Vzdelvacia oblas Nzov predmetu

asov rozsah vuby Ronk Stupe vzdelania Vyuovac jazyk

lovek a spolonos Regionlna vchova

1 hodina tdenne; spolu 33 vyuovacch hodn siedmy ISCED 2 niie sekundrne vzdelvanie

Uebn osnovy boli vytvoren v rmci projektu s nzvom Vyuovanie regionlnej vchovy na kolch s vyuovacm jazykom maarskm i slovenskm na Hornom Gemeri poda spolone vytvorenej pedagogickej dokumentcie, ktor bol realizovan s finannou podporou radu vldy SR v rmci dotanho programu Podpora a ochrana udskch prv a slobd. Za obsah dokumentov je vlune zodpovedn Gemersk mldencky spolok - Gmri Ifjsgi Trsasg.

Charakteristika predmetu Regionlna vchova m pomc iakom siedmeho ronka veku primeranm spsobom rozri si poznatky o regine, v ktorom ij. Nadvzuje na prvky existujcich povinnch predmetov /dejepis, geografia, obianska vchova, at./ Je dleit ukza iakom, ak vznam m kultrne dedistvo, ktor je sasou nho materilneho a duchovnho dedistva a bohatstva. V rmci regionlnej vchovy iaci siedmeho ronka zskaj vedomosti o minulosti svojho reginu, svojho mesta s cieom vytvrania pocitu hrdosti na svoje dejiny. Zrove vytvra priestor aj na ochraovanie kultrneho dedistva naich predkov.

Ciele uebnho predmetu Cieom predmetu je pomc iakom uvedomova si historick pamtihodnosti svojho reginu za elom pestovania cty k svojej vlasti, kraju a k sebe sammu. Cieom vyuovania je vytvra u iakov predpoklady na pestovanie a rozvjanie citu ku krsam svojho reginu, stavitestva, udovho umenia a spoznvanie kultrneho dedistva naich predkov. Rozvja kov spsobilosti iaka v oblasti vnmania a chpania regionlnej kultry ako as nrodnho kultrneho dedistva, vies k otvorenosti kultrnej a etnickej rznorodosti. Osvoji si zkladn postupy efektvnej spoluprce v skupine, uvedomi si svoju zodpovednos v tme, tvorivo prispieva k dosahovaniu spolonch cieov.

Kov kompetencie: kompetencia (spsobilos) k celoivotnmu ueniu sa

uvedomuje si potrebu svojho autonmneho uenia sa ako prostriedku sebarealizcie a osobnho rozvoja, doke reflektova proces vlastnho uenia sa a myslenia pri zskavan a spracovvan novch poznatkov a informci a uplatuje rzne stratgie uenia sa, doke kriticky zhodnoti informcie a ich zdroj, tvorivo ich spracova a prakticky vyuva, kriticky hodnot svoj pokrok, prijma sptn vzbu a uvedomuje si svoje alie rozvojov monosti, iaci sa nauia pochopi a pracova s historickmi poznatkami o vlastnom nrode zaraova historick udalosti, javy, procesy a osobnosti a erpa z duchovnho bohatstva naich predkov

socilne komunikan kompetencie (spsobilosti)

efektvne vyuva dostupn informano-komunikan technolgie, vie prezentova sm seba a vsledky svojej prace na verejnosti, pouva odborn jazyk,

kompetencie (spsobilosti) uplatova zklad matematickho myslenia a zkladn schopnosti poznva v oblasti vedy a techniky

pouva matematick myslenie na rieenie praktickch problmov v kadodennch situcich, pouva matematick modely logickho a priestorovho myslenia a prezentcie (tatistika, diagramy, grafy, tabuky),

kompetencie (spsobilosti) v oblasti informanch a komunikanch technolgi

m osvojen zkladn zrunosti v oblasti IKT ako predpoklad alieho rozvoja, pouva zkladn postupy pri prci s textom a jednoduchou prezentciou, je schopn nahrva a prehrva zvuky a vide, doke vyuva IKT pri vzdelvan,

kompetencia (spsobilos) riei problmy

je otvoren (pri rieen problmov) zskavaniu a vyuvaniu rznych, aj inovatvnych postupov, formuluje argumenty a dkazy na obhjenie svojich vsledkov, doke spoznva pri jednotlivch rieeniach ich klady i zpory a uvedomuje si aj potrebu zvaova rovne ich rizika, m predpoklady na kontruktvne a kooperatvne rieenie konfliktov,

kompetencie (spsobilosti) obianske

uvedomuje si zkladn humanistick hodnoty, zmysel nrodnho kultrneho dedistva, uplatuje a ochrauje princpy demokracie, vyvene chpe svoje osobn zujmy v spojen so zujmami irej skupiny, resp. spolonosti, je otvoren kultrnej a etnickej rznorodosti, m predpoklady zainteresovane sledova a posudzova udalosti a vvoj verejnho ivota a zaujma k nim stanovisk, aktvne podporuje udratenos kvality ivotnho prostredia,

kompetencie (spsobilosti) socilne a personlne

doke na primeranej rovni reflektova vlastn identitu, buduje si vlastn samostatnos/nezvislos ako len celku, vie si svoje ciele a priority stanovi v slade so svojimi relnymi schopnosami, zujmami a potrebami, osvojil si zkladn postupy efektvnej spoluprce v skupine uvedomuje si svoju zodpovednos v tme, kde doke tvorivo prispieva k dosahovaniu spolonch cieov, doke odhadn a korigova dsledky vlastnho sprvania a konania a uplatova socilne prospen zmeny v medziosobnch vzahoch,

kompetencie (spsobilosti) pracovn

doke si stanovi ciele s ohadom na svoje profesijn zujmy, kriticky hodnot svoje vsledky a aktvne pristupuje k uskutoneniu svojich cieov, je flexibiln a schopn prija a zvlda inovatvne zmeny,

kompetencie (spsobilosti) vnma a chpa kultru a vyjadrova sa nstrojmi kultry

doke sa vyjadrova na vyom stupni umeleckej gramotnosti prostrednctvom vyjadrovacch prostriedkov vtvarnho a hudobnho umenia, doke orientova sa v umeleckch druhoch a tloch a pouva ich hlavn vyjadrovacie prostriedky, uvedomuje si vznam umenia a kultrnej komunikcie vo svojom ivote a v ivote celej spolonosti, cen si a repektuje umenie a kultrne historick tradcie, pozn pravidl spoloenskho kontaktu (etiketu), sprva sa kultivovane, primerane okolnostiam, situcim, je tolerantn a empatick k prejavom inch kultr.

Obsah Tematick okruhy 1. Roava

Prv psomnosti, Tatri, husiti, Turci Revolcie Priemysel, banctvo

2. O Roave

Spisovate Sndor Petfi Erdlyi Jnos Mricz Zsigmond Spisovatelia o Roave

3. V Roave

Vznamn historick budovy Roavy: kostoly, radnica, strna vea Spisovatelia o Roave psali... Ako poznme Roavu teraz

Tematick celok vodn vyuovacia hodina, opakovanie Roava O Roave V Roave Spolu:

asov dotcia 1 hodina 16 hodn 5 hodn 11 hodn 33 hodn

Poznmka : Vzhadom na pecifick organizan formy vyuovania regionlnej vchovy (exkurzie, nvtevy,...) odporame niektor tmy vyuova v 2 3-hodinovch blokoch. Uebn zdroje : Didaktick technika Materilne vubov alie prostriedky zdroje

Odborn literatra

Tkly Gbor: Rozsny knyve, Gmr-Kishonti Tka 7.,

Rimaszombat Rozsny, 2003 Dienes Adorjn: Regl romok, Saj-vidk, 1935 Dr. Gal Lajos: Projektor, PC, Gmrorszg tabua, Gmr- interaktvna Egyeslet, tabua, softvry, Odborn asopisy Masovokomunikan prostriedky Internet Prezentcie

termszeti Kishonti

rksge, Mzeum

Rimaszombat, 2010 ISBN 978-80-89455-02-7 Jirouek Ladislav: Perly reginu Gemer a Malohont Martin tikalauz, Ondrek: Szlovkia

ARCHAGRAF,

ISBN:80- 969459-7-1 Basics Beatrix: Betlr s

Krasznahorka Az Andrssyak vilga, Rubiconknyvek,

Budapest, 2005 Gyrgy Tibor: Krasznahorka s Betlr, Mry Ratio, 2003

Veobecn pokyny hodnotenia: Cieom hodnotenia vzdelvacch vsledkov iaka v kole je poskytn sptn vzbu o tom, ako iak zvldol dan problematiku, v om m nedostatky, kde m rezervy a ak s jeho pokroky. Sasou hodnotenia je tie povzbudenie do alej prce. Pri hodnoten pristupujeme ku kadmu iakovi individulne. iakov vedieme k sebahodnoteniu. V predmete s iaci priebene slovne hodnoten. Okrem sumatvnych vsledkov sa sstredme na rozpracovanie formatvneho hodnotenia vsledkov iaka. Cieom je zhodnoti prepojenie vedomost so zrunosami a spsobilosami:

stne skanie povinn prce (ako sa um)- vybran psomn prce, polron projekt voliten prce (o ma bav, o sa mi pi)- sae, referty, olympida, esej, projekt