Vzdelvacia oblas Nzov predmetu

asov rozsah vuby Ronk Stupe vzdelania Vyuovac jazyk

lovek a spolonos Regionlna vchova

1 hodina tdenne; spolu 33 vyuovacch hodn deviaty ISCED 2 niie sekundrne vzdelvanie

Uebn osnovy boli vytvoren v rmci projektu s nzvom Vyuovanie regionlnej vchovy na kolch s vyuovacm jazykom maarskm i slovenskm na Hornom Gemeri poda spolone vytvorenej pedagogickej dokumentcie, ktor bol realizovan s finannou podporou radu vldy SR v rmci dotanho programu Podpora a ochrana udskch prv a slobd. Za obsah dokumentov je vlune zodpovedn Gemersk mldencky spolok - Gmri Ifjsgi Trsasg.

Charakteristika predmetu

Regionlna vchova m pomc iakom deviateho ronka veku primeranm spsobom rozri si poznatky o regine, v ktorom ij. Nadvzuje na prvky existujcich povinnch predmetov /dejepis, geografia, obianska vchova, vtvarn vchova/. V pecifickch prpadoch sa vuba uskutouje mimo priestorov koly (mze, exkurzie, vychdzky, kolsk dvor, cintorn). Edukan innos je zameran na to aby iaci v rmci regionlnej vchovy poznali histriu a kultru vlastnej obce, mesta na funkn vyuvanie historickch literrnych ukok (prbehy o rodkoch, pamtn miesta, sochy a i.). Zskan poznatky o naom regine (objavovanie a spoznvanie prrodnch krs, literatry, histrie, a rznych inch zaujmavost) s zkladom kultrnej identity, vznamnm zdrojom historickho vedomia a vzdelanosti a zrove aj nstrojom tolerancie a porozumenia medzi nrodmi. Len cez poznanie osobnej minulosti (minulosti koly, obce, krajiny) me prichdza autentick uvedomenie si vlastnej identity, rozvoj a kultivcia pozitvnych postojov det k reginu.

Ciele predmetu

Cieom predmetu je pomc iakom uvedomova si prrodn krsy a historick pamtihodnosti svojho reginu za elom pestovania cty k svojej vlasti, kraju a i k sebe sammu. Vyuovanie regionlnej vchovy v 9. ronku je zameran na poznanie a propagovanie historickch a prrodnch krs mesta a okolia i ivot ud nho reginu, pozna udov tradcie reginu, na poznanie a repektovanie kultrnej inakosti v regine, na zskanie vedomost o ochrane kultrnych pamiatok a vytvori si k nim pozitvny vzah. alm dleitm cieom je efektvne pracova s informciami (pracova s rznymi zdrojmi informci, tvorivo vyuva IKT), naui sa pracova v tme, s cieom naui sa i a pracova s inmi umi, by zodpovedn za splnenie spolonch loh.

Kov kompetencie Kompetencia k celoivotnmu ueniu sa uvedomuje si potrebu svojho autonmneho uenia sa ako prostriedku sebarealizcie a osobnho rozvoja doke reflektova proces vlastnho uenia sa a myslenia pri zskavan a

spracovvan novch poznatkov a informci a uplatuje rzne stratgie uenia sa doke kriticky zhodnoti informcie a ich zdroj, tvorivo ich spracova a prakticky vyuva

Socilne a komunikan kompetencie doke vyuva vetky dostupn formy komunikcie pri spracovan a vyjadrovan informci rzneho typu, m adekvtny stny a psomn prejav efektvne vyuva dostupn informano-komunikan technolgie

Kompetencie uplatova zklad matematickho myslenia a zkladn schopnosti poznva v oblasti vedy a techniky pouva zklady prrodovednej gramotnosti, ktor mu umon robi vedecky podloen sudky, pri tom vie poui zskan operan vedomosti na spen rieenie problmov

Kompetencie v oblasti informanch a komunikanch technolgi m osvojen zkladn zrunosti v oblasti IKT ako predpoklad alieho rozvoja pouva zkladn postupy pri prci s textom a jednoduchou prezentciou

Kompetencia riei problmy doke spoznva pri jednotlivch rieeniach ich klady i zpory a uvedomuje si aj potrebu zvaova rovne ich rizika

Kompetencie (spsobilosti) obianske uvedomuje si zkladn humanistick hodnoty, zmysel nrodnho kultrneho dedistva vyvene chpe svoje osobn zujmy v spojen so zujmami irej skupiny, resp. spolonosti je otvoren kultrnej a etnickej rznorodosti

Kompetencie (spsobilosti) socilne a personlne vie si svoje ciele a priority stanovi v slade so svojimi relnymi schopnosami, zujmami a potrebami doke odhadn a korigova dsledky vlastnho sprvania a konania a uplatova socilne prospen zmeny v medziudskch vzahov

Kompetencie (spsobilosti) vnma a chpa kultru a vyjadrova sa nstrojmi kultry uvedomuje si vznam umenia a kultrnej komunikcie vo svojom ivote a v ivote celej spolonosti cen si a repektuje umenie a kultrne historick tradcie sprva sa kultivovane, primerane okolnostiam, situcim

Obsah Tematick okruhy 1. Menodarca naej koly - Zoltn Fbry ivot a tvorba Zoltna Fbryho Zoltn Fbry v Roave

2. Osobnosti Roavy Athna na brehu Drzusu L. Adalbert Arany Matej Bel, Historik Gyrgy Pray I. Gyngysi, Albert Pkh S.Petfi , M. Jkai, k. Mikszth Jnos Erdlyi, Zsigmond Mricz, Pl Magda, Andrs Chzr S. Czabn Viktor Fellegi, Viktor Madarsz bratia Tichyovci, Gbor Tkly J. Botto, P. Dobinsky

3. Reginy a historick oblasti na Slovensku Abovsko Turniansky regin Koice- Kasssa Kaschau Spi - Levoa Liptov Liptovsk Mikul Zvolen Bansk Bystrica ari Preov Zemplnsky regin Tokaj Krsy Oravy Nitriansky regin Zaujmavosti Turca - Martin Bansk tiavnica Hont Kremnica - Tekov Treniansky regin Bratislava Pozsony Pressburg Trnavsk regin

Tematick celok vodn vyuovacia hodina Menodarca naej koly - Zoltn Fbry Osobnosti Roavy Reginy a historick oblasti na Slovensku Spolu:

asov dotcia 1 hodina 2 hodn 12 hodn 18 hodn 33 hodn

Uebn zdroje : Didaktick technika Materilne vubov prostriedky alie zdroje

Odborn literatra

Dr.Gal Lajos: Gmrorszg termszeti rksge, GmrKishonti Mzeum Egyeslet, Rimaszombat, 2010 Prezentcie ISBN 978-80-89455-02-7 Odborn asopisy Jirouek Ladislav: Perly reginu Gemer a Malohont B. Kovcs Istvn (sszell.): Gmri npmesk, MadchPosonium, 2010, ISBN: 9788070895023 Ujvry Zoltn: Gmri npdalok s npballadk, Miskolc 1977 Pavol Dobinsk: Prostonrodn slovensk Projektor, PC, tabua, interaktvna tabua Masovokomunikan prostriedky nstenn mapy nstenn obrzky Internet

povesti Hantabnov, Uherekov,: Biolgia pre 5. ronk Z s VJM, Expol Pedagogika s.r.o. Csorba Csaba: Felvidki vrak histrija, Lilium Aurum, Dunajsk Streda, 2006, ISBN: 80- 8062- 279-5

Veobecn pokyny hodnotenia: Pri kadom hodnoten tematickho celku pouvame veobecn kritri a klasifikciu uveden v tomto kVP (pre jednotlivcov, skupinu, pre stne a psomn prce). Prprava didaktickch testov, cieovch otzok pre skupinov prce, psomn cvienia a frontlne skanie pripravuje vyuujci v rmci tematickch listov. iaci sa hodnotia poda platnho klasifikanho poriadku. Pri hodnoten a klasifikcii iakov dodriava Metodick pokyny na hodnotenie a klasifikciu iakov zkladnch kl a dba na: - informatvnu, korekn a motivan funkciu hodnotenie -pravidelnos v hodnoten -repektova vekov a individulne osobitosti iakov -objektvne hodnotenie prce, kvality vedomost, zrunost Formatvne hodnotenie m zabezpei sptn vzbu. Bude prieben. Uite vyuije slovn hodnotenie uiteom, sptn vzbu od spoluiakov v rmci skupinovej prce, sptn vzbu spoluiakov po prezentcii vstupu.