DAPHNE Intitt aplikovanej ekolgie

a ttna ochrana prrody Slovenskej republiky

!"#$%#&'()*+),%*-#./#)



Editor
Viera Stanov
















Vydanie publikcie finanne podporila organizcia



Citcia
Stanov V. (ed.) 2000. Raelinisk Slovenska. DAPHNE Intitt aplikovanej ekolgie,
Bratislava, 194 p.

Prklad citcie lnku
olts, R. 2000. Charakteristika raelinsk Tatranskho nrodnho parku. In: Stanov, V. (ed.)
Raelinisk Slovenska. DAPHNE Intitt aplikovanej ekolgie, Bratislava, pp. 77-83.



Vydal
DAPHNE Intitt aplikovanej ekolgie, Hanulova 5/D, 844 40 Bratislava
v spoluprci so ttnou ochranou prrody, Bansk Bystrica








Fotografia na oblke
Vrchovisko pri Vynom Temnosmreianskom plese vo Vysokch Tatrch, Jn effer

Grafick prava a sadzba
Richard Watzka

Mapy
Rastislav Lask
daje o chrnench zemiach a Ramsarskch lokalitch Copyright Slovensk agentra
ivotnho prostredia 2000

Tla
PETIT Slovensk upa

Anglick jazykov korektry
Jill K. Murphy









Nklad: 500 ks

ISBN 80-967471-9-3

Slovensk a esk texty nepreli jazykovou pravou.
Obsah


vod
Viera Stanov................................................................................................................................................................... 1

VEOBECN AS

Sasn vskyt raelinsk na Slovensku a faktory ich ohrozenia
Viera Stanov................................................................................................................................................................... 3

Ekologick charakteristika a klasifikcia vrchovsk
Andrea Vicenkov ....................................................................................................................................................... 11

Klasifikcia a ekologick charakteristika slatinnch a prechodnch raelinsk na Slovensku
Izabela Hberov............................................................................................................................................................ 17

Men fyzikln-chemickch vlastnost vody penosnmi pstroji
Michal Hjek.................................................................................................................................................................. 23

Reprodukn a populan biolgia ohrozench raeliniskovch druhov z ead Empetraceae, Ericaceae
a Vacciniaceae
Tibor Baranec, ubica uriov, Pavol Eli ml. .......................................................................................................... 27

Prehad rodu Sphagnum L. (Muscopsida) na Slovensku
Rudolf olts.................................................................................................................................................................. 33


PECILNA AS

Raelinit moravskoslovenskho pomez: shrnut dosavadnch poznatk
Michal Hjek.................................................................................................................................................................. 39

Charakteristika mokrad a slatinnch pramensk v Chrnenej krajinnej oblasti Biele Karpaty
Katarna Devnov, Pavel Devn .................................................................................................................................. 45

Ochrana biodiverzity raelinsk v Chrnenej krajinnej oblasti Horn Orava
Rbert Trnka .................................................................................................................................................................. 51

Niektor raelinisk severnej asti Slovenska
Daniel Dt, Jaroslav Vlko ........................................................................................................................................... 59

Vybran raelinisk Chrnenej krajinnej oblasti Vek Fatra a priahlej asti Turianskej kotliny
Viktria Chilov............................................................................................................................................................. 63

Raelinisk v Nrodnom parku Mal Fatra a jeho ochrannom psme
Anna Doboov.............................................................................................................................................................. 69

Charakteristika raelinsk Nrodnho parku Nzke Tatry
Peter Turis...................................................................................................................................................................... 73

Charakteristika raelinsk Tatranskho nrodnho parku
Rudolf olts.................................................................................................................................................................. 77

Slatiny Pieninskho nrodnho parku a jeho ochrannho psma
tefan Soava ................................................................................................................................................................. 85

Chrnen raelinisk v Preovskom kraji
Ema Gojdiov............................................................................................................................................................... 87

Sksenosti so zabezpeovanm starostlivosti o mokrade v Chrnenej krajinne oblasti Vchodn Karpaty
Jn Terray....................................................................................................................................................................... 95

Raelinn spoloenstv Nrodnho parku Poloniny
Miroslav Bura............................................................................................................................................................... 99

Raelinn ekosystmy Koickho kraja
Andrea Ruaninov .................................................................................................................................................. 103

Vznamn slatinn biotopy v Hnileckch vrchoch
Marta Ninansk, Pavol Chrom ................................................................................................................................. 109

Rastlinn spoloenstv raelinsk Nrodnho parku Murnska planina
Richard Hrivnk, Draho Blanr.................................................................................................................................. 113

Slatinn raelinisk v Nrodnom parku Slovensk raj
Anna Leskovjansk ...................................................................................................................................................... 117

Vznamn slatinn lokality v Chrnenej krajinnej oblasti Poana
Natlia Latinkov ....................................................................................................................................................... 121

Charakteristika vznamnch raelinsk Banskobystrickho kraja
Albeta Cvachov ........................................................................................................................................................ 125

Raelinisk tiavnickch vrchov
Pavol Polk .................................................................................................................................................................. 135

Slatinn vegetcia Strovskch vrchov
Jana Smatanov............................................................................................................................................................ 139

Vznamn raelinisk Chrnenej krajinnej oblasti Mal Karpaty
Jn Hrbat .................................................................................................................................................................... 143

Raelinisk Chrnenej krajinnej oblasti Zhorie
Viera Stanov, Martina Kosornov ............................................................................................................................ 149

Raelinisk Bratislavskho kraja
Vlastizdar Vgenknecht, Eva Kocianov..................................................................................................................... 153

Vybran raelinisk okresu Dunajsk Streda
Darina Vlkov, Viera Stanov.................................................................................................................................... 157

Slatinn raelinisk okresu Komrno
Albeta Szabov, Dezider Magic ............................................................................................................................... 161

ZVEREN AS

Mal vkladov slovnk raelinsk
Michal Hjek, Kamil Rybnek.................................................................................................................................... 165

Vpis z databzy raelinsk Slovenska. .................................................................................................................... 173

Zoznam autorov

RNDr. Tibor Baranec, CSc., Katedra botaniky AF SPU, Trieda A. Hlinku 2, 949 76 Nitra.
E-mail: baranec@afnet.uniag.sk
Ing. Draho Blanr, Sprva NP Murnska planina, J. Kra 12, 050 01 Revca. E-mail: blanar@sopsr.sk
Ing. Miroslav Bura, Sprva NP Poloniny, Partiznska 1057, P. O. Box 47, 069 01 Snina.
E-mail: poloniny@ke.telecom.sk
RNDr. Albeta Cvachov, OP SR Centrum ochrany prrody a krajiny, Lazovn 10, 974 01 Bansk Bystrica.
E-mail: cvachova@sopsr.sk
Daniel Dt, OP Sprva TANAP, pracovisko Liptovsk Mikul, Hodova 11, 03101 Liptovsk Mikul.
E-mail: dite@sopsr.sk
RNDr. Anna Doboov, Sprva NP Mal Fatra, 013 03 Varn. Email: dobosova@sopsr.sk
RNDr. Pavel Devn, CSc., Sprva CHKO Biele Karpaty, Trenianska 31, 914 41 Nemov. E-mail: devan@sopsr.sk
Mgr. Katarna Devnov, Sprva CHKO Biele Karpaty, Trenianska 31, 914 41 Nemov.
E-mail: devanova@sopsr.sk
Ing. ubica uriov, Katedra botaniky AF SPU, Trieda A. Hlinku 2, 949 76 Nitra. E-mail: ldurisov@afnet.uniag.sk
Mgr. Pavol Eli ml., Katedra botaniky AF SPU, Trieda A. Hlinku 2, 949 76 Nitra. E-mail: pelias@afnet.uniag.sk
RNDr. Ema Gojdiov, Regionlna sprva ochrany prrody a krajiny Preov, Hlavn 93, 080 01 Preov.
E-mail: egojdic@sopsr.sk
RNDr. Izabela Hberov, CSc., Katedra pedagogiky Fakulty prrodnch vied UMB, Tajovskho 40,
974 01 Bansk Bystrica. E-mail: haberova@sparc.fpv.umb.sk
Mgr. Michal Hjek, Katedra systematick botaniky a geobotaniky Prodovdeck fakulty MU, Kotlsk 2,
61137 Brno. E-mail: hajek@sci.muni.cz
RNDr. Jn Hrbat, Sprva CHKO Zhorie, Vajanskho 17, 901 01 Malacky. E-mail: hrbaty@sopsr.sk
Ing. Richard Hrivnk, Katedra fytolgie, Lesncka fakulta, Technick univerzita, Masarykova 24, 960 53 Zvolen.
E-mail: hrivnak@vsld.tuzvo.sk
Ing. Viktria Chilov, Sprva CHKO Vek Fatra, achovsk rad 7, 038 61 Vrtky. E-mail: chilova@sopsr.sk
RNDr. Pavol Chrom, Mzeum Spia, Letn 50, 052 01 Spisk Nov Ves.
RNDr. Eva Kocianov, Regionlna sprva ochrany prrody a krajiny Bratislava, Hanulova 5/d, 844 40 Bratislava.
E-mail: ekocian@sopsr.sk
Mgr. Martina Kosornov, Sprva CHKO Zhorie, Vajanskho 17, 901 01 Malacky. E-mail: mkosorin@sopsr.sk
Ing. Natlia Latinkov, Sprva CHKO-BR Poana, J. M. Hurbana 20, 960 01 Zvolen. E-mail: natalia@sopsr.sk
RNDr. Anna Leskovjansk, Sprva NP Slovensk raj, Leteck 3, 052 01 Spisk Nov Ves.
E-mail: slovraj@spisnet.sk
RNDr. Ing. Dezider Magic, Sadmelijsk 5/X-41, 831 06 Bratislava-Raa.
RNDr. Marta Ninansk, Mzeum Spia, Letn 50, 052 01 Spisk Nov Ves.
Ing. Pavol Polk, Sprva CHKO tiavnick vrchy, Kammerhofsk 26, 969 01 Bansk tiavnica.
E-mail: polak@sopsr.sk
Mgr. Andrea Ruaninov, Sprva CHKO Latorica, Tajovskho 10, 040 01 Koice. E-mail: aruscan@sopsr.sk
RNDr. Kamil Rybnek, CSc., Botanick stav AV R pracovit Brno, Blidla 4a, 603 00 Brno.
Mgr. Jana Smatanov, Sprva CHKO Strovsk vrchy, Orlov 189, 017 01 Povask Bystrica.
E-mail: jsmatan@sopsr.sk
Ing. tefan Soava, Sprva Pieninskho nrodnho parku, 059 06 erven Kltor. E-mail: pienap@ke.telecom.sk
Mgr. Viera Stanov, DAPHNE Intitt aplikovanej ekolgie, Hanulova 5/D, 844 40 Bratislava.
E-mail: daphne@changenet.sk
RNDr. Albeta Szabov, OP SR, pracovisko Komrno, Tallyho 15, 945 01 Komrno.
RNDr. Rudolf olts, CSc., Vskumn stanica TANAPu, 059 60 Tatransk Lomnica. E-mail: soltes@vstanap.sk

Ing. Jn Terray, Sprva CHKO Vchodn Karpaty, Lipov 19, 066 01 Humenn.
Ing. Rbert Trnka, S-CHKO Horn Orava, Bernolkova 408, 029 01 Nmestovo. E-mail: trnka@sopsr.sk
RNDr. Peter Turis, Sprva NAPANT, Zelen 5, 974 01 Bansk Bystrica.
RNDr. Vlastizdar Vgenknecht, Bakoova 36, 841 03 Bratislava 47.
Mgr. Darina Vlkov, S-CHKO Mal Karpaty, Paitn 84, 917 01 Trnava. E-mail: valkova@sopsr.sk
Andrea Vicenkov, PhD., DAPHNE Intitt aplikovanej ekolgie, Hanulova 5/D, 844 40 Bratislava.
E-mail: daphne@changenet.sk
Ing. Jaroslav Vlko, PhD., Katedra fytolgie LF TU vo Zvolene, Masarykova 24, 960 53 Zvolen.
E-mail: vlcko@vsld.tuzvo.sk




Raelinisk Slovenska
1
vod
Viera Stanov

Raelinisk patria jednoznane k najohrozenejm ekosys-
tmom Slovenska. Hoci u ns neboli nikdy vekoplone
rozren, ich vznam z hadiska biodiverzity a ekologic-
k funkcie aleko presahuj ich relnu rozlohu. Poznatky
o kovej lohe ktor zohrvaj v krajine, s vsledkom
ich intenzvneho vskumu v poslednch dvoch dekdach
predovetkm v zpadnej Eurpe a severnej Amerike.
Stav poznania tchto ekosystmov u ns sa odra v stave
ich ochrany nzka rove poznatkov a dramatick po-
kles lokalt za poslednch 50. rokov zko koreponduj.
Konzorcium organizci orientovan na biodiverzitu rae-
linsk (Univerzita v Dundee, Univerzita v Stirlingu, Scot-
tish Natural Herritage, Maculay Land Use Research
Institute a Scottish Wildlife Trust) opakovane organizo-
valo v rokoch 1998 2000 trojtdov kurz zameran
na ochranu raelinsk pre krajiny strednej a vchodnej
Eurpy. Kurz podporen grantom z Darwinovej iniciatvy
sa uskutonil v ktsku a celkovo sa na om zastnilo
es zstupcov zo Slovenska. lohou astnkov bolo n-
sledne zorganizova pracovn seminr vo svojej krajine
s cieom odovzdania informci zskanch v kurze. Zro-
ve mali podnieti a iniciova aktivity zameran na
vskum a ochranu raelinsk vo svojej krajine, ako aj
aktvne psobi v rmci eurpskej siete odbornkov, ktor
sa venuj problematike raelinsk.
V marci 1999 zorganizovalo DAPHNE Centrum pre
aplikovan ekolgiu v spoluprci so Slovenskou agent-
rou ivotnho prostredia Centrom ochrany prrody
a krajiny a Slovenskm ramsarskm vborom seminr
s nzvom Ochrana biodiverzity raelinsk na Slovensku.
Pozvan boli odbornci z vedeckch intitci a zstup-
covia vekoplonch chrnench zem, ktor sa venuj
problematike vskumu alebo ochrany raelinsk. Cieom
seminra bolo zskanie prehadu o stave poznania rae-
linsk z hadiska biodiverzity, funknosti a ochrany. Naj-
viac poznatkov existuje o flre jednotlivch zem, menej
vieme o ekologickch typoch, rastlinnch spoloenstvch
a hydrologickom reime. Iba v niekokch lokalitch sa
uskutouje pravideln monitoring. Poznanie svislost
medzi vegetciou, ktor odra sasn ekologick pod-
mienky a hydrologickm reimom je bzick pre efek-
tvnu ochranu jednotlivch lokalt. V tejto oblasti mme
vemi mlo sksenost.
Medzinrodn organizcia na ochranu mokrad Wetlands
International pripravila na roky 1999 2001 projekt
Ochrana a manament raelinsk v strednej Eurpe
prprava stratgie a aknho plnu. Riadenm projektu
bola poveren ttna ochrana prrody v spoluprci
s DAPHNE Intittom aplikovanej ekolgie a do prce
boli zapojen odbornci, ktor sa venuj danej problema-
tike. V rmci prpravy stratgie a aknho plnu bolo
nevyhnutn zhromadi informcie o historickom a sas-
nom rozren raelinsk, identifikova priny ich ohro-
zenia, ako aj najvznamnejie zemia z hadiska biodi-
verzity. Vydanie tejto publikcie bolo podporen aj zo
zdrojov tohto projektu.
Zkladom publikcie, ktor sa Vm dostva do rk, s
prspevky prezentovan na seminri. Publikcia je rozde-
len na tri asti. Veobecn as sa sstreuje na sasn
vskyt raelinsk a metodicko-teoretick aspekty ich v-
skumu. pecilna as je prehadom vskytu raelinsk
v rmci celho Slovenska. Zveren as prina termi-
nologick slovnk a priloen vpis z inicilnej databzy
raelinsk Slovenska, ktor bol zskan dotaznkovm
prieskumom medzi odbornkmi.
Tto publikcia vznikla vaka siliu mnohch odbor-
nkov, ktor sa aktvne zapojili do prce na projekte, do
zberu dt a do prpravy tejto publikcie.













Menyanthes trifoliata na raelinisku Slan voda na Orave foto: V. Stanov
Raelinisk Slovenska
!
!
!
!
Raelinisk Slovenska
3
Sasn vskyt raelinsk na Slovensku a faktory ich ohrozenia
Viera Stanov

Current distribution and threats to peatlands in Slovakia
Peatlands are very rare, threatened and often relic ecosystems. There are three types of peatlands that can be distinguished in Slovakia:
a) raised bogs, b) transitional mires and c) poor and rich fens. Western Carpathian rich fens are a unique ecosystem with a centre of
distribution in Slovakia. Among the other types of peatlands, they posses the highest level of species diversity. Peatlands are spread over
almost the whole territory of Slovakia and can be found mainly in the sub-mountainous to lower alpine zone of the Tatras, and in the
Orava, Liptov, Turiec, Spi and Pohronie regions. They are very rare in the Zhorie Lowland and Podunajsk Lowland. Raised bogs
occur in the mountainous to sub-alpine locations of the Tatras, Orava and sub-Tatra hollows, while fens also descend to lower altitudes.
There is a southern boundary of bog distribution in Slovakia, which is conditioned climatically. The reason is that they are small scale
and not so dominant. Small-scale virgin bogs without any human influence are well protected in the Tatra Mountains.
According to maps, where the potential natural vegetation in Slovakia has been reconstructed (regarding a presumed lack of human
influence), peatlands covered 260 km
2
, which is 0.57 % of the total area of Slovakia (Michalko et al. 1986) (see map 1). As part of the
Central European Peatland Project (CEPP) the present extent of peatlands have been estimated, as there hasnt been any recent
peatland inventory in Slovakia. According to this estimate, Slovakian peatlands currently cover around 25 km
2
(2,526 ha), indicating
a loss about 90 % (Stanov et al. 2000). The remaining areas are strongly influenced by peat cutting, drainage, eutrophication,
groundwater extraction with changes in water regime and conversion into arable land. As the area of peatlands also was initially very
low, this underpins the need for protection. 115 small-scale protected areas consist of significant portion of peatlands, including
surrounding other types of wetlands, with total area 2,773 ha (see map 2). Thirteen of them are ombotrophic, with an area of 445 ha, 93
are minerotrophic with an area of 1,994 ha and 9 localities with an area of 335 ha are mixed. On the large scale, the Protected
Landscape Area Horn Orava was established for the protection of all types of peatlands in 1979. Four Ramsar Sites include peatlands
r, Rudava River Valley, Turiec wetlands and Wetlands of the Orava Basin. The most important peatlands have been protected by
law, but in many cases the water regime has been influenced by human activities. There is a lack of knowledge about ecosystem
functioning and management planning and not all protected areas are protected effectively. Often other activities have interfered with
the objectives of nature conservation (forest management practise, recreation resorts, intensive agriculture etc.). Many protected mires
are facing serious management problems, as traditional farming (mowing, grazing, cutting of trees and shrubs) is not profitable
anymore and only a few owners are interested in management for nature conservation. Another root cause is the past nature
conservation practises, which led, for more than 40 years, to the prohibition of traditional management of protected fens i.e. grazing
and haymaking in protected areas. In many cases, protected areas, before their designation, had been partly drained and were regularly
managed (hay making mainly), but still kept a substantial part of their biodiversity. The subsequent lack of management, as a result of
protection, caused rapid succession and shrub and tree encroachment.

Raelinisk s na Slovensku povaovan za vemi vzc-
ne, ohrozen a asto reliktn spoloenstv, ktor pred-
stavuj vznamn biotopy pre mnoh uniktne druhy
rastln a ivochov, hlavne bezstavovcov. Zaali vznika
koncom poslednej doby adovej (wrm), zhruba 12 000
8 300 rokov pred Kristom. Vtedy boli u ns prrodn
pomery blzke pomerom v sasnej subarktickej, vo vy-
ch nadmorskch vkach i arktickej zne (Jankovsk
1997).
Na Slovensku rozliujeme tri typy raelinsk: a) vrcho-
visk, b) prechodn raelinisk, c) chudobn a bohat sla-
tiny (v zmysle obsahu ivn a druhovej diverzity). Sjrs
(1950) rozdeuje slatiny na chudobn a bohat vo vzahu
k floristickmu zloeniu, pH, koncentrcii katinov (hlav-
ne Ca
2+
) a hladine alkalinity. Tento typ slatn je dnes,
vaka odvodovaniu a eutrofizcii (obohacovanie ivina-
mi ako N, P a K) v Eurpe vemi vzcny. Wheeler (1988)
definuje bohat slatiny ako mokrade s charakteristickou
vegetciou, zsobovan vodou bohatou na iviny (pH je
v rozmedz 5,5 8), s organickmi a minerlnymi pdami.
Jeho defincia je iria a zaha aj sukcesn tdi na
minerlnych pdach, ktor vznikaj po odvodnen. Slatin-
n raelinisk sa vyznauj tm, e maj vysok bio-
diverzitu s vysokm potom druhov, ktor vytvraj
irok spektrum spoloenstiev, odrajcich variabilitu
ekologickch podmienok, prirodzench procesov rozvoja
a stupa ovplyvnenia udskmi aktivitami (Wheeler et al.
1998). Z hadiska druhovej diverzity s vemi vznamn
bohat slatiny, v ktorch sa nachdza vek mnostvo
ohrozench druhov a typov spoloenstiev. Naprklad na
slatinnch lkach v Nrodnej prrodnej rezervcii Abrod
bolo na rozlohe 92 ha zaznamenanch 480 druhov vy-
ch rastln. Z toho 18 % patr medzi vzcne a ohrozen
druhy. Prrodn rezervcia Belianske Lky je najvia
prameniskov slatina na Slovensku, s vskytom vzcnych
druhov a spoloenstiev. V prrodnej rezervcii Rojkovsk
raelinisko bolo zaznamenanch 160 druhov vych
rastln a 17 rastlinnch spoloenstiev na rozlohe iba 2,9 ha
(Hberov & Fajmonov 1995). Vrchovisk predsta-vuj
jednoznane najohrozenej typ raelinsk. Sloven-skom
prechdza jun hranica rozrenia vrchovsk, o je
podmienen klimaticky a aj vaka tomu ich vskyt na
naom zem bol a je vzcny a biogeograficky osobitne
vznamn.

Rozrenie a ochrana
Vrchovisk a prechodn raelinisk sa vyskytuj najm
v oblasti Tatier, Oravy a v Podtatranskch kotlinch, km
slatiny sa vyskytuj aj v nich nadmorskch vkach.
Kee s zsobovan vodou pritekajcou asto z roz-
siahlej zbernej oblasti (povodia), mu vznika aj v rela-
tvne suchch oblastiach.
Raelinisk Slovenska
4
Poda mapovania rekontruovanej prirodzenej vegetcie
(predpokladan vegetcia, ktor by pokrvala urit ze-
mie bez vplyvu udskej innosti poas historickho obdo-
bia), boli raelinisk rozren na rozlohe 260 km
2
, o pred-
stavuje 0,57 % celkovej rozlohy Slovenska (mapa . 1).
Pri mapovan boli raelinisk charakterizovan hbkou
raeliny, ktor presahuje 40 cm (Michalko et al. 1986).
Rozloha jednotlivch typov je v tabuke slo 1.
Mapovanie nelesnch raelinsk za elom prieskumu
zdrojov raeliny na abu, ale aj s nvrhom na vytvorenie
reprezentatvnej siete chrnench zem zaalo v roku
1958 a trvalo do roku 1968. Hlavn vsledky boli pu-
blikovan v prcach Rauinu & Janotu (1963) a Rauinu
(1968). Zistili, e plone najvie raelinisk sa nach-
dzaj v ninnch zemiach Slovenska, a to najm na
Zpadnom Slovensku. V horskch oblastiach sa vysky-
tuje viac raelinsk, ale s menie. Pred odvodnenm sa
najvie komplexy slatinnch raelinsk nachdzali na
Zpadnom Slovensku, s celkovou rozlohou 2 624 ha.
Jednm z najvch raelinsk bolo raelinisko Pust
any, ktor malo rozlohu 588 ha. S vnimkou Nrodnej
prrodnej rezervcie r boli vetky vekoplon rae-
linisk na tomto zem vysuen, vyaen a premenen
na orn pdu.
V sasnosti nemme presn daje o rozren raelinsk.
Zkonom chrnench je 115 maloplonch chrnench
zem s rozlohou 2 773 ha. Z toho je 13 ombrotrofnch
s rozlohou 445 ha, 93 minerotrofnch s rozlohou 1 994 ha
a 9 lokalt je zmieanch s rozlohou 335 ha (mapa . 2).
Tto rozloha nepredstavuje ist raelinisk, pretoe tie sa
asto vyskytuj mozaikovite, v komplexe s inmi typmi
mokrad, ale s to lokality, kde s raelinisk dominan-
tnm ekosystmom. Z vekoplonch chrnench zem
bola Chrnen krajinn oblas Horn Orava vyhlsen
hlavne na ochranu raeliniskovch ekosystmov v roku
1979. Do zoznamu medzinrodne vznamnch lokalt
chrnench Ramsarskou konvenciou boli zaraden 4 lo-
kality na ochranu raelinsk: NPR r, Alvium Rudavy,
Mokrade Turca a Mokrade Oravskej kotliny.
V rmci Stredoeurpskeho projektu na ochranu raelinsk
(Stanov et al. 2000), bolo uskutonen rchle zhodno-
tenie vskytu vznamnch raelinsk z hadiska biodiver-
zity pomocou dotaznkovho prieskumu medzi pracovnkmi
ttnej ochrany prrody a odbornch intitci. Vsled-
kom je databza (vi tabuku na konci publikcie), ktor
obsahuje 288 lokalt a celkovou rozlohou 25 km
2
(2 526
ha), o je menej ako 10 % z pvodnej rozlohy raelinsk.
Do vahy sme brali iba lokality, pri ktorch boli po-
skytnut kompletn daje. Samozrejme, e raelinsk je na
Slovensku viac a jednou z hlavnch priort by mala by
ich inventarizcia a zhodnotenie sasnho stavu.
Raelinisk boli silne ovplyvnen abou, eutrofizciou,
odberom podzemnej vody, odvodnenm a nslednm
rozoranm a zmenou na ponohospodrsku pdu.
Hoci najvznamnejie raelinisk s chrnen zkonom,
v mnohch prpadoch bol vodn reim naruen ud-
skmi aktivitami v okol chrnenho zemia. Takto
ochrana nie je vemi efektvna, pretoe hoci je zemie
formlne chrnen, prebiehaj v om degradan pro-
cesy. Vo veobecnosti mme vemi mlo vedeckch in-
formci o tom, ako tieto ekosystmy funguj, a z toho
vyplva aj to, e nevieme, ak forma manamentu a ob-
novy by bola pre jednotliv lokality najefektvnejia.
Tab. 1: Vskyt raelinsk Slovenska na zklade mapovania rekontruovanej prirodzenej vegetcie (Michalko et al. 1986).
Typ raeliniska Rozloha
Jelov lesy slatinn (Alnetea glutinosae) 1 827 ha
Brezov bezkolencov raeliniskov lesky (Molinio-Betuletum) 2 243 ha
Slatinisk (Caricetalia davallianae, Molinion coeruleae) 11 764 ha
Zamokren smreiny (Eu-Vaccinio-Piceenion) 8 434 ha
Vrchovisk a prechodn raelinisk (Oxycocco-Sphagnetea, Scheuchzerietalia palustris, Caricetalia fuscae) 1 695 ha
Celkovo 25 963 ha
Tab. 2: Rozrenie nelesnch raelinsk v geografickch reginoch poda Rauinu & Janotu (1963) a Rauinu (1968):
Regin Poet lokalt Rozloha Typ
Zpadn Slovensko 117 2624 ha slatiny, prechodn
Orava 27 312 ha vrchovisk, prechodn
Liptov a Turianska kotlina 83 271 ha vetky typy
Tatry 81 557 ha vetky typy
Spi 9 167 ha slatiny, prechodn
Pohronie 19 26 ha slatiny, prechodn
Drobn raelinisk (odhad) 260 ha vetky typy
Celkovo 336 4217 ha
Raelinisk Slovenska
5

Mapa 1: Rekontruovan raeliniskov vegetcia
Slovenska. Poda Geobotanickej mapy SSR
(Michalko et al. 1986).
Raelinisk Slovenska
6
Mapa 2: Maloplon chrnen raelinisk
a Ramsarsk lokality na Slovensku.
Raelinisk Slovenska
7
Sasnm problmom zachovania nelesnch ekosystmov
je aj filozofia ochrany, ktor tu bola poas socializmu. Na
chrnench zemiach, v prpade raelinsk najm na sla-
tinch, bolo zakzan tradin hospodrenie, akm bolo
kosenie a pasenie. V mnohch prpadoch boli tieto zemia
ete pred vyhlsenm iastone odvodnen a pravidelne
obhospodarovan s tm, e si stle zachovvali vysok
biodiverzitu. Nsledn nedostatok obhospodarovania ako
dsledok takto chpanej ochrany prrody spsobil rchlu
sukcesiu a zarastanie. Miestni obyvatelia, ktor s vo
vine prpadov vlastnci chrnench zem, stratili z-
ujem o obhospodarovanie takchto zem, ktor je v s-
asnosti vemi iadce. ttna ochrana prrody m vemi
limitovan prostriedky na drbu tchto degradovanch
zem.

Faktory ohrozenia
Raelinisk sa vyskytuj v naej kultrnej krajine frag-
mentrne a maloplone, so vetkmi nevhodami, ktor
z toho vyplvaj. Je to najm nzka poetnos populci
jednotlivch druhov, do vekej miery ekotnov charakter
a vysok citlivos voi negatvnym vplyvom z okolia.
Ohrozenie existencie raelinsk me by rozdelen na
faktory, ktor sa vyskytuj v rmci lokality a faktory, ktor
sa vyskytuj v povod. Extern faktory ohrozenia v povod
s spojen najm so zmenami vo vyuvan krajiny a vo
vyuvan povrchovej a podzemnej vody.
K hlavnm faktorom, ktor v minulosti zaprinili drastic-
k bytok a degradciu raelinsk nielen u ns, ale praktic-
ky v celej Eurpe, patria:
aba raeliny vo vom rozsahu sa zaala raelina
ai v 18. storo. aba v tom obdob bola loklna
a maloplon. Raelina sa vyuvala ako palivo. Hoci na
krenie sa u u ns raelina nepouva niekoko desa-
ro, jej aba pokraovala aj naalej a kulminovala v 60.
80. rokoch. Na mnohch miestach sa zaala vykonva
neorganizovan aba, priom dochdzalo k znanm
kodm zaprinenm abou a devastciou pdy a kra-
jiny (Rauina & Janota 1963). Vzrastajci dopyt po rae-
line bol najm v ponohospodrstve a zhradnctve, ale
pouva sa aj na balneoterapeutick ely. V sasnosti sa
u ns raelina ete a vekoplone, a to hbkovou
a povrchovou abou, najm na Orave.
Odvodovanie raelinsk malo niekoko cieov:
premena raelinsk na ponohospodrsku pdu
odvodovanie slatn za elom zvenia rozlohy a pro-
duktivity slatinnch lk
umonenie aby
umonenie zalesnenia
Na mnohch alch lokalitch neboli sce raelinisk
odvodnen priamo, ale dolo k ich vysueniu v dsledku
odvodnenia alebo zalesnenia okolitch pozemkov alebo
odvedenm podzemnej vody. V raeliniskch dochdza
krtko po odvodnen k vraznm zmenm, z ktorch
mnoh mu by ireverzibiln. V dsledku znenia hla-
diny podzemnej vody djde k prevzduneniu povrchovej
vrstvy raeliny a nastva rchly rozklad mineralizcia
raeliny. Efekty odvodnenia sa prejavia nielen na vlh-
kostnej charakteristike raeliny, ale m to vplyv aj na
objem vody, ktor me by zadriavan v raelinisku. Po
odvodnen je uskladovacia kapacita raeliniska menia
vaka stlaniu raeliny, mineralizcii a vyschnu-tiu
raeliny. Nsledne sa prejavia zmeny na topografii
raeliniska, od ktorch s odvoden vznamn zmeny
v prden podzemnch vd (Diggelen 1998). Odvodne-
nm okolia slatinnch raelinsk sa zvyuje odtok pod-
zemnej vody z raeliniska, o me vies k bytku
a stlaeniu raeliny. Naruen raelinn pdy si nemu
udra zven kapilaritu a vegetcia trp suchom (Bak-
ker & Olff 1995). V prpade slatinnch raelinsk psob
negatvne vek kolsanie hladiny podzemnch vd vea
vody v jarnch maximch a pln nedostatok vody poas
leta. V prpade vrchovsk meme pozorova zni-ovanie
vyklenutho povrchu raeliniska. Na lokalite Cla-ra bog
v rsku bolo naprklad pozorovan (bez toho, e by dolo
k abe) znenie povrchu vrchoviska za viac ako 100
rokov po iastonom odvodnen a vybudovan cesty cez
raelinisko pri priebenom ponohospodrskom vyu-
van a o 5 m (Stoneman & Brooks 1997). Pri zmen-
ovan hrbky raelinnch vrstiev sa tie zvyuje riziko
vertiklneho odtoku vody z vrchoviska do podloia.
Eutrofizcia raelinisk a najm slatiny sa stvaj
eutrofnmi vtedy, ak je lokalita dlhodobejie zaplavovan
(normlne je voda iba pri povrchu), alebo sa ukon
obhospodarovanie (najastejie kosenie), alebo sa dostva
do ekosystmu zneisten povrchov voda (Grootjans &
Diggelen 1995). Eutrofizcia sa me zaa aj vtedy, ak
bol vodn reim ekosystmu naruen, zmenila sa truk-
tra a hlavne permeabilita raeliny a to viedlo k pre-
vzduneniu vrchnej vrstvy pdy. Za takchto podmienok
sa na bzy bohat podzemn voda u neme dosta na
povrch pdy. Vsledkom je nzka saturcia raeliny vp-
nikom, vyplavovanie a zven rove fosforu (Kemmers
& Jansen 1998).
Sukcesn zmeny dochdza k nim v dsledku nedos-
tatku hospodrenia (najm na slatinch) alebo po odvod-
nen, kedy dochdza k mineralizcii raeliny, m sa
uvouj iviny, ktor urchuj sukcesn zmeny. Pre-
javuj sa najm zarastanm drevinami a invznymi druh-
mi trv, ako naprklad Molinia caerulea a Calamagrostis
canescens. Dreviny vznamne ovplyvuj vysuovanie
lokality tm, e erpaj vodu koremi a evapotranspi-
rciou ju uvouj do ovzduia. V korunch drevn sa tie
zachytva as zrok, ktor by inak dopadli priamo na
povrch raeliniska. Nevyhnutn je odstraovanie bio-
masy, m sa zabrauje aj uchyteniu nletovch drevn,
ktor treba z lokality odstrni tie. Efektvnym spso-
bom ako potlai nletov dreviny je obnovenie vodnho
reimu.

Obnova raelinsk
Obnova raelinsk predstavuje pomerne zloit problema-
tiku, s ktorou mme u ns zatia len vemi skromn
sksenosti. Cenn poznatky je mon erpa najm z nie-
Raelinisk Slovenska
8
ktorch eurpskych krajn (Vek Britnia, Nemecko,
Holandsko), kde sa obnove raelinsk venuj u dlhodobo
a systematicky (Succow & Jeschke 1990, Wheeler & Shaw
1995, Stoneman & Brooks 1997), pretoe si vinu
raelinsk zniili.
Pri akejkovek obnove si musme stanovi cie alebo stav,
ak chceme obnovou dosiahnu. Vo vvoji raelinsk s
rzne vvojov tdi. Cieom ochrany prrody vinou
nie je obnovi inicilne tdi (naprklad otvoren vodn
hladinu, kedy zaal proces terestrializcie). Pri rozhodo-
van o cieoch obnovy je potrebn vychdza zo sas-
nho stavu, v akom sa dan lokalita nachdza, a porovna
ho so stavom minulm, pred nejakm vraznm poko-
denm vplyvom udskch aktivt. Analzou tchto dt by
sme mali identifikova hlavn priny naruenia raeli-
niska a nsledne stav, ak chceme obnovou dosiahnu.
Pritom sa zameriame najm na zistenie tchto historic-
kch a sasnch dajov v loklnom a regionlnom kon-
texte:
vegetan mapa, ak nie je dostupn, vhodn s aj
daje o vskyte jednotlivch vegetanch typov,
daje o flre a faune zemia,
leteck snmky zemia,
mapy zemia v podrobnej kle,
melioran plny vrtane irieho okolia lokality
lokalizcia povrchovch odvodovacch kanlov
a podzemnch dren,
v prpade chrnench zem rezervan knihy,
hbka a typ raeliny,
daje o geolgii zemia,
publikcie tkajce sa zemia.
Pri obnove je nevyhnutn poznanie sasnch hydro-
logickch podmienok. Najvie sksenosti s modelo-
vanm kvantitatvnych a kvalitatvnych aspektov hydrol-
gie v Eurpe maj Holanania (vi napr. Schhaf 1999).
Tento prstup je nron z finannho aj z metodickho
hadiska. Inou alternatvou je koncentrcia na rozrenie
typov podzemnch vd (pomocou merania teploty, pH
a konduktivity v transektoch), ktor by mali odra cha-
rakter toku podzemnch vd. Vegetan mapa me by
uitonou dodatonou informciou o hydrologickch pod-
mienkach. Mapovan vegetan typ me by indikto-
rom hydrologickch podmienok (Everts & de Vries 1991
ex Diggelen 1998).
Z hydrologickho hadiska je zaujmav zber nasledov-
nch dajov:
detaily o vodnch tokoch (typ, prietoky, sklon,
funknos), vetky prtoky a odtoky,
daje o lokalizcii erpacch vrtov, studn a inch
odbernch objektov, ktor mu spsobova
zniovanie hladn podzemnch vd,
kvalita pritekajcej vody, najm z hadiska obsahu ivn,
ron dynamika (pohyb hladn) podzemnch vd.
Pri samotnej obnove vodnho reimu sa pouvaj tieto
technick rieenia:
zvenie hladiny podzemnch vd zablokovanm
odvodovacch kanlov, a to zasypanm vhodnm
materilom (idelna je preschnut raelina), alebo
pomocou rznych typov prehrdzok, ktor mu by
z dreva, plastov alebo inch materilov,
zvenie vodnej hladiny na lokalite vhodnmi
opatreniami v jej okol, naprklad vytvorenm
nraznkovej zny s mokraovou vegetciou nad
raeliniskom, ktor zachytva vodu a umouje jej
pravideln prietoky,
pri obnove raelinsk sa pouva aj technika odkrytia
vrchnej vrstvy pdy. Odstrni sa tm preschnut
vrstva raeliny so zvenm obsahom ivn a zro-
ve sa dostane podzemn voda na povrch.
Pri vine lokalt je potrebn poui viacer z uvedench
technickch rieen, rzne kombinovanch. Bli opis
jednotlivch technickch rieen mono njs naprklad
v prcach Wheeler & Shaw (1995), Stoneman & Brooks
(1997).

Monitoring
Bez adekvtneho monitoringu sa meme vemi ako
ui z prpadnch chb alebo spechov. Pri prprave stra-
tgie monitoringu by sme si mali poloi nasledovn
otzky (Usher 1991 ex Wheeler & Shaw 1995):
Cie: o je cieom monitoringu?
Metda: ako tento cie meme splni?
Analza dt: ako budeme vyhodnocova dta zberan
v pravidelnch intervaloch?
Interpretcia: o mu tieto dta znamena?
Kedy bude splnen cie? Ak s kritri jeho splnenia?
Monitoring je silne zvisl od finannch zdrojov, ktor
s k dispozcii, a meme ho robi v dvoch rovniach:
zskanie detailnej evidencie zmien,
zskanie nhodnch vzoriek, ktor nm umonia
indikciu zmien.
Monitoring by mal zaha nasledovn aspekty (Wheeler
& Shaw 1995):
detailn zznam o manamentovch opercich vr-
tane asu a peaz,
zkladn daje o flre a faune,
monitoring vegetanch zmien,
vybran chrnen druhy alebo prioritn zemia (ref-
gi) ich reakcia na zmenen manament,
sondy na meranie fluktucie vodnch hladn,
fotografick zznam,
pravideln kontrola prehrdzok alebo inch truktr,
ktor boli vybudovan.
Raelinisk Slovenska
9
Literatra
Diggelen, R. van 1998. Moving gradients. Assessing restoration prospects of degraded brooks valleys. University of
Groningen, 183 p.
Grootjans, A. & Diggelen, R. van 1995. Assessing the Restoration Prospects of Degraded Fens. In: Wheeler, B.D., Shaw,
S.C., Fojt, W.J. & Robertson, R.A. (eds.) Restoration of Temperate Wetlands. John Wiley & Sons, pp. 73-90.
Hberov, I. & Fajmonov, E. 1995. Rastlinstvo PR Rojkovsk raelinisko. Ochrana prrody, Bansk Bystrica, 13: 15-31.
Jankovsk, V. 1997. Poten vvoj raelini esk a Slovensk republiky a kryogenn jevy fakta a vahy. In: Baranec,
T. (ed) Flra a vegetcia raelinsk. Zbornk z vedeckej konferencie. SPU Nitra, pp. 51-54.
Kemmers, R.H. & Jansen,P.C. 1998. Hydrochemistry of rich fen and water management. Agricultural Water Management,
14: 399-412.
Michalko, J., Berta, J. & Magic, D. 1986. Geobotanick mapa SSR. Slovensk socialistick republika. Bratislava, 168 p.
+ mapov prlohy.
Rauina, . 1968. Prehad vskytu raelinsk na zpadnom Slovensku. Vydavatestvo Slavn, Bratislava, 72 p.
Rauina, . & Janota, D. 1963. Raelinisk na Slovensku, ich vyuitie a ochrana. s. ochrana prrody, 1: 17-53.
Schaaf, S. der van 1999. Analysis of the hydrology of raised bogs in the Irish Midlands. A case study of Raheenmore Bog
and Clara Bog. The Netherlands, 375 p.
Sjrs, H. 1950. On the relation between vegetation and electrolytes in North Swedish mire waters. Oikos, 2: 241-258.
Stanov, V., Vicenkov, A., Bal, D., effer, J., Lask, R., Gojdiov, E. & olts, R. 2000. The Central European
Peatland Project. National Report for Slovak Republic. Ms. Depon in: DAPHNE Intitt aplikovanej ekolgie, 35 p.
Stoneman, R. & Brooks, S. 1997. Conserving bogs. The management handbook. Edinburgh, 286 p.
Succow, M. & Jeschke, L. 1990. Moore in der Landschaft. 2
nd
ed. Verlag Harri Deutsch, Thun and Frankfurt/M., 268 p.
Wheeler, B.D., Shaw, S.C., Fojt, W.J. & Robertson, R.A. 1998. Restoration of Temperate Wetlands. John Wiley & Sons,
562 p.
Wheeler, B.D. 1988. Species richness, species rarity and conservation of rich-fen vegetation in lowland England and Wales.
Journal of Ecology, 25: 331-353.
Wheeler, B.D. & Shaw, S.C. 1995. Restoration of Damaged Peatlands. University of Sheffield, 211 p.


Recenzent: RNDr. Jn Topercer, CSc.
Raelinisk Slovenska
11
Ekologick charakteristika a klasifikcia vrchovsk
Andrea Vicenkov

Ecological characteristic and classification of bogs
The paper is focused on the terminology related to mires, the main ecological features of the bogs and the main approaches to their
classification with particular attention to the classification used in Slovakia. Accordingly, the difference between bogs and fens, the
processes of the development of the bogs, the effects of the ecological factors on the development, the structure of the bogs, mainly of
raised bogs, are discussed. Classification used in Slovakia is based on the floristic criteria. The bog vegetation of the class Oxycocco-
Sphagnetea is characterised, including diagnostic species for each syntaxonomical unit. From nine associations of bog vegetation
published in Rybnek et al. (1984) seven are distributed in Slovakia.

Vrchovisko predstavuje z hadiska ekologickch podmie-
nok jeden z najextrmnejch ekosystmov, fascinujci
mikrosvet, archv vvoja krajiny, ekosystm, o ktorom
vieme stle vemi mlo, ale nime ho obrovskou
rchlosou. Zmyslom prspevku je pribli hlavn eko-
logick charakteristiky vrchovsk a prstupy k ich klasi-
fikcii s drazom na klasifikciu pouvan na Slovensku.
vod je venovan terminologickmu objasneniu zklad-
nch pojmov, ku ktormu sme pristpili napriek tomu, e
ich vysvetlenie mono njs v u publikovanch prcach
a prspevkoch (napr. Neuhusl 1972, Gore 1983, Lindsay
1995, Eli 1997).

Terminolgia
Kee vrchovisk s pecilnym typom raelinsk, zane-
me jednou z mnohch definci a vymedzen pojmu rae-
linisko. Raelinisk s ekosystmy, ktor vznikaj na
stanovitiach trvalo zamokrench zrkovou, povrchovou
alebo podzemnou vodou. Tieto stanovitia zarastaj
vegetciou hydrofilnch a hygrofilnch (raeliniskovch)
druhov rastln. V podmienkach obmedzenho prstupu
kyslka sa tu hromadia odumret organick zvyky v rz-
nom stupni rozkladu, m vznik raelina (obsahuje viac
ako 50 % splitench organickch ltok v suine). Naj-
strunejie vymedzenie pojmu raelinisko uvdza Lindsay
(1995): Raelinisko je mokra pokryt vegetciou, ktor
je raelinotvorn.
Raelinisk rozdeujeme poda rznych kritri, ale naj-
vznamnejie kritrium na rozdelenie raelinsk, ktor m
dleit lohu v ekolgii raelinsk je spsob vyivovania
ombrotrofn a minerotrofn. Z tohto hadiska rozozn-
vame dva hlavn typy raelinsk. Ombrotrofn raeli-
nisk s zsobovan iba zrkovou vodou, ktor vytvra
mokraov podmienky a je zdrojom ivn vrchovisk
(angl. bogs). Minerotrofn raelinisk s zsobovan
podzemnou a povrchovou vodou, ktor prina minerlne
ltky slatiny (angl. fens). Prechod medzi minerotrofn-
mi a ombrotrofnmi raeliniskami tvoria prechodn rae-
linisk (angl. transitional mires).
alej meme rozdeli raelinisk poda vzniku na
geognne (limnognne, topognne, solignne) ich
vznik je podmienen podzemnou vodou; limnognny
oznauje vodu jazern, topognny podzemn vodu
stagnujcu v ternnych depresich, solignny pod-
zemn, mierne prdiacu vodu,
ombrognne ich vznik je podmienen zrkovou
vodou.
asto sa pojmy ombrognny a ombrotrofn nesprvne
pouvaj ako synonym, priom ombrognny sa vzahuje
na podmienky, ktor umonili vznik vrchoviska a naalej
ho udruj, km ombrotrofn poukazuje na sasn sp-
sob vyivovania ivho povrchu vrchoviska.
Raelinisk rozdeujeme poda obsahu minerlnych ivn
na:
eutrofn s vysokm obsahom ivn, obsah CaCO
3

v suine viac ako 2 %
mezotrofn so strednm obsahom ivn, obsah
CaCO
3
v suine je 0,5 2 %
oligotrofn a dystrofn s nzkym obsahom ivn,
obsah CaCO
3
v suine menej ako 0,5 %
Poda vzahu k hydrologickm pomerom ich rozdeuje-
me na:
infraakvatick raelinisko sa vytvra pod hladinou
vody
supraakvatick raelinisko sa vytvra nad hladi-
nou vody

Charakteristika vrchovsk
Na zklade tabuky . 1 mono zhrn charakteristiku vr-
choviska ako extrmne oligotrofnho typu raeliniska,
ktor vznik pod vplyvom atmosfrickej vlhkosti a zrok
ombrognne, nad hladinou podzemnej vody supra-
akvaticky a je vyivovan zrkovou vodou. Predstavuje
jeden z najkyslejch a na iviny najchudobnejch eko-
systmov. Na tvorbe raeliny sa rozhodujcim spsobom
podieaj druhy rodu Sphagnum, ktor spolu s krko-
vitmi chamaefytmi uruj aj fyziognmiu vrchovisko-
vch spoloenstiev. Vzhadom na extrmne ekologick
podmienky tu doke rs len obmedzen poet druhov
cievnatch rastln. S to druhy kyslomiln, vlhkomiln
a nenron na obsah minerlnych ivn. Vysok kyslos
prostredia je podmienen okrem inho aj tm, e rae-
linnk intenzvne oderpva katiny a uvouje do pro-
Raelinisk Slovenska
12
stredia iny vodka. K zvyovaniu kyslosti tie prispieva
oxid uhliit uvonen dchanm.
Vo veobecnosti sa pri vymedzen vrchoviska uvdzaj
dva najdleitejie faktory (Lindsay 1995):
vegetcia je oddelen od hladiny podzemnej vody
a od minerlnej pdy,
na rozdiel od viny ekosystmov sa vrchovisko
vyznauje vraznou akumulciou odumretej orga-
nickej hmoty.
Vrchovisko tvor rzne hlbok vrstva odumretej rae-
linovej hmoty (1 10 m) katotelm, ktor uruje tvar,
truktru a ovplyvuje hydrologick funkcie vrchoviska.
Prostredie je pomerne stabiln, hydrologick procesy s
vemi pomal a vrstva je kompletne nasten vodou.
V katotelme sa nachdza anaerbne prostredie, nie s tam
prtomn takmer iadne iv organizmy, take nedo-
chdza k dekompozcii. Na povrchu sa nachdza tenk
iv vrstva akrotelm (do 30 cm hrub), ktor vytvra
povrchov truktru. Je pokryt vegetciou a hydrologic-
k procesy v nej prebiehaj vemi rchlo. Na okraji vr-
choviska sa vytvra zamokren zna lagg, v ktorej sa
voda vrchoviska dostva do kontaktu s podzemnou vodou.
Bva preto lepie zsoben ivinami, menej kysl, asto
s prtomnosou slatinnch prvkov.

Vznik
Tvorba vrchovsk sa zaala a v neskorom glacili
a v obdob postglacilu, najm v jeho vlhkom a mierne
teplom obdob atlantiku. Existuj dva hlavn spsoby
vzniku vrchovsk terestrializcia a paludifikcia. Teres-
trializcia znamen proces vzniku vrchoviska postupnm
zazemovanm vodnej plochy. V tomto prpade vzniku
vrchoviska vinou predchdza tdium slatinnho a pre-
chodnho raeliniska. Paludifikcia predstavuje proces
vytvrania vrchoviska priamo na povrchu minerlnej pdy
alebo horniny, za humdnych klimatickch podmienok
asto bez prechodu cez minerotrofn tdium. Najnovie
vskumy poukazuj na vznam permafrostu a kryogn-
nych tvarov pri tvorbe raelinsk (Jankovsk 1997).
Raelinnk je odolnej voi rozkladu ako vina rastln,
pretoe vzhadom na svoje chemick zloenie je rezis-
tentn voi mikrobilnym dekompozitorom. Prrastok i-
vej vrstvy vrchoviska bva 2 mm/rok (Lindsay 1995),
tento daj vak nemono plne zoveobecni. Ak produk-
cia prevyuje dekompozciu v celom profile vrchoviska,
vrchovisko narast.

Vplyv ekologickch faktorov na vznik a for-
movanie vrchoviska
Klma
Predpokladom existencie vrchoviska je humdna klma,
ktor umouje, aby cel profil vrchoviska bol trvalo
nasten vodou. Najdleitejm faktorom vo vvoji vr-
choviska vak nie je celkov alebo priemern mnostvo
zrok poas roka, ale distribcia zrok a vlhkostnch
podmienok poas danho asovho obdobia, ktor ov-
plyvuj rast raelinnkov (Backus 1988 ex Lindsay
1995). Preto vrchovisk nenachdzame tam, kde je dlh
obdobie sucha. alm faktorom ovplyvujcim akumu-
lciu raeliny je teplota, pretoe ovplyvuje evapotran-
spirciu a vzah medzi rastom a odbravanm. Za nzkych
teplt nedochdza k rastu raelinnkov.
Hydrologick pomery
Najvraznejm znakom celho profilu vrchoviska je, e
ostva stle nasten vodou. V dsledku efektvnej reten-
nej schopnosti raelina postupne uvouje menej vody,
ako dostva, take zrkov voda tvor 95 98 % a tuh
hmota 2 5 % hmotnosti vrchoviska. Pomal uvoovanie
vody je spsoben amorfnou povahou raeliny a vodozdr-
nmi vlastnosami raelinnkov (aj odumretch). Vo fylo-
idoch raelinkov s dvojak bunky zke, zelen a iv
chlorocyty a mtve, hyalinn a pretiahnut hyalocysty, ktor
s vystuovan vzperami. Vzpery maj mechanick funkciu,
udruj fyloidy vystuen a taktie pomhaj pri nasvan
vody. Tto anatomick truktra predstavuje inn sac
systm. K plynulmu prijmaniu vody a unikaniu vzduchu
z hyalocst slia rzne perforcie v ich stench, nazvan
pry, ktorch tvar je pomerne kontantn a preto s d-
leitm diagnostickm znakom.

Tab. 1: Porovnanie slatn a vrchovsk. Poda Ellenberga (1978) / Davisa & Andersona (1991)
Slatiny Vrchovisk
zdroj ivn podzemn a zrkov voda zrkov voda
pH 4,0 8,0 (9,0) 3,0 4,5
obsah uhliitanov mierny a vysok nepatrn
obsah minerlnych ltok vysok extrmne nzky
obsah N vy a stredn extrmne nzky, len vo forme NH
4
+
produktivita nzka/vysok nzka
rozklad siln a mierny extrmne nzky
floristick diverzita nzka/vysok nzka
vznik geognny ombrognny
rast infraakvatick rast supraakvatick rast
geografick rozrenie na celom svete aisko v borelnej zne
Raelinisk Slovenska
13
Vrchovisko si vytvra vlastn vrstvu vody, ktor kopruje
eliptick vyklenut tvar. Rozdelenie vrchoviska na kato-
telm a akrotelm je dleit pre celkov hydrologick rov-
novhu vrchoviska. Akrotelm predstavuje vrstvu, v ktorej
dochdza k vmene vody s prostredm. Na bze je rela-
tvne nepriepustn a umouje len nzky odtok vody do
niej vrstvy. Ak je katotelm vystaven vzduchu v d-
sledku pokodenia povrchovej ochrannej vrstvy, alebo ak
dochdza k zneniu hladiny vody, katotelm podlieha oxi-
dcii, rozklad sa, a km sa znovu dostane pod vrstvu
vodnej hladiny vrchoviska.

truktra vrchoviska
Mikrorelif vrchoviska bva dos lenit. Tvoria ho
viacer typy mikrostanov, ktor maj odlin eko-
logick podmienky, predovetkm vlhkostn. Zkladn
typy mikrostanov s kopekovit vyveniny (bulty)
a priehlbiny vyplnen vodou (lenky). Pri nenaruenom
povrchu sa vytvra svisl koberec tvoren rznymi
druhmi raelinnkov. lenky zarastaj submerznmi rae-
linnkmi Sphagnum cuspidatum a S. recurvum, ktor vy-
pluj priehlbiny od dna. V tchto miestach prebieha
najintenzvnejia tvorba raeliny. V okol lenkov sa usd-
uj druhy, ktor s skr typick pre prechodn rae-
linisk Rhynchospora alba, Drosera rotundifolia,
Scheuchzeria palustris a Eriophorum angustifolium. Bulty
tvoria tzv. bultotvorn machy ako Sphagnum rubellum,
nezriedka tie Sphagnum compactum, ale najsuchie asti
bultov obsadzuje Sphagnum magellanicum, S. fuscum,
Polytrichum strictum a krkovit chamaefyty Empet-
rum hermaphroditum, Andromeda polifolia a Vaccinium
uliginosum. Na mladch, ivch vrchoviskch sa mu
nachdza raelinn ok (jazierka). Pri okrajoch vrcho-
viska, kde acidita u nie je tak extrmna, mono njs
alie raelinnky, ako Sphagnum russowii, S. centrale,
S. capillifolium a alie.
Vo veobecnosti je vrchovisko sasou raeliniskovho
komplexu, v ktorom sa mu strieda prvky prechodnch
raelinsk a slatn s vrchoviskovmi prvkami. Okrem
toho tam meme pozorova aj niekoko vvojovch
tdi od inicilnych nelesnch cez tdi s Pinus mugo
a po lesn vrchovisk porasten Pinus sylvestris a Picea
abies. Prrastky drevn s minimlne a tak npadnm
znakom je zakrpaten vzrast stromov, ktorch vek vak
me by vemi vysok.
Pri odvodnen dochdza k presueniu a oxidcii povr-
chovch vrstiev, k zvenmu rozkladu biomasy, zasta-
veniu rastu a stupu raelinnkov. Namiesto nich sa roz-
iruj in druhy machorastov, najm rodu Polytrichum,
liajnky rodu Cladonia, Calluna vulgaris a in krky.
Z ekologickho hadiska je zaujmav stavba nadzemnch
orgnov viny vrchoviskovch druhov. Maj xeromor-
fn charakter, m pripomnaj rastliny suchch stanov
zke listy, hrub kutikulu, dobr uzatvranie prie-
duchov. Priny tejto stavby mono vidie v nedostatku
ivn (stavba podmienen hladovanm) peinomorfizmus
(Ellenberg 1978). Nedostatok ivn kompenzuj inten-
zvnym erpanm vody.
Typy vrchovsk
V rmci ombrotrofnch raelinsk mono identifikova
dva hlavn typy vlastn alebo prav vrchovisk (angl.
raised bogs) a pokryvn (angl. blanket bogs). Kad
z tchto typov sa alej len na subtypy.
Vlastn vrchovisk s boreo-(sub)atlantickho a (sub)kon-
tinentlneho charakteru s viac alebo menej vyklenutm
tvarom a okrajovm odvodovacm systmom (lagg)
slatinnho charakteru. Aspo z asti vznikaj terestriali-
zciou. Pre atlantick oblas s typick nelesn, pre
boreo-subatlantick a boreo-subkontinetlnu so zalesne-
nm okrajom.
Pokryvn vrchovisk (blanket bogs) s vrchovisk oce-
nickej Eurpy v silne humdnych oblastiach. Vznikaj
vade tam, kde s vhodn edaficko-orografick podmien-
ky na tvorbu raeliny a s bez okrajovho odvodo-
vacieho systmu. Tvar vrchoviska kopruje tvar ternu, na
ktorom vznik, pokrva teda konvexn aj konkvne tvary
relifu. Vznik vrazn povrchov truktra s prietiahlymi
a rzne hlbokmi lenkami (angl. pools). Vek as vzni-
k paludifikciou.


Vrchovisko v NPR Sosnina na Orave foto: R. Kopilec

Klasifikcia vrchovsk
Vrchovisk sa klasifikovali rznym spsobom, priom
klasifikan systm sa me zaklada na hydromorfolgii,
stratigrafii, ekolgii, flre a vegetcii, at. Pretoe vrcho-
visk s druhovo vemi chudobn, nemono sa udova,
e vina systmov nie je zaloen na floristickej cha-
rakteristike.
Na Slovensku sa doteraz najastejie pouva klasifikcia
vrchovsk uveden v prci Rybnka et al. (1984). Jed-
notky s vymedzen na zklade analzy celkovho flo-
ristickho zloenia. Cievnat rastliny a machorasty sa zo
syntaxonomickho hadiska hodnotia rovnocenne. V s-
asnosti sa vrchovisk syntaxonomicky spracvaj v rm-
ci projektu Rastlinn spoloenstv Slovenska. Nasledujci
strun prehad je vak uveden ete v zmysle Rybnka
et al. (1984). Men taxnov s pouit v zmysle Marholda &
Hindka (1998).
Raelinisk Slovenska
14
Trieda: Oxycocco-Sphagnetea Br.-Bl. et Tx. 1943
Spoloenstv ombrotrofnch, ombrosolignnych raeli-
nsk a zraelinelch pd holarktickho rozrenia, s opti-
mom v borelnej zne.
Diagnostick druhy: Andromeda polifolia, Aulacomnium
palustre, Drosera rotundifolia, Eriophorum vaginatum,
Gymnocolea inflata, Mylia anomala, Sphagnum capilli-
folium, S. papillosum, S. fallax.
Rad: Sphagnetalia medii Kstn. et Flss. 1933
Spoloenstv vrchovsk subkontinentlnej oblasti
Diagnostick druhy: Carex pauciflora, Cladonia rangife-
rina, Polytrichum strictum, Sphagnum russowii.
Zvz: Sphagnion medii Kstn. et Flss. 1933
Spoloenstv vrchovsk subkontinentlnej oblasti strednej
a vchodnej Eurpy od planrneho po subalpnsky stupe
a junej kandinvie.
Diagnostick druhy: Dicranum bergeri, Oxycoccus palus-
tris, Ptilidium ciliare, Sphagnum cuspidatum, S. magella-
nicum, Vaccinium uliginosum.
Asocicia: Eriophoro vaginati-Sphagnetum recurvi Hueck
1925
Spoloenstvo predstavuje najmladie sukcesn tdium
vrchoviskovej srie. Osduje najvlhie a na iviny rela-
tvne najbohatie asti vrchovsk. Fyziognmiu spoloen-
stva uruje porast Sphagnum fallax a trsy Eriophorum
vaginatum. Na Slovensku ide o najrozrenejie spoloen-
stvo vrchoviskovej srie.
Asocicia: Andromedo polifoliae-Sphagnetum magellani-
ci Bogdanovskaja-Gienev 1928 em. Neuhusl 1984
Dvojetov spoloenstvo, v ktorom celkov aspekt ud-
vaj raelinnky. Povrch m bultovit charakter. Spolo-
enstvo reprezentuje optimlne tdium vvoja vrchovisko-
vej vegetcie. Kee ide o iv vrchovisko, spoloenstvo
osduje vrcholov alebo okrajov (prirastajce) zny.
Rozren je na Orave a vo Vysokch Tatrch.
Asocicia: Eriophoro vaginati-Pinetum sylvestris Hueck
1931 em. Neuhusl 1984
Troj- a tvoretov spoloenstvo s riedkym porastom
borovice lesnej, ktor vytvra lesn charakter vrchoviska.
Spoloenstvo je adaptovan na vrazn kolsanie hladiny
podzemnej vody a na extrmy kontinentlnej klmy.
Asocicia: Pino rotundatae-Sphagnetum Kstn. et Flss.
corr. Neuhusl 1969
tvoretov, vo vych polohch trojetov spoloen-
stvo, ktorho fyziognmiu uruje stromov alebo krovit
forma borovice blatky (Pinus rotundata). Niekde je na-
miesto borovice blatky prtomn len borovica lesn.
Existencia borovice blatky na Slovensku je sporn. Poda
Businskho (1998) s vetky daje tkajce sa vskytu
Pinus rotundata v regine Karpt myln a ide o zmenu
s hybridnou populciou Pinus mugo P. sylvestris.
Zvz: Oxycocco-Empetrion hermaphroditi Nordh. 1936
Spoloenstv ombrosolignnych vrchovsk boreo-arktic-
kej oblasti s reliktnm vskytom v (sub)alpnskom stupni.
Diagnostick druhy: Empetrum hermaphroditum, Oxycoc-
cus microcarpus, Trichophorum cespitosum, Sphagnum
compactum.
Asocicia: Scirpo cespitosi-Sphagnetum compacti Warn
1926
Spoloenstvo s dominujcim Trichophorum cespitosum
a chamaefytmi Empetrum hermaphroditum, Andromeda
polifolia, Vaccinium uliginosum osduje svahov vrcho-
visk vo vysokohorskch polohch. Vyskytuje sa vo Vy-
sokch Tatrch.
Asocicia: Empetro hermaphroditi-Sphagnetum fusci Du
Rietz 1926
Dvoj- a trojetov raelinnkovo-krkovit spoloen-
stvo s dominanciou Sphagnum fuscum, a krkovitmi
chamaefytmi. V naich podmienkach sa stretvame s frag-
mentmi spoloenstva, ktor sa vyskytuj na izolovanch
kopekoch vntri inch vrchoviskovch spoloenstiev.
Spoloenstvo sa nachdza vo Vysokch Tatrch, na Ora-
ve, kde boli opsan tdi s kosodrevinou, a uvdza sa
z Liptova a zo Spia.
Druh rad vrchovsk Sphagno-Ericetalia (Schwick. 1940)
Br.-Bl. 1949 so zvzom Oxycocco-Ericion (Nord. 1936)
Tx. 1937 em. Moore 1968 predstavuje spoloenstv vr-
chovsk atlantickej a subatlantickej oblasti Eurpy.
Spoloenstv takto chpanho radu v typickej forme
nezasahuj na zemie bvalho eskoslovenska (Ryb-
nek et al. 1984).
Medzi lesn raelinisk patr aj asocicia Sphagno pa-
lustris-Piceetum (Svoboda 1939) omk 1979 (trieda
Vaccinio-Piceetea Br.-Bl. in Br.-Bl. et al. 1939 rad
Piceetalia excelsae Pawlowski in Pawlowski et al. 1928
a zvzu Piceion excelsae Pawlowski in Pawlowski et al.
1928.
Diagnostick druhy: Calamagrostis villosa, Caltha pa-
lustris, Carex echinata, Crepis paludosa, Dicranum sco-
parium, Dryopteris carthusiana, Equisetum sylvaticum,
Luzula pilosa, Lysimachia vulgaris, Maianthemum bifo-
lium, Picea abies, Potentilla erecta, Sphagnum centrale,
Vaccinium myrtillus, V. vitis-idaea.
Asocicia reprezentuje raelinnkov azonlne smreiny
v konkvnych zneninch zamokrench stagnujcou alebo
mierne pretekajcou vodou. Porasty s npadn nzkym
vzrastom drevn. Extrmny charakter stanovia, najm
nadbytok vody, kysl pH a nedostatok prstupnho duska
podmieuj morfologick utvranie smreka. Ron pr-
rastky s minimlne. Vrazn vkov kontrast v porov-
nan s okolitmi smrekovmi porastami sa d vemi dobre
vyui pri mapovan. Okrem dominantnho smreka je
kontantne vtrsen Betula pubescens. Bylinn poschodie
sa vyznauje nzkou pokryvnosou (30 %). Kontantnm
a zrove diferencilnym druhom v rmci zvzu Vacci-
nio-Piceion je Sphagnum centrale, okrem neho sa tu vy-
skytuje aj Sphagnum capillifolium, S. girgensohnii, S. squar-
Raelinisk Slovenska
15
rosum. V popisovanch fytocenzach ako kontantn druh
vystupuje Sphagnum centrale a nie Sphagnum palustre,
ako sa uvdzalo doteraz. Dvodom je, e a do roku 1993
sa Sphagnum centrale udval ako Sphagnum palustre var.
centrale. Spoloenstvo m najvie rozrenie na gla-
cifluvilnych terasch Tatier, na okrajoch oravskch
raelinsk a severnej strane Nzkych Tatier (Michalko et
al. 1986). Sofron (1981) tudoval prirodzen smreiny z-
padnch a juhozpadnch iech. Zmieuje sa o tom, e
Sphagno-Piceetum predstavuje obvykle najextrmnejie
stanovite smreka, ktor v tejto fytocenze dosahuje stro-
movej hranice smerom k zamokreniu rhizosfry. Mucina
et al. (1993) zarauje edaficky podmienen raeliniskov
smreiny do asocicie Sphagno girgensohnii-Piceetum
Kuoch 1954, ktorej porasty osduj slatinn, prechodn,
a vrchoviskov raelinisk, pdy typu anmoor ovplyvne-
n stagnujcou vodou, glejov podzoly s hrubou vrstvou
vemi kyslho surovho humusu. Toto spoloenstvo v rm-
ci lesov nie je vznamn z hadiska produkcie drevnej
hmoty, ale z hadiska vodohospodrskeho, vytvrania
pecifickej mikroklmy, udrovania ekologickej stability
a biodiverzity. Preto je nevyhnutn ponecha tieto spolo-
enstv, pokia mono bez zsahov.
Kee vrchovisk patria v dsledku udskej innosti k v-
razne ohrozenm spoloenstvm, je nevyhnutn sstredi
sa na ich inn ochranu. Vek medzery mme pre-
dovetkm v oblasti ekohydrolgie, ktor je rozhodujca
pri akchkovek obnovnch projektoch. Klasifikcia by
mala by len prostriedkom uahujcim orientciu na
ceste alieho ekologickho vskumu v zujme zacho-
vania tohto vzcneho ekosystmu, a nie cieom samm
osebe.


Literatra
Backus, I. 1988. Weather variables as predictors of Sphagnum growth on a bog. Holarctic Ecology, 11: 146-150.
Businsk, R. 1998. Agregt Pinus mugo v bvalm eskoslovensku taxonomie, rozen, hybridn populace a ohroen.
Zprvy es. Bot. Spole., Praha, 33: 29-52.
Davis, R.B. & Anderson, D.S. 1991. The Eccentric Bogs of Maine: A Rare Wetland Type in the United States. Technical
Bulletin 46, Maine Agricultural Experiment Station, University of Maine.
Eli, P. 1997. Raelinisk ako biotopy a ekosystm. In: Baranec, T. (ed.) Flra a vegetcia raelinsk. Zbornk z vedeckej
konferencie Orava. SPU Nitra, pp. 103-108.
Ellenberg, H. 1978. Vegetation Mitteleuropas mit den Alpen. Stuttgart, pp. 421-465.
Gore, A.J.P. (ed.) 1983. Mires: Swamp, Bog, Fen and Moor. General Studies. Ecosystems of the World. Amsterdam, 4A:
440 p.
Jankovsk, V. 1997. Poten vvoj raelini esk a Slovensk republiky a kryogenn jevy fakta a vahy. In: Baranec,
T. (ed.) Flra a vegetcia raelinsk. Zbornk z vedeckej konferencie Orava. SPU Nitra, pp. 51-54.
Lindsay, R. 1995. Bogs: The Ecology, Classification and Conservation of Ombrotrophic Mires. Scottish Natural Heritage,
120 p.
Marhold, K. & Hindk, F. (eds.) 1998. Zoznam nich a vych rastln Slovenska. Veda, Bratislava, 687 p.
Michalko, J., Berta, J. & Magic, D. 1986. Geobotanick mapa SSR. Slovensk socialistick republika. Bratislava: 168 p.
+ mapov prlohy.
Mucina, L., Grabherr, G. & Wallnfer, S. 1993. Die Pflanzengesellschaften sterreichs. Wlder und Gebsche Teil III.
Gustav Fischer Verlag Jena, 353 p.
Neuhusl, R. 1972. Subkontinentale Hochmoore und ihre Vegetation. Studie SAV, Academia, Praha, 13: 121 p.
Rybnek, K., Baltov-Tulkov, E. & Neuhusl, R. 1984. Pehled rostlinnch spoleenstev raelini a mokadnch luk
eskoslovenska. Studie SAV, 8: 1-123.
Sofron, J. 1981. Pirozen smriny zpadnch a jihozpadnch ech. Studie SAV, Academia, Praha, 7: 128 p.


Recenzent: RNDr. Rudolf olts, CSc.
Raelinisk Slovenska
17
Klasifikcia a ekologick charakteristika slatinnch a prechodnch
raelinsk na Slovensku
Izabela Hberov

Classification and ecological characteristics of fens and transitional mires in Slovakia
Plant communities of fens and transitional mires represent very specific type of vegetation, which are a refuge for many arctic, boreal
and threatened species. The database of peatland communities, containing more than 700 phytocenological releves was built up at the
Institute of Botany of the Slovak Academy of Sciences, in co-operation with Dr. Valachovi and Mgr. Hjek. Indicator species,
description and distribution of communities within Slovakia are presented in the paper, as well as the classification of eutrophic,
mesotrophic and oligotrophic fens and transitional mires, as a preliminary result of the analysis of the database.

Rastlinn spoloenstv prechodnch raelinsk a slatn
predstavuj vo vegetcii Slovenska vemi pecifick
skupinu, ktor je vznamnm refgiom mnohch arktic-
kch a borelnych druhov. Zhrnutie poznatkov o sas-
nom stave vskumu vybranch taxnov vych rastln,
rastlinnch spoloenstiev a problmy ich ochrany posky-
tuje Zbornk z vedeckej konferencie, ktor sa konala
v doch 8. 9. 10. 9. 1997 na Orave (Baranec 1997). V n-
vznosti na predchdzajci prspevok (Hberov 1997)
sme na Botanickom stave SAV v Bratislave v spoluprci
s RNDr. M. Valachoviom, CSc. a Mgr. M. Hjkom
vybudovali zkladn databzu rastlinnch spoloenstiev
raelinsk Slovenska (viac ako 700 fytocenologickch
zpisov), ktor v sasnosti vyhodnocujeme. V prspevku
predkladm zatia predben vsledky tejto syntzy.
Nzvy rastlinnch taxnov s uveden poda prce
Marholda & Hindka (1998).
Rastlinn spoloenstv slatn a prechodnch raelinsk
tvoria samostatn triedu Scheuchzerio-Caricetea fuscae
R.Tx. 1937. Syntaxonomicky ich delme poda rozdiel-
neho floristickho zloenia a obsahu ivn na tri rady:
I. rad: Caricetalia davallianae Br.-Bl. 1949 eutrofn, na
bzy bohat slatiny
II. rad: Caricetalia fuscae Koch 1926 em. Nordhagen
1936 mezotrofn slatiny
III. rad: Scheuchzerietalia palustris Nordhagen 1936
oligotrofn a mezotrofn prechodn raelinisk

Scheuchzerio-Caricetea fuscae R.Tx. 1937
Indikan druhy: Agrostis canina, Carex flava, C. nigra,
C. echinata, C. panicea, Cirsium palustre, Dactylorhiza
majalis, Epilobium palustre, Eriophorum angustifolium,
Equisetum palustre, Juncus articulatus, Menyanthes trifo-
liata, Pedicularis palustris, Valeriana dioica, V. simplici-
folia, Bryum pseudotriquetrum, Drepanocladus revolvens.
S to prirodzen dvojetov spoloenstv nzkych ostrc
a machov, hydro- a hygrofytov, ktor osduj zamokren
stanovitia. Vplyvom neprstupu vzduchu a nzkej mikro-
bilnej innosti podlieha nahromaden organick materil
procesu raelinenia. Vznikaj tak loisk organickch se-
dimentov organosoly (fen, kar, mos).
Vyskytuj sa v plytkch jazerch, na okrajoch vodnch
ndr, v mtvych ramench riek, ternnych zneninch,
najm aluvilnych depresich, na ptiach svahov, v okol
pramensk a vverov, osduj i minerotrofnejie okraje,
priehlbiny a tne vlastnch vrchovsk od nin do vysoko-
horskch polh, najastejie v montnnom stupni.

I. rad: Caricetalia davallianae rastlinn spoloenstv
slatn s vysokm obsahom uhliitanov
1. zvz: Caricion davallianae Klika 1934
Indikan druhy: Blysmus compressus, Carex davalliana,
C. dioica, C. hostiana, C. lepidocarpa, Dactylorhiza in-
carnata, D. maculata, Epipactis palustris, Hippochaete
variegata, Eriophorum latifolium, Juncus alpinoarticu-
latus, Parnassia palustris, Pinguicula vulgaris, Primula
farinosa, Salix rosmarinifolia, Schoenus ferrugineus,
Sesleria caerulea, Triglochin palustre, Tofieldia calycu-
lata, Tomenthypnum nitens, Campylium stellatum, Palus-
triella commutata, Hypnum filicinum, Fissidens adian-
thoides.
Dvojetov porasty nzkych ostrc, byln a machorastov
s vysokou druhovou diverzitou, ktor sa vyskytuj na
eutrofnch, ivinami a vpnikom dobre zsobovanch sta-
novitiach s vysokou hladinou podzemnej vody, s neutrl-
nou a zsaditou reakciou pH pdneho typu fen.
Vyskytuj sa predovetkm v submontnnom a montn-
nom stupni vntrokarpatskch kotln, ojedinele i v planr-
nom stupni pannskej oblasti.
Asocicia Eleocharitetum pauciflorae Ldi 1921
Nzke, floristicky chudobn spoloenstvo bahniky mlo-
kvetej, ktor tvor inicilne tdium zvzu Caricion daval-
lianae. Poschodie machorastov dosahuje vyiu pokryvnos
ako byln. Osduje blzke okolie minerlnych prameov
s trvalo prdiacou vodou s vysokm obsahom vpnika,
ktor inkrustuje vo vode ponoren asti rastln. Indikuje
tvorbu vpenatch tufov.
Rozrenie: Biele Karpaty (Hjek 1998), Vek Fatra (H-
berov & Fajmonov 1995), Turiec, Spi, Liptov, Orava,
Poprad (Rybnek et al. 1984).
Raelinisk Slovenska
18
Asocicia Carici flavae-Cratoneuretum (Kovcs et Fel-
fldy 1958) Foltnov ex Hada 1983
Nzke, floristicky pestrejie ostricovo-machov spoloen-
stv v okol reokrnnych prameov s recentnou tvorbou
penovcov. Tvor spojovac lnok k spoloenstvm zvzu
Cratoneurion commutati vo vych polohch Karpt.
Rozrenie: Biele Karpaty (Hjek 1998), Strovsk vrchy
(Fajmonov 1991), Chosk vrchy (Watzka 1997).
Asocicia Schoenetum nigricantis Koch 1926
Dvojetov, vrazne husto trsov spoloenstvo ainy
ernastej a hrdzavej s vysokou druhovou diverzitou. Vys-
kytuje sa v okol minerlnych prameov s tvorbou tufov,
vyaduje stabilne vysok hladinu vody v rovni macho-
rastov.
Rozrenie: Sovsk vrchy (Klika 1934), Turianska
kotlina (Klika 1929), Vek Fatra (Klika 1929, Bosko-
v 1974), Liptovsk kotlina, fragment (Ondrejov & Hriv-
nk 1994), Popradsk kotlina (marda 1961).
Asocicia Carici flavae-Eriophoretum latifolii So 1944
Dvojetov spoloenstvo ppernka irokolistho a ostri-
ce ltej s vraznou diferenciciou bylinnho poschodia,
v ktorom sa uplatuj niektor vyie byliny zvzu Calthi-
on a Magnocaricion elatae.
Rozrenie: Vchodoslovensk pahorkatina (Petrnov
1967, Ruikov 1971), Bukovsk vrchy (Hada et al.
1997).
Asocicia Valeriano simplicifoliae-Caricetum flavae
Pawlowski, Pawlowska, Zarzycky 1960
Nzke, dvojetov spoloenstvo ostrice ltej a valeriny
celistvolistej s dobre vyvinutm poschodm machorastov.
Svojm vskytom sa viae najm na svahov pramenisk
so slabo kyslou a neutrlnou hodnotou pH vo flyovch
oblastiach Zpadnch Karpt.
Rozrenie: Biele Karpaty (Hjek 1998), Turzovsk vr-
chovina (Hjek ined.), Kysuck vrchovina (Urbanov
1994; Urbanov & Kuderav 1996), Oravsk kotlina (H-
jek ined.), Laboreck vrchovina (Hjek ined.), Bukovsk
vrchy (Hada & Soldn 1989).
Asocicia Valeriano simplicifoliae-Caricetum davallia-
nae Moravec 1966
Farebne pestr dvojetov spoloenstvo s najvyou dru-
hovou diverzitou v rmci zvzu. Vyskytuje sa na svahovch
prameniskch alebo svahovch a dolnch raelinnch
lkach prevane v montnnom stupni vntrokarpatskch
kotln. Moravec (1965) ju vylenil ako zpadokarpatsk
geografick vikariant irie chpanej asocicie Caricetum
davallianae Koch 1928, s diferencilnymi druhmi: Vale-
riana simplicifolia, Cruciata glabra, Polygala amara
subsp. brachyptera.
Rozrenie: Mal Fatra (Cvachov & Urbanov 1980),
Liptovsk kotlina (Sillinger 1933, Kontriov 1971,
Ruikov 1980, 1986), Popradsk kotlina (Vicherek
1956, marda 1961, pnikov & Zaliberov 1982),
Podtatransk brzda (Sillinger 1933), Nzke Tatry (Sil-
linger 1933), Horndska kotlina (marda 1961), Spisk
Magura (marda 1961), Slovensk raj (Pillerov 1969,
Rosinsk 1970, uchov 1970), Horehronsk podolie
(Pillerov 1969, Kovalkov 1971), Bystrick podolie
(Kovalkov 1971).
Asocicia Valeriano dioicae-Caricetum davallianae
(Kuhn 1937) Moravec 1964
Spoloenstvo sa vyznauje pomerne vysokou druhovou
diverzitou. Osduje plytie slatiny v okol svahovch pra-
mensk a aluvilnych depresi s vysokou hladinou pod-
zemnej vody, ekotopy so zvenm obsahom bzickch
iontov.
Rozrenie: Podunajsk nina (Boskov 1972), Borsk
nina (marda 1951, Klika 1958, Boskov 1970),
Sovsk skaly lokalita zanikla rozoranm lk (Klika
1934), Turianska kotlina (Klika 1934), Vek Fatra
(Klika 1934, Cvachov et al. 1980, Hberov & Fajmo-
nov 1985), ilinsk kotlina (Urbanov 1996), Liptovsk
kotlina (marda 1961), Horndska kotlina (Vlek 1960,
Mjovsk 1953), Pieniny (Vlek 1960), Spisk Magura
(Vlek 1960, Ruikov 1991), ergov (Mjovsk 1953),
Busov (Mjovsk 1953), Vchodoslovensk pahorkatina
(Mjovsk 1953).
Asocicia Seslerietum uliginosae (Palmgren 1916) So
1941
Dvojetov, trsov spoloenstvo ostrevky slatinnej s v-
raznou prevahou pokryvnosti bylinnho poschodia a po-
merne vysokou druhovou diverzitou.
Rozrenie: Podunajsk nina lokalita zanikla abou
slatiny (Kopeck 1960), Turianska kotlina (Klika 1934,
Boskov 1974, Vek Fatra (Berntov & kovirov,
ined.).
Asocicia Juncetum subnodulosi Koch 1926
Dvojetov vysokobyov spoloenstvo, ktor osduje
hlbok vrstvu slatinnej raeliny na pliocnnych traver-
tnoch s vysokm obsahom uhliitanov a s neutrlnou
pdnou reakciou.
Rozrenie: Povask Inovec, fragment (Miieta & Zlin-
sk 1991, Zlinsk 1994).

II. rad: Caricetalia fuscae rastlinn spoloenstv slatn
s nzkym obsahom uhliitanov
1. zvz: Caricion fuscae Koch 1926 em. Klika 1934
Indikan druhy: Carex nigra (opt.), C. canescens, Car-
damine pratensis, Juncus effusus, J. conglomeratus,
J. filiformis, Viola palustris.
Dvojetov nzke ostricovo-machov spoloenstv s nz-
kou druhovou diverzitou. Vyskytuj sa na mezotrofnch
plytkch raeliniskch (fen) alebo zamokrench hydro-
morfnch pdach (anmr) v kolnnom a montnnom
stupni.
Raelinisk Slovenska
19
Asocicia Caricetum goodenowii Braun 1915
Dvojetov nzkobyov spoloenstvo ostrice iernej so
strednou druhovou diverzitou a niou pokryvnosou
kryptogamickej flry. Zarast blzke okolie svahovch
pramensk, ploch depresie alvi, biotopy s vysokou,
mierne kolsajcou hladinou podzemnej vody a strednou
zsobou ivn.
Rozrenie: Borsk nina (Boskov 1970, 1975; mar-
da 1951), Oravsk kotlina (Vozrov 1981), Podbeskyd-
sk vrchovina (Vozrov 1981), Liptovsk kotlina (Ru-
ikov 1986), Podtatransk brzda (Vozrov 1981),
Spisk Magura (Kantorov 1971), Popradsk kotlina
(marda 1961), Horndska kotlina (marda 1961), Slo-
vensk raj (uchov 1970, Pillerov 1969), Veporsk
vrchy (Hrivnk 1997), Poana (Urban et al. 1995, H-
berov et al. 1998), Horehronsk podolie (Pillerov 1969,
Hberov 1971), Pohronsk Inovec (Zemanoviov 1965).
Asocicia Junco filiformis-Sphagnetum recurvi Osvald
1923
Dvojetov nzke, druhovo vemi chudobn spoloen-
stvo sitiny niolistej s vysokou pokryvnosou raelin-
nkov. Vznik ako inicilne raelinotvorn spoloenstvo
na piesonato-hlinitch pdach. Vyskytuje sa v plykch
okrajoch horskch jazier, na minerotrofnejch okrajoch
vrchovsk s nzkou zsobou ivn a kyslou reakciou vody.
Rozrenie: Oravsk Magura (Grebenikov et al. 1956),
Horehronsk podolie (Hberov 1976), Veporsk vrchy
(Hberov 1997), horsk kotliny Karpt (Rybnek et al.
1984).

2. zvz: Drepanocladion exannulati Krajina 1933
Indikan druhy: Salix herbacea, Calliergon sarmento-
sum, Warnsdorfia exannulata.
Sukcesne stagnujce machov alebo ostricovomachov
spoloenstv s vemi nzkou druhovou diverzitou, ktor
indikuj prv tdium zarastania a raelinenia blzkeho
okolia vysokohorskch pramensk alebo plytkch okrajov
jazierok v supramontnnom a subalpnskom stupni.
Asocicia Drepanocladetum exannulati Krajina 1933
Nzke, jednoetov porasty s dominanciou Warnsdorfia
exannulata, s vraznou prevahou machorastov a len
ojedinelm zastpenm byln. Inicilne tdium raelino-
tvornch spoloenstiev na siliktovch horninch. Vysky-
tuje sa v okrajovch znach raelinsk, plies a pramensk
s prdiacou vodou neutrlnej a slabo kyslej reakcie.
Rozrenie: Tatry (Krajina 1933, Hada 1956).
Asocicia Drepanoclado exannulati-Caricetum fuscae
Krajina 1933
Nzke dvojetov spoloenstvo ostrice iernej, v ktorom
je Warnsdorfia exannulata vraznou dominantou po-
schodia machorastov. Vo svojom vvoji nadvzuje na
fytocenzy predchdzajcej jednotky a vyskytuje sa na
podobnch stanovitiach. Porasty reprezentuj na naom
zem subarkticko-subalpnske typy raeliniskovej vege-
tcie (Rybnek et al. 1984).
Rozrenie: Tatry (Krajina 1933, Hada 1956, Komrkov
1964, Foltnov 1974).
Asocicia Sphagno nemorei-Caricetum canescentis
Hada 1969
Dvojetov nzkobyov spoloenstvo s nzkou druho-
vou diverzitou. Floristickm zloenm (Eriophorum vagi-
natum) je blzke fytocenzam prechodnch raelinsk.
Rozrenie: Tatry, Trojroh pleso (Hada et al. 1969, Ha-
da 1969).

III. rad: Scheuchzerietalia palustris rastlinn spolo-
enstv prechodnch raelinsk
Indikan druhy: Carex rostrata, Equisetum fluviatile,
Naumburgia thyrsiflora, Peucedanum palustre, Sphag-
num recurvum agg.
Ostricovo-raelinnkov spoloenstv s pomerne nzkou
druhovou diverzitou, ktor sa vyskytuj na oligotrofnch
(ombrotrofnch) a mezotrofnch stanovitiach s mierne
kyslou a kyslou reakciou a nzkou a strednou zsobou
ivn v pdnom type kar (mos). Ich centrum rozrenia je
v borelnej oblasti Eurpy, na Slovensku sa zachovali ako
relikty postglacilneho vvoja vegetcie. Z botanickho
hadiska patria k vemi hodnotnm a zrove i vemi
vzcnym a silne ohrozenm spoloenstvm.

1. zvz: Eriophorion gracilis Preising in Oberd. 1957
Indikan druhy: Carex chordorrhiza, C. diandra, C. la-
siocarpa, Comarum palustre, Eriophorum gracile, Meny-
anthes trifoliata, Pedicularis palustris, Calliergon gigan-
teum, Cinclidium stygium, Meesia triquetra.
Ostricovomachov spoloenstv, ktor sa vyznauj vyso-
kou hladinou podzemnej vody v priebehu celho vegeta-
nho obdobia. Vyskytuj sa na mezotrofnch prechod-
nch raeliniskch so slabo kyslou pdnou reakciou
v submontnnom a montnnom stupni.
Asocicia Caricetum lasiocarpae Osvald 1923
Dvojetov, druhovo chudobn spoloenstvo s vraznm
zastpenm machorastov. Vyskytuje sa na okrajoch vrcho-
vsk alebo v pobrenej zne mezo- a oligotrofnch jazier.
Rozrenie: Podbeskydsk vrchovina (Hberov 1978),
Oravsk kotlina (Rybnek et al. 1984), Tatransk podho-
rie (Hberov 1978).
Asocicia Agrostio caninae-Caricetum diandrae Paul et
Lutz 1941
Dvojetov spoloenstvo s vrazne vyvinutm poscho-
dm byln i machorastov a strednou druhovou diverzitou.
Vyskytuje sa na plochch dolnch raeliniskch, eko-
topoch s vysokou hladinou podzemnej i povrchovej vody
(10 cm) mierne kyslej a kyslej reakcie pH, vemi asto
s povlakmi hydroxidu elezitho.
Raelinisk Slovenska
20
Rozrenie: Borsk nina (Klika 1958), Turianska kot-
lina (Boskov 1974), Liptovsk kotlina (marda 1961),
Popradsk kotlina (marda 1961), Spisk kotlina (mar-
da 1961), Spisk Magura (Kantorov 1971), Hore-
hronsk podolie (Hberov 1976), Oravsk kotlina
(Rybnek et al. 1984), Koick kotlina (Berta 1960),
Vchodoslovensk pahorkatina (Ruikov 1971).
Asocicia Amblystegio scorpioidis-Caricetum chordo-
rrhizae Osvald 1925
Nzke dvojetov, druhovo bohatie spoloenstvo polie-
havej ostrice vbekatej s vyou pokryvnosou macho-
rastov ako byln. Osduje ploch zneniny raelinsk so
stlou hladinou podzemnej vody niekoko cm nad rov-
ou kryptogamickej flry.
Rozrenie: Podbeskydsk vrchovina (Hberov 1978),
Popradsk kotlina (marda 1961, olts ined.).

2. zvz: Rhynchosporion albae Koch 1926 spoloen-
stv vrchoviskovch priehlbn (lenkov)
Indikan druhy: Carex tumidicarpa, C. chordorrhiza,
C. limosa, Drosera rotundifolia, D. obovata, Hydroco-
tyle vulgaris, Lycopodiella inundata, Oxycoccus palustris,
Rhynchospora alba, Scheuchzeria palustris, Warnsdorfia
fluitans, Gymnocolea inflata, Sphagnum cuspidatum,
S. majus, S. tenellum.
Nzke, dvojetov, floristicky chudobn spoloenstv
s dominaciou achorovitch rastln, ktor vypaj plytk
preliaeniny a okraje oligotrofnch a distrofnch rae-
linsk (vrchovsk) montnneho stupa. V ich fyziognmii
a vrazne uplatuj hydrofyty a hlavne submerzn raelin-
nky. aiskom ich rozrenia s ocenick a kontinen-
tlne vrchovisk severnej Eurpy, v strednej Eurpe sa
vyskytuj ako reliktn fragmenty severskch fytocenz
(Rybnek et al. 1984).
Spoloenstvo s Lycopodiella inundata
Vemi nzke, druhovo vemi chudobn spoloenstvo
plavnca zaplavovanho, ktor tvor inicilne tdi zaras-
tania obnaench spodnch vrstiev oligotrofnch raeli-
nsk alebo piesonatch brehov oligotrofnch vodnch
ndr.
Rozrenie: Borsk nina fragment (Rybnek et al.
1984), Oravsk kotlina (Berntov & Majzlanov 1982).
Asocicia Caricetum limosae Osvald 1923 (Kstn. et
Flss. 1933) Krisai 1972
Nzke dvojetov porasty ostrice barinnej s dobre vyvi-
nutm poschodm machorastov. Svojm vskytom sa viae
na plytk preliaeniny (lenky) so stagnujcou a prehria-
tou vodou alebo na okraje vrchovsk.
Rozrenie: Borsk nina (marda 1951), Podbeskydsk
vrchovina (Vozrov 1981, Boskov 1968, Hberov
1978, Rybnek et al. 1984), Oravsk Magura (Migra
& olts 1998), Popradsk kotlina (marda 1961).
Asocicia Sphagno subsecundi-Rhynchosporetum albae
(Koch 1926) Rybnek 1984
Nzke, dvojetov porasty ostroploda bieleho zarastaj
zneniny oligotrofnch a distrofnch vrchoviskovch
komplexov. Ojedinele sa vyskytuj okolo plytkch vod-
nch ndr a depresi so subhydrickmi piesonatmi
pdami a so slabou vrstvou humusu.
Rozrenie: Borsk nina (Boskov 1975, Rybnek
1970, Rybnek et al. 1984), Oravsk kotlina (Jurko & Pe-
ciar 1959).

Literatra
Baranec, T. (ed.) 1997. Flra a vegetcia raelinsk. Zbornk z vedeckej konferencie Orava, SPU Nitra, 110 p.
Berntov, D. & Majzlanov E. 1982. Lycopodiella inundata (L.) Holub na Suchej Hore. Biolgia, Bratislava, 5: p. 529.
Berta, J. 1960. Raelinisko v dol potoka Mook pri Koiciach. Biolgia, Bratislava, 15: 3-16.
Boskov, E. 1968. Kvetena Oravskch borov. (Strun charakteristika vegetanch pomerov raelinsk hornej Oravy).
Zbornk Oravskho mzea. Stredoslov. vydavatestvo, Bansk Bystrica, 1: 237-250.
Boskov, E. 1970. Kvetena a rastlinn spoloenstv ttnej prrodnej rezervcie Abrod na Zhor. Prce a tdie s.
ochrany prrody pri SPSOP, Bratislava, 2: 5-83.
Boskov, E. 1972. Sasn stav a ochrana slatinnej vegetcie itnho ostrova. Prce a tdie s. ochrany prrody pri
SPSOP, Bratislava, 4: 5-82.
Boskov, E. 1974. Ochranrsky vskum moiarnych biocenz Turianskej kotliny. (Vegetan pomery vznanch
lokalt). s. Ochrana Prrody, Bratislava, 14: 59-102.
Boskov, E. 1975. Rastlinn spoloenstv slatinnch lk na Zhorskej nine. s. Ochrana Prrody, Bratislava, 15: 173-
273.
Cvachov, A. & Urbanov V. 1980. Fytocenzy vlhkch stanov ttnej prrodnej rezervcii Rozsutec. Vlastivedn
zbornk Povaia, Osveta Martin, 14: p. 267.
Cvachov, A., kovirov, K. & Urbanov, V. 1980. Charakteristika niektorch bezlesnch rastlinnch spoloenstiev
Gaderskej doliny a Blatnickej doliny. Vskumn prce z ochrany prrody, Bratislava, 3B: 201-240.
Raelinisk Slovenska
21
Fajmonov, E. 1991. Ohrozen spoloenstv pramensk v Strovskch vrchoch. Biolgia, Bratislava, 46: 427-433.
Foltnov, J. 1974. Rastlinn spoloenstv pramensk v TANAP-e a v Slovenskom raji. Rigorzna prca. Depon. in: PriF
UK, Bratislava, 60 p.
Grebenikov, O., Michalko, J., Hlavek, A., Zahradnkov, K. & Brillov, D. 1956. Geobotanick a floristick nrt
Kubnskej Hole. Biol. Pr., Bratislava, vyd. SAV, 2: 1-91.
Hberov, I. 1976. Pflanzengesellschaften der Torfwiesen im Horehron-Gebiet. Acta Fac. Rer. Natur. Univ. Comen., Ser.
Bot., Bratislava, 25: 67-126.
Hberov, I. 1978. Rastlinn spoloenstv raelinnch lk Slovenska. Kand. diz. prca. Depon. in: PriF UK, Bratislava.
Hberov, I. 1997. Klasifikcia rastlinnch spoloenstiev raelinsk. In: Baranec, T. (ed.) Flra a vegetcia raelinsk.
Zbornk z vedeckej konferencie Orava, SPU Nitra, pp. 75-82.
Hberov, I. 1997. Rastlinstvo funknho komplexu Obrubovanec. In: Slvikov, D. & Krajovi, V. (eds.) Ochrana bio-
diverzity a obhospodarovanie trvalch trvnych porastov CHKO-BR Poana 2. Vyd. IUCN Svetov nia ochrany prrody,
Slovensko, Bratislava, pp. 148-156.
Hberov, I. & Fajmonov, E. 1995. Rastlinstvo PR Rojkovsk raelinisko. Ochrana prrody, Bansk Bystrica, 13: 15-31.
Hada, E. 1956. Rostlinn spoleenstva Temnosmreinov doliny ve Vysokch Tatrch. Biol. Pr., Bratislava, 2: 5-78.
Hada, E. (ed.) 1969. Die Pflanzengesellschaften des Tales "Dolina Siedmych prameov" in der Belauer Tatra. Vyd. SAV,
Bratislava, 343 p.
Hada, E., Jeek, V. & Bezina, P. 1969. Rostlinn spoleenstva Trojrohho plesa ve Vysokch Tatrch. Zb. Prc
o TANAP, 11: 481-494.
Hada, E. & Soldn, Z. 1989. Rostlinn spoleenstva prameni a horskch potok (v Bukovskch vrch na
severozpadnm Slovensku. Preslia, Praha, 61: 343-353.
Hada, E., Terray, J., Klescht, V. & Andresov, J. 1997. Some herbaceous plant communities from the Bukovsk vrchy
hills in NE Slovakia. Thaiszia, J.Bot., Koice, 7: 191-220.
Hjek, M. 1998. Mokadn vegetace Blch Karpat. Sbornk Prodovdnho klubu v Uherskm Hraditi, PRINT Uhersk
Hradit, 158 p.
Hrivnk, R. 1997. Ohrozen druhy rastln raelinnch lk junej asti Veporskch vrchov. In: Baranec, T. (ed.) Flra
a vegetcia raelinsk. Zbornk z vedeckej konferencie Orava, SPU Nitra, pp. 55-61.
Jurko, A. & Peciar V. 1959. Sprva o vskume raeliniska pri Suchej Hore na Orave. Acta Fac. Rer. Natur. Univ. Comen.,
Ser. Bot., Bratislava, 10-12: 469-508.
Kantorov, D. 1971. Vegetcia a rastlinn spoloenstv Osturnianskych jazier v Spiskej Magure. Dipl. prca. Depon. in:
Environmentlna kninica PrF UK Bratislava.
Klika, J. 1929. Pspvek ke geobotanickmu przkumu stednho Polab. Vstnk Krl. es. Spol. Nauk, T.II., 7.
Klika, J. 1934. O rostlinnch spoleenstvech stankovanskch travertin a jejich sukcesi. Rozpr. II. T. es. Akad., Praha,
44/8: 1-11.
Klika, J. 1958. K fytocenologii raelinnch a slatinnch luk a spoleenstev na Zhorsk nin. Biol. Pr. SAV, Bratislava,
4: 1-34.
Komrkov, V. 1964. Alpnsk vegetace Roh. Dipl. prca. Depon. in: PF KU, Praha.
Kontriov, O. 1971. Prspevok k poznaniu niektorch lnych spoloenstiev na alviu Bieleho Vhu. Biolgia, Bratislava,
26: 549-556.
Kopeck, K. 1960. Fytocenologick studie slatinnch luk v severovchodnch echch. Rozpr. s. Akad. Vd, Praha, 70/
4: 1-6.
Kovalkov, L. 1971. Lne spoloenstv alvia Hrona v Lopejskej a Banskobystrickej kotline. Dipl. prca. Depon. in:
PriF UK, Bratislava.
Krajina, V. 1933. Die Pflanzengesellschaften des Mlynica-Tales in den Vysok Tatry (Hohe Tatra) II. Beih. Bot. Zbl.
Dresden, Abt. 2, 51/1: 1-225.
Mjovsk, J. 1953. Porasty s Carex davalliana na Vchodnom Slovensku. Ms. Depon. in: PriF UK, Bratislava.
Marhold, K. & Hindk, L. (eds.) 1998. Zoznam nich a vych rastln Slovenska. Veda, Bratislava, 687 p.
Miieta, K. & Zlinsk, J. 1991. Juncus subnodulosus Schrank na Slovensku. Biolgia, Bratislava, 46: 405-411.
Raelinisk Slovenska
22
Moravec, J. 1965. Zur Syntaxonomie der Carex davalliana Gesellschaften. Folia Geobot. Phytotax., Praha, 1: 3-25.
Migra, V. & olts, R. 1998. Glacilny relikt Meesia triquetra (Bryophyta) na Kubnskej holi (Oravsk Magura).
Bull. Slov. Bot. Spolon., Bratislava, 20: 48-50.
Ondrejov, I. & Hrivnk, R. 1994. Zaujmav mokradn lokality z okolia Liptovskej tiavnice. Bull. Slov. Bot. Spolon.,
Bratislava, 16: 99-101.
Petrnov, H. 1967. Asocicia Carici flavae-Eriophoretum So 1944 na pramenitnch slatinch junho ptia Vihorlatu.
Biolgia, Bratislava, 22: 508-518.
Pillerov, A. 1969. Primula farinosa L. na Horehron. Dipl. prca. Depon. in: PriF UK, Bratislava.
Rosinsk, M. 1970. Vegetan pomery alvia Bielej vody. Dipl. prca. Depon. in: PriF UK, Bratislava.
Ruikov, H. 1971. Rastlinn spoloenstv lk a slatn v povod iernej vody (Vchodoslovensk nina). Biol. Pr. SAV,
Bratislava, 17/7: 1-133.
Ruikov, H. 1980. Spoloenstv zvzu Caricion davallianae Klika v Liptovskej kotline. Biolgia, Bratislava, 35: 275-
284.
Ruikov, H. 1986. Trvne porasty Liptovskej kotliny. Biologick prce, Bratislava, 32: 3-138.
Ruikov, H. 1991. Rastlinn spoloenstv lk a pasienkov Zamaguria vznamn podklad pre krajinnoekologick
hodnotenie zemia. Biolgia, Bratislava, 46: 839-849.
Rybnek, K. 1970. Rhynchospora alba (L.) Vahl, its Distribution, Communities and Habitat Conditions in Czechoslovakia
II. Folia Geobot. Phytotax., Praha, 5: 221-263.
Rybnek, K., Baltov-Tulkov, E. & Neuhusl, R. 1984. Pehled rostlinnch spoloenstev raelini a mokadnch luk
eskoslovenska. Studie SAV, Praha, 8: 1-123.
Sillinger, P. 1933. Monografick studie o vegetaci Nzkych Tater. Praha, 139 p.
marda, J. 1951: Rostlinn spoleenstva slovenskho Zho. Zvl. otisk as. Moravskoslez. Musea, Brno, 36 p.
marda, J. 1961. Vegetan pomry Spisk kotliny I. Studie travinnch porost. Bratislava, 268 p.
pnikov, A. & Zaliberov, M. 1982. Die Vegetation des Poprad- Flussgebietes (die Becken Popradsk kotlina und
Lubovnianska kotlina). Vegetcia SSR, B5, Veda SAV, Bratislava, 302 p.
uchov, H. 1970. Vlhkomiln a lne spoloenstv na alviu hornho Hnilca. Dipl. prca. Depon. in: PriF UK, Bratislava.
Urban, P., Hrivnk, R. & Kritn, A. 1995. Vegetcia a stavovce raelinnch lk genofondovej plochy liebky v PR Zadn
Poana. Ochrana prrody 13: 81-96.
Urbanov, V. 1994. Prspevok k botanickej charakteristike slatinnch spoloenstiev v Bystrickej doline na Kysuciach.
Vlastivedn zbornk Povaia, Martin, 17: 71-74.
Urbanov, V. 1996. Hrov lokalita so zvykami slatinnch spoloenstiev v ilinskej kotline. Vlastivedn zbornk
Povaan, ilina, 18: 131-141.
Urbanov, V. & Kuderav, Z. 1996. Hodnotenie biotickch zloiek ekologickej funknej jednotky rastlinstvo. In: IUCN,
Ochrana prrody kysuckho reginu a spoluprca na jeho trvaloudratenom rozvoji. Nadcia IUCN, Bratislava, pp. 65-81.
Vlek, B. 1960. Die ekologischen Bedingungen des Vorkommens von Caricetum davallianae in der Slowakei. Biolgia,
Bratislava, 15: 481-497.
Vicherek, J. 1956. Pspvek k poznn Podtatranskch lunch porost. Biolgia, Bratislava, 11: 345-349.
Vozrov, M. 1981. Prspevok k poznaniu spoloenstiev na alviu Bielej Oravy a jej prtokov. Acta Rer. natur. Mus. nat.
slov., Bratislava, 27: 27-66.
Watzka, R. 1997. Vegetan pomery mokrad povodia potoka Sestr. Dipl. prca. Depon in PriF UK, Bratislava.
Zemanoviov, M. 1965. Vegetan pomery alvia hornho a strednho toku rieky itavy. Dipl. prca. Depon. in: PriF UK,
Bratislava.
Zlinsk, J. 1994. Das Juncetum subnodulosi W. Koch 1926 in der Slowakei. Phyton, (Horn, Austria), 33/2: 295-303.


Recenzent: Mgr. Viera Stanov
Raelinisk Slovenska
23
Men fyzikln-chemickch vlastnost vody penosnmi pstroji
Michal Hjek

Measurements of physical and chemical properties of mire waters using importable instruments.
The main principles and problems concerning the measurement of physical and chemical properties of mire waters (pH, conductivity,
redox-potential) using portable instruments are described. Using portable instruments in the field is not a difficult task and it can help
a lot to determine the most important environmental factors that determine the creation of and changes to peatland vegetation.

Pi dlouhodobm nebo srovnvacm monitoringu raelin-
nch biotop je vhodn sledovat zkladn fyzikln-
chemick vlastnosti vody. Penosn pstroje umouj
mit pmo v ternu pH, konduktivitu a ppadn i redox
potencil vody, tedy vlastnosti, kter odrej zkladn
stanovitn podmnky, rozhodujc pro sloen vegetace na
raeliniti. Tyto vlastnosti navc nelze zjiovat v ji
chemicky konzervovan vod. Ve vod odleel je je-
jich stanoven nutn uskutenit do 24 hodin pi uloen
v chladnm prosted.
Hodnota konduktivity (vodivosti) vody je pmo mrn
mnostv ptomnch iont a ukazuje tedy na mru trofie,
respektive na obsah minerlnch iont ve vod. U prame-
nitnch vod, chudch duskem a fosforem, koreluje kon-
duktivita zejmna s obsahem dvojmocnch bz (vpnku
a hoku).
Hodnota pH je zporn dekadick logaritmus koncentrace
vodkovch iont. m je hodnota pH ni, tm je voda
kyselej. Hodnota pH 6,5 7 nle neutrlnmu prosted,
pH vy ne 7 ukazuje na bazick vody. Na raelinitch
se s velmi nzkmi hodnotami pH setkvme tam, kde je
vtina vody vzna v raelincch, kter vodu okyseluj.
Vysok hodnoty pH naopak zaznamenvme v pramenit-
nch strukch na minerln bohatm podlo (vpence,
pnovce, vpnit jlovce a vpnit pskovce).
Redox potencil ukazuje na pomr oxidanch a reduk-
nch proces. Me napovdt mnoh o okyslien vody,
me jej cirkulace a o probhajcch oxidan-reduknch
pochodech. V nkterch typech raelini me hodnota
redox potencilu korelovat s vkou hladiny vody (de Mars
& Wassen 1999).

1. Srovnvn hodnot zskanch z rznch
zdroj
Men pH a konduktivity vody se v geobotanickm
a ekologickm vzkumu pouv asi od poloviny tohoto
stolet. Jeho prkopnkem byl Du Rietz (1949, 1954),
nsledovn dalmi autory (nap. Gorham 1956, Gorham
& Pearsall 1956, Malmer 1963, Rybnek 1974; dle viz
Malmer 1986). Podrobnou metodickou a ekologickou stu-
dii publikoval Sjrs (1952), kter rozdlil vegetaci rae-
lini severnho vdska prv podle obsahu elektrolyt
ve vod (zjitn pomoc konduktivity) a pH. Ve sv prci
(Sjrs, l.c.) tak poukzal na vztah konduktivity a pH a na
zmny jejich hodnot pi rzn teplot. Sjrsova prce je
citovna v geobotanickch studich zamench na rae-
linnou vegetaci dodnes. Citac prac, kter uvdj hod-
noty pH a konduktivity vody, bychom nalezli destky
i stovky. Srovnvn hodnot pH mezi jednotlivmi publi-
kacemi nen problematick. Pi srovnvn hodnot kon-
duktivity je vak nutn dvat dobr pozor na pouitou
jednotku. Hodnoty konduktivity se uvdj v S/cm
(mikrosiemens na centimetr), mS/cm (milisiemens na cen-
timentr), mS/m (milisiemens na metr) nebo S/cm (mikro-
siemens na centimetr). Pevod hodnot je snadn:
1000 S/cm = 1 mS/cm = 100 mS/m = 100 000 S/m
Horm problmem vak je, e mnoz autoi pouitou jed-
notku vbec neuvedou. V tom ppad je nutn posoudit,
pro jakou jednotku jsou uveden hodnoty reln. Nejas-
tji se konduktivita uvd v S/cm. U minerln chudch
vod (raelinit, deov voda) se konduktivita pohybuje
zpravidla v rozmez 0 100 (200) S/cm, u minerln sil-
nch vod na vpencch, pnovcch nebo na vpnitm flyi
v rozmez 300 1000 S/cm (slatinit). Hodnotu 1000
S/cm pekrauj podpovrchov minerln vody a vody
siln zneitn (splaky, feklie), hodnotu 2000 S/cm
hlubinn minerln vody a mosk voda. Dle je dleit
povimnout si, k jak teplot jsou hodnoty konduktivity
vztaeny. Nejastji jsou pepoteny na 20

C nebo na
25

C. Nkdy nejsou na jednotnou teplotu pepoteny

vbec, m me vzniknout rzn velk chyba (viz st 4).
Podobn problematick me bt i srovnvn hodnot
redox potencilu. Ten se uvd v milivoltech (mV). Zde je
dleit vdt (a u vlastnch men uvdt), vi jak
referentn elektrod je redox potencil men. Tuto infor-
maci by ml sdlit vrobce elektrody a pstroje. K pe-
potn hodnot redox potencilu slou nsledujc tabul-
ka, sestaven RNDr. J. Hanzalem (firma SNAIL Beroun):
Tabulka 1: Pepotn hodnot redox potencilu, namench proti rznm typm referennch elektrod.
Pepotat proti elektrod
Zmeno proti
vodkov nasycen argentochloridov 1 M argentochloridov nasycen kalomelov
nasycen
argentochloridov

+197

0

-39

-44
1 M argentochloridov +236 +39 0 -5
nasycen kalomelov +241 +44 +5 0
Raelinisk Slovenska
24
Namme-li tedy proti referenn nasycen argentochlo-
ridov elektrod uritou hodnotu redox potencilu a chce-
me zjistit hodnotu redox potencilu menho proti vod-
kov elektrod, piteme 197 mV.

2. Kalibrace pstroj
Jednotliv vrobci nabzej celou klu penosnch ps-
troj. Nejastji se jedn o pH-metry, nezdka kombi-
novan s redox metry. Konduktometry se vtinou vyr-
bj samostatn nebo nkdy kombinovan s pH metry.
Kombinovan pstroje na spolen men pH, konduk-
tivity i redox potencilu jsou vzcn. Nkdy maj pstroje
vestavnou automatickou teplotn kompenzaci (viz st 4).
Pi koupi pstroje nebo pi prvnm pouit zddnho
pstroje je eln zjistit jeho rozsah. V ternu se meme
setkat s rozsahem pH 3 10 a s rozsahem konduktivity
0 2000 (viz st 1). Pro men redox potencilu posta
klasick rozsah -2000 mV +2000 mV pro vechny typy
referennch elektrod.
Ped menm v ternu provedeme kalibraci pstroj po-
moc pufr. Postup kalibrace se u jednotlivch typ
pstroj li. Vdy je mon kalibrovat pH-metr na
neutrln bod (pH 7) a vtinou je mon nastavit na
pstroji i tzv. strmost, a to pomoc druhho pufru. Bude-
me-li mit vody kysel, doporuuje se pout pufr 4.
Budeme-li mit vody bazick, pak nastavujeme strmost
pomoc pufru 10. Podrobn postup pi kalibraci zjistme
u vrobce pstroje. Vlastn zkuenost snadno zjistme,
vydr-li kalibrace del dobu, nebo je-li nutn provdt
pi vcedennch mench kalibraci kad den nebo
dokonce ped kadm menm. Tato vlastnost pH-metru
je ovlivnna parametry elektrody a zjistme ji snadno tm,
e obas pekontrolujeme kalibraci pomoc pufr. Ji
hotov (naedn) pufry uchovvme v chladnice. Kon-
duktometry kalibrujeme pomoc standardnho roztoku
KCl o znm konduktivit pi 20

C. Ten bv dodvn
vrobci konduktometr. Redox metry je rovn mon
kalibrovat pomoc roztoku o znmm redoxpotencilu
(redox-pufr), ale je zde mon dosti velk odchylka od
uveden hodnoty. Kalibrace konduktomentr a redox met-
r bv stl a je ji poteba opakovat jen pi zmn
elektrody. Nkter typy konduktometr s vestavnou (ne-
vmnnou) elektrodou proto nelze kalibrovat vbec.

3. Vlastn men
Men pH, konduktivity a redoxpotencilu vody v raeli-
nitn vod meme provdt:
a) jednorzov na vce lokalitch.
Jednorzov namen hodnoty nm slou k tomu, aby-
chom srovnali, jak se li pH a obsah minerl ve vod
mezi jednotlivmi lokalitami v danm zem a zdali tyto
rozdly uruj sloen vegetace. Mme-li v zem oblasti
s diametrln odlinm geologickm podlom co do ob-
sahu minerlnch iont a propustnosti (nap. uly a vpen-
ce; nevpnit pskovce a vpnit jlovce apod.), lze oe-
kvat znan rozdly v namench veliinch, zejmna
v konduktivit. Je-li podlo v celm sledovanm zem
chud a na mokadech se vyvjej pevn spoleenstva
s raelinkem, pak lze oekvat rozdly zejmna v pH, kte-
r bude klesat s rostoucm organickm podlem v pd
a s dominanc raelink. Aby srovnn na jednorzov
mench lokalitch bylo zateno co nejmen chybou, je
nutn provst vechna men v rozmez nkolika mlo
hodin a dn se stabilnm poasm. Je-li to mon, mme
vodu v pramenitnch strukch a vodu nepokleslou hlu-
boko pod pdn povrch. Tyto vody vykazuj nejmen
kolsn hodnot pH a konduktivity bhem roku.
b) opakovan na vce lokalitch.
Tento postup eliminuje vechny rozdly mezi lokalitami
zpsoben momentlnmi klimatickmi podmnkami (su-
cho, detiv poas apod.), nhodnmi udlostmi (splaven
ivin) a navc me odhalit rozdln prbh hodnot bhem
roku a tm napovdt mnoh o vodnm reimu lokality,
me ovlivnn srkovou vodou, propustnosti pdnho
horizontu apod.
c) opakovan na stejn lokalit.
Tento postup meme pout, pokud chceme sledovat,
nedochz-li nap. u ombrotrofnch nebo oligotrofnch ra-
elini k nedoucmu obohacovn o iviny nebo mine-
rln ionty, nap. po manamentovm zsahu nebo po
zmnch v okol. Kontroln men na srovnateln nena-
ruen lokalit jsou vak douc.
Pokud nen voda na raeliniti pirozen otevena, pak je
nezbytn zskat ji k men mechanickm zpsobem. Toho
lze doclit napklad zatluenm perforovan plastov
trubky do raelinnho horizontu nebo vykopnm mlkho
profilu. Tyto dva postupy jsou vhodn u lokalit, kde vodu
odebrme opakovan v asovch intervalech. Po zatlue-
n trubky nebo vykopan sondy chvli pokme, a se voda
odkal. Pi dal nvtve zkontrolujeme, jestli nedolo
k napadn neistot nebo mrtvolek ivoich do sondy,
vhodn je vodu vyerpat a nechat znovu natci, pop. na-
men hodnoty srovnat s hodnotami zjitnmi v okol.
Rychl a inn prostedek, jak zskat dostaten mno-
stv vody k men, je vymakn mech (pop. koen
nebo polorozloen raeliny) do zkumavky i kdinky.
Avak v ppad, e k tomu pouijeme ruku, me dojt
k vraznj zmn hodnoty pH, u oligotrofnch vod
dokonce i ke zmn konduktivity.

4. Korekce namench dat
Z dvodu vztah mezi pH, konduktivitou a redox poten-
cilem vody je nezbytn mit vechny ti veliiny (a na-
vc teplotu) v jednom mst. U siln kyselch vod mohou
toti konduktivitu ovlivovat i vodkov ionty. Abychom
zskali konduktivitu, kter odpovd obsahu ivin bez
ohledu na kyselost, musme proto provst substrakci
(odeten) konduktivity zpsoben H
+
ionty. Vzorec, kte-
rm spoteme hodnotu konduktivity zpsoben H
+
ionty
pomoc zjitnho pH, uvd ve sv prci Sjrs (1952).
Uvd i tabulku, podle n je mon pslunou hodnotu
zjistit i bez znalosti vzorce (tab. 2).
Raelinisk Slovenska
25
Tabulka 2: Hodnoty konduktivity zpsoben vodkovmi ionty pi rznm stupni pH (pevzato z prce Sjrs 1952). V hornm dku jsou uvedeny hodnoty pH,
pod nimi ve spodnm dku pslun hodnoty konduktivity zpsoben H
+
ionty v S/cm.
pH 3,5 3,6 3,7 3,8 3,9 4,0 4,1 4,2 4,3 4,4 4,5 4,6 4,7 4,8 4,9 5,0 5,1 5,2 5,3 5,4 5,5
kon. 103,0 81,6 64,8 51,5 40,8 32,5 25,8 20,5 16,3 12,9 10,3 8,2 6,5 5,2 4,1 3,3 2,6 2,1 1,6 1,3 1,0

Namme-li tedy napklad ve vod o pH 4,2 kondutivitu
50 S/cm, pak z hodnoty 50 S/cm je nutn odest 20,5
S/cm, co je konduktivita zpsoben vodkovmi ionty.
Zskme hodnotu 29,5 S/cm, kter ji odpovd obsahu
ivin ve vod. Nutno upozornit, e u velmi oligotrofnch
a pitom kyselch vod je substrakce vodkovch iont ji
dosti nespolehliv, co je zpsobeno velkmi rozdly
v konduktivit, kter vyvol ji zmna pH o pouhou
desetinu stupn (viz tab. 2). Pi substrakci se tedy meme
dostat a k zpornm hodnotm konduktivity. Z graf
uvedench ve Sjrsov prci (Sjrs 1952: obr. 4, 5) vy-
plv, e tento stav me nastat u vod nap. s konduk-
tivitou ni ne 20 S/cm a zrove s pH nim ne 4;
s konduktivitou ni ne 40 S/cm a zrove s pH nim
ne 3,5 nebo u vod s konduktivitou ni ne 5 S/cm
a zrove s pH nim ne 4,5. Pro spolehliv men
vlastnost takovch siln oligotrofnch a zrove kyselch
vod je ji nutn daleko vy pesnost men ne jakou
mohou poskytnout ternn penosn pstroje.
Velmi dleit jsou teplotn korekce namench dat.
Vtina pH-metr m zabudovanou automatickou teplotn
kompenzaci namench hodnot. Pi rozmez teplot a hod-
not pH vody, kterou mme v ternu, vak nejsou rozdly
v hodnot pH zpsoben teplotou pli velk. Vt roz-
dly mohou nastat pi men konduktivity, a to zejmna
u vod s vym obsahem minerlnch iont, kde jsou jej
hodnoty vysok. Sjrs (1952) uvd vzorec, pomoc nj
lze pomoc znm teploty pepotat namenou kon-
duktivitu na konduktivitu pi standardn teplot (20

C):
konduktivita pi 20
o
C =
= namen konduktivita x 1.02
20 - namen teplota

Jinmi slovy eeno, pi rozdlu 1

C se konduktivita p-
mo mrn mn o 2 %. Namme-li napklad konduk-
tivitu 100 S/cm pi 10

C, pak hodnota konduktivity pi

20

C je 122 S/cm. Je zde vak nutn potat s monost

urit odchylky. Konduktivita roste s teplotou podle toho,
jak ionty jsou ve vod obsaeny a 2 % na 1

C je spe
prmrnou hodnotou. Pro geobotanick poteby je vak
ppadn chyba zanedbateln.
Znme-li ji hodnotu konduktivity pi 20

C, meme
provst jet jednoduchou pravu hodnoty pH. Du Rietz
(sec. Sjrs 1952) uvd, e men pH vody v ternu je
zateno uritou chybou, kter vyplv z rozdln mocnos-
ti iont obsaench v men vod a v kalibranm pufru.
Sjrs (l.c.) proto doporuuje nsledujc korekci:
a) u vod s konduktivitou vy ne 350 S/cm/20

C
pist k namenmu pH + 0,1 stupn
b) u vod s konduktivitou v rozmez 20 350 S/cm/20

C
pist k pH + 0,2 stupn
c) u vod s konduktivitou ni ne 20 S/cm/20

C pi-
st k pH + 0,3 stupn.

Zvr
Men fyzikln-chemickch vlastnost vody penosnmi
pstroji pmo v ternu je nenron metoda, kter
pome zjistit klov faktory prosted, kter podmiuj
utven a zmny raelinn vegetace. Je-li proto k dispo-
zici penosn konduktometr, pH-metr nebo redoxmetr, je
jist koda jej nevyut.

Podkovn
Pspvek byl vypracovn za podpory GAR (grant
. 206/99/1240) a Vzkumnho zmru MMT . J07/98:
143100010.

Raelinisk Slovenska
26
Literatura
de Mars, H. & Wassen, M.J. 1999. Redox potentials in relation to water levels in different mire types in the Netherlands and
Poland. Plant Ecology, 140/1: 41-51.
Du Rietz 1949. Huvudenheter och huvudgrnser i svensk myrvegetation. Sven. Bot. Tidskr., 43: 274-309.
Du Rietz 1954. Die Mineralbodenwasserzeigergrenze als Grundlage einer natrlichen Zweigliederung der nord- und
mitteleuropischen Moore. Vegetatio, 5-6: 571-585.
Gorham, E. 1956. The ionic composition of some bog and fen waters in the English Lake District. J. Ecol., 44: 142-152.
Gorham, E. & Pearsall, W.H. 1956. Acidity, specific conductivity and calcium content of some bog and fen waters in
Northern Britain. J. Ecol., 44: 129-141.
Malmer, N. 1963. Studies on mire vegetation in the archaean area of southwestern Gtaland (south Sweden) III. On the
relation between specific conductivity and concentarion of ions in the mire water. Bot. Not., 116: 249-256.
Malmer, N. 1986. Vegetational gradients in relation to environmental conditions in northwestern European mires. Can.
J. Bot., 64: 375-383.
Rybnek, K. 1974. Die Vegetation der Moore im sdlichen Teil der Bhmisch-Mhrischen Hhe. Vegetace SSR, A6: 1-243.
Sjrs, H. 1952. On the relation between vegetation and electrolytes in north Swedish mire waters. Oikos, 2: 241-258.


Recenzent: RNDr. Kamil Rybnek, CSc.
Raelinisk Slovenska
27
Reprodukn a populan biolgia ohrozench raeliniskovch druhov
z ead Empetraceae, Ericaceae a Vacciniaceae
Tibor Baranec, ubica uriov, Pavol Eli ml.

Reproduction and population biology of threatened peatland species from the families Empetraceae,
Ericaceae and Vacciniaceae
A study of the reproduction biology and population biology of 6 peat bog shrub species from the families Empetraceae, Ericaceae and
Vacciniaceae using methods of embryology and population biology is presented. All analysed species (Empetrum nigrum, Andromeda
polifolia, Ledum palustre, Vaccinium uliginosum, Oxycoccus palustris and Oxycoccus microcarpus) grow in their natural habitat in the
northern part of Slovakia the Orava region and the Tatra Mountains. Besides the main vegetative reproduction of these species, they
also produced normally developed seeds. However, the number of viable seeds per fruit was reduced and very varied. It was 15 27.5 %
in Andromeda polifolia, 58.4 98.8 % in Ledum palustre, 50 70 % in Vaccinium uliginosum, 25 50 % in Oxycoccus palustris and 5
15 % in Oxycoccus microcarpus.
The germination rate of studied species was variable (4 51 % depending on species). The generative potential of Vaccinium
uliginosum (73 %) and Empetrum nigrum (32 %) populations and some fruits features (number of seeds per fruit, weight of fruits) was
estimated. Population size, population density, spatial size and size structure (V. uliginosum) and sex ratio (E. nigrum) were studied on
transects and permanent plots. The population density of the V. uliginosum population was 0.768 individuals/m
2
, size structure was
asymmetric, individuals of the size class 46 60 cm predominated.

K najvzcnejm, ale zrove najohrozenejm biotopom
Slovenska patria vrchovisk. Vyskytuj sa vo forme
maloplonch zem v humdnych oblastiach ttu, pre-
vane na severnej Orave a v Tatrch. K najvnejm
faktorom ohrozujcim existenciu tchto stanov patr ich
poloha v kultrnej krajine, v blzkosti ponohospo-
drskych a lesnch fytocenz. Hoci vrchovisk patria
medzi dynamick biotopy, ktor sa stle vyvjaj, ne-
ustly tlak vyvolan vplyvom okolitej intenzvnej
hospodrskej innosti, ktor najastejie zasahuje do naj-
citlivejieho lnku normlneho fungovania vrchovsk,
ktorou je vodn reim, vyvolva naruenie ich norml-
neho vvoja. Vrchovisk s tvoren pecifickmi spo-
loenstvami rastln dokonale prispsobench extrmnym
podmienkam. Jednm z takchto prispsoben vzniknu-
tch poas evolcie patr i schopnos vegetatvneho roz-
mnoovania rastln, ktor umouje preitie druhu aj
v podmienkach, ktor s pre generatvnu reprodukciu
nepriazniv. Z hadiska monch vekch, alebo nhlych
zmien prostredia je vak generatvna reprodukcia pre
vvoj druhu nevyhnutn. Nakoko medzi dominantn
druhy raelinsk patria zstupcovia ead Empetraceae
(Empetrum nigrum L.), Ericaceae (Andromeda polifolia
L., Ledum palustre L.) a Vacciniaceae (Oxycoccus palus-
tris Pers., Oxycoccus microcaprus Turcz. in Rupr. a Vac-
cinium uliginosum L), ktor sa dostali do zoznamu
ohrozench druhov, rozhodli sme sa analyzova vybran
populcie tchto druhov metdami cytoembryolgie a po-
pulanej biolgie a zskan poznatky uplatni v ich aktv-
nej ochrane a zchrane.

Materil a metodika
Experimentlny materil v rozhodujcich fenofzach sme
v rokoch 1993 98 odoberali z lokalt, ktor s sasou
Chrnenej krajinnej oblasti Horn Orava Nrodn pr-
rodn rezervcia (NPR) Klin, Prrodn rezervcia (PR)
Rudn a prleitostne (v niektorch fenofzach) z NPR
Sosnina, PR Oravsk pla, PR Mtansk pla a z lokalt,
ktor s sasou TANAPu NPR Medzi Bormi a NPR
trbsk pleso.
Pri zisovan reproduknej schopnosti sledovanch dru-
hov sme pouili niekoko experimentlnych metd, bene
pouvanch pri tdiu danej problematiky. Priebeh jed-
notlivch tdi reproduknho procesu sme sa rozhodli
objasni na mikroskopickej rovni klasickou parafnovou
metdou pouvanou pri cytoembryologickch analzach
(Pazourkov 1986, Erdelsk 1986). almi pouitmi
metdami, doplujcimi niektor reprodukn charakte-
ristiky, bolo zisovanie ivotaschopnosti peu (Ostro-
luck & Krio 1989), zisovanie potu vyvjajcich sa
plodov a semien, hmotnosti plodov, zisovanie potu se-
mien v plodoch a zisovanie klivosti semien v labora-
trnych podmienkach. Poet semien sa zisoval z prie-
mernej vzorky 50 (Ericaceae) a 100 (Empetraceae,
Vacciniaceae) plodov a klivos sa zisovala z priemer-
nej vzorky 100 semien. Priemern poet kvetov v skvet
sa zisoval z 50 skvet vybratch z 10 polykormnov.
Priemern poet plodov v splod sa zisoval rovnako ako
predchdzajci parameter. Pre populcie E. nigrum a V.
uliginosum bol zo zistench dajov vypotan re-
produkn potencil (GRP), ako percentulne vyjadrenie
pomeru vytvorench generatvnych diaspr k reproduk-
nm orgnom (P/K x 100 %). Zisten daje boli spraco-
van programom Excel 7.0.
Na zskavanie dajov o populanej biolgii druhov Em-
petrum nigrum a Vaccinium uliginosum sme pouili dva
navzjom kolm transekty A a B. Pri druhu E. nigrum
bola vekos transektu A 93 x 3 m a B 273 x 3 m, pre
druh V. uliginosum boli rozmery transektov A 560 x 1 m,
B 364 x 1m. Zaznamenvala sa vekos populcie, husto-
ta populcie, vekostn truktra (V. uliginosum), pomer
pohlav v populcii (E. nigrum) a priestorov truktra.
Na vyhodnotenie priestorovej truktry bola pouit
ditann metda, pri ktorej sa priestorov truktra R po-
tala poda disperznho indexu Clarca & Evansa (Eli
Raelinisk Slovenska
28
1986) na zklade dajov o vzdialenosti medzi najblimi
jedincami.
R = ra/E(r)
R priestorov truktra
ra priemern nameran vzdialenos medzi najblimi
susedmi (ra/n)
E(r) priemern oakvan vzdialenos najblich suse-
dov pri predpokladanom nhodnom rozmiestnen
E(r) = 1/2p
1/2
p hustota populcie vyjadren ako poet jedincov na
jednotku plochy

Vsledky
Na zklade naich niekokoronch (1993 1998) pozoro-
van reproduknej schopnosti raeliniskovch zstupcov
ead Empetraceae, Ericaceae a Vacciniaceae meme
kontatova, e prevldajcim spsobom reprodukcie
vetkch sledovanch druhov je vegetatvny spsob
rozmnoovania, ktor sa uskutouje zakoreovanm nie-
kokoronch ramt a polykormnov. Dominantn sp-
sob vegetatvnej reprodukcie u zstupcov eade Erica-
ceae a Vacciniaceae na raeliniskch, ako aj vresoviskch
pozorovali aj Vander Kloet & Hill (1994), Jacquemart
(1996) a in. Na sledovanch lokalitch sme pozorovali,
e jedinci vzniknut generatvnou cestou s vemi zried-
kav, preto sme sa zamerali viac na objasnenie tohto
spsobu reprodukcie, ktor je pre existenciu a vvin
kadho druhu aspo v istch podmienkach nevyhnutn.
Podrobnejm tdiom generatvnej reprodukcie na mi-
kroskopickej, ako aj na makroskopickej rovni sme
zskali poznatky ktor ukazuj, e vina sledovanch
druhov, predovetkm zstupcovia ead Empetraceae
(E. nigrum) a Vacciniaceae (V. uliginosum a O. palus-
tris), okrem O. microcarpus, vytvraj kadorone dosta-
ton mnostvo generatvnych diaspr (plodov a semien).
Pri O. microcarpus sme pozorovali, e napriek kado-
ronmu bohatmu kvitnutiu je produkcia plodov nepa-
trn. Produkcia generatvnych diaspr u zstupcov eade
Ericaceae (L. palustre a A. polifolia), predovetkm u A. po-
lifolia, bola v priebehu sledovanho obdobia v zvislosti
od lokality variabilnejia. Napriek tomu, e vyie uve-
den poznatky dokazuj, e vetky sledovan druhy s
schopn vytvra urit mnostvo generatvnych diaspr,
zistili sme, e tento spsob reprodukcie je potlaen
predovetkm v dsledku nevyhovujcich podmienok pre
poiaton etapy vvinu jedinca vzniknutho genera-
tvnou cestou. Prvou prekkou vyklenia semien je
nedostatok vhodnch miest na klenie. Poiaton vvin
semenikov je u vetkch skmanch druhov vemi
pomal. alou prekkou vo vvine jedinca vzniknu-
tho generatvnou cestou v krkovitch spoloenstvch
raelinsk je hust zpoj dospelch jedincov, ktor vzni-
kol v dsledku vegetatvneho rozmnoovania dominan-
tnch chamefytov tchto spoloenstiev, v ktorom maj
semeniky vemi mal konkurenn schopnos. Nevy-
hovujcimi miestami pre klenie sa stvaj aj tie asti
raelinsk, ktor s zmenami vodnho reimu natoko
naruen, e dochdza k zmenm v zloen pvodnch
spoloenstiev, alebo nstupu inch typov spoloenstiev.
Tieto zmeny s najastejie vsledkom postupnej suk-
cesie suchomilnejch rastln s vyou konkurennou
schopnosou (nletov anemochrne dreviny Betula
sp., Salix sp., Pinus sp., Populus tremula). V nepo-
slednom rade je reprodukn schopnos sledovanch
druhov z ead Ericaceae a Vacciniaceae, ako aj inch
druhov rastln v tchto reginoch silne naruen v d-
sledku rznych negatvnych antropickch vplyvov (imisie,
kysl dade a pod.). Negatvne psobenie antropickch
vplyvov v sinnosti s nepriaznivmi klimatickmi a mi-
kroklimatickmi podmienkami (inverzn podmienky, ne-
vhodn mikroklma a pod.) sa odra aj na zhorujcom
sa zdravotnom stave, ktor sme v sledovanom obdob
zaznamenali u vetkch pozorovanch druhov, o na
zklade svojich pozorovan uvdza aj Kocianov (1995).
tdium generatvnej reprodukcie na mikroskopickej
rovni
Podrobnejm tdiom jednotlivch fz generatvneho re-
produknho procesu raeliniskovch zstupcov eade
Ericaceae a Vacciniaceae na makroskopickej ako aj
mikroskopickej rovni sme zistili, e priebeh jednotlivch
vvinovch tdi je v zkladnch rtch zhodn, roz-
diely s predovetkm v nstupe a dke trvania jedno-
tlivch fz a tie v kvantitatvnych ukazovateoch kvetnej
biolgie (poet zaloench kvetov, poet zaloench
vajok, mnostvo vyvjajcich sa plodov a semien a pod.).
asov rozdiel v nstupe jednotlivch fenofz na sle-
dovanch raeliniskch v oravskej a tatranskej oblasti
predstavuje na zklade naich pozorovan 2 3 tdov
oneskorenie v tatranskej oblasti v porovnan s oravskou
oblasou. Na zklade pozorovan jednotlivch tdi ge-
neratvneho reproduknho procesu meme kontatova,
e zakladanie a diferencicia reproduknch orgnov sa
uskutouje v priebehu dvoch vegetanch obdob, preto
na tieto procesy maj vplyv klimatick podmienky v roku,
kedy sa zakladaj generatvne piky a zotrvvaj
v obdob dormancie, ako aj v roku, ke dochdza ku
kvitnutiu, oplodneniu a vvinu generatvnych diaspr
(plodov a semien). Generatvne piky sledovanch dru-
hov sa zakladaj v akropetlnom poriadku na apiklnom
konci jednoronch vhonkov v priebehu mja a jna.
V priebehu leta a jesene dochdza v generatvnych p-
ikoch k zakladaniu a diferencicii reproduknch org-
nov. Mikroskopickou analzou generatvnych pikov
odobratch v letnom obdob sme zistili, e v uritom
asovom predstihu sa zanaj zaklada tyinky. V strede
ich penc sa do skonenia vegetanho obdobia z primr-
neho archespru diferencuje sporognne pletivo obklope-
n jednou vrstvou tapeta. V tomto tdiu zostva sam
gametofyt v prezimujcich dormantnch pikoch. V api-
klnej asti penc sa u druhov, ktor maj charakte-
ristick vrastky penc (vetky okrem L. palustre), na
jese zaklad meristematick hrbolek, avak k diferen-
cicii vrastkov dochdza a v jarnom obdob.
Na zklade naich pozorovan meme kontatova, e
u vetkch sledovanch druhov sa diferencicia samiie-
ho gametofytu v rznej miere oneskoruje v porovnan
s diferenciciou samieho gametofytu (najvraznejie u L. pa-
Raelinisk Slovenska
29
lustre), teda vetky sledovan druhy s protandrick.
Sami gametofyt je v generatvnych pikoch pred pre-
chodom rastln do zimnej dormancie reprezentovan
vajkami, v ktorch je prtomn spravidla jedna arche-
sprov bunka. Kadorone sme u na jese pozorovali
zasychanie pikov v zaloench skvetiach, najm v api-
klnej asti skvet u vetkch sledovanch druhov. Na-
zdvame sa, e k tomuto javu dochdza vplyvom suchho
a horceho leta a jesene. Okrem pokodenia kvetnch
pikov v skvet sme pozorovali aj rzne formy poko-
denie kvetov, skvet ako aj celch rastln vplyvom mra-
zu a sucha.
alia diferencicia generatvnych orgnov pokrauje
skoro na jar, v alom vegetanom obdob. Najskorm
nstupom do obdobia vegetcie a zrove najkratm
vegetanm obdobm sa zo skmanch druhov vyznauje
Andromeda polifolia, naopak, najdlhm vegetanm ob-
dobm Oxycoccus palustris. Zretene zven piky
Andromeda polifolia sme na oravskch raeliniskch
zaznamenali u v marci, kedy sa v peniciach zanaj
diferencova mikrosporocyty. Pozorovali sme, e u rae-
liniskovch zstupcov eade Vacciniaceae sa vvin
a diferencicia samieho i samiieho gametofytu onesko-
ruje pribline o 2 3 tdne v porovnan so zstupcami
eade Ericaceae. U vetkch sledovanch raelinisko-
vch druhov sme pozorovali spravidla normlny priebeh
mikrosporogenzy, s vnimkou Oxycoccus microcarpus,
u ktorho sa vyskytli poruchy pri tvorbe peu u neskorie
kvitncich jedincov. Zistili sme, e mikrosporogenza
u skmanch druhov sa uskutouje simultnnym spso-
bom, o potvrdzuj aj pozorovania inch autorov (Stush-
noff & Palser 1969 a in). V prpade priaznivch klimatic-
kch podmienok sme priebeh mikrosporogenzy u Ledum
palustre pozorovali u v jesennom obdob. V priebehu
mikrosporogenzy sme pozorovali urit asynchrnnos
vo vvine peovch zn, kedy sme v jednej penici
sasne pozorovali ete nedeliace sa mikrosporocyty ako
aj tetrdy mikrospr a peov zrn. Tento jav pozorovali
aj Ostroluck & Krio (1989) u druhov rodu Quercus.
Vzniknut peov zrn s dvojbunkov, trikolportne
a zostvaj spojen v tetrdach, ktor maj najastejie
tetraedrick tvar. K vypadvaniu peovch zn dochdza
cez otvory v apiklnej, morfologicky bazlnej asti penc
(u L. palustre), alebo cez dut vrastky penc (u A. poli-
folia, V. uliginosum, O. palustris a O. microcarpus).
Pri zisovan potu peovch tetrd na penicu v roku
1998 sa nm poet peovch tetrd v penici u A. poli-
folia nepodarilo zisti, kee vina peovch zn bola
u vypadnut. U ostatnch sledovanch druhov sme zis-
tili nasledovn priemern poet peovch tetrd v jednej
penici: u L. palustre 850, u V. uliginosum 650, u O. pa-
lustris 950 a u O. microcarpus 550. Pri zisovan vitality
peu sme najlepiu klivos peovch tetrd 82,06 %
zistili u L. palustre na agare s 15 % sacharzou. Zistili
sme, e najvhodnej podiel sacharzy v agare je pre sk-
man druhy 10 %, kedy vsledky klivosti boli najvyrov-
nanejie. Dobr klivos peovch tetrd bola dosiahnut
aj na agare s 15 % sacharzou, avak klivos jedno-
tlivch peovch zn z tetrdy bola menej vyrovnan. Pri
10 % koncentrcii sacharzy bola klivos peovch
tetrd A. polifolia 53 %, L. palustre 71,94 %, V. uligino-
sum 44,83 %, O. palustris 78,13 % a O. microcarpus
10,74 %. Rovnako aj priemern dky peovch vrecok
boli na agare s 10 % a 15 % sacharzou pribline rov-
nak.
Vajka vetkch sledovanch druhov sa vyvjaj ako
anatropn, tenuinuceltne a unitegmick. Priemern poet
vajok vyvjajcich sa pri jednotlivch druhoch je
uveden v tabuke 1. Samotn vvin samiieho gameto-
fytu pokrauje skoro na jar diferenciciou megasporocytu
a nslednou megasporogenzou. Vsledkom megasporo-
genzy u vetkch sledovanch druhov je linerna tetrda
megaspr, z ktorch zostva funkn iba chalazlna me-
gaspra. Zistili sme, e vyie uveden procesy na
oravskch raeliniskch prebiehaj v priebehu aprla,
v zvislosti od druhu a lokality. Pozorovali sme, e
zrodon mieok vetkch sledovanch druhov sa vyvja
poda typu Polygonum, o je v slade s poznatkami
predchdzajcich autorov u prbuznch druhov obidvoch
ead (Palser 1961, Stushnoff & Palser 1969, Poddubna-
ja-Arnoldi 1982 a in). Pozorovali sme, e poas mega-
gametogenzy sa uskutouje diferencicia endotelu,
ktor v konenom tdiu vvinu obklopuje iba chalazlnu
as zrodonho mieka.
Zrel zrodon mieky sledovanch raeliniskovch dru-
hov boli zke, rozren iba v mikropylrnej oblasti
(najvraznejie u A. polifolia). Osemjadrov zrel zro-
don mieok bol tvoren vajcovm apartom 2 syner-
gidami s oosfrou, 3 antipdami, ktor degeneruj ete
pred oplodnenm a 2 polrnymi jadrami, ktor splvaj a
poas oplodnenia a s lokalizovan na zaiatku rozrenia
mikropylrnej oblasti zrodonho mieka. Integument
vajok je tvoren pokokou, strednou vrstvou a endo-
telom, priom najten integument sme zaznamenali u L. pa-
lustre (tvorvrstvov) a najhrub u A. polifolia (a
desavrstvov). V chalazlnej oblasti vajka sa u vet-
kch sledovanch druhov vytvra osobitn typ hypo-
stzy, na mieste ktorej sa poas neskorieho vvinu
endospermu formuje endospermlne chalazlne haust-
rium. Okrem vajok s normlne vyvinutmi zrodonmi
miekami sme pozorovali vajka, ktor boli normlnej
vekosti s dobre vyvinutm integumentom a s plne alebo
iastone zachovanmi bunkami nucelusu, ale s degene-
rovanmi zrodonmi miekami. Okrem takchto vaj-
ok sme pozorovali aj vajka, ktor mali vytvoren
zrodon mieky normlnej vekosti, ale ich jadr vyka-
zovali rozlin stupe degenercie. Najv podiel
vajok s degenerovanmi zrodonmi miekami sme
zaznamenali u O. microcarpus a A. polifolia.
Vetky sledovan raeliniskov druhy s povaovan za
fakultatvne entomofiln. Pozorovali sme, e ako prv
zana na oravskch raeliniskch kvitn A. polifolia
(zaiatkom mja), po nej rozkvit V. uliginosum, L. pa-
lustre, O. palustris a O. microcarpus. Dka kvitnutia
uvedench druhov je priemerne 2 3 tdne, priom
niektor polykormny L. palustre, prpadne polykormny
druhov rodu Oxycoccus kvitn dlhie. U A. polifolia sme
v septembri zaznamenali ojedinel remontatn kvitnutie.
Priemern poet kvetov v skvet je uveden v tabuke 2.
Raelinisk Slovenska
30
Poddubnaja-Arnoldi (1982) uvdza, e oplodnenie u z-
stupcov eade Ericaceae je prechodnho typu. Hne po
prvom delen endospermlneho jadra sme u zstupcov
eade Ericaceae pozorovali vytvorenie prienej prie-
hradky medzi vzniknutmi dcrskymi bunkami, take
meme kontatova, e endosperm sa od zaiatku vyvjal
ako bunkov. U zstupcov eade Vacciniaceae sme
tvorbu endospermu zaznamenali a od tvorjadro-vho
resp. tvorbunkovho tdia, odkedy sa endosperm vyvjal
tie ako bunkov. U vetkch sledovanch z-stupcov
eade Ericaceae a Vacciniaceae sme zazname-nali vvin
endospermlnych haustri. Pozorovali sme, e
mikropylrne haustrium sa formuje v rozrenej mikro-
pylrnej oblasti zrodonho mieka a chalazlne haust-
rium v oblasti degenerujcej hypostzy v chalazlnej asti
vajka. U sledovanch druhov sme zistili, e endosper-
mlne haustria zstupcov eade Vacciniaceae s mo-
hutnejie a obsahuj v poet jadier (priemerne 10 15
jadier v mikropylrnom haustriu), v porovnan so z-
stupcami eade Ericaceae (4 5 jadier v mikropylrnom
haustriu). Poet jadier v chalazlnom haustriu bol prie-
merne o 2 5 jadier ni. Okrem normlneho vvinu
endospermu sme zaznamenali poruchy vo vvine endo-
spermu, ktor sa prejavovali hlavne jeho degenerciou
v skorch vvinovch fzach.
Poda Poddubnej-Arnoldi (1982) sa embryo vetkch
tudovanch druhov vyvja poda typu Solanad. V poia-
tonch fzach embryogenzy sme pred prvm delenm
pozorovali npadn predlovanie zygoty. Delenie zygoty
sme pozorovali a po jej prerasten cez mikropylrne
zenie zrodonho mieka. Zistili sme, e prv delenie
zygoty je priene a jeho produktom je mal apiklna
bunka a dlh bazlna bunka. Delenia ktor potom nasle-
duj v bazlnej bunke formuj linerny suspenzor, ktor
bol najdlh u L. palustre. Delenm apiklnej bunky vzni-
k samotn embryo, ktor postupne prechdza linernym,
globulrnym a torpdovitm tdiom a po zrel zrodok.
Pozorovali sme, e zrel zrodky raeliniskovch druhov
z eade Ericaceae a Vacciniaceae maj typick stavbu
zrodkov arkto-alpnskych rastln. Normlne vyvinut se-
meno raeliniskovch druhov sa sklad z centrlne uloe-
nho zrodku, ktor m mal klne listy, ploch plumulu
a dobre vyvinut hypokotyl a zaber asi 2/3 objemu se-
mena. Embryo uvedenej stavby je v semene zo vetkch
strn obklopen endospermom. U A. polifolia sme pozo-
rovali netypick spsob vzniku testy. Bunky jednovrstvo-
vej pokoky integumentu sa dvakrt za sebou mitoticky
delili, m vznikla v konenom tdiu tvorvrstvov testa.
Vytvorenie zhrubnutej testy me by jednou z prin
dormancie semien tohto druhu. Okrem normlne sa vyv-
jajcich oplodnench vajok sme pozorovali aj degene-
rciu uritho mnostva vajok pravdepodobne vplyvom
vonkajch (klimatickch) podmienok. Poet vyvinutch
semien je uveden v tabuke 1, poet vyvinutch plodov
v splod je uveden v tabuke 2.
Vybran charakteristiky reproduknej biolgie
Pri zisovan klivosti semien v laboratrnych podmien-
kach sme zistili nasledovn klivos: u A. polifolia 4 %,
u L. palustre 45 %, u V. uliginosum 51 %, u O. palustris
44 %, u O. microcarpus 42,5 %, u E. nigrum 4 % na
filtranom papieri a 15 % na raelinnom substrte. Pri
E. nigrum nami zisten klivos na raelinnom substrte
je porovnaten so 16 %-tnou klivosou semien pone-
chanch na pvodnej lokalite (vrchovisko), ktor uv-
dzaj Bell & Tallis (1973).
Podrobnou analzou plodov E. nigrum (150 plodov)
a V. uliginosum (358 plodov) sa zistilo, e u E. nigrum sa
najastejie vyskytuj plody s hmotnosou 0,11 0,2 g
(59 %) a potom semien 9 (46 %). Generatvny repro-
dukn potencil (GRP) bol 32 %, avak a 29 % z vy-
tvorench plodov zasych a nedozrieva. Priemern
hmotnos plodu u V. uliginosum bola 0,206 g, najastejie
sa vyskytuj plody s hmotnosou 0,21 0,4 g (58 %)
a poet semien v jednom plode je najastejie 11 20
(36 %). GRP v roku 1998 bol 73 %. Tento daj korepon-
duje s vsledkami experimentu sledujceho vplyv niekto-
rch klimatickch faktorov na GRP v podmienkach se-
vernej tajgy, kde autor udva rozptie 9 79 %. Najv
vplyv na redukciu GRP mali neskor jarn mrazy (hlavne
na zaiatku kvitnutia), nedostatok vody (poas tvorby
plodov) a siln zrky najm poas kvitnutia (Punina
1990). Ak neberieme do vahy spodn hranicu autorom
udvanho rozptia (9 %), ktor je zrejme spsoben
extrmnymi podmienkami v sledovanom zem, horn
hranica rozptia (79 %) je porovnaten s nami zistenou
hodnotou GRP.
Populan biolgia
Metdami populanej biolgie sme analyzovali populcie
E. nigrum (PR Rudn) a V. uliginosum (NPR Klin).
Celkov vekos populcie E. nigrum (celkov poet
jedincov oboch pohlav) bola 195 jedincov na 1095 m
2
,
z toho vekos populcie bola 110 jedincov a vekos
populcie bola 85 jedincov. Celkov hustota populcie
(celkov poet jedincov oboch pohlav) bola 0,178 je-
dincov/m
2
, hustota populcie bola 0,1005 jedincov/m
2
a
hustota populcie bola 0,077 jedincov/m
2
. Sexulna
truktra (pomer pohlav) bol 1,3 jedincov : 1,0 je-
dincov. Priestorov truktra R vypotan pre obe
pohlavia poda disperznho indexu Clark & Evansa bola
skupinovit (R

= 0,818; R

= 0,740).
Vekos populcie V. uliginosum bola 708 jedincov na
922 m
2
, hustota populcie bola 0,768 jedincov na m
2
.
Zoskupenie jedincov vypotan poda disperznho inde-
xu Clark & Evansa bolo pravideln (R = 1,3), resp. zo-
skupenie jedincov je prechodom od skupinovitho k pra-
videlnmu. Z hodnotenia vekostnej truktry (graf 1)
vyplva, e najv poet jedincov (38 %) bol v triede 46
60 cm. Podobn vekostn truktru uvdza pre ten-to
druh i Kocianov (1995), naopak nami zisten daje
o hustote populcie a priestorovej truktre s odlin od
dajov zistench Kocianovou (1995). Uveden autorka
uvdza niiu hustotu populcie (0,178 jedincov/m
2
)
a zoskupenie jedincov je poda jej zisten skupinovit.
Zisten disproporcie populanej hustoty zrejme svisia so
subjektvnym definovanm pojmu jedinec. Odlinos da-
jov o zoskupovan jedincov svis s odlinou metodikou.
Km v naich meraniach sme zisovali vzdialenos naj-

Raelinisk Slovenska
31
0
5
10
15
20
25
30
35
40
0-15 16-30 31-45 46-60 61-75 >75
Vska kra (cm)
F
r
e
k
v
e
n
c
i
a

j
e
d
i
n
c
o
v

(
%
)
Graf 1: Vekostn truktra populcie V. uliginosum v NPR Klin v r. 1998
Tab. 1: Percentulny podiel vyvinutch semien k priemernmu potu zaloench vajok v jednom semennku v NPR Klin
1994 1995 1996
Druh
poet
vajok
(1994 95)
poet
semien
%
poet
semien
%
poet
semien
%
A. polifolia 40 11 27,5 10 25,0 6 15,0
L. palustre 250 146 58,4 205 82,0 247 98,8
V. uliginosum 40 23 57,5 20 50,0 28 70,0
O. palustris 20 5 25,0 10 50,0 10 50,0
O. microcarpus 20 1 5,0 1 5,0 3 15,0
Tab. 2: Niektor charakteristiky reproduknej biolgie raeliniskovch druhov zisten na NPR Klin

Druh
poet kvetov v skvet poet plodov v splod poet vyvinutch semien
v plode
1994 1995 1996 1994 1995 1996 1994 1995 1996
A. polifolia 4 3 3 2 2 1 11 10 6
L. palustre 21 23 12 18 19 3 146 205 247
V. uliginosum 1 2 2 1 2 1 23 20 28
O. palustris 4 4 3 2 2 2 5 10 10
O. microcarpus 2 1 2 1 1 1 1 1 3

bliieho jedinca v celej dke transektu, uveden autorka
vykonvala merania na 4 trvalch vskumnch plochch
o vekosti 5 x 5 m.

Zver
Na zklade niekokoronch vsledkov tdia repro-
duknej a populanej biolgie ohrozench raelinisko-
vch druhov z ead Empetraceae (Empetrum nigrum),
Ericaceae (Andromeda polifolia, Ledum palustre) a Vac-
ciniaceae (Vaccinium uliginosum, Oxycoccus palustris,
O. microcaprus) meme kontatova, e dominantnm
spsobom reprodukcie vetkch sledovanch druhov
v prirodzench podmienkach je vegetatvna reprodukcia,
ktor sa uskutouje zakoreovanm niekokoronch


ramt. tdium generatvneho reproduknho procesu na
mikroskopickej rovni a tie pri ternnom vskume uk-
zalo, e napriek niektorm poruchm zistenm poas
reproduknho cyklu, kad zo sledovanch zstupcov
uvedench ead disponuje schopnosou produkcie
ivotaschopnch generatvnych diaspr. Avak aj napriek
tvorbe generatvnych diaspr je generatvna reprodukcia
vetkch sledovanch druhov vemi sporadick a jedinci
vzniknut touto cestou s na prirodzench stanovitiach
vemi vzcne. Medzi najastejie priny tohto stavu
povaujeme nepriazniv podmienky stanovia ovplyv-
nen negatvnymi zmenami vodnho reimu (odvodne-
nie), ako aj hustotu vegetanho krytu, ktor zniuje
mnostvo vhodnch miest pre klenie a poiaton vvin
semenikov.

Raelinisk Slovenska
32
Literatra
Bell, J.N.B. & Tallis, J.H. 1973. Empetrum nigrum L. J. Ecol. 61: 89-305.
Eli, P. 1986. Fluktucie v pote kvitncich rastln v populcii Verbascum speciosum Schrad. Biolgia, Bratislava,
41: 459-469.
Erdelsk, O. 1986. Embryo development in the dogwood Cornus mas. Phytomorphology. 36: 23-28.
Jacguemart, A.L.1996. Vaccinium uliginosum L. J. Ecol. 84: 771-785.
Kocianov, D. 1995. Populan biolgia Ledum palustre L. a Vaccinium uliginosum L. v NPR Klinsk raelinisko (CHKO
Horn Orava). Dipl. prca. Depon. in: Kat. botaniky AF VP Nitra, 78 p.
Ostroluck, M.G. & Krio, M. 1989. Biolgia samch reproduknch orgnov druhov rodu Quercus L. Acta Dendrobiol.,
Veda, Bratislava, 135 p.
Palser, B.F. 1961. Some aspects of embryology in the Ericales. Embryology in relation to taxonomy. Botanical Gazette,
123: 447-485.
Pazourkov, Z. 1986. Botanick mikrotechnika. Praha, ed. KU, 166 p.
Poddubnaja-Arnoldi, V.A. 1982. Charakteritika semejstv pokrytosemennych rastenij po citoembryologieskim priznakam.
Nauka, Moskva, 507 p.
Punina, L.V. 1990. Uroajnos plodov Vaccinium uliginosum L. v Pineskom gosudarstvennom zapovednike. Rastit.
Resur. 26: 179-182.
Stushnoff, C. & Palser, B.F. 1969. Embryology of five Vaccinium taxa including diploid, tetraploid, and hexaploid species
or cultivars. Phytomorphology, 19: 312-331.
Vander Kloet, S.P. & Hill, N.M. 1994. The aradox of berry production in temperate species of Vaccinium. Can. J. Bot. 72: 52-
58.


Recenzenti: RNDr. Oga Erdelsk, CSc., RNDr. Jn effer, CSc.

Raelinisk Slovenska
33
Prehad rodu Sphagnum L. (Muscopsida) na Slovensku
Rudolf olts


Survey of the Sphagnum species (Muscopsida) in Slovakia
All 32 Sphagnum species growing in Slovakia are presented and their ecology and occurrence in different peatland types is outlined and
more attention is paid to rare species. Notes on the determination of Sphagna are given. Some extreme, and until now unpublished,
localities are presented. Sphagnum denticulatum, S. fimbriatum, S. imbricatum, S. majus, S. molle, S. obtusum, S. papillosum, S. pla-
typhyllum and S. tenellum are considered as rare species within Slovakia.

o s medzi cicavcami primty, medzi vtkmi papagje,
medzi hmyzom motle, medzi vymi rastlinami orchi-
deje, to s medzi machorastami raelinnky. Rovnako po-
zoruhodn s aj ich charakteristick stanovitia raeli-
nisk. S nielen estetickm krajinotvornm prvkom, ale
vznamn s z hadiska genofondovho, hydrologickho,
s zdrojom palynologickho vskumu a tdia postgla-
cilneho vvoja vegetcie.
Cieom prspevku je poda zkladn informciu o eko-
lgii a fytocenolgii slovenskch zstupcov rodu Sphag-
num. Nie je cieom tohoto prspevku prezentova podrob-
n rozrenie vetkch raelinnkov na Slovensku, ani
kompletn vpoet lokalt s ich autormi. Viu pozor-
nos budeme venova len druhom zriedkavm a proble-
matickm.
Nomenklatra machorastov je poda Kubnskej & Janovi-
covej (1998), cievnatch rastln poda Marholda & Hin-
dka (1998), syntaxnov poda Mucinu & Maglockho
(1985).

Morfologick a anatomick zvltnosti rae-
linnkov
Raelinnky s prirodzenou skupinou machorastov a sys-
tematicky sa zarauj do triedy Muscopsida ako rad
Sphagnales, ale v niektorch vvojovch fzach viac
pripomnaj peeovky. Na rozdiel od ostatnch machov
raelinnky nikdy nevytvraj rizoidy. Hlavn pabyka
nesie zvzky bonch konrikov, ktor na vrchole hlavnej
pabyky vytvraj aksi hlaviku. Jej tvar je dleitm
diagnostickm znakom, u niektorch kov mono
preceovanm. Palstky hlavnch pabyliek a bonch
konrikov s rozdielne, vdy bez rebra a s vytvran
z dvojakch buniek bezfarebnch hyalocst a zelench
chlorocst. lohou hyalocst je zadriava vodu, chloro-
cysty maj asimilan funkciu. Vzjomn poloha hyalo-
cst a chlorocst je dleitm a treba zdrazni, e
spoahlivm diagnostickm znakom. Gametangi s na
osobitnch konrikoch. Anterdiov konriky s jaha-
dovit so strechovitmi fyloidmi, stopkat anterdi s
v pazuchch fyloidov. Krtkostopkat archegni v pote
1 5 s zoskupen na konci kueovitch konrikov. V-
trusnica zreje v obalench fyloidoch a o je vemi dle-
it, stopka vtrusnice je tvoren gametofytom, na rozdiel
od ostatnch machov, kde stopka vtrusnice tvor as
sporofytu.
Ekologick charakteristika stanov raelin-
nkov
Raelinnky s typick hygrofiln a hydrofiln rastliny,
nikdy nerast na minerlnom podklade a vznan s
spravidla masovm vskytom. Ich nroky na vodu s
rzne. Napr. Sphagnum cuspidatum je submerzn druh,
opanm extrmom je Sphagnum girgensohnii, charak-
teristick druh smren. V podraste vytvra rozahl ko-
berce a zna aj doasn presychanie substrtu. Rae-
linnky s vinou acidofiln rastliny, ale ich nroky na
aciditu prostredia s rzne. Extrmne acidofiln je napr.
vrchoviskov druh Sphagnum magellanicum, vyadujci
pH 3 4. Opanm extrmom je napr. slatinn druh Spha-
gnum teres, ktor vyaduje pH 5 6,7 (Pilous 1971).
Charakteristickm stanoviom raelinnkov je ekotop,
ktorho nzov je odvoden od raelinnka raelinisko.
V prpade minerotrofnch slatn zvzu Caricion daval-
lianae, s raelinnky zriedkav, najastejie sa tu
vyskytuje Sphagnum warnstorfii, S. teres, zriedkavejie aj
in druhy. V prpade spoloenstiev zvzu Caricion fus-
cae, ktor s chudobnejie na minerlne ltky, u mono
miestami pozorova rozsiahlejie koberce napr. Sphag-
num capillifolium a S. fallax. Masvne koberce, tvoren
najm druhmi Sphagnum magellanicum, S. rubellum,
S. fuscum, ale aj S. fallax, s typick pre ombrotrofn
vrchovisk triedy Oxycocco-Sphagnetea. Vrchovisk s ma-
sovm vskytom raelinnkov s charakteristick pre
nevpenat substrt. Celkom vnimone me
vrchovisko vznikn aj na karbontovom podlo, ak
djde k izolcii akrotelmu (tenk, do 30 cm hrub iv
vrstva na povrchu raeliniska) od zsaditho podloia.
Takto vrchovisko s extrmne acidofilnm druhom
Sphagnum magellanicum je v Hrdzavej doline na
Murnskej planine.
Raelinnky vystupuj vysoko do hr, vo Vysokch Ta-
trch a do subnivlneho vegetanho stupa. Napr.
Sphagnum compactum bol zisten pod vrcholom Huncov-
skho ttu (2351 m n. m.), na pde s tenkou vrstvou
humusu a presakujcou vodou v nadmorskej vke 2320
m. V herbri Vskumnej stanice TANAPu je uloench
niekoko poloiek Sphagnum capillifolium z nadmorskej
vky viac ako 2200 m.

Urovanie raelinnkov
K urovaniu raelinnkov nevyhnutne potrebujeme bino-
kulrnu lupu (aspo 20 nsobn zvenie) a mikroskop,
preparan ihlu, pinzetu, petriho misku a urovacie ke.
Raelinisk Slovenska
34 34
Pred urovanm je potrebn rastliny namoi do vody.
Ako zkladn literatra dobre posli k Pilousa
(1971). Ako doplnkov literatru odporame k
Smitha (1980). Vynikajce ilustrcie raelinnkov zu-
jemca njde v atlase Landwehra (1984). Vydaren farebn
fotografie raelinnkov m v ki Flatberg (1995), ale
spene ho me vyuva len sksenej bryolg, pretoe
k je postaven na znakoch, ktor s vemi premenliv,
ako postavenie bonch konrikov k hlavnej pabyke,
vzhad a sfarbenie hlaviky, postavenie fyloidov k hlav-
nej pabyke a pod. Farba raelinnkov je bezvznamn
ako diagnostick znak. Poda pozorovan Pilousa (1971)
me sa u tej istej rastliny zmeni aj v priebehu roka
a pravdepodobne zvis od fyziklnych a chemickch
vlastnost prostredia.

Obr. 1: Prieny rez fyloidom bonho konrika, a chlorocysty vklinen
z konvexnej strany (Sphagnum cuspidatum), b chlorocysty vklinen
z konkvnej strany (S. rubellum), c chlorocysty stredov, uzavret
(S. magellanicum), d chlorocysty stredov, obojstranne von (S. cent-
rale).

Prvm a najdleitejm krokom je spen prieny rez
fyloidom bonho konrika, na ktorom je vidie vz-
jomn postavenie hyalocst a chlorocst. Hyalocysty
mu by medzi chlorocysty vklinen zo strany kon-
vexnej, konkvnej, mu by stredov, resp. uloenie
me by aj in (obr. 1). Tmto krokom zaradme uro-
van raelinnk do sekcie. Aby sme sa dostali alej,
musme sa oboznmi s tvarom fyloidov hlavnej pabyky
(obr. 2) a bonch konrikov, tvarom a potom stenenn
bunenej blany (pry). Prienym rezom hlavnej pabyky
zistme poet vrstiev hyalodermy, ktor tvoria hyalinn
bunky obaujce sklerodermu, vntorn as pabyky
(obr. 3). alm dleitm diagnostickm znakom je
prtomnos pirlnych podpier v bunkovch stench hya-
lodermy. Ich prtomnos odhal pozdny rez hyalo-
dermou. Nie je to vyerpvajci zoznam diagnostickch
znakov. S to skr prklady, aby mal zujemca predstavu,
s akmi problmami sa stretne pri urovan raelinnkov.
Kad k m terminologick slovnk, ktor presne
vysvetuje pouvan termny.
Pri zbere z raelinnka vytlame o najviac vody a ulo-
me ho do papierovho vrecka. Vdy si na vrecko pozna-
menme lokalitu, stanovite (napr. vrchovisko,
submerzn v lenku, suchia vyvenina a pod.), dtum
zberu, ak vieme, aj nadmorsk vku a ak mme GPS aj
zemepisn sradnice. Nikdy sa nespoliehame na pam.
Raelinnky, podobne ako aj vetky machorasty,
nepotrebuj pecilnu konzervciu. Po prchode z ternu
ich treba o najskr vysui, aby nesplesniveli spolu
s papierovm skom s dajmi z ternu, m sa stane
poloka bezcenn.







Obr. 3: Prieny rez paby-
kou Sphagnum magellani-
cum, hyaloderma je 3 4 vrstevn.

Taxonomick poznmka
Asi najobanejou skupinou z taxonomickho hadiska
s druhy z okruhu Sphagnum recurvum agg. Nzory
bryolgov na tento komplex sa lia. Poda nzoru Vu
(1994), Sphagnum recurvum a Sphagnum pulchrum u ns
nerast. Taxn povaovan za Sphagnum pulchrum je
Sphagnum brevifolium a taxn povaovan za Sphagnum
recurvum je Sphagnum fallax. Ostatn druhy z okruhu
Sphagnum recurvum rastce na Slovensku s Sphagnum
angustifolium, S. balticum a S. flexuosum. Predbene,
km sa nzory pecialistov sphagnolgov nevykry-
talizuj, budeme sa pridriava Vovho nzoru, aj ke
Sphagnum brevifolium nemono povaova za morfo-
logicky zretene vyhranen druh. Sphagnum recurvum je
pantropicko subtropick druh, v Eurpe tento druh
zastupuje Sphagnum fallax (Va 1994).
Prehad slovenskch zstupcov rodu
Sphagnum
Strune charakterizujeme 32 slovenskch zstupcov rodu
Sphagnum. Sstredili sme sa na ich fytocenolgiu, eko-
lgiu a pozornos je zameran hlavne na ich vskyt na
extrmnych stanovitiach.
Sphagnum angustifolium (Russow) C.E.O. Jensen
Tento drobn thly raelinnk rastie v mokrch lnych
spoloenstvch a vystupuje vysoko do hr. Na Slovensku
bolo zaznamenanch niekoko lokalt, vinou vo Vyso-
kch a Nzkych Tatrch. Najvyie poloenou lokalitou je
Mlynick dolina vo Vysokch Tatrch, pri vodopde
Skok.
Sphagnum balticum (Russow) Russow ex C.E.O. Jensen
Taxonomicky dobre vyhranen druh z problematickho
komplexu Sphagnum recurvum agg. Z vrchoviska na Su-
chej Hore ho uvdza Pilous (1971) a od trbskho Plesa
Podpra (1954). Podpra mal nepochybne na mysli Slep
pleso v tesnom susedstve trbskho plesa. Napriek inten-
zvnemu hadaniu sa ho dosia nepodarilo potvrdi.
Raelinisk Slovenska
35
Sphagnum brevifolium (Lindb. ex Braithv.) Rll.
Vskyt tohto raelinnka na Slovensku je pravdepodobn.
V eskej republike bol potvrden na viacerch lokalitch
(Va 1994). Potvrdenie vskytu si vyaduje revziu
herbrovch poloiek z vrchovsk, osobitn pozornos
pritom treba venova polokm, povaovanm za Sphag-
num pulchrum.
Sphagnum capillifolium (Ehrh.) Hedw.
Jeden z najhojnejch raelinnkov, ktor rastie vo vlh-
kch lesoch, na mokrch a raelinnch lkach. Nerastie
na vrchoviskch. Vo Vysokch Tatrch stpa vysoko do
alpnskeho vegetanho stupa, kde sprevdza porasty
s Eriophorum vaginatum, Nardus stricta, Festuca pictu-
rata a spoloenstv snehovch vlesk.
Sphagnum centrale C.E.O. Jensen
Vemi hojne sa vyskytuje najm v podmanch lesoch
a pozd lesnch potikov, nie je zriedkav ani na vr-
choviskch, kde osduje menej kysl stanovitia. V Ta-
trch sa vyskytuje a do nadmorskej vky okolo 1300 m.
Sphagnum compactum Lam. et DC.
Rastie na raelinnch lkach od nin a do vysoko-
horskch polh, kde sprevdza najm Eriophorum va-
ginatum, ale aj Nardus stricta, Agrostis pyrenaica a Carex
lachenalii. V Temnosmreinovej doline sprevdza porasty
Trichophorum cespitosum a T. alpinum. Zriedkavejie sa
vyskytuje na vlhkejch stanovitiach v lesoch a v ko-
sodrevine. Najvyie zaznamenan lokalita je pod vrcho-
lom Huncovskho ttu v nadmorskej vke 2320 m.
Sphagnum contortum Schultz
Roztrsene rastie v slatinch a raelinnch lkach, toleru-
je aj vy obsah ivn.
Sphagnum cuspidatum Ehrh. ex Hoffm.
Pomerne ast druh, uprednostuje najm spoloenstv
prechodnch raelinsk, asto rastie ponoren v tkach,
ale vyskytuje sa aj na raelinnch lkach a vrchoviskch.
Bol zaznamenan aj v ninch. V Tatrch vystupuje do
nadmorskej vky 1600 m.
Sphagnum denticulatum Brid.
Pomerne vzcny raelinnk. Na Slovensku bol zisten len
na niekokch lokalitch, a to v Malch Karpatoch (Pi-
lous 1971), Borskej nine (marda 1952, omkov
1988), Bukovskch vrchoch (Hada et al. 1986) a vo Vy-
sokch Tatrch (Blackburn et al. 1997). Je to predo-
vetkm druh nin a nich hr, najvyie zaznamenan
lokalita je v Temnosmreinovej doline vo Vysokch Ta-
trch, v nadmorskej vke asi 1650 m n. m.
Sphagnum fallax (H. Klinggr.) H. Klinggr.
Jeden z najhojnejch raelinnkov, ktor je zastpen vo
vetkch spoloenstvch triedy Oxyccoco-Sphagnetea.
asto sa vyskytuje aj na prechodnch raeliniskch a tie
v niektorch, na obsah ivn chudobnejch spoloen-
stvch zvzu Caricion fuscae. Hojne sa vyskytuje aj
v lesnch spoloenstvch, a to v podmanch smrei-
nch a vysok dominanciu dosahuje v porastoch asocicie
Eriophoro vaginati-Betuletum pubescentis.
Sphagnum fimbriatum Wilson ex Wilson et Hook. f.
Je to pomerne zriedkav druh nich polh, rastie na
vlhkch lkach a slatinch, kde pretrvva aj v tdich
pokroilej sukcesie. olts (1997) uviedol vetky znme
lokality. Dve nov lokality zo Zhoria uvdza Stankov
(1998). Zisten bol pri tdiu vegetcie Jasenckeho
a Husrskeho rybnka. Zd sa, e na Zhor sa vyskytuje
astejie, lebo aj v zberoch Mgr. Kosornovej z CHKO
Zhorie autor zistil Sphagnum fimbriatum z lokality
pramenisko Porca, leg. Kosornov 19. 4. 1999. V tom
istom roku autor zbieral Sphagnum fimbriatum aj na
Rojkovskom raelinisku, asi v 500 m n. m. (leg. det. olts
10. 6. 1999).
Sphagnum flexuosum Dozy et Molk.
Pomerne hojne sa vyskytuje na raelinnch lkach a sla-
tinch, najm na prechodnch raeliniskch. Pomerne as-
to ho mono njs v machovom poschod asocicie Erio-
phoro vaginati-Betuletum pubescentis. Na vrchoviskch
sa vyskytuje len sporadicky.
Sphagnum fuscum (Schimp.) H. Klinggr.
Sphagnum fuscum je typick vrchoviskov druh, charak-
teristick pre zvz Oxycocco-Empetrion hermaphroditi.
S niou stlosou je zastpen aj v asocicich triedy
Oxycocco-Sphagnetea.
Sphagnum girgensohnii Russow
Jeden z najbenejch druhov, masovo sa vyskytuje v le-
soch, npadne sa viae na smreiny.
Sphagnum imbricatum Hornsch. ex Russow
Jeden z najvzcnejch raelinnkov na Slovensku. Rastie
na raelinnch lkach a na oligotrofnch raeliniskch.
Raelinnk zbieral Pilous (1988) pri Turanoch. Rybnek
& Rybnkov (1972) ho uvdzaj v oligotrofnom rae-
linisku severne od chaty Slan Voda v Podbeskydskej
brzde a Peciar (1958) z raeliniska na Suchej Hore.
Sphagnum magellanicum Brid.
Charakteristick druh raelinsk triedy Oxycocco-Sphag-
netea. Likvidciou raelinsk sa poet lokalt jeho vskytu
zredukoval.
Sphagnum majus (Russow) C.E.O. Jensen
Jeden z najvzcnejch raelinnkov na Slovensku. Szaf-
ran (1948) povauje tento raelinnk za glacilny relikt.
Rastie v oligotrofnch raeliniskch. Niekoko starch
dajov Gyrffyho, Instvnffyho a Popru z okolia trb-
skho Plesa preber Pilous (1971). Z oravskch raelinsk
mach uvdzaj Peciar (1958) a Jurko & Peciar (1959).
Sphagnum molle Sull.
Z raeliniska od Suchej Hory druh publikuje Pilous
(1971).
Sphagnum obtusum Warnst.
Na Slovensku vemi vzcny druh. Uprednostuje slatiny
chudobnejie na iviny, resp. spoloenstv vysokch
Raelinisk Slovenska
36 36
ostrc. Pilous (1971) uvdza raelinnk od Zuberca, Peciar
(1974) z Regetovskho raeliniska pri Bardejove, kde
sprevdza porasty Salix cinerea. Poloka zbieran Gyrf-
fym pri Dolnom Smokovci je v zahrani, nebola zapo-
ian na revziu (Pilous 1997).
Sphagnum palustre L.
Hojn raelinnk, vyskytuje sa na vlhkch lkach, v pod-
manch lesoch a jelinch, najastejie v strednch
polohch do 1000 m n. m., zriedkavo aj vyie.
Sphagnum papillosum Lindb.
Pomerne zriedkav druh na zamokrench lkach a vrcho-
viskch. Centrom rozrenia na Slovensku s Tatry a orav-
sk raelinisk.
Sphagnum platyphyllum (Lindb. ex Braithw.) Sull. ex
Warnst.
Rastie na raelinnch lkach, niekedy v submerznej for-
me. Pilous (1971) uvdza jedin lokalitu zo Slovenska.
Poloka zbieran Gyrffym pri Tatranskej Lomnici je
v zahrani, nebola zapoian na revziu (Pilous 1997).
Autor zbieral 3. 10. 1986 poloku raelinnka na prechod-
nom raelinisku Po pri Dolnom Smokovci v nadmorskej
vke 800 m. Pilous raelinnk identifikoval ako Sphag-
num platyphyllum. Z Vchodoslovenskej niny tento
raelinnk publikoval Peciar (1967) a z Oravskej kotliny
Jurko & Peciar (1959).
Sphagnum quinquefarium (Lindb. ex Braithw.) Warnst.
Vemi hojn druh, najm v podraste smren. Vystupuje
aj vysoko do hr, v Tatrch bol zisten v nadmorskej
vke 1850 m v abej Bielovodskej doline v spoloenstve
Vaccinio-Empetretum nigri Hada et al. 1969.
Sphagnum riparium Angstr.
Sphagnum riparium je druh, ktor bol v minulosti urite
prehliadan. Pilous (1971) neuvdza zo Slovenska iadnu
lokalitu. Druh m cirkumpolrne rozrenie, hojn je v se-
vernej Eurpe, v strednej Eurpe sa vyskytuje len
roztrsene (Smith 1980, Pilous 1971). Druh patr do
sekcie Cuspidata a npadnm diagnostickm znakom je
palstok hlavnej pabyky, ktor je roztiepen resorpciou
bunkovch stien (obr. 2). Jednotliv rastlinky spravidla
prerastaj koberce inch raelinnkov, najm Sphagnum
capillifolium, len zriedkavejie mono zaznamena bohat-
ie von trsy. Rastie vdy iastone ponoren, najas-
tejie v tkach, ale bol zaznamenan aj v tecej vode.
Raelinnk sa d identifikova aj hmatom, je to jedin
raelinnk s krehkou a lmavou hlavnou pabykou, z rast-
ln sa prakticky ned vytlai voda.





Obr. 2: Fyloid hlavnej pabyky
Sphagnum riparium. Hyalocysty na
pike s resorbovan, fyloidy s do
1/4 a 1/3 roztrhnut.
V Tatrch bol raelinnk prvkrt zaznamenan na
poskej strane Zpadnch Tatier Chalubinskm (1886)
medzi Smereczynskim plesom a poanou Smytnia
v nadm. v. 1100 m. Na Slovensku bol prvkrt zazname-
nan mardom (1961a, b) v Liptovskej kotline na slatin-
nch lkach na rieke Hybica v nadmorskej vke 835 m
june od Hrubho Gra. Blackburn et al. (1995) zbierali
tento raelinnk v Temnosmreinovej doline v Zpadnch
Tatrch na pramenisku v smreine. Vicenkov et al.
(1995) zbierali raelinnk Sphagnum riparium v PR
Pavlov v zraste Calla palustris a v nealekom Bore pri
Podspdoch, v lesnom spoloenstve Bazzanio-Piceetum
ho zbierali omk et al. (1996).
Medzitm bol zbieran viackrt a v mzeu TANAPu s
uloen nasledovn zbery:
Vysok Tatry, Prrodn rezervcia Po, 800 m n.m.,
leg. olts 3. 10. 1986, det. Pilous;
Podtatransk brzda, Bor pri Podspdoch, 875 m n. m.,
leg., det. olts 23. 6. 1989;
Oravsk kotlina, Surdky, 610 m n.m., leg. Pukajov
6. 11. 1998, det. olts;
Vysok Tatry, Kprov dolina, 1600 m n. m., Sca-
panietum undulatae, leg. olts 22. 9. 1993, det.
Va;
Raelinisko Bor pri Slanej Vode, 750 m n. m., leg.
astnci exkurzie Slovenskej agentry ivotnho
prostredia 20. 9. 1999, det. olts.
Sphagnum rubellum Wilson
Je to typick vrchoviskov svetlomiln druh, ale
vyskytuje sa aj na prechodnch raeliniskch. Stpa
vysoko do hr. V Mlynickej doline bol zisten v nad-
morskej vke 1802 m v spoloenstve Salicetum helve-
ticae. Zrasty Eriophorum vaginatum sprevdza a do
nadmorskej vky 2000 m.
Sphagnum russowii Warnst.
Je to pomerne hojn druh, typick pre stredn a vyie
polohy, vyskytuje sa najm na vlhkch miestach v lesoch
a kosodrevine, ale aj na raelinnch lkach a na vlhkch
miestach v alpnskom vegetanom stupni Tatier, kde
vystupuje a do vky 2050 m n. m.
Sphagnum squarrosum Crome
Hojne sa vyskytuje najm v podmanch lesoch, ale aj
v jelinch. asto sprevdza lesn potiky. V Tatrch bol
zisten ete v nadmorskej vke 1670 m v Temnosmre-
inovej doline.
Sphagnum subnitens Russow et Warnst.
Roztrsene sa vyskytuje na raelinnch lkach, podm-
anch lesoch, v prechodnch raeliniskch a na vrcho-
viskch. V Tatrch bol zisten ete v nadmorskej vke
1600 m na vrchovisku na Trojrohom plese v Doline
Bieleho plesa (det. Pilous).
Raelinisk Slovenska
37
Sphagnum subsecundum Nees
Pomerne hojne sa vyskytuje v podmanch lesoch, na
raelinnch lkach a najm v prechodnch raeliniskch.
V Temnosmreinovej doline bol zisten ete v nadmor-
skej vke 1500 m.
Sphagnum tenellum (Brid.) Bory
Na Slovensku vzcny raelinnk, z raeliniska pri Suchej
Hore tento druh uvdzaj marda (1948), Jurko & Peciar
(1959) a Pilous (1988). Zbieran bol aj na prechodnom
raelinisku na Slepom plese pri trbskom Plese (marda
1948), ale odvtedy nebol na lokalite potvrden.
Sphagnum teres (Schimp.) Angstr. ex Hartm.
Vemi hojn druh, najm na slatinch zvzu Caricion
fuscae. Zriedkavejie ho mono njs v jelinch a rae-
linovch brezinch. Raelinnk stpa vysoko do hr. Vo
Vysokch Tatrch bol zbieran v spoloenstve Drepano-
cladetum exannulati v nadmorskej vke 1800 m v Mly-
nickej doline a v poraste druhu Eriophorum vaginatum
bol zisten v nadmorskej vke 1960 m.
Sphagnum warnstorfii Russow
Je to druh prevane nich polh, v Tatrch je naj-
benej v nadmorskej vke 600 900 m. Charakteris-
tick je pre slatiny zvzu Caricion davallianae. Zna aj
vy obsah ivn, nikdy neprechdza na vrchovisk.
Zisten bol v porastoch Menyanthes trifoliata a Carex
paniculata.


Poakovanie
akujem RNDr. Z. Pilousovi za uvedenie do problema-
tiky urovania raelinnkov a za urenie, resp. zrevidova-
nie vieho mnostva poloiek.


Literatra
Blackburn, J.M., Blockeel, T.L., Buryov, B., Homm, T., Martin, P., Porley, R.D., olts, R. & Whitehous, H.L.K. 1997.
British Bryological Society excursion to Slovakia: Site Lists. tdie o Tatranskom nrodnom parku, 2/35: 169-182.
Flatberg, K.J. 1995. The Sphagnum flora of Norway. University of Trondheim.
Hada, E., Andresov, J., Paukertov, J. & Klescht, V. 1986. tyi mokadn rostlinn spoleenstva Bukovskch vrch na
SV Slovenska. Preslia, 58: 339-347.
Chalubinski, T. 1886. Enumeratio muscorum frondosum Tatrensium. Pamietnik fizyjograficzny, 6: 1-207.
Jurko, A. & Peciar, V. 1959. Zprva o vskume raeliniska pri Suchej Hore na Orave. Acta Fac. Rer. Nat. Univ. Com.
bot., 3: 469-508.
Kubinsk, A. & Janovicov, K. 1998. Machorasty. In: Marhold K. & Hindk F. (eds.) Zoznam nich a vych rastln
Slovenska. Veda, Bratislava, pp. 297-332.
Landwehr, J. 1984. Nieuwe atlas Nederlandse bladmossen. Thieme-Zutphen.
Marhold, K. & Hindk, L. (eds.) 1998. Zoznam nich a vych rastln Slovenska. Veda, Bratislava, 687 p.
Mucina, L. & Maglock, . 1985. A list of vegetation units of Slovakia. Documents phytosocioloques, Vol. IX. Camerino,
pp. 175-220.
Peciar, V. 1958. Niekoko bryofloristickch dajov z oravskch raelinsk a Babej Gory. Acta Fac. Rer. Nat. Univ. Com.
bot., II/79: 381-384.
Peciar, V. 1967. Moose (Bryophyta) des sdlichen Teils der Ostslowakischen Tiefebene. Acta Fac. Rer. Nat. Univ. Com.
bot., 14: 25-81.
Peciar, V. 1974. Studia bryofloristica Slovaciae VII. Acta Fac. Rer. Nat. Univ. Com. bot. 23: 39-49.
Pilous, Z. 1971. Bryophyta, mechorosty. Sphagnidae mechy raelinkov. Praha.
Pilous, Z. 1988. Vsledky bryologickho vzkumu eskoslovenska. as. Nr. Muzea ada Prodovdn 157: 156-171.
Pilous, Z. 1997. Preliminary list of the mosses of Tatra Mountains. tdie o Tatranskom nrodnom parku, 2/35: 63-86.
Podpra, J. 1954. Conspectus muscorum europaeorum. Praha.
Rybnek, K. & Rybnkov, E. 1972. Nlezy vzcnych raelinnch mechorost na Orav. Biolgia, Bratislava, 10: 795-
798.
Smith, A.J.E. 1980. The moss flora of Britain and Ireland. Cambridge.
Stankov, M. 1998. Nlez vzcneho raelinnka Sphagnum fimbriatum na Jasenckom a Husrskom rybnku. Daphne,
2/98: 50-51.
Raelinisk Slovenska
38 38
Szafran, B. 1948. Przeytki z epok ubieglych we florze mchw Polski i wschodnich krain ssiednich. Ochr. Przyr., 18: 41-
65.
marda, J. 1948. Mechy Slovenska. as. Zem. Mus. Brno, 32: 1-75.
marda, J. 1952. Prvn doplnk k Mechm Slovenska. as. Mar. Musea 37: 2631.
marda, J. 1961a. Pspvek k poznn kvteny povod Bel a Hybice v Liptovsk kotlin. Biolgia, Bratislava, 16: 762-
766.
marda, J. 1961b. Doplnk k Mechm Slovenska V. Biol. prce, VII/1: 47-75.
olts, R. 1997. Sphagnum fimbriatum Wilson (Muscopsida), vzcny raelinnk vo vyaenom raelinisku pri Poprade.
Daphne, 2/97: 27-28.
omk, L., Vicenkov, A. & Maor, S. 1996. Fytocenologick mapa prrodnej rezervcie Bor pri Podspdoch. tdie
o Tatranskom nrodnom parku, 1/34: 71-87.
omkov, V. 1988. Viazanos machov na borovicov porasty viatych pieskov Zhorskej niny. Acta Fac. Rer. Nat.
Univ. Com. Botanica, 36: 27-64.
Va, J. 1994. Sphagnum brevifolium nov, dosud opomjen druh raelinku v esk republice. Bryonora, 13: 2-5.
Vicenkov, A., olts, R. & Maor, S. 1995. Prspevok k poznaniu raelinsk Podtatranskej brzdy PR ikovsk a PR
Pavlov. Bull. Slov. Bot. Spolon., Bratislava, 17: 126-130.


Recenzent: Katarna Janovicov PhD.
Raelinisk Slovenska
!
!
!
!
Raelinisk Slovenska
39
Raelinit moravskoslovenskho pomez: shrnut dosavadnch poznatk
Michal Hjek

The mires of the Moravian-Slovakian flysh borderland: a summary of current knowledge
The paper briefly summarises knowledge concerning mire vegetation of the Moravian-Slovakian flysh borderland (borderland between
Czech and Slovak Republics). There is a striking poor rich mire gradient between the rich and poor spring fens in this area. The main
vegetation types are: a) rich spring fens with a shallow peat layer and tuff formation (Caricion davallianae alliance, Carici flavae-
Cratoneuretum filicini association), occurring in the White Carpathians in the south-western part of the borderland; b) rich spring fens
without tuff formation, with a thick peat layer and stable water regime of the Valeriano simplicifoliae-Caricetum flavae association in
the north-western part; c) litter meadows of the Caricion fuscae and Sphagno warnstorfiani-Tomenthypnion alliances; d) poor spring
fens dominated by Sphagnum fallax or S. flexuosum and sedges (Carex nigra, C. echinata) of the Sphagno recurvi-Caricion canescentis
alliance. The ombrotrophic peat bogs of the Oxycocco-Sphagnetea class and the valley rich fens (Caricetum davallianae s.s.) are no
longer found in this area. The other types are threatened as well, especially due to drainage, succession, eutrophication and changes in
agricultural practices (lack of mowing).

Moravskoslovensk pomez pat k prodovdn zajma-
vm a pitom relativn dosti zachovalm zemm. Roz-
kldaj se zde 4 velkoplon chrnn zem, CHKO
(Chrnn krajinn oblast) Bl Karpaty a CHKO Biele
Karpaty v jihozpadn sti, CHKO Moravskoslezsk
Beskydy a CHKO Kysuce v severovchodn sti. Ra-
elinit a slatinit se zde vyskytuj relativn maloplon,
ale v zachovalm stavu. Tento souhrnn text je ve sv
druh sti zamen na souasn stav raelinn vegetace
v CHKO Biele Karpaty a Kysuce. Nevznikl by bez pro-
spn spoluprce s mstnmi znalci, z nich bych chtl
jmenovat Mgr. Kuderavou (ilina), ing. Lepiee (Krsno
nad Kysucou) a Mgr. Devnovou (Trenn).

Prodn podmnky
Moravskoslovensk pomez je tvoeno sedimenty flyo-
vho psma vnjch Zpadnch Karpat. Pevnou st
zem tvo skupina magurskch pkrov, kter je zde
zastoupena blokarpatskou, bystrickou a raanskou jed-
notkou. Fly je vtinou stedn rytmick, s pevahou j-
lovc a pskovc. Jednotliv geologick vrstvy jsou
znan variabiln v obsahu uhliitanu vpenatho a hoe-
natho. Obecn lze ci, e obsah uhliitan se zvyuje od
severu k jihu a nejvych hodnot nabv v hluckm
vvoji blokarpatsk jednotky (Pesl & rkov 1967).
Skupina vnjch (krosnnskch) pkrov, na kterou se
magursk fly nasunuje na severozpad, je tvoena
pevn pskovcovmi godulskmi a istebanskmi vrst-
vami, kter jsou vesms nevpnit. Vody jsou v tto
oblasti velmi slab mineralizovan, co se velmi vrazn
projevuje na raelinn vegetaci. Dal rozdl mezi jiho-
zpadn a severovchodn st zem spov v proply-
nn podzemnch vod oxidem uhliitm v jz. sti. To
me bt jednm z dvod vtho sren pnovc.
Moravskoslovenskm pomezm probh npadn klima-
tick gradient od jihozpadu k severovchodu, kter
spov zejmna v nrstu hrnu srek v letnch ms-
cch. Klima v jihozpadn sti (Bl Karpaty) je ladno
kontinentln a dochz zde k letnmu psuku, v severo-
vchodn sti je z tohoto pohledu vrazn oceanick.
Hlavn typy raelinn vegetace
Hlavnmi faktory, urujcmi ve velkm mtku druhov
sloen raelinn vegetace, jsou obsah ivin ve vod,
vka hladiny podzemn vody a vzdlenost od okraje
raelinit. Na maloplonch raelinitch, jako jsou na
moravskoslovenskm pomez, odpad tet zmnn
faktor, naopak pistupuj pdn vlastnosti (obsah minerl-
nch stic v sedimentu, mocnost sedimentu, tvoen
pnovcovch inkrustac). Na moravskoslovenskm pomez
se na sloen raelinn vegetace nejvce podl prv
obsah ivin (konkretn vpnku, hoku, sodku a dras-
lku) v pramenitnch vodch danho zem. Ten je nej-
vy v blokarpatsk jednotce magurskho flye a sm-
rem k severovchodu se zmenuje. Hranice magurskho
flye vi godulskm a istebanskm vrstvm slezsk
jednotky tvo vraznou diskontinuitu ve vpnitosti se-
diment. Godulsk a istebansk pskovce jsou astji
tmeleny elezitm tmelem ne vpnitm a rovn jlovce
jsou nevpnit. Velmi slab mineralizovan vody jsou
i na nkterch dlch pskovcovch vrstvch solskho
souvrstv. Na mineralizaci vody m rovn vliv ze-
ovn pramenitn vody srkami (cf. Hjek 1998), kter
je v severovchodn sti pomez, na nvtrnch svazch
Hostnskch vrch a ve vych polohch rovn vt.

Pramenitn raelinit asociace Carici echinatae-Sphagnetum (svaz
Sphagno recurvi-Caricion canescentis) na slovensk stran Moravsko-
slezskch Beskyd (u osady Jankovci) foto: M. Hjek
Raelinisk Slovenska
40
Obsah hlavnch kationt ve vodch zce koreluje s kon-
duktivitou vody. Na zklad men konduktivity vody na
moravskoslovenskm pomez se jev, e pi konduktivit
20 100 S/cm/20

C vznikaj druhov chud spoleenstva

s tm absolutn dominanc raelink z okruhu Sphag-
num recurvum agg. (svaz Sphagno recurvi-Caricion ca-
nescentis Passarge (1964) 1978), pi hodnotch ca (50)
100 200 S/cm/20

C (a zrove pi zvenm podlu

minerln frakce v pd) vznikaj spoleenstva svazu
Caricion fuscae Koch 1926 v pojet Rybnka (Rybnek et
al. 1984), pi hodnotch nad 300 S/cm/20

C slatinit sva-
zu Caricion davallianae Klika 1934. Na zklad pdnch
vlastnost, ptomnosti pnovcovch inkrustac a vodnho
reimu lze pak rozliit dva typy slatini (viz ne).
Samostatnou jednotkou jsou vrchovit, kde se vegetace
po dlouhodobm vvoji dostala mimo bezprostedn vliv
podzemn vody a veker psun vody a ivin se dje
prostednictvm srek. Na druhov sloen vech raelin-
nch typ na moravskoslovenskm pomez m nezaned-
bateln vznam antropick ovlivnn v mladm holocnu
(reim kosen a pastvy, odlesnn v okol). Podle vsled-
k paleoekologickch bdn se organogenn sedimenty
zaaly na pramenitch hromadit po odlesnn (Jankovsk
1995, Rybnek & Rybnkov 1996).

Slatinit
Pevaujcm typem raelinn vegetace na moravskoslo-
venskm pomez jsou slatinit. Ty se v zem vyznauj
vysokm obsahem vpnku, hoku a sran ve vodch
a sedimentech, jako i vym zastoupenm minerlnch
stic. pH vody je neutrln a bazick (7 8, v tekouc vod
a 9). Vyskytuj se pevn jako pramenitn slatini-
t, a to ve dvou typech. V Blch Karpatech (na obou
stranch hranice) a v nich polohch Hostnsko-Vsetn-
sk hornatiny a Javornk nemaj mocnou vrstvu organo-
gennch sediment (max. 150 cm, vtinou do 50 cm) a na
jejich povrchu se tvo pnovcov inkrustace. Velmi asto
je cel organogenn horizont prosycen vpnitmi sintry
a vrstvikami slnu. V pozdnm lt dochz k psuku,
hladina podzemn vody pokles. Mechov patro tvo
tm vhradn kalcitolerantn druhy pnovcovch prame-
ni (Palustriella commutata, Philonotis calcarea), v by-
linnm pate se uplatuj druhy indikujc vpnit mine-
rln podklad a vyschn (Juncus inflexus, Carex flacca,
Eupatorium cannabinum, Tussilago farfara). Z as jsou
ast paronatky (zejmna Chara vulgaris) a rozsivky
(Poulkov et al. in prep.). Fyziognomicky jsou tyto
pramenitn slatiny npadn dominanc suchopr
Eriophorum angustifolium a E. latifolium, nzkch ostic
(Carex panicea, C. flacca, C. flava, C. lepidocarpa) a er-
ven zbarvenho Palustriella commutata v mechovm
pate. Ve fytocenologickm systmu jsou pedbn
azeny k asociaci Carici flavae-Cratoneuretum filicini
Kovcs et Felfldy 1958 (Hjek 1998). Z ohroench
druh rostlin se zde uplatuj nap. Valeriana dioica,
Gymnadenia densiflora, Parnassia palustris, Epipactis
palustris, Carex davalliana, C. lepidocarpa, C. viridula,
C. distans, C. hordeistichos, Polygala amarella, Dacty-
lorhiza incarnata, D. traunsteinerii agg., Ophrys holu-

byana, Blysmus compressus, Triglochin palustre, Liparis
loeselii, Eleocharis quinqueflora, Fissidens adianthoides,
Eucladium verticillatum. Jedn se vtinou o druhy ohro-
en v esk republice, kde je obecn nedostatek bazic-
kch slatini. Druh typ pramenitnch slatini se vysky-
tuje zejmna v CHKO Kysuce a na jihozpad vyznv do
Vsetnskch vrch a Javornk. Jedn se o plon rozshl
svahov nebo podsvahov pramenit bez pnovcovch
inkrustac, asto s mocnou vrstvou slatiny bez vt
pmsi minerlnch stic a s vyrovnanm vodnm rei-
mem. Na nkterch lokalitch (nap. na podsvahovm
prameniti u obce Kelov) jsme opakovan zaznamenali
vrazn pokles obsahu minerl ve vod po vydatnch
detch. Tyto pramenitn slatinit pat k asociaci
Valeriano simplicifoliae-Caricetum flavae (cf. Pawovski
et al. 1960). Od prvn zmnnho typu ji odliuje absence
Juncus inflexus, Carex flacca, Palustriella commutata
a paronatek, naopak se zanaj uplatovat druhy svazu
Caricion fuscae (Carex nigra, C. echinata, Juncus con-
glomeratus, Ranunculus flammula) a nkter raelinn
druhy s ir cenologickou amplitudou (Pedicularis palus-
tris). Sloen mechovho patra je zcela jin, vyskytuj se
zde druhy nronj na vyrovnan vodn reim a vyh-
bajc se pnovcm (Calliergon giganteum, Aulacomnium
palustre, Philonotis fontana, Hypnum pratense, Tomen-
thypnum nitens, Drepanocladus revolvens, Cratoneuron
decipiens, Dicranum bonjeanii). Spoleenstva se vyzna-
uj vysokou druhovou diverzitou a host celou adu
ohroench a ustupujcch rostlinnch druh (Calliergon
giganteum, Pedicularis palustris, Parnassia palustris,
Gymnadenia densiflora, Pinguicula vulgaris, Hippochae-
te variegata). Na lokalit pobl obce Hrub Buk roste
v tomto spoleenstvu vzcn subatlantsk druh Hydro-
cotyle vulgaris, spolu s dalm subatlantskm druhem
Lotus uliginosus. doln slatinite (Caricetum davallia-
nae s.s.) se v minulosti vyskytovaly v jin sti Blch
Karpat, kde v polovin stolet zanikly. Podle floristickch
zznam (nap. Stank et al. 1996) zde rostly Carex hosti-
ana, Pedicularis palustris, Liparis loeselii, Sagina nodo-
sa, Juncus atratus a dal vznan druhy.
Pi zmn vodnho reimu, peplaven minerlnm mate-
rilem nebo po psunu dusku a fosforu pechzej
slatinn spoleenstva do mokadnch luk svazu Calthion
(asociace Cirsietum rivularis).

Svahov pramenitn slatinit asociace Carici flavae-Cratoneuretum
filicini (svaz Caricion davallianae) v PR Hut na tkov v Blch
Karpatech foto: M. Hjek
Raelinisk Slovenska
41
Raelinit
Pechodnm typem mezi mokadnmi loukami, oligo-
trofnm kdlem slatin a raeliniti jsou raelinn louky
svazu Caricion fuscae (sensu Rybnek at al. 1984). Zde
nzk mineralizace vody ji neumouje vskyt nkterch
nronjch slatinitnch druh (Eriophorum latifolium,
Blysmus compressus, Philonotis calcarea), ale nedostatek
ivin nedosahuje takov mry, aby se zde vyvinula
spoleenstva s dominujcm raelinkem. Brn tomu
i znan vysok podl minerln frakce v pd. Do mecho-
vho patra je vtroueno jen nkolik eutrofnch a mesotrof-
nch zstupc raelink, nap. Sphagnum teres nebo
S. subsecundum. V bylinnm pate se ji objevuj Epilo-
bium palustre, Agrostis canina, Ranunculus flammula,
Viola palustris, Carex canescens a dal druhy typick
pro svaz Caricion fuscae. Hojn jsou ptomny lun druhy
tdy Molinio-Arrhenatheretea. Pi zmn vodnho reimu
nebo po psunu dusku a fosforu pechzej spoleenstva
raelinnch luk do mokadnch luk svazu Calthion (aso-
ciace Angelico-Cirsietum palustris). Za pechodn typy
mezi minerln bohatmi pramenitnmi slatiniti a oligo-
trofnmi osticovo-raelinkovmi spoleenstvy lze povaovat
i spoleenstva svazu Sphagno warnstorfiani-Tomenthy-
pnion Dahl 1957, kter jsou vak na moravskoslovenskm
pomez vyvinuta pouze fragmentrn (Byinec, Horn
Lomn, Kelov-Ztoka, Vrchpredmier; na polsk stran
Kysuc t u osad Br a Magra). Oproti spoleenstvm
svazu Caricion fuscae maj vy organick podl v pd
a vtinou i zven obsah vpnku. Jsou povaovny za
sukcesn pokroil stadia. Bylinn patro odpovd prame-
nitnm slatinitm asociace Valeriano simplicifoliae-
Caricetum flavae, v mechovm pate se vrazn uplatuj
kalcitolerantn raelinky Sphagnum warnstorfii, S. subse-
cundum a S. teres, na nkterch lokalitch i Sphagnum
flexuosum nebo S. palustre. Stejn jako na raelinnch
loukch svazu Caricion fuscae se zde hojn vyskytuj
mechorosty Hypnum pratense, Aulacomnium palustre,
Dicranum bonjeanii a Calliergon stramineum.
Typickmi oligotrofnmi osticovo-raelinkovmi spole-
enstvy jsou pramenitn raelinit svazu Sphagno re-
curvi-Caricion canescentis, kter se vyznauj velmi nz-
kou pokryvnost bylinnho patra (Carex nigra, C. echi-
nata, C. demissa, Nardus stricta, Pedicularis sylvatica,
P. palustris, Anemone nemorosa, Eriophorum angustifo-
lium, E. vaginatum, Juncus bulbosus, J. squarrosus etc.)
a zcela zapojenm mechovm patrem s vraznou domi-
nanc raelink (Sphagnum flexuosum, S. fallax, S. palus-
tre, S. magellanicum, S. papillosum, S. capillifolium)
a plonk (Polytrichum commune, P. strictum), mezi n
jsou vtroueny jednotliv lodyky Calliergon stramineum
a Aulacomnium palustre. Vraznm zjevem je v raeli-
nku mlce zakoenn Drosera rotundifolia, dosahujc
na nkterch lokalitch vrazn pokryvnosti. Z dalch
ohroench druh je vznan vskyt Lycopodiella inun-
data (Doboov 1998, daj v poslednch letech nepotvr-
zen), Pedicularis palustris nebo subatlantskch druh
Hydrocotyle vulgaris (Doboov l.c.) a P. sylvatica. Bo-
hat je synusie hub, z nich nkter pat k opravdovm
vzcnostem (Trichoglossum hirsutum, Mitrula paludosa
Fr.). Mezi asami je npadn zastoupena taxocenza
krsivek (Rybnek 1960). Raelinit jsou asto vyvinuta
na svazch a voda z nich rychle odtk. Vodonosn vrstva
raelinku vak zadruje srkovou vodu, zatmco pod-
zemn voda me poklesnout dosti hluboko. Na mnohch
lokalitch jsou vyvinuty pozvoln pechody od trvale
zamokench struek a k vyvenm prosychajcm
mstm. Mineralizace vody je na beskydskch raeli-
nitch nzk, pH vody kysel (3,5 5,5). V pramenitnch
strukch lze asto pozorovat elezit usazeniny,
ukazujc na elezit tmely pskovc v podlo. Na slo-
vensk stran Beskyd jsou zmiovan spoleenstva
vzna na oblast istebanskch vrstev; tmto je slovensk
vegetace obohacena o velmi vrazn vegetan typ pra-
menitnch raelini. Spoleenstva stejnho svazu, kter
se vyskytuj na Orav, se odliuj vy ptomnost druh
nronjch na vodu (Carex rostrata, Comarum palustre,
Equisetum fluviatile) a menm zastoupenm graminoid
(Nardus stricta, Anthoxanthum odoratum, Briza media).
Poslednm typem raelinn vegetace, kter vak na mo-
ravskoslovenskm pomez ji zanikl, jsou vrchovit
tdy Oxycocco-Sphagnetea Br.-Bl. et Tx. ex Westhoff et
al. 1946. Uvd je Duda (1950) z dol Ostravice v mo-
ravskoslezskch Beskydech. V souasn dob se na Du-
dou zmiovanch lokalitch ji nevyskytuj, nebo byly
zaplaveny pehradn ndr ance. Nejbli podobn
typy se nachzej a v CHKO Horn Orava. V Beskydech
se zachovaly pouze fragmenty asociace Eriophoro vagi-
nati-Sphagnetum recurvi Hueck 1925 s vrchovitnm su-
choprem Eriophorum vaginatum v lesnch enklvch
v dol ern Ostravice (Hjek & Malina 1998).
Nelesn oligotrofn raelinit moravskoslovenskho po-
mez se v nkterch ppadech vyvjej jako nhradn
spoleenstva po rohozcovch a raelinnch smrinch
(Mastigoryo-Piceetum Br.-Bl. et Sissingh in Br.-Bl. et al.
1939; Sphagno-Piceetum (Tx. 1937) Hartmann 1953),
kter se vyskytuj zejmna ve vych polohch Beskyd.
Na moravsk stran poho byly mapovny v povod
eladenky, ern Ostravice a na hornm toku Lomn (cf.
Neuhuslov et al. 1998).

Souasn stav raelinn a slatinn vegetace
ve slovensk sti Blch Karpat
Na zem CHKO Biele Karpaty se vyskytuj pevn
svahov pramenit, na nich byla vtinou zaznamenna
mozaika spoleenstev mokadnch luk svazu Calthion
a ramenitnch slatin svazu Caricion davallianae (asoc.
Carici flavae-Cratoneuretum filicini). V severn sti
zem tyto pramenitn slatiny postupn pechzej
k sociaci Valeriano simplicifoliae-Caricetum flavae (osa-
da Zbava ve Vlrskm prsmyku). Z tto ponkud jednot-
vrn situace se ponkud vymyk vskyt oligotrofnch
raelinnch olin na zemn chrnnm Stroovskm
mokadu (Fajmonov 1988). Z hlediska ochrany vegetace
je hojn vskyt pevaujc asociace Carici flavae-
Cratoneuretum filicini vznamn z celosttnho hlediska,
nebo krom Blch Karpat se tato vegetace vyskytuje ji
jen ve Strovskch a Choskch vrch a na Mal Fate.
Nkter slatinn druhy (Carex davalliana, Eleocharis
quinqueflora) jsou na slovensk stran Blch Karpat
astj ne na moravsk. Seznam ostatnch ohroench
taxon (platn pro ob strany poho) je uveden ve.
Raelinisk Slovenska
42
Vegetace minerln bohatch slatin s pms minerlnch
stic je velmi citliv na nekosen. Pechod od nzkch
osticovomechovch porost k monodominantnm ladm
agresivnch trav (Molinia arundinacea, Phragmites aus-
tralis, Calamagrostis epigeios), nebo k porostm ko-
vitch vrb je velmi rychl a je zpravidla doprovzen
i stenm nebo plnm vyschnutm pramenit. Proces
se jet zrychluje v souasn dob, kdy se zvyuje
atmosferick depozice ivin a stle se jet projevuj
splachy z pol. Pramenitn slatinit jsou zdrojem ne-
kvalitnho a veterinrn nevyhovujcho sena, proto
bvaj asto vynechny z pravideln drby mezi prvnmi
a nebo je snaha o jejich odvodnn nebo pohnojen. asto
jsou vlastnky pozemk likvidovny ze strachu ped
sesuvnmi pohyby svah. Vzhledem k mal vydatnosti
pramen je jistm ohroenm i pokles celkovho sr-
kovho hrnu v zem a zrychlen odtok srek.

Souasn stav raelinn a slatinn vegetace
v CHKO Kysuce
Uveden lokality jsou zaznaen na map 3.
Oblast Kysuc je v rmci flyovho psma z geologickho,
hydrologickho a klimatologickho hlediska velmi pestr.
To se projevuje i na vegetaci raelini a slatin. Na velmi
malm zem (nap. mezi Kelovem a Klokoovem) je
mon zastihnout zstupce celho trofickho gradientu,
od oligotrofnch raelini na istebanskch vrstvch pes
rzn pechodn typy a k minerln bohatm slatinm.
K vznamnm lokalitm pat soustava bazickch prame-
ninch slatini (asoc. Valeriano simplicifoliae-Carice-
tum flavae) ve skanzenu Vychylovka (bystrick vrstvy;
pH 6,5 7,5, konduktivita ca 300 400 S/cm/20
o
C), kter
pokrauje rozshlmi kosenmi podsvahovmi slatinami
celm dolm Nov Bystrice. Vznamnmi floristickmi
prvky jsou zde Pinguicula vulgaris, Hippochaete varie-
gata, Gymnadenia densiflora, Triglochin palustre, Pedi-
cularis palustris, Alchemilla sp. div. e sect. Glabrae et
Subglabrae, Calliergon giganteum a dal.

Valeriano simplicifoliae-Caricetum flavae u obce Kelov foto: M. Hjek
Lokalita Lny u Star Bystrice je vznamn velmi hoj-
nm vskytem Menyanthes trifoliata, ale je ohroena
vyhloubenm hlubokch odvodovacch kanl. Zacho-
val komplex tchto spoleenstev se nachz na lokalit
Sviatkovsk sedlo nad osadou udovci; zde je ohroen
sukces devin. V zpadn sti CHKO jsou bazick pra-
menit vzcnj. Jejich pkn ukzka se vyskytuje
u Kelova. Jedin lokalita Pinguicula vulgaris se v tto
oblasti nachz na Bumblce (Duda 1950, pozorovna
nedvno jet P. Lustykem). V blzkosti osad Ztoka
a Vrchpredmier jsem zaznamenal spoleenstva s druhov
bohatm mechovm patrem, kter lze piadit k vegetaci
svazu Sphagno warnstorfiani-Tomenthypnion. Spoleenstva
svazu Caricion fuscae se vyskytuj u Kelova (mokej
st Kelovskch luk, v pechodech k asoc. Cirsietum
rivularis i v okol obce), pobl osady Zajacovci nebo
u Zborova nad Bystricou a Host nap. Bryum weigelii,
Calliergon cordifolium, Sphagnum subsecundum, S. con-
tortum, Eleocharis uniglumis i Epilobium palustre.
V oblasti vskytu istebanskch vrstev se vyskytuj
oligotrofn raelinit svazu Sphagno recurvi-Caricion
canescentis s pevaujcmi raelinky (charakteristika
ve). K nejvznamnjm lokalitm pat pramenitn
oligotrofn raelinit u osady Zajacovci s dominujcmi
Sphagnum capillifolium, S. fallax a Drosera rotundifolia,
dle se zde vyskytuj Sphagnum magellanicum, Juncus
squarrosus, Lycopodiella inundata (Doboov 1998)
a dal vznamn druhy. Lokalit Zajacovci pravdpo-
dobn prospv mrn disturbance. Ohroen me spo-
vat v nevhodnm tvaru raelinit; jedn se o dlouh,
ale zk pruh mezi potokem a lesem, kter me bt
snadno naruen. Velkou rozlohou oligotrofnch osticovo-
raelinkovch spoleenstev vynik prodn rezervace
Polkov. Velmi zachoval spoleenstva oligotrofnch ra-
elini se vyskytuj takt pobl osad Korch a Kubri-
kov.
Znmm komplexem lokalit je oblast kolem Blho Ke
(viz Rybnek & Rybnkov 1996, Jankovsk 1995), kde
je voda velmi oligotrofn a dochz k vraznmu zadro-
vn srkov vody mocnou vrstvou nerozloenho rae-
linku. Vyskytuje se zde vzcn subatlantsk raelink
Sphagnum papillosum (u hotelu Kysuca, nad osadou Jan-
kovci: Hjkov ined.), nad Jankovci rovn vrcho-
vitn druh Sphagnum magellanicum. Velk st raeli-
nitnch mikrolokalit v oblasti Blho Ke ji zanikla.
Dosud zachoval plochy jsou siln ohroeny rychlou
sukces devin a v ppad raelinit u hotelu Kysuca
bohuel i souvislou vsadbou smrk. Napklad tm 2/3
dve rozshl lokality nad osadou Jankovci ji zarostly
devinami. Pi srovnn souasnch fytocenologickch
zpis z raelinit u hotelu Kysuca s ca 20 let starmi
zpisy K. Rybnka (Rybnek ined.) lze vyslovit hypo-
tzu, e v poslednch letech dolo na Blm Ki k acidi-
fikaci vlivem kyselch de nebo k zniku minerln
bohatch pramen.
Hlavn faktory, ohroujc vegetaci raelini a slatini,
se od ostatnch oblast pli neli. Jedn se o nekosen
(u eutrofnch typ), odvodovn (viz ppad lokality
Lny) a sukcesi. Velkou ztrtou je znik cel ady lokalit
v ochrannm psmu vodn ndre Nov Bystrica, kter
zcela zarostly nebo zmnily svj slatinn charakter. Po-
sledn druhov ochuzen zbytky nachzme na vydatnch
svahovch pramenitch (Rienica), nkter slatinn
druhy (Pedicularis palustris) dovaj v poslednch kusech
v tomto ppad v pechodn sukcesn navazujcch spo-
leenstvech asociace Cirsietum rivularis.
Raelinisk Slovenska
43
Zvr
Raelinn vegetace se na moravskoslovenskm pomez
vyskytuje zejmna na svahovch pramenitch, kde se jej
druhov sloen mn podl trofickho gradientu od
pnovcovch prameni a ke spoleenstvm s dominu-
jcmi raelinky. Spoleenstva pedstavuj vesms vzcn
vegetan typy z hlediska esk i Slovensk republiky.
ada lokalit je dosud relativn zachoval a vyskytuj se
na nich ohroen druhy rostlin. Hroz ale jejich znien
pi pokraovn negativnch trend. Vrchovit a doln
slatinite ji v zem zanikly.
Nomenklatura
Nomenklatura idiotaxon odpovd seznamu nich a vy-
ch rostlin Slovenska (Marhold & Hindk 1998). Nomen-
klatura syntaxon je shodn s pipravovanm svazkem
edice Rastlinn spoloenstv Slovenska, as 3 mokra-
de (Valachovi in press.), piem autorsk citace jsou
uvedeny vdy pi prvnm pouit jmna syntaxonu.
Podkovn
Dkuji srden Z. Kuderav a K. Devnov za dleitou
spoluprci a informace o regionln problematice. Psp-
vek byl vypracovn v rmci grantu . 206/99/1214 Gran-
tov agentury esk republiky.


Literatura
Doboov, A. 1998. Prspevok k rozreniu niektorch zaujmavch a ohrozench druhov flry Kysc a Javornkov. Bull.
Slov. Bot. Spolon., Bratislava, 20: 140-143.
Duda, J. 1950. Beskydsk vrchovit a raelinn louky. Pr. Sbor. Ostrav. Kraje, Opava, 11: 66-92.
Fajmonov, E. 1988. Vegetcia Stroovskho moiara v severnej asti CHKO Biele Karpaty. Ms. Depon. in: Sprva
CHKO Biele Karpaty, 6 p.
Hjek, M. 1998. Mokadn vegetace Blch Karpat. Sborn. Prod. Klubu, Uhersk Hradit, suppl. 4: 1-158.
Hjek, M. & Malina, P. 1998. Eriophorum vaginatum L. nalezeno v Beskydech. Floristick pspvek k dol ern
Ostravice. as. Slez. Muz. Opava (A), 47: 89-91.
Jankovsk, V. 1995. Forest composition changes in the Moravskoslezsk Beskydy Mts. during the last millenium. Folia
Geobot. Phytotax., Praha, 30: 175-187.
Marhold, K. & Hindk, F. (eds.) 1998. Zoznam nich a vych rastln Slovenska. Veda, Bratislava, 687 p.
Neuhuslov, Z. et al. 1998. Mapa potenciln pirozen vegetace esk republiky. Academia, Praha, mapov st.
Pawovski, B., Pawovska, S. & Zarzycki, K. 1960. Zespoy rolinne konych k pnocnej czci Tatr i Podtatrza. Fragm.
Flor. Geobot., Krakw, 6: 95-227.
Pesl, V. & rkov, I. 1967. Vpnitost sediment v zpadn sti magurskho flye. Geologick prce, Zprvy, Bratislava
41: 185-189.
Poulkov, A., Tomala, M., Duchoslav, M., Husk, . & Hjek, M. (in prep.). Biodiverzita as na zem biosferick
rezervace Bl Karpaty I. Bacillariophyceae a Charophyceae.
Rybnek, K. 1960. Mesotaeniales a Desmidiales Moravskoslezskch Beskyd I. Prce Brnnsk Zkl. SAV 32 (4): 125-
156.
Rybnek, K. & Rybnkov, E. 1996. Palaeoecological and phytosociological reconstruction of precultural vegetation in
the Bl K area, the Moravskoslezsk Beskydy Mts. Veget. Hist. Archaeobot., Berlin, 4: 161-170.
Rybnek, K., Baltov-Tulkov, E. & Neuhusl, R. 1984. Pehled rostlinnch spoleenstev raelini a mokadnch luk
eskoslovenska. Stud. SAV, Praha, 8: 1-123.
Stank, S., Jongepierov, I. & Jongepier, J.W. 1996. Historick kvtena Blch Karpat. Sborn. Prod. Klubu, Uhersk
Hradit, suppl. 1: 1-198.
Valachovi, M. (eds.) (in press.). Rastlinn spoloenstv Slovenska 3. Mokradn vegetcia. Veda, Bratislava, in press.


Recenzent: Mgr. Zuzana Kuderav
Raelinisk Slovenska
44

M
a
p
a

3
:

1

B
i
e
l
y

K
r

h
o
t
e
l

K
y
s
u
c
a
;

2

P
o
d

B
i
e
l
y
m

K
r

o
m

J
a
n

k
o
v
c
i
;

3

P
R

P
o
l
k
o
v

;

4

Z
a
j
a
c
o
v
c
i
;

5

K
u
b
r
i
k
o
v

a

K
o
r
c
h

;

6

n
y
;

7

N
i

K
e
l

o
v
,

z

p
.

o
k
r
a
j

o
b
c
e
;

8

V
r
c
h
p
r
e
d
m
i
e
r
;

9

M
a
l

P
o
l
o
m
;

1
0

F
o
j
t
o
v

p
o
t
o
k
;

1
1

K
l
u
b
i
n
s
k

d
o
l
i
n
a
;

1
2

R
i
e

n
i
c
a
-
S
t
a
n
o
v

p
o
t
o
k
;

1
3

G
r
i
g
o
v
c
i
;

1
4

P
i

o
j
o
v
c
i
;

1
5

C
h
m

r
a
;

1
6

S
k
a
n
z
e
n

V
y
c
h
y
l
o
v
k
a
;

1
7

S
v
i
t
k
o
v

;

1
8

C
u
d
r

k
o
v
c
i
.

Raelinisk Slovenska
45
Charakteristika mokrad a slatinnch pramensk v Chrnenej krajinnej
oblasti Biele Karpaty
Katarna Devnov, Pavel Devn

The characteristic of wetlands and spring fens in Protected Landscape Area (PLA) Biele Karpaty
Biele Karpaty (White Carpathians) is mountainous region at the border between Moravia (Czech Republic) and Slovakia. The area is
built predominantly on flysh rocks and residual sandstone. The wetlands in Biele Karpaty Mts. are small-scale, but in mosaic type of
landscape still frequent ecosystems. They are very important patch of diversed landscape with occurrence of several endangered species.
These species are important part of genepool and diversity of the area. Several wetlands are parts of protected sites. The administration
of PLA Biele Karpaty takes a lot of attention to management of wetland ecosystems, unfortunately funding of management and research
from public sources is insufficient. Typical wetland community in Biele Karpaty Mts. is association Cirsietum rivularis a Junco inflexi-
Menthetum longifoliae. Association Carici flavae-Cratoneuretum filicini is typical spring fen community on slope habitats.

Mokrade Bielych Karpt s vinou maloplon, ale
v mozaikovitej krajine stle poetn. Historick floris-
tick daje o mokraovch druhoch nachdzame najm
v prcach Holubyho (1966; 1988) a Staka et al. (1996).
Fytocenologick prca Sillingera (1929) je kompletnou
tdiou o vetkch typoch spoloenstiev v pohor. Mokra-
ov a prameniskov spoloenstv opisuje len na zklade
dominantnch druhov. O ekologickej a fytocenologickej
charakteristike mokrad Bielych Karpt pe Hjek (1998).
Uvdza daje najm z moravskej asti Bielych Karpt, ale
hodnot i niektor mokrade zo slovenskej strany. Fyto-
cenologickm prieskumom lnych spoloenstiev
Bielych Karpt sa zaober kodov v pripravovanej
dizertanej prci. Na Sprve Chrnenej krajinnej oblasti
(S-CHKO) s evidovan mokrade a pramenisk ako
genofondov plo-chy. Nepublikovan floristick daje s
najm z rokov 1987 1990 (Devn & Koajov ined.).
Cenn floristick i fytocenologick nepublikovan daje
s uloen na S-CHKO Biele Karpaty od Dr. Fajmonovej
o Stroovskom moiari (Fajmonov 1988) a Nebrovej
(Fajmonov 1987). Floristick daje z Drietomskej doliny
uvdza kodov (1995). Zaujmav floristick daje s
v diplomovch pr-cach Gajdotinovej (1992), Pernho (1999)
a ualovej (1999).
V naom prspevku predkladme strun prehad najvz-
namnejch mokrad, ktor s zalenen v maloplonch
chrnench zemiach, s pripravovan na vyhlsenie,
alebo ide o nevyhlsen plochy, kde zabezpeujeme aspo
minimlnu drbu. Lokality uvdzame postupne, v smere
od vchodu na zpad (mapa 4). Nzvy rastlinnch taxnov
s uveden poda prce Marholda & Hindka (1998)
a nzvy syntaxnov poda Hjka (1998). Osobitn reim
ochrany (ORO) je vypracovvan na zklade inven-
tarizanho vskumu pracovnkmi S-CHKO Devnom,
Koajovou, Devnovou (ak nie je uveden inak) a je
uloen v prslunch rezervanch knihch na Sprve
CHKO Biele Karpaty.
V sasnosti takmer plne zaniklo vyuvanie mokrad
miestnymi hospodrmi, ktor ich v minulosti vyuvali
ako zdroj steliva pre dobytok, alebo na pokrvanie
striech. Mnoh lokality v Bielych Karpatoch boli odvod-
nen poas rekultivci v ase socializmu. Takto zanikli
pekn mokrade na Ivke a v Novej Boci Doln
Moariny. Vina mokrad bola nien odvodnenm
v rokoch 1970 1989, pri likvidci skromnch ro-
nkov. Likvidovan boli nielen nivn moiare (Vrbovce,
Lubina, Bzince), ale aj svahov slatinn pramenisk na
penovci (Zlatovce, Orechov, Doln Sa), kde to bolo
neefektvne, pretoe sa odvodovacie trubky zanali
uhliitanom vpenatm u v prvch rokoch po
odvodnen. Dnes s melioran trubky vinou zanesen
a nefun-kn, na chemick postreky lk nie s prostriedky
a mno-h mokrade sa op prirodzene obnovuj. Na
takchto miestach sme nali niektor ohrozen druhy
napr. Lyth-rum hyssopifolia na rozhran poa a pasienka
nad Morav-skm Lieskovm, Epipactis palustris na
pasienkoch pod Ostrm vrchom. Na naruench
prameniskch pod Kra-snom v Dolnej Si a v dol
Ivky sa hojne vyskytuje Centaurium pulchellum,
Cyperus fuscus, Hypericum te-trapterum.
Podobn osud ako slatinn pramenisk na lkach postihol
i pramenisk v lesoch. Vplyvom intenzifikcie lesnho
hospodrstva, najm zahusovanm siete lesnch ciest,
ktor sli ako dren, bol znane zmenen vodn reim
na viacerch lokalitch napr. Lopenk, Vek Javorina.
Biele Karpaty vak stle skrvaj tajomstv v roku
2000 sme v Bockej doline, v zvere dolia Hubotec
nali pomerne rozsiahle lesn pramenisko s Thelypteris
palustris. Z lesnch mokrad spomenieme ete zachoval
pramenisk Sanky v prrodnej rezervcii (PR) Debn.
U mnohch svahovch pramensk dochdza k zananiu
jadra vveru penovcom a k putovaniu prameniska. Tento
jav je urchlen, ak ide o kombinciu prameniska a zo-
suvu. Preto je potrebn, aby bolo chrnen i irie okolie
prameniska, ktor nie je momentlne podmoen. Prame-
niskov spoloenstv Bielych Karpt s vemi mlad, o
je dsledok pomerne neskorho odlesnenia krajiny a pr-
ve spomnanej dynamiky mokrad. Poukazuje na to Hjek
(1998) i ualov (1999).

Prehad najvznamnejch mokrad
v Bielych Karpatoch
Prrodn pamiatka (PP) Stroovsk moiar
Rezervcia bola vyhlsen v roku 1989, s rozlohou 0,77
ha a nachdza sa v k. . erven Kame. Poda Fajmo-
novej (1988), zemie rezervcie predstavuje pre Biele
Karpaty ojedinel vskyt slatinnho jelovho lesa (Alni-
on glutinosae) a vbovch krovn (Salicion cinereae),
s vskytom Thelypteris palustris, Carex elongata, Salix
silesiaca a Sphagnum squarrosum. V celej oblasti sever-
Raelinisk Slovenska
46
nch Bielych Karpt a nadvzujceho pohoria Javornky
sme dosia nezaznamenali vskyt tchto druhov a fyto-
cenz. Zo zvzu Alnion glutinosae je tu spoloenstvo
Carici elongatae-Alnetum Koch 1926, zo zvzu Salicion
cinereae fragmenty spoloenstva Thelypterido-Salice-
tum cinereae omk 1963 a na vemi malej ploche
i Sphagno-Salicetum cinereae omk 1963. Ide o vko-
v varianty dos odlinho druhovho zloenia od tch,
ktor opsal omk v roku 1963 na Vchodoslovenskej
nine. V zem urobila 7 fytocenologickch snmkov
Fajmonov (1988). Snmky s uloen v rezervanej
knihe a boli vyuit ako podklad na vyhlsenie zemia.
PP Brezovsk dolina
Bola vyhlsen v roku 1989 a nachdza sa v k. . erven
Kame. Na zem sa nachdza zosuvn prd zsobovan
vodou z prameov na penovcoch (cca 1,2 ha), s vskytom
druhov Eleocharis quinqueflora, Parnassia palustris. Fy-
tocenologick snmky spracovala kodov a Hjek (Hjek
1998). ORO bol spracovan v roku 1994 (Devn &
Koajov 1994a). Na tomto zem sa na niekokch
metroch tvorcovch nachdza spoloenstvo Eleochari-
tetum pauciflorae, ktor patr u historicky k najvzc-
nejm spoloenstvm Bielych Karpt (Hjek 1998).
PR Nebrov
Bola vyhlsen v roku 1993 a nachdza sa k. . erven
Kame. Slatinn lky na nive Tovarskho potoka a do-
asn mokrade v zosuvnom prde zemia s vskytom
spoloenstiev vysokch ostrc s dominanciou druhov Ca-
rex buekii, C. rostrata, C. echinata. Pozoruhodn je nlez
Gladiolus palustris (Fajmonov 1987), ktor sa v neskor-
ch rokoch nepodarilo znovu potvrdi. Inventarizan
a fytocenologick vskum spracovali Fajmonov (1987),
kodov (ined.) a Hjek (1998).
Fajmonov uvdza z zemia nasledovn spoloenstv:
Scirpetum sylvatici Ralski 1931
Cirsietum rivularis Novinski 1927
Filipenduletum ulmariae Passarge 1964
Caricetum rostratae Rubel 1912
Caricetum gracilis Almquist 1929 (fragmenty).
Hjek (1998) vo svojej prci povauje druh Carex ros-
trata za pravdepodobne vyhynut druh kveteny Bielych
Karpt, z zemia Nebrovej ho uvdza Fajmonov (1987).
Potvrdili sme ho aj v roku 1999 na nivnej lke pod
cestou, pri vykopanom liahnisku pre obojivelnky.
PP Krivokltske lky
Bola vyhlsen v roku 1993 a nachdza sa v k. . Krivo-
klt. V rezervcii sa nachdza zosuvn prd, ktorho as
(cca 1 ha) je extrmne podman. Starie uloeniny
penovca s naopak vemi such, o podmieuje vek
pestros rastlinstva. Z ohrozench druhov tu rastie Parnas-
sia palustris, Epipactis palustris, Gymnadenia cf. co-
nopsea (ualov 1999, Devn & Koajov 1997a).
ualov (1999) sa vo svojej prci zaober floristikou,
fytocenolgiou a pdnymi pomermi na danej lokalite.
Fytocenologick snmky z pramensk zarauje do asocici:
Carici flavae-Cratoneuretum filicini Kovcs et Feldlfy
1958,
Cirsietum rivularis Nowinski 1927,
Angelico-Cirsietum oleracei Tx. 1937 caricetosum pani-
culatae Bal.-Tul. et Hjek 1988,
Scirpetum sylvatici Ralski 1931
Genofondov plocha (GP) Doln Brann
zemie nachdzajce sa v katastri obce Horn Snie je na
odporuenie Mgr. Hjka pripravovan na vyhlsenie.
V jeho prci (1998) je oznaovan ako pramenisko pri
osade Zbava vo Vlrskom priesmyku. Uvdza odtiato
spoloenstvo Valeriano simplicifoliae-Caricetum flavae
Pawlovski et al. 1960. Indikanmi druhmi asocicie s
Drepanocladus revolvens, Carex echinata a C. nigra. Na
odporuenie Dr. Fajmonovej Sprva CHKO Biele Karpa-
ty zabezpeuje aspo nepravideln jesenn vykosenie
lokality od roku 1987.
GP U Mituchov a U echov
zemie s rozlohou cca 0,8 ha sa nachdza v k. . Horn
Sa. Je to komplex pomerne rozsiahlych a pestrch
pramensk, ktor s tvoren mozaikou asocici Carici
flavae-Cratoneuretum filicini a Cirsietum rivularis, s bo-
hatm vskytom druhov Valeriana dioica, Epipactis palus-
tris, Carex paniculata, Dactylorhiza majalis. Poda mo-
nosti zabezpeujeme aspo raz za dva roky vykosenie.
PR Horn Zvrsk
Bola vyhlsen v roku 1983, s rozlohou 1,5 ha a nachdza
sa v k. . Horn Sa. Je to penovcov pramenisko s hoj-
nm vskytom druhov Epipactis palustris a Blysmus com-
pressus. Horn as zemia silne zarast trstinou. Fyto-
cenologick snmky spracoval Hjek (1998) a ORO bolo
vypracovan v roku 1992 (Devn 1992). V roku 1999 sme
v trstine zistili bohat vskyt hmyzu, a to najm kutaviek.
Nachdzaj sa aj v hromadch v minulosti skosenej a na
okrajoch uloenej trstiny.
PP Kurinov vrch
Bola vyhlsen v roku 1990, s rozlohou 1,29 ha a nach-
dza sa v k. . Adamovsk Kochanovce. tvrtina plochy je
podmoen prameom. Vyskytuje sa tu Epipactis palus-
tris, Ophioglossum vulgatum, Ophrys holubyana (Pern
1999).
GP Pod Tlstou horou
Viacero drobnch lokalt o celkovej rozlohe cca l ha sa
nachdza v k. . Chocholn-Velice. Rast tu nasledovn
ohrozen druhy: Blysmus compressus, Dactylorhiza maja-
lis, Epipactis palustris, Salix rosmarinifolia a Triglochin
palustre. Fytocenologick snmky z tejto lokality zarau-
j autori Pern (1999) a Hjek (1998) provizrne do
asocicie Carici flavae-Cratoneuretum filicini Kovcs et
Felfldy 1958.
PP Gr
Bola vyhlsen v roku 1992 s rozlohou 16 ha a nachdza
sa v k. . Nov Boca. Predstavuje zosuvn zemie, tzv.
lko-sady. Na ich asti je penovcov pramenisko s Carex
davalliana, C. paniculata, Triglochin palustre, Epipactis
palustris, Dactylorhiza majalis. Vyskytuj sa tu spoloen-
stv z asocicie Carici flavae-Cratoneuretum filicini Kovcs
Raelinisk Slovenska
47
et Felfldy 1958. Fytocenologick snmky spracoval
Hjek (1998) a program starostlivosti bol spracovan
v roku 1997 (Devn & Koajov 1997b). V tomto zem
sledujeme vplyvom pravidelnho kosenia postupn preni-
kanie druhov spomenutej asocicie na miesta, ktor boli
u silne zarasten s Carex paniculata, Mentha longifolia
a patrili u skr do asocicie Junco inflexi-Menthetum
longifoliae.
PP Blaejov
Bola vyhlsen v roku 1993 a nachdza sa v k. . Nov
Boca. Na asti zemia je pramenisko s Carex davallia-
na, C. paniculata, Taraxacum sect. Palustria, Ophrys ho-
lubyana, Epipactis palustris. Fytocenologick snmky
spracoval Hjek (1998) a program starostlivosti bol spra-
covan v roku 1997 (Devn & Koajov 1997c).
PR Zhradsk
Bola vyhlsen v roku 1984 s rozlohou 1,28 ha v k. . Lu-
bina. Asi polovicu zemia tvor slatina s Epipactis palus-
tris a Carex paniculata. Fytocenologick snmky spraco-
vala Devnov (1998 ined.) a ORO bol spracovan v roku
1992 (Devn & Koajov 1992).
PP Borotov
Bola vyhlsen v roku 1988 a nachdza sa v k. . Star
Tur. Je to podman slatinn lka (cca 0,2 ha) na brehu
Topoleckho potoka s vskytom Salix rosmarinifolia.
Lokalita je malakozoologicky vznamn, s vskytom
vetkch druhov rodu Vertigo (teffek 1987).
PP Bukova jama
Bola vyhlsen v roku 1993 a nachdza sa k. . Vrbovce.
Rozsiahle zosuvn psmo na prameniskch. V rmci loka-
lity sa vyskytuje niekoko mench prameniskovch mokrad
s Epipactis palustris, Equisetum telmateia, Eriophorum
latifolium, Cirsium rivulare. S tu vznamn nlezisk
doviek Allolobophora jessiensis a Dendrobaena pla-
tyura platyura.
PP Malejov
Bola vyhlsen v roku 1990 a nachdza sa v k. . Chvoj-
nica. as zemia sa nachdza na nive Malejovskho
potoka, ktor je pravidelne na jar zaplavovan a trvalo
podman poas celho roka. Na lokalite sa vyskytuj
druhy Dactylorhiza incarnata a Carex paniculata (Devn
& Koajov 1994b).
PP alostin
Bola vyhlsen v roku 1994 a nachdza sa k. . Chvoj-
nica. Zosuvn prd so slatinnm prameniskom, s vsky-
tom Epipactis palustris, Carex paniculata, Dactylorhiza
incarnata, Valeriana dioica.
PP U iflov
Bola vyhlsen v roku 1994 a nachdza sa v k. . Chvoj-
nica. Pomere rozsiahle penovcov pramenisko (cca 0,6
ha), kombinovan so zosuvom, na ktorom sa vyskytuj
druhy Dactylorhiza incarnata, Valeriana dioica, Epipac-
tis palustris.
Z uvedenho prehadu vidie, e svahov slatinn pra-
menisk s sasou viacerch maloplonch chrnench
zem v CHKO Biele Karpaty. alch niekoko desiatok
pramensk evidujeme ako genofondov plochy, vina
z nich vak zarast v dsledku sukcesie. Napriek tomu, e
mokrade s v Bielych Karpatoch vinou maloplon
od niekokch metrov tvorcovch po niekoko rov,
predstavuj vemi dleit zloku v pestrej truktre
krajiny, pretoe hostia viacer ohrozen druhy, ktor s
dleitou zlokou genofondu a biodiverzity zemia.
Pomerne asto sa na kosench prameniskch vyskytuj
Eriophorum latifolium, E. angustifolium, Epipactis palus-
tris, Valeriana dioica, V. simplicifolia (vchodne od Vl-
ry), Dactylorhiza majalis, D. incarnata (viac v zpadnej
asti zemia). Na viacerch lokalitch rastie Triglochin
palustre, Blysmus compressus, Parnassia palustris, Ophio-
glossum vulgatum. Z ostrc je tu vzcne Carex davalliana
(v Bockej doline na 7 mikrolokalitch), C. lepidocarpa,
C. paniculata, C. flava, C. distans, C. panicea. Na dlhie
nekosench prameniskch prevldne Carex paniculata,
Mentha longifolia, Juncus inflexus, Equisetum telmateia,
Salix cinerea. O dynamike mokraovch fytocenz,
o smere sukcesie pri nekosen, hnojen a vysychan pe
podrobnejie Hjek (l998).
Pre zachovanie pestrosti pramensk je nevyhnutn ich ko-
senie. Poda Hjka (in verb.) by bolo najvhodnejie kosi
pramenisk raz rone koncom leta v septembri. Toto sa
nm dar zabezpei len na niektorch zemiach. Ohro-
zenie mokrad v sasnosti predstavuje najm sukcesia
a priame znienie pri pasen alebo kopan liahnsk. Treba
cielene vybera plochy na obnovovanie liahnsk pre oboj-
ivelnky, dba na to, aby nedolo k stiahnutiu vody
z mokrade a snahe skromnkov odvodni pozemok.
V Bielych Karpatoch sme pri drbe nelesnch mokrao-
vch spoloenstiev za desa rokov overili platnos
nasledovnch zsad:
Je mon zvrti aj pomere pokroil tdium
sukcesie, napr. plochy intenzvne zarastan nleto-
vmi drevinami, starinou, pramenisk zarastan jel-
inou (PR Zhradsk).
Potrebn nklady a potrebn vloen prca s priamo
mern stupu zanedbanosti lokality a vsledky s
nepriamo mern. Nie je mon aka rchly a sto-
percentn nvrat k elanmu stavu.
Kroviny odolvaj potlaniu tm dlhie, m je
zsah roben v pokroilejom tdiu sukcesie. Od-
straovanie krovia a loklne ntery Roundupom sa
nm osvedili v neskorom lete (august, zaiatok sep-
tembra). Ntery nemaj vznam na jar, ke je siln
miazga.
Kroviny treba odstraova o najniie pri zemi, aby
bola mon alia drba.
Pri nvrhoch manamentu z hadiska ochrany ivochov
sa sname dodra nasledovn pravidl:
1. nekosi pred koncom jna (len loklne, napr. smlzo-
visk),
2. ponecha asti plochy neskosen, najm ak ide o izo-
lovan plochu uprostred lesa alebo poa,
Raelinisk Slovenska
48
3. s ohadom na niektor vzcne modriky (Lycae-
nidae) treba ponecha asti porastov Sanguisorba
officinalis, Geranium palustre, G. pratense nesko-
sen a neodstraova vetky mravenisk zemnch
mravcov,
4. vzhadom na niektor vzcne Hymenoptera a Dipte-
ra je potrebn zachova mrkvovit rastliny ako napr.
Silaum silaus, Selinum carvifolia, Angelica sylves-
tris, Heracleum sphondylium, najm ak v blzkosti
nie s alie,
5. krky a ostruiny (Rubus sp. div.) neodstraova pl-
ne, pretoe s na ne viazan niektor pecilne
opeovae, napr. orchide,
6. ponecha obnaen plochy zeme, piesku, alebo ich aj
umele vytvori. S nutn pre hniezdenie niektorch
vzcnych blanokrdlovcov naprklad v penovci
v Brezovskej doline Psen ater,
7. treba vyli pouvanie rotanej kosaky a krovino-
rezu s vrtuou tam, kde to nie je nevyhnutn.
Pri zabezpeen drby lokalt mme najvie problmy
s pravidelnm finannm zabezpeenm akci, s pracov-
nmi silami, dodranm vhodnho termnu kosenia a s od-
strnenm pokosenej biomasy. V Bielych Karpatoch u
desa rokov pravidelne organizujeme tudentsk brigdy,
v poslednch rokoch v lete sedem tdov pracovnch

ochranrskych tborov a kadorone niekoko vkendo-
vch akci na jar i na jese. Dve lokality nm kosia lesnci
(uvatelia) a asti niektorch zem kosia vlastnci.
V niektorch rokoch sa nm podarilo zabezpei poko-
senie (napr. moiarov U Mituchov a U echov) pomocou
seznne zamestnanch miestnych ud, v rmci verejno-
prospench prc.
Problmov pri zabezpeovan drby s dobrovonkmi,
zva z radov tudentov je viac:
cestovn na brigdy, najm vkendov je drah. Ak
v dohovorenom termne pr, je ak dodra rozsah
prc, (treba tie zdrazni ekovchovn funkciu
tchto akci),
mme vek problm s odstrnenm biomasy z plo-
chy. Najm seno z mokrch ast vyname najas-
tejie do krovia, v lepom prpade do blzkeho lesa.
Organizane sa s dobrovonkmi d zabezpei drba
napr. v niekokch vemi cennch maloplonch ze-
miach. V Bielych Karpatoch vak musme v prvom rade
hada spsob, ako subvenciami podpori hospodrenie
majiteov, uvateov, lesnkov. Navrhujeme, aby bol na
ministerstve P SR v blzkej budcnosti vytvoren pe-
cilny Fond na drbu krajinnch truktr a biodiverzity.

Literatra
Devn, P. 1992. Osobitn reim ochrany PR Horn Zvrsk. Ms. Depon. in: S-CHKO Biele Karpaty, Nemov, 3 p.
Devn, P. & Koajov, S. 1992. Osobitn reim ochrany PR Zhradsk. Ms. Depon. in: S-CHKO Biele Karpaty, Nemov,
6 p.
Devn, P. & Koajov, S. 1994a. Osobitn reim ochrany PP Brezovsk dolina. Ms. Depon. in: S-CHKO Biele Karpaty,
Nemov, 10 p.
Devn, P. & Koajov, S. 1994b. Osobitn reim ochrany PP Malejov. Ms. Depon. in: S-CHKO Biele Karpaty, Nemov,
9 p.
Devn, P. & Koajov, S. 1997a. Program starostlivosti PP Krivokltske lky. Ms. Depon. in: S-CHKO Biele Karpaty,
Nemov, 7 p.
Devn, P. & Koajov, S. 1997b. Program starostlivosti PP Gr. Ms. Depon. in: S-CHKO Biele Karpaty, Nemov, 6 p.
Devn, P. & Koajov, S. 1997c. Program starostlivosti PP Blaejov. Ms. Depon. in: S-CHKO Biele Karpaty, Nemov,
5 p.
Fajmonov, E. 1987. Botanick inventarizan vskum PR Nebrov. Ms. Depon.. in: S-CHKO Biele Karpaty, Nemov,
16 p.
Fajmonov, E. 1988. Vegetcia Stroovskho moiara v severnej asti CHKO Biele Karpaty. Ms. Depon. in: S-CHKO
Biele Karpaty, Nemov, 6 p.
Gajdotinov (Devnov), K. 1992. Flra Bockej doliny. Dipl. prca. Depon. in: Katedra botaniky PrF UK Bratislava, 124 p.
Hjek, M. 1998. Mokadn vegetace Blch Karpat. Sborn. Prod. klubu, Uhersk Hradit, suppl. 4:1-158.
Holuby, J.. 1866. Phanerogame Flora des Nemes-Podgrady. Verh. Ver. Naturkde. Presburg 9: 35-100.
Holuby, J.. 1888. Flora des Trencsiner Comitates. Frantiek Xaver Skarnitzl, Trencsin, 146 p.
Marhold, K. & Hindk, L. (eds.) 1998. Zoznam nich a vych rastln Slovenska. Veda, Bratislava, 687 p.
Pern, M. 1999. Flra a vegetcia Chocholanskej doliny. Dipl. prca. Depon. in: S-CHKO Biele Karpaty, 103 p.
Raelinisk Slovenska
49
Sillinger, P. 1929. Bl Karpaty. Nstin geobotanickch pomru se zvltnm zetelem ke spoleenstvm rostlinnm.
Rozpr. Krl. s. Spol. Nauk, cl. math.-natur., Praha ser. 8: 3-73.
Stank, S., Jongepierov, I. & Jongepier, J.W. 1996. Historick kvtena Blch Karpat. Sbornk Prodovdeckho klubu,
Uhersk Hradit, suppl. 1: 1-198.
kodov, I. 1995. Prspevok k flre Drietomskej doliny v CHKO Biele Karpaty. Zbornk Ochrana prrody 13: 33-43.
teffek, J. 1987. Malakofauna PP Borotov. Ms. Depon. in: S-CHKO Biele Karpaty, Nemov.
ualov, K. 1999. Flra a vegetcia lokalt Babin a Krivokltske lky v Bielych Karpatoch. Dipl. prca. Depon. in:
Katedra pedolgie, PrF UK, Bratislava, 87 p.


Recenzent: Mgr. Michal Hjek
Raelinisk Slovenska
50
Mapa 4: 1 PP Stroovsk moiar; 2 PP Brezovsk dolina; 3 PR Nebrov; 4 PP Krivokltske lky; 5 GP Doln Brann; 6 GP U Mituchov
a U echov; 7 PR Horn Zvrsk; 8 PP Kurinov vrch; 9 GP Pod Tlstou horou; 10 PP Gr; 11 PP Blaejov; 12 PR Zhradsk; 13 PP Boro-
tov; 14 PP Bukova jama; 15 PP Malejov; 16 PP alostin; 17 PP U iflov.
Raelinisk Slovenska
51
Ochrana biodiverzity raelinsk v Chrnenej krajinnej oblasti Horn
Orava
Rbert Trnka

Peatland biodiversity protection in Protected Landscape Area Upper Orava
Orava is territory in northern Slovakia, on the border with Poland. Peatlands, as a very typical ecosystem of the Upper Orava region,
are covering more than 800 ha in the northern part of the Orava region. 268 hectares are protected as small-scale protected areas
National Nature Reserve (NNR) Sosnina, NNR Klinsk raelinisko, NNR Splen grnik, Nature Reserve (NR) Rudn, NR Tisovnica, NR
Mtansk pla, NR Beadovsk raelinisko, NR askovka. The most common are raised bogs and fens.
Several endangered species occur on peatlands, e.g. Andromeda polifolia, Calla palustris, Drosera rotundifolia, Ledum palustre, Meny-
anthes trifoliata, Oxycoccus palustris, Pinguicula vulgaris. Quite rare are Carex chordorrhiza, Lycopodiella inundata, Naumburgia
thyrsiflora, Oxycoccus microcarpus, Rhynchospora alba, Salix myrtilloides. The peatland ecosystems in the Orava region are rare and
unique also from the point of view of fauna. We can mention occurrence of some indicator species such as Anarta myrtili, A. cordigera,
Arichana mellanaria, Colias palaeno subsp. europome, Syngrapha microgamma (butterflies), Gnaphosa microps (spiders), Leucorrhinia
rubicunda and Somatochlora alpestris (dragonflies) on peatlands.
The situation in management of most of non-forest peatlands in the Upper Orava region is unsatisfying now. It is because the practical
management of localities is not complex, but partial due to a lack of funding. In addition to practical management of peatlands, it is
important to strengthen the need for complex monitoring of them as well. It could not be only the means to observe the development of
peatland ecosystems, but it could also help to solve the questions of their efficient protection.

Raelinisk s charakteristickmi prvkami prrodnho
prostredia hornej Oravy. Sved o tom bohat sie rozpt-
lench raelinnch biotopov Podbeskydskej brzdy a Orav-
skch Beskd a predovetkm rozsiahle raelinisk
Oravskej kotliny. Aj ke sa raelinisk rozptlene vysky-
tuj na viacerch miestach Slovenska (Vysok Tatry,
Liptov, Turiec, Zhorsk nina), v typickej forme a plo-
ne najrozsiahlejie sa vyvinuli a zachovali na severnej
Orave (CHKO Horn Orava), kde zaberaj plochu viac
ako 800 ha. Na poetnos raelinsk tu poukazuj i fre-
kventovan miestne (chotrne) nzvy pouvan na Hor-
nej Orave, ako bor, bory, (napr. adov bor, Rabick
bory, Hladovsk a Suchohorsk bory). O rozsiahlych ra-
eliniskch Oravskej kotliny v minulosti podva vemi
zaujmav, aj ke trochu svojrzny obraz rodk z stia
Jozef Koht, ktor v roku 1888 napsal: Ozajstn peklo
ete nie je, ale je predpeklie, oistec, v tomto dol plau.
Predstavte si v r dia na mle sam pust bory, boory,
bahn a turvy, mravy, trasovisk a priepaste, kde za
kadm krokom sa potkne, bu padne, alebo uviazne.
Pospolit svet bji si, e sa tu cel dediny prepadli.
pecifick klimatick podmienky v spojen s nepriepust-
nm podlom flyovch hornn boli zkladnmi sta-
vebnmi kamemi pri vzniku rozsiahlych raelinsk
severnej asti Oravy. Najrozrenejm typom s tu vrcho-
visk a prechodn raelinisk, s vskytom charakteristic-
kch druhov machorastov a vych rastln. Na viacerch
raeliniskch hornej Oravy sa vyskytuje Ledum palustre,
Andromeda polifolia, Drosera rotundifolia, Oxycoccus
palustris, Vaccinium uliginosum, Menyanthes trifoliata
a Eriophorum sp. div. Vzcnejmi druhmi s Empetrum
nigrum, Rhynchospora alba a Calla palustris. Pozornos
si zasluhuj ostrice: Carex chordorrhiza a Carex limosa.
Tie patria medzi vzcne druhy v rmci Slovenska. Na flo-
ristick vznam a jedinenos oravskch raelinsk pou-
kazuje vskyt alch vzcnych raelinnch druhov ziste-
nch, alebo potvrdench v poslednch rokoch. Nesporne
k nim patr jedin doloen vskyt Salix myrtilloides na
Slovensku v PR Mtanska pla (Migra & Miieta 1996).
Podobn druh Salix rosmarinifolia sa naiel na Polhorskej
ple a Hraninom Krivni. alej spomenieme vskyt Ly-
copodiella inundata na raelinisku Rabick Bory pod
Babou horou, ako aj potvrden vskyt machov Helodium
blandowii a Paludella squarrosa (olts 1997) na rae-
linisku pri Trstenej. Na raelinisku v brehovej asti Orav-
skej priehrady (k. . Trsten), ako aj na lokalite Surdky
sa vyskytuje Naumburgia thyrsiflora (Trnka et al. 1997,
Trnka et al. 1998).
pecifickm mikroklimatickm a vegetanm pomerom
sa prispsobili a podnes sa na oravskch raeliniskch
zachovali aj jedinen spoloenstv ivochov. Z faunis-
tickho hadiska s zaujmav raelinisk Rudn a Sos-
nina pri Suchej Hore a Klinsk raelinisko pri Nmestove.
Na uvedench lokalitch sa vyskytuje mot Colias pa-
laeno subsp. europome, vhradne stanovitne a troficky
viazan na raelinisk (tyrfobiontn). Hsenice tohto mo-
ta ij vlune na Vaccinium uliginosum. Na t ist
ivn rastlinu sa viae cel rad tyrfobiontnch motov,
ktor s z zemia Slovenska znme len zo Suchej Hory.
K vzcnym motom v rmci Slovenska patria naprklad
Arichana mellanaria, Anarta myrtili a Anarta cordigera.
Neznmy je osud a stav populcie alieho vzcneho
mota na raelinisku Rudn, mory Syngrapha micro-
gamma, ktorej vskyt tu bol zisten pred 20-timi rokmi
(Krliek 1981). Naposledy bol potvrden v roku 1984
(Janovsk & Reiprich 1989). Ide o jedinen reliktn
vskyt tohto druhu na junej hranici rozrenia. Z pav-
kov s vzcne: druh Gnaphosa microps, ktor bol
v strednej Eurpe potvrden u len v hornom Bavorsku
a na 2 lokalitch na umave, alej Agroexa proxima
a Scotina paillardi (Svato 1981). Z vok je pozoru-
hodn prv doloen vskyt Leucorrhinia rubicunda
v NPR Klinsk raelinisko a potvrdenie vskytu na Slo-
vensku nezvestnho druhu Somatochlora alpestris v NPR
Splen grnik (Jnsky & David 1997). Nemenej v-
znamn je zastpenie stavovcov. Z obojivelnkov je
Raelinisk Slovenska
52
poetne zastpen Rana lessonae. Typickm predstavite-
om plazov na Oravskch raelinch je Lacerta vivipara.
Raelinisk poskytuj vhodn hniezdne podmienky via-
cerm druhom vtkov. Z nich spomenieme Gallinago
gallinago a Anthus pratensis (Trnka 1996).
Uveden skutonosti a najnovie vskumy potvrdzuj
jedinenos, prrodovedeck (botanick i zoologick)
a ochranrsky vznam oravskch raelinsk.
V svislosti so vzrastajcimi zujmami o komern vyu-
vanie raelinsk a abu raeliny, ako aj z dvodu
odvodovania a zsahov do hydrolgie krajiny v predch-
dzajcich desaroiach patria vak tieto jedinen lokality
k najviac ohrozenm biotopom. Znik viacerch rae-
linsk v minulosti (vyaen raelinisko Poanov kriv
pri Bobrove, aba raeliniska Rudn pri Suchej Hore,
vyaen a zrekultivovan raelinisk v Oravskej Polhore,
Oraviciach, Vitanovej, Mtnom, zalesnen raelinisko
Lieseck hj, raelinisk v Zkamennom a Rabiciach) je
v tomto zmysle varujcim signlom a znamen nenahra-
diten stratu z hadiska biologickej a krajinrskej diver-
zity. Z tohto dvodu sa problematike ochrany raelinsk
na hornej Orave venuje znan pozornos.
Na legislatvnej rovni sa v CHKO Horn Orava vy-
hlsilo 8 maloplonch chrnench zem s celkovou
rozlohou 268 ha, kde s predmetom ochrany raelinn
ekosystmy. V rmci Programu budovania siete chr-
nench zem sa pripravuje vyhlsenie alch 4 MCH
a rozrenie vmery NPR Sosnina a PR Rudn, m roz-
loha chrnench raelinsk na hornej Orave vzrastie pri-
bline na 350 ha.
Uvdzan lokality raelinsk s vyznaen na mape 5.

NPR Klinsk raelinisko foto: V. Stanov
NPR Klinsk raelinisko
Je to najstarie chrnen zemie zriaden za elom
zachovania vzcnych raelinnch spoloenstiev na zem
Hornej Oravy. Bolo vyhlsen v roku 1967. Toto chr-
nen zemie s rozlohou 15,07 ha sa nachdza v Oravskej
kotline nealeko obce Klin v nadmorskej vke 615 620
m n. m. a predstavuje typick vrchovisko so spoloen-
stvami zvzov Sphagnion, Sphagno recurvi-Caricion ca-
nescentis, Sphagno-Utricularion (Jurko & Peciar 1959).
Vyznauje sa vskytom viacerch vzcnych a ohrozench
druhov rastln a ivochov. Z nich je bohato zastpen
Ledum palustre, Vaccinium uliginosum, Oxycoccus palus-
tris, O. microcarpus, Andromeda polifolia, Drosera ro-
tundifolia (Migra 1991). Pozornos si zasluhuj viacer
mkke Perforatella vicina, Trichia vilolusa (teffek
1990), motle Colias palaeno subsp. europome, Agryro-
place lediana, Rhycia hyperborea a vky. Z Klinskho
raeliniska pochdza prv, a v sasnosti jedin doloen
vskyt vky Leucorrhinia rubicunda (Jnsky & David
1997) na Slovensku. Zaujmavosou je zistenie prtom-
nosti mloka Triturus cristatus v roku 1998.
V porad almi raeliniskami, kde bola legislatvna
zemn ochrana vyhlsen v roku 1974 s NPR Sosnina
a PR Tisovnica.

NPR Sosnina foto: R. Kopilec
NPR Sosnina
Tto rezervcia m rozlohu 160,75 ha (59,82 ha ochran-
n psmo). Le v Oravskej kotline severne od obce Su-
ch Hora v nadmorskej vke 708 726 m n. m. Na mierne
zvlnenej glacilno-fluvilnej podmanej ploine sa tu
vyvinuli lesn raelinn spoloenstv rojovnkovch born
zvzu Pino-Ledion a podmanch jedovch smren
zvzu Piceion excelsae s vskytom viacerch ohrozench
raelinnch druhov ako Ledum palustre, Andromeda po-
lifolia, Vaccinium uliginosum, Drosera rotundifolia, Oxy-
coccus palustris, Eriophorum vaginatum. Zo skupiny
ostrc si zasluhuje pozornos Carex limosa. Toto rae-
linisko je sasou rozsiahleho komplexu raelinsk
Oravsko-nowotargskej kotliny (Mihlik et al. 1972). Zoo-
logickou zaujmavosou je obasn vskyt Alces alces
(Trnka 1995) a letn vskyty Tringa ochropus a Grus
grus s monm hniezdenm.
Raelinisk Slovenska
53
PR Tisovnica
Rezervcia s vmerou 11,62 ha. Nachdza sa v orogra-
fickom celku Oravsk Beskydy, 2 km severne od obce
Oravsk Polhora. Na rovinatom a mierne zvlnenom
raelinovom podlo v nadmorskej vke 745 m n. m. sa
vyvinuli raelinov fytocenzy s kobercami raelinnkov,
ostrc a sitn zvzy Caricion fuscae, Sphagnion, Piceion
excelsae. Zo zistench ohrozench taxnov vych
rastln s tu charakteristick Andromeda polifolia, Carex
lasiocarpa, C. pauciflora, Drosera rotundifolia, Oxycoc-
cus palustris (Boskov & Mihlik 1969). Zaujma-
vosou je vskyt Pinus uncinata (Holubikov 1997).
PR Mtansk pla
Le v Podbeskydskej brzde pri obci Mtne. Vyhlsen
bola v roku 1979. Toto chrnen zemie s rozlohou 14,14
ha, leiace v nadmorskej vke 780 m n. m. predstavuje
komplex raelinnch spoloenstiev, od slatn cez pre-
chodn raelinisk a po fragmenty vrchovsk zvzov
Caricion fuscae, Caricion lasiocarpae, Sphagno warn-
storfiani-Tomenthypnion, Sphagno recurvi-Caricion ca-
nescentis, Sphagnion, s vskytom druhov Andromeda
polifolia, Menyanthes trifoliata, Carex dioica, C. pauci-
flora, Drosera rotundifolia, Oxycoccus palustris, Vacci-
nium uliginosum (Turanov 1971, Melik 1997).
Floristickou zaujmavosou je vskyt vby Salix myrtillo-
ides (Migra & Miieta 1996), ktor je na Slovensku
kriticky ohrozenm druhom.
NPR Splen grnik
M vmeru 54,78 ha a bola vyhlsen v roku 1981.
Nachdza sa v Podbeskydskej brzde, severozpadne od
obce Mtne-Pla, v nadmorskej vke 875 m n. m.
Predstavuje ojedinel komplex podmanho smrekovho
lesa s enklvami nelesnch raelinsk slatinnho a vrcho-
viskovho charakteru zvzov Piceion excelsae, Caricion
fuscae, Sphagnion. Zo 41 zistench ohrozench taxnov
vych rastln mono spomen druhy Andromeda
polifolia, Oxycoccus palustris, Carex pauciflora, Coma-
rum palustre, Vaccinium uliginosum (Burkovsk & Cva-
chov 1979, Migra 1991). Zoologickou zaujmavosou je
potvrdenie vskytu na Slovensku nezvestnho druhu
vky Somatochlora alpestris (Jnsky & David 1997).
Od roku 1984 je zabezpeen zemn ochrana alch
dvoch raelinsk Beadovskho raeliniska a raeliniska
Rudn.
PR Beadovsk raelinisko
M rozlohu 10,9 ha a patr medzi najznmejie raelinisk
so spoloenstvami zvzov Caricion lasiocarpae, Sphagno
warnstorfiani-Tomenthypnion, Caricion fuscae. Le v oro-
grafickom celku Podbeskydsk vrchovina, v nadmorskej
vke 720 m n. m. Okrem druhov bene rozrench na
oravskch raeliniskch ako Menyanthes trifoliata a Oxy-
coccus palustris je toto raelinisko vnimon vskytom
kriticky ohrozench druhov ostrc Carex chorrdorhiza,
C. lasiocarpa a C. limosa. Zo vzcnych machov si zaslu-
huj pozornos Helodium blandowii (v roku 1998 Dr.
oltsom nepotvrden, in verb.) a Meesia triquetra (Cva-
chov & Burkovsk 1979; Rybnek & Rybnkov 1965,
1972).

PR Beadovsk raelinisko foto: R. olts
PR Rudn
Je fragmentom ojedinelho raeliniska vrchoviskovho
typu zahajceho zvzy Sphagnion, Pino-Ledion, Rhyn-
chosporion albae, Sphagno recurvi-Caricion canes-
centis, ktor sa zachovalo s vmerou 1,95 ha z pvodnho
vye 100 ha vrchoviska pri Suchej Hore, urenho na
vyaenie. Le v nadmorskej vke 740 m n. m. Ide o je-
dinen raelinisko nielen u ns, ale v rmci celej strednej
Eurpy, o potvrdzuje vskyt vzcnych a ohrozench
druhov fauny a flry. Z vych rastln s to Rhyncho-
spora alba, Ledum palustre, Calla palustris, Empetrum
nigrum (Jurko & Peciar 1959). PR Rudn je znma tie zo
zoologickho hadiska. Na lokalite bolo zistench 34
tyrfobiontnch a tyrfofilnch (ijcich aj na inch bioto-
poch) druhov motov, viacero vzcnych pavkov a vok
(Janovsk & Reiprich 1989, Svato 1981).

PR Rudn, Eriophorum vaginatum foto: archv S-CHKO Horn Orava
Raelinisk Slovenska
54
PR askovka
M rozlohu 0,672 ha a bola vyhlsen v roku 1990.
Nachdza sa na rozhran Oravskej kotliny a Podbes-
kydskej vrchoviny, severozpadne od obce Klin, v nad-
morskej vke 740 750 m n. m. Predstavuje podsvahov
prameniskov slatinn raelinisko s mladmi travertno-
vmi kopami (penovce), so spoloenstvami zvzov Cari-
cion davallianae a Caricion lasiocarpae. Zo vzcnych
a ohrozench druhov sa tu vyskytuje Carex davalliana,
C. flava, Eriophorum angustifolium, E. latifolium, Gym-
nadenia conopsea, Epipactis palustris, Triglochin palus-
tre (Rybnek 1987, Kocian & Karaska 1990).
alej v krtkosti spomenieme menej znme raelinisk,
ktor s navrhovan na zemn ochranu v 4. a 5. stupni
ochrany poda zkona NR SR . 287/1994 Z. z., s pl-
novanm termnom vyhlsenia do roku 2003.
Lokalita Surdky
Raelinisko s vmerou 2,31 ha. Nachdza sa v Oravskej
kotline, uprostred rozsiahleho lesnho komplexu pri
Oravskej priehrade v nadmorskej vke 605 630 m n. m.
Rozren s tu ostricov, ostricovo-raelinnkov a ostri-
covo-travinn spoloenstv slatn a prechodnch raeli-
nsk. Najhodnotnejiu as predstavuj zamokren plochy
s hladinou podzemnej vody vystupujcou na povrch v se-
vernej asti lokality s bohatm vskytom Calla palustris.
Pozornos si tie zasluhuje vskyt Naumburgia thyrsi-
flora. Vzcnejie je Ledum palustre (Trnka et al. 1998).
Hranin Kriv
Nachdza sa v Oravskej kotline na severovchodnom
brehu Oravskej priehrady (630 m n. m.), v katastri obce
Trsten, s rozlohou 24 ha. Typick s slatinn spolo-
enstv zvzov Caricion fuscae, Caricion lasiocarpae,
Sphagno warnstorfiani-Tomenthypnion, Sphagno recurvi-
Caricion canescentis. Zo vzcnejch taxnov flry sa
vyskytuje Oxycoccus palustris, Drosera rotundifolia,
Menyanthes trifoliata, Pedicularis palustris (Fajmonov
1988, Kocian & Fajmonov 1989).
Lokalita Polhorsk pla
Nachdza sa v obci Oravsk Polhora (Oravsk Beskydy)
v nadmorskej vke 708 m n. m. Na rozlohe 2,5 ha s tu
zastpen spoloenstv slatn, prechodnch raelinsk
a vrchovsk s vskytom druhov Andromeda polifolia, Ca-
rex dioica, C. pauciflora, Vaccinium uliginosum, Drosera
rotundifolia, Menyanthes trifoliata (Migra 1993).
Lokalita Rabick bory
Nachdza sa severne od obce Rabice, na rozhran oro-
grafickch celkov Oravsk Beskydy a Podbeskydsk
brzda, v nadmorskej vke 790 845 m n. m. Vmera
navrhovanho chrnenho zemia je asi 20 ha. Lokalita
predstavuje slatinn raelinisko s enklvami vrchovsk
zvzy Caricion lasiocarpae, Caricion demissae, Sphag-
nion, s vskytom viacerch vzcnych a ohrozench dru-
hov flry Oxycoccus palustris, Carex pauciflora, C. dioica,
Drosera rotundifolia, Valeriana simplicifolia. Pozoru-
hodnosou je vak predovetkm hojn vskyt kriticky
ohrozenho druhu Lycopodiella inundata (Migra & Mi-
ieta 1995).
Okrem uvedench chrnench zem a lokalt navrho-
vanch na zemn ochranu v blzkej budcnosti eviduje
Sprva CHKO Horn Orava osobitne ete 18 alch ra-
elinsk, na ktorch v sasnosti prebieha intenzvny
inventarizan prieskum. Viacer z nich si na zklade do-
terajch poznatkov zasluhuj zven pozornos nielen
botanikov a zoolgov, ale aj innejiu legislatvnu
a praktick formu ochrany.
Za Vahanovom k. . Oravsk Vesel komplex
slatinnch lk s hojnm vskytom zstupcov eade
Orchidaceae
Veselovsk hjky k. . Oravsk Vesel vrchovis-
ko, prameniskov slatina
Randov Poana k. . Oravsk Vesel, Mtne
prechodn raelinisko
Slan voda k. . Oravsk Polhora raeliniskov
komplex pri Slanej vode
Raelinisk na alviu Zhoranky k. . Rabice
slatinn lky
Mendzrovka k. . Novo prameniskov slatinn
raelinisko
Raelinov lky na alviu Mtanky maloplon
vrchoviskov lokality
Tanenk k. . Oravsk Lesn slatinn raelinisko
Kasrne k. . Oravsk Polhora slatinn raeli-
nisko s vskytom Menyanthes trifoliata
abinec k. . Raba slatinn raelinisko s vsky-
tom Menyanthes trifoliata
Zlatn k. . Mtne prameniskov raelinisko
Alvium Polhoranky k. . Oravsk Polhora
slatinn raelinisk
Hladovsk bory k. . Hladovka komplex lesnch
raelinsk
Poanov Kriv k. . Bobrov fragment vyae-
nho raeliniska
Lieseck hj k. . Liesek zalesnen vrchovisko
Jedliny (Zimnk) k. Trsten slatina s vsky-
tom Helodium blandowii a Paludella squarrosa
Jelen k. . Trsten spoloenstv rojovnkovch
born
Lik k. . Bobrov raelinn spoloenstv s v-
skytom Menyanthes trifoliata a Calla palustris
Okrem legislatvnej zemnej ochrany a druhovej ochrany
jednotlivch zstupcov vzcnych a ohrozench rastln
a ivochov je zabezpeen ochrana raelinsk Oravskej
kotliny medzinrodnm dohovorom o mokradiach. Viace-
r raelinisk s toti zalenen do Ramsarskej lokality
Mokrade Oravskej kotliny, ktor bola do Zoznamu
medzinrodne vznamnch mokrad zapsan 17. 2. 1998.
Dlhodob monitoring jednotlivch raelinsk a ich relny
stav vak poukazuj na skutonos, e samotn legisla-
tvna ochrana nie je pre zabezpeenie pozitvneho vvoja
a zachovanie prrodnch hodnt a biodiverzity raelinsk
postaujca. Z celkovho potu 12 chrnench a na zem-
Raelinisk Slovenska
55
n ochranu navrhovanch raelinsk je 75 % vemi
a stredne ohrozench. Len 25 % z nich mono v sasnosti
charakterizova ako mlo ohrozen, ktor si nevyaduj
osobitn praktick starostlivos pre zachovanie a zlepe-
nie ich relneho stavu.
initeom, ktor najviac ohrozuje existenciu oravskch
raelinsk, je okrem procesov prirodzenej sukcesie predo-
vetkm prudk nstup sukcesnch tdi drevn a byln
z dvodu poklesu hladiny podzemnej vody spsobenho
antropognne podmienenou zmenou vodnho reimu oko-
litch ponohospodrskych a lesnch pozemkov, ako aj
v svislosti s negatvnym psobenm funknch pozo-
statkov odvodovacch kanlov vybudovanch na viace-
rch raeliniskch v minulosti. Neiadcimi procesmi
sukcesie drevn s ohrozen jednotliv asti i samotn
existencia 8 raelinsk (66 %).
Druhm negatvnym initeom ohrozujcim raelinisk
a podporujcim vyie uveden neiadce procesy sukcesie
je sasn hospodrske vyuvanie okolia raelinsk. Ide
predovetkm o innosti a aktivity svisiace s ponohos-
podrskou innosou na okolitch pozemkoch, ako je
doasn uskladovanie matanch hnojv v blzkosti ra-
elinsk, hnojenie a aplikcia chemickch ltok, ktor s
pri intenzvnych zrkach splachovan do raelinsk. Ne-
menej vznamnm negatvnym initeom je neleglny
hromadn zber plodov uoriedok a brusnc v NPR
Klinsk raelinisko, NPR Sosnina a PR Rudn, sprev-
dzan zoapvanm vegetcie, zraovanm krkov uo-
riedok, pokodzovanie hsenc a kukiel motov ijcich
na krkoch. Z hadiska zachovania diverzity vzcnych
ivonych spoloenstiev raelinsk sa vemi negatvne
prejavuje neleglny odchyt a zber ivochov (predo-
vetkm motov) na komern ely v PR Rudn a NPR
Sosnina.
Osobitnm problmom je aba raeliny v Suchej Hore.
Predovetkm ide o nevhodn technolgiu aby frzo-
vanm po celej ploche raeliniska, absoltne zbavenho
vegetanho krytu. Takto spsob neumouje prevanie
a zachovanie tyrfobiontnch a tyrfofilnch druhov ivo-
chov.
V zujme zachovania biodiverzity raelinsk a v snahe
eliminova nepriazniv antropognne vplyvy na jedno-
tliv zloky tchto citlivch ekosystmov zabezpeuje
Sprva CHKO Horn Orava v rmci Programu starostli-
vosti o chrnen asti prrody nepretrit redukciu neia-
dceho zmladenia (sukcesnch tdi) drevn a byln,
kosenie raelinsk i likvidciu odvodovacch systmov
(budovanie prienych prehrdzok) na viacerch loka-
litch. Nemenej dleitou sasou praktickej starostli-
vosti o nelesn raelinisk je zabrnenie prenikania
hospodrskych zvierat do raelinsk budovanm a drbou
oplotenia. Novm prvkom, v porovnan s aktivitami dote-
rajieho manamentu raelinsk hornej Oravy je zacho-
vanie vzcnych zoocenz raelinnch lenkov. Zazemo-
vaniu niektorch vodnch plch (lenkov) sa zabrauje
likvidciou raelinnkov a vegetcie zo lenkov a budo-
vanm novch vodnch plch.
Ochrana biodiverzity raelinsk v CHKO Horn Orava
zostva vak aj napriek takmto jednorazovm spechom
pri ochrane konkrtnych lokalt naalej vemi proble-
matick. V zujme zachovania optimlneho stavu raeli-
nsk je nevyhnutn cieavedom, pravideln a nepretrit
zasahovanie do procesov sukcesie vrazne urchovanej
a podporovanej antropognnymi zmenami okolia rae-
linsk. To si vak vyaduje nemal finann prostriedky.
Napriek tomu, e z dvodu nedostatku financi sa na
raeliniskch hornej Oravy realizovali regulan opatrenia
len iastone a nekomplexne (o sa samozrejme odra
v sasnom neuspokojivom stave viny nelesnch rae-
linsk), vynaloila Sprva CHKO Horn Orava v priebehu
rokov 1990 1998 na ochranu nelesnch raelinsk 51 841
Sk rone, o predstavuje priemern nklady na 1 ha
pribline 1 200 Sk rone (pri vpote nebola zohadnen
miera inflcie). Najvyie nklady si vyiadala redukcia
sukcesnch tdi likvidciou nletu a zmladenia drevn
(45,7 %) a oplocovanie nelesnch raelinsk (40,9 %).
Nklady na kosenie boli vzhadom na prevldajce vr-
chovisk a prechodn raelinisk relatvne nzke (7,9 %).
Podstatne niie finann prostriedky boli vynaloen na
budovanie prehrdzok (3 %) a v minulosti iastone pod-
ceovan obnovy novch vodnch plch (2,5 %).
Sasn nepriazniv stav viacerch raelinsk hornej
Oravy poukazuje na to, e takto vka prostriedkov pre
zachovanie jednotlivch typov raelinsk a komplexn
ochranu biodiverzity raelinnch ekosystmov nie je po-
staujca.
Okrem rozsahu a druhu revitalizanch opatren a z toho
vyplvajcej vky nkladov s vak pre efektvnejiu
a ekologicky vhodnejiu (innejiu) regulciu neiadcich
procesov na raeliniskch nevyhnutn jemnejie, ale o to
astejie a pravideln regulan zsahy. Zabezpeenie
kontinuity regulanch opatren a citlivejieho prstupu
k ochrane raelinsk si vak vyaduje zruku poado-
vanho a pravidelnho prsunu prostriedkov. Poznatky
a sksenosti zskan pri zabezpeovan manamentu
ochrany raelinsk v CHKO Horn Orava tieto skuto-
nosti jednoznane potvrdzuj. Oneskorenie regulanho
zsahu do procesov sukcesie drevn a byln sa nepriaznivo
prejavuje posilovanm sukcesnch tdi (zhrubnutie ko-
reov a zvenie vitality sukcesnch drevn a byln,
zahustenie a zapojenie porastov sukcesnch drevn)
a zvenm intenzity nepriaznivho vplyvu sukcesnch
procesov na jednotliv zloky raelinsk (zmeny mikro-
klmy, zmeny chemickch vlastnost na povrchu raeli-
niska opadom a nslednm rozkladom asimilanch org-
nov, zmeny vodnho reimu odoberanm pdnej vlhkosti
koreovm systmom sukcesnch drevn a byln, zatieo-
vanie vegetcie raelinsk). Okrem toho, e takto one-
skoren zsah je technicky a finanne nronej, jeho
realizciou u v mnohch prpadoch nie je mon
vzhadom na dlhodob nepriazniv vplyv sukcesie na-
vrti raelinisku poadovan stav (stav pred nstupom
sukcesnch tdi). Regenercia takchto plch raelinsk
je ovea komplikovanejia a pomalia. Vzhadom na siln
koreov a kmeov vmladkovos sukcesnch drevn
(osika, breza, vba) dochdza k rchlej regenercii neia-
dcich porastov.
Z uvedenho vyplva, e ak chceme zachova biodiver-
zitu raelinsk v sasnom tdiu vvoja, stva sa proble-
matika spomalenia, resp. zastavenia neiadcich suk-
cesnch procesov na jednotlivch raeliniskch stle
naliehavejia. Nakoko uveden neiadce procesy pria-
Raelinisk Slovenska
56
mo svisia so zmenami vodnho reimu raelinsk, je
nevyhnutn do budcnosti venova zven pozornos
ekohydrologickmu prieskumu a typizcii tchto lokalt
a sstredi sa v rmci manamentu na obnovu a zlepenie
vodnho reimu vo vytypovanch raeliniskch.
Jednou z dleitch aktivt manamentu raelinsk v s-
asnosti by preto malo by okrem praktickej starostlivosti
v uom zmysle slova predovetkm posilnenie kom-
plexnho monitoringu raelinsk, ktor by okrem sledo-
vania vvoja jednotlivch zloiek osobitne rieil otzky
a hadal monosti innej a ekonomicky efektvnej
ochrany raelinsk.

Nomenklatra
Nzvy rastln s poda prce Marholda & Hindka
(1998), nomenklatra syntaxnov je poda Mucinu & Ma-
glockho (1985).


Literatra
Boskov, E. & Mihlik, . 1969. Zkladn daje o zem navrhovanom na ochranu. PR Tisovnica rezervan kniha.
Ms. Depon. in: S-CHKO Horn Orava, Nmestovo.
Burkovsk, J. & Cvachov, A. 1979. Zkladn daje o zem navrhovanom na ochranu. NPR Splen grnik rezervan
kniha. Ms. Depon. in: S-CHKO Horn Orava, Nmestovo.
Cvachov, A. & Burkovsk, J. 1979. Zkladn daje o zem navrhovanom na ochranu. PR Beadovsk raelinisko
rezervan kniha. Ms. Depon. in: S-CHKO Horn Orava, Nmestovo.
Fajmonov, E. 1988. Flra a vegetcia navrhovanej PR Hranin Kriv v CHKO Horn Orava. Ms. Depon. in: S-CHKO
Horn Orava, Nmestovo, 6 p.
Holubikov, B. 1997. Komplex Pinus mugo na raelinitch. In: Baranec, T. (ed.) Flra a vegetcia raelinsk. Zbornk
z vedeckej konferencie Orava. SPU Nitra, pp. 63-66.
Janovsk, M. & Reiprich, A. 1989. Lepidoptera raelinit Rudn u Such Hory. Zbor. Slov. nr. Mz., Prr. Vedy, Vol.
XXXV: 29-50.
Jnsky, V. & David, S. 1997: Vky (Insecta: Odonata) Oravy a oravskch raelini. Entomofauna carpathica, 9: 48-53.
Jurko, A. & Peciar, V. 1959. Zprva o vskume raeliniska pri Suchej Hore na Orave. Acta. Fac. Rerum Nat. Univ.
Comenianae, Bot. 3: 469-508.
Kocian, J. & Karaska, D. 1990. Zkladn daje o zem navrhovanom na ochranu. PR askovka rezervan kniha. Ms.
Depon. in: S-CHKO Horn Orava, Nmestovo.
Kocian, J. & Fajmonov, E. 1989. Zkladn daje o zem navrhovanom na ochranu. PR Hranin Kriv rezervan
kniha. Ms. Depon. in: S-CHKO Horn Orava, Nmestovo.
Krliek, M. 1981. Zur Vorkommen von Syngrapha microgamma in der Tschechoslowakei (Lepidoptera, Noctuidae). as.
Mor. Muz. Brno, 66: 151-158.
Marhold, K. & Hindk, F. (eds.) 1998. Zoznam nich a vych rastln Slovenska. Veda, Bratislava, 687 p.
Melik, M. 1997. Vegetan pomery raeliniska Mtansk pla. Dipl. prca. Depon. in: PrF. UPJ Koice, 76 p.
Migra, V. 1991. Spis spracovvanch lokalt a na nich zistench taxnov vych rastln v priebehu XXVII. TOP-u.
Prehad odbornch vsledkov XXVII. TOP Oravsk priehrada. Ms. Depon. in: S-CHKO Horn Orava, Nmestovo, pp.
11-16.
Migra, V. 1993. Botanick inventarizan vskum navrhovanho CHN Polhorsk Pla. Ms. Depon. in: S-CHKO Horn
Orava, Nmestovo.
Migra, V. & Miieta, V. 1995. Lycopodiella inundata (L.) Holub. v Chrnenej krajinnej oblasti Horn Orava. Bull.Slov.
Bot. Spolo., Bratislava,17: 87-88.
Migra,V. & Miieta, K. 1996. Salix myrtilloides L. na Slovensku. Bull. Slov. Bot. Spolon., Bratislava, 18: 109-111.
Mihlik, . et al. 1972. Zkladn daje o zem navrhovanom na ochranu. NPR Sosnina rezervan kniha. Ms. Depon. in:
S-CHKO Horn Orava, Nmestovo.
Mucina, L. & Maglock, . 1985. A list of vegetation units of Slovakia. Documents phytosocioloques, Vol. IX. Camerino,
pp. 175-220.
Rybnek, K. & Rybnkov, E. 1965. Pechodov raelinit u Beadova na Orav. Biolgia, Bratislava, 20/5: 373-375.
Rybnek, K. & Rybnkov, E. 1972. Nlezy vzcnch a raelinnch mechorost na Orav. Biolgia, Bratislava, 27, 10:
795-798.
Raelinisk Slovenska
57
Rybnek, K. 1987. Nvrh na ochranu cennch prodnch vtvoru a vznamnch krajinnch segment na zem M
Nmestovo. Sprva pre modelov tdiu pozemkovch prav na zem M Nmestovo. Ms. Depon. in: S-CHKO Horn
Orava, Nmestovo, 12 p.
Svato, J. 1981. Einige neue oder unvollkommen bekannte Spinnenarten aus der Slowakei. Biolgia, Bratislava, 36: 167-
177.
olts, R. 1997. Palludela squarrosa (Hedw.) Brid. na Slovensku. In: Baranec, T. (ed.) Flra a vegetcia raelinsk.
Zbornk z vedeckej konferencie Orava. SPU Nitra, pp. 11-16.
teffek, J. 1990. Mkke CHN Beadovsk raelinisko a PR Klinsk raelinisko. Chrnen zemia Slovenska.
Spravodajca zv. 14. Obzor, Bratislava, pp. 66-67.
Trnka, R. 1995. Sasn stav poznania procesu reaklimatizcie a problematika ochrany losa mokraovho (Alces alces) na
Slovensku. Vskum a ochrana cicavcov na Slovensku, Bansk Bystrica, pp. 129-138.
Trnka, R. 1996. Avifauna raelinsk na Orave nelesn raelinisk (1. as). Tichodroma, Bratislava, 9: 40-50.
Trnka, R., Migra, V. & Kopilec, R. 1997. Information Sheet on Ramsar Wetlands. Ms. Depon in: S-CHKO Horn Orava,
Nmestovo, 9 p.
Trnka, R. et al. 1998. Chrnen arel Surdky. Nvrh na vyhlsenie. Ms. Depon. in: S-CHKO Horn Orava, Nmestovo, 15 p.
Turanov, A. 1971. Mutn-Pla vznamn lokalita raelinovch fytocenz na Orave. Zbornk Oravskho mzea, 2: 195-
198.


Recenzent: Andrea Vicenkov PhD.
Raelinisk Slovenska
58

M
a
p
a

5
:

1

N
P
R

K
l
i
n
s
k

r
a

e
l
i
n
i
s
k
o
;

2

N
P
R

S
o
s
n
i
n
a
;

3

P
R

T
i
s
o
v
n
i
c
a
;

4

P
R

M

a
n
s
k
a

p

l
a
;

5

N
P
R

S
p

l
e
n

g
r

n
i
k
;

6

P
R

B
e

a
d
o
v
s
k

r
a

e
l
i
n
i
s
k
o
;

7

P
R

R
u
d
n

;

8

P
R

a
s
k
o
v
k
a
;

9

L
o
k
a
l
i
t
a

S
u
r
d

k
y
;
1
0

H
r
a
n
i

K
r
i
v

;

1
1

L
o
k
a
l
i
t
a

P
o
l
h
o
r
s
k

l
a
;

1
2

L
o
k
a
l
i
t
a

R
a
b

i
c
k

b
o
r
y
;

1
3

Z
a

V
a
h
a
n
o
v
o
m
;

1
4

V
e
s
e
l
o
v
s
k

j
k
y
;

1
5

R
a
n
d
o
v

P
o

a
n
a
;

1
6

S
l
a
n

v
o
d
a
;

1
7

R
a

e
l
i
n
i
s
k

n
a

a
l

v
i
u

Z

h
o
r
a
n
k
y
;
1
8

M
e
n
d
z
r
o
v
k
a
;

1
9

R
a

e
l
i
n
o
v

k
y

n
a

a
l

v
i
u

M

a
n
k
y
;

2
0

T
a
n
e

k
;

2
1

K
a
s

r
n
e
;

2
2

a
b
i
n
e
c
;

2
3

Z
l
a
t
n

;

2
4

A
l

v
i
u
m

P
o
l
h
o
r
a
n
k
y
;

2
5

H
l
a
d
o
v
s
k

b
o
r
y
;

2
6

P
o

a
n
o
v

K
r
i
v

;

2
7

L
i
e
s
e
c
k

j
;
2
8

J
e
d
l
i
n
y

(
Z
i
m
n

k
)
;

2
9

J
e
l
e

;

3
0

L
i

k
.

Raelinisk Slovenska
59
Niektor raelinisk severnej asti Slovenska
Daniel Dt, Jaroslav Vlko

Selected peatlands of northern part of Slovakia
The contribution deals with valuable peatlands in northern part of Slovakia, which were visited during 1992 1999 during a project
which is oriented toward an inventory of orchid species. Within Slovakia, there is a high concentration of peatlands, and the most
common are fens. The aim of the contribution is to draw attention to the values and significance of these threatened sites. Only five of
them have been proclaimed as protected areas. They were strongly influenced by human activities and are only remnants of once
extensive wetland systems which are considered to be considerably threatened and still having high value from biodiversity point of view.
The authors describe the floristic richness of these areas. The most important species are: Carex chordorrhiza, C. limosa, Menyanthes
trifoliata, Triglochin palustre, Drosera anglica, Schoenus ferrugineus, Utricularia minor, Dactylorhiza incarnata subsp. haematodes,
D. lapponica and Pedicularis sceptrum-carolinum.

V predkladanom prspevku sa zaoberme vybranmi
raeliniskami severnej asti Slovenska ktor sa nachdza-
j v tzv. vonej krajine, kde nezasahuj vekoplon chr-
nen zemia (mapy 6, 7, 9, 10). Zachovali sa tu u len
zvyky raelinsk, asto plone vemi obmedzen a do
rznej miery negatvne poznaen udskou innosou.
Lokality uveden v prspevku sme navtvili v rmci pro-
gramu mapovania vstavaovitch a ich biotopov v rokoch
1992 1999. Vetky uveden druhy boli v tomto obdob na
jednotlivch lokalitch potvrden. Nomenklatra cievna-
tch rastln je poda Marholda & Hindka (1998).

Najhodnotnejie raelinisk
Prrodn rezervcia (PR) vihrov
Prrodn rezervcia s rozlohou 5,64 ha sa nachdza SZ od
obce Liptovsk Ondrej v k. . Jamnk v podhor Zpad-
nch Tatier. Predstavuje enklvy slatinnho a vrcho-
viskovho charakteru uprostred smrekovch lesov.
Z ohrozench druhov tu napr. rast: Comarum palustre,
Drosera rotundifolia, Oxycoccus palustris, Pinguicula
vulgaris, Pedicularis palustris, Menyanthes trifoliata,
Dactylorhiza majalis, Epipactis palustris. V tesnej blz-
kosti rezervcie tie Iris sibirica. V rezervcii s zast-
pen aj v sasnosti vemi zachoval biotopy. Na obme-
dzenie zarastania nletovmi drevinami vykonali pracovnci
ttnej ochrany prrody, stredisko L. Mikul asanano-
regulan opatrenia, ktor sa bud v budcnosti opakova.
PR ujsk raelinisko
Lokalita sa nachdza v Rajeckej kotline, june od obce
uja. Jej rozloha je 10,8 ha. Dvodom vyhlsenia ochrany
boli najm ojedinel slatinn spoloenstv so Schoenus
ferrugineus. almi slatinnmi druhmi s: Primula fari-
nosa, Menyanthes trifoliata, Pedicularis palustris, Vale-
riana dioica, V. simplicifolia, Pinguicula vulgaris, Epi-
pactis palustris. Lokalita je ohrozen sukcesiou.
Prrodn pamiatka (PP) Puchmajerovej jazierko
Lokalita s rozlohou 0,1 ha sa nachdza na flyi Oravskej
Magury, v pramennej oblasti Hrutnskeho potoka. Pred-
stavuje ju zarastajce, prirodzenm zosuvom vzniknut
jazierko s raelinnou vegetciou. V jeho tesnej blzkosti
sa nachdza vemi zachoval slatina s druhmi Carex
chordorrhiza, C. limosa, Menyanthes trifoliata, Triglo-
chin palustre a s vemi bohatm vskytom kriticky
ohrozenho druhu flry Slovenska Drosera anglica
(Migra & Miieta 1997). Migra & olts (1998) tu zazna-
menali vskyt dvoch druhov vzcnych glacilnych relik-
tov machorastov Scorpidium scorpioides a Meesia tri-
quetra.
PP Beeovsk travertny
Lokalita sa nachdza v k. . Beeov. Predstavuje po-
sledn zvyok spoloenstiev rastcich na travertnoch
s innmi pramemi mineralizovanej vody pri obci Bee-
ov. Napriek tomu, e boli u od roku 1954 zemne
chrnen, postihlo ich viacero negatvnych antropickch
zsahov, po ktorch takmer zanikli. Len na vrchole er-
venej terasy, na ploche cca 2 3 m prevaj posledn
jedince Primula farinosa, Triglochin maritima, Centau-
rium littorale subsp. uliginosum, Pinguicula vulgaris.
Okolie ervenej terasy je jednou z dvoch znmych lokalt
Tetragonolobus maritimus v Liptove. Druh le cca 1 km
vchodnejie, vo svahu nad elezninou traou, nealeko
preerpvacej vodnej ndre Beeov.
Popradsk raelinisko (PR v nvrhu)
Lokalitu tvor nepatrn zvyok kedysi rozsiahlych, dnes
u plne zniench slatinnch lk medzi Popradom
a Spiskou Teplicou, ktor podrobne opisuje marda
(1961). Po vyaen raeliniska v 60-tych rokoch ho
postupne zavali odpadom, predovetkm zeminou a sta-
vebnm materilom. Dnen zvyok na ploche asi 5 ha
v k. . Poprad predstavuje vzcnu a ojedinel lokalitu
celoslovenskho vznamu. Raelinisko s jazierkami a po-
rastami nzkych ostrc je vznamn bohatm vskytom
druhov eade Orchidaceae. Ide predovetkm o rod
Dactylorhiza, ale rast tu aj Gymnadenia densiflora
a Epipactis palustris. Z alch napr: Primula farinosa,
Pinguicula vulgaris, dva druhy rodu Utricularia a Tri-
glochin palustre (Hrivnk 1997). Niektor z tchto
druhov udva aj Mjovsk et al. (1990). V sasnosti
najvie nebezpeenstvo pre lokalitu predstavuje po-
stupn zazemovanie, zarastanie trstinou a nsledne
drevinami a eutrofizcia. Tieto procesy postupuj vemi
rchlo, za posledn tri roky zanikla bezmla polovica
jazierok s Utricularia minor. olts (1997) uvdza z lo-
kality vzcny nlez raelinnka Sphagnum fimbriatum. Je
to najvyie poloen lokalita tohto druhu na Slovensku.
Pre Popradsk raelinisko bude potrebn vypracova
program zchrany a pristpi o najskr k realizcii asa-
nano-regulanch opatren.
Raelinisk Slovenska
60
Spisk Teplica
V blzkosti Ronckeho drustva (RD) Spisk Teplica na
junom okraji obce, na hranici s intravilnom sa na rozlo-
he asi 2 ha nachdza zvyok slatinnch lk. Viacer vzc-
ne druhy odtiato udval u marda (1961). My sme
zaznamenali vskyt Schoenus ferrugineus, Triglochin pa-
lustre, T. maritima, Gymnadenia densiflora a Dactylorhi-
za incarnata subsp. incarnata. Lokalita sa pripravuje na
vyhlsenie za chrnen zemie. Je silne ohrozen najm
blzkosou obce a RD. Je potrebn zabezpei realizciu
asanano-regulanch opatren na zabrnenie alieho
postupu sukcesie.
Kotelnice
Lokalita sa nachdza v k. . Vaec, vchodne od obce.
Ide o najzachovalejiu as kedysi rozsiahleho komplexu
vlhkch lk, slatn a pramensk nazvanch Krivoova
lka. Cennmi s dobre zachovan porasty slatn na
rozlohe pribline 3 ha s vskytom celho radu ohrozench
druhov: Primula farinosa, Pinguicula vulgaris, Triglochin
palustre, Dactylorhiza majalis, D. lapponica, Epipactis
palustris, Gymnadenia densiflora. Mimoriadne vznamn
je bohat vskyt kriticky ohrozenho druhu Pedicularis
sceptrum-carolinum. Kontriov (1971) ho z tejto lokality
neudva. Na jeho vskyt upozornil a Halada (1997 in
verb.). Lokalita je v sasnosti ohrozen plnovanou
vstavbou dianice a tie postupom sekundrnej sukcesie.
Po dohode s dodvateom stavby seku dianice D1
Vaec Mengusovce sa pri vstavbe obmedz na mini-
mum monos priameho ohrozenia lokality. Prv asana-
no-regulan opatrenia boli vykonan v jeseni 1999.
V budcnosti bude vhodn zabezpei i zemn ochranu
lokality.
Pastiersko
Lokalita le v k. . trba, JZ od obce. Ide o jednu z troch
lokalt, leiacich blzko seba, ktor boli navrhnut na
ochranu na prelome 70-tych a 80-tych rokov. Z nich bola
vyhlsen len dnen PR Pastierske, nachdzajca sa cca
1,5 km severne od lokality Pastiersko. Lokalitu Pastiersko
predstavuje plone rozsiahly komplex slatinnch spolo-
enstiev. Svojou zachovalosou je ojedinel i z celoslo-
venskho hadiska. Zisten tu boli viacer ohrozen
taxny, napr.: Dactylorhiza incarnata subsp. incarnata,
D. incarnata subsp. pulchella, D. majalis, D. lapponica,
Gymnadenia densiflora, Pedicularis palustris, Meny-
anthes trifoliata, Primula farinosa, Triglochin palustre.
Lokalita, i ke s nenaruenm vodnm reimom, je ohro-
zen postupujcou sukcesiou.
Hozelec
V intenzvne vyuvanej ponohospodrskej krajine, v-
chodne od RD v obci Stre pod Tatrami smerom k obci
Hozelec sa nachdza slatina s vverom minerlnych vd.
Ide o jednu z poslednch zachovalejch lokalt svojho
druhu v Spiskej kotline. Na ploche asi 3 ha rast na-
sledovn ohrozen taxny: Menyanthes trifoliata, Triglo-
chin palustre, T. maritima, Epipactis palustris, Dactylo-
rhiza incarnata subsp. incarnata, D. incarnata subsp.
haematodes (Hrivnk 1997). Lokalita je potencilne ohro-
zen eutrofizcoiu (splachom hnojv z okolitch pol)
a sekundrnou sukcesiou.
Gnovce
Vchodne od obce v alviu Gnovskho potoka, pod
Prrodnou pamiatkou Brieky sa nachdza slatinn lka
s porastami nzkych ostrc a s vskytom ohrozench dru-
hov Dactylorhiza incarnata subsp. incarnata, D. incarnata
subsp. haematodes, Trichophorum pumilum, Triglochin
palustre, Eleocharis quinqueflora, Plantago maritima
(Hrivnk 1997). Okrem iastone naruenho vodnho
reimu vybudovanm odvodovacch priekop je lokalita
ohrozen eutrofizciou (splachom hnojv) z okolitch
pol.
Jnovce Hrky
Veda hlavnej cesty v blzkosti upravenho minerlneho
pramea sa vchodne od obce nachdza slatinn lka
v sasnosti u takmer cel zarasten trstinou. Na jej
okraji, na ploche asi 1 ha, preva niekoko trsov ohro-
zenho druhu Schoenus ferrugineus. Zo vzcnejch dru-
hov tu ete rastie Gymnadenia densiflora a Epipactis
palustris (Hrivnk 1997). Pre alie zachovanie vzcnych
druhov bude potrebn zabezpei realizciu asanano-
regulanch opatren. V opanom prpade djde ku kva-
litatvnej zmene rastlinnch spoloenstiev a teda aj dru-
hov, ktor ich v sasnosti tvoria.
Vek Borov
Na pt Choskch vrchov, na junom okraji obce Vek
Borov sa na ploche asi 4 ha nachdzaj slatiny a vlhk
lky s vskytom Dactylorhiza lapponica, D. majalis,
D. incarnata, D. aschersoniana, D. braunii, Epipactis
palustris, Gymnadenia densiflora, Carex davalliana,
C. nigra, C. rostrata, Eriophorum angustifolium, E. lati-
folium (Stanov & effer 1996, Dt 1999), Triglochin
palustre, Pinguicula vulgaris. alie slatiny s vskytom
Dactylorhiza lapponica, D. majalis a Epipactis palustris
sa v k. . obce nachdzaj zpadnm smerom na flyovej
ploine Svorad (Dt 1999). Lokality leia uprostred pa-
sienkov a s dobytkom znane zoapvan, m doch-
dza k naraniu pdneho krytu, o vytvra vhodn
prostredie pre existenciu konkurenne slabch druhov.
Tento faktor na druhej strane spomauje postup sekun-
drnej sukcesie. V budcnosti bude potrebn usmerni
spsob a intenzitu pastvy.

Lokalita Pastiersko pri trbe foto: V. Stanov
Raelinisk Slovenska
61
Komjatnianska dolina
V k. . voov, v st Komjatnianskej doliny sa nachdza
plone mal (cca 1,5 ha), zachoval slatina s vskytom
Epipactis palustris, Gymnadenia densiflora, Dactylorhiza
majalis (Dt 1999), Triglochin palustre, Primula fari-
nosa, Pinguicula vulgaris. Lokalita je ohrozen sekundr-
nou sukcesiou.
Prbovce
Lokalita sa nachdza v Turianskej kotline, v k. . Prbov-
ce, a predstavuje zvyok rozsiahlych slatinnch lk, ktor
boli znien vstavbou rybninho hospodrstva. Z vz-
namnch druhov tu na rozlohe asi 3 ha rastie Dacty-
lorhiza incarnata subsp. incarnata, D. incarnata subsp.
haematodes (Vlko et al. 1997), Sesleria caerulea. Z d-
vodu ukonenia obhospodarovania je lokalita ohrozen
sekundrnou sukcesiou.
Sestrsk dolina
V k. . Bukovina, v poloblku zpadne a severne okolo
obce, na lkach na pt Holubieho vrchu, Vekho
Hukova a Pravna, sa roztrsene okolo drobnch pr-
tokov Sestrskho potoka a na vlhkch flyovch a v-
pencovch svahoch nachdza viacero pomerne dobre
zachovanch slatn, ktorch vegetciu tvoria najm aso-
cicie Caricetum davallianae Dutoit 1924 a Valeriano
simplicifoliae-Caricetum flavae Pawlowski, Pawlowska,
Zarzycky 1960 (determinoval Michal Hjek). Zo vzc-
nych a ohrozench druhov tu rastie Carex davalliana,
C. hordeistichos, Dactylorhiza majalis, Eleocharis quin-
queflora, Epipactis palustris, Menyanthes trifoliata (ve-
mi vzcne), Pedicularis palustris, Pinguicula vulgaris,
Triglochin palustre, Trollius altissimus, Valeriana sim-
plicifolia. V sasnosti je toto zemie ohrozovan najm
neprimerane intenzvnou pastvou hovdzieho dobytka.
Mokrade povodia Sestrskho potoka s fytocenologicky
charakterizovan v prci Watzku (1997).
Uveden zoznam lokalt zaleka nie je pln. Mnoh,
astokrt plone vemi mal lokality, sa nachdzaj
najm v podhorskch a horskch oblastiach Liptova,
Spia, Turca, ale aj inde. Ich inventarizcia je lohou
pracovnkov ttnej ochrany prrody pre nasledujce
obdobie. Vnym problmom je ochrana tchto dnes u
vzcnych biotopov, ktor patria medzi najohrozenejie
i z celosvetovho pohadu. Najvie negatva predstavuje
antropognna innos a to predovetkm meliorcie,
prpadne nevhodn hospodrske vyuvanie. Na druhej
strane po upusten od tradinch foriem hospodrenia
prakticky vetky lokality ohrozuje sekundrna sukcesia.
Rieenie tohto problmu patr medzi najdleitejie lohy
ttnej ochrany prrody. Do znanej miery je vak limi-
tovan mnostvom finannch prostriedkov, nedostato-
nm technickm a personlnym vybavenm jednotlivch
pracovsk.
Poakovanie:
Autori akuj za finann podporu Vedeckej grantovej
agentre M SR a SAV (Grant . 1/7011/20).







































Mapa 6: 1 PP Puchmajerovej jazierko; 2 Vek Borov. Ostatn lokality uveden v lnku njdete na mapch 7, 9 a 10.
Raelinisk Slovenska
62
Literatra
Dt, D. 1998. Poznmky k rozreniu vstavaovitch (Orchidaceae) v regine Liptova. In: Vlko, J. & Hrivnk, R. (eds.)
Eurpske vstavaovit vskum a ochrana II. Technick univerzita vo Zvolene, pp. 31-36.
Dt, D. 1999. Poznmky k rozreniu vstavaovitch (Orchidaceae) v pripravovanom Choskom nrodnom parku.
Zbornk zo 7. zjazdu Slovenskej botanickej spolonosti pri SAV, Hrabuice 21. 25. 6. 1999, Spisk Nov Ves, pp. 157-
165.
Hrivnk, R. 1997. Ternna akcia ZO SZOPK Orchidea a gestorskej skupiny SAP pre ochranu a vskum vstavaovitch
na Slovensku v Spiskej kotline. Ms. Depon. in: TU Zvolen.
Kontriov, O. 1971. Prspevok k poznaniu niektorch lnych spoloenstiev na alviu Bieleho Vhu. Biolgia, Bratislava,
26/7: 549-556.
Mjovsk, J., Javorkov, D., Uhrkov, A. & Trgalov, Z. 1990. Inventarizcia lokality Juh IV. Poprad a vypracovanie
nvrhu na transfer rastln. Zveren prca botanickho vskumu. Ms. Depon. in: TANAP, pracovisko L. Mikul, 24 p.
Marhold, K. & Hindk, L. (eds.) 1998. Zoznam nich a vych rastln Slovenska. Veda, Bratislava, 687 p.
Migra, V. & Miieta, K. 1997. K vskytu Vignea chordorrhiza (Ehrh. ex L. fil.) Rchb. na Slovensku. Bull. Slov. Bot.
Spolon., Bratislava, 19: 29-31.
Migra, V. & olts, R. 1998. Glacilny relikt Meesia triquetra (Bryophyta) na Kubnskej holi (Oravsk Magura). Bull.
Slov. Bot. Spolon., Bratislava, 20: 48-50.
Stanov, V. & effer, J. 1996. Nvrh manamentovch opatren pre trvalo udraten vyuvanie lnych, pasienkovch
a mokradnch biotopov v katastri obce Vek Borov. Ms. Depon in: DAPHNE, Bratislava, 13 p.
marda, J. 1961. Vegetan pomry Spisk kotliny. Vydavatestvo SAV, Bratislava, 268 p.
olts, R. 1997. Sphagnum fimbriatum Wilson (Muscopsida), vzcny raelink vo vyaenom raelinisku pri Poprade.
Daphne, 2/97: 27-28.
Vlko, J., Hrivnk, R. & kovirov, K. 1997. Dactylorhiza incarnata (L.) So v povod rieky Turiec. In: Kadlek, J. (ed.)
TURIEC 1996. Zbornk prspevkov zo seminra 30 rokov ochrany rieky Turiec a odbornch prspevkov z povodia rieky
Turiec, Martin, pp. 17-22.
Watzka, R. 1997. Vegetan pomery mokrad povodia potoka Sestr. Dipl. prca. Depon. in: PriF UK, Bratislava.


Recenzoval: Ing. Richard Hrivnk
Raelinisk Slovenska
63
Vybran raelinisk Chrnenej krajinnej oblasti Vek Fatra a priahlej
asti Turianskej kotliny
Viktria Chilov

Selected peatland ecosystems of the Protected Landscape Area Vek Fatra and the contiguous territory
of Turiec basin
The Protected Landscape Area Vek Fatra (Great Fatra) is a mountainous area in the north-west of central Slovakia. Turiec Basin is
the area between the mountains of Vek and Mal Fatra. Its hydrological axis is the Turiec River with its tributaries. The Turiec river
ecosystem and the adjacent wetlands are internationally important and were established as a Ramsar site in 1998. Until the end of 1998,
there were 154 wetlands registered in the area. From them, 48 are peatland localities, mostly fens, very often degraded by changed
hydrological regimes and succession. In the Turiec Basin, there exists the only place with an occurrence of the species Sesleria caerulea
in the community Seslerietum uliginosae within Slovakia.

Mapovaniu mokrad v Chrnenej krajinnej oblasti (CHKO)
Vek Fatra a vchodnej asti Turianskej kotliny sa
v uplynulch rokoch venovala znan pozornos. Na tern-
nych prcach sa podieali RNDr. Jn Kadlek, Ing.
Viktria Chilov a na niektorch lokalitch spolupraco-
vala Mgr. Katarna kovirov z Turianskeho mzea
Andreja Kmea v Martine. Do konca roku 1998 bolo
zistench a aspo iastone opsanch 154 lokalt. V 48
prpadoch sa na ich zem vyskytuj slatinn biotopy,
vinou u v uritom tdiu degradcie spsobenej nevhod-
nmi zsahmi vykonanmi na lokalite a v jej blzkosti.
Najvznamnejie mokrade s chrnen formou maloplo-
nch chrnench zem, prpadne s zmery na ich zemn
ochranu zahrnut v Koncepcii zemnej ochrany v SR a po-
stupne sa pristupuje k spracovaniu potrebnch podkladov
a uskutoneniu legislatvnych krokov pre ich zriadenie.
Regulan opatrenia s zameran hlavne na potlanie
sukcesie krovn a trste obyajnej (Phragmites australis).
Vzhadom na obmedzen monosti Sprvy CHKO Vek
Fatra sa vykonvaj len na zem nrodnch prrodnch
rezervci (NPR) a prrodnch rezervci (PR). Na ich
realizcii sa podieaj najm pracovnci Sprvy CHKO
Vek Fatra, Botanickej zhrady Univerzity Komenskho
a lenovia Klubu ochrancov prrody Vekej Fatry. Z ha-
diska prtomnosti raelinovch ekosystmov si pozornos
zasluhuje najm NPR Rakianske raelinisko, PR Rojkov-
sk raelinisko, navrhovan CHA Rybnky, plocha so
Sesleria caerulea v NPR Tlst a NPR Kltorsk lky
(mapa 7). Rozrenie tohto druhu na Slovensku je obme-
dzen iba na Turiansku kotlinu.
Nomenklatra cievnatch rastln je poda Marholda & Hin-
dka (1998), syntaxnov poda Mucinu & Maglockho
(1985). Pri zostavovan nasledovnho prehadu boli
okrem citovanej literatry pouit daje z internch mate-
rilov Sprvy CHKO Vek Fatra.
NPR Rakianske raelinisko
M vmeru 5,53 ha a nachdza sa v k. . obce Raka
v okrese Turianske Teplice v ilinskom kraji. Pvod-
ne bola vyhlsen pravou Ministerstva kultry SSR
. 4967/1984-32 zo da 31. 8. 1984 ako chrnen nlezis-
ko zriaden na ochranu vlhkomilnch a slatinnch spolo-
enstiev s vskytom ojedinelch a chrnench rastln na
vedecko-vskumn, nun a kultrno-vchovn ciele.
Od nadobudnutia innosti zk. . 287/1994 Z. z. o ochrane
prrody a krajiny sa kategria zemia zmenila na nrodn
prrodn rezervciu.
Predmetom ochrany je plytk vpnit slatina s mozaikou
druhovo bohatch reliktnch spoloenstiev a malch
vodnch plch. Na zem NPR bolo zistench 8 druhov
machorastov (Kubinsk 1988a), 104 taxnov vych
rastln (kovirov 1989) a vye 260 taxnov ivochov
(Bituk 1990, Bulnkov 1990, Kadlek 1990, Kodada
1990, Krno 1990, Loek 1990, Slobodnk 1990, Straka
1990a, 1990b, 1990c; Svato 1989). Z botanickho ha-
diska si zasluhuje pozornos najm vskyt druhu Drosera
anglica, vzcny na zem Slovenska.
Od severnho okraja rezervcie sa ri Phragmites austra-
lis a krovit formcie, ktorch postup je potlan kado-
ronm kosenm porastov trste a vyrezvanm nletov
v asti rezervcie s nslednm odstrnenm vyaenej
hmoty. Od susediaceho pasienku oddeuje rezervciu
ohrada, ktor m zabrni pokodzovaniu cennch fyto-
cenz nadmernou pastvou. Je vak otzne, i by obasn
regulovan prehanie dobytka cez plochu nebolo pros-
pen, lebo je predpoklad, e rozruenm povrchu by sa
mohli vytvori vhodn podmienky pre renie konku-
renne slabch taxnov, ktor s postupne potlan
prirodzenou sukcesiou.

PR Rojkovsk raelinisko foto: V. Chilov
PR Rojkovsk raelinisko
M vmeru 2,88 ha sa nachdza v k. . Stankovany
v okrese Ruomberok v ilinskom kraji. Bola zriaden
Raelinisk Slovenska
64
Vyhlkou Poverenctva kolstva, vied a umen . 124251/
1950-IV/1 zo da 5. 7. 1950, ktor bola novelizovan
Vyhlkou Ministerstva ivotnho prostredia SR . 83/
1993 Z. z., priom bol jej pvodn nzov ttna prrodn
rezervcia Stankovansk raelinisko zmenen na ttnu
prrodn rezervciu Rojkovsk raelinisko. Od nadobud-
nutia innosti zkona . 287/1994 Z. z. o ochrane prrody
a krajiny je prrodnou rezervciou.
zemie rezervcie predstavuje ojedinel prpad prelnania
slatinnch a vrchoviskovch spoloenstiev na vemi ma-
lej rozlohe, podmienen pecifickou hydrologickou situ-
ciou prtomnosou viacerch uhliitch prameov a kr-
terov.
Na mimoriadnu hodnotu lokality poukazovala vo svojich
prcach u Boskov (1965, 1967). Zatia posledn bo-
tanick inventarizan vskum uskutonili vo vegeta-
nom obdob roku 1988 Hberov & Fajmonov (1995).
Uvdzaj vskyt porastov nzkych ostrc minerotrofnch
raelinsk triedy Scheuchzerio-Caricetea fuscae, slatin-
nch trvobylinnch lk a ich lemov triedy Molinio-
Arrhenatheretea, zvykov moiarnej vegetcie triedy Phra-
gmito-Magnocaricetea, fragmentov klimaxovch lesnch
raeliniskovch porastov triedy Molinio-Betuletea pu-
bescentis a ojedinele aj vzcnych poiatonch tdi
spoloenstiev bublinatiek triedy Urticularietea interme-
dio-minoris.
Na zem PR bolo zistench 44 druhov hb (Tolnay
1988), 13 druhov machorastov (Kubinsk 1988b) a 160
taxnov vych rastln, z ktorch si pozornos zasluhuje
najm: Drosera rotundifolia, Lycopodium clavatum, Me-
nyanthes trifoliata, Oxycoccus palustris, Primula farino-
sa, Valeriana simplicifolia a Trichophorum pumilum
(kovirov 1988, Hberov & Fajmonov 1995). Faunu
reprezentuje vye 300 druhov (Bituk 1988, Jansk 1988,
Kadlek 1988, Lapkov & Bulnkov 1988, Luivjansk
1988, Loek 1988, Straka 1988, Tiriakov 1988, Topercer
1988, uffov 1988). Na raelinisku sa vyskytuj ohro-
zen, vzcne a endemick druhy.
Od zaiatku existencie rezervciu sprevdzali spory
o spsob vyuitia raeliniska medzi zdravotnctvom a ochra-
nou prrody, ktor sa skonili a v roku 1986, kedy es-
koslovensk ttne kpele Lky ukonili abu v Roj-
kove a na balneoterapeutick procedry zaali pouva
raelinu zo Suchej Hory.
Sukcesia vysokobylinnch fytocenz na ploche so spo-
loenstvami nzkych ostrc je potlan kadoronm
kosenm, po ktorom bva pokosen hmota usuen
a odstrnen. Poda potreby sa redukuj aj krovit porasty
a nlet drevn v raeliniskovom lese. Po zrezan skupiny
krov bol v roku 1996 zisten jeden jedinec druhu Ledum
palustre. Je nejasn, i ide o prevajceho jedinca, ktor
sa rozvinul po zlepen existennch podmienok, alebo
o vysaden ker. O vskyte tohto druhu pri Rojkove sa na-
posledy zmieuje Valenta (1949), ktor pe, e sa mu
nepodarilo potvrdi starie daje.
Navrhovan chrnen arel Rybnky
Nachdza sa v k. . Moovce v okrese Turianske Teplice
v ilinskom kraji. Bude zaha odvodnenm iastone
naruen slatinu s mozaikou spoloenstiev s hojnm v-
skytom vzcnych a ohrozench taxnov, z ktorch naj-
vznamnej je Schoenus ferrugineus (leg. kovirov).
Projektovan vmera zemia je 4,13 ha. Na ploche bolo
zistench 122 taxnov vych rastln (Chilov, ined),
v rokoch 1996 1997. Podrobn prieskum zameran na
niie rastliny a ivochy sa zatia neuskutonil.


Rybnky centrlna as foto: V. Chilov
Potlaenie prirodzenej sukcesie drevn by nemalo by
spojen so zvanmi akosami najm preto, e medzi
nletom prevlda Pinus sylvestris, ktor po zrezan nez-
mladzuje. Z hadiska zachovania cennch fytocenz,
i samotnho vyhlsenia chrnenho arelu je proble-
matickejia skutonos, e plocha je v lesnom hospo-
drskom plne uvdzan ako lesn porast a z predp-
sanch zsahov vyplva povinnos jej zalesnenia. Vo
vchodnej asti boli vykopan odvodovacie ryhy a vysa-
den sadenice, najm Alnus incana a Fraxinus excelsior.
Tieto druhy maj schopnos oderpa znan mnostvo
pdnej vlahy, o by spolu so zatienenm plochy korunami
stromov viedlo k zniku cennch nzkobylinnch spolo-
enstiev. Zachovanie Schoenus ferrugineus si vyaduje
zmenu predpisu lesnho hospodrskeho plnu a odstr-
nenie zaloenho porastu, aj prirodzenho nletu drevn.
Vzhadom na charakter fytocenz mono predpoklada,
e v budcnosti bude potrebn pristpi k podobnm
regulanm zsahom, ak s vykonvan v ostatnch
maloplonch chrnench zemiach, ktor boli zriaden na
ochranu mokraovch spoloenstiev (kosenie a vrub).
Raelinisk Slovenska
65

Schoenus ferrugineus na lokalite Rybnky foto: V. Chilov
Plocha so Sesleria caerulea v Blatnickej doline
Nachdza sa v NPR Tlst a je sasou 3066,04 ha ve-
kho komplexu pozoruhodnch biocenz, ktor sa nach-
dza v k. . Blatnica v okrese Martin v ilinskom kraji.
Hodnotu NPR Tlst uruje predovetkm prtomnos
zachovalch lesnch porastov od dubovo-bukovho po
smrekov lesn vegetan stupe a pestrej teplomilnej
a vysokohorskej vegetcie so vzcnymi a ohrozenmi
druhmi rastln a ivochov. Nachdza sa tu aj viacero
mokraovch lokalt na prameniskch a pri malch
vodnch tokoch. Svojou rozlohou predstavuj len zlomok
celkovej vmery, ale vyskytuj sa v nich mnoh vzcne
a ohrozen druhy rastln a ivochov.
Regulan zsahy zameran na potlaenie sukcesie si
zatia vyiadala len plocha so Sesleria caerulea v Blat-
nickej doline, na ktorej bol opakovane vykonan vrub
nletu prirodzene zmladzujcich drevn z okolitch les-
nch porastov ako aj introdukovanch drevn, najm ga-
tanov.
NPR Kltorsk lky

Celkov pohad na NPR z Marskch vkov foto: V. Chilov
M vmeru 85,99 ha a nachdza sa v k. . Kltor pod
Znievom, Valentov a Socovce v okrese Martin v ilin-
skom kraji. Prv nvrh na ochranu bol spracovan u
v roku 1967, ale rezervcia bola vyhlsen a pravou
Ministerstva kultry SSR . 3625/1974 zo da 27. 5. 1974
na ochranu komplexu moarsk, vlhkch a mezofilnch
lk s pvodnmi rastlinnmi spoloenstvami a viacermi
zriedkavmi a chrnenmi druhmi rastln a ivochov na
alviu rieky Turiec v Turianskej kotline. Zkonom . 287
/1994 Z. z. o ochrane prrody a krajiny sa pvodn
kategria ttna prrodn rezervcia zmenila na nrodn
prrodn rezervciu.
zemie predstavovalo najcennejiu as pvodne cca 200 ha
komplexu mokraovch ekosystmov. Nvrh na vyhl-
senie PR uvdza, e v ase jeho spracovania sa tu
nachdzala pestr mozaika rastlinnch spoloenstiev
reprezentujcich jednotliv sukcesn tdi od zarastania
vodnch plch a po polokultrne mezofiln lky s hoj-
nm vskytom zriedkavch a chrnench druhov rastln
a ivochov. Zvl cenn boli porasty Seslerietum uli-
ginosae, najrozsiahlejie na zem Slovenska. Okrem nich
si pozornos zasluhovali najm porasty Caricetum caes-
pitosae, Caricetum gracilis a Caricetum davallianae (Da-
rola & Boskov 1972, kovirov 1974).
O hodnote zemia sved aj skutonos, e tu bol zisten
vskyt 223 taxnov vych rastln, 145 druhov vtkov
(najvznamnejie boli vodn, pobren a vlhkomiln dru-
hy, ktorch zastpenie na zem kles), 25 druhov cicav-
cov (3 druhy drobnch zemnch cicavcov, 3 druhy neto-
pierov, 11 druhov hlodavcov, 8 druhov z inch skupn),
90 druhov pavkov a 58 druhov motov (Cvachov 1992).

Pedicularis palustris a Eriophorum latifolium na ploche kadorone ko-
senej ponohospodrskym drustvom foto: V. Chilov
Ukonenie hospodrskeho vyuvania lk a zmeny hydro-
logickho reimu, ktor bol ovplyvnen hlavne odbermi
vody z Turca a jeho prtokov, odvodnenm okolitch
pozemkov a vybudovanm kanla na zpadnom okraji
rezervcie, sa prejavili aj na zloen biocenz. Cenn rast-
linn spoloenstv zaali ustupova a v sasnosti u
znan as plochy pokrvaj porasty trste (Phrag-
mitetum communis) a druhovo chudobn vbov porasty
(Salicetum pentandro-cinereae).
Tento stav si vyiadal realizciu regulanch opatren.
Zaalo sa s kosenm asti plochy, kde bolo zachovanch
niekoko trsov Iris sibirica, pre ktor tto lokalita
predstavovala ojedinel vskyt na severnej hranici roz-
renia na zem Slovenska. Kadoron vykanie poras-
tov vysokch ostrc a mladch vb okolo nich (kosatce sa
nekosia) spsobilo rozrenie kosatca. Rovnako raz za rok
bola kosen aj as plochy s hojnm zastpenm Sesleria
caerulea. Cieom uvedenho zsahu bolo potlaenie
sukcesie vb a druhu Molinia caerulea. Na podnet Mgr.
Katarny kovirovej tu bola v roku 1996 zaloen
monitorovacia plocha 1 x 1 m, rozdelen na tvorce 10 x 10
Raelinisk Slovenska
66
cm, na ktorej sme spolone zaali frekvennou metdou
sledova zmeny truktry rastlinnch spoloenstiev. I ke
obdobie 3 rokov je pre vyvodzovanie zverov pomerne
krtke, mono kontatova, e na ploche dochdza k zv-
eniu abundancie druhu Molinia caerulea.
as plochy pri juhozpadnom okraji rezervcie so za-
pojenmi porastami Phragmites australis bola niekoko-
krt na konci zimy, alebo na zaiatku vegetanho
obdobia vyplen neznmym pchateom. Ukzalo sa, e
tento zsah bol prospen pre Trollius altissimus, ktorho
zastpenie na vyplenej ploche sa vrazne zvilo.
V roku 1995 bolo na zem NPR vybudovanch 6 mo-
nitorovacch objektov na sledovanie hladiny podzemnej
vody. Prv meranie sa uskutonilo v novembri 1995 a od
mja 1996 sa rove hladiny meria pravidelne 1-krt za
mesiac. Vo vine sond sa rozdiely pohybuj v rozmedz
niekokch desiatok cm a zodpovedaj stavu klima-
tickch podmienok. V sonde . 5 umiestnenej najbliie
pri koryte Suchej Vrce nealeko vodnho prahu (v smere
toku) sa prejavuj vkyvy presahujce 1 m, ktor svisia
s prietokmi (seznne vysychajci tok).
V koryte Suchej Vrce a bezmennho malho vodnho
toku pri obci Valentov boli vybudovan objekty (vodn
prahy s opevnenm asti brehu drevenm zrubom a ka-
mennm zhozom), ktor mali zvi hladinu vody v to-
koch a prostrednctvom infiltrcie aj v ich okol. Objekt
na Suchej Vrci je znane pokodzovan vodou v ase
vekch prietokov a napriek niekokch opravm je ne-
funkn. Ak bude k dispozcii dostatok finannch pro-
striedkov, treba uvaova o zmene jeho technickho
rieenia. Na nedostatku financi stroskotali aj alie pl-
novan zsahy, ktor mali vies k prave vodnho reimu
(napr. privedenie vody z Turca, vytvorenie ternnych de-
presi pre inicilne sukcesn tdi mokraovch
spoloenstiev a pod.). Sprva CHKO Vek Fatra usku-
touje pravideln monitoring hladiny podzemnej vody
a zmien rastlinnch spoloenstiev. Regulan zsahy
v roku 1997 zabezpeila S-CHKO, od tohto termnu sa na
zem NPR nerealizovalo kosenie ani vrub krov.


Literatra
Bituk, P. 1988. Sprva o vsledkoch inventarizanho prieskumu PR Rojkovsk raelinisko 1987-1988. Ms. Depon. in:
S-CHKO Vek Fatra, Vrtky, 2 p.
Bituk, P. 1990. Sprva o vsledkoch IV. Inventarizan vskum CHN Rakianske raelinisko 1988 1989. Ms. Depon.
in: S-CHKO Vek Fatra, 2 p.
Boskov, E. 1965. Jedna z prvch rezervci raelinnch biocenz na Slovensku. Ochrana prody, Praha, 20/8:132-133.
Boskov, E. 1967. Charakteristika vegetanch pomerov ttnej prrodnej rezervcie Stankovianske raelinisko.
s. ochrana prrody, Bratislava, 3:127-138.
Bulnkov, E. 1990. Prspevok k poznaniu dvojkrdlovcov CHN Rakianske raelinisko. Inventarizan vskum CHN
Rakianske raelinisko 1988 1989. Ms. Depon. in: S-CHKO Vek Fatra, 1 p.
Cvachov, A. 1992. Osobitn reim ochrany PR Kltorsk lky. Ms. Depon. in: S-CHKO Vek Fatra, 17 p.
Darola, J. & Boskov, E. 1967. Nvrh na schvlenie PR Kltorsk lky v Turianskej kotline. Ms. Depon. in: S-
CHKO Vek Fatra, Vrtky, 4 p.
Hberov, I. & Fajmonov, E. 1995. Rastlinstvo PR Rojkovsk raelinisko. Ochrana prrody, Bansk Bystrica, 13: 15-31.
Jansk, V. 1988. Cikdky (Homoptera, Auchenorrhyncha) PR Rojkovsk raelinisko. Inventarizan vskum PR
Rojkovsk raelinisko 1987 1988. Ms. Depon in: S-CHKO Vek Fatra, Vrtky, 9 p.
Kadlek, J. 1988. Obojivelnky (amphibia), plazy (Reptilia) a cicavce (Mammalia). Inventarizan vskum PR
Rojkovsk raelinisko 1987 1988. Ms. Depon. in: S-CHKO Vek Fatra, Vrtky, 13 p.
Kadlek, J. 1990. Inventarizan vskum CHN Rakianske raelinisko (stavovce) 1988 1989. Ms. Depon in: S-CHKO
Vek Fatra, 8 p.
Kodada, J. 1990. Prspevok k poznaniu chrobkov CHN Rakianske raelinisko. Inventarizan vskum CHN Rakianske
raelinisko 1988 1989. Ms. Depon. in: S-CHKO Vek Fatra, 1 p.
Krno, I. 1990. Prspevok k poznaniu makrozoobentosu CHN Rakianske raelinisko. Inventarizan vskum CHN
Rakianske raelinisko 1988 1989. Ms. Depon. in: S-CHKO Vek Fatra, 3 p.
Kubinsk, A. 1988a. Inventarizan vskum v CHKO Vek Fatra. Inventarizan vskum CHN Rakianske raelinisko
1988 1989. Ms. Depon. in: S-CHKO Vek Fatra, Vrtky, 2 p.
Kubinsk, A. 1988b. Inventarizan vskum v CHKO Vek Fatra. Inventarizan vskum PR Rojkovsk raelinisko
1987 1988. Ms. Depon. in: S-CHKO Vek Fatra, Vrtky, 1 p.
Lapkov, Z. & Bulnkov, E. 1988. Heteroptera PR Rojkovsk raelinisko (Predben sprva). Inventarizan vskum
PR Rojkovsk raelinisko 1987 1988. Ms. Depon. in: S-CHKO Vek Fatra, Vrtky, 7 p.
Raelinisk Slovenska
67
Loek, V. 1988. Mkki chrnnch mokad Velk Fatry. Inventarizan vskum PR Rojkovsk raelinisko 1987
1988. Ms. Depon. in: S-CHKO Vek Fatra, Vrtky, 9 p.
Loek, V. 1990. Mkki chrnnch mokad Velk Fatry. Inventarizan vskum CHN Rakianske raelinisko 1988
1989. Ms. Depon. in: S-CHKO Vek Fatra, 5 p.
Luivjansk, V. 1988. Mkke PR Rojkovsk raelinisko. Inventarizan vskum PR Rojkovsk raelinisko 1987
1988. Ms. Depon. in: S-CHKO Vek Fatra, Vrtky, 16 p.
Marhold, K. & Hindk, L. (eds.) 1998. Zoznam nich a vych rastln Slovenska. Veda, Bratislava, 687 p.
Mucina, L. & Maglock, . 1985. A list of vegetation units of Slovakia. Documents phytosocioloques, Vol. IX. Camerino,
pp. 175-220.
Slobodnk, V. 1990. Zveren sprva o inventarizanom vskume vtctva v CHN Rakianske raelinisko. Inventarizan
vskum CHN Rakianske raelinisko 1988 1989. Ms. Depon. in: S-CHKO Vek Fatra, 2 p.
Straka, V. 1988. K poznaniu rovnokrdleho hmyzu (Saltatoria) ttnej prrodnej rezervcie Rojkovsk raelinisko. Inventa-
rizan vskum PR Rojkovsk raelinisko 1987 1988. Ms. Depon. in: S-CHKO Vek Fatra, Vrtky, 3 p.
Straka, V. 1990a. Vky (Odonata) CHN Rakianske raelinisko. Inventarizan vskum CHN Rakianske raelinisko
1988 1989. Ms. Depon. in: S-CHKO Vek Fatra, 5 p.
Straka, V. 1990b. Rovnokrdlovce (Orthoptera) CHN Rakianske raelinisko. Inventarizan vskum CHN Rakianske
raelinisko 1988 1989. Ms. Depon. in: S-CHKO Vek Fatra, 4 p.
Straka, V. 1990c. Rovnov muchy (Diptera, Orthorrhapha) CHN Rakiankse raelinisko. Inventarizan vskum CHN
Rakianske raelinisko 1988 1989. Ms. Depon in: S-CHKO Vek Fatra, 8 p.
Svato, J. 1989. Fauna pavkov (Aranea) CHN Rakianske raelinisko. Inventarizan vskum CHN Rakianske
raelinisko 1988 1989. Ms. Depon. in: S-CHKO Vek Fatra, 19 p.
kovirov, K. 1974. Rastlinn spoloenstv Kltorskch lk a dolnho toku Turca. Kmetianum, 3: 205-233.
kovirov, K. 1988. Sprva z inventarizanho vskumu PR Rojkovsk raelinisko (floristick as). Inventarizan
vskum PR Rojkovsk raelinisko 1987 1988. Ms. Depon. in: S-CHKO Vek Fatra, Vrtky, 6 p.
kovirov, K. 1989. Inventarizan prieskum CHN Raka. Inventarizan vskum CHN Rakianske raelinisko 1988
1989. Ms. Depon. in: S-CHKO Vek Fatra, 5 p.
Tiriakov, E. 1988. Nlevnky (Ciliophora) v PR Rojkovsk raelinisko. Inventarizan vskum PR Rojkovsk
raelinisko 1987 1988. Ms. Depon. in: S-CHKO Vek Fatra, Vrtky, 8 p.
Tolnay, K. 1988. Vskum mykoflry. Inventarizan vskum PR Rojkovsk raelinisko 1987 1988. Ms. Depon. in:
S-CHKO Vek Fatra, Vrtky, 2 p.
Topercer, J. 1988. Ornitocenzy PR Rojkovsk raelinisko. Inventarizan vskum PR Rojkovsk raelinisko 1987
1988. Ms. Depon. in: S-CHKO Vek Fatra, Vrtky, 12 p.
Valenta, V. 1949. Rosnatka anglick na pat Mal Fatry. eskoslovensk botanick listy, ronk II: 4-5.
uffov, Z. 1988. Inventarizan vskum epigeickej makrofauny PR Rojkovsk raelinisko. Inventarizan vskum PR
Rojkovsk raelinisko 1987 1988. Ms. Depon. in: S-CHKO Vek Fatra, Vrtky, 14 p.


Recenzent: RNDr. Danka Berntov, CSc.

Raelinisk Slovenska
68
Mapa 7: 1 NPR Rakianske raelinisko; 2 PR Rojkovsk raelinisko; 3 Rybnky; 4 Blatnick dolina; 5 NPR Kltorsk lky;
6 PR ujsk raelinisko; 7 Prbovce.
Raelinisk Slovenska
69
Raelinisk v Nrodnom parku Mal Fatra a jeho ochrannom psme
Anna Doboov

Peatlands in the National Park Mal Fatra and its buffer zone
Mal Fatra (Small Fatra) is mountainous area in northwestern Slovakia with a dominance of dolomites. Peatland ecosystems cover less
than 1 % of the area of the national park, but 17 % of all 1104 plant species occurring within the park is typical for this type of
ecosystem. Fen alder woods, fens, fen grasslands and transitional mires are typical peatland ecosystems within the park. The peatlands
are threatened by intensification of land-use, afforestation, drainage and by secondary succession. Some localities have been proclaimed
as nature reserves (Goove mlky, Hrabinka, Kozinsk, Brikova mlka), some new nature reserves are projected (Protected Site Hate,
PS Pleiv, PS Uhonky). Localities are registered in documents of regional territorial systems of ecological stability and in the
administration of the national park. Management, such as mowing and cutting of trees and shrubs from secondary succession is
organised. There is a lack of research about species biology and optimal management practices.

V Nrodnom parku (NP) Mal Fatra a jeho ochrannom
psme nie s raelinisk z hadiska rozlohy dominujcimi
spoloenstvami. Z celkovej vmery 45 890 ha, zaberaj
odhadom menej ako 1 %. Na diverzite vych rastln sa
vak podieaj vznamne. Z 1 104 evidovanch rastlin-
nch druhov je a 17 % viazanch na tieto spoloenstv.
Porovnanm vskytu ohrozench druhov v jednotlivch
biotopoch sa toto percento ete zvyuje. Je to a 26 %
z celkovho potu ohrozench druhov rastln v zem.
Kategrie ohrozenia s poda prce Ruikovej et al. (1996).
Z raelinnch biotopov sa v NP Mal Fatra vyskytuj
slatinn jeliny, slatinn lky, podsvahov a svahov pra-
menisk a prechodn raelinisk. Vskyt slatinnch jeln
je viazan na turiansku as ochrannho psma a pri-
ahl as ptia Malej Fatry. D sa predpoklada, e
v minulosti tu boli tieto spoloenstv znane rozren.
Dnes dochdza k ich optovnmu nvratu, i u priro-
dzenou sukcesiou, alebo v menej miere vsadbou na
miestach nevyuitench pre vekoplon ponohos-
podrstvo. V komplexoch tchto biotopov sa zachovali
menie nezarasten plochy prechodnch raelinsk a sla-
tn. Prechodn raelinisk a slatiny njdeme aj v oravskej
asti ochrannho psma, v okol Zzrivej. Podsvahov
a svahov pramenisk a slatinn lky s sasou mezo-
filnch lk a pasienkov, tieto sa striedaj v pestrej
mozaike. asto maj len vemi mal vmeru (niekoko
m
2
). Prirodzen charakter si zachovali len v tradine
obhospodarovanej krajine. Tradin hospodrenie je za-
chovan okrajovo v okol Zzrivej, Terchovej, Hornej
Tiiny a Belej a v pse pozd severnej hranice nrodnho
parku.
Dvodmi zniku raelinsk je nadmern obhospodaro-
vanie. Vemi asto pri vyhadvan mokrad na zklade
literrnych dajov, prpadne internch dajov sprvy, na-
chdzame rekultivovan, odvodnen plochu, alebo zvy-
ky moiarnych spoloenstiev rozdupanch vekmi st-
dami dobytka. Rekultivcie a meliorcie menili krajinu
hlavne v minulosti. Prehanie vekch std dobytka je
stle skutonosou, ktor mus Sprva kadorone riei.
Mokrade, ako ponohospodrsky nevyuiten pda s
vemi asto navrhovan na zalesnenie, o je al aktu-
lny problm. Na druhej strane aj ukonenie obhospo-
darovania niektorch plch v minulom obdob, kumulcia
stariny a zarastanie samonletom vedie k postupnej zme-
ne biotopu. astm dvodom zniku mokrad je odvod-
nenie kvli vstavbe. Pre obyvateov je to neplodn, ne-
potrebn pda a v hornatch podmienkach ide asto o je-
din rovn plochy, povaovan za vhodn na vstavbu.
Ochrana raelinsk je na zem nrodnho parku tak, ako
na celom Slovensku zabezpeovan legislatvne. Vina
najcennejch lokalt je vyhlsen formou maloplonch
chrnench zem. S to: prrodn rezervcia (PR) Goo-
ve mlky, PR Moiar, PR Hrabinka, PR Kozinsk a pr-
rodn pamiatka (PP) Brikova mlka. alie s v tdiu
vypracovania projektov ochrany. S to pripravovan
chrnen arely Hate, Uhonky a Pleiv. as raelinsk
je evidovan ako genofondov plochy v rmci regionl-
neho systmu zemnej stability (RSES), ktor s re-
pektovan ttnou sprvou ako podklad pri sprvnom
konan. as raelinsk je registrovan len v materiloch
sprvy. Vetky tieto poznatky vyuvame pri stanovis-
kch k aktivitm v zem. Pri legislatvnej ochrane sa
stretvame s komplikovanmi vlastnckymi vzahmi, po-
malosou ttnej sprvy a jej neochotou napr. pri vyhla-
sovan chrnench zem. Problmom je aj kontrola a po-
stihy za nedodranie podmienok rozhodnut. Potrebn by
bola aktualizcia RSESov o najnovie daje.
Sprva Nrodnho parku Mal Fatra sa u mnoho rokov
venuje aj praktickej ochrane existujcich mokrad ko-
seniu, odstraovaniu nletu, ich rozirovaniu vrubmi,
vyahovaniu pov. Vykonva ich bu vo vlastnej rii,
alebo s pomocou dobrovonch organizci SZOPK,
Strom ivota, Zelen linka. V roku 1997 sme dostali na
dve zemia prspevok z Fondu ivotnho prostredia (P).
Pri praktickej ochrane zpasme s nedostatkom financi,
o nm brni zapoji do ochrany miestnych obanov.
Takisto je nedostatok ud, s problmy s ich ubytovanm
a rozvanm na plochy. Problm je aj narastanie potu
plch, ktor si vyaduj starostlivos. Mme nedostatok
vedomost o inku regulanch zsahov.
Podklady pre realizciu legislatvnej aj praktickej ochrany
zskavame pri plnen vskumnch loh. Zkladom je ma-
povanie, ktor prebieha kadorone. Zaali sme so sledo-
vanm vegetanch zmien a vplyvov regulanch zsahov
zaloenm trvalch plch v troch rezervcich. Uskuto-
uj sa tie inventarizan vskumy, v sasnosti v PR
Goove mlky a PR Hrabinka. Pri rieen teoretickch
problmov sa stretvame hlavne s nedostatkom odbor-
nch pracovnkov ochotnch nm pomc. V naom ze-
Raelinisk Slovenska
70
m by bolo potrebn zmapovanie raelinnch jeln v ju-
nej asti zemia, realizcia alch inventarizanch
vskumov, sledovanie zmien vodnho reimu, ale aj
zoologick vskum. Nestame kadorone kontrolova
zmapovan lokality. Nepoznme biolgiu najvzcnejch
druhov a vplyv regulanch zsahov na ich populcie.
Rieenm by bolo zapojenie diplomantov, ale i tu je
potrebn odborn metodick vedenie, ktor my nevieme
v plnej miere poskytn.
Nzvy rastlinnch taxnov s poda prce Marholda
& Hindka (1998). Pri zostavovan nasledovnho preha-
du boli okrem citovanej literatry pouit daje z inter-
nch materilov Sprvy NP Mal Fatra. Lokality s
vyznaen na mape 8.
PR Goove mlky
M rozlohu 6,83 ha a nachdza sa v k. . Turany. Prrod-
n rezervcia bola vyhlsen v roku 1988. Je to prechod-
n raelinisko s bohatou populciou Drosera rotundifolia
a reliktnm vskytom Trichophorum alpinum (Boskov
1974), ktor nebol u niekoko rokov pozorovan. Z ra-
elinnkov tu boli zisten druhy Sphagnum subnitens
a S. imbricatum (Pilous ined.).
Negatvne javy: zarastanie po ukonen pasenia a postup-
n vysuovanie. Rozsiahla chatov vstavba v okol
rezervcie.
Praktick starostlivos: raelinov as bola pravidelne
kadorone kosen. Pred piatimi rokmi boli v tejto asti
vyrban stromy a dolo aj k jej rozreniu. Pne boli
obalen iernou fliou, o zabrnilo povej vmladko-
vosti. Koreov vmladky s kadorone orezvan.
V asti rezervcie, na mieste vskytu porastov raelinnka
s rosikou a poslednho nlezu Trichophorum alpinum,
bola vytvoren otvoren plocha tm, e jele boli
vyrban a ich pne boli vytiahnut pomocou runho
navijaku. Aj tto as je kadorone kosen. Zaznamenali
sme renie raeliniskovch druhov vrtane Drosera
rotundifolia.
PR Hrabinka
M rozlohu 0,4 ha a nachdza sa v k. . Turany. Prrodn
rezervcia bola vyhlsen v roku 1988. Je to podsvahov
slatinn raelinisko. Boskov (1974) uvdza spoloen-
stv Caricetum davallianae carpaticum Sillinger 1933,
Caricetum diandrae carpaticum marda 1961, Filipen-
dulo-Geranietum palustris Koch 1926 a Caricetum goo-
denowii J. Braun 1915 caricetosum inflatae Klika et
marda 1944. Vyskytuj sa tu druhy Drosera anglica,
Carex hosteana, Pinguicula vulgaris a i.
Negatvne javy: z rozsiahlejej sstavy mokrad zostal
zachovan iba zvyok, obklopen odvodnenmi plo-
chami, m poklesla hladina podzemnej vody. V sas-
nosti sa na malej ploche nachdzaj u len zvyky
horeuvedench spoloenstiev, druh Carex diandra nebol
pozorovan vbec. Slatina od okrajov zarast nletom
jel. Nebezpeenstvo predstavuje riaci sa druh Carex
paniculata. Vskyt Drosera anglica je sporadick, pozo-

rovanch je vdy len niekoko jedincov, v poslednch
rokoch nekvitncich.
Praktick starostlivos: Plocha je kadorone kosen,
v roku 1997 rozren vrubom. Po zsahu sme pozoro-
vali okamit nstup mokraovch druhov.
PR Moiar
M rozlohu 8 ha a nachdza sa v k. . Stankovany.
Prrodn rezervcia bola vyhlsen v roku 1993. zemie
je charakteristick vverom minerlnych vd a plochmi
ttovitmi travertnovmi tvarmi. Plocha je pokryt
mozaikou spoloenstiev zvzov Molinion Koch 1926,
Phragmition Koch 1926 a Caricion davallianae Klika
1934, asto s dominanciou jednho z alej uvedench
druhov (Klika 1934). Vskumom zemia sa zaoberal
marda (1953). Z ohrozench druhov sa tu nachdzaj:
Cladium mariscus, Schoenus ferrugineus, Schoenoplectus
tabernaemontani, Trichophorum pumilum, Triglochin ma-
ritimum, Centaurium littorale subsp. uliginosum, Salix
rosmarinifolia, Pinguicula vulgaris. Nvrh osobitnho
reimu ochrany spracovala Doboov (1995).
Negatvne javy: rezervcia je asto navtevovan kvli
minerlnej vode aj na bicykloch a motorkch. V minulosti
tu bolo kpalisko, vo zvyku vane sa dodnes kpu deti,
m sa zneisuj pramene minerlnych vd. Dochdza
k zniovaniu hladiny podzemnej vody v dsledku hroma-
denia suiny a zarastania vbami, brezami, osikami, boro-
vicami a smrekom. Najvie nebezpeenstvo preds-
tavuje expanzvne sa riaci druh Phragmites australis.
as rezervcie je kadorone vyplen miestnymi
obanmi.
Praktick starostlivos: v roku 1997 sme dostali na jej
realizciu prspevok z Fondu P. Rezervcia bola z v-
ej asti vykosen, dolo k rozsiahlym vrubom. Vek
as plochy bola vykosen aj v rokoch 1998 a 1999
v rii Sprvy NP Mal Fatra a za pomoci
dobrovonkov. V roku 1998 boli zaloen tri trval
monitorovacie plochy.
PR Kozinsk
M rozlohu 8 ha a nachdza sa v k. . Zzriv. Prrodn
rezervcia bola vyhlsen v roku 1980. Predtm to bolo
chrnen nlezisko s vskytom Trollius europaeus. Ide
o mokr lky s niekokmi prameniskami. Na ploche 0,5
ha sa nachdza slatina s druhmi Carex dioica, C. daval-
liana, Pinguicula vulgaris, Dactylorhiza lapponica.
Negatvne javy: nepravideln obhospodarovanie, obasn
prechody vekch std dobytka v dsledku oho doch-
dza k reniu burinnch druhov a zarastaniu nletom.
Kompetitvne slabie slatinn druhy ohrozuj invzne sa
riace trsy Carex paniculata. Nemaj ancu ani v okol,
pretoe s tam biotopy s inmi ekologickmi nrokmi.
Praktick starostlivos: lne asti s obas vykosen
miestnymi ponohospodrmi po dohode so Sprvou. Sla-
tina bola poas poslednch rokov kosen krovinorezom.
V minulch rokoch dolo tie k vrubu nletovch
drevn.
Raelinisk Slovenska
71
PP Brikova mlka
M rozlohu 0,6 ha a nachdza sa v k. . Zzriv. Prrodn
rezervcia bola vyhlsen v roku 1974. Je to raelinisko
s vskytom spoloenstiev zo zvzov Sphagnion Kstner
et Flssner 1933, Caricion fuscae Koch 1926 em. Klika
1934, Caricion lasiocarpae Vanden Berghen in Lebrun et
al. 1949 em. Rybnek in Rybnek et al 1984, Calthion
(asocicia Cirsietum rivularis Nowiski 1927) a Parvo-
potamion Vollmar 1947 (Urbanov 1994). Vskyt druhov
Comarum palustre, Oxycoccus palustris, Utricularia vul-
garis, Menyanthes trifoliata. V minulosti tu bola zazna-
menan aj Drosera rotundifolia, v sasnosti jej vskyt
nebol potvrden.
Negatvne javy: okolit pasienok zarstol borovicovm
lesom. Na raelinisku bol majiteom vykopan odvod-
ovac kanl, o prispelo k zneniu hladiny podzemnej
vody. Dochdza k masovmu zberu druhu Menyanthes
trifoliata.
Praktick opatrenia: Sprva NP Mal Fatra ohradila rae-
linisko na ochranu pred dobytkom. Bol zasypan odtok
a vyrban nletov dreviny. Na zlepenie stavu rae-
liniska bol vypracovan projekt, na ktor nie s zabez-
peen finann prostriedky.
Pripravovan CHA Hate
M rozlohu 0,6 ha a nachdza sa v k. . Terchov. Zacho-
vali sa tu zvyky slatinnch pramensk s vekou popul-
ciou Epipactis palustris, Pinguicula vulgaris, Pedicularis
palustris, Hippochaete variegata a i. (Doboov 1998).
Negatvne javy: lokalita sa nachdza na okraji obce, kam
s smerovan stavebn aktivity. O vstavbu na lokalite
prejavilo zujem viacero podnikateov.
Praktick opatrenia: zatia len v usmerovan snh o v-
stavbu. V budcnosti bude potrebn obasn kosenie.
Lokalita je obas prepsan jednotlivmi kusmi dobytka.
Pripravovan CHA Uhonky
Dve plochy s vmerou 3,2 ha sa nachdzaj v k. . Tura-
ny. Je to slatinn raelinisko s vskytom Drosera rotundi-
folia, D. anglica a ich krenca Drosera obovata, Utri-
cularia minor, Eleocharis quinqueflora a i. Plochy sa
nachdzaj vo vojenskom priestore.
Negatvne javy: plochy zarastaj druhom Molinia cae-
rulea, ktor tvor hrub vrstvy suiny a nletom vb, jel
a briez.
Praktick opatrenia: v roku 1997 boli obidve plochy
vykosen a bol odstrnen nlet z financi Fondu P. Bol
vypracovan projekt na zchranu kriticky ohrozenho
druhu Drosera anglica. Na plochch boli vykopan plyt-
k priehlbeniny na podporu renia druhu. Zatia neboli
pozorovan kladn vsledky.
Pripravovan CHA Pleiv
M odhadovan rozlohu 5 ha a nachdza sa v k. . Zzri-
v. Predstavuje sstavu mezofilnch a slatinnch lk,
pramensk a mench vodnch plch s vskytom Menyan-
thes trifoliata, Epipactis palustris, Carex davalliana, na
suchch miestach Gladiolus imbricatus, Lilium bulbife-
rum a Orchis ustulata (Doboov 1997).
Negatvne javy: zarastanie nletom, prehanie vekch
std dobytka, zmeny v dsledku ukonenia kosenia.
Praktick opatrenia: neboli uskutonen, okrem dohody
s drustvom o ukonen prehania a pasenia. V roku
1998 tu boli zaloen dve trval monitorovacie plochy.


Literatra
Boskov, E. 1974. Ochranrsky vskum moiarnych biocenz Turianskej kotliny. s. ochrana prrody, Bratislava, 14:
59-102.
Doboov, A. 1995. Nvrh ORO PR Moiar. Ms. Depon. in: Sprva NP Mal Fatra, Varn.
Doboov, A. 1997. Inventarizan vskum lokality Pleiv v k. . Zzriv. Ms. Depon in: Sprva NP Mal Fatra, Varn.
Doboov, A. 1998. Nvrh na ochranu CHA Hate. Ms. Depon. in: Sprva NP Mal Fatra, Varn.
Klika, J. 1934. O rostlinnch spoleenstvech stankovanskch travertnu a jejich sukcesi. Rozpravy II. tdy esk
akademie, XLIV, 8: 1-11.
Marhold, K. & Hindk, F. (eds.) 1998. Zoznam vych a nich rastln Slovenska. Veda, Bratislava, 687 p.
Pilous, Z. (Ms.). Goove mlky. Ms. sine dato. Depon. in: Sprva NP Mal Fatra, Varn, 2 p.
Ruikov, H., Halada, ., Jedlika, L. & Kalivodov, E. 1996. Biotopy Slovenska. KE SAV, Bratislava, 191 p.
marda, J. 1953. Spoleenstva stankovanskch travertn. Biolgia, Bratislava, VIII/2: 145-147.
Urbanov, V. 1994. Brikova mlka, floristicko fytocenologick charakteristika. Ms. Depon. in: Sprva NP Mal Fatra,
Varn. 11 p.


Recenzent: Mgr. Viera Stanov
Raelinisk Slovenska
72
Mapa 8: 1 PR Goove mlky; 2 PR Hrabinka; 3 PR Moiar; 4 PR Kozinsk; 5 PP Brikova mlka; 6 Pripravovan CHA Hate;
7 Pripravovan CHA Uhonky; 8 Pripravovan CHA Pleiv.
Raelinisk Slovenska
73
Charakteristika raelinsk Nrodnho parku Nzke Tatry
Peter Turis

Characteristics of peatlands in the National Park Nzke Tatry
Nzke Tatry (Low Tatras) is a mountainous part of the central part of Slovakia, the second highest hills of the West Carpathians. The
most valuable peatland localities from the point of view of flora in the territory of NP Nzke Tatry are presented in the paper. The
national park is an area very rich in water sources. Oligotrophic, mesotrophic and eutrophic peatland localities have been mapped in
the national park. The most frequent are fens (alkaline-poor and alkaline-rich) and raised bogs are the most rare. The most important
threats, in addition to management, are mentioned about each locality. About 17 % of threatened and endangered species of the national
park are growing on peatlands. The most important species are: Calla palustris, Oxycoccus palustris, Carex dioica, Menyanthes
trifoliata, Triglochin maritima.

Nzke Tatry s vznamnou pramennou oblasou Sloven-
ska. Dostatok vody podmienil vznik a existenciu pomerne
vekho mnostva mokrad chpanch v irom zmysle.
Vinou ide o pramenisk a vlhkomiln spoloenstv
v ich okol, pozd bystrn, alebo potokov. Raelinsk (cf.
Hberov 1996) je menej a s sstreden najm do kotln,
doln, alebo na ptia svahov. Ich vmera je mal, vo
vine prpadov len niekoko rov. V Nrodnom parku
Nzke Tatry (NAPANT) s zastpen nerovnomerne, iba
v oblasti Horehronskho podolia medzi Breznom a Pustm
Poom je ich vskyt koncentrovanej.
Vegetciu rznych typov mokrad Nzkych Tatier opsal
u Sillinger (1933). Vartkov (1975), Ruikov (1980,
1986) a Ondrejov & Hrivnk (1994) uvdzaj floristick
a fytocenologick pomery raelinsk liptovskej asti
NAPANTu. Oblas Horehronia spracovali Hberov
(1968, 1976, 1979) a Turanov (1970).
Inventarizcia raelinsk na zem NAPANT bola vyko-
nvan v rmci mapovania mokrad, ktor pred nieko-
kmi rokmi organizoval Slovensk zvz ochrancov pr-
rody a krajiny a ete stle nie je ukonen. Poas
mapovania sme zaznamenali prtomnos oligotrofnch,
mezotrofnch i eutrofnch raelinsk. Najvzcnejie z nich
s vrchovisk, km najpoetnejiu skupinu tvoria slatiny
(s nzkym i vysokm obsahom uhliitanov).
Nzvoslovie rastlinnch druhov je poda prce Marholda
& Hindka (1998), nzvoslovie syntaxnov poda prce
Mucinu & Maglockho (1985). Lokality s vyznaen na
mape 9.
Floristicky najhodnotnejie raelinisk
Kalite
Nachdza sa v ochrannom psme nrodnho parku na
plochom chrbte Starohorskch vrchov vchodne od kty
Hrub vrch (1 169 m) v katastrlnom zem (k. .) Pod-
konice. Dve nelesn enklvy s nepatrnm sklonom a roz-
lohou pribline 0,7 ha predstavuj vrchovisko solignneho
typu s vskytom napr. Drosera rotundifolia, Eriophorum
vaginatum a Trientalis europaea (jedin znma lokalita
v NAPANT).
Pohorelsk Maa
Pvodn komplex raelinnch lk s rozlohou 26,6 ha
medzi obcou Pohorel a osadou Pohorelsk Maa je od
roku 1979 sasou prrodnej rezervcie (PR) Vrchovisko
pri Pohorelskej Mai. V dsledku nevhodnch zsahov
Raelinovch zvodov n. p. Bratislava koncom 70. rokov
a zarastanm drevinami takmer plne zanikol. Na zvy-
koch s rozlohou pribline 0,3 ha sa udrali fragmenty
vrchoviskovch fytocenz a prechodnch raelinsk
zaradench do asocici Sphagnetum medii Kstner et
Flssner 1933 a Caricetum goodenowii so zastpenm Erio-
phorum vaginatum (len 4 potvrden lokality v NAPANT),
Oxycoccus palustris, alebo Calla palustris (2 lokality
v NAPANTe). al postup sukcesie bol spomalen vru-
bom drevn a kosenm vybranch ast.
Meandre Hrona
Mokrade v nrodnej prrodnej rezervcii (NPR) Meandre
Hrona (k. . Telgrt a umiac), vyhlsenej v roku 1980
pozd oboch brehov Hrona medzi Telgrtom a ervenou
Skalou na ploche 103,8 ha, patria k najrozsiahlejm na
zem NAPANTu. Komplex vlhkch lk a slatn zo
zvzov Eriophorion gracilis, Caricion davallianae a Ca-
ricion fuscae postupne zanik v dsledku sukcesie drevn.
Z dvodu zachovania charakteristickch ukok slatn
tohoto reginu prikroila Sprva NAPANT k vrubu
drevn a koseniu na vybranch plochch. Pozitvne
vsledky sa tu prejavili u po 2 3 rokoch, ke sme
zaznamenali prtomnos Menyanthes trifoliata, Carex di-
andra, Parnassia palustris, Pedicularis palustris, Primu-
la farinosa a Triglochin palustre, ktor predchdzajcim
inventarizanm prieskumom neboli potvrden. Zrove
sa podstatne zvila abundancia Dactylorhiza majalis
a Drosera rotundifolia. Predpokladme vak, e na uve-
den skutonosti okrem vplyvu manamentu malo pria-
zniv inky aj vie mnostvo zrok vo vegetanom
obdob.
Hnileck jelina
NPR Hnileck jelina predstavuje komplex vlhkch lk,
horskch jelovch lunch lesov, pramensk a slatn
s vysokm obsahom uhliitanov na nive Hnilca a Zboj-
nckeho potoka. Bola vyhlsen v roku 1988 na ploche
84,6 ha. K NAPANTu patr len menia as v k. . Telgrt
s vmerou 14,5 ha. V minulosti kosen a spsan slatinn
raelinisk s najviac ohrozovan sukcesiou. V zujme
ich zachovania bol na vybranch plochch realizovan
vrub drevn a kosenie.
Raelinisk Slovenska
74
Liptovsk Teplika
Zvyky pekne vyvinutej mozaiky slatinnch spoloen-
stiev s nzkym i vysokm obsahom uhliitanov sa zacho-
vali na nive ierneho Vhu v k. . Liptovsk Teplika
a Vikartovce, juhovchodne od obce Liptovsk Teplika.
Pvodne rozsiahlejie plochy boli v minulosti vemi
negatvne zasiahnut vstavbou zariaden pre odber pitnej
vody a nslednm odvodnenm. Na rozlohe pribline 10
ha tu ete rastie v poet vzcnych a ohrozench
druhov, ako Carex capillaris L. subsp. chlorostachys
(Stev.) .Lve et D.Lve et Raymond, Drosera rotun-
difolia, Ligularia sibirica, Pinguicula vulgaris, Primula
farinosa, Salix rosmarinifolia, Triglochin palustre. Z po-
hadu zemnej ochrany patr severn as lokality do
2. stupa a jun as do 3. stupa ochrany.
Demnov
Slatinn raelinisko zo zvzu Caricion davallianae, s v-
merou pribline 0,4 ha sa nachdza na zaiatku Dem-
novskej doliny. Je stanoviom pre druhy Dactylorhiza
incarnata, Menyanthes trifoliata, Salix rosmarinifolia,
alebo Triglochin maritima, ktor s v NAPANTe zried-
kav. Jeho aliu existenciu ohrozuje sukcesia.
Chraste
Medzi obcami Liptovsk Kr a Dbrava sa zachovala
vemi cenn mokra s rozlohou asi 2,5 ha. Reprezentuje
mozaiku slatinnch a prechodnch raelinsk. Okrem via-

cerch vzcnejch rastln charakterizujcich uveden
typy raelinsk (Epipactis palustris, Menyanthes trifoli-
ata, Pedicularis palustris, Pinguicula vulgaris, Salix
rosmarinifolia, Drosera rotundifolia, Oxycoccus palus-
tris) tu na jedinej lokalite v NAPANT rastie aj Comarum
palustre. Z dvodu zachovania floristickch hodnt bola
na asti mokrade realizovan likvidcia sukcesnch
drevn.
Z pohadu biodiverzity s raelinisk a ich flra vzna-
mnou zlokou NAPANT. V pripravovanom ervenom
zozname rastln NAPANT tvoria taxny tchto biotopov
pribline 17 %. Viacer z nich s kriticky, alebo vemi
ohrozen aj v rmci Slovenska, napr. Calla palustris,
Oxycoccus palustris, Carex dioica, Menyanthes trifoliata,
Triglochin maritima (cf. Maglock et al. 1996).
Problmy ochrany raelinsk s dnes veobecne znme.
Najvie negatva pre tieto biotopy predstavuje antro-
pognna innos priamo na lokalitch, alebo v bezpros-
trednom okol (odvodovanie, zasypvanie, stavebn
aktivity, neprimeran ponohospodrske vyuvanie) a po-
stupn zarastanie v procese sukcesie, svisiace so zni-
kom tradinho extenzvneho vyuvania tchto plch.
Ich osobitn zemn ochrana v NAPANT bola iastone
realizovan vyhlsenm NPR Meandre Hrona, NPR Hni-
leck jelina, PR Vrchovisko pri Pohorelskej Mai, PR
Sliaske travertny a PR Jelie, ktor predstavuj najroz-
siahlejie mokrade.

Literatra
Hberov, I. 1968. Prspevok k poznaniu rozrenia porastov s Carex davalliana na Horehron. Biolgia, Bratislava, 23/7: 530-535.
Hberov, I. 1976. Pflanzengeselschaften der Torfwiesen im Horehron-Gebiet. Acta F. R. N. Univ. Comen. Botanica XXV: 67-
126.
Hberov, I. 1979. Caricetum diandrae Jonas 32 auf dem Gebiete der Slowakei. Acta F. R. N. Univ. Comen. Botanica XXVII: 39-52.
Hberov, I. 1996. Raelinn a slatinn biotopy. In: Ruikov, H., Halada, ., Jedlika, L. & Kalivodov, E. (eds.) Biotopy Sloven-
ska. Prruka k mapovaniu a katalg biotopov. stav krajinnej ekolgie SAV, pp. 100-104.
Maglock, ., Ferkov, V. & Halada, . 1996. Zoznam vyhynutch, ohrozench, vzcnych a chrnench taxnov vych rastln
flry Slovenska. In: Ruikov, H., Halada, ., Jedlika, L. & Kalivodov, E. (eds.) Biotopy Slovenska. Prruka k mapovaniu
a katalg biotopov. stav krajinnej ekolgie SAV, pp. 146-159.
Marhold, K. & Hindk, F. (eds.) 1998. Zoznam nich a vych rastln Slovenska. Veda, Bratislava, 687 p.
Mucina, L. & Maglock, . (eds.) 1985. A List of Vegetation Units of Slovakia. Documents phytosociologiques, Vol. IX, Cameri-
no, pp. 175-220.
Ondrejov, I. & Hrivnk, R. 1994. Zaujmav mokradn lokality z okolia Liptovskej tiavnice. Bull. Slov. Bot. Spol., Bratislava,
16: 99-101.
Ruikov, H. 1980. Spoloenstv zvzu Caricion davallianae Klika 1934 v Liptovskej kotline. Biolgia, Bratislava, 35/4: 275-284.
Ruikov, H. 1986. Trvne porasty Liptovskej kotliny. Biologick prce. Veda, Bratislava, XXXII/2: 144 p.
Sillinger, P. 1933. Monografick studie o vegetaci Nzkch Tater. Orbis, Praha, 339 p.
Turanov, A. 1970. Lokality raelinnch spoloenstiev na Horehron. Pamiatky Prroda 5: 19-20.
Vartkov, E. 1975. Floristick pomery severovchodnej asti Nzkych Tatier oblasti ierneho Vhu. Rigorzna prca. Depon. in:
Katedra systematickej botaniky PrF UK, Bratislava, 186 p.

Recenzent: RNDr. Izabela Hberov, CSc.
Raelinisk Slovenska
75
Mapa 9: 1 Kalite; 2 Pohorelsk Maa; 3 Meandre Hrona; 4 Hnileck jelina; 5 Liptovsk Teplika; 6 Demnov; 7 Chraste;
8 PR vihrov; 9 PP Beeovsk travertny; 10 Komjatnianska dolina; 11 Sestrsk dolina.
Raelinisk Slovenska
77
Charakteristika raelinsk Tatranskho nrodnho parku
Rudolf olts

The Tatra Mountains National Parks peatland characteristic
The Tatra Mountains are located in the north of Slovakia at the border with Poland, and have the highest altitude in Carpathians with
highest peak reaching 2,655 m above sea level. The relief is varied with huge glacial forms such as moraines and lakes. The non-forested
peatlands in the Tatra Mountains National Park and its protective zone cover a total area of 220 ha (rough assessment). Minerotrophic
fens are restricted to the protective zone with an occurrence of species like Carex davalliana, Primula farinosa, Eleocharis palustris,
E. quinqueflora, Pedicularis sceptrum-carolinum and rare moss relicts Meesia triquetra, Paludella squarrosa, Calliergon trifarium and
Helodium blandowii. If we included forested peatlands such as spruce bogs and birch and pine bogs, the total area would be 880 ha.
Due to an increase in precipitation and a decrease in temperature, transitional bogs and raised bogs occur in higher altitudes and
untouched ombrotrophic bogs are confined to the subalpine and alpine zones, with dominant species being Trichophorum alpinum,
T. cespitosum, Scheuchzeria palustris, Carex limosa and Eriophorum vaginatum. Some more important peatland localities are listed and
a survey of plant communities is presented.

Na zem Tatranskho nrodnho parku, vrtane ochran-
nho psma je asi 220 ha raelinsk. Je to len hrub od-
had. Rozloha bola zisten z prce Rauinu & Janotu
(1963), ktor z podhorskho vegetanho stupa Tatier
uvdzaj asi 90 ha raelinsk. Celkov plochu raelinsk
v jadrovch znach rezervci TANAPu vetne plch
inicilnych tdi ombrotrofnch vrchovsk v alpnskom
vegetanom stupni mono odhadn asi na 130 ha. Ak by
sme pripotali plochu podmanch smren, podm-
anch jedln a raelinovch brezn, v tom prpade ich
plocha v TANAPe a jeho ochrannom psme dosahuje asi
880 ha.
Topognne a solignne slatiny s vlune viazan na
ochrann psmo (asi 50 ha) TANAPu. Ombrognne vr-
chovisk (asi 25 ha) s viazan na horn montnny a na
subalpnsky stupe a pecifick typy raeliniskovch
fytocenz s dominantnmi druhmi Trichophorum alpi-
num, T. cespitosum a Eriophorum vaginatum, klasifikova-
n ako vrchovisk sa zriedkavo vyskytuj aj v alpnskom
vegetanom stupni. Znan as raelinnch ekotopov
tvoria prechodn raelinisk (asi 145 ha), ktor sa
vyskytuj od podhorskho a do alpnskeho vegetanho
stupa.
Z hadiska druhovej diverzity s najhodnotnejie slatiny
a prechodn raelinisk. Napr. na prechodnom raelinisku
na Slepom plese je zaznamenan hojn vskyt vzcnych
druhov Scheuchzeria palustris a Carex limosa. Raelinis-
ko sa vyvja smerom k vrchovisku a uveden druhy s
typick pre inicilne tdi. Okrem slatinnch druhov ako
Carex davalliana, Primula farinosa, Eleocharis palustris,
E. quinqueflora a alch je pre vegetciu podtatranskch
slatn charakteristick astej vskyt druhu Pedicularis
sceptrum-carolinum. Z machorastov bolo zistench viac
vzcnych glacilnych reliktov Meesia triquetra a Palu-
della squarrosa, v tesnej blzkosti, ale u mimo ochran-
nho psma aj Calliergon trifarium a Helodium blando-
wii. V Tatranskom nrodnom parku je zisten vertiklne
najvy vskyt glacilneho reliktu machu Paludella
squarrosa v bvalom eskoslovensku (a asi aj v strednej
Eurpe) v nadmorskej vke 1240 m v st Tomanovej
doliny do Tichej doliny v spoloenstve Caricetum
paniculatae zo zvzu Caricion rostratae.
Zdalo by sa, e legislatvna ochrana vyplvajca zo Z-
kona NR SR . 287/94 Z. z. o ochrane prrody a krajiny je
dostatonou zrukou ochrany raelinsk na zem nrod-
nho parku a jeho ochrannho psma. Nie je to tak. Jed-
nou z prin je zmena vlastnckych vzahov. Prehanm
dobytka boli naprklad silne pokoden nesmierne vzcne
rannoholocnne slatinn lky pri Pribyline v ochrannom
psme TANAPu, kde plat 2. stupe ochrany, to znamen,
e na intenzvny chov hospodrskych zvierat je potrebn
shlas orgnu ochrany prrody. Jadro lokality bolo v roku
1998 oploten. Dotciu na oplotenie poskytol ttny fond
ivotnho prostredia, prce boli vykonan ttnymi lesmi
TANAPu. Nrodn prrodn rezervcia (NPR) Machy pri
Podbanskom je vo vlastnctve urbaritu Liptovsk Koka-
va. ahanm dreva priamo cez jadro rezervcie vznikli
ryhy hlbok viac ako meter. Poda vysvetlenia tto vlast-
nci nechceli pokodi zdrav les, tak ho ahali cez bez-
cenn bainy.
Nomenklatra machorastov je poda Kubnskej & Janovi-
covej (1998), cievnatch rastln poda Marholda & Hin-
dka (1998), syntaxnov poda Rybnka et al. (1984),
resp. Mucinu & Maglockho (1985).

Prehad maloplonch chrnench zem
(MCH) s vznamnejm vskytom raelinsk
na zem TANAPu
Vber maloplonch chrnench zem s vznamnejm
vskytom raelinsk je poznaen subjektvnym prstu-
pom, pretoe takmer v kadej doline na krytaliniku s
rozsiahlejie, i menej rozsiahle spoloenstv s dominu-
jcim Eriophorum vaginatum, priom nie vetky dolinov
komplexy s preskman v rovnakej miere. Tento fakt
ovplyvnil aj prezentciu vznamnejch raelinnch eko-
systmov. T zodpoved rovni poznania zemia. Na-
prklad v prpade Mlynickej doliny, resp. Trojrohho
plesa v Doline Bielej vody je detailnejie (Krajina 1933,
Rybnek et al. 1984, Vicenkov 1998, Hada et al.
1969). Vmera raelinsk v jednotlivch MCH nezodpo-
ved celkovej vmere MCH, pretoe raelinisko neraz
predstavuje len jeho nepatrn as.
Napriek tomu, e prehad MCH sa zameriava na
raeliniskov fytocenzy v uom chpan, ich prezen-
tcia v tomto prspevku nie je vdy obmedzen len na fy-
tocenzy tried Scheuchzerio-Caricetea fuscae a Oxycocco-
Sphagnetea. V niektorch prpadoch s prezentovan aj
Raelinisk Slovenska
78
Tab. 1: Odhadovan vmery raelinsk v Tatranskom nrodnom parku a jeho ochrannom psme v ha.

vznamnejie fytocenzy lesnch raelinsk podzvzu Eu-
Vaccinio-Piceenion, zvzu Eriophoro-Betulion pubes-
centis a Alnion glutinosae. Zvzy Caricion rostratae
a Calthion reprezentuj vznamn mokraov biotopy.
Niektor glacilne relikty z machorastov, i vzcne ciev-
nat rastliny ako Iris sibirica a Pedicularis sceptrum-
carolinum zasahuj aspo do niektorch spoloenstiev
zmienench zvzov.
Krajinom (1933) opsan spoloenstvo Eriophoretum
vaginati tatricum nebolo zahrnut do prehadu rastlinnch
spoloenstiev raelinsk (Rybnek et al. 1984). vahy
o fytocenologickom zatrieden tohto ekologicky a floris-
ticky vyhranenho spoloenstva smeruj k triede Oxy-
cocco-Sphagnetea. Dvodom tchto vah je obligtna
ombrognnos spoloenstva a dominancia druhu Erio-
phorum vaginatum. Hada (1956) nemal iadne pochyb-
nosti o fytocenologickej prslunosti spoloenstva a zatrie-
dil ho medzi spoloenstv vrchovsk (do zvzu Sphagnion
fusci Br.-Bl. 1926). Pri snahe o fytocenologick zatrie-
denie spoloenstva Eriophoretum vaginati tatricum treba
vzia do vahy u takmer zabudnut Krajinov (1933) zvz
Eriophorion vaginati. Nzov Eriophoretum vaginati tatri-
cum vak nezodpoved kdu fytocenologickej nomen-
klatry, preto ho treba povaova len za doasn, pra-
covn nzov.
Maloplon chrnen zemia s vznamnejm vskytom
raelinsk na zem TANAPu a jeho ochrannho psma s
v nasledujcom prehade zoraden abecedne, a to najskr
nrodn prrodn rezervcie (NPR) a prrodn rezervcie
(PR) a potom chrnen nlezisk (CHN). Vyznaen s
na mape 10.
PR Blat
M rozlohu 37,7 ha a bola vyhlsen v roku 1991. Nach-
dza sa v k. . trba. Vznamnejie raeliniskov fytoce-
nzy:
Eriophoro-Betulion pubescentis Pass. et Hoffmann 1968
Eriophoro vaginati-Betuletum pubescentis (Hueck 1925)
Pass. et Hoffmann 1968.
Sphagno recurvi-Caricion canescentis Passarge (1964) 1978
Carici rostratae-Sphagnetum apiculati Oswald 1923
PR Bor
M rozlohu 133,61 ha a bola vyhlsen v roku 1991.
Nachdza sa v k. . Javoriny. Vznamnejie raeliniskov
fytocenzy poda Kubka et al. (1997), omka et al.
(1996):
Eu-Vaccinio-Piceenion Oberd. 1957
Sphagno palustris-Piceetum (Svoboda 1939) omk 1979
Bazzanio-Piceetum (Schmid et Gaisberg 1936) Br.-Bl. et
al. 1939
Eriophoro-Betulion pubescentis Pass. et Hoffmann 1968
Eriophoro vaginati-Betuletum pubescentis (Hueck 1925)
Pass. et Hoffmann 1968.
PR ikovsk
M rozlohu 6,2 ha a bola vyhlsen v roku 1991.
Nachdza sa v k. . Javoriny. Vznamnejie raeliniskov
fytocenzy poda Vicenkovej et al. (1995):
Eu-Vaccinio-Piceenion Oberd. 1957
Bazzanio-Piceetum (Schmid et Gaisberg 1936) Br.-Bl. et
al. 1939
Sphagnion medii Kstner et Flssner 1933
Eriophoro vaginati-Sphagnetum recurvi Hueck 1925
Pino rotundatae-Sphagnetum Kstner et Flssner 1933,
corr. Neuhusl. 1969
NPR Dolina Bielej vody
M rozlohu 1661,11 ha a bola vyhlsen v roku 1991. Na-
chdza sa v k. . Tatranskej Lomnice a Javoriny. Vznam-
nejie raeliniskov fytocenzy poda Hadaa et al.
(1969) a Rybnka et al. (1984):
Sphagnion medii Kstner et Flssner 1933
Eriophoro vaginati-Sphagnetum recurvi Hueck 1925
Pino mugo-Sphagnetum Kstner et Flssner 1933
Oxycocco-Empetrion hermaphroditi Nordhagen 1936
Empetro hermaphroditi-Sphagnetum fusci Du Rietz
1926
Sphagno recurvi-Caricion canescentis Passarge (1964) 1978
Junco filiformis-Sphagnetum recurvi Osvald 1923
Sphagno nemorei-Caricetum canescentis Hada in Ha-
da et al. 1969
Leuko-Scheuchzerion palustris Nordh. 1943
Carici rostratae-Drepanocladetum fluitantis Hada et
Va 1967
Rhynchosporion albae Koch 1926
Drepanocladetum fluitantis Gams et Ruof 1929
NPR Kprov dolina
M rozlohu 3220,92 ha a bola vyhlsen v roku 1991.
Nachdza sa v k. . trbsk Pleso. Vznamnejie raelini-
skov fytocenzy poda Hadaa (1956):
Oxycocco-Empetrion hermaphroditi Nordhagen 1936
Eriophoretum vaginati tatricum Krajina 1933
Scirpo cespitosi-Sphagnetum compacti Warn 1926
Sphagnion medii Kstner et Flssner 1933
Eriophoro vaginati-Sphagnetum recurvi Hueck 1925
PR Kt
M rozlohu 11,22 ha a bola vyhlsen v roku 1991.
Nachdza sa v k. . Huncovce. Vznamnejie raelinis-
kov fytocenzy:
Caricion fuscae Koch 1926 em. Klika 1934
Caricetum goodenowii J. Braun 1915
PR Machy
M rozlohu 25,61 ha a bola vyhlsen v roku 1965.
Nachdza sa v k. . Liptovsk Kokava. Vznamnejie
raeliniskov fytocenzy:
Odhad Rauinu & Janotu (1963)
v ochrannom psme TANAPu
Jadrov zny rezervci TANAPu
a alpnsky vegetan stupe
Podman smreiny, podman
jedliny, raelinov breziny
Spolu
vmera
raelinsk
90 ha 130 ha 660 ha 880 ha
Raelinisk Slovenska
79

Raelinisko v Temnosmreianskej dolina ( sas NPR Kprov dolina)
foto: V. Stanov
Eu-Vaccinio-Piceenion Oberd. 1957
Sphagno palustris-Piceetum (Svoboda 1939) omk 1979
Bazzanio-Piceetum (Schmid et Gaisberg 1936) Br.-Bl. et
al. 1939
Sphagnion medii Kstner et Flssner 1933
Eriophoro vaginati-Sphagnetum recurvi Hueck 1925
Pino mugo-Sphagnetum Kstner et Flssner 1933
PR Medzi bormi
M rozlohu 6,55 ha a bola vyhlsen v roku 1980. Nach-
dza sa v k. . Zuberec. Vznamnejie raeliniskov fyto-
cenzy:
Caricion fuscae Koch 1926 em. Klika 1934
Caricetum goodenowii J. Braun 1915
Sphagnion medii Kstner et Flssner 1933
Eriophoro vaginati-Sphagnetum recurvi Hueck 1925
Andromedo polifoliae-Sphagnetum magellanici Bogdanov-
skaja-Gnienev 1928 em. Neuhusl in Rybnek et al. 1984
NPR Mengusovsk dolina
M rozlohu 1612,96 ha a bola vyhlsen v roku 1991.
Nachdza sa v k. . trbsk Pleso, Javorina. Vznamnej-
ie raeliniskov fytocenzy:
Oxycocco-Empetrion hermaphroditi Nordhagen 1936
Eriophoretum vaginati tatricum Krajina 1933
Drepanocladion exannulati Krajina 1933
Drepanocladetum exannulati Krajina 1933
NPR Mlynick dolina
M rozlohu 704,29 ha a bola vyhlsen v roku 1991. Na-
chdza sa v k. . trbsk Pleso. Vznamnejie rae-
liniskov fytocenzy poda Krajinu (1933), Rybnka et
al. (1984) a Vicenkovej 1998:
Sphagnion medii Kstner et Flssner 1933
Eriophoro vaginati-Sphagnetum recurvi Hueck 1925
Leuko-Scheuchzerion palustris Nordh. 1943
Carici rostratae-Drepanocladetum fluitantis Hada et
Va 1967
Drepanoclado fluitantis-Caricetum limosae (Kstner et
Flssner 1933) Krisai 1972
Scheuchzerio-Sphagnetum cuspidati Osvald 1923.
Oxycocco-Empetrion hermaphroditi Nordhagen 1936
Eriophoretum vaginati tatricum Krajina 1933
Drepanocladion exannulati Krajina 1933
Drepanocladetum exannulati Krajina 1933
Drepanoclado exannulati-Caricetum fuscae Krajina 1933
NPR Mokriny
M rozlohu 882,92 ha a bola vyhlsen v roku 1991.
Nachdza sa v k. . Tatranskej Lomnice a Raks. Vznam-
nejie raeliniskov fytocenzy poda omka et al.
(1993):
Eu-Vaccinio-Piceenion Oberd. 1957
Sphagno palustris-Piceetum (Svoboda 1939) omk 1979
Bazzanio-Piceetum (Schmid et Gaisberg 1936) Br.-Bl. et
al. 1939
Alnion glutinosae Malcuit 1929
Caltho laetae-Alnetum glutinosae omk (1961) 1979
Sphagnion medii Kstner et Flssner 1933
Eriophoro vaginati-Sphagnetum recurvi Hueck 1925
Caricion fuscae Koch 1926 em. Klika 1934
Caricetum goodenowii J. Braun 1915
Eriophoro-Betulion pubescentis Pass. et Hoffmann 1968
Eriophoro vaginati-Betuletum pubescentis Hueck 1925
em. Pass. et Hoffmann 1968
NPR Mraznica
M rozlohu 159,8 ha a bola vyhlsen v roku 1991. Na-
chdza sa v k. . Starho Smokovca a Batizoviec. Vz-
namnejie raeliniskov fytocenzy poda mardu (1960)
a Vicenkovej (1998):
Eu-Vaccinio-Piceenion Oberd. 1957
Sphagno palustris-Piceetum (Svoboda 1939) omk
1979
Bazzanio-Piceetum (Schmid et Gaisberg 1936) Br.-Bl. et
al. 1939
Alnion glutinosae Malcuit 1929
Caltho laetae-Alnetum glutinosae omk (1961) 1979
Eriophoro-Betulion pubescentis Pass. et Hoffmann 1968
Eriophoro vaginati-Betuletum pubescentis Hueck 1925
em. Pass. et Hoffmann 1968
Caricion fuscae Koch 1926 em. Klika 1934
Caricetum goodenowii J. Braun 1915
PR Pavlov
M rozlohu 58,49 ha a bola vyhlsen v roku 1991. Na-
chdza sa v k. . Javoriny. Vznamnejie raeliniskov
fytocenzy poda Vicenkovej et al. (1995):
Eu-Vaccinio-Piceenion Oberd. 1957
Sphagno palustris-Piceetum (Svoboda 1939) omk 1979
Eriophoro-Betulion pubescentis Pass. et Hoffmann 1968
Eriophoro vaginati-Betuletum pubescentis Hueck 1925
em. Pass. et Hoffmann 1968
Sphagnion medii Kstner et Flssner 1933
Eriophoro vaginati-Sphagnetum recurvi Hueck 1925
Pino rotundatae-Sphagnetum Kstner et Flssner 1933,
corr. Neuhusl. 1969
PR Po
M rozlohu 20,82 ha a bola vyhlsen v roku 1991.
Nachdza sa v k. . Starej Lesnej a Tatranskej Lomnice.
Vznamnejie raeliniskov ekosystmy:
Sphagno recurvi-Caricion canescentis Passarge (1964) 1978
Carici rostratae-Sphagnetum apiculati Oswald 1923
Raelinisk Slovenska
80
NPR Pramenite
M rozlohu 45,57 ha a bola vyhlsen v roku 1991. Na-
chdza sa v k. . Tatranskej Lomnice. Vznamnejie rae-
liniskov fytocenzy:
Alnion glutinosae Malcuit 1929
Caltho laetae-Alnetum glutinosae omk (1961) 1979
Eriophoro-Betulion pubescentis Pass. et Hoffmann 1968
Eriophoro vaginati-Betuletum pubescentis Hueck 1925
em Pass. et Hoffmann 1968
PR Slavkovsk jarok
M rozlohu 2,48 ha a bola vyhlsen v roku 1991. Na-
chdza sa v k. . Malho Slavkova. Poda mardu (1961)
sa druh Carex chordorrhiza vyskytoval na Slavkovskom
jarku v spoloenstve Sphagneto-Eriophoretum vaginati.
Lokalita je dokumentovan fotografiou a priloen je
fytocenologick zpis. Prirodzenou sukcesiou spoloen-
stvo zaniklo a posledn exemplre Carex chordorrhiza
boli zaznamenan na lokalite zaiatkom devdesiatych
rokov (oltsov ined.). Po dkladnej revzii lokality bude
potrebn zvi opodstatnenos prrodnej rezervcie.
NPR Studen doliny
M rozlohu 2222,41 ha a bola vyhlsen v roku 1991.
Nachdza sa v k. . Starho Smokovca, Tatranskej Lom-
nice a Javoriny. Vznamnejie raeliniskov fytocenzy:
Eu-Vaccinio-Piceenion Oberd. 1957
Bazzanio-Piceetum (Schmid et Gaisberg 1936) Br.-Bl. et
al. 1939
Oxycocco-Empetrion hermaphroditi Nordhagen 1936
Eriophoretum vaginati tatricum Krajina 1933
Sphagnion medii Kstner et Flssner 1933
Eriophoro vaginati-Sphagnetum recurvi Hueck 1925
Pino mugo-Sphagnetum Kstner et Flssner 1933
Sphagno recurvi-Caricion canescentis Passarge (1964)
1978
Sphagno nemorei-Caricetum canescentis Hada in Ha-
da et al. 1969
NPR Tich dolina
M rozlohu 5966,64 ha a bola vyhlsen v roku 1991.
Nachdza sa v k. . trbskho Plesa a Pribyliny. Vznam-
nejie raeliniskov fytocenzy sa nachdzaj v st To-
manovej doliny na lokalite pod trkami, kde je nevek

Tomanova dolina foto: R. olts
podman lka. Nachdza sa tu spoloenstvo zvzu
Caricion rostratae, s vskytom vzcneho glacilneho re-
liktu machu Paludella squarrosa (marda 1960) v spolo-
enstve Caricetum paniculatae.
NPR Uhliatk
M rozlohu 385,51 ha a bola vyhlsen v roku 1991.
Nachdza sa v k. . trbsk Pleso. Vznamnejie raeli-
niskov fytocenzy:
Sphagnion medii Kstner et Flssner 1933
Eriophoro vaginati-Sphagnetum recurvi Hueck 1925
Pino mugo-Sphagnetum Kstner et Flssner 1933
Sphagno warnstorfiani-Tomenthypnion Dahl 1957
Sphagno-Caricetum appropinquatae (marda 1948)
Rybnek 1974
Eu-Vaccinio-Piceenion Oberd. 1957
Sphagno palustris-Piceetum (Svoboda 1939) omk 1979
CHN Brezina
M rozlohu 1,16 ha a bola vyhlsen v roku 1991. Nach-
dza sa v k. . trbsk Pleso. Vznamnejie raeliniskov
fytocenzy:
Sphagno warnstorfiani-Tomenthypnion Dahl 1957
Sphagno-Caricetum appropinquatae (marda 1948)
Rybnek 1974
CHN Raelinisko
M rozlohu 0,32 ha a bola vyhlsen v roku 1991. Nach-
dza sa v k. . trbsk Pleso. Vznamnejie raeliniskov
fytocenzy:
Sphagnion medii Kstner et Flssner 1933
Eriophoro vaginati-Sphagnetum recurvi Hueck 1925
Andromedo polifoliae-Sphagnetum magellanici Bogda-
novskaja-Gnienev 1928 em. Neuhusl in Rybnek et al.
1984
Pino mugo-Sphagnetum Kstner et Flssner 1933

Prehad fytocenz raelinsk v Tatranskom
nrodnom parku
V prehade fytocenz raelinsk Tatranskho nrodnho
parku s uveden aj spoloenstv, ktor neboli pre-
zentovan v prehade MCH s vznamnejm vskytom
raelinsk na zem TANAPu. S to najm spoloenstv
slatn s vysokm obsahom uhliitanov a prechodnch rae-
linsk mezotrofnch
ekotopov. Na tieto lokality, napriek vypracovanm n-
vrhom, sa predbene nevzahuje legislatvna ochrana
(napr. slatiny pri Pribyline, Pecisk pri Oraviciach).
Prehad fytocenz raelinsk Tatranskho nrodnho
parku je doplnen niektormi, z hadiska genofondu
vznamnejmi mokraovmi fytocenzami, ktor neboli
zahrnut do systmu raelinsk.
Oxycocco-Sphagnetea Br.-Bl. et R. Tx. 1941
vrchovisk subkontinentlnej oblasti Eurpy:
Oxycocco-Empetrion hermaphroditi Nordhagen 1936
Eriophoretum vaginati tatricum Krajina 1933
Empetro hermaphroditi-Sphagnetum fusci Du Rietz 1926
Raelinisk Slovenska
81
Scirpo cespitosi-Sphagnetum compacti Warn 1926
Sphagnion medii Kstner et Flssner 1933
Eriophoro vaginati-Sphagnetum recurvi Hueck 1925
Andromedo polifoliae-Sphagnetum magellanici Bogdanov-
skaja-Gnienev 1928 em. Neuhusl in Rybnek et al. 1984
Pino rotundatae-Sphagnetum Kstner et Flssner 1933,
corr. Neuhusl. 1969
Pino mugo-Sphagnetum Kstner et Flssner 1933
Scheuchzerio-Caricetea fuscae R. Tx. 1937
Slatiny s nzkym obsahom uhliitanov:
Drepanocladion exannulati Krajina 1933
Drepanocladetum exannulati Krajina 1933
Drepanoclado exannulati-Caricetum fuscae Krajina 1933
Caricion fuscae Koch 1926 em. Klika 1934
Caricetum goodenowii J. Braun 1915
Slatiny s vysokm obsahom uhliitanov:
Sphagno warnstorfiani-Tomenthypnion Dahl 1957
Sphagno warnstorfiani-Eriophoretum latifolii Rybnek
1974
Sphagno-Caricetum appropinquatae (marda 1948) Ryb-
nek 1974
Sphagno warnstorfiani-Caricetum davallianae Rybn-
ek 1984
Caricion davallianae Klika 1934
Eleocharitetum paciflorae Ldi 1921
Valeriano simplicifoliae-Caricetum davallianae Mora-
vec 1966
Caricion lasiocarpae Van Den Berghen in Lebrun et al.
1949 em. Rybnek 1984
Valeriano-Caricetum flavae Pawowski, Pawowski et
Zarzycki 1960
Drepanoclado revolventi-Caricetum diandrae (Kopeck
1960) Rybnek 1984
Drepanoclado revolventi-Caricetum lasiocarpae (Koch
1926) Rybnek 1984
Prechodn raelinisk mezotrofnch ekotopov:
Eriophorion gracilis Psrg. in Oberd. 1957 em. Rybnek
Agrostio caninae-Caricetum diandrae Paul et Lutz 1941
Carici limosae-Sphagnetum contortii Warn 1926
Prechodn raelinisk oligotrofnch ekotopov:
Rhynchosporion albae Koch 1926
Drepanocladetum fluitantis Gams et Ruof 1929
Sphagno recurvi-Caricion canescentis Passarge (1964)
1978
Junco filiformis-Sphagnetum recurvi Osvald 1923
Sphagno nemorei-Caricetum canescentis Hada in Ha-
da et al. 1969
Carici rostratae-Sphagnetum apiculati Oswald 1923
Leuko-Scheuchzerion palustris Nordh. 1943
Carici rostratae-Drepanocladetum fluitantis Hada et
Va 1967
Drepanoclado fluitantis-Caricetum limosae (Kstner et
Flssner 1933) Krisai 1972
Scheuchzerio-Sphagnetum cuspidati Osvald 1923
Alnion glutinosae Malcuit 1929
Caltho laetae-Alnetum glutinosae omk (1961) 1979
Eriophoro-Betulion pubescentis Pass. et Hoffmann 1968
Eriophoro vaginati-Betuletum pubescentis Hueck 1925
em. Pass. et Hoffmann 1968
Eu-Vaccinio-Piceenion Oberd. 1957
Sphagno palustris-Piceetum (Svoboda 1939) omk
1979

Inicilne tdi tvorby vrchovsk vo Vysokch Tatrch foto: V. Stanov
Niektor vznamnejie spoloenstv mokrad
nezahrnutch do systmu raelinsk
Eu-Vaccinio-Piceenion Oberd. 1957
Bazzanio-Piceetum (Schmid et Gaisberg 1936) Br.-Bl. et
al. 1939
Vaccinio-Abietion Oberd. 1962
Bazzanio-Abietetum (Koch 1954) Ellenberg et Kltzli
1972
Calthion Tx. 1937 em. Bal.-Tul.1978
Scirpetum sylvatici Raski 1931
Trollio-Cirsietum rivularis (Kuhn 1937) Oberd. 1957
Phragmition Koch 1926
Phragmitetum communis (Gams 1927) Schmale 1939
Caricion rostratae Bal.-Tul. 1963
Caricetum paniculatae de Boer 1942
Sphagno-Utricularion Th. Mller et Grs 1960 (asocicia
je bliie nepecifikovan)
Raelinisk Slovenska
82
Literatra
Hada, E. 1956. Rostlinn spoleenstva Temnosmreinov doliny ve Vysokch Tatrch. Biologick prce, Bratislava, 2: 5-78.
Hada, E., Jeek, V. & Bezina, P. 1969. Raelinn spoleenstva Trojrohho plesa ve Vysokch Tatrch. Zbornk prc
o Tatranskom nrodnom parku, 11: 481-494.
Krajina, V. 1933. Die Pflanzengesellschaften des MlynicaTales in den Vysok Tatry (Hohe Tatra). Dresden.
Kubinsk, A. & Janovicov, K. 1998. Machorasty. In: Marhold, K. & Hindk, F. (eds.) Zoznam nich a vych rastln
Slovenska. Veda, Bratislava, pp. 297-332.
Kubek, F., imonovi, V., Vicenkov, A. & Maor, S. 1997. Productivity of the herb and moss layer in forest
ecosystems at the Nature Reserve Bor (Podspdy); The Tatra National Park. tdie o Tatranskom nrodnom parku 2/35:
143-159.
Marhold, K. & Hindk, F. (eds.) 1998. Zoznam nich a vych rastln Slovenska Veda, Bratislava, 687 p.
Mucina, L. & Maglock, . 1985. A list of vegetation units of Slovakia. Documents phytosocioloques, Vol. IX. Camerino,
pp. 175-220.
Rauina, . & Janota, D. 1963. Raelinisk na Slovensku, ich vyuitie a ochrana. eskoslovensk ochrana prrody, 1: 17-
53.
Rybnek, K., Baltov-Tulkov, E. & Neuhusl, R. 1984. Pehled rostlinnch spoleenstev raelini a mokadnch luk
eskoslovenska. Studie SAV, Academia, Praha, 8: 1-123.
marda, J. 1960. Reliktn spoleenstvo s pevldajc Carex paniculata v Zpadnch Tatrch. Biolgia, Bratislava, 15/5:
344-353.
marda, J. 1961. Vegetan pomry Spisk kotliny. Vydavatestvo SAV Bratislava, 270 p.
omk, L., Vicenkov, A. & Maor, S. 1996. Fytocenologick mapa Prrodnej rezervcie Bor pri Podspdoch. tdie
o Tatranskom nrodnom parku 1/34: 71-87.
omk, L., Vicenkov, A., Markov, . & olts, R. 1993. Vegetan mapa lesov Podtatranskej kotliny (as I). Zbornk
prc o Tatranskom nrodnom parku 33: 179-192.
Vicenkov, A. 1998. Lesn spoloenstv glacilno-fluvilnych sedimentov Podtatranskej kotliny. Kandiddska dizertan
prca. Depon in: Katedra pedolgie PrF UK Bratislava.
Vicenkov, A., olts, R. & Maor, S. 1995. Prspevok k poznaniu raelinsk Podtatranskej brzdy PR ikovsk a PR
Pavlov. Bulletin Slov. Bot. Spolon., Bratislava, 17: 126-131.


Recenzent: Andrea Vicenkov, PhD.












Mapa 10: 1 PR Blat; 2 PR Bor; 3 PR ikovsk; 4 NPR Dolina Bielej vody; 5 NPR Kprov dolina; 6 PR Kt; 7 PR Machy; 8 PR Medzi bormi;
9 NPR Mengusovsk dolina; 10 NPR Mlynick dolina; 11 NPR Mokriny; 12 NPR Mraznica; 13 PR Pavlov; 14 PR Po; 15 NPR Pramenite;
16 PR Slavkovsk jarok; 17 NPR Studen doliny; 18 NPR Tich dolina; 19 NPR Uhliatk; 20 CHN Brezina; 21 CHN Raelinisko;
22 Popradsk raelinisko; 23 Spisk Teplica; 24 Kotelnice; 25 Pastiersko; 26 Hozelec; 27 Gnovce; 28 PR Mal jazer; 29 PR Vek
osturnianske jazero.
Raelinisk Slovenska
83

Raelinisk Slovenska
85
Slatiny Pieninskho nrodnho parku a jeho ochrannho psma
tefan Soava

Fens of Pieniny National Park and its buffer zone
Pieniny is a mountainous area, part of a calcareous zone in the Western Carpathians, located north east of the Tatra Mountains. The area of
Pieniny is a national park, extending into the Pieninski park Narodowy in Poland. The area is formed mainly by Triassic limestone and
dolomite, with several karst formations. The climate is cold and the territory is drained by the Dunajec River. The area is covered with
fir and beech forests, rocks with relicts of pine forests, while the lower elevations are made up of arable fields and grasslands. Peatlands
are located outside the national park in its buffer zone, created by flysch in the area called Zamagurie. Fens are located close to the
springs, lakes and streams and usually cover a small area. There are two important nature reserves (Vek osturnianske jazero and Mal
jazer) with an occurrence of the communities Caricetum diandrae, Caricetum goodenowii and Sparganietum minimi. The occurrence of
very rare species of Slovak flora Eriophorum gracile, was recorded as well.

Geologick podloie Pieninskho nrodnho parku tvo-
ren predovetkm dolomitmi a dolomitickmi vpen-
cami, ako aj strm sklon ternu prirodzene zabrauje
vzniku mokraovch a raeliniskovch spoloenstiev. Tie
s skr rozptlen v jeho flyovom ochrannom psme
v oblasti Zamaguria v blzkosti pramensk, jazier, bys-
trn a potokov. Ich vmera je vemi mal (spravidla len
niekoko rov).
Zamagurie patr medzi botanicky a fytocenologicky mlo
preskman zemia. Rastlinn spoloenstv Osturnian-
skych jazier spracovala v rmci diplomovej prce Kanto-
rov (1971). Charakteristika vegetcie Vekho ostur-
nianskeho jazera a Malch jazier vychdza z posledne
menovej prce. Vzhadom na nedostatok dajov a absen-
ciu vskumu zameranho pecilne na raeliniskov
biotopy Pieninskho nrodnho parku, sstredme sa na
podrobnejiu charakteristiku dvoch najvznamnejch
raeliniskovch lokalt, ktor boli vyhlsen za prrodn
rezervcie a leia v katastrlnom zem obce Ostura.
Okrem toho sa v okol Osturne vyskytuje vie mno-
stvo maloplonch svahovch prameniskovch slatn
s prtomnosou druhov ako Carex davalliana, Pinquicula
vulgaris, Eriophorum angustifolium at, ktor si napriek
malej rozlohe zasluhuj pozornos vzhadom na vek
hodnotu z hadiska biodiverzity.
Nomenklatra cievnatch rastln je poda Marholda & Hin-
dka (1998), syntaxnov poda Mucinu & Maglockho
(1985). Lokality s vyznaen na mape 10.
PR Vek osturnianske jazero
Le v nadmorskej vke 815 936 m. Zaber meniu
as blokovho zosuvnho poa severozpadne od obce
Ostura od ttnej hranice s Poskom a po stok potoka
Podlapianka s Osturnianskym potokom. zemn
ochrana lokality bola vyhlsen v roku 1984 v kategrii
chrnen prrodn vtvor (CHPV) a v roku 1994 bola
rozren na 48,81 ha v kategrii Prrodn rezervcia
(PR). Z toho slatinn raelinisko zaber plochu 2,77 ha.
Zvyok rezer-vcie tvoria lesn porasty 35,15 ha a trval
trvne porasty o vmere 10,89 ha. Jazero m povrchov
prtok a odtok a je zsobovan aj podzemnou vodou.
Vegetan pomery s tu charakterizovan rastlinnmi
spoloenstvami niekokch tried, ktor sa vyvjali v z-
vislosti od vky vodnej hladiny a hrbky organognnych
sedimentov na dne jazera. Dominantnm typom vegetcie
s raeliniskov spoloenstv triedy Scheuchzerio-Ca-
ricetea fuscae, zastpen dvoma zvzmi Eriophorion
gracilis s asociciou Caricetum diandrae a Caricion
fuscae s asociciou Caricetum goodenowii. alej sa tu
vyskytuj spoloenstv triedy Phragmiti-Magnocaricetea.
V raeliniskovch tach sa nachdza spoloenstvo Spar-
ganietum minimi, zo zvzu Sphagno-Utricularion, triedy
Utricularietea intermedio-minoris, ktor je na Slovensku
vemi zriedkav. Z Vekho osturnianskeho jazera uv-
dza Kantorov (1971) jedin zpis so Sparganium mini-
mum, ktor sa vyskytuje spolu s druhmi Equisetum
fluviatile a Myriophyllum verticillatum.

Vek Osturnianske jazero foto: . Soava
V spoloenstve Caricetum diandrae sa kontantne nach-
dzaj druhy Carex diandra, Menyanthes trifoliata, Ca-
rex rostrata, Equisetum fluviatile, Galium palustre,
Epilobium palustre, alej s zastpen druhy Carex
nigra, C. canescens, Drosera rotundifolia, Epilobium
palustre, Eriophorum angustifolium, Pedicularis palus-
tris, z machorastov Kantorov (1971) uvdza Calliergon
giganteum, Bryum pseudotriquetrum, Drepanocladus re-
volvens. Kantorov (1971) zaznamenala vskyt Erio-
phorum gracile, ktorho vskyt je na Slovensku vemi
vzcny. Porasty nie s homognne, na niektorch mies-
tach je vrazne zastpen Schoenoplectus lacustris, inde
s porasty s Eleocharis quinqueflora, v ktorch sa vy-
skytuje Triglochin palustre, Carex nigra, C. flava, C. pa-
nicea, Epipactis palustris.
PR Mal jazer
zemie je sasou mierne deformovanej stredohorskej
rovne rozlenenej hornmi sekmi avostrannch doln
Raelinisk Slovenska
86
Osturnianskeho potoka. Zpadn as jazernej panvy je
zamokren, bez svislej vodnej hladiny. zemie bolo
navrhnut na ochranu v roku 1984 v kategrii CHPV.
V roku 1994 sa rozrila plocha chrnenho zemia na
6,81 ha a zemie bolo zaraden do kategrie PR. Le
v nadmorskej vke 885 920 m. Dominuj tu spolo-
enstv triedy Scheuchzerio-Caricetea fuscae, zastpen
dvoma zvzmi: Eriophorion gracilis s asociciou Cari-
cetum diandrae a Caricion fuscae s asociciou Caricetum
goodenowii. Okrajovo s zastpen spoloenstv triedy
Phragmiti-Magnocaricetea. Na juhovchodnom okraji
tohto dystrofnho jazera s hbkou vodnej hladiny pri-
bline 40 cm sa vyskytuje spoloenstvo raelinnch tn
triedy Utricularietea intermedio-minoris, reprezentovan
porastami so Sparganium minimum (Volouk et al.
1992). Kantorov (1971) uvdza z Malho jazera 11
fytocenologickch zpisov so Sparganium minimum,
s ktorm sa kontantne vyskytuje Equisetum fluviatile,
Potamogeton natans a Menyanthes trifoliata. Spoloen-
stvo Caricetum diandrae je v porovnan s Vekm ostur-
nianskym jazerom zastpen len na malej ploche, ale
druhov zloenie je vemi podobn. Najviac je tu roz-
ren spoloenstvo Caricetum goodenowii.
Stupe zachovalosti tchto prrodnch rezervci mono
oznai za uspokojiv, nakoko doterajia hospodrska
innos nemala negatvne inky na tieto zemia. Pro-
blmy vak nastvaj so zarastanm oboch lokalt vemi
expanzvnym prirodzenm zmladenm smreka, pretoe
okolit lesn porasty boli hospodrskou innosou zme-
nen na smrekov monokultry.
Kee na zem PIENAPu a jeho ochrannho psma
nebola uskutonen inventarizcia raelinsk a mokrad,
v budcnosti by bolo vhodn tento problm riei, aby sa
podchytili aj tie najmenie mokraov lokality a zrove,
aby sa zabezpeila ich inn ochrana.


Literatra
Kantorov, D. 1971. Vegetcia a rastlinn spoloenstv Osturnianskych jazier v Spiskej Magure. Dipl. prca. Depon. in:
Environmentlna kninica, PrF UK Bratislava.
Marhold, K. & Hindk, F. (eds) 1998. Zoznam nich a vych rastln Slovenska. Veda, Bratislava, 687 p.
Mucina, L. & Maglock, . 1985. A list of vegetation units of Slovakia. Documents phytosocioloques, Vol. IX. Camerino,
pp. 175-220.
Volouk, I., Lka, M., Hberov, I., Jnoov, J. & Varga, J. 1992. Osobitne chrnen zemia a prrodn vtvory. In:
Volouk, I. (ed.) Pieninsk nrodn park. Bansk Bystrica, pp. 298-315.


Recenzent: Andrea Vicenkov, PhD.

Raelinisk Slovenska
87
Chrnen raelinisk v Preovskom kraji
Ema Gojdiov

Protected peatlands of the Preov region
Preov region is located in the northeastern part of Slovakia. The paper presents an overview of peatlands, which are included in
a network of small scale protected areas of the Preov region. The overview does not cover the territory of national parks and protected
landscape areas in the region, but is dealing with an area where no special protection is provided. There are 15 localities with peatland
habitats in the network: 1 national nature reserve, 11 nature reserves, 1 protected site, and 2 protected monuments. Basic data about the
biodiversity of protected areas and information about management activities are given. Dominant peatland types are fens and fen alder
woods. The Nature Reserve Belianske lky is the largest spring fed fen system in Slovakia. Here, species are present which are critically
endangered in Slovakia and also in most European countries. Examples are: Carex limosa, C. dioica, Meesia triquetra, Calliergon
trifarium, Dacthylorhiza lapponica, Primula farinosa and the glacial relic Pedicularis sceptrum-carolinum.

Poda poslednho administratvneho lenenia Slovenska
(Korec et al. 1997), do Preovskho kraja patr 13 okresov
Bardejov, Humenn, Kemarok, Levoa, Medzilaborce,
Poprad, Preov, Sabinov, Snina, Star ubova, Strop-
kov, Svidnk a Vranov n/Topou. Vnimku predstavuje
okres Poprad, ktor je sce sasou Preovskho kraja,
ale v v lnku neopisujeme raelinisk na tomto zem.
Najvie plochy kraja zaberaj celky Vonkajch Karpt
a Vntornch Karpt, ktor s zloen z paleognneho
flyu so striedajcimi sa vrstvami lovcov, pieskovcov
a zlepencov. Relif kraja je lenit. Vo flyovch celkoch
m charakter vrchovn, vo vych astiach hornatn (Ko-
rec et al. 1997).
Na zem kraja s rozlohou 8 993 km
2
sa nachdzaj dva
nrodn parky (NP) PIENAP a Poloniny, jedna chr-
nen krajinn oblas (CHKO) Vchodn Karpaty a asou
svojho zemia do kraja zasahuj TANAP, NP Slovensk
raj, NP Nzke Tatry a CHKO Vihorlat. zemie mimo NP
(vrtane ich ochrannho psma) a CHKO predstavuje tzv.
von krajinu, zemie s prvm stupom ochrany.
Aj vo vonej krajine sa nachdzaj zaujmav raelinn
biotopy, ktor s hodnotn z hadiska krajinrskeho,
pretoe mnohokrt predstavuj posledn zvyky prirodze-
nch ekosystmov v urbanizovanej a ponohospodrsky
intenzvne vyuvanej krajine. Vemi cenn s aj z ha-
diska biodiverzity, pretoe s miestom vskytu mnohch
vzcnych a ohrozench druhov rastln a ivochov. Na
druhej strane v krajine iba s prvm stupom ochrany patria
stle k vemi zranitenm biotopom napriek tomu, e
mnoh z nich s chrnen ako zemia so 4. a 5. stupom
ochrany.
V sieti chrnench zem Preovskho kraja (okrem okre-
su Poprad) je v tzv. vonej krajine 15 chrnench zem,
v ktorch s predmetom ochrany raelinn spoloenstv,
i u ako samostatn spoloenstv, alebo v komplexe
s inmi typmi spoloenstiev, napr. halofytnmi, mezofil-
nmi, xerotermnmi. Z raelinnch spoloenstiev s za-
stpen hlavne slatinn raelinisk a slatinn jeliny.
Z 15 uvedench chrnench zem je od roku 2000
v riaden Sprvy NP Slovensk raj NPR Siv brada, PP
Podhorsk a PP Jazerec, v riaden Sprvy PIENAP je PR
Belianske lky a PR Slatina pri ariskom Jastrab
a v riaden CHKO Vchodn Karpaty zase PR Jarisk.
Zvynch 9 zem zostalo v riaden Regionlnej sprvy
ochrany prrody a krajiny (RSOPK) v Preove (mapa 11).
K najstarm chrnenm zemiam s vskytom raelinsk
patria Nrodn prrodn rezervcia (NPR) Siv brada,
Prrodn rezervcia (PR) Regetovsk raelinisko a PR
Slatina pod Lieskovcom, ktor boli vyhlsen v roku
1979.
Nomenklatra cievnatch rastln je poda Marholda & Hin-
dka (1998).

Prehad chrnench raelinsk
NPR Siv brada
Nachdza sa v k. . Spisk Podhradie (okres Levoa).
Chrnen zemie m vmeru 19,54 ha a predmetom
ochrany s nielen slatinn spoloenstv, ale aj halofytn
a xerotermn spoloenstv (Cibukov 1975). Slatinn
spoloenstv zaberaj len mal plochu z vmery NPR
a poda mardu (1961) ich mono zaradi k asocicim
Caricetum davallianae carpaticum Sillinger 1933 a Cari-
cetum diandrae carpaticum marda 1961. Vskyt druhu
Carex diandra, C. davalliana, ale aj niektorch alch
druhov je v sasnosti sporn.

NPR Siv brada foto: J. Voskr
Siv brada, ako aj alie zemia v okol Spiskho hradu
u dvnejie ptali pozornos vedcov. K zemiu sa viae
viacero prc: Jurko (1951), marda (1961), Kovanda
(1971), Hberov (1978), Barlog et. al. (1995), Michaeli
(1997), Marciov (1998), Niansk (1998). Aj ke
v roku 1987 bol vypracovan pre zemie osobitn reim
ochrany (Barlog 1987), vina jeho nvrhov a opatren
sa nerealizovala a ochrana tohto atraktvneho zemia stle
Raelinisk Slovenska
88
el viacerm problmom. Jednm z nich je stle nad-
merne vysok nvtevnos zemia a napriek vybudo-
vanmu nunmu chodnku a platnm obmedzeniam aj
von pohyb nvtevnkov, s m svis zoliapavanie
vegetcie a renie nitrofilnch druhov. K alm fakto-
rom, ktor ovplyvnili stav chrnenho zemia patr
vstavba parkoviska, novho cestnho telesa v rmci
homogenizcie ttnej cesty, vyuvanie objektov bva-
lch kpeov, prava prameov, hospodrenie na oko-
litch ponohospodrskych pozemkoch a drba ttnej
cesty (hlavn cestn ah Preov Poprad). Hoci ide
o najhodnotnejie zemie svojho druhu na Slovensku, ne-
m zabezpeen dsledn ochranu a pri jeho sasnom
stave hroz znik charakteristickch hodnt.
PR Regetovsk raelinisko
Nachdza sa v k. . Regetovka (okres Bardejov), m
vmeru 2,5 ha. Rastlinn spoloenstv Regetovskho ra-
eliniska, miestne nazvanho Stav, zaradil Dostl (1974b)
k trom asocicim. Asocicia Caricetum diandrae
marda 1961 facies s Menyanthes trifoliata zaber naj-
vie plochy. Menie plochy zaberaj porasty asocici
Carici elongatae-Alnetum sphagnetosum Koch 1926
a Sphagno-Salicetum cinereae omk 1963. Z viacerch
chrnench, vzcnych a ohrozench druhov rastln, ktor
sa v zem vyskytuj, je najvznamnej vskyt Calla
palustris a Regetovsk raelinisko je jednou z dvoch
doposia znmych lokalt tohto druhu na vchodnom
Slovensku. Druh lokalita je znma zo Slanskch vrchov
(Chrom 1995). Dostl (1974a) udval vskyt tohto
druhu koncom 60. rokov na Vchodoslovenskej nine
v odvodovacch kanloch a mtvom ramene pri Kamen-
nej Move (medzi Obornom a Kucanmi), ale lokalita u
pravdepodobne zanikla.

PR Regetovsk raelinisko foto: J. Voskr
Plocha Regetovskeho raseliniska je v uzivani polnohos-
podarskeho druzstva (PD), boli to vsak sukromni vlas-
tnici, ktori raselinisko skutocne vyuzivali a jeho okrajove
asti nepravidelne kosili, centrlna as bola viac-menej
bez zsahov. Po vyhlsen chrnenho zemia sa ete
niekoko rokov zemie kosilo, ale vzhadom na vekov
skladbu obyvateov obce a obanos ternu sa s kosbou
postupne prestalo a do ostatnch ast raeliniska sa zaali
rozirova dreviny, hlavne jele a vby. Navye sa v okol
PR zaalo s intenzvnou pastvou dobytka, preto bolo
potrebn oplotenie zemia, ale aj tak sa na okrajoch
raeliniska objavili nitrofiln druhy.

Calla palustris na Regetovskom raelinisku foto: J. Voskr
V roku 1987 bol spracovan osobitn reim ochrany
zemia (Jszay 1987) a poda neho bolo navrhnut
kadoron kosenie okrajovch ast zemia a redukcia
rozirujcich sa porastov jel a vb. Vzhadom na to, e
uvate zemia PD Magura v Zborove nemal a nem
zujem o jeho vyuvanie, musela ochrana prrody zabez-
pei kosenie zemia, redukciu rozirujcich sa drevn
z prostriedkov ttneho rozpotu (R) a z prostriedkov
ttneho fondu ivotnho prostredia (FP). Kvli nedo-
statku finannch prostriedkov sa vak nepodarilo zabez-
pei pravideln starostlivos o zemie. Regulano-asa-
nan zsahy sa realizovali v rokoch 1987, 1990, 1994,
1995, 1997 a 2000.
PR Slatina pod Lieskovcom
Nachdza sa v k. . Bardejovsk Nov Ves (okres Bar-
dejov). Je to rozlohou mal slatinn lka (0,7 ha), ktor
predstavuje zvyok vlhkch a slatinnch lk v aluvilnej
nive Tople. Chrnen zemie tvor mal ternna depresia
zsobovan vodou zo svahovho pramea. ttna cesta
sce prehradzuje odtok vody, ale cestn priekopa naruila
hydrologick reim zemia. Lokalita bola pvodne vyhl-
sen ako chrnen nlezisko Menyanthes trifoliata, ktor
bola bohato zastpen v spoloenstve Caricetum goode-
nowii Braun 1915 (Dostl 1976a).
Rezervcia nem spracovan inventarizan vskum a ani
osobitn reim ochrany. Ete v 80. rokoch bola lokalita
vyuvan tradinm spsobom, t.j. kosilo ju RD v Bar-
dejovskej Novej Vsi, v 90. rokoch sa kosila u len nepra-
videlne, dodvatesky z prostriedkov R, resp. FP.
PR Belianske lky
Je to jeden z najrozsiahlejch komplexov slatinnch lk
na Slovensku (89,42 ha). Rozprestiera sa v katastrlnom
zem obce Spisk Bel (okres Kemarok) a bola vyhl-
sen v roku 1983. Lky boli predmetom vskumu mardu
(1961) a jeho prca predstavuje doposia najkomplexnej
pohad na lokalitu a bola aj podkladom pre spracovanie
Raelinisk Slovenska
89
nvrhu na zemn ochranu (Kyselov & oltsov 1980).
Z 80. rokov sa zachovali ete zpisy z kontrolnch
pochdzok v tomto chrnenom zem (oltsov 1987).
Novie vskumy poskytuj pecifick daje o vskyte
zstupcov z eade vstavaovitch, alebo machorastov,
naprklad olts & Novk (1999), olts et al. (1999).
V zem je vyvinut cel kla spoloenstiev, ktor
mono zaradi do troch zkladnch asocici: Caricetum
davallianae carpaticum Sillinger 1933, Caricetum dian-
drae carpaticum marda 1961 a Caricetum goodenowii
Braun 1915, s viacermi prechodnmi tdiami a s boha-
tm zastpenm machorastov. V minulosti boli suchie
asti kosen. Vzhadom na to, e sa lky u dlhiu dobu
nevyuvaj, prirodzenm vvojom sa na nich vyvinuli
spoloenstv krovn a na viacerch miestach i mal
lesky. Napriek pokroilej sukcesii si zemie ete udralo
vysok botanick hodnoty je v om stle zastpench
mnoho chrnench, vzcnych a ohrozench druhov rast-
ln, naprklad Primula farinosa, Menyanthes trifoliata,
Carex limosa, C. dioica, Pedicularis palustris, P. scep-
trum-carolinum, Calliergon trifarium, Meesia triquetra
a zvl pozoruhodn je vskyt viacerch zstupcov
orchide, naprklad Dactylorhiza majalis, D. incarnata,
D. lapponica. Aby sa hodnoty tejto vznamnej lokality
zachovali i do budcnosti, zemie potrebuje spracovanie
komplexnho inventarizanho vskumu (vrtane hydro-
logickho) a na jeho zklade i vypracovanie programu
zchrany.

PR Belianske lky foto: R. olts
PR Slatina pri ariskom Jastrab
Bola vyhlsen v roku 1982, nachdza sa v k. . Kyjov
(okres Star ubova). Na rozlohe 2,1 ha je zastpench
viac typov spoloenstiev. Slatinn spoloenstv zastupuj
porasty z okruhu asocici Molinietum coeruleae Koch
1926, Caricetum davallianae Sillinger 1933 a krovinn
spoloenstv Salicetum pentandro-cinereae (Almquist
1929) Pass. 1961 (Dostl 1976b).
zemie bolo v uvan RD v ubotne, ktor plochu
pravidelne kosilo ahkmi mechanizmami, vynechvan
boli najzamokrenejie asti. V roku 1983 dolo k zmene
uvatea a novm uvateom sa stalo RD v Kyjove,
ktor zo zaiatku dodriavalo pravideln kosbu zemia,
no neskr o kosenie a vykosen hmotu prestalo ma z-
ujem.
zemie m spracovan botanick inventarizan vskum
(Limnekov et al. 1988) a bol vypracovan i osobitn
reim ochrany (Limnekov 1987), ktor navrhoval ko-
senie v dvojronch intervaloch. Kee RD prestalo ze-
mie kosi, starostlivos o zemie zabezpeovala ochrana
prrody z prostriedkov R, FP, ale nepravidelne. Na-
posledy sa zemie kosilo v roku 2000.
PR Valalsk voda
Bola vyhlsen v roku 1980, nachdza sa v k. . Bajerov-
ce (okres Sabinov). Chrnen zemie tvor pramenisko
Valalskej vody a komplex spoloenstiev zahajci sla-
tinn spoloenstv s prevldajcou Carex davalliana, bre-
hov porasty Valalskej vody s prevldajcou Salix cine-
rea a mezofiln lne spoloenstv (Humeansk 1979b).
V minulosti sa zemie rezervcie vyuvalo poda stupa
zamokrenia na ponohospodrske ely. Okrajov a such-
ie asti sa kosili, zamokrenejie asti sa iastone vyu-
vali ako pasienky. Aj ke zemie PR bolo a je v uvan
RD v ariskch Dravciach, drustvo pozemky nevyu-
valo. Boli to skromne hospodriaci obyvatelia Baje-
roviec, ktor zemie kosili, resp. v om psli svoj
dobytok. Asi od zaiatku 90. rokov sa v zem u nepasie
a kosia sa kadm rokom menie plochy. PR nem
spracovan inventarizan vskum ani program zchrany.
PR Salvatorsk lky
Bola vyhlsen v roku 1980, rozprestiera sa v k. . Lipov-
ce a indliar (okres Preov) a m rozlohu 2,7 ha. Rezer-
vcia predstavuje zvyok vlhkch a slatinnch lk, ktor
sa tiahli medzi Lipovcami a indliarom. Ich existencia
bola poznaen vybudovanm zvodu Salvator, odvod-
nenm asti lk i regulciou pretekajceho Lanovskho
potoka. Pozmenen hydrologick reim sa prejavil
i v znanom rozren Phragmites australis, ktorho po-
rasty zaberaj podstatn as rezervcie. Spoloenstv
s prevldajcim druhom Molinia caerulea zaberaj u len
mal plochy. V okrajovch astiach s zastpen ete aj
vbov a vbovo jelov porasty. Lokalita je dvnejie
znma vskytom Ligularia sibirica a pvodne bola vyhl-
sen ako chrnen nlezisko tohto druhu (Humeansk
1979a). zemie sa u dlhiu dobu nevyuva, aj ke suse-
diace parcely kosia skromn vlastnci. Starostlivos
o zemie zabezpeuje ochrana prrody. V roku 1990 a 1991
sa odstraovali nletov dreviny a v roku 1991 bola za
holomrazov as plochy vyplen. alie odstrnenie
nletu a vykosenie sa podarilo zabezpei a v roku 1996
a potom v roku 2000.
PR Pod Beskydom
Nachdza sa v k. . Nin Polianka (okres Bardejov), bola
vyhlsen v roku 1988 a m rozlohu 8,5 ha. Na tejto
ploche sa vyvinula cel kla lnych rastlinnch spolo-
enstiev od mezofilnch po slatinn (Humeansk 1986).
Najvzcnejm druhom tchto porastov je Ophioglossum
vulgatum, ktor tu poda Dostla (1981) vytvra najroz-
siahlejie porasty na vchodnom Slovensku. i tento fakt
plat i takmer po dvadsiatich rokoch nememe potvrdi,
pretoe zatia sa nm nepodarilo overi ostatn lokality
tohto druhu na vchodnom Slovensku.
V minulosti menej zamokren plochy boli pravidelne
kosen, zemie bolo vyuvan i na extenzvnu pastvu
dobytka. Kee dlhiu dobu nebol zujem o vyuvanie
zemia, v roku 1995, 1998 a 2000 sa podarilo ochrane
prrody zabezpei kosenie lokality z prostriedkov FP.
Raelinisk Slovenska
90
zemie nem spracovan inventarizan vskum a ani
vypracovan program zchrany.
PR Jarisk
Bola vyhlsen v roku 1982, nachdza sa v k. . Rokov-
ce (okres Medzilaborce). Na nevekej ploche 0,5 ha sa
vyvinula kla slatinnch fytocenz s prevldajcimi
ostricami, krovinn porasty so Salix cinerea a porasty
Phragmites australis (Humeansk 1979c).
V minulosti boli okraje lokality kosen, iastone pasen
a centrlna as bola ponechan bez zsahu. zemie sa u
dlhiu dobu nevyuva a postupne sa roziruj porasty
trste, vb a trnky. V roku 1997 bola lokalita vykosen
a z malej plochy odstrnen i rozirujce sa kroviny.
zemie nem spracovan inventarizan vskum a ani
program zchrany.
PR Radomka
Bola vyhlsen v roku 1988, rozprestiera sa v k. . Giral-
tovce a Matovce (okres Svidnk). Chrnen zemie zah-
a 15,5 ha lk v alviu Radomky. Je tu vyvinut cel
sbor spoloenstiev od mezofilnch, slatinnch po krovi-
nat spoloenstv vb a brehov porasty rieky Radomky
(Humeansk 1981). V minulosti boli suchie asti pra-
videlne kosen, niektor plochy boli vyuvan ako pa-
sienky. zemie je v uvan PD v Giraltovciach a Okrh-
lom, ktor o vyuvanie lokality nemaj zujem. Starostlivos
o zemie (kosenie a vrub nletovch drevn) zabez-
peuje ochrana prrody dodvatesky, v roku 1992 to bolo
z prostriedkov R a v roku 1997 a 1998 z prostriedkov
FP. V roku 1999 a 2000 sa kosili u len niektor vy-
bran plochy chrnenho zemia. zemie nem spraco-
van inventarizan vskum. V roku 1992 bol vypracova-
n osobitn reim ochrany zemia (Humeansk 1992).
CHA Slatina pri ariskom tiavniku
Bol vyhlsen v roku 1990, nachdza sa v k. . Radoma
(okres Svidnk). Pvodne bol vyhlsen na rozlohe 0,67
ha (Gojdiov 1989). V roku 1996 bola jeho vmera
spresnen na 0,9 ha a bol spracovan nvrh na zmenu
chrnenho zemia na CHA Radomsk slatina, m sa
repektovala poiadavka obecnho radu v Radome
(Gojdiov 1999). Da 1. 12. 2000 nadobudla innos
vyhlka Krajskho radu v Preove o vyhlsen CHA
Radomsk slatina.
V zvislosti od mikrokonfigurcie ternu sa tu vyvinulo
viacero typov rastlinnch spoloenstiev. Okrem slatin-
nch, sa tu v dsledku dlhodobejieho psobenia minerl-
nej vody vone vytekajcej z umelo navtanch prameov
vytvorili i halofytn spoloenstv s Puccinellia distans
(Dostl 1988). Do zaiatku 90. rokov bolo zemie pra-
videlne raz rone vykosen. Po roku 1990 sa s kosenm
prestalo a z brehovch porastov Radomky sa tu zaali
rozirova dreviny a z okraja ttnej cesty (Preov Svid-
nk), kde navye bola vybudovan nvakou odstavn
plocha, i ruderlne druhy. V roku 1995, 1996 a 2000 sa
ochrane prrody podarilo zabezpei vykosenie lokality
z prostriedkov FP a v roku 1997 zo R. zemie nem
spracovan inventarizan vskum. V roku 1995 bol vy-
pracovan osobitn reim ochrany zemia (Gojdiov
1995).
PP Podhorsk
Bola vyhlsen v roku 1990, nachdza sa v k. . Spisk
Hrhov (okres Levoa) a m vmeru 0,5 ha. Lokalita
predstavuje mal slatinn raelinisko ostro ohranien
intenzvne vyuvanou ponohospodrskou pdou, o
ovplyvuje i druhov skladbu. Dominantnm druhom je
Carex pseudocyperus, ale s zastpen aj burinn druhy
(Barlog 1989b). zemie nem spracovan inventarizan
vskum a ani program zchrany. Bezprostredne po jeho
vyhlsen sa podarilo u uvatea plochy zabezpei trval
zatrvnenie plch okolo raeliniska, ktor boli dovtedy
oran, m sa prispelo k zneniu zaburiovania okrajov
chrnenej plochy.
PP Jazerec
Bola vyhlsen v roku 1990 v k. . Spisk Hrhov. Loka-
lita predstavuje mal raelinisko s vmerou 0,3 ha a s po-
merne vysokm podielom otvorench vodnch plch.
Obkolesen je lesnmi smrekovmi porastami (Barlog
1989a). Zanedlho po vyhlsen ochrany dolo vplyvom
veternej a hmyzej kalamity k postupnmu zniku clony
okolitho lesnho porastu tvorenho nepvodnmi
drevinami, m dolo k trvalmu oslneniu plochy
raeliniska. Zmenila sa i plocha otvorenej vodnej hladiny
zemie nem spracovan inventarizan vskum a ani
program zchrany.
Slatinn jeliny s zastpen v sieti chrnench zem
v psobnosti regionlnej sprvy v PR Zmutovsk jelina
a Hlinianska jelina.
PR Zmutovsk jelina
Bola vyhlsen v roku 1981, nachdza sa v k. . Rudov
(okres Vranov nad Topou) a m rozlohu 0,66 ha. PR
predstavuje nevek ternna depresia, ktor je ohranien
svahovmi buinami a zaplavovan je vodou z okolitch
prameov. Dominuje slatinn jelina Carici elongatae-
Alnetum Koch 1926 (Dostl 1976c). PR m spracovan
lesncky inventarizan vskum (Vazur 1988a). Kee
ide o lokalitu na lesnom pdnom fonde, v predpisoch
lesnho hospodrskeho plnu (LHP) sa hospodri poda
pokynov ochrany prrody a zatia bolo zemie ponechan
bez zsahu.
PR Hlinianska jelina
Nachdza sa v k. . Hlinn (okres Vranov nad Topou),
bola vyhlsen v roku 1981 a m rozlohu 46,15 ha.
Slatinn jeliny asocicie Carici elongatae-Alnetum Koch
1926 s na zem rezervcie rozptlen v ternnych
depresich a celkovo zaberaj z vmery chrnenho ze-
mia iba 3,92 ha. Zvyok vmery zaberaj vlhk typy
bun. zemie m spracovan lesncky inventarizan
vskum (Vazur 1988b). Chrnen zemie sa nachdza na
lesnom pdnom fonde a v predpisoch LHP sa hospodri
poda pokynov ochrany prrody. V ase spracovvania
nvrhu na vyhlsenie zemnej ochrany bola lokalita a jej
bezprostredn okolie ponechan bez zsahu, v ostatnch
astiach bola uplatnen prebierka (Vazur 1988c). V sas-
nosti je cel zemie bez zsahu.
Raelinisk Slovenska
91
Hlavn problmy v ochrane maloplonch chrnench
zem s vskytom raelinnch spoloenstiev:
chbaj ucelen poznatky o botanickch (biologic-
kch) hodnotch,
chbaj informcie o hydrologickom reime,
vlastnci, resp. uvatelia pozemkov v chrnench
zemiach nemaj zujem o ich vyuvanie. Mnoh
uvatelia maj vhodnejie plochy, z ktorch zska-
vaj kvalitnejie seno a hospodrenie na takchto
plochch je pre nich ekonomicky nevhodn. Vlast-
nci pozemkov bu ponechali takto plochy aj naa-
lej v uvan PD alebo aj ke samostatne hospodria,
zvyajne tie nie s odkzan na zskavanie sena
alebo pastvu na takchto plochch. Prpadne vzha-
dom na svoj vek (napr. obec Regetovka) u nemaj
zujem hospodri. Mnoh pozemky nachdzajce sa
v chrnench zemiach s majetkovo nevysporia-
dan,
nie je zabezpeen zemn ochrana vetkch hod-
notnch lokalt s vskytom raelinnch spoloen-
stiev.

PR Hlinianska jelina foto: J. Voskr

Aby ochrana prrody mohla zabezpei dostatok infor-
mci o vyhlsench chrnench zemiach a pravideln
starostlivos o ne, potrebuje dostatok finannch pro-
striedkov a to je za sasnej ekonomickej situcie naj-
v problm.


Literatra
Barlog, M. 1987. Osobitn reim ochrany PR Siv Brada. Ms. Depon. in: S-NP Slovensk raj, Spisk Nov Ves, 9 p.
Barlog, M. 1989a. CHPV Jazerec. Zkladn daje o zem navrhovanom na ochranu poda zkona SNR . 1/1955 o ttnej
ochrane prrody. Ms. Depon. in: S-NP Slovensk raj, Spisk Nov Ves, 5 p.
Barlog, M. 1989b. CHPV Podhorsk. Zkladn daje o zem navrhovanom na ochranu poda zkona SNR . 1/1955
o ttnej ochrane prrody. Ms. Depon. in: S-NP Slovensk raj, Spisk Nov Ves, 5 p.
Barlog, M., Bevilaqua, D., Divok, F., 1995. Miestny zemn systm ekologickej stability zemia Spisk hrad a pamiatky
jeho okolia zapsanho do Zoznamu svetovho prrodnho a kultrneho dedistva UNESCO. Ms. Depon. in: Slovensk
zvz ochrancov prrody a krajiny, ZO 09, Spisk Nov Ves, 163 p.
Cibukov, S. 1975. PR Siv brada. Zkladn daje o zem navrhovanom na ochranu poda zkona SNR . 1/1955
o ttnej ochrane prrody. Ms. Depon. in: S-NP Slovensk raj, Spisk Nov Ves, 4 p.
Chrom, P. 1995. Nov lokalita diablika moiarneho (Calla palustris L.) na vchodnom Slovensku. Zbornk Vchodoslov.
mzea v Koiciach. XXXV, Prr. vedy, Koice, 35: 181-182.
Dostl, . 1974a. Regetovsk raelinisko vznamn botanick lokalita na vchodnom Slovensku. Ochransk przkum.
Prloha asopisu Ochrana prody, 6: 21-23.
Dostl, . 1974b. PR Regetovsk raelinisko. Zkladn daje o zem navrhovanom na ochranu poda zkona SNR
. 1/1955 o ttnej ochrane prrody. Ms. Depon. in: RSOPK Preov, 4 p.
Dostl, . 1976a. CHN Slatina pod Lieskovcom. Zkladn daje o zem navrhovanom na ochranu poda zkona SNR
. 1/1955 o ttnej ochrane prrody. Ms. Depon. in: RSOPK Preov, 4 p.
Dostl, . 1976b. PR Slatina pri ariskom Jastrab. Zkladn daje o zem navrhovanom na ochranu poda zkona SNR
. 1/1955 o ttnej ochrane prrody. Ms. Depon. in: S-PIENAP, erven Kltor, 4 p.
Dostl, . 1976c. PR Zmutovsk jelina. Zkladn daje o zem navrhovanom na ochranu poda zkona SNR . 11955
o ttnej ochrane prrody. Ms. Depon. in: RSOPK Preov, 4 p.
Dostl, . 1981. Ochrana prrody okresu Bardejov, Vchodoslov. vydav., Koice, 120 p.
Dostl, . 1988. Halofytn vegetcia pri ariskom tiavniku. Pamiatky a prroda, Bratislava, XIX, 6: p. 42.
Gojdiov, E. 1995. Osobitn reim ochrany CHPV/CHA Slatina pri ariskom tiavniku. Ms. Depon. in: RSOPK Preov, 12 p.
Gojdiov, E. 1989. CHPV Slatina pri ariskom tiavniku. Zkladn daje o zem navrhovanom na ochranu poda
zkona SNR . 1/1955 o ttnej ochrane prrody. Ms. Depon. in: RSOPK Preov, 4 p.
Raelinisk Slovenska
92
Gojdiov, E. 1999. CHA Radomsk slatina. Nvrh na zmenu chrnenho zemia. Ms. Depon. in: RSOPK Preov, 7 p.
Hberov, I. 1978. Rastlinn spoloenstv raelinnch lk Slovenska. Kand. diz. prca. Depon. in: PriF UK, Bratislava.
Humeansk, . 1979a. PR Salvatorsk lky. Zkladn daje o zem navrhovanom na ochranu poda zkona SNR
. 1/1955 o ttnej ochrane prrody. Ms. Depon. in: RSOPK Preov, 4 p.
Humeansk, . 1979b. PR Valalsk voda. Zkladn daje o zem navrhovanom na ochranu poda zkona SNR
. 1/1955 o ttnej ochrane prrody. Ms. Depon. in: RSOPK Preov, 4 p.
Humeansk, . 1979c. PR Jarisk. Zkladn daje o zem navrhovanom na ochranu poda zkona SNR . 1/1955
o ttnej ochrane prrody. Ms. Depon. in: S-CHKO Vchodn Karpaty, Humenn, 4 p.
Humeansk, . 1981. PR Radomka. Zkladn daje o zem navrhovanom na ochranu poda zkona SNR . 1/1955
o ttnej ochrane prrody. Ms. Depon. in: RSOPK Preov, 3 p.
Humeansk, . 1986. PR Pod Beskydom. Zkladn daje o zem navrhovanom na ochranu poda zkona SNR
. 1/1955 o ttnej ochrane prrody. Ms. Depon. in: RSOPK Preov, 5 p.
Humeansk, . 1992. Osobitn reim ochrany PR Radomka. Ms. Depon. in: RSOPK Preov, 3 p.
Jszay, L. 1987. Osobitn reim ochrany PR Regetovsk raelinisko. Ms. Depon. in: RSOPK Preov, 6 p.
Jurko, A. 1951. Vegetcia strednho Pohorndia. Vydav. SAV, Bratislava, 105 p.
Korec, P., Lauko, V., Tolmi, L., Zubriczk, G. & Miietov, E. 1997. Kraje a okresy Slovenska. Nov administratvne
lenenie. Vydavatestvo Q111, Bratislava, pp. 54-59.
Kovanda, J. 1971. Kvartrn vpence eskoslovenska. Sbornk geologickch vd, ada A Antropozoikum, sv. 7. stedn
stav geologick v Academii, Praha.
Kyselov, Z. & oltsov, A. 1980. PR Belianske lky. Zkladn daje o zem navrhovanom na ochranu poda zkona
SNR . 1/1955 o ttnej ochrane prrody. Ms. Depon. in: S-PIENAP, erven Kltor, 4 p.
Limnekov, A. 1987. Osobitn reim ochrany PR Slatina pri ariskom Jastrab. Ms. Depon. in: S-PIENAP, erven
Kltor, 8 p.
Limnekov, A., Gojdiov, E. & Ulin, V. 1988. Botanick inventarizan vskum PR Slatina pri ariskom Jastrab.
Ms. Depon. in: S-PIENAP, erven Kltor, 8 p.
Marhold, K. & Hindk, L. (eds.) 1998. Zoznam nich a vych rastln Slovenska. Veda, Bratislava, 687 p.
Marciov, T. 1998. Prspevok k poznaniu floristicko-taxonomickch pomerov NPR Drevenk a NPR Siv brada
v Spiskej kotline. Diplom. prca. Depon. in: S-NP Slovensk raj, Spisk Nov Ves, 128 p.
Michaeli, E. 1997. NPR Siv brada a okolie. Inventarizan vskum MCH geologick stavba, relif, pdy. Ms. Depon.
in: S-NP Slovensk raj, Spisk Nov Ves, 36 p.
Niansk, M. 1998. Inventarizan vskum NPR Siv brada. Ms. Depon. in: S-NP Slovensk raj, Spisk Nov Ves, 14 p.
marda, J. 1961. Vegetan pomry Spisk kotliny. Vydav. SAV, Bratislava, 268 p.
olts, R., Lisick, E. & Lackoviov, A. 1999. Bryophytes and Lichens of Selected Protected Areas of Slovakia. BLAM
Field Excursion Guide. ASCO Agency, Bratislava, 21 p.
olts, R. & Novk, A. 1999. Calliergon trifarium (Bryophyta) in the Belianske lky National Nature Reserve (Poprad
Basin, Slovakia) confirmed. Thaiszia J. Bot. 9: 11-14.
oltsov, A. 1987. PR Belianske lky. Zpisy z ternnych pochdzok v chrnenom zem. Ms. Depon. in: S-PIENAP,
erven Kltor, 18 p.
Vazur, M. 1988a. PR Zmutovsk jelina inventarizan vskum lesncky. Ms. Depon. in: RSOPK Preov, 16 p.
Vazur, M. 1988b. PR Hlinianska jelina inventarizan vskum lesncky. Ms. Depon. in: RSOPK Preov, 27 p.
Vazur, M. 1988c. PR Hlinianska jelina. Zkladn daje o zem navrhovanom na ochranu poda zkona SNR . 1/1955
o ttnej ochrane prrody. Ms. Depon. in: RSOPK Preov, 4 p.


Recenzent: Milan Barlog
Raelinisk Slovenska
93
Mapa 11: 1 NPR Siv brada; 2 PR Regetovsk raelinisko; 3 PR Slatina pod Lieskovcom; 4 PR Belianske lky; 5 PR Slatina pri ariskom
Jastrab; 6 PR Valalsk voda; 7 PR Salvatorsk lky; 8 PR Pod Beskydom; 9 PR Jarisk; 10 PR Radomka; 11 CHA Slatina pri ariskom
tiavniku; 12 PP Podhorsk; 13 PP Jazerec; 14 PR Zmutovsk jelina; 15 PR Hlinianska jelina; 16 Jnovce-Hrky.
Raelinisk Slovenska
95
Sksenosti so zabezpeovanm starostlivosti o mokrade v Chrnenej
krajinnej oblasti Vchodn Karpaty
Jn Terray

Experience with management of wetlands in Protected Landscape Area Vchodn Karpaty
Various wetland communities occur in the flysch area of Nzke Beskydy Mts. and Bukovsk vrchy Mts., which belong to the Eastern
Carpathians. Wet meadows and fens are typical ecosystems. The high biodiversity of these ecosystems has been maintained by
traditional land use. Biodiversity is recently threatened by succession, which results in a decreasing number of sensitive species, mainly
orchids. Bogs are represented by the community Eriophoro vaginati-Sphagnetum recurvi, fen alder woods by Carici elongatae-Alnetum
and typical fen communities are Caricetum goodenowii, Carici flavae-Eriophoretum latifolii and Eleocharitetum pauciflorae. It is
necessary to map these communities, to ensure protection of areas important from a conservation point of view, to start some hydro-
ecological research, to prepare simple management plans and to find a regular source of financial funds covering the management of the
ecosystems.

V rozsiahlych flyovch zemiach Vchodnho Sloven-
ska, v orografickch celkoch Nzke Beskydy a Bukovsk
vrchy boli v rmci dlhodobho vvoja vytvoren vhodn
podmienky pre vznik mokrad rzneho typu a vekosti.
Nachdzaj sa v nivch potokov, na prameniskch, sva-
hovch zosuvoch a v ternnych depresich, kde hlavnm
predpokladom pre ich vznik a tvorbu s nepriepustn
vrstvy podloia, najm lovit bridlice.
V Chrnenej krajinnej oblasti (CHKO) Vchodn Karpaty
s tieto zemia vzhadom na ich prrodn hodnoty a ich
ohrozenos (odvodovanie, rekultivcie, sukcesn zaras-
tanie) v centre pozornosti od zaiatku innosti sprvy
v roku l977. Ich evidencia, dokumentcia a ochrana je
zabezpeovan formou maloplonch chrnench zem a
genofondovch plch, ktor v naej ochranrskej legis-
latve zatia nie s rieen. Vyhlsenie uritej formy
ochrany je len prv krok, ktor bez zabezpeenia nsled-
nej starostlivosti o tieto zemia strca na efekte. Z viac
ako dvadsaronch sksenost meme potvrdi a doku-
mentova, e len zabezpeenm pvodnho reimu vyu-
vania tchto zem, vzhadom k tomu, e s to prevane
druhotn spoloenstv, sa daj uchova tie prrodn
hodnoty, ktor ete mali v nedvnej minulosti.
Nomenklatra syntaxnov je poda prce Mucinu & Ma-
glockho (1985), taxnov poda poda prce Marholda
& Hindka (1998).
Nae praktick kroky pri ochrane mokrad s nasledovn:
1. Ternnym prieskumom s postupne vyhadvan
mokraov spoloenstv, od plone malch po lokality,
ktor s vhodn na zemn ochranu v rmci zkonnch
noriem ochrany prrody. Prevane s to lokality na
ponohospodrskom pdnom fonde v kategrii trvalch
trvnych plch.
2. K ternnej dokumentcii patria fytocenologick zpi-
sy, floristick vskum, posdenie sasnho stavu mokra-
d, posdenie ich ohrozenia a mapov zakreslenie.
3. U vznamnejch mokrad nasleduje vypracovanie
projektu ochrany a po vyhlsenie maloplonho chr-
nenho zemia. V tejto skupine maloplonch chrnench
zem boli postupne vyhlsen Prrodn rezervcie (PR)
Hostovick lky, Mokr lky pod ertinm, Mirosk

slatina, Habursk raelinisko, Stinsk slatina, Pod Rus-
km, Bahno a Chrnen arel (CHA) Driena.
4. Poda stupa ohrozenosti tchto chrnench zem
s postupne zabezpeovan inventarizan vskumy
a analza faktorov ich ohrozenia, ktor slia ako pod-
klady pre vypracovanie osobitnch reimov ochrany
(ORO). Doposia boli vypracovan ORO pre prrodn
rezervcie Hostovick lky, Mokr lky pod ertinm,
Mirosk slatina, Habursk raelinisko, Stinsk slatina,
Pod Ruskm a Bahno.
5. Po schvlen osobitnch reimov ochrany s harmo-
nogramom diferencovanch postupov pri manamente
jednotlivch spoloenstiev v rmci danho chrnenho
zemia nasleduje realizcia schvlench opatren, o je
najv problm, a to z dvodov potreby finannho
zabezpeenia, ako aj praktickej realizcie. V mnohch
prpadoch je potrebn oplotenie chrnenho zemia,
avak hlavnou innosou je kosba trvnych porastov a od-
straovanie neiadceho sukcesnho zarastania stromami
a krovinami.
6. Podobn problm je aj u funknch (genofondovch)
plch. Ich sukcesn zmeny pokrauj vemi rchlo. Pre
uvatea, resp. vlastnka s to nevznamn plochy ktor
trvalo nevyuva, pre ochranu biodiverzity s to vemi
vznamn lokality. Na ich udranie a zabezpeenie po-
trebnej starostlivosti nem ochrana prrody ani prvne, ani
finann prostriedky.
Uveden praktick postup pri ochrane mokrad v zem
CHKO Vchodn Karpaty meme dokumentova na
niektorch prkladoch. S to prrodn rezervcie Habur-
sk raelinisko, Mokr lky pod ertinm, Mirosk
slatina a Hostovick lky, ktor sa nachdzaj v orogra-
fickom celku Nzke Beskydy v asti Laboreck vrcho-
vina, ie v bvalej zpadnej asti CHKO Vchodn
Karpaty (mapa 12). Ostatn PR v orografickom celku Bu-
kovsk vrchy patria do zemia NP Poloniny.
PR Habursk raelinisko
M rozlohu 1,34 ha. Nachdza sa v nadmorskej vke 700
m n. m. na irokej hrebeovej ploine na ttnej hranici
s Poskom, ktor m pokraovanie na poskej strane na
vmere cca 5 ha. Geologickm podkladom s menilitov

Raelinisk Slovenska
96
flyov vrstvy, ktor v hbke l20 l30 cm tvoria neprie-
pustn vrstvu pre zrkov vodu a vodnos prameniska.
Pdnym typom je zglejen glejov pda v rznom stupni
rozkladu nadlonho humusu, s hodnotou pH (H
2
0) 4,2.
Inventarizan vskum bol realizovan v rokoch l986
l987 v nasledovnch oblastiach: pedolgia (Terray 1986),
floristika a fytocenolgia (Klescht & Terray 1987a), mo-
tle, chrobky a pavky (aputa & Thomka 1986), vtky
(Klescht 1987) a drobn zemn cicavce (Danko 1986).
Vetky tieto daje s uloen v rezervanej knihe na
Sprve CHKO. Pre potreby ORO, ktor m platnos na
roky1990 1999, bolo zemie rozdelen do jednotlivch
ast poda truktry rastlinnch spoloenstiev a potrieb
regulanch zsahov v nich na vrchoviskov raelinn-
kov spoloenstv (Eriophoro vaginati-Sphagnetum re-
curvi), mokraov spoloenstv (Caricetum rostratae
s Veratrum album subsp. lobelianum a Tithymalus soja-
kii) a spoloenstv krovitch vb so Salix aurita a S. si-
lesiaca. V roku l999 bol vypracovan nov program
zchrany na roky 2000 2009 (Terray 1999a).
Raelinnkov spoloenstvo fyziognomicky npadn kop-
ekovitmi vyveninami s dominantnm druhom Erio-
phorum vaginatum sa za obdobie od vyhlsenia PR v roku
l98l do roku l987 podstatne zmenilo. Pravdepodobne
vplyvom vysania stanovia po srii suchch rokov
dolo k zarasteniu raeliniska druhom Molinia caerulea,
m dolo k vznamnmu stupu Eriophorum vaginatum,
raelinnkov (Sphagnum sp.) a inch citlivch druhov. Po
viacronom kosen a inom redukovan bezkolenca
a rozirujcich sa vb, sa v sasnosti dar spoloenstv
s problmami udra, je vak potrebn ORO nielen
schvli, ale zabezpei aj finann krytie prijatch
opatren.
PR Mokr lky pod ertinm
M rozlohu l,36 ha. Nachdza sa v nadmorskej vke 410
m n. m. Dominuje lka s poetnmi depresiami a slatin-
nou jelinou Carici elongatae-Alnetum v nive potoka
Laborec. Vodnm zdrojom je pramenisko s vvermi
podzemnej vody pod ptm svahovej terasy. Z alch
spoloenstiev s zastpen: Salicetum pentandro-cine-
reae, Caricetum rostratae, Caricetum vesicariae, Caricetum
gracilis, Caricetum goodenowii, Carici flavae-Eriopho-
retum latifolii a Sparganietum erecti.
Inventarizan vskum bol orientovan na floristiku a fy-
tocenolgiu, entomofaunu a avifaunu (Hada et al. 1985).
Na zem bolo zmapovanch 11 rastlinnch spoloen-
stiev. Pre zabezpeenie ich ochrany bol vypracovan
ORO na roky l987 l996 (Klescht & Terray 1987b), s n-
vrhom diferencovanch opatren poda spoloenstiev.
V roku l999 bol vypracovan nov program zchrany
s platnosou na roky 2000 2009 (Terray 1999b).
Nevyuvanm chrnenho zemia tradinm pravi-
delnm kosenm dolo k rozpnavosti vbovch a jel-
ovch zrastov s nslednm ubdanm druhov rodu
Sphagnum, Menyanthes trifoliata a Ranunculus lingua.
Expanzne sa v chrnenom zem rozrili druhy Mentha
longifolia, Eupatorium cannabinum, Filipendula ulmaria
a v suchch spoloenstvch Pteridium aquilinum. Dife-
rencovanm kosenm v jedno a viacronch intervaloch
a odstraovanm expanznch stromov a krov okolo naj-
cennejch spoloenstiev sa s problmami zabezpeuje ich
ochrana. Sukcesn zmeny s rchle a mme problmy
s finannm krytm runho kosenia, pretoe kosenie
akou ponohospodrskou technikou nie je vhodn.
PR Mirosk slatina
M rozlohu 0,97 ha. Je to svahov pramenisko, ktor sa
nachdza v nadmorskej vke 415 m n. m. v katastri obce
Miroa. Bol tu realizovan floristick a fytocenologick
vskum v rokoch 1983 1987 (Terray 1987). Zoologick
vskum bol zameran na entomofaunu Arthropoda
(Miko 1986), obojivelnky, plazy a vtky (Klescht
1987). Najvznamnejm spoloenstvom je ostricovo-
machov spoloenstvo asocicie Eleocharitetum
pauciflorae, ako inicilne tdium sukcesnho radu
slatinnch raelinsk. Zastpenie tu maj spoloenstv
Carici flavae-Eriopho-retum latifolii, Cirsietum rivularis,
Scirpetum sylvatici, ako aj mezofiln podhorsk lky
zvzu Arrhenatherion.
Na zklade inventarizanho vskumu bo vypracovan
osobitn reim ochrany na roky l988 l997 (Klescht
& Terray 1987c), ktor doporuuje oplotenie zemia,
kosenie a odstraovanie nrastov vb a briez. Schvlen
opatrenia boli diferencovan poda truktry spoloen-
stiev, napr. ostricovo-machov spoloenstvo bolo pone-
chan na samovon vvoj, spoloenstvo Carici flavae-
Eriophoretum latifolii je kosen v dvojronch cykloch,
ostatn spoloenstv je potrebn kosi kadorone.
V roku l999 bol vypracovan nov program zchrany
s platnosou na roky 2000 2009 (Terray 1999c).
V roku l980 dolo k pokodeniu najcennejch ast skld-
kou vpna, tie v okrajovch astiach PR bola vypusten
hnojovica. V sasnosti rezervcia zarast brezou a v-
bami, vznamne nastupuj vysok byliny Eupatorium
cannabinum a Mentha longifolia. Pri pravidelnom kosen
a odstraovan neiadceho zarastania krovinami sa dar
spoloenstv PR udriava v normlnom vvoji, s vak
potrebn finann zdroje na krytie opatren ORO.
PR Hostovick lky
Nachdzaj sa na irokej nivnej terase rieky Udava v nad-
morskej vke 330 m n. m., s rozlohou 4,6 ha. Vodn
reim je ovplyvovan podsvahovm prameniskom v sz.
asti rezervcie a stagnujcou zrkovou vodou na ne-
priepustnom podlo.
Boli realizovan nasledovn inventarizan vskumy
v rokoch 1983 1987: pedolgia (Kikuc 1985), floristika
a fytocenolgia (Hada et al. 1987), entomofauna dvoj-
krdlovce (Rohek et al. 1987), avifauna (Pola & Klescht
1984). Za elom zistenia prin ubdania ohrozenho
druhu Iris sibirica, bol v rokoch l983 l985 realizovan
vskum na pokusnch plochch RNDr. Kleschtom a Ing.
Kleschtovou. Vsledky neboli doteraz publikovan.
Mokraov spoloenstv s zastpen asociciami: Cari-
cetum goodenowii, Caricetum gracilis, Carici flavae-
Eriophoretum latifolii, Cirsietum rivularis, Scirpetum
sylvatici.
Na zklade inventarizcie bol vypracovan osobitn
reim ochrany na roky 1989 1998 (Klescht & Terray
1989), v ktorom je navrhovan diferencovan kosenie,
vrub neiadcich drevn a krov, a oplotenie zemia. Na
Raelinisk Slovenska
97
trval sledovanie populcie kosatca sibrskeho bola pone-
chan plocha o vmere 1 ha. Suchie spoloenstv s
kosen kadorone, trvalejie zamokren spoloenstv s
kosen v dvoj- a trojronch intervaloch. V roku l999
bol vypracovan nov program zchrany s platnosou na
roky 2000 2009 (Terray 1999d).
Ke sa zemie pravidelne kadorone kos, kosatec sibr-
sky sa nedostva do fzy kvitnutia a zostva v sterilnom
stave. Po trojronom vyhodnoten pokusnch plch mohol
by uplatnen faktor diferencovanho kosenia, navrhova-
n v ORO. Opatrenia ORO sa realizuj pravidelne, avak
s akosami finannho zabezpeenia. Pouvanie aej
ponohospodrskej techniky na kosenie a zber je mon
len u suchch spoloenstiev, u mokraovch spoloen-
stiev dochdza k ich pokodeniu. Run kosenie by bolo
najvhodnejie, ale vzhadom k finannej nronosti je
ako zabezpeiten.


Literatra
aputa, A. & Thomka, V. 1986. Inventarizan vskum motle, chrobky a pavky v PR Habursk raelinisko. Ms.
Depon. in: S-CHKO Vchodn Karpaty, Humenn.
Danko, . 1986. Inventarizan vskum drobn zemn cicavce v PR Habursk raelinisko. Ms. Depon. in: S-CHKO
Vchodn Karpaty, Humenn.
Hada, E., Terray, J., Klescht, V., aputa, A. & Thomka, V. 1985. Inventarizan vskum PR Mokr lky pod ertinm.
Ms. Depon. in: S-CHKO Vchodn Karpaty, Humenn.
Hada, E., Terray, J. & Klescht, V. 1987. Floristick a fytocenologick inventarizan vskum v PR Hostovick lky.
Ms. Depon. in: S-CHKO Vchodn Karpaty, Humenn.
Kikuc, M. 1985. Inventarizan vskum pedolgia v PR Hostovick lky. Ms. Depon. in: S-CHKO Vchodn Karpaty, Humenn.
Klescht, V. 1987. Obojivelnky, plazy a vtky v PR Mirosk slatina. Ms. Depon. in: S-CHKO Vchodn Karpaty, Humenn.
Klescht, V. & Terray, J. 1987a. Floristick a fytocenologick vskum PR Habursk raelinisko. Ms. Depon. in: S-CHKO
Vchodn Karpaty, Humenn.
Klescht, V. & Terray, J. 1987b. Osobitn reim ochrany PR Mokr lky pod ertinm. Ms. Depon. in: S-CHKO
Vchodn Karpaty, Humenn.
Klescht, V. & Terray, J. 1987c. Osobitn reim ochrany PR Mirosk slatina. Ms. Depon. in: S-CHKO Vchodn Karpaty, Humenn.
Klescht, V. & Terray, J. 1989. Osobitn reim ochrany PR Hostovick lky. Ms. Depon. in: S-CHKO Vchodn Karpaty,
Humenn.
Marhold, K. & Hindk, L. (eds.) 1998. Zoznam nich a vych rastln Slovenska. Veda, Bratislava, 687 p.
Miko, L. 1986. Entomofauna Arthropoda v PR Mirosk slatina. Ms. Depon. in: S-CHKO Vchodn Karpaty, Humenn.
Mucina, L. & Maglock, . 1985. A List of vegetation units of Slovakia. Doc. phytosociologiques. Vol. IX. Camerino,
pp. 175-220.
Pola, . & Klescht, V. 1984. Inventarizan vskum avifauna v PR Hostovick lky. Ms. Depon. in: S-CHKO
Vchodn Karpaty, Humenn.
Rohek, J., Star, J. & Vala, M. 1987. Inventarizan vskum entomofauna dvojkrdlovce v PR Hostovick lky.
Ms. Depon. in: S-CHKO Vchodn Karpaty, Humenn.
Terray, J. 1987. Floristick a fytocenologick vskum PR Mirosk slatina. Ms. Depon. in: S-CHKO Vchodn Karpaty,
Humenn.
Terray, J. 1999a. Program zchrany na roky 2000 2009 pre PR Habursk raelinisko. Ms. Depon. in: S-CHKO Vchodn
Karpaty, Humenn.
Terray, J. 1999b. Program zchrany na roky 2000 2009 pre PR Mokr lky pod ertinm. Ms. Depon. in: S-CHKO
Vchodn Karpaty, Humenn.
Terray, J. 1999c. Program zchrany na roky 2000 2009 pre PR Mirosk slatina. Ms. Depon. in: S-CHKO Vchodn
Karpaty, Humenn.
Terray, J. 1999d. Program zchrany na roky 2000 2009 pre PR Hostovick lky. Ms. Depon. in: S-CHKO Vchodn
Karpaty, Humenn.
Terray, J. 1986. Pedologick vskum PR Habursk raelinisko. Ms. Depon. in: S-CHKO Vchodn Karpaty, Humenn.
Klescht, V. 1987. Inventarizan vskum vtky v PR Habursk raelinisko. Ms. Depon. in: S-CHKO Vchodn Karpaty,
Humenn.


Recenzent: RNDr. Izabela Hberov, CSc.
Raelinisk Slovenska
98
Mapa 12: 1 PR Habursk raelinisko; 2 PR Mokr lky pod ertinm; 3 PR Mirosk slatina; 4 PR Hostovick lky.
Raelinisk Slovenska
99
Raelinn spoloenstv Nrodnho parku Poloniny
Miroslav Bura

Peatlands of Poloniny National Park
Poloniny National Park is located in the Bukovsk vrchy, which is mountainous area in north eastern Slovakia. It has characteristics of
both a hill country and a highland. The ridges are covered with beech forests and the climate is cold. Since the area is quite remote, the
original traditional land use of grasslands, as well as fen meadows, became a problem and many areas have been abandoned without
any current use. Because they are very important from a biodiversity point of view, the administration of the national park pays attention
to their protection. Fens are represented by the associations Caricetum goodenowii and Carici flavae-Eriophoretum latifolii in the area.
There is only one locality with the occurrence of raised bogs represented by the association Sphagnetum recurvi.

zemie Nrodnho parku (NP) Poloniny, ktor sa rozpre-
stiera v orografickom celku Bukovskch vrchov patr do
fytogeografickej oblasti Vchodn Karpaty (Carpaticum
orientale). Je znme predovetkm vskytom rozsiahlych
lesnch spoloenstiev. Pred prchodom loveka sa v ze-
m mohli ako nelesn spoloenstv vyskytova znme
horsk lky poloniny a raelinisk. Osdlenm zemia
pastiermi valaskho pvodu v priebehu 15. a 16. storoia
sa zaalo obdobie procesu pretvrania rozsiahlych lesov
na pasienky a lky, o sviselo s hlavnm predmetom
innosti pastierov chovom dobytka a oviec. Tmto lo-
vek v priebehu niekokch storo vytvoril a obhospoda-
roval extenzvnym spsobom ponohospodrsku krajinu,
ktor ete v obdob krtko po 2. svetovej vojne zaberala
plone plochu takmer 50 % z vmery dnenho nrod-
nho parku. Medzi dominantnmi, prevane pasienko-
vmi spoloenstvami, sa izolovane na malch plochch
nachdzaj aj slatinn spoloenstv, v ktorch lovek
svojou innosou zmenil konkurenn pomery. Tieto
nelesn spoloenstv znane obohacuj zemie z hadis-
ka druhovej bohatosti, a preto im v ochrane prrody venu-
jeme zven pozornos.
Nzvy rastlinnch taxnov s uveden poda prce Mar-
holda & Hindka (1998).

Prehad rastlinnch spoloenstiev
Hodnoteniu slatinnch a mokraovch spoloenstiev bio-
sfrickej rezervcie Vchodn Karpaty sa v nedvnej
dobe venovala Ruikov (1997) a Hjek (1999). Hada
et al. (1997) sa okrem mokraovch spoloenstiev venuje
aj hodnoteniu lnych spoloenstiev.
Slatinn spoloenstv NP Poloniny zaraujeme do dvoch
zvzov: Caricion fuscae Koch 1926 em. Klika 1934 a Ca-
ricion lasiocarpae Vanden Berghen in Lebrun et al. 1949.
Slatinn lky s takmer vdy v kontakte so spoloen-
stvami zvzu Calthion R. Tx. 1937 em. Bal.-Tul. 1978,
najm asociciou Cirsietum rivularis Noviski 1927.
V rmci zvzu Caricion fuscae mme v zem doloen
vskyt nzkeho ostricovo-machovho spoloenstva s nz-
kym obsahom uhliitanov, patriaceho do asocicie Cari-
cetum goodenowii Braun 1915. M nzku a stredne nzku
druhov diverzitu. Vznanmi a diferencilnymi druhmi
asocicie s druhy: Carex nigra, C. echinata, C. canes-
cens, Eriophorum latifolium, Epilobium palustre, Ranun-
culus flammula etc. Z machov dominuj prevane druhy
rodu Sphagnum. S to vemi zriedkav spoloenstv,
vyskytujce sa prevane v ternnych zosuvovch depre-
sich. Najhodnotnejie lokality sa nachdzaj v Ruskej
kotline, v blzkosti vodnej ndre Starina (Slatiny pod
Soliom a Pod Ruskm).
V rmci zvzu Caricion lasiocarpae je v zem doloen
dvojetov spoloenstvo nzkych byln, ostrc a macho-
rastov patriace do asocicie Carici flavae-Eriophoretum
latifolii So 1944. Vznanmi a diferencilnymi druhmi
asocicie s Eriophorum latifolium, Carex flava, C. pa-
nicea, C. nigra, C. echinata, Valeriana simplicifolia, Dac-
tylorhiza majalis, Myosotis nemorosa etc. Npadnm
druhom zaiatku leta je Eriophorum latifolium. K lokl-
nym vznamnm druhom tejto asocicie patr Epipactis
palustris. Spoloenstvo je rozren roztrsene po celom
zem, predovetkm na svahovch prameniskch. Naj-
krajie sa nachdzaj v oblasti Ruskej kotliny (Pod Sed-
lom, Slatiny pod Soliom, Poanky, Pod Smolnkom,
Pod erninami), Sedlickej kotliny (Slatiny pod Stinskou,
Pod irokm, Za hlbokm), na Kolbasovskch lkach
at.
Raeliniskov spoloenstv v NP Poloniny s zastpen
jedinm vrchoviskom, ktor sa nachdza v Sedlickej
kotline a je znme pod nzvom Bahno. Je reprezentovan
asociciou Eriophoro vaginati-Sphagnetum recurvi Hueck
1925, patriacej do zvzu Sphagnion Kstner et Flssner
1933. Je to druhovo chudobn spoloenstvo s homogn-
nym porastom Sphagnum recurvum, pravidelne popretk-
vanm trsmi druhu Eriophorum vaginatum. Aj ke ide
o druhovo chudobn spoloenstvo, nachdzaj sa tu via-
cer vzcne a ohrozen druhy, z ktorch prvorad pozor-
nos si zasli dnes u vyhynut druh v Bukovskch
vrchoch Drosera rotundifola.

Ohrozenos spoloenstiev
Slatinn spoloenstv v NP Poloniny sa v minulosti
vyuvali predovetkm ako stelivov a kmne lky, pre-
dovetkm pre kone. Spoloenstv slatn s dnes ohrozen
v dsledku ich hospodrskeho nevyuvania. V minulosti
boli vykan sastne s inmi lnymi spoloenstvami,
v ktorch sa vyskytuj mozaikovite. Nastupujca pri-
rodzen sukcesia v tchto spoloenstvch je pomalia,
zreten kvantitatvne zmeny a nstup invznych druhov
nastva v nich po ptnstich rokoch a neskr od skon-
enia hospodrenia. Nstupom krovn, predovetkm
rodu Salix dochdza k ich celkovmu zarastaniu. Sptn
Raelinisk Slovenska
100
nvrat do vchodzieho stavu je takmer nemon, resp.
vemi nron (Bura et al. 1994).

Stav ochrany
Najvznamnejie slatinn a raelinn lky v NP Poloniny
(mapa 13) s dnes zastpen v sieti maloplonch
chrnench zem, ktor sa buduje na princpe re-
prezentatvnosti ekosystmov. Na ochranu slatinnch
spoloenstiev v oblasti Ruskej kotliny boli vyhlsen
prrodn rezervcie Pod Ruskm (vyhlsen v roku 1988
s rozlohou 11,14 ha) a Rusk (vyhlsen v roku 1988
s rozlohou 1,46 ha). V rezervcii Pod Ruskm sa vysky-
tuj obe slatinn spoloenstv a v PR Rusk spoloenstvo
Carici flavae-Eriophoretum latifolii. V Sedlickej kotline
boli na ochranu slatinnch a raelinnch spoloenstiev
vyhlsen dve rezervcie: PR Slatina pod Stinskou (vy-
hlsen v roku 1988 s rozlohou 2,76 ha) a PR Bahno
(vyhlsen v roku 1988 s rozlohou 2,78 ha). V rezervcii
Slatiny pod Stinskou s predmetom ochrany spoloenstv
Carici flavae-Eriophoretum latifolii a v PR Bahno jedin
vrchovisko v NP. V tdiu projektovej dokumentcie s
nvrhy na vyhlsenie PR Slatiny pod Soliom na
ochranu slatinnch spoloenstiev Caricion lasiocarpae
a Caricetum goodenovii, s vskytom vchodokarpatskho
druhu Tephroseris papposa. Ostatn lokality s veden
ako genofondov plochy a s ich zemnou ochranou
v zmysle zkona 287/94 o ochrane prrody a krajiny sa
zatia neuvauje.

Monitoring
Okrem fytocenologickch zpisov, ktor dokumentuj
stav spoloenstiev v uritom obdob, sa uskutouje
systematick monitoring na dvoch lokalitch na Bahne
a Pod Ruskm sedlom. Na Bahne bola monitorovacia
plocha zaloen v ruku 1992 sprvou NP Poloniny v s-
vislosti s prebiehajcim inventarizanm prieskumom
rezervcie (Bura 1992). Monitorovaciu plochu Pod Rus-
km sedlom v roku 1994 zaloil KE SAV (Ruikov et
al. 1995), v rmci Projektu ochrany biodiverzity GEF. Na
monitorovanej ploche sa sleduje vplyv kosby na druhov
zloenie (plocha kosen kad rok, kad 3 roky
a nekosen).

Starostlivos
V prevanej vine lokalt s vskytom slatinnch spolo-
enstiev sa v dsledku prirodzenej sukcesie postupne
men druhov zloenie neiadcim smerom. Je to predo-
vetkm v oblasti nad Vodrenskou ndrou Starina, ale
aj v bezprostrednom okol obc ochrannho psma nrod-
nho parku. Zvyajne s tieto plochy pri kosbe miestnymi
obyvatemi zmerne vynechvan, pretoe ich prvotn
vyuitie ako stelivov a kmne seno pre kone zaniklo.
Starostlivos o raeliniskov spoloenstv je sstreden
na lokality nachdzajce sa vo vyhlsench rezervcich.
Do roku 1993 bola starostlivos o jednotliv lokality len
sporadick, alebo sa vbec nevykonvala. Naprklad od
vyhlsenia rezervci Slatiny pod Stinskou a Bahno bol
prv regulan zsah vykonan a v roku 1993. Od roku
1993 do roku 1999 sa vykonvala v NP Poloniny syste-
matick kadoron starostlivos (kosba a vrub nle-
tovch drevn) na vetkch raeliniskovch spoloen-
stvch, ktor sa nachdzaj v prrodnch rezervcich.
Prce svisiace so starostlivosou o tieto spoloenstv
boli financovan z prostriedkov Projektu ochrany biodi-
verzity GEF, ttneho fondu ivotnho prostredia, Nad-
cie na ochranu biodiverzity Vchodnch Karpt a z roz-
potu Sprvy NP Poloniny.


Literatra
Bura, M. 1992. Inventarizan prieskum PR Bahno. Ms. Depon. in: Sprva NP Poloniny, Snina.
Bura, M., Terray, J. & Platko, J. 1994. Biologick diverzita travinnch porastov Vchodnch Karpt. Ms. Depon. in:
Sprva NP Poloniny, Snina.
Hada, E., Klescht, V., Terray, J. & Andresov, J. 1997. Some herbaceous plant communities from the Bukovsk vrchy
hills. Thaiszia J. Bot., Koice, 7: 191-220.
Hjek, M. 1999. Poznmky k fytocenologick klasifikaci spoleenstev mokadnch a slatinnch luk CHKO Vchodn
Karpaty a NP Poloniny. Bull. Slov. Bot. Spolon., Bratislava, pp. 195-208.
Marhold, K. & Hindk, F. (eds) 1998. Zoznam nich a vych rastln Slovenska. Veda, Bratislava, 687 p.
Ruikov, H. 1997. Slatinn lky biosfrickej rezervcie Vchodn Karpaty. In: Baranec, T. (ed.) Flra a vegetcia
raelinsk. Zbornk z vedeckej konferencie Orava. SPU Nitra, pp. 17-21.
Ruikov, H., Halada, ., Rako, J., Zaliberov, M., Mochnack, S., Mikol, V. & Bura, M. 1995. Manament lk
v biosfrickej rezervcii Vchodn Karpaty. Ms. Depon. in: Sprva NP Poloniny, Snina.


Recenzent: RNDr. Helena Ruikov, CSc.
Raelinisk Slovenska
101
Mapa 13: 1 PR Pod Ruskm; 2 PR Rusk; 3 PR Bahno; 4 PR Slatina pod Stinskou.
Raelinisk Slovenska
103
Raelinn ekosystmy Koickho kraja
Andrea Ruaninov

Peatlands of Koice region
Koice region is divided into several orographical units in the eastern part of Slovakia, which represent hilly and lowland landscapes.
Several tributaries of the Bodrog River often caused floods in the past in the eastern Slovakian lowland. A system of protective dikes and
drainage canals has been built, which had an impact on wetlands, which are considered as threatened in the region. Peatlands are
represented by fens, bogs and fen alder woods. Species like Liparis loeselii and Aldrovanda vesiculosa are already extinct in the region.
Fen alder woods of the association Carici elongatae-Alnetum are occurring in the Nature Reserves B, Zemplnska jelina and
vedlrska jelina, which is proposed for protection. Bogs are occurring in the National Nature reserves Podstavka and Motrogon in the
Vihorlat Hills, which are made up of neo-volcanic rocks.

zemie Koickho kraja je lenen na niekoko oro-
grafickch celkov (Vchodoslovensk rovina, Vcho-
doslovensk pahorkatina, Zemplnske vrchy, Vihorlatsk
vrchy, Slansk vrchy, Koick kotlina, Bodvianska pa-
horkatina, ierna hora a Volovsk vrchy; mapy 14 a 15).
Na zklade fytogeografickho lenenia patr do oblasti
pannskej flry (Pannonicum), obvodu eupannskej
xerotermnej flry (Eupannonicum) a obvodu matranskej
flry (Matricum) a do oblasti zpadokarpatskej flry
(Carpaticum occidentale), obvodu predkarpatskej flry
(Praecarpaticum) (Futk 1972).
Vyskytuje sa tu rznorod mozaika rastlinnch spolo-
enstiev typickch pre niny a pahorkatiny, medzi
ktormi nechbaj ani mokrade. S to vlhk lky, tece
vody, pramenisk, lesn a krovinn mokrade, stojat vody
a moiare, ako aj raelinisk. Raelinisk s zastpen
hlavne slatinnmi raeliniskami a slatinnmi jelinami.
Tieto spoloenstv patria do tried Scheuchzerio-Caricetea
fuscae a Alnetea glutinosae.
Raelinn ekosystmy predstavuj aj na zem Koickho
kraja ohrozen biotopy, preto s sasou niekokch
vyhlsench aj navrhovanch maloplonch chrnench
zem. Poda novej organizanej truktry v ochrane
prrody, platnej od 1. jla 2000, tieto patria do psobnosti
Regionlnej sprvy ochrany prrody a krajiny (RSOPK)
Preov a sprv chrnench krajinnch oblast: S-CHKO
Latorica, S-CHKO Vihorlat a S-CHKO Slovensk kras.
Do psobnosti S-CHKO Latorica patria okresy Trebiov
a Michalovce, do psobnosti S-CHKO Vihorlat patr
okres Sobrance a asti okresov Michalovce, Humenn
a Snina, a S-CHKO Slovensk kras spravuje okresy Ro-
ava, Gelnica a vchodn as okresu Koice okolie.
Stupne ohrozenosti a nzvy taxnov s poda prce Mar-
holda & Hindka 1998. Nomenklatra syntaxnov je
poda prce Mucinu & Maglockho (1985).

CHKO LATORICA
CHKO Latorica je jedno z dvoch vekoplonch chr-
nench zem, ktor s zameran na ochranu ninnho
typu krajiny. Zaber centrlnu as Vchodoslovenskej
niny. zemie zaha hlavn tok Latorice a doln as
toku Laborca a Ondavy, so sstavou mtvych ramien,
s priahlmi lunmi lesmi a aluvilnymi lkami. Priro-
dzen lun lesy reprezentuj komplexy s charakteristic-
kmi, mimoriadne vzcnymi vodnmi a moiarnymi
biocenzami (Cibua 1992).
Raelinn ekosystmy meme njs roztrsene na zem
celej Latorickej roviny, ale aj na celej Vchodoslovenskej
nine, napriek rozsiahlym odvodovacm pravm v osem-
desiatych rokoch. Maloplon slatinn lky zvzu Moli-
nion a vlhk lky, pasienky a rozsiahle plytk depresie na
ornej pde sa hojne vyskytuj v medzibodroskej oblasti
(Hruov, Leles, Boany) (Gehinov et al. 1994).
Prrodn rezervcia (PR) Raelinisko B
Nachdza sa v okrese Trebiov, v katastrlnom zem
Krovskho Chlmca a obce B. Je to jedno z najstar-
ch a najzachovalejch raelinsk v celej oblasti Vcho-
doslovenskej niny. Celkov rozloha je cca 13 ha. Na-
chdza sa tu zriedkav typ jelovo-brezovho lesa
asocicie Molinio-Alnetum omk 1962, triedy Alnetea
glutinosae. Jelov porast sa nachdza v ztoke mtveho
ramena Tisy a pozostva z dvoch oddelench ast. V pr-
vej asti porastu dominuje Alnus glutinosa, s dobre
vyvinutm podrastom krovn Frangula alnus a Salix
cinerea. V bylinnom poraste prevlda Carex elongata,
ako aj vzcne a ohrozen druhy Thelypteris palustris
a Peucedanum palustre. Aj v druhej asti porastu rastie
Alnus glutinosa, avak s hojnm primieanm Betula
pubescens. Vtrsen je aj Populus tremula. V bylinnom
poraste dominuje Sphagnum palustre, S. squarrosum,
S. capillifolium a vznamn zastpenie maj druhy Aula-
comnium palustre, Fissidens adianthoides, Polytrichum
formosum, Atrichum undulatum, Plagiomnium cuspida-
tum, Rhizomnium punctatum. Z vych rastln sa tu u
okrem spomnanch druhov v prvom poraste vyskytuje
chrnen Drosera rotundifolia a masovo Molinia caeru-
lea (omk 1962). Pdy obidvoch typov porastu s
v celom svojom profile ovplyvovan vysokm stavom
podzemnej vody. V poslednch rokoch dolo k intenzv-
nemu vysuovaniu a zazemovaniu, o malo za nsledok
stup druhov rodu Sphagnum sp.
PR Vek jazero
Nachdza sa v medzidunovej znenine s rozlohou cca 10
ha v okrese Trebiov, v katastrlnom zem obce Vojka.
Na lokalite sa vyskytuje raelinn spoloenstvo krovitch
vrbn asocicie Sphagno-Salicetum cinereae, vytvoren
na vrstvch raeliny s hrbkou 60 70 cm. Lokalita mala
Raelinisk Slovenska
104
charakter trasoviska a bol tu udvan vskyt viacerch
vzcnych a chrnench druhov rastln, ako Menyanthes
trifoliata, Liparis loeselii, Salvinia natans (omk 1962).
Na otvorenej vodnej hladine sa vyskytoval ako na jedinej
lokalite na Slovensku druh Aldrovanda vesiculosa. Druh
bol na lokalite posledn krt potvrden v roku 1983 a v
sasnosti je na Slovensku povaovan za nezvestn.
Ete pred 20 30 rokmi patrila rezervcia k jednej z troch
vtedy znmych lokalt vskytu kriticky ohrozenho druhu
Liparis loeselii na Slovensku. Od roku 1987 sa ale
nepodarilo vskyt druhu potvrdi (Vgenknecht 1993).
Rezervcia patr do systmu mtvych ramien rieneho
systmu Tisa-Bodrog. Nachdza sa v ternnej depresii
uzavretej z vchodu, juhu a zpadu pieskovmi dunami.
Na piesonatch svahoch v okol jazera boli v minulosti
intenzvne obhospodarovan vinice a zvyok tvorila orn
pda. Medzi jazerom a vinicami nebolo iadne prirodzen
ochrann psmo, o sa nepriaznivo prejavilo na vvoji
celho jazernho ekosystmu. V severovchodnej a seve-
rozpadnej asti jazero priamo nadvzuje na pasienky
a lky. Jeho okrajov partie boli v pse 50 60 m pra-
videlne naruovan pastvou a zoapvanm dobytkom
niekoko desaro (omk 1962). Odvodnenie okoli-
tch pozemkov spsobilo znenie hladiny podzemnej
vody a spolu s eutrofizciou jazera hnojivami z okolitch
pozemkov viedli k urchovaniu sukcesie, zazemovaniu
a zmene chemizmu vody. V letnch suchch obdobiach
poslednch rokov dolo aj k opakovanmu vyschnutiu
jazera (Vgenknecht 1993).
PR Zemplnska jelina
Nachdza sa v okrese Trebiov, v katastrlnom zem
obce Zemplnske Jastrabie. zemie predstavuje izolovan
komplex lunho a slatinnho jelovho lesa v panvovitej
znenine, s rozlohou 51,4 ha. Je napjan Javorovm
potokom tecim zo Zemplnskych vrchov. Jadro lesnho
komplexu tvor slatinn jelina asocicie Carici elon-
gatae-Alnetum. Dominuje Alnus glutinosa, s rznym
zastpenm sa uplatuj Salix alba, S. fragilis. V kro-
vinnom poschod dominuje Frangula alnus a Salix ci-
nerea, na suchch miestach Viburnum opulus a Sambu-
cus nigra. V bylinnom podraste s zastpen takmer
vetky indikan druhy ako Carex elongata, C. pseudo-
cyperus, C. riparia, C. vesicaria, Calamagrostis canes-
cens, Dryopteris carthusiana, Phellandrium aquaticum,
Scuttelaria galericulata, Galium palustre, Lycopus
europaeus, ako aj vzcne a ohrozen druhy Thelypteris
palustris a Peucedanum palustre (Berta 1970).

CHKO VIHORLAT
CHKO Vihorlat zaber centrlnu as pohoria Vihorlat.
Jeho zemepisn poloha je v rmci Slovenska ojedinel
a zaujmav, pretoe Vihorlat le na rozhran pannskej
a karpatskej kveteny. Na junch svahoch podmienili pria-
zniv pdno-ekologick vlastnosti vvoj vznamnej xero-
termnej lesostepnej vegetcie. Vegetcia severnch sva-
hov je reprezentovan buinami a javorovmi buinami,
ako aj vskytom nasledovnch raelinsk: Pod Tstm,
Podstavka, Hypkania a urova mlka (Volouk 1987).
PR Pod Tstm
Nachdza sa v okrese Sobrance, v katastrlnom zem
obce Remetsk Hmre. Celkov rozloha je 7,4 ha. Pred-
stavuje jedin lokalitu s vskytom slatinnch spolo-
enstiev v junej asti Vihorlatu. Vyznauje sa pvodnou
druhovou pestrosou a njdeme tu Veratrum album,
Myosotis scorpioides, chrnen druh Dactylorhiza fuch-
sii, ako aj vchodokarpatsk endemit Tithymalus sojakii.
Z bryologickej flry maj vznamn zastpenie Aula-
comnium palustre, Calliergonella cuspidata, Plagiomni-
um elatum, Climacium dendroides, Hypnum pratense,
Brachythecium campestre, Sphagnum teres, Aneura pin-
guis, Calypogeia azurea (olts 1999).
V okrese Snina s raelinisk zastpen NPR Podstavka
a Motrogon a PR urova mlka, vyskytujcimi sa v kata-
strlnom zem obce Zemplnske Hmre. Tie sa prvotne
vyvinuli ako jazierka v ndriach, ktor sa vytvorili v do-
liach vyerodovanm mkkch hornn a posunutm mate-
rilu pri zosuvoch, ktor boli vo Vihorlate vemi ast.
Pvodn jazierka neboli vemi hlbok, pretoe suov
materil, ktor dolie zahradil, bol pre vodu dobre
priepustn. Plytk jazierka zarastali vemi rchle vodnm
rastlinstvom, ktor po odumret dalo vznik slatinnej rae-
line (Krippel 1965).
Nrodn prrodn rezervcia (NPR) Podstavka
Zaha lesn porasty bukovho a jedovo-bukovho ve-
getanho stupa, ktor obklopuj vvojovo najstarie
a najcennejie raelinisko pohoria Vihorlat o vmere 1,59
ha. Raelinisko m mierne vyven stred, typick pre
vrchoviskov raelinisko (Krippel 1965). Nachdzaj sa
tu charakteristick a chrnen druhy raelinsk Lycopo-
diella inundata, Drosera rotundifolia, Oxycoccus palus-
tris, Scheuchzeria palustris, Menyanthes trifoliata. Z trv
prevlda Molinia caerulea, a vlhkomiln druhy Carex sp.
(Volouk 1987). Vznamn zstupcovia bryologickej fl-
ry s Sphagnum subsecundum, S. subnitens, S. conto-
rtum, S. magellanicum, S. rubellum, Warnstorfia exan-
nulata, Campylium stellatum, Polytrichum strictum (ol-
ts 1999).
NPR Motrogon
Zaha lesn komplex vrchu Motrogon, ktor obklopuje
raelinisko Hypkania o vmere cca 2 ha. Na raelinisku
prevlda spoloenstvo s Molinia caerulea a Eriophorum
vaginatum, so svislmi zrastmi Sphagnum magellani-
cum, S. fuscum, S. teres a alch machorastov ako
Calliergon cordifolium, Brachythecium rutabulum, Aneura
pinguis, Pellia neesiana a i. (olts 1999). Z vznamnch
druhov vych rastln sa tu nachdza Veratrum album,
V. album subsp. lobelianum, Trientalis europaea, Meny-
anthes trifoliata. Raeliniskom pretek meandrujci pot-
ik (Volouk1987).
PR urova mlka
M vmeru 0,27 ha a tvor najmladie sukcesn tdium
vvoja slatinnch spoloenstiev severnej asti pohoria
Vihorlat. Vyvinulo sa v ternnych depresich. S tu
sstreden vzcne spoloenstv slatn, s druhmi ako Ca-
lamagrostis canescens, Thelypteris palustris a s vlhkomil-
nmi druhmi Carex sp. Vznamn je aj vskyt Veratrum
Raelinisk Slovenska
105
album, Veratrum album subsp. lobelianum, Tephroseris
crispa (Volouk 1987). Zstupcami bryoflry s: Pla-
giomnium elatum, Calliergon cordifolium, Brachythe-
cium glareosum, Amblystegium humile (olts 1999).
Na zklade revzie vyie uvedench raelinsk v CHKO
Vihorlat v jli 1999, ktorej sa zastnili RNDr. Hberov,
RNDr. olts, Mgr. Palko, Ing. Terray a Mgr. Ruan-
inov, bolo zisten, e vvoj raelinnch ekosystmov je
ohrozovan zvenm zarastanm raelinsk druhom
Molinia caerulea a ich nslednm vysychanm, ako aj
sukcesnm zarastanm krovitmi vbami, o ohrozuje
existenciu vzcnych a ohrozench druhov rastln v pre-
skmanch chrnench zemiach. Pre zachovanie rae-
linnch ekosystmov je potrebn v rmci praktickej
starostlivosti o chrnen zemia zabezpei pravideln
kosenie lokalt v ase kvitnutia Molinia caerulea, ako aj
pravideln istenie lokalt od nletovch drevn.

CHKO SLOVENSK KRAS
CHKO Slovensk kras tvor sstava plann oddelench
od seba hlbokmi kaonovitmi dolinami rieky Slanej a
ttnika a Zdielskou a Hjskou tiesavou. Slovensk
kras zaraujeme k planinovmu typu krasu s charakte-
ristickmi, vysoko poloenmi nhornmi ploinami
lemovanmi strmmi svahmi, ktor ohraniuj planiny
oproti okolitm kotlinm, kaonom a tiesavm. Riena
sie je z nhornch plon premiesten do podzemia,
take ich povrch je bez stlych rienych tokov. Vegetciu
mokrad tu meme njs jedine v Turnianskej a Ro-
avskej kotline, vzcne v krasovch jazerch Silickej
planiny (Jateriie jazierko a Smradav jazero) (Roz-
lonk & Karasov 1994).
PP Jovick raelinisko
Je to uniktna lokalita, ktor sa zachovala iba ako torzo
z pvodnho rozsiahleho zemia medzi obcami Jovice
a Krsnohorsk Dlh Lka. Zaber aluvilnu nivu bezmen-
nho potoka v okrese Roava. Zkladnm vegetanm
typom s porasty radu Molinietalia, so zastpenm tchto
druhov: Molinia caerulea, Achillea ptarmica, Dactylo-
rhiza majalis, Eriophorum angustifolium, E. latifolium,
Menyanthes trifoliata, Drosera rotundifolia a Salix
rosmarinifolia (Rozlonk & Karasov 1994).
Raelinisko je ohrozovan antropognnou innosou, ako
zneisovanie odpadkami so zhrad rodinnch domov
a zo zhradkrskej osady a vypanie odpadov z hydi-
nrne do potika, ktor napja raelinisko, o me
zmeni chemizmus vody. Pre obmedzenie neleglneho
zberu druhu Menyanthes trifoliata bolo raelinisko oplo-
ten.
NPR vedlrska jelina
Nachdza sa v katastrlnom zem obce vedlr, v okrese
Gelnica. Predstavuje mimoriadne hodnotn enklvu jelo-
vho lesa v alviu Hnilca a priahlch vysokosteblovch
a ostricovch porastov podmanch stanov. Celou lo-
kalitou sa vinie meandrujce koryto, ktor je na vonch
plochch porasten druhmi Carex sp. a v zatienench as-
tiach porastami Sphagnum sp., s vskytom viacerch
chrnench, vzcnych a ohrozench druhov rastln (Kot-
lrov et al. 1994).

RSOPK Preov
PR Mal Izra
Predstavuje vznamn raelinn ekosystm v rmci
Koickho kraja v psobnosti RSOPK Preov. Nachdza
sa v okrese Koice okolie, v katastrlnom zem obce
Skro. Lokalita predstavuje mal prirodzen jazierko
v ternnej depresii medzi svislmi lesnmi komplexmi
horskej skupiny Milia v Slanskch vrchoch o rozlohe
0,77 ha. Okolie jazera lemuje slatinn jelov les (Carici
elongatae-Alnetum) ninnho typu, v nezvyajnej nad-
morskej vke okolo 700 m n. m., s charakteristickm
podrastom (Frangula alnus, Carex pseudocyperus, Thely-
pteris palustris, Peucedanum palustre).
Raelinn spoloenstv patria medzi vemi zraniten
ekosystmy na zem Koickho kraja. V dnenej dobe s
u znane zredukovan kvli rozsiahlym odvodovacm
pravm vodnch tokov v osemdesiatych rokoch a mnoh
z tch, ktor ostali, vyaduj revitalizciu. Pre ich zchra-
nu je potrebn zabezpei pecilnu starostlivos a indivi-
dulny prstup ku kadmu typu raelinnch ekosys-
tmov.


Raelinisk Slovenska
106
Literatra
Berta, J. 1970. Zemplnska jelina navrhovan PR. Ms. Depon. in: RSOPK Preov, pracovisko Koice.
Cibua, J. 1992. Chrnen krajinn oblas Latorica. Ekolgia, OP Bratislava, 3 p.
Futk, J. 1972. initele psobiace na renie rastln. In: Lukni, M. (ed.) Slovensko. Prroda. Obzor, Bratislava, pp. 408-412.
Gehinov, B., Stano, V., Kvakov, G., Doriov, E., Teliarov, Z., Bohu, P., Matyasov, M. & Dzurovin, L. 1994.
Regionlny zemn systm ekologickej stability okresu Trebiov. Ms. Depon. in: RSOPK Preov, pracovisko Koice.
Kotlrov, K., Balakov, G., Chomjak, P., Jenurk, V. & Stano, J. 1994. Regionlny systm ekologickej stability
okresu Spisk Nov Ves, Ekoland Preov. Ms. Depon. in: S-NP Slovensk raj, Spisk Nov Ves.
Krippel, E. 1965. Vznik a vvoj raelinsk v pohor Vihorlat. Zbornk Vchodosl. mzea v Koiciach, VI: 111-117.
Marhold, K. & Hindk, F. (eds.) 1998. Zoznam nich a vych druhov rastln Slovenska. Veda, Bratislava, 687 p.
Mucina, L. & Maglock, . 1985. A List of vegetation units of Slovakia. Doc. phytosociologiques. Vol. IX. Camerino, pp.
175-220.
Rozlonk, M. & Karasov, E. 1994. Monografia Chrnen krajinn oblas biosfrick rezervcia Slovensk kras.
Osveta Bansk Bystrica, p. 22, 117, 427.
omk, L. 1962. Raelinisko B pri Krovskom Chlmci nvrh na prrodn rezervciu. Ms. Depon. in: RSOPK Preov,
pracovisko Koice.
omk, L. 1962. Vek jazero v junej asti Potiskej niny nvrh na pln rezervciu. Ms. Depon. in: RSOPK Preov,
pracovisko Koice.
Vgenknecht, V. 1993. Osobitn reim ochrany huzovca Loeselovho Liparis loeselii (L.) Rich. Ms. Depon. in: RSOPK
Preov, pracovisko Koice.
Volouk, I. 1987. Monografia Chrnen krajinn oblas Vihorlat. Prroda Bratislava, p. 80, 232-233.


Recenzent: RNDr. Marta Niansk
Raelinisk Slovenska
107
Mapa 14: 1 PR Raelinisko B; 2 PR Vek jazero; 3 PR Zemplnska jelina; 4 PR Pod Tstm; 5 NPR Podstavka; 6 NPR Motrogon;
7 PR urova mlka; 10 PR Mal Izra. Ostatn lokality uveden v lnku njdete na mape15.

Raelinisk Slovenska
109
Vznamn slatinn biotopy v Hnileckch vrchoch
Marta Ninansk, Pavol Chrom

Important fen biotops in the Hnileck vrchy Mountains
The Hnileck vrchy Mountains are small mountains located in an independent section of an extensive mountainous area, Slovensk
rudohorie (Slovak Ore Mountains), in the Volovsk vrchy Hills and are part of Western Carpathians. The geomorphological structure is
varied and composed mainly from volcanic rocks. The most dominant are forest ecosystems, with dominance of spruce, fir and beech.
Riparian stands of the river Hnilec are important, with characteristic alder carr stands (association Alnetum incanae). Peatlands are
represented by poor fens of the order Caricion fuscae, surrounded by wetlands of the alliance Calthion.

Slatinn raelinisk patria v Hnileckom podol v Hnilec-
kch vrchoch k vznamnm a cennm ekosystmom.
Podcelok Hnileck vrchy je sasou Volovskch vr-
chov. Patria do geomorfologickej oblasti Slovensk rudo-
horie, do subprovincie vntorn Zpadn Karpaty a do
geomorfologickej provincie Zpadn Karpaty (mapa 15).
Volovsk vrchy s budovan viacermi podcelkami,
ktor svojou morfolgiou vrazne charakterizuj toto
zemie. Zo severu po avej strane Hnilca je to podcelok
Knola s najvym bodom Plenica (1 115 m). Po avej
strane podcelok Zlatho stola (1 322 m). Tieto vak ne-
zasahuj k nivm Hnilca. Tret podcelok Hnileck
vrchy svojou asou Hnileck podolie vypa cel oblas
po pravej a avej strane Hnilca. V starej literatre sa
udva nzov vchodn as Slovenskho rudohoria alebo
Spisko-gemersk rudohorie. Cel oblas je tvoren
horninami gelnickej srie sedimentrnymi, vulkanoklas-
tickmi a vulkanickmi. Vek gelnickej srie spad do
obdobia kambrium spodn devn. Z hornn prevldaj
rzne druhy fylitov, droby, paleoryolitov tufy a tufity.
zemie spad do mierne teplej a chladnej klimatickej
oblasti (Ninansk 1995). Na zklade fytogeografickho
lenenia Slovenska (Futk l980) patr zemie do oblasti
zpadokarpatskej flry (Carpaticum occidentale), do ob-
vodu predkarpatskej flry (Praecarpaticum), okresu Slo-
vensk rudohorie.
Spoloenstv tchto mokraovch biotopov patria do
triedy Scheuzerio-Caricetea fuscae, ktor sa asto pre-
lnaj so spoloenstvami vlhkch lk zvzu Calthion
a spoloenstvami triedy Alnetea glutinosae. Stupe ohro-
zenosti a nzvy taxnov zodpovedaj kategrim IUCN
(Marhold & Hindk 1998). Nomenklatra syntaxnov je
poda prce Mucinu & Maglockho (1985). Po novej
organizanej truktre v ochrane prrody od 1. jla 2000
spad zemie pod Sprvu Chrnenej krajinnej oblasti
Slovensk kras.
Prrodn rezervcia (PR) Poana
Bola vyhlsen za elom ochrany slatinnch a pasien-
kovch spoloenstiev. Nachdza sa v Tichovodskej doline
v k. . Henclov, v nadmorskej vke 750 m. Vyhlsen
bola v roku 1993. Z celkovej vmery 19,3 ha pokrva
raelinn vegetcia plochu 2,1 ha. Na tento typ raeliniska
s viazan fytocenzy, ktor radme do triedy Scheuzerio-
Caricetea fuscae a zvzu Caricion fuscae. Fyziognmiu
porastov udvaj druhy Carex nigra, C. echinata, C. ros-
trata, C. pallescens, Juncus conglomeratus, J. effusus,
J. articulatus, J. inflexus a Equisetum palustre. Hojn
zastpenie v bylinnom poschod maj aj Lysimachia vul-
garis, Crepis paludosa, Menyanthes trifoliata, Potentilla
erecta, Viola palustris, Ranunculus flammula, R. acris,
Galium palustre, G. uliginosum, Cirsium palustre.
Machov poschodie je tvoren najm raelinnkmi
zastpenmi druhmi: Sphagnum capillifolium, S. teres,
S. robustum, S. squarrosum, S. palustre, S. recurvum.
Z ostatnch machov sa tu vyskytuj Hypnum pratense,
Calliergonella cuspidata, Philonotis caespitosa, P. to-
mentella, Rhytidiadelphus calvescens, Aulacomnium pa-
lustre, Climacium dendroides, Chiloscyphus pallescens,
Calliergon cordifolium, C. sarmentosum, Drepanocladus
revolvens, Campylium stellatum, Lophocolea bidentata,
Thuidium tamariscifolium, Drepanocladus exannulatus
(olts 1997b).

PR Poana foto: M. Niansk
Raelinisko je zsobovan vodou zo svahovch prame-
nsk, na ktor je viazan mokraov vegetcia zvzu
Calthion. Na niektorch miestach s nznaky raelinenia
a vegetcia je podobn ako v spodnej asti raeliniska.
Okolo pramensk, ale aj okolo toku Tich voda je
rozren druhovo chudobn spoloenstvo Petasitetum
hybridi, patriace do zvzu Petasition officinalis. K cen-
nm a vzcnym biotopom patr alvium toku Tich voda.
Charakterizuj ho jelov porasty asocicie Alnetum inca-
nae, ktor patria do horskch lunch lesov zvzu Alno-
Padion. V stromovom poschod dominuje Alnus incana.
Z ostatnch drevn tu pristupuje Padus avium, Salix
fragilis, Picea abies. Krovinn poschodie nie je vemi
bohat, podobne ako aj bylinn et. Svahy nad raeli-
niskom pokrvaj horov tdia pasienkovch spoloen-
stiev podzvzu Polygalo-Cynosurenion.
Raelinisk Slovenska
110
Inventarizanm vskumom bolo na tejto lokalite zazna-
menanch 391 taxnov. Z toho 10 druhov je zaradench
medzi ohrozen a vzcne druhy Dactylorhiza fuchsii
subsp. fuchsii, D. majalis, Gymnadenia conopsea, Platan-
thera bifolia, Listera ovata, Gladiolus imbricatus, Meny-
anthes trifoliata, Drosera rotundifolia, Pedicularis palus-
tris, Parnassia palustris (Ninansk 1997).
Lokalita bola donedvna vyuvan ako dvojkosn lky,
ktor sa v jeseni spsali. Zanechanm tradinho spsobu
obhospodarovania dochdza k sukcesii drevn. V sas-
nosti cel zemie, a aj lokalitu Poana obhospodaruje
ponohospodrske drustvo pasenm jalovc. Vysok po-
et hovdzieho dobytka, neusmernen pastva, zoapo-
vanie (predtm aj koarovanie) m skr negatvny dopad
na vegetciu. Pre zachovanie tchto cennch rastlinnch
spoloenstiev a biotopu je potrebn dodranie navrh-
nutho spsobu obhospodarovania pri vyhlsen tejto
lokality za chrnen a to tradin spsob obhospodaro-
vania kosenm a extenzvnym pasenm.
V Hnileckom podol sa vyskytuje niekoko vznamnch,
botanicky a vegetane cennch lokalt, ktor boli spraco-
van a s pripraven na vyhlsenie.
Navrhovan PR Hmre
Tvor ju raelinisko Zadn Hmorsk lky a Surovec.
Nachdzaj sa v k. . Nlepkovo. Svojou rozlohou a vz-
namom z hadiska biodiverzity patria k najhodnotnejm
biotopom zemia.
Raelinisko Zadn Hmorsk lky
Nachdza sa po oboch stranch rieky Hnilec, v nad-
morskej vke 640 m n. m. Na ploche 27 ha sa mozaiko-
vito prelnaj slatinn fytocenzy s vlhkmi lkami.
Patria podobne ako aj u alch udvanch lokalt do
zvzu Caricion fuscae a Calthion. Z poetnho zast-
penia ohrozench a chrnench druhov sa tu vyskytuje
Iris sibirica, Drosera rotundifolia, Comarum palustre,
Carex paniculata, Parnassia palustris, Gladiolus imbri-
catus, Menyanthes trifoliata, Trientalis europaea, Salix
rosmarinifolia, Trollius altissimus, Pedicularis palustris
a druhy patriace medzi Orchidaceae Dactylorhiza fuch-
sii, D. majalis, D. sambucina, Gymnadenia conopsea,
Listera ovata, Platanthera bifolia. Z machorastov tu bol
njden ohrozen druh Calliergon trifarium (olts et al.
1998). Hodnotn s aj brehov porasty asocicie Alnetum
incanae, ktor lemuj tok Hnilca a s vznamn nielen
z hadiska prrodovednho, ale aj z hadiska krajinrskeho
a estetickho. Pre zachovanie floristickch hodnt je po-
trebn, aby sa plochy obhospodarovali kosenm a pase-
nm, zabrni odvodovaniu a rozorvaniu a brehov
porasty ponecha bez zsahu.
Raelinisko Surovec
Rozprestiera sa na nive pravostrannho prtoku rieky
Hnilec Surovskho jarku v nadmorskej vke 660 m na
ploche 1 ha. V bylinnom poschod dominuj Juncus effusus,
J. conglomeratus, Scirpus sylvaticus, Potentilla erecta,
Carex nigra, Cardamine pratensis, Eriophorum latifo-
lium, Crepis paludosa. Z machov maj poetn zastpe-
nie druhy rodu Sphagnum sp. a Polytrichum sp. Hojn je
vskyt chrnenho a ohrozenho druhu Drosera rotundi-
folia. Na tejto lokalite boli plnovan obecn rybnky.
V sasnosti plocha u nie je ohrozen vstavbou, nevy-
uva sa.

Raelinisko Surovec foto: M. Niansk
Raelinisko Pod Palmovm vrchom
Tto navrhovan prrodn rezervcia sa nachdza v katas-
trlnom zem Nlepkovo, vavo od toku rieky Hnilec.
Le v nadmorskej vke 510 m a m rozlohu 3 ha.
Biotop tvoria slatinn fytocenzy a jelov porasty okolo
toku rieky Hnilec a na jeho mtvom ramene. Tieto ostri-
covo-machov spoloenstv s podobne ako aj v celom
zem viazan na nzky obsah uhliitanov. Dominantn
zastpenie maj Crepis paludosa, Equisetum palustre,
E. fluviatile, Juncus conglomeratus, J. effusus, Eriopho-
rum latifolium, Potentilla erecta, Viola palustris, Carex
nigra. Bohat je vskyt chrnench a ohrozench
taxnov, najm Salix rosmarinifolia, Drosera rotundifo-
lia, Dactylorhiza sambucina, D. fuchsii, D. majalis, Liste-
ra ovata, Platanthera bifolia, Gymnadenia conopsea,
Carex paniculata, Trientalis europaea, Gladiolus imbri-
catus, Menyanthes trifoliata. Na lokalite bol zazname-
nan ohrozen druh Helodium blandowii, ktor tu rastie
spolu s Climacium dendroides, Sphagnum riparium,
S. teres, S. fallax, Aulacomnium palustre, Plagiomnium
cuspidatum (olts et al. 1999). Biotop sa nachdza
v ponohospodrsky vyuvanej krajine, potencilne je
mon odvodnenie, zsah do brehovch porastov a prie-
sak priemyselnch hnojv.
Rovne
Hodnotn a cenn slatiny a prechodn raelinisk sa
rozprestieraj aj medzi Krompachami a akarovcami
(miestny nzov Rovne) vo vrcholovch astiach Hnilec-
kho podolia. Aj tieto fytocenzy s viazan na nzky
obsah uhliitanov, o om sved podobn floristick a fy-
tocenologick zloenie vegetcie ako pri predchdza-
jcich lokalitch. Hojn zastpenie maj druhy z eade
Orchidaceae (Dactylorhiza majalis, Platanthera bifolia,
Gymnadenia conopsea), alej sa tu nachdzaj druhy
Pedicularis palustris, Salix rosmarinifolia, Drosera ro-
tundifolia, Pinquicula vulgaris, Gladiolus imbricatus,
Triglochin palustre, ktor patria k ohrozenm taxnom
flry Slovenska (Marhold & Hindk 1998). Z machov sa
tu vyskytuje Hypnum pratense, Climacium dendroides,
Plagiomnium elatum, Aulacomnium palustre, Bryum pseu-
Raelinisk Slovenska
111
dotriquetrum, Calliergon giganteum, Hypnum pratense,
Philonotis tomentella (olts 1999).
Zanechanie kosenia a pasenia m za nsledok zarastanie
biotopu najm brezinami. Tejto lokalite je potrebn veno-
va zven pozornos aj v dsledku silnejceho tlaku
turizmu a plnovanho lyiarskeho arelu.
Navrhovan Prrodn pamiatka (PP) ompy
Nachdza sa v katastrlnom zem obce Hnilk a rozpre-
stiera na ploche 6 ha. Le v nadmorskej vke 700 m,
uprostred smrekovo-jedovch porastov. Lokalita m sla-
tinn charakter. Druhov zloenie fytocenz je podobn
ako u ostatnch udvanch lokalt. Bohat je aj vskyt
chrnench a ohrozench druhov ako naprklad Salix
rosmarinifolia, Drosera rotundifolia, Gladiolus imbrica-
tus, Pedicularis palustris, Parnassia palustris, Trientalis
europaea, Dactylorhiza majalis, D. fuchsii, Gymnadenia
conopsea, Listera ovata, Platanthera bifolia, Epipactis
palustris. Z machorastov tu bol zaznamenan ohrozen
taxn Helodium blandowii (olts et al. 1999). Na loka-
lite je evidentn sukcesia drevn, as plochy bola zales-
nen.
Navrhovan PP Selisk
Nachdza sa v katastrlnom zem Zvadka, v nadmor-
skej vke 720 m n. m. Rozprestiera sa v ponohospo-
drsky vyuvanej krajine. V rmci socializcie pono-
hospodrskej pdy bolo toto zemie zrekultivovan
a zmeliorovan. Z pvodnej rozlohy slatiny, ktor bola 30
ha, sa v sasnosti zachovala plocha o rozlohe len 2 ha.
Na lokalite sa vyskytuj viacer taxny patriace medzi
chrnen a ohrozen naprklad Menyanthes trifoliata,
Platanthera bifolia, Trientalis europaea, Gladiolus imbri-
catus, Drosera rotundifolia, Dactylorhiza majalis, D. fuch-
sii, D. sambucina, Parnassia palustris, Gymnadenia co-
nopsea, Salix rosmarinifolia. Zaznamenan bol vskyt
ohrozenho druhu Meesia triquetra (olts et al. 1998).


Literatra
Futk, J. l980. Fytogeografick lenenie Slovenska. In: Bertov, L. (ed.) Flra Slovenska IV/I, Vydavatestvo SAV,
Bratislava, pp. 418-419.
Marhold, K. & Hindk, F. (eds.) 1998. Zoznam nich a vych druhov rastln Slovenska. Veda, Bratislava, 687 p.
Mucina, L. & Maglock, . 1985. A List of vegetation units of Slovakia. Doc. phytosociologiques. Vol. IX. Camerino, pp.
175-220.
Ninansk, B. 1995. Relif, klma. In: Monografia obce Nlepkovo Vondriel. Vydavatestvo Modr Peter, Levoa, pp.
11-17.
Niansk, M. 1997. Inventarizan vskum PR Poana. Ms. Depon. in: Sprva CHKO Slovensk kras, Brzotn.
olts, R. 1997a. A new locality of two glacial moss relic species, Paludella squarrosa and Meesia triquetra in Slovakia.
Biolgia, Bratislava, 52/4: p. 530.
olts, R. 1997b. Zoznam zistench druhov machov na lokalite Poana. Ms. Depon. in: Mzeum Spia, Spisk Nov Ves.
olts, R., Ninansk, M. & Chrom, P. 1998. Finds of rare glacial relic moss species in the Volovsk vrchy Hills
(Slovakia). Thaiszia, Koice, 8: 115-120.
olts, R., Ninansk, M. & Chrom, P. 1999. Glacial moss relic species Helodium blandowii in Hnileck dolina Valley,
Volovsk vrchy Hills (Slovakia). In: Biolgia, Bratislava, 54/1: p. 118.
olts, R. 1999. Zoznam zistench druhov machov na lokalite Rovne. Ms. Depon. in: Mzeum Spia, Spisk Nov Ves.


Recenzent: Mgr. Viera Stanov
Raelinisk Slovenska
112
Mapa 15: 1 PR Poana; 2 Raelinisko Zadn Hmorsk lky; 3 Raelinisko Surovec; 4 Navrhovan PP ompy; 5 Navrhovan PP Selisk;
6 Raelinisko Pod Palmovm vrchom; 7 Rovne; 8 NPR vedlrska jelina; 9 PP Jovick raelinisko.

Raelinisk Slovenska
113
Rastlinn spoloenstv raelinsk nrodnho parku Murnska planina
Richard Hrivnk, Draho Blanr

Peatlands of Murnska planina National Park
Murnska planina Plateau is a mountainous area in the Spisko-gemersk karst. It is built up of huge complexes of Triassic limestone
and dolomite, which were a plateau and gradually turned into a karst. The peatlands of Murnska planina Plateau were studied only
marginally in the past and are located mainly on the foothills. The fens (order Caricetalia fuscae) have the largest representation in the
investigated area. In the paper, a syntaxonomical survey of plant communities is presented. The problems of management of these
biotopes are discussed. The authors mentioned the following main problems related to the management as: lack of empirical knowledge
about the optimal management and its influence on vegetation, unsufficient amount of finances and human resources, information about
the water regime of peatlands and about the possibilities for restoration, and missing co-operation and information about similar
activities in Slovakia and in geographically related areas in Central Europe.

Raelinisk neboli v minulosti na Murnskej planine pred-
metom podrobnej inventarizcie. Poznatky o flre tchto
biotopov vak pochdzaj u z minulho storoia: napr.
Richter (1887) publikoval vskyt viacerch druhov slatn
a raelinsk na Murnskej planine a v jej bezprostrednom
okol. Hendrych (1955) uvdza dovtedy nepublikovan
floristick daje Vclava Vranho z okolia Tisovca (o. i.
z Tstia). Sborn prcu o rastlinstve Murnskej planiny
publikoval Hendrych (1969).
Vegetcii raelinsk Murnskej planiny sa vo svojich
prspevkoch venovali mnoh autori (Hberov 1968,
1976, 1979; Pillerov 1969; Turanov-Cvachov 1972;
Miadok 1976; Cvachov & Urbanov 1985; Fajmonov
1990; Magic 1991; Turis 1994; Bal 1997; Hrivnk
1997). Vo viacerch prcach sa nachdzaj len strun
informcie o flre a vegetcii raelinsk, bez uvedenia
fytocenologickch zpisov, alebo sa prce dotkaj ze-
mia Murnskej planiny len okrajovo. K vyie publiko-
vanm dajom dopame doposia nezverejnen infor-
mcie o slatinnej vegetcii z okolia Pohronskej Polhory.
Z tchto materilov sme zostavili syntaxonomick pre-
had rastlinnch spoloenstiev raelinsk dotkajcich sa
nrodnho parku Murnska planina a jeho ochrannho
psma.
Nzvoslovie vych rastln je uveden poda Marholda
& Hindka (1998), nzvoslovie rastlinnch spoloenstiev
poda prc Rybnka et al. (1984) a Steinera (1993).
Scheuchzerio-Caricetea fuscae R. Tx. 1937
Caricetalia fuscae Koch 1926 em. Nordh. 1936
Caricion fuscae Koch 1926 em. Klika 1934
Caricetum goodenowii J. Braun 1915
Caricetum goodenowii J. Braun 1915 juncetosum
filiformis Klika et marda 1944
Caricetum goodenowii J. Braun 1915 caricetosum
inflatae Klika et marda 1944
Caricion davallianae Klika 1934
Caricetum davallianae Dutoit 1924
Caricion lasiocarpae Vanden Berghen in Lebrun et
al. 1949 em. Rybnek in Rybnek et al. 1984
Drepanoclado revolventis-Caricetum diandrae
(Kopeck 1960) Rybnek in Rybnek et al. 1984
Scheuchzerietalia palustris Nordhagen 1936
Eriophorion gracilis Pass. in Oberd. 1957 em. Rybn-
ek in Rybnek et al. 1984
Agrosti caninae-Caricetum diandrae Paul et Lutz 1941
Sphagno recurvi-Caricion canescentis Pass. (1964) 1978
Carici rostratae-Sphagnetum apiculati Osvald 1923
Junco filiformis-Sphagnetum recurvi Osvald 1923
Oxycocco-Sphagnetea Br.-Bl. et R. Tx. ex Westhoff et al. 1946
Sphagnetalia medii Kstner et Flssner 1933
Sphagnion Kstner et Flssner 1933
Sphagnetum medii Kstner et Flssner 1933
Eriophoro vaginati-Spagnetum recurvi Hueck 1925
Pino rotundatae-Sphagnetum Kstner et Flssner
1933 corr. Neuhusl 1969
Najastejie sa vyskytujcim spoloenstvom s slatiny
s nzkym obsahom uhliitanov (najm asocicia Carice-
tum goodenowii). Tieto s charakteristick prtomnosou
nzkych ostrc Carex nigra, C. panicea, C. flava, C. echi-
nata, C. canescens, alej druhov Potentilla erecta, Erio-
phorum angustifolium, Viola palustris, Crepis paludosa,
Equisetum palustre, Agrostis canina, Ranunculus acris,
Cirsium palustre a pestrm zloenm poschodia machov.
Viacero dajov existuje aj o vskyte porastov asocicie
Caricetum davallianae. Hberov (1968, 1976) a Pille-
rov (1969) ich uvdzaj z okolia Zlatna, Hepy, Tel-
grtu. Dos veobecn je daj Magica (1991), ktor
spomna vskyt okolo pramensk, na vpencovom pod-
lo podmanch plch s vysoko mineralizovanou vo-
dou. Presnejie lokalizoval len plochy pri obci Zlatno.
Ostatn spoloenstv boli zisten len na jednej, prpadne
dvoch lokalitch. Vetky doposia znme lokality s v-
skytom raelinsk v nrodnom parku Murnska planina
a jej ochrannom psme s uveden v nasledovnom texte
a na mape 16.
NPR Hrdzav
Rozloha 357,19 ha (z toho rozloha raelinnej vegetcie
0,25 0,5 ha), k. . Mur, rok vyhlsenia 1986.
Miadok (1976) hodnot raelinn spoloenstv s kosodre-
vinou ako reliktn z obdobia rannho postglacilu. Rad
ich do zvzu Sphagnion.
Raelinisk Slovenska
114
PR Tstie
Rozloha 28,66 ha (z toho rozloha slatinnej a raelinnej
vegetcie 0,5 1,15 ha), k. . Tisovec, Rimavsk Pla,
Krokava, rok vyhlsenia 1980.
Turanov-Cvachov (1972) a Cvachov & Urbanov
(1985) uvdzaj vskyt slatn s nzkym obsahom uhli-
itanov (Caricetum goodenowii caricetosum inflatae)
a vrchoviska (Eriophoro vaginati-Spagnetum recurvi).
PR Rosiarka
5,87 ha (z toho rozloha slatinnej a raelinnej vegetcie
0,05 0,1 ha), k. . Tisovec, Pohronsk Polhora, rok vy-
hlsenia 1996.
Fajmonov (1990) tu zistila spoloenstv slatn s nzkym
obsahom uhliitanov a prechodn, oligotrfne raelinisk
(Caricetum goodenowii, Carici rostratae-Sphagnetum
apiculati, Junco filiformis-Sphagnetum recurvi). Magic
(1990) uvdza vskyt spoloenstiev s dominantnm
vskytom Carex nigra a C. rostrata.
Lokalita june od obce Zlatno
Fytocenologick zpisy spoloenstva Caricetum davallia-
nae z viacerch lokalt v okol obce Zlatno uvdza
Hberov (1968, 1976). Magic (1991) poukazuje na ve-
k plochy slatn s vysokm obsahom uhliitanov (Cari-
cetum davallianae).
Lokalita pri Pohorelskej Mai
Magic (1991) uvdza pri Pohorelskej Mai vskyt spo-
loenstva Sphagnetum medii. Uveden spoloenstvo zis-
tila pri Pohorelskej Mai Hberov (1976). Nachdza sa
vak na pravej strane rieky Hron a teda patr do zemia
Nrodnho parku Nzke Tatry.
Lokalita pri obci Hepa
Z okolia obce uvdza Hberov (1968, 1976) vskyt
spoloenstva Caricetum davallianae. Z zemia medzi
obcami Hepa a Zvadka nad Hronom udva Hberov
(1976) spoloenstv Agrosti caninae-Caricetum diandrae
a Caricetum goodenowii. Hberov (1979) uvdza z Ho-
rehronia (medzi Telgrtom a Bacchom) vskyt spolo-
enstva Drepanoclado revolventis-Caricetum diandrae.
Na lokalitu s vskytom viacerch vzcnych druhov
vych rastln (Drosera rotundifolia, Menyanthes trifo-
liata, Pedicularis palustris, Pinguicula vulgaris, Triglo-
chin palustre) poukazuje Turis (1994).
Lokalita pri obci Zvadka nad Hronom
Bal (1997) v rmci hodnotenia vegetcie navrhovanej
vodrenskej ndre pri obci Zvadka nad Hronom zistil
fragmentrny vskyt slatn s nzkym obsahom uhliita-
nov. Zo vzcnejch taxnov uvdza Carex alsatica, Ca-
rex tumidicarpa, Dactylorhiza majalis subsp. majalis,
Drosera rotundifolia, Pedicularis palustris, Valeriana
simplicifolia.
Tisovec, Hlbok jarok
V roku 1997 sme v Hlbokom jarku, nealeko mesta
Tisovec, zistili hodnotn biotop slatinnej vegetcie s vs-
kytom viacerch vzcnych a ohrozench druhov ako s
Epipactis palustris, Blysmus compressus, Eriophorum
latifolium (Hrivnk 1997).
Lokalita pri obci Pohronsk Polhora
V okol obce Pohronsk Polhora sme zistili spoloenstv
stojace na rozhran prechodnch raelinsk a slatn s nz-
kym obsahom uhliitanov (zvzy Sphagno recurvi-Cari-
cion canescentis a Caricion fuscae).

Problematika starostlivosti o raelinisk
Antropicky podmienen zmeny vodnho reimu a sekun-
drna sukcesia patria k najvm problmom vo vzahu
k vegetcii raelinsk. Tieto s mimoriadne citliv na ak-
kovek priame i nepriame zsahy do vodnho reimu.
I nepatrn zsahy do kolobehu vody a s tm svisiacim
kolobehom ivn znamenaj asto nevratn kvantitatvne
a kvalitatvne zmeny. Tieto sa dotkaj nielen rastlinnch
spoloenstiev, ale celho ekosystmu raeliniska.
Sekundrna sukcesia na raeliniskch, predovetkm na
slatinch a prechodnch raeliniskch (trieda Scheuchze-
rio-Caricetea fuscae) nastupuje jednak pri absencii ich
obhospodarovania, hlavne kosenia a tie pri u spom-
nanch zmench vodnho reimu. Pri slatinch s nzkym
obsahom uhliitanov (zvz Caricion fuscae) smeruje se-
kundrna sukcesia k spoloenstvm vlhkch lk (zvz
Calthion) a ku krovinm s vbou popolavou (zvz
Salicion cinerae). Niekokoron neobhospodarovanie
me znamena pln absenciu svetlomilnejch a konku-
renne slabch druhov. Prve na raeliniskch, kde
nastali zmeny rastlinnch spoloenstiev v dsledku
absencie tradinho obhospodarovania je starostlivos
mimoriadne efektvna. Zo sksenost z lokalt na
Murnskej planine a vo Veporskch vrchoch vyplva
potreba jednorzovho odstrnenia krovn a nslednej
kadoronej likvidcie vmladkov a kosenia. Uveden
spsob starostlivosti je vlastne nvratom k tradinmu
obhospodarovaniu tchto spoloenstiev. Seno z raelin-
nch a slatinnch lk sa vyuvalo ako podstielka pre
hospodrske zvierat.
Najvmi problmami pri zabezpeovan starostlivosti
o raelinisk s:
nedostatok empiricky podloench vedomost o opti-
mlnom spsobe obhospodarovania a jeho vplyve na
vegetciu,
nedostatok finannch prostriedkov a udskch zdro-
jov,
nedostaton informcie o vodnom reime raelinsk,
jeho fungovan a monostiach obnovy raelinsk
s naruenm vodnm reimom,
nedostaton spoluprca a informovanos o obdob-
nch aktivitch na zem Slovenska i geograficky
prbuznch zemiach strednej Eurpy.
Poakovanie
Prca bola podporen finannmi prostriedkami z grantu
slo 1/7457/20 (VEGA).
Raelinisk Slovenska
115
Literatra
Bal, D. 1997. Zloky prrodnho prostredia. Vegetcia. VN Zvadka nad Hronom. Ms. Depon. in: Sprva NP Murnska
planina, Revca.
Cvachov, A. & Urbanov, V. 1985. Vegetan pomery vybranch lokalt chrnenej krajinnej oblasti Murnska planina.
Stredn Slovensko prrodn vedy, 4: 43-81.
Fajmonov, E. 1990. Charakteristika nelesnch spoloenstiev navrhovanej PR Rosiarka. Ms. Depon. in: Sprva NP
Murnska planina, Revca.
Hberov, I. 1968. Prspevok k poznaniu rozrenia porastov s Carex davalliana na Horehron. Biolgia, Bratislava, 23/7:
530-535.
Hberov, I. 1976. Pflanzengeselschaften der Torfwiesen im Horehron-Gebiet. Acta Fac. Rerum Nat. Univ. Comenianae
Botanica, XXV: 67-126.
Hberov, I. 1979. Caricetum diandrae Jonas 32 auf demn Gebiete der Slawakei. Acta Fac. Rerum Nat. Univ. Comenianae
Botanica, XXVII: 39-52.
Hendrych, R. 1955. Vclav Vran a jeho podl na floristickm vzkumu Slovenska. Preslia, Praha, 27: 61-70.
Hendrych, R. 1969. Flora Montium Muraniensium. Acta Univ. Carol., Biolog., 1968 (XXXX): 95-223.
Hrivnk, R. 1997. Vegetcia prrodnej rezervcie Hlbok jarok. In: Uhrin, M. (ed.) Vskum a ochrana prrody Murnskej
planiny. S-CHKO Murnska planina, Revca, pp. 47-57.
Marhold, K. & Hindk, F. (eds.) 1998. Zoznam nich a vych rastln Slovenska. Veda, Bratislava, 687 p.
Magic, D. 1990. Floristicko-cenologick inventarizcia slatinnch lk Rosiarka. Ms. Depon. in: Sprva NP Murnska
planina, Revca.
Magic, D. 1991. Rastlinstvo. In: Volouk, I. & Pelikn, V. (eds.) Murnska planina chrnen krajinn oblas. Obzor,
Bratislava, pp. 65-121.
Miadok, D. 1976. Ist das Knieholz (Pinus mugo ssp. mughus (Scop.) Zenari) im Hrdzav-Tal natrlichen Ursprungs? Acta
Fac. Rerum Nat. Univ. Comenianae Botanica, XXV: 127-131.
Pillerov, A. 1969. Primula farinosa L. na Horehron. Dipl. prca. Depon. in: PriF UK, Bratislava.
Richter, A. 1887. Kt kirnduls Gmrben. Magy. Nv. Lap., 11: 162-170.
Rybnek, K., Baltov-Tulkov, E. & Neuhusl, R. 1984. Pehled rostlinnch spoleenstev raelini a mokadnch luk
eskoslovenska. Studie SAV, 8: 1-123.
Steiner, G.M. 1993. Scheuchzerio-Caricetea fuscae. In: Grabherr, G. & Mucina, L. (eds.) Die Pflanzengesellschaften
sterreichs. Teil II. Natrliche waldfreie Vegetation. Gustav Fischer Verlag, Jena, pp. 131-165.
Turanov-Cvachov, A. 1972. Vznan lokalita rosiky okrhlolistej (Drosera rotundifolia) na Tst a jej ochrana.
eskoslovensk ochrana prrody, 13: 119-123.
Turis, P. 1994. Vznamn genofondov plocha vlhkomilnch rastln pri Hepe v CHKO Murnska planina. Bull. Slov.
Bot. Spolon., Bratislava, 16: 102-104.


Recenzent: RNDr. Judita Kochjarov, CSc.
Raelinisk Slovenska
116
Mapa 16: 1 Nrodn prrodn rezervcia (NPR) Hrdzav; 2 Prrodn rezervcia (PR) Tstie; 3 PR Rosiarka; 4 june od obce Zlatno;
5 pri Pohorelskej Mai; 6 pri obci Hepa; 7 pri obci Zvadka nad Hronom; 8 Tisovec, Hlbok jarok; 9 pri obci Pohronsk Polhora.
Raelinisk Slovenska
117
Slatinn raelinisk v Nrodnom parku Slovensk raj
Anna Leskovjansk

Fens in National Park Slovensk raj (Slovak Paradise)
Slovensk raj is a plain that was divided into a system of plateaus (800 1,000 m above sea level) separated by deep canyons built from
limestone and dolomite. In the territory of the National Park, there are two important small-scale protected areas dominated by fen
vegetation of alliance Caricion davallianae. Both are occurring in the valley of the Hnilec River. The National Nature Reserve Hnileck
jelina is known by the occurrence of a substantial population of relict species from the post-glacial period Ligularia sibirica. In the
Nature Reserve Mal Zajfy there is evidence of the species Arabis soyeri subsp. subcoriacea, one of two populations within the National
Park. The historical occurrence of the species Betula nana, recently considered as an extinct species in Slovakia, is discussed.

V Nrodnom parku (NP) Slovensk raj sa typick
vrchovisk nenachdzaj. Vyskytuj sa tu slatinn lky
a slatinn jeliny, prpadne menie enklvy nzkych ostri-
covo-machovch prameniskovch spoloenstiev, v kto-
rch s zastpen vznamn a pre Slovensk raj ojedinel
druhy rastln ako napr. Drosera rotundifolia.
Jedno z najvch slatinnch raelinsk vchodnho
Slovenska, ktor sa vyskytovalo v juhozpadnej asti Hor-
ndskej kotliny v k. . Hrabuice v okrese Spisk Nov
Ves bolo doaen v roku 1985. Jeho celkov vmera
bola 52,17 ha, s odhadnutmi zsobami raeliny 1,5 mi-
lina ton s mocnosou 2,8 m. Hrabuick raelinisko sa
nachdzalo v nadmorskej vke 532 536 m n. m. a bolo to
najstarie preborelne raelinisko (Rohrwies) v celej pod-
tatranskej oblasti (marda 1961). Na paleognnych hor-
ninch a lovitom podlo sa nachdzala vrstva ostricovch
a ostricovo-trstinovch slatn s ppernkovou vrstvou
raeliny vo vrchnej vrstve. Peovou analzou boli zisten
v hbke 400 cm druhy rodov Betula, Salix, Alnus a Abies,
v hbke 300 100 cm pribudli Pinus a Picea. V bylinnom
podraste boli zaznamenan viacer mokraov druhy
(erveov 1951). Pozoruhodn je daj Stauba (1894)
o vskyte iestich jedincov druhu Betula nana v roku
1869. Nlezom tohto druhu sa vo svojej prci zaoberal
Hendrych (1998), sasnm stavom raeliniska sa zao-
berala Leskoviansk (1997).
Nomenklatra cievnatch rastln je poda Marholda & Hin-
dka (1998), syntaxnov poda Mucinu & Maglockho
(1985). Lokality s vyznaen na mape 17.

Vznamn slatinn biotopy
Medzi vznamn slatinn biotopy patria: Nrodn prrod-
n rezervcia (NPR) Hnileck jelina, Prrodn rezervcia
(PR) Mal Zajfy, ale aj slatinn lky v okol Vekej bielej
vody a na niektorch inch miestach v Slovenskom raji.
NPR Hnileck jelina
Najviu plochu (84,59 ha) zaberaj slatinn jeliny
a slatinn lky v dolnej asti Hnilca, v junej asti NP
Slovensk raj. NPR sa nachdza v katastrlnych zemiach
obc Telgrt, Vernr, Straten a Dobin. V rozmedz
nadm. vok 850 960 m sa vyskytuj viacer spoloen-
stv zvzov Alno-Ulmion, Caricion davallianae a Cal-
thion. Najvie zastpenie zo zvzu Caricion davallia-
nae m asocicia Valeriano simplicifoliae-Caricetum
davallianae a zo zvzu Calthion asocicie Polygono bistor-
tae-Trollietum altissimi a Cirsietum rivularis. V uvede-
nch spoloenstvch sa vyskytuj desiatky chrnench
a ohrozench druhov rastln. Tto lokalita patr k roz-
siahlej arele tohto druhu v Slovenskom raji, kde m opti-
mum rozrenia glacilny reliktn druh Ligularia sibi-
rica. Na Slovensku je ete izolovan vskyt tohto druhu
medzi obcami indliar a Lipovce pod Braniskom (Pro-
chzka & Pivnikov 1999).

Ligularia sibirica foto: R. olts
Okrem tohto druhu je tu hojn vskyt druhov Trollius
altissimus, Primula farinosa, Carex davalliana, C. um-
brosa, Pinguicula vulgaris, P. alpina, Swertia perennis,
Parnassia palustris, Valeriana simplicifolia, Salix rosma-
rinifolia, Epipactis palustris, Dactylorhiza majalis, Te-
phroseris crispa, Cirsium rivulare, Bistorta major.
Raelinisk Slovenska
118
Bohat je aj zastpenie bryoflry. Inventarizanm vs-
kumom (olts 1996) bolo z tejto NPR zaznamenanch
107 druhov machorastov, medzi nimi aj vskyt glacil-
neho reliktu Catascopium nigritum.
Slatinn lky, ktor sa tu nachdzaj v bezprostrednej
blzkosti vodnho toku Hnilca boli v minulosti sporadicky
vyuvan na pastvu hovdzieho dobytka, prpadne
niektor vie plochy sa kosili a seno sa vyuvalo ako
krmivo pre kone. V sasnosti sa tieto plochy nevy-
uvaj, m dochdza k zarastaniu slatinnch lk naj-
astejie borovicou a smrekom a k potlaniu pvodnch
bylinnch spoloenstiev s vysokou diverzitou vych
i nich druhov rastln.
PR Mal Zajfy
Je druhm vznamnm zemm s prevldajcimi mokra-
ovmi a slatinnmi spoloenstvami. Nachdza sa v tom
istom povod, v k. . Straten, kde s podobn ekologick
a klimatick podmienky ako v predchdzajcej rezervcii.
Rozloha PR Mal Zajfy je 7,24 ha. Aj zastpenie rast-
linnch spoloenstiev je podobn, prevldaj spoloen-
stv zvzu Caricion davallianae a Caricion fuscae. Je
jedinou lokalitou sstredenho vskytu prameniskovho
druhu Arabis soyeri subsp. subcoriacea v Slovenskom raji.
Druhou lokalitou je pramenisko na Vekej Bielej vode.
Huzovsk
Vznamn mokraov spoloenstv sa nachdzaj v po-
vod Hnilca aj v asti Huzovskho, Hanyseja a Boser-
palskch mlk. Vyskytuj sa tu slatinn raelinisk zo
zvzu Caricion fuscae, kde dominuj druhy Eriophorum
latifolium, Viola palustris, Caltha palustris subsp. laeta,
Carex paniculata, C. nigra, Vaccinium vitis-idaea, Equi-
setum sylvaticum, Dactylorhiza fuchsii, Pinguicula vulga-
ris, Pedicularis palustris a in. Vznamnm druhom je
Drosera rotundifolia, ktor in rozrenie v rmci NP
Slovensk raj nem.
Alvium Vekej bielej vody
Patr tie medzi plone vie slatinn a mokraov
lokality. Nachdza sa v severnej asti NP a jeho ochran-
nho psma v povod Horndu. Aj tu sa nachdzaj spolo-
enstv zo zvzu Alno-Ulmion, Calthion, Caricion daval-
lianae, ale aj alch zvzov, kde sme zaznamenali vskyt
druhov Dactylorhiza incarnata, Menyanthes trifoliata,
Triglochin palustre, T. maritima, Catabrosa aquatica a al-
ch druhov.
Vetky alie lokality s plone menie alebo vie
enklvy i u v alviu niektorch vodnch tokov, alebo sa
vyskytuj sporadicky ako slatinn fragmenty uprostred
komplexov lk i v niektorch astiach lesnch porastov.
V kadom prpade vskyt druhov zko pecifikovanch
na tento typ biotopu prispieva k vyej diverzite rastln
v NP Slovensk raj. Poet druhov sa pohybuje od 160
200, priom je vea druhov v rznej kategrii ohrozenia,
resp. ich vskyt je ojedinel.
Problmom pri ochrane tchto ekosystmov je nedostatok
pracovnkov v rmci Sprvy NP Slovensk raj, ktor by
zabezpeovali poadovan manament, a zrove nedo-
statok finannch prostriedkov na jeho realizciu. Napriek
vetkm nedostatkom sa Sprva NP Slovensk raj o uve-
den zemia star a zabezpeuje aspo minimlnu staros-
tlivos, ktor v rokoch 1996 98 spovala v odstraovan
drevinovho nletu.
Pre zabezpeenie trvalch existennch podmienok pre
uveden ekosystmy by bolo potrebn:
vie plochy slatinnch lk raz za 3 roky kosi,
prpadne necha sps mladm hovdzm dobytkom
alebo komi,
porasty jeln jeden krt za 10 rokov presvetli, resp.
odstrni tie solitrne dreviny, ktor zaberaj vie
plochy a brnia vvoju svetlomilnch druhov,
menie plochy ponecha na prirodzen vvoj.
Manamentov opatrenia mu vykonva rzne mlde-
ncke organizcie, ale podmienkou je zabezpeenie ubyto-
vania, prpadne stravovania a technick vybavenie ko-
saky, krovinorezy, plky a pod. Takouto formou sme
v rokoch 1998 vykonvali vrub drevn v NPR Hnileck
jelina s pomocou organizcie INEX Slovakia.
Najidelnej spsob je, aby kad pracovisko ochrany
prrody malo vybudovan Sprvu tak, aby si niektor
innosti potrebn pri ochrane a zchrane biogenofondu
vedeli zabezpeova vlastnmi pracovnkmi. Na to je
potrebn vytvori in organizan truktru, v ktorej by
bolo oddelenie manamentu a starostlivosti o maloplon
chrnen zemia a vznamn biotopy. V sasnosti je to
najnaliehavejia poiadavka pravdepodobne vetkch
sprv vekoplonch chrnench zem.


Raelinisk Slovenska
119
Literatra
erveov, . 1951. Prspevok k poznaniu slovenskch raelinsk. Geol. sbor. SAV, 2: 31-54.
Hendrych, R. 1998. Betula nana, zanikl i zapomenut druh Slovenska? Zprvy es. Bot. Spole. Praha, 33: 169-173.
Leskovjansk, A. 1997. Sasn stav Hrabuickho raeliniska. In: Baranec, T. (ed.) Zbornk z vedeckej konferencie
Orava. SPU Nitra, pp. 33-34.
Marhold K. & Hindk, F. (eds.) 1998. Zoznam nich a vych rastln Slovenska. Veda, Bratislava, 687 p.
Mucina, L. & Maglock, . (eds.) 1985. A list of Vegetation units of Slovakia. Docum. Phytosociol., Camerino, Vol. IX.,
pp. 175-220.
Prochzka, F. & Pivnikov, M. 1999. Ligularia sibirica (L.) Cass. In: eovsk, J., Ferkov, V., Holub, J., Maglock, .
& Prochzka, F. 1999. erven kniha ohrozench a vzcnych druhov rastln a ivochov R a SR. Vol. 5. Vyie rastliny.
Prroda, Bratislava, p. 219.
marda, J. 1961. Vegetan pomry Spisk kotliny. Vydavatestvo SAV, Bratislava.
olts, R. 1996. Vsledky inventarizanho vskumu bryoflry NPR Hnileck jelina v Nrodnom parku Slovensk raj.
Ms. Depon. in: Sprva NP Slovensk raj, Spisk Nov Ves.


Recenzent: Mgr. Viera Stanov

Raelinisk Slovenska
120
Mapa17: 1 NPR Hnileck jelina; 2 PR Mal Zajfy; 3 Huzovsk; 4 Alvium Vekej bielej vody.
Raelinisk Slovenska
121
Vznamn slatinn lokality v Chrnenej krajinnej oblasti Poana
Natlia Latinkov

Important fen localities in Protected Landscape Area Poana
Poana is a mountain range in the Slovensk stredohorie, east of the Zvolensk kotlina, with altitudes ranging from 450 1,458 m above
sea level. The mountains have typical features of stratovolcano. Poana is mostly covered by oak-hornbeam and beech forests, which are
sometimes mixed with fir and spruce. Non-forest communities cover only 10 % of total area, but are very important from a biodiversity
point of view. The paper deals with a survey of the major localities with fens and other wetlands types in the Poana Protected
Landscape Area Biosphere Reserve. The most common are poor fen communities of the association Caricetum goodenowii. Very rare
are communities of the class Scheuchzerietalia palustris, represented by the association Junco filiformis-Sphagnetum recurvi. Forested
peatlands are very rare as well, represented by the class Vaccinio-Piceetea.

Nelesn spoloenstv v Chrnenej krajinnej oblasti
biosfrickej rezervcii (CHKO-BR) Poana zaberaj pri-
bline 10 % z jej zemia 2 410 ha. Vznamnou mierou
sa podieaj na vysokej biodiverzite a ochranrskej
hodnote zemia. Dopaj prevane lesn rz krajiny
a astokrt ide o vzcne a ohrozen biotopy, medzi ktor
patria aj slatinn spoloenstv. Ich vskyt v CHKO-BR
Poana je vinou maloplon a asto tvoria rzne
prechodn typy a sukcesn tdi. Vyskytuj sa predo-
vetkm v okol pramensk a tokov, na aluvilnych alebo
svahovch zneninch.
Vskumy v oblasti Poany boli v minulosti orientovan
prevane na prevldajce lesn spoloenstv. Ternny
prieskum nelesnch spoloenstiev prebiehal prostrednc-
tvom diplomovch prc tudentov ete vtedajej Vysokej
koly lesnckej a drevrskej pod vedenm prof. Kriu
a Ing. Manicu, v ktorch s zachyten aj lokality slatin-
nch a mokraovch spoloenstviev Poany. Z publi-
kovanch prc s to prce Kriu (1978, 1994), Kriu &
lyho (1980), Urbana (1990), Kontriovej et. al. (1994),
Baltovej-Tulkovej (1994), Urbana et al. (1995), Bal-
tovej-Tulkovej & Kontriovej (1999). K zmapovaniu
tchto spoloenstiev vznamnou mierou prispeli aj autori
botanickej asti projektu IUCN Ochrana biodiverzity a ob-
hospodarovanie trvalch trvnych porastov CHKO-BR
Poana (Slvikov & Krajovi 1996, 1998). Mapovanie
tchto biotopov prebieha aj v rmci programu mapovania
mokrad, priom doposia bolo v zem CHKO-BR Poa-
na zaevidovanch 5 regionlnych a 4 loklne vznamn
mokraov lokality. alie vzcne a ohrozen biotopy s
evidovan ako genofondov plochy a boli tie zapracova-
n do Regionlneho zemnho systmu ekologickej stabi-
lity okresu Zvolen (Petrk et al. 1995) a okresu Bansk
Bystrica (Mdry et al. 1993).
V CHKO-BR Poana s najrozrenejie slatinn spo-
loenstv z okruhu asocicie Caricetum goodenowii.
Vzcne (napr. v Kamenistej doline) sa vyskytuj spolo-
enstv asocicie Junco filiformis-Sphagnetum recurvi
(Hberov 1998). Na lesnom pdnom fonde sa ojedinele
vyskytuj podman lesn spoloenstv s vskytom ra-
elinnkov, ako naprklad v Prrodnej rezervcii Vrch-
slatina (trieda Vaccinio-Piceetea). Zo syntaxonomickho
hadiska ide o tieto slatinn spoloenstv:
Scheuchzerio-Caricetea fuscae R.Tx. 1937
Caricetalia fuscae Koch 1926 em. Nordhagen 1937
Caricion fuscae Klika 1934
Caricetum goodenowii Braun 1915
caricetosum inflatae Klika et marda 1944
Scheuchzerietalia palustris Nordhagen 1936
Junco filiformis-Sphagnetum recurvi Osvald 1923
Vaccinio-Piceetea Br.-Bl. in Br.-Bl. et al. 1939
Piceetalia excelsae Pawlowski in Pawlowski et al. 1928
Piceion excelsae Pawlowski in Pawlowski et al. 1928
Eu-Vaccinio-Piceenion Oberd. 1958
Nomenklatra syntaxonomickch jednotiek je i v alch
astiach prce uvdzan v zmysle prce Mucinu & Ma-
glockho (1985). Nzvoslovie jednotlivch taxnov je
uvdzan poda Marholda & Hindka (1998).
Na vysok prrodno-ochranrsku hodnotu tchto spolo-
enstiev poukazuje aj vskyt ohrozench a vzcnych
druhov. Legislatvna ochrana a praktick starostlivos
o tieto spoloenstv vytvra vhodn podmienky pre ich
udranie a aliu existenciu.
zemn ochrana mokraovch a zvl slatinnch spolo-
enstiev je vemi nron a vyaduje si zven pozor-
nos a osobitn starostlivos. Vzhadom na trval zamo-
krenie s tieto spoloenstv obzvl zraniten. Ich
udranie mnohokrt podmienilo dlhodob tradin vyu-
vanie kosenie spolu s okolitmi lnymi porastami vo
viac-menej pravidelnch intervaloch, odstrnenie bio-
masy a jej vyuitie na skmenie, i na podstielku
hospodrskych zvierat. Ako na zem celho Slovenska,
tak aj tu sa odrazil ustupujci trend vyuvania tchto
porastov a nsledn nstup sekundrnej sukcesie. Uchy-
tenie konkurenne silnejch druhov vedie k zmene
zkladnch existennch podmienok biocenz a k zme-
nm v druhovej diverzite. Aj vzhadom na ich mal
plochu je optimlne ich run kosenie, ktor vak v s-
asnch podmienkach nie je uskutoniten v plnom
rozsahu. V prpade, e sa v ich okol pasie dobytok,
zabezpeujeme ich ochranu pred mechanickch poko-
denm (zoliapavanm) a eutrofizciou napr. ohradenm
drevenm rovm plotom.
Ochranu vemi cennch a zriedkavch mokraovch
spoloenstiev sa sname zabezpei legislatvne, formou
zemnej ochrany. Proces vyhlasovania je vak astokrt
zdhav. Praktick starostlivos vykonvame svojpomoc-
ne, resp. ju zabezpeujeme brigdnicky cez dobrovon
ochranrske organizcie (Karpatsk ochranrske zdrue-
nie altruistov K.O.Z.A. Zvolen), o vak nie je trvalm
Raelinisk Slovenska
122
rieenm tohto problmu. Vlastnci pozemkov nemaj z-
ujem tieto plochy hospodrsky vyuva a my nememe
v plnej miere suplova povinnosti inch. Situciu me
vyriei jasn koncepcia v ponohospodrstve, systema-
tick dotcie a vhodn stimulcia majiteov resp. u-
vateov pdy.
V nasledujcom prehade podvam strun charakteris-
tiku najvznamnejch lokalt slatinnch spoloenstiev
v CHKO-BR Poana (mapa 18).
Nrodn prrodn rezervcia Zadn Poana, lokalita
liebky
Ide o prevane slatinn porasty v horskej asti lnej
enklvy liebky v nadmorskej vke 1300 1350 m,
v k. . Hriovej s vmerou cca 1 ha. Charakteristick s tu
nzke ostricov porasty asocicie Caricetum goodenowii,
na suchch miestach s prechodmi do spoloenstiev zvzu
Calthion (vzcne i asocicia Caricetum caespitosae), ako
aj do okolitch lnych porastov (Hrivnk 1993a). Lo-
kalita je zaujmav vskytom ohrozench taxnov flry
a patr medzi druh novozisten lokalitu vskytu druhu
Drosera rotundifolia v CHKO-BR Poana. Z alch
druhov stoja za zmienku Carex cespitosa, Dactylorhiza
majalis, Gymnadenia conopsea subsp. conopsea, Juncus
filiformis, Tephroseris crispa. Trvalo zavodnen ternne
zneniny vytvraj aj vhodn podmienky pre repro-
dukciu obojivelnkov, napr. vzcnejch druhov mlokov
ako s Triturus montandoni a T. alpestris (Urban et al.
1995). Preto v rmci starostlivosti o tento biotop ob-
novujeme aj liahnisk pre obojivelnky a odstraujeme
prpadn nlet drevn. alie vskumy botanickho
zamerania boli na tejto lokalite vykonvan aj v rmci
botanickho inventarizanho vskumu NPR Zadn Po-
ana (Hrivnk 1994, Janiov 1995). Janiov (1995)
podva aj prehad alch botanickch prc z tohto
zemia. Zo starch prc informatvneho charakteru je to
napr. prca Kriu & lyho (1980), peov analzy
raeln z tejto lokality uvdza Krio (1978).
Prrodn rezervcia Prslopy
Prrodn rezervcia (PR) bola vyhlsen v roku 1988 na
vmere 0,22 ha, v k. . Oov, v nadmorskej vke 910
920 m. Zaha prameniskov slatiny potoka Hradn
s nzkym obsahom uhliitanov, ktor fytocenologicky ra-
dme k asocicii Caricetum goodenowii. V blzkosti
rezervcie sa zistil aj variant tejto asocicie s Carex
hartmanii (Ujhzy 1996). Floristickmi pomermi a klasi-
fikciou spoloenstiev sa na tomto pomerne malom zem
zaoberali aj Baltov-Tulkov & Urban (1989). Okrem
chrnenho druhu Drosera rotundifolia mono na lokalite
njs aj alie zaujmavejie druhy ako Dactylorhiza
majalis, Parnassia palustris, Tephroseris crispa, Triglo-
chin palustre, Veronica scutellata. V poschod machoras-
tov dominuj viacer druhy rodu Sphagnum. Okolit
porasty s spsan ovcami alebo hovdzm dobytkom,
preto je plocha rezervcie ohraden rovm plotom. Ku
kadoronej starostlivosti patr run kosenie a odstrao-
vanie nletovch drevn (pomocou krovinorezu), uskuto-
ovan v jesennch mesiacoch. V rmci schvlenho
osobitnho reimu ochrany sa na dvoch vybratch plo-
chch vekosti 4 4 a 5 5 m kadorone vykonva spo-
tanie druhu Drosera rotundifolia, ktorch vitalita na
lokalite dokazuje opodstatnenos uskutoovanch opatren.
Chrnen arel Meandre Kamenistho potoka
Lokalita zaha horn as prirodzene meandrujceho
toku vyhlsenho za chrnen arel (CHA) v roku 1991
o dke 2,5 km, v okol ktorho rastie viacero mokrao-
vch spoloenstiev (k. . Sihla, 840 855 m n. m.). Ide
o mozaiku spoloenstiev zvzu Calthion, ako aj slatn
asocicie Caricetum goodenowii. Vemi vzcne sa vysky-
tuje asocicia Junco filiformis-Sphagnetum recurvi, s pre-
chodmi do ostricovch spoloenstiev asocici Caricetum
rostratae, Caricetum acutiformis, vzcne aj Caricetum
vesicariae, ktor postupne prechdzaj do okolitch spo-
loenstiev svahovch pasienkov triedy Molinio-Arrhena-
theretea (Hberov 1998). zemie je vznamn aj z ha-
diska floristickho. Medzi vzcnejie druhy, ktor tu rast
patr napr. Callitriche palustris agg., Dactylorhiza macu-
lata (pravdepodobne je to druh D. fuchsii poda Hrivnka
1999 in verb), D. majalis, Juncus filiformis, Parnassia
palustris, Tephroseris crispa, Triglochin palustre, Viola
palustris, Carex distans, C. flava. Podrobn zoznam
druhov podva Janiov (1997a), ako aj Hberov in
Benaov & Ujhzy (1998). Klasifikciou vlhkomilnch
spoloenstiev na lokalite Moidl sa zaoberali aj Hilbert
& Krajovi (1989). Priestor v okol CHA je aj v s-
asnosti tradine vyuvan na pasenie hovdzieho do-
bytka a vzhadom na dodran poetnos stda nedo-
chdza k naraniu tchto botanicky i ochranrsky vemi
hodnotnch spoloenstiev.
CHA Horn Chrapkov
Na tomto maloplonom chrnenom zem (k. . Detva,
805 820 m n. m., vmera 1,06 ha) sa nachdzaj vlhko-
miln spoloenstv zvzov Calthion a Molinion (Kontri-
ov et. al. 1994, Baltov-Tulkov 1994). Ide o jedin
znmu lokalitu vskytu druhu Iris sibirica v CHKO-BR
Poana, ako aj alch chrnench a ohrozench druhov
flry ako s: Achillea ptarmica, Gentiana pneumonanthe,
Lathyrus palustris, Molinia caerulea, Scorzonera humilis,
Thalictrum lucidum, Trollius altissimus, Veronica scu-
tellata i viacerch druhov ostrc Carex buekii, C. hartma-
nii, C. umbrosa. V zem chrnenho arelu sa na malej
ploche vyskytuj i spoloenstv slatn (Kontriov et. al.
1994). Flre tohto zemia sa venovali aj Kontriov
& Kontri (1988), Urban (1990), Smutn (1990), Hrivnk
(1993b). V minulosti boli tieto porasty kosen prp.
spsan ovcami. V sasnosti zabezpeujeme kosenie CHA
v dvojronch intervaloch svojpomocne v spoluprci
s K.O.Z.A. Zvolen. Okolit porasty s spsan ovcami.
PR Vrchslatina
Prrodn rezervcia bola vyhlsen v roku 1993 na vme-
re 18,05 ha (k. . Sihla, 885 915 m n. m.). Predstavuje
zamokren stanovite s oglejenou a raelinno-glejovou
jedovou smreinou, ktor v zmysle lesnckej typolgie
klasifikoval Ni (1990). V zmysle geobotanickho prstu-
pu mono tieto spoloenstv zaradi do podzvzu Eu-
Vaccinio-Piceenion. Na rozdiel od ostatnch spomna-
nch lokalt predstavuje ukku spoloenstiev raelinsk,
ktor vzhadom vemi pripomnaj raelinisk Hornej
Oravy, ale druhovo s podstatne odlin. Na zem tejto
Raelinisk Slovenska
123
PR s zaloen 2 trval vskumn plochy (o rozmeroch
10 10 m), na ktorch sa kadorone sleduje prirodzen
zmladzovanie smreka a zabezpeuje jeho ochrana pred
pokodzovanm zverou.
Doln Zlomsk
Navrhovan chrnen arel v k. . Oovej, v nadmorskej
vke 900 950 m n. m., s rozlohou 2,48 ha predstavuje
lokalitu s mimoriadnou pestrosou vlhkomilnch rastlin-
nch spoloenstiev. V svislosti s meniacim sa vlhkost-
nm gradientom a expozciou tu mono njs slatinn
spoloenstv asocicie Caricetum goodenowii, spolu
s vlhkomilnmi spoloenstvami radu Molinietalia, najm
zvzu Calthion. Vyskytuj sa tu nielen druhy chrnen
a vzcne, ale i druhy pozoruhodn z hadiska ojedinelho
vskytu v CHKO-BR napr. Blysmus compressus (Jani-
ov 1997b). V tomto prpade ete nie je trvalo vyrieen
otzka systematickej starostlivosti o tieto spoloenstv.
Zatia kosme lokalitu navrhovanho CHA svojpomocne.
Okolit lno-pasienkov spoloenstv s v nepravidel-
nch intervaloch, zvyajne na vyrovnanch plochch,
kosen pomocou rotanej kosaky pracovnkmi lesnho
zvodu Kriv, lesnej sprvy Kyslinky.
Vrchslatina (pod osadou)
Loklne vznamn mokra (genofondov plocha) s vs-
kytom slatinnch spoloenstiev v dol potoka Slatinsk
jarok pod osadou Vrchslatina v k. . Hriovej, v nad-
morskej vke 870 905 m n. m., s vmerou cca 0,5 ha.
V najvlhej asti dolia sa vyskytuj spoloenstv asocici
Caricetum goodenowii a Caricerum rostratae, s postup-
nm prechodom do porastov zvzu Calthion a do
suchch svahovch lnych spoloenstiev po obidvoch
stranch dolia (Slvikov & Krajovi 1998). Predsta-
vuje biotop s vskytom vzcnych a ohrozench druhov
rastln a ivochov. Kee sa nachdza nealeko osady
je takmer kadorone kosen miestnymi obyvatemi.
Z ochranrskeho hadiska patria medzi loklne vznamn
aj mnoh alie lokality slatinnej vegetcie, roztrsene sa
vyskytujce po celom zem CHKO-BR Poana. Rozlo-
hou s vemi mal a vo vine prpadov ide o pestr
mozaiku slatinnch, prameniskovch a alch vlhkomil-
nch spoloenstiev. Zatia ich evidujeme ako genofondov
plochy, priom sa sname usmerova innos uvate-
ov tchto a okolitch plch tak, aby nedochdzalo k ich
pokodzovaniu. Mnoh z nich s vak ohrozen sukcesiou
v dsledku absencie obhospodarovania. Ide o viacer loka-
lity v Hutnej doline (Krne, Jahodovie Jama, alvium
Hutnej), v Hrochotskej doline (hlavne v alviu Huavy
Pod Komornckym vrchom, v okol Btovej, Kysliniek,
na lokalite Majerov, Horn Sihla), v okol osady Iviny,
na Dolnej a Hornej Chrapkovej, v dol Detvianskeho
potoka, na Vrchdetve, v Bystrej doline. Z alch s to
najm lne enklvy s vskytom mokraovch spoloen-
stiev ako je Kazatenica, lovieka, Hukavy, kulkov,
Gogolka, osada Snohy, Zhorsk, Sihlika.
Zverom by som ete chcela doda, e i napriek pomerne
dobrm znalostiam o rozren lokalt slatinnch spolo-
enstiev, mnoh lokality ete neboli podrobne floristicky
a fytocenologicky preskman a taktie je potrebn zhod-
noti ich aktulny stav a ohrozenie. Dokazuj to i nov
nlezy druhov, ktor sa prve na zem CHKO-BR
Poana vyskytuj pomerne vzcne ako je to napr. v prpa-
de druhu Epipactis palustris, ktor bol njden na
lokalite Majerov (Latinkov 1999, ined.).


Literatra
Baltov-Tulkov, E. & Urban, P. 1989. Botanick inventarizan vskum CHN Prslopy. Ms. Depon. in: Sprva
CHKO-BR Poana, Zvolen, 13 p. + mapov prlohy.
Baltov-Tulkov, E. 1994. Mokadn a vlhkomiln spoleenstva du Molinietalia CHKO Poana. In: Krio, M. (ed.)
Flra Poany zbornk refertov zo seminra. Technick univerzita, Zvolen, pp. 102-107.
Baltov-Tulkov, E. & Kontriov, O. 1999. Quell-, Wiesen und Hochstauden-Gesellschaften der Ordnung
Molinietalia im Landschafsschutzgebiet und Biosphrenreservat Poana (Zentalslowakei). Texenia 19, Gttingen, pp.
351-392.
Benaov, B. & Ujhzy, K. (eds.) 1998. Floristick kurz Zvolen 1997. Zbornk vsledkov Floristickho kurzu konanho
vo Zvolene 6. 11. 7. 1997. Technick Univerzita, Zvolen, 94 p.
Hberov, I. 1998. Rastlinstvo. In: Slvikov, D. & Krajovi, V. (eds.) Ochrana biodiverzity a obhospodarovanie trvalch
trvnych porastov CHKO-BR Poana 2. Vyd. IUCN, Svetov nia ochrany prrody, Slovensko, Bratislava, pp. 148-155.
Hilbert, H. & Krajovi, R. (eds.) 1989. Letn kola mladch vedcov Hriov Biele vody 1. 8. 7. 1988. Zbornk odb.
vsledkov. VLD Zvolen, 78 p.
Hrivnk, R. 1993a. Vsledky botanickho inventarizanho vskumu genofondovej plochy liebky v PR Zadn Poana.
Ms. Depon. in: Sprva CHKO-BR Poana, Zvolen, 12 p.
Hrivnk, R. 1993b. Botanick inventarizan vskum pripravovanho CHN Horn Chrapkov. Ms. Depon in: Sprva
CHKO-BR Poana, Zvolen, 17 p.
Hrivnk, R. 1994. Botanick inventarizan vskum PR Zadn Poana. iastkov sprva lohy. Ms. Depon. in: Sprva
CHKO-BR Poana, Zvolen, 7 p. + mapov prloha.
Raelinisk Slovenska
124
Janiov, M. 1995. Vsledky botanickho inventarizanho vskumu NPR Zadn Poana. Ms. Depon. in: Sprva CHKO-
BR Poana, Zvolen, 26 p.
Janiov, M. 1997a. Chrnen arel Meandre Kamenistho potoka vsledky botanickho inventarizanho vskumu.
Ms. Depon. in: Sprva CHKO-BR Poana, Zvolen, 5 p. + mapov prloha.
Janiov, M. 1997b. Floristick a fytocenologick charakteristika Dolnej Zlomskej. Podklady k nvrhu na vyhlsenie
CHA Doln Zlomsk. Ms. Depon. in: Sprva CHKO-BR Poana, Zvolen, 5 p. + mapov prloha.
Kontriov, O. & Kontri, J. 1988. Prehad taxnov vych rastln lokality Horn Chrapkov. Ms. Depon in: EL SAV,
Zvolen, 4 p.
Kontriov, O., Kontri, J. & Hrivnk, R. 1994. Flra navrhovanho chrnenho nleziska Horn Chrapkov. In: Krio, M.
(ed.) Flra Poany zb. refertov zo seminra. Technick univerzita, Zvolen, pp. 94-101.
Krio, M. 1978. Peov analzy raeln z oblasti Poany v Slovenskom stredohor. Ved. prce stavu pre regionlny
vskum pri Pedagogickej fakulte v B. Bystrici, 3: 235-281.
Krio, M. & ly, R. 1980. Sprievodca po exkurznch trasch III. zjazdu SBS. SBS pri SAV Bratislava, VLD Zvolen, 16 p.
Krio M. (ed.) 1994. Flra Poany zbornk refertov zo seminra. Technick univerzita, Zvolen, 120 p.
Marhold K. & Hindk F. (eds.) 1998. Zoznam nich a vych rastln Slovenska. Veda, Bratislava, 687 p.
Mucina, L. & Maglock, . 1985. A list of vegetation units of Slovakia. Doc. Phytosociologiques, Vol. IX, Camerino, pp.
175-220.
Mdry, P. (ed.) 1993. Regionlny zemn systm ekologickej stability okresu Bansk Bystrica. Kabinet evolunej a apli-
kovanej krajinnej ekolgie SAV, Bansk tiavnica, 74 p. + mapov prlohy.
Ni, J. 1990. Vegetan a fytocenologick charakteristika PR Vrchslatina. Inventarizan vskum PR Vrchslatina,
Zvolen. Ms. Depon. in: Sprva CHKO Poana, Zvolen, 5 p. + mapov prlohy.
Petrk, R. (ed.) 1995. Regionlny zemn systm ekologickej stability okresu Zvolen. SAP, poboka Bansk Bystrica,
182 p. + mapov prlohy.
Slvikov, D. & Krajovi, V. (eds.) 1996. Ochrana biodiverzity a obhospodarovanie trvalch trvnych porastov CHKO-
BR Poana (as 1). Vyd. IUCN, Svetov nia ochrany prrody, Slovensko, Bratislava, 180 p.
Slvikov, D. & Krajovi, V. (eds.) 1998. Ochrana biodiverzity a obhospodarovanie trvalch trvnych porastov CHKO-
BR Poana 2. Vyd. IUCN, Svetov nia ochrany prrody, Slovensko, Bratislava, 205 p.
Smutn, M. 1990. Rozrenie kosatca sibrskeho v CHKO Poana. Chrnen zemia Slovenska, . 15, p. 58.
Uhliarov, E. 1998. Rastlinstvo funkn komplex Vrchslatina. In: Slvikov, D. & Krajovi, V. (eds.) Ochrana biodi-
verzity a obhospodarovanie trvalch trvnych porastov CHKO-BR Poana 2. Vyd. IUCN, Svetov nia ochrany prrody,
Slovensko, Bratislava, pp. 143-146.
Ujhzy, K. 1996. Rastlinstvo funkn priestor Prslopy. In: Slvikov, D. & Krajovi, V. (eds.) Ochrana biodiverzity
a obhospodarovanie trvalch trvnych porastov CHKO-BR Poana (as 1). Vyd. IUCN, Svetov nia ochrany prrody,
Slovensko, Bratislava, pp. 115-117.
Urban, P. 1990. Genofondov plochy na zamokrench stanovitiach v CHKO Poana. Chrnen zemia Slovenska, . 14, p. 92.
Urban, P., Hrivnk, R. & Kritn, A. 1995. Vegetcia a stavovce raelinnch lk genofondovej plochy liebky v PR
Zadn Poana. Ochrana prrody 13: 81-96.


Recenzent: Monika Janiov PhD.

Raelinisk Slovenska
125
Charakteristika vznamnch raelinsk Banskobystrickho kraja
Albeta Cvachov

The Characteristics of Important Peatlands in Bansk Bystrica Region
In the paper there is an overview and characteristics of several peatland localities in Bansk Bystrica region. Six of them are protected
areas, 3 are proposed for protection and 8 localities are registered as important sites. The basic data about each locality (conservation
status, size, list of endangered and protected species, types of plant communities and conservation problems) are presented. The
communities of the alliance Caricion fuscae are characteristic for most of the described localities. The most frequent fen species at the
localities are: Dactylorhiza majalis subsp. majalis, Gymnadenia conopsea subsp. conopsea, Valeriana simplicifolia, Carex hartmanii,
Juncus filiformis and Parnassia palustris. On the other hand, the rarest are the species Achillea ptarmica, Drosera rotundifolia, Carex
viridula, C. paniculata, C. dioica, Gentiana pneumonanthe, Menyanthes trifoliata and Iris sibirica.

Medzi pomerne zriedkav a vemi ohrozen biotopy sa za
poslednch 30 rokov dostali aj biotopy raelinsk. Je to
nsledok rznych antropognnych aktivt, i u zreali-
zovanch alebo naopak absentujcich. K ich ohrozenosti
prispieva skutonos, e viacer lokality maj v sas-
nosti u len charakter izolovanch fragmentov. Ete v ro-
ku 1963 bolo udvanch z zemia Slovenska celkom 332
raelinsk, z ktorch bolo na ochranu vytypovanch asi
len 24 (Rauina & Janota 1963).
Najv poet raeliniskovch biotopov bol skoncentro-
van najm do severnej asti strednho Slovenska, t.j. na
Oravu a na zemie jednotlivch podhorskch a horskch
kotln Turianskej, Liptovskej, Podtatranskej a Hore-
hronskho podolia. V sasnosti na Slovensku nie s ani
na jednej z odbornch alebo vedeckch intitcii kom-
plexn daje o existencii jednotlivch zachovanch typov
raeliniskovch biotopov. No i napriek tomu meme
kontatova, e tie najvznamnejie, spravidla i plone
najvie a prrodovedne najhodnotnejie nie s odbornej
a vedeckej verejnosti neznme. Vina z nich okrem to-
ho, e je sasou siete chrnench zem Slovenska,
alebo s na zemn ochranu pripravovan, je dostatone
znma i u po strnke floristickej, fytocenologickej
alebo i faunistickej. Zbytok zem, ktor i u z hadiska
svojej malej rozlohy, alebo niej druhovej a cenotickej
hodnoty, iastone naruenho hydrologickho reimu,
izolovanosti a nronch poiadaviek na manament
vinou nespa potrebn kritri na zemn ochranu.
Preto s tieto lokality odbornmi pracoviskami zatia len
evidovan.
Ochrane a zchrane raelinsk sa venovala najvia po-
zornos v prvej polovici 70-tych rokov, kedy sa na Sloven-
sku konila socializcia ponohospodrstva. Dotkalo sa
to najm tch oblast Slovenska, kde dovtedy prevldalo
ete skromn hospodrenie (Orava a Horehronie). Cie-
om bolo zrodnenie aj takch ponohospodrskych po-
zemkov, ktor boli dovtedy veden ako nerodn, hoci
boli vinou, na rozdiel od sasnosti vyuvan malo-
plonmi formami klasickho hospodrenia, kosenm
a nsledne jesennm prepsanm.
Preto boli v tom ase prednostne zabezpeovan projekty
na ochranu najohrozenejch lokalt. Na Orave to boli
Mtansk Pla, Medzi bormi, Beadovsk raelinisko,
Such Hora, Splen grnik; na Horehron Vrchovisko

pri Pohorelskej Mai, Meandre Hrona; v Turianskej
kotline Prbovsk raelinisko, Rakianske raelinisko;
v ilinskej kotline ujsk raelinisko, alebo v rmci
Kysuckej vrchoviny Brikova mlka. S pribdajcimi
dajmi o alch lokalitch v priebehu 80-tych rokov boli
spracovan na zemn ochranu aj in, dovtedy mono
menej znme a menej ohrozen lokality akmi s:
chrnen arel (CHA) Jasenina, prrodn rezervcia (PR)
Jelovec, PR Klenovsk blat, PR Predajnianska slatina.
Prehad chrnench raelinsk je uveden v chronologic-
kom porad tak, ako boli postupne vyhlasovan. zemia
navrhovan na ochranu a evidovan zemia s uveden
v abecednom poriadku. Celkovo je v sasnosti na zem
Banskobystrickho kraja, mimo zemia nrodnch parkov
(NP) vyhlsench 9 zem s raeliniskovou vegetciou.
Vo vonej krajine s na ochranu navrhovan ete 3 ze-
mia a evidujeme asi 6 vznamnejch lokalt (mapa 18).
Chrnen druhy rastln zaevidovan v rmci opisovanch
lokalt s uveden v slade s vyhlkou MP SR s.
93/99 a stupe ohrozenosti a nzvy taxnov zodpovedaj
kategrim IUCN (Marhold & Hindk 1998). Nomenkla-
tra syntaxnov je poda prce Mucinu & Maglockho
(1985). Vylenenie ohrozench druhov na regionlnej
rovni vychdza jednak z doteraz evidovanho potu ich
lokalt, ktor menovan druhy na zem kraja maj, ale
najm z relnej alebo potencilnej ohrozenosti stanov,
na ktorch sa vyskytuj. Dleitou skutonosou je znik
mnohch analogickch stanov, na ktorch druhy
povaovan za ohrozen na regionlnej rovni ete
donedvna rstli.
Vzhadom na rznu rove vedomost o evidovanch
lokalitch, resp. rznu rove rozpracovanosti pripra-
vovanch projektov nie s vetky lokality spracovan na
rovnakej kvantitatvnej a kvalitatvnej rovni. Dotka sa
to najm dajov o fytocenologickej klasifikcii spoloen-
stiev, problmoch s manamentom, i komplexnch poz-
natkoch o biodiverzite. Vzhadom na skutonos, e
zemia s z hadiska fytocenologickho asto mozaikou
rznych typov vyskytujcich sa syntaxnov, me sa
zda, e do prehadu boli zahrnut i zemia, ktor z ha-
diska klasifikcie raeliniskovch biotopov nespaj po-
trebn kritri. Je preto treba znovu podotkn, e rae-
linisk v rmci vyhlsench alebo pripravovanch zem
zaberaj niekedy len ich as.

Raelinisk Slovenska
126
Chrnen zemia
PR Klenovsk blat
zemie bolo vyhlsen ako ttna prrodn rezervcia
pravou MK SSR slo 2652/1981-32 zo da 30. 4. 1981.
V roku 1994 prijatm novely zkona NR SR slo 287/94
Z. z. o ochrane prrody a krajiny zo da 21. 10. 1994 pre-
kategorizovan na prrodn rezervciu. zemn ochrana
z titulu zmeny vmery zemia bola aktualizovan roz-
hodnutm K v B. Bystrici s. 6/1998, zo da 5. 8. 1998.
zemie le v sedlovej znenine medzi ktami Klenov-
sk Vepor a Rozsypky v nadmorskej vke 1040 1060
m n. m. v okrese Brezno a v katastri obce ierny Balog.
Celkov rozloha je 4,36 ha. Prrodn rezervcia reprezen-
tuje v rmci Slovenskho Rudohoria zriedkav typ bio-
topov s vskytom prechodnch raelinsk, horskch pra-
mensk a mokrad, tvoriacich enklvy v rmci lesnch
porastov.
Vznamn druhy v zem:
a) chrnen: Dactylorhiza fuchsii, Dactylorhiza majalis
subsp. majalis, Gymnadenia conopsea subsp. conopsea,
Platanthera bifolia, Pseudorchis albida, Soldanella hun-
garica,
b) ohrozen: EN Pseudorchis albida; VU Crepis co-
nyzifolia, Dactylorhiza fuchsii, D. majalis subsp. majalis,
Gymnadenia conopsea subsp. conopsea, Platanthera bi-
folia; LR Juncus filiformis; DD Soldanella hungarica.
Regionlne ohrozen druhy: Carex canescens, Succisa
pratensis, Tephroseris rivularis, Viola palustris.
Hodnota zemia z hadiska biodiverzity: Poas inven-
tarizanho vskumu bolo na zem rezervcie determi-
novanch 133 vych druhov rastln (Fajmonov 1988),
z ktorch je 6 chrnench a 8 je v rznom stupni ohro-
zenia.
Typy spoloenstiev: asocicia Carici rostratae-Sphag-
netum apiculati zo zvzu Sphagno recurvi-Caricion ca-
nescentis a asocicia Sphagno-Piceetum zo zvzu Piceion
excelsae.
Problmy s manamentom: Raelinn lky boli v minu-
losti kosen, ale vzhadom na odahlos lokality sa v s-
asnosti nekosia, alebo len vemi sporadicky pre poov-
ncke ely. Najm okolo pramensk zmladzuje smrek
a nastupuje vba, m sa roziruje okraj lesa smerom do
otvorench ast. Pre zabezpeenie prirodzenej diverzity
je potrebn aspo raz rone plochy kosi a v predstihu
odstraova nlety z prirodzenho zmladenia.
Tie je potrebn vybudova chodnk cez podman asti
hrebea tak, aby boli eliminovan vplyvy zo zoapova-
nia vegetcie (Volouk & Pelikn 1989).
PR Jelovec
zemie bolo pvodne vyhlsen ako ttna prrodn
rezervcia pravou MK SSR slo 4950/1984-32 zo da
31. 10. 1984. V roku 1994 prijatm zkona NR SR s.
287/94 Z. z. o ochrane prrody a krajiny zo da 21.10. 1994
bolo zemie prekategorizovan na prrodn rezervciu.
zemie le po pravej strane ttnej cesty medzi obcami
an a Hrocho v okrese Bansk Bystrica. Je sasou
fytogeografickho okresu Poana a vchodnej asti oro-
grafickho celku Zvolensk kotlina. Celkov rozloha je
5,56 ha. Prrodn rezervcia predstavuje komplex podhor-
skch jelovch slatinnch lesov a oligotrofnch raeli-
nsk, ojedinelch v rmci vymedzenho orografickho celku
(Kriov 1979).
Vznamn druhy v zem:
a) chrnen: Carex dioica, C. hartmanii, Dactylorhiza
majalis subsp. majalis, Drosera rotundifolia, Epipactis
palustris, Listera ovata, Ophioglossum vulgatum, Platan-
thera bifolia subsp. latiflora, Trollius altissimus,
b) ohrozen: CR Ophioglossum vulgatum; EN Carex
paniculata, Drosera rotundifolia, Eriophorum gracile;
ENr Carex dioica; VU Dactylorhiza majalis subsp.
majalis, Epipactis palustris, Molinia caerulea, Platan-
thera bifolia subsp. latiflora, Trollius altissimus; VUr Ca-
rex hartmanii; LR Parnassia palustris; DD Ranun-
culus auricomus agg.
Regionlne ohrozen druhy: Carex flava, Succisa pra-
tensis, Valeriana dioica.
Hodnota zemia z hadiska biodiverzity: Na zem
bolo determinovanch 162 vych druhov rastln, 5 dru-
hov raelinnkov (Sphagnum teres, S. centrale, S. flexuo-
sum, S. subsecundum, S. subnitens) a 10 druhov macho-
rastov, z ktorch 13 patr medzi taxny v rznom stupni
ohrozenia (Kriov 1980).
Typy spoloenstiev: asocicia Caricetum fuscae carice-
tosum rostratae Klika et marda 1944 zo zvzu Caricion
fuscae.
Problmy s manamentom: Sukcesia krovinnch form-
ci v dsledku absencie vyuvania zemia. ttna ochra-
na prrody zabezpeuje poda potreby dodvateskm
spsobom (prostrednctvom ttnych lesov, SZOPK alebo
vlastnmi silami) redukciu krovn s cieom eliminova
zarastanie otvorench enklv s raeliniskovmi spoloen-
stvami (Kriov 1980, Cvachov in Petrk 1994).
CHA Jasenina
zemie bolo pvodne vyhlsen Uznesenm plenrneho
zasadnutia ONV v Luenci s. 122 zo da 24. 4. 1990 ako
chrnen prrodn vtvor. V roku 1994 prijatm zkona
NR SR s. 293/96 zo da 16. 10. 1996 prekategorizo-
van na chrnen arel.
Ide o komplex mokrad nad potokom Kokvka na SV
svahoch Jaseniny v nadmorskej vke od cca 800 do 810
m n. m. v okrese Poltr, v katastri obce ubkovo s roz-
lohou 3,21 ha. zemie je charakteristick vskytom fragmen-
tov so slatinnou vegetciou a vysokobylinnmi mokrao-
vmi a kroviskovmi fytocenzami. Okrem zachovalch
a zriedkavch typov fytocenz bola alm dvodom
zemnej ochrany prtomnos chrnenho a ohrozenho
druhu flry Slovenska Drosera rotundifolia, ktor v tom-
to zem spolu s druhom Parnassia palustris dosahuje
jun fytogeografick hranicu rozrenia (Beov et al.
1989). Ide o svahov a podsvahov nzkoostricov ma-

Raelinisk Slovenska
127
chov slatinn raelinisko s priemernou diverzitou dru-
hov. Cennos zemia znsobuje jeho zachovalos, ojedi-
nelos v rmci reginu ako i prtomnos niektorch ohro-
zench, prpadne vzcnejch druhov rastln.
Vznamn druhy v zem:
a) chrnen: Dactylorhiza majalis subsp. majalis, Dro-
sera rotundifolia,
b) ohrozen: EN Drosera rotundifolia; VU Dactylo-
rhiza majalis subsp. majalis; LR Parnassia palustris;
DD Ranunculus auricomus agg.
Regionlne ohrozenen druhy: Carex flava, Eriopho-
rum angustifolium, Salix pentandra, Succisa pratensis,
Viola palustris.
Hodnota zemia z hadiska biodiverzity: Na zem
bolo determinovanch viac ako 100 taxnov vych dru-
hov rastln a predbene desiatka machorastov a raelin-
nkov, ktorm by bolo v budcnosti potrebn venova
osobitn pozornos. Ide o jedno z najvyie poloench
raelinsk s Drosera rotundifolia nielen v junej asti
stredoslovenskho reginu, ale i na Slovensku.
Typy spoloenstiev: asocicia Caricetum goodenowii-
caricetosum paniceae zo zvzu Caricion fuscae, asoci-
cia Lysimachio vulgaris-Filipenduletum z podzvzu Fili-
pendulenion ulmariae a asocicie Scirpetum sylvatici
a Junco-Deschampsietum caespitosae z podzvzu Calthe-
nion.
Problmy s manamentom: Sukcesia krovinnch for-
mcii v dsledku absencie vyuvania zemia. Kadoro-
ne zabezpeuje ttna ochrana prrody dodvateskm
spsobom redukciu krovn s cieom eliminova zarastanie
ast chrnenho zemia s vskytom Drosera rotundifolia.
Vzhadom na nedostatok finannch prostriedkov nem-
e by redukcia krovn realizovan na vej ploche, o
vedie k zmenovaniu enklv s vegetciou pramensk a vy-
sokobylinnch nivnch spoloenstiev na kor sukcesnch
tdi tvorench vbovmi krovinami a inicilnymi t-
diami jeln (Cvachov & Hrivnk 1996, 1997, 1998b,
1999a, 2000).
PR Predajnianska slatina
zemie vyhlsen v roku 1983 ako ttna prrodn re-
zervcia pravou MK SSR . 6918/1983-32 zo da 31. 10.
1983. V roku 1994 prijatm zkona NR SR s. 287/94
Z. z. o ochrane prrody a krajiny zo da 21. 10. 1994 pre-
kategorizovan na prrodn rezervciu.
zemie le v ternnej depresii vytvorenej elezninou
traou na severnej hranici a ptm susednho svahu
Lovite (1 141m) na junej hranici chrnenho zemia.
Rozprestiera sa medzi elezninou zastvkou Predajn
a intravilnom obce Predajn na vchodnom okraji PR
v okrese Brezno. Celkov rozloha je 11,35 ha.
Lokalita predstavuje slatinn raelinisko na nive Hrona
tvoriace refgium pre vlhkomiln a chladnomiln flru
na vhodnch raelinnch a mokraovch biotopoch.
Vznamn druhy v zem:
a) chrnen: Aconitum variegatum, Carex dioica, Cro-
cus heuffelianus, Dactylorhiza incarnata, D. majalis subsp.
majalis, Epipactis palustris, Orchis mascula, Matteuccia
struthiopteris, Salix rosmarinifolia,
b) ohrozen: Enr Carex dioica; VU Carex panicu-
lata, C. umbrosa, Dactylorhiza incarnata, D. majalis subsp.
majalis, Epipactis palustris, Salix rosmarinifolia, Valeri-
ana simplicifolia; LR Parnassia palustris; DD Ra-
nunculus auricomus agg.
Regionlne vznamn druhy: Carex elongata, C. flava,
Succisa pratensis.
Hodnota zemia z hadiska biodiverzity: V zem poas
inventarizanho vskum v rokoch 1990 91 bolo determi-
novanch 270 vych druhov rastln, z ktorch je 9 chr-
nench a 10 ohrozench. Vysok diverzita druhov zodpo-
ved jednak zachovalosti zemia, ale tie je priamo
mern diverzite zastpench spoloenstiev.
Typy spoloenstiev: zvz Caricion fuscae; podzvz Cal-
thenion.
Problmy s manamentom: Sukcesia krovn v dsledku
absencie vyuvania zemia. ttna ochrana prrody
zabezpeuje poda finannch prostriedkov dodvate-
skm spsobom (napr. prostrednctvom obce, SZOPK)
redukciu krovn s cieom eliminova zarastanie otvo-
rench enklv so slatinnmi spoloenstvami. Od vyhlse-
nia bola realizovan redukcia sukcesnch tdi celkom
2 krt. Manament zemia je problematick. Okrem suk-
cesie krovn, ktor je nevyhnutn opakovane redukova,
je tu tie problm spojen s eliminovanm vysokobylin-
nch, najm trsovch mokraovch fytocenz kosenm,
pretoe tieto nadvzuj priamo na enklvy so slatinnmi
spoloenstvami a postupnm zvovanm ich plochy sa
zmenuje plocha tch najcennejch ast zemia (Cva-
chov et al. 1990).
PR Habovo
zemie vyhlsen veobecne zvznou vyhlkou K
v B. Bystrici s. 7/1997, zo da 28. 2. 1997. Ide o pod-
svahov a svahov slatinn lky na severnch svahoch
kty Bykovo (1 111m n. m.), leiaceho v junom cpe
Veporskch vrchov, nealeko od osady Mlky v katastri
obce Ltky, v okrese Detva. Celkov rozloha je 3,35 ha.
zemie predstavuje komplex zachovalch enklv raelin-
nch lk a svahovch pramensk, rozdelench vzjomne
rznymi sukcesnmi tdiami jelovo-brezovch poras-
tov, vbovch a borievkovch krovn v nadmorskej vke
asi 1 020 m n. m. (Hrivnk et al. 1995).
Vznamn druhy v zem:
a) chrnen: Dactylorhiza majalis subsp. majalis, Dro-
sera rotundifolia, Epipactis palustris, Gymnadenia co-
nopsea subsp. conopsea, Lycopodium clavatum, Pseud-
orchis albida, Soldanella hungarica,
b) ohrozen: EN Drosera rotundifolia, Pseudorchis
albida; VU Achillea ptarmica, Dactylorhiza majalis
subsp. majalis, Gymnadenia conopsea subsp. conopsea;
LR Lycopodium clavatum, Parnassia palustris; DD Ra-
nunculus auricomus agg., Soldanella hungarica.
Regionlne ohrozen druhy: Carex canescens, Eriopho-
rum angustifolium, Viola palustris.
Raelinisk Slovenska
128
Hodnota zemia z hadiska biodiverzity: Poetnosou
druhov sa nejedn o vnimon lokalitu. Vznam ze-
mia okrem prtomnosti spomnanch chrnench a ohro-
zench druhov je najm v jeho celkovej zriedkavosti
v rmci orografickho celku Veporskch vrchov a v za-
chovalosti a diverzite prtomnch syntaxnov.
Typy spoloenstiev: zvz Caricion fuscae.
Problmy s manamentom: Je tu vrazn sukcesia kro-
vinnch formcii a jelovho lesa v dsledku absencie
vyuvania zemia. ttna ochrana prrody zabezpeuje
poda finannch prostriedkov dodvateskm spsobom
redukciu krovn s cieom eliminova zarastanie otvore-
nch enklv so slatinnmi spoloenstvami. Od vyhlsenia
bola realizovan redukcia sukcesnch tdi celkom p-
krt. Manament v zem zostva vak i naalej probl-
mom, nakoko mnostvo pridelench finannch prostried-
kov je nedostaton, o znemouje vykonva redukciu
na celom zem. T sa uskutouje len asi na 1/5 plochy
zemia (Cvachov & Hrivnk 1993).

zemia navrhovan na zemn ochranu
Jasenina
zemie sa nachdza nad hornm sekom toku Kokavka.
Ide o zemie, o ktor sa rozri sasn chrnen arel
(CHA) Jasenina v prpade uvaovanej vstavby preerp-
vacej vodnej elektrrne Ipe. Nachdza sa JZ od CHA
Jasenina, na S svahoch kty Jasenina, nad pramennm
zemm Kokvky v katastri obce ubkovo, v okrese
Poltr. Rozloha je menia ako 0,5 ha (odhad).
Je to fragment oligotrofnho raeliniska, v ktorom bol
zaregistrovan hojn vskyt chrnenho a ohrozenho
druhu Drosera rotundifolia mimo hranc chrnenho
arelu Jasenina, priom vznik jeho mikrostanov bol
podmienen predovetkm pastvou hovdzieho dobytka,
ktor detrukciou vegetanho a pdneho krytu vytvoril
nov vhodn stanovitia pre menovan druh.
Vznamn druhy v zem:
a) chrnen: Drosera rotundifolia,
b) ohrozen: EN Drosera rotundifolia; VU Valeria-
na simplicifolia; LR Juncus filiformis, Parnassia palus-
tris; DD Ranunculus auricomus agg.
Regionlne ohrozen druhy: Carex canescens, C. flava,
Eriophorum angustifolium, Viola palustris.
Typy spoloenstiev: zvz Caricion fuscae.
Problmy s manamentom: V zem sa od roku 1996 u
nepasie, o sa prejavuje na stagncii dynamiky renia
druhu Drosera rotundifolia, ako aj na postupnom zap-
jan przemnej vrstvy machovho poschodia. Pastva hov-
dzm dobytkom v minulosti bola progresvnou formou
manamentu najm vo vzahu k populcii druhu Drosera
rotundifolia, ktor rchlo osdovala najm obnaen
mikrostanovitia. Sasn absencia pasenia bude podpo-
rova progresvnu sukcesiu vysokobylinnch spoloen-
stiev zvzu Calthion, ktor sa vyskytuj spolu s rznymi
tdiami jeln a brezn na kontakte s cennmi slatinnmi
plochami. Preto by bolo potrebn rozri plochu CHA
Jasenina aj o tto as, aby bolo mon systematicky
zabezpeova starostlivos o spomnan populciu, ktor
je ete v tomto obdob poetnejia ako vo vlastnom chr-
nenom zem (Cvachov & Hrivnk 1997, 1999a).
PR Moiar
Lokalita bola pvodne veden aj pod nzvom Mavercov.
Je to ternna depresia na avostrannom prtoku Starej
rieky, SV od kty Brezov vky (634 m n. m.), v katastri
obce Le v okrese Krupina. Odhadovan rozloha je do
2 ha. Ide o komplex spoloenstiev bezkolencovch lk,
nzkych ostrc a trsovch zrastov.
Vznamn druhy v zem:
a) chrnen: Carex dioica, Dactylorhiza majalis subsp.
majalis, Gentiana pneumonanthe, Iris sibirica, Menyan-
thes trifoliata,
b) ohrozen: EN Carex paniculata, Gentiana pneu-
monanthe, Menyanthes trifoliata; ENr Carex dioica;
VU Carex distans, Iris sibirica, Molinia caerulea, Dac-
tylorhiza majalis subsp. majalis.
Regionlne vznamn druhy: Carex flava, Eriophorum
latifolium, Succisa pratensis.
Hodnota zemia z hadiska biodiverzity: Nakoko
zemie le vo vojenskom vcvikovom priestore Le, nie
s k dispozcii alie daje o diverzite zemia. Uveden
daje boli zskan na zklade jednorzovho prieskumu
sliacemu k vyhodnoteniu kd po pobyte Sovietskej ar-
mdy na naom zem.
Typy spoloenstiev: zvzy Caricion fuscae, Molinion,
Calthion.
Problmy s manamentom: So situovanm lokality do
vojenskho vcvikovho priestoru Le je spojen aj
absencia vyuvania zemia a ani sa s jej vyuvanm
neuvauje. Vzhadom na zmer zemnej ochrany sa od-
pora lokalitu vya z hospodrskeho a vcvikovho
vyuvania vojenskho priestoru (Hberov & Manica
1995).
PR Raelinisko pod ieraou
zemie le JZ od kty iera na oboch brehoch bez-
mennho pravostrannho prtoku Ipa. Na vchodnej hra-
nici prechdza do svislch lesnch porastov Mikul-
skeho vrchu. Nachdza sa v katastri obce Ltky v okrese
Detva. Odhadovan rozloha je 4 ha (Vraniakov et al.,
1986).
Ide o oligotrofn raelinn lky, ktor vone prechdzaj
do horskch pasienkovch spoloenstiev s Nardus stricta.
Vznamn druhy v zem:
a) chrnen: Lycopodium clavatum,
b) ohrozen: VU Valeriana simplicifolia, LR Lyco-
podium clavatum.
Regionlne vznamn druhy: Carex canescens, C. fla-
va, Eriophorum angustifolium, Viola palustris.
Hodnota zemia z hadiska biodiverzity: Nie s znme
alie daje o floristickch hodnotch zemia.
Raelinisk Slovenska
129
Typy spoloenstiev: zvz Caricion fuscae.
Problmy s manamentom: zemie si vyaduje perio-
dick vyuvanie kosenm a prepsanm v jesennom
obdob. alej eliminciu nletovch drevn a zamedzenie
zalesovania. Vzhadom na to, e zemie nie je v sas-
nom obdob ete legislatvne chrnen, uveden aktivity
maj skr nhodn ako systematick charakter.

Evidovan lokality
Dolina Kamenistho potoka hjova Krmnisk
Lokalitu tvoria dva fragmenty pramensk svahovho
a podsvahovho charakteru vchodne od hjovne Krm-
nisk v severnej polovici Kamenistej doliny, po avej stra-
ne Kamenistho potoka v katastri obce Hronec v okrese
Brezno. Obe plochy spolu maj rozlohu meniu ako 1 ha.
Ide o komplex vlhkomilnch spoloenstiev tvorench druh-
mi slatinnch a mezofilnch podhorskch lk.
Vznamn druhy v zem:
a) chrnen: Dactylorhiza majalis subsp. majalis,
b) ohrozen: VU Dactylorhiza majalis subsp majalis;
LR Juncus filiformis; DD Ranunculus auricomus agg.
Vznamn z regionlneho hadiska: Carex canescens,
Viola palustris.
Hodnota zemia z hadiska biodiverzity: Lokalita ne-
vykazuje alie vznamn prvky ovplyvujce vraznm
spsobom diverzitu lokality, nakoko sa jedn o frag-
menty do znanej miery ovplyvovan antropognnou
innosou z aby dreva.
Typy spoloenstiev: zvz Caricion fuscae.
Problmy s manamentom: Lokalita sa vzhadom na
opustenos hjovne viac rokov nevyuva a ani sa nepred-
poklad jej vyuvanie, pokia by sa neobnovilo obvanie
hjovne. Lokalita je ohrozovan manipulciou vyaenej
drevnej hmoty z okolitch porastov (Cvachov & Hriv-
nk 1998a).
Drbsko
Severn, severovchodn, jun a juhozpadn svahy nad
dolm toku Rimavice a v zvere dolia osady Kysuca,
v katastri obce Drbsko v okrese Brezno. Rozloha je do
0,5 ha (5 enklv so slatinnou vegetciou, s pribline rov-
nakou vmerou). Floristick charakter a nzkobylinn
truktru tchto porastov uruj najm nzke druhy ostrc.
Nakoko sa v minulosti uveden stanovitia v suchom
jesennom obdob prepsali, nachdzaj sa tu i viacer
druhy pasienkovch fytocenz.
Vznamn druhy v zem:
a) chrnen: Dactylorhiza majalis subsp. majalis, Vero-
nica scutellata,
b) ohrozen: VU Dactylorhiza majalis subsp. majalis;
LR Juncus filiformis, Parnassia palustris, Veronica scu-
tellata.
Vznamn z regionlneho hadiska: Carex flava, Erio-
phorum angustifolium, Succisa pratensis, Viola palustris.
Hodnota zemia z hadiska biodiverzity: Uveden bio-
topy sa vyznauj pomerne vekou diverzitou druhov, na
ploche s rozlohou 25 m
2
sa vyskytuje

od 32 do 46 druhov.
Typy spoloenstiev: rad Caricetalia fuscae.
Problmy s manamentom: Uveden svahov pramenis-
k slatinnho charakteru s ekologicky vemi citliv,
pretoe s zvisl od optimlne fungujceho hydrolo-
gickho reimu a rovnako i od primeranho vyuvania.
Pri sasnej a dlhie pretrvvajcej absencii vyuvania
kosenm a prepsanm s vetky lokality v dol toku
Rimavice a nad osadou Kysuce ohrozen prirodzenm
sukcesnm vvojom, ktor sa loklne (najm na kontakte
s lesnmi fytocenzami), prejavuje prenikanm krovinnej
a nsledne stromovej vegetcie. Najkritickejia je situcia
v lokalite osada Kysuca, ktor bola vyudnen. Tm je
existencia tchto vemi hodnotnch biotopov ohrozen
existenne (Cvachov & Hrivnk 1999b).
ubkovo Mal Sihla
Plone menia lokalita situovan juhozpadnm a zpad-
nm smerom od chrnenho zemia Jasenina a JV od
hospodrskeho dvora v ubkove v asti Mal Sihla,
v okrese Poltr. Rozloha je menia ako 1 ha. Ide o kom-
plex spoloenstiev nzkych ostrc, s prvkami vlhkch
podhorskch a horskch lk.
Vznamn druhy v zem:
a) chrnen: Carex hartmanii, Dactylorhiza majalis subsp.
majalis, Gymnadenia conopsea subsp. conopsea,
b) ohrozen: VU Achillea ptarmica, Dactylorhiza ma-
jalis subsp. majalis, Gymnadenia conopsea subsp. conop-
sea, Valeriana simplicifolia; VUr Carex hartmanii;
LR Juncus filiformis, Parnassia palustris; DD Ra-
nunculus auricomus agg.
Regionlne vznamn druhy: Carex canescens, C. fla-
va, Eriophorum angustifolium, Succisa pratensis, Viola
palustris.
Hodnota zemia z hadiska biodiverzity: Vzhadom na
nie vek rozlohu zemia je poetnosou chrnench
a ohrozench druhov rastln regionlne vznamn.
Typy spoloenstiev: zvz Caricion fuscae.
Problmy s manamentom: zemie sa v sasnosti
vyuva najm prepsanm hovdzm dobytkom, o je
pozitvny faktor najm vo vzahu k dynamike renia sa
vysoko-bylinnch nivnch spoloenstiev podzvzu Cal-
thenion a zvzu Filipendulo-Cirsion oleracei. Pri absencii
kosenia alebo pasenia je lokalita ohrozen prirodzenou
progresvnou sukcesiou (Cvachov & Hrivnk 1997,
1999a).
Ipesk Potok osada Ipe
Plone menia lokalita (0,5 ha) situovan SV od osady
Ipe na avostrannej nive Ipa. Ide o fragment slatinnch
lk medzi tokom Ipa a ttnou cestou vedcou z osady
Ipe do Ipeskho Potoka. Od cesty je vzdialen asi 10 m.
Nachdza sa v katastri obce Ipesk Potok v okrese Pol-
tr. Ide o komplex spoloenstiev s prevahou nzkych
ostrc a sprievodnmi druhmi slatn a mezofilnch lk.
Raelinisk Slovenska
130
Vznamn druhy v zem:
a) chrnen: Carex hartmanii, Dactylorhiza majalis subsp.
majalis, Gymnadenia conopsea subsp. conopsea,
b) ohrozen: VU Dactylorhiza majalis subsp. majalis,
Gymnadenia conopsea subsp. conopsea, Valeriana sim-
plicifolia; VUr Carex hartmanii; LR Juncus filifor-
mis; Parnassia palustris; DD Ranunculus auricomus agg.
Regionlne vznamn druhy: Carex flava, Eriophorum
angustifolium.
Hodnota zemia z hadiska biodiverzity: Lokalita sa
vyznauje zastpenm typickch druhov a zodpoved inm
analogickm lokalitm. Jej vznam z hadiska celkovej
biodiverzity znsobuje poetn populcia druhov Carex
hartmanii a Dactylorhiza majalis subsp. majalis.
Typy spoloenstiev: asocicia Caricetum goodenowii zo
zvzu Caricion fuscae.
Problmy s manamentom: zemie sa v sasnosti vyu-
va najm prepsanm hovdzm dobytkom, o je pozi-
tvny faktor najm vo vzahu k dynamike renia sa vyso-
kobylinnch nivnch spoloenstiev zvzu Calthion. Pri
absencii kosenia alebo pasenia je lokalita ohrozen priro-
dzenou progresvnou sukcesiou, k omu smeruje vina
okolitch porastov vzhadom na obmedzenie hospod-
renia z titulu vstavby vodnej ndre Mlinec (Cvachov
& Hrivnk 1999a).
Niva potoka ubore
zemie zaber as nivy potoka ubore v jeho hornom
seku a priahl svahy s prameniskami (najm po avej
strane toku), ktor siahaj a po okraj susednch lesnch
komplexov. Odhadovan rozloha je 5 ha. Nachdza sa
v katastri obce ubore v okrese Luenec.
Ide o komplex nivnch slatinnch lk a svahovch pra-
mensk. V zvislosti od hydrologickho reimu sa okrem
tchto typov vegetcie meme v zem stretn aj s vlh-
komilnmi spoloenstvami podhorskch lk, ktor sa
s nimi striedaj a prelnaj, loklne maj charakter
vysokobylinnch moiarov s rozptlenou krovinnou vege-
tciou (s prevahou rznych druhov vb).
Vznamn druhy v zem:
a) chrnen: Carex hartmanii, Dactylorhiza majalis subsp.
majalis, Platanthera bifolia, Veronica scutellata,
b) ohrozen: EN Thalictrum lucidum, VU Dacty-
lorhiza majalis subsp. majalis, Molinia caerulea, Pla-
tanthera bifolia; VUr Carex hartmanii; LR Veronica
scutellata.
Regionlne vznamn druhy: Carex flava, Eriophorum
angustifolium, Succisa pratensis.
Hodnota zemia z hadiska biodiverzity: Pestrosti
zastpench spoloenstiev zodpoved aj celkov biodi-
verzita zemia. Kad zo sledovanch enklv je charak-
teristick inou skupinou chrnench a ohrozench
druhov. Najvyiu frekvenciu vskytu v tejto lokalite m
Dactylorhiza majalis subsp. majalis a Platanthera bifolia.
K najzriedkavejm patr Thalictrum lucidum a Veronica
scutellata.
Typy spoloenstiev: asocicia Caricetum goodenowii zo
zvzu Caricion fuscae.
Problmy s manamentom: zemie nie je v sasnosti
intenzvne vyuvan. Iba suchie vyven asti s
prepsan hovdzm dobytkom. Loklne je zjavn priro-
dzen sukcesia spojen s prenikanm vlhkomilnch dru-
hov drevn na otvoren lne plochy. Poda sasnho
charakteru vegetcie sa d predpoklada, e vyuvanie
zemia v minulosti bolo systematickejie (Cvachov & Hriv-
nk 1999c).
Polomka
zemie predstavuje komplex dvoch samostatnch lokalt
s mokraovmi typmi vegetcie, ktor s situovan na
vchodnom okraji obce Polomka a vzjomne rozdelen
ttnou cestou vedcou z Polomky do Zvadky nad Hro-
nom. Celkov rozloha je 10 ha a lokality sa nachdzaj
v okrese Brezno. Ide o komplex podsvahovch slatinnch
lk v ochrannom psme NP Nzke Tatry a na hranici NP
Murnska planina.
Vznamn druhy v zem:
a) chrnen: Dactylorhiza majalis subsp majalis,
b) ohrozen: EN Carex diandra (zaznamenan v roku
1995), Carex paniculata; VU Dactylorhiza majalis
subsp. majalis, Valeriana simplicifolia; DD Ranunculus
auricomus agg.
Regionlne vznamn druhy: Carex flava, C. rostrata,
Eriophorum angustifolium, Salix pentandra, Viola palus-
tris.
Hodnota zemia z hadiska biodiverzity: zemie vzha-
dom na zastpenie monodominatnch typov fytocenz
nevykazuje vysok stupe biodiverzity. Jeho vznam
spova najm v prtomnosti u uvedench chrnench
a ohrozench druhov, ktor sa tu zachovali na zklade
optimlneho vodnho reimu.
Typy spoloenstiev: zvz Caricion fuscae.
Problmy s manamentom: zemie vzhadom na po-
merne siln podmanie (najm asti lokality v ochran-
nom psme NP Nzke Tatry) nie je intenzvne vyuvan.
V najcennejej vchodnej a SV asti si zemie vyaduje
riaden manament, pretoe ostatn as susednej plochy
je tvoren vysokobylinnmi mokraami s inicilnymi t-
diami krovinnch slatinnch spoloenstiev s vbou po-
polavou a vbou ptyinkovou a jelovch lesov (Cva-
chov 1995).
Alvium Rohoznej
Ide o asti aluvilnej nivy toku Rohozn medzi obcami
Michalov a Rohozn v okrese Brezno. Na zem s roz-
lohou 10 ha sa prelnaj slatinn lky s vlhkmi pod-
horskmi a mezofilnmi lkami s vysokm stupom za-
chovalosti a prirodzenej biodiverzity.
Vznamn druhy v zem:
a) chrnen: Dactylorhiza majalis subsp majalis,
b) ohrozen: EN Carex paniculata; VU Carex caes-
pitosa, Dactylorhiza majalis subsp. majalis, Valeriana
simplicifolia; DD Ranunculus auricomus agg.
Raelinisk Slovenska
131
Regionlne vznamn druhy: Carex elongata, C. flava,
Eriophorum angustifolium, E. latifolium, Viola palustris.
Hodnota zemia z hadiska biodiverzity: zemie vyka-
zuje vysok stupe prirodzenosti a zachovalosti, o je
dan zodpovedajcim spsobom vyuvania a optimlne
fungujcim vodnm reimom.
Typy spoloenstiev: rad Caricietalia fuscae; zvz Cal-
thion.
Problmy s manamentom: zemie je doteraz pravidelne
kosen (Cvachov 1997b).
Slatinka
Menia plocha o rozlohe 0,5 ha s vskytom druhov typic-
kch pre svahov slatinn lky na avej strane toku
Slatina medzi obcou Slatinka a vchodnou asou vek-
ho meandra v okrese Zvolen. Ide o jedin zachoval
fragment svahovch slatinnch pramensk v ztopovom
zem VN Slatinka.
Vznamn druhy v zem:
a) chrnen: iadne
b) ohrozen: ENr Carex viridula.
Regionlne vznamn druhy: Carex flava, Eriophorum
angustifolium.
Typy spoloenstiev: zvz: Caricion fuscae.
Hodnota zemia z hadiska biodiverzity: Okrem uve-
dench druhov nevykazuje lokalita mimoriadne hodnoty
z hadiska celkovej biodiverzity. T odpoved celkovej
rozlohe zemia, jeho zachovalosti a izolovanosti v rmci
ostatnch zastpench biotopov.
Problmy s manamentom: Nakoko sa jedn o frag-
ment v rmci okolitch pasienkovch spoloenstiev,
neboli v ase prieskumu zjavn problmy, ktor by si vo
vzahu k tejto lokalite vyadovali osobitn riaden
manament. Lokalite vzhadom na mal rozlohu a postup-
n absenciu vyuvania plch analogickho charakteru
hroz pln znik (Cvachov et al. 1994).


Literatra.
Beov, E., Cvachov, A., Gal, . & Giertlov, E. 1989. Zkladn daje k nvrhu zemnej ochrany CHPV Jasenina. Ms.
Depon. in: OP B. Bystrica, 7 p.
Cvachov, A. et al. 1990. ttna prrodn rezervcia Predajnianska slatina. Vsledky inventarizanho vskumu. Ms.
Depon. in: OP B. Bystrica, 57 p.
Cvachov, A. 1995. Floristick a fytocenologick zhodnotenie vegetcie moiarnych biotopov z hadiska ochrany prrody
pri Polomke. Ms. Depon. in: Mank s. r. o., B. Bystrica, 51 p.
Cvachov, A. 1997. Vvoj siete chrnench raelinsk v stredoslovenskom regine. In: Baranec, T. (ed.). Zbornk
z vedeckej konferencie Orava. SPU Nitra, pp. 5-10.
Cvachov, A. 1997. Hodnotenie toku Rohozn z hadiska ochrany prrody a vegetanho krytu s cieom kategorizcie
toku. Ms. Depon. in: OP B. Bystrica.
Cvachov, A., Hberov, I. & Hrivnk, R. 1994. Zhodnotenie vegetcie v ztopovom zem VN Slatinka. Ms. Depon. in:
EKOSPOL B. Bystrica, 240 p.
Cvachov, A. & Hrivnk, R. 1993. Habovo cenn lokalita slatinno-raelinnej vegetcie. Chrnen zemia Slovenska,
SAP B. Bystrica, 22: 64-66.
Cvachov, A. & Hrivnk, R. 1996. Zhodnotenie vegetanho krytu v oblasti PVE Ipe. Ms. Depon. in: Ekospol B. Bystri-
ca, 106 p.
Cvachov, A. & Hrivnk, R. 1997. Vsledky monitoringu vegetcie na zem CHA Jasenina (2. etapa). Ms. Depon. in:
Ekospol, Bansk Bystrica.
Cvachov, A. & Hrivnk, R. 1998a. VN Hronek na Kamenistom potoku. Charakteristika sasnho stavu ivotnho
prostredia. (Flra a vegetcia). Ms. Depon. in: EKOSPOL B. Bystrica, 27 p.
Cvachov, A. & Hrivnk, R. 1998b. Vsledky monitoringu vegetcie na zem CHA Jasenina (3. etapa). Ms. Depon. in:
Ekospol, Bansk Bystrica.

Cvachov, A. & Hrivnk, R. 1999a. Doplujce daje o rozren chrnench a ohrozench druhov rastln a fytocenz
v obci ubkovo a v obci Ipesk potok. Zveren sprva k monitoringu vegetcie (4.etapa). Ms. Depon. in: OP B. Bys-
trica a Luenec, 9 p.
Cvachov, A. & Hrivnk, R. 1999b. Zhodnotenie biotopov z hadiska ochrany prrody v katastrlnom zem Drbsko. Ms.
Depon. in: URBANIA B. Bystrica, Luenec, 20 p.
Cvachov, A. & Hrivnk, R. 1999c. Ternne poznmky ku floristickm pomerom lokalt mapovanch v rmci
prrodovednho tbora ABELOV 1999. Ms. Depon. in: OP B. Bystrica.
Raelinisk Slovenska
132
Cvachov, A. & Hrivnk, R. 2000. Vsledky monitoringu vegetcie na zem CHA Jasenina (5. etapa). Ms. Depon. in:
Ekospol, Bansk Bystrica.
Fajmonov, E. 1988. Botanick inventarizan vskum v PR Klenovsk blat. Ms. Depon. in: OP B. Bystrica, 6 p.
Hberov, I. & Manica, M. 1995. Floristick a dendrologick pomery Le a Gavrky. In: Lika, M., Kritn, A.,
Harni, L. & Burda, P. 1995. Biodiverzita a ochrana prrody v oblastiach vyuvanch bvalou sovietskou armdou v SR.
Nadcia IUCN Bratislava, pp. 92-94.
Hrivnk, R., Cvachov, A., Valach, I., Bozalkov, I. & Kritof., M. 1995. Zkladn daje k nvrhu zemnej ochrany PR
Habovo. Oblastn poboka SAP, stredisko Luenec, Ms. Depon. in: OP B. Bystrica, 7 p.
Kriov, E. 1979. Nvrh a zdvodnenie ttnej prrodnej rezervcie Jelovec. Ms. Depon. in: OP B. Bystrica, 23 p.
Kriov, E. 1980. Fytocenologick charakteristika spoloenstiev v navrhovanej ttnej prrodnej rezervcie Jelovec.
In: Hindk, F. (ed.) Zbornk refertov z III. zjazdu SBS vo Zvolene (30. 6. 5. 7. 1980 ). VLD Zvolen, SBS pri SAV
Bratislava.
Jask, M. 1998. Nov chrnen zemia v Banskobystrickom kraji II. Chrnen zemia. OP B. Bystrica, 38/98: 2-5.
Magic, D. sine dato. Predben zoznam druhov rastln na raeliniskch Jasenina, pri hornom toku Kokavky a na vlhkch
stanovitiach v susednom okol raelinsk. Ms. Depon. in: OP Bansk Bystrica.
Magic, D. 1986. Vsledky prce botanickej sekcie na XXII. TOP-e. Prehad odbornch vsledkov XXII. TOP (Uhorsk
1986), pp. 43-62.
Marhold, K. & Hindk, F. (eds.) 1998. Zoznam nich a vych druhov rastln Slovenska. Veda, Bratislava, 687 p.
Mucina, L. & Maglock, . 1985. A List of vegetation units of Slovakia. Doc. phytosociologiques. N.S. Vol. IX.
Camerino, pp. 175-220.
Petrk, R. (ed.) 1994. zemn systm ekologickej stability okresu Zvolen. Ms. Depon. in: Oblastn poboka OP B. Bys-
trica, 182 p.
Rauina, . & Janota, D. 1963. Raelinisk na Slovensku, ich vyuitie a ochrana. eskoslovensk ochrana prrody,
pp. 17-55.
Volouk, I. & Pelikn, V. 1989. Osobitn reim ochrany PR Klenovsk blat. Ms. Depon. in: OP B. Bystrica, 8 p.
Vraniakov, A., Stehlk, R., Beov, E., Darola, J., Galvnek, J., Cvachov, A., Gl, . & Rusznk, J. 1986. Aktualizcia
preventvnych opatren ochrany prrody okresu Luenec. Ms. Depon. in: B. Bystrica, stredisko Luenec.


Recenzent: Mgr. Viera Stanov












Mapa 18: 1 PR Klenovsk blat; 2 PR Jelovec; 3 CHA Jasenina; 4 PR Predajnianska slatina; 5 PR Habovo; 6 Jasenina; 7 PR Moiar;
8 PR Raelinisko pod ieraou; 9 Dolina Kamenistho potoka hjova Krmnisk; 10 Drbsko; 11 ubkovo Mal Sihla; 12 Ipesk Potok
osada Ipe; 13 Niva potoka ubore; 14 Polomka; 15 Alvium Rohoznej; 16 Slatinka; 17 NPR Zadn Poana, lokalita liebky;
18 PR Prslopy; 19 CHA Meandre Kamenistho potoka; 20 CHA Horn Chrapkov; 21 PR Vrchslatina; 22 Doln Zlomsk; 23 Vrchslatina
(pod osadou); 24 CHA Michalotlnianske raelinisko; 25 PR Hol vrch, 26 Gajdoovo.
Raelinisk Slovenska
133

Raelinisk Slovenska
135
Raelinisk tiavnickch vrchov
Pavol Polk

Peatlands in tiavnick vrchy
tiavnick vrchy (tiavnica Hills) is mountain range in the Slovensk stredohorie. It is the largest volcanic mountain in Slovakia.
According to historical data there were more peatlands then there are today. There is historical evidence of species like Menyanthes
trifoliata and Carex lasiocarpa, which are extinct today. There are only three peatland sites with communities of alliance Caricion
fuscae and Molinion, with an occurrence of rare species like Drosera rotundifolia, Achillea ptarmica, Carex cespitosa, C. distans, Iris
sibirica, Viola stagnina and Gentiana pneumonanthe.

tiavnick vrchy s vulkanickm pohorm Slovenskho
stredohoria. Pohorie m prevane rz vrchovinovej kra-
jiny, menia as sa povauje za nzku hornatinu. V mi-
nulosti bolo zemie intenzvne vyuvan pre potreby ban-
skej innosti. Banskou innosou sa vznamne zasiahlo
do odtoku vd z zemia tiavnickch vrchov. D sa preto
predpoklada, e v zem sa nachdzalo podstatne viac
raelinsk ako v sasnosti, o om svedia niektor nlezy
raeliniskovch druhov rastln zo zaiatku tohto a konca
minulho storoia. Je to naprklad vskyt druhov Menyan-
thes trifoliata a Carex lasiocarpa (Hlavek 1985).
V sasnosti evidujeme v Chrnenej krajinnej oblasti
(CHKO) tiavnick vrchy dve lokality slatinnch rae-
linsk a niekoko lokalt mezo- a vlhkomilnch lk,
ktorch sasou s aj raelinn spoloenstv. Slatinn
raelinisk s situovan v centrlnej asti pohoria v nad-
morskej vke v rozmedz 650 a 850 m n. m. V tejto asti
vystupuj na povrch svrstvia tufovo lovitch sedimen-
tov, s vlokami lignitov a takisto hydrokvarcitov. Mezo-
filn a vlhkomiln lky sa nachdzaj vo vchodnej
asti zemia, severozpadne od Krupiny, kde sa nachdza
niekoko lazov, pri ktorch sa zachovali uveden biotopy.
Nzvoslovie taxnov je v tomto prspevku uvdzan pod-
a Marholda & Hindka (1998), do kategri ervenho
zoznamu s druhy zaraovan takisto poda tejto pu-
blikcie. Lokality s vyznaen na mape 18.
Chrnen arel Michalotlnianske raelinisko
Vyhlsen bol v roku 1997. Nachdza sa v katastrlnom
zem Banskej tiavnice, v blzkosti haldovacieho pries-
toru a aj tto lokalita mala by prekryt haldami. Na loka-
lite sa nachdza Drosera rotundifolia (Hlavek 1956). Je
to jej jedin nlez v tiavnickch vrchoch. V dobe, ke
hrozilo zasypanie haldami sa uskutonil transfer tohto
vznamnho druhu na miesto podobnho biotopu v blz-
kom okol. Tento transfer nebol spen, nakoko stano-
vitn podmienky novho biotopu plne nezodpovedali
nrokom rosiky okrhlolistej (teffek 1986). Kee ban-
sk innos v Banskej tiavnici bola ukonen, nepokra-
ovalo sa ani v haldovan hluiny a tm sa vlastne
zachrnila aj tto vznamn lokalita. V minulosti bolo
zaznamenan jej nienie prehanm hovdzieho dobytka
a zberom (zrejme pre lieiv inky). Sprva CHKO sa
preto rozhodla zemie oploti. Po oploten nebolo zazna-
menan nienie tejto lokality.
V minulom roku sme previedli na ploche regulan zsah
za elom odstrnenia nepvodnch druhov drevn. Od-
strnili sme tie niektor dreviny z prirodzenho nletu
o ktorch sme si mysleli, e by mohli ma nepriazniv
vplyv na rozvoj raeliniskovej vegetcie, ako aj celho
biotopu. Po zsahu lokalitu sledujeme a zaznamenvame
vplyv uskutonenho regulanho zsahu. Chrnen arel
m vekos 846 m
2
, priom raelinisko zaber asi 2/3
arelu. Na plochu pritek mal potok, ktor sa vetv na
niekoko jarekov, na niektorch miestach s mal mlky.
Tento potok pramen pod ttnou cestou Hodrua Bansk
tiavnica. Vysok obsah eleza vo vode tohto potoka
indikuje kysl charakter biotopu na ktorom dominuj sla-
tinn spoloenstv zvzu Caricion fuscae Koch 1926 em.
Klika 1934. Raelinisko je orientovan na severnom svahu
so sklonom 5 10. Lokalitu pokrva prevane Sphagnum
squarrosum a Sphagnum tenellum (Magic & Vartkov
1985). Okrem vskytu Drosera rotundifolia je pre flru
tiavnickch vrchov vznamn prtomnos ostrc Carex
echinata, C. nigra, C. distans a druhov Molinia caerulea,
Equisetum arvense, E. sylvaticum, Eriophorum angus-
tifolium, Juncus effusus, Epilobium palustre, Galium
palustre, Polytrichum juniperinum a inch (Magic & Var-
tkov 1985). Niektor z tchto druhov sa vyskytuj len
na tejto lokalite. Vskyt ostatnch je na zem CHKO
tiavnick vrchy vemi sporadick, a z toho vyplva ich
vznam pre biodiverzitu zemia tiavnickch vrchov.
Z drevn sa na lokalite nachdza Salix caprea, Betula
pendula a Alnus glutinosa, ktorch poetnos sme reduko-
vali. plne sme odstrnili druhy Pinus sylvestris a Picea
abies. Osobitn reim ochrany zemia zatia nebol vypra-
covan. V sasnej dobe lokalita nie je ohrozen. V bu-
dcnosti treba zamedzi rozirovaniu ttnej cesty Hodrua
Bansk tiavnica, nakoko by sa mohol porui prame,
ktor zsobuje vodou aj Michalotlnianske raelinisko.
Pribline kilometer vzdunou iarou pri vodnej ndri
Rozgrund v katastrlnom zem Baniek sa nachdza po-
dobn biotop ako na Michalotlnianskom raelinisku.
Tto lokalita je plone ete menia ako predchdzajca.
Zastpenie rastlinnch druhov je takisto slabie. Rastie tu
raelinnk a z ostrc Carex nigra a C. echinata. Ohrozenie
tejto malej lokality by mohlo nasta, ak by sa pri abe
okolitho lesnho porastu pouili ak mechanizmy.
Zo spomnanch biotopov mezo- a vlhkomilnch lk
stoja za zmienku lokality Hol vrch a Gajdoovo.
Prrodn rezervcia Hol vrch
M rozlohu 16,8 ha a nachdza sa v katastrlnom zem
Krupiny. Predmetom ochrany je predovetkm ochrana
druhov Iris sibirica, Gentiana pneumonanthe, Achillea
Raelinisk Slovenska
136
ptarmica, Trollius altissimus a niektorch druhov orchi-
de. Z hadiska fytocenologickho sa na zem vyskytuj
spoloenstv zvzu Molinion Koch 1926, Arrhenatherion
elatioris Koch 1926 a iastone aj Caricion fuscae Koch
1926 em. Klika 1934. Bezkolencov lky na tejto lokalite
podrobnejie spracovala Ruikov (1985), ktor porasty
na lokalite Hol vrch zarauje do asocicie Junco-
Molinietum Preising 1951, priom kontatuje, e oproti
typickm bezkolencovm lkam s extrmnejm vodnm
reimom s chudobnejie na druhy (poet vych rastln
v zpisoch je 30 49). Chbaj mnoh suchomiln druhy,
ich druhov zloenie odzrkaduje skr vyrovnanej vod-
n reim. V rmci mapovania biotopov Slovenska vyhoto-
vil RNDr. Halada v roku 1991 fytocenologick zpisy
v celej rezervcii a v jej okol, no doteraz neboli publi-
kovan a nie s ani k dispozcii pre Sprvu CHKO.
V prrodnej rezervcii sa prevdzaj regulan zsahy
kosenie a odstraovanie nletovch drevn. Vzhadom
k prideovanm finannm prostriedkom sa regulan
zsahy opakuj v dlhch asovch intervaloch a s men-
ou intenzitou ako by bolo potrebn, ale to nie je problm
len tejto rezervcie.

Gajdoovo foto: P. Polk
Gajdoovo
Lokalita bola objaven pred dvomi rokmi. Nachdza sa
asi 2 km severozpadne od PR Hol vrch, v katastrlnych
zemiach obc Bansk Studenec a Babin. Vekos loka-
lity je pribline 20 ha. Zloenm fytocenz, ako aj vsky-
tom ohrozench taxnov je bohatia ako PR Hol vrch.
Hne po objaven tejto lokality sa zaal predben v-
skum za elom zhodnotenia vnimonosti lokality pre
vyhlsenie za prrodn rezervciu. Z doterajch vsled-
kov vskumu sme zistili, e 5 druhov je v kategrii me-
nej ohrozen (LR) Callitriche palustris, Convallaria
majalis, Genista tinctoria subsp. campestris, Jasione
montana (Hberov 1998), Gentianopsis ciliata (Polk
1998, ined.);14 druhov v kategrii zraniten (VU)
Achillea ptarmica, Carex cespitosa, C. distans, Cnidium
dubium, Dactylorhiza fuchsii, D. majalis, Gladiolus im-
bricatus, Gymnadenia conopsea, Iris sibirica, Listera
ovata, Molinia caerulea, Platanthera bifolia, Trollius
altissimus, Viola stagnina a 3 druhy v kategrii ohro-
zen (EN) Dactylorhiza fuchsii subsp. soiana, Gen-
tiana pneumonanthe, Thalictrum lucidum (Hberov 1998).

Iris sibirica na lokalite Gajdoovo foto: P. Polk
Vegetane uveden lokalitu charakterizuj vlhk a me-
zofiln lky zo zvzov Molinion Koch 1926, Calthion
R.Tx. 1937 em. Bal.-Tul. 1978 a Caricion fuscae Koch
1926 em. Klika 1934 (Hberov 1998). V okrajovch
astiach lokality sa vyskytuj spoloenstv kosnch lk
zo zvzu Arrhenatherion elatioris Koch 1926 (Hberov
1998) a pasienkov zo zvzu Cynosurion cristati R. Tx.
1947. Vzhadom na to, e lokalita sa u dlhiu dobu
neobhospodaruje, s vnimkou obasnho pasenia hov-
dzieho dobytka ponohospodrskym drustvom v Ban-
skom Studenci, znane zarast nletovmi drevinami
z okolitch porastov (prevane smrekom). V blzkosti
prameniska, ktor zsobuje lku vodou je hnojisko,
z ktorho sa ltky mu dostva do tchto vd a sp-
sobi ich eutrofizciu. Je preto nutn o najrchlejie
vyhlsenie za PR a nsledn prevedenie regulanho
zsahu na odstrnenie neiadcich drevn a zamedzenie
priesaku ltok z uvedenho hnojiska.
Raelinisk Slovenska
137
Literatra
Hberov, I. 1998. Lokalita Bansk Studenec Gajdoovo. In.: Benaov, B. & Ujhzy, K. (eds.) Floristick kurz Zvolen
1997, TU vo Zvolene, pp. 55-56.
Magic, D. & Vartkov, E. 1985. Odborn vsledky botanickej sekcie XXI. TOP. Odborn prce XXI. TOP Povadlo.
Bansk tiavnica, zv. II, pp. 185-187.
Marhold K. & Hindk F. (eds.) 1998. Zoznam nich a vych rastln Slovenska. Veda, Bratislava, 687 p.
teffek, J. 1986. Transfer spsob zchrany ohrozench druhov. Poznaj a chr . 3, p. 21..
Hlavek, A. 1985. Flra CHKO tiavnick vrchy. OP Liptovsk Mikul vo VIDEOPRESS MON, Bratislava.
Hlavek, A. 1956. Vskyt rosiky okrhlolistej (Drosera rotundifolia L.) v Banskej tiavnici a jej rozrenie na Sloven-
sku. Biolgia, Bratislava, XI/12: 705-710.
Ruikov, H. 1985. Bezkolencov lky (Asocicia Junco-Molinietum Preising 1951) na Holom vrchu. Zbornk I., XXI.
TOP, Povadlo, pp. 5-13.


Recenzent: RNDr. Izabela Hberov, CSc.
Raelinisk Slovenska
139
Slatinn vegetcia Strovskch vrchov
Jana Smatanov

Fen vegetation in Strovsk vrchy
Strovsk vrchy (Strov Hills) are one of the most extensive mountainous areas in Slovakia, drained by Vh and Nitra rivers and with
numerous karst springs found in the area. Only small fragments of fen vegetation have been protected in the area, as most of them were
damaged by human activities. The dominant plant associations are fen springs, represented by the community Carici flavae-
Cratoneuretum and associations created by the dominant species Carex paniculata (fen meadows). In the article the most threatened
plants and the most valuable localities are mentioned, some of which were marked in the Regional Territorial System of Ecological
Stability for Povask Bystrica District. All of the localities have a very small extent, less than 0.5 ha. Spring fens occur mostly in the
southern part and they are not known well enough from a vegetation point of view. It is still possible to find very valuable localities with
this type of vegetation in the future.

Na zem Strovskch vrchov, ako na vine zemia
Slovenska, sa v sasnom obdob nachdzaj u len mal
fragmenty slatinnch pramensk a slatinnch lk, pretoe
vina bola znien intenzvnou ponohospodrskou
innosou loveka. S rozren maloplone v alvich
potokov, alebo sa vyskytuj v okol prameov potokov.
Vtedy maj charakter prameniskovch spoloenstiev.
Slatinn pramenisk vytvraj prevane porasty macho-
rastov, nzkych ostrc a byln ako: Carex davalliana,
C. flava, C. lepidocarpa, C. panicea, C. distans, C. hos-
tiana, C. nigra, Eleocharis quinqueflora, E. uniglumis,
Hippochaete variegata, Triglochin palustre, Blysmus
compressus, Parnassia palustris, Eriophorum latifolium,
E. angustifolium, Valeriana simplicifolia, Crepis palu-
dosa, Polygala amarella, Dactylorhiza majalis (vinou
ide o hybridn populcie), Epipactis palustris, Gymna-
denia sp. div. Kee sa vyskytuj na vpencovom pod-
lo, jedn sa o rastlinn spoloenstv slatn s vysokm
obsahom uhliitanov zo zvzu Caricion davallianae
Klika 1934. Dominantn je prevane asocicia Carici
flavae-Cratoneuretum Foltnov ex Hada 1983 (Hjkov
et al. in prep.). Fajmonov (1991) zarauje tieto spolo-
enstv do asocicie Cratoneuretum filicino-commutati
Oberdorfer 1977 zo zvzu Cratoneurion commutati Koch
1928 a Boskov et al. (1974) do asocicie Valeriano
simplicifoliae-Caricetum davallianae Moravec 1966. Ve-
mi vzcne sa vyskytuj aj pramenisk s prevahou macho-
rastov zo zvzu Lycopodo-Cratoneurion commutati Hada
1983, a to spoloenstv Eucladietum verticillati Allorge
ex Braun 1968 a Cratoneuretum filicino-commutati
(Kuhn 1937) Philippi et Oberd. 1977 (Hjek 2000).
asto sa na alvich potokov vyskytuj spoloenstv
s Carex paniculata, priom sa nejedn o fytocenzu
Caricetum paniculatae Wangerin 1916 zo zvzu Magno-
caricion elatae Koch 1926, pretoe maj omnoho viu
druhov diverzitu, ale o slatinn lky zo zvzu Calthion
R.Tx. 1937 em. Bal.-Tul. 1978 (Hjkov et al. in prep.).
Zaberaj vie rozlohy ako pramenisk a kee sa
v nich nachdza mnoho prameniskovch druhov, niekedy
je ak tieto dva typy vegetcie od seba rozozna. Preto
je potrebn pri tdiu takejto vegetcie pozna aj druhov
skladbu machorastov. U slatinnch lk prevauj vyso-
kobylinn druhy ako Carex paniculata, C. acutiformis,
Caltha palustris, Cirsium rivulare, Crepis paludosa,
Eriophorum latifolium, E. angustifolium, Valeriana simpli-
cifolia, V. officinalis, Scrophularia umbrosa, Succisa pra-
tensis, Geranium palustre a Cirsium rivulare.
Klika (1934) uvdza zo Sovskch vrchov tie vskyt
vzcneho spoloenstva Schoenetum ferruginei Du Rietz
1925, ktor je v sasnosti nepotvrden.
Kee tieto spoloenstv na zem Strovskch vrchov
nie s ete podrobne preskman, bude im treba venova
v budcnosti zven pozornos. Kedysi sa takto plochy
kosili a dnes s ohrozen hromadenm biomasy a postup-
nm zarastanm. Na niektorch lokalitch druhy ako Ca-
rex paniculata a Molinia caerulea agg. vytlaj konku-
renne slabie druhy. Zvyky, ktor sa nm dodnes
zachovali je preto potrebn vhodnm manamentom
zachrni a najvznamnejie z nich v prpade monosti
zahrn do maloplonch chrnench zem.
Nzvoslovie taxnov je poda prce Marholda & Hindka
(1998). Lokality s vyznaen na mape 19.

Zoznam lokalt
V alej asti uvdzam zoznam z ternu alebo z literatry
znmych lokalt. Pri niektorch lokalitch uvdzam oje-
dinel druhy, ktor boli na nich pozorovan. Cennejie
lokality boli v rmci Regionlneho zemnho systmu
ekologickej stability (RSES) okresu Povask Bystrica
podchyten ako genofondov plochy (Brov et al. 1994),
ktorch sla uvdzam v ztvorke. Vetky uveden loka-
lity maj rozlohu meniu ako 0,5 ha.
Prtoky potoka Hradnianka
Dolina ierneho potoka sa nachdza v ochrannom
psme Nrodnej prrodnej rezervcie (NPR) Sovsk
skaly, v k. . Sov Hradn. S to zvyky slatinnch
pramensk, pretoe mnoh boli znien chatovou vstavbou.
Pracovnci Sprvy Chrnenej krajinnej oblasti (S-CHKO)
tu uskutouj vruby nletovch drevn a odstraovanie
stariny s pomocou miestnych skautov a stredokolkov.
Tieto brigdy boli v rokoch 1997 a 1998 financovan zo
ttneho fondu ivotnho prostredia (FP).
Such Jedovnk, k. . Sov-Hradn: penovcov pra-
menisko.
Raelinisk Slovenska
140
Prtoky Mannskeho potoka
Genofondov plocha (GP) Nad Minarkom (37fSV)
sa nachdza v k. . Vrchtepl. Je to slatinn pramenisko
a slatinn lka.
Prtoky Bodianskeho potoka
GP Bodin Zluie (44fSV) v k. . Bodin: slatinn
pramenisko a slatinn lky.
GP Bodin Biela voda (46fSV) v k. . Bodin, v-
skyt slatinnch pramensk a slatinnch lk.
GP Bodin Podhorie (47fSV) v k. . Pren, slatin-
n lka s vskytom druhu Menyanthes trifoliata.
Prtoky potoka Domanianka
GP Poarov Pod medenm vkom (55fSV) v k. . Po-
arov: slatinn lka.
Dolina Rybnky v k. . Mal Lednice, vskyt slatin-
nho prameniska.
Dolina Blatnica (57fSV) v k. . Domania. Lokalita
bola vyaen a zachovali sa iba zvyky slatinnch
pramensk s vskytom druhu Pinquicula vulgaris.
Prtok potoka Pruinka
Slatinn lka sa nachdza pri ihrisku pri zelenej
znake povye kostola (pod NPR Podskalsk Roh),
v k. . Podskalie.
Prtok Slatinskho potoka
Bon dolina pravostrannho prtoku prameniaceho
pod osadou Podmalenica v k. . Belua, s vskytom sla-
tinnho prameniska (Fajmonov 1991).
Prtoky Podhradskho potoka
ptie kty Stupiie v k. . Vek Koeck Podhra-
die. Lokalita s vskytom slatinnch pramensk mimo ze-
mia CHKO (Fajmonov 1991).
Vek Tuchya v k. . Vek Koeck Podhradie,
vskyt slatinnch pramensk s prevahou machorastov
(Fajmonov 1991). Lokalita zarast kvli absencii
pasenia.
Mal Tuchya v k. . Vek Koeck Podhradie, v-
skyt zarastajcich slatinnch pramensk s prevahou macho-
rastov (Fajmonov 1991).
stie Kopianskej doliny: slatinn lka pri ceste.
Dolina Doln Stredn v k. . Koeck Rovn: slatin-
n pramenisko.
Kty v Kopianskej doline na vchodnom pt
Vpa pri ervenej turistickej znake (104fSV) v k. . Ko-
pec, vskyt slatinnho prameniska a slatinnej lky.
Vye dediny, k. . Zliechov: slatinn pramenisko.
Dolina Porubskho potoka
Slatinn pramenisk juhozpadne od obce Horn
Poruba v k. . Horn Poruba (Fajmonov 1991).
Prtok Tuinskho potoka
Such Dua, v k. . Tuina: slatinn lky.
Prtoky Rajanky
dolie ieranky v k. . Vek ierna, slatinn lky
s vskytom druhu Pedicularis palustris.

Lokalita Pod cestou foto: J. Smatanov
Pod cestou v k. . Vek ierna, slatinn lka s v-
skytom druhov Ophioglossum vulgatum, Eriophorum an-
gustifolium, Carex davalliana, C. lepidocarpa.
Dolina iandrov v k. . imany: slatinn lka.
Svahy Javorinky pod vlekmi, v k. . imany:
slatinn pramenisko a slatinn lka.
Dolina Harvanice v k. . imany: slatinn lka.
Dolina Hanuov pri kaplnke pri ervenej znake
na Strov, v k. . imany. Je tu slatinn pramenisko
s vskytom druhu Pinguicula vulgaris. Kee lokalita sa
nachdza v zem s intenzvnou pastvou hovdzieho
dobytka, je potrebn zabezpei jej trval oplotenie.
Prtoky Strovskho potoka
Dolina Hlohov pravostrann prtok prameniaci pod
ktou Diamami, v k. . Pruina: slatinn lka.
Rzcestie Dobusek Priedhorie Riedka, v k. . Pru-
ina: slatinn pramenisko.
Prtok Zliechovskho potoka
Rematina nad cestou Zliechov imany, v k. . Zlie-
chov: slatinn pramenisko s vskytom druhu Valeriana
dioica.
Prtok Slvikovskho potoka
Navrhovan Prrodn pamiatka Zliechovsk moiar
(GP118fSV), v k. . Zliechov. Predstavuje komplex spo-
loenstiev trstn, vysokch ostrc a podmanch lk
s rozlohou 2,8 ha. zemie je vystaven vplyvu inten-
zvnej ponohospodrskej innosti.
Na zver by som chcela poakova manelom Petre
a Michalovi Hjkovm za podrobn fytocenologick
prieskum mokraovej vegetcie Strovskch vrchov
v mji 2000, z ktorho vsledkov som erpala daje do
tohoto lnku a do zverenej tabuky (lokality 99 a
117).
Raelinisk Slovenska
141
Mapa 19: 1 Dolina ierneho potoka; 2 GP Nad Minarkom; 3 GP Bodin Zluie; 4 GP Bodin Biela voda; 5 GP Bodin Podhorie; 6 GP
Poarov; 7 Dolina Rybnky; 8 Dolina Blatnica; 9 Prtok potoka Pruinka; 10 Prtok Slatinskho potoka; 11 ptie kty Stupiie; 12 Vek
Tuchya; 13 Mal Tuchya 14 stie Kopianskej doliny; 15 Dolina Doln Stredn; 16 Kty; 17 Vye dediny Zliechov; 18 Dolina Porubskho
potoka; 19 Such Dua; 20 dolie ieranky; 21 Pod cestou; 22 Dolina iandrov; 23 Svahy Javorinky; 24 Dolina Harvanice; 25 Dolina
Hanuov; 26 Dolina Hlohov; 27 Rzcestie Dobusek Priedhorie Riedka; 28 Rematina; 29 GP Zliechovsk moiar.
Raelinisk Slovenska
142
Literatra
Brov, I. (ed.) 1994. Regionlny zemn systm ekologickej stability okresu Povask Bystrica. Ms. Depon. in: S-CHKO
Strovsk vrchy, Povask Bystrica, 185 p.
Boskov, E., Cvachov, A. & Urbanov, V. 1974. Floristick a fytocenologick nrt Sovskch skl. In: tollmann,
A. (ed.) PR Sovsk skaly. Vyd. Osveta, Martin, pp. 177-221.
Fajmonov, E. 1991. Ohrozen spoloenstv pramensk v Strovskch vrchoch. Biolgia, Bratislava, 46/5: 427-433.
Hjek, M. 2000 (in press.). Pramenitn fytocenzy s pevahou mechorost ve Strovskch vrch, Bryonora, 26: in press.
Hjkov, P., Hjek, M., Smatanov, J. (in prep.). Nelesn mokadn vegetace Strovskch vrch.
Klika, J. 1934. O rostlinnch spoleenstvech stankovanskch travertin a jejich sukcesi. Rozpr. II. T. es. Akad., Praha,
44/8: 1-11.
Marhold, K. & Hindk, L. (eds.) 1998. Zoznam nich a vych rastln Slovenska. Veda, Bratislava, 687 p.


Recenzent: Doc. Izabela Hberov, CSc.
Raelinisk Slovenska
143
Vznamn raelinisk Chrnenej krajinnej oblasti Mal Karpaty
Jn Hrbat

Important peatlands of the Protected Landscape Area Mal Karpaty
Mal Karpaty (Small Carpathians) is a mountainous area between the Podunajsk and Zhorsk lowlands, located in the western part
of the country. It is composed predominantly of crystalline rocks, but limestone hills are presented as well. Almost the whole territory is
covered with beech, and in lower areas, oak forests. Peatlands within the Small Carpathians are related to two types of geological
substrate. On crystalline rocks, which are very poor for minerals, bogs were developed with the association Eriophoro vaginati-
Betuletum pubescentis. On the calcareous parts, different fen types can be found Carici flavae-Cratoneuretum filicini, Carici flavae-
Eriophoretum latifolii, Caricetum distantis and Carici elongatae-Alnetum.

Poda charakteristiky (effer et al. 1996) mokraovch
systmov patria mokrade v pohor k dvom systmom
moiarnemu a jazernmu. Podrobn prehad s ich charakte-
ristikami je uveden v nasledujcej tabuke. Poloha jed-
notlivch zem je zakreslen v mape . 20. Orografick
lenenie pohoria Malch Karpt bolo spracovan poda
Atlasu SSR (Mazr & Jakl 1982). Nomenklatra ciev-
natch rastln je poda Marholda & Hindka (1998),
syntaxnov poda Mucinu & Maglockho (1985).

Prehad vznamnch raelinsk
Uveden zemia s vyhlsen alebo projektovan v kate-
grich prrodn rezervcia (PR), prrodn pamiatka (PP),
chrnen arel (CHA).
PR Nad enkrkou
Prrodn rezervcia Nad enkrkou sa nachdza v katas-
trlnom zem obce Limbach a bola vyhlsen v roku
1984. zemie le v nadmorskej vke 557 m n. m. v sed-
le medzi ktami 583,8 Tri kamenn kopce a ktou 571,7
Hrub vrch. Orograficky patr zemie v rmci celku
Mal Karpaty do oddielu Pezinsk Karpaty, pododdielu
Homolsk Karpaty. Geologick podklad tvoria granitoidy
malokarpatskho krytalinika bratislavsk masv.
Priamo zemm prechdza hlavn rozvodie pohoria
Malch Karpt, deliaca zemia na povodie Moravy
(zpadn as) a Dunaja (vchodn as). Mierne sklony
svahov, pokryt zvetralinovm plom granitoidov,
umouj pomal odtok vody smerom do sedla medzi
nimi, kde dochdza k rovnomernej akumulcii vody.
V jarnom obdob, v dobe rchleho topenia snehu stek
voda do zemia po povrchu svahov. Pri plnom nasten
vodou dochdza v najhlbch astiach raeliniska k pl-
vaniu raeliny, o sa pri pohybe po povrchu prejavuje
hpanm a vlnenm. Hrbka raeliny dosahuje 1,3 1,5 m.
Po celej ploche raeliniska s vytvoren typick lenky
a bulty s kobercami raelinnkov a vlhkomilnch machov.
Betula pubescens obsadila zrejme tento biotop v dobe, kedy
bol rast raeliniska preruen. Dvodom mohlo by odles-
nenie okolitch svahov, alebo in, nm neznmy zsah do
vodnho reimu zemia. Tto domnienku potvrdzuje
i fakt, e na celej ploche nenachdzame mladie jedince.
Porast brezy je vekovo vyrovnan, prestarnut, vina
stromov je napadnut hubami Piptoporus betulinus
a zvltnou deformciou metlinatenm terminlnych ast
konrov. Porast bol znane pokoden poas zimnej
nmrazovo-snehovej kalamity v roku 1997. Stromy boli
z vekej asti vyvrten alebo polman. Kalamitu, ktor
postihla zemie povaujeme za prirodzen jav v cykle
vvoja tohto typu raeliniska.
Druhov diverzita vlastnho zemia je nzka. Z vych
rastln bolo zistench v bylinnej a drevinnej eti 31 dru-
hov vych rastln (Vgenknecht 1994): Agrostis
stolonifera, Alnus glutinosa, Athyrium filix-femina, Betula
pubescens, Calamagrostis varia, C. canescens, Cardamine
amara, Carex brizoides, C. elongata, C. nigra, C. ovalis,
C. remota, C. riparia, C. vesicaria, Dryopteris carthu-
siana, Cystopteris fragilis, Equisetum sylvaticum, Erio-
phorum vaginatum, Frangula alnus, Galium palustre,
Juncus effusus, Lysimachia vulgaris, Maianthemum
bifolium, Molinia caerulea, Oxalis acetosella, Peuceda-
num palustre, Picea abies, Poa palustris, Pteridium
aquilinum, Salix cinerea, Solanum dulcamara, Thelypte-
ris palustris, Vaccinium myrtillus.
Z machov boli zaznamenan druhy: Sphagnum fallax,
S. palustre, S. squarrosum, Calliergon cordifolium, C. stra-
mineum, Dicranum scoparium, Hypnum cupressiforme,
Lophocolea heterophylla, Pohlia nutans, Plagiothecium
denticulatum, Polytrichum commune, Tetraphis pellucida.
Vrchoviskov spoloenstvo zaraujeme do asocicie Erio-
phoro vaginati-Betuletum pubescentis, okrajov asti
raeliniska s tvoren asociciou Carici elongatae-Alne-
tum (Hjek et al. 1999).
PR Jursk jazero
Prrodn rezervcia Jursk jazero sa nachdza v katastrl-
nom zem mesta Svt Jur a bola vyhlsen v roku 1988.
zemie le v nadmorskej vke 550 m n. m. v sedle
medzi ktami 583,7 Mal Javornk, 593,7 Vek Ja-
vornk a 568,1 Hviezda. Orograficky patr zemie v rm-
ci celku Mal Karpaty do oddielu Pezinsk Karpaty,
pododdielu Homolsk Karpaty.
Geologickou stavbou podloia a hydrologickou charakte-
ristikou je zemie vemi podobn prrodnej rezervcii
Nad enkrkou. Vrchoviskov spoloenstvo zaraujeme
do asocicie Eriophoro vaginati-Betuletum pubescentis
(Hjek et al. 1999). Na rozdiel od predchdzajceho
zemia bol v PR Jursk jazero ovplyvnen vodn reim.
Raelinisk Slovenska
144
Tab. 1: Zkladn charakteristiky vznamnch mokrad v CHKO Mal Karpaty.


Nzov
O
c
h
r
a
n
a



Kataster


Okres
V

m
e
r
a

h
a

/
z

t
o
h
o

m
o
k
r
a

S
y
s
t

m

/
1



Formcia
V
e
g
e
t
a

t
y
p

/
2

D
i
v
e
r
z
i
t
a
/
3

V
y
k
o
n
a
n

o
p
a
t
r
e
n
i
e

/
4

Nad enkrkou PR Limbach Pezinok
10,92
/2,00
MO
Lesn
Machov
4
15
N
N

Jursk jazero PR Svt Jur Pezinok
27,49
/4,00
MO
Lesn
Machov
4
15
N
N
A

Bukov

PR

Bukov

Trnava

9,45

MO
JA
Travinnobylinn
Krovinn
Travinnobylinn
Efemrna
11
8
10-15
18
V
N
V
N
K

K

Bukovina PP
Plaveck
Mikul
Malacky

5,10

MO
Krovinn
Travinnobylinn
Machov
8
10,11
17

V

Zrubnka PP Jablonica Senica 13,25 MO
Lesn
Travinnobylinn
1,2
10
N
V

K

Vtok*

CHA

Chtelnica

Pieany

5,67


MO
Lesn
Krovinn
Travinnobylinn
1,2
8
10,13,16
N
N
V


A
* v nvrhu na ochranu
1. MO moiarny; JA jazern
2. 1 prpoton jelina; 2 slatinn jelina; 4 raelinov brezina; 10 vysok ostrice; 11 vlhk lka a pasienok; 13 trsov a plkov porast;
14 porasty vodnch rastln; 15 vrchovisko s Betula pubescens; 16 slatinn raelinisko; 18 pramenisko.
3. N nzka; V vysok
4. A prava vodnho reimu zemia; K pravideln kosenie raz do roka.

Cez jadro zemia boli vykopan melioran ryhy ete
v 30. rokoch. Vplyvom odvodnenia zarstla as zemia
druhom Fraxinus excelsior. V roku 1996 bol uroben z-
sah na zlepenie vodnho reimu vybudovanm hrdze na
odtokovom mieste do ervenho potoka, ktor je avo-
strannm prtokom Stupavskho potoka, tvoriaceho os
Borinskho krasu. Hrdza je umiestnen v najniom
bode prrodnej rezervcie. Vybudovan je z hliny a kame-
ov. Prebyton voda je odvdzan betnovm abom
v temene hrdze. Vka hrdze je 1 meter, dka 15 met-
rov. Vybudovanm hrdze sa v zem trvalo udruje sta-
biln hladina vody. pravou vodnho reimu zemia
dolo k prirodzenej selekcii nletovch jaseov a zemie
sa prirodzene presvetlilo. zemie vyaduje trval moni-
toring vegetanch pomerov a nastupujcich spoloen-
stiev fauny.
PR Bukov
Rezervcia sa nachdza pribline 3 km zpadne od obce
Bukov a bola vyhlsen v roku 1988. Le v nadmorskej
vke 290 m n. m. na nive potoka Hrdky. V rmci
orografickho celku Mal Karpaty patr zemie do oddie-
lu Pezinsk Karpaty, pododdielu Plaveck predhorie, asti
Bukovsk brzda. Geologick podklad tvoria rznorod
netrieden paleognne sedimenty vyplujce Bukovsk
brzdu, ktor s prekryt povodovmi hlinami. V zem
je niekoko pramensk s chladnou podzemnou vodou,
ktor pritek z masvu Zrub. Na plonch vveroch sa
vyvinuli humzne a raelinn pdy. Pvodne malo ze-
mie ovea v rozsah, ale vybudovanm priehrady bola
via as zaplaven. V jarnch mesiacoch je as ze-
mia silne zamokren, s vodnou hladinou nad rovou
ternu.
Vegetcia zemia predstavuje pestr mozaiku rastlinnch
spoloenstiev, ktorch vskyt je limitovan hladinou
podzemnej vody. V zem sme mapovali tieto fytoceno-
logick jednotky:
1. zvz Phragmition sladkovodn spoloenstv trstn
stojatch vd;
2. zvz Phalaridion arundinaceae trstiny na recentnch
nplavoch vodnch tokov so silne kolsajcou vodnou
hladinou;
3. zvz Caricion davallianae ostricovo-machov
slatinn spoloenstv organognnych pd bohatch na
uhliitan vpenat. Z tohto zvzu sme zaznamenali aso-
ciciu Caricetum distantis Steinbuch 1995 (Hjek et al.
1999),
4. zvz Magnocaricion elatae spoloenstv vysokch
ostrc na pobre stojatch vd;
5. zvz Calthion eutotrofn vysokosteblov lky s hla-
dinou podzemnch vd bez vch vkyvov;
5a. podzvz Calhention
5b. podzvz Filipendulenion ulmariae
6. zvz Molinion nehnojen lky striedavo vlhkch
stanov (silne kolsajca hladina podzemnej vody);
7. zvz Arrhenatherion elatioris mezofiln lky nin-
nch a podhorskch polh;
Raelinisk Slovenska
145
8. zvz Alopecurion pratensis vlhk a erstvo vlhk
lky viazan na krtkodobo zaplavovan, alebo podma-
n polohy planrneho a submontnneho stupa;
9. zvz Mesobromion druhovo bohat spoloenstv hlb-
ch minerlne bohatch pd teplch zem;
10. zvz Salicion cinereae moiarne vbov kroviny na
raelinnch pdach, asto zaplavovanch stagnujcou
vodou.
Po okrajoch otvorenej vodnej hladiny priehrady suse-
diacej s PR s vyvinut spoloenstv sladkch vd radu
Potametalia.
Z ochranrsky vznamnch druhov sa v zem vyskytuj:
Dactylorhiza majalis, D. incarnata, Eriophorum angusti-
folium, Orchis palustris, Iris sibirica, Trollius altissimus,
Lathyrus pannonicus, Salix rosmarinifolia, mnoh druhy
rodu Carex. Trvnek (1996) uvdza z lokality nlez
druhu Juncus subnodulosus z roku 1983. Jedn sa o flo-
risticky vemi bohat zemie.
I ke sa zachovala len as pvodne rozsiahlej mokrade,
je toto zemie svojm rozsahom najvie v pohor Ma-
lch Karpt. zemie sa kadorone pravidelne kos v ob-
dob jn a jl miestnym ronckym drustvom. Stabili-
zciou hladiny vodnej ndre v dsledku znenia a
zastavenia odberu vody pre zvlahy sa v poslednch ro-
koch roziruj mokrade na kor mezofilnch lk.
PP Bukoviny
zemie sa nachdza v katastrlnom zem obce Plaveck
Mikul a bolo vyhlsen v roku 1994. Le v nadmorskej
vke 300 a 315 m n. m. V rmci orografickho celku
Mal Karpaty patr zemie do oddielu Pezinsk Karpaty,
pododdielu Plaveck predhorie, asti Bukovsk brzda.
Geologick podklad zemia tvoria paleognne sedimenty
vyplujce depresiu Bukovskej brzdy, prekryt holo-
cnnymi fluvilno-deluvilnymi sedimentmi Bielych hr.
Proces genzy delvia a fluvilneho kuea v podmien-
kach periglacilnej klmy prebiehal v rznych cykloch,
nsledkom oho sa vytvoril terasovit rz povrchu ze-
mia. Sedimenty s tvoren netriedenm materilom,
v spodnch horizontoch kamenitm a balvanovitm, na
povrchu prekrytm lovitmi hlinami.
V misovitch depresich na ploinch ters vystupuj na
povrch podzemn vody v podobe plonch vverov so
stabilnm prtokom. Na uritej vke hladiny vody sptne
vsakuj a vyvieraj na alej terase. V zamokrench plo-
chch sa vytvraj typick bulty a lenky. V najniie
poloench miestach na hrane svahu potoka Fene sa
tvoria vpnit tufy.
pecifick hydrologick charakter zemia podmienil
mozaikovit charakter vegetanho krytu. Na pomerne
malej ploche sa striedaj mokrade, prechdzajce na
malch sekoch plynulo do typicky xerofilnch spolo-
enstiev.
Z vznamnch druhov sa v zem vyskytuj: Iris sibirica,
Dactylorhiza incarnata, D. majalis, Epipactis palustris,
Gymnadenia odoratissima, Triglochin palustre, Tetrago-
nolobus maritimus, Eriophorum latifolium, E. angus-
tifolium, Orchis militaris, Aquilegia vulgaris, Cirsium
canum, C. rivulare, C. palustre, Hypericum tetrapterum,
Eleocharis uniglumis, Carex distans, C. flacca, C. pa-
nicea, C. elata, C. flava, C. davalliana, C. nigra, C. acu-
tiformis, C. rostrata. Po okrajoch je zemie lemovan
rznymi druhmi rohu Salix. Z machov boli zisten druhy:
Palustriella commutata, Calliergonella cuspidata, Cam-
pylium stellatum, Bryum pseudotriquetrum, Fissidens
adianthoides, Plagiomnium elatum, P. undulatum. Prame-
niskov spoloenstv patria k asocicii Carici flavae-
Cratoneuretum filicini (Hjek et al. 1999).
Na zem nebola v minulosti iadna hospodrska innos
a aj v sasnosti je bez zsahu. Za posledn obdobie
zhruba 10 rokov nebola pozorovan vrazn zmena v roz-
loen spoloenstiev ako i v ich druhovej skladbe.
PP Zrubnka
zemie sa nachdza v katastri obce Jablonica a bolo
vyhlsen v roku 1993. zemie le v nadmorskej vke
140 m n. m. Geologick podklad tvoria fluvilno-delu-
vilne sedimenty prevane neognneho pvodu prekryt
humznymi raelinnmi pdami. V zem vyviera mohut-
n prame, v okol ktorho sa vyvinula slatinn jelina.
Na asti zemia je zachoval travinno-bylinn vegetcia
s dominanciou vysokch ostrc a byln, pravidelne raz do
roka kosen.
Vtok
Je to projektovan chrnen zemie. Nachdza sa v z-
vere Chtelnickej doliny, v katastri obce Chtelnica. Nad-
morsk vka zemia je 195 m n. m. V rmci celku Mal
Karpaty patr zemie orograficky do oddielu Brezovsk
Karpaty. Geologick podklad tvoria deluvilne sedimenty
vyplujce tektonick lniu karbontovch, prevane
vpencovch krh Pleivej hory a Lanrskej. Oblas je
vemi bohat na podzemn krasov vody, ktor pramenia
na juhovchodnch okrajoch Klenovej a Vrtna. Priamo
v zem je loklny prame, na ktorom sa vytvorili mo-
hutn, niekoko metrov hrub vrstvy slatinnej raeliny.
Zpadn as navrhovanho zemia je porasten slatin-
nou jelinou. Vchodn as zaberaj travinnobylinn
spoloenstv a krovit vrbiny. Slatinn spoloenstv
patria do zvzu Caricion davallianae (asocicia Carici
flavae-Eriophoretum latifolii), s vysokm zastpenm dru-
hov z triedy Phragmiti-Magnocaricetea a Alnetea gluti-
nosae (Hjek et al. 1999). Z vznamnch druhov sa v ze-
m vyskytuj Dactylorhiza incarnata, Epipactis palustris,
Aquilegia vulgaris, Cirsium canum, C. rivulare, Carex
acutiformis, C. panicea, Eriophorum latifolium, Triglo-
chin palustre. Z machov boli zisten druhy: Campylium
stellatum, Calliergonella cuspidata, Plagiomnium elatum,
Eurhynchium hians (Hjek et al. 1999).
Na asti zemia bola v minulosti uskutonen aba
raeliny pre loklne pouitie. Po abe zostali jamy a od-
vodovacia ryha. Tento negatvny jav v zem sa zmiernil
vybudovanm piatich drevench stavidiel na jar v roku
2000.
Raelinisk Slovenska
146
Slatinn jeliny na alvich potokov Malch Karpt
Na alvich tokov Malch Karpt sa vyskytuje niekoko
rozsiahlejch slatinnch jeln. V krtkosti uvdzame
ich polohu. K plone najrozsiahlejm patria: jelina na
alviu potoka Rakov, zpadne od obce Trstn v okrese
Trnava. Z alch slatinnch jeln uvdzame lokality na
alviu potoka Vtok (Chtelnica, Pieany), alvium Gid-
ry (ast, Pezinok) a alvium Blavy (Dobr Voda, Trna-
va).


Literatra
Hjek, M., Burianov, P. & Hrbat, J. 1999. Rostlinn spoloenstva raelini a slatini CHKO Mal Karpaty. Sbornk
Prodovdnho klubu v Uherskm Hraditi, 4: 60-67.
Mazr, E. & Jakl, J. (eds.) 1982. Atlas SSR. Textov as. Vydavatestvo SAV, Bratislava.
Marhold, K. & Hindk, L. (eds.) 1998. Zoznam nich a vych rastln Slovenska. Veda, Bratislava, 687 p.
Mucina, L. & Maglock, . 1985. A list of vegetation units of Slovakia. Documents phytosocioloques, Vol. IX. Camerino,
pp. 175-220.
effer, J., Vicenkov, A., Stanov, V. & Krthy, A. 1996. Mokrade pre ivot. Nadcia DAPHNE, Bratislava.
Trvnek, B. 1996. Pspvek k rozen nkterch ohroench a zajmavch taxon slovensk flry. Bull. Slov. Bot.
Spolon., Bratislava 18: 76-80.
Vgenknecht, V. 1994. Inventarizan vskum PR Nad enkrkou. Ms. Depon. in: S-CHKO Mal Karpaty, Pezinok.


Recenzent: Mgr. Viera Stanov





























Mapa 20: 1 PR Nad enkrkou; 2 PR Jursk jazero; 3 PR Bukov; 4 PP Bukoviny; 5 PP Zrubnka; 6 Vtok; 7 alvium potoka Rakov;
8 alvium potoka Vtok; 9 alvium Blavy; 10 alvium Gidry; 11 NPR Abrod; 12 NPR Zelienka; 13 NPR erven rybnk; 14 Husrsky
a Jasencky rybnk; 15 NPR r; 16 PR Bezedn; 17 PR Nov Pole; 18 PR Alvium Gidry; 19 Lokalita Holbiky
Raelinisk Slovenska
147

Raelinisk Slovenska
149
Raelinisk Chrnenej krajinnej oblasti Zhorie
Viera Stanov, Martina Kosornov

Peatlands of the Protected Landscape Area Zhorie
Zhorsk nina (the Zhorie lowland) is part of Viedensk kotlina (Vienna basin) situated west of the Mal Karpaty Mts., close to the
border with Czech Republic and Austria. The most common type of peatland biotopes are fen alder woods, fens and fen meadows. These
biotopes were more abundant in past times. The recent decrease of peat lands was caused by drainage, which took part mainly in the
sixties. There are four peatland localities described in the paper, three of them are National Nature Reserves: NNR Abrod, NNR
Zelienka, NNR erven rybnk and Husrsky-Jasencky rybnk. These places are refuges for rare plant species like Trichophorum
alpinum, Liparis loeselii, Drosera rotundifolia, Comarum palustre, Ophioglossum vulgatum, Carex appropinquata, C. davalliana, C. la-
siocarpa, C. pulicaris, C. hartmanii, C. hostiana, Hydrocotyle vulgaris, Menyanthes trifoliata, Juncus bulbosus subsp. kochii,
Dactylorhiza pulchella, D. ochroleuca, Dactylorhiza maculata subsp. helodes, Dactylorhiza maculata subsp. transsilvanica, Orchis
coriophora and O. palustris. The National Nature Reserve Abrod consists of 92 hectares, which harbour 481 species of higher plants; of
which 3 occur in Slovakia in this reserve only (Gladiolus palustris, Schoenus nigricans and Dactylorhiza ochroleuca), growing on
Molinion fen meadows.

Zhorsk nina je ohranien Malmi Karpatami a rieka-
mi Moravou a Myjavou. Chrnen krajinn oblas (CHKO)
Zhorie m rozlohu 28 000 ha. Toto zemie je rozdelen
na dve asti. Aluvilna as ahajca sa popri rieke Mora-
ve m rozlohu 16 500 ha a zemie viatych pieskov s kom-
plexom prevane borovicovch lesov 11 500 ha. Dnen
relif niny je prevane vsledkom kvartrnych procesov
ovplyvovanch zmenami podnebia a nerovnomernmi
tektonickmi pohybmi (kvarek 1981). Priepustn eolic-
k piesky uloen v dunch s rznou mocnosou sa strie-
daj s nepriepustnmi medzidunovmi depresiami. V de-
presich u na konci glacilu za nedostatonho prstupu
vzduchu vznikali organognne pdy, na ktorch sa nach-
dzaj slatinn alebo prechodn raelinisk. Z dvnejch
dajov je tie zaznamenan vskyt raelinsk vrchovisko-
vho typu (Krippel 1988, marda 1951), ktor ale v s-
asnosti nie je potvrden. Najrozrenejm typom raeli-
nsk s slatinn jeliny a slatinn lky.
Zhorie vaka pecifickm geologickm a geomorfolo-
gickm podmienkam, napriek tomu, e je to nina, po-
skytuje toite mnohm druhom, ktor sa inak zvyajne
vyskytuj vo vych polohch alebo v chladnejch
oblastiach (borelne a reliktn druhy). Tieto sa tu vysky-
tuj v kontraste s prvkami teplej pannskej oblasti (Sta-
nov & Grulich 1993, Grulich 1995). Z rastlinnch dru-
hov slatn patria medzi najvzcnejie Trichophorum
alpinum, Liparis loeselii, Drosera rotundifolia, Comarum
palustre, Ophioglossum vulgatum, Carex appropinquata,
C. davalliana, C. lasiocarpa, C. pulicaris, C. hartmanii,
C. hostiana, Hydrocotyle vulgaris, Menyanthes trifoliata,
Dactylorhiza pulchella, D. ochroleuca, Dactylorhiza ma-
culata subsp. helodes, Dactylorhiza maculata subsp.
transsilvanica, Orchis coriophora, O. palustris. Vysky-
tuje sa tu aj na Slovenku vzcny subatlantick druh Jun-
cus bulbosus. Porovnanm oravskch a zhorskch po-
pulci tohto druhu sa zaoberal Miieta (1987) a zistil, e
na Zhorskej nine sa vyskytuje poddruh Juncus bul-
bosus subsp. kochii. Existuj historick daje aj k vskytu
druhov Eriophorum vaginatum, Oxycoccus palustris a Vi-
ola epipsila (Degen et al. 1923), nepotvrden u v 60-tych
rokoch (Rauina 1968). marda (1951) udva aj vskyt C. li-
mosa.
Z zemia Zhorskej niny existuj vemi dobr his-
torick podklady k vskytu raelinnch biotopov. Prvou
komplexnejou tdiou je prca Degena et al. (1923), kde
s uveden vznamn lokality a druhy. Raelinisko
vrchoviskovho typu udvaj zo severovchodnej asti
zemia, na vchodnej hranici Boru (lokalita Umienska)
a z lokality Na rnku, s vskytom raelinnkov a hore-
uvedench druhov. Za najvzcnejie rastliny u v tom
obdob povauj Trichophorum alpinum, Spiranthes aes-
tivalis a Liparis loeselii.
Poda Rauinu (1968), vina raelinsk na Zhorskej
nine vznikala popri tokoch. Boli zsobovan vodami
z tokov za spolupsobenia gravitanch vd z malokar-
patskch svahov. Najvraznejm predstaviteom s rae-
linisk rudavskej srie, vrtane poetnej skupiny obvodu
Studienka, lokality z okolia Lakrskej Novej Vsi a tie
poetn mal raelinisk situovan bliie k toku Moravy
(Lozorno, Lb, Jakubov, Gajary). Raelinisk pramenit-
no-jazernho pvodu sa nachdzaj v oblasti Lakrskej
Novej Vsi a Studienky. Celkovo zaznamenal 37 raelinsk
s rozlohou 511 ha. Uvdza, e u v tom obdob sa ailo
raelinisko v Plaveckom Petri a na lokalite Cerov-Lies-
kov-Prievaly. Poda Dohnala et al. (1956) malo rozlohu
150 ha a maximlna hrbka raeliny bola 350 cm, s v-
skytom slatinnch, ale aj vrchoviskovch druhov ako
Eriophorum vaginatum a Vaccinium uliginosum.
Pvodn riena sie je dnes znane pozmenen zsahmi
loveka (premiestovanie a regulcia tokov, zriaovanie
zavodovacch a odvodovacch kanlov), ktor maj
spolu s almi melioranmi pravami podstatn vplyv
aj na hladinu podzemnej vody (Hrana & Vlko 1985).
Intenzvny rozvoj melioranch prav na Zhor bol
hlavne v rokoch 1960 1964. Hlavn aisko prav spo-
valo v odvodovan pdy, o vyjadruje aj vmera od-
vodnench pozemkov 7 039 ha. Vodn toky, vrtane
vstavby melioranch kanlov boli upraven v dke 413
km (Cag 1967). Vybudovanm siete odvodovacch ka-
nlov a regulanmi pravami pvodnch vodnch tokov
sa vak nezmenili len odtokov pomery povrchovch vd
a obmedzili zplavy, ale nastal aj pokles hladiny pod-
zemnej vody takmer na celom zem niny (Boskov
1975). To malo vek dopad na raelinn ekosystmy
a dolo k redukcii lokalt. Poklesom vody sa menia
ekologick podmienky. Dnes nemme presn hydrolo-
gick informcie z jednotlivch stanov o reime pod-
Raelinisk Slovenska
150
zemnch vd a preto nememe presne posdi vplyv
zmeny vodnej hladiny na slatinn ekosystmy a nsledne
navrhn efektvne opatrenia na zlepenie sasnej situ-
cie. Bolo by potrebn vybudova sie sond na meranie
hladn podzemnej vody.
Slatinn lky a jeliny boli podstatne viac plone roz-
ren na zem Zhoria, ako je tomu teraz. Zaujmav da-
je meme njs v prcach nasledovnch autorov: Bos-
kov 1975, Klika 1958, Krippel 1967, marda 1951.
Cieom diplomovej prce Kliovej (1993) bolo zhodno-
tenie aktulneho stavu rozrenia a zloenia rastlinnch
spoloenstiev vlhkch a slatinnch lk na Zhorskej n-
ine a jeho porovnanie so stavom v rokoch 1966 1969
(Boskov 1975). Nezaoberala sa zemm celej Zhor-
skej niny, ale sstredila sa na terasy rieky Moravy, Bor
a prikarpatsk oblas v Zohorsko-plaveckej depresii. Bo-
skov (1975) analyzovala 36 lokalt a Kliov (1993)
overila u iba 8 lokalt. Na lokalitch mimo zem NPR
Abrod, erven rybnk a Zelienka overila Kliov (1993)
z pvodnho potu 62 chrnench druhov u iba 16.

Gladiolus palustris na Abrode foto: V. Stanov

Prehad vznamnch lokalt
Lokality s vyznaen na mape 20.
Nrodn prrodn rezervcia (NPR) Abrod
Bola vyhlsen v roku 1964 a patr k najvznamnejm
rezervcim Zhorskej niny. M rozlohu 92,37 ha a na-
chdza sa v katastri obce Vek Levre. Na tomto zem
sa zachovali vlhk a slatinn lky, ktor s svojou
hodnotou z hadiska biodiverzity vznamn pre cel
Slovensko. K typickm patria spoloenstv zvzov Cari-
cion davallianae a Molinion. Nachdzaj sa tu aj vzcne
slatinn druhy flry aj fauny. Druhy ako Schoenus
nigricans, Gladiolus palustris a Dactylorhiza ochroleuca
(determ. Vlko) tu maj jedin vitlne populcie v rmci
Slovenska. Negatvny vplyv na vodn reim zemia mala
regulcia potoka Porec v roku 1965. Nedostatok vody sa
prejavil najm vo vchodnej asti, kde preschla raelinov
vrstva a nastal proces mineralizcie. Nsledkom vysu-
enia bol stup vzcnych druhov slatinnho raeliniska.
Vbornm podkladovm materilom pre vyhodnotenie
zmien vplyvom zmeny vodnho reimu je monografia
Boskovej (1970), v ktorej s vsledky floristickho
a vegetanho vskumu z rokov 1962 1966, pred regu-
lciou potoka Porec. asou prce je aj vegetan mapa
v mierke 1 : 5 000 a mapa vskytu najvzcnejch druhov.
Celkovo z zemia publikovala 71 fytocenologickch
zpisov v monografii (1970) a 24 v tdii z roku 1975.
Tto monografia slila ako podkladov materil pre
vyhodnotenie vegetanch a floristickch zmien po viac
ako 30 rokoch (Stanov & Vicenkov ined.).

NPR Abrod hrabanie sena dobrovonkmi z tbora INEX foto: R. Watzka
V roku 1999 sa v rmci projektu firmy VVMZ (East
European Investment Service), v spoluprci s DAPHNE
Intittom aplikovanej ekolgie a Sprvou CHKO Z-
horie, z prostriedkov Phare CBC vyrbali 2 ha nleto-
vch drevn a pokosilo sa 70 ha lk. V sasnosti je limi-
tovan zujem miestnych ponohospodrov o kosenie
lokality a je nevyhnutn kad rok zha finann pros-
triedky na praktick starostlivos, pretoe bez nej je
degradcia biotopov vemi rchla. Aby bola zabezpeen
trval starostlivos o lokalitu, v rmci projektu bola pre
Sprvu CHKO zakpen kosaka s mulovaom.
NPR Zelienka
Nachdza sa v katastri obce Lakrska Nov Ves. Bola
vyhlsen v roku 1980 ako jedno z poslednch zachova-
nch slatinnch raelinsk v medzidunovom priestore.
Zaber plochu 82,52 ha. Prevan vinu zaber slatinn
jelina Dryopterido cristatae-Alnetum a potom bylinn
porasty zo zvzu Molinion (Krippel 1988). Pri okrajoch
rezervcie slatinn jelina prechdza do brezovej dbravy
(Krippel 1967).
V rokoch 1996 1997 bol v tomto zem spraven inven-
tarizan vskum (Zlinsk 1997a). Zo vzcnejch druhov
zaznamenala: Carex hartmanii, C. paniculata, Comarum
palustre, Dryopteris cristata, Eriophorum angustifolium,
Hottonia palustris, Hydrocotyle vulgaris, Teucrium scor-
dium, Thelypteris palustris, Utricularia australis, U. vul-
garis (Zlinsk et al. 1998), Viola palustris, V. stagnina.
Z machorastov s znme Sphagnum capillifolium, S. squar-
rosum, S. centrale, S. subsecundum (Janovicov ined.) a vzc-
ny druh S. fimbriatum (olts 1997). V porovnan s pr-
cou Krippela (1988) nebol zaznamenan vskyt druhu
Menyanthes trifoliata a Drosera rotundifolia, teda konku-
renne slabch druhov.
Raelinisk Slovenska
151
V 80-tych rokoch poklesla hladina podzemnej vody o viac
ako 50 cm (Krippel 1988). zemie v niektorch astiach
preschlo a tak poskytlo podmienky na prienik invznych
druhov z okolitch rozoranch pozemkov. Je to naprklad
Solidago canadensis, Bidens frondosa, Calamagrostis epi-
gejos, Cirsium arvense, ale zatia ete nie v takej vekej
miere. Takisto sa tmto procesom urchlil proces zaras-
tania raeliniska nletovmi drevinami.
NPR erven rybnk
Vyhlsen bola u v roku 1966 na rozlohe 118,91 ha a na-
chdza sa v katastri obce Lakrska Nov Ves. Hlavnm
dvodom vyhlsenia bola ochrana slatinnej jeliny Carici
elongatae-Alnetum Koch 1926 a slatinnej lky. Lka je
maloplon a u niekoko rokov sa neobhospodaruje
a zarast jelami. V minulosti bola lka rozoran a pokus-
ne na nej pestovan kukurica. Vzhadom na nerentabil-
nos bola plocha op premenen na lku. Tento zsah
ale nesie a podnes nsledky v podobe vstupu invznych
druhov rastln ako Solidago gigantea, S. canadensis, Ca-
lamagrostis epigejos, Cirsium arvense do lnych po-
rastov. V poslednch rokoch sa lka nekos a zarast
nletovmi drevinami. Na jese 1998 bol uroben vrub
na ploche 1 ha, ktor bol zopakovan v roku 2000.
V rokoch 1996 1997 bol v tomto zem spraven inven-
tarizan vskum (Zlinsk 1997b). Zo vzcnejch druhov
sa tu vyskytuj: Carex davalliana, Dactylorhiza majalis,
Dryopteris cristata, Hottonia palustris, Hydrocotyle vul-
garis, Menyanthes trifoliata, Ophioglossum vulgatum, Vio-
la palustris. Z machorastov s znme Sphagnum palustre,
S. squarrosum (Janovicov ined.) a S. fimbriatum (olts
1997). Kolnk, Jask, Vlko a De (2000 in verb.) tu nali
druhy Dactylorhiza pulchella a D. pulchella D. majalis.
Husrsky a Jasencky rybnk
zemie sa rozklad na rozlohe pribline 100 ha v ternnej
depresii medzi pieskovmi dunami v katastri obce Lak-
rska Nov Ves. Na tejto lokalite boli zisten v rokoch
1996 1998, kedy sa uskutonil floristick a geobotanick
vskum porasty z asocici Caricetum acutiformis, Cari-
cetum vesicariae, Carici elongatae-Alnetum (Stankov
1998). Zo vzcnejch druhov sa tu vyskytuj: Carex
hartmanii, C. paniculata, Comarum palustre, Hottonia palus-
tris, Hydrocotyle vulgaris, Juncus bulbosus subsp. kochii,
Sphagnum fimbriatum, S. palustre, S. squarrosum (Vice-
nkov et al. 1999).

Nomenklatra
Nomenklatra cievnatch rastln je poda Marholda & Hin-
dka (1998), syntaxnov poda Mucinu & Maglockho
(1985).


Literatra
Boskov, E. 1970. Kvetena a rastlinn spoloenstv ttnej prrodnej rezervcie Abrod na Zhor. Prce a tdie SOP,
Bratislava, II/1: 83 p.
Boskov, E. 1975. Rastlinn spoloenstv slatinovch lk na Zhorskej nine. s. ochrana prrody, 15: 173-273.
Cag, J. 1967. Meliorcie v prrodnej oblasti Zhoria. s. ochrana prrody, 5: 91-99.
Degen, A., Gayer, J. & Scheffer, J. 1923. Ungarische Moorstudien I., Magy. Bot. Lap., 22: 1-116.
Dohnal, Z., Kunst, M., Mejstk, V., Rauina, . & Vydra, V. 1965. eskoslovensk raelinist a slatinist. Nakladatelstv
SAV, Praha, 336 p.
Grulich, V. 1995. Prodn pomry najjinej Moravy a Zhorsk niny. Zpr. es. Bot. Spole., Praha, 30: 1: 3-17.
Hrana, M. & Vlko, J. 1985. Vysvetlivky ku ininiersko-geologickej mape Zhorskej niny 1 : 50 000. Geologick stav
Dionza tra, Bratislava.
Kliov, J. 1993. Porovnanie rozrenia a druhovho zloenia vlhkch a slatinnch lk Zhorskej niny v obdob
ochranrskeho vskumu v rokoch 1966 1969 a v roku 1992. Dipl. prca. Depon in: PrF UK, Bratislava, 56 p.
Klika, J. 1958. K fytocenolgii slatinnch a raelinnch spoloenstiev na Zhorskej nine. Biologick prce, 4: 1-36.
Krippel, E. 1967. Slatinn jelina (Alnetum glutinosae) na Zhorskej nine. Geografick asopis, XIX, 2: 93-106.
Krippel, E. 1988. Slatinn raelinisko Zelenka na Zhorskej nine. Geografick asopis, 40/3: 174-186.
Marhold, K. & Hindk, L. (eds.) 1998. Zoznam nich a vych rastln Slovenska. Veda, Bratislava, 687 p.
Miieta, K. 1987. Juncus bulbosus L. in Slovakia. Acta F. R. N. Univ. Comen. Botanica 34: 47-54.
Mucina, L. & Maglock, . 1985. A list of vegetation units of Slovakia. Documents phytosocioloques, Vol. IX. Camerino,
pp. 175-220.
Rauina, . 1968. Prehad vskytu raelinsk na zpadnom Slovensku. Zpadoslovensk Vydavatestvo Slavn, Bratislava, 72 p.
Stankov, M. 1998. Floristika a fytocenolgia mokradnej vegetcie Jasenckeho a Husrskeho rybnka. Dipl. prca. De-
pon. in: Katedra pedolgie, PriF UK, Bratislava, 78 p.
Stanov, V. & Grulich, V. 1993. Floristicko-fytogeografick charakteristika alvia Rudavy. Biolgia, Bratislava, 48: 407-410.
Raelinisk Slovenska
152
marda, J. 1951. Rostlinn spoleenstva slovenskho Zho. st I. Acta Musei Moraviae 36: 38-68.
kvarek, A. 1981. Geomorfologick pomery Borskej niny. Acta fac. RN UC, Geographica, SPN, Bratislava, 19: 165-189.
olts, R. 1997. Sphagnum fimbriatum Wilson (Muscopsida), vzcny raelink vo vyaenom raelinisku pri Poprade.
Daphne, 2/97: 27-28.
Vicenkov, A., Rako, J. & Stankov, M. 1999. Flra a pdy Jasenckeho a Husrskeho rybnka. Ochrana prrody,
17: 89-99.
Zlinsk, J. 1997a. NPR Bahno Zelienka zoznam druhov cievnatch rastln zistench v r. 1996 a 1997. Ms. Depon. in:
S-CHKO Zhorie, Malacky, 4 p.
Zlinsk, J. 1997b. NPR erven rybnk zoznam druhov cievnatch rastln zistench v r. 1996 a 1997. Ms. Depon. in:
S-CHKO Zhorie, Malacky, 6 p.
Zlinsk, J., Vicenkov, A. & Stanov, V. 1997. Prspevok k rozreniu vegetcie vybranch vodnch stanov Zhorskej
niny. Ochrana Prrody, 15: 77-81.


Recenzent: RNDr. Janka Zlinsk, CSc.
Raelinisk Slovenska
153
Raelinisk Bratislavskho kraja
Vlastizdar Vgenknecht, Eva Kocianov

Peatlands of Bratislava region
Bratislava region is situated on both banks of the Danube river at the connection of the Podunajsk and the Zhorsk nina with the
Mal Karpaty, on the border with Hungary and Austria. Information about selected peatland nature reserves of Bratislava region: r,
Bezedn, Nov pole, Gidra river alluvium and locality Holbiky in alluvium of river Rudava, is presented. r and Rudava River Valley
with characteristic fen alder woods and fens were declared as Ramsar sites. Most of the data are available about the flora of the
protected sites.

Bratislavsk kraj sa rozprestiera v Podunajskej a Zhor-
skej nine, ktor od seba oddeuj Mal Karpaty. Z Po-
dunajskej niny sem zasahuje Podunajsk rovina a Podu-
najsk pahorkatina, zo Zhorskej niny Borsk nina
(Korec et al. 1997). V prspevku sa venujeme raelinnm
biotopom Bratislavskho kraja, okrem zemia chrnench
krajinnch oblast Zhorie a Mal Karpaty, ktor sem
zasahuj svojimi juhozpadnmi asami. Z tohto regi-
nu predstavujeme vybran lokality: Nrodn prrodn
rezervciu (NPR) r, Prrodn rezervciu (PR) Bezedn,
PR Nov Pole, PR Alvium Gidry a Holbiky v alviu
Rudavy. NPR r a alvium Rudavy boli vyhlsen za
Ramsarsk lokality. Najviac poznatkov mme o flre
tchto chrnench zem. Nomenklatru rastlinnch ta-
xnov uvdzame poda Marholda & Hindka (1998). Lo-
kality s vyznaen na mape 20.
NPR r
V mladch tvrtohorch, asi pred desatisc rokmi, vzni-
kol v depresii pozd vchodnch svahov Malch Karpt
ojedinel prrodn tvar. Depresia vznikla tektonickou
innosou, napala sa vodou pritekajcou z malo-
karpatskch svahov, ale i z Dunaja. Vzniklo obrovsk, ale
vemi plytk jazero, ktor sa postupne zazemovalo.
Odumret zvyky rastlinstva sa usadzovali na jeho dne
a bez prstupu vzduchu sa tu vytvrala raelina. Tak po-
stupne vznikol r, nepriechodn moiar, s bohatou vege-
tciou, ktor bol v priebehu roka asto zaplaven vodou.
Prrodn rezervcia bola vyhlsen v roku 1952 na ochra-
nu jelovho lesa, mokrch lk a pasienkov a podstatne
suchieho Pannskeho hja. V sasnosti je zemie zara-
den v kategrii NPR v zmysle zkona . 287/94 Z. z. M
rozlohu 988,68 ha, z toho ochrann psmo zaber 307 ha
a samotn rsky les 360 ha. Nachdza sa v katastrlnom
zem mesta Svt Jur. Pre svoju uniktnos bol rsky
les v roku 1990 zaraden do Zoznamu medzinrodne
vznamnch mokrad poda Ramsarskej konvencie. Ide
o zachovan komplex slatinnho jelovho lesa tvoren
asociciou Carici elongatae-Alnetum glutinosae Koch
1926, obklopen mokrmi lkami, pasienkami a poliami.
V roku 1996 bol publikovan prehad literatry botanic-
kho a zoologickho vskumu lokality spolu s ervenmi
zoznamami jednotlivch skupn flry a fauny (Zemanov
1996). Tento materil, vzhadom na krtky as jeho pr-
pravy je treba doplni a kategorizciu ohrozenosti aktua-
lizova.
Z pvodnho komplexu mokrad, ktor mal rozlohu nie-
koko desiatok km
2
sa zachovalo iba torzo. U koncom
19. storoia sa zaali intenzvne snahy o odvodnenie
ru. Ilo hlavne o mal vodohospodrske pravy tokov
a vstavbu odvodovacch kanlov. V obdob rokov 1941
1943 bol pod tlakom vlastnkov zrealizovan projekt
vstavby kanla, ktor odvdzal vody viny malokar-
patskch potokov mimo zemia ru do iernej vody
(Janota 1967). Vybudovanm kanla bol vrazne zme-
nen vodn reim. V roku 1950 bolo zaloen ponohos-
podrske drustvo, ktor odvodovalo a rozorvalo vlhk
lky, sceovalo mal pozemky a pouvalo intenzvnu
chemizciu (Krnov et. al. 1998). V roku 1956 sa vy-
pracoval projekt na optovn zaplavenie ru. Na iernej
vode sa vybudoval vzdvac objekt. Zaplavenie bolo na
niektorch miestach nedostaton, inde zas zaplavilo lky
obhospodarovan ponohospodrmi. Negatvne postoje
ponohospodrov a miestnych obyvateov vystili do
pokodzovania vodohospodrskych zariaden a obmedze-
nia ich funknosti (Janota 1967).

NPR r foto: V. Stanov
Problmom je manament zemia, obnova hydrologic-
kho reimu a nsledn vplyv na okolit polia, ktor by
boli podman. Tm vznikne ponohospodrom a vlast-
nkom oprvnen nrok na nhradu kody. Jednm z rie-
en by bolo vyatie pdy z ponohospodrskeho pdne-
ho fondu a zmena kultr, alebo vykpenie celho zemia
rezervcie ttom, ktor pover odborn organizciu sta-
rostlivosou o zemie. alm problmom s poovnci
a pytliaci. Dlh roky je nevyrieen konflikt medzi n-
zorom ochrany prrody na prtomnos kon v chrnenom
zem a almi rozvojovmi aktivitami.
Raelinisk Slovenska
154
ttna ochrana prrody vyjadrila jednoznane svoj nzor
i nvrh rieenia v Aktulnej koncepcii NPR r (Ko-
cianov & Szalay 1995). Tento materil a jeho zvery
kompletne prijal tm odbornkov PrF UK pod vedenm
RNDr. Kova (1994). Ministerstvo ivotnho prostredia
zadalo vypracovanie tdie stavu ekolgie lesa (EL)
SAV Zvolen a stavu krajinnej ekolgie SAV (Kukla et
al. 1996, 1997). Zvery tejto prce predkladaj konkrtne
nvrhy rieenia v oblasti:
ekologickch opatren pre zabezpeenie biodiverzity
chrnenho zemia,
manamentu zujmovho zemia,
monitoringu abiotickch a biotickch prvkov.
Posledn oblas nm ukazuje, o vetko ete nevieme
o tomto vznamnom a uniktnom zem. Je nevyhnutn
sledova dynamiku fytocenz, postup sukcesie a konfron-
tova sasn stav so stavom zemia zachytenm v prci
Bertu (1957). Najaktulnejia vedecko-vskumn tdia,
ktor v sasnosti realizuje EL SAV Zvolen sa tka pesto-
vania jel ex situ zo semien nazbieranch v rskom lese.
PR Bezedn
Rezervcia je lokalizovan v medzidunovej znenine
severne od Plaveckho tvrtku, v nadmorskej vke cca
170 m. Hladina podzemnej vody v nej vystupuje na
povrch, alebo sa dr blzko pod povrchom. Poetn
pramene v hornej asti chrnenho zemia umonili
vznik jazera a hrubej vrstvy raeliny, ktor nasad na
vrstvy piesku.
Po strnke botanickej a aj z hadiska irieho prrodo-
vednho pohadu sa zemm zaoberali podrobnejie naj-
m navrhovate prrodnej rezervcie Krippel (1959)
a Hodlov (1993). V zmysle tchto prc fytocenzy
slatinnho jelovho lesa, vodnch a moiarnych spolo-
enstiev predstavuj vzcny zvyok pvodnej vegetcie
Zhorskej niny na zvlnenom relife eolickej roviny
s pieskovmi presypmi. Jelov les sa vyznauje vekm
zastpenm papraorastov Dryopteris cristata, D. carthu-
siana, D. dilatata, D. filix-mas, Thelypteris palustris.
V minulosti tu bol zaznamenan vskyt viacerch ohro-
zench a zriedkavch druhov ako Menyanthes trifoliata,
Viola epipsila, Lycopodiella inundata, Carex appropin-
quata, C. davalliana, C. diandra. Ich vskyt je v sas-
nosti nepotvrden.
Prrodn rezervcia Bezedn je prkladom zemia s vy-
sokm stupom ohrozenosti. Plone mal chrnen zemie
je znane zraniten negatvnymi zsahmi a vplyvmi
z okolia. Pvodn komplex mokrad bol naruen
vstavbou elezninej trate a neskorie odvodovanm
v jeho zpadnej asti a pravdepodobne aj inmi podob-
nmi zsahmi v irom okol. Doteraj trend vvoja
zemia smeruje k postupnmu vysuovaniu, zmenovaniu
vonej vodnej plochy a jej zarastaniu slatinnou jelinou
so zvenou tvorbou biomasy, o vedie k celkovmu
zazemovaciemu procesu. Inmi faktormi ohrozenia s
zneisovanie zemia odpadmi, svojvon rbanie jel
a borovc a expanzia agtu a ostrun na okraji zemia
spolu s prenikanm nitrofilnch druhov, v svislosti s roz-
irovanm rmskej osady v ochrannom psme rezervcie.
PR Nov Pole
zemie prrodnej rezervcie sa nachdza v irej ternnej
depresii na rozhran Malch Karpt a Zhorskej niny,
na ploche takmer 7 ha, v k. . Plaveck Mikul. Na
pdach slatinnho charakteru sa vyvinuli spoloenstv
slatinnch a podmanch lk.
Toto zemie fytocenologicky spracovala Boskov (1975).
Uvdza fytocenologick zpisy zo spoloenstiev Carice-
tum davallianae-Molinietum coerulae pnikov 1978,
Molinion Koch 1926, Cirsietum rivularis Noviski 1937
typicum Bal.-Tul. 1977 a Cirsietum rivularis Noviski
1937 caricetosum appropinquatae Bal.-Tul. 1968. D-
vodom ochrany je zachovanie jednho z poslednch
zvykov slatn s vskytom charakteristickch a fytogeo-
graficky vznamnch druhov rastln Iris sibirica, Lathy-
rus pannonicus, Carex appropinquata, Salix rosmarini-
folia, Silaum silaus. Osobitne vznamn je vskyt na
nine vzcneho montnneho druhu Trollius altissimus,
ktor je v poslednch rokoch sporn.
Ete pred vyhlsenm chrnenho zemia v roku 1969 sa
vybudovali odvodovacie kanly, ktor vak zostali bez
drby a tak sa ich inok asom zoslabil a zanikol.
Nepriazniv dopad na vvoj rastlinnch spoloenstiev
a zastpenie vznamnch slatinnch druhov malo ukon-
enie pravidelnho kosenia lokality (vrtane zberu rast-
linnej hmoty), o sa prejavilo v rozirovan krovinnej
a stromovej vegetcie (Frangula alnus, Salix sp. div.,
Sambucus nigra, Alnus glutinosa) a porastov trsti.
PR Alvium Gidry
Chrnen zemie pozostva z troch samostatnch zem-
nch celkov v ternnej depresii nealeko ptia Malch
Karpt pri Budmericiach. Depresia je vyplnen orga-
nickmi sedimentami s raelinnmi a glejovmi pdami.
Jeho ochranu navrhli Oaheov et al. (1988).
Prv as predstavuje zvyok podmanho a periodicky
zaplavovanho slatinnho lesa zo zvzu Alnion glutinosae
Malcuit 1926, s meandrujcim tokom a vskytom prame-
niskovch spoloenstiev (asocicia Cardaminetum ama-
rae Maas 1959).
Druh celok rezervcie tvor jazierko so zvykom starho
moiarno-vbovho lesa Salicetum cinereae Th. Mller et
Grs ex Pass. 1961.
Tretiu sas chrnenho zemia predstavuje tok so
sprievodnmi brehovmi porastami, ktor maj vzna-
n zoologick a krajinotvorn funkciu. Vetky tri asti s
nepriamo pospjan regulovanm tokom s prirodzenou
vegetciou. zemie je ukkou zriedkavho zachovalho
zvyku moiarnych biotopov v ponohospodrskej kraji-
ne Podunajskej niny.
Lokalita Holbiky alvium Rudavy
Medzi asami Zhoria, ktor s relatvne menej dotknut
ponohospodrskou innosou predstavuje alvium stred-
nej Rudavy priestor so zvykami zachovalejch prrod-
nch biocenz s populciami fytogeograficky mimo-
riadne vznamnch, ohrozench i chrnench rastln.
K tomuto zemiu sa vzahuj botanick prce z nedv-
nych rokov, a to Stanov & Grulich (1993) a Stanov
(1993). K ukkam tunajej pozoruhodnej vegetcie pod-
Raelinisk Slovenska
155
mienenej vysokm stavom podzemnej vody patria slatin-
n jeliny, slatiny a slatinn lky. Slatinn raelinisko pri
osade Holbiky patr medzi vznamn lokality z celo-
slovenskho hadiska. Jadro tvoria porasty zvzu Sphag-
no warnstorfiani-Tomenthypnion Dahl 1957 (Stanov &
Hjek 1999, ined.), so zastpenm druhov Carex puli-
caris, C. distans, C. hosteana, C. davalliana, Molinia
caerulea, Drosera rotundifolia, Liparis loeselii, Sphag-
num warnstorfii, S. contortum (Stanov 1999, ined.).
Celkov rozloha zemia je iba 1 ha, vrtane otvorenej
vodnej hladiny, porastov jele a porastov s Carex pani-
culata. Na lokalite vzniklo aj mikrostanovite rastln
vodnch hladn (Utricularia australis, Chara sp.).
Lokalita je jednm z poslednch znmych refgi druhu
Liparis loeselii chrnenho v zmysle Vyhlky MP SR
. 93/1999 Z. z. a zaradenho medzi prsne chrnen
druhy Bernskho dohovoru. Taxn bol povaovan tie
v minulosti na Slovensku za vemi zriedkav a vzcny
(vskyt na cca na 8 10 lokalitch), v sasnosti na ostat-
nch nleziskch nepotvrden, nezvestn alebo vyhy-
nut. Inm pozoruhodnm druhom je tu chrnen Carex
pulicaris subatlantick element, uvdzan na Slovensku
iba zo Zhoria, kde dosahuje vchodn hranicu svojho
arelu. Podobne ako predchdzajci druh je konkurenne
slab a sukcesnmi zmenami spoloenstva rchlo mizne.
Vznam lokality pre uchovanie biodiverzity raelinsk je
zjavn najm na rovni druhovej a cenologickej. Ten

viedol pracovisko Regionlnej sprvy ochrany prrody
a krajiny (RSOPK) Bratislava k prprave nvrhu na zria-
denie maloplonho chrnenho zemia (chrnen arel).
Pracovnci vyvinuli od roku 1997 znan silie pri roko-
van s vlastnkom o potrebe zriadenia chrnenho zemia
a prave reimu lokality tak, aby nedochdzalo k odvod-
ovaniu vykopvanm kanlov. V decembri 1998 odstra-
ovali na lokalite nlet drevn krovinorezom (jele, vby,
borovice). Tieto dva existenne dleit aspekty ohroze-
nia lokality (odvodnenie, sukcesia drevn) sa podarilo
riei tak, aby alie kroky prpravy chrnenho zemia
boli zmyslupln.
Pre vypracovanie projektu chrnenho arelu bol
napokon zskan shlas vlastnka a Okresn rad, odbor
ivotnho prostredia Malacky poiadal vlastnka na jar
1998 o vybudovanie stavidla na jednom z hlavnch
odtokovch kanlov z lokality, ktor bolo zrealizovan
v aprli a mji 1998. Upozorujeme vak prpadnch
nvtevnkov, e v zujme bezproblmovho pokraova-
nia vo veci zemnej ochrany objektu, dodriavania
vlastnckych prv a korektnch vzahov s vlastnkom
lokality je nevyhnutn sa vopred u neho ohlsi
(p. Rbert Nzky, Studienka, ktor bva blzko lokality),
prpadne na RSOPK, stredisko Bratislava k spolonej
nvteve zemia. V rmci ochrannho reimu chrnenho
zemia bude uplatovan manament, ktorho cieom
bude okrem inho blokova neiadcu sukcesiu drevn.
Literatra
Boskov, E. 1975. Rastlinn spoloenstv slatinnch lk na Zhorskej nine. s. ochrana prrody. Prroda, Bratislava,
15: 176-274.
Berta, J. 1957. Vegetan pomery Svtojurskho ru. Dipl. prca. Depon. in: RSOPK, stredisko Bratislava, 63 p.
Hodlov, I. 1993. ttna prrodn rezervcia Bezedn. Ochrana prrody, Bratislava, 12: 165-186.
Janota, D. 1967. Rieenie vrobnho zamerania hospodrskej innosti v oblasti ttnej prrodnej rezervcie Jursk r pri
Bratislave. Prce a tdie eskoslovenskej ochrany prrody pri UPSOP v Bratislave. Sria I, Spis 6, Bratislava, 75 p.
Kocianov, E. & Szalay, F. 1995. Aktulna koncepcia NPR r. Ms. Depon. in: RSOPK, stredisko Bratislava, 12 p.
Korec, P., Lauko, V., Tolmi, L., Zubriczk, G. & Miietov, E. 1997. Kraje a okresy Slovenska. Nov administratvne
lenenie. Vydavatestvo Q111, Bratislava, pp. 54-59.
Kov, V. (ed.) 1994. PR Svtojursk r. Zveren sprva. Ms. Depon. in: RSOPK, stredisko Bratislava, 113 p.
Krippel, E. 1959. Kvetena a rastlinn spoloenstv Bezednho pri Plaveckom tvrtku. Biologick prce SAV, Bratislava,
V/12: 35-67.
Krnov, Z., Izakoviov, Z. & tefunkov, D. 1998. Konfrontcie a monosti rieenia revitalizcie Nrodnej prrodnej
rezervcie r. Ochrana prrody 16: 243-256.
Kukla, J. & Krnov, Z. (eds.) 1996. Ekologick a hydrologick pomery a optimalizcia vodnho reimu NPR r. Ms.
Depon. in: RSOPK, stredisko Bratislava, 71 p.
Kukla, J. & Krnov, Z. (eds.) 1997. Ekologick a hydrologick pomery a optimalizcia vodnho reimu NPR r. Ms.
Depon. in: RSOPK, stredisko Bratislava, 165 p.
Marhold, K. & Hindk, F. (eds.) 1998. Zoznam nich a vych rastln Slovenska. Veda, Bratislava, 678 p.
Oaheov, H., Husk, . & Junekov, T. 1988. Alvium Gidry zkladn daje o zem navrhovanom na ochranu poda
zkona . 1/1955 Zb. SNR o ttnej ochrane prrody. Ms. Depon. in: RSOPK, stredisko Bratislava, 4 p.
Stanov, V. & Grulich, V. 1993. Floristicko-fytogeografick charakteristika alvia Rudavy, Biolgia, Bratislava, 48/4: 407-410.
Stanov, V. 1993. Prspevok k flre nivy Rudavy. Bull. Slov. Bot. Spolon., Bratislava, 15: 63-70.
Zemanov, A. (ed.) 1996. erven zoznamy flry a fauny NPR r. APOP. Bratislava, 32 p.
Recenzent: Doc. Viera Ferkov, CSc.
Raelinisk Slovenska
157
Vybran raelinisk okresu Dunajsk Streda
Darina Vlkov, Viera Stanov

Selected peatlands of Dunajsk Streda district
Dunajsk Streda district is located in southwestern Slovakia in Danubian plain, where covers most of the area between Danube and
Small Danube, traditionally called itn ostrov. It is part of Podunajsk Lowland. The area was formed by Danube sediments and keeps
vast resources of underground water. The entire area is protected from floods by dikes and seepage water is caught by a network of
drainage canals. It is one of the most productive and intensified agricultural areas within Slovakia, which had impact on wetlands,
especially peatlands. Prior to major drainage schemes and peat cutting or conversion of fens into arable land, the largest fens in
Slovakia were found in Podunajsk Plain, with occurrence of rare species Cladium mariscus, which is extinct in the region now. Today,
only small remnants as a result of peat cutting are left in the region, covering few hectares.

Okres Dunajsk Streda le v juhozpadnej asti Slo-
venska. Rozprestiera sa v Podunajskej rovine, kde zaber
viu as zemia medzi Dunajom a Malm Dunajom,
tradine nazvan itn ostrov. Najniie miesto okresu
je pri vysten Malho Dunaja v katastri obce Oko (110
m n. m.), najvyie v zpadnej asti itnho ostrova (128
m n. m.). Geologick stavba zemia je jednotn, podloie
tvoria siln vrstvy neognnych usadenn, na ktorch s
nnosy Dunaja: trky, piesky a ly. Na takchto horninch
sa vytvoril monotnny rovinat relif. Cel zemie
okresu spad do teplej klimatickej oblasti (Korec et al.
1997).
Najvie a najmohutnejie slatinn raelinisk sa v rmci
Slovenska vyskytovali na Podunajskej rovine. Vo vvojo-
vom procese slatn Podunajskej oblasti mono rozliova
dva odlin varianty: slatiny, ktor vznikli v rzne
modelovanch vodnch ndriach (r, Pust any)
a slatiny itnho ostrova, charakteristick osobitnm
stvrnenm slatinnch losk, tvarovo spravidla silne
pretiahlych, asto a niekoko kilometrov dlhch, do
akch ich sformovala silne rozvetven sie mtvych
ramien Dunaja a Malho Dunaja (Rauina 1968). Za-
iatok sedimentcie povrchovch slatn pri Blahovej
a severozpadne od Dunajskej Stredy zarauje Krippel
(1963) do obdobia mladieho subatlantiku. Hrbka slatn
na itnom ostrove sa pohybuje od 30 do 300 cm a pre-
vldajcou zlokou organickej hmoty s ostrice a trs
(Zahradnkov 1965).
Slatinn raelinisk a mokr lky spolu s lesmi patrili k
charakteristickm prvkom Podunajska. Dnes s v tejto
intenzvne ponohospodrsky vyuvanej krajine vzc-
nym javom, pretoe prevan vina pvodnch slatn je
vyaen, alebo po odvodnen rozoran. iadne zemie
Slovenska nebolo tak negatvne ovplyvnen udskmi
aktivitami ako Podunajsko. Vybudovanie siete odvodo-
vacch kanlov malo vplyv na hydrologick reim celho
zemia. Fytocenologickm vskumom Podunajskch sla-
tn sa v esdesiatych rokoch zaoberala Boskov (1971,
1972). Vytipovala plochy na ochranu zvykov slatinnej
vegetcie, ale doteraz nie je na zem okresu Dunajsk
Streda zriaden ani jedno chrnen zemie na ochranu
vegetcie slatn. Lokality, navrhovan na ochranu boli
v snahe zska o najviac ornej pdy odvodnen a rozo-
ran, alebo naruen abou raeliny. Napriek tejto sku-
tonosti sa ete na niektorch lokalitch zachovala
slatinn vegetcia, i ke prirodzen vvoj tchto spolo-
enstiev bol preruen poklesom hladiny podzemnch
vd, zaprinenm abou trku z Dunaja alebo odvod-
ovacmi zsahmi v okolitom zem.
Men rastlinnch taxnov s uveden poda Marholda
& Hindka (1998), nzvy syntaxonomickch jednotiek
poda Mucinu & Maglockho (1985). Lokality s vyzna-
en na mape 21.
Barsk mokra
Najvraznejm slatinnm celkom itnho ostrova je
poda Rauinu (1968) lokalita Hroboovo Povoda. Po-
zostvala z dvoch vetiev: hornej, ktor bola 1,8 km dlh
a dolnej, ktor popri hlavnom ramene vybiehala do dvoch
bonch ramien, s celkovou dkou 1,2 km. Toto zemie
bolo vsaden do obdnika ohranienho vodorovnmi
iarami prechdzajcimi cez Doln tl (minul nzov
Hroboovo) a Ohrady, a zvislmi prechdzajcimi cez
Toponky a Povodu. Celkov rozloha pred abou bola
351,3 ha, s priemernou hrbkou raeliny 64 87 cm
a s maximlnou hrbkou a 5 metrov. Lokalita Barsk
mokra sa nachdza v prvom vom oblku severnej
vetvy slatinnho celku Hroboovo Povoda, v k. . obc
Doln Bar, Trhov Hradsk a Ohrady. Plocha celho
vekho oblka je cca 30 ha, pribline dve tretiny zemia
s naruen priemyselnou abou slatiny.
Vegetan kryt zemia v asti nenaruenej priemyselnou
abou tvoria spoloenstv vysokch ostrc zo zvzu
Caricion gracilis, hojne zastpen s prvky bezkolenco-
vch a metlicovch lk, miestami spoloenstv trste
obyajnej, v ktorch dominuje Phragmites australis
a Typha latifolia. V junej asti lokality a nachdzaj
kroviny patriace do zvzu Salicion cinerae, s bylinnm
podrastom tvorenm druhmi Carex acuta, C. riparia,
C. acutiformis, Stachys palustris, Lysimachia vulgaris,
Thalictrum lucidum, Tithymalus palustris, Lycopus euro-
paeus, a almi druhmi.
I ke znan as porastov zemia vykazuje rzne tdi
degradcie pvodnch slatinnch spoloenstiev, zemie
poskytuje vhodn podmienky pre existenciu viacerch
vznamnch druhov rastln viazanch na slatinn biotopy,
ako napr. Carex hostiana, C. elata, Serratula tinctoria,
Tetragonolobus maritimus, Galium boreale, Viola stagni-
na a tie mnohch alch vzcnych a ohrozench dru-
hov, napr. Thalictrum lucidum, Allium angulosum, Moli-
nia caerulea, Leucojum aestivum, Plantago altissima,
Veronica scutellata a i.
Raelinisk Slovenska
158
Barsk mokra je v Regionlnom zemnom systme
ekologickej stability (RSES) okresu Dunajsk Streda
(Izakoviov et al. 1994) evidovan ako genofondov
lokalita, napriek tomu vak bola v asti lokality vybu-
dovan skldka odpadov. Lokalitu sme navtevovali v ro-
ku 1996, pred zaiatkom budovania skldky odpadov.
Vegetanmu obdobiu tohto roku predchdzala na zrky
mimoriadne bohat zima, a mtve rameno sa naplnilo
vodou stagnujcou na zhutnench glejovch horizontoch.
Voda bola i v letnom obdob tesne pod povrchom pdy,
v mench ternnych zneninch vystupovala i na povrch.
Dostatok vody podporil siln rozvoj moiarnych druhov.
Barsk mokra sme optovne navtvili v roku 2000,
v rmci mapovania travinnej vegetcie. V juhovchodnej
asti lokality je vybudovan skldka odpadov, ktor
nezniila len plochu na ktorej je umiestnen, ale vplyv
vstavby bada i v jej bezprostrednom okol (trkov
kopce, zvyky betnovej zmesi, apod.). Pokles hladiny
podzemnej vody (v porovnan s rokom 1996) podporil
rozrenie neofytnho rodu Solidago, o v konenom d-
sledku plne znehodnotilo hodnotn vegetciu vlhkch
aluvilnych lk, kde sa okrem viacerch druhov rodu
Carex vyskytovali druhy, ako napr. Leucojum aestivum,
Viola stagnina, Clematis integrifolia, Tithymalus palus-
tris.
Hroboovsk rybnky
(v RSES okresu Dunajsk Streda pod nzvom andske
rybnky).
Nachdzaj sa v katastrlnych zemiach Doln Bar,
Doln Toponky a Horn tl. Boli vytvoren po in-
tenzvnej abe raeliny. Strojov vekoaba sa na
lokalite zaala v roku 1963. Po abe raeliny vznikol
systm depresi zaplavench vodou, ktor funguj ako
rybnky od roku 1966. Systm je tvoren 12 samo-
statnmi vodnmi plochami o rozlohe cca 70 ha (Daro-
lov & Kalivodov 1993).
Hroboovsk rybnky sa zanaj v rozrenej vchodnej
asti slatinnho celku Hroboovo Povoda, pokrauj
zaiatkom severnej vetvy, po ttnu cestu Trhov Hradsk
Doln Bar, a tie zaiatkom junej vetvy, po eleznin
tra Bratislava Komrno. Od elezninej trate pokrauje
jun vetva nevyaenou ternnou depresiou po ttnu
cestu Doln tl Doln Bar. Fytocenologick zpisy
spoloenstiev Caricetum elatae a Molinietum coeruleae
z lokality z rokov 1966 67 udva Boskov (1972). Po
okrajoch rybnkov sa nachdzaj maloplon slatinn
spoloenstv s druhmi Carex panicea, C. hosteana,
C. flava, Molinia caerulea, Tetragonolobus maritimus,
Plantago altissima. Na otvorench vodnch plochch sme
nali nekvitnce exemplre rodu Utricularia. Darolov
(in verb.) udva z lokality aj vskyt druhov Orchis
palustris a Dactylorhiza incarnata. Je nevyhnutn urobi
podrobn botanick vskum zemia.
Ternna depresia je sasti porasten vbovo-topoovmi
spoloenstvami s ostrovekmi vysokch ostrc a poras-
tami trste, ktor lemuj predovetkm brehy mench
vodnch plch, vytvorench po ivelnej abe slatiny.
June od elezninej trate sa nachdza svislejia plocha
spoloenstiev vysokch ostrc s druhmi Carex acuta,
C. riparia, C. acutiformis, asto sa vyskytuje i Carex
disticha, Iris pseudacorus, Teucrium scordium, Lythrum
salicaria, Lysimachia vulgaris, Deschampsia caespitosa,
Potentilla anserina. Z tejto lokality udva Boskov
(1972) vskyt druhu Cladium mariscus, ktorho vskyt
sme vak pri naom prieskume nepotvrdili.
Boheovsk rybnky
Nachdzaj sa v katastrlnom zem obc Boheov a Dol-
n tl. Vznikli tie po abe raeliny a s vyuvan na
rybrske ely od roku 1964. Rybnky sa nachdzaj
juhovchodne od obce Boheov a boli v nedvnej minu-
losti vyuvan aj na chov hydiny. Maj rozlohu 80 ha
(Kalivodov & Poliak 1991). Hoci lokalita bola silne
ovplyvnen abou, stle tu meme njs maloplon
zvyky slatinnch spoloenstiev po okrajoch rybnkov
(Darolov in verb.).
Na Boheovsk rybnky nadvzuj dva oblky slatinnch
celkov: severnej, ktor zana vchodne od obce Bohe-
ov, na severnom okraji prvho rybnka a junej, ktor
zana pri ohybe hrdze odvodovacieho kanla na
vchodnej strane prvho rybnka.
Vegetan kryt oboch depresi je tvoren rozsiahlymi
porastami vysokch ostrc, miestami naruovanch vod-
nmi plochami vzniknutmi po loklnej abe raeliny,
porastami spoloenstiev trste obyajnej a menmi pl-
kami porastov vbovo-topoovch lesov. Zaznamenali
sme tu vskyt viacerch druhov ostrc Carex acuta,
C. acutiformis, C. rostrata, C. disticha. Nali sme tu aj
vzcnejie druhy ako Eriophorum latifolium, Allium an-
gulosum, Thalictrum lucidum. Je nevyhnutn urobi
podrobn botanick vskum Boheovskch rybnkov,
i oboch ternnych depresi.
Opis spoloenstiev na lokalite Bariny, ktor sa nachdza
v ternnej depresii 4 km od obce Boheov, juhozpadne
od Boheovskch rybnkov udva Boskov (1971).
Zaznamenala tam porasty druhu Cladium mariscus.
Vskyt druhu na lokalite po prvkrt publikovali Za-
hradnkov & Jasiov (1960). Kontatovali, e u v tom
ase bola plocha ovplyvnen odvodovanm. Prochzka
et al. (1999) udva, e lokalita vskytu tohto druhu pri
Boheove zanikla.
Lokalita pri Starom Kltovskom kanli
Nachdza sa juhozpadne od rybnkov pri Vekom
Blahove, na pravom brehu kanla v tesnej blzkosti ponej
cesty, ktor kanl kriuje. Lokalita m vekos cca 2 ha.
Dominantnmi druhmi s: Deschampsia caespitosa, Mo-
linia caerulea, Carex nigra, C. panicea, Eriophorum
angustifolium, Equisetum palustre, Mentha arvensis,
Valeriana dioica. alej s zastpen: Carex hartmanii,
C. hosteana, C. flacca, C. acutiformis, C. davalliana, Cir-
sium canum, Serratula tinctoria, Plantago altissima,
Galium boreale. V ase ternnej nvtevy v jni 2000
bola lokalita bez vody, o je poda Darolovej (in verb.)
vemi nezvyajn, pretoe zvyajne bva lokalita silne
podman a jej vodn reim je ovplyvnen vkou
vodnej hladiny v Starom Kltovskom kanli. Lokalita sa
nachdza v tesnej blzkosti lokality Studnin hon,
z ktorej opisuje Boskov (1971) spoloenstv Caric-
etum davallianae a vlhkejie spoloenstv zvzu
Raelinisk Slovenska
159
Molinion Molinietum coeruleae caricetosum hosteanae
a Moli-nietum coeruleae deschampsietosum caespitosae.
Je prav-depodobn, e nami opsan lokalita predstavuje
zvyok spoloenstiev zmieovanch v prci Boskovej
(1971).
Napriek silnm tlakom, ktorm s vystaven loisk rae-
liny, a likvidcii pvodnho vegetanho krytu na vine
z nich, existuj na Podunajskej rovine lokality, v ktorch
by pri vhodnom manamente zaloenom na ich dklad-
nom poznan mohli by zachovan, resp. obnoven spo-
loenstv slatn a slatinnch lk. Je nevyhnutn, aby bol

uskutonen vskum, ktor by vychdzal z overenia u
publikovanch lokalt a spoloenstiev.
Poakovanie
Zverom by sme chceli poakova RNDr. Elike Daro-
lovej, CSc. za poskytnutie cennch informci a ternnu
obhliadku lokalt.

Literatra
Boskov, E. 1971. Prspevok k ochrane Podunajskch slatn. s. ochrana prrody, Bratislava, 11: 195-210.
Boskov, E. 1972. Sasn stav a ochrana slatinnej vegetcie itnho ostrova. Prce a tdie s. ochrany prrody, Sria
IV, Spis 1, Bratislava.
Darolov, A. & Kalivodov, E. 1993. Vtky rybnkov itnho ostrova (Podunajsk nina). Tichodroma 5: 11-16.
Izakoviov, Z. (ed.) 1994. Regionlny zemn systm ekologickej stability okresu Dunajsk Streda. Ms. Depon. in: KE
Bratislava.
Jasiov, M. & Zahradnkov, K. 1960. Rozrenie a stanovitn pomery Cladium mariscus (L.) Pohl. na junom
Slovensku. Biolgia, Bratislava, 15: 415-420.
Kalivodov, E. & Poliak, M. 1991. Vogelgemeinschaften der teiche von Boheov. Biolgia, Bratislava, 40/6: 551-557.
Korec, P., Lauko, V., Tolmi, L., Zubriczk, G. & Miietov, E. 1997. Kraje a okresy Slovenska. Nov administratvne
lenenie. Vydavatestvo Q111, Bratislava, pp. 54-59.
Krippel, E. 1963. Postglaziale Entwicklung der Vegetation des nrdlichen Teils der Donauebene. Biolgia, Bratislava,
18: 730-742.
Prochzka, F., Vgenknecht, V. & Pivnikov, M. 1999. Cladium mariscus (L.) Pohl. In: eovsk, J., Ferkov, V.,
Holub, J., Maglock, . & Prochzka, F. 1999. erven kniha ohrozench a vzcnych druhov rastln a ivochov R a SR.
Vol. 5. Vyie rastliny. Prroda, Bratislava, p. 101.
Rauina, . 1968. Prehad vskytu raelinsk na zpadnom Slovensku. Zpadoslovensk vydavatestvo Slavn, Bratislava,
72 p.
Marhold, K. & Hindk, F. (eds.) 1998. Zoznam nich a vych rastln Slovenska. Veda, Bratislava, 687 p.
Mucina, L. & Maglock, . (eds.) 1985. A list of vegetation units of Slovakia. Docum. Phytosociol., Vol. IX Camerino,
pp. 175- 220.
Zahradnkov-Roetzk, K. 1965. Geobotanick charakteristika slatinnch lk a pasienkov (Molinion Koch 1926) na
itnom ostrove. Biologick prce, Bratislava XI/5, 45 p.


Recenzentky: RNDr. Iva Hodlov, CSc., RNDr. Helena poov, CSc.
Raelinisk Slovenska
160
Mapa 21: 1 Barsk mokra; 2 Hroboovsk rybnky; 3 Boheovsk rybnky; 4 Lokalita pri Starom Kltovskom kanli.
Raelinisk Slovenska
161
Slatinn raelinisk okresu Komrno
Albeta Szabov, Dezider Magic

Fens of Komrno district
Komrno district belongs to largest districts of Slovakia. It is the most southern part of Slovak republic, situated in Nitra region, in
southern part of Podunajsk nina Lowland. There are only a few fens in Komrno district. They are the rest of formerhigh number of
large fens in the surroundings of Dunajsk Streda, near Hroboovo and Oko. Their water regime has been influenced by human
activities. It has negatively altered the natural zonation of wetlands and the regime of ground-water level. Two localities with a rest of
fen communities are described in the paper.

Rozlohou patr Komrno medzi vek okresy Slovenska.
Je najjunejm okresom Slovenskej republiky, nachdza
sa v Nitrianskom kraji a rozprestiera sa v junej asti
Podunajskej niny. Patr do pannskej fytogeografickej
oblasti (Mazr 1980). Zpadn as okresu zaber plochy
Podunajskej roviny tvorenej rienymi nnosmi Dunaja
a jeho prtokov. Na vchode sa zemie zdvha do zvlnenej
Hronskej pahorkatiny. Jej neognne ly, piesky a trky
pokrvaj sprae a spraov hliny (Korec et al. 1997).
V okrese Komrno je vemi mlo raelinsk.
Raelinisk okresu Komrno predstavuj doznievanie
bvalho vekho potu rozsiahlejch raelinsk v okol
Dunajskej Stredy, pri Hroboove a Okoi. Vyvinuli sa
postupnm zazemovanm na plytkch irokch alvich
riek, ich bonch meandrujcich ramench, priehlbinch
a zneninch. Poas vodnch prvalov boli niektor rae-
linisk prekryt trkovmi vrstvami alebo pieskom a zo-
stali ako ukryt podzemn raeliniskov oovky s rznou
mocnosou vrstiev raeliny s rznym podielom organic-
kho materilu (Lukni & Buko 1953). Takto pochova-
n vrstvy boli zisten aj pri stavbe dunajskho vodnho
diela. V okrese Komrno sa raelinisk vyskytuj v zne-
ninch medzi Komranskm agradanm valom a ju-
nm okrajom mierne vyvenho, irokho chrbta presy-
pov medzi Novmi Zmkami a trovom.
Potencilnu prirodzen vegetciu zemia poda Michalka
et al. (1986) tvoria vbovo-topoov lun lesy zvzu
Salicion albae a spoloenstv zvzov Phragmition, Mag-
nocaricion elatae a druhotne Molinion coeruleae. Aj na
slatinnch raeliniskch okresu Komrno plone prevl-
daj tieto spoloenstv.
Na geologickej stavbe Podunajskej roviny sa podieaj
horniny predtercirneho podloia, sedimenty paleognu,
neognu a kvartru. Povrch niny pokrvaj kvartrne
sedimenty. Ich mocnos je nerovnak, na niektorch
miestach dosahuje 40 50 metrov. Dominujce postave-
nie maj holocnne fluvilne lovito-hlinit a piesonato-
hlinit sedimenty hrub a 7 m viazan na irok nivy
riek. Okrem nich sa tu vyskytuj organick sedimenty
(humolity) vytvoren v povrchovch a pochovanch
mtvych ramench. Vpl ramien tvoria predovetkm
lovit, lovito-hlinit a hlinit sedimenty. Ojedinele sa
vyskytuj aj piesonato-hlinit humzne kaly a slatiny
s rznym podielom organickej hmoty (Vakovsk & Ha-
louzka 1976, Vakovsk 1982).
Z hadiska hydrologickch pomerov s dleit vodonos-
n horizonty fluvilnych nplavov Vhu a Nitry. Mocnos
zvodnench kvartrnych usadenn dosahuje 15 30 m.
Dopanie podzemnej vody nastva priamo infiltrciou zo
zrok a dotciou povrchovmi tokmi (70 %). Nzke
hodnoty podzemnho odtoku s ovplyvnen klimatickmi
pomermi (nzke hrny zrok a vysok teploty, o vedie
k vysokmu vparu) a plochm ternom (nzky hydraulic-
k sklon) (Krsny 1981, 1982).
Z klimatickho hadiska patr Podunajsk nina k naj-
teplejm oblastiam Slovenska. Charakterizovan je prie-
mernmi ronmi zrkami 500 600 mm a vysokmi
priemernmi teplotami (ron priemer 10C). Obrovsk
vpar z povrchu pdy i vodnej hladiny najm v lete
spsobuje vkyvy vky hladiny podzemnej vody a pod-
statne ovplyvuje aj procesy zazemovania a tvorby
raeliny.
Na zem juhozpadnho Slovenska sa vyskytuj len
slatinn raelinisk. Ich vodn reim bol ovplyvnen
udskmi aktivitami a budovanm rznych technickch
zariaden, o malo negatvny vplyv na prirodzen zonciu
mokrad, na istotu vody, ako aj na kolsanie hladiny
podzemnej vody. Podstatne ich ovplyvnila hust sie
vodnch kanlov, budovanie brehovch hrdz, a niekde
i aba raeliny. Vina raelinsk, ako aj inch mokrad
je obklopen ponohospodrsky vyuvanou pdou, a je
tu stle snaha o zskanie novch ponohospodrskych
plch. Dochdza tm k ovplyvovaniu raelinsk renm
diaspr ponch burn, chemizciou a niekde i abou
trsti.
Rauina (1968) udva, e systematick vskyt slatn
Podunajskej oblasti sa pvodne predpokladal a po
Komrno. Jeho prieskumn prce vak kontatovali in.
Ponc vchodnou lniou ich vskyt rapdne ubda,
iven s len menmi ramenami s prevahou slatiny alebo
raelinovch zemn, asto prevrstvench lovito-pieso-
natmi naplaveninami. Vo vchodnom smere udva v-
skyt takchto ramien v menej vraznch formch v obvo-
de alovca, Hurbanova, Kameninej a Ba.
Men rastlinnch taxnov s uveden poda Marholda
& Hindka (1998), nzvy syntaxnov poda Mucinu
& Maglockho (1985). Lokality s vyznaen na mape 22.
aloveck raelinisko
Nachdza sa v severozpadnej asti okresu Komrno,
v katastrlnych zemiach obc alovec a Okolin na
Ostrove. Prstup k lokalite je od usadlosti trov.
S lokalitou bezprostredne sused majer Margita. Mokra
m tvar psmena X, zaber celkov plochu s vmerou
65 ha, z oho na vlastn raelinisko pripadaj 2 ha (odhad
poda rekognoskcie ternu). V Regionlnom systme
zemnej stability (RSES) okresu Komrno (Rchla
1995), je aloveck raelinisko uvdzan ako mokra
s vznamnou biologickou a estetickou hodnotou. Lokalitu
predstavuj bval ramen rieisk, ktor vznikli zme-
nou koryta Dunaja v minulosti. Mokrade v okol obce
alovec s typickm krajinnm prvkom Podunajska.
Raelinisk Slovenska
162
Mokra le v mierne hlbokej znenine medzi obcami
alovec (110 m n. m.) a trov (108,6 m n. m.). Nadv-
zuje na sie vzjomne sa kriujcich bvalch rienych
ramien spojench zkym Ektovskm kanlom s Okoli-
ansko-komranskm zbernm kanlom. Lokalita patr
k floristicky najbohatm v okrese. V roku 1998 tu bolo
inventarizciou zaznamenanch 153 druhov vych rast-
ln (Magic & Szabov 1999). V poslednom desaro tu
bola snaha ai raelinu (mocnos vrstvy asi 0,5 m, po
abe ostala vrstva asi 20 30 cm). Najviu as mokra-
de pokrvaj vysok ostrice a plky. as plochy je trvalo
zaplaven vodou. Existencia vlastnho raeliniska je
podmienen prvodom vody z artzskeho pramea. Lo-
kalita je vak obklopen ponohospodrsky vyuvanmi
pozemkami, m do fytocenz prenikaj z blzkych pol
buriny. Diaspry sa ria aj zo skldok ponohospo-
drskeho odpadu nachdzajcich sa na okraji mokrade.
V porastoch vysokch ostrc sa najastejie vyskytuj ako
dominantn druhy Carex acutiformis, C. distans, C. elata,
C. panicea, alej Cirsium canum, Equisetum fluviatile,
E. hyemale, E. palustre, vzcne Hottonia palustris, Hy-
drocharis morsus-ranae, Ranunculus lingua, v priehlbine
zaplavenej vodou aj Utricularia vulgaris.
Martoveck mokra Gamota
Rozprestiera sa v severojunom smere medzi tokom Vhu,
Nitry a dolnej itavy. Medzi navrhovan prvky RSESu
okresu Komrno (Rchla 1995) patr aj regionlny bioko-
ridor Martoveckej mokrade, ktorho iastkov biokori-
dory sa nachdzaj v predmetnom zem. S tvoren sie-
ou kanlov s okolitou mokraovu a lnou vegetciou.
Mokra Gamota je jednou z najrozsiahlejch mokrad
a m rozlohu 633 ha (Kubalov 1999). Je to typick
poriena niva s nepatrnmi vkovmi rozdielmi geore-
lifu (max. 4 m) prestpen sieou mtvych ramien a de-
presi. as povrchu je rozoran, vek podiel kedysi
zaberali lky a pasienky. Pred vybudovanm ochrannch
protipovodovch hrdz bola niva kadorone zaplavo-
van. Prinou zplav bola agradcia splavenn v korytch
Vhu a Nitry, nsledn dvhanie riesk a presvanie riek
do znenn medzi agradanmi psmi. Agradciu smeru-
jcu k vyrovnanmu povrchu preruuje tektonick pokles
krh (Lukni & Buko 1953). Povrch prekrvaj kvartr-
ne lovit a piesonato-hlinit fluvilne sedimenty, nieke-
dy i humolity. V bvalch mtvych ramench s prekryt
oovky organickho materilu. Vo vegetcii mozaiko-
vitho charakteru bolo zistench celkovo 25 rastlinnch
syntaxnov a 372 taxnov vych rastln (Kubalov
1999). Zo zaujmavch druhov s zastpen: Salix ros-
marinifolia, Iris sibirica, Hottonia palustris, Thalictrum
simplex, Utricularia vulgaris. Medzi rozren mokraov
spoloenstv patria Phragmitetum communis, Caricetum
ripariae, Caricetum vulpinae a vzcne aj Caricetum
distichae. Plone s najrozrenejie lne a pasienkov
spoloenstv mezofilnho charakteru. Analyzovali sa tu aj
mokraov vrbiny asocicie Rubo-Salicetum cinereae. Aj
sem prenik vea synantropnch druhov.























Mapa 22: 1 aloveck raelinisko; 2 Martoveck mokra Gamota.
Raelinisk Slovenska
163
Literatra
Rchla, H. (ed.) 1995. Regionlny zemn systm ekologickej stability okresu Komrno. Ms. Depon. in: RSOPK, praco-
visko Komrno.
Korec, P., Lauko, V., Tolmi, L., Zubriczk, G. & Miietov, E. 1997. Kraje a okresy Slovenska. Nov administratvne
lenenie. Vydavatestvo Q111, Bratislava, p. 54-59.
Krsny, J. (ed.) 1981. Mapa odtoku podzemn vody SSR (1: 1 000 000). HM, Praha.
Krsny, J. (ed.) 1982. Odtok podzemn vody na zem eskoslovenska. HM, Praha.
Kubalov, S. 1999. Vegetcia lokality Gamota a ochrana jej biodiverzity. Dipl. prca. Depon. in: Katedra ekosozolgie
a fyziotaktiky, PriF UK, Bratislava.
Lukni, M. & Buko, . 1953. Geomorfologick pomery Podunajskej niny v oblasti medzi Novmi Zmkami
a Komrnom. Geografick asopis 5: 131-168.
Magic, D. & Szabov, A. 1999. Poznmky k flre vybranch lokalt okresu Komrno. Rosalia, Nitra, 14: 33-61.
Marhold, K. & Hindk, L. (eds.) 1998. Zoznam nich a vych rastln Slovenska. Veda, Bratislava, 687 p.
Mazr, E. (ed.) 1980. Atlas Slovenskej socialistickej republiky. Slovensk akadmia vied, Slovensk rad geodzie a kar-
tografie, Bratislava.
Michalko, J., Berta, J. & Magic, D. 1986. Geobotanick mapa SSR Slovensk socialistick republika. Veda Bratislava,
162 p.
Mucina, L. & Maglock, . 1985. A list of vegetation units of Slovakia. Documents phytosocioloques, Vol. IX. Camerino,
pp. 175-220.
Rauina, . 1968. Prehad vskytu raelinsk na zpadnom Slovensku. Zpadoslovensk vydavatestvo Slavn, Bratislava,
72 p.
Vakovsk, I. & Halouzka, R. 1976. Geologick mapa Podunajskej niny, JV as (1: 50 000). GD, Bratislava.
Vakovsk, I. (ed.) 1982. Vysvetlivky ku geologickej mape JV asti Podunajskej niny (1 : 50 000). GD, Bratislava,
115 p.


Recenzoval: Andrea Vicenkov, PhD.
Raelinisk Slovenska
!
!
!
!
!
Raelinisk Slovenska
165
Mal vkladov slovnk raelinsk
Michal Hjek, Kamil Rybnek

Small Explanatory Peatland Dictionary
The dictionary tries to explain basic terms concerning different types of peatland and its sediments as well as basic terms of
morphology, hydrology, trophic conditions and peatland development. Except for Czech terms, it includes also some of their English
(A), German (N) and Russian (R) equivalents or internationally used terms from other languages. Czech and foreign language terms are
ordered alphabetically with the reference for synonyms. Foreign language words have references for Czech terms, if they are used.
References for other used terms are marked by bold.

Pedkldan slovnk vysvtluje zkladn termny tkajc
se jednotlivch typ raelini a jejich sediment, jako
i morfologie, hydrologie, trofie a vvoje raelini. Krom
eskch vraz obsahuje i nkter jejich anglick (A),
nmeck (N) a rusk (R) ekvivalenty, ppadn mezin-
rodn uvan termny z ostatnch jazyk. esk i cizoja-
zyn termny jsou azeny abecedn s odkazy na synony-
ma, u cizojazynch slov s odkazem na esk vrazy,
jsou-li zavedeny. Odkazy na jin zaazen termny jsou
vyznaeny tlust.
Slovnk je uren pedevm pracovnkm ochrany prody
v R a SR, ppadn studentm jako orientan pomcka
pi studiu na i ciz odborn literatury. Vbr termn
jist nen pln, esk ekvivalenty cizch pojm mohou
jist bt diskutabiln. Vklad pojm je mysln co nejjed-
nodu. Autoi budou proto vdn za vechny pipomn-
ky, nvrhy doplk apod., kter by bylo mono vyut
v ppadnm dalm, upravenm vydn.
Pi sestavovn vkladovho slovnku jsme vyuvali
hlavn nsledujc literrn zdroje: Bick et al. 1976, Do-
hnal et al. 1965, Gore et al. 1983, Gttlich 1990, Greben-
ikov 1965, Lang 1994, Overbeck 1975, Spirhanzl 1951,
Tjuremnov 1976, Zeman & Bene 1985. Ve vtin z nich
lze najt dal podrobnosti.

esk a pevzat cizojazyn terminologie
aapa (z fintiny; A: aapa mire; N: Aapamoor; R: aapa tor-
fjanik), t aapa-komplex boreln typ smench rae-
lini, kde pevauje minerotrofn vegetace nad ombro-
trofn, kter se vyskytuje jen na hrzkch. Aapa komple-
xy maj vrazn povrchov struktury hrzek (strings)
a prothlch snenin (flarks) nebo i jezrek, sledujcch
vrstevnicov tvar a svaitost povrchu.
akrotelm (A: acrotelm; N: Akrotelm; R: aktivnyj sloj)
iv aktivn povrchov vrstva raelinit, obvykle dobe
propustn pro vodu
akvatick sedimenty vodn usazeniny (limnick usa-
zeniny stojatch vod; fluviln usazeniny tekoucch vod)
alm typ bainnho sladkovodnho nezpevnnho a jem-
nozrnnho vpnitho sedimentu biogennho pvodu, kter
asto vytv vloky v pnovcovch loiscch
anmoor pdn typ, u nho na glejov horizont nased
tmav ed a edoern horizont s minimln 15 30 %
rozloen organick hmoty, kter me bt kysel nebo
karbontov (vpnit). Z karbontovho gleje pak pi pro-
sychn svrchnho profilu me vzniknout ernice. V geo-
logick literatue je nkdy uvn esk termn nsla.
atmosferick depozice psun ivin (a jinch prvk)
srkovou vodou; hlavn zdroj vivy vrchovitnch
rostlin
baina (A: marsh, swamp; N: Sumpf; R: topjanoe boloto)
mokad pod rozhodujcm vlivem povrchov vody, as-
to na minerlnch podkladech, ale i na limnickch orga-
nickch sedimentech. astn se zazemovacch proces
stojatch vod.
blato mstn termn, jm se v jinch echch oznauj
zamoken pdy, bainy a raelinit
bor mstn nzev, jm se na Orav oznauj vrchovit;
obecn: borov les
borka (A: peat block, peat sod; N: Torfziegel; R: torfja-
noj kirpi) raelinn cihla, kter se pi runm ten
raeliny vypchvala ze stny raelinnho loiska, suila
a uvala jako palivo
bult viz kopeek
Carex-fen slatinit s vysokmi osticemi a/nebo sla-
tina hromadn porosty vysokch ostic; v pedologick
terminologii pslun pdn typ
ernava mstn nzev, jm se v Polab oznauj mine-
rotrofn raelinit (slatinit) a jejich sedimenty s vyso-
km obsahem vpnku a o vysokm stupni rozloen
dolek (lenk; A: bog hollow; N: Schlenke; R: moaina)
zavodnn snenina obvykle na vrchovitch, zarostl
raelinkem nebo jinmi mechorosty
dy (A: dy; N: Dy; R: di) vodn sediment (subhydrick
pda) stojatch vrchovitnch i dystrofnch jezrek, kter
vznik vyvlokovnm huminovch kyselin
dystrofn vrchovitn prosted chud na iviny, ale
s vysokm obsahem huminovch kyselin. V dystrofnm
prosted vrchovitnch jezrek dochz ke tvorb dy.
excentrick vrchovit mlo vyklenut, mrn svait
vrchovit, jeho protaen povrchov, vrstevnicov
uspodan struktury hrzek (kermi) a snenin, resp.
Raelinisk Slovenska
166
tnk (rimpi) nejsou soustedn kolem nejvy centrln
sti
eutrofn (A: eutrophic; N: eutroph; R: evtrofnyj) s vyso-
km obsahem ivin (vpnk, hok, dusk, fosfor a j.)
expanse (z anglitiny) ploina na vrcholu vrchovit,
rozloha vrchovit
fen (A: fen; N: Flachmoor, Niedermoor; R: nizinnoe bolo-
to) minerotrofn raelinit, vznikajc pod vlivem pod-
zemn vody (viz slatina v irm smyslu). V pedologick
terminologii skupina pslunch pdnch typ (viz Ca-
rex-fen, Hypnum-fen)
flark (ze vdtiny; A: flark, long wet hollow; N: Flark;
R: moaina tipa flark) dlouze prothl zamoken do-
linka mezi vyvenmi hrzkami (strings) borelnch
raelini typu aapa, mn asto uvno v souvislosti
s borelnmi excentrickmi a koncentrickmi vrcho-
viti.
geogenn raelinit minerogenn raelinit, jeho
vznik byl podmnn podzemn a/nebo povrchovou vodou
geotrofn raelinit viz minerotrofn raelinit; geo-
genn raelinit sycen podzemnmi a povrchovmi
vodami
gyttja (A: gyttja; N: Gyttja, Mudde; R: gittija, sapropel)
nezpevnn sladkovodn jezern sediment vtinou aso-
vho pvodu
heleokren plon vstup (prsak) pramene na svahu
hranice podzemn minerln vody (A: mineral soil water
limit; N: Mineralbodenwassergrenze; R: granica vod mi-
neralnych pov) hranice, po kterou jsou raelinn stano-
vit ovlivovna podzemn i povrchovou minerln
bohatou vodou, souasn hranice mezi minerotrofn
a ombrotrofn raelinotvorbou
hranin horizont (A: recurrence surface; N: Grenz-
horizont; R: pograninyj gorizont) hranice oddlujc ve
vrchovitnch profilech silnji rozloenou raelinu (Schwarz-
torf) od mlo rozloen raeliny (Weisstorf). Novji
oznaovn jako SWK (Schwarz-Weiss-Kontakt). Klasic-
km mstem vskytu je sz. Nmecko.
hrzka (A: string, long low ridge; N: Strang; R: grjad)
dlouze prothl, vrstevnicov situovan kopeek na rae-
linitch typu aapa s ombrotrofn vegetac, oddlujc
sneniny (flarks). Uvno i v souvislosti s povrchovmi
strukturami koncentrickch a excentrickch vrchovi.
huminozita viz stupe rozloen
humolit viz raelina
hydromorfn pdy pdy vznikajc pod vlivem pod-
zemn vody (nap. glej, anmoor, slatinn raelina (fen)
a vrchovitn raelina (moss)
Hypnum-fen (A: brown moss fen; N: Braunmoor; R: gip-
novoe boloto) minerotrofn raelinit se slatinnou
vegetac s pevahou mech . Bryales (zejmna eledi
Amblystegiaceae); ppadn v pedologick terminologii
pslun pdn typ
infraakvatick raelinit raelinit, kter se vytv-
ej pod vodn hladinou
jezern kda sladkovodn nezpevnn vpnit sedi-
ment vytvejc se v kalcitrofnch jezernch vodch vli-
vem asimilujcch vodnch rostlin
jl (A: clay; N: Ton; R: glina) nezpevnn, plastick,
asto jezern minerogenn jemnozrnn sedimenty. Jsou-li
vpnit, hovome o slnech.
kalcitrofn prosted obsahujc vpnk; vegetace vya-
dujc ovlivnn vpnitm prostedm
kalcifiln vpnomiln, vpnk vyhledvajc (rostlinn
druh, rostlinn spoleenstvo)
kalcifobn vpnosten, vpnku se vyhbajc (rostlin-
n druh, rostlinn spoleenstvo)
kalcitolerantn rostlinn druh nebo spoleenstvo, sn-
ejc prosted s menm obsahem vpnku
karr (A: carr, wooded mire; N: Bruchmoor; R: topjanoj
les) lesn raelinit (nejastji s ol, borovic nebo se
smrkem); v pedologick terminologii pslun pdn typ
katotelm (A: catotelm; N: Katotelm; R: inertnyj sloj)
spodn st raelinnho loiska s odumelm fosilizova-
nm raelinnm sedimentem, vtinou mlo propustnm
pro vodu
kermi (finsky; A: kermi, hummock bank; N: Kermi;
R: kermi, grjad) prothl vyveniny na severskch kon-
centrickch i excentrickch vrchovitch
koncentrick vrchovit vrchovit, kter m povrcho-
v struktury hrzek a prothlch snenin soustedn
vrstevnicov uspodny kolem centrln nejvy sti
loiska
kontinentln vrchovit viz lesn vrchovit
kopeek (bult; A: hummock; N: Bult; R: bugor, koka)
men vyvenina, zeteln vyzdvien nad okoln rove
raelinit, tvoen hlavn kyselomilnmi a relativn su-
cho snejcmi raelinky a keky.
lagg (ze vdtiny; A: lagg, bog margin; N: Lagg; R: lagg,
krajevaja top verchovogo bolota; zdka se pouvaj
esk ekvivalenty okolek nebo dvorec) zamoken zna
po obvodu vrchovit s minerotrofn vegetac, kde se
dostvaj do kontaktu vody z vrchovit a okoln
podzemn i povrchov vody
lawn (anglick vraz; N: Rasen; R: gazon, dern, dernina)
morfologicky nelenn povrch raelinit, prostor mezi
kopeky a dolky
lesn vrchovit (A: continental pine bogs; N: Waldhoch-
moore; R: sosnovye vysokie bolota) vrchovit s boro-
vic lesn (Pinus sylvestris) hemiboreln a tempertn
zny vchodn Evropy
limnick sedimenty jezern usazeniny (gyttja, jl, silt)
limnogenn raelinit raelinit, kter vznikaj za-
zemovnm jezer
Raelinisk Slovenska
167
luh (N: Au) mstn termn, jm se pro umavsk doln
vrchovit. Nkdy nahrazeno termnem niva.
makroskopick zbytek nerozloen a nefosilizovan
organick objekt v sedimentu (mechy, deva, semena,
krovky brouk, ulity mkk apod.), rozeznateln i bez
pouit siln optiky
mikroskopick zbytek pylov zrno nebo spra, zbytky
as a ivoich, zjistiteln v sedimentu jen za pouit
mikroskopu
mesotrofn (A: mesotrophic; N: mesotroph; R: mezotrof-
nyj) se stednm obsahem ivin
mineralizace raeliny (A: mineralisation; N: Mineralisie-
rung; R: mineralizacija) rozklad raeliny, nastvajc
zejmna pi poklesu hladiny podzemn vody a nslednm
provzdunn; viz t stupe rozloen, huminozita
minerogenn raelinit (A: minerogenous mire; N: mi-
nerogene Moore; R: minerogennoe boloto) raelinit,
jeho vznik byl podmnn minerln bohatou podzemn
nebo povrchovou vodou, viz soligenn raelinit
minerogenn sediment nezpevnn usazeniny minerl-
nho pvodu (jl, silt, psek)
minerotrofn raelinit (A: minerotrophic mire, fen;
N: minerotrophe Moore; R: minerotrofnoe boloto) rae-
linit zsobovan pevn podzemn a povrchovou
vodou, kter pin vtinu minerlnch ltek. Zahrnuje
slatinit v um smyslu a pechodov raelinit.
mlaka lidov nzev oznaujc mokadn louky, bainy
a raelinit (nejastji minerotrofn) v zpadn flyov
sti Karpat (nkter oblasti Moravy, severn Slovensko,
Polsko, Zakarpatsk oblast Ukrajiny)
moiar (mor, moarina, moiarisko, mokrazina) lido-
v nzev oznaujc minerotrofn raelinit v jihoz-
padn sti moravskoslovenskho pomez
mokady (A: wetlands; N: Feuchtgebiete; R: pereuvla-
ennye zony) souborn termn pro vechny ekosystmy,
podmnn nebo ovlivnn nadbytkem vody, m.j. t
raelinit
moss vrchovit (ze vdtiny); v pedologick termino-
logii pdn typ pro raelinkovou vrchovitn raelinu
muda (A: gyttja; N: Mudde; R: gittija, sapropel) orga-
nogenn jezern sediment vtinou asovho pvodu, viz
gyttja
nsla viz anmoor
oceanick vrchovit ploch nebo jen mrn vyklenut
nezalesnn vrchovit v ninch a pahorkatinch ocea-
nickch oblast. Chyb lagg a okrajov stupe.
oligokalcitrofn s vym obsahem vpnku, ale s ma-
lm zastoupenm dalch ivin
oligotrofn (A: oligotrophic; N: oligotroph; R: oligotrof-
nyj) s nzkm obsahem ivin
ombrogenn raelinit (A: ombrogenous bog; N: om-
brogene Hochmoore; R: ombrogennoe boloto) raeli-
nit, jeho vznik, utven a existence je podmnna
srkovou vodou
ombrosoligenn (A: ombrosoligenous mire; N: ombroso-
ligenes Moor; R: ombrosoligennoe boloto) z vvojovho
hlediska se jedn o raelinit s minerotrofn (soligenn)
raelinou ve spodnch starch vrstvch a ombrotrofnmi
vrchovitnmi raelinnmi typy ve vrstvch svrchnch.
Tk se to tm vech vrchovi.
ombrotrofn raelinit (A: ombrotrophic peat-bog;
N: ombrotrophes Hochmoor; R: ombrotrofnoe boloto)
raelinit, jeho vegetace je zsobovan pouze srkovou
vodou (viz vrchovit)
organogenn sedimenty nezpevnn usazeniny organic-
kho pvodu v jezerech, bainch a raelinitch. Maj
vysok obsah spalitelnch organickch ltek. Nejastji
vznikaj z rostlinnch pletiv (raelina) nebo as (gyttja).
palsa (z fintiny; A: palsa, palsa bog; N: Torfhgel, Tor-
fhgelmoor; R: palsa, bugor, bugristoe boloto) subark-
tick typ raelini (severn Skandinvie, severn Rusko,
Kanada, Aljaka), tvoen nkolik metr vysokmi rae-
linnmi kopami s ledovm jdrem. Palsy vynvaj nad
okoln minerotrofn raelinit.
paludifikace (A: paludification; N: Bodenvermoorung;
R: zabolaivanie) proces zvodnn minerlnch pd. Ra-
elinn a vznik raelini je jednou z monch variant
paludifikace.
peloidy (A: peloid; N: Peloid; R: peloid) v literatue jsou
tmto pojmem vtinou mnny organogenn i minero-
genn sedimenty (bahna) vyuvan v lzestv.
pnovec (A: calcareous tufa; N: Kalktuff; R: tuf izvst-
kovyj) zrnit kvartrn vpenec, vznikajc pi asimilaci
rostlin v proudc chladn vod, sycen hydrogenuhlii-
tanem vpenatm (v sedimentech pramenitnch raeli-
ni, ale i v potocch a v pramenitnch strukch). In-
krustuje rostlinn pletiva.
pokryvn raelinit (A: blanket bog; N: terrain-
bedeckendes Moor, Deckenmoor; R: plaevidnyj torfja-
nik) ombrogenn raelinit oceanickch superhumid-
nch oblast, kter kopruje ternn tvary do znanch
sklon. Typick jsou erozn formy.
polygonln raelinit arktick typ raelini, ovliv-
nn kryogennmi solifluknmi pochody v oblastech
vn zmrzl pdy. Typick jsou mnohohelnkov struk-
tury vyvench hrzek.
pramenitn raelina (A: spring fen peat; N: Quell-
moortorf; R: kljuevyj torf) minerotrofn raelina, kte-
r se vytv pod vlivem pramenitn vody. Zpravidla
obsahuje znanou pms minerlnch stic (psek, jl,
sln, pnovec).
pramenitn raelinit (A: spring fen; N: Quellmoor;
R: kljuevoe boloto) nevelk minerotrofn raelinit,
kter se vytvej pod vlivem pramenitn vody a na jejch
vronech. M asto okovit vyklenut tvar s pramenit-
nm okem na vrcholu.
pechodov raelinit (A: transitional mire, transition
Raelinisk Slovenska
168
mire; N: Zwischenmoor, bergangsmoor; R: perechodnoe
boloto) ponkud zastaral termn, zahrnujc ivinami
chud spoleenstva minerotrofnch raelini (slati-
ni), tvoc pechod mezi minerotrofnmi a ombro-
trofnmi raelinnmi typy. Vyznauj se vysokm
zastoupenm raelink.
rand viz stupe
raelina (A: peat; N: Torf; R: torf) organogenn sedi-
ment s vce jak 50 % spalitelnch ltek. Minerotrofnho
pvodu jsou slatinn raeliny, ombrotrofnho pvodu
jsou vrchovitn raeliny. Raeliny lze klasifikovat podle
mnoha hledisek, nap. podle botanickho sloen (raelina
devov, mechov, osticov, suchoprov aj.), podle
st, technickch kriteri, apod.
raelinit (A: mire; N: Moor; R: boloto, torfjanik) mo-
kad produkujc pi raelinotvorb organogenn sedi-
menty (raeliny, humolity); ppadn i odumel loisko
raeliny. Podle vivy (trofie) se dl na minerotrofn
raelinit neboli slatinit (t.j. slatinit v um slova
smyslu a pechodov raelinit) a ombrotrofn rae-
linit (vrchovit a pokryvn raelinit). Podle vzniku
pak analogicky na minerogenn a ombrogenn rae-
linit.
raelinn louka (A: litter meadow, fen meadow;
N: Streuwiese, Moorwiese; R: podstylkovye luga) kose-
n mlk, obvykle mlad raelinit s organogennmi
sedimenty bohatmi na minerln stice nebo s rae-
linnou zeminou. Ve vegetaci je vy zastoupen trav,
ostic a lunch bylin.
raelinn zemina (A: peaty soil; N: Moorerde; R: torfja-
naja zemlja) raelinn pda s mn ne 50 % spalitel-
nch organickch ltek
raelinn tasovisko (A: floating-fen, quagfen, quakmire;
N: Schwingrasen; R: trjasina, zybun) raelinit s vrst-
vou raeliny, plovouc na hladin jezera nebo vrcho-
vitnho jezrka, ppadn na zvodnlch raelinnch
vrstvch
reofiln raelinit raelinit zsobovan mrn prou-
dc podzemn i povrchovou vodou
rimpi (finsky; N: Rimpi; A: rimpi; R: rimpi, moaina)
prothl snenina mezi hrzkami (kermi) na severskch
koncentrickch a excentrickch vrchovitch; nkdy
uvno i v souvislosti s povrchovmi strukturami na
raelinitch typu aapa.
sihla mstn nzev, oznaujc pevn minerotrofn pra-
menitn raelinit v Moravskoslezskch i Slovenskch
Beskydech
silt nezpevnn minerogenn vodn sediment o velikosti
stic mezi jemnm pskem a jlem. asto v pozdnogla-
cilnch vrstvch jezer.
sintr viz pnovec. Poznmka: Termn sintr lze ut i u ne-
vpnitch kemitch sediment podobn struktury jako
pnovec.
sla (N: Filz) mstn termn, jm se na umav oznauj
vrchovit horskch ploin. Nezamuj se slatinou, sla-
tinitm.
slatina (A: fen peat; N: Flachmoortorf, Niedermoortorf;
R: nizinnyj torf) minerotrofn raelina, vytven pod
vlivem podzemn nebo povrchov vody. U ns se tento
pojem pouv hlavn v um smyslu, kdy termn ozna-
uje raelinu velmi bohatou minerly (zejmna vpnkem
a hokem).
slatinn raelina viz slatina
slatinn raelinit viz minerotrofn raelinit
slatinit minerotrofn raelinit vznikl v prosted
s rozhodujcm vlivem podzemn a/nebo povrchov vody.
U ns se termn slatinit (ppadn slatinn raelinit)
pouv astji v um smyslu, kdy zahrnuje minerln
(zejmna vpnkem) velmi bohat zsoben raelinit
s vegetac bohatou na hnd mechy eledi Amblyste-
giaceae, s absenc raelink (A: fen, brown moss fen;
N: Flachmoor, Niedermoor, Braunmoor; R: nizinnoe bo-
loto, gipnovoe boloto). V irm slova smyslu a v souladu
s definic vak mezi slatinit pat i tzv. meso- a oligo-
trofn pechodov raelinit s malm zastoupenm
hndch mech a s bohatm vskytem raelink.
sln (A: marl; N: Mergel; R: mergel) sladkovodn ne-
zpevnn siln vpnit sediment s vysokm podlem
jlovitch stic
smen raelinit (A: mixed mires; N: Mischmoore;
R: grjadovo-moainnoe boloto) raelinit s prvky mi-
nerotrofnch i ombrotrofnch raelini, s vraznmi po-
vrchovmi strukturami, nap. aapa a palsa komplexy
soligenn raelinit (A: soligenous mire; N: soligenes
Moor; R: soligennoe boloto) raelinit, jeho vznik byl
podmnn podzemn mrn proudc vodou
string anglick termn pro hrzky
stupe (rand; A: marginal slope; N: Randgehnge; R: kra-
jevoj sklon verchovogo bolota) svah mezi okrajem
vrchovit (lagg) a jeho vrcholovou ploinou (expanse)
stupe rozloen (t huminozita; A: degree of humifi-
cation; N: Humifizierungsgrad; R: stpe razloenia)
v nejastji uvan desetilenn stupnici oznauje stav
dekompozice pirozen raeliny od nerozloenho erstv
odumelho a nepromnnho rostlinnho materilu (H 1)
a ke zcela rozloenm a mineralizovanm raelinm (H 10).
subhydrick pdy nezpevnn pdy (sedimenty), vzni-
kajc trvale pod vodn hladinou (viz alm, sln, jezern
kda, gyttja, dy).
subkontinentln vrchovit (A: subcontinental pine
bogs; N: subkontinentale Hochmoore, Pseudohochmoore;
R: subkontinentalnye sosnovye bolota) stedoevropsk
lesn, mlo vypukl vrchovit s endemitn borovic blat-
kou (Pinus rotundata) v kolinnm a submontnnm stupni.
supraakvatick raelinit raelinit, kter se tvo
nad hladinou podzemn nebo povrchov vody, nap. vr-
chovit
SWK (z nmeckho Schwarz-Weiss-Kontakt) viz hra-
nin horizont
lenk viz dolek (z nmeckho Schlenke)
Raelinisk Slovenska
169
r mstn nzev, jm se na jihozpadnm Slovensku
oznauj raelinn oliny
terestrializace viz zazemovn
topogenn raelinit (A: topogenous mire; N: topogenes
Moor; R: topogennoe boloto) raelinit, jeho vznik
byl podmnn vodou vcemn stagnujc v ternnch
depresch nebo raelinit, kter vznik zazemnnm jezer
travertin (A: travertine; N: Travertin; R: travertin)
zpevnn kvartrn sediment, vznikl na pramenech asto
teplch minerlnch vod s vysokm obsahem vpnku.
V geologick terminologii odpovd pojmu pramenit.
vrchovit (A: raised bog, domed bog; N: Hochmoor;
R: vysokoe boloto) ombrotrofn raelinit sycen zce-
la nebo pevn srkovou vodou. Povrch vrchovit
bv vyven nad okol s minerlnmi pdami nebo
minerotrofnmi raeliniti. Jedinm zdrojem vivy rost-
lin je atmosfrick depozice. Klasifikace vrchovi je
zaloena na hlediscch regionlnch (vrchovit ocea-
nick, kontinentln, stedoevropsk horsk), morfolo-
gickch (excentrick, koncentrick, ploch, sedlov,
doln apod.), vegetanch (lesn, bezles, kekov,
apod.), vvojovch, aj.
vrchovitn nlet (N: Hochmooranflug; A: ; R: )
vrazn bulty acidofilnch a sucho snejcch vrcho-
vitnch rostlin (nejastji Sphagnum fuscum a kek),
objevujc se v komplexech kalcitrofnch slatinnch
raelini
vrchovitn raelina (A: raised bog peat; N: Hochmoor-
torf; R: verchovoj torf) raelina ombrotrofnho pvodu
(nap. raelina suchoprov, raelinkov apod.), vznika-
jc z vrchovitn vegetace.
zazemovn (A: infilling; N: Verlandung; R: zarastanie)
proces, vedouc k vyplen vodn ndre a jej pemn
v bainu a raelinit
ompy mstn termn, kter v nkterch oblastech na
stednm Slovensku oznauje raelinit

Nmeck terminologie
Au mstn termn, viz luh
Blnke; t Kolk raelinn jezrko
Bodenvermoorung viz paludifikace
Braunmoor minerotrofn raelinit s pevahou mech
eledi Amblystegiaceae, viz slatinit, Hypnum-fen
Bruchmoor viz karr
Deckenmoor; t terrainbedeckendes Moor viz pokryv-
n raelinit
Feuchtgebiete viz mokady
Filz mstn termn, viz sla
Flachmoor, t Niedermoor viz slatina, slatinit, fen
Grenzhorizont viz hranin horizont
Gyttja viz gyttja
Hochmoor viz vrchovit
Hochmooranflug viz vrchovitn nlet
Hochmoorblnke jezrko na vrchoviti
Humifizierungsgrad viz stupe rozloen
Kalktuff viz pnovec
Kolk; t Blnke jezrko na raeliniti
Mergel viz sln
Mineralbodenwassergrenze viz hranice podzemn mi-
nerln vody
Mineralisierung viz mineralizace
minerogene Moore viz minerogenn raelinit
minerotrophe Moore viz minerotrofn raelinit
Mischmoore viz smen raelinit
Moor viz raelinit
Moorerde viz raelinn zemina
Moorwiese, t Streuwiese viz raelinn louka
Mudde viz mudde
Niedermoor, t Flachmoor viz slatina
ombrogene Hochmoore viz ombrogenn raelinit
ombrosoligenes Moor viz ombrosoligenn raelinit
ombrotrophes Hochmoor viz ombrotrofn raelinit
Pseudohochmoore, t subkontinentale Hochmoore
viz subkontinentln vrchovit
Quellmoor viz pramenitn raelinit
Randgehnge viz stupe
Rasen viz lawn
Schlenke viz dolek
Schwarztorf siln rozloen raelina
Schwarz-Weiss-Kontakt viz hranin horizont
Schwingrasen viz raelinn tasovisko
soligenes Moor viz soligenn raelinit
Streuwiese, t Moorwiese viz raelinn louka
subkontinentale Hochmoore, t Pseudohochmoore viz
subkontinentln vrchovit
Sumpf viz baina
SWK viz Schwarz-Weiss-Kontakt
terrainbedeckendes Moor; t Deckenmoor viz po-
kryvn raelinit
Ton viz jl
Raelinisk Slovenska
170
topogenes Moor viz topogenn raelinit
Torf viz raelina
Torfziegel viz borka
Travertin viz travertin
bergangsmoor; t Zwischenmoor viz pechodov ra-
elinit
Verlandung viz zazemovn
Waldhochmoore viz lesn vrchovit
Weissmoor raelinit (ombrotrofn i minerotrofn)
s dominujcmi raelinky (srovnej s pojmem Braunmoor)
Weisstorf slab rozloen raelina (srovnej s pojmem
Schwarztorf)
Zwischenmoor; t bergangsmoor viz pechodov ra-
elinit

Anglick terminologie
black peat siln rozloen raelina
blanket bog viz pokryvn raelinit
bog termn bog je v odborn literatue pouvn ve spo-
jitosti s ombrotrofnmi typy raelini (viz raised bog,
domed bog, blanket bog, ombrotrophic peat-bog)
bog margin viz lagg
brown moss fen minerotrofn raelinit s pevahou me-
ch eledi Amblystegiaceae, viz slatinit, Hypnum-fen
carr; t wooded mire viz karr
catotelm viz katotelm
clay viz jl
continental pine bogs viz lesn vrchovit
degree of humification viz stupe rozloen
domed bog; t raised bog viz vrchovit
expanse ploina na vrcholu vrchovit, rozloha vrcho-
vit
extend viz expanse
extremely rich fen minerotrofn raelinn typy, velmi
bohat vpnkem
fen minerotrofn raelina nebo vegetace, vznikajc pod
vlivem podzemn vody (viz slatina)
fen meadow; t litter meadow viz raelinn louka
floating-fen viz raelinitn tasovisko
gyttja viz gyttja
hollow viz dolek, lenk
hummock viz kopeek, bult
hummock bank viz kermi
infilling viz zazemovn
lawn morfologicky nelenn povrch raelinit, prostor
mezi kopeky a dolky
litter meadow, t fen meadow viz raelinn louka
marginal slope viz stupe
marl viz sln
marsh; t swamp viz baina
mineral soil water limit viz hranice podzemn minerl-
n vody
mineralisation viz mineralizace
minerogenous mire viz minerogenn raelinit
minerotrophic mire viz minerotrofn raelinit
mire viz raelinit
mixed mire viz smen raelinit
moor dve uvan a mstn termn pro anglick ve-
sovit i raelinit, ppadn pro jejich komplexy (moor-
land), viz nap. ve spojen Daetmoor, Yorkshire Moors,
aj.
moss mech; rovn pdn typ pro vrchovitn raelinu
(viz vdsk termn moss)
ombrogenous bog viz ombrogenn raelinit
ombrosoligenous mire viz ombrosoligenn raelinit
ombrotrophic peat-bog viz ombrotrofn raelinit
paludification viz paludifikace
peat viz raelina
peat block viz borka
peat sod viz borka
peaty soil viz raelinn zemina
pool jezrko, na raeliniti raelinn jezrko (bog pool),
na vrchoviti vrchovitn jezrko (raised bog pool)
poor fen ivinami chud minerotrofn raelinit s pe-
vahou raelink
quagfen, quakmire viz raelinn tasovisko
raised bog, t domed bog viz vrchovit
recurrence surface viz hranin horizont
rich fen ivinami bohat minerotrofn raelinit, viz
slatinit
soligenous mire viz soligenn raelinit
spring fen viz pramenitn raelinit
subcontinental pine bogs viz subkontinentln vrcho-
vit
swamp; t marsh viz baina
Raelinisk Slovenska
171
topogenous mire viz topogenn raelinit
transition(al) fen minerotrofn raelinit stedn zso-
ben ivinami, pechodn typ mezi oligotrofnmi a eutrof-
nmi raeliniti (cf. pechodov raelinit)
travertine viz travertin
tufa ve spojen calcareous tufa zna pnovec
wetlands viz mokady
white peat slab rozloen raelina
wooded mire - viz karr

Rusk terminologie
aktivnyj sloj viz akrotelm
boloto; t torfjanik viz raelinit
bolotnoe ozerko raelinitn jezrko
bugor viz palsa; t kopeek
bugristoe boloto viz palsa
dern, dernina; t gazon viz lawn
di viz dy
gazon; t dern, dernina viz lawn
gipnovoe boloto; t nizinnoe boloto viz Hypnum-fen,
slatina
glina viz jl
granica vod mineralnych pov viz hranice podzemn
minerln vody
grjad viz kopeek, kermi, string
grjadovo-moainnoe boloto viz smen raelinit
gittija; t sapropel viz gyttja
inertnyj sloj viz katotelm
kljuevoe boloto viz pramenitn raelinit
koka; t bugor viz kopeek
krajevoj sklon verchovogo bolota viz stupe
mergel viz sln
mineralizacija viz mineralizace
minerogennoe boloto viz minerogenn raelinit
minerotrofnoe boloto viz minerotrofn raelinit
moaina viz dolek
nizinnoe boloto; t gipnovoe boloto viz slatinit
nizinnyj torf viz slatina
ombrogennoe boloto viz ombrogenn raelinit
perechodnoe boloto viz pechodov raelinit
pereuvlaennye zony viz mokady
plaevidnyj torfjanik viz pokryvn raelinit
podstylkovye luga viz raelinn louka
pograninyj gorizont viz hranin horizont
sapropel; t gittija viz gyttja
soligennoe boloto viz soligenn raelinit
sosnovye vysokie bolota viz lesn vrchovit
stpe razloenia viz stupe rozloen
subkontinentalnye sosnovye bolota viz subkontinen-
tln vrchovit
topjanoe boloto viz baina
topjanoj les viz karr
topogennoe boloto viz topogenn raelinit
torf viz raelina
torfjanaja zemlja viz raelinn zemina
torfjanik raelinit, pp. raelinn loisko
torfjannoe boloto raelinit, pp. raelinn loisko
torfjanoj kirpi viz borka
travertin viz travertin
trjasina viz raelinn tasovisko
tuf izvstkovyj viz pnovec
verchovoj torf vrchovitn raelina
vysokoe boloto viz vrchovit
zabolaivanie viz paludifikace
zarastanie viz zazemovn
zybun viz raelinn tasovisko



Podkovn
Slovnk byl vypracovn za podpory GAR (slo grantu 206/99/1240) a Vzkumnho zmru MMT . J07/98:
143100010.
Raelinisk Slovenska
172
Literatura
Bick, W., Robertson, A., Schneider, R., Schneider, S. & Ilnicki P. 1976. Fachwrterbuch Moor und Torf, Deutsch-
Polnisch-Englisch-Russisch. Warszava, 176 p.
Dohnal, Z. (ed.) 1965. eskoslovensk raelinit a slatinit. Praha, 332 p.
Gore, A.J.P. (ed.) 1983. Mires: swamp, bog, fen and moor. Ecosystems of the world. Amsterdam, 4A: 1-440,
Gttlich, K.H. 1990. Moor- und Torfkunde. 3. ed. Stuttgart, 529 p.
Grebenikov, O.S. 1965. Geobotanieskij slovar russko-anglo-nmecko-francuzskij. Moskva, 228 p.
Lang, G. 1994. Quartre Vegetationsgeschichte Europas. Jena, 462 p.
Overbeck, F. 1975. Botanisch-geologische Moorkunde. Neumnster, 719 p.
Spirhanzl, J. 1951. Raelina, jej vznik, tba a vyuit. Praha, 355 p.
Tjuremnov, S.N. 1976. Torfjanye mstorodenija. 3. ed. Moskva, 487 p.
Zeman, O. & Bene, K. 1985. Anglicko-esk geologick slovnk s rejstkem eskch nzv. Praha, 497 p.


Raelinisk Slovenska
Vpis z databzy raelinsk Slovenska
Spracovatelia databzy: Andrea Vicenkov, PhD., Mgr. Daniel Bal, Mgr. Viera Stanov

V rmci Stredoeurpskeho projektu na ochranu raelinsk sa uskutonilo rchle zhodnotenie vskytu vznamnch
raelinsk z hadiska biodiverzity pomocou dotaznkovho prieskumu medzi pracovnkmi ttnej ochrany prrody a odbor-
nch intitci. Vsledkom je databza, ktor obsahuje 288 lokalt s celkovou rozlohou 2 531 ha. Do vahy sme brali
iba lokality, pri ktorch boli poskytnut kompletn daje. Samozrejme, e raelinsk je na Slovensku viac a jednou
z hlavnch priort by mala by ich inventarizcia a zhodnotenie ich sasnho stavu. Viac informci o niektorch
lokalitch sa nachdza v jednotlivch lnkoch, avak nie vetky lokality uveden v lnkoch sa nachdzaj aj v databze
a naopak. Databza by mala sli ako zklad pri podrobnejej inventarizcii raelinsk v budcnosti.

daje do databzy poskytli:
CHKO Biele Karpaty Mgr. Katarna Devnov
CHKO Horn Orava RNDr. Vladimr Migra, Ing. Rbert Trnka, Mgr. Drahua Pukajov, Daniel Dt
CHKO Kysuce Mgr. Michal Hjek, RNDr. Frantiek Bele
CHKO Latorica Mgr. Ladislav Palko, Mgr. Andrea Ruaninov
CHKO Vihorlat Mgr. Ladislav Palko, Doc. RNDr. Izabela Hberov, CSc.
CHKO Mal Karpaty RNDr. Jn Hrbat
CHKO Poana Ing. Natlia Latinkov, Ing. Richard Hrivnk, RNDr. Albeta Cvachov
CHKO Slovensk kras RNDr. Emlia Karasov, Mgr. Andrea Ruaninov
CHKO Strovsk vrchy Mgr. Jana Smatanov, Mgr. Michal Hjek, Mgr. Petra Hjkov
CHKO tiavnick vrchy Ing. Pavol Polk
CHKO Vek Fatra Ing. Viktria Chilov, Daniel Dt, RNDr. Jn Topercer, CSc., RNDr. Danka Berntov, CSc.
CHKO Vchodn Karpaty Ing. Juraj Platko, RNDr. Ema Gojdiov
CHKO Zhorie Mgr. Martina Kosornov, Mgr. Viera Stanov, RNDr. Eva Kocianov, RNDr. Vlastizdar Vgenknecht
CHKO Cerov vrchovina Ing. Richard Hrivnk
NP Mal Fatra RNDr. Anna Doboov, Daniel Dt, Doc. RNDr. Izabela Hberov, CSc.
NP Poloniny Ing. Miroslav Bura
NP Murnska planina Ing. Draho Blanr, Ing. Richard Hrivnk, RNDr. Albeta Cvachov
NP Slovensk raj Ing. Tom Drail, RNDr. Anna Leskovjansk, Mgr. Andrea Ruaninov, RNDr. Ema Gojdiov
PIENAP Ing. tefan Soava, RNDr. Ema Gojdiov
NAPANT RNDr. Peter Turis, Doc. RNDr. Izabela Hberov, CSc.
TANAP RNDr. Rudolf olts, CSc., Daniel Dt, Doc. RNDr. Izabela Hberov, CSc.
RSOPK Preov RNDr. Ema Gojdiov, Mgr. Andrea Ruaninov
I
D

N

z
o
v

S
p
r

v
c
a

O
P

S
p
r

v
a

K
a
t
a
s
t
r
.

z
e
m
i
e

Kategria
chrnenho
zemia
Celkov
rozloha (ha)
Z toho rozloha
raeliniska (ha)
T
y
p

r
a

e
l
i
n
i
s
k
a

V
e
g
e
t
a

t
y
p

z
v

z

V
e
g
e
t
a

t
y
p

a
s
o
c
i

c
i
a

P
r

r
o
d
n

p
o
d
m
i
e
n
k
y

(
s
t
a
v

o
d
v
o
d
n
e
n

,

v
y

e
n

,

p
r
i
r
o
d
z
e
n

)

V
y
u

v
a
n
i
e


(
m
a
n
a

m
e
n
t
,

o
p
a
t
r
e
n
i
a

n
a

o
c
h
r
a
n
u
)

H
y
d
r
o
l

g
i
a

(
t
y
p
)

p
r
i
e
t
o

,

o
d
t
o
k
o
v

,

s
t
a
g
n
u
j

c
i
,

z

p
l
a
v
o
v

O
h
r
o
z
e
n
i
e

1
S
t
r
o

o
v
s
k

m
o

i
a
r

C
H
K
O

B
i
e
l
e

K
a
r
p
a
t
y

e
r
v
e
n

K
a
m
e

P
P

0
,
7
7

0
,
7
7
s
l
a
t
i
n
n

j
e
l

i
n
a
,

r
a

e
l
i
n
i
s
k
o
v

v
r
b
i
n
a

A
l
n
i
o
n

g
l
u
t
i
n
o
s
a
e
,


S
a
l
i
c
i
o
n

c
i
n
e
r
e
a
e

C
a
r
i
c
i

e
l
o
n
g
a
t
a
e
-
A
l
n
e
t
u
m
,

S
p
h
a
g
n
o
-
S
a
l
i
c
e
t
u
m

c
i
n
e
r
e
a
e

T
h
e
l
y
p
t
e
r
i
d
o
-
S
a
l
i
c
e
t
u
m

c
i
n
e
r
e
a
e

o
d
v
o
d
n
e
n
i
e

p
r
i

b
u
d
o
v
a
n

l
e
s
n
e
j

c
e
s
t
y

o
d
s
t
r

n
e
n
i
e

o
d
p
a
d
u

z

b
y

v

r
o
k
u

1
9
8
9
,

b
e
z

a
l

i
e
h
o

z

s
a
h
u

s
t
a
g
n
u
j

c
i

p
o
t
e
n
c
i

l
n
a

z
m
e
n
a

v
o
d
n

h
o

r
e

i
m
u

v
p
l
y
v
o
m

h
o
l
o
r
u
b
n
e
j

b
y

2

B
r
e
z
o
v
s
k

d
o
l
i
n
a

C
H
K
O

B
i
e
l
e

K
a
r
p
a
t
y

e
r
v
e
n

K
a
m
e

P
P

2
,
4
7

1
,
2
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

E
l
e
o
c
h
a
r
i
t
e
t
u
m

p
a
u
c
i
f
l
o
r
a
e


p
r
i
r
o
d
z
e
n

o
d
s
t
r
a

o
v
a
n
i
e

n

l
e
t
u
,

k
a

r
o
k

s
a

k
o
s

a
s
p
o

a
s

m
o
k
r
a
d

p
r
i
e
t
o

s
u
k
c
e
s
i
a
,

o
d
v
o
d
n
e
n
i
e
,

e
x
p
a
n
z
i
a

S
c
i
r
p
u
s

s
y
l
v
e
s
t
r
i
s
,

C
i
r
s
i
u
m

a
r
v
e
n
s
e

3
K
r
i
v
o
k
l

t
s
k
e

l

k
y

C
H
K
O

B
i
e
l
e

K
a
r
p
a
t
y

K
r
i
v
o
k
l

t

P
P

4
,
3
2

1
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

C
a
r
i
c
i

f
l
a
v
a
e
-
C
r
a
t
o
n
e
u
r
e
t
u
m

f
i
l
i
c
i
n
i


p
r
i
r
o
d
z
e
n

k
o
s

s
a

k
a

d
o
r
o

n
e
,

v

d
y

i
n

p
o
l
o
v
i
c
a

z
e
m
i
a
,

n
i
e
k
e
d
y

l
e
n

t
r
e
t
i
n
a

o
d
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

4
D
o
l
n

B
r
a
n
n

C
H
K
O

B
i
e
l
e

K
a
r
p
a
t
y

H
o
r
n

n
i
e

0
,
4

0
,
2
5
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

V
a
l
e
r
i
a
n
o

s
i
m
p
l
i
c
i
f
o
l
i
a
e
-
C
a
r
i
c
e
t
u
m

f
l
a
v
a
e


p
r
i
r
o
d
z
e
n

k
a

d
o
r
o

k
o
s
e
n
i
e

s
t
a
g
n
u
j

c
i

s
u
k
c
e
s
i
a

5
U

M
i
t
u
c
h
o
v


C
H
K
O

B
i
e
l
e

K
a
r
p
a
t
y

H
o
r
n

0
,
8

0
,
8
s
l
a
t
i
n
a


C
a
l
t
h
i
o
n

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

C
i
r
s
i
e
t
u
m

r
i
v
u
l
a
r
i
s

C
a
r
i
c
i

f
l
a
v
a
e
-
C
r
a
t
o
n
e
u
r
e
t
u
m

f
i
l
i
c
i
n
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

k
o
s
e
n
i
e

r
a
z

z
a

2

r
o
k
y

o
d
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

6
H
o
r
n

v
r
s
k

C
H
K
O

B
i
e
l
e

K
a
r
p
a
t
y

H
o
r
n

a

P
R

1
,
5

1
,
5
s
l
a
t
i
n
a


C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,


a
l
e

d
o
m
i
n
u
j
e

t
r
s

C
a
r
i
c
i

f
l
a
v
a
e
-
C
r
a
t
o
n
e
u
r
e
t
u
m

f
i
l
i
c
i
n
i
?


p
r
i
r
o
d
z
e
n

k
o
s
e
n
i
e

r
a
z

z
a

d
v
a

r
o
k
y
,

a
l
e

a
s

s

p
r
a
m
e
n
i
s
k
o
m

b
y

s
a

m
a
l
a

k
o
s
i

k
a

d
o
r
o

n
e

o
d
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

7
G
r

C
H
K
O

B
i
e
l
e

K
a
r
p
a
t
y

N
o
v

B
o

c
a

P
P

1
6
,
0
1

1
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

C
a
r
i
c
i

f
l
a
v
a
e
-
C
r
a
t
o
n
e
u
r
e
t
u
m

f
i
l
i
c
i
n
i


p
r
i
r
o
d
z
e
n

k
o
s
e
n
i
e

r
a
z

r
o

n
e
,

a
s

o
k
o
l
o

m
o
k
r
a
d

s

C
a
r
e
x

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a

s
a

k
o
s

i

d
v
a
k
r

t

o
d
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

8
B
l
a

e
j
o
v

C
H
K
O

B
i
e
l
e

K
a
r
p
a
t
y

N
o
v

B
o

c
a

P
P

2
,
1
6

0
,
0
2
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

C
a
r
i
c
i

f
l
a
v
a
e
-
C
r
a
t
o
n
e
u
r
e
t
e
m

f
i
l
i
c
i
n
i

o
d
v
o
d

o
v
a
-
c
i
e

j
a
r

e
k
y

k
o
s

s
a

r
a
z

r
o

n
e


o
d
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

9

a
l
o
s
t
i
n

C
H
K
O

B
i
e
l
e

K
a
r
p
a
t
y

C
h
v
o
j
n
i
c
a

P
P

2
,
2

0
,
5
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

C
a
r
i
c
i

f
l
a
v
a
e
-
C
r
a
t
o
n
e
u
r
e
t
u
m

f
i
l
i
c
i
n
i
?

p
r
i
r
o
d
z
e
n

a
s

s
a

k
o
s

r
a
z

r
o

n
e

s
t
a
g
n
u
j

c
i

s
u
k
c
e
s
i
a

1
0

U

i
f
l
o
v

C
H
K
O

B
i
e
l
e

K
a
r
p
a
t
y

C
h
v
o
j
n
i
c
a

P
P

1
,
8
6

0
,
6
s
l
a
t
i
n
a


C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

C
a
r
i
c
i

f
l
a
v
a
e
-
C
r
a
t
o
n
e
u
r
e
t
u
m

f
i
l
i
c
i
n
i
?

p
r
i
r
o
d
z
e
n

k
o
s

s
a

r
a
z

r
o

n
e

o
d
t
o
k
o
v

,

m
a
l

a
s

s
t
a
g
n
u
j

c
i

s
u
k
c
e
s
i
a

1
1
P
o
d

T
l
s
t
o
u

h
o
r
o
u

C
H
K
O

B
i
e
l
e

K
a
r
p
a
t
y

C
h
o
c
h
o
l
n

-
V
e
l

i
c
e

1

0
,
2
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

C
a
r
i
c
i

f
l
a
v
a
e
-
C
r
a
t
o
n
e
u
r
e
t
u
m

f
i
l
i
c
i
n
i


p
r
i
r
o
d
z
e
n

b
e
z

z

s
a
h
u


o
d
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

1
2
P
r
e
p
a
d
l
i
s
k
o

C
H
K
O

B
i
e
l
e

K
a
r
p
a
t
y

K
o
s
t
o
l
n

,

C
h
o
c
h
o
l
n

-
V
e
l

i
c
e

P
R

7
,
8

3
,
5
s
l
a
t
i
n
n

j
e
l

i
n
a

A
l
n
i
o
n

g
l
u
t
i
n
o
s
a
e

C
a
r
i
c
i

e
l
o
n
g
a
t
a
e
-
A
l
n
e
t
u
m


p
r
i
r
o
d
z
e
n

b
e
z

z

s
a
h
u

p
r
i
e
t
o
k
o
v

o
d
v
o
d
n
e
n
i
e

1
3
R
u

n
s
k
e

j
e
l

i
n
y

C
H
K
O

C
e
r
o
v

v
r
c
h
o
v
i
n
a

R
u

i
n

P
R

1
3
,
2

6
s
l
a
t
i
n
n

j
e
l

i
n
a

A
l
n
i
o
n

g
l
u
t
i
n
o
s
a
e

C
a
r
i
c
i

e
l
o
n
g
a
t
a
e
-
A
l
n
e
t
u
m

o
v
p
l
y
v
n
e
n

r
e
g
u
l

c
i
o
u

B
u
d

n
s
k
e
h
o

p
o
t
o
k
a


b
e
z

z

s
a
h
u
,

p
r
i
e
s
e
k
y

e
l
e
k
t
r
i
c
k

h
o

v
e
d
e
n
i
a

s
t
a
g
n
u
j

c
i

a

p
r
i
e
t
o
k
o
v

z
m
e
n
a

v
o
d
n

h
o

r
e

i
m
u

1
4
J
a
s
e
n
i
n
a

(
d
v
e

s
a
m
o
s
t
a
n

p
l
o
c
h
y
)

C
H
K
O

C
e
r
o
v

v
r
c
h
o
v
i
n
a

u
b

k
o
v
o

C
H
A

3
,
2
1

1
s
l
a
t
i
n
a

S
p
h
a
g
n
o

r
e
c
u
r
v
i
-
C
a
r
i
c
i
o
n

c
a
n
e
s
c
e
n
t
i
s
,


C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e

C
a
r
i
c
i

e
c
h
i
n
a
t
a
e
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

r
e
c
u
r
v
i
,


C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

p
r
a
v
i
d
e
l
n

o
d
s
t
r
a

o
v
a
n
i
e

k
r

k
o
v

o
d

r
o
k
u

1
9
9
5


s
t
a
g
n
u
j

c
i

s
u
k
c
e
s
i
a

1
5
N
P
R

K
l
i
n
s
k

r
a

e
l
i
n
i
s
k
o

C
H
K
O

H
o
r
n

O
r
a
v
a

K
l
i
n
,

S
l
a
n
i
c
a

N
P
R


1
5
,
1
v
r
c
h
o
v
i
s
k
o
,

s
l
a
t
i
n
a

S
p
h
a
g
n
i
o
n

m
e
d
i
i
,


S
p
h
a
g
n
o

r
e
c
u
r
v
i
-
C
a
r
i
c
i
o
n

c
a
n
e
s
c
e
n
t
i
s
,


C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e

E
r
i
o
p
h
o
r
o

v
a
g
i
n
a
t
i
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

r
e
c
u
r
v
i
,

A
n
d
r
o
m
e
d
o

p
o
l
i
f
o
l
i
a
e
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

m
a
g
e
l
l
a
n
i
c
i
,


C
a
r
i
c
i

r
o
s
t
r
a
t
a
e
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

a
p
i
c
u
l
a
t
i

o
d
v
o
d
n
e
n

b
e
z

z

s
a
h
u

s
t
a
g
n
u
j

c
i

z
m
e
n
a

v
o
d
n

h
o

r
e

i
m
u
,

s
u
k
c
e
s
i
a
,

z
b
e
r

o
r
i
e
d
o
k

a

b
r
u
s
n

c

1
6
S
o
s
n
i
n
a

C
H
K
O

H
o
r
n

O
r
a
v
a

S
u
c
h

H
o
r
a
,

H
l
a
d
o
v
k
a

N
P
R

1
6
0
,
7
5
1
6
0
,
7
5
v
r
c
h
o
v
i
s
k
o
,

p
r
e
c
h
o
d
n

,

s
l
a
t
i
n
a
,

r
a

e
-
l
i
n
i
s
k
o
v

s
m
r
e

i
n
a

S
p
h
a
g
n
i
o
n

m
e
d
i
i
,


L
e
u
k
o
-
S
c
h
e
u
c
h
z
e
r
i
o
n

p
a
l
u
s
t
r
i
s
,

S
p
h
a
g
n
o

r
e
c
u
r
v
i
-
C
a
r
i
c
i
o
n

c
a
n
e
s
c
e
n
t
i
s
,


E
u
-
V
a
c
c
i
n
i
o
-
P
i
c
e
e
n
i
o
n

E
r
i
o
p
h
o
r
o

v
a
g
i
n
a
t
i
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

r
e
c
u
r
v
i
,

A
n
d
r
o
m
e
d
o

p
o
l
i
f
o
l
i
a
e
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

m
a
g
e
l
l
a
n
i
c
i
,

L
e
d
o
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

m
e
d
i
i

D
r
e
p
a
n
o
c
l
a
d
e
t
u
m

f
l
u
i
t
a
n
t
i
s
-
C
a
r
i
c
e
t
u
m

l
i
m
o
s
a
e
,

C
a
r
i
c
i

r
o
s
t
r
a
t
a
e
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

a
p
i
c
u
l
a
t
i
,

S
p
h
a
g
n
o

p
a
l
u
s
t
r
i
s
-
P
i
c
e
e
t
u
m

i
a
s
t
o

n
e

o
d
v
o
d
n
e
n

b
e
z

z

s
a
h
u

s
t
a
g
n
u
j

c
i
,

o
d
t
o
k
o
v

z
m
e
n
a

v
o
d
n

h
o

r
e

i
m
u
,

b
a

d
r
e
v
a

1
7
T
i
s
o
v
n
i
c
a

C
H
K
O

H
o
r
n

O
r
a
v
a

O
r
a
v
s
k

P
o
l
h
o
r
a

P
R

1
1
,
6
2

1
1
,
6
2
v
r
c
h
o
v
i
s
k
o

s

e
n
k
l

v
a
m
i

s
l
a
t

n
,

r
a

e
l
i
-
n
i
s
k
o
v

s
m
r
e

i
n
a

S
p
h
a
g
n
i
o
n

m
e
d
i
i
,


C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e
,


E
u
-
V
a
c
c
i
n
i
o
-
P
i
c
e
e
n
i
o
n

E
r
i
o
p
h
o
r
o

v
a
g
i
n
a
t
i
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

r
e
c
u
r
v
i
,

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i
,

J
u
n
c
o
-
C
a
r
i
c
e
t
u
m

f
u
s
c
a
e

o
d
v
o
d
n
e
n

,

z
a
l
e
s
n
e
n

b
o
l
i

v
y
b
u
d
o
v
a
n

p
r
e
h
r

d
z
k
y
,

p
r
a
v
a

v
o
d
n

h
o

r
e

i
m
u


o
d
t
o
k
o
v

z
m
e
n
a

v
o
d
n

h
o

r
e

i
m
u
,

s
u
k
c
e
s
i
a

1
8
M

a
n
s
k

l
a

C
H
K
O

H
o
r
n

O
r
a
v
a

M

t
n
e

P
R

1
4
,
1
4

1
4
,
1
4
v
r
c
h
o
v
i
s
k
o
,

s
l
a
t
i
n
a

S
p
h
a
g
n
i
o
n

m
e
d
i
i
,


C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e
,


C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,


S
p
h
a
g
n
o

w
a
r
n
s
t
o
r
f
i
i
-
T
o
m
e
n
t
h
y
p
n
i
o
n
,


S
p
h
a
g
n
o

r
e
c
u
r
v
i
-
C
a
r
i
c
i
o
n

c
a
n
e
s
c
e
n
t
i
s

A
n
d
r
o
m
e
d
o

p
o
l
i
f
o
l
i
a
e
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

m
a
g
e
l
l
a
n
i
c
i
,

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i
,


V
a
l
e
r
i
a
n
o

s
i
m
p
l
i
c
i
f
o
l
i
a
e
-
C
a
r
i
c
e
t
u
m

f
l
a
v
a
e
,

C
a
r
i
c
i

r
o
s
t
r
a
t
a
e
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

a
p
i
c
u
l
a
t
i
,

J
u
n
c
o

f
i
l
i
f
o
r
m
i
s
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

r
e
c
u
r
v
i



o
d
v
o
d
n
e
n

p
r
a
v
a

v
o
d
n

h
o

r
e

i
m
u
,

a
s

p
r
a
v
i
d
e
l
n
e

k
o
s
i

,

o
d
s
t
r
a

o
v
a
n
i
e

d
r
e
v

n

o
d
t
o
k
o
v

z
m
e
n
a

v
o
d
n

h
o

r
e

i
m
u
,

s
u
k
c
e
s
i
a

1
9
S
p

l
e
n

g
r

n
i
k

C
H
K
O

H
o
r
n

O
r
a
v
a

M

t
n
e

N
P
R

5
4
,
7
8

5
4
,
7
8
v
r
c
h
o
v
i
s
k
o
,

s
l
a
t
i
n
a

S
p
h
a
g
n
i
o
n

m
e
d
i
i
,


C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e
,


C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,


S
p
h
a
g
n
o

r
e
c
u
r
v
i
-
C
a
r
i
c
i
o
n

c
a
n
e
s
c
e
n
t
i
s

E
r
i
o
p
h
o
r
o

v
a
g
i
n
a
t
i
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

r
e
c
u
r
v
i
,

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i
,

V
a
l
e
r
i
a
n
o

s
i
m
p
l
i
c
i
f
o
l
i
a
e
-
C
a
r
i
c
e
t
u
m

f
l
a
v
a
e
,

C
a
r
i
c
i

r
o
s
t
r
a
t
a
e
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

a
p
i
c
u
l
a
t
i

o
d
v
o
d
n
e
n

b
o
l
i

v
y
b
u
d
o
v
a
n

p
r
e
h
r

d
z
k
y
,

p
r
a
v
a

v
o
d
n

h
o

r
e

i
m
u

s
t
a
g
n
u
j

c
i
,

o
d
t
o
k
o
v

z
m
e
n
a

v
o
d
n

h
o

r
e

i
m
u

2
0
B
e

a
d
o
v
s
k

r
a

e
l
i
n
i
s
k
o

C
H
K
O

H
o
r
n

O
r
a
v
a

B
e

a
d
o
v
o
,

B
r
e
z
a

P
R

1
0
,
9
8

1
0
,
9
8
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

l
a
s
i
o
c
a
r
p
a
e
,


S
p
h
a
g
n
o

w
a
r
n
s
t
o
r
f
i
a
n
i
-
T
o
m
e
n
t
h
y
p
n
i
o
n
,


C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e

D
r
e
p
a
n
o
c
l
a
d
o

r
e
v
o
l
v
e
n
t
i
s
-
C
a
r
i
c
e
t
u
m

l
a
s
i
o
c
a
r
p
a
e
,


A
m
b
l
y
s
t
e
g
i
o

s
c
o
r
p
i
o
i
d
e
s
-
C
a
r
i
c
e
t
u
m

c
h
o
r
d
o
r
r
h
i
z
a
e
,

S
p
h
a
g
n
o
-
C
a
r
i
c
e
t
u
m

a
p
p
r
o
p
i
n
q
u
a
t
a
e
,

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i

o
d
v
o
d
n
e
n

v

m
i
n
u
l
o
s
t
i

k
o
s
e
n

,


o
d
s
t
r
a

o
v
a
n
i
e

n

l
e
t
o
v

c
h

d
r
e
v

n

s
t
a
g
n
u
j

c
i

z
m
e
n
a

v
o
d
n

h
o

r
e

i
m
u
,

s
u
k
c
e
s
i
a

2
1
R
u
d
n

C
H
K
O

H
o
r
n

O
r
a
v
a

S
u
c
h

H
o
r
a


P
R

1
,
9
5

1
,
9
5
v
r
c
h
o
v
i
s
k
o
,

p
r
e
c
h
o
d
n

,

s
l
a
t
i
n
a

S
p
h
a
g
n
i
o
n

m
e
d
i
i
,


O
x
y
c
o
c
c
o
-
E
r
i
c
i
o
n
,

R
h
y
n
c
h
o
s
p
o
r
i
o
n

a
l
b
a
e
,


S
p
h
a
g
n
o

r
e
c
u
r
v
i
-
C
a
r
i
c
i
o
n

c
a
n
e
s
c
e
n
t
i
s

A
n
d
r
o
m
e
d
o

p
o
l
i
f
o
l
i
a
e
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

m
a
g
e
l
l
a
n
i
c
i
,

E
r
i
o
p
h
o
r
o

v
a
g
i
n
a
t
i
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

r
e
c
u
r
v
i
,

L
e
d
o
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

m
e
d
i
i
,

S
p
h
a
g
n
o
-
R
h
y
n
c
h
o
s
p
o
r
e
t
u
m
,

C
a
r
i
c
i

r
o
s
t
r
a
t
a
e
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

a
p
i
c
u
l
a
t
i

o
d
v
o
d
n
e
n

,

b
l

z
k
o

j
e

o
b
n

p
l
o
c
h
a

p
r
a
v
a

v
o
d
n

h
o

r
e

i
m
u
,

o
d
s
t
r
a

o
v
a
n
i
e

n

l
e
t
o
v

c
h

d
r
e
v

n

o
d
t
o
k
o
v

z
m
e
n
a

v
o
d
n

h
o

r
e

i
m
u
,

b
a

r
a

e
l
i
n
y
,

s
u
k
c
e
s
i
a


I
D

N

z
o
v

S
p
r

v
c
a

O
P

S
p
r

v
a

K
a
t
a
s
t
r
.

z
e
m
i
e

Kategria
chrnenho
zemia
Celkov
rozloha (ha)
Z toho rozloha
raeliniska (ha)
T
y
p

r
a

e
l
i
n
i
s
k
a

V
e
g
e
t
a

t
y
p

z
v

z

V
e
g
e
t
a

t
y
p

a
s
o
c
i

c
i
a

P
r

r
o
d
n

p
o
d
m
i
e
n
k
y

(
s
t
a
v

o
d
v
o
d
n
e
n

,

v
y

e
n

,

p
r
i
r
o
d
z
e
n

)

V
y
u

v
a
n
i
e


(
m
a
n
a

m
e
n
t
,

o
p
a
t
r
e
n
i
a

n
a

o
c
h
r
a
n
u
)

H
y
d
r
o
l

g
i
a

(
t
y
p
)

p
r
i
e
t
o

,

o
d
t
o
k
o
v

,

s
t
a
g
n
u
j

c
i
,

z

p
l
a
v
o
v

O
h
r
o
z
e
n
i
e

2
2
S
u
r
d

k
y


C
H
K
O

H
o
r
n

O
r
a
v
a

T
r
s
t
e
n

v
r
h

2
,
3
1

2
,
0
3
v
r
c
h
o
v
i
s
k
o
,

s
l
a
t
i
n
a
,

r
a

e
-
l
i
n
i
s
k
o
v

s
m
r
e

i
n
a

S
p
h
a
g
n
i
o
n

m
e
d
i
i
,

C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e
,

S
p
h
a
g
n
o

r
e
c
u
r
v
i
-
C
a
r
i
c
e
t
u
m

c
a
n
e
s
c
e
n
t
i
s
,


E
u
-
V
a
c
c
i
n
i
o
-
P
i
c
e
e
n
i
o
n


E
r
i
o
p
h
o
r
o

v
a
g
i
n
a
t
i
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

r
e
c
u
r
v
i
,

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i
,

C
a
r
i
c
i

r
o
s
t
r
a
t
a
e
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

a
p
i
c
u
l
a
t
i

i
a
s
t
o

n
e

o
d
v
o
d
n
e
n

p
r
a
v
a

v
o
d
n

h
o

r
e

i
m
u

o
d
t
o
k
o
v

z
m
e
n
a

v
o
d
n

h
o

r
e

i
m
u
,

b
a

d
r
e
v
a

2
3
H
r
a
n
i

K
r
i
v

C
H
K
O

H
o
r
n

O
r
a
v
a

T
r
s
t
e
n

v
r
h

2
4

1
7
,
5
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e
,


C
a
r
i
c
i
o
n

l
a
s
i
o
c
a
r
p
a
e
,


S
p
h
a
g
n
o

w
a
r
n
s
t
o
r
f
i
a
n
i
-
T
o
m
e
n
t
h
y
p
n
i
o
n
,

S
p
h
a
g
n
o

r
e
c
u
r
v
i
-
C
a
r
i
c
i
o
n

c
a
n
e
s
c
e
n
t
i
s


C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i
,

V
a
l
e
r
i
a
n
o

s
i
m
p
l
i
c
i
f
o
l
i
a
e
-
C
a
r
i
c
e
t
u
m

f
l
a
v
a
e
,

S
p
h
a
g
n
o
-
E
r
i
o
p
h
o
r
e
t
u
m

l
a
t
i
f
o
l
i
i
,

S
p
h
a
g
n
o
-
C
a
r
i
c
e
t
u
m

a
p
p
r
o
p
i
n
q
u
a
t
a
e

i
a
s
t
o

n
e

o
d
v
o
d
n
e
n

o
d
s
t
r
a

o
v
a
n
i
e

n

l
e
t
o
v

c
h

d
r
e
v

n


s
t
a
g
n
u
j

c
i

z
m
e
n
a

v
o
d
n

h
o

r
e

i
m
u
,

s
u
k
c
e
s
i
a

2
4
P
o
l
h
o
r
s
k

l
a


C
H
K
O

H
o
r
n

O
r
a
v
a

O
r
a
v
s
k

P
o
l
h
o
r
a

n

v
r
h

2
,
5

2
,
5
v
r
c
h
o
v
i
s
k
o
,

s
l
a
t
i
n
a

S
p
h
a
g
n
i
o
n

m
e
d
i
i
,


C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e
,


C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

E
r
i
o
p
h
o
r
o

v
a
g
i
n
a
t
i
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

r
e
c
u
r
v
i
,

A
n
d
r
o
m
e
d
o

p
o
l
i
f
o
l
i
a
e
-

S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

m
a
g
e
l
l
a
n
i
c
i
,

V
a
l
e
r
i
a
n
o

s
i
m
p
l
i
c
i
f
o
l
i
a
e
-
C
a
r
i
c
e
t
u
m

f
l
a
v
a
e

i
a
s
t
o

n
e

o
d
v
o
d
n
e
n

p
r
a
v
a

v
o
d
n

h
o

r
e

i
m
u


o
d
t
o
k
o
v

z
m
e
n
a

v
o
d
n

h
o

r
e

i
m
u
,

s
u
k
c
e
s
i
a

2
5
R
a
b

i
c
k

b
o
r
y


C
H
K
O

H
o
r
n

O
r
a
v
a

R
a
b

i
c
e

n

v
r
h

2
0

2
0
v
r
c
h
o
v
i
s
k
o
,

p
r
e
c
h
o
d
n

,

s
l
a
t
i
n
a

S
p
h
a
g
n
i
o
n

m
e
d
i
i
,

R
h
y
n
c
h
o
s
p
o
r
i
o
n

a
l
b
a
e
,


C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e
,


S
p
h
a
g
n
o

r
e
c
u
r
v
i
-
C
a
r
i
c
i
o
n

c
a
n
e
s
c
e
n
t
i
s

E
r
i
o
p
h
o
r
o

v
a
g
i
n
a
t
i
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

r
e
c
u
r
v
i
,

s
p
o
l
.

s

L
y
c
o
p
o
d
i
e
l
l
a

i
n
u
n
d
a
t
a
,

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i
,

J
u
n
c
o

f
i
l
i
f
o
r
m
i
s
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

r
e
c
u
r
v
i

o
d
v
o
d
n
e
n

b
e
z

z

s
a
h
u

s
t
a
g
n
u
j

c
i


z
m
e
n
a

v
o
d
n

h
o

r
e

i
m
u
,

s
u
k
c
e
s
i
a

2
6
Z
a

V
a
h
a
n
o
-
v
o
m

C
H
K
O

H
o
r
n

O
r
a
v
a

K
l
i
n
,

N

m
e
s
t
o
v
o

2
,
5
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
e
,

V
a
l
e
r
i
a
n
o

s
i
m
p
l
i
c
i
f
o
l
i
a
e
-
C
a
r
i
c
e
t
u
m

f
l
a
v
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

o
d
s
t
r
a

o
v
a
n
i
e

n

l
e
t
o
v

c
h

d
r
e
v

n

o
d
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

2
7
V
e
s
e
l
o
v
s
k

j
k
y

C
H
K
O

H
o
r
n

O
r
a
v
a

O
r
a
v
s
k

V
e
s
e
l

3
s
l
a
t
i
n
a

S
p
h
a
g
n
o
-
T
o
m
e
n
t
h
y
p
n
i
o
n
,

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,

C
a
r
i
c
i
o
n

l
a
s
i
o
c
a
r
p
a
e

S
p
h
a
g
n
o
-
C
a
r
i
c
e
t
u
m

a
p
p
r
o
p
i
n
q
u
a
t
a
e
,

C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

o
d
v
o
d
n
e
n

k
o
s
i

,

n
e
z
a
l
e
s

o
v
a

o
d
t
o
k
o
v

z
m
e
n
a

v
o
d
n

h
o

r
e

i
m
u
,

s
u
k
c
e
s
i
a

2
8
R
a
n
d
o
v
a

P
o

a
n
a

C
H
K
O

H
o
r
n

O
r
a
v
a

O
r
a
v
s
k

V
e
s
e
l

,

M

t
n
e

4
v
r
c
h
o
v
i
s
k
o
,

s
l
a
t
i
n
a

S
p
h
a
g
n
i
o
n

m
e
d
i
i
,


C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e
,


C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,


S
p
h
a
g
n
o
-
T
o
m
e
n
t
h
y
p
n
i
o
n

E
r
i
o
p
h
o
r
o

v
a
g
i
n
a
t
i
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

r
e
c
u
r
v
i
,

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i
,

V
a
l
e
r
i
a
n
o

s
i
m
p
l
i
c
i
f
o
l
i
a
e
-
C
a
r
i
c
e
t
u
m

f
l
a
v
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

n
e
z
a
l
e
s

o
v
a

,

o
d
s
t
r
a

o
v
a
n
i
e

n

l
e
t
u

o
d
t
o
k
o
v

,

s
t
a
g
n
u
j

c
i

z
m
e
n
a

v
o
d
n

h
o

r
e

i
m
u
,

s
u
k
c
e
s
i
a

2
9
S
l
a
n

v
o
d
a

C
H
K
O

H
o
r
n

O
r
a
v
a

O
r
a
v
s
k

P
o
l
h
o
r
a

1
0
v
r
c
h
o
v
i
s
k
o
,

s
l
a
t
i
n
a

S
p
h
a
g
n
i
o
n

m
e
d
i
i
,

C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e
,

C
a
r
i
c
i
o
n

l
a
s
i
o
c
a
r
p
a
e


E
r
i
o
p
h
o
r
o

v
a
g
i
n
a
t
i
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

r
e
c
u
r
v
i
,

C
a
r
i
c
i

l
i
m
o
s
a
e
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

c
o
n
t
o
r
t
i
,

D
r
e
p
a
n
o
c
l
a
d
o

r
e
v
o
l
v
e
n
t
i
s
-
C
a
r
i
c
e
t
u
m

l
a
s
i
o
c
a
r
p
a
e

i
a
s
t
o

n
e

o
d
v
o
d
n
e
n

o
d
s
t
r
a

o
v
a
n
i
e

n

l
e
t
u

o
d
t
o
k
o
v

,

s
t
a
g
n
u
j

c
i

z
m
e
n
a

v
o
d
n

h
o

r
e

i
m
u
,

s
u
k
c
e
s
i
a

3
0
R
a

e
l
i
n
i
s
k

n
a

a
l

v
i
u

Z

h
o
r
a
n
k
y

C
H
K
O

H
o
r
n

O
r
a
v
a

R
a
b

i
c
e

0
,
4
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e
,


C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i
,

V
a
l
e
r
i
a
n
o

s
i
m
p
l
i
c
i
f
o
l
i
a
e
-
C
a
r
i
c
e
t
u
m

f
l
a
v
a
e

i
a
s
t
o

n
e

o
d
v
o
d
n
e
n

n
e
z
a
l
e
s

o
v
a

,

o
d
s
t
r
a

o
v
a
n
i
e

n

l
e
t
u
,

k
o
s
i

o
d
t
o
k
o
v

z
m
e
n
a

v
o
d
n

h
o

r
e

i
m
u
,

s
u
k
c
e
s
i
a

3
1
M
e
n
z
d
r
o
v
k
a

C
H
K
O

H
o
r
n

O
r
a
v
a

N
o
v
o

0
,
6
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,

V
a
l
e
r
i
a
n
o

s
i
m
p
l
i
c
i
f
o
l
i
a
e
-
C
a
r
i
c
e
t
u
m

f
l
a
v
a
e

i
a
s
t
o

n
e

o
d
v
o
d
n
e
n

k
o
s
i

o
d
t
o
k
o
v

,

s
t
a
g
n
u
j

c
i

z
m
e
n
a

v
o
d
n

h
o

r
e

i
m
u
,

e
u
t
r
o
f
i
z

c
i
a

3
2
R
a

e
l
i
n
i
s
k

n
a

a
l

v
i
u

M

a
n
k
y

Z
a
k
u
r
c
i
n
k
a

C
H
K
O

H
o
r
n

O
r
a
v
a

K
r
u

e
t
n
i
c
a

3
v
r
c
h
o
v
i
s
k
o
,

s
l
a
t
i
n
a

S
p
h
a
g
n
i
o
n

m
e
d
i
i
,


C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e
,


C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

E
r
i
o
p
h
o
r
o

v
a
g
i
n
a
t
i
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

r
e
c
u
r
v
i
,

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i
,

V
a
l
e
r
i
a
n
o

s
i
m
p
l
i
c
i
f
o
l
i
a
e
-
C
a
r
i
c
e
t
u
m

f
l
a
v
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

k
o
s
i

s
t
a
g
n
u
j

c
i

z
m
e
n
a

v
o
d
n

h
o

r
e

i
m
u
,

s
u
k
c
e
s
i
a

3
3
T
a
n
e

k

C
H
K
O

H
o
r
n

O
r
a
v
a

O
r
a
v
s
k

L
e
s
n

2
,
5
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e
,


C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i
,

V
a
l
e
r
i
a
n
o

s
i
m
p
l
i
c
i
f
o
l
i
a
e
-
C
a
r
i
c
e
t
u
m

f
l
a
v
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

k
o
s
i

o
d
t
o
k
o
v

,

s
t
a
g
n
u
j

c
i

z
m
e
n
a

v
o
d
n

h
o

r
e

i
m
u
,

s
u
k
c
e
s
i
a

3
4
K
a
s

r
n
e

C
H
K
O

H
o
r
n

O
r
a
v
a

O
r
a
v
s
k

P
o
l
h
o
r
a

0
,
8
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e
,


C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i
,

V
a
l
e
r
i
a
n
o

s
i
m
p
l
i
c
i
f
o
l
i
a
e
-
C
a
r
i
c
e
t
u
m

f
l
a
v
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

k
o
s
i

s
t
a
g
n
u
j

c
i

z
m
e
n
a

v
o
d
n

h
o

r
e

i
m
u
,

s
u
k
c
e
s
i
a

3
5

a
b
i
n
e
c

C
H
K
O

H
o
r
n

O
r
a
v
a

R
a
b

1
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e
,


C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i
,

V
a
l
e
r
i
a
n
o

s
i
m
p
l
i
c
i
f
o
l
i
a
e
-
C
a
r
i
c
e
t
u
m

f
l
a
v
a
e

i
a
s
t
o

n
e

o
d
v
o
d
n
e
n

(
p
r
e
p

s
a

)
,

k
o
s
i

s
t
a
g
n
u
j

c
i
,

o
d
t
o
k
o
v

z
m
e
n
a

v
o
d
n

h
o

r
e

i
m
u

3
6
Z
l
a
t
n

C
H
K
O

H
o
r
n

O
r
a
v
a

M

t
n
e

0
,
8
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e
,


C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i
,

V
a
l
e
r
i
a
n
o

s
i
m
p
l
i
c
i
f
o
l
i
a
e
-
C
a
r
i
c
e
t
u
m

f
l
a
v
a
e

i
a
s
t
o

n
e

z
a
l
e
s
n
e
n

b
e
z

z

s
a
h
u

o
d
t
o
k
o
v

z
m
e
n
a

v
o
d
n

h
o

r
e

i
m
u
,

s
u
k
c
e
s
i
a

3
7
A
l

v
i
u
m

P
o
l
h
o
r
a
n
k
y

C
H
K
O

H
o
r
n

O
r
a
v
a

O
r
a
v
s
k

P
o
l
h
o
r
a

1
,
1
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e
,


C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i
,

V
a
l
e
r
i
a
n
o

s
i
m
p
l
i
c
i
f
o
l
i
a
e
-
C
a
r
i
c
e
t
u
m

f
l
a
v
a
e

i
a
s
t
o

n
e


o
d
v
o
d
n
e
n

z
a
c
h
o
v
a

v
o
d
n

r
e

i
m
,

k
o
s
i

o
d
t
o
k
o
v

z
m
e
n
a

v
o
d
n

h
o

r
e

i
m
u

3
8
H
l
a
d
o
v
s
k

b
o
r
y

j
n
i
c
a

C
H
K
O

H
o
r
n

O
r
a
v
a

H
l
a
d
o
v
k
a

0
,
6
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

E
l
e
o
c
h
a
r
i
t
e
t
u
m

p
a
u
c
i
f
l
o
r
a
e
,

C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

b
e
z

z

s
a
h
u

o
d
t
o
k
o
v

z
m
e
n
a

v
o
d
n

h
o

r
e

i
m
u
,

s
u
k
c
e
s
i
a

3
9
P
o

a
n
o
v

K
r
i
v

C
H
K
O

H
o
r
n

O
r
a
v
a

B
o
b
r
o
v

0
,
5
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,


C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,

V
a
l
e
r
i
a
n
o

s
i
m
p
l
i
c
i
f
o
l
i
a
e
-
C
a
r
i
c
e
t
u
m

f
l
a
v
a
e

v
y

e
n

b
e
z

z

s
a
h
u

s
t
a
g
n
u
j

c
i

s
u
k
c
e
s
i
a

4
0
Z
a

J
e
l
e

n
o
u

C
H
K
O

H
o
r
n

O
r
a
v
a

T
r
s
t
e
n

v
r
c
h
o
v
i
s
k
o
,

r
a

e
l
i
n
i
s
k
o
v

s
m
r
e

i
n
a

S
p
h
a
g
n
i
o
n

m
e
d
i
i
,

E
u
-
V
a
c
c
i
n
i
o
-
P
i
c
e
e
e
n
i
o
n

L
e
d
o
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

m
e
d
i
i
,

S
p
h
a
g
n
o

p
a
l
u
s
t
i
s
-
P
i
c
e
e
t
u
m

o
d
v
o
d
n
e
n

p
r
a
v
a

v
o
d
n

h
o

r
e

i
m
u

s
t
a
g
n
u
j

c
i
,

p
r
i
e
t
o

z
m
e
n
a

v
o
d
n

h
o

r
e

i
m
u

4
1

a
s
k
o
v
k
a

C
H
K
O

H
o
r
n

O
r
a
v
a

K
l
i
n

P
R

0
,
6
5

0
,
6
5
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,

E
l
e
o
c
h
a
r
i
t
e
t
u
m

p
a
u
c
i
f
l
o
r
a
e
,

V
a
l
e
r
i
a
n
o

s
i
m
p
l
i
c
i
f
o
l
i
a
e
-
C
a
r
i
c
e
t
u
m

f
l
a
v
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

o
d
s
t
r
a

o
v
a
n
i
e

n

l
e
t
u
,

n
e
z
a
l
e
s

o
v
a

o
d
t
o
k
o
v

,

s
t
a
g
n
u
j

c
i

s
u
k
c
e
s
i
a

4
2
R
u
d
n

I
I

C
H
K
O

H
o
r
n

O
r
a
v
a

S
u
c
h

H
o
r
a

1
,
5
v
r
c
h
o
v
i
s
k
o
,

p
r
e
c
h
o
d

n
a

v
r
e
s
o
v
i
s
k
o

S
p
h
a
g
n
i
o
n

m
e
d
i
i

A
n
d
r
o
m
e
d
o

p
o
l
i
f
o
l
i
a
e
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

m
a
g
e
l
l
a
n
i
c
i

o
d
v
o
d
n
e
n

b
a

r
a

e
l
i
n
y

p
r
a
v
a

v
o
d
n

h
o

r
e

i
m
u
,

z
m
e
n
a

t
e
c
h
n
o
l

g
i
e

b
y

r
a

e
l
i
n
y

o
d
t
o
k
o
v

z
m
e
n
a

v
o
d
n

h
o

r
e

i
m
u
,

b
a

r
a

e
l
i
n
y

4
3
N
o
v
o

s
k

h
o

a

(

e
p
e

)

C
H
K
O

H
o
r
n

O
r
a
v
a

M

t
n
e

1
2
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e
,


C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,


S
p
h
a
g
n
o

r
e
c
u
r
v
i
-
C
a
r
i
c
i
o
n

c
a
n
e
s
c
e
n
t
i
s

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i
,

V
a
l
e
r
i
a
n
o

s
i
m
p
l
i
c
i
f
o
l
i
a
e
-
C
a
r
i
c
e
t
u
m

f
l
a
v
a
e
,

J
u
n
c
o

f
i
l
i
f
o
r
m
i
s
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

r
e
c
u
r
v
i

i
a
s
t
o

n
e

o
d
v
o
d
n
e
n

b
e
z

z

s
a
h
u

o
d
t
o
k
o
v

z
m
e
n
a

v
o
d
n

h
o

r
e

i
m
u

4
4
B
r
e
s
t
o
v
k
a

C
H
K
O

H
o
r
n

O
r
a
v
a

N

m
e
s
t
o
v
o

0
,
6
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,

V
a
l
e
r
i
a
n
o

s
i
m
p
l
i
c
i
f
o
l
i
a
e
-
C
a
r
i
c
e
t
u
m

f
l
a
v
a
e

i
a
s
t
o

n
e

o
d
v
o
d
n
e
n

n
e
z
a
l
e
s

o
v
a

o
d
t
o
k
o
v

z
m
e
n
a

v
o
d
n

h
o

r
e

i
m
u

4
5
P
o
t
o
k
y

C
H
K
O

H
o
r
n

O
r
a
v
a

O
r
a
v
s
k

J
a
s
e
n
i
c
a

0
,
5
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,

E
l
e
o
c
h
a
r
i
t
e
t
u
m

p
a
u
c
i
f
l
o
r
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

b
e
z

z

s
a
h
u

o
d
t
o
k
o
v

z
m
e
n
a

v
o
d
n

h
o

r
e

i
m
u
,

s
u
k
c
e
s
i
a

4
6
N
o
v

Z
e
m
e

C
H
K
O

H
o
r
n

O
r
a
v
a

Z
u
b
r
o
h
l
a
v
a

2
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,


C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,

V
a
l
e
r
i
a
n
o

s
i
m
p
l
i
c
i
f
o
l
i
a
e
-
C
a
r
i
c
e
t
u
m

f
l
a
v
a
e
,
C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

k
o
s
i

,

r
e
s
p
.

p
r
e
p

s
a

o
d
t
o
k
o
v

z
m
e
n
a

v
o
d
n

h
o

r
e

i
m
u

4
7
H

j
k
a

C
H
K
O

H
o
r
n

O
r
a
v
a

R
a
b

0
,
6
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,

C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,


V
a
l
e
r
i
a
n
o

s
i
m
p
l
i
c
i
f
o
l
i
a
e
-
C
a
r
i
c
e
t
u
m

f
l
a
v
a
e
,
C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i

i
a
s
t
o

n
e

o
d
v
o
d
n
e
n

b
e
z

z

s
a
h
u

o
d
t
o
k
o
v

,

z

p
l
a
v
o
v

z
m
e
n
a

v
o
d
n

h
o

r
e

i
m
u

I
D

N

z
o
v

S
p
r

v
c
a

O
P

S
p
r

v
a

K
a
t
a
s
t
r
.

z
e
m
i
e

Kategria
chrnenho
zemia
Celkov
rozloha (ha)
Z toho rozloha
raeliniska (ha)
T
y
p

r
a

e
l
i
n
i
s
k
a

V
e
g
e
t
a

t
y
p

z
v

z

V
e
g
e
t
a

t
y
p

a
s
o
c
i

c
i
a

P
r

r
o
d
n

p
o
d
m
i
e
n
k
y

(
s
t
a
v

o
d
v
o
d
n
e
n

,

v
y

e
n

,

p
r
i
r
o
d
z
e
n

)

V
y
u

v
a
n
i
e


(
m
a
n
a

m
e
n
t
,

o
p
a
t
r
e
n
i
a

n
a

o
c
h
r
a
n
u
)

H
y
d
r
o
l

g
i
a

(
t
y
p
)

p
r
i
e
t
o

,

o
d
t
o
k
o
v

,

s
t
a
g
n
u
j

c
i
,

z

p
l
a
v
o
v

O
h
r
o
z
e
n
i
e

4
8
P
o
d

K
y
s
e
l
o
v
-
k
o
u

C
H
K
O

H
o
r
n

O
r
a
v
a

O
r
a
v
s
k

P
o
l
h
o
r
a

1
v
r
c
h
o
v
i
s
k
o
,

s
l
a
t
i
n
a

S
p
h
a
g
n
i
o
n

m
e
d
i
i
,


C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e

E
r
i
o
p
h
o
r
o

v
a
g
i
n
a
t
i
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

r
e
c
u
r
v
i
,

A
n
d
r
o
m
e
d
o

p
o
l
i
f
o
l
i
a
e
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

m
a
g
e
l
l
a
n
i
c
i
,

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i

i
a
s
t
o

n
e

o
d
v
o
d
n
e
n

a
s

k
o
s
i

a
s

p
r
e
p

s
a

o
d
t
o
k
o
v

z
m
e
n
a

v
o
d
n

h
o

r
e

i
m
u
,

s
u
k
c
e
s
i
a

4
9
A
l

v
i
u
m

K
l
i
n
i
a
n
k
y

C
H
K
O

H
o
r
n

O
r
a
v
a

N
o
v
o

0
,
4
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

E
l
e
o
c
h
a
r
i
t
e
t
u
m

p
a
u
c
i
f
l
o
r
a
e
,

V
a
l
e
r
i
a
n
o

s
i
m
p
l
i
c
i
f
o
l
i
a
e
-
C
a
r
i
c
e
t
u
m

f
l
a
v
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

b
e
z

z

s
a
h
u

o
d
t
o
k
o
v

,

z

p
l
a
v
o
v

z
m
e
n
a

v
o
d
n

h
o

r
e

i
m
u

5
0
U
h
l
i
s
k

C
H
K
O

H
o
r
n

O
r
a
v
a

T
r
s
t
e
n

1
,
5
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e
,


C
a
r
i
c
i
o
n

l
a
s
i
o
c
a
r
p
a
e
,


C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

(
v
z

c
n
e
)

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i
,

V
a
l
e
r
i
a
n
o

s
i
m
p
l
i
c
i
f
o
l
i
a
e
-
C
a
r
i
c
e
t
u
m

f
l
a
v
a
e

i
a
s
t
o

n
e

o
d
v
o
d
n
e
n

k
o
s
i

o
d
t
o
k
o
v

,

s
t
a
g
n
u
j

c
i

z
m
e
n
a

v
o
d
n

h
o

r
e

i
m
u
,

s
u
k
c
e
-
s
i
a
,

e
u
t
r
o
f
i
z

c
i
a

5
1
J
e
d
l
i
n
y

(
Z
i
m
n

k
y
)

C
H
K
O

H
o
r
n

O
r
a
v
a

T
r
s
t
e
n

7
,
5
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,


C
a
r
i
c
i
o
n

l
a
s
i
o
c
a
r
p
a
e
,


S
p
h
a
g
n
o

w
a
r
n
s
t
o
r
f
i
a
n
i
-
T
o
m
e
n
t
h
y
p
n
i
o
n

E
l
e
o
c
h
a
r
i
t
e
t
u
m

p
a
u
c
i
f
l
o
r
a
e
,

D
r
e
p
a
n
o
c
l
a
d
o

r
e
v
o
l
v
e
n
t
i
s
-
C
a
r
i
c
e
t
u
m

l
a
s
i
o
c
a
r
p
a
e
,

S
p
h
a
g
n
o

w
a
r
n
s
t
o
r
f
i
a
n
i
-
C
a
r
i
c
e
t
u
m

a
p
p
r
o
p
i
n
q
u
a
t
a
e

i
a
s
t
o

n
e

o
d
v
o
d
n
e
n

o
d
s
t
r

n
e
n
i
e

n

l
e
t
o
v

c
h

d
r
e
v

n

o
d
t
o
k
o
v

z
m
e
n
a

v
o
d
n

h
o

r
e

i
m
u
,

s
u
k
c
e
s
i
a

5
2
M
a
l

P
o
l
o
m

C
H
K
O

K
y
s
u
c
e

K
l
o
k
o

o
v




N
P
R

8
6
,
1

2
p
r
a
m
e
n
i
s
k
o
-
v

s
l
a
t
i
n
a

S
p
h
a
g
n
o

r
e
c
u
r
v
i
-
C
a
r
i
c
i
o
n

c
a
n
e
s
c
e
n
t
i
s

C
a
r
i
c
i

e
c
h
i
n
a
t
a
e
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

r
e
c
u
r
v
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

b
e
z

z

s
a
h
u

s
t
a
g
n
u
j

c
i

l
e
s
n

h
o
s
p
o
d

r
-
s
t
v
o
,

i
m
i
s
i
e

5
3

P
o
l
k
o
v

C
H
K
O

K
y
s
u
c
e

K
l
o
k
o

o
v




P
R

5
,
0
8

2
p
r
a
m
e
n
i
s
k
o
-
v

s
l
a
t
i
n
a

S
p
h
a
g
n
o

r
e
c
u
r
v
i
-
C
a
r
i
c
i
o
n

c
a
n
e
s
c
e
n
t
i
s

C
a
r
i
c
i

e
c
h
i
n
a
t
a
e
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

r
e
c
u
r
v
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

v

m
i
n
u
l
o
s
t
i

k
o
s
e
n
i
e

v
l
a
s
t
n

k
m
i
,

t
e
r
a
z

b
e
z

m
a
n
a

m
e
n
t
u

o
d
t
o
k
o
v

,

s

a
s
t
i

s
t
a
g
n
u
j

c
i

s
u
k
c
e
s
i
a
,

i
m
i
s
i
e
,

k
l
i
m
a
t
i
c
k

z
m
e
-
n
y
,

l
e
s
n

h
o
s
p
o
-
d

r
s
t
v
o

5
4
S
v
i
t
k
o
v

C
H
K
O

K
y
s
u
c
e

N
o
v

B
y
s
t
r
i
c
a

P
R

6
,
1
2

0
,
2
p
r
a
m
e
n
i
s
k
o
-
v

s
l
a
t
i
n
a

(
2

m
i
-
k
r
o
l
o
k
a
l
i
t
y
)

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

V
a
l
e
r
i
a
n
o

s
i
m
p
l
i
c
i
f
o
l
i
a
e
-
C
a
r
i
c
e
t
u
m

f
l
a
v
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

v

m
i
n
u
l
o
s
t
i

k
o
s
e
n
i
e

v
l
a
s
t
n

k
m
i
,

t
e
r
a
z

b
e
z

m
a
n
a

m
e
n
t
u

o
d
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a
,

i
m
i
s
i
e
,

l
e
s
n

h
o
s
p
o
d

r
-
s
t
v
o

5
5

C
h
m

r
a

C
H
K
O

K
y
s
u
c
e

N
o
v

B
y
s
t
r
i
c
a

C
H
A

0
,
4

0
,
4
p
r
a
m
e
n
i
s
k
o
-
v

s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

V
a
l
e
r
i
a
n
o

s
i
m
p
l
i
c
i
f
o
l
i
a
e
-
C
a
r
i
c
e
t
u
m

f
l
a
v
a
e


p
r
i
r
o
d
z
e
n

v

m
i
n
u
l
o
s
t
i

k
o
s
e
n
i
e

v
l
a
s
t
n

k
m
i
,

t
e
r
a
z

b
e
z

m
a
n
a

m
e
n
t
u

o
d
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a
,

e
u
t
r
o
f
i
z

c
i
a
,

m
i
n
e
r
a
l
i
z

c
i
a


5
6
P
o
d

B
i
e
l
y
m

K
r

o
m

J
a
n

k
o
v
c
i

C
H
K
O

K
y
s
u
c
e

K
l
o
k
o

o
v

2

2
p
r
a
m
e
n
i
s
k
o
-
v

s
l
a
t
i
n
a

S
p
h
a
g
n
o

r
e
c
u
r
v
i
-
C
a
r
i
c
i
o
n

c
a
n
e
s
c
e
n
t
i
s

C
a
r
i
c
i

e
c
h
i
n
a
t
a
e
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

r
e
c
u
r
v
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

v

m
i
n
u
l
o
s
t
i

k
o
s
e
n
i
e

v
l
a
s
t
n

k
m
i
,

t
e
r
a
z

b
e
z

m
a
n
a

m
e
n
t
u

o
d
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a
,

i
m
i
s
i
e
,

k
l
i
m
a
t
i
c
k

z
m
e
-
n
y
,

b
a

d
r
e
v
a

5
7
B
i
e
l
y

K
r

h
o
t
e
l

K
y
s
u
c
a

C
H
K
O

K
y
s
u
c
e

K
l
o
k
o

o
v

2
p
r
a
m
e
n
i
s
k
o
-
v

s
l
a
t
i
n
a

S
p
h
a
g
n
o

r
e
c
u
r
v
i
-
C
a
r
i
c
i
o
n

c
a
n
e
s
c
e
n
t
i
s

C
a
r
i
c
i

e
c
h
i
n
a
t
a
e
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

r
e
c
u
r
v
i

v
y
s

c
h
a
j

c
e

v

m
i
n
u
l
o
s
t
i

k
o
s
e
n
i
e

v
l
a
s
t
n

k
m
i
,

v
y
s
a
d
e
n

s
m
r
e
k
y

o
d
t
o
k
o
v

z
a
l
e
s
n
e
n
i
e
,

l
e
s
n

h
o
s
p
o
d

r
s
t
v
o
,

s
u
k
c
e
s
i
a
,

i
m
i
s
i
e

5
8
Z
a
j
a
c
o
v
c
i

C
H
K
O

K
y
s
u
c
e

K
l
o
k
o

o
v

1
p
r
a
m
e
n
i
s
k
o
-
v

s
l
a
t
i
n
a

S
p
h
a
g
n
o

r
e
c
u
r
v
i
-
C
a
r
i
c
i
o
n

c
a
n
e
s
c
e
n
t
i
s

C
a
r
i
c
i

e
c
h
i
n
a
t
a
e
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

r
e
c
u
r
v
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

v

m
i
n
u
l
o
s
t
i

e
x
t
e
n
z

v
n
e

k
o
s
e
n
i
e

v
l
a
s
t
n

k
m
i
,

t
e
r
a
z

a
n
t
r
o
p
i
c
k

n
a
r
u

o
v
a
n
i
e

p
o
v
r
c
h
u

(
b
l

z
k
e

u
s
a
d
l
o
s
t
i
)

o
d
t
o
k
o
v

l
e
s
n

h
o
s
p
o
d

r
-
s
t
v
o
,

d
e
p
o
z

c
i
e
,

a
n
t
r
o
p
i
c
k

n
a
r
u
-

e
n
i
e
,

s
u
k
c
e
s
i
a

5
9
K
u
b
r
i
k
o
v

+

K
o
r
c
h

C
H
K
O

K
y
s
u
c
e

R
a
k
o
v

1
,
5
p
r
a
m
e
n
i
s
k
o
-
v

s
l
a
t
i
n
a

(
2

m
i
k
r
o
l
o
-
k
a
l
i
t
y

a
s
i

2
5
0

m

o
d

s
e
b
a
)

S
p
h
a
g
n
o

r
e
c
u
r
v
i
-
C
a
r
i
c
i
o
n

c
a
n
e
s
c
e
n
t
i
s
;


f
r
a
g
m
.

S
p
h
a
g
n
o
-
T
o
m
e
n
t
h
y
p
n
i
o
n

C
a
r
i
c
i

e
c
h
i
n
a
t
a
e
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

r
e
c
u
r
v
i
;

f
r
a
g
m
.

S
p
h
a
g
n
o
-
E
r
i
o
p
h
o
r
e
t
u
m

l
a
t
i
f
o
l
i
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

,

s

a
s
t
i

v
y
s

c
h
a
j

c
e

s

a
s
t
i

k
o
s
e
n
i
e

v
l
a
s
t
n

k
m
i
,

s

a
s
t
i

b
e
z

m
a
n
a

m
e
n
t
u

o
d
t
o
k
o
v

,

s

a
s
t
i

s
t
a
g
n
u
j

c
i

i
m
i
s
i
e
,

s
u
k
c
e
s
i
a
,

k
l
i
m
a
t
i
c
k

z
m
e
-
n
y
,

a
n
t
r
o
p
i
c
k

n
a
r
u

e
n
i
e

6
0
N
i

K
e
l
-

o
v
,

z

p
.

o
k
r
a
j

o
b
c
e

C
H
K
O

K
y
s
u
c
e

N
i

K
e
l

o
v

0
,
2
p
r
a
m
e
n
i
s
k
o
-
v

s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

V
a
l
e
r
i
a
n
o

s
i
m
p
l
i
c
i
f
o
l
i
a
e
-
C
a
r
i
c
e
t
u
m

f
l
a
v
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

k
o
s
e
n

v
l
a
s
t
n

k
m
i

o
d
t
o
k
o
v

,

s
t
a
g
n
u
j

c
i


z
m
e
n
a

h
o
s
p
o
d

r
e
n
i
a
,

a
n
t
r
o
p
i
c
k

n
a
r
u

e
n
i
e
,

e
u
t
r
o
f
i
z

c
i
a

6
1
C
u
d
r

k
o
v
c
i

C
H
K
O

K
y
s
u
c
e

K
l
o
k
o

o
v

0
,
2
p
r
a
m
e
n
i
s
k
o
-
v

s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

V
a
l
e
r
i
a
n
o

s
i
m
p
l
i
c
i
f
o
l
i
a
e
-
C
a
r
i
c
e
t
u
m

f
l
a
v
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

k
o
s
e
n

v
l
a
s
t
n

k
m
i

o
d
t
o
k
o
v

z
m
e
n
a

h
o
s
p
o
d

-
r
e
n
i
a
,

v
y
s
y
c
h
a
n
i
e

6
2
V
r
c
h
p
r
e
d
m
i
e
r

C
H
K
O

K
y
s
u
c
e

K
l
o
k
o

o
v

0
,
1
p
r
a
m
e
n
i
s
k
o
-
v

s
l
a
t
i
n
a

S
p
h
a
g
n
o

w
a
r
n
s
t
o
r
f
i
a
n
i
-
T
o
m
e
n
t
h
y
p
n
i
o
n

S
p
h
a
g
n
o

w
a
r
n
s
t
o
r
f
i
a
n
i
-
E
r
i
o
p
h
o
r
e
t
u
m

l
a
t
i
f
o
l
i
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

k
o
s
e
n

v
l
a
s
t
n

k
m
i

o
d
t
o
k
o
v

,

s

a
s
t
i

p
r
i
e
t
o

z
m
e
n
a

h
o
s
p
o
d

-
r
e
n
i
a
,

m
i
n
e
r
a
l
i
-
z

c
i
a


6
3
S
k
a
n
z
e
n

V
y
c
h
y
l
o
v
k
a

(
n
i
e

C
H
N

C
h
m

r
a
)

C
H
K
O

K
y
s
u
c
e

N
o
v

B
y
s
t
r
i
c
a

0
,
2
p
r
a
m
e
n
i
s
k
o
-
v

s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

V
a
l
e
r
i
a
n
o

s
i
m
p
l
i
c
i
f
o
l
i
a
e
-
C
a
r
i
c
e
t
u
m

f
l
a
v
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

v

m
i
n
u
l
o
s
t
i

k
o
s
e
n

v
l
a
s
t
n

k
m
i
,

d
n
e
s

b
e
z

m
a
n
a

m
e
n
t
u

o
d
t
o
k
o
v

p
o
k
l
e
s

h
l
a
d
i
n
y

p
o
d
z
e
m
n
e
j

v
o
d
y

6
4
P
i

o
j
o
v
c
i

C
H
K
O

K
y
s
u
c
e

N
o
v

B
y
s
t
r
i
c
a

0
,
2
p
r
a
m
e
n
i
s
k
o
-
v

s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,

f
r
a
g
m
.

C
r
a
t
o
n
e
u
r
i
o
n

V
a
l
e
r
i
a
n
o

s
i
m
p
l
i
c
i
f
o
l
i
a
e
-
C
a
r
i
c
e
t
u
m

f
l
a
v
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

k
o
s
e
n

v
l
a
s
t
n

k
m
i

o
d
t
o
k
o
v

,

s

a
s
t
i

s
t
a
g
n
u
j

c
i

z
m
e
n
a

h
o
s
p
o
d

-
r
e
n
i
a
,

e
u
t
r
o
f
i
z

-
c
i
a
,

m
i
n
e
r
a
l
i
z

c
i
a

6
5
G
r
i
g
o
v
c
i

C
H
K
O

K
y
s
u
c
e

N
o
v

B
y
s
t
r
i
c
a

0
,
1
p
r
a
m
e
n
i
s
k
o
-
v

s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

V
a
l
e
r
i
a
n
o

s
i
m
p
l
i
c
i
f
o
l
i
a
e
-
C
a
r
i
c
e
t
u
m

f
l
a
v
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

n
e
p
r
a
v
i
d
e
l
n
e

k
o
s
e
n

v
l
a
s
t
n

k
m
i

o
d
t
o
k
o
v

,

s

a
s
t
i

p
r
i
e
t
o
-
k
o
v

z
m
e
n
a

h
o
s
p
o
d

-
r
e
n
i
a
,

v
y
s
y
c
h
a
-
n
i
e
,

e
u
t
r
o
f
i
z

-
c
i
a
,

m
i
n
e
r
a
l
i
z

c
i
a

6
6
L

n
y


C
H
K
O

K
y
s
u
c
e

S
t
a
r

B
y
s
t
r
i
c
a

n

v
r
h

6

6
p
r
a
m
e
n
i
s
k
o
-
v

s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

V
a
l
e
r
i
a
n
o

s
i
m
p
l
i
c
i
f
o
l
i
a
e
-
C
a
r
i
c
e
t
u
m

f
l
a
v
a
e

i
a
s
t
o

n
e

o
d
v
o
d
n
e
n

k
o
s
e
n

v
l
a
s
t
n

k
m
i

o
d
t
o
k
o
v

,

s

a
s
t
i

p
r
i
e
t
o
k
o
v

o
d
v
o
d
n
e
n
i
e
,

s
u
k
c
e
s
i
a
,

e
u
t
r
o
f
i
z

c
i
a

6
7
R
i
e

n
i
c
a
-
S
t
a
n
o
v

p
o
t
o
k

C
H
K
O

K
y
s
u
c
e

N
o
v

B
y
s
t
r
i
c
a

0
,
1
p
r
a
m
e
n
i
s
k
o
-
v

s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

V
a
l
e
r
i
a
n
o

s
i
m
p
l
i
c
i
f
o
l
i
a
e
-
C
a
r
i
c
e
t
u
m

f
l
a
v
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

v

m
i
n
u
l
o
s
t
i

k
o
s
e
n

v
l
a
s
t
n

k
m
i
,

t
e
r
a
z

b
e
z

m
a
n
a

m
e
n
t
u

(
u
z
a
v
r
e
t

o
c
h
r
a
n
n

s
m
o

v
o
d

r
e
n
s
k
e
j

n

d
r

e
)

o
d
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

a

e
u
t
r
o
f
i
z

c
i
a


6
8
K
l
u
b
i
n
s
k

d
o
l
i
n
a

C
H
K
O

K
y
s
u
c
e

K
l
u
b
i
n
a

0
,
1
p
r
a
m
e
n
i
s
k
o
-
v

s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

V
a
l
e
r
i
a
n
o

s
i
m
p
l
i
c
i
f
o
l
i
a
e
-
C
a
r
i
c
e
t
u
m

f
l
a
v
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

e
x
t
e
n
z

v
n
e

k
o
s
e
n

v
l
a
s
t
n

k
m
i

o
d
t
o
k
o
v

a

p
r
i
e
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a
,

e
u
t
r
o
f
i
z

c
i
a

6
9
F
o
j
t
o
v

p
o
t
o
k

C
H
K
O

K
y
s
u
c
e

Z
b
o
r
o
v

n
a
d

B
y
s
t
r
i
c
o
u

0
,
1
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

n
e
p
r
a
v
i
d
e
l
n
e

k
o
s
e
n

v
l
a
s
t
n

k
m
i

p
r
i
e
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a
,

v
y
s
y
-
c
h
a
n
i
e
,

m
i
n
e
r
a
-
l
i
z

c
i
a


7
0
R
a

e
l
i
n
i
s
k
o

B
o

C
H
K
O

L
a
t
o
r
i
c
a

K
r

o
v
s
k

C
h
l
m
e
c

P
R

1
3
,
6
4

1
3
,
6
4
s
l
a
t
i
n
n

j
e
l

i
n
a

A
l
n
i
o
n

g
l
u
t
i
n
o
s
a
e

C
a
r
i
c
i

e
l
o
n
g
a
t
a
e
-
A
l
n
e
t
u
m

i
a
s
t
t
o

n
e

o
d
v
o
d
n
e
n

b
e
z

z

s
a
h
u

s
t
a
g
n
u
j

c
i

p
o

i
a
r
e
,

o
d
v
o
d
-

o
v
a
n
i
e
,

v

r
u
b

d
r
e
v

n

7
1
Z
e
m
p
l

n
s
k
a

j
e
l

i
n
a

C
H
K
O

L
a
t
o
r
i
c
a

Z
e
m
p
l

n
s
k
e

j
a
s
t
r
a
b
i
e

P
R

5
1
,
4

5
1
,
4
s
l
a
t
i
n
n

j
e
l

i
n
a

A
l
n
i
o
n

g
l
u
t
i
n
o
s
a
e


C
a
r
i
c
i

e
l
o
n
g
a
t
a
e
-
A
l
n
e
t
u
m


p
r
i
r
o
d
z
e
n

b
e
z

z

s
a
h
u

p
r
i
e
t
o
k
o
v

,

z

p
l
a
v
o
v

z
o

a
p

v
a
n
i
e

d
o
b
y
t
k
o
m

7
2
N
a
d

e
n
k

r
k
o
u

C
H
K
O

M
a
l

K
a
r
p
a
t
y

L
i
m
b
a
c
h

P
R

1
0
,
9
2

2
r
a

e
l
i
n
i
s
k
o
v

b
r
e
z
i
n
a
,

s
l
a
t
i
n
n

j
e
l

i
n
a

B
e
t
u
l
i
o
n

p
u
b
e
s
c
e
n
t
i
s
,


A
l
n
i
o
n

g
l
u
t
i
n
o
s
a
e

E
r
i
o
p
h
o
r
o

v
a
g
i
n
a
t
i
-
B
e
t
u
l
e
t
u
m

p
u
b
e
s
c
e
n
t
i
s
,


C
a
r
i
c
i

e
l
o
n
g
a
t
a
e
-
A
l
n
e
t
u
m


p
r
i
r
o
d
z
e
n

b
e
z

z

s
a
h
u

s
t
a
g
n
u
j

c
i

o
d
l
e
s
n
e
n
i
e
,

o
d
v
o
d
n
e
n
i
e

7
3
J
u
r
s
k

j
a
z
e
r
o

C
H
K
O

M
a
l

K
a
r
p
a
t
y

S
v

J
u
r

P
R

2
7
,
4
9

4
r
a

e
l
i
n
i
s
k
o
v

b
r
e
z
i
n
a
,

s
l
a
t
i
n
n

j
e
l

i
n
a

B
e
t
u
l
i
o
n

p
u
b
e
s
c
e
n
t
i
s
,


A
l
n
i
o
n

g
l
u
t
i
n
o
s
a
e

E
r
i
o
p
h
o
r
o

v
a
g
i
n
a
t
i
-
B
e
t
u
l
e
t
u
m

p
u
b
e
s
c
e
n
t
i
s
,

C
a
r
i
c
i

e
l
o
n
g
a
t
a
e
-
A
l
n
e
t
u
m

v

m
i
n
u
l
o
s
t
i

o
d
v
o
d
n
e
n

p
r
a
v
a

v
o
d
n

h
o

r
e

i
m
u

(
1
9
9
6
)

s
t
a
g
n
u
j

c
i

s
u
k
c
e
s
i
a

7
4
B
u
k
o
v

C
H
K
O

M
a
l

K
a
r
p
a
t
y

B
u
k
o
v

P
R

9
,
4
5

9
,
4
5
s
l
a
t
i
n
a
,

r
a

e
l
i
n
i
s
k
o
v

v
r
b
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,


S
a
l
i
c
i
o
n

c
i
n
e
r
e
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
i
s
t
a
n
t
i
s

p
r
i
r
o
d
z
e
n

k
o
s
e
n
i
e

r
a
z

r
o

n
e

s
t
a
g
n
u
j

c
i

s
u
k
c
e
s
i
a

I
D

N

z
o
v

S
p
r

v
c
a

O
P

S
p
r

v
a

K
a
t
a
s
t
r
.

z
e
m
i
e

Kategria
chrnenho
zemia
Celkov
rozloha (ha)
Z toho rozloha
raeliniska (ha)
T
y
p

r
a

e
l
i
n
i
s
k
a

V
e
g
e
t
a

t
y
p

z
v

z

V
e
g
e
t
a

t
y
p

a
s
o
c
i

c
i
a

P
r

r
o
d
n

p
o
d
m
i
e
n
k
y

(
s
t
a
v

o
d
v
o
d
n
e
n

,

v
y

e
n

,

p
r
i
r
o
d
z
e
n

)

V
y
u

v
a
n
i
e


(
m
a
n
a

m
e
n
t
,

o
p
a
t
r
e
n
i
a

n
a

o
c
h
r
a
n
u
)

H
y
d
r
o
l

g
i
a

(
t
y
p
)

p
r
i
e
t
o

,

o
d
t
o
k
o
v

,

s
t
a
g
n
u
j

c
i
,

z

p
l
a
v
o
v

O
h
r
o
z
e
n
i
e

7
5
B
u
k
o
v
i
n
y

C
H
K
O

M
a
l

K
a
r
p
a
t
y

P
l
a
v
e
c
k

M
i
k
u
l

P
P

5
,
0
8

5
,
0
8
s
l
a
t
i
n
a
,

r
a

e
l
i
n
i
s
k
o
v

v
r
b
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,


S
a
l
i
c
i
o
n

c
i
n
e
r
e
a
e

C
a
r
i
c
i

f
l
a
v
a
e
-
C
r
a
t
o
n
e
u
r
e
t
u
m

f
i
l
i
c
i
n
i
,

C
a
r
i
c
i

f
l
a
v
a
e
-
E
r
i
o
p
h
o
r
e
t
u
m

l
a
t
i
f
o
l
i
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

b
e
z

z

s
a
h
u

s
t
a
g
n
u
j

c
i
,

p
r
a
m
e
n
i
s
k
o
v

7
6
Z
r
u
b

n
k
a

C
H
K
O

M
a
l

K
a
r
p
a
t
y

J
a
b
l
o
n
i
c
a

P
P

1
2
,
0
5

1
2
,
0
5
s
l
a
t
i
n
n

j
e
l

i
n
a


A
l
n
i
o
n

g
l
u
t
i
n
o
s
a
e

C
a
r
i
c
i

e
l
o
n
g
a
t
a
e
-
A
l
n
e
t
u
m

p
r
i
r
o
d
z
e
n

b
e
z

z

s
a
h
u

s
t
a
g
n
u
j

c
i
,

p
r
i
e
t
o
k
o
v

7
7
V

t
o
k

C
H
K
O

M
a
l

K
a
r
p
a
t
y

C
h
t
e
l
n
i
c
a

C
H
A

n

v
r
h

5
,
6
7

5
,
6
7
s
l
a
t
i
n
a
,

s
l
a
t
i
-
n
n

j
e
l

i
n
a
,

r
a

e
l
i
n
i
s
k
o
v

v
r
b
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,


A
l
n
i
o
n

g
l
u
t
i
n
o
s
a
e
,


S
a
l
i
c
i
o
n

c
i
n
e
r
e
a
e

C
a
r
i
c
i

f
l
a
v
a
e
-
E
r
i
o
p
h
o
r
e
t
u
m

l
a
t
i
f
o
l
i
i
,


C
a
r
i
c
i

a
c
u
t
i
f
o
r
m
i
s
-
A
l
n
e
t
u
m

o
d
v
o
d
n
e
n

p
l

n
u
j
e

s
a

p
r
a
v
a

v
o
d
n

h
o

r
e

i
m
u

s
t
a
g
n
u
j

c
i
,

p
r
a
m
e
n
i
s
k
o
v

v
y
s
y
c
h
a
n
i
e

7
8
P
o
t
o
k

R
a
k
o
v

C
H
K
O

M
a
l

K
a
r
p
a
t
y

T
r
s
t

5
0
s
l
a
t
i
n
n

j
e
l

i
n
a

A
l
n
i
o
n

g
l
u
t
i
n
o
s
a
e

C
a
r
i
c
i

e
l
o
n
g
a
t
a
e
-
A
l
n
e
t
u
m

p
r
i
r
o
d
z
e
n

b
e
z

z

s
a
h
u

p
r
i
e
t
o
k
o
v

a

s
t
a
g
n
u
j

c
i


7
9
P
o
t
o
k

V

t
o
k

C
H
K
O

M
a
l

K
a
r
p
a
t
y

C
h
t
e
l
n
i
c
a

1
7
0
s
l
a
t
i
n
n

j
e
l

i
n
a

A
l
n
i
o
n

g
l
u
t
i
n
o
s
a
e

C
a
r
i
c
i

e
l
o
n
g
a
t
a
e
-
A
l
n
e
t
u
m

p
r
i
r
o
d
z
e
n

b
e
z

z

s
a
h
u

p
r
i
e
t
o
k
o
v

a

s
t
a
g
n
u
j

c
i


8
0

r

C
H
K
O

M
a
l

K
a
r
p
a
t
y

S
v

J
u
r

N
P
R

9
8
8
,
7

3
6
0
s
l
a
t
i
n
n

j
e
l

i
n
a

A
l
n
i
o
n

g
l
u
t
i
n
o
s
a
e


C
a
r
i
c
i

e
l
o
n
g
a
t
a
e
-
A
l
n
e
t
u
m


o
d
v
o
d
n
e
n

b
e
z

z

s
a
h
u

p
r
i
e
t
o
k
o
v

,

z

p
l
a
v
o
v

v
y
s
y
c
h
a
n
i
e

8
1
A
l

v
i
u
m

G
i
d
r
y

C
H
K
O

M
a
l

K
a
r
p
a
t
y

B
u
d
m
e
r
i
c
e

P
R

2
,
6
2

2
,
6
2
s
l
a
t
i
n
n

j
e
l

i
-
n
a
,

r
a

e
l
i
n
i
s
-
k
o
v

v
r
b
i
n
a

A
l
n
i
o
n

g
l
u
t
i
n
o
s
a
e
,


S
a
l
i
c
i
o
n

c
i
n
e
r
e
a
e

C
a
r
i
c
i

e
l
o
n
g
a
t
a
e
-
A
l
n
e
t
u
m
,

S
a
l
i
c
e
t
u
m

c
i
n
e
r
e
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

b
e
z

m
a
n
a

m
e
n
t
u

p
r
i
e
t
o
k
o
v

i
a
s
t
o

n
e

o
d
t
o
k
o
v

8
2
Z
a
d
n

P
o

a
n
a

-

l
i
e
b
k
y

C
H
K
O

P
o

a
n
a

H
r
i

o
v

N
P
R

6
9
5
,
1

1
s
l
a
t
i
n
a


C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

o
d
s
t
r
a

o
v
a
n
i
e

n

l
e
t
u
,

k
o
s
e
n
i
e

o
k
o
l
i
t

c
h

s
u
c
h

c
h

a
s
t

s
t
a
g
n
u
j

c
i

s
u
k
c
e
s
i
a

8
3
P
r

s
l
o
p
y

C
H
K
O

P
o

a
n
a

O

o
v

P
R

0
,
2
2

0
,
2
2
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

k
o
s
e
n
i
e
,

o
d
s
t
r
a

o
v
a
n
i
e

n

l
e
t
u

o
d
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

8
4
M
e
a
n
d
r
e

K
a
m
e
n
i
s
t

h
o

p
o
t
o
k
a

C
H
K
O

P
o

a
n
a

S
i
h
l
a

C
H
A

d

k
a

2
,
5

k
m

3
s
l
a
t
i
n
a


C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e
,

S
p
h
a
g
n
o

r
e
c
u
r
v
i
-
C
a
r
i
c
i
o
n

c
a
n
e
s
c
e
n
t
i
s

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i
,


J
u
n
c
o

f
i
l
i
f
o
r
m
i
s
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

r
e
c
u
r
v
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

v

o
k
o
l

p
a
s
e
n
i
e

h
o
v

d
z
i
e
h
o

d
o
b
y
t
k
a

p
r
i
e
t
o
k
o
v

n
a
d
m
e
r
n

p
a
s
t
v
a


8
5
H
o
r
n

C
h
r
a
p
k
o
v

C
H
K
O

P
o

a
n
a

D
e
t
v
a

C
H
A


1
,
0
6
s
l
a
t
i
n
a

M
o
l
i
n
i
o
n



k
o
s
e
n
i
e



8
6
V
r
c
h
s
l
a
t
i
n
a

C
H
K
O

P
o

a
n
a

S
i
h
l
a

P
R

1
8
,
0
5

6
r
a

e
l
i
n
i
s
k
o
v

s
m
r
e

i
n
a

E
u
-
V
a
c
c
i
n
i
o
-
P
i
c
e
e
n
i
o
n

S
p
h
a
g
n
o

p
a
l
u
s
t
r
i
s
-
P
i
c
e
e
t
u
m

p
r
i
r
o
d
z
e
n

b
e
z

z

s
a
h
u

p
r
i
e
t
o
k
o
v

8
7
D
o
l
n

l
o
m
s
k

C
H
K
O

P
o

a
n
a

O

o
v

C
H
A

n

v
r
h

2
,
4
8

0
,
0
3
s
l
a
t
i
n
a


C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

k
o
s
e
n
i
e

o
d
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

8
8
V
r
c
h
s
l
a
t
i
n
a

p
o
d

o
s
a
d
o
u

C
H
K
O

P
o

a
n
a

H
r
i

o
v

0
,
5
s
l
a
t
i
n
a


C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

k
o
s
e
n
i
e

p
r
i
e
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

8
9
R
o
h
o
z
n

-
M
i
c
h
a
l
o
v

C
H
K
O

P
o

a
n
a

M
i
c
h
a
l
o
v

0
,
5
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

k
o
s
e
n
i
e

s
t
a
g
n
u
j

c
i
,

z

p
l
a
v
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

9
0
H
a
b

o
v
o

C
H
K
O

P
o

a
n
a

L

t
k
y

P
R

3
,
3
5

1

1
,
3
s
l
a
t
i
n
a

S
p
h
a
g
n
o

r
e
c
u
r
v
i
-
C
a
r
i
c
i
o
n

c
a
n
e
s
c
e
n
t
i
s

C
a
r
i
c
i

e
c
h
i
n
a
t
a
e
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

r
e
c
u
r
v
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

p
r
a
v
i
d
e
l
n

o
d
s
t
r
a

o
v
a
n
i
e

k
r
o
v

n

o
d

r
o
k
u

1
9
9
3


p
r
e
v
a

n
e

s
t
a
g
n
u
j

c
i
,

t
i
e

a
k

o
d
t
o
k
o
v

a

p
r
i
e
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

9
1
R
a

e
l
i
s
k
o

p
o
d

M
i
k
u
l

-
s
k
y
m

v
r
c
h
o
m

C
H
K
O

P
o

a
n
a

L

t
k
y

2
s
l
a
t
i
n
a

S
p
h
a
g
n
o

r
e
c
u
r
v
i
-
C
a
r
i
c
i
o
n

c
a
n
e
s
c
e
n
t
i
s

C
a
r
i
c
i

e
c
h
i
n
a
t
a
e
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

r
e
c
u
r
v
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

b
e
z

v
y
u

v
a
n
i
a
,

n
e
v
y
h
n
u
t
n
o
s

o
d
s
t
r
a

o
v
a
n
i
a

n

l
e
t
o
v

c
h

d
r
e
v

n

s
t
a
g
n
u
j

c
i

a

p
r
i
e
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

9
2
D
r

b
s
k
o

K
y
s
u
c
a

C
H
K
O

P
o

a
n
a

D
r

b
s
k
o

0
,
3
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i

o
v
p
l
y
v
n
e
n

l
o
v
e
k
o
m

b
e
z

v
y
u

v
a
n
i
a

p
r
i
e
t
o
k
o
v

a

s
t
a
g
n
u
j

c
i

s
u
k
c
e
s
i
a


9
3
B
a
h
n
o

C
H
K
O

P
o
n
i
t
r
i
e

V
e

B
i
e
l
i
c
e

s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

S
c
h
o
e
n
e
t
u
m

f
e
r
r
u
g
i
n
e
i

o
d
v
o
d
n
e
n

s
u
k
c
e
s
i
a

9
4
P
o

a
n
a

C
H
K
O

S
l
o
v
e
n
s
k

k
r
a
s

H
e
n
c
l
o
v

P
R

1
9
,
3
1

2
,
1
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e



p
r
i
r
o
d
z
e
n

k
o
s
e
n
i
e

a

o
d
s
t
r
a

o
v
a
n
i
e

n

l
e
t
u
p
r
i
e
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

9
5
J
o
v
i
c
k

r
a

e
l
i
n
i
s
k
o

C
H
K
O

S
l
o
v
e
n
s
k

k
r
a
s

J
o
v
i
c
e

P
R


0
,
8
s
l
a
t
i
n
a
,

s
l
a
t
i
n
n

j
e
l

i
n
a

S
p
h
a
g
n
o

r
e
c
u
r
v
i
-
C
a
r
i
c
i
o
n

c
a
n
e
s
c
e
n
t
i
s
,


A
l
n
i
o
n

g
l
u
t
i
n
o
s
a
e
,

M
o
l
i
n
i
o
n

C
a
r
i
c
i

r
o
s
t
r
a
t
a
e
-
S
p
h
a
g
e
t
u
m

a
p
i
c
u
l
a
t
i
,

C
a
r
i
c
i

e
l
o
n
g
a
t
a
e
-
A
l
n
e
t
u
m
,

M
o
l
i
n
i
e
t
u
m

c
o
e
r
u
l
e
a
e


p
r
i
r
o
d
z
e
n

o
d
s
t
r

n
e
n
i
e

n

l
e
t
u

b
r
e
z
y
,

k
o
s
e
n
i
e

d
v
a
k
r

t

r
o

n
e
,

p
r
e
r
i
e
d
e
n
i
e

j
e
l

o
v

h
o

p
o
r
a
s
t
u


p
r
i
e
t
o
k
o
v

b
l

z
k
o
s

d
i
e
l
,

r
e
n
i
e

r
u
d
e
r

-
l
o
v
,

e
u
t
r
o
f
i
z

c
i
a

9
6
S
e
l
i
s
k

C
H
K
O

S
l
o
v
e
n
s
k

k
r
a
s

Z

v
a
d
k
a

P
P

n

v
r
h


2

2
s
l
a
t
i
n
a



p
r
i
r
o
d
z
e
n

b
e
z

z

s
a
h
u

p
r
i
e
t
o
k
o
v

z
a
l
e
s

o
v
a
n
i
e
,

o
d
v
o
d
n
e
n
i
e

9
7

v
e
d
l

r
s
k
a

j
e
l

i
n
a

C
H
K
O

S
l
o
v
e
n
s
k

k
r
a
s

v
e
d
l

r

n

v
r
h

P
R


s
l
a
t
i
n
n

j
e
l

i
n
a

A
l
n
i
o
n

g
l
u
t
i
n
o
s
a
e


p
r
i
r
o
d
z
e
n

b
e
z

z

s
a
h
u

p
r
i
e
t
o
k
o
v

z
a
l
e
s

o
v
a
n
i
e

9
8
R
o
v
n
e

C
H
K
O

S
l
o
v
e
n
s
k

k
r
a
s

a
k
a
r
o
v
c
e

K
l
u
k
n
a
v
a
,

K
r
o
m
p
a
c
h
y

n

v
r
h

P
P


s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e


p
r
i
r
o
d
z
e
n

b
e
z

z

s
a
h
u

p
r
i
e
t
o
k
o
v

s
t
a
v
b
a

s
t
r
e
-
d
i
s
k
a

l
e
t
n

c
h

p
o
r
t
o
v

9
9
D
o
l
i
n
a

i
e
r
n
e
h
o

p
o
t
o
k
a

C
H
K
O

S
t
r

o
v
s
k

v
r
c
h
y

S

o
v
-
H
r
a
d
n

O
c
h
r
a
n
n

s
m
o

N
P
R

S

o
v
s
k

s
k
a
l
y


s
l
a
t
i
n
n

p
r
a
m
e
n
i
s
k
o


p
r
a
m
e
n
i
s
k
o

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e


L
y
c
o
p
o
d
o
-
C
r
a
t
o
n
e
u
r
i
o
n

c
o
m
m
u
t
a
t
i

C
a
r
i
c
i

f
l
a
v
a
e
-
C
r
a
t
o
n
e
u
r
e
t
u
m

f
i
l
i
c
i
n
i

s
u
b
a
s
.

c
a
r
i
c
e
t
o
s
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,

E
l
e
o
c
h
a
r
i
t
e
t
u
m

p
a
u
c
i
f
l
o
r
a
e


C
r
a
t
o
n
e
u
r
e
t
u
m

f
i
l
i
c
i
n
o
-
c
o
m
m
u
t
a
t
i


p
r
i
r
o
d
z
e
n

o
d
s
t
r
a

o
v
a
n
i
e

d
r
e
v

n


s
u
k
c
e
s
i
a
,

z

-
s
t
a
v
b
a
,

c
h
a
t

r
i

a

t
u
r
i
s
t
i

1
0
0
v

S
u
c
h
o
m

J
e
d

o
v
n

k
u

(
N
P
R

S

o
v
s
k

s
k
a
l
y
)

C
H
K
O

S
t
r

o
v
s
k

v
r
c
h
y

S

o
v
-
H
r
a
d
n

N
P
R


p
r
i
r
o
d
z
e
n

p
r
a
m
e
n
i
s
k
o

s

t
v
o
r
b
o
u

p
e
n
o
v
c
a

L
y
c
o
p
o
d
o
-
C
r
a
t
o
n
e
u
r
i
o
n

c
o
m
m
u
t
a
t
i

E
u
c
l
a
d
i
e
t
u
m

v
e
r
t
i
c
i
l
l
a
t
i
,

C
r
a
t
o
n
e
u
r
e
t
u
m

f
i
l
i
c
i
n
o
-
c
o
m
m
u
t
a
t
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

1
0
1

V
r
c
h
t
e
p
l

N
a
d

M
i
n
a
r

-
k
o
m


C
H
K
O

S
t
r

o
v
s
k

v
r
c
h
y

V
r
c
h
t
e
p
l

s
l
a
t
i
n
n

p
r
a
m
e
n
i
s
k
o


s
l
a
t
i
n
n

k
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e


C
a
l
t
h
i
o
n
,

C
a
l
t
h
e
n
i
o
n





C
a
r
i
c
i

f
l
a
v
a
e
-
C
r
a
t
o
n
e
u
r
e
t
u
m

f
i
l
i
c
i
n
i

s
u
b
a
s
.

c
a
r
i
c
e
t
o
s
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e


C
i
r
s
i
e
t
u
m

r
i
v
u
l
a
r
i
s

s
u
b
a
s
.

c
a
r
i
c
e
t
o
s
u
m

p
a
n
i
c
u
l
a
t
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

v

m
i
n
u
l
o
s
t
i

n
a
d
-
m
e
r
n

m

h
n
o
j
e
-
n

m

o
k
o
l
i
t

c
h

l

k

a

p
a
s
i
e
n
k
o
v

a

i
n
t
e
n
z

v
n
o
u

p
a
s
t
v
o
u

1
0
2
B
o
d
i
n

B
i
e
l
a

V
o
d
a

C
H
K
O

S
t
r

o
v
s
k

v
r
c
h
y

B
o
d
i
n

s
l
a
t
i
n
n

p
r
a
m
e
n
i
s
k
o


s
l
a
t
i
n
n

k
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e


C
a
l
t
h
i
o
n
,

C
a
l
t
h
e
n
i
o
n

C
a
r
i
c
i

f
l
a
v
a
e
-
C
r
a
t
o
n
e
u
r
e
t
u
m

f
i
l
i
c
i
n
i

s
u
b
a
s
.

c
a
r
i
c
e
t
o
s
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e


C
i
r
s
i
e
t
u
m

r
i
v
u
l
a
r
i
s

s
u
b
a
s
.

c
a
r
i
c
e
t
o
s
u
m

r
o
s
t
r
a
t
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

v

m
i
n
u
l
o
s
t
i

n
a
d
-
m
e
r
n

m

h
n
o
j
e
-
n

m

o
k
o
l
i
t

c
h

l

k

a

p
a
s
i
e
n
k
o
v

a

i
n
t
e
n
z

v
n
o
u

p
a
s
t
v
o
u


1
0
3

a
v
o
s
t
r
a
n
n

p
r

t
o
k

P
o
d
-
h
r
a
d
s
k

h
o

p
o
t
o
k
a

v

S
t
r
e
d
n
e
j

d
o
l
i
n
e

C
H
K
O

S
t
r

o
v
s
k

v
r
c
h
y

K
o

e
c
k

R
o
v
n

s
l
a
t
i
n
a


C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e


p
r
i
r
o
d
z
e
n

s
u
k
c
e
s
i
a

1
0
4
B
o
d
i
n

P
o
d
h
o
r
i
e

C
H
K
O

S
t
r

o
v
s
k

v
r
c
h
y

P
r
e

s
l
a
t
i
n
n

k
a

C
a
l
t
h
i
o
n
,

C
a
l
t
h
e
n
i
o
n

C
i
r
s
i
e
t
u
m

r
i
v
u
l
a
r
i
s

s
u
b
a
s
.

c
a
r
i
c
e
t
o
s
u
m

r
o
s
t
r
a
t
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

I
D

N

z
o
v

S
p
r

v
c
a

O
P

S
p
r

v
a

K
a
t
a
s
t
r
.

z
e
m
i
e

Kategria
chrnenho
zemia
Celkov
rozloha (ha)
Z toho rozloha
raeliniska (ha)
T
y
p

r
a

e
l
i
n
i
s
k
a

V
e
g
e
t
a

t
y
p

z
v

z

V
e
g
e
t
a

t
y
p

a
s
o
c
i

c
i
a

P
r

r
o
d
n

p
o
d
m
i
e
n
k
y

(
s
t
a
v

o
d
v
o
d
n
e
n

,

v
y

e
n

,

p
r
i
r
o
d
z
e
n

)

V
y
u

v
a
n
i
e


(
m
a
n
a

m
e
n
t
,

o
p
a
t
r
e
n
i
a

n
a

o
c
h
r
a
n
u
)

H
y
d
r
o
l

g
i
a

(
t
y
p
)

p
r
i
e
t
o

,

o
d
t
o
k
o
v

,

s
t
a
g
n
u
j

c
i
,

z

p
l
a
v
o
v

O
h
r
o
z
e
n
i
e

1
0
5
P
o

a
r
o
v

P
o
d

m
e
d
e
-
n

m

v

k
o
m

C
H
K
O

S
t
r

o
v
s
k

v
r
c
h
y

P
o

a
r
o
v

s
l
a
t
i
n
n

k
a

C
a
l
t
h
i
o
n
,

C
a
l
t
h
e
n
i
o
n




C
i
r
s
i
e
t
u
m

r
i
v
u
l
a
r
i
s


s
u
b
a
s
.

c
a
r
i
c
e
t
o
s
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,


s
u
b
a
s
.

c
a
r
i
c
e
t
o
s
u
m

r
o
s
t
r
a
t
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

1
0
6
I
h
r
i
s
k
o

p
o
v
y

e

k
o
s
t
o
l
a

C
H
K
O

S
t
r

o
v
s
k

v
r
c
h
y

P
o
d
s
k
a
l
i
e

s
l
a
t
i
n
n

k
a

C
a
l
t
h
i
o
n
,

C
a
l
t
h
e
n
i
o
n

C
i
r
s
i
e
t
u
m

r
i
v
u
l
a
r
i
s

s
u
b
a
s
.

c
a
r
i
c
e
t
o
s
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

1
0
7
V
e

T
u
-
c
h
y

p
r
a
-
v
o
s
t
r
a
n
n

p
r

t
o
k

P
o
d
-
h
r
a
d
s
k

h
o

p
o
t
o
k
a

C
H
K
O

S
t
r

o
v
s
k

v
r
c
h
y

V
e

K
o

e
c
k

P
o
d
h
r
a
d
i
e

p
r
a
m
e
n
i
s
k
o

L
y
c
o
p
o
d
o
-
C
r
a
t
o
n
e
u
r
i
o
n

c
o
m
m
u
t
a
t
i

C
r
a
t
o
n
e
u
r
e
t
u
m

f
i
l
i
c
i
n
o
-
c
o
m
m
u
t
a
t
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

s
u
k
c
e
s
i
a

1
0
8
M
a
l

T
u
c
h
y
-

p
r
a
v
o
-
s
t
r
a
n
n

p
r

t
o
k

P
o
d
h
r
a
d
s
k

-
h
o

p
o
t
o
k
a

C
H
K
O

S
t
r

o
v
s
k

v
r
c
h
y

V
e

K
o

e
c
k

P
o
d
h
r
a
d
i
e

p
r
a
m
e
n
i
s
k
o

L
y
c
o
p
o
d
i
o
-
C
r
a
t
o
n
e
u
r
i
o
n

c
o
m
m
u
t
a
t
i

E
u
c
l
a
d
i
e
t
u
m

v
e
r
t
i
c
i
l
l
a
t
i
,

C
r
a
t
o
n
e
u
r
e
t
u
m

f
i
l
i
c
i
n
o
-
c
o
m
m
u
t
a
t
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

s
u
k
c
e
s
i
a

1
0
9

a
v
o
s
t
r
a
n
n

p
r

t
o
k

P
o
d
-
h
r
a
d
s
k

h
o

p
o
t
o
k
a

v

S
t
r
e
d
n
e
j

d
o
l
i
n
e

C
H
K
O

S
t
r

o
v
s
k

v
r
c
h
y

K
o

e
c
k

R
o
v
n

s
l
a
t
i
n
n

p
r
a
m
e
n
i
s
k
o

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
a
i
n
a
e

C
a
r
i
c
i

f
l
a
v
a
e
-
C
r
a
t
o
n
e
u
r
e
t
u
m

f
i
l
i
c
i
n
i

s
u
b
a
s
.

c
a
r
i
c
e
t
o
s
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

s
u
k
c
e
s
i
a

1
1
0

a
v
o
s
t
r
a
n
n

p
r

t
o
k

P
o
d
-
h
r
a
d
s
k

h
o

p
o
t
o
k
a

v

K
o
p

i
a
n
-
s
k
e
j

d
o
l
i
n
e

n
a

v

c
h
o
d
n
o
m

a

p
r
i

e
r
v
e
n
e
j

t
u
r
i
s
t
i
c
k
e
j

z
n
a

k
e

C
H
K
O

S
t
r

o
v
s
k

v
r
c
h
y

K
o
p
e
c

s
l
a
t
i
n
n

p
r
a
m
e
n
i
s
k
o

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

C
a
r
i
c
i

f
l
a
v
a
e
-
C
r
a
t
o
n
e
u
r
e
t
u
m

f
i
l
i
c
i
n
i

s
u
b
a
s
.

c
a
r
i
c
e
t
o
s
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

i
n
t
e
n
z

v
n
a

p
a
s
t
v
a

1
1
1
V
y

e

d
e
d
i
n
y

C
H
K
O

S
t
r

o
v
s
k

v
r
c
h
y

Z
l
i
e
c
h
o
v

s
l
a
t
i
n
n

p
r
a
m
e
n
i
s
k
o

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

C
a
r
i
c
i

f
l
a
v
a
e
-
C
r
a
t
o
n
e
u
r
e
t
u
m

f
i
l
i
c
i
n
i

s
u
b
a
s
.

c
a
r
i
c
e
t
o
s
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,

E
l
e
o
c
h
a
r
i
t
e
t
u
m

p
a
u
c
i
f
l
o
r
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

1
1
2
d
o
l
i
n
a

i
a
n
d
r
o
v

C
H
K
O

S
t
r

o
v
s
k

v
r
c
h
y

m
a
n
y

s
l
a
t
i
n
n

k
a

C
a
l
t
h
i
o
n
,

C
a
l
t
h
e
n
i
o
n

C
i
r
s
i
e
t
u
m

r
i
v
u
l
a
r
i
s

s
u
b
a
s
.

c
a
r
i
c
e
t
o
s
u
m

p
a
n
i
c
u
l
a
t
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

1
1
3
s
v
a
h
y

J
a
v
o
r
i
n
k
y

C
H
K
O

S
t
r

o
v
s
k

v
r
c
h
y

m
a
n
y

s
l
a
t
i
n
n

p
r
a
m
e
n
i
s
k
o

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

C
a
r
i
c
i

f
l
a
v
a
e
-
C
r
a
t
o
n
e
u
r
e
t
u
m

f
i
l
i
c
i
n
i

s
u
b
a
s
.

c
a
r
i
c
e
t
o
s
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

l
e
n

z
b
y
t
o
k

s
l
a
-
t
i
n
y
,

p
o
d

l
y

i
a
r
-
s
k
y
m

s
v
a
h
o
m

1
1
4
d
o
l
i
n
a

H
a
n
u

o
v

C
H
K
O

S
t
r

o
v
s
k

v
r
c
h
y

m
a
n
y

s
l
a
t
i
n
n

p
r
a
m
e
n
i
s
k
o

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

C
a
r
i
c
i

f
l
a
v
a
e
-
C
r
a
t
o
n
e
u
r
e
t
u
m

f
i
l
i
c
i
n
i

s
u
b
a
s
.

c
a
r
i
c
e
t
o
s
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

o
b

a
s
n

v
y
k

a
n
i
e


v

o
k
o
l

n
a
d
m
e
r
-
n

p
a
s
e
n
i
e

a

p
r
e
h

a
n
i
e

d
o
b
y
t
k
a

1
1
5
D
o
l
i
n
a

H
l
o
-
h
o
v

-
p
r
a
v
o
-
s
t
r
a
n
n

p
r

t
o
k

S
t
r

o
v
s
k

h
o

p
o
t
o
k
a

p
r
a
m
e
n
i
a
c
i

p
o
d

k

t
o
u

D
i
a
m
a
m
i

C
H
K
O

S
t
r

o
v
s
k

v
r
c
h
y

P
r
u

i
n
a

s
l
a
t
i
n
n

k
a

C
a
l
t
h
i
o
n
,

C
a
l
t
h
e
n
i
o
n

C
i
r
s
i
e
t
u
m

r
i
v
u
l
a
r
i
s

s
u
b
a
s
.

c
a
r
i
c
e
t
o
s
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

1
1
6
s
l
a
t
i
n
k
a

n
a

r

z
c
e
s
t

S
t
r

o
v
-
P
r
e
d
h
o
r
i
e
-
R
i
e
d
k
a

C
H
K
O

S
t
r

o
v
s
k

v
r
c
h
y

P
r
u

i
n
a

s
l
a
t
i
n
n

p
r
a
m
e
n
i
s
k
o

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

E
l
e
o
c
h
a
r
i
t
e
t
u
m

p
a
u
c
i
f
l
o
r
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

1
1
7
R
e
m
a
t
i
n
a

C
H
K
O

S
t
r

o
v
s
k

v
r
c
h
y

Z
l
i
e
c
h
o
v

s
l
a
t
i
n
n

p
r
a
m
e
n
i
s
k
o

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

C
a
r
i
c
i

f
l
a
v
a
e
-
C
r
a
t
o
n
e
u
r
e
t
u
m

f
i
l
i
c
i
n
i

s
u
b
a
s
.

t
y
p
i
c
u
m

p
r
i
r
o
d
z
e
n

1
1
8
M
i
c
h
a
l

l
n
i
a
n
s
k
e

r
a

e
l
i
n
i
s
k
o

C
H
K
O

t
i
a
v
n
i
c
k

v
r
c
h
y

B
a
n
s
k

t
i
a
v
n
i
c
a

C
H
A

0
,
0
8

0
,
0
6
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e


p
r
i
r
o
d
z
e
n

o
d
s
t
r

n
e
n
i
e

n

l
e
t
u
,

o
p
l
o
t
e
n
i
e


z
m
e
n
a

v
o
d
n

h
o

r
e

i
m
u
,

e
x
i
s
t
e
n
-
c
i
a

v

s
y
p
k
y

v

b
l

z
k
o
s
t
i


1
1
9
H
o
l

v
r
c
h

C
H
K
O

t
i
a
v
n
i
c
k

v
r
c
h
y

K
r
u
p
i
n
a

P
R

1
6
,
8

5
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e

M
o
l
i
n
i
o
n

J
u
n
c
o
-
M
o
l
i
n
i
e
t
u
m

p
r
i
r
o
d
z
e
n

k
o
s
e
n
i
e
,

o
d
s
t
r
a

o
v
a
n
i
e

n

l
e
t
u

s
t
a
g
n
u
j

c
i

v
y
p

l
e
n
i
e
,

s
u
k
c
e
s
i
a

1
2
0
G
a
j
d
o

o
v
o

C
H
K
O

t
i
a
v
n
i
c
k

v
r
c
h
y

B
a
n
s
k

S
t
u
d
e
n
e
c
/
B
a
b
i
n

v
r
h

P
R


c
c
a

3
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e

M
o
l
i
n
i
o
n


p
r
i
r
o
d
z
e
n

o
b

a
s
n

p
a
s
t
v
a

h
o
v

d
z
i
e
h
o

d
o
b
y
t
k
a
,

o
d
s
t
r

n
e
n
i
e

n

l
e
t
u

z

p
l
a
v
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a
,

e
u
t
r
o
f
i
z

c
i
a

1
2
1
R
a
k

i
a
n
s
k
e

r
a

e
l
i
n
i
s
k
o

C
H
K
O

V
e

F
a
t
r
a

R
a
k

a

N
P
R

5
,
5
3
1

c
c
a

3
,
5
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e


C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e




p
r
i
r
o
d
z
e
n

k
o
s
e
n
i
e
,

o
d
s
t
r
a

o
v
a
n
i
e

n

l
e
t
u

o
d
t
o
k
o
v

,

s
e
z

n
n
e

z

p
l
a
v
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

1
2
2
R
o
j
k
o
v
s
k

r
a

e
l
i
n
i
s
k
o

C
H
K
O

V
e

F
a
t
r
a

S
t
a
n
k
o
v
a
n
y

P
R

2
,
8
8

2
,
8
8
s
l
a
t
i
n
a

a

r
a

e
l
i
n
i
s
k
o
v

b
r
e
z
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,


C
a
r
i
c
i
o
n

l
a
s
i
o
c
a
r
p
a
e
,


B
e
t
u
l
i
o
n

p
u
b
e
s
c
e
n
t
i
s

E
l
e
o
c
h
a
r
i
t
e
t
u
m

p
a
u
c
i
f
l
o
r
a
e
,

C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,

C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
i
a
n
d
r
a
e
,

E
r
i
o
p
h
o
r
o

v
a
g
i
n
a
t
i
-
B
e
t
u
l
e
t
u
m

p
u
b
e
s
c
e
n
t
i
s

v

m
i
n
u
l
o
s
t
i

n
a

a
s
t
i

p
l
o
c
h
y

b
a

r
a

e
l
i
n
y

k
o
s
e
n
i
e
,

o
d
s
t
r
a

o
v
a
n
i
e

n

l
e
t
u

s
t
a
g
n
u
j

c
i

s
e
z

n
n
e

z

p
l
a
v
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

e
u
t
r
o
f
i
z

c
i
a

1
2
3

R
y
b
n

k
y

C
H
K
O

V
e

F
a
t
r
a

M
o

o
v
c
e

C
H
A

n

v
r
h

4
,
1
3

4
,
1
3
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

S
c
h
o
e
n
e
t
u
m

f
e
r
r
u
g
i
n
e
i

i
a
s
t
o

n
e

o
d
v
o
d
n
e
n

o
d
s
t
r

n
i

s
a
d
e
n
i
c
e

v
y
s
a
d
e
n

n
a

v

c
h
o
d
n
o
m

o
k
r
a
j
i

p
l
o
c
h
y

o
d
t
o
k
o
v

o
d
v
o
d
n
e
n
i
e
,

z
a
l
e
s

o
v
a
n
i
e

1
2
4
S
l
a
t
i
n
a

v

B
l
a
t
n
i
c
k
e
j

d
o
l
i
n
e

(

a
s

N
P
R

T
l
s
t

)


C
H
K
O

V
e

F
a
t
r
a

B
l
a
t
n
i
c
a

N
P
R

3

0
6
6

c
c
a

1
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

S
e
s
l
e
r
i
e
t
u
m

u
l
i
g
i
n
o
s
a
e

n
a
r
u

e
n

s
t
a
v
b
o
u

l
e
s
n
e
j

c
e
s
t
y

o
d
s
t
r
a

o
v
a
n
i
e

n

l
e
t
u

o
d
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

1
2
5
H
l

s
n
a

s
t
u
d

a

C
H
K
O

V
e

F
a
t
r
a

M
o

o
v
c
e

4

c
c
a

4
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e




C
a
r
i
c
e
t
u
m

c
a
e
s
p
i
t
o
s
a
e
,

C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,

S
e
s
l
e
r
i
e
t
u
m

u
l
i
g
i
n
o
s
a
e

i
a
s
t
o

n
e

o
d
v
o
d
n
e
n

o
d
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

1
2
6
R
a

e
l
i
n
i
s
k
o

K
r

a
v
a

C
H
K
O

V
e

F
a
t
r
a

M
a
r
t
i
n

1
0
v
r
c
h
o
v
i
s
k
o
,

s
l
a
t
i
n
a

S
p
h
a
g
n
i
o
n

m
e
d
i
i
,


C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e

P
i
n
o

m
u
g
i
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

m
i
e
r
n
e

o
d
v
o
d
n
e
n

a
b
s
e
n
c
i
a

m
a
n
a

m
e
n
t
u

s
t
a
g
n
u
j

c
i

l
y

o
v
a
n
i
e
,

i
m
i
s
i
e

I
D

N

z
o
v

S
p
r

v
c
a

O
P

S
p
r

v
a

K
a
t
a
s
t
r
.

z
e
m
i
e

Kategria
chrnenho
zemia
Celkov
rozloha (ha)
Z toho rozloha
raeliniska (ha)
T
y
p

r
a

e
l
i
n
i
s
k
a

V
e
g
e
t
a

t
y
p

z
v

z

V
e
g
e
t
a

t
y
p

a
s
o
c
i

c
i
a

P
r

r
o
d
n

p
o
d
m
i
e
n
k
y

(
s
t
a
v

o
d
v
o
d
n
e
n

,

v
y

e
n

,

p
r
i
r
o
d
z
e
n

)

V
y
u

v
a
n
i
e


(
m
a
n
a

m
e
n
t
,

o
p
a
t
r
e
n
i
a

n
a

o
c
h
r
a
n
u
)

H
y
d
r
o
l

g
i
a

(
t
y
p
)

p
r
i
e
t
o

,

o
d
t
o
k
o
v

,

s
t
a
g
n
u
j

c
i
,

z

p
l
a
v
o
v

O
h
r
o
z
e
n
i
e

1
2
7
P
r

b
o
v
c
e

C
H
K
O

V
e

F
a
t
r
a

P
r

b
o
v
c
e

3
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

S
e
s
l
e
r
i
e
t
u
m

u
l
i
g
i
n
o
s
a
e

i
a
s
t
o

o
d
v
o
d
n
e
n

k
o
s
e
n
i
e
,

o
d
s
t
r

n
e
n
i
e

n

l
e
t
u

o
d
t
o
k
o
v

i
a
s
t
o

n
e

p
r
i
e
t
o
k
o
v

z
m
e
n
a

v
o
d
n

h
o

r
e

i
m
u
,

s
u
k
c
e
s
i
a

1
2
8
L
i
p
o
v
e
c

C
H
K
O

V
e

F
a
t
r
a

L
i
p
o
v
e
c

2
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

o
d
v
o
d
n
e
n

o
d
s
t
r

n
e
n
i
e

n

l
e
t
u
,

p
r
a
v
a

v
o
d
n

h
o

r
e

i
m
u

s
t
a
g
n
u
j

c
i

z
m
e
n
a

v
o
d
n

h
o

r
e

i
m
u
,

s
u
k
c
e
s
i
a
,

i
n
v

z
n
e

d
r
u
h
y

1
2
9
K
l

t
o
r
s
k

k
y

C
H
K
O

V
e

F
a
t
r
a


K
l

t
o
r

p
o
d

Z
n
i
e
v
o
m
,

V
a
l
e
n
t
o
v

,

S
o
c
o
v
c
e

N
P
R

8
5
,
9
9

c
c
a

1
0
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e



C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,

S
e
s
l
e
r
i
e
t
u
m

u
l
i
g
i
n
o
s
a
e



o
d
v
o
d
n
e
n

k
o
s
e
n
i
e
,

v

r
u
b

k
r
o
v
,

p
r
a
v
a

v
o
d
n

h
o

r
e

i
m
u
,

v
y
p
a

o
v
a
n
i
e

z

p
l
a
v
o
v

,


o
d
t
o
k
o
v

o
d
v
o
d
n
e
n
i
e
,

s
u
k
c
e
s
i
a

1
3
0
P
o
d
s
t
a
v
k
a


C
H
K
O

V
i
h
o
r
l
a
t

V
a
l
a

k
o
v
c
e

N
P
R

2
5
,
9
1

1
,
5
9
v
r
c
h
o
v
i
s
k
o
,

s
l
a
t
i
n
a

S
p
h
a
g
n
i
o
n

m
e
d
i
i
,


C
a
r
i
c
i
o
n

l
a
s
i
o
c
a
r
p
a
e

E
r
i
o
p
h
o
r
o

v
a
g
i
n
a
t
i
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

r
e
c
u
r
v
i
,

C
a
r
i
c
i

l
i
m
o
s
a
e
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

c
o
n
t
o
r
t
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

k
o
s
e
n
i
e

s
t
a
g
n
u
j

c
i
,

o
d
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

M
o
l
i
n
i
a

c
o
e
r
u
l
e
a

1
3
1
M
o
t
r
o
g
o
n

C
H
K
O

V
i
h
o
r
l
a
t

V
a
l
a

k
o
v
c
e

N
P
R

6
0
,
6
3

2
,
0
9
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

l
a
s
i
o
c
a
r
p
a
e


p
r
i
r
o
d
z
e
n

k
o
s
e
n
i
e

s
t
a
g
n
u
j

c
i
,
o
d
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

M
o
l
i
n
i
a

c
o
e
r
u
l
e
a

1
3
2
P
o
d

T

s
t

m

C
H
K
O

V
i
h
o
r
l
a
t

R
e
m
e
t
s
k

m
r
e

P
R

7
,
4

1
,
8
5
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

k
o
s
e
n
i
e
,


v

r
u
b

k
r
o
v

n

s
t
a
g
n
u
j

c
i

s
u
k
c
e
s
i
a

1
3
3
H
a
b
u
r
s
k

r
a

e
l
i
n
i
s
k
o

C
H
K
O

V

c
h
o
d
n

K
a
r
p
a
t
y

H
a
b
u
r
a

P
R

1
,
3
4

1
,
3
4
s
l
a
t
i
n
a

S
p
h
a
g
n
i
o
n

m
e
d
i
i

E
r
i
o
p
h
o
r
o

v
a
g
i
n
a
t
i
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

r
e
c
u
r
v
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

k
o
s
e
n
i
e

s
t
a
g
n
u
j

c
i

s
u
k
c
e
s
i
a

M
o
l
i
n
i
a

c
o
e
r
u
l
e
a

1
3
4
M
o
k
r

k
y

p
o
d

e
r
t
i

-
n

m

C
H
K
O

V

c
h
o
d
n

K
a
r
p
a
t
y

e
r
t
i

P
R

1
,
3
6

1
,
3
6
s
l
a
t
i
n
a
,

s
l
a
t
i
n
n

j
e
l

i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,

A
l
n
i
o
n

g
l
u
t
i
n
o
s
a
e

C
a
r
i
c
i

f
l
a
v
a
e
-
E
r
i
o
p
h
o
r
e
t
u
m

l
a
t
i
f
o
l
i
i
,

C
a
r
i
c
i

e
l
o
n
g
a
t
a
e
-
A
l
n
e
t
u
m

p
r
i
r
o
d
z
e
n

k
o
s
e
n
i
e
,

o
d
s
t
r
a

o
v
a
n
i
e

n

l
e
t
u

s
e
z

n
n
e

p
r
i
e
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

1
3
5
M
i
r
o

s
k

s
l
a
t
i
n
a

C
H
K
O

V

c
h
o
d
n

K
a
r
p
a
t
y

M
i
r
o

a

P
R

0
,
9
7

0
,
9
7
s
l
a
t
i
n
a


C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

E
l
e
o
c
h
a
r
i
e
t
u
m

p
a
u
c
i
f
l
o
r
a
e
,

C
a
r
i
c
i

f
l
a
v
a
e
-
E
r
i
o
p
h
o
r
e
t
u
m

l
a
t
i
f
o
l
i
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

k
o
s
e
n
i
e

s
t
a
g
n
u
j

c
i

s
u
k
c
e
s
i
a
,

e
u
t
r
o
f
i
z

c
i
a

1
3
6
H
o
s
t
o
v
i
c
k

k
y

C
H
K
O

V

c
h
o
d
n

K
a
r
p
a
t
y

H
o
s
t
o
v
i
c
e

P
R

4
,
6

4
,
6
s
l
a
t
i
n
a


C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,

C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e

C
a
r
i
c
i

f
l
a
v
a
e
-
E
r
i
o
p
h
o
r
e
t
u
m

l
a
t
i
f
o
l
i
i
,

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

k
o
s
e
n
i
e

s
t
a
g
n
u
j

c
i

s
u
k
c
e
s
i
a

1
3
7
D
r
i
e

n
a

C
H
K
O

V

c
h
o
d
n

K
a
r
p
a
t
y

D
r
i
e

n
a

C
H
A

0
,
3
8

0
,
3
8
s
l
a
t
i
n
a




p
r
i
r
o
d
z
e
n

i
a
s
t
o

n
e

p
r
i
e
t
o
k
o
v

1
3
8
J
a
r

i
s
k

C
H
K
O

V

c
h
o
d
n

K
a
r
p
a
t
y

R
o

k
o
v
c
e

P
R

0
,
4
5
4

0
,
5
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

V
a
l
e
r
i
a
n
o

s
i
m
p
l
i
c
i
f
o
l
i
a
e
-
C
a
r
i
c
e
t
u
m

f
l
a
v
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

k
o
s
e
n
i
e
,

o
d
s
t
r
a

o
v
a
n
i
e

n

l
e
t
u

o
d
t
o
k
o
v

p
o
s
t
u
p
n

z
a
r
a
s
t
a
n
i
e

1
3
9

Z
e
l
i
e
n
k
a

C
H
K
O

Z

h
o
r
i
e

L
a
k

r
s
k
a

N
o
v

V
e
s

N
P
R

8
2
,
5
2

6
0
s
l
a
t
i
n
n

j
e
l

i
n
a

A
l
n
i
o
n

g
l
u
t
i
n
o
s
a
e

C
a
r
i
c
i

e
l
o
n
g
a
t
a
e
-
A
l
n
e
t
u
m

o
d
v
o
d
n
e
n

b
e
z

z

s
a
h
u

o
d
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a
,

o
d
v
o
d
n
e
n
i
e

1
4
0

e
r
v
e
n

r
y
b
n

k

C
H
K
O

Z

h
o
r
i
e

L
a
k

r
s
k
a

N
o
v

V
e
s

N
P
R

1
1
8
,
9
1

7
0
-
8
0
s
l
a
t
i
n
a
,

s
l
a
t
i
n
n

j
e
l

i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e
,


A
l
n
i
o
n

g
l
u
t
i
n
o
s
a
e

C
a
r
i
c
i

e
l
o
n
g
a
t
a
e
-
A
l
n
e
t
u
m

i
a
s
t
o

n
e

o
d
v
o
d
n
e
n

o
d
s
t
r
a

o
v
a
n
i
e

n

l
e
t
u

o
d
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

1
4
1
J
a
s
e
n

c
k
e

m
o

i
a
r
e

C
H
K
O

Z

h
o
r
i
e

L
a
k

r
s
k
a

N
o
v

V
e
s

5
0
-
6
0
s
l
a
t
i
n
n

j
e
l

i
-
n
a
,

r
a

e
l
i
n
i
s
-
k
o
v

v
r
b
i
n
a

A
l
n
i
o
n

g
l
u
t
i
n
o
s
a
e

C
a
r
i
c
i

e
l
o
n
g
a
t
a
e
-
A
l
n
e
t
u
m
,

S
a
l
i
c
i
o
n

c
i
n
e
r
e
a
e

o
d
v
o
d
n
e
n

b
e
z

z

s
a
h
u


o
d
t
o
k
o
v

o
d
v
o
d
n
e
n
i
e

1
4
2
V
a
n
i

o
v
e
c

C
H
K
O

Z

h
o
r
i
e

n
-
S
t
r

c
c
a

1
4
s
l
a
t
i
n
n

j
e
l

i
n
a

A
l
n
i
o
n

g
l
u
t
i
n
o
s
a
e

C
a
r
i
c
i

e
l
o
n
g
a
t
a
e
-
A
l
n
e
t
u
m

o
d
v
o
d
n
e
n

b
e
z

z

s
a
h
u

o
d
t
o
k
o
v

o
d
v
o
d
n
e
n
i
e
,

s
u
k
c
e
s
i
a

1
4
3
A
b
r
o
d

C
H
K
O

Z

h
o
r
i
e

V
e

L
e
v

r
e
N
P
R

9
2
,
3
7

3
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,


C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e
,


M
o
l
i
n
i
o
n


C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
e
,

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i

M
o
l
i
n
i
e
t
u
m

c
o
e
r
u
l
e
a
e

r
e
g
u
l

c
i
a

p
o
t
o
k
a
,

o
d
v
o
d
n
e
n
i
e

p
r
a
v
a

v
o
d
n

h
o

r
e

i
m
u
,

o
d
s
t
r

n
e
n
i
e

n

l
e
t
u
,

k
o
s
e
n
i
e
,

v
y
p
a

o
v
a
n
i
e

z

p
l
a
v
o
v

z
m
e
n
a

v
o
d
n

h
o

r
e

i
m
u
,

s
u
k
c
e
s
i
a

1
4
4
B
e
z
e
d
n

C
H
K
O

Z

h
o
r
i
e

P
l
a
v
e
c
k

t
v
r
t
o
k

P
R

5
7
,
5
2

3
,
4
6
s
l
a
t
i
n
n

j
e
l

i
n
a


A
l
n
i
o
n

g
l
u
t
i
n
o
s
a
e


C
a
r
i
c
i

e
l
o
n
g
a
t
a
e
-
A
l
n
e
t
u
m


p
r
i
r
o
d
z
e
n

b
e
z

z

s
a
h
u

o
d
t
o
k
o
v

(
p
r
a
m
e
n
i
s
k
o
)

v

r
u
b

d
r
e
v

n
,

z
n
e

i
s

o
v
a
n
i
e

1
4
5
N
i
v
a

s
t
r
e
d
n
e
j

R
u
d
a
v
y

C
H
K
O

Z

h
o
r
i
e

S
t
u
d
i
e
n
k
a

C
H
A

n

v
r
h


1

1

s
l
a
t
i
n
a

S
p
h
a
g
n
o

w
a
r
n
s
t
o
r
f
i
a
n
i
-
T
o
m
e
n
t
h
y
p
n
i
o
n

S
p
h
a
g
n
o

w
a
r
n
s
t
o
r
f
i
a
n
i
-
C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

i
a
s
t
o

n
e

o
d
v
o
d
n
e
n

p
l
o

n
e

o
b
m
e
d
z
e
n

k
o
s
e
n
i
e

o
d
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a
,

o
d
v
o
d
n
e
n
i
e

1
4
6
N
o
v

P
o
l
e

C
H
K
O

Z

h
o
r
i
e

P
l
a
v
e
c
k

M
i
k
u
l

P
R

6
,
7
7

6
,
7
7
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,


C
a
l
t
h
i
o
n


C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,

C
i
r
s
i
e
t
u
m

r
i
v
u
l
a
r
i
s

i
a
s
t
o

n
e

o
d
v
o
d
n
e
n

b
e
z

m
a
n
a

m
e
n
t
u
,

v

m
i
n
u
l
o
s
t
i

k
o
s
e
n

o
d
t
o
k
o
v

z
m
e
n
a

t
r
u
k
t

r
y

s
p
o
l
o

e
n
s
t
i
e
v

1
4
7
H
e

p
a

-

p
r
i

o
b
c
i

N
A
P
A
N
T

H
e

p
a

0
,
1
-

0
,
5
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e
,


C
a
r
i
c
i
o
n

l
a
s
i
o
c
a
r
p
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i
,

C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
i
a
n
d
r
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

k
o
s
e
n
i
e

s
t
a
g
n
u
j

c
i

p
o
t
e
n
c
i

l
n
a

m
e
l
i
o
r

c
i
a
,

v

s
t
a
v
b
a

1
4
8
K
a
l
i

t
e

N
A
P
A
N
T

P
o
d
k
o
n
i
c
e

0
,
7

0
,
7
v
r
c
h
o
v
i
s
k
o







1
4
9
V
r
c
h
o
v
i
s
k
o

p
r
i

P
o
h
o
r
e
l
-
s
k
e
j

M
a

i

N
A
P
A
N
T

P
o
h
o
r
e
l

P
R

2
6
,
6
2

0
,
3
v
r
c
h
o
v
i
s
k
o
,

s
l
a
t
i
n
a

S
p
h
a
g
n
i
o
n

m
e
d
i
i
,

C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e

S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

m
e
d
i
i
,


C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i


o
d
v
o
d
n
e
n

r
u
b

d
r
e
v

n
,

k
o
s
e
n
i
e



s
u
k
c
e
s
i
a


1
5
0
M
e
a
n
d
r
e

H
r
o
n
a

N
A
P
A
N
T

T
e
l
g

r
t
,

u
m
i
a
c

N
P
R

1
0
3
,
8
2

c
c
a

5
s
l
a
t
i
n
a


C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,


C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e
,


C
a
r
i
c
i
o
n

l
a
s
i
o
c
a
r
p
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i
,

C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
i
a
n
d
r
a
e


v

r
u
b

d
r
e
v

n
,

k
o
s
e
n
i
e



s
u
k
c
e
s
i
a


1
5
1
L
i
p
t
o
v
s
k

T
e
p
l
i

k
a

N
A
P
A
N
T

L
i
p
t
o
v
s
k

T
e
p
l
i

k
a
,

V
i
k
a
r
t
o
v
c
e

1
0

1
0
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

S
c
h
o
e
n
e
t
u
m

f
e
r
r
u
g
i
n
e
i

o
d
v
o
d
n
e
n

o
d
b
e
r

p
i
t
n
e
j

v
o
d
y
,

o
d
v
o
d
n
e
n
i
e

1
5
2
D
e
m

n
o
v

N
A
P
A
N
T

D
e
m

n
o
v

0
,
4

0
,
4
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e


C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e




s
u
k
c
e
s
i
a

1
5
3
C
h
r
a
s
t
e

N
A
P
A
N
T

L
i
p
t
o
v
s
k

K
r

2
,
5

2
,
5
s
l
a
t
i
n
a





v

r
u
b

d
r
e
v

n


s
u
k
c
e
s
i
a

1
5
4
T
e
l
g

r
t

I
.

N
A
P
A
N
T

T
e
l
g

r
t

3
,
5
s
l
a
t
i
n
a
,

v
r
c
h
o
v
i
s
k
o

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,


C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e
,


S
p
h
a
g
n
i
o
n

m
e
d
i
i


C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i
,

E
r
i
o
p
h
o
r
o

v
a
g
i
n
a
t
i
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

r
e
c
u
r
v
i

i
a
s
t
o

n
e


o
d
v
o
d
n
e
n

p
r
e
d
t

m

p
a
s
t
v
a

a

k
o
s
e
n
i
e
,

d
n
e
s

b
e
z

m
a
n
a

m
e
n
t
u

p
r
i
e
t
o
k
o
v

,

s
t
a
g
n
u
j

c
i
,

o
d
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

1
5
5
T
e
l
g

r
t

I
I
.

N
A
P
A
N
T

T
e
l
g

r
t

0
,
2
s
l
a
t
i
n
a
,

v
r
c
h
o
v
i
s
k
o

C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e
,

S
p
h
a
g
n
i
o
n

m
e
d
i
i

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i
,

E
r
i
o
p
h
o
r
o

v
a
g
i
n
a
t
i
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

r
e
c
u
r
v
i

i
a
s
t
o

n
e

o
d
v
o
d
n
e
n

p
r
e
d
t

m

p
a
s
t
v
a

a

k
o
s
e
n
i
e
,

d
n
e
s

b
e
z

m
a
n
a

m
e
n
t
u

o
d
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

1
5
6
G
o

o
v
e

m
l

k
y


N
P

M
a
l

F
a
t
r
a

T
u
r
a
n
y

P
R

6
,
8
3

3
,
4
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

r
u
b

n

l
e
t
u

a

k
o
s
e
n
i
e

o
d
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

1
5
7
H
r
a
b
i
n
k
a

N
P

M
a
l

F
a
t
r
a

T
u
r
a
n
y

P
R

0
,
4

0
,
4
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
e
,


C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e


C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

r
u
b

n

l
e
t
u

a

k
o
s
e
n
i
e

s
t
a
g
n
u
j

c
i

S
u
k
c
e
s
i
a
,

o
d
v
o
d
n
e
n
i
e

1
5
8
M
o

i
a
r

N
P

M
a
l

F
a
t
r
a

S
t
a
n
k
o
v
a
n
y

P
R

8

8
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,

S
c
h
o
e
n
e
t
u
m

f
e
r
r
u
g
i
n
e
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

r
u
b

n

l
e
t
u

a

k
o
s
e
n
i
e


e
x
p
a
n
z
i
a

t
r
s
t
i
n
y

1
5
9
K
o
z
i
n
s
k

N
P

M
a
l

F
a
t
r
a

Z

z
r
i
v

P
R

8

0
,
5
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e


p
r
i
r
o
d
z
e
n

r
u
b

n

l
e
t
u

a

k
o
s
e
n
i
e

o
d
t
o
k
o
v

r
e
n
i
e

C
a
r
e
x

p
a
n
i
c
u
l
a
t
a

1
6
0
B

r
i
k
o
v
a

m
l

k
a

N
P

M
a
l

F
a
t
r
a

Z

z
r
i
v

P
P

0
,
6

0
,
6
s
l
a
t
i
n
a
,

v
r
c
h
o
v
i
s
k
o

C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e
,

C
a
r
i
c
i
o
n

l
a
s
i
o
c
a
r
p
a
e
,

S
p
h
a
g
n
i
o
n

m
e
d
i
i

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i

o
d
v
o
d
n
e
n

r
u
b

n

l
e
t
u

a

z
a
s
y
p
a
n

o
d
t
o
k
o
v

j
a
r
o
k


s
u
k
c
e
s
i
a

1
6
1
H
a
t
e

N
P

M
a
l

F
a
t
r
a

T
e
r
c
h
o
v

C
H
A

n

v
r
h

0
,
6

0
,
6
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e


p
r
i
r
o
d
z
e
n

o
d
t
o
k
o
v

s
t
a
v
b
a

1
6
2
U
h
o

k
y

N
P

M
a
l

F
a
t
r
a

T
u
r
a
n
y

n

v
r
h

3
,
2

3
,
2
s
l
a
t
i
n
a



p
r
i
r
o
d
z
e
n

r
u
b

n

l
e
t
u

a

k
o
s
e
n
i
e

o
d
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

I
D

N

z
o
v

S
p
r

v
c
a

O
P

S
p
r

v
a

K
a
t
a
s
t
r
.

z
e
m
i
e

Kategria
chrnenho
zemia
Celkov
rozloha (ha)
Z toho rozloha
raeliniska (ha)
T
y
p

r
a

e
l
i
n
i
s
k
a

V
e
g
e
t
a

t
y
p

z
v

z

V
e
g
e
t
a

t
y
p

a
s
o
c
i

c
i
a

P
r

r
o
d
n

p
o
d
m
i
e
n
k
y

(
s
t
a
v

o
d
v
o
d
n
e
n

,

v
y

e
n

,

p
r
i
r
o
d
z
e
n

)

V
y
u

v
a
n
i
e


(
m
a
n
a

m
e
n
t
,

o
p
a
t
r
e
n
i
a

n
a

o
c
h
r
a
n
u
)

H
y
d
r
o
l

g
i
a

(
t
y
p
)

p
r
i
e
t
o

,

o
d
t
o
k
o
v

,

s
t
a
g
n
u
j

c
i
,

z

p
l
a
v
o
v

O
h
r
o
z
e
n
i
e

1
6
3
P
l
e

i
v

N
P

M
a
l

F
a
t
r
a

Z

z
r
i
v

C
H
A

n

v
r
h

5

5
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

p
r
e
d
t

m

p
a
s
t
v
a

a

k
o
s
e
n
i
e
,

d
n
e
s

p
a
s
t
v
a

o
d
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a
,

u
k
o
n

e
n
i
e

k
o
s
e
n
i
a

1
6
4
R
o
z
s
u
t
e
c

N
P

M
a
l

F
a
t
r
a

Z

z
r
i
v

,

P

r
n
i
c
a
,

T
e
r
c
h
o
v

P
R


s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i


p
r
i
r
o
d
z
e
n

1
6
5

u
j
s
k

r
a

e
l
i
-
n
i
s
k
o

N
P

M
a
l

F
a
t
r
a

u
j
a

P
R

5
,
6
4

4
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,

S
c
h
o
e
n
e
t
u
m

f
e
r
r
u
g
i
n
e
i

v
y

e
n

o
d
s
t
r

n
e
n
i
e

t
r
s
t
i

a

n

l
e
t
o
v

c
h

d
r
e
v

n
,

p
r
a
v
i
d
e
l
n

k
o
s
e
n
i
e

p
r
i
e
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

1
6
6
P
o
d

p

N
P

M
a
l

F
a
t
r
a

S
t
a
n
k
o
v
a
n
y

1
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

k
o
s
e
n
i
e
,

o
d
s
t
r

n
e
n
i
e

n

l
e
t
u

a
l
e
b
o

o
b

a
s
n

p
r
e
p
a
s
e
n
i
e

o
d
t
o
k
o
v

i
a
s
t
o

n
e

p
r
i
e
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

1
6
7
H
r
d
z
a
v

N
P

M
u
r

n
s
k
a

p
l
a
n
i
n
a

M
u
r

N
P
R

3
5
7
,
1
9

0
,
5
-

0
,
2
5
v
r
c
h
o
v
i
s
k
o

S
p
h
a
g
n
i
o
n

m
e
d
i
i

P
i
n
o

m
u
g
o
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

m
a
g
e
l
l
a
n
i
c
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

r
e
g
u
l
a

r
u
b

d
r
e
v

n

s
t
a
g
n
u
j

c
i

z
o

a
p

v
a
n
i
e

v
e
g
e
t

c
i
e
,

o
h
r
y
z

v

h
o
n
k
o
v

k
o
s
o
-
d
r
e
v
i
n
y

1
6
8
T

s
t
i
e

N
P

M
u
r

n
s
k
a

p
l
a
n
i
n
a

T
i
s
o
v
e
c
,

R
i
m
a
v
s
k

l
a
,

K
r
o
k
a
v
a
P
R

2
8
,
7
1

0
,
5
-
1
,
1
5
v
r
c
h
o
v
i
s
k
o
,

s
l
a
t
i
n
a

S
p
h
a
g
n
i
o
n

m
e
d
i
i
,

C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e

E
r
i
o
p
h
o
r
o

v
a
g
i
n
a
t
i
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

r
e
c
u
r
v
i
,

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i

c
a
r
i
c
e
t
o
s
u
m

i
n
f
l
a
t
a
e

o
d
v
o
d
n
e
n

v

d

s
l
e
d
k
u

l
e
s
n

c
k
y
c
h

i
n
n
o
s
t

s
t
a
g
n
u
j

c
i

s
u
k
c
e
s
i
a


1
6
9
R
o
s
i
a
r
k
a

N
P

M
u
r

n
s
k
a

p
l
a
n
i
n
a

P
o
h
r
o
n
s
k

P
o
l
h
o
r
a
,

T
i
s
o
v
e
c

P
R

5
,
8
7

0
,
1
s
l
a
t
i
n
a

S
p
h
a
g
n
o

r
e
c
u
r
v
i
-
C
a
r
i
c
i
o
n

c
a
n
e
s
c
e
n
t
i
s
,


C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e

C
a
r
i
c
i

r
o
s
t
r
a
t
a
e
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

a
p
i
c
u
l
a
t
i
,

J
u
n
c
o

f
i
l
i
f
o
r
m
i
s
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

r
e
c
u
r
v
i
,

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i


p
r
i
r
o
d
z
e
n

p
l

n
o
v
a
n

r
e
g
u
l
a

r
u
b

d
r
e
v

n

s
t
a
g
n
u
j

c
i

s
u
k
c
e
s
i
a


1
7
0
B
a
c

s
k
a

j
e
l

i
n
a

N
P

M
u
r

n
s
k
a

p
l
a
n
i
n
a

B
a
c

c
h

P
R

5
,
8

2
s
l
a
t
i
n
n

j
e
l

i
n
a

A
l
n
i
o
n

g
l
u
t
i
n
o
s
a
e

C
a
r
i
c
i

e
l
o
n
g
a
t
a
e
-
A
l
n
e
t
u
m


p
r
i
r
o
d
z
e
n

b
e
z

z

s
a
h
u

s
t
a
g
n
u
j

c
i
,

p
r
e
c
h
o
d
n
e

z

p
l
a
v
o
v

1
7
1
P
r
i

o
b
c
i

M
u
r

N
P

M
u
r

n
s
k
a

p
l
a
n
i
n
a

M
u
r

0
,
1
s
l
a
t
i
n
a

S
p
h
a
g
n
o

r
e
c
u
r
v
i
-
C
a
r
i
c
i
o
n

c
a
n
e
s
c
e
n
t
i
s
,

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,

C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e

i
a
s
t
o

n
e

o
d
v
o
d
n
e
n

k
o
s
e
n

s
t
a
g
n
u
j

c
i

s
u
k
c
e
s
i
a

1
7
2
L
o
p
u

n
o

N
P

M
u
r

n
s
k
a

p
l
a
n
i
n
a

M
u
r

0
,
1
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e














C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i

i
a
s
t
o

n
e

o
d
v
o
d
n
e
n

k
o
s
e
n

,

p
a
s
e
n

s
t
a
g
n
u
j

c
i

s
u
k
c
e
s
i
a
,

o
d
v
o
d
n
e
n
i
e


1
7
3
B
o
m
b
o
v

N
P

M
u
r

n
s
k
a

p
l
a
n
i
n
a

M
u
r

n
s
k
a

H
u
t
a

0
,
0
0
5
s
l
a
t
i
n
a


C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e


C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

p
a
s
e
n

(
k
r
a
v
y
)

p
r
i
e
t
o
k
o
v

z
o

a
p

v
a
n
i
e

d
o
b
y
t
k
o
m

1
7
4
M
u
r

n
s
k
a

Z
d
y
c
h
a
v
a

-

P
o

a
h
a
j
s
k

N
P

M
u
r

n
s
k
a

p
l
a
n
i
n
a

M
u
r

n
s
k
a

Z
d
y
c
h
a
v
a

0
,
1
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e


C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

p
a
s
e
n
i
e
,

v

m
i
n
u
l
o
s
t
i

k
o
s
e
n

s
t
a
g
n
u
j

c
i
,

p
r
i
e
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

1
7
5
M
u
r

n
s
k
a

Z
d
y
c
h
a
v
a

-

M
a
c
k
o
v
o

N
P

M
u
r

n
s
k
a

p
l
a
n
i
n
a

M
u
r

n
s
k
a

Z
d
y
c
h
a
v
a

0
,
1
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e


C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

k
o
s
e
n

v

m
i
n
u
l
o
s
t
i

p
r
i
e
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

1
7
6
M
u
r

n
s
k
a

Z
d
y
c
h
a
v
a

-

P
a
s
e
k
y

N
P

M
u
r

n
s
k
a

p
l
a
n
i
n
a

M
u
r

n
s
k
a

Z
d
y
c
h
a
v
a

0
,
1
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e


C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

k
o
s
e
n

v

m
i
n
u
l
o
s
t
i

p
r
i
e
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

1
7
7
M
u
r

n
s
k
a

Z
d
y
c
h
a
v
a

-

U
h
l
i
s
k

N
P

M
u
r

n
s
k
a

p
l
a
n
i
n
a

M
u
r

n
s
k
a

Z
d
y
c
h
a
v
a

0
,
1
s
l
a
t
i
n
a

S
p
h
a
g
n
o

r
e
c
u
r
v
i
-
C
a
r
i
c
i
o
n

c
a
n
e
s
c
e
n
t
i
s
,

C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e



p
r
i
r
o
d
z
e
n

k
o
s
e
n

,

p
r

p
.

s
p

s
a
n

p
r
i
e
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

1
7
8
M
u
r

n
s
k
a

Z
d
y
c
h
a
v
a

-

K
a
r
a
f
o
v

N
P

M
u
r

n
s
k
a

p
l
a
n
i
n
a

M
u
r

n
s
k
a

Z
d
y
c
h
a
v
a

0
,
0
1
-
0
,
0
2
s
l
a
t
i
n
a


C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e


C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

k
o
s
e
n

1
7
9
S
t
o
l
i
c
a

N
P

M
u
r

n
s
k
a

p
l
a
n
i
n
a

R
e
j
d
o
v

0
,
0
1
v
r
c
h
o
v
i
s
k
o


S
p
h
a
g
n
i
o
n

m
e
d
i
i


p
r
i
r
o
d
z
e
n

b
e
z

z

s
a
h
u

s
t
a
g
n
u
j

c
i

s
u
k
c
e
s
i
a

1
8
0
P
r
i

o
b
c
i

Z
l
a
t
n
o

N
P

M
u
r

n
s
k
a

p
l
a
n
i
n
a

u
m
i
a
c

0
,
0
1
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e


C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

v
y
k
o
n
a
n

r
u
b

d
r
e
v

n

a

k
o
s
e
n
i
e

s
t
a
g
n
u
j

c
i

s
u
k
c
e
s
i
a


1
8
1
H
a
v
r
a
n

k

N
P

M
u
r

n
s
k
a

p
l
a
n
i
n
a

u
m
i
a
c

0
,
1
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,


C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e


p
r
i
r
o
d
z
e
n

v
y
k
o
n
a
n

r
u
b

v

b
,

j
e
l

a

k
o
s
e
n
i
e

(
1
9
9
8
,
1
9
9
9
)

s
t
a
g
n
u
j

c
i
,

p
r
i
e
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a
,

z
o

a
p

v
a
n
i
e

d
o
b
y
t
k
o
m

1
8
2
H
a
v
r
a
n

k

I
I
.

N
P

M
u
r

n
s
k
a

p
l
a
n
i
n
a

u
m
i
a
c

0
,
1
s
l
a
t
i
n
a


C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e
,

S
p
h
a
g
n
o

r
e
c
u
r
v
i
-
C
a
r
i
c
i
o
n

c
a
n
e
s
c
e
n
t
i
s



p
r
i
r
o
d
z
e
n

s
t
a
g
n
u
j

c
i

s
u
k
c
e
s
i
a

1
8
3
H
a
v
r
a
n

k

I
I
I
.

N
P

M
u
r

n
s
k
a

p
l
a
n
i
n
a

u
m
i
a
c

0
,
1
s
l
a
t
i
n
a


C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e


C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

s
t
a
g
n
u
j

c
i

s
u
k
c
e
s
i
a

1
8
4
H
e

p
a

P
e
t
r

k
o
v
o

N
P

M
u
r

n
s
k
a

p
l
a
n
i
n
a

H
e

p
a

0
,
1
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e


C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

o
j
e
d
i
n
e
l

p
a
s
e
n
i
e
;

v
y
k
o
n
a
n

r
u
b

d
r
e
v

n

v

r
.

1
9
9
5

s
t
a
g
n
u
j

c
i

s
u
k
c
e
s
i
a

1
8
5
Z

v
a
d
k
a

n
a
d

H
r
o
n
o
m

d
o
l
i
n
a

H
r
o
n
c
a

I
.

N
P

M
u
r

n
s
k
a

p
l
a
n
i
n
a

Z

v
a
d
k
a

n
.

H
r
o
n
o
m

1
s
l
a
t
i
n
a

S
p
h
a
g
n
o

r
e
c
u
r
v
i
-
C
a
r
i
c
i
o
n

c
a
n
e
s
c
e
n
t
i
s
,


C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e



p
r
i
r
o
d
z
e
n

p
a
s
e
n
i
e

d
o
b
y
t
k
a
;

p
l

n
o
v
a
n

r
u
b

d
r
e
v

n

s
t
a
g
n
u
j

c
i

s
u
k
c
e
s
i
a
,

z
o

a
p

v
a
n
i
e

d
o
b
y
t
k
o
m

1
8
6
Z

v
a
d
k
a

n
a
d

H
r
o
n
o
m

d
o
l
i
n
a

H
r
o
n
c
a

I
I
.

N
P

M
u
r

n
s
k
a

p
l
a
n
i
n
a

Z

v
a
d
k
a

n
.

H
r
o
n
o
m

0
,
1
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e


C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

p
l

n
o
v
a
n

r
u
b

d
r
e
v

n

s
t
a
g
n
u
j

c
i

s
u
k
c
e
s
i
a


1
8
7
P
o
h
r
o
n
s
k

P
o
l
h
o
r
a

p
r
i

o
b
c
i

N
P

M
u
r

n
s
k
a

p
l
a
n
i
n
a

P
o
h
r
o
n
s
k

P
o
l
h
o
r
a

0
,
0
5
s
l
a
t
i
n
a

S
p
h
a
g
n
o

r
e
c
u
r
v
i
-
C
a
r
i
c
i
o
n

c
a
n
e
s
c
e
n
t
i
s
,

C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e

C
a
r
i
c
i

r
o
s
t
r
a
t
a
e
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

a
p
i
c
u
l
a
t
i
,


C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

a
s
t
i

k
o
s
e
n

;

v
y
k
o
n
a
n

i
a
s
t
o

r
u
b

d
r
e
v

n


s
t
a
g
n
u
j

c
i

s
u
k
c
e
s
i
a

1
8
8
T
i
s
o
v
e
c

S
l

a

N
P

M
u
r

n
s
k
a

p
l
a
n
i
n
a

T
i
s
o
v
e
c

0
,
0
1
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e


C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

n
a

m
a
l
e
j

a
s
t
i

n
e
p
r
a
v
i
d
e
l
n
e

k
o
s
e
n

p
r
i
e
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

k
r
o
v

n
,

m
o

p
r
e
c
h
o
d

c
h

m
e
c
h
a
-
n
i
z
m
o
v
,

o
d
v
o
d
-
n
e
n
i
e

1
8
9
T
i
s
o
v
e
c

P
o
d
h
r
a
d

N
P

M
u
r

n
s
k
a

p
l
a
n
i
n
a

T
i
s
o
v
e
c

0
,
0
1
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

p
a
s
e
n
i
e

o
v
i
e
c

p
r
i
e
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a
,

z
o

a
p

v
a
n
i
e

1
9
0
T
i
s
o
v
e
c

p
o
d

e
r
v
e
n
o
u

N
P

M
u
r

n
s
k
a

p
l
a
n
i
n
a

T
i
s
o
v
e
c

0
,
0
1
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

p
a
s
e
n
i
e

k
r

v

p
r
i
e
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a
,

z
o

a
p

v
a
n
i
e

1
9
1
T
i
s
o
v
e
c

H
l
b
o
k

j
a
r
o
k

N
P

M
u
r

n
s
k
a

p
l
a
n
i
n
a

T
i
s
o
v
e
c

0
,
0
1
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

v
y
k
o
n
a
n

r
u
b

d
r
e
v

n

v

r
o
k
u

1
9
9
7

p
r
i
e
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

1
9
2
Z
b
o
j
s
k

l
o
m


N
P

M
u
r

n
s
k
a

p
l
a
n
i
n
a

P
o
h
r
o
n
s
k

P
o
l
h
o
r
a

0
,
0
0
5
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

b
e
z

z

s
a
h
u

s
t
a
g
n
u
j

c
i

s
u
k
c
e
s
i
a
,

m
o

z
a
s
y
p

v
a
n
i
e

1
9
3
R
e
v

c
a

P
o
d

k
o
r
o
v
o
u

N
P

M
u
r

n
s
k
a

p
l
a
n
i
n
a

R
e
v

c
a

0
,
5
-
1
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

k
o
s
e
n
i
e

(
n
a

n
i
e
k
t
o
r

c
h

a
s
t
i
a
c
h

n
e
d
o
s
t
a
t
o

n
e
)

s
t
a
g
n
u
j

c
i

s
u
k
c
e
s
i
a

p
r
i

a
b
-
s
e
n
c
i
i

m
a
n
a

-
m
e
n
t
u
;

p
l

n
o
v
a
-
n

s
t
a
v
b
a


I
D

N

z
o
v

S
p
r

v
c
a

O
P

S
p
r

v
a

K
a
t
a
s
t
r
.

z
e
m
i
e

Kategria
chrnenho
zemia
Celkov
rozloha (ha)
Z toho rozloha
raeliniska (ha)
T
y
p

r
a

e
l
i
n
i
s
k
a

V
e
g
e
t
a

t
y
p

z
v

z

V
e
g
e
t
a

t
y
p

a
s
o
c
i

c
i
a

P
r

r
o
d
n

p
o
d
m
i
e
n
k
y

(
s
t
a
v

o
d
v
o
d
n
e
n

,

v
y

e
n

,

p
r
i
r
o
d
z
e
n

)

V
y
u

v
a
n
i
e


(
m
a
n
a

m
e
n
t
,

o
p
a
t
r
e
n
i
a

n
a

o
c
h
r
a
n
u
)

H
y
d
r
o
l

g
i
a

(
t
y
p
)

p
r
i
e
t
o

,

o
d
t
o
k
o
v

,

s
t
a
g
n
u
j

c
i
,

z

p
l
a
v
o
v

O
h
r
o
z
e
n
i
e

1
9
4
R
e
v

c
a

p
r
i

s
t
a
r
o
m

c
i
n
t
o
r

n
e

N
P

M
u
r

n
s
k
a

p
l
a
n
i
n
a

R
e
v

c
a

0
,
2
5
s
l
a
t
i
n
a


C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

k
o
s
e
n
i
e

(
n
a

v
l
h

c
h

m
i
e
s
t
a
c
h

n
e
d
o
s
t
a
t
o

n
e
)

s
t
a
g
n
u
j

c
i

s
u
k
c
e
s
i
a

p
r
i

a
b
-
s
e
n
c
i
i

m
a
n
a

-
m
e
n
t
u
;

p
l

n
o
v
a
-
n

s
t
a
v
b
a


1
9
5
R
e
v

c
a

-

p
r
i

s
t
r
e
l
n
i
c
i

N
P

M
u
r

n
s
k
a

p
l
a
n
i
n
a

R
e
v

c
a

0
,
2
5
s
l
a
t
i
n
a


C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e


C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

k
o
s
e
n
i
e
;

p
a
s
e
n
i
e

(
h
o
v

d
z

d
o
b
y
t
o
k
)

s
t
a
g
n
u
j

c
i

s
u
k
c
e
s
i
a

p
r
i

a
b
-
s
e
n
c
i
i

m
a
n
a

-
m
e
n
t
u
;

z
o

a
p

-
v
a
n
i
e

d
o
b
y
t
k
o
m

1
9
6
P
o
d
l
e
s
o
k

I
.


N
P

S
l
o
v
e
n
-
s
k

r
a
j

H
r
a
b
u

i
c
e

2
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e


C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

p
r
e
d
t

m

p
a
s
t
v
a
,


d
n
e
s

b
e
z

z

s
a
h
u

p
r
i
e
t
o
k
o
v

,

s
t
a
g
n
u
j

c
i

s
u
k
c
e
s
i
a

1
9
7
P
o
d
l
e
s
o
k

I
I
.


N
P

S
l
o
v
e
n
-
s
k

r
a
j

H
r
a
b
u

i
c
e

3
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e


C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

p
r
e
d
t

m

k
o
s
e
n
i
e

a

p
a
s
t
v
a
,

d
n
e
s

p
a
s
t
v
a

p
r
i
e
t
o
k
o
v

,

s
t
a
g
n
u
j

c
i

s
u
k
c
e
s
i
a
,

i
n
t
e
n
z
i
f
i
k

c
i
a

1
9
8
P
o
d
l
e
s
o
k

I
I
I
.


N
P

S
l
o
v
e
n
-
s
k

r
a
j

H
r
a
b
u

i
c
e

1
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e


C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

p
a
s
t
v
a

p
r
e
d
t

m

a
j

d
n
e
s

p
r
i
e
t
o
k
o
v

,

s
t
a
g
n
u
j

c
i

s
u
k
c
e
s
i
a

1
9
9
V
y
d
r
n

k

I
I
.

N
P

S
l
o
v
e
n
-
s
k

r
a
j

V
y
d
r
n

1
,
5
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e


C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

o
d
v
o
d
n
e
n

p
r
e
d
t

m

k
o
s
e
n
i
e

a

p
a
s
t
v
a
,

d
n
e
s

b
e
z

m
a
n
a

m
e
n
t
u

p
r
i
e
t
o
k
o
v

,

s
t
a
g
n
u
j

c
i
,

o
d
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a
,

i
n
t
e
n
z
i
f
i
k

c
i
a

2
0
0
V
y
d
r
n

k

I
.

N
P

S
l
o
v
e
n
-
s
k

r
a
j

V
y
d
r
n

0
,
5
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e


C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

o
d
v
o
d
n
e
n

p
r
e
d
t

m

k
o
s
e
n
i
e
,

p
a
s
t
v
a
,


d
n
e
s

b
e
z

m
a
n
a

m
e
n
t
u

p
r
i
e
t
o
k
o
v

,

s
t
a
g
n
u
j

c
i

s
u
k
c
e
s
i
a
,

i
n
t
e
n
z
i
f
i
k

c
i
a

2
0
1

t
v
r
t
o
c
k

l
a
N
P

S
l
o
v
e
n
-
s
k

r
a
j

V
e
r
n

1
,
5
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e


C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

p
r
e
d
t

m

p
a
s
t
v
a
,


d
n
e
s

b
e
z

m
a
n
a

m
e
n
t
u

p
r
i
e
t
o
k
o
v

,

s
t
a
g
n
u
j

c
i

s
u
k
c
e
s
i
a

2
0
2
N
i

p
o
d
k
o
v
a

N
P

S
l
o
v
e
n
-
s
k

r
a
j

V
e
r
n

0
,
7
5
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e


C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

p
r
e
d
t

m
,


d
n
e
s

b
e
z

m
a
n
a

m
e
n
t
u

p
r
i
e
t
o
k
o
v

,

s
t
a
g
n
u
j

c
i

s
u
k
c
e
s
i
a

2
0
3
K
o
p
a
n
e
c

N
P

S
l
o
v
e
n
-
s
k

r
a
j

V
e
r
n

2
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e


C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

p
r
e
d
t

m

k
o
s
e
n
i
e
,


d
n
e
s

b
e
z

m
a
n
a

m
e
n
t
u

p
r
i
e
t
o
k
o
v

,

s
t
a
g
n
u
j

c
i

s
u
k
c
e
s
i
a

2
0
4
H
a
n
s
j
a
k
u
b
o
-
v

N
P

S
l
o
v
e
n
-
s
k

r
a
j

S
t
r
a
t
e
n

1
s
l
a
t
i
n
n

p
r
a
m
e
n
i
s
k
o

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e


C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

p
r
e
d
t

m

a
j

d
n
e
s

b
e
z

m
a
n
a

m
e
n
t
u

s
t
a
g
n
u
j

c
i
,

o
d
t
o
k
o
v

b
e
z

o
h
r
o
z
e
n
i
a

2
0
5
P
o
d

H
a
n
y
s
e
j

N
P

S
l
o
v
e
n
-
s
k

r
a
j

D
o
b

i
n

2
s
l
a
t
i
n
a


C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,


C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e


C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

p
a
s
t
v
a

p
r
e
d
t

m

a
j

d
n
e
s

p
r
i
e
t
o
k
o
v

,

s
t
a
g
n
u
j

c
i

b
e
z

o
h
r
o
z
e
n
i
a

2
0
6
B
o
s
e
r
p
a
l
s
k

m
l

k
y

N
P

S
l
o
v
e
n
-
s
k

r
a
j

D
o
b

i
n

1
,
5
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
e
m
i
s
s
a
e
,


C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e


A
m
b
l
y
s
t
e
g
i
o

s
t
e
l
l
a
t
i
-
C
a
r
i
c
e
t
u
m

p
a
n
i
c
e
a
e
,

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

p
r
e
d
t

m

p
a
s
t
v
a
,

d
n
e
s

b
e
z

m
a
n
a

m
e
n
t
u

p
r
i
e
t
o
k
o
v

,

o
d
t
o
k
o
v

b
e
z

o
h
r
o
z
e
n
i
a

2
0
7
G

p
e

N
P

S
l
o
v
e
n
-
s
k

r
a
j

D
o
b

i
n

1
,
5
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e
,


C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e


C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i
,


C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e


p
r
i
r
o
d
z
e
n

p
a
s
t
v
a

p
r
e
d
t

m

a
j

d
n
e
s


p
r
i
e
t
o
k
o
v

,

s
t
a
g
n
u
j

c
i

b
e
z

o
h
r
o
z
e
n
i
a

2
0
8
G
e
r
a
v
y

N
P

S
l
o
v
e
n
-
s
k

r
a
j

S
m
i

a
n
y

0
,
2
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e


C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

p
r
e
d
t

m

p
a
s
t
v
a
,

d
n
e
s

b
e
z

m
a
n
a

m
e
n
t
u

o
d
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

2
0
9
M
u
r

N
P

S
l
o
v
e
n
-
s
k

r
a
j

S
p
i

s
k

N
o
v

V
e
s

2
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e
,


C
a
r
i
c
i
o
n

d
e
m
i
s
s
a
e


C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i
,

A
m
b
l
y
s
t
e
g
i
o

s
t
e
l
l
a
t
i
-
C
a
r
i
c
e
t
u
m

p
a
n
i
c
e
a
e


p
r
i
r
o
d
z
e
n

p
r
e
d
t

m

a
j

d
n
e
s

b
e
z

m
a
n
a

m
e
n
t
u

o
d
t
o
k
o
v

b
e
z

o
h
r
o
z
e
n
i
a

2
1
0
V
e

O
s
t
u
r
-
n
i
a
n
s
k
e

j
a
z
e
r
o

P
I
E
N
A
P

O
s
t
u
r

a

P
R

4
8
,
8

3
,
2
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

l
a
s
i
o
c
a
r
p
a
e
,


C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
i
a
n
d
r
a
e
,


C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

b
e
z

z

s
a
h
u

p
r
i
e
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

2
1
1
M
a
l

j
a
z
e
r

P
I
E
N
A
P

O
s
t
u
r

a

P
R

6
,
8

0
,
4
8
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

l
a
s
i
o
c
a
r
p
a
e
,


C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
i
a
n
d
r
a
e
,


C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

b
e
z

z

s
a
h
u

s
t
a
g
n
u
j

c
i

s
u
k
c
e
s
i
a

2
1
2
M
a
l

M
o
k
r

N
P

S
l
o
v
e
n
-
s
k

r
a
j

V
e
r
n

2
s
l
a
t
i
n
a


C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e


C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

p
r
e
d
t

m

p
a
s
t
v
a
,


d
n
e
s

b
e
z

m
a
n
a

m
e
n
t
u

p
r
i
e
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

2
1
3
V
e

M
o
k
r

N
P

S
l
o
v
e
n
-
s
k

r
a
j

V
e
r
n

4
s
l
a
t
i
n
a


C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e


C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

p
r
e
d
t

m

p
a
s
t
v
a
,

d
n
e
s

b
e
z

m
a
n
a

m
e
n
t
u

p
r
i
e
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

2
1
4
R
a
k
a

N
P

S
l
o
v
e
n
-
s
k

r
a
j

H
r
a
n
o
v
n
i
c
a

0
,
2
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e


C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i


p
r
i
r
o
d
z
e
n

p
r
e
d
t

m

p
a
s
t
v
a
,


d
n
e
s

b
e
z

m
a
n
a

m
e
n
t
u

o
d
t
o
k
o
v

b
e
z

o
h
r
o
z
e
n
i
a

2
1
5
P
o

a
n
a

I
.

N
P

S
l
o
v
e
n
-
s
k

r
a
j

V
e
r
n

3
s
l
a
t
i
n
a


C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e


C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

p
r
e
d
t

m

p
a
s
t
v
a
,


d
n
e
s

b
e
z

m
a
n
a

m
e
n
t
u

o
d
t
o
k
o
v

,

s
t
a
g
n
u
j

c
i

s
u
k
c
e
s
i
a

2
1
6
P
o

a
n
a

I
I
.

N
P

S
l
o
v
e
n
-
s
k

r
a
j

V
e
r
n

2
,
5
s
l
a
t
i
n
a


C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e


C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

p
r
e
d
t

m

k
o
s
e
n
i
e
,

p
a
s
t
v
a
,


d
n
e
s

b
e
z

m
a
n
a

m
e
n
t
u

o
d
t
o
k
o
v

,

s
t
a
g
n
u
j

c
i

s
u
k
c
e
s
i
a

2
1
7
F
a
l

t
y
n

N
P

S
l
o
v
e
n
-
s
k

r
a
j

V
e
r
n

2
s
l
a
t
i
n
a


C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e


C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

p
r
e
d
t

m

k
o
s
e
n
i
e

a

p
a
s
t
v
a
,

d
n
e
s

b
e
z

m
a
n
a

m
e
n
t
u

o
d
t
o
k
o
v

,

s
t
a
g
n
u
j

c
i

s
u
k
c
e
s
i
a

2
1
8
M
a
l

Z
a
j
f
y

N
P

S
l
o
v
e
n
-
s
k

r
a
j

S
t
r
a
t
e
n

P
R

7
,
2
4

4
,
5
s
l
a
t
i
n
n

p
r
a
m
e
n
i
s
k
o

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e


C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

p
r
e
d
t

m

p
a
s
t
v
a
,


d
n
e
s

b
e
z

m
a
n
a

m
e
n
t
u

p
r
i
e
t
o
k
o
v

,

s
t
a
g
n
u
j

c
i
.

o
d
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

2
1
9
V
e
r
n

r

N
P

S
l
o
v
e
n
-
s
k

r
a
j

V
e
r
n

1
,
5
s
l
a
t
i
n
a


C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e


C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

p
r
e
d
t

m

k
o
s
e
n
i
e

a

p
a
s
t
v
a
,

d
n
e
s

b
e
z

m
a
n
a

m
e
n
t
u

o
d
t
o
k
o
v

,

s
t
a
g
n
u
j

c
i

s
u
k
c
e
s
i
a

2
2
0

o
m
p
y

N
P

S
l
o
v
e
n
s
k

r
a
j

H
n
i
l

k

n

v
r
h

P
P

6

6
s
l
a
t
i
n
a



p
r
i
r
o
d
z
e
n

b
e
z

m
a
n
a

m
e
n
t
u

p
r
i
e
t
o
k
o
v

Z
a
l
e
s

o
v
a
n
i
e
,

s
u
k
c
e
s
i
a

2
2
1
P
o
d
h
o
r
s
k

N
P

S
l
o
v
e
n
-
s
k

r
a
j

S
p
i

s
k

H
r
h
o
v

P
P

0
,
4
6

0
,
5
s
l
a
t
i
n
a



p
r
i
r
o
d
z
e
n

b
e
z

m
a
n
a

m
e
n
t
u

s
t
a
g
n
u
j

c
i

z
a
r
a
s
t
a
n
i
e

a

-
r
e
n
i
e

r
u
d
e
r

l
o
v
,

z
a
z
e
m

o
v
a
n
i
e
,

e
u
t
r
o
f
i
z

c
i
a

2
2
2
J
a
z
e
r
e
c

N
P

S
l
o
v
e
n
-
s
k

r
a
j

S
p
i

s
k

H
r
h
o
v

P
P

0
,
3
1

0
,
3
s
l
a
t
i
n
a



p
r
i
r
o
d
z
e
n

b
e
z

m
a
n
a

m
e
n
t
u

s
t
a
g
n
u
j

c
i

z
a
z
e
m

o
v
a
n
i
e

2
2
3
S
i
v

B
r
a
d
a

N
P

S
l
o
v
e
n
-
s
k

r
a
j

S
p
i

s
k

P
o
d
h
r
a
d
i
e

N
P
R

1
9
,
5
5

1
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,


C
a
r
i
c
i
o
n

l
a
s
i
o
c
a
r
p
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,

C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
i
a
n
d
r
a
e


p
r
i
r
o
d
z
e
n

b
e
z

m
a
n
a

m
e
n
t
u

o
d
t
o
k
o
v

v
y
s
o
k

t
e
v
-
n
o
s

,

z
o

l
i
a
p
a
-
v
a
n
i
e
,

r
e
n
i
e

n
i
t
r
o
f
i
l
n

c
h

d
r
u
-
h
o
v
,

s
u
k
c
e
s
i
a

2
2
4
H
n
i
l
e
c
k

j
e
l

i
n
a

I

N
P

S
l
o
v
e
n
-
s
k

r
a
j

a

N
A
P
A
N
T

T
e
l
g

r
t

N
P
R

8
4
,
5
9

1
0
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

k
o
s
e
n
i
e
,

o
d
s
t
r
a

o
v
a
n
i
e

n

l
e
t
u

p
r
i
e
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

2
2
5
H
n
i
l
e
c
k

j
e
l

i
n
a

I
I
.

N
P

S
l
o
v
e
n
-
s
k

r
a
j

V
e
r
n

r

N
P
R

8
4
,
5
9

3
s
l
a
t
i
n
a


C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e


C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

p
r
e
d
t

m

p
a
s
t
v
a
,


d
n
e
s

b
e
z

m
a
n
a

m
e
n
t
u

p
r
i
e
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

2
2
6
H
n
i
l
e
c
k

j
e
l

i
n
a

I
I
I
.

N
P

S
l
o
v
e
n
-
s
k

r
a
j

S
t
r
a
t
e
n

N
P
R

8
4
,
5
9

5
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,


C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e


C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

p
r
e
d
t

m

p
a
s
t
v
a
,


d
n
e
s

b
e
z

m
a
n
a

m
e
n
t
u

p
r
i
e
t
o
k
o
v

,

s
t
a
g
n
u
j

c
i

s
u
k
c
e
s
i
a

2
2
7
K
r
i
v

t


P
I
E
N
A
P

S
p
i

s
k

B
e
l

3
2
s
l
a
t
i
n
a
,

r
a

e
l
i
n
i
s
k
o
v

v
r
b
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,


S
a
l
i
c
i
o
n

c
i
n
e
r
e
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,

S
a
l
i
c
e
t
u
m

p
e
n
t
a
n
d
r
o
-
c
i
n
e
r
e
a
e

v
y

e
n

o
p
a
t
r
e
n
i
a

n
a

o
c
h
r
a
n
u

s
a

p
r
i
p
r
a
v
u
j

o
d
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a
,

e
r

z
i
a


2
2
8
S
l
a
t
i
n
a

p
r
i

a
r
i

s
k
o
m

j
a
s
t
r
a
b

P
I
E
N
A
P

K
y
j
o
v

P
R

2
,
1
4

2
,
1
4
s
l
a
t
i
n
a
,

r
a

e
l
i
n
i
s
k
o
v

v
r
b
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,


S
a
l
i
c
i
o
n

c
i
n
e
r
e
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,

S
a
l
i
c
e
t
u
m

p
e
n
t
a
n
d
r
o
-
c
i
n
e
r
e
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

k
o
s
e
n
i
e
,

o
d
s
t
r
a

o
v
a
n
i
e

n

l
e
t
u
,

o
p
l
o
t
e
n
i
e

o
d
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

2
2
9
B
e
l
i
a
n
s
k
e

l

k
y

P
I
E
N
A
P

S
p
i

s
k

B
e
l

P
R

8
9
,
4
2

8
9
,
4
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,


C
a
r
i
c
i
o
n

l
a
s
i
o
c
a
r
p
a
e
,


C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,

C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
i
a
n
d
r
a
e
,

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i

i
a
s
t
o

n
e

o
d
v
o
d
n
e
n

b
e
z

m
a
n
a

m
e
n
t
u
,

n
e
v
y
h
n
u
t
n

k
o
s
e
n
i
e

a

o
d
s
t
r
a

o
v
a
n
i
e

n

l
e
t
u
s
t
a
g
n
u
j

c
i
,

o
d
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

2
3
0
M
a
l

I
z
r
a

R
S
O
P
K

P
r
e

o
v

S
k

r
o

P
R

0
,
7
7

0
,
7
7
s
l
a
t
i
n
n

j
e
l

i
n
a

A
l
n
i
o
n

g
l
u
t
i
n
o
s
a
e


C
a
r
i
c
i

e
l
o
n
g
a
t
a
e
-
A
l
n
e
t
u
m


p
r
i
r
o
d
z
e
n

b
e
z

z

s
a
h
u

s
t
a
g
n
u
j

c
i


b
e
z

o
h
r
o
z
e
n
i
a

I
D

N

z
o
v

S
p
r

v
c
a

O
P

S
p
r

v
a

K
a
t
a
s
t
r
.

z
e
m
i
e

Kategria
chrnenho
zemia
Celkov
rozloha (ha)
Z toho rozloha
raeliniska (ha)
T
y
p

r
a

e
l
i
n
i
s
k
a

V
e
g
e
t
a

t
y
p

z
v

z

V
e
g
e
t
a

t
y
p

a
s
o
c
i

c
i
a

P
r

r
o
d
n

p
o
d
m
i
e
n
k
y

(
s
t
a
v

o
d
v
o
d
n
e
n

,

v
y

e
n

,

p
r
i
r
o
d
z
e
n

)

V
y
u

v
a
n
i
e


(
m
a
n
a

m
e
n
t
,

o
p
a
t
r
e
n
i
a

n
a

o
c
h
r
a
n
u
)

H
y
d
r
o
l

g
i
a

(
t
y
p
)

p
r
i
e
t
o

,

o
d
t
o
k
o
v

,

s
t
a
g
n
u
j

c
i
,

z

p
l
a
v
o
v

O
h
r
o
z
e
n
i
e

2
3
1
R
e
g
e
t
o
v
s
k

r
a

e
l
i
n
i
s
k
o

R
S
O
P
K

P
r
e

o
v

R
e
g
e
t
o
v
k
a

P
R

2
,
5

2
,
5
s
l
a
t
i
n
a
,

s
l
a
t
i
n
n

j
e
l

i
n
a
,

r
a

e
l
i
n
i
s
k
o
v

v
r
b
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

l
a
s
i
o
c
a
r
p
a
e
,


A
l
n
i
o
n

g
l
u
t
i
n
o
s
a
e
,


S
a
l
i
c
i
o
n

c
i
n
e
r
e
a
e



C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
i
a
n
d
r
a
e
,


C
a
r
i
c
i

e
l
o
n
g
a
t
a
e
-
A
l
n
e
t
u
m
,

S
a
l
i
c
e
t
u
m

c
i
n
e
r
e
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

k
o
s
e
n
i
e
,

o
d
s
t
r
a

o
v
a
n
i
e

n

l
e
t
u
,

o
p
l
o
t
e
n
i
e

p
r
i
e
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

2
3
2
S
l
a
t
i
n
a

p
o
d

L
i
e
s
k
o
v
c
o
m

R
S
O
P
K

P
r
e

o
v

B
a
r
d
e
j
o
v
s
k

N
o
v

V
e
s

P
R

0
,
7
1

0
,
7
1
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i

i
a
s
t
o

n
e

o
d
v
o
d
n
e
n

k
o
s
e
n
i
e

o
d
t
o
k
o
v

z
m
e
n
a

v
o
d
n

h
o

r
e

i
m
u
,

n
e
p
r
a
v
i
-
d
e
l
n

k
o
s
e
n
i
e

2
3
3
V
a
l
a
l
s
k

v
o
d
a

R
S
O
P
K

P
r
e

o
v

B
a
j
e
r
o
v
c
e

P
R

1
4
,
4

1
4
,
4
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e


C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e



p
r
i
r
o
d
z
e
n

k
o
s
e
n
i
e

p
r
i
e
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

2
3
4
S
l
a
t
i
n
a

p
r
i

a
r
i

s
k
o
m

t
i
a
v
n
i
k
u

R
S
O
P
K

P
r
e

o
v

R
a
d
o
m
a

C
H
A

0
,
9

0
,
9
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

,

z
a
p
l
a
v
o
v
a
n

u
m
e
l
o

n
a
v

t
a
n

m
i

p
r
a
m
e

m
i

k
o
s
e
n
i
e

z

p
l
a
v
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a
,

r
u
d
e
r
a
l
i
z

c
i
a

2
3
5
P
o
d

B
e
s
k
y
d
o
m

R
S
O
P
K

P
r
e

o
v

N
i

P
o
l
i
a
n
k
a

P
R

8
,
5

8
,
5
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e
,


C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i
,

V
a
l
e
r
i
a
n
o

s
i
m
p
l
i
c
i
f
o
l
i
a
e
-
C
a
r
i
c
e
t
u
m

f
l
a
v
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

b
e
z

m
a
n
a

m
e
n
t
u

p
r
i
e
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

2
3
6
R
a
d
o
m
k
a

R
S
O
P
K

P
r
e

o
v

G
i
r
a
l
t
o
v
c
e
,

M
a
t
o
v
c
e

P
R

1
5
,
5

1
5
,
5
s
l
a
t
i
n
a



p
r
i
r
o
d
z
e
n

k
o
s
e
n
i
e
,

v

r
u
b

n

l
e
t
u

p
r
i
e
t
o
k
o
v

v

p
r

p
a
d
e

a
b
s
e
n
-
c
i
e

m
a
n
a

m
e
n
t
u

s
u
k
c
e
s
i
a

2
3
7
Z
b
o
r
o
v
s
k

s
l
a
t
i
n
a

R
S
O
P
K

P
r
e

o
v

Z
b
o
r
o
v

1
,
2

1
,
2
s
l
a
t
i
n
a



p
r
i
r
o
d
z
e
n

b
e
z

m
a
n
a

m
e
n
t
u

s
t
a
g
n
u
j

c
i

a
s

z
e
m
i
a

p
o
-

k
o
d
e
n

k
o
-
p
o
m

p
r
e

t
r
a
s
u

p
l
y
n
o
v
o
d
u

2
3
8
R
a

e
l
i
n
i
s
k
o

n
a
d

H
r
a
b
s
k

m

R
S
O
P
K

P
r
e

o
v

H
r
a
b
s
k

1
,
5

1
,
5
s
l
a
t
i
n
a



p
r
i
r
o
d
z
e
n

b
e
z

m
a
n
a

m
e
n
t
u

p
r
i
e
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

2
3
9
D
u
b
n

c
k
e

r
a

e
l
i
n
i
s
k
o

R
S
O
P
K

P
r
e

o
v

e
r
v
e
n
i
c
a

0
,
6
s
l
a
t
i
n
a



p
r
i
r
o
d
z
e
n

b
e
z

m
a
n
a

m
e
n
t
u

p
r
i
e
t
o
k
o
v

v

b
l

z
k
o
s
t
i

s
a

n
a
-
c
h

d
z
a

h
l
u

i
n
a

p
o

b
e

o
p

l
u

2
4
0

i
e
r
n
a

m
l

k
a

R
S
O
P
K

P
r
e

o
v

P
a
v
l
o
v
c
e

0
,
9
s
l
a
t
i
n
n

j
e
l

i
n
a

A
l
n
i
o
n

g
l
u
t
i
n
o
s
a
e


(
s

C
a
l
l
a

p
a
l
u
s
t
r
i
s
)


p
r
i
r
o
d
z
e
n

b
e
z

m
a
n
a

m
e
n
t
u

s
t
a
g
n
u
j

c
i


2
4
1
Z
a
m
u
t
o
v
s
k

j
e
l

i
n
a

R
S
O
P
K

P
r
e

o
v

R
u
d

o
v

P
R

0
,
6
6

0
,
6
6
s
l
a
t
i
n
n

j
e
l

i
n
a

A
l
n
i
o
n

g
l
u
t
i
n
o
s
a
e

C
a
r
i
c
i

e
l
o
n
g
a
t
a
e
-
A
l
n
e
t
u
m


p
r
i
r
o
d
z
e
n

b
e
z

m
a
n
a

m
e
n
t
u

s
t
a
g
n
u
j

c
i


2
4
2
H
l
i
n
i
a
n
s
k
a

j
e
l

i
n
a

R
S
O
P
K

P
r
e

o
v

H
l
i
n
n

P
R

4
6
,
1
5

3
,
9
2
s
l
a
t
i
n
n

j
e
l

i
n
a

A
l
n
i
o
n

g
l
u
t
i
n
o
s
a
e

C
a
r
i
c
i

e
l
o
n
g
a
t
a
e
-
A
l
n
e
t
u
m


p
r
i
r
o
d
z
e
n

b
e
z

m
a
n
a

m
e
n
t
u

s
t
a
g
n
u
j

c
i


2
4
3
M

s
t
k
y

T
A
N
A
P

P
r
i
b
y
l
i
n
a


2
4
,
8

2
4
,
8
s
l
a
t
i
n
a
,

r
a

e
l
i
n
i
s
k
o
v

v
r
b
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,

C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e
,

S
a
l
i
c
i
o
n

c
i
n
e
r
e
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i
,

S
a
l
i
c
e
t
u
m

p
e
n
t
a
n
d
r
o
-
c
i
n
e
r
e
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

s
i
l
n
e

p
o

k
o
d
e
n

p
r
e
h

a
n

m

d
o
b
y
t
k
a
,

n
a
j
c
e
n
n
e
j

i
a

a
s

b
o
l
a

r
o
k
u

1
9
9
8

o
p
l
o
t
e
n

o
d
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

2
4
4
B
l
a
t

T
A
N
A
P

t
r
b
a

P
R

3
7
,
7

2
r
a

e
l
i
n
i
s
k
o
v

b
r
e
z
i
n
a
,

s
l
a
t
i
n
a

B
e
t
u
l
i
o
n

p
u
b
e
s
c
e
n
t
i
s
,

S
p
h
a
g
n
o

r
e
c
u
r
v
i
-
C
a
r
i
c
i
o
n

c
a
n
e
s
c
e
n
t
i
s

E
r
i
o
p
h
o
r
o

v
a
g
i
n
a
t
i
-
B
e
t
u
l
e
t
u
m

p
u
b
e
s
c
e
n
t
i
s
,

C
a
r
i
c
i

r
o
s
t
r
a
t
a
e
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

a
p
i
c
u
l
a
t
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

r
a

e
l
i
n
i
s
k

b
e
z

z

s
a
h
u
,

z
b
y
t
o
k

N
P
R

p
o
d

a

s
c
h
v

l
e
n

h
o

L
H
P

o
d
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

2
4
5
M
e
d
z
i

b
o
r
m
i

T
A
N
A
P

Z
u
b
e
r
e
c

P
R

6
,
5
5

6
,
5
5
v
r
c
h
o
v
i
s
k
o
,

s
l
a
t
i
n
a

S
p
h
a
g
n
i
o
n

m
e
d
i
i
,


C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e

E
r
i
o
p
h
o
r
o

v
a
g
i
n
a
t
i
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

r
e
c
u
r
v
i
,

A
n
d
r
o
m
e
d
o

p
o
l
i
f
o
l
i
a
e
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

m
a
g
e
l
l
a
n
i
c
i
,

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

r
u
b

d
r
e
v

n

s
t
a
g
n
u
j

c
i

s
u
k
c
e
s
i
a

2
4
6
T
i
c
h

d
o
l
i
n
a

T
A
N
A
P

t
r
.

P
l
e
s
o
,

P
r
i
b
y
l
i
n
a

N
P
R

5

9
6
6
,
6

1
p
r
e
c
h
o
d
n

L
e
u
k
o
-
S
c
h
e
u
c
h
z
e
r
i
o
n


p
r
i
r
o
d
z
e
n

r
a

e
l
i
n
i
s
k

b
e
z

z

s
a
h
u
,

z
b
y
t
o
k

N
P
R

p
o
d

a

s
c
h
v

l
e
n

h
o

L
H
P

o
d
t
o
k
o
v

b
e
z

o
h
r
o
z
e
n
i
a

2
4
7
P
o

T
A
N
A
P

S
t
a
r

L
e
s
n

,

T
a
t
r
a
n
s
k

L
o
m
n
i
c
a

P
R

2
1

5
s
l
a
t
i
n
a

S
p
h
a
g
n
o

r
e
c
u
r
v
i
-
C
a
r
i
c
i
o
n

c
a
n
e
s
c
e
n
t
i
s

C
a
r
i
c
i

r
o
s
t
r
a
t
a
e
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

a
p
i
c
u
l
a
t
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

r
u
b

d
r
e
v

n

o
d
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

2
4
8
P
r
a
m
e
n
i

t
e

T
A
N
A
P

T
a
t
r
a
n
s
k

L
o
m
n
i
c
a

N
P
R

4
6

4
r
a

e
l
i
n
i
s
k
o
v

b
r
e
z
i
n
a
,

s
l
a
t
i
n
n

j
e
l

i
n
a

B
e
t
u
l
i
o
n

p
u
b
e
s
c
e
n
t
i
s
,


A
l
n
i
o
n

g
l
u
t
i
n
o
s
a
e

E
r
i
o
p
h
o
r
o

v
a
g
i
n
a
t
i
-
B
e
t
u
l
e
t
u
m

p
u
b
e
s
c
e
n
t
i
s
,

C
a
l
t
h
o

l
a
e
t
a
e
-
A
l
n
e
t
u
m

p
r
i
r
o
d
z
e
n

r
a

e
l
i
n
i
s
k

b
e
z

z

s
a
h
u
,

z
b
y
t
o
k

N
P
R

p
o
d

a

s
c
h
v

l
e
n

h
o

L
H
P

o
d
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

2
4
9

i
k
o
v
s
k

T
A
N
A
P

J
a
v
o
r
i
n
a

P
R

6
,
2

6
,
2
v
r
c
h
o
v
i
s
k
o
,

r
a

e
l
i
n
i
s
k
o
v

s
m
r
e

i
n
a

S
p
h
a
g
n
i
o
n

m
e
d
i
i
,


E
u
-
V
a
c
c
i
n
i
o
-
P
i
c
e
e
n
i
o
n


E
r
i
o
p
h
o
r
o

v
a
g
i
n
a
t
i
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

r
e
c
u
r
v
i
,

P
i
n
o

m
u
g
i
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m
,

L
e
d
o
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

m
e
d
i
i
,

S
p
h
a
g
n
o

p
a
l
u
s
t
r
i
s
-
P
i
c
e
e
t
u
m


p
r
i
r
o
d
z
e
n

b
e
z

z

s
a
h
u

s
t
a
g
n
u
j

c
i

s
u
k
c
e
s
i
a

2
5
0
P
a
v
l
o
v

T
A
N
A
P

J
a
v
o
r
i
n
a

P
R

5
8
,
5

5
8
,
5
v
r
c
h
o
v
i
s
k
o
,

r
a

e
l
i
n
i
s
k
o
v

s
m
r
e

i
n
a
,

r
a

e
l
i
n
i
s
k
o
v

b
r
e
z
i
n
a


S
p
h
a
g
n
i
o
n

m
e
d
i
i
,


E
u
-
V
a
c
c
i
n
i
o
-
P
i
c
e
e
n
i
o
n
,


B
e
t
u
l
i
o
n

p
u
b
e
s
c
e
n
t
i
s

E
r
i
o
p
h
o
r
o

v
a
g
i
n
a
t
i
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

r
e
c
u
r
v
i
,

P
i
n
o

r
o
t
u
n
d
a
t
a
e
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m
,

S
p
h
a
g
n
o

p
a
l
u
s
t
r
i
s
-
P
i
c
e
e
t
u
m
,

E
r
i
o
p
h
o
r
o

v
a
g
i
n
a
t
i
-
B
e
t
u
l
e
t
u
m

p
u
b
e
s
c
e
n
t
i
s

p
r
i
r
o
d
z
e
n

r
a

e
l
i
n
i
s
k

b
e
z

z

s
a
h
u
,

z
b
y
t
o
k

N
P
R

p
o
d

a

s
c
h
v

l
e
n

h
o

L
H
P

e
l
o
v

b
e
r

s
t
a
g
n
u
j

c
i

s
u
k
c
e
s
i
a

2
5
1
B
o
r

T
A
N
A
P

J
a
v
o
r
i
n
a

P
R

1
3
3
,
6
1

3
0
v
r
c
h
o
v
i
s
k
o
,

r
a

e
l
i
n
i
s
k
o
v

b
r
e
z
i
n
a
,

r
a

e
l
i
n
i
s
k
o
v

s
m
r
e

i
n
a


S
p
h
a
g
n
i
o
n

m
e
d
i
i
,


B
e
t
u
l
i
o
n

p
u
b
e
s
c
e
n
t
i
s
,


E
u
-
V
a
c
c
i
n
i
o
-
P
i
c
e
e
n
i
o
n

E
r
i
o
p
h
o
r
o

v
a
g
i
n
a
t
i
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

r
e
c
u
r
v
i
,

E
r
i
o
p
h
o
r
o

v
a
g
i
n
a
t
i
-
B
e
t
u
l
e
t
u
m

p
u
b
e
s
c
e
n
t
i
s
,

S
p
h
a
g
n
o

p
a
l
u
s
t
r
i
s
-
P
i
c
e
e
t
u
m


p
r
i
r
o
d
z
e
n

p
o
d

a

s
c
h
v

l
e
n

h
o

L
H
P

e
l
o
v

b
e
r

s
t
a
g
n
u
j

c
i

b
e
z

o
h
r
o
z
e
n
i
a

2
5
2
M
l
y
n
i
c
k

d
o
l
i
n
a

T
A
N
A
P

t
r
b
s
k

P
l
e
s
o

N
P
R

7
0
4
,
2
9

3
0
v
r
c
h
o
v
i
s
k
o
,

p
r
e
c
h
o
d
n

r
a

e
l
i
n
i
s
k
o
,

s
l
a
t
i
n
a

O
x
y
c
o
c
c
o
-
E
m
p
e
t
r
i
o
n

h
e
r
m
a
p
h
r
o
d
i
t
i
,


S
p
h
a
g
n
i
o
n

m
e
d
i
i
,


L
e
u
k
o
-
S
c
h
e
u
c
h
z
e
r
i
o
n

p
a
l
u
s
t
r
i
s
,

D
r
e
p
a
n
o
c
l
a
d
i
o
n

e
x
a
n
n
u
l
a
t
i


E
r
i
o
p
h
o
r
e
t
u
m

v
a
g
i
n
a
t
i

t
a
t
r
i
c
u
m
,

E
r
i
o
p
h
o
r
o

v
a
g
i
n
a
t
i
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

r
e
c
u
r
v
i
,

C
a
r
i
c
i

r
o
s
t
r
a
t
a
e
-
D
r
e
p
a
-
n
o
c
l
a
d
e
t
u
m

f
l
u
i
t
a
n
t
i
s
,

D
r
e
p
a
n
o
-
c
l
a
d
o

f
l
u
i
t
a
n
t
i
s
-
C
a
r
i
c
e
t
u
m

l
i
m
o
-
s
a
e
,

S
c
h
e
u
c
h
z
e
r
i
o
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

c
u
s
p
i
d
a
t
i
,

D
r
e
p
a
n
o
c
l
a
d
e
t
u
m

e
x
a
n
n
u
l
a
t
i
,

D
r
e
p
a
n
o
c
l
a
d
o

e
x
a
n
n
u
l
a
t
i
-
C
a
r
i
c
e
t
u
m

f
u
s
c
a
e


p
r
i
r
o
d
z
e
n

r
a

e
l
i
n
i
s
k

b
e
z

z

s
a
h
u
,

z
b
y
t
o
k

N
P
R

p
o
d

a

s
c
h
v

l
e
n

h
o

L
H
P

s
t
a
g
n
u
j

c
i
,

p
r
i
e
t
o
k
o
v

i
m
i
s
i
e

2
5
3
U
h
l
i

a
t
k

T
A
N
A
P

t
r
b
s
k

P
l
e
s
o

N
P
R

3
8
5

1
0
0
v
r
c
h
o
v
i
s
k
o
,

s
l
a
t
i
n
a
,

r
a

e
l
i
n
i
s
k
o
v

s
m
r
e

i
n
a

S
p
h
a
g
n
i
o
n

m
e
d
i
i
,


S
p
h
a
g
n
o

w
a
r
n
s
t
o
r
f
i
a
n
i
-
T
o
m
e
n
t
h
y
p
n
i
o
n
,


E
u
-
V
a
c
c
i
n
i
o
-
P
i
c
e
e
n
i
o
n

E
r
i
o
p
h
o
r
o

v
a
g
i
n
a
t
i
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

r
e
c
u
r
v
i
,

P
i
n
o

m
u
g
i
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m
,

S
p
h
a
g
n
o
-
C
a
r
i
c
e
t
u
m

a
p
p
r
o
p
i
n
q
u
a
t
a
e
,

S
p
h
a
g
n
o

p
a
l
u
s
t
r
i
s
-
P
i
c
e
e
t
u
m

p
r
i
r
o
d
z
e
n

r
a

e
l
i
n
i
s
k

b
e
z

z

s
a
h
u
,

z
b
y
t
o
k

N
P
R

p
o
d

a

s
c
h
v

l
e
n

h
o

L
H
P

s
t
a
g
n
u
j

c
i
,

o
d
t
o
k
o
v

b
e
z

o
h
r
o
z
e
n
i
a

2
5
4
M
a
c
h
y

T
A
N
A
P

L
i
p
t
o
v
s
k

K
o
k
a
v
a

P
R

2
5
,
6

2
5
,
6
v
r
c
h
o
v
i
s
k
o
,

r
a

e
l
i
n
i
s
k
o
v

s
m
r
e

i
n
a

S
p
h
a
g
n
i
o
n

m
e
d
i
i
,


E
u
-
V
a
c
c
i
n
i
o
-
P
i
c
e
e
n
i
o
n

E
r
i
o
p
h
o
r
o

v
a
g
i
n
a
t
i
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

r
e
c
u
r
v
i
,

P
i
n
o

m
u
g
i
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m
,

S
p
h
a
g
n
o

p
a
l
u
s
t
r
i
s
-
P
i
c
e
e
t
u
m

p
r
i
r
o
d
z
e
n

r
u
b

d
r
e
v

n
,

p
o

k
o
d
e
n
i
e

v
e
g
.

k
r
y
t
u

s

a
h
o
v
a
n

m

d
r
e
v
a
,

r
e
k
u
l
t
i
v

c
i
a
.

s
t
a
g
n
u
j

c
i

s
u
k
c
e
s
i
a

2
5
5
M
o
k
r
i
n
y

T
A
N
A
P

T
a
t
r
a
n
s
k

L
o
m
n
i
c
a
,

R
a
k

s
y

N
P
R

8
8
2
,
9

3
0
0
v
r
c
h
o
v
i
s
k
o
,

s
l
a
t
i
n
a
,

r
a

e
-
l
i
n
i
s
k
o
v

s
m
r
e

i
n
a
,

r
a

e
l
i
n
i
s
k
o
v

b
r
e
z
i
n
a
,

s
l
a
-
t
i
n
n

j
e
l

i
n
a

S
p
h
a
g
n
i
o
n

m
e
d
i
i
,


C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e
,


E
u
-
V
a
c
c
i
n
i
o

-

P
i
c
e
i
o
n
,


B
e
t
u
l
i
o
n

p
u
b
e
s
c
e
n
t
i
s
,


A
l
n
i
o
n

g
l
u
t
i
n
o
s
a
e

E
r
i
o
p
h
o
r
o

v
a
g
i
n
a
t
i
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

r
e
c
u
r
v
i
,

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i
,

S
p
h
a
g
n
o

p
a
l
u
s
t
r
i
s
-
P
i
c
e
e
t
u
m
,

E
r
i
o
p
h
o
r
o

v
a
g
i
n
a
t
i
-
B
e
t
u
l
e
t
u
m

p
u
b
e
s
c
e
n
t
i
s
,

C
a
l
t
h
o

l
a
e
t
a
e
-
A
l
n
e
t
u
m

g
l
u
t
i
n
o
s
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

r
a

e
l
i
n
i
s
k

b
e
z

z

s
a
h
u
,

z
b
y
t
o
k

N
P
R

p
o
d

a

s
c
h
v

l
e
n

h
o

L
H
P

s
t
a
g
n
u
j

c
i
,

o
d
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

I
D

N

z
o
v

S
p
r

v
c
a

O
P

S
p
r

v
a

K
a
t
a
s
t
r
.

z
e
m
i
e

Kategria
chrnenho
zemia
Celkov
rozloha (ha)
Z toho rozloha
raeliniska (ha)
T
y
p

r
a

e
l
i
n
i
s
k
a

V
e
g
e
t
a

t
y
p

z
v

z

V
e
g
e
t
a

t
y
p

a
s
o
c
i

c
i
a

P
r

r
o
d
n

p
o
d
m
i
e
n
k
y

(
s
t
a
v

o
d
v
o
d
n
e
n

,

v
y

e
n

,

p
r
i
r
o
d
z
e
n

)

V
y
u

v
a
n
i
e


(
m
a
n
a

m
e
n
t
,

o
p
a
t
r
e
n
i
a

n
a

o
c
h
r
a
n
u
)

H
y
d
r
o
l

g
i
a

(
t
y
p
)

p
r
i
e
t
o

,

o
d
t
o
k
o
v

,

s
t
a
g
n
u
j

c
i
,

z

p
l
a
v
o
v

O
h
r
o
z
e
n
i
e

2
5
6
M
r
a
z
n
i
c
a

T
A
N
A
P

S
t
a
r

S
m
o
k
o
v
e
c
,

B
a
t
i
z
o
v
c
e

N
P
R

1
5
9
,
8

1
3
0
s
l
a
t
i
n
a
,

r
a

e
l
i
n
i
s
k
o
v

s
m
r
e

i
n
a
,

r
a

e
l
i
n
i
s
k
o
v

b
r
e
z
i
n
a
,

s
l
a
t
i
n
n

j
e
l

i
n
a


C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e
,

E
u
-
V
a
c
c
i
n
i
o
-
P
i
c
e
e
n
i
o
n
,


B
e
t
u
l
i
o
n

p
u
b
e
s
c
e
n
s
t
i
s
,


A
l
n
i
o
n

g
l
u
t
i
n
o
s
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i
,

S
p
h
a
g
n
o

p
a
l
u
s
t
r
i
s
-
P
i
c
e
e
t
u
m
,

B
a
z
z
a
n
i
o
-
P
i
c
e
e
t
u
m
,

E
r
i
o
p
h
o
r
o

v
a
g
i
n
a
t
i
-
B
e
t
u
l
e
t
u
m

p
u
b
e
s
c
e
n
t
i
s
,

C
a
l
t
h
o

l
a
e
t
a
e
-
A
l
n
e
t
u
m

g
l
u
t
i
n
o
s
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

r
a

e
l
i
n
i
s
k

b
e
z

z

s
a
h
u
,

z
b
y
t
o
k

N
P
R

p
o
d

a

s
c
h
v

l
e
n

h
o

L
H
P

s
t
a
g
n
u
j

c
i
,

o
d
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

2
5
7
S
l
a
v
k
o
v
s
k

j
a
r
o
k

T
A
N
A
P

M
a
l

S
l
a
v
k
o
v

P
R

2
,
4
8

1
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

l
a
s
i
o
c
a
r
p
a
e

A
m
b
l
y
s
t
e
g
i
o

s
c
o
r
p
i
o
i
d
i
s
-
C
a
r
i
c
e
t
u
m

c
h
o
r
d
o
r
r
h
i
z
a
e

(
f
r
a
g
m
e
n
t
)

o
d
v
o
d
n
e
n

,

z
n
i

e
n

b
e
z

z

s
a
h
u

s
t
a
g
n
u
j

c
i

s
u
k
c
e
s
i
a

2
5
8
P
e
c
i
s
k

T
A
N
A
P

V
i
t
a
n
o
v

1
0

1
0
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

l
a
s
i
o
c
a
r
p
a
e
,


S
p
h
a
g
n
o

w
a
r
n
s
t
o
r
f
i
a
n
i
-
T
o
m
e
n
t
h
y
p
n
i
o
n

D
r
e
p
a
n
o
c
l
a
d
o

r
e
v
o
l
v
e
n
t
i
s
-
C
a
r
i
c
e
t
u
m

l
a
s
i
o
c
a
r
p
a
e
,

S
p
h
a
g
n
o

w
a
r
n
s
t
o
r
f
i
a
n
i
-
E
r
i
o
p
h
o
r
e
t
u
m

l
a
t
i
f
o
l
i
i
,

S
p
h
a
g
n
o
-
C
a
r
i
c
e
t
u
m

l
a
s
i
o
c
a
r
p
a
e
,

S
p
h
a
g
n
o
-
C
a
r
i
c
e
t
u
m

a
p
p
r
o
p
i
q
u
a
t
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

z
a
l
e
s

o
v
a
n
i
e

b
o
r
o
v
i
c
o
u

o
d
t
o
k
o
v

v
y
s

c
h
a
n
i
e

2
5
9
B
r
e
z
i
n
a

T
A
N
A
P

t
r
b
s
k

P
l
e
s
o

C
H
N

1
,
1
6

1
,
1
6
s
l
a
t
i
n
a

S
p
h
a
g
n
o

w
a
r
n
s
t
o
r
f
i
a
n
i
-
T
o
m
e
n
t
h
y
p
n
i
o
n

S
p
h
a
g
n
o
-
C
a
r
i
c
e
t
u
m

a
p
p
r
o
p
i
n
q
u
a
t
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

b
e
z

z

s
a
h
u

o
d
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

2
6
0
R
a

e
l
i
n
i
s
k
o

T
A
N
A
P

t
r
b
s
k

P
l
e
s
o

C
H
N

0
,
3
2

0
,
3
2
v
r
c
h
o
v
i
s
k
o

S
p
h
a
g
n
i
o
n

m
e
d
i
i

E
r
i
o
p
h
o
r
o

v
a
g
i
n
a
t
i
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

r
e
c
u
r
v
i
,

A
n
d
r
o
m
e
d
o

p
o
l
i
f
o
l
i
a
e
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

m
a
g
e
l
l
a
n
i
c
i
,

P
i
n
o

m
u
g
o
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

p
r
i
r
o
d
z
e
n

b
e
z

z

s
a
h
u

s
t
a
g
n
u
j

c
i

e
u
t
r
o
f
i
z

c
i
a

2
6
1
T
r
o
j
r
o
h

p
l
e
s
o

v

N
P
R

D
o
l
i
n
a

B
i
e
l
e
j

v
o
d
y


T
A
N
A
P

T
a
t
r
a
n
s
k

L
o
m
n
i
c
a
,

J
a
v
o
r
i
n
a

N
P
R

1
6
6
1
,
1
1

0
,
5
v
r
c
h
o
v
i
s
k
o
,

p
r
e
c
h
o
d
n

r
a

e
l
i
n
i
s
k
o
,

s
l
a
t
i
n
a

S
p
h
a
g
n
i
o
n

m
e
d
i
i
,


O
x
y
c
o
c
c
o
-
E
m
p
e
t
r
i
o
n

h
e
r
m
a
p
h
r
o
d
i
t
i
,


L
e
u
k
o
-
S
c
h
e
u
c
h
z
e
r
i
o
n

p
a
l
u
s
t
r
i
s
,

R
h
y
n
c
h
o
s
p
o
r
i
o
n

a
l
b
a
e
,


S
p
h
a
g
n
o

r
e
c
u
r
v
i
-
C
a
r
i
c
i
o
n

c
a
n
e
s
c
e
n
t
i
s

E
r
i
o
p
h
o
r
o

v
a
g
i
n
a
t
i
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

r
e
c
u
r
v
i
,

P
i
n
o

m
u
g
o
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m
,

E
m
p
e
t
r
o

h
e
r
m
a
p
h
r
o
d
i
t
i
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

f
u
s
c
i
,

C
a
r
i
c
i

r
o
s
t
r
a
t
a
e
-
D
r
e
p
a
n
o
c
l
a
d
e
t
u
m

f
l
u
i
t
a
n
t
i
s
,

J
u
n
c
o

f
i
l
i
f
o
r
m
i
s
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

r
e
c
u
r
v
i
,

S
p
h
a
g
n
o

n
e
m
o
r
e
i
-
C
a
r
i
c
e
t
u
m

c
a
n
e
s
c
e
n
t
i
s

p
r
i
r
o
d
z
e
n

b
e
z

z

s
a
h
u

s
t
a
g
n
u
j

c
i

i
m
i
s
i
e

2
6
2
K

p
r
o
v

d
o
l
i
n
a

T
A
N
A
P

t
r
b
s
k

P
l
e
s
o

N
P
R

3
2
2
0
,
9

1
0
v
r
c
h
o
v
i
s
k
o

O
x
y
c
o
c
c
o
-
E
m
p
e
t
r
i
o
n

h
e
r
m
a
p
h
r
o
d
i
t
i
,

S
p
h
a
g
n
i
o
n

m
e
d
i
i

E
r
i
o
p
h
o
r
e
t
u
m

v
a
g
i
n
a
t
i

t
a
t
r
i
c
u
m
,

S
c
i
r
p
o

c
e
s
p
i
t
o
s
i
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

c
o
m
p
a
c
t
i
,

E
r
i
o
p
h
o
r
o

v
a
g
i
n
a
t
i
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

r
e
c
u
r
v
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

b
e
z

z

s
a
h
u

s
t
a
g
n
u
j

c
i


i
m
i
s
i
e

2
6
3
M
e
n
g
u
s
o
v
s
k

d
o
l
i
n
a

T
A
N
A
P

t
r
b
s
k

P
l
e
s
o
,

J
a
v
o
r
i
n
a

N
P
R

1
6
1
2
,
9

2
v
r
c
h
o
v
i
s
k
o
,

s
l
a
t
i
n
a

O
x
y
c
o
c
c
o
-
E
m
p
e
t
r
i
o
n

h
e
r
m
a
p
h
r
o
d
i
t
i
,


D
r
e
p
a
n
o
c
l
a
d
i
o
n

e
x
a
n
n
u
l
a
t
i

E
r
i
o
p
h
o
r
e
t
u
m

v
a
g
i
n
a
t
i

t
a
t
r
i
c
u
m
,

D
r
e
p
a
n
o
c
l
a
d
e
t
u
m

e
x
a
n
n
u
l
a
t
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

b
e
z

z

s
a
h
u

s
t
a
g
n
u
j

c
i
,

p
r
i
e
t
o
k
o
v

i
m
i
s
i
e

2
6
4
S
t
u
d
e
n

d
o
l
i
n
y

T
A
N
A
P

S
t
a
r

S
m
o
k
o
v
e
c
,

T
a
t
r
a
n
s
k

L
o
m
n
i
c
a
,

J
a
v
o
r
i
n
a

N
P
R

2
2
2
2
,
4
1

v
r
c
h
o
v
i
s
k
o
,

s
l
a
t
i
n
a
,

r
a

e
l
i
n
i
s
k
o
v

s
m
r
e

i
n
a

O
x
y
c
o
c
c
o
-
E
m
p
e
t
r
i
o
n

h
e
r
m
a
-
p
h
r
o
d
i
t
i
,

S
p
h
a
g
n
i
o
n

m
e
d
i
i
,

S
p
h
a
g
n
o

r
e
c
u
r
v
i
-
C
a
r
i
c
i
o
n

c
a
n
e
s
c
e
n
t
i
s
,

E
u
-
V
a
c
c
i
n
i
o
-
P
i
c
e
e
n
i
o
n

E
r
i
o
p
h
o
r
e
t
u
m

v
a
g
i
n
a
t
i

t
a
t
r
i
c
u
m
,

E
r
i
o
p
h
o
r
o

v
a
g
i
n
a
t
i
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

r
e
c
u
r
v
i
,

P
i
n
o

m
u
g
i
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m
,

S
p
h
a
g
n
o

n
e
m
o
r
e
i
-
C
a
r
i
c
e
t
u
m

c
a
n
e
s
c
e
n
t
i
s
,

B
a
z
z
a
n
i
o
-
P
i
c
e
e
t
u
m

p
r
i
r
o
d
z
e
n

r
a

e
l
i
n
i
s
k

b
e
z

z

s
a
h
u
,

z
b
y
t
o
k

N
P
R

p
o
d

a

s
c
h
v

l
e
n

h
o

L
H
P

s
t
a
g
n
u
j

c
i

i
m
i
s
i
e

2
6
5
J
u
r

o
v
a

d
o
l
i
n
a

T
A
N
A
P

O
r
a
v
i
c
e

N
P
R


s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,


C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i






2
6
6
K

t

T
A
N
A
P

H
u
n
c
o
v
c
e

P
R

1
1
,
2
2

0
,
2
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

b
e
z

z

s
a
h
u
,

p
o
p
u
l

c
i
a

C
a
r
e
x

c
h
o
r
d
o
r
r
h
i
z
a

s

v
e

k
o
u

p
r
a
v
-
d
e
p
o
d
o
b
n
o
s

o
u

u

z
a
n
i
k
l
a

s
t
a
g
n
u
j

c
i

s
u
k
c
e
s
i
a

2
6
7
B
r
e
z
o
v

T
A
N
A
P

t
r
b
a

4

4
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,

C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e
,

S
p
h
a
g
n
o

r
e
c
u
r
v
i
-
C
a
r
i
c
i
o
n

c
a
n
e
s
c
e
n
t
i
s

C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i
,

C
a
r
i
c
i

r
o
s
t
r
a
t
a
e
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

a
p
i
c
u
l
a
t
i


p
r
i
r
o
d
z
e
n

v

m
i
n
u
l
o
s
t
i

k
o
s
e
n

o
d
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

2
6
8
P

l
e
n
i
c
e

T
A
N
A
P

V

c
h
o
d
n

3

3
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,


C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

v

m
i
n
u
l
o
s
t
i

k
o
s
e
n

o
d
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

2
6
9
P
o
d

M
i
n

o
-
l
o
m

I
,

I
I

T
A
N
A
P

D
o
l
n

K
u
b

1
,
5
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

l
a
s
i
o
c
a
r
p
a
e


p
r
i
r
o
d
z
e
n

i
a
s
t
o

n
e

o
d
v
o
d
n
e
n

z
a
c
h
o
v
a

v
o
d
n

r
e

i
m

s
t
a
g
n
u
j

c
i
,

o
d
t
o
k
o
v

z
m
e
n
a

v
o
d
n

h
o

r
e

i
m
u
,

s
u
k
c
e
s
i
a

2
7
0
K
r
i
v

t

(
P
o
d

B
o
r
o
-
v
o
u

h
o
r
o
u
)

T
A
N
A
P

T
v
r
d
o

0
,
5
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

E
l
e
o
c
h
a
r
i
t
e
t
u
m

p
a
u
c
i
f
l
o
r
a
e
,

C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

z
a
c
h
o
v
a

v
o
d
n

r
e

i
m

o
d
t
o
k
o
v

z
m
e
n
a

v
o
d
n

h
o

r
e

i
m
u

2
7
1

v
i
h
r
o
v

T
A
N
A
P

J
a
m
n

k

P
R

5
,
6
4

5
,
6
4
s
l
a
t
i
n
a
,

v
r
c
h
o
v
i
s
k
o

C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e
,


S
p
h
a
g
n
i
o
n

m
e
d
i
i

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i
,

E
r
i
o
p
h
o
-
r
o

v
a
g
i
n
a
t
i
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

r
e
c
u
r
v
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

o
d
s
t
r
a

o
v
a
n
i
e

n

l
e
t
u

o
d
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

2
7
2
P
u
c
h
m
a
j
e
r
o
v
e
j

j
a
z
i
e
r
k
o

T
A
N
A
P

H
r
u

n

P
P

0
,
1

2
s
l
a
t
i
n
a
,

p
r
e
c
h
o
d
n

r
a

e
l
i
n
i
s
k
o

C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e
,



C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,


L
e
u
k
o
-
S
c
h
e
u
c
h
z
e
r
i
o
n


C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i
,

A
m
b
l
y
-
s
t
e
g
i
o
-
C
a
r
i
c
e
t
u
m

c
h
o
r
d
o
r
r
h
i
z
a
e
,

V
a
l
e
r
i
a
n
o

s
i
m
p
l
i
c
i
f
o
l
i
a
e
-
C
a
r
i
c
e
-
t
u
m

f
l
a
v
a
e
,

C
a
r
i
c
i

r
o
s
t
r
a
t
a
e
-
D
r
e
p
a
n
o
c
l
a
d
e
t
u
m

f
l
u
i
t
a
n
t
i
s

p
r
i
r
o
d
z
e
n

o
d
s
t
r
a

o
v
a
n
i
e

n

l
e
t
u

o
d
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

2
7
3
P
o
p
r
a
d
s
k

r
a

e
l
i
n
i
s
k
o

T
A
N
A
P

P
o
p
r
a
d

P
R

n

v
r
h

5

5
s
l
a
t
i
n
a


C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

v
y

e
n

o
d
s
t
r

n
e
n
i
e

n

l
e
t
u

a

t
r
s
t
i
,

o
d
-
s
t
r
a

o
v
a
n
i
e

v
e
g
e
t
a

h
o

k
r
y
-
t
u
,

v
y
k
o
p
a
n
i
e

n
o
v

c
h

j
a
z
i
e
r
o
k

o
d
t
o
k
o
v

z
a
z
e
m

o
v
a
n
i
e
,

s
u
k
c
e
s
i
a
,

e
u
t
r
o
f
i
z

c
i
a

2
7
4
S
p
i

s
k

T
e
p
l
i
c
a

T
A
N
A
P

S
p
i

s
k

T
e
p
l
i
c
a

2
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e
,

S
c
h
o
e
n
e
t
u
m

f
e
r
r
u
g
i
n
e
i

i
a
s
t
o

n
e

o
d
v
o
d
n
e
n

o
d
t
o
k
o
v

b
l

z
k
o
s

o
b
c
e
,

s
u
k
c
e
s
i
a

2
7
5
K
o
t
e
l
n
i
c
e

T
A
N
A
P

V
a

e
c

3
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

o
d
s
t
r
a

o
v
a
n
i
e

n

l
e
t
u
,

k
o
s
e
n
i
e

o
d
t
o
k
o
v

s
t
a
v
b
a

d
i
a

n
i
c
e
,

s
u
k
c
e
s
i
a

2
7
6
P
a
s
t
i
e
r
s
k
o

T
A
N
A
P

t
r
b
a

5
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

o
d
s
t
r
a

o
v
a
n
i
e

n

l
e
t
u

o
d
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

2
7
7
H
o
z
e
l
e
c

T
A
N
A
P

H
o
z
e
l
e
c

3
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

k
o
s
e
n
i
e

o
d
t
o
k
o
v

e
u
t
r
o
f
i
z

c
i
a
,

s
u
k
c
e
s
i
a

2
7
8
G

n
o
v
c
e

T
A
N
A
P

G

n
o
v
c
e

4
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

k
o
s
e
n
i
e

s
t
a
g
n
u
j

c
i
,

o
d
t
o
k
o
v

,

p
r
i
e
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

2
7
9
J

n
o
v
c
e

r
k
y

T
A
N
A
P

J

n
o
v
c
e

1
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

o
d
v
o
d
n
e
n

o
d
s
t
r

n
e
n
i
e

t
r
s
t
i
,

p
r
a
v
a

v
o
d
n

h
o

r
e

i
m
u

o
d
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

2
8
0
V
e

B
o
r
o
v

T
A
N
A
P

V
e

B
o
r
o
v

4
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

k
o
s
e
n
i
e

o
d
t
o
k
o
v

z
o

a
p

v
a
n
i
e

d
o
b
y
t
k
o
m
,

s
u
k
c
e
s
i
a

2
8
1
K
o
m
j
a
t
n
i
a
n
-
s
k
a

d
o
l
i
n
a

T
A
N
A
P

v
o

o
v

1
,
5
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

k
o
s
e
n
i
e

o
d
t
o
k
o
v

,

s
t
a
g
n
u
j

c
i

s
u
k
c
e
s
i
a

2
8
2
K
o
m
j
a
t
n

-
S
t
u
d
n
i

T
A
N
A
P

K
o
m
j
a
t
n

2
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

k
o
s
e
n
i
e
,

o
d
s
t
r

n
e
n
i
e

n

l
e
t
u

o
d
t
o
k
o
v

i
a
s
t
o

n
e

p
r
i
e
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a

2
8
3
V
a
l
a
s
k

D
u
b
o
v

i
a
r

T
A
N
A
P

V
a
l
a
s
k

D
u
b
o
v

1
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

k
o
s
e
n
i
e
,

o
b

a
s
n

p
a
s
e
n
i
e

o
d
t
o
k
o
v

i
a
s
t
o

n
e

p
r
i
e
t
o
k
o
v

z
a
r
a
s
t
a
n
i
e

I
D

N

z
o
v

S
p
r

v
c
a

O
P

S
p
r

v
a

K
a
t
a
s
t
r
.

z
e
m
i
e

Kategria
chrnenho
zemia
Celkov
rozloha (ha)
Z toho rozloha
raeliniska (ha)
T
y
p

r
a

e
l
i
n
i
s
k
a

V
e
g
e
t
a

t
y
p

z
v

z

V
e
g
e
t
a

t
y
p

a
s
o
c
i

c
i
a

P
r

r
o
d
n

p
o
d
m
i
e
n
k
y

(
s
t
a
v

o
d
v
o
d
n
e
n

,

v
y

e
n

,

p
r
i
r
o
d
z
e
n

)

V
y
u

v
a
n
i
e


(
m
a
n
a

m
e
n
t
,

o
p
a
t
r
e
n
i
a

n
a

o
c
h
r
a
n
u
)

H
y
d
r
o
l

g
i
a

(
t
y
p
)

p
r
i
e
t
o

,

o
d
t
o
k
o
v

,

s
t
a
g
n
u
j

c
i
,

z

p
l
a
v
o
v

O
h
r
o
z
e
n
i
e

2
8
4
S
p
i

s
k

T
e
p
l
i
c
a
,

p
r
i

a
r
t

z
k
e
j

s
t
u
d
n
i

T
A
N
A
P

S
p
i

s
k

T
e
p
l
i
c
a



4
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

C
a
r
i
c
e
t
u
m

d
a
v
a
l
l
i
a
n
a
e

p
r
i
r
o
d
z
e
n

k
o
s
e
n
i
e
,

o
d
s
t
r

n
e
n
i
e

n

l
e
t
u

a

o
b

a
s
n

p
a
s
e
n
i
e

s
t
a
g
n
u
j

c
i
,

o
d
t
o
k
o
v

i
a
s
t
o

n
e

p
r
i
e
t
o
k
o
v

s
u
k
c
e
s
i
a
,

e
u
t
r
o
f
i
z

c
i
a

2
8
5
B
a
h
n
o

N
P

P
o
l
o
n
i
n
y

Z
b
o
j

P
R

2
,
7
8

2
,
7
8
v
r
c
h
o
v
i
s
k
o

S
p
h
a
g
n
i
o
n

m
e
d
i
i

E
r
i
o
p
h
o
r
o

v
a
g
i
n
a
t
i
-
S
p
h
a
g
n
e
t
u
m

r
e
c
u
r
v
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

k
o
s
e
n
i
e
,

o
d
s
t
r

n
e
n
i
e

n

l
e
t
u

s
t
a
g
n
u
j

c
i

s
u
k
c
e
s
i
a

2
8
6
P
o
d

R
u
s
k

m

N
P

P
o
l
o
n
i
n
y

S
t
a
k

n

P
R

1
1
,
1
4

1
1
,
1
4
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

l
a
s
i
o
c
a
r
p
a
e
,


C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e

C
a
r
i
c
i

f
l
a
v
a
e
-
E
r
i
o
p
h
o
r
e
t
u
m

l
a
t
i
f
o
l
i
i
,

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

k
o
s
e
n
i
e
,

o
d
s
t
r

n
e
n
i
e

n

l
e
t
u


s
u
k
c
e
s
i
a

2
8
7
R
u
s
k

N
P

P
o
l
o
n
i
n
y

S
t
a
k

n

P
R

1
,
4
6

1
,
4
6
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

l
a
s
i
o
c
a
r
p
a
e
,


C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e

C
a
r
i
c
i

f
l
a
v
a
e
-
E
r
i
o
p
h
o
r
e
t
u
m

l
a
t
i
f
o
l
i
i
,

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

k
o
s
e
n
i
e
,

o
d
s
t
r

n
e
n
i
e

n

l
e
t
u


s
u
k
c
e
s
i
a

2
8
8
S
l
a
t
i
n
a

p
o
d

S
t
i
n
s
k
o
u

N
P

P
o
l
o
n
i
n
y


P
R

2
,
7
6

2
,
7
6
s
l
a
t
i
n
a

C
a
r
i
c
i
o
n

l
a
s
i
o
c
a
r
p
a
e
,


C
a
r
i
c
i
o
n

f
u
s
c
a
e

C
a
r
i
c
i

f
l
a
v
a
e
-
E
r
i
o
p
h
o
r
e
t
u
m

l
a
t
i
f
o
l
i
i
,

C
a
r
i
c
e
t
u
m

g
o
o
d
e
n
o
w
i
i

p
r
i
r
o
d
z
e
n

k
o
s
e
n
i
e
,

o
d
s
t
r

n
e
n
i
e

n

l
e
t
u


s
u
k
c
e
s
i
a


'()*+,-./01*230/(4-5(01
40,*67/-1+12*891:;;<=1
>(7?*)1!"#$%&1@71A2*BC27./D5C+*)
*5E20/F101*G/*+F157,(BC+*BC(
78*BFBCH)*+1BC27./7@1&92IAF
A2(BA(7J18195E*+0/(91G(*,*3(587@
.(+724(CF101*G/*+(J1BK,0.1)7.4(
L,*+78*)101A2D2*.*9=
!"#$%&1M N/BC(C9C71*O1"AA,(7.
&5*,*3F1(B101/*/M3*+72/)7/C0,
*230/(B0C(*/17BC0G,(BE7.1(/1:;;<=
!"#$%&PB13*0,1(B1C*1()A2*+71
G(*,*3(50,1.(+72B(CF10/.127/7Q1
CE71E02)*/F1G7CQ77/1)0/10/.
/0C927R1QE(,715*/B72+(/310/.
27BC*2(/31CE71(/C732(CF1*O1>7/C20,
&92*A70/175*BFBC7)B=
SC-C/01*5E20/01A2D2*.F
T,*+7/B87@127A9G,(8F
U.G*2/-1*230/(4-5(01'(/(BC72BC+0
6(+*C/HE*1A2*BC27.(01TVR18C*2-
40G74A7L9@71+W8*/1*5E20/F1A2D2*.F
01820@(/F1/0157,*)1K47)D1T,*+7/B80
A*.?019BC0/*+7/D14-8*/01
%V1TV1L=1XYZ[:;;\1]=4=1
*1*5E20/71A2D2*.F101820@(/F=
TC0C71%0C9271>*/B72+0/5F1*O1CE7
T,*+081V7A9G,(51(B1CE717^A72C
*230/(B0C(*/1*O1CE71'(/(BC2F1
*O1CE71&/+(2*/)7/C1*O1CE71T,*+08
V7A9G,(5R1QE(5E17/B927B
CE71()A,7)7/C0C(*/1*O1/0C927
0/.1,0/.B50A71A2*C75C(*/
(/1T,*+08(01055*2.(/31
C*1CE71A2*+(B(*/B1*O1CE71"5C1
%*=1XYZ[:;;\1*/1%0C927
0/.1_0/.B50A71#2*C75C(*/=
V0`7,(/(B8-1T,*+7/B80
!"#$%&'()*+&),-$.()/&01(2.3,&,4&5
.6$"&,7(&(84.'40#"34/7("&9#:4,;)<
=:.0#,)<&(
#70C,0/.B1*O1T,*+08(0
=1"0#7(.>(61""#,/()/&7(.>(<,.?:#'@#5
2"./#6/4.,(&,'(84.'40#")4/7
.>(2#&/:&,')(4,(=:.0&<4&