Projektovanie vroby 1.

VROBA, JEJ CHPANIE A VVOJ

Poznvanie a rieenie problmov pri projektovan strojrskej vroby je nron na metdy a na sksenosti projektantov. Potrebn je systmovo - komplexn chpanie vetkch nadvznost vo vrobe siastok, uzlov, strojov a rozpracovanie teoretickch zkladov procesov a spsobov vroby, ktor sa u pouvaj a tch, ktor s v tdiu vskumu a vvoja. Rozvoj strojrstva ovplyvuj vedecko-technick poznatky a poiadavky na rchle zavdzanie do vroby. Zloit a mnohotvrne s typy strojov, ich pracovn procesy, celkov kontrukcie a vyhotovenia siastok. Odlin s podmienky prevdzky strojov a poiadavky na ich kvalitu. Poetn a stle sa komplikujce technolgie vroby menia obsah a formy organizcie prce a jej riadenia. Nzory na technolgie, chpanie podstaty ich rozvoja, oceovanie ich vznamu a odraz pojmu technolgia v myslen a poznvan ud, zaznamenvali vo vvoji vroby znan zmeny. Technolgia strojrskej vroby sa vyvinula na samostatn komplexn vedn oblas, ktorej predmetom skmania je podstata, vzjomn nadvznosti a zkonitosti procesov vroby vrobkov a ich prvkov od vch komplexov a po strojov siastky. Technolgia strojrskej vroby posudzuje existujce a had nov spsoby premeny materilov na polovrobky, polovrobkov na strojov siastky, kompletizcie strojovch siastok na dielce, uzly a komplexn vrobky s cieom zabezpei poadovan kvalitu a vestranne prispie k zniovaniu spotreby spoloenskej prce. Pod pojmom technolgia strojrskej vroby treba rozumie cel komplex technologickch procesov, zastujcich sa na vrobe siastok, uzlov a vrobkov, vrtane vroby polovrobkov (odliatkov, vkovkov, vliskov a pod.) a monte. Sprvna organizcia vroby v strojrskych firmch a najm projektovania novej vroby a novch zvodov si vyaduje systmov nadvznos jednotlivch zloiek vrobnho procesu. Projektovanie procesov vroby polovrobkov (zlievanie, tvrnenie, zvranie), siastok (obrbanie, zuachovanie) a monte oddelene a bez vzjomnej nadvznosti spsobuje vne problmy v konkurencieschopnosti a zniuje produktivitu prce. 1.1 Veobecn predstava o strojrskom vrobnom procese

Vrobn proces je sbor innost ud, strojov a fyziklnych procesov, ktorch vsledkom s urit druhy vrobkov. Pri kadom vrobnom procese psobia tri faktory: 1. Cieavedom innos, resp. samotn prca loveka. 2. Objekty vroby, ktor sa pretvraj na vrobky. S to napr. stroje, mechanizmy, funkn skupiny, uzly a siastky. Nomenklatra strojrskej vroby vyrban vo vrobnej jednotke tvor sbor vrobkov. 3. Vrobn prostriedky, ktormi s vrobn stroje, zariadenia, nstroje, transportn a manipulan zariadenia, riadiaca technika a pod. Osobitn vznam maj vrobn stroje a zariadenia, pretoe tvoria najdleitejiu as zkladnch fondov vrobnej jednotky. Primrne postavenie vo vrobnom procese m objekt vroby, resp. vrobok.

Projektovanie vroby

Pre objekt vroby sa podl stupa priblenia k jeho konenm vlastnostiam pouvaj rozlin nzvy: materil, polovrobok, obrban predmet, siastka, montny uzol, montny celok, finlny vrobok, stroj, zariadenie a pod. Vrobok poas svojej ivotnost prechdza tmito etapami: etapa tvorby vrobku, v ktorej prebieha cieavedom vskumn a vvojov innos; etapa vroby, v ktorej sa zo zkladnch materilov a polovrobkov vyrbaj siastky, a potom sa skladaj do montnych celkov a finlnych vrobkov; etapa pouitia, v ktorej sa vyuva funkcia strojrskych vrobkov. V tchto etapch ivotnosti vrobku sa rozoznvaj ete predvrobn etapy, vroba a vyuitie ako samostatn seky. Vrobn organizcie vyrbaj spravidla v poet vrobkov. as tchto vrobkov sa dodva spotrebiteom alebo inm vrobnm organizcim. Tto produkcia sa nazva hlavnou produkciou. Vrobn organizcia zabezpeuje aj rad innost pre procesy hlavnej vroby. Z tchto hadsk je eln vrobn procesy v strojrskom zvode leni na hlavn, pomocn a vedajie procesy. Hlavn procesy slia na bezprostredn vrobu prslunej nomenklatry vrobkov, pomocn procesy na vrobu prostriedkov, ktor s potrebn pre hlavn vrobu. Vedajie procesy sa viau na hlavn a pomocn procesy. Zkladnmi princpmi racionlnosti vrobnho procesu s: paralelnos (opercie a procesy sa vykonvaj sbene); nepretritos (nasledujce opercie toho istho procesu sa maj vykonva okamite po skonen predchdzajcej opercie); synchronizcia operci vrobnho procesu; minimlna drha pohybu objektov vroby; rytmickos ( vetky opercie ako aj samotn vrobn proces viazan na vrobu istho potu siastok sa vykonvaj v presne stanovench asovch intervaloch ); vysok stupe automatizcie a prunosti Vrobn proces je tm dokonalej, m prsnejie sa dodriavaj uveden princpy. Dleitm znakom vrobnho procesu je stupe nepretritosti, ktor rozdeuje vrobn procesy na spojit a diskrtne (preruovan). Pre strojrske vrobn procesy je typick diskrtny charakter. Pri diskrtnych strojrskych vrobnch procesoch je dleitm znakom vekos a stabilita nomenklatry objektov vroby a druh pohybu tchto objektov po pracovnch miestach. Podl tchto charakteristk sa rozoznva vroba (konvenn pre veobecn a presn strojrstvo ): kusov (poet rovnakch objektov vroby dosahuje poet ~10); malosriov (~ 100kusov); vekosriov (-100 a 1000 kusov); hromadn (okolo 10 000 kusov a viac). Priestorovmu umiestneniu prslunch ast vrobnho procesu odpovedaj priestorovo-organizan tvary: prevdzky alebo pracovisk. S to hlavn, pomocn a vedajie tvary. Treba rozliova truktru zvodu od vrobnej truktry. Do truktry zvodu okrem uvedench priestorovo-organizan usporiadanch jednotiek

Projektovanie vroby sa zarauje: riadenie, prprava vroby, ochrana zvodu a socilne zariadenia.

Pracovisk a vrobn prevdzky sa organizuj bu poda technologickho princpu (lejrne, kovne, obrobne, montne prevdzky a pod.), alebo poda predmetovho princpu, v ktorom prevdzky a pracovisk sa pecializuj na vrobu rovnorodch vrobkov, uzlov alebo siastok. Ak v prevdzke alebo na pracovisku sa zabezpe ukonenie cyklu vroby istho druhu vrobku, potom sa oznauj ako predmetovo uzavret (skrutkrne, vrobne turbn, vrobne univerzlnych sstruhov a pod.). Technologick princp sa vyuva v kusovej a malosriovej vrobe, predmetov princp vo vekosriovej a hromadnej vrobe. Vrobn proces v strojrskom zvode m komplexn charakter. Sklad sa z vekho potu iastkovch procesov, aby sa docielila vroba siastok poadovanch vlastnost a ich zoskupenie do uzlov a strojov. Vek poet faktorov, ktor navzjom ovplyvuj organizano-technologick truktru strojrskej vroby, charakterizuje zloitos tvorby technolgi a ich optimalizcie. Prstup vyuvajci analzu a syntzu je nevyhnutn vo vetkch etapch prpravy a plnovania vroby. Pri zavdzan novch vrob systmov prstup k rieeniu problmov komplexne zaha otzky kontruovania, rozpracovania technolgi, organizciu sluieb, zsobovanie a pod. Pri vekom sortimente malosriovej vroby technologick proces sa rozleuje so zreteom na monos koncentrcie operci. Technologick proces uruje poet a zloenie strojovho parku pracovsk. Celkov nomenklatra siastok, jednotlivch pracovsk vplva na operatvne plnovanie a na vekos pracovsk. Pracovisk, typy a rozmiestnenie strojovho zariadenia, zvisia od vetkch zkladnch prvkov organizano-technologickej truktry. Na organizano-technologick truktru vroby vplvaj : 1. Kvalitatvne faktory, ako s zloitos kontrukci stroja, presnos a akos parametrov, spoahlivos a ivotnos a pod. 2. Kvantitatvne faktory, ako s vekos vroby, kontrukno-technologick unifikcia, normalizcia a tandardizcia siastok, uzlov, strojov a technologickho zariadenia. Kontrukno-technologick unifikcia vytvra predpoklady na pouitie vysokoproduktvnych metd hromadnej vroby v sriovej vrobe. Pri projektovan technolgie strojrskej vroby treba sa orientova aj na asov priebeh vrobnho procesu. Cieom je skrtenie vrobnho cyklu. Dkou vrobnho cyklu sa je asov interval, poas ktorho sa surovina, materil alebo polovrobok premen na hotov vrobok. as vrobnho cyklu sa sklad z asov na hlavn a pomocn opercie a z asov preruenia. asy pomocnch operci a asy prirodzench operci (starnutie materilov a pod.) sa asto zluuj do tzv. medzioperanho asu. Skracovanie vrobnho cyklu pomha urchova obeh obratovch prostriedkov a urchuje vrobu. Objekty vroby (siastky, uzly, montne celky) sa vo vrobnom procese zoskupuj do vrobnch dvok. Dvkou sa rozumie limitovan poet rovnakch objektov spracovanch na kadej opercii nepretrite s jednorazovm vynaloenm prpravno dokonovacch prc a asu.

Projektovanie vroby 1.2 Systmov model vrobnho procesu

Rozvoj vrobnch procesov a ich vedeckho poznania podobne ako in vedeck, oblasti a praktick innosti neprebieha rovnomerne, ale s prednostnm rozvojom niektorch zloiek. Zloky, ktor s v popred rozvoja, sa vyznauj vysokou rovou a efektvnosou. Menej preskman zloky s potencilnou rezervou na zlepovanie funknch charakteristk vrobnho procesu. Nesystematick rozvoj vrobnch procesov nezodpoved poiadavkm a naliehavou lohou sa stva ich harmonick rozvoj ako komplexnho systmu. Definova vrobn proces ako systm znamen vymedzi jeho vntorn prvky, prvky okolia, vzby medzi prvkami systmu a vzby systmu k jeho okoliu. Znalosou funkcie systmu a vhodne zvolenou rozliovacou rovou mono posdi zvanos prvkov a vzieb, ktor pre zobrazenie prichdzaj do vahy. Jednm zo zkladnch problmov zostavenia systmovho modelu vrobnho procesu je zvldnutie klasifikcie mnostva dleitch detailov, vybratie najdleitejch z nich a zistenie vzahov medzi nimi. Kad vrobn proces sa uskutouje v konkrtnych ekonomickch a socilnych podmienkach. Globlny model, ktor vyjadruje systmov vzahy vrobnho procesu a jeho okolia, je na obr. 1.1.

Obr. 1.1. Systmov vzahy vrobnho procesu a jeho okolia V tomto modeli s v jadre vrobnho systmu (JVS) podsystmy technologickho spracovania - T, manipulcie - M a riadenia - R. Podsystm technologickho spracovania - T zabezpeuje zmenu geometrickch a fyziklnych vlastnost objektov vroby. Podsystm manipulcie - M zabezpeuje polohovanie a fixovanie objektov vroby, nevyhnutn na vykonanie technologickho spracovania. Podsystm riadenia R zabezpeuje optimalizciu vzjomnch relci ako aj samotnch parametrov technologickho spracovania, manipulcie, podmienky a reimy poadovanej kvality vrobkov. Pri definovan jadra vrobnho systmu sa vychdza z niektorch jeho zloiek, ako s napr. technick obsluha a pod., ktor svisia predovetkm so zabezpeenm opakovanej dlhotrvajcej prevdzky vroby. V rmci jadra vrobnho systmu nie je rozlenie hranc podsystmov v relnych prpadoch ostr a vznikaj prieniky jednotlivch zloiek. V tomto prpade rozhodujcim znakom na rozlenenie je princp minimlnych vntornch vzieb podsystmu. Pri skman vzby jadra vrobnho systmu JVS na systmov okolie mono kontatova, e jadro je zlokou nadradench ekonomickch E a socilnych

Projektovanie vroby S systmov.

Priradenie vrobnch procesov k ekonomickm systmom znzoruje prioritu ekonomickch faktorov pri stanoven funknch vstupov a vstupov vrobnho systmu. V uvedenom modeli sa zarauj vrobn procesy a ekonomick systmy do globlneho socilneho systmu, v rmci ktorho sa formuj nielen zkladn aspekty dotkajce sa vrobnho procesu a loveka, ale aj strategick ciele zvzn pre vetky rovne. Pri systmovom skman vrobnho procesu vek vznam m identifikcia vzieb medzi prvkami jeho jadra. Prvky mu by medzi sebou pospjan rozlinm spsobom. Najastejie s tieto druhy spojenia: linerne, hviezdicov, mnohovzbov, hierarchick, kruhov a pod. Spsob pospjania jednotlivch prvkov ovplyvuje funkn charakteristiky systmu, spoahlivos, prunos, adaptvnos a ekonmia vroby. Urenie systmu a truktry prvkov je zkladnm vchodiskom pri projektovan vrobnch procesov. Sprvne stanovenie systmu a jeho prvkov je predpokladom navrhnutia takej technologicko-organizanej truktry, ktor zabezpe vrobu pri optimlnych ekonomickch prnosoch. Systmov model vrobnho procesu sa asto zobrazuje v tvare iernej skrinky (obr. 1.2).

Obr. 1.2 Systmov model vrobnho procesu ako ierna skrinka Model zobrazuje veobecn lohu vrobnho systmu, ie pretvorenie materilov a polovrobkov na vrobky s poadovanmi funknmi parametrami. Vo vrobnom systme prebieha teda presne stanoven transformcia vstupnch hmotnch velin na hmotn veliiny vstupn. Transforman proces prebieha na zklade spotreby vstupnej energie a riadia ho vstupn a sptnovzbov veliiny riadiace informcie. Hlavn rozdiely vrobnch procesov vyplvaj predovetkm z rozdielnych vrobnch zariaden a nradia a z ich aktvneho uplatovania lovekom na objektoch vroby. Zkladn rozdelenie vrobnho procesu mono vyjadri vzahom: VP0 kde je lovek (opertor), VP vrobn prostriedky (stroje, prpravky, nstroje), O objekt vroby.

Projektovanie vroby 1.3 Predvrobn etapy vrobnho procesu

Vrobn proces m za cie vrobu finlnych vrobkov. V ivotnom cykle kadho vrobku mono vyleni viac perid. Prv perida zaha cyklus vskum vvoj vroba, ktor treba pozna pri tvorbe technolgie vroby. Tento cyklus mono rozleni na: zkladn vskum, ktor zaha teoretick a objavitesk prce, aplikovan vskum, ktor had a skma vyuitie vsledkov teoretickch a objaviteskch prc, vvojov prce (napr. v strojrstve vvojovo-kontrukn prce), projektov innos (zvody, pracovisk, dielne), vstavba novch zvodov, dieln, prevdzok, osvojenie novch vrob (technick, vrobn a ekonomick osvojenie). Potrebn je pozna ciele a pracovn obsah innost v jednotlivch etapch. Zkladn s vzahy v ase a vo finannch nkladoch. Poas cyklu, ktor trv viac rokov, vznik rad pracovnch vzahov a vzieb vo vntri etp a medzi etapami, ktor je iadce synchronizova a harmonizova, napr. rozpracovanm sieovch grafov. Z hadiska prce technolga, i u pri navrhovan technologickch postupov, alebo pri projektovan pracovsk a pri realizcii, treba zhromaova informcie o cykle vskum vvoj - vroba s orientovanm sa na konkrtne siastky, uzly a stroje a vyuva informcie poda zadania lohy. Aplikovan vskum a vvojov prce prinaj nov alebo zdokonalen materily, vrobky, technologick procesy a pod. Vvojov ininiersko-technick prce s jednm z najdleitejch etp cyklu. Od asovch intervalov a od kvality prce v tejto etape zvis rove a komplexnos novej techniky. Samotn vroba, jej technika, technolgia a organizcia maj odzrkadova nielen pokrok vo vede, ale aj pokrok v kontruknch a projektovch rieeniach. Do predvrobnch etp vroby strojrskych vrobkov sa zahaj nasledujce innost: 1. Zostavenie principilnej schmy prce strojrskeho vrobku. Tto innos sa opiera o vsledky vedecko-vskumnej innost v zkladnom a aplikovanom vskume, najm o objavy a vynlezy. 2. Teoretick rozpracovanie funknho poslania strojrskeho vrobku a stanovenie jeho pracovnej funkcie. 3. Spracovanie kontruknej schmy. 4. Urenie pracovnch sl, teplt a alch parametrov. Vykonanie zkladnch funknch prepotov. 5. Vytvorenie kontruknch makiet, prepotanie a navrhnutie rozmerov siastok, voba materilov pre siastky so zreteom na podmienky prce pri plnen funknch loh s cieom dosiahnu poadovan spoahlivos a ivotnos. 6. Urenie vchodiskovho a konenho stavu materilov vybranch pre siastky strojrskeho vrobku. 7. Spresnenie rozmerov siastok. Prepoet rozmerovch obvodov a stanovenie rozmerovch toleranci.

Projektovanie vroby

8. Projektovanie technolgie vroby skobnho prototypu. 9. Projektovanie a vroba poadovanho tzv. nultho nradia.10. Vyhotovenie skobnho prototypu. 10. Skky a tdi na skobnom prototype. 11. Spresnenie kontrukci, rozmerov a toleranci. Spresnenie technologickch postupov na zklade vsledkov skok a tdi na prototype. 12. Nvrh a vroba nradia na skanie tzv. nulovej sene. 13. Vroba skobnch sri na zklade spresnench technologickch postupov, rozmerov a konenej pecifikcie materilov siastok. 14. Skky vrobkov nultej srie. 15. Zostavenie technickch podmienok na preberanie siastok a vrobku ako celku. 16. Spracovanie vkresov a technologickch postupov na sriov vrobu novho strojrskeho vrobku so zreteom na podmienky vyrbajceho zvodu. 17. Nvrh a vroba nradia pre sriov vrobu. 18. Zavedenie sriovej vroby a jej zabezpeenie Technick prprava vroby Predvrobn etapy sa realizuj v technickej prprave vroby. Technick prprava vroby (TPV) je sbor vzjomne spojench innost realizovanch vo vrobnom podniku, ktorch cieom je pripravi technicky a ekonomicky elne a efektvne rieenie vrobkov, technolgi, projektov vrobnch systmov, a organizcie a prevdzkovania vrob v slade s poiadavkami trhu a s vlastnmi ekonomickmi i mimoekonomickmi ciemi firmy v slade s jej kapacitnmi a technologickmi monosami. Predmetom TPV me byt nov ako aj upravovan vrobok a jeho vroba. Bez spenho vyrieenia TPV nie je mon vrobu zahji, zaisti jej priebeh a splni termn poadovanej dodvky zkaznkom. Strategick prprava vroby integruje vetky nevyhnutn innosti od ktorch zvis dosiahnutie technickch, technologickch a ekonomickch cieov spojench s vrobou vrobkov. Strategick prprava vroby zabezpeuje inn spsoby dosiahnutia cieov hospodrenia ( tvoria sa rozpoty, spresuje kvalita vrobku a jeho cena, doba vroby a pod.). zabezpeuj sa vrobn prostriedky a pracovn predmety (materil, suroviny, polotovary a nakupovan diely). Vyrbaj sa pecilne vrobn prostriedky poda prslunej dokumentcie. Vsledkom innosti v strategickej prprave vroby je : personlne zabezpeenie vroby, ekonomick rozpoty ( pre efektvnu vrobu vrobku ), vrobn prostriedky, nradie, materil, suroviny, polovrobky a nakupovan diely. Prprava vroby me ma charakter: vvojov, spojen so vznikom novch vrobkov (inovcie), prevdzkov, spojen so zlepenm a zmenami vrobkov. Tomu zodpoved vo vekch firmch aj organizan delenie tvarov TPV (vvojov kontrukcia, prevdzkov kontrukcia, vvojov technolgia, prevdzkov technolgia a pod.). Technick prprava vroby ovplyvuje efektvnos vroby v dlhom asovom obdob.

Projektovanie vroby

V rmci TPV vznik rada novch informanch sborov, vytvra sa v nej normatvna zklada riadenia celej firmy. Je vznamnm prostriedkom zabezpeenia efektvnej innosti firmy vo vrobnch a svisiacich procesoch. V rmci TPV vznikaj podklady potrebn pre kalkulciu, teda pre tvorbu cien, pre mzdov agendu, plnovanie pracovnkov a ich rozmiestovanie vo vrobnom procese, ako aj v pomocnch a obslunch procesoch atd. Na zloitos, nronos, asov rozsah TPV maj vplyv: technick vlastnost a zloitos vrobku, prevdzkov podmienky, materilov nronos a stupe inovci, povaha technologickch premien, ekonomick a organizane podmienky firmy, vrtane schopnosti manamentu, rove a vsledky vlastnho vskumu a vvoja. TPV m predovetkm : Vyriei a pripravi vrobok s ohadom na poiadavky trhu a vlastn efektvnos firmy, zaisti jeho vvoj a vypracova prslun dokumentciu. Uri v rmci akch procesnch zsad, akmi postupmi, na akom zariaden, s akm nradm a prpravkami, pri pouili akho materilu a s nasadenm ktorch profesi bude vrobok vyrban, kontrolovan a skan. K tomu je potrebn vypracova prslunou dokumentciu. Vyriei optimlny projekt realizcie vrobnho procesu, a to tak po strnke vecnej, tak priestorovej a asovej. Vzhadom k rozsahu innost dochdza metodicky, prakticky a organizane k nsledovnmu leneniu TPV na: kontrukn prpravu vroby, technologickou prpravu vroby, projektov prpravu vroby (technologick projektovanie). Kontrukn v prprava vroby Ak je zhromaden dostatok informci k inovcim i inm formm vvoja vrobku, je znmy cie jeho prpravy, je mono pristpi ku kontruknmu rieeniu. Uplatova je mon rzne kontrukn princpy, vypracova rzne kontrukn koncepcie, rzne rieenia funknch schm vrobku a pod.. Cyklus kontruknej prpravy mus byt optimlne asov skrten, preto je potrebn ho realizova v prslunch etapch: vypracovanie vodnho projektu, vypracovanie technickho projektu nvrh vrobku, kontrukn rieenie vrobku, vroba prototypu a jeho overenie, spoluprca s technologickou prpravou vroby Kontrukn prprava vroby v sasnosti vyuva v plnej miere potaov podporu.Za viac ako 30 rokov existencie potaom podporovanho kontruovania (CAD Computer Aided Design) sa tto technolgia prpravy inovci rozvinula na vysok rove a je v sasnosti ulimatvnou nutnosou pre nvrhrske aktivity nielen vo vekch podnikoch, ale aj v malom podnikan. Veobecn koncept CAD systmov ukazuje obr.1.3. Jeho hlavn zloky s: Koncepn dizajn vrobku. S potaovou podporou sa navrhuje funkn truktra vrobku, t.j. jeho hlavn asti, ich geometrick vzahy, vkonov parametre, prepojenia a rozhrania a pod.

Projektovanie vroby

Ininiersky dizajn. Zameranie je na presn geometrick tvar, rozmery, materil, stav povrchu a in dleit charakteristiky siastok a modulov kontrukcie. Detailn dizajn. Svis s tvorbou dajov pre vrobu (digitlna forma nahradzujca klasick kontrukn vkresy. Moduly simulcie. Rieia sa tu optimalizan vpoty, tvorba alternatv kontrukcie a ich hodnotenia. Moduly komunikcie s almi potaovmi systmami: CAP (Computer Aided Planning). Systm plnovania zabezpeuje technologick prpravu vroby, rozpis vrobnch loh, plnovanie a riadenie vroby. CAM (Computer Aided Manufacturing). Potaov systm pre riadenie strojov, manipulanch zariaden, monitorizcie procesov, riadenie servisnch prc a pod. CIM (Computer Integrated Manufacturing). Integrcia separantnch systmov do celku

Obr. 1.3 Schma CAD systmu Vznamnos potaovho kontruovania, ale aj inch zloiek inovanho procesu mono vymedzi v troch hlavnch rovinch: Prca kontruktrov a projektantov v CA - systmoch je podstatne vkonnejia vo vetkch aktivitch (as, prca, nklady) CA - technolgie zvyuj kvalitu nvrhov na bze spor materilov, pracnosti vroby, optimalizcie kontrukcie, vrobnch plch a pod. CA - technolgie podporuj tvorivos a variantnos rieen a tm celkov inovan rove podniku.

Projektovanie vroby 10 Inovan trendy: Existencia vekho potu univerzlnych programovch systmov pre kontruovanie a ich systemizcia a tandardizcia poda aplikanch oblast. Charakteristickm znakom je: - rchla aplikcia stle vznikajcich programovch produktov veobecnho charakteru - systemizcia a tandardizcia pouvanch programovch produktov (napr. CATIA, AUTOCAD, PROININIER). Napr. systm CATIA je preferovan u svetovch vrobcov automobilov a ich dodvateov. Pri zkazkch na dodvky komponentov je dokumentcia vhradne na potaovch mdich a s normovan poiadavky na komunikciu. Aplikcie pecilnych prostriedkov pre vvoj vrobkov : - Digitlny vrobok. Presn prostriedky opisu vrobkov a ich prvkov prostrednctvom referennch kontruknch dt. Vetky daje o vrobku zskavan z vvojovho procesu s spracovan v predom definovanej digitlnej forme a predstavuj virtulny prototyp na ktorom dizajnri, kontruktri, elektronici, ergonmovia a in pecialisti rieia parcilne a integran lohy. - Digital Mock-Up (DMU). Virtulny model vrobku je vizualizovan a potaom sa simuluje jeho mont resp. cel vroba. Umouje testova ubovon siastku alebo agregt na pouitie. - Potaov testovanie. Pomocou potaa je simulovan sprvanie sa v prostred pri rznych podmienkach a pri zmene fyziklnych faktorov (teplo, zima, voda a in). K dispozcii s programy pre rieenie loh prdenia vzduchu, akustick testy, sprvania sa materilov a pod. rove potaovch simulci umouje redukova do vekej miere fyzick testy. Aplikcia programovch systmov pre optimalizan vpoty. Naprklad systm ADAMS (Automatic Dynamic of Mechanical System Simulation), ktor automaticky riei pohybov rovnice pre kinematick, statick a dynamick simulcie Trend bezpapierovej (digitlnej) formy kontruovania aj u zloitch vrobkov. Digitlny vrobok. Pomocou potaov s vytvran pevn prostriedky opisu vrobkov a ich prvkov vo forme referennch kontruknch dajov. Vetky daje zskan z vvojovho procesu s spracovan v predom definovanej digitlnej forme a predstavuj virtulny prototyp vrobku. Na digitlnom vrobku mu alie pecializcie ako s ergonmovia, technolgovia, kvalitri a pod. riei pravy a modifikcie vrobku. Virtulne zobrazovanie kontrukcie. Potaov technolgie umouj s vysokm stupom prezentcie zobrazova v priestorovom modeli vytvoren kontrukciu, vrtane pohybov a innosti obsluhy. Virtulne zobrazovanie budcej vroby. daje z potaovho kontruovania s prepojen na systmy, ktor navrhuj mont vrobku, vrobn zariadenia, usporiadanie vrobnch vrobnch liniek a vrobn tok. Potaov testovanie vrobku. simulovan je sprvanie sa vrobku v relevantnom prostred (virtulne prostredie) pri rznych podmienkach. Typickm prkladom s nrazov testy automobilov pri rieen ich bezpenosti.

Projektovanie vroby 11

Technologick prprava vroby V technologickej prprave vroby sa na zklade kontruknej dokumentcie realizuje koncepcia technologickho projektu. Vytvran technologick dokumentcia zahruje: technologick postupy vrtane vkonovch THN, technicko - hospodrske normy spotreby materilov ( materilov THN), technologick projekt, technologick vkresy polovrobkov, vkresy pecilneho nradia a pod. Technologick prprava vroby (TgPV) je shrn technicko-organizanch innost a opatren zameranch na spracovanie vrobnej dokumentcie a podkladov pre materilne vybavenie vrobnho procesu. Z rozborov skladby prcnosti vyplva, e 70 % a 80 % z celkovej prcnosti pripad na prpravu vrobnej dokumentcie. Po vvojovej a kontrukno-nvrhovej etape, v ktorej sa realizoval nvrh siastky, nasleduje nvrh technolgie vroby. Nvrh spsobu vroby, ktor je zapisovan do technologickej dokumentcie, je realizovan v rmci technologickej prpravy vroby TgPV). Tto as predvrobnch etp je jedna z najpracnejch a asovo najnronejch v prpravnej fze vrobnho procesu. Hlavnou lohou TgPV je predovetkm: spracovanie kontrukno-technologickch rozborov siastkovej zkladne, vber vhodnch polotovarov, urenie spotrebnej hmotnosti, stanovenie potu a poradia vrobnch, kontrolnch a montnych operci, voba vhodnch strojov, nstrojov, prpravkov, meradiel a pomcok, vpoet zkladnch technicko-ekonomickch dajov o spotrebe materilu a energie, spracovanie, kompletizcia a archivcia vrobnej dokumentcie, spracovanie a modifikcia vrobnej dokumentcie v rmci zmenovho riadenia, urenie reznch podmienok a noriem spotreby asu, zaradenie a spracovanie manipulanch a dopravnch operci, spracovanie programov pre NC stroje, roboty a kontroln zariadenia, spracovanie dokumentcie pre mont vrobkov. Technologick dokumentcia m v podniku vek vznam. Okrem jej hlavnho zamerania vroby, je vstupom pre oddelenie, respektve systmy pre plnovanie a riadenie vroby, informcie z technologickho postupu s dleitm vstupom pre nkup materilov, nstrojov a inch pomcok. Na zklade informci z technologickho postupu sa takisto vychdza pri urovan nkladov na siastku, strojrskej praxi existuj nasledovn druhy technologickej dokumentcie : technologick postup, list nrtkov, technologick predpis, montna rozpiska, spiska priebehu vroby, zoznam technologickho nradia, technicko - normovac list,

Projektovanie vroby 12 nvodka, typov (skupinov) nvodka, operan nvodka, typov operan nvodka, list technologickho postupu kontroly siastky. Druh pouitej technologickej dokumentcie zvis od typu siastky, vyrbanho mnostva, disponibilnho strojovho parku (konvenn alebo NC stroje), zvyklost danho podniku, rovne ininierskych pracovnkov, vybavenosti vpotovou technikou a pod. Takisto stupe rozpracovanosti technologickho postupu zvis od typu vroby. Technologick postup uruje potrebn vrobn zariadenie, nstroje, prpravky, meradl a technologick podmienky tak, aby siastka bola poda danho technologickho postupu vyrobiten hospodrne a spnala kvalitatvne a kvantitatvne poiadavky dan technickou dokumentciou. Je to predpis pouitch strojnch a pomocnch zariaden, ktor sa zastuj vroby siastky a takisto predpis technologickch podmienok z akch pracuj jednotliv strojn zariadenia. Technologick postup je vsledkom prce technolga v rmci TgPV. Obdobne ako technick vkres, je aj technologick postup zvzn pre vrobu. Technologick postup mus obsahova informcie tkajce sa: siastky (vyrban plochy), vrobnch prostriedkov (stroj, nstroj), opercia), poradia technologickch operci, parametrov pouitej metdy (technologick parametre), operan asy jednotlivch technologickch operci, miesta, kde sa bude technologick opercia realizova (urenie strediska), drhy nstroja (pre NC programovanie), pomocnch procesov (chladenie, mazanie a pod). Z rozboru prc v technickej prprave vroby vyplva, e z celkovho rozsahu innost pripad na intuitvnu innos l % a 5 %, na formlne logick innos 25 % a 50 % a na rutinn innos 45 % a 74 % . Potaov podpora rutinnch innost sa riei pomocou mrnych algoritmov. Omnoho zloitej problm je automatizova innosti, pre ktor nie je presne znmy algoritmus rieenia (napr. urenia poradia technologickch operci, analza upnania a pod.). Pri tchto innostiach m vek vhu dlhoron sksenos pracovnkov, technologick inteligencia pracovnka, intucia, sksenosti a poznatky o problme. Posledne menovan rty patria do oblasti inteligennch schopnost technolga. Existuje snaha aj tieto rty plnovania opsa a vhodnm spsobom algoritmova. Jedn sa u o oblas umelej inteligencie a expertnch systmov. Medzi zkladn poiadavky kladen na technologick postup patr: splnenie funknch poiadaviek danch pecifikciou, technickm vkresom a normami, vroba siastky s minimlnou prcnosou a minimlnymi nkladmi na vrobu, maximlne vyuitie kapacity navrhovanho vrobnho zariadenia, dodranie bezpenosti prce technologickm a pracovnm postupom, repektovanie ekologickch aspektov.

Projektovanie vroby 13 I ke je mon stanovi veobecn postup operci v technologickom postupe, je nvrh technolgie vroby ovplyvnen mnohmi initemi a je potrebn vzia do vahy mnostvo svislost. Nvrh technologickho postupu je typicky plnovacia innos, vyaduje od technolga nielen teoretick vedomosti o strojrskych technolgich, ale aj praktick sksenosti. Je to vemi nron etapa predvrobnej etapy realizcie siastky. Organizcia a riadenie prpravy vroby Pozna monost zdokonaovania organizcie a riadenia prpravy vroby predpoklad nielen ma poznatky z oblasti organizanej analzy a riadenia, ale aj dokonal prehad o objekte, teda samotnom obsahu a procese prpravy vroby. Prprava vroby tvor sas predvrobnch etp, ktorch obsah je vymedzen innosami od zrodu vedeckho poznatku a po aplikciu vo vrobe. V tomto irom rmci invenno-inovanho procesu tvor jednu zo zkladnch zloiek predvrobnch etp vlastn prprava vroby. Konkrtne mono obsahov npl prpravy vroby ohranii tak, e v sebe zaha iba tie innosti z komplexu predvrobnch etp, ktor nadvzuj na vsledky vedeckovskumnej prce a dotvra ich v projektovej, kontruknej, technologickej a inej dokumentcii, podl ktorej sa u bude bezprostredne vyrba. Poslanm a cieovou funkciou prpravy vroby je dopracova prognzy vroby, jej rozvojov koncepcie i schvlen plny do konkrtnej technickej, ekonomickej, organizanej, obchodnej a inej dokumentcie potrebnej na vrobu novch vrobkov. Vsledn cie tohto mnohostupovho a lenitho prpravnho procesu m zodpoveda dvojjedinmu kritriu: dosiahnu prpravu vrobkov pikovch svetovch parametrov kvality, zabezpei o najniiu spotrebu ivej a zhmotnenej prce na ich vrobu. Okrem tchto shrnnch pozitvnych poiadaviek mono na vznam prpravy vroby poukza aj z hadiska negatvnej strnky. Myslia sa tm nedostatky v prprave vroby, ktor sa potom zporne prejavuj v mnostve technicko-ekonomickch parametrov vrobkov. Nedostaton rove prpravy vroby sa alej negatvne premieta aj do vrobnho procesu, kde vznikaj technick akost vo vrobe, ale dolieha to aj na samotn technologick disciplnu robotnkov a vopred nepripraven organizan projekty sauj i priamo organizciu vo vrobnom procese. Vznamnos prpravy vroby zvrazuj vyie nklady, ktor sa vynakladaj, napr. v kusovej vrobe tvoria a jednu tretinu vlastnch nkladov vroby. Popri poiadavkch na kvalitu prpravy a vku jej nkladov treba vznam prpravy posudzova aj z hadiska faktora asu. Vchodiskom je zadanie, od ktorho sa cel proces prpravy vroby odvja. Zadanie m obsahova zkladn ciele a poiadavky, ktor sa prpravou vroby maj dosiahnu. Mono medzi ne zaradi tieto: 1. Sbor technickch, prevdzkovch, estetickch, ergonomickch alch parametrov kvality novo pripravovanch vrobkov. 2. Poiadavky na efektvnos pouitia novch vrobkov, t. j. aby zodpovedali efektvnemu vvozu na zahranin trhy i tuzemskm odberateom spotrebiteom. 3. Poiadavky na efektvnos zhotovovania novch vrobkov. Toto hadiska vrobcu je vzhadom na hmotn, energetick, pracovn a in zdroje oraz naliehavejie 4. V slade so systmovm chpanm vec netradine, systmovo stanovi

Projektovanie vroby 14 poiadavky pripravovan vrobok. Nezadva teda len individulne vrobky, ale komplexn lohy S. Sborne obsiahnu a premietnu poiadavky na kvalitu vrobku, na efektvnos jeho pouvania i efektvnos vroby do vslednej syntzy efektov. Pre prpravu strojrskej i vinu ostatnej vroby, zaloenej na mechanickej technolgii, s charakteristick najm tieto zkladn etapy: kontrukn prprava vroby, technologick prprava vroby, prprava nradia a prpravkov, vypracovanie technicko-hospodrskych noriem, vypracovanie kalkulcie vrobkov a cenovch nvrhov, technicko-organizan projekt vroby, overovacia sria, zbeh a zmenov riadenie vroby. Automatizcia prpravy vroby Sasn obdobie charakterizovan aj ako historick etapa, v ktorej sa otvorilo pouvanie potaovch technolgii vo vrobe, ale aj prprave vroby je stimulovan zavdzanm automatizovanch, najm prunch vrobnch systmov. Zvyujce sa nroky na ininierske - technick prce do popredia tlaia automatizovan ininierske systmy. Tie zabezpeuj potaov podporu irokho spektra ininierskych loh. Najastejie s oznaovan ako systmy CAx - CAD, CAP, CAE, CAQ, CAT, CR, CAM a pod. Problematika automatizcie ininierskych prc v strojrskej vrobe vzhadom na jej prierezov charakter je znane irok. Z hadiska irch aspektov s tu zahrovan problmy systmovho ponmania a rozvoja automatizovanch ininierskych innost, teoretick a metodick princpy -automatizovanho projektovania systmov, metodick postupy, algoritmy a nstroje pre formalizciu a. popis objektov vroby, vrobnch procesov, vrobnej techniky, vrobnch systmov a pod.. Dleit s vak aj poznatky a Informcie z interdisciplinrnych odborov nestrojrskeho charakteru najm z informatiky, kybernetiky, potaovej grafiky, matematiky a pod., ktor s neoddelitenou sasou novch projektovch metodolgi a technolgi . Poiadavky na nov kvalitu ininierskych prc s odvdzan predovetkm z vytvranch stratgi modernch strojrskych najm automatizovanch vrob. Ako evidentn atribty pritom vystupuj: ir rozsah t.j. objem ininiersko-technickch innost, vysok kvalita ininiersko-technickch rieen, minimalizcia t.j. skracovanie inovanch cyklov (cyklov projektovania), minimlizcia t.j. zniovanie vvojovch a realizanch nkladov. Bez irokej potaovej t.j. automatizcie (informanch a softwarovch technolgi) sa vysok kvalita technickch prc v predmetnej oblasti d len vemi obtiane dosiahnu .

Projektovanie vroby 15 Automatizovan ininierske systmy v strojrsky vrobe sa rozvjaj hlavne v nasledovnch zkladnch skupinch: vvoj resp. inovcia objektov vroby (siastky, uzly, finlne vrobky), technologick prprava, plnovanie, organizcia a riadenie vroby, technologick projektovanie, prprava, realizcia a prevdzkovanie vrobnch zoskupen. Existuj rzne prstupy k interpretcii a klasifikcii automatizovanch ininierskych systmov. V nich ako zkladn klasifikan znaky vystupuj atribty: stupe automatizcie, profesn pecializcia, truktra technickch a programovch prostriedkov a pod. Zkladn lenenie automatizovanch ininierskych systmov vak vyplva ich postavenia v truktre systmov typu CIM a HIM. Vytvran modely s spravidla zaloen na trukturalizcii hlavnch zloiek t.j. podsystmov integrovanch do celku. Hlavn innosti s pritom rozleovan do funknch blokov, priom kad blok vyuva vznamn potaov podporu. (obr.1.4).

PPS - PMS Potaov podpora strategickho plnovania a marketingu

CAE Potaom podporovan ininierska innos Potaom podporovan riadenie kvality

Expedcia

CAD PPC Potaom podporovan plnovanie a riadenie vroby Potaom podporovan vvoj vrobkov CAQ
Inpekcia

CAP MRP Potaom podporovan plnovanie materilovch poiadaviek Potaom podporovan plnovanie vroby

Potaom podporovan vroba

Vroba siastok Mont

CAM

Polotovary

Skladovanie

Obr. 1.4 Hlavn bloky potaovej podpory v modeloch C I M

Projektovanie vroby 16

2.

TRENDY ROZVOJA STROJRSKEJ VROBY

2.1 Veobecn trendy ovplyvujce rozvoj vroby Globalizcia - trend sasnho rozvoja vo vetkch oblastiach. Je to intenzifikcia vzjomnch transakcii podnikov a nov kvalita rozmiestovania zdrojov na celosvetovom trhovom teritriu. Hnacou silou s tieto aspekty: prechod od regionlnych k celosvetovm trhom, rastca otvorenos v toku kapitlu, know-how, ud, fenomn premiestovania vroby za zkaznkmi alebo za vhodnmi podmienkami, medzinrodn tandardizcia parametrov podnikania, monos kompenzova loklne turbulencie, prax zdruovania podnikov a vytvrania strategickch partnerstiev, trend zlepovania produkcie z hadiska ivotnho prostredia a technickej rovne. Zkladn dimenzie globalizcie uvdza tab. 2.1. Vhody globalizcie s: rozrenie ekonomickej kly, rozmanitos a zkazncky prstup, prekonva ochranrstvo (cl, dovozn limity a pod.), vyvauje rzne asovanie inovanch cyklov, obohacuje systm najlepmi sksenosami z reginov. Zkladn dimenzie globalizcie Tab.2.1 Dimenzie globalizcie Socilne faktory Charakteristika Nov kvalita ivota v dsledku pouvania progresvnych vrobkov. Zamestnanie a ekonomick dsledky globalizcie. Transfer technolgi a znalosti. Obchodn faktory WTO (World Trade Organization) Nediskriminan a otvoren spsob obchodu Medzinrodn charakter Exportn trhy podnikania Zahranin investcie a partnerstv tandardizcia a certifikcia Normy ISO, VDA a pod. Logistick siete Riadenie zsob, vroby Informan siete Internet, informan technolgie Konkurencieschopnos - stratgia firemnho podnikania. Hlavn metdy pre realizciu vysokokonkurennej stratgie podnikania ilustruje obr. 2.1. Hybnou silou novch stratgii je trida : kvalita (vzah k zvyovaniu pridanej hodnoty produkcie), produktivita (zniovanie produknch nkladov a zvyovania objemov) , inovcie (integran faktor).

Projektovanie vroby 17 Dsledky aplikcie novch stratgii konkurencieschopnosti ved k: dynamizovaniu celho vrobnho procesu , zniovaniu spotreby zdrojov , aplikcim prunch, automatizovanch a sofistikovanch technolgi. Systmov previazanos hlavnch faktorov stratgie vyaduje plnovanie stratgie zhora nadol a. realizcia stratgie zdola nahor.

Kvalita Produktivita Inovcie

Ziskovos Konkurencieschopnos Rast

as Nklady Prca

Obr.2.1 Hlavn metdy pre realizciu vysokokonkurennej stratgie Vysok produktivita - prezentuje rozvoj vrobnch innost, pretoe pojem vyjadruje efektvnos vrobnch systmov. asto je najdostupnejou cestou zvyovania konkurencieschopnosti. Produktivita je vyjadrovan vzahom medzi mnostvom vrobkov vyrobench danm vrobnm systmom, za dan asov interval a mnostvom potrebnch zdrojov. Zdroje s pritom pecifikovan spotrebou prce, kapitlu, energie, materilu a informci. Zvyovanie produktivity je v sasnosti hlavnm zdrojom relneho hospodrskeho rastu kadej krajiny, ale aj socilneho vvoja a zvyovania ivotnej rovne ud. Zvyovanie produktivity nie je orientovan na to aby sa pracovalo tvrdie, ale na to, aby sa prca vykonvala inteligentnejie a racionlnejie. Inpiran s z hadiska hodnotenia sasnho stavu japonsk prstupy. Inovcie - filozfia podnikateskch innosti, ktor zasahuje zloky vvoja vrobkov, zdokonaovania technolgi, vroby, marketingu a pod. Potvrdzuj to nasledovn atribty: v podmienkach podnikania dochdza k zmenm, a e tieto zmeny s rchle., existuj zkonitosti zmien, ktor sa daj predvda a analyzova, inovcie s najlepou prpravou na zvldnutie tchto zmien, inovcie s zkladom zabezpeenia dlhodobej konkurencieschopnosti, inovcie s nron, ale dynamick podnikatelia s pripraven ich zvldnu, inovcie s rizikov, ale vie je riziko, neinovova. Inovcie ako kombincia vvojovch zmien sa chpu ako prekroenie obnovovania reproduknho procesu v uzavretom kruhu. Rozliuj sa predovetkm tieto hlavn druhy vvojovch zmien: pouvanie novch vrobnch prostriedkov, technolgi a marketingu, zavdzanie novch (lepch) vrobkov a sluieb, pouvanie novch materilov, surovn a zdrojov, nov organizcia vroby, otvranie novch trhov.

Projektovanie vroby 18 2.2 Zkazncka orientcia vroby a podnikania Zmeny v podnikateskej innosti s vyvolan : Trhovmi faktormi - tvrd konkurencia, globalizcia trhu, konjuktulne vkyvy, skracovanie cyklov ivotnosti vrobkov a vrobnch systmov, vysok kvalita pri relatvne nzkych cench, meniace sa poiadavky zkaznkov. Socilnymi faktormi potreba skracovania a nov organizcia pracovnho asu, zvyovanie miezd, humanizcia prce, nov formy motivcie ud, zapojenie pracovnkov do podnikovch zmien, nov pohad na postavenie prce v ivote loveka, zvyovanie ivotnej rovne a zmena hodnotovho rebrka. Ekologickmi faktormi - rastce nerieen problmy v ivotnom prostred, ktor vznikaj ako dsledok nekontrolovanho rastu, zvyovanie rznych foriem zaaenia ivotnho prostredia, obmedzen prrodn zdroje, rastce ekologick uvedomenie ud a ich tlak na podniky a legislatvu. Pre sasn stratgie rozvoja strojrskej vroby je rozhodujca orientcia na zkazncke poiadavky. Tieto poiadavky svisia s novmi funkciami vrobkov, ivotnm prostredm, vzdelanm, humanizciou ivota, vrobnou kultrou a pod. Ich uspokojovanie vytvra tlak na skracovanie inovanch cyklov vo vvoji a vrobe vrobkov. Masovo produkovan vrobky prestvaj by atraktvne vzhadom na individualizovan a rchlo sa meniace poiadavky zkaznkov. Konkurenn schopnos je spjan s vyuvanm novch druhov vrobkov a ich funkci, novch materilov, novch technolgi ale aj informci a znalosti. Hlavn tendencie zmien strojrskej vroby s poda tohto prstupu (tab.2.2): zkazncka orientcia vo vrobe ale aj v podnikan, segmentovanie ale aj otvranie novch trhov, rastca neuritos a rizik.

Projektovanie vroby 19 Doporuenia vyvolan hlavnmi zmenami

Druh zmeny Doporuenia Zkaznk je najdleitejia osoba kadho podniku. Zkaznk nie je zvisl na podnikateovi (vrobcovi), ale nezvisle. Zkaznkom je kad, kto vstupuje do kontaktu s poiadavkami, lohou podnikatea (vrobcu) je tieto poiadavky splni. Orientcia na zkaznka Zkaznk nie je tatistick osoba, ale relny lovek so svojimi vlastnosami, predsudkami a chybami (lohou nie je posudzova zkaznka). Zkaznci sa menia. Nesta ma len kvalitn a ben vrobok. Splni kdex spotrebiteskch prv je u nedostaton minimum (vrobok m by v prav as na sprvnom mieste, v sprvnom kontexte). Snahou je nielen zska a udra zkaznka, ale zska ho aj pre spoluprcu. Populrne techniky presviedania spojen s rafinovanou reklamou maj by nahraden systematickm zberom, analzou a prognzami potrieb zkaznkov. Vyzdvihova je potrebn faktor asu. as sa stva silnm konkurennm faktorom. Segmentcia trhu Otvranie trhov novch Preferova je potrebn vznam informci a znalost, bez ktorch nie je mon rozpozna alebo prognzova nov potreby a spsob ich naplnenia. Otvranie produknch systmov a riadenie m zohadova medzinrodn aspekt (prejavuje sa aj v subdodvkach, odbytovch monostiach a pod.). Pri otvran novch trhov sa zvrazuje potreba marketingu (predstavuje cca 30% celkovch nkladov. Analzy musia bra zrete na prognzovanie technickch, ekonomickch, socilnych a inch parametrov novch technolgi a novej techniky. Oceovanie rizika mus zaha realizciu optimlneho technologickho vberu pri maximalizcii vhod a minimalizcii negatvnych dsledkov rzneho druhu. Usmerovanie technologickch noviniek mus zohadova initele ovplyvujce pravdepodobnos spechu projektov (informcie, vrobno-technick, vedecko-technick, prvne, personlne initele).

Tab.2.2

Rizika a neuritos

Zkazncka orientcia je vznamn faktorom sasnch ale aj budcich zmien v strojrskej vrobe. Vyaduje si: vber zkaznckych hodnt, tvorbu hodnt, odovzdanie hodnt zkaznkom. Prstup zaloen na orientci na zkaznka sa premieta do konkrtnych opatren v podniku : podnik vyrba to, o zkaznk potrebuje, zkaznk dostane to najlepie, o podnik doke vyrobi, zatiahnu zkaznka aktvne do podniku, zamera vetky aktivity podnikateskch oblast primrne na zkaznka, vetky funkcie maj primrny kontakt na zkaznka, kad vo vrobnom procese je zkaznkom a odberateom, vyrba sa na objednvku, prijma sa len perfektn prca a odovzdva sa len perfektn prca, k zkaznkovi sa pristupuje ako ku loveku a nielen ako ku spotrebiteovi.

Projektovanie vroby 20

Vyaduje sa dodanie maximlnej pridanej hodnoty zkaznkovi . Pre trh (zkaznka) s rozhodujce tie hodnoty, ktor poaduje a nie koko asu, knowhow , materilu, prce sa vloilo do vrobku. Zkladn mylienky s : repektovanie hodnoty z hadiska zkaznka a podmienok trhu, zameranie na innosti, ktor zvyuje hodnotu vrobkov, alebo innos a hospodrnos procesov, teda na innosti, ktor tvoria hodnoty, aj nematerilne veci mu tvori hodnoty, prideli najlepch ud k procesom s najvyou tvorbou hodnt, pri zkych profiloch s prioritn procesy tvoriace hodnoty, funkcie, ktor netvoria hodnoty je treba preriedi a integrova, Plat zsada pripravi sprvny vrobok v sprvnej kvalite, v sprvnom ase a na sprvnom mieste . Stratgia dosiahnutia konkurencieschopnosti si vyaduje prun vrobu. Vyaduje sa: rchle prispsobenie sa novmu vrobku, rchle uspokojenie zkaznka, vysok kvalita, primeran cena. Z pohadu orientovania sa vrobcov na prun vrobu, pre splnenie poiadaviek trhu sa vyzdvihuj nasledovn faktory: Zkaznk. Repektovanie poiadaviek a potrieb zkaznka je nutnosou u pri vvoji novho vrobku. Automatizcia. Nestabilita vrobku je v sasnosti hlavnm faktorom, od ktorho by sa mala odvja automatizcia vroby. Vrobn proces sa rozpadva do malch jednotiek, ktor je mon budova ako ostroveky automatizcie a tie neskr integrova. Integrcia. Je chpan ako spjanie medzi existujcimi organizanmi jednotkami, resp. subsystmami, ktor v zvislosti od stupa integrcie splvaj do kvalitatvne novej jednotky. Buduje sa predovetkm pomocou informanch a materilovch tokov. Poet vymieanch informci neustle rastie, poiadavka rchlosti ich vmeny sa zvyuje, doba na rozhodovanie sa skracuje. Agilnos. Agiln podnik mus dospie k vrobe sprvneho vrobku na sprvnom mieste, v sprvnom ase, pre sprvneho zkaznka a pri sprvnej cene. Variantnos vrobkov. Budovanie variantnosti je zaloen na vyuvan tandardizcie prvkov, o vedie k zamenitenosti siastok a vytvraniu modulov. Pri projektovan modulov koncepcia umouje poda pouitch modulov vytvra rzne varianty. Prstup umouje za krtky as zo tandardizovanch dielcov navrhn vek poet konench vrobkov. Pridan hodnota. Pre zabezpeenie konkurencie schopnosti podniku je potrebn aby sa tento zameral na tak aktivity, ktor mu umonia ponknu vrobky s dostatonm podielom pridanej hodnoty. as. Umouje predbehn konkurenta v uspokojen zkaznka. Nov truktra podniku mus by tak prun, aby straty asu boli minimlne. Inovatvnos. Vek vrobn stratgie sa buduj na jedinench npadoch,

Projektovanie vroby 21 schopnostiach a nie len na investcich. V rchlo sa meniacom prostred je inovatvnos nutnosou. Konkurencia inovatvnosti sa prejav v skrten asu vvoja novch vrobkov a ich uvdzan na trh. Prunos. Nevyaduje dosahovanie maximlnej vrobnosti, t.j. aby vrobn prostriedky boli maximlne vyuit, ale vyaduje sa schopnos by k dispozci pre vrobu danho vrobku v poadovanom ase. Vrobn bunky. Bunkov truktry zabezpeuj previazanos medzi strojmi, etria as i priestor. innos vrobnch prostriedkov je synchronizovan, materilov tok rchly. JIT. Podstatou je elimincia tch asov, ktor neprispievaj k tvorbe novej hodnoty vrobku. Metda sa vyvja ako odpove na rchlos a prunos reagovania na trh. Skupinov technolgia. Skupiny podobnch vrobkov s vytvran na zklade materilovho toku cez tie ist vrobn prostriedky. Na zklade skupinovej technolgie je takto mon aj pre mal poet vrobkov v dvkach dosiahnu vysok prunos vroby, zabezpei kvalitu a thlos vrobnho procesu a vykazova ekonomick inky vekosriovej vroby. Kvalita. Je nevyhnutnosou, nemono ju u oddeli od poiadaviek na uspokojenie zkaznka, ale nepostauje na zskanie zkaznka. Decentralizovan riadenie. Pri prunej vrobe je riadenie decentralizovan. Vina rozhodnut sa realizuje priamo na mieste vo vrobnom systme. Riadenie je jednoduchie a rchlejie. Multiprofesn innos pracovnkov. Na splnenie poiadaviek zkaznkov sa vytvraj interdisciplinrne problmovo orientovan a asovo ohranien skupiny, v rmci ktorch preberaj pracovnci rzne lohy, prechdzaj asto z jednho na druh pracovn systm a vyuvaj vemi prune svoj pracovn as. 2.3 alie charakteristick rty inovanho rozvoja strojrskej vroby

Rozvoj strojrskej vroby v sasnom obdob ovplyvuje: rastca diverzifikcia vrobkov. Sstavn sa zvyuje sortiment vrobkov. Prechod na vrobu v mench srich je aj v hromadnch vrobch, o si vyaduje podstatne zvi prunos vroby a modernizova a automatizova vrobn zkladu. rastce uplatovanie mikroelektroniky. U vrobnch prostriedkov a systmov rastie ich zloitos, v dsledku vyuvania elektronickch kontrolnch, regulanch a riadiacich prvkov. rchle uplatovanie novch technolgi. Aplikciou progresvnych technolgi vo vrobe sa skracuje inovan cyklus pri rastcej rozmanitosti vrobkov. Skracovanie inovanch cyklov je tie zaprinen rchlym morlnym zastarvanm vrobnej techniky a vrobnch systmov. rozvoj komplexnej automatizcie. Zkladom spenej automatizcie je tandardizcia a unifikcia automatizanej techniky a zabezpeenie potrebnho aplikanho softvru. Do vroby sa zavdzaj prun automatizovan vrobn systmy na modulovom a stavebnicovom princpe. Vrazn vplyv na rozvoj inovci strojrskej vroby maj nasledovn faktory: dynamick trhy, irok kla produkovanch vrobkov, skracovanie ich

Projektovanie vroby 22 ivotnch cyklov, zmeny ich cenovch truktr, siln konkurencia, ale i postupn vyerpvanie prrodnch zdrojov at. si vyaduje uplatnenie novch prstupov a mylienok v rozvoji inovanej aktivity. trh je viac globlny a jeho vvoj diktuje zkaznk, ktorho neuspokoj hromadne vyrban vrobok, preto sa mus ponka irok kla produktov a existova mus podstatne via koopercia s dodvatemi. skrtenie celkovho vrobnho cyklu, nvrh a dodvku vrobku k zkaznkovi je najdleitejm predpokladom spechu inovanej innosti, rovnako kvalita i neustle zdokonaovanie vrobnch prostriedkov. prunos a konkurencieschopnos vrobnch systmov je v tom, aby boli schopn produkova na modernej vrobnej technike o mono najir sortiment finlnych vrobkov s minimlnymi prerueniami ich innosti. Rovnako dleit je prunos v predvrobnch etapch. spracovanie informci pomocou modernch informanch technolgi, ktor musia podporova a rozvja tvorivos jednotlivcov a tmov. Pota je potrebn aj s vyuvanm nasledujcich trendov: miniaturizcia vrobnch systmov a ich stavebnicov truktra vrobn systmy sa neustle zmenuj, s bez rozsiahlych materilovch tokov a skladov, s dodvan ako stavebnice pripomnajce LEGO. minimalizcia asov na prestavenie vrobnch zariaden vyvjaj sa nov kontrukcie a zariadenia na vmenu siastok a nstrojov, nov postupy a metdy na zniovanie asov na prestavenie pri zmene vroby. vyuvanie novch multifunknch vrobnch zariadenn ktor zabezpeia kompletn vrobu rotanch alebo skriovch vrobkov bez zbytonej manipulcie. Tieto zariadenia si vyaduj vysokovkonn nstroje, nstrojov materily a intenzvne chladenie a pod. spoahlivos vrobnch zariaden v dsledku vybavenia vysokokvalitnmi nstrojmi, pohonmi, manipulanmi zariadeniami, riadiacou technikou a pod. integrcia vrobnch, meracch, monitorovacch a diagnostickch zariaden v systme riadenia je v sasnosti vek mnostvo kontrolnch zariaden, ktor s navzjom prepojen a s riaden vpotovou technikou. Na monitorovanie sa v sasnosti pouvaj rzne druhy senzorov a bezdotykovch meracch zariaden uplatovanie racionlnej automatizcie vyuvanie jednoelovch stavebnicovch automatov.

Vplyv umelej inteligencie na rozvoj . Umel inteligencia sa chpe ako schopnos samostatne reagova na faktory a vplyvy okolia, v tom zmysle, e vrobky dostan nov schopnosti. Virtulny ininiering, generatvne metdy, inteligentn vrobn systmy s cestou ktorou sa bude ubera vroba vrobkov budcnosti a tm sa aktivuj nov monosti zisku. Vznamn zmer vvoja ekonomiky je aj v naven efektivity cez nov formy organizci a aktivaci tzv. udskch potencilov. Technicky orientovan stratgie vroby, ktor dominovali v 80-tych rokoch s dnes prekonvan. Umel inteligencia, vyjadruje schopnosti vrobku prispsobi sa vplyvom okolia. Nov genercie vrobkov maj nov vlastnosti, podporuj spoahlivos, istotu

Projektovanie vroby 23 a vyuitie v medznch prpadoch. S vsledkom rozvoja mechatroniky. Vrobky na tejto bze maj v sebe rzne prvky z mechaniky, elektroniky a softvru ako i senzorickej elektroniky a tzv. aktoriky ktor dvaj vrobkom nov vlastnosti a robia ich inteligentnmi. Tieto vrobky s zalenen i do systmu vroby maj za nsledok jej trukturlne zmeny. Vznamn inovcie s v oblasti spracovania informci. Metdy a nstroje, ktor sa vyuvaj vo vvoji a kontrukcii sa s robustn a mnohostrann. Mu sa vyuva vo vetkch procesoch, umouj pln digitalizciu a vizualizciu ininieringu a vemi vrazne prispej ku skrteniu vvojovch tdi a k optimalizcii vrobku. Vroba si vyaduje simultnny vvoj, virtulny ininiering, sieov prepojenie vroby a inteligentn vrobn systmy. To umon vrobu novch vrobkov, ktor maj vlastn technick inteligenciu a ktor zostan a do plne reprodukcie v sieti vrobcu a ktor sa daj kadm okamikom lokalizova aby sa zlepilo uplatnenie vrobku. Z hadiska alieho vvoja je potrebn aktivova rezervy v potenciloch pomocou novch technolgi. Vroba s vysokou produktivitou a presnosou je jednoznane zaloen na novch hlavne prune automatizovanch technolgich. Pre nov technolgie s charakteristick : krtke cesty od kontrukcie do vroby (rapid prototyping), preventvna optimalizcia vrobku, procesu a priebehu (virtual engineering), ovldanie techniky medznch priestorov za pouitia technickej inteligencie. Hlavn monosti zdokonaovania s vo vyuvan novch materilov, energi a informci s vyuitm novch technickch koncepci (obr. 2.2). Vyaduje sa taktie optimalizcia spoahlivosti, technick a asov pripravenos s dohadom na fyziklne, ekonomick a ekologick zkony a medznky. Pri analytickom pohade na procesy sa musia identifikova straty vo vkonnosti a straty vo vyuit zdrojov. Snaha o maximlne vyuitie materilov vedie k pouvaniu takch metd a technk, ktor ved k tzv. generatvnym procesom. Miniaturizcia, presn vroba a modern riadenie procesov je hlavnm stimulom pokroku. K tomu s potrebn znalosti. Znalosti sa daj zska on-line aj z vekch vzdialenosti. Dnes v tejto svislosti sa hovor o tzv. znalostnom (vedomostnom) manamente. Vyuitie zkonov z oblasti fyziky, nuky o materiloch, mechaniky, dynamiky, termodynamiky, elektrotechniky, elektroniky a informatiky je potrebn vyuva tak, aby sa dosiahlo hlbie pochopenie procesov, reprodukci tchto procesov a chovanie zariaden s cieom optimalizcie celkovho systmu. Z toho vychdzaj rieenia, ktor s umelou inteligenciou mu vies k dokonalmu ovldaniu procesov.

Projektovanie vroby 24

Technolgia procesu Technika vroby materil

Znalosti, vhody trhu a faktory budcnosti procesy, technick postupy

energia

Medzn vyuitie
Technick asov Fyziklny Ekonomick Ekologick faktor

nstroje, prevdzkov prostriedky zariadenia nstroje

informcie

prca

Obr. 2.2 Hlavn monosti zdokonaovania Znalosti o svislostiach ich vzjomnho ovplyvovania sa daj modelova. Z toho plynie al dleit vvoj, ktor ma za lohu preventvnu optimalizciu procesov na zklade pouitia simulcie resp. virtulneho ininieringu (obr.2.3). Analyzova je potrebn procesy s cieom zvoli optimlne parametre pre riadenie a priebeh vroby. Procesy prebiehaj tzv. virtulne. Modern informan technika k tomu dva potrebn nstroje akmi s FEM, nelinerna dynamika, grafick vizualizcia, animcia a interakcia. a alie techniky. Zobrazenie relnych procesov

Interakcia

Prevdzkov stavy Kontrukcia Plnovanie Simulcia Modely procesov Riadenie procesov Relny proces

Animcia

Obr. 2.3 Virtulny ininiering

Projektovanie vroby 25 Modelovanie a simulcia procesov s modern ininierske metdy zabezpeujce vysok optimalizan efekty. Integrcia modelovania procesov do technickch zariaden vedie k irokmu vyuitiu technickej inteligencie. Vrobn stroje a zariadenia a systmy, ktor sleduj vvojov vyui musia disponova s nutnou technickou inteligenciou. tendencie maj

Rapid ininiering a generatvne spsoby vroby V zsade sa daj rozli dve extrmne formy sprvania sa podniku (obr. 2.4). Jedna skupina podnikov sa zaober stratgiou rchleho vstupu do novch technolgi. Tieto podniky riskuj neistoty a musia ma dostatok sksenost. Druh skupina sa zameriava na stratgiu neskorieho vstupu. Tto skupina m tu vhodu, e vyuva sksenost druhch a tmto postupom eliminuje rizik. Na strane druhej sa mus postavi sai, v ktorej mus vytlai konkurentov z trhu. Sksenosti dvaj prvej skupine viu ancu na spech, ak sa zaved nov technolgie rchlo a systematicky a trhov pozcie sa obsadia celosvetovo. Vea podnikov, ktor sleduj tto stratgiu, u prakticky vo svojom nskoku s nedostihnuten. Konkurenti, ktor prli dlho akaj, strcaj na tieto globlne ciele podiel na trhu. Potencil technolgi Skor vstup na trh

Neskor vstup na trh as Obr. 2.4 Stratgia zavdzania novch technolgi V priemyselnej vrobe z toho dvodu reazec procesu: od prieskumu potrieb trhu a potrieb novch vrobkov a k vrobe prototypov vrazne skrti. Nov CAD systmy tento proces ovplyvuj rozhodujcim spsobom. Tieto metdy a techniky s dnes stali centrlnymi prvkami ininieringu . Vysok komplexnos modernch vrobkov potrebuje fyzick modely v rznych tdich jeho vvoja. K optimalizcii designu, k vrobe modelov a ku skkam technickch hodnt jednotlivch siastok a uzlov s potrebn prototypy, ktor sa vyhotovuj modernmi technolgiami Rapid Prototyping. Vhodn s technolgie, ktor dovouj z prku vrstva po vrstve vytvori siastku. Tieto spsoby, ako naprklad Laser Stereolitografia alebo sinterovanie laserom vyuvaj monosti cielenho otepovania k nataveniu a krytalizcii s elom vytvori rzne modelov formy. Z tchto takto obdranch prvotnch dielov sa daj rovnakm generatvnym spsobom vytvori technick objekty.

Projektovanie vroby 26 Virtulny ininiering umouje vytvra, modelova a analyzova prototypy priamo digitlne na potai. Cie tohto vvoja je pln digitalizcia vrobku a optimalizcia vroby a vyuitie za relnych podmienok. Simulcia vroby sa dnes vo vej miere zameriava na logistick a kinematick aspekty. K optimalizcii bud v budcnosti sli modely procesov vroby a monte. Simulcie m t vhodu, e efekt nadobdania empirickch sksenost nie je potrebn. Vo vrobe smeruje k priamemu zneniu nkladov v oblasti vroby prototypov a nbehu srie. Obr. 2.5 je znzoruje stratgiu zlepovania prostrednctvom virtulnho ininieringu. Modely znzoruj vrobok a vrobn procesy a podmienky realizcie. Vroba a jej priebeh sa pomocou modelov sa d simulova. K tomu sa musia poui rzne systmy simulcie. Rozhodujci vznam maj modely vrobku a vroby, ktor tvoria podklad pre analytick skmanie. Tvar, aerodynamika, termick a dynamick vlastnosti, opotrebenie materilu a ergonmia sa dnes u daj simulciou optimalizova. virtulna vroba nklady [ks] simulcia evolcia empirick uenie zkon o uen relna vroba

Ininiering

Vroba

as

Obr. 2.5 Zlepovanie produkcie prostrednctvom virtulneho ininieringu Modern informan technika vyuva metdy, ktormi sa d analza a optimalizcia inne podpori.. Dopluj sa konkrtnymi vrobnmi lohami a prslunmi zobrazeniami. Vchodiskov situcia sa definuje vberom vyhovujceho parametra. Simulciou sa daj analyzova vplyvy a daj sa zobrazi v animcii. Porovnanm stavov sa s odhadom d zisti blzkos k cieovm parametrom hodnotenia. Systematick varicia parametrov sa d uskutoni spsobom evolcie. Pri tom sa nau systm sprvaniu, ktor sa optovne vyuije k redukcii nkladov a ku konkretizcii predpokladov modelov. Evolun a uenia schopn systmy podporuj systematick optimalizciu. Vo vvoji s inteligentn nstroje pre preventvnu optimalizciu vrobnch procesov. Cel stratgia takmto inteligentnch konceptov je zaloen na vyuvan extrmnej blzkosti k realite a to tm spsobom, e stroje a zariadenia maj vlastn .

Projektovanie vroby 27 Vyuitie technickej inteligencie vo vrobnej technike Pod technickou inteligenciou stroja alebo zariadenia sa rozumie schopnos na stavy samostatne reagova s prihliadnutm na zadan sprvanie sa a kompenzova systematick odchlky s vyhovujcou stratgiou. Urchovanie vvoja modernch vrobkov ( napr. fototechnike, automobilovej technike a pod. ) spsobuje s na jednej strane technick vvoj prvkov resp. uzlov a jednotiek a na druhej strane elektronika a ou svisiaci softvr a informcie (obr. 2.6)
technika systmu modely procesov informan a komunikan technika virtulna realita Miniaturizcia miniaturizovan tvarov resp. funkn diely Technick podklady digitlna technika pohonov a riadenia integrovan a s procesmi spojen senzorika

Digitalizcia

technika mikrosystmov

Oblas vyuitia Simulcia Animcia Kompenzcia chb Aktvna explorcia Diagnza strojov a procesov

Obr. 2.6 Vyuitie technickej inteligencie vo vrobnej technike Digitlna pohonn a riadiaca technika ako i vysoko vyspel senzorika a aktorika dostvaj alie impulzy z rozvoja mikrosystmov. Vemi relevantn je vo vrobnej technike bezpochybne t, ktor umouje docieli s miniaturizovanmi funknmi siastkami zvltne efekty. Prkladom s loisk, nstroj, vemi presn siastky a pod.. Metdy a techniky v oblasti animcie a taktilnej interakcii sa zahruj pod pojem Virtual Reality (virtulna realita). Obe a vvojov lnie sa mu vemi dobre integrova do novch koncepci vroby. Vemi dleit s simulcie umoujce kompenzciu chb a odchlok, diagnzu strojov a procesov. Integrcia novch technik vedie k novej koncepci vroby. Jej znaky s : vysok vkonnosou a dostupnosou vyuitia, vek schopnosou integrcie a adaptcie, vysok spoahlivos procesu, jednoduch spsobilos pre obsluhu, rchla prestavba, efektvna prevdzka.

Pre ovldanie procesov je potrebn aj nasadenie senzorov resp. meracch technk k sledovaniu a riadeniu procesov a k zisteniu stavov strojov.

Projektovanie vroby 28 Senzory identifikuj relevantn dta strojov a procesov. Mnostvo jednotlivch hodnt, sa mer sasne, o vedie vyuvaniu multisenzorickch riee . Modely procesov maj v sebe zabudovan informcie o vzbch medzi vzjomnm ovplyvovanm sa rznych parametrov kvality pre vrobu a zrove jednotliv stavy v strojoch. Tmto mono kompenzova systematick odchlky. Cez simulciu sa daj jednotliv stavy vopred uri a odchlky sa daj zmeni zmenou nastavench parametrov. Miniaturizcia vroby .Vyplva z tendencie technickho vvoja. Vrobn technika v kadom prpade bude smerova k miniaturizcii.. pln modelovanie procesu a presn vedenie procesu si vyaduje vniknutie do elementrnych postupov a mechanizmov a zrove si to vyaduje techniku najvej presnosti v strojov a zariadeniach. Koncepcia, ktor je znzornen na obr. 2.7. So stpajcou digitlnou inteligenciou a prezentciou v strojoch sa umouj nov potencily alieho zhodnotenia pre cel strojrenstvo a predovetkm pre firmy, ktor sa zaoberaj vybavenm vrobnch zvodov. Na obrzku 2.9 s uveden prklady pre tak potencily, ktor bud v budcnosti aktivovan vrobcom behom ivotnho cyklu vrobku. Monos alch novch potenciloch alieho zhodnotenia stoj na dvoch vvojovch tendencich. Na strane prvej umouje technick inteligencia pozorovanie momentlneho stavu a prevdzky a do elementrnych procesov pretoe vetko sa vinou odohrva v digitlnych systmoch a je mon cez komunikan siete pozorova stroj a zariadenie z vej vzdialenosti a vzjomne to ovplyvova. Vyuitie novch technolgi s pridanou hodnotou simulcia systmu 3D animcia simultnny ininiering adaptvne systmy plnovania vroba s nulovou chybou multimedilne vyuitie teachware diagnza na diaku tele-servis tele-opercie Stroje sa stan systmami, u ktorch optimalizcia predpoklad predovetkm znalosti o elementrne svislosti vzjomnho ovplyvovania. Mnoho podnikov prenechva tieto sluby m alej tm astejie pecializovanmi podnikmi, predovetkm vrobcom. Na tomto podklade sa daj ponka irok sortiment alch sluieb, ktor obnaj naprklad aktulny a rchly servis, diagnostiku a telekonzultcie. V sieti dostva prevdzkovate inn podporu vo vetkch otzkach prevdzky a technolgie. Na zklade pribdajcej komplexnosti stroja je m viac dleitejia sprvna konfigurcia a nastavenie. To predpoklad celosvetov vyuitie technk a ininieringu, ktor musia by priebene dosiahnuten takpovediac ako virtulny experti. Vrobca sa stane virtulnym prevdzkovateom, mono i relnym prevdzkovateom, ktor predva len technolgie, funkcie a vyuitie svojich strojov.

Projektovanie vroby 29 2.3 Vroba svetovej triedy Nedostatky v existujcich vrobnch podmienkach : Nesynchronizovan vroba, nkup a predaj, vysok zsoby v skladoch a vo vrobe, nadvroba na sklad, zsobovanie v dlhch asovch intervaloch, vysok rozpracovanos vroby, mnostvo zbytonch manipulanch innost, zl truktra zsob. Nevhodn vrobn dispozcie, zloit a dlh materilov toky a z toho vyplvajce dlh asy akania, dopravy a prieben doby vroby, predimenzovan vrobn plochy zastaven paletami a materilom. Vroba nekvalitnch polotovarov, komponentov a vrobkov, ich opravovanie, triedenie, zloit kontrola. Komplikovan postupy a procesy vo vrobe, ktor je mon optimalizova naprklad prestavovanie vrobnch zariaden, diagnostikovanie chb a porch, drba, nadbyton opercie vo vrobnom postupe a pod. Predimenzovan vrobn kapacity ako dsledok nesprvnych prstupov k projektovaniu, alebo ako pozostatok z minulosti. Nevyuit schopnosti pracovnkov, mnostvo zbytonch innost, ktor musia udia denne vykonva a ktor nepridvaj hodnotu vrobkom a neprispievaj k zisku podniku, vysok fluktucia, nzke vyuvanie pracovnej doby, prezamestnanos v niektorch podnikovch tboch. Nzke vyuvanie materilu, tratenie sa materilu vo vrobe, vroba z menej kvalitnch materilov a z materilov s nimi mechanickmi charakteristikami. Robustnejie vrobky a vrobn zariadenia, nesprvny sortiment polotovarov, spsobujci vysok odpad a zloit prpravu vroby a pod. Nefungujca logistika napriek vysokm zsobm chbaj potrebn komponenty, nie je zosladen pln vroby a pln vroby nradia, foriem a pod. Nevyven materilov toky, mnostvo zkych miest, ktor sa v zvislosti na vrobnom mixe vo vrobe pohybuj, hadanie stratench komponentov, chbajcich vrobnch pomcok a pod. Plnovanie a riadenie vroby s nesprvnymi dajmi, slab tandardizcia.

Hlavn ciele, o ktor je potrebn sa usilova s: zisk, produktivita, efektvnos, vkonnos, adaptabilita, reakcieschopnos, kvalita a kontinulne zlepovanie vrobkov a sluieb v ich celom ivotnom cykle. Potrebn je integrcia vedy, obchodu a techniky so schopnosou riei problmy z technickej, udskej, informanej i finannej situcie zkaznka a pod. Kov lohy, ktor je potrebn riei s : Projektovanie, plnovanie, riadenie a organizcia komplexnch systmov a procesov pre vrobu vrobkov a poskytovanie sluieb. Metdy pre podporu rozhodovania systmov ininierstvo, operan vskum, plnovanie a riadenie projektov, hodnotov ininierstvo, simulcia a modelovanie, optimalizan metdy, matematick tatistika a teria pravdepodobnosti a i. Metdy pre zabezpeovanie spoahlivosti vroby a kvality vrobkov. Metdy pre analzu a kontinulne zlepovanie podnikovch innost analzy pracovnho asu, optimalizcia materilovch tokov, paraleln

Projektovanie vroby 30 a synchronizovan innos vo vrobe a v jej prprave, zapojenie ud do zlepovania innost a pod. Metdy vedenia a motivcie ud, budovanie tmov, komunikcia, zklady psycholgie a sociolgie a i. Teria a prax manamentu, podnikov ekonomika. Informatika a potaov systmy. Zsady ekologickho sprvania sa podnikov. Hlavn zmeny, ktor v poslednch rokoch vplvaj na reorganizciu podnikov s : Rastce pouvanie modernch prostriedkov potaovej techniky a programovho vybavenia, potaovch siet a pod. Ich inovcia prebieha v stle kratch intervaloch. Explzia novch poznatkov, odborov a informanch zdrojov (napr. Internet). udia s zaplavovan mnostvom informci, priom je stle zloitejie njs sprvnu informciu pre poadovan rozhodnutie. Globalizcia a internacionalizcia vvoja, vroby, obchodu a podnikania. Mnostvo vzdelvacch programov, rekvalifikcia ud sa kon v stle kratch cykloch. Rchle zmeny v sortimente vrobkov, diverzifikcia, zmeny v portflich firiem, fzie a bankroty firiem. Nov objavy, vynlezy, technolgie, podnikatesk prleitosti na novch trhovch segmentoch. Na obr. 2.10 je uveden prstup k definovaniu svetovej rovne vroby.

Obr. 2.10 Svetov rove vroby

Projektovanie vroby 31 Prehad vvoja vznamnch trendov vo vvoji vrobnch procesov a systmov vo svete je alej pecifikovan nasledovnmi konceptmi : Modulrna vroba vroba je rozdelen ne moduly (segmenty), v ktorch sa vyrbaj skupiny podobnch vrobkov. Moduly maj pomerne vysok autonmnos v riaden, maj jasne definovan materilov, informan a finann vstupy a vstupy a vzjomne si poskytuj sluby. Fraktlov vroba organizovan ako truktra dynamickch fraktlov, ktor sa vyznauj samoorganizciou a motivciou jednotlivch lenov fraktlov, dynamikou a neustlym prispsobovanm sa zmenm v okol, vzjomnou kooperciou a sledovanm vrobnch cieov, prehadnosou jednotlivch procesov. Agiln vroba je charakterizovan najm nasledovnmi vlastnosami neustla zmena, rchla reakcieschopnos, rozrenie pojmu akos, dynamika, koncentrcia na ud, ich schopnosti a tmov prcu, irok koopercia. Holonick vroba zloen z holnov, ktor samostatne konaj, sam si definuj ciele a plny a kontroluj si ich plnenie. Holny s charakterizovan hlavne autonmnosou a vzjomnou kooperciou v jednotnej sieti. Bionick vroba dynamicky sa prispsobuje zmenm tak ako biologick organizmus. Centrlne funkcie podniku s minimalizovan a aisko je na funknch, autonmnych, vzjomne prepojench prvkoch, ktor spontnne komunikuj v jednotnom informanom systme. thla vroba krtko a strednodob zothlenie vrobnch truktr, odbranie neproduktvnych a nadbytonch innost, zlepenie koopercie s dodvatemi a odberatemi, paraleln a synchronizovan innos. BPR (Business Process Reengineering) reininiering podnikateskch procesov je zameran na zsadn prehodnotenie a radiklnu rekontrukciu podnikovch procesov tak, aby sa dosiahlo vrazn zlepenie ukazovateov (nklady, kvalita, rchlos a sluby zkaznkovi). Pre BPR je charakteristick orientcia na celopodnikov procesy strategickho charakteru. Bionick vrobn systm si berie za vzor iv organizmy . Zkladn vlastnosti BMS s: integrcia funknch prvkov a hierarchie systmu usporiadanie a prenos informcie na bze DNA vyuitie prirodzenej inteligencie dynamick truktra socilna harmnia spontnnos innosti Inteligentn vrobn systm je definovan ako systm s autonmnou schopnosou prispsobova sa nepredvdanm zmenm, okrem inho aj zmenm trhu, technolgii, spoloenskch potrieb a pod.. Zkladn vlastnosti IMS s: systematizcia vetkch prvkov vo vrobe a jej prprave prun integrcia celho podniku s cieom optimlnej koopercie medzi lovekom a inteligentnmi technickmi prostriedkami univerzlnos pouitia samouenie a adaptabilita informan otvorenos rozirovatenos

Projektovanie vroby 32 Fraktlov podnik predstavuje koncepciu rieenia problmov v statickch, akopdnych organizanch podnikovch truktrach. Teria fraktlov je popsan vo fraktlovej geometrii , priom pre vrobn podniky je zaujmav, e fraktl v rmci podnikovej truktry je zodpovedn za urit proces, ktorho innos je charakterizovan : rchla a dokonal komunikcia (hlavne v podmienkach decentralizovanch siet) dokonal ovldanie pridelench procesov stle sledovanie celopodnikovch cieov dynamika a vitalita rchla reakcia na turbulentn okolie samoorganizcia a navigcia, samooptimalizcia evolun dynamick podnikov truktry - fraktly sa vyvjaj a menia, poprpade mu aj opa podnikov truktry Kov lohu pri realizci fraktlovho podniku m lovek. Hlavn zmeny, ktor boli realizovan vo vrobe v poslednch rokoch je mon pecifikova opatreniami v oblastiach: systmov pohad na vrobu a jej okolie, vyuvanie modernch potaovch systmov pre plnovanie, riadenie vroby, jej priestorov rieenie, vyuvanie optimalizanch metd, simulanch, animanch a virtulnych systmov, synergia ud s progresvnou technikou, vyuvanie udskho intelektu, znalost a sksenost, nov koncepty a metdy vroby Just in Time, CIM, thly vrobn manament, agiln vroba, inteligentn vrobn systm, BPR Business Process Reengineering, a pod., nov techniky manamentu. Rozvja je potrebn najm vrobn prostriedky (technika), udsk zdroje, projektovanie, plnovanie a riadenie, metdy pre podporovanie rozhodovania.

Projektovanie vroby 33 Podrobnej prehad potrieb rozvoja je uveden na obr.2.11. 1. Vrobn prostriedky (technika) informan technika nstroje pre budovanie informanch systmov, potaov systmy pre podporu rozhodovania, softvrov ininierstvo, vvoj softvru, rozoznvanie tvarov a technika iarkovch kdov, znalostn systmy, riadiace modely (teria riadenia) potami podporovan obchod CIB potami podporovan obchod, automatizcia administratvnych innost, potaov siete vroba kontruovanie orientovan na vrobu (DFM), hodnotov ininierstvo, NC stroje, priemyseln roboty, skupinov technolgia, mont, balenie, CAD / CAE, projektovanie vrobnch procesov, prun vrobn systmy (FMS), CIM potami integrovan vroba sluby balenie a logistika 2. udsk zdroje projektovanie organizanch truktr projektovanie a organizcia prce, terie a praktiky manamentu, manament technickch a organizanch zmien, participcia pracovnkov, reorganizcia prce, nov technika a ich dsledky na vrobu a ininiersku prax organizcia prce finann a nefinann motivcia, organizcia udskej prce, vber, vcvik a rozvoj ud, hodnotenie prce, ocenenie vkonu ergonmia a udsk faktor spracovanie informci lovekom, psychomotorick pracovn schopnosti, pracovn spoahlivos ud, biomechanika, projektovanie pracovnho prostredia, projektovanie s ohadom na zdravie a bezpenos pri prci, interakcia lovek pota, ergonmia a kontruovanie vrobkov sluby technika sluieb 3. Projektovanie, plnovanie a riadenie vroby projektovanie vrobkov tvoriv rieenie problmov a generovanie vrobkovch nmetov, projektovanie a integrcia vvoja vrobkov, manament vvoja vrobkov a redukcia asu, projektovanie a kontruovanie vrobkov orientovan na ud projektovanie vrobnch zariaden vekos a umiestnenie vrobnch zariaden, vrobn dispozcia, systm manipulcie s materilom, skladovanie, riadenie energetiky v podniku, dispozin rieenie administratvy, projektovanie vrobnch systmov a zariaden, plnovanie a riadenie drby ininierska ekonomika podnikov tovnctvo, stanovenie nkladov, cash flow techniky, analza a vber projektov, analza ekonomickho rizika, viackriterilne rozhodovanie, inflcia a zmeny cien

Projektovanie vroby 34 zabezpeenie kvality zabezpeenie kvality, meranie kvality, tatistick riadenie kvality, kontrola, spoahlivos a udrovatenos, kvalita sluieb, normovanie a certifikty kvality meranie vkonu a riadenie prevdzok pracovn normy, zavdzanie, dokumentcia, vyuitie a drba, meranie a sledovanie vkonu stroja, krivka uenia, asov tdie pracovnho asu, preddeterminovan pohybovo asov systmy (PMTS), vvoj a vyuitie normovanch dajov, zber a spracovanie dajov pre normovanie prce plnovanie a riadenie modely vrobnch systmov, informan systm vroby, plnovanie zsob finlnych vrobkov, materilov plnovanie, plnovanie zdrojov pre agregovan vrobu, Just in time vrobn systm, rozvrhovanie vroby, rozvrhovanie personlu, zber vrobnch dajov, monitorovanie a riadenie vroby, vrobn dispeing, distribcia a logistika ininierske metdy metdy analzy a projektovania, vyvaovanie montnych liniek, rozhrania stroj opertor, zskavanie znalost 4. Kvalitatvne metdy pre podporovanie rozhodovania teria pravdepodobnosti teoretick zklady, teria hromadnej obsluhy, Markovov reazce, metdy predpovedania z asovch radov potaov simulcia modelovanie pre simulan analzu, simulan systmy, tatistick analza simulanch vsledkov tatistick metdy tatistick inferencia a testovanie hypotz, plnovanie experimentov, regresia a korelcia optimalizcia linerne programovanie, nelinerne programovanie, optimalizcia siet, diskrtna optimalizcia, viackriterilna optimalizcia, globlna optimalizcia Obr. 2. 11. Prehad potrieb rozvoja v modernej vrobe

Projektovanie vroby 35 3. VZNAM PROJEKTOVANIA VROBY

Pod projektovanm sa chpe iria oblas innost.. Projektov innost treba metodologickho chpania vdy vzahova na objekt, ktor sa projektuje. Zalenenie technologickej projektovej innost do organizanch truktr systmu veda technika - vroba vyplva z funknho chpania tejto innost. Projektovanie technolgie me sa zaleni do investorskej innosti v novch vrobniach alebo do akci rekontrukcie a modernizcie v existujcich vrobniach. Technologick prprava vroby pln svoju funkciu jednak pre operatvne zabezpeovanie vrobnch loh, jednak aj zabezpeovanie mikrodajov pre technologick projekty (obr. 3.1).

Obr. 3.1 Projektov innos v systme veda- technika- vroba Z metodicko-funknho chpania mono projektovanie technolgie analyzova ako samostatn systm, ktor m vzby v rznych organizanch zoskupeniach a platia pre zkonitosti terie systmov. Efektvna vroba si vyaduje sprvanie sa vetkch komponentov zalenench do vrobnho systmu poda vopred stanovench zkonitost. Sbor tchto predpsanch sprvan sa obsahuje vrobn dokumentcia. V projektovej innosti sa zoskupuje sbor informci v podobe klasickej technickej dokumentcie a v ostatnom ase aj selnmi zpismi uschovanmi v informanch systmoch. Technologick projektov innosti sa spravidla lenia do dvoch skupn: Priestorovo-organizan lenenie a usporiadanie vrobnch prostriedkov vo vrobnom procese. Pohyb objektov vo vrobnom procese a inky loveka a strojov na objekty vroby. 3.1 Charakteristika technologickej projektovej innosti Prca projektanta zaha rad zloitch intelektulnych innost spojench s procesom spracovania informci. Cieom je nvrh postupu vrobnch aktivt, ktor zabezpeuj vykonanie vetkch prc spojench s premenou materilov

Projektovanie vroby 36 a polovrobkov na hotov vrobok. Nvrh optimlneho vrobnho procesu a jeho algoritmizcia si vyaduje: identifikova zdroje, objem, kvalitu a spsob spracovania vstupnch informci; determinovane opsa aktivity pri nvrhu vrobnho procesu, to znamen vymedzi vstupn a vstupn premenn, funkn vzby podsystmov a ich truktru; formulova kritri optimlnosti vrobnho procesu. Navrhova vrobn procesy mono z viacerch hadsk. elnm sa jav lenenie podl: spsobu informanho spracovania, stupa determinovanosti spracovania a vzieb na okolie. Pri navrhovan poda spsobu spracovania technologickch informci mono projektov innos charakterizova troma etapami: tudijno-analytickou, nvrhovou a optimalizanou. tudijno-analytick etapa. Projektov innos sa tu zameriava na zhromadenie, zznam a analzu vstupnch informci. Analza informci sa zameriava najm na posdenie vhodnost jednotlivch technologickch procesov z hadiska : splnenia kontrukno-technologickch poiadaviek na objekt vroby, realizcie technologickho procesu na danom vrobnom zariaden, vrobnost a ekonomickej efektvnost vrobnho procesu. Vsledkom tudijno-analytickej etapy je formulovanie mnoiny obmedzujcich podmienok pouitia jednotlivch technologickch procesov. Nvrhov etapa. V tejto etape sa spracvaj informcie zo tdijno analytickej etapy podl istho algoritmu. Pod algoritmom navrhovania sa rozumie logick postup sboru operci, intrukci, pravidiel, podl ktorch sa danm technicko-ekonomickm poiadavkm prirauj varianty operci postupov alebo rieen. Algoritmus pritom nemus ma jednoznane deterministick formu. Projektant me vyuva prvky tvorivosti: sksenos, intuciu, modelovanie, zjednoduovanie a pod. innos v tejto etape mono opsa opertorom, ktor generuje mon varianty rieen, spajce dan obmedzujce podmienky. Optimalizan etapa. Vsledkom nvrhovej etapy je spravidla viacprvkov mnoina monch variantov rieen. Kad variant zabezpeuje splnenie predpsanch kontrukno-technologickch podmienok, odliuje sa spravidla ekonomickm a technickm efektom. Cieom optimalizanej etapy je vybra z tchto variantov najvhodnej. Na to treba zostavi elov funkciu technologickho procesu, ktor kvantitatvne hodnot jeho vhodnos (vrobnos, spotreba materilu, nklady a pod.). elov funkciu mono formulova tak, aby bolo mon mnoinu variantov technologickho procesu usporiada a uri jej minimum. elov funkcie strojrskych vrobnch procesov spravidla sa skladaj z niekokch nezvisle premennch (vrobnos procesu, kvalita, spotreba materilu, energie, prce a pod.). V takomto prpade mono optimalizciu vykona zvolenm jednej premennej za vedce kritrium, resp. kadej z premennch prisdi ist dleitos a rieenie realizova podl agregtovej funkcie.

Projektovanie vroby 37 Poda stupa determinovanosti spracovania informci a vzieb na systmov okolie mono projektov innos leni do 5 tried: 1. Aplikcia znmych rieen. Cieom tejto innost je zo systmovho hadiska o najinnejie vyui psobenie okolia na rieenie danej projektovej lohy. Hlavnou formou prce je vyuva skr vykonan prce. Tto innos m vznamn podiel pri navrhovan technologickch procesov pre vroby nich typov na zklade skupinovej a typovej technolgie. Racionalizcia prce projektantov a technolgov v tomto smere vyaduje budovanie technologickch informanch zsobnkov s automatickm spracovanm informci. 2. Tvoriv prca. Sasn prax sa opiera o tvoriv prstup k navrhovaniu vrobnch procesov. Tvoriv prca je jednm zo zdrojov pokroku v technolgii a je zkladom vskumno-vvojovej a racionalizanej innosti. Spja sa najm s navrhovanm variantov rieen, odhadom dsledkov zmien vstupnch informci, vberom informci, dopanm sboru neplnch informci, intuciou a inmi zlokami tvorivch innost. V automatizovanch systmoch projektovania sa tvoriv prca realizuje interaknmi komunikciami lovek pota. rove tvorivej prce zvis od stupa novosti rieenia, zloitosti, prcnosti a zodpovednosti. Pre rozvoj a stimulciu tvorivch pracovnkov je dleit ich objektvne hodnotenie. 3. Ininierske vpoty. K ininierskym vpotom patr naprklad vpoet prdavkov na technologick spracovanie, vpoet tuhosti technologickej sstavy, vpoet optimlnych technologickch podmienok, vpoet spotreby asu a alie. Vzhadom na potrebu optimalizcie technologickch procesov bude objem ininierskych vpotov v technologickej prprave vroby vzrasta. Vznamne sa prejav pouvanie matematickch metd. 4. Ekonomick vpoty. Km ininierske vpoty svisia predovetkm so zabezpeenm vyadovanej kvality vroby a jej optimlnosti, ekonomick vpoty sa uplatuj pri porovnvan rozlinch variantov technolgie. K ekonomickm vpotom patria naprklad vber druhu polovrobku, vpoet nkladov na technologick spracovanie, prepoet, efektvnosti novch prpravkov a pod. Pre ekonomick vpoty platia rovnak zsady ako pre ininierske vpoty. 5. Rutinn prca. Nie zanedbaten podiel m rutinn prca spojen najm s vyhotovenm vrobnej dokumentcie a zabezpeovanm vroby. Vzhadom na to, e rutinn prce mono jednoduchie automatizova, tto innos je v strede zujmu o automatizciu. 3.2 tandardizcia v projektovan technolgie

tandardizcia technolgie vychdza zo veobecnch teri a metd tandardizcie a predstavuje proces vytvrania pravidiel zameranch na usporiadanie urenej innosti, prinajci pozitvny prnos pre vetkch zainteresovanch osobitne na dosiahnutie veobecnej ekonmie vroby s uvaovanm funknch poiadaviek a poiadaviek bezpenosti prce. Tento proces sa zaklad na dosiahnutch vsledkoch vedy, techniky a praxe a uvauje sa aj predpokladan ich al vvoj. Objektom tandardizanej innosti v strojrskej vrobe mu by vetky prvky zloitej truktry objektov a procesov strojrskej vroby.

Projektovanie vroby 38 Funkcie a systmy tandardizcie Prnos tandardizanej innosti v strojrskom priemysle vo vekej miere zvis od princpov, podl ktorch s jednotliv tandardy vytvoren. Rozvinutie tandardizcie v jednotlivch oblastiach m svoje pecifik, maj vak spolonch 9 princpov: l. Princp komplexnosti tandardizcie. Tento princp vyaduje detailne a vestranne analyzova mon vzby vytvranch tandardov alebo metd ich tvorby s poznvanm tandardov existujcich v inch oblastiach. tandardizcia naprklad technologickch procesov mus harmonizova s vsledkami tandardizcie nstrojov, parametrov vrobnch strojov, materilov at. Druhm aspektom je poiadavka komplexnosti vo vertiklnom smere, to znamen v rznych rovniach hierarchie nositeov tandardizanej innosti zanc vrobnmi zvodmi cez podniky, odborov, ttne a nrodn kompetentn intitcie. Tretm aspektom je poiadavka komplexnosti tandardizovanosti strojovch alebo technologickch systmov, ktor vytvraj u odberatea spolupracujci komplex strojov (prdov alebo automatick linky a pod.). Tento aspekt vystupuje do popredia najm pri kompozcii mnohoprvkovch vrobnch systmov, pri mechanizcii a automatizcii vroby, pri nasadzovan vpotovej techniky do riadiacich funkci, ale aj pri projektovan strojov zo stavebnicovch prvkov, uzlov a agregtov. 2. Princp progresvnosti. Zvrazuje sa tm poiadavka jednosmernosti psobenia tandardov na kvalitatvne parametre predmetov tandardizcie. lohou tandardu je stanovi neprekroiten doln hranicu kvalitatvnych parametrov i u fyziklnych, funknch alebo ekonomickch a zrove pre konkrtne podmienky stanovi nvod, ako tto hranicu spoahlivo dosiahnu. Druhm aspektom princpu progresvnosti je, e za tandard sa prijma v danej etape vvoja t z monch metd a spsobov vroby, ktor je najprogresvnejia a dosiahnu sa ou najlepie vsledky. lohou tandardu je usmerova ostatn zhodn alebo podobn vrobn procesy, kontrukcie a pod. 3. Princp elovosti. Vyaduje sa zka vzba medzi tvorbou a inovciou tandardov s procesmi pouvania tandardov v praxi. Urujcim faktorom s poiadavky praxe, najm veobecnej ekonomiky a bezpenosti prce. tandardizan innos nesmie zabieha do samoelnosti. 4. Princp maximlnej ekonomizcie zdrojov. Maximlna ekonomizcia zdrojov je strednm princpom kadej tandardizanej innosti. Z metodickch dvodov je eln tento princp leni do sekundrnych rovn. Mnoinu zdrojov tvoria najm suroviny, polovrobky, existujce vrobn i nevrobn stroje, nstroje, prpravky, pracovn sily, zdroje energetick a pod. Vznamn skupinu tvoria nehmotn zdroje, ako je potencil vedy a techniky ako vrobnej sily a pod. 5. Princp priority bezpenosti pri prci. Bezpenos pri prci je nadraden otzkam ekonomiky prce. Tento princp sa premieta aj do oblasti tandardizcie. Bezpenos pri prci treba chpa v celej rke okruhu otzok, skmanch vedeckmi metdami, z ktorch mnoh sa v sasnosti iba rozvjaj. 6. Princp aktvnych sptnch vzieb. Tento princp je dynamizujcim faktorom tandardizanej innosti. Zvrazuje nevyhnutnos aktvneho psobenia sptnch vzieb jednak vntornch, prebiehajcich vo vntri tandardizanch systmov a jednak vonkajch, spjajcich tandardizan systm s jeho okolm, ie s vrobnm procesom.

Projektovanie vroby 39 7. Princp optimlnej kvality. Z terie riadenia kvality vroby s znme metdy urenia optimlnej kvality produkcie v zvislosti od vvoja poiadaviek trhu a od spsobu vroby. Tieto zkonitosti mus tandardizan innos repektova. Podobne sa musia repektova znme zkonitosti pre vobu optimlnej spoahlivosti, trvanlivosti a ivotnosti vrobkov. 8. Princp optimlneho potu druhov. Redukcia potu tvarovch a rozmerovch modifikci vrobku danho druhu zo zaiatku zniuje spotrebu spoloenskej prce na vyhotovenie jednej funknej jednotky. alia redukcia za hranicu optimlneho potu variantov me zhori veobecn ekonomiku najm na strane pouvateov tm, e stpne celkov objem umtvench hodnt pre predimenzovanie siastok, uzlov a strojov. 9. Princp jednoznanosti. Poaduje sa, aby tandardizciou vznikli jednoznane interpretovaten tandardy, ktor v konkrtnych podmienkach jednoznane uruj tandardizovan vrobok. tandardizan innos znamen bezprostredn prnos, najm: usporiadanie (systemizovanie) tandardizciou sa men stav chaosu a neporiadku na stav usporiadania; zjednotenie tandardizcia vedie k jednotnej interpretcii pojmov, nzvov, symbolov; zamenitenos tandardizcia vytvra predpoklady na zmenu jednej siastky druhou, jednho agregtu inm a pod.; optimlnu kvalitu a diferenciciu vrobkov udriava sa tm optimum tchto hodnt z hadiska vrobcov, aj spotrebiteov; usmernenie vroby tandardizcia usmeruje vrobu v smere najprogresvnejch metd a truktr, direktvne vplva aj na organizciu a truktru podnikov; ekonomizcia vroby tandardizcia zvyuje podiel vrob vych produknch typov, zvyuje sriovos a zniuje nroky na strojov vybavenie. Normalizan innosti sa rozvjaj viacermi spolusvisiacimi metdami, z ktorch najvznamnejie s: 1. Simplifikcia. Podl defincie ISO je to proces zaloen na znen potu typov alebo inch rozdielnych znakov vrobkov na poet technicky a ekonomicky nevyhnutn z hadiska uspokojovania potrieb pouvateov. Cieom je vyli vetky rozdielnosti vrobkov alebo technologickch operci, ktor nie s nevyhnutn. Simplifikcia je jednou z prvch metd tandardizcie a ostatn metdy sa modifikovali z jej zkladu. 2. Typizcia. Metdami vedeckch postupov a aktvnou asou mnohch pecialistov redukuje sa poet existujcich alebo monch variantov druhov, rozmerov a tvarov na optimlny poet. 3. Unifikcia. Je hranin prpad typizcie, pri ktorom zlenm viacerch variantov vznik jeden ekvivalent. Ide najm o tvary siastok a procesov, ktor tvoria prvky zloitejch systmov. Unifikcia je vchodiskom pre tandardizciu. 4. Agregtovanie. Je to metda stavby a vyuvania strojov, ktor sa zaklad na geometrickej a funknej zamenitenosti rznych agregtov a uzlov, z ktorch kad sa me vyuva pri stavbe viacerch modifikci strojov. Na metde agregtovania sa zaklad mylienka stavebnicovosti strojov a systmov. Rozvojom tandardizanch innost v rznych etapch rozvoja vedy a techniky vznikli tandardizan systmy, charakterizovan poda cieovho zamerania.

Projektovanie vroby 40 Osobitn charakter maj dva tandardizan systmy, zodpovedajce dvom rznym epochm technickho pokroku, a z toho hadiska tvoria aj dve genercie tandardizcie: 1. Systm SSS (simplifikcia, tandardizcia, pecializcia). Tento systm predstavuje I. generciu vvoja tandardizcie. Je produktom epochy priemyselnej revolcie vo vyspelch ttoch. Prvou etapou bol proces simplifikcie prostho obmedzenia druhov a sortimentu materilov, polovrobkov a vrobkov, pomocnch a inch materilov. alia etapa tandardizcie v uom slova zmysle predstavuje stredn lohu v tomto systme. Simplifikciou zredukovane poty variantov umonili rozvinutie rznych metd tandardizcie, najm typizciu a unifikciu, a to v oblasti kontruknej a technologickej. 2. Systm SSA (tandardizcia, pecializcia, automatizcia). Tento systm je II. generciou vvoja tandardizcie, adekvtny epoche vedecko-technickej revolcie. Prv dve etapy systmu z hadiska procesov a cieov s rovnak ako v systme SSS. Proces simplifikcie je metodicky prekonan, nakoko nevychdzal z vedeckch pozci a jeho inok sa vo vyej kvalite dosahuje v etape tandardizcie. Novm prvkom je etapa automatizcie. tandardizcia vo vrobnch procesoch Technologick tandardizcia sa odvdza od kontruknej tandardizcie. Kontrukn tandardizcia je nevyhnutnou podmienkou normalizcie technolgie a jej prpravy. Vychdza z analzy pecifickch osobitost uritej skupiny siastok a ich monho zjednocovania. Skmaj sa pritom nielen vlastnost siastky, ktor bezprostredne uruj jej innosti, ale aj vlastnosti, ktor maj nadvznos na technolgiu jej vroby. Z tchto hadsk sa skma najm: konen funkcia siastky, funkn osobitost siastky, kontrukno-technologick osobitosti siastky, osobitost pouitia siastky. tandardizan innos sa sstreuje na optimalizciu potrieb siastok, uzlov a celkov, na eliminciu nepodstatnej rozlinost kontruknch rieen a na zabezpeovanie maximlneho stupa technologickosti kontrukcie. Zkladnmi spsobmi tandardizcie siastok s: unifikcia siastok, ie dodranie jednotnho tvaru a vekosti siastky pri rzne kontrukne pripravovanch druhoch vrobkov; normalizcia siastok, ie stanovenie najvhodnejch tvarov, ktor sa potom uplatuj pri rznych, ale vopred vymedzench vekostiach siastok. Vekosti rozmerov s usporiadan do presne stanovench radov, tvar siastok vak zostva vo svojich zkladnch prvkoch rovnak; typizcia siastok, ie dodranie vemi podobnho tvaru a vekost siastok; dedinos siastok, ie vyuitie skr kontrukne pripravench a vrobne osvojench siastok aj v alch vvojovch typoch vrobkov. Hlavn smery tandardizcie technologickch procesov s typov a skupinov technolgie. Pri typizcii technologickch procesov treba odliova typov technolgie rozpracovan na rovni metodickho materilu od typovch technolgi, urench na zavedenie do vroby.

Projektovanie vroby 41 Pod typovm technologickm procesom sa rozumie technologick proces pre skupinu siastok vyznaujcich sa rovnakmi technologickmi znakmi. Tento proces plat pre dan skupinu siastok a pecifikuje druh a poradie hlavnch operci vykonanch pomocou rovnakch vrobnch prostriedkov. Pre typov technolgiu je dleit pojem typovho predstavitea. Rozumie sa nm konkrtny alebo abstraktn objekt vroby, ktorho technologick proces obsahuje vetky hlavn a pomocn opercie vyskytujce sa v danej skupine. Typizciu technologickch procesov mono realizova dvoma metdami odliujcimi sa pouitm a objektami klasifikcie. Odliuje sa: typizcia technologickch procesov, ako rad postupnch operci, ktorm mono vyrobi vetky siastky urenej skupiny, typizcia prvkov technologickch procesov, ktormi mono vykona uren opercie a seky, vyskytujce sa na siastkach urenej skupiny. Pri typizcii technologickch procesov je charakteristick nasledujci postup: klasifikcia siastok (elementrnych povrchov), projektovanie typovho technologickho procesu (opercie), urenie jednotlivch etp technologickch procesov, rozpracovanie technologickho procesu pre typovho predstavitea, prenos typovej technologickej intrukcie na konkrtnu siastku. Postup prc na typizcii sa zana vypracovanm kontrukno-technologickho triednika siastok. Spravidla sa pri zostaven triednika vychdza z rozboru siastkovej zkladne podl kontruknch triednikov a z rozboru technologickch procesov, ktor sa v sasnosti alebo perspektvne bud pouva vo vrobe. 1. 2. 3. 4. 5. Poda navrhnutho klasifikanho systmu sa siastky roztriedia na typy a pre kad typ sa ur predstavite. Pre predstaviteov sa vypracuj typov nvrhy technologickch postupov. V typovom postupe treba dodra nasledujce zsady: dosiahnu, aby vypracovan technologick proces bol platn pre vetky typy siastok, typov postup mus obsahova vetky zkladn a pomocn opercie, ktor sa vyskytuj pri vrobe jednotlivch siastok, opis operci m obsahova kontantn parametre, ktor s typov pre vetky siastky, na ktorch sa aplikuje dan opercia, umoni alternatvne rieenie pre pecifick znaky siastok. Typov technologick postup obsahuje charakteristiku a opis vykonania vetkch operci, ktor s potrebn na kompletn vyhotovenie siastky prslunho typu. S v om informcie o vykonan nevyhnutnch vpotov, stanovenie druhov a potu operci, pecifikcia hlavnch a pomocnch operci, poradie operci, detailn opis operci, vber strojov, nstrojov, prpravkov a meradiel a pod.

Projektovanie vroby 42 Schma rozpracovania typovch technologickch procesov je na obr3.2.

Klasifikan systm siastok Vber siastok pre typov procesy Vber typovho predstavitea Vber polovrobku Typov opercie Vber pracovnch miest Prenos dajov z typovho procesu Rozpracovanie typovch operci Technologick postup pre typovho predstavitea Typov technologick opercie Zoznam siastok vyrbanch poda typovho postupu Kontrola typovho postupu Typov technologick procesy Vstupn informcie

Kontrukn dokumentcia

Urenie sledu operci Vber technologickho vybavenia Kontrukcia pecilneho vybavenia

Obr. 3.2 Schma rieenia typovch technologickch postupov V spojitosti s typizciou technologickch procesov treba pripomen, e zavedenie typovch procesov podmieuje technick a ekonomick efektvnos. Vzhadom na dynamiku vvoja technolgie strojrskej vroby je dleit obas konfrontova typov procesy s najnovmi vsledkami vedy a techniky, aby sa typov procesy nestali brzdou vvoja. Typov technologick procesy sa uplatuj v zvodoch s hromadnou a vekosriovou vrobou a v niektorch prpadoch sriovej vroby s ustlenou nomenklatrou. Typov p o st u p y sa rozpracvaj: na charakteristick typy siastok danej vroby (normalizovan siastky, armatry a pod.); na normalizovan a unifikovan diely a jednotliv vrobky (transformtory, rezn nstroje a pod.); na hlavn - rozhodujce siastky, ktor sa vyrbaj v rozlinch podnikoch; na nov progresvne vrobn metdy (obrbanie ultrazvukom, laserovm lom a pod.); na vybran technologick postupy a opercie s odporanmi technologickmi parametrami. Druhm smerom tandardizcie technologickch procesov je skupinov technolgia, ktor pre skupiny kontrukne a technologicky podobnch siastok stanovuje produktvne technologick metdy s vyuitm rovnakch vrobnch zariaden. Skupinou sa tu rozumie sbor siastok, pri spracovan ktorch sa pouva ten ist typ vrobnho zariadenia, jednotn technologick nradie a zoradenie stroja.

Projektovanie vroby 43 Zavedenie skupinovej technolgie si vyaduje vykonanie nasledujcich prc: vytvorenie technologickch skupn siastok, vypracovanie skupinovch technologickch postupov, kontrukciu skupinovch prpravkov a skupinovch nastaven nstrojov, organizciu pecializovanch pracovsk. Vypracovanie skupinovho technologickho postupu sa zana vberom typickch siastok skupiny, ie siastok, ktorch geometrick tvar a technologick zloitos charakterizuj vetky ostatn siastky v skupine. Metodickm nstrojom je tzv. komplexn siastka (obr. 3.3). Komplexn siastka sa sklad z mnoiny elementrnych geometrickch prvkov. Vetky siastky v danej skupine s rznymi kombinciami tchto geometrickch prvkov, priom ich konfigurcia odpoved

komplexnej siastke. Nradie: 1 - n, 2 - n. 3 vrtk, 4 vtacia ty, 5 nastavovac n, 6 - n, 7 pecilny n, 8 vtacia, 9- nastaviteln noov driak Obr. 3.3. Komplexn siastka pri skupinovej technolgii Pre komplexn siastku sa zostavuje skupinov technologick postup. Technologick skladba skupinovho postupu mus zabezpei pln, ekonomicky vhodn opracovanie vetkch plch kadej siastky skupiny v slade s poiadavkami vkresu a technickmi podmienkami. Pri zostaven postupov sa vychdza z tchto zkladnch zsad: prijate poradie technologickch operci pri skupinovom postupe mus zabezpeova vrobu hociktorej siastky skupiny v slade s vkresom a technickmi poiadavkami; technologick nradie mus by skupinov, vhodn na vrobu ubovonej siastky skupiny; pouit vrobn zariadenia musia zabezpeova vysok produktivitu technologickho procesu s minimlnymi stratami na prestavenie pri prechode na vrobu inej dvky zo skupiny siastok. Skupinov technologick postup predpoklad vobu istho stroja so skupinovmi nstrojmi a prpravkami. Skupinov technolgia sa uplatuje v malosriovej a v sriovej vrobe. Jej prnosom je zvenie sriovosti vroby. V sasnosti prstupy ku skupinovej technolgii sa zakladaj na fakte, e vetky technick alebo organizan evolcie v rmci uritej vrobnej jednotky obsahuj

Projektovanie vrob

44

innosti alebo daje s uritm stupom podobnosti. Mu by teda kombinovan do skupn, pre ktor sa vyuvaj veobecn rieenia a metdy. Metodickm nstrojom s rzne klasifikan systmy. 3.3 Postup pri projektovan technolgie

Projektant technolgie sa zaober zkonitosami vrobnch procesov, pritom sa vak neobmedzuje iba na jednotliv vrobn metdy a iastkov procesy, ale zaober sa v slade s poiadavkami projektu so vetkmi prvkami, ktor vplvaj na priebeh vrobnho procesu. Projektovanie technolgie treba orientova na inovan projekty vroby a truktrne premeny. Nesta iba vypracova technologick postupy, predpsa vrobn zariadenia a vypota potrebn asy. Technologick procesy spracovania materilov a polovrobkov v strojrstve mono klasifikova na 6 zkladnch druhov, ktor sa lia spsobom realizcie vo vrobe, technologickmi pecifickosami a vslednm efektom. Patria sem: 1. Procesy delenia materilov, ktor sa uplatuj najm vo vrobe polovrobkov. K nim patr plastick alebo krehk rozruovanie materilu (lmanie, strihanie a in). 2. Procesy spjania materilov, ako s rozlin metdy zvrania, spjkovanie, spekanie, lisovanie, lepenia a pod. 3. Procesy tvarovania materilu a polovrobkov predstavujce najrozrenej druh technologickch procesov. K nim patria: a. tvarovanie materilu v tekutom stave (liatm do pieskovch a kovovch foriem, liatie pod tlakom, liatie s tavitefnm modelom, odstrediv liatie a in), b. tvarovanie materilu plastickou deformciou (kovanie, lisovanie, valcovanie a in), c. tvarovanie prkovou metalurgiou (lisovanie prku za studen s jeho nslednm spekanm, lisovanie za tepla a in), d. tvarovanie rezanm materilu (sstruenie, frzovanie, vtanie, preahovanie, brsenie a in), e. tvarovanie odstraovanm materilu fyziklno-chemickm berom (elektroimpulzn a elektroiskrov obrbame, obrbanie chemick, obrbanie elektrnovm lom, laserom, plameom a in). 4. Procesy zmenou fyziklno-chemickch vlastnost materilov: tepeln spracovanie (normalizovanie, hanie, starnutie, kalenie a in), termomechanick spracovanie, chemicko-tepeln spracovanie (cementovanie, nitridovanie a in), galvanizovanie (poniklovanie, pochrmovanie a in) at. 5. Rozmerov opracovanie siastok, pri ktorom sa odstrauj v predchdzajcich opercich vzniknut nepresnosti tvaru, rozmerov a polohy plch odoberanm pecilne ponechanho prdavku. Rob sa to takmi spsobmi uber, pri ktorch vznikaj relatvne mal sily a deformcie technologickej sstavy a mal rozdiel teplt medzi obrbanou siastkou a okolitm prostredm. Rozmerov opracovanie zabezpeuje vysok presnos vroby a je to najm obrbanie rezanm a rozlin elektrofyziklne, elektrochemick a chemick metdy odoberania prdavku. Pri rozmerovom obrban berom

Projektovanie vrob

45

prdavku sa zvyuje nielen presnos, ale sa odstrauj aj defektne povrchov vrstvy siastky, zlepuje sa kvalita povrchu. Odoberanie prdavku je aj zlepovanm stavu povrchu. 6. Procesy zmenou stavu povrchu. Tto skupina technologickch procesov opracovania povrchov sa iastone prelna s rozmerovm opracovanm. pecifick je vyuvanie procesov, ktor zlepuj kvalitu povrchu pri zmene rozmerov a tvaru v rmci tolerannho poa siastky. Rob sa to brsenm, honovanm, superfiniovanm, letenm, pokrvanm povrchu ochrannmi ntermi a pod. Podrobn rozpracovanie technolgie vroby strojovch siastok sa zaklad na technicko-ekonomickej analze monch variantov procesov vroby, zabezpeujcich vyadovan kvalitu siastok, vysok vrobnos a minimlne nklady na vyhotovenie siastky. Tieto poiadavky s asto v protiklade. Zvenie triedy presnosti siastky spravidla vyaduje zvenie potu potrebnch operci rozmerovho opracovania, a tm sa zvyuje celkov as vroby a celkov nklady. Postup projektovania sa rozleuje na rad iastkovch procesov, odliujcich sa rovou realizcie projektu. Vychdza sa zo stupa, v ktorom sa uruj najveobecnejie principilne charakteristiky technologickho procesu. V jednotlivch stupoch sa lohy alej rozleuj na jednoduchie lohy so vzjomnou optimalizciou rieen medzi lohami rovnakho stupa. Podl analzy truktry a charakteristk v praxi pouvanch technologickch postupov rozliujeme tyri stupne projektovania technologickho procesu: 1. Prv stupe vyjadruje principilnu schmu technologickho procesu a uruje skladbu a postupnos etp vroby hotovej siastky. Pod etapou sa rozumie as technologickho procesu, s jednotnm technologickm princpom, v ktorom sa vykonvaj opercie rovnakho stupa presnosti (hrubovanie, obrbanie na isto, dokonovacie obrbanie a pod.). Zkladn postup tvoria spravidla etapy mechanickho obrbania a etapy tepelnho spracovania. Na tejto rovni projektovania sa zostavuje niekoko najracionlnejch principilnych schm technologickho procesu. 2. Druh stupe predstavuje projektovanie operci v technologickom procese. Riei sa pri om urovanie skladby a poradie operci, vber zkladn, vber vrobnch strojov a prpravkov. 3. Tret stupe zabezpeuje detailn projektovanie technologickch operci na zklade skr zskanho postupu. Technologick postup sa detailne rozvdza a uruj sa zostavy a postupnost konov v kadej opercii, vber nstrojov, pomocnch a meracch zariaden, vpoet optimlnych technologickch reimov v opercii a pod. Technicko-ekonomick hodnotenie technologickho procesu sa tm spresuje, pretoe normovanie asu sa vykonva detailne pri kadom kone. Vsledkom tejto etapy projektovania je zostavenie niekokch variantov operanch postupov, z ktorch sa vyber optimlny variant s najnimi vrobnmi nkladmi. 4. tvrt stupe sa uplatuje pri strojoch s slicovm riadenm. Detailovanm technologickho procesu sa uruj a jednotliv elementy drhy nstroja. Spravidla sa nvrh technologickho postupu len na obsahovo odlin etapy:

Projektovanie vrob

46

V prvej etape sa uskutouje kontrukno-technologick posdenie vkresu vyrbanej siastky. Z hadiska predpokladanho spsobu vroby sa analyzuje materil siastky, tvar plch, rozmery, poiadavky na presnos, stav povrchovej vrstvy at. Po prerokovan s hlavnm kontruktrom sa navrhn zmeny kontrukcie siastky, ktor zlepia jej technologickos. V druhej etape sa podl veobecnch zsad a pecifickch podmienok navrhuje polovrobok siastky a spsob jeho vroby. V alej asti nvrhu sa urob tdium vberu metd technologickho spracovania jednotlivch elementov siastky. Vychdza sa z posdenia fyziklnych, kinematickch, dynamickch a ekonomickch vlastnost technologickch metd a ich vzahu k parametrom elementov siastky. Poda technickch ohranien jednotlivch technologickch metd sa pre prvky siastky vyber metdy spnajce vetky poiadavky. Z tchto variantov sa vyber optimlna technologick metda spravidla na zklade minimalizcie strojovho asu. Pri navrhovan technologickch procesov na vrobu vych produknch typov sa ber do vahy aj netradin technologick metdy a rob sa ich experimentlny vskum. Vybran technologick metdy sa alej prehodnocuj z hadiska monosti sasnho technologickho spracovania. Celkov syntza technologickch metd na spracovanie celej siastky sa orientuje na maximlnu koncentrciu operci, aby sa zabezpeil minimlny strojov as. Pri analytickch prcach na nvrhu technologickho postupu sa venuje vek pozornos aj vberu truktry operci. Zohaduj sa mon spsoby prekrytia hlavnho a vedajieho asu a ich vzah k parametrom siastky a k navrhnutm technologickm metdam. Vsledkom analzy je vypracovanie modelu truktr operci pre technologick spracovanie siastky a urenie variantu, ktor najlepie vyhovuje technicko-ekonomickm podmienkam. Uveden etapy predstavuj analytick tdium na vytvorenie optimlneho technologickho postupu. Podrobne sa rozvdzaj iba pri rozpracovan technologickch postupov na vrobu vych produknch typov, kde len dkladn analza metd a truktr procesov me zarui dobr vsledky. Pri navrhovan postupov pre kusov a malosriov vrobu tieto etapy sa spravidla nevypracvaj samostatne. V alej etape technologickho postupu sa uruje sled operci a ich detailn nvrh. Nvrh operci zaha alie etapy: vber vrobnho stroja, vber schmy ustavenia siastky, vber upnacieho prpravku a urenie postupnosti sekov a operci. V jednotlivch sekoch sa uruj medzioperan prdavky, nstroje, meradl, technologick podmienky a vypotaj sa normy spotreby asu. Rozpracovanie technologickho postupu sa spravidla rob preverovanm monch variantov rieenia pri uvaovan konkrtnych vlastnost vrobnho systmu, v ktorom sa predpoklad realizcia technologickho postupu. Do technologickho projektu sa zahaj aj etapy svisiace s prpravou realizcie vroby. K nim patria: zostavenie technicko-organizanho projektu, technick zadanie na vvoj jednoelovch vrobnch zariaden, kontrukn vvoj zariaden, zadanie na vrobu zariaden, vroba prototypov, skky prototypov a prprava a zaatie sriovej vroby. Kad projektov prca sa koncentruje na vytvorenie ucelench a komplexnch predstv o objekte projektovania. Predstavy sa spracvaj do sborov informci

Projektovanie vrob

47

alebo dokumentcia o vyprojektovanom objekte sa nazva projektom a ich rozsah zvis od zloitosti objektu a jeho vlastnost. Pojmom projekt sa v technickej praxi obyajne rozumie projekt stavby alebo sboru stavieb a technologick innos lokalizovan do stavieb. Projektov prca sa rozdeuje na tri asti: prpravn etapa, rieenie a spracovanie projektu, realizcia. V prpravnej etape sa registruje nmet a podrob sa posudku. Ako nmety sa registruj vstavba, modernizcia, rekontrukcia alebo zriadenie vrobnho zoskupenia a pod. Objasnia sa otzky financovania a legislatvne otzky, resp. strategickotaktick aspekty projektovanho diela. Vykon sa technick pecifikcia objektu i diela, v rmci ktorej sa posdi relnos projektu, odhadn sa nklady, nroky na vskum a vvoj, nroky na dodvateov a in sluby. alej sa spracuje zmer na projekn lohu, ktor vytyuje hlavn ciele lohy a verifikuje technick pecifikciu nmetu. Nasleduje spracovanie technickho rieenia vo variantoch, ktor zohaduj realizciu projektu, monos uplatnenia znmej techniky a nevyhnutnost koopercie ininierskych vskumno-vvojovch prc. Napokon sa v prpravnej etape podl zvolenej alternatvy zmeru vytia hlavn lohy rieenia a jej technicko-ekonomick pecifikcia. 4. ANALZA STROJRSKYCH VROBKOV

Technologick proces sa vzahuje na siastky, ktor s zkladnm objektom pri skman technolgie strojrskej vroby. Kad projektovanie vrobnch a technologickch procesov sa zana analzami vrobkov. Vrobky, ich mnostvo, kvalita, kontrukn, technologick a in vlastnost s zkladnmi rtami technologicko-organizanej truktry vroby. Vlastnosti strojrskych vrobkov sa predovetkm odvodzuj od poiadaviek spotrebiteov. Vedecko-technick pokrok pozitvne ovplyvuje rozvoj vrobkov a vo svetovom meradle sa rozvja sa o ich kvalitu. Posilovanie vedecko-vskumnej a vvojovej innosti m inok na to, e inovcia vrobkov vyplva nielen z poiadaviek pouvateov, ale aj z novch objavov a vynlezov. Tm mono ponknu pouvateovi aj to, o si zatia nevie predstavi. Z hadiska projektovania technolgie treba si povimn najm: sriovos, stabilitu vskytu vrobkov vo vrobe, materil vrobku a jeho vplyv na stupe plynulosti a rytmickosti technologickho procesu, spsobilos a vhodnos vrobku pre automatizovan vrobu a kvalitatvne charakteristiky urujce konkurencieschopnos vrobkov. Pri projektovan s ist akosti, pretoe existujci sortiment nomenklatry strojrskych vrobkov je irok. Nomenklatra strojrskych vrobkov sa klasifikuje na skupiny: finlne vrobky s uritou funkciou, naprklad obrbacie stroje, tvrniace stroje, turbny, automobily, praky, vysvae a pod.,

Projektovanie vrob

48

vrobky kompletizanho charakteru, ako s montne skupiny alebo podskupiny, ktor sa montuj do finlnych strojrskych vrobkov. K nim patria naprklad loisk, hydraulick a pneumatick prvky, prevodov zariadenia, pohonov jednotky a pod., strojov siastky, ktor sa rozdeuj na tzv. normlie so veobecnm pouitm a pecilne siastky, ktor mono osobitne poui a vyui vo finlnych vrobkoch. Zkladnou poiadavkou na strojrske vrobky je ich schopnos konkurencie. Schopnos konkurencie strojrskych vrobkov zvis od mnohch faktorov, ktor mono kategorizova podl etp ivotnho cyklu vrobku (obr. 4.1).S to: Projektov faktory svisia predovetkm so zrchovanm inovanch cyklov. K nim patria nroky na vskum, vvoj a projektov prpravu novho vrobku, kapacitn monosti podniku, relcie k inm vrobkom a pod. Vrobn faktory schopnost konkurencie vrobkov zahaj irok okruh problmov svisiacich so zabezpeenm polovrobkov, technologickm spracovanm, montou a skanm. Prakticky vetky charakteristiky vrobku (rozmery, materil, skladba komponentov a pod.) vplvaj na vrobn faktory a hodnotia sa ukazovatemi technologickosti kontrukcie. Marketingov faktory svisia s odbytom vrobkov. Okrem ekonomickch faktorov, ktor priamo nadvzuj na projektov a vrobn etapu, pristupuj k nim otzky dopytu a nastenosti trhu, dopravn, skladovacie a distribun hadisk a pod. Aplikan faktory maj pri posudzovan konkurencieschopnosti vrobku spravidla prioritn postavenie. Zahaj cel komplex itkovch vlastnost vrobku zvyajne zahrovanch pod pojem kvalita. Poiadavka na zvyovanie kvality sa dotka nielen primrnych ukazovateov (vkon, spoahlivos, ivotnos a pod.), ale aj takch ukazovateov, ako je design, vplyv na pracovn prostredie, pohoda pri prci a pod. Detrukn (ekologick) faktory, ktor charakterizuj vrobok po ukonen jeho funkcie z hadiska vplyvu na ivotn a pracovn prostredie, premeny na suroviny, resp. obnovu alebo vmenu funkcie, s zaujmavou charakteristikou konkurencieschopnosti najm vrobkov vyrbanch vo vekch objemoch (automobily), resp. ekonomicky nronch vrobkov (lietadl a ich komponenty). Na truktru organizcie vroby a charakter technolgie vplva stabilnos vrobnho programu a sriovos vroby. Stabilita vrobnho programu sa uruje asom trvania vroby vrobkov rovnakho druhu a typu. m je dlh, tm sa dosahuj lepie ekonomick vsledky, lepia organizcia prce a vyia rove technologickch procesov. Zmena kadho vrobnho programu si vyaduje vek nklady. Vedecko-technick pokrok si vyaduje zdokonaovanie vrobkov. Na svetovch trhoch sa objavuj vrobky, ktor maj vyiu rove a kvalitatvne vyie parametre. Technologick proces zvis aj od materilu vrobkov. Km so zreteom na funkcie strojov, strojovch uzlov a siastok sa ako primrne zdrazuj mechanick vlastnosti materilov, pri technologickom procese s najdleitejie technologick vlastnosti materilov, ako s tekutos, tvrnitenos, obrbatenos, prekalitenos a pod. V sasnost sa vyrbaj vysoko pevn materily, ktor sa ako tvaruj a ete ako obrbaj.

Projektovanie vrob

49

Technologick vlastnost materilov sa vrazne prejavuj najm v automatizovanej vrobe a ovplyvuj rytmus v linkovej vrobe. Naprklad: ako obrbaten materily pri obrban na automatizovanch linkch zniuj stabilitu trvanlivosti nstrojov, zapriuj poruchy a nespoahlivos a vyuitie liniek sa zniuje. Nhrada takch materilov siastok, ktor zapriuj poruchy a prestoje je vysoko efektvna a ekonomicky zdvodniten, najm vo vekosriovch a hromadnch vrobch. Samotn kontrukcia siastok a vrobkov vplva na monos automatizcie, preto okrem funknej analzy vrobkov sa vykonva aj ich technologick analza. V tdiu projektovania sa klad zklady kontruknch parametrov a ukazovateov kvality budceho vrobku. Technolgia vroby ovplyvuje zhmotnenie tchto parametrov. V priaznivch prpadoch mu sa docieli lepie ukazovatele ako boli projektovan. 4.1 Inovcia strojrskych vrobkov Pri analze strojrskych vrobkov treba sa zamera na ich inovciu, ktorou sa zvyuj ich itkov vlastnosti, resp. vyuvanie progresvnejej a ekonomicky efektvnejej technolgie. Pri hodnoten rovne inovcie strojrskych vrobkov mono vyui stupnicu inovanch radov (tab. 4.1). Rozliuje 8 inovanch radov rozdelench do dvoch zkladnch skupn. Zkladn skupina A zaha inovan rady 0 a 3, ktor charakterizuj inovan zmeny kvantitatvneho charakteru. Predstavuj tandardn rove projektovej innosti, zlepovateskej a racionalizanej prce. Zkladn skupina B zaha inovan rady 4 a 7, ktor charakterizuj kvalitatvne nov inovan zmeny. Ich realizcia presahuje rmec benho projektovania a vyaduje prijmanie komplexnch rozhodnut svisiacich so zmenami vrobnch programov a organizciou novej vrobnej truktry. Pri projektovan technolgie je dleit zohadova inovan cyklus vrobkov. Vinou ivotnos strojrskych vrobkov sa zobrazuje logistickou krivkou. Priebehy jednotlivch cyklov, sledov transformci a iastkovch fz inovanch cyklov vrobkov umouj: predvda vrobno-technologick zmeny v iadcom asovom predstihu, koncipova obmeny vrob a zmeny vo vrobnch programoch, efektvne riei vvoj vrobnej zkladne aj z hadiska jej organizcie, aj z hadiska rozvoja rekontrukciou a investinou vstavbou. koncipova smery technickej politiky a zostavova konkrtne a progresvne akcie technickho rozvoja.

Projektovanie vrob

50

Stupnica inovanch radov Inovan Charakteristika rad 0 Regenercia 1

Tab. 4.1 Obsah inovanej zmeny

Obnova pvodnch vlastnosti prvkov, interakci a truktry Jednoduch Zvenie intenzity interakci prvkov kvantitatvna zmena umoujcich zvi objem vroby a vyuitie zdrojov Jednoduch Jednoduch zoskupenie interakci organizan zmena vedcich k intenzifikci a racionalizci psobenm danej truktry Adaptan Vzjomne prispsobenie vlastnosti kvantitatvna zmena prvkov vzhadom na konkrtnos obsahu interakci Vznik novho Kombincia vlastnosti variantu ovplyvovanm, dosiahnutm novch parametrov a dodatonch itkovch vlastnosti bez zsadnch zmien truktry Vznik novej Prispsobenie pvodnej truktry genercie pri zachovan starej koncepcie s cieom dosiahnutia novch vlastnosti. Inovan potencil vrobku je znane vyerpan Vznik novho druhu Prekonanie starej koncepcie, rekontrukcia vrobku pri zachovan princpu Vznik novho rodu Vytvorenie novch princpov umoujcich plne zmeni pojatie a riadenie doteraz existujcich truktr vrobkov

A Kvantitatvne zmeny

B Kvalitatvne zmeny

Zladenie cyklickho vvoja vrobnch procesov s inovanmi zmenami vo vrobkovej zkladni umouje sstredi ich riadenie a zavies jednotn kritri pri rozhodovan. Podstatu inovanch procesov mono dokumentova na krivke ivotnosti vrobku. Jej zkladom je urenie priebehu vvoja vrobku, ktor zachyt dynamick momenty tak, aby sa dali uri a predvda jednotliv fzy ivotnosti vrobku u pouvateov. Krivku ivotnosti vrobku znzoruje logistick krivka (obr. 4.2).

Projektovanie vrob

51

Obr. 4.2. Cyklus strojrskeho vrobku V prvej fze (zavedenie) sa vrobok uvdza na trh. Zisuj sa prv reakcie pouvateov. Hodnotia sa pripomienky, reklamcie a sksenost pouvateov. Realizuj sa vhadov koncepcie o umiestovan vrobkov na trhoch a robia sa ich korekcie. Druh fza (rast) sa vyznauje rastom vroby a predaja. Zabezpeen je plynul odbyt. Technicko-ekonomick parametre vrobkov sa ustlili. Skonilo sa obdobie vych vrobnch nkladov, pretoe plynulm chodom vroby mono vyui vhody sriovej vroby a zni nklady cestou racionalizcie. V tretej fze (zrelos) sa pri zavedenom vrobku zabezpeenom dobrou servisnou slubou prejavuje prudk vzostup odbytu. Zdokonauje sa vrobok vykonvanm racionalizanch a inovanch zmien, priom vznikaj nov rady a varianty. Odbytov sfra sa roziruje. tvrt fzu (nastenie trhu) - pokles dopytu. Vrobky s morlne zastaran a ich inovan potencil sa vyerpva. Presadzuj sa tendencie na znenie cien vrobku, m sa pri zachovan hladiny vrobnch nkladov zniuje rentabilita. V piatej fze (tlm) sa akost v predajnosti vrobkov prejavuj prudkm poklesom vroby, ktor po uritom ase vedie k zastaveniu vroby. Poda odhadu vvoja vrobnch trendov a priebehu kriviek ivotnho cyklu vrobkov, mono odvodi, kedy fzy zostupu a tlmu starej vroby vystriedaj nastupujce a progresvne etapy. Nastva prelnanie inovanch cyklov, ktor sa mu graficky vyjadri formou logistickch kriviek (obr. 4.3). Na tomto obrzku vrobok A sa v plnom rozsahu produkuje v asovom intervale AiA3. Zrove sa vak zabezpeuje prprava inovovanho vrobku tak, aby v asovom intervale A3 dolo k nbehu novej vroby vrobku B. Vrobok B potom plynul, o do itkovej hodnoty a ekonomickch prnosov nahrad vyraden vrobok A.

Projektovanie vrob

52

Obr. 4.3 Prelnanie inovanch cyklov pri nbehu novej vroby 4.2 Analza vrobnho programu Bzou pre analzu strojrskych vrobkov je vrobn program vrobkov. Vrobn program veobecne uruje shrn itkovch hodnt uritej sortimentovej skladby a akosti vrobkov, ktor maj podniky vyrobi v danch podmienkach reproduknho procesu. Od pojmu vrobn program treba odli pojem pln vroby, ktor je zvznou konkretizciou vrobnho programu v danom plnovacom obdob. Vrobn program zvis priamo od technologicko-organizanej truktry podniku, pretoe danm vrobnm fondom vdy odpoved urit optimlny vrobn program. Pri projektovan technolgie je preto primrnou lohou pri zmene vrobnho programu riei aj adekvtne zmeny technologicko-organizanej truktry. V praxi sa vrobn program uruje poda vyhodnotenia poiadaviek na vrobky a vrobnch monost prslunej vrobnej jednotky. Pri stanoven vrobnho programu treba analyzova rad faktorov. Z nich najdleitejie s: stupe kontrukno-technologickej podobnosti vrobku, ktorm mono racionalizova prpravu vroby, technologick tandardizciu a pecializciu a je predpokladom -automatizcie vroby, zabezpeenie energetickch, materilovch a pracovnch zdrojov, subdodvok a vrobnej koopercie, stupe predvrobnej pripravenosti, stabilita a perspektva vrobnho programu. Kvantitatvne vyjadrenie mnostva vrobkov uruje objem vroby. Do objemu vroby sa veobecne zahaj hotov vrobky, polovrobky a prce priemyselnho charakteru. Za hotov vrobky sa pritom povauje produkcia, ktor sa v rmci prslunej vrobnej jednotky u alej nespracovva, a ktor prevzala technick kontrola. Objem vroby sa me vyjadrova v naturlnych a hodnotovch jednotkch. Naturlnymi jednotkami s poty kusov, hmotnos, prcnos a pod. Pri vrobkoch, ktor maj spolon itkov vlastnosti sa pouvaj na hodnotenie objemu vroby dohodnut naturlne jednotky, na ktor sa podl stanovench koeficientov prepotava cel produkcia.

Projektovanie vrob

53

Hrub obrat zaha hodnotu hotovch vrobkov, ale aj hodnotu polovrobkov, ktor sa alej v podniku spracvaj a uvdzaj ako hodnota prrastku alebo bytku nedokonenej vroby. Ukazovate tovarov vroba zaha hodnotu vetkch hotovch vrobkov, prcu priemyselnho charakteru, prcu v mzde (hodnota vrobkov z materilov, polovrobkov a subdodvok, dodanch odberateom po odpotan dodanej hodnoty) a prcu na prprave novej techniky. Ukazovate hrub vroba sa odliuje od ukazovatea vroby tovarov tm, e navye zaha hodnotu prrastku alebo bytku polovrobkov, nstrojov, prpravkov a pod., hodnotu zostatku nedokonenej vroby a hodnotu materilu, polovrobkov a subdodvok dodanch odberateom. Pre projektovanie technolgie je z tchto ukazovateov najdleitejie naturlne vyjadrenie objemu vroby. V praxi sa uplatuje pouvanie tzv. P-Q diagramov, priom symbol P oznauje produkt -vrobok, O kvantitu - poet kusov. P- O diagram sa zostavuje tak, e na vodorovn os diagramu sa zaznamenva sortiment vrobkov (resp. ich predstaviteov) usporiadanch poda vrobnho objemu a na zvisl os prslun poty kusov. Vrcholovmi bodmi jednotlivch vrobkov sa preklad spojit krivka (obr. 4.4). Charakter krivky umouje vyhodnoti rove rovnorodosti vrobnho programu a stanovi trendy na jeho zdokonaovanie. Strm charakter krivky ukazuje najm na znan nerovnorodos sriovosti vroby.

Obr. 4.4 P-Q diagramy 4.3 Analza kvality vrobkov Orientcia na kvalitu vrobkov je veobecnm strategickm cieom kadej vroby. V malch vrobnch firmch s ohadom na obmedzenia v produktivite a inovcich me kvalita by najsilnejou strnkou konkurencieschopnosti. Nzky podiel vrobkov vysokej kvality je potrebn systematicky meni. Pri systematickom prstupe mono kvalitu podstatne zmeni postupom cez tri vvojov rovne: inpekn kontrola kvality produkcie (sluieb), riadenie kvality v produknom procese, komplexn riadenie kvality (Total Quality Control). Kvalita je shrn zloitch trhovch, technickch, vrobnch a prevdzkovch charakteristk, vaka ktorm vrobok alebo sluba zodpoved oakvaniam zkaznka. Kvalita neoznauje dosiahnutie dokonalosti, ale dosiahnutie alebo prekroenie potrieb zkaznka najm z hadiska :

Projektovanie vrob funknch resp. itkovch parametrov, ceny, ktor je ochotn zaplati, spsobu dodvky (as, miesto, forma). Kvalitu vrobkov opisuje sbor charakteristk:

54

asovo orientovan (ivotnos, spoahlivos, udriavatenos,...), zmyslov (tvar, farba, zladenos,...), trukturlne (vkon, hmotnos, rozmery,...), komern (cena, zruky, vhody,...), psychologick (prestinos, uniktnos,...). Trendy v manamente kvality: tzv.Juranova trida plnovanie, riadenie a zdokonaovanie kvality (obr. 4.5 ),
Identifikcia problmov v kvalite Urenie prinnch vzahov JURANOV TRIDA KVALITY Nvrhy rieen, odshlasenie Realizcia zlepen Realizcia zlepen

Identifikcia zkaznkov (trh) Poiadavky zkaznkov na kvalitu Transformcia poiadaviek do pecifikci Vvoj vrobkov Vvoj technolgi

Stratgia riadenia kvality Urenie riadench prvkov a zloiek Meranie, zber dajov, hodnotenie Riadiace opatrenia Sptn vzby

Prevdzkov zabezpeenie Plnovanie kvality Riadenie kvality

Obr. 4.5 Juranov trida kvality celosvetov sa v kvalite (Quality is Job One) , vyuvanie tatistickej kontroly kvality, aktivitizcia pracovnkov pre zlepovanie kvality (krky kvality) , komplexn riadenie kvality.

Projektovanie vrob

55

Problmy pri zvyovan kvality (obr.4.6): Zmena prin a nsledkov. Nie nedostatok financi spsobuje nzku kvalitu, ale nzka kvalita spsobuje nedostatok zdrojov. akosti zmeni tandardn tl prce. Nekvalita sa asto toleruje vo vntri firmy. Potreba oponentry. Jeden lovek identifikuje 5%, dvaja 13%, traja 31% skrytch chb. Potreba vntrofiremnch tandardov kvality. Kvalita v protiklade s asovmi parametrami. akosti pri meran a hodnoten ukazovateov k v a l i t y . Dlh as km sa zmeny prejavia vo vsledkoch. Nedostatok znalosti o riaden kvality vo firme.
Zastaral vrobky Poruchov vroba Nedostatok financi Nedostaton kvalita vrobkov a vroby

Zaostvanie v informcich Hromadenie problmov Nzka motivcia

Neefektvne podnikanie Straty trhov, nzky zisk

Obr. 4.6 Bludn kruh nedostatonej kvality Sasn pojatie kvality 3-dimenzionlny model riadenia kvality: 1. Dimenzia vrobkov a sluieb. Hodnot sa rove spokojnosti zkaznka s vrobkami a slubami . 2. Dimenzia medziudskch vzahov. Hodnot sa rove spokojnosti zkaznka pri uzatvran zmlv, dodvkach, komunikcii, servise a stykoch na rovni ud. 3. Dimenzia vntrofiremnch procesov. Hodnot sa rove spokojnosti v internch pracovnch procesoch firmy (produktivita, medziudsk vzahy a pod.). Dleit je, aby kontinulne zlepovanie kvality prebiehalo sbene vo vetkch troch dimenzich (obr. 4.7).

Obr. 4.7 3-dimenzilny model riadenia kvality

Projektovanie vrob

56

1. Vrobok (sluba), ktor vyhovoval kvalitou vera, ako sa udr na trhu dnes a nebude vyhovova poiadavkm zajtrajka. 2. Spolieha sa, e zkaznk bude tolerova nekvalitu je ist cesta k padku firmy. 3. Zmeni nzor, e kvalita stoj peniaze na kvalita prina peniaze. 4. Japonsk prstup, e vdy sa d vetko zlepi m najlepie aplikcie v oblasti kvality. 5. Kvalita je zaloen na prevencii pred chybami a nie na kontrole a inpekcii. 6. Kvalitu produkcie ovplyvuje kad pracovnk, kad organizan zloka, technolgia, materil a pod, . 7. Poda tatistickch analz 80% vplyv na kvalitu m manament. Podnikate m by hybnou silou programov zvyovania kvality. 8. Pri zvyovan kvality je potrebn vyuva vetky dostupn metdy, techniky a postupy. Lepie je ich spoji do komplexnho systmu riadenia kvality. 9. Kvalita vrobkov alebo sluieb je realatvna veliina, preto mus by meran a systematicky hodnoten. 10. V malom podnikan je vhodn miery kvality prispsobi poiadavkm zkaznkov v danom trhovom segmente. 11. Zvyovanie kvality je nepretrit proces zabudovan do strategickch cieov firmy. 12. Pozitvne zmeny v kvalite je dleit .prvne prezentova a propagova. 13. Prnosy v kvalite sa prejavuj v hodnoten a odmeovan zainteresovanch pracovnkov . Nklady na kvalitu Nklady na zabezpeovanie kvality s obvykle skryt v rii. V benej strojrskej vrobe predstavuj pribline 10 - 20% vrobnch nkladov. Pri prechode na vyiu rove kvality logicky vzrast aj nklady. Z tohoto dvodu riadenie kvality vyaduje aj ekonomick analzy. Zloky nkladov na kvalitu: nklady na prevenciu - 10% nklady na hodnotenie - 40% nklady na vntorn straty - 15% nklady na vonkajie straty - 20% nklady na zlepenie - 15% Preventvne nklady s spojen s projektovanm, zavedenm a prevdzkou systmu urenho na prevenciu problmov v kvalite. Patria tu napr. nklady na trning pracovnkov, analzu novch vrobkov, plnovanie a riadenie systmu kvality, testovanie subdodvateov a pod. Nklady na indikciu chb s spojen s meranm a hodnotenm vrobkov, procesov, komponentov a polovrobkov z hadiska zabezpeenia tandardov a pecifikci kvality. Nklady na vntorn straty s spojen s existenciou nepodarkov (nklady na identifikciu nepodarkov, opravy, pecilne zariadenia a pod.). Vonkajie straty s spojen s nkladmi na odstraovanie nedostatkov po expedcii vrobkov (zrun opravy, doprava, nepriame nklady a pod.). Nklady na zlepenie svisia s projektovanm a zavedenm novch metd riadenia

Projektovanie vrob kvality (projekty, zmeny procesov, nov technick prostriedky a pod.).

57

Obr.4.8. ukazuje, e v danch podmienkach existuje z ekonomickho hadiska optimlna rove kvality a trend posvania optima k vyej rovni kvality.

Obr. 4.8 Nklady na kvalitu Uveden prstupy ku kvalite ved k zveru, e kad (aj mal) firma potrebuje systm riadenia kvality, ktor by zastreoval vetky aktivity smerujce k zveniu rovne kvality. Zdrazuje sa aj potreba integrcie programov zvyovania produktivity, inovcii a kvality. Zavedenie systmu riadenia kvality: 1. Aj systm riadenia kvality mus vychdza zo stanovenia cieov. Rozliuj sa dve skupiny cieov kvalita vo vzahu k zkaznkom (spoahlivos vrobkov, design, zruky a pod.), kvalita vo firme - znenie strt z nepodarkov, zbytonch prc a porch a pod. 2. Ciele musia by realistick. Zlepovanie kvality vyaduje systematick silie, investcie, znalosti. Dobr zaiatok je napr. cie zni poet reklamcii o 10%. 3. Zkladom opatren na zvenie kvality je poznanie kritickch miest, prin, chb a porch. 4. Identifikciu uahuj pecilne metdy 5. Rieenie problmov kvality vyaduje znalosti. V Japonsku a 40% vetkch rekvalifikcii, kurzov, trningov je zameranch na kvalitu. Dleit je: naui pracova vetkch pracovnkov bez chb, naui manament riadi kvalitu. 6. Vybudova informan zloku pre riadenie kvality informan kanl o spokojnosti (pripomienkach) zkaznkov s kvalitou. informcie o prstupe konkurencie ku kvalite sptn vzby o vsledkoch opatren na zlepenie kvality neformlna komunikcia medzi manamentom a pracovnkmi. 7. Zabezpei kvalitu subdodvok. Vber dodvateov hlavne podl kritri kvality. 8. Vsledky v kvalite zohadova v odmeovan pracovnkov. 9. Kad opatrenie na zlepenie kvality by malo by krokom komplexnho systmu riadenia kvality.

Projektovanie vrob

58

Vo vekch firmch mu pracova pecializovan tvary riadenia kvality vyuvajce elitn metdy matematickej analzy, expertn systmy a pod. Pre mal podnikanie sa doporuuje pouvanie jednoduchch metd (odvodench z praxe japonskch krkov kvality), ktor umouj kadmu pracovnkovi firmy zaobera sa zvyovanm kvality. Jednoduch nstroje pre riadenie kvality s nasledovn: 1. Histogram 2. Pareto diagram 3. Scareto diagram 4. Riadiaci diagram 5. Diagram prin a nsledkov 6. Kontroln list 7. Tabuka vzahov Jednoduch nstroje riadenia kvality zvldnu vetci pracovnci. Posta krtky intern kurz poda dobrej prruky. Vhody jednoduchch nstrojov s. dobr zrozumitenos, prun prispsobenie podmienkam firmy , vyuitie na rozpoznanie kritickch miest, dlhodobos pouvania, podpora samokontroly kvality Vyuvanie vizualizcie vsledkov analzy kvality. Tieto nstroje pouvaj krky kvality na celom svete. Krky riadenia kvality Najznmejou formou iniciovania irokho okruhu pracovnkov na zvyovanie kvality s tzv. krky kvality (Quality Control Circle). Vznikli koncom 60-tych rokov v Japonsku a postupne sa rozrili vo vetkch vyspelch ttoch. Krok QCC ma nasledovn znaky: je to dobrovon pracovn skupina (5-10 pracovnkov), vedci je spravidla uren lenmi krku, cieom krku je identifikova, analyzova a riei problmy s kvalitou predovetkm vo vlastnej prci prca krkov je spravidla kontinulna (projekt i projektom) . Metda pre odstraovanie chb kvality Metda oznaovan QER (Quality Error Removal) vypracovan na zklade zoveobecnenia prce japonskch krkov kvality sa osvedila aj v malch firmch. Jej hlavn znaky s: 1. Naui pracovnkov zkladn znalosti a zrunosti pre kvalitn prcu. Vyaduje sa, aby pracovnci poznali zkonitosti zvyovania kvality na svojom seku prce a aby boli systematicky pre tto oblas pripravovan. Doporuuje sa jednak klasick kolenie v rmci rznych vukovch programov, jednak trning na vzorovch pracoviskch. 2. Zabezpeovanie rieen problmov kvality priamo v centrch ich vzniku. Podstata je v identifikcii zkych miest v kvalite a aktivite zdola pri ich rieen: presn definovanie problmu, zostavenie postupu rieenia, diskusie k identifikcii podstaty rieenia, dosiahnutie zhody o postupe rieenia, zavedenie rieenia.

Projektovanie vrob

59

3. Podpora aktivity zvyovania kvality. Inpekcia vrobkov, procesov a obsluhy je roben priamo na zdroji. Kad zainteresovan pracovnk rob inpekciu svojej vlastnej prce. Za dleit sa povauje kontrola a zabezpeenie sptnej vzby. 4. Tmov spsob kolenia. lenovia tmu sa zhoduj na hlavnch cieoch. Existuje iniciatva vetkch lenov a vysok rove komunikcie v tme. Vedenie podporuje rieenia a odmeny za rieenie s rozdeovan medzi vetkch lenov tmu. 5. Zabezpeen je jasn definovanie loh a zodpovednosti lenov tmu. Doporuenia 1. Iniciova zaloenie krku kvality z podnetu manamentu alebo ubovonho iniciatvneho pracovnka firmy. 2. Definova princpy prce krku; vber lenov, stanovenie cieov, agendy, as prce, postupy, zdroje, hmotn zainteresovanos na vsledkoch. 3. Pripravi vchodiskov podmienky pre prcu krku - kurzy, exkurzie, informcie. Spracova v krku prehad (spis) hlavnch problmov (vrtane potencilnych) s kvalitou. 4. Analyzova prinn svislosti s nedostatkami v kvalite (pouitie technk pre analzu ako s Pareto diagramy, prinn diagramy,...) 5. Poui podporn metdy pre tvorbu npadov na rieenie problmov (brainstorming, synektika,... ) 6. Navrhn rieenia problmov vrtane spracovania plnu realizcie (asy, zdroje, nklady, postup). 7. Hodnoti pripraven rieenia z hadiska stratgie podniku, relnosti a efektvnosti 8. Rozhodn o realizci Realizova rieenie, vyhodnoti efektvnos 9. Opakova postup na novej lohe, rozri pozitvne sksenosti. Princp totlneho riadenia kvality (Total Quality Control - TQC) bol vyvinut v 80rokoch v USA. Jeho idea je zaloen na tom, e kvalita vroby mus by zabezpeovan vetkmi pracovnkmi firmy na vetkch zlokch innosti. Najdleitejie znaky TQC s: Riadenie kvality zahruje vetky funkcie, ktor m vrobok. TQC zahruje vetky zloky prce (prprava vrobku, kontrukcia, vroba, marketing) a vetkch pracovnkov od prezidenta firmy a po robotnkov a sekretrky. Zodpovednos za kvalitu je rozdelen medzi vetkch pracovnkov. Vrcholov manament m znalosti o TQC a vestranne ho podporuje. Kontinulnos programov zvyovania kvality. K alm znakom TQC patr vizualizcia kvality umoujca rchlu identifikciu neregulernch prc a ich dsledkov, elimincia oprv nepodarkov, totlne riadenie vrobnho procesu, programy zlepovania kvality a in. Spojitos systmu TQC a inovanch programov je evidentn v takch typickch charakteristikch ako s: totlna preventvna drba, kapacitn vyaovanie pracovsk s rezervou, minimalizcia vrobnch dvok a in.

Projektovanie vrob Efektvne pravidl:

60

uplatnenie totlneho riadenia kvality vyaduje zohadni nasledovn

1. Akos produkcie je prvorad a zabezpeuje dlhodob zisk. 2. Cieom riadenia kvality je uspokoji poiadavky spotrebitea. TQC sa sna predovetkm predchdza vrobe nepodarkov. 3. Riadenie kvality je orientovan na spotrebitea. Vytvra sa tak priestor na zapojenie marketingu do riadenia kvality. 4. Systm TQC aplikuje tatistick metdy. Riadenie kvality je integrlnou asou systmu riadenia firmy. 5. Zlokou TQC je integrovan metrologick systm (meranie procesovch a finlnych vlastnosti vrobku, meranie technologickch parametrov) technick prostriedky merania s v slade s princpmi TQC progresvne metdy merania a spracovania informci Prruka riadenia kvality doporuuje: Pouva informcie od svojich zkaznkov. Navrhova vrobky ak chc. Vyrba ich lacno, bez chb. Poadova bezchybnos od dodvateov. Ponka exelentnos zkaznkom. Expedova vrobky, ktor sa nevrtia sp. Robi dobr veci na prvkrt. 4.4 Analza technologickosti siastok Pojem technologickos kontrukcie siastok charakterizuje sbor vlastnosti, ktor umouj o najjednoduchiu, ekonomicky vhodn vrobu. Vo vrobe sa vyskytuj siastky vyroben technolgiou liatia, tvrnenia, obrbania ako aj technolgiami zaloenmi na fyziklnom psoben. Najviu poetnos a 80% maj siastky, ktor s vyhotovovane obrbanm. Siastok, ktor sa vyrbaj kombinovanm pouitm vrobnch technolgi, bva asi 20 %. Zvyok s siastky, ktor sa pouvaj po odliat, resp. po tvrnen. Technologickos polovrobkov vyhotovench liatm Technologickos polovrobkov vyhotovench liatm uruj fyziklno-technick procesy, ktor vznikaj pri liat. Pre liatie je dleit schopnos kovu tiec pri vych teplotch. So zmenovanm polomerov (resp. hrbky stien) rchlo kles schopnos tekutho kovu zapa dutinu. To treba bra do vahy pri navrhovan liatych siastok. Pri malch hrbkach stien vznik nedokonal zaplnenie formy. Schopnos teenia kovov zvis aj od ich chemickho zloenia. Na oce a liatinu najviac vplva obsah uhlka. S vm obsahom uhlka tekutos kovu vzrast. Z ostatnch prvkov tekutos kovu: S - zhoruje, Si - zlepuje, Ni - (pri obsahu do 40 %) zlepuje, Cr - zlepuje, Al - (pri obsahu do 0,15 %) zlepuje i nich teplotch, pri vych zase zhoruje. Nerovnomernos odlievanch prierezov zapriuje nerovnomern usadzovanie kovu, vznikaj lunkre, zvykov vntorn naptia a trhliny. Pri rchlych zmench prieneho tvaru vznikaj pri odlievan miestne body (uzly) odporu, vytvrajce

Projektovanie vrob

61

stojace zny, v nich sa tekut kov zdruje a zabrauje aliemu plynulmu postupu. Vyli alebo obmedzi zny zdriavania mono navrhovanm oblch tvarov s vm polomerom. Technologick poiadavky, s ktormi treba rta pri kontrukcii odliatkov, s : Kov mus ma poadovan mechanick a fyziklne vlastnosti, dobre lejacie vlastnosti a m vyhovova podmienkam prce (lejacia schopnos, mal usadzovanie, ...).Hrbka stien mus by vyhovujca, aby kov dokonale vyplnil formu. Treba sa vyvarova vekch miestnych zen a nahromadenn materilu, spsobuj vytvranie lunkrov a usadenn. Tvar stien mus by smern, s o najvm polomerom prechodov, aby nevznikali vie hydraulick odpory, ktor zniuj rchlos prdenia. Tvary siastok maj by o najjednoduchie. Treba sa vyhba rznym prechodom s prienymi priehradkami, ostrm, neokrhlym tvarom, tenkm priehradkm a pod. Zloit, vek siastky treba rozleova na ast, ktor potom mono spoji zvranm. Hrbka stien siastky m by rovnak. Poda podmienok odvodu tepla vntorn steny mu by o 25 a 20 % tenie ako hrbka vonkajch stien. Otvory v odliatkoch odlievanch do piesku maj ma minimlny priemer 20 a 30 mm. Na zlepenie formovania a vyberania modelu z formy treba na model vyhotovi kosy. Technologickos polovrobkov zskanch plastickou deformciou Na materile postupujcom v tvrniacej dutine sa ochladzovanm vytvraj na hranch prirodzen polomery. Vekos tchto polomerov sa pohybuje v rozpt r = 8 a 10 mm. Pri zapan miest v zpustke s polomermi r = 8 a 10 mm sila potrebn na tvrnenie nezvis od ich vekost, rchle vak vzrast so zmenenm polomerov. Potrebn tlak zvis od pomeru prieneho prierezu B (alebo rky) vkovku k jeho rke H. So zvovanm pomeru B/H rchle vzrast potrebn tlak. Pri kontrukcii vkovkov treba sa vyhn uvedenm pomerom. Zkladn poiadavky na technologickos pri tvrnen s: Vyvarova sa ostrm prechodom v prienych prierezoch. Dodra pomer plch prienych prierezov k dke vkovku l: 3. Pri premiestovaniach materilu treba navrhova plynul prechody. Steny vkovku maj by o najhrubie a ich prechody plynul. Nedodriavanie uvedenho zapriuje vie brzdenie materilu pri jeho teen a zvenie prdavku na mechanick obrbanie. Tenk vkovky platne s nevhodn. Kontrukcia siastok m predurova deliacu rovinu. Deliaca rovina poda monost nem by lomen alebo zakriven. Zloit objemov vkovky sa maj leni na menie a tie sa potom maj spja zvranm. Pri tvrnen za studen materil podlieha zloitm naptiam. Naptia rchle vzrastaj so zvovanm stupa deformcie a pri dosiahnut hranice pevnosti materilu me sa porui aj materil. Materil tvrnen za studen sa vemi spevuje. V deformovanom materile vznikaj zvykov naptia, zvisl od krytalickej stavby materilu. Vntorn naptia sa mu pri uritch podmienkach (ohrev, obrbanie, ...)

Projektovanie vrob

62

prejavi tak, e deformuj siastku. V procesu tvrnenia za studen sa klad nasledujce poiadavky na technologickos: Racionlna voba materilu. Materil mus ma dobr schopnos tvrnenia za studen vyjadren: nzkou medzou teenia, o najmenm pomerom medzi medzou teenia a plasticity. Siastky maj by symetrick, bez ostrch prechodov, dlhch a zkych trbn a otvorov. Siastky vyhotoven ohbanm, psobenm zvykovho naptia mu prui, o zapriuje rozmerov nepresnos. To vetko treba zohadni u pri kontrukcii (uhly, okraje - zvyujce plastickos). Pri siastkach vyhotovench ahanm treba bra do vahy, e materil pri pretvran je v zloitom napovom stave. Preto je vhodn navrhova pre takto prce vemi jednoduch formy, bez zloitch tvarovch ast. Zloit siastky treba leni na viac jednoduchch a tie potom spja zvranm. Pri kovanch siastkach m by odpad materilu o najmen. Technologickos zvranch a spjkovanch kontrukci Technologickos zvranch kontrukci zvis najm od vhodnho vberu materilov pri kontrukcii. Pri nvrhu zvranch materilov treba rta s vysokmi miestnymi ohrevmi, ktormi sa zniuje pevnos a vznikaj prun a niekedy aj plastick deformcie v zvranej kontrukcii. Nerovnomern a nesymetrick ohrev, nestacionrnos termickho cyklu pri zvran asto zapriuje deformcie a verenia. Na znenie (obmedzenie) deformcie sa pouvaj technologick opatrenia, ako je ohrev pod zvraciu teplotu, druhotn natavenie, ukladanie zvarovch hsenc v uritom porad a in. Veobecn poiadavky na technologickos zvranch kontrukci s : pri vbere materilu siastok treba zvi ich zvaritenos, unifikcia druhov materilov pouvanch pre zvran kontrukcie, zloit zvran uzly s viacermi zvarmi treba deli na asti, umoujce nezvisl zvranie. Takto postup zaruuje minimlne deformcie a zniovanie prcnost zvrania, zvarov hsenice treba umiestova priamo, kruhovit alebo inm symetrickm spsobom, vyvarova sa pretnaniu zvarovch hsenc a ich blzkej vzjomnej polohe, racionlny vber typu (tvaru) spojov a metdy zvrania. Pritom treba ma na zreteli: - technologickos pouitia kontaktnho stykovho zvaru metdou natavenia, - vyvarovanie sa zvraniu siastok rznych hrbok, - pri zvran tenkch plechov pouva bodov alebo vov zvranie, - na zabezpeenie hermetickosti odpora sa poui vov zvranie, - bodov zvranie nie je vhodn poui v uzloch umoujcich iba jednostrann zvar. Pevnos spjkovanho spojenia uruje kvalita spjkovej hsenice, ktor v podstate zvis od kontrukcie uzla, materilu spjkovanch siastok, vberu spoja a metdy spjkovania. Pri spjkovan prebieha vzjomn rozpanie a difzia zkladnho kovu a roztavenej spjky. Pre dokonal spojenie je nevyhnutn, aby spjka dobre

Projektovanie vrob

63

zmala a roztierala sa po povrchu spjkovanch siastok. Zmanie je prvm tdiom molekulovho spolupsobenia sa tekutej spjky s povrchovou vrstvou spjanch materilov. Technologickos siastok z hadiska obrbania Vylepovanie technologickost kontrukci obrbanch siastok mono zhrn do tchto poiadaviek : racionlna voba toleranci, voba materilu siastky, aby pri splnen funknch poiadaviek mal o najlepiu obrbatenos, voba racionlnej drsnosti obrbanch siastok, voba sprvneho tvaru obrbanch siastok, zachovanie zsad technologickej dedinosti a prbuznosti siastok na zvenie opakovatenosti vroby. Sprvna voba toleranci je podmienkou technologickosti kontrukci. Treba sa vyhn dvom extrmom, a to: vemi presnm tolerancim a nestanoveniu toleranci pre niektor siastky. Takto postup potom spsobuje zdraovanie obrbania, resp. zvovanie objemu prispsobovacch prc a predenie vrobnho cyklu. Navrhovan tolerancie maj vyhovova tmto poiadavkm : maj navzjom shlasi a zabezpei konen presnos vzby siastok, komplexov a uzlov stroja, maj zodpoveda zvolenej technolgii vroby. Na zvenie technologickosti treba zvoli ahko obrbaten materily. Tm sa znia nklady na obrbanie. Pri plnen poiadavky dobrej obrbatelnosti treba sa zamera na: vobu druhu materilu (chemick zloenie a fyziklno-mechanick vlastnosti) a na jeho tepeln spracovanie. Pouvan materily s zatrieden do tried obrbatenosti. m vyia je trieda obrbatenosti, tm je obrbatenos lepia. Sasne s vobou materilu sa vol tepeln spracovanie. Pritom treba bra zrete nielen na poadovan mechanick vlastnosti navrhovanho vrobku, ale aj na poiadavku dobrej obrbatenosti. Nklady na obrbanie ovplyvuje drsnos obrobenho povrchu. Drsnos povrchu strojovch siastok ovplyvuje opotrebovanie siastok, trenie dvoch obrobench siastok, navov pevnos, odolnos voi korzii, tolerancie. Zabezpeenie technologickosti siastky z tohto hadiska vyaduje docieli optimlnu drsnos u pri obrban. Drsnos povrchu ovplyvuje aj odolnos voi korzii. Hrubo obroben povrch je voi korzii menej odoln v dsledku usadzovania sa plynov, pr a kvapalnch zvykov tekutn na dne priehlbn hrubo obrobenho povrchu a zvenm celkovej plochy styku s okolm. Akceptovanie spomnanch poiadaviek asto mechanicky zniuje drsnos povrchu. So zniovanm drsnosti sa vak spja zvyovanie nkladov na obrbanie. Za technologick potom sa povauje tak drsnos, ktor je optimlnym rieenm uvdzanch protikladnch poiadaviek. Kontruktr pri vobe drsnosti mus pozna a bra do vahy faktory, ktor s rozhodujce z ich optimlneho psobenia pri funkcii siastok.

Projektovanie vrob Na tvar siastok sa klad nasledujce technologick poiadavky:

64

Monos obrba vetky povrchy spojen navzjom podmienkami sosovosti, paralelnosti a pod. na jedno upnutie. Potrebn kvalitu takto mono zska jednoduchmi prostriedkami. Zmeni rozmery obrbanch plch. Zni sa prcnos obrbania, spotreba nstrojov, kovov a pod. Namiesto vekch opornch plch poui radej oporn plky a pod. Zabezpei ahk prstup reznho a meracieho nstroja k obrbanm plochm. Skrtia sa tm vedajie a strojov asy, pouij sa ben nstroje a meradl. Tvar a umiestnenie obrbanch plch maj by tak, aby sa dal poui najproduktvnej vrobn postup. Tm sa zni prcnos obrbania a zjednoduia sa prpravky a nradie. Technologickos siastky ako celku v znanej miere zvis od technologickosti jednotlivch prvkov (obrbanch plch) jej kontrukcie, to znamen od toho, ako tieto odpovedaj poiadavkm vysokoproduktvneho a lacnho obrbania pri zadanch parametroch vroby (sriovos, vrobn dvky). Manipulovatelnos strojovch siastok S nstupom automatizcie vroby, najm so zavdzanm priemyselnch robotov, je stle dleitejia automatizovan manipulcia so siastkami. Z hadiska vhodnosti siastok na automatizovan manipulciu klad sa na siastky poiadavky: musia ma dostaton pevnos v mieste uchopenia, musia ma v mieste uchopenia jednoduch, symetrick tvar, miesto uchopenia zvoli tak, aby sa nepokodil obroben povrch, miesto uchopenia zvoli o najbliie k aisku siastky, plocha na uchopenie m zabezpeova jednoznanos polohy objektu v priestore, tvar siastky m umoova jej jednoduch orientciu v zsobnkoch. Na manipulciu priemyselnm robotom s najvhodnejie valcov povrchy a rovinn rovnoben plochy. Menej vhodn s tvarov plochy. Povrch siastky mus by bez vekch ostrapkov, hrubch neistt (smola a pod.), s dostatone tuhmi povlakmi a ntermi. Jednm z vchodiskovch princpov posudzovania a klasifikcie siastok z hadiska vhodnosti na automatizovan manipulciu je tzv. neusporiadanos siastok, ktor vyjadruje akos pri polohovej orientcii. Stupe neusporiadanosti zvis od potu monch polh, ktor siastka me zauja vo vrobnom procese. Neusporiadanos sa v pravouhlom sradnicovom systme udva potom hodnt sradnc a uhlov potrebnch na urenie polohy uritej osi. Stupe neusporiadanosti zodpoved vyadovanm opatreniam na orientciu siastky, aby sa uloila do iadanej polohy. Vek vznam maj tzv. prirodzen polohy siastky. Je to poloha, ktor siastka zaujme stabilne na zklade svojej geometrie a polohy aiska, ak na u psob kontantn sila. Potom pravdepodobnos prirodzenej orientcie sa stanovuje ako pomer priaznivho potu polh siastky k monm polohm siastky.

Projektovanie vrob Technologickos kontrukci pri monti

65

Technologickos monte vrobkov zvis od ich funknho urenia, od vchodiskovch parametrov a toleranci a od kontrukne - kinematickej truktry vrobku. Zabezpeenie technologickosti monte v podstate uruj zkladn podmienky, ktor s dan kontruknou schmou: lenenie vrobku na jednotliv uzly, ktor dovouj ich nezvisl mont, kontrolu a skky. Zabezpeenie vymenitenosti a vzjomnej vymenitenosti jednotlivch prvkov bez lcovania. Zabezpeenie jednoduchosti monte a prstupnosti montnych miest. lenenie vrobku umouje vyuva princp uzlovej monte, ktor znane skracuje celkov cyklus monte aj pri zachovan pvodnej prcnosti. Zdokonauj sa organizcia montnych prc a zvyuje sa kvalita monte. Veobecn zsady zvyovania technologickosti z hadiska monte s: o najviac zni poet siastok a montnych uzlov, pouva o najv poet normalizovanch, typizovanch a unifikovanch siastok a celkov, nezvislos monte, ie monos aplikova sben mont, zni (obmedzi) prcnos monte a spotrebu materilu, obmedzi podiel pomocnch montnych prc (dolcovanie a pod.), kontruknm rieenm zabezpei dobr prstupnos na vykonanie montnych konov, elne rozleni mont na opercie z hadiska montnych celkov, zabezpei vzjomn vymenitenos montnych celkov - stavebnicovej kontruknho rieenia, zjednodui kontrukciu a zni poet vych kinematickch dvojc, zvoli optimlne tolerann vzahy, rozmerov obvody ako aj drsnosti povrchu, zjednodui montne spoje (pouva modern spojovacie elementy a zvoli radej menej uzlov s vou pevnosou), vhodnmi kontruknmi opatreniami vyli monos zmeny a sasne uahi vzjomn orientciu dielcov a spojovacieho elementu. Komplexn hodnotenie technologickost kontrukcie vrobkov Analza technologickost sa vykonva pre rzne ely. Ide najm o porovnvacie vyhodnotenie jednotlivch variantov kontrukcie pri projektovan vrobku a stanovenie rovne technologickosti konenho rieenia. Dleit je aj zhromaovanie tatistickch dajov v celom ivotnom cykle vrobku s cieom zdokonaovania kontrukcie. Tieto ely me splni len kvantitatvne hodnotenie technologickost na zklade sboru ukazovateov. Vber ukazovateov technologickost zvis od konkrtnych vrobkov a podmienok ich vroby a me sa meni v zvislosti od rozsahu zskavanch informci.

Projektovanie vrob 4.5 Rozbory siastkovej zkladne

66

Dleitou asou analzy produkcie je rozbor siastkovej zkladne a urenie predstaviteov siastok. Vsledky rozboru siastkovej zkladne s zkladnm vstupom na projektovanie operci, vberu vrobnch zariaden, urenie truktry vrobnch pracovsk a alie projektov innosti. Existuje rad metodk analzy siastkovej zkladne. Ich veobecn metodick bzu tvor: Systm opisu kontruknch, technologickch a ekonomicko-vrobnch dajov. Systm zberu a techniky spracovania dajov. Systm pouitia spracovanch dajov. K najdleitejm kontruknm dajom, ktor sa analyzuj pri rozboroch siastkovej zkladne patria: geometrick tvar, rozmery, hmotnos, materil, polovrobok. Na zznam tchto dajov sa vyuvaj rzne druhy triednikov. Z technologickch dajov sa pri rozboroch siastkovej zkladne najastejie analyzuj druhy technologickch operci a ich prcnos. Z ekonomicko-vrobnch dajov kov postavenie maj vekosti vrobnch dvok a ron objem vroby.Pri pecifickch projektovch lohch mu prioritu nadobudn aj tak ukazovatele ako je vhodnos na spracovanie na automatickch strojoch, manipulovatenos a pod. Vstupnmi podkladmi rozboru siastkovej zkladne s: kusovnky, vkresy siastok, vrobn postupy, plnovacia dokumentcia, triedniky a kdovacie pravidl. Vhodou klasifikanch kdovacch systmov je ich jednoduchos, nevhodou akos sptne reprodukova zakdovan daje. Tto nevhodu odstrauj absoltne kdovacie systmy, kde kad kdovac daj mono sptne reprodukova. Ich nedostatkom je vysok prcnos kdovania. Kombinciou uvedench zkladnch spsobov vznik zdruen kdovanie. Vhodnos a hospodrnos pouitch technickch prostriedkov zvis od rozsahu a zloitost analyzovanej siastkovej zkladne. Run spracovanie prichdza do vahy pri menej rozsiahlych sboroch siastok a pri spracovan vberovch sborov tatisticko-pravdepodobnostnmi metdami. Pri rozsiahlejch sboroch treba spracovanie robi potami. Algoritmy spracovania s deterministick alebo tatisticko-pravdepodobnostn. Uprednostuj sa tatistick metdy, ktor pri rovnakej prcnosti dovouj rozri poet pozorovanch znakov. Rozsah vberovho sboru sa odvodzuje od charakteristiky rozdelenia poetnosti skmanch znakov a od poadovanej presnosti rozboru. Vsledky rozboru siastkovej zkladne mono rozdeli do niekokch skupn. Prv skupinu tvoria daje o vskyte a charaktere rozdelenia siastok. poda jednotlivch parametrov.. Tieto daje umouj vyhodnocova relcie medzi vrobnm programom a truktrou vrobnch fondov. Druh skupinu tvoria bilann daje. Rozborom siastkovej zkladne mono uri celkov prcnos:

Projektovanie vrob

67

pre jednotliv opercie, pre siastky, pre vrobn pracovisk, pre vrobn jednotku (zvod, podnik). Ak do vstupnch dajov s zaveden asov ron fondy pracovnkov a pracovsk, mono uri aj teoretick poet pracovnkov. Vznamnm vsledkom je aj materilov bilancia najm z hadiska zabezpeenia spor materilov. Tretou skupinou s daje na stanovenie predstaviteov siastkovej zkladne, ako vchodiskovej bzy pre pecializciu vroby, zavdzanie typovej a skupinovej technolgie s vym stupom optimlnosti a automatizcie. Celkov postup pri analze siastkovej zkladne je na obr.4.10 .

Obr. 4.10 Postup pri analze siastkovej zkladne

Projektovanie vrob 6. POLOVROBKY V STROJRSKEJ VROBE

68

Dleitou etapou projektovania technolgie strojrskej vroby je vber polovrobkov. Druh a spsob vroby polovrobku vznamne ovplyvuje alie nadvzujce etapy vroby, najm pri vrobe zloitch siastok vo vekosriovej a hromadnej vrobe. Vestrann analza polovrobkov spojen s ekonomickmi prepotami je nevyhnutnou podmienkou racionlnej vroby. Voba racionlneho polovrobku je zleitosou spoluprce kontruktra a technolga. Technolg m preto pozna pecifick vlastnosti jednotlivch polovrobkov, spsob a ekonomiku ich vroby, vvojov tendencie v oblast ich zdokonaovania a nadvznosti na ich alie technologick spracovanie. Zkladn druh polovrobkov a ich triedenie Sasn technolgia strojrskej vroby sa orientuje na nasledujce zkladn druhy polovrobkov: 1. tyov materily rzneho profilu vyroben v hutch. Vyrbaj sa s vonmi toleranciami alebo s kalibrovan. Pouvaj sa bez akchkovek prav; 2. delen tyov materil, delen na potrebn dku, v mnohch prpadoch tye maj opracovan el a strediace otvory; 3. polovrobky kovan alebo lisovan objemovm spsobom; 4. odliatky vyhotoven do pieskovch alebo kovovch foriem alebo vyhotoven rozlinmi spsobmi presnho liatia; 5. zvarky z plechu alebo v kombincii s odliatymi polovrobkami; 6. kombinovan vkovky a zvarky; 7. lisovan polovrobky z plastov. V praxi sa najviac pouvaj polovrobky z valcovanho materilu a polovrobky tvarovan. Odliatky maj svoje odvodnenie najm vo vrobch so pecilnymi poiadavkami na vlastnosti vrobku (tlmenie kmitov, vysok tuhos) a pri zloitch tvaroch siastok vyrbanch vo vekch srich. Zvarky sa pouvaj v kusovch a malosriovch vrobch. Polovrobky tyov z valcovanho materilu sa vemi uplatuj vo vrobch vetkch druhov. Pri ich pouit sa vychdza z tvarov profilov, rozmerovch rdov a toleranci ty dodvanch hutnckymi zvodmi. Polovrobky vyhotoven kovanm pouvaj sa na tvarov zloitejie a vysoko namhan siastky. Poda spsobu vroby sa vkovky rozdeuj na von a zpustkov. Norma klasifikuje vkovky podl zloitosti do tried. Von vkovky sa rozdeuj do siedmich tried: 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. neosaden vkovky (napr. nedierovan kote), jednostranne osaden vkovky (hriadele, pastorky, prruby a pod.), obojstranne osaden vkovky (hriadele, valce, pastorky, prruby, nboje a pod.), dierovan vkovky (puzdra, ozuben vence, ozuben koles, objmky a pod.), vkovky s vybranm (hriadele), tvarov vkovky (konzoly, ahadl a pod.), tvarov ohban vkovky (konzoly, objmky, vahadla a pod.).

Projektovanie vrob

69

Zpustkov vkovky sa klasifikuj do 9 tried, na zklade charakteristickho tvaru vkovku (poda obrysu v deliacej rovine vkovku, lenitosti vkovku a rozmerovch vzahov) nasledujco : 1. rotan vkovky 2. rotan a smern vkovky H>D, 3. nesmern vkovky H>L, 4. smern vkovky pozdne L>B, L =max 10 B, 5. nesmern vkovky pozdne L>B, L = max 10 B, 6. vkovky s nabjanou hlavou, 7. vkovky osobitne zloit, 8. vkovky kovan v uzavretch zpustkch, 9. vkovky kovan na horizontlnych kovacch strojoch. Polovrobky vyrban lisovanm sa triedia podl pouitej technolgie lisovania a tvaru geometrickch prvkov vlisku. Vinu lisovanch siastok vytvraj : rzne priamky ohraniujce vonkaj tvar, zaoblenia uhlov a polomery, rzne umiesten priamkov a kruhov otvory, ohyby. Triedenie lisovanch siastok, okrem uvedenej charakteristiky lisovania, berie do vahy maximlne rozmery siastky, druh pouitho materilu, vchodiskov polovrobok a charakteristiku nstroja. Triedenie polovrobkov vyrbanch liatm sa zaklad na charakteristikch odliatkov a spsobe ich vroby. poda tvaru sa odliatky delia na: odliatky bez dutn jednoduch odliatky bez dutn lenit odliatky dut jednoduch, odliatky dut lenit, odliatky dut skriovit. V alom sa jednotliv druhy odliatkov rozdeuj na 10 tvarovch tried a kad trieda na 10 skupn. alm triediacim znakom je hmotnos odliatku. Triednik m 10 tried pre rozsah hmotnost 0,5 a 60 000 kg. Uveden triednik dostatone nevystihuje vetky potrebn technologick hradisk. Vyadoval by doplnenie o klasifikciu: druhu technolgie, materilu, charakteristk deliacej roviny formy, systmu vyhadzovacieho mechanizmu, umiestnenia odliatku vo forme, rozmerov odliatku a druhu vtokovej sstavy. Ako prklad iastonho zohadnenia takejto technologickej klasifikcie mono uvies triedy odliatkov vyhotovench liatm pod tlakom: 1. formy s deliacou rovinou na ele odliatku. Odliatky s v nepohyblivej poloforme, zhadzuj sa platou a maj stredov vtokov sstavu; 2. ako prv skupina, avak vtokov sstava je zboku; 3. formy s deliacou rovinou na ele alebo v jednom priereze odliatku, odliatky s v pohyblivej poloforme alebo v obidvoch poloformch. Zhadzuj sa zhadzovaom a maj stredov vtokov sstavu; 4. ako tretia skupina, ale vtokov sstava je zboku; 5. odliatky s v obidvoch poloformch a maj jedno alebo dve bon jadr v deliacej rovine formy.

Projektovanie vrob

70

Hlavn ukazovatele a zsady pri vbere polovrobku Je mnoho ukazovateov, poda ktorch sa vyber druh polovrobku, resp. spsob ich vroby. Najdleitejie ukazovatele s: funkcie siastky, materil, technick podmienky, vekos vrobnch sri, typ a kontrukcia siastky, rozmery siastky a vrobnho zariadenia, poadovan akos polovrobku a jej skuton charakteristiky, ekonomick vhodnos spsobu vroby polovrobku. Medzi vetkmi tmito ukazovatemi existuje tesn spojitos. Nemono naprklad zvoli spsob vroby polovrobku iba podl kontruknej zloitosti, bez ohadu na rozmery. Pri vbere polovrobku treba vetky hlavn ukazovatele uvaova sbene. V mnohch prpadoch je mon vybra spsob vroby polovrobku iba na zklade ekonomickch prepotov. Pri prvej orientcii vberu polovrobku, resp. spsobu jeho vroby mono vychdza z charakteristk polovrobku podl jednotlivch technolgi vroby. Pri vbere materilu na polovrobok je dleit funkcia siastky, vyjadren podmienkami jej zaaenia, opotrebovania, tepelnch a napovch stavov a pod. Funkcia siastky v pecilnych prpadoch uruje u aj druh polovrobku, najm ak siastky vyaduj niektor alie podmienky (neporuenos vlkien, spevnenie povrchu a pod.). V ostatnch prpadoch funkcia siastky neobmedzuje vber spsobu vroby polovrobku. Objem vroby je hlavnm ukazovateom vberu spsobu vroby polovrobku v spojitosti s nkladmi na vrobu siastky. Ide o zvenie zvislosti spotreby materilu, nkladov na vrobu polovrobku a nkladov na vrobn zariadenia k nkladom na alie technologick spracovanie. Spravidla produktvnej a presnej spsob vroby polovrobku vyaduje zloitejie vrobn zariadenie, ktor je rentabiln iba pri vych vrobnch srich. Tvar a rozmery siastky s takisto obmedzujcimi faktormi vberu variantov polovrobku. Osobitne tvarov zloit a rozmern siastky maj obmedzen monosti spsobu vroby polovrobku (liatie do pieskovch foriem a pod.). Akos polovrobku, najm presnos a drsnos pri zvench poiadavkch, vyaduje presn spsob vroby polovrobku. Postup vberu polovrobku a spsobu jeho vroby mono rozdeli na dve asti. Vber predovetkm zvis od funkcie siastky, od objemu vroby, od rozmerov, od tvarov a akostnch parametrov siastky. Tieto znaky spolu so veobecnmi tendenciami vvoja technolgie kovania, liatia, lisovania obmedzuj mon poet variantov polovrobku. V tejto etape sa predbene ur spsob vroby polovrobkov, druh vrobnho zariadenia (typ, rozmer, nradie, modely, zpustky a pod.) a vyhodnot sa prcnos. m sksenej je technolg a kontruktr, tm lepie uvi jednotliv znaky technolgie, a tm sa skr eliminuj menej vhodn varianty z ekonomickch vpotov. V druhej etape vberu polovrobku sa vykonvaj pln prepoty nkladov na jeho vrobu, pretoe ukazovatele prvej etapy, ako prcnos a spotreba necharakterizuj plne efektvnos zvolenej technolgie. Vsledkom z analzy je polovrobok, ktor

Projektovanie vrob spna zadan technicko-technologick pri minimlnych nkladoch na vrobu. Rmcov schma vberu polovrobku je na obr. 5. l.

71

Technicko-ekonomick analza sa vykon na porovnvanie vhodnosti i jednotlivmi technolgiami vroby polovrobkov. Najastejie prklady racionalizcie a zvenia ekonomickej efektvnosti vroby polovrobku s v rmci toho istho technologickho procesu.

Obr. 5.1. Metodick postup pri vbere polovrobku Ekonomika polovrobkov Nklady na materil dosahuj a 70 % ceny siastky (straty kovu oplom pri tvrnen a prdavok na opracovanie predstavuj asi 45 % hmotnosti siastky). Znenm tchto strt vhodnm vberom polovrobkov sa zniuje cena vrobku o hodnotu, ktor prevyuje asto mzdov nklady na vrobok. Technick rove technologickho postupu vroby siastok alebo vrobkov z hadiska spotreby materilu mono vyjadri koeficientom vyuitia materilu kvm: Kvm=Ms /Mm kde: Ms - hmotnos vyrobenej siastky (kg), Mm - hmotnos vchodiskovho materilu (kg). Na obr.5.2 je zoveobecnen vzah medzi koeficientom vyuitia materilu (kvm) s nkladmi na materil (Nm). Tento vzah ukazuje, e zvyovanm stupa vyuitia materilu nad urit hranice sa zskaj iba mal spory. Jednm z ukazovateov technickej rovne polovrobkov je stupe priblenia tvaru a rozmerov polovrobku tvaru a rozmerom hotovej siastky a mono ho vyhodnoti rozmerovm koeficientom kr:

Projektovanie vrob Kr =Rp /Rs Kde: Rp - rozmery polovrobku, Rs - rozmery siastky.

72

Technick pokrok vroby polovrobkov svis predovetkm so zvenm presnosti ich vroby. To sved o nevyhnutnosti irie vyuva a zdokonaova kovanie v zpustkch s pouitm rchleho bezoxidanho ohrevu, rotan kovanie, valcovanie, lisovanie za studen, liatie do kovovch foriem, liatie pod tlakom, liatie metdou vytavitenho modelu a pod. Faktor, ktor rozhodujco vplva na porovnaten ekonomick vhodnos popri kontrukcii siastky, je sriovos vroby. Ako prklad na obr. 5.3 je porovnanie nkladov na jeden polovrobok (odliatok - zvarok) v zvislosti od vekosti srie.

Obr.5.2 Zvislos nkladov na materil od vyuitia materilu

Obr. 5.3 Vyhodnocovanie dvoch polovrobkov

Vemi vkonn a presn metdy vyhotovenia liatych a kovanch polovrobkov podstatne zvyuj koeficient vyuitia kovu a poda toho zniuj vlastn nklady. Vber spsobu vroby polovrobkov znane ovplyvuje vrobnos alieho technologickho spracovania. Od toho akm spsobom je vyroben polovrobok, znane zvis celkov organizcia a technolgia. Sprvne zvolen technolgia v znanej miere zniuje objem technologickho spracovania, najm znenm potu zberov na odobratie prdavku. Pri vbere spsobu vroby polovrobkov treba bra zrete na prcnos a kvalitu opracovania, ako aj na cenu kovovch materilov. Vpoet sa vykon porovnvanm variantov vroby. Nklady na vrobu polovrobkov (Np) na porovnvanie ich rznych variantov mono uri poda vzorca: Np = Mm.q + to.Mj (1 + Nr /100) + Nn Kde: Mm - normovan spotreba materilu na polovrobok (kg), Q - cena l kg materilu (Sk), to - operan as, Mj - mzdy jednicovch pracovnkov, Nr - reijn nklady, Nn - nklady na nstroje S ohadom na to, e pri rznych spsoboch vroby polovrobkov nklady vznamne zvisia od objemu vroby, pouva sa aj zjednoduen vzah:

Projektovanie vrob Np = A .Q + B

73

A - s nklady zvisl od objemu vyrobench polovrobkov, B - nklady nezvisl od objemu vyrobench polovrobkov, Q - objem produkcie. Kritick produkciu polovrobku (Qk), ktorej nklady dvoch porovnvanch variantov bud rovnak, uruje vzah: Qk = B2 B1 / A1 A2 (ks/rok) indexy l a 2 oznauj prv a druh porovnvan variant. Uveden postup vpotu mono rozri na ubovoln poet porovnvanch variantov a tmto spsobom uri optimlne intervaly objemu vyrbanch polovrobkov pre jednotliv spsoby vroby. Vroba polovrobkov technolgiami liatia Zkladom zdokonaovania lejrskych procesov je zlepovanie a stabilizcia vlastnosti lejrskych zliatin. Na dosiahnutie vyhovujceho stavu vntornch napt v odliatkoch vyaduje sa zdokonalenie zliatin z hadiska kompenzcie nhodnch preaen. Dostaton statick a dynamick hevnatos sivch liatin sa dosiahne prechodom od ich benho zloenia k truktre so znenm obsahom sry a fosforu a ich vzieb s obsahom uhlka, kremka a mangnu. Osobitne kodliv je kremk, ktor spsobuje krehkos a vysok anizotropiu zliatin. Znenie kremka u v obsahu vsdzok do vysokch pec, zvyuje plastickos a vrubov hevnatos zliatin. V novch truktrach sa kontrukn a fyziklne vlastnosti zliatiny zlepuj uhlkovmi modifiktormi a prsadami stopovch prvkov. Metalurgick procesy tavenia takchto zliatin si vyaduj zven prehriatie. Zkladn mnostvo odliatkov sa vyrba liatm do pieskovch foriem. Presnos tchto odliatkov sa znane zvyuje strojovm formovanm. Preto mechanizcia lejrni je jednou zo zkladnch loh.Mechanizciu treba spja s prechodom na progresvnejie formy liatia. Pri rieen tchto otzok, najm z hadiska ekonomickej efektvnosti, vek monosti poskytuje tandardizcia a skupinov technolgia. Poaduje sa via pecializcia lejrni a rentabiln vybavovanie vemi vkonnm technologickm a transportnm zariadenm. V sasnosti je dleit zvyovanie kvality odliatkov a zniovanie potu nepodarkov. Nepodarkovos by nemala prevyova 2 a 3 %. Prcnos v lejrach sa pribline rozdeuje na: prpravu tekutho kovu 10 %, vrobu formy 60 %, istenie odliatku 30%. Rezervy na zvenie produktivity prce s v sprvnej vobe spsobu vyhotovenia lejrskej formy a v jej kvalite. Pri kontruovan odliatkov treba bra zrete na strojov vrobu foriem a jadier. Treba zabezpeova aj unifikciu modelov a rchle prestavovanie formovacch a jadrovacch strojov. Zvyovanie produktivity prce v lejrach si vyaduje komplexn mechanizciu dopravy.

Projektovanie vrob

74

Pri vrobe v pieskovch formch (vyrba sa vye 90 % odliatkov) mono zvi produktivitu prce sprvnym vberom druhu formy (surov, such, podsuen a chemicky stvrden) ako aj mechanizciou formovania. Mechanizcia vroby pieskovch foriem je zkladnm smerom znenia prcnosti v lejrach. Mechanizcia vroby jadier sa zana od vberu racionlnych zmes. Na formovanie jadier sa odpora pri hmotnosti do 100 kg pouva pieskov fkacie a pieskov nastreovacie stroje, na stredn jadr 100 a 500 kg striasacie stroje a na vek jadr nad 500 kg pieskomety. Zniovanie prcnosti pri isten odliatkov je dsledkom mechanizcie formovania, pretoe strojovo vyrban formy zaruuj dobr kvalitu povrchu odliatkov. Na odstraovanie jadier je najproduktvnej hydraulick spsob. Run osekvame treba nahrdza brsiacimi automatmi a poloautomatmi. Progresvnym spsobom rieenia akost, ktor vznikaj pri zhotovovan pieskovch foriem, je liatie do kokl. Uplatuje sa najm v leteckom priemysle, pri vrobe automobilov a traktorov, pri stavbe dopravnch a ponohospodrskych strojov a pri vrobe prstrojov. Vek rozmanitos pri liat do kovovch foriem sa vyskytuje nielen pri pouit vrobkov ale aj pri pouvanch zliatinch. Predovetkm sa pouvaj hlinkov zliatiny, najm v leteckom a automobilovom priemysle. V leteckom priemysle sa do kokl lej siastky z horkovch zliatin a zo zliatin medi. Odliatky zo sivej a temperovanej liatiny sa lej do kokl v automobilovom priemysle, vo veobecnom strojrstve a pri vrobe predmetov dennej spotreby. Oceov odliatky sa lej do kokl naprklad pri vrobe turbn. Pri liat ocele a liatiny pouva sa tzv. polokokilov liatie (kovov forma a pieskov jadr). Pri odlievan hlinkovch a horkovch zliatin s formy a aj jadr kovov. Kokilov liatie zabezpeuje vysok kvalitu zskanch polovrobkov. Kovov formy pri dostatonej starostlivosti zachovvaj svoje rozmery po dlh as, tm sa zaruuje kontantnos rozmerov polovrobkov. Tmto spsobom mono zska hutn odliatky so stlymi mechanickmi vlastnosami, pretoe lepie vypnaj formy kovom a tuhn vo forme. Sasne sa dosiahne pravideln krytalizcia zliatiny a zmenenie provitosti. Povrch odliatkov liatych do kovovch foriem je ovea lep ako pri odliatkoch odliatych do pieskovch foriem. spory, dosiahnut pri vrobe polovrobkov liatm do kokl, mono zhrn do tchto bodov: Zmenenie pdorysnej plochy lejrne a zjednoduenie jej zariadenia. Odpadaj plochy a zariadenia na pravu a spracovanie formovacieho materilu a na vytkanie odliatkov z foriem a ich istenie. Znenie spotreby materilu. Znenie prcnosti vroby odliatkov. Zmenia sa prdavky na obrbanie vysokou presnosou tvaru a rozmerov. Vroba kovovej formy je 2- a 5-krt drahia ako formovanie pomocou drevenho modelu a 1,5- a 3-krt drahia ako formovanie pomocou kovovho modelu. Kovov forma sa zvol vtedy, ak vroba polovrobkov je vekosriov alebo hromadn. Ekonomicky je efektvne pouva kovov formy vtedy, ak m sria 300 a 400 kusov pri liat do malch jednoduchch foriem, 3 000 a 5 000 kusov pri

Projektovanie vrob

75

odlievan do stredne zloitch foriem a 8 000 a 10 000 kusov pri liat do zloitch foriem. Liatie pod tlakom sa pouva v hromadnej vrobe na vrobu tenkostennch odliatkov zo zliatin neeleznch kovov. Je to vlastne pecilny spsob liatia do kokl vhodn najm pre tvarovo zloitejie siastky. as tuhnutia kovu pri liat pod tlakom je vemi krtky (sekundy, resp. asti sekundy), a preto plyny a kodliv prmesi nemaj as vyplva z kovu. Na zliatiny, ktor sa lej pod tlakom, klad sa preto vek poiadavky z hadiska spsobilosti rozpa plyny a trosku. V sasnosti sa na liatie pod tlakom pouvaj najm zliatiny zinku, hlinka, horka, ako aj cnu a olovnat zliatiny. Polovrobky odliate pod tlakom s tak presn, e mechanick obrbanie asto nie je potrebn. Siastky mu by odliate s malmi otvormi (od l mm) s hotovm zvitom. Mechanick vlastnosti s vborn, odliatky s akostn a hust, povrch maj hladk. Liatie pod tlakom je veobecne hospodrne v hromadnej a vefkosriovej vrobe. Prax vak dokazuje, e liatie pod tlakom me by rentabiln aj pri malosriovej vrobe. V tomto prpade treba stanovi hospodrnos vpotom rentabilnosti. V niektorch prpadoch je rentabiln poui liatie pod tlakom u pri l 000 odliatkoch. K presnmu liatiu patr aj liatie do krupinovch foriem. krupinov formy na bakelitovom zklade sa pouvaj na odliatky s hrbkou stien 5 a 10 mm a na zklade tekutho skla s hrbkou stien 25 a 160 mm. Nklady na odliatky vyhotoven do krupinovch foriem s spravidla vyie ako na odliatky vyroben v pieskovch formch. S vak ekonomickejie, lebo maj viu presnos rozmerov a lepiu kvalitu povrchu odliatku. Samotn proces je vemi vhodn na automatizovanie, najm na vrobu odliatkov zo sivej liatiny. S vhodou sa pouva na zvitov spoje, na zvitovky, roty a kukov hriadele. Pevnos takchto odliatkov je o 5 a 10 % vyia oproti odliatkom vyrobenm v pieskovch formch. Na liatie sa pouva aj spsob, ktor sa zaklad na pouit vytavitench modelov. S vhodou mono poui na vrobu polovrobkov z takch zliatin, ktor s ako obrbaten. Pouva sa aj na polovrobky zloitch tvarov, ktor sa nedaj vyrobi inm spsobom. Tto metda sa pouva pri vrobe zbran, motocyklov, lopatiek turbn, ijacch strojov a podobnch presnch odliatkov. Liatm pomocou vytavitench modelov sa vyrbaj odliatky s hmotnosou od 0,001 do 500 kg, s hrbkou steny od 0,15 mm. Prcnos pri tejto metde zvis v znanej miere od sriovosti vrobkov, najm od prcnosti vroby modelov. S vhodou sa pouvaj lisovan formy na modely z plastov. 6. PROJEKTOVANIE VROBNCH OPERCI Zkladnmi prvkami, z ktorch sa zostavuj vrobn procesy, s vrobn opercie. Opercia sa definuje ako jednotka funknej innosti vo vrobnom procese, ktor je ukonenou a svisl vykonvanou asou vrobnho postupu. Charakterizuje ju rovnak vrobn cie a vykonva sa na jednom (niekokch) rovnakom objekte vroby, na jednom pracovisku, jednm pracovnkom (skupinou pracovnkov). Od nvrhu operci zvis v rozhodujcej miere vrobnos, kvalita vrobkov a ekonomick vsledky vrobnho procesu. Projektovanie operci je aj zkladnou lohou pri tvorbe novch vrobnch zariaden, pri projektovan vrobnch liniek,

Projektovanie vrob prunch vrobnch systmov a integrovanch potaom riadench vrob.

76

Na navrhovanie operci je potrebn koncentrova tvoriv aktivity technolgov a projektantov, vyuva progresvne metodick postupy a poznatky z praxe na zabezpeenie optimlnosti vrobnch operci a ich zoskupenia do vrobnch postupov. V diskrtnej vrobe sa premena vlastnost materilu (polovrobku) na vlastnosti siastky deje za fyziklneho inku alebo za inku nstroja. V diskrtnych (preruovanch) vrobch, kde objekt sa nachdza v tuhej fze, asto je potrebn aj zmena polohy vyrbanho objektu. Z hadiska projektovania operci treba podrobne pozna fyziklne inky, pri ktorch sa deje zmena vlastnost alebo polohy vyrbanho objektu, ale treba ma aj kybernetick predstavy, ktor vyjadruj tto premenu vlastnost a sptn vzby a mu sa v matematicky modelova. Technologick proces zaha dve zkladn asti : psobenie nstroja na objekty, ktor pritom menia svoje geometrick (iastone aj fyziklne) vlastnosti. K tejto asti sa vzahuj zkladn opercie alebo kony. premiestnenie objektov kvli poadovanej polohe a psobeniu nstrojov na objekt. K tejto asti sa vzahuj manipulan opercie a kony. Metda vyjadruje, akm spsobom nastva zmena fyziklneho stavu alebo polohy objektu (siastky). truktra vyjadruje prvkov skladbu vrobnch prostriedkov a ich vzjomn vzby (najastejie asov, informan, energetick a pod.). Skma a projektova opercie mono parcilne, to znamen, e sa asti vrobnej opercie rozlenia na technologick, kontroln, manipulan a in. Aj pri tomto parcilnom prstupe mono hovori o metde a truktre opercie, ale zo veobecnch pohadov sa jav elnejie dra sa pojmu vrobn opercia, kde zmeny vlastnost a polohy objektov s viazan na inok pasvnych a aktvnych opertorov. Efektvnos vrobnho procesu ako celku zvis od rieenia technologickch operci a ich zoskupenia do technologickho postupu. Vchodiskom podrobnho rieenia nvrhu technologickch operci a ich optimalizcia je stanovenie metdy a truktry technologickej opercie. Technologick metdy v strojrskych vrobnch procesoch, mono rozdeli do tchto skupn : delenie spjanie tvarovanie, zmena fyziklno-mechanickch vlastnost, rozmerov opracovanie dokonovacie spracovanie. Z hadiska vvojovch zmien najdleitejia je skupina technologickch metd rozmerovho opracovania. Naalej sa pouvaj technologick metdy rezania, brsenia, elektrofyziklne a elektrochemick metdy. Treba zdrazni, e elektrofyziklne a elektrochemick metdy nikdy celkom nenahradia trieskov metdy.

Projektovanie vrob

77

Presnos vroby a akos povrchu opracovanch siastok bude v budcnosti sa bude zvyova. Uplatnia sa kombinovan procesy rezania a fyziklno-chemickch spsobov rozmerovho obrbania. Tieto metdy nahradia znan objem klasickch spsobov. Pre technologick metdy rezania sa vytvoria presn metdy na stanovenie zkladnch parametrov: trvanlivosti nstrojov, presnosti opracovania, akosti povrchu, vrobnosti. Predpoklad sa rozrenie delenia materilu brsiacimi nstrojmi vzhadom na vyiu vrobnos a presnos. Brsenm sa bud nahrdza technologick metdy s pouitm jedno- i viacklinovch nstrojov. Ako brsivo sa bud pouva umel krytly s danmi tvarmi. Na nananie tenkch povlakov so pecilnymi vlastnosami na povrch siastok sa pouije plazmov oblk a laserov l. Obrbanie laserom prevldne nad pouvanm elektrnovho la. Vyuitie fyziklnochemickch procesov bude dostupn a efektvne na obrbanie mnohch vekoplonch siastok. Ako ukazuje uveden analza, hlavn zmeny v rozvoji technologickch metd operci sa sstreuj na vyuvanie novch fyziklnych princpov technologickho spracovania. Tieto technologick metdy sa vak spjaj s rozsiahlymi zmenami vrobnch zariaden ako aj so zmenami celej truktry vroby. V blzkost obdob bud ma naalej dominujce postavenie klasick fyziklne princpy technologickho spracovania. Znan priestor v rozvoji klasickch metd technologickch operci poskytuj nov kinematick usporiadania operci, ktor uruj kinematick relcie medzi technologickm opertorom a objektom vroby. Ich poetnos je vysok a alej sa zvyuje rozvojom vrobnej techniky. Na efektvnu aplikciu tchto metd treba pozna ich technologick a ekonomick charakteristiky vo vzahu k projektovaniu operci a technologickch postupov. Podmienkou irieho vyuvania technologickch metd s netradinou kinematickou schmou je zhromaovanie a klasifikcia teoretickch a empirickch informci o tchto metdach. Potrebn je vytvorenie informanho zsobnka, ktor pri projektovan technologickch operci umon analzu a vber technologickch metd podl vopred formulovanch kvalitatvnych a kvantitatvnych ukazovateov. Vber a projektovanie metdy technologickej opercie 1. Po kontrukne technologickom posden vkresov siastky a prehodnoten spsobu vroby polovrobku sa vymedzia jednotliv funkcie plochy siastky a ur sa celkov mnoina technologickch metd. alia analza sa vykonva postupne pre jednotliv plochy. 2. Z mnoiny technologickch metd sa pre konkrtne hodnoty parametrov objektov vyber varianty, ktor vyhovuj z hadiska obmedzen na tvar, polohu a rozmery technologickch metd plochy. 3. Mnoina tchto variantov technologickch metd sa alej analyzuje z hadiska zabezpeovania vyadovanho stavu povrchu a presnosti vroby. Podl vsledkov analzy sa prpadne vylia z alieho postupu nevyhovujce varianty. 4. Pre mnoinu variantov, vyhovujcich uvedenm obmedzeniam, sa vypotaj a porovnaj technologick parametre a hodnota strojovho asu. Ako optimlny variant sa vyberie technologick metda s minimlnym strojovm

Projektovanie vrob

78

asom. 5. Pre optimlny variant sa urob kontroln prepoet kinematickej nepresnosti vytvranej plochy a drsnosti povrchu. Ak metda nevyhovuje tmto podmienkam, zvol sa ako optimum metda s druhm najnim strojovm asom. 6. Po vbere optimlnych technologickch metd pre jednotliv vytvran plochy sa urob shrnn analza monost vroby viacerch plch siastky sasne a vykonaj sa prslun korekcie vo vbere. 7. V prpadoch nvrhu v praxi neoverench technologickch metd sa vykonaj experimentlne skky a podl ich vsledkov sa skoriguje vber. Uveden metodick postup zoskupenia informanej bzy v kinematickch metdach obrbania, vymedzenie oblast ich efektvneho vyuitia a algoritmizciu projektovch innost, mono povaova za veobecne platn a efektvny aj pre ostatn technologick metdy. Vber a projektovanie truktry technologickej opercie Technologick metdy veobecne s znane konzervatvne a ich rozvoj je viazan najm na nov fyziklne objavy. Rozvoj vroby, sa zaklad predovetkm na rozvoji truktr technologickch operci. Kad technologick operciu mono skma z hadiska skladby jej prvkov podieajcich sa na opercii. Z hadiska prvkovej skladby veobecn model opercie je - Shl Nnl Pml - O kde je lovek (opertor), O objekt vroby S, N, P - mnoiny vrobnch strojov, nstrojov a prpravkov v konkrtnej technologickej opercii, h, n, m - ukazovatele kvantitatvnej hodnoty kadej z tchto mnon, l - determinant kvalitatvnych ukazovateov kadho z vrobnch prostriedkov. Z mnohch vlastnost, ktor charakterizuj vrobn stroje, nstroje a prpravky mono pri analzach poui iba ich hlavn urujce znaky. Naprklad N - nov vrobn prostriedky, I - inovovan vrobn prostriedky (obnova), Z - zastaran vrobn prostriedky. V sasnosti sa asto determinant vyjadruje ako syntza takch ukazovateov, ako s: stupe automatizcie, stupe prunosti, stupe spoahlivosti a pod. Poda prvkovej skladby sa rozliuj tyri triedy technologickch operci. Prv triedu operci, tzv. bezprvkov triedu predstavuj opercie, pri ktorch sa nepouili vrobn stroje (h = 0), nepouvaj sa nstroje (n = 0), ani prpravky (m=0). Tto trieda zaha procesy: ktor uskutouje lovek bez akchkovek vrobnch prostriedkov O, ktor prebiehaj bez pouitia vrobnch strojov, nstrojov, ale aj bez asti loveka V technologickch procesoch tejto triedy opercie maj jednoduch stavbu a s najniou rovou vrobnch monost vzhadom na vyie triedy.

Projektovanie vrob

79

Druh triedu operci, tzv. triedu jednoprvkovch operci, predstavuj opercie, pri ktorch sa pouva iba jeden druh vrobnch prostriedkov (alie dva kvantitatvne ukazovatele sa vo veobecnom truktrnom modeli opercie rovnaj nule). Ke kvantitatvny ukazovate (h, n, m) sa rovn jednotke, potom opercia je jednonstrojovm a jednopolohovm technologickm spracovanm. Jednoprvkov opercie s z hadiska svojich technologickch monost mlo produktvne a signalizuj nzku rove technolgie. Tretiu triedu, triedu dvojprvkovch operci, predstavuj opercie, pri ktorch sa pouvaj dva druhy vrobnch prostriedkov (tret kvantitatvny ukazovate vo veobecnom truktrnom modeli opercie sa rovn nule). Vo vzahu k bezprvkovm a jednoprvkovm opercim, technologick procesy tejto triedy s zloitejie a maj aj ke nie najdokonalejie, ale predsa len lepie vrobn monosti. tvrt triedu operci, tzv. triedu trojprvkovch operci, predstavuj opercie, pri ktorch sa pouvaj vetky druhy vrobnch prostriedkov (stroj, nstroj, prpravok).V trojprvkovch opercich sa pouvaj kompozine zloit a zdokonalen sbory vrobnch prostriedkov. S v nich obsiahnut vrobn stroje, nstroje, prpravky s vysokmi hodnotami kvantitatvnych ukazovateov (h, n, m) a s lepmi hodnotami kvantitatvnych ukazovateov technickho stavu. Projektovanie manipulanch operci V pvodnch technolgich strojrskej vroby sa operan manipulcia vykonvala vinou rune. Pri projektovan nebolo zvykom analyzova ju na rovni operci, ale na rovni projektovania pracovsk (diagramy toku materilu, umiestnenie medzioperanch skladov a pod.). Podrobnejie analzy manipulanch operci sa robili pri racionalizanch tdich a intenzifikcii pracovnch procesov (pohybov tdie, dvojrun diagramy a pod.). V sasnosti v svislosti so irokm nstupom automatizovanch manipulanch zariaden (manipultory, priemyseln roboty, programov zsobnky a pod.) sa takto prstup jav nesystmovm a iada sa manipulan opercie analyzova v bezprostrednej nadvznosti na technologick opercie. Umon to zabezpei vzjomn slad technologickch a manipulanch zariaden a jednotn metodick zkladu na rieenie komplexnho vrobnho procesu a projektovania pracovsk a vrobnch systmov. Z tohto hadiska v alom sa uvdza analza niektorch osobitost projektovania automatizovanch manipulanch operci. Identifikcia a klasifikcia manipulanch operci Vchodiskom pri projektovan manipulanch operci s metodiky analzy manipulanch innost, ktor vysuj do klasifikanch systmov. Tieto analzy sa v podstate vyvinuli z metd diagnostiky runch prc a s prechodom na automatizovan manipulciu prekoli vvojov zmeny. Medzi najznmejie metdy analzy manipulanch innost patria: tudijn karta, ktor bola zostaven poda klasickej otzkovej metdy o? ako? preo? kto? kde?. Otzky v tejto karte s v porad: el, prostriedok, poradie, miesto, zodpovedn osoba, Systematick odpovede poda dotaznka dvaj obraz o priebehu manipulanho procesu.

Projektovanie vrob

80

Diagram pohybov oboch rk. Pri analze jednotlivch manipulanch priebehov sa uplatuje tzv. dvojruk diagram, v ktorom s zaznamenan priebehy pohybov obidvoch rk pomocou formlnych symbolov. Analza tohto diagramu ukazuje, i s obe ruky pri prci zosladen. Pomocou tohto diagramu mono identifikova stratov asy, ktor s neproduktvne, a ktor mono eliminova. V konenom dsledku analzy sa manipulan innos so siastkou a nstrojom zredukuje na minimum a asov sa zoslad. Mikropohybov tdie. Zjemnenie dvojrukho diagramu vedie k mikropohybovm tdim. tdie sa asto robia filmovmi kamerami a vyhodnocuj sa pomocou tzv. synogramov. Pri tchto tdich s zaregistrovan nielen kony pracovnka, ale aj ich priestorov a asov rozloenie. Metda MTM (Method-Time Measurement) - tak sa nazva systm zisovania spotreby pracovnho asu. Metda je uren na normovanie runch manipulanch konov poda predpsanch kritri, ktor obsahuj funkn zvislosti manipulanch konov pri jednotlivch opercich. Metda MTM opisuje nasledujce zkladn pohyby: a) Siaha - to je zkladn pohyb, ktor sa kon vtedy, ke je hlavnm elom presun ruku alebo prsty na urit miesto alebo v danom smere, b) Premiestni - je pohyb, ke hlavnm elom je premiestnenie nejakho predmetu rukou alebo prstami do uritho miesta alebo polohy. c) Obrti - je pohyb, pri ktorom sa m obrti pln alebo przdna ruka, vrtane zpstia a predlaktia okolo pozdnej osi predlaktia. d) Toi - je pohyb, pri ktorom ruka a predlaktie sleduj uzavret kruhov drhu so stredom otania v lakti. Os otania je kolm na rovinu otania a poloha zpstia je v rmci pohybu stla (napr. otanie kukou). e) Uchopi - je zkladn pohyb rukou a pi starni, aby po zskan potrebnej kontroly nad jednm alebo viacermi predmetmi nasledoval al pohyb. f) Umiestni -je pohyb, ktorm sa m prstami alebo rukou jednm alebo niekokmi malmi pohybmi umiestni ist predmet do vopred stanovenej polohy vo vzahu k inmu predmetu alebo bodu. g) Tlai - je pohyb ubovolnou asou tela tak, e sa po krtkom zavhan sstred sila na zabezpeenie dostatonej kontroly nad nejakou siastkou. Preto tu nejde ani o pohyb vo vlastnom slova zmysle, ale o svalov pripravenos a celkov sstredenie pracovnka pred uskutonenm inho pohybu. d) Pusti - je pohyb, ktorho elom je prerui kontrolu nad nejakm predmetom. ch) Oddeli je to pohyb pri preruen dotyku medzi dvoma siastkami, Je charakteristick samovonm odskoenm, ktor nastva, ke nhle prestal odpor pri oddeovan dvoch siastok. Uvedench dev zkladnch pohybov hornej konatiny, na ktor je pracovn a manipulan innos loveka rozdelen, mono vyui aj na opisy automatizovanch manipulanch operci. Modifikovan metda MTM me sa preto poui jednak ako systm identifikcie manipulanch operci, ktor treba automatizova, resp. ako systm na opis projektovanch manipulanch operci. Mikrotruktrne analzy manipulanch operci a konov maj vek vznam najm pri projektovan automatizovanch pracovsk, kde innos loveka nahrdzaj manipultory alebo priemyseln roboty. Identifikcia druhov konov, ich priestorovho a asovho rozloenia umouje rozhodn o tom ? i pracovisko je vhodn na

Projektovanie vrob

81

automatizciu a pri vlastnom projektovan sli ako podklad na stanovenie funknho sledu technologickch a manipulanch konov a na ich synchronizciu. Rozklad manipulanch konov mus by v tchto prkladoch doveden a na mikroelementy innost zodpovedajce pohybom. Pomocou tejto klasifikcie mono analyzova manipulan postupy v rznych vrobnch procesoch a jednotlivm konom priraova technick realizciu. alm spsobom vyuitia je optimalizcia konov v postupe. Metda a truktra manipulanej opercie Pri manipulanej operci sa odliuje manipulan metda a truktra. Manipulan metda svis s funkciou opercie a vyjadruje, ako dochdza k zmene polohy siastky, jej orientcie a pod. kla manipulanch metd je pritom podstatne obmedzenejia ako pri technologickom spracovan. Prklad je v tab. truktru manipulanej opercie mono vyjadri asovou skladbou jednotlivch konov a skladbou prvkov zasujcich sa na jej realizci. Skladba komponentov zastujcich sa na manipulanej opercii uruje tzv. prvkov truktru symbolickm vrazom: kde je lovek, Z - manipulan zariadenie (manipultor, robot), P - manipulan prpravok (ruka robota a pod.), N - manipulan nstroj (chpadlo robota, prsavka a pod.), O - objekt manipulcie, m, n, h - kvantitatvne ukazovatele potu zariaden, prpravkov nstrojov, Zlm P!n Nl
h-

l - ukazovate vyjadrujci kvalitatvnu charakteristiku manipulanch zariaden. Poda vzahu skutonho charakteru manipulanej opercie mono kad z uvedench zloiek alej opsa symbolmi urujcimi stupe mechanizcie a automatizcie, flexibility, spoahlivos a pod. V truktrnom modeli opercie sa rozliuj tyri triedy manipulanch operci. Prv triedu, tzv. bezprvkov triedu, predstavuj opercie, pri ktorch nie s pouit manipulan zariadenia, nepouvaj sa nstroje, ani prpravky m = 0, n = 0, h = 0. Tto trieda zaha opercie, ktor uskutouje lovek bez akchkovek manipulanch prostriedkov. Druh triedu, tzv. triedu jednoprvkovch operci, predstavuj opercie, pri ktorch sa pouva iba jeden druh manipulanch prostriedkov. alie dva kvantitatvne ukazovatele vo veobecnom truktrnom modeli opercie sa rovnaj nule (napr. run manipulcia vyuitm nstrojov, prpravkov a pod.)- Tto trieda zaha opercie, pre ktor plat: n = 0, m = 0; h = 0, m = 0; h = 0, n = 0. Tretiu triedu, tzv. triedu dvojprvkovych operci, predstavuj opercie, pri ktorch sa pouvaj dva druhy manipulanch prostriedkov (tret kvantitatvny ukazovate v u veobecnom truktrnom modeli opercie sa rovn nule). Tto trieda zaha opercie, pri ktorch plat:

Projektovanie vrob h = 0, n = 0, m = 0.

82

tvrt triedu, tzv. triedu trojprvkovch operci, predstavuj opercie, pri ktorch sa pouvaj vetky druhy manipulanch prostriedkov (zariadenia, nstroj, prpravok). Tto trieda zaha opercie, pri ktorch kvantitatvne ukazovatele mu by: h = n=m=1- pri opercich s pouitm jednho manipulanho zariadenia, nstroja a prpravku. /i>l,n>l,m>l - napr. pri opercich vykonvanch viacramennm a viacchpadlovm robotom. 8. VBER VROBNCH PROSTRIEDKOV Vroba danch objektov vroby (polovrobku, siastky, uzla a pod.) me sa vykona na vekom pote rznych vrobnch strojov a zariaden, ktor sa navzjom odliuj technologickou metdou a truktrou, technickmi a prevdzkovmi parametrami. Vber vrobnch strojov pre technologick postup alebo technologick projekt sa v praxi asto spravidla riei iba pribline, najastejie intuitvne. S ohadom na vek poet premennch parametrov, s ktormi sa pri vbere vrobnho zariadenia uvauje, potrebn je vyuva vpotov techniku a metdy rozhodovania poda heuristickych postupov. Osobitnm problmom je obnova vrobnch zariaden s ohadom na ich fyzick a morlne opotrebovanie. Okrem vberu typu zariadenia, vtedy treba riei aj otzku optimlneho asu, v ktorom sa obnova realizuje. Metda vberu vrobnch zariaden Pri vbere vrobnch zariaden si treba ujasni celkov koncepciu technolgie vroby. Stupe detailizcie technolgie zvis od toho, i vber vrobnch zariaden sa rob: pri zostavovan technologickho postupu v existujcej vrobe, pri rieen technologickho projektu novej alebo rekontruovanej, resp. modernizovanej vroby, pri obnove vrobnch zariaden. Ako minimlne vchodiskov vstupn daje pri vbere vrobnch zariaden treba uvaova: vrobn program a objem vroby, urenie metd a truktr technologickho spracovania, manipulcie a riadenia, technologicko-organizan truktru vroby, pecifikovan najm sriovosou, stupom automatizcie a prunosti. V sasnosti s rozpracovan veobecn metodick zsady, ktormi mono rmcovo priradi uritm pecifikovanm vrobnm podmienkam druhy vrobnch zariaden. Pri kategrii vrobnch strojov vychdza sa pri ich priraovan z charakteru siastkovej zkladne, sriovosti vroby a stupa automatizcie. Pri kategrii priemyselnch robotov a inch manipulanch zariaden, pri ich priraovan sa vychdza z charakteru toku materilu, nadvznosti na technologick zariadenia, flexibility a stupa automatizcie. Pri kategrii riadiacich zariaden pri priraovan sa vychdza z hierarchie riadiacich funkci a nadvznosti na technologick a manipulan zariadenia .

Projektovanie vrob

83

Osobitn prstup sa vyaduje, ak jednotliv vrobn zariadenia bud sasou vrobnch komplexov, najm: vrobnch liniek, integrovanch vrobnch sekov, prunch vrobnch systmov, robotizovanch systmov, integrovanch vrobnch zoskupen riadench potaom. V tomto prpade prioritu nadobda vzjomn kompaktibita vrobnch zariaden a ich zatriedenie do generanch vvojovch tried. Vysok podiel vrobnch prostriedkov aplikovanch vo vrobnch zoskupeniach je v sasnosti najm vo vrobch vych typov Pri perspektvnom rieen vberu druhov vrobnch zariaden je dleit dynamick prstup na stanovenie vberovch parametrov na ich podrobn analzu a prslun extrapolciu. V popred zujmu je hodnotenie parametrov vrobnch zariaden, ktor uruj charakter vrobnch operci a stimuluj zavdzanie progresvnych technologickch princpov a vrobnch truktr s vym stupom automatizcie. Vber vrobnch zariaden na zklade analzy technickch parametrov Z hadiska hodnotenia vrobnch prostriedkov a systmov je dleit analza tzv. metriky, ktor okrem klasickch parametrov operuje aj s doposia zriedka vyuvanmi parametrami. V popred zujmu je hodnotenie parametrov vrobnch prostriedkov a systmov, ktor uruj charakter vrobnch operci a stimuluj zavdzanie progresvnych technologickch princpov a vrobnch truktr najm s vym stupom automatizcie. Pri rieen je vhodn vychdza z tzv. technologicko-systmovej koncepcie vrobnch prostriedkov a systmov.

Projektovanie vrob Model je uveden na obr.8.1.

84

Obr. 8.1 Technologicko-systmov koncepci vrobnch prostriedkov Pri takomto prstupe s vrobn prostriedky a systmy charakterizovan mnoinami parametrov, ktor ich hodnotia nielen z kontruknej strnky, ale aj z funknho, trukturlneho, resp. inho hadiska. Odporui je mon nasledovn rovne: Zkladn parametre opisujce vonkajie systmov okolie, napr. siastkov zkladu, socilne a ekonomick podmienky, dostupnos prostriedkov a systmov danej kategrie a pod.. Technologick koncepcia opisuje zkladn pouvatesk vlastnosti vrobnch prostriedkov a systmov a ich bezprostredn vzby na aktvne prvky vrobnho procesu. Kontrukn koncepcia udva zkladn vlastnosti z pohadu tvorcu vrobnch prostriedkov a systmov a ich vrobcov. Detailn technick parametre, ktor spresuj predchdzajce kvantitatvne daje. Veobecn charakteristiky systmovho okolia s hierarchicky nadraden, vymedzuj druh vrobnch prostriedkov a systmov a intervennm spsobom psobia na kontrukn a technologick koncepciu.

Projektovanie vrob

85

Na urenie druhu na zklade veobecnch vrobnch podmienok nadvzuje podrobn analza technickch, technologickch a ekonomickch parametrov typov a typorozmerov vrobnch prostriedkov a systmov. Pre prax je mon odporui analzu na zklade parametra, ktor najviac vplva na jeho funkn innos, priom ostatn parametre sa analyzuj na rovni obmedzujcich podmienok. Porovnva je potrebn najm technologick poiadavky viazan na vrobu a technologick opercie s technickou charakteristikou vrobnch prostriedkov a systmov. Pri vobe vhodnch typorozmerov vrobnch prostriedkov s dleit daje o vrobku (napr. geometrick tvar, polohy funknch plch, rozmery, tolerancie, prdavky, materil, stav povrchovej vrstvy, poadovan akos povrchu a pod.) a daje o metde a truktre vroby. Pri vyuvan systmovho prstupu je potrebn sa zamera aj na nov parametre metriky vrobnch systmov, akmi s : Schopnos systmu prei zmeny. Zvis od miery prispsobovania sa systmu novm podmienkam. Reprezentovan je spsobilos meni prvky, vzby, truktru, sprvanie sa bez preruenia hlavnch funkci. Minimlnos systmu. Charakterizuje dosahovanie cieov vo vzahu k minimalizcii zdrojov, funknch prvkov a vzieb (JIT systmy). Relnos systmu. Vyjadruje pravdepodobnos dosiahnutia stanovench cieov za dan as. rove trukturalizcie. Vyjadruje sa hodnotenm systmovotvornch vzahov. Siln systm je charakterizovan silnou zvislosou asti od celku. Na urenie druhu vrobnho zariadenia na zklade veobecnch vrobnch podmienok nadvzuje podrobn analza technickch parametrov typov a typorozmerov vrobnch zariaden. V praxi sa vber typu vrobnho zariadenia asto rob na zklade parametra, ktor najviac vplva na jeho funkn innos, priom ostatn parametre sa analyzuj na rovni obmedzujcich podmienok. Poda uvedench mnon a obmedzen mono zostavi algoritmus vberu typorozmerov vrobnch strojov (obr. 8.2). Algoritmus m veobecn platnos a mono ho poui jednak pri klasickom spsobe navrhovania technologickch postupov, jednak pri automatizovanom spsobe na potai. Pri vbere vhodnch typorozmerov vrobnch strojov sa vychdza z dajov o siastke (napr. geometrick tvar, polohy funknch plch, rozmery, tolerancie, prdavky, materil, stav povrchovej vrstvy, poadovan akos povrchu a pod.) a z navrhnutej metdy a truktry technologickho spracovania. Vlastn vber vhodnch typorozmerov sa vykon postupnm porovnvanm vhodnost jednotlivch parametrov stroja. Uveden metodika dva dobr vsledky pri vbere vhodnch typov vrobnch strojov za predpokladu, e parametre vberu sa prispsobia konkrtnym podmienkam vrobnej jednotky. V projektoch novch vrob a pri modernizcii a rekontrukcii treba rozri vberov parametre najm o: stupe automatizcie, stupe prunost,

Projektovanie vrob spoahlivos, ivotnos, rove riadenia, programov vybavenie.

86

V sasnch podmienkach sa pri niektorch vrobnch zariadeniach zdrazuje vber z hadiska energetickej nronost. Naprklad porovnanie konvennch strojov s obrbacmi NC strojmi ukazuje, e pri rovnakej vekosti siastok s NC stroje 1,5 a 2~nsobne energeticky nronejie. .Analzu energetickej nronosti vak treba posudzova v spojitosti s vrobnosou. Ak zvenie vrobnosti automatizovanho vrobnho stroja je vie ako zvenie jeho energetickej nronosti, mono tento vrobn stroj aj z energetickho hadiska poklada za efektvnej. Zavdzanie automatizovanch vrobnch strojov m pozitvny efekt z energetickho hadiska, predovetkm vo zven smennosti, ktorou sa dosahuje rovnomern energetick zaaenie a erpanie lacnejej nonej energie. Pre vysokoautomaizovan vrobn procesy novm zvanm kritriom vberu typov vrobnch zariaden sa stva ich ergonomickos. Vyplva to z toho, e pri automatizovanej vrobe vznikaj zloit vzahy lovek-automatizovan zariadenie, najm pri: nastavovan vrobnho zariadenia pri prechode na nov vrobn lohu, diagnostike porch a ich odstraovan, technickej prprave vroby a obsluhe. Pod ergonomickosou sa veobecne rozumej vlastnosti vrobnho zariadenia, ktor umouj dynamick spolupsobenie loveka s vrobnm zariadenm, pri plnen vrobnch loh. Hodnotenie ergonomickosti sa vykonva poda pecilne urench ukazovateov, charakterizujcich vplyv ergonomickch faktorov na funkn innos systmu lovek-vrobn zariadenie (fyzick za, informan za, stresov situcie a pod.). Funkn relcie systmu lovekvrobn zariadenie sa menia v priebehu asu a zvisia predovetkm od osvojenia si vrobnho zariadenia a zmien pracovnej schopnosti opertora. Pritom treba rozliova potencilnu rove funknej innosti, ktor predpoklad bezchybn prcu opertora a realizovaten rove s uritou hladinou chb opertora. Pri vbere typov vrobnch zariaden treba repektova existujcu rove opertorov, resp. zvi ich rove na zklade vberu poda fyziologickch vlastnost a pecilnej prpravy.

Projektovanie vrob

87

Vstupn daje Vrobky, opercie a pod. KATALGY STROJOV Vber druhu vrobnho stroja Vberov metdy a nstroje KATALGY STROJOV 2 Vber i-tho typorozmeru vrobnho stroja

Vyhovuje stroj vrobkom ?

Vyhovuj parametre stroja opercim ? Rozhodovacie metdy a nstroje Vyhovuje rove automatizcie ?

Vyhovuje rove prunosti a pod. ? A MODELY EKONOMICKCH VPOTOV Ekonomick prepoet

Porovnvanie investinch a prevdzkovch nkladov ?

Optimlny vrobn stroj

Obr.8.2 Postup pri vbere vrobnho stroja

Projektovanie vrob

88

Vstupn daje Vrobky, opercie a pod. Upnutie na technologick zkladu. ? Prepoet rozmerovho obvodu Vber upnacej zkladne Vber i-tho spsobu upnutia Vberov metdy a nstroje

KATALGY STROJOV KATALGY STROJOV

Rozhodovacie metdy a nstroje

Vyhovuje tuhos a presnos upnutia

Vyhovuje rove automatizcie, prunosti a pod. ? Ekonomick prepoet MODELY EKONOMICKCH VPOTOV

Porovnvanie investinch a prevdzkovch nkladov ? Optimlny vrobn stroj

Obr.8.3 Postup pri vbere prpravku Ekonomick hodnotenie vberu Vchodiskom pre ekonomick hodnotenie variantov s nklady na vrobu typovho vrobku (No ) . Mono ich zjednoduene vypota zo vzahu: N0 = Nm +
n i=1

Nz 1 + 0,01 Nr + Nost

Nm - nklady na materil , Nz - mzdy pracovnkov, Nr - reijn nklady, Nost - ostatn vrobn nklady, n - poet technolog. operci

Projektovanie vrob

89

V celkovch nkladoch sa pri klasickej vrobe najvraznejie prejavuj mzdy. Ostatn zloky nkladov mono pri hrubch porovnaniach zahrn do reijnch nkladov. Dleitm faktorom urujcim ekonmiu vroby je cena vrobnch prostriedkov a systmov a technologick racionlnos ich kontrukcie. Racionlnos sa vyjadruje stupom zloitosti vroby a monte. Pri rozhodovan je potrebn orientova sa poda monosti na vrobn prostriedky a systmy s vysokou produktivitou a minimlnymi nkladmi na vrobu. Porovnanie ekonomickej efektvnosti dvoch rznych variantov a k nim viazanch ostatnch prostriedkov mono urobi porovnanm nkladov na vrobu komplexu typovch vrobkov . Vpotom je mon uri koeficient ekonomickej efektvnosti kef N1 N1 - nklady na vrobu typovch vrobkov 1. variant kef = -----N2 N2 - nklady na vrobu typovch vrobkov 2.Variant V prpade, e jednorazov (investin) nklady jednho variantu s vyie a vlastn vrobn nklady s niie, stanov sa ekonomick efektvnos vrobnho zariadenia porovnanm spor na vlastnch vrobnch nkladoch s jednorazovmi nkladmi: N1-N2 - rozdiel vlastnch vrobnch nkladov (ron spora ) 2 1 I2 - I1 - rozdiel jednorazovch (investinch) nkladov kef = 0,4 - ekonomicky efektvne zariadenia kef = ( 0,4 - 0,125 ) - ohranien efektvne zariadenia kef = 0,15 - neefektvne zariadenia (as nvratnosti je v ako as odpisov) Pri stanovovan koeficientu ekonomickej efektvnosti zariaden sa do jednorazovch nkladov zapotavaj aj nklady na vskum, vvoj, vrobu a skky prototypov. N1 - N2 kef = ----------I -I Z koeficientu ekonomickej efektvnosti mono stanovi aj as nvratnosti (D) jednorazovch nkladov:
1 I2 - I1 D = ----- = -----------k N1 - N2 Pri porovnvan viehoefpotu variantov vrobnch zariaden treba ekonomick

efektvnos posudzova z podmienky: ( Ni + kef Ii ) = min Pri zavdzan novch vrobnch zariaden do vroby (produktvnejch, presnejch s vym stupom automatizcie) treba stanovi tzv. ekonomick cenu vrobnho zariadenia. Ekonomick cena vrobnho zariadenia je hranicou, ktor v danch vrobnch podmienkach nemono prekroi :
Qn ( k1 + k2 )s . k3s ( N + kef I )s Cn = --------------------------------------------- . Cs Qs ( k1 + k2)n k3n ( N + kef I )n

kde

:C

je

obstarvacia

cena

Projektovanie vrob

90

zariadenia (Sk) Q - vrobnos vrobnho zariadenia (ks/h), N + kef I - nklady na prevdzku zariadenia ( Sk / h ) k1 , k2 , k3 - korekn koeficienty hodnotiace vlastnosti vrobnho zariadenia ( presnos, stupe automatizcie) index s hodnoty pre star vrobn zariadenia C ( k1 + k2 ) k3 ( N + kef I )
= kont.

index n zariadenie

- hodnoty pre nov vrobn

Uveden ekonomick vyhodnotenie variantov vrobnch zariaden mono poklada za dostaton vtedy, ke ide o zariadenia na rovnakej rovni. Pri vyhodnocovan zariaden so znanmi rozdielmi v technickej rovni (stupni automatizcie, mobilnosti a pod.) treba ekonomick hodnotenie rozri o alie ukazovatele, ako s: skrtenie priebenho asu vroby (znenie objemu obench prostriedkov viazanch v zsobch nedokonenej vroby), znenie potu vrobnch robotnkov (zisk, ktor uvonen robotnci mu vyprodukova), zvenie vyuitia vrobnch zariaden skrtenm prpravnch asov pri prechode na nov vrobn lohy a zvenm smennosti, znenie nkladov na prpravu vroby, zvenie kvality vroby eliminciou vplyvu udskho faktora, vyia prunos vroby ekonomizovan zlepenm odbytu vrobkov. Obnova vrobnej zkladne So zvyovanm inovanej rovne vroby vznikaj problmy svisiace s optimlnym vyuvanm vrobnch prostriedkov, ich modernizciou a postupnou obnovou. Optimalizova je potrebn protiklady medzi prehnanou preventvnou modernizciou a obnovou, ktor zaruuje stopercentn bezporuchovos, nzke prevdzkov nklady, vysok vrobnos a medzi oneskorenm rieenm problmu spojenm so stratami, vznikajcimi narastajcimi nkladmi na obsluhu a drbu zastaralch vrobnch prostriedkov a systmov. Zohadova je potrebn aj skracovanie inovanch cyklov a zavdzanie progresvnejch vrobnch technolgi. Analytick rieenie stanovenia optimlneho asu pouvania vrobnch prostriedkov a systmov vyplva zo veobecnch tdi ich vyuvania poas ich ivotnosti. Potrebn je rozliova: Zaiaton obdobie, v ktorom vrobn prostriedky a systmy maj kontantn vchodiskov technick, technologick a ekonomick parametre. Obdobie vyuvania, poas ktorho sa stav vrobnch prostriedkov a systmov v zvislosti od asu, resp. od potu vyrobench vrobkov men linerne. Obdobie pouvania vrobnch prostriedkov a systmov, poas ktorho s opotrebovan asti obnovovan vmenou a opravami, resp. s modernizovan za elom zlepenia prevdzkovch a inch vlastnost.

Projektovanie vrob

91

Obdobie zvyujcich sa nkladov na prevdzku vrobnch prostriedkov a systmov (zven spotreba energie, prce a pod.). Obdobie, ke sa prevdzkov vlastnosti vrobnch prostriedkov a systmov vyerpaj, odstavuj sa z prevdzky a realizuje sa jeho zvykov hodnota. Vpoet optimlneho asu pre zaatie modernizcie, resp. obnovy, zohaduje ekonomick hadisk. Model pre vpoet je uveden na obr.8.4. pecifikcia nkladov je uveden v tab.8.1.

Stroj-1 Stroj-2 Nklady

N1X N1T N2T

a b T1 T2 Topt t (as)

Obr. 8.4 Model pre vpoet optimlneho asu zaatia modernizcie resp. obnovy

Projektovanie vrob pecifikcia nkladov na vrobn prostriedky poas ich ivotnosti Druh nkladov Jednorzov n- Cz Nj = C Charakteristika Tab. 8.1

92

Linerne zvisle N1 = k . t

Exponencilne narastajce Aex = kex . t

- za nkup zariaden , kde : Nj - jednorzov nklady Cn - nkupn cena Cz - zostatkov cena - nklady na energiu, mzdy, a pod., kde : t as k koeficient zvislosti nkladov na jednotku produkcie - spsoben skracovanm prce zariadenia medzi jeho dvoma opravami a pod., kde : t - as kex - koeficient, urujci normovan hodnotu exponencilnych nkladov pouvatea - exponent charakterizujci stupe rastu nkladov poas starnutia na zariadenie poas doby jeho

- celkov nklady Celkov nklady uvania Ncelk = Nj + N1 + Nex Optimlny as vyuvania

Topt =

Nj -----------( - 1 ) . kex
n

- tento as mono vypota z extrmu funkcie pomernch nkladov za jednotku asu - tento as mono vypota zo sumrnej funkcie pomernch nkladov , kde - 1 poet uvaovanch zloiek i n je texponencilnych nkladov

Topt

Nj = --------- + k + T

ki i=1

Pri vpote optimlneho asu s zohadnen obstarvacie nklady, zvykov hodnota vrobnch prostriedkov a systmov, nklady pouvatea na udriavanie prceschopnosti na jednotku produkcie a intenzita rastu nkladov poas starnutia . Pri realizci vpotov je dleit presne vyjadri exponencilne rastce nklady zo strnutia vrobnch prostriedkov a systmov. Obyajne sa tu zaha : - znenie vrobnosti (k1 t) zvenie spotreby energie (k2 t) zloitejia obsluha a drba (k3 t) straty pri lepom vyuit vloench prostriedkov (k4 t) Pri vrobnch prostriedkoch a systmoch s rznou dkou ivotnosti prvkov a uzlov vpoet vyaduje uri optimlny as innosti jednotlivch modernizovanch a obnovujcich sa prvkov, uzlov a jednotiek a potom optimlny as pouvania vrobnho zariadenia ako celku. Ak je obdobie parcilnej modernizcie a obnovy vzjomnm nsobkom, mono uri obdobie vmeny vrobnch prostriedkov a systmov zo sumrnej funkcie

Projektovanie vrob pomernch nkladov.

93

Okrem fyzickho opotrebovania vrobn prostriedky a systmy podliehaj analze na morlne opotrebovanie. Morlne opotrebovanie sa prejavuje v zmene ekonomickej hodnoty danch vrobnch prostriedkov a systmov voi modernm produknejm a lacnejm variantom.. Morlne opotrebovanie je nepretritm procesom vyplvajcim z vedecko-technickho pokroku. Analyzova je potrebn dva druhy morlneho opotrebovania. Prv vyplva zo znenia obstarvacch a prevdzkovch nkladov novch vrobnch prostriedkov a systmov pri kontantnch vkonnostnch parametroch, druh zo zvenia vrobnosti a ekonomickch charakteristk novch vrobnch prostriedkov a systmov pri tch istch obstarvacch nkladoch. Korekciu asu pouvania s ohadom na morlne opotrebovanie druhho druhu je potrebn realizova vtedy, ak pouvate m monos obstara si vkonnejie vrobn prostriedky, resp. systmy . Je treba uri, kedy sa maj star vrobn prostriedky a systmy pred obdobm ich ekonomickho vyuitia modernizova, resp. vymeni za nov, vkonnejie. Korekcia vychdza z porovnania nkladov na jednotku vrobnej produkcie porovnvanch prostriedkov a systmov obr. 7.5.

PM

Tkor B T1

BT

t (as)

Obr.8.5 Korekcia asu zaatia modernizcie, resp. obnovy vzhadom na morlne opotrebovanie Obidva druhy morlneho opotrebovania s navzjom nezvisl a umouj vznik kombinci morlneho opotrebovania. Posdenie fyzickho a technickho stavu sa len na dve asti : Posdenie intervalov optimlneho vyuvania medzi termnmi ich zdokonaovania (opravami) a momentom morlneho zastarania v zvislosti od charakteristk nrastu produktivity prce, ktor mono dosiahnu na danom zariaden (modernizciou). Urenie hranc technickej novosti na zklade produktivity prce zabezpeovanej poda plnu v jednotlivch etapch zdokonaovania. Presn vpoty hranc technickej novosti vrobnch zariaden a systmov sa doteraz ete naplno nepouvaj. Pouvaj sa predovetkm priblin metdy hodnotenia. Najviac sa pouvaj metdy nepriameho urenia technickho stavu vrobnho prostriedkov a systmov poda asu uvedenia novch modelov na trh.

Projektovanie vrob

94

Prax ukazuje, e za 10 a 15 rokov sa realizuje vvoj a priemyseln osvojenie si novch druhov vrobnch prostriedkov a systmov. Tm sa prakticky uruje aj interval technickho zastarania existujcich vrobnch prostriedkov a systmov.

9. KAPACITN VPOTY PRI PROJEKTOVANI PRACOVSK Kapacitn vpoty v strojrskej vrobe maj urite osobitosti. Predovetkym rozsiahly vrobn sortiment vrobkov pri vaine podnikov obyajne nevyjadruje vrobn kapacitu podniku v naturlnych jednotkach. Kapacitne vpoty sa preto orientuju najm na kvantifikciu potrieb materilnych prvkov na splnenie poadovanch vrobnch loh alebo na stanovenie vrobnej kapacity s danm zdrojom vrobnej zkladne. Cieom vypotov je zisovanie zdrojov vrobnej kapacity a jej porovnanie s celkovou pracnosou plnovanho mnostva vrobkov alebo siastok, ie zisovanie nrokov na vrobn kapacitu. Zdroje vrobnej kapacity sa uruju: druhom vrobnho zariadenia (profesnou skladbou, technickmi parametrami), potom vrobnch zariaden, vyuitenm asovym fondom vrobnho zariadenia, skladbou a kapacitou vrobnch robotnikov. Nroky na vrobn kapacitu sa uruj: vrobnm plnom (druh a mnostvo vrobkov, resp. siastok, ktor sa maj v uritom obdob vyrobi), normou asu vrobnho zariadenia potrebnho na vykonanie urtej jednotky produkcie (kapacitnou normou pracnosti produkcie). Vrobne kapacity sa v podstate bilancuj dvoma spsobmi: 1. za uren veliinu sa poklad vrobn pln a vypotami sa zisuj potrebn kapacity na jeho zabezpeenie, ize potrebn poet strojov, pracovnkov a pod.; 2. za uren veliinu sa poklad vrobn kapacita a had sa tak vrobn pln, ktor zabezpe optimne vyuitie danch kapact pri splnen poadovanch ekonomickch cieov (napr. dosiahnutie minimlnych nkladov, max. zisku a pod.). Rozhodujcimi veliinami, ktor sa uvauj pri kapacitnch vypotoch, s: asov fond vrobnho zariadenia, Normy asu vrobnho zariadenia, ie kapacitn norma pracnosti vrobku alebo opercie. asov fond vrobnho zariadenia sa stanovuje plnovanm potom dn (hodn) jeho innosti za rok, resp. kratie asov obdobie, napr. mesiac, dekada a pod. Pri vrobnom zariaden sa rozliuj tieto asov fondy: kalendrny asov fond, ktor je dan potom dni v roku, nominlny asov fond, ktor sa vypota z kalendrneho asovho fondu odpotanim potu nepracovnch dn (nedele, vone soboty a sviatky); vyuiten asov fond vrobnho zariadenia, ktor sa vypoa odtanm plnovanho asu na opravy, drbu od vyuitenho asovho fondu pracoviska. Obvykle plnovan as oprv a drby sa uruje percentovm

Projektovanie vrob

95

podielom z nominlneho asovho fondu vrobnho zariadenia a pohybuje sa v rozmedzi 3 az 6 %; efektvny asov fond, ktor sa ur z vyuitenho asovho fondu odtanm priemernch, plnom predpokladanch asovch strt vznikajcich z prevdzkovch prestojov; skuton asov fond, ktor vyjadruje skutone odpracovan hodiny v sledovanom roku. Od efektvneho asoveho fondu sa li nadasovmi hodinami a rozdielom medzi plnovanmi a skutonmi stratami asu. Pre asov fondy vrobnch zariaden a pracovsk sa za zklad berie dvojsmenn prevdzka, iba v niektorch prpadoch, naprklad ak nie je mono celkom zabezpeci pracovnkov na druh smenu, mono poa s niou smennosou. Naopak pri uniktnych strojoch, automatoch, ozubrenskch strojoch a pod. treba rta s trojsmennou prevdzkou. Najbenejm vpotom efektvneho asovho fondu vrobnho stroja je vpoet podl vzorca: Tef = p . h ( 1 - tpr / 100 ) Kde: Tef p h tpr (h)

je ron efektvny asov fond stroja, - poet pracovnch dn v roku, - poet pracovnch hodn v l dni, - plnovan prestoje v percentch z nominlneho asovho fondu.

Normy asu vrobnho zariadenia uruj mnostvo asu potrebnho na vrobu uritej jednotky produkcie alebo na vykonanie uritej opercie. Normy prcnost sa vyjadruj v normomintach (Nmin) alebo v normohodinch (Nh). Normovan prcnos sa vzahuje na operciu, siastku alebo na cel vrobok. Normovan prcnos opercie (norma asu vrobnho zariadenia) sa stanov poda vzorca: top = tk / 60 + td / 60 d ( Nh/ kus ) kde: top tk td d je prcnos opercie (Nh), - as jednotkovej prce (kusov as) (Nmin), - dvkov as (Nmin), - vrobn dvka (kus).

Normovan prcnos siastky je set normovanch prcnost vetkch oper ci. Normovan prcnos vrobku je dan stom normovanch prcnost vetkch siastok a mnostvom ivej prce potrebnej pri jeho kompletovan (monti). Na zklade normovanej prcnosti mono vypota vrobn kapacitu vrobnch zariaden. Naprklad, pri vrobe jednho druhu vrobkov mono vrobn kapacitu skupiny vrobnch zariaden (Qk) vyjadri vzahom: Qk = Tef . n. ks / top Kde: Qt je vrobn kapacita vyjadren v naturlnych jednotkch (kusoch, kg, a pod.) n - poet vrobnch zariaden v skupine, Qk - poet vrobnch skupn.

Projektovanie vrob

96

Ak prcnos opercie je vyjadren v normohodinch a treba ju vyjadri v pracovnch hodinch, vypota sa pomocou koeficienta plnenia vkonovch noriem (kn): t = top / kn Kde: je prcnos opercie v pracovnch hodinch. Kapacitn norma vrobnosti vrobnho zariadenia pri monti (Om) vyjadruje mnostvo vrobkov (siastok), ktor mono vyrobi a zmontova na danom vrobnom zariaden a ploche za asov jednotku a mono ju vypota zo vzorca : Qm= Tef . A / tm .a Kde: a (kus/rok) A je celkov montna plocha (m2), - plocha potrebn na jednu montovan jednotku,

tm - prcnos montnych operci v pracovnch hodinch (h). Pri vpote vrobnej kapacity projektovanch vrobnch pracovsk a zvodov sa nem vychdza z noriem vrobnho zariadenia (noriem prcnosti) platnch v benom obdob, ale z kapacitnch noriem prcnosti. Tieto normy vychdzaj z maximlneho monho vyuitia vrobnho zariadenia, dokonalejej organizcie prce, uplatnenia progresvnej technolgie, vyej kvalifikcie a aktivity pracovnkov. Kapacitn norma prcnosti sa uruje vzahom : tkpr = top / kp kde kp (Nh) tkpr - je kapacitn norma prcnosti, - koeficient progresivity, vyjadrujci aliu monos znenia prcnosti.

Pri vrobe technologicky podobnch vrobkov alebo vrobkov podobnch z hadiska truktry prcnosti, vpoty sa vykonvaj na tzv. predstavitea vrobkov. V praxi pri projektovan na stanovenie potu vrobnch zariaden, potu pracovnkov, vekosti plch, energie surovn a materilu sa pouvaj tieto spsoby kapacitnch vpotov: priblin spsob vpotu, kapacitn vpoet podl prepotovho plnu (podl predstavitelov), kapacitn vpoet podl presnho vrobnho programu. Priblin kapacitn vpoet sa pouva pri projektoch, pri ktorch nie s plnovan vrobky doteraz kontrukne objasnen a nie s k dispozci vrobn vkresy, technologick postupy a normovan prcnosti operci. Je to vemi jednoduch a rchly spsob vpotu. Vychdza z uritch ukazovateov, ktor treba zvoli poda progresvnych a vysoko organizovanch vrob. Pri vpote sa pouvaj bu priame, bu nepriame ukazovatele. Vpoet poda priamych ukazovateov je vhodn na zskanie zkladnch orientanch dajov pri projektovch tdich pracovsk a vrobnch zoskupen. Pri vpote pomocou nepriamychukazovateov sa pota pomocou niektorho ukazovatea, naprklad percenta miezd vrobnch robotnkov z hodnoty istej vroby a pod. Kapacitn prepoet podl prepotanho plnu na predstaviteov sa pouva pri projektovan vroby technologicky podobnch vrobkov. Zo skupiny podobnch vrobkov sa ur vhodn predstavite a podrobn kapacitn vpoet sa vykon pre predstavitea. Tento vpoet je zkladom vpotov kapact alch vrobkov vhodnmi

Projektovanie vrob koeficientami.

97

Pri kapacitnom vpote podl presnho vrobnho programu sa vychdza z technologickch postupov a normovanch prcnosti vrobnch operci jednotlivch siastok. Tento vpoet je vemi prcny, pretoe pre kad typ stroja sa musia vpoty vykonva samostatne. Teoretick poet strojov i - tho typu Ni jednom druhu siastok sa ur poda vzahu: Ni str = nsi . top / 60. Tef . ksm . kn Kde: Ni str je teoretick poet strojov, nsi - poet siastok uritho druhu (kus/rok), top - normovan prcnos opercie (Nmin), Tef - efektvny asov fond vrobnho zariadenia pri jednej smene (h/rok), kn - koeficient priemernho plnenia vkonovch noriem (Nh/h). Teoretick poce strojov j-tho typu Nj str druhoch siastok sa ur poda vzahu: potrebnch na vykonanie operci pri n
str

potrebnch na vykonanie operci pri

Ni str = nsj . topj / 60. Tef . ksm . kn Kde: nsj je poet siastok j - tho druhu (kus/rok), topj (Nmin/kus). - normovan prcnos na vykonanie uritej opercie pri j - tej siastke

Obyajne poet strojov vypotanch teoreticky nie je cel slo, a preto hodnotu Ni str treba zaokrhli na cel poet strojov Ni str . V tomto prpade sa vypotava sinite , vyuitia stroja kvs . kvs = Ni str / Ni str V rmci kapacitnch vpotov treba osobitn pozornos venova vpotom skladov. Podkladom na vpoet skladovacch zariaden je vekos zsoby materilu a podkladom na vpoet dopravnch a ukladacch zariaden v sklade je obrat materilu. Velkos obratu i-tho druhu materilu (Vor ) v objemovch jednotkch za rok je: Vori = 2 .Zi . noi = 2 . Zi . r / Tsi Kde: Ziii je zsoba i-tho druhu materilu v m3 za rok, Z noiii - poet obratov i-tho druhu materilu za rok, no o r - poet dn za rok, Tsiii priemern as skladovania i-tho druhu materilu v doch. Ts s Poet skladovacch jednotiek i-tho druhu materilu qsi sa ur na zklade

vzahu:

qsi = Zi / Vi . ki Kde: Ziii je zsoba i-tho druhu materilu v m3, Z Vi - lon objem skladovacej jednotky i-tho druhu materilu v m3, ki - sinitel objemovho vyuitia skladovacej jednotky.

Projektovanie vrob

98

Uiton objem skladovacieho zariadenia pre i-t druh materilu Vui sa vypota zo vzahu: Viui = qsi . Vi / kv = Ziii // kv . ks Z Kde. kv je sinitel objemovho vyuitia. Celkov uiton objem skladovacch zariaden Vmje dan stom: Vu =Vui (m3) Kde: m je poet druhov skladovanho materilu. Hodnota sinitela kvs v kusovej a v malosriovej vrobe sa m pribliova k hodnote l a v hromadnej vrobe nem klesn pod hodnotu 0,7. Poet vrobnch robotnkov sa uruje podl potu strojov a nrokov na obsluhu a na vpoet mono poui vzah: Nvr = tns / Tef . kn Kde: Nvr je poet vrobnch robotnkov, tns - poet normohodn uvaovanej skupiny strojov, Tef - efektvny asov fond robotnka (h), kn -koeficient priemernho plnenia vrobnch noriem (Nh/h). Poet pomocnch a manipulanch robotnkov sa stanovuje na zklade analzy tchto innost. Poet administratvnych a technicko-ninierskych pracovnkov sa stanov takisto na zklade analzy potreby a nrokov na riadenie a zabezpeenie vroby. Stanovenie vekost plochy sa pota priblinm spsobom na zklade ukazovateov. Pri dispozinom rieen sa potom vykonva spresnenie vpotu plochy. Celkov podlahov plochu Acel tvoria plochy: Acel = Av + As + Aita + Asoc + p (m2) Kde: Av je vrobn plocha, A = Ns . as (m2). Ns - poet strojov, as - plocha na jeden stroj, ktor mono uri z tab. 5.1, Ap - pomocn plocha, Ap = fep.A,, (m2), kvp - 0,20,4 koeficient vyjadrujci pomer pomocnej plochy k vrobnej ploche, Asoc - plocha pre socilne zariadenia, Aita - plocha potrebn pre ininiersko-technickch a administratvnych pracovnkov, As - skladovacia plocha. Orientan urenie plch pre vrobn stroje Druh stroja Vekos plochy (m/stroj) Mal obrbac stroj 10 a 15 Stredne vek obrbac stroj 15 a 30 Vek obrbac stroj 30 a 50 Osobitne vek obrbac stroj 50 a 150

Projektovanie vrob

99

Plocha skladu (As) mus zaha aj plochy nevyhnutn na manipulciu, prjem a vdaj materilu a cesty: As = As + Am +Avp +Av +Ao +Ad kde As je vlastn skladovacia plocha, Am plocha pre skladov manipulciu, AD plocha hlavnch dopravnch ciest v sklade, Apv plocha pre prjem a vdaj materilov, Ao ostatn plochy v sklade. Pri kapacitnom vpote elektrickej energie sa vychdza z celkovho prkonu vrobnch a inch zariaden. Vpoet celkovho prkonu mono vykona v zsade dvoma spsobmi: 1. Podl pecifickch spotreb. Tento vpoet je vhodn v zaiatonch fzach projektu, ke ete nie s znme intalovan vkony konkrtnych zariaden. Vychdza sa zo znmeho ronho objemu vroby Q (kg, ks, m3, Ks/rok a pod.) a pecifickej spotreby elektrickej energie (e) na jednotku vroby v KWh. Potom ron spotreba elektrickej energie Er je: Er = e. Qr (kWh/rok) a priemern hodinov vkon (Ph) : Ph = Er / Tef . ksm (kW) Navye treba bra do vahy maximlny vkon, na ktor mus krtkodobo napjaci zdroj stai: Ph = (1,2-1,5) Ph (kW)

2. Podl intalovanch vkonov elektrickch spotrebiov. Skuton odber elektrickej energie sa pota zo vzahu: Psk = Pins, (kW)

kde Psk je skuton vkon elektrickej energie, - sinite energetickej nronosti podl SN (ab. 8.4), Ptinst - intalovan vkon zariaden.

Ron spotreba elektrickej energie je: E, = Psk.Tpr, (kWh/rok)

kde Tpr je ron poet hodn prevdzky zariadenia, Pre osvetlenie: Tpr = 300 h/r pre jednu smenu, Tpr = l 500 h/r pre dve smeny, Tpr = 3 800 h/r pre tri smeny.