Vzdelvacia oblas Nzov predmetu

asov rozsah vuby Ronk Stupe vzdelania Vyuovac jazyk

Prroda a spolonos Regionlna vchova

1 hodina tdenne; spolu 33 vyuovacch hodn tvrt ISCED 1 niie sekundrne vzdelvanie

Uebn osnovy boli vytvoren v rmci projektu s nzvom Vyuovanie regionlnej vchovy na kolch s vyuovacm jazykom maarskm i slovenskm na Hornom Gemeri poda spolone vytvorenej pedagogickej dokumentcie, ktor bol realizovan s finannou podporou radu vldy SR v rmci dotanho programu Podpora a ochrana udskch prv a slobd. Za obsah dokumentov je vlune zodpovedn Gemersk mldencky spolok - Gmri Ifjsgi Trsasg.

Charakteristika Regionlna vchova vo svojom obsahu sa hlbie zaober ivm a hodnotnm hmotnm a nehmotnm kultrnym dedistvom Slovenskej republiky. V rmci regionlnej vchovy iaci zskaj vedomosti o minulosti a sasnosti svojho reginu, svojho mesta s cieom vytvrania pocitu hrdosti na svoje dejiny, udov kultru, prrodn krsy. Vo tvrtom ronku sa iaci zoznmia so svojou kolou /budovou, obanmi, krtkou histriou.../, s mestom, okresnm sdlom. Maj monos si vymeni vlastn sksenosti, vedomosti, ale i nadobudn nov poznatky. Vychdzky, exkurzie teoretick vedomosti iakov. - zitkov uenie - maj obohati

Ciele uebnho predmetu Hlavnm cieom predmetu je pozna vlastn regin, mesto Roavu, ako aj oboznmenie sa s najvznamnejmi historickmi pamiatkami Roavy (historick budovy, kostoly, sochy). alm cieom je vytvra predpoklady u iakov na pestovanie a rozvjanie citu ku krse udovho umenia a uchovvanie kultrneho dedistva naich predkov. Rozvja toleranciu voi inm kultram. Cieom vyuovania regionlnej vchovy je podporova chu ui sa, rozvja schopnos objavova, vma si priestor, v ktorom ijeme, prejavova zujem

o spsob ivota ud v blzkom okol, v triede, kole, meste, vedie pracova s nrtmi napr. triedy, koly, blzkeho okolia, orientova sa na nej, rozumie znakom, ikonm.

Kov kompetencie socilne komunikan kompetencie (spsobilosti)

vyjadruje sa svisle, vstine a kultivovane psomnou aj stnou formou primeranou primrnemu stupu vzdelvania, doke urit as sstredene nava, nleite reagova, pouva vhodn argumenty a vyjadri svoj nzor, uplatuje stretov komunikciu pre vytvranie dobrch vzahov so spoluiakmi, uitemi, rodimi a s almi umi, s ktormi prichdza do kontaktu,

rozumie rznym typom doterajch textov a bene pouvanm prejavom neverblnej komunikcie a doke na ne adekvtne reagova, na zkladnej rovni vyuva technick prostriedky medziosobnej komunikcie, repektuje kultrnu rozmanitos a preukazuje zujem o primeran formu medzikultrnej komunikcie, v cudzch jazykoch je schopn na primeranej rovni porozumie hovorenmu textu, uplatni sa v osobnej konverzcii, ako aj tvori texty, tkajce sa bench ivotnch situci,

kompetencie (spsobilosti) uplatova zklad matematickho myslenia a zkladn schopnosti poznva v oblasti vedy a techniky

je pripraven alej si rozvja schopnos objavova, pta sa a hada odpovede, ktor smeruj k systematizcii poznatkov,

kompetencie (spsobilosti) v oblasti informanch a komunikanch technolgi

vie pouva vybran informan a komunikan technolgie pri vyuovan a uen sa, ovlda zklady potrebnch potaovch aplikci, doke adekvtne veku aktvne vyhadva informcie na internete, na rznych webovch sdlach, vie pouva rzne vyuovacie programy, softvry, chpe, e je rozdiel medzi relnym a virtulnym svetom, vie, e existuj rizik, ktor s spojen s vyuvanm internetu a IKT,

kompetencia (spsobilos) ui sa ui sa

m osvojen zklady schopnosti sebareflexie pri poznvan svojich mylienkovch postupov, uplatuje zklady rznych technk uenia sa a osvojovania si poznatkov, vyber a hodnot zskan informcie, spracovva ich a vyuva vo svojom uen a v inch innostiach, uvedomuje si vznam vytrvalosti a iniciatvy pre svoj pokrok,

kompetencia (spsobilos) riei problmy

vnma a sleduje problmov situcie v kole a vo svojom najbliom okol, vie rozozna ozajstn problm, prema o jeho princh a navrhne rieenie poda svojich vedomost a sksenost z danej oblasti,

pri rieen problmov had a vyuva rzne informcie, ska viacer monosti rieenia problmu, overuje sprvnos rieenia a osveden postupy aplikuje pri podobnch alebo novch problmoch, poka sa problmy a konflikty vo vzahoch riei primeranm (chpavm a spolupracujcim) spsobom,

osobn, socilne a obianske kompetencie (spsobilosti)

m zklady pre smerovanie k pozitvnemu sebaobrazu a sebadvere, uvedomuje si vlastn potreby a tvorivo vyuva svoje monosti, doke odhadn svoje siln a slab strnky ako svoje rozvojov monosti, uvedomuje si dleitos ochrany svojho zdravia a jeho svislos s vhodnm a aktvnym trvenm vonho asu, doke primerane veku odhadn dsledky svojich rozhodnut a inov, uvedomuje si, e m svoje prva a povinnosti, m osvojen zklady pre efektvnu spoluprcu v skupine, doke prijma nov npady alebo aj sm prichdza s novmi npadmi a postupmi pri spolonej prci, uvedomuje si vznam socilno-emonej klmy v triede a svojm konanm prispieva k dobrm medziudskm vzahom, pretoe charakter regionlnej vchovy vyaduje tmov prcu.

kompetencia (spsobilos) vnma a chpa kultru a vyjadrova sa nstrojmi kultry

doke sa vyjadrova na rovni zkladnej kultrnej gramotnosti prostrednctvom umeleckch a inch vyjadrovacch prostriedkov, doke pomenova druhy umenia a ich hlavn nstroje a vyjadrovacie prostriedky (na rovni primrneho vzdelvania), uvedomuje si vznam umenia a kultrnej komunikcie vo svojom ivote, cen si a repektuje kultrno-historick dedistvo a udov tradcie, repektuje vkus inch ud a primerane veku doke vyjadri svoj nzor a vkusov postoj, ovlda zkladn pravidl, normy a zvyky svisiace s pravou zovajku loveka, pozn ben pravidl spoloenskho kontaktu (etiketu), sprva sa kultrne, primerane okolnostiam a situcim, m osvojen zklady pre tolerantn a empatick vnmanie prejavov inch kultr.

Obsah Tematick okruhy 1. Naa kola

menodarca koly minulos a sasnos naej koly okolie naej koly moja trieda, obyvatelia koly

2. Roava nae mesto

budovy, sochy, pomnky kostoly, radnica, galria mesta erb mesta

3. Roava okresn mesto

vznamn osobnosti mesta mzeum sdlisk, portov centrum vzdelvacie intitcie: koly, klky, CV, umeleck kola lekrska starostlivos v meste sluby, obchod kultrne centrum, kninica

Uebn zdroje : Didaktick technika Rozsny Materilne vubov prostriedky Prezentcie Odborn asopisy Masovokomunikan prostriedky Internet alie zdroje

Odborn literatra Tkly Gbor:

knyve, Gmr-Kishonti Tka Projektor, PC, 7., Rimaszombat Rozsny, tabua 2003. interaktvna

Dr. Gal Lajos: Gmrorszg tabua, softvry termszeti rksge,

Gmr-Kishonti

Mzeum

Egyeslet, Rimaszombat, 2010 ISBN 978-80-89455-02-7 Jirouek Ladislav: Perly reginu Gemer a Malohont, ISBN 978-80-969302-4-1, 2008

Tematick celok vodn vyuovacia hodina Naa kola Roava nae mesto Roava okresn mesto Spolu:

asov dotcia 1 hodina 9 hodn 10 hodn 13 hodn 33 hodn

Poznmka: Vzhadom na pecifick organizan formy vyuovania regionlnej vchovy (exkurzie, nvtevy mze, vychdzky ) odporame niektor tmy vyuova v 2-3 hodinovch blokoch.

Hodnotenie predmetu Veobecn pokyny hodnotenia: Cieom hodnotenia vzdelvacch vsledkov iaka v kole je poskytn iakovi a jeho rodiom sptn vzbu o tom, ako iak zvldol dan problematiku, v om m nedostatky, kde m rezervy a ak s jeho pokroky. Sasou hodnotenia je tie povzbudenie do alej prce. Pri kadom hodnoten tematickho celku pouvame veobecn kritri a klasifikciu uveden v tomto kVP (pre jednotlivcov, skupinu, pre stne a psomn prce). iaci sa hodnotia poda platnho klasifikanho poriadku. Priebene budeme pouva slovn hodnotenie. Pri hodnoten pristupujeme ku kadmu iakovi individulne. Sname sa hodnoti prevane pozitvne. iakov vedieme k sebahodnoteniu. Hodnotme iakov poda platnho klasifikanho poriadku a metodickch pokynov na hodnotenie a klasifikciu.