Kontrastn ltky

Zobrazi as udskho tela pomocou rntgenovho iarenia sa d vtedy, ak sa vyetrovan orgn li od svojho okolia absorpnm koeficientom. V rdiodiagnostickej terminolgii tomu zodpoved vraz vntorn kontrast orgnov a z neho vyplvajci relif jasu a sernania. Najlepie sa to vyuva pri zobrazen skeletu a pc. Na rozdiel od dutiny hrudnej sa dutina brun sa sklad z tkanv, ktor sa svojimi absorpnmi koeficientmi ani hustotou vrazne nelia. Pri vyetrovan orgnov dutiny brunej rontgenovmi metdami je vinou nutn poda pacientovi ltku, ktor zni alebo zvi absorpn koeficient vyetrovanho orgnu event. jeho asti alebo okolie. Tieto ltky nazvame kontrastnmi ltkami. Poda zmeny absorpnho koeficientu delme kontrastn ltky na pozitvne a negatvne. 1. Pozitvne kontrastn ltky Najdleitejou pozitvnou kontrastnou ltkou pri vyetren trviacej trubice je sran barnat (vyrba sa z barytu). Jeho pouitie sa datuje od roku 1910. Druh skupinu pozitvnych kontrastnch ltok tvoria tie, ktor maj v molekule katiny jdu (I+). Jdov kontrastn ltky s vo vode rozpustn (vodn) a nerozpustn (olejov). Pevn jdov kontrastn ltky sa dnes u nepouvaj. Jdov, vo vode rozpustn kontrastn ltky, mu by ionick (vo vodnch roztokoch iastone disociuj iaston rozklad zloitejch zlenn na ich jednoduchie asti - a pri ich pouit je vyie riziko alergickej reakcie) a neionick (tieto vo vode nedisociuj, cenovo s drahie). 2. Negatvne kontrastn ltky

Jdov preparty
Vetky jdov kontrastn ltky mu ovplyvni funkn testy ttnej azy. Z tohto dvodu me ma ttna aza znen vzbov schopnos pre jd a do niekokch tdov. Vyie koncentrcie kontrastnej ltky v sre a moi mu ovplyvova vsledky laboratrnych vyetren bilirubnu, bielkovn alebo anorganickch ltok (napr. eleza, medi, vpnika a fosftov). Preto sa tieto parametre neodpora vyetrova v de kontrastnho vyetrenia. Pouitie jdovej kontrastnej ltky me vies k prechodnmu zhoreniu funkcie obliiek, o me vyvola lakttov acidzu u diabetikov, ktor s lieen metformnom. U pacientov lieench interleuknom-2 poas obdobia dvoch tdov pred podanm kontrastnej ltky sa pozorovalo zven riziko oneskorench reakci (prznaky podobn chrpke alebo kon reakcie).

Charakteristika
Napr.: IOMERON inn ltka Iomeprol je trijdov, neinov, vo vode rozpustn rntgenkontrastn ltka, s molekulovou hmotnosou 777,09. Iomeprol sa vyznauje, v porovnan s inmi neinovmi kontrastnmi ltkami, osobitne nzkou osmolalitou a viskozitou. Prpravok je vyrban v irokom rozsahu koncentrci (150 a po 400 mg jdu/ml), vetky s stabiln poas sterilizcie a pri

dlhodobom uchovvan pri izbovej teplote. Prpravok neobsahuje chelatn III (sodn so EDTA), ktor je pouvan ako steriliztor v mnohch inch kontrastnch prpravkoch. Farmakokinetika, tolerancia a diagnostick innos jednotlivch koncentrci iomeprolu sa sledovala u zdravch dobrovonkov a pacientov, u ktorch sa vykonali urografia, angiografia, CT vyetrenie a vyetrenie telovch dutn. Nedokzali sa pri tom klinicky vznamn zmeny v hodnotch laboratrnych vyetren a ivotnch funkci. Farmakokinetika iomeprolu je charakterizovan rchlou fzou distribcie a pomalou fzou vyluovania. V priebehu 2 hodn po podan sa 50% iomeprolu vyli uropoetickm systmom.

Podvanie kontrastnej ltky

Dvody pouitia kontrastnej ltky Pretoe natvne sa denzita mkkch tkanv, parenchymatznych i dutch orgnov a cievneho systmu li len mlo, aplikujeme k zvrazneniu ich kontrastu kontrastn ltky. Kvalitn natvny kontrast poskytuj len pcny parenchm, kostn tkanivo, tukov tkanivo a koagulovan krv v intrakranilnom priestore. Pre vyetrenie mkkch tkanv je zkladom i. v. podanie kontrastnej ltky, kontrastn npl ciev je prirodzene tie nevyhnutn pri zobrazovan ochorenia kardiovaskulrneho systmu s pomocou CT. Intravenzna aplikcia kontrastnej ltky tie dovouje po vyluovan oblikami zobrazi dut systm, moovody a moov mechr, a posdi ich morfolgiu, patologick procesy, poruchy vyluovania. Pri vyetren gastrointestinlneho traktu a preformovanch dutn je tie potrebn podanie kontrastnej ltky. Podvame jdov kontrastn ltky, ktor sa vyluuj z organizmu uropoetickm systmom, len pri jeho zlyhan lovmi cestami. Kontraindikcie intravaskulrneho podania kontrastnej ltky Alergick reakcie na jdov kontrastn ltky musia by vyznaen v anamnze. U pacienta hroz alergoidn reakcia z lavnovitho uvonenia histamnu a okov stav polyvalentn alergia. Aktna ischemick cievna mozgov prhoda Pri poruche hematoencefalickej bariry prenik jdov kontrastn ltka do mozgovho tkaniva a spsob neurotoxicky na nervov truktry ovplyvnenm membrnov stabilitu. Takto sa prejavuj predovetkm hyperosmolrne iontov kontrastn ltky. U isoosmolrnych ltok je tento inok minimlny, preto ak je potrebn aplikcia kontrastnej ltky pacientovi s aktnou ischemickou centrlnou mozgovou prhodou, pouijeme vdy isoosmolrnu neiontov kontrastn ltku v regulovanej dvke spravidla sta 40 ml. Renlna insuficiencia Hyperosmolrna kontrastn ltka svojim nefrotoxickm inkom mu spsobi aktnu renlnu insuficienciu. Prkladom je ischemizcia obliiek pri disekci aorty, alej sepsa. Existujca aktna nedostatonos obliiek me sa prehbi. U pacientov s hyperthyrezou zven prijem jdu do organizmu zapriuje s odstupom 2 -3 tdov nrastu produkcie thyroidelnych hormnov a me spsobi aktnu thyreotoxikzu. Takho pacienta sa sname vyetri natvne. Prevencia: dkladn hydratcia pacienta pred vyetrenm.

Prprava pacienta pred intravenznym podvanm kontrastnej ltky Pacient pred plnovanm vyetrenm nalano 4 hodiny, pri aktnom vyetren pacientovi je zaveden nazogastrick sonda. Dvodom je zabrnenie monej aspircie pri neiaducej reakci po podan kontrastnej ltky. U alergikov sa d vykona prpravu podanm 20 mg Prednisonu 3-krt po 6 hodinch pred vyetrenm veer a rno, prpadne podanm 200-300 mg Hydrokortisonu intravenzne 1 hodinu a bezprostredne pred vyetrenm. Prejavy neiaducej reakcie ahk reakcie s sucho v stach, nauzea, stredne ak s reakcie so zvracanm, urtikou a dyspnoe a akmi s reakcie s konvulziami, bezvedomm a obehovou zstavou. Na pracovisku, kde sa vykonva vyetrenie s podvanm kontrastnej ltky, musia by prstupn vetky technick i medikamentzne prostriedky pre resuscitciu vrtane rozvodu kyslka. Farmakokinetik Ak podvame kontrastn ltku vntro ilne, je v priebehu prvho cirkulanho cyklu uloen intravaskulrne. Poas alch cirkulanch cyklov prenik do extravaskulrneho priestoru. Asi po 3 a 5 mintach je kontrastn ltka rovnomerne zastpen v extracelulrnom kompartmentu organizmu. Len v mozgu me dianie by pomalie a to v prpade, ak je poruen hematoencefalick barira. V tej dobe asi po 3 mintach od podania kontrastnej ltky sa zana vyluovanie oblikami do dutho systmu.