Marec 2008 Ronk 16 ODBORN BANKOV ASOPIS

NRODN BANKA SLOVENSKA

B I A T E C

B I A T E C

Prijatie eura znamen pre Slovensko viacero vhod

Na tlaovej besede v NBS diskutovali s novinrmi o problematike svisiacej so zavedenm eura guvernr Nrodnej banky Slovenska Ivan ramko (na snmke uprostred), rektor Ekonomickej univerzity Rudolf Sivk (vavo) a generlny tajomnk Slovenskej obchodnej komory Martin Hrivk (vpravo).

Zo zavedenia spolonej meny plyn Slovensku viacer vhody, ktor vrazne previa nad nevhodami i rizikami. Na tlaovej besede, ktor sa zaiatkom marca uskutonila v NBS, diskutovali o problematike svisiacej so zavedenm eura s novinrmi guvernr Nrodnej banky Slovenska Ivan ramko, rektor Ekonomickej univerzity Rudolf Sivk a generlny tajomnk Slovenskej obchodnej komory Martin Hrivk. Stabilita, hospodrsky rast, zjednoduenie nielen podnikania a obchodu so zahranim, ale aj cestovania a monos zamestna sa v krajinch eurozny prispej k zlepeniu ivotnej rovne a plnej integrcii Slovenska do Eurpskej nie. Poda guvernra Nrodnej banky Slovenska Ivana ramka, euro znamen najm stabilitu, ochranu naej ekonomiky pred prpadnmi nannmi krzami alebo tokmi na kurz. Euro prispeje k vyiemu ekonomickmu rastu, ktor je nevyhnutn pre rast ivotnej rovne a zamestnanosti. Zavedenie eura zrove podpor rozvoj zahraninho obchodu, pretoe podnikanie na Slovensku bude

pre zahraninch partnerov jednoduchie a bezpenejie. To sa postupne prejav v raste zamestnanosti, v priemere vych miezd a dchodkov. Prpadn zavedenie eura nebude ma vrazn vplyv na inciu, zdraznil Ivan ramko. Ako povedal rektor Ekonomickej univerzity v Bratislave Rudolf Sivk, obania si bud na euro postupne zvyka. Avak poas tohto procesu sa bud prejavova aj pozitvne efekty, a to najm pokia ide o ekonomick rast, zdraznil Rudolf Sivk. Slovensko je svojou otvorenou ekonomikou zvisl od dovozu a vvozu. Zavedenm eura sa odstrni problm s vkyvmi kurzu. Vina podnikov bude mc viac investova, vyrba a predva. Podnikatelia a domce podniky ocenia zjednoduenie obchodovania, pretoe euro zni transakn nklady a vytvor priestor na porovnvanie efektvnosti podnikania so susednmi krajinami. Podnikatelia by uvtali, keby euro u bolo, doplnil generlny tajomnk Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Martin Hrivk. D. K.

Foto: Pavel Kochan

BIATEC

Odborn bankov asopis Marec 2008 Vydavate: Nrodn banka Slovenska Redakn rada: Ing. Ivan ramko (predseda) prof. Ing. Irena Hlavat, CSc. Ing. tefan Krlik doc. Ing. Jozef Makch, PhD. doc. Ing. Anna Pilkov, CSc. MBA Ing. Monika Siegelov Redakcia: Ing. Alica Polnyiov tel.: 02/5787 2153 alica.polonyiova@nbs.sk PhDr. Dagmar Kritoov tel.: 02/5787 2150 dagmar.kristocova@nbs.sk Adresa redakcie: NBS, redakcia BIATEC Imricha Karvaa1, 813 25 Bratislava fax: 02/5787 1128 Objednvky na inzerciu prijma redakcia: tel.: 02/5787 2150 e-mail: biatec@nbs.sk Poet vydan: 12-krt do roka Cena vtlaku pre predplatiteov: 21 Sk Ron predplatn: 252 Sk Potovn hrad predplatite. Von predaj: predajn miesta Vydavatestva ELITA v Bratislave: Klincov 35, Blagoevova 14 16, Dolnozemsk cesta 1/A Cena vtlaku vo vonom predaji: 35 Sk Objednvky na predplatn v SR a do zahraniia, reklamcie, distribcia: VERSUS, a. s., Expedin stredisko, Pribinova 21, 819 46 Bratislava tel.: 02/5728 0368, fax: 02/5728 0148 e-mail: expedicia@versusprint.sk Termn odovzdania rukopisov: 11. 3. 2008 Dtum vydania: 25. 3. 2008 Registran slo: MK SR 698/92 ISSN 1335 - 0900 Grack nvrh: Bedrich Schreiber Typo & lito: AEPress, s.r.o. Tla: Patria I., s.r.o. Anglick preklad vybranch lnkov je na internetovej strnke Nrodnej banky Slovenska: http://www.nbs.sk Vetky prva s vyhraden. Akkovek reprodukcie tohto asopisu alebo jeho asti a in publikovanie vrtane jeho elektronickej formy nie s povolen bez predchdzajceho psomnho shlasu vydavatea.

K O N O M I C K

M O D E L O V A N I E

Modelovanie vvoja slovenskej ekonomiky pomocou zkladnho DSGE modelu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 (RNDr. Juraj Zeman, CSc., Mgr. Mat Senaj)

T A T I S T I K A

I N F O R M A T I K A

Aplikan programov systm STATUS DFT prv rok innosti . . . . . . 8 (Ing. Michaela Slobodnkov, Ing. Janka Sulkov)

U R P S K A

N I A

Vplyv zavedenia eura na ekonomiku v eskej republike . . . . . . . . . . . . 11 (doc. Ing. Lubor Lacina, PhD.)

E G I O N L N Y

R O Z V O J

Priny disparity medzi reginmi v Eurpskej nii . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17 (Mgr. Milo Mrva)

KO

M E R N

B A N K O V N C T V O

Skmanie spokojnosti klienta v komernej banke . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21 (hos. doc. Ing. Jaroslav Bels, PhD.)

ZA

V E D E N I E

E U R A

o si myslia obania o zaveden eura?. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 25 Nzory na zavedenie eura na Slovensku . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 30

IN

F O R M C I E

Z rokovania Bankovej rady NBS . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 32

B I A T E C
ronk 16, 3/2008

B I A T E C
E

Modelovanie vvoja slovenskej ekonomiky pomocou zkladnho DSGE modelu1

RNDr. Juraj Zeman, CSc., Mgr. Mat Senaj Nrodn banka Slovenska

DSGE modelovanie patr v poslednch rokoch k modernmu prdu v rmci ekonomickho modelovania. Jednou z hlavnch vhod tchto modelov je, e s zaloen na mikroekonomickom zklade a teda s odoln voi Lucasovej kritike. Rovnice modelu s zskan optimalizciou sprvania zastnench agentov domcnost, riem, centrlnej banky a zahraninho sektora. V prspevku predstavme zkladn novokeynesinsky DSGE model pre mal otvoren ekonomiku a metdou kalibrcie a odhadovania ho prispsobme na slovensk daje. V zvere prezentujeme reakcie vybranch premennch na exognne oky.

Dynamick stochastick modely veobecnej rovnovhy s oznaovan skratkou DSGE. Za komentre akujeme Frantikovi Brzdikovi z eskej nrodnej banky, udovtovi dorovi a Martinovi usterovi z Nrodnej banky Slovenska. Podrobnej prehad o pouit DSGE modelov v centrlnych bankch mono njs v lnku Senaj, 2007 [10].

Cieom tohto prspevku je predstavi zkladn dynamick stochastick model veobecnej rovnovhy (DSGE) pre mal otvoren ekonomiku a tie nakalibrova a odhadn jeho parametre pre Slovensko. Podstatou DSGE modelovania je optimalizcia sprvania jednotlivch agentov ekonomiky. Prve na tomto zklade je poloen odvodenie jednotlivch rovnc modelu. Prv lnok, ktor odtartoval ru DSGE modelov, publikovali Kydland a Prescott v roku 1982. Ilo o RBC (real business cycle) model. Ten predpoklad, e uktucie relnych velin s spsoben len relnymi okmi technologickm pokrokom prpadne okmi vldnych vdavkov. Nominlne veliiny nemaj na relnu ekonomiku iadny vplyv. V sasnosti sa viac vyuvaj novokeynesinske DSGE modely, ktor na rozdiel od predchdzajcich (RBC) zahaj nominlne neprunosti (neprun ceny, neprun mzdy). Tieto neprunosti maj za nsledok, e aj nominlne oky spsobuj uktucie relnych velin. irok praktick vyuitie nachdzaj tieto modely v cen-

VOD

trlnych bankch, i u pri simulcii vvoja ekonomickch velin alebo pri ich prognzovan (napr. Vek Britnia, Fnsko, esk republika).2 V nasledujcej asti popeme zkladn rty prezentovanho modelu, neskr ho nakalibrujeme a vybran parametre odhadneme. V poslednej asti pouijeme nakalibrovan model a predstavme vplyvy oku v nominlnej rokovej sadzbe a oku v relnom vmennom kurze na vybran veliiny.

MODEL

Obr. 1 Schma pouvanho DSGE modelu

DOMCNOSTI Optimalizuj spotrebu a mnostvo odpracovanch hodn
Prca Zahranin obchod

MENOV POLITIKA Uruje rokov sadzbu

ZAHRANIN SEKTOR Exognna as

Tovary 1. Nekryt rokov parita 2. Zdieanie rizika

FIRMY Maximalizuj zisk stanovenm cien domcich vrobkov a importov

Vychdzame zo tandardnho novokeynesinskeho modelu pre mal otvoren ekonomiku, ktor bol pouit v niekokch skorch prcach (pozri Monacelli, 2005; Liu, 2006; Vaek a Musil, 2006). V poslednej z citovanch prc je mon njs vemi detailn odvodenie jednotlivch rovnc modelu. Model predpoklad existenciu dvoch ekonomk. Jednak domcej, ktor je oznaovan ako mal a otvoren ekonomika, a tie zahraninej, ktor je povaovan za vrazne viu v porovnan s domcou a relatvne uzavret. Tieto vlastnosti vplvaj na ich vzjomn vzahy a plat, e domca ekonomika neovplyvuje vvoj v zahraninej ekonomike. Spomnan zjednoduenie je vak na mieste, pretoe umouje sledova vzahy medzi slovenskou ekonomikou a naprklad euroznou. V naom prpade modelujeme vzahy pre vvoj v domcej ekonomike. Zvyok sveta, teda zahranin ekonomika, vstupuje do modelu exognne. Ako sme u spomenuli, do novokeynesinskych modelov, na rozdiel od RBC modelov, vstupuj aj nominlne neprunosti. Do nho modelu sme zahrnuli jeden typ relnej neprunosti, konkrtne extern formovanie nvykov v spotrebe (habit formation) a dva druhy nominlnych neprunost, neprunos cien tovarov produkovanch v domcej ekonomike a neprunos cien importovanch tovarov.

ronk 16, 3/2008

Zjednoduen schma (obr. 1) uah orientciu medzi jednotlivmi agentmi a vzahmi medzi nimi. V zvere predstavme log-linearizovan verziu modelu, kde nevystupuj konkrtne veliiny v rovniach, ale ich odchlky od ustlench (steady state) hodnt, ktor budeme oznaova malmi psmenami. To znamen, e v konenej verzii modelu budeme pracova s premennmi v nasledujcom tvare: ct = ln(Ct) ln(Css), kde ct predstavuje odchlku spotreby Ct od jej ustlenej hodnoty Css. S takto transformovanmi veliinami pracuje vina pouvanch modelov.

Domci producenti vyuvaj prcu, ktor zskavaj od domcnost, na vrobu tovarov. Teda ich produkn funkcia m nasledujci tvar: Yt = At Nt,

kde Yt je vstup domcej ekonomiky a At oznaujeme ako technologick faktor. Je to nepozorovaten veliina a v modeli vystupuje ako exognna premenn, ktorej vvoj je popsan stochastickou rovnicou nhodnej prechdzky s posunom: ln(At) = ln(Ass) + ln(At1) + tA,

DOMCNOSTI

Ekonomiku tvoria reprezentatvne domcnosti, ktor maximalizuj svoju diskontovan oakvan uitonos: C H )1 N 1+ U = E0 t { t t t , t=0 1 1+ kde Ct je spotreba domcnost, Nt s odpracovan hodiny. len Ht popisuje formovanie nvykov v spotrebe a plat rovnos Ht = h* Ct1, kde h je parameter tvorenia nvykov. Vznam ostatnch parametrov je takto: je diskontn faktor, je inverzn elasticita intertemporlnej substitcie (inverse elasticity of intertemporal substitution) a je inverzn elasticita ponuky prce (inverse elasticity of labour supply). Pri maximalizcii svojej uitonosti ber domcnosti do vahy vlastn rozpotov ohranienie, ktor hovor o tom, e vdavky na spotrebu (PtCt) a nkup dlhopisov (Dt+1/Rt) by nemali previ sumu, ktor domcnos zska za svoju prcu (WtNt) plus vplata z dranch dlhopisov (Dt). Rt oznauje hrub nominlnu rokov sadzbu.3 Rozpotov ohranienie reprezentatvnej domcnosti meme matematicky zapsa takto: PtCt + ( Dt+1 Rt

priom tA je biely um. Snahou vrobcov je minimalizova nklady na produkciu. Vsledkom ich optimalizcie je vzah pre relne hranin nklady (MC real marginal cost): MCt = Wt Ph,t At ,

kde Ph,t je cenov index domcich tovarov. Tento vzah je po alej prave sasou prezentovanho vslednho modelu. Ceny tovarov s urovan vrobcami, ktor tmto spsobom maximalizuj svoj zisk. Cenov neprunos je do modelu zaveden pomocou mechanizmu, ktor popsal Calvo (1983). Ten spova v tom, e rmy menia ceny nepravidelne, na zklade Poissonovho procesu. Pravdepodobnos, e rma zmen svoje ceny je v kadej peride kontantn a rovn (1 h). Kee tieto pravy cien s nhodn, interval medzi zmenami je pre kad rmu nhodn veliina. Ak rma ceny nemen, ponechva v platnosti cenu z predchdzajceho obdobia. Poutm Calvovho mechanizmu zskame pre vvoj domcej incie (h,t) nasledujcu novokeynesinsku Phillipsovu krivku: h,t = (1 h)Eth,t+1 + hh,t1 + (1 h) (1 h) h mct.

)D +WN.
t t t

Vsledkom optimalizcie funkcie uitonosti s nasledujce dve podmienky prvho rdu, ktor nazvame Eulerove rovnice. Druh v porad je znma ako IS krivka. Wt (Ct hCt1) = Nt Pt 1 = RtEt + ( Ct+1 hCt Ct hCt1

. Pt+1

Pt

FIRMY

Predpokladme, e v modelovanej ekonomike existuj dva typy riem domci vrobcovia a importri.

Druhm typom riem s dovozcovia zahraninch vrobkov, ktor nsledne predvaj v domcej ekonomike. Predpokladme, e kad rma sa pecializuje na dovoz uritho tovaru a m teda monos stanovi optimlnu predajn cenu, ktor maximalizuje jej zisk a ktor je vo veobecnosti rozdielna od dovoznej ceny. Tento predpoklad umouje popsa skutonos pozorovan v dtach, e v krtkodobom horizonte sa zmeny v cench, za ktor rmy nakupuj dovan tovary, nemusia v plnej miere prejavi v cench, za ktor ich tieto rmy predvaj (incomplete pass through). Nemus teda plati pravidlo jednej ceny (LOOP Law of One Price). Denujme LOOP medzeru t takto: Pt* t = , t Pf,t

B I A T E C
3

Hrub rokov sadzba (gross interest rate) sa rovn nominlnej rokovej sadzbe plus 1.

ronk 16, 3/2008

B I A T E C
E

t je odchlka LOOP medzery t od ustlenej hodnoty. alm predpokladom je, e parameter formovania zvykov v spotrebe je rovnak v domcej aj zahraninej ekonomike. Ustlen stav pri uvedenej transformcii predstavuje stav, v ktorom relne veliiny Y, C a MC rast kontantnou rchlosou Ass, cenov indexy rast rchlosou Pss a ostatn veliiny s kontantn..

kde t je vmenn kurz slovenskej koruny a zahraninej meny, denovan v tvare, koko jednotiek zahraninej meny potrebujeme na nkup jednej slovenskej koruny (posilovanie koruny teda znamen nrast t). Pf,t je cenov index importovanch tovarov a Pt* je cenov index tovarov v zahraninej ekonomike. V prpade, e plat pravidlo jednej ceny, tak t = 1. Pre importovan inciu plat novokeynesinska Phillipsova krivka, kde f oznauje podiel importujcich riem, ktor v ubovonom tvrroku ponechvaj v platnosti ceny z minulho tvrroka4: f,t = (1 f) Et f,t+1 + f f,t1 + (1 f) (1 f) f t.

Odchlky vstupu (yt*) a relnych rokovch sadzieb (rt*) od ich ustlench hodnt s popsan autoregresnmi procesmi prvho rdu. Vzahy medzi domcou a zahraninou ekonomikou s sasou dvoch rovnc. Prvou v porad je rovnica nekrytej rokovej parity. Vyjadruje skutonos, e vnos z domcich dlhopisov sa rovn oakvanmu vnosu zo zahraninch dlhopisov: R t = R t* t Et (t+1) .

Okrem nominlneho kurzu vyuvame aj denciu relneho vmennho kurzu: Qt = t Pt Pt* ,

Za predpokladu kompletnho trhu s cennmi papiermi plat rovnos medzi Eulerovou rovnicou II v domcej a zahraninej ekonomike.5 Vsledkom je nasledujca rovnica zdieania rizika (risk sharing):
* (Ct hCt1) = (Ct* hCt1) Q1/

UZATVORENIE MODELU

Vzah medzi importovanou a domcou inciou vyjadruje konkurencieschopnos domcich vrobkov a tandardne sa nazva vmenn relcie. St = Pf,t Ph,t ,

Model uzavrieme predpokladom, e vetky tovary, ktor s vyroben v domcej ekonomike, sa v danom obdob aj spotrebuj, i u doma, alebo v zahrani (market clearing). Tto podmienku meme zapsa nasledujcim spsobom: Yt = (1 ) ( Ph,t Pt

Ct + (

t Ph,t Pt

Ct*.

Kee domcnosti spotrebvaj tovary vyroben aj doma, aj v zahrani, pre celkov inciu v loglinearizovanom tvare potom plat: t = (1 ) h,t + f,t ,

Parameter vyjadruje elasticitu substitcie medzi importovanmi a doma vyrobenmi tovarmi.

STACIONARIZCIA A LOGLINEARIZCIA
MODELU

kde parameter je podielom dovezench tovarov na celkovej spotrebe a vyjadruje mieru otvorenosti krajiny.

MENOV POLITIKA

Neprunosti pri tvorbe cien maj za nsledok, e menov politika me ma vplyv na relne veliiny. Menov politika je nstrojom, ktorm centrlna banka uruje rokov sadzby v domcej ekonomike. V literatre sa pouvaj rzne modikcie Taylorovho pravidla. My sme zvolili tak, ktor reaguje na odchlky domcej incie a produkcie od ich ustlench hodnt. Stanovenm vh a y je mon nastavi dleitos, ak centrlna banka prisudzuje sledovanm veliinm. Aplikovan Taylorovo pravidlo zrove obsahuje aj rokov sadzbu z predchdzajceho tvrroka s parametrom . To zabezpeuje vyhladzovanie domcej rokovej sadzby a plat, e m je parameter vy, tm je efekt vyhladzovania silnej. rt = rt1 + (1 ) ( h,t + y yt)

Spomnan lnky, ktor pouvaj rovnak model pre mal otvoren ekonomiku (Liu, 2006; Vaek a Musil, 2006) predpokladaj, e vetky premenn s stacionrne. Tento predpoklad vak protire empirickm dajom. V naom modeli s niektor veliiny nestacionrne. Tto nestacionaritu spsobuje veliina At, ktor je nestacionrna poda kontrukcie. Preto sme predstaven model stacionarizovali podobne ako Del Negro a Schorfheide (2006), Andrle a kol. (2007), Vaek a Musil (2005) a to tak, e nestacionrne veliiny sme transformovali nasledovne: t = Yt At , t = Ct At , MCt = MCt At .

ZAHRANIN SEKTOR

Ako sme u spomenuli, zahranin sektor je v tomto modeli popsan exognnymi veliinami.

Podobn transformciu sme vykonali aj s cenovmi indexmi, ktor s tie nestacionrne. Touto transformciou sa stal model stacionrnym a teda existuje jeho ustlen stav.6 Vetky rovnice teraz log-linearizujeme okolo tohto ustlenho stavu, m zskame systm linernych rovnc, v ktorch vystupuj namiesto pvodnch velin ich percentulne odchlky od ustlenho stavu. Finlna verzia stacionarizovanho modelu v log-linernej forme je uveden v boxe 1.

ronk 16, 3/2008

Box 1

Sumr rovnc
V rovnovnom stave platia nasledujce vzahy: 01. Eulerova rovnica II + risk sharing
* Ass ct hct1 = Ass Et yt+1 hyt*

Ass h A h * E q + Ass Et at+1 hat ss ( rt Et t+1 Et pt+1 ) t t+1

02. Hranin nklady mct = 03. Domca incia h, t = ( 1 h ) Et h, t+1 + h h, t1 + 04. Importovan incia f, t = ( 1 f ) Et f, t+1 + f f, t1 + 05. Celkov incia t = ( 1 ) h, t + f, t 06. Dencia LOOP medzery t = ( qt + ( 1 ) st ) 07. Vmenn relcie st = f h 08. Nekryt rokov parita Et qt+1 = r*t ( rt Et t+1 ) e _ q 09. Podmienka trhovej rovnovhy (market clearing) yt = ( 1 ) c t + y*t + t + ( 2 ) st 10. Menov politika rt = rt1 + ( 1 ) ( h, t + y yt ) + e _ r 11. Technologick faktor at = e _ a 12. Ceny v zahraninej ekonomike p*t = e _ p* 13. Zahranin sektor
* y*t = t* yt1 + e _ y* * r*t = y* rt1 + e _ r*

( A c hct1 + hat ) + yt + st Ass h ss t ( 1 h ) ( 1 h ) mct h ( 1 f ) ( 1 f ) t f

KALIBRCIA A BAYESOVSK ODHADY

PARAMETROV

Pre urenie parametrov novokeynesinskych DSGE modelov sa zvyajne vyuvaj dve stratgie. Prvou z nich je kalibrcia vetkch parametrov modelu (Monacelli, 2005). Druhou monosou je kombincia kalibrcie a odhadovania vybranch parametrov, priom odhady s vinou zaloen na Bayesovskom prstupe (Dib, 2001 a Adolfson a kol., 2007). Jej hlavnou vhodou je lepie prispsobenie modelu podmienkam v danej ekonomike. My sme zvolili druh stratgiu, to znamen, e as parametrov sme nakalibrovali a as sme odhadli pouitm empirickch dajov. Kalibrcia

v podmienkach SR je vak saen nedostatkom mikroekonomickch tdi, poda ktorch by bolo mon uri jednotliv elasticity, preto sme niektor parametre prebrali zo tdi zaoberajcich sa porovnatenmi modelmi pre mal otvoren ekonomiky. Na zklade tovarovej truktry dovozu sme pribline urili mieru otvorenosti ekonomiky, teda parameter sa rovn 0,4. Jeho interpretcia je tak, e 40 % tovarov spotrebovanch v SR pochdza z dovozu. Diskontn faktor je nakalibrovan na hodnotu 0,99. Stacionarizcia modelu si vyiadala pevn stanovenie hodnoty pre koecient rovnajci sa 1. alie parametre boli prebrat

B I A T E C
ronk 16, 3/2008

B I A T E C
E

Box 2

Zoznam premennch a parametrov

Parametre Miera otvorenosti krajiny Diskontn faktor h Parameter formovania nvykov v spotrebe Elasticitita substitcie medzi domcimi a zahraninmi tovarmi Inverzn elasticita intertemporlnej substitcie Inverzn elasticita ponuky prce h Parameter stanovenia cien (domce ceny) f Parameter stanovenia cien (importovan ceny) Parameter zotrvanosti domcich rokovch sadzieb y* Autoregresn koecient y* r* Autoregresn koecient r* oky e_r e_q e_a e _ p* e _ y* e _ r*

Premenn qt Relny vmenn kurz t LOOP medzera st Vmenn relcie t Celkov incia h, t f, t yt ct mct rt r*t y*t at Ass p*t P*ss Domca incia Importovan incia Vstup domcej ekonomiky Celkov spotreba Hranin nklady Nominlna rokov sadzba Relna rokov sadzba v zahraninej ekonomike Vstup zahraninej ekonomiky Technologick rast Ustlen hodnota At Cenov rast v zahrani Ustlen hodnota P*t

Menov ok ok v relnom vmennom kurze Technologick ok ok v zahraninej incii ok v zahraninom vstupe ok v zahr. relnej rokovej sadzbe

Poznmka: Ide o odchlky od rovnovnych hodnt.

Literatra

01. Adolfson a kol.: Evaluating An Estimated New Keynesian Small Open Economy Model. Riksbank Research Paper Series No. 203/2007. 02. Andrle, M. a kol.: Putting in Use the New Structural Model of the Czech National Bank. Rozpracovan vskumn tdia, 2007. 03. Calvo, G.: Staggered Prices in a Utility Maximizing Framework. Journal of Monetary Economics, 12/1983. 04. Del Negro, M. a Schorfheide F.: Forming Priors for DSGE Models (and How It Aects the Assesment of Nominal Rigidities). Federal Reserve Bank of Atlanta Working Paper, 2006. 05. Dib, A.: An estimated Canadian DSGE Model with Nominal and Real Rigidities. Bank of Canada, Working Paper, 2001. 06. Gali, J. a Monacelli, T.: Monetary Policy and Exchange Rate Volatility in a Small Open Economy. NBER Working Papers 8905, 2002.

z kalibrci obdobnch modelov (napr. Vaek a Musil, 2007; Liu, 2006). Spomenieme niekoko najzaujmavejch. Koecient zotrvanosti domcej rokovej sadzby sme nakalibrovali na 0,6. Znamen to, e 60 % z odchlky rokovej sadzby v sasnosti sa prenesie do odchlky v nasledujcom asovom obdob. Parametru pre formovanie zvykov v spotrebe sme urili hodnotu 0,8. Pri odhadovan zvynch parametrov boli pouit historick daje velin vystupujcich v modeli. Pouili sme kvartlne daje z obdobia rokov 1996 a 2006 pre tieto premenn: Y hrub domci produkt v SR v stlych cench, seznne oisten, Y* hrub domci produkt v eurozne v stlych cench, sezne oisten, C spotreba domcnost v stlych cench, seznne oisten, P index spotrebiteskch cien v SR, Tab. 1 Odhady vybranch parametrov Parameter h f y* Distribcia gamma beta beta beta

q relny vmenn kurz EUR/SKK, odchlka od rovnovnej hodnoty, s vmenn relcie, odchlka od rovnovnej hodnoty, r* relna rokov sadzba v eurozne, odchlka od rovnovnej hodnoty. Pouitm metdy bayesovskch odhadov boli odhadnut parametre , h , f , y*. Poiaton (prior) distribcie parametrov a mediny ich vslednch (posterior) distribci uvdzame v tabuke 1.

REAKCIA MODELU NA OKY

V nasledujcej asti predstavme jednu z praktickch aplikci DSGE modelov, ktorou je simulcia vplyvov okov na ekonomiku. T me pomc centrlnej banke pri jej rozhodovan. Popeme reakcie vybranch velin predstavenho modelu na dva oky, a to na ok v nominlnej rokovej sadzbe a ok v relnom vmennom kurze.

Prior Stredn hodnota 1,00 0,50 0,50 0,70

Disperzia 0,30 0,25 0,25 0,20

Posterior Medin 0,43 0,54 0,46 0,91

Zdroj: Vpoty autorov.

ronk 16, 3/2008

Obr. 2 Efekt zvenia nominlnej rokovej sadzby o 1 %

1 y 1 q 1 r 1

-1 1 h

-1 1 c

-1 1 s

-1 1

-1

-1

-1

-1

Obr. 3 Efekt aprecicie vmennho kurzu o 1 %

1 y 1 q 1 r 1

-1 1 h

-1 1 c

-1 1 s

-1 1

-1

-1

-1

-1

OK NOMINLNEJ ROKOVEJ MIERY

Na obrzku 2 je znzornen efekt jednorazovho zvenia nominlnej rokovej miery o 1 % v nasledujcich desiatich tvrrokoch. Nakoko to predstavuje sprsnenie menovej politiky, incia aj vstup poklesn incia o 0,7 % a vstup o 0,2 %. Kee tieto zmeny sa udej okamite, menov autorita sasne reaguje (cez Taylorovo pravidlo) znenm rokovej miery. Jednopercentn poiaton zvenie rokovej miery sa v dsledku toho zni na 0,4 %. Relny vmenn kurz sa zhodnot o 0,8 % (cez rovnicu nekrytej rokovej parity), o m vplyv na zlacnenie dovanch tovarov, t. j. importovan incia sa zni. Silnej kurz vak spsob znenie domcej produkcie a cez Philipsovu krivku aj znenie domcej incie. Vyia rokov miera m negatvny dopad na spotrebu, nakoko budca spotreba sa stva atraktvnejou. Znenie spotreby, ktor je zmiernen zvyklosami domcnost, je minimlne.

ia incia ntia menov autoritu zni rokov mieru. Tento efekt je vak vemi mal, pretoe je kompenzovan reakciou rokovej miery poda rovnice nekrytej rokovej parity.

ZVER

OK RELNEHO VMENNHO KURZU

Skmali sme tie efekt 1-percentnej aprecicie relneho vmennho kurzu (obr. 3). Posilnenie kurzu sa prejav v cench exportu, ktor stpnu, a tak sa dopyt po exportovanch tovaroch zni, oho nsledkom je aj znenie domcej produkcie. Niia produkcia vplva na pokles domcej incie. Sasne aj importovan incia je znen silnejm vmennm kurzom. Znen produkcia a ni-

V tejto prci sme odvodili dynamicko-stochastick model malej otvorenej ekonomiky pre Slovensko. Je zaloen na mikroekonomickch zkladoch, t. j. vetky rovnice s zskan na zklade optimlneho sprvania zastnench agentov domcnost, riem, centrlnej banky a zahraninho sektora v rmci danch ohranien. as parametrov modelu je kalibrovan, zvyok parametrov je odhadnut Bayesovou technikou, ktor kombinuje informcie z predbench odhadov a z historickch dt. Schopnos modelu popsa dynamick vvoj ekonomiky je testovan pomocou impulse-response funkci. Kvalitatvna odozva modelu na menov ok a ok vmennho kurzu je, poda prevldajceho nzoru, porovnaten s odozvou relnej ekonomiky. Treba zdrazni, e tento model nie je prli vhodn na kvantitatvnu analzu. Aby sa dal poui aj pre potreby prognzovania, treba ho rozri, o bude aj predmetom alieho vskumu. Rozren model by mal okrem inho obsahova kapitlov a vldne vdavky, neprunosti na kapitlovom trhu a trhu prce.

B I A T E C
1 f 9 0 1 5 9 -1 9

Zdroj: Vpoty autorov.

-1

Zdroj: Vpoty autorov.

07. Kydland, F. A., Prescott, E.: Time to build and aggregate uctuations. Econometrica no. 50. 1982. 08. Liu, P.: A Small New Keynesian Model of the New Zealand Economy. Reserve Bank of New Zealand Discussion Paper Series DP 2006/03. 09. Monacelli, T.: Monetary Policy in a Low Pass Through Environment. Journal of Money Credit and Banking, Vol. 37, N. 6., 2005. 10. Senaj, M.: DSGE modelovanie nov vzva pre NBS. Biatec 8/2007. 11. Vaek, O. a Musil, K.: The Czech Economy with Ination Targeting Represented by DSGE Model: Analysis of Behaviour. Research Centre for Competitiveness of Czech Economy. Working Paper No. 7/2005. 12. Vaek, O. a Musil, K.: Behavior of the Czech Economy: New Open Economy Macroeconomics DSGE Model. Research Centre for Competitiveness of Czech Economy. Working Paper No. 23/2006.

ronk 16, 3/2008

B I A T E C

Aplikan programov systm STATUS DFT prv rok innosti

Ing. Michaela Slobodnkov Ing. Janka Sulkov Nrodn banka Slovenska

Vlda SR prijala zkon . 747/2004 Z. z. zo da 2. decembra 2004 a tm rozhodla o zriaden integrovanho dohadu nad slovenskm nannm trhom od 1. janura 2006. V tento de preli vetky prvomoci, kompetencie a zodpovednos za dohad nad innosou kapitlovho trhu, poisovn a dchodkovho sporenia pod Nrodn banku Slovenska (NBS), ktor do konca roku 2005 dohliadala len innos bnk. Vzhadom na nov innosti vznikla v NBS okrem inho aj potreba zabezpeova zber, spracovanie a uchovvanie dajov subjektov nannho trhu SR. NBS pripravila projekt, ktorho vsledkom bol aplikan programov systmu (APS) STATUS DFT. V innosti je od 2. janura 2007.
V rmci oakvan od integrovanho dohadu nad nannm trhom, ktorho gesciu prevzala NBS, bolo okrem zefektvnenia jej dohliadacej a regulanej innosti tie zjednodui komunikciu s dohliadanmi subjektmi. Z toho vyplynula pre NBS loha zabezpei zber, spracovanie a uchovvanie dajov subjektov nannho trhu. U poas roku 2005 podnikla NBS prv kroky na zabezpeenie tohto ciea. Prv analzy a prpravn prce na vvoj novho systmu vychdzali z aktulneho APS STATUS, ktor slil v danom ase na zber, spracovanie a uchovvanie dajov z komernch bnk. Vzhadom na jeho dlhoron spoahlivos a bezpenos pri zskavan dajov od bankovch subjektov tvoril technologick zklad pri zostavovan APS STATUS DFT. Funkn pecikcia a technicko-prevdzkov poiadavky, ktor NBS kldla na vvoj novho systmu vychdzali z viacerch skutonost. Medzi najdleitejie patrila potreba zohadni podstatne v poet subjektov nannho trhu, rznu kategorizciu subjektov a monos vytvra vkazy v zastpen inch subjektov. Proces prpravy novho aplikanho systmu mal dve etapy. Prv etapa zaala 24. oktbra 2005 prpravou funknej pecikcie systmu, na ktorej spolupracovali zamestnanci NBS a bvalho tvaru pre nann trh (FT). Spoluprca obidvoch, v tom ase samostatnch intitci, bola nevyhnutn. Zamestnanci NBS dovtedy toti nemali sksenosti s vkonom dohadu nad kapitlovm trhom, poisovnctvom a dchodkovm sporenm, a preto ani nepoznali poiadavky na vykazovanie v tejto oblasti nannho trhu. Na druhej strane zstupcovia FT nepoznali fungovanie a monosti v tom ase pouvanho APS STATUS. Druh etapa, ktor zaala 1. aprla 2006 aktualizciou funknej pecikcie skonila v decembri 2006 akceptciou systmu. Dleitou sasou prpravnch prc na vvoji novho systmu bolo podpori zber dajov cez APS STATUS DFT prvnymi predpismi. Existujca prvna prava toti nezohadovala elektronick zber dajov (okrem bankovnctva). Prvna prava vykazovania cez APS STATUS DFT si vyiadala zsahy do viacerch osobitnch zkonov, ktor upravovali jednotliv segmenty nannho trhu a tie do vykonvacch predpisov k nim. Vsledkom projektu bol plne funkn aplikan programov systm STATUS DFT, ktor 2. janura 2008 spene ukonil prv rok svojej ostrej prevdzky.

FUNKNOS APS STATUS DFT

APS STATUS DFT bol vytvoren na zabezpeenie automatizovanho zberu, spracovania a uchovvania dajov vykazujcich subjektov nannho trhu, s ktormi komunikuje prostrednctvom internetu a umouje tak obojsmern komunikciu medzi NBS a vykazujcimi subjektmi. Pozostva z dvoch subsystmov STAVYD-DFT a STATAN-DFT. Subsystm STAVYD-DFT zabezpeuje zber vkazov, ich kontrolu, spracovanie, uloenie v databze a odoslanie do subsystmu STATAN-DFT. Na realizciu subsystmu STAVYD-DFT bolo zvolen prostredie Lotus Notes 6.5 a MS Excel. Subsystm STATAN-DFT sli na uloenie, spracovanie a analzu dajov. Tto as systmu je realizovan na zklade OLAP technolgie v prostred Oracle Express. APS STATUS DFT v sinnosti oboch jeho subsystmov umouje okrem zkladnch funkci (zber vstupnch vkazov, projektovanie vzorov vstupnch vkazov a ich vstupov, projektovanie kontrolnch vzieb at.) napr.:

ronk 16, 3/2008

Graf 1 Zastpenie subjektov v APS STATUS DFT k 2. 1. 2007

3% 1% 11 % 8% 3% 0% 4%

Graf 2 Zastpenie subjektov v APS STATUS DFT k 31. 12. 2007

7% 2% 9% 2% 6% 0% 4%

21 % 0% 49 %

19 % 0% 51 %

Sprvcovsk spolonosti Podielov fondy BCPB OCP Poisovne DSS DDS Dchodkov fondy Doplnkov dchodkov fondy CDCP

Sprvcovsk spolonosti Podielov fondy BCPB OCP Poisovne DSS DDS Dchodkov fondy Doplnkov dchodkov fondy CDCP

Zdroj: NBS.

Zdroj: NBS.

automaticky odosiela urgencie nedodanch vstupnch vkazov, uchovva tatistick daje a ich analzu, on-line prstup k tatistickm dajom, monos vytvra rzne pohady na tatistick daje a ich export do prostredia MS Excel, vytvra vstupy poda poiadaviek jednotlivch uvateov, vytvra asov rady, jednoduch tatistick analzu, porovnva vybran daje a pod.
BEZPENOS A OCHRANA DAJOV
APS STATUS DFT zabezpeuje certikovan prenos dajov. Kad opercia so vstupnm vkazom sa overuje prostrednctvom digitlneho podpisu, ktor NBS prideuje vykazujcim subjektom na zklade podpsanej iadosti o pridelenie prstupovch prv na kad vkaz jednotlivo. Tmto spsobom je jednoznane zabezpeen chrnen prenos dajov do NBS a umouje presne vymedzi zodpovednos pouvateov v subjekte za zaslan vkaz, resp. za odshlasenie vkazu alebo odmietnutie vkazu na strane NBS.

125 vzorov vkazov, ktor obsahuj asti s kontantnm alebo premenlivm mnostvom dajov (72 vzorov pre kapitlov trh, 34 vzorov pre poisovnctvo a 19 vzorov pre trh dchodkovho sporenia). Prostrednctvom APS STATUS DFT bolo v roku 2007 prijatch 47 371 vstupnch vkazov. (Poisovnctvo 3 377 vkazov, kapitlov trh 21 251 vkazov a trh dchodkovho sporenia 22 743 vkazov.) Obsahov zameranie vkazov, ktor do NBS zasielaj dohliadan subjekty, predstavuje v najvej miere vkazy obsahujce daje z tovnctva, ale tie s to hlsenia o uzatvorench obchodoch (OCP, BCPB), hlsenia o uskutonench prevodoch cennch papierov (CDCP), denn hlsenia o kadej transakcii s majetkom (pri dchodkovch fondoch), vkazy o hospodren s majetkom sprvcovskej spolonosti, podielovho fondu, vkazy o poplatkoch tovanch klientom, vkazy Graf 3 Rozdelenie prijatch vkazov v roku 2007 prostrednctvom APS STATUS DFT
7%

48 %

45 %

PRV ROK EXISTENCIE ZHODNOTENIE

Dom 2. janura 2007 bol pln funkn APS STATUS DFT uveden do innosti. Celkovo bolo k tomuto du pripojench 225 vykazujcich subjektov. (Vzhadom na to, e vetky podielov fondy spravovan sprvcovskmi spolonosami, dchodkov fondy dchodkovch sprvcovskch spolonost a doplnkov dchodkov fondy doplnkovch dchodkovch spolonost sa v APS STATUS DFT vykazuj ako samostatn subjekty). Ku koncu roka 2007 sa tento poet zvil na 244 subjektov. Na zaiatku innosti bolo k dispozcii

Poisovnctvo Kapitlov trh Trh dchodkovho sporenia

Zdroj: NBS.

B I A T E C
ronk 16, 3/2008

B I A T E C

Graf 4 Periodicita vkazov: Kapitlov trh

13 % 3% 0% 29 %

Graf 5 Periodicita vkazov: Trh dchodkovho sporenia

0% 1% 7% 1%

91 %

51 %

4%

Ron vkazy Denn vkazy Nepravideln vkazy Mesan vkazy tvrron vkazy Polron vkazy

Denn vkazy Nepravideln vkazy Mesan vkazy tvrron vkazy Polron vkazy

Zdroj: NBS.

Zdroj: NBS.

o jednotlivch odvetviach a druhoch poistenia (poisovne), vpoet solventnosti (poisovne), ako i vkazy obsahujce evidenn daje ako s napr. zoznamy akcionrov, hlsenia o kmeovch listoch dohliadanch subjektov a podobne. Sasou kadho vkazu s projektovan kontroly, ktor zabezpeuj korektn prenos dajov poda vopred urench pravidiel: vntrovkazov kontroly kontroluj sa bunky medzi asami toho istho vkazu, medzivkazov kontroly kontroluj sa bunky z jednho vkazu s bunkami z inho vkazu, medzisubjektov kontroly kontroluj sa bunky z jednho vkazu od subjektu A s bunkami z inho vkazu od subjektu B.

Graf 6 Periodicita vkazov: Poisovnctvo

26 %

Charakteristickou rtou vykazovania je rzna periodicita predkladania vkazov, ktor vyplva zo pecifk a potrieb integrovanho dohadu v jednotlivch segmentoch nannho trhu a zo tatistickch potrieb NBS. Z hadiska periodicity sa vkazy v databze vstupnch dokumentov delia na nepravideln, ktor sa zasielaj v prpade potreby a na pravideln, ktor sa zasielaj denne, v urenej dekde, mesane, tvrrone, polrone a rone. asov a vecn nronos zasielania a spracovania vkazov je znane odlin pokia ide o vykazujce subjekty alebo NBS. Km vykazujci subjekt, v zvislosti od jeho kategorizcie, vytvor a zale do NBS jeden, resp. dva vkazy denne, NBS z toho vyplva poiadavka spracova aspo 110 vkazov denne. V prpade chybne vyplnench dajov vo vkazoch sa tto nronos dennho spracovania ete zvyuje.

0%

10 %

VYUITIE APS STATUS DFT

Finann trh je obrazom kadej ekonomiky, charakteristick svojou dynamickou a stle meniacou sa povahou. Regulan lohu NBS v tomto rozvjajcom sa prostred pomha efektvne vykonva aj aplikan programov systm STATUS DFT. V tomto smere predstavuje dleit prostriedok komunikcie so subjektmi nannho trhu, ktor NBS vyuva ako zdroj informci potrebnch na dohad na diaku, asto je podnetom na dohad na mieste, sli na vykonvanie kvantitatvnych analz, riadenie rizk, je prepojen s externmi systmami a v neposlednom rade sli na zostavovanie tatistickch vstupov a prehadov, ktor vyuvaj nrodn aj nadnrodn intitcie.

64 %

Ron vkazy Nepravideln vkazy tvrron vkazy Polron vkazy

Zdroj: NBS.

10

ronk 16, 3/2008

Vplyv zavedenia eura na ekonomiku v eskej republike

doc. Ing. Lubor Lacina, PhD. Vskumn centrum, Mendelova ponohospodrska a lesncka univerzita v Brne Stratgia vstupu eskej republiky do eurozny z roku 2003 uvaovala s termnom v rokoch 2009 alebo 2010. Avak v roku 2006 R nevytvorila dostaton podmienky na splnenie klnych kritri, a tak sa musel pvodne plnovan rok 2010 odloi. V septembri 2007 vlda R schvlila aktualizovan Eurostratgiu, ktor nadvzuje na pvodn materil, avak u neoznauje iaden konkrtny termn vstupu R do eurozny. Ten by sa mal uskutoni a potom, ako sa splnia podmienky stanovench kritri, teda po konsolidcii verejnch nanci a po posilnen prunosti eskej koruny. 1

ESK REPUBLIKA SA ZAVIAZALA

PRIJA EURO

Pre skupinu tzv. novch lenskch krajn v Eurpskej nii (ktor boli do E prijat v mji 2004 a januri 2007 a patr medzi ne aj R), plat, e bud musie skr alebo neskr vstpi do eurozny. Bud teda musie nahradi svoje nrodn meny spolonou menou euro. Maj iba aksi doasn vnimku na zavedenie eura do obdobia, km bud ich ekonomiky pripraven na tak zvan krok, ako je vstup do eurozny. Tento krok sa dan tty zaviazali splni podpisom a ratikciou Zmluvy o pristpen. Problm je teda predovetkm identikcia vhodnho okamihu na vstup do eurozny. Ten meme denova ako situciu, kedy prnosy spojen s prijatm meny euro previa nklady spojen s tmto krokom.

alebo sa v ekonomike prejavia a sprostredkovane psobenm priamych efektov a ekonomiku bud ovplyvova v strednodobom i dlhodobom horizonte (nepriame dosahy). Obe skupiny inkov mu by alej rozdelen na inky jednorazov alebo trval a taktie na inky, ktor sa prejavia v prpravnom obdob, v obdob zavedenia eura prpadne a v strednodobom i dlhodobom horizonte.

PRIAME PRNOSY ZO ZAVEDENIA EURA

KLASIFIKCIA PRNOSOV A NKLADOV

Priame prnosy s tak pozitvne inky na ekonomiku prijmajcu jednotn menu, ktor bezprostredne vyvol: obmedzenie kurzovho rizika, znenie transaknch nkladov, znenie nkladov na obstaranie kapitlu, vyia transparentnos cien.

Prnosy a nklady zavedenia eura v R, i u vznamn alebo menej dleit, mono leni do rznych kategri. V tdii s jednotliv prnosy a nklady rozdelen poda toho, i s bezprostredne spojen so zavedenm eura (priamy dosah)

OBMEDZENIE KURZOVHO RIZIKA

Efekt odstrnenia kurzovho rizika voi euru bude trval a okamit prnos pre esk ekonomiku. To sa sprostredkovane taktie odraz vo vyom vyuvan nannch nstrojov denominovanch

Graf 1 Shrn klasikcie priamych prnosov a nkladov zavedenia eura v R Okamit 5

Oakvan intenzita

Okamit + Obmedzenie kurzovho rizika Strata autonmnej menovej politiky a strata kurzovej politiky + Znenie transaknch nkladov

Strednodob a dlhodob

4 3 2 Bezprostredn rast cenovej hladiny Administratvne a technick nklady prechodu na euro pecick nklady bankovho sektora (zabezpeenie emisie bankoviek a minc) Jednorazov inok

+ Niie nklady na obstaranie kapitlu pecick nklady bankovho sektora (obmedzenie prjmov z devzovch transakci)
asov horizont

+ Vyia transparentnos cen

Trval inok

B I A T E C
1 Materil je vodom tdie Vplyv zavedenia eura na ekonomiku v eskej republike. Vedcim autorskho kolektvu bol. doc. Ing. Lubomr Lacina, PhD. Autori: Jan Bure, Svatopluk Kapounek, Petr Knig, Zuzana Kuerov, Dana Nerudov, Petr Rozmahel, Gabriela Smrkov, Jana Stvkov a kol. Marcel evela, Jan irok, Lucie Tunkrov, Martin Zklasnk. Ekonometrick tm: Jitka Pomnkov, Klra Vitskov, Lubo Stelec Odborn garant: Antonn Rusek Podrobnosti o tdii a jej vzniku uvdza Vskumn centrum Obchodno-ekonomickej fakulty MPLU v Brne na strnke http://www.pef.mendelu.cz/vyzc.
ronk 16, 3/2008

11

B I A T E C
E

v eurch a celkovom rozvoji nannho trhu alebo v predpokladanom raste zahraninho obchodu s krajinami eurozny a alej sprostredkovane v neskorom pozitvnom dosahu na ekonomick rast. Iba v prpade podnikov sa odhaduj spory vo vke 1,4 % HDP.

SPORA TRANSAKNCH NKLADOV

spora transaknch nkladov v eskej republike bude okamitm a trvalm prnosom do eskej ekonomiky. Maarsk nrodn banka odhaduje celkov vku spor transaknch nkladov do maarskej ekonomiky vo vke 0,18 0,30 % HDP. Taktie odhad Poskej nrodnej banky sa nachdza v tomto intervale, pretoe dosahuje 0,21 % HDP a Nrodn banka Slovenska odhadla spory v objeme 0,36 % HDP. Presnej odhad pre R bude ma zmysel a po tom, ako sa stanov dtum plnovanho vstupu do eurozny.

vstupovala do eurozny napr. v roku 2008, nebolo by relne oakva pokles kovch rokovch sadzieb. Tak i tak rokov sadzby, ktor ponkaj komern banky v R s vyie ako v eurozne, a to kvli vyiemu rozptiu medzi vpoinmi a zpoinmi sadzbami. V prpade R model odhaduje (po prijat eura) znenie relnych rokovch sadzieb na ziskovos podnikov, priom znenie relnej rokovej sadzby o jedno percento by sa takto malo odrazi v raste HDP o 0,06 %. Znenie nkladov na obstaranie kapitlu by znamenalo trval prnos do eskej ekonomiky, avak prejavilo by sa to mono a v strednodobom horizonte po zintenzvnen konkurencie na eskom nannom trhu.

OBAVY SPOJEN SO ZAVEDENM EURA

NIIE NKLADY NA OBSTARANIE

KAPITLU

Vaka nzkej incii me Eurpska centrlna banka udrova nzke kov rokov sadzby. Preto by sa dalo oakva, e v R bud taktie po vstupe do eurozny a prevzat spolonej menovej politiky nzke rokov sadzby, ktor uahia prstup ku kapitlu. esk republika vak u nzke rokov sadzby m od augusta 2007 je naprklad vkladov nstroj (facilita) roen diskontnou sadzbou 2,205 %, zatia o vkladov nstroj ECB je roen 3 %. Z toho plynie, e pokia by R

Priame nklady s tak negatvne inky na ekonomiku prijmajcu jednotn menu, ktor bezprostredne vyvol jej zavedenie. Najastejie spomnan obavy s tieto: strata autonmnej menovej politiky, strata kurzovej politiky, bezprostredn nrast cenovej hladiny.

STRATA AUTONMIE V OBLASTI MENOVEJ

POLITIKY

Vsledky analzy, ktor urobil Medzinrodn menov fond, (zameral sa na hodnotenie rozdielov v inkoch autonmnej menovej politiky uskutoovanej NB a spolonej menovej politiky uskutoovanej ESCB na produkn medzeru

Tab. 1 Cenov konvergencia (vyjadren pomocou vvoja porovnatench cenovch hladn skromnej spotreby domcnost) kandidtskych krajn voi eurozne Krajina / Rok Eurozna (12 krajn) esk republika Maarsko Posko Slovensko Slovinsko 1999 100 45,4 46,0 50,7 39,6 72,4 2000 100 47,8 48,9 57,6 44,1 72,5 2001 100 49,4 52,3 64,0 42,9 73,0 2002 100 56,4 56,7 60,5 44,3 73,5 2003 100 52,6 56,2 52,5 48,9 73,6 2004 100 52,9 59,3 51,3 52,9 72,6 2005 100 56,5 61,5 60,0 54,3 73,5 2006 100 59,1 58,4 61,2 56,7 73,8

Prame: Eurostat. Poznmka: Po vstupe do eurozny, s m svis uzatvorenie kurzovho kanlu, bude alie cenov pribliovanie iba prostrednictvom inanch diferencilov a z tohto pohadu teda sasn nzka cenov rove predstavuje do budcna jeden z dleitch inanch faktorov.

Tab. 2 Konvergencia ekonomickej rovne kandidtskych krajn voi eurozne Krajina / Rok Eurozna (12 krajn) esk republika Maarsko Posko Slovensko Slovinsko1 1999 100 60,9 71,0 42,5 44,6 68,7 2000 100 60,2 73,6 42,5 44,2 69,1 2001 100 62,0 68,7 42,0 46,2 69,4 2002 100 62,7 70,8 43,0 48,3 72,0 2003 100 65,8 70,2 43,8 49,3 73,6 2004 100 68,5 68,3 45,7 51,0 76,5 2005 100 69,4 68,5 45,9 53,9 78,0 2006 100 72,0 68,4 48,1 56,8 80,5

Prame: Eurostat. 1 Slovinsko je od 1.1. 2007 lenom eurozny. Poznmka: daje v tab. 4 vypovedaj o sasnom vvoji konvergennho procesu ekonomickej rovne kandidtskych krajn voi priemeru eurozny. Vstupnm ukazovateom je HDP na jednoho obyvatea. Tento ukazovate v podstate popisuje vekos relnho bohatstva, resp. priemern ivotn tandard priemernho obyvatea ttu. S istou dvkou zjednoduene mono poveda, e s rastcim HDP na obana rastie ivotn rove obyvateov.

12

ronk 16, 3/2008

a na zmenu incie), poukazuj v prpade vstupu R do eurozny iba na mal dosah na ekonomiku. Pri autonmnej menovej politike bola tandardn odchlka produknej medzery 1,7 %, so spolonou menovou politikou by sa zvila len mierne na 1,9 %. tandardn odchlka incie bola stanoven na 1,7 % pri autonmnej menovej politike, pri menovej politike ESCB na 1,8 %. Z tchto dajov vyplva, e strata autonmnej menovej politiky by nemusela predstavova tak vek nebezpeenstvo pre esk ekonomiku, ako naznauj niektor tdie a analzy o slade eskej ekonomiky s hospodrskym cyklom eurozny.

BEZPROSTREDN RAST CENOVEJ HLADINY

NEHROZ

Zavedenie eura sa spja s obavou obanov z jednorazovho zvenia cien. Prieskum verejnej mienky z marca roku 2007 poukzal na skutonos, e 79 % respondentov z eskej republiky vyjadrilo presvedenie, e zavedenie eura zvi ceny. Podobn nzory mali aj respondenti v krajinch, ktor sa stali zakladajcimi lenmi eurozny. V skutonosti vak zavedenie eura v dvanstich lenskch ttoch E v roku 2002 nebolo spojen s dramatickm rastom celkovej cenovej hladiny. Eurpsky tatistick rad (Eurostat) spotal, e na celkovej incii eurozny meranej pomocou indexu HICP (harmonizovan index spotrebiteskch cien), ktor dosiahla v roku 2002 vku 2,3 %, sa dosah zdraovania kvli zavedeniu eura podieal hodnotou 0,12 0,29 %.

JEDNORAZOV NKLADY

Administratvne a technick nklady prechodu na euro bud znamena okamit jednorazov nklady v eskej ekonomike a bud zvisie od typu subjektu. Pokia ide asov hadisko, hovorme o obdob ponajcom dva a tri roky pred prijatm eura a koniacom pribline rok po jeho prijat. Pre podnikateov sa tieto nklady prechodu na euro vysuj na 0,86 % HDP. Ide o kalkulciu nkladov na zklade odhadov uvedench v inch tdich zaoberajcich sa vyslenm nkladov na zavedenie eura v alch ttoch E. Relevantn daj by sme mohli zska ternnym vskumom priamo na vzorke vybranch ekonomickch subjektov. To je vak v sasnosti zatia bezpredmetn, pretoe nepoznme termn prijatia eura. tdia NBS odhaduje administratvne a technick nklady v slovenskej ekonomike vo vke 0,3 0,8 % HDP. Oakva sa, e nklady na informan technolgie bud tvori a 60 % administratvnych a technickch nkladov spojench so zavedenm eura.

DOSAH ZAVEDENIA EURA NA INFLCIU

Obava zo skokovho nrastu cenovej hladiny v eskej republike ihne po vstupe do eurozny predstavuje jeden z hlavnch argumentov podporujcich tzv. pomal variant prijatia eura v eskej ekonomike. R patr medzi krajiny, ktorch cenov hladina je relatvne podhodnoten vzhadom na dosiahnut ekonomick rove.

Vyrovnvanie cenovch hladn kandidtskych a sasnch vyspelch lenskch ekonomk eurozny sa deje v sasnosti dvoma kanlmi. Prvm z nich je vyia domca incia v dobiehajcej ekonomike v porovnan s ekonomikou dohanou (tzv. inan diferencil) a druh umouje proces cenovho priblenia formou zhodnocovania nominlneho menovho kurzu. Po prijat eura, vak menov kurz ako nstroj zbliovania cenovch hladn zanikne. To sa nevyhnutne prejav v posilnen lohy druhho kanlu, vyej incii v R ne v eurozne. Je vak tto incia kodliv? Odpove znie nie, pokia jej zklad pramen prevane z procesu dohania ekonomickej rovne. Inmi slovami, pokia bude tempo rastu produktivity prce v eskej ekonomike, (alebo aj v alch dohajcich ekonomikch vyie ako v eurozne) incia nebude kodliv. Ak vezmeme do vahy tieto argumenty, mohli by sme najpravdepodobnej vvoj miery incie v R po prijat eura strune charakterizova pretrvvajcimi kladnmi inanmi diferencilmi teda mierne vyou inciou v eskej ekonomike v mnostve jednotiek percentulnych bodov oproti priemeru eurozny. Najpravdepodobnej vvoj miery incie v R po prijat eura mono strune charakterizova pretrvvajcimi kladnmi inanmi diferencilmi, teda mierne vyou inciou v mnostve jednotiek percentulnych bodov oproti priemeru eurozny. Dvodom bude proces dohania cenovej rovne svisiaci s pribliovanm sa ekonomickej rovne R vyspelejm krajinm eurozny. Tento proces sa bude dia cez tzv. inan kanl. Skuton vku incie v eskej ekonomike v obdob po prijat eura vak bud okrem procesu dohania ekonomickej a cenovej rovne vyspelch lenskch ekonomk ovplyvova aj alie faktory, ktor zjavne nesvisia s menovou integrciou. Ide o zloito predpovedaten vplyvy vvoja cien dleitch surovn na svetovch trhoch, vvoj ekonomk strategickch obchodnch partnerov R alebo v neposlednom rade agregtny nrast miezd v sektore sluieb a priemyslu v eskej ekonomike. Vplyv uvedench faktorov na inciu mono z dlhodobho pohadu ako separova a predpoveda. Ak vak budeme predpoklada, e sa poas vstupu do eurozny nevyskytn ponukov (napr. ropn, mzdov) alebo dopytov (napr. klny) oky s vznamnm vplyvom na vvoj domcej cenovej hladiny, potom meme urobi autorsky expertn odhad vvoja miery incie v obdob po vstupe R do eurozny. Ten by potom mohol by charakterizovan inanm diferencilom (t. j. rozdielom oproti priemeru eurozny) vo vke 2 a 5 %. V praxi to znamen, e pokia sa ECB podar udra stanoven dlhodob inan cie vo vke 2 %, bude esk republika vykazova inciu vo vke 4 7 %. Uveden interval je vak podmienen nedokonenm, a teda sasnm procesom cenovej a relnej konvergencie eskej ekonomiky voi eurozne. S rastcou rovou eskho HDP na obyvatea, vzhadom na priemer eurozny a pribliova-

B I A T E C
ronk 16, 3/2008

13

B I A T E C
E
Celkov nklady, celkov prnosy (absoltne)

Graf 2 Zvislos prnosov a nkladov podnikov od miery zapojenia sa do zahraninch transakci a od vekosti podniku
Prnosy ist prnos

Zisk

Men podnik V podnik

V podnik Men podnik

Nklady Strata Vek Minimlna

Minimlna

Mal

Stredn

Mal

Stredn

Vek

Miera zapojenia do zahraninch transakci s euroznou

Miera zapojenia do zahraninch transakci s euroznou

nie porovnatench cenovch hladn, by sa mali prirodzene takisto eliminova uveden inan rozdiely.

V DOSAH NA MAL A STREDN FIRMY

MONO OVPLYVNI NRAST VNMANEJ INFLCIE?

Kupujci bud porovnva rove cien s cenami skr predvanho tovaru. V prpade ak prepoet nebude zodpoveda, mu obania prejavi neoprvnen averziu voi menovej jednotke. Kupujci pri neoprvnenej prave cien nemu podchyti a napokon ani poukazova na motvy sprvania sa obchodnkov, ak zvili cenu pod zmienkou zmeny platobnej jednotky. Z neznalosti vetkch svislost bud poukazova na konverzn koecienty, ktor zdraenie vyvolali. Ocilne tatistiky s z tohto dvodu v rozpore s pocitmi obanov o raste cien v obdob prechodu na spolon menu euro. Pokia ide o ochranu spotrebiteov, je dleit spracova dulne ceny, vyuva analzy tatistickho radu a schmy sledovania cien (Price Watch).

Vstup do eurozny by mal omnoho viac ovplyvni mal a stredn rmy, ne rmy vek. Vznam malch a strednch riem na hospodrskych vsledkoch celej eskej ekonomiky je podstatne men, ne riem vekch (v roku 2006 sa mal a stredn podniky podieali na tvorbe hrubho domceho produktu pribline 34 %), preto mono oakva relatvne mal inky na cel esk ekonomiku.

VVOZCOVIA A POSILOVANIE KORUNY

PRSPEVOK NA VZRAST ZAHRANINHO

OBCHODU

Zavedenie eura v R vznamne zjednodu zahranin obchodn opercie s partnermi z alch krajn eurozny. Odstrni sa kurzov riziko. Finann opercie s tmito partnermi bud v jednej spolonej mene a nebude treba robi konverziu. alej sa urchlia a zjednoduia platobn opercie. Vonej obchod by sa mal odrazi predovetkm vo vke komoditnej a teritorilnej pecializcie eskej ekonomiky a v silnejej konkurencii zahraninch subjektov z alch krajn eurozny na vntornom trhu eskej ekonomiky. V slade s teriami medzinrodnho obchodu by sa tieto zmeny mali prejavi vo vzraste objemu vzjomnho obchodu. Zven konkurencia zahraninch subjektov ete povedie aj k alm trukturlnym zmenm v eskej ekonomike. Z dlhodobho hadiska mono vak rast konkurencie povaova za pozitvny efekt prijatia spolonej meny, pretoe tto zven konkurencia vytvor tlak na vyiu efektivitu celho nrodnho hospodrstva, aj ke me krtkodobo psobi opane negatvne.

pecickm a celkom jedinenm faktorom, ktor sa prejav v eskej ekonomike v prpade vstupu do eurozny, je nhly koniec vvoja dlhodobho posilovania eskej meny voi euru, t. j. mene rozhodujcich obchodnch partnerov. Dlhodobo, od roku 1999 a do sasnosti (okrem roku 2003) sa kadorone zhodnocuje esk mena v priemere o 4 5 % rone, o kumulatvne predstavuje zhodnotenie eskej meny o pribline tvrtinu poas poslednch es rokov. Tento vvoj sa odra vo vvoznch cench, pokia ho vvozcovia nekompenzuj zniovanm vrobnch nkladov, alebo zisku. Posilovanie nrodnej meny tak psob negatvne na rozvoj vvozu, pokia vroba na vvoz nie je vysoko nron na dovoz surovn zo zahraniia. Vstup do eurozny by mal odstrni tento negatvny vplyv v obchode s ostatnmi lenmi eurozny, take by vstup mal by impulzom pre rozvoj vvozu. Doteraj aprecian vvoj menovho kurzu eskej koruny mnoho ekonmov vysvetuje ako relne tak cenov pribliovanie sa eskej ekonomiky k vyspelm krajinm. V rokoch 1999 a 2006 sa relny kurz voi euru (deovan detormi HDP) zhodnocoval priemerne o pribline 4 % rone. To boli vsledky plne impozantn a vychdzali zo silnho podhodnotenia cenovej hladiny vo vzahu k relnym faktorom ekonomiky. Toto tempo vak nemono oakva aj v budcnosti. Najm ak vychdzame z predpokladu, e sa bude postupne uzatvra medzera vyplvajca z podhodnotenia cenovej hladiny eskej ekonomiky v porovnan s ekonomickou vyspelosou. Rovnako oakvame postupn uzatvranie kladnej produknej medzery (pribline do roku 2010), a teda

14

ronk 16, 3/2008

postupn ochladzovanie vkonu eskej ekonomiky. Nzor na silu relnej aprecicie menovho kurzu nie je jednoznan. Odhady tkajce sa relneho posilovania menovho kurzu sa pohybuj v intervale 1 3 % rone a postupne klesaj.

ZAHRANIN OBCHODN VMENA

Zavedenie spolonej meny nebude ma s najvou pravdepodobnosou okamit inok na vvoj vvozu. Rastov impulz po odstrnen kurzovho rizika v obchode s krajinami eurozny bude kompenzova skutonos, e absoltne tempo rastu vvozu kles v svislosti s procesom dohania otvorenejch ekonomk. Vvoj objemu dovozu by mal podlieha podobnm trendom ako vvoz. Nemono teda predpoklada nhle zmeny v jeho objeme kvli zavedeniu spolonej meny. Vvoj by mali v prevanej miere ovplyvova celosvetov tendencie. Sasne mono oakva pozvon pokles zmien v nadvznosti na pokraovanie pribliovania miery otvorenosti tchto krajn k tandardu krajn Eurpskej nie.

hej by pri repektovan pravidiel zaokrhovania a prepotania nemala narui pvodn cenov relcie, take by mala zosta zachovan kpna sila obyvatestva vo vzahu k domcim cenm, a to pri akejkovek rovni prepotania koecientu. spory obanov tak neme znehodnoti iba prechod na in menu. Znehodnocova spory mu in okolnosti svisiace s procesom cenovho vyrovnvania, ktor by sa prejavovali vyou domcou inciou v porovnan s priemerom eurozny. Miera znehodnotenia by zvisela od urenia rokovch sadzieb v eurozne a od inanho diferencilu ostatnch lenskch krajn.

DOSAH ZAVEDENIA EURA NA PODNIKY

PRIAME ZAHRANIN INVESTCIE

Zavedenie spolonej meny a v tom prpade elimincia kurzovho rizika odstrauje jednu z vznamnch prekok na von pohyb kapitlu. Spolon mena by mala vies k lepej integrcii nannch trhov a jednoduchiemu presunu nannch prostriedkov medzi ekonomikami. spory jednej ekonomiky mu by ahie a lacnejie umiestnen v ekonomike inej. Krajiny, ktor bud postupne nahradzova svoje nrodn meny spolonou menou euro, tak mu predpoklada rchly rast cezhraninch presunov nannch prostriedkov. Kee mono oakva pozitvny vplyv novej meny na vzjomn pohyby kapitlu, nemono ich jednoznane identikova a dokza. Meme teda skontatova, e s vekou pravdepodobnosou vplyv zavedenia eura v eskej ekonomike zatienia regionlne a celosvetov ekonomick trendy v oblasti priamych zahraninch investci. Zavedenie spolonej meny nebude ma vrazn priamy vplyv na vvoj priamych zahraninch investci pritekajcich do eskej republiky.

Celkov dosah na zavedenie eura na podnikov sektor bude pozitvny. Je to dan predovetkm vysokou obchodnou a kapitlovou prepojenosou eskch podnikov s krajinami eurozny. Dosah na jednotliv odvetvia vak bude rzny. Najv ist benet zska spracovatesk priemysel. Naopak, najviac zaaenm odvetvm bude sektor energetiky. Kvantikcia prnosov a nkladov na zavedenie eura je v praxi vemi zloit a v eskch podnikoch ju ete komplikuje nejasn a bliie neuren dtum prijatia eura. Na zklade hypotetickho vpotu (rok 2006) sme prili k zveru, e prnosy eura by v tomto roku boli 54 mld. K (1,68 % HDP) a nklady 28 mld. K (0,86 % HDP). Dosah zavedenia eura by teda bol v roku 2006 pozitvny vo vke pribline 26 mld. K (0, 82 % HDP).

VSTUP DO EUROZNY A DAOV SSTAVA

EKONOMICK RAST R

Mono predpoklada, e relne prjmy obyvateov R bud po vstupe do eurozny na niej rovni, ako je to v ostatnch krajinch lenskch ttov eurozny. Podmienky, ktor spolon mena euro poskytne nielen obanom ale predovetkm vrobcom (zamestnvateom), umonia dlhodob zmer pribli sa ivotnej rovni priemeru krajn eurozny.

Zavedenie eura nem z hadiska ekonomickej terie ani empirickch vsledkov priamy vplyv na daov oblas. Vstup 12 lenskch krajn (z pvodnch EU-15) do eurozny nebol spojen s rastom daovch sadzieb, prve naopak s ich miernym poklesom. Napriek tomu, e menov integrcia vemi vrazne zvila mobilitu kapitlu a zvila daov sa v tejto oblasti, neviedla k presunu daovho bremena, nespsobovala relevantn zmeny v daovej kvte alebo iastkovch daovch kvtach ani neviedla k daovmu zaaeniu jednotlivch ekonomickch faktorov. Prklad Slovinska, ktor zatia vstpilo do eurozny ako posledn krajina to potvrdzuje (Cyprus a Malta vstpili po zverejnen tdie pozn. red.). Vplyv zavedenia eura sa teda me v daovej politike prejavi sprostredkovane: vo forme snahy splni kritri pre vstup do eurozny a v snahe plni poiadavky Paktu stability a rastu.

VPLYV NA VDAVKOV STRNKU

ROZPOTU

DOSAH ZAVEDENIA EURA NA OBYVATEOV R

esk obania by sa nemali obva v svislosti s prijmanm eura zo zhorenia ich kpnej sily, najm pokia ide o znehodnotenie spor. Iba obyajn jednoduch konverzia jednej meny do dru-

Fiklne pravidl eurozny klad na daov politiku v krtkodobom horizonte poiadavku, ktor tandardne klad na daov politiku v strednodobom horizonte, a to je obmedzovanie rozpotovch vdavkov. Pokia ide o klny cie, hlavnou lohou je obmedzi vdavkov strnku verejnch rozpotov. aisko treba hada najm v oblasti mandatrnych vdavkov, ktor by sa mali znio-

B I A T E C
ronk 16, 3/2008

15

B I A T E C
E 16
ronk 16, 3/2008

va. Vzhadom na trvalo neuspokojiv trend vo vvoji relcie mandatrnych vdavkov voi prjmom rozpotu, mono oakva predovetkm pokles vdavkov na konen spotrebu vldy a socilne dvky. Toto vysoko pravdepodobn zniovanie vdavkov vak nesvis so snahou eskej republiky vstpi do eurozny, ale m in priny (predchdzajci stav verejnch nanci, neuskutonen dchodkov reformy, demograck vvoj).

dan dva roky (prpadne aj viac rokov) pripravi a zabezpei, aby ekonomika vyaila zo svojho lenstva v ERM II maximum.

ANALZA VEREJNEJ MIENKY

MECHANIZMUS ERM II: POZITVUM

ALEBO NEGATVUM PROCESU EURPSKEJ MENOVEJ INTEGRCIE?

Pobyt krajiny v mechanizme ERM II so sebou nesie mnoho vhod, ako naprklad stabilizcia menovho kurzu a tm aj kurzovho rizika, vyie prepojenie s ECB formou kurzovch intervenci, alie integrcie s krajinami eurozny a prehlbovanie jednotnho vntornho trhu. Existuj vak aj urit rizik pobytu v ERM II, a to vrazn obmedzenie menovej politiky danej krajiny tm, e sa centrlna banka mus zamera primrne na stabilizciu menovho kurzu. Pokia by tm vak bol dotknut cie stabilnej cenovej hladiny, mu by prpadn kurzov intervencie odloen. To by vak mohlo vies k rozkolsaniu menovho kurzu s negatvnymi inkami na ekonomiku. Rovnako v prpade krajn, ktor do obdobia vstupu do ERM II pouvali plvajci kurz, me prechod na xn kurz vies ku komplikcim. Naprklad nhla strata nstroja menovho kurzu a monos ekonomiky reagova na asymetrick oky. Plvajci kurz me ekonomike pomc (depreciciou) v situcii, ke sa zhoruje konkurencieschopnos krajiny. To sa prejav vrazne najm v malch a otvorench ekonomikch, ktor zvisia od zahraninho obchodu. Pokia navye centrlna banka pouvala ako svoj hlavn menovo-politick reim kontrolu incie, hroz ekonomike ete problm s konzistenciou menovej politiky. Napriek vetkm za a proti mechanizmu ERM II nemaj krajiny, ktor usiluj o lenstvo v eurozne, in vchodisko. Hospodrsko-politickm pikm tak nezostva ni in, ako sa na

Pri implementcii eura a prpravy na vstup do eurozny sa do popredia dostvaj najm makroekonomick a mikroekonomick analzy dosahu na ekonomiku. O ni menej dleit aj ke asto zabdan je zhodnoti verejn mienku. lensk tt sa me a nemus rozhodn usporiada referendum o spolonej mene. Ak sa rozhodne usporiada referendum, pozcia verejnej mienky je podstatn, avak nemono na u zabda ani v opanom prpade, ak referendum nie je. Je vemi dleit, aby obania dverovali menovej politike Eurpskej centrlnej banky a euru. Tto dveru nemono podceova alebo ju oznaova za druhorad. Poda prieskumov verejnej mienky respondenti z R poaduj, aby zaali dostva informcie niekoko rokov pred prechodom na nov menu (o najskr alebo niekoko rokov pred prechodom na euro 58 %). Obania najviac veria informcim z nrodnej centrlnej banky (85 %), eurpskych intitci (72 %), komernch bnk (72 %), ttnej sprvy (48 %), vldy a miestnej samosprvy (47 %), zdruenia spotrebiteov (43 %) a novinrov (40 %).

INFORMAN KAMPA JE NEVYHNUTN

S informanou kampaou treba zaa vo vekom predstihu pred zavedenm eura. Jej spech zabezpe konkrtny obsah zameriavajci sa na dosah prechodu na kadodenn ivot obanov a sprvne naasovanie. Zkladom spechu je, e udia dostan informcie od tch zdrojov, od ktorch oakvaj, e ich bud informova. Najm informcie z dveryhodnch prameov, v uritom asovom seku a v dostatonom mnostve, pretoe multiplicita posiluje vsledn poznatky. Intenzvna as kampane by mala zaa a tesne pred samotnm zavedenm eura, pretoe zven zujem verejnosti a podnikovej sfry sa prejav a v tomto obdob.

Priny disparity medzi reginmi v Eurpskej nii

Mgr. Milo Mrva Univerzita Komenskho v Bratislave Rozdielnosti a nerovnosti medzi reginmi s podstatnm dvodom existencie regionlnej politiky Eurpskej nie (E). Princpy a nstroje regionlnej politiky E s stavan tak, aby tieto disparity pomhali odstraova. Prirodzen rozdiely medzi jednotlivmi reginmi sa samozrejme nikdy nepodar zmaza, to vak ani nie je cieom regionlnej politiky E. Disparity s toti prirodzen jav a vyskytuj sa vo vetkch rovniach. Rozdiely meme odhali v prjmoch medzi jednotlivmi umi, ktor vykonvaj rovnak alebo rzne povolanie, medzi rmami z jednho odvetvia alebo z rznych odvetv. Rozdielna je rove dvoch susednch dedn alebo dvoch miest v rmci jednho reginu. Rozdiely s medzi mestskmi asami a priahlmi vidieckymi oblasami. Rozdiely existuj medzi reginmi v rmci krajn, rovnako aj medzi jednotlivmi krajinami.
Preo by sa teda mali rozdiely zniova? Je vbec mon rozdiely odstrni? Odpove na tieto otzky mono njs aj v princpoch, na ktorch je postaven Eurpska nia. T povauje za svoj hlavn cie celkov rast konkurencieschopnosti, ktor mono dosiahnu kontinulnym rastom vetkch ast E. Stagncia zaostalch reginov by toti zniovala vsledn konkurencieschopnos Eurpskej nie. Preto je rozvoj v tchto reginoch podporovan prostrednctvom rznych nstrojov pomoci. Menej rozvinut reginy maj zujem zvyova svoju konkurencieschopnos, pretoe chc zvi aj ivotn rove svojho obyvatestva, prilka na svoje zemie investorov, zvi zamestnanos, stabilizova pracovn trh, vytvori priestor na rozvoj podnikania, vedy a vskumu a zlepova socilnu situciu obyvateov. Rovnako aj rozvinut reginy maj zujem na rozvoji menej rozvinutch reginov. Vek rozvojov projekty v reginoch mnohokrt vykonvaj odbornci a rmy z rozvinutch oblast, ktor takto zskavaj jednorazov zkazky a naopak dlhodob rast v reginoch zvyuje kpyschopnos tamojieho obyvatestva, o zvuje potencilne odbytov trhy riem z rozvinutch oblast.

PRINY VZNIKU A EXISTENCIE

ROZDIELNOST

Vznik a existencia dispart je rzna. Najastejm dvodom nerovnost a rozdielov reginov bva ich historick aspekt rozvoja. Toto je takisto prina, pre ktor zaostva vina reginov v novch lenskch ttoch, ktor vstpili do E v roku 2004 a 2007. Pre vinu z tchto reginov predstavuje deformcia vvoja poas socializmu vemi siln nevhodu, ktor sa prejavila prve v zaostvan za inmi reginmi Eurpy, ktor sa mali monos slobodne rozvja v podmienkach trhovho hospodrstva a svetovho obchodu. Disparity vak nie s len medzi pvodnmi a novmi lenskmi krajinami. Disparity existuj aj vo vntri jednotli-

vch krajn. Prinou takchto dispart bva takisto historick a geograck dimenzia, nedostaton infratruktra, orientcia na ponohospodrstvo, prpadne jednostrann zameranie na tak odvetvie priemyslu, ktor sa dostalo do padku. Vchodiskov faktory psobiace na vznik regionlnych dispart mono zhrn do nasledujcich faktorov:1 odlin tartovacie pozcie, z ktorch vstupovali jednotliv reginy do transformanho procesu, geograck dimenzia, jednostrann orientcia na urit odvetvie hospodrstva, chbajca infratruktra, rove rozvojovho potencilu v regine. Odlin tartovacie pozcie poukazuj na rozdielne historick predpoklady jednotlivch reginov. Tkaj sa najm nerovnost medzi reginmi ekonomicky vyspelej, zpadnej Eurpy a reginov z bvalch komunistickch krajn. Proces transformcie bvalch ekonomk vchodnho bloku znane skomplikoval vchodiskov pozciu viny tamojch reginov. Geograck dimenzia poukazuje na rozdiely medzi reginmi vyplvajce z ich geograckej polohy. Geograck poloha svis aj s dostupnosou prrodnch zdrojov a monosou ich vyuitia. Prkladom geogracky pecickch reginov s horsk a prmorsk oblasti, ktorm sa venuje pozornos v rmci konkrtnych podpornch programov. Jednostrann orientcia na urit odvetvie hospodrstva je vemi nebezpen, pretoe v prpade stagncie danho odvetvia stagnuje cel regin. Vo vhode s reginy so iroko diverzikovanmi aktivitami, ktor zniuj toto riziko. Chbajca infratruktra predovetkm dopravn patr k vznamnm bariram rozvoja reginov. Tka sa to najm reginov, ktor s vzdialen od priemyselnch alebo obchodnch centier a odbytovch trhov. Takto reginy s zva ako dostupn a nklady na transport s vemi

B I A T E C
J
1 http://www.euractiv.sk/, cit. 1. 2. 2007.
ronk 16, 3/2008

17

B I A T E C
R
2 http://epp.eurostat.ec.europa.eu/ Regional breakdown of GDP per Capita, cit. 24. 2. 2007. 3 Podrobn tatistiky mono njs na internetovej strnke Eurostatu: http://epp.eurostat.cec.eu.int/.

vysok. Reginy s vybudovanou infratruktrou maj ovea lepiu vchodiskov situciu pokia ide o ich rozvoj. rove rozvojovho potencilu je faktor, ktor svis s rovou udskch zdrojov v regine. Rozvojov potencil je naprklad vy, ak s do rozhodovania o smerovan reginu zapojen obyvatelia, ktor maj zujem o participciu na veciach verejnch. Dleitm faktorom existencie rozvojovho potencilu v regine je veobecn rove udskch zdrojov, kolstva, vskumu, obianskej spolonosti, rove koopercie medzi jednotlivmi aktrmi, ako aj spoloensk zodpovednos a kultra reginu. Disparity medzi reginmi mono sledova poda vky hrubho domceho produktu na obyvatea prepotanho na paritu kpnej sily. Takto upraven HDP sa potom porovnva s priemerom HDP v E a percentulne sa ur, ak rove z priemernho HDP v E prslun regin dosahuje. Tento spsob umouje spoahlivo mera a porovnva rove v jednotlivch reginoch, napriek tomu, e neberie do vahy nehmotn faktory ako naprklad kvalita ivota, spokojnos, environmentlne faktory a in.

Rozrenie Eurpskej nie v mji 2004 a v januri 2007 vrazne zmenilo socilno-ekonomick truktru tohto zoskupenia. Zvili sa regionlne disparity medzi jednotlivmi reginmi ttov E.2 Hoci po vstupe novch lenskch ttov sa zvil poet obyvateov E o pribline 19,5 %, hrub domci produkt sa vak zvil len o 5 %.3

VYBRAN UKAZOVATELE DOKUMENTUJCE REGIONLNE NEROVNOSTI V E

Dvans novch lenskch krajn E tvor 55 reginov NUTS II. Z nich len 6 reginov dosahuje rove HDP na obyvatea vyiu ako 75 % priemeru E, priom 32 reginov NUTS II nedosahuje ani 50 % priemernej rovne HDP v E. Pritom v tchto reginoch ije takmer 70 % vetkch obyvateov novch lenskch krajn E. Rozvoju najzaostalejch reginov brni nzka miera investci, vysok nezamestnanos, nekvalitn dopravn infratruktra a nedostaton zzemie sluieb, o je nevyhnutn na rozvoj podnikania. Situcia v novch lenskch krajinch E z hadiska makroekonomickch ukazovateov sa mierne upravila oproti obdobiu pred vstupom do E. Niektor nov lensk krajiny, ako je Cyprus, Slovinsko a esk republika predbehli na zklade HDP meranho paritou kpnej sily obyvatestva aj niektor star lensk krajiny, napr. Grcko a Portugalsko. Rozdiely s aj v rmci jednotlivch pristupujcich krajn naalej vrazn: najbohatmi reginmi s asto hlavn mest, ako je Praha a aj Bratislavsk regin. Praha ako jedin regin z novch lenskch krajn sa nachdza v prvej dvadsiatke najbohatch reginov E, ke v roku 2004 dosahoval 157 % rovne priemeru HDP, o bolo viac ako naprklad regin mesta Madrid, Brmy alebo regin, v ktorom sa nachdza Dublin. Naproti tomu najchudobnej regin Nord-Est v Rumunsku dosahuje len 23 % priemernho HDP Eurpskej nie (daj z roku 2004). Rozdiely medzi reginmi v novch lenskch krajinch sa zvuj. Rozvoj sa koncentruje vo vekch mestch a v ich okol. Tieto lokality ponkaj najlkavejie podmienky na rozvoj perspektvnych innost v oblasti sluieb. Spravidla maj

Tab. 1 Dvadsa najbohatch reginov v E (v HDP na obyvatea poda parity kpnej sily, index 100 = priemer) 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 tt Vek Britnia Luxembursko Belgicko Nemecko Raksko Franczsko Vek Britnia Nemecko vdsko Holandsko Nemecko echy rsko Nemecko Vek Britnia Holandsko Holandsko vdsko Belgicko Vek Britnia Regin NUTS II Vntorn (Inner) Londn Luxemburg (Grand-Duch) Brusel Hamburg Viede le de France Berkshire, Bucks and Oxfordshire Horn Bavorsko (Oberbayern) tokholm Utrecht Darmstadt Praha Southern and Eastern Brmy North Eastern Scotland Groningen Noord-Holland land Antwerpy Gloucestershire 2001 284,5 224,9 249,6 202,1 181,7 185,7 163,6 167,6 165,8 169,4 159,5 142,7 149,6 154,6 157,3 156,2 151,6 165,3 141,6 133,0 2002 298,2 230,9 250,4 196,9 178,6 183,6 166,6 165,6 164,3 163,2 154,5 148,3 153,8 154,2 159,3 151,6 154,5 159,2 142,9 140,1 2003 300,0 247,2 249,4 199,4 182,5 176,8 169,9 171,1 164,2 158,0 160,7 154,8 155,1 159,0 153,7 153,4 152,0 149,4 143,7 141,6 2004 302,9 251,0 248,3 195,2 179,7 174,5 173,8 169,3 165,7 157,7 157,3 157,1 156,5 155,8 153,9 153,7 153,7 146,3 144,5 143,4

Zdroj: http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal, vlastn vpoty autora.

18

ronk 16, 3/2008

Tab. 2 Dvadsa najchudobnejch reginov v E (v HDP na obyvatea poda parity kpnej sily, index 100 = priemer) 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 tt Rumunsko Bulharsko Bulharsko Bulharsko Rumunsko Rumunsko Bulharsko Bulharsko Rumunsko Rumunsko Posko Posko Rumunsko Posko Rumunsko Posko Posko Maarsko Slovensko Maarsko Regin NUTS II Nord-Est Severozapaden Yuzhen tsentralen Severen tsentralen Sud Sud-Vest Severoiztochen Yugoiztochen Sud-Est Nord-Vest Lubelskie Podkarpatsko Centru Podlaskie Vest Swietokrzyskie Warminsko-Mazurskie szak-Alfld Vchodn Slovensko szak-Magyarorszg 2001 19,7 26,2 22,3 25,0 21,8 23,2 26,3 28,0 23,6 25,5 34,3 34,0 28,8 37,4 29,3 36,7 36,6 39,6 39,1 38,8 2002 21,1 25,0 21,9 25,5 23,6 23,6 25,8 26,9 25,2 27,8 34,1 34,0 31,8 37,4 32,0 37,4 37,0 39,9 40,5 39,5 2003 22,6 26,6 24,8 26,3 25,4 26,6 28,5 29,7 26,7 30,3 34,6 34,6 33,6 37,1 35,4 38,2 38,6 41,8 41,1 40,9 2004 23,6 25,6 25,6 26,4 28,4 28,8 29,3 29,9 30,7 33,0 35,2 35,4 35,5 37,9 39,0 39,3 39,4 41,9 42,3 42,5

Zdroj: http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal, vlastn vpoty autora.

Tab. 3 Dvadsa reginov s najvym prrastkom HDP od roku 1995 do roku 2004 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 tt Estnsko Litva Lotysko Posko Grcko rsko Maarsko rsko Maarsko Posko Slovensko echy Grcko Maarsko Grcko Vek Britnia Grcko Slovensko Posko Slovensko Regin NUTS II Estnsko Litva Lotysko Mazowieckie Attiki Southern and Eastern Kzp-Magyarorszg Border, Midlands and Western Kzp-Dunntl Wielkopolskie Bratislavsk kraj Praha Notio Nyugat-Dunntl Ipeiros Berkshire, Bucks and Oxfordshire Ionia Stredn Slovensko Ldzkie Vchodn Slovensko 1995 35,1 31,2 35,7 54,3 79,8 113,6 73,8 73,6 46,3 41,8 100,0 122,5 80,0 52,7 53,7 142,0 62,7 38,3 38,7 35,3 2004 55,7 45,5 51,1 76,8 112,7 156,5 101,6 100,1 61,1 54,5 129,3 157,1 101,9 66,8 67,5 173,8 76,7 46,7 46,7 42,3 Zmena 04/95 58,69 % 45,83 % 43,14 % 41,44 % 41,23 % 37,76 % 37,67 % 36,01 % 31,97 % 30,38 % 29,30 % 28,24 % 27,38 % 26,76 % 25,70 % 22,39 % 22,33 % 21,93 % 20,67 % 19,83 %

Zdroj: http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal, vlastn vpoty autora.

k dispozcii lepiu infratruktru a takisto s prepojen s kovmi trhmi v zpadnej asti E. Lepie sluby, technick a dopravn infratruktra a koncentrcia kvalikovanej pracovnej sily s dvodmi, preo sem smeruje vina priamych zahraninch investci. Tie vytvraj pracovn miesta, pomhaj rastu HDP reginov. Zrove tak vak prispievaj k zvyovaniu regionlnych nerovnost.

Vekou prekkou rozvoja reginov je najm v strednej Eurpe a Pobaltskch krajinch relatvne nzka hustota obyvatestva a takisto fakt, e v tchto oblastiach neexistuj mest, ktor by svojou vekosou zaujali zahraninch investorov a neskr slili ako motor alieho rozvoja celho reginu. Uvdza sa to v minuloronej Tretej sprve o ekonomickej a socilnej kohzii4, ktor

B I A T E C
J
4 http://europa.eu.int/comm/regional_policy/sources/dococ/ocial/ reports/cohesion3/cohesion3en.htm: Third report on Economic and Social Cohesion cit. 20. 10. 2007.
ronk 16, 3/2008

19

B I A T E C

Tab. 4 20 reginov s najvym poklesom HDP od roku 1995 do roku 2004 (v HDP na obyvatea poda parity kpnej sily, index 100 = priemer) 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 tt Taliansko Grcko Nemecko Franczsko Taliansko Taliansko Taliansko Taliansko Taliansko Nemecko Taliansko Taliansko Taliansko Grcko Nemecko Taliansko Nemecko Nemecko Franczsko Taliansko Regin NUTS II dAosta/Valle Sterea Berln Guyane Abruzzo Bolzano-Bozen Trento Piemonte Friuli-Venezia Lneburg Emilia-Romagna Umbria Molise Dytiki Hannover Siclia Koln Schleswig-Holstein Alsace Liguria 1995 168,6 110,6 127,8 67,9 105,2 172,3 153,9 143,8 141,1 101,0 156,4 121,1 92,4 74,3 130,0 79,4 141,1 121,1 125,4 127,5 2004 128,2 86,1 101,2 54,4 84,9 140,2 126,9 119,5 117,4 84,2 130,4 101,0 77,1 62,7 109,8 67,3 120,1 104,1 107,8 109,7 Zmena 04/95 -23,96 % -22,15 % -20,81 % -19,88 % -19,30 % -18,63 % -17,54 % -16,90 % -16,80 % -16,63 % -16,62 % -16,60 % -16,56 % -15,61 % -15,54 % -15,24 % -14,88 % -14,04 % -14,04 % -13,96 %

Zdroj: http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal, vlastn vpoty autora.

5 Vetky seln daje pochdzaj z http://epp.eurostat.ec.europa.eu, cit. 22. 10. 2007.

schvlila Eurpska komisia. Komisia oznaila za vek mest sdla s potom nad 250 tisc obyvateov. Z novch lenskch krajn viacero takchto miest m iba Posko. Osem z celkovo 41 reginov NUTS II v novch lenskch krajinch nem na svojom zem ani jedno mesto s aspo stotisc obyvatemi. Nedostaton koncentrcia obyvatestva bva vraznou prekkou ekonomickho rozvoja, najm v kombincii so slabou infratruktrou a nedostatone hustm dopravnm spojenm. Regionlne rozdiely s naalej vrazn aj v pvodnch ptnstich lenskch krajinch E.5 HDP prepotan na paritu kpnej sily a jednho obyvatea sa v roku 2004 pohyboval od 55 % priemernej rovne rozrenej E vo franczskom regine Guyane a po 302 % priemeru v najbohatom regine, ktorm je Inner London (Vntorn Londn). Celkovo m takmer ptina reginov v eurpskej ptnstke HDP na obyvatea vy ako 130 % priemeru rozrenej E. Ptina naopak m HDP ni ako 85 % priemeru. Vemi zaujmav je v poslednom obdob aj vvoj rovne HDP v jednotlivch reginoch. Vvoj rovne v najvyspelejch a najzaostalejch reginoch dokumentuj tabuky. V tabukch 1 a 2 uvdzame najbohatie a najchudobnejie reginy v roku 2004, a v tabukch 3 a 4 reginy s najvm medzironm rastom a poklesom HDP v rokoch 1995 a 2004. Hodnoty v tabukch predstavuj indexovan HDP na obyvatea v reginoch NUTS II vetkch 27 krajn E prepotan poda parity kpnej sily, index 100 = priemer HPD v E-25. Zaujmav je sledova vvoj HDP poas jednotlivch obdob v danch reginoch.

PERSPEKTVY ZNIOVANIA DISPART MEDZI REGINMI E

tatistiky dokumentuj existujce disparity medzi jednotlivmi reginmi E. Zniovanie dispart je dlhodob proces. Svis s rozvojom reginov a rastom ich konkurencieschopnosti. Tento rozvoj m svoj primrny zklad v samotnej aktivite aktrov v regine. Prve subjekty v regine musia vyvja snahu a vu a uskutoova rozvojov aktivity. Nstroje eurpskej regionlnej politiky s len doplnkovm nstrojom a ich lohou je podporova strategicky riaden rozvojov aktivity. Proces zniovania dispart vyaduje dlhodob strategick koncepciu reginu. T musia vytvori predovetkm domci regionlni aktri. To znamen, e kad regin me ma in spsob, metdu ako zvyova konkurencieschopnos. Prioritnou perspektvou vak bude kombincia tvorivho a strategicky orientovanho potencilu v reginoch s monosami, ktor prina vyuvanie prostriedkov z fondov E. Zniovanie dispart prostrednctvom rastu konkurencieschopnosti bude zaloen na aktvnom prstupe reginov prve oni bud mc vytvorenm riadiacich truktr a stratgie rozvoja uskutoova samotn rozvoj. Regionlna politika E m svoje pravidl, avak pasvni prijmatelia pomoci nemaj ancu uspie. Iba strategicky riaden reginy maj ancu kontinulne rozvja svoju konkurencieschopnos. Nstroje zvyovania konkurencieschopnosti i nstroje regionlnej politiky s orientovan jednoznane aby rast konkurencieschopnosti celej E pomhal rs aj jednotlivm jej reginom, a naopak aby rast jednotlivch reginov prispieval k rastu celej Eurpskej nie.

20

ronk 16, 3/2008

Skmanie spokojnosti klienta v komernej banke

Poet klientov vznamne determinuje spenos banky na trhu, jej rentabilitu a perspektvne takisto viac monost v konkurennom prostred. Poet klientov banky zvis aj od toho, i s so slubami banky spokojn. Spokojnos bankovho klienta predstavuje kov moment pri jeho hodnoten, i bude naalej zkaznkom danej banky. Spokojnos zkaznka v banke meme denova ako shrn osobnch pocitov, ktor s vyvolan rozdielom medzi jeho poiadavkami a vnmanou realitou pri kpe bankovch produktov a sluieb na trhu. Tieto psychologick a socilne faktory s pomerne ako zmeraten, vsledky realizovanch prieskumov s nron na interpretciu a uplatnenie optimlnych manarskych postupov.
Banky vo vlastnom zujme na zklade rznych parcilnych indiktorov sleduj spokojnos svojich zkaznkov a najm ich zujem zosta klientom banky a intenzvnejie vyuva bankov produkty a sluby. Me to by poet sanost, nrast, resp. pokles klientov, niektor iastkov poznatky pracovnkov pobokovej siete a stredia banky, at. Mono predpoklada, e komplexn vskumy spokojnosti klientov nie s benou praxou bnk, aj ke je zrejm, e nie s pre nich ani neznmou aktivitou. V tomto prspevku sa venujeme problematike spokojnosti individulneho klienta v komernej banke.

hos. doc. Ing. Jaroslav Bels, PhD. Ekonomick univerzita Bratislava

ZAHRANIN PRIESKUMY V OBLASTI

SPOKOJNOSTI KLIENTOV

Vsledky niektorch zahraninch prieskumov upozoruj na zaujmav skutonosti, resp. pohady klientov na banky1 a mohli by by vhodnou inpirciou pre banky orientovan na retail. Poda nzorov klientov, ktor sa zastnili zahraninch prieskumov, banky napr. nerozumej ich poiadavkm, nechpu potreby svojich klientov, nie s aktvne v predaji produktov, klienti s pre banku neznmi a chc ma pocit vnosti v banke, at. tdie tie ukzali, e zkaznci personl poboiek asto vnmaj ako neochotn a prli vecn, zatia o klienti banky oakvaj priatesk prstup. Personl banky nie je schopn odpoveda na zkladn otzky a odkazuje s nimi klienta na odbornkov, ktor vak nie s vdy v danej chvli k dispozcii. Rzni autori uvdzaj rozlin faktory, ktor s dleit pre spokojnos klienta v banke. Napr. Grimes, J.2 uvdza, e pre zkaznka s dleit tri faktory: pohodlie, bezproblmov servis a pocit by vysoko hodnoten. Gordon, M.3 uvdza tieto atribty spokojnosti zkaznka: cenov konkurencia, exibilnejie produkty, vyia kvalita bankovch sluieb, sluby

v reime 24 x 7 x 52, via kontrola kvality sluieb. Cap Gemini4 povauje za kov prvky spokojnosti zkaznka dostupnos bankovch sluieb a dobr ceny. Impact Plus uvdza, e 89 % klientov povauje za vemi dleit, aby zostali loklne poboky bnk otvoren, 88 % povauje za vemi dleit, aby banky neuplatovali politiku skrytch poplatkov, 77 % poaduje skrti akanie, 74 % povauje za dleit faktor vo svojej banke zlepi hospodrnos, 63 % klientov prezentuje nzor, e banka by mala lepie vybavova reklamcie, 63 % poaduje zni poet zasielanch starch mailov, 60 % chce zjednodui produkty, 56 % chce zlepi kolenia pre personl, 56 % poaduje zavies lojalitn programy a len 9 % poaduje otvorenie poboky v nedeu. Croxford, H.5 povauje za dominantn aspekty spotrebiteskho sprvania: sluby zkaznkom predstavuj druh stranu sksenost zkaznka pri kontakte s bankou, zkaznk hodnot pohodlie, jednoduchos,

Graf 1 Kov faktory spokojnosti klienta poda Impact Plus

100 90 80 70 60 50 40 30 20 10
Otvracie hodiny Transparetn poplatky akanie v rade Hospodrnos Reklamcie Zjednoduen produkty Star maily

kolenie personlu

Lojalitn programy

Zdroj: Impact plus.

Neden predaj

B I A T E C
1 Bels, J.: Retailov bankovnctvo vznamn oblast podnikania komernch bnk, Biatec . 10, 2007, str. 16 23. 2 International conference group: Branch banking into the 21st. century, dokumentcia z konferencie, Londn, 25.26. 9. 1996. 3 International conference group: Branch banking into the 21st. century, dokumentcia z konferencie, Londn, 25.26. 9. 1996. 4 Institute of economic aairs: The future of retail banking. Zbornk z konferencie, 13.14. 5. 1998, Londn 5 Croxford, H. Abramson, F. Jablonowski, A.: The art of better retail banking, John Wiley & Sohs, Ltd, Chichester, England, 2006, s. 95.
ronk 16, 3/2008

21

B I A T E C
K
6 One-size-ts-all. (Jedna vekos pre vetkch.) 7 Kaparovsk, V. a kol.: zen obchodnch bank vybran kapitoly. 1. vydn. Praha, C. H. Beck 2006, s. 286.

rchlos, schopnos banky riei jeho problmy a prunos banky pri poskytovan sluieb; obchodn znaku ktor sa transformuje do nzoru zkaznka, e banke me dverova a cti sa v nej pohodlne, o je osobitne dleit pre vkladateov, (rastca regulcia podporuje dveryhodnos bankovho sektora); produkty a sluby predstavuj tovary, ktor banky predvaj svojim zkaznkom, (ete stle existuje mal silie na strane bnk vytvra produkty, ktor v plnom rozsahu uspokojuj potreby jednotlivch trhovch segmentov, resp. reaguj na udalosti v ivote klientov)6; ceny nklady pre banku predstavuj ceny pre klientov, ktor mu ma podobu rokov alebo poplatkov. Croxford, H. viackrt prezentuje nzor, e banky v nedostatonej miere sleduj potreby zkaznka vo vzahu k jeho ivotnm udalostiam, resp. potrebm. Tento nzor me ma i znan as bankovch klientov, priom v nzore na ceny sluieb me by znane subjektvny. Problmom pre banku me by skutonos, e jej klienti vidia vek rezervy v celkovej kvalite ponkanch produktov, o me by spsoben subjektvnym pohadom bankovch zamestnancov a manarov, ktor tvrdia, e parametre produktov s pre klienta vhodn. Klient banky si vak me myslie opak. Banky len vemi neochotne priznvaj tento postoj, to znamen, e preferuj vznamne vlastn potreby pred potrebami klienta, priom v mnohch parcilnych aktivitch ho nepriamo prezentuj (napr. tovanie neopodstatnench poplatkov, rast rokov a poplatkov zrove, neochota zavies poadovan sluby, pretoe s v rozpore s predstavami banky prkladom je cash back, t. j. vber hotovosti v obchodoch, snaha prispsobi jeden produkt rozmanitm potrebm klientov, at.) Poda prieskumu spolonosti Brickstream existuje p najdleitejch faktorov spokojnosti klienta v poboke banky: rchla obsluha pri pokladnici banky, vhodn umiestnenie poboky a dka otvracch hodn, bezchybn sluby banky, dostupnos viacerch distribunch kanlov, truktra poboky umoujca rchlo vybavi poiadavky klienta.

Sledovanie a meranie spokojnosti retailovch zkaznkov predstavuje vemi nron lohu pre bankov manament. Banka by mala pri meran spokojnosti zkaznkov vychdza z tejto postupnosti:7 denova zkaznka banky; denova poiadavky svojich zkaznkov a znaky ich spokojnosti; vytvori dotaznk na meranie spokojnosti zkaznkov; stanovi vekos vberu; zvoli metdu zberu dajov; vyhodnoti daje o spokojnosti zkaznkov. Vchodiskovm bodom merania spokojnosti je proces ako denova zkaznka, ktorho spo-

METODOLOGICK ASPEKTY MERANIA

kojnos chce komern banka mera. Klientom banky je ten ekonomick subjekt, ktorho vzahy s bankou s formlne upraven zmluvou. Avak pokia ide o meranie spokojnosti, vznamn miesto maj aj potencilni klienti banky, to znamen t, ktorch banka me zska v budcnosti. V procese zisovania spokojnosti zkaznkov je vhodn orientova sa na jednotliv segmenty. Poiadavku klienta banky meme denova ako potrebu, ktor by mala by transformovan do parametrov bankovch produktov a sluieb optimlnym spsobom. Naprklad, ak klient m potrebu pravidelne plati platby za njomn, banka mu ponkne trval prkaz a neiada ho, aby neustle sledoval termn platby a dval podnet na hradu platby. V tomto procese si banka denuje znaky spokojnosti klienta. Znaky spokojnosti klienta chpeme ako sbor meratench a nemeratench prvkov, ktorch splnenie znamen, e zkaznk banky bude spokojn s kvalitou danho produktu. Pri denovan znakov spokojnosti zkaznkov meme postupova takto: metdou rozvoja znakov kvality prieskum znakov kvality neuskutoujeme relnymi klientmi banky, ale vyuijeme schopnosti personlu banky. Tto metda zrove umouje personlu banky lepie chpa oakvania zkaznka banky; metdou povania hlasu zkaznka prieskum znakov kvality uskutoujeme na relnych klientoch banky, banky pouvaj diskusiu v ohniskovch skupinch, priame rozhovory s klientmi, dotaznkov metdu a metdu kritickch udalost. Dleitou aktivitou v tomto procese je prprava dotaznka pre klientov banky. Podstatnm problmom je denova otzky a sprvne ich usporiada. Sbor otzok by mal obsahova: otzky o celkovej spokojnosti klienta; otzky, tkajce sa spokojnosti klienta s jednotlivmi znakmi; otzky, tkajce sa informci o klientovi. Plat pravidlo, e poet otzok by mal by minimlny a ich formulcia by mala umoni klientovi odpoveda tak, aby potom banka mohla kvantikova individulnu spokojnos klienta a priemern mieru spokojnosti jednotlivch segmentov. Sprvne usporiadanie dotaznka si vyaduje stanovi vhodn truktru dotaznka. Dotaznk by mal zaha tieto asti: otzky shrnnho charakteru, ktor predstavuj k k poznaniu budcich zvyklost zkaznka na zklade dnenho subjektvneho vnmania spokojnosti tto as dotaznka by mala obsahova otzky, ktor sa dotkaj celkovej spokojnosti zkaznka v banke, budcich zmerov o kpe bankovch produktov, monch odporaniach pre potencilnych klientov; otzky zameran na hodnotenie miery spokojnosti s jednotlivmi znakmi tieto otzky tvoria aiskov as dotaznka, z hadiska vyuitenosti zskanch dajov je vhodn denova optimlny poet znakov, pretoe v prpade prli podrobnho zisovania banke hroz minimlne odozva;

22

ronk 16, 3/2008

monos zska nzory homognnych skupn klientov vo vzahu k spokojnosti. Vzhadom na vek poet individulnych klientov banky nemu vykonva prieskumy spokojnosti u vetkch klientov a musia si denova reprezentatvnu vzorku klientov, na ktorej doku prieskum uskutoni. Denovanie reprezentatvnej vzorky klientov obsahuje tieto aktivity: stanovenie potu respondentov; zaistenie reprezentatvnosti tohto potu; stanovenie rovne spoahlivosti zskanch dajov. Dleit je vber metdy zberu dajov, ktor determinuj: poet respondentov; vka rozpotu na dotaznkov akciu; technick monosti externej agentry; poiadavky na nvratnos dotaznkov. Zverenou fzou tohto procesu je vyhodnotenie zskanch dajov o spokojnosti zkaznkov, ktor je potrebn v maximlne monej miere kvantikova, pretoe takto zskan daje predstavuj kvalitn podklady pre rozhodovanie bankovho manamentu.

segmentan otzky tieto poskytuj banke

pecick, pecick mu by do istej miery aj jej zkaznci a predovetkm ich potreby a poiadavky na kvalitu. Meranie spokojnosti zkaznkov je vhodn uskutoni i pri zaveden novch spsobov obsluhy zkaznka, pripadne pri inch vznamnch zmench v banke, napr. zaveden novch vznamnch produktov, distribunch kanlov, uplatovan novch princpov cenovej politiky banky, at.

PRIESKUM SPOKOJNOSTI KLIENTOV V BANKOVOM SEKTORE NA SLOVENSKU

V rmci grantu VEGA 1/2563/05 Ekonomick univerzita v Bratislave, Katedra bankovnctva a medzinrodnch nanci v spoluprci so tudentmi Nrodohospodrskej fakulty uskutonila prieskum spokojnosti klientov v bankch na Slovensku. Pri spracovan prieskumu sme vychdzali z vsledkov zahraninch prieskumov, priom naim cieom bolo porovna vsledky v domcom prosGraf 2 Spokojnos klientov
21 % 15 %

POZNMKY K PROBLEMATIKE MERANIA

SPOKOJNOSTI KLIENTOV

Spokojnos zkaznka meme denova ako

shrn osobnch pocitov, ktor s vyvolan rozdielom medzi jeho poiadavkami a vnmanou realitou pri kpe bankovch produktov a sluieb na trhu, vytvra ju zmes subjektvnych pocitov a vnemov, ktor s ako meraten, a preto je tento proces vemi nron pre bankov manament. V procese merania spokojnosti zkaznka, vzhadom na to, e ho iniciuje a realizuje banka, je potrebn sprvne nastavi priority v oblasti merania spokojnosti, to znamen zamera sa na kov segmenty, resp. kov produkty. Proces merania spokojnosti zkaznka je potrebn modelova tak, aby priniesol relevantn vsledky pre bankov manament, vytvoril podmienky na vytvranie pozitvneho obrazu o banke v oiach existujcich a potencilnych klientov banky. Prprava a realizcia parcilnych aktivt mus by v dostatonej miere objektvna a sledova cie merania spokojnosti zkaznka a nie meranie spokojnosti inch zastnench subjektov (extern agentra, manament, zamestnanci, at.). Dleitou fzou je optimlna implementcia zskanch poznatkov do inovcie procesov a vzahov dovntra intitcie, ktorej nevyhnutnm predpokladom je dkladn znalos vntornch podmienok banky vo vzahu k stratgi banky a uplatovanej obchodnej politike. V procese merania spokojnosti zkaznka, vzhadom na vek poet indiktorov spokojnosti, resp. nespokojnosti, je potrebn sprvne analyzova priority zo strany klienta, priradi im zodpovedajcu vhu, pretoe kad banka je

64 %

Spokojn Nespokojn Nevedia sa vyjadri

Zdroj: Autor.

Graf 3 Faktory spokojnosti klientov

60 %

50 %

40 %

30 %

20 %

10 %

0% ROP ELBA KPS POP DPO

Zdroj: Autor. Vysvetlivky: rchla obsluha v poboke banky ROP, monos vyuva elektronick bankovnctvo ELBA, kvalitn produkty a sluby KPS, pohodln a prjemn obsluha v poboke banky POP, dostupnos poboky DPO, rozvinut sie bankomatov ATM, in dvody (kvalitn poradenstvo, sluby bez poplatkov) In

B I A T E C
ATM In

ronk 16, 3/2008

23

B I A T E C
K
70 % 60 % 50 % 40 % 30 % 20 % 10 % 0% POB NELBA

tred s nzormi niektorch zahraninch autorov. Prieskumu sa zastnilo 298 respondentov. Z celkovho potu respondentov 64 % uviedlo, e s spokojn s poskytovanmi bankovmi produktmi a slubami, 21 % respondentov nie je spokojnch a 15 % sa k tejto otzke nevedelo vyjadri. Najviu spokojnos priradili respondenti (mali monos viacerch odpoved) dostupnosti bankovch produktov a sluieb: rozvinut sie bankomatov (54 %), monos vyuva elektronick bankovnctvo (49 %), dostupnos poboky(45 %). alie faktory spokojnosti boli: pohodln a prjemn obsluha v poboke banky (25 %), rchla obsluha v poboke banky (22 %), kvalitn produkty a sluby (17 %), in dvody (kvalitn poradenstvo, sluby bez poplatkov) 21 %. Najviu nespokojnos respondenti prejavili s cenou bankovch produktov a sluieb (59 %) a s pomalou obsluhou v poboke banky (36 %). alie faktory nespokojnosti klientov boli: neosobn prstup (16 %), nzka akceptcia potrieb zkaznkov (11 %), nekvalitn elektronick bankovnctvo (8 %), zl dostupnos poboky (8 %), in dvody (nzke roky, zmena poplatkov bez vedomia sporitea, zl dostupnos bankomatov, poskytnutie debetu na benom te bez predchdzajceho poiadania klienta, nekompetentn prstup zamestnancov at.) 6 %. Zaujmalo ns, ako sa ctia by cenen zkaznci bnk v Slovenskej republike. Na otzku Poznaj Vs pracovnci banky? 31 % respondentov uviedlo, e ich pracovnci banky poznaj, 50 % uviedlo, e ich pracovnci banky nepoznaj a 19 % to nevedelo posdi. Na otzku, i sa banka zaujma o rieenie ich nannch problmov, alebo im chce iba nieo preda 33 % respondentov uviedlo, e zujmom banky je iba preda produkt

Graf 4 Faktory nespokojnosti klientov

CPS

ZDP

NEP

NAP

In

Zdroj: Autor. Vysvetlivky: pomal obsluha v poboke banky POB, nekvalitn elektronick bankovnctvo NELB , cena bankovch produktov a sluieb CPS, zl dostupnos poboky ZDP, neosobn prstup NEP, nzka akceptcia potrieb zkaznkov NAP, in dvody (nzke roky, zmena poplatkov bez vedomia sporitea, zl dostupnos bankomatov, poskytnutie debetu na benom te bez predchdzajceho poiadania klienta, nekompetentn prstup zamestnancov at.) In.

a zarobi, 30 % respondentov uviedlo, e banka sa obas zaujma o rieenie ich nannch problmov, 16 % respondentov si mysl, e banka sa o to vbec nezaujma, len 4 % respondentov tvrdia, e banka sa vemi zaujma o ich nann situciu a 17 % respondentov to nevedelo posdi. Na otzku Ako sa ctite pri nvteve banky? 58 % respondentov uviedlo, e prostredie banky psob seriznym dojmom, 17 % respondentov uviedlo, e pracovnci banky im chc poradi a pomc, 13 % respondentov sa pri nvteve banky necti prjemne, 8 % respondentov si mysl, e by sa pracovnci banky mohli sprva slunejie a 4 % respondentov uviedli in pocit (personl pln len konkrtne poiadavky klienta, ni viac, personl nem na klienta dostatok asu, personl nezodpoved na vetky otzky o produktoch, nekompetentnos zamestnancov, zvis od pracovnkov poboky, neutrlny pocit, skostnaten, formlny pocit, iadny pocit). Na zklade prezentovanch vsledkov vskumu mono naznai parcilne zvery: Jasn nespokojnos s poskytovanmi bankovmi produktmi a slubami prejavilo len 21 %, o mono hodnoti ako pomerne priazniv sprvu pre bankov sektor. Respondenti v prieskume jednoznane pozitvne oceuj predovetkm dostupnos bankovch produktov a sluieb prostrednctvom vybudovanej siete bankomatov a ponkanch sluieb elektronickho bankovnctva. Jednoznan nespokojnos vyjadrili bankov klienti na adresu vysokch cien produktov a sluieb, znan kritika bola venovan spsobu vybavenia klienta v poboke banky, kde 36 % respondentov sa saovalo na pomal obsluhu v poboke a 16 % uviedlo ako dvod nespokojnosti neosobn prstup personlu. V rmci prieskumu sme zistili aj in zaujmav skutonosti: len 50 % optanch uviedlo, e ich poznaj pracovnci banky, 60 % respondentov uviedlo, e pracovnk banky im iba zriedka ponkne zaujmav produkt, iba 24 % respondentov uviedlo, e vyuva viac ne 2 bankov produkty a iba 4 % respondentov jednoznane potvrdilo nzor, e banka sa vemi zaujma o ich nann situciu, ale a 33 % uviedlo nzor, e banka chce iba preda produkt a zarobi. Vsledky prieskumu spokojnosti klientov bnk v Slovenskej republike, ktor uskutonila Ekonomick univerzita v Bratislave je potrebn, podobne ako aj in prieskumy, interpretova pomerne opatrne, pretoe pravdepodobne nevyjadruj presne nzory verejnosti na tto pomerne nron oblas bankovnctva. Vznam podobnch prieskumov spova predovetkm v tom, e slia ako podklad pre analzu bankovho manamentu, prpadne mu upozorni na kritick miesta v riaden kvality bankovch produktov a sluieb vo vzahu ku konkrtnej banke, resp. denova aiskov oblasti, na ktor sa m bankov menement sstredi v budcnosti. V kadom prpade vak mu predstavova nmet na zamyslenie.

24

ronk 16, 3/2008

o si myslia obania o zaveden eura?

Zavedenie spolonej meny euro na Slovensku predpoklad nielen dostaton pripravenos v oblasti hospodrstva, ale takisto aj verejnosti. Informan a komunikan stratgia o zaveden eura, ktor je spracovan v Nrodnom plne zavedenia eura v SR, podrobnejie rozober organizciu informanej kampane, jej nancovanie, ciele a nstroje. Komunikan stratgia sa venuje aj problematike dvery verejnosti k zavedeniu eura. Informovanos verejnosti v procese prechodu na euro zohrva kov lohu najm v svislosti s obavami verejnosti pokia ide o nrast cien. Tento jav zaznamenali aj v inch lenskch ttoch, ktor sa pripravovali na vstup do eurozny. Spotrebitesk vnmanie rastu cien bolo povaovan za jedno z negatv prechodu na menu euro v roku 2002, priom najzretenejie bolo v krajinch, kde boli obyvatelia mlo informovan o eure. Komunikan stratgia v SR pota s priebenm monitorovanm a pravidelnmi prieskumami verejnej mienky.
stav pre vskum verejnej mienky pri SR (VVM SR) koncom minulho roka na reprezentatvnej vzorke 1113 respondentov zisoval nzory slovenskej verejnosti na jednotliv aspekty prijatia eura. Za hlavn oblasti zisovania zvolil tieto zloky komunikcie: zdroj informci (kto m komunikova), obsah informci (o sa m komunikova), forma informci (v akej podobe maj by informcie komunikovan), preferovan komunikan kanl (ako sa m komunikova). Tieto oblasti doplnil o subjektvne hodnotenie (sptn vzbu), priom zisoval najm reexiu objemu komunikovanch informci, ich kvalitu, a i s s nimi prijmatelia spokojn. Taktie zisovali nzory verejnosti na zavedenie spolonej meny euro na Slovensku, resp. v om vidia obania prnos i nevhody bliaceho sa zavedenia eura.

ZDROJE INFORMCI O ZAVEDEN EURA

Informan kampa pred prijatm eura by mala zabezpei, aby sa informcie tkajce sa vzhadu a ochrannch znakov novho platidla, vhod a nevhod zavedenia eura, dulneho oceovania a obehu, ako aj mnohch alch otzok svisiacich so zmenou meny, dostali v zrozumitenej podobe k o mono najviemu potu obanov Slovenskej republiky. Prvm cieom realizovanho prieskumu bolo zisti, kto by mal by nositeom informci, resp.

kto by mal informova verejnos o zaveden eura v Slovenskej republike. Osloven obania dostali zoznam v subjektov, z ktorho si mohli vybra viac odpoved a mohli doplni i vlastn. Viac ako tri ptiny respondentov takto informcie oakvaj od mdi a necel tri ptiny chc, aby o zaveden eura informovalo ministerstvo nanci. Viac ako dve ptiny optanch predpokladaj, e tieto informcie by mala podva Nrodn banka Slovenska a pribline tretina astnkov prieskumu tto lohu spja so splnomocnencom vldy pre zavedenie eura (graf 1). Mdi ako najdleitej zdroj informci o zaveden eura uvdzali astejie, ako je priemer za cel Slovensko, podnikatelia (68 %), ostatn ekonomicky neaktvni (74 %) a z hadiska zemnosprvneho lenenia Slovenska obyvatelia Preovskho kraja (69 %). Od ministerstva nanci oakvaj informcie o eure vo vyej miere ako je priemer za cel Slovensko z hadiska najvyieho dosiahnutho vzdelania dritelia vysokokolskch diplomov (60 %), respondenti z miest s potom nad 100 tisc obyvateov (63 %) a v optike administratvneho lenenia Slovenska osloven zo ilinskho kraja (64 %). Nrodn banku Slovenska ako najvhodnejieho nositea informci o vstupe do eurozny priorizovali predovetkm respondenti vo veku 40 a

METODIKA PRIESKUMU
kolen extern spolupracovnci stavu pre vskum verejnej mienky anketri vyuvali techniku tandardizovanho rozhovoru. Prieskum sa poda jednotnej medzinrodnej metodiky zameriaval na osoby 18 ron a starie. Zkladn sbor tvorilo 4 255 128 dospelch (18 a viac ronch) obyvateov SR, t. j. 78,96 % z vye piatich mil. obyvateov SR. Z ternu sa vrtilo 1113 dotaznkov, o predstavuje nvratnos 96,28 %. Jeden respondent reprezentuje 3823 obyvateov SR zo sledovanho zkladnho sboru populcie SR vo veku 18 a viac rokov. Pri uvaovanej 5 % rovni vznamnosti sa potvrdila reprezentatvnos vberovho sboru poda kvtovch znakov pohlavie, vek, vzdelanie, nrodnos, vekostn skupina obce a kraj.

B I A T E C
1 Publikujeme as informatvnej sprvy z prieskumu verejnej mienky Nzory obanov na zavedenie spolonej meny euro. Prieskum robil stav pre vskum verejnej mienky pri tatistickom rade SR.
ronk 16, 3/2008

25

B I A T E C
Z

Graf 1 Kto by mal poda vs informova verejnos o zaveden eura na Slovensku? (daje v %)
Mdi

Ministerstvo nanci SR

Nrodn banka Slovenska Splnomocnenec vldy pre euro

Zstupcovia bnk, podnikov a obchodov

Nezvisl analytici a domci a zahranin odbornci Politici Zstupcovia Eurpskej komisie In zstupcovia vldy Znme osobnosti In 0 10 20 30 40 50 60 70

Zdroj: VVM SR. Poznmka: Vzhadom na monos viacerch odpoved set percent presahuje 100.

49 rokov (50 %), vysokokolsky vzdelan astnci prieskumu (58 %), podnikatelia (51 %) a osloven z najvch miest s potom nad 100 tisc obyvateov (56 %). Splnomocnenca vldy pre zavedenie eura uvdzali astejie, ako je celoslovensk priemer, op vysokokolsky vzdelan optan (46 %), kvalikovan robotnci (40 %), respondenti z Bratislavy a Koc (45 %), ako aj astnci prieskumu z Bratislavskho (42 %) a Koickho kraja (40 %).

OBSAH INFORMCI

Vhodn obsah a adresnos informci je kovm prvkom dobrej informanej kampane. Cie-

om kampane je o najefektvnejie poskytn o mono najv rozsah informci. alm cieom prieskumu bolo preto identikova, ktor informcie najviac zaujmaj obanov Slovenskej republiky v svislosti so zavedenm eura. Otzka respondentom znela: Ak informcie v svislosti so zavedenm eura na Slovensku chcete zska?, priom optan mali monos vybra tri z ponkanch monost. Frekvenciu jednotlivch odpoved uvdza aj s ich vvojom v ase tabuka 1. V prvom rade by respondenti chceli zska informcie o vplyve zavedenia eura na ceny tovarov a sluieb. Tto dlhodobo najfrekventovanejiu monos zvolili takmer dve tretiny (63 %) respondentov. Preferencie tejto odpovede zaznamenali oproti mju 2007 nrast o 20 percentulnych bodov, priom ide o najv nrast spomedzi sledovanch varint. Takto odpovedali astejie v porovnan s celoslovenskm priemerom hlavne osloven z miest nad 100 000 obyvateov a respondenti z Bratislavskho a Preovskho kraja. Naopak, zriedkavejie ako v celoslovenskom priemere tto odpove uvdzali udia so zkladnm vzdelanm, vekov skupina nad 60 rokov, a teda aj dchodcovia, ako i obyvatelia Trenianskeho a Nitrianskeho kraja. Rovnako ako v mji 2007, druhou najastejie poadovanou informciou bolo vysvetlenie vplyvu zavedenia eura na domci rozpoet, konkrtne, ako sa zmenia platy a prjmy po zaveden eura, priom tto odpove uviedla skoro polovica (45 %) respondentov. Voba tohto variantu sa mierne zvila, nrast oproti mju 2007 predstavuje 2 percentulne body. Tieto informcie najastejie poadovali najmlad (18 a 29 ron), vekov kategria 40 a 49 ronch a socio-profesijn skupina zamestnancov a kvalikovanch robotnkov. Najmenej sa o to zaujmali podnikatelia a ivnostnci, dchodcovia a vekov skupina nad 60 rokov.

Tab. 1 Ak informcie v svislosti so zavedenm eura na Slovensku chcete zska? (daje v %) Mj 2006 47 41 38 32 30 25 15 15 7 2 1 4 November 2006 52 43 37 34 32 23 15 15 7 3 0 4 Mj 2007 43 43 34 35 27 23 17 12 8 3 0 4 November 2007 63 45 36 30 28 20 18 15 8 3 0 1

Vplyv na rove cien tovarov a sluieb Ako sa zmenia platy a prjmy Vhody a nevhody zavedenia eura Ak bude konverzn kurz pri vmene koruny Vplyv na ekonomick situciu naich domcnost Spsob prepotu dchodkov Spsob vmeny slovenskej koruny za euro Vplyv na hospodrstvo Slovenska Harmonogram zavedenia eura Vzhad a ochrann prvky novch bankoviek a minc In odpove iadne (vrtane odpovede neviem)

1) Vzhadom na monos viacerch odpoved set percent presahuje 100. 2) V novembri 2007 sa zmenila podoba dvoch varint odpoved v sasnosti harmonogram (jednotliv kroky) zavedenia eura, predtm postupnos zavedenia eura na Slovensku a v sasnosti vzhad a ochrann prvky novch bankoviek a minc predtm podoba novch bankoviek a minc. Zdroj. VVM SR

26

ronk 16, 3/2008

Viac ako tretina optanch, presnejie 36 %, si el vysvetli vhody a nevhody zavedenia eura. Tto odpove je treou najfrekventovanejou, priom za 6 mesiacov vzrstla o 2 percentulne body. V porovnan s celoslovenskm priemerom bola tto poiadavka astejie zastpen v socio-profesijnej skupine podnikateov a ivnostnkov, vo vekovej skupine 30 a 39 ronch, v Bratislavskom kraji, zriedkavejie ju uvdzala vekov skupina nad 60 rokov a obyvatelia Banskobystrickho kraja. alou poadovanou informciou v porad je konverzn kurz pri vmene koruny. Tento variant odpovede zaznamenal oproti mju 2007 najv pokles, a to o 5 percentulnych bodov, ke si ho zvolilo 30 % optanch. Zaujma najm vysokokolsky vzdelanch respondentov, podnikateov a ivnostnkov a respondentov z miest nad 100 000 obyvateov. Zriedkavejie sa vyskytuje v odpovediach ud so zkladnm vzdelanm a ud nad 60 rokov, a taktie dchodcov. Na alch miestach sa umiestnili v porad poda frekvencie vskytu odpovede vplyv na ekonomick situciu naich domcnost 28 % (nrast o 2 percentulne body), spsob prepotu dchodkov 20 % (pokles o 3 percentulne body), spsob vmeny slovenskej koruny za euro 18 % (nrast o 1 percentulny bod), vplyv na hospodrstvo Slovenska 15 % (nrast o 3 percentulne body), harmonogram zavedenia eura na Slovensku 8 % (bez zmeny oproti mju 2007) a nakoniec vzhad a ochrann prvky novch bankoviek 3 % (taktie bez zmeny) ako informcia s doteraz vdy najniou mierou naliehavosti. Za zaujmav mono poklada trojbodov pokles zastpenia odpovede nechcem zska iadne informcie z mjovch 4 % na aktulne 1 % respondentov. Tento stav potvrdzuje sasn hlad po informcich a potrebu informanej kampane o zaveden eura na Slovensku.

katelia, zamestnanci (zhodne po 67 %) a astnci prieskumu z Preovskho kraja (74 %). Vyuva rozhlas si vo zvenej miere elaj najstar osloven vo veku 60 a viac rokov (65 %), so strednm vzdelanm bez maturity (60 %) a respondenti ijci v mestch s potom od 50 tisc do 100 tisc obyvateov (61 %). Z hadiska administratvneho lenenia Slovenska rozhlas najastejie uvdzali astnci prieskumu z Preovskho kraja (74 %). Informan letiky do potovch schrnok by ako mdium informovania o zaveden eura uprednostnili astejie ako je celoslovensk priemer kvalikovan robotnci (46 %), dchodcovia (45 %) a obyvatelia Preovskho kraja (46 %). pecializovan web strnku ako najvhodnej komunikan kanl vo zvenej miere, oproti priemeru za cel Slovensko, uvdzali respondenti vo veku 18 a 24 rokov (47 %), 25 a 29 rokov (46 %), 30 a 39 rokov (45 %) a 40 a 49 rokov (38 %), osloven s plnm stredokolskm (42 %) a vysokokolskm vzdelanm (51 %), podnikatelia (53 %), zamestnanci (47 %), optan z miest nad 100 tisc obyvateov (41 %) a astnci prieskumu z Trnavskho kraja (39 %).

REFLEXIA POSKYTOVANCH INFORMCI

Informan kampa by mala prune reagova na vsledky prieskumov verejnej mienky tak, aby o najlepie plnila svoj cie. Tto reexiu stav pre vskum verejnej mienky pri tatistickom rade SR zisoval otzkou: Uvete, i ste zaznamenali za posledn 3 mesiace zven mnostvo informci o jednotlivch oblastiach. Frekvenciu odpoved na Graf 2 Prostrednctvom akch informanch kanlov by ste chceli by informovan o problematike zavedenia eura? (daje v %)
Televzia Denn tla Rozhlas Informan letiky (do vaej potovej schrnky) Internetov web strnka Bezplatn telefnna info linka Informcie od mojej banky asopisy Informan materily na poiadanie Informcie od mjho zamestnvatea Rodina, priatelia, znmi In
0 10 20 30 40 50 60 70 80

KOMUNIKAN KANLY

Zvoli sprvne informan kanly predstavuje al dleit aspekt ovplyvujci spech pripravovanej informanej kampane. Cieom alej asti prieskumu preto bola konkretizcia najvhodnejch informanch kanlov pre informovanie o zaveden eura. Dev z desiatich oslovench by chceli informcie o eure zska z televzie, viac ako tri ptiny prostrednctvom dennej tlae. tvrtm najastejie uvdzanm mdiom boli informan letiky distribuovan do potovch schrnok. Vetky odpovede respondentov prina graf 2. Z hadiska sledovanch socio-demograckch charakteristk respondentov neboli zaznamenan vraznejie rozdiely v elan, aby kovm kanlom sprostredkujcim informcie o pripravovanom zaveden eura na Slovensku bola televzia. Denn tla, ako druh najviac preferovan mdium sliace informovaniu o problematike zavedenia eura, priorizovali vo zvenej miere, oproti priemeru za cel Slovensko, respondenti vo veku 30 a 39 rokov (66 %), 50 a 59 rokov (68 %), s najvym ukonenm stredokolskm (68 %) a vysokokolskm vzdelanm (70 %), podni-

90

Zdroj: VVM SR. Poznmka: Vzhadom na monos viacerch odpoved set percent presahuje 100.

B I A T E C
ronk 16, 3/2008

27

B I A T E C
Z

Graf 3 Oblasti so zaznamenanm zvenm mnostvom informci (daje v %)

Termn zavedenia eura na Slovensku

Graf 4 Je k dispozcii dos informci o problematike zavedenia eura? (daje v %)

Postauj Viac postauj ako nepostauj Viac nepostauj ako postauj Nepostauj Nemm iadne informcie Neviem 0 5 10 15 20 25 30 35 40 45

Vzhad a ochrann prvky eurovch bankoviek a minc Vmenn kurz

Spsob vmeny slovenskej koruny za euro

Vplyv zavedenia eura na rove cien tovarov a sluieb Dulne zobrazovanie cien a alch nannch hodnt Spsob ako sa pripravi na zavedenie eura Vhody a nevhody zavedenia eura spsob, ako sa pripravi na zavedenie eura

Zdroj: VVM SR.

Vplyv zavedenia eura na hospodrstvo Slovenska Vplyv zavedenia eura na ekonomick situciu naich domcnost

Vplyv zavedenia eura na zmenu platov a prjmov Spsob prepotu dchodkov Neviem V iadnej
0 10 20 30 40 50 60

Zdroj: VVM SR. Poznmka: Vzhadom na monos viacerch odpoved set percent presahuje 100.

tto otzku prezentuje graf 6. Za posledn 3 mesiace (august, september, oktber 2007 pozn. red.) zven mnostvo informci o termne zavedenia eura na Slovensku zaznamenali takmer tri ptiny respondentov, m sa tto informcia stala najkomunikovanejia. V porovnan s priemerom astejie tto odpove uvdzali optan s vysokokolskm vzdelanm, alej podnikatelia, obyvatelia Nitrianskeho a Koickho kraja a respondenti z miest nad 100 000 obyvateov. Oproti celoslovenskmu priemeru tento variant volili zriedkavejie osloven z vekovej kategrie nad 60 rokov, dchodcovia, ako aj udia so zkladnm vzdelanm a obyvatelia ilinskho kraja. Zven vskyt piatich nasledujcich tm si vimol vdy jeden zo siedmich a smich respondentov: vzhad a ochrann prvky eurovch bankoviek a minc (14 %), vmenn kurz (13 %), spsob vmeny slovenskej koruny za euro, vplyv zavedenia eura na rove cien tovarov a sluieb a dulne zobrazovanie cien a alch nannch hodnt (vetky tri zhodne po 12 %). Tieto odpovede sa astejie ako je celoslovensk priemer vyskytovali v prpade optanch s vysokokolskm vzdelanm, pokia ide o vzhad a ochrann prvky bankoviek, dulneho zobrazovania cien a vplyv zavedenia eura na rove cien odpovedali kladne aj podnikatelia a ivnostnci, a tie respondenti z miest nad 50 000 obyvateov. Takmer jedna desatina respondentov (9 %) zaznamenala vo zvenom mnostve informcie o spsobe, ako sa pripravi na zavedenie eura. Najastejie ich

registrovali obyvatelia Trenianskeho kraja a vysokokolsky vzdelan, naopak podpriemerne boli informovan 60 a viac ron respondenti. Osem percent respondentov si vimlo zven vskyt vysvetlen vhod a nevhod zavedenia eura, zhodne po 5 % dosiahli informcie o vplyve zavedenia eura na hospodrstvo Slovenska a o vplyve zavedenia eura na ekonomick situciu naich domcnost. S vm mnostvom informci o vplyve zavedenia eura na zmenu platov sa stretli 3 % astnkov prieskumu a informcie o spsobe prepotu dchodkov boli zaznamenan v 2 % prpadov. Pri tchto variantoch odpoved neboli poda sledovanch socio-demograckch znakov zaznamenan vznamnejie rozdiely. Odpove V iadnej zo spomnanch oblast sme nezaznamenali zven mnostvo informci uviedlo 19 % respondentov. Tento druh najviac zastpen variant mono interpretova bu ako negradujci objem informci smerujci k recipientom alebo ako nzky objem v porovnan s narastajcim dopytom po informcich svisiacich so zavedenm eura na Slovensku. Tto odpove astejie ako je celoslovensk priemer uvdzali udia s vekom nad 60 rokov a dchodcovia, respondenti maarskej nrodnosti a taktie respondenti s najnim vzdelanm. Naopak menej asto takto odpovedali vysokokolsky vzdelan, zamestnanci, podnikatelia a ivnostnci a obyvatelia Bratislavy a Koc. Dleitou otzkou vak nie je len mnostvo poskytovanch informci, ale aj i maj recipienti dostatok informci, i im postauj. Frekvenciu jednotlivch odpoved uvdza graf 4. Viac ako dve ptiny respondentov (41%) deklaruj, e im informcie o plnovanom nahraden slovenskej koruny eurom nepostauj. Odpove viac nepostauj ako postauj zvolila takmer tretina optanch (31 %). Set tchto dvoch variantov odpoved predstavuje 72 % vberovho sboru. Takmer desatina respondentov (9 %) uviedla, e nem iadne informcie. Tieto varianty odpoved zvolilo spolu 81 % respondentov a pre tto as populcie mono kontatova nedostaton nastenos informciami o problematike zavedenia eura. O nieo viac ako desatina respondentov (11 %) odpovedala, e informcie, ktor maj, im

28

ronk 16, 3/2008

Graf 5 Povaujete informcie o zaveden eura, ktor sa k vm dostvaj za uiton? (daje v %)

Urite no

Skr no

Skr nie

Urite nie

Neviem posdi 0 5 10 15 20 25 30 35

Zdroj: VVM SR.

viac postauj ako nepostauj a 7 % optanch uviedlo, e informcie im postauj. Spolu tieto dva varianty odpoved reprezentuj 18 % populcie, ktor m pocit, e m dostatok informci. Odpove Informcie mi postauj alebo skr postauj ako nepostauj uvdzali astejie ako je celoslovensk priemer hlavne vysokokolsky vzdelan a respondenti z Bratislavskho a Trenianskeho kraja. Menej asto tto odpove uviedli optan maarskej nrodnosti, so zkladnm alebo uovskm vzdelanm, 60 a viac ron a dchodcovia. Vrok Informcie mi skr nepostauj ako postauj alebo nepostauj uvdzali astejie ako celoslovensk priemer obyvatelia Trnavskho kraja. Menej asto respondenti z Bratislavskho a Trenianskeho kraja a taktie optan z miest nad 100 000 obyvateov, ako aj respondenti so zkladnm vzdelanm alebo maarskej nrodnosti. Nemm iadne informcie tak najastejie odpovedali optan maarskej nrodnosti, respondenti so zkladnm najvyie dosiahnutm vzdelanm a 60 a viac ron a dchodcovia. Naopak najmenej asto takto odpovedali vysokokolsky vzdelan, podnikatelia a ivnostnci a optan z miest vch ako 100 000 obyvateov. Postupne kles poet tch, ktor deklaruj, e informcie o zaveden eura, ktor maj, im vcelku postauj. Analogicky podiel tch, ktorm informcie vcelku nepostauj sa zvuje. Tento trend je v poslednom polroku ete vraznej. V oktbri 2004 bolo viac tch, ktorm informcie vcelku postaovali ne tch, ktorm vcelku nepostaovali. V mji 2006 sa tento pomer obrtil a 45 % respondentov sa vyjadrilo, e informcie im vcelku nepostauj oproti 35 %, ktorm informcie vcelku postaovali (rozdiel 10 percentulnych bodov). Prve v tomto obdob klesol aj podiel odpovede Neviem , ktor by mohla v tomto prpade znamena ambivalentn postoj. Problematika eura teda zaala v mji 2006 verejnos viac zaujma.

V novembri 2006 bol podiel spomnanch skupn takmer vyrovnan (42 % tch, ktorm informcie vcelku nepostauj ku 37 % tch, ktorm informcie vcelku postauj, rozdiel predstavuje 5 percentulnych bodov). V obdob medzi novembrom 2006 a mjom 2007 sa vzdialenos medzi spomnanmi dvoma skupinami zvila na 18 percentulnych bodov a o pol roka neskr, pri poslednom zisovan vzrstol rozdiel na 54 percentulnych bodov. Tento trend zvujceho sa rozdielu medzi saturovanmi informciami a potrebou saturova ich tmi, ktorm nepostauj, potvrdzuje narastajcu aktulnos problmu zavedenia eura na Slovensku a potrebnos informanej kampane, a to aj napriek tomu, e sa postupne zniuje podiel obanov deklarujcich absenciu akchkovek informci o problematike zavedenia eura na Slovensku. Podiel respondentov, ktor nemali iadne informcie, sa udral v obdob medzi oktbrom 2004 a novembrom 2006 na rovni okolo 18 %. Od novembra 2006 postupne kles a v sasnosti predstavuje pribline jednu desatinu obyvatestva (9 %). Mono teda poveda, e dopyt po informcich m rastci trend a problematika zavedenia eura na Slovensku je v oiach verejnosti vysoko aktulna.

SUBJEKTVNE POSDENIE UITONOSTI

INFORMCI

Subjektvne posdenie uitonosti prijmanch informci me ich poskytovateovi napoveda, ak je kvalita informci, ktor distribuuje. Na zklade tohto je vhodn exibilne upravova ich obsah a tm zabezpei o najvyiu innos kampane. Graf 5 prezentuje frekvenciu odpoved na otzku: Povaujete informcie, ktor sa k vm dostvaj za uiton? Viac ako dve tretiny respondentov (69 %) povauj informcie o zaveden eura, ktor sa k nim dostvaj, za uiton alebo skr uiton. Tieto varianty odpoved volili astejie ako je celoslovensk priemer najm respondenti vo veku od 18 do 29 rokov, respondenti s vysokokolskm vzdelanm a z miest nad 100 000 obyvateov, a taktie z Banskobystrickho, Preovskho a Bratislavskho kraja. Asi jedna tvrtina respondentov (25 %) zvolila odpove urite nie alebo skr nie. Ilo predovetkm o nezamestnanch, obyvateov ilinskho kraja, ako aj o dchodcov a ud vo veku nad 60 rokov. D sa kontatova, e so stpajcim vekom kles pozitvne hodnotenie uitonosti informci o zaveden eura. So stpajcim vzdelanm toto hodnotenie vzrast. Uitonos informci nevedelo posdi 7 % respondentov, priom ilo hlavne o nezamestnanch a ud s vekom nad 60 rokov.

B I A T E C
ronk 16, 3/2008

29

B I A T E C
Z
1 Spracovan poda tlaovej sprvy, ktor agentra Focus publikovala da 7. 3. 2008.

Nzory na zavedenie eura na Slovensku

Agentra FOCUS uskutonila v doch 29. 1. 5. 2. 2008 prieskum verejnej mienky. Vberov vzorku tvorilo 1038 respondentov, ktor reprezentuj populciu SR vo veku nad 18 rokov. Respondentov sa ptala na ich nzor na zavedenie eura na Slovensku. Predchdzajce prieskumy agentry FOCUS potvrdili takmer 100 % informovanos obyvateov Slovenska o skutonosti, e od roku 2009 m na naom zem djs k zrueniu slovenskej koruny a prechodu na spolon eurpsku menu euro (v aprli 2007 a 97 % optanch uviedlo, e s o tejto skutonosti informovan). Februrov prieskum sa zameral na otzky svisiace s hodnotenm prechodu na spolon menu euro, dvody odmietavho postoja k prechodu na euro a na mieru informanej saturcie obyvateov informciami o eure.

ODPORCOV UBDA

V ostatnch mesiacoch s odporcovia proti zavedeniu eura na Slovensku zneisten. Podiel podporovateov eura sa sce nezvil, ale podiel odporcov poklesol oproti jeseni 2007 o 10 percentulnych bodov. Tto respondenti sa presunuli medzi tch, ktor nevedia, o maj od zavedenia spolonej meny oakva. Celkovo 43 % optanch hodnot rozhodnutie zavies na Slovensku spolon eurpsku menu euro pozitvne (na jese 2007 to bolo rovnako 43 %), priom rozhodne pozitvne to hodnot 7 % respondentov a skr pozitvne 36 % respondentov. Naopak negatvne hodnot toto rozhodnutie celkovo 42 % optanch (na jese 2007 to bolo 52 %), priom rozhodne negatve ho vnma 15 % respondentov a skr negatvne 27 % respondentov. Zostvajcich 15 % respondentov sa k otzke nevedelo vyjadri, o je vrazne viac v porovnan s dajom z jesene 2007 (kedy to bolo iba 5 %). Vznamne sa teda posilnila skupina respondentov, ktor k otzke nevedia zauja jasnejie (i u pozitvne alebo negatvne) stanovisko. Respondenti, ktor hodnotia rozhodnutie zavies na Slovensku spolon menu euro rozhodne alebo skr pozitvne, s nadpriemerne zastpen medzi mladmi respondentmi (18 a 34 rokov) a respondentmi v mladom strednom veku (34 a 44 rokov), respondentmi s vym vzdelanm (vy-

sokokolskm alebo stredokolskm s maturitou), duevne pracujcimi zamestnancami, tudentmi, podnikatemi a ivnostnkmi, respondentmi v domcnosti alebo na materskej/rodiovskej dovolenke, respondentmi z domcnost s vym a nadpriemernm mesanm prjmom, respondentmi bvajcimi vo vekch mestch nad 100 tisc obyvateov a respondentmi ijcimi v Bratislavskom a Koickom kraji. Naopak respondenti, ktor hodnotia rozhodnutie zavies na Slovensku spolon menu euro rozhodne alebo skr negatvne, s nadpriemerne zastpen medzi starmi respondentmi (vo veku nad 60 rokov), medzi respondentmi so zkladnm vzdelanm, medzi dchodcami, medzi respondentmi z domcnost s najnim mesanm prjmom, medzi respondentmi z Trnavskho a Banskobystrickho kraja.

DVODY NEGATVNEHO VNMANIA

Tab. 1 Ako vy osobne hodnotte to, e na Slovensku bude zaveden spolon eurpska mena euro? (v %) Februr 2008 7 36 27 15 15 November 2007 8 35 38 14 5 Aprl 2007 10 39 32 11 8 Jn 2005 11 35 30 12 12

Respondentov, ktor na predchdzajcu otzku, odpovedali negatvne (hodnotia zavedenie spolonej meny euro na Slovensku skr alebo rozhodne negatvne), sa agentra optala, ak s dvody takhoto ich postoja. Respondenti pritom odpovedali spontnne a anketri zaznamenali doslovn odpovede respondentov. Jednoznane najastejm dvodom, ktor u respondentov vyvolva negatvne hodnotenie zavedenia eura na Slovensku je predstava respondentov, e po zaveden eura djde na Slovensku k zdraovaniu, zvyovaniu cien, teda incii (uviedlo 65 % respondentov, ktor hodnotia zavedenia eura skr alebo rozhodne negatvne).

EKONOMIKA ALEBO DOMCNOSTI?

Rozhodne pozitvne Skr pozitvne Skr negatvne Rozhodne negatvne Nevie

Agentra Focus resondentov poiadala aj o to, aby sa poksili zhodnoti dsledky zavedenia spolonej meny euro na Slovensku, tak pre nich a ich rodiny/ domcnosti, ako aj pre ekonomiku Slovenska. Vnmanie dsledkov zavedenia spolonej meny euro pre domcnosti je celkovo pozitvnejie, ne to bolo na jese 2007. Podiel pozitvne nalade-

30

ronk 16, 3/2008

nch respondentov v tomto prpade vak stle zaostva za podielom negatvne naladench, a to o 21 percentulnych bodov (32 % pozitvne naladench ku 53 % negatvne naladench). Takmer tretina vetkch respondentov (32 %) sa domnieva, e zavedenie spolonej meny euro bude ma pre nich a ich rodiny pozitvne dsledky (na jese 2007 to bolo 27 %). Pritom 4 % optanch si myslia, e to bude ma rozhodne pozitvne dsledky a 28 % optanch si mysl, e to bude ma skr pozitvne dsledky. Naopak pribline polovica (53 %) optanch oakva, e zavedenie spolonej meny euro bude ma pre nich a ich rodiny negatvne dsledky (na jese 2007 to bolo 61 %). Pritom 17 % optanch si mysl, e to bude ma rozhodne negatvne dsledky a 36 % si mysl, e to bude ma skr negatvne dsledky. Viac ako desatina optanch (15 %) sa k otzke nevedela vyjadri. Rovnako pokia ide o vnmanie dsledkov zavedenia spolonej meny euro pre slovensk ekonomiku, s respondenti naladen pozitvnejie, ne to bolo na jese 2007. Podiel pozitvne naladench respondentov v tomto prpade u prevyuje podiel negatvne naladench o 11 percentulnych bodov (46 % ku 35 %). Pokia ide o vplyv eura na ekonomiku Slovenska s obania optimistickej. A 46 % respondentov sa domnieva, e zavedenie spolonej meny euro bude ma pre ekonomiku Slovenska pozitvne dsledky (na jese 2007 to bolo 43 %). Pritom 8 % optanch si mysl, e to bude ma rozhodne pozitvne dsledky a 38 % optanch si mysl, e to bude ma skr pozitvne dsledky. Naopak 35 % optanch oakva, e zavedenie spolonej meny euro bude ma pre ekonomiku Slovenska negatvne dsledky (na jese 2007 to bolo 42 %). Pritom 10 % optanch si mysl, e to bude ma rozhodne negatvne dsledky a 25 % si mysl, e to bude ma skr negatvne dsledky, 19 % optanch sa k otzke nevedelo vyjadri.

Tab. 2 o si myslte, bude ma zavedenie eura pre ekonomiku Slovenska pozitvne alebo negatvne dsledky? (v %) Februr 2008 8 38 25 10 19 November 2007 7 36 30 12 15 Aprl 2007 8 40 29 5 18 Jn 2005 9 34 30 8 19

Rozhodne pozitvne Skr pozitvne Skr negatvne Rozhodne negatvne Nevie

Tab. 3 Do akej miery sa ctite by informovan/ o eure? Ctite sa by......? (v %) Februr 2008 4 34 43 16 3 November 2007 3 30 47 17 3

Vemi dobre informovan/- Skr dobre informovan/- Nie vemi dobre informovan/- Vbec nie informovan/- Nevie

PREVAUJE NEINFORMOVANOS, ALE

PERCENT SA ZLEPILI

Subjektvna miera informovanosti obyvateov Slovenska o eure je nedostaton. To znamen, e vo vnman respondentov ete stle existuje priepas medzi tm, o by mohlo by a tm o je. Celkovo takmer 4 z 10 optanch (38 %) deklarovali, e sa ctia by vemi dobre alebo skr dobre informovan o eure (na jese 2007 to bolo 33 %). Pritom 4 % respondentov uviedli, e sa ctia by vemi dobre informovan a 34 % uviedlo, e sa ctia by skr dobre informovan o eure. Naopak vraznej informan decit deklarovali 6 z 10 optanch (59 %), ktor uviedli, e sa ctia by nie vemi alebo vbec nie informovan o eure (na jese 2007 to bolo 64 %). Pritom 16 % respondentov uviedlo, e sa ctia by vbec neinformovan a 43 % respondentov

uviedlo, e sa ctia by nie vemi dobre informovan o eure. Tri percent respondentov sa k otzke nevedeli vyjadri. Respondenti, ktor uviedli, e s vemi alebo skr dobre informovan o eure, s nadpriemerne zastpen medzi mumi, respondentmi vo veku 35 a 44 rokov, respondentmi s vym vzdelanm (vysokokolskm alebo stredokolskm s maturitou), duevne pracujcimi zamestnancami, podnikatemi a ivnostnkmi, respondentmi z domcnost s vym a nadpriemernm mesanm prjmom, respondentmi bvajcimi vo vch mestch nad 50 tisc obyvateov a respondentmi ijcimi v Bratislavskom a ilinskom kraji. Naopak respondenti, ktor uviedli, e s vbec nie alebo nie vemi dobre informovan o eure, s nadpriemerne zastpen medzi enami, starmi respondentmi (vo veku nad 60 rokov), medzi respondentmi s nim vzdelanm (zkladnm alebo stredokolskm bez maturity), medzi nekvalikovanmi manulnymi pracovnkmi, dchodcami, nezamestnanmi, medzi respondentmi z domcnost s nim a najnim mesanm prjmom, medzi respondentmi z mench obc a miest s 20-50 tisc obyvatemi, medzi respondentmi ijcimi v Koickom kraji. Zaujmav je aj zistenie, e zatia o medzi respondentmi, ktor zavedenie eura na Slovensku hodnotia pozitvne, njdeme 58 % takch, ktor o sebe tvrdia, e s vemi alebo skr dobre informovan o eure, tak medzi respondentmi, ktor zavedenie spolonej meny euro na Slovensku hodnotia negatvne, njdeme takto dobre informovanch len 26%. Dostaton miera subjektvnej informanej saturovanosti o eure je teda tie jednm z predpokladov pozitvneho nazerania na prechod Slovenska k euru.

B I A T E C
ronk 16, 3/2008

31

B I A T E C
I 32
ronk 16, 3/2008

Z rokovania Bankovej rady NBS

8. rokovanie BR NBS sa konalo 26. februra 2008. Rokovanie viedol viceguvernr NBS Viliam Ostrolk. BR NBS prerokovala: 1) Situan sprvu o menovom vvoji v SR za janur 2008 a rozhodla ponecha rokov sadzby na rovni 2,25 % pre jednodov sterilizan obchody, 5,75 % pre jednodov renann obchody a 4,25 % pre dvojtdov repo tendre s obchodnmi bankami.

7. rokovanie Bankovej rady Nrodnej banky Slovenska (BR NBS) sa uskutonilo 19. februra 2008. Rokovanie viedol guvernr NBS Ivan ramko. BR NBS prerokovala a schvlila: 1) Nvrh opatrenia NBS ustanovujci rovnocenn poiadavky pre emitentov so sdlom v nelenskch ttoch, ktorch cenn papiere s prijat na obchodovanie na regulovanom trhu. Cieom nvrhu opatrenia je zabezpei implementciu smernice Eurpskej komisie 2007/14/ES z 8. marca 2007, ktor stanovila podrobn pravidl implementcie uritch ustanoven smernice 2004/109/ ES o harmonizcii poiadaviek na transparentnos v svislosti s informciami o emitentoch, ktorch cenn papiere s prijat na obchodovanie na regulovanom trhu. Nvrh opatrenia prevzal lnky smernice upravujce rovnocenn poiadavky pre nelensk tty. Opatrenie nadobudne innos 1. marca 2008. 2) Nvrh vyhlky NBS o poskytovan informci o transakcich s majetkom v dchodkovom fonde a o stave majetku v dchodkovom fonde dchodkovou sprvcovskou spolonosou a jej depozitrom a o zmene vyhlky NBS . 567/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje obsah sprv o hospodren s majetkom v dchodkovom fonde, sprv o hospodren s vlastnm majetkom dchodkovej sprvcovskej spolonosti, spsob a rozsah ich zverejovania a obsah dennej informcie o kadej transakcii s majetkom v dchodkovom fonde. elom tejto vyhlky je ustanovi truktru, rozsah, obsah, formu, lenenie, termny, spsob, postup, miesto a metodiku poskytovania informci dchodkovou sprvcovskou spolonosou a jej depozitrom NBS poda zkona o starobnom dchodkovom sporen. Vyhlka nadobudne innos 1. aprla 2008.

9. rokovanie BR NBS sa uskutonilo 4. marca 2008. Rokovanie viedol guvernr NBS Ivan ramko. BR NBS schvlila: 1) Sprvu o plnen a postupe prprav na zavedenie eura v NBS a Intern pln NBS na zavedenie eura. Prprava postupuje v slade s Internm plnom NBS na zavedenie eura a Nrodnm plnom zavedenia eura v SR.

10. rokovanie BR NBS sa uskutonilo 11. marca 2008. Rokovanie viedol guvernr NBS Ivan ramko. BR NBS schvlila a prerokovala: 1) Sprvu o realizcii investinej politiky v oblasti devzovch rezerv za rok 2007. 2) Nvrh zkona, ktorm sa men a dopa zkon . 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov. Nvrh zkona vychdza z Nrodnho plnu zavedenia eura v SR a svis so zmenami v tuzemskom platobnom systme SIPS a s napojenm sa na platobn systm TARGET2. Zmeny v oblasti platobnho styku, je nevyhnutn vykona najneskr do zavedenia eura v SR, ktor je naplnovan na 1. 1. 2009.

STANOVISKO BANKOVEJ RADY NBS

2. Pokia by bankov rada ako najvy riadiaci orgn NBS, alebo jej jednotliv lenovia, chceli vyjadri svoj nzor na aktulny vvoj kurzu slovenskej koruny, urobili by to priamo, transparentne a tandardne pouvanmi metdami. 3. Pri doterajom rozhodovan o menovej politike a jej zkladnch cieoch pre toto obdobie neexistovali zsadn rozdielne prstupy a nzory jednotlivch lenov BR NBS, o jednoznane dokumentuj i vsledky doterajch hlasovan o menovej politike. Toto stanovisko prijali lenovia BR NBS jednohlasne.

Vzhadom na viacer reagencie v mdich na niektor vyjadrenia lenov sa BR NBS dohodla na tomto stanovisku: 1. Nedvne vyjadrenia lenov bankovej rady nemali priamy svis a ani neboli bezprostrednou reakciou na vvoj kurzu slovenskej koruny v poslednom obdob. Tieto vyjadrenia, ktor odzneli, mali veobecn charakter a nemali zmer nijakm spsobom ovplyvova aktulny vvoj vmennho kurzu slovenskej koruny, a ani neboli prezentovan v tchto svislostiach.

Obania bud ma po zaveden eura lohu cenovch policajtov

Alan Camilleri, predseda Nrodnho vboru pre zavedenie eura na Malte, sa poas svojej trojdovej pracovnej nvtevy Slovenska stretol s viceguvernrom Nrodnej banky Slovenska (NBS) Viliamom Ostrolkom, ttnym tajomnkom Ministerstva nanci SR Petrom Kaimrom, s pracovnkmi NBS zabezpeujcimi informan kampa o zaveden eura, ako aj s pracovnmi skupinami na zavedenie eura na Ministerstve hospodrstva SR a pri stred prce, socilnych vec a rodiny. Pre obanov Slovenska je poda predsedu maltskho nrodnho vboru pre zavedenie eura Alana Camilleriho dleit, aby ctili, e ich niekto chrni pred neopodstatnenm zvyovanm cien a pred zneuitm prechodu na nov spolon menu. Ako dodal na tlaovej konferencii pri prleitosti jeho pracovnej nvtevy Slovenska, nemono oakva, e po zaveden eura ceny neporast, dleit ale je, aby nerstli z dvodu jeho zavedenia. ie Slovensko m 5,5 mil. cenovch policajtov, ktor bud hlsi prpadn zneuitie eura na zvenie cien. Zo sksenosti Malty na zklade monitorovania cien vyplva, e ceny najastejie nakupovanch potravn v januri po zaveden eura oproti decembru minulho roka vzrstli o 0,4 %, o je poda Alana Camilleriho ete menej ako v rovnakom obdob pred rokom. Obania na Malte maj pocit, e ich zavedenie eura nepokodilo, doplnil A. Camilleri. Z 300 sanost od obanov z dvodu zvyovania cien sa na Malte neskr v 110 prpadoch ceny znili na rove z decembra 2007, 90 iadost bolo neoprvnench a vo zvynch prpadoch etrenie ete stle pokrauje. Takmer 90 % z maloobchodnch predajcov sa na Malte zapojilo do kampane zameranej na spravodliv cenotvorbu, ktorej cieom bolo nedopusti neodvodnen nrast cien. Poda predsedu maltskho nrodnho vboru pre zavedenie eura Malania oakvali, e prechod na euro bude a, ako v skutonosti bol.

Taktie sa obvali vskytu podvodov a pokusov o zneuitie, omu sa poda neho podarilo zabrni. Obyvatelia Malty si taktie mysleli, e im bude dlhie trva zvykn si na nov menu. K tomu, e sa Malte podarilo spene zavies nov menu, poda A. Camilleriho, prispela najm intenzvna komunikan kampa, ktor trvala vye jednho roka, ako aj siln ochrana spotrebitea. Ako alej uviedol, na Malte sa zaviedol pecilny legislatvny rmec, poda ktorho, kto zvil neopodstatnene ceny, musel ich zni, alebo dostal pokutu. Zdroj: SITA

Alan Camilleri, predseda Nrodnho vboru pre zavedenie eura na Malte sa na nvteve v NBS podelil o sksenosti s prijatm spolonej meny euro.

B I A T E C
Foto: Pavel Kochan

B I A T E C