vod

Medzibankov trh predstavuje dleit sas peanho trhu. Hlavnmi subjektmi s tu centrlne banky, ktor sa snaia uskutoova ciele menovej politiky. alou sasou s komern banky, ktor sa prostrednctvom medzibankovch operci snaia udra svoju likviditu. V rmci medzibankovho trhu sa tu kreuj referenn sadzby, ktor odraj vvoj menovej politiky a taktie cenu peaz na trhu. Jednou takouto sadzbou je EURIBOR, sadzba v rmci eurozny, ktor sa na Slovensku pouva prijatm spolonej meny od 1.1.2009. Existuj mnoh publikcie o tejto tematike. Jednou z nich je The implementation of monetary policy in euro area: General Documentation of Eurosystem monetary policy instruments and procedurs.1 Opisuje implementciu menovej politiky v eurozne so zreteom na rokov sadzby. Konkrtne problematike sadzieb EURIBOR sa venuje publikcia Interest Rates and Coupon Bonds in Quantum Finance.2 Autor tu opisuje EURIBOR ako jeden z najlikvidnejch nstrojov rokovch sadzieb.

Eurpska centrlna banka. 2011. The implementation of monetary policy in euro area: General Documentation of Eurosystem monetary policy instruments and procedurs. 1. vydanie 2011 2 Belal E. Baaquie. 2010. Interest Rates and Coupon Bonds in Quantum Finance. 1.vydanie. Cambridge: Cambridge University Press. 2010. 490 s. ISBN: 9780521889285

1.1 EURIBOR, JEHO PODSTATA, KTOVANIE

EURIBOR (Euro Interbank Offered Rate) predstavuje medzibankov referenn sadzbu eurpskej ekonomickej a menovej nie. Je benchmarkom eurovho peanho trhu. Ide o sadzbu, za ktor si jednotliv panelov banky na medzibankovom trhu ponkaj eurotermnov vklady. Jej zkladnm vznamom je stanovenie rokovch sadzieb pre vetky druhy finannch produktov, ako napr. rokov sadzby pre swapy, futures, spory a piky, s ktormi banky lenskch krajn obchoduj, t.j. zjednodui obchodovanie na medzibankovom peanom trhu. Je podporovan Eurpskou bankovou federciou (EBF), ktor reprezentuje zujmy okolo 50003 eurpskych bnk a Asociciou finannch trhov (ACI). Tto rokov sadzba sa zaala pouva od roku 1999, kedy sa spolon mena, euro, premietla do medzibankovho styku medzi Eurpskou centrlnou bankou a centrlnymi bankami lenskch krajn. Eurpska centrlna banka rokov sadzbu EURIBOR stanovuje a zverejuje poda lnku 12 Protokolu o tatte Eurpskeho systmu centrlnych bnk a Eurpskej centrlnej banky. Slovensk republika sa pridala do tohto systmu 1. Janura 2009 prijatm spolonej meny euro, m sa automaticky zmenili i dovtedy pouvan sadzby. Slovensk referenn sadzba BRIBOR bola nahraden eurpskym EURIBOR-om. EURIBOR pozostva z 15 rznych sadzieb s rznou maturitou. Ide o sadzby s tdennou, dvojtdennou a trojtdennou splatnosou, po ktorch pokrauje mesan, dvojmesan a dvansmesan splatnos. m je splatnos dlhia, tm je aj rokov sadzba vyia. Vypota sa ako priemern hodnota dennch kotci vybranch 44 bnk eurozny. Ktuje sa na bze 360 dn, priom sa dan sadzba zaokrhuje na tri desatinn miesta. K tomuto rozhodnutiu dolo v zujme zabezpei lepie reflektoanie na poiadavky trhu, aby vystupovala ako relevantnej benchmark a citlivejie odrala zmeny na trhu. Fixuje sa kad de v Bruseli o 11.00 hod. miestneho asu.

1.2 HISTRIA
Nov referenn sadzba eurozny EURIBOR sa prvkrt zverejnila 30.12.1998. O jej rozvoji informovali Eurpska bankov federcia a Asocicia finannch trhov 15. Decembra 1997, ktor ju zadefinovali ako sadzbu termnovanch medzibankovch depozt
3

Euribor EBF. [cit. 1.marca 22012]. Dostupn na internete: <http://www.euribor-ebf.eu/euribor-org/euriborhistory.html>

denominovanch v euro, za ktor si banky v rmci eurozny ponkaj peniaze.

Na jej

fungovanie bolo potrebn prijatie pravidiel obchodovania Code of Conduct a zostavenie zoznamu referennch bnk, ktor by sa podieali na sadzbch EURIBOR. Konen zoznam bol zverejnen 27.mja 1998 v Bruseli. Obsahoval 44 bnk s najlepm raitingom.

1.3 CODE OF CONDUCT

Code of Conduct predstavuje pravidl, ktor sa implementuj na sadzby EURIBOR, na panelov banky i na banky, ktor by mali zujem sa podiea na ktovan. S v om zahrnut pravidl a kritria, ktor banky musia splni aby mohli by zaraden do panelu. Ide predovetkm o schopnos banky dosahova priazniv vsledky rokovch sadzieb prslunch intrumentov, najm v oblasti peanho trhu. Banka sa taktie mus podiea na eurovom peanom trhu v rmci eurozny. Tento dokument taktie uruje poet panelovch bnk, ich povinnosti, sankcie pri nedodran povinnost, ktor mu skoni a vyradenm banky z panelu.

1.4 Vvoj EURIBOR-u

Graf .1- Vvoj EURIBOR-u 1999-2012

6M EURIBOR 1999-2012
6.000 5.000 4.000 3.000 2.000 1.000 0.000 1.1.1999 1.7.1999 3.1.2000 3.7.2000 2.1.2001 2.7.2001 2.1.2002 1.7.2002 2.1.2003 1.7.2003 2.1.2004 1.7.2004 3.1.2005 1.7.2005 3.1.2006 3.7.2006 2.1.2007 2.7.2007 2.1.2008 1.7.2008 2.1.2009 1.7.2009 04/01/2010 01/07/2010 3.1.2011 1.7.2011 2.1.2012

6M EURIBOR

Vlastn spracovanie poda :http://www.euribor-ebf.eu/euribor-org/euribor-rates.html Referenn rokov sadzba eurozny EURIBOR zaala plati od roku 1999. Jej prv hodnoty nadobudli vekos 3,233% a postupne klesali. Nsledne vak od polovice roka 1999 meme pozorova rastci charakter rokovej sadzby, ktor vyvrcholila na prelome rokov 2000-2001, kedy sa EURIBOR vyplhal na hodnotu 5,195%.

Graf . 2- Vvoj EURIBOR-u 1999-2002

6.000 5.000 4.000 3.000 2.000 1.000

6M EURIBOR 1999-2002
5.195

6M EURIBOR 1/6/1999 1/7/1999 1/8/1999 1/9/1999 1/10/1 1/11/1 1/12/1 1/1/2000 1/2/2000 1/3/2000 1/4/2000 1/5/2000 1/6/2000 1/7/2000 1/8/2000 1/9/2000 1/10/2 1/11/2 1/12/2 1/1/2001 1/2/2001 1/3/2001 1/4/2001 1/5/2001 1/6/2001 1/7/2001 1/8/2001 1/9/2001 1/10/2 1/11/2 1/12/2 1/1/2002 1/2/2002 1/3/2002 1/4/2002 1/5/2002 1/6/2002

0.000

Vlastn spracovanie poda :http://www.euribor-ebf.eu/euribor-org/euribor-rates.html

Graf . 3- Vvoj EURIBO-u 2007-2009

6M EURIBOR 2007-2009
6 5 4 3 2 1 0 1/1/2007 1/3/2007 1/5/2007 1/7/2007 1/9/2007 1/1/2008 1/3/2008 1/5/2008 1/7/2008 1/9/2008 1/11/2007 5.405

6M EURIBOR 1/1/2009 1/3/2009 1/5/2009 1/7/2009 1/11/2008 1/9/2009 1/11/2009

Vlastn spracovanie poda :http://www.euribor-ebf.eu/euribor-org/euribor-rates.html Hodnoty rokovej sadzby EURIBOR meme porovna s hodnotami nasledujceho grafu inflcie, pretoe EURIBOR sa do znanej miery odvjaj od miery inflcie v Eurpe. Tto skutonos najlepie pozorova na rokoch 2007-2009, kedy meme vidie ako inflcia ovplyvnila rokov sadzbu. Toto obdobie je sprevdzan finannou krzou na celom svete, ktor vypukla v Amerike. Vplyv krzy sa v E zaal rapdne prejavova a zaiatkom roka 2008, kedy zaal klesa ekonomick rast a narasta inflcia. Zhorujcu sa ekonomick situciu spsobovala najm globlna verov krza, ktor saila prstup k zdrojom a natrbila dveru investorov, narastajce svetov ceny potravn a ropy zasa saili ivot spotrebiteom i vrobcom. V druhom tvrroku roka 2008 sa inflcia zvila a na rove 4,1%, o predstavovalo najvy rast cien za poslednch 14 rokov. Zaalo hrozi, e sa nia dostane do

inflanej pirly a zrti sa do hlbokej recesie. EURIBOR v tomto obdob nadobudol najvyiu hodnotu v dejinch a to 5,405%. Banky zaali strca schopnos likvidity a dostali prkaz uschova si vie kapitlov rezervy, aby predili riziku straty solventnosti, m by sa situcia na peanom trhu ete viac zhorila. alm krokom bola dohoda niektorch ministrov financi garantova vetky vklady v bankch v plnej vke, ku ktorm sa pridalo aj Slovensko. Nsledne es centrlnych bnk sveta vrtane Eurpskej centrlnej banky znilo zkladn rokov mieru o pol percentulneho bodu, v snahe stlmi zl situciu na trhu. Recesia sa vak naalej prehlbovala a zvyoval sa tlak na Eurpsku centrlnu banku, aby poskytovala ete lacnejie piky, m by sa zvili investcie. ECB nakoniec pristpila na optovn znenie sadzby o pol percenta na rove 3,25 %. Situcia bola tak vna, e v zaiatkom roka 2010, Eurpska centrlna banka a alie centrlne banky v snahe o zastavenie hospodrskeho poklesu optovne znila kov rokov sadzbu takmer na nulu, m zvili mieru likvidity v ekonomike na bezprecedentn rove. Podobn scenr meme pozorova aj na vvoji inflcie, ktorej medzimesan pokles bol najv od zavedenia eura. Situcia na trhu a pomaly zaala upokojova. Ke sa na zaiatku roka 2010 zaali objavova znmky hospodrskeho oivenia, vypukla krza ttneho dlhu, avak tentoraz nie na celosvetovej, ale na eurpskej rovni. Tto udalos optovne rozhbala rokov sadzbu, ktor nadobudla stpajcu tendenciu, avak len v miernom tempe.4 Zaiatkom roka 2012 vak meme op pozorova pokles rokovej sadzby EURIBOR, ktor dosahovala hodnoty 1,267%.

Spracovan poda: Lars NYBERG. Stanovisko Eurpskeho hospodrskeho a socilneho vboru na tmu: Hospodrska obnova: sasn situcia a konkrtne iniciatvy. radn vestnk Eurpskej nie. 2011

Graf . 4- Porovnanie inflcie a EURIBOR 1999-2012

6.000 5.000 4.000 3.000 2.000 1.000 0.000 -1.000 1999Feb 1999Aug 2000Feb 2000Aug 2001Feb 2001Aug 2002Feb 2002Aug 2003Feb 2003Aug 2004Feb 2004Aug 2005Feb 2005Aug 2006Feb 2006Aug 2007Feb 2007Aug 2008Feb 2008Aug 2009Feb 2009Aug 2010Feb 2010Aug 2011Feb 2011Aug 2012Feb 12M inflcia

Vlastn spracovanie poda: http://sdw.ecb.europa.eu/quickview.do?SERIES_KEY=122.ICP.M.U2.N.000000.3.ANR

2.1 BRIBOR
Bratislava Interbank Offered Rate je medzibankov rokov miera pouvan na Slovensku do konca roka 2008. Predstavuje fixing rokovch sadzieb na trhu medzibankovch depozt. Sli na obchodovanie medzi centrlnou bankou a konenmi bankami, a komernmi bankami navzjom. Bola to sadzba, za ktor si banky medzi sebou poiiavali krtkodob zdroje denominovan v slovenskch korunch. Jej vvoj ovplyvoval rokov sadzby, za ktor banky poiiavali peniaze svojim klientom. Uruje sa z kotci referennch bnk predstavujcich aktulne ktovan sadzby k 11 hodine benho da. Na rozdiel od EURIBOR-u sa stanovuje denn, tdenn, dvojtdenn, 1, 2, 3, 6, 9 a 12 mesan BRIBOR. BRIBOR sa vypota ako neven aritmetick priemer pri odstrnen najvyej a najniej ktovanej hodnoty pre kad ktovan obdobie, priom sa zaokrhuje na dve desatinn miesta. Fixing prebieha ak BRIBOR ktuje 5 a viac referennch bnk, priom ktova musia minimlne 3 banky, inak sa BRIBOR nestanovuje. Ak BRIBOR kotuje menej ako 5 ale viac ako 3 banky, vypota sa ako neven aritmetick priemer zo vetkch kotci.

2.2 VVOJ BRIBOR-U Graf . 5- Vvoj BRIBOR-u 1999-2009

6M BRIBOR 1999-2009
25 20 15 10 5 0 6M BRIBOR

1/1/2003

1/1/2004

1/1/2005

1/1/1999

1/7/1999

1/1/2000

1/7/2000

1/1/2001

1/7/2001

1/1/2002

1/7/2002

1/7/2003

1/7/2004

1/7/2005

1/1/2006

1/7/2006

1/1/2007

1/7/2007

1/1/2008

Vlastn spracovanie poda: http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/udajove-kategoriesdds/urokove-sadzby/urokove-sadzby-nbs

1999
Zaiatok roka 1999 bol ovplyvnen obdobm, kedy boli banky v refinannej situci a tak rokov sadzby neboli priamo ovplyvovan NBS. Stimuly na ich vvoj boli ovplyvnen emisiou MF SR. rokov sadzby v tomto obdob nadobdali hodnoty 18-19%. Koncom aprla 1999 dolo k miernemu poklesu na rove takmer 15%, ako reakcia na dodanie likvidity zo ttnych cennch papierov. Zaiatkom jna sadzby optovne vzrstli ako dsledok oslabovania slovenskej koruny. Avak trval prebytok likvidity a znenie zkladnej sadzby dane prispeli k poklesu pod rove 14%.

2000
Rok 2000 pokraoval alm poklesom sadzieb na rove 10%. Vaka priaznivmu stavu ekonomiky prebehla transformcia menovej politiky na kvalitatvnu rove, t.j. prostrednctvom rokovch sadzieb. Vytvorila sa horn a doln hranica, v ktorch sa pohybovali rokov sadzby na trhu. Prv hranice predstavovali hodnoty 8 a 12% . V oktbri 2010 zaalo oficilne ktovanie BRIBOR-u, priom hodnoty klesli pod rove 8%.

2002
Ku koncu roka meme sledova pokles sadzieb na rove 6% vaka prlevu likvidity do bankovho sektora z privatizcie SPP.

1/7/2008

2003
Poas roka 2003 si sadzby udriavali rove v dolnej hranici, priom koncom roka NBS dvakrt znila rokov sadzby, o meme pozorova na klesajcom charaktere krivky. Dvodom bolo udranie ekonomiky v sprvnom svetle a eliminovanie monch rizk. Toto rozhodnutie bolo ovplyvnen bliacim sa vstupom SR do E.

2004
Rok 2004 bol pre SR dleitm v oblasti menovej politiky. Vytvoril sa priestor pre optovn znenie sadzieb, o malo podpori domci dopyt a psobi retriktvne na vmenn kurz.

2005
Zaiatok roka bol charakteristick optovnm prebytkom likvidity na medzibankovom trhu, m sa naskytol podnet pre pokles sadzieb na rove 3%. Ku poklesu sadzieb prispel aj vstup SR do systmu ERM II. Koniec roka bol vak ovplyvnen miernym nrastom z dvodu obv prehriatia ekonomiky.

2006
V roku 2006 sa zaznamenal nrast sadzieb, a to pre pokles likvidity bnk, a na rove okolo 5%.

2007
Tento rok bol ovplyvnen stratgiou inflanho cielenia NBS v rmci ERM II, t.j. NBS optovne zasiahla do vvoja sadzieb , ktor nsledne znila pod rove 5%.

2008
Rok 2008 bol aj u ns ovplyvnen finannou krzou, kedy sa sadzby pomaly zvyovali. Avak stpali pomalie ako EURIBOR, ktor dosahoval svoje najvyie hodnoty. Od polovice roka 2007 a poas celho roka 2008 dokonca BRIBOR dosahoval po prvkrt niie hodnoty ako EURIBOR.

Graf . 6- Porovnanie EURIBOR, BRIBOR

POROVNANIE VVOJA EURIBOR A BRIBOR

25.000 20.000 15.000 10.000 5.000 0.000 1.1.1999 1.7.1999 3.1.2000 3.7.2000 2.1.2001 2.7.2001 2.1.2002 1.7.2002 2.1.2003 1.7.2003 2.1.2004 1.7.2004 3.1.2005 1.7.2005 3.1.2006 3.7.2006 2.1.2007 2.7.2007 2.1.2008 1.7.2008 2.1.2009 1.7.2009 04/01/2010 01/07/2010 3.1.2011 1.7.2011 2.1.2012 6M EURIBOR 6M BRIBOR

Vlastn spracovanie poda: http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/udajove-kategoriesdds/urokove-sadzby/urokove-sadzby-nbs

ZVER
EURIBOR, ako mnoh in rokov sadzby, odra cenu peanch prostriedkov na medzibankovom trhu, priom taktie odra vplyv menovej politiky. T poda potreby me by expanzvna alebo retriktvna. V ase hospodrskej krzy sme mohli zbada prve inok a vplyv menovej politiky Eurpskej centrlnej banky na EURIBOR. Ten v dsledku hlbokej krzy vzrstol na svoje maximum, ktor doposia nedosiahol. Hlbok recesia zdvihla inflciu, a znila ekonomick rast, o malo priamy dopad ma rove sadzby EURIBOR. T v roku 2008 dosiahla hodnotu 5,405%. To malo za nsledok nedostaton likviditu bnk, ktor bolo spojen s vym rizikom na peanom trhu, pretoe hrozila monos nesplatenia dlhu, piky a pod., m sa rokov sadzby naalej zvyovali. A expanzvnou menovou politikou ECB, ktor postupne zniovala sadzby EURIBOR a na hranicu po 1%, sa trh pomaly ustlil. Zaal sa zviecha a banky si za niiu rokov sadzbu mohli konene zabezpei dostaton likviditu.