn poda posudkov ronkov je nepriazniv, lebo mrazy spsobili na nich kody, ovem skuton stav sa bude mc posdi a ke nastane jarn poasie. Nedostatok umelch hnojv bude ma tie svoj odraz, kee umel hnojiv zaruovali ronkovi dobr rodu, ktor je vemi iadca. 96
Okresn nelnk v Stropkove hlsi: V mesiaci marci v dsledku sovietskej ofenzvy na junom krdle vchodnho frontu, medzi obyvatestvom tunajieho okresu sa vzniesol ist nekud. Veobecne sa medzi obyvatestvom hovorilo o tom, e ahko sa me sta, e v krtkom ase rusk vojsk vtrhn aj na Slovensko a e tie tunaj okres stane sa bojiom. To malo za nsledok, e tie niektor obyvatelia a to najm pod vlivom chovania sa obyvatestva v Medzilaborciach, pomali na odsun svojich hnutenost ku prbuznm na stredn a zpadn Slovensko. Len posledn dni, kedy na junom seku vchodnho frontu nastala urit stagncia a prestal rusk postup, bada do uritej miery ukudnenie. Aj udalosti v Maarsku koncom marca t.r. medzi tunajm obyvatestvom maly svoju ozvenu a to menovite v tom smere, e vzhadom na veobecn nenvis obyvatestva voi Maarom, a akmsi zadosuinenm a tie aj s radosou, oakvalo sa oslobodenie slovenskch zem, prechodne obsadenmi Maarmi. V mesiaci marci HSS v dsledku prevdzania zkona . 171/1943 Sl. z., o ustanoven obecnch vborov, prevdzala, poane mala prevdza vo vetkch obciach obvodu voby medzi svojim lenstvom. V niektorch obciach vznikli preto urit nedorozumenia, menovite preto, e neboly vade preveden voby a obania si saovali, e predseda s tajomnkom, prpadne organizanm referentom, teda dvaja-traja udia v dedine rozhodli o osobe starostu, ako aj lenov vboru. Okresn organizcia HSS na mj dopyt, preo sa tak stalo, odpovedala, e len v tch obciach neboly konan voby, kde je poet lenov HSS mal a e sa tak stalo poda smernc Generlneho sekretaritu HSS. Tto urit nespokojnos, napr. v obci Vek Domaa, spsobila, e tamoj predseda HSS, dst. p. Kov, dostal vhran dopis. andri v Keli prpad vyetruj a je ndej, e v krtkej dobe bude pchate zisten. Veobecne povedan, mm dojem, e zkon o obecnej sprve nebol vydan v prhodnom ase a e vzhadom na terajiu vnu situciu, mohli zosta na ele obc vldni komisri a nemuselo sa obyvatestvo, aspo v niektorch obciach, zbytone medzi sebou rozotvva. V dsledku vojenskej a politickej situcie bolo mono pozorova na domcom trhu, menovite na trhu dobytkrskom a trhu s opanmi, u pestovateov snahu odpreda, zatia o v dsledku uritej obavy obyvatestva pred prchodom sovietskych vojsk a v oakvan prpadnej evakucie bolo pozorova medzi spotrebitemi vemi znen kpychtivos. To malo za nsledok na terajie pomery nepomern znenie cien, najm prasiat a tie aj teliat. Tak sa stalo, e pestovatelia priviedli na trh v posledn svodn dni mnostvo teliat, e Slovpol ich ani nevykupoval nad tdenn kontigent. Tu by som navrhoval, aby Slovpol terajiu situciu na hospodrskom poli vyuil a aby vykupoval vetko, o mu je ponkan, menovite ke m monos vykpen dobytok, poane mso z neho skonzervova. Tm by bolo, poane dosiahlo by sa toho, e by v pozdejch asoch neboly notrske rady nten asto pomocou andrstva 97
zakroova, aby povinn kontingent dobytka bol na trh predveden, in na poli hospodrskom nebolo bada ani v mesiaci marci zvltnych vkyvov, a na to , e ronctvo v dsledku dlhotrvajcej zimy obva sa nerody v benom hospodrskom roku, ke ete i dnes je skoro vade pda pokryt snehom a v noci s tuh mrazy. Okresn nelnk v Medzilaborciach hlsi: Vetko obyvatestvo okresu ije pod dojmom pohybu vchodnho frontu a pribliovania sa sovietskej armdy. Kad ije v obave o svoj majetok. Je to odvoden najm sksenosami v r. 1914 1916, kedy mnoh tunaj obania prili skoro o vetko. Na psychzu tchto ud psobia najm poetn transporty rznych armd, prechdzajcich lupkovskm priesmykom, i u zo severu na juh, i z juhu na sever. Denne pou v noci hukot lietadiel a u obyvatestva panuje obava pred monosou bombardovania. V zujme uspokojenia obyvatestva podal som u pred viac tdami nvrh na vydanie radnej vzvy k dobrovonej evakucii. Tto vak dodnes vydan nebola. Vydanm vzvy na dobrovon evakuciu nastane vek uvonenie, najm u radnctva, andrstva a financov, ktor dnes pod tlakom starost o svoju rodinu a majetok i ke mal , nekonaj sluby tak, ako by ju mali kona. Odsahovanm rodn nastal by pokoj a kad jednotlivec sa bude mc venova svojej prci. Organizovanie partiznskych bnd, alebo inch protittnych ivlov a inov nebolo pozorova. Okresn nelnk v Humennom hlsi: Hospodrska situcia ohadom zsobovania je na sasn pomery priazniv, v zsobovan nie s zvltne akosti a ud u nejak menie nedostatky berie kudnejie, ako prv. Najviac sa nadva na drahotu textilnho tovaru, kde s u 10 i 20 nsobn ceny, kee vina produktov hospodrskych je len mloo drahia teraz, ako bola na zaiatku vojny. Vemi patn nsledky me ma abnormlne zimn poasie na ponohospodrsku produkciu. Pre mrazy, sneh a zimu vbec, vegetcia nezaala, ronci ni neorali, nesiali, i ke v in roky, ako aj minulho roku, v mesiaci marci u skoro vetko bolo posiate, ba zaali u sadi i zemiaky. Nie menej je tento as nepriazniv aj pre dobytok, ktor je kmen u len slabmi nhrakami, lebo ronci v krmive nemaj teraz iadnych zsob. Ceny dobytka kadho druhu s pomerne pevn, aj cena kon. Cena kmench opanch je vemi nzka, nsledkom ponuky a aj cena mladch prasiat je a o polovicu niia, ako bolo minulho roku.
98
Hlsim, e ponechan idia v tunajom okrese chovaj sa kudne. Vec politickch aspo navonok si nevmaj, ba aj cestovanie obmedzuj, len aby neboli upodozrievan zo iadnej protittnej innosti. ij vo vekom strachu a neistote, zvl po udalostiach, ktor sa stali v Maarsku. Od tej doby ani jeden prpad teku z tunajieho okresu do Maarska sa nevyskytol. Obsadenie Maarska tm viac na tunajch idov neblaho psob, lebo Maarsko bolo jedin miesto, kde v prpade hroziaceho im nebezpeia mohli uteka. Hlsim, e za minul mesiac nebolo pozorova medzi bv. funkcionrmi a lenmi bv. komunistickej strany z obvodu tunajieho okresu iadnu protittnu innos. lenovia bv. komunistickej strany sa zvl pokojne chovaj, obvajc sa zaistenia. Niektor funkcionri bv. komunistickej strany, ako Ladislav Sabo, sa v poslednom ase skrvaj, len aby neboly zaisten a ako tak v prpade vnejch db postriean nemeckm vojskom. Poda tchto okolnost mem usdi, e aj v budcnosti sa tieto osoby bud chova kudne, lebo samy sa obvaj , aby k nejakm protittnym inom nedolo zo strany inho obyvatestva, lebo tieto prpadn trestn iny boly by len im kladen za vinu a v dsledku toho aj uinen proti nim prsne opatrenia. Hlsim, e medzi nrodnostnmi skupinami v obvode tunajieho okresu nie je bada zvltnu innos. Medzi nemeckou a maarskou nrodnostnou skupinou je bada dobr pomer. lenovia tchto skupn, i ke patria tej-ktorej nrodnostnej skupine , s star obania tunajieho okresu a ako tak s osobami dvno spriatelenmi, ktor medzi sebou udruj stle styky a v dsledku toho i znanlivos medzi nimi je dobr. Okrem toho lenovia nemeckej nrodnostnej skupiny s vo vine prpadov bv. lenovia maarskej nrodnostnej skupiny. Ani po terajch udalostiach v Maarsku nie je bada medzi nrodnostnou skupinou nemeckou a maarskou opozcia. Politick hladina tunajieho verejnho ivota nsledkom frontovch udalost je nepokojn, lebo udalosti, na fronte sa odohrvan, u obyvatestva slovenskej nrodnosti vyvolvaj nervozitu, ktor stupuj vek vojensk transporty, prechdzajce cez zemie okresu na vchodn front a obyvatestvo sa obva nsledkov, ktor by nastali, ke by sa front priblil a na Karpaty. Inak obyvatestvo chov sa kudne, lebo hodne obmedzuje spoloensk styk, nenavtevuje verejn miestnosti a kad sed doma. Vpochodovanie nemeckch vojsk do Maarska, vyvolalo medzi slovenskm obyvatestvom uspokojenie a ndej, e zabran zemia bud vrten a u menej iastky obyvatestva aj ndeje zanikli a pozorova bolo rozladenos, ktor vak u prestva, lebo maarsk vojensk transporty, idce na vchodn front to dokazuj, e Maari to ber vne a e tam cti siln ruku. Oznamujem, e v uplynulch tdoch a doch v tunajom obvode po strnke bezpenostnej vyskytli sa tieto prpady: Da 4. 3. 1944 bol nealeko Humennho zastrelen bv. posk prslunk, Eugen Schumsk. Menia tlupa zkodnkov ho vylkala do vletnho miesta 99
Podskalka pri Humennom, kde v noci zobudili miestneho hostinskho, napili sa, najedli a po odchode zastrelili bv. poskho prslunka, ktor poda vetkch prznakov bol v nemeckch slubch a preto sa mu pomstili. V tchto doch v noci neznmi pchatelia sa dostavili do bytu sprvcu vojenskch lesnch podnikov v Kamenici n /Cir., a ke boly pusten do bytu, revolverom vyhrali sa manelke sprvcu, nao sprvca bol nten striea cez okno na poplach. Neznmi utiekli. V hostinci Jna alku v Kamenici n/Cir., boly tie, ale po vypit liehovch npojov odili. Zato u Jna Itka, ronka a majitea poovnho revru v Kamenici n/Cir. Sa dostali do bytu a vzali mu guovnicu a brokovnicu, ktor puky im Itk musel dobrovone vyda. V tom ase neznmi pchatelia prepadli vedceho notra v Podive, okr. Vranov, ktorho aj poranili. Zo vetkch prznakov bude sa jedna o organizovanie zkodnckej tlupy z cudzch elementov pozostvajcej, ktor had streln zbrane na viu vzdialenos a preto sa pokaj jednotliv jej lenovia dosta sa do bytu takch obanov, ktor maj zbrane. V tomto im pomhaj miestni obania a jeden z tchto bol zaisten, opravujem zisten v osobe Jna Milka, maloronka z obce Ohradzany, okres Humenn, ktor neznmych muov viedol do bytu sprvcu vojenskch lesnch podnikov v Kamenici n/Cir. A taktie bol aj u hostinskho Jna alka, ale pred andrmi podarilo sa mu utiec do lesov. Vo veci sa alej vyetruje a patrin sprvy boly u podan. V svislosti s tmito udalosami iadal som o zvenie stavu andrskych stanc v okrese humenskom a robm vetky preventvne opatrenia k znekodneniu tchto elementov, ktorch poet me sa mnoi aj vzhadom na lesnat kraj, blzkosti Podkarpatskej Rusi, kde vetko vrie a aj blzkosti frontu. Medzi obyvatestvom sa u dlhiu dobu povrvalo, e kde-tu objavuj sa neznmi cudzinci, ozbrojen, ktor sa vypytuj na androv, na pomery, na najnovie sprvy at. Tieto sprvy sa v poslednch doch ukzali by aj pravdivmi. Okresn nelnk v Michalovciach hlsi: Obyvatestvo tunajieho okresu pozorne sledovalo udalosti poslednch dn, pokia sa tkalo udalost v Maarsku, v svislosti s prechodom vojenskch transportov nemeckej brannej moci tunajm zemm. Obyvatestvo nadene vtalo nemeckch vojakov, ktor svojou prtomnosou ete viac prispeli k presvedeniu tunajieho obyvatestva, e z tejto vojny jedine lej Nemeckom veden boj dosiahne vazstvo. HSS, HG a HM u zaiatkom mesiaca sa pripravovali vemi horcne na oslavy 5. vroia slovenskej samostatnosti. Kad oban tunajieho okresu vemi netrpezlivo akal na de, kedy svojou asou me dokza svoju oddanos tm, e sa v hojnom pote zastnilo vade na slvnostiach, ktor vyzneli ako manifest tunajieho okresu a tunajieho obyvatestva na dkaz toho, e je vemi spokojn s terajm stavom a e si viac neel iadnych politickch zmien 100
a doaduje sa jedine len samostatnosti slovenskho nroda v samostatnej Slovenskej republike. Okresn nelnk vo Svidnku hlsi: Po nekudnom januri mesiac marec uplynul bez toho, e by verejn poriadok a bezpenos boly bvali nejak naruen. Boly sce zadran siedmi rusk uteenci, z ktorch traja uli zo zajateckho tbora a tyria z pracovnho tbora, ale nebol u nich njden iadny materil a nemohli vyvin ani nijak protittnu innos nepriatesk, lebo po prekroen naich hranc boly ihne zadran. Menovan boly dodan na B v Bratislave. A npadn je ticho, ktor panuje u rusnskej nrodnostnej skupiny, potajc aj ich reprezentanta, poslanca Michala Boku. Skr je bada urit innos na strane ukrajinskej, hlavne medzi uitemi, ktor psobia po celej dke cesty tiavnik Smilno. Tmto sa venuje patrin pozornos. Okresn nelnk v Pieanoch hlsi: Vojnov udalosti psobia na veobecn politick situciu nepriaznivo, vyvolva sa nlada vemi stiesnen a vyskytuj sa vhran poznmky extrmnych ivlov. Pre rozirovanie nepravdivch sprv boly dve zatknutia. Obyvatestvo vak zachovva pln kud a ukznenos. Robotnctvo v chemickej tovrni na Dobrej Vode sa dovolva zvenia miezd. iados robotnctva bola Najvym radom pre zsobovanie zamietnut. Robotnci sa s tm neuspokojili, poukazuj na vysok rentabilnos podniku, alej na to, e podnik za terajej vojnovej doby mal konjunktru, majite podniku, grf Plfy, zaplatil svoje dloby, je finanne siln a vetky tieto okolnosti poda mienky robotnkov hovoria za zvenie miezd bez ohrozenia prevdzky podniku. V Bratislave da 15. aprla 1944. Na str! Prednosta B (Vojensk historick archv Trnava, fond 55, katua 35, 55/35/4)
101
Aprl
VEOBECN SITUAN ZPRVA ZA MESIAC APRL 1944

Zsobovanie bolo uspokojiv. Nsledkom evakucie mnohch rodn do okresu, mme nepravidelnosti v zsobovan. Masti nieto. Evakuanti sa domhaj kg umelho tuku mesane, lebo vraj v Bratislave dostvali toko. Tie sa rzne domhaj lstkov na obuv, lebo vraj v Bratislave dostali uspokojenie a uistenie, e na vidieku dostan obuv. A tej veru niet ani pre naich ud. Nedostatok sa ukazuje v krmivch a v zemiakoch. Mlieka je tie mlo a spotreba je nsledkom evakucie znane via. Oziminy s pekn. Bol by potrebn vdatn d. Ovocie sa ukazuje. Nsledkom vekej vody v okol Dunaja, boly inundan zemia zaplaven a takto mnoho siatn vyhynulo. Tieto siatiny bud musie by nahraden kukuricou a krmivami. V Stupave odovzdal da 14. IV. 1944 Jn Vaco, obchodnk, letk protittneho obsahu, ktor dostal od neznmeho odosielatea potou. Letk je adresovan na obchodnkov a remeselnkov Slovenska a vyzva, aby sa obchodnci a remeselnci pridriavali vzvy leglnej vldy zo zahraniia. Okresn andrske velitestvo v Bratislave obdralo leglne potou letk da 15. IV. 1944, v ktorom dostvaj okresn andrske velitestv pokyny, ako sa maj chova voi partiznom, ako ich maj napomha. Podpsan boli: J. Slvik, J. Beka, V. Klementis. V mesiaci aprli sme mali vo veobecnosti pokoj. Pribliovanie sa vchodnho frontu, zprvy o partiznoch, evakucia hlavnho mesta a niektorch vchodnch okresov, znervozuje obyvatestvo. Nebezpeie zhorenia sa pomerov je cti, najm vak v obchodoch. udia nakupuj tovar. V obciach okresu je mnoho evakuovanch. Tto okolnos prina v niektorch sektoroch kadodennho ivota sporadicky neelaten zjavy, ako je zdraovanie, nekorektn vystupovanie, zvada, nenpadn nenvis a nervozita. Povolanie zlonkov do innej vojenskej sluby, odovzdvanie evidennch kon a automobilov pre vojsko ilo hladko, avak obyvatestvo nsledkom tchto udalost mus napn sily, aby mohlo zamekan a srne jarn prce m prv prekona. V obci Marianka je vek rozlenos, pretoe pritom, e nem ani vlakov, ani autobusov spojenie, nemohol iadate obdra povolenie k jazde autom, aby v prpade potreby povolali a odviezli lekra, alebo by v naliehavom prpade odviezli nemocnho. 103
IV
Pohranin incidenty neboly. Okresn nelnk v Malackch hlsi: Intalovanie starostov v okrese a lenov obecnch vborov, rozvrily trochu politick hladinu u obyvatestva, avak psobilo to priaznivo, kee obyvatestvo vid v tom konsolidovanie pomerov. Tie odvody brancov boly preveden hladko, bez akchkovek porch. Obyvatestvo si vetky svoje povinnosti vzorne kon. Prpravy k 1. mju a bezpenostn opatrenia boly preveden, ni takho sa nevyskytlo, o by bolo vyadovalo zakroenia. Da 7. mja 1944, v nedeu bola v Malackch vek slvnos odhalenia pomnka gen. M. R. tefnika, ktor sa napriek nepriaznivmu poasiu vemi vydarila. Slvnostnm renkom bol T. J. Gapar. Povanie nepriateskho rozhlasu sa vemi ri, politicky sa mnoho debatuje, avak obyvatestvo je natoko vyspel, e vie rozozna skutonos od l a planch agitci. Uteenci z bv. Rakska, poskej a ukrajinskej nrodnosti, stle prichdzaj cez slovensko-nemeck hranice, tunajie obyvatestvo zo vetkch obc doaduje sa u tunajieho radu, aby boli pridelen na prcu do jednotlivch hospodrstiev. S uteencami nakladme poda intrukci nadriadench radov. Celkov nlada u obyvatestva je dobr. ud si nesauje, iba na nedostatok mlieka a vysok ceny tohto naierno. Nedostatok eleza trv, ako aj lstkov na obuv. Jarn vkup zemiakov poda intrukci NZ-u som nemohol previes, kee zemiakov bolo mlo a obyvatestvo ich hodne samo spotrebovalo. V obci Jakubove, Gajaroch a Kiripolci 14 musel som vkup prevdza pomocou andrskej asistencie. K sprotiveniu, alebo inej vtrnosti, nedolo. Zd sa, e je iba nzka cena zemiakov, ktor tto krzu vo vkupe zaprinila, lebo rzni priekupci z druhch okresov za ierne ceny vykupovali na sadenie v uvedench obciach, o im ilo celkom hladko. Tu a tam pou ponosy na nedostatok mydla, resp. kvalitu tohto. Prdelov lnky riadne dochdzaj, len opatrenie o povinnostiach -, uini si zsoby soli na archu jednotlivch obc-, kee bolo pretraktovan aj v dennej tlai, spsobilo urito epkan propagandu a iaston paniku, e bude nedostatok soli. Nezamestnanch nemme, ba jav sa nedostatok ponohospodrskych robotnkov, o je vak spsoben tm, e robotnci sa vyhbaj tomuto druhu zamestnania, kee hospodri nechc im plati toko, ako maj monos inde zarobi.
14
Dnes Kostolite.
104
Okresn nelnk v Skalici hlsi: Politick a bezpenostn pomery v skalickom okrese v mesiaci aprli 1944 boly dos uspokojiv. Nakoko obyvatestvo tohoto okresu je prevne roncke, a zaiatkom tohto mesiaca zapoaly sa v tomto okrese pon prce v plnom prde, obyvatestvo nemajc vonho asu menej vysedvalo po hostincoch a preto nemalo ani asu politizova. Je pravda, e povolanm zlonkov odvodnch ronkov 1937 a 1938 na mimoriadne vojensk cvienia, rozvrila sa nlada obyvatestva. Avak nstupo povolanch uskutonil sa bez reptania, bezvadne a hladko. V dobe od 6 9. aprla, opakovalo sa v tunajom okrese a to hlavne v Skalici a v Holii, e niektor obchodnci, poane hostinsk, obdrali od svojich zkaznkov 500.- Ks bankovky s falonou pretlaou Slovensk tt. Vyskytlo sa dovedna 21 takch prpadov. Vyetrovanm sa vak zistilo, e tieto 500.- Ks bankovky dostaly sa sem z Protektortu a alej, e tieto bankovky faloval Jozef ivec, obyvate v Strnici na Morave, ktor ako sadza bol zamestnan v tlaiarni fy. Polk v Brne. Jeho spolonkom, poane rozirovateom tchto bankoviek, bol Frantiek Zatloukal, obyvate v Strnici na Morave, ktor ako ronk, na legitimciu pre mal pohranin styk, dochdzal do tunajieho okresu. Na zakroenie tunajieho andrstva, ktor tto vec vyetrilo, pchatelia boli v Protektorte echy a Morava kriminlnou policiou v Brne zatknut. Vec sa ete alej vyetruje spolone so spomenutou kriminlnou policiou, nakoko sa vyskytly prpady rozirovania falovanch bankoviek Ks 500.- tie aj v okrese senickom a myjavskom. V dobe od 1. do 13. aprla 1944, vydriavaly sa v Skalici odovdy. Branci na tieto odvody sa ustanovili riadne. Priebeh odvodov bol celkove kudn a hladk a nevyskytly sa tu iadne vtrnosti. Medzi udom sa sce epk, e robotncka trieda oakva prchod ruskch boevikov prajne, ale nikto nevie uda, e kto a kedy bol prejavil takto prianie. Sasne oznamujem, e da 29. aprla 1944 vrtil sa do Skalice Michal Konek, naroden v Skalici v roku 1893, ktor ako vojak bv. rakskouhorskej armdy ete v r. 1916 padol do ruskho zajatia a zdroval sa v Kijeve a do tej doby, pokia ho nemeck armda nevzala do nemeckho pracovnho tbora v Neidenburgu v r. 1943. Menovan priiel sem aj so svojou manelkou, ktorho je rodom Ruska. Povinn odovzdvanie zemiakov pre verejn zsobovanie nsledkom chladnho poasia sa odsunulo preto, lebo ronci na zimu uskladnen zemiaky zaali vykopva len ku koncu mesiaca, vzdor tomu ale ronci konaj tto svoju povinnos riadne. 105
V dsledku dobrovonej evakucie obyvatestva hlavnho mesta Bratislavy, tunajie obyvatestvo-ronctvo nepovolene zvilo cenu mlieka a na 4-5.- Ks na 1 l. So strany obyvatestva sce dosia nebolo podan trestn oznmenie preto, nakoko v tomto prpade by potom dotyn vbec nedostal tu mlieko, potrebn pre svoju rodinu. Nakoko ale tento stav zapriuje nedostatok mlieka, navrhujem, aby mlieko, ktor z tohto okresu cestou Mliekarenskho syndiktu dodva sa do Bratislavy, bolo pomerne k potu sem evakuovanch, pre zsobovanie miest Skalice a Holi prideovan. Naproti tomu ale veobecne bada v tomto okrese rapdne klesanie ceny prasiat na vkrm. Tto cena klesla od jesene minulho roku dosia pri 1 kg ivej vhy zo 100.- Ks na 20.- Ks. Okresn nelnk v Senici hlsi: Smanie obyvatestva oproti predolmu obdobiu ostva nezmenen. Veobecne mono pozorova znaky toho, e v obyvatestve postupom asu vzrast pochybnos o vazstve Nemecka nad Ruskom. T.z.v. politizovanie rozirovalo sa do najirch vrstiev. Povolvanie zlonkov prebiehalo bez porch. Bolo vak pou nespokojn hlasy, e najviac nastupuj do innej sluby chudobn udia, kdeto pnom a bohatm sedliakom s vraj poskytovan vnimky a avy. Protittna innos, najm akkovek sstavn organizovanie protittnej innosti, poane akci nebolo zisten. Zmienku zasluhuje prpad istho Jozefa paka, 20 ronho tulka z Drietomy, okr. Trenn, ktor vo februri utiekol z pracovnho tbora v Dubnici n/Vhom a dva mesiace sa potuloval po kopaniciach v okrese myjavskom a senickom. Menovan v konkrtnom prpade sa vydval za desiatnika partiznov a navdzal ud, aby nenastupovali do vojenskej sluby a neobrbali svoje pozemky. Pchate bol oznmen ttnemu zastupitestvu, ktor na podalo alobu Okresnmu sdu v Senici. Pchate je duevne menejcenn a jeho propaganda sa minula inkom, lebo ho nikto nebral vne. Okresn nelnk v Modre hlsi: Politick situcia je tak, ak bola aj v predolch mesiacoch. Prd evakuantov zhoruje situciu, lebo medzi pomerne pokojn obyvatestvo vonkova dostalo sa nronejie obyvatestvo, alebo udia z bratislavskho podsvetia. Medzi udom koluj velijak nerozmyslen sprvy a dobre je, e prca je vade v plnom prde a ud nem asu na politikrenie. Tieto zprvy o rznych obmench maj znan vplyv na obyvatestvo. Vidm to aj z toho, e dnes medzi udom vemi mlo pou pozdrav Na str!. 106
innos komunistov nevidie, ale na kadom kroku cti, e s tu a pracuj. Usudzujem e z re a vrokov, ktor id z st finanne slabch ud. Konkrtnych prpadov neviem, ale kad, kto ije na vonkove, to vie. Uvediem len prklad, ktorho som bol svedkom. Idc raz po Modre, viedol som niekoko det vo veku asi tak 6-8 rokov star hra sa a pri hre sa nieo pohdaly. V tom jedno z det povedalo Pokajte, vy pni, prde aj na vs rad. Toto je jedno z mnohch inch, o osvieti zmanie tzv. chudobnch. Okresn nelnk v Trnave hlsi: Da 14. aprla 1944, vyskytol sa prpad rozirovania letkov protittneho obsahu v Trnave. Letky boly rozposlan z Bratislavy, v zatvorench, riadne frankovanch oblkach a obdrali tieto letky obchodnci a remeselnci v Trnave. Letkmi boli obchodnci a remeselnci vyzvan k sabotovaniu. Okresn nelnk v Nitre hlsi: Zsobovanie je primerane k vojnovm pomerom dobr, len evakuovan z Bratislavy s nespokojn, lebo v Bratislave dostvali prdely, ktor v okresoch sa nedvaly, ako maslo a pod. V aprli nebolo daov a tm trpely siatiny a na piesonatch pdach boly zaveje pieskom, najm v okol Moenku. Mjov dade mu ale situciu zmeni k dobru. Okresn nelnk v Topoanoch hlsi: Veobecne obyvatestvo bolo a apatick oproti sasnm udalostiam. Iba povolvanie zlonkov do innej mimoriadnej sluby spsobilo ist rozruch. V uplynulom mesiaci nebolo pozorova, eby komunisti vyvjali nejak protittnu innos. Neboly zisten iadne komunistick pohyby, ani nebolo pozorova takto hnutie medzi obyvatestvom, a na jeden prpad posielania obenkov tvavho obsahu okresnmu andrskemu velitestvu, o om bola predloen zprva B v Bratislave a Prezdiu upnho radu v Nitre, da 18. aprla 1944, pod . D1-525/44. Da 30. aprla 1944 boly v obci Vek Uherce a Kolano andrstvom najden protittne letky s nadpisom Slovensk Partizn. V obci Vek Uherce boli njden 3 letky a v obci Kolano 1 letk. Rozhoden letky obyvatestvo nemalo monos ta nakoko boly tieto andrskou hliadkou posbieran v nonej dobe. V obci Horn Obdokovce panuje naptie vo veci prideovania idovskch ponohospodrskych nehnutenost. V tejto obci osada Pusta Bodok jestvujci majer, m by rozparcelovan a polovica m by pridelen Oravcom, ktorm bola zabran pda pri stavbe vodnej ndre v st. Kee obyvatestvo obce Horn Obdokovce je chudobn a najv poet ronkov je tu s vmerou 107
poa od 3 do 6 k. j., s tto s plnovanm rozdelenm bvalho idovskho majetku nespokojn a iadaj, aby cel majetok bol rozparcelovan pre miestnych drobnch uchdzaov. Zamestnanci majera v Bodoku dostali u vpove a to ku du 1. mja 1944 a dajne po skonen mlatby bud prepusten. Tmto opatrenm niekoko rodn zostane bez zrobku, ale o horie, bez prstreia. Obecn rad spolu s MO HSS v tejto veci podali iados na ttny pozemkov rad, ale bezvetkho vsledku. Je tu nebezpeie, e pri realizovan tohto plnu prde k nsilnostiam zo strany robotnctva a maloronkov. Robotnci z Hornch Obdokoviec len s vekmi akosami mu dochdza do prce do miest, pre zl komunikan spojenie a tak s nten pracova ako prleitostn ndennci na miestnych vekostatkoch. Pridelenm bv. idovskej pdy miestnym uchdzaom, umonilo sa vytvori tu vrstvu maloronkov, ktor z vnosu pdy a prleitostnm zrobkom vedeli by svoje rodiny zaopatri. Okresn nelnk v Prievidzi hlsi: innos HSS, HG a DP bola prevdzan v rmci ich smernc. o sa tka verejnej innosti HSS a DP v poslednom mesiaci, podvaly tieto nvrhy na menovanie obecnch vborov. Nvrhy boly podan riadne, k sporu medzi HSS a DP dolo len v Nemeckom Pravne, kde jak v DP, tak aj v HSS chceli ma svojho podstarostu. V tejto veci m sa dohodn Generlny sekretarit HSS so ttnym sekretaritom nemeckej nrodnej skupiny na Slovensku v Bratislave a ich dohoda bude realizovan. Pre tto okolnos som obecn vbor v Nemeckom Pravne predbene intaloval, avak uril som, kto bude podstarostom. Hospodrsky stav obyvatestva v celom okrese je pomerne dobr. Distribcia vetkch potrieb je prevdzan uspokojivo. Vyzdvihn treba t okolnos, e pri rozdeovan vyivovacch prspevkov dochdza asto ku neiadcim incidentom, ktor s zaprinen dajne vojenskou sprvou, ktor dva vojakom inakie informcie a to v tom smysle, e kadmu vojakovi nle vyivovac prspevok. S touto informciou sa asto rodinn prslunci domhaj vyivovacch prspevkov u tunajieho radu a notri si taktie sauj, e tto okolnos je asto prinou neiadcich incidentov v ich rade. Posledn incident mi hlsil notr z Vekej ause, u ktorho sa hrubm spsobom domhal vyivovacieho prspevku vojak na dovolenej, Anton Budovi z Jalovca a pozastavoval sa nad tm, ako je to mon, e jeho matka dostala vyivovac prspevok len v uritej iastke a nie cel. Ke mu notr vysvetlil, e ias vivy jeho matky je zaisten na majetku a e vyivovac prspevok jej patr len v iastke, osopil sa vojak Anton Budovi na notra, e im na vojne povedali, e patr kadmu cel vyivovac prspevok. Bolo by tu iadce, aby vojensk 108
sprva v otzke vyivovacch prspevkov bu vbec nedvala informcie, alebo aby sprvne informovala. V ivote nrodnostnch skupn nebol iadon rozpor, a to ako vo vntornom ivote tchto skupn, tak aj vo vzjomnom styku jednotlivcov. Vyzdvihn treba t okolnos, e prprava na 1. mj 1944 v Handlovej bola prevdzan v innej dohode nemeckej a slovenskej nrodnej skupiny a spolonmi silami tchto skupn aj oslava bola usporiadan a mala dobr priebeh. Tto slvnos bola spolonm manifestom Slovkov a Nemcov v Handlovej, za jednotu mysl a cieov. Po strnke politickej znamenala do uritej miery udalos menovania obecnch vborov rozruch. Avak aj tto udalos prela bez znanejieho rozruchu a vetky obce maj u intalovan nov obecn vbory, na ele s obecnmi starostami. Sm som vo vetkch obciach obecn vbory intaloval a pri tej prleitosti som v sdlach notrstiev mal svolanch riadnych i nhradnch lenov obecnch vborov, kde som so vetkmi prejednal zleitosti miestne i veobecnho rzu. Tu boli odstrnen aj posledn monosti rozruchov v obciach a boly dan predpoklady pre riadne zapoatie funkci obecnch vborov. Akcia hnutia komunistickho nebola pozorovan. Z niektorch ast okresu je hlsen zastraenos obyvatestva pred udalosami frontovmi a na tchto miestach okresu aj ivly komunistick s zastraen. Tieto zprvy s z krajov, z okolia Handlovej a Prievidze, pokia jun as okresu ije indiferentne a o frontov udalosti neprejavuje zujem. V iadnom ohade vak komunistick innos na vonok nevynikla a tm menej naruila verejn poriadok. Okresn nelnk v Pieanoch hlsi: U idov pozorova viu smelos a sebavedomie. Veobecn politick situcia v minulom mesiaci bola ruen zprvami o evakuovan niekokch okresov na vchode ttu a o partiznoch, ktor ivly s dajne v lesnatom a hornatom terne vchodnho Slovenska. Tieto zprvy vyvolaly miestami urit obavu a boly podnetom k rozirovaniu poplanch zprv a k ojedinelm protittnym vrokom. Vo veobecnosti hladina verejnho ivota politickho je plne kudn, k inm protittnym inom v okrese nedolo, v okrese panuje kud a nespokojnos sa neprejavila. Objavuj sa sce znmky obavy pred oakvanm vnych asov, tieto znmky obavy sce nie s vekho rozsahu, avak stmeuj jadro verejnosti tunajieho okresu. V minulom mesiaci obdralo andrske velitestvo potou jednu zatvoren frankovan oblku, v ktorej boly vloen tyri letky. Letk nesie nadpis Vldy eskoslovenskej republiky v Londne, adresovan je vetkm okresnm 109
a miestnym etnckym staniciam, opravujem velitestvm, podpsan J. Slvikom, J. Bekom a Klementisom, so znakou v. r. Vyzva andrstvo k podporovaniu slovenskho odboja. innos HG sa oivuje a prina vemi dobr vsledky pre verejn ivot. Doterajie znechutenie v lenstve HG mizne. Narodeniny Adolfa Hitlera v tomto roku neboly oslven, DP, ktor poriadala v minulom roku tieto slvnosti, tohto roku z neznmych prin oslavu narodenn Adolfa Hitlera neusporiadala. V minulom mesiaci v zsobovan obyvatestva javil sa nedostatok jedlch zemiakov, nie vak v takej miere, e by to ohroovalo podstatne zujem verejnho zsobovania. V chudobnejej vrstve obyvatestva bude tento nedostatok v budcich mesiacoch u vemi citen. V prideovan obuvi nastalo urit zlepenie, avak ete vdy sa jav nedostatok obuvi a to dos vek. Jav sa nadbytok jatonch teliec, ktor odvoduje, aby ako nhradn plnenie namiesto dobytka, bolo povolen odovzdvanie uritho kontingentu teliec. Na trhu prce sa objavuje vek nedostatok ponohospodrskych robotnkov. Okresn nelnk v Novom Meste n/V. hlsi: Politick situcia v okrese je uspokojiv, trebrs ist as obyvatestva, ev. a. v. viery, nie je s nim spokojn a ak spsu nroda len v Rusku. Obyvatestvo Novho Mesta n/Vhom je v poslednej dobe rozruen evakuovanm obyvatestva z Bratislavy na vidiek. Doteraz dolo sem 42 rodn, s potom 90 du. Kee poda evakuanho plnu vldy m by sem premiesten doasne Najvy sd a Hlavn sd s prokuratrami, bolo by iadce, nevydva evakuan prkazy pre inch do Novho Mesta n/V., ale skr do susednch dedn. V poslednej dobe evakuovanm z vchodnch okresov ttu bolo sem dislokovan viac idov, ktor okolnos nara na vek akosti, kee je tu vek bytov ndza a na cel akciu had obyvatestvo vekou nevou. Zsobovanie obyvatestva mkou bolo riadne a na as preveden, avak zven prdel o kg, uren NZ-om, dostali len niektor obchodnci a preto konzumentom nebol vydan. Treba zakroi, aby sa stala nprava, lebo obyvatestvo sa nad tmto pohoruje. Najvmi bada dopyty po lstkoch na obuv, lebo robotnctvo, odchdzajce na seznne prce ponohospodrske chce by zsoben obuvou po cel dobu pobytu v cudzine a mnoh svoj odchod viau k tej podmienke, aby dostali lstok na obuv. Danmi prdelmi lstkov sa potrebe neme uspokoji. 110
Stav obilia ozimnho je dos stredn, niektor rae a penice s preriednut, o by sa vak iastone ete dalo napravi priaznivm poasm. Jarn siatbov prce obilia v dedinch sa u skonuj a po kopaniciach s v najvom prde. Skorie zasiate jamene nsledkom studenho poasia a nedostatku daa len po riedku schdzaj. Robia sa v plnom prde prce na siatie a sadenie okopann. Tendencia zo zvenia osevu cukrovej repy pre cukrovary sa nedar, ale naopak, bude pre cukrovar zasiata menia osevn plocha a to najm vlivom patnho zaobchdzania a pestovatemi pri odovzdvan repy. Najmanie ponohospodrskych seznnych robotnkov do Nemecka skoro plne ustalo, robotnci odopieraj sa necha najma a odvolvaj sa na nedostaton prdel lstkov na obuv a na nemonos posielania peaz poda vky zarobench peaz a hlavne s obavou pred mimoriadnymi vojenskmi pomerami. Okresn nelnk v Trenne hlsi: Politick situcia v mesiaci aprli 1944 v okrese bola uspokojiv. Medzi obyvatestvom pozorova urit nervozitu nsledkom priblenia sa vchodnho frontu a leteckch nletov. ukan propaganda a fantzia obyvatestva silne pracuje a je schopn najmenie udalosti nafka na vek veci. Slovensko-nemeck spolonos vyviuje pekn innos v zujme vzjomnho dobrho pomeru medzi Slovkmi a Nemcami. Komunistick pohyby v mesiaci aprli 1944 v tunajom okrese pozorovan neboly. Do tunajieho okresu dolo viac anonymnch listov, adresovanch zvl na vedce osobnosti, v ktorch si adresti iadaj, aby hadali spojenie s komunistami. Pri stavbe elezninej stanice v Trenne asi 18 robotnkov iadalo zvenie mzdy a zastavilo prcu. Ke im bolo vysvetlen, e zvenie maj iada cestou NZ-u, op nastpili prcu. Stvka trvala jednu hodinu. Zsobovanie obyvatestva je vzhadom na dan pomery plne uspokojiv. akosti sa vyskytuj u driteov itkovch zvierat nsledkom nedostatku krmv, o vak, vzhadom na jarn poasie, v krtkej dobe prestane. Vek nedostatok trv naalej v zemiakoch, u i v jedlch, alebo sadzbovch. Nedostatok jedlch zemiakov bol iastone odstrnen tm, e NZ uvonil vie zsoby strukovn. Roncka komora mala doda zemiaky na sadenie, toto sa vak nestalo. Miestne hospodrke vbory a tie jednotlivci, sami sa staraj o zemiakov sadivo a mnohokrt cestuj a do vchodnej iastky nho ttu, za elom zadovenia zemiakov.
111
Oziminy vo veobecnosti dobre prezimovaly. Jarn sejba sa prevdza za priaznivho poasia. ateliny na mokrejch miestach silne utrpely jarnmi mrazmi a bud sa musie zaorva. Vek kodu medzi hydinou zaprinil mor, ktor panoval v tunajom okrese; v tunajom okrese s ronci, ktorm ani jedna sliepka nezostala na ive. Zverolekri okovanm hydiny zapoali len nedvno, lebo nebolo k dostaniu srum. Okresn nelnk v Povaskej Bystrici hlsi: Distribcia po cel mesiac so vetkmi lnkami ivotnch potrieb bola uspokojiv a okrem nedostatku obuvi, resp. prdelovch lstkov na obuv, nebolo v tomto smere sanost. Jarn prce ponohospodrske prebiehaly vemi dobre, a na to, e vojensk sprva v najlepom prde jarnch prc zobrala mnohm gazdom evidenn kone pre vojensk ciele. Znan sanosti s na abnormlne vysok ceny textilnch vrobkov. ierny obchod sa udruje na predolej rovni. In verejn mienka poukazuje na to, e idia i dnes zaujmaj vznamn miesta v hospodrskom ivote a pri iernych obchodoch sprostredkuj. Miestni vekoobchodnci poukazuj na to, e na strednch radoch a vo vekopodnikoch maj idia ete aj dnes znan vliv a asto iadan vec prostrednctvom idov sa prv dosiahne, ako cestou radnou. R. kat. cirkevn obec v Povaskej Bystrici bola nten vyrbi a vymha cirkevn da, proti ktorej najm robotnci zo Zbrojovky a tie i remeselnci hojne broja. Proti plateniu cti odpor a zisten bolo, e tento vyvolvaj esi zo Zbrojovky. Vemi naliehav by bolo, aby funkcia okresnho predsedu HSS v Povaskej Bystrici bola m prv obsaden starm a sksenejm obanom, lebo tto funkciu zastva t. . okresn poverenec, vemi mlad lovek, ktor vo svojej mladistvej horlivosti mnohokrt urob nepremyslen a kodliv veci. Jeho prejavy bolo by treba podrobi radnej cenzre, alebo cenzre krajovho poslanca. DP spolone s FS usporiadaly da 20. aprla 1944 oslavy narodenm Vodcu Vekonemeckej re, Adolfa Hitlera, so sprievodcom po obci Povask Bystrica. Na tieto oslavy ani miestne rady, ani slovensk obecenstvo pozvan neboli. Komunistick innos po cel mesiac nebola aktvne pozorovan. Je vak nesporn, e najm robotnctvo podniku Zbrojovky v Povaskej Bystrici v znanej iastke ideove sa klon ku komunistickm zsadm, ale z obavy pred stratou zamestnania a trestnmi nsledkami svoje presvedenie na vonok nijak neuplatuje, ani iadnu pozitvnu innos nevyvja. 112
Ministerstvo vntra stredn rad prce, behom mesiaca aprla 1944 odal 35 echom zo Zbrojovky v Povaskej Bystrici pracovn povolenie. Pritom zarazilo a prekvapilo, e toto odatie pracovnch povolan sa stalo bez vedomia okresnho radu a vedcich funkcionrov okresnej organizcie Strany. Medzi tmito osobami, ktorm pracovn povolenie bolo odat, nachdza sa 5 echov, ktorch manelky s Slovenky, ktor po strnke politickej nevyvjali iadnu kodliv innos. Poukazuje sa na to, e tmto sa kod a rozvracia manelstvo echa so Slovenkou a aj verejnos neschvauje tto skutonos, lebo manel ech prejavil u svoju sympatiu k slovenskej veci tm, e za bv. SR vzal si za manelku chudobn Slovenku. In pomer medzi Slovkmi a Nemcami vo Zbrojovke je v Povaskej Bystrici absoltne korektn. Stagncia vojenskch operci na vchode a juhu Eurpy psob uspokojivo, i ke kad oban oakva, e oskoro nastan vemi rozsiahle boje a prpadne aj invzia zo zpadu, ktor me ma rozhodujci vznam pre al vvoj politickch udalost. Leteck nlety a teroristick nienie ivotov bezbrannho obyvatestva, ako aj jeho majetkovej hodnoty, psob medzi obyvatestvom nepriateskm dojmom proti spojencom, t. j. proti nepriateom Nemecka a s nm spriatelench nrodov. Okresn nelnk vo Vekej Byti hlsi: Politick pomery v okrese s celkove dobr a iadne pozoruhodn odklony a poruchy v tomto smere nenastaly. ud sleduje politick smer naich ttnych initeov a je pre zachovanie a udranie samostatnho Slovenska. Cudzia propaganda, ktor je namieren proti samostatnmu slovenskmu ttu, je v okrese zanieten a zavrhovan. Da 14. aprla 1944 obdralo okresn andrske velitestvo protittne obenky, v ktorch neznmy psate veobecne apeluje na andrstvo, aby nesthalo innos slovenskch partiznov, a vbec protittne iny a aby andrstvo trpelo mlky kad protittnu innos. Pchate tejto akcie dosia vystopovan nebol. V okrese nevyskytly sa za mesiac aprl 1944 iadne socialistick a komunistick pohyby a innos. Bval prslunci socialistickch a komunistickch strn venuj sa nateraz vlastnmu zamestnaniu a nesnaia sa v iadnom smere, ba ani sa nepoksili vyvja nejak zakzan innos. Je vak ist, e bval stpenci spomenutch strn dosia nepreorientovali a preto v ich predolom presveden vykvaj al vvoj celkovej situcie, aby v priaznivom okamihu mohli zapoa ich innos.
113
Prednosta tt. policajnho radu v iline hlsi: Nsledkom zahraninch, hlavne vak vojnovch pomerov, najm na vchodnom fronte, bada bolo nervozitu, ku ktorej v nemalej miere prispieva i veobecn vojnov psychoza a nepriatesk rozhlas. Tieto okolnosti predbene nezaprinily iadne tak mimoriadne vkyvy, ktorm by sa mohla nejak zvltna dleitos pripisova. Da 25. aprla 1944, v noci, bol nalepen na jednej vkladnej skrini letik v rozmeroch asi 4 x 6 cm, s nasledovnm textom Smr nemeckm okupantom! Mor ho! Slovensk partizn. Na menovanom letku bola nakreslen jedna pcpa hviezda. Zhotovitelia a rozirovatelia letku boli medzi asom zisten a zatknut, o om bude podan zprva a po prevedenom stopovan. Okresn nelnk v Novej Bani hlsi: Politick situcia je uspokojiv. Vemi na vonok nespokojnos nebada, avak nutn je spomen v mnohch prpadoch neprimeran postup strnok voi tunajiemu radu vo veciach vyivovacch prspevkov a bez ohadu na to, i jej tento patr, alebo nie, agresvnym spsobom sa domha tohto. Ke me vec vybavi priaznivo, tak si sauje na postup radu na MNO, Ministerstve vntra, v Kancelrii prezidenta Republiky, at., e ako sa im krivd, e ako s na vyivovac prspevok odkzan a e v rozkaze pri vojsku stle sa ta, e kad mus dosta vyivovac prspevok. Pomerne znan nepokoj tie vzbudzuje povinnos odovzdvania dobytka, najm v chudobnejch krajoch, kde neij gazdovia, ale na 90 % len robotnci a mal domkri, ktor si chovaj len najpotrebnej dobytok pre ich potrebu ivobytia a nevldzu splni predpsan povinnos. Poznamenvam, e v tejto zleitosti jednal som s prslunm prednostom na NZ-e osobne, avak napriek presvedivm selnm dokumentom nepodarilo sa mi sjedna npravu. Socialistick a komunistick innos spozorovan nebola, maarsk menina nevyvja iadnu innos, pohraniie je pokojn, idovsk otzka nebud nijak zujem. Zsobovanie je v celku uspokojiv, a na vek dopyt po zemiakoch, hlavne na sadenie, ako i po zemiakoch jedlch. Poznamenvam, e tunaj okres po strnke zsobovania zemiakmi je okres schodkov. Jesenn prdel zemiakov pre tunaj okres z neznmych prin dodan nebol. Teraj jarn prdel zd sa zas nebude dodan, nakoko dosia bolo dodan len 150 q zemiakov, alch 150 q je disponovanch a to je vetko. Poznamenvam, e jarn prdel da zaslanch odbernch lstkov na zemiaky pre okres in vye 20 vagnov. Jarn prce s skonen, a na spomenut sadzbu zemiakov.
114
Okresn nelnk v Ban. tiavnici hlsi: Politick nlada je trochu stiesnen, menovite nsledkom astejch leteckch poplachov, zvenou nepriateskou leteckou innosou ako aj prpravami na invziu. K tomu pristupuje aj skutonos povolvania zlonkov do innej vojenskej sluby a odberanie kon. Vo veobecnosti vak tto stiesnenos nem zvltneho mimoriadneho vlivu na verejn mienku a politick situciu doterajiu. Zsobovanie v okrese prebieha dos dobre, a na zsobovanie msom, kde sa vyskytuje v nedostatok nsledkom toho, e NZ poskytnul znan avy pri dodvke, ktor okolnosti ronci vemi asto zneuvaj a obchdzaj, take je potrebn astejie zasiahnu aj brachilnou mocou. Taktie vyskytuje sa v nedostatok jedlch zemiakov. Okresn nelnk v Krupine hlsi: V svislosti s otzkou andrstva hlsim, e niektor andrske stanice mjho obvodu nemaj zaplnen ani systematizovan miesta. Vzhadom k tej okolnosti, e sa jedn o pohranin okres, bolo by iadce, aby aspo systematizovan miesta boly doplnen. Jedn sa aj o okresn sdlo v Krupine, kde je iadce nielen doplnenie systematizovanho stavu, ale bolo by iadce i zvenie potu. Teraj systematizovan stav je 1+1+6 a bolo by iadce, aby Ministerstvo dopravy povolilo lena andrskej stanice v Teranoch na von jazdu vo vlakoch v seku Dudince, resp. Hont. Tesry Krupina, za elom presnejej vlakovej kontroly, kee sa stva, e osoby, ktorm vydaj maarsk rady prleitostn pohranin priepustky, pricestuj do vntrozemia a podar sa im nenpadne vyhn sa prpadnm nsledkom. Da hlsenia oddelenia finannej stre v Santove, hliadky maarskej pohraninej stre boly zosilnen. V Maarsku v poslednej dobe, poda zistench zprv, je mobilizovan aksi siedma armda, do ktorej s povolvan vojaci i nevojaci od 23 50 rokov. Tto sa mali da 24. aprla 1944 hlsi v Komrne a odtiato dajne mali by odtransportovan na vchodn front. Zaiatkom mesiaca sa ete vyskytly prpady, e nemeck aut prechdzaly cez nae zemie bez toho, aby sa miestnym pohraninm orgnom legitimovaly. Prslun maarsk rady viacerm obanom zo Slovenska, majcim pozemky v Maarsku, pohranin legitimcie neevidovaly a to vo vom pote. Patrin kroky boly zariaden. Hospodrska situcia vo veobecnosti je uspokojiv. Po abnormlnom zimnom poas nepozorova pozoruhodnejie kody, oziminy prezimovaly obstojne a s dos dobr. Stav obilnn je teda stredn. Stav ovocnch stromkov je tie uspokojiv a nepozorova ani tu kodliv inky abnormlne zimy. 115
Terajie chladn poasie zarazilo vzrast vetkch rastln, oho nsledkom bude citen najm pri krmovinch po lanskej katastroflnej nerode objemovch krmv. Jarn pon prce pre nepriazniv poasie s hodne oneskoren, sejba je u skonen a zapona sa so sadenm. Dobr, a vemi dobr mjov poasie by mohlo vak vetko dohoni a napravi. Terajie chladn poasie vzbudzuje obavy z rody. Zsobovanie zemiakmi vak hodne viazne, lstky na zemiaky na to utisnutm osobm poda smernc NZ-u boly vydan, na tieto ale niet dostatonho krytia zemiakmi. Bolo by iadce prideli primeran mnostvo jadrnho krmiva pre pestovateov, opravujem nepestovateov obilia, ktor chovaj drobn domce zvierat, lebo tto s odkzan jedine len na ierny obchod s premrtenmi cenami. Povinn dodvky nejd a ani mlieka tak hladko, ako dosia, lebo sa ukazuje u nedostatok jatonho dobytka. Pre minuloron nerodu krmiva gazdovia ni neprichovvali, len predvali. Predalo sa vemi vea teliec, takto na prchov skoro vbec neboly ponechan, oho nsledkom sa iste uke v snenom pote dobytka. Okresn nelnk v Lovinobani hlsi: Povinn odpredaj dobytka prebieha hladko. Povinn vkup zemiakov nara na vek akosti, kee obania nechc splni im predpsan povinnos predajn. Odvoduj to katastroflnym nedostatkom zemiakov z rody 1943, pre vek sucho. Fa. Jn Kossuch, . sol. v Katarnskej Hute, obec Cinobaa, pracovala i v mesiaci aprli 1944 len 5 dn v tdni, pre neodbyt skla do cudziny. Fa. Cinobansk eleziare a smaltova pre nedostatok surovho materilu musela prepusti 21 robotnkov. V Cinobanskej eleziarni pracuje celkom 43 robotnkov a to v slievrni, zmonckej dielni a sstrunckej. Okresn nelnk vo Zvolene hlsi: Politick situcia v mesiaci aprli bola bez zvltnych prhod. Bola znekudnen astmi poplachmi, zvl nonmi a nonmi a neistou vojnovou situciou na vchode, pozastavenm nepriatea a jeho odrezanm na vchode, nastalo medzi obyvatestvom ist uspokojenie, ktor vak nie je pln, ba je ruen stlym povolvanm zlohy na cvienie vcvikov a prpravami vojska do poa. Po preveden volieb do obecnho vboru, nastalo ist ukudnenie medzi obyvatestvom v obciach, a to aj napriek tomu, e dolo k niekokm sanostiam oproti prevedeniu tchto na tunaj rad, ktor vak boly bezpodstatnejieho podkladu, prtiace viac z osobnch zujmov, zti
116
a nenvisti proti kandidtom. Boly vak i vecn sanosti, ktor boly odstpen okresnej organizcii HSS, ako jedinej kompetentnej potrebn vo veci zariadi. Okresn nelnk v Kremnici hlsi: Da 22. aprla 1944 boly najden v Kremnici mal tvav letky s obsahom: Frontovmu vojakovi. Frontov vojaci spojte sa, lebo pni nm krivdia a ns utlaj. Spojme sa na nich. Psateov, ako aj rozirovateov tchto letkov nebolo mono zisti. Titulovanmu radu tto zleitos bola osobitne hlsen. O vzve k slovenskm partiznom taktie som informoval. Medzi Nemcami pozorova znan nervozitu preto, lebo Nemci dajne bud musie narukova vo veku do 45 rokov do sluieb SS. Pozorova medzi nimi snahu vystpi z nemeckej pospolitosti, ba niektor chc aj dosiahnu radn oprvnenie, opravujem opravenie ich nrodnosti na nrodnos slovensk. Da 19. aprla 1944 konala miestna organizcia DP oslavu narodenn Adolfa Hitlera v aule tunajieho slovenskho gymnzia. Prednostovia slovenskch radov boli na poiadanie predsedu DP povolan na tto oslavu obenkom miestnej organizcie HSS v Kremnici. Slovensk obyvatestvo mesta Kremnice bolo na tejto slvnosti v hojnom pote zastpen. Predn stena dvorany bola ozdoben dvoma vekmi zstavami nemeckmi, ktor na spsob draperie visely po stene. Na obidvoch bokoch boly zavesen dva zaramovan obrazy, z ktorch jeden znzoroval n ttny znak a druh poprsn obraz Vodcu a prezidenta Republiky. Na podiu, na vyom podstavci, bola umiestnen busta Adolfa Hitlera. Slvnos sa zapoala v pochodovan zstavnkov do miestnosti, ktor drali v rukch tri vek zstavy s hkovm krom, avak ani jedna zstava slovensk nebola na tejto slvnosti, k tomu dve zstavy slovensk boly skrten na rdi a poas slvnosti, ktor trvala asi 2 hodiny, ani jednho slovenskho slova neodznelo a ani naa hymna nebola spievan. Obecenstvo slovenskej nrodnosti mesta Kremnice nad tmto prpadom je vemi pohoren. Ke sme vedcich funkcionrov DP vzali za tto neprstojnos na zodpovednos, ni podstatnho nevedeli uda, m by sa boli ospravedlnili, ba ete oni preli do protitoku a spytovaly sa ns, e preo sme nevyvesili my, prednostovia slovenskch ttnych radov, veda zstavy slovenskej aj zstavu nemeckej nrodnej meniny. Upozornil som ich na striktn predpisy -u 27 a 39 vldneho nariadenia slo 118/1940 Sl. z., no zstupcovia, poane funkcionri tunajej organizcie DP napriek tomu domhaj sa vyvesenia aj ich zstavy veda zstavy slovenskej na ttnych budovch. iadam B, aby v tejto veci porobila potrebn kroky na ttnom sekretarite pre zleitosti nemeckej nrodnej skupiny na Slovensku, aby kremnick nemeck nrodn skupina v budcnosti na verejnch slvnostiach, portovch manifestciach a pod., repektovala pri pouvan svojej zstavy 117
horecitovan zkonn ustanovenia, lebo ich negligovanie vyvolva alie nrodnostn rozpory tu v Kremnici, kde u toko incidentov podobnho rzu sa prihodilo a kde priatesk spolunavanie tchto dvoch nrodov je stle haten pre prehmaty a intoleranciu, po. nelojlnos niektorch jednotlivcov. Napokon dovoujem si poznamena, e ohadom pouvania nemeckej zstavy na ttnych budovch v meninovch okresoch som urobil ete da 28. II. 1942 dotaz pod s. 219/1942 na Ministerstve vntra, odkia I ke hodne spozdene, ale predsa som dostal psomn direktvu vnosom zo da 25. V. 1943, pod . 212-7/5-14/43, ktor sa shoduje tak s predpismi citovanho vldneho nariadenia, ako aj s mojim stanoviskom, opsanom v horecitovanom dotaze. Zsobovanie obyvatestva zemiakmi pre jarn obdobie sa prevdza vemi zdhavm, nevyhovujcim tempom. K nedostatku zemiakov sa pripojuje ete aj vek nedostatok dopravnch prostriedkov, lebo mnoh evidenn kone boly komisiou vojenskou prevzat do uvania vojska a to ist sa stalo s niektormi nkladnmi autami jednotlivcov. Aj riaditestvo S zastavilo v Kremnici nkladn dopravu doterajmi dvoma nkladnmi autami, ktor boly oddisponovan do inch rayonov. Doteraj mj zkrok na Ministerstve dopravy a verejnch prc v tejto zleitosti zostal bez kladnho vsledku. V zsobovan obyvatestva mesta Kremnice mliekom je vek trhlina. Doteraz evakuovalo sem do Kremnice 165 osb, no napriek tomu ani o 1 liter mlieka nebola zven dodvka mlieka do Kremnice. V tejto zleitosti som sa obrtil na NZ, Mliekrsky syndikt a Svz mliekrn, ako aj sprvu ttnych majetkov vo Vgai, ale tie bez pozitvneho vsledku. Konzumenti nten s naierno 100 %-ne preplca maximovan cenu mlieka, ba ani za Ks 6.- liter nevedia si zaobstara a nevedia sa vetci zsobi. V zleitosti distribcie mlieka NZ nie je dos hybn a rchly, alebo aspo rchle rieenie veci mus niekde viaznu, prpadne na Mliekrskom syndikte. Rozhodne pou mnoho oprvnench sanost v tejto veci a miestami veru dos ostr prejav nespokojnosti jednotlivcov. Poet nezamestnanch bol ku koncu minulho mesiaca 59 muov a 9 ien, tu v sdelnom meste, v Kremnici. Pri stavebnch podnikaniach dopyt po pracovnch silch je vek a rozhodne presahuje poet nezamestnanch. Pri povinnch svodoch jatonho dobytka pestovatelia odvdzaj a na nepatrn vnimky skoro plne vybrakovan dobytok. Toho prinou je to, e v minulom roku pre vek such roda krmiva bola slab a kee ani jadrn krmiv, ani krmiv steblov nie s NZ-om prideovan, samozrejme trp tm nadmieru chov dobytka. NZ nevie vyhovie danm subom v sektore hospodrenia so zemiakmi a tak ponka miesto zemiakov lteniny. Toto opatrenie je vak plne nedostaton, lebo lteninami nemono nahradi zemiaky ani v domcnosti, ani pri sadeniach, ani pri chove opanch. U aj zemiaky sa preplcaj na 118
iernom trhu a ast prpady s aj tak, ke ronci ptaj aj vye 300.- Ks za 1 q. Okresn nelnk v Banskej Bystrici hlsi: Stly postup Rusov, vinu obyvatestva napluje obavou pred bliacim s frontom a nepriateskm osadenm. Bada znan prliv evakuantov zo zpadnej, i vchodnej asti ttu a v dsledku toho o byty, najm v samej Banskej Bystrici, je vek ndza. Okresn nelnk v Brezne n/Hr. hlsi: Vek starosti a s tm i nespokojnos, prejavuj sa zvl u chudobnejej vrstvy obyvatestva pre nedostatok zemiakov. Na potrebu 7000 q pridelilo sa okresu 500 q zemiakov v jarnom obdob. Tmto mnostvom uspokoji potrebu v kraji, kde s zemiaky kadodennm chlebkom obyvateom, je absolutne nemon a nedostatok zemiakov v takomto kraji je ako nahradi aj potravnmi lnkami inmi. Politick situcia tunajieho okresu je vo veobecnosti kudn. Bada vak u niektorch jednotlivcov protittne smajcich aksi povznajcu nladu a poepkvanie o prechodnch spechoch Sovietov a pribliujci sa vchodn front. Tie poas generlnej razie, konanej v doch 28. IV. a 2. mja 1944, boly zaisten protittne letky tvanho obsahu u niektorch miestnych horrov v obci ierny Balog a na osadch. Okresn nelnk v Revcej hlsi: Politick situcia po iastonej nervozite z kazov na vchodnom fronte, zaiatkom mesiaca sa po zastaven boevickch vojsk plne ukudnila. Povolvanie evidennch kon k vojsku a iaston povolvanie zlonkov m sce odozvuk hospodrsky hlavne medzi ronkmi /:chybuj pri jarnch prcach pracovn sily a poahy:/, nie vak politick. Medzi obyvatestvom pohraninch obc pozorova nevrlos pre vyetrovanie a trestanie finannch orgnov majiteov stlych pohraninch priepustiek, poane legitimci, ktor za svoje pozemky v kat. zem Jelava v poslednch rokoch platili dane do Maarska spsobom, ktor nae finann orgny povauj, o robia prvom, za neprpustn. Otzka platenia tchto dan neni presne ujasnen v dohode o malom pohraninom styku slovensko-maarskom /: vi . 41/1942 Sl. z. :/, v kadom okrese pohraninom je vec inak praktizovan a tunaj udia, aby smeli vyvies rodu zo svojich pozemkov v Maarsku, platili dane v Maarsku bez pouitia valutovho zznamu, m sa bez myslu ukrtenia ttu, dopali nesprvnosti. 119
Cieom ukudnenia pomerov z tohto vzniklch, poiadal som prslun finann orgny doasne obianstvo vo veci netresta. O veci podm osobitn zprvu a budem iada Ministerstvo financi o blahovonej postup, lebo v mnohch prpadoch vidm potrebu odstpi od trestnho pokraovania, kee tie nedostaton prvne predpisy v citovanej dohode o malom pohraninom styku zapriuj stav, kde obianstvo, musiac plati dane v Maarsku, plat tieto rznym spsobom, vetko v snahe, aby si mohlo rodu z protiahlho pohraninho psma m prv dovies /:Maari v pde nezaplatenia dan robia prekky pri vvoze rody:/. V niektorch robotnckych obciach bola badaten obava o nedostatok soli a obianstvo zana sa touto vo vom mnostve zsobova. Dvod vidm v radnom opatren, kde kad obec mus ma uskladnen predpsan mnostvo soli. V niektorch obciach je situcia medzi ronkmi tak, e ani pre svoju potrebu nemali dostatok zemiakov. Prslun trestn oznmenie pre nedostatok zemiakov, opravujem, nedodanie zemiakov, v takchto obciach, s potom tak vysok, e v zujme verejnom sa nedoporuuje masov trestanie ronkov pre nedodanie zemiakov, ke je radne zisten, e v takchto obciach bola znanejia neroda zemiakov. Okresn nelnk v Dobinej hlsi: Obyvatestvo vo veobecnosti ani teraz nereaguje ete zvenou mierom na vojnov udalosti. Naproti tomu obyvatestvo tunajieho okresu prejavuje iv zujem o udalosti v Maarsku. V tunajom okrese je niekoko jednotlivcov, najm medzi inteligenciou, ktor sympatizuj s mylienkou tzv. esko-slovenskou, ale tto jednotlivci nevyvjaj navonok iadnu innos. Mierne to robia, s vemi opatrn a chrnia sa akchkovek politickch vrokov. Na poli zsobovacom jav sa stle urit nedostatok krmiva, ako ovsa, sena a melasovho krmiva, nedostaton je aj prdel otrb, krmnej mky a rotu. Strukovn je dostatok. Aj zsobovanie s pohonnmi hmotami je nedostaujce a najvie akosti v tomto ohade javia sa najm pri vkone zdravotnej sluby. Vetky bansk, tovrensk a piliarske podniky pracuj stle celou kapacitou a jav sa ete vdy nedostatok robotnckych sl. V poslednch doch aprlovch vyskytly sa jak u robotnkov pracujcich v slavoovskej tovrni na papier, tak aj u bankov, pracujcich u Rimamurskej . spol. v Ninej Slanej, urit mzdov spory, pochdzajce z toho, e robotnci si iadali od uvedench podnikov jednorzov drahotn vpomoc, ktor vedenie tchto podnikov by bolo aj robotnkom vyplatilo, ale zdruenie 120
prslunkov priemyslu a ivnost z neznmych prin zakzalo vplatu tejto podpory. Menovite banci s nespokojn s pravou mzdovou, ustlenou NZ-om a netrpezlivo akaj na nov pre ich priaznivejiu pravu. Niektor komunisticky smajci robotnci neprejavuj na vonok iadnu innos, stoja stle stranou a obmedzuj sa iba na prleitostn prce v potvvan robotnkov. Prslunci nemeckej nrodnej skupiny navaj v kadom ohade vemi dobre so Slovkmi. Tto nrodn skupina a jej politick organizcie preukazuj navonok len celkom mal innos. Maarsk nrodn skupina a jej organizcie s na vonok v celku neinn. Podkopn protittnu innos so strany idov nebolo mono pozorova ani zisti, ale vetci idia, bez ohadu na to, i s vykrsten, alebo nie, mali by by z tunajieho okresu odstrnen a koncentrovan, nakoko mm zdvodnen podozrenie, e falon zprvy, i u vojnov, alebo hospodrske, ktor sa tu i tam predsa vynoruj, pochdzaj pravdepodobne od idov, zdrujcich sa ete v tunajom okrese. Okresn nelnk v Tur. Sv. Martine hlsi: V dvoch podnikoch a to v Schulzovskch parotehelniach, . spol. Suany, zvod v Turianskom Sv. Martine a u fy. Magura, vroba iapok, majite G. Dvorek v Suanoch, dolo k mzdovm pohybom robotnctva, ktor vyvrcholily v preruen prce. Preruenie prce malo vak v obidvoch prpadoch len krtke trvanie. Po uvedenom zsahu robotnci znovu nastpili. V mzdovch pohyboch, spomenutch v zprve o politickej situcii, nevidm popudy a priny politickej povahy. Robotnci ihne po radnom zsahu nastpili prcu a svoje mzdov poiadavky nechc dosiahnu len stvkou, ale vysielali deputcie i na rady /:Najvy rad pre zsobovanie, Okresn rad, rad prce:/. Zsobovanie obyvatestve vykazuje citen nedostatky mlieka a zemiakov. Pravou prinou nedostatku mlieka je zhorenie morlky producentov a to pod vplyvom zprv, e sa bli koniec vojny. V ostatnch lnkoch dennej potreby zmena nenastala. Okresn nelnk v Ruomberku hlsi: Robotnctvo Ruomberskch textilnch zvodov sa neustle domha zvenia svojich miezd, avak doteraz bezvsledne. Tto okolnos vyvolva medzi robotnctvom nespokojnos, i ke tto doteraz vybouje ete z rmca platnch zkonnch ustanoven, take v zvodoch nedolo doteraz k porueniu
121
pokoja a poriadku. Z hlsen, ktor mi predklad miestny sekretarit SPP vak vysvit, e nlada robotnctva je hodne napnut. Zsobovanie v okrese ruomberskom je nedostaton, najm v zsobovan obuvou a zemiakmi. Ruombersk okres m vea robotnkov, ktor dochdzaj pei asto a zo vzdialench okolitch obc do Ruomberka, pracuje v miestnych vekch tovrach. Poet v Ruomberku zamestnanch robotnkov sa odhaduje na 12.000 a 13.000 ud. Aby tto udia mohli riadne do prce dochdza, musia by, a to bezpodmienene, zsoben obuvou. To vak nara na prekku nedostatonho prdelu obuvi. Situcia v tomto sektore sa ete shorila tm, e najnov prdel obuvi na mesiac mj pre ruombersk okres sa ete alej podstatnej snil. Tunaj rad uinil potrebn kroky priamo na NZe, aby tento nedostatok bol odstrnen. Nedostatok zemiakov v tomto najchudobnejom okrese sa vemi pociuje preto, e miestne obyvatestvo pouva zemiakov ako hlavn jedlo a tie aj preto, e v okrese bola roda zemiakov zamoren rakovinou. idovsk otzka je ete stle predmetom kritiky obianstva, ktor stle vytka, e v Ruomberku je ete prli vea idov, ktorch by bolo treba aspo z vekej miery odstrni u aj vzhadom k tomu, e v Ruomberku je vea robotnctva aj ako cudzincov v miestnych tovrach. Nateraz u idov nie je mon pozorova, aby sa verejne alebo npadne spolovali s elementami nepriateskmi ttu. Okresn nelnk v Dolnom Kubne hlsi: Snen bojov innos na vchodnom fronte ako aj zarazenie postupu nepriatea, upozornily vieru obyvatestva a zlepily panujcu tiesniv nladu udu. Okresn nelnk v Nmestove hlsi: ctivo oznamujem, e v politickej situcii v okrese nenastaly v poslednom mesiaci iadne pozoruhodn zmeny. Samy udalosti na vchodnom fronte nevniesly do obyvatestva iaden nekud. Urit vzruenie spsobilo medzi obyvatestvom povolvanie zlonkov a povinn odovzdvanie evidennch kon, ale oboje malo zato hladk priebeh. Je mon, e in initelia okresn /:hlavne politick:/, ktor s povolan na podvanie periodickch situanch hlsen, hlsia, e medzi obyvatestvom okresu je rozren protittna nlada, naklonen eskoslovenskmu, poane boevickmu reimu, poane smeru. Kontatuj, e na takto nladu mono usudzova pri nenpadnch rozhovoroch s pospolitm udom, pri pijatike v krmch, at. Ak by aj urit nlada proti nmu ttu a naklonen nepriateskmu smeru, sa vyskytla, neprejaven mylienky ctenia nie s trestn a bolo by ich ako zisti. 122
iadne hromadnejie vonkajie prejavy, dkazy protittnej nlady sa doteraz nevyskytly. Ovea pravdepodobnej obraz smania udu je vak ten, e pospolit obyvatestvo, ke u pre ni in, tak zo sotrvanosti a z thy po kude a usporiadanch pomeroch, dva prednos terajiemu ttnemu a vldnemu usporiadaniu. Nemono predpojate jedna a predpoklada u neho nklonnos k nepriateskmu smeru. Mono vak pripusti urit zmenenia odolnosti proti nepriateskmu smeru, ktor sn jednak sa jav ako urit sympatie. Toto zmenenie odolnosti pochdza z obv pred budcnosou a z pudu sebaochrany. Miera zmenenia odolnosti je zvisl a men sa poda situcie mocnost Osi. Km udia nie s prevne zvisl existenciou na tte /:ronci, robotnci:/, maj viu odolnos proti nepriateskmu smeru, zatia u ttneho zamestnanectva a niektorch inch osb, bezprostredne zvislch na tte, sa tto odolnos proti nepriateskmu smeru asto dos povlivo zmenuje. Takzvan echoslovcke, alebo boevick smanie je vinou iba starosou o budcnos niektorch pekulujcich, sebeckch jednotlivcov, prpadne ast obyvatestva. Okresn nelnk v Trstenej hlsi: Nlada obyvatestva je nezmenen. Okrem keasov a paerkov, kad tobne oakva koniec vojny ale udia akosi maj predtuchu, e vojna sa neskon kudne a maj obavu, e ttnej moci sotva sa podar uvonen morlku pri konenom likvidovan zhamova a prechod do pokojnch ias bez poruenia pokoja a poriadku zabezpei. Stav rody sa u celkom dobre me ustli. Oziminy s vemi slab a v dsledku vieho snehu vyleen. Rai nebude mnoho, lebo skoro vade musia by vyoran cel plochy a na novo obsiate jarnmi osivami. Penice s vemi riedke a potrebovaly by viac umelho hnojiva. ateliny prezimovaly dobre. Jarn pon prce sa u dokonievaj. Teraz sa sadia zemiaky. Po poli sa u zelenie a teraz by bolo treba trochu teplho daa. Kvalita dobytka je priemern a v dsledku zmenenho potu dobytka, krmu je ete vade nadosta. Cena mlieka je stpajca a viacer ptaj u a Ks 6.- za 1 liter. Opan lacnej, lebo je krmiva vemi mlo. Ndvorat ale nedosta, lebo tie mono chova u trvou a inou zeleninou. Vo veobecnosti mono pozorova zmenen obeh peaz a u mnohch aj nedostatok. Ceny sa u hosp. produktov stabilizovaly a znane snily proti minulmu roku. Aj nkupn sila obyvatestva je menia a kad kupuje len to, o nevyhnutne potrebuje, vykvajc na vojnov asy. Toto bada najm na textiliach. In obyvatestvo nebolo nikdy tak zaobut, ako teraz. Obuv teraz 123
mono vade kpi aj bez odbernho lstka a preto aj dopyt po odbernch lstkoch je men. Okresn nelnk v Preove hlsi: V politickej situcii od poslednej zprvy nenastala iadna zmena. Je sce pravda, e o vojnovej situcii a vo veobecnosti o vojne, sa nikdy toko nehovorilo, ako teraz. Rzne poplan zprvy, evakuan chry a in zprvy iastone rozruily obianstvo, pri om ale politick presvedenie obianstva sa dosia ete nezmenilo. In je vo veobecnosti v okrese kud a tento veobecn pokoj ani natrben nebol. iadna innos sa neobjavila. Stiesnenos, ktor vyplva z obavy pred nsledkami vlench udalost v blzkej budcnosti, medzi udom sa rozrila. Miestami bolo bada pri povolvan ronkov zlohy aj aksi nechu k nstupu vojenskej sluby. Da 24. aprla 1944 skupina cignska, ktor dajne ula z pracovnho tbora v Revcej, smerujca dolm Horndu do obce Ptkovce, okres Preov, bola pristaven strnym vojakom na elezninom moste medzi Kysekom a Vekou Lodinou. Ke strny vyzval cigov, aby ho nasledovali na strnicu, rozbehli sa po okol, zaali bea do blzkeho lesa. Ke neuposlchli optovn jeho vyzvanie k zastaveniu sa, zahjil po nich pabu a jednm vstrelom zasiahol dvoch z nich. Jeden skonal na mieste a druh ako ako ranen pri doprave do nemocnice v Preove umrel. Na mieste bola preveden sdna pitva. Okresn nelnk v Bardejove hlsi: Do politickho ivota ruive zasiahla vec dobrovonej evakucie z okresu bardejovskho, kee obecenstvo v prvom momente bolo znane prekvapen, iastone bezradn, uvaovalo, o robi, i opusti svoje domovy, byty a i aka na al vvoj udalost. V priebehu asu sa vec dobrovonej evakucie stabilizovala a z najvej iastky radnctvo sahuje svoje srvky, posiela svoje rodiny ku svojim prbuznm, alebo znmym do bezpenejch okresov. Ruivo psobilo aj opatrenie MANO, v ktorom bolo avizovan, e po dobrovonej evakucii det bude preveden radn evakuovanie det. Tto vec sa vysvetlila a nastalo ukudnenie. Obyvatestvo s pozornosou sleduje vvin udalost na frontoch a m len jedno prianie, aby nebezpeie vojny so svojimi nsledkami neprelo aj cez tunaj okres a ke, aby straty na majetkoch a ivotoch boly o najmenie, kee sa jedn o zem slovensk, tedy vlastn dedovize. Ako faktorom nrodnostnm v tomto okrese me prichdza do vahy len otzka nrodnostn, so strany rusnskej nrodnostnej skupiny. Tto intenzvny ivot v okrese nejav, kee nem prirodzench centier v okrese a tak ideolgia 124
nrodnostnej skupiny rusnskej zostva len u inteligencie, uiteov, farrov, ktor s po dedinch a ktor pokia som zistil, s zvia organizovan aj v HSS, kde konaj riadne svoje povinnosti. No, nemono pri tom vyli aj to, e nrodn ctenie rusnske je orientovan vo smere nacionlne ruskom. Za spoluprce okresnej organizcie HSS previedol som menovanie lenov obecnch vborov, ustanovenia do obecnch vborov menovan prijali, boly ovem prpady, kde odopreli prija lenstvo vo vbore, alebo funkciu starostu, tieto vak p. poslanec Vao vyrovnal na mieste. Vyskytuj sa ete prpady podobnho druhu, avak tieto bud v krtkom ase zlikvidovan. S poplan zprvy o tom, e idia maj by z pohraninch okresov evakuovan bezvnimone a z toho je znan rozruch v okrese. Najm arizovan obchody, ktor maj vek obchody, sa obvaj lebo si netrfaj samostatne ani dnes vies svoje podniky, kee predpisy NZ-u a distribcia sama o sebe je agendou, ktor zaauje obchody a vyaduje ud, ktor s v tom u znane zapracovan. Jarn prce na poliach nsledkom nepriaznivho poasia sa toho roku oneskorily a vemi pomaly pokrauj u aj preto, lebo poasie je stle zl a veobecne je zima. Oziminy vemi patne vydraly a zisujem, e miestami musely by zaoran. Nedostatok umelho hnojiva bude ma nesporne vliv aj na rodu, lebo inej nahrky ronci nemaj. Jav sa nedostatok klincov, najm teraz, ke sa prevdza evakucia obyvatestva, ke je potrebn ma vie mnostvo klincov na rzne veci, ktor sa evakuuj. Jav sa stle znan nedostatok obuvi pre ronkov, ktor pracuj na poli, v lesoch, lebo tto sa doaduj alieho prdelu. Mor hydiny v okrese trv a niet akosi pomoci. S dediny, kde hydina plne vyhynula. In obyvatestvo je zsobovan v rmci vojnovch monost pokia sa tka potravnch lnkov tak, e niet ete podstatnejch vkyvov v tomto smere. Okresn nelnk v Medzilaborciach hlsi: Mesiac aprl uplynul v znamen dobrovonej evakucie okresu. Behom mesiaca odsunuli svoje zariadenia a rodiny ttni zamestnanci, ako aj zamestnanci verejn. Taktie mnoho uchdzaov bolo z radov miestneho obyvatestva Rusnov, najm pokia sa tka inteligencie. Evakucia prela hladko a kee v poslednch doch mesiaca pre silnejie vojensk transporty nebolo elezninch vozov, prevdza sa odsun aj po 30. IV. 1944, najm ke evakucia o mesiac bola preden. Koncom aprla prili do okresu vojensk ubytovatelia, ktor zaisuj byty pre sem majce prs vojsko. Jednotliv jednotky u aj dochdzaj.
125
Okresn nelnk v Humennom hlsi: Politick situcia verejnho ivota je nsledkom poslednch frontovch udalost, ako aj evakucie niektorch okresov, vojenskmi transportami a posunmi, nepokojn a nervzna. Obyvatestva sa zmocuje aksi neistota, aksi predtucha nieoho, o m prs, ale nevie, e o. Ale napriek tomu obyvatestvo po strnke politickej sa chov kudne. Medzi jednotlivmi stranami a organizciami niet nejakho nesladu a pracuj spolone. Pokia sa tka prevdzania volieb do obecnch vborov a menovania tchto, tto otzka vo viacerch obciach vyvolala hdky a osobn boje a niektor menovan lenovia obecnch vborov odopreli prevzia menovacie dekrty z dvodu, e vraj okresn predsednctvo Strany v Humennom nepodalo tak nvrh, ako sa to ukzalo pri vobch, ale odchyln. Tieto otzky urovnva vedenie Strany. Pokia sa tka lenstva HSS, ako to bolo u v minulch zprvach podiarknut, bolo by vemi potrebn, aby Generlny sekretarit HSS, definitvne ukonil vetky osobn boje a hdky medzi lenstvom Strany, hlavne v Humennom a aby v dnench akch asoch, hlavne tu na vchode ttu, jednotliv inteligenti a star pracovnci Strany a Orla podali si ruky ku vzjomnmu porozumeniu a aby sa nepotierali jeden druhho, ve z toho sa tret len smeje. Tieto otzky, ktor s starieho dta, me usporiada jedine Generlny sekretarit Strany, ktor je o nich informovan. Dobytok doteraz vemi trpel pre nedostatok krmiva, avak v poslednej dobe u je vyhan na pastvu. Ceny dobytka s nzke, niet iadnej poptvky, omu na prine je iste blzkos frontu, ako aj to, e boly vydan vyhlky o dobrovonej evakucii, take nikto nechce kupova dobytok, ale ho radej odpredva. Nezamestnanos nie je ete citen, ale sa prejavuje. dajne zastavily sa prce regulan /:Medzilaborce:/, v lesoch sa mlo pracuje, stavebn prce sa tie neprevdzaj a ke to tak zostane, bude sa nezamestnanos citene javi. Politick hladina verejnho ivota sa nsledkom poplanch frontovch udalost iastone naruila. Oslavy ttneho sviatku vyznely dstojne, manifestane. Okresn nelnk v Lipt. Sv. Mikuli hlsi: Ruivo psobila skutonos, e miestni prslunci nemeckej nrodnosti sa oslv ttneho sviatku nezastnili a ako to u bolo svojho asu hlsen, ani svoje domy neozdobili ttnymi zstavami. Ani v mesiaci aprli nebol verejn kud a poriadok v okrese z politickch pohntok naruen. Medzi evanjelickou asou obyvatestva okresu, ktor je vo vine, pohorenie vyvolaly lnky, uverejnen v asopise Gardista pod 126
nzvom Na o s dobr citty? a v asopise Slovk Apokalyptick jazdec, v ktorch evanjelick verejnos vid zmern tok proti biskupovi Dr. Samuelovi tefanovi Osuskmu. Doterajia nervozita, ktor bolo bada v minulch mesiacoch medzi idmi v tunajom okrese, bola v uplynulch mesiacoch vystriedan strachom z prpadnho obsadenia Slovenska nemeckou brannou mocou, ako v Maarsku. In idia chovaj sa naalej zdranlivo, opatrne a akejkovek protittnej innosti sa vyhbaj. U od niekokch mesiacov pociovan bytov krza v poslednom ase vykazuje alie zhorenie. Nedostatok bytov, najm v okresnom sdle a v Liptovskom Hrdku je priamo kritick. Prinu treba hada v prlive evakuovanho obyvatestva z hlavnho mesta a z vchodnej asti ttu. Okresn nelnk v Poprade hlsi: udia sa odahuj od politickho ivota, nikto sa nechce v iadnom smere exponova. Vchodn front sa sce stabilizoval, udia sa ale neprestvaj obva, e aj tento kraj bude vojnou bezprostredne postihnut. Vemi zle inkuj na tunajie obyvatestvo zprvy o evakuovan Bratislavy a niektorch okresov vchodnho Slovenska. Vojsko sa chov pomerne dobre, a na to, e mnoh gisti vo svojich bytoch, ako aj niektor ubikcie vojska, nemaj potrebn zatemovacie zariadenia. Non prelietanie nepriateskch lietadiel nevyvolva medzi obyvatestvom iaden rozruch. Okresn nelnk v Kemarku hlsi: Zsobovanie obyvatestva je dos dobr a v tomto ohade tie len nedostatok zemiakov rob najviac starost. Na lstky vbec nemono dosta zemiaky, kupovaly sa v cudzch okresoch naierno, za cenu vye 300.- Ks. NZ ponkol na kadch 10 kg potrebnch zemiakov 1 kg strukovn a 2 kg mky, ktor lnky ale naskrze nemu nahradi zemiaky. Verejn prejavy nespokojnosti pre zl zsobovanie neboly podniknut, ale na katastroflny nedostatky zemiakov sa vea nadva a mnoho sanost pou aj pre nedostatok obuvi, podovovej koe, plte na bicykle, klincov, ako aj mlieka a umelch tukov. Medzi obyvatestvom sa rozprva, e vojensk osoby nemeckej nrodnosti bud prepusten zo svzku slovenskej armdy, a musia nastpi vojensk slubu v nemeckej armde. Tto zves vyvolala medzi obyvatestvom nemeckej
127
nrodnosti znan rozruch, toto sa stavia proti tomu a praje si sli v armde slovenskej. Tie sa vyskytlo niekoko prpadov, e osoby, a dosia nrodnosti nemeckej, informovaly sa na tunajom rade, za akch okolnost je mono zmeni nrodnos nemeck na slovensk. Tento dopyt uinilo aj niekoko vojakov. Tieto osoby sa pritom odvolvaly na to, e s slovenskej nrodnosti. Okresn nelnk v Spiskej Starej Vsi hlsi: Oznamujem, e za minul mesiac, pokia sa tka celkovej situcie, sn menia nervozita bola badaten vplyvom zhorenej frontovej situcie. Znan nespokojnos vyvolalo u tunajch gazdov preberanie povolanch evidennch kon a to preto, e odvodn komisia nebrala zrete na jednozprahov kone, ktorch je v tunajom okrese najviac, ako aj na zamekan ponohospodrske prce. Na tieto okolnosti upozornil som vojensk kruhy ete vas pred odvodom, avak moja poiadavka bola iba iastone splnen. Bolo by v zujme veci, aby v budcnosti odvodn komisie dostaly predom presn pokyny ohadne preberania evidennch kon, ako i kon ostatnch. Okresn nelnk v Starej ubovni hlsi: Hlsim, e od poslednej mojej zprvy sa v podstate ni nezmenilo. Obyvatestvo s chladnou krvou vykva al priebeh udalost, I ke sem-tam bada nervozitu pre prelety nepriateskch lietadiel. Okresn nelnk v Levoi hlsi: V nonch hodinch medzi 22 03 hodinou asto pou skoro v celom okrese hukot vysoko letiacich lietadiel. Obyvatestvo rob rzne kombincie o povahe, opravujem, pvode tchto lietadiel a elu ich letu. Vina hovor, e s to lietadl rusk, shadzujce parautistov. Politick situcia sa v podstate nezmenila. Okresn nelnk v Spiskej Novej Vsi hlsi: Politick situcia vo veobecnosti me sa povaova za uspokojiv. Obyvatestvo zaujmalo najviac otzka evakucie, i a kde bude nten evakuovanie v dsledku priblenia sa vchodnho frontu, ako aj v dsledku skutonost, e severovchodn okresy Slovenska sa evakuuj. Panuje aksi napnutie, ako ticho pred brkou. Vie vkyvy v politickej situcii nenastaly. Neboly tie nijak srky, ani incidenty.
128
Zsobovanie prebehlo hladko, poda platnch smernc NZ-u. V zsobovan nenastaly nijak poruchy. Pociuje sa vak vek nedostatok zemiakov. Mnoh ronci nemaj ani na sadenie. Ale ani jarn konzum nebude uspokojen. Tak napr. potreba zemiakov v okrese na jarn obdobie in 74 vagnov. Z tohto ale mono v okrese vykpi len 7 6 vagnov, o je nepatrn mnostvo. Ostatn m by kryt krpami a strukovinami mnostvom, ktor ur NZ. Tieto lnky vak nemu nahradi zemiaky, bez ktorch chudobn ud vemi ako sa obde. Vetky zemiaky, zaisten u statkrov, disponuje NZ priamo vojsku, take v okrese ni neostane. Okresn nelnk v Gelnici hlsi: Hlsim, e nlada obyvatestva na vonok je u menej spokojn. ast s zjavy nespokojnosti a vekej starosti pred budcnosou. Doteraz opatrenia, uinen na vchode ttu, boly tunajm obyvatestvom prijat kudne. Zistilo sa ale, e aj teraz s ete jednotlivci, ktor z biedy a trap druhho snaia sa finanne zaai. Najm vidie to pri umiestovan evakuovanch, od ktorch niektor majitelia bytov iadaj nemierne ceny a bude treba v tomto smere bez milosti zavies ostrejie opatrenie ne zdhav trestn sthanie pre predraovanie. Evakuovan s najviac utisnut na platenie njomnho a asto nikomu ani si nesauj pre vysok njomn. Zahranin udalosti predbene chudobnejie vrstvy pokojnejie znaj a neuvedomuj si vek nebezpeenstvo boevizmu. Prechod osb z Maarska u koncom mesiaca, v takej miere, ako zo zaiatku mesiaca, u prestal. Stvaj sa sce prpady, e v hustch lesoch osoby stretvaj sa s neznmymi osobami, ktor nemu by zadran bezpenostnmi orgnmi a zase bez stopy zmizn. Doteraz poda vypoutia tchto osb ide najm o niekoko idov uteencov z Maarska, ktor sem utekaj. Pre hust lesy absolutne bezpene zamedzenie prechodov nie je mon. Hlsim, e ivel aviiarskych strn v aprli 1944 neprejavil sa inom, ktor by bol predmetom radnho pokraovania. Ist je ale, e niektor bval prvrenci socialistickch strn pod dojmom zahraninch udalost, s vou smelosou v rei, dvaj najavo svoje sympatie k bv. SR. Najm priemyslov stredisk a tovresk sdla maj medzi robotnkmi viac prvrencov bvalho eskoslovenskho reimu. Samozrejme mnoh z robotnkov vedia si srovna, ako to bolo s plcou v minulosti a dnes, ba hdam tto mylienka zdruje chudobnejie robotncke vrstvy od vychvaovania sl. reimu. Dkazom disciplinovanosti prce v robotnctve bola aj oslava 1. mja, ktor sa odbvala 30. aprla, kedy robotnctvo za najvch dvoch tovreskch a banskch podnikov okresu skoro 90 % sa zastnilo oslv za prtomnosti p. ministra pravosdia Dr. Fritza a taktie v tchto doch a pred 1. mjom, 129
nijakch nepriateskch akci sa nezastnilo. iadne letky ani npisy neboly zisten. Aj medzi socilne slabmi vrstvami je vek odpor proti vojne veobecne. Narukovanie, ako aj odvdzanie mot. vozidiel, kon apod., s vekou nechuou sa prevdzalo so strany obyvatestva. Nedostatok v zsobovan zemiakmi ete stle trv. Prv zsielky vagnov zemiakov boly rozdelen pre obce s priemyselnm robotnctvom /:Gelnica, Smolnk:/. Ako nhradn potraviny NZ u psomne pridelil. Nezamestnanos radne nie je nijako zachyten, lebo robotnctvo nejde sa hlsi na rad prce, ani z obavy, e mus potom aleko od domova prcu nastpi, alebo dokonca do Nemecka s. rad prce dal si v poslednom ase prostrednctvom zamestnvatea zariadi, aby robotnctvu dalo sa vedie, e o prcu m sa hlsi na rade prce. Napriek tomu hlseniu sa tomuto robotnci vyhbaj. Potreba robotnkov sa jav v lesnom hospodrstve, pri kcan dreva lese a saden stromkov. Policajn riadite v Preove hlsi: Za cel pominul mesiac bolo u obyvatestva bada stupovan nervozitu z jestvujcej neistoty; udia si prestali akosi vma vedn zjavy dennho ivota a vinou zanechvaj i velijak osobn spory. Vade, i v rodinch ttnych a verejnch zamestnancov vidie prpravy na zachrnenie aspo nieoho z ich hnutenost a vade prevlda aiv staros, ako a kde umiestni rodiny v prpade evakuovania. Skromnci, najm ale ronctvo, sa vinou zase osveduje, e ke hocio prde, neopust obvod bydliska. Hlasy o takomto predsavzat pou menovite na vidieku, kde sa obyvatelia ctia srastl so svojou zemou a kde sa vzmha u mnohch aj odhodlanie, zotrva poas event. nebezpeia vojnovho niekde v lese, v blzkosti svojho domova. U vidieckeho udu je pozorova aksi zven nklonnos na preukazovanie istho stupa dobroinnosti voi beencom. Tento postoj vidieckeho obyvatestva prejavuje sa vade na staninch zastvkach a vyviera zrejme zo scitu k tmto beencom a nem ni spolonho s vinmi jednotlivcov, ktor bu z vypotavosti alebo z nejakho podludnho patriotizmu s ochotn podporova, prpadne aj vedome, velijak ivly, pochdzajce z podzemnho hnutia, ktor s na kodu celho nroda. Naproti tomu je pozoruhodn, e osoby z hodne bohatch vrstiev, ktor sa zdaly by neoblomnmi stpencami Novho eskoslovenska a neprejavovaly ani nijak obavu pred monm prchodom Rusov na Slovensko, zmenily u na 100 % tento svoj nhad, odkedy sa front priblil ku Karptom, lebo sa obvaj najm o svoje majetky. 130
Inak naim kontatova, e okrem skreslench zprv, e v Preove a na vidieku pohybuje sa vea orgnov B z Bratislavy, ktor vraj zisuj spoahlivos obyvatestva, aby m viac nespoahlivch osb zo upy ariskozemplnskej mohlo by koncentrovanch, chovala sa irok verejnos aj v aprli, so zreteom na jestvujce mimoriadne pomery, uspokojivo. Ku koncu aprla bolo tunajie idovstvo zvl naplaen, lebo ich sverenci z niektorch pohraninch okresov, ako z Medzilaborca a Bardejova, sa hfne sahovali do inch miest, z obavy, e maj by odtia vyvan. Za zl predzves pokladali tunaj idia najm pohyb bardejovskch idov, o ktorch veria, e t maj vdy vopred najautentickejie zprvy a preto aj preovsk idia zaali sa pripravova k eventulnemu teku. Inak naim kontatova urit skleslos u Maarov a hovor sa, e niektor poprednej Maari pri rozhovore so idmi /:s ktormi kedysi spolupracovali pre maarsk vec:/, ako by sa chceli ospravedlni, presvedujc ich, e maarsk initelia, ani verejnos, nenes vinu na tom, e sa toko podnik proti idom v Maarsku, odkedy s tam Nemci. V nrodnostnom ohade sa inak neprihodilo ni pozoruhodnho. Pomery v jednotlivch nboenstvch v Preove sa v mesiaci aprli nezmenily. Medzi ev. a v. cirkvou a vldnym komisrom mesta, nastala ist polemika z dvodov, e evanjelici sa saovali, e ich nepozval na vysviacku socilneho domu, ktor bola v minulch mesiacoch. Ide tu skorej o zdrapku, hada domnel krivdy. Okresn nelnk vo Vranove hlsi: Hlsim, e veobecn politick pomery v tunajom okrese boly by uspokojiv, mono vak pozorova zhubn innos povania nepriateskho rozhlasu. Tunaj rad m bezpene zisten, e via iastka obyvatestva, nevynmajc ani inteligentov, pova nepriatesk rdiov stanice, hlavne tzv. tajn vysielaku Bradlo, ktor stanica vysiela na krtkych vlnch 31 m, obyajne v nedeu o 8 hod. rno a veer o 10 hod., t.j. o 21. 30 hod. innos partiznov na iaden pd nemono podceova, ale treba uini rzne opatrenie na obmedzenie innosti tchto. Na zabezpeenie verejnho kudu a poriadku povaujem za potrebn: 1./ odobra rdiov aparty a ponecha len tm, u ktorch to verejn zujem a potreba vyaduje, alebo zaplombova rdiov aparty, 2./ konfinovanie vetkch bvalch vedcich initeov komunistickej strany, ako aj echov, chovanie ktorch je podozriv, 3./ vyda zkon ohadne ukrvania a podporovania partiznov a tmto zkonom ustli o najprsnej trest, 131
4./ zakza idom cestovanie a odobra im cestovn povolenia. Hlsim, e v tunajom okrese v tomto mesiaci komunistick, alebo socialistick akcia pozitvne zisten nebola. Je vak podozrenie, e bval vedci funkcionri tejto rozpadnutej strany prevdzaj podzemn podkopn prcu. Vzhadom na mimoriadne pomery na vchodnom fronte a potom na mimoriadne pomery na vchodnom Slovensku, navrhujem, aby bolo nariaden konfinovanie bvalch vedcich initeov tejto rozpadnutej strany a taktie, aby boly konfinovan osoby eskej nrodnosti, ktor s podozrivho chovania. Prevedenie tohto opatrenia je iadce, lebo m alej, tm viac, mono oakva innos tchto protittnych ivlov. Okresn nelnk v Michalovciach hlsi: Prechod nemeckho vojska tunajm okresom pokrauje a obyvatestvo je stle naden prtomnosou vojska spriatelenho ttu, ktormu va za svoju slobodu. Obyvatestvo tunajieho okresu ned sa vies von z rovnovhy a v jeho presveden ho neme nikto pomli, lebo vie dobre, e vazstvo me by jedine len na strane Nemecka a s nm spriatelench ttov. Bezpenostn pomery na zem okresu s normlne ani v tomto smere sa neobjavuj iadne zmeny. Od poslednej zprvy nebolo iadnych zmien. Impozantn oslavu 55. vroia narodenn Adolfa Hitlera usporiadala nemeck strana tunajieho okresu, za asti predstaviteov tunajch radov, ako aj vetkch initeov Strany a HG s HM, i irokho obecenstva, ktor takto vzdalo hold najviemu muovi tchto dejn, z prleitosti jeho narodenn. V maarskej strane nebolo bada ni pozoruhodnho. Bezpenostn orgny v tomto ohade aj naalej vyvjaj zvl zven innos. idom venuje sa zven pozornos a tto, sc si toho vedom, vyhbaj sa kadmu ponaniu. V poslednej dobe bolo u nich bada nejak nervozitu a zvl sa snaili vyhn sa bezpenostnm orgnom a do styku s radmi vbec neprichdzaj. Okresn nelnk v Trebiove hlsi: ctivo oznamujem, e komunistick initelia vyvjaj v poslednej dobe znanejiu innos a zastrauj svojimi reami verejnos. K nim sa pridvaj jednotlivci eskej nrodnosti, ktor sa predtm hlsili k nrodnosti slovenskej, aby mohli obdra slovensk ttne obianstvo. Bolo by eln, niektorch jednotlivcov z uvedench dvoch druhov eliminova a zaisti im prcu prpadne na talianskom fronte, kee si neuvedomuj a podceuj blahobyt a dobrotu na zem slovenskho ttu. 132
Na talianskom fronte by mohli pracova aj vo vojenskch uniformch. Okresn nelnk vo Svidnku hlsi: Po nekudnom februri aj marec uplynul v celku bez pozoruhodnejch ruivch momentov. Jedine objavenie sa nemeckho vojska v prvch doch dalo podnet k rznym vahm a kombincim. Ani to vak dlho netrvalo. Vyjasnenie pomerov v Maarsku odstrnilo urit znepokojenie. Samostatn nemeck vojensk transporty prely cez okres vinou hladko. Zpoiatku boly sce urit nedorozumenia, a to hlavne preto, e rady verejnej sprvy vntornej nemaly pokyny ohadne ich ubytovania a stravovania. Nemeck vojsko doadovalo sa zamieania RM a rznych inch valt. Chcelo nakupova hlavne potraviny za peniaze in, ne Ks. Obce maly obavy, e stravovanie a ubytovanie bude na ich et. Tieto akosti a nedorozumenia boly vak za niekoko dn odstrnen, ke s naej strany boly vydan prslun pokynu a so strany nemeckej boly uroben tie potrebn opatrenia. Transporty prechdzaly denne aj cez cel aprl, ale u bez najmench neprjemnost. V Bratislave da 16. mja 1944. Na str! Prednosta B (Vojensk historick archv Trnava, fond 55, katua 35, 55/35/4)
133
134
Mj
VEOBECN SITUAN ZPRVA ZA MESIAC MJ 1944

Z politickho ohadu sa ni zvltne nevyskytlo. V obciach okresu: Zohor, Mischdorf, Schildern, Mst, 15 Ivnka pri Dunaji, Hochtetno, 16 Miloslavov, Tartschendorf, elaWaltersdorf, 17 Vajnory, Geayov, 18 Zhorsk Bystrica, Most na Ostrove, Devinsk Nov Ves, Stupava, Pajtn, Marianka, Lama, Dbravka, Raitorf 19 a Horvtsky Grob, 20 boly preveden intalcie starostov a ustavujce schdze novovymenovanch vborov. Intalcie vade boly slvnostne preveden. Pohranin incidenty neboly. V zsobovacom sektore nebolo iadnych vch kalamt. Ako kad mesiac, aj teraz nebolo dostatonch odbernch lstkov na obuv, nie dos tuku, prdel krmiva je mal, mlo plov a du dostvame na bicykle. Stav rody v obilninch sa ukazuje by dobrm. Ovocia miestami bude asi mlo pre chladn poasie v mji. V obci ela narobil rozvodnen Dunaj vea kody. Na miesto obilnn musely by zasiat krmiv. kody vak nie s katastroflne. Nezamestnanosti nebolo, ba ukazuje sa nedostatok robotnkov. Je mnoho iadost k vojsku o uvonenie rodinnch prslunkov na ponohospodrske dovolenky. idovsk statky predan neboly. Okresn nelnk v Malackch hlsi: Politick situcia v mesiaci mji v celom okrese je kudn a dobr, pod zornm uhlom terajej situcie. Prvna istota, poriadok, pokoj neboly v celom mesiaci poruen. Invzia rozvrila pokojn hladinu u obyvatestva, avak mimo horkovitejieho politizovania a proroctiev ni pozoruhodnho sa nestalo, ba mono bada urit uvonenie z napnutho oakvania a biovania nervov.
15 16 17 18 19 20
Dnes as Stupavy. Teraz Vysok pri Morave. Waltersdorf, po r. 1920 ela, teraz Rovinka. Teraz Zlesie. Teraz Raa, sas Bratislavy. Teraz Chorvtsky Grob.
135
U obyvateov pou poznmky, nech sa rozhodne tak, lebo tak, len aby sa to u konene skonilo. Partiznov nemme, iba andri v Rrboku21 stretli da 17. mja o 17.30 hod. pri obci Kuchya dvoch neznmych muov, ktor pri prenasledovan dvakrt vystrelili na andrsku hliadku a uli v hustom lesnom poraste. Ako sa dodatone zistilo, ilo o uteencov z pracovnho tvaru Jna Noskovia z Marianky a Jozefa Vargu zo Stupavy. Noskovi bol u zatknut, po Vargovi sa ptra. Tu a tam prebehn rozlin uteenci z pracovnch stredsk v Nemecku, uinil som prsne opatrenie, aby vetci boli dopraven na stredu ttnej bezpenosti, pretoe obyvatestvo sa snailo ich ukrva, aby mohlo ma z nich lacn pracovn silu, kee je v celom okrese vek nedostatok, najm ponohospodrskych robotnkov. Okresn velitestvo HG na rozkaz hlavnho velitea HG usporiadalo v doch 26. mja 9. jna 1944, 14 denn vcvikov kurz HG, na ktor bolo povolanch 38 astnkov, z toho kurzu priemerne absolvovalo 25 astnkov. prednatelia boli miestni funkcionri Strany i gardy. idia sa chovaj ticho a utiahnuto, na vonok nevyvjaj iadnej innosti. Hospodrska situcia malackho okresu sa v mesiaci mji nezmenila. Poasie bolo vemi priazniv, mj bol chladn, pomerne dos vlhk a jarn mrazy nezaprinily iadnych kd, take roda sa ukazuje vemi pekn. Stav opanch a dobytka je uspokojiv, len v poslednch doch mesiaca mja vyskytnl sa nedostatok msa, ktor vak bol u odstrnen a preto pons toho asu niet. Nedostatok eleza, lstkov na obuv, lstkov na bicyklov plte a vysok ceny mlieka na ierno spsobuj stle reptanie. Prdelov lnky, mka, cukor, so, riadne dochdzaj a v tomto smere je obyvatestvo spokojn. Nezamestnanosti niet, ba jav sa vek nedostatok ponohospodrskych robotnkov a pomocnc v domcnosti najm preto, e z tunajieho pohraninho okresu robotnctvo m omnoho vhodnejie zrobkov innosti u blzkych nemeckch firiem, ako u tunajch ponohospodrov. idovsk nehnutenosti sa kupuj, resp. boly predmetom prejednania na Okresnej organizcii HSS. Zujemcov mnoho nebolo. Okresn nelnk v Skalici hlsi: Politick a bezpenostn pomery v skalickom okrese v uplynulom mesiaci boly dos uspokojiv.
21
Teraz Rohonk.
136
Je pravda, e povolanm vieho potu zlonkov na mimoriadne vojensk cvienie, rozvren bola nlada tunajieho obyvatestva. Tto nlada sa vak uspokojila, ke narukovan napsali svojim prbuznm, e s na Slovensku a zostan tu na obranu slovenskch hranc. Tkajc sa veobecnej nlady obyvatestva jav sa tha v zachovan terajieho pokojnho stavu, aby ud mohol kudne pracova. Z politickho ohadu treba tu pripomen to, e v minulom mesiaci preveden boly intalcie novoustanovench starostov a obecnch vborov vo vetkch obciach tohto okresu. Vo vetkch obciach a sdlach notrskych radov preveden bola tto intalcia slvnostne a za prtomnosti okresnho nelnka. Pri tejto prtomnosti vade prejavila sa nlada a sympatia obyvatestva pre teraj slovensk reim. Bolo tie bada, e aj t vrstva obyvatestva, ktor ete nedvno prejavovala sympatiu k SSSR, v terajej pohnutej dobe m u obavu o svoju budcnos v pde, e by sa sovietsk vojsko dostalo na Slovensko. Hospodrska situcia skalickho okresu v uplynulom mesiaci bola dos uspokojiv. Nsledkom priaznivho poasia jarn hospodrske prce dobre pokrauj a tak jesenn, ako aj jarn sejiv sa dobre vyviuj. Krmivo pre dobytok sa ukazuje tie subn. Preto v pde, e neprde nejak pohroma, je vhad na dobr rodu. Stav hospodrskeho dobytka je dobr. Cena opanch klesla na normlnu cenu. Preto navrhujem, aby vyhlka NZ-u s. 387/1943 U.N. a to 99 39,40 a 42 boly pod revziu vzat a ceny opanch, poane cena bravovho msa bola primerane snen. Zsobovanie obyvatestva potravinami bolo vyhovujce. Tdenn trh a jarmoky s navtevovan dostatone. Zeleniny, hydiny a ovocie dona sa na trhy v dostatonom mnostve a ich cena je primeran. Mliene vrobky a maslo nedonaj sa na trh, tieto predmety je mono zadovi len na ierno. Trh prce v okrese je priazniv. Tak na hospodrstvch aj v priemyselnch podnikoch a na stavbch pracuje sa plnm tempom. Okresn nelnk v Senici hlsi: Politick pomery v tunajom okrese oproti predolmu obdobiu sa nezmenily. Pomern kud na vlenom poli mal za nsledok, e smanie obyvatestva na vonok sa ukudnilo a tie epkan propaganda iastone ustala. ttobezpenostn pomery boly kudn. Prpady protittnych inov, saboti a pod. sa nevyskytly. Tie oproti ttnej propagandy, neboly zaznamenan iadne prpady. Behom mesiaca bol tu niekokokrt vyhlsen leteck poplach. 137
Obianstvo tieto poplachy berie na vedomie bez obavy je presveden, e ku skutonmu nletu neprde. Hospodrska situcia vo veobecnosti bola priazniv. Poasie bolo priazniv pre ponohospodrstvo, take dosia mono oakva dobr rodu obilia. Jarn vkup zemiakov sa skonil plnm nespechom, aj po preden termnu. Poruchu v zsobovan to vak nevyvol, kee komunisti sa zsobili zemiakmi priamo. Systm ntenho vkupu sa v tomto prpade ukzal ako neeln, pretoe medzi producenta a konsumenta vsunuje vykupovaa, a obchodnka, o m za nsledok men zisk pre ronka, ktor potom radej had priamy styk s konsumentom vo forme ierneho obchodu. V zsobovan obyvatestva aj v inch odvetviach nevyskytly sa vnejie poruchy. Zsobovacie pomery s veobecne priaznivejie ako vlani. Nezamestnanos klesla na minimum. Pracovn prleitos sa zlepila hlavne v stavebnch a ponohospodrskych odvetviach. Poruchy na trhu prce sa nevyskytly. Okresn nelnk v Modre hlsi: V mesiaci mji t. r. zvltnych poznatkov nebolo mono zska. Vzdun nebezpeie zvyuje nervozitu, dosia vak bez vnejch obv. Dlh trvanie vojny bada na obyvatestve. Je precitlivel, hne sa rozli, zana sa nedisciplinovane chova, na radoch vystupuje vyzvavo, vojaci zlonci prichdzaj na dovolen, roziruj velijak zprvy a doma sa chovaj nevojensky, nsilne a poruuj verejn pokoj a poriadok. Toto m symptomy nsledkov vojny. as mldee ti po dobrodrustvch a je naklonen so sympatiami partiznom. Politick hladina po ustanoven starostov obc a obecnch vborov sa utila, mysle s pokojnejie a pracovn prleitos udu nedva asu na rozumkovanie. Hospodrske pomery s uspokojiv, a na vek nedostatok mlieka v okrese. Toti do okresu prilo hodne evakuovanch ud a prdel mlieka bol zven iba o 50 litrov denne. iadal som u dvakrt zvenie prdelu mlieka od NZ-u, ale doteraz bezvsledne. roda obilia po poslednom dadi sa ukazuje dobr. Krmiv, najm atelina sa ukazuje slab, lebo d priiel trochu neskoro. Ovocn stromy odkvitly pekne a zd sa, e ovocie bude. Nsledkom evakucie Bratislavy v bytovej otzke nastala krza. Tunajie obyvatestvo vyuvajc dan situciu, prenajalo aj tak miestnosti, ktor za normlnych pomerov bvaly neobvan a pritom berie nekresansk njomn. A sme v rade proti tomu bezmocn. Nik nechce prezradi koko plat njomn, lebo sa boj, e by ho majite domu vyhodil. Pracovn monosti s dobr a mzdy v niektorch sektoroch a vysok. 138
Okresn nelnk v Trnave hlsi: Celkov politick situcia je dobr. Pohranin incidenty sa nevyskytly. Zsobovanie obyvatestva potravnmi lnkami bolo dobr. iveln pohromy sa nevyskytly. roda obilnn ukazuje sa dobr. Trh prce bol dobr a robotnctvo bolo plne zamestnan. Okresn nelnk v Hlohovci hlsi: Hlsim, e politick situcia bola v tunajom okrese v uplynulom mesiaci dobr. Ruiv udalosti pozorovan neboly. Obyvatestvo sa chov pokojne. Z prleitosti oslv 1. mja nebola v obvode tunajieho okresu zisten iadna protittna akcia. Taktie rozirovanie komunistickch protittnych letkov alebo plaktov, zisten nebolo. Verejn pokoj a poriadok poruen nebol. V rmci odsunu idov zo arsko-zemplnskej upy umiestnen bolo v Hlohovci asi 150 idov a v Zemianskej Kerti 22 na Fondovom statku 390 idov, ako v miestach vykvacch. Protittna innos zo strany tchto dosia pozorovan nebola. Zsobovanie obyvatestva v tunajom okrese bolo v uplynulom mesiaci dobr. Prejavuje sa ete nedostatok podrkovej koe, eleza a stavebnho materilu. Poasie bolo v uplynulom mesiaci vemi dobr, vvin siatin a najm ozimn sa znane zlepil. Stav rody je primeran. iveln pohromy v uplynulom mesiaci neboly. Robotnctvo je stle zamestnan, jak v ponohospodrstve, tak i na stavbch a inch verejnch prcach, ako aj v podnikoch. Mzdy s riadne vyplcan, stavby a vluky neboly. Okresn nelnk v Nitre hlsi: Ni zvltneho sa neprihodilo. Mjov oslavy boly preveden dstojne a bez ruivch momentov. Z vchodu boli evakuovan idia do Nitry v pote do 300 osb. V mji bolo dos daa a ukazuje sa dobr roda.
22
Teraz Zemianske Sady.
139
Okresn nelnk v Topoanoch hlsi: Celkom politick situcia bola nezmenen. S hadiska politickho obyvatestvo tunajieho obvodu bolo kudn, nebola pozorova nespokojnos, ani iadne protittne hnutie. Po tejto strnke bol pokoj, nebola pozorovan iadna protittna innos alebo ukan propaganda a nevyskytly sa iadne mimoriadne a pozoruhodn udalosti. Obania tia po pokoji a ukonen vojny. Zisten bol jeden prpad trestnho inu protittneho. Da 7. mja Pavla Janekov, rod. Kovikov z Topoian, pristavila na ulici pred jej bytom Bedricha Hodla z Topoian a v jeho prtomnosti sa vyslovila: Ke prdu Rusi, tak obidvoch /:myslela tm Jozefa Schimu a jeho manelku, obyvateov z Topoian:/ obesm tam na ten strom. Pre tento in bola oznmen Okresnmu sdu v Topoanoch. Jarn ponohospodrske prce pre trval dade boly oneskorene skonen sce, ale sa previedly v plnej miere, take neostalo iadnej plochy neobrobenej. Nepriazniv poveternostn pomery maly za nsledok, e sadba zemiakov nemohla by preveden naas a v iaducej miere a oziminy a jariny sa nevyvinuly. Doteraz nepozorova ete, e by vyie uveden okolnosti maly nejak vliv na rodu. Pred sadenm zemiakov vyskytol sa znan nedostatok semena, o bude ma za nsledok zmenenie osevnej plochy tohto druhu okopann. Ovocn stromy boly citene pokoden zplavou chrstov a miestami mrazmi. Menieho rzu iveln pohromy sa vyskytly da 16. mja v chotri obce Solianky a Mal Bedzany, kedy nhla brka a prudk d narobila na jarnch sadinch a jarinch kody najm tm, e voda odniesla pdu a po roliach nastaly vmoly. Da 23. mja v chotri obc Batn a Boany, boly zaprinen menie kody vyliatm vody potoka Vyoma na siatinch a obilninch. Obyvatestvo so vetkmi potrebami bolo dobre zsoben. Zsobovanie vykonvalo sa v medziach zkonov a nariaden, bolo normlne, bez porch a v tomto smere neboly so strany obanov prednesen sanosti. Trh prce bol uspokojiv. Nezamestnanosti nebolo. as robotnctva tunajieho obvodu bola zamestnan na rznych miestach Slovenska pri rznych stavbch, v tovrach, as pri regulcii rieky Bebravy a Nitry a mnoho ponohospodrskych, ako aj priemyselnch robotnkov odchdzalo na prce do Re a do Protektortu echy a Morava. Javiaci sa nedostatok ponohospodrskych robotnkov na tunajch vekostatkoch bol odstrnen tm, e boli najman seznni ponohospodrski robotnci. Mzdov pomery boli vemi dobr. Mzda robotnkov zodpovedala miestnym hospodrskym pomerom a vyplcala sa v medziach zkonov a pracovnch zmlv. 140
Okresn nelnk v Zlatch Moravciach hlsi: Politick situcia v okrese je dobr. Pomery s usporiadan a nepozorova iadnu podvratn alebo protittnu innos. Verejn pokoj a poriadok nikde poruen nebol V obciach sa prevdzaly a prevdzaj intalcie novch obecnch vborov. Jarn pon prce boly riadne vade skonen a stav rody ukazuje sa dobr. V niektorch obciach behom mesiaca mja spadol adovec, ktor iastone pokodil jak obilniny, tak aj vinice. Nedostatok ivotnch potrieb nebada. Pracujce robotnctvo je plne zapojen v priemysle, na stavbch a v ponohospodrstve, take nezamestnanos nejestvuje. V ponohospodrskom sektore bada niekde a nedostatok pracovnch sl. Dvky alebo vluky robotnctva sa nevyskytly. Mzdov pomery robotnctva s usporiadan. Okresn nelnk v Prievidzi hlsi: Po strnke politickej bol v posednom mesiaci ivot celkom usmernen. Obyvatestvo bolo zamestnan ponmi prcami a rozruch iadna okolnos nespsobila. I nastpenie vojenskej sluby zlonkov prelo do zadia a vynorilo sa len kde tu reklamciou vyivovacch prspevkov, priom nebolo pozorova npravy, nakoko poda vrokov osb, ktor reklamuj vyivovacie prspevky, vojensk orgny informuj vojakov, e im vyivovacie prspevky kadmu bezpodmienene nleia, ba dokonca velite roty napsal v troch prpadoch notrskym radom dopisy nemiestnho obsahu, v ktorch sa domha vyivovacch prspevkov pre svojich vojakov, ktor u vyivovacie prspevky dostvaj. Tieto prpisy som predloil na Ministerstvo vntra a MNO, kde som iadal, aby bolo zakroen v tom zmysle, aby informcie o vyivovacch prspevkoch, neboly vojenskmi orgnmi bu vbec dvan, alebo aby boly dvan sprvne. Keby tomu tak nebolo, tto okolnos by mala nepriazniv inok na politick pomery, nakoko dnes informcie vojenskch orgnov znehodnocuj administratvne rady pred vojakmi a ich rodinnmi prslunkmi, pred ktormi s tieto rady stavan do svetla, e vyivovacie prspevky svojvone nepriznvaj. V nboenskom ohade bolo pozorova v mesiaci mji intenzvnu innos, ktor sa prejavovala katolckou akciou v celej asti okresu smerom junm. K tejto akcii som bol sm vyzvan k spolupsobeniu a zastnil som sa aktvne jak prednkou, tak aj prispenm lnku do obenka. Tto akcia m dobr vznam i na politick usmernenie obyvatestva, ponev inn nboensk ivot obyvatestva predpoklad i dobr usmernen smanie politick.
141
Po strnke hospodrskej mono pozorova v mji, e tohoron roda sa subne vyvja. akosti robilo len zsobovanie zemiakmi na sadenie, nakoko tchto bolo mlo. Vzdor tomu ale sadba zemiakov bola riadne preveden, take ani v tomto sektore nehroz nebezpeie zlho zsobovania v budcnosti. Inch predmetov a lnkov dennej potreby je relatvne dos a neboly zisten podstatn nedostatky alebo nesrovnalosti. o sa pracovnej prleitosti tka, pozoroval som, e seznni robotnci nenastupovaly do prce tak, ako v roky minul. Dal som zhotovi vkaz robotnkov, ktor v minulom roku boli na prcach a tohto roku na prce nenastpili a zrove dal som vyetri, i tto robotnci, ktor nie s plne zamestnan, bud dodan do pracovnch tborov a tto okolnos vyvolala vzpt snahu, e vina robotnkov si hne nala prcu, i u v okol okresu alebo vbec na zem Slovenska. Okresn nelnk v Pieanoch hlsi: Veobecn situcia v minulom mesiaci bola plne kudn. V obecnej samosprve obecn vbory sa ujaly svojej innosti, o v obecnom zriaden znamen vek konsolidan proces. Zriadenie obecnch vborov bolo prijat vemi uspokojujcim dojmom. Na poli politickom zostva otvoren otzka parcelcie v Dubovanoch. Tto vec vyaduje urchlen zjednanie npravy, aby terajiemu majiteovi Dr. Turekovi bol pridelen in vekostatok a aby ronkom, obyvateom v Dubovanoch boly pridelen role, ktor u dlh a dlh roky uvali. V minulom mesiaci bol dodan Michal Dubec a Jozef Pritic do Zaisovacieho tbora v Ilave, pre protittnu innos, ktorej sa dopustili tm, e rozirovali poplan zprvy v prospech komunizmu. Da 12. mja 1944 dostalo vedenie KLV v Pieanoch prkaz od nemeckho flekra v Leopoldove, aby sa dostavilo s lekrom KLV a s oetrovatekami KLV na eleznin stanicu v Pieanoch ku nemeckmu transportnmu vlaku. Od velitea transportu mali prevzia troch nemeckch vojakov chorch na kvrnit tf. Lekrka a oetrovateky miestneho vedenia KLV tomuto prkazu vyhovely, troch nemeckch vojakov z nemeckho vojenskho transportu prevzaly a dopravily fiakrom do ttnej nemocnice v Pieanoch. Prmar ttnej nemocnice Dr. Ratulk zistil u vojakov kvrnit tf, oznmil vec okresnmu radu a okresn rad ihne zaistil fiaker a vetky osoby, ktor s nemeckmi vojakmi prily do styku a spolu s nemeckmi vojakmi dopravil ich pomocou epid. autokolony do infeknej ttnej nemocnice v Trnave. Boly uroben vetky zdravotno-policajn ochrann opatrenia. Tento prpad vyvolal vek rozruch u miestneho obyvatestva v Pieanoch. V zsobovan obyvatestva nenastaly iadne vie poruchy. Nedostatok javil sa iba v prideovan obuvi a eleza. 142
Ponohospodrske prce sa skonily riadne, roda vykazuje mekanie 10 a 14 dov a v Drahovciach je ohrozen a pokodzovan ohnicou a to pre nedostatok niivch ltok. Miestami prilo k vyoraniu zasiatych, dos znanch plch. Na trhu prce jav sa nedostatok pracovnch sl. Nbor robotnkov do Nemecka bol pomerne vemi slab a nebolo mono ho zvi ani pri najvom sil radov verejnej sprvy. V okrese vypukol mor opanch. Vypuknutie a rozrenie moru poda vsledku vyetrovania, pripisuje sa chybe miestneho zverolekra Dr. Reitera, ktor pri tepen proti ervienke, tepil omylom aj prasat nakazen morom, tepiace ihlicou nevyvranou a ihlicu, ktorou tepil morom nakazen prasat proti ervienke, pouil pri tepen prasiat proti ervienke. Doteraz poet morom nakazench hospodrskych dvorov in 67. Chemick tovre Jozefa Plfyho na Dobrej Vode oznmila, e zastav prcu v tovrni pre nedostatok dreva. Nedostatok dreva pripisuje Drevospolu, ktor nedodal a nezaistil potrebn mnostvo dreva a rob tovrni vraj vek akosti. Ak by prca v tovrni bola zastaven, bola by ohrozen existencia vekej asti obyvatestva celej obce. iadam o opatrenie, nie Drevospol potrebm tejto tovrne venoval viu pozornos a aby event. nedostatky zo strany tovrne na spomenutom poli dal na vedomie tunajiemu radu. Miestna organizcia HSS v Dubovanoch nevyvja iadnu innos, funkcionri sa zriekli innosti preto, lebo pozemky, ktor tvorily majetok maarskej ttnej prslunky Bartovej, a ktor boly dlh roky v drbe a itku ronkov v Dubovanoch, neboly rozparcelovan medzi dubovanskmi ronkmi, ale boly pridelen Dr. Turekovi a spol. Tento prpad vyvolal znovu rozadenie u miestneho obyvatestva v Dubovanoch, ale vo vetkch vedcich kruhoch okresu pieanskho a je zujmom verejnm, aby Dr. Turekovi bol pridelen in statok, aby mohol dubovansk statok odpreda miestnym ronkom. V dsledku opatren na vchodnom Slovensku do tunajieho okresu sa prisahovalo niekoko idov, zamestnanch u Fondu pre Sprvu ponohospodrskych idovskch statkov u Pozemskho radu. Tto idia sa umiestnili, ako zamestnanci tarne Fondu v obci Vrbov. V ojedinelch prpadoch boli zaisten dvaja idia, ktor sa tajne ubytovali v Pieanoch, pochdzaj z Vchodu, bolo proti nim zakroen poda prvnych predpisov. V tunajom okrese, menovite v Pieanoch je ete vea idov, ktor hoci s postrdaten, s zamestnan v jednotlivch podnikoch a maj povolenie Ministerstva radu prce. Ako prklad uvdzam prpad Heleny Rosenbergerovej, ktor je idovkou, maarskou ttnou prslunkou a je zamestnan ako hotelov tajomnka a korepondentka v hoteli Eden v Pieanoch. Zamestnvate podal iados o povolenie k zamestnaniu na 14. oddelenie Ministerstva vntra a nakoko je cudzinkou tie na stredn rad prce. Obidve iadosti som predloil s nvrhom na zamietnutie a oznmil som, 143
e horemenovan je postrdaten, rijskou silou nahraditen a e zaber miesto rijskm uchdzaom. Pred 9 mesiacmi som upozoroval zamestnvatea, e jej alie zamestnanie nebudem doporuova a trpie a doporuil som mu, aby zapracoval rijsk silu. U tunajieho radu sa hlsilo niekoko desiatok sl, maturantov a absolventov obchodnch kl. Ministerstvo vntra - 14. oddelenie a stredn rad prce, hoci som iados nedoporuoval, iadostiam vyhovelo. Tento prpad sa stal predmetom vemi ostrej kritiky vedcich kruhov tunajieho okresu a psob vemi zle na trh prce a zamestnanosti mladej slovenskej inteligencie. Ministerstvu vntra, oddelenie 14 som predloil niekoko razy iados o sstredenie v tunajom okrese sa nachdzajcich, z hadiska hospodrskeho u nepotrebnch a rijskmi silami nahraditench idov, ktor vo svojej neinnosti dopaj sa protittnych inov a psobia spsobom najrafinovanejm na politick a verejn ivot kodlivo. Tmto mojim iadostiam dosia nebolo vyhoven, prosm o pravu a o opatrenie, aby tto idia boli z Piean odstrnen do koncentranch pracovnch tborov. Okresn nelnk v Myjave hlsi: Hlsim, e v uplynulom mesiaci mji v tunajom okrese sa neudiala pozoruhodnejia okolnos. Da 7. mja bola usporiadan spomienkov slvnos na 25. vroie tragickej smrti Dr. Gen. Milana R. tefnika, na Bradle v Brezovej. Slvnos bola usporiadan upnm sekretaritom HSS v Trenne. as prespolnho obyvatestva bola vek a tie as obyvatestva z tunajieho okresu. Priebeh slvnosti bol dstojn, k iadnym neprstojnostiam nedolo. Zlonci s postupne povolvan k mimoriadne voj. slube, nastupovanie deje sa riadne. Da 30. mja bolo povolanch asi 50 evid. kon z okresu. Okresn nelnk v Novom Meste n/Vhom hlsi: Politick situcia proti minulmu mesiacu sa nezmenila. Zsobovanie obyvatestva mkou bolo riadne. Prdel cukru bol riadne preveden a iastone tie pre budce mesiace vydan. Zjavily sa prechodn nedostatky soli, preto sa obyvatestvo sna ou zsobi. Zsobovanie masou bolo dosia uspokojiv, nakoko s ete star zsoby a obas je mon kpi za primeran cenu slaninu aj mimo radnho prdelu. Je vak potrebn postupne zvyova prdele tukov umelch, lebo obyvatestvo sa o tieto u domha. Hovdzieho, teacieho a bravovho msa bolo pln dostatok. Tie odovzdanie dobytka hladko prechdzalo, lebo kontingent bol snen, avak na 144
mesiac jn uren povinn odovzdvanie u nara na akosti a skoro polovica urench chovateov iada odsunutie alebo oslobodenie povinnho odovzdvania. Vykrmench opanch je stle ete dostatok, lebo sa stle ponkaj a platia sa ceny radne stanoven. Tie ceckov je dochovanch viac, ne sa ich me rozpreda a preto ich cena znane klesla pod uren ceny. Nsledkom poklesu cien opanch sa tie chov opanch znane snil. Nedostatky mydla sa stle zjavuj a obyvatestvo si tieto nahrdza vlastnmi nhrakami. Najvie dopyty s po lstkoch na obuv a nedostatky tchto vzbudzuj najviu nespokojnos. Poet tchto lstkov je stle zmenovan, take poiadavky obyvatestva nemu by uspokojen. Dodvka mlieka behom mesiaca mja znovu poklesla, akovek sa zd, e jeho produkcia sa nsledkom zelenho krmiva zvila. Prinou snenej dodvky je nzka cena mlieka, take obyvatestvo predva mlieko skromnkom a tie aj maslo za zven ceny. Krmiv sce postupne dochdzaj, ale predsa ete nie je mon uspokoji vetky poiadavky. Zsobovanie zemiakmi bolo celkom nedostaton a to nie len pre konsumentov, ale nebolo dosta zemiakov ani na sadenie, take v mnohch prpadoch ronci nezasadili toko zemiakov, koko poda hospodrskeho plnu by boli mali zasadi, o bude ma vliv aj na budcu rodu. Stav ozimnho obilia a to hlavne rai a penice je slab, rae znane preriedly a s u skoro vetky vysypan. Penice s sce trochu lepie, ale pomerne tie dos riedke. Jarn obilniny, jame a ovos, s sce dos dobre vzden, avak vzhad tchto poukazuje na ist nedostatky v ivinch. Vbec na vetkch obilninch s viditen nedostatky umelch hnojv, obzvl v kraji moravsko-lieskovom, kde kopanin role s odkzan vlune len na umel hnojivo, kde proti dodvke asi 12 vagnov umelch hnojv, bolo dodanch len asi 150 q. Okopaniny, hlavne repa a zemiaky, boly zasaden za priaznivch okolnost a u repy sa prevdza u prv okopvka. Repa dos dobre poschdzala. ateliny s dosia vemi dobr a subuj da po poslednch daoch vemi dobr rodu, zanaj sa u kosi. Ovocn stromy behom mesiaca skoro vetky odkvitly, boly na kvet bohat a na marhule, ktor nasadily najmenej kvetu. Poda odkvitnutia by sa mohlo usudzova na vemi dobr rodu ovocia. Najmanie ponohospodrskych robotnkov bolo u plne skonen. Zvenie miezd ponohospodrskym robotnkom u ronkov nepsobilo uspokojujcom dojmom, lebo ceny ronckych produktov zostvaj na starej vyej vke a reijn nklady sa stle zvyuj.
145
Okresn nelnk v Bnovciach n/Bebravou hlsi: Hlsim, e vo veobecnej situcii v okrese za mesiac mj 1944, proti minulm hlseniam nenastaly zmeny. Okresn nelnk v Trenne hlsi: V podstate politick situcia v okrese v mesiaci mji bola tak, ako v predolom mesiaci. Vzornou ukkou nrodnosocialistickho smania obyvatestva boly mjov oslavy usporiadan 1. mja v Trenne za prtomnosti fa radu propagandy, vyslanca T. J. Gapara. Slovensko-rumunsk spolonos dala na javo svoje jestvovanie a sympatie ku Rumunsku usporiadanm akademie, ktor sa konala na vroie rumunskho ttneho sviatku. Obyvatestvo v Trenne a v Tr. Tepliciach neochotne prijma do svojich bytov evakuovan osoby z Bratislavy a zvl omre na ustanovenie -u 95 ods. 4 zk. . 131/1936 Sb. z. a nar., da ktorho za ubytovac priestor sa plat nhrada poda predpisov platnch pre priechodn ubytovacie vojska v mieru. Tto nhrada je minimlna. ukan propaganda prestva a obania pozorne sleduj vvoj udalost, avak vina obyvatestva u zunovala vojnu a praje si mier. Poet idov v okrese sa zvil a preto, lebo z vchodu dolo do tunajieho okresu asi 60 evakuovancov, o vyvolva nespokojnos miestneho obyvatestva. Zsobovanie obyvatestva je absoltne normlne. V niektorch lnkoch sa objavuje nadbytok, s to strukoviny, iastone mka a mne vrobky. Tvorenie eleznch zsob soli, cukru a mky vemi ukudnilo obyvatestvo a presvedilo ho o dostatonch zsobch a hlavne o tom, e vynaklad sa o jeho zaopatrenie najvie silie. Na rade nie s iadne sanosti podvan vo veci zsobovania potravnmi lnkami. Prdel odbernch lstkov na obuv a podrky klesol asi o 30 40 % normlneho prdelu, nsledkom oho sa objavuj ast reklamcie. Situcia vak, vzhadom na jarn a pribliujce sa letn obdobie, nebude vna. Jarn prce na poli, ako sejba a sadenie, s plne skonen. Zana sa okopvaka a sadenie prsad. Stav ozimn a jarnch sadenc je dobr. Obilie na niektorch miestach vymrzlo. Niektor firmy prevdzajce ttne stavby nsledkom snenia veru na 50 % prepaj robotnkov a to zvl pri hydrocentrle a regulcie Vhu. Prepusten robotnci maj monos sa umiestni inde. Stvky a vluky v tunajom okrese neboly. 146
Okresn nelnk v Ilave hlsi: V politickej situcii nenastaly iadne zmeny a priebeh prvch mjovch dn bol kudn. Politick smanie a presvedenie u viny obyvatestva je na strednej ceste, robotncke triedy a drobn ud priklaj s viac k smeru aviiarskmu, priny oho treba hada predovetkm v dlho trvajcej vojne. Verejnos sa pozastavuje nad evakuovanm idov z vchodu ttu do oblasti povskej a nemilo je prekvapen tm, e v obciach, ktor boly u bez idov, sa tento ivel op zjavuje. Zsobovanie obyvatestva dennej potreby je normlne. Robotncke pomery s uspokojiv, stvky a vluky sa nevyskytly. Verejnos poukazuje na nutnos alieho vyradenia idov z hospodrskeho ivota. pecilne poukazuje s pri tom na chystan zkon o zubnom technictve, ktorm by doporuen bolo mnoho rijcom k osamostatneniu sa. Okresn nelnk v Pchove hlsi: Politick situcia v mji bola dobr a nevyskytol sa ruiv prpad, ktorm by spokojn hladina verejnho ivota, bola nejako viditene naruen. Zsobovanie obyvatestva potravnmi lnkami je dobr, take obyvatestvo po tejto strnke je spokojn. Mesiac mj bol z ohadu ponohospodrskeho vemi dobr, lebo bolo chladn a dos vlhk poasie, ktor vemi prospelo rodm, menovite obilninm, ktorch sa oakva dobr roda za predpokladu, e poasie bude i naalej priazniv. Pohorenie u ronkov vyvolva predpsanie, poane zprva o predpsan zemiakov z rody 1944. Tto na tieto opatrenia odpovedaj kritizovanm a prejavom nespokojnosti. Hovoria, e ete sami nevedia, i sa im nieo zemiakov urod a u sa vraj od nich poaduj. Trh prce je vemi dobr, nezamestnanch niet. Priemyseln podniky v okrese a to sklrne v Lednickch Rovniach a tovrne Syenit a Syderolit v Pchove, s plno zamestnan. V Pchove dokonuje fa. Roln stavbu tovrne na vrobu konfekcie, ktor v auguste zane prevdzku. Njde si tu zamestnanie najm obyvatestvo z pchovskej doliny, ktor bolo nten za prcou do cudziny. Okresn nelnk v Povaskej Bystrici hlsi: Politick situcia je po strnke slovensko-nrodnej stabilizovan. Tak v Zbrojovke v Povaskej Bystrici, ako aj v celom okrese, vade sa usilovne pracuje a o politick pomery neprejavuje obyvatestvo iadny zvltny zujem. 147
Len obas pou, e obyvatestvo, ale najm inteligencia vma si vvoja spojeneckej ofenzvy v junom Taliansku a tie niivch bombardovacch tokov na zpade Eurpy. Z tohto sa kde-tu v spolonosti vyvodzuj rzne uzvery, ale vzhadom na nejasnos situcie a mohutn obranu sily Nemecka, nikto ni pozitvneho neme uvies. Proti Slovenskmu ttu a jeho vldnym initeom, nebolo bada iaden nepriatesk zjav a tie na propagandu Londna nik vne nereaguje. Sabotne iny sa vbec nevyskytly. V Povaskej Bystrici proti zavedenmu plateniu cirkevnej dane z poiatku vyvolvan odpor kles a veriaci postupne sa uspokojuj skutonosou, e cirkevn da treba plati. Komunistick innos po cel mesiac mj nebola v okrese pozorovan. Tie oslavy vyznely vemi slvnostne a bez najmench ruivch momentov, take bez propagovania komunistickch zsad. Nepriatesk rozhlas z Moskvy obianstvo tu nepova. V celom okrese, jedine v Povaskej Bystrici v miestnom podniku Zbrojovky ij vo vom pote Slovci, Nemci a ei v spolonom pracovnom sroenstve. Po dobu celho mesiaca iadne nrodnostn spory ani nedorozumenia sa nevyskytly. Iba v ojedinelch prpadoch sa stalo, e jednotliv ei, obyajne v opilom stave urali nau vldu a kritizovali miestne pomery, taktie nadvali na Nemcov a vo vetkch zistench prpadoch, bolo proti nm zahjen vyetrovanie a poda povahy veci zaveden bude proti nim trestn pokraovanie a inn bud opatrenia, aby im bolo odat pracovn povolenie a povolenie k pobytu. In pomer medzi Slovkmi a Nemcami v Povaskej Bystrici je absoltne korektn. Zsobovanie po cel mesiac so vetkmi lnkami ivotnch potrieb bolo dobr a okrem nedostatku obuvi, resp. pridelench lstkov na obuv, nebolo v tomto smere sanost. V niektorch obciach vyvolva nespokojnos odovzdvanie dobytka na mso, lebo bolo treba prikroi k tomu, e aj tak gazdovia, ktor maj len jednu kravu, musia tto odovzda, resp. viac gazdov s jednou kravou, bolo spolone zaviazanch, odovzda jeden kus dobytka. Kee ceny za dobytok radne odovzdan, s pomerne nzke, rob to u ronkov zl krv. roda vo veobecnosti sa ukazuje vemi dobr a ponohospodri si subuj dobr vsledky. Textilne vrobky s ete vemi drah, trebrs v poslednom mesiaci nebolo bada ich zvenie. ierny obchod sa udruje na predolej rovni. Nezamestnanch v okrese niet. Kee Zbrojovka v plnom prde pracuje a tie stavebn prce sa rozvinuly, v tunajom okrese s v znanom pote robotnci aj z inch krajov v prvom rade frontov vojaci. 148
Okresn nelnk vo Vekej Byti hlsi: Politick pomery v okrese s celkom dobr a kudn. iadne pozoruhodn odklony v tomto smere nenastaly. ud sleduje politick smer naich ttnych initeov a je pre zachovanie a udranie samostatnho slovenskho ttu. Cudzia propaganda, ktor je namieren proti samostatnmu slovenskmu ttu, je udom zamietan a zavrhovan. Protittna letkov akcia alebo in sabotne iny sa v okrese za mesiac mj 1944 nevyskytly. Rovnako ku du 1. mju 1944 sa iadne prejavy, protittne letkov akcie, sabotne iny, prpadne ich pokusy nevyskytly. Hospodrske pomery s v okrese vzhadom na vojnov stav z brannej pohotovosti ttu celkove dobr a od poslednej zprvy sa badaten poruchy a zhorenia nevyskytly. Zsobovanie je v okrese dobre organizovan a funguje bezvadne. iadna porucha sa v tomto smere od poslednej zprvy nevyskytly. Nedostatky sa veobecne prejavuj u tchto lnkov: Mydlo, koa na obuv, plte na bicykle, pneumatiky a due na motorov vozidl, elezo a jednotliv okovy a hotov vrobky z nich, pohonn a osvetovacie hmoty a stavebn materil vbec. Pokia ide o bravov mas a slaninu, tu bada, e obyvatestvo je zsoben nsledkom domcich zakaiek opanch. Tento stav je vak len prechodn a nedostatok bude i v tomto smere oskoro badaten. Okresn nelnk v iline hlsi: Politickpomery boly pokojn, incidenty politickho rzu sa nevyskytly. V tomto mesiaci nedolo k zatknutiu, ani k trestnmu oznmeniu pre iny proti ttu. Hospodrskepomery boly spokojn. Zsobovanie fungovalo uspokojivo. Mka na mesiac jn sa vydvala. Do 27. mja trvalo dadiv, chladn poasie, pre ponohospodrstvo a lesn kultry priazniv. Ostatn 4 dni mesiaca boly tepl, such. Stav ozimn a jarn, tie ateliny, bol koncom mesiaca vemi uspokojiv. Sadba zemiakov sa vade skonila. iveln pohromy sa nevyskytly. Priemyseln podniky pracovaly normlne, vyuitm takmer plnej kapacity. Robotnctvo sa chovalo vade pokojne, nedolo k iadnym demontrcim alebo stvkam. Zamestnanos robotnctva kadho druhu bola dobr, mzdov pomery boly vyhovujce. I sezonn pon robotnctvo je plne zamestnan. Zdravotn a zverozdravotncke pomery boly veobecne priazniv. innos vetkch radov bola normlna a neruen. 149
ttny policajn rad v iline hlsi: Nsledkom zahraninch, hlavne vak vojnovch pomerov na vchode bolo bada nervozitu, ku ktorej v nemalej miere prispieva i veobecn vojnov psychoza a nepriatesk rozhlas. Tieto okolnosti predbene nezaprinily iadne tak mimoriadne vkyvy, ktorm by sa mohla pripisova nejak zvltna dleitos. radn opatrenia, najm vak vysahovanie, dodvanie idov do pracovnch stredsk, nemalo iadneho vplyvu na hospodrsky ivot. V svislosti spisu z hospodrskeho ivota ete nevyradench idov a vnimkrov bada u nich urit nervozitu a vo verejnosti sa povrva, e bude alie vysahovanie. Odsunutie idov z Vchodu vyvolalo u obecenstva urit nespokojnos, lebo ich umiestnenie, hlavne ale aprovizovanie, je s akosami spojen a v svislosti toho na trhu ivotnch potrieb pozorova urit vkyvy. Tie pozorova urit machinciu s odsunovacmi rozkazmi, ktor idia odovzdvaj jeden druhmu a preto by bolo len v zujme veci, aby bolo idom nariaden, odsunovacie rozkazy odovzda bezpenostnm orgnom, prslunm poda miesta odsunutia. Hospodrske pomery primerane k veobecnej hospodrskej situcii boly uspokojiv. Nkupy obecenstva klesly. V zsobovan nenastaly iadne poruchy. Pozorova urit poruchy pri zsobovan obyvatestva podovovou koou a obuvou. Obuvnci na lstky nevemi a ke, tak len za 5 6 mesiacov vyhotovuj obuv. Odvoduj to tm, e poet vydanch lstkov na obuv nie je v pomere pridelenm obuvnckym materilom. Nsledkom oho v tomto smere vemi kvitne ierny obchod. Bolo by v zujme veci v tomto smere vhodnmi opatreniami, menovite v stredach, zavies potrebn opatrenie. Priemyseln podniky normlne pracovaly, a na ilinsk skenn tovre, . spol. v iline, ktor da 12. IV. 1944 iastone zhorela. idovsk podniky, obchody a ivnosti, s plne zlikvidovan alebo arizovan. V niektorch arizovanch podnikoch pozorova ist nedostatok tovaru. Tento zjav je zaprinen iastone vojnovmi pomerami, iastone, e ariztori si ete nevedeli njs potrebn obchodn pramene a iastone, e niektor sa nestaraj o povznesenie svojho podniku. Okresn nelnk v Kysuckom Novom Meste hlsi: Vo veobecnostni politick situcia v tunajom sprvnom obvode, je uspokojiv. Vina obyvatestva venuje sa svojej existencii a nevenuje iadnu pozornos politickm veciam. Vyskytn sa niektor osoby, ktor vzhadom na vojensk udalosti v Junom Taliansku a na Vchode, oakvaj nejak zmeny, 150
avak toto nem vlivu na ostatnch obanov. S vinou obania, ktor v minulosti boli aviiarsky orientovan. Napriek tomu vak venuje s tmto osobm zven pozornos. Nie je pou, e by bola venovan u obianstva pozornos nepriateskej propagande. ud pevne ver v dobr vedenie nho ttu. Prslunci horeuvedench strn neprejavuj iadnu verejn innos i pokia sa tka robotnkov, dkazom toho je, e neobjavil sa nikde protittny letk, alebo vie hnutie. Vina bvalch prvrencov, i u komunistov alebo socialistov sa plne asimilovala terajiemu ttnemu zriadeniu a venuje sa vlune svojej rodine a zrobku. Kde tu mono pou, e dnes u nik si nepraje boevick raj i u bvalch komunistov, o je znakom toho, e z komunistickej veci sa odvracaj. V hospodrskej situcii zmeny sa nestaly. Jarn prce boly dokonen a veobecne je mono pozorova, e roda ukazuje sa by subn. Vo verejnom zsobovan niet iadnych prekok, a na obuv a umel tuky, ktorch prdel je na tunajie obyvatestvo mal. Na vek akosti stle nara povinn odovzdanie jatonho dobytka, kee hovdz. dobytka je nedostatok, poane, e jestvujci dobytok sli pre vivu rodn a je pouvan, ako zprach. Stav ozimn je slab, lebo vina ozimn musela vyoran by a nahraden jarnm osivom. Nezamestnanch v tunajom okrese niet. Jav sa vek poptvka po pracovnch silch, avak tchto niet, nakoko pracovn sily boly najat do cudziny, alebo do prc v tuzemsku. Mzdov pomery s dobr, stvok a vluk nebolo. Okresn nelnk v adci hlsi: Vo vetkch obciach, a na dve, uveden boli do radu lenovia obecnch vborov, menovan na nvrh HSS. V zsobovan obyvatestva nenastaly zmeny. Pon prce sa u skonily bez nejakch akost. Poasie bolo dos priazniv. Situcia na trhu prce sa nezmenila. Oivol dopyt po odbornch robotnkoch na Slovensku. Okresn nelnk v Novej Bani hlsi: Politick situcia je uspokojiv. Pritom vetkom je vak nutne poukza na akosti a rozladenie niektorch obyvateov pre nedostatok obuvi, pre povinnos odovzdania dobytka, pre nevybavenie iadost o vyivovac prspevok, bicyklov plte, pohonn hmoty at. Sviatok prce 1. mj v celom okrese bol pokojn, nadenie so strany robotnctva spozorovan nebolo. 151
Socialisti a komunisti nevyvjaj iadnu innos, pohraniie je pokojn, niekoko idov z Vchodu sa prisahovalo do okresu. Po hospodrskej strnke roda ukazuje sa by dosia o nieo slabia, ako minul rok. Okrem toho, a na obvykl nedostatky v zsobovan, je pokoj a poriadok. Okresn nelnk v Banskej tiavnici hlsi: Postupn povolvanie zlonkov do innej vojenskej sluby vyvolva meniu nervozitu medzi obyvatestvom, vo veobecnosti vak nebada zvltnych vkyvov v politickej situcii. Mjov manifestcia v Banskej tiavnici, bola mohtna a presvediv a oduevnen vvody renka boly prijat s vekm shlasom. roda ukazuje sa by dos dobr, jarn hospodrske prce boly skonen. ateliny v znanej miere zle prezimovaly, vymrzly, nsledkom oho tohto krmiva bude vemi mlo. Zsobovanie v okrese prebieha dos dobre, a na zsobovanie msom, v ktorom smere proti minulomesanej zprve nenastaly iadne zmeny. S obavy, e nebude mc by plnen dodanie dobytka tmi obanmi, ktor namiesto hovdzieho dobytka dodali, poane mali doda teat a to preto, e zana sa vyskytova menej teliac, take zbvajce tece, ktor poda povolenia NZ-u mali behom troch mesiacov doda, nebud mc by dodan. NZ totito povolil za 1 kus hovdzieho dobytka doda 5 teliec, z oho gazda mal doda hne pri povinnej dodvke 2 kusy teliec a ostatn tri kusy behom troch mesiacov. Hore vylen stav me ma aj nepriazniv vplyv medzi obianstvom tie preto, lebo t obania, ktor s uritou stratou dodali hovdz dobytok, oproti tm obanom, ktor mali uskutoni toto nhradn plnenie a prpadne nebud ho mc u uskutoni, bud vo vekej nevhode, zvl citenej po strnke finannej. Zrobkov monosti v okrese s dobr. iaston restrinkcia osadenstva v textilnom priemysle, pre nedostatok odbytu ete trv. Okresn nelnk v Krupine hlsi: Celkov situcia v okrese je uspokojiv. Po abnormlnom zimnom poas nepozorova vie kody. Jarn hospodrske prce s skonen, o i s hodnm opozdenm. Stav obilia je obstojn, niektor s sce riedke, ale dobr mj a jn me to vetko napravi. Ovocn stromy kvitly pekne, miestami boly vak mrazmi pokoden. Chladn jarn poasie zastavilo vzrast krmovn, o m vemi nepriazniv nsledok po minuloronej katastroflnej nerode objemovch krmv. Najm slab s ateliny, ktor nsledkom nepriaznivho zimnho poasia iastone i vyhynuly. 152
Verejn zsobovanie je uspokojiv. Menie poruchy nastaly v zsobovan cukrom, tie 1 % viac prdelu cukru nebude zakrva potrebu pri event. prrastku obyvatestva. Pravda, toto bude cti len v obciach s vou populciou. Bolo by potrebn tie prideli nieo jadrnho krmiva pre nepestovateov obilia, ktor chovaj drobn domce zvierat, lebo tto s odkzan jedine len na ierny obchod s premrtenmi cenami. Povinn predaj dobytka rob u teraz akosti, lebo niet u dostatok jatonho dobytka. Nezamestnanch niet, ba pri terajch jarnch prcach i chybuj pracovn sily. Stvky a vluky neboly. iveln pohromy sa nevyskytly, iba miestami prudk dade spsobili znan kody. Poda hlsenia Notrskeho radu v Demandiciach, Maari odobrali v niektorch prpadoch vidova pohranin legitimcie tunajm obanom, ale tto otzka bola na pohraninej schdze urovnan. Zsobovanie obyvatestva, a na mal vnimky je dobr. roda ovocia ukazuje sa miestami dos dobr, miestami na ovocnch stromoch spsoben boly kody mrazmi. roda sena d sa oakva bude dobr. iveln pohromy neboly, len miestami vie dade spsobily kody na siatinch a trve. Trh prce je dobr, miestami je nedostatok pracovnch sl. Mzdov a pracovn podmienky s prispsoben dnenm pomerom. Stvky a vluky neboly. Ani komunistick ani socialistick hnutia hlsen neboly. idia s z hadiska hospodrskeho odstrnen, odpredaj vieho majetku cudzincom nebol. Vo veobecnosti je v okrese kud a poriadok a s tohto hadiska niet ni pozoruhodnho k hlseniu. Okresn nelnk v Modrom Kameni hlsi: Politick situcia v okrese bola pomerne uspokojiv. Bada obavy o budcnos, omranie na trvanie vojny. Pozoruhodn udalosti sa nevyskytly. Vina ev. a. v. duchovnch zaujma negatvny postoj k HSS a vbec sa nezapojili do prce za nrod, o sa ukzalo aj pri intalciach starostov v niektorch obciach, kde hoci pozvan, neprili. Tunaj idia, uj sce utiahnuto, ale jav sa potreba o najviac ich odstrni z okresu. streda idov mieni sem evakuova idov zo ariskozemplnskej upy, proti tomu som sa ohradil, lebo obyvatestvo v obciach bez idov sa proti tomu ohradzuje a tie v pohrani nie je vylen, e by sa medzi nich nezamieali aj idia ul z Maarska. Zaiatkom mesiaca poksilo sa niekoko idov z Maarska dosta sa na Slovensko, ale boli vrten. 153
Zsobovanie obyvatestva mkou je dobr, masou tie. Jarn pon prce boly skonen. Stav obilnn je stredn, ukazuje sa slab roda krmv, lebo ateliny boly pokoden. Da 20. mja 1944 bola iveln pohroma prietr mraien s adovcom, ktor citene pokodila rod v obciach Doln Strhry, Selce, Ptor, iastone Modr Kame, Vek Krt, Doln Plachtince, Doln Strehov. Najviac boly postihnut obce Doln Strhry, Selce a Ptor, kde it boly znien na 100 %, penica na 50 %, lky boly zanosen bahnom, take prv kosba je znien. Obilie aj ateliny celkom boly zbit do zeme, aj zemiaky a in okopaniny vyplaven prudkm lejkom. koda bola zisovan na mieste a od Ronckej komory iadan nhradn semeno. Nsledkom tejto ivelnej pohromy, nebude mono splni riadne povinn dodvku obilia, sena, zemiakov aj dobytka. Vinice aj ovocn stromy boly tie citene pokoden. Okres u mesiac je bez zverolekra, ktor narukoval, nsledkom oho pre nezaokovanie v niektorch obciach vypukla ervienka opanch a viac kusov uhynulo. Nprava je u zjednan. Nezamestnanos v okrese nie je, pracovnej prleitosti bolo dos na ponohospodrstve a pri opravch ciest. Mzdy sa platia poda vyhlok NZ-u. Okresn nelnk v Lovinobani hlsi: Miestna organizcia HSS v Lovinobani usporiadala spomienkov slvnostn shromdenie z prleitosti 25. vroia smrti Dr. Milana Rastislava tefnika. Toto shromdenie usporiadan bolo da 4. mja 1944 o 20. hod. v miestnosti obecnej kolskej budovy v Lovinobani. Predseda miestnej organizcie HSS v Lovinobani otvoril shromdenie, zaspievala sa ttna hymna, odznelo niekoko recitcii od kolskch det na gen. Dr. tefnika, re mal riadite ev. a. v. ud. koly Ondrej Benedikty a Dr. Juraj Strelec, miestny ev. a. v. farr. Shromdenie zakil o 21.40 hod. predseda a zaspievala sa piese Kto za pravdu hor. Politick situcia bola normlna. Hospodrska situcia v mji bola uspokojiv. Neboly iadne poruchy v zsobovan obyvatestva. Zsobovanie sa dialo hladko a neboly iadne ponosy. Zsobovanie bolo dostaton v mke, cukre a masti, ale vbec nevyhovuje a obyvatestvo nie je uspokojiv distribciou obuvi a petrolejom. Da 16. mja 1944 bola prietr mraien nad vrchom Bykovo a prd vody valil sa na samote Dobr Potok obec Mlinec, take asi 5. domkrom pokodil role, lky a zhrady, ba aj obecn cesta, ktor spojuje Kysliny, bola vemi pokoden. Domkri sa prihlsili o nhradu kody a patrin elabort bude 154
osobitne prejednan. Premvka na obecnej ceste bola ndzove obnoven a v krtkom ase bude cesta uveden do poriadku. Okrem toho vek adovec padal da 18. mja 1944 v obciach Lovinobaa a Podkriv, ktor narobil vek kody na ovocnch stromoch a na niektorch orinch. Fa. Jn Kossuch, . spol. v Katarinskej Hute obec Cinobaa, pracovala i v mesiaci mji len 5 dn v tdni pre neodbyt skla do cudziny. Fa. Cinbask eleziare a smaltova pre nedostatok materilu zamestnva iba 43 robotnkov a to v slievarni, zmonckej a sstrunckej dielni. Priemysel sklrsky pracuje v plnom prde, a na Katarinsk Hutu. Trh prce je uspokojiv. Mzdov pomery s uspokojiv. Nezamestnanch niet, len Cinobask eleziare a fa. Jn Kossuch pracuje obmedzene. Okresn nelnk vo Zvolene hlsi: Politick situcia za mesiac mj 1944 bola v celom okrese uspokojiv, bez ruivch prznakov a stle kudn i napriek dnenm vojnovm pomerom a leteckm poplachom. S ohadu ttnej bezpenosti nebolo zisten ni pozoruhodn. Znan as obyvatestva znepokojovalo cel mesiac trvajce studen, ddiv poasie, hlavne ke koncom mesiaca nastaly aj prudk brky a prietr mraien s krupobitm, ktor na viacerch miestach spsobili citen kody. Porast trvy je nsledkom dlhotrvajcich daov a mrazov veobecne slab. Obecn vbory sa postupne ustanovuj po obciach a starostovia preberaj vedenie obci, ktor zmeny sa prevdzaj bez pozoruhodnch udalost v najvom poriadku a kude. In pokoj a poriadok v okrese nikde poruen a agitcie proti vldnucemu reimu neboly pozorovan. Hospodrska situcia za mesiac mj 1944 bola v tunajom okrese celkom uspokojiv a zsobenie obyvatestva prevdzalo sa normlne v rmci platnch predpisov. Stle sa jav nedostatok masti, mydla, obuvi a podrkovej koe, ktor ale v letnch mesiacoch nie je citen, ako cez zimu. Nsledkom dlho trvajcich dov a mrazov, oakva sa vemi slab roda krmiva, menovite sena a ateliny, tie okopaniny boly znane pokoden mrazmi a miestami aj kvitnce stromy. Zo zdravotnho ohadu stav obyvatestva je uspokojiv, iadna nkaza sa nevyskytla. Zo zverolekrskeho ohadu tie neboly iadne nkazliv nemoce v okrese zisten okrem obci Ostr Lka, kde s vyskytol jeden prpad nkazlivej mlokrvnosti koa, ktor bol ihne zabit, splen a obec je s komi zatvoren do neuritho asu. 155
Nezamestnanch v okrese niet, ba jav sa znan nedostatok pracovnch sl. Znan as robotnctva nachdza sa v Nemecku a v Protektorte, na hospodrskych prcach. Pracovn prleitos je vemi dobr. Mzdov pomery vyhovujce a primeran k dnenm pomerom. K stvka v mesiaci mji 1944 nedolo. Okresn nelnk v Kremnici hlsi: V mesiaci mji menoval tunaj rad v 13 obciach okresu lenov obecnho vboru, starostov a podstarostov v smysle zk. . 171/1943 Sl. z. andrska stanica v Hornej tubni hlsenm zo da 4. mja 1944 pod. . 83 dv. 1944 predloila odpis listu, ktor bol potou doruen horrovi Antonovi Kapustovi v Sklennom, obsahujci vzvu na neplnenie zkonnch povinnost. Da 24. mja 1944 zatknut bol Jozef Vanko z Bzenice andrskou stanicou v Pitelovej, pre poburovanie proti Republike, a toho istho da dodan do vzby Okresnho sdu v Kremnici. V mesiaci mji tie bolo mon bada u Nemcov nespokojnos a napnutos, pretoe poda rznych zprv tto bud musie a do 45. roku narukova k zbrani SS. Okrem tchto obv Nemcov pou i tak hlasy, e tunaj t. prslunci nemeckej nrodnosti, bud prehlsen za rskych Nemcov a vysahovan do Re. Pod dojmom tchto zprv usiluj sa za kadch okolnost pozmeni si svoju nrodnos. Zsobovanie obyvatestva zemiakmi je u dokonen, poiadavky obyvatestva boly zva uspokojen. Za nedodan zemiaky NZ pridelil pre obyvatestvo tun. okresu nhradu v mke, v krpoch a v strukovinch. Sadbov zemiaky boly zavas posaden. Doteraj prdel mlieka pre okres bol zven NZ-om o 210 litrov denne, m bolo obyvatestvo znane uspokojen. V ostatnch odvetviach zsobovanie, nenastaly iadne akosti. Nsledkom nepriaznivho poasia v mji, stle dde a zima, je obava, e ponohospodrske produkty a najm zemiaky vymokn a zhnij. Vo veci najmania robotnkov na hospodrske prce do Nemecka hlsim, e poet najatch pracovnch sl v tomto roku klesol o 1362 osb, oproti vlaajku. Prinu tohto schodku treba hada v tom, e mnoh musk pracovn sily musely nastpi voj. slubu vo Waffen SS, in zase boly zavolan na konanie in. voj. sluby v slov. armde, mnoh sa zaviazali na ponohospodrske prce na Slovensku, alej znan mnostvo robotnctva, najm nemeckej nrodnosti, pracuje v Zbrojovke v Dubnici n/Vhom, Pov. Bystrici, v eleziarni v Podbrezovej, v Ruomberku, v Rybrpoli a najm robotnci z Hor. a Dol. Tureka a Hor. tubne, pri drevopriemysle v Turanoch. Na nariadenie Ministerstva vntra strednho vboru prce, tunaj rad 156
podal obrne hlsenie v tejto veci da 23. mja 1944 spomenutmu ministerstvu. Okresn nelnk v Banskej Bystrici hlsi: V uplynulom mesiaci neboly spozorovan politick ruiv zjavy a vade panuje pokoj a poriadok. Oslava sviatku prce da 1. mja 1944 v Banskej Bystrici vyznala dstojne za asti vetkch vrstiev obyvatestva. Verejn poriadok nikde nebol naruen. Frontov zprvy posudzuj sa zva pesimisticky a vo veobecnosti sa oakva zhorenie situcie. Zsobovanie obyvatestva je uspokojiv a na stly nedostatok mlieka, msa a obuvi. Disciplinovanos obyvatestva je dobr. V dsledku evakucie upy arisko-zemplnskej do tunajieho okresu, prisahovalo sa niekoko idovskch rodn, o so strany rijskeho obyvatestva je kritizovan s nebosou. V Banskej Bystrici je vek bytov ndza, ktor nov prisahovalci ete zvuj, a preto nie je iadce, aby alm rodinm najm idovskm prisahovanie bolo povolen. V tomto smysle podal som aj zprvu Ministerstvu vntra, oddelenie 14, v Bratislave. V mesiaci mji 1944 nevyskytly sa mimoriadne zmeny v zsobovacom systme a zsobovanie prebieha pravidelne uspokojivo. Nedostatky sa vyskytly v distribcii zemiakov pre jarn zsobovacie obdobie, kde celkov potreba jedlch zemiakov bola kryt prdelmi len asi na 40 % i to zemiakmi nekvalitnmi, priemyselnmi. Prdel sadbovch zemiakov tie viazol, akovek poda dolch zprv na vchodnom Slovensku bolo zemiakov dos, len vkup nebol dostatone zachyten. Pri takchto vsledkoch samozrejme obyvatestvo prejavuje nedveru k distribunm opatreniam. I pri zlepench chovnch podmienkach trv nedostatok mlieka na distribciu a tunajm radom podan nvrhy NZ-u o rozrenie dodvky oblasti, neboly dosia priaznivo vybaven. Ako sa dalo oakva, povinn odovzdanie dobytka nara na neochotu u majiteov statku, lebo po akom prezimovan chc vyui statok so zelenm krmom pre jarn prce a pre mliene vrobky a mlieko. Kontingent stanoven pre okres je nemern tunajm chovnm podmienkam a ku stavu dobytka. Okrem toho zven potreba msa pre vojsko, prina i vek nedostatok msa pre civiln obyvatestvo. Obilniny v mesiaci mji 1944 sa zlepili a subuj uspokojiv rodu, a na ra. Okopaniny trpely daami a na niektorch miestach boly pokoden prvalmi vody a krupobitm. To ist plat pre ovocn stromy, ktor boly v dobe brok a krupobitia v kvete. Krmoviny subuj dobr rodu. 157
Nezamestnanch niet. Oproti minulmu roku bada urit stagnciu len v stavebnom podnikan, ale predpokladm, e i v tomto obore bude prca v plnom prde po slabch zaiatkoch. Okresn nelnk v Brezne n/Hronom hlsi: Politick situcia tunajieho okresu je vo veobecnosti kudn. Verejn pokoj a poriadok v okrese naruen nebol. Hospodrska situcia sa v mesiaci mji v okrese nezmenila. Cti i naalej nedostatky niektorch ivotnch potrieb, ako s, mso, mas, strukoviny, mydlo at. Vyskytuj sa vek akosti a prejavuje sa nespokojnos v zsobovan hovdzm msom, nakoko neme by tdenn potreba dobytka vykpen a hoci Okresn rad u viackrt iadal od NZ-u prdel dobytka z inch okresov, nestalo sa tak ani dodnes. Vyskytuj sa i naalej vek akosti a prejavuje sa nespokojnos, zvl pri chudobnej vrstve obyvatestva pre nedostatok zemiakov, ktor s v tomto chudobnom kraji kadodennm chlebkom obyvateov. Taktie je nedostatok mlieka. Jarn pon prce s u ukonen. Vetko pole, a na ojedinel prpady bolo riadne obroben a vyuit. Neskor jarn mrazy narobily mnoho kody na niektorch ovocnch stromoch. iveln pohromy v mesiaci mji neboly iadne. Trh prce pre robotnctvo v tunajom okrese je dobr. Nezamestnanch niet. Mzdy robotnctvu sa vyplcaj poda prslunch nariaden NZ-u. Robotnctvo si ale sauje, e mzdy vzhadom k dnenej drahote s nzke a nestaia na zaokrytie vetkch vdavkov, zvl u robotnctva s viac lennou rodinou. Okresn nelnk v Hnti hlsi: ctivo oznamujem, e politick situcia v tunajom okrese je uspokojiv, pokoj a poriadok neboly naruen. K sabotnym inom nikde nedolo a obyvatestvo sa chov pokojne. Zsobovanie obyvatestva sa prevdza riadne, opozdila sa dodvka cukru, o vyvolalo meniu nespokojnos, zvl medzi robotnctvom v Uteki. Trh prce je dobr, len v poslednch mesiacoch nsledkom obmedzenia stavebnho podnikania sa objav kde, tu nezamestnan prleitostn robotnk. Inakie sa jav urit nedostatok v niektorch odvetviach pracovnho podnikania. Nedostatok je menovite v stavebnom remesle odbornom robotnctve.
158
V sklrni Clra Utek pracuje sa stle. Prevdza sa tu dokonenie stavby obecnho vodovodu v Kokave nad Rimavicou. Firma Ing. Lozovsk a tefanec v Tisovci zo stavby ttnej eleznice, prepustila asi 160 robotnkov, vinou na ich vlastn iados /na pon prce/. Vylenie idov z niektorch odvetv idovskho podnikania vo veobecnosti bada u len mlo, lebo sily idovsk sa postupne nachdzaj silami rijskmi. V okrese sa nenachodia iadne idovsk podniky, alebo obchody. Cudzinci si majetky nenadobudli. Okresn nelnk v Revcej hlsi: V politickej situcii vo veobecnosti bada navu z dlhotrvajcej vojny, ktor sa hlavne pri ronckom obyvatestve prejavuje miestami znanou apatiou ku vetkmu. Tento stav zosiluje skutonos, e nepriatesk letectvo prli asto v noci navtevuje aj nae zemie, miestami /:Mur:/ pozorova zven ukan propagandu, odpovanie z Londna a Moskvy, vo veobecnosti vak mono poveda, e nepriatesk propaganda je nekodn, lebo ud jej never a i k prpadnm naepkvaom chov sa negatvne. Vemi silnou ozvenou, ktor sa zaala ubera smerom politickm bola skutonos, e stavebn firny na stavbe eleznc v tun. kraji zaaly prepa robotnctvo, zastavily prcu v kameolomoch a bolo vne nebezpeie zastavenia celej prce na stavbe eleznice. Medzi robotnctvom rozrila sa zprva, e preto prca bude zastaven, aby robotnci mohli by dodan do Nemecka. Hoci zastavenie prce na eleznici, poane jej obmedzenie, bolo skutone aktulne, nedolo k tomuto, vade sa znovu pracuje a op v tomto sektore je pln kud. Po strnke politickej v pohraninch obciach pozorova siln nevraivos na orgny fin. stre. obianstvo medzi nimi aj vedci udia tvrdia, e orgny fin. stre ikanuj ud na pohrani, nakoko nemaj pochopenie pre akosti obyvatestva, ktor m za hranicou svoje pozemky. Vo veci je pravdou toko, e orgny fin. stre niekde viacej menej, a prlinou sluobnou horlivosou zabiehaj do krajnosti, ktorm sce svojho ciea dosiahn /:zisovanie a vyetrovanie prp. neprstojnost na pohraniciach:/, avak netaktnm postupom voi obianstvu toto si plne znepriatelia. O veci som podal zprvu tie v minulom mesiaci, kde som hlsil akosti obianstva z pohraninho psma pri platen dan za pozemky v Maarsku, zrove som bol iadal Ministerstvo financi a Okresn finann riaditestvo v Banskej Bystrici, aby prpadn priestupky, vznikl pri platen dan za pozemky v Maarsku, boly posudzovan blahovone, kee obianstvo pohraninho psma nenesie vinu na nedostatonom prvnom stave v tejto veci. 159
Pracovn pomery v okrese vemi dobre a to v priemysle i v hospodrstve. Umiestnench uchdzaom o prcu v uplynulom mesiaci bolo 59. Uchdzaov o prcu je z. . 5 kvalifikovanch robotnkov. Potreba robotnctva na stavbe eleznc je kryt, pre ponohospodrstvo jav sa prechodn zven potreba ponohospodrskej eadi. Medzi banctvom spolonosti Rimamur a Podbrezov pozorova mzdov hnutie, ktor zatia sa prejavilo iadosami zstupcov banctva na prsl. zujmov zdruenia o zvenie doterajch miezd. Zsobovanie obyvatestva mkou, masou a msom je bez zvady. Nedostatok je pociovan hlavne pri enskej obuvi, o vak pre veobecn pomery a hlavne pracovn proces neni natoko vznamn. Pociuje sa tie nedostatok krmv pre dobytok, ale tomuto je teraz odpomen monosou chovu v prrode, kde trvy sa pekne daria. V ponohospodrstve je pociovan nedostatok pracovnch sl. Inak sa ukazuje vemi krsna roda na poliach, i v ovocinrstve. Nsledkom subnch vhadov na rodu sena a ostatnch krmv, ceny ronho dobytka podstatne stply. Naproti tomu sa zisuje pokles cien dobytka bravovho, hlavne dorastu, ke sa v poslednej dobe zana objavova tie ervienka. V priemysle zamestnanos pln. Okresn nelnk v Dobinej hlsi: V mesiaci mji 1944 bol v celom okrese dobinskom po strnke politickej absoltny kud a nedolo nikde k iadnym ruivm udalostiam v tomto smere. Na Turin nedeu usporiadala Rimamursko-algotarjansk elez. . spol. v Dobinej v rmci akcie Rados z prce slvnostn vysviacku manipulanej budovy pri Dedinej banskej tolni v Dobinej, ktor slvnos prebiehala vemi dstojne za vekej asti bankov. Z prejavov, ktor pri tejto prleitosti mali jednotliv bansk robotnci nebolo mono pozorova iadnu nespokojnos, ba naopak, odznely v tomto smysle, e robotnctvo je vyie uvedenej spolonosti povan, e rozrenm a zmodernizovanm banskho zvodu v Dobinej, poskytuje pre bankov i pre budcnos ist a slun zrobok a zabezpeenie existencie. Cel slvnos bola ozaj vemi dstojn a pekn a nevyskytly sa na nej vbec iadne ruiv alebo in neprjemn udalosti. Na Turin pondelok bola v Dobinej tie tradin bancka slvnos za ast vetkch bankov, vetkch banskch zvodov tun. okresu. Tto slvnos bola tie, ako kadorone dobre navtven za plne kudnho priebehu. Ani pri tejto slvnosti nevyskytly sa iadne ruiv udalosti. In obyvatestvo tun. okresu bolo v mesiaci mji zaujat ponohospodrskymi prcami a takreeno nereaguje na vojnov udalosti. Ani medzi robotnctvom nebolo mono zisti, e by zvenou mierou reagovalo na vvoj politick a je vade celkom kudn. 160
Hospodrska situcia je v celom tunajom okrese uspokojiv. Zsobovanie obyvatestva, ako aj doteraz prevdza sa presne a neruene. Na poli zsobovacom pozorova stle ete nedostatok krmiva, najm melasovho. Strukovn je dostatok. Zsobovanie s pohonnmi hmotami je tie nedostaton a najvie obtiae v tomto smere m zdravotn sluba. Bansk, tovrensk a piliarsk podniky pracovaly neruene, nezamestnanch robotnkov niet. Mzdov spory, ktor v mesiaci aprli vyskytly sa medzi robotnkmi v slavoovskej tovrni na papier a u Rimamursko-algotarj. zvodov utchly, nakoko zstupcom zvodnch rd uvedench podnikov, ktor v tejto veci boli intervenova v Bratislave na NZ, bola vysvetlen situcia a dajne bol dan prsub, e mzdov otzky bud v dohadnej dobe celottne znovu riei. Poasie v mesiaci mji pre veobecn vegetciu bolo vemi priazniv a medzi ronctvom tun. okresu pozorova uspokojenie. V okrese dobinskom je iba nepatrn poet idov, ktor sa chovaj na vonok slune a viditene nezasahuj ani do politickho, ani do verejnho ivota. Podkopn protittnu innos so strany idov nebolo mon pozorova, predsa mm podozrenie, e falon zprvy, i u vojnov alebo hospodrske, ktor sa tu i tam predsa vynoruj, pochdzaj pravdepodobne od idov v tunajom okrese sa ete zdrujcich a preto navrhujem, aby vetci idia bez ohadu na to, i s vykrsten alebo nie, boli z tun. okresu odstrnen a koncentrovan. Okresn nelnk v Tur. Sv. Martine hlsi: Politick situcia sa proti minulm mesiacom nezmenila. V obci Priekopa bezpenostn orgny zistily dve tajn vysielaky. V tej istej obci naly tri run granty. V obidvoch prpadoch bola u stredni ttnej bezpenosti a Prezdiu upnho radu v Ruomberku, podan podrobn zprva. Poznamenvam len, e tejto prpady, nemaj vzjomnej svislosti. Da 1. jna 1944 zasedala v Turianskom Sv. Martine synoda evanjelickej a. v. cirkvi slovenskej, ktor m vypracova nov cirkevn stavu. Synoda sa usniesla za zklad rokovania prija stavu, na ktorej sa usniesla synoda v Lipt. Sv. Mikuli, ktor vak vas nebola vldou sankciovan. Vymenovala p vborov, pridelila im jednotliv asti stavy na spracovania a odroila sa. O priebehu synody bola predloen podrobn zprva Prezdiu ministerstva vntra a v odpise Prezdiu upnho radu v Ruomberku. Bezpenostn orgny zistily, e v lesoch Vekej Fatry na vchodnej hranici okresu, potuuje sa asi tvorlenn tlupa ozbrojench muov, na ele ktorej stoj ist ajban, ktor uiel z vznice Okresnho sdu v Prievidzi, kde bol vyetrovan pre delikty proti vlastnctvu. Bezpenostn orgny tlupu stopuj. 161
V Turianskom Sv. Martine sa op rozmohly neshody a vzjomn upodozrievanie medzi vedcimi initemi HSS, HG, ba aj radov a obce. S to menovite podozrievania zo slabostva, prlinho radikalizmu, londynierstva, alibizmu a pod. Tento neiadci stav pripisujem okolnosti, e miestna organizcia HSS u niekoko mesiacov nem predsedu, nakoko zrieknuv sa predseda, Dr. Jozef Mer funkciu nevykonva a nov predseda doteraz nebol vymenovan. Je iadce, aby Generlny sekretarit tto otzku v krtkom ase rozrieil. V zsobovan zmeny nenastaly. O nieo sa zlepilo zsobovanie mliekom. Vdatn tich dde prispely k vvinu ponohospodrskych plodn, bars prve dde zdrovaly ukonenie jarnch prc. Poda terajieho stavu ukazuje sa subn roda. Nkazliv choroby dobytka neboly hlsen. Nezamestnanch niet. Priemyslov podniky pracuj s plnou kapacitou. K prerueniu prce nikde nedolo. Okresn nelnk v Ruomberku hlsi: Oznamujem, e od posledne podanej situanej zprvy sa nevyskytly nijak pozoruhodn okolnosti, ktor by maly by hlsen. V okrese je pln pokoj a poriadok, ktor nebol v mesiaci mji t. r. naruen. Okresn nelnk v Dolnom Kubne hlsi: Politick situcia bola v mesiaci mji dobr. Zastavenie napredovania Sovietov na vchodnom fronte malo priazniv vlyv na smanie obyvatestva, ktor pozer s dverou do budcnosti. Vo zvenom tempe prevdzan ponohospodrske prce prispely v znanej miere k tomu, e sa obyvatestvo menej zaoberalo s politickmi otzkami. Z prleitosti tefnikovch slvnost v akove mal ev. a. v. cirkevn uite Gustv Ruok prednku zvadnho obsahu, pre ktor bolo proti nemu podan trestn oznmenie. Hospodrska situcia bola v mesiaci mji dobr. Neboly pozorovan iadne poruchy a cel distribun systm fungoval bezvadne. Pon prce boly opozden sce, ale celkom ukonen. Nepriazniv poveternostn pomery rodu iastone pokodily, rozsah kd sa vak ete zisti ned. Poasie v mesiaci mji bolo extrmne a v Zzrivej vyskytla sa aj iveln pohroma /:prietr mraien:/, ktorou bola na ploche 35 k.j. takmer cel roda znien.
162
Okresn nelnk v Nmestove hlsi: ctive oznamujem, e po politickej strnke boly pomery v tunajom okrese plne konsolidovan a kudn. Zsobovanie obyvatestva bolo vade kladn bez porch. Ponohospodrske jarn prce boly vade ukonen. Miestami s zl chovatesk pomery z toho dvodu, e na paienkoch s slab porasty. Nezamestnanosti v okrese nebolo. Okresn nelnk v Trstenej hlsi: V mesiaci mji t. r. niektor doluuveden udalosti maly neiadci vlyv na nladu obyvatestva a zvily nervozitu tohoe. Posk ozbrojen zloinci zasa zapoali svoju innos v tunajom pohrani. andrska stanica v Ninej Lipnici da 23. mja 1944 hlsila Okresnmu andrskemu velitestvu, e obyvatestvo tam. obvodu sa stka s paerkmi z bv. Poska, e im tie nadruje a ich ukrva vo svojich domoch. alej, e nie je vylen, e tam. obyvatestvo sa stka tie s niektormi ozbrojenmi tlupami, im nadruje a informuje o tamojch miestnych pomeroch. Tieto ozbrojen tlupy potom prichdzaj na zemie slovenskho ttu z Gen. Gouvernmentu a pchaj rzne lpee a krdee. Da 20. mja 1944 o 21. hod. v obci Nin Lipnica, horre, Linorka, bol prepadnut ozbrojenou tlupou vo svojom dome hjnik tefan Vlk, ktorho tto tlupa okradla o rzne atstvo, prdlo, rdioprijma a zbra, m mu spsobila kodu asi 50.000.- Ks. andrska stanica v Podvlku da 24. mja t. r. hlsila Okresnmu andrskemu velitestvu, e da 11. mja 1944 asi o 21. hod. objavili sa smi ozbrojen mui na dvore zstupcu starostu obce Zubrice, Vendelna Pavlka, kde jeden z ozbrojench sa ptal, e kde sa nachdza oddelenie finannej stre v Zubrici. 23 Ozbrojen neznmi mui boli obleen v obnosenom civilnom odeve, ozbrojen boli pitoami a rozprvali poskm a eskm nrem. Stopovanie po neznmej tlupe za spoluasti and. stanice Ni. Lipnica, nemalo kladnho vsledku. Da 30. mja 1944 o 22. 10. hod. bola prepadnut slubu konajca hliadka oddelenia finannej stre v Podvlku, repicient Sorbick a dozorca Ladislav ivara asi 10 lennou neznmou ozbrojenou tlupou z Gen. Guberntu. Pri prepadnut uvedenej hliadky bol dozorca fin. stre ivara smrtene zranen. Hliadka fin. stre taktie zranila jednho mua z ozbrojenej tlupy. K prestrelke dolo v lese zv. Moakovka, ktor je vzdialen od obce Podvlk asi 1 km a 2 km.
23
Nin Lipnica, Podvlk, Zubrica bval slovensk obce, dnes v Posku.
163
Opatrenia oproti poskm zloincom s v prde. Da 2. mja t. r. obdral pom. zriadenec t. lesov Jozef Kovik v Tvrdone potou zaslan pseudonym s protittnym obsahom a pokynmi k organizovaniu partiznskej innosti. Da 18. mja 1944 obdral kanc. autodopravca Jozef Kudo v Tvrdone potou zaslan anonm s vyzvanm k spoluprci pri uren spoahlivch osb pre rady a velitestv v prpade obnovenia SR. In obyvatestvo, odhliadajc od obavy pred innosou poskch zloincov, ktorou je jeho osobn a majetkov bezpenos uie tangovan dos kudne oakva invziu citenejiu nervozitu mono bada len v kruhoch inteligentnejieho obyvatestva, ktor, ako seizmograf reaguje na kad novotu hospodrsku, politick a vojensk. Zsobovanie obyvatestva je stle obstojn a toto sa zana zlepova zeleninou, ktor sa objavuje na trhu s inmi plodinami /:mjov huby:/. V dsledku lepch zrobkov aj dopyt po mse je v. Netvrdm, e prdel msa je nedostaujci, ale dnes u skoro kad kupuje dvojit dvku. prebyton zemiaky, ktor zostaly po saden, sa upotrebia na skonzumovanie. Zriadenie mliekrne v Trstenej a uinenie potrebnch opatren na odovzdvanie mlieka znane pobrilo chovateov krv, ktor by radej odpredvali mlieko na ierno po 5.- Ks za liter a 1 kg masla za 80.- Ks. To je znakom vekej nevychovanosti nho sedliaka, ktor by od ttu len bral, ale ni nedval. Teda vid pred sebou len svoje prva. Vo veobecnosti mono pozorova ist stagnciu v nakupovan a u jednotlivcov men obeh peaz. Ceny ceckovch prasiec znane vstply. Vetkch hosp. produktov je nadosta. Jar sa skonila a pozdva sa, e ronk bude odplaten za nmahu. Chladnch niekoko dn koncom mja podrezalo krk chrstom. Poalo sa ich objavova mnoho, ale zima, d ich zva plne zniil. Stav ozimn je dobr. Miestami s chybn rae, to vak vyvi roda v inom hone. Jarn pon prce sa u vade skonily, teraz sa okopvaj zemiaky. Dobytok dos dobre prezimoval. Nikdy nebolo vidie na Hornej Orave tak kvalitn, ako teraz. To je nsledok, e brak bol povinnmi shonmi plne vykynoen. Zana sa javi nedostatok robotnctva. Ponohospodrski ndennci, s vemi drah /:ena pta denne 40.- Ks a stravu:/. Za tchto okolnost ronk neme predva zemiaky za radn ceny. Je ndza o pastierov. U niet chudoby a ud z niej vrstvy. Pasenie deroguje. Plat dobr uchdzaov niet. Po obciach behaj robotnci gazdovia z Dolniakov a shaj robotnkov na neodkladn hospodrske prce. 164
Verejnos netrpezlive ak na zkon o veobecnej pracovnej povinnosti. rad prce v Trstenej sprostredkoval behom mesiaca mja do Nemecka len 20 robotnkov viac uchdzaov nebolo. Dopyt bol neobmedzen. Na in kraje nho ttu bolo sprostredkovan 314 robotnkov. Okresn nelnk v Liptovskom Sv. Mikuli hlsi: V politickej situcii okresu v mesiaci mji 1944 k podstatnejm zmenm nedolo. Verejn pokoj a poriadok nebol poruen ani z prleitosti oslv sviatku 1. mja a tak generlna, ako aj dodaton razia, preveden pred tmto sviatkom, nemala v tunajom okrese podstatnejieho vsledku. Oslavy sviatku prce boly usporiadan jedine v sdle okresu v Liptovskom Sv. Mikuli a tieto vyznely dstojne a manifestane. Tchto oslv zastnili sa aj prslunci nemeckej nrodnosti. Verejn pokoj a poriadok v okrese z politickch pohntok ani v mesiaci mji naruen nebol. V mesiaci mji bola situcia okresu po strnke verejnho zsobovania vo veobecnosti uspokojujca. Nedostatok obuvi v jednotlivch obciach okresu stle trv, v dsledku oho ani ponosy neprestvaj. Bytov krza v okrese sa stle zvuje. Prina jav sa v prlive evakuovanho obyvatestva z vchodnej oblasti ttu. Povinnosti kladen obanom a to hlavne povinn odovzdvanie hovdzieho dobytka, dva podnet k znanej nespokojnosti. V dsledku toho, lenovia komisie strnia sa tejto funkcie, lebo s za tieto vkony osoovan. Okresn nelnk v Poprade hlsi: Politick situcia je vo veobecnosti nezmenen a dobr. udia sa odahuj od politickho ivota, nik sa nechce v iadnom smere exponova. K verejnm prejavom, k nespokojnosti ak nsilnostiam proti osobm a majetku dosia nedolo. Obyvatestvo napnute oakva al vvoj vojnovch udalost, najm o sa tka pribliovania sa vchodnho frontu v spojitosti s evakuciou z vchodnch okresov Republiky, o u mnohch vyvolva obavu, e tunaj kraj bude postihnut vojnou. Partiznske tlupy, ani jednotlivci doteraz neprejavili iadnu innos, ani ich jestvovanie nebolo v okrese doteraz pozorovan.
165
Da 5. mja odiiel prpor tunajieho vojska na front bez zvltnych prhod. Vojaci boli vyprovaden mnohmi civilnmi osobami a boli na stanici pohosten tunajou odbokou Slovenskho ervenho kra. Vojsko sa chov dobre a na to, e ubikcie vojska s ete vdy vadne zatemovan. Behom mesiaca bolo 12 poplachov leteckch, toto ale u nevyvolva medzi obyvatestvom iaden rozruch. V tovrni fy. C. A. Scholtz v Matejovciach sa pridalo, e niekok robotnci domhali sa zvenia mzdy a vyvolali niekokomintov stvku, niekokch robotnkov. Ke sa im ale vysvetlilo, e sprva tovrne ani len nesmie prikroi k zveniu mzdy, chytili sa zase prce. Ine musm poznamena, e zamestnvatelia a medzi nimi aj majitelia tovrne v Matejovciach, sami sa vemone usiluj zska si priaze robotnctva a obchdzaj predpisy o maximlnych mzdch velijakmi inmi vhodami. Bansk zvody poskytuj na prklad za 5.- Ks vborn celodenn stravu a vemi dobr ubytovanie celkom zadarmo. Mnoh podnikatelia zase klam s pracovnou dobou a zaplatia aj za prce cez as bez toho, aby sa skutone pracovalo cez as. V noci zo da 4. na 5. mja 1944 vytkol neznmy pchate na Nemeckom dome v Poprade na Hitlerovej ulici vyvesen reklamn skriu a tri okenn tabule, m DP bola pokoden asi o 200.- Ks. K inm podobnm incidentom nedolo a navanie medzi jednotlivmi nrodnostnmi skupinami bolo aspo navonok korektn. HSS usporiadala vekolep oslavy 1. mja vo Svite, na ktorch sa zastnil aj generlny tajomnk Strany Dr. Koi. Nvteva bola hojn, priebeh oslavy vemi okzal. Podobn oslavu usporiadala DP v Matejovciach. HM vyvjala aj v minulom mesiaci vemi vek agilitu, medzi inmi usporiadala vstavu keramiky, ako aj recitan preteky. HG po dlhej prestvke, tie obnovila svoju innos a pripravuje kolu HG. Poasie bolo v prvej polovici mesiaca vemi nepriazniv, stle sa striedaly dade so silnmi vetrami severnmi a severovchodnmi. Noci boly chladn I s astmi mrazmi. V druhej polovici mesiaca sa poasie badatene zlepilo, nsledkom oho aspo iastone mohly by nahraden dosia zmekan pon prce. Osadenie zemiakov bolo dokonen len v poslednch doch mesiaca mja a to nie vlune len pre nepriazniv poasie, ale iastone aj pre nedostatok sadbovch zemiakov, ktor bolo treba sha na ierno, lebo za radn cenu nebolo mon ich nikde nakpi. V svislosti s tmto nten som zmieni sa o nesrovnalostiach, tkajcich sa prdelu importovanch sadbovch zemiakov pre vekostatky, ktor akcia sa tu vbec neuskutonila. Vekostatky a v ronci museli odovzda na ely verejnho zsobovania tak mnostvo zemiakov, ak mnostvo si upsali na 166
prdel importovanch zemiakov, avak upsan zemiaky vbec nedostali. Toto vyvolalo vek kalamity, ale aj vek pohorenie a nedveru. Podobne previedol sa na prkaz Ronckej komory aj spis potrebnho ladnka a hrachu, avak ronci neobdrali iaden prdel ani na zklade tohto spisu. Tunaj ronci dostali pridelen len nieo osiva, ale aj tohto polovica bola podradnej akosti a mohla by pouit len na kmenie. Stav a kondcia hospodrskych zvierat s neuspokojiv. Opan hromadne zdochaj na mor a okrem toho vyskytuj sa aj prpady ervienky a obrny. Podobne zri mor aj medzi hydinou. Medzi takmito okolnostiami je hotovm neastm, e veterinrny referent tunajieho radu bol oddisponovan na vpomoc k preovskmu t. zverolekrovi a funkciu vet. referenta na tunajom okresnom rade mal by zastva nemocn vet. referent Okresnho radu v Kemarku, ktor pritom ani len autom nedisponuje. Zsobovanie obyvatestva je dos dobr a v tomto ohade tie len nedostatok zemiakov rob najviac starost. NZ nebol v stave postara sa o potrebn zemiaky a dostali sme namiesto zemiakov strukoviny a krpy, ktor lnky sa sce tie zdu, naskrze nemu, ale nahradi chbajce zemiaky. Jav sa aj naalej vek nedostatok pracovnch sl. Vemi zle sa osvedilo nariadenie, poda ktorho rad prce mus kadho na to spsobilho uchdzaa prce, prikza do tunajch banskch zvodov. Do bane nechc s udia pracova a aby sa nevyloili tomu, e bud ta donucovan, radej sa vbec nehlsia do prce a u najm sa nehlsia maloronci, ktor pri normlnych pomeroch po skonen jarnch ponch prc radi prijmali prcu niekoko tdov v lese okolo dreva, v zhradnctvach tatranskch podnikov, na stavbch at. Okresn nelnk v Kemarku hlsi: V politickom smere sa ni zvltneho nevyskytlo. V okrese je naprost kud a poriadok. Da 19. mja 1944 vypukol v parnej suiarni firmy Karol Vein a pol. v Kemarku poiar. Zhorelo asi 30, a 35 q anu v cene asi 60.000.- Ks. Poiar povstal pravdepodobne tm spsobom, e an sa zaplil sm od seba nsledkom vekej horosti, lebo suiare je uzavret miestnos, cez ktor vedie vyhrievacie parn potrubie a ni nebolo zisten, o by nasvedovalo na myseln podplenie alebo na nedbalos zamestnancov. Suiare je umiestnen vo vom objekte, ktormu sa ni nestalo. Okresn nelnk v Spiskej Starej Vsi hlsi: Veobecn situcia v okrese je nezmenen voi minulmu mesiacu.
167
Okresn nelnk v Starej ubovni hlsi: Politick situcia za mesiac mj v okrese je celkom kudn a vyrovnan a nevyskytly sa iadne pozoruhodnejie vkyvy. Hospodrska situcia a zsobovanie obyvatestva je relatvne dobr a po tejto strnke nebolo tie nijakch sanost. Okresn nelnk v Levoi hlsi: Obyvatestvo sa politikou nezaoberalo, lebo bolo zaujat srnymi jarnmi ponmi prcami. Prchod evakuovanch rodn z vchodnej asti ttu zo zaiatku bol asto predmetom re, ktor ale pozdejie plne prestaly. V zsobovan podstatnejej zmeny nebolo. Tm, e cukor je vydvan na tri mesiace mj a jl odrazu, d sa oakva, e v mnohch rodinch v jni u nebud ma cukru. Jarn prce sa skonily vade. Pre nedostatok zemiakov bola tmito osaden menia plocha, ako v roku minulom. Na miesto zemiakov tam ronci siali jariny. Ku du 31. mja 1944 bolo v okrese 93 nezamestnanch, z vekej viny cigov, ktorch nechc podniky prijma do prce. Robotnci levoskej ply fy. Krajinskej drevodorbajcej . spol. sa domhaj zvenia svojich platov s odvodnenm, e pri dnench cench z terajch platov nie s schopn vyi. Podali si iados na NZ. Poznamenvam, e firma plat mzdy ustlen NZ-om a bez jeho povolenia ich zvi neme, hoci by k tomu bolo ochotn. Okresn nelnk v Spiskej Novej Vsi hlsi: V uplynulom mesiaci politick situcia vo veobecnosti sa podstatne nezmenila, a mono ju povaova za uspokojiv. Skutonos, e leteck poplachy bvaj o raz astejie, je predmetom rznych vah o tom, i Slovensko bude alebo nebude bombardovan. Samozrejme, e obava z toho je vek a odvodnen, niektor vak tvrdia a ute sa tm, e Slovensko predsa len nebude bombardovan, lebo vraj z rznych mp, njdench u parautistov alebo sostrelench pilotov bolo vidno, ako Slovensko je ervenou stukou ohranien, ako zemie chrnen. Takto chry koluj v najrznejch variciach. S tm pravda svis aj otzka a starosti o evakuciu. Napnute oakva sa, ak bud letn ofenzvy, invzia a pod. Vyslovuj sa vak aj obavy, e nsledkom ztraty vchodnch zem bude Nemecko poadova od ns vie povinnosti vo veci dodvania potravn a nsledkom toho potom e bud u ns snen prdely. Obecn vbory zapoali innos takmer vo vetkch obciach. V niektorch obciach tto otzka vyvolala nespokojnos nad tm, e menovania 168
dopadly in, ne boly vykonan voby. Mnoh boli a s presveden, e kto pri vobch dostal o i len o jeden hlas viacej, mus by starostom. V Spiskej Novej Vsi bola intalcia meanostu 31. mja 1944, mala krsny priebeh. Vie vkyvy v politickej situcii neboly. Neboly tie nijak srky, ani incidenty. Vo veobecnosti je hospodrska situcia uspokojiv. Zsobovanie prebehlo hladko poda platnch smernc NZ-u. V zsobovan nenastaly nijak poruchy. Pociuje sa vak nedostatok zemiakov. Obyvatestvo zsobuje sa vemi veda riadnych prdelov i potravnmi lnkami kpenmi na ierno, kde ceny pred rokom ete vemi vysok, hodne poklesly. Poveternostn pomery s dobr. iveln pohromy neboly. Trh prce je dobr, nezamestnanch niet. Okresn nelnk v Gelnici hlsi: Nlada obyvatestva vo veobecnosti bola kudn. Mono poveda, e v uplynulom mesiaci bliacej sa fronty z vchodu prinieslo u obyvatestva ukudnenie. Dkazom lepej spokojnosti je aj moment, e prv rok sa stalo v tunajom okrese, e 1. mja bez akchkovek prejavov preiel v takom okrese, kde najviac bolo stpencov, aviiarskch ivlov. V minulosti 1. mja aj ke len mal letiky sa rozirovaly, v tomto roku ani takto stopy prejavu neboly zisten. Spokojnosvyplvajca z riadneho zsobovania prina spokojnos aj politickej a nrodnej znanlivosti medzi prslunkmi nrodnosti. Veobecnesa jav teraz kudnejia nlada a pomery sa zlepuj proti pomerom pred dvoma a troma rokmi. Pre politick delikty v minulom mesiaci nikto nebol oznmen. Pohraninchincidentov nebolo. Poet uteencov z Maarska sa znil. V tunajom okrese poet idov sa zvil o 6 idovskch rodn, ktor z evakuovanch okresov vchodnch tu sa usadily. Hne obyvatestvo obc, kde sa usadily, stalo sa nespokojnejie a boly hlasy, aby boly odstrnen. Som vyzval prisahovanch idov, aby sa z okresu vzdialili do inej obce. Zsobovacie pomery sa zlepili. Dokonca sa stalo, e zujem o zemiaky klesol a ani radne vydan lstky obyvatestvo pre letn obdobie si nereflektuje. Uspokojiv je obyvatestvo s nhradou fazoli, krp a mky. Ba stalo sa, e riadne na lstky pridelen zemiaky obce vrtily. Tendencia ierneho obchodu v predraenej cene nieo podva kles a niektor potraviny v obmedzenej distribcii podliehaj u konkuruj s radnmi cenami /:mso, zemiaky a pod.:/. Nezamestnanos zaiatkom leta nie je badaten a i ke niektor podniky obmedzily alebo snily prevdzku, robotnctvo si ihne nalo zamestnanie. Dva piliarsk podniky v mesiaci mji zahjily prevdzku. 169
Okresn nelnk v Sabinove hlsi: iadna pozoruhodnejia politick udalos sa v okrese v tomto mesiaci nevyskytla. Partiznska a zloineck innos sa v tunajom sprvnom obvode neprejavuje a podobn ivly neboly dopadnut. Iba v obci Ujlaku24 a Vislanke vyskytly sa dve krdee vlmanm do komory a spky, odkia ukradnut bolo atstvo rodiny a in predmety. Pchatelia dosia neboli chyten. Vetci idia z tunajieho sprvneho obvodu, okrem lekrov a lekrnikov a ich rodinnch prslunkov, boli v mesiaci mji 1944 odsunut do rznych miest strednho a zpadnho Slovenska. Spolunavanie medzi cirkvami r. kat., gr. kat., ev. a. v. a pravosl., je dobr, a na grckokatolkov a pravoslvov, kde sa vyskytuj nb. rozpory viac konkurenn ako nboensk, ktor vak na celkov situciu po strnke nboenskej s bezvznamn. Oziminy /:ra a penica:/ boly asi na 80 % vyhynut pre jarn mrazy. Vyoran plochy, zasiate boly jameom a ovsom. Mzdov spory, stvky a vluky z prce v tomto mesiaci neboly. Okresn nelnk v Preove hlsi: V politickej situcii od poslednej zprvy nenastala iadna zmena. O vojnovej situcii sa ete stle hovor, avak rzne poplan zprvy v minulom mesiaci nsledkom oddenia idov z okresu utchly. Od tch ias, o front bol zastaven na vchode, nervozita u niektorch obanov poavila. Odnmanie rdioprijmaov, odovzdvanie zbran a in bezpenostn opatrenia, boly v najlepom kude preveden. ast objavovanie sa nepriateskch lietadiel a s tm svisiace poplachy non, maj vliv na obyvatestvo, nsledkom oho vnos doby si uvedomuje, ba aj pripravuje na zariadenie opatren proti leteckmu nebezpeiu. Pri transportovan jednotiek vojenskch a pod. cez zemie okresu nevyskytly sa tak momenty, ktor by poruovaly verejn poriadok. Stiesnenos u obyvatestva, ktor vyplvala z obavy pred nsledkami vlench udalost blzkej budcnosti, medzi udom uavila. In je vo veobecnosti v okrese kud a poriadok a tento veobecn pokoj natrben nebol, taktie zkodn innos sa neobjavila. Obyvatestvo obc je dos disciplinovan a pln si svoje obiansk a in jemu ukladan povinnosti. Vojaci, ktor narukovali, prpadne ich rodiny, stle reklamuj ttne vyivovacie prspevky, zatia o ich rodiny s existenne dobre zaisten. Navrhujem poda nvrh Ministerstvu nrodnej obrany, aby rukujcim bol nleite vysvetlen predpis o ttnom vyivovacom prspevku. Hospodrska situcia vo veobecnosti je uspokojiv.
24
Teraz Novosad.
170
V zsobovan obyvatestva nebolo iadnych porch. Jedine prejavuje sa nedostatok pri lstkoch na obuv, u rfovho eleza a v malej iastke pri mydle a tuku. Jarn hospodrske prce s skonen. roda ukazuje sa dos pekn. Plocha sca na obrbanie pdy bola v plnej miere vyuit a obroben. Zveniu ponohospodrskej produkcie bola venovan nleit pozornos. ivelnch pohrom v minulom mesiaci nebolo. Trh prce je uspokojiv a trhy s riadne navtevovan. idia z okresu sa vysahovali. Ostali len lekri, prpadne lekrnici, alebo pokrsten idia, ktor maj manelky rijky. Tto chovaj sa naalej utajene, t. j. smanie navonok neprejavuj a v okrese nevyvjaj iadnu badaten innos. innos komunistickch a socialistickch zloiek nebola badaten. as obyvatestva, ktor je znma svojim komunistickm smanm, predbene toto navonok neprejavuje. In osobm takhoto smania boly rdioprijmae zapeaten, alebo odobrat. Policajn riaditestvo v Preove hlsi: Od predolho mesiaca sa politick pomery v Preove v mji v podstate nijako nezmenily. Vzhadom na veobecn vojnov a politick situciu, vyslal som aj v tomto mesiaci do niektorch susednch okresov orgnov tunajej odboky, aby som tak zskal priamo i z vidieku urit poznatky o pomeroch. V vahu prichdzali: Trebiov s okolm, kde bolo ustlen, e napriek zmhajcim sa zvestiam o partiznskom hnut a s tm svisiacich rozlinch bezpenostnch opatren a zkrokov, ije obyvatestvo v Trebiovskom okrese celkom pokojne a v hojnosti. Hospodrske pomery s v tomto okrese vemi dobr. Obyvatestvo je si toho aj vedom a poda povahy a chovania sa tohto udu, mono predpoklada, e nie je nklonn exponova sa pre nejak protittnu innos. Tento ud dal by sa mono strhn k nerozvnostiam iba vtedy, ke by bol sm priamo niem citene zasiahnut, ale in sa o vonkajie udalosti vemi nezaujma a nemaj na neho tieto dosia temer nijak zhubn vplyv. V samotnom Trebiove plynie ivot obyvatestva dos uspokojive. Vina ud sa i tam venuje hospodrstvu. Bada bolo pred asom ist diferencie medzi ttnymi a verejnmi zamestnancami, z oho nasledovaly velijak udalosti a udania, aj pokia lo o pomery, ale aj tie prtily povinou len z osobnch pohntok. Tmto sa vyvolvaly a mnoily zbyton nedorozumenia a skresoval sa jednostajne aj skuton stav veci. Zrejme pod dojmom udalosti na fronte nalo sa niekoko zvrtench osb v Trebiove, ktor vyuvajc naptos situcie, zaaly sa chova neviazane 171
a provokatvne, o malo na niektorch ud kodliv inok. Boly to menovite osoby z remeselnckeho stavu, hmotne slabieho a zaaen komunistickou ideou, ktor vyhadvaly spolonos znmych i neznmych v rozlinch hostincoch a viedly s nimi agitan rei. Tejto podkopnej innosti urobila sa prietr u aj tm, e Okresn rad v Trebiove asi pred 14. dami nariadil otvraciu a zatvraciu hodiny pre vetky hostince v tomto meste od 9. do 18. hod., m bolo znemonen shromaova sa tmto ivlom vo verejnch miestnostiach v ase vona zamestnancom a robotnctva, viazanho oslobodenou prcou. O osobch upodozrievavch z prevdzania spomenutej agitcie, zmieujem sa bliie v osobitnej zprve o komunistoch. V Krompachoch bola uskutonen informan cesta aj vzhadom na to, e poda sem dolej zprvy malo sa tam rozvin mzdov hnutie robotnctva v zvodoch tovrnej skupiny, . 3. Bolo zisten, e v tejto tovrni pracuje nateraz 308 robotnkov mimo radnctva. Toto robotnctvo domhalo sa skutone zvenia miezd a za tm elom bola vyslan 15. alebo 16. mja 1944 deputcia ku p. Dr. Kaovicovi, prednostovi H do Bratislavy. Poiadavkm robotnctva nebolo dajne ani tam vyhoven a bolo prisben, e na miesto toho dostan tto zamestnanci za radn cenu obuv, atstvo a in denn potreby. Dosia z tchto sbench vhod nebolo robotnctvu ni poskytnut, ale toto sa chov aspo na oko pokojne a akosi ahostajne. Robotnci v tejto tovrni dostvaj mesan prdel ako ako pracujci. K tomu im tovrensk zvod dva obas i mas a bravovinu za riadnu cenu. Priemern mzda tchto robotnkov in toho asu denne od 26.21 Ks do 44.65 Ks a u remeselnkov od 48.15 do 54.12 Ks, mimo zrok, o je za dnenej drahoty pomerne dos mlo. V Slovinkch v bani na meden rudu pracuje 727 robotnkov, ktor sa zastnili tie tohto mzdovho hnutia. Plat u tchto obna po srkach denne od 45.92 do 62.15 Ks. Tto banci trpia nedostatkom, lebo vzhadom na ich namhav prcu uveden plat im nesta k riadnej obive a preto na mnohch z nich vidie podvivu. V Slovinkch s vbec dos neuteen hospodrske pomery a hovor sa, e tento ud nem ani dostatok zemiakov. Bolo by naim, ke by si kompetentn rady vimly hospodrsku strnku v tomto kraji, lebo ud v Slovinkch ije skutone biedne. V Matejovciach je vina obyvatestva nemeckej nrodnosti, Slovkov, tam ije 33 % a Maarov 3 % z celho obyvatestva 1.600 du. S tam dve politick strany a to HSS a DP, kdeto Maari podliehaj organizane Maarskej strane v Poprade. Aj tun sa jav nedostatok mky, masti a zemiakov, ktor produkty zvykne si tamojie obyvatestvo dova zo aria a Zemplna. In s tam hospodrske pomery dos usporiadan. 172
V tovrni na smaltov riad C. A. Scholtz pracuje 700 robotnkov a ich denn zrobok rob od 30 do 48.- Ks. Pre nzke mzdy zavldla aj tun nespokojnos medzi robotnctvom, ktor sa doadovalo u majitea tovrne Scholtza prostrednctvom deputcie da 27. aprla 1944 npravy. Majite zvodu iadosti nevyhovel s poukazom na to, e potrebuje shlas radov. Preto da 30. aprla 1944 zvodn vbor dal shromdi asi 20 robotnkov, ktorm deputcia oznmila, e iados o zvenie mzdy im bola zamietnut. Pomocnmu paliovi riadu Frantiekovi Cioovi podarilo sa v noci zo da 3. na 4. mja 1944 nahovori robotnkov Frantika Cicka, tefana Grandelysa, Jna Gajdoa a Gustava Falyiniho, nastpivch prcu ako druh zmena, aby nepracovali a tto ho tie aj uposlchli. Asi o 20 mint na to priiel do tovrne majster Jozef Tomek, na vzvu ktorho zaali stvkujci znovu pracova. Ostatn robotnctvo dozvedelo sa o tejto 20 minutovej stvke a dodatone. Na zrobok pridelenho vojenskho pozorovatea v tovrnej skupine . 3, bol pvodcom tohto hnutia Cio z prce ihne prepusten. Majite tovrne Scholtz sa mal osvedi, e so shlasom NZ je ochotn zvi mzdy svojim zamestnancom o 15 %. Poda dverne zskanch informci podnet k tejto stvke dala i t okolnos, e toto robotnctvo s dos malm zkladnm platom s prdavkom, pracuje na kol a pri poslednch astejch leteckch poplachoch muselo sa zdriava po niekoko hodn v kryte, m sa ich zrobok znane snil. Nastalo preto medzi robotnctvom hnutie, aby majite tovrne bu im zvil zkladn plat alebo aby im podnik hradil i as strven v kryte. D sa oakva, e ak nedjde v dohadnej dobe k nprave, mzdov hnutie bude tam zase obnoven. Poda dvernho zistenia podnecovateom robotnctva k nespokojnosti v jednotlivch tovrach, teda pravdepodobne i v tovrnej skupine slo 3, m by ist Anton Chylo, tajomnk SPP, zo Spiskej Novej Vsi. O Chylovi sa hovor, e kdekovek sa medzi robotnctvom objav, prejavuje toto po jeho odchode o niekoko dn zjavn nespokojnos. Tak naprklad mal potva v aprli i robotnctvo v Dobinej, kde podnecoval k domhaniu sa zvenia mzdy. Podobne mal Chylo vyvola svojho asu stvku robotnctva v Handlovej a dajne pred mzdovm hnutm robotnctva v Matejovciach, bol Chylo tie i tam viden a je preto dvodn podozrenie, e aj tto akciu on podnietil. Maarsk propaganda: Poda sem dochdzajcich zprv osoovanie Slovkov v Maarsku stle trv. Vraj velijakmi zkrokmi proti jednotlivcom snaia sa maarsk rady presvedi nemeck vedce kruhy, e Slovci s nespoahlivm ivlom. Od konca marca tohto roku bolo u mnoho Slovkov dodanch do rozlinch internanch tborov a taktie asi 10 ich bolo dopravench z okolia do internanho tbora v ergove /:Cserg:/, ktorch po 1 2 dovom pobyte v tbore odviezly maarsk bezpenostn orgny na neznme miesto. 173
Maarsk propaganda vzala si znovu na cie rozrva pomerne dobr pomery i na Slovensku a to tm, e u zasa pa do verejnosti velijak slovenskch zujmov sa dotkajce zprvy, v ktorch sa medzi inm hovor, e: 1./ v najbliom ase bude vchodn Slovensko obsaden nemeckm a maarskm vojskom, 2./ V Koiciach sa vraj Maari u teia, e nsledkom obsadenia od 8. jna 1944 prestan jestvova ttne hranice medzi Slovenskom a Maarskom a e bude potom umonen navtevova tun svojich prbuznch. 3./ Hovor sa, e v niektorch obciach na vchodnom Slovensku dostali notri u aksi pravy, aby vyhlsili obyvatestvu, e maarsk vojsk k nm prdu ako nai priatelia a e ako takch ich m slovensk ud prija tie priatesky. 4./ Prtomnos maarskho vojska na Slovensku m dajne povzbudi aj tunajch Maarov k akejsi uej spoluprci s Nemcami, proti ktorm, ako je znme sa ich nenvis zaala dos zjavne javi po obsaden Maarska. 5./ V alch verzich sa hovor, e zaman obsadenie asti Slovenska aj maarskm vojskom, vynucuj si maarsk initelia a 6./ poslanec Esterhzy, e sa tie priioval o to, aby sa toto obsadenie uskutonilo i maarskou armdou a e preto ho n sd pred asom odsdil. Zprva o dajnch krokoch poslanca Esterhzyho prebieha predbene len v kruhoch maarskej nrodnostnej skupiny v Preove. Naim kontatova, e tieto a podobn zvesti nadobdaj tentokrt u obyvatestva zdanliv pozitvnejiu vieru, ne tomu bolo pri ukanej propagande. Pozorova, e aj na vidieku zana si slovensk ud viac vma tieto zprvy. Pri mylienke, e by sa takto obsadenie so strany maarskho vojska mohlo uskutoni, stavia sa aj vidiecky ud krajne rozhorene a v akomsi bojovnom zanieten sa osveduje, e na zabrnenie takho podniku je v zujme budcnosti svojich det a vetkch Slovkov ochotn i ivot obetova. V mesiaci mji boly spchan v Preove 3 vlmania do hostincov, kde boly odcudzen peniaze a potraviny. Dve vlmania boly spchan aj do trafk. V jednej ukradol pchate 500.- Ks a cigarety v cene asi 300.- Ks a v druhej odcudzil fajivo v hodnote za 12.000 Ks. Poda stp a inch stopovan zskanch poznatkov ide vo vetkch prpadoch o pchatea vojaka, ktor a dosia nebol vyptran, lebo v Preove je nateraz vea zlonkov, o ktorch vojensk rady nemaj osobn zznamy. Vetky prpady boly oznmen KRIUS. 174
Z nrodnostnch skupn v Preove naim spomen iba Maarov, ktor sc zrejme povzbuden poslancom Esterhzym na lenskej schdze, konanej tun da 21. mja 1944, dvaj aj verejne na javo svoju nespokojnos proti opatreniu, tkajcemu sa rdioprijmaov. Tvrdia, e mnohm postihnutm bolo zsahom tunajieho radu krivden a e vlastne tm sa toto opatrenie dotklo najviac len Maarov. Ako som u hlsil v citovanej zprve o priebehu konanej schdzke, prv to bol predseda miestnej organizcie Maarskej strany krajr Tokarcsk, ktor predniesol takto sanos pred poslancom Esterhzym, ktor u pri tomto jednom prpade ochotne sbil, e si vyme patrin npravu. Uveden Tokarcsk je toton s osobou, ktor tunaj rad na rozkaz tamojej stredni spolu s funkcionrom Maarskej strany obuvnkom Bacsinszkm dodal da 5. X. 1943 pod . 3514/43 BO do pracovnho tbora v sti nad Oravou. Oba s odrodil Slovci. V Krompachoch, Slovinkch a Matejovciach, s nrodnostn pomery usmernen. Iba v Trebiove zavldlo medzi Slovkmi iaston znepokojenie z nrodnostnch prin preto, e sa tam usadili gr. kat. mnsi z Medzilaboriec, na ele s provincilom Sabolom a je obava, e tto sa bud snai tamojch gr. kat. Slovkov odnrodni. V zsobovan obyvatestva mesta Preova nenastaly ani v mji nijak poruchy. Aj hospodrskymi produktmi a hydinou bol trh hojne zsoben. Mor na hydinu sa ete stle roziruje a postihuje i opan. V Preove je zamestnanos dobr. Jav sa dokonca vade, najm ale pri ponohospodrstve vek nedostatok pracovnch sl. Mzdov spory, stvky alebo vluky sa tun v mji nevyskytly. Nsledkom sstreovania idov, nastala medzi zaiatkom mja znan nervozita a vek percento z nich z mesta utieklo. Po odvolan tohto sstreovania, akonhle bola pripusten ich riadna evakucia zo arisko-zemplnskej upy, vetci sa vrtili a v stanovenej lehote opustili Preov, take tmto bola iastone idovsk otzka v Preove vyrieen. Ponechan tu lekri, lekrnici a miean manelstv sa temer na verejnos neukazuj. So strany komunistov nebola ani v mji v Preove podniknut nijak letkov alebo in ruiv akcia. V Trebiove na nonch vedcich komunistickho podzemnho hnutia, s oznaovan v prvom rade ist Juraj Bogda, maliar asi 30 ron, slobodn, alej Mikul Tyst, obuvnk, tiblick, obchodnk cukrkami, Kunirk, strojn zmonk, Semenk, stolr, potom Zremba, bval uite, hlavne ale jeho manelka a dajne s tmto hnutm sympatizuj, bval obchodnk dobytkom imkovi, zamestnanec SK Vrna, fotografista Kubala a bval vekotrafikant Bernek, vetci bytom v Preove. 175
O spomenutom Bogdovi sa v Trebiove najviac hovor, ako o nebezpenom komunistickom agittorovi, ktor vraj pracuje zmerne vemi rafinovanmi metdami medzi robotnctvom aj inteligenciou v prospech komunistickho hnutia. Je npadn svojim elegantnm vystupovanm, astmi nvtevami elezninho ndraia v ase, ke prechdzaj nejak voj. transporty i tm, e asto cestuje a e v Trebiove stle vyhadva velijak spolonosti. Bogda je andrstvom prsno stren, ale dosia nebol usveden, e by prevdzal nejak protittnu innos. Od dvernka tunajej odboky, bvalho to elnejieho funkcionra KSS, ktor Bogdu u dlh roky dobre pozn, bol menovan opsan takto: Juraj Bogda m vtierav povahu, je ahkomysen, hr si rd na dleitho v aviiarskych kruhoch a m sklony i k agentprovokrstvu. Juraj Bogda za bv. SR bol lenom aj funkcionrom kom. strany v Trebiove, ale asi v roku 1936 pred nastpenm vojenskej sluby bol so strany vylen alebo sm vystpil. Po vzniku Slovenskho ttu v roku 1939, ke sa zaala organizova ileglna komunistick strana, priiel do styku iba raz s jednm zdanlivm komunisticky aktvnym funkcionrom a toto stretnutie vyuil k tomu, e zaal medzi robotnctvom prevdza peait sbierky v prospech tohto hnutia, vetky peniaze si ponechal, ale v prospech hnutia vraj ni nepodnikol. Nie je vylen, e aj teraz iba predstiera medzi robotnctvom, e m urit poslanie a vybiera od nich aj nejak prspevky, ktor si ponechva. Npadn je, e rd s chvli, e za bv. SR bol aj v Rusku v kurze, hoci toto nezodpoved pravde. Bogda poda tejto zprvy neni v zsade komunisticky zaloen, lebo jeho povaha ti po dobrodrustvch. V roku 1939, ke bol za mob. narukovan a pridelen k vojenskej elezninej polcii, vemi si na tomto zakladal a ctil sa by vo svojom pravom ivlu. Okresn nelnk v Giraltovciach hlsi: V mesiaci mji 1944 nevyskytly sa v tunajom okrese iadne pozoruhodn prpady. Okresn nelnk v Bardejove hlsi: Obyvatestvo vzhadom na koniacu sa dobu dobrovonej evakucie stva sa niekedy bezradnm, kee nevie o vlastne robi. Rozma, i pre prpad bojov v okrese opusti svoje prbytky a na nejak as sa schova do hr alebo sa odsahova mimo zemia upy arisko-zemplnskej. Prtomnos vojaka, rzne opatrenia vojenskho rzu /:kopanie zkopov, guometnch hniezd a pod.:/ istee dva tie podklad k vahm o budcnosti. Rusnske obyvatestvo v okrese zd sa, e nadobda istho sebavedomia s vhadom na SSR ak by sa 176
fronta pribliovala k hraniciam Slovenska. V tomto maj podiel gr. kat. duchovn a uitelia, ktor hoci pod cirkevnm rkom predsa len pestuj mylienky protislovensk. Odobratie rdioapartov niektorm osobm v okrese malo svoj odraz, niektor sa brnia tomu, avak veobecne sa posudzuje a to tak, e sn by bolo elnejie zaplombova rdioaparty vej skupine ud na niektor so slovenskch stanc. Pomer medzi vojskom a civilnm obyvatestvom je v celku dobr, no boly v okrese aj znan krdee od prslunkov vojenskch, ktor s v tdiu vyetrovania. Da 11. mja 1944 obdrala ttna lesn zprva vo Zborove jeden letk /:vstraha lesnkov:/, ktor bol protittneho obsahu. Po pchateovi bolo zaveden stopovanie, avak bez vsledku. In iadna podkopn innos v tomto smere nebola zisten, ani in letky rozirovan neboly a nedolo ani k maovaniu hesiel. Medzi prslunkmi maarskej nrodnej skupiny spsobilo rozruch odatie rdioapartov vedcim funkcionrom, a tto si to vysvetuj tak, e toto opatrenie smeruje len proti funkcionrom vedcim, poda prkladu ostatnch okresov. innos maarskej nrodnej skupiny in je absoltne nepatrn, lebo s to zva star udia, ktor pre ns Slovkov v mieste mu by nespoahliv, avak nie nebezpen. O pohybe rusnskej nrodnej skupiny som sa zmienil v politickej iastke a dodvam len toko, e je viac pravdepodobn ako nie, e v hnut partiznskom maj svoj podiel, ako naprklad v obci Kre a v inch pohraninch miestach. Do radu meanostu mesta Bardejova bol uveden predseda MOHSS a riadite meanskej koly Emil Slanink za prtomnosti vznamnch funkcionrov strany, Gardy a vetkch verejnch initeov v okrese. Slvnos mala dstojn priebeh, vyzdvihuje sa re poslanca Vau, ktor zhodnotil prcu vldneho komisra Karola Majchera a dal pokyny novmu meanostovi a vboru do budcna. HG nevykazuje iadnu innos. Rozruenie spsobilo vlmanie niektorch prslunkov armdy do miestnosti HG, pri ktorej prleitosti boly odcudzen niektor veci v hodnote niekoko tisc korn. V tejto svislosti bol vyetrovan a zatknut kanc. pomocnk Mestskho radu Gustav Kozk, ako funkcionr HG, t. . bol prepusten z vzby, vyetrovanie vak pokrauje a ako zisujem, bolo zatknutch 7 vojakov. V obci Malcove v ase pred vobou novho starostu obce a obecnho vboru, vystpilo v miestnosti miestnej organizcie HSS asi 15 lenov, o mono pripota k innosti gr. kat. farra dekana Mydlka z Malcova. Vina vystpivch lenov z HSS neije s dekanom Mydlkom v dobrej shode pre jeho dosavdnu innos a tie aj pre osobn veci. Niekoko lenov vystpilo zo Strany aj z obavy pred budcnosou pre prpad prchodu sovietskej armdy. 177
I v tomto prpade je zrejm innos gr. kat. duchovenstva, ktor takto pripravuje v tichosti svojich veriacich a usiluje sa takto soslabi lenstvo v HSS. Mm zprvy, e pri poslednom tan udu v Malcove v roku 1940 hlsilo sa 95 % vetkho obyvatestva za Slovkov, zbytok za Rusnov, toto mal dajne previes dekan farr Mydlk len preto, aby ho patrn /:Slovensk tt:/ definitvne menoval za farra v Malcove, o sa aj stalo. Dnes je tento pomer celkom in. Za Slovkov sa hlsi dnes u len pribline 40 a 45 % obyvatestva a zbytok za Rusnov. Toto je vsledok prce dekana Mydlka. andrska stanica v Malcove m zisten, e dekan Mydlk nahovra obanov, aby svoje deti nechali tudova na rusnskom gymnziu v Preove, o ktorom je znme, e nie je veden v snahe po sbliovan so Slovkmi. idia z okresu poda nariadenia ministerstva vntra po nezdarenom sstreden ich dobrovone evakuovali do inch okresov zpadnho Slovenska. Poda radnho zistenia maj tu by len idia lekri a lekrnici s celkovm potom asi 9 osb. Verejnos teraz s pozornosou sleduje ako sa uplatnia obchody a podniky arizovan, i bud ivotaschopn u aj preto, lebo veobecne povrvalo, e ariztori brali z obchodov len fixn platy, sami sa niomu nepriali. Istee odchody idov poctia aj t, ktor boli zvykl i v istom blahobyte a teraz im pramene prijmov sa ztratily. Bolo by treba vekostatky, ktor spravovaly, da do absoltne spoahlivch rk rijcov, ktor mu splni povinnosti na nich kladen, i sa u tka dodvky mlieka alebo inch potrieb dennho ivota, pre stavy, podnik a pod. Otzka zdravotn vzhadom na odchod idov z okresu nie je vyrieen, lebo okres potajci 45.000 obyvateov m len dvoch praktickch lekrov rijcov a tak irok okolie je pre prpad epidmie vystaven nebezpeiu. V poslednom ase je bada u obyvatestva gr. kat. vyznania, v obciach isto slovenskch u jednotlivch osb sebavedom vystupovanie a hlsenie sa k nrodnosti rusnskej. Je dvodn podozrenie, e tejto nevr vychdza od tudentov, ktor navtevuj gr. kat. gymnzium v Preove, oho dkazom je to, e v obci Malcove, ktor je slovensk, tudenti hovoria k obanom jazykom rusnskym. Je zjavne propagovan, e kto je gr. kat., mus by aj Rusnom. Stav ozimn je vemi slab, miestami oziminy musely by vyoran a ronci vyslovuj obavu, e roda bude tie slab, najm v pohraninch obciach. Ovem prina je aj t, e obania nemaj dos siativa i zemiakov na sadenie. Jariny s dobr. Roncka komora bola poiadan v konkrtnom prpade pre notrsky obvod v Malcove o dodanie osiva za cenu snen, avak Komora sdelila, e tomuto vyhovie neme. Kee ronci pod dobu trvania dvoch rokov ivelnej pohromy sa finanne vyerpali, nie s v stave za normlnu cenu osivo zakpi a tak cca. 280 k.j. ornej pdy, zostala neobhospodren. Bolo uroben opatrenie, aby sa zasadily pozemky zemiakmi a atelinou, tak sa 178
snilo % neobrobenej pdy. Jariny sa obrbaj dobre a ukazuj nejak vhady na priemern rodu. Okres bol zas v niektorch iastkach postihnut da 18. a 20. mja prietrou mraien a krupobitm. V obci Cigelka vypukol poiar 10. mja a zniil 6 ronckych domov a s hospodrskymi budovami. Taktie vypukol poiar da 11. mja v obci Haln, v drevenej, slamou krytej stodole. Da 30. aprla 1944 vypukol poiar v dome ronka Ondreja Gregu vo Zborove, ktor zhorel a do zkladov. koda bola iastone kryt poistenm a iastone boly predloen elaborty o poskytnutie pomoci zhorench prostriedkov. Jedno je pozoruhodn, e obyvatestvo sa pri poiaroch chov nevmavo a neby zsahu vojska, tak na prklad obec Cigelka by bola zhorela do zkladov. Je tu aj podozrenie, e niektor obania sa podpauj, aby mohli chodi sbiera milodary, ktor im prinaj niekokotiscov obnosy a z ktorch sa rob len obchod. Tento zjav je vemi pozoruhodn a je to u takmer tradciou v tomto okrese od dvnych ias. Tu nepome ni inho, len ud ui svojpomoci, racionlnemu itiu a nie obraniu. Okresn nelnk v Stropkove hlsi: Ani v politickej, ani v hospodrskej situcii niet oproti minulmu mesiacu nijakch podstatnch zmien. Okresn nelnk v Medzilaborciach hlsi: Vetko denie je ovplyvovan vojenskmi opatreniami v okrese. Skoro vo vetkch obciach okresu je ubytovan slovensk vojsko, ktor iastone prechdza aj do obc Gen. Guberntu. Na ttnej hranici prevdzaj sa opevujce prce, do ktorch zapojen je aj civiln obyvatestvo, najm pokia sa tka bezplatnho poskytovania povozov a konanie verejnej prce pri prave vojenskch dleitch ciest. Mnoho sa hovor a uk, e m prs aj vojsko nemeck. Okresn nelnk v Humennom hlsi: Politick pomery v obvode tunajieho okresu s dos kudn a obyvatestvo sa chov ku politike vzhadom na vojnov pomery celkom pasvne a politicky neinne, k omu prispela aj t okolnos, e do niektorch obc, obzvl do pohraninch obc, kde je obyvatestvo vinou rusnske, doly vojensk posdky. In vak medzi obyvatestvom je bada vojnov nervozitu, vzhadom na bliaci sa posun vojska. V mesiaci mji v obvode tunajieho okresu konala sa dobrovon evakucia, ktor mala hladk priebeh a odevakuovalo vye 85 rodn ttnych zamestnancov a 23 rodn skromnkov. 179
V mji 1944 vzdor vetkm opatreniam objavily sa v obvode tunajieho okresu zkodncke tlupy a to pri obci Porbka, kde bol nimi zajat tefan Javo, polesn u vojenskch lesnch podnikov v Kremnici n/Cir. Taktie boli v humennom zadran Jaroslav Ottmr a Ladislav ern, ktor boli podozriv z protittnej innosti, ktor vyvjali v okol Humennho. alej da 12. mja 1944 bola zadran zkodncka tlupa Ladislava Gabova z Humennho kolonia, o ktorej boli upovedomen lenovia SBO v Preove, ktor uveden tlupu zatkli a dopravili do Preova cieom alieho vyetrovania z obvodu tunajieho okresu boli vysahovan vetci idia z rznych miest, okrem upy arisko-zemplnskej. Tu ostav idia, ako lekri a pod., chovaj sa k nmu ttu lojlne a nebolo proti nm s hadiska politickho ni zvadnho zisten. V obvode tunajieho okresu po strnke komunistickej, nebolo pozorova iadnu komunistick innos, okrem zadranho Ladislava Sabu, ktor organizoval a vyvjal komunistick innos v Humennom a v okrese. Tento bol vak pre uveden innos da 12. mja 1944 zadran s ostatnmi astnkmi a dopraven na BO v Preove. Veobecne je hospodrska situcia vzdor akm vojnovm pomerom uspokojujca. Citen nedostatky zvlte v dennch ivotnch potrebch nie s. Zjav rody je doteraz veobecne subn. Tak obilia, ako krmoviny a okopaniny s veobecne pekn. V obil bolo mimoriadne vea bodae, nienm oho mimoriadne vea prce mali pestovatelia. Stav ovocnch stromov je dobr, mrazmi s pokoden iastone skor orechy a erene. Cena hospodrskeho dobytka je nezmenen, len veobecne je slab tendencia tak v nkupe, ako v ponuke. Vemi nzka cena je opanch, a nzko pod maximlnu cenu predvaj pestovatelia vykrmen opan. Nezamestnanosti nateraz niet, veobecne kad pracuje. Okresn nelnk vo Vranove hlsi: Veobecne politick pomery v tunajom okrese s uspokojiv. Po zastrelen andrskeho strmajstra v Soli dajnmi partiznmi, andrska stanica v Soli bola zosilnen a v emernom umiestnen bol motorizovan delostreleck oddiel. Tieto opatrenia vyvolaly medzi obyvatestvom veobecn uspokojenie a ukudnenie. V tunajom okrese v tomto mesiaci komunistick alebo socialistick agitcia pozitvne zisten nebola. Za dajn komunistick innos a spoluprcu ttu nepriateskmi ivlami, orgny B zaistily v tomto mesiaci Emila Riga a Jliusa kotta vo Vranove. Emil Rigo je strojnkom a kott je obuvnkom.
180
Mimo nich mali by ete zaisten Jn Rudk, ronk v emernom a Jn Kova, ronk z emernho, ktor vak pred zaistenm uli a da zskanej informcie zdruj sa medzi partiznmi. Poznamenvam, e Jn Rudk a Jn Kova za bv. SR dostali roncky podiel na Polovine-emern, avak podielov cenu riadne neplatili, oddali sa pijatike, nsledkom oho s vemi zaden. Mimo horeuvedench zdruje sa medzi partiznmi aj Pavel Baa, robotnk a ofr z Vechca , ktor mal by tie zaisten pre spoluprcu s Dr. Daxnerom, avak pred zaistenm uiel. Bolo by iadce, aby rodinn prslunci horemenovanch boli zaisten, lebo je ndej, e v tom prpade menovan by sa vrtil od partiznov. Konene oznamujem, e Karol Kudels, potov expedient v Saurove da 9-ho mja 1944 bol zaisten a odovzdan do Zaisovacieho tbora v Ilave, pre protittnu innos. idia boli z okresu evakuovan a zostali tu len lekri, lekrnici a t, ktor ij v mieanom manelstve. Medzi tmito nebolo pozorova protittnu innos alebo vydrovanie takch tajnch schdzok. Hospodrska situcia vo veobecnosti je dobr. Zsobovanie obyvatestva najnutnejm dennmi potrebami deje sa uspokojivo. iveln pohromy doteraz neboly, stav ozimn je vemi dobr a jestli neprdu iveln pohromy, mono oakva vemi dobr rodu. Jarn prca bola dokonen. Pomery ne trhu prce s priazniv, robotnctvo vo vej iastke u pracuje a ostatn bud postupne umiestnen. Okresn nelnk v Michalovciach hlsi: Mesiac mj uplynul bez pozoruhodnejch udalost. V poslednej dobe prichdza viacej vojenskch zbehov z Maarska, u i zlonkov alebo novikov, pochdzajcich z obsadenho zemia. Tto sa ctia by Slovkmi, maarsk jazyk neovldaj a sauj sa , e sa s nimi patne zaobchdza a na patn stravu. Bezpenostn pomery na zem celho okresu s normlne a ani v tomto smere sa neobjavuj iadne poruchy. Obyvatestvo vzhadom na ukazujcu sa dobr tohoron rodu had s uspokojenm do budcna ale presveden, e aj tmto prispeje ku konenmu ale istmu vazstvu Vekonemeckej re a jej spriatelench ttov. V hospodrskom ohade od poslednej zprvy nenastaly iadne pozoruhodn udalosti, poane nevyskytly sa tak zvady, ktor by maly nejak zhorujci vplyv na verejn zsobovanie.
181
Okresn nelnk v Trebiove hlsi: V Trebiove nachodia sa prslunci nemeckej nrodnej skupiny, ktor maj manelky Maarky a tieto v poslednej dobe pri preprave maarskch transportov zo stanice Michaany, alebo Koice, Maarsko cez Trebiov na Lupkovsk priesmyk, podvaly na elezninej stanici v Trebiove maarskch vojakom rzne drky, ako na pr. cigarety, alkohol a peivo. andrska hliadka od andrskej stanice v Trebiove proti tmto osobm zakroila a upozornila ich, aby od podvania drkov upustily, lebo e zdrova sa bez radnho povolenia prednostu elezninej stanice na koajniciach, alebo elezninom priestore medzi vlakmi je zakzan. Tohto zkroku naich andrskych orgnov vyuily horeuveden osoby a pravdepodobne cestou svojich manelov podvaj nesprvne informan zprvy, ktor s skreslen a tendenn proti-nemecky a proti-maarsky zafarben. Prosm informova patrin nemeck miesta a Hlavn velitestvo andrstva, aby informcie z maarskch prameov v Trebiove braly s patrinou kritikou, lebo zd sa by pravdepodobn, e tto akcia Maarov proti nmu ttu, radom a radnm orgnom je riaden z jednho maarskho centra, ktor m vy politick zujem na tom, aby tt, jeho pomery, rady a orgny stavalo do nepeknho a politicky neistho svetla. Hospodrska situcia v tunajom okrese za mesiac mj 1944 je uspokojiv, o zsobovanie obyvatestva je poda monosti postaran, stav rody je dobr. V Bratislave da 20. jna 1944 Na str! Prednosta B (Vojensk historick archv Trnava, fond 55, katua 35, 55/35/4)
182
Jn
VEOBECN SITUAN ZPRVA ZA MESIAC JN 1944

Da 16. jna 1944 pri bombardovan Bratislavy boli zhoden bomby aj na zem okresu Bratislava vidiek a to: V obci Prievoz v osade Frenneri 580 trhacch bmb. Nevbun bomby znekoduje vojsko. Niektor obytn domy museli by zrten. Na udskch ivotoch neboli obete. Bomby spsobili znan kody na poliach a v bulharskej zhrade. V Stupave boli zhoden v chotri 4 nepriatesk bomby, ktor vak nespsobili kody. V Podunajskch Biskupiciach padlo 7 bmb tie v chotri. Da 26. jna 1944 bol leteck boj vo vzduchu a tento sa odohral asi takto: V chotri medzi Zohorom a Hochtetnom bolo zhodench 7 bmb blzko Randinho dvora, na ponostiach Jna apka a spsobili asi 30 40 000,- Ks kody na rode, oblokoch a krydle. Na pole Augustna Nerda z Hochtetna spadlo jedno nemeck lietadlo. Piloti sa zachrnili. Pri Vajnoroch ndzove pristli dve nemeck lietadl. Posdka jednho lietadla sa zachrnila. Na druhom lietadle bol vak telegrafista zasiahnut do chrbta strelnou zbraou a bol mtvy. V Moste na Ostrove bolo sostrelen 1 americk lietadlo zn. Libertor, rotnkom slovenskho letectva Langom. Ale aj lietadlo Langa bolo zasiahnut a padlo pri Miloslavove. Rotnk Lang umrel. Posdka americkho lietadla v pote 4 bola andrmi v Moste na Ostrove zajat, alej 3 lenov posdky zajali Maari. Jeden len posdky na maarskom zem ete chyten nebol. Tie bolo tu sostrelen lietadlo so slovenskm letcom Jamborom, ktor bol po vyskoen padkom zasiahnut pabou americkch letcov, nsledkom oho sa mu zavrel padk a on padol mtvy na zem. Pri Sv. Jure bolo sostrelen 1 angloamerick lietadlo pobl trati, ktor vak sa zarylo do mokrej pdy a len mal ksky siastok sa nali. Pri Sv. Jure bolo zhodench z anglo-americkch lietadiel 10 przdnych benznovch ndr a z nemeckch lietadiel 7 benznovch ndr. V Dev. Novej Vsi pri tehelni bolo zhodench 17 trhacch bmb. Jedna ena bola zabit, 3 osoby zranen, z ktorch jedna oslepla. Pri eklsi padli 2 bomby a bola zaplen strecha preovne. Pri Zh. Bystrici do poa bolo zhodench 5 bmb. Pri bombardovan v Bratislave zahynuli aj osoby z okresu. Poet nebol hlsen. Zsobovanie ide hladko. roda sa ukazuje by vemi dobrou. Obvame sa vak toho, e nm rodu nepriatesk letectvo zapli. Nedostatok sa ukazuje ako aj pred tm v obuve a tuku. Evakuanti sa sauj, e v dedinch nedosta masla, krupice a menej cukru. 183
VI
Okresn nelnk v Malackch hlsi: Politick situcia sa v mesiaci jni t.r. oproti minulmu mesiacu do istej miery zhorila. Kud, poriadok, prvna istota a verejn bezpenos bola sce vade zachovan, avak vplyvom bombardovania mesta Bratislavy da 16. jna 1944, ako aj leteckch bojov nad zemm tunajieho okresu, stpla nervozita, depresia a roziruje sa epkan propaganda. Bombardovanie Bratislavy dotka sa znane i tunajieho okresu, kee z okresu zahynulo v Bratislave pri om asi 16 ud, vinou robotnkov, ktor denne dochdzali do prce do Bratislavy. Da 26. jna 1944 v predpoludajch hodinch priletelo vek mnostvo nepriateskch lietadiel nad zemie tunajieho okresu priom sa leteck boje strhli, pri ktorch bolo sostrelen niekoko nemeckch a niekoko anglickch lietadiel. Presn poet nie je zisten, kee o tch lietadlch, ktor boli sostrelen a padli na zemie ochrannho psma, nemme sprv. Jedno tyrmotorov lietadlo pravdepodobne anglick padlo do lesnho porastu medzi obcami Gajary a Jakubov, pri om boli usmrten traja americk letci, zakia 7 sa zachrnilo zoskokom padkom. Tto boli naimi andrmi a lenmi finannej stre pochytan a prevzalo ich velitestvo Ochrannho psma na alie pokraovanie. o sa s nimi stalo, nie je tunajiemu radu znme. Pdom anglickho lietadla, resp. americkho bola zaprinen len mal koda, lebo padlo do barinatho, achorovitho porastu. Anglo americk mtvi letci boli v Gajaroch pochovan so vetkmi poctami da 29. jna 1944 v odpoludajch hodinch. Pri uvedenom nlete zhodili na zemie tunajieho okresu mimo ochrannho psma celkom asi 50 trhacch bmb, z ktorch 18 padlo v chotri obce Gajary do poa a zaprinilo spolu ronkom na rode asi 5.000,- Ks kody, 18 bmb padlo v chotri obce Kuchya a Rarbok, spsobili iba vecn kody na rode, doteraz nezisten, na majetku Vojenskch lesnch podnikov a miestnych ronkov. Ani poranen, ani usmrten nebol nikto. V chotri obce Kiripolec padli 2 bomby, v obci Uhorsk Ves 3 bomby, priom 1 osoba prila o ivot, dajne nsledkom srdcovej porky od preaknutia pre blzkos vbuchu. Vo Vekch Levroch boli poranen 3 osoby, zdrujce sa na verande obytnho domu, dajne od protilietadlovho delostrelectva, jedna do ps vemi ako, o si zaprinili sami, kee sa poas leteckch bojov zdrovali na nekrytej verande. V chotri obce Gajary padlo 1 nemeck lietadlo v krovinatom poraste, zaprinilo len nepatrn kody a v chotri obce Zvod padlo tie 1 nemeck lietadlo do lesa, spsobilo vek krter s vylmanm stromov, koda doteraz je len na lesnej kultre spsoben malukm poiarom okolo miesta dopadu, ktor sa sm lokalizoval a uhasnul. O ivot mimo usmrtench pilotov z naich ud nepriiel nikto. Koko lietadiel padlo vbec a ak objekty boli zasiahnut, pokia ide o ochrann psmo, nemme presnch zznamov. 184
Obyvatestvo tmito nletmi je znervoznel a mnoh balia najpotrebnejie veci a ukrvaj a schovvaj po dedinch, po priateoch, znmych a prbuznch. Nsledkom prevdzania spisu osb podliehajcich dodatonm odvodom ronkov 1904 1922 vznikla epkan propaganda, e odveden pjdu na prce do Nemecka, ktor vak utchla sama od seba. Dodatkom k potu zhodench bmb oznamujem, e v Plaveckom tvrtku zhodili 8 bmb, ktor padli do poa a spsobili len vecn kody. Vetky lietadl zhadzovali mimo bmb tie staniolov rezy a 2 druhy plagtov v nemeckej rei a to: Duftpost a 5 Jahr. V hospodrskej situcii v malackom okrese v mesiaci jni nastala priazniv zmena. Vetky prdelov potravn lnky presne dochdzaj, ud a na mal vnimky je celkom spokojn, objavuj sa ojedinel nedostatky tuku. Trval nedostatok lstkov na obuv, eleza, lstkov na bicyklov plte, stle zniovanie prdelu benznu spsobuj mnoh reptania, najm proti notrskym radom. roda je vemi pekn, poasie priazniv, doteraz mlo tepla spsobilo mal oneskorenie atvy. roda krmiva priemern. Niet nezamestnanch, jav sa vek nedostatok pomocnc v domcnosti a ponohospodrskych robotnkov. Vetko chce ma vysok zrobky, ktor hadaj v blzkej nemeckej ri. Drahota stpa najm v obore textilnom, o zazlievaj najm ronci a robotnci, kee nie s maximovan ceny a preto kontrola unik. Stav opanch je uspokojiv. Ronctvo prevdza predatebn hospodrske prce, najm zvanie a uskladovanie sena a inch krmv. Stav hovdzieho dobytka je uspokojiv, roda zemiakov je podpriemern. Okresn nelnk v Skalici hlsi: Politick a bezpenostn pomery skalickho okresu boli v mesiaci jni 1944 dos uspokojiv. Je pravda, e obyvatestvo astmi poplachmi CPO, alej sprvu o invzii anglickch a americkch vojsk na zpadn pobreie Franczska a tie bombardovanm mesta Bratislavy bolo vemi znepokojen, vzdor tomu vak zachovalo si kud a poriadok. Dkazom toho je, e obyvatestvo kon si svoje povinnosti svedomite a zachovva nariadenia radov. Bombardovanie Bratislavy prijalo tunajie obyvatestvo s vekm pohorenm, lebo skoro kadho obana viau k Bratislave urit rodinn styky. Najsmutnej dojem vak vyvolal tu tento teroristick nlet da 16. 6. 1944, ke 54 ranench z tohto nletu bolo dopravench do nemocnice Milosrdnch bratov v Skalici na lieenie.
185
Nakoko z bombardovania Bratislavy rozrili sa medzi obyvatestvom smutn sksenosti, od tej doby poas poplachu obyvatestvo sa chov tu vemi disciplinovane a dodriava prsne predpisy CPO. Z politickho ohadu musm tu pripomen, e da 16. 6. 1944 z prleitosti nletu nepriateskch lietadiel na zpadn Slovensko, v sboji medzi zvzom anglo-americkch lietadiel a nemeckch leteckch sthaiek nad obcou Kty, sostrelen bolo jedno nemeck lietadlo. Toto lietadlo dopadlo na pole do obilia od elezninej stanice Kty asi na 800-900 m. Z posdky lietadla pozorovate bol njden pri lese mtvy, nakoko padk pri zoskoku sa mu neotvoril, pilot dopadol v lietadle na zem a pri vbuchu lietadla bol z tohto vyhoden a roztrhan. O prpade bolo ihne vyrozumen Velitestvo ochrannho psma v Malackch, ktor sa tie ihne postaralo o odvezenie mtvol z trosiek lietadla. Z prleitosti tohto nletu z uvedench nepriateskch lietadiel zhoden boli tie aj rzne letky, tlaen v nemeckej a ruskej rei. Takto letky boli njden na obvode tohto okresu v Ktoch a v Letnii. Vek as tchto letkov padla medzi vysok obilie, kde nasledujceho da bola daom znien. Nakoko medzi letkmi neboli slovensk, obyvatestvo nevenovalo im iadnu pozornos. Hospodrska situcia skalickho okresu za uplynul mesiac jn 1944 bola uspokojiv. V uplynulom mesiaci hodne priavalo, nsledkom oho ponohospodrske prce vemi zaostali. Obilniny s vemi bohat jednak na slamu a tie na zrno, v dsledku oho pre stle dade poahli, m dozrievanie sa oneskor a tie atva sa vemi sa. Kosba sena pre ast dade bola asto naruen. roda sena je vemi bohat. Akos sena nie je najlepia, lebo sen nemohli by na as skosen a k tomu hne po skosen viac rz namokli. roda vasnch zemiakov je dobr. Pripraven prce ohadom atvy sa u tie zapoali v plnom prde. Stav hospodrskeho zvieractva je dobr. Odovzdvania dobytka cestou Slovpolu na verejn zsobovanie sa prevdza dosia ahko. Zsobovanie obyvatestva distribunmi lnkami sa prevdza na uspokojenie spotrebiteov hladko a na as. iadne poruchy nenastali. Trhy s primerane navtevovan jednak kupujcimi a tie aj predvajcimi. Zeleniny, hydiny a ovocia je na trhoch dos a za primeran ceny. akos sa objavuje v sektoroch mlienej vroby. Da 30. 6. 1944 prebehla nad okresom vek brka, spojen so znanm krupobitm. Krupobitie pokodilo meniu as chotra v Holii a tie aj v Skalici. adovec trval asi 20 mint a za tto dobu rastlinstvo, ovocn stromy a vinohrady boli miestami tak pokoden, e roda klesne na tchto miestach na minimum. Krupobitie vak sa na celkov hospodrenie okresu nebude ma vnej vplyv.
186
Okresn nelnk v Senici hlsi: Politick pomery v okrese proti predolmu obdobiu sa nezmenili. Invzia spojencov na zpade zvila zujem obyvatestva o vedenie vojny, o malo za nsledok s tm spojen propagandu. Po strnke ttobezpenostnej pomery boli kudn a nevyskytli sa prpady protittnych inov, sabot a pod. Teroristick leteck tok spojencov na hlavn mesto Bratislavu, ako aj neskor vzdun boj nad zpadnm Slovenskom silne zapsobil na obyvatestvo. Poplachy, ktor predtm bralo obyvatestvo bez obavy na vedomie, vzali svoju vnos, m predpisy a pokyny CPO s dkladne dodriavan. V hospodrskych pomeroch nenastali proti predolmu mesiacu iadne podstatn zmeny. Zsobovanie obyvatestva prebieha normlne, bez akchkovek vnejch akost a nedostatkov. Nezamestnanos klesla na minimum. Pracovn monosti stpli hlavne v stavebnom a ponohospodrskom odvetv. Okresn nelnk v Modre hlsi: Veobecn verejn mienka je pod dojmom bombardovania Bratislavy a leteckej bitky, odohravej sa da 26. 6. 1944 vo vzdunom priestore tunajieho okresu. Obyvatestvo ilo v tej ndeji, e Slovensko nebude bombardovan. Teraz, ke skutonos ukzala opak, nepriatesk propaganda velijakmi poplanmi sprvami rozvrila hladinu verejnej mienky a znervznila ud okresu. Pozornos obyvatestva je obrten na vetky svetov bojisk a udalosti, odohravie sa na tchto s ivo pretraktovvan. Nae pomery hospodrske, prihliadnc k vojnovm pomerom, s dobr. Niet loveka, ktor by hladoval a zsobovanie ide dobre. Jedine zsobovanie evakuantov cukrom nie je ani dodnes uspokojivo rieen, o vyvolva urit nespokojnos a stalo sa v obci ast, e dve rodiny z Bratislavy prihlsili sa na odber sp do Bratislavy Pezinok m nedostatok mlieka, nsledkom prlivu evakuantov. roda obilia sa ukazuje nad priemer a krmiv po poslednch asoch sa zlepili. Nastva vak vek obava, e obilie bude na koreni alebo poas atvy a mlatby nepriateskmi letcami zapaovan. Monos zrobkov je vemi dobr a mzdy s vysok. Prejavuje sa nedostatok prleitostnch ndennkov. 187
Okresn nelnk v Trnave hlsi: Celkov politick situcia bola dobr. Pohranin incidenty sa nepridali. Da 16. jna 1944 o 9.10 a 10.00 hodine preletelo nad mestom Trnava a okol asi 1000 anglo-americkch bombardovacch lietadiel a sthacch lietadiel. Tieto lietadl prileteli v niekokch vlnch od vchodu, severovchodu a juhozpadu vo vke asi 4000 m a leteli smerom na zpad, teda na Bratislavu. Nad mestom Trnava a okol niekoko z tchto vn anglo-americkch lietadiel zakrilo. Pri tomto kren boli napadnut nemeckmi a slovenskmi sthakami. Strhnul sa medzi nimi boj, ktor trval 20 a 30 mint, tedy asi do 10.00 hod. Po skonen boja tieto vlny anglo-americkch lietadiel pokraovali alej na zpad. V tomto leteckom boji bola zasiahnut jedna nemeck sthaka zn. Messerschmid Er 9, riaden pilotom slob. Hermanom Durom. Pilot Dur po vyprosten sa z boja odletel s pokodenm lietadlom smerom na severozpad, kde pri obci Such nad Parnou z porchanho lietadla padkom zoskoil a lietadlo spadlo pri obci elpice a sa plne rozbilo. Pilot Dur pri zoskoku utrpel zlomeninu avej ruky a zlmanie niekokch rebier. Bol dopraven do ttnej nemocnice v Trnave, odkia bol da 31. jna 1944 dopraven do Bratislavy. Za tchto vzdunch bojov dopadli viacer vstrely z guometov a vystrelen nboje, ako i nbojnice na oblas Trnava, Cfer a Such nad Parnou a z nepriateskch lietadiel zhadzovan boli letky v nemeckom jazyku, ktor boli pozbieran a odoslan vojenskej sprve CPO v Banskej Bystrici. V ten ist de o 9 30 hod. bolo shodench v zpadnej asti chotra obce Majcichov 10 leteckch bmb, ktor vybuchly a hlbokm krterom a rozhodenou zemou spsobily asi 5. 000.- Ks kody na obilninch a okopaninch. Akovek bolo na okol viac pracujcich ud, ranen nebol nikto. Zsobovanie obyvatestva potravnmi lnkami bolo dobr. Stav rody ukazuje sa by dobrm. iveln pohromy sa nevyskytuj. Trh prce bol dobr a robotnctvo bolo plne zamestnan. Okresn nelnk v Hlohovci hlsi: Politick situcia je v tunajom obvode dobr. Protittna propaganda pozorovan nebola, obyvatestvo tunajieho okresu chov sa pokojne. Da 26. jna 1944 nad zemm tunajieho okresu preletel v svz nepriateskch lietadiel. K sboju lietadiel tu nedolo a tie nebolo bada, eby tieto lietadl boly shadzovali letky, prpadne trhacie alebo zpaln predmety. Zsobovanie obyvatestva lnkami dennej potreby bolo v uplynulom mesiaci dobr. 188
Stav rody obilnn je dobr, so atvou sa zapone a okolo 15. jla 1944. Ponohospodrske, ako aj priemyseln robotnctvo tunajieho okresu je stle plne zamestnan, take nezamestnanch niet. Mzdy boly riadne vyplcan, stvky sa nevyskytly. Okresn nelnk v Nitre hlsi: Nsledkom invzie Anglosasov a stlych leteckch poplachov je medzi obyvatestvom znan nervozita. U ronkov je znan obava, e nepriatelia bud obilie poas atvy letectvom podpaova. SzMKE25 v Bratislave mala svoje vlne shromdenie da 29. jna 1944 v Jagerseku.26 Z vedcich osobnost sa zastnili poslanec Jn Esterhzy, Gejza Esterhzy, Michal Csky, Margita Asguti, Zoltn Nmeth, Jozef Emdy, Dr. tefan Herczeg, Bernt Rolfes a asi 240 osb z vidieka. Michal Csky v zahajovacom preslove poukzal na dleitos vzdelania a pre hospodrsku prosperitu obyvatestva a iadal Maarsk stranu, aby jednotn prca SzMKE nebola haten individulnymi akciami. Zoltn Nmeth, tajomnk SzMKE poukzal na vzrast lenstva, na prcu, ktor vykonal pri odstrnen nevhodnch diel ducha idovskho z kninc, priom ponosoval sa, e v tomto smere nemohol sa dohodn s nakladatestvom Madch, preto na zadovenie knh treba hada in rieenie. Po alch formalitch vlneho zhromadnia, bolo zvolen nov predsednctvo, a sce za predsedu bol zvolen Michal Csky. Zverom sa Esterhzy poakoval inovnkom za prcu, vykonan pri ren kresanskej maarskej kultry, ktor kultrna prca m by I v budcnosti zapojen na Boha. Cel shromdenie malo kudn priebeh. roda je vemi dobr, vzrast kukurice pre chladn poasie opozden. Znane poklesly ceny prasiat 40 50 Ks za 1 kg. Ceny pozemkov stle stpaj. Tak v Hrniarovciach v jni na drabe boly odpredan 2 kat. jutr za 150.000.Ks. Odpredan role s asi v 10 parceliach. Bolo by eln platnos prvnych predpisov o cench nemovitost rozri I na prevody cestou sdnej draby, ina koruna v oiach udu strat na hodnote a me to ma inflan inky. Je ntno prikroi k rozpacelovaniu idovskch pozemkov, lebo ud po dedinch s odkladanm veci je znane sklaman.
Szlovenszki Magyar Kultregyeslet Kultrny spolok Maarov na Slovensku (organizcia prslunkov maarskej meniny na Slovensku). 26 Dnes Jelovce.
25
189
Okresn nelnk v Topoanoch hlsi: V uplynulom mesiaci po strnke politickej nevyskytly sa iadne neprstojnosti a iadne neboly zisten. Obyvatestvo venovalo sa svojej prci a menovite ronci a hospodri boli zaujat ponohospodrskymi prcami. Nlada obyvatestva ovlivovan sasnmi vojnovmi pomermi bola znane rozruen nariadenm o spise k optovnmu odvodu povinnch ronkov 1904 1922. Menovite star, odvodom povinn s rozruen, nakoko maj u vlastn rodiny a obvaj sa, e bud musie nastpi vojensk slubu. Obyvatestvo denne sa opakujcimi poplachmi /:vo dne i v noci:/ trvajcimi niekoko hodn, menovite v krajoch priemyslovch, je vemi znervznel a strca niekedy I rozvnos hadanm cie sebazchrany, ale vak pravm a primeranm spsobom. Rodiny z priemyslovch miest sahuj sa do okolia dedn. Da 30. mja t. r. o 17. hod. boli zadran andrstvom v Baovanoch partizni a to npor. ruskej armdy rusk zajatec, Pavel Baranov Alexandrovi, zbeh slov. armdy udovt Zimmermann a tvornk27 slov. armdy Jn Gavura, ktor boli vyzbrojen 2 automatickmi pitoami, 1 revolverom a 2 runmi grantmi. Rus npor. Pavel Baranov Alexandrovi bol odovzdan stredni ttnej bezpenosti a zbehovia Zimmermann a Gavura posdkovmu velitestvu v Topoanoch. Da 10. jna t. r. o 17. hod. bol najden vo Vekch Uherciach jeden kompletn padk, americk vysielaka, prijma so sluchtkami, kombinza, poivatiny a nutn nradie pre zchranu a kryt, ktor tam nechal pravdepodobne padkov strelec. Stopovanie za innosti orgnov B ostalo bez spechu. Njden veci boly odovzdan B. Ina celkov politick situcia bola kudn a pomery bezpenostn bez kadej zvady. Hospodrska situcia bola uspokojujca. Ponohospodrske prce boly oneskoren v dsledku nepriaznivho poasia, zatia vak nepozorova nepriazniv inky toho na obilninch. Ukazuje sa dos dobra roda. Vyskytuj sa pesimistick odhady hospodrov, o do prevdzania mlatby. Vek as mlaiek je pohan motorom /:traktormi:/ a hospodri sa obvaj, e z nedostatku pohonnch hmt nebude mon naas mlatbu previes, nakoko parnch mlaiek je mlo. Zsobovanie obyvatestva sa dialo normlne a vykonvalo sa v medziach zkonov a nariaden. Vo veciach zsobovacch nevyskytly sa akosti a nebolo vch porch alebo sanost. Trh prce bol uspokojujci. Bola pln zamestnanos robotnctva, menovite ponohospodrskeho a javil sa skr nedostatok pracovnch sl
27
Prslunk Pracovnho zboru slovenskej armdy.
190
ponohospodrskych, zvl encov, lebo mnoh z nich nastpili vojensk slubu. Okresn nelnk v Zlatch Moravciach hlsi: Po strnke politickej s pomery usporiadan. Nepozorova iadnu protittnu alebo in podvratn innos. Verejn kud a poriadok poruen nebol. Nrodnostn pomery v okrese s dobr, nakoko innos a ivot maarskej nrodnej meniny a na ojedinel prpady nevedia sa v duchu protittnom alebo nepriateskom voi ttu. Maarsk nrodnostn menina vyvja bez prekok svoju dovolen kultrnu innos a spolunavanie Slovkov s Maarmi je pomerne dos dobr. Takmer vo vetkch obciach okresu boli u intalovan nov obecn vbory a starostovia obc. V dvoch zmieanch obciach v Koleanoch a Bdiciach, stredie Maarskej strany na podnet niektorch miestnych initeov, menovite obecnch vborov, ako aj starostov a podstarostov napadlo sanosou u Predsednctva vldy, poane Ministerstva vntra z dvodov, e neboly menovan vetky tie osoby, ktor navrhla Maarsk strana. Sanosti tieto s vak neopodstatnen, nakoko dotyn osoby by boly prekaly al konsolidan vvoj a dobr spolunavanie Slovkov a Maarov v dotynch obciach. Stav tohoronej rody je uspokojiv a na krmiv, ktorch v dsledku nepriaznivho poasia bude menej. Jamene s tie horie, ako sa oakvalo. Nedostatok ivotnch potrieb nebada. Pracujce robotnctvo je vetko zamestnan, ba miestami bada u aj nedostatok ponohospodrskeho robotnctva. Stvky alebo vluky robotnctva sa nevyskytly. Okresn nelnk v Prievidzi hlsi: V politickom ohade je treba vyzdvihn zvl udalosti, ktor svisia s nepriateskmi nletmi. Medzi obyvatestvom okolia obce Novky sa rozrila poplan zprva, e bud bombardovan aj Novky, lebo to bolo hlsen z rdia Londna. Na tto zprvu obyvatestvo obce Novky sa evakuovalo takmer na 50 %, zvl eny a deti. Odsahovaly sa do ssednch obc. Podniknul som vak kroky v tom smere, aby chemick ltky, vyroben v tovrni boly hne kad noc navagonovan a z tovrne odvezen, take nehroz v tomto prpade iadne nebezpeie. To som dal v obciach publikova a mimo toho som nariadil kurzy protiplynov v obciach ssediacich s Novkmi a je mon pozorova, e obyvatestvo prichdza do rovnovhy. Z opatrnosti k evakucii obyvatestva som nezaujal stanovisko, lebo predpokladm, e obyvatestvo ako sa samo odsahovalo, tak sa aj samo prisahuje. 191
Po strnke hospodrskej nenastaly v poslednom mesiaci iadne zmeny, zsobovanie prebieha hladko, nedostatok nie je pozorovan, roda sa ukazuje dobrou. Pracovnej prleitosti je dostatok, ba prejavuje sa nedostatok pracovnch sl. akosti s s tm, e pracovn poiadavky na seznne prce do Nemecka neboly uspokojen a u obyvatestva nebolo mon presadi to, aby sa dobrovone na tto prcu hlsili. Okresn nelnk v Novej Bani hlsi: Politick situcia za mesiac jn 1944 proti minulmu mesiacu je nezmenen. Po strnke politickej ni zvanho sa nezmenilo a nevyskytlo, nlada obyvatestva je uspokojiv. Vo veciach strany HG, HM a DP niet ni novho k hlseniu. Pohraniie je pokojn, nrodnostn meniny nevyvjaj iadnu innos. Vetci notri z okresu sauj si na nedostatok peaz pri vyplcan vyivovacch prspevkov, toti, e nie s im poukazovan tak vek sumy, ak potrebuj k vplate. To ist sa kontatuje i pri evakuanch prspevkoch. Tento zjav je vemi nezdrav a zapriuje mnoh jalov rei a nadvky, ktor nijako neprispievaj k vntropolitickej konsolidcii sasnch pomerov. Pri prelete nepriateskch lietadiel na zem okresu, boly shoden na troch miestach przdne benznov ndre. Prpad vyvolal pozoruhodn rozruch, nakoko sa nevedelo, o o sa jedn. Po strnke hospodrskej pomery s uspokojiv, zsobovanie a na niektor lnky dennej potreby je dos dobr, iveln pohroma a na notarit Hrabiov nikde nebola, take sa d oakva primeran roda. Okresn nelnk v Banskej tiavnici hlsi: Bombardovanie Bratislavy spsobilo vek rozruenie medzi obyvatestvom, zvl bolo ono prekvapen preto, e vo veobecnosti kolovala mienka, e Slovensko nebude bombardovan a ak by bolo, tak len vlune strojrske podniky. Okolnos tto mala mimoriadny vliv aj na psychu obyvatestva v tom smere, e od tohoto da prejavuje sa u obyvatestva aksi pocit neistoty, o do monosti bombardovania a pri spozorovan nepriateskch lietadiel alebo poplachu aksi zkos. Nsledkom astch poplachov je prca v podnikoch dos asto preruovan a vynorila sa otzka hradenia ulho zrobku robotnctvu poas doby poplachu, kee v tomto smere niet jednotnosti, lebo jedny podniky as strven v krytoch hradia, in nie. Bolo by preto eln, aby v tomto smere bola vydan jednotn prava bu Najvym radom pre zsobovanie alebo strednm radom prce. 192
Invzia na zpade vo veobecnosti doniesla urit uavenie vo verejnosti, kee z tejto akcie, nemeckm vojnovm vedenm oakvanej a iadanej, ak kladn vsledky pre vojnov vedenie Trojpaktu. K tomuto uisteniu pristpila aj nov zbra V1, ktor nemeckm vojnovm vedenm bola pouit prve v tomto okamihu. Da 27. jna 1944 prehnala sa krpov brka cez tunaj okres, ktor na niektorch miestach na obilninch spsobila dos znan kody. Inak roda ukazuje sa subn. Vo veci vkupu dobytka vyskytuj sa tie ist nedostatky ako v minulom mesiaci. Inak po strnke zsobovacej, a na nedostatok obuvi a eleza, je v okrese kud. Okresn nelnk v Krupine Po strnke politickej nenastala iadna zmena oproti minulmu mesiacu. Celkov situcia v okrese je dobr. Po opozdenom skonen jarnch prc nastala teraz kosba trvy a ateliny za vemi nepriaznivho poasia pre stle dade, m vznikly znan kody na poliach a lkach. Mnoh plodiny boly zanesen zplavou a niektor aj odnesen. Obilniny boly na niektorch miestach povan. roda ovocia ukazuje sa stredn. Vek akosti s s odovzdvanm dobytka. Gazdovia pre nedostatok krmiva nezimovali dobytok, len v takom mnostve, jako toho vyadovala potreba v hospodrstve. Ronci teraz nemaj jaton dobytok a nie s v stave plni povinnosti dodvok hovdzieho dobytka. Verejn zsobovanie je dos uspokojiv, jedine u obuvi cti nedostatok. Obce obdraly elezn zsobu soli, ktor m kad obec zvl uskladnen. Okresn nelnk v Modrom Kameni hlsi: Politick situcia v okrese bola pomerne uspokojiv. Spis nevojakov k obvodu vyvolal sce rozruch u dotknutch, ale u vojakov uspokojenie. ud je stle zaujat ponmi prcami a preto politickch udalost si mlo vma. Zsobovanie obyvatestva potravinami je dobr. Nsledkom astch daov stav obilnn a krmv sa sce zlepil, ale krmiv sen sa ako mohly dosui. D sa oakva stredn roda. it s veobecne horie a boly pokoden, penica a jame je uspokojiv. atva zapone asi za tde. Okresn nelnk v Lovinobani hlsi: V noci zo 16. na 17. jna 1944 spadol na lke zvanej Rakov brod, ktor sa nachdza v kat. obce Uhorsk jeden baln, ktorho pvod sa nepodarilo zisti. 193
Baln bol zhotoven z gumovho obalu farby ltej o priemere 2,20 m. Na dolnej strane je plniaci ventl z gumovou zklopkou. Asi vo dvoch tretinch ponajc od plniaceho ventila hore, nachdza sa vpuaci ventil. Na spodnom kraji balna na konopnej tkanici 25 cm dlhej je upevnen valcov ndoba zo zpalnou ltkou a so zariadenm aj jej zaplenia. Tekutina z ndoby vak pri nleze balna bola u zhoren. Na spodnej iastke tejto ndoby je na ocelovom dvojitom lanku 1 cm dlhom, pripevnen jednom mieste na okraji dna plechov krabica o priemere 22 x 24 cm a to tak, e vrchnk, ktor bol pripevnen k telu krabice, bol od tejto iastone pootvoren. Na tomto mieste vrchnku nachdza sa tie nejak zariadenie, ktor pravdepodobne m sli k tomu, aby v uritej vke a vzdialenosti pretrhlo tenk pagt, ktor vedie od zariadenia a na dno krabice, kde je na dne krabice pripevnen a takto pretrhnutm pagtu, ktor je aj tak hore dnom pripevnen, sa uvoln vrchnk krabice a z tejto potom u vypadn letky, po prpade zpaln tabliky a podobne. Z balna bol da 17. jna 1944 plyn vypusten a baln bol zabalen k odoslaniu. Vypanie plynu bolo vykonan na vonom priestranstve. andrska hliadka jak da 17. jna, tak aj 18. jna 1944 preptrala a prehadala cel irie okolie, odkia pravdepodobne baln letel za predpokladu, e tento nieo nad zemm shadzoval, avak stopovanie nemalo iadneho pozitvneho vsledku. Hospodrska situcia bola uspokojiv. Neboly iadne poruchy v zsobovan obyvatestva. Zsobovanie sa dialo hladko a neboly iadne ponosy. Da 18. jna 1944 spadol v d s krupobitm, o zaprinilo v chotri obce Cinobaa v jednotlivch honoch urit kody, ktor sa nateraz zisti nedaj, pretoe boly pokoden vinou zemiaky, take poda odhadu, na tvr miesta vyslanej komisie, roda zemiakov je znien pokoden od 25 60%. Konen vsledok kody sa d zisti len pri kopan zemiakov na jese. Taktie boly pokoden i penice a ra. Fa. Jn Kossuch v Kat. Hute pracuje obmedzene, t.j. len 6 dn v tdni. Cinobansk eleziare a smaltova pracuje obmedzene pre nedostatok surovho materilu, nateraz zamestnva 40 robotnkov a to v slievarni, zmonckej dielni a sstrunckej. Priemysel sklrsky pracuje v plnom prde, a na Kat. Hutu. Trh prce je uspokojiv. Mzdov pomery s uspokojiv. Nezamestnanch niet, len Cinobansk eleziare a fa. Jn Kossuch pracuj obmedzene. Okresn nelnk vo Zvolene hlsi: Politick situcia za mesiac jn v roku 1944 bola v celom okrese dos uspokojiv. Obyvatestvo venovalo sa viac svojmu povolaniu, hlavne hospodrskym prcam, ktor vzhadom na dos dlho trvajce chladn a dadiv poasie sa pretiahly, oneskorily. Veobecn nlada bola znekudnen astmi 194
nletmi a prletmi nepriateskch lietadiel cez tunajie zemie, ale aj poplachmi, ktorch im alej je viac a v znanej miere i bombardovanm Bratislavy. Nebolo vak zisten, e by sa nali jedinci, ktor by tento stav vyuili na renie poplanch zprv. Obyvatestvo berie vemi vne dnen stav, bada na om znan disciplinovanos, zvl pri nletoch, poslcha pokynov bezpenostnch orgnov, tvorivej prci, ije v istej napnutosti, kto je vojak tpne, kedy ho povolaj k vojenskej slube, nevojaci tie maj obavy pred odvodmi. In ivot be normlne. Vo viacerch obciach okresu boli u nov starostovia uveden do radov, neboly pri tom pozorovan iadne ruiv momenty, o mono pripisova tomu, e obyvatestvo viac pozornosti venuje svetovch udalostiam, ako veciam miestneho vznamu. Pokoj a kud nebol nikde poruen. Znan nespokojnos vyvolva u obyvatestva nedostatok obuvi. Po tejto strnke i napriek opatreniam tunajieho radu nebada iadnej npravy obuvi m alej, tm menej sa dostva do okresu. Hospodrska situcia za mesiac jn 1944 je uspokojiv a zvltne zvady zisten neboly. Zsobovanie obyvatestva bolo normlne, jav sa vak znan nedostatok masti, mydla, obuvi a podrkovej koe. Nsledkom ddivho poasia vegetcia obilia sa napravila, zbujnela, je vak obava, e pri alch daoch poahne, o by malo za nsledok zmenenie a sklenie obilia a tak aj rody. Niektor obce okresu boly postihnut vemi prudkm krupobitm, ako raz obec Dobr Niva, alej obec Krov, v ktorch bola roda a na 80 % znien. Trvy s pekn, oakva sa tej strnke lepia roda ako minulho roku, pokia vak nebud hospodri almi daami haten a bud ma monos such seno prevdza. Pri svode dobytka zana sa javi znan nedostatok, nakoko ronci pre vlaaj nedostatok krmu hor dobytok vypredali, dnes nemaj z oho dodva pre verejn zsobovanie. Od okresu iadan zven kontingent nie je mon splni. Bolo by iadce, aby kad nutn porka dobytka bola z povinnej dodvky obce odpotan. Okresn nelnk v Kremnici hlsi: Po strnke politickej nenastala iadna zmena oproti minulmu mesiacu. Nsledkom toho, e v minulom mesiaci mnoho pralo, ukazuje sa hojn roda krmiva v okrese, ktor v junch obciach okresu u aj bolo skliden. Kondcia hospodrskych zvierat sa zlepuje nsledkom zelenho krmenia. Nkazlivch chorb epidemickch sa nevyskytlo a len sporadicky bolo pozorova takto choroby vyjmc u hydiny, u ktorej v niekokch obciach zjavil sa mor. 195
Zsobovanie obyvatestva je dobr. Trhy s stle zsoben erstvou zeleninou, ktor znane dopluje zsobu potravnch lnkov, najm u chudobnejch vrstiev obyvatestva. Ovocia bude mlo v okrese, lebo boly dade, ke stromy kvitly. V zemiakoch bol ist nedostatok v niektorch obciach okresu. Okresn nelnk v Banskej Bystrici hlsi: V uplynulom mesiaci boly pozorovan obzvlte ruiv zjavy. Bombardovanie Bratislavy dotklo sa aj tunajieho obyvatestva, ktor od vtedy pri leteckch poplachoch prejavuje strach. ast poplachy spsobuj preruenie prce v radoch. V podnikoch non poplachy sniuj vkonnos zamestnancov a zamestnvatelia sa sauj, e tm im vznik strata. Po dobu poplachov obyvatestvo sa chov u obozretnejie, ale nie dos disciplinovane. Inak obyvatestvo sa chov pokojne a pokia sleduje frontov zprvy, zaujma vykvacie stanovisko nebada ani priblin stiesnenos ani prlin nadenie. Zsobovanie obyvatestva potravinami je uspokojiv. Nedostaton je zsobovanie obyvatestva koou, msom a pohonnmi hmotami. Zsobovanie mesta Banskej Bystrice mliekom nefunguje jednak pre nedostaton odvdzanie mlieka a jednak preto, e mliekarsky oetren mlieko je odtunen a prekysnut tak, e sa pri varen zvar. Nsledkom toho je, e obyvatestvo je nten mlieko kupova na ierno po dedinch. Niektor notri mi hlsili, e nedostvaj dostaton prdel peaz na vyplcanie vyivovacch prspevkov. Vyplcanie vyivovacch prspevkov mus s pravidelne dia, lebo na to je obyvatestvo vemi citliv a prpadn poruchy mohly by ohrozi verejn poriadok a ma nepriazniv vliv na smanie obyvatestva. Obilniny prely do stavu dozrievania bez akchkovek pohrm a d sa oakva dobr, priemern roda. Okopaniny a na pokoden miesta prvalmi vd neutrpely, rast normlne. Krmiv, najm ateliny a zhradn sen sa sviezly v poriadku. Celkove mono predvda uspokojiv rodu. Nezamestnanos sa dosia nevyskytla v takej miere, aby sa o nej mohlo hovori. Okresn nelnk v Brezne nad Hronom hlsi: Politick situcia tunajieho okresu je vo veobecnosti kudn. Pre teroristick nlet na Bratislavu je obyvatestvo rozruen a el si m skorej koniec vojny. Verejn pokoj a poriadok v okrese naruen nebol. 196
Hospodrska situcia v okrese sa v mesiaci jni nezmenila. Cti i naalej nedostatok niektorch ivotnch potrieb ako s: mso, mas, strukoviny, mydlo at. akosti sa vyskytuj nadovetko v zsobovan msom, lebo vzdor najviemu siliu obecnch funkcionrov a notrov a vzdor pouitiu skoro tch najprsnejch prostriedkov, nepodarilo sa a ani v budcnosti sa nepodar vykpi v okrese pre verejn zsobovanie potrebn poet kusov dobytka. Na miesto potrebnch 67 kusov dobytka tdenn vykupuje sa len 10 12 kusov a to tie len s vekmi akosami a preto ociuj sa bez msa i mnoh robotncke stredisk a s akosti i so zsobovanm vojska msom. Mienka o okrese, e je po strnke zsobovania msom sebestan, je mlna. Zisten poet dobytka 15 068 kusov je len zdnlive vek. Patr tento dobytok a 8 340 chovateom, z ktorch 4 638 chovateov m len po jednom kuse dobytka, 1 841 chovateov m po 2 kusy, 1 051 chovateov m po 3 kusy a len 811 chovateov m viac ako 3 kusy dobytka, take pri takomto rozvrstven vykpi tdenne 67 kusov a do roka 3 484 kusov dobytka, je ani pri tej najvej snahe prslunch radov nie mon a bude treba zakroi na NZ-e, aby bol do tohto okresu dodan dobytok tdenne aspo 30 35 kusov z okresu ponohospodrsky sebestanch. V zsobovan obyvatestva zemiakmi cti i naalej vek akosti a nespokojnos, ako v minulch mesiacoch. roda sena je miestami pomerne lepia ako v minulom roku. Trh prce pre robotnctvo v tunajom okrese je dobr. Nezamestnanch niet, ba skoro cti nedostatok pracovnch sl. Robotnctvo je zamestnan na rznych pozemnch stavbch a na letnch ponch prcach. Mzdy robotnctvu sa vyplcaj poda prslunch nariaden NZ-u. Robotnctvo si ale sauje, e mzdy vzhadom k dnenej drahote s nzke a nestaia na zaokrytie vetkch vdavkov, zvl u robotnkov s viac lennou rodinou. Okresn nelnk v Hnti hlsi: Politick situcia v tunajom okrese je aj naalej uspokojiv, pokoj a poriadok neboly naruen. K sabotnym inom nikde nedolo a obyvatestvo sa chov pokojne. Hospodrska situcia obyvatestva vo veobecnosti je alej stiesnen. Obyvatestvo sce menej trp nedostatkom ne trpelo v roku minulom, citen je vak nedostatok rznych lnkov dennej potreby aj teraz. Distribcia mky sa osvedila a osvedilo sa aj predpisovanie a odovzdanie prebytkov obilia pre verejn konzum. Na najvie akosti nara povinn odovzdvanie dobytka. lnky dennej potreby sa predvaj na ierno alej, lebo stanoven dvky mky spotrebiteov nedostauj. Vetko sa d pravda lacnejie kpi ne roku minulom a ceny s dosaitenejie. Znan nedostatok je v zemiakoch, 197
nsledkom nerody. Nedostatok masti bol znane zmiernen jednak dovozom opanch z cudziny, jednak zvenou produkciou. Trh prce je dobr, len v poslednch mesiacoch, nsledkom obmedzenia stavebnho podnikania sa objav kde tu nezamestnan prleitostn robotnk. Inakie sa jav urit nedostatok v niektorch odvetviach pracovnho podnikania. Nedostatok je menovite v stavebnom odbornom robotnctve. Robotnctvo niektor prce podujma za prehadn mzdy, pracuje vo vine ledabolo a pre nedostatok potravn sa prci aj vyhba. O spory sa takmer iadny zujem neprejavuje. Hospodrske robotnctvo prce podujma len pri zaisten stravy. U niektorch vrstiev obyvatestva boly mzdov pomery sce upraven, avak ani zven mzdy na vivu ich rodn nedostauj. U zamestnancov s pevnmi platmi ani zven poitky na vivu ich rodn nedostauj, lebo hne po zven poitkov, zvily sa aj ceny potravn. Stiesnen hospodrska situcia m znan vliv aj na depopulciu, lebo za panujcich pomerov si slobodn zamestnanci rodiny nezakladaj. Vetky v obvode sa nechodiace podniky pracuj. Okresn nelnk v Revcej hlsi: Politick situcia vo veobecnosti je v celom okrese kudn. Hoci obianstvo zaznamenva vetky skutonosti na vojnovom poli, pozorova medzi udom zven pocit spolupatrinosti, o sa najviac dokumentovalo po bombardovan Bratislavy, kde vo veobecnosti bolo a je pozorova pocit odporu nad neudskosou, a akou tento teroristick nlet na hlavn mesto Slovenska bol preveden, kee sa veobecne dfalo, e budeme od tohto uetren. Bezprostredn inok vojny tedy nie len vzbudil pocit spolupatrinosti, ale aj vhavcoch dosiahol nie rozleptanie morlky, ale odhodlanie zna a pomha si navzjom v kadej situcii. Hoci spis osb dodatonm odvodom povinnch a nasledujce odvody tchto vyvolal pri zainteresovanch osobch zva obavy o hmotn existenciu, na druhej strane, hlavne medzi vojakmi a zlonkmi a rod. prsl. tchto pozorova zven pocit zadosuinenia, e najaia povinnos obana bude rozdelen rovnomerne, kee je ist, e mnoho neodvedench osb vojakmi by mohlo by a tm bude odstrnen tie nespokojnos zo skutonosti, e jedni doma hmotne prosperuj a inm veakrt nsledkom narukovania najblich, nem kto ani najnutnejie ponohospodrske prce pomc urobi, lebo pri spoluobanoch nsledkom nedostatku pracovnch sl, prbuzn narukovanch nenjdu vdy patrinho pochopenia. Mimo vuvedenho neni pozoruhodnch vec povahy politickej u aj z toho dvodu, e prevdzan ponohospodrske prce s t. . hlavnm predmetom dennch starost. Nsledkom stlych daov s v ponohospodrstve vek akosti so sobranm sena z lk. Stle dde maj neblah inok tie na obilniny, ktor s 198
poahnut a hodne pohnij. V priemysle je pln zamestnanos. Hovdz dobytok m tendenciu stpajcu, naproti tomu dobytok bravov silne klesajcu. Pracovn pomery s stle vemi dobr, je pln zamestnanos vo vetkch odvetviach. V zsobovan msom s nedostatky, lebo ronci robia vetko mon, aby sa vyhli povinnmu odovzdvaniu dobytka. V niektorch tdoch bola vec tak kritick, e z 24 predpsanch kusov hovdzieho dobytka bolo predvedench len 7. Toto m patn odozvuky hlavne medzi banctvom, ktor vysiela sem deputcie o dodanie potrebnho mnostva msa. Medzi ronkmi je vea osb, ktor hoci maj slun hospodrstvo, myselne nedria dobytok, aby tento nemuseli odovzda. Tu sa jav potreba prpadne silnejieho zsahu ttnej sprvy, aby hospodrstva o uritej vmere pdy maly predpsan povinnos dodra prslun mnostvo dobytka. Okresn nelnk v Dobinej hlsi: V mesiaci jni 1944 bol v celom okrese dobinskom vade kud a pokoj a nedolo nikde k iadnym incidentom alebo ruivm udalostiam. Obyvatestvo vo veobecnosti nereaguje na vojnov udalosti. Bombardovanie Bratislavy vak prijalo s rozhorenm a teroristick nepriatesk iny odsudzovalo. Robotnctvo nezaujma sa zvltnym spsobom o politick veci a je vade kudn. Roncka vrstva obyvatestva je absoltne kudn. Hospodrska situcia v tunajom okrese je celkom uspokojiv. Zsobovanie obyvatestva sa prevdza riadne, neruene a presne. Jav sa vak na poli zsobovacom nedostatok krmiva. Zsobovanie pohonnmi hmotami je tie nedostaton a najvie obtiae v tomto smere m zdravotn sluba. Bansk a piliarske podniky pracuj neruene, nezamestnanch robotnkov niet. Okresn nelnk v Novom Meste nad Vhom hlsi: Politick nlada obyvatestva behom mesiaca jna 1944 zaznamenala zmenu, lebo preveden bombardovanie mesta Bratislavy a stle sa opakujce nlety vzbudily rozruenie a obyvatestvo naplnen obavami oakva alie dery. Bombardovanie zaprinilo vek rozhorenos a nevu voi spojencom a zahraninm Slovkom a echom, ktorm sa za vinu kladie, e pripustily previes toto zhubn dielo nad hlavnm mestom Slovenska. Robotnctvo nastupujce do prce v tovrach na vzbroj vyhadva monos, ako by sa 199
tejto povinnosti mohlo zbavi. Zprvy z frontov o spechoch spojencov s prijman chladne. Zsobovanie obyvatestva mkou bolo riadne a na as preveden. Prdel cukru bol riadne preveden. Dopyt po cukre na zavranie je vek. Soou je obyvatestvo iastone zsoben. elezn zsoba soli dosia nebola dodan. Zsobovanie masou je uspokojiv, vzhadom na trvajce zsoby, ktor si obyvatestvo obas dopa prikupovanm mimo radnho prdelu. Hovdzieho, teacieho a bravovho msa bol pln dostatok. Povinn odovzdvanie dobytka bolo preveden na 80 %. Nedostatky mydla s stle vek. Dvka mlieka behom mesiaca jna znovu poklesla, akovek skuton produkcia stpla. Dodvka je snen nsledkom nzkej ceny, lebo preveden zvenie je ete mern ostatnm cenm a preto chovatelia krv vyhadvaj in vhodnejie speaenie mimo povinnho odovzdania. Stav obilia sa ukazuje dobr, len riedko poschdzan oziminy, hlavne rae, sa nedaj zlepi a niektor nsledkom silnho vzrastu burn musely by zaoran. Jarn obilniny sa iastone napravily, avak mnoh s dos zaplevelen ohnicou a ovsihou. Po kopaniciach s obilniny proti vlaajku slabie, nsledkom plnho nedostatku umelch hnojv. Okopaniny, a to jednak zemiaky, tak aj repa, s vo vemi dobrom stave, tretie okopvky a ohanie zemiakov sa postupne konia. Okresn nelnk v Trenne hlsi: Obyvatestvo s radosou prijalo zprvu o vyloden anglosaskho vojska vo Francii. Svoju rados odvodovalo tm, e teraz bude ma monos nemeck armda stretn sa s anglickou a americkou armdou a da jej posledn der. V novch nemeckch zbraniach sa silne dveruje a obyvatestvo nestrca ndej na vazstvo. Bombardovanie Bratislavy vyvolalo pohorenie celho obyvatestva, a zvl, ke sa dozvedelo, akm barbarskm spsobom postupoval nepriate. Tento smutn prpad m za nsledok, e obyvatestvo lepie repektuje predpisy CPO. V Trenne bola usporiadan radom propagandy protiboevick vstava, ktor bola hojne navtevovan a jednotliv firmy zaplatili vstupn za svojich zamestnancov. Zsobovanie obyvatestva je v kadom ohade mierov. Menie nedostatky sa objavuj v potrebe obuvi, o vak vzhadom na letn obdobie nie je tak vne. Stav rody ako obilnn, taktie okopanc, dosia sa ukazuje uspokojiv. Zapoalo sa kosenie ateln, zvanie sena. roda dobr, hlavne, e sa mohla uschova such. 200
Stavba na sekoch hydrocentrly bola iastone alebo plne zastaven, uvonen robotnctvo vak nezostane nezamestnan. Okresn nelnk v Ilave hlsi: V politickej situcii nenastaly iadne zmeny a priebeh mesiaca jna po tejto strnke bol plne kudn. V druhej polovici mesiaca jna boly usporiadan v obciach Ilava a Dubnica nad Vhom koly Hlinkovej Gardy priebeh tchto kl po kadej strnke uspokojil a ich slvnostn ukonenie s obsanmi prejavmi p. poslanca Hornia, poane p. vyslanca a fa radu propagandy Tida J. Gapara, bolo vemi pekn a dstojn. Koncom jna bola v obciach Dubnica n/V. a Ilava vlakov protiboevick vstava. Nvteva vstavy v obci Dubnica n. V bola uspokojiv, Ilava slab. Zsobovanie obyvatestva predmetmi dennej potreby je normlne. Socilne a hospodrske poloenie robotnctva je uspokojiv. Okresn nelnk v Pchove hlsi: Politick situcia v jni bola uspokojujca. Pohranin incidenty neboli. Hospodrska situcia bola v jni t.r. v okrese dobr. Obyvatestvo je dobre zsoben lnkami dennej potreby a nepou sanosti na nedostatok potravn. Pociuje sa len nedostatok eleza a eleznch vrobkov. Jn bol vcelku priazniv pre ponohospodrske rody, take tieto subuj da dobr atvu, a na niektor kopaniiarske obce, kde oziminy vyhynuly take roda ita a rai bude tu dos slab. Zapoalo sa s kosenm krmovn, ktor s vemi dobr. Urit nespokojnos vyvolalo predpsanie zemiakov k povinnmu predaju z rody 1944. Taktie sa neobde bez reptania povinn predaj dobytka, lebo cena za tento dobytok nikoho neuspokoj. Nezamestnanch niet, ale naopak jav sa nedostatok pracovnch sl, o sa pociuje menovite na prcach ponohospodrskych. Okresn nelnk vo Vekej Byte hlsi: Politick pomery v okrese s celkove dobr a kudn. iadne pozoruhodn odklony v tomto smere nenastaly. ud sleduje politick smer naich ttnikov a je pre zachovanie a udranie samostatnho Slovenskho ttu. Cudzia propaganda, ktor je namieren proti samostatnmu slovenskmu ttu, je udom, a na nepatrn vnimky zamietan a zavrhovan. Protittna letkov akcia alebo in sabotne iny sa v okrese za mesiac jn 1944 nevyskytly. Bombardovanie Bratislavy vyvolalo u obyvatestva 201
znan odpor proti teroristom a to u tch, ktor predtm s nimi iastone sympatizovali. Hospodrske pomery v okrese s vzhadom na vojnov stav a brann pohotovos ttu celkove a vemi dobr. Od poslednej zprvy sa iadne badaten poruchy ani zmeny nevyskytly. Nedostatky sa stle prejavuj u tchto lnkov: Mydlo, koa na obuv, obuv, plte na bicykel, pneumatiky a due na motorov vozidl, elezo a jednotliv kovy a hotov vrobky z nich, pohonn a osvetovacie hmoty a stavebn materil vbec. Pokia ide o bravov mas a slaninu, tu ete stle bada, e obyvatestvo je zsoben ete zo zakaiek opanch. Tu mono vak predpoklada, e neskorie i tchto lnkov bude citen nedostatok. Okresn nelnk v Povaskej Bystrici hlsi: Politick situcia je po strnke slovensko-nrodnej a ttnej stabilizovan. Tak v zbrojovke v Povaskej Bystrici, ako aj v celom okrese, vade sa usilovne pracuje a o politick pomery neprejavuje obyvatestvo iadny zvltny zujem. Prechodne rozvren nlady obyvatestva v svise s ustanovenm obecnch vborov behom mesiaca jna sa u uspokojily a a obecn vbory na ele so starostami obc uspokojivo pracuj. In obyvatestvo ije pod dojmom mohtnych bojov na vetkch frontoch Europy a najm inteligencia so zujmom sleduje vvoj udalost. Niiv bombardovanie a ast oplachy ustrauj a znervzuj irok masy obyvatestva, najm v Povaskej Bystrici, ale k porueniu pokoja a poriadku nikde nedolo, ani nebada zanechanie prc. Proti slovenskmu ttu a jeho vldnym predstaviteom nebolo bada iadne nepriatesk prejavy a na propagandu z Londna tie nikto nereaguje. Sabotne iny sa vbec nikde nevyskytly. Okresn organizcia HSS a tie miestne organizcie strany pracuj kudne. V organizcii Strany nenastaly iadne zmeny. Funkcia okresnho predsedu HSS v Povskej Bystrici nie je dosia zaplnen. Krajov poslanec Jn Hora do okresu riadne dochdza a politick pomery usmieruje. iadne pozoruhodn udalosti alebo spory sa v Strane nevyskytly. HG konala okresn kolu inovnkov HG s vemi dobrm vsledkom a tto kola ukonila prednky da 13. jna za prtomnosti velitea tbu hlavnho velitestva HG Dr. Danihela. DP a FS konaly slvnos slnovratu a in iadnu slvnos nevyvjaly. Komunistick innos po cel mesiac jn nebola v okrese pozorovan. Poda zskanch informci obecenstvo v tunajom okrese rozhlas Moskvy nepova a ani sa neriadi poda direktv komunistickej propagandy. 202
Z celho okresu jedine v Pov. Bystrici, menovite ale v miestnom podniku Zbrojovky, ij vo vom pote Slovci, Nemci a ei v spolonom pracovnom sruenstve. Po cel mesiac iadne nrodnostn spory ani nedorozumenia sa nevyskytly. In pomer medzi Slovkmi a Nemcami v Pov. Bystrici bol absoltne korektn a tie ei nezavdaly podnet k iadnym trestnm zkrokom proti sebe. Zsobovanie po cel mesiac jn bolo dobr a okrem sanost na nedostatok prdelovch lstkov na obuv zvltne zvady sa nevyskytovaly. roda vo veobecnosti sa ukazuje dobr, tie sena bude viac ne vlani, take ronci s ndejou had do budcnosti. Okresn nelnk v iline hlsi: Politick pomery boly vo veobecnosti pokojn. Nepriatesk leteck nlet na Bratislavu da 16. jna 1944 vyvolal medzi obyvatestvo okresu znan rozruch. V tomto svise vznikaly rzne poplan chry, najm o dosahu toku, o monostiach alch tokov a pod., o sa u iastone utilo. Statkrovi Jnovi Rvaymu z Gbelian ukradol pravdepodobne jeho kuchr Viliam Ko, naroden da 8. marca 1888 vo Vekch Levroch, okres Malacky, tamtie prslun, 5 kusov puiek a jeden revolver i 250 kusov ostrch nbojov v cene spolu 54. 000.- Ks a da 17. jna 1944 zmizol Ko z katiea statkra a dosia sa ho nepodarilo vystopova. Je podozrenie, e puky boly ukradnut k elom prprav kladov o Republiku. Oznmen andrskou stanicou Varn Okresnmu sdu v iline. V okrese, najm v horch, sa asto objavuj hlky rznych beencov, asto ozbrojench, ale dosia okresom iba prechdzaj a nebolo spozorovan, e by sa niekto v okrese usadil a vyvjal zkodncku innos po spsobe partiznov a tie neboly zisten konkrtne prpady ohroovania osobnej a majetkovej bezpenosti obyvatestva. Hospodrske pomery boly v mesiaci jni 1944 pokojn. Zsobovanie obyvatestva fungovalo uspokojive. Okresn nelnk v Myjave hlsi: V uplynulom mesiaci v tunajom okrese sa neudala iadna pozoruhodn udalos. Vetcia notri jednohlasne iadaj v prdel lstkov na obuv pre svoje obyvatestvo, lebo doteraz povoovan lstky s v tak malom pote, e notri maj vemi vek akosti pri ich rozdeovan. Tunaj rad u priamo iadal NZ o v prdel, o bolo aj prisbeb, ale skuton vsledok bol ten, e vzdor prsubu bol prdel lstkov ete men. Obyvatestvo teraz sa u vemone
203
domha prdelu distribunej obuvi, lebo za dlhch 5 rokov vojny pomaly spotrebovalo svoje zsoby. Prosm preto priamo zakroi u NZ-u, aby sa obyvatestvo takto ukudnilo, lebo veobecne znmou vecou je, e v obchodoch je obuvi dostatok, len pre nedostaton prdel lstkov si obyvatestvo tto opatri neme. Po bombardovan Bratislavy obyvatestvo v celom okrese vemi citlive reaguje na poplachy. Okresn nelnk v Bnovciach nad Bebravou hlsi: Vo veobecnej situcii v okrese za mesiac jn 1944 proti minulm hlseniam nenastaly zmeny. Okresn nelnk v adci hlsi: Po strnke politickej nenastala iadna zmena oproti minulmu mesiacu. Zsobovanie sa deje riadne poda vydanch smernc. Poasie je pomerne priazniv hodne vlahy a preto aj roda sa ukazuje dobr. Situcia na trhu prce sa v podstate nezmenila bada tendenciu u robotnkov, e radej vyhadvaj prcu v tuzemsku, ako v cudzine. Okresn nelnk v Kysuckom Novom Meste hlsi: Politick situcia v obciach tunajieho sprvneho obvodu je vzhadom na vojnov udalosti uspokojiv. Vina obyvatestva venuje sa vlune svojej existencii. Posledn teroristick nlet na Bratislavu mal siln odozvu medzi obyvatestvom, take i niektor pomlenci, ktor mali negatvny postoj voi Slovenskej republike a jej vedeniu, sa vzpamtali. No napriek tomu njdu sa vak kde-tu i osoby, ktor vidia v tomto teroristickom nlete nejak znmku nepriateskho spechu, ale tieto osoby vo veobecnosti v vahu ani neprichdzaj. taktie vek ozvenu mala i invzia na zpade, najm u bvalch prslunkov socialistickch strn, ktor poukazuj vesel myse, avak iadnu protittnu innos nepreukazuj. Tmto osobm je napriek tomu venovan zven pozornos. Verejn distribcia lnkov dennej potreby prebieha hladko. V poslednej dobe v niektorch obciach zana sa prejavova citen nedostatok zemiakov, nsledkom zlej rody z minulho roku. taktie jav sa nedostatok umelch tukov a obuvi, o je zjavom aj v inch okresoch. Na vek akosti stle nara povinn svod jatonho dobytka, nakoko tunajie obyvatestvo vinou pouva tohto na zprah, poane k vive rodiny. roda obilnn jav sa by dobrou, ak neprdu nejak iveln pohromy. 204
V obciach tunajieho sprvneho obvodu niet nezamestnanch, ba o viac, jav sa nedostatok pracovnch sl, take i mzdy nsledkom toho sa zvily, ke ilo o objednanie nejakej pracovnej sily. Mzdov pomery s vemi dobr. Stvok a vluk nebolo. Okresn nelnk v Pieanoch hlsi: Veobecn situcia za minul mesiac bola celkove kudn. Ruivo psobily na tunajie obyvatestvo najm posledn prlety nepriateskch lietadiel. Da 26. jna o 9.30 hod. strhol sa leteck boj nad Pieanmi. Pri tomto boji nepriatesk lietadl ostreovaly slovenskch sthaov palubnmi zbraami. Jedna z naich sthaiek bola nepriateom sostrelen pri obci Brnovce. Pilot utrpel ak zranenie. Druh bola prenasledovan, take musela ndzove prist na letisku. Pri prenasledovan naich sthaiek nepriateom zasiahly okno krajovho poslanca Bonka, rozbily okno a vletely a do kuchynskho kredenca. alie strely zasiahly domy Katarny Gogolovej na Sldkoviovej ulici a Jozefa Lovku, tovre na obuv. Strelami nebola spsoben iadna koda via a nebol nikto poranen. Tto udalos vzbudila medzi tunajm obyvatestvom vek vzruenie, a preto teraz pri vyhlsen poplachu, obyvatestvo panikrsky utek z obvodu do okolitch pol, kde sa ukrva v dozrvajcom obil a toto poliapanm ni. Zkaz tchto neprstojnost bol u tunajm miestnym rozhlasom uverejnen a obyvatestvo upozornen na prsne sthanie toho ponania. Zprvy o bombardovan Bratislavy vyvolaly veobecn opovrenie nepriateskej propagandy a vie utuenie slovenskosti. Miestna organizcia vo Vrbovom previedla sbierku na erven kr. Nsledkom slenia obc Stre a Krakovany do jednej obce Krakovany, s teraz v tejto obci dve strany HSS. Tmto je obec rozdvojen a asto dobr snahy miestnych initeov pre zujmy celku s bu jednou alebo druhou stranou haten. Bolo by v zujme celku, aby miestna organizcia HSS v Krakovanoch aj v bv. Stroch bola zruen a zriaden len jedna. V zsobovan obyvatestva v tunajom okrese nenastaly iadne podstatn zmeny. Nedostatok jav sa najviac v zsobovan elezom, obuvou, klincami a stavebnm materilom. roda vcelku jav sa by subnou, len ast dade snily kvalitu a kvalitu pokosench krmv. Okresn nelnk v Spiskej Starej Vsi hlsi: Tunajia situan zprva voi predchdzajcej sa v niom nezmenila a nato, e dva prpady partiznskeho prepadu boly zaznamenan v ssednom
205
staroubovanskom okrese. Urit preventvne bezpenostn opatrenia boly ihne preveden. Okresn nelnk v Nmestove hlsi: Politick pomery vo vetkch obciach tunajieho okresu s kudn a konsolidovan. Nevyskytla sa po politickej strnke iadna pozoruhodn udalos. Jarn ponohospodrske prce boly u ukonen. roda oakva sa v obilninch proti vlaajiemu roku miestami slabia, miestami sa oakva dobr roda obilnn. roda zemiakov oakva sa slabia. Zsobovanie obyvatestva prebieha bezvadne. Nesta prdel umelch hnojv a eleza. Miestami je obyvatestvo vyerpan z peaz. Okresn nelnk v Turianskom Svtom Martine hlsi: Politick situcia sa voi minulm mesiacom nezmenila. Da 10. jna 1944 bol Tur. Sv. Martin poven na mesto. Z tejto prleitosti a taktie na zakonenie Okresnej veliteskej koly HG priiel p. minister vntra Mach. Pn minister Mach vo vekej dvorane Nrodnho domu, za asti poprednch verejnch a kultrnych initeov, poslancov Dr. Floreka, Dr. Hruovskho, dr. Vanu, upana Slunho a vekho potu obianstva, slvnostne odovzdal dekrt povenia Tur. Sv. Martina na mesto a potom mal dvojhodinov politick prejav, ktor prtomn s pochopenm a vrazom vakynadene prijali. Obyvatestvo obce Vrtky je vemi znepokojen pre ast poplachy a pre iaston evakuciu obce. Po vyvesen vyhlok a iastonej evakuciu obce. Po vyvesen vyhlok a iastonej evakucii bol vek zmtok. V zsobovan zmeny nenastaly. O nieo sa zlepilo zsobovanie zeleninou a mliekom. V mesiaci jni 1944 bolo mnoho daov, nsledkom oho sa ukazuje roda vemi slab. Okresn nelnk v Dolnom Kubne hlsi. Politick situcia aj v mesiaci jni v okrese bola celkom kudn bez podstatnch zmien. iastone ale bolo bada urit vzruenie a neistotu nad alm vvojom udalost. Tento stav bezpochybne svis so zvenou bojovou innosou na vetkch frontoch, ale hlavne nsledkom teroristickho bombardovania Bratislavy a astch ruivch nletov na nae zemie, v ktorch obania vidia aksi prpravu na alie teroristick let. toky. Ovem zvltnu znepokojujcu ustraen nladu medzi obyvatestvom nepozorova. Vojnov 206
udalosti s dos ivo komentovan, v om obania nachdzaj da seba uspokojujce odpovede. Optovn dvody vemi posilnily morlku zlonch vojakov. Hospodrska situcia veobecn a zsobovacia je dobr, by v tomto ohade oproti letu v minulom roku pozorova urit zlepenie. Neboly pozorovan iadne poruchy a distribun systm fungoval dobre. Priazniv poasie v mesiaci jni 1944 malo vemi dobr vlliv na obilniny, okopaniny a krmiv, take ich roda ukazuje sa by dobrou. Okresn nelnk v Trstenej hlsi: V jni t. r. posk ozbrojen zloinci zase pokraovali vo svojej zloineckej innosti. Da 14. jna t. r. poksili sa neznmi ozbrojen posk lupii prepadn obchod Martina Bieluka v Harkabuzi.28 Narazili na odpor finannej hliadky nastala vzjomn streba. Lupii utiekli do Gen. Guberntu. Da 16. jna 1944 boli Jn afira a Alojz Marlek, obyvatelia v Pekelnku29 napadnut a olpen. Da 29. jna 1944 neznmi ozbrojen lupii napadli Jozefa Halka v pohraninej obci Buk. Podsklie30 a ukradli mu domce predmety v cene asi 4.000.- Ks. Prostrednctvom Oblastnho and. velitestva v Dolnom Kubne boly uroben opatrenia, aby andrske stanice na inkorporovanom zem boly zosilnen dosia vak bez vsledku. Tunaj rad optovne iada o opatrenie. innos tchto zloincov obmedzovala sa na odcudzenie vec bez efektvnych nsilenstv a dosia nevykazuje urit kladn poznatky partiznskej innosti. Pri stavbe dolnej priehrady na Orave v obci stie n/Or. bol zriaden pracovn tbor cignov. Cigni pracuj usilovne. Poet osb: 70. Obyvatestvo je krajne pohoren pod vplyvom teroristickch tokov na hlavn mesto nho ttu. In teroristick nlety v istch kruhoch obyvatestva vyvolvaj znanejiu nervozitu prevne vina udu vak oakva blzky koniec vojny dos pokojne. V inch sektoroch politickch otzok alebo pohraninej sluby nevyskytly sa pozoruhodn udalosti. Zsobovanie obyvatestva je stle obstojn. Stav rody sa predbene ukazuje dobr. Posledn dde a prietr mraien narobily vak mnoho kody na hosp. plodinch, menovite na mnohch miestach voda odniesla vetku ornicu, vyryla cel brzdy po roliach, zatarasila vetky pon cesty a miestami sa aj
28 29 30
Harkabz, bval slovensk obec, dnes v Posku. Pekelnk, ibid. Bukovina-Podsklie, ibid.
207
pda zaala sosva. Obec teda v prvom rade maj mnoho roboty napravi obecn pon cesty naturlnou prcou obanov. S kosbou lk a zelenho krmu sa u vade zapoalo. roda tohto krmu je vemi dobr, ale je obava, e pri zlom poas vetko pohnije. Vemi poklesly ceny dobytka, hydiny, masla a opanch /:iba mal odstvat:/, o je dkazom, e menej peaz koluje medzi obianstvom. V mestch mus by nepomerne lepie zsobovanie maslom, masou a udenrskymi vrobkami. Zatia lanskho roku procesie ud bldilo v dedinch a hadalo sa vetko, o malo dao spolonho s tukom, dnes sedliaka had zkaznka na maslo. Povinn shon dobytka nenarazil na iadne akosti. V poslednom ase aj paovanie pokleslo, lebo nieje tak dopyt po dolroch ako bolo prv, km Maarsko nebolo obsaden a km idia kupovali dolre. Ale kone sa ete pauj vo vekom. Okresn rad na jednom trhu predal tri kone za 56.000.- Ks. Za dobyt pas na koa, ktor je podarene falovan plat sa a do 3.000.- Ks. Paovan kone predvaj a vo vntrozem. Kone kupuj v Posku za mku, cukor a textilie. Pohranin str funguje obstojne. Okresn nelnk v Liptovskom Sv. Mikuli hlsi: V politickej situcii okresu v mesiaci jni 1944 k podstatnejm zmenm nedolo. Verejn poriadok a kud nebol poruen z politickch pohntok ani v mesiaci jni 1944. V poslednom ase astejie sa vyskytujce nlety nepriateskch lietadiel nad nae zemie a s tm svisiace leteck poplachy psobia na obyvatestvo, hlavne v sdle okresu Lipt. Sv. Mikul dos ruivo, obyvatestvo vak chov sa disciplinovane a vetky pokyny CPO dodriava. Ustavujce schdze novozvolench lenov obecnch vborov boly v celom okrese do konca mesiaca jna 1944 zadran, priebeh ktorch bol vade dstojn a mal slvnostn rz. Da 30. jna 1944 zrtilo sa vo Vysokch Tatrch v Tichej doline pod Tomanovm ttom kta 1804 v katastru obce Vchodn, okres Lipt. Sv. Mikul, trojmotorov vojensk lietadlo typu J.U.-52 aj s 5 lennou posdkou. Posdka sa zachrnila a utrpela len zranenia ahieho rzu. Situcia okresu po strnke verejnho zsobovania je vo veobecnosti uspokojujca. Nedostatok obuvi v jednotlivch obciach okresu stle trv, v dsledku toho ani ponosy neprestvaj. Bytov krza sa stle zvuje. Prina jav sa hlavne v prlive obyvatestva z evakuovanch ast ttu. 208
V okrese jav s nedostatok cukru nsledkom zapoatia sezny na zavranie rznych produktov. Okresn nelnk v Poprade hlsi: Politick situcia je celkove nezmenen a uspokojiv. Veobecne sa udia strnia od politickej innosti a nikto sa zvl neexponuje. Neboly zisten prpady protittnej innosti alebo nznaky prejavu verejnej nespokojnosti. Napnute oakva obyvatestvo al vvoj vojnovch udalost. Po invzii na zpadnom fronte, najm vak po bombardovan Bratislavy a astejom oznamovan leteckho poplachu, maj obyvatelia vne obavy, e nepriatesk letectvo zasiahne i objekty v tunajom okrese. Po bombardovan Bratislavy prejavilo obyvatestvo scit a as s postihnutmi. Disciplna pri vyhlsen poplachu od tch ias sa samoinne utuila. Bola tie aktivovan innos funkcionrov CPO a andrska stanica v Poprade zosilnen prslunkmi Asistennej jednotky v pote 10 muov, vdy po 21 doch. Partiznska innos alebo nznak ku nej, nebola nikde v okrese zisten, ani iadne zkodncke iny. V prvej tretine mesiaca bolo poasie vemi nepriazniv, v druhej tretine sa zlepilo a ku koncu mesiaca bolo vemi pekn. D bol niektorm kultram priazniv, avak lkam a zemiakom neosoil. Zsobovanie obyvatestva je dos uspokojiv. Slab je po strnke prdelu zemiakov, mlieka a mlienych vrobkov. U banskho robotnctva v Kiovciach a vbovciach, s ast ponosy pre nedostatok obuvi, ktor sa u banka vemi rchlo opotrebuje, take teraj prdel obuvi a podovovej koe nedostauje. Tie s u nich ponosy na prdel mky, ktor pre banka nepostauje ani v mnostve stanovenom pre ako pracujcich. Tmto bankom vzhadom na ich socilne pomery nie je mon zadovi si i u mku alebo obuv na ierno a preto sa u nich jav ist nespokojnos, nakoko tempo prce v bani je intenzvnejie, vzhadom na vojnov dobu a potrebu manganovej rudy pre zbrojn priemysel. Preto bolo v poslednom ase prijatch mnoho robotnkov z cudzch krajov. Okresn nelnk v Gelnici hlsi: Nlada obyvatestva doteraz nejav na vonok znmky podstatnej nespokojnosti. Nlety a bombardovanie v inch astiach ttu spsobuj u tunajieho priemyselnho robotnctva deprimujcim dojmom a ast s ponosy na navu, kee asto z priemyselnch objektov, aleko z podnik musia do lesnch krytov bea vo dne i v noci. 209
Zahranin udalosti spsobuj asto aj nechu k svedomitej prci, lebo vina ud never v astliv koniec vojny. Mnoh zanaj sa stara len o seba a vlastn rodinu a nijak achetn akcie, ako zbierky a schdzky polit. organizcii zastuj sa vemi mlo. Zsobovacie pomery s priazniv. Nezamestnanos iastone stpla. Niekoko robotnkov z Nemecka sa vrtilo a po uplynut dovolenky zp do Nemecka neodcestovali. roda sena je dobr. iveln pohromy boly len prietrou mraien v Mnku n/Hr., ale katastroflna pohroma to nebola. Okresn nelnk v Spiskej Novej Vsi hlsi: Politick ivot v obciach bol v znamen rozruchu, ktor spsobilo prevedenie invzie v severnej Francii, jako aj pouitie novej zbrane Nemcov. Napnutie vyvolan mimoriadnymi udalosami mesiaca jna bolo aj na vidieku. Bombardovanie Bratislavy, poetn obete nletu, zaiatok ofenzvy Sovietov proti Fnsku, zaiatok ofenzvy na strednom seku vchodnho frontu, to vetko vzruuje myse ud prve teraz, ke prilo tretie vroie boja proti boevizmu. Udalosti tieto sledovan s udom s krajnm naptm, najvie s obavy pred prelomenm vchodnho frontu. ud je presveden, e vtedy by Slovensko stalo sa bojiom. Taktie s obavy pred alm bombardovanm Slovenska. Hospodrska situcia je uspokojiv. Zsobovanie prebehlo hladko. Obilie ukazuje sa dos dobr a na ito, ktor miestami bolo v januri a vo februri natoko pokoden, e na niektorch miestach bolo plne znien. Poznamenvam tie, e pre nedostatok zemiakov v minulom roku, nebolo mono vysadi toko zemiakov, ako v rokoch predolch. Okresn nelnk v Levoi hlsi: Vek rozruch a pohorenie u obyvatestva vyvolalo bombardovanie Bratislavy. Taktie vyvolalo rozruch nariadenie o mimoriadnych odvodoch. Vyskytly sa rei o veobecnej mobilizcii. V zsobovan podstatnej zmeny nieto. Zaalo sa s kosenm ateln a trvy. Je obava, e pre kadodenn dde tieto krmiv pohnij. Da 28. jna 1944 bolo v obciach Harakovce, Beharovce, Gran-Petrovce a iastone Pongracovce povode, ktor narobila kodu na poliach a cestch. V Gran-Petrovciach a iastone i v Harakovciach bolo krpobitie, ktor narobilo kody na obilninch.
210
Okresn nelnk v Kemarku hlsi: V okrese je naprost kud a poriadok. Pohranin incidenty sa nevyskytly. Tie neboly dosia v tunajom okrese zisten stopy po partiznoch. Poda zprv nemeckch pohraninch orgnov, ktor zskalo nae andrstvo v Jurgove, potuluj sa v lesoch v Gen. Gubernte, nealeko Novho Targu tlupy, ktor pchaj lpee a krdee. S to Poliaci, ktor sa skrvaj pred nemeckmi orgnmi preto, aby neboli odtransportovan na prce do Nemecka. andrska stanica v Jurgove v poslednej dobe bola zosilnen 4 prslunkmi Asistennej jednotky z Kemarku. V jni 1944 zistila andrska stanica v Tatranskej Lomnici a v Starom Smokovci, e v Tatrch obchdzaj osoby enskho pohlavia z Nemecka niektor osoby nemeckej nrodnosti a nahovraj ich, aby vstpili do novej cirkvi, ktorej pvod je z Nemecka a ktor zodpoved prianiu a smaniu nemeckho nroda a Novej Eurpy. Zisten bolo, e v Tatranskej Lomnici prihlsil sa do novej cirkvi Jozef Januka s manelkou. Januka je slovenskej nrodnosti, ale manelka je Nemka a tto mala tie chodi v obvode andrskej stanice v Starom Smokovci s prihlkami. etrenie vo veci nie je dosia skonen a bude o tom svojho asu podan zprva. Okresn nelnk v Starej ubovni hlsi: Politick situcia vo veobecnosti je uspokojiv i ke sa zjavuje urit nervozita pre invziu a pre vek ofenzvu Rusov. Kad si iada, ak, aby vojna m skr sa skonila. V mesiaci jni napadly dosia nezistenej totonosti osoby /:partizni:/ kasrne pohr. fin. stre and. stanice, pri ktorej prleitosti nastala prestrelka. Pri prestrelke zastrelen bol mu dosia nezistenej totonosti, ktor bol pochovan na obecnom cintorne v Litmanovej. Mustvu finannej stre a andrstva sa ni nestalo. Hospodrska situcia v tunajom okrese je dobr, ale dajne hnij zemiaky a je bada, e roda tchto bude op slab. Okresn nelnk v Sabinove hlsi: iadna pozoruhodnejia politick udalos sa v okrese v tomto mesiaci nevyskytla. Hospodrska situcia je v okrese uspokojiv. 211
Okresnnelnk v Preove hlsi: V popred je sledovan stle vojnov situcia. Priazniv ozvenu bolo bada medzi irmi vrstvami obyvatestva po nasaden novch tajnch zbran Nemcov. Bombardovanie nho hlavnho mesta vyvolalo rozhorenie vetkch vrstiev bez rozdielu nboenstva a nrodnosti. Vade odcudzovali brutlnos a zkernos Anglianov a ich spojencov. Odovzdvanie zbran vyvolalo medzi ich dritemi ist nespokojnos, nakoko vina driteov tieto zbrane mala k ochrane svojej osobnej bezpenosti alebo k ochrane svojich poovnch revrov. V radoch poovnkov s sanosti o zven pytliactva, nakoko poovnci bez zbran neopovauj sa do lesov, zvl v odahlejch revroch. Hospodrska situcia vo veobecnosti je uspokojiv. V zsobovan obyvatestva nebolo iadnych porch. Prejavuje sa vak ist nedostatok lstkov na obuv, petroleja, tuku a mydla. Stav rody je uspokojiv, hoci v niektorch obvodoch, ako naprklad v obvode notaritu Kecer. Pekany bola roda iastone pokoden menm adovcom. Taktie bola roda iastone pokoden vlivom ddivho poasia. Policajn riaditestvo v Preove hlsi: Na politickom poli bolo v jni pozorova aksi veobecn ustrnulos a stup z aktivity aj u ud, o sa zdaj by prvrencami Londna. Vade bada urit skleslos premiean stpajcou sa nervozitou a obavami pred valiacimi sa vojnovmi udalosami, ktorch zjavy sa ukazuj u i pre Slovensko stle hrozivejmi. Vidiecky ud tie rchlo reaguje na svetov udalosti. Pokia ide o postoj vidieckeho udu voi mnoiacim sa partiznom, bolo vo vine prpadoch zisten, e tmto poskytovan pomoc deje sa viac-menej z obavy, aby partizni neohrozovali darcu na ivote a majetku a mlokedy to n ud rob z istej sympatie. Bombardovanie Bratislavy malo siln odozvu aj na vchodnom Slovensku. Tento teroristick nlet zapsobil mocne i na miestne obyvatestvo, lebo mnoh tunajie rodiny maj tam svojich blzkych, o osude ktorch oakvaly zprvy s bolestnm naptm. Nam kontatova, e toto chmriv ovzduie za mesiac jn sa do istej miery rozplynulo, ke da 18. jna 1944 zavtal do Preova p. podpredseda vldy minister Alexander Mach, ktor u svojou prtomnosou vlial do mysl obyvatestva vestrann povzbudenie pre al ivot a uspokojil ho podanm najautentickejej zprvy o skutonch inkoch uvedenho teroristickho nletu na Bratislavu. Tm boly sasne vyvrten aj mnoh medzi obyvatestvom pretriasan chry o premrtenom pote obet tohto bombardovania. 212
V de nastolenia preovskho meanostu bol slvnostn rz mesta Preova, zvenm i celottnym eucharistickm rokom grcko-katolkov, ktorho zakonenie sa konalo uvedenho da na ele J. E. gr. kat. biskupa Gojdia a J. E. r. kat. biskupa Dr. Jozefa Crskeho. Vo vyivovan obyvatestva v Preove nenastala v jni nijak porucha. Tdenn trhy tie vetkmi monmi hospodrskymi produktmi z vidieku v tomto mesiaci boly hojne zsoben. Okresn nelnk v Giraltovciach hlsi: Da 16. jna 1944 boly v lese v kat. obce Petrovce, okres Giraltovce, njden tri mtvoly partiznov. Da 21. jna 1944 asi o 22. hodine bol vo svojom dome v Kameninch prepadnut 6. partiznmi riadite gr. kat. udovej koly Mikul ima a tmito zavraden a vykradnut. Zsobovanie v okrese prebieha celkom normlne a nedostatok potravn jav sa len v uritch lnkoch, ktor vak pre vojnov pomery nemono zadovi. Okresn nelnk v Bardejove hlsi: Ete aj v minulom mesiaci pokraovalo sa v ustanovovan obecnch vborov, miestami nebolo o toto zujem, niekde z toho vznikala nboensk otzka, na pr. V obci Zlat. V tejto veci som zakroil, vec prejednvam so Stranou a dfam, e poda vsledku i tu djde k zmierlivej dohode obianstva so Stranou. Do politickho rmca zapad sn aj t skutonos, e vojaci pu domov svojim pozostalm, e kad m nrok, kto narukuje na vyivovac prspevok vo vke 20.- alebo 8.- Ks denne. Na zklade tejto mlnej informcie sa ud potom rozuluje a vyhra sa zodpovednm initeom. Zsobovanie obyvatestva v celku prebieha hladko, neboly zisten ani oznmen ponosy so strnky obyvatestva. Stav ozimn sa podstatne zlepil, okopaniny s dobr. ito v niektorch notrskych obvodoch bolo zaoran a preto sa muselo nieo inho osadi. Da 2. jna 1944 v chotri obce Lukavica, Ni. Voa roda bola pokoden adovcom, poda doterajieho odhadu vka kody bude ini 40 50% normlnej rody. Da 28. jna 1944 bolo aj krupobitie, ktor iastone pokodilo aj rodu v Lukavici, pokodilo cestu v seku asi 160 metrov. Okresn nelnk v Medzilaborciach hlsi: Vo veobecnosti sa situcia od minulho mesiaca nezmenila. Behom mesiaca prelo cez okres viac transportov civilnho obyvatestva z Ukrajiny, vezenho asi na prce do Nemecka. Mnoh z prevanch na zem okresu 213
transporty opustili a z iastky sa prihlsili u tunajch bezpenostnch orgnov a z iastky sa skrvaj po lesoch. Civiln obyvatestvo s tmito uteencami zrejme a verejne sympatizuje, o sa prejavuje na vonok najm tm, e zadranm uteencom je donan strava, odev a pod. V okrese je poriadok a pokoj. Okresn nelnk v Humennom hlsi: Pokia ide o politick pomery v obvode tunajieho okresu v tomto smere neboly za uplynul mesiac zisten iadne zvady. Obyvatestvo chov sa kudne a vyhba sa kadej politickej innosti zvl obyvatestvo, ktor je smania, prpadne politickho presvedenia odchylnho od slovenskho. Veobecne medzi obyvatestvom je bada nervozitu a obavu, aby zsah vojny nepriblil sa na tunajie zemie. Hlsim, e v mesiaci jni 1944 da 10. jna 1944 bola v Humennom na tefnikovej ul. /:budova starej kasrne:/ prestrelka medzi andrmi a 2. lenmi zkodnckej tlupy. Pri prestrelke zo zkodnkov menom Iva Vasil, nrodnosti ruskej sa zastrelil a tefan Petruovsk z Humennho bol zatknut a odovzdan do vzby BO v Preove k aliemu pokraovaniu. lenovia zkodnckej tlupy boli ozbrojen pitoami a ostrmi runmi grantmi v pote 4 kusov. Da 15. jna 1944 o 2. hodine prepadli 4 lenovia pravdepodobne zkodnckej tlupy Komjatyho v Udavskom v jeho skromnom byte, ktorho chceli olpi o peniaze. Lpe nepreviedli a zostalo iba pri pokuse, ale jeden zo zkodnkov vstrelom z pitole poranil Ondreja Komjatyho na hlave. Zranenie bolo len ahieho rzu. V svislosti s lpenm prepadnutm boli zadran, lesn hajnk z Kamienky a jeden oban z Kamienky and. Stopovacou stanicou Humenn. Zadran boli taktie odovzdan BO v Preove. Zosilenou bezpenostnou slubou, ak aj as od asu prevdzanmi hromadnmi obhliadkami obc a jednotlivch domov v obvode tunajieho okresu, s lenovia tlp znekodovan, prpadne obmedzovan vo svojej innosti. Tieto opatrenia v budcnosti bud ete zosilnen, o je prevdzan s vekm potom andrstva. Veobecn hospodrska situcia v mesiaci jni t. r. bola uspokojujca. V dennch ivotnch potrebch nejav sa nedostatok citene a nie s iadne odvoden sanosti vo veci zsobovania. Subn stav rody sa v tomto mesiaci pre neprimerane vea daov, chladnho poasia, mlo slnench dn vemi zhoril. Doteraz najvia koda sa jav v tom, e seno, atelinu udia nemohli riadne uskladni na zimu a z vej iastky aj 2 tdne u mokne vonku vyschnut paa, nsledkom skoro 214
kadodennch daov. roda sena, ateliny a lucerny bola dobr, ale pre znemonenie a riadne vysuenie kvalita je vemi zl. Mal as bola len vas a pomerne dobre na zimu uskladnen. Denn dde pokodzuj stle aj stav obilia. Mestami penica, ra le a veobecne vvin klasov a zrniek pre nepriazniv poasie je haten a kvalitne bude iste slabie obilie, ako lanskho roku. Stav ovocia veobecne je slab. V poslednej dobe v znanej miere hynie bravov dobytok a hydina. S ast zjavy, e cel osadenstvo vyhynulo. Postihnut nechc kody hlsi z obavy pred pokutovanm. Tto epidemia sa vyskytuje v mnohch obciach tunajieho okresu. V poslednej dobe vyskytuje sa aj medzi husami a kakami. Toto malo za nsledok, e pri povinnom odovzdvan hov. dobytka boly odovzdvan prasat a e na trh v Humennom je vo vej miere dovan hydina kadho druhu. Povolvanie zlonkov m u znan vliv na ponohospodrske prce. V niektorch prpadoch bol povolan jedin len musk v rodine a tak rodina zostala bez monosti obrobi si svoje pozemky. Takto rodina bez ohadu na majetkov pomery sa radiklne domha vyivovacch prspevkov a povolan kad prleitos vyuije, aby za tieto osobne na radoch intervenoval. Okresn nelnk vo Vranove hlsi: Veobecn politick pomery v tunajom okrese s uspokojiv. Hospodrska situcia vo veobecnosti je dobr. Zsobenie obyvatestva najnutnejmi dennmi potrebami deje sa uspokojivo. iveln pohromy vo vom rozsahu neboly, len v tchto doch nad Vranovom v jenom psme prela brka a padaly aj adovce, avak vie kody spsoben neboly. Stav ozimn, ak aj jarn je vemi dobr a mono oakva ete lepiu rodu, ako v minulom roku. Okresn nelnk v Michalovciach hlsi: V politickej situcii v mesiaci jni 1944 nebolo zvltnych zmien. Prliv maarskch vojenskch zbehov alej trv. Pokia sa tka bezpenostnch pomerov, na celom okrese neboly nim naruen. O strnke zahranino-politickej, obyvatestvo had s uspokojenm do budcnosti, lebo je presveden, e Nemecko, ke bude stle jednotn a vydr, svojou vojenskou strategiou za pomoci svojich spojencov a to tm viac, e nielen sam Nemecko, ale cel svet je o tom presveden, e bojuje o zchranu celej Eurpy a o spravodliv rozdelenie svetovho bohatstva.
215
Teraj stav rody vzbudzuje ndej, e tohoron roda bude rekordn, ovem ke prde nejak iveln pohroma. Skuze sena je vemi dobr. Stav zemiakov vemi dobr. Ovocie priemern. Veobecn pokles cien bravcov a ronckych produktov, jednak vplyvom dobrej hospodrskej situcie, jednak odchodom idov. Okresn nelnk v Stropkove hlsi: Po strnke politickej nebola iadna zmena oproti minulmu mesiacu. Okresn nelnk v Trebiove hlsi: Po strnke politickej nenastala iadna zmena oproti minulmu mesiacu. V Bratislave da 17. jla 1944. Na str! Prednosta B (Vojensk historick archv Trnava, fond 55, katua 35, 55/35/4)
216
Jl
VEOBECN POLITICK SITUAN ZPRVA ZA MESIAC JL 1944

Hospodrska situcia by bola uspokojiv. roda obilia je dobr, miestami a vemi dobr. atva sa opozdila skoro o mesiac. Pre dadiv poasie sa nemohlo mlti, teraz vak atva sa dokonieva a mlatba je v plnom prde. V najvch atevnch a mlatebnch prcach ruivo psob t okolnos, e je mnoho ronkov a robotnkov povolanch do innej vojenskej sluby. Ovocia je mlo. Vinohrady sa ukazuj a mono pota s dobrou rodou. Zemiakov a kukurice bude tie pekne. Zeleniny s dobr. Obyvatestvo zhorskch obc je znepokojen preto, e zemiaky, zeleninu nebude vedie preda nsledkom toho, e z Bratislavy mnoh evakuovali. Da 16. jla 1944 boli zhoden letky v katastrlnej dedine Most na Ostrove nepriateskmi lietadlami. Obyvatestvo letky odovzdalo na andrskej stanici. Niekoko letkov bolo njdench pri ponch prcach, z tch 1 1 exemplr pripojujem. Obasnmi nletmi na Bratislavu a okolie je vyvolan nervozita obyvatestva, pretoe nlety hatia prcu nie len v radoch a dielach a obchodoch, ale aj v ponohospodrstve a vinohradnctve. Hromadn povolanie starch ronkov k innej vojenskej slube na neurit as vyvolalo v obci Zobor vzruenie. Vo veobecnosti treba poznamena, e sa mnoh snaia vyhn povinnosti vojenskej. Pri tom treba poznamena, e neva stupuje okolnos, e s atva mlatba v najvom prde. Vojnov udalosti sleduje obyvatestvo s vekm zujmom, ale akosi s rozvahou, situcia je vo veobecnosti dobr, avak nervzna. Optovn odvody v okrese boli preveden v dobe od VI. VII. 1944 do 4. VIII. 1944 v Sv. Jure bez vetkch vtrnost. Okresn nelnk v Malackch hlsi: ctivo oznamujem, e politick situcia oproti mesiacu minulmu sa do istej miery zhorila a sce tm spsobom, e obyvatestvo je stle v napiatom oakvan blzkeho neznmeho konca vojny, o zapriuje mnoho epkanej propagandy a nervozity. Kud, poriadok a pokoj, prvna istota vade bola zachovan, rukovanie zlonkov, ako aj odovzdvanie evidennch kon sprevdzan reptanm 217
VII
a protestmi postihnutch, avak rozkazy s plnen a postihnut si pomhaj leglnymi prostriedkami av, najm mnostvo iadost o oslobodenie od innej vojenskej sluby vemi vzrast, take tvor samostatn agendu. Poet poplachov sa v mesiaci jli zmenil oproti jnu, m nastalo urit ukudnenie v tomto smere. Medzi udom koluje epkan propaganda, ktor prechdza a v presvedenie, e stojme pred bezprostrednm koncom vojny, a e kon vojna najpozdejie v mesiaci oktbri. Hospodrska situcia v malackom okrese je celkove dobr. Okresn nelnk v Skalici hlsi: Politick bezpenostn pomery skalickho okresu boli v mesiaci jli 1944 dos uspokojiv. Tunajie roncke obyvatestvo sauje sa hlavne preto, e ronci v terajej atve museli narukova, svoje rodiny a hospodrstvo bez potrebnch pracovnch sl zanecha. Naproti tomu pni s doma a s od vojenskej sluby osloboden. Preto navrhujem, aby odklad nstupnho termnu, poane oslobodenia od innej vojenskej sluby ttnych a skromnch zamestnancov nie 30 ronch bol bez vetkho alieho zruen. Toto navrhujem tie aj preto, lebo na obvode tunajieho okresu, menovite u Daovho radu v Skalici, alej u fy. Tekla papierncky a kartonny priemysel . spol. v Skalici je vea mladch radnkov a zamestnancov, ktor bez najmenieho ohroenia agendy radu, poane podniku by mohli by nahraden enskmi pracovnmi silami. Naproti tomu dostalo by zamestnanie mnoho absolventov z tunajej ttnej obchodnej koly, ktor pre terajie vojnov pomery nemu sa niie umiestni a t, o aj dostali nejak zamestnanie, musia pracova za nepatrn mzdy. Navrhujem alej, aby ani v iadnom ttnom rade ani v iadnom podniku dleitho pre obranu ttu, nebol nikomu povolen odklad, poane nebol nikto osloboden od voj. innej sluby bez shlasu prsl. okresnho radu. Konene oznamujem, e v minulom mesiaci na obvode tohoto okresu sa nevyskytli ani iadne sabote, ani iadne pohranin incidenty. Nsledkom stleho dadivho poasia ronci len s vekmi akosami mohli si vysui a na zimu uschova svoje krmiv pre dobytok. Avak pre nepriazniv poasie a pre vek nedostatok pracovnch sl, vemi zaostali vetky hospodrske prce. Z uvedench dvodov atva v tomto okrese sa tie len ku koncu mesiaca jla zapoala a je obava, e obilie pre prerastie na roch a vnos rody sa znane zni. Mlatba sa zapoala len na majeroch ttneho vekostatku, kde maj viac monost obilie si pod opami uskladni a tam tie aj omlti. Preto navrhujem, aby na mimoriadne vojensk cvienie povolanm ronkom bola v etapch udelen aspo 3 3 tdov dovolenka a to nateraz pre letn prce a v oktbri pre jesenn hospodrske prce. 218
Okresn nelnk v Senici hlsi: Vvoj politickej situcie v tunajom okrese pokraoval aj v mesiaci jli v znamen zvenej nervozity obyvatestva. Zahranin udalosti, hlavne postup ruskho vojska na vchodnom fronte sledovalo obyvatestvo so zujmom dosia neobvyklm. Neistota a obavy z toho vyplvajce boli vak viac vntornho rmu a navonok bol ivot v okresnom sdle aj navonok kudn a normlny. Zven zujem o politick a vojensk situciu mal za nsledok aj intenzvnejie povanie nepriateskho rozhlasu a renie poplanch sprv. Koncom mesiaca sa napr. rozirovala u sprva, e rusk vojsko prekroilo u slovensk hranice. Taktie kolovala sprva, e na vchodnom Slovensku soskoilo 1500 ruskch parautistov. Nladu obyvatestva deprimovali hlavne zaiatkom mesiaca aj ast leteck poplachy a prelety nepriateskch lietadiel. Da 7. jla 1944 krtilo sa pri obci Cerov Lieskov americk bombardovanie lietadla a lenovia posdky, ktor soskoili padkom boli zadran, o om bola podan osobitn sprva. Prpad vzbudil u obyvatestva zvedavos a rozruch, ale okrem niektorch nedisciplinovanch jednotlivcov sa civiln obyvatestvo chovalo riadne. Obavu obyvatestva zvyovalo napokon aj povolvanie zlonkov do vojenskej innej sluby. Pri tom bolo pozorova dos vek neochotu k nastupovaniu, ktor sa javila vo hromadnom podvan iadost o odklad, prpadne oslobodenie od voj. innej sluby. Robotncke vrstvy dvali miestami najavo nespokojnos nad tm, e vraj radnci a bohat ronci nemusia rukova, ale robotnci no. Po strnke bezpenostnej bol v okrese pln kud a poriadok. Trestn iny proti ttu sa nevyskytli. Protittna innos nebola zisten. Okresn nelnk v Modre hlsi: Poet idov sa v okrese zvil nsledkom evakucie vchodnho Slovenska. Niektor z nich pracuj ako ndennci u VSD v Bratislave. Podozrivej innosti nebada. Ovam vak (konkrtne prpady neviem), e z Maarska je hodne idov paovanch na Slovensko a vraj za tak prepaovanie sa platia vysok iastky peaz. Organizan ivot v HSS plynie riadne, iba v Pezinku je mal hlok nespokojencov v Strane, ktor nie s spokojn, pretoe ich osobn ambcie neboli uspokojen. Pre tchto niet iadne autority, s ktorou by boli spokojn. HG a HM maj letn seznu. Nemeck organizcie tie neprejavuj ulejieho organizanho ivota. Politick situcia je silne ovplyvovan udalosami n frontoch. Nervozita sa chyt kadho. Tie u Rusov emigrantov je znan strach. Star udci s 219
zatlen a rzne elementy vystrkuj roky. m sa vojna viac bli k nam hraniciam, tm s smel a nai udia vstranej. Preahovanie vojny preukazuje detruktvny smer. Obete s vojnou spojen nesie len ronk, lebo odovzdvanie obilia, slamy, krma a zemiakov len tla. In zmon vrstvy len zskaj z predraovania a iernych obchodov. Odovzdvanie dobytka ronctvo u roztrpuje, lebo zmon obchodnci a priemyselnci tejto archy nemaj. Berie sa u kmeov stav dobytka lebo v chove tohto tu v naom kraji je badaten pokles. atva je v plnom prde a mlatby obilia zanaj. Kad je tak zaujat tmito prcami, e niet asu na politikrenie. Nakoko sa ukzala dobr roda obilia, aj nlada je u obyvatestva dobr. Priebeh atvy a mlatby je haten tm, e znan mnostvo ronkov a robotnkov bolo povolanch k mimoriadnej slube vojenskej. Najm mal hospodrstvo zostali bez pracovnch sl chlapskch a tak atevn prce sa oneskoria. Navrhujem preto, aby MNO zlonkov takto povolanch na atevn a mlatebn prce prepustilo na dovolen, lebo nebude mon riadne vas tieto prce previes. Poznamenvam, e sa prejavuje nedostatok ponohospodrskeho robotnctva, pretoe boli k vojsku povolan a nsledkom toho mzdy nepomerne sa zvili. Toto zvenie miezd, sn u presahuje kalkulan monosti rentability, zvl u vinohradnkov. V Modre a v Pezinku sa prejavuje nedostatok mlieka a u NZ nemem sa dovola npravy. Okresn nelnk v Trnave hlsi: Zsobovanie obyvatestva potravnmi lnkami bolo dobr. Stav rody ukazuje sa by dobrm. iveln pohromy vyskytli sa tieto: Da 30. jna 1944 bol prietr mraien a padal vek adovec nad obcami Radoovce, Bohunice a Jaslovce, ktor narobil vek kody na obil a okopaninch. Da 16. jla 1944 v obci Doln Dubov vznikol z neznmej priny poiar, pri ktorom zhoreli tyri stodoly a v nich vetka prvokosn krma. Da 7. jla 1944 o 10,50 hod. preletelo nad obcou Voderady od juhu na zpad asi 80 nepriateskch lietadiel vo vke asi 5000 m a zhodili v obvode obce Voderady na poli tyri trhacie bomby nezistenho pvodu a kalibru, ktor po dopade na zem vetky vybuchli a vbuchom spsobili Jozefovi Remenrovi z Dolnho Dubovho na atelinovom poli asi Ks 1000, kody. V blzkosti dopadu bmb nikoho nebolo a nikto usmrten ani poranen nebol. Vo vuveden de medzi 10. a 11. hodinou preletelo nad obcou Ruindol od juhu na zpad nezisten poet nepriateskch lietadiel a zhodili do poa medzi obcou Ruindolom a Borovou, tri przdne sudy od benznu a jeden ps protilietadlovch ete nevystrelench nbojov. Przdne sudy od benznu, ako 220
i ps protilietadlovch guometnch nbojov vzali na auto a odviezli do Bratislavy dstojnci od FBU. Taktie v tomto priestore nebol nikto usmrten ani poranen a nebola spsoben iadna koda. V ten sam de preletelo cez Trnavu a okolie vo viacero vlnch vie mnostvo nepriateskch bombardovacch a sthacch lietadiel, ktor leteli od juhu, juhovchodu a vchodu, smerom na sever. Nad obcou Zelene a Modranka v dobe medzi 10.05 hod a 10.30 hod. povstal vzdun leteck boj. Vd. Mria Ujlakyov zo Zelena sa pri tomto vzdunom boji neschovala, ale sa na pred svojm obchodom na ulici v Zeleni pozerala, priom bola asi o 10.40 hod, zasiahnut bu strelou alebo repinou do temena hlavy a pri prevoze do ttnej nemocnice v Trnave zomrela. Toho samho da asi o 10.50 hod bola tie pri tomto vzdunom leteckom boji do chrbta poranen bu dutinkou alebo nejakou menou repinou na poli v chotri obce Modranka, pracujca Irena Szabov z Modranky, zranenie Szabovej bolo vak nepatrn. alej na poli v chotri obce Zelene asi 1 km june od obce, bolo zhodnch 5 trhacch bmb nezistenej vhy. Bomby dopadli na obsiate polia asi na 100 m jedna od druhej. Vetky bomby vybuchli. Okrem kody spsobenej na siatinch, iadna in via materilna koda spsoben nebol. Tamtie vybuchnutm bmb nikto o ivot nepriiel, ani poranen nebol. Okrem spomenutch 5 bmb boli v chotri obce Zelene, Hrniarovce a mesta Trnavy zhoden przdne plechov sudy od benznu. Sudy boli americkho pvodu. Boli na niektorch miestach rozstriean, o skutone vzdunmu leteckmu boju nasvedovalo. Sudy pri pde na zem sa celkom zdeformovali. Sudy poda dispozci vojenskej sprvy CPO v Banskej Bystrici boli zaslan tomuto velitestvu. Veobecn nlada pre situciu na frontoch je u obyvatestva stiesnen. Tie nepriaznivo psobila sprva o atentte na vodcu Nemeckej re Adolfa Hitlera. Vek nechu sa jav i u obianstva, ktor bolo k innej slube vojenskej povolan. Tto nechu dvaj asto i verejne najavo. Bolo to menovite pozorova v Trnave, ke vojaci t boli odtransportovan z Trnavy, kde pri nasadan do vlaku mnoh z nich v podnapitom stave vykrikovali: Zas len chudobu ber na front, nech id bojova ariztori my pjdeme za partiznov a pod. Tak sa zd, e dstojnci neovldali mustvo, to bolo vidno i pri nasadan do vlaku, lebo rozkaz nasada pri odchode do vlaku mnoh neposlchli a potom skkali u do pohybujceho sa vlaku. Takto scny vyvolvaj u obecenstva velijak poznmky a rozhodne natrbuj disciplnu nielen u vojska, ale i u civilnho obyvatestva. Je trpne sa dva na plne vyzbrojench vojakov, idcich niekedy len v skupinch bez velitea na vlak s rozhdzanm vstrojom a vzbrojom, pri om padaj nemiestne poznmky i zo strany vojakov a tie i na obecenstvo popri situcii na frontoch vemi depriminovane. 221
V poslednom ase bolo bada, e komunisti, idia a i mnoh tak, ktor dosia neboli komunistickho zmania, prejavuj dos ul pohyb, viac politizuj ako dosia, z oho sa d usudzova, e nladu erpaj jednak z frontovch sprv a hlavne povanm nepriateskch rozhlasovch stanc. Okresn nelnk v Hlohovci hlsi: Politick situcia je v tunajom okrese dobr. Protittna propaganda pozorovan nebola, obyvatestvo okresu chov sa pokojne. Da 7. jla t.r. asi o 10.15 hod. vo viacerch skupinch preletelo nad zemm okresu hlohoveckho 400-500 anglo-americkch lietadiel, z ktorch niektor zhodili 7 vbunch bmb v chotri obce Siladice. Zhoden bomby vybuchli a spsobili asi 5-6 m hlbok a 12-15 m irok jamy v poliach vo vonom priestore. Toho istho da asi o 10.30 hod. za obcou Malenice zhodili tieto lietadl 4 alie vbun bomby, ktor tie vybuchli v poliach v obil. Okrem spsobench jm v poliach in koda nevznikla, ani udsk ivoty neboli zasiahnut. Okolo 11.hod. tohoe da zhodili nepriatesk lietadl pobl obce Kaany a Bbu asi 7 przdnych benznovch ndr, z ktorch jedna zasiahla pod stromom stojaceho Frantika Viskupa, 20 ronho, obyvatea z Ve. Bbu, ktorho na mieste usmrtila. Njden przdne benznov ndre odovzdan boli do schovy obecnch radov a do prevzatia vojenskou sprvou. Nad obcou Lukaovce toho istho da asi o 11-tej hod. strhol sa leteck boj medzi nemeckmi a anglo-americkmi lietadlami, kde boli v boji sostrelen dve nemeck lietadl. Piloti soskoili padkmi, z nich dvaja sa plne zachrnili, jeden pdom na zem zlomil si nohu a jeden zostal v poli pre poruchu na padku na mieste mtvy. Zachrnen letci dopraven boli do Nitry a pre mtveho pilota prilo nemeck vojsko. Z civilnch osb nikto zasiahnut nebol a nevznikla ani vnejia koda. Na poliach bolo pozhadzovanch vea plnch a przdnych leteckch nbojov v prieme 13 mm. Hlsim, e idia ijci v tunajom okrese boli z politickho ivota vyraden. Protittna innos so strany tchto pozorovan nebola. Zsobovanie obyvatestva lnkami dennej potreby bolo v uplynulom mesiaci dobr. So atvou sa zapoalo a v druhej polovici mesiaca jla a pre nestle poasie nebola behom mesiaca jla atva ete ukonen. roda obilia bude o nieo slabia ako v roku minulom. iveln pohromy na rade sa v uplynulom mesiaci nevyskytli. Vetko robotnctvo tunajieho okresu je plne zamestnan, take nezamestnanch niet. 222
Okresn nelnk v Nitre hlsi: Stle leteck poplachy, ako aj pribliovanie sa vchodnho bojiska k hraniciam nho ttu, vyvolva u obyvatestva znan nervozitu a obavu pred prpadnm odsunutm civilnho obyvatestva. Obavy sa ete zvili zverejnenm a prevdzanm optovnch odvodov. atva je v okrese nitrianskom a na 80 % skonen a koncom mesiaca zaalo u asi 70 mlaiek aj mlatbu. Stle dde odsunuli atevn a mlatebn prce pribline o 14 dn. Vlhk poasie zaprinilo znan zhorenie jakosti obilia a aj o do mnostva nedosiahne sa minuloronch vsledkov. atva sa previedla bez ruivch momentov. Zsobovanie obyvatestva je hladk, len krmiva pre drobnch chovateov hospodrskych zvierat je nedostatok. Urit zvady javia sa aj pri zsobovan mesta Nitry mliekom a mlienmi vrobkami. Tieto s zavinen hlavne tm, e od producentov sosbieran mlieko sa spracovva v Zl. Moravciach a v Topoanoch, odkia sa dopravuje pre konzumentov do Nitry. Bolo by elnejie na dobu prestavby mliekarne v Nitre, povoli von predaj mlieka v Nitre. Okresn nelnk v Topoanoch hlsi: Zvl pozoruhodn politick udalosti sa v uplynulom mesiaci v obvode tunajieho okresu nevyskytli a po strnke politickej neboli zisten zvady. Celkove bola politick situcia pokojn a kudn a neboli zisten iadne incidenty. Obyvatestvo venovalo sa svojej prci. Sprvy o atentte spchanom na vodcu Nemeckej re mali, pokia sa tka vojnovej situcie nepriazniv dojem, e obianstvo vod nejednotnos vo veden vojny u rskych initeov a v svise s tmto oakva skor skonenie vojny. Medzi obyvatestvom v dsledku toho panuje nervozita. andrskou stanicou Boany bol zadran a zatknut vojensk zbeh slovenskej armdy strelnk tefan Znik od del. pl. 11. v iline, ktor zbehol za cestovania vlakom zo iliny do Bratislavy da 26. jna 1944. Znik bol odovzdan posdkovmu velitestvu v Boanoch. Da 7. jla 1944 medzi 9,30 a 10,30 hod. preletelo nad zemm okresu od juhu smerom na sever asi 195 anglo-americkch bombardovacch a sthacch lietadiel a nad obcou Preseany odohral sa i vzdun leteck boj. O tom bola podan sprva stredni ttnej bezpenosti v Bratislave, Prezdiu upnho radu v Nitre a Ministerstvu nrodnej obrany, CPO v Banskej Bystrici, da 13. jla 1944 pod zn. D-843/103-1044. V poslednom ase opakuj sa prpady, e niektor sprievodn zjavy vojny ruive zasahuj do riadneho a kudnho chodu radovania, do konsolidovania pomerov a vyvolvaj sanosti z radu obianstva, ba aj nespokojnos, ktor sa 223
stupuje a na rozhorenie jednotlivch obanov, poane niektorej skupiny obyvatestva a obracia sa proti radom notrskym a okresnmu radu. Tieto rady s zasypan stnymi nadvkami, sanostiami vnimon voj. slubu konajcich zlonkov a prezenn slubu konajcich vojakov, omu napomhaj aj vojensk tvary a velitestv. Ide tu o priznanie a vyplcanie ttnych vyivovacch prspevkov. Od doby innosti zkona . 80/1943 Sl. z. okresn rad priznval ttny vyivovac prspevok rodinnm prslunkom slobodnch voj. prez. slubu konajcich, nsledkom oho vina tchto pober aj dnes ttny vyivovac prspevok. Ke potreba t. vyiv. prspevkov z mesiaca na mesiac sa zvyovala a dosahovala znanej vky v ttnom rozpote, Min. vntra vydalo vnosy . 222-19/4-1/44 a . 222-31/5-2/44, tkajce sa postupu pri vybavovan prihlok o ttny vyivovac prspevok. Od vydania tchto vnosov okresn rad priznva t. vyivovac prspevok rodinm slobodnch prslunkov brannej moci len v ojedinelch prpadoch a postupne vemi rigorzne. Tak sa stva, e s zamietnut prihlky rodinnch prslunkov takch brancov, ktor s nemajetn alebo socilne slab, km rodinn prslunci tch ktorch prihlky boli vybavovan pred vydanm citovanch vnosov Ministerstva vntra, i naalej poberaj tt. vyivovac prspevok, ktor im bol priznan a tto rodinn prslunci s v lepom hmotnom poloen a poda danch novch prav vy. prspevky teraz by u neboli im priznan. Toto vyvolva medzi vojakmi a ich rodinnmi prslunkmi vek nespokojnos a rozhorenos a zadva prinu k agresvnym vstupom menovanch a dokonca nebezpenm vyhrkam radnm orgnom. Vzhadom na vyie uveden naim previes veobecn revziu hore oznaench prpadov v celom tte jednotne a takto preds ete vej nespokojnosti. Zujem verejnho pokoja a poriadku vyaduje dokonale vyriei a upravi ttny vyivovac prspevok. Hospodrsky ivot vo veobecnosti bol normlny. Hospodrska situcia bola priazniv. atevn prce, ktor s u v plnom prde, pre stle trvajce dade sa oneskorili a tmito prcami bolo zapoat a okolo 22. jla 1944. atevn prce prebiehaj uspokojivo, znan as obilia je ve poahnut, kosba je namhav. Na vekostatkoch zapoalo sa u s mlatbou. Stav rody ukazuje sa poda doterajch vsledkov mlatby pravidelnm a o sa tka mnostva, menm ne v roku minulom. iveln pohromy neboli iadne. Robotnctvo bedlive dozer, aby jeho celoron prca bola od nepriateskch ivlov uchrnen. Zsobovanie obyvatestva vykonalo sa v medziach zkona a nariaden. Neboli zisten zvady pri distribcii potravnch lnkov a v tom smere neboli ani sanosti zo strany konzumentov. Vyskytli sa akosti iba pri zsobovan 224
msom, nakoko chovatelia dobytka pri povinnom odovzdan neodovzdvaj plne predpsan poet hovdzieho dobytka. Robotnctvo bolo plne zamestnan. Je nedostatok ponohospodrskych robotnkov, kee znan as tchto bola povolan k vnimonej vojenskej slube. Vluky neboli iadne a neboli zisten iadne tak ivly, ktor by podporovali protizkonn iny alebo jednania. Stvky neboli, a na prpad mzdovch sporov. Da 22. jla 1944 atvrske robotnctvo v pote 32 na statku Fondu P v Preseanoch zastavilo prcu a doadovalo sa deputtneho dreva po 2 prm. na jeden pr encov, ktor drevo im v rmci zmluvy neprinlealo, avak im bolo napriek tomu od zaiatku jarnch ponohospodrskych prc, hospodrskymi poradcami subovan. Tto robotnci nepracovali od rno do 17. hod. tohoe da, kedy bolo i sben drevo vydan. Da 23. jla t.r. o 7. hod 65 robotnkov, zamestnanch pri regulcii rieky Nitry v seku Chrabrany-Preseany prestalo pracova z tchto dvodov: robotnctvo bolo zamestnan pri vykopvan koryta rieky ako akordn robotnctvo, kde zarobilo denne 100-115 Ks. Ke prilo ku dnu koryta, kde je prca aia, bez udania priny odoprelo pracova. Tak to trvalo od 7. hod. do 8. hod. da 28. jla, kedy sa dostavila na miesto andrska hliadka, ktor robotnctvo napomenula k poslunosti a toto znovu nastpilo svoju prcu. Okresn nelnk v Zlatch Moravciach hlsi: Politick situcia v tunajom okrese je dobr a nepozorova iadnu protittnu alebo podvratn innos. Verejn kud a poriadok poruen nebol. Stav tohoronej rody je dos uspokojiv, a na krmiv, ktorch v dsledku patnho poasia bude menej. Nedostatok ivotnch potrieb nebada. Pracujce robotnctvo je vetko zamestnan, ba miestami je bada nedostatok robotnctva. Stvky alebo vluky u robotnctva sa nevyskytli. Z hadiska hospodrskeho sa proti idom iadne zvady nevyskytli. Ako poradcovia v podnikoch a v ponohospodrstvach, konaj svoje povinnosti riadne. Okresn nelnk v Prievidzi hlsi: Komunistick innos v mesiaci jli nebola pozorovan. ivly, ktor sa v minulosti zaoberali komunistickou innosou, ij pod dojmom frontovch udalost zastraene a nie je pozorovaten, e by tieto ivly vo zvenej miere prevdzali podkopn innos. Politick hladina v mesiaci jli nebola podstatne nim naruen. V Novkoch, kde v mesiaci jni 1944 bola iaston panika a obavy pred 225
nletmi a obyvatestvo sa evakuovalo do susednch obc, nastal v jli normlny ivot a obyvatestvo sa vrtilo do svojich domovov. Medzi obyvatestvom bola propagovan, e boli poroben vetky opatrenia na zabezpeenie pred nebezpem rozrenia plynu v prpade bombardovania Chemickej tovrne. V tomto ohade boli uroben aj kurzy v okolitch obciach. Obyvatestvo veobecne prejavuje dojem naptosti a obavy pred budcnosou a o politick otzky sa nestar. Medzi obyvatestvom sa hodne debatuje o frontovch udalostiach a vade je patrn zkostlivos a dobr slovensk budcnos. Frontov udalosti zapsobili inkom dobrej sdrnosti medzi obyvatemi a je mon pozorova odhodlanos obyvatestva chrni za kadch okolnost poriadok, verejn bezpenos a ttne zujmy slovensk vbec. Nrodnostn skupiny sa venovali v mesiaci jli intenzvnej innosti vntornej. Zvl nemeck nrodn skupina hevnate pracuje v znamen totlneho nasadenia vetkch sl na spen vyvrcholenie vojny. Medzi obyvatestvom nemeckej nrodnosti sa oakva povolanie odvedencov do SS, ktor dosia boli osloboden. Po strnke hospodrskej mesiac jl mal dobr priebeh. Obyvatestvo bolo dobre zsoben. Pon roda sa ukazuje vemi dobrou, avak poasie pre mnoho daov, nateraz rodu iastone pokodzuje a u obyvatestva sa prejavuje obava, i roda nebude znien porastenm na koreni. atva sa teraz zana, avak pre zl poasie sa na rolch ned pracova. Pracovn prleitos je dostaton, nezamestnanch nie je a priemysel, ako aj zemedelsk podniky s primerane dos dobre zsoben pracovnmi silami. Okresn nelnk v Pieanoch hlsi: Miestna organizcia v Dolnom Lopaove, v Dubovanoch, nevyvja iadnu innos ete stle na znak protestu a solidarity vo veci prdelu idovskho statku Dr. Turekovi. Pre dadiv poasie kvalita obilia utrp, lebo o u je v kroch, je tak namknut, e sa ned zva. Stav okopann je vemi dobr a subuje vemi dobr rodu. V okol obce Dobr Voda, roda bola nielen daom pokoden ale aj iernou a vysokou zverou. V tejto obci bolo odhadnut, e roda t.r. bude pribline o 40 % menia. kodu utrp najm drobn ud, ktor m celoron vivu zaisten najm v zemiakoch. Veobecn situcia v minulom mesiaci bola celkove kudn. Ruive psobili nepriatesk prelety lietadiel, ktor 7. jla 1944 pred obcou Chtelnica a jej okolm zhodili na pole najprv vye 100 kusov malch zpalnch bmb a potom 7 vekch (100-130 kg) zpalnch bmb, kombinovanch vbunmi. alia vlna nepriateskch lietadiel zhodila ete asi 50 zpalnch bmb (4-5 kg 226
tuby) a 22 vekch vbunch bmb. Vetky tieto bomby spadli v poli do obilia. Jedna z vekch bmb dopadla do parku miestneho zmku, kde asi za 40 mint po dopadnut vybuchla. Stromy v parku zhoreli alebo ohoreli. Pri tomto bombardovan nikto nepriiel o ivot, ani k razu, akovek nepriatesk lietadl strieali smerom na pracujce obyvatestvo v poli. koda spsoben tmto bombardovanm na obil, tabaku, kukurice a paienkoch in asi 99.000, Ks. In koda na majetku spsoben nebola. alej pri prelete nepriateskch leteckch zvzov v kat. obci Pieany pri rieke Vhu, kde prevdza fa. Lozovsk a tefanec regulciu, nepriatesk sthaky z vky asi 3 a 4 tisc metrov vystrelili na pracujcich robotnkov. Asi 10 striel dopadlo v blzkosti robotnkov, vina vak do Vhu. Asi 4 strely dopadli do trku, na brehu rieky, kde explodovali. Pri strebe neutrpel nikto zranenie a nebola spsoben nijak koda. Okrem toho bolo nepriateskmi lietadlami zhodench niekoko letkov z tchto boli len dva njden s nadpisom Das 5 Jahr, boli psan v nemeckej rei. Tieto letky boli andrskou stanicou Pieany zaslan stredni ttnej bezpenosti. V zsobovan obyvatestva je citen nedostatok masti a umelch tukov, alej rfovho eleza a obuvi. Z bliaceho sa frontu na vchode bada veobecn strach medzi obyvatestvom z boevizmu. udia so strachom oakvaj al vvin politickch udalost. Okresn nelnk v Novom Meste nad Vhom hlsi: Proti predolmu mesiacu politick nlada zaznamenala zmenu v tom zmysle, e obyvatestvo oakva blzky koniec vojny nsledkom pohybov na frontoch, pritom vak u obyvatestva sasne vzrastaj m alej, tm vie obavy z tohto konca a hlavne z predpokladanho presunutia bojiska na tunajie zemie. Komunistick presvedenie u istej iastky obyvatestva je zatlaen do zadia, nlada pre je poklesl a vzbudzuje viac obavy nsledkom bliacej sa monosti bojovch zsahov Sovietskho Ruska hlavne preto, e u niektorej robotnckej triedy sa ivia vyhrkami a odvetou voi majetnejm spoluobyvateom. Dodvka mlieka behom mesiaca jla znovu klesla a to nsledkom zvenie prce krv a tie domcej spotreby. Jadrn krmiv postupne dochdzaj pre tch, ktor dodvaj mlieko a tto si ich aj vyberaj. Po starch zemiakoch boli vek dopyty, teraz vak boli nedostatky domcej spotreby nahraden skormi zemiakmi, roda ktorch sa ukazuje stredn. Nhraky za nedodan zemiaky, neboli vetky vyzdvihnut. Zranie obilia a s tm svisiaca atva sa vemi oneskorili a len teraz koncom mesiaca sa zana a, akovek po in roky sa v tejto dobe zanalo u mlti. 227
Nsledkom nepriaznivho poasia a nedostatku slnka stav obilia sa zhoril, rae ostali riedke a slab a tie i jarn jamene s znane preriednut, slabho vzrastu a silne zaplevelen. Penice obstli doposia najlepie, vemi pozvona zrej. Kvalita vetkho obilia nebude najlepia a slamy bude urite viac, ako o 30 % menej proti laajku. Spratvanie obilnej rody a cel atva je najmenej o 3 tdne oneskoren. Robotnctvo bolo vemi dobre zamestnan, ba bolo nedostatok robotnctva pri ponch prcach. Na atvu sa robotnctvo stiahlo z priemyselnch podnikov a z vekch investinch regulanch prc. Vek rozruch spsobilo povolvanie zlonkov k vojsku prve v dobe, ke zanali a. Okresn nelnk v Bnovciach nad Bebravou hlsi: Ist rozruch vak bez poruenia pokoja a poriadku vyvolalo hromadn povolvanie zlonkov do zbrane a to najm v ronckych kruhoch, lebo nastpenie k vojenskej slube postihuje najm ronkov a to v dobe najsrnejch atebnch prc a mlatby. Povolvan si podvaj takmer bez vnimky iadosti o odklad nastpenia vojenskej sluby a takto odklad vojensk rady aj v nutnch prpadoch povouj na dobu 2-3 tdov. Koncom mesiaca jla zapoalo sa v niektorch obciach okresu so atvou. Riadnemu postupu prc, ktor s u beztak oneskoren, preka naalej nepriazniv poasie (dade, vchrica). Tto nepohoda nerozrstla doteraz do rozsahu ivelnch pohrm, ale rozhodne zaprin proti minulmu roku meniu vnosnos na obilninch a okopaniny nevydaj ten vnos, ktor sa oakval. Ponohospodrskeho robotnctva je dostatok. V niektorch hospodrstvch bud chba pracovn sily, povolan k voj. slube, m sa atva a mlatba predi. Okresn nelnk v Myjave hlsi: V mesiaci jli 1944 zvltnejie politick alebo hospodrske udalosti sa nevyskytli. Da 7. jla pri prelete nepriateskch bombardovacch zvzov sostrelen bola jedna nepriatesk sthaka, pilot tejto sa spustil padkom v kopaniciach, obec Star Lka, 31 ktor bol zaisten a dopraven na MNO do Bratislavy. Lietadlo, poane jeho trosky odvezen boli do Piean leteckm plukom. Taktie tu padla jedna nemeck sthaka, ktorej pilot bol v spadnutom lietadle mtvy, toto lietadlo i s mtvolou prevzalo nemeck vojensk velitestvo v Malackch.
31
V skutonosti Tur Lka pozn. M. L.
228
Pre stle dadiv poasie v tomto mesiaci sa ku atevnm prcam vbec prikroi nemohlo a tieto s asi o 14 dn oneskoren. roda zemiakov sa oakva vemi dobr. Okresn nelnk v Trenne hlsi: Bombardovanie blzko leiacej Dubnice, ast poplachy a vlen udalosti, hlavne na vchodnom fronte, ako aj optovn odvody a povolvanie kon a zlonkov do zbrane, silne psob na obyvatestvo, znervzuje ho i tak tto nervozita navonok sa neprejavuje. Obyvatestvo svoje povinnosti v kadom ohade bez reptania pln. ukan propaganda a to pravdepodobne nsledkom prv uvedench udalost a nsledkom atenttu na A. Hitlera silne pracuje a poepkva sa, e mocnosti ako vyviaznu s vazstvom tohto boja. Postoj udu ku veobecnej situcie stva sa ahostajnejm a z tohto poloenia prenikaj do verejnosti len vzdychy obanov, aby miestny kraj nebol zachvten a premenen na frontov obrann lniu. Nebolo zisten, aby komunisti v tunajom okrese boli voajak innos vyvolali, avak z ponania niej triedy je zjavn, e v tchto triedach je moc komunisticky zmajcich ud a ich poet sa zvyuje pribliovanm sa vchodnej fronty. Stav rody obilnn a okopann je dosia uspokojiv. roda sena a ateliny je dobr, e sa zachrnili pred daom. Koncom mesiaca sa veobecne zapoali atevn prce a to v plnom prde. Okresn rad zorganizoval na prpad padku trhu prce pohotovos pracovnch sl. Tejto akcii prilo v strety zastavenie prc na regulcie rieky Vhu a tu prepusten robotnctvo sa umiestnilo pri atvch, take obava v tomto smere zaehnan. Mono teda kontatova, e vasn vykonvanie prc pri atve a mlatbe v okrese je zabezpeen. Okresn nelnk v Ilave hlsi: Priebeh mesiaca po strnke politickej bol kudn. Pri tom vetkom frontov udalosti psobia na nladu obyvatestva a veobecne sa pota s blzkym koncom vojny. Postup nepriateskch armd, menovite ruskej, sleduje znan as obyvatestva so ivm zujmom, vyvodzuje z toho u teraz rzne dsledky a stvaj sa prpady, e jednotlivci daj svoje ctenie a zmanie aj navonok vedie. Zsobovanie obyvatestva predmetmi dennej potreby je uspokojiv.
229
Socilne a hospodrske poloenie pracujcich vrstiev je dobr. Mimoriadne asy, pomern blzkos frontov a rzne okolnosti s tmito skutonosami svisiace zanaj psobi na veobecn morlku udu, o zjavuje sa predovetkm v nerepektovan cudzieho majetku. Mnoia sa krdee, pchania priestupkov jak ponch, tak aj lesnch je na vzostupe, m najviac trpia hlavne vie pon a lesn hospodrstva, ktor v mnohch prpadoch, vzhadom na veobecn nladu upusti musia ete aj sthania pchateov. Vhady na rodu s dos dobr a roncke vrstvy usiluj sa dosta rodu z pol domov. Okresn nelnk v Pchove hlsi: Bolo zapoat so atevnmi prcami, ktor vak boli astmi daami haten. V obciach leiacich pri Vhu ukazuje sa dos dobr roda obilia, slabia bude v obciach kopaniiarskch. Tie bolo zapoat s mlatbou, ktor hladko prebieha. Nezamestnanch niet. V niektorch obciach jav sa nedostatok robotnkov pri atevnch prcach. Okresn nelnk v Povaskej Bystrici hlsi: Zsobovanie po cel mesiac jl bolo dobr a okrem ojedinelch sanost na nedostatok prdelovch lstkov na obuv, iadne zvady sa nevyskytli. Ronci kosili sen a ateliny, taktie roda obilnn sa ukazuje dobr, v dsledku toho nlada medzi ronctvom je dobr. Textiln vrobky s znane drah, bars nevidie u tendenciu zvyovania cien. ierny obchod sa udruje na predolej rovni. V celom okrese niet nezamestnanch a vzhadom na rozvoj stavebnho ruchu a na rozmnoujcu sa prcu v miestnej Zbrojovke, ukazuje sa ete nedostatok pracovnch sl. Trestn iny ohadne komunistickej innosti sa nevyskytli. Okresn rad ale poda zistench informci je presveden, e najm v Povaskej Bystrici, Markovej a v Papradne komunistick strana v radoch robotnctva m mnoho prvrencov, ale tto z obavy pred sthanm a pred stratou dobrho zamestnania v Zbrojovke nevyvjaj iadnu innos. Politick situcia je po strnke ttnej a slovensko-nrodnej pevn a stabilizovan. Tak v Povaskej Bystrici v zvode Zbrojovky, ako aj v celom okrese usilovne sa pracuje a o politick pomery obyvatestvo neprejavuje iadny zvltny zujem. In obyvatestvo ije pod dojmom vekch bojov na vetkch frontoch Eurpy a najm inteligencia so zujmom sleduje vvoj udalost. Vojensk opercie na vchodnom fronte, bliace sa k nam ttnym hraniciam ustrauj 230
niektorch obanov a najm z inteligencie a u dnes sa tto staraj, kam bud uteka, jak sa Rusom podar do oblasti nho ttu prenikn. Niiv bombardovania v Maarsku, Raksku a v Sliezsku znervzuj obecenstvo v Povaskej Bystrici, kde bvaj jak vo dne, tak i v noci ast poplachy. Napriek tomu ale k porueniu pokoja a poriadku nebada iadnych prprav ani prce nie je zanechvan. Proti Slovenskmu ttu a jej vldnym initeom nemono pozorova iadne neprajn alebo nepriatesk prejavy, naopak kad si pochvauje blahobyt a vestrann starostlivos vldy o tunajie obyvatestvo. Na propagandu z Londna nikto vne nereaguje. Sabotne iny sa vbec iadne nevyskytli. V dsledku horeuvedench mono celkov situciu po strnke politickej povaova za pokojn a pevn. Okresn nelnk vo Vekej Byti hlsi: Nedostatky sa stle prejavuj u tchto lnkov: mydlo, koa na obuv, obuv, plte na bicykle, pneumatiky, plte a due na motorov vozidl, elezo a jednotliv kovy a hotov vrobky z nich, pohonn a osvetovacie hmoty a stavebn materil vbec. Politick pomery v okrese s celkove dobr a kudn. iadne pozoruhodn odklony v tomto smere nenastali od sprvy minulej. andrska stanica Predmier hlsila, e da 26. jla 1944 bol na Potovom rade v Predmieri zadran letk protittneho obsahu s heslom: Manifest za eskoslovensk nrodn a ttnu jednotu. Rozirovate tchto letkov dosia zisten nebol. Okresn nelnk v iline hlsi: Politick pomery v mesiaci jli 1944 boli vo veobecnosti pokojn. Nlada obyvatestva bola znane stiesnen pre bliaci sa front a tie pre ast prelety nepriateskch lietadiel a s tm svisiace obavy z budcnosti. Nervozitu medzi obyvatestvom vyvolvali aj rzne sprvy o innosti partiznov v blzkom okol, hoci v tunajom okrese nebolo dosia v tomto smere ni konkrtneho spozorovan. Pre trestn iny proti ttu nebol v mesiaci jli 1944 nikto oznmen, ani zatknut. Hospodrske pomery boli v mesiaci jli 1944 pokojn. Zsobovanie obyvatestva prevdzalo sa dos hladko, mka a cukor boli vas dodan a rozdelen obyvatestvu. Poveternostn pomery pre ponohospodrstvo neboli priazniv. Poasie bolo dadiv, ronci nemohli posui zelen krmivo seno a atelinu im vznikla hospodrska koda. iveln pohromy sa vak behom mesiaca jla 231
nevyskytli. V ostatnch doch mesiaca sa zapoali aj atevn prce. Stav rody poda doterajieho stavu je uspokojiv. Okresn nelnk v iline hlsi: Vzhadom na sasn vojnov situciu vo Vchode bolo pozorova nervozitu medzi obyvatestvom. Tto nervozita je vak viac-menej subjektvna a dosia nezaprinila iadne vkyvy. Bezhlavos a nervozita vyvolan bombardovanm Slovenska klesla a bada ukudnenie obyvatestva poas leteckch poplachov. V evakucii nastala prestvka, ba dokonca nepatrn poet evakuantov vrtil sa do iliny. Od 27. jla 1944 prechdzaj cez ilinu transporty evakuantov z Poskho Guberntu. Protiidovsk opatrenia iadneho vplyvu na hospodrsky ivot. Zd sa, e expze p. ministra vntra o rieen idovskej cti malo ukudujci inok na idov, tak e ich nervozita ako-tak klesla. Naalej pozorova poruchy pri zsobovan obyvatestva koou a obuvou. Priemyseln podniky normlne pracovali, a na ilinsk skenn tovre, . spol. Okresn nelnk v Kys. Novom Meste hlsi: Politick situcia v tunajom sprvnom obvode je dosia ete uspokojiv. Je sce pravdou, e vina obyvatestva sa venuje svojmu povolaniu, avak vojnov udalosti na vchode maj siln ozvenu na toto. Kde pou rzne poplan sprvy o silnom postupe boevikov z vchodu a mnoh sa domnievaj, e za krtky as u obsadia Slovensko. Tieto poplan sprvy asto dochdzaj z robotnckych vrstiev a to zo iliny a inch miest, o len zvuje nervozitu obyvatestva. Taktie kde-tu pou sprvy u o pripravovan evakucie severnho Slovenska, smerom na juh. Ako mi dochdzaj sprvy z jednotlivch obvodov notrskych radov, prechdza lesmi mnoho vojenskch zajatcov z boevickej armdy smerom na vchod. Ako sa dozvedm v poslednej dobe mnoho sa venuje pozornosti nepriateskmu rozhlasu, avak vinnkov nemono dopadn. V tomto smere iadce by bolo v zujme ttnej bezpenosti odobra vetky rdioprjmae, ako tomu bolo v roku 1938 za mobilizcie SR, o by vemi umonilo k zisteniu riteov ukanej propagandy. Mnoh obania, ktor boli dobrmi strannkmi, vplyvom nepriateskej propagandy, upadaj do melanchlie. Vzhadom na vojnov udalosti na vchode sa zpade, mono bada u bv. prslunkov horemenovanch (t.j. komunistov a socil. dem.) vyjasnen tvr a ironick smev, akoby oakvali tto, e u oskoro bud pri vesle. Naproti 232
tomu vak nebolo zisten, e by vyvjali nejak innos. Chovaniu spomenutch prslunkov je venovan zven pozornos a v prpade sebemenieho previnenia bude proti nim energicky zakroen. Mnoh prslunci bv. komunistov a prslunkov social. strn s vak apatick a nedaj na sebe znmky o ich terajom postoji, o mono pripisova ich zhadnmu chovaniu. Stle na akosti sa nara na povinn odovzdvanie jatonho dobytka, nakoko stanoven kontingent zaauje u i jednokravikrov, ktorch je v tunajom okrese znan poet. Stle sa jav nedostatok mydla, tukov a inch lnkov dennej potreby, ktor sa vyskytuje aj v inch okresoch. V poslednej dobe jav sa nedostatok fajiarskch vrobkov a koluj zvesti, e bud tieto zven. Okresn nelnk v adci hlsi: V obci adca zriaden bola zchytn stanica pre uteencov (Ukrajincov, Poliakov a pod.), ktorm slovensk vlda poskytla azyl na Slovensku. Po oisten s uteenci dopravovan do iliny, kde sa registruj a prideuj do prce. Na udranie poriadku sstreden bolo do adce 60 androv a 120 vojakov. Cel akcia zachytenia uteencov prebieha hladko. Okresn nelnk v Novej Bani hlsi: Politick situcia je celkove uspokojiv. Povolanie zlonkov do vojenskej sluby najm pred letnmi hosp. prcami vzbudilo znan nevu u obyvatestva. Vyivovacie prspevky tie zapriuj vea zla medzi obyvatestvom. Zsobovanie proti minulmu mesiacu je nezmenen, mlatba je v plnom prde, avak rob vek akosti zsobovanie mlaiek pohonnmi hmotami. Poda doterajch sksenost d sa oakva v okrese slabia roda ako minul rok. idovsk otzka stala sa bezpredmetnou. Celkov hospodrska situcia na tto dobu je uspokojiv, a na zjavy uveden v hlavnej situanej zprve. Nezamestnanosti niet, trh prce je dobr. Vluky sa nevyskytly. Nsledkom rapidnho pribliovania sa vchodnho frontu do blzkosti hranc nho ttu, ako aj evakuan opatrenia u obyvatestva vyvolalo stiesnen nladu. Taktie stiesnenie spsobil na obyvatestvo atentt na A. Hitlera. Vo veobecnosti vak nepozorova iadne vkyvy vo verejnosti, vidiek je zaujat prcami ponmi a v meste B. tiavnica dostaton pracovn prleitos, s skutonosami, ktor v znanej miere absolvuj mylienky obyvatestva. 233
Stav rody ukazuje sa by dobr, na niektorch miestach vak roda obilia nsledkom daov a brok bude asi o tretinu menia. Po strnke zsobovacej a na nedostatok obuvi, eleza a akost s vkupom dobytka, niet zvltnych poznatkov. atva sa zapoala a v niektorch obciach tie mlatba. Zrobkov monosti v okrese s dobr. Okresn nelnk v Modrom Kameni hlsi: Zsobovanie obyvatestva mkou je dobr, obuvou a pohonnmi hmotami uspokojiv, avak pri zsobovan cukrom vyskytuje sa t neprstojnos, e cigni aj s rodinou cukor na zavranie si povyberali a predvaj ho na ierno za premrten ceny. Povinn dodvka hovdzieho msa viazne, nakoko stav dobytka v okrese nsledkom vlaajej nerody krmiva vemi poklesol. Cena dobytka stpla, cena opanch zase znane klesla. atva je v plnom prde, avak pre stle dade sa dos opozdila. Tie riadny priebeh atvy brzd nedostatok pracovnch sl, nsledkom povolania zlonkov. Jestli nenastane stlejie a suchie poasie, vhad na rodu bude neuspokojiv. Nezamestnanch v okrese nie to, ba je nedostatok pracovnch sl zvl v ponohospodrstve. Okresn nelnk v Lovinobani hlsi: Hospodrska situcia v jli bola uspokojiv. V zsobovan obyvatestva neboly iadne poruchy, a na to, e obyvatestvo nie je spokojn s distribciou obuvi. Stav rody ukazuje sa by vemi zl, nsledkom dlhotrvajcich daov a brok. atva je ak a opozden. Vek brka, trvajca od 30. VII. do 31. VII. rodu u skosen a na koreni silne pokodila tak, e mono pota so ivelnou pohromou obiln a tie ostatnch plodn, ktor na poli zhnij. Hospodrska situcia vo veobecnosti, o do budcna je znepokojujca. Nespokojnos vyvolva povolanie zlonkov do innej vojenskej sluby. Prevne s povolan maloronci, kde vnos z majetku nedovouje najma cudzie nhradn sily a tieto plati. atvrske prce zapoaly v mench polohch, avak vo vych polohch /:t.j. na Lazoch:/ oakvaj sa asi za tde. Celkov situciu shoruje nepriazniv poasie. Fa. Jn Kossuch a Cinobask eleziare a smaltova, pracuj obmedzene. Fa. Jn Kossuch pracuje tdenne len 5 dn pre neodbyt skla do cudziny. Cinobask eleziare a smaltova pre nedostatok surovho materilu. Cinobask eleziare na tento as zamestnva 49 robotnkov, ktor pracuj 234
v slievarni, v zmonckej dielni a v dielni sstrunckej. Smaltova vbec nepracuje pre nedostatok smaltu. Priemysel sklrsky pracuje v plnom prde, a na Katarnsku Hutu. Trh prce je uspokojiv. Nezamestnanch niet. idia boli z hospodrskeho ivota vyraden. Oznamuje, e v noci 29. jla 1944 medzi 23. 24. hod. vyvesili neznmi pchatelia v obci Divn, okres Lovinobaa na viacerch brnach tamojch obyvateov letky tvanho obsahu, namieren proti vodcovi Nemeckej re A. Hitlerovi. alej s vzvou na vojakov Slovkov, aby nerukovali a utiekli do hr. Tie proti absolventom kl Hlinkovej gardy, ako zradcom pre Nemecko. Neznmi pchatelia prili do Divna osobnm autom, neznmej znaky smerom od Mtnej. Po nalepen letkov odili zase smerom na Mtnu. Letky boly vyvesen asi na 10 12 brnach domov. Inm spsobom rozirovan neboly. Spozorovan boly rno 30. jla 1944 majitemi jednotlivch domov a tie nimi boly posthan zo zvedavosti a za elom ahieho pretania. Letky s psan strojom a rozmnoen cyklostylom na polharkovom bielom strojovom papieri. alej hlsim, e tej istej noci na 30. jla 1944 v obciach Lovinobani a v Uderinej boly vyvesen a rozhadzovan tie ist letky zvadnho protittneho obsahu. Jeden letk bol vyvesen na dverch Okresnho radu v Lovinobani a jeden na budove Notrskeho radu v Lovinobani. Ostatn boly hoden do dvora hostinskho Ondreja Hudeca, mlynra Jna Majera a pred ev. a. v. kostolom v Lovinobani. Stopovanie po pchateovi pisateovi letkov, ako aj rozhadzovateovi nemalo dosia iadneho vsledku. Letky boly tie rozhadzovan v obciach v Divne, Tomovciach a v Mtnej. Stopovanie po pchateovi alej pokrauje. Oznamujem tie, e v noci na 25. jla 1944, vyvesili neznmi pchatelia na dome urbrskej spolonosti v Turkach, okr. Lovinobaa .p. l. dva letky s nasledujcim obsahom: Prv letk Nevojaci, nerukujte. Ukrvajte sa do hr. Pridajte sa k partiznom a ktor narukujete a pjdete na front, pridajte sa k Rusom. Druh letk Gardisti kad zarizujete ibenicu a na nej odvisnete. Sem pjdete /:znzornen ibenica:/ prichdza as rtania. O p min. 12. V as kon. Letky boly psan tukou, na dvoch tvrkch normalizovanho konceptnho papiera, rozmer 16 x 10 cm. Letky odovzdal obecn starosta obce Turky Jn Kiape hl. d. zst. Pavlovi Koskovi a stru, Jnovi Pitroovi da 26. jla 1944, kedy udal, e uveden letky mu boly prinesen toho da malmi demi. Vyetrovanie nm bolo zisten, e letky boly vyvesen na dome, ktor stoj v odahlej ulici obce Turky, kde ich nebolo mono obyvatestvom spozorova. Taktie tomu nasveduje rozmer letkov, ktor pre ich malos nebolo na zadnej brnke mon 235
pozorova. Taktie bolo zisten, e sa jedn o pisatea chlapiska, ktor pred odvodom nevojakov chcel si z tchto urobi art. Politick situcia bola normlna. Pohraninch incidentov nebolo. Okresn nelnk vo Zvolene hlsi: Politick situcia v celom okrese za mesiac jl bola dos uspokojiv. Vvojom udalost na frontoch je obyvatestvo dos znepokojen, obvajc sa, e vlna ofenzvy Sovietov prehrm i cez Slovensko. K znepokojeniu obyvatestva prispieva aj stle povolvanie k vojsku, nakoko vedia, e je to zko spojen s bliacou sa frontou. In chov sa dosia disciplinovane poslcha rozkazov a pokynov svojich radov bezpenostnch orgnov a venuje sa vinou svojim ponm prcam, ktor vzhadom na stle patn poasie, robia mu dos mnoh starosti. Ist nespokojnos vyvolva zvl na vidieku znan nedostatok obuvi, o zvl u robotnkov je vemi citen. In pokoj a poriadok nebol nikde poruen. Hospodrska situcia za mesiac jl bola dos dobr, zvltne zvady zisten neboly. Zsobovanie obyvatestva je normlne, jav sa vak znan nedostatok v obuvi, podrkovej koe a plov na bicykle. Nsledkom stle trvajcich daov obilie neskorie dozrieva a tak aj zapoatie atvy sa v okrese znane oneskorilo. Obilie je povan. Zemiaky od stlych daov zanaj hni, ak sa poasie nezmen, bude to ma vemi zl nsledky. Sen a ateliny boly vemi dobr, take odovzdanie sena nebude nara na akosti. Okresn nelnk v Banskej Bystrici hlsi: Zsobovanie obyvatestva prebieha uspokojivo. atevn prce sa oneskorily pre stle dde. Oakva sa slab roda. Mlatebn prce bud saen nedostatkom pracovnch sl a tie nedostatkom pohonnch hmt. Stvky a vluky neboly. Politick ivot obyvatestva v minulom mesiaci plynul napriek vnym udalostiam v pohrani a na frontoch pomerne uspokojivo. Bada vak urit skenos a obavu pred nsledkami vojnovch udalost, ktor sa pribliuj k hraniciam nho ttu. Okresn nelnk v Brezne nad Hronom hlsi: roda tohto roku bude o nieo slabia, ako v roku minulom, avak roda zemiakov a krmiva bude lepia. 236
Zsobovanie obyvatestva bolo dos dobr a nebolo bada iadne vie nedostatky ivotnch potrieb, okrem nedostatku masti a umelch tukov. Ponosy bolo pou na nedostatok lstkov na obuv a nedostaton prdel podrkovej koe. iveln pohromy neboly. Pracovn pomery v okrese s predbene dos priazniv, nezamestnanch niet. Stvky a vluky neboly. Politick a ttoobiansk pomery s ete dos kudn. Situcia na bojiskch a atentt na A. Hitlera podlamuj vak u mnohch vieru vo vazstvo Nemcov a ij v obave, e aj cez Slovensko sa preval vlna vojny. Verejn poriadok a pokoj naruen nebol. Okresn nelnk v Hnti hlsi: Zsobovanie obyvatestva deje sa v rmci distribunho programu NZ-u a je da danch pomerov uspokojiv. Zvyujca nespokojnos medzi obyvatestvom sa jav pri mesanom rozdeovan lstkov na obuv a podrky. Prdelom neuspokoj sa ani iastka obyvatestva. Zvyujce akosti sa javia pri odovzdvan dobytka, kde chovatelia dobytka nevedia splni dodvku pre Slovpol a tak nten s zakupova tento na svoju kodu. Da 17. jla 1944 zrila siln brka, sprevdzan adovcom. V koickej doline zaprinen boly vecn kody na rode a tie bleskom zabit bolo 17 ron dieva. Potok vedci z doliny vez Kocihu sa vylial a zaprinil kodu na hospodrskych budovch. Robotnctvo je plne zamestnan a nsledkom povolania zlonkov zane sa javi nedostatok pracovnch sl. Politick situcia v tunajom okrese je uspokojiv, poriadok a pokoj naruen neboly. Pracuje sa vade bez obmedzenia. Povolvanie zlonkov vyvolva u obyvatestva obavu. Nepozorova vak nijakch nsledkov, ktor by vyvolvaly mimoriadne udalosti na fronte. Okresn nelnk v Revcej hlsi: Politick situcia je vo veobecnosti kudn, hoci pomery na frontoch s vemi pozorne sledovan. Hlavne pomerom na vchodnom fronte venuje sa zven pozornos a pozorova ist obavu pred budcnosou a to tm viac, m sa front viac bli. Povolvanie zlonkov do zbrane psobilo urit akosti vzhadom k nastvajcim atvm a miestami bola pozorovaten i nechu k rukovaniu, kee ronci nechvali rodu plne na pospas zlmu poasiu a bolo nebezpeie, e rodu nebud mc z pol sobra. Shovievavos vojenskej sprvy a pochopenie v tomto smere skutone vetko napravila a pozorova 237
veobecne uspokojenie narukovanch aj rodinnch prslunkov nad tm, e tt chpe vznikl ak situciu a sna sa odpomc. Pracovn pomery v okrese s vemi dobr. V ponohospodrstve jav sa potreba pracovnch sl pre obdobie atiev, nakoko narukovanch zlonkov miestami bada silnej dopyt po robotnctve. Predpoklad sa, e roda obilia bude o cca 40 % menia ne vlani. Mokr poasie m vliv aj na sadiv, ktor hnij. V priemysle je pln zamestnanos. Medzi banctvom pozorova stlu snahu o zvenie miezd, ktor neutchla ani po nvteve p. ministra J. Stanu, ktor zstupcom bankov otzky zvenia miezd osvetlil so stanoviska celonrodnho a ttneho hospodrskeho, ako nleaten. Pri stavbe gemerskch eleznc pozorova smenen tempo prce. Okresn nelnk v Dobinej hlsi: V mesiaci jli 1944 bol v celom okrese kud a pokoj. Nedolo nikde k iadnym incidentom alebo ruivm udalostiam. Obyvatestvo vo veobecnosti nereaguje zvenou mierou na vojnov udalosti. Taktie ani robotnctvo sa nezaujma zvltnym spsobom o politick veci a je kudn. Roncka vrstva obyvatestva je absoltne kudn. Hospodrska situcia v tunajom okrese je celkom uspokojiv. Zsobovanie obyvatestva sa prevdza riadne, neruene a presne. Jav sa vak nedostatok krmiva. Zsobovanie pohonnmi hmotami je tie nedostaton. Bansk a piliarske podniky pracuj neruene, nezamestnanch robotnkov niet. V okrese je mal poet idov, ktor sa na vonok chovaj slune a viditene nezasahuj ani do politickho, ani do verejnho ivota. Podkopn innos protittnu so strany idov sce nebolo mon pozorova, predsa mm podozrenie, e falovan zprvy, i u vojnov alebo hospodrske, ktor sa tu i tam predsa vynoruj, pochdzaj pravdepodobne od idov, zdrujcich sa ete v tun. okrese a preto navrhujem, aby vetci idia, bez ohadu na to, i s vykrsten alebo nie, boli z tun. okresu odstrnen a koncentrovan. Okresn nelnk v Krupine hlsi: Politick situcia vo veobecnosti je ete stle v znamen kudu a poriadku. Je vak ist, e obyvatestvo so zvenou pozornosou sleduje vojnov a politick udalosti, i cestou rozhlasu domceho alebo zahraninho. Z okresu nastupuje hodne ud do vojenskej sluby, o u ns v ponohospodrskom kraji prve v dobe atvy vyvolva dos nepriazniv nladu. Na tento as vak, nakoko nastala doba atvy, roncke obyvatestvo venuje sa plne tmto prcam a in veci, ako politika ustpila do zadia. 238
roda v okol mesta Krupiny bola pokoden na 25 % a mimo toho boly znien ovocn stromy, ako i hodne stromov lesnch na strach. Mimo toho v notarite Bzovk bola pokoden roda a to penica na 50 %, ra 30 %, jame 70 % a ovos 60 %. V notarite Nemce celkov pokodenie je na 20 % a 30 %. V notarite Hont. Tesry na 30 40 % tak iste v notarite Kostoln Moravce. Podrobn kodu hlsia v notarite rady priamo NZ-u z ich prkazu. Bolo by iadce, aby NZ uinil urit avy v tomto smere pri pokodench. Mimo toho doiel da 9. augusta do Krupiny transport uteencov v pote 900, ktor okolnos zaprinila aj opozden podanie situanho hlsenia, ako aj dodaton odvody, ktor trvaly do 6. augusta 44. Okresn nelnk v Kremnici hlsi: Poda stavnho zk. . 49/1944 slovensk ttni obania nemeckej nrodnej skupiny poas tejto vojny splnia brann povinnos v nemeckej brannej moci poda zvltneho Slovensko nemeckho ujednania, o m by da -u tohoe zkona uverejnen v Slov. zkonnku, aby nadobudlo vntrottnu innos. Napriek tomu, e toto ujednanie v naom Slov. zkonnku publikovan nebolo, predsa obdrali mnoh obania z kremnickho okresu povolvac lstok od naich vojenskch radov do sluieb Waffen SS. Jednotliv obania Nemci aj narukovali, boli vak prpady, kde Nemci tto povinnos odopreli kona. Tak da 7. jla 1944 o 9. hod. mali sa hlsi v Hurbanovch kasrach v Bratislave cieom nastpenia sluby vo Waffen SS 20-t zo zvzku naej armdy prepusten branci z Janovej lehoty, ktor vak sa ushovorili, e tto sluby nenastpia a doruen im povolvacie rozkazy sbalili do dvoch oblok a odoslali potou na velitestvo Hurbanovch kasrniach. V pripojenom prpise prehlsili, e do Wafffen SS dobrovone nenarukuj a prosili, aby boli zaraden sp do slovenskej armdy alebo do nemeckej armdy, nie vak do Waffen SS. andrska stanica v Janovej Lehote da 7. a 8. jla 1944 obdrala telegramy posdkovho velitestva v Bratislave a nich rozkaz, aby spomenutch 20 Nemcov ihne zadrali a doviedli na posdkov velitestvo v Hurbanovch kasrach v Bratislave. Spomenut andrska stanica tomuto rozkazu aj vyhovela. Zo zadranch ist Michal Frmmel sa predvedeniu zdrhal, preto boly mu na ruky priloen svieracie retiazky. Spomenut radiklne opatrenie vzbudilo u SS preradench a ich prbuznch v obci Janov Lehota nespokojnos a zatknut poukazovali hlavne na to, e preo nenarukuj uitelia a ostatn funkcionri DP a SS, ktor sa svojho asu dobrovone podrobili odvodom do Waffen SS, boli uznan schopnmi, no predsa doteraz nenarukovali. Opsan udalos vzbudila vek pozornos aj u ostatnho obyvatestva kremnickho okresu a najm obania slovenskej nrodnosti poukazovali na to, 239
e ke Nemci nechc rukova, tm menej mono poadova od Slovkov, aby rukovali a sa obetovali vo vojne, dnes u naisto prehranej. Podotkam, e povolanie Nemcov do sluieb Waffen SS je protizkonn, lebo spomenut Slovensko-nemeck ujednanie ete nebolo v Slov. zkonnku uverejnen. Pri leteckom nlete da 7. jla 1944, poane bombardovan kodovch zvodov v Dubnici n/Vhom zahynuli z obce Hor. tuba tieto 4 osoby: Anna Hoghov Pred, nar. 29. II. 1928, ktor bola zasypan a usmrten v kryte, Anna Rusnkov, nar. 27. V. 1928 bola tie zasypan a usmrten v kryte, Frantiek Bludovsk, nar. 8. II. 1925, bol usmrten v obytnej miestnosti, Ferdinand Frindl, nar. 4. II. 1918, ktor bol zasiahnut lomkom bomby do pravej nohy v stehne a ete v ten de zomrel nsledkom vykrvcania v ttnej nemocnici v Trenne. Ich pozostatky boly prevezen da 11. jla 1944 do obce Hor. tuba a pochovan na tam. r. kat. cintorne za vekej asti miestneho obyvatestva. Pri tome nepriateskom nlete bol usmrten aj Jozef Revick, obyvate z Kremnice, ktorho mtvola bola tie sem prevezen a tu pochovan. Je zaujmav, e z 18-usmrtench v Dubnici boli 5-t z kremnickho okresu. V minulom mesiaci obdrali niektor obania mesta Kremnice anonmne listy s vyhrkami. Listy boly adresovan osobm vinou s. orientcie. Tene anonmny udava poslal nepodpsan list aj tunajiemu okr. and. velitestvu a iada androv, aby v liste uveden osoby boly zatknut ako nepriatelia ttu a reimu. Kee andri nesadli na lep vymyslenm udaniam, napsal tento neznmy udava list aj hl. and. velitestvu v tub. Tepliciach, kde obviuje androv, e dria s nepriatemi ttu. Vyetrovanie dos iroko rozvetven, nemalo kladnho vsledku. Niektor obania okresu, ba aj in vo vlaku poukazovali na neslad medzi prejavmi T. J. Gapara, ohadom t. zv. Beneovcov a medzi reou p. ministra vntra, ktor predniesol da 27. jla 1944 novinrom sdench v Klube zahraninch novinrov v Bratislave. Rozdielnos nzorov naich dvoch vysoko postavench verejnch initeov v uvedenom smere m dos nepriazniv ohlas u kriticky zaloench naich obanov a prejav T. J. Gapara oznauj najmiernejmi vrokmi za prejav prenhlen, nerozmyslen, kodliv. V tomto ohade za rozvnej, umiernenej a mdrej sa oznauje prejav p. ministra Macha, ktor sa v spomenutej zsadnej otzke postavil na stanovisko prvne. Podotkam, e medzi tu ijcimi echmi prejav fa radu propagandy vyvolal urit rozladenie, sklamanie a skenos. Ohadom vhadu do budcnosti a o do alieho vvoja pomerov, bedlivo sledujem nladu obecenstva, s ktorm udrujem dos dobr styky a z st nie jednho robotnka som poul, e pri prpadnom prevrate nenechaj sa uchvti nenvisou a pomstou a zabrnia nepremyslenm inom, zbytonmu prelievaniu krvi at. 240
Napokon poznamenvam, e v okrese vade je kud a poriadok, len nlada obecenstva je celkovo sklesnut nsledkom novho povolvania zlonkov do innej sluby vojenskej a optovnmi odvodami osb narodench v rokoch 1922 1904. Zsobovanie obyvatestva bolo v mesiaci jli dobr. atva je odsunut pre jlov dade v junch obciach okresu do prvej polovice, ale v severnejch a do druhej polovice augusta. V okrese na rznych miestach vypukla ervienka opanch, ba aj mor hydiny. Pri odovzdvan jatonho dobytka dochdza k neposlunosti ronkov. Na poslednch dvoch u nebol odovzdan predpsan poet ronho statku jatonho a tak tunaj rad mus proti previnilcom siahnu k radiklnym opatreniam, aj k prpadnmu vyvodeniu dobytka z matale brachialnou mocou. Notri vak sa sauj, e predpsan poet dobytka na odovzdanie je nepomerne vysok a tak musia v mnohch prpadoch aj troch tyroch majiteov krv spoji na odovzdanie jednoho kusa dobytka. Preto v chove dobytka sa ukazuje tendencia klesajca. Zsobovanie obyvatestva mkou a mlnskymi vrobkami je prznan, e u aj trh kremnick je navtevovan iernmi predavami, kde napr. biela mka sa predva po 10 12.- Ks za 1 kg. roda obilia v junch obciach okresu bude slabia pre dlhotrvajce jarn a letn dade, v severnch obciach zase pre opozden jarn mrazy. Okresn nelnk v Tur. Sv. Martine hlsi: V mesiaci jli 1944 sa situcia v okrese Tur. Sv. Martin z hadiska verejnho pokoja, poriadku a bezpenosti zhorila. Rzne ozbrojen osoby, potulujce sa v nepriehladnch lesoch okresu a vydvajce sa za partiznov znekuduj obyvatestvo obc v blzkosti lesov. Tak z dvoch horrn v katastry obce Necpaly, vylpili zbrane, v obci Podhradie v hostinci J. Bellu vypili tam sa zdrujcim obanom obsah naliaty z pohrikov, potom zajali p obanov a za obcou ich vyfackali, ba dokonca tak aleko sah ich smelos, e v obci Turany, v blzkosti elezninej stanice odzbrojili jednho andra. Doterajie stopovanie tunajch bezpenostnch orgnov, ako i ptracch stanc a pohotovostnch oddielov z Ruomberka, iliny a Banskej Bystrici, ako i vojaka, nemalo vieho vsledku. Pri jednom zo spomenutch stopovan chyten bol Nikolaj Simanovi Bugadze, Rus, uteenec zo zajateckho tbora, ktor pravdepodobne smrtene poranil dst. zst. Kriteka a ktor da 1. aprla 1944 uiel zo ttnej nemocnice v Turianskom Sv. Martine. Menovan pri vsluchu nechcel oznai osoby, ktor mu pri teku pomhaly, udal, e uiel sm, bez cudzej pomoci. O vetkch tchto prpadoch bola streda ttnej bezpenosti v Bratislave podrobne vyrozumen. 241
V zsobovan zmeny nenastaly. Zsobovanie zeleninou sa zlepilo, ale zsobovanie mliekom kleslo, nsledkom ponch prc. Nsledkom mnoho dov roda sa ukazuje slab. Vyskytla sa ervienka opanch vo viac prpadoch. Nezamestnanch niet. Priemyseln podniky pracuj s plnou kapacitou. K prerueniu prce nikde nedolo. Okresn nelnk v Ruomberku hlsi: Da 19. jla 1944 vznikol v tovrni Ruombersk eleziarne . spol. v Ryblpoli mzdov spor, ktor len-len, e nezaprinil stvku robotnctva. Robotnci uvedenej tovrne iadali toti vyplatenie drahotnho prdavku a pretoe NZ, do kompetencie ktorho spad prvo rozhodova o podobnch iadostiach, tejto ete nevyhovel, robotnctvo bolo nespokojn a cestou zvodnho vboru prehlsilo, e ak drahotn vpomoc nebude do 18. hodiny da 19. jla 1944 vyplaten, nenastpia budceho da do prce. Okresn rad v snahe zamedzi stvke a v sil udra v okrese pokoj a poriadok, zariadili hne potrebn opatrenia na posrenie veci na NZ-e a robotnkom bolo zasa dkladne vytknut, e prpadnou stvkou sa chc domc vybavenia priznania drahotnho prdavku a bolo im sasne tlumoen radn stanovisko tunajieho radu, poda ktorho akkovek jednanie s robotnctvom v prpade stvky je vylen. Robotnctvo uvedench zvodov, prav tunajieho radu poslchlo, take ku stvke nedolo. Da 25. jla 1944 o 23.55 hod. preletelo nad zemm obce Lipt. Osada niekoko pravdepodobne ruskch lietadiel, ktor shodily parautistov a niekoko balkov, obsahujcich zbrane. Po uvedench parautistoch sa ihne zahjilo usilovn stopovanie, ktor vak doteraz neviedlo k vsledku. Do Lipt. Osady bol za elom sosilnenia miestnej andrskej stanice povolen pohotovostn oddiel andrstva z Brezna n/Hronom a siln oddiel vojska Ruomberskej posdky, ktor jednotky boly npomocn pri udrovan poriadku a pri stopovan po parautistoch. Spoluprca andrstva a vojakov bola prkladn a treba tie vyzdvihn ochotu vojska, ktorou sa zastnili na akcii dopadnutia parautistov. Obyvatestvo sa chov pokojne, poriadok nebol nikde naruen, to vak neznamen, e shodench parautistov obecenstvo nepodporuje. Optovn odvody sa v Ruomberku skonily da 29. jla 1944 s vemi dobrm vsledkom. Na psychzu obyvatestva mimoriadne vplva situcia najm na vchodnom fronte, a mono bada stpajcu nervozitu a bezradnos, ku ktorej v nemal miere pristupuj aj vemi ast poplachy v tomto kraji. Obecenstvo stle sleduje pri rdioprijmaoch najm vzdun situciu, ale aj politick, a to hlavne odpovanm zprv z Londna a z Moskvy. V tejto svislosti povaujem 242
za potrebn navrhn, aby aj Slovensk rozhlas venoval najm vysielaniu leteckej situcie patrin pozornos v tom smysle, e nepriatesk lietadl, nachdzajce sa nad zemm Slovenska, bolo presnejie povedan na ktorom mieste sa nachodia a aby vysielanie bolo preden v prpade akci nepriateskch lietadiel u ns aj po 23. hod. Obecenstvo povauje hlsenie nho rozhlasu o leteckej situcii za kus a o presnch miestach kde sa nepriatesk lietadl nachodia s uvedenm mena mesta chce by preto informovan, lebo v poslednej dobe sa npadne mnoia prelety najm nemeckch lietadiel a udia nevedia, i ide o lietadl nepriatesk. Po 23. hod. zasa sa na celom Slovensku pova Budape a je zaujmav, e sa udia u tak zvykl na budapeansk rozhlas, e ho povaj aj cez de. K tomuto by sa dalo odpomc horenavrhovanou pravou, hlsen o leteckej situcii. Poda prve dolho hlsenia preiel Ruomberkom vojensk transport slovenskho vojska, ktor malo vyvesen improvizovan erven zstavy a na stanici volali Stalinovi na slvu. Vojci boli dajne opit. Navrhujem, aby sa vojenskm transportom venovala zven pozornos cieom zamedzenia podobnch okolnost, pretoe mm vedomos o tom, e podobn skutonosti sa sleduj z podvaj o nich zprvy, o by prpadne mohlo ma aj nsledky. Okresn nelnk v Dolnom Kubne hlsi: Politick situcia okresu bola aj v mesiaci jli kudn. V poslednch doch vlivom udalost na vchodnom fronte a nsledkom zbliovania sa bojiska k hraniciam Slovenska, vzmhaj s medzi obyvatestvom v znanej miere vzruenia a neistota, ako aj obava o al vvin udalost. Hospodrska situcia bola v mesiaci jli 1944 uspokojiv. Zsobovanie obyvatestva bolo normlne a bez porch. Stav ponohospodrstva vzdor v tomto mesiaci panujcemu zlmu poasiu, je dos uspokojiv, len svanie sena sa opozdilo. Poda odhadu roda bude priemerne a dobr. Okresn nelnk v Nmestove hlsi: Zsobovanie obyvatestva je dobr. Pon prce riadne prebiehaj. roda obilnn sa oakva dobr. roda zemiakov pre stle dade sa op oakva katastroflna. Chovatesk pomery sa stle horia pre nedostatok jadrnch krmv. Nsledkom toho miestami nemono pdu tak intenzvne obrba, ako by to bolo potrebn. Zamestnanos je vade dobr. Stvok ani vluk nebolo.
243
Okresn nelnk v Trstenej hlsi: V politickej situcii za mesiac jl 1944 nenastaly iadne podstatn zmeny. V pohrani v noci z 28. na 29. jla 1944 v obci Buk. Podsklie sa zase objavilo 8 ozbrojench muov, ktor vylpili domcnos Jozefa Manicu a Mrie Jurkovej a odcudzili rzne klenoty a atstvo v cene asi 90.000.- Ks. V mzdovch pomeroch nenastaly iadne zmeny, nezamestnanos je dobr, mzdov pomery s tie dobr. Stvky a vluky nikde neboly. Okresn nelnk v Poprade hlsi: Poasie bolo stle vemi nepriazniv a nebolo da, aby nepralo. Nsledkom zlho poasia je ovem aj cudzozemsk ruch Tatier nepriaznivo ovplyvovan. Kondcia hospodrskych zvierat je mlo uspokojiv. Ete vdy trvaj infekn choroby. Najm mor a ervienka opanch. Medzi takmito okolnostiami je katastroflne, e tunaj okres je u vye mesiaca celkom bez t. zverolekra, lebo u ani len v kemarskom okrese nieto t. zverolekra, ktor by tu zastupoval. Navrhujem a odporam, aby konene bol u sem vrten Dr. J. Liebenberger, ktor je u skoro rok pri vojsku. Vojsko by sa hdam skr, ako zzemia obilo bez zverolekra, na menie poranenia a obvykl odreniny kon postaia aj kurmidi a s akmi poraneniami neporad si na fronte ani zverolekr, km reniu rznych epidmi, rznych druhov domcich zvierat me odpomc len dostaton poet kvalifikovanch zverolekrov. Zsobovanie obyvatestva je dos dobr a sanosti pou len pre nedostatok obuvi a podrkovej koe. Nezamestnanos nieto sce, ale ani nedostatok pracovnch sl nie je tak vek, ak bol ete pred niekokmi mesiacmi. Cel politick situcia je pod dojmom bliaceho sa vchodnho frontu. udia sa odahuj od politickho ivota, nik sa nechce v iadnom smere exponova. Sebavedomie mnohch Nemcov znane kleslo, odznaky DP s raritou, ba mnoh Nemci celkom otvorene prejavuj nevu vstpi do nemeckho vojska a aby tomu mohli preds, zaujmaj sa o monosti zmeny zznamov tania udu. Prce tak popa ale aj gardistick idea zo svojho elnu, pozdrav Na str! je tie zriedkavej a gardistick uniformy u vbec nevidno. Pravda ete nik sa otvorene nevydva ani za echoslovka a tm menej za komunistu. Kad je oportunistom a preto na prelome asov aj t najv konjunkturalisti musia zauja vykvanie stanoviska, lebo jednak sa boja, e v prpade prenhlenho obrtenia kabtu bud sthan ete vldnucim reimom, boja sa ale tie prejavi prli vek oddanos k terajiemu systmu, aby sa im 244
to nezazlievalo, keby hdam dolo k nejakm /:i u k obvanm, alebo tobne oakvanm:/ zmenm. Najm udalosti poslednch dn minulho mesiaca uinkovaly vemi na nladu obyvatestva, ke za stleho dunenia kannov z okolia vova a Przemyslu objavily sa prv transporty poskch a ukrajinskch uteencov. Mnoh sa sce vemi teia pribliovaniu sa ervenej armdy, ale aj t prevaj ist obavy od prechodu do novch pomerov a najm u od toho, e ani tunaj kraj nezostane uetren od vojnovch operci, od bombardovania a pustoenia. Pod takmito dojmami nieto potom iadneho zujmu o politizovanie a u najm o verejn vystupovanie a kad len samotne kuje plny do budcnosti a hlavne, e ako m zachrni ivot. Okresn nelnk v Starej ubovni hlsi: Hlsim, e v tunajom okrese od poslednej mojej zprvy sa v podstate ni nezmenilo. Okresn nelnk v Kemarku hlsi: V tunajom okrese je pln kud, je len zbada ist nervozita medzi obyvatestvom vzhadom na bliaci sa front. udia nevedia, ako sa zachovaj Rusi k nm a preto je znepokojenie. Partizni sa dosia v tunajom okrese neobjavili. Poda zprvy z Jurgova vetci nemeck civiln obania na poskej strane odili u z obc, leiacich na naich hraniciach a ostalo tam len nemeck vojsko. Ale aj toto si u svoje privtne veci popakovalo a odosiela ich urchlene pre. Poliaci sa z toho teia, pij a oslavuj Nemcov. Na naej strane je obava, e po odchode Nemcov vyhladovel Poliaci vpadn k nm na Slovensko, do pohraninch obc a bud kradn. Bolo by preto treba primerane androv, financov alebo vysla vojsko. andrska stanica v Jurgove obdrala zprvu, e v bv. Posku, Poliaci vyvolvaj srky s Nemcami a e da 25. jla 1944 v Novom Targu zastrelili troch nemeckch bezpenostnch orgnov. Do Tatier /:okres Kemarok:/ dolo da 26. jla 1944 205 ruskch uteencov. S to bv. rusk emigranti, ktor ili hlavne v bv. Posku, ale aj v Nemecku a je medzi nimi jeden, ktor bol za bv. SR okresnm sudcom v Sudetoch. Da 30. a 31. jla 1944 prelo cez tunaj okres niekoko vozov ukrajinskch uteencov. Da 28. a 29. jla 1944 zdroval sa v Kemarku jeden poruk maarskej armdy a 2. mui. Cestovali na Krakov, cesta vraj bola preruen a kee
245
potrebovali si opravi auto, prili do Kemarku. Vrtili sa vraj op do Guberntu. V tunajom okrese je u druh tde pou delostreleck strebu, m je tie obyvatestvo znepokojen. V poslednej dobe boli zo slovenskej armdy prepusten vojaci nemeckej nrodnosti. Tieto osoby obdraly povolvac lstok ku SS. Povrva sa, e vina z nich cestovala do Bratislavy a ke im tam bolo hovoren, e je to pekne od nich, e dobrovone id k SS, vina sa vraj z kasre vytratila a dola domov. Toto odvoduj tm, e dobrovone ku SS neid, e s ochotn sli v slovenskej armde, alebo ke treba v armde nemeckej, ale e dobrovone do SS nejd. Nakoko andrstvo zahjilo po tchto osobch ptranie, znan poet tchto osb skrva sa vraj na rznych miestach, ako v lesoch a pod. Niektor sa vraj z lesov vrtili v tchto doch a odili ku SS. Povrva sa alej, e osoby, ktor maly nastpi u Waffen SS mali vraj tajn schdzku, z ktorej poslali dajne telegram pnu prezidentovi. roda zemiakov, ako aj obilia, ukazuje sa vemi subn. Tie trvy je dos, lene stle pr a poda zprv z obc u mnoho sena shnilo. Ceny dobytka klesly. Okresn nelnk v Levoi hlsi: Veobecne vzhadom k terajej situcii mono poveda, e v tunajom okrese panuje pokoj. Poriadok nikde poruen nebol. Atentt na A. Hitlera vyvolal vade rozruch a bol podnetom k mnohm reiam a kombincim. Najviac znepokojuje obyvatestvo blenie sa frontu a vyslovuje sa obava, e aj tunaj okres by sa mohol sta bojovm psmom, keby sa Rusom podarilo prekroi Karpaty v okol Medzilaboriec. Obyvatestvo ako zna stle povolvanie zlonkov do innej vojenskej sluby a to tm viac, e teraz tu nastal as atiev. roda obilia vo veobecnosti ukazuje sa by dobr. V okrese nezamestnanch nie to. Naproti tomu ukazuje sa by nedostatok pracovnch sl pri terajch ponch prcach, dsledkom stleho povolvania zlonkov do vojenskej sluby. Stvky a vluky neboly. Okresn nelnk v Spiskej Novej Vsi hlsi: Aj v uplynulom mesiaci politick situcia vykazovala zven naptie. Vchodn front, ktor je u pri Karpatoch, postupujci invzny front na zpade, nov bombardovanie na Slovensku v Dubnici, ako aj otzka partiznov na vchodnej asti Slovenska, to vetko napluje ud akosou a obavami 246
o najbliiu budcnos. Vetko stoj pred otzkou, i a kedy skon vojna, ak bude jej koniec, kam pjdu a Rusi, at. Teraj stav zahraninch, zvl frontovch udalost dva monosti k najrozlinejm kombincim v mysliach udu. Vzruenie spsobuje aj chry o tom, e dajne na zem upy ariskozemplnskej, je na 2.000 partiznov a parautistov, vyzbrojench gulometmi a automatickmi pitolami apod. Dunenie kannov, ktor je u tun pou, psob na ud neprjemne. Rovnako atentt na A. Hitlera dal podnet k velijakm vahm o skonen vojny. Kadopdne iada sa vo veobecnosti skonenie vojny; pravda jedn si elaj, aby sem Rusi neprili, in zase akaj od nich spsu, hoci na vonok svoje smanie nechc prejavi. V Krompachoch boli zatknut a do vzby dan ist tefan Milk a Jozef Dani, ktor pokodili vbunou ltkou elektrick vedenie. Zistilo sa vak, e s to obyajn remeseln zlodeji, dajne v minulosti prslunci komunizmu. O tom vak bola zvl podan zprva. Nae vojsko odchdzajce v transportoch na vchod, asto z vlaku striea a to aj v noci o na pokoj tunajieho obyvatestva vemi desivo psob. Okrem toho nebolo v okrese nijakch udalost, verejn poriadok a pokoj poruujcich. Zsobovanie prebehlo hladko, poda platnch predpisov. atva sa zaala, ale obilie, ktor sa a do poslednej doby pekne ukazovalo, je pokoden dami. iveln pohromy neboly. Nezamestnanch niet. Okresn nelnk v Gelnici hlsi: Nlada obyvatestva u nie je tak kudn, ako v predol mesiac. Zahranin udalosti, tak vojensk, ako aj prpad z 20. jla 1944 /:zrada generlov proti Hitlerovi:/ psobily na obyvatestvo nepriaznivm dojmom. S skupiny ud, najm zo socilne slabch vrstiev, ktor akaj boevikov a predpokladaj, e bud ma prcu a ivobytie. Nechu k nastpeniu do vojenskej sluby vzrstla a stvaj sa prpady neplnenia povinnost. Bada aj u ttnych a obecnch orgnov obavu pred akmkovek zakroenm proti stranm /:pri evakucich a oznmeniach trestnch inov:/ lebo mnoh ttni a obecn orgni sa obvaj, e pri nejakom politickom obrate sa osobne pomstia za innos notra, andra at. Nepsob dobrm dojmom na obyvatestvo, e neboly aspo pre prost zloiny odsden osoby na smr, takto rozsudok smrti v tte vykonan. Mono preto oakva rozmnoenie prpadov trestnch inov akch. Hlsim, e predvolanie doteraz asi 300 prslunkov nemeckej nrodnosti do Waffen SS z obci Vondriel, Mnek n. Hn., Nin a Vyn Medzev, Gelnica, psob ruive na spokojnos obyvatestva. Na riadny termn predvolania prslunci v prevnej vine, takmer vetci, nenastpili a zdrhaj sa vbec nastpi. DOV Bratislava najprv prostrednctvom 247
andrskych stanc chcelo da predvies tchto, ale andrske stanice vrtily poiadania z dvodov, e aby bol o vydanie rozkazu na prevedenie poiadan okresn rad. Doteraz u toto poiadanie tunajiemu radu dolo a bude a bude potrebn prevdzanie previes pohotovostnm oddielom andrskym. Je obava, e mnoh tto povolan ete pred koncentrovanm ujd do lesov a tam sa bud ukrva. U sa stalo, e tto povolan sa hlsili do radu prce na vstup do zamestnania do podnikov Dubnica, Dynamit Nobel, do Podbrezovej, cieom uniknutia asi kontrolnm orgnom. Pri odvodoch konanch da 6. jla 1944 vek as Nemcov, asi 60 muov, hlsilo sa k odvodu optovnch tvrdiac, e s Maarmi a nie Nemcami. Odvodn komisia vak mala prleitos vypoutm takchto Nemcov sa presvedi, e ani slovensk, ani maarsk jazyk neovldaj. Poda vpoved notra v Ninom Medzeve dajne okresn predseda MP Dr. Zsednyi Ladislav naviedol svojich Maarov, ktor len nemecky vedia, aby sa hlsili pri odvodoch slovenskch. Vec som dal vyetri, aby proti Dr. Zsednyimu podali trestn oznmenie pre navdzanie neplnenia zkonnch povinnost poda -u 22 zk. . 320/40 Sl. z. Maarsk nrodnostn skupina prestva vo svojich akcich a a ani veierky u neusporiaduva. Zsobovacie pomery s uspokojiv. Nezamestnanos sa nejav. Aj tento mesiac niekoko robotnkov sa vrtilo z Nemecka a sa nevrtilo po vyerpan dovolenky. roda jav sa dobrou. iveln pohromy neboly katastroflneho rzu. Okresn nelnk v Sabinove hlsi: Partiznska a zloineck innos sa v tomto mesiaci vyskytla na rznych miestach tunajieho okresu. V noci zo da 14. na 15. jla t.r. prepadli ozbrojen partizni andrsku stanicu v Peovskej Novej Vsi, kde zastrelili jednho andra, jednho andra ako zranili a velitea stanice ahko zranili. Jeden partizn v osobe vojenskho zbeha Jna Jablonovskho, rodom z Ninho Medzeva, bol na konci obce njden zastrelen. Partizni zo andrskej stanice odniesli vzbroj a vstroj, psacie stroje a peiatky. Poas prepadnutia bezpenos ivota a majetku ukzala sa by slab. V noci da 24. a 26. jla t.r. vznikla na rznych miestach v Sabinove streba neznmych ivlov, pravdepodobne partiznov. kody na majetku, a na ivotoch spsoben neboly. V noci da 29. jla t.r. objavili sa partizni v obci Jakuboviany, kde si od ronkov vyiadali chleba a slaniny a v potravnom drustve liehoviny a zmizli. Na druh de v ssednej obci Bodolak bol najden na sennku istho ronka 248
jeden partizn v osobe vojenskho zbeha Rudolfa Barteka z Mourova, ako ranen na hlave. Menovan pri vsluchu na andrskej stanici udal, e bol zranen veliteom partizanskej skupiny Rusom preto, e chcel utiec. Bol odovzdan Odboke B v Preove. Okrem uvedench prpadov sa na viacerch miestach vyskytly rzne krdee a lpee. Vetci idia z tunajieho sprvneho obvodu okrem lekrov a lekrnikov a ich rodinnch prslunkov, boli v mesiaci mji 1944 odsunut do rznych miest strednho a zpadnho Slovenska. Hospodrska situcia je v okrese uspokojiv. Nezamestnanosti niet. Stvky a vluky neboly. Okresn nelnk v Preove hlsi: Vojnov nervozita v minulom mesiaci vyvrcholila a to preto, lebo vojna sa priblila k ttu. Bada u niektorch rados, u niektorch prevlda strach jednak z inkov vojny a jednak pred boevickm reimom. V celku vak obyvatestvo na vonkove oddva sa plnm nasadenm atevnm prcam, ktor obyvatestvo odvdzaj od vojnovch pomerov. arapatenie t.zv. partiznov tie znepokojuje obyvatestvo. V okrese objavila sa aj zkodncka innos, ktor sa prejavila v tom, e neznmym pachateom bola pokoden eleznin tra, na trati Kostoany n/H. Trebejov, tyri krt. Podrobn zprvy o zkodnckej innosti partiznov, poane inch neznmych pchateov, s priamo andrskymi stanicami predkladan stredni ttnej bezpenosti v Bratislave. astejie leteck poplachy uvedomuj obyvatestvo na vnos doby a bada preto vie porozumenie pre dodranie predpisov CPO. Hospodrska situcia vo veobecnosti bola uspokojiv. V zsobovan obyvatestva nebolo tie iadnych porch. Prejavuje sa vak nedostatok lstkov na obuv a petroleja. Nedostatok sa okrem toho objavil v zsobovan mydlom a elezom. Stav rody je uspokojiv, avak miestami bude roda slabia ako v roku 1943. roda trp mnohmi daami, nsledkom ktorch vnos z nej bude men. atva je v najvom prde. Trh prce je uspokojiv. Prejavuje sa nedostatok ponohospodrskych robotnkov, nsledkom povolvania osb k vojenskej slube. Stvky a vluky v tunajom okrese neboly. Policajn riaditestvo v Preove hlsi: Od vzplanutia tejto vojny, bol jl mesiacom, v ktorom sa miestne pomery do istej miery vyostrily. ivot tunajieho udu bol a je dosia ruen vvojom 249
vojny, lebo tento je u bezprostredne zasahovan s vojnou spojenmi odrazmi, o vyvolva vo veobecnosti urit naptie. S to najm nsiln akcie partiznov, ktorch viny sa zo da na de mnoia a tie bliaci sa front a s tm svisiace vojnov a in opatrenia, ktor privdzaj obyvatestvo aj do stavu akejsi strnulosti. K celkovej tejto dnenej situcii chov sa ale tunaj ud viac apaticky. Je to zrejme jeho vroden pokojn povaha, ktor sa pri tom vetkom vie vi aj do nastvajcich udalost, take v podstate tu nedolo ani v tomto mesiaci na vntornom fronte k porueniu pokoja a poriadku zo strany miestneho obyvatestva. ivot plynie bene, ako v mesiacoch predolch bez otrasov, ktor by vyadovaly nejak mimoriadne opatrenia. V poslednej dobe obracia obyvatestvo tie pozornos na uteencov, ktor sa hromadne sahuj z Gen. Guberntu na Slovensko. Chovanie udu k tmto je zdranliv, ale u mnohch sa jav nklonnos im pomc. In je vslovn obava, e prtomnos tchto beencov na Slovensku me ma i zl nsledky, najm v ohade hospodrskom a zdravotnom. Pri objaven sa dstojnkov maarskej armdy v Preove da 1. jla 1944, niektor prslunci maarskej nrodnostnej skupiny zaali viac ako inokedy maari po uliciach, o bolo ihne npadn. Hovor sa, e tm chceli pred maarskmi dstojnkmi dokumentova, e Preov je i maarsk. Mnoh lenovia nemeckej nrodnosti dvaj nepokryte na javo svoj odpor proti vstupu do rskonemeckho vojska a najm od atenttu na Fhrera sa osveduj, ako by ich prca v prospech svojej nrodnosti vbec nezaujmala. Da 3. jla 1944 navtvili Preov traja Bulhari dajne poverenci Bulharskho vevyslanectva v Budapeti. Prili do styku s miestnymi bulharskmi zhradnkmi a zisovali, i tu neni dostaton poet det bulharskch, pre ktor by bolo mono zriadi bulharsk kolu. V zsobovan obyvatestva v Preove nenastala ani v jli nijak porucha. Dobre bol zsoben i trh s rozlinmi ponohospodrskymi vrobkami a hydinou, nsledkom oho boly aj ceny jednotlivch produktov o nieo znen. K mzdovm sporom, stvkam alebo vlukm nedolo. Okresn nelnk v Giraltovciach hlsi: V noci da 5. jla 1944 prepadli neznmi ozbrojen udia /:asi partizni:/ v pote asi 30 muov vojensk trojmuov hliadku nad obcou Mege,32 ktor odzbrojili. Nikto nebol poranen. V noci da 10. jla 1944 prili k Zoltnovi Alexovi, r. kat. farrovi a bv. okresnmu predsedovi HSS v Hankovciach neznmi mui, ktor sa chceli
32
Teraz Medzianky.
250
dosta dnu nsilm. Menovan farr sa ubrnil a ke prili na pomoc i obyvatelia obce, neznmi mui sa vzdialili. Na druh de menovan farr sa z obce vysahoval. Pri prestrelke nebol nikto poranen. V noci da 11. jla 1944 strieali neznmi muovia /partizni/ na str na elezninom viadukte Habe pri elezninej stanici v Hanuovciach n/T. Pri prestrelke nedolo k iadnemu atenttu ani poraneniu. V noci da 12. jla 1944 ohroovali neznmi mui /pravdepodobne partizni/ vojensk hliadku nad obcou Mege. Pri prestrelke nebol nikto zranen. V noci da 18. jla 1944 strieali zase neznmi mui na vojensk hliadku nad obcou Mege pri elezninej stanici v Hanuovciach n/T. Pri prestrelke nebol nikto zranen. V noci da 24. jla 1944 bola prepadnut a odzbrojen 5 lenn vojensk hliadka, nachdzajca sa pri obci Hanuovce n/T. Pri prestrelke bol zabit velite hliadky strelnk Jakub Hol a ako boli poranen Jozef Rumaj a Michal Kunk. V tomto okol bolo ete viac takch prepadnut neznmymi ozbrojenmi mumi, priom odzbrojili stre a odcudzili siastky ponej vzbroje. Pri jednom prepadnut odvliekli partizni so sebou strel. Jozefa Martineka. Zsobovanie okresu prebieha celkom normlne. atva je v plnom prde. Bliaci sa front na vchode, presuny vojska a prechdzajci Ukrajinci uteenci cez tunaj okres, zdrvujco psobia na obyvatestvo okresu, ktor sa boj o bude s nm, ke sa front pribli ete bliie. Okresn nelnk v Bardejove hlsi: Odvodn ronk 1904 1922 v okrese i politicky mal svoj odraz. S z toho obavy, e odvedenci maj by na prcu do Nemecka zaraden, o odvodzuj aj z toho, e pri odvodoch sa hodne bralo ku pracovnm tvarom. Nlada bola pri odvodoch vemi sklesl. Medzi obyvatestvom panuje depresia vzhadom na pribliovanie sa frontu, no prca neprestva, udia robia, i na poli a i kde inde i ke pouj rzne chry, ktor s donan zo zahraniia a to so ssednho Gen. Guberntu. Prtomnos slovenskho vojska psob ukudujco na obyvatestvo a kad si el, aby za kadch pomerov slovensk vojsko zostalo v okrese. roda s ukazuje dos dobrou, miestami je u atva a ast dde s ku kode atevnm prcam. Je mimoriadny dopyt po lstkoch na ra lebo ronci u hodne maj pokoden svoje ninie. V obciach, ktorch pracovnci narukovali, je organizovan svojpomoc z lenov BV. Mnoho ronkov je povolvanch k vojsku a to bude ma vemi ak odraz na roncke prce, ktor teraz zanaj, kee vetko dozrieva. 251
Zsobovanie prebieha dobre. Okresn nelnk v Stropkove hlsi: Na veobecn politick situciu v okrese mal mimoriadne vek vliv postup sovietskej armdy smerom k naim hraniciam. Obyvatestvo bolo znane znepokojen obavou o al vvoj udalost obvalo sa menovite toho, e zemie okresu stane sa bojiskom. Tie otzka partiznska v poslednom mesiaci v okrese nadobudla vch rozmerov a je u jasne pozorova, e v okrese v lesoch nachdzaj sa partiznske skupiny, riadne po vojensky organizovan, ktor akaj na kol im sveren. Ich kolom m by znemonen postup, prpadne stup nemeckch vojsk. Obas a menovite v nonch hodinch navtevuj tto partizni v mench, niekedy aj vo vch skupinch jednotliv osoby a to menovite v obciach odahlch od cesty, kde sa doaduj nejakho oberstvenia. Niektor z nich s opatren rovnoatou armdy slovenskej, tie nemeckej a tie uniformy andrskej. Po tchto partiznoch andrstvo ustavine stopuje, avak da mjho nzoru nieje u mon partiznsku otzku vyriei, nakoko skupiny tchto partiznov ustavine rastie a ako sa zd s shadzovan a tie zsobovan potravinami, ako aj zbraami z lietadiel, ktor v menom pote kad noc presne o 12. hod. v noci, kria nad tunajou oblasou. Tie prechod nemeckch vojsk cez tunajie zemie nepsobil na tunajie obyvatestvo najlepm dojmom. Tto vojaci z nedostatku slovenskch valt predvali vetko o mali pri sebe, ako zbrane, strelivo, vojensk veci a pod. Hoci v minulch mesiacoch obianstvo veobecne radi kritizovalo ttny apart a tie radnctvo, pozorova v poslednej dobe ete viu prchylnos ku ttnemu apartu, od ktorho oakva obyvatestvo zaruenie pokoja a poriadku. Slovensk vojsko, ktor v mesiaci jli 1944 sa usadilo v Stropkove, je veobecne vade obben a tie chov sa vemi slune, nenpadne a skromne. Obyvatestvo asto debatuje medzi sebou o tom, ak osud stihne toto vojsko v prpade toku ruskej armdy na nae zemie. Je vak pozorova vek obavu pred prchodom nemeckch vojakov do Stropkova, lebo obyvatestvo sa obva, e na ubikcie tohto vojska bud podniknut so strany partiznov toky, ktor mu ma tie zl nsledky na civiln obyvatestvo. Okresn nelnk v Medzilaborciach hlsi: Zjavn innos komunizmu nebada. In situcia je nezmenen, nijak pozoruhodnejie okolnosti neboly pozorova. Cel ivot v okrese je ovlivovan stle viac sa bliacim frontom. Niet da, e by sa neobjavila poplan zprva o obsaden niektorej najbliej pohraninej obce. Civiln sprva v priahlom zem Gen. Guberntu bola u 252
zruen a hfy uteencov prechdzali v poslednch doch mesiaca na nae zemie. Vzdor tomu, e prechod bol z poiatku zakzan, mnoho ud prilo sem ileglne a vyiada si dlhieho asu, km bude mono aj tchto sstredi. Po vydan patrinej pravy, presun uteencov prevdzala vojensk komisia hladko, bez akost. Medzi civilnm obyvatestvom panuje nervozita a urit obavy z toho, o bude v najblich doch, ke vlastn boje sa azda prenes na tunajie zemie. Vzdor tomu, je v obciach poriadok a pokoj a na jednotliv prpady prepadov civilnch osb vdy inmi neznmymi uniformovanmi pchatemi. /:Pravdepodobne ozbrojenmi dezertrmi:/. O normlnom radovan u nemono hovori, nakoko sa pracuje pre potreby vojska. Okresn nelnk v Humennom hlsi: Veobecne roda posledn dva mesiace nsledkom dov sa vemi zhorila a bude veobecne slabia, ako minulho roku. Stav ovocia je tie vemi mlo priazniv od poiatku pre patn poasie v dobe kvitnutia. Ceny dobytka s nzke, nerobia sa nijak obraty v dobytku ani v kooch. Obyvatestva sa vemi dotka odvod kon evidennch k vojsku. Hynutie opanch, ktor ete stle trv a taktie rzne nemoce medzi hydinou zaprinily vea kody, lebo nsledkom tchto nemoc vea drobnho domceho zvieratstva vyhynulo. Nezamestnanosti teraz niet. Behom mesiaca jla 1944 ttna a verejn bezpenos nijakmi mimoriadnymi udalostiami natrben nebola a ttne a bezpenostn orgny maj situciu pevne v rukch. V poslednej dobe vzmha sa panika medzi obyvatestvom a vyhadvan s zapadl dedinky, ako doasn ubytovanie mestskho obyvatestva. Obchodnci vyprzduj svoje sklady a odvaj tovar do rznych miest a krytov. V dsledku toho zana sa javi nedostatok niektorho druhu tovaru. In po kadej strnke panuje kud a poriadok. Za minul mesiac nebolo v tunajom okrese bada iadnu komunistick innos. Okresn nelnk vo Vranove n/Topou hlsi: Hospodrska situcia vo veobecnosti je dobr. Zsobovanie obyvatestva najnutnejmi domcimi potrebami deje sa uspokojiv. iveln pohromy vo vom rozsahu doteraz neboly. atva u v tchto doch bude skonen. Stav rody je dobr. Pomery na trhu prce s priazniv, robotnctvo pracuje. 253
V mesiaci jli 1944 v tunajom okrese nebola zisten iadna komunistick alebo socialistick agitcia. Okresn nelnk v Trebiove hlsi: V mesiaci jli 1944 nevyskytly sa iadne zmeny na poli politickom a tie na poli hospodrskom proti mesiacu jn 1944. V Bratislave da 18. augusta 1944. Na str! Prednosta B (Vojensk historick archv Trnava, fond 55, katua 35, 55/35/5)
254
August
VEOBECN POLITICK SITUAN ZPRVA ZA MESIAC AUGUST 1944

Okresn nelnk v Bratislave hlsi: Da 7. augusta 1944 preletelo nad obcou Stupava 21 angloamerickch bombardovacch lietadiel, ktor shodily 425 ostrch guometnch nbojov v psoch. Nboje s re 12 mm. Da 7. augusta 1944 pri leteckom boji spadlo v obci ela jedno nemeck lietadlo. Pilot sa
VIII
zachrnil. Da 22. augusta 1944 shodilo angloamerick lietadlo do agtovho lesa pri Karlovom majeri, kataster obce Stupava jednu asi 500 kg ak bombu, ktor urobila jamu 9 m hlbok a 12 m irok. Da 22. augusta shodili angloamerick lietadl pri obci Geajovo 4 bomby. Mimo nepatrnch kd sa ni nestalo. Da 16. augusta 1944 obdral Alis Lin, tesrsky pomocnk zo Stupavy potou letk protittneho obsahu s nadpisom Manifest za eskoslovensk nrodn a ttnu jednotu. Letk bol podan n a potu v Lipt. Sv. Mikuli. Stopovanie po rozirovateovi nemalo kladnho vsledku. Udalosti v svislosti s partiznskym hnutm maly aj v okrese bratislavskom ohlas. Obyvatestvo bolo rozruen a obvalo sa od nsledkov. Posdka na letiti vo Vajnoroch uletela spolu s veliteom. Vojci v eklsi, 33 Ivnke pri Dunaji, Biskupiciach, Raitorfe strieali a hdzali run granty. Vojci od svetlometov odpovacch strojov uli. Avak mnoh sa vrtili. Medzi obyvatestvom tie nie je dostatonej ukznenosti. Bada ahostajnos k plneniu obianskch povinnost. Robotncky ud sa stva vdy nronejm. Ani terajie vek mzdy mu nestaia, ba ani pracova sa mu nechce. Prca je len tak ledabolo. Gazdovia pracuj radej sami a nepozeraj sa na vemi slab vkon robotnkov a sluhov. atva a mlatba boli skonen. roda je miestami primeran, miestami podpriemern. Bolo vek sucho, take sa ora nedalo. Zsobovanie obyvatestva bolo hladk.
33
Dnes Bernolkovo.
255
Okresn nelnk v Trnave hlsi: Da 30. augusta 1944 asi o 14.30 hod. vojensk posdka v Trnave opustila mesto Trnava a odila na neznme miesto. Po opusten mesta posdkou ihne obsadilo mesto Trnavu vojsko nemeckej brannej moci. V ten sam de opustilo mesto Trnavu a obec Sere i andrstvo, na ele s okresnm i oblastnm veliteom na neznme miesto. Da 30. augusta 1944 o 19. hod. bol andrskou hliadkou rozpusten tbor idov v Seredi a idia uli smerom na Hlohovec i so andrstvom. Majetok tboru, ktor je majetkom ttu, bol vej asti seredskou posdkou vojska zachrnen. Zsobovanie obyvatestva potravinovmi lnkami bolo dobr. iveln pohromy sa nevyskytly. Okresn nelnk v Malackch hlsi: Politick situcia v auguste sa vlivom znmeho puu koncom mesiaca zhorila a to tm spsobom, e vzrstla epkan propaganda, naptie a vek nervozita. Kud, poriadok a prvna istota boly vade zachovan, obyvatestvo sa zaoberalo dokonievanm atevnch prc a inmi obianskmi zamestnaniami. V okrese o partiznoch nie je a ani nebolo doteraz ani stopy. Vojaci, najm t, ktor narukovali cez mesiac august, mnoh sa nevrtili, nevieme kde sa zdruj a s prkazom Ministerstva vntra /:fa prezdia:/ zastavil som ich rodinm doasne vyplcanie ttneho vyivovacieho prspevku. Toto opatrenie bud u postihnutch urit rozhorenie, lebo sa brnia, e postihnut vojaci za ni nemu, lebo konali z rozkazu svojich veliteov. Zleitos tto potrebuje skorho rieenia. In v tunajom okrese panuje ten ist chod ivota, ako pred odbojom, obyvatestvo dozved sa o udalostiach na Slovensku len z tlae a rozhlasu, ktor pozorne sleduje. O komunistoch niet iadnych sprv a da epkanej propagandy robotnctvo sa dajne s puom nestotouje. Da 5. septembra 1944 prili s autami tefan Rabina a tefan Bar s neznmymi mumi do Malaciek a odviezli z Malaciek na neznmy rozkaz bez akejkovek sinnosti Okresnho radu, notrskeho radu, okresnho andrskeho velitea, poane andrskych stanc, HG miestnej a okresnej, HSS 8 idov muskho pohlavia na neznme miesto. Hlsim toto preto, e za tieto opatrenia iadnu zodpovednos nepreberm. Hospodrska situcia sa nezhorila oproti minulm mesiacom. Mlatby s u dokonen, roda obilnn je priemerne slabia o 30 50 % proti minulmu roku. Systm komisrov plne zlyhal a kad halier na tento el vyhoden bol plne zbyton. Ronci schovvali v dohode s komisrmi 256
mlatebnmi vetko, o sa dalo. Notri mi hlsili, e oban, ktor v minulom roku odovzdal 60 q na verejn zsobovanie, toho roku ponknul 30 kg. Takchto prpadov je hodne, o dosveduje tomu, e mlatebn dozorcovia boli vade spojen s ronkmi. Hospodrska kontrola tie nebola tak inn, ako v roku minulom. Stav hovdzieho dobytka je uspokojiv, taktie stav opanch. roda zemiakov o 50 % slabia sa jav, ako vlani. Nsledkom suchoty v augustovch doch dojivos krv poklesla, m najm obec Malacky v zsobovan mliekom je vemi citene ohroen. Doterajie prdely masla pre deti, chorch a starch prestaly. Uspokojiv stav opanch je sniovan vekm morom, o zapriuje u chovateov urit paniku a predasn ndzov zabjanie. Nezamestnanch niet, aj Ukrajinci s vetci zamestnan. Okresn nelnk v Skalici hlsi: Oznamujem, e politick a bezpenostn pomery tohto okresu za mesiac august t. r. neboly uspokojiv. Je pravda, e v obvode tohoto okresu v minulom mesiaci nevyskytly sa iadne vie vtrnosti, ani iadne protittne prejavy, vzdor tomu ale bolo bada medzi obyvatestvom vek napnutie, ktor nie len medzi robotnctvom ale aj medzi ronctvom sa prejavovalo vo vekej nespokojenosti. Vyhlsenie stannho prva da 12. augusta 1944 vo vetkch obciach utilo sce na as tunajie obyvatestvo, avak da 21. augusta, kedy mal v poet zlonkov nastpi mimoriadne vojensk cvienie, znovu sa prejavila tto nespokojnos. e sa prejavila tto nespokojnos mono pripota jedine len tomu, lebo povolan zlonci boli vlune len ronci, ktor boli povolan v takej dobe, kedy boli doma pri atevnch a mlatebnch prcach najpotrebnej. Avak medzi obyvatestvom musela pracova tie aj nejak tajn propaganda. Toto bolo mono pozorova v Skalici, kde spomenut zlonci asi 24 muov boli solidrni a da 21. augusta nenarukovali. Narukovali a da 23. augusta, ke tunaj vedci notr upozornil ich na nsledky poda stannho prva. Da 11. augusta 1944 o 23.45 hod. vypukol poiar na ttnom vekostatku v Holii. Poiaru padol za obe jedon stoh nevymltenho obilia. koda je asi 50 60.000.-Ks. Pri vyetrovan veci sa zistilo, e stoh bol podplen pravdepodobne duevne zaaenm strnikom Jozefom Zlmalom, ktor je nruivm fajiarom. Preto v tomto prpade nie je mono predpoklada, e sa jedn o sabot. Ako z politickho ohadu dleit udalos musm ete tu pripomen, e da 16. 21. a 29. augusta dolo do tunajieho okresu 450 poskch a ukrajinskch uteencov. Tto boli tu ubytovan nsledovne: V Holii da 16. 257
augusta 1944 257 osb, v Kopanoch da 21. augusta 176 osb, v Gbeloch da 29. augusta 12 osb a v Skalici da 29. augusta 5 osb. Z tchto uteencov da 28. augusta bolo odovzdanch na prcu do Nemecka 89 osb. Niektor boli zamestnan v radoch Ministerstva hospodrstva. Ostatn pojd da 12. septembra t.r. na prcu do Nemecka. In z politickch ohadov pozoruhodn udalosti sa nevyskytly. So strany komunistov medzi udom sa silne pracuje. Dokazuje u aj to, e hlavne robotncka trieda oakva vemi prchod ruskch boevikov. Tie aj medzi zlonkmi, ktor v tomto mesiaci museli rukova na mimoriadne vojensk cvienie, bolo pou vea poznmok, pri najbliej prleitosti prejd k partiznom. Za uplynul mesiac august hospodrska situcia bola primeran. V auguste bolo vemi priazniv poasie. atva bola preveden vas s vyptm vetkch sl. Mlatba bola v plnom prde a vetky akosti, ktor sa stavali do cesty vzhadom na mimoriadne udalosti, ako nedostatok pracovnch sl, pohonnch hmt a pod., boly spene prekonan a to nasadenm aj takch motorov, ktor spotrebovaly tak pohonn hmoty, ktorch okres mal prebyton mnostvo, ako nafty. roda jamea je o 40 % slabia ako v minulom hosp. roku. roda penice je o 10 % slabia a roda rae je o 20 % slabia. Tto skutonos bola komisionlne zisten a bude ma tie vek vliv na predpisovanie prebytkov obilia v okrese. Mlatba sa dosia ete neskonila. V okrese mltilo 269 mlaiek. Pri tchto bolo v okrese za uplynul mesiac registrovanch 266 mlatebnch dozorcov v mesiaci auguste, vyplaten bolo 185.000.- Ks. roda zemiakov je vemi dobr. Cena zemiakov neprevyuje radom stanoven cenu. Vkup dobytka nara na menie akosti, ktor sa spene zdolvaj. Nedostatok msa sa dosia neobjavil. Zsobovanie obyvatestva nebolo dosia dotknut, prevdza sa hladko a na as. Vzdor tomu, e vea majiteov ponohospodrskych usadlost muselo narukova, nedostatok pracovnch sl nebol pozorovan, kee vetky prce prebiehaj neruene. Pracovn sily sa vzjomne dopali. Orba pozemkov sa u tie zapoala. Hlbok orba sa v okrese neme prevdza pre nedostatok pohonnch hmt. Je potrebn pripomen NZ-u, aby potrebn pohonn hmoty boly pre tento cie vas uvonen. Trh prce je v okrese priazniv. Pracuje sa v plnom tempe, bez ohadu na mimoriadne udalosti. Stavba kanalizcie mesta Skalice nkladom 5 milinov spene pokrauje. Stvky alebo vluky robotnctva neboly nikde.
258
Okresn nelnk v Senici hlsi: Politick situcia poiatkom mesiaca augusta bola pomerne kudn. Zven nervozita obyvatestva, ktor u v mesiaci jli bola pozorovaten, stpala v priebehu mesiaca augusta len mierne. Vyhlsenie stannho prva nemalo v tunajom okrese na smanie obyvatestva iaden podstatn vplyv, lebo sa vedelo, e stann prvo bolo vyhlsen z dvodov, ktor v naom okrese neprichdzaj do vahy. Vzdor tomu vak nlada obyvatestva bola napnut, lebo prichdzali rzne sprvy o innosti partiznov na vchodnom a strednom Slovensku. Koncom mesiaca poaly sa v miere doposia neobvyklej ri sprvy o obsaden Slovenska nemeckm vojskom. Po vyhlsen ministra nrodnej obrany a po prchode prvch zprv o odboji slovenskch posdok zavldla veobecn neistota, ba priamo panika. Obavy a neistota zmocnili sa vetkch vrstiev obianstva, jedni sa bli prchodu partiznov, in zase prchodu nemeckho vojska a prpadne polcie. V kritickch doch kolovalo tu vek mnostvo najrozlinejch zprv, hlavne tkajcich sa prchodu partiznov, ktor vak v nasledujcich doch ukzaly sa nepravdivmi. Obyvatestvo v prvch doch erpalo zprvy vlune z cudzieho rozhlasu, lebo bratislavsk rdio o tchto veciach mlalo. Po uplynut niekoko dn sa vak nlada obyvatestva iastone ukudnila, kee verejnos mala monos aspo pribline zisti stav veci. Verejn kud a poriadok v tchto kritickch poruen nebol. Obianstvo chovalo sa disciplinovane. innos partiznov v tunajom okrese nebola zisten. Verejn ivot mal riadny chod. Verejn rady a bezpenostn orgny konaly riadne svoju funkciu. U v poslednch doch augusta poali sa vraca ojedinel vojaci domov. Tto odovzdali zbrane andrskym staniciam. Protittna innos nebola pozorovan. Trestn iny proti ttu sa nevyskytly. V mesiaci auguste boly mlatby v prevanej iastke skonen. Vsledky ukzali sa oproti minulmu roku o mnoho horie, o vzbudzuje oprvnen predpoklad, e vkup obilia bude toho roku podstatne hor. Zsobovacie pomery boly priazniv. Poruchy sa nevyskytly. Trh prce bol uspokojiv. Priebeh atevnch a mlatebnch prc bol hladk a radnch zsahov takmer nebolo treba. Z investinch prc zasluhuje zmienky stavba eleznice Jablonica Plaveck Sv. Mikul, kde pracuje asi 400 robotnkov. Men poet uteencov podarilo sa z vej iastky zasadi do pracovnho procesu.
259
Okresn nelnk v Modre hlsi: Obyvatestvo ije pod dojmom poslednch 2 dn mesiaca augusta. ud nepracoval a stl po uliciach v hlkoch a debatoval. Obyvatestvo zachytila depresia a nervozita a to z obavy, e budeme obsaden Nemcami. Nervy ud boly napiat do prasknutia, ba boli i tak, o nespali doma. Do takej atmosfry v 12 hod. zasiahla re /:prv:/ prednesen cez rdio, pna prezidenta Republiky, ktor vniesla iaston uspokojenie do radov obyvatestva. Pozoroval som, ba aj poul som od mnohch obanov, e neby tejto rei, bol by nastal pln chaos v nrode a vedie o by sa bolo stalo. Medzi obyvatestvom kolovaly nemon chry a zprvy, ktor len rili strach a obavu. Sme sa obvali o nau slobodu a ud akal to najhorie. Najm v sobotu 2. IX. ke prechdzaly vek kolony nemeckho vojska, depresia bola najvia. Do toho prichdzali nai vojaci, utekajci z Bratislavy a chaos bol hotov. Nadmieru zle psob v radoch Slovkov zahranin rozhlas, ktorho zprvy ud preber ako hotov vec. K tomu pristupuje domca ukan propaganda, partizni a potom je hotov chaos. Dosia mme veobecn poriadok, nedolo k iadnemu porueniu pokoja a poriadku. Urobil som urit opatrenia na zachovanie a udranie pokoja a poriadku a dfam, e sa nm ho podar aj udra. Posledn udalosti maj vliv na nrodnostn skupiny, najm na nemeck. Nai Nemci prejavuj urit obavu, e im bude ublen zo strany naej. Tto obava je neopodstatnen v tunajom okrese. Slovk ani jeden im neubli. Vedceho nemeckej nrodnej skupiny som povolal a oznmil, e niet iadnej obavy so strany naich Slovkov, ke len nebud vyprovokovan. V dsledku toho som uinil urit bezpenostn opatrenia. Obava naich Nemcov ide tak aleko, e nespvaj doma. Naproti tomu nai Slovci prejavuj obavu, e im bude ublen od nemeckch vojakov. Dotia je pokoj medzi obyvatestvom a nedolo k jeho porueniu. Mlatebn prce boly preveden v poriadku. roda obilnn oproti vlaajku je o 30 40 % niia. In hospodrske plodiny ako zemiaky a kukurica trpia vekm suchom a s vemi zvdnut. Zsobovanie obyvatestva je uspokojiv. Je nedostatok mlieka. Nezamestnanch niet, ba jav sa nedostatok pracovnch sl. Okresn nelnk v Nitre hlsi: Nastal veobecn rozvrat, partiznske hnutie sa rozrilo a po hranice mesta Nitry. Veobecne poriadok v meste bol zachovan, vojensk posdka svoj poriadok udrala a ke to udr i v budcnosti, vtedy civiln sprva v svojom sektore to udr, lebo neporiadok po obciach sa roziroval od lenov armdy. Zsobovanie je primeran vojnovm pomerom. 260
Celkov roda obilia je asi o 20 30 % horia ako v minulom roku, pozorova to najm u drobnch ronkov. Okresn nelnk v Hlohovci hlsi: Politick situcia bola v tunajom okrese v uplynulom mesiaci dobr, a udalosti poslednch augustovch dn naruili iastone pokojnos tunajieho obyvatestva. V doch 7, 22, 23, 27, augusta 1944 preleteli nad zemm okresu vie svzy nepriateskch lietadiel, ktor shodili ojedinel bomby. Tieto dopadly vlune do pol alebo lesov, zaprinili iba minimlne vecn kody a o ivot nikto nepriiel. Zsobovanie obyvatestva dennej potreby bolo v uplynulom mesiaci dobr. S mlatbou zapoalo sa a po prvom auguste a behom uplynulho mesiaca bola plne skonen, nakoko poasie bolo vemi priazniv. roda obilnn je o 30 a 40 % menia oproti roku minulmu. Okresn nelnk v iline hlsi: V druhej polovici mesiaca augusta bolo obyvatestvo silne znepokojen zprvami o objavovan sa partiznskych skupn v okolitch cudzch okresoch najm v okrese Tur. Sv. Martin a o vyskytovan sa tchto v lesnatom chotri niektorch obc ilinskho okresu v pohor Malej Fatry. Da 20. augusta 1944 o 22. hod. vylpila ozbrojen tlupa zloincov, pozostvajca zo 6 osb, ktor sa vydvali za partiznov, sedlra Jozefa Hanuliaka v Terchovej o peniaze a rzne atstvo v cene asi 16.000.- Ks. Dvaja z pchateov boli zatknut a ostatn uprchli. Po polnoci zo da 23. na 24. augusta 1944 prili ozbrojen partizni na nkladnch autch v pote asi 60, smerom od Vrtok k elezninm tunelom pri Strene. elezninho strnika poviazali, vojensk strny oddiel, pozostavajci z asi 15 vojakov odzbrojili a 4 strnych vojakov zajali. Pri tejto prleitosti bola medzi vojakmi a partiznmi prestrelka a boli 4 vojaci ahko ranen. Partizni podloili dynamit pod koajnice v tuneli. Ke prechdzal nkladn vlak smerom od Vrtok do iliny, nastal vbuch. Vlak bol roztrhnut viac vagnov bolo v tuneli vykoajench, ale nikto z ud neutrpel raz. Premvka bola ete toho da obnoven. Da 27. augusta 1944 odpoludnia prelo niekoko motocyklistov vojakov smerom z Vrtok a po ilinu. Zastavili sa v ilinskej celulzke, tvrdili o sebe e s partizni. Slovensk vojsko ilinskej posdky bolo zalarmovan, zakroilo a zatklo 23 osb, najm vojakov, bola i prestrelka, zranen nebol nikto. Da 28. augusta 1944 asi o 1. hod. toili partizni na vojensk str pri elezninom moste v Budatne. Vojaci tok odrazili. Partizni tok tyrikrt 261
opakovali, ale bez spechu. Bola prestrelka a hdzanie runch grantov. Jeden n vojak bol ako ranen. V ten ist de okolo 9. hod. iiel oddiel nemeckch vojakov na 4 motorovch vozidlch /:autch:/ zo iliny smerom na Vrtky v zkom priesmyku za strenianskm tunelom, tento oddiel pozostval zo 45 muov, bol partiznmi napadnut. Nastal zriv boj, trvajci asi do 13. hod. Z nemeckho oddielu vyviazlo dajne iba 5 osb a zo ilinskej posdky vyslan posila pre siln odpor partiznov bola nten po strate tyroch vojakov ustpi. Da 29. augusta 1944 okolo 10. hod. z prleitosti leteckho poplachu vypukla vzbura medzi vojakmi ilinskej posdky. Vojaci otvorili skladitia posdky a udia zo iliny, ale najm z okolitch dedn plne rozobrali cel vzbroj a vetok vstroj zo skladov kasrne. Z asti odniesli veci domov do dedn, z asti ili do ulc mesta iliny s heslom, e id brni ilinu proti Nemcom, ktor chc obsadi Slovensko. Posdkovho velitea pplk. Kallu vzbrenci zatvorili a ako nov posdkov velite ujal sa velenia major Dobrovodsk. Tento posdkov velite vyzval i andrstvo, majce sdlo v iline k asti. V noci na 30. augusta 1944 zmizol zo iliny oblastn andrsky velite, stotnk Jn Stank, jeho zstupca npor. Anton Puttera, kanc. pom. hl. strm. tefan Koeck, vetci prtomn andri andrskej stopovacej stanice potom 7 androv, priamo podriadench oblastnmu veliteovi. Sasne zmizlo tie 8 androv andrskej stanice ilina. andri zobrali so sebou vetku vzbroj a okrem toho stopovacia stanica aj motorov vozidl. Zo andrskej stanice Lietavsk Lka zmiznul 1 andr a zo stanice Streno 2 andri. Osud androv na stanici Rajec a Fakov nie je znmy. Da 30. augusta 1944 dobyli ilinu nemeck vojaci. ud z ulc sa rozutekal a as vojska s partiznmi ustpila smerom na Vrtky, in sa rozbehli po okol. Nemeck posdkov velitestvo vyzvalo obianstvo, aby odovzdalo vojensk zbrane a v jeho drbe sa nachdzajce vetky in zbrane a obania tieto hromadne vracali, poane odovzdvali. Organizan a agitan innos komunistov javila sa najm v svislosti so vzburou vojenskej posdky v iline da 29. augusta 1944, ke mnoh obania viacerch obc, najm z priemyselnch robotnckych vrstiev a to prevane mladci /:i nedospel chlapci:/ pripojili sa k partiznskemu hnutiu. Poveternostn pomery pre ponohospodrstvo boly priazniv, lebo atva i svanie obilia mohlo by prevdzan za suchho slnenho poasia. atva bola v okrese do konca augusta skonen. roda zemiakov po vdatnch daoch v mesiaci jli ukazuje sa subnou. Z obilnn m penica a ovos dobr rodu, ra a jame rodu podpriemern. roda ovocia je vo veobecnosti dobr. Zsobovanie obyvatestva vyjmc msom bolo pomerne hladk. Dodvanie dobytka na tdenn svody bolo neuspokojiv. 262
Odo da 30. augusta 1944 t. j. od doby bojov nemeckho vojska so vzbrenm slov. vojskom a partiznmi, prestaly niektor priemyseln podniky v okrese pracova /:Lietavsk Lka cementra, Streno kameolom, Stravy Varn vpenka:/ z asti pre poruenie elezninej dopravy, z asti pre blzkos bojovej oblasti. Okresn nelnk v Myjave hlsi: V mesiaci auguste a do 28. tiekol vetok ivot v tunajom okrese normlne, obyvatestvo usilovne mltilo, k omu dobre poasie slilo. Dos ast poplachy tejto prci vemi na venkove neprekaly. Vsledky mlatby s ale nad oakvanie vemi slab, notri u prikroili k predpisovaniu prebytkov obilia u ronkov a pripisovanie je vemi neuspokojujce. Tie znan sucho bude ma za nsledok pravdepodobne vemi slab rodu zemiakov. Mlatba bola tie iastone haten obasnm nedostatkom pohonnch hmt. U asi 20. augusta veobecne sa medzi obyvatestvom roznaly zprvy, e Slovensko bude obsaden Nemcami. Da 28. augusta tieto chry a znepokojenie dovrili vrcholu a tunaj rad tento stav nevedel nijako pochopi v noci o pol 12. hod. dostavil sa ku mne osobne velite andrskej stanice z Brezovej spolu s okresnm andrskym veliteom s tou zprvou, e v Brezovej vyzbrojuj vojaci asi 40 Brezovancov a na nkladnch autch ich mienia odvies neznmo kam. Upozoroval, e ide tu o nejak vojensk akciu nikomu neznmu, lebo vzbroj sa doviezla asi z Trnavy. Na otzku, kto to organizoval, velite udal, e asi dvaja uitelia, on ale sa o veci vas dozvedie nemohol, lebo velitestvo tejto stanice prevzal len pred niekokmi dami. Zakroi proti vekej presile nebolo mon a vyslovoval obavu, pred prchodom nemeckho vojska, e ho zato bud bra na zodpovednos a iadal pravu, o m robi. Dostal prkaz, aby okamite zverbovanch upozornil na mon neblah nsledky a dajne hne asi 20 hne zostali doma a al asi 10-t vrtili sa z cesty. In vetkmu nasvedovalo to, e obyvatestvo nevedelo o o ide a bolo zaveden. V obci Hrachovite v t sam noc sa dostavilo niekoko ozbrojench chlapov na r. kat. faru administrtora, ktor ale u nebol doma a u pred tm dom odiiel k svojim rodiom a doteraz sa nevrtil. Da mienky androv ilo tu skorej asi o pomstu jednotlivcov z tej samej obce. In na fare sa nioho nik nedotknul. V samej Myjave sa nikde ni pozoruhodnejie nepridalo, robotnctvo v tovrni riadne pracuje a tieto udalosti na tunajie robotnctvo vieho vlivu nemaly. 263
V ostatnch obciach okresu tie nedolo nikde k poruchm, a prve a do 2. septembra 1944 sa asto stvalo, e sa obas zjavovali na motorovch kolch ozbrojen udia. Da 28. veer autom odiiel velite andrskej stanice v Myjave so svojou celou rodinou do Bnoviec, kde sa dajne zastnil partiznskeho povstania a ani dodnes sa nevrtil. Vedenm andrskej stanice som poveril jeho zstupcu. Da 2. septembra 1944 rno dostavil sa do mojej kancelrie okresn andrsky velite a hlsil, e je nemocn, toto som vzal na vedomie s tm, aby mi predloil predpsan lekrske svedectvo a poveril som vedenm okresnho andrskeho velitestva dst. zst. bela, ktorho som predtm poveril vedenm andrskej stanice. Da 3. septembra hlsil mjmu zstupcovi dst. zst. bel, e aj on bude nemocn, aprve ke som ho poveroval vedenm aj okresnho and. velitestva na moju otzku i sn sa aj Vy bojte odpovedal, e nie. Da 4. septembra rno okresn and. velite Hako oznmil mi, e si vec rozmyslel a e slubu nastupuje. Dst. zst. bel svoje onemocnenie ale definitvne neohlsil a aj si vec rozmyslel. Velite stanice Misl v Brezovej po tomto vetkom tie onemocnel a ten je aj t. . nemocn. Po utvoren sa novej vldy zd sa, e nastalo veobecn ukudnenie, aprve kad m strach pred nemeckm obsadenm. Poznamenvam, e doteraz nemeck vojsko na Myjavu nedolo. Da 2. septembra som svolal vetkch radnch initeov a lenov funkcionrov HSS na poradu, na tejto sa kontatovalo, e v samej Myjave nebol poruen poriadok nikde a treba psobi na obyvatestvo, aby zachovalo poriadok a rozvahu. V tovrni samej sa poriadok zachoval a tam sa aj teraz riadne pracuje. Verejnm rozhlasom boly vysielan preslovy naich vldnych initeov, o prispelo tie k ukudneniu. Okresn nelnk v Povaskej Bystrici hlsi: Po cel mesiac august bola politick situcia po strnke ttnej a slovenskonrodnej pevn a stabilizovan. Len v poslednch doch mesiaca, pod tlakom tokov proti Nemcom a pod dojmom revolty niektorch posdok, politick situcia bola hodne napnut a obianstvo veobecne ostalo bez orientcie. In primn a dobr Slovci dria s vldou, schvauj jej opatrenia a dfaj, e cel politick a spoloensk ivot na Slovensku bude oskoro uveden do normlneho chodu. Sabotne iny sa vbec nevyskytly. Kee v okrese nedolo nikde k vnejm porueniam pokoja a poriadku a tie innos zkodnkov na zem okresu bola nepatrn, posledn udalosti 264
okrem mnohch poplanch zprv a klebiet nevyvolaly iadnu pozoruhodn ozvenu. Obyvatestvo okresu by si len prialo, aby proti zkodnkom a kodcom verejnho a politickho ivota bolo zakroen srne a s najvou prsnosou a bezohadnosou. Zsobovanie po cel mesiac bolo hladko prevdzan a okrem ojedinelch sanost na nedostatok obuvi, slaniny a masti, iadne zvady sa nevyskytly. atva pri vemi peknom poas bola bez kadch porch dokonen, ale behom mlatby sa ukzalo, e roda obilia je pribline i tretinu slabia, ne minul rok. Zemiaky a strukoviny taktie kukurice dvaj ndej na dobr rodu. Textilne vrobky s vemi drah, ale alie zvyovanie cien nebada. ierny obchod sa udruje na predolej rovni. Okresn nelnk vo Vekej Byti hlsi: Da 29. augusta 1944 odpoludnia zaujalo bojov palebn postavenia vzbren ozbrojen slovensk vojsko zo iliny v spojen s partiznmi, tesne poza obec Horn Hriov. Tam sa nachdzajci vojensk nemeck transport, nemeck vojaci hne zaujali palebn smer a nastala tuh guometn, delov a z puiek streba. V ten de asi o 20. hod. priiel na eleznin stanicu Hriov al nemeck transport. Nemeck motorizovan oddiel pokraoval v ceste po ttnej hradskej cez Horn Hriov smerom na ilinu. Za obcou Hor. Hriov nemeck motorizovan oddiel narazil na povstalcov. Povstalci spustili na tento oddiel siln pabu, oddiel ustpil. V obci Hor. Hriov nastala streba so strany nemeckch a povstaleckch oddielov proti sebe, hlavne z guometov, puiek a runmi grantmi. Asi o 24. hod. strebou zasiahnut krov /:strecha:/ nad mataou a kolou ronka Kornela Padalu z Hor. Hriova .p. 91 zhorel. Okrem toho runm grantom bolo Kornelovi Padalovi na obytnom stavan vybit 6 okennch sklench tab. Pokoden Kornel Padal utrpel kodu na 20. 000.-Ks. Nebolo zisten, e by boly padly udsk ivoty. Partiznov vojaci premohli a zajali jednho slovenskho vojaka ako ranenho a dvoch civilov, asi partiznov. Povstalci ustpili do iliny. Cestu do iliny iastone stromami zatarasili. Obyvatestvo z Dol. Hriova a z Hriovskho Podhradia sa vysahovalo do blzkych lesov. Obyvatestvo z obce Hor. Hriov ostalo doma a hrzu boja pretrpelo. Vysahovan obyvatestvo do lesov bolo po skonenom boji prslunkmi andrskej stanice vyzvan, aby sa vrtilo domov a v zamestnan pokraovalo, o i uposlchlo. V noci z 30. na 31. augusta 1944 na elezninej stanici Vek Byta z nkladnho vojenskho transportu viac dn tam stojaceho, jeho 10 lenn nemeck vojensk posdku odzbrojili partizni a zbrane si odniesli. 265
Da 31. augusta 1944 asi o 9. hod. nastala streba na hradskej pobl elez. stanice Vek Byta, medzi nemeckou asi 12 lennou vojenskou jednotkou v tom ase na nkladnom aute idcej z Pov. Bystrice na ilinu. Pri boji s partiznmi nemeckej jednotke prila z Pov. Bystrice posila. Boj trval asi 2 hodiny. Partizni ustpili do lesov smerom na Sov. Medzi nemeckmi vojakmi boli dvaja ranen, jeden ako a druh ahko. i bol niekto ranen z partiznov, nebolo zisten, lebo nebol iadon dopadnut. Na mieste boja partiznov boly njden 2 vojensk blzy a 1 vojensk puka. Pri strebe pri eleznici bol nhodou guou poranen ako 15 ron pask Kuchar z Hrabova. Bol dopraven do ttnej nemocnice v iline. Okrem toho na hradskej boli 2 chodci ahko poranen. Odkia priiel partiznsky oddiel na bojov miesto, nepodarilo sa zisti. Z okolnost mono sdi, e partiznsky oddiel v sile asi 50 muov bol nejakm nkladnm autom privezen, kde mienil vykona nejak zkodncke prce na eleznici. Pritom nhodou ilo uveden nkladn auto so skupinou nemeckch vojakov smerom na ilinu a ke ich partizni zbadali, strieali na nich. V poslednom ase komunistick a socialistick hnutie znane oivuje, o bada z partiznskeho hnutia na Slovensku, ba i v samom tunajom okrese. Prv konkrtny prpad partiznskeho hnutia bol zisten v tunajom obvode da 21. augusta 1944 v obci Petrovice, okr. Vek Byta. Od toho asu kedy sa partizni v obci Petrovice objavili, partiznske hnutie sa v okrese tak rozrilo, e bola obava z prepadnutia a odzbrojenia tunajej andrskej stanice, oho podkladom bol aj anonmny list, napsan tunajej andrskej stanici s obsahom, e tunajia stanica bude oskoro prepadnut a odzbrojen. Vzhadom na uveden obavu malo by cestou okresnho nelnka a velitea AJ poiadan posdkov velitestvo v iline o poskytnutie ozbrojenej vojenskej asistennej jednotky. Nakoko sa da 29. augusta 1944 posdka v iline vzbrila a pridala k partiznom, pomoc poskytnut nebola. Preto bolo okresnm nelnkom telefonicky poiadan velitestvo 1. divznej oblasti v Trenne o poskytnutie pomoci. Odtia bolo sben, e vec bude zariaden. Da 29. augusta 1944 asi o 21.45 hod. vniklo do budovy okresnho radu a na andrsku stanicu asi 120 v civilu obleench a rznymi zbraami ozbrojench neznmych muov, ktor vyzvali velitea stanice a prve prtomnho velitea AJ npor. Viktora Arletha, aby dobrovone vydali zbrane AJ, lebo, e v opanom prpade pouij nsilia. Nakoko ilo o zrejm presilu a akkovek odpor by bol bval bezndejn, pod uvedenm ntlakom boly zbrane vydan. Duchaplnm zsahom velitea AJ. npor. Viktora Arletha bolo vak zachrnen asi 25 puiek z potu 80. Partizni odniesli si vtedy 52 puiek, 2 guomety a asi 5.000 kusov ostrch nbojov. Nakoko o prepadnut tunajej andrskej stanice sa obyvatestvo Vekej Byte dozvedelo, vznikla z toho odvodnen obava, e Vek Byta bude partiznmi obsaden a e partizni sa bud brni proti postupujcemu vojsku 266
nemeckmu, ktor sa toho da v noci k Vekej Byti pribliovalo. K tomuto vak nedolo a noc z 29. na 30. augusta 1944 prebiehala pokojne. Nastala iba prestrelka medzi partiznmi a nemeckm vojskom medzi obcou KoteovOblazov a Dol. Hriov, ktor prestrelka trvala do 13. hod. da 30. augusta 1944. Pri tomto boji bol zastrelen nemeckm postupujcim vojskom v osade Oblazov, Frantiek Podmalk, asi 45 ron, robotnk z Koteovej osada Oblazov. Okrem toho bol pri prestrelke nemeckm vojskom zaplen obytn dom Pavla Podmalka z Koteovej-osada Oblazov, ktor a do zkladov vyhorel. Oba boli pokojnmi obanmi a na boji nemali vbec iadnu as. Frantiek Podmalk priiel o ivot len preto, e sa pohyboval v bojovom psme. Nemeck vojsko, ke okolie osady Oblazov od partiznov vyistilo, vniklo do tejto osady a tam vypilo liehoviny a in lnky v hostinci Frantika Janca, ktor utrpel kodu asi 80.000.- Ks. Ak kody vznikly ronkom pri tomto oisovan, dosia zisten nebolo. Hospodrska situcia vo veobecnosti je dobr. Zsobovanie obyvatestva je dobr. Stav rody, hoci sa bol v jarnch mesiacoch ukzal dobr, neni upokojujci, len ast jarn dade rodu hlavne vak obilie pokodily. Obilie bolo povalen a preto zrno sa nevyvinulo, ostalo zakrnel. Rann zemiaky ostaly tie zarazen na vati a iastone u v zemi hnij. Zsobovanie obyvatestva obuvou je vemi nedostaujce, pretoe prdely, ktor dochdzaj nebud stai ani 1/2 obyvatestva uspokoji. Obuv je k tomu vemi slab a podradn, pri prci sa ihne zni a obyvatestvo ke neme al lstok behom tohoe roku obdra, je nten si dva robi obuv na ierno a tto vemi preplca. Ukonenm zabjaiek prestala aj distribcia slaninou. as obyvatestva, ktor nemala monos zabi si opan je bez omasti. Ide hlavne o chudobn vrstvy, ktor nemaj prostriedky kupova si maslo po Ks 80.- za 1 kg. Okresn nelnk v Kysuckom Novom Meste hlsi: Politick situcia v tunajom sprvnom obvode dnes je plne uspokojiv. Posledn udalosti vak na celkov politick situciu v okrese maly znan ozvenu. Da 29. augusta 1944 v sdle okresu konaly sa optovn odvody. U v raajch hodinch dochdzaly rzne zprvy z okolia Tur. Sv. Martina, e partizni maj cel okres Tur. Sv. Martin aj s posdkou v rukch a e vo vekom pote pochoduj smerom na ilinu a len bude otzka asu, e bud ma i n okres obsaden. Taktie prichdzaly zprvy i od Ruomberku a z Oravy, e posdky sa pridaly na stranu partiznov. Tieto zprvy maly siln ozvenu medzi obianstvom a vyvolaly znan nervozitu. Da 29. augusta 1944 v odpoludajch hodinch dola do sdla okresu s motorkou jedna vojensk hliadka, ktor u zdravila so zdvihnutou psou, prila do styku s vojakmi od odvedenej komisie, ktorm referovala, e ilinsk vojensk posdka sa vzdala a 267
e v iline je streba a rozdvaj sa zbrane, aby sa bojovalo proti Nemcom. Uinil som dotaz na Okresn velitestvo andrstva, o je vo veci a bolo mi hlsen, e i n okres u obsadzuj partizni a e andrstvo poda rozkazu Obvodnho velitestva andrstva v iline je u tie pripojen k partiznom. Dej odohrval sa vemi rapdne. Niektor obania z okresu ili do iliny pre zbrane a pridvali sa k partiznom. No napriek tomu drazne som iadal andrstvo, aby za kadch okolnost okrese nebol poruen verejn poriadok, o sa i podarilo, take k iadnym vstrelom, alebo k rabovakm nedolo. Staly sa 2 prpady v obci Star Bystrica, osada Harvelka, kde prepadli neznmi udia vedceho stavby ttnej cesty Rienica-Ardtka, na ktorom vylkali peniaze a tie na jednej ene, avak boli to nie partizni, ale lupii, ktor vyuili dan situciu. Noc zo da 29.VIII.na 30.augusta 1944 minula kudne, a na rzne streby, ktorm miestne andrstvo zabrnilo tm, e podnapilch vojakovpartiznov zatklo. Da 30. augusta 1944 u v raajch hodinch bol som v kontakte so andrmi a dotazoval som sa o udalostiach. Bolo mi hlsen, e u v raajch hodinch adca bola obsaden nemeckou brannou mocou a e postupuje smerom do Kys. Novho Mesta. Akonhle sa o tomto rozrila zprva, mnoh obania sa rozutekali do pol a hr v obave, e bude Nemcami striean alebo odvan do Nemecka, ako bola o nemeckom vojsku zprva rozren. Stalo sa, e prchodom nemeckho vojska do obce Krsno n/Kys., obyvatestvo pred tmto utekalo a nsledkom vyzvania jeden mladk Frantiek Kormanec 18 ron, bol zasiahnut gukou, ktor po 10 minutch aj zomrel. Taktie bol zranen Pavel Jozefk z Krsna n/Kys. do pc, avak zraneniu nepodahol a je ndej, e sa vyliei. Nemeck vojsko tohoe da sce do Kys. Nov. Mesta nedolo, ale a da 31.augusta 1944 v pote 120 muov a 4 dstojnkov, ktor ihne prslun bezpenostn opatrenia uinili, o do zverenej hodiny v hostincoch, zdrovanie sa na uliciach, ako aj odovzdvanie zbran. Obyvatestvo k nemeckm vojakom chov sa lojlne a je presveden, e jedine ono dalo obyvatestvu pokoj a poriadok. Zveren hodina v hostincoch je stanoven na 18.30 hod. a na uliciach 19. hod. Odovzdvanie zbran prebiehalo hladko. Tunaj rad, ako i podriaden notrske rady s v zkom kontakte s vojenskm velitestvom a je tomuto npomocn. Stalo sa v poslednej dobe, e v noci v obed. Neslua bola prepadnut andrska stanica, ktor bola odzbrojen, hoci poda zprvy boli tam prtomn traja andri a traja z adianskho okresu, ktor sa tam uchlili. Tto bez toho, aby sa boli vzopreli sa vzdali, o vemi zazlieval velite nemeckho oddielu v Kys.Novom/Meste. Pomery s normlne v celom okrese, kad ide za svojou prcou. Podotkam, e za dobu vypuknutia vojenskho puu a do prchodu nemeckej armdy, bol som plne odrezan telefonine od kadho spojenia, take opatrenia inil som na vlastn zodpovednos. 268
Vetko radnctvo v okrese bolo na svojom mieste a bolo mi k dispozcii pomocou a radou, o sved o jeho vernosti k svojeti a k prsahe. Jedin, o sa zpreneveril svojej prsahe bol and- hl. strm. Andrej Hulina, ktor zanechal svoje sluobn miesto, avak u sa vrtil. Zvltnu zsluhu m na udran verejnho poriadku miestn andrsky velite v Kys.Novom Meste,hl.dst.zast.tefan Chudk a tie miestny velite andrstva v Krasne n/Kys.hl.strm.tefan Martinkovi. Bolo tie smutnm zjavom, e prve v de puu poniektor verejn initelia nezostali na miestach, o posudzovali mnoh obania. Spomenut pu mal i dobr strnku, lebo prve vtedy mnoh obania preukzali svoju politick barvu a tunaj rad d si na veci zlea, aby o takchto osobch mal sprvnu mienku. Prejavy pna prezidenta maly hlbok dojem na cel obyvatestvo okresu, ako i na vojakov z okresu, take mnoh sa u prinavrtili a odovzdali vojensk vzbroj. Zsobovanie obyvatestva s distribunmi lnkami je dobr. Jav sa nedostatok zemiakov. atva sa skonila a mlatba sa prevdza bene, ale roda obilnn nie je tak, ak sa oakvala. Povinn odovzdvanie statku stle nara na akosti, kee v tunajom okrese je mnoho jednokravikrov. roda zemiakov ako sa jav, bude priemern. V poslednom ase jav sa vek nedostatok fajiarskch vrobkov. Okresn nelnk v Novom Meste n/Vhom hlsi: Koncom augusta nsledkom uvolnenia morlky miestna posdka vojensk postavila dajne na rozkaz MNO barikdy na cestch, vedcich z mesta a rozdvala zbrane, munciu a vstroj vojensk aj civilnmu obyvatestvu a posielala ich do blzkych lesov. Mal iastka ud tieto zbrane vrtila, avak vina odila na neznme miesto poane do hr. Taktie z miestnej posdky poutekalo takmer cel vojsko. Da 29. augusta 1944 na stny a potom aj psomn prkaz zstupcu posdkovho velitea boly predveden vetky motorov vozidl z okresu pre voj. ele do kasre v Novom Meste n/Vhom, z ktorch niekoko utekajce vojsko ukradlo. In je v okrese vade kud a poriadok. Komunistick presvedenie je ren medzi obyvatestvom v tom smysle, e nejedn sa u o uplatnenie psobnho rozvratnho komunizmu, ale o bliie spojenie Slavianskch nrodov s iastonm socilnym vyrovnanm. Zsobovanie obyvatestva mkou bolo riadne. Prdel cukru bol riadne preveden na 2 mesiace s malm zmekanm. Soou je obyvatestvo dobre zsoben, obchody maj dostaton zsoby. Zsobovanie masou bolo uspokojiv, lebo obyvatestvo m monos doplni si zsoby nkupom masti od 269
msiarov za primeran mierne ceny. Prdely umelch tukov by sa maly postupne pre dediny zvyova. Vykmen opan daj sa ete stle vykpi za primeran ceny. Nedostatky mydla sa ete stle zvuj. Dodvka mlieka v tomto mesiaci poklesla a to nsledkom zvenej prce a jednak nsledkom pouvania menej hodnotnho suchho krmiva. Chovatelia krv stle prejavuj vek nechu k po ............................... (zvyok dokumentu vo fonde chba pozn. M. L.) (Vojensk historick archv Trnava, fond 55, katua 35, 55/35/3)
270
Z prameov k dejinm 1. Slovenskej republiky 1939 1945 I. diel Situan hlsenia okresnch nelnkov janur august 1944. 1. vydanie
Zostavil: Martin Lacko Nvrh oblky a grafick prava: Ivan Varo Vydal: Katedra histrie FF UCM Trnava Tla: Vydavatestvo Michala Vaka Preov ISBN: 80 89220 01 0
Obsah
Veobecn situan zprva za mesiac janur 1944........................................................ 7 Okresn nelnk v Malackch hlsi:............................................................................ 7 Okresn nelnk v Senici hlsi: ................................................................................... 7 Okresn nelnk v Skalici hlsi: .................................................................................. 8 Okresn nelnk v Modre hlsi: .................................................................................. 9 Okresn nelnk v Nitre hlsi:................................................................................... 10 Okresn nelnk v Topoanoch hlsi:...................................................................... 10 Okresn nelnk v Zlatch Moravciach hlsi: ........................................................... 11 Okresn nelnk v Prievidzi hlsi:............................................................................. 11 Okresn nelnk V Pieanoch hlsi: ........................................................................ 12 Okresn nelnk na Myjave hlsi: ............................................................................. 12 Okresn nelnk v Novom Meste n/Vhom hlsi:..................................................... 12 Okresn nelnk v Trenne hlsi: ............................................................................. 13 Okresn nelnk v Ilave hlsi: ................................................................................... 13 Okresn nelnk v Povaskej Bystrici hlsi: ............................................................. 14 Okresn nelnk vo Vekej Byti hlsi: .................................................................... 15 Prednosta t. policajnho radu v iline hlsi: ........................................................... 15 Okresn nelnk v iline hlsi:.................................................................................. 16 Okresn nelnk v Kysuckom Novom Meste hlsi: .................................................. 16 Okresn nelnk v Novej Bani hlsi:......................................................................... 17 Okresn nelnk v Banskej tiavnici hlsi: ............................................................... 17 Okresn nelnk v Krupine hlsi: .............................................................................. 17 Okresn nelnk v Modrom Kameni hlsi:................................................................ 18 Okresn nelnk v Lovinobani hlsi:......................................................................... 18 Okresn nelnk vo Zvolene hlsi: ............................................................................ 19 Okresn nelnk v Kremnici hlsi: ............................................................................ 19 Okresn nelnk v Nmestove hlsi: ......................................................................... 22 Okresn nelnk v Dolnom Kubne hlsi: ................................................................. 22 Okresn nelnk v Tur. Sv. Martine hlsi:............................................................... 23 Okresn nelnk v Dobinej hlsi:............................................................................. 24 Okresn nelnk v Revcej hlsi: .............................................................................. 24 Okresn nelnk v Hnti hlsi: ................................................................................ 24 Okresn nelnk v Brezne n/Hr. hlsi:....................................................................... 25 Okresn nelnk v Banskej Bystrici hlsi:................................................................. 25 Okresn nelnk v Trstenej hlsi: .............................................................................. 25 Okresn nelnk v Liptovskom Sv. Mikuli hlsi:................................................... 26 Okresn nelnk v Poprade hlsi: .............................................................................. 26 Okresn nelnk v Spiskej Starej Vsi hlsi: ............................................................. 27 Okresn nelnk v Levoi hlsi: ................................................................................ 27 Okresn nelnk v Gelnici hlsi: ............................................................................... 28 Policajn riadite v Preove hlsi:............................................................................... 28
Okresn nelnk v Bardejove hlsi: ...........................................................................29 Okresn nelnk v Medzilaborciach hlsi:.................................................................30 Okresn nelnk v Humennom hlsi:.........................................................................31 Okresn nelnk v Michalovciach hlsi:....................................................................32 Okresn nelnk vo Svidnku hlsi: ...........................................................................33 Veobecn situan zprva za mesiac februr 1944 .................................................... 35 Okresn nelnk v Bratislave hlsi: ...........................................................................35 Okresn nelnk v Malackch hlsi: ..........................................................................35 Okresn nelnk v Skalici hlsi: ................................................................................35 Okresn nelnk v Senici hlsi:..................................................................................36 Okresn nelnk v Modre hlsi:.................................................................................37 Okresn nelnk v Nitre hlsi: ...................................................................................37 Okresn nelnk v Topoanoch hlsi: ......................................................................38 Okresn nelnk v Zlatch Moravciach hlsi: ...........................................................39 Okresn nelnk v Prievidzi hlsi: .............................................................................39 Okresn nelnk v Pieanoch hlsi:..........................................................................40 Okresn nelnk v Novom Meste n/Vhom hlsi: .....................................................42 Okresn nelnk v Trenne hlsi: .............................................................................43 Okresn nelnk v Ilave hlsi: ...................................................................................44 Okresn nelnk v Pchove hlsi:..............................................................................45 Okresn nelnk v Povaskej Bystrici hlsi:..............................................................45 Okresn nelnk vo Vekej Byti hlsi:.....................................................................47 Prednosta ttneho policajnho radu v iline hlsi: ..................................................47 Okresn nelnk v iline hlsi: ..................................................................................47 Okresn nelnk v Kysuckom Novom Meste hlsi:...................................................48 Okresn nelnk v Novej Bani hlsi: .........................................................................48 Okresn nelnk v Banskej tiavnici hlsi:................................................................48 Okresn nelnk v Krupine hlsi: ..............................................................................49 Okresn nelnk v Modrom Kameni hlsi: ................................................................50 Okresn nelnk v Lovinobani hlsi: .........................................................................50 Okresn nelnk vo Zvolene hlsi: ............................................................................50 Okresn nelnk v Kremnici hlsi: ............................................................................51 Okresn nelnk v Banskej Bystrici hlsi: .................................................................52 Okresn nelnk v Brezne n/Hr. hlsi: .......................................................................53 Okresn nelnk v Hnti hlsi:.................................................................................56 Okresn nelnk v Revcej hlsi: ..............................................................................57 Okresn nelnk v Dobinej hlsi: .............................................................................58 Okresn nelnk v Tur. Sv. Martine hlsi: ...............................................................58 Okresn nelnk v Nmestove hlsi:..........................................................................59 Okresn nelnk v Trstenej hlsi: ..............................................................................59 Okresn nelnk v Liptovskom Sv. Mikuli hlsi: ...................................................60 Okresn nelnk v Kemarku hlsi: ...........................................................................62 Okresn nelnk v Spi. Starej Vsi hlsi:...................................................................62 Okresn nelnk v Levoi hlsi: ................................................................................62 Okresn nelnk v Spi. Novej Vsi hlsi: ..................................................................62 Okresn nelnk v Gelnici hlsi:................................................................................62
Policajn riadite v Preove hlsi:............................................................................... 64 Okresn nelnk v Bardejove hlsi:........................................................................... 66 Okresn nelnk v Medzilaborciach hlsi: ................................................................ 67 Okresn nelnk v Humennom hlsi: ........................................................................ 68 Okresn nelnk v Trebiove hlsi: ........................................................................... 69 Okresn nelnk vo Vy. Svidnku hlsi: .................................................................. 69 Veobecn situan zprva za mesiac marec 1944 .......................................................71 Okresn nelnk v Bratislave hlsi: ........................................................................... 71 Okresn nelnk v Malackch hlsi :......................................................................... 71 Okresn nelnk v Skalici hlsi: ................................................................................ 72 Okresn nelnk v Senici hlsi: ................................................................................. 73 Okresn nelnk v Modre hlsi: ................................................................................ 73 Okresn nelnk v Trnave hlsi:................................................................................ 74 Okresn nelnk v Nitre hlsi:................................................................................... 74 Okresn nelnk v Topoanoch hlsi:...................................................................... 75 Okresn nelnk v Prievidzi hlsi:............................................................................. 75 Okresn nelnk v Novom Meste n/ Vhom hlsi:.................................................... 76 Okresn nelnk v Bnovciach nad Bebravou hlsi: ................................................. 77 Okresn nelnk v Trenne hlsi: ............................................................................. 77 Okresn nelnk v Ilave hlsi: ................................................................................... 78 Okresn nelnk v Pchove hlsi: ............................................................................. 78 Okresn nelnk v Povaskej Bystrici hlsi: ............................................................. 78 Okresn nelnk vo Vekej Byti hlsi: .................................................................... 79 Prednosta ttneho policajnho radu v iline hlsi:.................................................. 80 Okresn nelnk v Kysuckom Novom Meste hlsi: .................................................. 80 Okresn nelnk v adci hlsi:.................................................................................. 81 Okresn nelnk v Novej Bani hlsi:......................................................................... 81 Okresn nelnk v Banskej tiavnici hlsi: ............................................................... 81 Okresn nelnk v Krupine hlsi: .............................................................................. 81 Okresn nelnk v Modrom Kameni hlsi:................................................................ 83 Okresn nelnk v Lovinobani hlsi:......................................................................... 83 Okresn nelnk vo Zvolene hlsi: ............................................................................ 84 Okresn nelnk v Kremnici hlsi: ............................................................................ 85 Okresn nelnk v Banskej Bystrici hlsi:................................................................. 87 Okresn nelnk v Brezne nad Hronom hlsi: ........................................................... 87 Okresn nelnk v Hnti hlsi: ................................................................................ 89 Okresn nelnk v Dobinej hlsi:............................................................................. 89 Okresn nelnk v Turianskom Sv. Martine hlsi:................................................... 90 Okresn nelnk v Dolnom Kubne hlsi: ................................................................. 91 Okresn nelnk v Nmestove hlsi: ......................................................................... 91 Okresn nelnk v Trstenej hlsi: .............................................................................. 92 Okresn nelnk v Poprade hlsi : ............................................................................. 92 Okresn nelnk v Kemarku hlsi:........................................................................... 93 Okresn nelnk v Spiskej Novej Vsi hlsi:............................................................. 93 Okresn nelnk v Gelnici hlsi: ............................................................................... 94 Policajn riadite v Preove hlsi:............................................................................... 95
Okresn nelnk v Preove hlsi:...............................................................................96 Okresn nelnk v Bardejove hlsi: ...........................................................................96 Okresn nelnk v Stropkove hlsi: ...........................................................................97 Okresn nelnk v Medzilaborciach hlsi:.................................................................98 Okresn nelnk v Humennom hlsi:.........................................................................98 Okresn nelnk v Michalovciach hlsi:..................................................................100 Okresn nelnk vo Svidnku hlsi: .........................................................................101 Okresn nelnk v Pieanoch hlsi:........................................................................101 Veobecn situan zprva za mesiac aprl 1944 ....................................................... 103 Okresn nelnk v Bratislave hlsi: .........................................................................103 Okresn nelnk v Malackch hlsi: ........................................................................104 Okresn nelnk v Skalici hlsi: ..............................................................................105 Okresn nelnk v Senici hlsi:................................................................................106 Okresn nelnk v Modre hlsi:...............................................................................106 Okresn nelnk v Trnave hlsi: ..............................................................................107 Okresn nelnk v Nitre hlsi: .................................................................................107 Okresn nelnk v Topoanoch hlsi: ....................................................................107 Okresn nelnk v Prievidzi hlsi: ...........................................................................108 Okresn nelnk v Pieanoch hlsi:........................................................................109 Okresn nelnk v Novom Meste n/V. hlsi: ...........................................................110 Okresn nelnk v Trenne hlsi: ...........................................................................111 Okresn nelnk v Povaskej Bystrici hlsi:............................................................112 Okresn nelnk vo Vekej Byti hlsi:...................................................................113 Prednosta tt. policajnho radu v iline hlsi: .......................................................114 Okresn nelnk v Novej Bani hlsi: .......................................................................114 Okresn nelnk v Ban. tiavnici hlsi: ...................................................................115 Okresn nelnk v Krupine hlsi: ............................................................................115 Okresn nelnk v Lovinobani hlsi: .......................................................................116 Okresn nelnk vo Zvolene hlsi: ..........................................................................116 Okresn nelnk v Kremnici hlsi: ..........................................................................117 Okresn nelnk v Banskej Bystrici hlsi: ...............................................................119 Okresn nelnk v Brezne n/Hr. hlsi: .....................................................................119 Okresn nelnk v Revcej hlsi: ............................................................................119 Okresn nelnk v Dobinej hlsi: ...........................................................................120 Okresn nelnk v Tur. Sv. Martine hlsi: .............................................................121 Okresn nelnk v Ruomberku hlsi: .....................................................................121 Okresn nelnk v Dolnom Kubne hlsi:................................................................122 Okresn nelnk v Nmestove hlsi:........................................................................122 Okresn nelnk v Trstenej hlsi: ............................................................................123 Okresn nelnk v Preove hlsi:.............................................................................124 Okresn nelnk v Bardejove hlsi: .........................................................................124 Okresn nelnk v Medzilaborciach hlsi:...............................................................125 Okresn nelnk v Humennom hlsi:.......................................................................126 Okresn nelnk v Lipt. Sv. Mikuli hlsi:.............................................................126 Okresn nelnk v Poprade hlsi: ............................................................................127 Okresn nelnk v Kemarku hlsi: .........................................................................127
Okresn nelnk v Spiskej Starej Vsi hlsi: ........................................................... 128 Okresn nelnk v Starej ubovni hlsi: ................................................................. 128 Okresn nelnk v Levoi hlsi: .............................................................................. 128 Okresn nelnk v Spiskej Novej Vsi hlsi:........................................................... 128 Okresn nelnk v Gelnici hlsi: ............................................................................. 129 Policajn riadite v Preove hlsi:............................................................................. 130 Okresn nelnk vo Vranove hlsi: ......................................................................... 131 Okresn nelnk v Michalovciach hlsi: ................................................................. 132 Okresn nelnk v Trebiove hlsi: ......................................................................... 132 Okresn nelnk vo Svidnku hlsi:......................................................................... 133 Veobecn situan zprva za mesiac mj 1944 .........................................................135 Okresn nelnk v Bratislave hlsi: ......................................................................... 135 Okresn nelnk v Malackch hlsi:........................................................................ 135 Okresn nelnk v Skalici hlsi: .............................................................................. 136 Okresn nelnk v Senici hlsi: ............................................................................... 137 Okresn nelnk v Modre hlsi: .............................................................................. 138 Okresn nelnk v Trnave hlsi:.............................................................................. 139 Okresn nelnk v Hlohovci hlsi: .......................................................................... 139 Okresn nelnk v Nitre hlsi:................................................................................. 139 Okresn nelnk v Topoanoch hlsi:.................................................................... 140 Okresn nelnk v Zlatch Moravciach hlsi: ......................................................... 141 Okresn nelnk v Prievidzi hlsi:........................................................................... 141 Okresn nelnk v Pieanoch hlsi: ....................................................................... 142 Okresn nelnk v Myjave hlsi:............................................................................. 144 Okresn nelnk v Novom Meste n/Vhom hlsi:................................................... 144 Okresn nelnk v Bnovciach n/Bebravou hlsi: ................................................... 146 Okresn nelnk v Trenne hlsi: ........................................................................... 146 Okresn nelnk v Ilave hlsi: ................................................................................. 147 Okresn nelnk v Pchove hlsi: ........................................................................... 147 Okresn nelnk v Povaskej Bystrici hlsi: ........................................................... 147 Okresn nelnk vo Vekej Byti hlsi: .................................................................. 149 Okresn nelnk v iline hlsi:................................................................................ 149 ttny policajn rad v iline hlsi:.......................................................................... 150 Okresn nelnk v Kysuckom Novom Meste hlsi: ................................................ 150 Okresn nelnk v adci hlsi:................................................................................ 151 Okresn nelnk v Novej Bani hlsi:....................................................................... 151 Okresn nelnk v Banskej tiavnici hlsi: ............................................................. 152 Okresn nelnk v Krupine hlsi: ............................................................................ 152 Okresn nelnk v Modrom Kameni hlsi:.............................................................. 153 Okresn nelnk v Lovinobani hlsi:....................................................................... 154 Okresn nelnk vo Zvolene hlsi: .......................................................................... 155 Okresn nelnk v Kremnici hlsi: .......................................................................... 156 Okresn nelnk v Banskej Bystrici hlsi:............................................................... 157 Okresn nelnk v Brezne n/Hronom hlsi:............................................................. 158 Okresn nelnk v Hnti hlsi: .............................................................................. 158 Okresn nelnk v Revcej hlsi: ............................................................................ 159
Okresn nelnk v Dobinej hlsi: ...........................................................................160 Okresn nelnk v Tur. Sv. Martine hlsi: .............................................................161 Okresn nelnk v Ruomberku hlsi: .....................................................................162 Okresn nelnk v Dolnom Kubne hlsi:................................................................162 Okresn nelnk v Nmestove hlsi:........................................................................163 Okresn nelnk v Trstenej hlsi: ............................................................................163 Okresn nelnk v Liptovskom Sv. Mikuli hlsi: .................................................165 Okresn nelnk v Poprade hlsi: ............................................................................165 Okresn nelnk v Kemarku hlsi: .........................................................................167 Okresn nelnk v Spiskej Starej Vsi hlsi:............................................................167 Okresn nelnk v Starej ubovni hlsi:..................................................................168 Okresn nelnk v Levoi hlsi: ..............................................................................168 Okresn nelnk v Spiskej Novej Vsi hlsi: ...........................................................168 Okresn nelnk v Gelnici hlsi:..............................................................................169 Okresn nelnk v Sabinove hlsi:...........................................................................170 Okresn nelnk v Preove hlsi:.............................................................................170 Policajn riaditestvo v Preove hlsi:.......................................................................171 Okresn nelnk v Giraltovciach hlsi:....................................................................176 Okresn nelnk v Bardejove hlsi: .........................................................................176 Okresn nelnk v Stropkove hlsi: .........................................................................179 Okresn nelnk v Medzilaborciach hlsi:...............................................................179 Okresn nelnk v Humennom hlsi:.......................................................................179 Okresn nelnk vo Vranove hlsi:..........................................................................180 Okresn nelnk v Michalovciach hlsi:..................................................................181 Okresn nelnk v Trebiove hlsi:..........................................................................182 Veobecn situan zprva za mesiac jn 1944.......................................................... 183 Okresn nelnk v Bratislave hlsi: .........................................................................183 Okresn nelnk v Malackch hlsi: ........................................................................184 Okresn nelnk v Skalici hlsi: ..............................................................................185 Okresn nelnk v Senici hlsi:................................................................................187 Okresn nelnk v Modre hlsi:...............................................................................187 Okresn nelnk v Trnave hlsi: ..............................................................................188 Okresn nelnk v Hlohovci hlsi:...........................................................................188 Okresn nelnk v Nitre hlsi: .................................................................................189 Okresn nelnk v Topoanoch hlsi: ....................................................................190 Okresn nelnk v Zlatch Moravciach hlsi: .........................................................191 Okresn nelnk v Prievidzi hlsi: ...........................................................................191 Okresn nelnk v Novej Bani hlsi: .......................................................................192 Okresn nelnk v Banskej tiavnici hlsi:..............................................................192 Okresn nelnk v Krupine ......................................................................................193 Okresn nelnk v Modrom Kameni hlsi: ..............................................................193 Okresn nelnk v Lovinobani hlsi: .......................................................................193 Okresn nelnk vo Zvolene hlsi: ..........................................................................194 Okresn nelnk v Kremnici hlsi: ..........................................................................195 Okresn nelnk v Banskej Bystrici hlsi: ...............................................................196 Okresn nelnk v Brezne nad Hronom hlsi: .........................................................196
Okresn nelnk v Hnti hlsi: .............................................................................. 197 Okresn nelnk v Revcej hlsi: ............................................................................ 198 Okresn nelnk v Dobinej hlsi:........................................................................... 199 Okresn nelnk v Novom Meste nad Vhom hlsi: ............................................... 199 Okresn nelnk v Trenne hlsi: ........................................................................... 200 Okresn nelnk v Ilave hlsi: ................................................................................. 201 Okresn nelnk v Pchove hlsi: ........................................................................... 201 Okresn nelnk vo Vekej Byte hlsi:.................................................................. 201 Okresn nelnk v Povaskej Bystrici hlsi: ........................................................... 202 Okresn nelnk v iline hlsi:................................................................................ 203 Okresn nelnk v Myjave hlsi:............................................................................. 203 Okresn nelnk v Bnovciach nad Bebravou hlsi: ............................................... 204 Okresn nelnk v adci hlsi:................................................................................ 204 Okresn nelnk v Kysuckom Novom Meste hlsi: ................................................ 204 Okresn nelnk v Pieanoch hlsi: ....................................................................... 205 Okresn nelnk v Spiskej Starej Vsi hlsi: ........................................................... 205 Okresn nelnk v Nmestove hlsi: ....................................................................... 206 Okresn nelnk v Turianskom Svtom Martine hlsi:.......................................... 206 Okresn nelnk v Dolnom Kubne hlsi................................................................. 206 Okresn nelnk v Trstenej hlsi: ............................................................................ 207 Okresn nelnk v Liptovskom Sv. Mikuli hlsi:................................................. 208 Okresn nelnk v Poprade hlsi: ............................................................................ 209 Okresn nelnk v Gelnici hlsi: ............................................................................. 209 Okresn nelnk v Spiskej Novej Vsi hlsi:........................................................... 210 Okresn nelnk v Levoi hlsi: .............................................................................. 210 Okresn nelnk v Kemarku hlsi:......................................................................... 211 Okresn nelnk v Starej ubovni hlsi: ................................................................. 211 Okresn nelnk v Sabinove hlsi: .......................................................................... 211 Okresnnelnk v Preove hlsi: ............................................................................. 212 Policajn riaditestvo v Preove hlsi: ...................................................................... 212 Okresn nelnk v Giraltovciach hlsi: ................................................................... 213 Okresn nelnk v Bardejove hlsi:......................................................................... 213 Okresn nelnk v Medzilaborciach hlsi: .............................................................. 213 Okresn nelnk v Humennom hlsi: ...................................................................... 214 Okresn nelnk vo Vranove hlsi: ......................................................................... 215 Okresn nelnk v Michalovciach hlsi: ................................................................. 215 Okresn nelnk v Stropkove hlsi:......................................................................... 216 Okresn nelnk v Trebiove hlsi: ......................................................................... 216 Veobecn politick situan zprva za mesiac jl 1944............................................217 Okresn nelnk v Bratislave hlsi: ......................................................................... 217 Okresn nelnk v Malackch hlsi:........................................................................ 217 Okresn nelnk v Skalici hlsi: .............................................................................. 218 Okresn nelnk v Senici hlsi: ............................................................................... 219 Okresn nelnk v Modre hlsi: .............................................................................. 219 Okresn nelnk v Trnave hlsi:.............................................................................. 220 Okresn nelnk v Hlohovci hlsi: .......................................................................... 222
Okresn nelnk v Nitre hlsi: .................................................................................223 Okresn nelnk v Topoanoch hlsi: ....................................................................223 Okresn nelnk v Zlatch Moravciach hlsi: .........................................................225 Okresn nelnk v Prievidzi hlsi: ...........................................................................225 Okresn nelnk v Pieanoch hlsi:........................................................................226 Okresn nelnk v Novom Meste nad Vhom hlsi:................................................227 Okresn nelnk v Bnovciach nad Bebravou hlsi:................................................228 Okresn nelnk v Myjave hlsi: .............................................................................228 Okresn nelnk v Trenne hlsi: ...........................................................................229 Okresn nelnk v Ilave hlsi: .................................................................................229 Okresn nelnk v Pchove hlsi:............................................................................230 Okresn nelnk v Povaskej Bystrici hlsi:............................................................230 Okresn nelnk vo Vekej Byti hlsi:...................................................................231 Okresn nelnk v iline hlsi: ................................................................................231 Okresn nelnk v iline hlsi: ................................................................................232 Okresn nelnk v Kys. Novom Meste hlsi:...........................................................232 Okresn nelnk v adci hlsi: ................................................................................233 Okresn nelnk v Novej Bani hlsi: .......................................................................233 Okresn nelnk v Modrom Kameni hlsi: ..............................................................234 Okresn nelnk v Lovinobani hlsi: .......................................................................234 Okresn nelnk vo Zvolene hlsi: ..........................................................................236 Okresn nelnk v Banskej Bystrici hlsi: ...............................................................236 Okresn nelnk v Brezne nad Hronom hlsi: .........................................................236 Okresn nelnk v Hnti hlsi:...............................................................................237 Okresn nelnk v Revcej hlsi: ............................................................................237 Okresn nelnk v Dobinej hlsi: ...........................................................................238 Okresn nelnk v Krupine hlsi: ............................................................................238 Okresn nelnk v Kremnici hlsi: ..........................................................................239 Okresn nelnk v Tur. Sv. Martine hlsi: .............................................................241 Okresn nelnk v Ruomberku hlsi: .....................................................................242 Okresn nelnk v Dolnom Kubne hlsi:................................................................243 Okresn nelnk v Nmestove hlsi:........................................................................243 Okresn nelnk v Trstenej hlsi: ............................................................................244 Okresn nelnk v Poprade hlsi: ............................................................................244 Okresn nelnk v Starej ubovni hlsi:..................................................................245 Okresn nelnk v Kemarku hlsi: .........................................................................245 Okresn nelnk v Levoi hlsi: ..............................................................................246 Okresn nelnk v Spiskej Novej Vsi hlsi: ...........................................................246 Okresn nelnk v Gelnici hlsi:..............................................................................247 Okresn nelnk v Sabinove hlsi:...........................................................................248 Okresn nelnk v Preove hlsi:.............................................................................249 Policajn riaditestvo v Preove hlsi:.......................................................................249 Okresn nelnk v Giraltovciach hlsi:....................................................................250 Okresn nelnk v Bardejove hlsi: .........................................................................251 Okresn nelnk v Stropkove hlsi: .........................................................................252 Okresn nelnk v Medzilaborciach hlsi:...............................................................252
Okresn nelnk v Humennom hlsi: ...................................................................... 253 Okresn nelnk vo Vranove n/Topou hlsi: ......................................................... 253 Okresn nelnk v Trebiove hlsi: ......................................................................... 254 Veobecn politick situan zprva za mesiac august 1944 .......................................... 255 Okresn nelnk v Bratislave hlsi: ......................................................................... 255 Okresn nelnk v Trnave hlsi:.............................................................................. 256 Okresn nelnk v Malackch hlsi:........................................................................ 256 Okresn nelnk v Skalici hlsi: .............................................................................. 257 Okresn nelnk v Senici hlsi: ............................................................................... 259 Okresn nelnk v Modre hlsi: .............................................................................. 260 Okresn nelnk v Nitre hlsi:................................................................................. 260 Okresn nelnk v Hlohovci hlsi: .......................................................................... 261 Okresn nelnk v iline hlsi:................................................................................ 261 Okresn nelnk v Myjave hlsi:............................................................................. 263 Okresn nelnk v Povaskej Bystrici hlsi: ........................................................... 264 Okresn nelnk vo Vekej Byti hlsi: .................................................................. 265 Okresn nelnk v Kysuckom Novom Meste hlsi: ................................................ 267 Okresn nelnk v Novom Meste n/Vhom hlsi:................................................... 269

Situacne Hlasenia Okresnych Nacelnikov

Uploaded by

Document Information

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Situacne Hlasenia Okresnych Nacelnikov

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

Z prameov k dejinm 1.

Slovenskej republiky 1939 1945

Z PRAMEOV K DEJINM 1. SLOVENSKEJ REPUBLIKY 1939 1945

Situan hlsenia okresnch nelnkov

KATEDRA HISTRIE FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY SV. CYRILA A METODA

Zostavil: Martin Lacko

Nvrh obllky a grafick prava: Vydal: Tla:

Zoznam skratiek pouitch v hlseniach

SITUAN HLSENIA OKRESNCH NELNKOV (JANUR AUGUST 1944)

VEOBECN SITUAN ZPRVA ZA MESIAC JANUR 1944

Z PRAMEOV K DEJINM 1. SLOVENSKEJ REPUBLIKY 1939 1945 / I

SITUAN HLSENIA OKRESNCH NELNKOV (JANUR AUGUST 1944)

Z PRAMEOV K DEJINM 1. SLOVENSKEJ REPUBLIKY 1939 1945 / I

SITUAN HLSENIA OKRESNCH NELNKOV (JANUR AUGUST 1944)

Z PRAMEOV K DEJINM 1. SLOVENSKEJ REPUBLIKY 1939 1945 / I

SITUAN HLSENIA OKRESNCH NELNKOV (JANUR AUGUST 1944)

Z PRAMEOV K DEJINM 1. SLOVENSKEJ REPUBLIKY 1939 1945 / I

SITUAN HLSENIA OKRESNCH NELNKOV (JANUR AUGUST 1944)

Z PRAMEOV K DEJINM 1. SLOVENSKEJ REPUBLIKY 1939 1945 / I

SITUAN HLSENIA OKRESNCH NELNKOV (JANUR AUGUST 1944)

Z PRAMEOV K DEJINM 1. SLOVENSKEJ REPUBLIKY 1939 1945 / I

SITUAN HLSENIA OKRESNCH NELNKOV (JANUR AUGUST 1944)

Z PRAMEOV K DEJINM 1. SLOVENSKEJ REPUBLIKY 1939 1945 / I

SITUAN HLSENIA OKRESNCH NELNKOV (JANUR AUGUST 1944)

Z PRAMEOV K DEJINM 1. SLOVENSKEJ REPUBLIKY 1939 1945 / I

SITUAN HLSENIA OKRESNCH NELNKOV (JANUR AUGUST 1944)

Z PRAMEOV K DEJINM 1. SLOVENSKEJ REPUBLIKY 1939 1945 / I

SITUAN HLSENIA OKRESNCH NELNKOV (JANUR AUGUST 1944)

Z PRAMEOV K DEJINM 1. SLOVENSKEJ REPUBLIKY 1939 1945 / I

SITUAN HLSENIA OKRESNCH NELNKOV (JANUR AUGUST 1944)

Z PRAMEOV K DEJINM 1. SLOVENSKEJ REPUBLIKY 1939 1945 / I

SITUAN HLSENIA OKRESNCH NELNKOV (JANUR AUGUST 1944)

Z PRAMEOV K DEJINM 1. SLOVENSKEJ REPUBLIKY 1939 1945 / I

SITUAN HLSENIA OKRESNCH NELNKOV (JANUR AUGUST 1944)

Slovpol streda pre hospodrstvo ivone.

Z PRAMEOV K DEJINM 1. SLOVENSKEJ REPUBLIKY 1939 1945 / I

SITUAN HLSENIA OKRESNCH NELNKOV (JANUR AUGUST 1944)

SITUAN HLSENIA OKRESNCH NELNKOV (JANUR AUGUST 1944)

VEOBECN SITUAN ZPRVA ZA MESIAC FEBRUR 1944

Teraz Vrakua, miestna as Bratislavy.

Z PRAMEOV K DEJINM 1. SLOVENSKEJ REPUBLIKY 1939 1945 / I

SITUAN HLSENIA OKRESNCH NELNKOV (JANUR AUGUST 1944)

Z PRAMEOV K DEJINM 1. SLOVENSKEJ REPUBLIKY 1939 1945 / I

SITUAN HLSENIA OKRESNCH NELNKOV (JANUR AUGUST 1944)

Z PRAMEOV K DEJINM 1. SLOVENSKEJ REPUBLIKY 1939 1945 / I

Dnes Nitrianske Pravno. Dnes Kano.

SITUAN HLSENIA OKRESNCH NELNKOV (JANUR AUGUST 1944)

Dnes as obce Povaany. Kinderlandverschickung tbory rsko-nemeckch det na Slovensku.

Z PRAMEOV K DEJINM 1. SLOVENSKEJ REPUBLIKY 1939 1945 / I

SITUAN HLSENIA OKRESNCH NELNKOV (JANUR AUGUST 1944)

Z PRAMEOV K DEJINM 1. SLOVENSKEJ REPUBLIKY 1939 1945 / I

SITUAN HLSENIA OKRESNCH NELNKOV (JANUR AUGUST 1944)

Z PRAMEOV K DEJINM 1. SLOVENSKEJ REPUBLIKY 1939 1945 / I

SITUAN HLSENIA OKRESNCH NELNKOV (JANUR AUGUST 1944)

Z PRAMEOV K DEJINM 1. SLOVENSKEJ REPUBLIKY 1939 1945 / I

SITUAN HLSENIA OKRESNCH NELNKOV (JANUR AUGUST 1944)

Z PRAMEOV K DEJINM 1. SLOVENSKEJ REPUBLIKY 1939 1945 / I

SITUAN HLSENIA OKRESNCH NELNKOV (JANUR AUGUST 1944)

Z PRAMEOV K DEJINM 1. SLOVENSKEJ REPUBLIKY 1939 1945 / I

SITUAN HLSENIA OKRESNCH NELNKOV (JANUR AUGUST 1944)

Z PRAMEOV K DEJINM 1. SLOVENSKEJ REPUBLIKY 1939 1945 / I

SITUAN HLSENIA OKRESNCH NELNKOV (JANUR AUGUST 1944)

Z PRAMEOV K DEJINM 1. SLOVENSKEJ REPUBLIKY 1939 1945 / I

SITUAN HLSENIA OKRESNCH NELNKOV (JANUR AUGUST 1944)