Rys ostrovid

Vekos
Dka: 80 130 cm Vka v kohtiku: a 70 cm Hmotnos a 35 kg

Sfarbenie
Sfarbenie je vemi variabiln, veobecne plat, e m vyie na severe rys ije, tm m svetlejiu srs. Zkladn farba jeho srsti je siv so ltkavm a hrdzavm zafarbenm a s hnedmi a ervenohnedmi kvrnami. Zimn srs je podstatne dlhia a hustejia. Charakteristickm znakom rysa s trojuholnkov ui s iernymi chummi chlpov tetinkami a iernym koncom chvosta.Dka chvosta 15 20 cm.

Rozrenie a poetnos
Slovensko
Na Slovensku sa zachoval v lesoch pohor Mal Fatra, Vek Fatra, Kremnick vrchy, Tatry, Laboreck vrchovina, Bukovsk vrchy, Poana, Levosk vrchy, Vihorlatsk vrchy. Aj zsluhou plnej ochrany sa po druhej svetovej vojne jeho poetnos tak zvila, e zaal prenika aj na Moravu.

ivot rysa
Typickm ivotnm prostredm rysa s oblasti zmieanch a ihlinatch lesov strednch a vych polh, najlepie so skalnmi tvarmi. Na Slovensku sa v poslednej dobe presva aj do vych polh Vysokch Tatier, kde zana by hrozbou pre tatransk endemit kamzka. Vo vonej prrode sa rys dova okolo 14 rokov.

Rys ostrovid na svojej pozorovateni

Rys je aktvny hlavne na smraku, na tichch lokalitch ho vak mono stretn aj cez de, ke sa rd vyhrieva na slnku. Denne me prejs za potravou a 25 km. V mji a jni samica rod 2 4 mlat, ktor koj dva a tri mesiace

Potrava rysa
Hlavnou potravou rysa s kopytnci (najm srny) a drobn cicavce, ale aj na zemi hniezdiace vtky a menie elmy. Vek as potravy tvoria hlodavce (ako napr. myi, potkany, hraboe).

Lov
Rys na svoju obe ha v kryte. Nie je vemi vytrval prenasledovate. to z bezprostrednej blzkosti a ak ju rchlo neskol, po niekokch desiatkach metrov (100 m) s prenasledovanm prestva. Meniu koris zabja zahryznutm sa do hlavy, viu zahryznutm sa do hrdla a zadusenm. Rys m vborn zrak. Za dennho svetla rozozn hlodavca na 75 m, zajaca na 300 m, svia na 400 m a srnca na 500 m.