SLOVENS

NAKOD '
POVST
Riaditer Mtizea Slovenskeho nArodneho povstania
v Banskej Bystrici. Stanislav Mitev
Mizeum Iluodneho
Kapitulskct 23, 915 59 Banska Bystrica
Slovensk! republika
tel.: +421-48-412-32-58; +421-48-2451-124
ra.z: +421-48-412-37-16
Mobil: +421-918-699-430
muzeumsnp@muzeumsnp.sk
www.muzeumsllp . k
STANISLAY MICEY A KOL.
SLOVENSKE NARODNE
POVSTANIE
1944
2009
Autorl pavodny.h ihidii:
PhDr. Robert Arpas PhD.
Slovenska republika 1939-1945
PhDT. Michal Schvarc PhD.
Pod "ochranou" tretej TBe. Nemci a Slovensko v rokoch 1939-1945(0)'
Prof. PhOT. Pavel PetrufDrSc.
Medzimirodne aspekt y vyvoja Slovenska 1939-1945
PhOT. [udevit Hallon esc. - MgT. Miroslav Sabol PhD.
Hospodarstvo Siovenska 1939-1945
PhOT. Pavol Parenicka esc. - PhDT. Stanislav Micev
Slovenska kult ura 1939-1945
Prof. PhOT. Karol Fremal esc.
Protifasisticky odboj na Siovensku do zaciatku SNP
PaedDr. Jan Stanislav esc.
Vojenske projekty Poystania a sovietske postoje k nim
PhOT. FrantiSek Csefalvay esc. - PhDr. Marian Uhrin PhD.
Partizanske hnutie na Siovensku 1944-1945
PhDr. Franti!ek Csefalvay CSc.
Vojensky priebeh povstania
PhDr. Marek Syrny PhD.
Politicky vyvoj v povstanf
PhOr. Pavol Parenicka e s c. - PhOr. Stani slav Micev
Povstalecka kultura
PhOr. Stanislav Micev
Fasisticke represalie
Mgr. Alex Maskali k
Oslobodenie Siovenska
Recenzie:
Doc. PhDr. )ozer Bystricky CSc.
Prof. PaedDr. Voj tech Korim esc.
Vyber fotografickeho materi.ilu:
Maria Cemanova
Vyber dokumentacneho materialu:
Maria Schvarcova
Navrh obalky: Mgr. Ivan Kocak
Graficke spracovanie: Dalibor Gresko
ISBN 978-80-970238-3-6
Prispevok vznikot v ramci projektu VEGA c. 217175/27 (Dokument y zahra nicnej potitiky s tovenskej republiky 1939- 1945).
UvocI
Slovenske narodne povstanie 1944 je jednym z najvyznamnejsich politickovojenskych vystu-
peni slovenskeho mi.reda v jeho modernych dejimk h. Strategicky zaujimave uzemie Slovenska sa
v davnej i blfzkej minulosti stavalo stredobodom zaujrnu r6znych mocnosti. Obrana tohto nasho
narodneho uzemia pred agresormi a okupantmi nebola vidy mozna a reaina. Na konci leta 1944
vsak bola nevyhnut na, co pochopili vyznamni politicki aj vojenski predstavitelia. Armada sa za
podpory civi lneho obyvatel'stva razantne postavila prot i okupacii Siovenska cudzou rnocnostou.
Jednoznacnym polit ickym vychodiskom v tomte boj i bolo prihhisenie sa k legitimnej ceskosloven-
skej statnosti uznanej vsetkymi relevatnymi proti hitlerovskymi mocnost'ami.
Muzeum Slovenskeho mirodneho povstania v Banskej Bystrici touto publikaciou splaca dlho-
rocny dlh voci Utastnikom Povstania i sirokej verejnosti. Pri jej reali zaci i sme oslovili historikov
z najvyznamnejsich slovenskych institucii zaoberajucich sa siovenskymi dejinami v rokoch 1939-
1945. Spolocne s historikmi Muzea SNP sa na realizacii pubJikacie podieJ'ali histor ici Vojenskeho
historickeho ustavu Bratislava. Historickeho ustavu Siovenskej akademievied Brat islava, Siovenskej
mirodnej knifnice Martin a Univerzity Mateja Bella Banska Bystrica. Snahou autorov publi kacie
bolo vo svetle naj novsich vedeckych poznat kov a bez ideologickych nanosov podat' objektivny
pohfad na slovensku spolocnost' v rokoch 1939-1945 so zameranim na vyvrcholenie protifasistic-
keho hnuti a v Siovenskom narodnom povstani. Robime tak s presvedcenim, fe publ ikacia pomoze
hlavne laickej verejnosti pochopit' dejinne suvislost i veduce k tomuto vyznamnemu historickemu
vystupeniu slovenskeho naroda a stane sa vhod nou pomockou pre utitefov dejepisu pri vyklade
slovenskych dejin 20. storotia.
V Banskej Byst rici 29. augusta 2009
Za autorov
Stanislav Micev
riaditel' Muzea SNP
Banska Bystrica
1
9
3
a
-
1
9
4
5
OBSAH
{lvod ... . ............ .. .. 3
5Ioenoko v rokoch 19381945
I. Vnutropoliticky vyvoj .............................................................................. 7
2. Pod "ochranou" Tretej rise .................................................................... 18
3. Medzinarodne aspekty vyvoja ............................................................... 25
4. Hospodarstvo ......................................................................................... 33
5. Kultura.. . ...................... ....... .............................................................. 47
P r i ~ a priebeh PoYstania
1. Protifasist icky odboj na Siovensku do zat iatku SNP ........................... 59
2. Vojenske pripravy .. . .................................................................. 76
3. Partizans ke hnutie pred SNP ... . .... .................. 89
4. Vojensky priebeh povstani a ................................................................... 92
5. Partizanske hnulie pocas SNP.. . ..................... 117
6. Hospodarstvo a zasobovanie .. . .... .. ..... ... ............ 121
7. Politicky vyvoj .. . ....................... 123
8. Povstalecka kul tura a umenie ............................................................... 132
9. Partizanske hnutie po poniZke SNP ..
lD. Fasisticke represalie ..
. ....................... 142
. .................. 153
11 . Oslobodzovanie Siovenska ................................................................ 164
Roky 1938- 1945 .. . ......... ... ....... ... ............... 182
~ n a literotUra
Publikovane dokumenty: .. . . ... ............ 196
Monografie: . . ... ... .... ............... 196
EncykJopedie a kroni ky: ........................................................................... 199
Spomienky: ............................................................................ .................. 199
Zbomiky:. . ......................... ....... 200
Studie: ...................................................................................................... 201
~ .... I.ter
A-Z ........................................................................................................ 204
J
SlOVENSKO V ROKOCH 1938-1945
1. Vnutropoliticky vyvoi
Koneom t ridsiat yeh rokoy dvadsiateho storoeia sa pod vplyyom
zahranicnopolitiekej situaeie dostala Ceskoslovenska republika (d'a-
lej CSR) do bezvyehodiskoveho postavenia. Mnichovska dohoda
z 30. septembra 1938 znamenala jej uzemne, ale i moeensko-politicke
zmrzacenie. Knilko pred jej definitivnym zanikom sa Hlinkovej slo-
venske; rudovej strane podarilo 6. okt6bra 1938 v Ziline uspdne zavrsit'
dlhorocne politieke usilie - dosiahnutie auton6mie Siovenska. Aj ked' sa
\' 2ilinskej dohode hovorilo 0 auton6mii ako 0 definitfynej podobe rie-
Senia statopravneho postavenia Siovenska v republike, radikalne kridlo
Tudakov sa s takymlo stavom neeheelo zmierit'. V predsednictve strany
sa im podarilo presadit' uznesenie, ie konecnym politickym ciefom ma
by!' dosiahnulie statnej nezavislosti. Malo sa tak sta( v horizonte jedne-
ho af troch rokov. Udalosti na konei roku 1938 a na zaciatku roku 1939
\'sak nabrali uplne inu dimenziu, nef si vedeli politici predstavi(. 1ch
hlavnym katalyzatorom boli naeistieke geopoliticke zaujmy. Siovensko
sacasto dostavalo len do ulohy statistu a bolo n:istrojom tyehto zaujmov.
Na zaklade Viedenskej arbitraie z 2. novembra 1938 muselo Siovensko,
ktore bolo v tom case auton6mnou sucas(ou Ceskoslovenska, odstupi(
Madarsku prihranicny pas uzemia 0 rozlohe 10390 km2, na ktorom filo
takmer 860 000 obyvalefov. Pribliine v tom islom case bolo Siovensko
nutene odstupif porsku uzemie 0 rozlohe 226 km
2
, na ktorom iilo 4280
obyvaterav, a Nemeeku uzemie (Petrialku a Devin) 0 rozlohe 43 km2, Vyhlasenie aulonomie Siovenska 6. 10. 1938 v :tiline
na ktorom fila 15566 obyvatdov. Decembrove volby do krajanskeho
Prichod Miklosa Horthyho do Kosic II. II. 1938
Verdlkt
Na zaklade tiadasti s ktarau sa madarska krMavska a teskaslavenska vlada abrll.tili
na nemecku a na taliansku krarovsku vladu, aby arbitra!ou urovnali nevyrie!enu otazku
uzemia, sa ma odstupif Madarsku aka aj na zaklade n6t, ktorU si vlady na
10 vymenili 30. okt6bra 1938 sa
nemeckY rl!sky minister
pan Joachim von Ribbentrop
a
minister jeho milosti
talianskeho krara a etiopskeho cisara.
gr6f Galeazzo Ciano
zisli dnes vo Viedni a po rokovanf s madarskym krarovskym mini strom panom
Kolomanom von Kanyom a s ministrom panom Dr.
ChvalkovskYm vyniesli nasledujuci verdikt:
1. Oblasti, ktore ma Ceskoslovensko odstupif Madarsku su na prilo!enej
mape. hranrc priamo na mieste sa prenechava
komisii.
2. Vyprazdnenie oblastf, ktore sa maju odstupif zo strany Ceskoslovenska a ich obsadenie
Madarskom sa 5. novembra a ma sa previesf do 10. novembra 1938. Jednotlive
etapy vyprazdnenia a obsadenia, takisto aka aj ostatne modality rna bezodkladne
dohodnuf komisia.
3. Ceskaslavenska vlada sa rna paslaraf a la, aby sa ablasli, ktar6 sa maju vyprazdnif
p'onechali v stave uplneho poriadku.
4. Oalie olazky, ktor6 vzniknu po odslupenf uzemia, najma alazky Ialnej prfslunasli a
optovania rna madarsko-eeskoslovenska komisia.
5. Takisto rna komisia dohodnuf bligie opatrenia na ochranu
osob madarskej narodnej ktore ostanu na uzemf Ceskoslovenska ako aj
050b nemadarskej narodnej ktore sa nachadzaju na odstupenom uzemL
Tenlo yYbor sa postara najma 0 to, aby madarska narodna skupina v Bratislave zrskala
rovnake postavenie ako ostatne narodne skupiny.
6. pokiar by z odslupenia uzemia Madarsku vznikli nevyhody a fa!kosti hospodarskeho
dopravno lechnickaho charakteru na uzemf, ktor& oslalo v Ceskoslovensku, urobf
madarska krarovska vlada buds v jej mo!nostiach, aby tieto neyYhody a v
spolupraci s vladou odstranila.
7. Ak by pri uskulatnenf lohlo verdiklu naslali fatkosli ti pochybnasli dahavaria sa a 10m
a mad'arska krarovska vlada bezprostredne medzi sebou. Ak by sa
pritom a niektorej otAzke nevedeli dohodnuf, predostrU tuto otazku nemeckej a talianskej
krltrovskej vlade na rozhodnutie.
Vieden, 2. novembra 1938
Viedenska arbitrH 2. II. 1938
snemu s jednotnou kandidatkou boli v t0l1110 pol itiekol1l su-
koli len malou epiz6doll . Hitler vyuZlval polit iekll necinnost'
zapadnyeh spojeneov okl iestencho Ceskoslovenska a vnlltornc
rozporyv jej vnlilri. Pod nacistickym vplyvoll1 sa radikalizovala
polil ieka secna hlavne na Slovensku. Ccnlralna vlada nakoniee
siahla k posledncmu zUfalcl1lu kroku, ked' v Izv. J-!omolovom
puci 9. a 10. l1l area 1939 zaviedla na Siovensku stanne pravo.
Predseda auton6mnej "lady J. Tiso bol zosadcny a nahradeny
K. Sidorom. Po nacisliekom natlaku tovsak nakoniee hoi prave
podp. Joachim von Ribbentrop
podp. Galeazzo Ciano
J. Tiso, klory neehal 14. marea 1939 odhlasovat' v sncme vznik
Slovcnskcho Slatu. (")
Siovensky piSellle s veneym pismenom "S" vledy, ak sa lento
nazov vZl'ahuje na obdobie od 14. marea 1939 do prijalia USlavy
Slovenskej republiky 21. jula 1939, klorou sa oficialny nazov
tu zmenil na Slovenska republika. Od 21. jula 1939 do faklickeho
zaniku samostatneho Slovenska 8. maja 1945 pouzivame nazov
Slovenska republika, pod kl orym sa mysli v:idy Siovenska republi
ka z rokov 1939 - 1945.
Slo\cnska krajinska vlada vymcnovana I. 12. 1938. Zfava: Vanco, Matlis Cernak, JozefTiso. Ferdinand Durcansky, Karol Sidor. Pal'ol
Tcplansky
Republikansku formu statu deklarovala ustava prijata museli povinne zdruzif vsetky slovenske politicke strany.
21. ;ula 1939. Na je; zaklade zvolil Snem Siovenske; republi. ak medzitym neboli zakazane alebo sa sami nerozpustili.
ky (d'ale; SR) 26. okt6bra 1939 za prezidenta Pod mierne upravenym nazvom sa tak Hlinkova sloven
ministerskeho predsedu, predstavitda konzervativneho ska I'udova strana - Strana slovenskej mirodnej jednoty
kridla Hlinkovej slovenskej fudove; strany (d'alej HS[S) stala jedinou povolenou slovenskou politickou stranou.
Dr. J. Tisu. Na poste premiera ho nahradil privrienec na S prerastanim slranickeho a aparatu nadobudla
rodnosodalistickej linie Dr. V. Tuka. Zakonodarnou pra postavenie statostrany, co bolo zakotvene v zakone z roku
vomocou disponoval Snem Slovenske; 1942, ktory ju deklaroval ako sta-
republiky, ktory bol zvoleny este pocas tostranu a zaroveil zaviedol vodcovsky
auton6mie 18. decembra 1938. Hod princip. Okrem HSr.S mali svoje poli
jeho funkene obdobie malo byt' 5roc ticke strany aj narodnostne mensiny:
ne. v roku 1943 bolo predfzene do nemecka - Deutsche Partei (oalej DP)
roku 1946. Zaujimavym fenomenom na cele s F. Karmasinom, a mad'arska
sa stala 5tatna rada, v ktorej zasadli - Mad'arska strana na Slovensku ve-
na;vysSi zaslupcovia organov: dena J. Eszterhazym. SR pozostavala
HSr.S. Hlinkovej gardy (dale; HG). zo hlp. Na jej uzemi zilo nie-
narodnostnych menSiIl a predstavite co 2,65 mil. obyvatefov. z toho
lia dvoch krest'anskych cirkvi. Vplyv asi 130 000 Nemcov, 89 000 Zidov,
Statne; rady bol ale minimalny, ked'ze 80000 Cechov, 79 000 Rusinov, 67 000
;e; rozhodnutia mali iba podobu neza- Mad'arov a 30 000 Ciganov. Hlavnym
vazneho odporucenia. mestOI11 bola Bratislava.
Postoj Siovakov k novemu statu bol SR nevznikla ako vysledok slo-
ovplyvneny okolnost'ami jeho vzniku bodne prejavenej v61e slovenskeho
aj jeho politicky system. Ui po vyhla- obyvaterstva, resp. jeho zvolenych
seni autonomie toliz politicky iivot na Franz Karmasin, vodca nemeckcj zeistupcov. Vorby do snemu slovenskej
Slovensku ovleidla HSr.S, do ktorej sa predseda Dcutsche Partei krajiny nem6zeme povazovat' za slo
-----
,ozefTiso kratko po zvoleni za prezidenta Siovenskej republ iky 26. 10. 1939
bodne, CO samo 0 sebe spochybilOvalo
opravnenosf poslaneckych mandatav,
ktore z nich vzisli . Z toho plynie 10-
gicky zaver, ie zloienie snemu ne-
reprezentovala skutocne zmySfan ie
obyvatdstva Siovenska. Napriek tomu
sa vacsina jeho clenov snaii la pracovat'
v jeho prospech a v prospech sloven-
skeho miroda. Platilo to aj pri ich roz-
hodovani 14. marca 1939. Pod tvrdym
nemeckym natlakom a za asistencie
akulnej mad'arskej hrozby sa podvoli li
poZiadavke Berlina a vyhhisi li stMnu
samostatnost' Siovenska. Ochdnili
ho tym pred priamou okupaciou
Nemeckom, alebo parcelaciou medzi
susedov, avsak za cenu absolutnej
zavislosti na Nemecku. lej oficialnym
vyjadrenim bola ochranna zmluva
Schutzvertrag. podpisana 23. marca
1939 v Berline. Zmluva vyrazne ob-
medzovala sloven sku suvereni tu. Na
zaklade nej ziskalo Nemecko pravo na
Spojenecka diplomacia akreditovan:i. na Slovensku. zrava: juhoslovansky vyslancc Stano;
Simic, rumunsky charge d 'affaires Oinu Hiott, mad'arsky vyslanec Jura; de Szcntmikl6s
SUlb6 a nemecky vyslanec Hans Bernard
zapadnorn Siovensku po Bielea Male Karpatya po lavor niky
budovaf vojenske objekty a mat' umiestnene vojenske jed-
notky. Tieto a ich civi lni risski zamestna nci boli vynate zo
slovenskejjurisdikcie. Berlin si tymto sposobom zabezpecil
s,'oje zaujrny v oblasti a dodatocne legali zoval pritomnost'
syojej armady, ktod prj obsadzovani Protektoratu prenikla
ai na uvedene uzemie. Toto riesenie v Berline uprednost-
nili pred koncepciou priamej anexie zapadneho Siovenska
a vytvorenia protektoratu nad jeho zvyskom.
Ochranna zmluva podriadovala nemeckym potre-
bam aj slovensku ekonomiku. Politicke a ekonomicke
podriadenie sa Siovenska nemeckym poiiadavkam malo
byt' Berlinom odmenene garanciou nedotknutel'nosti
slovenskeho uzemia. Nemecko vsak k tomuto zavazku
pristupovalo znacne flexibilne. To sa prejavilo uz v prvych
diioch existencie novcho statu, ked' Mad'arsko v tzv. Malej
,"ojne obsadilo cast' vychodoslovenskeho uzemia. Namiesto
pomoei, 0 ktoni. Bratislava na zaklade zmluvy poiiadala
Berlin, Nemecko zaujalo iba ulohu sprost redkovatefa. leho
postoj znarnenal pre Slovensko tizemne straty 1697 km
2
s takmer 70 000 obyvatefmi, a tym aj zvysenie napatia vo
vzt'ahoch k Mad'arsku, ktore nepovaiovalo svoje zisky za
dostatocne. Berlin si tymto sp6sobom zabezpecil oddanosf
oboch superov. Ked'ie BudapeSt' i Bratislava si boli vedome,
ie naplnenie ich ambicii je moine iba so stihlasom Berlina,
slali sa z nich zasad ni konkurenti v stiboji 0 priazen RiSe.
V slovensko-rnad'arskom supereni vsak bola Bratislava
znacne znevYhodnena. Aj ked' aktualne poslavenie eeskeho
a slovenskeho naroda bolo takmer neporovnatel'ne, z dlho-
dobeho hfadiska v Nemecku nerobili medzi nimi rozdiely.
Rovnako ako cesky, tak i slovensky narod bol v nemeckych
pJanoch odsudeny na Iikvidciciu. Tci cast', ktora by nebola
uznana za schopnu na asimilaciu, by bola vysidlena alebo
,yhubena. Minimalne do vypuknutia Slovenskeho narod-
neho povstania (d'alej SNP) vsak bola situacia oboch zloiiek
niekdajsieho "statneho naroda ceskoslovenskeho" diamet-
ralne odliSna.
Na rozd iel od eeskej easti niekdajsieho spolocneho statu
bolo Siovensko samostat nym statom. To sa prejavilo aj na
postoji obyvatefstva, ktore voci nemu zaujalo podstat ne
difereneovanejsie stanovisko nei Cesi voci Protektoratu.
V porovnani s ceskym obyvatefstvom nebula voei nemu lak
jednoznacne od mietave. Ureita cast' Slovakov, predovsetkym
priaznivcov HSJ.:S, povazovala vznik SR za zavrsenie sloven-
skych narodnoemancipacnyeh snah, k comu vyrazne pri -
spievala aj eielena stat na propaganda. Aj ked'si uvedolllovaia
jej nedostatky a statopravne Iimity, dUfala, ie sa ich Casom
podari prekonat'. Ale i skupi na, ktora mala voei existencii
a podobe slovenskeho statu vyhrady, takmer bez vynimky
prijala myslienku slovenskej narodnej osobitosti. Napriek
vsetkym nedostatkom narodny stat objektivne prispel k de-
finit ivnemu narodnopolit ickemu doprofilovaniu slovenske-
ho naroda. Bolo preto logicke, ie urcita, proreiimisticky
orientovana cast' slovenskej politickej sceny vaine uvaiovala
o jeho zachovani aj po voj ne a intenzivne pracovala na do-
siahnuti tohto ciera. Nepostupovala vsak jednotne. Tukova,
ale i Tisova skupina spajala buducnost' Siovenska s ncmee-
kym vifazstvolll. a preto sa tesne primkla k Berlinu. Snahy
o nezavislejsiu zah ranicnu POliliku, ktoru presadzoval mi-
nister zahranicia F. Durcansky, boli uz v zarodku zlikvido-
vane a Durcansky boI na nemeeky zakrok v lete 1940 z vlady
odstnlneny, Neuspeli an i aktivity umiernenych I'udackych
politi kov M. Sokola, P. Carnogurskeho a z aktivnej politiky
odstraneneho K. Sidora.
Proceskoslovensky orientovana cast slovenskyeh obca
nov nepokladala SR za svoj stat. Preto pracovala v prospeeh
obnovy Ceskoslovenskej republiky. Politicky vyvoj vsak
pr inutil tuto skupinu prehodnotif svoj pomer k niekdajsej
Trojclenny TO; ictky 45 sa vracia Z operacneho ielu nad porskom na letisko Spibka Nova Yes 10.9. 1939
predmnichovskej republike a jej statopnivnemu usporia-
daniu. Vacsina sa doiadovala razantnych statopravnych
zmien a posilnenia posta venia Slovenska v obnovenej re-
publike. Paradoxne sa jej programom stali aj niektore zme-
ny presadene I'udakmi v tiline. Vi pri vzniku SR sa proti
nej postavili traja vyznamni slovenski diplomati. S. Osusky
v Padii, J. Slavik vo Varsave a V. Hurban vo Washingtone
odmietli prejst' do sluiieb noveho statu. Nielenie nevydali
vyslanectva, ale navyse proklamovali vernost' CSR. Svojim
postojom objektivne st'aiili snahu SR 0 sirsie diplomaticke
uznanie. Okrem toho, ie sa ich urady stali akymisi symbol-
mi kontinuity ceskoslovenskeho statu, formovali sa okolo
nich centra odbojovej akcie, ktore; ciel'om bolo obnovenie
CSR. Najma Osusky mal na je; zaciatku silne postavenie,
ktore si hodlal zabezpetit' tzv. diplomatickou te6riou.
Napriek limitovanej suverenite sa SR re1ativne uspdne
etablovala na medzimirodne; politickej scene. ESte do vy-
puknutia vojny sa je; podarilo ziskaI' uznanie de iure alebo
de facto od 18 stalov. Ked'ie vznik nezavisleho slovenskeho
statu a vytvorenie protektonitu z ceskych krajin bolo po-
rusenim mnichovskej dohody, vermoci povodne zmeny
z toho vyplyvajuce odmietali uznal'. Vo Francuzsku, VeI'kej
Brilanii, USA a ZSSR zostali ceskoslovenske diplomaticke
misie. klore reprezentovali pravnu kontinuitu CSR. Postoj
vefmod sa vsak zatal men it'. Ahy zachovali svoje konzuhi-
ty v Bratislave, uznali de facto Slovel1sku repuhliku Vefb
Britania a Francuzsko. Na rozdie! od l1ich vsak bratislav-
sku vladu neuznali Spojene staty americke (dalej USA).
Specificky bol posloj Zvazu sovietskych socialistickych
republik (dalej ZSSR). Rozbitie CSR Moskva oficialne ne-
uZl1ala, preto mohol teskoslovensky vyslanec Z. Fierlinger
zostat' na svojom micste. Dostal sa vsak do pozkie trpeneho
sukroml1ika, kedie napriek oficialnym vyhlaseniam ZSSR
likvidaciu CSR fakticky akceptoval. Snahy Bratislavy do-
siahnut' uznanie Moskvy vsak zatiar neboli uspesne. Sitmicia
sa zmel1i1a ai po podpise nemecko-sovietskeho paktu a 113-
padnuti porska. Ui v polovici septembra 1939 ZSSR uznal
SR de iure. Naopak, Vdka Britania a Francuzsko odvolali
svojich konzulov z Bratislavy. Zavislost' Siovenska na jeho
"ochrancovi" sa naplno prejavila hnedpo vypuknuli vojno-
vych udalosti. Siovenska rcpublika sa ako jediny nemecky
spojenec uz I. septembra 1939 pripojila k jeho t'azeniu proti
porsku. Odmenou hoi navrat uzemi. ktore od roku 1918
Pofsko ziskalo od Siovenska. Od 24. juna 1941 sa slovenska
armada priamo podiefala l1a vojenskych operaci<kh proti
ZSSR a okupacii dobytych uzemi. co znamenalo preruse-
nie diplomatickych stykov mcdzi Moskvou a Bratislavou
a prispelo k zmene postoja Moskvy k ceskoslovenskej exi-
lovej vlade. Dna 12. decem bra 1941 vypovedala Siovenska
republika vojnu Verkej Britanii i USA.
V dom3cej politike sa najma Tukovo krfdlo snaiilo
o d6sledne sledovanie nemeckeho vzoru. Jeho pokusy 0 pre-
sadenie narodnosocialistickych principov vsak narazali
na krest'ansko-konzervativne orienlovanom Siovensku na
Spojtnci pred bojom prOI i porsku
odpor. Uspesnejsie bolo pri presadzovanf protiiidovskeho
zakonodarstva, k eomu vyuiivalo latentny antisemitizmus
obyvatefstva. K perzekucii iidovskych obeanov dochadzalo
uz po vyhhisenf slovenskej auton6mie. Spoeiatku konfesio-
nalny prist up k rieseniu iidovskej otazky sa po nadstickom
natlaku zmenil na rasovy. Proces rasoveho prenasledovania
\'yncholil v septembri 1941 prijatim tzv. Zidovskeho k6de-
xu. Legislativne zakotveny rasovy princip z neho robil jeden
z najkrutejsich antisemitskych zakonov v Europe. Zidia boli
segregovani a poni i.ovani vo vsetkych oblastiach. Povinne
museli nosit' iltu sest'cipu hviezdu ako oznaeenie svojej ra-
so\'ej prislusnosti. Okradnuti 0 majetok v procese arizade
sa stali pre stat ekonomickym i socialnym problemom.
Radikali preto iniciovali vyst'ahovanie Zidov mimo uzemia
Sloyenska. Berlin s tymto riesenim suhlasil s podmien-
kou zaplatenia tzv. osidfovadeho poplatku 500 risskych
mariek na osobu a nepriameho zavazku. ie Zidia sa ui. na
Siovensko nikdy nevratia. Napriek ofidalnym protestom
Vatikanu bolo od marca 1942 do oktobra 1942 zo Siovenska
odtransportovanych takmer 58 000 Zidov, z ktorych drviva
\'acsina zahynula v koncentraenych taboroch. Transporty
boli Snemom SR legalizovane ai. dodatotne - v maji 1942.
ked' hoi prijaty zakon 0 vysfahovani zidovskeho obyvatef-
Siva, a zaroven strate slovenskeho statneho obeianstva.
Tvrde protiiidovskc zakonodarstvo a ueasf sloven-
sk)'ch vojakov v bojoch na vychodnom fronte nahravala
opozicnym zoskupeniam, ktore sa tvorili ui. od prvych
dnl existencie slovenskeho statu. Ich tinnosf sa spociatku
obmedzovala na pomoc utecencom a spravodajstvo pre za-
hranicny odboj. Snahy 0 vytvorenie koordinacnf!ho centra
vsak zatial' narazali na vzajomnu ned6veru, ale ani oby-
vaterslvo spoeiatku neprejavovalo vyraznejsi odpor proli
vlade. V porovnani s okolitymi statmi Slovensko skutocne
vyznievalo ako vJadou prezentovana oaza pokoja a relativ-
neho blahobytu a reiirnorn propagovane heslo "usrnievave
Slovensko" nachadzalo urcitu odozvu. Situacia sa zrnenila
ai pod dojmom vojenskych uspechov antifasistickej koali-
de. Ako najagilnejsie sa prejavili dva hlavne odbojove prudy
- komunisti a Izv. obciansky odboj vedeny najrna niekdaj -
simi agnirnikmi. Pri vytvarani ich spolocneho programu
museli s ohradom na svoju politicku rozdielnost' pristupit'
na komprornis. Komunisti sa rnuseli vzdaf predstavy zo-
statnenia hospodarstva a akceptovaf rnet6du sodalnych
reforiem. V nahfade na slovensku otazku sa obe skupiny
prakticky zhodovali. Celkom prirodzene akceptovali ob-
novu L:eskoslovenska. ktore bolo vit'aziacimi mocnost'ami
rnedzinarodne uznane. Voei navratu Slovenska do republi -
ky leda nebolo alternativy. Jedinym sp6soborn. ako zabez
peeit' slovensku narodnu osobilost' a pO!ilicku sarnospravu
v reSlaurovanorn ceskoslovenskom stale. bola nova uprava
cesko-slovenskcho vzt'ahu. Pretoi.e londynska vlada sa ostro
stavala proti polilickej auton6mii Slovenska a domaci odboj
043
Siovensky zeikon n ik
Ciastka 51. Vydani dna 10. septembr. 1941. Rocnik 1941
OBSAH: 198. N:uiadernic 0 pravnom postaveni L.dov.
198.
Nariadenie
zo dna 9. septembra 1941
o pr&Ynom postaveni 2idov.
Vlcida Slovenskej rElp ubliky podra
liikona c. 210 1940 Si. z. nariad'uie:
VSEOBECNI': USTANOVENIA.
Vymedzenie pojmu.
1.
(1f: Za lid? podra tohto nariadenia .sa
bez..-ohIa,du na pohlavie pokl-ada:
a) kto pochadza najmenj -Gd trach p-o-
dra rasy 'iidovskych starych rodicov;
b) iidovsky miesrunec, ktory pachadza
ad dvoch podfa rasy iidovekych starych
rodi':ov [ a, pismo a)l. .k
1. dna 20 . pril. 1939 bo,1 .Iebo po tom-
10 dni slal pri!.tuSniko'm ixraelits1ke.ho
(zidovske:ho) vyznania,
2. po 20. apriii 1939 vslupil do mln-
ielstva so 2idom [pi.sm. aJl,
3. pochadza z manie.!,s lva so 2idom
[pismo .)1, uz.vreleho po 20. aprili 1939,
4. pochadza z nem.:tniel-skeho styku so
Zidom [pismo all a na.rodil .sa ako neman
zti'ske die!. 1'0 20. fe:bruari 1940.
(2) Za iidovske.ho slareho rodica p.O'dfa
rasy v smysle ustanoveni tohlo nari.adenia
ma sa pO'klada( len, kto palril k
skemu (i i,dovskemu) vyznaniu.
2.
Za iidav-skeho miesanca podfa tahlo
nariade-nia sa pokla-da:
a) kto pochaciza od dvo'Ch podfa rasy
zidovskych .t.rych .0diiOov ( I , ods. 2),
ak sa podfa I , :pismo b) nep-o klada za
Zid.,
b) kto poohadz. "d jedneho podfa r.sy
zidovSlkeho rodica ( 1, ods. 2).
3.
(') Pokracutuce, -pofaine na polkraco
vanie prislusne uracly, sudy a organy ve
Cena Ks 8.40.
Ittno,pniv.nych konponicii a uslanovizni
Ill'lju v pripado&t, 'V ki.oqich je to pre ich
rozhodnulie (opatreni e a <Jd.) nevyhnutne
,o lrebne, ;,hada( od tSlrany
o 10'm, i<. nie ie Zid, p-o faine iidovoSky
miesanec.
(' ) Or.dy, orginy (ods. 1), ne-
maju iiadaf pOhrdenie podra ods. 1 v pri
pade, 0_:< je im z pred!oienych d'okladov
a lebo inac zname, ie slrana nie ie Zid,
I=0(aine iidov:sky miehnec.
n Polvrclenia podfa ods. 1 vydavaju
obec ne (obvodne) no1anske urady - v
Bralisla'ie Stalny ma-lTie-ny urad - pri
slu!ne podf. bydli.k .
(I) Pre osoby, k10re nemaru na uzemi
S!cvenlske j republLky bydlisko, vyclava !po-
t-vrd!!nie (ods. 1) Sta:lny rr.atri-cny urad
v Bra1i:.:.!ave.
(L) V p:)chrJnych .prj.padoch, Ci je nie
klo lid, iidovsky miesanec, ale"bo nie,
roz-hoduie Ministerstvo vnutra. 0 t'ollhod
nulie moie iiadaf talk tSt-rana, ako aj urad,
sud aleltJ organ verejnopra'v_ne.j korpo.d
cie, po(ail\e u9lanO'vizne. .
(8) M!l.tricne vyfanv potrebne pre vy-
danie potvrdG'Ilia podfa ods. 1, vYlS lovne
na len cief vydane a ako take oznacenc,
nepodliehaju kcJkom ani poplatk-om. Vys'
ku odmeny, ktoru su o'pra.vneni vyberaf
cirkevni ma1ri,kari za tieto vyfahy, urci
rrintsler vnutra vyhlaskou.
4.
Za iidovske sdruienie oodfa tohto na'
r ildenia treba povaiovaf: .
a) verePlu obchodnu tSpo,lo-eno03(, ak
aspon polovica spoloc.nikov su Zidia (ii
do-vs:ke sdruienia) a ucasne ak alSpoii po'
lovica ucas:.ti na -zisku p.alri
:lidom (iidovskym lS,druzeniam),
b) komandilnu spolocnos(, ak aspon
polovica a asp,oil polovica
verejnych spolocnikov su Zidia (iido-vskc
&druienia)' a1leho ak as!pon polo-v"ica uea
&li na zisku ISpoiocnos1i patri lidom (ii -
dovskym sdruieniam),
Siovensky za konnik z 10. septembra 1941 . nariadcnic 0 pr.ivnom postaveni Zidov
Suslred'ovanie iidovskeho obyvalelslva v Spi!skej Novej Vsi
tiei uznaval, ie 0 podobe ceskoslovenskej statnosti sa rna
rozhodnut' ai na zaklade slobodnych volieb, nebolo moine
buducu podobu eesko-slovenskeho pomeru dopredu pre-
judikovat. Preto bolo prijate vseobecne heslo "rovlIY s rov-
"ym", podra ktoreho mala byf nova CSR budovana. Okrem
akceptovania existeneie slovenskeho naroda ceskou stra-
nou, s Cim eXilovy prezident E. Benes zasadne nesuhlasiJ,
by to znamenalo minimalne federativne lIsporiadanie statu.
Vytvorenim spolocneho programu, ktory bol podpisany na
konci roku 1943 a je znamy pod nazvom Vianoena dohoda,
a ustredneho organll domaceho odboja - ilegalnej Siovenskej
narodne; rady (d'ale; SNR) - doslo k spojeniu obcianske-
ho toibora a komunistov. V SNR mali paritne zastupenie,
popri troch komunistoch - G. Husakovi, K. Smidkem a L.
Novomeskom, tu boli traja zastllpcovia obcianskeho bloku
- J. Lettrich, J. Ursiny a M. Josko. Vo Vianocnej dohode sa
SNR oznacovala za "jedineho reprezentanta politickej vole
slovenskeho naroda doma", Londynsku vladu sice na me-
dzinarodnom a vojenskom poli uznavala a podporovala ju,
ale na rozdicl od nej poeitala, ie po oslobodeni Slovenska
preberie moc SNR a odovzda ju ai po riadnych volbach.
S prechodom moei na exilovu ceskoslovensku vladu, co po-
iadoval Bend, teda nepoCitala.
Cidom SNR bola priprava ozbrojeneho povstania, ktore
by bolo koordinovane s vojnovymi operaciami Cervenej ar-
mady (dale; CA). Jeho vhodne nacasovanie malo sovietskym
vojsk<im umoinif rychly postup cez slovenske uzemie. Plan
povstania vypracovalo Vojenske ustredie vedene podplu-
kovnikom J. Golia nom, ktory bol teskoslovenskou exilovou
vhidou aj SNR povereny vedenim vojenskeho odboja. Tento
optimalnyvariant vsak nebol realizovany hlavne pre situaciu
na vychodnom fronte, nedostatky vo vojensko - odbornych
pripravach Povstania zo strany Vojenskeho ustredia, ako
aj vo zvjsenej aktivite partizanskych skupin, ktOre od leta
1944 stupriovali diverzne akeie a od druhej polovice augusta
zatali s obsadzovanim niektorych obci i miest. Po suhlase
bratislavskej vlady a prezidenta J. Tisa nacisticke Nemecko
zacalo v rannych hodinach 29. augusta 1944 okupovat'
Slovensko. Okupaeia Siovenska nemeckymi jedllotkami
znamenala zaroven obnovenie transportov zidovskeho oby-
vatdstva do koncentratnych taborov.
Vecer 29. augusta vyhhisenim hesla "Zacnite s vysfaho-
vanim" Vojenske tlstredie na eele s Janom Golianom vydalo
rozkaz na zaciatok ozbrojeneho odporu. Dna 1. septembra
SNR vyslupila z ilegality a vydala manifest formulovany
podra zasad Vianocnej dohody. V nom oznamila prevzatie
zakonodarnej a vykonnej moci na Siovensku. Vytvorila
predsednictvo a v)astne vykonne organy - poverenictva.
Po jej rozsireni kooptaciami na 50 C1enov sa z nej fakticky
stal parlament. Predsednictvo plnilo funkciu kolektivnej
hlavy statu, poverenictva zastavali ulohu ministerstiev, Na
povstaleckom uzemi tak, v podstate, vznikol samostatny
stat, ktoremu chybalo iba medzinarodne lIznanie, 0 jeho
dosiahnutie sa vsak neusiloval, i ked' predsednictvo SNR
zriadilo oddelenie pre medzinarodne vzfahy. To vsak "last-
ne aktivity nevyvijalo, kedie SNR uznavalo ceskoslovensku
Postup jednotiek Wehrmachtu S obrnenym transporterom SdKf1..251/ 1 Ausfku Banskej Bystrici
Zl'ava; Stefan Tiso, Tido J. GaJpar a Gejza Medricky
ex ilovu vladu ako medzinarod neho
predstavitefa ceskoslovenskeho od-
boja. Okolnost', ze domaci odboj bol
udalost'ami dotlaceny k vyhhisen iu
povstania V case, ked' nebolo este
dostatocne pripravene, negativne
ovplyvnili jeho priebeh. Aj ked' doka-
zalo v lyle nepri atefa vzdorovat' dva
mesiace, nemecka prevaha sa nakoniec
prejavila. 27. okt6bra 1944 nemecke
jedllotky obsadili povstalcami opus-
tenu Bansku Bystricu. Povstanie bolo
slee vojensky porazene, nedoslo vsak
k formalnej kapituhkii a cast' jed no-
tiek pokracovala v partizanskej forme
boja. Vojenska porai.ka SNP sa, samo-
zrejme, prejavila aj v politickej oblasti.
Ziozite pOlllcry znellloznili , aby SNR
mohl a i nad'ale; existovat' vo svojej
dovtedajsej podobe a plnit' stanovene
ulohy. Musela sa zacaf pripravovaf na
pnku v podmienkach ilegality. Aby si
zaist ila pravnu kontinuitu prc povoj-
nove obdobie, SNR na svojom posled-
nom plenarnom zasad nutf 23. okt6bra
1944 preniesla pd.vomoci na predsed-
NaSlupna audiencia siovenskej vlady 5. 9. 1944. zrava: I:udovlt Lednar, Aladar Pruiinsky, Stefan Tiso, JozefTiso. Alexander
Mach, Gejza Medricky, Stefan Hamk, Tido Gdpar
nklvo. To ich obdobnym sp6sobom delegovalo na jed not-
livyeh clenov. Po tom. co sovielske a ceskoslovenske vojska
oslobodili prve uzemia na vychodnom Siovensku, vytvorili
niekdajSi clenovia SNR novy moeensky organ - Delegaeiu
SNR pre oslobodene uzemia - klOn! 21. januara 1945 v Tre-
biSove oficialne prevzala moc.
Hod bolo Povstanie vojensky porazene. od vychodu bo-
Ii nemecke jednotky poslupne vyt lacane z celeho Slovenska.
Za tejto situacie sa prezident Tiso a slovenska vlada rozhodli
zaCiatkom april a 1945 emigrovaf do Rakuska. Priblizne
v tom iSlom case priSiei z Moskvy do KoSie exilovy cesko-
sloven sky prezident Benes. Po demisii exilovej vlady mimo
slovenskeho uzemia ju 4. apr ila 1945 vymenoval ako novu
ceskoslovensku viadu. H ned' v nasledujuci den vlada pri-
jala Kosieky vladny program, ktory Siovensku garantoval
samospravu. Ceskoslovensky prezidenl, ceskoslovenska
vhida i SNR sa zaciatkom maja premiestnili do oslobodenej
Bratislavy. v ktorej ich zastihol koniec vojny. Siovensko sa
opat stalo sucast'ou ceskoslovenskeho statu. v ktorom vsak
ocakavalo rovnopnlvnejsie postavenie, !leZ IllU zarucovala
p6vodna ustava z roku 1920.
Bratislavska vIada bola vyhlasenim SNP neprijemne
prekvapemi a spontannou reakciou obyvatdstva sokovaml.
Priamo pred jej ocami sa rozpadol cely mocensky aparat
a d'alSia existenda statu bola mozna len pod nacistickym
dohfadom a za asistencie nacistickych mocenskych struk-
tur. Met6dy, ktore nacisti pouzivali rna pacifikaciu obsa-
deneho uzemia najviac postihovali civilne obyvatdstvo.
Rekonstrukcioll vhidy na zaciatku septembra sa sustredila
represfvnu moc do ruk radikalov, ktori uzko spolupracovali
s okupacnymi silami. Okrem toho sa zacali aktivizovat'mla-
dofudaci, ktori sice pine reSpektovali osobnost' J. Tisu v cele
HS[S aj statu. ale mali zasadne vyhrady k politike strany.
Fanaticky zastavali myslienku samostatneho slovenskeho
statu, co sa odzrkadfovali vo vsetkych ich dokumentoch,
ktorymi sa obraeali pr iamo na J. Tisa. Rozpadnutemu re-
zimu sa ani za aktivnej asistencie okupacnych sf! nedarilo
obnovif armadne a bezpecnostne zloiky. mobilizacie do
Domobrany sa stret li s neuspechom. Jedinou oporou sa tak
stali oddiely HG.
Od vychodu sa postupom oslobodzovadch vojsk zmen-
savala uzemie ovladane nacistami a prorezimistickymi
silami. Napriek tymto skutocnostiam oficialna propaganda
neustale ubezpecovala verejnost' 0 neochvejnej spolupdci
s nacistickym Nemeckom a 0 buducnosti samostatneho
Siovenska. Medzinarodnopolit icka situacia SR sa kazdym
dnom zhorsovala, no l'udacke vladne kruhy az do konea
zotrvavali na prekonanych polit ickych koncepciach z rokov
1939 - 1945. Politicka naivita I'udakov sa naplno prejavila
14. marea 1945, ked' sa uskutocnili pompezne oslavy vzniku
SR. Bolo to v case, ked' uz mnohi politicki predstaviteJia re-
iimu hradali utoCiste v zahranici, alebo mali doma zbalene
kufre. Koncom marca opustila Bratislavu vacsina vl<idnych
predstavitdov, vratane prezidenta.
2. Pod "ochranou" Tretei rise
Vdahy Siovenskej republiky k nacistickemu Nemecku
zohnivali v rokoch 1939-1945 v zahranitnej politike
Bratislavy kfUtovu ulohu. Orientacia na Berlin mala svo-
je logicke opodstatnenie. Novy statny utvar na politickej
mape Eur6py tolii vznikol ako vedrajsi produkt nacistickej
zahranicnej politiky. Do konca leta 1938 bol A. Hitler pre-
svedteny, ie Siovensko prenecha Mad'arsku. Po Mnichove
sa zaujem Nemecka 0 Slovensko vyrazne zintenzivnil.
A. Hitler v prisnej tajnosti prikazal veleniu Wehrmachtu
pripravii operatny plan na Iikvidaciu Ceskoslovenska.
Slovenska nezavislost' mu poskytovala zamienku inter pre-
lovat' rozbitie CSR ako proces sp6sobeny vnutropolitickymi
faktormi. Nasledny vojensky zasah mohol prezenlovat' ako
akciu podporujucu .. zachovaflie mieru v stredtlej Europe". A.
Hitler takal na vhodny okamih. Ten naslal po vojenskom
zakroku ustrednej tesko-slovenskej vlady na Sloven sku vo
veternych hodinach 9. marca 1939. Siovenskym politickym
tinildom pod tlakom Berlina nezostalo nit ine ako 14.
marca vyhlasit' samostatnost', hoci v danom momenle 0 nej,
5 vynimkou skupiny radikalov, nikto nahlas neuvaioval.
Siovensko sa lak slalo hratkou v ruk<kh silneho suseda, od
ktof/i!ho zavisei jeho d'alSi osud.
Formovanie a vyvoj nemecko-slovenskych vzt'ahov
moino rozdelit'do styroch etap:
I. elapu Ivorilo obdobie od marca do seplembra 1939,
2. elapu obdobie od seplembra 1939 do augusta 1940,
3. elapu obdobie od augusta 1940 do septembra 1944 a
4. elapu obdobie od septembra 1944 do zaniku SR vaprili
1945.
V prvej faze Nemecko stale kokelovalo s myslienkou
vyuiit' Slovensko ako vyhodny artikel v ramci polilickych
rokovani so susednymi statmi, najma s Porskom a Mad'ar-
skom. V druhom obdobi Siovensko plnilo ulohu vzoroveho
statu. v d'alSom uvedenom tasovom useku sa Nemecko
usilovalo 0 to najtesnejsie priputanie Siovenska v nimci
svojej oblasti zaujmu a jeho zatlenenie do hospodarskeho
vefkopriestoru. V tychto dvoch fazach nemeckeho ovIada-
nia Slovenska si hlavny vplyv na formovanie vzajomnych
vzt'ahov udriiavalo risske ministerstvo zahranitnych veci
- Zahranicny urad. Stvrtu elapu po vypuknuli SNP moino
oznatit'za fakticku okupaciu. Na Siovensku boli v 10m tase
popri jednolkach Wehrmachlu a Waffen-SS dislokovane
aj oddiely Pohotovostnej skupiny H Bezpetnostnej policie
(Sipo) a Bezpetnostnej sluiby (SD) a rozhodujuce slovo
ui nepatrilo vyslanectvu, ale nemeckemu velilefovi na
Siovensku.
Nemecko-slovenske vzt'ahy v Tokoch 1939-1945 urto-
vala Oehranna zmluvaJSchutzvertrag) uzatvorena medzi
predstavitefmi oboch stalov 18., resp. 23. marca 1939.
,ozefTiso na navUeve u Adolfa Hitlera v Berline 13. 3. 1939 prijal ult imativnu potiadavku vyhl3si( samostatny
Hare srdcia, hare hlavy,
bratia v barach, ravine,
svita novy iivot slivy
v podtatranskej rodine.
Trhali nam kusy tela,
narod sa vAak neraka,
eiite pride doha akvela,
dupne noha S1ovaka.
Hore hlavy, do po hodu
za cest n a ~ i c h rod ych hru
za naTod a za slobodu.
k umne praci, i za rud.
Hore srdcia, smelym krokom
napred v harach, ravme
Boh nad nami strul okom
niLrod nikdy nezhyn e!
- . -
.. ,.tU.15
DI ... rV.rtr'gtrtttlofort,ltd.r
U,hrulthaung I" Kraft und gilt fllr .Int l.1t
'10125 JIlin". 011 b,ta'1II R.ghl'll .. g ..... rdn
Ilch 'lor Ablaut dl.lI .. frill ... c!\tullig ubt ..
,tn. Vl r1j ng.rungdu V.r trag .. " r,Undlg. ft.
III Urkund d .... n hah"l die b.14" .. ltl9en 8 .. 011 .
l)ichtlgttn dlU,n V,rlug In clapp.ltl .. .lushI'll ..
gung unill'lI',"n.t.
"'D d,nl'M1rl 1939
"rlln, d. 2], liar! 1139,
rUr 1111 Duhc". fur die SlGlakhch.
Dtt O.uhch ... ,"rung
uo,
DIiSloukhch.l.ghrung.
lind, ,iathd .. Ileh 11,1' SI".kl"h St .. t
unhl' den Seh uti: d .. a. ultellen lch .. ,.tt . llt
h.t, Ubenhgd o ... n. dll sl ell . lIraul .rg.hnllen
durch Iintn Vir trag I II rlgt h, lY di u ..
Zilch habln dll unlerlllt hn.hn Inoll.',hll glln
d,r beldu Jlegftrungu foll.nll.lllttlnng ... nr ..
flfthrt :
Artlb! 1
Das a.ulleh Ich Ubtl'nl .. t d,n
Schutz d'r pollthch, .. Un.bUnglgk.1t du
Slonkhchen stut .. un' d.r Inhgrltlt IIln ..
G. bletu.
.,1111112
Zmluva 0 Ochrannom pomere medzi Nemeckom a Siovenskym z 18.3. 1939 - (nemecka verzia s podpismi )
Predstavitelia noveho statu boli prvyk rat tvrdo konfro n-
tovani s agresivnost'ou nacistickej zahranicnej pol itiky.
Nacistom vsak ni e nebra nilo v tom, aby pred zahranicfm
prezentoval i Slovensko ako .. uplne nezavislystat nachadza-
juci sa pod nemeckou ochrmlOu", pricom vzt'ah medzi nim
a Nemeckom interpretovali ako .. ochranne priatefstvo". Ak
sa aj sloven ski po!itici nazdavali, ie sa im v nastavajucich
rokovaniach 0 nemecko-slovenskej zmluve podari zameni f
ochranu za pojem garancia, museli si
na svoje konto pripisat' d'alSi neuspech.
Po miroenych rozhovoroch sloven-
ski ministri, a napokon aj premier,
zmluvu podpfsal i. Nemecky minister
zahran icia Joachim von Ribbentrop
vsak podpis "ochra nnej zmluvy"
podmieni l uzatvorenim hospoda rskej
zmluvy. Preto k jeho podpisu doslo ai
23. marca 1939.
va skutocnu hodnotu, dokazoval postoj Berl ina k mad'ar-
skej vojenskej akci i na vychodnom Slovensku 23. marca,
na ktoru dal ui vopred suhlas. Zauj imavosfou je fakt, ie
text zmluvy bol uverejneny v Siovenskom zakonniku ai
v septembri 1940, teda 18 (!) rnesiacov po Ribbentropovom
podpfsa ni. Sucasne so zmluvou zastupcovia oboch statov
podpisal i aj tajny dodatok ,,0 hospodarskej a financnej spo-
lupraci". Ten bol dokonca 0 nieco obSfrnejsi ako samotna
Chinok I zmluvy uzatvorenej na
25 rokov konstatoval, ie "Nemccka
r;Sa prevezme ochranu nad politickou
nezavislost'ou slovenskeho Statu a flad
integritoLl jeho llzemia". DalSie body
zmluvy sa tykali ochra nnej z6ny, bu-
dovania slovenskej armady "v uzkej
dO/lOde s nemeckou brannoll mocoll"
a li nie slovenskej zahranienej politi ky,
ktora mala by! vedena "vidy v zhode
s ncmeckou vladou". To, aku ma zmlu-
Berlin 24. 11. 1940, slovensky minister za hrani i:: nych veci a predseda vlady Voj lech Tuka
a nemecky minister zahra ni i:: ia Joachim von Ribbentrop pri prHeiit osti podpisa ni a paktu
pristupeni a Siovenskej republiky k trojspolku
zmluva, hoci pozostavallen zo styroch
C1ankov. Chinky tajneho dodatku len
zvyraznili zavislosf slovenskeho statu
na svojom "ochrancovi".
Ochranna zmluva spolu s tajnym
dodatkom tvorila zaklad nemecko-
slovenskych vdahov, od ktoreho sa
odvijali d'alsie zmluvy. Z nej vycha-
dzala zmluva 0 ochrannom pasme.
podpisana 12. augusta 1939. ktora
Nemecku umoinovala vyuiif toto
uzemie ako mistupnr priestor vo vojne
proti porsku. Podpisu zmluvy pred-
chadzali zdfhave rokovania. Podobml
siluacia nastala aj pocas rozhovorov
tykajucich sa zmluvy 0 vyuiiti pod-
nikov vojnoveho hospodarstva na Nemeckyvyslanec v Bratisla\'e Hans Bernard 30.1.1940
Siovensku pre utely Wehrmachtu.
K podpisu zmluvy doslo 30. januara 1940. Berlin tak zis-
kal pravo kontroly nad 21 slovenskymi podnikmi. Medzi
vyznamne zmluvy patrila, okrem ineho, aj obchodna
zmluva uzatvorena 29. juna 1939. Z d'alsfch moino uviest'
zmluvu 0 vyslani nemeckej vojenskej misie na Slovensko
z 9. okt6bra 1939, Ci zmluvu 0 vyuiivani slovenskych
pracovnych sil v Nemecku. Zo slovenskeho hfadiska mali
vyznam zmluvy sl'ivisiace so zanikom Ceskoslovenskej
republiky. Znenim Ochrannej zmluvy sa casto od6vodilO-
vaH aj nieklore nemecke kroky na Siovensku. Medzi azda
najznamejsie palri pritomnost' nemeckych vojsk na nasom
uzemi v nlmci priprav vojny proti porsku. Podobne sa 10
zopakovalo aj na jesen 1944 pri nemeckom zasahu proti
SNP - tento raz, pravda. v uplne inom kontexte. V tomto
pripade "Schutzvertrag" okupaciu nielen ospravedli'loval.
ale fakticky legalizoval.
Ochranna zmluva neznamenala taku iSlotu. ako to in-
terpretovala slovenska. Ilac. Naopak, medzinarodne posta-
venie Siovenska zostavalo aj nad'alej neisle a veJ'mi vratke.
Zakotvenie Slovenska v ramci nemeckej sfery vplyvu defi-
nitivne potvrdila ai uCast' slovenskej armady na porskom
faieni po boku Wehrmachlu, Na druhej strane, to vsak
znamenalo nastupenie cesty uplnej kolaboracie s naciSlic-
kym Nemeckom.
Prichod Jozefa Tisa na rokovania s Adolfom Hitlcrom v Salzburgu 28. 7. 1940
Prilisne zovretie "oehraneu" sa vhidna reprezentaeia,
hlavne minister zahranicia F. Durcansky, usilovala kom-
penzovat'hl'adanim protivahy. Bratislava preto uvitala pod-
pisanie nemeeko-sovietskeho paktu 0 neutoceni a upierala
svoje nadeje smerom na Moskvu. Tie sa vsak nesk6r ub-
zali ako cira i1uzia. Durcanskeho neobratne vyjadrenia
a snahy po samostatnej zahranicnej politike nevyhnutne
viedli k jeho padu. Jeho nahradenie podlizavym V. Tukom
v Salzburgu koneom jula 1940 bolo pre Berlin dostatotnou
zarukou, ze nit podobne sa uz nebude viae opakovat'.
Nemeeko-slovenske vzt'ahy, z pohl'adu Tretej rise, mali
v rokoeh 1939-1945 dye podoby: ofieialnu a neofieiiilnu.
Oficialnu Hniu Berlina reprezentovalo v prvom rade
risske ministerstvo zahranicnyeh ved. Jeho zaujmy na
Slovcnsku zastupovalo nemeeke vyslaneetvo v Bratislave.
Nemecky konzulat v slovenskej metropole pracoval uz od
marea 1922. Vo februari 1939 bol povyseny na genenilny
konzulat a od 1. aprHa 1939 na vyslaneetvo. Post vyslanca
zostaval do juna 1939 neobsadeny, CO do istej miery vy-
vohivalo nervozitu Tisovho kabinetu. Docasne ho viedol
vtedajsi konzul E. von Druffel, p6sobiaci v Bratislave od
augusta 1932. Prvy nemeeky vyslanee bol risskou vhidou
menovany az koncom juna 1939 a stal sa nim karierny dip-
lomat H. Bernard. Pocas existencie SR sa v Bratislave vy-
striedali traja vyslanci. Po H. Bernardovi nastupil koncom
jula 1940 M. von Killinger. V januari 1941 ho vystriedal
H. E. Ludin, ktory na vyslaneekom poste zotrval az do
konea existeneie SR.
Neoficialnu liniu predstavoval najma HimmJerov "cier-
ny rad" - SS, resp. ieh spravodajska sluzba - Sicherheitsdienst
(d'alej SD). Aktivity Bezpecnostnej sluiby risskeho vodeu
SS, ako sa SD oficialne oznacovala, na Slovensku spadaju uz
do jesene 1938. Nazory tyehto dvoeh zloiiek nacistiekeho
aparatu sa viae rozehadzali ako pribliiovali. Zahranicny
urad, respektive bratislavske vyslaneetvo sa priklanaJi
sk6r k umiernenejsiemu pristupu. Okrem vnutornej po-
Iitiky mala vlada SR urCity manevrovad priestor aj v ob-
lasti zahranicnej politiky, co vsak bolo len otazkou casu.
K tomu sa pridruiili d'alsie preiil'apy vo vnutornej politike.
Zahranicny urad prehodnoeoval svoje koneepeie. Jasnym
signalom zmeny nemeckeho kurzu voti Sloven sku boli ro-
kovania v Salzburgu 28. jula 1940. Prezident J. Tiso pod
natlakom J. von Ribbentropa suhlasil so zmenami vo vlade.
Durcanskeho rezorty zahraniCia a vnutra musel prepustit'
germanofilom V. Tukovi a A. Maehovi. Obrat v Slowakei-
Politik vyjadrovala aj vymena na poste vyslanca. Viae-menej
uhladeneho diplomata H. Bernarda nahradil nevyberavy
M. von Killinger. S jeho menom je spojeny prfchod poradcov,
ktori boli pridel'ovani k jednotlivym ministerstv:im, d'alSim
ustrednym statnYI11 organol11, ako aj organizaeiam (HSI.:S,
HG, Hlinkova I11ladei - HM, Siovensk:i praeovna sluzba -
SPS). Mali teda na starosti viaeere d61eiite otazky politickej
a hospodarskej sfery. Hlavnym pod-
porovatefom tohlo zameru bol na slo-
venskej strane predseda vlady V. Tuka.
Prichod .. benilerov'" sa usiloval
na upevnenie svojej pozieie. Jeho pro-
tip61- prezident J. Tiso - so zavedenim
noveho nastroja nemeckej politiky su-
hlasillen nerad. Novy vel'vyslanec jed-
noznacne podporoval snahy radikalov.
Pokus radikalov 0 absolutne prevzatie
moei prostrednictvom gardi stickeho
pucu vsak nevysiel. Prilisna zasahova-
nie M. von Killingeradovnutrostranic-
keho boja ho napokon stala vyslanecky
post v Bratislave. Zaeiatkom roku
1941 urad prevzal H. E. Ludin, klory
presadzoval "politiku uzmierenia". Ta
mala prispief k vytvoreniu rovnovahy
medzi oboma kridlami rudovej strany,
ale tak, aby to vyhovovalo zaujmom
Berlina. Ai vypuknutie SNP prinutilo
H. E. Ludina svoje slanovis-
ko do tej miery, ie napokon aj on sam
pripuslil potrebu vaesieho oklieStenia
suverenit y SR.
Pokial' isla 0 vztah Siovenska
k Nemecku, 0 vnutropolit icky vy-
voj a 0 charakter reiimu, bo-
Ii Himmlerovi spravodajcovia inej
mienky. Presadzovali priame zasahy
do vnulropolitickych zaleiitosti SR.
SO sa okrem toho usilovala 0 ideolo-
gicke ovplyvnenie mhideie a inteli-
gencie v nemeckom duchu. Ludinova
koncepcia minimal nych zasahov do
vnutornych slovenskych zaleiitosti sa
stala tereom kritiky SO. Po vypuknu-
ti Povstania si narokovala na to. aby
sa 5S staB krucovym faktorom risskej
Siowakei-Politik. Zahranicny urad,
respektive vyslanectvo mali byf z roz-
hodovania vylUten alebo sa ich vplyv
Pre1.identskY pahie 8. 8. 1940, no,'y nemeckj vyslanec Manfred "on Killinger u prc1.identa SR
loufa Tisa
mal minimalizovat. Pohotovostna Zfava: Franz Karmasin SS-Obergruppenfuhrer Werner Lorenz, Alexander Mach a ncmccky
skupina H Sipo a SO sa na jesen 1944 vyslanec v Bratislave Hans E. Ludin 18. 1. 1943
stala d61ditou zloikou nemeckeho
okupaeneho reiimu s vlast nymi politickymi ambieiami.
Ako oporu pri presadzova ni svojich ciefov vyuiivala naj-
rna nemeckeho velitefa, pod pnivomoc ktoreho oficialne
spadala.
061eiitym faktorom ovplyvnovania slovenskej politiky
bola aj politicka organi zaeia nemeckej - OP, vede-
na ctiiiadostivym F. Karmasinom. leho prehnane aspiracie
vsak viedli ku konfliktom s vyslanectvom. poradcami a tiei
s SO. DalSi vhodny prostriedok predstavovala podpora ra-
dikalnych pronemecky orientovanych os6b, najma V. Tuku
a A. Macha. Predseda vhidy a minister vnutra vsak nemali
doslatocne politicke zazemie. BerHnu vyhovovala dana
politicka konstelaeia. Tisovo kridlo na druhej strane bolo
nutene podnikat' take opat renia, aby si jeho priazen udriala.
Prejavilo sa to najmii v postoji k iidovskej komunite. ked'
,. Tiso akceptoval Tukovu iniciativu v orazke deportaciL
Konanie vhidnej garnitury pripulavalo SR pevne k jej
"ochrancovi" Coraz viac bolo jasne, ze d'alSia existencia
je spojena s vit'azstvom Werhmachtu. V sllvislosti
s obratom vo vojne sa zachovanie slovenskej sI<ltnosti v po-
vojnovej Eur6pe javilo ako cira i1uzia. Hoei si 10 viaceri
vyznamni einitelia SR uvedomovali, nedokazali prekroCit'
svoj vlastny lien.
Mad'arsky v),slanec E. Kuhl do 86rs6shat - prehliadka cestneho oddielu prezidenta SR po prichode a odovzdani poverovaclch list in
\ Bratislave
3. Medzinarodne aspe kty vyvoja ("'J
Siovensko vstupilo na medzimirodnu seenu 14. marea
1939, ked' jeho politicka reprezentacia vyhlasi la na pode
snemu Siovenskej kraj inyv Bratislave samostatny Siovensky
stat. Vyh lasenie Siovenskeho stat u bolo na jednej strane
zavfSenim predstav 0 prirodzenom kolektivnom pnlve
slovenskeho naroda na suverenitu na uzemi, ktore obyva.
Na druhej strane bol uvedeny akt vysledkom vyvoja, v po-
zadi ktoreho stalo nacistieke Nemeeko uSilujuce sa rozbi-
tim Ceskoslovenskej republiky zlcpsit' svoje vyhliadky
v prebiehajucom zipase 0 ziskanie nadvl ady v Eur6pe.
Vstup Siovenska na medzimirodnu seenu poznamenali
hlavne dye skutocnosti:
I. uzemne straty v prospeeh Mad'arska, PoTska a Ne-
meeka, ku ktorym doslo z vacsej casti na sklonku roku
1938 a v mensej miere kratko po vzniku Siovenskeho statu
(Viedenska arbitraz a Mala vojna);
2. postupny priklon slovenskyeh politickych predstavi-
leTov k Nemeeku ako k vtedajsiemu dominantnemu eur6p-
skemu vefmocenskemu ciniteTovi a potencialnemu garan-
lovi slovenskej uzemnej eeli stvosti a stat nej samostatnost i.
... Pod pojmom aspekty vyvoja Slovenska v rokoch
1939 1945
K
treba v tomto texte rozumid jednak tie medzinarodne
faktory, ktore hrali krucovu ulohu pri vzniku Siovenskeho
a orientacii jeho zahranicnej politiky, a jednak tie skutocnosti
a akty, ktorymi sa Slovensko ako samost3tny spolupodieralo
- primcrane svojmu silovemu potcncialu - na vyvine v slredocu
r6pskorn priestore v uvcdcnom obdobi.
Ozemne straty. ktore Siovensko utrpelo v prospeeh
troeh okolit yeh statov. znamenali nielen citerne zmensenie
jeho uzemia a zni:ienie pottu jeho obyvaterstva. ale vyvolali
i obavy 0 sa mot nu buducnosf Siovenska a slovenskeho na-
roda. Politickym predstaviteTom statu z vyvinu siluaeie vy-
plynulo, :ie rozhodujucim moeenskym ciniterom v Eur6pe
sa stalo Nemecko. Hfadani e pOllloci v Berlfne a spolupraca
s Nemeekom sa lak stali dominantnym znakom postupu
Siovenska na medzinarodnej scene. Po navsteve predsedu
HS[S J. Tisu v Berlfne - 13. marea 1939 a jeho stretnuti s mi-
nistrom zahran icnych ved J. von Ribbent ropom a skaneela-
rom A. Hitlerom sa Ti so vratil do Bratislavy, aby poslancov
slovenskeho snemu infonnoval 0 obsahu berHnskyeh ro-
kovan!. Zakonodarcovia nevahali a v sulade 5 Hitlerovym
:ielanim 14. marca 1939 slavnostne odhlasovali nezavislosf
Siovenska. Siovenskf predstavitelia sa 13. a 14. marea 1939
rozhodovali pod tlakom Nemeeka. Zoci-voci tejlo vermo-
ci nemohli pocitat' s nijakou P0t110COU zvonku. Slovensky
politicky i ivot sa jednoznacne prisposoboval impulzom
vychadzajucim od novej dominantnej kontinentalnej moe-
nosti. Zahranicna politika Siovenskeho statu sa koncen-
trovala predovsetkym na usporiadanie vzt'ahov Siovenska
s Mad'arskoll1. s porskom a osobitne s Nemeekom. Kym to
medzinarodna situaeia ul11ozti ovala, pripisovala znacny
vyznam aj rozvoju vzt'ahov so zapadnymi vel'mocami. ale
aj s d'alSirni eur6pskymi statmi. Po porai.ke porska. ktora
Siovensko od zapadnych veJ'mod, sa usilovala 0 zbli:ienie
so Sovietskyrn zv3zom. Tato moinos!' sa po rokovaniaeh
v Salzburgu v juli 1940 nedala realizovat' a rozpulanie ne-
meeko-sovietskej vojny v juni 1941 s ilOU definitivnc skon-
r
Rumunskyvyslanec Georges Elefterescu - nastupna audiencia v Bratislave )0.4. 1941
Pristupenie zastupcov vlad k paktu proti Komintcrne. Zl'ava: 2. Suner (Spanielsko), Bardossy (Madarsko), Ciano (Taliansko), stojaci pri pre-
jave Ribbenlrop. Oshima (Japonsko), Lil-Ven (Mandtusko), V. Tub (Slovensko) a Popov (Bulharsko)
covalo. Od taho casu zacata zuhranicml. politika Siovenskej
republiky sluzif vylucne zaujrnom Nemeckej rise.
Pokiar isle 0 otazku diplomatickeho uznania Sloven-
ska, ktorej novy stat pripisoval osobitny vyznam, vyvijala
sa vcelku priaznivo. Prvym statom, ktory uznal Slovensko.
bolo Mad'arsko (IS. marca 1939), po nom nasledovalo porsko
(16. marca 1939) a Nemecko (16. marca 1939). V priebehu
nece1ych siestich tyidiiov po uznan! uvedenymi susednymi
Slovcnski delostrclci pod Vysokymi Tatrami - scptember 1939
statmi Siovensko postupne uznala Svata stoliea, Taliansko.
Svajciarsko a Spanielsko. Z mocnosti stojacieh mimo tabora
nOsi" uznala Siovensky stat ako prva VeI'ka Britania; prav-
daze, de facto. Ciefom uznania zo 4. maja 1939 bolo zame-
dzit' prilis jednoslrannej orientacii Siovenska na Nemecko.
V priebehu mesiaca po uznani Siovenska Vel'kou Britaniou
ho uznalo d'alSich statov - Liberia, Ekvador, Koslarika,
Japonsko. Mandzusko a Juhoshivia. Nasledne doslo k dip-
lomatickemu uznaniu de facto Francuzskom. Belgiekom,
Svedskom a poslednym slatom. klory slovensku vladu
umal pred vypuknutim nemecko-porskej vojny, ktora
postupne prerastla do druhej svetovej vojny, bolo Rumun-
sko. Pred zaciatkom druhej svetovej vojny slovensku vladu
uznalo eelkove osemnast' statov. medzi ktorymi bolo pat'
vdmoci; z moenosti ehybalo len uznanie Spojenyeh statov
americkych a ZSSR. Po utoku Nemeeka proti Pofsku, kto-
rrho sa na strane agresora zucast nilo aj Slovensko, VeI'ka
Britania a Franeuzsko vypovedali 3. septembra Nemecku
vojnu a vsetky tri staty prerusili diplomaticke vzt'ahy so
Siovenskom. Tym padol povodny predpoklad slovenskyeh
politickych predstavitel'ov. ze styky s tymito statmi pomozu
Siovensku neutralizovat' ocakavany narastajuci nemecky
vplyv. Litva, Bulharsko a ZSSR, ktore v tom Case diploma-
ticky uznali SR ich v tomto smere nemohli nahradif. Po po-
raike porska sa proees diplomatickeho uznania Slovenska
doeasne utlmil a opat' sa oiivi! az roku 1940, ked'Slovensku
republiku uZllalo Est6nsko, Lotyssko, Holalldsko, Cina.
Chorvatsko a Finsko. Pred pozvanim slovenskyeh pred-
stavitefov do Salzburgu, kde sa rozhodlo 0 nahradeni
F. Durcanskeho na poste ministra zahranicnyeh ved
V. Tukom. bolo Siovensko diplomatieky uznane dvadsiatimi
siedmimi statmi. Tesne po Salzburgu. ho uZllalo Dansko,
ktore od svojej kapitulacie 9. aprila 1940 :Wo pod "ozbro-
jenou oehranou" Nemeckej rise. Polom nastala v procese
nadvazovania diplomatickych slykov so zahraniCim pre-
stavka ai do jari 1941, ked' sa slovenska diplomaeia pokusila
o uznanie Francllzskym slatom. Viehyslicke ministerstvo
zahranicnych ved vsak uznalo Siovensko az v 1942 roku.
V roku 1943 bolo Siovensko diplomat icky uznane dvo-
l11a statmi - Thajskol11 a Sarmou. Spojene stiHy americke
Siovensko diplomaticky nikdy neuznali. Najzavaznejsou
pricinou bolo pravdepodobne to. ze Siovensko sa ako jediny
stat zucastnilo vojny proti porsku. Vllida USA sa cez vojnu
hlasila k Ceskoslovensku a jednoznacne pod-
porovala ceskoslovensku exilovu vladu v Londyne v jej usiJi
o obllovenie predmnfchovskej republiky.
V ramei ridenia stredoeuropskych regionalnych prob-
lemov, zhfadiska narodno-slatnyeh zaujmovSlovenska bolo
pre jeho diplomaciu prioritne usporiadanie vzt'ahov s Pof-
skom. hlavne vsak s Mad'arskom. Macfarska vlada IS, marea
ako vobee prva uznala Sloven sky stat. ale napatie v slo-
vensko-mad'arskyeh vzt'ahov sa tym neodstranilo. Mad'ari
vsak pokladali stay vytvoreny Viedenskou arbitraiou za
prechodny. Z nemeckeho hfadiska bolo priclenenie eeleho
uzemia Slovenska k Mad'arsku uz nerealne, ale nasi lim
vynutene odtrhnutie d'alsej jeho casti v prospech Mad'arska
sa stalo faktom uz niekofko dni po dipiomatickom uznan!
Siovenska Mad'arskom. Slovenska vhida sice prolestovala
proti vpadu mad'arskyeh vojsk na slovenske uzemie 23.
marea 1939 (Mala vojna). ale mad'arska vlada protest vza-
Mimoriadnyvyslanec ZSSR Grigorij M. P u ~ k i n a prezident JozefTiso 13. 2.1940
pati odmietla. Siovenska vJada tak videla rdlne vyehodis-
ko zo sit uaeie jedine V podpisanf "Ochrannej zmluvy" s
Nemeekom. S odvolanim sa na obsah zmluvy sa Bratislava
obnitila na risske vedenie so iiadosfou 0 pomoe. Pod tlakom
tyehlo okolnost i prejavila mad'arska vlada 25. marea ochotu
rokovaf so slovenskou stranou 0 urovnani spor u, pricom
predloZiia poZiadavku na pribliine 1700 km
2
slovenskeho
uzemia. Nemecko proti novemu uzemnemu naroku nepro-
testovalo a bratislavsk:i vhida 4. aprHa odstupi la Mad'arsku
d'alSich 1670 km
2
slovenskeho uzemia, na ktorom iilo asi
40000 rud. Slovensko udriiavalo s Mad'arskom diploma-
ticke styky takmer ai do skoncenia voj ny v Europe, ale boli
nad'alej vefmi komplikovane.
Slovensko-pofske vzt'ahy boli menej konfliktne. Dna
16. marea 1939 porsko uznalo Siovensko, crm eheelo po-
silnit' svoje juine hranice a st'aiit' prenikanie nemeckeho
vplyvu oa Siovensko. Siovenska vhida pokladala promptne
diplomaticke uznanie Porskom za priaterske gesto. Napriek
urCitym konkretnym pokusom slovenskych predstaviterov
o zinlenzivnenie vzt'ahov so severnym susedom vsak k vza-
jomnemu zbliieniu nedoslo. Naopak, 0 neeelych sest' me-
siaeov sa oba staty oci tli vo vojnovom stave, ked'Slovensko
bojovalo s Nemeekom proti Pol'sku ako jediny spojenec.
Na rozdie! od zapadnych vermod, vz.t'ahy Siovenska
so ZSSR sa v urcitej ehvili znacne zlepsili. Zaviseli pre-
dovsetkvm ad Dodoby vtedajsich nemeeko-sovietskych
vzt'ahov. Pocas jari a v lete 1939 sa sovietski predstavitelia
rozhodli pre spolupracu s Nemeckom. Ai ked'sa sovietske
vedenie rozhodlo podpisat' s Nemeckom 23. augusta 1939
pakt 0 neutoceni, zmenil sa aj postoj ZSSR k Siovensku.
Siavenska vl<ida zmenu pri vitala.lebo v nej videla aj nastroj.
ktory teoretieky mohol pom6cf neutralizovat' jednost ranny
vplyv Nemeeka na Siovensku. Na zaklade iniciativy sloven-
skej st rany rudovy komisar zahranicnych ved ZSSR V. M.
Molotov vyjadr il v polovici septembra 1939 suhlas s uzna-
nim Siovenska. Po nadviaza ni diplomatickych vzt'ahov so
Siovenskom ZSSR prerusil diplomaticke styky s vedenim
ceskoslovenskeho zahranicneho odboja. Po nadviazani
diplomatickych stykov so Siovenskom Moskva vermi sko-
ro zaevidovala existenciu protinemeckych naiad v casti
vladnych kruhov aj pretrvavajuce napatie v slovensko-ma-
darskych vzfahoch. Durcansky sa 0 tom zmienil ui pri
nastupnej audiencii sovietskeha diplomatiekeho zastupcu
v Bratislave G. M. Puskina na slovenskom ministerstve
zahranicnych ved 5. febuara 1940. Poukazal na slovenske
uzemne straty v prospech Mad'arska, ale zaroven vyjadril
nadej. ie Siovensku sa podari odstupene uzemie opatovne
ziskat'o Kriticky sa vyslovil aj 0 Nemcoch, ktorym vyCital, ie
Siovensku nepomohli v jeho spore s Mad'arskom. Prezident
Tiso pri nastupnej audiencii Puskina 14. februara hovoril
o sympati<kh, ktore Siovaci pocit'uju k Rusku. Zmienil sa
aj 0 napat! v slovensko-mad'arskych vzt'ahoch. co sa dalo
pri prilefitosti vyhlasenia vojno\'eho stavu medzi ZSSR a Nemeckom v Bratislave 22. 6. 1941
chapat" ako signal, ie slovenska vlada vidi v ZSSR potencial-
neho spojenea v jej spore s Mad'arskom. V tomto smere vsak
slovenski predstavitelia ocakavali od Moskvy ovefa viae.
nef bola oehotna poskytnut'. Sovieti uznavali. ie Slovensko
je sucasfou nemeekej zaujmovej sfery a ie prilis napadne
rozvijanie kontaktov s nim by mohlo negativne ovplyvnit'
sovietsko-nemeeke vzt'ahy. Tomu sa sovietska diplomacia
usilovala vyhnM aj preto, ie ZSSR viedol na prelome rokov
1939-1940 vojnu s Finskom. Pomerne sfubne sa rozvijaju-
cim vzt'ahom medzi Slovenskom a ZSSR urobili koniee
julove rozhovory v Salzburgu. po ktoryeh politicke vzfahy
medzi Bratislavou a Moskvou citefne oehladli. Oehladnutie
vzt'ahov bolo vysledkom tlaku nemeekeho vedenia, ktore
nehodlalo necinne sa prizerat' rastu rusofilskyeh naiad na
Siovensku. Slovensko-sovietskym dipJomatickym stykom
urohil definitivny koniec utok Nemecka proti ZSSR, kto-
reho sa na strane Nemecka zucastnila aj slovenska arma-
da. Vstup Siovenska do vojny proti ZSSR mal z hradiska
buducnosti zavaine medzimirodne d6sledky. Dna 18. jula
1941 Sovietsky zvaz uznal ceskoslovensku exilovu vhi.du,
podpisal s nou dohovor 0 vzajomnej pomoci vo vojne proti
"hitlerovskemu Nemecku" a vyslovil suhlas s vytvorenim
ceskoslovenskyeh vojenskyeh jednotiek na uzemi ZSSR.
V ten isty den aj britska vlada definitivne uznala docasnu
ceskoslovensku exilovu vladu "loa reprezentanta teskeho
a slovenskeho miroda" v zahranici. Nasledovali USA (31.
jula) a d'alsie mocnosti, ktoryeh postoj spetatil osud SR
v prfpade porazky Nemeeka. Uznanie ceskoslovenskej
exilovej vIady st'aiilo poziciu slovenskej diplomaeie, lebo ju
vo vzt'ahu k zapadnym mocnostiam uvrhlo prakticky do
neprekonatefnej izoJaeie. Medzinarodnopravna existencia
SR sa stala zavislou vylucne od vyvoja vojnoveho konfliktu,
ktory Siovensko nemohlo ovplyvnit' ani v najmensej miere.
Po utoku japonskeho leteetva proti amcriekej namornej
zakladni Pearl Harbor 7. deeembra 1941 Slovensko naslc-
dovalo Nemeeko a 12. decembra 1941 vyhlasilo vojnu USA
a Verkej Britanii. V diplomatiekej rovine bola pre Siovensko
onedlho nato varovnym signalom dsadna zmena postoja
zapadnych mocnosti k Mnichovu, ktory svojho casu olvo-
ril eestu k slovenskej statnosti. Dna 5. 8. 1942 Vefka Britania
oznamila, ie sa nad'alej neelti viazana Mnichovskou doho-
dou ani z nej vyplyvajucimi d6sledkami a podobne stano-
visko zaujalo 29. septembra 1942 i Slobodne Francuzsko
vedene geneni.lom eh. de Gaulleom. USA Mnichovsku
dohodu nikdy neuznali a ZSSR, ktoreho zastupcovia neboli
do Mnichova pozvani, sa za obnovenie predmnichovskej
republiky vyslovil ui v lete 1941. Pred ceskoslovcnskou exi-
lovou vladou vyvstala z medzinarodneho hfadiska srubna
politicka buducnost'. Jej bratislavsky naprotivok sa musel
zmierit's vyhliadkou. fe v pripade poraiky Nemecka mu
vit'azne vermoci neposkylnu nijaku
medzinarodnu podporu. Moinosf vi-
t'azstva Spojencov nad moenost'ami Osi
zacala nadobudaf konkretne obrysy po
vylodeni americkych a britskych vojsk
v severnej Afrike v novembri 1942. Po
bilke pri Stalingrade a Kursku sa stala
fakticky nezvratnou. Vojenske uspe-
chy zapadnych vefmoci sa odrazili na
politiekyeh rozhodnutiaeh ich vodcov:
na konfereneii v Casablanke v janu-
ari 1943 sa Roosevelt s Churehillom
dohodli na zasade bezpodmienecnej
kapilulacie Nemeeka. Tato zasada bola
pre Siovensko zlou predzvesfou, lebo
;ednak predliovala vojnu, a jednak
vylucila moinos!' hl'adaf kompromisny
mier na zaklade vyjednavania.
do uvahy, ie by sa ho l11ohlo podarit'
eliminovat' silovYl11i prostriedkami,
ktorymi disponovali stredoeuropske
satelitne staty leiiaee v epieentre ne-
meckej moci. Paleta moinosti, ako sa
odputaf od Osi a pokusit' sa najst' eestu
k vifaziacim Spojencom, sa pritom
ryehlo zmensovala a vzhradom na ne-
priatefsky posto; spojeneckych vefmod
k Slovenskej republike sa uf roku 1943
zredukovala, v pods tate, na dye - i to
vel'mi neisle:
podpora stredoeur6pskych federali-
zacnyeh phi nov, ktorych v case vojny
nebol nedostatok a ktore teoreticky
poskytovali aku taku iluziu zachova-
nia sal11ostatnt!ho Slovenska,
pokusif sa mijst' modus vivefldi s ces-
Nepravdepodobnost' preiitia
Siovenska ako samostatneho statu
Karol Sidor. slovenskY vyslanec vo Valikane koslovenskou exilovou vladou V Lon-
dyne a prostrednictvom nej hradaf
naznacovali i spravy priehadzajuee zo
slovenskych zastupitefskych uradov v zahranicl. Napriklad
slovensky charge d' affaires v Berne 1. Kirschbaum poslal
koncom jula 1943. bezprostredne po pade Mussoliniho
vlady, ktory bol d'alSim signalom bliiiaeeho sa konea Osi,
Bratislave avizo, ie eudzi diplomati ui, v podstate, neveria
v zachovanie samostatnej Slovenskej republiky. V case,
ked'sa ui nedalo poehybovat' 0 tom, "ie 0 osude Siovenska
nebudu rozhodovat' len politieke subjekty na domacej
scene, ale predovsetkym vit'azne vefmoci", nemala vsak
slovenska vlada nijaku predstavu 0 sp6sobe. ako uniknUt'
osudu porazeneho statu. Nemala ju preto, lebo sa spolie-
hala, ze Nemeeku sa nakoniee nejakym zazrakom podari
zvratit' priebeh vojnoveho konfliktu. Bolo to tak aj preto.
lebo Nemeeko napriek poraikam na vyehodnom fronte
a t'aikostiam v Taliansku ostavalo bezkonkurencnym mo-
censkym faktorom v strednej Europe. Neprichadzalo v6bee
Bilka pri Kursku priniesla l.asadny prelol1l v pricbehu 2. svelovej vojny
cestu k spojeneckym vefmociam a ich
podpore po skonceni vojny.
Pokial' isla 0 prvu moinost'. prezident Tiso a slovenska
vlada - alebo aspon casf jej Clenov. ktora bola oboznamena
s uvahami niektoryeh diplomatov 0 federalizacnych pM-
noch - im, zda sa, ponechali vornu ruku. Spomedzi clenov
slovenskeho diplomatickeho zboru si v tejto veci pravde-
podobne pocinal slovensky vyslanec vo
Vatikane K. Sidor. ktory sa ui od leta 1941 zaoberal ideou
"vefkyeh federacH statov", lebo ju pokladal za jedinu moi-
nost' "ako udriaf Siovensky stat". Na pozadi vyvoja vojnove-
ho konfliktu Sidor postupne konkretizoval svoje predstavy
o federacii a v juni 1943 vypracoval memorandum s na-
zvom La question slovaque (Slovenska otazka). Dokument
bol doruceny 5tatnemu departmentu, porskej eXilovej vlade
v Londyne a kardinalom L. Maglionemu a E. Tisserantovi.
Obnovenie Ceskoslovenskeho statu v podobe, aku mal od
svojho vzniku 28. okt6bra 1918 do 14.
marea 1939, Sidor odmieto!. Sidorove
predstavy sa vsak nemohli uskutocnit'.
Co sa Iyka druhej moinosti - najst'
eestu k Spojeneom prostrednictvom
dial6gu s londynskou exilovou vla-
dou - bola tid neuspdna. Veduce
osobnosti exilu na cele s E. Benesom
kategoricky odmietli akykofvek dialog
s politikmi v sluibach SR. BeneS ostal
vernysvojmu politickemu presvedceniu
z predmnichovskyeh Cias. Predstavy
ceskych a slovenskych politickyeh
predstavitel'ov 0 eventualnej budueej
koexistencii boli teda nezmieritel'ne.
Najd61eiitejSim retarderom akykol'vek
snah vsak bol nepopieratefny fakt, ie
ui od polovice roku 1941 nemala vte-
dajSia slovenska vhidna moe realneho
polilickeho partnera na vyjednavanie.
SPOJlNlm SMlUU ,.....
o vzajomnej po mod a povojnovej spoluprad
Svazu SovjetskYch Socialistickych Republik
a (eskoslovenskou Republikou.
"...WI_'I' .... 'II ... 'I' .. " .. lolo'j.'s..IaIItIltI,..' .. ,..ut.
...... ,w. .. tnli_" .... I .. .. II ..... 1I' ..,..,115aI ...
".t.Jo-.. ..... IlSR.t .. h.Iow.o ..... ,..W,ko ... .....
,w.. rr. ... ". 1""')0 IUi.,." .. W,.u. ..... '_'_ ... I.".
"".'1""'1010.11.' ""'1a1o.1I"'I,I 1I".1Im .,1U<.ott ('N ___ bl
.. ,.WI., .,.. ..... I .... I .. ,..II',_ ..... pooI ....... ' .... I8.IOU01HI
... , .. IoI ...... ..... .,..t.,.._., .............. Ir ...... u .
... 1 ".""'1 ......... _, '_h . .. u.""" .. ' .. 10_ ... .
_ ................... Irri. .. ItotII, ..... n\ol'_ ....... riI'.lo
...
I'n''''I1_ 'oJ1J"'1 _, ...... "'1 101<1" s..._lIdj.I ........
'Jaboia,. JUoMJIMI6o _" 1'_, ... '-Wto ......... , ....t_
"..'_.l' __ bj ...... ikJoUitlUnootI_ ,-Cool ..
..... 1 .... I0I0.' .... ,. ... _ ....... .
...... .. .......... .,.....,..w,.
041<"'1_ . _.10.10
C.6nok I.
,,..U ........ ,_, ...... 1' ..... ,,,,,,, ... ,..ill' ...
... .... """I' ....... .... .. I.,... ...... ,--iI ... lIoj'
.,.."y .. ' ..... tln ... l .. io-I ""_.,.. ..... .....
""""-h ... l.I.t .. "'_.I""' ....... '...e.j .. dtllr .
E._.,.jooot.
', .... IS-I .... I ...... ' .. ".I .... ... .w"'
.. 1Jjo<I ......... KIt .. " . .. . 1_ ....... d .. kol' .. .I.wo ... _1 ....
,- .. Y1*- ... "'" .toIltd ____ , ""1'0<. "'.,.IttIa'II'
..... .no.' ... ..... , ,,-..... ............. _I .... )i_to.
oIr ... ..... t.h. ... lot ... _. Ih; ,. , .... to""" _iNt
.... t .. I .. I
CI400k a.
......... ................... ,. ... .....
"""",_,., ........ 1' rratoo ... 1 .. .tjo .... ',-'I10.1 .....
_, ....... o,Jt, ... "",*, jMIo ...... ,. ...... ..;.. ... J.6eLI,
.... .....,., .1.1 ,_,_ ._ _ ..... ,.a; ..... Douc
_, .............. U .. t_h.' ... -Po ,",_. U_, "" .... ,
...... h. ",n.- ..... , karl I ............ j ..... 1 .... , . , ,',_,
1to1 ... 'a ...... IoI ..... " ........... ,... ... , ............. Io ..... ,......
_.1 ..... ''"-.1-
CI4nok -t.
",_,',:u.. "'.!.7 . ..
- .......... , ... , _,..1 ..... _ ........ i1, ... _.'oo ...
..,_t _ """ ... " .... -.. .. ..... .......... ...
....... .. "" ........ ........... _.
CI4nok 5.
...... " ' ... , ..... 10 .. ' __ , ............ _. "'Ito"
.... .... ""'w ""'" ..... 1.' ..... 1 _ .... 1_
66nok 6
Tu..!Iott' .............. IOoo.i_,.,.. ..... , .... ,. ..... ...
1II ... II.loo .. I ........ I_'f_ .... tI!lWo' IloI ..... " ... t- j&I."
....... -
Ta"""I ... ,. ... '"' , ..... ,. ",to, ...... " ......... Lt. .. ,
... , ... ,Il .. ,.ljIot"'.,. ........... " , ... ' ...... I .. tSlri ...
It __ ...... ,' .. #010100 ...... "...n..1 10-'''1 "",..1olW. *' .....
... ,".11' II ... 1 ), d oj It. 1.0. f,ooli.' S .. I ... t.I
_ ............... 101..... 11_.,..., .... ..",.1-"" ..... "1 ...... '
...... , ... , ...... ;.11' .... _ ... 1 .,.
... 1o .... Ia,.., ..... ' ........ I.,..t ...... 1 ' ............... ,
T ... ItoI ..... I. _)1 ... , .... , __ .... ,..,...., 10.)" ..... ,_
..... ___ OWl Io-., ..... ,." .... ",,_
' ....... ,(h.I._ .... '''L
' ..... _,..,.,w\Oli.I'1' ... J""'I
II. Molotov
Z. Fle,.tlnge,..
ZAPISNICA
It .JtO' ...cIil.' ..... Iu ..... o vz.,om"_l pomocl a po",ol"ov'l . pol upr.cJ 8 ....... .. 8ov,_t.liI,ch 8ocl.lI.tlclil,Ch
lI.publUl e ko.lo ... e " . kou R_ publl kou, .. za vr. t . , dna 12, dec=_m b ra 1943 .
,.,. ...... III,. ... _I.lhol .. ... J-t.j ..... .,_ ...... , ........ ,.,"' ............ , .... , .. , ... -
,... ...... <1 _II ............ lo.I/d Ilot ... t.."'j N ..... ". ... ...
............... _ ..... ., It ...... U .... _
I
................ I ... ' .. I ..... &looa .......... ".IIt.""',...., . "t .. jIo
....... 10 .... 1 ... ' .......... ,_1 , ........... 5,,,,,. 1Il!1l ......
,( .. , .. Io ..... I .. N ... WI .......... "" ... I,._ ... _t1 .. ly
, ...... ,I6.,I._ ..... 'M1
' .... 1_''''''.''10 .. 'IloII!ISIj.
II. Molotov.
Il '"1M ... J .. 1to"1 ..... t ..... ... _t> ..... .. ,' "" 1.1 ... , ......
'dlo_""' ..... """Iri .. t1l ..... '_I .. , ......... IW_.o.IIlo .. "U)
, .......... J' '" Z. Fle,.tlnge,..

Spojenecka zmluva 0 vzajomne; pomoci a povojnovej spolupnici Zviizu sovielskych socialistick}'ch republik s Ceskoslovenskou republi-
kou podpisana 12. 12. 1943 v Moshe Viaceslavom Molotovom a Zdenkom Fierlingerom
,ozefTiso a byvali clenovia jeho vlady 29. 10. 1945 - prilet eskortovanych z Kremsmunsteru (Rakusko) do Bratislavy
Vi podpisaoie Zmluvy priateTstve, spolupraci a vzajom-
oej pomoci medzi ZSSR a Ceskoslovenskom 12. decembra
1943 definitiyne skoncovalo s nadcjou oa politicke preiitie
Siovenska ako samostatnej politickej jednotky. S takouto
eventualilou sa coraz menej ratalo aj v tych krajinach, ktore
mu boli dovledy priateTsky naklonene. Katastrofa pre nacis-
ticke Nemecko znamenala automat icky katastrofu aj pre SR.
Signalizoyalo ju napr. ito, ie ui 8. maja 1944 bola v Moskve
uzayreta Dohoda 0 vzt'alw medzi teskoslovenskou spravou
a sovietskym hlavrzjm velitel'om po vstupe vojsk Cerve1lej
armady 11(1 ceskosloveflske Ilzemie. UZ z nazyu dokumeotu
yyplyvalo, ie jeho signatari pokladali Slovensko za integral-
nu sucast' buduceho obnoveneho Ceskoslovenska. Z textu
dohody vyplyvalo, ie ystup Cervenej armady (dalej CA)
na uzemie Siovenska bude mat' automat icky za d6sledok
obnoyenie zvrchovanosti Ceskoslovenska. Ked'sa situacia na
Siovensku v druhej polovici roka 1944 dte zdramatizovala,
vedenie statu fakticky stratilo kontrolu nad vyvojom v kra-
jine. Vymkla sa mu z ruk aj preto, i.e i organy vnutorneho
odboja, ktorych aktivita narastala umerne s postupom CA,
zaujali k SR odmietavy postoj. Od SR, ktoni nemala nijaku
oporu vo vit'aziacich Spojencoch, sa tak odvnitiJa i politicky
aktivna cast' slovenskej verejnosti, v d6sledku coho sa po
vypuknuti Povstania na konci augusta 1944 zacal vnut-
ropoliticky rozkladat' a jeho zanik sa stallen otazkou casu.
Siovenska zahranicna politika bola, podobne ako
vnutorna politika, v tomto obdobi ui do znacnej miery
paralyzovana a SR v tichosti, ale neodvratne mizla z po-
litickej mapy sveta. Na sklonku zimy 1945 SR diploma-
ticky uznavalo z vefmoci ui len do ag6nie sa ponarajuce
Nemecko, ktoreho vodca tnivil cas vpodzemnych krytoch
kancehirstva, a niekol'ko d'alsich statov. S bli-
iiacim sa koncom vojny sa pocet statov udriiavajucich
so Siovenskom diplomaticke slyky neustale zniioval. Vo
februari s nim prerusilo diplomaticke slyky Svajciarsko,
ktore kratko nato uznalo de iure Ceskoslovensku repub-
liku. Kratko po Svajciarsku preruWo diplomaticke styky
so Siovenskom Svedsko, ktore tiei obnovilo di lomaticke
vzt'ahy s pozvol'na obnovovanou Ceskoslovenskou repub-
likou. 0 den nesk6r vstlipila do Bratislavy CA a prezident
Tiso, clenovia vl;idy a inych centnilnych uradov, veduce
osobnosti snemu, poslanci atd'. sa v tom case nachadzali
uz v exile v Rakusku. Pod tlakom vojnovych udalosti za-
niklo slovenske vyslanectvo v BudapeSti, ked' tamojsieho
vyslanca ]. Spisiaka zajala CA a odviezla ho do Moskvy.
Dna 18. aprHa 1945 i spanielska vlada oznamila, ie
diplomaticke styky medzi ohoma krajinami poklada za
skoncene. Siovenski diplomati zdriiavajuci sa na uzemi
neutralnych statov sa stali sukromnymi osobami.
Zanik pribliine sest' rokov eXistujuceho samostatneho
Siovenska zaviSilo vzdanie sa slovenskej vlady, ktora sa na-
chadzala v Kremsmiinsteri v Rakusku 8. maja, v den pod-
pisania bezpodmienecnej kapitulacie Nemecka, veliacemu
generalovi xx. zboru III. americkej
zlepsenie sOcialnych pomeroy verkej casti obyvatefstva. Bol
vsak spojeny s deformaciami vojnovej ekonomiky, s kontro-
verznym hospodarsko-politickym pozadim, a hlavne s pre-
nikanim hospodarskeho vplyvu nacistickeho Nemecka.
Slovenska republika sa uz pri svojom vzniku stala hospo-
darskym vazalom Nemecka. Tenlo vzt'ah bol kodifikovany
rnedzistatnymi dohodami. Hospodarske podrucie sa na
pozadi vojnoveho konfliktu postupne prehlbovalo a jadro
ekonornickeho potencialll ovladol rfssko-nemecky kapital.
Pochmurnoll strankou hospodarskeho vyvoja Slovenskej
republiky bolo vyvlastnenie majetku iidovskej komuni-
ty, ciie arizacia, na podklade vlastnej rasovej legislativy.
Drancovanie hospodarstva nacistickym Nemeckom, d6-
sledky arizacie a d'alsie negativne javy hospodarskeho iivota
prehlbovali nespokojnost' sirsich vrstiev obyvatel'stva s tota-
armady W. Walkerovi. Akt podpisal
v mene slovenskej vlady jej predseda
Dr. S. Tiso, minister financii Dr. M.
Pruzinsky, minister hospodarstva Dr.
G. Medricky, minister skolstva Dr. A.
KociS, vyslanec T. J. Gaspar a riaditef
Siovenskej narodnej banky R. Kubis.
Za americku straml podpisal tento
dokument brigadny general W. A.
Coilier, plukovnik generalneho stabu
T. O. Curtis a kapitan pechoty D. W.
Allard. Na vedomie ho vzal i Vatikan,
klory Slovensko uznaval do sameho
konca a diplomaticke styky s nim pre-
rusi! ako posledny stat ai po pod pisani
uvedeneho dokumentu 8. maja 1945,
znamenajuceho fakticky zanik SR ako
medzinarodnopravneho subjektu.
Wtr bauan die neue Slowakei
F'.diBcbkano 10: nuOTQ SlOTaochia
4. Hospodarstvo
Slovenska republika rokov 1939-
1945 mala vsetky atributy samostatne-
ho hospodarskeho ce!ku: samostatne
colne uzemie, vlastnu menu, emisnu
banku, financnu sustavu, hospodarske
ministerstva, danovy system, ako aj
statny rozpocet. Nadviazala obchod-
Ile vztahy s viacerymi krajinami.
V prvom obdobi jej existencie, najma
v rokoch 1940-1943, nastalo hospo-
darske oZivenie nasledkom p6sobenia
viacerych priaznivych faktorov, z kto-
rych najvyznamnejSim bola vojnova
hospodarska konjunktura. Najvacsi
rozmach zaznamenala vystavba in-
frastruktury a priemyselna vyroba.
Pol'nohospodarstvo stagnovalo, najma
vplyvom straty juinych urodnych
oblasti, ktore pripadli Mad'arsku.
Ekonomicky rast priniesol docasne
lZfJ lInl",,; ",it'HJ,JII,. " -X""",,,;,.; ..
I [[oj D(J faze,,'. pelion
predstavoval kl'llCOVY mistroj exploato-
vania ekonomiky Siovenska. Platobna
dohoda stanovila aj oficialny vymenny
kurz nemeckej marky (RM) a nove;
meny Slovenskeho statu - slovenskej
koruny (Ks) - v pomere I RM:1I,6
Ks. Vymenny kurz bol nadhodnoteny
v prospech nemeckej meny. Dalsie
dohody urcovali Sloven sku ulohu spo-
l'ahliveho stabilneho zdroja surovin
a pofnohospodarskych vyrobkov pre
vojnove potreby Nemecka. Slovensko
malo intenzifikovat' rastlinnu, a najma
zivoCisnu vyrobu, rozsirit' geologicky
prieskum a zvysit' produkciu banictva,
predovsetkym ropy a rud. Sucast'ou
uloh bolo urychlenie rozvoja vsetkych
oblasti infrastruktury. V priemysle
Nemecko pozadovalo prednostne bu-
dovanie drevarstva, hutnictva a oso-
bitne strojarstva, zatiar co odvetvia
konkurujuce nemeckemu priemyslu
sa mali utlmif. Vyznamnou sucast'ou
doh6d boli met6dy priamej kontroly
hospodarstva Nemeckom. Slovensko
muselo prijat' nemeckeho zastupcu
Slo\'enski narodohospodari (dava sediaci): Ing. Branislav Chrappo, Dr. Ing. Peter Zat'ko, do emisnej banky, ako aj do vladnych
Dr. Imrich Karva!, Dr. JozefStetina. Stojaci: Ing M. Gasparec, Dr. JozefFundarek organov, pri zostavovani rozpoctu
litnym rezimom a napomohli formovaniu protifasistickeho
hnutia, ktore vyustilo do SNP. V jeho ramci sa uz objavili
viacere nove crty hospodarskeho vyvoja, charakteristicke
pre ekonomiku Siovenska po roku 1945.
Vznikom samostatneho statneho ulvaru na uzemi
Slovenska v marci 1939 sa jeho ekonomika dostala do
kvalitativne novej situacie. Hospodarske podmienky sa-
mostatneho statu vsak uz boli do znacne; miery predurcene
predchadzajucim vyvojom od okt6bra
1938. Osobitne to platilo pre sferu
zahranicno-obchodnych vzfahov.
Novy ekonomicky priestor Slovenskej
republiky sa totii vzapati po svojom
V'lniku stal, aj ked nepriamo, sucast'ou
tzv. vel'kopriestorovej ekonomiky
nacistickeho Nemecka. Zakladny
kamen d'alsieho vyvoja hospodarstva
na Slovensku ai do roku 1945 po-
lozili slovensko-nemecke dohody 0
hospodarskej spolupraci, obsiahnute
v tajnom protokole ochrannej zmlu-
vy z 23. marca 1939. Tajny protokol
v skutocnosti kodifikoval hospodar-
sku zavislost' Siovenska na Nemecku.
a schvafovani uverov. System priamej
kontroly Nemecko neskor rozsirilo 0 tzv. beraterov (porad-
COY) dosadzovanych priamo do strategickych podnikov.
Nemecka armada obsadila pohranicne uzemie na zapade
Siovenska, kde vytvorila tzv. ochranne pasmo. Pnive tu
sa nachadzali nove zbrojarske podniky, ako aj d'alSie vy-
znamne zavody a husta siet' infrastruktury. Siovenska vlada
dodatocne suhlasila s kontrolou nemeckej brannej moci
nad zbro;ovkami. Pocet strategickych podnikov s nemec-
kym dozorom sa slovensko-nemeckou
zmluvou 0 vojensko-hospodarskych
podnikoch z januara 1940 rozsiril ai
na 25.
Platobna dohoda stanovila prindpy
zUCtovania slovensko-nemcckej ob-
chodnej vymeny na podklade c1ea-
ringu. Tento v nasledujucich rokoch
zrava: Karol M u r g a ~ a beroiter Viktor Nageler
v Banskej Byslrici
Hospodarstvo Slovenskej repub-
liky zaznamenalo v objemovych uka-
zovatefoch znacny rozvoj, lebo sa pren
otvoril obrovsky ekonomicky priestor
Vefkonemeckej rise. Vojnova konjunk-
tura vyridila jednu z krucovych otazok
hospodarskeho zaostavania Siovenska
- problem odbytu. Vykorisfovanie
ekonomiky noveho statu Nemeckom
malo spotiatku prevaine skryte formy.
Vlada SR sa preto mohla prezentovat'
uspesnymi hospodarskymi vysledka-
mi. Zaklady ekonomickeho rozvoja
vsak pochadzali ui z posledneho ob-
dobia exislencie medzivojnovej CSR.
V 30. rokoch sa podarilo uskutocnit'
dlhodobe pJany rozvoja infrastruktu-
ry. menovile zeleznic, ciest, elektrin-
kacie a vodnej dopravy. V almosfere
ohrozenia statu napredovala vystavba
zbrojarskych. ale aj chemickych. ko-
iiarskych a inych vefkopodnikov. Vo
vychodnej casti CSR vlada sustredila \ ,
vojnove zasoby surovin a rnaterialov.
Novy stat nadviazal na tento rozvoj.
Pocas jeho existencie sa objavili nove
pozitivne faktory. Vojnove potreby
zabezpecili odbyt aj technicky zaosta-
Iym zavodom. V priemysle prevazovali
odvetvia potrebne pre vojnovu vyrobu
a do polovice roku 1944 bolo Slovensko
usetrene naletov. Podhodnoteny vy-
menny kurz slovenskej koruny voti
risskej marke vytvaral iluziu vysokych
ziskov a motivoval k rozsirovaniu
vyroby.
.
SR vystupovala na medzinarodnej
scene ako suverenny stat. nezavisle
budujuci vlastnu ekonorn iku. Okrern
Nemecka a jeho satelitov udriiavala
obchodnestykys viacerymi neutral ny-
mi statmi. Hospodarske ministerstva
- pre nnancie, hospodarstvo. dopravu
a \,erejne prace - vznikli ui v obdobi
aulon6mie. K 4. aprilu 1939 sa usku-
totnila rnenova odluka a za jednotku
meny stanovi li Slovensku koru nu (Ks).
Vladnym nariadenim s mocou zakona
t. 44 bola zriadena Siovenska narodmi
banka (SNB). jej akciovy kapital sta-
novi]i na 100 rni1i6nov Ks. Vi na jeseii
1938 vytvor ili aj samostatnu Postovu
sporitel'iiu. 0 rok nato vznikla prva
peiiaina burza na Siovensku vycle-
nenim z plodinovej burzy. Ziutenim
bratislavskych pobotiek Zemskej
Otvorenie feleznice na Irati Bansk.i Bystrica - Dolna Stubna 19. 12. 1940
bankya Hypotetnej banky sa vytvori l verejnopravny ustav
pre dlhodobe uvery s nizkym zurocenim - Slovenska hy-
potcena a komunalna banka. VIada podnikla pragmat icky
krok a prizvala k spolupraci skusenych narodohospodarov
medzivojnoveho obdobia Prof. I. Karvasa, Dr. lng. P. Zat'ka.
Prof. J. Fundarka a inych. Tho nemalym dielom prispeli
k priaznivym vysledkom hospodarskej polit iky. Najvyssi m
organom riadenia ekonomiky sa stal komitet hospodar-
skych ministrov a guvernera Slovenskej narodnej banky.
Do jeho tela bol menovany prave I. Karvas. Politicke zmeny
vyniesli do popredia aj nove osobnosti narodohospoda-
ro\' z politickeho t<ibora t lenov a exponenlov HSr.S. Boli
medzi nimi najma hospodarski ministri G. MedrickY.
M. PruzinskY. j. Stano. aalej A. Mederly. S. Polyak. R. Kubis.
T. Tureek a inL Vytvorili sa priaznive legislativne podmien-
ky na oiivenie industrializacie. najma zakonmi c. 299 a
307 z roka 19400 podpore priemyslu a danovych uravach.
Zakony poskytovali zfavy na ieleznici. col ne zfavy. statne
dotacie 113 krylie urokov pri investicnych poiitkach a inc
vYhody.
Bezprostredne po 14. marci 1939 bolo Siovensko vyhla-
sene za samostatne colne uzemie. Vlada pritom zachovala
kont inuitu zahran icnych obchod nych zmluv byvalej CSR,
ako aj dovtedajsi system colnych tarif. Pocas roka 1939
uzatvorila nove obchodne zmluvy s Pofskom, Mad'arskom.
Rumunskom. Juhosiaviou, Bulharskom, Svajciarskom
as d'alSfmi krajinami. Ozke hospodarske vazby si vynutili
zachovanie colnej unie s Protektoratom Cechy a Morava.
Roku 1940 nadviazalo Siovensko obchodne vzt'ahy s Fin-
skom a so Sovietskym zviizom. Vyznamnym obchod-
nym partnerom bolo fasisticke Tal iansko. Do roku 1941
Siovensko obchodovalo aj s niekorkymi zamorskymi stat-
mi. Hospodarske slyky so zapadoeur6pskymi demokratic-
kymi krajinami sa nadvazovali faiSie. Zahran icny obchod
Rekreacne zariadenie Skalka pri Krcmnici
bol statist icky zachyteny za roky 1939 ai 1943. V tomto
obdobi vzrastla hodnota dovozu z 1.6 mid. na 5,2 mid. Ks
a hod nota vyvozu sa zvysi la z 2.2 mid. na 5,8 mid. Ks.
V rokoch 1939. 1940 a 1943 malo Siovensko aktivnu za-
hranitno-obchodnu bilanciu. zatiar co v rokoch 1941 a
1942 bola pasivna. Rast zahrallicneho obchodu vsak znac-
ne skresfovala inflacia a hodnotove vziahy voti nemee-
kej marke. Hlavnym obchodnym partnerom Siovenska
totii ostavalo eele obdobie nacisticke Nemecko. Podiel
Vefkonemeckej rise vratane priCienenych uzem! na obrate
zahranicneho obchodu slovenskeho statu dosahoval v ro-
koch 1939-1943 pribliine 70 % at 85 %.
Uspesnu stranku hospodarskeho vyvoja predstavovalo
budovanie infrastruktury a rast priemyselnej vyroby.
Pocet elektrifikovanych obci
"00
'400
'200
' 000
!
BOO
D.D
600
"JO
200
,
"38 '939
,9<, ,9<, ,9<, ,9<, ,9 ,9<,
Roky
Graf - vyvoj clektrifikacie micst a obd 113 uzemi Siovenska v rokoch
1938- 1945
Vystavbu infrastruktury ovplyvnovali zaujmy nemeckej
brannej moci, ktoni Siovensko premienala na predmostie pre
iaienie na vychod. V zeleznicnej doprave novy stat dokontil
medzivojnove projekty dobudovanim technicky vefmi na-
rocneho useku Martin - Banska Bystrica. Pomerne ryehlo
sa odstninili aj problemy v ieleznicnej doprave. sp6sobene
odstupenim juinych uzemi Mad"arsku. Novou Iraioll bol
usek PreSov - St raiske. Siovensky stal postavil celkom 83
km novych ieleznit nych tratL Naklady spo!u s rekonstruk-
ciami dosiahli do roku 1943 I,S mId. Ks. Rozvoj cestnej siete
napredoval vystavbou kvalit nych statnych ciest. Za roky
1939- 1943 pribudlo 280 km statnych ciesl, to si vyiiadalo
naklady 0,8 mid. Ks. Podiel vozoviek s pevnym povrchom
vznisto! za llvedene obdobie z 13 % na 28 %. Pozitivnym ;a-
Yom bolo urych!enie vyvoja autobllsovych liniek. Napriklad
v roku 1942 autobusy dopravili 8,3 mil. eestujucich na li n-
k<ich v dfike 1 829 kill. Znacne postupil vyvoj energetiky.
Startovacia plocha lu bola mimoriadne priazniva. Zavainy
problem vsak predstavovali st raty zdrojov a sieti na odstupe-
nych uzemiach. Viditefnym vysledkom bolo predovsetkym
pokracovanie vystavby vaiskej kaskady dvoma stupnami
hydroeentral pri Ilave a Dubnici na Vahom. Sutasne zatali
praee na Oravskej priehrade. Naklady na vodne stavby a re-
gulacia hlavnych tokov dosiahli do roku 1943 hodnotu 0,5
mid. Ks. Elektrifikacia presla od regiomilnej k celostatnej
faze vyvoja po zlucen[ piatich oblast nych elektrarenskych
spoiocnosti do jednotneho podniku Slovenske elektrarne,
a. s. roku 1942. Islo 0 jeden z prvych celostatnych elektrifi-
katnyeh podnikov na svete. Elekt ri fikac ia obd nadviazala
na uspesny rozmach v druhej polovici 30. rokov. Vyroba
elektrickej energie na celom Slovensku vzrastla v obdobi
1938-1943071 %.
Priemysel mal na pozadi viaceryeh priaznivych fak-
torov otvorenu cestu k rychlemu zvysova niu objemovyeh
ukazovatel'ov. Specifika vojnovej ekonomiky - ako bol
vazalsky vzt'ah k Nemecku, nedostatok surovin, strata
zamorskych trhov, usmernovanie ekonomiky statom.
a napokon a; vplyv bojovych openkii - vsak postupne
znehodnocovali dosiahnute uspeehy. Priemysel celeho
Siovenska, vratane juinych regi6nov, dosiahol potas rokov
1937-1943 zvysenie objemu vyroby asi 0 63 % a v potte
ti llnyeh os6b zaznamenal mirast okolo SI %. Rast pro-
dukcie vsak bol vo viitsine priemyselnych odvetvi najmii
Pre nOkup pleteneho, tkaneho a m6dneho
tovaru kazdeho druhu odporucame predaine
"Sloo-a,ka"
Fredcrjne vo vsetkych vacsich mestach ncr Sloven s kt.
vysledkom maximalneho vyuiitia, pripadne rozsfrenia uz ranceh. Najdynamickejsi rast zaznamenal kovospracujuci,
exislujllcich podnikov. Nove iivnostenskeopnlvncnia v 10- strojarsky, chcmicky a koiiarsky priemysel. Novy impulz
varenskom priemysle, v pocte asi 170 za sledovane roky. sa dostala odvctvie spracovania dreva. Uvedene oblasti prie-
tykali prevazne mensich alcbo stredne vel'kych prevadzok. myslu zvysili objem vyroby za roky 1937-1943 v rozmcdzf
Medzi nove z<l.vody kl'ucoveho vyznamu patril podnik od 70 % ai do 250 %. Nosnym odvetvim bolo slrojarslvo,
syntelickych v!.ikien Vistra v Bratisiave, farmaceuticky klore zamestmivalo asi 30 % tinnych os6b v priemyslc.
podnik Siovenske alkaloidy v Hlohovci, odevne zavody Strojarske zavody sa vsak orientovali prevaine na zbro-
firmy Nehera v Trencine, obuvnicky zavod v Bat'ovanoch jarsku vyrobu a vatsina produkcie pripadala na zbrojovky
(Partizanske) alebo vefkozavod na drevene baraky v Tu- v Dubnici nad Vahom a v Povaiskej Bystrici. Tieto roku
Rafineria Apollo v Bralislave. FOlografia bola lajne l.holovena pre slab americkeho st rategickeho leleclva pred 16. junom 1944
tasf f eleziarskeho zavodu v Podbrezovej
1943 zamest naval i okolo 25 tisle osob. V chemickom prie-
mysle malo najvacsf vyznam obnovenie vyroby vybusnfn
v bratislavskom podniku Dynamit-Nobel. Ex istovali aj
oblasti priemyslu s vyraznymi stagnacnymi tendencia-
mi. Diktat nemeckych kart elov napriklad obmedzoval
produkciu cementarni. Nedostatok surovfn, strata za.-
Yah spokojnost' - nas uspech!
r " ,
On""
BRATI SLAVA
Priemyselne podniky v Bral isla\'e
morskych trhov a ine priciny Ii mitoval i vyrobu celul6zok
a papierni, textili ek, potravi narstva a skMrnL
Remeselna vyroba a iivnosti museli v podmienkach
vojnoveho hospoda rstva eel it' silnej ucemu tl aku verkovyro-
by a podliehali strukturalnym zmenam. Zni ioval sa poeel
remeselnych zavodov a malych rodinnych f ivnosti. K tomu
U,",h,,,.k, ''''COB'URG q;)
u.,.d,
II.A1'ISLAVA DClIIClI .... k.ho 21
f' ...... .... M , V .... , ..
.,lo""., ,"'., ....... ' ...
'---"'_. ... , " . ..,. ......... _ .... "-,
.... - ............ ,. , ......... , ....
Po: :::::,: ::::;', g'" 'M ,,, ........ ..
DII'''''' It ,Iu ..... _.j'., .. kadol
..... __ I1 ........ h' ..... _
............ 1 ............... ..,
DT-O .. '""."",,_._.
, ........... _ ....
-, .............. '"""""
.::< ..... , ... _,,. "'.40 ......
V ...... ...... "."'''' "UlI.n
0... .. __ , ..... _
-.... . ...,
-.-.......
-_ . ......-
00_ _ _._
ro ....... __
.. -,.- . -,- ... -
"._ .. ..,
- ....., DQI.I,.._,-.- ._-
___
_.-
---
"'*---- .... _--
prispela likvidaeia stoviek drobnyeh iidovskyeh podnikov.
Nastal vsak rozvoj hotelovyeh, rekreacnyeh, sportovyeh,
dopravnyeh a inyeh perspektivnyeh iivnosti a sluiieb. Maly
slovensky remeselnik a iivnostnik mal moinost vyuZit hos-
podarsky boom, najma ked'sa urcitym sposobom podiel'al
na vyrobe pre armadu alebo na je; zasobovanf. V pripade, ie
neOla I monilne zabrany, mohol sa zucastnit' arizacie alebo
spekulacii na ciernom trhu.
Pol'nohospodarstvo sa po roku 1938 zbavilo odbyto-
veho problemu. Nove podmienky vsak generovali viaeero
predtjm neznamyeh prekazok. Problemy s odbytom vy-
striedaI beznadejny boj s permanentnym nedostatkom
pofnohospodarskyeh vyrobkov. Statno-monopoli stieke
opatrenia, prijate v 30. rokoeh, sa este rozsirili. Siovensky
stat muse! zabezpeCif zasobovanie domaeeho trhu a zaroven
plnit' zavazky voci Nemeeku. Mal pritom k dispozfcii za-
ostalu zakladilu pofnohospodarstva, ktoni bola este na jesen
1938 oehudobnena 0 najurodnejsie, najproduktivnejsie a
teehnieky najvyspelejsie casti. Pre!om v pornohospodarstve
mala podra predstav vladnyeh hospodarskyeh kruhov pri-
niest nova faza pozemkovej reformy. VJada prisla s planom
revizie a dokoncenia pozemkovej reformy z medzivo;nove-
ho obdobia, co znamenalo dokoncenie paree!acie latifundii
byvalej uhorskej Uaehty, a tief delenie zvyskovyeh verko-
statkov a hospodarstiev v ruk:ich prominentov medzivoj-
noveho refimu. Novou kapitolou reformy bola paree!:icia
iidovskej p6dy. Zakon 0 pozemkovej reforme c. 46 z febru-
ara 1940 daval statu pravo na vykup p6dy od vlastnfkov
s hospodarstvami nad SO ha, ale iba s ieh suhlasom. Nuteny
vykup bol moiny v pripade hospodarstiev Zidov a politie-
kyeh predstavitefov byvalej CSR. Osnovatelia reformy si
boli vedomi, ie hromadne delenie vefkostatkov by mohlo
zniiit produktivitu pofnohospodarstva. PoCitali s vytvara-
nim moderne vybavenyeh fariem s vymerou do 30 ha. Stat
ponukol na predaj ee!kom 1 619 tis. ha p6dy, z coho 39 %
pripadalo na pol'nohospodarsku a zvysok na lesnu p6du.
Vagne formulovane podmienky vykupu hospodarstiev nad
50 ha vsak zamedzili ueinnosti reformy vo vztahu k vel'kym
p6dnym vlastnikom. Reforma sa v konecnom d6sledku zu-
fila na p6du v majetku Zidov. Je; rozloha dosahovala 44,4
tis. ha pofnohospodarskej a 57 tis. ha lesnej p6dy. Rofnici
ju mohli ziskat' nutenym. ako aj dobrovofnym vYkupom.
Radikalizaeiou protiiidovskyeh opatreni vsak pozemkova
reforma vo vzt'ahu k majetku Zidov nadobudla povahu
arizacie. Zidovsku p6du prevzal stat a na pareehieiu realne
poskytol 45,4 tis. ha iidovskej a konfiskovanej p6dy. Na jej
deleni participovalo asi 22,S tis. rol'nikov a vel'kostalkarov.
Vacsina pridelov mala ploehu asi 1 ha. Predstavy 0 moder-
nyeh farm:ich spInalo do urcitej miery len okolo 680 no-
vyeh majetkov s vymerou 8 az 20 ha. Nadeje na vytvorenie
vyspe!ej vrstvy farmarov zlyhaJi, preto narodohospodari
hradali ine eesty rozvoja pol'nohospodarstva. Pocitali s roz-
sirovanim ploehy obrabanej padya s intenzifikaeiou. najma
zvysovanil1l leehnickej urovne hospodarstiev, vyuiitil1l
novyeh odrad a plel1lien. ako aj novyeh agroteehnickyeh
postupov. V zaujme rozsirenia ploehy obnlbanej pady stat
prijaJ uCinne legislativne opatrenia. Syslemove zmeny do
vyvoja intenzifikacie mal priniest' zakon c. 49 z marea 1942.
Na jeho podklade stat uvol'nil investicie v hodnote 100 mil.
Ks, ucelovo zamerane na podporu intenzifikacnyeh cinite-
fov. Stat zaroveil v pofnohospodarstve rozsiroval jed not live
met6dy usmernovanej vojnovej ekonomiky. Podporne akcie
napol1lohli zabezpeceniu vyiivy obyvatefslva po strate jui-
nyeh produktivnyeh oblasti. Vynalozene usilie vsak malo
iba ciastocny efekt. Adl1linistrativny tlak na zvysovanie
vyroby proslrednfctvom statno-monopo!istickyeh opatren!
mal casto kontraproduktivny dopad. Rol'nici zatajovali cast'
urody pre vlastne potreby alebo pre cierny trh. Objemove
aj kvalitativne ukazovate!e rast linnej a iivociSnej produkcie
stagnovali alebo klesali. Hektarove vynosy klesli u vsetkyeh
hlavnyeh druhov obilnin a okopan!n. Stavy hospodarskyeh
zvierat sa zvysi li iba v pripade oSipanyeh. Celkova hodnota
pofnohospodarskej produkcie v stalyeh eenach zazname-
nala ui v rokoeh 1939-194 1 pokles 0 viae ako 20 %. Vlada
rieSiia naroene ulohy zasobovania vlastneho trhu, ako aj
Vel'konemeekej rise, dovozom niektoryeh pofnohospodar-
skyeh vyrobkov z juhovyehodnej Eur6py a z neutralnyeh
statov. Tento obehod patril k najuspdnejsil1l hospodarskym
aktivital1l Siovenskej republiky. Najvacsi podiel na nom mali
spolocnosti ako Frutex, Transdanubia. Dovozna a vyvozna
spolocnost' a ine.
Yerke ulohy v planoeh hospodarskeho rozvoja pripi-
soval vladny reiim narodne slovenskym bankam. Tieto
o prevode polnohospodArskych nehnu-
telnosti a inventara !ivnostenslcYch a inych
podnikov a lekArnf ako aj 0 obmedzeniach
pri dispoziciAch t}'mito majetkami pisali
sme na prlslu!nom mieste.
Obmedzenia, tykajuce sa nakIadania so
majetkom vo vJeobecno8ti, vy-
!ly a! roku 1940.
Zakon fulo 113/1940 51. z. vyslovil eite
pred supisom ZidovskMto majetku, !e Zidia
a !idovske sdru.Zenia m6!u nehnutelnosti
scudzit, zataZit a prenajat len B povolenfm
Ministerstva hospodfirstva.
Ale zAklad u.stavnl!mu prevodu !idovske-
ho majetku do Arijslcych rUk bol polo!eny
dna 2. IX. 1940 vydanim nariadenia s mo-
cou zakona 203/1940 SI. z. 0 supise
!idovskeho majetku.
PodIa tohto nanadema boli Zidia a ti-
dovske sdrufema povinni presne vykazat
vsetok svoj majetok - Zidia slovenski
statni aj majetok v cudzine _ p0-
dIa stavu leu di'lu 2. IX. 1940 s udanim
hodnoty podIa beznej ceny.
tlalej je v tomte nariadeni ulo!ena. Zi-
dem povinnost blasit do 15 dni ka1du zme-
nu majetku, ktort presahuje rAmec riadne-
ho hospodarenia alebo pravidelneho ob-
chodneho styku. .
Na poruJenie tychto ustanoveof boly sta-
63
Supis tidovskeho majetku (Dr. A. Va!ek Protitidovske zakonodar-
stvo na Siovensku, Bratislava 1942)
novene prune tresty (!aUr do :; rokov) a
prepadnutie majetku.
Ustanovenia tohOO nariadenia prevzal aj
k6dex.
Po vykonanI stipisu priltrOC:ilo sa k za-
isteniu majetku, bolo wno!-
nenl! najmi splnomocnenfm. vl.idy wtav-
njm zAkonom 210/1940 S1. z. a zria-
denim Ostredneho hospodtrskeho frradu
nadadenim 222/1940 81. z.
Di\a 5. X. 1940 nadobudlo na-
riadenie 243, ktorym sa obmedzuje
vornosC nakladaC s majetkom Zidov a !i-
dovskYch sdru!enf.
Olnllene.ua podra tohto nariaden1a je pre piatnosC
v aaklaclaal prAvnych likonev, ktorych predmetom je
maJetltom.. prevod, zAnik, zmena alebo obmedzenie
vlastnIckeho alebo ineho vecneho prava
Zidov alebo !idovsIcych s.dru1eni na hnu-
terne aIebo nehnuterne veci, ktorych obec-
nat hOOneta prevyiuje Ks 500.-, potrebne
pisomne povolenie Ostredneho hospodar-
skeho liradu. Vynimku tvoria prevody to-
varu obchodnlkov, livnostnikov a porno-
hospodarov prl riadnej !ivnostenskej
nosti.
Dfla 7. XII. 1940 bolo toto nariadenie no-
v tom smysle, fe povolenie je
potrebne na dispoziciu hoci;akym pd.vom
(nariadenie &10 304/1940 81. z.). I tieto
predpIsy boly s meniim.i zmenami craIej
64
mali plni( ulohu predvoja expanzie slovenskeho kapitalu.
Predpokladom uskutoenenia uvedenych zamerov bolo po-
silnenie pozicH narodne slovenskeho bankovnictva cestou
koncentracie peiiainictva a ovhidnutim riadenia kapita-
lovych tokov exponentmi rei imu. Hlavnym nast rojom
koncentnicie penainictva sa stal zakon e. I II z maja 1939.
Splnomocnoval ministerstvo financii nar iadi( banke fuziu
s inym ustavom v pripade, ie to .,vyiadoval obecny zaujem".
Hegern6nom zlueovania 32 samostatnych bank a pobotiek
zahranicnych, najma ceskych, ustavov do niekorkych ka
pitaIovych centier sa po vnutornych zapasoch natlakovych
skupin reiirnu stala Tatra banka a novy penainy ustav vlad-
neho agrarneho kapitalu Sedliacka banka. Narodne sloven-
ske bankovnictvo dostalo k dispozicii kapitalove hodnoty
v celkovej surne I 225 mil. Ks. Urcity podiel na koncentracii
si vyrnohli aj banky zastupujuce rfssko-nemecky kapital.
Vysledkorn koncentracie bolo zniienie pottu samostat-
n}'ch bank z 32 na II, z ktorych Ses( bolo slovenskych, tr i
nemecke a dye macfarske. VJadne kruhy stupiiovali tlak na
banky, aby spustili planovanu expanziu do inomirodnych
akciovych podnikov. Objavilo sa niekol'ko projektov nacio-
nalizacie, ako tzv. repatriacia ucastin slovenskych podnikov
z Nemecka. Konkretne vysledky vsak boli mizive. Ciastocne
uspechy priniesli iba individualne kapitalove transakcie
bank, spadajuce do obdobia 1939-1942. Banky dosahovali
uspech najrna pri obsadzovani oslabenych pozicii iidovske-
ho kapitalu. Medzi ovladnutymi podnikmi jednoznacne
prevazovali subjekty potravinarskeho a drevarskeho prie
myslu. Hodnota akcioveho kapitalu narodne slovenskeho
novelizovane (nariadenie &10 186/1941 51.
z.) a konetne prevute k.6dexom.
Podla vletkYch tYchto predpisov vy-
bert Ostred.ny hospodarsky Urad za povo-
lema privneho Ukonu d6.vku vo .rylke 20'/.
obecnej hodnoty predmetu v prospech Fon-
du pre podporu vysCahovaIectva Zidov.
D6.vku piaU fidovska strana.
Nariadeniaml tis. 271 a 272 z roku 1940 Vlaua'
bolo !e Vetky platby v pro- dl:ly.
spech 2idov a !idovsky-ch sdru!eni mo!no
konat len na viazany prij[matera
u oprivneneho pei\ameho usta-
vu. Vynimku tvoda len penzie, platby za
tovar a za .rykony pd prevAdzke podniku
aIebo pd rykone povolania, ak je pri nich
platenie v hotoV06U obvykle. bolo
narladene, Ie Zidia a fidovske sdru!enia
su povinnI ozn{un.it: peflalnemu ustavu, fe
ich utet je viazany. kaldeho
druhu, ako aj uf jestvujuce alebo zriadiC
sa majuce vkladne knifky Zidov alebo li-
dovskjch sdrufenf holy za via-

OaIej bolo !e majitelia ObmtduM
a vkladov mOtu na vydrl.iavanie seba a Yjbery.
svojich rodinnych prislu!nikov vyberat
tjfdenne len presne obmedzenu pei\a!nCl
sumu, ktorA zpoeiatku Ks 1.000.-
tyidenne a bola postupne vyhlUkami
Ostredneho bospodarskebo tiradu sni!ova-
65
bankovnictva v pod nikovej sfere vzrastla v rokoch 1939-
1944 z 52 mil. na 201 mil. Ks, co vsak predstavovalo len asi
I I % celkovej hodnoty kapitalu akciovych spoloenosti. Spolu
s d'alSimi subjektrni narodne slovenskeho kapitalu zvysili
banky do roka 1944 podiel v podnikovej sfere pribliine
na 18 %. Charakter obchodnej Cinnost i komercnych bank
presiel po roku 1938 zasadnymi zmenami. Celne banky
zacali financovat' vefkopr iemysel, zbrojarsku konjunkturu
a zahranicny obchod. Silanena hod nota bankovnictva na
Siovensku zaznamenala od konca roku 1938 do decembra
1944 narast z 2 970 mil. Ke na 5 685 mil. Ks. Podiel mirod
ne slovenskych bank na uvedenych hodnotach sa zvysil zo
44%na72%.
Vd'aka hospodarskemu rast u sa vladnemu reiimu darilo
plnit' zamery v socialnej obl asti. Medzi konkretne vysled-
ky patrilo najma odstranenie chronickej nezamestnanosti.
Nove moinosti uplatnenia sa vytvorili pre vsetky vrstvy
obyvatdstva. Vojnova konjunktura zvysila zamestnanost'
v priemysle pribliine 0 50 %. Dalsie pracovne prileiitosti
poskytovalo Nemecko, kde sa dobrovorne vystriedali osoby
zo Siovenska v poete asi 140 tisic na podklade doh6d z de-
cembra 1939. Nutene vysidlene osoby eeskej narodnosti
uvoi'nili takmer 20 tisic pracovnych miest pre statnych
zamestnancov, uradnikov a prislusnikov intcligencie.
Sloyenski rornici mohli vyuiit' lepsie odbytove moinosti.
Zvysovanie odbytu podtili aj slovenski iivnostllici, ktor)ch
rady sa rozsirili cestou arizacic. Vojnova konjunktura pri
niesla aj zvysovanie nOlllinalnych rniezd. podra sudob)'ch
statistickych udajov vZf<lstla priemerna mesacna rnzda
Supi. majetku Z;dov k 2.9.1940 podfa
UZ a Statneho statistickeho uradu
5000000 .,,------.,
4 000 000
3000000
2000000
1000000
II Hruby majetok 1/
tis. Ks
Zadl:!enie II tis. Ks
Ustredr'la Statny
:ido.... talislicky
urad
C Cisty majetok II
tis. Ks
Zosla\'em! podra spnivy Augustina Morivka 0 tiono!!i OHU za rok 1941.
2000
1600
1600
1400
1200
1000
600
600
400
200
Rovnake udaje 511 u\'edent' v Kamenec.,I.:
Po slopach tragMie. Archa Bratislava 1991 5. 106 a 112
Pocet arizovanych iidovskych podnikov
stay k marcu 1942 - podfa iup
I-Ia..!!!l!!l ...... ...!!!!!=
Arizovane podriky
- zemplinska
Bratislavska
o Nilrianska
a Treneianska
Tatranska
PotYOnska
. Spolu
Ukvidovane zldollske podniky k marcu 1942 podra
zup
$ansko - zemplilska
. Sratislavska
o Nitrianska
o Treotianska
Tatranska
. Pohronskil
. SpoIu
v hospodarstve a terciarnej sfere za roky 1938-t944 priblii.-
ne 0 97 %. Sucasne vsak prudko stupali iivotne naklady
a postupovala inflacia. Zvysenie realnych miezd oproti
predvojnovemu stavu preto nastalo iba v rokoch 1941-1942
04 % az 9 %. K popularite novcho rdimu prispeli jed nora-
zove, ako aj niektore systemove, socialne opatrenia. Medzi
najvyznamnejsie patrilo od roku 1940 zavedenie rodinnych
pridavkov na nezaopatrene deti. Predpokladom ziskania
rodinnych pridavkov bolo clenstvo v niektorej sOcialnej po-
ist'ovni. Opatrenie zasiahlo aj sirsie vrstvy robot n ickych po-
istencov. Tho mali po odpracovani najmenej 60 pracovnych
zmien mirok na mesacny prispevok v hod note 10 Ks ai 40
Ks na jedno diet'a. Zamestnanci vyznamnejsich podnikov,
bank alebo institucii mohli v ramci socialneho pripoistenia
v penzijnych fondoch poberaf na svoje deti aj podstatne vys-
sie pridavky. Napriklad penzijny fond Tatra banky vyplacal
pridavky 200 Ks ai 300 Ks na diet'a zamest nanca. Beinoll
sucast'ou zivota sa stali rodin ne rekreacie s prispevkami
odborovych organizacil a zamestnavatefov. Uvedene akcie
spravidla tvorili sUtasf propagandistickych kampani, ako
.,Usmievave Siovensko" alebo "Radost' z prace". Medzi dal-
sie opatrenia rezimu moino zaradit' predfienie platenych
dovoleniek. Pocet dnl dovolenky mohol v zavislosti od
profesijneho postavenia a odpracovanych rokov dosiahnut'
yerke rozpatie. Napriklad uradnici mohli cerpat' od 10 ai do
42 dni dovolenky rocne. Pozitlvny vplyv mali tid niektore
jednorazove socialne akcie rdimu, ako bol projekt vystavby
rodinnych domov pre robotnictvo za pomoci statu. Vladne
organy bezplatne rozdali aj 5 tisk kojeneckych vybaviCiek
robotnkkym rodinam a uhradili rekreacie niekofkym
desiatkam detl zo socialne najslabSkh rodin. Tieto kroky
napomohli zlepseniu socialneho postavenia casti obyva-
tefstva a udrfali sa aj po zaniku SR. Po roku 1938 nastali
zmeny v celkovom systeme socialneho, ciie penzijneho, ne-
mocenskeho a urazovcho poistenia. leho system nadviazal
na uspesne vysledky medzivojnoveho obdobia. Krajinske
pobocky dvoch najvacskh uslavov socialneho poislenia v
byvalej CSR - Ostrednej socialnej poist'ovne a Vseobecneho
penzijneho ustavu v Bratislave - sa administrativne vycle-
nili aj so svojimi pOistencami ako samostat ne institucie pre
uzemie slovenskeho statu a dalej pracovali bez vaznejskh
problemov.
Hospodarstvo Siovenska mohlo uchranit'svoju relativnu
prosperitu len po urCilu dobu, kym vplyvy svetoveho voj-
noveho konfliktu nezacali poslupne deiitruovat' dosiahnute
ekonomicke vysledky. Vhidne kruhy museli krok za krokom
pristupit' k budovaniu riadeneho vojnoveho hospodarstva
podra vzoru nacistickeho Nemecka. Nastrojom kontrolyeko-
nomiky boli statnomonopolisticke korporacie z 30. rokov,
ako aj novozakladane institucie. Stat na regulacia prenikla
do sfery cenot vorby, zamestnaneckej a mzdovej politiky, do
obchodll, pol'nohospodarstva aj priemyslu. V rokoch 1940-
1942 stat preSiel od Ciastocnych zasahov k zloiitemu syste-
mu usmeni.ovania cele; ekonomiky. Vznikli institucie ako
Cenovy urad, Ostredny urad prace a v pofnohospodarstve
k starsej Obilnej spolocnosli pribudli nove stalnomonopolis-
ticke centraly Slovpol, dye llslredne pre kontrolu rastlinnej
a iivocisnej vyroby a d'alSie korponicie.
Institucionalny vyvoj centralneho
usmernovania hospodarstva vyvrcho-
Iii v roku 1942 zaloienim Najvyssieho
uradu pre zasobovanie, ktory spojil
Cenovy urad a ustredne pre kontrolu
pornohospodarskej vyroby.
Stat rozdelil ceny jednotlivych to-
varoY na lIsmenl0vane a vol'ne, zavie-
dol vseobecnll pracovnu povinnost pre
oheanov od 18 do 60 rokov. Stanovil
maximalne mzdy, kontrolu obchodu a
priame zasahy do rastlinnej a iivotiS-
ne; vyroby. V priemysle statne organy
usmeniovali predovsetkym sferu dis-
trihucie a vyuzitia surovin, nesk6r vsak
zasahovali aj priamo do vyrobnych
programov. Ruka statu napokon za-
siahla aj do kaidodenneho zivota oby-
vatdstva. Kym spociatku vladny reiim Augustin Moravek, prcdseda Ustredneho
daval, neskor bol donuteny uberat'. Aby hospodarskeho uradu od 19.9.1940
ny zakon" predpokladal vstup majorit-
neho "kresfanskeho" spoluvlastnika do
zidovskeho podniku cestou nuteneho
vYkupu. Tento zakon vsak mal na
majetkove presuny iba okrajovy vplyv.
Proces arizacie sa urychlil po mocen-
skych zmenach v lete 1940. Radikalne
narodno-socialisticke kridlo vladnej
garniturypresadi lo tzv. revolucm.i cestu
riesenia "iidovskej otazky" podra vzoru
nacislickeho Nemecka. Predpokladom
urychlenia arizacie bol komplexny
supis iidovskeho majetku. Vskutocnil
sa k 2. septembru 1940. Podra jeho
vysledkov predstavoval majetok Zidov
celkovu hodnotu 4,4 mid. Ks vnitane
pohl'adavok. V supise vsak uz neboli
zahrnute kl'ucove zidovske podniky
prevzate v predchadzajucom obdobi
domacim a nemeckym kapitalom ani
majetok transferovany do 7..ahranicia.
Arizatny proces kulminoval pribliine sa vyhol nepopularnemu Hstkovemu
systemu, zavadzal od roku 1940 tzv. odberne kniiky na
vybrane druhy nedostatkovych tovarov. lch zoznam bol
stale dlhsi a rozSfrii sa na vel'ku cast' zakladnych iivotnych
potrieb. S postuPlljucou inflacioll zaroven nistli ceny, najma
dovazanych tovarov. Obcania zist'ovali, ie ich nllda rastie
pomalsie nei ceny v obchodoch. nehovoriac ui 0 ciernom
Irhu. latiar co mzdovy index zaznamenal od roku 1939 do
jari 1944 rast pribliine 80 %. iivotne naklady robotnickej
rodiny sa zvysili 0 118 %. Zhorsovanie socialnych pomeroy
nahlodavalo doveru k vhidnej garniture a medzi fuomi sa
Mrila nespokojnost'.
Vladne hospodarske kruhy coskoro po uchopen! moci
pochopili, ie optimisticke hospodarske programy vytycene
este v obdobf auton6mie sa vzhl'adom na kapitalovy a ekono-
micky potencial noveho statu dali uskutocnit' ekonomickymi
nastrojmi len ciastocne. Preto pristupili k mimoekonomic-
kym opatreniam. Viacere z nich mali kontroverznu pova-
hu. Do krajnej polohy sa dostali v programe arizacie, cize
vyvlastnenia majetku iidovskej komunity. Arizacia bola
vysledkom niekol'kych vyvojovych etap. Prva zacala ui na
jesen 1938 uvahami 0 iitatnej kontrole iidovskych podnikov
a ich kapitalovom ovladnuti. Objavili sa aj prve mivrhy na
supis iidovskcho majetku. Plany arizacie nadobudli realne
kontury po vzniku slovenskeho statu. Od marca 1939 do
septembra 1940 sa formovala faza tzv. evolucnej arizacie.
Jej myslienku presadzovali umierneni predstavitelia reii-
mu a narodohospodari. Pocitala 5 dotasnou koexistenciou
Zidovskeho a tzv. krest'anskeho kapitalu. Medzi hlavne m\-
stroje protizidovskeho tlaku v sledovanej faze patrili reyizie
iivnostenskych opravneni. dosadzovanie zastupcov statu
do vacskh iidovskych podnikov alebo supis iidovskej p6dy.
"Evolucna" faza arizacie vyvrcholila prijatim zakona 0 po-
zemkovej reforme c. 46 z februara 1940 a tzv. prveho ari-
zacneho zakona c. 113 z aprila 1940. Sucast'ou pozemkovej
reformy mal byt' nutenyvykup Zidovskej p6dy. Prvy "arizac-
v obdobi od septembra 1940 do septembra 1942. Vrcholnu
"revolucnu" fazu arizacie spusti l ustavny zakon c. 210 zo
septembra 1940. Tymto dali poslanci Snemu vlade na dobu
jedneho roka plnu moe vo veci "riesenia iidoyskej otazky"
prostrednktvom vladnych nariadeni. Sustava protiiidov-
skych legislativnych aktov vyvrcholila vladnym nariadenim
c. 198 zo septembra 1941, znamyrn ako "zidovsky k6dex".
Arizaciu riadila osobitna institucia - Ostredny hospodarsky
urad. Na jej cele stal karierista A. Moravek. Vladne nariade-
nia z jesene 1940 odnali osobam iidovskeho povodu peavo
vorne nakladaf s vlastnym majetkom. Cennosti, penaine
prostriedky a cenne papiere museJi deponovat' v pcnainych
ustavoch. Vloiene hodnoty n<isledne odcerpaval stat. ktory
bol v skutocnosti hlavnym arizatorom. Charakter postat-
novacej akcie mali aj dosledky tvz. "druheho arizacneho
zoikona" t. 303 z novembra 1940. Tento ui nepocital s nu-
tenym vykupom, ale s postatnenfm iidovskeho podniku.
Stat vystupoval v ulohe veritefa. ktoremu arizator splatil za
prevzatypodnik tzv.likvidacnu hodnotu. Z celkoveho poctu
okolo 12 300 iidovskych podnikov sa predmetom arizacie
stalo pribliine 2 200 podnikov, zatiar co ostatne stat likvi-
doval. aby neprekazali "krest'anskej konkurencii", Arizacia
bola spojena s vlnou korupcie, defraudacii a dilctantskeho
znehodnocovania pod nikov. V maji 1941 bolo postatnene
aj iidovske p6dne vlastnktvo, v septembri 1941 domovy
majetok a v maji 1942 iidovske hnutefnosti. Vladne hos-
podarske institucie potom vyvlastneny iidovsky majctok
roznymi formami odpredavali. Nadeje vladnych kruhov. ie
ariz3cia bude vydatnYI11 zdrojom financovania hospodar-
skych programov. sa vsak rychlo zrutili. Stat odcerpal zo
iidovskeho majetku okolo 1,1 mId. Ks, ale naklady na de-
portacie, povestne "osidfovacie" poplatky za vyvezene osoby
a dalSie protiiidovske akcie si vyiiadali pribliine 0,950 mid.
Ks. Arizacia v konecnom dosledku priniesla hospodarstvu
d'alekosiahle skody.
Imrich Karvd. guverner Siovenskej narodnej banky v Bratislave. od
juna 1942 prednosta Najvy'uieho uradu pre zasobovanie
NajiaHie d6sledky pre slovenske hospodarstvo vsak
mala nerovnopravna ekonomicka spolupraca s nacistic-
kym Nemeckom. Po schvaleni tajnych dodatkov ochrannej
zmluvy z marca 1939 zacal na Slovensko r6znymi kanalmi
prenikai nemecky kapital. Kl'ueove podniky ostali v rukach
poprednych koncernov a kapitalovych central so sid 10m
na uzemi ceskych krajin. Podstatna zmena vsak nastala
v personalnom zloieni spr<lvnych organov jednot li vych
spolocnosti. ktore ovladli z3stupcovia nemeckych bank
a koncernov. Pozicie eelnych ballskych a hutnickych spo-
loenosti ceskych krajin na Siovensku prevzali najvaesie
risske banky a monopolne zoskupenia. Blo predovselkym
o Dresdner Bank, Deutsche Bank. A. G. Reichswerke
Herrman Goring, Preussische Bergwerke und Hlitten
A. G. Berlin, Weitscher Magnesitwerke a d'alsie. Slovensky
stat na podklade doh6d s Nemeckom postupil prava na
I'aibu ropy spolocnosti Deutsche Erdol A. G. Koncern H.
Goringa ovladol aj nove zbrojovky na Povaii a od statu
odkupil zeleziarsky komplex na Pohroni. Vlada v skutoc-
nosti ze!eziarne predala na symbolicku cenu a kazdorocne
prispievala na dopravne naklady podniku subvenciami zo
statnej roZpoctli. Najvatsie chemicke podniky Siovenska
Dynamit-Nobel a rafineria Apollo v Bratislave sa dostali
do ruk najmocnejsieho nemeckeho chemickeho koncernu
I. G. Farbenindustrie. Vyznamne drevarske podniky boli
zaradene do jedneho z regionalnych subjektov vefkoplosnej
ekonomiky Nemecka pre stredmi a juhovychodnu Ellr6pu
Slid - Ost - Holz Berlin. Podie! nemeckeho kapitalu v pod-
nikovej sfere Siovenska vzrastol v kratkom obdobi rokov
1938- 1942 zo 4 % na 51,6 %.
Suverenita vladnych hospodarskych organov, meny,
zahranicneho obchodu a hospodarskej politiky Slovenskej
republiky ostala oficialne zachovana. Vplyv hospodarskych
spieiek nacistickeho Nemecka prostrednictvom kapitalo-
vych vazieb, dosadenych poradcov, medzistatnych vladnych
vyborov a komisii na sloven sku ekonomi ku sa vsak neustale
prehlboval. Vyhlasenim totalnej voj ny nacisti zaroven tota-
li zovali riadenie hospodarstva v celom priestore ovladanom
Vel'konemeckou risou. Hlavny koridor bezuzdneho dranco-
vania slovenskeho hospodarstva Nemeckom predstavovala
vzajomna obchodna vymena formou clearingu. Tenlo skry-
val zlozity a d6myseJny mechanizmus rozlicnych for iem
vykorist'ovania ekonomiky Jednu z hlavnych
met6d exploatacie tvoril nevyhodny vymenny kurz meny.
pevne stanoveny v pomere I RM:ll, 6 Ks. Rdlna hod-
nota marky dosahovala priblizne 7 Ks az 8 Ks. Vymenny
kurz skresfoval skutocne proporcie vzajomnej obchodnej
vymeny a umoinoval lacny vykup Siovenska nadhodno-
tenou nemeckou markou. Zaroven motivoval slovenskych
exporterov k zvysovaniu objemu vyvozu do Nemecka, ako
aj do priestoru ceJej Vel'konemeckej rise. D6sledkom bol
narast clearingovej spicky v rissko-slovenskom zahra nic-
nom obchode v prospech Siovenska. Nemecko uh radzalo
previs slovenskeho exportu formou bezcennych dobropi-
soy. DalSim nastrojom vysavan ia hospodarskych zd rojov
Slovenska bol komplikovany system clearingovych uctov
a poduttov. kh ulohou bolo maskovat' zamrznute pohfa-
davky. Hodnota zamrznutych pohfadavok Siovenska voti
Nemecku dosiahla 7,077 mId. Ks. Pre Siovensko vyplyvaJi
nevyhody aj zo struktury vzajomnej obchodnej vymeny.
Siovensko vyvazalo predovsetkym suroviny a polotovary
a dovazalo hotove vyrobky, naj ma r6zne druhy strojov. za
neumerne ceny. Siovenska viada museJa tiei hradit' mzdy
slovenskych robotnikov v Nemecku. ako aj robotnikov
v slovenskych zbrojovkach ovhldanych nemeckym kapi-
talom. Preplacala rekreacie nemeckych deti na Slovensku
a viacere ine dodavky a sluiby.
Vladne hospodarske kruhy si vdmi dobre uvedomovali
kolonialny charakter ekonomickych vzt'ahov s Nemeckom.
PredstaviteJi a vladnych fina ncnych institucii sa preto poku-
sali obmedzit' objem tovarovej vymeny s Vefkonemeckou
risou. Vyuiival i k tomu specialne nast roje, ako boli tzv.
skladacky. Tieto vyjadrovali zaruku exportera, ie hodnota
nim vyvezeneho tovaru bude nahradena dovozom v rov-
nakej hod note. Zaciatkom roku 1944 pristupili k zakazu
financovania nemeckeho clearingu komercnymi bankami.
Nasledne vsak museli zakaz odvolat' na natlak Nemecka.
Straty obchodu s Nemeckom Siovensko eiastocne nahra-
dzalo pomerne vyhodnymi hospodarskymi vzl'ahmi s d'al-
sim spojencami a satelitmi Nemecka, najma s Talianskom,
Mad'arskom, Rumunskom. Bulharskom, ktore tiez prebie-
hali na principe clearingu. Znaene problemy Slovensku
sp6sobilo odpadnulie talianskeho zahranicneho obchodu
po vylodenf spojencov v lete 1943. Standardne obchodne
vzt'ahy Siovensko udriovalo s niektorymi neutralnymi
Hanska Bystrica po bombardoyani - polas SNP
statmi, menovite so Svajciarskom a Svedskom. Tieto boli
jednym z mala vydatnejsich pramenov deviz.
Obsadenie Siovenska jednotkami nemeekej armadyvie-
dlo k otvorenej hospodarskej exploatacii. Financovanie
pobytu okupacnyeh vojsk musela totiz prevziaf slovenska
vlada na podklade medzistatnej dohody z 9. okt6bra 1944.
znamej ako Militarvertrag. Naklady si vyziadali priblizne
0,5 mid. Ks mesacne. Skryte for my vazalskeho vzt"ahu sa
zmenili na bezprostredne draneovanie vsetkyeh dostup-
nyeh zdrojov ekonomiky. Siovenska vladna moe a jej hos-
podarske organy museli podra uvedenej dohody. ktora mala
spatnu pJatnosl od I. septembra 1944, poskytnut' nemeekym
jednotkam vsetko materialne zabezpecenie, ako aj zfavy
a vyhody udefovane vlastnej armade. Nemeeke velen ie
dostalo tiez moznost' priamo nakupovaf zasoby a material
proslrednictvom poukazok prephkanyeh financnymi insti-
tueiami slovenskeho statu. Ui od jesene 1944 zacali nemee-
ke jednotky demontovaf a odvazaf zariadenia vyznamnyeh
podnikov. Napriek odmietavemu postoju hospodarskyeh
predstavitefov Slovenska nemeeka branna moe dosiahla,
aby demontaz, odvoz a likvidacia teehnickej zakladne
strategickyeh podnikov a infrastruktury dostali pravny
zaklad v podobe medzistatnej dohody z I. februara 1945.
Nasledne mali nemeeke jednotky uplne uvofnene ruky na
systematieku destrukeiu hospodarskej zakladne Siovenska.
Bojove operacie, hospodarsky rozvrat a okupacia Siovenska
nemeekou armadou od jesene 1944 dali impulz k spusteniu
dovtedy tlmenej inflacnej spiraly. K najvyznamnejsim
faktorom prehlbovania infhkie a k pritinam vnutorneho
zadlzovania krajiny patrili miliardove skody plymiee z hos-
podarskyeh vzt'ahov s Nemeekom. minusovy zaverecny ucet
z arizacneho procesu, investicie do infrastruktury, dotacie
Navsteva bulharskeho ministra osvety Borisa Jocova na Slovensku 8. 6. 1943. Pred hlavnou stanicou v Bratislave ho zrava sprevadza minister
'ozefSivak
do hospodarskej sfery a vydavky na
rozvojove programy. Ani rastuce
prijmy z pomerne uspesnej vojnovej
konjunktury nestacili kryf obrov-
ske vydavky statu. Vlada spoCiatku
riesila problem shitnymi p6Zickami.
lch pramenom boli predovsetkym
rezervy komercnych bank. Tieto
sa vsak ryehlo vycerpali. Vladne
financne institucie preto postupne
rozsirovali objem penazi v obehu.
Do leta 1944 bol nepriaznivy proces
do urcitej miery pod kontrolou.
asledny vojensko-politicky vjvoj
vsak dal inflacii vorny priebeh.
Ministerstvo financii vydavalo na
krytie vojnovych potrieb zmenky.
kiore Siovenska narodna banka
preplacala. Ked'ie zdroje vofnych
penaznyeh prostriedkov sa bezna-
dejne minuli. zmenky museli byt'
uhnidzane emisiou novych penaz!.
lch hod nota stale prudsie klesala.
Zatiar co v obdobi od marca 1939 do Pohreb spisovatefa lozefa Gregora Tajovskeho na Ondrejskom cintorine v Bratislave 23. 5. 1940
decembra 1943 vzrastlo mnoistvo
obeiiva z 1 600 mil. na 3 823 mil. Ks, od januara 1944 do
marca 1945 sajeho objem zvysil na II 649 mil. Ks. Vnutorne
zad!zenie slovenskeho statu vznistlo od marca 1939 do mar-
ca 1945 z 32 mil. na 14432 mil. Ks.
V podmienkach Siovenskej republiky 1939-1945 nastalo
hospodarske ozivenie ako d6sledok p6sobenia viacerych
priaznivych faktorov, predovsetkym v d6sledku vojnovej
hospodarskej konjunktury. Ekonomicky rast priniesol do-
casne zlepsenie socialnych pomeroy vel'kej casti obyvatef-
stva. Bol vsak spojeny s deformaciami vojnovej ekonomiky,
s kontroverznym hospodarsko-polilickym pozadim a s pre-
nikanim hospodarskeho vplyvu nacistickeho Nemecka.
Pochmurnou strankou hospodarskeho vyvoja bolo vy-
vlastnenie majetku iidovskej komunity. Drancovanie
hospodarstva nacistickym Nemeckom, d6sledky arizacie
a <falSie negativne javy hospodarskeho iivota prehlbovali
nespokojnosf sirsich vrstiev obyvatel'stva s totalitnym re-
zimom a napomohli formovaniu protifasistickeho hnulia.
ktore vyustilo do SNP. V jeho nimci sa uz objavili viacere
nove crty hospodarskeho vyvoja, charakteristicke pre eko-
nomiku Siovenska po roku 1945.
S.Kulhira
Pocas existencie SR. i ked' polilicky a ideologicky limi-
tovana, zaznamenala narodmi kuitura, veda a umenie ako
celok znacny rozvoj, a to ai do leta 1944. ked'po vypuknllti
SNP na jeho uzemi vznika specifieky fenomen povstalec-
kej kuhury. Od jesene 1944 do jarnych mesiacov 1945
v suvislosti s vojenskymi udalosfami a prechodom frontov
sa kulturny iivot na Sloven sku uplne ochromil a zastavil.
Isle net reba zabudaf ani na tll skutocnosf. ie popri ofici-
alnej kulture l'udackeho rdimu vo vojnovolll obdobi pa-
ralelne existoval demokraticky kulturny prud a rozvijala
sa aj neoficialna protirezimisticka kultura obcianskych
a I'avicovych sil, klorej predstavitelia prevazne spoClvali na
principe tradicnej pasivnej rezistencie. mene; na formach
aktivneho otvoreneho odbojoveho hnutia.
Vi od okt6bra 1938 v d6sledku nacionalistickej politiky
bratislavskej vlady odchadzali a po marci 1939 sa museli zo
Siovenska nutene vyst'ahovaf tisfcky ucitel'ov. stovky stredo-
skolskych a desiatky vysokoskolskych profesorov. kultur-
nych. osvetovyeh a vedeckych pracovnikov i umekov ceskej
narodnosti. ktor! sa stali nepohodlnymi pre I'udaeky reiim.
Len niektorym sa podarilo zfskat'vynimky a nemuseJi odisf
do Protektoratu Cechy a Morava, elm sa zachranili pred
priamou perzekuciou nemeckeho okupacneho rei.imu. Z
rasovych d6vodov boli zo slovenskeho kulturneho zivota
postupne a system at icky vytlaceni viaeeri jeho predstavi-
telia iidovskeho p6vodu. Ui pred vyhlasenim Siovenskeho
statu emigroval spisovatef G. Vamos a maliar I. Weiner-
Kraf. pocas jeho existencie bola prenasledovana fotografka
1. Bliihova, maliar A. Frankl, herec M. Gregor p6vodne
Guttman, dramatik P. Karvas, maliar F. Reichental, ka-
rikaturista A. Richter, arehitekti H. Kvasnica (p6vodne
Weinberger), A. SkuteckY. A. SlatinskY-Szalatnay. I. Vecsei
(p6vodne Weisz) a P. Weisz, Clenovia knihkupeckej rodiny
Steinerovcov, maliar A. Weisz-Kubinean.
DalSiu I'udackemu rezimu nepohodlnu skllpinu tvorili
jeho domaci odporeovia, klor! boli bud' predcasne penzi-
onovani, alebo sa vzdali ucinkovania v statnyeh sluibach,
ei ich prelozili do odfahlych miest na vidieeku periferiu.
Mnohi emigrovali do zahranicia, kde sa zapojili do druheho
ceskoslovenskeho zahranicneho odboja. Osobitnu kapitolu
Clenovia SND v Bratislave - zl'ava: Maria Bancikova, Andrej Sagar a Jozef Budsky r. 1943
v tomto smere predstavoval fudacky
politik, publicista a spisovatef K. Sidor,
ktoreho na natlak nemeckej strany od-
sunuli z najvyssich vladnych miest do
diplomatickych sluzieb vo Vatikane,
ale na Siovensku zostalo vefa jeho
stupencov z kulturneho a umeleckeho
prost redia, ktori sa zaradili do skupiny
tZY. umiernenych rudakov a postupne
zaujimali protireiimisticke pozicie,
,i dokonca spolupracovali s druhym
ceskoslovenskym odbojom.
Sloven sku kulturu a umenie ochu-
dobnila aj prirodzena mortal ita, ked'
v obdobi r. 1939-1945 zomrelo viacero
jej vyraznych reprezentantov: bansko-
bystricky biskup M. Blaha, predseda
Matice slovenskej a Spolku sloven-
skych umelcov, hudobny skladatel' M.
Moyzes, spisovatelia L. Nadasi-Jege,
J. Gregor-Tajovsky, T. Vansova a inL
Aj napriek tymto negativnym skutoc-
nostiam vsak slovensky kulturny zivot
celkom prirodzene napredoval, co sa
prejavilo najma voblasti profesionalne-
ho divadelnictva, hudby, muzejnictva,
rozhlasu, vysokeho skolstva, vytvar-
nictva, ale najma vedy a osvety, 0 co
sa tradicne zasluiila predovsetkym
Matica slovenska a od roku 1942 aj no-
vokonstituovaml. Siovenska akademia
vied a umen!.
Pre rozvoj kultury, vedy a umenia
sa fudacky rezim usiloval vytvorit'
legislativne podmienky prost red-
nktvom Siovenskeho snemu, kde na
tvorbe novych zakonov v tejto oblasti
participoval jeho snemovy kulturny
vybor, v ktorom sa angazovali viacerf
rozhl'adeni intelektuali. Predsedom
bol publicista P. Carnogursky. K tejto
skupine patril aj politik, publicista,
kulturny a osvetovy pracovnik, pe-
dagog J. Sivak, ktory stal od marca
1939 ai do septembra 1944 na cele
Ministerstva skolstva a mirodnej osve-
ty. Funkciu prednostu prveho odboru
vykonaval P. Carnogursky, prednostu
kulturno-osvetoveho oddelenia jazy-
kovedec J. Stoic a pracovali tu napr.
i literarny vedec I. Kotvan a polonista
M. Stano. Minister Sivak ako kulturne
zalozeny Clovek bol predsedom Spolku
slovenskych umelcov, clenom vyboru
Matice slovenskej i Spolku sv. Vojtecha.
Poslupne jeho umiernene I'udactvo
prerastlo, napriek clenstvu vo vlade,
do kontaktov s obcianskou zloikou
druheho ceskoslovenskeho odboja.
V roku 1945 J. Sivak ako jediny z pro-
minentov SR a byvalych ministrov vla-
dy neemigroval. Narodny sud po vojne
ho odsudjl iba na tri roky.
Vefmi d6leiite postavenie ziska I
Orad propagandy, ktory fungoval v po-
zicii zvlastneho odboru predsednktva
vlady. Na jeho cele stali politici, spiso-
vatelia a publicisti - A. Maeh (1938-39),
K. Murgas (1939-41) a T. j. Gaspar
(1941-45). Vo vysokych funkciach na
Orade propagandy priebeine pracoval
aj reziser a dramaturg F. Hoffmann, od
roku 1941 sef kulturneho oddelenia,
dale; novinar a spisovate1' K. Culen, li -
terarny vedee J. Ambrus, umenovedee
V. Tilkovsky a spisovatel' 1. Kruiliak.
Orad propagandy podfa nacistickeho
vzoru forsiroval domacu narodno-so-
cialisticku politiku a ideologiu l'udacke-
ho reiimu v oblasti duchovneho iivota
spolocnosti. Kontroloval kulturny,
umelecky a literarny fivot, ako aj l11a-
sovokomunikacne prostriedky - tlac
a rozhlas. SHorn Oradu propagandy
radili dosadeni nemecki poradcovia,
ktori dohliadali na denne smerniee so
zameranim na propagovanie l'udackej
politikya ideologie. 0 tyehto otazkach
sa casto rokovalo aj na uHom i sirsom
predsednictve a vybore Hlinkovej slo-
venskej I'udovej strany, kde sa v ramci
z. Hudcova-Frdova a
Vesely v Duslkovej operete Pod cudzou
vJajkou
jej genenilneho sekretariatu toulo problematikou zaoberalo
kullurne oddelenie.
Medzinarodne nadstandardne kulturne a umeleckevzt'a-
hy sa rozvijali medzi Slovenskom, acislickym Nemeckom,
ale aj uSlasovskym Chorvatskom a fasistickym Talianskol11.
Vynimocne postavenie pritol11 mala Slovensko-nernecka
spolocnosf a Siovensko-chorvatska spolocnost'. Osobilne po-
slavenie v politickom systeme SR zaujala Slatna rada, kde ako
C1enovia p6sobili i basnici J. Kovalik-Usliansky, A. Zarnov
(F. Subik). publicista a prelat A. Marsina, kulturny historik
a spravca Spolku sv. Vojtecha J. Postenyi, literarny vedec
J. Skultety a ako podpredseda spilsky biskup J. Vojta!!ak.
Mnoistvo intelektualov, ume1cov a vedcov najrna z radov
katolkkej inteligencie, vratane mladej generacie nastupu-
jucej do praktickeho iivota, sympatizovalo so slovenskou
statnost'ou a jej novovytvorenymi inslituciami. Vstupili pre-
to do sluiieb vo viacerych najvyssich uradoch SR.
Hadam najvyraznejsie sa tento fakt prejavil na Ministerstve
zahranicnych veci, kde v uradnickom a diplomatickom zbore
na rozlicnych postoch p6sobili spisovalelia, publicisti, novi-
nari a literati. Na d'alSich rninislerstvach slovenskej vlady len
sporadicky pracovali vyznamni predslavitelia nasej kulttiry,
literatury, umenia a vedy - napdklad na ministerstve vnut-
ra pracoval ako prednosta osobneho sekretariatu ministra
Macha basnik V. Beniak.
Prirodzenym strediskom kultury, vedy, urnenia
a vysokeho skolstva bola, ako hlavne mesto. Bratislava.
Nachadzali sa tu celonarodne kulturne a skolske institucie
ako Hudobna a dramaticka akademia
pre Siovensko, Siovenske mirodne
divadlo, filmove spolocnosti Nastup
a Skolfilm, Siovenska akademia vied
a umen!, Siovenska katoHcka akade-
mia, Siovenska Iiga, Siovenska univer-
zita s viacerymi fakultami, Siovenska
vysoka skola technicka, Siovenska tla-
cova kancei<iria, Siovenske muzeum,
Siovensky rozhlas, Univerzitna knii-
nica, Vedecky ustav pre zahranicnych
Siovakov a Vysoka skola obchodna.
Niektore fungovali priamo na baze
statnej intendancie, ine ako ucastin-
ne a akciove spolocnosti, aalSie na
druzstevnom zaklade. Najma s tymito
vrcholnymi ustanoviznami v Brati-
slave suviseli iivotne osudy a tvorive
aktivity viacerych poprednych repre-
zentantov slovenskej kuhury, vedy
a umenia. Niektore z tychto osobnosti
stali v sluibach reiimu vojnovej SR,
vacsina sa politicky a obciansky nepre-
javovala, aalSi sa zapojili do druheho
ceskoslovenskeho odboja, a napokon
roku 1944 aj do Povstania, pricom sa
stali organickou sucast'ou povstaleckej
kultury.
Druhym, tradicnym centrom
slovenskej kultury. vedy a umenia zostaval Turciansky Sv.
Mart in, kde sidlila Malica slovenska, Siovenske narod-
ne muzeum, Muzealna slovenska spolocnost', Siovenska
narodna kniinica, Siovenska bibliograficka spolocnost',
Knihtlaciarsky ucastinarsky spolok, Slovensky spevokol,
respektive Slovenske komorne divadlo, Statny archeologic-
ky ustav, Ostredie slovenskych ochotnickych divadiel a Zi-
vena. V Matici slovenskej sa v roku 1940 stal po ,. Skultetym
spravcom spisovatef J. Ciger-Hronsky, klory mal - aj ako
vytvarnik a kulturny manaier - v plane vytvorif z Martina
moderne kuhurne a archilektonicke stredisko Siovenska.
V ramci neho sa vybudoval prvy slovensky pdrodnyamfite-
ater, ako aj polygraficky podnik svetovej urovne Neografia.
S Turcianskym Sv. Martinom, a najma maticnym hnutim
pobs vojnovej Siovenskej republiky okrem Hronskeho
a Skultetyho spojili svoje osudy a dielo mnohi vyznamni
kulturnici. Aj niektod kulturni pracovnici z martinsko-
malicneho prostredia palrili k exponenlom radikalneho
i umierneneho rudactva, ale prevaina vacsina Martincanov
Sa zapojila do druheho ceskoslovenskeho odboja a v roku
1944 aj do Povstania.
K d'alsim strediskam slovenskej kultury patrila na zapad-
nom Siovensku Nit ra a Trnava, najma so svojim Spolkom
sv. Vojtecha s predsedom J. Carskym a tlacovymi organmi
Katolicke noviny a Putnik svatovojteSskY. Neodmyslitefnou
postavou bol hudobny skladatef M. Schneider-Trnavsky
a sochar J. Koniarek. Na strednom Siovensku sa kuhurny
iivol sustreaoval aj do Ziliny, kde od roku 1940 sidli la re-
Vfznamnt! osobnosti kulturneho zivota na S)ovensku - zfava: Jan Jamnicky, Jan Borodac. Pavol Bielik a M i k u l a ~ Huba
dakeia dennika Gardista SO sefredaktorom M. Urbanom,
do Liptovskeho Sv. Mikuhisa so spolkom Tranoseius s tla-
covymi organmi Cirkevne listy a Evanje1ieky posol zpod
Tatier a do Banskej Bystriee. ktoni sa po vypuknuti SNP od
augusta do konea okt6bra 1944 stala eentrom povstaleekej
kultury. Na vyehodnom Siovensku sa ku ltura koneentrovala
do Presova. kde posobila pobocka Slovenskeho rozhlasu a v
roku 1944 vzni klo profesional ne Slovenske divadlo. pricom
ustrednou osobnost'ou tyehto oboeh institueii bola postava
spisovatefa A. Pridavka. Viaeerf PreSovcania sa zapojili do
druheho ceskoslovenskeho odboja a Povstania.
V roku 1938, po zruseni ceskej cinohry a postatneni
Slovenskeho narodneho divadla v Sratislave. sa zacala nova
etapa v jeho rozvoji. V cinohernej oblasti popri strednej he-
reekej generaeH vstupuje na prelome 30. a 40. rokov mlada
silna generacia, ktora sa tu etablovala a vytvorila zaklady
vynikajueej slovenskej hereekej skoly. Reiiserstvu sa popri
J. Sorodatovi venoval A. Sagar, J. BudskY. F. Hoffmann. J.
Jamnicky a D. Janda. dramaturgii J. Sedhik a seenografii
L Fulla, J. Ladvenica a J. Veesei. Divadlo uvadzalo predo-
vsetkym hry suvekyeh slovenskyeh autorov. Statna inten-
dancia na cele so statnym intendantom L Brezinskym vsak
neraz negativne zasahovala do personalneho obsadenia
i eenzorsky do dramaturgiekeho planu, co malo za nasledok
odehod viaeeryeh tinohernyeh hercov. Z osobnyeh dovodov
prestala hrat' H. Melitkova, z rasovyeh M. Gregor, z narod-
nostnyeh M. Zelenska, pre politicke postoje musel odist'
A. Bagar. do fil mu prestupil P. Bielik. Obaja, Bagar i Bielik
sa napokon zucastnili Povstania, kde sa k nilll pripojil F.
Zvarik. Popri tinohernom subore Slovenskeho narodneho
divadla vysoku umeleeku uroven dosiahla i jeho opermi
zloika. pritom sa podobne sformovala si lna stredna a mla-
da generacia opernyeh s6listov. V Slovenskom n;irodnom
divadle sa zdarne rozvijala na zaklade ruskej skoly pod ve-
denim M. Fromana jeho baletna zloika, ust rednou postavou
operety sa stal spevak F. Kristof-Vesely a skladatefG. Dusik.
Na rozvoji a nastupe mladej hereekej i opernej generaeie sa
podiefala predovsetkym Hudobna a dramaticka akademia
pre Slovensko v Bratislave. ktoru po postatneni v roku 1941
premenovali na Statne konzervat6rium. Na tejto skole v pe-
dagogickom zbore p6sobi li ako profesori najvyznamnejSi
predstavitelia slovenskej hudobnej moderny. ESte v roku
1939 zaloiil F. Devinsky v Bratislave sukromne operetno-
cinoherne Siovenske fudove divadlo, ktore sa presfahovalo
do Presova a v roku 1941 naslo svoju stcilu domovsku scenu
v Nitre, kde sa pine profesionalizovalo. Centrum sloven-
skeho ochotnickeho divadla sa nachcidzalo v Martine, kde
pri Matici slovenskej nad'alej p6sobilo Ostredie slovenskyeh
ochotnickych divadiel (OSOO) s casopisom Nase diva-
dlo. V roku 1944 pri nom vzniklo i Ostredie babkarskych
ochotnickych divadiel (OSOS). Vynikajuci ochotnicky
herecko-operetny martinsky Siovensky spevokol sa po pri-
chode A. Bagara profesionalizoval a v roku 1944 vzniklo na
druzstevnej baze Siovenske komorne divadlo. Podobne na
druzslevnom zaklade sa sucasne s martinskym konstituuje
d'aBie profesionalne Siovenske divadlo v Presove, prieom
o jeho zaloienie sa zasluiil A. Pridavok a F. Rell . Osobilnu
kapitolu a vyznamnu sueast' povstaleckej kultury predsta.
vuje Frontove divadlo, vytvorene z iniciativy A. Bagara,
ktory ho i viedol , so silnou hereckou zloikou.
Dokllmentarny, najmaspravodajskyfilm nezaznamenal
na Siovensku vyraznej sie uspechy, preloie bol ideologicky
ovplyvilOva nya hrany prakticky neexisloval. Za obdobie SR
sa nepodarilo natocit'ani jeden slovensky hrany celoveeerny
film. To platilo napriek tomu. ie filmovaniu sa od roku 1942
profesionalne venovala zakladatdska osobnost' slovenskej
kinemalografie P. Bielik. Vi roku 1939 vznikla ueastinna
spolocnost' Nastllp v Brati slave. klora sa mala venovat' vy-
robe, dOVOZll, vyvozu a di striblkii filmov. Na jej cele stal P.
Cambala. Nast up predovsetkym dovazal nacisticke filmo-
ve tyidenniky s propagandistickou a vojnovou tematikou
a nemecke fi lmy podobneho za merania. Vlastnu vyrobu
zameriaval na produkciu dokumentarnych spravodajskych
filmov, ako aj celoveeernych. Boli realizovane v duchll fu
dackej kulturnej politiky s vojnovou a propagandistickou
lematikou. Inou cestou siel P. Bielik, ktory sa orienloval
na tvorbu dokumentarnych poplilarno nallenych filmov
s prirodopisnoll a socialnou or ienl aciou. Dalsia spoloc
nost' nazva",l. Ostav pre skolsky a osvetovy film (Skolfi lm),
zaloieml roku 1939, vyniba la len kralkomelniine filmy
s didaktickym zameranim. V roku 1942 vsak jej pracovnik
V. Kubal natoeil prvy slovensky kresleny film St udna lasky.
Rokll 1943 sa reiiser M. Holly sl. pokusil 0 zaloienie spo
locnosti Siovensky film, ale napokon prestupil do Naslupu.
V lete 1944 nataeal v okoli Brezna folkl6rny film Hanka sa
vydava. Jeho reziu po Hollom prevzal P. Bielik, klory po
vypuknut i SNP presiel spoloene s celYIll filmovym stabom
na povstaleckll stranu, kde vyrabal aul ent icke dokumenty
o mobili zaci i, ar madnyc h i partiza nskych bojovych opera
ciach, z klorych sa vsak zachovalo iba torzo.
Zaklady slovenskej fotograficke; tvorby v medzivojno-
vom obdobi poloiil P. Socha n a K. Plieka, ktory odbor fi lm
a fotog rafovanie do roku 1939 vyueoval na Skole umeleckych
remesiel v Bratislave. Tu vychoval viacero umeleckych ire
portazno-dokumentacnych profesionalnych fotografov. Na
Siovensku sa vsak darilo i amaterskej fotografii. Hudobne
umenie na poli vainych. popuJarnych i fudovyeh iamov
zaznamenalo nebyvaly rozmach, prieom predovselkym
v Siovenskom narodnom divadle v Brat islave existovala silna
opermi, ciastocne baletna a operet na zloika. Podobne, s hu-
dobnou redakciou a vysielanfm Siovenskeho rozhlasll boli
spat I popredni predstavitelia hudobnej hdtllry. Skoleni hu-
dobnici vychadzali z Hudobnej a dramatickej akademie pre
Siovensko (od roku 1941 Statneho konzervat6ria) v Bratisla-
ve, kde pedagogicky uspd ne posobili najvyraznejSi predsta-
vitelia slovell skej hudobnej moderny . J. Cikker, E. SuchOli
a A. Moyzes, ktorych skladatdske dida dosiahli eur6psku
a svetovu uroveii. Podobne vysoke majstrovstvo predsta.
vovalo i operetne umenie najma na doskach Siovenskeho
narodneho divadla, ktore skladateJ'sky povodnou tvorbou
reprezentoval G. Dusik, K. Elber t, J. Elen. O. Kausitz 3 T.
SeboMartinskY, spevaci F. Kristof Vesely a J. Kfepela. ktod
vyrazne ovplyvnili aj vyvoj slovenskej popularnej hudby.
Okrem Bratislavy sa hudobnemll iivOlu na Siovensku ve-
nova l i hlldobnyodbor Malice slovenskej v Turcianskom Sv.
Martine. V mestach i na vidieku sa pokracovalo v tradicii
J'udovej muziky, z ktorej vynikla myjavska J'udova hudba
S. Dudika. Z predstavitel'ov hudobncho iivOl3 sa v roku 1944
ako rodeny Banskobystri ca n do SNP zapoj il J. Cikker, klo-
ry povstaleckej kulture obetoval vsetky svoje organ izaene
a vynimoene umelecke schopnost i, dokonca do Povstania
zaangaioval aj svojich f iakov z konzervat6ria, najma do hu
dobnej zloiky vysida nia Siobod neho slovenskeho vysielaea
v Banskej Byst rici .
Najvyzna mnejsou kuhurnou, vedeckou a osvelovOll in-
stituciou na Siovensku pocas exislencie SR bola bez dosahll
stalnych organov na spolkovom zaklade uspeSne fu ngujuca
Matica slovenska v Turcianskom Sv. Martine. Za mestnavala
vyse sto profesion:ilnych pracovnfkov. Od rokll 1940 bol jej
spravcom vyni kajllCi kuhllrny manaiera spisovatef J. Ciger-
HronskY. Vedecku Cinnost' orga ni zoval tajomnik malienych
vedeckych odborov histor ik F. HrusovskY. TalO pozoslavaia
z t'aziskovych literarnohi storickych vyskumnych i organ i
zaenyc h aktivil pod vedenim S. MeCiara, ktory redigoval
aj casopis SlovenskC pohl'ady. Vyrazne vedecke vysledky
dosahoval i jazykovedny odbor s casopisom Slovenska ree,
sociologicky, 1IllleleckY. hudobny odbor a d'alSie. Ich vysled
ky boli publikovane naj ma v ustavnom Sborniku Malice
slovenskej. Matiene vydavalefstvo s veducim S. Grafom
okrem spomenut ych per iodik vydavalo aj popularny ca-
sopis Siovensko a det sky easopis Slnieeko. Vydavalo tiei
mnozstvo kni inych edicii rozlieneho zamerani a, na co jm
zata la siMiI' nova modern a tlaeiaren, martinska Neografie,
akciova spoloenost'. Ako redaktori Ci editori v nich pracovali
vyznamni spi sovateli a. V oblast i matieneho knihovniclva,
lit eni rneho muzejnictva a archivist iky sa angaioval vedud
Biblioteky Mal ice slovenskej A. A. Banik. Pnl.ve on sa v roku
1941 podiefal na zalozeni Siovenskej narodnej kni i nice
a Slovenskej bibliograficke; spoloenosti. Prostrednictvom
vyse pat'sto miestnych odborov a USOD-u sa do kultllrnych,
eil atel'skych, osvelovych a divadelnych aktivil zaangazovali
desat'tisice matienych Clenov.
V Martine, v l110dernej budove, sidlilo Siovenske na-
rodne muzeum (SNM) so spravcom J. Gerykom, ktore sa
orientovalo na historiekC a elnograficke zbierky a expozide.
Orga ni zaene i odborne ieh budovali vyznamni hi storici
a et nografi. Z iniciativy Slovenskeho narodneho Illll Zea
vzn ikol v Martine roku 1939 Stat ny archeologicky a kon
zervalorsky ustav (SAKO), ktory v roku 1942 zreorgan izo
vali nJ Statny archeologicky llstav pod vedenim archeol6ga
V. BudinskCho Krieku. Bol za merany na prehi storicku, pro-
tohistoricku a historicku archeologiu. Martinske narodne
muzeum podporova lo aj einnosl' tu sidliacej Muzealnej
slovenskej spoloenost i (MSS) na eele s J. Skultetym, pricom
jej odborne C1enstvo publikovalo svoje prispevky v Casopise
MSS a Sborniku MSS. V TurCianskom Sv. Martine mal svoje
Slavnostne promovanie Vojtecha Tuku za cestncho doktora prav 30.5.1943 v Bratislavc
uSlredie i spolok slovenskych fien :livena s bohatymi osve-
lovymi aj vydavatefskymi aklivilami.
V roku 1939 namiesto zr usenej Ucenej spolocnosli
Safarikovej v Bratislave vznikla Siovenska lIcena spolocnosi
s predsedom, chemikom F. Valenlinom, ktora sa pod jeho
predsednictvom roku 1942 pretransformovala naSlovensku
akademiu vied a umeni (SAVU). Tato institucia mala al11-
biciu stat' sa najvyssou vedeckou a kulttirnou ustanoviznou
na Siovensku a sucasne zabezpecovaf rozvoj vedy a umenia.
Generalnym tajomnikom SAVU bol jazykovedec L Novak,
vedticim vedeckych ustavov E. Pauli ny, riaditefom Kniinice
SAVU literarny vedec 1. Mi sianik. V SAVU pracovalo okolo
30 internych vedeckych pracovnikov, najvysSim organom
bolo val ne zhromafdenie a predsednictvo. Vydavala ve-
decke casopisy a encyklopedicke dielo Siovenska vlasliveda
prostrednktvom vlastnej tlaciarne. V roku 1940 vzniklo na
spolkovom zaklade zlucenim Siovenskeho vlast ivedneho,
Zemedelskeho a Lesnickeho muzea Siovenske muzeum v
Bratislave. Takisto roku 1940 bola v Bratislave konstituo-
vana Slovenska akademia katolicka (SAK). V nej sa v spol-
kovej forme zdrufilo okolo 120 katolickych intelektualov
venujucich sa viacerym vedeckym disciplinam, aka aj vy-
davatdskej ci nnosli. Najvyznamnejsou osvetovou organi-
z,kioll 5 uSlrednou spravou v Bratislave bola Slovenska liga,
ktora za pomod svojich miestnych zborov p6sobila najrna
na narodnostne zmie.sanych uzemiach v rozlitnych oblas-
tiach. 0 slovenske diasp6ry sa mal slaraf aj Vedecky ustav
pre zahranicnych Siovakov v Bratislave, za spr.ivcu ktoreho
vymenovali jazykovedca H. Barteka. D61eiilou sUtasfou
siete bratislavskych kultllrnych, vedeckych a osvetovych
zar iadeni bola Univerzitna kniinica.
Z rnirnomar ti nskych a mimobratislavskych spolkov
vo svojich cinnosliach pokracovali kulturno-naboienske
spolky - Spolok sv. Vojtecha v Trnave a Tranosdus v Liptov-
skorn Sv. MikuhiSi. V roku 1943, po fuzii rnedzi Banickym
a Mestskym muzeom, vzniklo Siovenske banske rnuzeum
v Banskej Sti avnici. Taktiei d te roku 1943 bolo zaloiene
Statne observat6rium na Skalnatom Plese, kde pracovali
vynikajtici astron6movia A. Becvar a L Pajdusakova.
Siovenska poprevratova, resp. medzivojnova literatura.
zaznamenala prudky rozmach, ktory doznieval aj po marci
1939. i ked' aj literarny i ivol na Slovensku sa polarizoval.
Na jednej strane vlad nuci rdim podporovali viaceri, najma
katolicki, spisovatelia a literati. Bol medzi nimi V. Beniak
- predseda Spolku slovenskych spisovatefov, R. Dilong,
M. Gacek - podpredseda Spolku slovenskych spisovatel'ov,
T. 1. Gaspar. A. Mach, S. Meciar, M. Urba n, A. Zarnov, E.
:latko-Bor a ini. Mnohi presli do pozicie pasivnej rezislencie
a prezentovali sa Izv. priecnikovoll tvorbou. vefka skupina
sa vsak zapojila aj do druheho ceskoslovenskeho odboja.
V oblasti poezie sa do popredia dostavali rnladsi i slarsi
autori katolickej rnoderny a katolicki basnici duchovno-na-
rodnej orientacie. Popri tejto, vtedy spolocensky preferova-
nej skupine paralelne existovali, ale umelecky sa odmlcal i
starS! predstavitelia Siovenskej moder-
ny. Stredmi gener:kia modernych sme-
roy sa sice zueastnovala liter:irneho
zivota, ale k existujucim pomerom
zaujimala rozdielny postoj, co moino
dokumentovat' na politicky angaio-
vanom symbolistovi E. B. lukacovi,
redaktorovi Tvorby, a opozicnom
vitalistovi J. Smrekovi, redaktoro-
vi Elanu, ci na pripade poetky M.
Haramovej. Na periferiu boli vytlaeani
nadrealisti. Reiim sa sllstredil hlavne
na kontrolu soeialistickych autorov
- F. KniT, D. Ok.li, L. Novomesky, ).
R. Ponican. 0 slovo sa hlasila aj naj-
mladsia skupina basnikov. V pr6ze sa
presadzovali autori realistickej skoly Emil Boleslav LukAt
S modernistickymi prvkami, ale na
vysoku umelecku IJroven sa svojimi klasickymi dielami
dostali predstavitelia naturizmu. Verkej titatdskej obfube
sa tesili spisovatelia dobrodruznych zanrov a hUllloristickej
pr6zy. Realisticki kJasiei starsej generacie sa uz na tvorivej
praei nezucastnovali . Aj slovenska drama priSla 0 svojho
klasika a radikalneho odporcu fudackeho reiimu J. Gregora-
Tajovskeho (zomrel v roku 1940), ale v jeho tvorivej Hnii po-
kracoval I. Stodola. Nove modernisticke smery dramatickej
!Yorby reprezentoval J. Bare-Ivan, P. Zvon a M. Razusova-
Martakova, ktor:i bola, spoloene 5 I.:. Podjavorinskou, i jed-
nou z hlavnych autoriek detskej literatury. Najvyraznejsie sa
polarizaeia slovenskej literatury prejavila v oblasti literarnej
vedy, kritiky a publicistiky. Na jednej str:ine stali radikalni
obhajcovia slovenskej statnosti, krest'anskeho a narodneho
soeializmu, na druhej odporcovia reiimu. Osobitne posta-
venie v Iiterarnom iivote na vojnovom Siovensku mali by-
vaH funkcionari Matice slovenskej a zakladatelia modernej
slovenskej literarnej vedy J. Skultety a S. Kremery, prieom
najma staruckeho bat'ka Skulletyho predstavitelia fudacke-
ho reiimu zneuiivali na svoje propagandisticke eiele (eestny
veiiter HG, C1en Statnej rady ald'.).
Poeas existeneie SR vychadzalo okolo 250 slovenskych.
50 mad'arskych a 30 nemeckych periodik. co sa na prvy
pohfad mMe zdat' dost', no proti predvo;novym pomerom 10
bol podstatny ubytok. Ludacky reiim po nastupe k moei za-
kazal vydavanie J'avicovych, ako aj iidovskych periodik a za-
stavil sa import eeskych novin a easopisov. Najrozsirenejsim
dennikom sa stal tlacovy organ HSI.:S Slovak s redakciou
v Bratislave, ktoreho sefredaktorom bol A. KoCis, po nom
J. Paueo. DalSim d61eiitym periodikom, ktore stalo v sluz-
bach reiimu a najviacsa s nim skompromitovalo, hoI od roku
1940 dennik Gardista s redakeiou v 2iline a sefredaktorom,
spisovatefom M. Urbanom. K mienkotvornym novinam
bratislavskej vJ3dy patrila aj Slovenska pravda v Bratislave
so sefredaktorom J. Zavarskym, Siovenskli politika v 2iline
som sefredaktorom J. Hrusovskym a Siovenska sloboda
v Presove s hlavnym redaktorom M. Malatinom. Do opozi-
eie voti reiimu sa postupne dostavali martinske Narodnie
noviny, byvaly tlaeovy organ zakazane; Slovenskej narod-
ne; strany, ktorych redakeia na eele
s J. Bareom-Ivanom a F. Jesenskym sa
zapojila do druheho ceskoslovenskeho
odboja a v roku 1944 po vypuknuti
SNP cehi kompletne presla na po-
vstalecku stranu. Len cast' redaktorov
slovenskej periodickej tlaee (asi sto)
bola profesijne zdruiena vo Zvlize no-
vinarov na Siovensku, zaloienom roku
1940. V Bratislave p6sobila i Siovenska
tlaeova kancelaria (STK) s riaditdom
E. Bohunom a M. Hankom, kde pra-
covalo 21 redaktorov. Noviny, Caso-
pisy a STK kontroloval a podliehali
cenzure zo strany vladneho Oradu
propagandy.
Popri tlaei d'alSim d61eiitym ma-
sovokomunikaenym prostriedkom bol
Slovenskj rozhlas v Bratislave, spolotnost' s rueenirn obme-
dzenym. Na jeho tele stal ako riaditd rozhlasovy dramatik
E. Rusko, funkeiu zastupcu riaditda, veduceho slovesneho
vysielania a dramaturga vykonaval L Zubek, sHredakto-
rom sa stal po odchode zo SND A. Bagar, vedueim techniky
a kratkovlnneho vysielania bol D. Chrobak, za literarnu
redakciu zodpovedal G. Rapos a pracovala tu i popular-
na V. Balinthova. Silna bola hudobna redakeia s vedueirn
a reiiserom A. Moyzesom, prieom v nej p6sobili viaceri
vyznamni hudobniei. Zahraniene oddelenie mal na starosti
V. Tilkovsky, medzi najznamejsich hlasatdov patril J. Balad'a,
V. Horvath a G. VaJach. Napriek kontrole a cenzure zo strany
Oradu propagandy sa v bratislavskom rozhlase sformovala
odbojova skupina na eele s G. Raposom a J. Vrabecom, ktora
v rokoch 1943-1944 na verejnosti protireiimistid,'Y vyraz-
ne vystupila prostrednfctvom relaeii rozhlasoveho studia
s literarnou redakeiou v Matiei slovenskej v TurCianskom
Sv. Martine. Ostrednou osobnost'ou poboeky Slovenskeho
rozhlasu v Presove, presidleneho roku 1938 z Kosic, sa
stal A. Pridavok, v hudobnej redakcii p6sobil D. Kardos
a F. Prasil, v literarnej J. Kostra. Prave A. Pridavok sa po
vypuknuti SNP technicky a G. Rapos organizatne zasluiili
o vznik Siobodneho slovenskeho vysielaca v Banskej Bystriei,
ktory zohral jednu z najd61eiitejsich uloh pri utvarani a pre-
zentovani povstaleckej kultury a umenia.
Ui v roku 1938 premenovali nasu jedinu univerzitu na
Siovensku so sidlol11 v Bratislave z Univerzity Komenskeho
na Slovensku univerzitu (SU). Popri Filozofickej, lekarskej
a Pravnickej fakulte bola v roku 1939 do jej nimca vcienena
Katolicka bohoslovecka fakulta a v roku 1940 novozalozena
Prirodovedecka fakulta. Politicko-spoloeenske zmeny po
marei 1939 sa odrazili vo vedeni univerzity. ked' funkeiu
rektora prevzal V. Tuka, od rokl! 1940 na Pravnickej fakulte
p6sobil F. Dureansky, na Katolickej bohosloveckej fakul-
te S. Faith a S. Polakovie a na lekarskej fakulte F. Subik
(A. 2arnov), ktori patrili k najvyraznejsim prominentol11
radik:ilneho fudactva narodno-soeialistickej orientaeie.
Napriek tomu si na Filozofickej fakuJte vysoku vedecku
uroven zachovali odbory slovenskeho jazyka, Iiteratury
VATEr
HOSPODARSKY
TYiDENNiK
Rot:nfk V . Cislo 2
Bral islovo, 8. janu6ro 19.0
Cena K.1'SO
Smer a dele nasej hospodarskej poliliky
UodlOlor s mlllsirom bospoll4rsha Mr. Gejzem I\trdrick)lll
K Ih .. I. ' .. . .. '._ ...
__ .. l k<>< __ .. kl' ........ t.k4G<InI-.....,.II_ ,..
y .... r.- __ ... ........ .. -......n.HJ ... _
f'-;"" 1 ........ . ...,. .... "......... _ ....... .-...
......
.. -.. _,."
..... ". " YY
llCoo ftI ......
':"Jf
_ ..... /IIlT,_ ..... Ij< _ _ _", Orad _ ,--hr.",
:,
.>d. ,.,.t.
__ "',." . ,... ..
'" ..... ,
"""'""
-..l'lftOn ... l..t.oota ...... '
1 "',-
" .,.. ._-
OJ_ wlM'"I.h., m. <1":"
.. k'0d7 R"rn, k., _po; om_
Ibd_ ...
I .. "", ._od.Nby .... donnol,..,
.. do;,""_,. ,
:"!..dI. ..
,,_ ........ --"",.,.
.......... .--......rIrii._

........ ,. ... JbIJoIl_ ...... 1Io
.p.;.oY ......
___ n!40w".,
"'" 10
'" aJ yrt.,.,.
M,ni, ..
.Ito ... "
b'U."" .... lV ,ym v_
,....1 ..........

('0'1 _._,'oO' , -
KtiUb I .. , ",,,t
1'ln.aDl"i ,I.",
,- ,0
1'" .. U.s .... U :"IU", I
lJ<>1 "' . oblho Il0<l1
v ..... I'n<",. """
.. <><10k....., ""fo>oboot><>ti ......
1"r<> kl. roft.!ot ... (1or""

lotnlk XXI. 11 ..... y pillok 10. declmlnl 1910 ( Ido 191
Slavnoslne olvorenie novei zeleznice B. Byslrica-Diviaky
Nielen slovami, ale skutkami I
starame sa 0 lepsiu existenciu
slovenskeho cloveka a statu
Sloven'lkY narod je pysny na tuto nasu viziiku - Budu nasledovaf aj
dalsie yerke diela v duchu narodnesocialistickeho tempa
Iv I vi"' q,,'01 .... vocllo' 010.' ..... 1 tIe_
t ... loI. Ie ................... 1 1 . ....... eJ .. .III.
nl ... ""I ........... a.. tloo k ....... 1.1 ........ lUI ..
",011. ... 11 _ 100 .1 --.t. v_I. ""'0.1100 "'_i ... ,,_, ..
M:
::::
.. _, __ Maj "'_ .. --'alloLk ___ ...... _. eM."".
tI __ lt._ ..... _ ....... __ oleJ.r_ .... -
_1"' __ , ...... _ 'o1M _TO,Io_1too.I
b.,.Jo ......
Ret minisffa Sfanu
Naiim cilal.rom
Z li.t. tKhnid._hh p ..
""mohl. , y,.( ,h. rid .Slo-
n n.U pOlllill .. It n na 4
.lrani.h. p , ... hntpTtl. n
Mlilat.r.,,'o, alov dm to
o ........ nle ".Ita,'.
prtpUjlo.
Zilkladiltef II VodCil t Andrei Hlinkil
Posolsfvo
Rocnik XXIII
PredpI.tIlf,yBrsUaI& ..
_ .. ........,.,Ka
1. __
SIon .. ko.J_ ... .
_,*,,"""'_ 1<0

CIlID II
Vodcu a prezidenta Republiky Dr. Jozefa Tisu
ZA 14 FILlIEROV
BuiTllpdr, n ,r'{o1i, 17. fe6nnira 19f1.
USTREDNY ORGANSTRANY SLOVENSKEJ NAROONEJ JEDNOTY
I.' ,. , .. , . j 1'1.' , I. ,:
JOZEF KELEMEN
ROlkt Oak Da okolf Narvy a prj Vlteb.ku
MIEROVE SNAHY FINSKA
Zvlaistne poslanle Paaslklvlho? - Zasadnutle fiDskeho parJamentu
Postol WllhelmstrasS.,
Tureeko sa nehoii hoia - pfse ,ureeky pns/anee Sadak
Mikolajczyk nepocestuJe do Washlngtonu - Pred
Arabsli.,l unle?
V dnejnoJn C181e podrobn6. Jnapa frontu
Y dne!nom flsle B,aH.lava "'da 25. jllntz 1941 Rolnik V 1. Ci.la 143 Y dne!nom flsle
0.,,,,,,,
MlnIOlO' Mull .....
"".oko' .
.. rlt,...II ........
Jow ..
'-1 ..... .... ..,.,,(>11
.... _ .... ..".. " Nazpft 0M1a -ali - .. '-t" _ II " Sind 1iI1 .... 1 ... ,
I .. 1
nemti ysade na pustupe
ZnBl:nS' Clzemot zlsk Demeckfch oddlelov -IJlOk De z:6kladfiu sovle'skycb ponorlek .. Posfop v Besar6bll
Turecko vybl6sUo neWruUfu - Vzdu5qA f lare rroa.u merle 2400 km Ofak6v8 sa poutille velkycb
m6s vo,Ska 08 obocb straD6ch
Roenik IV" Cislo 116
MILO URBAN
l"otnJoo", r a , .... J ob oU,iM Y)1'ltnJ1l-
"p"I....va, ... r,lIO'<Io\IlHIDoet,otr.dlarakl*-
JiI\kk;-..l .. ILmI ......... jcIlDdicIl hull.
N, ..... t.. 4oIa, aM I .... d61oo.bl,i'c1l ......
a*h.ltIriIt. 11M Hdoriell(, pocIoDpient.f,

J.IAopr:a'lI.10011 Itftoba 'ak6,
la"
N, " hd' III uk od Ir.raja. 1;':11
. Ado-
... ",,!ch '-"roy mh. .. l.ok ",'10, U .. I< .......
.... l<lIIkhn"')-potl_
hUIIP ..
__ n, vo..",jDm ... Nul .Ie
totopr:'i .. .. '"" po-
<lIetoIt Ilaj ....w ..... ")Wj<W, ........... ,
hodIU .. .........
"'" obDonje .. IIbooIIt 1:I"ot
.. tdpom-
:-... Pp'.t .. ti-r!u.f. , .. ,tto'cd ... u.,
Io_oWtor .... v\alIbi<nflllcl!illlllnlll.
)" ""loY,. 1<ed" ..... I<.u.h .... 1.
1tt!U.n"f i<ft.u ... .,.,.podoli!rpku.zpod:
... Jck.
T.touA:..U>6l\lI<Y .... J....-eJ"'ell.
32 slrin ZI Ks 1.20
Turice 19'2
Sochar Vojtech Ihrisky modeluje bustu prezidenta Jozefa Tisa
a hist6rie, kde pred nasali osobnosti, ktore nepodl'ahli naci-
onalistickym tendenciam a vplyvu I'ud<kkej politiky. Tej sa
uplne nevyhli, napriek svojej nepoehybnej erudicii, v rokoch
1944-45 novovymenovani univerzitni profesori H. Bartek,
,. G. Cincik, F. Hrusovsky, S. Meciar a E. Latko-Bor ako ak-
tivni Clenovia radikalneho ci umierneneho politieky anga-
iovaneho I'udaetva. Popri teol6gii a filozofii sa literarna veda,
orientalistika i kulturol6gia pestovala aj na Siovenskej teolo-
gickej evanjeliekej fakulte v Bratislave. V roku 1937 vznikla
v Kosiciaeh Siovenska vysoka skola teehnicka (SV5T), ale
tu po Viedenskej arbitraii prest'ahovali do Turcianskeho
Sv. Martina, aby napokon definitivne zakotvila v Bratislave.
Kym fla Siovenskej univerzite sa hlavna pozornost' sust red'o-
vala na spolocenskovedne a ciastocne prirodovedne odbory.
Na Siovenskej vysokej skole teehniekej, kde sa prvym rek-
torom stal matematik a pedag6g J. Hronee, sa vo viaeerych
oddeleniaeh studovala aj architektura, ale najvacSi rozmaeh
tu zaznamenalo oddelenie kreslenia a marovania, kde peda-
gogieky posobili najvyzna mnejsi predstaviteli a moderneho
slovenskeho maliarstva. V roku 1940 rozSfri la siet'brati slav-
skeho vysokeho skolstva i Vysoka skola obehod na.
Arehitektura, socharstvo a zvlast maliarstvo za-
znamenalo v obdobi rokov 1939- 1945 znacny rozvoj, a to
nielen po stranke individualnej, ale aj instituciolliilnej,
v com zohral pozitivnu ulohu Spolok slovenskych umekov
a Umelecky odbor Malice slovenskej. V oboeh inst ituci <ich
sa vyrazne angaioval maliar J. Hanula. Podstatny vyznam
vsak mali novovytvorene vyt varne oddelenia na Slovenskej
vysokej skole technicke; v Bratislave. V tradicnyeh kultur-
nych centra.eh v Brat islave a v Turcianskom Sv. Mart ine,
ale i na slovenskol11 vidieku :liIi a tvorili desiatky starsich
i mladsich vytvarnyeh umekov, ako aj vytvarnikov stred-
ne; genenicie. Mnohi sa vyrazne zapisali do dejin vytvar-
neho umenia, castokrat aj v pozicii genialnyeh hfadacov
narodneho slohu svetoveho formatu (E. Bellus, M. Benka,
M. A. BazovskY. L Fulia, M. M. Harmine, D. S. Jurkovie,
J. Koniarek. F. Stefunko). V suvislosti s tym sa pozitivne
rozvijala i oblast' kulturnej historie, umenovedy a oehrany
umeleckych pamiatok. Napriek tomu nemozno zabudnut'
na skutoenost'. ie z vytvarneho iivota na Siovensku boli vY-
luceni umeJci ceskej a zidovskej narodnosti. Do odbojoveho
hnuti a a Povstania sa zapoji lo viaeero vytvarnych umekov
stred nej a mladsej genenkie.
Siovenska kultura, veda a umenie zaznamenala pocas
t'aikeho vojnoveho obdobia rokov 1939-1944 zdanlivo para-
doxne prudky rOZlllach a v mnohych t'aziskovych oblastiach
sa zavrsi! aj proees jej systemat iz<kie a institueionalizovania.
Jednoznacne mozno konstatovaf, ie napriek panujueemu
totalitncmu fasistiekemll reiimu a voj novym udalosliam sa
prave v tomto Case zdarne rozvijali starsie a konstituovali
nove narodno-kulturne ustanovizne, ale sucasne vznikli aj
pozoruhodne diela nasich popred nych spisovatel'ov, hlldob-
nikov a vytvarnikov, ktore sa stali trvalou a smerodajnou
sucast'ou nasho kulturneho dedicstva. Jeho organicku zloi-
ku predstavoval aj zvlast ny fenomen povstaleckej kuhury
(august - okt6ber 1944).
PRiPRAVY A PRIEBEH POVSTANIA
1. Protifai isticky odboi no Siove nsku do zaciatku SNP
Vsclci sloven ski obeania neprijali vyhhisenie auton6mie
6. okt6bra 1938 a samostat neho Siovenskeho statu 14. mar-
ea 1939 s radasiou a nadsenfm. Vi vtedy mali mnahi z nieh
vaine clovody na nesuhlas. Znepokojovalo ieh vytvaranie
systemu vhidy jednej politickej strany. s tim bolo spojene
zastavenie cinnosti a potom rozpustenie politickych slnin
ohern HSL:S. Subefne bola zakazami ich t lat. rozpustene
spolky, odborove zvazy a rozne organizacie. Nasledne do-
chadzalo k vytvarani u jednotnych kresfa nskych odborov,
jednotnej organizacie mhideie - HM. legali zovali sa po-
lovojenske formacie HG, ktore sa stali silnou nat lakovou
skupinou. StupilOvala sa protiteska a antisemitska kampan.
prehlbovala sa orientacia na fasisticke
vej vojny sa usilovali 0 rozdiel ne parcialneciele. Programom
komunistickeho odboja ai do konca roku 1943 bolo vytvo-
renie sovietskeho Slovenska s pripojenim k Sovietskemu
zvazu. Pre nekomunisticky odboj na Siovensku je po cely cas
ilegality charakterist ieky program boja za obnovenie tes-
koslovel1 skej vzajoml1osti a stat nosti. Komunisticky odboj
musel prejsfzloiitymi peripetiami. Suviselo to hlavne 5 jeho
hlavnou politickou !iniou v rokoch 1939- 1943, ktoru vyjad-
rovalo heslo a program boja "Za sovietske Siovensko". Bol to
program od sameho zaciatku chybny a skodlivy najma pre
spolocl1e akcie a zjednotenie vsetkych zloiiek slovenskeho
hnutia odporu ako aj pre usilie a spolocny boj za obnoven ie
staty. si lnela politicka. vojenska a hos-
podarska zavislosf od nacistickeho
Nemecka. To boli hlavne faktory.
klore znepokojovali slovenskych ob-
canoy ineho politickeho zmysrania.
presvedcenia a inych nazorov na dais!
vyvo; Slovenska. Boli to hlavne l'udia
s ceskoslovenskou statnou koncepciou.
vseslovansky orientovani jednot livci.
demokratickya protitotalitne mysliaci
obcania. :l:ivnou podou pre opoziciu
a odboj proti novym pomerom na
Slovensku boli rozne nazorove prudy
v slovenskej spolocnosti. osobitne me-
dzi funkciona rmi a clenmi byvalych
polilickych st ran - komunistickej.
soeialnodemokratickej, agrarnej a na-
rodnej a medzi prfslusnikmi byvalych
spoloeenskyeh, odbororych. 01 la-
deinickyeh, osvetovych, kulturnych
a inyeh spolkov, organizacii a inst ilu-
cif. Okrem nich to boli najma predsta-
vitel ia a prfslusnici evanjelickej ci rkvi,
demokratiekymi tradiciami prvej
Ceskoslovenskej republiky odchovana
znacna casf slovenskej intel igencie,
studujuea a robot nicka mladei a v ne-
poslednom rade vojaci a dostoj l1 ici
slovenskej armady.
Od roku 1939 v odboji l1 a Slo-
vensku p6sobil i tri hlavne smery
- komunistiekY. socialnodemokra-
ticky a obciansky. resp. obciansko-
demokrat icky, Zakladnym eidom
vsetkych tychlo skupin bola poniika
fasistickeho reiimu. no do rozhoduju-
eeho obratu na frontoch druhej sveto-
e.e.14X' . 4ro.l"It"'"1 :"Obot-
ni ckel . u.unl lt 1.:11_: ,tn.W
IIIO'W'll neka I l r"UO' 10::.1&11-
J.rM1 ter"l*,rtt' l, t t dDvak'J
. t rw1\)' a t' jOanoton. , !loclllJlatlCeD li to-
nlJtJ ekeJ atl'.1J' robotnlekeJ " SlO"fC1-
w J knJ1M.
\"lAda 5lov.r\anJ knlltIJ 1.&&lNla ... -.....uti
konIlr.m c.ru. l!'. 'A rccp.lt la y 8lO'te-
ole. , roll ::4kl ... c. t 6. T14an" r.a rLaOon la el , . S&SJUeie " .. .-
nl ,,14.lnClto nerl.llOnla e:lo: .40/lSiOO Sb. '- n. tc..&nte'tldN
I'Itf'!\."':u /sekclu ItcI:aml atleteJ 1at . maeloU.l.7l
oc . occ, ctnL"!U rotc 1)ru, atrww eoct alo.o-
krt,'!echo Art'oHotT'4rtet , a Jednot .ru
C: l &ltattdco 111e-: ,_ Hl'l.-:J ."Obotni ('bI , r.&)(o:ko ew.ori
ttchto ol r4n Ohra!O\'Il}a. 1"Ot"OJl'I1 duJ n&4O-
hu!lro pa'noa{ v '\re.a."cc 1111to Ro'PU'CHII;;J
o..,t..renl0. ab, \yh.l40ka 0 tOQ bol a I..YU'CIJ.c-.44 ., n.a.Jbl1t&ca
t Sts}o CeU'o-.SlOWMkoJ a .J yO-
r&Wch n.O'Tlr.Jeh ": S;-.Uol&:",
rod7'1l r, 1l . vl.4U..eno r..arlalk:n..1. !s. 3lIlW 'f
ltl1cit:'. c:t:"Q."\A r"!:r"'-ller.t ueW.o".o, l, :.rotcJ e&!: tl
UICOnA =0 o;;!).dtt-ro 1-&, n. , 0 1:IU't&-
T'OVWtt e: l nr.oDtl " r<>l1t1cliCteb ou-tr. , v :Cell u-
kOM :c ola :";0. 00(' 11'-34 a r.., ;or! eQC:
.I.
Za kaz polit ickych stra n na Slovensku z 27. I. 1939
ceskoslovenskej slalnosli. Talo linia
nevyjadrovala vaTu a zaujmy prevainej
vacsiny slovenskeho naroda. Treba
vsak povedaf, ie slovenski komunisti,
ich privrZenci a mnohi veduci Cinitelia
poriadne nepoznali pomery v ZSSR.
Vabec nit nevedeli alebo nechceli ve-
diet' 0 slalinizme. Idealizovali si obraz
o tejto krajine najma pod vplyvol11 jeho
ulohy v boji proti nacizmu. Sovietsky
zvaz so svojim totalitnym systemom
tatii nikdy predtym a ani potom ne-
mal vo svete taTko privriencov, taku
popularitu a laky vplyv na fudi aka
v rokoch druhej svetovej vojny.
Moino konstatovaf, ie v sloven-
skom hnutf odporu do vypuknutia
SNP dominovali tri hlavne myslienky Daniel Ert!
- idey: socialisticka, ceskoslovenska -
myslienka ceskoslovenskej vzajomnos-
ti a statnosti a slovanska - myslienka
priatei'stva, spoluprace, vzajomnosti,
ale aj statnosti (federacie) vsetkych
slovanskych narodov. PokiaT vybu-
dovanie socialistickeho (sovietskeha)
Siovenska prebojovavali prislusnici
ilegalnej KSS a niektori byvaH clenovia
socialnodemokratickej strany a inych
sOcialistickych stran (najma Tavicovl).
tak za obnovenie ceskoslovenskej stat-
nosH boli clenovia t3kmer vsetkych
odbojovych smerov a sku pin. vnitane
komunistov po roku 1943. Podobne sa
vacsina odbojarov na Sloven sku v ro-
koch druhej svetovej vojny stotoinila
s myslienkou slovanskej vz:ijomnosti.
Hned' po vzniku Siovenskeho Michal Zibdn
statu sa do opozicie a odboja proti
novym pomerom na Slovensku zapojili a vstupili byvaH
Clenovia politickych stnln. najma komunisti. socialni de-
mokrali. agrarnici, narodniari. narodni socialisti. t1enovia
ich odborovych. spolotenskych. kulturnych a sportovych
organizacii a spolkov, legionari, Sokoli, skauti, proceskoslo-
vensky, demokraticky a vseslovansky orientovani jed not liv-
ci a skupiny.
Vel'mi dobre boli organizovani sochHni demokrati.
Pocas ilegality ich cinnost' riadil Ostredny vykonny vybor
SOcialnodemokratickej strany (d'alej SOS) v Bratislave
postupne na ceie s J. Pociskom, F. Zimakom a od roku
1943 D. Ertlom. Tento vybor pracoval od roku 1939 ai
do vypuknutia SNP. Jeho tlenmi bol die A. BahurinskY.
V. Polak, 1. Kapinaj. J. Cech a P. Viboch. kton!ho poveri -
Ii vybudovanim organizacnej siete. V rokoch 1939-1943
pracovali byvaH funkcionari a clenovia SOS v slovenskom
hnuti odporu v troch zakladnych zloikach. a to v ramci
komunistickeho odboja. v iJegalnych skupinach obcian-
skeho odboja a v samostatnych odbojovych skupin:ich
a organizaciach SOS. Otast'socialnych
demokratov v komunistickom a neko-
rnunistickom odboji slui ila k ich orga-
nizacnemu a kadrovemu posilneniu.
k vacsiemu dosahu a vplyvu a k ich
zvysenej aktivite. Objektivne napoma-
hala k uspechorn celeho slovenskeho
odboja a vtlatila mu specificke cha-
rakteristicke trty. Z tohto aspektu je,
napriklad. moine deJenie socialnej de-
mokracie v odboji na rave krfdlo, spo-
lupracujuce s komunistickou stranou,
a na prave krfdlo, ktore sa orientovalo
l1a spolupracu s obciansko-demokra-
tickym odbojom. K najvyznamnejsim
predstavitdom ravicovych sOcialnych
demokratov patril O. Ert!, J. Soltesz, F.
Komzala. J. Cech. A. Rasia, I. Horvath.
Pravicu v SOS v i1egalite reprezentoval
J. Kapinaj, A. Bahurinsky, V. Polak. M.
Korman. P. Viboch a inl.
Ui: v roku 1938 sa sformovali
a v roku 1939 zataH ilegalne pracovat'
skupiny SOS - skupina S. Maresa
v Bratislave, v ramci ktorej vznikla
aj skupina R. Mordiu. Angaiovali
sa v nich viacerf socialni demokrati
z Bratislavy a zo zapadneho Slovenska.
lIegalne organizacie a skupiny SOS
vznikli a pracovali l1acelom Slovensku,
najma vsak na strednorn, kde ich ile-
galna organizacna struktura a siet' iSla
do okresov, do vacsich miest a obci
a do niektorych zavodov a podnikov.
K najvacsfm antifasistickym skupi-
nam v ramci SOS patrila organizacia
O. Ertla s cent rom tinnosti vo Zvolene
a celoslovenska skupina M. Jurasa so
zakladilOli odboja v Tomasovciach a vo Zvolene. Tlacovym
organom SDS v ilegaHte bol casopis Hlas naroda. ktory vy-
chadzal vo Zvolene a v Tomasovciach. V rokoch 1939-1943
sa zataH aktivizovat' mnohi clenova byvalej SOS. V tomto
tase bola organizacne dobudovana organizacia O. Ertla.
pod ktoru patrili skupiny SOS v Banskej Bystrici. Banskej
5tiavnici, Kremnici, TisQvci, Revucej, Lovinobani a Podbre-
zovej. V odbojovej pr:ici pokracovala aj skupina M. Jurasa vo
Zvolel1e a v Tomasovciach s organizatnou siet'ou v Bratisla-
ve, Trentine, liline, Ruiomberku. Banskej Bystrici. Presove.
Poprade. na Sliaci, v Liptove. Novohrade a na Horehroni. Na
strednom Siovensku bola organizacna siet' SOS vybudovana
v okresoch, mestach, obciach, ale aj v zavodoch - v Podbre-
zovskych i:eiezianiach, vo vyrobnych podnikoch v Hronci
ana Piesku, vo Vapenke v Tisovci, v zbrojovkach v Oubnici
a Povazskej Bystrici. v Typografii v Martine alebo v :?:elez-
nicnych dieJiiach vo Zvolene a Vrutkach.
Odbojova cjnnost' v prvych rokoch existencie SR sa za-
meriavala na vybudovanie ilegalnej organizacnej siete, l1a
Ilacenie, rozmnoiovanie a
nie ilegalnej Ilace a lelakov, na
rialnu a financnu pomoc postihnutym
odbojarom a ich rodinam, na
dajsku Cinnost' v prospech domaceho
a zahranicneho odboja, na agitacnu
a propagacnu pracu proti reiimu a
ciZIllU. Vyznamnym faktorom bolo
zabezpecovanie ilegalnych prechodov
do zahranicia vlastencom, vojakom,
d6stojnikom, letcom, studentom,
bOjarom, rasovo prenasledovanym
canom, najma vsak Cechom, Poliakom
a Zidom. Po prepadnuti ZSSR
tickym Nemeckorn a po vft'azstvach
CA pod Moskvou, v Stalingrade a na
Kurskom obluku isieJ vyvoj v byvalej
50S prudko dofava. Najma IV. ile- Karel Koch
galnemu ustrednernu vedeniu KSS sa
podarilo ziskat' aktivnu cast' favoo-
rientovanej 5DS do d6leiilych funkcii
v regionalnych organoch ilegalnej KSS.
Viod roku 1939 v ilegalnom
tickom hnuti pracovali byvali clenovia
50S - P. Stahl a V. Cerny z
ka, K. Dolinsky z Novej Bane, G. Cii
z Handlovej, viacerf clenovia SDS na
celom Horehroni. V okresoch Zvolen,
Bremo, Banska Bystrica. Banska
Stiavnica, Zilina. Prievidza, Sabinov.
v mestach Bratislava, Ruiomberok.
Povaiska Byslrica, HnuSt'a, Tisovec.
Brezno, Nitra. Trnava, Trencin, Presov.
Kremnica sa clenovia byvalej SDS
priamo zucastnovali akcii
keho odboja. Za obdobie i1egalily boli
skoncipovane ceJkovo styri ,an Lichner
vi! dokumenty SDS. Dva z nich. a to
Vyhlcisel1ie byvalych anile/bv SOS v Zifi'le z februara 1940
a Rezolucia z porady tillite/bv SOS Ita stred'lOm SloveflSku
v Banskej Bystrici z jula 1943. priamo vyslovili poiiadavku
opatovneho zjednotenia slovenskeho robotnickeho hnutia.
Okrem viacerych socialnych a
zmien, v programe SOS pocas i1egality dominovala poiia-
davka obnovenia eeskoslovenskej stalnosti a republiky,
jej uzemnej celi stvosti, nezavislosti a suverenity. 06kazom,
okrem ineho, je aj mipln vsetkych cisel ilegalneho casopi-
su Hlas naroda, spominane dokumenty, ale najma d'alSi
programovy dokumenl sOcialnodemokratickych kruhov
pod nazvom Mal1ifest slove1lSkeho miroda z 28. okt6bra
1943. Manifest podpisalo vyse 100 odbojarov zo Siovenska,
vacsinou C1enov a funkcionarov byvalej SOS. Uverejnili
ho v mimoriadnom a slavnostnom eisle Hlasu naroda
z okl6bra 1943. Zostavili ho pri prileiitosti 25. vyrocia
vzn iku Ceskoslovenskej republiky. Vyjadroval vernost' k jej
demokratickym tradiciam, prcsvedcenie a vieru v jej
vcnie, neuznaval Mnichovsky diktat a exislenciu SR. Byvali
C1enovia a funkcionari SDS podporili
okrem komunistickeho odboja vefkou
mierou aj ine jeho zlozky a skupiny
v rokoch Mnohi z nich
mali svojimi politickymi nazormi,
programom, ale aj socialnou
nost'ou blizko k
tickym kruhom. Bolo pravidlom, ie
takmer vo vsetkych vacsich skupimich
nekomunistickeho odboja pracovali
socialni demokrati a zastavali v nich
popredne miesta a funkcie. V znamej
odbojovej sku pine Fl6ra (K. Viestova)
patril k veducim ciniterom J. Kapinaj.
A. Bahurinsky a V. Polak. Najviac
byvalych socialnych demokralov
pracovalo v odbojovych skupinach
S. Marda, J. OHmala (Obrana miroda
na Siovensku) a M. Zibrina, neskor-
sie V. Veleckeho (skupina Demec).
50cialni demokrati pracovali aj v
gionalnych odbojovych obCianskych
skupinach, napr. v skupine P. Neckara
v Prdove a J. St'astneho v Martine.
Popredni predstavitelia nekomunis-
tickeho odboja priamo hl'adali cesty
spojenia a spoluprace so socialnou
demokraciou. Skupina J. Lichnera,
cinmi v rokoch 1939-1940, sa snaiila
prostrednictvom A. Bahurinskeho
nadviazat' spojenie s inymi sodal-
nymi demokratmi. Spojkou medzi
nimi a J. Lichnerom sa stal na navrh
A. Bahurinskeho J. Soltesz, ktory lulo
funkciu vykonaval do januara 1940.
V lete 1943 v Banskej Byslrici
na porade clenov SOS zo stredneho
Slovenska zvolili Ilegd/flY vybor SOS pre
stredne Slovemko. Za predsedu delegati zvolili L Bohuna, za
uradujuceho predsedu D. Ertla. V intenciach pokynov tohlo
organu vznikali od konca roku 1943 vybory SDS v jednolli-
vych mestach a okresoch. napr. v Banskej Bystrici, Banskej
Stiavnici. Martine. Ziline. vo Zvolene. v Tisovci. Revucej
a Lovinobani. Hlavnymi ulohami tychlo vyborov bolo
budovanie ilegalnej siete v okresoch. nadviazanie
ce s inymi zloikami odboja a nasledne v spolupraci s nimi
organizovanie a zakladanie narodnych vyborov a pomoc
partizanskemu hnutiu na Siovensku. Socialni demokrati
stali pri zrode vacsiny revoluenych narodnych vyborov
lej RNV) na Siovensku.
V ilegalite pracovali do vypuknutia SNP desiatky
odbojovych skupin bfvalej agrarnej, narodnej a
socialistickej slrany. K najvacsim skupinam celosloven-
skeho charakteru patrili skupiny ]. Lichnera, V. Srobara.
J. Sevefka. J. Ursfnyho, J. Lettricha a P. Neckara. Najviac
,lellov mali ceskoslovensky a vseslovansky orienlovane
skupiny a spravodajske skupiny. K najznamejsim celoslo-
venskym skupinam patrila skupina
FI6ra - K. Viestova, Justicia - K. Koch,
Oemee - M. Zibrin a V. Velecky,
Obrana naroda na Sloven sku - mjr.
J. Or-lmal, Vseslovanska revolucna or-
ganizaeia - J. Zelinka-Winter a mnohc
inc. Antifasistieki vojaei a dostojnici
casto pracovali v .. civilnyeh" odbojo-
vyeh skupinaeh, ale v priebehu odboja
vznikli aj cisto vojenskc skupiny, napr.
skupina "Victoire", neskorsie skupiny
pplk. M. Vesela, pplk. F. Urbana, pplk.
J. Goliana a ine. Ustrednou osobnos-
t'ou pri koliske oblianskeho odboja na
Sloven sku bol J. Lichner. Zoskupoval
v rokoch 1939-1940 demokraticky
orientovanych I'ud! od byvalych ag-
nirnikov ai po sochilnych demokra-
tOY. Prostrednictvom kurierov mal
spojenie s es. zahranienym odbojom,
ale aj s odbojovymi kruhmi v ceskych
krajinaeh. Po odehode J. Liehnera
do zahranicneho odboja v maji 1940
a po zatknuti niektorych C1enov jeho
skupiny 0. Kujana a mjr. J. Kristina)
stafetu obcansko-demokratickeho
odboja na Sloven sku prevzali skupiny
Fl6ra, Justicia, Demec a od roku 1943
aj skupina V. Srobara.
K najznamejsim celoslovenskym
obcianskodemokratickym odbojovym
skupinam patrila v rokoch 1940-1944
skupina Fl6ra. Veducou skupiny bola
K. Viestova, svagrina gen. R. Viesta,
s krycim menom pani "Flora". Spolu-
pracovala so skupinou Justicia, Demec,
a potom aj so skupinou V. Srobara. Boli
v nej desiatky odbojovych praeovni-
koy z celcho Siovenska. Clenovia Fl6ry
vynikli najma pri podpore vaznenych
odbojarova ich rodin, v spravodajskej
cinnosti v prospech zah ranieneho
odboja, v materialnej a financnej
pomoci partizanskemu hnutiu, kon-
kn!tne partizanskym skupinam npor.
L. Kukorelliho Capajev na vychodnom
Siovensku a skupine V. L:ingora v Tur-
ci. To iste plati aj v pripade podpory
sovietskym, juhoslovanskym, ceskym,
pofskym a franeuzskym uteceneom
v rokoch 1943-1944 pri ich prichode
a pobyte na Siovensku. FI6ra a jej
veduci predstavitelia striktne vyzna-
vali ideu existencie eeskoslovenskeho
naroda, popierali samobytnost' slo-
venskeho naroda, horlili za obnovenie
Ceskoslovenskej republiky v pred-
Kvetoslava Viestova
Kpt. Milan Murtin, elen ileg. vojenskej od
bojovej skupiny Vicioire (na (oto pOfutik)
mnichovskej podobe a pomeroch,
ostentativne popierali pnivo Siovenska
na auton6miu, federaciu a stat nost'.
V tomto duchu vypracovali zname
Memorandum z 10. februara 1943
a z tychlo d6vodov ich akcia na zjed-
notenie odbojovych sil stroskotala.
Boli aj hlavnou priCinou ich vylueenia
z neskorsieho zjednocovaeieho usilia
pod vedenirn ilegalnej SNR koncom
roku 1943.
V odbojovej protifasistickej sku-
pine Justicia pracovalo vera Cechoy
iijucich na Siovensku, pod vedenim
profesora K. Kocha. Skupina bola
Cinna od roku 1939 ai do roku 1945.
Vyznamnu ulohu zohrala v podpore
partizanskeho hnutia a v organiza-
cii prepravy francuzskych zajatcov
z Mad'arska na Siovensko v roku 1944,
z ktorych vznikol zmimy oddiel fran-
cuzskych partizanov pod velenim kpt.
G. de Lannuriena.
V rokoch 1940-1941 sa najagil-
nejsou skupinou obcianko-demokra-
tickeho odboja na Slovensku stala
skupina Oemee, pomenovana podfa
krycieho mena jej prveho veduceho M.
Zibrina z Brezna. Po jeho odchode do
zahranicneho odboja sa veducim sku-
piny stal V. Velecky z Nitry. Cent rom
Cinnosti skupiny Demec sa stalo za-
padne a ciastocne stredne Siovensko.
Skupiny a bunky pracovali v Brati-
slave, Topofeanoch, Trnave, Nitre,
Pidfanoch, Zvolene, Tomasovciach
a v Brezne. V odbojovej praci sa tle-
novia skupiny a jej spolupraeoynfci
najviac angazovali v zabezpecovanf
ilegalnych prechodov do zahranicia
(do Mad'arska a odtiaf do Juhoslavie)
a v ziskani spray politickeho, hospo-
darskeho a vojenskeho charakteru
v prospech es. zahranicneho odboja.
V lete 1941 skupinu Demec rozbili
a vacsinu jej clenov zatkli a uvaznili
bezpecnostne organy Slovcnskeho
statu, a to Policajny urad vo Zvolene
a USB v Bratislave.
V. Srobar iii ako penzista v Tren-
Cianskych Teplieiach alebo v Dolnej
Krupej, kde sa staral 0 svoj zbytkovy
vefkostatok. Navstevovali ho jeho
znami, priatelia, byvali a sueasni po-
litick, cinitelia. Debatovali 0 politickej
a vojenskej situacii, zucastnovali sa
pol'ovaciek a inych spolocenskych
I'
____ _ "" 10 V"Hl 'r
lClv 1 -I\,o::t nne:'H 01
,trll. .
..... ,,_ . 'FT' .;.." .............. ... ....... - .... .. ; ... .... ..................... ........ , ....... .... ';";"""'0'"
I ... V f T A IE .
)O!lor::. :aet
ver h. .:;'lOV a.j;:o hrJ.lnll'C;Yc1'l Tt
., _ h ... .,i _ tlj
V.;!
.C' e.o:loJy,t: r.1 11:
or, 1 -o).;--:je;: slov ':,
1 w .... ..it ", J .'A!je
'1 . ';- PO. Cec:1ot: v,,';. it y
rr t II. :-};o "'c.,.. . .j:n ...
lip 'ch
te. VI
.::1;" j,
,,-
v c de:r.o.( +lc!:.on a
.;it lCr. ,,0
e. t,!"co-
... f.. c naco 4 0- 10 .. x _e
_l !1I .. do': e, i
e1l !S j loc1.,.11, \ 3 1 nit! n ruv l
1 ilJ
,. r.1'< - .:C J .. ,,':' 0

l"'". J. ::,.: 1!:4 11 t.b ,t!.'!;d 'r:.: '1:
r !:l..

Bt vo:o:o. :""lene . :oj T In 1: ,','.:1 I!lct.!l::u
I!:'O'lO,J' ie ). l
1 .. ,. '{
It :;).u':l':;' ..... !I .. .O !'Ilt '''1
:leba a&ne;,o , -
a kulturnych podujati. V. Srobar sa tid Casto zdriiaval
v Bratislave. Postupne vznikla celoslovenska odbojova sku-
pina, ktora v slovenskej historickej spisbe 0 odboji a SNP
vystupovala a vystupuje ako skupina V. Sroba ra. V rokoch
1943-1944 boli jej clenmi alebo blizkymi spolupracovnik-
mi desiatky odbojovych pracovnikov z celeho Siovenska.
Mimoriadne doleiite boli styky a spojenia 5 prislusnikmi
ozbrojenych zloi iek. $0 skupinou V. Srobara spolupraco-
vali dostojnici slovenskej armady, medzi nimi aj velitd
Vojenskeho ustredia (VO) pplk. J. Golian so svojimi dos-
tojnikmi. Prislusnici z OSB (F. Jureo, O. Maxian) kryli od-
bojovu einnost' a vystdhali V. Srobara a jeho priatel'ov pred
zatknlltim. Skllpina V. Srobara uzko spolupracovala s od-
bojovymi skupinami Flora. Justicia a so spravodajskymi
skupinami Hela. Zeta a mala pomocou tajnych vysielat iek
vplyvaj na radiave spojenie s ts. politickymi a vojenskymi
kruhmi v Londyne. V. Srobar mal spojenie a styky so spra-
_ _ vodajskymi dostojnikmi a - s kpt. J. Kratkym, J.
pohradnice odbojovej skupiny Vicloire
Spatom, A. Stvanolll, D. Bukovinskym a R. Frastackym.
V. Srobar nadviazal aj spojenie s ceskym odbojol11 (gen.
V. Luia). Jeho spolupracovnici sa podiefali na presune
francuzskych zajatcov, buducich partizanov, z Mad'arska na
Slovensko. V. Srobar v rokoch 1943-1944 inicioval niekor-
ko vyznarnnych odbojovych udalosti. najma vsak poradu
v Bytei zaciatkom augusta 1943. na ktorej sa okrem neho
zutastnil M. Micura. P. Zat'ko, I. Karvas a M. Sokol. Z tejto
porady vzisiel dokument oznaeeny ako "Memorandum
piatich bfvalfch ministrov" aJebo "Srobtirovo memoran-
dum". V strucnosti povedanc, obsahuje predstavy a nazory
autorav a ich stupencov 0 postupe a sp6sobe obnovenia
teskoslovenskej statnosti , Ceskaslavenskej republiky, a jej
charaktere, reiime, usporiadani, a postaveni Siovellska
a slovenskeho naroda v nej. Jedna z najvyznamnejsich pa-
sail "Memoranda'" v tom to zmysle hovod: ,,2iadame si len
upllHI rovnast's bralmi Cechmi a nit viacej. "
Evanjelicka cirkev na Siovensku
a mnoho jej sa nikdy
nestotoinili s fudackym reiimom
v Siovenskej republike. Nezmierili
sa s jej existenciou a so zanikol11
Ceskoslovenskej republiky. Celou
svojou minulostou boli primknuti
k myslienke tesko-slovenskej vzajom-
nosti, spolupatricnosti a Mali
vyhrady k politickemu zneuiivaniu
katolicizl11u. Obtania ev. a. v. cirkvi,
okrem malych vynimiek, nevstupili do
HSts a ani do HG. Evanjelicka mladei
sa organizovala vo Zvaze evanjelickej
mladeie (SEM) a nevstupovala do
organizacie HM. Opozicia a odboj
evanjelickej cirkvi, jej duchovnych
a prislusnikov proti novym pomerom
na Slovensku sa stali doleiitou sucastou
odbojovych smerov v sloven-
skom hnut! odporu. K organizovanym
prejavom nesuhlasu prislusnikov ev.
a.v. cirkvi patrili pute na Bradlo pri
prfieiitosti tragickej smrti gen. M. R.
Stefanika, ktorych sa zucastnovali ti -
ske obeanov. Jch ucastnici nesuhlasili
s l'udackym hodnotenim cinnosti gen.
M. R. Stefanika a pute boli vidy orien-
tovane proceskoslovensky. Podobny
charakter mali aj prve zjazdy Zvazu
evanjelickej mhideie v Banskej Bystrici
(1939) a v Liptovskom Sv. MikuhiSi
(1940). DalSie zjazdy SEM-u organy
Siovenskcho statu zakazali a z toho
isteho dovodu zrusil i aj niektore letne
tabory evanjelickej mlfldeie (Brezova
pod Bradlom). Vydavanie evanjelicke-
ho casopisu Cirkevne listy, ktory casto
uverejnoval opozitne protHudacke
Clanky, bolo niekol'kokrat zastavene
(napr. v okt6bri 1939), Casopis bol
cenzurovany a napokon od IS. janu-
ara 1940 uplne zruseny. Za vydavanie
a rozsirovanie ilegalnych letakov pri
prileiitosti 25. vyroeia vzniku CSR
J U 1 , 1944 .
SlaTian'ky
Roz.tiruj nalle pi'llne [
1:("Ite. Volhy. - P 1 e II e n
hi a , . Dajte ilalej SlsTlanoY"l, nh
:I_cOT1.lllli dOT. Se,tapoTll
1 nT' z i i
U1 nutala 1nTazia, prebijot narod ma,
2obcan8ny ra.U-Zm\111 plat:e,f.e j. bity cd Sta.l.lna .
Prolc Ro.o&cnlt aj a Chu:chiloc u Stalirw mA,
jald!.o Stnl1n Ja tak allny a ,po.:.e.blJD. .
Preto je tu u1 ta do.ba Ii na,tala 11'''(1.;;1" .
a ten Hitler 1 a fo.U:r.mom,.,!.tky ze.108 opUAta.
r ret o po.ntl'iI 7y r.a.rode k p ... :,r1daj 88,
a o.elo.bM Ty 6W:! ceb" od hro.zneho Hitlerll .
!fitler Htdi J:QlJYsleny a po.ur! ns
1e o.n "trUeD. ute a jtlk lIilne. lnT8z1a jut.
AngHtanis z Aner1ko.u po. ze[11,.
Hitlcrovel utekl'ju a to. v.!ietoi bez 2obranl,
:'ccei idu ako. eTce baz
a 1ch,tyehto d"ato.j,}icl , utekaJu lIko
JJco utekaju a na 'abe ci.,11 Cl!.ju,
Jebo. <-,n! sa eUdu boja,ako. ruJea. Hillere..
:!itJ ,r .("rhl.,eho.i! bo.joTat Il zl\bijoj kaldeho.,
... by :'"ud.i .... nyeb '1"1 . .11., nebolo,len 2001:1 T:;otko. pr e naho.
n noll!a.:;al Invuzlu , to ttJ< al:oro,
1_ ho. "'utelQ. tak proleiiu to joho "bar"ba.l"lIlvo.

:"n ",i.t vodel' Strlln,i!o 51801'1(1.110.1" nllujo,
-..u. .... o I!",.J.OU n&.M n6.r<ld lIul.ll.1e,
"'rod hude ,ujit: T'-I .. t:"::/ch ,f(l !Utlt<ro. br,..n1l1 ,
T.;ctkYeh tych doi!ineo.Y,i!c n:rod
Porod nj,j je skrvtlTany" )rC"=Y"! cko.'I)',
dne, pr1lilo. tato 4obn,o.Globodlt I,. v 1nvlIzi1.
Kec1 lit!. v;i.o to rYuuje,l:.do n'lI p,'zno.,
n.:;eh rw.iu !lJ'acu pod!)oruJe.
bola zastavena einnost evanjelickeho spolku a vydavatefstva
Tranoscius v Liptovskom Sv. Mikulasi. Otvorene a organizo-
vane prejavy nesuhlasu evanjelickych duchovnych suviseli
s protestmi proti vycinom HG (Pamatny spis Spolku evan-
jelickych knazov z 21. novembra 1939) a prot i prenasledo-
vaniu a deportaciam i idovskeho obyvatefstva (Stanovisko
evanjelickych biskupov a knazov z maja 1942). Do odboja
a potom do SNP sa zapojili desiatky evanjelickych knazov.
Mnohi slovenski obcania eva njelickeho vierovyznania po-
sobili vodboj i ako veduci cinitelia nekomunistickeho srneru.
Iste nie nahodou sa na strednom Siovensku do SNP aktivne
zapojil naj ma Turiec. horny Liptov. Gerner. Novohrad, dol-
na Orava, rnesta Banska Bystrica, Zvolen. Brezno, Martin,
Liptovsky Sv. MikuhiS, na zapad nom Slovensku Brezova pod
Bradlom. okolie Myjavy, Turej Luky. Podjavorie a Uhrovec-
kci dolina, kde i il i suvisle a pocetne enklavy evanjelickeho
obyvatefstva. Evanjelicka cirkev a jej sa v rokoch
1939-1945 stali najd6slednejsimi a zaroven najpocetnejSimi
nositefmi myslienky obnovenia teskoslovenskej statnosti.
Myslienka slovanske; vdjomnosti, priatdst va a spo-
luprace vsetkych slovanskych narodov v rokoch 1939-1945
nesporne zohrala vyznamnu ulohu. Pornohla zapojit' do
odboja a SNP tiske slovenskych vlastencov. Vseslovanske
hnut ie. tak ako sa vytvaraJo potas druhej svetovej vojny
Dto..jte dalej ! ! I
I"ar;a piosen po ryhnani j'euCOT ::; FIlla!!:!!..
Sptevajte lidll!ky ,
tie n!Ie
ako sa budu stavat' bibenit:\:y,
pre hitlerovskjch plOT,
a :!itler,ter. ako pin,
tell naJ.)rv p6jc.e Il&u
II. potO;J ini vorni jeho cluny.
Pan Bioha je prezld.nt,
ten ptljde vymetllt' :>eo.
,oravec jeno sluha,
ten S:loll pOjde za
PlI.n :'!ruby je bohetj,
za teelcjch Judi sbiera oe.rky,
A p';"; :!e1n6.rich to povie ,
ja pit flaec ,
Ja to triClat at ku lecnec.
T150,!ad.r verny e1uhll,
leroJ.,it bude liibenice.
Ma,dna!! je exelenc,
"ten bud. nOI11:: za nich cHerny veniee.
&.no ; ach , je ty;>ograt,
ten 06.
. y soe chlapci ::; pod Tatier,
ntis uf. ,o::;no. leaf.dj,
'!'iso . Tuka,Sano i:aoh ,
eQUol) generAl,
ten Elov.ikov nacisto &&"')redal.
PUn ; edrlcley ul vopred bude uytto!
od ntlteho J'etre. do neba li st.Jcy .
"ovooat',
pride Sttllll1, vrietko
on .Gat i<tutku novu,kypl etrry
a vilitlcy :!1tlorov1 funkelonari
!"uJtelJe UI oaHar1.
Za o!!rky on u! nil! nekupl,
bo :;u skrachovr.r.e,
a iny mu nie neda,
toJ 1>U ::;radoi n?il,
a llatlol do boja mil vedle T :':aNty,
prep;ic!te /lJQ sa z na"i! neVIaU .
lebo je ve1't11
7.bra.ne bcrie ul poe1edr:e,
do frontu lch dD.vo.,
Do boja n8.8 ')06101&, ten
by ,.,me iiil1 dobijnt',l!o !Utler ctrlltil.
:-:ttler u.! jo dnes
str6.ce. on aj hlaYU,
ho aus1 prehnall,"';:' od Stallf16rndu.
a na Rueov s&.! krll!i ,
I.e lch je u! Illava.

=era nas kaf!deho , ako il:l
je traba.
:ren'ieh poleny St"allngrad, to jo kr6.sne ciesto I Str1eYaju on1 z gu)'onetov
prlldetavto r.1 tau padlo j;eccov . Iltr1eJaju aj z dele. , '
_ a J:Qjviecej z Ii.tadiel,
.r'adlo ich na I Qluaze,"ladlo vo Vel'kjch je :atlerova &Serb!'_
pOOlo ich najvlnc na 1,riQu, led. bol aj .811 !'uka.
, Preto s 30holJ vtn rodl l! t a ,
via' J,
uf sa nevratillle .
;{1tler bere v!.tko eaa ,kde cO IIIU je treba,
lebo on u! nec.ti a druhj IIlU Ilooe..
Sla\'ianskyhlas
po boku hitlerovskeho Nemecka sp6-
sobila permanentnu krfzu SR a v ko-
necnom d6sledku viedla k rozkladu jej
najd6leiitejsej mocenskej opory - slo-
venskej armady. Obcania a vojaci tuto
uCast chapali ako boj proti slovanskym
narodom - ruskemu, ukrajinskemu
a bieloruskemu.
V rokoch 1938-1945 vznikli a p6-
sobili na Sloven sku i1egalne odbo;ove
slova nske skupi ny, ktorych programom
nebolo len obnovenie Ceskoslovenskej
republiky, ale aj povojnova spolupni-
ca, priatefstvo a zjednotenie vsetkych
slovanskych narodov. Bola to napr.
celoslovenska Vseslovanska revolucmi
organizacia (VRO), Ceskoslovensky
narodny protiboj (Zahorie), Priatef
Siovanov (Bratislava), Strana slovan-
skeho zjednotenia (Presov, Humenne,
Medzilaborce), Zvaz vseslovanskej jed-
noty, (vychodne Siovensko), Adamov
znacka OSipenko (Brezno, HnuSfa),
spolok "Mor ho!" (Banska Bystrica,
Zvolen, Radvan, Harmanec) a ine.
Okrem vyssie uvedenych faktov sa da
p6sobnosf vseslovanskej myslienky
dokumentovat' aj pri inych prejavoch
a formach odboja na Siovensku - napr.
politicke, vojenske a hospodarske spra-
vodajstvo jednotlivcov a skupin v pro-
spech Pol'ska pred jeho prepadnutim,
pomoc ceskym, pofskym, juhoslovan-
skym, ruskym, bieloruskym a ukrajin-
skym utecencom a zajatcom. Vytlacene
boli desiatky druhov slovansky zame-
ranych ilegalnych letakov. Ilegal ne
vychadzali casopisy Siaviansky hlas,
Slovan, ako aj takto zamerane clanky
v inych ilegalnych casopisoch - Hlas
naroda, Janosik, Otok Tuto myslien-
ku dokumentuju aj nazvy partizan-
skych jednotiek - brigada Za slobodu
Slovanov (pouiiva sa aj nazov Za oslo-
vo vsetkych slovanskych krajincich, bolo aktom obrany
proti hitlerovskemu Nemecku a jeho satelitom, t. j. aj proti
horthyovskemu Mad'arsku. Solidarita slovanskych narodov
bola prirodzenou reakciou na agresivne plany nacizmu,
klory chystal postupnu likvidadu a zotrocenie slovanskych
Il<lrodov. S p6sobenlm mySlienky slovanskej vz<ijomnosti
boli priamo alebo nepriamo spojene viacere vyznamne
akcie hnutia odporu na Siovensku. Vzbury a nepokoje slo-
venskych vojakov v Kremnici, Banskej Stiavnici, Brezne,
Liplovskom Sv. Mikulasi, Levoci, Kezmarku, vo Zvolene
proti ucasti Slovenska vo voj ne proti slovanskemu Pofsku
v septembri 1939 znamenali prvy vaznejsi ot ras rudackeho
rehmu. Slovenska vo vojne proti Sovietskemu zvazu
bodenie Siovanov), niekol'ko parti zanskych oddielov Slovan
atd'. Zo slovanskych tradici i vychadzala i1egalna literarna
tvorba. Vo vsetkych hlavnych programovych dokumentoch
slovenskeho odboja najdeme zd6raznenie myslienky pria-
teTstva a spoluprace so slovanskymi narodmi.
Siovenska antifasisticka mladei (pracujuca i st uduju-
cal sa organizovala v desiatkach ceskoslovenskych, slovan-
skych a sokolskych skupinach. Jej programom bol boj za
obnovenie ceskoslovenskej statnosti a nezavislosti. Viicsinu
odbojovej ml<ideie t vorili stredoskolski a vysokoskolski
studenti, byvali Sokoli , skauti , cienovia mhideinickych
organizacii predmnichovskych politickych st ran, ucni,
mladf robotnld a clenovia Zvtizu evanjelickej mladeie.
Vi v roku 1938 vznikli dye najvacsie odbojove organizacie
slovenskej mladeie Revolucna mladei Siovenska (d'alej
RMS) a Vseslovanska revolucna organizacia (d'alej VRO)
s organizacnou siet'ou po celom Slovensku. RMS sice pra
covala pod vplyvom ilegalnej KSS, ale jej jadro tvorili stu
denti, ucni a mladi robotnfci bez stranickej prislusnosti.
RMS sa organizacne delila na styri oblasti bratislavsku
so sid lorn v Trnave, iilinskti so sid 10m v Ziline, prdov.
sku so sid 10m v Presove a pohronsku so sid 10m v Banskej
Bystrici. Najaktivnejsie pracovali bunky RMS na stred
nom Sloven sku. V Turanoch, v tajnej tlaCiarni RMS vy
chadzal ilegalny casopis Pravda slovenskej mtadeie (1939)
a "Mesacne spravy". Skupina vydala a rozsirila rozne pro
tifasisticke a protil'udacke letaky, plagaty a vyzvy, pisali
a mal'ovali sa hesIa, napisy, symboly a znaky. Na zaklade
sirokej propagacnej a agitacnej prace skupinu RMS roz
bili a jej clenov zatkli bezpeenostne organy Siovenskeho
statu ui v lete 1939. V nasledujucich rokoch v jej stopach
pokracovali mhideinicke i1egalne skupiny v Ruiomberku,
v Liptovskom Sv. MikuJasi a v Dolnom Kubine. VRO bola
najvacsou a najvyznamnejsou slovanskou protifasistickou
skupinou na Sloven sku. Pracovala v rokoch 1938-1944. Na
Sloven sku mala 12 skupin - odbociek, z ktorych najviac
vzniklo v Bratislave a na zapadnom Siovensku. Na jesen
1942 prislusnici aSB zatkli a uvaznili niektorych Clenov
organizacie. VRO patrila k najpocetnejsim ilegalnym
organizaciam na Sloven sku. Pocet clenov presahoval dye
stovky, z ktorych mnohi sa aktivne zapojili do SNP, viaceri
boli vaznen! a 10 clenov padlo v bOji alebo zahynuli v ne-
meckych koncentracnych a zajateckych taboroch.
VZ od roku 1939 sa do ilegalnej cinnosti zapojili by-
vali Clenovia Sokola. Sokolske odbojove skupiny vznikli
v Martine, v Prievidzi a Handlovej, v Kremnici a vo
Zvolene. Bolo v nich vera studentov a byvalych skautov.
V rokoch 1943-1944 skoro v kaidom okrese alebo vacsom
meste pracovala nejaka ilegalna skupina mladeze. Napr.
v Banskej Stiavnici skupina stredoskolskych studentov
pod vedenim S. Haverlika vydala dye Cisla ilegalneho
casopisu Slovan, v Kremnici skupina studentov okolo bra-
tOY M. a N. Herzovcov a J. Horvatha
vydavala satiricky casopis "No nie?",
v Tisovci to bola "Skupina mladych"
pod vedenim studenta D. Hermanka,
v L:iline viedol skupinu mladych fudi
R. Pravdik mI., v Rajd K. Stranai atd'.
D61ei.itu ulohu v podchyteni mla-
dych rudi pre odboj zohrala skupina
]. Chovana v Bratislave a TrenCine.
ktora v jednotlivych slovenskych
mestach a obciach organizovala ile-
galne mladeznicke skupiny. Clenovia
tyehto skupin uskutocnovali vojensky
vycvik, zhromaid'ovali zbrane a vy-
busniny, pomahali existujucim par-
tizanskym skupinam (Sit no, Vtaenik,
Zingor) a pod. Poeas SNP sa stall
elenmi partizanskych jednotiek alebo prislusnikmi
Vysokoskolskeho straineho oddielu (VSO).
Siovenska armada, co je paradox, sa nestala spofah-
li vym nastrojom a mocenskou oporou fudaekeho rdimu
v rokoch 1939-1945. Dokazuje to cely rad faktov a skutoc-
nosti 0 postojoch a vystupeniach vojakov a dostojnikov
proti domacemu rdimu a nemeckemu nacizmu, ktore vy-
vrcholili ich ucast'ou v otvorenom bOji pocas SNP. Takmer
vsetci aktfvni dostojnici slovenske; armady studovali na
vojenskej akademii v Hraniciach na Morave, sluiili vees-
kych posadkach. Charakteristickou crtou slovenskych
vojakov a dostojnfkov bol negativny posto; k prislusnikom
HG. Proceskoslovenske a protinacisticke zmysl'anie sa naj -
vypuklejsie prejavilo u prislusnikov letectva. Z;avny odpor,
nesuhlas a nespokojnost' s novymi pomermi na Siovensku
viedli uz v roku 1939, dte pred vypuknutim druhej svetovej
vojny, k viacerym preletom slovenskych letcov a leteckeho
personalu do Pol'ska. Na;znamejsie su prelet y 7. juna 1939
z Piesfan a 27. juna 1939 z Nitry.
V septembri 1939 dostal I'udacky rlim od armady
prvu vystrahu. Po nastupeni zmobilizovanych zaloznikov
do vojenskych posadok v mnohych slovenskych mestach
vypukli nepokoje a v Kremnici dokonca vojenska vzbu-
ra. Vojaci v posadkach vo Zvolene, Banskej Stiavnici,
Liptovskom Mikulasi, Brezne, Banovciach nad Bebravou,
Keimarku, LevoCi, a najma v Kremnici jasne prejavili svoj
odpor zu.castnif sa vojny. Odpor a protesty proti lleasti vo
vojne proti Sovietskemu zvazu sa u slovenskych vojakov
a dostojnikov prejavovali roznymi formami. Pomahali ci-
vilnemu obyvatel'stvu, prejavovali nechut' aktivne bojovat',
odmietali plnit'rozkazy a prechadzali na stranu sovietskych
jednotiek a partizanov. K najznamejsim prechodom patril
prechod kpt. ]. Nalepku so svojimi spolubojovnikmi k par-
tizanskemu zvazku gen. Saburova. Slovenski vojaci sa na
stranu Cervenej armady dostavali roznymi sp6sobmi - boli
zajati pocas bojovej Cinnosti, uskutocnili sa prechody bez
kladenia odporu a boli aj umyselne planovane prechody.
Najznamejsie su zajatia, alebo prechody slovenskyeh vo-
jakov na stranu CA pri Lipovci (cata por. Hirnera 22. jula
Ilegalneletaky
Siol. Jan Na lepka s prislusnlkmi pa rl iz. zV3zku gen. Saburova po prechode so svojou ilegalnou skupinou zo 14. na 15.5. 1943 do dcdiny
Remezy v ZSSR
1941), na Kaukaze (rota npor. Marcelyho 27. januara 1943)
a pri Melitopoli ( 2 800 vojakov a dostoj nikov 30. okt6bra
1943). Spoloenou ertou bola nakoniec u vsetkych aktivna
ucast' v boji proti nacizrnu.
V rokoch 1939- 1944 v slovenskej arrnade pracovalo via-
cero odbojovych protifasistickych skupfn. lednou z prvych
bola skupina Victoire. Skupina vznikla kratko po zaeati
vojny prot i Sovietskernu zvazu koncorn juna 194 1. Cent rorn
jej cinnosti sa stalo Velitefstvo pozemneho vojska (VPV)
v Banskej Byst rici. Na cele stal pplk. 1. HluchY. Okrern neho
sa do ilegalnej prace v skupine zapojil pplk. ]. Tlach, mjr.
A. Korda, npor. S. Hanus a npor. M.
Murti n. Ich prograrnorn bolo obno-
venie Ceskoslovenskej republi ky, pri a-
teTstvo a jed nota vsetkych slovanskych
narodov. V rokoch 1941-1943 clenovia
skupi ny uskutocni li siroku uvedorno-
vaciu kampail v radoch slovenskych
vojakov i dostojni kov doma i bojuju-
cich na vychodnom fronte. Skupina
Victoire ilegalne pracovala od juna
1941 do konca roku 1943 ako celok, po
roku 1943 sa jednotlivi jej elenovia na-
pojil i na vO a do vojenskych priprav
SNP. Npor. t. Kukorell i zorganizoval
v roku 1943 partizansku skupi nu na
vychodnom Siovensku, z ktorej nesk6r
vznikla partizanska brigada l:apajev.
D61ei itou skutocnost'ou pre SNP bol I:udovft Kukorelli
vzni k skupiny antifasistickych dostojnikov na cele s pplk.
J. Golianom. Okrem neho v nej boli dalsi dostojnfci - pplk.
Mirko Vesel, pplk. M. Ferjencik, pplk D. KiSs-Kalina (spolu
s Golianom tzv. skupina styroch podplukovnikov), ale aj
I11jr. ]. Nosko, mjr. M. Marko, pplk. A. Ciprich a inf, z kto-
rych sa v roku 1944 sformovalo i1egalne vO.
V odbojovej ilegalnej cinnosti predstavitel'ov. skupin
a cJenov nekomunistickeho odboja v rokoch 1939-1943
prevaiovala organ izacna cinnost'. praca na vydavani a roz-
sirovani i1egalnej tlace. Ietakov. VyuZivali r6zne formy
agitacie a propagandy proti fasizmu a domacemu totalit-
nemu reii mu, fina ncne a materialne
pomahali odbojovym skupi nam a viiz-
nenym odbojarom a ich rodi nam.
Organizovanie a zabezpecovanie
ilegalnych prechodov do zahranicia
patTi k vyznamnym kapitoJam slo-
venskeho protifasistickeho hnutia.
Vynikala v tom Obrana naroda na
Siovensku s cent rom ci nnosti v Bra-
ti slave, skupi na Demec, skupina ev.
knaza J. Chochora v Tomasovciach
.... a Lovinobani, Skupina pre od-
t ransporlovanie perzekuovanych os6b
v HnuSH. Hrachove a HostiSovciach.
Vsetky vyssie uvedene skupiny mali
konlakty na skupinu J. l:i haka, urad-
nika Legiobanky v Bralislave. ktora
bola hl avnym cent rom zabezpecovania
HLAS L:UDU
vytvorili pre utecencov prechodne sta-
nice, kde ieh odbojovi pracovnici vy-
strojili prislusnymi dokladmi. mapami.
finaneiami , instrukciami a dopravili
ich na pohranicne vychodiskove body.
Ilegaine odchody do zahraniCia mali
vel'ky vyznam pre kadrove posilnenie
a vybudovanie ceskoslovenskych vo-
jenskych zahranicnyeh jednotiek. eez
Slovensko ilegaJne preslo do zahranicia
3 500 ceskyeh vlastencov, letcov, voja-
kov, dostojnikov, studentov, politikov
z ktorych mnohi bojovali so zbranou
v ruke proti fasizmu. eez Slovensko
preSii vyznamne osobnosti ceskoslo-
venskeho politickeho a vojenskeho
odboja, napr. L. Feierabend, P. Drtina,
clenovia cs. zahranicnej vlady v Lon-
dyne alebo gen. K. Klapalek, ktory
sa 3. aprila 1945 stal velitel'om l. cs.
anmtdneho zboru. Podobne sa zachra
nili stovky rasovo prenasledovanych
os6b, ich rodinni prislusnici, poIski
vlastenei a utecenei. Cenne skusenosti
a poznatky nadobudnute pri zabezpe-
covani iJegaJnych prechodov do zahra-
niCia odbojari vyuiili pri poskytovani
pomoci sovietskym, juhoslovanskym,
,J
ORGA ..... KOMUNI5TICKEJ 5T A.NV 5LOVr.', 5KA.
VVZ\',\ ST RAHV 5LO" I!'4S

IIIIIIigtM"'! .
K ....... 1I,,!u Sol" ........ obrada II k Vi ..
I a v ,dllN,,,.
.. ... "II .. ll(te I. H.Jj.L
T" .... ,OO: ", .. II"'I",! I. "'"I' bud.
", "0;1, "''' ,ro
90 , .... ,,.. "'''In,. 11111,1 Ii ", "1, . ..... ktml ..... m a
.. . r. I. ". ,""I", _Ikll
... , .>1, ,w" "" lft leoolliCiI ..... Len
.... r.< ,<)In6 ......
kl'''''''''' "_I , .. ,I(.j
T ... ""'"'".... 1. 11'10 nd, pr.'
,II ,,"clji!drh ",'I ,rnri ... h
..... ,.1 b,t prl'O IIdMlIII'. U.llulll .1 vladl I'
lit,,,., .. "k""OIII ... ,,,II..-ovI ' ."., " ..
....... mll.p;.","d
lie Rep""elo. . -
TOI\;>I'''':''' .,"\t.JlJd. '. hude
,"' .... "" bolO .... ",luJ D"" d III m" .: ..
kJ a ,.poG'fch pc .o.I, tiny. 2;.,1111", Ib,
al!)' bel. IvfMIIi ""ollta. ukil""" vu.JlI, cln, Ii

P,.. .. ritkl.te ,",he oiI,l!ob ... , "" , "lie
by IUIO ... I Ioul OS a'
-. Id'_ lit l'O!torotII 'mom .... '" bel
""'I'- __ 'r1l_
v
lIl',
bu;teme deUlOl/nl'fIf.
Proti::o! ..... Utn"".
P",1l ''''lb- u .:1' .... ,. ",I d
'::":;.2; '''f
'1.ch fIle ,ul. dr. "'OIJ '

!,jl Kom. nl.d<k.lnl.m'Clo.". 1
" ,,," SSSR!
I ... H. "- 1,111 "'1 podJoO,aM 1*'" .....
cty t .... lbo.'T04 . ", iIe4f,olO. _",bJlSlid M
.. "" lIIdui'cw-..tJI.,.. .. prods...
::
... dU.,M.,>fhtIo .. r ..., ... ' .... " ..... ,n"._-
M'I'II .. perl .. ltlOnI,T bo'( .. k, .. 4po ....til.,.
"u... t .. j !h..INde I" oItpnf 110
poJ,oIMftt b.rtN ..... -t irr6'09Itd ..
":J"l.Il
I
!'
II O.lleil, "' Pil_ II krvf a .jk ...
pov, 0111 Ik6, _ ...... u,l,..
."'h"utf.'fl ...... ...
nUt .. ,i . T.d, ., .. ,1 Ii d.loJIIrHII wlloyd\ p.
"" ... ct..I1 ....... l.,.oIu",",n /u lu ""
h."".lIlIe>v I .lllktrov Illeh .... kllttl.1o ''Urody
l't .... ch. R.h".h. t ... ko.5IownJoUllv,vo:tl. I

ZIlUIOctrl ....... bllf'O'ula .... 1"' ...... ,
ki 100(". ", ,", ..... ..,.,./00 .).0110 ""1
... 'mJ:,
v ft hooP"loh .... j. R<'
U robolnkk. lri.d. P" . piftf tlOb6.iM pr.1rO ...
b ..... t .. roi. ..... Po i.1oc.
Ko""u,,,1i $.I ,n,," 10 vMtktdlli1 .b, <HIob, .,..
v.dl>ol ne_ltoi..bollllckoitrlld,IPnlf/l I
I wa.o.!:::'o'ii::iu h, ....
P"d ....
,.ou I po',k,," ,,,col"i,.,,,, l,i .. Joll Ole ,
ulolto Ib, okola Mb. "'''Iil, 11r011
kh.lO I J;).ltdnt ... , .... " ... ".ly."'kolHk
.. l .. p .... ..... 'v ..... ";. ..
... :.k
dh. " 10.1<) b"I' '" " 1,-. ,
ijllCku "0 r"'-,'Yl k _, -,,"" v 110
jmo ;.IIs1ov,'leob.",;--..
, I
,.,k ..... ,!oiIP Cbl. uhlJ, k' .. """"' ....
61"ntI "U,' p. - ",,, b ....
. 1II ::=::-t 'IL
Hla\'nym tlacovym organom komunistov
v odboji bol ilegalny casopis Hlas J"udu.
ilegalnyeh preehodov do Mad'arska.
Dalej to bola skupina r:. Maeha
v Handlovej , PovaZskej Bystrici, Rajci,
Ruiomberku, Konskej a Kremnici,
skupina M. Ursinyho v Raksi, skupina
A. Pokorneho v Ruzomberku, skupina
antifasistickej inteligencie z Orav-
skeho Veseleho, Mutneho a Names
tova, skupina ev. knaza F. Ruppeldta
v Ziline. Na zapadnom Siovensku sa
prechadzalo do Mad'arska pri Pustych
Oranoeh, Podunajskych Biskupiciaeh,
Miloslavove, Senci, Likieri, Malych
Chyndiciach, na strednom Siovensku
pri Dudinciach, Tomasovciach, Hra-
chove, Hostisovciach, Verkyeh Teria-
kovciaeh,Cerencanoeh, Vidi nej, Verkej
Vsi, na vychodnom Siovensku pri
Michalovciach. Na uzemi Slovenska sa
1110... d uVllovm' b .. - .... ...-oti
,,'" ,u"uiOrldl ""'" " ...... , ... to
...... kf<;hpO'llIck'h .hv " 1110
11""'.- ... ,ro_
lIN I II Oph!" ""oaf .... otovlde t
..... , 1"" .. r"!w
1"'0'1; r""_ II
;::';J;! ,;
KOIII III""'l'IIIeck.
Ko ........ ". RaUl>'
o H l S
Knllluni--"ickej slrany Siovenska k siovenske.1U naT"U
100 PROTIUTOKU
. I
'.a narodnc a socialne O'ilobodenie Siollen$ka.
.......... . 11
//
...: t
(
Rouirovami i1egalna tlac a lctaky
...... f.
a.. .......
Iv
pofskym utecencom z nemeckych koncentracnych a zajateckych taborov. zaja-
tym francuzskym vojakom a d6stojnikom z Mad'arska a zo zbrojoviek v Dubnici
a Povaiskej Bystrici. ako aj nad Siovenskom zostrelenym spojeneckym letcom
v rokoch 1942-1945.
D6leiitou a vermi nebezpecnou formouodbojovej ci nnosti nekomunistickych
skuptn bolo aj politicke, hospodarske a vojenske spravodajstvo v prospech cs.
zahranicnych politickych a vojenskfch organov. ako aj udriiavanie pravidelne-
hoosobneho. ale aj radiotelegraflckeho spojenia s ni mi. Pomocou zamestnancov
firiem a podnikov Dunajplavba - D. Caplovic. Dovus - L. G. Krno, V. Moravctk.
D. BukovinskY. J. Kirsteuer, Kotva, Bafove podniky na Slovensku - A. Stvan,
J. Spata a jeho spravodajska skllpina Hela. Cukrospol - R. pracovnikov
Ministerstva zahranicnych veci - J. Orszagh, O. Rehakova. Omnipol - J. DoleZal
existovalo pravidelne spojenie s cs. zahranicnymi spravodajskymi cent rami.
Spojenie s odbojom na Siovensku a v zahraniCi sa ufahcilo na jar 1944 nadviaza-
nim obojstranneho radioveho spojenia s Londynom.
Tlaeovymi organmi nekomunistickeho odboja, okrem ui spominaneho
Hlasu miroda, boli celoslovenske i1egalne noviny a easopisy - Otok. Ohlas. Nas
boj a niektore d'aISie easopisy regi-
onalneho charakteru. V porovnani
s komunistickjm odbojom obeian-
sko-demokraticke sily a skupiny ne-
organizovali strajky, hladove pochody.
demonstracie a ine podobne formycin-
nosti proti reiimu. nepodnikali a ani
nepodporovali diverzne a sabotaine
akcie na komunikaciach a v zavodoch.
Do leta 1944 ich aj i1egalni pracovnki
KSS zorganizovali a zrealizovali vermi
m.ilo. K vaesim sabotainym akciam
komunistov patri!o vyradenie lanov-
ky na dovoz ieleznej rudy zo Sirku-
2eleznika do vysokej pece v Tisovci
a vybuch martinskej pece v ieleziar-
nach v Podbrezovej v roku 1941.
Komunistickf odbo; tvoril jednu
z najvyznamnejsich odbojovych zlo-
iiek na Siovensku v rokoch 1938-1945.
Predstavoval
a represivnoll einnosfou policajnych
a bezpeenostnych organov SR najviac
postihovanu zloiku odboja. Jednym
z prvych opatreni auton6mnej vlady po
6.okt6bri 1938 bolo zastavenie cinnos-
ti komunistickej strany na Siovensku.
Vsetky okresne urady 9. okt6bra 1938
a v nasledlljucich dnoch vydali vy-
mery, ktorymi sa zastavovala cinnost'
organov a organizacii KSC. Sucasne
sa uskutoenili domove prehliadky
v uradnych miestnostiach KSC. ako
aj v sukromnych bytoch funkcionarov
st rany. Prezidium Krajinskeho uradu
v Brat islave nariadilo 15. okt6bra 1938
rozpustii aj odborove. spolocenske a i ne
organizacie, kluby, spolky, zvazy a in-
ktore pracovali pod priamym
alebo nepriamym vplyvom komunis-
tickej strany. Strana tak chtiac-nechtiac
presla do ilegality. 0 niekofko tyidnov
neskor zastavili cinnosf aj socialistic-
kym stranam (socialnodemokratickej
a narodno-socialistickej strane). Ku
definitivnemu zakazu einnosti a roz-
pusteniu vsetkych politickych stnin
doMo vo februari 1939. Zaroven boli
rozpustene ich odborove zvazy, spolo-
censke organizacie a spolky a prestali
vychadzai ich tlaeove organy. Podobne
ako komunisti, aj socialn i demokrati,
!larodn! socialisti, cast' (Ienov agrarnej
a Slovenskej narodnej strany. ktori
nesuhlasili so spojenim s HS[S, boli
donuteni opustit' vsetky svoje pozicie
v statnych. miestnych a verejnych za-
' .. lor. 0 't>, ,j hl)'lint' popo!'Jrt.'li zal!l'Il !t\ 1n1'11lf"
t tr j bar:;':o ;,,ter4.toch a (
t, .. r..ah,yorcnA !Ii 0d"oruJ"c r
: It I
. n
1:4 ; Mali '-.
dalce 'J( io.:ryf r,:l glC'vrnsk(n roPCltnidvol". Je( 11\
I - ___ :
__
.1'-1; '1.1,\'6 -rr ,. M!.t'Vl'j pred !ltrllj' Or1'?D!oi hrr ,!!lft
r'if 1.'1. r . ,R.slo"odnl be.n{ci v
:en eh l"rcbHi dt'rc!le 'r - ",) ,- :!, -2' ro"otnic' !I
'!l.C (1 p:,"X" ' .,' - .' _ "'I . ievl!Flt \ 1 - ['Iron
i
ly ','''!'I'r
1 .'1 .,' 14-1 :s. s!'I(''lfH, bola nzdll. 0 1- 4 "s .
. l:

,'! Irt'tl) b'l.n{ci rri st6.1e
''''v"li tt'li nu, 'll-ojf\f :.eh..a1ia" na biedu 1.011
.'.y ''1.1
1
i
ba,-Skov Zll'" so -'lhllni V '1
., J,j' t," v', 11'\ f) -reln(",o v!\lk nodoJedn'l.lo.
ht
S rr''''1':,! It 'II'!,. T r II t.n. r '0'" nen'.l.;ia , ll'''o I -
Ii <6 ". 'ell rtf' I, ,YI!'1 "t J lrlr'\(," U,' :>I\lft!\ rohot '\ ,",,'
r' sh k st 'I.
aJ .. t 1 , ''''''or h"n i 'o$f - i1:"rmj drnh{l t n,j .... 1"-
0 Ifl ... 't \:'1. hi'll Hov!,',"r.h banf . to .
,7 .-
t r '1 f"lf'''' " b&nI lIlV(>1f.
b. na b.nndlov;' .. .. h "!I.'lil
YS" 'rh ba' '.al'; \. 1
v :- 1V', v I-oby "0
r tC'on n.'I. rl'l' l.
u'l'll'nA.h flrl er-nr 1:' ta
v .: ___ ____ ____ __ ..
Jan Osoha
]. Lietavee a S. Dubcek (rnaj 1939-j61
1942). Tychto funkcionarov zatkli
bezpecnostne organy SR oa tele USB
a jej protikomunistickym oddelenim.
V auguste 1942 vzniklo IV, ilegalne
ustredne vedenie KSS. ktoreho clenmi
boli S, BaSfovansky a M. HrusovskY .
Obaeh zatkla OSB v rnaji 1943.
Spociatku odbojova Cinnost' komu-
nistov pozostavala z budovania orga-
nizacnej siete, z propagandy a agit<icie
proti fasizmu a domacemu fdimu,
z rozsirovania ilegalnej tlace a leta-
keY, materialnej a financnej podpory
zatknutym odbojaro111 a ich rodinal11
a zo ziskavania fudi do odbojovej pni-
ceo Hlavnym tlacovym organom ko-
munistov v odboji bol i1egalny casopis
stupitel'skych organoch, Viaceri z nich Ul v tomto obdobi
zacali opozicnu cinnos( a odboj proti vznikajucemu totalit-
nemu rezimu.
Vi v druhej polovici okt6bra 1938 sa vytvorilo ile-
galne Krajinske vedenie KSC na Sloven sku - J. Duris, K.
Bacilek a K. Moskovic a vznikli styri oblasti ilegalnej KSS
- bratislavska - J. Osoha, banskobystricka - K. Cernocky,
zilinska - 1. Benada a prdovska - p, Tonhauser. Nesk6r pri-
budla aj trencianska stranicka oblasf na cele s J. Svitekom.
Oblasti ilegalnej KSS pozostavali zo stranfckych okresov
a tieto z miestnych a zavodnych organizacii. Najmensou
jednotkou ilegalnej struktury KSS bola st ranfcka hunka,
ktora sa skladala z 3-7 (lenov. Najvyssfm organom ile-
galnej KSS bolo ustredne vedenie. V rokoch 1939-1943 sa
na cele ilegalnej Cinnosti KSS vystriedalo pa( i1egalnych
ustrednych vedeni. Hlavnou postavou v prvych troch vede-
niach KSS bol J. Osoha. Okrem neho Cienmi prvych troch
OV KSS bali ]. Duris, L Benada, o. Krajnak, V. Skrabala,
Hlas rudu. Vychadzali aj regionalne komunisticke novioy
a casopisy, ako napr. Iskra, Kladivo a jeho nemecka verzia
Der Hammer, Spdvy KTK, Bol'sevickazastava, Hlas dediny,
Povaiske zvesti a niektore d'alsie, Organizovali aj vystupe-
nia za zlepsenie socialneho posta venia pracujucich. Strajk
slovenskych a nemeckyeh banikov v Handlovej v oktobri
1940 prerastol do politickej demonstdcie proti l'udackemu
reiimu a mal ohlas na celom Slovensku.
Po napadnuti Sovietskeho zvazu hitlerovskym Nemec-
korn sa komunistieky protifasisticky odboj na Slovensku
este viae zaktivizoval. V rokoch 1942-1943 odbojove srnery
na Slovensku, najma KSS, pristupili k organizovaniu a rea-
lizacii uCinnejsich'a ostrejsich foriem protifasistickeho boja.
Patrili sem diverzie, sabotaie a zakladanie partizanskych
skupfn. Prve pokusy 0 vznik partizanskyeh sku pin sa
realizovali na zapadnom Sloven sku (skupina J, KraJ'a), na
strednom Slovensku (skupiny Sitno a Vtacnik), na vychod-
nom Siovensku (skupina P. Borosa), nesk6r v Turci (npor.
V. Zingor) a v Shinskych vrchoch (npor.
l:. Kukorelli). Ich clenmi boli odbojovi
pracovnici, politicky a rasovo prenasle-
dovanf obcania, d e z e r h ~ r i zo slovenskej
armadya sovietski ohcania - utecend
z nemeckych zajateckych a koncen-
tracnych taborova z nutenych
nia novej (:eskoslovenskej republiky
s rovnopnivnym postavenim sloven-
skeho naroda. K zmene politickej linie
slovenskych komunistov vo verkej
miere prispelo podpisanie Zmluvy
o priatelstve, vzajonmej pomoci a po-
vojnovej spolupraci medzi ZSSR a cs.
exilovou vladou na cele s E. BeneSom
12. decem bra 1943 v Moskve.
V rokoch 1943 a 1944 sa uskutoe-
nili prevratne politicke a vojenske
udalosti - Stalingrad, El Alamein,
Kursk, pad fasizmu v Taliansku,
Tehenin, vylodenie spojencov v Ta-
liansku. rastuci protifasisticky odboj
v Juhoslavii, v Pol'sku, vo Francuzsku.
Nasledovalo vylodenie spojencov v za-
padnej Eur6pe, post up CA k predho-
V rokoch 1942-1943 vznikli z ini-
ciativy i1egaJnej KSS aj prve pokusy
o zjednotenie hlavnych odbojovych
zloziek a 0 vytvorenie spoiocneho vr-
cholnehoorganu. V mard 1942 vznikol
v Bratislave Ostredny revoluclIY flarod-
ny vybor (0 RNV), ktoreho clenmi
boli komunisti P. Stahl, M. Hrusovsky,
spisovatef F. Krar a byvaly agrarnik
M. Polak. Jeho clenov coskoro zatkla
OSB. Na jesen 1942 tento organ ob-
novil svoju cinnosf s novymi clenmi
- M. Falfanom a J. Pullom za KSS,
Viliam Zingor organizalor partizanskeho riu Karpat, vybuchy antifasistickych
hnutia v Turd povstani a prevratov vo Varsave, a Pa-
F. Komzalom za socialnu demokradu
a I. Daxnerom za obciahsky odboj. 0 RNV vydal Ohlas k slo
venskemll narodu a Smernice pre organizaciu narodfle-revo-
II/bIrch vYborov. Vysledkom bol vznik prrych revolucnych
narodnych ryborov (RNV) na Siovensku, napr. vo Zvolene.
Bratislave, 2.iline, Priekope, (:iernom Balogu, Liptovskej
Porubke atef. Sfubnu cinnost'O RNV v zjednocovanf odboja
a vytvarani RNV prerusilo zatknutie jeho clenov v aprili
1943. V roku 1942 na spolupracu s komunistami dte ne
pristupili viaceri popredni predstavitelia nekomunistickeho
odboja na Siovensku. lIegalna KSS v tomto obdobi dte stale
uprednostnovala program sovietizacie Siovenska. Kladla
neprijatel'ne podmienky, napr. uznanie svojej veducej ulohy
vo vrcholnom spolocnom organe a v odbojovom hnuti, pro-
pagovala sabotM;e v priemyselnych podnikoch a diverzne
akcie na nicenie cestnych a ieleznicnych komunikacii
a zariadeni. S tym nesuhlasili potencionalni nekomunis-
tick! odbojovi partneri. Tid sa obavali nedodriiavania
konspiracnych pravidieJ komunistickymi pracovnikmi
a prezradenia a zatknutia v pripade spoluprace s nimi. Prave
nedodriiavanie konspiraenych pravidiel najcastejsie viedlo
k prezradeniu a zatknutiu ich akterov policajnymi a bez-
pecnostnymi organmi rudackeho rdimu. Zia konspirada
bola neraz hlavnou prfCinou odhalenia celych organizadi,
skupin, buniek, organov a organizacnej struktury ilegalnej
KSS. Aj z tychto prfCin sa komunisticka strana stala najviac
a najcastejsie postihovanou zlozkou odboja represivnou
cinnost'ou bezpecnostnych zloiiek SR. Preto clenovia V.
i1egalneho Ov KSS v rokoch 1943-1944 neodporucali le-
takove akcie, prestali s vydavanim ilegalnej tlace, upustili
od propagandistickych a agitacnych foriem prace. zakazali
konanie hromadnych porad, sch6dzi. zhromaideni. za-
viedli system stranickych instruktorov a upustili od hesla
sovietskeho Siovenska. V ilegalne Ov KSS vzniklo v au-
guste 1943 v zloieni K. Smidke, G. Husak a l. NovomeskY.
llegalnu cinnost' KSS orientovalo na zjednotenie a spolupra-
cu s ostatnymi odbojovymi silami s programom vylvore-
dii a nakoniec odstupenie Rumunska
a Ffnska od hitlerovskeho Nemecka ovplyvnili vsetky vrstvy
obyvaterstva na Siovensku. Znaena cast' slovenskej spoloe-
nosti jasne pochopila ui v roku 1943, ale najma v roku 1944,
ze nadsticke Nemecko vojnu prehralo a s jeho padom za-
nikne aj SR. Pre odboj a pdpravy ozbrojeneho vystupenia sa
vytvorila priazniva atmosfera. Protinemecke a protirudacke
postoje v tomto obdobi sa stali vseobecnym javom. Spojenie
s odbojom hfadali mnohi statni zamestnanci, prislusnici
poHde, iandarstva a armady. Ini sa st'ahovali z verejneho
iivota. d'alsi pasivne vyckavali, ako sa vyvinie situacia.
Zatal sa rozklad statnej moci, spravy. mocenskych struk-
tur a legislatfvy. Znacml cast' predstavitel'ov rezimu a moei
dospela do stadia roznych foriem alibizmu. Je Jogicke. ze od
roku 1943 cast' slovenskych d6stojnikov uznavalo za svojich
najvyssich velitel'ov E. Benda a gen. S. Ingra. veo vacsina
z nich cheela sluiit' v ceskoslovenske; armade aj po skoneeni
vOjny. Svoje sluzby mienili ponuknuf aj prislusnici policie.
iandarstva. bezpecnostnych zloiiek, statni zamestnand,
pracovnici spravy. sudnictva, legislatfvy, vykonnej a sprav-
ne; moci, cornu nasvedeuje rozklad a zlyhanie statneho
aparatu v letnych mesiacoch 1944, ked' ho rudacky rdim
najviac potreboval. Vykonna a spravna moc sa prakticky
zrutila, veJ'ka cast' armady, policajnych zloiiek a statneho
llradnictva sa dala k dispozicii ozbrojenemu povstaniu proti
reZimu a nadzmu.
Zasadnou a kfucovou otazkou. od vyriesenia ktorej
zavisel d'alSi rozmach protifasistickeho odboja, bolo do-
siahnutie jednoty vsetkych smerov a hlavnych skupin
slovenskeho hnutia odporu pod vedenim centralneho od-
bojoveho organu. Tuto skutocnosf si uvedomovali vselci
predstavitelia odbojoveho hnutia na Siovensku. Za zjedno-
covade usilie v slovenskom hnutf odporu v rokoch druhej
svetovej vojny mozno povaiovat' aj memorandove akcie
z iniciativy vyznamnych obciansko-demokratickych sku-
pfn FI6ra vo februari 1943 a skupiny V. Srobara vauguste
1943. Zakladnou chybou obidvoch zjednocovacich snah
bola skulocnosf, ie programovo vychadzali z myslienky
teskoslovenskej narodnej jednoty pri obnove ceskosloven
skej slalnosti a z rokova ni vylucili komunislicky odboj a je-
ho predstaviterov. Skutocne zjednolenie odboja vsak bolo
nemyslitefne bez komunistov. V druhej polovid rokl! 1943
naslala priaznivejsia situacia na zjed notenie slovenskeho
odboja a vytvorenie jeho vrcholneho organu. Poprednl ci-
nitelia cast i obcianskeho odboja v lete 1943 hfadali sposob,
ako nadviazat' kontakty s predstavitefl11i komunistickeho
odboja. J. Ursi ny prostrednictvol11 J. Viktoryho, pracovni-
ka Statneho zastupiteJ'slva v Bratislave, nadviazal kontakt
s V. Sirokym a J. Durisom, ktori boli vaznen!' Poziadal ich,
aby mu odporucili veduceho KSS na slobode pre nadviazanie
spolupnice. V. Siroky mu odporucil L. Novomeskeho. ZataH
sa niekofko mesiacov trvajuce rozhovory. Na ich konci bolo
vytvorenie ilegalnej SNR ako vrchol l1eho celonarodneho
odbojoveho centra. I1ega lna SNR sa konstituovala prijatfm
programoveho dokumentu Viallobltf dolwda v decembri
1943. Tvorili ju traja komul1isti K. Smidke, G. Husak a L.
Novomesky, dvaja byvali agrarnici J. Ursiny a J. Lettrich
a jeden byvaly narodny socialista M. Josko. V januari sa jej
Clenmi stal byvaly socialny demokrat J. Horvath a mi rodo-
hopodar P. Zat'ko. Na porade ilegalnej SNR s C1enmi vO 27.
jula 1944 v Zarnovickej doline pri Cremosnom sa dohodlo,
ze SNR sa rozsfri 0 d'alsich dvoch Clenov J. Styka, byvale-
ho elena agrarnej strany. a J. Sohesza, byvaleho socialneho
demokrata. Za najvaesi nedostatok ilegalnej SNR v jej zlo-
zeni sa dnes povazuje skul ocnosf, i.e z priprav ozbrojeneho
antifasistickeho povstania na Siovensku vyilieili V. Srobara
a jeho skupinu. Tymto aktom si SNR skomplikovala vzt'a-
hy k zahranicnemu vedeniu eesko-slovenskeho odboja
v Londyne, sposohi la dvojkorajnost' v zakladanf a ein-
nosH i1egalnych narodnych vyborov a zhorsenie vzt'ahov
medzi komunistickym a nekomuni stickym odbojom na
Slovensku. Nekomuni sticky odboj sa prakticky rozdelil na
dva smery. Jeden, ktory podporoval SNR, a druhy, ktory
uznaval V. Srobara za hlavneho predstavitel'a celeho odboja
na Slovcnsku. V i1egalnej SNR chybali aj ini predstaviteHa
nekol1lunistickeho odboja na Siovensku. Po vytvoreni vO
pre lepsiu koordin<lcill priprav ozbrojeneho povslania Illal
by!' clenom ilegalnej SNR niektory z jeho poprednych d6s -
lojnikov. Vsetky tieto nedostatky, chyby a skutoenosti okolo
vzniku i1egalnej SNR koncolll roku 1943 zhrnlll historik J.
Jablonicky do styroch bodov :
. obciansky odhoj v SNR zastupovala len jedna skupina
rcprezentujuca cast' byvalych agrarnikov,
pri zaloienl SNR neboli zastupcovia socialnej
demokracie,
mimo SNR lOstali obcianske odbojove skupiny, ktore ne
bolo Illozne len tak fahko odpisat'z hnutia odporu. Platf to
najma 0 Srobarovej skupine a 0 Fl6re,
SNR v case svojho vzniku nemala spojenie s radmi odbo-
jovych dostojnikov slovenskej armady.
Napriek tomu pre odboj a jeho zjednotenie vsak bolo
doleiite, ze takyto vrcholny organ vobec vznikol. lnymi
slovami, koncom roka 1943 sa niektore hlavne sily a zlozky
odboja dokazali zjednotit' a vytvorif vrcholny organ - ile-
galnu SNit parilne zlozenu z komunistov a demokratov.
Vytvorenim ilegalnej SNR sa neuskutoenilo zjednotenie
vSetkych antifasistickych sil na Sloven sku. PoioW sa vsak
zakladny kamei .. k ich zjednoteniu. Prijali programovy do-
kument - Viallocml dohodu, ktora proklamovala obnovenie
Ceskoslovenskej republiky na demokratickych prindpoeh
S rovnopravnym postavenim slovenskeho naroda.
V. Srobar a jeho najbl ii.Si spol upracovnici sa nevzdavali
usi lia vytvorifveduci odbojovy organ v podobe Ustrednelto
alebo Krajiflskeho fUlrodl1eJlO vYboru. v ktorom by boli za-
stupene vsetky vyznamnejsie smery. zlozky a skupiny slo-
venskeho protifasistickeho hnlltia. Tuto aktivitu podporil
aj spravodajsky dostojnik z Londyna - skpt. J. Kratky. Proti
pripravovanej akcii a porade ostro v)'stupi li komunisti, naj.
ma G. Husak. Od V. Srobara sa distancovali aj nekomunis-
ticki Clenovia ilegalne; SNR a I'avicovi sochl lni demokrati.
Vel iter Vojenskeho ustredia pplk. J. Golian sa priklonil na
stranu SNR, i ked' aj nad'alej udrziaval styky s V. Srobarom.
Popredni elenovia Fl6ry mali vyhrady k zloieniu krajin-
skeho (ustredneho) NV, ako ho navrhoval V. Srobar a jeho
najbliHi spolupracovnfci. Soj 0 hegem6na alebo 0 poziciu
veduceho organu v pripravach ozbrojeneho vystupenia na
Siovensku V. Srobar prehral. Nij aka porada 0 vytvoreni kra-
jinskeho, resp. ustredneho narodneho vyboru sa nekonala.
SNR si upevnila svoje pozicie.
V pripravach ozbrojeneho vystupeni a mali mimoriadne
d6lezitu ulohu ilegalne RNV. Stali sa symbolol11 zjednote-
nia vsetkych antifasist ickych sf! a skupin. Najhustejsia sid
RNV vznikla l1a strednom Sloven sku. Viicsinu NV na seve-
rozapadnoll1 Siovensku lOrgan ilOva l Oblastny NV v Ziline.
ktory pracoval pod vplyvom V. Srobara. Okrem Oblastneho
narodneho vyboru v Zi line vznikol aj Zupny narodny vybor
v Pre.sove na eele s P. Neckarom. Sid ilegalnych RNV a NV
na vychodnom Slovensku bola najredsia a pred SNP vzn ikli
len v okresnych mestkh na Spisi a v niektorych dedinkh.
Vaesina RNV na Siovensku vznikla v rokoch 1943-1944.
Ich zakladanie isla po dvoch liniach. Okrel11 skupiny
V. Srobara riadila proces ich vzn iku ilegalna SNR. a st red-
nom Siovensku sa vytvoril organ, klary v inl enci<ich poky-
nov SNR organ izoval vznik a cinnost' i1egal nyc h okresnyeh
(0 RNV) a miestnych narodnych vYborov. Vz nikol uz vok-
t6bri 1943 vo Zvolene a jeho elenom za KSS bol R. BlazovskY.
za socialnu demokraciu D. Ert l a za obeiansko-demokra-
ticky odboj V. Wittmann. Zakladal RNV a usmernoval ich
cinnos!'vokresoch Zvolen, Krupina, Modry KamCl'l. Banska
$tiavnica, Kremnica, Nova Bana, Lovinobaiia a Brezno. Vo
vaesine z nich boli paritne zastupeni kOl1luni sti, socialni
demokrali, obeianski odbojari a antifasisli bez stranickej
prislusnost i. Sid ileganych RNV a NV umoinovala v okre-
soch zjednotif protifasisticke sily a organizovaf prakticke
pripravy na ozbrojene vysllipenie. Jednou z ieh hlavnych
uloh bolo vsetkymi si lami a prostriedkami pomahat' roz-
vijajucemu sa partizanskemu hnutiu. Najrozsiahlejsia akcia
pOl11oci a zasobovania part izanskych jednoliek sa viazala na
oblast' Turca. do ktorej sa zapojili vselky tamojsie odbojove
skupi nya ilegalne RNV. Olohy ilegalnych RNV v pomoci
partiz<inskel1111 hnutiu sa nepol1lerne znasobi li po prichode
"Idco\'c !'; mcry nn Slo\'cnsku. ktorc i po 6. okt6hri 1938
zotrvaly nn zasad:ieh dcmokracie a viedly d()..o
dues aktivny odpor proti politiekcmu, hospod:irskemu a kultur-
nemu znasillio"'3niu slo\'cnskcho Cudu a kton!" dnes reprezen-
tuju skutocnc smHCanic vselkych vrsticv slovenskeho rudu, do.
hodly sa n3 v)t\'oreni spoiocncho politickcho vedeoia, ktoryro
hude SloVCDsko. n:irodn:i rada ako jcdiny reprezentaot politi c
kej vole slovemk('ho n:iroda domn,
Olohou a cicTom Siovenskcj narodnej rady je:
Jednotne a cent-rnlne vies! hoj sloveoskeho naroda za od.
strancnie nacisticko.ncmcckcho diktatu, vykon3vanebo i doma-
cimi uzurpatormi politickej mod.
V prvej prihodnej chvili prevziaC v!etku politicku moe Da
Sloven sku a vykonavyt ju podla vole fudu aZ do tej doby, kym
slobodne zvoleni zastupcovia fudu nebudu moct vsetku moe
prevziat.
Po prevzati mod. len co to bude moine, Slovenska narod-
na rada sa postara, aby slov'ensky fud si vorne a slobodne
svojich zastupcov, ktodrm SNR vsetku moe odovzda.
SNR bude vo svojej postupovaC v dorozumeni s
skoslovenskou vl6dou celyrn odbojom, ktorycb'
prflcu nu mcd7.in:'al'f)ttn.>n1 ,I \'fljcnskom poli uznavn " jt! pod-
JXIll1jt, .
Tu scw-u7.cn,' !'imer,\' a slnik:: sa dohodly n" z:'..,ad:'lch:
7.CI:'UTll' !'i. 'Ih." slnvC'n"li;V nflrod a C:e!'kY. ako najp r ihuzncj .
slo"anslu: n.irndy, ut"(lral>-' (falsie svuje nsud)o' v CSIt. v
loenom to st:'ltl' Slov;',lwv n eel'hov a na podkl.,de principu rov-
Z,hime !'i t!zku sn !'lovrm!'kYlni sl:it mi
" r.;'\l'ot!mi, Sf) v ktnrur;l \+limc
1Itho -j;\'otn 11 mnlj' ch narodn\' vflhcc a
Ofh"'ans!d"('h
('SIt ",:'1 "ies( !'\'ujll p(;litilw '" duchu
t:i'ellto 7.:l!'ntl n pl'eto sa rna na pnli 7.nhrnnicnc_polit iekom a vo-
jen!';Iw-politickom ,opicrfl t 0 SSSR.
Vnt'!lorn(' usporincl anic blHIt'ln'j CSH m:'1 h:..r dcmQl( rfltickc.
majt' !'It v.;;al( vykorenif tl'ndcndc rnsistickc,
a IOlk'-" ktorc hudt, v :07:pnrc s :r.:lsfldnmi. V tom-
10 dm'hu Ina "'ntltorn,,' ro1itic1\;(' rd:im pc' ... nc ' ... cd('nj', pritom
I (iemokratickS. Jc ,' ystrihat sa orn.\lov a chyb
minulo:!'ti.
i\!.,iilicnku dcmcluudc treha prcnic!--t' n i nn pole
a tuk, ah.\' r07.(ic'lcnic naroclnl'ho duchodku
mcdzi vsctl(O o'hyvaterstvo holo (-0 nnjrovnomcrnejsie a ahy ii.
vot kazdcho oheana bot Cudsk'j a '
Ku1t(lrn, skoblvO 0 v.' chova majil by( ",cccnc spomenutS
mi zasadami. Zo('hovar.a rna slflhod:t nnho7.cnskYch vyznani.
vyluccny mn vliak "'pl.Y'" cirk",j ua !'ilUcr Q vcdcnic statu.
o deCinitivncj upravc t,{'('hto olazok rozhodn(( - Q to me-
Dovite 0 ustuvnopravncj (Ipra\'(t pomcnl slovenskcho naroda
k narodu l::cskcmu - 50 !'ilovcnst{cj s'trany vylucnc slobodne
(urecni) z:isturci slovcnsltcho narodll,
Bratislava, Villnoee 1943
Vianoemi dohoda
aleho vysadeni parti zanskyeh orga-
nizatorskyeh skupin zo ZSSR. PoTska
a Ukrajiny v lete 1944. Najma na
strednom Siovensku - v Turci. Liptave
a na Harehroni - im RNV zabezpecili
vsestrannu pomoc. RNV v spolupdci
s odbojovymi ozbrojenymi zlozkami
poskytli partizanskym skupinam
nielen materialnu, financnu, potravi-
novu pomoe. ale aj vojensku vyzbroj
a vystroj. Napriklad na vyzvu miest-
nyeh RNV obyvateTstvo Slovenskej
l'.upce, Lucatina, Seniee, Podkonic,
Mosteniee, Pohronskeho Bukovea.
HiadTa, Medzibrodu. l'.ubielovej.
Povraznika, St relnik po 20. auguste
1944 zacalo vynMiaf zbrane a muni-
eiu z vojenskyeh skladov v Banskej
Bystriei, Zvolena a Brezna do parlizan-
skyeh vyevikovych laborov v Nizkyeh
Tatnich. Formujucim sa partizanskym
jednolkam bolo 25. augusta 1944
odovzdanyeh 100 pistoli. I 300 pusiek.
240 gufometov. 32 000 nabojov a 6 SOD
granatov.
Hospodarske pod rucie Slovenska
voei Nemecku. ekonomieke dopady
ari zacie, ucas( Slovenska vo vojne a jej
hospod<lrske suvislost i, intlacia, aka aj
postupne zhorsovanie zasobovadeh
pomeroy viedli k sireniu nespokojnos-
ti do stale d'alsich vrstiev spolocnosti,
Pribli i ne od roku 1942 zataH negativ-
ne stni nky hospodarsko-politickeho
vyvoja kriticky vnimat' aj mnohi stu
penei vJadneho reiimu, K zasadnym
odporcom politickeho systemu sa
pridavali povodne lojalni obcania.
Vyznamne bunky politickej rezisten-
de vznikli aj na pode hospodarskyeh
institucii a korponicii, kde posobili
viaceri medzivojnovf narodohospo-
dari a predstaviteli a politickeho i ivola
predvojnovej CSR. Pnl.ve mirodohos-
podari najlepsie poznali zakulisie ne-
mecko-slovenskych hospodarskyeh
vziahov a odvratenu siranu uspechov
slovenskej ekonol11i ky, Praeovnlci
hospodarskyeh inslitueii nadvazo-
vaH konlakty so skupinami odboja,
ako bola Fl6ra, Srobarova skupina
alebo skupina J. Ursiny - J, Lettrich,
ak aj s komunistickym odbojom.
Nespokoj nost' s poHtickymi a na-
sledne aj s hospoda rskymi pomermi
sa pretavila do podoby konkretnych
akcii na pozadi formovania myslienky
Organidtorska skupina parlizanov pred odlelom na SIO\'ensko 'l. Ky;eva 8. 8. 1944 - 'l.fava: M. Secansky velild, npor. Chimic nacelnik
A. Sagat komisar. kpl. Rudenko lekar, Goncarova-Kopilova radislka, por. Fornin radisla, Kondor pre diveniu, Onofre;
pre prieskum
ozbrojeneho povstania. Hlavnou ulohou odbojovych bu-
nick v hospodarskych organoch a instituciach bolo zabez-
pecenie matericilneho a financneho zazemia Povstania.
V pripravnej faze isla predovsetkym 0 presuny materialov.
surovin. potravin a financnych prostriedkov na predpo-
kladane uzemie ozbrojeneho vystupenia proti reiimu,
ktorym malo byt' stredne a vychodne Siovensko. Odbojovo
aktivnym narodohospodarom hralo do karat budovanie
vojnovej ekonomiky. Centralizacia statneho usmeniovania
hospodarstva v rukach monopolnych korporacii napomoh-
la centnilnemu riadeniu presunov l11aterialnych zdrojov
na uzemie zamysraneho povstania. Na cele predmetnych
organova institucii steili prave najvyznal11nejsie osobnosti
rezistencie proti reiil11u v hospodarskej sfere - I. Karvas
a P. Zat'ko, ako aj cehi plejada predstavitcTov hospodarske-
ho fivota. ktori postupne prechadzali na stranu odboja,
napriklad J. Stanek. R. Frastacky, J. Mrazek, K. Orszag,
F. Vasecka, M. Falt'an, D. M. Krno.l. Klinovsky, M. Palka.
Kl'llCOVll ulohu v materialnol11 zabezpeceni Povstaniazohral
Najvyssi urad pre zasobovanie a Siovenska narodna banka.
Obe menovane institucie viedoll. Karvas. Spolupracu s od-
bojom nadviazali aj viacere sukromne podniky a komen:ne
banky. medzi nimi najma Siovenska banka, Stredoslovenska
banka, ale aj cast' pracovnikov reiimistickej Sedliackej ban-
ky a Tatra banky. Narodohospodari opat' vyuzili momen-
talny vOjensko-politicky vyvoj. Pod zamienkou ochrany
pred Ilaletmi spojeneckeho letectva sfahovali materialne
a financne zdroje z Bratislavy a juhozapadneho Siovenska
na stredne Siovensko. Presadili aj budovanie modernych
skladov v regi6noch Povstania. I. Karvas zabezpeeil, aby sa
v banskobystrickej pobocke Siovenskej narodnej banky su-
stredilo 3.541 mId. Ks, co predstavovalo dye tretiny vornych
penainych prostriedkov. Sucasne zariadil presun drahych
kovov v objeme 953 kg na stredne Slovensko, odkiaf boli
poeas Povstania prevezene do Moskvy. Dalsiu cast' rezerv
drahych kovov nechal zablokovafvo svajciarskych bankach,
eim rezervy zachranil pred ulupenim nemeckou armadou.
K realizacii hospodarskeho zabezpecenia celonarod-
neho ozbrojeneho povstania sa prikroCilo uz koncom roku
1943. ale najma v prvej polovici roku 1944, bezprostredne
po vytvoreni vO Ila eele s pplk. J. Golianom. Tieto pripravy
zabezpecovali a realizovali prcdstavitelia nekomunistic-
keho odboja na cele s P. Zat'kolTI, I. KarvasolTI, D. Krnom.
J. Klinovskym, J. Stanekom, pplk. H. Makonom v spolupra-
ci s miestnymi odbojovymi silami a i1egalnymi RsNV. ESte
pred vypuknutim Povstania sa im podarilo pod rozlienymi
zamienkami presunUf na stredne Siovensko do vojenskych
a civilnych skladov, do vyrobnych podnikov yerke mnoz-
stva potravin. vojenskeho vystroja, pohonnych hmot, zbra-
ni a municie. stavebneho materialu a pracovneho naradia.
Vyn:iSaniezbrani
Prisaha fandarov v Stubnianskych Tcpliciach 31. 8. 1944 - sprava; Gustav Husak, Karol Smidke
drevo, lieky, zdravotnfcky material atd'. Hospodarskym
pracovnikom odboja sa podarilo presadif v lete 1944 vyda-
nie dvojmesacnych potravinovych davok pre obyvatefstvo
Slovenska tesne pred vypuknutim Povstania. Vyznam
t)'chto opatreni bol eVidentny. Vd'aka nim sa povstalecke
uzemie neocitlo hned'v prvych dflOCh v fazkej ekonomickej,
financnej a zasobovacej krize.
Posledne augustove dni roku 1944 boli pre protifasis-
ticke hnutie najma na strednom Slovensku charakteristic-
ke bezprostrednou pripravou na otvorene vystupenie proti
nacizmu a domacemu i'udcickemu rdimu. V oblastiach,
okresoch, mestach a obciach sa zisli odbojovi pracovnfci
a clenovia RNV, casto za ucasti ozbrojenych zloziek SR
a partizanov, s ktorymi dohodli postup pri prevzati moci.
Pripravili vyhlasenia k obyvatel'stvu, mobilizaciu dobro-
vol'nlkov, ich vyzbrojenie, ZIldkodnenie fasistickych or-
ganov a neutralizaciu exponentov reiimu. Casto spolocne
postupovali s vojenskymi predstavitel'mi, dostojnikmi
a vojakmi slovenskej armady, prislusnikmi zandarstva
a financnej straze, ako aj s partizanskymi velitel'mi. Boli
to prave ilegalne RNV a NV na strednom Sloven sku v ob-
ciach, mestach a okresoch, ktore spolu s vojakmi a part i-
zanmi zohrali kfucovu ulohu v prvych dnoch SNP.
2. Vojenske pripravy
V 2. polovici roku 1943 si situacia na Siovensku v d6-
sledku medzinarodnych vojenskopolitickych udalosti
i samotneho vyvinu protifasistickeho odboja na Siovensku
vyiadovala definitivne zjednotif vsetky demokraticke sHy
a pripravit' podmienky na zorganizovanie celonarodneho
ozbrojeneho povstania. J. Golian, ktory od navratu zo
sovielsko- nemeckeho frontu az do konca roku 1943 slu:ii!
na Velitefstve divizne; oblasti I v Trentine, nevedel 0 exis-
tencii ilegalnej SNR ako vrcholneho politickeho organu
odboja. Do priprav ozbrojeneho vystupenia proti fasizmu
sa zapoj il zaciatkol1l roku 1944. Medzitym v jeho iivote
doslo k vyznamnej zmene: na rozkaz ministra narodnej
obrany (NO) gen. F. Catlosa bol 19. decembra 1943 pplk.
gst. J. Golian ustanoveny za nacelnika stabu Velitefstva
pozemneho vojska (d'alej VPV), Do lejlo funkcie ho presa-
dil i proli v61i gen, Cal losa novovymenovany velitef VPV
gen. J, Turanec. Treba povedat', ie Golian nebol vhodny
ani nemeckej vojenskej misii. Golian bol teda od januara
1944 sl uzobne viazany na Bansku Byslricu, to mu otvara-
10 moinosti budovat' konspiralivnu sid vo vojenskych po-
sadkach. Golianova vojenska skupi na sformovana uz roku
1943, este pred vznikom ilegalnej SNR, pine vyuzil a lulO
prileiitost' najskor na pode VPV. Do svojich radDv pribrala
cely rad antifasistickych dostojnikov.
V prvych mesiacoch roku 1944 rozprudila ilegalna SNR
tajne rokovanie s Goli anovou vojenskou skupinou a s vo- Gen. Jan Golian
VOJE'NSKY AN SNP
I
............ . f
LEGEND'" ..
. ........ ..,.,... ......
PuNr:II''''",,*'''Y
.. .....
o ou..... ......... .......,"".

... ......... _
...,..- ponrmIfIO .....
W11J ... _
____ ..... lJilllllfllWONlI"II!JtlI-.
vOC'
ltJr_posadoII ..
_ __ HVZ ___ """.-.0 bnCartfW
--
p ' ;JHoe hi_ .... Ih.z .. ...-Id-.1l.lnOotIre
-J"'\- Ht.-w;e.....,."...,,,.....
Pplk. MikulU
Mjr. Julius Nosko
jenskou skupinou plk. V. Talskeho a plk. J. Imra s eieJ'om
ziskat'vplyvnyeh vlasleneekyeh dostojnikov pre spolupraeu.
Pozornost' ilegalnej SNR na Goliana pomohol upriamit' aj
slot. M. PoJak. D61eiile bolo, koho z vytipovanyeh d6slojni-
kov urcit' za ilegalneho vojenskeho velitefa. V priebehu ro-
kovani s Goli anom prisli na Siovensko koneom marea alebo
zaCiatkom aprHa 1944 smerniee cs. vlady v Londyne, ktore
poslal v mene prezidenta minister NO gen. S. lngr. Smerniee
z23. marea urcovali Gol iana za docasneho vel itda vojenskej
organizacie na Siovensku, povereneho viest' vojenske akeie.
Na lomlo zaklade pozvali Goliana 27. aprHa 1944 na tajnu
poradu do Bratislavy, l1 a ktorej ho obozmimi li s programom
a zlozenim ilegalnej SNR, s perspektivami ozbrojeneho
povstania a poziadali ho, aby prevzal funkei u vojenskeho
velitel'a. Sucasne mu oznamili , ie take iste poverenie ma aj
od prezidenta dr. E. Benda. SNR poverila Coliana spracovat'
\'ojensky plan Povstania a jcho vojenske pripravy. V ramci
zjednotenia odbojovych sil v slovenskej armade a jej pdpra-
vy na ozbrojene povstanie bolo potrebne vytvorit' vO na cele
s Golianom, podriadene SNR, s tym,
ze Golian bude mat' dvoch zastupcov
- V. Talskeho a]. Imru. SNR nariadiJa
Golianovi vybudovat' odbojovu siet'
v jednollivyeh vojenskych utvaroeh
a posadkach, urcit' v nich zodpoved-
nyeh velitdov a podriadit' ich jednot-
nemu veleniu. SNR sucasne Goliana
ubezpecila, ie svojim vplyvom bude
podporovat' dopfnanie a sustred'ovanie
jednotiek, zabezpecovaf zasoby mate-
rialu, financne prostriedky. Vyslovene
vsak zd6razn ila, ie pripravy sa musia
uskutocnovat' v sulade s pl;inom SNR
na celonarodne ozbrojene povstanie.
SNR d'ale; uloiila Golianovi nadviazat'
styky s ui existujucimi partizanskymi
jednotkami na strednom a vyehodnom
Slovensku a vsestranne ieh podporo- Mjr. AnIon Ciprich
Mjr. Jozef Marko, na folo poruCik
vat'. Golianovi sa doslali i naleiite informacie 0 vytvarani
ilegalnych NV a 0 nevyhnutnosti spolupracovaf s nimi
v miestnom meradle. Vojensky plan Povstani a mal Golian
spracovat' v su lade so situaciou na sovietsko-nemeekom
fronle lak, aby Povslanie bolo koordinovane s vojellskymi
operaeiami CA. Mal liei informovat' politicke a vojenske or-
gany ZSSR 0 pripravovanom ozbrojenom povstani, poradit'
sa s nimi a poiiadat' ich 0 zaclenenie akcie do pMnov CA. To
vsak nebolo v pnivomoci ilegalnej SNR ani Goliana, ale E.
Benda a exilovej vhidy v Londyne. Napriek tomu, ie Golian
v zasadnyeh veciach respektoval kompetencie exilovej vhidy,
najma jej MNO v Londyne, a aj slovenske domaee odbojove
organy, nebranilo IllU to, aby sa nepokusal v nimci svojich
moinosti vybojovat' si isle auton6mne postavenie, kiore IllU
dovol'ovalo samostat ne a iniciativne konaf v prospech pri-
pravovaneho povstania.
L:oskoro sa ukazalo, ze Talsky a Imro sa podriadili
Golianovi formalne. NeprekroCi li prah subord inacie v hod-
nosti. Skutocnymi Golianovymi zastupcami sa stali: pplk.
M. Ferjencik, ktory prevzal na seba
otazky zapojenia dostojnikov sloven-
skej armady do odboja a obhospoda-
roval spravodajsky a vseobeeny sektor;
stot. M. Polak riesil problematiku
vyzvedneho referaru, zapojenia civil-
neho sektora, organizaeie krajskyeh
bodov odporu, viedol spravodajske
oddelenie a finar'lcne veei; duehovnym
otcom - hybatefom vojenskyeh priprav
Povstania sa stal mjr. gst. J. Nosko, na-
ce!n ik stabu vojenskeho vedenia. Veci
spojenia mal na slarosti mjr.}. Marko.
Partizanskya materialny referat palril
do kompeteneie mjr. gst. A. Cipricha.
vO si po tajnej porade Goliana
s clenmi SNR, konanej 27. aprila 1944
v Bralislave musclo pri vypraeovani
najvhodnejsej formy vojenskeho phinu
Gen. ,an Golian a kpl. Milan Polak na Veliterstve 1. CSA v Banskej Bystrici
ujasnit' vlastne moznosti a prostriedky slovenskej armady
v tyle nepriatefa a tie premietnut' do vojenskcho phinu prot i-
nemeckeho vystupenia. Nevyhnutnost' vojenskej sucinnosti
s CA umocriovala aj skutocnost', ze z uzemia Mad'arska, kto-
re obsadili nemecke jednotky 19. marca 1944, hrozil mozny
nemecky zasah proti Siovensku. Zakladnymi ulohami vO
sa sta10 nasledovne:
vypracovaf optimalny vojensky plan Povstania,
vybudovat' pevnu i1egalnu odbojovu siet' v slovenskej
armade,
zavrsit' v co najkratsej dobe vojensko - odbornu a materi-
alno-technicku pripravu Povstania,
urychlit' pokusy 0 koordinaciu povstaleckej ozbrojenej
akcie s openiciami CA.
Vsetky tieto cinnosti prebiehali vzhl'adol11 na vnutornu
previazanost' takmer synchr6nne od konca april a 1944.
Vojensky plan Povstania vO predlozilo 29. juna 1944 SNR
na schvalenie. Tento plan, ktory Golian s najvacsou prav-
depodobnost'ou poslal radiogramom cs. eXilovej vlade do
Londyna uf 28. juna 1944, pocital s tym, ie vychodoslo-
venska armada ako rozhodujuci chinok planu v suCinnosti
s jednotkami CA uvorni karpatske priesmyky a prepusli
jednotky CA na 'Jzemie Siovenska. Zapofna armada v potte
asi JO 000 muiov sa mala sustredit' na strednom Slovensku
a vojensky zabezpecit'tento priest or. Po doplnen' svojho po-
celneho stavu zaloinikmi v nimci pJanovanej mobilizacie
mala pomoct' vychodoslovenskej armade, spojit' sa s riOll
a dokonCit'v sucinnosti s CA poraiku nemeckych jednotiek.
lej ulohou zaroven bolo v mierovych posadkach zanechat'
mensie jednotky na' zabezpecenie mobilizacie a zachova-
nie pokoja v tyle a vytvaraf partizanske oddiely. Plan sta-
novoval za t'aiisko bojovej cinnosti pre I. diviziu priestor
Bardejov, pre 2. diviziu priestor Medzilaborce a pre zapofnu
armadu strategicky trojuholnfk Zvolen-Banska Bystrica-
Plk. Augustin Malar
Mjr. let. Julius Trnka
Brezno. Subeine 5 oznamovanim planu vO iiadalo, aby Vefka Britania a USA
nebombardovali rafineriu Dubova a ieleziarne v Podbrezovej, pretoie sa s nimi
pocita pre potreby ozbrojeneho povstania.
Takmcrparalelnea nezavisle od usilia vO vypraeovat'vojensky plan Povstania
sa zrodil umysel ministra slovenskej NO F. Catlosa sformovat' vyehodoslovensku
armadu a zasadit' ju v predstihu do obrannyeh postaveni v Karpatoeh. Cheel
tak predist' tomu, aby obranu Karpat na slovenskej strane nedriali mad'arske, ci
nemeeke jednotky. Cat los siahol aj po argumentaeii, ie treba paeifikovat' rozma-
hajucu sa partizansku cinnost' v Sarissko-zemplinskej iupe. Prosbe Catlosa pred-
beznevyhovel sam nacelnik Hlavneho velitel'stva brannej moei (Oberkommando
der Wehrmaeht - d'alej OKW) marsal W. Keitel. K 15. marcu 1944 dosahoval
pocetny stay slovenskej armady dislokovanej na uzemi Siovenska 45 400 vojakov
a dostojnikov. Z tohto poctu tvorila zapol'na armada 28 000 muiov a 7 sao mu-
iov mal Praeovny zbor. Zvysok, 9 900 os6b, patri! utvarom a jednotkam vzdus-
nych zbrani, t. j.leteetvu, protilietadlovemu delostreleetvu a patricnym leteekym
sluibam. Zapofna armada spadala bezprostredne do vojenskej kompetencie VPV
v Banskej Bystriei, jednotky a utvary vzdusnyeh zbrani podliehali Velitefstvu
vzdusnyeh zbrani (d'alej VVZ) v Trencine. Obe tieto velitefstva priamo podliehali
Hlavnemu vojenskemu velitefstvu MNO v Bratislave.
Na zaklade vysledkov rekognoskacie severovyehodnyeh Karpat, ktore
uskutocnilo na rozkaz gen. Catlosa velitefstvo opevnovacieh prae koneom
marca a zaciatkom aprila 1944, sa stanovili obranne postavenia vyehodoslo-
venskej armady. Operacny rozkaz C. I z 28. aprHa 1944 pre 1. a 2. pesiu divfziu
vychodoslovenskej armady prikazoval jednotkam zaujat' l. obranne pasmo
s tym, ie t'aiisko obrany sa urcilo do priestoru Lupkovskeho a Dukelskeho
priesmyku. Pozemnu cinnost' mala podporovat' vlastna leteeka zloika z let is-
ka ISla pri Presove, mama po svojom sformovani koneom jula a zaciatkom
augusta 1944 ako Skupina vzdusnyeh zbrani (d'alej SVZ) pod velenim mjr. let.
J. Trnku. Gen. Cat los si do 18. l11aja 1944, ked' sa v Prdove utvorilo armadne
velitefstvo, resp. velitel'stvo vyehodoslovenskej armady, vyhradil pnivo osobnej
dispozicie s obidvoma diviziami. Uvol'ncnie gen. I!. triedy A. Malara z funkcie
vojenskeho at aM v Berline pre potrebyobranyv Karpatoeh vymohol gen. Cat los
priamo od marsala Keitla. Gen. Malar prevzal velenie nad vyehodoslovenskou
armadou s najvacsou pravdepodobnost'ou ai 10. juna 1944. Obranne boje vy-
chodoslovenskej armady v je; postaveniach na vyehodnom Slovensku proti CA
mal okrem slovenskej leteekej zlozky
podporovat' aj VIII. nemecky letecky
zbor zo 4. leteekej armady, ktory tvo-
ril organicku sucast' skupiny armad
Severna Ukrajina. Tuto leteeku sucin-
nost' zavazne dohodli stabni dostojnici
VIII.leteekeho zboru s predstavitdmi
slovenskej SVZ 1. augusta 1944.
V case od 13. juna 1944 vojska
CA uspesne rozvijali utok na smere
[vov-Sandomierz, Cim hrozil prienik
nepriatda aj eez Lupkovsky a Dukel-
sky priesmyk. Preto sa hlavne velenie
skupiny armad Severna Ukrajina 27.
jlllla rozhodlo navrhnUt' svojmu nad-
riadenemu operacnemu oddeleniu
generalneho stabu OKW prijatie kom-
plexu opatreni, ktore smerovali k to-
mu, aby sa severovyehodne obranne
postavenie vyehodoslovenskej armady
napevno zaclenilo do obranneho syste-
I11U skupiny armad Severna Ukrajina.
Konkretne navrhlo:
. okamiite podriadit' vyehodosloven-
sku armadu sku pine armad Severna
Ukrajina;
vyhJasit' Sarissko-zemplinsku iupu
a znacnu cast' Tatranskej iupy za
operacne pasmo skupiny armad
Severna Ukrajina s tym, ie by za-
padnu hranicu operacneho pasma
tvorila ciara: rozhranie Pohronskej
a Tatranskej iupy od juinyeh hranic
az po Krafovu hol'u a odtial' rozhra-
nie pol itiekyeh okresov Liptovsky Sv.
Mikuhg a Poprad;
prisunUt' nemeeky uzatvaraci utvar
najmenej v sile pluku (peehota so
silnou protitankovou obranou) ako
spojovaci a kontrolny chinok ma-
d'arskyeh a slovenskych jednotiek na
hranici v Karpatoeh a na posilnenie
slovenskyeh jednotiek v Lupkovskom
a DukeJskom priesmyku;
dosadit' do vychodoslovenskej arma-
dy tzv. nemeeke stycne veJitefstvo;
zosilnit' sid zasobovacich zariadeni
nemeekej brannej moei aj na mimo-
operacnom uzemi Slovenska,
rozsirit' moinosti preehodov nemec-
kych transportov Siovenskom a ich
vykladanie na tomto uzemi.
Z uvedeneho vyplyva, ie ulohou
vyehodoslovenskej armady, z ne-
meekeho pohfadu, bolo vybudovat'
obranu na hranicnyeh postaveniaeh
ako zadnu zastitu nemeekeho frontu
v Generalnom gubernate. Preto stab
OKW poveril v dnoch 27.-28. jula 1944
nemeckeho generala pri slovenskom
MNO - gen. por. F. Schliepera, aby
okamiite presadil vsetky vojenske
poiiadavky velenia skupiny anmid
Severna Ukraji na voei slovenskej vlade
diplomat ickou a vojenskou cestou, co
sa i stalo. K oficialnemu podriadeniu
vychodoslovenskej armady sku pine
armad Severna Ukrajina s okamiitou
platnosfou doslo 3. augusta, 0 com
Malara informoval Catlos. Nasledne
4. augusta 1944 osobne aj sam velitef
skupiny armad Severna Ukrajina - gen.
plk. J. Harpe - prizval gen. A. Malara
do Krakova na situaeny rozhovor. Stab C a l l o ~ o v o memorandum
armadnej skupiny Severna Ukraj ina
zaclenil vychodoslovensku armadu do zvazku armadnej
skupiny Heinrici, eim vlastne zacleni l do operaeneho
pasma lejlo armady aj cele vychodne Slovensko. Schlieper
ui 31. marca 1944 predloiil nacelnikovi OKW rozsiahlu
analyzu problemov slovenskej armady. Slovensku arm a-
du ako celok oznacil za nesporahlivu a neschopnu branif
Karpaty. Navrhol, ie najprimeranejsi sp6sob. ako ju vyuiit',
bude nasadit' ju na opevnovacie prace a na zabezpeeenie
tylu nemeckych jednotiek. Varoval slaby OKW, ie pri pria-
mom styku s CA slovenske jednolky opat' zlyhaju a ie hrozi
nebezpecenslvo ich prechodu k Sovietom. Tento postoj gen.
Schlieper Ivrdo obhajoval aj 12. maja 1944 na rokovani
slovenskej delegacie v Klessheime pri Salzburgu. Na jeho
priamy popud poiadoval mar.sal Keitel od gen. Cal losa. aby
sformoval a nasadil1 2 slovenskych pracovnych praporov na
opevnovacie prace na Sane. Okrem toho iiadal, aby doplnil
stav obidvoch technickych divizii, klore boli vtedy nasade-
ne v Taliansku a v Rumunsku, na 6 000 muiov. Catlosovi
sa nepodarilo presvedcit' nemecku stranu. aby suhlasila so
sliahnulim slovenskych technickych divizii na Slovensko
a s ich zaradenim ako vystuie pri obrane Karpal na sloven-
skej slrane.
Vo vojenskom plane Povstania vO a nezavisle od neho
aj v Catlosovom pIane sa poeitalo s ti'm, ie vychodoslo-
venska armada nadviaie kontakt s jednotkami CA. umoinl
illl rychle prekroCif Karpaty a oslobodit' Siovensko. Callos
nariadi l koncom jula 1944 proslrednictvom MNO posilnit'
a doplnif vyzbroj vychodoslovenskej armady 0 letectvo.
Z troch leteckych utvarov. ktore sa postupne v lete 1944
sustrediH na vychodnom Sloven sku. sa vytvorila Skupina
vzdusnych zbrani (SVZ). Vel il jej mjr. Trnka, ktory na
vlastnu iiadost' odisiel na vychodne Siovensko koncom jula
1944. SVZ disponovala prakticky vsetkymi bojaschopnymi
lietadlami slovenskeho vojenskeho ietectva i pat ricnym
personaiom, preloie naj lepsia bojova lechnika aj iiva sila
bola v prospech tohto noveho zoskupenia vyClenena z oslat-
nych zapornych (mierovjch) utvarov.
SYZ so svojimi tromi kompletnymi
pofnymi letkami predstavovala v lete
1944 jediny kompletny bojaschopny
leteeky utvar, ktory tvoril hlavnu si lu
slovenskeho leteetva. Bojove nasadenie
letiek sa vykonavalo zabezpetovadmi
technickymi letkami a kombinovanou
rotou zo spojovaeieho praporu vzdus-
n t ~ h o spravodajstva. SYZ disponovala
42 lietadlami a 8 bateriami protilie-
tadloveho delostrelectva. Pluk utotnej
vozby (POV) disponoval 56 tankami.
16 samohybnymi delami a 12 kan6n-
mi proti utocnej vozbe. Celkov)r potet
vychodoslovenskej armady dosaho-
val stay asi 40 000 muiov a spolu so
zbrojnym a teehniekym materialom
prezentoval to najlepsie, co slovenska
armada mala. Gen. Heliodor Pika. n<iteJnik Cs. vojenskej misie v ZSSR (vpravo) so synom Milanom
Vojensky pIan Povstania yO
a prevratovy phin Catlosa, v podstate, ratali s vyuZitfm vy-
chodoslovenskej arm oldy na otvorenie hranice v Karpatoch
a prepustenie jednotiek CA na uzemie Siovenska. Vojensky
plan Povstania vO bol od jula 1944 predmetom pretrvava-
jucej pozornosti a odbornej oponentury ts. MNO v Lon-
dyne. Prevratovy plan gen. Catlosa. bol znamy do konca
jula 1944 iba uzkemu okruhu zasvatencov. Vojensky plan
Povstania, vypracovany vO koncom jlina 1944. potvrdzo-
val, ie sa do leta 1944 Golianovi podarilo roztoeil' kolesa
vojenskych prfprav. Ziskanie slovenskej armady pre rozho-
dujuce vojenske vystupenie formou ozbrojeneho Povstania
pokrocilo do realne; podoby. Pri vojenskych prfpravach
Povstania odviedol kus zasluinej prace aj spravodajsky
odbor cs. MNO v Londyne. Yd'aka nemu udriiaval Golian
radiotelegraficke spojenie s cs. MNO prostrednictvom
tajnyeh vysieiaCiek Oto, Leo a Vito ktore boli v spofahlivej
funktnej prevadzke od konea aprf la. resp. zatiatku maja
1944. Vzniku vojenskeho phinu Povstania predehadzala
cula radiokorespondeneia vO s es. MNO v Londyne. lej
obsahom boli aj lngrove poiiadavky, okrem ineho aj to,
aby Golian pripravil vhodne podmienky vo vychodoslo-
venskej anmide na jej prechod k CA. Golian mal v umysle
pomoel' oslobodif Siovensko aj s prispenfm vlastnyeh si!.
lngr konstatovai, ie k uznaniu slovenskej armady (ako su-
casti cs. armady) za spojeneeku armadu moie z hradiska
medzinarodnej vojenskopolitiekej situaeie dojsl' prost red-
nictvom rokovania s ktoroukofvek vefmocou len vtedy. ked'
slovenska armada vystupi ako samostatna ozbrojena sila
v tyle nemeekych a macfarskyeh brannyeh sf! ako sutast' ts.
brannej moci. SUl:asne poiiadal Goliana 0 zaslanie planov
na taketo vyslupenie a informacie 0 stave prfprav. Y depesi
lngr jednoznacne upozornil Goliana na to, ie yO musi
by!' pripravene na prechod slovenskej armady k CA i na
moinosl' preehodu CA eez Karpaty na uzemie Siovenska.
Vo vojenskom plane Povstania, ktory po viacerych
urgenciaeh gen. lngra napokon vO poslalo koncom juna
1944 cs. MNO do Londyna, absentuje alternatfva prechodu
celej povstaleckej armady na partizansky sp6sob boja do
hor. V tomto plane sa nenitalo ani s preehodom stredoslo-
venskyeh vojenskych posadok ako organickeho celku na
partizansku vojnu za predpokladu. ze neudriia obranne
uzemie v trojuholniku Zvolen-Banska Bystrica-Brezno. Iba
so slabSfmi jednotkami zapornej armady sa v plane poti-
talo. ie budu mod viesl' partizansku vojnu. Plan nedocenil
rdlne nebezpeeenstvo aktivovania nemeckej mensiny na
uzemi Siovenska (128 000 osob) ako potencialnej ozbroje-
nej zalohy jednotiek wehrmachtu, zbrani SS ci gestapa. Z
easoveho hfadiska malo Povstanie podfa planu vypuknUt'
v den, ked'jednotky CA dobyju a ovladnu priestor Krakova.
co Golian realne odhadoval az na 20. januara 1945. Je zauji-
mave. ie tento termin, v podstate. koresponduje s casovym
udajom Catlosovho prevratoveho planu. lngr toskoro po
prestudovani vojenskeho planu Povstania takmer obratom
poslal obsah planu IO.jula 1944 H. Pikovi do Moskvy. abyo
nom ihned' informoval najvyssie sovietske vojenske velenie
a prerokoval s nim pravdepodobny termin. Ingr sucasne
upovedomil Piku, ie sovietsky vojensky atase a predstavitef
NKVD vo Yefkej Britanii dostali plan v rovnakom zneni
priamo v Londyne.
Najvyssie sovietske vojenske velenie sa spravalo rezervo-
vane. Ceskoslovensku ziadosf 0 uvedenie casoveho termfnu
zaradenia povstaleckej akcie do operatneho planu CA si so-
vietske velenie moh 10 vykladaf ako vyzvedan ie st rategickych
zamerov velenia CA. Yojenska situacia na sovielsko-nemec-
kom fronte nebola. podfa mienky velenia CA. priaznivo na-
klonena na uskutotnenie tohto povstaleckeho planu. Pevna
nemecka obrana so silnymi tankovymi zoskupeniami ne-
vytvarala realny predpoklad na uspdne prekonanie Karpat.
Oficialna sovietska odpoved'bola tlmoeena Ceskoslovenskej
vojenskej misii (d'alej CSYM) v Moskve gen. G. S. Zukovom
24. jula 1944. Yyzdvihla potrebu dosiahnutia pohotovosti
vychodoslovenskych divizif na ozbrojene vystupenie ako aj
nemeckych jednotiek v Karpatoch,
a sucasne si zabezpecit' vlastne tylo
proti nepriatefskemu zasahu. Faktom
zostava, ie v podstate existovali len
dye moinosti, ako vytvorii spofahlivu
iJegalnu odbojovu siet' vo vychodo-
slovenskej armade. Bud' pritiahnut'
k spolupraci Malara a vylucne sa nan
spol'ahnut', alebo vytvorit' zo spofahli-
vych veliacich dostojnikovvychodoslo-
venskej armady akesi tiei10ve velitefske
struktury. ktore by v pripade zlyhania
Malara same vybudovali odbojovu sid
a dokazali zrealizovat' cast' vojenskeho
pMnu Povstania v Karpatoch. Golian
sa vsak priliS spofahol na Malara, co
sa nesk6r ukazalo ako vaina takticka
chyba.
Gen. Sergej Ingr, minister narodnej obrany cs. exilovej yloidy v Londyne (yrayo). a div. gen.
Rudolf Viest, ~ t a t n y minister a zastupca ministra NO, od 20. 6. 1944 zastupca cs. yladnej
delegacie pre oslobOOene uzemie
ESte sk6r. ako gen. S. Ingr v de-
pesi z 21. jula 1944 podrobil vojen-
sky plan Povstania vecne; kritike.
nechal sa poeut' v diplomatickych
kuJoaroch aj es. vefvyslanec v Moskve
potrebnu casovu synehronizaciu SO Slrategiekou situaciou
na sovietsko-nemeckom fronte.
V juli 1944 sa uz naplno rozbehlo vyhl'adavanie a me-
novanie velitdov posadok pre ozbrojene povstanie. Znaene
nedostatky vo vojenskych pripravaeh. konspiracii. v spojeni
i vo vybere vhodnych osob nastali najma v posadkach na
zapadnom a vychodnorn Siovensku. V slredoslovenskych
posadkach, kde bol dosah VPV bezprostredny. prfpravy
pokroeili do zelatefneho stavu. Nejednoznacny bol postoj
ilegalnej SNR v urteni povstaleekeho velitel'a vyehodoslo-
venskej armady. Pretrvavajuce vahanie koho urei!, z dvojice
Malar - Talsky bolo vo vel'kej miere zavinene aj cs. MNO
v Londyne aj vahavost'ou yo. Tento stay pretrvaval ai do
augusta 1944, co sa muselo negativne premietnu(do priprav
vychodoslovenskej armady. Navyse. medzi Golianom a Ma-
hirom nikdy nedoslo k priamemu rokovaniu. Malar nikdy
neprevzal iiadne poverenie od vO. Naopak, spolupracoval
s Call050m a bol zasvateny do jeho phinu protinemeekej
prevratovej akcie. Predpokladal, ie vyehodoslovenska ar-
mada sa bude riadi!, len jeho rozkazmi. Catlos do ne; uz 28.
jula 1944 okrem Malara zaangaioval aj Talskeho a Staneka.
Tajna porada ilegalnej SNR a vO z 20. jula 1944, uskutoc-
nena pri Cremosnom, d6razne pripomenula Golianovi, aby
sa sustredil na;ma na dye vyehodoslovenske divizie vzhTa-
dom na ich silu a krueovu poziciu pri otvoreni karpat-skych
priesmykov CA v prospeeh SNP. Tuto ulohu sa vsak do
zaCiatku Povstania nepodarilo realizovat'. Vojensky phin
Povstania bolo potrebne rozpracovat' do operacno-taktic-
kych dokumentov nielen pre zapornu armadu, ale aj pre vr-
ehodoslovensku armadu, co vsak vO neurobilo. Konkretne
bolo potrebne ureit' predovsetkym varianty pouiitia vyeho-
doslovenskej armady v protincmeckom vystupeni. ureit'
smer hlavneho uderu vyehodoslovenskej armady do tyla
Z. Fierlinger. Dna 20. jula v rozhovore
s veducim IV. eur6pskeho odboru I'udoveho komisariatu
zahranicnych vecf ZSSR V. Zorinom vyslovil pochybnosti
o skutocnych zameroch veliacich dostojnikov vychodo-
slovenskej armady. Gen. S. Ingrovi nemohlo pri studiu
Golianovho vojenskeho planu Povstania ujst', ie uvornenie
karpatskych priesmykov bolo kardinalnou otazkou. Preto
d6razne naliehal na Goliana, aby mu oznamiI. ako si to
prakticky predstavuje. Odpoved'Goliana, v podstate, tlmo-
cila predstavu vO 0 pasivnej, skor sprievodcovskej ulohe
vychodoslovenskej armady. Na tuto Golianovu odpoved'
zareagoval Ingr dost' neskoro radiogramom z 13. augusta
1944. kde jeho plan oznacil za pasivny. Radiogram vyslo-
vene uviedol. ie sa zrealizuje ten plan, ktory bude akcep-
toval' aktualnu vojensku situaciu na sovietsko-nerneckorn
fronte a reSpektovat' dohovor so sovietskym velenim. Tieto
instrukcie mal k dispozicii ui 12. augusta 1944 aj nacelnik
CSVM v Moskve - gen. Pika.
Vsetky konstruktivne navrhy gen. Ingra uz pplk. Golian
z casoveho dovodu nemohol zakomponovat' do pisomnej
podoby vo;enskeho phinu Povstania, ktory na jeho pokyn
priviezol2. augusta 1944 do ZSSR styeny dostojnik vO npor.
J. Koreckya 0 dva dni neskor aj deJegacia SNR a yO. Do
prichodu tychto vyslancov dostavali sovietske kompetentne
miesta vsetky informacie 0 zameroeh a ciefoeh slovenske-
ho odboja z Londyna prostrednictvom CSVM v Moskve.
Golian eheel vyslat' do ZSSR delegaciu v zloien! K. Smidke,
gen. Jurech a npor. S. Hanus a preklenUf tak absenciu
priameho radiospojenia s Moskvou. Pokus v noci z 8. na
9. jula 1944 vsak zlyhal. Stalo sa tak z vel'mi prozaickeho
dovodu: stot. r.. Koza ako pilot lietadla neabsolvoval kurz
nocneho Iietania. Toto zlyhanie ciastoene napravil uz nie
ako pilot, ale ako veliteflietadla Heinkel He Ill, ktore malo,
prakticky. na druhy pokus odvies!' delegaciu SNR a vO
do ZSSR. Koza vsak nedodrial zasa-
dy prisnej konspiracie, ked' do odletu
zainteresoval vatS! pocel rudf, nef bolo
treba. 0 chystanom odlete delegacie
SNR a yO, organizovanom Golianom,
sa dozvedel aj Catlos, pretote 1. au-
gusta telefonoval, aby s odletom die
pockalL Samostal ne planovany odlet
Catlosovho kuriera Golian zo svojich
vojenskych pnivomod nijako nemohol
prekazif. Preto sa rozhodol zmenii
term in odletu delegacie v noci z 2. na
1 augusta a posunU( ho na poludnie
2. augusta 1944. Tymto rozhodnutim
sa Golian usiloval dosiahnui casovy
predstih pred Catlosovym kur ierom.
o Catlosovom memorande,
mal do ZSSR prepravii mjr. Lisicky
4. augusta 1944, sa Golian dozvedel od
prednostu spravodajskeho oddelenia
svojho VPV, npor. Koreckeho. Golian
I. augusta upovedomil radiodepe5ou
Ingra, ze Catlos vysiela vojensku dele-
gaciu, ktorej veducim a sUCasne i pilo-
tom v jednej osobe je mjr. LisickY. Na
palube Iieladla He Ill, ktore skutocne
odletelo 2. 8. 1944 0 13.00 hod. z le-
tiska Tri Duby, vsak nebola delegacia
SNR a yO. Stalo sa tak zhodou nahod,
nedorozumenim a casovou nekoor-
dinovanost'ou osob zai nteresovanych
na odlete. Svojfm podielom sa na tom
podpisala aj nervozita clenov posadky
lietadla a jej ciernych pasazierov. ktori
tiei prispeli k nedodrfaniu casoveho
harmonogramu odletu. Dna 2. 8. 1944
Golian poveril npor. Koreckeho pine-
nim ulohy stytneho dostojnika pri
CSVM v Moskve. Splnomocnil ho. aby
informoval CSYM i sovietske velenie
o vojenskej situacii na Sloven sku z tak-
tickej, materialnej, personalnej a mo-
ralnej stranky. Mal vysvetlif vojensky
plan Povstania. a vlastne slovenske
moinosti a poziadat sovietske velenie
o letecku materialnu pomoc Povstaniu.
Jeho ulohou bolo zabezpetii po skon-
eeni rozhovorov radiotelegraficky styk
so Slovenskom. Npor. S. Hanus sa mal
vrati[, aby referoval 0 vysledku roko-
V kabine He 111 H - JO dav3: mjr. MikulU
Lisicki', rot. Pociatok 3 por. Viliam
Grilll -leto 1943
Rot. F. Pociatok (I. zfava), palubny mechanik
Fw 58 mjr. Lisickeho, po prilele deleg.kie
SNR a vO do ZSSR s sovietske-
ho leteckeho persomilu 4. 8. 1944
vani. Odlet, v informaeii 0 pomeroch v slovenskej
armadc. Grun priviezol pre Sovietov
47 kusov specialnych map Siovenska
v mierke 1:75 000. Sovietske vojenske
miesta po vyhodnoteni pisomnyeh
materialov vO a spravodajskych
vysluchov umoinili Koreckemu stret-
nUt' sa s Pikom osamote. Naceinik
CSVM na zaklade studia Golianovych
materialov a ziskanych vojenskych
informacii od Koreekeho vypracoval
spra.vu 0 moinosti vyuiitia pripra-
vovaneho vystupenia slovenskej ar-
moldy na rychly prienik CA. Sprava
obsahovala aj nacrt podmienok
vzajomnej koordinacie jednotiek CA
so slovenskou armadou. Odovzdal jll
predstavitefom sovietskeho veienia 10.
augusta 1944. Obsadenie Siovenska sa
dohovor vO s ilegalnou SNR. Golian
odovzdal Koreckemu aj d61eiite pi-
somne materialy:
podrobnu tabufku s prehfadom
zbranf a munfcie slovenskej armady
na uzemi Siovenska,
oleaty rozmiestnenia utvarov a jed-
notiek slovenskej armady s pocetnym
stavom d6stojnikov a mllzstva,
prehrad pozadovanej materialnej
pomoci k 10. julu 1944,
oleat schemy vojenskeho planu
Povstania,
specialne mapy s vyznacenymi
miestami na zhodenie zbrani,
informacie 0 madarskych jednotkach
a popis Arpadovej linie v Karpatoch
k 15. julu 1944, Npor. Jan Korecky
pisomne potvrdenie 0 tom, ie Koza
a Hanus su clenmi deiegacie slovenskej armady k CSVM
v ZSSR.
Uvedene materialy hovoria presvedcivou recou.
Potvrdzuju, ze Golian splnol11ocnil Koreckeho plnymi prava-
mi odovzdat' CSVM a sovietskemu veieniu suhrnne krucove
informacie charakterizujuce vyllicne vojensku situaciu na
Siovensku. Skutocnu poscidku lietadla He III vsak nako-
niec tvoriH: pilot cat. J. Mikus, stycny dostojnik vO npor.
J. Koreeky, ve!itel' iieladla stot. L Koza, pozorovatel' por.
B. Rohar, palubny mechanikdes. R. Vesperfn a "civilisti" -Ing.
V. Fejka, por. v zalohe V. Balaz a veduci spravodajskej skupiny
Nina-Maria rtm. K. Griin. Ocasf Gruna na odlete oznaci!
GoHan za zbehnutie, Balaza a Fejku za ciernych pasaiierov.
Smidke a Husak sa nasledne prostrednictvom Staneka
rozhodli pouiit' Catlosovo lietadlo na prevoz delegacie
SNR a vO do ZSSR. Konzuhaciami s Golianom sa rozpory
o novom odlete delegacie napokon obrusili a doslo k zbli-
ieniu stanovisk, ktore vyustili do dohody. V
Hetadle mal4. augusta letiet' ako clen delegacie SNR za vO
s K. Smidkem aj pplk. MVDr. M. Ferjenclk. Tymto roz-
hodnutim Golian, prakticky, v rozpati troch dnl od I. do
4. augusta modifikoval svoj pevodne odmietavy a varov-
ny postoj k Catlosovi a suhlasil s vyuiitim jeho lietadla.
o pristati Kozovho lietadla He III na letisku v Kunci pri
Vinici sovietske organy upovedomili gen. Piku. Po presu-
nuti posadky lietadla do Serebrianeho Boru pri Moskve
nerokovali sovietske spravodajske organy v noci z 5. na 6.
augusta 1944 s Koreckym ako s parlamentarom. ale ako
so zajatcom. Stalo sa lak za pritomnosti gen. Piku, s kto-
rym mu nedovolili prehovorif osamote. Korecky odovzdal
sovietskym organom vsetky pisomne materialy i povero-
vaeiu listinu. Pika preStudoval privezeny vojensky projekt
Povstania a oleaty ai nesker, ked' ich dostal od Sovietov.
Ihned' sa rozhodol vypracovat' pre velenie CA suhrnnu
spravu 0 situacii na Slovensku. Nezavisle od Koreckeho
vypocuvali Sovieti aj daWch clenov posadky. najma rtm.
Gruna. Od neho ziskali eely rad pravdivych i skreslenych
malo podfa predstav vO uskutocnit'
vo chvili, ked' jednotky CA ohsadia Krakov, Pika. v pod-
state, od velenia CA iiadal, aby prijalo a vyuzilo nukajueu
sa moznost' bleskoveho preniknutia na Siovensko, aby so-
vietske velenie zvazilo, ake su moinosti otvoreneho boja
slovenskych posadok proti moinemu preniknlltiu Nemcov
od zapadu do prichodu jednotiek CA. Okrem toho iiadal,
aby do operacie zasiahol aj 1. cs. armadny zbor, aby ve!enie
CA poslalo pokyny na ozbrojene akcie zapofnej armady
na strednom a zapadnol11 Siovenskli a aby pre nu dodalo
patricne zbrane.
Pikova sprava osituacii na Siovensku a jeho navrh na pre-
chod CA cez Karpaty na uzemie Siovenska sa u sovietskeho
najvyssieho velenia stretli s ned6verou. Sovietska strana po-
kladala prechod za nerealny. Navrh za jednu noc vojensky
obsadit' Slovcnsko sa liZ z technickeho d6vodu kvalifikoval
ako nemoiny. Nebral do uvahy pocetnost' (600 000 muiov)
a bojovu techniku skupiny armad Severna Ukrajina (900
tankova samohybnych diel, okolo 6 300 die! remeho kalib-
rll a 700 lietadiel). Jej jednotky boli v lete 1944 dislokovane
za hranicami Slovenska vseobeene na ciare jllhozapadne od
Cernovici-Krosno - zapadne Sandomierz. Tato skutocnost'
bola 0 to zavainejsia. ie v tesnej. nebezpecnej blizkosti pred
obrannymi postaveniami jednotiek vychodoslovenskej
armady boli rozmiestnene silne jednotky I. nemeekej ar-
mady z armadnej skupiny Heinrici, ktonl patrila do zostavy
skupiny armad Severna Ukrajina. Aj v priestore Kosice-
Miskovec boli k dispozicii silne nemecke a mad'arske zvazy.
V priestore severovychodne od Uzhorodu cakala samostat-
na armadna skupina Heinrici, pripravena zasiahnut' podra
potreby. Vojensky projekt Povstania, vypraeovany vO,
a jeho modifikovana podoba obsiahnuta v Pikovej sprave
a navrhu iiadali instrukcie. pokyny. vyjadrovali ochotu
prisp6sobovat'sa vojenskym operacnym moznostiam CA.
V podstate cakali. ie sovietska strana UTobi patricne korek-
tury. Plan uvofnenia karpatskych priesmykov jednotkami
vyehodoslovenskej armady pokladalo sovietske velenie za
pasivny. Aj fakt, ie plan neobsahoval takticko-operacne
rozpracovanie prechodu, utvrdzoval
sovietske vojenske miesta v presved-
celli, ie vychodoslovenska armada
nedosiahla stay skutocnej pohotovosti
na ozbrojene vystupenie.
Na zasah cs. MNO v Londyne sa
podllikli diplomaticke kroky na pacifi-
k<iciu "Catlosovych emisarov". Ich od-
let po organizacnej stranke na prikaz
Catlosa zabezpecoval kpt. J. Stanek.
Nielenie vyuiil Catlosovo lietadlo na
prelet delegkie SNR, ale pred odletom
bez vedomia Catlosa odovzdal jeho me-
morandum najskor Golianovi a potom
Smidkemu. Odlet lietadla Focke Wulf
Fw 58 mjr. Lisickeho nebol bezprob-
lemovy. Po odlete Kozovho Heinkla
III do ZSSR 2. augusta totii veliter
vzdusnych zbrani v TrenCine plk. gst.
A. Ballay vydal zakaz lietat bez vyslov-
neho povolenia VVZ. Samotny start
lietadla na kamuflovany fotolet z letis-
ka Poprad do Hnii vychodoslovenskej
armady povolil Ballay ai po tvrdom
telefonate gen. Malara. Lietadlo pri-
stalo 4. augusta 1944 0 11.40 hod. na
letisku Mokrad', aby vzalo na palubu
Smidkeho a namiesto nepritomneho
gen. Jurecha pplk. FerjenCika, ktore-
mu predtym Golian odovzdal v bu-
dove VPV v Banskej Bystrici k6piu
Catlosovho memoranda s tym, aby Cervemi Skala, kpt. Jan Stanek v rozhovore s dOSlojlllkmi. Pred stabom lekarka Manicova
ho osobne odovzdal gen. Pikovi ale- a fOlograflvan Szekely september 1944
bo ho aspOl'! ustne vyrozumel s jeho
obsahom. Posadku Iietadla teda tvorili: vykonny letee pre
dial'kove prieskumne lety, stycny d6stojnik gen. Malara, ve-
liter lietadla a pilot v jednej osobe - mjr. M. Lisicky, ktoreho
gen. Catlos poveril v kaneelarii MNO v Bratislave funkeiou
osobneho kuriera; navigator npor. Gabris a palubny me-
chanik rot. F. PoCiatok. P6vodne miesto, kde malo podra
gen. Catlosa lietadlo pristci(, bolo letisko vo [vove. Smidke
zmenilletovy kurz na Vinicu. Po styriapolhodinovom lete
lietadlo pristalo v Cortkove, asi 60 km od Vi nice. Sovietske
vojenske organy prepravili slovenskll delegaciu do Moskvy.
Zatiaf co vojenske a spravodajske kompetentne
miesta umoinili Koreekeho skupine kontaktovat sa s gen.
Pikom coskoro po ich prfiete do ZSSR, delegaciu SNR a vO
vyse troch tyidilOv d6sledne utajovali pred cs. zastupitel'-
skym uradom i CSVM z bliiSie neurcenych pricin.
Catlosovo memorandum bolo navrhom na protinemee-
ky vojensky prevrat a na zriadenie prosovietskej vojenskej
diktatury na Sloven sku. Vojenska cast tohto memoranda,
podobne ako plan povstania yO, ponukala Sovietom otvo-
rit' silami vyehodoslovenskej armady karpatske priesmyky
a prepustit jednotky CA eez svoj usek v case, ked' CA ovlad-
ne okolie Krakova. TlitO operaciu mala z tylu zabezpecovaf
slovenska zapoi'na armada. Oviadnutie Krakova malo byf
aj signalom pre nastup slovenskyeh jednotiek do operacii
proti nemeekym i mad'arskym jednotkam z juznych a za-
padnyeh hranfc Slovenska. Catlos poiadoval od sovietskej
strany zaehovaf uplnu tajnost' dohody. Skutocnym zmyslom
Catlosovho memoranda bolo v rozhodujucej ehvili urobit'
statny prevrat. Ten by odstranil nei:iaduee osoby z vedenia
slovenskeho statu, zrusil organizacie l'udaekeho reiimu
a nastoHI sloven sku vojensku diktaturu. Nasledovalo by
zrusenie vypovedania vojny ZSSR a jeho spojencom a znes-
kodnenie nemeekych vojenskyeh a civilnych zariadeni na
Slovensku. Slovenske branne sily by boli k dispozicii CA,
aby mohli koordinovaf svoju cinnosf na zaklade vzajomnej
nezavislosti s cs. jednotkami sformovanymi na uzemi ZSSR.
Catlosov navrh nastolit' slovensku vojensku diktaturu, ktora
by odstranila I'udacky rei:im vsak svojim obsahom narusal
uz fixovane ceskoslovensko-sovietske vzt'ahy v zmysle
spojeneckej zmluvy z decembra 1943 a d'alSich naslednych
vojenskyeh doh6d.
Otazka vyuiitia Catlosa sa stala naliehavou, ked' sa
ilegalna SNR rozhodla prostrednictvom Smidkeho obratif
sa priamo na sovietskych politiekyeh a vojenskych pred-
stavitefova pytaf si od nieh radu. Cs. exilova vlada v Lon-
dyne z principialnyeh politiekyeh i modlnych dovodov
kategoricky nesuhlasila s vyuzitim Catlosa. Podozrenie cs.
exilovej vIady, ze Ferjencik hra dvojaku hru, znacne opadlo
uz po nepl<inovanom stretnuti Lisiekeho a Gabrisa s plk.
Tomanom-Maresom vo Vefkom divadle v Moskve 17. au-
gusta, pretoze ho obidvaja informovali 0 svojom skutocnom
poslani. Podozrenie sa eelkom rozplynulo az pocas tajnej
navstevy sidla CSVM v Moskve, ktoru uskutocnil FerjenCik,
Lisicky a Gabris bez vedomia nasadeneho sovietskeho
sprievodu 18. augusta. FerjenCik potvrdil, ze Koreekeho
skupinu i skupinu Smidke-FerjenCik vyslal Golian a SNR.
Sucasne odovzdal Pikovi kopiu Catlosovho memoranda.
Text tohto memoranda postupila CSVM (5. exi lovej vlade
do Londyna. Ta ho mala k dispozicii 23. augusta. BeneSova
vlada uz 12. augusta 1944 vedela 0 rozhodnuti Nemecka
obsadil Slovensko i 0 rozhodnuti vO postavit' sa nemeckej
okupacii na branny odpor. Bend dal (s. vhidnej delegacii,
moskovskemu vedeniu KSC a Golianovmu vO na vedomie,
i.e on sam si je dobre vedomy skutocnost i, i.e vojenske velenie
CA nemMe mend strategicke plany kvoli pripravovanemu
ozbrojenemu povstaniu na Siovensku. Vlada v Londyne od-
porucala postavit' sa na odpor okupacii Siovenska naeistami
a to v kaidom pripade "at' jiz pfijde v uvahu eventualita
utocna nebo obranna."
V tejto suvislosti treba konstatovat', ie Sovieti zaevido-
vaH dvakrat prineseny vojensky plan Povstania. Delegacia
SNR a vO vsak navyse previezla dva nove dokumenty, a to
Catlosovo memorandum a dokument 0 vyvoji a situaeii
na Siovensku k 7. julu 1944, ktore svojim obsahom funda-
mentiilne porusovali povodnu dohodu odbojovych zloiiek
ilegalnej SNR a Golianovho vO. Dokument 0 vyvoji a si -
tuacH na Slovensku, ktory priniesol i odovzdal sovietskym
kornpetentnym organom Smidke, upozornoval, okrern ine-
ho, na silne nalady za pripojenie sa Slovenska k ZSSR. Tento
dokllment 5. ilegalneho ustredneho vedenia KSS, ktory 50-
vietska strana prezieravo utajila pred cs. vojenskymi a dip-
lomatickymi zastupitel'skymi organmi, chcel dat' Slovensko
politicky k dispozicii ZSSR. Cat losovo memorandum ho
zas ponukalo predovsetkym vojensky. Catlosovo memoran-
dum sa dokonca davalo v dosledku Smidkeho informacii,
poskytnutych sovietskym organom i moskovskemu vedeniu
KSC, do SUViSll s Tisom. Smidke uviedol ako povodny zdroj
informacii prednostu spravodajskeho oddelenia sloven-
skeho MNO stot. J. Staneka. Je preto dost' pochopitel'ne, ie
Smidkeho informacie 0 pripravach slovenskeho Povstania
i mivrhy koordinovat' povstalecke ozbrojene akcie s jed not-
kami CA prijimali sovietske vojenske i politicke miesta so
znacnou nedoveroll a rezervovanost'oll. Najvyssie sovietske
vojenske i politicke organy mali vsak zrejme i d'alsie dovody
neponahl'at' sa s odpoved'ou, hoci vysledky "rokovania" gen.
mjr. N. V. Slavina s K. Smidkem zo 7. -8. augusta 1944 ten to
dostojnik generalneho stabu CA ui 9. augusta postupil ar-
madnemu generalovi A. 1. Antonovovi, zastupcovi nacelni-
ka generalneho stabu CA. Ten 10. augusta 0 celej zaleiitosti
osobne informoval J. V. Stalina.Sovietska strana v rozhodu-
jucich augustovych dnoch rokll 1944 zaujala k vojenskemu
pIanu Povstania zdrianlivy postoj. Stalo sa tak v obdobi,
ked' malo najvyssie sovietske vojenske velenie k dispozicii
kriticke stanovisko generalneho stabu CA k vojenskernu
phi nll Povstania vO. Ako vypl yva z neskor publikovanych
pamat i gen. Stemenka a gen. Grecka, generalny stab CA po-
vazoval vojensky phin Povstania za nerealny. Kritizoval ho
za to, ie nebral do uvahy moznosti bleskovych nemeckych
vojenskych protiopatreni a ze nezohl'adnil znacne silnu ne-
priatel'sku obranu pristupov ku Ka rpatom. Nedoveru vzbu-
dzoval tid fakt, ie plan spochyblloval moinosi udriai dlhsf
cas suvislu obranu na stred nom Siovensku silami zapol'nej
armady. Sucasne vsak generalny stab CA teoreticky pripus-
t'al, ie i napriek nevhodnym frontovym podmienkam m6Ze
prevaiit' politicke hfadisko a ze CA m6Ze dostat' rozkaz is(
na pomoc povstaleckemll Slovenskll.
Realna vojenska situacia koncom augusta 1944, ked' uz
sovietske vojska 2. a 3. UF bojovali na uzemi Rumunska,
vytvarala strategicku perspektivu obchvatu Karpat z ju-
hu. Tento trend posilnila i skutocnost', ie jednotky 1. UF
po vycerpavajucich bojoeh postupne prechadzali posledny
augustovy tyiden roku 1944 do obrallY v priestore Krosno
na pol'skom uzemi asi 50 km od severovyehodnych hranic
slovenskeho uzemia, Boje tu fakticky skonCili 29, augusta
1944, teda v den vypuknutia SNP. Sovietske vojenske a po-
liticke miesta sa rozhodli realizovat' svoje ciele v Rumunsku
a Bulharsku, kde sa otvarala moznost' uspe.snyeh vojenskych
fazenL To prakticky znamenalo obist' Karpaty, neprenikat'
do Podunajskej niiiny a k Viedni slovenskym uzemim.
Vylucovalo to moinost', ie by jednotky CA viedli svoj utok
eez karpatske priesmyky. Pre najvyssfch sovietskych vojen-
skych i politickych cinitel'ov zostal teda projekt Povstania
vO, v podstate, do vypuknutia SNP viac-menej nerealistic-
kym. Po zaCiatku Povstania uz sovietska strana bola nutena
reagovat'.
Vytrvalc usilie vO zabezpecit' si co moino najvacsiu
spojenecku materialnu pomoc pre pripravovane povstanie
bolo bezpochyby opodstatnene. Naliehanie cs. MNO v Lon-
dyne, CSVM v Moskve i slovenskeho vO, aby sa zasoby
zbrani, streliva, municie a d'alSieho vojenskcho materialu
prepravili zo sovietskych ci britskych leteckych zakladni do
tyla nemeckej anmidy na uzemie Slovenska ui do 10. augus-
ta 1944, boli nerdlne. Nerespektovalo viacere vojenske ani
politicke skutocnosti. Tieto naliehania boli toliz vznesene
v case, ked' sa vojenske pripravy vo vychodoslovenskej arma-
de na ozbrojene vystupenie vobec nedotiahli do stavu poho-
tovosti. Navyse, tato armada bola s platnost'ou od 3. augusta
1944 podriadena skupine anmid Severna Ukrajina a cast'
vychodneho Siovenska (Sarissko-zemplinska iupa) bola vy-
hlasena za vojnove uzemie. Cs. vojenske organy vystupno-
vali svoje poZiadavky v case, ked' na Slovensku vobec neboli
vytvorene podmienky na to, aby uz v auguste 1944 mohla na
uzemie Siovenska v predstihu beztrestne prudit' spojenecka
materialna pomoc. UrCite by to vyvolalo nemeeke vojenske
protiopatrenie alebo priamu okupaciu Casti Slovenska. vO
pritom povodne predvidalo spojeneckll leteeku pomoc az
pri vyhlaseni povstaleckej akcie.
Pripravy Povstania sa teoret icky mali ukoncif k 15.
augustu 1944. vO sa skutocne usilovalo zohl'adnit' kritickc
pripomienky gen. Ingra k pasivnej ulohe vychodoslovenskej
armady pri uvofii.ovani karpatskyeh
preehodov. V dopraeovanom dvoj
variant nom plane poCitalo s tym, ie
po uvofneni karpatskyeh preehodov
ustupia jednotky vyehodoslovenskej
armady ai na ciaru PrdovKosice, kde
prejdu k CA. Druhy variant pacital
s tym, ie Povstanie maze vypuknM
skar, ako sa Mahirova armada dostane
do styku s CA. V tom pripade sa mala
vychodoslovenska armada utokom do
tyla nemeckyeh jednotiek v Karpatoeh
prebit' k CA a aktivne tak prispiei
k uvofneniu karpatskyeh preehodov
pre CA. Pri abseneii priameho prepoje
nia yO s velitdom vyehodoslovenskej
armady na stabnej urovni zostal plan
len casovo oneskorenym platoniekym
pokusom yO. Niet ani najmensieho
dakazu 0 tom, ie by bol gen. Malar Alfred von Hubicki
dostal takto modifikovany plan. ZSSR
sa sice zo strategiekotaktiekyeh davodov vojensky anga
ioval v auguste 1944 predovsetkym na Balkane. no pokiaf
ide 0 rozvoj partizanskeho hnutia na uzemi Slovenska.
ncopustil stanovenu !iniu. Cheel i nad'alej llehovat' moznosi
uskutocnii svoje vojenskopoliticke zamery v stredoeur6p
skorn priestore. Pika v snahe reSpektovai projekt Povstania
vO sa na stretnutf s predstavitefmi moskovskeho vedenia
KSC 13. augusta 1944 usiloval presvedcit' K. Gottwalda, aby
zaslal zavazne instrukeie R. Slanskemu, cs. zastupeovi na
USPH vo Sviatosine pri Kyjeve. Cheel dosiahnui to. aby sa
vsetky partizanske organizatorske skupiny po vysadenf na
uzerni Siovenska a po preformovani na partizanske oddiely
bezpodmienecne podriadili v case vypuknutia Povstania
vojenskemu veleniu. Tuto iiadosr moskovske vedenie KSC,
ani poslanee Siansky nepostupili dalej. Preto nemohli priSt
vauguste 1944 z USPH instrukeie velitefom partizanskyeh
oddie!ov, aby podriadili svoje jednotky vojenskemu veleniu.
Golianovo yO si yeas uYedomilo, ie nemoze same presa
dit' podriadenost' partizanskyeh skupfn svojmu veieniu ani
utlrnit' partizanske akcie poeas augusta 1944. USPH na
uzemie Slovenska vysadil eelkom 448 organizitorov parti-
zanskeho hnutia v 26 desantnyeh skupinaeh.
Po vypuknuti protinemeckeho povstania v Rumuosku
(23. augusta) malo yO sarno predpokladat' iste nemecke
vojenske opatrenia aj v operacnom pasme na vychodnom
Slovcnsku. Tie negativne poznacili podmienky na ozbroje-
ne vystupenie na Slovensku. Hlavne veiitcfstvo skupiny ar
mad Severna Ukrajina ui 24. augusta zaslalo dalekopisom
prikaz armadnej skupine Heinrici i nadalej bran if Karpaty
a kryf spojenie ku skupine armad Juina Ukrajina v pripade,
ie by ieh I. krafovska madarska armada prestala ciastocne
li uplne branit'. Dalsim doplilujucim d'alekopisnym pri-
kazom z toho isteho dna operacny stab nariadil armadnej
skupine Heinriei urobit naleiite bezpeenostne opatrenia na
obranu vlastnych stabov, vojenskych casti, letisk, zasobova-
cich a spojovadch zariadeni a najdaleiitejsich zeleznicnych
komunikacii. Nacisti sa 24. augusta
zacali zaoberaf moinosfami, ako
v ramci preventivnej akcie odzbro
jit vychodoslovenskll armadu, hoci
nemali iiadne konkretne informacie
o pripravovanom Povstani na uzerni
Slovenska. V dii.och 25. - 27. augusta
1944 dozreli uvahy na stabe skupiny
armad Severna Ukrajina do kon
kretneho planu. Rozkazom hlavneho
velitdstva skupiny armad Severna
Ukrajina 27. augusta sa stanovilo ar-
madnej sku pine Heinrici neodkladne
pripravif odzbrojenie slovenskej ar-
mady na vychodnom Slovensku. Heslo
Kartoffelernte (Zber zemiakov) malo
dye alternativy: prva predpokladala
odzbrojenie vychodoslovenskej arma
dy bez internovania (Kartoffelernte
ohne Pramie), druha predpokladala,
ie po odzbrajeni vychodoslovenskej
armady budu jej prfslusnici internovanf v zajateckych tabo-
roch (Kartoffelernte mit Pramie). Za realizaciu odzbrojenia
jednotiek slovenskej zapornej armady na strednom a zapad-
nom Slavensku bol priamo zodpovedny nemecky general
pri slovenskom MNO dr. A. von Hubicki.
vO sa uz 25. augusta dozvedelo 0 sustredovani nemec
kych jednotiek pri hraniciach v priestore Hodonin. udajne
urcenych do Madarska a Rumunska, ktore mali len precha-
dzaruzemim zapadneho Slovenska. Golian vsak, pre istotu,
vydal rozkaz velitelom odbojovych jednotiek slovenskej ar-
madyzaujafureene priestory 26. augusta 1944 do 20.00 hod.;
zvysir bojovu pohotovosf, spravodajsku cinnost, budovat'
obranne postavenie a nieit nemecke transporty smerujuce
na Siovensko. Kedze k nemeckej okupacii Slovenska v pred-
pokladanom termine nedoslo, stiahol jednotky do kasarni.
Tajnym rozkazom na obranu posadokz 28. augusta sa usiloval
i nadalej udrziavat' bojovu pohotovosr posadok. Alarmujuce
informacie 0 realne hroziacom zaciatku okupacie Slovenska
nemeckymi i madarskymi jednotkami, pocinajuc dnom 27.
augusta. dostalo cs. MNO v Londyne radiotelegraficky od
Goliana uz Y noci z 25. na 26. augusta. Golian :liadal od
cs. MNO radu, ci ma slovenska armada uskutocnit' obranu
oa mieste s faziskom na strednom Siovensku alebo sa rna
prebojovat k CA. Sueasne iiadal presunUt' jednu parabri
gadu na letisko Tri Duby a druhu na letisko Mokrad' pri
Liptovskom Sv. Petre. Okrem toho poiadoval ochranu slo-
venskeho uzemia spojeneckym stihadm letectvom, zasahy
jeho bombardovacieho letectva na predpokladane presuny
okupaenych jednotiek komunikaciami v priestore Kosiee
Uzhorod. Lucenec-Levice, PetrialkaDevin, Kuty.vIara. Na
Golianovu situaenu spravu z 25. augusta zareagoval gen.
lngr 27. augusta 1944. Potvrdil nevyhnutnost' ozbrojeneho
vystupenia slovenskej armady, avsak na otazku, ci sa rna
slovenska armada prebojovar k CA alebo volir obranu na
mieste s t'aziskom na strednom Siovensku, nevedel jed no-
znacne odpovedaf a kompetentne rozhodnUf. Yzhradom
na to. ie nepoznal presnu situaciu na
sovietsko nemeckom fronte, navrhol
riesit' vzniknutu situadu alternativne
podra vyhliadky na uspech.
Dna 27. augusta Pfka postupil
Ingrov prfpis s informaciami 0 yo
jenskej sitmicii na Sloven sku a jeho
prfkazy Golianovi so iiadost'ou 0 ozna
menie sovietskeho stanoviska zastup
covi splnomocnenca sovietskej vhidy
a hlavneho velenia CA pre zahranicne
vojenske formacie v ZSSR . gen. I11jr.
Davydovovi. Cs. strana v prfpise prosi
la Davydova, aby od sovietskeho hlav
neho velenia vyiiadal bud' konkretne
ulohy pre vychodoslovensku armadu
na karpatskych priesmykoch a pre
zapol'nu armadu na strednom a zapad Gen. JozefTuranec
nom Siovensku, alebo aspon zasadne
smernice na organizovanie boja proti okupacnym jednot
kam, ktore by boli v sulade s planovanymi operaciami CA,
aby mohol gen. I ngr vydat' patricne rozkazy na Siovensko.
Ani gen. Pika vsak neiiadal vysadit' parabrigadu v prospech
vychodoslovenskej armady, kloni mala, podra neho. ddat'
prechody v Karpatoch do prichodu CA, aby ich neobsadili
nemecke jednotky. Sucasne navrhoval ako druhu alternat IVU
menS1mi silami branit'karpatske prechody, hlavnymi silami
vychodoslovenskej armady vpadnut' do tyla nemeckych jed.
notiek juine od Sanoku. pom6ct' tak zlomit' odpor pred CA
v lomio priestore a uf)lchlit' prechod CA na slovenske uze
mie. Dalej Pika pripomenul, ie na letisku v Malackach sa
nacMdza znacne mnoi stvo nemeckych lietadiel, no neiia
dal, aby zasiahlo sovietske bombardovacie letectvo. Vpripise
sa predovsetkym nastol'ovala otazka koordinacie povstalec
kej akcie s operaciami CA. Na tuto naliehavu prosbu vsak
sovietska strana neodpovedala do vypuknutia SNP. cim
len potvrdila, ie jej politicke a vojenske miesta pokracovali
v skumani pripravovaneho povstania na Siovensku. V ten
isty den 27. augusta sa uskutocnila porada clenov cs. vladnej
delegacie. CSVM, predstavitel'ov moskovskeho vedenia KSC
so zastupcom ilegalnej SNR 0 situacii na Siovensku. Konala
sa na (s. vefvyslanectve v Moskve za prftomnosti vel'vy.
slanca Z. Fierlingera, ministra F. Nemca. dr. P. Drtinu, gen.
H. Piku,gen. R. Viesta,gen. A. Hasala Niiborskeho. F. Halu.
F. Uhlifa, J. Valu. B. Lausmana, K. Gottwalda, ]. Svermu.
V. Kopeckeho, dr. B. Vrbenskeho a K. Smidkeho. Na porade
v Moskve akreditovani zastupcovia cs. exilovej vlady. eleno
via vladnej delegacie pre spravu oslobodeneho uzemia a cs.
komunisti reagovali na depesu pplk. J. Goliana z 25. augusta
19440 hroziacej okllpadi Siovenska nemeckymi a mad'ar
skymi jednotkami. Zakladne informacie podal zastupca
ilegalnej SNR K. Smidke. Zd6raznil nevyhnutnosfzabezpe
cit' koordinaciu povstaleckej akcie s operaciami CA, ako aj
opodstatnenost' presul1u parabrigady l1a Siovensko. Presun
I. (s. brigady I. cs. armadneho zboru na stredne Siovensko
povazoval sice za iiaduci, no z technickoleteckych d6vodov
za nerealny. Pocas tejto porady dostal Fierlinger depesu cs.
ministra zahranicia J. Masaryka z 26.
augusta 1944 so stanoviskom preziden
ta Benesa a ministra Masaryka k Cat-
losovmu memorandu a jeho pokllsom
a nadviazanie stykov so sovietskymi
organmi. Depesa nabita vyhradami
a obavami z Catlosovho pokusu usku-
toenif protinemecky prevrat za vojen-
skej spoluprace ZSSR priamo uloiila
cs. vel'vyslancovi, aby taktne a opatrne
upozornil sovietsku vladu. iev pripade
rokovania sovietskych kompetentnych
rniest so slovenskymi quslingovcami
bude cs. slrana pokladat' tento akt za
porusenie spojeneckej zmluvy z de
cembra 1943 a dohody z maja 1944.
Touto depesou zavrsila cs. exilova
vlada v Londyne svoje auguslove usi
lie znemoinit' vsetkymi dostupnymi
prostriedkami Catlosov pokus 0 protinemecky prevrat
na Siovensku. Sucasne sa nou usilovala definitivne vylucit'
akukofvek Catlosovu osobnu Mast' na povstaleckej akcii
v6bec. V suvislosti so zaveretnym usilim cs. exilovej vlady
uplne vypojit' Callosa z hry sa tato viada 28. augusta 1944,
den pred vypuknutim SNP. dozvedela priamo z Golianove;
depde, ie velitdVO rna s Catlosom nepriamy styk. Na tuto
prekvapivo neprijemnu spravu obratom zareagoval v ten
isty den prezident Bend striktnym politickym odkazam,
v ktarorn prikazoval Golianovi okamiile spretrhaf akekol'
vek vazby s Catlosom. S najvatsou pravdepodobnosfou je
v tomto politickom odkaze Benesa Skryt3 skutocna priCina,
preco si Golian nedovolil vojensky vyuiit' Catlosa po jeho
uteku z bratislavskej internacie na povstalecke uzemie
a nenechai ho vystupif v banskobystrickol11 povstaleckom
rozhlase. Cat los mohol do iSle; l11iery anulovat' negativny
dopad svojho bratislavskeho rozhlasoveho prejavu z 29.
augusta 1944, v ktorom medzi 19.05 - 19.19 hodinou po
tvrdil prichod nemeckych jednotiek na Siovensko a vyzval
slovensku armadu a obyvaterstvo, aby vsestranne pod pori Ii
nemecke jednotky. Dezorientoval tym najma slovenske
vojenske posadky na vychodnom a zapadnom Slovensku,
zvacsa ovladane vahavjmi d6stojnikmi.
Po prejave Catlosa doslo z hfadiska vojenskej pravnej
hierarchie ku kurioznemll javu. Na striktny uSlny prikaz
dr. ]. Tisu vydal neskoro v nod 29. augusta 1944 0 22.00 h
generalny inspektor gen. A. Pulanich vojensky rozkaz vo
forme obeinika . vynosu slovenskeho MNO. Osobne ho
podpisal. zastiliac sa nakJepanym rnenom gen. Catlosa a je
ho funkciou ministra NO. Rozkaz nariadoval slovenskym
jednotkam, aby prfchod nemeckych jednotiek nepovazovali
za obsadenie Siovenska, aby nekhidli odpor a boli napo
mocni pri nemeckom usili zlikvidovat' partizanov. Rozkaz
mal z titulu hlavneho vojenskeho velitda slovenskej armady
podpisat' gen. ,. Turanec. Ten vsak tak uz nemohal urobit'.
pretoie ho v len den nechal Golian zaistit' po prilete na Ie
tisko Tri Duby a dopravif na partizansky stab kpt. Jegorova.
V nepritamnosti Turanca mal tento rozkaz podpisaf aka
najvysSi velitel' slovenskej armady prezident Tiso - 0 to viae.
ie namiesto nezvestneho Turanea nemenoval jeho nastup-
eu. Catlos neprichadzal do uvahy. ked'ie Tiso ho ui pred-
tylll pozbavil funkcie hlavneho vel iteJ'a slovenskej armady
a drial ho v tom case v cestnej vazbe.
Velitdstvo skupiny armad Severna Ukrajina zvysi lo
svoju ostraiitos( voci Slovensku v auguste 1944 nielen preto,
ie jeho vyehodna cas( tvor il a sUtas( nemeekeho operacne-
ho pasma. ale najma kvoli pacifikacii priestoru Slovenska.
Obavy z vyvoja na Slovensku neboli z nemeekej strany ne-
opodstatnene. V poslednej augustovej dekade obsadili par-
tizani, ktor! sa spajali s vojakmi v posadkaeh a s ilegalnymi
revolucnymi Illi rodnymi vybormi, viaeere stredoslovenske
mesta a obee. Po protinemeckych a protifudackych vystu-
peniach slovenskych vojakov a partizanov v Ruiomberku.
Martine, vo Vrutkaeh, v Brezne a obsadeni Liptovskeho
Sv. MikuhiSa bol protifasisticky odboj privedeny na sa my
prah celonarodneho povstania. Ked'Ze situacia na Siovensku
sa stala pre rudacky rdim neovladatefna. prezident Tiso
suhlasil s prichodom nemeck)rch okupacnych jednotiek
na Slovensko, pocinajuc d'lom 29. augusta 1944 s t ym,
aby zlikvidovali partizanov a odzbrojili aj nespoiahlivu
slovensku armadu ako celok. Na zaklade overenych spray
o prichode nemeckych jednotiek zo zapadu vydal 29. au-
gusta 0 15.15 hodine pplk. Goli an rozkaz na najprisnejsiu
bojovu pohotovosf, okamiite aktivizovanie obrany a zacatie
opevnovacich pnic v jednot livych vojenskych posadkach.
Po rozhlasovom prejave Catlosa po 19.00 hodine doslo
Dom SamCiko\'cov v Sklabini, sidlo ~ t a b u I. par. brig. M. R. Stefanik
v budove VPV v Banskej Bystrici k prot ifasistickemu prevra-
tu. Pocas neho zlikvidovali povstalecki dostoj nici a vojaci
odpor proreiimisticky orientovanych plukovnikov Zverinu
a Kanaka. Golian telefonicky vydal rozkaz Ita branny od-
por armady: "Heslo "Zacnite s vyst'ahovanim" plati od 20.
hoditly dtleSmUIO d,ia!" Rozkaz odtelefonovali posadkovym
veliterstvam a poslali ho i na velitefstvo vychodoslovenskej
armady do Presova. V nod z 29. na 30. augusta sa Golian
dohodol s komisarmi partizanskych oddielov Jegorova,
Bielika a Secanskeho. ie partizani vstupia do Banskej
Bystrice, ktoru v nocnych hodinach, v podstate, uz ovladli
povstalecki vojaci. V budove VPV sa 30. augusta 194409.00
hodine zislo zhromaidenie povstaleckych dostojnikov. kto-
re prisahalo vernosf Ceskoslovenskej republi ke. Nacelnik
stabu Ceskoslovenskej armady na Sloven sku, pplk. gst.
J. Golian. v ten den vydal povstaleckym jednotkam rozkaz,
ktorym potvrdil vsetky predchadzajuce telefonicky vydanc
rozkazy 0 zacati branneho odporu proti nemeckym oku-
pacnym jednotkam.
3. Partizanske hnutie pred SNP
Na zaCiatku roku 1944 po vytvoreni ilegalnej SNR
ui v horach stredneho a vychodneho Slovenska existova-
Ii alebo vznikali niektore miestne partizanske skupiny,
pripravovali sa partizanske lesne tabory, zhromazd'ovali
sa zasoby. Clenmi skupin boli i1egalne iijuci komunisti,
vojenski zbehovia zo slovenskej armady a niekol'ko rasovo
II
. <;:: II
~
Ivan Kononovic Barula, veliter part. brig.
Capajev
nyaj zasah do riadenia partizanskych
skupin. Podfa smernic K. Smidkeho
nadviazalo vedcnie preSovskej oblasti
KSS kontakty s partizanskymi skupi-
nami a chcelo ich zjednoti( okolo hanu-
sovskej skupiny. Usilie 0 centralizaeiu
partizanskeho hnutia a jeho ovladanie
v zaujme priprav Povstania narazilo na
neposlusnost' partizanskych ve1itdov.
Vnutorny iivot v partizanskych
jednotkach nebol bez tragedii. Dna
9. aprHa 1944 boli, napriklad, pocas
spanku vlastnymi prislusnikmi zahiti
dovtedajsi velitelia skupiny (neskorsej
skupiny Capajev) Kost'a a Dimitrij.
Ich zastreleniu predchadzal brutalny
trest smrti vykonany osobne velitdom
Kost'om na istom mladom 18-rot-
nom partizanovi, ktory udajne zaspal
v straii. Po ich likvidacii sa velitdom
skupiny stal Ivan Kononovie Bafuta.
Na zaeiatku leta 1944 bolo sice
partizanske hnutie na Siovensku ma-
lopocetne, ale ui vtedy sa aktivizovali
partizani na vychode Slovenska. Stay
partizanskeho hnutia pozorne sledo-
vali aj vojenske a bezpecnostne organy
na Siovensku. Nasledujuca pasH zo
situacnej spravy vojenskych jednotiek
vzdusnych zbrall! slovenskej armady
za mesiac jun bola presnou progn6zou
d'alsieho vyvoja: ''Aktivita partizanov
na vjehode statu vzrasta a pri prfpad-
'1 jell novyeh vaeSfeh bojoeh fW juzflom
tlseku vyehodru!ho frorrtu sa da predpo-
kladat' zintenzivnel1ie ieh cimTOsti."
prenasledovanyeh obeanov z Protek-
tonitu, no najvacsiu cast' prislusnikov
predstavovali sovietski obcania uteka-
jud z nemeckych zajateckych a kon-
centracnyeh taborov. Tieto prevaine
vojenske osoby sa snaWi odbojovi ci-
nitel ia zapoji( do part izanskeho h nutia.
Takmer vsetky skupiny boli pod sil-
nym vplyvom ilegalnej KSS. V mard
1943 priSiei na vychodne Siovensko
byvaly dostojnik slovenskej armady,
ktory v partizanskom hnuti pouZival
kapitansku hodnost' - t. Kukorelli.
Vtedy sa ui pri Matiaske sustredila asi
desat'clenna skupina ilegalne zijucich
fudi, ktori tam pracovali ako drevo-
rubaci. Zasluhou Kukorelliho sa od
jesene 1943 budovala tato skupina ako
partizanska a bola zarodkom neskorsej
partizanskej jednotky Capajev. Vd'aka
ilegalnym kontaktom t. Kukorelliho
a pomocou celoslovenskej ilegalnej
odbojovej siete sa rozsirila podpora
prechodu sovietskyeh uteceneov na
vychodne Siovensko. Dalsim clankom
partizanskeho hnutia na vyehodnom
Siovensku bola skupina (neskorsia sku-
pina Pugacov), ktora vznikla sllstre-
denim sovietskyeh zajatcov Z okresov
Humenne, Medzilaborce a Michalov-
ceo V januari 1944 sa velitefom stal A.
G. Jemeljanov. Z d'alsfch utecencov sa
najar 1944 sformovala skupina Puckov
v okrese Vranov a skupina N. Litvina-
Rokosovskeho v bardejovskom okrese.
Poeas vzniku uvedenyeh skupin na
vychodnom Siovensku sa zacali rodit'
predpoklady neskodfch partizanskych
jednotiek aj v Turd. Znacnu iniciativu
tu vyvijal V. Z i n g ~ r , ktory v lete roku
Doleiitym medznikom vo vyvoji
Peter Alexejevil Velilko,sov. pari. velitef _ I. odboja roku 1944 bol prichod vj-
part. brig. M. R. Stefanik sadkovjch partizanskych skupin.
1943 odmietol nastupit' do vojenskej sluiby v armade a skry-
val sa v lesoeh. Po zriadeni tabora pre evakuantov z Ukra-
jiny, ktori na Oravu prisli v jeseni 1943. sa zasluhou prof.
V. Jersova podarilo sustredif sovietskych zajatcov v lesnyeh
taboroch v dolinach Male; Fatryokolo V. Zingora. V polovi-
ci marca v L:ingorovej skupine bolo uf IS fudi, nedostatocne
vyzbrojenych a vojensky neorganizovanych. ktori taborili
v Malej Fatre.
S narastanim partizallskych sil na vychodnom
Slovensku vznikli aj problemy so zasobovanim a vyzbro-
jovanim. V hanusovskej skupine sa zasobovacie t'aikosti
podarilo prckonat' predovsetkym zasluhou L Kukorelliho
a vd'aka jeho kontaktol11 s roznymi odbojovymi skupinami.
Podporu zo zapadncho, stredneho a vyehodneho Siovenska
dostavali aj d'alsie partizanske skupiny na vychodnom
Siovensku. Existovali vsak aj d'alSie vnutorne problemy par-
tizanskeho hnutia. V marci 1944 sa ukazalo, ie je nevyhnut-
Organizovanim a vysielanim part i-
zanskych organizatorskych skupin bol povereny U$PH
v Kyjeve. Okrem pripravy desantov sa v USPH pripravovali
aj rozne varianty zasadenia partizanov. Predpokladalo sa
napriklad aj vybudovanie partizanskych centier na vychod-
nom Sloven sku a Karpatskej Ukrajine, kde sa mali niektore
organizatorske skupiny desantovat' a d'alSie sa mali presu-
nUt' na Slovensko zo zapadnej Ukrajiny a z Pofska. Preehod
partizanskych skupin zo zapadnej Ukrajiny eez Karpaty
naraial na yerke t'aikosti, pretoie Karpatska Ukrajina hoi a
preplnena nemeckymi jednotkami. V tom case sa USPH
rozhodol - napriek nedostatku informacii 0 situacii na
Slovensku a bez moinosti nadviazania kontaktu so sloven
skym odbojom - vyslat'jednu skupinu priamo na Siovensko.
V nod z 25. na 26.jula 1944 pri Liptovskej Osade pristala 11-
Clenna vysadkova organizatorska skupina pod velenim P. A.
Velicka. Kvoli priaznivym podmienkam, 0 ktorych Velicko
poslal hlasenie do Kyjeva, sa USPH rozhodol vysadzovat'
Ernest Bielik, veiiteJ'parl. brig. Janof k Ladislav Kalina , velitcl'part. brig. Za slobodu Atexej Se mionovit Jegorov, vclitd 1. part.
Slovanov brig. J. V. Stalin
d'alSie desantne skupiny na strednom Siovensku. Pomocou
ilegalnych pracovnikov sa Velickovej skupine podarilo vy-
tvori( partizansku zakJadim na Prasivej pre prijatie d'alSich
skup!n. Do leta 1944 bola najpocetnejsou a najsilnejsou
partizanskou jednotkou na vychodnom Sloven sku jednotka
Capajev pod velenfm 1. K. Barutu. Rastla prfchodom novych
l'ud! aj vojakov slovenskej armady, ale aj misilnym priCiene-
nlm mensich partizanskych jednot iek. Tragicky osud posti-
hoi N. Litvina-Rokosovskeho ktory, nesuhlasil s pripojenfm
sajeho skupiny k capajevovcom. bo112. jula 1944 zastreleny.
Okrem tragedi i vo vnutri partizanskych jednotiek partiza-
ni pouZi Ii ozbrojene nasilie aj voci civilnemu obyvatefstvu.
Tielo ciny moino fazko kvantifikovat', odhaduje sa vsak, ie
partizanskym ozbrojencom uz v auguste 1944 padla za obef
viae ako stovka os6b len v Turci.
V case, ked'desantne skupiny na strednom Slovensku
este iba nadvazovali spojenia s domacim odbojom, na vy-
ehodnom Siovensku sa parti zani neobycajne aktivizovali
a uskutocnili mnohe diverzne i prepadove akcie. Presvedcit'
partizanov 0 nespravnosti ich konania sa najprv usilovali
d6slojnid jednotiek podliehajucich Armadnemu velitefstvu
v Presove, no bezvysledne. Od augusta 1944 sa t'aiisko par-
tilanskej a odbojovej aktivity postupne presuvalo na stredne
Slovensko. Svedcili 0 tom mnohe skutocnosti, vea.tane kon-
kretnyeh akeii parti zanov. Jednu z akcii uskutocnila parti-
zanska skupina I. Kemku z oddiel u N. Kalicenka 8. augusta.
Partizani obkrucili ubytovad priestor vojenskej praeovnej
jednotky v Demanovskej doline, muzstvo odzbrojili a ziska Ii
50 pusiek. Cudacka vIada si zacala uvedomovaf, ie partizan-
ske hnutie zaCi na vaine ohrozovat' jej moe. Predpokladala
v ~ a k , ie nasadenim vojska sa situacia este bude dat' zvlad-
nut'. V oblasti Nizkyeh Tatier a Vel'kej Fatry sa 10. augusta
zacala trestna vyprava proti partizanom. Na zaklade vcas-
nyeh varovani, ktore partizani obdriali z viaceryeh zdrojov,
sa presunuli do priestorov. ktore "precesavaeia" akcia vojska
nezahfilala. DalSim represivnym opatrenim rudackeho
reiimu bolo vyhlasenie stataria pre eele uzemie Slovenska,
a to 11. augusta 1944. Ani tento krok vsak nepr iniesol pre
fudacku moe ocakavany vysledok.
V case protiparti zanskej vypravy 12. augusta sa P. A.
Velicko so svojou skupinou presunul do Kantorskej doliny
v Turd, kde sa ui aj tak silne miestne partizanske hnutie
pod jeho vplyvom nesmierne aktivizovalo. Dna 21. augus-
ta 1944 partizani z Kantorskej doliny obsadili Sklabinu
a v obd vyhtasili Ceskoslovensku republiku. Sklabiil a
bola prvou obeou l1a Siovensku, v ktorej vsetku moe prevzal
revolueny narod ny vYbor. Udalost i v Sklabini , a v sirsom
poMade v Turd, mali vel'ky vyznam, ale zaroven predsta-
vovali potendalne nebezpecenstvo zakroku rudackej mod,
a tym aj narusenie zavrSujudeh sa priprav Povstania. V ten
isty dei'l pri siel za Veli ckom clen ustredneho veden ia KSS,
G. Husak, aby ho presvedcil 0 potrebe zosuladenia cinl10sti
partizanov zaujmom priprav Povstania, ale ako neskorsi
vyvoj ukazal, bez vysledku. V poslednej dekade augusta
1944 jednotka P. A. Velicku zacala vytvarat' parlizansku
oblast'v Turd. V nod z 23. na 24. augusta parti zani zatara-
si li tunely pri St recne a Krarovanoch, 24. augusta tune! na
trati Horna Stubna-Handlova a 25. augusta Horna Stubna-
Kremnica. Tymito akciami narusili ielezniene spojenie
Turea s ostatnymi cast'ami Slovenska. Dna 24. augusta
skupina partizanov pod velenim A. K. I.:acha a K. K. Popova
z I. partizanskej brigady M. R. Stefanika prepadla pilu v Tu-
ranoeh. Pri akcii partizani zast re!ili K. Aehtberga, velitefa
zavodnej oehrany. Aktivita Spojenyeh oddie!ov slovenskyeh
partizanov sa postupne zacala upriamovat' na obsadzovanie
miest a dedin. Predohrou obsadenia Ruiomberka bolo oslo-
bodenie politiekyeh v3zilov v meste, a to 26. augusta 1944.
Napriek tomu, ie tato akeia nebola dohovoremi s velitefom
miestnej posadky mjr. Milosom VeseJom, vykonali ju aj
s pomocou d6stojnikov, ktori spolu so skupinou partizanov
a pod velenfm nacelnika stabu jednotky E. Bieli ka, 1. D.
Jermakova oslobodili politiekyeh vazilov. Na noe sa stiahli
do Liptovskej Luinej a 27. augusta spolu s vojenskou posad-
kou obsadili mesto a zabezpecili prevzatie moei revolucne-
VYHLASKA
vJady Siovenskej repuhJiky
o stannom prave (itatariume).
..- Slo nlkeJ ................... a. L -.1.111/1922
lb. L ..... '-.1.20_ Sb.L .... __ 0 a..-. COI3l1_II.L. ____ _
...-t. . S_LM. .. ___ ,_
",,-_12. __
staDDe pravo
111 6,1 1
ne .... _ .................... __ ...
O) .. IIoIIII_ ..... III-.... Il .. ~ _ ..... 1n").
1I ............ UIlITIIJ, ___ IIIIlI 1IIJ,_ml44
oIJ41l1-1L_I1tGl-OIIII.I. .. ___ _
......... -.-.----_.--....
..... - ....... ,.. II ... l.,. .. u&l .................
._-...... ,..
KaNt .. Yyqva,.a1t7 .. ell ....... PCha .. 1a t .... t-
life .. Maov. _ .......... vsfaIt..,. ....... prAYo.
........... pod ........... oWIanek_.u tre.'M ... ..
...... lelva, llt0r6 po ." ........ eta._ ... prAy. ... 6ac ... .
... ve ....... nptIbHII." ep6ella .... ktort uvedenteh treat.
IIteb Mnov, ...... p_ta ...... pred .ta .. n, .6d potraec.
............. rtL
'_11 .. -,-_
A1exaDder Mach,
Sianne pnivo - Slatarium
-...." .. ..,.
............... ,. ... ,
ho n<lrodneho vYboru. Dna 28. augusta partizani z jednotiek L. Kalinu a A. S.
Jegorova obsadili Liptovsky Mikulas.
Obsadzovanie miest, ktore sprevadzalo aj pouzitie nasilia proti exponova-
nym i'udakom a prislusnikom Freiwillige Schutzstatfel (FS) znamenalo ui nielen
vzdanie sa i1egality, ale mnohoknit prenlstlo do miestnych povstani. Taketo
Cormy aktivity, ktore neboli v sulade s povstaleckou koncepciou ilegalnej SNR,
sa mohli realizovat preto, ie I'udacky reiim uz davno nebol schopny uskutoc-
nit ucinne protiopatrenia. V rovnakom obdobi sa odohrali zavaine udalosti aj
v Martine, kde doslo k Iikvidacii skupiny nemeckych vojakov. V Brezne boli
zaisteni I'udacki funkcionari a jeden nemecky d6stojnik, pricom pocas presunu
boli niektor! z nich zastreleni. Tieto udalosti neobycajne vplyva'ii na narasta-
nie povstaleckej vlny najma na strednom Slovensku, ktod. sa zacala vymykat
z usmernujuceho vplyvu organov priprav Povstania. Upozornenia na nebezpe-
censtvo nemeckeho zasahu pod vplyvom neuvazenych akcii boli opodstatnene.
Dna 29. augusta nemecke vojski na poiiadanie slovenskej vhidy a prezidenta
Tisll zacaH llsklltocnovat okllpacill Slovenska, ktora bola signalom k vyhhiseniu
branneho odporu armady velitei'om Vojenskeho ustredia pplk. gst. J. Golianom.
Zacalo ozbrojene Povstanie, ktore
po roku 1945 dostalo pomenovanie
Slovenske narodne povstanie.
4. Vojensky priebeh povstania
SN P sa zacalo ako odpoved' na vstup
nemeckych okupacnych jednotiek na
uzemie Slovenska za podmienok, ked'
nebola zabezpecena koordinicia so
sovietskou CA. Prave vzhfadom na
tento sp6sob zacatia Povstania ani stay
pripravenosti vojenskych posadok na
ozbrojene vystupenie nebol vsade na
poiadovanej urovni. Dila 29. augusta
1944 predpoludnfm vO vydalo rozkaz
k najprisnejsej bojovej pohotovosti
vojenskych posadok a vecer, po roz-
hlasovom prejave gen. I. tr. Ferdinanda
Catlosa, oznarnujucom prfchod ne-
meckych vojsk, rozkaz k ozbrojenemu
odporu proti nastupujucim nemeckym
okupacnym jednotkam. Povstanie sa
vei'mi rychlo rozSirilo na vyse tridsat
vtedajsich okresov s rozloholl as!
20 000 km
2
s pribliine 1,7 mil. obyva-
terova siahalo na vychode po Levocu,
SpiSsku Novu Yes a Dobsinu, na zapa-
de ai po Zilinu, Banovce nad Bebravou
a TopoJ'cany. Na severe a na juhu sa po-
vstalecke uzemie dotykalo ai statnych
hranic. Politicku moc na tomto uzemi
prevzali revolucne narodne vybory
za pomoci povstaleckych jednotiek
a parti zanov.
Zaciatok Povstania za nevjhod-
nych podmienok pre povstalcov
v mnohom urci! aj situaciu ozbroje-
nych sf! Povstania. Nedokoncene
pripravy na ozbrojene protifasisticke
vystupenie, ako aj ine prlciny, sp6-
sobili zlyhanie viacerych vojenskych
posadok. Svoj podiel na tom malo
aj povstalecke vojenske centrum.
Neexistovali systematicke kontakty
a spojenia, tiie v povstaleckom veleni
bol nedostatok spol'ahHvych informa-
cif 0 situacii na zaciatku Povstania
na zapade a na v)rchode Siovenska
a v d6sledku toho aj nedostatok ener-
gickeho zasahu tam, kde predurceni
povstalecki velitelia zakoHsali, ba aj
zlyhali. Hlavne na zapadnom a vy-
chodnom Siovensku znamenali ve\'ke
straty a zhorSiH vychodiskovu situaciu
Povstania. Najvacsiu stratu zname-
nalo odzbrojenie Vychodoslovenskej
Pplk. Mirko Vesel pri cltani Proklamacie vojenskeho revolucneho
\'edenia
armady. CO znemoinilo rozhodujuci predpoklad uspesneho
priebehu a vyustenia Povstania: ryehle spojenie s akciami CA.
Priciny mnohych neuspechov siahali svojimi korenmi do ob-
dobia priprav Povstania a svoj podiel na nich malo vO a tak
islo jednotlivi predurceni povstalecki velitelia. Plati to 0 vyeho-
Prve dni Po\'stania v Banskej Bystrici
doslovenskyeh divizhkh. ciastocne 0 niektorych posad-
kach na SpiSi a Liptove. ako aj na zapadnol11 Sloven sku.
vnitane Bratislavy. Za tyehlo podmienok zacali a pre-
biehali vojenske operacie SNP. Dane podmienky za-
ciatku povstaleckyeh bojov postavili pred ozbrojene sUy
Povstania take ulohy. riesenie ktorych sa muselo opieraf.
len 0 pocetnu prevahu a vlastenecku obetavosf bojovnf-
kov. Potreby obrany povstaleckeho uzemia vyiadovali
vyuiitie vsetkych existujucich sf! a prostriedkov. preto
bolo zaradenie partizanskych jednotiek do povstaleckej
obrany nevyhnutne. Frontove boje na roznych usekoch
obrany kladli nove poiiadavky na partizanske hnulie.
pretoie partizanske oddiely. ktore sa formovali pred
Povstanim. boli pripravovane na boj v tyle nepriatda.
Predpoklady pre obranu suvisleho povstaleckeho
uzemia v podmienkach obkfucenia neboli priaznive.
Okrem odzbrojenia Vychodoslovenskej anmidy sa pre
Povstanie nepriaznivo vyvinula i sitU<lcia na zapadnom
Sloven sku. Do Povstania sa nezapojila kl'ucova posadka
v Bratislave. posadky v Seredi. Hlohovci. Trencine a No-
yom Mesle nad Vahol11. Velitd nitrianskej posadky.
mjr. J. SmigovskY. dokonca prehlasil vernost'fud,kkemu
reiimu. Zo zapadneho Siovenska presla na povstalec-
ke uzemie len trnavska posadka a ako motorizovana
jednotka i letci z PieSt'an. Do obrany Hornej Nitry sa
aktfvne zapojila i topol'cianska posadka. Boje v obkl'u-
ceni od zaCiatku Povstania kladli vysoke poiiadavky
na pripravenosf dostojnickeho zboru. na prevedenie
svojich znalosti vojenskeho umenia do praxe. vnitane
vojensko-zemepisnych znalosti 0 Siovensku. potreb-
nych na vojensko-technicke a ienijne zabezpecenie
a pokrytie doleiityeh pristupovych smerov veducich
do strategickeho trojuholnika. Obratenie zbrani proti
dovtedajsej spojeneckej armade zacalo na slrednom
Siovensku vo vojskach Zapofnej armady. Ako udalosti
prvyeh dni potom ukazali. lu bola najlepsievybudovana
Prichod okupatnych jednotiek do Nitry sid v armade, hod aj tu boli problemy
s nedostatoenou hfbkou.
Nemecki okupanti zaeali napor na
povstalecke uzemie z viacerych sme-
roy. Dna 29. augusta 1944 prekroeili
slovenske hranice a pri Ziline zauto-
eili oa jednotky povstaleckej armady.
Otok zaeali bojove skupiny plk. von
Ohlena a plk. Juncka, nesk6r spojene
do divizie Tatra. Z juhozapadu, z Bra-
tislavy eez Trnavu do Ponitria, pre-
nikla bojova skupina SS Schill. Nesk6r
sa nadsti aktivizovali aj na ostatnych
smeroch, ich najvaeSf napor sa vsak
sustredil na ovIadnutie Povazia. Tu
chceli ovladnui trai Zilina-Kosice
a obsadii Ruzomberok, kde bola vy-
roba vojenskeho materialu. r ked' ne-
meeke jednotky na zaCiatku Povstania
pOCtom neprevysili povstalcov, mali
prevahu v iaikyeh zbraniach, ktorych
povstalci nemali dostatok. Pri Ziline
povstaleckym vojakom vyznamnu
Prepad prislusnikov bojovej skupiny SS Schill pri TopofCiankach slovenskymi vojakmi z pomoc poskytli aj partizani z francuz-
pidt'anskej posadky skeho oddielu 1. partizanskej brigady
Proklamacia
predsednictva ustredneho nar. vtboru
.. 'rod .. vjooru_ vy:r.tn vj.etl.y
vjbory' ,aby CeiOD .dou podp<>rov.Jy vt " '-em/: .Loven-
vojlk .. " boll I'rot; voj.ku .. e",,,,,kfmu prOf;
,en dom'eim pom,bafum. Vyr.i ... vktktch ,,'torch.
ooonch . _ 16kn"rotch "radn[kov, aby WIIIIII .". ,,oJien miettaeb.

jd,o ".priDf hoj.
Vyzy"ame Vas.
Ib) tie napomih.li o&rulovaniu yoj ......
pomaJaajle pri acbobowaal wolska a parlblli.o ....

bojujucemu vojlko.
do;; ,,"jviaie po-

Cbri .yalit au .en pe6Gf _ad" a ababalostL

VOl chvUi,ked'nde ..

Med'i. (rVier kolabora .. tov a waJx.J..-ov, ktorl
'" %!,kuthtovotu a WaheJooti l><.><lkop.injCl budClen .... r .. .iroda a ani
,- ct)covilnej d"l>e ..eprifl'Oj ... k .. "ruu hoju.
ai, U .. a fronc""h ,6 Nemti bi,l..kladaj6
. hVI

. loven.U ...,puhhka ube.pe-&:ni oa nojej pre.h"jnovej vdlo.li.
Sme cedy .1' .... jencami velkf<:h a ,-Iwnrth nirodov. Mu.ime
_tol vernl ovoJ' ''' Ipojelloom, ' .. ojej cti a bud"cnooli.
p;!i:h:
UN
r.d ..
ka. A",eriky, Cloy a .... la. nycb lpojelleo:kjeh n' rodov a .... he:zpe-
cujen'rnrad081"" bud"cn .... fvlluov.
Za Daie ... Uazshro do praae a do bolat
Pracovnki Zpravoda;ske; agentury Siovenska (ZAS)
Informocna sluiba revolucneho
Narodneho vyboru
0- .upclll<bri. "Y*J ... ""'" <1U".. Pj"", It "" ....... SI-u... $loW
"i 1Huu/u;b;Jltrid'j .... VIla. "'dinl Pjftll /'6 _14.04"" ,,.., , ....... Jty.o
",..u.- bolioU c{icilJby
Vpntj<A.prltwJo.pr;Jk"",.J,J,,>t/ ..
Onu v Jopol udll"j Ud> po'tnily sa nde odd,cly arml.dy a partld-
nov na odpor protl n ......,kfm okupantom. Obl!lan't-6I .j .-mida prljalo vj:rvu
,nadlenlm. Akci. p.-..;h'dzajli ,,'peine. V nalld> ntk.ich J. lIan,kobystricko,
I'ohronl .. , Oran, Sp;I, Turiec a Lipto, Na I'oval r, kdt j. Iltu'd. (aUi. kl ....
nu. oddiely t uh; ocIpor, V flllne "'" N4TocInf "';bor aituiciu v "ikid!,
Siovaci, bratla a sestryl
fold'ci k .......... ho Fuhrera v:r:tiahli ruku aj na nUt, drahli domoyJnll . Sioven,k' ar_
m'" :I ,Ioven,kf rud povedal june a Jednoznal!lle Ivoj. Ilovo. N.bud_ ... h,..lf,
otroClf, pom",,,t p, ... fllt aj tak It,..,t ..... voJnu.
arinim. aktlv"e naJu d ... h" >;em. Chccme leba. ndid> d ... hfch och,",nlt OAIdu
vletkjch porobenych nbodo.
Miestne Narodne vybory preberoj6 tymto okomihom spravnu moe no
kozdom mieste. Nasa vee je v d6bryeh ruk6eh. Zaehovojte poriodok,
pokoj a proeovnu diseiplinu. Pomahojte sebe novz6jom, pom6hojle
bojujucim brotom. Drile so prikozov zodpovednyeh tiniterov obCion-
skyeh a vojenskyeh. Zoehov6vojte predpis)' protileteckej ochrany
Nepomahajt. nepriaterovi zmatkom a neposluinosfoul
Slov6c1, br.tla, kaidy na svoje mlestol
........ , .. """ .... , .. " .. " ,., I
PRAVDA
:::2=:;:::::::::-=:.;;:-::.;';;
, ................ c ...... _,""' __ ,
.n..j_ .. _ ........ .
............. 00 " ............ "....... .............. ' ... 0 ..... 0 .. 1
T9zdennlk pre poliliku, kulluru a hospodarstvo
NOVE SLOVO
Ro6nlk I Cislo 1 24. septembra 19 44 Po 2 Ks
Hove slovo . <1usl.tv Husak

......... , t.... .... ft ... ,._=

... ':':" .. :. ...
-..:=.'7;.:.:.;:., ......... Ml ....-.
"0""0.0 Go .... I"I.IO,I.
:"',:;::&";': ..
... ............. , .. '*""""
, ........ .. oj, ...... oj--..,.
p.-,-;'Id> ... ;!o .... 1Uj6odriino ....

...... " ....... _R ................. proIl.1oo-

.. .. ...........
n.rodnt jednola, j&dnolaboJo.nl
.... I:::::j":",'onll ........ Zjed ..... u ... ;.
t"'#''ee _. ","""'" ,..,.., .. , ... -
HGBOBRIB ROUIH9
Manifest
s!ovenskeho narodneho vyboru
Sit",,"; II
:I..;, ...... bod,.iondoj ... _ ....... ' .... up,
1 ..... all 'OlItJ .... ,on ... u ..... .. 'io .. nII .. "itia. .... '
.. ..
0;0 ..... """'. 1IIiOf".r ... _10 E .......... , .............. "",,d "":rt,r ... r. ".iII,_.m
.reIO.Lk .. _.'.-k.oIItk or\oIcl
Ld.., ..... ho1 ...... .-t , .,.......t I ...... " kcb7.N ......... ,.1>01, bTw.. .......... .,.
.... ""_nl<h. ...... .oJ< ............. 'r .. ..-.J<h ... Io<.t .... r.T ... _ ..... r ..... )Ii .... _.
<'Or 0. P'.:'k;az;f. r 1 ..... 1.<1,. iroftkl ........ d op"'" . fu_ ."
ILAS GEIER A
Madarsko
Zpravn Cs1. brannej moe; t. 36
pred kapitu\adou
Zprava Cs' brllnnej moe; r. 37
Z.,rlH)' l- frontov
(e fl\Io InI'i<ll. prt<!m.-.(a,h
BOJOVNiK
Ol/OAN CESKOSLOVENSKE) ARMADY
Cas
HLASNARODA
ImperaU. b"d(LtnOllti C" "",,j pDI T,i.,.'m'.,'j'\ .... ,
rychle oslobodzuiu Juhoslilviu
)Or or Slajchart pral
Slot. ::'tiline r. 1943
7.branl
Uzemiepovstaleckeho Siovenska k 29. 8.1944 (resp. k 8. 9.1944)
M. R. Stefanika (velitel' P. A. Velicko), ktori spolu s jed not-
kou zilinskej posadky V udoli potoka Stninavy zniCili asi
sO-Cienny prieskumny oddiel nepriatel'a. Touto bojovou
akciou sa zacala historia spolocneho boja povstaleckych
vojakova partizanov v SNP. Po ustupe iilinskej posadky
na ciaru Strecno-Varin sa 30. augusta rozputal boj v Strec-
nianskej tiesnave, kde povstalci pat' dni odolavali nacis-
tickym utokom podporovanym tankami. Z partizanov tu
zvlast' vynikli a vyznamenali sa francuzski partizani pod
ve\enim kpt. G. de Lannuriena. Napriek hrdinstvu a statoc-
nosti povstalcov sa vyskytli i ned6slednosti v organizovani
obrany. Dna 4. septembra museli povstalci ustupif a nacisti
obsadili Vrutky. S vypatim vsetkych sil a prisunom novych
posil sa podarilo spomalit' postup okupantov. Po ustupe zo
Strecna sa na povstaleckej obrane v Turci podiefali - okrem
uz uvedenych jednotiek - aj I. cs. partizanska brigada J. V.
Stalina, ktora sa sem postupne presunula, ako aj niektore
oddiely partizanskej brigady Janosik. Tieto jednotky sa zu-
castnili aj na povstaleckych protiutokoch 7. a 9. septembra,
ktorymi sa sice nepodarilo zatlacit' nepriatel'a spat', ale treba
hodnotit' aka klad, ie pod vplyvom aktivity vlasteneckych
vojakov a partizanov sa front pred Martinom na isty cas
slabilizoval.
Priebeh bojov na juhozapadnom useku povstaleckeho
uzemia bol ovplyvneny okolnost'ami vypuknutia Povstania.
V d6sledku zlyhania vacsiny vojenskych posadok na zapad-
nom Slovensku bol post up hitlerovcov v lomto smere po-
merne rychly. Pri formovani obrany na Ponitri bola pomoc
partizanov tiez pOlrebmi, pretoi.e povstalecke vojsko na eele
s ve\itefom tohlo useku kpt. A. Weinholdom nestaeilo na vy-
budovanie suvislej obrany. Prve vacsie stretnutie medzi po-
vstalcami a bojovou skupinou Schill sa odohralo pri Mytnej
Novej Vsi (dnes cast' Ludanic) 3. septembra predpoludnim.
V urputnych bojoch v nasledujucich dnoch sa prejavilo
osobne hrdinstvo, ale aj bojova neskusenost' obrancov. Vo
c:::;:::J _._ .......
\IOO,l{21 __ -'......,' ... Vlt:M __ , ___ .. _
"'" - - - - ~
T
X
t = - : ~ -
<5 =--:::..::=--
Nakladanie automobilu Willis do lietadla C47
vyeerpavajucich bojoch vysileni povstaici, ktorym chybali
zbrane aj cerstve jednotky, nakoniec museli ustupit'a 9. sep-
tembra padli Bafovany. V prvych dilOCh Povstania museli
povstalci ustupovat' aj na ostatnych usekoch. Na severovy-
chode povstaleckeho uzemia museli vojenske jednotky, ale
i jednotky partizanskej brigady Za slobodu Siovanov, bojo-
vat' najprv proti ozbrojenym formaciam miestnych Nemcov.
Po prichode okupantov aj tu nastal rychly a negativny zvra!.
Dna 31. augusta zaeala akcia "Kartoffelernte mit Pramie",
uz spomenute odzbrojenie Vychodoslovenskej armady.
Na palubu Li -2 ,,(ervena 13" od 336. bombardovacieho letcckeho pluku putuje na povstalecke Slovensko protitankovy kan6n PTR 45
Masko\'anie delostreleckej techniky 2. (s. paradesantnej brigady na pornom Ictisku pri l:vove pred jej odsunom na Icti sko Krosno
a odtiaf na letisko Tri Duby
.....
/
/
I
/
.-'
/
'I

.,
Z\a'eMofaYl
-t
,/
/
or.
/
;.
/
o
"
- "\.
,
, .

./'
"' ,
t
"
,


"\.
,
1
"\.
"
LEGENDA
lbrr-.nepo''''d._,;KNf..; ...
{ ; I
lbrannr PO'.t""'"rna :

"\.
1 --_

\ .
n VSTALECKEHO UZEMIA VOJENSKYMI TAKTICKYMI
....
A PApTI.! ANSKYMI JrONOTKAMI 00 99 1944 DO KONCA SEPTEMBRA 1944
V ramci tejto akeie zautocil
uderny pluk I. tankovej anmidy,
podriadeny generalmajorovi von
RinleJenovi, s ulohou preniknuf
od Keimarku eez Poprad a pa-
cifikovat' zapadnu hranicu ope-
racneho uzemia Heeresgruppe
Nordukraine. Zasluhou neroz-
hodneho postoja posadok na
Spisi a spoluprace tamojsieho
nemeekeho obyvatefstva sa oku-
panti rychlozmocnili Keimarku,
Levoce a Popradu. Povstalci
ustupili na juinom aj zapadnom
smere od Popradu Bojova skupi-
na Sturmbannfilhrera Schafera,
v podstate, prepochodovala
Liptovom a 5. septembra sa
zmocnila Ruiomberka. Hrozilo
nebezpecenstvo, ie neprialei'
ohrozi Bansku Byslricu zo
severu. Rychlo zorganizovami
povstalecka obrana juine od
Ruzomberka illl v tom zabrani-
la. Nemecky post up od Popradu
na juh bol zastaveny pri TeJgarte.
Povslaleckeho protiutoku 5.
septembra, kloremu velil kpt.
J. Stanek, sa tu zucastnili aj
partizani z brigady J. V. Stalina,
brigady Janosik a Za slobodu
Siovanov.
Prva etapa povstaleckych
bojov skoncila vel'kymi uzemny-
mi stratami povstalcov. Nepriatef
sa dostal k pristupovym ceslam
do centra povstaJeckeho uzemia,
ale svoj cie( - uvofnit' trat' 2ilina-
Kosice a zlikvidovat' Povstanie
- nedosiahol. Povstalecke jed-
notky odrazali jeho postup na Sli haCi 1. cs. leteckeho pluku v ZSSR, dava: I. Klan, 2. F. Fajtl, 3. Tocauer s cigaretou,
vsetkych smeroch a stabilizovali 4. ppor. T. Motycka, 5. npor. F. Chabera, 6. A.
obranu. Tomu napomahal aj
vefmi d6Jezity vonkajsi cinitef: 8. septembra 1944 sa zaca-
la Karpatsko-dukelska operacia. V ramci 1. ukrajinskeho
frontu lu hrdinsky bojoval aj 1. 's. armadny zbor v ZSSR.
Vplyv operacie na povstalecke boje sa prejavil v tom, ze na-
cisticke velenie muselo stiahnuf z vychodnej casti Siovenska
a zo severovychodneho useku povstaleckeho frontu uder-
ne jednotky. elm sa znizil nemecky tlak na povstaleckych
frontoch. Povstaleckej obrane nesk6r vyznamne pomohla aj
sovietska materia Ina pomoc a presun 2. 's. paradesantnej
brigady v ZSSR a 1. cs. stihacieho leteckeho pluku v ZSSR
na povstalecke Slovensko. V druhej seplembrovej dekade
sa povstalecka obrana upevnila. k tomu prispeli aj niektore
opatrenia na zlepsenie organizacie povstaleckej obrany, na
koordinaciu bojovej Cinnosti armadnych a partizanskych
jednotiek a na zosuladenie cinnosti partizanskych jed no-
liek. VznikJi takticke skupiny (d'alej TS), Rada na obranu
Slovenska (d'alej RNOS) a Hlavnr stab partizanskych
oddielov (dalej HSPO) na Slovensku. SNP je vyznamnou
etapou a medznikolll, aj pokiaf ide 0 proces zrodu novych
ozbrojenych sfl na uzemf Slovenska. Antifasisticke prostre-
die Povstania, Illocensko-politicke kroky proti nacizmu
a fud<ickemu reiimu na povstaleckom uzemi vyrazne vply-
vaH aj na uvedomovad proees vo vojsku, kde sa prehlboval
narodnooslobodzovad charakter. Hoci ozbrojene sily na
povstaleckom uzemi neboli jednotne, spajalo ich vedomie
spolupatricnosti v boji proti fasizmu. Kym v armade bol
jednoznacny vplyv obeianskej politickej reprezentacie, lak
partizanske hnutie sa budovalo pod vplyvom komunistic-
Cesld eelnici v Crcmosnoll1 v popredi ich velitdpor. ect. Karel Holas
kej strany. Odlisna politieka orientacia vyvolala obcas zavazne spory a rozpory
na plene SNR. V hodnotenf armadyalebo pri rozhodovani 0 presunuti partizan-
sk),ch oddielov z povstaleckeho uzemia do tyla okupantov ci pri neakeeptovani
podriadenia partizanov na povstaleckom uzemi armadnemu veleniu neboli
vzdy pricinou politiekc spory, ale skorvojenska neodbornosfpolitikov. Sllcasfou
ozbrojenyeh sil boli aj jednotky zandarstva a financnej straze, dislokovane na
oslobodenol11 uzemi. vra.tane velitefstva iandarstva na Siovensku v Turcian-
skych Tepliciaeh. Prislusnici iandarstva a financnej strafe plnili rozlicne ulohy.
Okrem vykonu stnifnej a prieskumnej sluiby bojovali aj na frontovyeh usekoch
ako pofne iandarske bojove jednotky a pomahali aj pri plneni uloh vojenskej
justicnej sluzby ako pofni fandari.
Po skusenostiaeh z prvych spoloenyeh bojov vojakov a partizanov na po-
vstaleckych frontoch, kde sa ukazala nedostatoena koordinacia einnost i tyehlo
ozbrojenych zloiiek. bolo riesenie otazky jednotneho velenia ozbrojenyeh sil
vermi naliehave. Z iniciativy KSS bola 12. septembra 1944 utvorena RNOS. lej
predsedom sa stal velitef povstaleekej armady gen. J. Golian (neskor gen. R. Viest)
a clenmi traja l1im menovani zastupcovia armady, dvaja zastupeovia SNR a dvaja
zastupcovia H5PO. Od einnosti tohlo organu sa predovsetkym ocakavalo, ie sa
dosiahne potrebna suhra medzi velenim annady a partizanov. Rozhodnulia rady
mali byf zavazne pre vSetky vojenske a partizanske velitefstva. Utvorenim RNOS
sa nemohli naraz vyriesj( otazky jednotneho velenia 1. ceskoslovenskej armady
a partizanov. Spolupnka medzi vojakmi a partizanmi sa vyvijala viae dolu. pria-
mo v bojovych akciach, nei hore. medzi predstavitefmi vojenskeho a partizanske-
ho velenia. Hoci rozpory medzi vojenskym a partizanskym velenim trvali po cely
cas SNP, partizanov i vojakov spajalo vedomie nevyhnutnosti bOjovaf za poraiku
domaceho i svetoveho fasizmu, a tym aj za narodne a sociaine oslobodenie. Okrem
zlepSenia koordinacie einnosti armady a partizanskych jednotiek sa ukazaia na-
liehava pot reba operativneho riadenia partizanskych akeii na SJovensku z doma-
ccho centra. Dlia 16. septembra sa ustanovil HSPO na Slovensku. Velitefom sa
sial K. 5midke, prvym zastupcom velitefa pplk. B. Manica. druhym zastupcom
mjr. V. Daxner. Olohou H5PO na 510vensku bolo riadi!' partizanske hnutie podra
potrieb povstaleckeho frontu, stara( sa 0 politicku pripravenosf partizanov. Dalej
koordinovat' bojove akeie medzi jed-
notlivymi partizanskymi jednolkami,
urcovaf useky posobenia a presuny
parlizanskyeh jednotiek, zastupovat'
partizanov voei ostatnym povstalec-
kym zloikam a posilnif partizanske
hnutie v tyle nepriatefa na Siovensku.
v Ceehaeh a na Morave vyslanim par-
tizanskych jednotiek z povstaleckeho
uzemia. Avsak aj pri vzniku HSPO na
Siovensku existovala roznoroda ope-
racna podriadenost' partizanskych jed-
notiek vyslanyeh zo Sovietskeho zvazu,
co vyplyvalo aj z toho. ie partizanske
jednotky na Siovensku plnili d61eiite
ulohy pre postupujueu CA. Okrem
USPH partizanske skupiny na uzemie
SJovenska vyslali aj staby partizanskeho
hnutia pri 1. a 4. ukrajinskom fronte.
Stabilidcia povstaleckej obra-
ny, samozrejme. neznamenala, ie by
nepriatef pofavil v usili zlikvidova(
Povstanie. Z Protektoratu, z roznych
vycvikovych priestorov v Nemecku
prudi li posily. hoci nie yerke, ale ne-
ustale posilnovali rady utoenikov.
Gen. Goliana a jeho stab najviac
znepokojoval vyvin situacie v Poni!-
rf. Bojovej skupine 55 Schill sice 10
dni trvalo dostaf sa z Topofeian po
Novaky, 14. septembra vsak dobyla
Prievidzu a ohrozila obrancov Turea
z jllhll. Napriek hrdinskym bojom
a urCitym eiastocnym uspeehol11
povstalcov, postavenie jednotiek 4.
taktickej skupiny a partizanov nebolo
udriatel'ne. Divizia Tatra, ktora bola
v dnoch 16.-18. septembra posilnena
dvomi prapormi, mala ufahcenu situ-
aciu. ked'ie bojova skupina SS Schill
sa dostala k branam Turca z juhu,
povstalecke armadne velenie - po
dlhom vahani - 21. septembra roz-
hodlo vyprazd nit' Turiec. Povstalecka
obrana sa stiahla na zapadne svahy
VeI'kej Fatry, ktore bd.nila partizanska
brigady A. S. Jegorova. Ostupom po-
vstalcov z Turca sa novemu velitefovi
nemeckych okupacnych vojsk, gen. H.
Hoflemu. podarilo spojit' diviziu Tatra
s bojovou skupinou SS Schill. Moinost'
manevrovat' na este vacsom priest ore
a striedavo vyvijaf tlak na povstalec-
ku obranu mu priniesla len ciastkove
uspechy, preto sa zaciatkom okt6bra Presun trnavskej posadky 30. S. 1944 na povstalecke uzemie
rozhodol naraz zautocit' na hlavne
sHy povsta1cov - na I.. III. , IV. a VI.
T5. Situacia i iadnej taktickej skupiny
nebola ra hka. III. TS, ktora branila
pristupy do strategickeho trojuholnika
Brezno-Banska Bystrica-Zvolen z ju-
hozapadu a eiastocne z juhu, koncom
septembra ui mala za sebou prve t'aike
ozbrojene st retnut ie s plukom Schill.
Po neuspesnom povstaleckom utoku
na Janovu Lehotu a faikych st ratach
(dva prapory boli vyradene z boja) po-
vstalci ustupili a st ratili Janovu Lehotu
a 27. septembra aj Zarnovicu. III. TS
musela vyprazdnit' cely priestor medzi
Zarnovicou a Hronskym Benadikom.
Dna 3. okt6bra sa nepriatef zmocnil
aj 5viiteho Kriia nad Hronom a po-
Odsun raneneho z vy'iny Ostro, situovanej jutne od Ruiomberka
vstaleckym jednotkam medzi Zarnovicou a Svatym Krfiom odrezal ustupovu
cest u cez Sv. Krii. preto sa povsta1ci presunuH cez Vyhne do Banskej Stiavnice.
I. takticka skupina mala po ustupe V. takt ickej skupiny z Turca prehradif smery
nepriatefskeho utoku cez Maly Sturec na Bansku Bystricu. K jej bojovemu do-
tyku s protivnikom doslo 25. septembra, ked' jeden prapor divlzie Tatra obsadil
obce Raksa, Turciansky Michal a Turcianske Teplice. IV. TS vycerpana v obra-
ne Hornej Nitry sa po uStupe presunula do pr iestoru v-ychodne od Handlovej.
taiisko obrany bolo sust redene do priestoru Sklene-zeleznicna stanica Horna
Stubna. Hlavne si ly IV. T5 sa na zaeiatku okt6bra 1944 branHi medzi Handlovou
a Kremnicou a medzi 5klenym a Hornou Stubnou. VI. TS sa napriek sustavnemu
tlaku a zurivym utokom nepriatel'a podarilo do zaeiatku okt6bra odrazat'vsetky
protisece nepriatel'a, ktory sa vehementne usiloval predovsetkym 0 ovlad nutie
vysiny Ostro. Proti tymto styrom taktickym skupinam, kton! boli uz znacne
vyterpane. nemali takmer i iadne cerstve zalohy, a u niektorych z nich chybali
aj bojove skusenosti. zautotili nemecki okupant i zaciatkom okt6bra 1944. Dna
SS-Obergruppenfuhrer a general pollcie 4. okt6bra zautoeila cast' divizie Tatra na prapor kpt. Stubniaka O. T5). Prapor
\4.9.1944 nemecky ge- ustupoval do udolia potoka C:remosne. eim sa ohrozilo postavenie cfalsich pra-
Zamaskovany pancicrovy vlak Hurban v Homom Harmanci
porov. Prapor kpt. Vitalaya, ohrozeny
obchvatom od Cremosneho, ustupil
v}'chodne od Hornej Stubne. Tym sa
nemeckej jednotke otvori! smer na
Kremnicu. DalSiemu nemeckemu po-
stupu zabranili povstalecke zalohy na
vysimich Maleho Sturca (prapor kpt.
Haluzickeho) a pred zeleznicnou stani-
cou Cremosne (rota leteckej skoly pod
velenim npor. Petrovskeho). Zasade-
nfm pancieroveho vlaku "Hurban" pod
\'elenim kpt. M. Durisa-Rubanskeho
a spominanych leteckych jednotiek
sa podarilo odvratif nepriatefsky utok
na tomto smere. V ten isty den divfzia
Tatra zautocila aj na obranu IV. TS na
smere Sklene-Dolny Turcek. Pnipor
kpt. Davida a pnipor kpt. Surovcfka
museli ustupit'. Dalsi nemecky postup
zastavili te1gartski hrdinovia, rota Radisti IV. taktickej skupiny pri vysielani
npor. M. Minku. Potom sa tato rota vyznamenala dobytim Dolneho Tureeka,
eim sa umoinil organizovany ustup IV. TS. 6. okt6bra sa nepriatel' zmocnil
Kremnice a IV. TS zaujala obranu v Kremnickych vrchoch, kde az do konca
okt6bra branila pristupy k Banskej Bystrici. Dna 4. okt6bra spustil pluk Schill
utok na III. TS, ktorej jednotky boli nutene ustupi!' ai k Jalnej a 7. okt6bra ai
na Ciaru Zelezna Breznica-Hronska Dubrava. Pozitivny obrat vo vyville situacie
sa podarilo dosiahnu!' ai nasadenim niektorych jednotiek 2. cs. paradesantnej
brigady, ktore s pomocou d'alSkh povstaleckych jednotiek uskutocnili protiutok
a donulili nepriateTa k USIUpU. General 55 H. Holle sa v lomto case pokusi! aj
o zdolanie obrany VI. TS. Nemecke uderne zoskupenia vsak v dilOCh 4. a 7. ok-
t6bra nedosiahli iiadny uspech. Slatocni obrancovia pri Bielom Poloku - hoci
lItrpeli znacne straty - nad'alej odrazali vsetky nepriatel'ske utoky. Dna 6. okt6b-
ra 1944 prieletel na povstalecke uzemie gen. Rudolf Viest, ktory prevzal od gen.
J. Goliana velenie I. 's. armady na Siovensku a sial sa aj predsedom RNOS.
V case obrovskych ncmeckych slrat a ustupov na Balkane a v Mad'arsku
nadobudalo uzemie Siovenska vefky vyznam. General SS H. Holle nesker pred
Narodnym sudom vypovedal, ie v tom Case sa Nemci vazne obavali, aby sa
v pripade postupu CA v Karpaloch a pri vhodnom posilneni povstaleckej arma-
dy zo vzduchu. nestala z nej paradesantna armada. t. j. silna armada v ich lyle.
Toto by malo. podfa jeho slov. najl'aBie nasledky na mad'arskom fronte alebo
na juinom kridle annadnej skupiny SIred. Prinajmenej by vsak povstalecka
armada sp6sobila, ie Siovensko by sa nedalo vyuiit' ako hospodarsky faktor
pre nemecky vojnovy priemysel. Existencia povstaleckej armady vsak podstat-
ne narusila zasobovanie frontll. Preto hlavnou ulohou bolo, povedane slovami
Hofieho. vyradif Viestovu povstalecku arm:idu, a tym nebezpecenstvo, ktore
hrozilo z jej existencie. V okt6bri 1944 nastalo aj iSle vystriedanie a vyrazne
Budovanie zalarasov pri Hrollskej Dubrave
Michal Minka pocas SNP vetil pdej role vy-
Ivorenej z absol"enlov 2. a scasli aj I. rolnika
SLD, Z oddelenia piiolOV, paiubnych mecha-
nikova r:i.dioleiegrafislov
zosilnenie okupacnych jednotiek.
Od konca septembra sa zacala na
Siovensko z Genenilneho guberna-
lu (Porsko) presuvat' 14. SS divizia.
Jednym praporom uz 28. septembra
posilnila pluk Schill a 8. okt6bra ui
bola suslredena v priestore Ziliny.
Sucasne sa zacal prisun 18. divizie SS.
Prapor SS Schafer stiahli od styku so
VI. TS a namiesto neho sa utvorila
bojova skupina z I. prciporu divizie
TaIra, z I. praporu frekventantov skoly
leleckych pozorovaterov a z I. delostre-
leckej baterie 18. SS divizie. Dna 16.
okt6bra sa vykladala SS Sturmbrigade
Dirlewanger v Diviakoch. Do polo-
vice okt6bra 14. SS divizia obsadila
priestor Ruiomberok-Zi lina-Povaiska
Bystrica. Z nej vyclenena bojova sku- Oskar Dirlewanger,
pina S5 Witten meyer bola pripravena Oirlewanger
zautocit' na podskupinu Kosatec kpt.
M. Kuceru a bojova skupina Hoppe zo skupiny armad "Au
mala zasiahnuf z Popradu juhozapadnym smerom. Hoci
vypotet nie je uplny, nacisti ziskali materialnu prevahu na
rozhodujucich smeroch. Navyse, po nemeckom vojenskom
zasahu v Mad'arsku po 15. okt6bri 18. SS divizia sa nepre-
miestnila na Slovensko, ale zo severneho Mad'arska mohla
spustif utok na povstalecke uzemie.
Prlslusnici I. CSAZ na presunc v t'aikom horskom tcn!ne Karpal
Ak do polovice okt6bra nemecki
okupanti nezaznamenali vyrazne;si
uspech, po ziskani posil sa zacal od 16.
okt6bra okolo povstaleckeho uzemia
st'ahovat' zelezny kruh. Gen. H. H6fle
ho planoval zovriet' zo vselkych stdn,
aby povstaJcom nenechal nijaku moi-
nost' uniku. Na zapade pri Kremnici
a Liari nad Hronom stala pripravena
divizia SS TaIra, na severe pri Bielom
Poloku a Diviakoch treslanecka. bri-
gada SS Dirlewanger, kloni v tom case
vystriedala bojovu skupinu 55 Schafer.
Brigada v sHe okolo 4000 muiov prisla
z Varsavy, kde sa brut:ilnym sposobom
zucastn ila na potlaten! Povstania.
Zo severovychodu od Liptovskeho
Hradku nasadili bojovu skupinu S5
veiild 55 brigady Witten meyer, zloienu z troch zosilne-
nych praporov 14. Waffen-Grenadier-
Division SS. Jej ulohou bolo zautocif
cez Krcifovu Lehotu a Maluiinu na Brezno a nadviazaf styk
s jednotkami Wehrmachtu. Tazisko uloku s vyuiitim mo-
mentu prekvapenia bolo poloiene na juhovychod, kde
mala od Lucenca po Plesivec zautoCif 18. 5S divizia Horst
Wessel. Jej ravym susedom pri Krupine bol pluk 55 Schill.
Rozhodujucim cinitefom pre priebeh bojov na povstaleckych
frontoch v polovici okt6bra 1944 bol nepriatefsky nastup
POVSTALECKE UZEMIE KU
GENERAlNEJ OFENZIvY
NEMECKYCH VOJSK
--.. ---
-::- -------.-
------_ .... -
-
----.-..... -
1.aA.&.&.1W
_ ...... _-
..
- .. ----
-
----
Nemecky genenUny utok
Z juineho Smefll, ktory sa zaeal po udalostiach v Mad'arsku,
kde Sa vladnuca garnitura po dlhom v:ihani rozhodla rokovaf
o primed so Sovietskym zvazom. Bez urobenia potrebnych
krokov (hlavne v ozbrojenych zlozkach) oa zabe-Lpecenie
uspechu tohto zameru, kn1tko po rozhlasovom prejave
M. Horthyho 15. okt6bra, v ktorom ozmimil rozhodnutie na
vystupenie Mad'arska z vojny a vyzval armadu, aby prestala
bojovat', nemecke vojska bleskurychlym zasahom odzbrojili
jednotky verne Horthymu a uskutocnili prevrat. K moei sa
dostala mad'arska fasisticka slrana Sipovych krizov pod ve-
denim F. Sz;iJasi ho. Pricinou nemeekeho zasahu v Mad'arsku
bola neustale sa zhorsujuca sitmicia nemeekych vojsk na
frontoch, predovsetkym na vychodnom fronte. Postup CA
ryehlo zmenil situaciu v Eur6pe a zaprieinil zakolisanie, ba
v niektoryeh pripadoch aj odpadnutie nieklorych nemeckych
vazalov. Dna 6. septembra 1944 sovietske vojska dosiahli
juhoslovanske hranice, 9. septembra Bulharsko skoncovalo
so spojenectvol11 s Nemeekom a poziadalo 0 primeric, 10.
septembra sa podpisalo primcrie s Finskoill. Na.slcdne 17.
septembra sa zaeala sovielska ofenziva na est6nskom fronte,
23. septembra vojsH 2. ukrajinskeho fronlu CA prckroeili
rumunsko-macfarske hranice pri Arade a I. okt6bra vstu-
pili na uzemie Juhoslavie. Zaealo sa ryehle oslobodzovanie
Juhoslavie pomocou juhoslovanskej narodno-oslobodzova-
cej armady. Dna 6. ok16bra aj jednotky 1. es. armadneho
zboru vstupili na eeskoslovenske uzemie, II. okt6bra CA
obsadila Szeged v juznom Mad'arsku. Tieto fakty svedeia
o t'aikych nemeckyeh porazkach a 0 neuspechu nemeckych
planov na obranu. Za tychto podmienok vojensky vyznam
~ - ~ - - - -
-
-
-
udriania Mad'arska vzrastol a Nemecko si nemohlo dovolif
zakolisanie a vystupenie Mad'arska z vojny.
Dlia 18. 10. 1944 sa zaeal nemeckjr generalny ulok na
likvidaciu povslaleckeho uzemia. Predzvest'ou generalneho
utoku bolo zosilnene bombardovanie Banskej Bystrice,
Liptovskej Osady, letiska Tri Duby a nicktorych d'alSich
miest a priestorov. V severnej oblasti povstaleckeho uzemia
zautoeil pluk brigady SS Dirlewangcr za podpory leteclva
na obrancov k6ty Ostra pri BieJom Potoku. Po t'aikom boji
zbtizka vsak musel ustupit'. Na juhozapade nastupil do utoku
na Zibr itov a Krupinu pluk SS Schi ll z Anlola. S uderom od
Banskej Stiavnice v smere na Zvolcn velenie 1. es. armady na
Siovensku ratalo a urobilo tu spolu 5 HSPO potrebne opat-
renia. Vyznamne miesto v nich pripadlo najma partizan-
skym jednotkam I. partizanskej brigady M. R. Stefanika,
brigade Za slobodu Siovanov, brigade JanoMk a zviizku V.
A. Karasiova-Stcpanova. Partizanom a vojakom sa vsak
nepodarilo postup Schillu zastavit'. Nepr iatef po tazkych
bojoeh proti francuzskym a d'alsim partizanom z Vclicko-
vej brigady, oddieJom zviizku Karasiova-Stepanova a rote
povstaleckych vojakov dobyl L:ibr itov a Krupinu. Povstalci
ustupili jednak l1a sever, na Babinu a Dobru Nivu, jednak
na severovychod - na Senohrad, kde bol sllstredeny 5. oddiel
l. es. partizanskej brigady M. R. Stefanika. Dila 19. okt6bra
v rannych hodinach nepriatefska jednotka podnikla proti
I. es. partizanskej brigade M. R. Stefa nika a zvazku V. A.
Karasiova-Slepanova l1ahly lltok a partizani tu utrpeJi ci-
tefne strat y. Velenie armady postupne organizovalo obranu
Zvolena z juhu. Avsak obrana sa sformovala len proti pluku
Schill, pricom velenie povstaJcov ne-
malo ani tusenie 0 nebezpeeenstve,
ktore sa ukazalo ui na druhy den. Dna
19. okt6bra vyrazila do lltoku 18. SS
divizia Horst Wessel. lej ulohou bolo
zautoeif z troch smerov. Operacnym
ciefom praveho (hlavneho) prudu bolo
dobyf Munin a pot om postllpovaf na
zapad na Tisovee a na severovyehod
na Cervenu Ska lu. Stred ny prud
mal zautoeit' z Rimavskej Soboty eez
Rimavsku Banu na Tisovee a tam sa
spojif s hlavnym prudom. Cavy prud
divizie mal vyekaf, kym ostatne dva
neuputaju sily povslaJcov, a potom
podniknut'prekvapivy utok na pr iestor
Podkrivan-Detva. V ten isty den prave
kridlo divizie obsad ilo dedinu Chyi ne
a slredny prud postupil k Rimavskej
Bani. Tenlo den bol uspesny aj pre pluk
SS Schill , ktoremu sa podarilo postupit'
a obsadif Babinu juine od Zvolena.
Lavy prud 18.55 divizie Horst Wessel
v tom case este stal vo svojol11 vyeho-
diskovom postaveni. Vo vecernom
hlaseni Hofleho z 19. okt6bra este nie
je uvedeny ani vysledok titoku prave-
ho hlavneho prudu poslupujuceho na
Munin. Zrejme preto v spominanom
hiaseni napisal, ie nastup rave; plu-
So\' ietski a leskoslovcnski Iclci na Ictisku Tri Duby
La\'olky La-SFN zaparkovane v hangari na letisku Tri Duby
kove; skupiny sa riadi podra loho, ako posltipi utok pravej plukovej skupiny,
a uskutocni sa az na osobilny prikaz, aby vsetky operacie boli v stilade. Dalej sa
uvadzaio, ie brigada 5S Dirlewanger nasltipi 21. okt6bra do utokll na RevllCu,
jui ne od Ruiomberka. Prvy pluk mal po prichode do Ruiomberka ulocif na juh
a druhy pluk z TurCianskej Blalnice vychodnym smerom oa Revticu. Na druhy
den. 20. okt6bra 1944 sa na juhozapade. vd'aka nasadeniu 2. cs. paradesantnej
Letisko Tri Duby, tankovanie lietadla
La-SFN z cisternoveho aula Taira 85
brigady. pa ncieroveho vlaku Stefa nik,
partizanskych odd ielov brigady kpt.
j. Nalepku, 2. a 3. pr'poru brig'dy Za
slobodu Slovanov a partizanov briga-
dy Pavel spolu s jednotkami III. TS
podarilo stabilizovat' obrannu Iiniu na
ciare Dobra Niva-Sasa-Plidovce. Pluk
55 Schil l bol nuteny prejsf na sever od
Babinej do obrany, ale jednemu z jeho
praporovsa podarilo obsadit'Senohrad,
vychodne od Krupi ny. D61eiita zmena
vsak nastala v postupe 18. SS divizie
Horst Wessel. Jej prava utocna skupina
obsadila v popoludnajsich hodinach
Revucu a v nocnych hodinach dobyla
Muran. DaIs! den mala zautocit' na
Telgart. Zmena pomeru sil v prospech
okupantova hlavne rychly utok z juhu
pre nepripravenost' a nedostatok pov-
staleckych 511 znamenali podstatnc
sa povstaleckeho uzemia.
Hlavneozbrojene si ly Povstania - vojaci
a partizani - sa pokusili postavit' sa na
odpor postupujucemu nepriate-
fovi. Podiel partizanov v rychto bojoch
sa prejavil v usili spomalit' nemecky po-
stup. Na zapade povstaleckeho uzemia
v dolinach Verkej Fatry kl<idla odpor
I. cs. partizanska brigada J. V.5talina,
klora lu mala sustredene vsetky svoje
prapory. OSlatnc partizanske jednotky
na frontoch 5NP sa sustredili vacsinou
v obrane III. a II. TS. Povstalecke sHy-
i ked'boli doshnacne - boli sustredene
na malom priestore a podmienky boja
v obkfuceni proti nemeckej technickej
prevahe neumoinil i manevTovanie. Clenovia partidnskej brigady JanoMk
Povstalecky tank LT-38 II. TS npor. lana Achimskcho pri Telgarte
Povstalecku obranu coraz viae eharakterizovala improvizaeia, caste boli pre-
skupovania jednotick podra okamiityeh potrieb, ale pre ncdostatok casu nebo-
10 moine budovaf obranu ani pevne ohniska odporu. Nepomohlo ani bojove
odhodlanie a hrdinske bojc casti povstalcov. V d6sledku chaosu a objavujucich
sa panickych utekov naslcdovali t'aike ustupy, q1chle a yerke uzcmne straty aj
straty na iivotoeh. Preto sa v zaverecnej ctape povstaleckych frontovych bojov
nepodarilo ubranif kompaktne povstaleeke l.lzcmie. Pred diviziou SS Tatra na
severozapade a na severe, pred brigadou SS Dirlewanger a bojovou skupinou SS
Witten meyer sa povstalcom podarilo uddat' si obranne postavenia. Rovnako
uspesne si poCinala podskupina II. TS pod ve!enirn kpt. J. Staneka na juh od
Hranovnice. Odrazila vsetky utoky jednotky vyclenenej z armadnej skupiny
Heinrici, utociacej z Popradu na juh. V postupe pluku 18.55 divfzie do priestoru
Munina branili jednotky kpt. Nad'a a partizani. Tlaku utocnikov vsak neodolali,
CO znamenalo, ie Nemei vpadli do
tyla II. TS, resp. podskupiny kpt. gst.
J. Staneka, ktora v tom case bojovala
pri Vernari a Pustorn Poli, obratena na
vychod. Po juhozapadc vznikla nova,
vaina kriza na juhovychode. Dna 21.
oktobra prava utoena skupina 18. 55
divizie Horst Wessel po prekonani
dobre chranenych cestnyeh zatarasov
a po boji proti pancierovemu vla-
ku Masaryk dobyla Cervenu Skalu
a Telgart. Prieskumny oddie! divizie,
tvoriaci, v podstate, stred jej utoenej
zostavy. d'alej bojoval proti praporu
kpt. 1:. Susku pri Rirnavskej Bani. Lave
kridlo divfzie este stalo na mieste.
Postupne nasadzovanie okupaenych sil
vnueovalo povstalcom stale nove t'aiis-
ka utocnej Cinnosti. Pri nedostatku sil
a prostriedkov praktieky nemohli na
tieto meniace sa situacie yeaS a naleii-
te reagovat'. Na zapade, pred diviziou
Tatra, povstalci pevne driali v rukach
svoje obranne pozicie. Necpalskou
dolinou na juhovychod od Martina,
len krok za krokom postupoval pluk
brigady 5S Dirlewanger proti huiev-
natemu odporu 1. cs. partizanskej
brigady J. v. 5talina. Na juh od Bieleho
Potoka stroskotal d'alSi pluk brigady
55 Dirlcwanger na pevnej obrane pri-
slusnikov VI. T5. Ani bojova skupina
55 Witten meier pri KraI'ovej Lehote
nedosiahla predpokladany uspech.
Kym zapadne a severne frontove
useky odoJavali, na vyehode a na juhu
sa nemeeky postup len spomal'oval,
ale nedarilo sa ho zastavif. Situacia
povstalcov nebola v6bee jednodueha.
Bolo potrebne zabezpeCit' eely juiny,
vyse 100 kilometrov dlhy usek frontu,
ale neboloCirn. Vojska sice bolo dost', ale
ehybali zbrane. Vseobecnym listupom
povstalcov vyvstal problem preehodu
do h6r. Vo vrcholnych politiekych
a vojenskych organoch Povstania sa 0
tom uvaiovalo uz od zaciatku okt6bra
1944. Prijate opatrenia smerovali na
zabezpecenie tohto zameru, no ich re-
alizacia nebola na dostacujueej urovni.
Konkn!tne kroky sa robili ai v druhcj
polovici okt6bra. Dna 22. okt6bra na
zasadani RN05 sa rozhodlo utvorit'
horsh obranne oblasti takto:
I. a I I. T5 (bez jednotiek v pricstore
Lom nad Rimavicou-Kokava), IV.,
V. a VI. takticka skupina mali zau-
jat' obranne
na svahoch Nlzkych Tatier a VeJ'kej
Fatry,
III. a gro leteckej skupiny mali zaujaf
pohyblivu obranu juine od Hrona,
v pohorf Pofana-Vepor-Slovenske
Rudohorie,
. 2. es. paradesantna brigada mala
ut vorit' pohyblivu zalohu velitefa
armady v priestore Stare Hory-
Motyeky. SV velitefa anmidy malo
byf na Donovaloeh.
Rozkaz HSPO z 25. okt6bra ureil
priestory einnosti pre partizanske
jednotky operujuee dovtedy na oslo-
bodenol11 uzel11i: pre I. partizansku
brigadu M. R. Stefanika, pre I. es. par-
tizansku brigadu J. V. Stalina, pre par-
tizanske brigady Za slobodu
Slovanova kpt. 1. Nalepku a dmeovo
vYl11edzoval aj bojove zameranie pre
partizansku brigadu Gottwald. Kazdej
parti zanskej jednotke sa ureovali
dye obdobia Cinnosti. Podl'a rozkazu
sa prve obdobie urCiio "do prfchodu
CA tla lit/iu Prdov, Kosice, MiSkolc,
Lucetlec, Salty; potom sa zalffla druhe
obdobie, t. j. odcltod vsetkych na zapad
do priestoru Bratis[avy, Bma a d'alej do
Ciech". Podl'a toho I. es. partizanska
brigada M. R. Stefanika mala v pr-
yom obdobl ureeny priestor zakladne
v honkh 20-25 km severovychodne
ad Liptovskeho Mikulasa, I. es. par-
ti zanska brigada J. v. Stalina v horach
18-25 km severozapadne od Banskej
Bystrice, brigada kpt. J. Nalepku v ho-
reich 12- 15 km juhozapadne od Banskej
Bystrice, partizanska brigada
v horach 15-20 km severovychodne
od Brezna, partizanska brigada Za
slobodu Siovanov 30 km zapadne od
Banskej Stiavnice. Partizanska brigada
Gottwald mala posobit' proti komu-
nikaciam Poprad-SpiSska Nova Ves-
Kosice so pri brigade
Rozkaz vychadzal z toho, ze armada
udrif oslobodene uzem ieokolo Zvolena
a Banskej Bystrice do 29. okt6bra.
V 6smy dei'l. nemeekeho gene-
ralneho utoku proti povstaleckemu
uzemiu vysiel rozkaz velenia armady
o obrane centra Povstania - Banskej
Bystrice, ktory podpisal naeel nlk
stabu 1. cs armady na Slovensku, mjr.
gst. J. Nosko. Po odchode velitefstva
I. TS. mal podra toho rozkazu obranu
Gen. Rudolf Viest, druhy \'elitcr povstalcckcj armady. Bansku. Bystricu nariadil opustif
do nina 27. 10. 1944
Civi lne obyvatel'stvo v Banskej Bystrici pri Malcj stanici
Banskej Bystrice prevziat' velitel' posadky a na plnenie ulohy mu boli pridelene
jednotky, ktore boli k di spozlcii. Dna 25. okt6bra uz nepriateJ'ska delostrelecka
palba ohrozovala letisko Tri Duby. Preto na rozkaz gen. R. Viesta ihned' odle-
telL cs stihad letecky pluk v troeh skupinach na uzemia. ktore uz kontrolovala
CA. Nepriatef znova pine ovladol vzdusny priestor nad povstaleckym uzemim.
Ostup povstaleckych jednotiek Starohorskou dol inou
Ncmccki okupanti po potlaccni povstania v Banskcj Bystrici 30. 10. 1944
5. porna rota HG sa zorad'uje na shivnost nu prchliadku (po potlacenl SNP) v Banskej Byslrici 30. 10. 1944
Nastupene okupacne nacisticke jcdnotky a 5. rota HG v Banskej Bystrici 30. 10. 1944
Prezident ' ozefTiso vyznamenava nacistickych okupantov v Ba nskej Bystr ici 30. 10. 1944
Ostup povstaleckych jednotiek cez Stare Hory 29. okt6bra 1944
Na druhy den, 26. okt6bra 1944, nemecke vojska bez boja
obsadili Zvolen, ktory povstalci predtym vyprazdnili,
a hned' rozvinuli utok v smere na Bansku Bystricu, kam
sa d'alSie nemecke jednotky nezadriatel'ne priblizovali od
Brezna. Dna 26. okt6bra 1944 sa Veliterstvo I. es. armady
na Slovensku presunulo na Donovaly, kam uz predtym prisli
aj politicke organy Povstania. Odtial' gen. R. Viest nariadil
opust;t' Bansku Bystricu do nina 27. okt6bra. Ostup statocne
kryli jednotky 2. cs. samostatnej paradesantnej brigady. Po
obsadeni Banskej Bystrice nemeckymi okupaenymi silami
sa, fakticky, skontil odpor I. es. armady na Siovensku ako
organizovaneho celku a ucas( partizanov na povstaleckom
fronte. Slovenske narodne povstanie utrpelo ponizku.
V lejto situacii, pre SNR od vypuknutia Povstania naj-
zlozitejscj, sa 27. okt6bra 1944 zisla na Donovaloch RNOS,
aby riesila otazky narodnooslobodzovaeieho boja sloven-
skeho I'udu vo vznikajucej, celkom novej situacii. Prijalo
sa rozhodnutie 0 prechode l. es. armady na Sloven sku
na partizansky sposoh hoja a 0 pokracovani vaktivnom
ozbrojenom zapase ai do spojenia sa s CA. Vysledkom
rokovani politikov s predstavitefmi armady bol rozkaz div.
gen. R. Viesta, vydany v noei na 28. okt6bra, podfa kto-
rcho sa v armade mali vytvarat' lOO-200-clenne partizan-
ske skupiny, ktore by v noei z 28. na 29. okt6bra prdli na
partizansky sposob boja. V case vydania rozkazu vsak uz
velenie armady nemalo kontakt s vacsinou jednotiek a ani
dostatocny prehrad 0 situacii, co bolo sp6sobene najma
tym, ie sa preruSilo spojenie. Preto rozkaz mnoh! veliteiia
nedostali, navyse v tom case bola ui vacsina jednotiek roz-
lozena. Prechod vojakov na partizansky sp6sob boja sa stal
vecou jednotlivych veliteTov i radovych pdslusnikov armady
a kontaktov s existujucimi partizanskymi jednotkami.
SNP bolo kulminovanim domaceho ozbrojeneho odboja
a zaroven obranou vlastneho uzemia proti okupaeii cudzou
mocnost'ou. Prejavilosa v nom skutoenezmysranie vel'kej casti
slovenskeho naroda, ktory sa vzoprel na obranu svojej krajiny
za cenu nesmiernych ohetL Jeho vojensky vyznam spoCival
v ovladani d61diteho l'izemia s vyznamnymi komunikacny-
mi uzlami, ktore spajali severne kridlo nemeckej obrany pred
CA s juinym. Znemoinovali nemeckym vojskam pine vyu-
zivat' slovenske komunikacie na prepravu vojsk a materialu
na vychodny front a sposobili im straty na iivej sile a ma-
teriali. Ozbrojenym vystupenim sa povstalecke Siovensko
prihiasilo k eiefom protihitlerovskej koalicie a SNP sa staJo
jednym z najvyznamnejsich ozbrojenych vystupeni europ-
ske; protifasistickej rezistencie. To, ie narodne povstanie na
Siovensku koncol11 okt6bra utrpelo vojensku poraiku, v6bec
neznamena, ie by sme bojove vypatie vsetkych povstalcov
aj zastoj povstaleckeho zazemia nemali vysoko hodnotit'.
Dvojmesacne udrianie povstaleckeho uzemia v tyle soviet-
sko-nemeckeho frontu, r07..sah, dfika a vojensky vyznam
Povstania ho zaradhje k najvyraznejsim antifasistickym
vystupeniam. Bol to slovensky prispevok k poraike fasizmu.
Hlboka ucta a uznanie patd vsetkym ueastnikom Povstania,
ktorf statocne bojovali za demokraciu a bdnili suverenitu
Slovenska proti nemeckym votrelcom.
5. Partizanske hnutie pocas SNP
Partizanske jednotky, ktore sa na zaciatku Povstania
nachadzali na uzemi ovladal1om povstaleckymi vojakmi, sa
vaBinou zapojili do povstaleckej obrany. Ich ucast' na fron-
tovych bojoch bola d61eZita najma na zaciatku SNP, pretoze
vojaci vtedy nedokazali pokryt' obranu celeho povstalec-
keho uzemia. Takto sa partizani zapajali do pociatocnych
frontovych bojov na severozapadnom
useku pri Strecne (oddiely I. cs. parti-
zanskej brigady M. R. Stefanika, I. cs.
partizanskej brigady J. V. Stalina) a pri
Turcianskom Sv. Martine (ok rem spo-
menutych aj oddiely brigady Janosik).
na juhozapadnom useku na Ponitri
(partizanske oddiely Pavel a Vtacnik,
ktore sa nesker rozrastli na partizanske
brigady) a na scverovychodnom a vy-
chodnom useku povstaleckeho frontu
(partizanska brigada Janosik, cast'
neskorsej brigady Za slobodu Slovanov
atd'.). Charakter ich bojovej Cinnosti
sa podobal pesim jednotkam povsta-
z pripadu na pripad medzi vojenskym a partizanskym \'e-
litel'om. Ked'ie neexisloval iiadny domaci organ, ktory by
partizani, riaden! z reznych stabov zo ZSSR, museU respek-
tovat', bol to jediny moinr sp6sob ich riadenia. Vacsinou
tento system fungoval, no jcdnou z pricin vel'kych fudskych
i materialnych stral bola ncdostatocmi koordinacia Cinnosti
armadnych jednotiek a partizanov. Na stabilizacii obrany
povstaleckeho uzemia v Turci (do 21. seplembra 1944 sa na
nom podidala I. (s. partizanska briga-
da M. R. Stefanika) sa osobitne vyzna-
menal jej francuzsky oddiel kpt. G. de
Lannuriena. I. cs. partizanska brigada
J. V. Stalina (veliter: kpt. A. s. Jegorov)
a cast' partizanskej brigady JanoSik,
Rajecku dolinu branila II. slovenska
partizanska brigada M. R. Stefanika
(velitel': V. Zingor). Na zastaveni poslu-
pu okupantov pri Telgarte sa podiefali
partizani z brigady J. V. Stalina. briga-
dy Janosik a Za slobodu Slovanov.
leckej armady. Koordinacia cinnosti Plk. Alexej Nikitic Asmolov
s armadnymi jednotkami sa dohodla
Na zosuladenie partizanskej tin-
nosti s potrebami obrany povstalecke-
ho uzemia vznikol 16. septembra 1944
HSPO na Sloven sku. Velitefom sa stal
K. Smidke. Praca stabu sa zlepsila po
Najvysunutejsia hliadka pri viadukte Hronska Dubrava
RODUVERNi SLOVACI!
Sl.OVENSKI MUll A ZEN V,
BRATIA It SESTRV!
Ntmd a MadarJ. ktori pred S rokmi u pomod bratl51a\rSkyth
n_to\, okyptili. zolrotili 510vtosll o. slojl let&:!: pred Iltodvral,nou
katutr6fou.
fk\i [NA ARMADA, KrORA A MAL
teE HOIWV, OO"lA K 1!1A.f\.ICIA." ce<'I(USlOH.NSI
"'RPArSKU UKR"JINE A '<
PO BOJ(U CU\IE/\;EJ ARMADV PRICHAOZA. K I\A'II. Z n e HO-
OU I CESKDSlOYENSt\Y MU'AD"V sao". v .AOOCH KYO-
RinD BUJUJE M:'IOOHO SlOVAKOV, KTOIII PRESLI K CEil'
""MADf A I( SDVIU"KYM PARHlA.o.,;OM A \ ' STt PUJ
POT OM DO CESKOSlOVE!IlSKf-HO VOJSti,A. (fRVESA AU lA
DAo K NA'\\ PJOrHA.DZA. AI(O U"LOBODlTEl:KA. ADY NA."
PO.\\OHLA CUDlleH VDTREteDv A IRA-DCOV A
NAM BUDOVA.NIE NDVt.HO NARODNEHO 11.. 4.r
NeflO zrVOTA, 2IVOT..t SLOBODNEHO A OE.\\OKRATICII
ONI Nf",rCII.HO It 'II."OAII<;KfI10 PAN!-.TVA ZRATA
JDLRII A HOI INA LOJ. !t. 1.4. A IC!O,," ... 1.10..
Slojime ,red O$lobodenim Sioventka t nemtc"ej nldvlidy I prl
avrhnulim rdimu tradeov, ktori Slovtnao hanebne upredall Ntnlcom
a "' ... l1om.
SloJlme pred oslobocknim 6nmla, "'ore '!'olo .....
venY' odlrhn.te, 'ftel osloklctemm I(olle, Luteoca, SUrlan, I'riov)'eh
limby, Pdrialky a Devina, pUll znoVllljednotenim 90vena:-.
Stojme ,red oslobodenim a lnovuulKtnlrn demokralkhJ CH"o-
aIovtmteJ republ'''y 50 5Iobodnyrn rovno,rhnym Slovtns .. om
\1\ . RJDl,. )il It
" 1 1llJ ." ..,ARUIL ,!i.(tll) \ "''''''IA "'[ ,f'
IRI. ... i:.DCE/liIIJ . IF I PRI-_ ,I O\l 'Ii'''"Y IAROL "Au. L
TEIlAl (IIVI, :A, ABY POVSTAL AKO JU>PI MUZ A '1
lBPANOU V RUKE IJDFRtL PROTI C.UDZI .'" VOIREL
A I( II ZRAONYM POMAliAC.O\1 Z HAOOV bRATI!)LAV
VLADV.
Oall smt u prtlo do "o,y. vytvorill sme parUdnsb oddltly. opalrlU
si t wane a vyill do h6r a Itsov, od"W "tellerne proll NeltM:om.
rom a taprtciancorn IItUprosny boj. Konjme ta.. podra prltladu
sao","o" ... tori na IOvletskej U"rajlne. v Blelor_u a na Kryme prrill
.. IOvletstym partldnom, SfI'Olu a niml WII Nemcov a Macb.rov a vracaJU
... ttrn domov a"o vUni v rKoch tukoslovtnHeho vojHa. A povaiu-
jeme u nroje privo a pov!nnesf vYlYll vlel"jc.h roduvernjc.h 510",-
toy, "kl"yeb ollplnjc.b alovtnskjc.h n.rodoveov, .by "onall alo my,.
,LOVNSI{I VOJACI A DOSTOJNI CL
SLO ViENSI{A MLAOE.I
1ratWiI .... U ytw.. ,..tulia .... "..... armWu fIIl1C' .. &lutl("
lteako". o..f . f w]to "'''),1 Predtilllujte a M 10....
... ruke t sIonnA.)_ ,.rtldltOflt. TVOiI:TE SAMI NOVE "AltTllAN
SI{E OODIELY A O .. ltOJEN[ Dl:U.INY A ZAOPAnn[ pII;e NIC"
V\,STROl A Vn'ltOJ ! VOJENSKYCH SKLAOOV. NchbJlc. d
"'.II HeMd ocltkoja a laraliia 40 prKnn)ch a Ireslnjch ooWif.lof
Write pro" niIn IIml a nltte vkmolne rlfm .... vo),,,."
SLDVENSKI S TATN' A VII;JN' ZAMESTNA NCI'
BralisianU v"e" eke Ncmcom "'#d sto"cnlh .... ,Inrmu \), .....
nniu 'PUlloknill. Vd .. njrocfni vim \rll. a .. ), .'C ... proll
lomu 1:0 vtet"ich &II ,."tnD . Ncpob;rujtc rozkuy Nemc:o. ....... , ...
"' ....... ej ,,'aoy! VVI(ONAVAJT .OZI{AZV A POUNV NARODNVCH
VtlGROVI P __ ... jle "'n .. kmu DIry ... lcrlhu " jcbo !roil ,roll
detkf ... "ojcnUj m opal"' ....... Ne ..... I ","ovl Vlct")""
bini pedporujt,e "-ve .... i knltllc a ""VM
UOQ,ti..wItf)'.
S L OV[NSKI 1t010TNICI, 1:0l!NICL
ItVNOSTNICI A PI:ISLUSNICI INTLI GENCIE!
V)'flr)ple ""ele" Jotdnolno,.. li , odnom IrOnic UI .... r. 0
denle $lonna .... OltGANIIUJl A PODPOltUniE VSAOE PAItn.
ZA.HSKE OOOIfLV A OI BROJ[I'< TYOltn V
N;A'::OJ OeCl, V KAZooM ,IotSTE A V KAZooM OKlI.t""
N1JOONE VV801tV. AKO JEO'liUTNE VEDVCf OR(lA","V
RODNEHO "OJA PROTI OI(UP"'ITOM A IItADCO .... , STRAJ-
KAMI. SA80TAtOU. OIVERlNV"" A OIBItUJENYM, AKOA .... 1
OCHROMTr: CHOO hEMECKtHO VOmOVHO APAItATU "'A
SLOVEHSKOM (IZEMII
OUVI:NI SLOVACL MUll A .!NV.
IRAnA A SiESTIYI
UOEIt ILA .. IJ >l.. '0
OSLOIOOENliE N \C,[J ORAIf I L J Ail
V011lLCOV A lAPR;EOAN(O' I L 0 I k l[
%E V TUMTO .OJI ORSTOJI PO BOk U BIIA
Cf.CHOV A I(ARPATSI(V(II "JKIt \J !'liCOV_ <;LO\-
SVOJl M BOl OM OOKAlE. 2. HOOU; OR[lI. opr
JEHO OSLD8UOEN.t ,\ \" N" CtP\I[NA
SLOYACI, HOI:' $A DO IOJAI
Francuzski partizani dava: Rene Picard, Georges de Lannurien a Albert Acheray
prichode partizanskych odborni kov na cele 5 plk. A. N. Asmolovom koncom
septembra 1944. Na povstaleckom uzemi aj po stabili zacii obrany zos tali tisice
partizanov. Hoci logickej sie by bolo, keby sa postupne presllvali do tyla mimo
povstaleckeho uzemia na vyvijanie klasickej partizanskej cinnost!, tento umysel
vojenskych a politickych cinitdov sa nepodarilo realizovaf Aj od druhej polo-
vice septembra sa niektore partizanske formacie vyznamnc podidali na obrane.
Ost up povstalcov z Turca 21. septembra kryla I. cs. parti zanska brigada J. V.
Staiina, ktoni potom prevzala obranu zapadnych svahov Verkej Fairy. DalSim
pripadom pozitlvnej bojovej aktivity bola ucast' partizanskej brigady kpt. lana
Nalepku na povstaleckom proti utoku prj Jaloe;, pri ktorej spolu s povstalecky-
mi vojakmi a s dvoma rotami 2. cs. paradesantnej brigady zatlacili okupantov
06 km na zapad a zmocnili sa Hrooskej Dubravy a Jalnej.
Okrem pozitiv sa treba zmienit' aj 0 negativach partizanskej tinnosti na po-
vstaleckom uzemi, 0 ozbrojenom nasili voei civilnemu obyvateTstvu. ktore bolo
spricvodnym javom cinnos! i povsta1cov. Hod taketo javy sa prejavili aj u voja-
kaY, najma na zaciatku Povstania. predsa len sa v histarickej pamal i zachovalo
Traja pseudoparti za ni, dava v. Golz.ba r, S. Havrila a F. Molinek, pred popra\'ou za vrafdu
a okradnulie II civilov na moste Rybare-Hajniky (teraz.
viae pripadov partizanskych zlocinov,
pricom nicktore z nich napfnaju po-
jem zlocinov proti Tudskosti. Mnohe
z nich sa nepodarilo a moino ui nikdy
nebude moi ne odhalit'. NajZl1amejsim
pripadom partizanskej zlovole je pd-
pad v Hajnikoch, pretoie tento pripad
bol povstalcekymi organmi este "za
ccrstva" presetreny. Dna 17. septembra
medzi osadami Hajniky a Rybare (pri
Zvolene) partizani z I. (5. partizanskej
brigady M. R. Stefa nika zavraidili II
Tudi, medzi nimi aj katolickeho kliaza
A. Salata. Povstalecke organy energic-
ky zakroti li: dvaja partizani a jeden
C1en miestnej mil icie boli po presetreni
pripadu popraveni. Najzavainejsi pri-
pad sa stal v Sklenom. Partizani z 9.
oddielu v blizkosti posobiacej I. cs.
partizanskej brigady J. V. Stali na po
sustredeni miestnych muiov vo veku
od IS do 59 rokov na zakopove pr:ice
a ich odsune za dedinu zastreli li 187
z nich. Sta lo sa to 21. septembra 1944
a tento pripad sa pocas SNP iba zatal
vysetrovat', vinnki vsak dodnes neboli
potresta ni.
Pocas SNP bola vyznamna
zanska tinnos!' aj v tyle nemeckych
okupacnych vojsk. Nemeckym uta-
kom zo zapadu, z juhozapadll a z
chodll proti povstalcom na slrednom
Siovensku a odzbrojenim vychodoslo-
venskych divizii uf v prvych dlioch
septembra bolo zapadne a vychodne
Siovensko odrezane od povstaleckeho
uzemia. Na tom to priestore sa rozvi nul
ozbrojeny boj podTa zasad klasickeho
partizanskeho boja. Na vychodnom
Siovensku, v Cergove, Shinskom po-
hod, v Nizkych Beskydach na zaciatku
septembra vznikli rozsiahlejsie pati-
zanske zakladne posilnene aj pociatoc-
nym prilevom vOjakov z odzbrojenych
jednotiek slovenskej armady. Po odra-
zeni nemeckych pokusov 0 Iikvidaciu
partizanskeho hnutia sa partizansky
zvazok Alexander Nevsky(velitd: pplk.
V. A. Karasjov-Stepanov) presunul l1a
povstalecke uzemie, kam dorazil v po-
lovici septembra. Z Cergova sa podari-
10 uniknUt' aj asi IS0-Clennej skupine
vojakov pod velenim byvaleho veliteTa
l. pesej divfzie, plk. M. Markusa. Zo
Sianskych vrchov po l1iekol'kodnovom
manevrovanf 10. septembra sa parti-
zanskemu zvazku Capajev podarilo
vyhnM obkruceniu a presunUt' sa seve-
rovychodnym smerom do trojuholni-
ka Stropkov-Humenne-Medzilaborce.
Vo vychodnej casti Nizkych Beskyd,
v Laboreckych vrchoch, v septembri
p6sobila vojensko-partizanska jed-
notka (neskorsia brigada Krivan) pod
velenim byvaleho veliteTa pluku pplk.
del. J. Vogla-Sokolovskeho a partizan-
ska brigada Sergej pod velenim pplk.
N. A. Prokopiuka, ktore tvorili jeden
rozsiahly partizansky tabor. Tieto dye
formacie spolocne kontrolovali cesty
Snina-Humene
a Humenne-Medzilaborce. Vacsinu
partizanskych akcii uskutocnovali
uvedene brigady spotu, a to vytvara-
l1im spolocnych rniesanych skupin,
Pplk. del. JozefVogel-Sokolovsk-y
ktore nicili dopravne spoje a prepadavali nernecke jednotky, pdpadne zist'ovali
ich pohyby a rozrniestnenie. V druhej polovici septernbra 1944 vznikol v troj-
uholniku Stropkov-Medzilaborce-Hurnenne partizansky priestor, kde sa ku
zvazku Capajev presunuli oddiely Za vlast' (velitel': R. S. Kurov-Strefcov), Majorov
a Poiarskij, ktore ai do spojenia sa s CA koordinovali svoju Cinnost' v zabez-
peceni obrany partizanskej oblasti. Okrern toho narusali dopravu po kornuni -
kaci<ich veducich na sever k Lupkovskemu priesmyku. Partizani kontrolovali
cesty v srnere Vranov-Stropkov-Svidnik-Dukelsky priesmyk a cesty smerom na
Humenne-Michalovce-Seeovce.
Na zapadnom Siovensku sa partizanske hnutie zacalo dynamickejsie rozvijat'
po prichode partizanskych jednotiek, ktore sa formovali z desantnych skup!n
T. Polu a I. D. Dibrovu. V Stniiovskych horach rozvinula cinost' skupina T. Polu,
ktora od polovice septembra p6sobila v priestore Banovce nad Bebravou-Ilava-
Dubnica-Valaska Bela a v Rudnianskej doline. V tom Case jednotlive roty prepa-
davali nevel'ke okupacne jednotky, iandarske stanke a uskutocnovali aj diverzne
akcie. DalSim clankom v aktivizacii protifasistickeho odboja a v rozvinuti jeho
ozbrojenych fori em bola jednotka I. D. Dibrovu, z ktorej zaciatkom okt6bra 1944
vznikla 2. cs. partizanska brigada J. V. Stalil1a. Z partizanskych akcii uskutoc-
VOl ineev, 9. liptovskeho oddielu a za
prispeni a delostreleelva obranneho
useku Kosatec v polovici okt6bra 1944
prepadli letisko Liptovsky Peter. Akcia
bola uspeii na: boli zapalene hangare
a dye pozorovacie lieladl:i.
Jan UJiak Konslanlin Karpovil': Popov
Po uSlupe povstalcov z Turea
po 21. septembri 1944 sa aj tato cast'
Siovenska stala okupovanym uzemim.
Okupanti po ovJadnulf lohto priesto-
ru ihned' zautocili proti partizanom.
Ich prvy napor smeroval proti II.
slovenskej partizanskej brigade M. R.
Stefanika. Dna 24. septembra nernee-
ke jednotky zautolili od Povaiskej
Bystriee a v dalsi den spustili ofenzivu
z Hornej Nit ry na Falkov do Rajeekej
doliny. Partizani museli prcd vefkou
presilou ustupii. Cast' oddielov sa rol -
novanych koneom seplembra-zaciatkom okt6bra vynika
parlizansky prepad nemeekej jednotky v Starej Turej v noci
na 12. okt6bra, ked' oddiely Dibrovovej brigady zautocili
na nemeeku jednotku ubytovanu v miestnej skole a sp6so-
bili jej citefne straty na iivej sileo Po akeii pocas presunu
po Javorine brigada utrpela vefku stratu 13. okl6bra, ked'
narazila na nemeeku jednotku a v prestrelke za dodnes
eelkom neujasnenyeh okolnosti zahynul velitefbrigady I. D.
Dihrova - inak najstarSi partizansky velitel' na Sloven sku.
Pocas povstaleekych bojov na slrednom Siovensku p6sobila
oa moravsko-slovenskom pohranici jednotka }. Usiaka a na
zapad od povstaleekeho uzemia p6sobili aj dalSie oddiely,
ktore sa pripravovali na prechod na Moravu. V septembri-
okt6bri zacal I. ukrajinsky front vysadzovai skupiny, ktore
mali za ulohu prejst' na Moravu a rozvinUt' tam partizansky
hoj. Zo znamejsich desantov 10 bola koncom septembra sku-
pina M. '. Saveljeva a v okt6bri 1944 skupina Bielavskeho-
Niscimenka. Prvej sa prechod na Moravu nepodaril, preto
sa rozhodla pesobit' na severozapad nom Siovensku, desant
Bielavskeho-Niscimenka preiiiel na uzcmie Moravy a do
konea okt6bra 1944 sa ui na uzemie Siovenska nevratiJ.
Na zapad od povstaleckeho uzemia vyvijal od polovice
septembra 1944 aktivnu, predovsetkym diverznu cinnost'
oddiet Vtacnik. Jeho prislusnici dvakrat znicili ieleznicny
most na trati Novaky-Zemianske Kostofany a vyhodil i do
povelria dreveny most na eeste medzi Novakmi a Hornymi
Leloveami. V druhej polovici okl6bra partizani podmi-
novali a znicili niekton! useky ielenicnej trate Handlova-
Prievidza, ieleznicny most medzi Zemianskymi Kostofanmi
a 21. okt6bra bol zniceny most na eesle medzi Zemianskymi
Kostofanmi a Novakmi. Partizani vyvijali vyznamnu
cionos!' aj v okupova nych cast iaeh stredneho Slovenska.
Povstalci v Liptove po ustupoch na zaciatku septembra 1944
postupne skonsolidovali svoje rady a utvorili viaeere parli-
zanske oddiety. Liptovske partizanske oddiely uskutocnili
rad uspesnyeh bojovyeh alebo diverznyeh akcii. Vd'aka dob-
rej spolupraci s vojenskymi jednotkami part izao i z oddielu
pad la, cast bola roztrusena v dolinach
od Surova-Hradnej eez Havraniu horu, Str:iZov a Malu
Fatru, z ktorej sa partizani pr idavali k inym oddielom
alebo sa po S. oktobri 1944 sust red'ovali pod velenim K. K.
Popova, ktory formoval2. slovcnsku narod nu partizansku
brigadu. Medzitym sa II. slovenska pa rt iza nska brigada M.
R. Stefa ni ka po vypaleni Kuneradskeho zamku okupantmi
presunula do priestoru Surovskyeh skal. Domaniie a do
lesov Ma le; Fatry, od 28. septembra do 6. okt6bra odnizala
naporokupantov. potom sa premiestnil a do novyeh priesto-
roy, pripravovala lesne tabory, organizovala zasobovanie
Z obd a zist'ovala pohyby nepriatda. 2. slovenska narodna
partizanska brigada, ktorej zak lad tvorila 60-elenna sku-
pina na eele s K. K. Popovom, sa S. okt6bra presunula do
t<ibora v Trcbostovskej doline a nesker do Valciaoskej do-
liny. V:iinejsie bojove st retnut ie mala brigada 21. okt6bra,
ked' musela odrazat' nepriatefske utoky z Turea a z Rajeekej
doli ny. Hlavnym sihim brigady sa podarilo uniknUt' a pre-
sunula sa do Gaderskej doliny vo Vefkej Fatre. Partizanske
hnutie v tyle nemeckyeh okupantov predstavovalo jedinu
ozbrojenu zloiku protifasistickeho odboja na okupova-
nom uzemf Siovenska. Viazani m okupacnyeh sil, ohrozo-
vanim prisunovyeh komunikacii nepriatel'a a diverznymi
a bojovymi akeiami prispelo k dvojmesaenemu uddaniu
povstaleekeho uzemia oa strednom Slovensku.
6 . HOl podarstvo a zasobovani e
Po vyhJaseni SNP vznikli na jeho uzemi nove zakono-
darne, vladne a vykonne organy, vratane hospodarskyeh,
vIadnyeh institucii, ktore boli predobrazom polit ickeho
a statopnivneho usporiadania po zaniku SR. Hospodarsku
legislativu sehva l'ovala SNR. Olohu hospodarskyeh minis-
tersliev prevzali tri povercnictva, konkretne Poverenictvo
SNR pre financie. vedene V. Paulinym a K. Markovicom,
Poverenictvo SNR pre veei hospodarske a zasobovacie, na
cele k t o n ~ h o sial J. Pull a }. Ursiny, a Povercnictvo SNR
pre verejne praee na cele s J. Stykom. Na povstaleckom
Viliam Pauliny
uzemi p6sobila samostatna. Siovenska.
narodna banka s riaditeTom K.
Markovicom, vytvorena z pobocky
centralnej banky v Banskej Bystrici,
ako aj samostatna POSIOV3
terna. Povstalecka Narodna banka
mala k dispozicii vlastnu tlaCiaren
eenin Neografiu v Martine. ako aj
Stalnu mineovnu v Kremnici. Papier
na ceniny dodavala Harmaneeka
papieren. Do Rajeckyeh Teplie uf
v ramci priprav Povstania sustredili
potrebnu administrativnu teehniku,
najma zuctovaeie a pocitacie stroje.
Finaneovanie vojenskyeh jednotiek
podriadenyeh SNR sa uskutoc.iovalo
na podklade zmeniek. Ich hod nota
vzrastla pocas septembra a okt6bra
1944 ai na 876,3 mil. Ks. Platby pre
civilny sektor a statnu spravll
vaH eez Ostredny statny sekovy litet
Postovej sporitefne v Banskej Bystrici.
Menovou jednotkou ostavala
ska koruna.
Zasobovanie povstaleckej armady
a obyvateTstva zabezpeeovali vsetky
vyznamnejsie podniky oslobodeneho
uzemia, ako aj druistevne centra.ly.
vel'kostatky. Na kryti financnych
potricb sa podiefali tllnajsie
ky komercnych bank. Organizatori
Povstania dIe pred jeho
tim presllnllii na stredne Siovensko
vacsie zasoby nafty. benzinu. olejov
a pneumatik. yerke nadeje vkladali
do Statnej rafinerie v Dlibovej, ktora
sa mala stat' hlavnym dodavatefom
Improvizovany pancicrovy vtak Stefanik
Improvizovany pancierovy vlak Masaryk
pohonnych hmot pre povstalecku armadu a pre hospo-
darstvo na povstaleckom uzemi. Uvedene plany vsak
narusil utok spojeneckeho letectva na rafineriu v Dubo-
vej 20. augusta 1944. V spolupraci s riaditefom Baiovych
zavodov v Baiovanoch (Partizanske). J. [uptakom, tajne
zabezpecili 20 tis. parov vojenskej obuvi a garbiarsky
podnikatef A. Zutfa z Liptovskeho MikuhBa dodal ma-
terial na d'alsiu vyrobu. Kl'ucovu ulohu v ieieziarstve
a strojarstve plnili ieieziarne v Podbrezovej a ielezni cnc
opravovne vo Zvolene. kde v kratkom case vyrobili pre po-
vstalecku armadu tri pancierove vlaky Hurban. 5tefanik
a Masaryk. Zbrojarsku vyrobu zabezpel:ovali , napriklad.
aj zavody v Dolnych Hamroch. Vyhniach, Zemianskych
Kostofanoch alebo v Pohoreiej Masi na Horehroni. Drevo
dodavali pocet ne piliarske zavody v tunaj sich horskych
oblast iach. Existencnu otazku predstavovalo zasobovanie
armady a obyvatefstva na povstaleckom uzemi potra-
vinami. V danej oblasti plnili vyznamnu ulohu najrna
presuny potravin na stredne Siovensko pred Povstanim
z prikazu riaditefa Siovenskej obil nej spolocnosti D. M.
Krna. Dislokaciu priemyselneho tovaru na predpokla-
dane povstaleckc uzemie orga nizoval Najvyssi urad pre
zasobovanie z prikazu J. Staneka. Hospodarske kapacit y
a infraSt ruktura na povstaleckom uzemi nemohli byf po-
cas dvoch mesiacoch vyuiite pre vojenske a hospodarske
potreby Nemecka. Mnohi predstavitelia hospodars keho
zivota sa vsak staH obeiami prenasledovania za Mast' na
pripravach a organizovani Povstan ia. Poverenika finaneii
V. Paulinyho popravi li a P. Zat'ka odsudil i v neprftomnost i
na smrC I. Karvas bol dlhodobo vazneny Gestapom.
Ked' 29. augusta 1944 zacalo Povstanie, zastihlo pred-
stavitel'ov ilegalnej SNR i vaesinu ostat nych odbojarov
nepripravenych. Ale zhodou okolnosti sa blizko centra
vojenskeho odporu v Banskej Bystrici, v ned'alekych Dono-
valoch, nachadzal V. 5robar. V noci z 29. na 30. augusta ho
preto navstivili povstalecki d6stojnici M. Vesel a J. Marko,
aby pripravil politicku vyzvu k Povstaniu, ktora by sa na
druhy den rano preCitala v rozhlase. Tak V. 5robar skon-
cipoval Proklamaeiu Ostredneho revolucneho narodneho
vyboru (d'alej ORNV), ktory ako vrcholny riadiaci organ
Povstania spominal uz vo svojom memorande E. Benesovi
z leta 1943, ale v skutocnosti neexistoval. 5robar dokonca
s pomocou svojich zn<imych a spolupracovnikov v odboji
zvolal na I. septembra 1944 zakladajucu sch6dzu URNV.
V tom case vsak ui zaeali do Banskej Bystrice prichadzat'
aj viacere d'alSie odbojove osobnosti, medzi nimi i Clenovia
SNR. Ti sa slee dostavili na zakladajucu sch6dzu 5roba rovho
ORNV, ale iba preto, aby tl.'ito jeho aktivitu negovali a pre-
sadi li svoju koncepeiu a politicku platformu. Vzhl'adom
na vyraznejsi vplyv SNR a jednoznacny nesuhlas rad ikal-
nejsich komunistov V. 5robar ustupil zo svojej koncepeie
ORNV a on i jeho spolupracovnici sa staU rovnocennymi
clenmi povstaleckej SNR. Po odst raneni potencialneho mo-
censkeho konkurenta usporiadala SNR 1. septembra 1944
svoju prvu verejnu sch6dzu, ktorou vystupila z ilegality.
Na nej bola prijata deklaracia, ktorou sa SNR vyhlasila za
zdroj celej zakonodarnej a vykonnej moei na Siovensku. Na
povstaleckom uzemi bola rozpustena nemecka a mad'arska
politicka strana aj reiimna HS[S, vratane ich pridruzenych
organizaeii. K oslabeniu fudackeho, nemeckeho a mad'ar-
skeho vplyvu v skolskej sfere smerovali skolske zakony,
ktore postatnovali skolstvo na Siovensku a upravovali prava
narodnostnych menSin v tejto oblast i. Rovnaky ciel' sledova-
10 v hospodarskej oblasti nariadenie 0 zaisteni nemeckych
a arizovanych podnikov.
Od vzniku SNR I. septembra 1944 ju do 4. septembra
tvorilo sedem zastupcov za obeiansky a sest' za socialis-
ticky blok. Nachadzali sa v nej reprezentanti vsetkych
styroch hlavnych politickych sku pin, ktore stali pri zrode
povstaleckej SNR: komuil isti. socialni demokrati, zastanci
dobovo prisp6sobenych politickych ide! M. Hodzu (Ursiny-
Lett rich) a 5robarova skupina, najviac inklinuca k exilave-
mu prezidentovi BeneSovi a jeho londynskemu okoliu. Dna
S. septembra 1944 doslo na prvom riadnom zasadnuti SNR
k jej doplneniu odbojovymi osobnosfami. ktore dovtedy
prisli do Banskej Bystrice. Pocet clenov rady sa zaokruhliI
na 40. pri dodriani parit neho zastupenia oboch poli tickych
sku pin. 41. C1enom SNR sa stal J. Golian, ktory ako velitef
povstaleckej armady zastupoval v SNR vojsko. V prvej po-
loviei okt6bra boli do SNR pribrate eiite d'alSie osobnosti,
ktore medzitym prisli do centra Povstani a. eim sa pamer
medzi neJ'avicovym a ravicovym blokom zmenil na 25:23
clenom. Spolu s povstaleckymi generalmi Golianom a Vies-
tom ako nepolit ickymi reprezentantmi sa pocet C1enov rady
zaokruhlil na 50. V prvych piat ich dnoch stalo l1a cele SNR
kolektivne predsednict vo, v ktorom mali vsetky d61eiite
prudy odboja svoje zastupenie. Za favicovy blok bol v nom
komun ista G. Husak a sOeialny demokrat D. Ert l, obban
sky reprezentoval popr i Hodiovom stupencovi J. Ursinym
i probeneSovsky V. 5robar. Od 5. septembra 1944 aido padu
Povstania boli spolupredsedami SNR K. 5midke a V. Srobar,
miesto ktoreho v predsednictve rady obsadil J. Lett rich.
Dna 19. septembra 1944. po prichode L. Novomeskeho do
povstaleckej Banskej Bystrice, sa jeho kooptova nim za ravi-
covya pribrat im J. Styka za obciansky blok uzavrel pocet
elenov predsednictva na osem veducich politickych osob-
nosti Povstania. Ui na druhej riadnej sch6dzi SNR 6. sep-
tembra 1944 referoval G. Husak 0 dohade soeiali stickeho
a obeianskeho bloku 0 personal nom zloieni poverenictiev
SNR, ktore mali by I' rovnako ako predsednictvo rady vyko
llavateJ'mi vladnej moci na povstaleckom uzemi. Z celkovo
11 poverenictiev mal podl'a zasady parity obCiansky blok 5
a socialisticky taktiei. 5 poverenikov. Poverenik narodnej
obrany M. FerjenCik nezastupoval ani jeden blok, oficialne
vystupoval ako nestra nik, hoei inkli noval k nekomunistic-
kemu odboju.
Obcianski demokrati viedli v Povstani styri hospodar-
ske rezorty (hospodarstvo. fi naneie, posty, verej ne prace)
z piatich, jeden kulturny (skolstvo) a mali dominantny
vplyv na silovy rezor t mirodnej obrany. Social isticka sku-
pilla ziskala dva politicke (vl1ut ro, pravosudie). dva soci:ilne
Deklaracia
Slovenskel Narodnel Rady.
demokraticke a pokrokove slo!ky a smery slovenskehu mlroda, klon!
viedly neushlly boj proti re!imu na Siovensku a proti jeho
nacistickym nemeckym spojencom, utvorily dna Siovensku Narodnu Radu
ako vrcholny organ domaceho slovenskeho odboja. .
Preto Siovenska Narodna Rada, ako jedine opravnena hovori! v mene slo-
venskeho naroda prebera dilom na celom Siovensku zakonQdarnu a vykonnu
moe, ako i obranu Siovenska a luto moc bode vYkonava! do tYch kym si slo-
venskj narod demokralickym spOsobom legitlmnych zaslupcov.
domaci odboj lak, ako bol dosiaf vedeny v uplnej shode s
odbojom, chce i nad.lej v jednole a spolupraci privies! boj k vl!azstvu.
Sme za bralske spolu!iti .. s mirodom v novej Ceskoslovenskej re-
publike. Ostavopravne, socialne, hospodarske a kulturne otazky republiky budu
nIIjomnou dohodou definitlvne usporiadane zvolenymi zaslupcami slovenskehu a
fudu v duchu demokralickych zasad, pokroku a socialnej spravodlivosli.
Popri politickom oslobodeni, ciefom je zaisli! a !ivol
socialne slabym vrstvam naroda, menovile slovenskemu robotnlkovi a rofnfkovi.
V zaujme !ivolnej urovne naroda sme za spravodlive rozdelenie narodneho
dOchodku, za novu itpravu vlaslnfctva a dr!by pOdy na prospech malych rofnfkov.
Robolnfk nech rna mzdu, primeranu itrovni a podiel na vysledku svojej pnice.
Co odmielame a odsudzujeme prolidemokraticke a nasilnicke
a nazory fudackeho re!imu u nas. Slovensky narod nemal so
spojenectvom s hitlerovskym Nemeckom. Naopak celym svojim a pre-
bol v!dy na strane spojencov, pri katdej vhodnej prfle!ilosli doma
I na fronle potvrdil skutkami. S\flVensky narod v sulade 5 narodnymi Iradf-
dami odmielol lisovsko-Iukovsku zradu na slovanstve, klorou fudacky
re!im hnal slovensky narod do boja proti bralskemu narodu ruskemu a oslalnym
slovansleYm narodom.
dilom sloven sky mlrod pripojuje sa k spojeneckym na-
rodom, klore svojlm bojom a vefkymi obe!ami slobodnya demokraticky
!ivai nModom celeho svela a lak i nMmu malemu narodu. silami chceme
prispief k rychlemu tohoto zapasu 0 slobodu.
V Iychto dejinnych chvifach poskylneme ka!du mravnil a hmotnu pomoc nMej
slovenskej bojujucej armade a partizanom. Volame cely narod do zbrane a do boja
prot! odvekym nepriatefom a ich aby Siovaci
mohll si v slobodnej Ceskoslovenskej republike zariadi! !ivot podfa svojej vOle.
N .... II, a" spraTodUTi T.e I
SliTa e..Jto.IOTeaske' .... abUk.1
Banska Bystrica dila I. seplembra 1944.
Slovenska Narodna Rada.
Predsednict\o SNR od 19. septembra 1944:
Daniel Ertl
Gustav Husak
J07.efLellrich
Ladislav Novomesky
Un Styk
Karol Smidke
Vavro Srobar
Jan Ursiny
(zdravot nfc tvo, socia Ina starost li vosO a jeden hospodarsky
rezort (ieleznice). Z rozdelenia poverenickych postov vidief
odbornu zameranost' a zaujem obcianskych demokratov
(v tomto pripade vylucne agnirnikov) 0 hospodarsku sfe-
ru spravovania statu. Naproti tomu zaujem socialistickej
skupiny sa sustredil hlavne na ziskanie polit ickych (vnut ro,
pravosudie) a socialnych rezortov, ktorych problemy zabe-
rali prevaznu vacsinu politickej agendy socialistov a komu-
oistov uz pred vojnol!. Pokial' ide 0 samotne rokovania SNR,
prebiehali vacsinou hladko a bez di skusii. Vacsina vsetkych
nariadeni SNR bola hned' po precil ani referujucimi jed-
nomysel'ne prijata. Odborne znalost i, predosle posobenie
v predmnichovskej a ciastocne i v rudackej stat nej sprave
ci celkovy prist up k ridenym problemom vravel v prospech
pozicie obcianskych demokratov v SNR. Po uvodnyeh
hlavnych organi zacnych nariadeniach SNR mali d te veJ'mi
dlho legislativnu iniciativu v rade najma oni. Len malokedy
boli pozicie pri rokovaniach vyrovna ne. Vacsinu diskusi
o nastolenych odbornych problemoch vied Ii iba demokrat i
medzi sebou, pricom najvyraznej sie posobil J. Lettrich. Ale
postupne sa aj z clenov komunistickej strany stava znaene
aktivnym najma G. Husak. Komuni sti sa zapajali do di sku-
sii najma pr i prerokovavani socialnych problemov a opat-
ren l alebo pri krit ike armadneho velenia. Jedinou vai.nejsie
rozpornou agendou rokovani povstaleckej SNR vo vzt'ahoch
demokratova komunistov bola kr itika ozbrojenych zloiiek
Povstania - armady a parti zanov. A to podl'a toho, ktora
politicka skupi na mala v tej-ktorej bojujucej zlozke svoj
dominant ny vplyv. Komunisti krit izovali armadu za vojen-
ske neuspechy, obvii1ujuc vedenie a dostojnikov armady zo
zleho velenia. 20 "slabej" odhodlanost i vojakov bOjovaf za
vee Povstania vyvodzovali potrebu maximalnej aktivizaeie
polit ickej osvety v armade. Najext remnejSi nazor proti ar-
madnemu veleniu predniesol J. Mazur, ktory sa dozadoval
vymeny slovenskych vojenskych velitel'ov za sovietskych,
ktori boli podl'a neho lepsi, a najma odhodlanejsi. Proti
tymto vypadom voei povstaleckemu armadnemu veleniu
stavali obcianski demokrat i kritiku parti zanov za ich svoj-
voru pri podriad'ovani sa vojenskym akeiam. Poukazovali
tiei na nasilie voei civilnemu, najma nemeckemu obyvatel'-
stvu a nezakonne zaberanie majetku, ktoreho sa dopuSfali
niektori parti zanski velitelia alebo skupiny. Najdoraznejsim
protestom boli komunisti vystaveni po tzv. Sliaeskych vrai-
dach, ked' skupinka demorali zovanych part izanov zavrai-
clUa v lokalite Hajniky pri Zvolene, okrem inych, i predsedu
Obilnej spoloenosti pre Siovensko J. Klinovskeho, ktory
prinasal do povstaleckej Banskej Byst rice vaesi obnos pe-
nazi urcenyc h pre odboj. 2 kril iky part izanov vyvstavala
potom opnivnena snaha demokratov podriadit' parti zanov
armade, co sa napokon aj zriadenim RNOS 12. septembra
formalne podari lo. Napriek uvedenym rozporom vsak
oba politicke tabory dokazali svoje vyhranene stanoviska
k jednotlivym ozbrojenym zloikal11 Povstania zatlacit' do
uzadia. Pokial' slo 0 zasadnu podporu vo veciach armady ci
partizanov, vidy sa dokazali dohodnUt' v snahe zefektivne-
nia boja proti spolocnemu nepriatefovi. Celkova spolupraca
obCianskej a soeialistickej casti SNR ci inych povstaleckych
organov bola viac-menej vidy bezproblemova a k vainym
politickym sporom vlastne ani nedoslo.
Paradoxne, najvacsi l11i politickYl11i problemami
v Povstani neprechadzali ani tak I'avicovo-pravicove vzfahy
komunistov a obcianskych demokratov, ale pomer medzi
SNR a exilovjm ceskoslovenskym prezidentom a vladou
v Londyne. Ked' SNR vyh lasovala I. septembra 1944 svoju
deklaraciu, klorou preberala na nou ovladanom uzemi
vsetku zakonodarnu a vykonnu moe, nemyslela tym iba
take docasne prebratie moci v revolucnom obdobi, ako si
to predstavovallondynsky exil ci V. Srobar. SNR nemienila
viest' Povstanie a pol it icky vystupovat' iba ako nepl nopravny
a nerovnocenny revolucny organ pi ne podriadeny londyn-
skej eeskoslovenskej vlade. Veduci predstavitel ia SNR cheel i
vykonat' politicky prevrat vlastnymi silami, bez vyraznej-
sej pomoei zahranicnych predstavitefov odboja v Londyne ei
Moskve, ako akt domaceho odboja. Chceli sebe a Slevensku
zabezpecif rdpektovanie a plnohodnotne mieslo v povojoe-
yom Ceskoslovensku. To sa im z verkej casti aj podarilo. SNR
ziskala v povstani politicku moe, ktorej sa uz nebola ochot-
na vzdaf a prebrat' ulohu podriadeneho organu londynske;
vlady. Vzhl'adom na svoju dominaneiu na povstaleckom
Siovensku Ci, naopak, podriadenost' v zahraniei tak v slo-
venskej otazke celkovo vystupovala ako rovnocen ny partner
Benesovrnu politickemu okoliu. S istou davkou nadsadenia
by sa dalo poveda!', ze to, co sa nepodarilo M. Hodiovi 5 pa-
riiskou SNR v rokoch 1939-1940 - teda donutit' E. Benesa
a jeho spolupracovnikov k diskusii a rdpektovaniu vaesino-
vych nazorov slovenskeho odboja na eesko-slovensky pamer
- sa podarilo v Povstani cez povstalecku SNR Husakovi,
Ursinyrnu a ich politickemu okoliu. UZ v obdobi priprav
SNP vystupovala do popredia otazka vzajorn neho pomeru
SNR a ceskoslovenskej exi lovej vladyv Londyne, ich kompe-
lencii a delby moei, hlavne vo vdahu k sprave oslobodeneho
uzemia. Dna 8. maja 1944 bola v Londyne podpisana cesko-
slovensko-sovietska Do/lOda 0 vzt'ahu medzi leskoslovefl skou
spravoll a sovietskym h1avnym velitelom po vstupe sovietskych
vojsk na ceskosloveflske llzemie. Tato dohoda bola mama
aj predstavitefom ilegalnej SNR, ktora sa k tejto problema-
tike vyjadrila este koncom jula 1944 v odpovedi na odkazy
exiloveho prezidenta Benda na Slovensko. V lejto odpovedi
vyst rihala E. Benesa, ie pokial' sa ma predisf chladnemu
prijatiu obnovenej CSR na Siovensku, je potrebna hned' na
zaciatku zavazna proklamacia, ie verejny i ivot na Siovensku
si budu spravovaf len voleni predstavitelia slovenskeho naro-
da prostrednictvom svojich demokratickych inslitucii.
Prve realne kompelencne problemy vznikli vsak ai
vtedy, ked' chcela ceskoslovenska vIada na zaklade tejto d o ~
hody so ZSSR preberat' civilnu spravu oslobodenych uzemi,
teda i povstaleekeho uzemia riadeneho SNR. Povstalecke
vedenie to razne odmiello. SNR dala londynskemu exi lu
jasne najavo, ie jej nejde iba 0 revolucnu nutnos!' riadenia
odboja bliiSim a kompetentnejsim organom odboja, ale
o zasadny princip zachovani a politickej samostat nosti
Siovenska v obnovenej CSR. Vzhl'adom na odbojovo-exilo-
vu situaciu vlast ne zachovavala istu formu ucelovej autono-
mie, kton} vsak od predoslej fudackej autonomie nebola jej
Odlet dclegacie SNR z letiska Tri Duby na polilicke rozhovory do Londyna. zrava: J. Lett rich, J. KnHky, M. V e ~ l , A. Slvan, J. Golian. J. T61h
ciefom (tym bola fedenkia), ale iba momentalnym nutnym
prostriedkom efektivnejsieho riadenia Povstania. Bendovo
polilickeokolie si vel'mi rychlo uvedomi lo. ie politicky cha-
rakter prevratu na Siovensku sa neodohrava v sulade s jeho
planmi a intenciami. Viackrat sa snaiilo ovplyvniivyvoj na
povstaleckom uzemi pod fa svojich zelanf. Povstalecka SNR
sa preto snazila. pokial' moino taktne. ale razne odpovedai
Londynu, ie spolupnica a zhoda dornaceho a zahraniencho
exilu je. najma voei zahranieiu, vefmi ielatefna. Nedovoli
vsak londynskemu exilu zasahovaf do jej zvrchovanosti
na povstaleckom uzemi. Vnimanie optimalnosti spnivy
oslobodeneho uzemia podfa londynskeho exilu najlepsie
charakterizoval radiotelegram z LondYlla z 24. sept em bra
1944. Niesol sa v tom zmysle. ie vbidny delegat povereny
spravou oslobodeneho uzemia zastupuje eeskoslovensku
vhidu oa oslobodenom uzemi a narodoe vybory na oslo-
bodenom uzemi su podriadene vlade. Narodne vybory
mali byt' napomocnymi organmi vlady pri spnive uzemia.
co malo platit' aj pre SNR, ktora bola exilovou vladou vni-
mana iba ako Krajinskf lI{zrod"f vfhor pre Slovemko. ktory
zariad'uje vsetko potrebne v duchu platnej ceskoslovenskej
ustavy. Naproti tejto interpretacii kompetencii londynskej
vhidy a jej delegata na oslobodenom uzemi prijalo 29, sep-
tembra 1944 povstalecke politicke vedenie Uztlesetlie SNR
o vzajof1Tflom pomere domaceho a zalmmicneho odboja.
Bolo v !lom konstatovane prekonanie mnohych principov
ustavy z roku 1920 faktickym stavom veci. Z toho sa POtoOl
vyvodzovalo. ie ustava nem6ze byf podkladom pre vnut-
ropoliticku upravu pomeroy CSR. Takisto sa v uzneseni
hovorilo, ie institut vladneho delegata na Siovensku pova-
zUje SNR skutoenym stavom veci a Povstanim za prekona-
ny. Jeho absolutna nadradenost' nad domacimi spravnymi
organmi sa prieei principu demokracie a znehodnocuje
domaci odboj, Na zaver. kv61i stlmeniu radikalnosti tejto
odpovede. sa este uvadzalo, ie v"idneho delegata SNR vita
v zaujme dobrej spoluprace domaceho a zahranieneho
odboja. Tymto vlastne SNR odsunula vladneho delegata
iba do ulohy prostrednika medzi SNR a ceskoslovenskym
eXi lovym vedenim v Londyne a takto, fakticky, neuznava-
la eeskoslovensku ex ilovu moe na Siovensku. Vladnemu
delegatovi a samot nemu londynskemu exi lu napokon
neostavalo nie inc. iba luto interpretaciu SNR prijat, lebo
fakticka moe na povstaleckom uzemi patrila SNR a nie
londynskej reprezentacii. Ex ilovy prezident BeneS, priro-
dzene, nebol spokojny s kompetenci ami SNR, ktorc podra
neho mali vykonavat ceskoslovenske exilove organy. Preto
i iadal 0 vyslanie delegacie SNR na politicke rozhovory
do Londyna. Ale ani londynske exilove prost redie nespo-
sohilo u reprezentantov SNR akeeptovanie takeho riesenia
slovenskej problemati ky, ako si ielalo Benesovo okolie.
Prave naopak. Oelegacia SNR opat' potvrdila snahu po-
vstaleckeho Siovenska po uznani narodnej svojbytnosti
Slovakov a po jej vyjadrenf v samosprave Siovenska v po-
vojnovom Ceskoslovensku. Akceptovanie zvrehova nosti
SNR nad oslobodenym Siovenskom naslo napokon svoj e
vyjadrenie aj vo vyslani zastupcov SNR s vladnym dele-
galom do ZSSR, aby preberali spnivu uzemia Slovenska
oslobodzova neho CA. Vladny delegat, minister F. Nemec,
lu opat zohraval vo vztahu k SNR iba ulohu prostrednika,
tento raz medzi SNR a sovietskymi organmi , aj ked' ui ako
plnohodnotny reprezentant eeskoslovenskej exilovej vhldy
vo vztahu k zahraniciu.
Po vystupeni SNR z ilegality uznali existujuce narodne
vybory jej veduee postavenie, pricom instancne podliehali
Poverenictvu vnutra. Narodne vybory plnili na miest-
nej urovni ulohu politickeho aj samospravneho aparat u.
Prenasali a uskutocilOvali nariadenia SNR a smern ice ostat-
nych centralnych povstaleckych organov. Zabezpecovali
samotny politicky prevrat a neskor naj ma spravne a hospo-
darske fungova nie im zodpovedajueeho uzemia. Niektore
narodne vybory, ktore vznikli ui v ilegalite pred Povstanim,
boli pol it icky zloiene podra intencii ilegalnej SNR, teda
zaehovavali par itu jej l'avicoveho a nel'avicoveho spektra.
Cast' vznikla podfa odporueani V. Srobara a jeho spolupra-
eovnikov v rovnomernom zloieni z komuni stov, socialistov
a obeianskych demokratov. Vaesina ieh vsak vznikla na za-
klade aktivity jednotli veov a podra miest nych odbojovyeh
pomeroy bez akychkol'vek presnyeh pl anov na jej politicke
rozvrstvenie, prieom sa v nich angazovali aj predtym nija-
ko polit icky neorgani zovani odboj ari. Toto vorne politicke
rozvrstvenie narodnyeh vyborov sa Ciastoene zmenilo ai na
zaklade instrukeii vydanych uf povstaleckou SNR respek-
live Poverenictvom vnut ra, ked' sa novovznikajuce narodne
vybory snafi li zachovavaf prind p parity socialist ickej a ob-
ciansko-demokratickej zlozky. Nie vsade na povstaleckom
uzem! vznikli narodne vybory uf pred Povstanim t i v jeho
prvyeh dilOCh. Takt ief ich zlofenie nezodpovedalo vidy
mirokom kladenym na takylo organ. Odrazalo rozloienie
miestnych odbojovyeh sil , ktore neboli vzdy odborne pri-
pravene na prevzatie riadeni a miest neho spolocenskeho
iivota. Kv6li ich slabsej uradnickej kompetentnosti preto,
po predbeinej polit ickej ociste a pod dozorom vyssie posta-
venych narodnyeh vyborov, zostavali posobit na viaceryeh
miestaeh aj predosle spravne organy - notariaty, okres ni na-
cel nici, okresne ei oheene urady a pod. Ich uradnicky aparat
bol priamo priCieneny k narodnym vYborom. Symbi6zou
ohoeh tyehto zloiiek sa, vzhfadom na bojove pomery. do-
siahlo relat ivne hladke spravovanie povstaleekych miest
a dedin. Aj ked' nie vidy sa podar ilo udriaf pravnosf
a bezpecnosf obyvatel'stva, ktora v prvom rade zavisela od
disciplinovanost i ozhrojenych zloi iek odboja alebo od fak-
tickej nemofnost i narodnych vyborov okamzite zakrocit'
proti nasiliu. Narodne vybory vo vel'kej miere splnili ocaka-
vania povstaleekeho vedenia. Nielenie uskutocnili lokalny
prevrat a orga ni zovali reali zaciu politickych. hospodar-
skych i kuhurnych instrukcii cent ralnych povstaleckyeh
organov, ale s mnohymi Povstaniu prospdnymi aktivitami
pri sli iniciativne sami. Islo napriklad 0 mobilizovanie dob-
rovol'nikov do povstaleekej armady, pomoe pri zasobovani
armadya partizanov ei 0 organizovanie roznych sOcialnych
podpornych akcii pre bojujucich vojakov alebo utekajucieh
eivilistov, ktor i sa vd'aka voj ne a povstaleckym boj om dosta-
Ii do existent nyeh problemov.
Na povstaleckom uzemi sa ako prva politicka strana
etablovala Komunisticka strana Slovenska (KSS), klora
ui 2. septembra publikovala vlastne prevolanie k slovenske-
mu rudu. Komunisti tak vyuf ivali organi zaeny a polit icky
naskok, ktory si st ranickou pracou vytvoril i este v obdobi
ilegality. Zaroven pokraeovali v snahach prezentovaf sa ako
jediny predstavitef favice. Tymto aktivitam nahdval pret r-
vavaj uci zaujem vacsinoveho I'avicoveho kridla soeialnej de-
mokracie 0 opatovne spojenie marxistickych strano Zvysena
polit icka akt ivita komunistova nevyraznyodpor pravicovej-
sej Casti sOcialnyeh demokratov v zmysle zlucovania oboch
stnl ll vyustili 17. septembra 1944 do ich Zjednocovacicho
zjazdu, ktory sa konal v Narodnom dome v Banskej Bystrici.
Zueastnilo sa ho asi 700 delegatov (prevaine komunistov)
zo 46 okresov Siovenska, z desiatok zavodov a z 12 partizan-
skyeh oddielov. Ako hostia boli prftomni aj nel'avicovi politici,
verej ni Cinitelia a predstavitelia armady. Zjazd organizoval
pripravny vybor rovnomerne zloieny z komunistov i social-
nyeh demokratov. Ked'byvali predstavitelia narodnych socia-
listov v Povstani, reprezentovani najma J. Zimom, videli, ie
sa chysta zjednocovanie l'avice, vyjadrili snahu taktiei sa na
tom podiel'at'. Zjednotenie si vsak predstavovali na voJ'nej.sej
baze spoluprace, lebo pri fuzii s komunistami si uvedomo-
vali nevyhnutnosf zaniku akej korvek vlastnej, nemarxislickej
politiky. Na taketo proklamativne zjednotenie vsak neholi
komunisti ocholni pristupif. Den pred zjazdom sa uskutoc-
nila schOdza asi 150 predstavitefov socialno-demokral ickej
strany, ktori odobrili snahy svojich veducich povstaleckych
reprezentantov 0 zlucenie sa s komunistami. Na zlueovacom
zjazde boli hlavnymi recnikmi K. Smidke za KSS a D. Ert! za
social nych demokratov. Obaja za svoje strany privitali zluce-
nie svojich robotniekyeh strano Zd6raznovali prioritu docie-
lenia vifazstva Povstania a poraiky reiimu a okupacnyeh si!,
co bolo predpokladom vytvorenia narodne a socialne spra-
vodlivejsieho Ceskoslovenska. V tejto suvislosti sa na zjazde
poiadovalo presadenie klasickej ravieovej agendy komunistov
a soeialnych demokratov - t. j. postatnenie podnikov a bank,
rozsiahla pozemkova reforma a pod. - ui v Povstani. Po or-
ganizaenej stran ke prijal zjazd viaeere smernice, ktore mali
Dna 17. septembra 1944 sa v Narodnom dome v Banskej Bystrici konal Zjednocovad zjazd
51ednocovaci slazd
It __ ... _ _._ .. ___ to
_ ......... _.r_ ... _1
V dftoch ked ecla pracujuca trieda stojl jednolne so zbraAou v cuke
v boJi proli besnemu svojmu neprialdoyi - faAiz!'Iu, ked' eely n'rod chape
sHu jednoty pre boj za naTOOne oslobodenie, otvorene
aj davna lu!ba pracujucich po sjednoten! oboch marxistickych stran v stranu
jednotne organizovanu.
Na! lerajll spontanne spotatny boj, ktorj my doma v jednote a za
podpory socialistickeho !Ialu SSSR vifazne dobojujeme, bol najprelvedtivej-
!Im argumcnlom pre sjedno!enie sll oa dal!l boj za spolotny oa!
cier: spravodlivei!l socialny poriadok pre pracujuce masy
Tenlo vysoky spolocny na! ciel stavia sa nam na dosah v dndnej
historickej dobe, ak sme v stave verkoryse a razne odslranit kafdu preka!ku,
ktora by subelne hatila dosiahnutie ciela.
Ked pred rokom sl!1i sa zastupcovia oboch sociallstickych slr.in, aby sa
dohOt.lIi na sjednoteni, bolo to preto, aby vyhoveli !elaniu !irokyeh fudovych
mas, ktore ul skoc!ic v krvavorn krsle voiny a pod tym istym tHlakorn vlad-
neho re!imu, prestaly citif stranlcky a cltily jednotne - socialisticky.
Bolo to Ielanie, klore spuntanne vyvrelo z duAe fudu, ktoreho politicka
sloboda bola IJsovskym relimu1I1 ktoreho vodcovia i
boll pre svoje presvedtenie !alarovanl a
Z utrpenia fudu, z jeho nadeje v lep!iu buducnosf a !ivot
v novorn slobodnom socialistickom !tate, vyrastla tuha po sjednotenl socia-
listickych slran, aby bola urutena Jednotna IInia v borbe z.a jeho prava
a v novorn !tate zastupenie ake mu patrl.
Sjednotenie socialistickych stran slovenskych Je nielen prfkazom doby,
je vyjadrcnfm stavu robotnlckeJ triedy a pracujucej
inteligencie a jedinym nutnym dOsledkom vyspelej politickej urovne rtJdu.
Ihned v prvych dnoch poprevratovych bola na kQnferencii v Banskej
Bystrici potvrdena dohoda 0 sjednolenl, ktoreho vereinym mani-
festatnym preJavom bude sJazd, IlIert bude k t" d6a ., ....
__ bra ........ BaIUll" Na tomlo sJazde
zrodl sa jedina socialisticka strana slovensk.i, ktora nadalej podla spolotneJ
dohlX1y z<i.stupcov oboch soc. stran ponesie meno
Komunistlcka\ drana alov.naka\
organizovat' zjednotenu stranu. Patrili
sem siroko ponimane podmicnky vstu-
pu do strany, ktora mala ambiciu staf sa
najmasovejSou, aj mechanizmy obsa-
dzovania veducich pozidi, aby zostala
zachovana formalna rovnocennost' 50-
cialnych demokratov v slrane. V novom
vedeni KSS bol za prcdsedu zvoleny K.
Smidke, za podpredsedov G. Husak
a J. Cech. Okrern nich tvorili Ostredny
vybor strany este K. Badlek, J. Balko, R.
BlazovskY. F. cap. K. Dolinsky. D. Ertl.
0. Jelen, F. Kubac, J. Lietavec, J. Mazur,
J. PUll. M. Smida. J. Szucs. J. Soltesz
a R. Viktorin, nesk6r aj L. NovomeskY.
DalMch IS miest zostalo vornych pre
tych predstaviterov strany, ktori sa este
nenachadzali na povstaleckom .(lzcmi.
Na zjazde sa prijal aj navrh na
zakladanie jednotnych odborovych
organizadi (zlucenie komunistick)'eh
a socialno-demokratickych) a rozhodlo
sa 0 utvoreni jednotneho odboroveho
hnutia na Sloven sku. To bolo urahcene
ui tym, ie obe strany este pred vojnou
ovladali dominantnu cast' odborov.
V nasledujueich tyidnoch sa konali
zavodne, miestne a okresne sch6dze
a konferencie komunistov a sodalnyeh
demokratov, na ktoryeh sa dokoncoval
zlucovaci proces na regionalnej urovni.
Zjednoeovaci zjazd zavrsil predosly vy-
voj v soeialno-demokraliekom odboji,
kde zacala znacna cast', najma mladsich
socialistov, inklinovat' k bliiSej spolu-
pnki s komunistarni. Tento proces iba
zvyraznili zvysujuee sa mocenske pozi-
de KSS v SNR a eelkovo v povstaleck)'ch
slrukturaeh moci - a naopak, odrazal
mensiu aktivitu a vplyv socialno-de-
mokratiekyeh predstavildov. Zlucenim
socialnyeh demokratov 5 komunistami
v septembTi 1944 na baze KSS dosla
fakticky k zaniku socialnej demokracie
ako vyznamneho politickeho prudu
slovenskej politiky. NeskorSie snahy 0 jej
obnovu eez povojnovu Stranu praee ci
po pade komunistiekeho reiimu mali
iba margimilny vjznam.
Vizia vytvorenia silnej zjednotcnej
favice vyvolala v obciansko-demakra-
tickom tftbore strach z hrozby priliSne-
ho politickeho vplyvu KSS v Povstani
ci po vojne. 'eho vedud predstavitelia
na cele s J. Ursinym sa preto rozhodli
postavit'proti tejto politickej sile ro\'na-
ko silne ndavicove zoskupenie. Zacala
sa premena obCianskeho bloku na
Demokraticku stranu (OS). Robili sa
hekticke pdpravy na vydavanie vlast-
m ~ h o politickeho dennika ako protiva-
hy komunistickej Pravdy. aby sa nova
strana i s jej politickym programom
a ideami dostala do povedomia sirokej
verejnosti. Spominany stranicky den-
nik vysiel prvy-krat pnive v den zluce-
nia socialnych demokratov s KSS 17.
septembra 1944. Dostal pomenovanie
Cas podra rovnomenneho casopisu,
ktory vydavali blizki spolupracovnfci
T. G. Masaryka v prvych rokoch po
prvej svetovej vojne. Prvym verej nym
deklarovanim sa novej strany na poli-
tickej scene bolo vystupenie zastupcu
DS na Zjed noeovaeom zjazde sloven-
skej socialnej demokracie a KSS. Medzi Jan Sverma
prve skutocne starosti novovzniknutej
strany patrila nutnost' vypraeovania stranickeho programu.
keaie malo 1St 0 stranu novu nielen proklamaciami. ale
i programom. Vypraeovanie pdfailiveho programu strany
a jeho prezentacia na verejnosti boli zaroven hlavnymi pred-
pokladmi masovejsieho uspeehu strany. Program strany sa
vsak nerodil rahko.lebo musel v sebe skfbit' zaujmy roznyeh
obeiansko-demokratiekyeh skupfn. Napdklad pri proble-
matike slovenskej otazky tu boli byvali narodniari, ktod si
povojnovu CSR prevaine predstavovali ako konfederaciu.
Na druhej strane voti nim stali pdvrienci zachovania uni-
tarneho Ceskoslovenska, akeeptujuci iba mensie zasahy do
pravomoei eentralnyeh praiskyeh organov. Podobne tomu
bolo tiei pri otazke socializacie povojnovej republiky. kde sa
vsak skor ukazala snaha pribliiir sa Ciastotne aj favicovym
poiiadavkam. aby sa podehytili aj socialni demokrati nesu-
hlasiaci so zlueenfm svojej strany s komunistami. Vysledny
povstaleeky program DS bol teda kompromisom medzi
tymito umiernenymi a radikalnejSimi poiiadavkami. Vo
vseobeenosti sa zakladal na principoch masarykovskej de-
mokracie. agrari zmu a socialneho reformizmu. Na jednej
strane zdorazrlOval potrebu absolutnej oehrany osobnej.
nazorovej, naboienskej a majetkovej slobody; na druhej
strane vsak uznaval potrebu obmedzovania vefkeho kapitalu
a nutnost' regulovat' trh a predehadzat' prilisnyrn soeialnyrn
vykyvom statnyrni intervenciami do hospodarstva. Za vzor
ci akusi najlepsiu strednu eestu medzi socializmom a kapi-
talizmom - ktore demokrati v ich klasickej podobe odmie-
tali - povaioval druistevne podnikanie. Tieto ekonornieke
tendencie by sa dali zjednodusene nazvat' soeializujucim ka-
pitali zrnorn. V suboji nazorov na riesenie slovenskej otazky
nakonee zvit'azilo stanovisko deklarujuce fakticky snahu 0
federalizaeiu povojnoveho Ceskoslovenska: vylutna sloven-
sk<i samospniva v prevainej vacsine oblasti spolotenskeho
zivota a primerana slovenska ucast' na riaden! ee!ostatnyeh
sfer aj v medzinarodnych vzt'ahoch. Zahranieno-politicka
orientacia strany bola podmienena traditnou inklinaciou
k zapadnym demokraciam, ale respektovala realny vefmo-
eensky vplyv Sovietskeho zvazu v slre-
dovy-chod nej Eu r6pe.
Ako ui bolo konstatovane v rezo-
luciach prijatyeh na Zjednoeovaeom
zjazde. po zlueeni kornunistov a social-
nyeh demokratov v jednotnej KSS
malo dost' k obdobnej akcii aj medzi
ich odborovjmi organizaciami a ma-
li sa tak vytvorit' jednotne odbory
pre eele povstaleeke Siovensko. Tato
zjednoeovacia odborova konferen-
cia sa uskutocnila 15. okt6bra 1944
v Podbrezovej, najma vzhfadom na
mnoistvo robotnfctva. ktore bolo za-
mestnane v miestnyeh ieleziarnaeh.
Konferenciu pripravovala Komisia pre
odborove organiz,icie, ktora vznik-
la na Zjednocovacom zjazde a bola
riademi sekretariatom vedenia KSS.
Reprezentovala akesi docasne vedenie
odborov. Konfereneie sa zucast nilo asi 200 delegatov z viae
ako 130 zavodov a pribliine rovnaky pocet hosti. 5 hlavnymi
politickymi refenitmi vystupil G. Husak a J. Sverma, ktory
prUete! na Siovensko z Moskvy. aby v intenehkh exiloveho
vedenia ceskoslovenskyeh kornunistov usmernoval politic-
H aktivity povstaleekej KSS. Viaeere instrukcie, ktore sa J.
Sverma a vedenie KSS snazili presadit', sa vzhfadom na od-
por demokratov ti kratkost' Povstania ui nestihli realizovat'.
Zaveretne rezolucie zo zjednoeujueej konfereneie odborov
poiadovali postavenie svojich zamestnaneekyeh podniko-
vyeh rad a zavodnyeh vyborov na uroven vedeni podnikov.
KSS tym na jednej st rane sledovala proklamovanu snahu
o zamedzenie svojvorneho rozhodovania vedenia podnikov
ohrozujucieh socialne postavenie svojich zamest nancov;
na druhej strane tym sledovala ciel' politicky sa zmocnif
podnikov a znieit' klasieke politieke zazemie neravicovjch
stran v hospodarskych institllciach a ekonomickej sfere.
Delegati poiadovali tiei v zmysle prirodzenej favicovej
agendy znarodnenie. V tomto pdpade vsak - s ohradom na
nefavicovyeh partnerov v Povstani a vacsinove odmietanie
radikalneho vseobeeneho znarodnovania slovenskou spo-
loenos(ou - malo znarodnenie postihnUt' iba majetok I'udac-
kyeh kolaborantov a "nepriaterov statu", t. j. Nemeov.
Povstanie patr! nepoehybne medzi najvjznamnejsie
udalosti v modernych slovenskych dejinaeh. Pre Siovensko
20. storocia ma jehovyznam minirnalne dye dimenzie, prvou
je zlomova uloha, ktoru zohralo pre slovensky narod v dobe
svojho trvania, a druhou je vplyv, ktory malo na povojnovy
vyvoj. Prioritnym politickym cidom Povstania bolo prispiet'
maximalnou moinou mierou vlastneho prieinenia k po-
dike Nemecka a s l1im kolaborujueeho I'udaekeho rdimu.
Od sirky a uspdnosti vlastneho oslobodenia potom zavisei
povojnovy vplyv, respekt a moinosti slobodnej vofby povoj-
novej slovenskej politiky. Udri odboja a Povstania si pine
uvedomovali, ie povojnovu politicku seenu na Slovensku
ovIadne ten, kto najvyraznejsie zasiahne do ukoncenia
vojny a nastupu povojnoveho reiimu. Povstaleeke vedenie
....... .. IIUla' .. ...-,1I.--
,....." .u _ .... , .la ..... tonIe ..
.......
"s ,..,,, Dtldo,.,.-....., '* ... ".,....
.,. ........ ..... S"'S ....
... .. ",ta. 81111 ..... ,..s. ........
11 ..... JU1,1tal .J, ..., SIM - -S'*
.. ... --.t. _ ,. .....
'-'- .... ... ."at' 6Ibe.a.tqo ell.r ........
......... .......... .........
....... hila _l_tuor sa .la ... .
y clrril1 _-'- ., ............. :...,.
y .. *rill _n1tI ., .. "_tldolta tn. ......
,. _21a1 'fJ'W'ft:Uo'" ....
..... Jed"" tI'1alJ lea c:..-
_ ... la. ..... ftBJa pr04Q:1OCtl -2'S .....
... 0 ktorPJ, ..... ........ -'
........,. 'r."---."...a'" .... e- "''ftlU.ldI. r."10",*
I. ..a. UIIO ... I a. II ,. .a.1 0 ,'YQQlIIl
ftIIIMII e. l44 nJIaI 1920 I
,... ....... !M.
:1--' ........ 1 ..." ..... 0 MTo.-
...,....... ....... .,. .. _pi.....,.
..... ,.. .......a..t ........ _--' pzt ....... 1_11-
............. l11li&1\#* ... .1
....... __ ,. ... 'I:.dka JdS'-'- I -
___ ow ...... ...wrt-" .... ,"ooTDtllL J4II.
. ..- tI_ .......... ':"'_Ia ."... ttua _
.... , ...., Ulal1'" ow.:.:::r.
,... ..... u..a.wk .. De JlikJ-a._
........ 'II' 'hIW .... u.,.. I 1r.'-f:d .,.,...
" .. ....... ,.u. ......... .,.. "Ot-I tal 1I'1t.
chcelo Povstan!m zabezpeci( Slovensku rovnocenne miesto
v povojnovom Ceskoslovensku a strednej Eur6pe. Nechcelo
sa spolieha( iba na to. co vybavi pre povojnovu republiku
exilovy prezident BeneS a vhida. Uvedomovali si, ze exilova
reprezentacia vnimala Siovakov najma eez prizmu odtrnulia
sa Siovenska od Ceskoslovenska. kolabonicie s nenavidenym
Nemeckom a .. vyh rievania sa" v jeho priazni ci prosperovania
z vojnovej konjuktury. Na druhej strane ale nechceli. najma
nekomunisti, aby oslobodenie prislo iba automat icky z vj-
chodu s prichodom CA. Komunisti aj obcianski demokrati
si uvedomovali nutnos( akeie, ktora by zmazala predosly
vermi zly dojem, ktory vyvolal fudacky podief na nemec-
kej vojne voci Spojencom. Potrebovali zmeni( znamienko
posudzovania Slovakov antihitlerovskymi vel'moeami z ne-
priatdskeho naroda na spojeneckY. A ked'ze takato zmena
neprichadzala od oficialnej reprezentacie slovenskeho statu.
musel ju zrealizovat' odboj. Pritom jedinym dostatocne ma-
nifestacnym sposobom. ako to uskutocnit', bolo sirokospek-
tralne Povstanie. Dba politicke prudy Povstania vsak,
okrem toho. mali aj svoje vlastne. specifieke politicke ciele.
Nekomunisti sa pasivityv zaverecnej faze vojny obavali naj -
ma preto.lebo si boli vedomf toho, ze ten kto oslobodzuje. si
na dobytom uzemJ urcuje aj svoj politicky re:iim. Neeheeli
iba zo zalozenymi rukami vyckavat'. pokiarrudacku lotalitu
vystrieda nova - komunistieka. Aj slovenske komunistieke
vedenie sa. k celonarodnemu Povstaniu stavalo kladne. aj
ked'z inych pricin. Od napadnutia ZSSR. ba eSte i sk6r. boli
slovenski komunisti z Moskvy vefakrat vyzyvani a instru-
-. -
*'....- .1':1 ..,."tn.1 M&l!1u
lOilMM. alr. .... .. 1 ':U:. IkI 'II
,fIr.,..- ..... .,..,. . -,t .. rA .:11 21 Wnl ...,.... ... .....
Ii.f.'ft;:in.:e.i:. tUol .... " 'lc:h r.a...'"1.a .....
Slo,-cnoIklj :lL....., r..4::- ., 1r;t:org,'. bJ' :J01;
<10-:':31 rte5ed
lJeaM.'I1.&.1 ou.am 'I'1t.etn1.,t'7Lo
A 1Ib7.bolJ' poIJUt:er.( I'Oc1k;
1C!1 . ,.,utUu llI __ obI;; I t'l'UUoIII.
... eollc1o 1 o!oUoI.I.; llilprS.L.WZa ......
I'e" IaIU .... r

..... J:la&4 'I"".r.
_D!.::;' ..... r
odor Je l!lnom ti-
V :':l4brczovej
ovani k ozbrojenemu boju proti kolaborantskemu rezimu
bojujl.icemu proti Sovietom. Pokial'sa vsak spoliehali iba na
svoje sily. boli ieh uspeehy s partizanskym hnutim ci sabo-
tazami minimalne. V spojeni s obcianskymi demokratmi
sa im vsak nukala nesmierna sanea skutocne pred Moskvou
ukazat'. aky odpor dokazu zorganizovaf a ako vedia zlomif
snahu SR nad'alej sa podiefat' na protisoviestkom bojL Crt ala
sa im prHe:iitos( vydobit" si za takuto vel'ku odbojovu akciu
respekt niden svojich exilovyeh predstavitel'ov z vedenia
KSC v Moskve. ale aj medzi samotnymi najvysSi mi soviet-
skymi predstavitefmi.
Vojenska pora.zka Povstania vsak sposobila. ie politicke
ocakavania vedueieh povstaleekych politikov sa splnili iba
ciastocne. Uskutocnenim Povstania sice ocistili Siovensko
od bifagu predoslej pronacistickej kolaborcicie, vydobili si
znacny vplyv a ich politicke nazory museli braf v Londyne
i v Moskve do uvahy. Napriek tomu boli pri oslobodzovani
uplne zavisH na vonkajsich ozbrojenyeh silaeh. Tento hen-
dikep znacne znizoval ich politicky kredit pre povojnove
obdobie. Na oslobodzovanom uzemi Siovenska. postupne
predavanom CA eivilnej sprave, si SNR fakticky este doka-
zala podria( monopol moci. Reprezentanti SNR na cele s V.
Srobarom a J. Pullom, urcen! jej vedenim pre spnlvu oslo-
bodzovaneho vyehodneho Siovenska. svoje ulohy zvladli.
OdleteJi sice 23. okt6bra 1944 z Banskej Bystrice iba v nimci
deJegacie minist ra Nemca, ktory mal za sebou autoritu lon-
dynskeho exilu. ale dokazali sa na oslobodzovanom uzemi
presadit'. Ai po plnom etablovani sa novej ceskoslovenskej
vlady v Prahe doslo vsak v rokoch 1945 ai 1948. respek-
tive 1960, k postupnemll odburanill vsetkych prvkov mi-
rodno-politickej samospravy, ktoru si Siovaci voci ceskej
polil ike vd'aka Povstaniu vydobili. Vlast ne politicke ciele
obcianskych demokratov a komunislov v Povstani nenasli
v povojnovom obdobi svoje zohfadnenie. Demokratom sa
podarilo uchninit Slovensko od komunistickeho rezimu iba
do februara 1948. Omnoho lepsie nepochodili ani povsta-
lecki komunisti , z ktorych sa vacsina v ramci vnutrost ranic-
kych cist iek dostala v 50. rokoch do komunistickych vaznic.
Napriek tymto nezdarol11 s uplalnenim sa povstaleckych
politickych cidov v povojnovej realite rudovo-demokralic-
kebo a komunistickeho Ceskoslovenska, Povstanie - svoji-
mi motivmi boja za politicku slobodu a narodno-politicku
samospravu - dalo Sloven sku idealy, ku ktorym sa po roku
1989 hrdo pri hhisilo a stale hhisi.
8. POYltaleckil kultura a umenie
Poverenictvo SNR pre skolstvo a narodnu osvetu, pod
spravu ktoreho patri la aj oblast kuhury a Ielesnej vychovy.
viedli od I. septembra 1944 ako spolupoverenici]. Lettr ich
a A. Bahurinsky, od 5. septembra do 23. okt6bra 1944
funkciu poverenika vykonaval Lettrich, zaroven bol aj
clenom predsednictva SNR a podpredsedom fo rmujucej sa
Demokratickej st rany. Jeho zaslupcom za I'aviciarov sa sial
O. Pavlik, po nom od 15. okt6bra 1944 L. Simovic. Treba
poznamenat, ie poverenikovi Lettrichovi sa vo svojom
urade podarilo zamestna( mnoistvo vyznamnych kultur-
nych, umeleckych a vedeckych pracovnikov, neraz sucasne
vyznamnych Iiteratov.
Takmer sesfdesiat dnl Povstani a nemalo iba svoj vojen-
sky a poli ticky rozmer, ale pocas tohto obdobia sa na po-
vSlaleckom uzemi formova l aj kulturny a umelecky front.
Jeho nositel'mi boli vyzna mni, menej znami a vtedy este
aj celkom neznami neskorsi slovenski novi nari, publicisti.
spisovatelia, rozhlasovi pracovnici, divadelnici, filmari ,
fotografi, vytvarnici , hudobnici, osvetari a zamest nanci
skolskych i kulturnych zariadeni. Do tej to skupiny moie-
me zaradif aj predstavitefov mibozenskeho zivota, predo-
vsetkym evanjelickej a. v. cirkvi na Slovensku, klori ui pred
augustom 1944 vyrazne participovali na odbojovom hnut i
a nicktori i priamo ucast'ou v Povstani. Vsetci sa podiel'ali
na vytvarani fenomenu autent ickej povstaleckej kultury
a umenia svojimi aktivitami v rozlienych profesiach a posta-
veniach, pricom vlastne intelektllalske schopnost i vyuzivali
vprospcch Povstania. Po jeho potlaceni mnoh; odiSli do he r
a pokraeovali v odboji, d'alS! sa rozi sli medzi obyvatel'stvo,
kde ziJi a p6sobili v ilegalite. NajneUast nejsi padli do ruk
nepriatefa, boli mueeni a vazneni, neraz aj popraveni.
Mimoriadne vyznamnu ulohu na poli informacii i kul-
tury pocas SNP zohrala povstalecka periodicka tlae, novi -
ny a casopisy, ako aj Zpravodajska agentura Slovenska (d'alej
ZAS). Len ojedine!e niekton! periodika, ktore preSli na stra-
nu povstalcov, vychadzali do augusta 1944 legalne. VaNina
sa ako sucasf odbojoveho hnutia vydavala ilegalne a ( innosf
redakcii tychto periodik sa legal izovala az na povstaleckom
uzemi. Novinami sa prezentovali politicke zoskupenia, or-
gany novej slat nej moci a spravy od SNR, poverel1lctiev, cez
okresne ai po miestne narodne vybory, vojenske velitel'stva
i partizanske jednotky. Na povstaleckom uzemi v tomto
obdobi vychadzalo okolo tridsat' novi n a Casopisov, pricom
niektore mali dobre vybudovane a fungujuce redakcie,
tlacili ich v mnohotislcovych nakladoch ako denniky l1a
viacerych stramich. Z inych vyslo len nepravidelne niekofko
eise! na jednej strane a viae ako noviny pripominali leta-
kovu agitaciu. Okrem svojich poli tickych a informaenych
zamerov predstavovalo najdeleiitejsiu i najsledovanejsiu su-
cast' kai deho periodika aktualne spravodajslvo z povstalec-
kych i zahranicnych frontov, detai lne pribliienie vojenskej
situacie, 0 co Ci tatelia prejavovali najvaesiu pozornost'. Aby
boli fieto informacie rychle, presne a pohotove, 0 to sa mala
postaraf ZAS. Tato institucia sa pod vedenim 1. Trochtu
konstituovala 6. septembra 1944 v Banskej Bystrici ako treti
spravodajsky odbor uradu predsednictva SNR. teda, v pod-
state, islo 0 jej tlaeovu kancehhiu. V ramci ZAS-u vznikli
dye redakcie, a to zahranicnopoliticka a vnutropoliticka.
V prvej sa preberali predovsetkym spravy z vysielania mos-
kovskeho, londynskeho, a neskor i pariiskeho rozhlasu.
ktore sa spracovavali do agenturneho spravodajslva. Druha
redakcia. zaoberajuca sa dom.kimi udalost'ami, uzko spo-
lupracovala s povstaleckymi politickymi a vojenskymi or-
ganmi , rozhlasom a periodickou tlaeou, najma frontovymi
dopisovatefmi a spravodajcami. Denne pr ipravila pafdesiat
ai sest'desiat stnin spravodajskeho malerialu. klory sa tymto
instituciam Il asledne spalne poskytoval pre ich interne po-
treby i na vseobecne zverejnenie a publikovanie. V oktobri
1944 Trochtu vo funkcii veduceho redaklora ZAS-u vy-
striedal E. Sykora.
Od 9. septembra do 25. okt6bra 1944 vychadzali v Ban-
skej Byslrici najrozsirenejsie povstalecke politicke noviny,
dennik Pravda (osemnast't isic vytlaekov, spolu styridsaf
Cisel) aka ustredny t laeovy orga n KSS. Ich seredaktorom
bol M. Hysko, od 17. seplembra 1944 J. Sefranek. KSS od
24. septembra do 22. okl6bra 1944 v Banskej Bystrici v na-
klade pat'tisic exemplarov na seslnastich st ranach vydavala
aj casopis - tyidennik pre polit iku, kulturu a hospodar-
stvo Nove slovo. Jeho spoluzakladatefom a zodpovednym
redaktorom bol G. Husak, graficku upravu robi! D. Sule,
s redakciou uzko spolupracovali a v redakcnom kruhu p6-
sobili favicovi intelektuali L. Novomesky, A. Matuska, dalej
o. Pavlik, herec A. Bagar a vytvarnik S. Bednar. Nove slovo
malo ambiciu v povslaleckych podmienkach pokraeovat'
v tradicii i'avicoveho casopisu DAV, pricom sa prednostne
zameriavalo na vnutropoliticku a kulturnu problematiku.
Narodnie noviny vychadzajuce v poete asi lisle vytlac-
kov v Martine sa, ako byvaly t lacovy organ Siovenskej na-
rodnej slrany, uz pred augustol11 1944 dostavali do opozicie
voci brati slavskej vlade a fudackemu reiimu. Po vypuknuti
SNP ich redakcia presla na stranu povstaJcov pod vedenim
Skupina armadneho filmu pod vedenlm PaTa Bie1ika pri praci pocas SNP
~
BOJOVNiK
OIlOAN tESKOSLOYHNSIH!1 AIIMAoy
Hotsa,."ae t
Proi rancfli
prichcid:.ajti
aranim. sa a ubninime, boJuJeme a .r. ... rra.r.im.1
z,rioa".li ........ Iw-..j_J1.VIIL .. 17._._
,.'s .- .... lu .. ........,.,....I ............ I .r .....
Hoo' H .. to ft, V. '" _. -"-" .wI .. po .. lu.. ... ' .. p ..
,.._ ... "_u. h. .... IIM. uf<'*" ,.., ....... ftd<cII NIt""'. H_I .... .l I'
....... -':1 H--=I.ol ..... 1.
Z ..-.,_. p I .... ' ....... ",.hU tn ,,--",,, j;.u4li. , ... n .,ri. po""., bolo
.., pori,... .... n oIIolllch .... ""' ..... ... ._
.\',1 nuUjl'{nf"
,' . .100,. __ .... ",'.
:::"::.i:::::1-...... ....
_-.-I"' __ t;tooi

:. ..,.-...-..... _-.- ,.._. __ ...... ..,,_.
_ ._ ...... , .. _ ...
-=' -,. 0-
Situada na frontoch
Y., .... fWtj.,,...,,.-.,.,,-... .... _-
_.,. __ .'""',.,. ....
... ......,,...,.t"joI .. _,.'u
0 i00i)" ... .,. ... 11 .... _,,_

",_.-.....ll1D1X1-...Y".-.<t><-"",.""
tfoo.i<J,..,.. _ ..... t<JI nil "'_ J' __
_1 .... . ..,,..
POVSTANIE
.... 1 ); 0 7 ! II Z" .I .. r DO"" C ;; H 0 j I 0 'I' tI
P .. t " 01. I ... r. " ... 1 01. ... l .. , ..... ",:. I
prY; /1,10 '''''0
"'0 ..... 5 ...... _ ......
I"nk .... tiI ... j_
Viotlc, n .. ob'''"UI
Sla ... a hrdlnom ad St ena a ostatnych bojovych Us.ka ... '
RLAS GEIER!
t'>akujeme Sovietom
fiuual Ilul na Ionnlkl
maticneho pracovnika a dramatika
J. Barca-Ivana, pricom sa slali tlacovym
organom ONV v Martine. V suvislosti
s moznosfou obsadenia Martina
8. septembra 1944 presla zavedemi
a skusena redakcia Narod nych novin
z tohto mesla do Banskej Bystrice, kde
sa zaradila medzi ustredne periodi-
ka formujuceho sa demokratickeho
hloku. V ich povslalecke; banskobys-
Iricke; redakcii pracoval prekladatef,
a zaroven sefredaktor F. Jesensky, slo-
venski literati I. Kruiliak. A. VrbackY.
Funkciu ustredneho tlacoveho organu
vznikajucej Demokratickej strany
vsak od 17. septembra do 25. okt6bra
1944 v Banske; Bystrici plnil dennik
Cas s nakladom pat'tisfc exemplarov.
Jeho sCfredaktorom bol I. Thurzo. ad
12. septembra do 14. ok16bra 1944 kat-
dusobotu vydavalo predsednfctvo SNR
v Banskej Bystrici tyzdennik Oradny
vestnik, prinasajuci nove pravne pred-
pisy. vyhlJ.Sky, obeiniky, opatrenia,
rozhodnut ia, oznamy a uznesenia
tohto vrcholneho politickeho organu.
ktore plalili pre povstalecke uzemie.
Casopis pre narodnu vychovu Hlas
fudu (sedem Cisel, redaktor L. Sara)
v septembri a okt6bri 1944 v Banske;
Bystrici v naklade tisfcpat'sto vytlac-
kov pripravovalo Poverenfctvo SNR
pre skolstvo a narodnu osvetu. Vlastne
noviny mali aj ni Hie urady statnej
spravy, ked' okresne narodne vybory
vydavali tieto periodika: v Martine uf
spominane Narodnie noviny, v Prievi-
dzi Povstanie (redaktorka: prozaicka K.
Lazarova). v Modrom Kameni Zvesti,
v Ruiomberku, resp. Liptovskej Osade
Vpred, v Liptovskom Mikulasi Olok.
v Revucej Nase spravy (redaktor: bas-
nik J. Brocko), v Hnusli Hlas Gemera.
\'0 Zvolene Hlas naroda (redaklorka:
H. Gottliebova-Nova), v Dobsinej
NilS bo;; narodny vybor v Klenovci
vydaval povstalecky casopis Napred.
Politicko-propagacne oddelenie veli-
teTstva Prvej ceskoslovenskej armady
na Sloven sku vydavalo povstalecky
dennik Bojovnik od 6. seplembra do
25. 10. 1944 (styridsat'dva Cisel) v na-
klade at dvadsat'piit'tisfc vyt lackov na
dvoch strankh v Banske; Bystrici.
informujuci 0 aktualne; situacii na po-
vstaleckych fronloch. ad l. septembra
d09.okt6bra 1944 sa v Harmanci tlacil
Vladimir Clement is MarekCulen
vo forme agitacnych letakov v naklade az pat'desiattisfc exemplarov povstalecky
casopis Otok. kde funkciu sefredaklora zastaval F. Holdos. prieom tolo letakove
periodikum pinHo agitacne ulohy a za tymto uee!om bolo zhadzovane z lieta-
die!. Z ozbrojenych zloziek SNP aj viacere partizanske jednotky prostrednic-
tvom svojich pracovnikov agitacie a propagandy pripravovali a vydavali vlaslne
casopisy a lelaky. Ceskoslovenskeho partizana v septembri a okt6bri 1944 na
Starych Horach vydavala Prva ceskoslovenska partizanska brigada J. V. Stalina,
casopis Partizan Prva ceskoslovenska partizanska brigada J. Ziiku na hornej
Nitre, sueasne niekol'ko cise! rovnomenneho casopisu nepravide!ne pripravila
II. slovenska partizanska brigada generala M. R. Stefanika v Kunerade a Par-
tizanska brigada JanoSik, Slovensky partizan vychadzal v gescii brigady kpt.
J. Nalepku. Povstalecka Ilac a zurnalist ika v septembri a okt6bri 1944 vyraznou
mierou prispela aj k rozvoju kultllry, ked'sa popri vojenskych, politickych, hos-
podarskych a inych olazkach venovala i rozvoju duchovnej nadstavby vteda;sej
spolocnosti. Pocetne; citatel'skej obci prostrednictvom kulturnych rubrik casto
prinasala i poeziu, najma povstalecke verse klasikov aj sueasnych autorov. V SNP
sa formovali a vyprofilovali d61eiile mienkotvorne noviny i Casopisy. v redakci-
kh ktorych p6sobili ako novinari a publicisti aj popredni predstavitelia sloven-
skej kultury, literatury a umenia.
Popri periodicke; tlaci d'alSim vyznamnym masovokomunikaenym pros-
triedkom, ktory sa stal i neodmysliternou sucast'ou povstaleckej kultury a ume-
nia, bolo rozhlasove vysielanie. Ui pred augustom 1944 v tomto smere domacemu
odboju napomahali rozhlasove vysielania spate s druhym eeskoslovenskym za-
hranicnym odbojom v Londyne a v Moskve. i ked'za ich pocuvanie hrozili doma-
cemu obyvatefstvu rozlicne represalie zo strany vladneho rudackeho retimu. Aj
doma, v Slovenskom rozhlase v Sratislave, sa pod vedenimliterarneho tajomnika
a dramaturga G. Raposa a sportoveho reportera J. Baladu sformovala odbojova
skupina. Najvypuklejsie sa 10 pre;avilo, ked' pod vedenim Raposa vzniklo oa
p6de Malice slovenske; v Martine rozhlasove studio s Iiterarno-dramatickym
oddelenim. ktoreho relacie boli kriticky namierene proti panujucim pomerom.
Aj v pobocke Siovenskeho rozhlasu v PreSove p6sobili odbojari zoskupeni oko-
10 redaktora, publicistu, Iiterata a basnika A. Pridavka. D61eiite bolo liez 10, ie
z Martina, a najmii z PreSova sa pred vypuknutlm SNP cast' technickeho rozhla-
soveho zariadenia premiestnila do Banske; Bystrice. Pocas Povstania pokracoval
vo vysie!ani britsky rozhlas (BBC) pre Ceskoslovensko v ceStine a slovenCine
ako sucast' vysielania pre Eur6pu, ktore svoju cinnos!' zacalo uz 8. seplembra
1939. V auguste 1944 sa v ramci redakcie Hlas slobodnej republiky ako oddelenia
informatneho odboru
zahranicnych veci ceskoslovenskej
lovej vhidy v Londyne vysielali osem-
krat denne spravy a komentare i d'alSie
reiacie, v ktorych, samozrejme. dosta-
vali priestor najvyssi politicki pred-
stavitelia. Zo Slovakov v londynskom
rozhlase sa na Siovensko pravidelne
prihovaral politik. diplomat a basnik J.
Slavik, politik}. Pauliny-T6th, publici'-
ta V. Clement is ako veduci vysie!ania,
literati. publicisti a basnici T. Herker
Florin, E. GoldstOcker. H. Kracko a J.
Caplovic. hlasatel'kou bola R. Hajkova.
Tuto kornunitu nesk6r v okt6bri 1944
posilnil L. NovomeskY. Tito i d'alSf
prispievaJi i do exiloveho odbojoveho
Casopisu Nove Ceskoslovensko v Lon-
dyne. ktory venoval osobitnu pozor-
nosf odbojovemu hnutiu na Siovensku
a nesk6r Povstaniu. Po jeho vypuknuti
sa cinnost' londynskeho vysielania
orientovala na tuto udalosf, napr. za-
sadny postoj k nej 8. septembra 1944
zaujal vo svojom rozhlasovom prejave
exilovj ceskoslovensky prezident
Benes. Pocas Povstania pokraeoval
vo vysie!anf i moskovsky rozhlas pre
Ceskoslovensko v eestine. nemcine
a slovencine, prieom jeho cinnos!
organizovalo moskovske vedenie
Komunistickej strany Ceskoslovenska.
Na eele slovenskej redakcie Za slo-
vensku slobodu. ktora ses!-sedemkrat
denne pripravovala spnlvy. komentare
a relacie, stal cesky komunisticky
politik V. Kopecky, zo slovenskych p6-
sobili ako rozhlasovi redaktori E. Fris,
S. Major a M. Culen. ktory bol po pri-
chode na Siovensko od 28. septembra
1944 ucastnikorn Povstania a clenom
plena povstaleckej SNR.
Najvyznamnejsiu ulohu v tom-
to smere vsak nepochybne zohral
Siobodny slovensky vysielal v Ban-
skej Bystrici. Svoju cinnos( zatal 30.
augusta 1944 ako jeden z hlavnych mo-
bilizaenych, organizaenych, spravo-
dajskych, informaenych. osvetovych,
kuhurnych i litenirnych prostriedkov
povstaleckych si!. Hned' od zaCiat
ku sa v nom z oblasti praktickeho
pisomnictva zverejnovali politicke
manifesty, proklamacie a deklaracie,
d'ule; podrobne spravodajstvo 0 situa-
cii na bOjiskach. pravidelne sa vysie!ali
spravy a rozJicne reiacie, pripravovaJi
Gen. RudolfViest a Ctibor v rozhlasovom SSV
sa literarne a dramaticke pasma, recitovalo sa najrna z klasickej romantickej
domacej a ruskej poezie. ale aj verse sucasnikov. dom.lcich ulastnikov odboja.
Tento fak! si uvedomoval tiei nepriatef. preto uz 2. septembra 1944 podnikolle-
tecky nalet a znicil budovu i studio Slobodneho slovenskeho vysie!aca v Banskej
Bystrici. Neznamenalo to vsak koniec vysielania. Technickemu zabezpeceniu
povstaleckeho rozhlasu, vedenemu]. Vrabcom, sa podarilo sfunkcnif nahradny
mobilny improvizovany vysielac. ktory niekedy sice nemal dosah ani na ce!e
povstalecke uzemie. ale zdarne pokracoval vo vysielani . z bezpecnostnych
dovodov na rozlicnych miestach. Dokonca od 20. septembra do 27. okt6bra
1944 v celodennom programe. Veducim Siobodneho slovenskeho vysielaca bol
skuseny rozhlasovy pracovnik a literat G. Rapos. jeho zastupcom rozhlasovy
spolupracovnik a vytvarnik A. Holly. administrativnym veducim sa stal byva
Iy rozhlasovy pracovnik z Bratislavy a sportovy hlasatef J. Balada. Vo funkeii
rozhlasovych rei.iserov posobili C. Kovac, literarne cinny I. Teren a p6vodne
herec M. Dudas. Hovorene vysielanie pripravovali popri Dudasovi spisovate
lia C. Stitnicky a P. Karvas. Hlasatefmi. okrem agilnych Dudasa a Terena. boli
Slobodny (SSV) v Banskej Byslrici
Gabriel Ladislav Sara
L. Sara, F. Oktavec, N. Hejna a V. Markovicova, hlldobnym redaktorom sa stal
J. Hadraba. Ako alltori, spolutvorcovia a ucinkujud v reladach Slobodneho
slovenskeho vysielaca v septembri a oktobri 1944 vystupovali viaced sloven-
ski hudobnki. herd, spisovatelia a vytvarnici. Autorom zvucky bol ,. Cikker.
Vacsina pracovnikov a spolupracovnikov Siobodneho slovenskeho vysielaca,
ktory sa naposledy prihlasil 27. oktobra 1944 zo Sporthotela Donovaly. d'ale;
pokracovala v odboji a partizanskom hnutf.
S novinarskou. redaktorskou, publidstickou a d'alsou povodnou Iitenirnou
pracou v povstaleckej periodickej tlaci i v rozhlasovom vysielani pocas SNP
suvisela vacsina aktivit slovenskych spisovatefov - povstalcov. mladi zacinaj-
ud autori sa zasa zucastnili tejto udalosli, aby demonstrovali svoj obciansky
postoj. Povodna liten\ rna tvorba pocas Povstania sa najviac pestovala v ob-
lasti poezie, esejistiky a puhlicistiky, len okrajovo sa tykala pr6zy. V d6s ledku
ohranicenych casovych okolnosti mohli vzniknut len kratke prozaicke utvary,
ktan! sa dali zverejnit' v pavstaleckej tlaci alebo rozhlase. Prozaicki spisovatelia
si vsak pocas Povstania rohili poznamky, na zaklade ktorych boJi v povojnovom
obdobi napisane rozsiahle romany i cele romanove epopeje. V poezii - popri
velikanovi L. Novomeskom - bali z priamych uCastnikov Povstania znamejsimi
poetmi K. Bezek (pacas SN P predseda
Okresneho narodneho vyboru v 001-
nom Kuhine), A. Plavka, A. Pridavok
a E. RiecanskY. Inl Jen vstupovali do
literarneho diania aleho este tvorili
iba pre seba. Osobitnu skupinu vsak
predstavovali mladi povstalecki basni-
d, ktod pisali obciansky motivovane
burcujuce verse, zvycajne publikovane
v regionalnej odbojovej tlati. Tito
basnici, suborne oznacovani ako .,ge-
neracia 1944", nebojovali len perom
a poeziau, ale priamo aj so zbranou na
povstaleckych frontoch, kde vyhasli
ich iivoty a predcasne sa skoncila
nadejna basnicka cesta - J. Bocko, L.
Dzuranyi-Orlov, O. Frank, M. Herz,
B. Kocur, V. Kopecny, S. Marach-
Petrovsky, M. Marecek. Co sa Iyblo
prozaikov, medzi nich treba zaradit'
i jedneho z dvoch predsedov SNR a ve-
ducich osobnosti odboja - V. Srobara.
Do SNP sa aktivne zapojili aj mnohi
ini. Z dramatickych spisovatdov
v prospech Povstania a jeho masovoko-
l11unikacnych prostriedkov pracovali
J. Bare-Ivan, M. Razusova-Martakova,
v. Markovicova-Z<iturecka, a najma
P. Karvas, ktory aj v povojnovej dra-
matickej tvorbe cerpal z povstaleckej
tematiky, podobne ako dais! ucast-
niei Povstania, vyznamny sJovensky
dramatik L. Lahola a dramatizator J.
DohilanskY. Paradoxne, z Iitercirnych
tvorcov moino najpocctnejsie a najre-
prezentacnejsie zastupenie v SNP mali
literarni vedci, publicisti a esejisti,
ktod v povstaleckej tlaci i rozhlase
n,
: \: I
1
..ttJ,,, /
Znelka Siobodneho slovenskeho vysie1aca od lana Cikkera
nasli yerke pole na uplatnenie svojho
litenirneho talentu a publikovanie
obcianskych i politickych postojov.
Neraz p6sobili i ako uradnfcky apa-
nit v povstaleckej administrative.
Osobitne postavenie zaujima v tomto
smere litenirna vedkyna, spisovatel'ka
a stredoskolska ucitel'ka A. G61lnerova-
Gwerkova. ktora sa zapojila do odboja,
pocas SNP bola clenkou Okresneho
narodneho vyboru v Banskej Stiavnici
a po jeho potlaceni ju 18. decem bra
1944 popravili pri Kremnicke.
Z iniciativy herca, reiisera a di-
vadelneho organizatora A. Bagara,
predtym C1ena Siovenskeho narod-
neho divadla, potom sefredaktora
Siovenskeho rozhlasu v Bratislave,
napokon roku 1944 spoluzakladatel'a
a umeleckeho sefa Slovenskeho komor-
neho divadla v Martine, vzniklo pocas
SNP 12. septembra 1944 Frontove
divadlo v Banskej Bystrici, ktore bolo
od 25. septembra 1944 zaCienene ako
samostatna jednotka do Zboru osve-
tovych d6stojnikov Prvej ceskosloven-
skej armady na Slovensku. Malo svoju
herecku, hudobnu a tanecnu zloiku,
dokonca aj iluzionistu. Frontove di-
Alibeta Gollnerova-Gwerkova
vadlo nastudovalo a inscenacne obmienalo zhruba dvojhodinovy umelecky
program zahrnujuci prihovory, hudobne koncertne (isla, recitacie, t'aiiskove
politicko-agitacne i zabavne scenky a skeee, piesne a tance. Toto zajazdove ume-
lecke teleso pod Bagarovym vedenim po prvykrat uCinkovalo 15. septembra
a do 25. okt6bra 1944 realizovalo na povstaleckom uzemi okolo pat'desiat pred-
staveni, niekedy aj dve-tri denne. Frontove divadlo sidlilo v Banskej Bystrici,
ale ako zajazdovy s u b ~ r vystupilo vo viacerych slovenskych mestach a obciach
i pol'nych vojenskych a partizanskych taboroch. Z personalneho hradiska bol
Clenovia Frontoveho divadla, 2. zrava Frantisek Zvarik
uSlrednou osobnosfou Frontoveho
divadla jeho zakladateJ', veduci, re-
iiser a herec A. Bagar, ktory okrem
organizacnych pnk pocas predstaveni
po uvodnych prihovoroch popri reiij-
nom vedeni vyslupoval v najsilnejse;
hereckej zloike suboru. Tu Ivorili aj
d'alSi profesiomilni herd: E, Medek
zo Siovenskeho komorneho divadla
v Martine, F. Zvarik zo Siovenskeho
narodneho divadla v Bratislave, A.
Cvekova-8asislova a A. VandHk, obaja
zo Siovenskeho divadla v Presove.
Okrem Fronloveho divadla majstrov-
sivo tychto umeleov, najma ako her-
cova redtatorov, vyuZival i Siobodny
slovensky vysielac. V povstaleckom
rozhlase p6sobil ako redaktor hovore- Andrej Sagar
m!ho vysielania a hhisatd d'alSi byvaly
lien Slovenskeho divadla v Presove
- M. Dudas, Jeho kolegyilami, h13satel'kami Siobodneho
slovenskeho vysielaea v Banskej Bystrid boli aj N. Hejna,
t1enka Slovenskeho komorneho divadla v Martine,
aM. Markovicova, po vojne profesionalna herecka zvolen-
skeho divadla,
V auguste 1944 zatal Martin Holly st., reiiser filmovej
spolocnosti Nastup v Bratislave. naknicaf v okoli Banskej
Bystrice a Brezna folkl6rny film Hanka sa vydava. Ked'
29. augusta 1944 vypuklo SNP, filmovy stab prace na tej-
10 snimke prerusil a nasledne sa daJ do sluiieb velitdstva
Pr"ej ceskoslovenskej armady na Slovcnsku. Napokon
lento filmovy stab zaradili pod referat pre veci filmove pri
Po"erenictve SNR pre veci vnutorne. kde bol prednostom
odborll J. Svikrllha. ktory, okrem ineho. na povstaleckom
uzemi organizoval i distribudu a premietanie hranych aj
dokumentarnych filmov. Vedenia povstaleekeho filmove-
ho stabu sa ujal d'alSi reiiser spolocnosti Nastup, ui vtedy
znamya mimoriadne popularny heree P. Bielik. Stab dale;
tvoril kameraman K. Krska. asistent kamery V. Richter. zvu-
kovy majster J. Plavec a asistent produkcie A. Sekula. Tenlo
stab pod Bielikovym reiijnym vedenim nakrucal autentic-
ke zabery z povstaleckej mobilizacie, nasledne pravidelne
dokumenty z bojovych akcii "ojakov i partizanov. a to ai
takmer do konca okt6bra 1944. Pri prechode do h6r ukryli
vzacny nafilmovany material na cintorine v Ponikach, kde
vsak vacsia cast' z neho podl'ahla zlym poveternostnym pod-
mienkam pobs zimy 1944-1945 a zachovalo sa len torza.
Aj zlomky z tohto materialu v povojnovom obdobi vyuiili
tvorcovia slovenskeho hraneho i dokumentarneho filmu,
osobitne P. Bielik, V oblasti filmoveho dokumentu vynikol
i sovietsky kameraman M, Mojsejevic Glider, ktory bol na
povstalecke uzemie zosadeny 26, septembra 1944 v pozicii
pridelenca Druhej eeskoslovenskej paradesantnej brigady
v ZSSR, Glider mal bohatc skusenosti, lebo ako pracovnik
filmoveho iurnalu ZSSR p6sobiJ v ulohe kameramana
vo viaceryeh partizanskych zvazkoch na Ukrajine. Na
Sloven sku nakrucal dokumentarne zabery z povstaleckych
frontov a v tejto cinnosti pokraeoval
aj po potlaceni Povstania, pretoie tll
p6sobil ai do spojenia s jednotkami
Cervenej armady 12. februara 1945.
Zo slovenskych fotografov sa do
odbojoveho hnutia zapojila I. B1Ghova
(kr, m, Elena Fischerova), ktora patrila
medzi poprednc predstavitel'ky sod-
alnej fotografie na Siovensku, doku-
mentarnej tvorbe sa venovala menej,
V komunistickom odboji pracoval
D. llIek, zaoberajuci sa organizovane
fOlografovanfm, klory sa pocas SNP
stal spravodajskym pracovnikom SNR.
V ramci plneni svojich propagandistic-
kych uloh ako fotograf vytvoril subory
fotografickych dokumentov a repor-
tali 0 povstaleckych udalostiach. IIlek
v tejto dokumentarnej cinnosti pokra-
coval aj po potlaceni Povstania ako
prislusnik Stvrtej partizanskej brigady, pricom vytvoril
okolo ses(sto dokumentarnych fotografii. Vyraznym pred-
stavitdom povstaleckej fotografie bol K. Skfipsky, ktory
od roku 1942 iii v i1egalite a v auguste 1944 sa prihlasil
do Povstania, napokon bojoval ako partizan" skupine
F. Mizeru vo Verkej Fatre. V povojnovom obdobi sa popri
fotografii K. Skfipsky stal i vyramym reprezentantom 510-
venskej filmovej tvorby. S partizanskym hnutim na hornej
Nitre. a osobitne s partizanskou brigadou Janosik v rokoch
1944-1945 spolupracoval fotografL Jarusek.
20 slovenskych akademickych rytvarnikov medzi
najvyznamnejsich odbojarov a ucastnikov Povstania palril
S, Bednar, vynikajuci maliar. kresliar, grafik a iluslrator, ale
aj publicista. Poeas SNP p6sobil Bednar v Banskej Bystrici,
kde sa venoval politickej pnici, letakovej t"orbe a novino-
vej kresbe, clankami prispieval do povstaleckej tlace. 20
socharova medailerov bol jednym z najvyznamnejsich na
Siovensku uz v tom Case F. Stefunko. ktory ako slobodny
umelee p6sobil v Martine. Po vypuknuti SNP sa prihlasil
do Prvej ceskoslovenskej armady na Siovensku a ako jej
prislusnik so zbranou v ruke bojoval na najt'aiSich povsla-
leckych frontoch. Povstania sa zucastnili i d'alSf martinskf
vytvarnici, bratia D. a I. Simkovci, overa znamejSim pre
tragicky pribeh sa stal osud Martincana. mladeho malia-
ra a grafika, partizana ]. Novaka, Predcasne v Povstani
zahynul i maliar, grafik a ilustrator A. Weisz-Kubincan,
po zajati za povstalecke aktivity bol umueeny aj maliar L
Varga; odboj, Povstanie a utrapy koncentracnych laborov
zazil karikaturista A. Richter. V komunistickej zloike
druheho odboja a pri pripravach Povstania sa angazoval aj
banskostiavnicky maliar E. Gwerk spolotne so svojou man-
ielkou A. Gollnerovou-Gwerko"ou, ktora po potlaceni SNP
tragicky zahynula. Vojnove pomery. odbojova cinnost'a po-
vstalecke udalosti vyrame zasiahli i do iivota vyznamneho
maliara a ilustratora K. Ondreicku. Z rasovych d6vodov
bola pocas existencie SR prenasledovana a perzekvovana aj
rodina skveleho maliara D, Skuteckeho. Jeho dcera - ma-
Iiarka K. ' iijuea
v Banskej Bystrici, bola popravemi vo
vapenke v Nemeekej. Jej brat , arehitekt
A. Skuteeky, sa roku 1944 aktivne
zucastnil bojov v SNP, kde ho zajali
a zastrelili.
Najvyznamnejsou a najdoleii-
tejsou osobnost'ou slovenskej hud-
by v SNP bol hudobny skladater
a pedagog Statneho konzervat6ria
v Bralislave J. Cikker, klory sueasne
posobil ako dramaturg bratislavskej
opery Slovenskeho l1arodneho divadla.
Povypuknuti Povslal1ia vauguste 1944
priSiel do Banskej Bystrice, kde sa sial
vedueim vysokoskolskeho odboru l1a
Poverenictve SNR pre skolslvo a na-
rodnll osvetu. Cikker palril i medzi ex-
ternyeh spolupraeovnikov Siobodneho
slovenskeho vysielaea a zlofil jeho Michail Mojsejevic Glider
zvueku, v polovici oktobra skompo-
J. Geryk, spnivea Siovenskcho narod
neho muzea a tajomnik Muzealnej
slovenskej spoloenosti. Z praeovnikov
martinskeho muzea sa v odboji an
gaiovala i historicka a arehivarka M.
Opoeenska-Jersova, ktora najvzae-
nejsie fondy Siovenskeho narodneho
muzea v septembri 1944 evakuovala
z frontol11 ohrozeneho Martina do
Banskej Bystriee. K priamym ueastni-
kom Povstania r. 1944 patril i kust6d
muzealnyeh narodopisnyeh zbierok
A. Polonee, sueasne stredoskolsky
ueitel'v Martine, a historik, pedag6g
a kust6d muzealnyeh numizmatiekyeh
zbierok J. S. Sikura, v auguste-septem-
bri 1944 elen Okresneho narodneho
vyboru v Martine. Medzi maticnych
praeovnikov patril i J. Stefanik, kto-
ry sa angaioval v odbojovom hnuti,
roku 1944 sa stal elenom Okresneho
noval Povstaleeky poehod. K tematike
SNP sa po vojne vnitil aj v d'alSich svojich hudobnyeh die-
laeh. Vo Frontovom divadle mal hudobnu zloiku na sla-
rosti K. Moii, predtym profesiomilny hudobnik vojenskej
posadkovej hudby v Banskej Bystrici, klory vynikal v hre
na harmoniku. Vo Frontovom divadle malo vysoku ume-
leeku uroven i interpretacne hudobne umenie vainej alebo
fudovej hudby, ktore svojim spevom reprezentoval F. Zvarik
a A. Cvekova-Basistova. Cikker, Moii, Zvarik i Cvekova sa
stali aj spolupraeovnikmi a lleinkujucimi Slobodneho slo-
venskeho vysielaea v Banskej Bystrici, kde bol hudobnym
referentom Cikkerov student z bratislavskeho konzervat6ria
J. Hadraba, nesk6r operny spevak. Hadraba do rozhlasove-
ho vysielania zarad'ovall'udove, vojenske a partizanske pies-
ne, eastusky, klasicke diela vainej hudby, ale i popularnu
a diezovu hudbu. V tomto smere spolupraeoval s Bansko-
bystrickym sal6nnym suhorom a Banskobystriekym jazzo-
vym suborom, ktore svojou produkeiou dOlvarali hudobny
koloril povstaleekeho centra.
Po vypuknuti SNP sa sidlo nasej najd61eiitejsej kultur-
nej, vedeekej a osvetovej institucie Malice slovenskej sice
naehadzalo na povstaleekol11llzemi v Martine, ale ten sa ui
v prvyeh septembrovyeh di10eh stal mestom v bezproslred-
nej blizkosti frontovej Iinie, preto neostal cas, aby sa Matica
slovenska ako eelok vyraZl1ejsie zapojila do odbojovyeh
kulturno-osvelovyeh aktivit. Viaeeri matieni praeovnici
sa vsak prihlasili do Povstania, kde p6sobili na rozlienyeh
usekoeh, prieom boli spojeni s povstaleekou kulturou, ume-
nlm a osvetou. Z maticiarov sa Povstania priamo zueastnil
dramatik J. Bare-Ivan, prozaik J. Bodenek, sociol6g a filo-
zof A. Hirner, ktoreho bratia Anton a Teodor Jozef p6sobili
ako dostojnici v povstaleekej armade, Iiterarny vedee a di-
vadelny praeovnik J. Martak a jeho manzelka, spisovaterka
a redaktorka M. RazusovaMartakova, knihovnik, neskor
diplomat I. V. Roy. Z d'alSich institueii v Martine sa do ob-
cianskeho odboja a r. 1944 aj do Povstania zapojil muzejnik
narodneho vyboru v Martine. Po
prkhode do Banskej Bystrice bol Stefanik redaktorom ar-
madneho dennika Bojovnik a externym spolupraeovnikom
Siobodneho slovenskeho vysielaea. Ked'sa 13. septembra
1944 zaeala pri velitel'stve Prvej eeskoslovenskej armady na
Slovensku v Banskej Bystriei formovaf institueia nazvami
Zhor osvetoryeh dostojnikov, za jej hlavneho organizato-
ra a velitera hoI vymenovany pnive npor. J. Stefanik, prieom
ho kooptovali aj za elena hlavneho stahu povstaleekej ar-
mady. Zarovei1 v tejto suvislosti vypraeoval a 22. septem
bra 1944 predloiil programovy dokument nazvany Nacrt
einnosti osvetovyeh dostojnikov. V tejto nesystemizovanej
jednotke, ktoni mala napokon az sto prislusnikov, najma
z radov ueitel'ov, pod Stefanikove velenie spadali Clenovia
Frontoveho divadla, z d'alSich d61eiitejsich osobnosti v nej
posobili L Bortel, J. Hrozieneik, L. Sara, J. Telueh (kr. m.
Dubee), L. Vesely a inL Zbor osvetovyeh d6stojnikov medzi
jednotkami Prvej eeskoslovenskej armady na Siovensku
vykonal mnoi.stvo zasluinej politieko-vyehovnej i organi.
zaenej pnke.
Okrem duehovnyeh bohate kulturne a osvelove aktivity
na Slovensku Iradiene vyvfjala katolieka i evanjeiieka cir-
key, co malo u hlboko religi6zne zaloieneho slovenskeho
naroda vefky vyznam. Poeas exisleneie vojnovej SR vacsina
hodnostarov i predstavitel'ov katoliekej eirkvi, ki1azov are
hol'nikov zaujala lojalny postoj k novej statnosti a jej I'udaeke-
mu reiimu, ba viaeeri dokonea praeovali v jeho politickyeh
strukturaeh, a to aj na najvyssich vladnyeh a zakonodar-
nyeh miestaeh. Po vypuknuti SNP vauguste 1944 sa mnoho
z tyehlo katolickyeh knazov fyzicky naehadzalo vo svojich
farnostiaeh na povstaleekom uzemi, preto boli oznaceni za
nepriaterov obnovenej Ceskoslovenskej repuhliky a perzek-
vova nl, niektori aj popraveni, ako napr. poslanee Slovenskeho
snemu A. SalM, katolicky farar na Sliaei-Hajnikoeh, ktory
zahynul 17. septembra 1944. Katolieki knazi sa len v oje
dinelyeh pripadoeh zapojili do obCianskeho odbojoveho
Ludovil Vesely administrator rim-kat. fary
\'0 Zvolenskej Slatine. osvetovy doslojnik
povslaleckej armady
Farar a liptovsky senior rudovil SeneI
Pavol Hronee evanjelicky farar v Hronseku
hnutia a v auguste 1944 sa pridali na
stranu povstalcov, co dokumentuju
pripady t. Veseicho, administratora
fary vo Zvolenskej Slatine, neskor
osvetovcho dostojnika povstaleckej ar-
m<idy, J. Lukacovica, katolickeho fadra
v Kuklove, odbojara a spoluzakladatel'a
Oemokratickej strany, bratislavskeho
fadra a dekana A. Pozdecha, katolicke-
ho farara vo Valasskej J. Straku, ucast-
nika odboja i Povstania, ale najma A.
Cvinceka, fadra a kanonika v Knlsne
nad Kysucou, ktoreho roku 1944 za
zasluhy v odbojovom hnuti koopto-
vali za nahradneho Clena povstaleckej
SNR. Z greckokatolfckych kiiazov
s partizanskym hnutim spolupracoval
E. Zorvan, fanir v Sarisskom Ciernom.
Napriek tomu, ie pri veliterstve Prvej
ceskoslovenskej armady na Slovensku
i v kazdej z taktickych skupin posobila
a jeho l'icasti v SNP zabranilo len to,
ie ho internovali. Podobne bol za
mreiami odbojar, evanjelicky fanir
v Adamovskych Kochanovciach I. Ko-
lesar. Pocas SR zavreli aj filozofa,
kulturneho historika, teologa a peda-
g6ga, biskupa S. S. Osuskeho, ktory
sa zaradil medzi kritikov a odporcov
I'udackeho refimu. Z d'alsfch hod nos-
tarov evanjelickej cirkvi sa v odboji
a Povstani angazoval faniT a Iiptovsky
senior L Sensei, pocas SNP predse-
da Narodneho vyboru v Liptovskej
Porubke a Okresncho narodneho
vyboru pre horny Liptov, sucasne clen
povstaleckej SNR. Trenciansky senior
a fanir v TrenCine J. Zeman bol jed-
nym z vedlkich cinitel'ov obCianskeho
odboja na Povai! a organizatorom
spolupnice s ceskymi odbojarmi,
najma tesne pred i po vypuknuti SNP.
'an Bakoss banskobystricky evanjelic-
ky farar a zvolensky senior, naboiensky
spisovatcl'
Viaceri evanjelicki knazi ui pred vy-
puknutim Povstania udriiavali kontakty a angaiovali sa
v druhom ceskoslovenskom odboji. Funkciu prezidialneho
sera na Poverenictve SNR pre skolstvo a narodnu osvetu
v Banskej Bystrici vykonaval evanjelicky farar z Hronseku
P. Hronec. Odbojarom a pocas SNP clenom Okresneho na-
rodncho vyboru v Banskej Bystrici bol miestny evanjelicky
farar J. HolCik, ale aj predcasne penzionovany banskobys-
tricky farar a katecheta P. Styk, v odboji pracoval i puchov-
sky farar P. Skodacek, v auguste 1944 predseda Okresncho
narodncho vyboru v puchove. Po potlaceni Povstania
Bortel i Hronec pokracovali v odboji ako partizani, d'aBi
tili v i1egalite. Najviac evanjelickych krlazov vsak pocas
Povstania vykonavalo misijnu Cinnos!' v dmci duchovnej
spravy Prvej ceskoslovenskej armady na Siovensku. Medzi
najznamejsfch ucastnikov Povstania patri! banskobystric-
duchovna sluiba, jej prednosta za katolfcke duchovenstvo
mjr. A. Svieieny mal v nej problemy personalneho charak-
teru suvisiace s nedostatkom rfmskokatolickych kitazov.
Oiametralne odliSna bola situacia v evanjelickej a. v.
cirkvi na Slovensku, klora sa nestotoznila s l'udackym re-
zimom a zaujala k nemu negativny postoj, vratane svojich
najvyssich predstaviteJ'ov. Do obcianskej zloiky druhe-
ho ceskoslovenskeho odboja sa zapojil genenllny biskup
V. P. Cobrda, ktoreho v okt6bri 1944 uvaznili v Presove. Vo
viizeni sa tiei nachadzal M. Madera, evanjelicky farar a ad-
ministni.tor vychodncho distriktu v Liptovskom Mikulasi,
pracujuci v odboji a pomahajuci rasovo prenasledovanym.
vera skusenosti s I'udackym kriminalom mal aj iilinsky
cvanjelicky fanir, spisovatel' a publicista F. F. Ruppeldt, pri-
com patril medzi najbliBich spolupracovnikov V. Srobara
ky evanjeJieky fadr a zvolensky seni-
or, miboiensky spisovatel' J. Bakoss.
Pocas SNP sa stal elenom Okresneho
narodneho vyboru v Banskej Bystrici,
po jej pade iii v i1egalite, napokon
ho ehytili a v janmiri 1945 umueili.
Podobny osud mal aj evanjelieky fanir
v JeBave L. Remete, ktory sa zapojil
do odboja a partizanskeho hnutia, ale
taktiei po uvazneni tragicky zahynul.
K najvyznamnejsim lleastnikom ob-
Cianskeho odboja v Turci sa zaradil
evanjelicky fadr v Martine J. Bucko,
poeas povstania C1en martinskeho
Miestneho i Okresneho narodneho
vyboru, nesk6r duehovny v Banskej
Bystrici, ktory zahynul 6. l11aja 1945
v koneentraenom tabore Ebensee.
Z knazov reformovanej eirkvi sa do
druheho domaeeho eeskoslovenskeho
odboja a jeho obeianskej zloiky zapojil
A. Matasik, kalvinsky fararv Luekaeh,
ako aj bratislavsky kalvinsky knaz
S. Stunda, C1en odbojovej skupiny
FI6ra a ilegalneho Narodneho vyboru
v Bralislave, ktory zahynul roku 1945
v koneeniraenom tabore Mauthausen.
V obeianskom odboji sa angaioval
i reformovany knaz v Banoveiaeh nad
Ondavou J. Tomasura, spoluzakladatef
Demokratiekej strany.
Fenomen autentiekej povstalee-
kej kuhury a umenia moino z nasho
pohfadu demonstrovat' iba na tyeh
osobnostiaeh, ktore sa zapojili do
druheho eeskoslovenskeho odboja,
a predovsetkym od augusta do ok-
t6bra 1944 aktivne zasahovali do
povstaleekyeh udalosti. K nositefom
autcntickej povstaleekej literatury
sme z vyznamnejsich beJetristiekyeh
autorov zaradili tyehto: J. Bare-Ivan,
A. Bednar, J. Bodenek, P. Karvas, L.
Lahola, V. Markovieova-Zatureeka, L.
Novomesky, L Ondrejov, A. Phivka,
A. Pridavok, M. Razusova-Martakova,
S. Rysul'a, P. Suehansky a D. Tatarka.
Tito poeti, prozaiei a dramatiei sa ako
tvoreovia alebo aspon priami bojovni-
ci zapojili do sluZieb SNP. V suvislosti
s literarnym iivotom nemoino oblsf
ani vklad Iiterarnyeh vedeov a publi-
cistov do rozvoja povstaleekej kultury,
najma periodickej tlaee a rozhlasove-
ho vysielania, ale mnohi praeovali aj
v rozlicnyeh povstaleekyeh uradoeh:
R. Brtan, J. Felix, M. Chorvath,
I. Kruiliak, J. Martak, A. Matuska, F. Oktavee, M. Pisul a M. Povaian. Bokom
neostali ani viaeeri umelci, herei A. Sagar, M. Dudas, N. Hejna, V. Markovieova,
E. Medek a F. Zvarik, filmari P. Bielik a K. Krska, fotografi D. Iliek a K. SkTipsky,
vytvarnfci S. Bednar, V. Chme!, J. Novak, R. Pribis, F. Stefunko a A. Weisz-
Kubinean, hudobnfci J. Cikker a J. Hadraba. Individualne osudy tyehto vyse
styridsiatieh poprednyeh a reprezentaenyeh osobnosti, ktore popri svojom
ume!eekom majstrovstve preukazali ueasfou v SNP i obrovsku obeiansku sta-
toenost, su nerozluene spate s povstaleekymi kulturnymi a politiekymi insti-
tueiami. Tie sa stali kolektivnymi nositefmi povstaleekej kultury, umenia a aj
politiky: Slobodny slovensky vysie!ac, Frontove divadlo, Zpravodajska agentura
Siovenska, redakeie povstaleekyeh periodik - Pravda, Nove slovo, Cas, Narodnie
noviny, Hlas i'udu, Bojovnik. Otok, Zbor osvetovyeh d6stojnikov. Zaroven musi-
me vyzdvihnut' organizacnu a legislativnu pracu Povercnictva SNR pre skolstvo
a narodnu osvetu na cele s poverenikom J. Lettriehom. Tieto institueie a osob-
nosti skutocne zohrali vyznamnu a vo vacsine vysoko pozitivnu rolu nielen
roku 1944, ale v eelyeh dejinach slovenskej kultury a umcnia 20. storocia a bez
nieh si ju jednodueho neviel11e ani predstavit'.
9. Partizanl ke hnutie po poraike SNP
Najkompaktnejsou vojenskou jednolkou, ktora prdla na partizansky sp6sob
boja, bola 2. cs. paradesantna brigada pod velenim plk. V. PHkryla. Jednotky
brigady sa koneom okt6bra 1944 sustredili pod Prasivou, kde sa spojili s cast'ou
partizanskych sll podliehajueich Hlavnemu stabu partizanskeho hnutia (HSPH)
v Ceskoslovensku a presli na partizansky sp6sob boja. V ramci poehodoveho
prudu HSPH sa brigada do 3. novembra presunula na severne svahy Chabenea
a rozmiestnila sa v KfaCianskej doline a na Soliskaeh. Po t'azkostiaeh so zasobo-
vanim sa HSPH rozhodol obsadit' podhorske obee na Liptove. V jednotlivyeh
dolinaeh vsak partizani narazili na nemeeke jednotky, preto HSPH videl rie-
senie v preehode na pohronsku stranu Nizkyeh Tatier. Ostatna cast' brigady sa
zucastnila dramatickeho preehodu eez Chabenee a zostupu do Lomnistej doliny.
Partizanske sily po ustupe do h6r posilnili a; vOjaci, ktori sa koneom okt6bra -
zaCiatkom novembra zdriiavali na liptovskej strane Nizkyeh Tatier. Soli to vojaci
byvalej VI. taktickej skupiny a 2. cs. paradesantnej brigady v priestore medzi
2. (s. paradesantn:l. brig:l.da, prechod cez Chabenec a l.ostup do Lomniste; doliny
Plk. Vladimir Pfikryl. Skpt. Martin Kucera
Liptovskou Luinou, Zeleznym, Magurkou, Kfacianskou
a Janskou dolinou, ktori strati li spojenie so svojimi jed not-
kami. Po ustupe do hor potty partizanov rozsirili aj vojaci
II. taktickej skupiny. Nemecky poSlup pocas generalnej
ofenzivy najviac rozlrusil sily lejto taktickej skupiny, no
niekofko sto z jej prislusnikov si naSlo cestu k partizanskym
oddielom aleho z vlastnych sil vytvori li partizanske jednot-
kyo Z partizanskych jednotiek vzniknutych na baze byva-
Iych vojakov moino spomenM pomerne pocelnu formaciu
skpt. M. Kueeru, klora sa sformovala Z vojakov obranneho
useku "Kosatec", zo zvyskov praporov npor. J. Hudeca a kpt.
t. Krampla a zvysku stabu obranneho useku. Postupne sa
k nim pripojilo este asi 50 vojakov a dostojnikov z inych
jednotiek povodnej taktickej skupiny. Tym sa podarilo
zachovaf celistvu a bojaschopnu jednotku, ktora tvorila
jadro neskorscj brigady Stalin. Ta vznikla v decembri 1944
po spojeni sa asi 300-elennej jednotky M. Kueeru a asi 80-
Clennou skupinou kpt. G. M. Losakova, ktora sa vyclenila
z 2. es. partizanskej brigady J. v. Stalina. Velitefom brigady
Stalin sa sial kpt. G. M. Losakov a skpt. M. Kucera komi-
sarom. Aj mnohi d'alSi prislusnki II. taktickej skupiny sa
pripojili k partizanom. Najviac vojakov bolo roztrusenych
v Gemeri. Stmefovali ich tamojsie partizanske jednotky,
napr. brigada Rakosi, jednolka A. M. Sadilenka, cast' bri-
gady Janosik a aalSie. Kpt. L. Suska a kpt. F. Vitkovsky so
skupinami vojakov sa pridali k brigade Rakosi, kde sa kpt.
L Suska stal velitefom prieskumnej caty v oddieli Za vlast'.
Ku zvazku Stalin sa pripojil partizansky oddie! pod velenim
J. Nosku, ktory sa formoval zo zvyskov praporu Prvosienka.
Mnohym vojakom II. taktickej skupiny v preehode do h ~ r
pomahaIa casf 6. oddielu partizanskej brigady Janosik, kto-
ry sa aktivne zucastnil na obra nnych bojoch pri Rimavskej
Bani, ustupil po prelomeni obranneho postavenia do klenov-
skych lesov spolu s vojakmi II. taktickej skupiny. V lesoeh
ned'aleko Stolice na zaeiatku novembra 1944 sa nachadzalo
mnoho vojakov z rozpadnutych praporov Chryzanlema
a Astra, ktori sa pridavali k d'alSim partizanskym skupinam.
Zvysky inych jednotiek II. taktickej skupiny sa priCienili
Teodor Pola, velitel' brigady Jan litka
k roztrusenym partizanskym oddie!om okolo osady Lom
- Krpaeova, tim sa poloiili zaklady I. partizanskeho pluku,
ktory sa sformoval z podnetu HSPH 20. novembra 1944.
Ustup III. taktickej skupiny sa predpokladal do masivu
Pofany. Zaeiatkom novembra sa lu rozmiestnili jej zvysky
aj so stabom plk. M. Markusa. S tu posobiacimi partizanmi
sa vOjaci dohodli na rozdeleni uloh v obrane Pofany. Vojaci
mali prevziat' obranu Prednej Pofany, od Detvy a HriilOvej.
Na druhej strane porany boli rozmiestneni partizani z brio
gady Za slobodu Siovanov, jednotky zo zvazku Alexander
Nevskya cast' 2. es. paradesantnej brigady pod velenim plk.
V. Liehnera.
Koncom okt6bra . zaCiatkom novembra, ked'sustrede-
oy napor nemeekyeh okupantov smeroval proti zvyskom
povstaleckyeh si l na slrednom Sloven sku, po postupnom
ovladnuti vojensky doleiitych komunikacii a objektov sa
nemecka aktivita postupne mohla scasti preorientovat' aj
proti partizanom na zapadnom Sloven sku. Okupacny reZim
na zapad nom Sloven sku, nastoleny este na zaeiatku sep-
tembra 1944, sa posilnil d'alSimi oddielmi SO a SIPO, ktore
chceli brutalnym terorom znemoinit' akukofvek odbojovu
aktivitu. Mnohyeh prislusnikov antifasistickeho odboja ve-
rejne popravili napr. v Ziatych Moravciach, Toportiankach,
Valaskej Belej a inde. Prislusnici Pohotovostneho oddielu
13 popravili A. Chorvata a S. Hluboekeho zo Starej Turej.
Najvatsie partizanske sily na zapadnom Siovensku boli
v novembri 1944 sustredene v Straiovskyeh horach a Po-
vaiskom Inovci. V tyehto priestoroeh bola rozmiestnena
brigada Jan Ziika pod velenim T. Polu, posilnena styrmi
oddielmi z I. es. partizanskej brigady J. V. Stalina. V novem-
bri prisiel do Strazovskych vrchov aj oddiel Stalin pod ve-
lenim Martynova spolu s oddie!om nemeckyeh antifasistov
z Gclnickeho okresu pod velenim V. Miillera, oddie! Vpred
J. Hceku-Horu a oddie! Vorosilov K. G. Ivanova. Vselky
formacie mali za cid prechod na Moravu. Podmienky na
preehod vsak boli komplikovane. V polovici novembra totii
okupanli zacali mohutnu protipartizansku akciu. Navyse
sloveoska sirana pod Javornikmi bola obsadena oddielmi
PARTIZANSKE- JEDNOTKY POSOBIACf
NA SLOVENSKU PO PRECHODE
POVSTALCOV DO HOR

....
I

:
I
I
............ f
. ...
I
I : :::====-w-..
It........ : ........... d
: : :::::=: =:
..... : : : ==:::::::=-
: ...... = .... a..... :
"-"_VpftoG ...
.. p ... , .. " PJorbl--,_SOOr ....
...... I;JI __
...... lit
"arw ......... b .. "'.loIbisIoCIOduSlo<!_
..
P_V_l..... p..., ........ ..,...,...,.""-I .... a..-.
""""-.,_S9WI ...
p-,,-,._VI><'" ... ppI.'-"."""
. ,..,,,.,_,_s..tonYfOl,..,,,.,...,.,.
zastupca veli tera 2. cs. paradesantnej brigady plk. Vilia m lichner (v slrede)
Partizan sky zvazok Capajev
14. SS-divizie Galizicn, 154. divfzie a Pohotovostnymi od-
dielmi HG (POHG). Okrem uz uvedenych partizanskych
jednotiek tu boli rozmiestnene aj oddiely Jermak, kpt.
A. ldanova. skupina A. A. Sneiinskeho, oddie! Stur. c a s ~
oddielu Raws z 2. cs. partizanskej brigady J. V. 5talina
a zvysky II. slovenskej partizanskej brigady M. R. 5tefanika.
Prolipartizanskym akci3m okupantov museli eelit' aj par-
tizani v pohod Vtacnik, kde mal zakladriu oddieJ Vtaenik
pod velenim F. Hagaru a stab brigady kpt. Jana Nalepku
s cast'ou sil brigady. Oddiel Vtaenik sa vytrvalo usiloval
o podchylenie roztrusenych skupfn povstalcov a 0 vytvo-
renie bojaschopnych oddielov. Partizani uskutocilovali
bojove akcie, z ktorych najvacSi ohlas vyvolal prepad Novak
10. novembra pod veienim F. Hagaru. Pocetne diverzne
a bojove akcie na Horncj Nitre i na Pohronf urobila bri-
gada kpt. Nalepku. Na partizansku aktivitu odpovedali
okupanti zasahom spechilnej protipartizanskej jednolky
EdelweiB pod ve!enim majora 55 E. lhUna spolu s brigadou
V decembri sa pripojil k oddielu skpt. M. Kueeru v Malu-
zinej. Ostatna cast 2. es. partizanskej brigady Stalin pod
veienim J. Brunovskeho sa vratila do povodnych priestorov
cinnosti brigady v Malych a Bielych Karpatoch, kde vyvijala
aktfvnu cinnosf. Dna 2. decelllbra napr. Uhrovi partizani
napadli pri Moravskom Lieskovom a eetune gardistov, kto-
d iSli zatykaf obeanov pOlllahajucich partizanolll.
Obdobie november - december 1944 je obdobim vyvr-
cholenia partizanskej Cinnosti na vychodnom 5lovensku,
ked' sa najvacsie a k frontu najblizsie partizanske forma-
de spajali s prichadzajucou CA. Najzmimejsim bojovym
prechodom partizanov k sovietskym vojskam na uzemi
510venskaje spojenie partizanskeho zvazku Capajev a k ne-
mu pripojenych jednotiek v novembri 1944. Sustredenie
vefkej masy fudi pomerne rychlo uputalo pozornos( nacis-
tOY. ktod minometmi oSlrefovali postavenia partizanov.
Dna 20. novembra vselky oddiely zacali pochod smerom
na sever k fronlu. V noci na 24. novembra sa uskutoc-
nil prclom nemeckych postaveni.
Partizani pri prechode ulrpeli yerke
slraty. Odhaduje sa, ie mali vyse 400
mrtvych; medzi nimi bol aj nace!nik
stabu zvazku Capajev, L. Kukorelli.
55 Dirlewanger. Dlia 28. novembra
tielo jednotky prepadli oddie! Vtacnik
v Baskovej doline a precesavali okolite
lesy. Zlozitym vyvojom presli v novem-
bri - decembri aj partizanske jednotky
na pravej strane Vahu pod Javornikmi
a v Malych a BieJych Karpatoch. naj -
ma 2. cs. partizanska brigada J. V.
Stalina. ktora bola po t'aikych bojoch
pri Bosad koncom okt6bra rozdelena.
Stab brigady p6sobil na Kysuciach,
oddiel M. Uhera bol pod Javorinou.
Koncom novembra doslo v stabe k ne-
zhodam a k roztdke. Naceinik stabu
G. M. Losakov sa odmietol vratit' do
okolia Myjavy a s castou brigady i s ra-
diostanicou odisiel smerom na vychod.
Major SS Er ..... cin Thun von Hohenstein
Z hl'adiska d'alsieho vyvoja par-
tizanskeho hnutia a zamerania jeho
aktivity znamenal priebeh oslobode-
nia krajiny nove ulohy pre partizanske
jednotky na strednom Siovensku. ktore
od konca okt6bra 1944 presli zlozitym
vyvojom. Bolo 10 najlazsie obdobie
hnutia, ked bojovalo 0 samolnu exis-
tenciu. V zloiitych podmienkach po
strate oslobodeneho uzemia, za akul-
neho nedostatku vystroja, vyzbroje
a v neposlednom rade za enorm-
nych (aikosti so zasobovanim bolo vefkym uspechom,
ie v novembri - decembri sa podarilo partizanske hnutie
skonsolidovaf a uchova( bojovu silu partizanov na nadeha-
dzajuee obdobie. Predpoklady aktivizacie hnutia sa vytva-
rali organiz<itorskou praeou HSPH a stabov partizanskyeh
jednotiek, Cinnos(ou ilegalnej KSS, revolucnyeh narodnyeh
vyborov a obetavou podporou obyvatefstva. Vysledkom
tyehto usili bolo, ie na zaciatku roka 1945 sa partizanske
zakladne naehadzali vo vsetkych horskyeh oblastiach vtedy
este okupovaneho Siovenska.
Tak ako pokracovalo oslobodzovanie Siovenska, me-
nila sa aj situacia partizanskych jednotiek. Postup frontu
pre niekton! znamenal koniec ich cinnosti, pre d'alSie nove
narocne ulohy v tyle nemeckej armady na Siovensku a na
Morave. K 2l. januaru 1945 frontova Hnia na Siovensku pre-
biehala udoHm rieky Poprad, napriec Levocskymi vrchmi,
fla juh do Siovenskeho Rudohoria, kde sa stacala na zapad.
V priestore Tisovea smerovala d'alej na juhozapad k Lucen-
ell pozd[i hranice 5 Mad'arskom a eez Cerovu vrehovinu
k Leviciam, kde sa opM menila smer na juh a prebiehala
udoHm Hrona ai po jeho ustie do Dunaja. Podstatna casf
Siovenska tak bola este stale okupovana a partizanske jed-
!lotky operovali v bezprostrednom tyle nemeckej armady.
Zima 1944-1945 znamenala pre partizanske jednotky na
Siovensku prelomove obdobie. Po ponlike Povstania do-
slo k podstatnej redukcii pocetneho stavu jednotiek, ich
vyzbroje a zasobovania. V tom to obdobf islo, v podstate,
a preiitie. Tak, ako sa posuval front, zintenziviiovala sa aj
cinnos( partizanskyeh jednotiek. Ich pocetne stavy naras-
tali aj 0 byvalyeh clenov, ktori sa vraeali, a !'udi. ktori sa
odmietali mobilizovat' do Domobrany a POHG. V lesoeh
sa zacalo ukryvat' pred frontovymi udalost'ami aj mnoi.-
stvo civilneho obyvatefstva. Tu je potrebne pripornenUt', ie
sposob partizanskeho boja. tak, ako sa realizoval na uzemi
ZSSR. sa na Siovensku neosvedcil. Sovietski partizanski
velitelia casto neehapali miestne podmienky. nebrali ohl'ad.
v porovnan! so ZSSR, na hustotu ieleznicnej siete a jej za-
riadenf, hradali kontakt na miestnyeh (Casto neexistujucieh)
komunistova podobne. Aj toto boli problemy, ktore casto
komplikovali spolupracu s partizanmi. V tomto obdobi
podliehali partizanske jednotky na Siovensku, prostrednic-
tvom HSPH, partizanskemu stabu 4. ukrajinskeho frontu
(4. UF). Nie v!etky brigady mali spojenie s HSPH alebo 4.
UF. MnoM operovali samostatne a len postupne sa niekto-
rym podarilo nadviazat' spojenie s nadriadenymi organmi.
ZvlaSt' mensie oddiely posobili bez nadriadenych velitdstiev
na zaklade vlastnej iniciativy. S postupom frontu boli po-
vacsine pohltene silnejSfmi partizanskymi jednotkami,
ktore si ich podriad'ovali. Niekton! jednotky mali zvlastne
spravodajske a diverzne ulohy, pricom podliehaJi vyssim
sovietskym veliteCstvam l. UF, 4. UF ci NKVD. Partizanske
zvazky, brigady, respektfve ich oddiely p6sobili v pomerne
vel'kyeh priestoroeh, pricom spojenie medzi nimi bolo casto
minimalne. Existovali dokonca oddiely ktore s materskou
brigadou nemali kontakt aj niekorko mesiacov a posobili
uplne samostatne.
Samotna organizacna struktura partizanskyeh jedno-
tiek bola, v podstate. rovnaka ako v roku 1944, avsak n a ~ 1 i
by sme niekol'ko vynimiek. Ked'Ze rozhodovanie v tomto
smere bolo na stabe brigady ci zvazku, naeh:idzame me-
Prisaha 2. partizanskej brigady Za slobodu Siovanov na nadvorf zvolenskcho zamku
dzi jednolkami mnoistvo rozdielov.
v zasade sa parlizanska brigada cleni-
la na oddiely a tie na caty a druistva.
Avsak naprfkIad partizansky zvazok
Jan Zilka sa ,Ienil na pnipory a II. slo-
\'ensk<i partizanska brigada gen. M. R.
Siefanika na lakzvane oblasti s nie-
kol'kymi oddielmi. Pocet partizanov
zaradenych do ich zostavy sa znacne
!isil, nieklora brigada mala 60 ina 350
partizanov. Znacnym problemom par-
tizanskych jednotiek bolo materiaine
zabezpecenie. Pretrvaval nedostatok
akehokorvek materialu. V snahe pre-
Zit to viedlo u niektorych jednotiek
ku kr<ideiiam potravin a oblecenia
u civilneho obyvatel'stva. Tam, kde
bola moralka parlizanov na potrebnej
urovni, sa tieto komodity nakupovali.
Najeaslejsie boli vd'aka ochole oby-
vatefstva a organizacii odbojovych Oddiel Una Replu pOsobiaci v Ma1id Karpaloch
skupin poskytovane bezplatne. Otazka
vyzbroje bola rovnako problematicka. Vacsina vyzbroje tr-
pela opotrebovanim po takmer pol roc nom pouZivani, mu-
nfcia bola casto znehodnotena nespravnym skladovanlm.
Letecke dodavky zo Sovietskeho zvazu sa zd'aleka netykali
vacsiny partizanskych jednotiek. Moinost' koristi nebola
verka, napriek tomu tvorila hlavny zdroj tohlo materi:ilu
pre partizanov. Zvlast' mad'arske jednotky sa dali pomerne
fahko odzbrojit. Za tychlo podmienok partizanske jednotky
casto bojovali 0 preiitie a na bojovu Cinnost' neostavali ani
fyzicke a psychicke sily. Prejst' vo vysokom snehu len nie-
kofko malo kilometrov trvalo mnoistvo hod!n pochodu, na
konci ktoreho ui bol malokto schopny bojoveho nasadenia.
Preto sa kaida diverzna akcia musela phinovaf s prihliad-
nutirn na vyssie uvedene faklory.
Revolucne udalosti, akymi partizanska vojna v zime
1944-1945 bola, prinasaju so sebou aj einy, ktore odporuju
morilnym zasadalll v beinolll lllierovOlll iivote. Vojna a jej
dosledky vyplavuju na povrch nevraiivost'. vybavovanie si
osobnych Uelov, politicke cide dosahovane roznymi spo-
sobmi. Na veduce sily lakychto pohybov sa napajali aj iivly.
ktore sledovali len svoj osobny prospech, a tak dochadzalo
k pomste, kr<ideiiam a vraidam. Partizanske jednotky
neboli v tomto vynimkou. Aj do ich oddielov sa, okrem
in}Th. hJasili rudia, ktorych charakter rnoieme oznaeit' za
pochybny, ak nie priamo zlocinny. Je pravdou, ie v roku
1945 nedochadzalo k takymto cinom v takom rozsahu ako
v predchadzajucom obdobi, no predsa len su zname. Tyka
sa to obzvhiSt' regi6nu Oravy, Kysuc ei Rajca, kde rabovanie,
lupeie a vraidy boli sprievodnym javom niektorych parti-
zanskych operacii. V tejtosuvislosti moine spomenModdiel
Za viasI' pod ve!enim M. J. Saveljeva. Rovnako su podobne
ojedinele pripady zname na Zahori a u partizanskej brigady
Boienko v Povaiskom Inovci. Je potrebne zd6raznit', ie nie
kaidY. kto sa za partizana vydaval, nlm aj v skutoenosti bol.
Existovali rozne lupeinc bandyci partizanske skupiny, ktore
nebrali ohrad na civilnc obyvatefstvo. Niektore taketo sku-
piny zlikvidovali dokonca partizani samotni, ako napriklad
v Gerneri. Moino povedat', i.e situacia bola najpokojnejsia
tam, kde partizanska skupina mala blizke ci osobne vazby
na miestne obyvaterstvo. napriklad v Turd. Tam, kde tomu
tak nebolo, dochadzalo aj k spomenutym Cinom.
V priebehu prvych mesiacov roku 1945 posobilo na
uzemi Siovenska niekol'ko desiatok partizanskych od-
diclov, brigad a zvazkov. Na severe Siovenska posobil
v priestore Chocskych vrchov samostatny partizansky
oddie! pod velenim P. Tichonova, samostatny partizansky
oddie! V. P. Jaromova a d'alej na vychod k Vysokym Tat ram
I. partizanska brigada gen. M. R. (P. A. Ve!icko)
a 2. parlizanska brigada Za slobodu Siovanov 0. Vol'anskij}.
Parlizanska brigada (V. S. Macnev-Potemkin) sa uz
koncom janmira 1945 presunula zo Ziarskej doliny na porske
uzemie k Zakopanemu. Pozdfi toku Vahu a hranic s Pro-
tektoratom Cechy a Morava boli v Javornikoch casti zvazku
Jan Ziika, v Bielych Karpatoch 2. partizanska brigada J. Y.
Stalina 0. Brunovsky} a v Malych Karpatoch oddielJ. Reptu.
V masive Malej Fatry a Povaiskeho Inovca bola pomerne
silna koncentracia partizanskych jednotiek. Konkretne islo
o II. slovensku partizansku brigadu gen. M. R.
(V. Zingor), 2. slovensku narodnu partizansku brigadu (K. K.
Popov), partizansky zvazok Jan Ziika (T. Pola) a partizan-
sku brigadu Boienko (A. A. Sneiinskij). Na dol nom Pohroni
a Hornej Nitre v pohoriach Tribec a Vtacnik boli na pomer-
ne malej pioche tri partizanske jednotky: Hornonitrianska
partizanska brigada (F. Hagara), partizanska brigada kpt.
lana Nalepku (M. Secansky) a casti partizanskeho zvazku
Alexander Nevsky (Y. Karasiov-Stepanov).
Prirodzenym priestorom, kde sa nachadzalo najviac
partizanskych jednotiek, boli Nizke Tatry a Siovenske
Rudohorie. Koncentracia partizanov - partizansky oddie!
POlllstilef (S. Morozov), samostatny partizansky oddie!
Partizani z brigady kpt. J. NaJepka v obci Kfak v januari 1945
Vpred (M. Osipov-Morskoj), samostatny partizansky
oddiel Pobeda (A. Makarenko), partizanska brigada
Smrr Fasizmu (N. Volkov) a I. partizanska brigada J. V.
Stalina (A. S. Jegorov) - v priestore na sever a na vychod
od Banskej Bystrice dala vzniknUt' takzvanej partizanskej
republike. Partizanske jednotky tu vytvorili spolocne ve-
lenie Spojenych partizanskych brigad, pricom vsak kazda
partizanska jednotka ostala samostatnou. Partizani tu na
isty cas ovladli niekol'ko horskych obef a p6sobil tu aj HSPH
na cele s A. N. Asmolovom. Dalej na vychod v Nizkych
Tatrach operovala partizanska brigada Stalin (M. Kucera
- G. M. Losakov), 2. (s. partizanska brigada 0. Pfikryl), 4.
partizanska brigada (A. Ciprich), ktore boli zostavene z by-
valych prfslusnikov 2. cs. paradesantnej brigady, a partizan-
ska brigada JanoSik (E. Bielik), partizansky zvazok Stalin
(M. Sukajev) a Osobitna partizanska
brigada K. Gottwald (V. Kvitinskij).
Jej operacny priestor zasahoval aj do
Siovenskeho Rudohoria, kde p6sobil
uz aj sporninany partizansky zvazok
Stalin, partizansky zvazok Alexander
Nevsky, partizansky zvazok ChruStov
(A. Sadilenko), 2. partizanska brigada
Za slobodu Slovanov 0. Vol'anskij)
a mnohonarodna partizanska brigada
Matyas Rakosi (Y. M. Kozlov), svojou
cinnost'ou zasahujuca aj na uzernie
Mad'arska.
a Schneewitchen, ale aj rozne
vade a frontove jednotky dislokovane
v tyle, vacsinou za spoluucasti bezpec-
nostnych jednotiek SO. Casto sa tychto
protipartizanskych akdf zucastilOvali
POHG, mene; prislusnid Oomobrany.
Opine okrajove je v tomto smere
posobenie Pohotovostnych oddielov
zandarstva, vytvorenych na tieto ucely
ich hlavnym velitel'stvom v Bratisla-
ve, TrenCine a Hlohovd. Zaujimavou
skutocnost'ou je vznik miestnych
POHG v niektorych obdach na Orave
a Kysuciach, kde partizanske skupiny
a lupeine bandy prenikajuce z uzemia
Pol'ska v obciach neumerne rabovali.
Mieste obyvatel'stvo na situaciu rea-
govalo vytvorenim dobrovol'nickych
domobran spadajudch pod POHG.
V priebehu januara a febrmira 1945
podnikli partizanske jednotky na za-
klade nariadeni nadriadenych velitel'-
stiev niekofko vacsich operacif v snahe
zabranit' ustupu nemeckyeh jednotiek a ul'ahcit' sovietskym
jednotkam ich obkfucenie a znicenie. Takto podnikli 26. ja-
nuara 1945 oddiely 1. partizanskej brigady M. R. Stefanika
spolu s oddielom Jaromov obsadenie Liptovske; Kokavy
a Pribiliny. Napriek nemeckym utokom sa im podarilo obec
Pribylina udriat' do prichodu frontu. Podobna akda bola
uskutocnemi aj 29. januara 1945. Velickova brigada sa spo-
lu s jednotkami zviizku Stalin pokusila obsadit' Liptovsky
Peter a Liptovsky Hradok. Boje so striedavym uspechom
pokracovali az do I. februara 1945, ked' do mesta vstupili
jednotky 1. cs. armadneho zboru v ZSSR. V tych istych
dnoch partizansky zvazok Chruscov zabranil ustupu 309.
gramitnickeho pluku 208. pdej divizie eez Cierny Balog.
Partizani vyuzili vopred vybudovane postavenia a nemee-
ku jednotku zablokovali. Dna 29. januara 1945 bola obee za
Od januara 1945 nemecke jednotky
podnikali pocetne akcie na zlikvidova-
nie partizanskych jednotiek Ci aspon
obrnedzenie ieh (innosti. Tychto akdi
sa zucastnovali hlavne specialne proti-
partizanske jednotky Edelweiss, Josef
Michail Petrovic Osipov-Morskoj
pomoci rumunskych jednotiek oslobo-
dena a nemecka jednotka rozohnana.
V d'alSich dnoch sa partizani zvazku
Chruscov podiefali aj na oslobodzo-
vani Brezna. Podobne akcie prebiehali
aj v tzv. partizanskej republike v okolf
Banskej Bystrice. Partizanske oddiely
ovladali cestnu komunikaciu z Ho-
rehronia na Liptov a do Turca. Zvlast
po strate horskeho sedla Certovica
ostala tato komunikaeia jedimi pre
ustup nemeckych jednotiek. Preto sa
nemecke veJenie snazilo tieto oblasti
s postupom frontu pacifikovat'. ZvlaSt'
ked' bol 14. marca 1945 oslobodeny
Zvolen, ostala nemeckym jednotkam
jedina ustupova trasa eez Maly Sturec.
Dna 18. marca 1945 nemecke jednotky
vypalili obee Kaliste, nasledujud den
Osobitna parli za nska brigada K. Gottwald, prvy dava - Kvilinskij
aj Bahize, pricom zavraid ili niekol'ko obcanoy. Pod tlakom
sovietskyeh a rumunskych jednotiek bola nakoniec Banska
Bystrica 26. marca 1945 oslobodena.
S postupom frontu stale viae na zapad sa partizanske
jednotkyv jeho dosahu snazili prekro-
cit'front a spo;i!' sa s oslobodzovacimi
jednotkami. Pocas oslobodzovania
Liptova sa s oslobodzovaci mi jed not-
kami spojili brigady P. A. Velicku, M.
Kuceru, oddiely Jaromova a casti
partizanskeho zvazku M. I. Sukajeva.
V pribliine rovnakom case prebehli
podobne spojenia na Horehroni, kde
bola na prelome januara a februara 1945
rozpustena brigada V. A. Kvitinskeho,
E. Bielika, casti 2. cs. partizanskej
brigady a partizansky zvazok A. M.
Sadilenka. Dna 19. februara sa pri
Brezne spojil s oslobodzovacimi jed-
notkami aj HSPH v Ceskoslovensku.
Partizanske jednotky boli po prechode
frontu rozpustene. Obcania sovietske-
ho zvazu boli zarad'ovani do CA, ob-
cania Ceskoslovenska do armadneho
ulohu milieii, d'alsia cast' sa jednodueho rozisla do svojich
dOll1ovov. Da le; na zapad Slovenska vsak pokracovala par-
tizanska vojna. V oblasti Pohronskeho Bukovca, Tribeca,
Vtacnika a Stniiovskyeh vrehov existovalo silne zoskupenie
zboru. Cast' partizanov ostavala plnit' Prechod cez front v Liptovske; Liline;, koncom marca 1945
Rumunski vojad po oslobodcni obce Hronsck pri Banskcj Bystrid
viacerych partizanskych jednotiek. Blizkosl' frontu, ktory
bol od polovice januara 1945 v okoli Levie, kde prebiehali
liZ od polovice decembra 1944 faike boje. nutila nemecke
bezpecnostne jednotky zasiahnllf proti partizanom pre ich
diverznu cinnosl' a potencial pomod frontovym jednotkam
pri prelomeni nemeckej obrannej linie. Dim 15. januara
1945 zacala rozsiahla akcia loa ucasti jednotiek SS brigady
Dirlewanger, protipartiloanskej jednotky Edelweiss a utva-
roy Einsatzgruppe H - Sipo a SD. Postupne vytlacali par-
tizanske jednotky z podhorskych obd, pricom sa dopustili
aj bestialnych zlocinov. Na obce Kl'ak a Ostry Grun, kde
sa zdriiavali casti zvazku lana Ziiku a d'alsie partizanske
jednotky, zautocili jednotky SD z Kremnice spolu s jed-
notkou Edelweiss. Uvedene obce vypalili a loavraidili 148
ich obyvatdov, z toho 56 iien a 38 deti. Po tejto akcii sa
partizani zvazku lana Ziiku stiahli do Straiovskych vr-
chov. Nitrianska partizanska brigada vo VeJ'kom Inovci tak
ostala takmer priamo vo frontovom pasme, len 10-15 km
od postaveni sovietskych jednotiek pri Tekovskej Breznici.
Jednotky parlizanskeho zvazku Alexander Nevsky sa po
priprave rozhodli prebrodif Hroo a prejst' frontovu ciaru.
V noci z 13. na 14. februara 1945 partiloanske oddiely za po-
rnoci sovietskej 1. gardovej vysadkovej
diviloie presti front za znacnych stmt
sp6sobenych rozvodnenyrn Hronom
a nepriatel'skou aktivitou.
Dalsou oblast'ou s
ciou partizanskych jednotiek boli
Strazovske vrchy. Tu p6sobiaci
tiloansky zvazok "ina Ziiku dostal za
ulohu preniknUf na Moravu. Na luta
narocnu ulohu sa velenie neeitilo. preto
doslo po nezhodach k rozdeleniu
notky. Zaslupca velitera D. M. Rezuto
v snahe splnit' rozkaz vytvoril novu
partizansku brigadu Suvorov. Zvysok
zvazku pod vedenim T. Polu sa pre-
sunul zaCiatkom marca do Necpalskej
doliny v Turci s ciel'om prejsf va
ne; chvili front. Brigada Suvorov sa
pokusila prejst' na Moravu. a to prave
v case. ked' prebehla jedna z najvacsich
protipartizanskych akcii. V marei
1945 ju v priestore Povaiskeho Inovca
a Straiovskych vrchov zorganizovalo
Einsatzkommando 13 z Trencina.
V rovnakom obdobi uzatvarali priestor
z vychodu jednotky skupiny Edelweiss.
nasadene do masivu Malej Fatry.
V tomto pomerne malom priestore
bolo sustrcdenych niekorko partizan-
skych brigad II. slovcnska partizanska
brigada gen. M. R. Stefanika, brigada
Suvorov, 2. slovenska narodmi part i-
zanska brigada ateI'. Niektore z nich
sa pokusali presunUf cez Povaiie na
Moravu. Napriek pomerne veJ'kemu
uspechu nemeckych jednotiek, ktore znicili viacero parti-
zanskych taborov, zabili a zajali desiatky partizanov, sa im
nepodarilo ani jednu z brigad zniCif. Naopak, dye pomerne
silne partizanske jednotky sa pokusili prcjst' hranicu n<\-
Moravu. Brigada Suvorov bola v druhej polovici marca 1945
na presune. no pod tlakom nemeckych jednotiek sa dostala
do Rajeckej doliny. Ai 6. aprHa 1945 sa je; podarilo prekro-
cil' Yah a utaborif sa v lesoch nad Stiavnikom. Hranice sa
jej prekroCit' nepodarilo a zaciatkom maja sa spojila s po-
stupujucimi sovietskymi jednotkami. Podobne skoncili aj
oddiely J. Hecka-Horu a A. Bchalu, ktore napokon skoncili
v Malej Fatrc. Aj 2. slovenska narodna partizanska brigada
dostala 29. marca 1945 rozkalo k presunu na Moravu. Zacal
sa po pripravach 5. aprila 1945.0 pat' dni sa brigade podari-
10 odlobrojifvo Vrchteplej cast' POHG Kremnica a 12. aprHa
podnikla prvy pokus 0 prechod Vahu, ktory sa nepodaril.
Yah brigada prekrocila na druhy pokus 0 dva dni nesk6r,
17. aprHa 1945 prekrocila hranicu a napokon skoncila
v Radhosti.
V faikej pozieii boli aj partizanske jednotky v Malych
a Bielych Karpatoch. Z nich najsilnejsia bola 2. partizan-
ska brigada l. V. Stalina pod velenim l. Brunovskeho. Bola
rozmiestnena od Bratislavy ai po
puchov. lej jednotlive oddiely vsak
operovali, v podstate. samostatne.
Aj tu proti partizanom zasahovali
nemeeke bezpecnostne jednotky,
Einsatzkommando 13 a Sonderkom-
mando 7a, ktore spolu s protipartizan-
skou jednotkou Edelweiss prepadli 27.
februara 1945 obee Celuna. V nej sa
zdriiaval oddie! Hurban 2. Stalinovej
brigady. V bOji zahynul veHtel' oddielu
M. Uher. V priebehu marea postu-
pil front aj smcrom na zapad. Dna
l. aprHa 1945 bola oslohodena Trnava
a 4. aprila aj Bratislava. To podnietilo
intenzivnejsiu cinnost' partizanov
v regi6ne. Partizanske jednotky pod- M i l o ~ Uher
nikali diverzne akcie a pornahali pri
oslobodzovani Hornej Nitry a Povaiia. Hornonitrianska
partizanska brigada obsadila Dolne Vestenice a udriali ju
do prichodu Sovietov. Casti zV3zku Jan Ziika pomahali pri
oslobodzovani Ksinnej a dalSich obd. Pocas tohto obdo-
bia sa s CA spojili oddiely partizanskej brigady kpt. lana
Nalepku, partizanska brigada Bofenko a partizanskeho
zvazku lana Ziiku.
Pocas oslobodzovadeh bojov v Liptove. ktore trvali dva
mesiaee. sa partizanske jednolky snaiili narusat' nemee-
ke tylo. Oddiel Pobeda A. I. Makarenka a 4. partizanska
brigada (A. Ciprich) p6sobili v oblasti Liptovskej osady
a Liptovskej Luinej. Esle pred prkhodom frontu bojolll
Ruiny obce Ostry Grllll
Mjr. Anton Ciprich
s nemeekymi vojakmi SS a s POHG obsadili 25. marea 1945
okolie Liptovskej Osady a 3. april a 1945 ju obsadili spo-
locne so sovietskymi a rUl11unskymi vojakmi. Pocas bojov
o Liptovsky Mikulas vo februari 1945 mala 4. partizanska
brigada podniknUt' utok l1a obee v tyle nemeekej obrany.
Vyvoj sitmlcie vsak openicii zabranil. Dtoky podfa novyeh
rozkazov opakovala 3. marea, ked' ohsadila ohee Vlaehy.
BeseilOVa a Krme.s s d6leiitymi mostami eez Yah. 0 tTi dni
sa vsak pod nepriatel'skym naPOTOm musela rozdelemi na
dye casti stiahnut' do pricstoru MaguTka. Jedna cast' sa spo-
jila z Cervenou armadou 25. marea a druha 6. aprHa 1945.
Vo Vefkej Fatre v Neepalskcj a Kantorskej doline pOsohil
JozefTrojan
10. pnipor partizanskeho zvazku Jan
Zizka a v Gaderskej doline oddiel
Sarno z II. slovenskej partizanskej bri-
gady gen. M. R. Stefanika. Na zapadnej
strane Turca v Male; Fatre bola hlavna
oblast' p6sobnosti II. Stefanikovej bri-
gady. V priebehu marca a april a 1945
znacne zintenzivnila svoju diverznu
cinnost' na ze!eznicnych a cestnych
komunikaciach. Okrem toho pomerne
uspesne zasahovala proti nemeckym
frontovym jednotkam ustupujucim
od Ruzomberka a Banskej Bystrice.
Po odchode 2. slovenskej narodnej
partizanskej brigady na Moravu si
podriadila jej oddiely, ktore ostali na
mieste. Tym sa stala najsilnejSim par-
tizanskym zoskupenfm v regi6ne. Po
prkhode skupiny hfbkoveho priesku-
mu l. cs. armadneho zboru 8. aprHa
1945 bol dokonea vypracovany pIan
na oslobodenia Turcianskeho Svateho
Martina v sucinnosti oboeh jedno-
tiek. Martin napokol1 oslobodili II.
aprHa 1945 z juhu rumunske jednotky
a II. partizanska brigada gen. M. R.
Stefanika sa do 12. aprHa podiel'ala
spolu s ceskoslovenskym armadnym
zborom na bojoch v priestore Dubnej
Skaly. Nasledne bola brigada v Marti-
ne rozpustena.
Poslednou oblast'ou obsadenou
nemeckymi jednotkami tak ostali
Kysuce. Tu v pohori Javorniky opero-
val oddie! Rodina CA. Garnicky), vysa-
deny v noei z 21. na 22. januara 1945
v katastri obee Makov. Uskutocnil nie-
kol'ko diverznych akcii na ie!eznicnych
~ - - - - - - - - - - - - - - - - - - ~ =
Viliam Zingor
Iratiach a pokusil sa doslat' na Moravu. Preehod skoncil neuspesne, a tak oddie!
v prieslore obee Papradno ostal ai do priehodu frontu. V priestore L:adce ope
roval aj oddiel kpt. A. J. Niscimenka-Bie!avskeho. Islo 0 spravodajsku skupinu I.
ukrajinskcho frontu, ktod sa postupne roznistla na partizansky oddiel. Koncom
marea sa do priestoru Olheho Pofa vratil oddiel Za viasI' M. J. Saveljeva, no po
kratkej dobe zaeiatkom april a 1945 prdiel na Moravu k Vsetinu. Je potrebne
spomenUt' aj partizansku skupinu Branislav pod velenim plk. V. B. Bodickeho,
zloienu z byvalych prislusnikov povstaleckeho eetnictva. Cenne spravodajske
informacie, na zber ktorych sa specializovala, boli poskytnute vsetkym parti -
zanskym jednotkam, s ktorymi bola v kontakte.
Napriek mnohym problemom, ktore sprevadzali partizanske jednotky
v roku 1945, a vzhfadom na koncepciu partizanskeho boja a podmienky sa po-
darilo uskutocnif dostatoene mnoistvo uspeSnych bojovych akcii. V tyehto in-
tenciach m6ieme ich bojovu cinnost' v roku 1945 oznacif ako pomerne uspdnu.
Zaciatkom maja 1945 boli na Kysuciach oslobodene posledne tri slovenske obce.
Pre obyvatefov to znamenalo koniee vojnoveho utrpenia a strachu 0 iivoty ci
majetky. Zaroven vsak zacal povojnovy zapas 0 moe v state, v ktorom vyznamnll
ulohu zohrali byvali partizani orientovani prevaine na komunisticku stranu. Ta
v mocenskom zapase vyuiivala partizanov na rozne natlakove akcie voci svojim
politickym oponentom. Vi od roku 1948 vsak boli nieklor! partizanski velitelia
zo strany komunistickeho reiimu postihovani, najma ak sa obratili proti nemu.
Osud obetl politickych procesov tak postihol vsetkych slovenskych velitelov
partizanskych brigad, pricom V. Z i n g ~ r a K. Trojan boli popraveni, desiatky pd-
slusnikov ich jednotiek boli odsudene na dlhorocne tresty. Ai v priebehu 60-tyeh
rokov boli tito prislusnici postupne prepuSiani na slobodu a rehabilitovani.
10. Fai isticlce re presalie
Siovenske narodne povstanie dovrsilo politick)' a monHny kolaps fudackeho
reiimu. Poslednou nadejou sa pre fudakov stal suhlass okupaciou vlastneho statu
nacistickym Nemeekom. Znamenalo to oprie!' sa 0 nacisticky mocensky aparat
reprezentovany na Siovensku diviziami wehrmachtu, vojskami 5S, zloikami
Nastup HG v Krupine
gestapa, jednotkami bezpecnostnej
polkie SiPo, bezpecnostnej sluiby SO
a specialnymi protipartizanskymijed-
notkami. Okupanti boli hned' v prvych
dilOeh Povstania zaskoceni existen-
ciou suvisleho povstalcckeho frontu.
Rychle zuctovanie s hrstkou "bandi-
tov" sa zmenilo na vojnu s reguJarnou
povstaleckou armadou a pocetnymi
partizanskymi skupinami a hlavnym
ciefom sa tak stalo vojenske potlacenie
SNP. Priamu okupaciu Siovenska vyko-
Illivali jednotky wehrmachtu a zbrani
SS. Pacifikaciu oslobodeneho uzemia
SS-oberSlurmbannflihrer dr. J. Witiska
mali na starosti utvary Pohotovostnej skupiny H SiPo
a SO. lej jadro tvoriJi Einsatzkommando 13 a 14. zriadene
v Brne v diloeh 30.-31. augusta 1944 na cele s SS-oberstur-
mbannfUhrerom dr. J. Witiskom. Do masinerie krvaveho
potl<icania akehokofvek odporu a pacifikacie civilneho oby-
vatefstva podporujueeho povstaleeke sily sa popri nacistie-
kyeh jednotkach so suhlasom najvyssich predstavitefov SR
zapojili aj POHG a jednotky Heimatsehutzu. Tieto jednotky
plniJi. v konecnom d6sledku. ulohu rozpadnuteho iandar-
stva a Ostredne statnej bezpecnosti pri zabezpeCovani fasis-
tiekyeh bezpecnostnyeh opatreni. Hlavnou ulohou tyehto
zloiiek bolo vykonavat' perzekucie. vraidy, teror a masovu
likvidaciu ucastnikov Povstania a ostatnyeh antifasistov
a jednou z prioritnyeh uloh bolo aj konecne ridenie ii-
dovskej otazky. Svoje ulohy zabezpecovali formou masovej
likvidacie ucastnfkov Povstania a deportaciou antifasislov
do koneentracnyeh taborov. Pohotovostml skupi na H SiPo
a SD, ako nastroj Hlavneho risskeho uradu pre bezpecnost'
(RSHA) na Siovensku, mala v kompetencii riadenie a kon-
Irolu eelej polieajnej a bezpecnost nej sluzby po svojom
prichode na Siovensko. Pohotovost na skupina H ovplyv-
novala velitera nemeckych okupacnych vojsk v zasadnych
otazkach reali zacie policajnych uloh na uzemi Slovenska ui
v septembri a okt6bri 1944, najma vsak od 14. novembra
1944. Vtedy bol SS-obersturmbannfUhrer J. Witiska i ofi -
chilne vymenovany za velitera bezpecnostnej policie a bez-
pecnostnej sluiby na Sloven sku, a sucasne i za politickeho
referenta velitera nemeck)ich okupacnych vojsk. Tym Sa
sluzobne v styku 5 RSHA osamostat nil. Mohol sa pritom
spoliehat' na silu piatich pohotovostnych oddielov (kazdy
po 500 mufov) bezpecnostnej polfcie a bezpecnostnej sluz-
by. Na postupne okupovanom uzem( Siovenska vznikali
uradovne Pohotovostnej skupiny H bezpecnostnej policie
SiPo a bezpecnostnej sluzby SD, a to v Bratislave, Nitre,
Trencine, Ruzomberku a koncom okt6bra 1944 aj v Banskej
Bystrici. V d'alSich mestach boli zriadene tzv. oporne body
(stGtzpunkty) a vedfajsie sluzobne uradovne. Ich pocet sa
menil a pr isposoboval na meniacu sa situaciu na uzemf
Slovenska.
[udacky rdim zabezpecoval zasobovanie nemeckych
okupacnych jednotiek zo slovenskych zdrojov. Zaroven uz
v septembri 1944 zabezpecil formovanie a nasadenie POHG
a v suci nnosti s nemeckymi jednotkami bezpecnostnej
sluzby do protipartizanskych a teroristickych akcii proti
obyvatel'stvu, ako aj represif proti rasovo prenasledovanym
osobam. Okrem toho sa I'udaci snazili nahradit" aj rozpad-
nutu slovensku armadu, ktora, bud' bola sucast"ou Prvej
ceskoslovenskej armady na Siovensku alebo jej vacsia cast'
bola nacistami odzbrojena. Nahradou sa mala stat' Tisova
Domobrana, ktora sa formovala z totalne zmobilizovanych
desiatich rocnfkov (4 1 533 osob), no pre nespol'ahlivost'
a nedoveru zo st rany nemeckeho velenia vyzbrojili iba cast'
a ostat nych nasadili na opevnovacie prace. OspesnejSi bol
pri for movani kontingentov HG, ktore mali v janu<lri 1945
37 pohotovostnych oddielov a 6 pofnych rot 5 celkovou
silou okolo 5 000 muzov. Z chabych zvyskov iandarstva,
ktore zostalo po vypuknut i SNP verne fudackemu reii-
mu, zorganizoval vrchny velitel' T. ISt6k tri pohotovoslne
oddiely v Bratislave, Banskej Bystrici (od novembra 1944)
a Trencine. ktore spolupracovali s POHG, SiPo a SO.
V pasme ochrannej z6ny uz existovali vycvikove ta-
bory Slovenskej pracovnej sluzby (SPS). Blo, v podstate,
o predvojensku pracovnu vychovu pre mladych chlapcov,
ktora fungovala na zaklade zakona c. 36. z 12. marea 1942.
Na cele SPS stal hlavny velitef, ktoreho menoval prezident
a funkcne podliehal ministrovi vnut ra. V ramci SPS sa-
mostatne existovala osobitna pracovna skupina "Deutsche
Arbeitsdienstgruppe", ktoru tvorili prfslusnfci nemeckej
Sprava: nMel nik HG Olomar Kubala a poverenec POHG pre Pohronskt't f upu Imrich
Ko!ovsky, klory podfa zasluh vyptacal vrahom v Nemeckej odmenu 400-600 korun
narodnostnej skupiny na Sloven sku.
Na jej cele stal velitef nemeckej narod-
nosti, ktory bol priamo podriadeny
hl avnemu velitefovi SPS. Pracovna
sluiba mohla byi vykonavana od 18.
do 25. roku zivota v trvani maximal-
ne 6 mesiacov, a to vzdy pred nastu-
penim prezencnej vojenskej sluzby.
Usta novenim SPS doslo na Siovensku
k d'alsej militari zaci i, ked' okrem pre-
zencnej sluzby museli vojaci nastupit'
na predvojensku pracovnu sluibu.
SPS sa po septembri 1944 dostala do
podrucia Hlinkovej mladei:e (HM)
a HG. Z tohto dovodu sa stala jed-
nym z hlavnych zdrojov na doplnenie
POHG a na verbovanie do specialnych
jednotiek, ktore vznikali na Sloven sku
na potlacenie parti zanskeho hnutia.
V suvislosti so zmenami vo vlade
a v bezpecnostnom a vojenskom
aparate po vypuknuti SNP dochadza
k sustredeniu moci do ruk triumvirat u
Vycvik Hlinkovej miadeie (HM)
s. Hassik- O. Kubala - A. Macek. O. Kubala hal uz 7. septem- HM Macek a ideol6g slovenskeho fasizmu S. Polakovit.
bra 1944 na popud velitefa nemeckych okupacnych vojsk na Takto ideologicky pripraveni velitelia potom prednasali
5lovensku, genedla 55 G. Bergera, menovany micelnikom prislusnfkom SPS a popritol11 ich vojenski instruktori utili
HG, a zaroven sHorn bezpetnostnych zloZiek - Ostredne zaobchadzaf s pechotnymi zbranami. SP5 bola kombina-
statnej bezpetnosti, zandarslva a policie. Ako miCeinik HG ciou t'azkej fyzickej pnice. vojenskeho drilu a vstepovania
ziska I moe nad Hlavnym velildstvom Hlinkovej mladeze I'udackej ideol6gie. [udaci lakto spracovavali 18-19-rotnych
(HV HM). a teda aj nad jednolkami SPS. Sitmicia v l11ocen- chlapcov pre front a vojensku sluzbu a vobdobi vypuknutia
skorn aparate sa vykrystalizovala, ked' nariadenim (MNO) SNP die zvysili ideologicke p6sobenie v jednotkach 5P5,
z 24. okt6bra 1944 bola pod MNO okrem Domobrany zatle- zintenzivnili predvojensku pripravu. pretoze vaine zatali
nena aj policia. iandarstvo, financna ,.. uvaiovat' 0 vyuiiti prislusnikov SPS
straz aj HM. SPS bola v tejto konstela- na protipartizanskyboj. Hlavny velitef
cii vedena ako predvojenska priprava HM Macek priSiei medzi prislusnikov
HM. System pdce SPS bol podobny SPS kratko po vypuknuti SNP. Svoje
ako v Technickom zbore Domobrany. prejavy zameriaval protipovstalecky
Slraine oddiely SPS boli v Jakubove, a vyzyval do ozbrojeneho boja proti
Sekuliach a pracovne v Teplitke nad SNP. Onedlho bolo do Bratislavy zvo-
Vahom, Straniku pri Ziline. Banovej, Jane skolenie velitefov SPS, ktore bolo
Ziline, Bratislave a Vajnoroch a mali cele zamerane na propagaciu boja pro-
eelkorn okolo 2 000 mulov. Nie na- Ii Povstaniu. Tu sa velitelia dozvedeli,
hodou sa slovenske oddiely v special- ie je pripravovana reorganizeicia Casti
nyeh protipartizanskych jednotkach jednotiek SPS. Jednotky boli pridelene
formovali z prislusnikov SPS. dislo- na prace pre armadu a boli vyzbrojene.
kovanych v Jakubove a Sekuliach. tiie V zmysle zakona c. 5011944 oochrane
v oehranncj z6ne. VeliteJ'sky zbor SPS osobnej slobody, domoveho pokoja,
bol pravidelne skolenyv kurzoch v Ne- ich dOCasnom obmedzeni, ako aj oob-
meeku alebo Rakusku. ktore boli za- medzeni inych pray a slob6d ( 28)
merane na sirenie ideol6gie nacizmu.
Na Sloven sku viedol politicke kurzy General SS Gottlob Berger, prvy \'elild ne-
velitdskych kadrov SPS hlavny veliteT meck}'ch okupalnych vojsk na Sio\'ensku
bola povolana SPS ako organizacna
jednotka na vykon sluiby na udriia-
vanie verejnej bezpecnosli, poriadku
Vobdobi od 5. novembra do 5. marca 19451.avrai.dili v Kremnicke 747 rudi
IItL- r: C
------: -:.'
I.
,
,
Situacne hlasenie 0 cinnosti POHG v Krupine od 27. 10. 1944 - II. 11. 1944
1

t, '., 11
a pokoja. SPS vykoml.vala tuto sluibu uz od 1. septembra
1944. V suvislosti sa touto skutoenost'ou doslo k rozSfre-
niu poltu oddielov na 6 na zaklade dohody velitefa HG
O. Kubalu a velitel'a specialnej SPS s hassfkovskym MNO
SR zo dna 28. septembra 19440 prevode 200 prfslusnfkov
SPS do armady. Touto dohodou sa vytvorili podmienky na
sformovanie jadra protipartizanskej jednotky Edelweiss
z roty Siovakov. Tato jednotka sa aktivne podiefala na pro-
tipartizanskych akciach, vyvrazd'ovani civilneho obyvatd-
stva, zatykani a vrazdenf rasovo prenasledovanych os6b.
V septembri 1944 bola USB vyclenena z kompetencie
Ministerstva vnutra slovenskej vlady a podriadena priamo
MNO, tfm sa utui.i1a spolupraca agentov USB s nacistic-
kymi bezpecnostnymi organmi, ktore prfkladne vyuZivali
ich znalosf miestnych pomeroy, najma pri organizovani
represivnych opatren!. Rozkazom velitefa nemeckych oku-
pacnych vojsk z 2. septembra 1944 sa zriadila Domobrana
nemeckej mensiny na Siovensku (Heimatschutz), eim sa
dokoneil proces jej formovania z 24. jula 1944 (vtedy za-
clenene do ramca FS) do podoby ozbrojenych oddieiov,
ktore bojovali proti povstalcom na viacerych miestach
Siovenska.
Ceikovy pocet nemeckych vojenskych okupacnych
sil na uzemi Siovenska vo faze generalnej ofenzivy
predstavoval 48 000-50 000 vojakov a dostojnikov. Jch
pritomnosf v praxi potvrdila vyvrcholenie prindpov
nacistickej politiky Nemecka voci Siovensku. Nacisti
presli do otvorenej surovej fonny nasilia, ktoni bola
najvlastnejsou met6dou ich postupov v okupovanej kra-
jine. Pohotovostna skupina H SiPo a SD, operujuca v lyle
okupacnych jednotiek, obsahovala vo svojej organizatnej
strukture: 50nderkommando 7a, Einsatzkommando 13,
Sonderkommando ZbV IS, ZvlcBtne komando ZbV 29,
Einsatzkommando 14 a od konca januara 1945 aj Zvlastne
komando ZbV 27, ktore dovtedy p6sobilo na vychod nom
Siovensku. Okrem spomenutych jednotiek boli pod jed-
notnym velenim Pohotovostnej skupiny H nasadene do
protipartizanskych a teroristickych akcii voCi civilnemu
obyvalefstvu aj jednotky POHG, Heimatschutzu a d'ame
specialne teroristicke a diverzne protipartizanske utvary,
ako napriklad Stihaci zviiz Siovenska, jednotka Edelweiss,
na juinom Sloven sku pohotovostne komanda SD, vy-
tvorene z prfslusnikov fasistickej nyilasovskej strany,
specialne jednotky z SS bojovej skupiny Schill, z SS bri-
gady Dirlewanger. z 18. 55 divizie Horst Wessel, z utva-
roy expozitury USB a ine jednotky. Tisova vlada, ktora
suhlasila s prichodom nemeckych okupacnych jednotiek
na Slovensko, vytvorila vhodne podmienky na zavedenie
systemu teroru. Kolaboracia sa prejavila aj tym, ie sucasne
zabezpetovala potrebnu spravnu a hospodarsku koordi-
naeiu, clm okupantom uvol'nila ruky na represivnu cin-
nost' proti ucastnikom Povstania, civilnemu obyvatefstvu
a rasovo prenasledovanym. Slovenska vlada na zaklade
dohody z 9. okt6bra 1944 financovala okupaciu Slovenska
nacistickymi jednotkami, tim hitlerovskemu Nemecku
umoinila opaf pokracovat' v drancovani hospodarskych
zdrojov Slovenska. nasilne vyui ivaf praeovne si ly l1 a stavbu
opevneni na Sloven sku a v Nemeeku, evakuovat' vyrobne
zariadenia z mnohych zavodov. Aktivne sa zucastnovala aj
na masovej likvidacii povstalcov, respektive na ich depor-
tacii do zajateckych a koncentracnych taborov.
Po 29. auguste 1944 sa na Slovensku rozputala vlna na-
cistickeho teroru a represalii. Pohotovostna skupina H SIPO
a SO na Siovensku mala 6 komand s 24 opornymi bodmi.
NajaktivnejSim bolo Einsatzkommando 14, veliterom
ktoreho bol SS-hauptsturmfUhrer dr. G. Heuser. Vraiedna
masineria EK-14 zasiahla Siroky priestor stredneho a zapad-
neho Siovenska, najkrvavejsi teror vsak rozputala v okoli
Banskej Bystrice. VeHlel' oporneho bodu v Banskej Bystriei
- SS-obersturmfiihrer G. H. Deffner - nesie zodpovednost'
najma za vyvraidovanie ueastnikov SNP, ilegalnych pra-
covnikov, antifasistov, ale aj deti v Nemeckej a Kremnicke.
Pee vapenky v Nemeckej v diioch 4. ai. II. januara 1945
pohltila okolo 900 ludi. Deffner, sam exekutor vraid. zavia-
zal vsetkych ucastnikov vrai.denia mlcanim. Ai. po rokoch
vyslo najavo. ie na popravach v Nemeekej sa zutastnila aj
ISO-clenna rota POHG z Povai.skej Bystrice pod vedenim
nadzbrojnika V. Horu. Vaznov sustred'ovali v Krajskej vaz-
niei v Banskej Bystrici, po transporte k vapenke ich najskor
olupili a potom striel'ali ranou do tyla. Horiaca pecdokonala
dieio skazy, plamene zmazali stopy po vraidenL Gardisti sa
pri vraideni osvedCili, za co im osobne pod'akoval povere-
nee POHG pre Pohronsku i.upu - kpt. HG Kosovsky-.
Vaziiov z Banskej Bystrice vraidili fasisti brutalnym
sposobom v Kremnicke, kde v obdobi od S. novembra do
5. marca 1945 zavraidili 7471'udL Striel'aH ich ranou do tyla
lak, aby tela vlastnou vahou padaH na dno protitankovej
priekopy. V prvej faze vraidenia sa na nom aktivne podie-
rala 5. porna rota HG nadzbrojnika J. Nemsilu, ktora potom
odiSla do Krupiny. Vrai.denie kulminovalo 12. deeembra
1944, ked' naraz popravili 300 obetL Spolu s rotou POHG
bola na popravy vyClcnena cast' roty Winter pod velenim SS-
untersturmfilhrera Wintera. Vrahovia sa nezastavili pred
nitim, a tak medzi obefami v Kremnicke bolo 211 iien a 58
deti. Prislusnki EK-14 z oporneho bodu v Banskej Bystriei
spolu so svojimi sukmeiiovcami z poboeky v Brezne, kde
bol veiitel'om SS-sturmscharfiihrer H. Wein, zasiahli svo-
jim terorom aj oblasf Horehronia. Silne partizanske hnu-
tie podporovane obyvatdstvom obci a osad vyvolavalo
odvetne teroristicke akcie podporovane jednotkami S5,
POHG, specialnou protipartizanskou jednotkou Edelweiss
a jednotkami pravideinej armady. Pri tychto akciach fasisti
vyuiivali slui.by konfidentov a zradcov. Vi. 3. novembra
1944 sa im tak podarilo zajat'veliteiov Povstania - generalov
J. Goliana a R. Viesta - v Pohronskom Bukovci a na Vianoce
1944 na Vefkom Boku cast' anglo-americkej vojenskej misie.
Tychto prol11inentnych zajatcov neskor zlikvidovali v kon-
centracnych taboroeh. Bodku za svojimi teroristickymi
akciami v lejto oblasti dali prislusnici EK-14 18. a 20. marea
1945 vrai.denim. drancovanim a vyparovanim na Kalisti
a Balai.och. Aktivnymi ucastnikmi fasistickeho leroru
boli aj prislusnki EK-14 Z oporneho bodu vo Zvolene, kde
velil SS-obersturmfUrer J. Hossbach a od deeembra 1944
55-sturmscharfuhrer W. Kroger. Prislusnici komanda od
GenenUi Jan Golian a RudolfViest cestou na vysluch na EK 14 v Banskej Bystrici
novembra 1944 do januara 1945 na fidovskom cintorine
\'0 Zvolene zavrafdili 128 obetl. z ktorych bolo 36 fien
a 6 deti. Popravy vykonavala popravcia tata pod velenfm
zvolenskeho kata - SS-unterscharfUhrera R. Wicha. ktory
bol znamy mimoriadnou krutos(ou. brutalitou a sadiz-
mom. Prislusnici oporneho bodu vo Zvolene za asistencie
zvolenskeho POHG a prislusnikov nemeckej narodnostnej
mensiny, najma z okolia Handlovej. vraidili od decem bra
1944 do marca 1945 aj v lese Boriny ned'aleko Kovatovej.
Pri exhumaciach sa tu v 6smich masovych hroboch naslo
lOS obeti fasistickeho teroru. EK-14, najkrvavejsie fasisticke
komando na Siovensku. zanechalo 66 masovych hrobov,
v ktorych bolo 2876 zavraidenych, vypalilo desiatky obd
a osad a na odtransportovanie do koncentratnych a zajatec-
kych tahorov odovzdalo stovky vlastencov a rasovo prena-
sledovanych os6b.
Na strednom a zapadnom Slovensku p6sobilo aj
Einsatzkommando 13 so sid lorn v Trencine. Na cele tohlo
komanda bol postupneSS-sturmbannfUrerdr. H. Jaskulski,
kriminalny radca Kozlowski a SS-sturmbannfUhrer
K. Sehnitz. Pri vykonavani vraid bola aktivna najma
rota Streit pod vedenim SS-haliptstlirmfUhrera P. Streita.
Ui kratko po obsadeni ZHiny velitel' tu umiestneneho
oporneho bodu - SS-hauptsturmfiihrer W. Schonemann
- rozputal krvavy teror. Prislusnici jeho jednotiek od sep-
tembra 1944 do januara v lese Chrastie ned'aleko mesta
zavraidili 32 antifasistov. Nesmiernou krutosfou bolo
poznamenane zavraidenie 10 I'udi v decembri 1944 pod
Dubnikom. Obete boli tak zohavene, ie ich nebolo moine
identifikovat'. Zo Ziliny a okolia fasisti odvliekli 896 rasovo
prenasledovanyeh os6b, z ktoryeh viae ako 700 zahynulo.
Prislusnici komanda za spoluprace s jednotkoll Edelweiss
a POHG z Povaiskej Bystrice vykonali IS. novembra 1944
porravu A. Sedhicka. ktorej sa musela povinne zucastnit'
aj skolsH mladei. Vraiedn:i masineria EK-13 sa zo Ziliny
rozsirila do priestoru Martina, kde bol veliterom oporneho
bodu SS-obersturmfiihrer H. Harms. Prislusnikov tohto
oporneho bodu znepokojovalo najma sHne partizanske
hnutie na Martinskyeh Holiaeh, v Necpalskej a Kantorskej
doline. kam boli zamerane hlavne protipartizanske zasa-
hy. Zajatcov zhromaid'ovali v martinskej viiznici a 3. ok-
t6bra 1944 z nieh 48 popravili na Bukovinach. Vrazdenia
sa zucastnovali aj prislusnici stabu EK-13. V obdobi od
konca okt6bra 1944 do zaeiatku aprHa 1945 vrafdila
v lese Brezina pri TrenCine Streitova popraveia jednotka.
Na likvidkii 69 obeti sa osobne podiel'ali aj stabni d6s-
tOjnici, najma SS-seharfiihrer M. Bayer a SS-scharfilhrer
J. Drabner a za celu akciu bol osobne zodpovedny sH ges-
tapa SS-unterstunnfiihrer J. Juritsch. Likvidovanie anti-
fasistova rasovo prenasledovanych obeanov prislusnikmi
EK-13 pokracovalo na zapadnom Sloven sku aj od polovice
februara do zaciatku aprHa 1945. Zanechali masovy hrob
v lese Salastek pri Banoveiach nad Bebravou a zavrai-
dili aj 27 os6b na iidovskom cintorine v Novom Meste
nad V:ihom. Devatnast' obetl ubili paibami pusiek. Len
na uzemi zapadneho Slovenska EK-13 zanechalo po sebe
20 masovych hrobov so 153 obet'ami. Na strednom
Sloven sku to bolo d'alSich 9 masovych hrobov a 251 obetl.
Sid 10m stabu Sonderkommanda 7a bol Ruiomberok, Na
cele lohto komanda st31 SS-sturmbannftihrer a vJadny rad-
ca dr. G. Bast. Prislusnfci jednotiek Sk-7a v lese Komarisko
pri Likavke v januari 1945 zavraidili 11 povstalcov a kon-
com toho isteho mesiaca v lese Medzihnidky pri te; iste;
obci postriefali d'alSich 23 vlastencov. Hlavnou ulohou Sk-7a
bolo vycistif horske oblast i od partizanov, a prelo sa caslo
uskutoCliovali precesavacie akcie. Pri tychto akchich v ka-
tastri obce Lucky v lese Siare zlikvidovali 13 vazilov, ktorych
priviezli autom z ruiomberskej vaznice. Zavraidenia 16
vaznov z mimestovskej vaznice v doline H6rka pri Tvrdosine
sa aktivne zucastnil velitef oporneho bodu v Namestove
- SS-sturmscharfiihrer E. Kremnitz - spolu s pdslusnikmi
svojich jednot iek. Pdslusnici Sk-7a sa s jednolkami EK13
podiefali na zavraideni 65 vlastencov v lokalite Bukoviny
v Martine a 21 obetf v lokalite Pod Stnliiami. Spolu s EK-
13 a EK-14 sa zucastnili likvidacie 182 vazilov z kremnickej
vaznice na rozhrani chotarov obef Dolny Turcek a Sklenne.
Celkovo prislusnici Sk-7a zavraidili 202 fudf, tela ktorych sa
nesker nasH v 13 masovych hroboch.
Olohou Sonderkoffimanda ZbV 15 bolo pacifikovanie
severnej casti zapadneho Siovenska, najma v oblasti
Stniiovskych vrchov. Sidlom stabu Sk-ZbV 15 bola Nitra
a na cele komanda stal SS-sturmbannftihrer W. Hersmann.
Komandu pridelili popravCiu jednotku "Kampfgruppe
Theimer' pod velenim nadporucika O. Theimera. Jej prislus-
niei podnikJi do podhoria Straiovskych vrchov niekoi'ko
trestnych vyprav, ktore boli zamerane proti partizanskemu
hnutiu a na likvidovanie rasovo prenasledovanych oby-
vatefov, ktori sa tu ukryvali. Pri tyehto akciaeh zadriali
niekol'ko desiatok obyvatefov podhorskyeh obci, ktoryeh
EK-13, EK-14 a Sk-7a na rozhrani obci Dolny Turcek
a Sklcnne zavraZdili 182 vaznov z krcmnickej vaznice
vaznili v Sanovciaeh nad Bebravou. Dna 28. novembra 1944
30 vazrlOv popravili v lese Cibislavka. Na tom istom mieste
'.
Brati slavsky Nemec G. Hauskrecht
------
.. uk .. 1 l ev . .. dl b4 . nhjl ll pl ... /,,1I " U4U, IM ..
llo'dl, \'O WOJ I Mkjl1l II p14u .. '; . 11 11>041<<("", .
'lpr nol . .. 4 .... llolw.(.: ....... t .aulloh ... l. JI .... "'l'd
.!III . J ar !' .w" l.iu .... ud ... !. do Ula . !to""'" Nt' .... hteA"'.
w-t,ol .. li{do14
.. ': 1.101_ ... .. 'u.DC,.ej ... , .,04-
....
;"0 IUnll-JIJar" h-
-----
" rt rca I llb Id 171.,," .l .... " col.-

r l
".J . 9..-t' .... do ",la ,
ill. "S'!.
IIcluh. Ittor,.1 _1 .. trlto&o" lPOdk"

lti' t , ol .. IIhle 17.
Eh ,oll .. ...

t h le 18.
ne "1'1>0- Jt u t nu .I.' 11\.1 ..
41Ill. P04:r.. o-o bA/tlt. 4o:; &la do. n". oa u nlta 11,.0-

t-y::Ui . 1'0 "".-.1
It.i t&ob Udo 19 .
po_\.>,:.t .. ,lo)_ v:..t-

bU bln.&, olo,r" &0
4 h oa U.l<>
.;t.Ol ...... .. .. t.""'_

.. 21 . ... ltd.40 \:Ia.
If7t vo).a ,1;0", U
Dna 28. novembra 1944 popravili v lese Cibislavka 30 v3ziiov
popravili v polovici decernbra d'alSich 6 vazrlOv. Niekol'ko
desiatok rasovo prenasledovanych prislusnici SkZbV 15
zavraidili v lese Uhliarka pri Ksinnej, ako aj v priestore
Pavle Haj pri tej istej obcL Vraidilo sa aj v priestoroch pri
osade Jarok a pri Solnisku.
Najjuinejsiu oblasf zapadneho Siovenska spolu s Bra
tislavou malo na starosti Einsatzkomando ZbV 29. Za
velitefa komanda vymenovali SS-sturmbannfUhrera dr.
Glasera. Prislusnici komanda mali k dispozicii Cast vaznice
Krajskeho sudu v Bratislave, kde sustred'ovali politickych
vazilOv z ceieho Siovenska. VazilOv potom v dvoch transpor-
toch previezli do koncentracneho tabora v Mauthausene.
Z 379 vazilOv vacsina zahynula pobs transportu alebo ne-
sk6r v koncentracnom tabore. Boli medzi nimi vyznamni
predstavitelia komunistickeho aj obCianskeho odboja na
Sloven sku. Druhou vyznamnou ulohou komanda bolo ko-
necne vyridenie iidovskej otazky, ktoru dostala na starosf
uradovita na byvalej Edlavej ulici v Bratislave. Na jej ceie stal
bratislavsky Nemec G. Hauskrecht. Vi koncom septembra
sustredili priblizne 3 000 rasovo prenasledovanych obcanov
a odovzdali ich SS-hauptsturmftihrerovi A. Brunnerovi,
velitel'ovi sustred'ovacieho tabora v Seredi. Z tohto tabara od
konca septembra 1944 do konca marca 1945 odtranspor
.' .. I ... Of ... 1 ... '*" !I<I1o",
Ef;::;;;;:-,;ii:-.;----- .. -.. -
;;;;t;;;;;;;i;-;;. .... 1 . _ _
101. 1I. ..... _II ...
I . Di ....
... .... 4 .... 1I. , .IF'hl!t'> .. ""1ID' ......... l .. t_
Il;I ... &D ... J 1 b .. " ...... . . I!;t .... '.b bolD 1aI<GP"" eeh_
..,,, poU_h"'.1I. ho ...... 9'9. h_ ro ... ,_
' .. 1 1 .... '.
!fro1lJ' .... 11 .. "' __ .. _alo ......... "" ...... w ............. .. flo- .
:rll ... I_h_. ,", ,. . _roe Ijr'o) ... prn-.u .... d""
.. UMa h ... h .. t.,I U_ .lD'_ '"UJnU. lGaII1ao.J .... sf.
t",.. .. ppoo ... IY ....... 1io01DvJn Qr DlIl.O .......... _
" .. ... holoao Dr.,...r. , ... D.". " .. 1. 1.1 ...... .......... ..
1 ... liu-Ulhu. pr04 <I... .s .. , ... Io<> ............ Ioo"l"'"u ....... "".J "-
1"011.1 ..... "". J. '" I .... UPb .... ' .. otupoo,,/ Ut ...... _..... _
...... m.or ........... J:lo' .. &l.I<''' ... '''.' ... _.hll.1e. _ "c.
1."" ... l' ... t'OC"UIQo . . ...... J .... l'tAIw>roW".
_ ....... 4.,.'''''' 0.001>;ooUrlol ... ' ... lKIl.;lll111.,tl.lI< .....
0.0"" .

"" 11>1.' _ ... .. .....r_....s. a
.... ......!: .. t'<>k>I1_ .... .. ,,,. , .. _ _
"\.>d. _1.0 ...... ,., l' oN ,.. 3.
.' '_1-". \.:;. ........ .-
! .1. 0-. .
....,,, h
0:n.4 '.'"
1"",* 'h ,1.. iU
......,.. f /ll....,
. """, ,_. ..
..o'!> t . ,, 1
_,:, ""I.<. 1
,. d ...... ".. ...... \".,l. "J..a"",,>_
.,.., t.! 1.2"10:11 It __ "",n 11..,
Povojnova cxhumacia masoveho hrobu v Kovacovej
Cast' s)ovenskeho oddie!u protipartizanskej jednotky Edelweiss v januari 1945
toyaH do koncentracnych taborov vyse 11 000 rasovo pre
nasledovanyeh osob. Prislusnfci komanda z uradovne na
Edlovej ulici sa vyznacovali mimoriadnou krutostou pri
vypocuvani vaznov. V samotnej uradovni na nasledky mu
cenia zomrelo najmenej 9 fudi. Do terit6ria Bratislavy patril
aj proviz6rny koncentracny tabor v Petrialke, kde vaznili
vyse 1600 zvacsa rasovo prenasledovanych os6b. Pri evaku
a.cii tohto tabora 29. marea 1945 na eeste do Mauthausenu
bolo zavraidenyeh alebo vycerpanfm zahynulo viae ako
460 v3.znov. Zodpovednost' za vraidenie niesli prislusnici
SA aSS, ktori transport sprevadzali. Na evakuaciu osobne
dozeral velitef petrialskeho gestapa A. Hartgasser a sam sa
aktivne zapajal do vraidenia vtiznov.
Na uzemi vyehodneho Siovenska posobilo Einsatz
kommando ZbV 27, ktore rna na svedomi iivoty najmenej
159 fudi a vyse 110 ich odtransportovalo do koneentracnyeh
taborov. Ui od septembra do novembra 1944 zaistili v lesoeh
v okol i M iehaloviec vacsi pocet osob. Dna 15. novembra 1944
odviezli 25 vtiznov do lesika Biela Hora, kde ieh zavraidili.
Mimoriadne kruto postupovali prislusnici komanda proti
obyvatefom Vinneho, kde zastrelili sest' fud!. V Porube
pod Vihorlatom zastrelili 10 obyvatefov, v Hailfne 7 rudi,
v Tokajiku 32 muiov. Vsetky obee aj vypalili. V obdobi
od septembra do deeembra 1944 vyuiivali prislusnici ko
manda na vtiznenie a likvidovanie vazilov priestory hradu
v Starej tubovni.Jednotky wehrmaehtu v obdobf od 19. do
28. okt6bra v ramci vyprav proti partizanskym jednotkam
na vyehodnom Sloven sku vysfahovali obyvatel'ov 31 obd
a osad a tie potom vypalili.
Osobitu ulohu pri pothlcani partizanskeho hnutia mali
speeialne protipartizanske jednotky. Na Siovensku to boli
Abwehrgruppe 218 Edelweiss a Stfhad ZV3.Z Juhovyehod,
stihacia skupina Siovensko . Jozef a Sehneewitchen.
Hlavnou ulohou tychto jednotiek bola priprava prislusni
kov na boj v tyle postupujueej CA a na diverzite na oslo
bodenom uzeml. Ryehlo postupujuei front vsak realizaeiu
tyehto zamerov znemoinil. V ramci vyeviku sa vsak obidve
jednotky zucastnili na represaliach proti eivilnemu obyva
tel'stvu. Jednotka Edelweiss. ktorej velil major SS E. Thun,je
znama najma akciami v Proehotskej a Kl'acianskej doline.
Pocas tyehto akcii prislusnici jednotky, podporovani jed
notkou SS a jednotkami Heimatsehutzu z ned'alekyeh obel
Vefke Pole a Pila. 21. januara 1945 uplne vypalili obee Kfak
a Ostry Grun a zavrazdili 146 obyvatefov, medzi ktorymi
bolo 56 iien a 38 deti. Celkovo jednotka Edelweiss zavraz-
dila vyse 300 l'udi a d'alsich 600 odovzdala prislusnikom
SO. Edelweiss mal tri vel'ke oddiely. z ktoryeh najva.csi
bol slovenskY. Tvorilo ho 131 prislusnikov SPS a velil mu
kapitan L. NiznanskY. Viae ako 80 prislusnikov slovenskej
narodnosti mala aj jednotka Jozef, ktora sa formovala od
zaciatku septembra 1944 pod velenfm SSobersturmflihre
ra dr. W. Pawlowskeho.Jednotka 7. novembra 1944 v obci
Sipkov zavraidila 21 fudi, z ktoryeh styroeh upalila zaiiva.
Vraidila aj v Nemeckaeh. Ziatnikoeh a mimoriadne kruto
na Pustom hrade pri Zvolene. ked'obetiam na krk priviazala
naloze, ktore im po odpaleni odtrhli hlavy.
K eelkovemu sumaru fasistiekeho vraidenia na
Slovensku pat ria aj vyciny na juinyeh uzemiaeh. ktore pat
rili horthyovskemu Mad'arsku. V Slatine v okrese Levice
zavraidili 56 obeanov r6mskeho povodu, v Trhovom Myte
nyilassovci postriel'ali 53 Romov, podiefali sa aj na zavrai
den! 60 zajatyeh sovietskyeh vojakov v Pribete. popraviJi
70 parti zanov a ant ifasistov na vrchu $oroska pri Ro:biave.
V Kosiciach sa naslo niekol'ko masovych hrobov. V lese na
Chvalabohu bolo popravenych 15 antifasistov, v Crmefskom
udoli 36, pri rieke Hormid na r6znych miestach celkom 40,
na smetisku pri Hornade 14 os6b. pri Gajdosovych kupe
roch 16. pri zeleznit iarskych blokoch 28 fudi. pri kalvarii
8 legalnych pracovni kov a d'alsich 5 v Petrovom sade. Dna
5.januara 1945 verej ne obesi li 12 os6b a 17 ilegalnych pra-
eovnfkov zavrazdili pri tahanovskom tunelL
Sumar nacistickeho vraidenia a teroru proti civi lnemu
obyvatefstvu je od septembra 1944 do konca aprHa 1945
vysokY. V celkom 211 masovych hroboeh bolo zavrazde-
nyeh 5 305 obeti. Boli to najma fudia zavrazdeni z rasovych
d6vodov, utastnfci protifasistickeho odboja a ti, ktori im
poskytovali pomoc. Mnohokrat vsak boli obet'ami absolu
tene nezainteresovani ('udia, feny a male deti. Katastrofalne
nasledky malo nacisticke vyti nanie pre obyvatdov 102 upl
ne alebo t iastotne vypalenych obef a osad. Naeisti pritom
pristupili k takejto exekucii len par dni pred prichodom
osloboditefskych vojsk. Ani zo strategickeho, ani z nijakeho
ineho dovodu uz tieto akcie nemali vyznam. ISlo len 0 zby-
tot nu demonstraciu ustupujucej okupatnej sHy a 0 pomstu
civilnemu obyvatel'stvu za pomoc parti zanskemu hnutiu
a odboju.
11. Oslobodzovanie Siove nska
Podmienky k oslobodeniu strednej Eur6py si sovietska
armada vyt vorila svojou bojovou Ci nnost'ou z leta 1944.
ktorou vytlacila fasislicke vojska z vacsiny svojho uzemia
a zacala osloboditel'sku misiu. Rychly post up priviedol CA
do vychodnych oblasti Pol'ska. strednej casti Rumunska
a pred brany vychodnt!ho Pruska. Bulharska. ]uhosJavie
a Slovenska. Po uskutocneni serie rozhodnych a rozsiahlych
utocnych operacii tak zaujimali sovietske ozbrojene sily na
prelome leta a jesene vyhodne postavenie, ktore illl umoi-
novalo nad'alej podnikaf aktivne utocne akcie a zasadzovaf
nacislickej Tretej rBi udery na oboch hlavnych stredoeu
ropskych strategickych smeroch, 1. j. severnom na smere
MinskNarsava-Berlfn, tiahnucom sa rovinatym uzemfm
porska do severneho Nemecka a juznom v smere BukureSt'-
Vieden-Mnichov, veducol1l po prekonani horskych masivov
Karpat eez rovinate uzemie Mad'arska a severovychodm!ho
Rakuska do jui.neho Nemecka. Nacisticke velenie sa po
zdrvujucich letnych ponizkach zacalo celkom jednoznacne
pridriiavat' kurzu pret"ahovania konfliklu opotrebovava-
nim nenavideneho protivnika v snahe ziskat' cas potrebny
\ __ Fr"" .. !_
"" . _ _ , .. _". __ . I"
R._, ...... :t-O " :=
s.-..... '"........... OO/'n - .. C.-.-! 0.-,,,,,,_,,, 1101.,.
I fRON 'i K,J.. ; !Will
4h" c --- '( /'" ..... 0 ........ lid
l.._


(c.".. ?
,--, t
/ 1_
\.,:
$IISMlWlC
Oslobodenie C:eskoslovenska januar - rnaj 1945
na konsolidaeiu svojieh deeimovanyeh
ozbrojenyeh zloziek i kolabujueeho
hospodarstva. Hitlerov hlavny sta n
vychadzal z mylneho, i ked' nie celkom
nerealneho predpokladu moeenskej
konfrontacie medzi statmi protifasis-
tickej koalicie a demot ivovan ia Moskvy
nicenim jej zivej sily.
Politicky, ekonomickya strategicky
vyznam uzemia Ceskoslovenska a Slo-
venska predovsetkym vzrastal umerne
s pribliiujucim sa frontom. Vyznamna
strategick:i poloha a ekonomicky
potencial z neho sice v zaverecnych
mesiaeoeh voj ny v Eur6pe vytvorili
opcracny priestor, ktory si nemohla
dovolit' ignorovat' ziadna z bojujucich
Slanske pohorie, Cergov, VeJ'ka a Mala
Fatra, Kremnicke a Stiavnicke vrehy
Ci Povaisky lnovee, StniiovskC vrchy,
Male a Biele Karpaty i Javorniky totii
rozCleIiovali karpatsko-praisky smer
priecne od severu na ;uh a Vyehodne
Karpaty, Nizke Beskydy, Levocske vr-
ehy, Vysoke a Nizke Tatry ti Slovenske
Rudohor ie ho zasa C1enili vodorovne
od vychodu na zapad. V podmienkaeh
Clen iteho, husto zalesneneho a ne-
sehodneho terenu so znacnym poctom
riek tak mali vsetky tromfy vo svojich
rukach obraneovia, ktori mohli viesf
upornu obranu pri minimal nom nasa-
deni sil a prostriedkov.
strano Situovanie uzemia Siovenska Gen. plk. Kirion Scmionovic Moskalcnko
Pocas oslobodzovania uskutoc-
nili sovietske vojska rad naslednyeh
i sucasnyeh utocnyeh openicii. Prvou
z nieh bola Vychodokarpatska openicia realizovana v case
od 8. septembra do 28. okt6bra 1944. Jej umysel predpo-
kladal viest' hlavny uder na styku 1. ukrajinskeho frontu
marsala ZSSR I. S. Koneva a novovytvoreneho 4. ukrajin-
skeho frontu generala I. J. Petrova s deCom prelomit' silnu
obranu nemeekyeh a mad'arskych armad vo vyehodn}'ch
Karpatoeh od severu i z vychodu, preniknU( na Siovensko
a spojit' sa s povstaleekymi silami . Podmienkou uspeehu bol
prvok prekvapenia a vysoke tempo utoku. Rychly prieJom
epevneneho karpatskeho masivu mal uTahcit' ustretovy
uder dvoeh slovenskyeh divizii z priesteru vyehodneho
Slovenska do nemeekeho tyla a aktivna Cinnost' partizanov,
ktora mala viazafsily protivnika a komplikovafpresunyjeho
sil k pasmam prie!omu. 0 uskutocneni operacie sovietske
veienie rozhodlo v situacii, ked' vojska oboch frontov do-
siahli pred horie Karpat vo vzdialenosti asi 40 km od hranic
Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Snaha pripravif utok v to
najkratsom termine vsak isla na ukor viaeeryeh kfucovych
faktorov, klorym nebol venovany dostatok pozornosti. Ccla
operaeia pozostavala z dvoeh sucasnyeh operacii a vojska
realizujuee obe sucasti mali cel kovu hodnotu takmer 35
divizH. Prot i nim stali sily armadnej skupiny "Heinrici",
zlozenej z nemeekej I. tankovej armady a mad'arskej I. ar-
mady. lej veiitei', general G. Heinriei, mal k dispozicii 10 ne-
meekych a 8 mad'a rskyeh divizii, 2 mad'arske horske brigady
a rad samostat nych jednotiek. Skupina p6sobila na pravorn
kridle obrany vojsk Skupiny armad .. Severna Ukrajina" ge-
nerala J. Harpeho, ktora bola v priebehu openl.cie premeno-
vana na Skupinu ar mad "Au. Oehranu vzdusneho priesteru
zaist'ovali eskadry 4. leteekej flotily pod veienim gellerala
A. Holleho, koncom septembra nahradeneho generalom
O. Demoehom. Dna 8. septembra 1944 ako prve zautocili
zvazky Konevovho ukrajinskeho front u, konkretne zosil-
nena 38. armada geneni la K. S. Moskalenka, p6sobiaca aj
s I. es. annadnym zborom generaia J. Kratoehvila, na Tavorn
kridle frontu. Armada bola posilnemi 0 tankovy a jazdecky
zbor a podporovat' ho mali lietadla 2. leteckej armady ge-
nerala S. A. Krasovskeho aj s leteetvom diaTkovej t innosti.
mimo hlavnych strategickych smerov
sovietskyeh arm ad, ktore bolo determinovane znicenim
hlavnyeh vojenskyeh zoskupeni protivnika, ho predurcova-
Ii do ulohy vedTajsieho dejiska. Pre sovietske velcnie sa na
jeseil1944 vytvorili podmienky k obojstrannemu obehvatu
hitlerovskyeh vojsk rozmiestnenyeh v hornatyeh oblastiaeh
Podkarpatskej Rusi a Siovenska. Na podunajskom smere
sa totii Sovietom podarilo v Rumunsku obkIucit' yerke
zoskupenia vojsk a zaca!' ryehly postup do Mad'arska, cim
sa vytvarala realna sanea obisI' Karpaty z juhu. Ocakavana
sovietska zimna ofenziva v oblasti eentralneho porska
mohla karpatsky priestor paralelne vyblokovat' od severu.
Wehrmaeht by lak bol donuteny zvaiovaf takto vzniknu-
III situaciu vratane moinosti ustupu z uzemia Slovenska.
K alternative skoneovat' so "zakopanym" nepriatefom v pria-
mom strete sa nakoniee sovietske velen ie uehylilo az po
dramatickyeh udalosliaeh, ku ktoryrn doslo na Slovensku.
Vypuknutie SNP lolii znamcnalo zat lacenie vojenskyeh
hradisk do uzad ia a prioritnym sa stali politieke mot ivy,
ktore viedli k rozhodnutiu poskytnuf povstalcom rychlu
a ucinnu pomoe.
VzhTadom na priebeh udalost! na fronte kladla na
udrianie SJovenska mimoriadny d6raz nemeek:i strana,
ktora si jeho d61ei.itu ulohu uvedomovala nielen z hTadis-
ka zabezpeceni a potrieb svoj ho vojnoveho priemyslu, ale
najma vo vzt'ahu k bojovej cinnosti vlastnyeh ozbrojenyeh
sil v tejto oblasti. Siovenske uzemie, leiiaee uprostred eu-
r6pskeho priestoru vojnovej cinnosti a vytvarajuce svojim
pretiahnutym tvarom pr irodzene rozhran ie medzi jeho
hlavnymi postupovymi osarn i, totii predstavovalo spojova-
d chlnok medzi nemeekymi vojskami operujucimi severne
a juine od Karpal. V d.mei obrany navyse umoiliovalo
vclen iu Wehrmaehtu manevrovat' sHami a prostriedkami
a zasadzovat' ildery kridlam nepriateJ'skyeh zoskupeni po-
stupujucich na varsavsko-berlinskom i budapd tiansko-
viedenskom smere. Jeho osobite geografieke usporiadanie
sarno 0 sebe predurcovalo, ie oslobodzovaci proees sa mu-
sel uskutocnit' za narocnej a zloiitej bojovej (innosti a z
niekol'kyeh operacnyeh smerov. Horske a zalesnene masivy
Qd gen. J. Kratochvila prevzal velenie I. cs. armadneho zOOru (CSAZ) gen. Ludvik Svoboda (vravo)
Hlavny uder viedla z priestoru Krosna v smere Dukla-
PreSov v spolupnici s pravokridelnymi diviziami 1. gardovej
armady generala A. A. Grecka zo zostavy 4. ukrajinskCho
frontu ulokom v smere Sanok-Medzilaborce. Bojova cin-
nosl' oboch operacnych ZV3ZOV sa rozvijala za situacie,
ked' padla moinosl' koordimicie akcii so slovenskou arma-
dou v dosledku odzbrojenia vychodoslovenskej armady.
Ulociace jednotky pechoty a tankov. vydatne podporovane
pafbou delostrelectva a udermi letectva, sice bezprostredne
po zaCiatku ofenzivy prelomili predny okraj nepriatefskej
obrany a zatali rozvijat' utok do hfbky. avsak stalo sa tak
len v uzkom useku. Nepodarilo sa obsadit' ani krosniansky
komunikacny uzol. co predznamenalo priebeh openicie
i charakter d'alsich bojov. Z tohto dovodu sa nedali vyuiif
manevrovacie moinosti jazdeckych a tankovych vojsk
pre zvysenie udernej sily postupujucich jednotiek. ktore
naviac nemali priaznive podmienky na svoje rozvinlltie.
Vysledkom bol zmatok a zdrianie. V druhej polovici dna
zasiahol do bojov aj (s. armadny zbor. ktory po celonocnom
presune a bez zaistenia prieskumu absolvoval nasledujuce
nino v priestore Wrocanky a Machn6wky neuspesny boj.
Sovieti neuspech analyzovali a do velenia armadneho zboru
menovali generala L. Svobodu. Dna 9. septembra preSla do
utoku aj casl' sil 1. gardovej armady. operujucich na pravom
kridle Petrovovho frontu. Bojova cinnosf zvazkov oboch
armad vosla do dejin ako karpatsko-duklianska openicia
a stala sa na nasom uzemi jednou z najt'azsich a najkrva-
vejsich. Mimoriadne rychla a razantna nemecka reakcia pr-
Presun delostrelcov I. CSAZ po cestach vychodneho Siovenska
vOlny moment prekvapenia minimalizovala a po sustredeni
svojich zaloh odpor obrancov na smeroch vedlkich k Du-
kelskemu a Lupkovskemu priesmyku zosilnel. Nevyhodny
pomer sa s pribudajucim casom neustale zhorsoval a do
14. septembra Nemci statili k prielomom prisunut' viae ako
B diviziL Nepriatd sa zurivo branil, pri organizovani odpo-
ru vermi ucinne vyuzival terenne podmienky a pripravene
obranne ciary. uporne drial kaidy kopec, kaidu obec. Po
rllke mu isle aj daidive pocasie a huShi hmla, ktore st'aZili
pohyblivosf utocnikov a znemoinili nasadenie lelectva.
Ofenziva sa lak postupne menila na zdfhavy boj 0 ovladnutie
horskych hrebenov. Za sedem vycerpavajucich dnl utoeiace
vojska postupili len 0 23 km a nedosiahli ani jednu z vyty-
cenych uloh. Rychly uspech neprinieslo ani preskupenie sil,
ani zmenyv prekladani smerov hlavneho uderu. v d6sledku
coho nastala v dukJianskom sektore patova siluacia.
Od 13. septembra zatali utocd aj hlavne sily 4. ukrajin-
skeho frontu. ktore paralelne s akciami na severovychode
Slovenska uskutocnili karpatsko-uihorodsku operaciu.
V jej ramci utocil zvysok 1. gardovej armady. ktoni zfava
podporovali zvazky lB. armady generala 1. P. Zuravrova
a gardoveho streleckeho zboru. Letecke krytie zabezpeco-
vale letectvo B. leteckej armady generala V. N. 2danova.
Planovana samostatna operacia mala utokom na podstatne
~ i r S o m [ronte, nei na akoll1 prebiehala duklianska opera-
cia, znemoinifNemcom slobodu manevrovania a podporit'
utoky 3B. armady. Vo vz3.jomnej sucinnosti utocili hlavnc
Petrovove zoskupenia vsmere Humenne-Michalovcea pod
Vojaci I. CSAZ po prekroceni Dukelskeho priesmyku 6. okt6bra 1944
ich udermi bol nepriatd donuteny k ustupu na hlavny kar-
patsky hreben prechadzajuci pozdlz hranic Siovenska.}eho
odhodlany odpor bol zlomeny az koncom septembra, tim
zacalo bezprostredne oslobodzovanie Siovenska. Ako prve
sa na nase uzemie prebojovali Greckovove jednotky, ktore
21. septembra oslobodili prvu slovensku obec - Kalinov.
Styri dni na to sa na severovychodne Slovensko prebojovali
aj jednotky praveho kridla 18. armady. Po preskupeni sil sa
o slovo opMprihhisilo aj rave kridlo 1. ukrajinskeho frontu.
Vojskam 38. armady sa vsak podarilo prebit' k Dukelske-
mll priesmyku az koncom septembra. pricom zaeiatkom
okt6bra prekrocili hranice aj jeho pravokridelne zvazky.
Dna 6. okt6bra sa medzi osloboditefov zaradili i vojaci
cs. armadneho zboru, ktori ovladli samotny priesmyk.
Po prechode karpatskeho hreberia museli sovietske a cs.
vo;ska viest' nemenej t'azke boje 0 vychody z Vychodnych
Karpat, a tak Moskalenkove a Svobodove vojska postupili
za necele tri tyidne len 0 20 km juhozapadne od prie-
smyku. kde sa ich post up definitivne zastavil. V useku 4.
ukrajinskeho frontu bola hlavna bojova einnost' opatovne
obnovena zaciatkom okt6bra. Smer postupu jeho zvazov
bol posunuty na stycne kridla 1. gardovej a 18. armady,
a teda na centrum nepriaterskej obrany, ktory Nemci osla-
bili presunutim sil do pasma cinnosti 38. armadya praveho
kridla 1. gardovej armady. Sovieti tak postupne vytlacali
nemecke a mad'arske vojska z medzirahlych postaveni
a zaciatkom druhej polovice okt6bra dobyli Rusky, Uzocky
a Verecky priesmyk. Cinnost'vojsk frontu na uihorodskom
a mukacevskom smere podporil2. ukrajinsky front svojou
mohutnou ofenzivou, ktora ohrozila komunikacie a tylo
mad'arskej 1. armady a viedla, v konecnom d6sfedku, aj
k dezercii jej veiitefa - genenila B. Mikl6sa. Vsetky nemec-
ke pokusy 0 protiutok skonCiIi neuspdne. Po oslobodeni
Uzhorodu bolo hlavne usilie vojsk 18. armady zamerane
na rozvijanie uderu v smere na Presov a Kosice. Po pre-
niknuti na cs. uzemie bol vsak soviet sky post up zastaveny
na pristupoch k udoliu rieky Ondava. I tak stihli vojska
oboch ukrajinskych frontov do konca okt6bra 1944 postu-
pit' na ciaru Dukla-Habura-Ruske-Sobrance-Cop, pricom
oslobodili Podkarpatsku Rus a vychodne okraje Siovenska
v celkovej rozlohe 1000 km
2
Prvykrat vo vojenskej hist6-
rii bol v bojoch na sirokom fronte prekroceny mohutny
a silno braneny horsky masiv, zdolanim kton!ho sa otvoril
karpatsko-prazsky strategicky smer. Bilancia: 21 000 mrt-
vych a asi 89 000 ranenych sovietskych vojakov, vyse 800
padlych a vyse 4 000 ranenych prislusnikov l. cs. armad-
neho zboru.
Po skoneen! vychodokarpatskej operacie doslo v zlozeni
vojsk bojujucich na uzemi vychodneho Siovenska k organi-
zacnym zmenam. Na fronte zostal p6sobiflen 4. ukrajinsky
Sovietske lanky smerujti k Vranovu nad Topfou v ramci Vychodoslovenskej operacie 2. a 4. UF
front, ktoreho velitef Petrov bol koncom okt6bra povyseny
na arnuidneho generala. V jeho zostave bola v polovici no-
vembra I. gardova a 18. armada, utocna sUa frontu sa vsak
mala v priebehu operaeie zvysit' zo 16 streleekych divizii az
na 26. K zmene doslo aj vo veleni 18. armady, kde genenila
Zuravfova vystriedal general A. J. Gastilovic. V sevemom
sektore stali proti silam frontu vojska Heinriciho I. tan-
kovej armady operujucej po zruseni armadnej skupiny
"Heinrici" v sUe takmer 9 divizii samostatne v zostave
Harpeho Skupiny armad "AU.. V juine; casti frontoveho
pasma sa bninila skupina "Wohler". tvoriaca faye kridlo
obrany Skupiny armad "Juh" generala ]. FrieBnera. le;
jadrom bola nemecka 8. armada generala O. Wohlera, ktore;
operacne podliehala aj mad'arska 1. armada s novym velite-
Tom, ktorym sa stal general D. Laszl6. V priestore juhovy-
chodneho Siovenska bola tato armadna skupina zastupena
silou 4 divizii, zvysok posobil na uzemi Mad'arska. Vzdusne
sHy nemeekej Luftwaffe i nad'alej sustred'ovala DeBioehova
4. letecka flotila. Vychodoslovenska openicia nadvazovala
na vysledky vychodokarpatskej a bola uskutocnena v case
ad 20. novembra do 31. decembra 1944. Zacala po trojtyi-
dilOvej operacnej prestavke a pri jej vedeni mali byt' akcie
co najviac koordinovane s postupom vojsk 2. ukrajinskeho
frontu marsala ZSSR R. J. Malinovskeho, postupujucieh
uzemim Mad'arska v smere v blizkosti juinych hranic
Siovenska. Na naplanovanie sucinnosti zucastnenych fron-
tOY mali velitdske staby podstatne viae casu, nef tomu bolo
v pripade karpatsko - dukelskej operacie. co sa prejavilo aj
v zohTadneni viacerych problemovych aspektov. Sovietske
najvyssie velenie venovalo zvysenu pozomost' najma aktivi-
zacii Malinovskeho praveho kridla rozvijajuceho ofenzivu
na budapestianskom smere. Jeho zaangaiovanie do oslobo-
dzovacieh bojov na Siovensku by totii umoinilo prefat' ob-
ranne pasmo Sku piny arnuid "Juh", obkl'ucit' hlavne mesto
Mad'arska od severu a ohrozit' aj tylo nepriatdskych zosku-
peni zasadenych na Siovensku pred vojskami 4. ukrajinske-
ho (rontu. Akcie v juhovyehodnych okresoch Slovenska sa
tak mali realizovaf v uzkej operacno-strategickej spatosti
s budapestianskou operaciou. Petrovovym zvazkom bola,
de facto, pridelena len pomocna uloha podporit' uderom na
Presova Kosice Malinovskeho hlavnu ofenzivu.
Operacii predchadzala ofenz!va praveho kridla
2. ukrajinskeho frontu. ktora zacala 7. novembra, pripra-
vy 4. ukrajinskeho frontu sa pretiahli 0 dva tYidne. Cast'
Malinovskeho sil na pravolll kridle mala prienikom k rie-
ke Lagyva vytvorit' podmienky k nastupu na BudapeSt' zo
severu aj do juinych oblasti Siovenska. Dtok Petrovovych
vojsk na uzemi Siovenska zacal 20. novembra 1944 a roz-
vijal sa postupne. Bojovu cinnost' zacala najprv 18. armada
postupujuca na Kosice, tri dni na to sa k utoku pripojili
aj utvary I. gardovej armady, postupujuce na Michalovce,
Humenne a Vranov. Narocne ten!nne podmienky nedovo-
TovaH rozvinut rychly utok a vsetko dte viae komplikoval
dafd'. v d6sledku ktoreho boli stihacie a bombardovacie
zvazky generala Ldanova odstavene na letiskach. Po prelo-
men! obrany nepriatda medzi Uihorodom a riekou Tisou
Rumunske jednolky pocas presunu lIa priSIUPOVC cesly k Banskej Byslrici
sa vsak priebeh operacii zdynamizoval. Prekonavajucodpor
Heinriciho jednotiek postupovali utociace zvazky na juh,
vyuzivajuc schodne doliny horskej rieky Laborec, a pornaly
ohybali front zapadnym smerom. Pocas postupu boli voj
ska nutene prekonavat hory i vodne prekaiky, avsak ui 26.
novembra oslobodili Humenne a Michalovce. Z tejto Ciary
zacali jednotky Greckovej a Gasti lovicovej armady rozvijat'
utok na PresovKosice a do 30. novembra prenikli ai k rie
ke Ondava. Stupnujuc silu svojich uderov nadalej uspesne
postupovali na zapad a 1. decem bra oslobodili Trebisov. Po
prekrocenf vodnych tokov Vychodoslovenskej niiiny nako
niec dosiahli v zaci najucej sa zime Shinske pohorie a udolie
Hormidu juzne od KoSic, kde Nemci po vybudovani silneho
obranneho pasma so sirokou sietou palebnych prostriedkov
a ieoijnych zatarasov postup zastavili. Odpor nemeckoma
cfarskych vojsk pokracoval ai do konca decem bra. Obzvlast
t'azke boje boli zvedene 0 Dargovsky priesmyk. Ospesny
postup hlavnych sf! frontu sa usi lovali okamiite vyuiit' I'a
vokridelne divizie 38. armady, koncom novembra definitiv
oe vyclenene zo zostavy Konevovho I. ukrajinskeho frontu
k frontu generala Petrova. V sucinnosti s cs. armadnym
zborom na jeho pravom kridle sa irn uspdne darilo pre
nikaf v smere na Bardejov a dosiahnut' horny 10k Ondavy.
V suvislosti s pripravami na novu ofenzivu nasledne preSiei
cely 4. ukrajinsky front docasne do obrany.
Pred koncom roka zacali do bojov na uzemi Slovenska
zasahovat' aj armady 2. ukrajinskeho frontu, podporova
ne cast'ou leteckych sf! 5. leteckej armady generala S. K.
Goriunova. Ich aktivita vyrazne narusala zamery veienia
nemeckej Skupiny armad "J uh" zdri iavat' sovietsky postup
z vychodnych Karpat. Z Malinovskeho vojsk ako prve na
slovenske uzemie vstupi li zvazky 40. armady generala
F. F. Zmaeenka na pravom kridle, ktore 26. novembra 1944
oslobodili Krafovsky Chlmec. V jej operacnej podriade
nosti posobila 4. rumunska armada. 0 nieco nesk6r vstu
pili na uzemie Siovenska aj utvary 27. armady genercila
S. G. Trofimenka, avsak najva.csi uspech dosiahlo uderne
zoskupenie frontu v zloien! 6. gardova tankova armada
generala A. G. Kravcenka, 1. jazdeckomechanizovana
skupina generala I. A. Plijeva, 7. gardova ar mada generala
M. S. Sumilova a 53. armada geneni la I. M. Managarova.
Pocas obkJ'ucovania nepriatefskych vojsk v Budapesti zacalo
toto silne zoskupenie uderom severne od Hatvanu of pred
koncorn prvej polovice decembra 1944 prenikat' na Sahy
a Levice a v polovici decembra sa mu podarilo vytvorif
predmostie na rieke Ipef. Do konca roka boli oslobodene
rozsiahle uzernia juinej casti Siovenska od dolneho toku
rieky Hron na vychod 0 vel'kosti asi 3000 kml driiac cia-
ru Tuni.a nad BodvouRimavska Sobota-Lucenec-Sturovo.
Vojska 4. ukrajinskeho frontu paralelne oslobodili juho-
vychodne casti Slovenska v celkovej rozlohe 5 000 km
2

V pr iebehu novembrovych a decembrovych bojov padlo do
zajatia takmer 70 000 nemeckych, prevaine vsak mad'ar-
skych vojakov, straty spojeneckych vojsk boli okolo 15 000
zabitych a viac ako 55 000 ranenych sovietskych, rumun-
skych a es. vojakov. Rychl y postup CA a rozvrat nemeckej
obrany v priestore slovensko mad'arskych hranic si opat
vynut il reorganizaciu nemeckych vojsk. Na konci druhej
dekady decembra 1944 t3k bola mad'arska 1. armada opat
operacne podriadena nerneckej I. tankovej armade a spolu
zasa vytvarali armadnu skupinu "Heinrici". Pred koncom
decembra doslo aj k zmene vo veleni Skupiny armad "juh".
Generala FrieBnera vystriedal general Wohler, ktoreho
8. ar madu prevzal general H. Kreysing.
V prvych mesiacoch rokll 1945 sa
sucast'ou slrategickeho utoku CA od
Bahu po Dunaj stala aj priestorovo
najrozsiahlejsia operacia pri oslobo-
dzovani Siovenska - zapadokarpatska
operacia - ktoru vtesnej sucinnosti vy-
konali vojska 2. a 4. llkrajinskeho fron-
lu. V porovnani s predchadzajllcimi
operaciami nebola uskutocnena izolo-
vane, ale bola spojena s likvidaciou ob-
kfucenych nemeckych vojsk v priestore
Budapesti. Najzlozitejsia situacia sa vy-
tvorila v pasme cinnosti Malinovskeho
fronlu. klory mal sucasne odraiat'
nemecke protiudery vedene s ciefom
uvornit' sily zovrete v hlavnom mesle
Madarska a pokracovat' v oslobodzo- f
vani Siovenska. Vsetky styri vsevoj-
skove armady frontu III boli zasadene Gen. Nicolae Dascalescu. velitef armadneho
spolocne s Plijevovou jazdecko-me- oslobo-
Gen. por. Filip F. Zmacenko, velitef 40. ar-
moldy 2. UFo ktoreho jednotky oslobodih
Banskil Bystricu 26. J. 1945
chanizovanou skupinou v dlhom
useku od Parkanu az po Kosice, pri-
com k boju boli pripravene aj rurnunske zvazky, vo veleni
klorych sa v priebehu bojov vystriedali genenili N. Madd
a V. Atanasiu, resp. G. Abramescu a N. Dascalescu. Vojska
praveho kridla mali utoCif smerom na sever a severozapad.
zaliarco stredove formacie frontu mali postupovat'na zapad.
Uvedeny priestor mali branit' zdecimovane. avsak taklicky
Oslobodene
stale vyspele a dobre vyzbrojene vojska. Na L:itnom ostrove
v useku po Sahy sa branila cast'6. armadygenerala H. Balcka
zo zostavy armadnej skupiny "Fretter-Pico". Osek Sahy-
Rimavska Sobota zabezpecovali zvazky 8. armady a obe
podliehali Skupine armad "Juh". Od Rimavskej Soboty po
Kosice st<ili vojska I. tankovej armady armadnej skupiny
Bansku Bystricu oslobodili 26. marca 1945 vojaci sovietskej a rumunskej armady
"Heinriei
U
zo Sku piny armad "Au. Na slovenskom useku
frontu tak malo nemeeke velenie v tejto dobe k dispozicii 33
nemeekych a mad'arskych divizii a dye brigady. Zaciatkorn
roka 1945 vyprovokoval obmedzeny nemeckj utok pozdlz
juzneho brehu Dunaja sovietske odvetne opatrenie. Po pade
Ostrihomu sa Malinovskij rozhodol este pred zapojenim sa
do zapadokarpatskej operacie sustredit' Cast' sil na komar-
ilanskom smere a realizovat' kornarniansku openiciu. Ta
prebiehala v case od 6. januara az 24. februara 1945 a mala
utocnu a obrannu fazu. Ode rom na Komarno sa mali dobyt'
tamojsie prepraviska eez Dunaj. eim sa malo preniknM do
tyla nepriatel'skeho zoskupenia utoeiaeeho z tohto priestoru
na BudapeSt'. Za Goriunovovej vzdusnej podpory ako prve
vyrazili do utoku medzi Vozokanmi a sutokom Hrona a Du-
naja pdie zvazky 7. gardovej armady, za ktorymi v tesnom
zavese postupovali tanky 6. gardovej tankovej armady. Do
konea prvej dekady januara sa utoenikom podarilo postupit'
az ku Komarnu a Novy-m Zamkom, avsak ich d'alsi post up
bol zastaveny pruznou nemeekou obranou. Dderna past'
frontu v podobe tankovyeh zvazkov bola nasledne z hron-
skeho predmostia odsunuta do tyla a jeho udrianim boli
poverene streieeke gardove jednotky. Medzitym sa plynulo
rozbehla aj samotna zapadokarpatska operaeia. ktora sa
rozvijala postupne od 12. januara 1945 formou viaeeryeh
uderov vedenych s ciefom preiomif obranu protivnika na
sirokom fronte a rozvijat' utok na smeroeh podJ'a eharakteru
terenu. Hlavnu ulohu v nej plnili vojska Petrovovho frontu
v eelkovej hodnote asi 28 divizii a proti nim mali posohit'
v useku od Jasiei po Tun;u n/Bodvou utvary a jednotky
14 nemeekyeh a mad'arskyeh divizii nemeekej 17. armady
generala F. Sehulza a Heinriciho armadnej skupiny. Obe zo-
skupenia bojovali v zostave Skupiny armad "AU, do velenia
ktorej bol po sovietskej zimnej ofenzfve v porsku uryehlene
menovany fanaticky po!'ny madial F. Sehorner. Kratko po
jeho prichode doslo aj k premenovaniu skupiny na Skupinu
armad .. Stred
u
38. armada utocila na porskom uzemi.
l. gardova armada s cs. armadnym zborom postupovala na
PreSov, Stan', Lubovilu a Nowy Targ. zatial' Co jednotky 18.
armady o.toCili v smere na Kosiee. Spissku NovO. Yes a Lip-
tovsky Mikulas. Na ieh postup reagoval protivnik stiahnu-
tim vsetkyeh zaloh, avsak ryehly postup frontu v juznom
porsku a severnom Mad'arsku donutil generala Heinrieiho
stiahnut' sa z postaveni na rieke Ondave. kde jej hrozilo
obkfucenie. To umoinilo 18. armade a I. gardovej armade
postupovat' vpred a ty.zdeii od zaciatku operacie oslobodit'
Kosice i Presov. Greckovove vojska sa nasledne obdtili na
Staru [ubovilu. pocas bojov postupne vysli zo Siovenska na
pol'ske terit6rium. a tak na Siovensku zostavala len 18. arma-
Rozkaz
Najvyssieho velitela
Komandantovi 2-ej Ukrajinskej !ronty
marSalovi Sovjetskych Socialistickych
Republik MALINOVSKEMU
Nacelnikovi generalneho iitabu !ronty
general-plukovnikovi ZACHAROVI.
Vojska 2ej Ukraiinske; fronty pei postupe za fa:i.kych pod-
mienok lesnaleho a hornateho ten!nu v Karpatskej oblasti, dobBy v
Ceskoslovensku mesta Banskti Byslricu, d61ezih,i kriiovatku ciest a
silny oparny bod obrany Nemcov.
V bojoch 0 dobitie Banskej Bystrice vyznamenaly sa vojska
genera.l.leutnanta Zmacenko, generala rumunskeho armadneho sharu
Deskelesku, general-majora Rumianceva, genenil-majora Uman-
skeho, plukovnika Pigina, plukovnika PeTzncra, plukovnika Boe-
kova, plukovnika ealai, plukovnika Karnaceva, majora Alexandrova,
majora Kozliakovskeho, majora Tokareva, majora Obeckina, kapi-
tana Dolienko; delostrelci general-majora Koreckeho, plukovnika
Novgorodskeho, podplukovnika Smirnova, podplukovnika Litvi-
neuo, podplukovnika Vasilevskeho, podplukovnika Gubenko, pod-
plukovnika Jargina, majora Gluscenko, majora Scerbina, pancier-
nici plukovnika Tokareva j letci genen'i.l-majora Kamanina, plukov-
nika Saprikina, plukovnika Semenova, plukovnika Semenko j ienisti
general-majora technickych vojsk Petrova, plukovnika Budarina j
spojky plukovnika Gorelkina, podplukovruka Liapina.
Tie vojenske IHvary, ktore sa najviac zasluiily v bojoch za
Bansku Bystrieu - treba predostreC na vyznamenanie.
Ones, dlia 26. marea 0 21. hodine hlavne mesto nasej rodnl'j
zeme Moskva v mene nasej Vlasti vzda hold vifaznemu vojsku
2. Ukrajinskej fronly i sborom rumunskeho armadneho telcsneho
generala Deskeleskeho, ktore dobily Bansku Bystricu - 12 s::Il-
varni delostreledva pozoslavajuceho zo 124 diel.
Za tuto shivnu bojovu cinnosf prcjavujem svoje uznanie
vasim vojakom, ktori sa sucastnili bojov za oslobUdenie Banskej
Bystrice.
Vecna slava hrdinom padlym v bojochproti nerneekym votrelcom!
Smrf nerneekym votrelcom!
Najvyssi veHte! marSal Sovjetskeho Sviizu - I. STALIN.
26. marea 1945. C. 310.
da. Ked'ie postup Svobodovho zboru ustil taktiei do Pofska nyeh priestorov. a tak nepriamo vythieali protivnika z jeho
bol zaradeny do zostavy 18. armady, aby mohol pokraeo- postaveni. Vojaci 27. armady ul 14. januara 1945 oslobodili
vat' v oslobodzovanf svojej vlasti. Zvazky spolocne zdolali Lucenec, v druhej polovici januara v useku Zmacenkovych
obranu Nemcov takmer v celej oblasti Zapadnych Karpat sfl padla Jelsava i Roznava. Odlisna situacia panovala na
a oslobodili SpiSsku Novu Yes i Poprad. V polovici februara fronte 53. armady a Plijevovej skupiny, kde protivnik v oba-
1945 vsak nemecke vojska svoj ustup ukoncili. opevnili sa ve z ohrozenia tyla svojich vojsk na Slovensku sustredil po-
pred Liptovskym MikuJasom a postup protivnika zastavili. cetne rezervy a uspesne zdriiaval soviet sky postup. Boj sa tu
Podstatne narocnejsiu ulohu pri priprave ofenzivy malo rozpadal do radu tvrdych stretov 0 jednotlive uzly odporu.
veJitefstvo 2. ukrajinskeho frontu, ktoreho vojska mali zor- V suvislosti s Iikvidaciou budapdtianskeho kotla doslo
ganizovat' a pripravit' akcie v skratenom termine. Jednotlive nasledne k viacerym zmenam v zostave utociacich zvazkov,
armadne zvazy uskutocnili proti dezorganizovanym fasis- ked' bola z frontu stiahnuta tankova armada s jazdecko-me-
tickym vojskam rad ciastkovych a relativne samostatnych chanizovanou skupinou. Trofimenkov zvaz bol presunuty
armadnych operacii. Zvazky 40. armady s jednotkami na faye kridlo frontu do Mad'arska, co si vyiiadalo zvacsit'
4. rumunskej armady prelamovali obranu na juhovychod pasmacinnostiarmadzasadenYchnaSlovensku.Svynimkou
od Pldivca a rozvijali utok celkovym smerom na DobSinu, pasivnej obrany 7. gardovej armady na hronskom predmosti
eim pomohli 18. armade Petrovovho frontu postupne roz- utocil Malinovskeho front iba silami dvoch vsevojskovych
drvif kosicke zoskupenie nepriateJ'a. 27. armada s operacne armad a im podriadenych rumunskych jednotiek len na
podriadenym rumunskym zborom mala atakovat' fasistic- dvoch smeroch a po zdolani Slovenskeho Rudohoria sa
ku obranu v priestore Lucenca a rozvijat' utok na Bansku zvazky v polovici febrmira 1945 absolutne vycerpane pre-
Bystricu. Vojska 53. armady, v operacnej podriadenosti kto- bili k rieke Hron. K protiuderu sa Nemci odhodlali v centre
rej sa nachadzali aj sily rumunskej I. armady, postupovali 2. ukrajinskebo frontu proti Sumilovovmu predmosliu.
svojim pravym kridlom na Zvolen a I. jazdecka mechanizo- Velenie Skupiny arma.d .. Jub" proti nemu sustredilo znacne
vana skupina na Bansku Stiavnicu. V prvej polovici januara silya 17. februara 1945 lu utocili jednotky elitnej 6. tankovej
1945 tak mali vojska hlavnych sil frontu k dispozicii celkom armady SS J. Dietricha. V priebehu 8 dni nepretriitych bo-
30 divizif, z tobo 11 rumunskych. Otociace jednotky postu- JOY sa nemeckym vojskam za cenu znacnych strat podarilo
povali aj napriek horskemu a zalesnem!mu terenu, pricom vytlaCit' sovietske divizie spat' za Hron a po dlhej dobe za-
najuspesnejsie si pocinali zvazky praveho kridla frontu. Tie znamenat' prve vifazstvo. hoci len na taktickej urovni a len
predvidavo obchadzali ohniska odporu na styku opevne- v lokalnom merftku. Obranne boje na hronskom predmosti
Armadny general A. I. Jeremenko
Rozk z
najvyiiiehc velitel'a mariala Stalina
,,,Iilerovi II. Ukrajonskeho frontu marialoyi Soyietskeho svazu
Malinoyskemu, nacelnikoyi itabu 'rontu gen .. pluk. Zacharoyoyi
V01"ka Hho Ukrajinskebo froutu dnes,
ilprila) litokolll sa zmoclli ly dolditcho pl"iemysel-
/H,;bo st,'{"disku a Idavneho ruesta 5 J 0 \' ens k tI
Bratislavy. ktol'll je dOlezitym komullikacnym
IIzlom a hola ... iluym opornyrn bod om oemeckej
o]mJllY n1l OUtwii
\ bojoe-h u Bratislavu vvznamemdy sa vo;sk<i
J{cn. pluk Slimilovu, gen. majo/'u Lukyml, gen.
Iwl;. gCI!. I1wj. GrigOl'ovicll, geD. maj.
h"uza, mi.lj Alechyna, pili!'. OvsjanikoVil,
pluk. Ondrju!'t'llku gen. maj. ZUl'ilvljcvil, gen
ma;. BUI'ellilw. gen. Inuj. GreC,;]110Vil, pluk. Pauova,
pluk. Salieev", gen. maio GorbacevH, pluk. Pere-
InUIlOV;-I, rna;. Smirnovl:l, p!uk. Ol'lova, gen.
maj. Lo ... ev[l, gen. maj. Moloziljcvn. gel) rnaj
Karpllchyna, plllk, Mar-olu, pluk. jeremiml.
Na bojoch .<ou zt'icdstnilo okrenl tollo jaz-
dectvo gen. POI'. Plijcva, gen. maj. Picugyna,
l!(' 11. /llill gt'll por'. Sokolova, gen.
lIlilj Ch lebt(}vo;keho, gen. IIwj. Kyrillova, gen.
maio Cll1'lI.,tl1levlI, geu llIilj. Pavlova, gen. milj.
l{riclIlo;ov<J, f!;CII. mnj. Smniiiovil. piuk. Gag'll<J,
pluk. Hl'Vil.
Do bOJuv zasiahly lednotky DUJ13jskej
floty kontr. adm. Choiostjakova, kapit. I rangu
Sverglova. kapit. II. ra:lgu D..'rzavina, kaoit. II. rangu
Ad:dvkyna, mJ). Pasmurov,J. dalej delostrelectvo gen.
pluk. del. Fomina, gen. par. deL DereSl, gen. POf.
del. III trova, gen. fl1.lj del. Pribujccnka. plUk.
Cenka, nlul<. Popolzuchyna pluk JutkiJ, Dluk. Maro-
nova, pink. Stro'HI, pluk. AdlmCi.<a, pJuk. BJruse-
viea, p1uk. Palflika. pluk. I(ozar<..!nku, piuk, Mlkaruva
plu <. Sejnlna, pluK. Jerernenku, inz, pluk. Bruvar
4. aprila 1945.
nika, pod pI. P"piyka, piuk. leollna, podol. Troneva
podpl. Deuise kava. pluk Sameeuku, maj. Ro!ma-
nova, ako aj tankove jednotKy ge'l. oluk. tankovych
Kurkyna, gen. maj. tanKovych vojsk Bogd'l-
nova. plu\( Bruzllleva. pluk. Zentranu. maio Zachar-
cenku, pod pl. Gagonenku, ppluk. Belonsova, ppluk.
Podlesneho, pplk. ::,alku, pplk. Morola, maj. Semeca,
maj. Sevrjunkova.
S uspechom zasiahly ietecke vojskA gen. pluk.
Gorjunova, gen_ por. let. Podhorneho, gen. major
Pro<;toserdova, pI. Trusina, PI. Sutejeva, pI. Cizikova,
pluk. Hejbu, plu < Campalova, pluk. Rubbe, oluk. Tara-
nenku, dalej zenisti gen. POf. inziniernych vojsk Cyrlina,
gen. malar tech. vojsk Kosenka, ppluk. Badajeva,
ptuk Nasonova, pluk. M[asnikova, mij. Slepeenka,
d'alej telefonisti gen. par. slutby Leonova,
pluk. Bory"enka, pluk Davidova, maio Siselova, maj.
Sokotova, pJuk. stat. bezp .. Karpova.
V warnenl v j fa z s t v a SV3ZY a cast! vojsk,
ktore sa v1zIlamenaly v boj'lch pri dobytl
Bratislavy. navrhujem, aby do.,taly primenie ., Brati-
slavske" a boly vyznamenane radmi,
Ones 4. aprfla 0 22. lodme hlavne mestu
nasej vla<;ti, Moskva, pozdra\lj v mene vlasti
vif,.fzne vojska II. Ukrajinskeho f,-ontu, ktore
dobyly mesto Bratislavu, 20delostreleckymi lOal-
vami z 224 dieI.
Za skvele bojove vykony vyslovuiem vd'aku Vami
vedenym vojska,'ll, ktore sa zucastnily oslobodzo-
vacich boiov 0 Brdt l..,lavu
Vecna sl<l.va hrdinom, paJlym v bojoch za
slobodu a nezavislosf nasej vlasti.
Smrf nt:meckym votrelcom!
Najyyiii vel iter marial SOY. syiizu
J. Stalin
Sa v ramci vlastnej ofenzivy v Sliczsku
pribliiil k hraniciam Ceskoslovenska
na vzdialenost' 50 km. Priebeh openicie
bol vyrazne ovplyvneny skutocnost'ou.
ie [asisti mali v ostravskom priesto-
re rad silne opevnenyeh obrannyeh
pasiem. ktory dotvaral prepraeovany
system cs. predvojnovych pohra-
nienych opevneni kryjueich okolie
Moravskej Ostravy z vyehodu a se-
veru. Otok, ktoreho sa ueastnilo cea
40 divizif, zatal to. marea z vyehodu
a keaie nepriatd mal vel'ku hustotu
vojsk v obrane. tempo postupu bolo
po male a st raty na rudskyeh Zivotoeh
vysoke. Sovietske hlavne velenie po
prvykdt v priebehu oslobodzova-
nia Ceskoslovenska prejavilo vcl'ku
sa zaradili medzi jednu z najdramatie-
kejsich epiz6d pocas oslobodzovania
Siovenska. ]anuarova a februarova
ofenziva priniesla slobodu vel'kej casti
vyehodneho a stredneho Siovenska. Do
ukoncenia operacie 28. februara 1945
dosiahli vojska zucastnenyeh frontov
ciaru Liptovsky Mikulas-Brezno nl
Hronom-Detva-Levice. Malinovskeho
pravokridelne sHy potom dte v marei
v nimei tzv. stredoslovenskej opera-
eie stihli oslobodit' Bansku Bystrieu,
Zvolen a Bansku Stiavnicu. Pocas vyse
dvojmesacnyeh bojov tak bolo oslo-
bodene uzemie 0 rozlohe 17 000 km
2
,
pricom straty predstavovali 70 000 vo-
jakov. z toho okolo 16000 zabityeh. Cs.
zbor mal viae nei 200 mftvyeh a 800
ranenyeh. Nepriatel' prisiel 0 skoro
140000 len zajatyeh vojakov.
General Karel Klapalck, ve1itd I. (;SAZ povy- nespokojnosf a tak generala Petrova
menovani L. Svobodu za cs. minislra obrany vo [unkeii velitda frontu vystriedal
Po sovietskyeh ofenzivach zo za-
ciatku roku 1945 sa situacia hitlerov-
skych vojsk v strednej Europe stala katastrofalnou, a lak
Nemei v snahe stabilizovat' frontovu Hniu svoje pozicie
v lomlo sektore nadalej posihiovali. V jarnyeh mesiacoeh
roku 1945 vsak CA v uskutocnovani mamutfch l'Itocnyeh
operacii na varsavsko-bedi nskoll1 smere mienila pokracovat'
d'alej. V zaujme vytvorenia co najpriaznivejsich podmienok
pre dalSi postup na severnej hlavnej st rategiekej osi k Bedi-
nu velenie sovietskej armady pristupilo k vyCisteniu eeleho
juineho kridla ohrozujueeho pristupy k hlavnemu mestu
Tretej rise, Pokyny k pripravam obdrfali i velitelia 2., 3. a 4.
ukrajinskeho frontu. Ozemia Slovenska sa ciastocne tykala
aj ostravska operacia vojsk 4. ukrajinskeho frontu, po vac-
si ne casu prebiehajuea sucasne s bratislavsko-brnianskou
operaciou vykonavanou vojskami 2. ukrajinskeho frontu.
oerom operacie bolo znicenie hlavnych sil nemeekej armad-
nej sku piny "Hei nrici ", spadajueej pod velenie Seh6rnerovej
Skupiny armad "Stred", oslobodenie ostravskej priemyselnej
panvya vytvorenie podmienok pre vedenie d'alsieho utoku
v smere na Prahu. Bojova cinnost'bola planovaml ako hlboky
celny uder vedeny vnutornym kridlami Moskalenkovej 38.
a Greckovej I. gardovej armady od Ratibofe a Strumiena na
Olomoue a Novy Ji tin. Otok oboeh Petrovovyeh zvazov na
zbiehavyeh smeroch mal obehvatnym manevrol11 obkl'ucit'
vojska nemeekej 1. tankovej armady v Moravskej Ost rave.
Pomoenu ulohu plnila 18. armada s 1. cs. armadnym zbo-
rom na ravom kridle frontu utokom od Czarneho Dunajea
eez Zi linu na Kromerii. Leteeku podporu zaisfovali zvazky
bitevneho letectva Zdanovovej armady. General Heinrici,
ktoreho vo veleni l. tankovej armady v priebehu operacie
vystriedal general W. Nehring a zaciatkom aprHa aj general
W. Hasse. disponoval v predpokladanom pasme sovietskeho
utoku silou 20 divizii, vratane horskych a tankovyeh. avsak
nemohol sa pine spoliehaf na vzdusnu podporu oslabenej
4. leteekej flotily. Ofenziva mala prebiehat'v bezprostrednej
sucinnosti s 1. ukrajinskym [rontom marsala Koneva. ktory
koncom marea 1945 armadny general
A. I. Jeremenko. Ten sa rozhodol viest'
hlavny uder svojim pravym kridlom. v nimei kton!ho
bojovali aj jednotky I. es. tankovej brigady. so zamerom
obisf opevnenia nepriatel'a pred Ostravou zo severu a se-
verozapadu a vpadnUf obraneom do tyla od zapadno Boje
sice vyrazne prispeJi k rozpadu a nakoniee aj k rozpusteniu
Heinrieiho armadnej skupiny, sovietskym vojskam sa vsak
ani napriek vytrvalost i nedarilo zdolat' obranne Ifnie. Stalo
sa tak az po prideleni posilovyeh prostriedkov vo forme 60.
armady generala P. A. Kurockina, pricom koneom mesiaca
doslo k oslobodeniu Ostravy. Sucast'ou moravsko-ostravskej
operacie na uzemi Siovenska boli aj boje 18. armady, v zo-
stave ktorej bojoval tid I. es. armadny zbor. Gasti lovicove
zvazky mali uskutoenit' len vedl'ajSi manever s eiel'om viazat'
sily protivnika, a tym zabranit' v ieh redislokaeii do priesto-
ru hlavneho uderu Jeremenkovyeh vojsk. Otoeit' mali udo-
lim Vahu hornatym terenom severovyehodneho Siovenska
v smere na Ruzomberok ai k hraniciam Moravy. Paralelne
s rozvijajucimi sa bojmi 0 Ostravu sa na uzemi Siovenska
ai do konea marea 1945 viedli miestne boje pri Liptovskom
Mikulasi a na porsko-slovenskom pomedzi na hornej Orave.
Proti nim p6sobili tri nemeeke a jedna mad'arska di vizia. 18.
marea 1945 pre.sJi do utoku na oravsko-kysuckolll smere sily
gardoveho st releekeho zboru a 30. marea obnovil utocnu
Cinnost' aj I. cs. armadny zbor. V jeho veleni doslo kralko
na to k zmene, ked' po Svobodovom vymenovani za cs.
ministra obrany prevzal velenie zboru general K. Klapalek.
Po huzevnatyeh bojoeh sa cs. a sovietskym silam podarilo
zallacit' obraneov od Mikulasa na zapad do Ruiomberka
a mesto 4. aprila oslobodit'. Okamiite prenasledovanie
nasledne znemoznilo nemeckym jednotkam zaehytit' sa na
d'alSej obrannej ciare. Po dobyti Ruiomberka smeroval d'alSi
postup nasich jedllot iek udolirn Vahu na Zilinu, muse! sa
vsak uskutocnit' eez t'aiko sehodne pohoria Verkej a Malej
Fatry. kde Nemci vybudovali novu obranu. Po obehvatnom
manevri na sirokom [ronte sa vsak 8. aprila podarilo preko-
D e f i l ~ Tolbuchinovej armady v Bralislave 20. 6. 1945
nat Vefku Fatru a donutil' protivnika k ustupu v eelej Sirke maja 1945 na l.'izemi juhozapadneho Siovenska a juinej
obrany. Do Turea sa medzitym od juhovyehodu prebojovali Moravy bratislavsko-brniansku operaciu. V zostave jeho
aj jednotky rumunskej 4. arm<idy. ktoryeh postup umoinil vojsk bolo na zaciatku operaeie 42 divizii z toho 14 rumun-
II. apri la oslobodit' Turciansky Svaty Martin. Ofenziva vy- skyeh. Operaeia prebiehala vdvoeh etapaeh a uskutocnila sa
vrchoHla 30. aprHa 1945 padom 2i1i ny a pokratovala dalej na mensom priestore ako ta paralelna pred Ostravou. lej cie-
vo vseobecnom smere na Vsetin. Na
prelome 2. a 3. maja sa jednotky zboru
dostali eez Javorniky af na Moravu. Do
3. maja 1945 vojska 18. armady v uzkej
sucinnosti 5 cast'ou severneho kridla
2. UF oslobodili uzemie severoza-
padneho Siovenska v eelkovej rozlohe
asi 7 000 kml. Oslobodeneeke vojska
mali okolo 39 000 padlych a viae ako
140 000 ranenyeh spojeneckych voja-
kov, boje si na strane I. cs. armadneho
zboru vyiiadali takmer 700 mitvych
a vyse 3 000 ranenych.
V rovnakom obdobi ako orenziva
sovietskych vojsk v Sliezsku prebie-
haH l'itoCl1e operacie aj na juil10m
stralegickom smere. na ktorom ar-
mady 2. a 3. UF od 16. marea 1945
uskutocnovali viedensku operaeiu.
Na zabezpetenie utoku l1a hlavl1e
mesto Rakuska realizovalo prave
kridlo 2. UF v diloch 25. marea ai 5. Smerove labule v oslobodenej 8ratislave
zrava: Zdenck Fierlingcr, pani Hana Bcndova a prczidcnt Ceskoslovenskcj rcpubliky Edvard Bcnd v oslobodcncj Bratislavc
fom bolo znicenie hlavnych nemeckych sil v sektore severne
od Viedne, oslobodenie juhozapadnych uzemi Siovenska
a juznej casti Moravy a ovladnutie priemyselnych oblasti
Bratislavy a Brna. Zo slralegickeho hfadiska mala ofenzi-
va pom6d 4. ukrajinskemu fronlu dostaf nemecke vojska
bojujuce v ostravskej oblasti do kliesti.
Hlavny uder bol vedeny z priestoru
Levie v smere Bratislava-Malacky-
Brno. vedrajsi uder z priesloru Zvolena
v smere Prievidza-Trencin-Kromerii.
Malinovskij mal medzitym sucasne
utokom svojho faveho kridlo fron-
tu pozdfz Dunaja v sucinnosti s 3.
ukrajinskym frontom marsala ZSSR
F. I. Tolbuchina atakovat' Vieden.
Operacny sektor predpokladanej bojo-
vej Cinnosti poskytoval vyhodne pod-
mienky pre vedenie obrany. Sovietske
vojska museli prekonaf severne pritoky
Dunaja a horske pasrna Malych a Bie-
lych Karpat. Pozdfz zapadneho brehu
Hrona vytvorili Nemci hlavne obran-
Priprava prebiehala v obdobi daid'ov a za takehoto pocasia
sa mala odvijaf aj sarnotna ofenziva. Vsetky vel'ke mesta
boli pripravene na poulicne boje, kl'ucovy komunikacny
uzol Bratislava ako predsunuta sucasf obrany Viedne a tzv.
alpskej pevnosti bol uz v decembri 1944 nemeckym velenim
ne pasrno, viacero tylovych Ciar sa Admiral G. N. Cholos(akov, velitef Dunaj-
tiahlo pozdfz d'alsich vodnych tokov. skej vojnovcj flotily
oznaceny za pevnost'. ktora mala by!'
branena s rovnakou rozhodnost'ou ako
ktonlkofvek ina "festung" na uzemi
Rise. Na zaciatku aprHa sa pred vojska-
rni frontu nad'alej branila nemecka 8.
armada generala Kreysinga zo Skupiny
armad "Juh" generala Wc3hlera, pre-
menovanej 1. maja 1945 na Skupinu
armad "Rakusko", pricom do ulocne-
ho pasma frontu zasahovala aj mala
cast' s1l nemeckej 1. tankovej armady
patriacej do zostavy Skupiny armad
"Sired". Na uzemi Siovenska proti
vojskam Malinovskcho fronlu v lejlo
dobe p6sobilo 13 peSich divizif - z toho
3 mad'arske, 1 tankova divizia, horska
brigada a rad samostatnych utvarov
a jednotiek. Bratislavsko-brnianska
operacia zacala nasilnym prechodom
rozlialeho Hrona zvazkami 7. gardovej
armady generala Sumilova a Managa-
rovovej 53. armady. V d6sledku ula-
jenych priprav bol ich ulok neeakany,
a lak bolo hlavne obranne pasmo ne-
prialefa prelomene hned' v niekofkych
usekoch. Na zrychlenie uloku, ktory
sa od zaciatku zacal rozvijaf do hfbky
i do Sirky, bola v Ireti den Irvania ope-
racie ako rychla frontova skupina za-
sadena do prielomov Plijevova gradova
jazdecko - mechanizovana skupina,
esle po predchadzajucej operacii vy-
znamenana cestnym titulom gardova.
Yeasne prisuny ienijnych prostriedkov
umoznili rychlo prekonavat' rieky, na
ktorych bola obrana nepriatefa zdola-
vana za chodu. Nemecke protiutoky
na prehradenie prielomu kontili ne-
uspdne a uSlupujuce hitlerovske voj-
ska sa nedokazali zachytit' ani na rieke
Nitra. Hlavny uder viedol v uvodnej
faze operacie pozd[z severneho bre-
hu Dunaja v smere na hlavne meslo
Siovenska Sumilov za podpory vac-
sillY frontoveho letectva. Pocas bojov
o priestory Sturova, Komarna i Brati-
slavy mu, okrem toho, mala poskytnut'
uCinnu podporu Dunajska vojnova
f10tila admirala G. N. Cholost'akova.
Yelenie 8. armady malo v umysle za-
driat' ofenzfvu sovietskych vojsk na
rozliatom Yahu, avsak bleskovy po-
stup Malinovskeho zvazkov zabranil
nepriatel'ovi yeas organizovat' novu
obranu. V noci na 30. marca Plijevove
jazdecko-mechanizovane jednotky
zdolali vodnu prekaiku v priestore Regulovanie doprav)' voslobodenej Bratislave
Sale a takmer sucasne k rieke prenikli
aj zvazky po ich oboch kridlach. K pristupom k Bratislave
sa sovietske vojska nasledne prebojovavali Podunajskou
niiinou, pricom postupovali priemernym dennym tem-
porn cca 20 km, teda najrychlejsie v celom dovtedajsom
priebehu oslobodzovania. Severne kridlo frontu, veduce
pomocny uder, vsak zaostavalo za postupom juineho.
Pricinou bola nedostatoene rozvinuta siet' zjazdnych ciest,
ktora vyrazne st'aiovala iivot vojakom 40. armady operu-
jucejs jednolkami rumunskej 4. armadyod poslednej akcie
takmer bez prestania. Najl'aisie boje vojsk 2. ukrajinskeho
frontu sa vsak zatiatkom aprila 1945 rozhoreli v priest are
Bratislavy. Y mesle i jeho najblizsom okoli vykonavali
nemecke vojska rozsiahle ienijne upravy v snahe spevnit'
a zefektivnit' obranu, nakol'ko udrianie niiiny v povodf
Dunaja v trojuholniku BudapeSf-Bratislava-Viedeii malo
pre juine kridlo Wehrmachtu zasadny vyznam ako kriio-
vatky iivotne d61eiitych cestnych a ieleznicnych kornuni-
kacii i strategickeho predmostia k rozvijaniu pripadnych
operacii do Rakuska a eeskych krajin. Marsal MaJinovskij
sa v snahe zabezpecit' rychlu porazku nepriatera opevne-
neho v meste a zachranit' stare centrum s jej historickymi
pamiatkami pred znicenim usiloval mesto obis!', (Ipornym
poulicnym bojom sa vsak mesto nevyhlo. Bojovalo sa
o kaidu stvrf, 0 jednotlive ulice i domy, pritom do niti-
vych bojov zasiahli aj vojnove plavidla Dunajskej rieenej
flotily nepretriitou raketometnou a delostreleckou pafbou
a potetnymi vysadkami namornej pechoty. Meslo bolo
nakoniec oslobodene 4. aprila bleskovym obchvatnym ma-
nevrom utvarov 7. gardovej armady a Plijevovych jednotiek
zo severu a vojsk 46. an11<ldy generala A. V. Petrusevskeho
z juhu, ktore v kombinacii s telnymi udermi viedli k mini-
malnym stratam utotnikov. V rovnakom case vybojovali
sovietske jednotky predmoslia na pravom brehu Moravy
pri Lanihote a Hodonine. V obave z obkfutenia nariadil
general Kreysing opustil' uzemie Siovenska a ustupi!, za
rieku Moravu.
Program
. \ Narodneho fronfu
Cechov a Slovilkov
\:eri vo h/ctCje SCbopnosti fudu. bllde robit
aby tieta IvorlicscbOpDosti rozptitalaa rozvf-
jata 19m. l!e bude otr,llliZOVllf a podpOfllv:af demokra-
tkkou cestOIl vrstJ.ev lI.1.roOOv
na kaldocleofl(lm polilkkom, $oci.Unom
a kl1Jhirnom ftvole, aby tak sIal:) sklltkom. ie rud
ozaj Jed!l1fm mod
PrIJal6 pa pryel scb6dzke milt. tad)' v 1(.llcll
dia5.aprilal9-C5.



Or. Jdn Sramek,
.. ................ -,
Jein Urslny.
.................... "u,
Jein Mosoryk,
ge::. ..

Vada.., Nosek,
Stobdr.

Stransky,
program



Dr. hon Pietor,
gen. Anton Hosol,
.... .Ioon,., .
Frantiiek Halo,

Dr. Jozef $01t6s,
-... -...... -_ ..


Dr., Clementis,
Ferjencfk,

Po pade Bratislavy sa zacaH vojska 2. ukrajinskeho
frontu pripravovaf na oslobodzovanie Moravy. Po presku-
peni a posilneni sit frontu 0 zvazky gardovej tankovej ar-
mady post up pokracoval a druha faza operacie vyvrcholila
oslobodenim 8rna 26. aprHa. Vojska nasledne pokracovali
v rozvfjani uderu smerom na Olomouc v ustrety vojskam
4. ukrajinskeho frontu generala Jeremenka, zavrsujucim
v tom case ostravsku utocnu operaciu. Bratislavsko-br-
nianska operacia bola jedinou operaciou na l'izemi byva-
leho Ceskoslovenska, v ktorej bojovali v uzkej sucinnosti
jednotky sovietskeho pozemneho vojska, letectva a namor-
nictva. Pocas nej sovietske a rumunske vojska oslobodili
asi 15 000 km
2
uzemia Siovenska a 5 000 km
2
uzemia ju-
hovyehodnej Moravy. Utocne operacie 4. a 2. ukrajinske-
ho frontu v marci a aprili mali veJ'ky operacno-strategicky
vyznam, nakol'ko ustedrili Tretej risi poraiku jej celeho
juineho kridla. 300 000 nepriatefskych vojakov bolo mit-
vych a ranenych, pribliine 127 000 ich padlo do zajatia.
Na sovietskej strane boli straty eez 38 000 zabitych a asi
140 000 ranenych vojakov, Klapalkov 1. cs. armadny zbor
mal skoro 800 mrtvych a cez 3 700 ranenych vojakov.
Boje na Siovensku trvali celkom 226 doi a vyznaco-
vali sa znacnym stupnom urputnosti. Pre toto uzemie
bola charakteristicka bojova cinnosf vedena z vacsej casti
v horskom prostredf, pozd[i komunikacnyeh spojen! a aj
na izolovanyeh smeroeh, za zhorsenych klimatickych
podmienok, s maximalnym vyuzivanim obchvatov pri
dobyjani dolezitych uzlov obrany. Bojova cionosf oslo-
bodzovacich vojsk na nasom uzemi zacala 20. septembra
1944 prekrocenim slovensko-pol'skyeh hrank v priestore
severne od Medzilaboriec a skoncila 3. maja 1945 oslobo-
denim poslednych slovenskych obci - Makova a Klokbco-
va. Po celu dobu sa jej zucastnovali sovietske vojska. Od
6. okt6bra 1944 oa nasom uzemi bojovali aj jednotky l.
cs. armadneho zboru a od 18. deeembra 1944 postupne
aj zviizky rumunskych armad. Do bojovej Cinnosti pri
oslobodzovani slovenskeho uzemia zasiahli sily troch so-
vietskych frontov - zatial' co v septembri a okt6bri 1944
posobili v bojoch za oslobodenie Slovenska tri vsevojskove
armady v hod note pribliine 35 divizii a dye letecke arma-
dy, v obdobi januara ai marea 1945 operovaJi na uzemi
pod vzdusnym zabezpecenfm dvoch leteckych armad
vojska siedmich vsevojskovych arm ad, tankovej arnl<i.dy
a jazdeckej mechanizovanej skupiny v celkovej hodnote
55 az 82 divfzii, i ked' z hfadiska naplnenosti neSto 0 pi no-
hodnotne zvazky. Bojovych operacii sa zucastnito takmer
2,5 miliona vojakov CA, takmer 60 000 prislusnikov I. cs.
armadneho zboru, skoro 250 000 Rumunov a asi 70 000
Poliakov. Oslobodzovanie Slovenska, charakteristicke
takmer nepretrzitou bojovou Cinnosfou v faikych teren-
nych i poveternostnych podmienkach, si vsak vyiiadalo aj
nemale obete, ked' padlo vyse 60 000 sovietskych a vyse
10 000 rumunskych vojakov, zahynulo tiei cez I 700 pri-
slusnikov l. cs. armadneho zboru. Cervena armada mala
350 000 a ceskoslovenske jednotky okolo 9 000 ranenych.
Bratislava bola oslobodena 4. aprila 1945 utvarmi 7. gardovej arm:idy a Plijevovych jcdnotiek zo sevcru a vojskami 46. arm:idy genenila
A. V. Pctrusevskeho z juhu
CHRONOlOGIA
1938
September
29. - 30. - Na konferencii styroch vel'mod Nemecka.
\7Talianska, Francuzska a Vel'kej Britanie bola prijata
Mnichovska dohoda, ktora hovorila 0 odstupeni
ceskoslovenskeho pohranicia obyvaneho nemeckou
mensinou v prospech Nemecka
Okt6ber
5. - zo svojej funkcie odstupil teskoslovensky prezident
Edvard BeneS
6. - zastupcovia pravicovych politickych stran na cdc
s Hlinkovou slovenskou fudovou stranou podpisali
Zilinsku dohodu, v ktorej sa zhodli na vyhhiseni auto-
n6m ie Siovenska
7. - bola vytvorena prva slovenska auton6mna vhida na
cele s Jozefom Tisom
9. - na uzemf Siovenska bola zastavena cinnosf komu-
nistickej strany
November
2. - zastupcovia Nemecka a Talianska prijali Viedensku
arbitnii, ktoni rozhodla 0 odstupen f jui neho Slovenska
v prospech Mad'arska
22. - bol prijaty zakon 0 autonomii Slovenska
30. - prezidentom okliestenej CSR sa stal Emil Hacha
\l
December
18. - na Slovensku sa uskutocnili volby do auton6mneho
Snemu Siovenskej kraj iny. Vorby sa konali s jednot-
nou kandidatkou HSr.S - Strany slovenskej narodnej
jednoty
30. II. 1938
1939
Januar
18. - uskutocnilo sa prve zasadnutie Snemu Siovenskej
krajiny. Predsedom sa stal Martin Sokol
Marec
9. - 10. - Siovensko obsadili oddieJy (s. armady a cetnk-
tva, celkom 253 najradikalnejsich zastancov osamo-
statnenia Slovenska bolo internovanych. AUlon6mna
vhida bola zbavemi uradu
13. - predseda HSr.S JozefTiso rokoval v Berlfne spolu s F.
Durcanskym, nemeckyrn ministrorn zahranicnych
ved ]. von Ribbentropom a kancehirom A. Hitlerom
o vyhlaseni samostat nosti Slovenska
14. - Snem slovenskej krajiny vyhl<isil vznik Siovenskeho
statu
14. - memorandum byvalych cs. legioOiirov (gen. R.
yViest, pplk. A. Malar, skpt. J. M. Kristin, J. Orszagh,
A. Granatier, spisovatelia]. Jesensky, J. G. Tajovsky a
ini), v ktorom vyzyvali poslancov snemu, aby nevy-
hIasili samostatnost Siovenska
15. - vstup jednotiek Wehrmachtu na zapadne Slovensko
a obsadenie pohranicneho uzemia, ktore dostalo
oznacen ie "ochranne pasmo"
16. - kladna odpoved' Berlina na ziadost slovenskej vlady
(15. marca) 0 nemecku ochranu
18. a 23. - podpis Zmluvy 0 ochrannom pomere ("Och-
ranna zmluva") medzi Nemeckou r1S0U a Siovenskym
statom a tajneho dodatku 0 hospodarskej spolupraci
vo Viedni a v Berline
5Ih .. , ... em slouuhl kr.jI_,. pl .. 1 p, .. I."el!
Ak mil, dnn .... d Slcu .... ko bud.
.. .. Ulto", "" boku
t.,laloe,,; 11""D,kl n .... 'd".ti I'.jnan I u",le n 11"'1" IC""h-
",I .. a,!obah .. l, .I" .. ,,;inda
pamll_jta. Ie C I In bUll. klD.i .. 4m Sl".:3k" ... ... II
"".lie!> u ... d ... tcb .. e ... dtlcs due It ........... i ma
"'j ..... d"e'e'lli u 20 .... k". 0 po
K'd' ..... Im u "d.e. alt, tie ne10n"NIIi .' .... uk ....
east. pamatka "d,ell ",.nyth eal, I a ..... " II.

Cn,," 01. I ... 'Id. Db, 'p,lu nalD; .tatd tilll,l .I .... n
.kl a d .. b",",r .. lcl .iq, lola pr.pom .,ull . 1, b".";,,,,,
io', dalktch I lid 00 p.n.ilnej ... U,", _Iounlk.:' ..
'.n . .doU\ll .. I .
pplk. ,It. Au,,,""1 M." r.
Ikpl.]. !II Krlilia .
!II M.nOt; I .
laulln ......
,.,. , .. ,, KI'uMa. r
14. 3. 1939
""'"neran .. l.,f.'
Tu,ol.k , .
I ... nkt I .
e .... "o. T.joukt . t.
[dUI.dK.Alie.kf .
23. - mad'arske vojenske jednotky zautocili na vychodnu
hranicu Slovenskeho statu a vnikli na jeho uzemie
(tzv. Mala vojna)
April
4. - pod tlakom okolnostf Slovensko Odstllpilo Mad'arsku
d'alsiu cast svojho uzemia
4. - vladnym nariadenim s mocou zakona bola zriadena
Slovenska narodmi banka. Funkciu guvernera vyko-
naval!. Karvas a viceguvernera J. Fundarek
4. - v Bratislave vznikli nekomunisticke odbojove skupi-
ny Justicia (veduci K. Koch) a Obrana naroda (veduci
J. Diimal)
Maj
- vytvorenie 1. ilegalneho vedenia Komunistickej
strany Slovenska (KSS) v zlozeni J. Duris, J. Osoha
a L Benada
21. - konala sa narodna put na Bradlo na pocesf M. R.
VStefanika, ktora sa stala prevazne evanjelickou mani-
festaciou s vyraznym protil'udackym a proceskoslo-
venskym charakterom
21. 5. 1939
Jim
4. - po konflikte vojakov s prislusnikmi Hlinkovej gardy
v Ruzomberku vypukla vzbura ruzomberskej vojen-
skej posadky
17. - bezpecnostne organy Siovenskeho statu odhalili
tajnt. tlaciareil. Revolucnej mladeze Siovenska v Tu-
ranoch, po ktorej nasledovalo sprisnenie politickej
perzekucie a rozbitie organizacie
29. - pod pis nemecko-slovenskej obchodnej zmluvy
jul
21. - Snem Slovenskej republiky prijal Ostavu Siovenskej
republiky
jul-august - nemecky koncern IG Farbenindustrie ovla-
dol bratislavske chemicke podniky Dynamit - Nobel
a rafinerku Apollo
August
12. - podpis dohody 0 "ochrannom pasme" medzi
Siovenskou republikou a Nemeckou risou. Na jej
zaklade nacisticke Nemecko dostalo k dispozkii
infrastrukturu a zbrojarske zavody v blizkosti zapad-
nych hranic s protektoratnou Moravou
September
- ucas( slovenskej armady na nemeckom pol'skom
(aienf
3. - do exilu odisiel generalny inspektor slovenskej ar-
V mady gen. R. Viest a veliter slovenskeho letectva pplk.
j.Ambru!
15. - vzbura slovenskych vojakov v Kremnici proti ich
ucasti na vojne proti Pol'sku
28. - prijatie zakona c. 245/1939 zavadzajuceho veducu
ulohu HStS v slovenskej spolocnosti
3.9.1939

_"



/;&- .w... __ _




. he,. ,t.,.,..../_. ........
":'::}t...- "'..:=....;.
/I "....;..,:. ....
k.k .' .. '. ,,/ .
z:
' ........ 7
.... J-iZ.vr.- .. ..........-c-'-"""',m
.-....

___ ' h_ .... ..4.- ;J....,j
3.9. 1939
Oktober
- odhalenie prvej veJ'kej odbojovej skupiny S. Marda, zlo-
zenej prevazne so socialnych demokratov
9. - podpis dohody 0 vyslani nemeckej vojenskej misie
na Slovensko
22. - uzavretie dohody 0 inkorporovanf byvah,!ho porske-
ho uzemia zabrateho pri porskom fazeni, na ktore si
Siovensko robilo naroky
26. - Snem zvolil ]. Tisa za prezidenta Slovenskej
republiky
27. - prezident J. Tiso vymenoval novu vladu vedemi V.
Tukom
November
- pod nazvom Nastup zacala cinnosf statna slovenska
filmova akciova spolocnosf
22. - vhida zriadila Komitet hospodarskych ministrov na
podporu statnej spravy. Tvorili ho traja hospodarski
ministri, guverner SNB a zastupcovia niektorych d'al-
sich organov
December
4. - 8. - podpis tajnej ncmecko-slovenskej dohody
o industriali zacii Slovcnska. S materialnou pomocou
Nemecka sa poCitalo iba v odvetviach d61eiit ych pre
vedenie vojny
8. - Nemccka risa a Siovenska republika podpisali
dohodu 0 poskytovani pracovnych sil pre nemecke
hospodarstvo
30. - vznik Ostredne statnej bezpecnosti (s platnosfou od
I. januara 1940)
1940
JanUilr
- vyslo prve cislo i1egalneho casopisu Hlas J'udu, tlacoveho
organu KSS v ilegalite
15. - Ministerstvo vnutra zastavilo vychadzanie opozicne
Vladeneho evanjelickeho casopisu Cirkevne listy
30. - pod pis nemecko-slovenskej zmluvy 0 vojnovom
hospodarstve. Strategicke podniky slovenskeho prie-
myslu presli pod kontrolu nacistickeho Ncmecka
Februar
22. - Snem Slovenskej repuhliky prijal zakon 0 pozem-
kovej reforme, ktoru organizoval Statny pozemkovy
urad
April
25. - Snem Slovenskej republiky prijal tzv. prvy arizacny
zakon. Umoziioval nuteny vykup podnikov od zidov-
skych vlastnikov a pocital aj s dobrovol'nou arizaciou
pri zachovanf 49 % podieJu :iidovskeho vlastnika
5. J ........ 1940.
CIRKEVNE LlSTV
_ .......... t-_I-...... 'hl ..........
v ....... ...... UIoI1 ... .... 1oth2d.l,. .. ., ......
.... __ .k,,.-......., ...................... _ .... P ........ ",.lJtoI.
_,.M.., .................. IoO_ ...... .-SpoH..T .. _.IJpt.S,.Ioln...1Yl
IS. I. 1940
Piesen.
T1S"Ioto.onoj.l4o.k
.... odu_<Mt<oc ... _
.loby.l .. o ....... Il.r'sl .

M"u;.mlo._ ..
..,.,... ..... -..."'110 ......

Sol.""j.Mlloymo/tlf'l""
,...",..., ...... h .... ...-...
.,,1 ... tIoch """"jI, 01.. ..,.
:,:\.1:, ::' .!om,.
SItlm ........ ...
roob4okpocle._kl;l ..
S.dc<o .. J..,kloob4o .......
"'0"'0 .. """",,""""" k M ..
lIi.fuj ... , t. s; ... ...--,
kuywy..ldomilolh .. 1
Ned! .......
... vM+Io.OI1OT;ku,odoI',1
Vldy To b.-.. Madel pIlrMo,
tlm .... bo.o:Iom.beo:lK..,y
Mojoodltl.klobeptllnle.
D.oijej ......... .a..jcer>yl
Maj
18. - odchod J. Lichnera, vedticeho obCiansko- dernokra-
tickej ilegalnej skupiny, do (s. zahranicneho odboja
JOn
- sformovanie obciansko- demokratickej odbojovej sku-
piny Dernec na cele s M. Zibrfnom. Po jeho odchode
do zahraniCia (okt6ber 1940), prevzal vedenie skupiny
V. Velecky
5. - prijatie z<ikona (.185/1940 0 Statnej fade
/til
4. - 7. - v Liptovskom Sv. Mikuhisi sa konal zjazd ZV3ZU
"\jevanjelickej mladeZe (SEM), ktory sa niesol v proces-
koslovenskom a protifudackom duchu. DalSie zjazdy
fudaci zakazali
27. - 28. - nemecko- slovenske rokovania v Salzburgu.
Minister zahranicnych ved a vnutra F. Durcansky bol
z vlady odstaveny a boli posilnene pozicie radik:ilov,
V. Tuku (novy minister zahraniCia) a A. Macha (novy
minister vnutra)
August
august-september - prichod nemeckych poradcov (bera-
terov) na Slovensko
September
12. - odsudenie Zilinskeho evanjelickeho kiiaza F.
'\l Ruppeldta za odbojove aktivity na 18 mesiacov
vazenia
16. - zriadenie Ostredneho hospodarskeho uradu. ktore-
ho tilohou bolo riadit' arizaciu
4. - 7. 7. 1940
17. - podpis nemecko-slovenskej zmluvy 0 obchodnych
a platobnych vzfahoch
Okt6ber
4. - v Bratislave vznikla Vysoka obchodna skola
21. - Spolok evanjelickych kiiazov odovzdal J. Tisovi.
snemu a vlade Pamatny spis, v ktorom protestovali
proti vyCinom Hlinkovej gardy a povinnemu Clenstvu
v garde a Hlinkovej mladeii
30. - v podniku Handlovskych hnedouhol'nych bani
vypukol najvacsi strajk pocas existencie Slovenskej
republiky, ktoreho sa zucastnilo pribliine 3 tisic ba-
nikov. Trval ai do 4. novembra, kedy bol potlaceny
ozbrojenymi bezpecnostnymi a vojenskymi oddielmi
November
19. - Snem Siovenskej republiky prijal zakon 0 sloven-
skych zaujmovych organizaciach. Na jeho podklade
HSLS zaloiila Slovenske krest'ansko- socialne odboro-
ve zdruienie, ktore bolo jedinou povolenou odboro-
YOU organizaciou
24. - pristupenie Slovenska k Paktu troch mocnosti
v Berline
30. - prijatie zakona 0 iidovskych podnikoch, tzv. "druhy
arizacny zakon". Umoiiioval uplnu arizaciu iidov-
skyeh podnikov bez naroku na financnu nahradu p6-
vodnym majitel'om. Znamenal postatnenie iidovskyeh
podnikova ieh odpredaj arizatorom za tzv.likvidacnu
hodnotu
December
- zaCiatok cinnosti odbojovej skupiny Fl6ra (na cele K.
Viestova)
Fedor RuppcJdl
1941
Marec
28. - Siovenska vl<i.da schvalila odpredaj zeleziarskych
zavodov v Podbrezovej, Hrond a banskych zavodov
v Tisovci koncernu Reiswerke Aktiengesellschaft fUr
Watfen und Maschinenbau Hermann Goring Werke
v Berline za symbolicku ceou
April
24. - oa rieke Orava oficialne zacala vystavba dovte-
dy najvacsieho vodneho diela s hydrocentralou na
Sloven sku
30. - bola podpisana dohoda 0 prechode a pobyte nemec-
kych vojsk oa Slovensku
lUll
21. - v suvislosti s napadnutim Sovietskeho zvazu bez-
pecnostne organy na prfkaz ministra vnutra A. Macha
preventivne zatkli okolo 700 najzmimejsfch byvalych
komunistova na knitko ich zaistili v IIave
23. - Slovenska republika vstupila do vojny proti ZSSR
\1
~ - v Banskej Bystrici vznikla vojenska protifasisticka
V skupina "Victoire" pod vedenim pplk.]. Hlucheho
J. Tiso a T. Gaspar na Ukrajine
luI
18. - ZSSR a Vel'ka Britania diplomaticky uznali cesko-
slovensku exilovu vladu v Londyne
September
9. - vlada vydala nariadenie (:.198/1941 (tzv. Zidovsky
k6dex), ktore sumarizovalo vsetky protiZidovske
opatrenia a stal sa podkladom pre ridenie iidovskej
otazky na zaklade rasoveho prindpu
september - vytvorilo sa II. ilegalne OV KSS v zlozeni
J. Osoha, 0. Krajnak a V. Skrabala
November
25. - Slovenska republika pristupila k Paktu proti
Kominterne
December
12. - Slovenska republika vyhlasila vojnu V. Britanii
a USA
1941142 - rokovania s Nemeckom 0 moznostiach depor-
tadi Lidov do koncentracnych taborov na by-valom
poJ'skom uzemi
Pplk. Jakub Hluchy pocas SNP pred pancierovym vlakom Stefanik
- ukazuje na hlaven
1942
Marec
- vznikol Ostredny narodoo- revelueny vyhor, ktoreho
Cleorni boli komuni sti P. Stahl a M. Hrusovsky, spiso-
vateT F. Knil' a by-val r agninik M. Polak
- na vychodnom Siovensku sa v blfzkosti ohee Vinne
pokusi! P. Boros 0 vytvorenie prvej parti zanskej sku-
piny, ktora sa po zasahu i andarskej hliadky 7. aprHa
rozpadla
25. - z Popradu odi siel prvy zeleznicny transport sloven-
V skych Zidov na uzemie porska
Maj
- vytvorilo sa III. ilegalne vedenie KSS v zloi en! J. Osoha,
]. Lietavec a S. Dubcek
5. - Snem schvalil zakon 0 Najvyssom urade pre za-
sobovanie (NUZ). leho vznikom vyvrcholil proces
budovania organoY, korponicii a institucii stat no-
monopolitickeho riadenia ekonorniky a vojnoveho
hospodarstva, predsedom sa stall. Karvas
I . H ... :><>r\ )-J..'
- - - - - - - - W\:.-. ;ainu .. .o:1 .
------------------------------------------------------- -
12. U\l:AO. ... '" -.!lW 3 .
j, ... ,... ..... "' ... u.d:. S.
;;: :::::'" l
h-..... ... ...t
17. II1ldoro...t 8.

110. IIlIlhro""-II.,;laoS.
In. 11.. s.::,.
112 . ' ........ b. _YIli.g. 3 .
11, . I'nodIuo ... ""lIoI.ri. 's.
Illtd.rod "'no e .
:rri _ .... "'-u. at.s.
117. t ..... Gt 9.
'
20.
%"" . .. b ....... Ml .3 ' 1O. n I. 190' lbora"
16 . ' . 1920 "'''t'<Ilun
"ural""
,/
do_., . V-
V
d.""ooY
de"""o l/"
v'
hlllfic. ,.,

dO,", O./
.so_" ..........-
dO"_V
dO_"o,/'
4o .. aa ,/
do ..... lOY'

d."""'. /'

30. - V Malych Karpatoch vznikla partizanska skupina
Janka Krafa pod velenim J. Hlinenskeho, ktorej Cleno-
via boli uz 17. jula zatknuti zandarskou hliadkou
luI
2. - vznikla Siovenska akademia vied a umen! (SAVU)
August
- vzniklo IV. i1egalne vedenie KSS na cele so S.
BaSfovanskym a M. Hrusovskym. Nesk6r bol pribra-
ty i S. Handera, ktory ako konfident Ostredne statnej
bezpecnosti prispel k zatknutiu mnohych komunistic-
kych funkcionarov v odboji
September
- vytvoril sa novy Ostredny mirodne- revolucny vy-
bor v zlozeni M. Falt'an a J. Pull za ilegalnu KSS, F.
Kornzala za socialnych demokratov a L Daxner za
obciansky odboj
Oktober
22. - bol prijaty zakon 0 HSLS, ktory zaviedol v strane a
V spolocnosti vodcovsky princip
tIaak. to.
z ..
zod ....
o WI ...... uiol6u ... lr.cj T ...... uj .tt ......
n. , ..... bl;k, ..... ....,1
.'
('I Sionnokt .... rod 1 .. .. oa
JIUnoj ",oel p, o,'ndnicholll Il hnkoui
.I"v.n.k.j .. i" .. o" (v daliom lui.
o an,w""'i po<ITa loblo .a
('J Ot .. iou D' moe; y .... y.l.
00._ I ,a ro",-mi. .. f .... od .. ,,, p.i .
lotn" U.n.
", 'Ulu poena lohlo .Oko,..
I
"'l'<hp'hny<h prodpi"'''
"
"

18,otn1 ni. lidom .Iebo .;
d" .. kl'''' mi.b.ocom.

mO'no d" dRI_1'" d., .... (.nl podd

(.[ 0 tl .... k.i p,ihlUk. ooohy. klo,'
b<ola 10 Slraoy ........ ",oJ .... roLbocI
..
6
dw"iot\'ohlopoyjnno,U.ko.!,tra""l<
hjdiKi ph. , trow .,iWf diocipl w . ...
1943
Februar
10. - odbojova skupina FI6ra vypracovala Memorandum
so svojim politickym programom a odoslala ho do
Londyna cs. exilovemu prezidentovi E. Bendovi a
vlade
Marec
- Vo Zvolene zacal vychadzat' ilegalny casopis Hlas naroda
ako tlacovy organ ilegalnej sochilno- demokratickej
strany
April
aprll-maj - Zatknutie clenov IV. i1egalneho vedenia
KSS S. BaSfovanskeho a M. Hrusovskeho a ich
spolupracovnikov
Maj
15. - kpt. ]. Nalepka uskutocnil pry}' vyznamnejSi pre-
chod skupiny slovenskych vojakov a dostojnikov
k sovietskym partizanom v Bielorusku
Jun
13.-14. - strajk zamestnancov textilnych tovarnf v Ziline
a Rajci za vyplatenie drahotnych pridavkov, ktory
bezpecnostne organy statu potlacili
.. ... \ 1>01.. ""
U '. ,. ... . ........... '

ftltJ::-r. J.lII>U ...
""
...... .aI:.j ... '"'t ,
\>oj .t. '0:,1 -5,1& III U'/ ha ....... .z
t.ol .. n--_ __ , .. .11 .. -or
lIIII bDo;- ::y """"J I I" ..
"'KeU -I:"J .. .. It l .... . . II:., ,.. _ .
t ... 1), as ."'-": :!I
poI4.f. ... n ...... .
""'- U ...... ". An-.II.,;'" t.
... =t .. I51 .... .... :J.>1.oIalJ. ..
H 'u!>l..L;--. ..... a;: ... ..... t
... .. 4ia, . .... '.
..... _.11 a..... al .... .... p-l .. 1.ah t. t
1.r..JUt::>. __ o1
... ..... -1

reo&. YL.a.:0e1 ,"''1.0 6e .;o;;.lo .. K.1I .. , ! .. ' . aL .oJ.
- v-e ..... :. ......
__ ...... "'t . ,.It!
ru.1U Joe
Muul.o7 .. uma.Pl. at: ..,
Jul
- v Banskej Bystrici sa vytvoril llegalny vybor social no-
demokratickej strany pre stredne Siovensko na cele
s I. Bohunom a D. Ertlom
August
- V. Srobar inicioval porady v Bytci, ktorych sa zucastnili
Vopozicne orientovanf predstavitelia statu: P. Zat'ko,
I. Karvas, M. Sokol a M. Micura. Ich vysledkom bolo
tzv ... Srobarovo memorandum"
- vytvorilo sa V. ilegalne vedenie KSS v zlozenf K. Smidke,
G. Husak a L. Novomesky
September
- v Bratislave sa zatali rokovania G. Husaka a L.
Novomeskeho s predstavitel'mi casti obCianskeho
odboja J. Ursfnym, J. Lettrichom a M. Joskom 0
tvorenf ustredneho odbojoveho organu na Sloven sku
a 0 programe slovenskeho hnutia
December
12. - v Moskve bola podpfsana Zmluva 0 priatef-
stye, spolupraci a vzajomnej pomoci medzi ZSSR
a Ceskoslovenskom
koniec decembra - vytvorenie zjednoteneho odbojoveho
organu Slovenskej narodnej rady (SNR) a sformulova-
nie jej programu v tzv. Vianocnej dohode
.
..
-",'--".-
-_ ...
__ ....... '-'4.
_p.. ... ,-. ... ___ c.
_ .. -..._ .. _oU>o_
1 " oJ ._1_" ...... _____ ........ _

1944
Januar
- gen. ]. Turanec hoi vymenovany za velitefa pozern-
neho vojska v Banskej Byst rici a pplk. gst.}. Golian za
micelnika stabu
Marec
23. - prezident dr. Edvard BeneS poveril pplk. gst.
J. Goli ana docasnym vedenim pri prav povstania v ar-
made na Sloven sku
April
27. - bolo vytvorene Vojenske ustredi e SNR. ktore malo
pripravif slovensku armadu na ucast v celona rod nom
povstani a malo podporovaf aj kontakty s partizan-
skymi skupinami
28. - v byte Rudolfa Frastackeho sa na spojeni so zahrani -
tim dohovorili pplk. gst. Jan Goli an, mjr. IDzef Marko
a spravodajsky dostojnfk skpt. Jaroslav Kratky
Maj
8. - v Moskve bola podpisana Dohoda 0 vztahu medzi
ceskoslovenskou spnivou a sovietskym hlavnym veli-
tdom po vstupe vojsk Cervenej armady na teskoslo-
venske uzemie
14. - prezident dr. E. Benes vymenoval za ve1 itefa
Vojenskeho ust redi a pplk. gst. l . Goliana
Jim
7. - pod pi s zmluvy 0 vykonavani vojenskej sluzby slo-
venskych Nemcov vo Waffen-SS
16. - americke letectvo pod ni klo nit ivy utok na brat islav-
\7 sku rafi neri u Apollo, pri ktorom zahynulo okolo 200
obyvatel'ov Bratislavy
29. - v Bratislave sa konala porada ilegalnej SNR a Vojen-
skeho ust redia, na ktorej bol schvaleny vojensky plan
ozbrojeneho povstani a na Slovensku
lui
25. na 26. v noci - v priestore Liptovskej Osady bola vysa-
dena prva partizanska organizatorska skupina npor.
P. A. Velicku
27. - posled ne st retnutie ilegalnej SN Rstlen mi Vojenskeho
ustredia v Zarnovickej doline pri Cremosnom pred
vypuknut im povstani a
Partizanske organizatorske skupiny pred
odletom z Kyjeva na Slovensko
skupina jana m iaka
August
- vlada vydala nariadenie s mocou zakona 0 pracovnej
povinnosti
5. - pplk. gst. J. Golian vydal osobitny rozkaz pre sustre-
denie a obranu priestorov strategickeho trojuholnika
Banska Bystrica-Brezno-Zvolen
II. - vlada SR vyhlasila na uzemi Slovenska stanne peavo
s platnost'ou od nasledu;uceho dila
20. - objekty Statne; rafinerie mineealnych olejov v Du-
bovej bombardovaH lietadla 15. americkej letecke;
armady zo zakladne v juinom Taliansku
23. -25. - na niekofkych ie1eznicnych usekoch bola ochro-
mena doprava. Partizani z l. part. brig, M. R. Stefanik
(Velicko) zatarasili ie1eznicne tunely na Kosicko-bo-
humfnskej trati pri Strecne a Krafovanoch, ako aj
tunely na trati Horna Stubiia-Handlova a Horna
Stubna-Kremnica
25. - pplk. J. Golian vydal 'lelite1'om posadok "osobitnu
tajnu instrukciu" pre pripad okupacie Slovenska
nacistickymi vojskami
28. - prezident J. Tiso odsuhlasil obsadenie uzemia
Slovenskej republiky nemeckym vojskom
29. - vstup nemeckych vojsk na uzemie Slovenska
29. - heslom "Zacnite s vyst'ahovanim", vydal velitel'
Vojenskeho ustredia pplk. gst. J. GoHan oficialny
pokyn k ozbrojenemu odporu voti nemeckej armade
a k povstaniu
30. - povstalecky rozhlas odvysie1al pry: povstalecke
proklamacie k vojakom a civilnemu obyvatel'stvu,
ktore skoncipoval V. Srobar na Donovaloch
September
1. - zjazd revolucnych narodnych vyborov v Banskej
\7Bystrici zvolany V. Srobarom a jeho spolupracov-
nikmi. Ostredny revolucny narodny vybor mal byt'
ustanoveny ako najvyssi povstalecky organ. Napokon
sa nim stala SNR zloiena z {lenov p6vodnej ilegalnej
SNR, Srobarovej skupiny a predstavitel'ov miestneho
a regionalneho odboja v Banskej Bystrici
I. - prijatie Deklaracie Slovenskej narodnej rady.
Povstalecka SNR prevzala zakonodarnu, vlidnu a vy-
konnu moe a potvrdila predosle dele z Vianocnej do-
hody - obnovenie Ceskoslovenska, zahranicnopoliticku
spolupnicu so Sovietskym zviizom, sirsiu decentralizaciu
a sociaine zreformovanie povojnoveho Ceskoslovenska
Mobiizama vvhlaska
Velilersl\TO Cesko-slovenskel armidy lUI Siovenpu nariadUo podf. 2J
b ... nn'ho LikolUl mobUb.6du hsko-slovenuej brannel mod n. Siovensku.
POllolallanla osob.

q 6 hodln


-....

--.. .. ---


. =-.: ==:.:::-=.:.":'""....:..-:-=-==:-...:.
.. ..
,_._-------
. __ ._ ... _-----
,_._--.. _._-
,-----
<!:::."':".=-:".:::'===='=-=
6.9.1944
Revolucna vlada ceskoslovenska I
na Slovensku nariadila
moblllzaclu.
6.9.1944
Ie dlvar 5-8 na kas.1rnt, sa
plnia nad!tnymi brancamL Podhlajil sa br.1ni! ndu
drahU otflnu. arm'dyovl'da
situ.1ciuuplneapracujtruhvrukesvelenirnna!ich
statocnych ruskych a slovenskych partiz.1nov Kat-
imponuje Vlorn.1disciplfna, udrtovan.1 vparti-
dnskom vojsku odv.1fnyrni ruskymi velitermi.
Zradcovska vl.1da v Bratislave vydliva sice roz-
kazy fandarstvu, vojsku, uradom a Soh vie komu,
ale nikto ich neposlucha. Sil 10 zb.abelci, klorl ho-
voria a pracuju proli svojmu
presvedfeniu. lch krokydil.tujestrachazbabelos(,
kiorli 1m br.1ni poslavi! sa ta, kam patr! katdy po-
vedomy SLmlk, 10 jest do radovteskoslovcnskej af-
m.idy, klor.1 je dnes u! vlfaznych spoje-
neckychvojsk
Podlost, ziskuchtivosfa zb.abelosfje Irojhvlezdie,
klOff sa Vln.1!a nad hlavami uadCQv a urtujesmer
ichskutkov
Srovn.ivajle ich zpravy so skulocnos!ou a
v nich skrjvajucu sa 11ivosta pudlosfl
Hor sa tlo !a
5. - bola vyhhisena prva mobilizacia do povstaleckej
armady pre zaloinikov do 35 rokov
8. - zacala sa Vychodokarpatska operacia 1. a 4. ukrajin-
skeho frontu.lej sucast"ou bola aj Karpatsko-dukli an-
ska operacia, ktoni mala vojensky pomoct' Povstaniu
12. - SNR zriadila Radu na obranu Slovenska, ktof<l. mala
pod vedenim brig. gen. J. Goliana koordinovaf ozbro-
jene akcie povstaleckej armady a partizanov
17. - Zjednocovaci zjazd slovenskych komunistov a soci-
alnych demokratov, ktori sa zluci li do Komunistickej
strany Slovenska (KSS)
17. - deklarativny vznik Oemokratickej strany, ktora re-
prezentovala vsetky nekomunislicke polilicke skupiny
v Povstani
17. - zo ZSSR priletel na letisko Zolna pri Zvolene 1. cs.
stihaci leteeky pluk
ROl.deTovanie municie v Liptovskej Osadc
21. - po predchadzajucom ohrozeni povstaleekej obrany
na Hornej Nitre, ustupili povstalci z Turca
25. - SNR nariadila vseobecnu praeovnu povinnos( na
povstaleckom uzemi
26. - zaciatok druhej mobili zaciedo povstaleckej armady,
tykajuca sa zaloinikov do 40 rokov
29. - Uznesenie SNR 0 pomere domaceho a zahranicne-
ho odboja. ktore respektovalo postavenie exiloveho
prezidenta E. Benda a londynskej vIady (reprezen-
tanti Ceskoslovenska) voci zahraniciu, ale vnutorne
riadenia Slovenska vyhradilo iba pre SNR
30. - obnovenie deportacii i idovskeho obyvate1'stva
PovSlalecke lelisko Tri Duby - preberanic l.brani prhcl.cnych 10
SO\ ietskcho zval. U
Okt6ber
7. - z londynskeho exilu priletel eez Sovietsky zvaz na
\7 povstalecke uzemie div. gen. R. Viest, ktory sa stal
novym velitel'om povstaleckej armady na Siovensku
8. - 12. - vyClenene jednotky III. taktickej skupiny po-
vstaleckej armady a 2. (s. paradesantnej brigady (le-
teeky dopravenej so ZSSR) odvrati li po iazkych bojoch
-.all. "flo.O.;.II.A
..... ... ......;n..., ...
..,. 1. 011:,6.",.. 1<44 "" ... ,,-1 .... _1 ... 10 a ...
ool .. -.._ ..... ... .llo .. ".Itu..
... __ :: , ':
,,",Uhl _ 0" --10"_ da .,.: . _ .... 1)}'j .. ,... ......
e ..t . .. .. ala .. MIoj ..... alowr ..... .1 .... fUll
.1 ...... ... "Qu..oh ... . ... or..!U .. 1 ... I<ll ...........
n .... " ., ....... U . botio "1;, .:au. "'.&1" , ah !>I'O ...
.. . .. ""1.Ori .. .<Ilt -...
.orU _ . .. ,..." . u y ..,,"" .... I Jh_l .... . 1&1< ol" " .I"
... ,1_ -"- so ......... ...... 1>0<>\\ d .. t, '- _01tO ... .1_
.............. _ ...,;:.., Mot 40 .. al _ .... .1 wl_l,
T_ ... _I . (100.( ... 1< po .oj"" _<l" .. . ..
"' .. iota 'd, h .w ,.. .,..,11 ... o,tt .It..- ....... ".,. .....
......... '0,,0.10 .,t,..n., a" _n;J...-.aJ .. 11\>. !
,:Ia ,.. .1<50 .. , llr.td_ ....... .-..1 .... a;.,! ... ;a-oooJ .1 .... _J
...,.."". II<U ..... It 1' ", >II P'""d .... 1. alG oat' 0111_
l oU v t,.. _u1Id, /lU1'..t

It, ..... ' '. "",,'l du ruI<y /lit....&, """",111 ... ,,,,, '._ .... u ... nob
DIoJ0.4" _ I . ro .... .u . -"'1< r.:t .... .... !>d 1 ....
....... "', .. """,,.. u ... _t! .
. .... ""'J .. \at, ! .... 110 1ll .. 1. Olll>-
1 ... 0-31 '''-'' ale .. lar>o11J<>AdYU1 ....... ,.j"" .. ..-." ... . t ..... h oi '
.. ';"';'1011 ,,:"'1t , __ ! ,,,,.n.!
_""10 .. .a ,.. 'u.:... '1 ..... .;.:. .. ,,_, .. r ... __
"'0010, wa 1."",. DI>41 ..... ". Ik"!p.m, .--
w, n<"4 u, -r111!.0.1' . ""'" .oia.lrl g<a., oc1bo4l ......
'UJI ..." .It "1"'_11_ oel_nJ .s....-.1. b1 .. 1.rtL Al.
__ ""-""Oil Oll. 1_ lell ..... OIol_IIo-AII . .. d_ -' ....
__ <>0141>0 0.'- to . .... 181 e.IOklH.l_"" .... ' .... pIOlol U;J
., , .. U "'oJ1 poo>6tu II. . .. . ...... ..
....... 18 .. ... UJ'._tol ... l ... 1._.
'.J_1 I 1I1&ItJ .... hJ 1l1 .... U Ill ..... " ... ". _ ... _
. .. 11 _ ""'" ,rU.U". 4<>IeUd ..... 1 ... h , .. _ ......t
al ....... 7 ......... U llOd .... t _. n ....
u! _at ............. &.. .... ... .a.opou'-, .." _ . ",.,_
m:ll ...... _\,. "oI1.oo;r . ..... 1<111...... tlio&y, ........ U _ .
lea;)' .... n , .t ..... ,..,. 14pU. __ \aIt ar"",,",. _ ......
u .
__ ...... '"<1<*rr ............. t\l,,""""'t...,..
'" &:1c-nd _ .... oll;l<tl ..... 10011 ...... ,'"" r.4)r _ U U ..
pIOo;. J,:. lI<>rU" 10;' _\Pt. __ '.o>I!lt. I I ..... ,
t. 'toll: jO' ... J1o;>l ... ur_ 01" -"l _to ... _ .... 1"'". ....... ....
J. ..... u MI, .... & ... ... Npe11.la ...... _1
tu ".Uoh ... n. ,.._ POl<,.. oh.
Seat .... poOft.,' "" .... l1Ul, ale _tt 1.-. ...,.
",0.1."'! Ulaa ..... ln4 ...n.o ,..,"1 .. -. .lh". .... ro.',,", ,,<III.
_ I ., ........ 0411>1 "J I PI> , ........ I ... ...-1aIIa1 ..
.. "'0," ............. t tlet .... , .n7 ...,. _ 0.1. ..... _ _
"" 'Oho.l .... ,..,.. .. , .... 0, .. ,._ ,.......10 __ 4a1a4-
"'.,- .......
..-h ....
,u.,.t. "'.11 .... ,...,,,
na pristupoch k Zvolenu V priestore Jalmi-Hronska
Breznica-Hronska Dubrava bezprostredne ohrozenie
centra povstaleckeho uzemia
9. - pod pis slovensko- nemeckej dohody 0 zasobova-
n1 jednotiek nemeckej brannej mod na Slovensku
(MiliHirvertrag), na zaklade ktorej dostala nemecka
armada k dispozldi vsetky financne. materialne a !'ud-
ske zdroje Slovenskej republiky
15. - v Podbrezovej sa uskutocnila Konferencia zavod-
nych vyborov a dovernickych rad, ktora zjednotila
komunisticke a socialnodemokraticke odbory
18. - 19. okt6ber - zacala sa genenilna ofenzlva nemec-
kych okupacnych vojsk proti zvysku povstaleckeho
uzemia
25. - nemecke jednotky obsadili Brezno; zacala sa evaku-
ada Banskej Bystrice
27. - nemecke vojsko obsadilo centrum povstania Bansku
Bystricu
30. - vifazne defile nemeckych jednotiek v Banskej
vBystrid, prislusnikov ktorych ]. Tiso dekoroval 510-
venskymi vyznamenaniami
JozefTiso a gen. Herman Hofle v Banskej Bystrici 30. 10. 1944
31. - minister narodnej obranyS. Hassikvyhlasil vseobec- 1945
nu pracovnu povinnost obyvatdstva na opevnovadch
pracach
November
20. - zacala Vychodoslovenska operacia, v ramci ktorej
boll. decem bra oslobodeny Trebisov, ako prve vacsie
slovenske mesto
December
- 2. ukrajinsky front Cervenej armady oslobodil juh stred-
neho Slovenska zabraty v novembri 1938 Mad'arskom
a postupne ho odovzdaval do spr<\vy ceskosloven-
skych organov na Slovensku
Pochod vit'aznej Sovietskej armady v Bratislave
Janmlr
3. - justicne organy v Bratislave odsudili viacerych
ucastnikov odboja k trestu smrti v nepritomnosti
6. - zacala Komarnianska operacia 2. ukrajinskeho
frontu
12. - zacala Zapadokarpatska operacia 4. a 2. ukrajinske-
ho frontu
19. - Cervena armada oslobodila Kosice a Presov
21. - v Trebisove obnovila Cinnosf delegacia SNR pre
oslobodene uzemie
21. - vyhlasenie Bratislavy za nemecku pevnost
Februar
7. - americke letectvo podniklo utok na objekty Zimneho
pristavu a na niektore mestske stvrte Bratislavy
17. - sJovenska viada daJa ofichHny suhlas k odsunu
technickych zariadeni podnikov, pod nikovych zasob
a hotovych tovarov z uzemia SJovenskej republiky do
Nemecka
27. - predsednictvo SNR vydalo na oslobodenom uze-
mi Slovenska nariadenie 0 konfi ska.cii a rozdelenf
pol'nohospodarskeho majetku Nemcov, Mad'arov
a kolaborantov
Marec
25. - zacala sa Bratislavsko-brnianska operacia 2. ukra-
jinskeho frontu
26. - bola oslobodena Banska Bystrica
26. - v Nitre a si rsom okoli zautocilo ietectvo Cervenej
armady na viacere hospodarske aj nevyrobne objekty
April
3. - predstavitelia ceskoslovenskeho zahranicneho 00-
boja a SNR pricestovali do KoSie
4. - v Kosiciach bola oficialne ustanovena prva povoj-
nova ceskoslovenska vlada na cele so socialnym de-
mokra tom Z. Fierlingerom
4. - oslobodenie Bratis)avy Cervenou armadou
5. - prijatie v)adneho programu novej ceskoslovenskej
viady (tzv. Kosicky vladny program)
M:lj
6. - teskoslovenske statne organy presidlili z Kosic do
Bratislavy
8. - predseda s)ovenskej vhidy S. Tiso a d'aW jej t lenovia
sa v rakuskom Kremsmiinsteri vzdali americkej ar-
made, co znamenalo zanik Slovenskej republiky ako
medzinarodnopravneho subjektu
I. vyrocie SNP v Banskej Bystrici
ODPORUCANA lITERATURA
Publikovone dokumenty:
Aklen ::'1Ir deufschen ollswiirtigen Politik 1918 - 1945.
Sericn D. E.
BYSTRICKY, lozef - SUMICHRAST, Peter. Le/ka 13
v dokllmell(och a obra::.och. Bratislava: Magnet Press
Slovakia, 2004.
Cesro ke Kw!tnll. Ed. M. KlimeS. Praha: Ccskoslovenska
akadcmic ved, 1965.
CLEMENTIS, VladimIr. Odkazy z Londjma. Bratislava:
Obroda, 1947.
Ceskoslovensko-polskajedmlni 0 konfederaci 1939- 1944.
Ed. I. J. Valenta. Praha: Historicky ustav AV
CR, 1994.
Dej;"Y SIOl'enskeho ntirodlU!ho pOliS Ionia 1944. 3. zvazok.
Ed. V. Plevza. Bratislava: Pravda, 1984.
Doklllllenty a malerieily k dejinillll ceskos/Ol'ensko-
sovelski'ch v::./aJui. 411. Ed. C. Amort. Praha: 1982.
Dakl/menly a malerMly k dejil10m ceskos/Ol'ensko-
sove/skich v::.taJlli, 412. Ed. C. Amort. Praha: 1984.
Dokumenty Z historie ceskos/ol'ellske politiky 1939 - 1943.
Ed. L. Otahalova. Praha: Academia, 1966.
Dokll/nenty z historie ceskos/Ol'enske po/itiky 1939 - 1943.
Svazek 2. Ed. M. Cervinkova, L. Otahalova. Praha:
Academ ia 1966.
Dotyky s bo/sevbl1om: Dokumel1lY spra\'odajstva
slOl'enskej armady 1940 1941. Ed. M. Lacko.
Bratislava: Ustav Ilaroda, 2009.
DURCA SKY, Ferdinand. Biela kni17a: Pr(;\'o S/Ol'akov
nosamostatl1ost' msvetledokumenlo\l. I. die!. Trencin:
Ivan Steleer, 1991.
Jail Papanek ::a \'ojl/)' Edt'ardov; Bel1esovi: Dokllmenty
1939 - 1945. Ed. S. Michalek. Bratislava: Veda, 1997.
looe! Tiso: Prejavy a Clcinky. ov. 2 (1938 1944). Ed. M.
Fabricius, K. Hradska. Bratislava: Historicky ustav
SAV, 2007.
OSUSKY, Samuel Stefan. SllIiba narodllll. Liplovsky Sv.
Mikulas: Tranoscius, 1947.
Proti Po/sku: Odra:: t'a=enia rokll 1939 v dennikoch
a kronikaeh slovenskej armady. Zost. M. Lacko.
Bratislava: UPN, 2007.
Sieherheilsdiellsl a S/m'ensko \I rokoeh 1938 - 1944 (od
awonomie po PO\lsfanie): Slo\'enskj S1(;1 vo vybrall)"ch
spravaeh SD od jesene /943 do septembra 1944. Zost.
M. Schvarc. Bratislava: S M - Muzeum kultury
karpatskych emcov, 2006.
SilllaCl1e h!t:;senia okresni'eh nate/nikov: Jal1ll(;r - august
1944. Zost. M. Lacko. Trnava: Katedra historie FF
UCM, 2005.
S/ovel1ske lI(;rodlle organy v dokllmelllOeh. Ed. E. Rakos.
Bratislava: Archivna spdva MV SSR, 1977.
S/ovenske narodne povstanie: Nemci a S/ovellsko. Ed. V.
Preean. Bratislava: Epocha, 1971.
S/m'enske n(,rodne povstanie. Dokumenty. Ed. V. Preean.
Bratislava: Vydavaterstvo politickej literatury, 1965.
Tretia risa a v::nik S/ovel1skeho statu: Dokumenty 1. Ed.
M. Schvarc, M. Holak, O. Schriffi. Brati slava: Ustav
pamfiti naroda, 2008.
Valik(;n 0 S/m'enska repllblika (/939 - 1945): Dokllmenty.
Zost. I. Kamenec, V. Preean, S. Skorvanek. Bratislava:
Slovak Academic Press, 1992.
Von Miinel/en bis Sal::burg 1938 - 1940. Doklimellle lind
Essay. Buch 2. S/ovensko v jese"i 1944. Ed. L. Susko,
Bratislava: Lue, 2008.
Monografie:
BAKA, Igor. S/ovenska republika a nocislickd agresia
proti Po/skll. Bratislava: Vojensky hi storicky ustav,
2006.
BARTLovA, Alena. Andrej Hlinko. Bratislava: Obzor,
1991.
BLOCH, Michael. Ribbentrop. Praha: Nale vojsko, 1994.
BosA K, Pavel. Z bojov;"ch operacii no frome SNP.
Brati slava: Pravda, 1979.
BRANDES, Det lcr. Exill' LOlld)'I1e 1939 - 1943: Velkci
Brifanie a jeji spojenci Ceskoslovensko, Po/sko a
JlIgos/avie medzi Mnichovem a Teheranem. Praha:
Karolinum, 2003.
CAM BEL, Samllcl. Siovellskci dedino (1938 - 1944)
Bratislava: Slovac Academic Press, 1996.
CSEFALVAY, Frantisek ct. al. Vojel1skedejil1),SIOI'ensko
V. Z\I., 1939 1945. Brat islava: Magnet Press, 2008.
CIERNA-LANTAYOvA, Dagmar. Pohlady na vychod:
Posfoje k Rusku v slovenskej politike 1934 - 1944.
Bratislava: VEDA, 2002.
GEBHART, Jan - SIMOVCEK, Jan. Partizani
v Ceskoslovensku 1941 - 1945. Bratislava, Praha:
Pravda, Nase vojsko, 1984.
DEAK, Ladislav. Hra 0 Siovensko v politike Madarska
a Pol'ska v rokoch 1933 - 1939. Bratislava: Veda, 1991.
DEAK, Ladislav. Zapas 0 stredmi Europu 1933 - 1938:
Politicko-diplomaticke vzr'ahy. Bratislava: Veda,
1986.
Dostojnici a staby povslaleckej armady: Organizacna
struklilra I. ceskoslovenskej armady no Slovenskli.
Banska Bystrica: Muzeum SNP, 1994.
DURCANSKY, Ferdinand. Pohl'ad no slovensktl politickll
minulos{ Bratislava: Stala konferencia slovenskej
inteligencie Slovakia plus, 1996.
OURICA, Milan Stanislav. loze! Tiso (/887 - 1947):
Zivoropisny profit. Bratislava: Luc, 2006.
DURICA, Milan, Stanislav. Dejiny Slovenska Q Slowikoll v
casave) ncislednosli Jaklov dvoch lis/croCi. Bratislava:
Luc,2003.
FREMAL, Karol. Kapitoly z dejin protijasistickfiho odboja
na Slovensku v rokoch 1938 - 1945. Banska Bystrica:
Katcdra historie FHV UMB, 2000.
FR I EDL, Ji fi. Na jedm! frante: Vztahy ceskoslovenske
a polske anncidy za druJui svelove wi/kyo Praha: Ustav
pro soudobe dejiny, 2005.
GA BZOI LOVA-OLEJNiKOVA, Sona- OLEJNi K, Milan.
Karpatski Nemei no Slovensku od druhej svetovej
vojny do rokll 1953. Bratislava: Spolocenskovedny
ustav SA V, 2004.
GEBHART, Jan - KOUTEK, Jaroslav - KUKLiK, Jan.
Nafronl{ich fajne wi/kyo Praha: Panorama, 1989.
GEBHART, Jan - KUKLiK, Jan. Drllhil repllblika 1938
- 1939: Svor demokracie a totality. Praha: Paseka,
2004.
HALAJ, Dusan et al. Fasisticke represalie no Slovensku.
Bratislava: Obzor, 1990.
HOENSCH, Jorg Konrad. Slovensko 0 Hitlerova vychodna
politika. Hlinkova slovenska lildova strano medzi
olltonomioll 0 seporatizmom 1938 - 1939. Bratislava:
Veda, 2001.
JABLONICKY, lozef - PI VOVARCI, Jan. Siovenski!
narodmi povstonie. Bratislava: Obzor, 1969.
JABLONICKY, Jozef. Povstanie bez legiend. Bratislava:
Obzor, 1990.
JABLONICKY, Jozcf. Somizdol 0 odboji 2. Brat islava:
Kalligram, 2006.
JABLON ICKY, Jozef. Samizdat 0 odboji. Bratislava:
Kalligram,2004.
JABLONICKY, Jozef. Z ilegolilydopovslonio. Bratislava:
Epocha, 1969.
KAISER, Johann. Die Politik des Driflen Reiches
gegeniiber der SlolVakei 1939 - 1945:in Beitrag
zu D:forschung der nationolsozialisfischen
Salellitenpolilik in Siidosleuropa. Di zertacmi praca.
Bochum: Ruhr-UniversiUit, 1969.
KAMENEC, Ivan. Po stopach fragedie. Bratislava:
ARCHA,1991.
KAMENEC, Ivan. SlovenskYSlal. Praha: Anomal, 1992.
KAMENEC, Ivan. Slovenskjslatvobrazoch (1939 - 1945).
Praha: Ottovo nakladatelstvi, 2008.
KAMENEC, Ivan. Trogedio politika, kiiaza 0 cloveka:
Dr. JozejTiso 1887 - 1947. Bratislava: Archa, 1994.
KATUNINEC, Milan - KAzMEROvA, ~ u b i c a . Dilemy
Korola Sidora. Bratislava: Kalligram, 2006.
KERSHAW, Ian: Hitler 1936 - 1945: Nemesis. Praha:
Argo, 2004.
KLUBERT, Tomas. Obrnemi jednotky v Slovenskom
narodnom povsfoni. Nove Mesto nad Vahom: vlastny
nak lad,2007.
KORCEK, Jan. Siovenska republika 1943 - 1945: K
p6sobeniu mocensko-represivneho apare/tll a reiimll.
Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 1999.
KREJci , Oskar. Geopolitika stredoevropskeho prostorll:
Horizonty zohranicni poliliky Ceske republiky
a Slovenske republiky. Praha: Ekopress, 2000.
KROPI LA.K, Miroslav et al. DejinySlovenska. Zv. 5. (1938
- 1945). Bratislava: Veda 1985.
KROPILAK, Miroslav. Povslonie 0 revohicio. Bratislava:
Obzor, 1984.
KUKLiK, Jan - NEMECEK, Jan. Proti Benesovi! Ceska
o slovenska prolibene.fovska opozice v Londyni 1939
- 1945. Praha: Karolinum, 2004.
KUKLi K, Jan. Londynsky exil 0 obnovo ceskoslovensktfho
statu 1938 - 1945. Praha: Karolinum, 1998.
LACKO, Mart in - TESAREK. Pavel. I. viehodomoslimskJi
plllk S5 na Siollenskll. Tranava: Katcdra hi stor ic UCM,
2006.
LACKO, Marti n. Dezercie {l =ajatia prisl/{slIikov
Zaisrollaeej divizie II ZSSR. Brati slava; Ustav pamati
naroda, 2007.
LACKO, Marti n. Slovenska repllblika 1939 - 1945.
Brati slava: Pcrfckt, 2008.
LACKO, Martin. Siovellske narodl1e povstallie 1944.
Brati slava: Siovart, 2008.
LETTR1CI-I , Jozef. Dejiny nOliodob(illO 5lovenska.
Brat islava: Archa, 1993.
LETTR ICI-I , Jozcf. 0 Slo\lellskej n(lrodnej rade. Brati slava:
Poverenictvo SNR pre informacie, 1945.
UCKO, Miroslav. USA v Banskej Bys fri ci: Rok /944.
Brati slava: NVK Internat ional , 1994.
L1 CKO, Roman. Pod dohradom spravodajskych sllliieb:
Americka vlada a slollensk(1 ofazka v USA II rokoeh
1939-/945. Banska Bystrica: Univcrzita Mateja Bela,
2008.
LI PSCH ER, Ladislav. Zidia v slovel1skom /939
- 1945. Brati slava: Print-servis, 1992.
LIPTAK, L.:ubolllir. Slovensko v 20. sforo6. Brati slava;
Vydavatel'stvo politickcj literatury, 1968.
M EDVECK Y, Malcj. Spravodajske eso slovenskeho staw:
Kouza Imrieh SuckY. Brati slava: Ustav pamati naroda,
2007.
MICIANIK, Pavel. Slovenska armada v t'aleni proti
Sovietskemll ZlIiizll (/941 - 1944) I. Banska Bystr ica:
Dali- BB.2007.
MICIANIK, Pavel. 510venska amulda v (aien; proti
Sovielskemll zvow (1941 - 1944) II. Banska Byst rica:
Dali -SB,2008.
MICHALEK, Siavomir. N(/deje a vyfrie:vellia:
Ceskoslovensko-amerieke IlOspod(/ rske lIzr'ahy
II rokoch 1945 - 1951. Brati slava: Veda, 1995.
MILZA, Picrre. Les relations infernalionales de 1918 a
/939. Paris: Armand Colin, 1995.
MLYNARIK, Jan. Dejiny tidli na Slovenskll. Praha:
Academia, 2005.
NEMECEK, Jan. ad spojeneet vi k roztrike: Vz tally
ceskoslovenske a polske exilove emigrace 1939 - 1945.
Praha: Academic, 2003.
ORCIVA L, d'. Le Danube etait 1I0ir. Evreux:
Editions dc la Table ronde, 1968.
PAULl AK, Ervin. Cesta slobody k Bratislave. Bratislava:
Obzor, 1980.
PAZUR, Stefan. Prorijasisticky odboj l1a vychodnolll
Slovensku. Kosice: Vychodoslovenske vydavatel'stvo,
1974.
PETR EAS, Johan Oskar. Nova Eur6pa a Slovcnsko.
Brati slava: Tatra, 1942.
POVAZSKY, Jozcf. Koniec legendyo misii genera/a PallIa
von Offa. Martin: Novy f ivot Tu rca, 1996.
RAKOS, Elo - RUDOHRADSKY, Stefan. Sfovenske
n(lrodne OIgany 1943 - /968. Bratislava: Siovenska
archivna sprava, 1973.
R [CHTER, Karcl. PPes knl(lve Cs. lIyehodlli odboj bez
eenz/lry a legend. Praha: Nakladatcl stvi Ostrov, 2003.
SHI RER, Wi lliam Lawrence. Vzesfllp a pad TPeti Nse.
Brno: L. Marek, 2004.
Spojenecke misie. Zost. Z. Zudova. Banska Bystrica:
Datapress, 1991.
STANISLAV, Jan- KLAB i K, Vil iam.Slovenskeletect"o
1944 - 1945. Bratislava: Magnet Press, 2003.
SUSKO, Ladislav. Fanny ovlcidania Slollemka IIQciZIllOIll
1939 - 1945. HabilitaclHi praca. Bratislava: 1976.
SYRNY, Marek a kolektiv: Koloboracia a odboj /10
Siovenskll a v knyimich nemeckej sfelY \lpfyvlI
v rokoeh 1939-1945. Banska Bystrica: Ml,zcum SNP,
2009,468 s.
SYRNY, Marek (cd.): povslanie a slovenske
I/(irodne pOl'stanie - podobnosli a rozdiely. Zbornik
z medzinarodnej vedeckcj konfcrcncic, Banska
Bystrica, 14.- 15. oktobcr 2008. Banska Bystrica:
Muzcum SNP, 2009, 433 s.
SOLC, Jaroslav. Slovensko v teskej polifike. Banska
Bys"ica: M. O. ENTERPRISE, 1993.
SOLe , Jid. Padciky /lad S/ovenskem. Praha: Arcs, 1997.
STEFANS KY, Vaclav. Armada v Siollenskom IUll'odnom
pOlis/ani. Bratislava: Pravda, 1984
STEFANSKY, Vaclav. General FerdinGnd Cat/oJ.
Brati slava: Mini sterstvo obrany SR, 1998.
SUMICHRAST, Peter - KLABNiK, Viliam. Slol'enske
lerec/vo 1939 - 1944. Zv. 2. Bratislava: Magnet-Press
Slovak ia 2000. 157 s.
SUMICHRAST, Peter. Siovenske letectvo 110 vychodni
/ronte 1941 - 1943. Chcb: Svet kfidcl , 2006.
TAKAc, Ladi slav et al. Neboli sme sami. Banska Bystrica:
M. O. Enterprise, 1994.
TONSM EY ER, Tatjana. Das Dritte Reich lind die Siowakei
1939 - 1945: Politischer AI/tag zwischen Kooperatioll
"lid Eigensinn. Paderborn: Sch6ning. 2003.
UHRI N. Marian a kol.: 11. slovenska partizanska brigada
M. R. Stefanika. Banska Bystrica: Muzeum SNP, 2009,
182 s.
VNUK, Frantisek. Ma(svojstat znamellaiivof. Bratislava:
Odkaz, 1991.
WEI N BERG, Gerhard Ludwig. A World at Arms: A Global
History of World War 11. Cambr idge Uni vesity Press,
1994.
WILMOT, Chester. The Struggle for Europe. London:
Coliins, 1965.
ZUDovA - LESKOvA, Ziatiea. Cesty k sebe. Cesi
v ceskoslovenskom demokratickom s komllnistickom
odboji 110 Slovensku v rokoch 1939 - 1943. Praha:
Historicky ustav AV CR, 2009
Encyklopedie 0 kroniky:
DejillY S/ovenskeho m;rodneho povstania 1944. 5. zva:ok.
Ed. V. Plevza. Bratislava: Pravda, 1984.
KOVAC, Dusan et al. Kronika Slovenska. lv. 2: Slovensko
v dmdsiatom storoCi. Bratislava: Fortuna Print, 1999.
5TAIGL, Jan cl. al. Gel1erali. S/ol'enska vojenska
generalila 1918 - 2009. Bratislava: Magnet Press
Slovakia, 2009.
Vojel1ske osobnosti ceskoslovenskellO odboje 1939 - 1945.
Ed. J. Lanik. Praha: Vojcnsky historicky ustav, 2005.
Spomienky:
SA LKO, Jan: DesaI' rokov v slol'enskej polilike 2. Presov:
Michal Valko, 2005.
BENES. Edvard. Pameri: Od Mllichova k nove I'(lIce
a 1100'emll vitezstv;. Praha: Orbis, 1947.
BENES, Edvard. Sesl let exilu a druhe sW!love I'(ilky.
Prah.: Orbis, 1946.
BYSTRICK Y, Valerian - LETZ, Robert - PODOLEC,
Ondrej. Vznik Slovenskeho slaw: 14. marec 1939.
Spomienky akterov hislorickych IIdalosri. I. diel.
Brati slava: A EPress, 2007.
BYSTR ICK Y, Valerian - LETZ, Robert - PODOLEC,
Ondrej. Vznik Slovenskeho slalu: 14. marec 1939.
Spomienky aklerov historickych lIda/osli. 2. diel.
Bratislava: AEPress, 2008.
CARNOGURSKY, Pavol. Svedok Cias. Bratislava: USPO,
1997.
FERJENCiK, MikuhiS. Spomienky na SNP. New
Jersey: Un ivcrsum Sokol Publication (rok vydania
neuvedcnY)
FRANCOIS- PONCET, Andre. Berlin 1931 - 1938:
Vzpominky diplomato. Praha: Univcrsum, 1947.
FRIS, Edo. Povsranie : daleka i z blizka. Bratislava:
Vydavatcl'stvo politickcj litcratury, 1964.
GOEBBELS, Joseph. Deniky 1938. Liberee: Dialog,
1992.
HAUNER. Milan. Formol/ani ceskoslovenskellO
zahranicniho odboje v letech 1938 - 1939 ve svrle
svedectvi Jona Opocenskeho. Praha: Archiv AV CR.
2000.
HusAK, Gustav. Sl'edeClvo 0 Slovenskom mirodnom
povstalli. Bratislava: Pravda, 1974.
KARVAS, Imrich. Moje pamali: V pazl/rocll gestapa.
Banska Bystrica: Muzcunl SNP, 1994.
MACH, Alexander. l d'alekych dest: Fragmenty z
memoarov. Martin: Mat ica slovenskfl, 2008.
M EDR ICK Y, Gejza. Minisler spomina. Brati slava: Litera,
1993.
M I KULA, Jan ... Povslanie" s legendoll. Trentin: Ivan
Steleer, 1997.
MIKUS, Jozef August. Pamati slovenskeho dip/omara.
Martin: Mat ica slovcnska, 1998.
NOSKO, Julius. TokIo bojol'a/a povstaleckti armada.
Bratislava: NVK International, 1994.
PRIKRYL, Vladimir. PokraclIjle v horaeh: Svedectvi
:ahronicniJIO voj(ika. Praha; Nase vojsko, 1947.
RASLA, Anton. Polni prokuraror vzpomilla. Praha:
vojsko, 1970.
RYCHli K, Jan. Z nezn{lInych pamati Jana Ursinyho. In
His/oricky {osopis, 1992, 2, s. 240-252.
RYCHLiK, Jan. Zapisky Hna Lichncra z viizenia. In
HisIOrick)! casopis, 1998, roc. 46, c. I, s. 99-128.
RYSAVY, Vavro. tJlina a SNP. New York: Universum
Sokol Publications, 1981.
SIDOR, Karol. Sesl" rokov pri Vatikane. Scranton : Obrana
Press, 1947.
SIDOR, Karol. Takto vznikol Slovensk.y ."tat. Bratislava:
Odkaz, 1991.
sivAK, Jozef. Z l110jieh pamati. Martin: Matica slovensbl,
2003.
STANO, Julius. 141. zasadnutic snemu Siovenskcj
republiky dna 4. X. 1944. In Dies ater: Ne."t'astl1)! dell
19. august 1944. Bratislava: Erbo, 1994, s. 139- 151.
TEREN, Stefan. Narodohospodar Peter Zat"ko spomina.
Liptovsky Mikulas: Tranoscius, 1994.
URsiNY, Jan. Spomienky l1a SNP. Liptovsky Mik uhis:
Tranoscius, 1994.
l iKES, Vlad imi r. Slovenske povstani bez 1I1)ltll a legend.
Praha: Universum, 1990.
Zborniky:
Dies ateI': Nest"asll1)1 deli 19. august 1944. Zost. P. Biclik,
B. Kune, P. Mulik. Bratislava: Erbo, 1994.
General Golian ajeho doba. Ed. D. Toth. Banska Byslrica:
Muzcum SN P, 2008.
Karpatsko-duklianska operacia - plany, realita, vysledky
(1944 - 2004). Ed. M. Caplovic, M. Stanova. Bratislava,
Vojcnsky historicky ustav, 2005.
Mnichovska dO/lVda: Cesla k destrukci demokraeie v
Evrope. Ed. J. Nemecek. Praha: Karolinum, 2004.
Nad Tatroll sa blyska: Siovenske narodni povslani. Ed. F.
Oktavec. Praha: Nasc vojsko, 1946.
Nezodpovedane otazky: K spoehybllovanill odboja a SNP
v /lasieli l1arodl1)leh dejin(leh. Zost. D. Haiaj , D. Toth.
Banska Byslrica: Mllzcll m SNP, 1996.
Od povsfania /944 na Slovel1sk/l po vY/lllanie karpatsk)!clt
Nemcov v rokll /946. Ed. R. Ncvcrla. Bratislava:
Muzeum kllltliry karpalskych Ncmcov, 2005.
Perzeklicie lIa Slovel1skli v rokoch 1938 - 1945. Zost. P.
Sokolovic. Bratislava: Ustav pamati Il aroda, 2008.
Pohl'ady nQ slovenskli politikll. Ed. M. Peknik. Bratislava:
Veda, 2000.
Poklls 0 po/ificky a osobn)i profil Joze/a Tisu. Ed. V.
Byslricky, S. Fano. Brati slava: Slovak academic press,
1992.
Slovenskci repllblika 1939 - 1945 ocami mlad)!ch hisforikov
(II.). Ed. M. Lacko. Trnava: Katedra historic FF UCM,
2003.
Slovenska repllblika 1939-1945 oeQmi mladycll lIistorikov
(III.). Ed . M. Lacko. Trnava: Katcdra hi storic FF UCM,
2004.
Slovenska repllblika 1939-1945 ocami mladych historikov
(IV.). Ed. P. MiCko, M. Smigel'. Banska Byst rica:
Katcdra historie FHV UMB, 2005.
Siovenskel repllblika 1939- 1945 ocami mladyell hislorikol'
(V). Ed. M. Smigel', P. Micka, M. SyrnY. Banska
Bystrica: Katcdra historie FHV UM B, 2006,
Slovenske narodne povstanie 1944 - Vstup Siovenska do
demokrafickej Ellropy. Ed. D. Tot h. Banska Bystrica:
Muzcurn SNP, 1999.
Slovenske IJ(lrodne pOl'stanie rokll 1944: Sbornik
prispevkov z narodllooslobodzovacieho boja 1938
-/945. Rcd. rada. 1..:. Holotik, M. Kropi lak. Bratislava:
Vydavatcl'stvo SA V, 1965.
Siovenske !le/rodne povstanfe 1944. Ed. M. Pcknik.
Bratislava: Veda, 2009.
Slovensko a drllha svetovcl vojna. Ed. F. Cscfalvay, M.
pucik. Bratislava: Vojensky historicky ustav, 2000.
Slovensko l1a konci druhej svetovej vojl1Y (stav, vychodiskel
a perspektivy). Ed. V. Bystricky, S. Fallo. Bratislava:
Hi storicky ustav SAY, 1994.
Slovensko v rokoch 11. svelovej vojny. Ed. V. BystrickY.
Bratislava: Predsedniclvo Slovenskcj mirodnej rady,
1991.
SNP 1944: vstup Slovel/ska do demokratickej Ellropy.
Zost. D. Toth, K. Kovacikova, Brno: Adadc, 1999.
SNP v pall/oli nelrodo. Ed. J. Liptak. Bratislava: NVK
International, 1994.
.5tejim .illrech (/898 - 1945). Ed. M. Caplovic, M. Stanova.
Bratislava: Vojellsky historieky ustav - Vclitcl'stvo
p0zernnych sil OS SR, 2008.

v rokoch 1933 _ 1945 {Cast' II Posfoje eVGlU'elickycl!
krest'anov kjasizacii a nacizacij spolocenskeJlO 1ivota
v srrednej Ellrope v rokoch 1933 - 1945. Zost. D.
Baranov8, D. Toth. Liptovsk' Mikulas: Tranoscius,
2001.
Ucas!' krest'anov II profijasisfickom odboji v strednej
Europe v rokoch 1933 - 1945 (Cast' 2.): Postoje
katolickych a pravoslavnych krest'anov k jasizaeii
spolocenskeho iivola v strednej Europe v rokoch /933
- 1945 a ekllmenizmlls v boji. Zost. D. Baranova, D.
T6th. Liptovsky Mikulas: Tranoscius, 2004.
Vojcnske aspekty SlovenskellO mJrodneho povstania. Ed. J.
Korcck. Bratislava: Vojensky histor icky ustav, 1994.
VYclwdos/ovenskaarmcidaaodboj. Zost. S. Pazur. 8anska
Bystrica: Datei, 1992.
Vyvrcholenie narodnooslobodzovacieho bOja proti
ja.fizl1Iu 110 sfrednom Slovenskll II rokoch 1944 - 1945.
Ed. K. Fremal. Martin: Osvcta, 1989.
ZQI'crecnG /tiZQ drllhej svelovej vojny a oslobodcnie
Slovcnska. Zost. V. StefanskY. Bratislava: Vojensky
historicky ustav, 1996.
Zbomik k 50. v)!roCiuSNP. Ed. K. Fremal. Banska Byst ri ca:
Katedra historic FJ-Ia PV UMB, 1994.
Zbornik /ivah a osobl1)lcli spomienok 0 Siovenskom
narodnom povstani. Ed. M. Kvetko, J. M. Licko.
Toronto: Stala kon ferencia slovensk yeh demok rat iek yeh
exulantov, 1976.
tide v boji a odboji: Rezisfence ceskoslovenskych tidtl v
letech druhe svetove vellky. Ed. Z. Zudova-Ldkova.
Praha: Historicky ustav AV CR, 2007.
Ih;die:
BYSTRI CKY, Jozef. Slovcnska armada v planoch
ceskoslovenskeho ministerstva narodnej obrany
v Londyne v rokoch 1943 - 1944. In PESEK, Jan et al.
Kapitolami najnov.<;ich slovensk)lch dejin. Bratislava:
Hi storicky ustav SAV, 2006, s. 18-32.
BYSTRI CKY, Jozef. Vojensky prispevok Siovensko
k vojllow:?mll/isilill nacistickeho Nemecka v poslednom
rokll druhej svetavej vajny. In: Koniec druhej svetovej
vojny a problemy cirkevnej politi ky v nasledujueom
obdobi. Ed. M. Barnovsky, D. Kodajova. Bratislava:
AEP, 2006, s. 9 - 25.
BYSTRICKY, Jozef. tazel/ie slovenskej arm(idy na
vychodllomlrollte v r. 1941. In: Vojenska historia, roc.
2, c. 2/ 1998, s. 39 - 61.
BYSTR ICKY, Jozef. Rychla divizia na vychodnolll ji'ollte
v mkll 1942. In: Vojenska hi storia, roc. 5, 2001, c. I, s.
40 - 65.
BYSTRICKY, Jozef. Rych/a (I. peSia) divizio 110 Klyme
o v bojoeh najl/h od Kachovky. In: Vojenska hist6ria,
roc. 7, 2003, C. 3, s. 54 - 74.
BYSTR ICK Y, Jozef. I. peS:ia divizia po bojocll pri
Kaellovke,jej reorganizacia a odzbrojenie I. teelIniekej
divizie. In: Vojenska hi stor ia, roc. 8, 2004, c. 4, s. 66
- 84.
BYSTRICKY, Jozef. Zaistovacia divizia na okupovanolll
/Izemi Ukrojil1y a Bie/oruska (september 1941 -
november 1942). In: Vojenska hi storia, roc. 3, C. 411999,
s.29 - 54.
BYSTRICKY, Jozef. Zaistovacia divizia no okupovQf/om
lfzemi Ukrajinya Bieloruska (november 1942 - okr6ber
1943). In: Vojenska hi stor ia, roc. 4, C. 3-4/2000, s. 35
- 52.
BYSTRICKY, Jozef. Slovcnska I. technicka divizia na
lizemi RlIIl1unska v rokll 1944. In: Hi storieke studie 45.
Rocenka hi stori ckeho ustavu SAY. Brati slava: Veda
2007, s. 33 - 49.
BYSTRICKY, Jozef Pomoc zapadnyeh spojencov
Slovcl1skemll narodnemll povstonill. In: Miles semper
honcstus. Zbornik studii vydany pri prilezilostijubilea
Vojtecha Dangla. Bratislava: Vojensky historieky
ustav, 2007, s. 219 - 231.
BYSTRICKY, Valerian. Nacisticke Nemecko a vzni k
slovenskeho statu. In Vojenska historia, 2001, roc. 5,
C. 2, s. 41-61.
BYSTRICKY, Valerian. Zahrani cnopoli licke koneepcie
politiekyeh stran na Slovensk u koneom tridsialyeh
rokov 20. storoCia. In Historieky cosopis, 2000, roc.
48, C. 2, s. 257-282.
BYSTRICKY, Valer ian. Zasadnuti e slovenskeho snemu
14. marea 1939. In Historiek)i cosopis, 1999, roc. 47,
c. I, s. 105-114.
CSEFALVAY, Franti sek. Partizanske jednotky v bojoch
na frontoeh SNP. In Zbornik Mllzeo SNP c. 9. Banska
Bystrica: Muzcum SNP, 1984, s. 93- 128.
CIERNA- LANTAYOVA, Dagmar. Politickc uvahy
a suvislost i pri nadviazani diplomatickych stykov
medzi Slovcnskom a Sovietskym zvazom v roku 1939.
In His/orieke s/ /fdie, 1996, roc. 37, s. 69-87.
CIERNA-LANTAYOvA, Dagmar. Rusky faklor
v geopolilickyeh llvahach 0 Slovensku (august 1939
- febru{u' 1941). In Siovensko 1'0 vOjn(ich 0 kOl/jlikloeh
v 20. SIOroCi. Ed. M. Stefansky, I. Purdek. Brat islava:
Vojcnsky historicky llstav 2003, s. 157-1 71.
DEft. K, Ladi slav. Agrcsia Mad'arska proti Sloven sku
v marci 1939. In MaIO vojna (vojensky konjfikt medzi
Madarskom a Siovenskom v marci 1939). lost. L. Deak.
Brat islava: Slovak Acadamic Press, 1993, s. 11-20.
DUHAJOVA, l uzana. Siovenska cast' vladneho vysielania
z Londyna v rokoch druhej svctovcj vojny. In Zbornik
FF UK - ZlIrnalistika, 1991, i;, 17 - 18, s. 43-58.
bURICA, Milan, Stanislav. Slovakia during World War II.
The Slovak Republic. In Slovakia in the 19th and 20th
Centuries. Ed. J. M. Ki schbaum. Toronto: The Slovak
Worl d Congress, 1973.
bURICA, Milan, Stanislav. Thc Forcign Policy of the
Slovak Republic. In Slovak Politics: Essays on Slovak
History in honour of Joseph M. Kirschbaum. Ed. S. J.
Kirschbaum. Cleveland; Rome: Slovak Institute, 1983,
s.251-284.
IVANICKOVA, Edita. Slovensko a slovcnska otazka vo
vojnovych planoch Vel' kej Britanie 1939 - 1945. In
Slovensko vo vojnach a konjfik/och v 20. storoCi. Ed. M.
Stefansky, I. Purdck. Bratislava: Vojensky historicky
ustav 2003, s. 172-181.
IVANIC:KOVA, Ed ita. Zahranicnopol iti cka orientacia
Slovcnska v dokumentoch britskej Foreign Officc (1939
- 1941). In His/oricky casopis, 1996, roc. 44, c. 2, s.
207-220.
KARPATY, Vojtech. Pohotovostne oddiely Hlinkovej
gardy 1944 - 1945 (organizacia a akt ivity). In Vojenska
historia, 2005, roc. 9, c. 4, s. 44-58.
KATUNINEC, Mi lan. Karol Sidor a americkf Slovaci. In
Studia historica Tyrnaviensia IV, Ed. M. Dobrotkova.
Trnava: 2004, s. 219-235.
KIRSCHBAUM, Stani slav J. The Revolt of 1944. In Slovak
Politics: Essays on Slovak His/ory in honour 0/ Joseph
M. Kirschbaum. Ed. S. J. Kirschbaum. Cleveland;
Rome: Slovak Instit ute, 1983, s. 286-313.
LACKO, Martin. Partizanska bri gada podplukovnika
Anatolija Snd: inskcho ajej Cinnost'v oblast i Povazskeho
Inovca (1944 - 1945). In Historicky casopis, 2003, roc.
51, c. I, s. 83-99.
LIPTAK, !..:ubomir. Geopoliticke postavenie Slovcnska
v rokoch druhcj svetovej vojny. In Vojenskopolilicke
a geopoliticke silvis lost; vyvoja Slovenska v rokoch
1918 - 1945. TrcnCin: Oddelenie socialneho riadcnia
Vojenskeho veJ itel'stva Vychod, 1992, s. 77-91.
LIPTAK, L:ubomir. Mad'arsko v poJitikc slovenskcho statu
v rokoch 1939 - 1943. In His/oricky casopis, 1967, roc.
15, c. I, s. 1-35.
MAJ EWSKI, Stanislav. Karpatsko-duklianska operacia
Ccrvcnej armady a Slovenske narodne povstanie. In
Acta historica Neosoliensia, tomus 3. Ed. K. Fremal,
S. Matejkin. Banska Bystrica: FHV UMB, 2000, s.
140-147.
MICHALEK, Siavomir. Ceskoslovensky zahranicny odboj
vo Francuzsku v rokoch 1939 - 1940. In Vojenska
historia, r. 2003, c. 2, s. 31-47.
MICHALEK, Siavomir. Hodia a Osusky, nazory a
pozicie v rokoch 1939 - 1941. In PEKNIK, Miroslav
et al. Milan Hodia tatnik a politik. Bratislava: Ustav
polit ickych vied SAY, 2002, s. 301-317.
NARDINI, Lisa Guarda. The Political Programme of
President Tiso. In Slovak Politics: Essays on Slovak
History in honour o/Joseph M. Kirschbaum. Ed. S. 1.
Kirschbaum. Cleveland; Rome: Slovak Institute, 1983,
s.221-250.
NEMECEK, Jan. K formovani zahran ieni sluiby
slovenskeho statu. In Siovensko a druha sve/ova vojna.
Ed. F. CsCfalvay, M. pucik. Brati slava: Vojensky
historicky ustav MO SR, 2000, s. 133-1 39.
NIZNANSKY, Eduard. Slovenska ueast' vo vojnc prot i
Pol'sku 1939: Obean Siovenska v zajati propagandy
vtedajsich vladnych predstavitel'ov: Uvahy a dokumenly.
In Studia his/orica Ni/riensia VI. Ed. E. NiinanskY.
Nitra: FF UKF, 1997, s. 169-216.
PETRUF, Pavol - SEGES, Dusan. Memorandum Karola
Sidora a slovenska otazka z juna 1943. In Historicky
casopis, 2005, roi; . 53, C. I, s. 123-150.
PETRUF, Pavol. Vzt'ahy mcdzi Slovcnskom a Francuzskom
v rokoch 1939-1944. In Historickycasopis, 1993, roc.
41 , C. 5-6, s.
SCHVARC, Michal. Masova exekucia v Sklenom 21.
septembra 1944 v sirsom dejinnom kontexte. In Pamd!'
naroda, 2007, roc. 3, e. 3, s. 4- I 3.
SCHVARC, Michal. Pohl'ad z druhej strany - ucast'
regi mentu "Schill" v bojoch SNP. In Acta historica
Neosoliensia, tomlls 2. Ed. S. Matejkin, K. Fremal.
Banska Bystrica: FHV UMB, 1999, s. 126-133.
SOKOLOVIC, Peter. Pohotovostne oddiely Hlinkovej gardy.
In Pamdt' naroda, 2007, roc. 3, e. 4, s. 4-30,
STRASKA, Jana. Hospodarska spolupraca medzi
SJovcnskom a Svajciarskom v rokoch 1939 - 1945.
In Siovenska republika /939 - 1945 ocami mladych
his/orikov. Ed. Martin Lacko. Trnava: Katedra hi storic
FF UCM Trnava, 2002, s. 53-76.
SUSKO, Lad islav. Miestoauton6mneho Siovenska v politike
Ncmcckcj rise (september 1938 - marec 1939). In
flis(orickycosopis. 1999, roc. 47, C. 3, s. 420-431.
STEFANIKOvA, Antonia. Pol'ska olazka v slovenskej
spoiocnosli v rokoch 1938 - 1940. In His/oricke
sf/idie, 1997, roc. 38, s. 59-79.
SUTAJ, Stefan. Zlucovaci zjazd socialnej demokracie na
Siovensku a KSS v povstani v roku 1944. In C/ovek
a spo/OCIiOSf [onli ne], 1998, roc. I, C. 2. Dost upnc na
internete: <http://www.saske.sk/cas/2-98/sulaj.html>
ZAVACKA, Mari na. Voj na slov- protiodbojov3 propaganda
v Povstani a 0 Povstani. [n IVANICKOvA, Edita et
al. Z dejin demokratickych a (otali(nych reiimov 110
Siovensklia vCeskoslovenskll v 20. s(or06 Brati slava:
Historicky ustav SAY, 2008, s. 178-200.
ZUDOVA-LESKOVA, Ziatica. Ceskoslovensky
dcmokraticky odboj na Siovensku od leta 1941 do
decembra 1943. Odbojove skupiny Flora a Justicia. In
l1istorie a vojenst vi, 1995, roc. 44, C. 4, s. 51-77.
ZUDOVA- LESKOVA, Ziatica. Obrana naroda na
Slovcnsku (Cesi v cs. dcmokrati ckom odboji na
Slovcnsku v rokoch 1939 - 1941). In His(orie
a ,'ojens/vi, 1993, roc. 42, C. 6, s. 77 - 131.
MENNY REGISTER
A
Abmmcscu G. 17 1
Acher.ty A. 119
AchimskYJ. I II
Achl berg K. 9 1
All ard D. W. 33
J .. l iterarny vedec 49
J. ielec 184
Antonovov A. 1. 86
Asrnolov A. N. 11 7. 1[9.1 48
Atanasiu V. J71
B
Sadl ek K. 70.1 29
Bagar A. 48.5 1. 52.54, 132, 138, 139, 142
Bahuri nsky A. 60.61. 132
Bakoss J. 14 ), 142
Balad'a J. 54, 135. 136
Balaz V. 84
Balcko H. 171
8alko l 129
Ballay A. 85
Bal"ula 1. K. 90. 91
Banclkova M. 48
Banik A. 52
Bare-lvanJ. 54, 135.137, 140, 142
Bardossy L. 26
Banek H. 53,58
BasIG. 160
Basfovansky S. 70, 188. [89
Bayer M. 159
Bazovsky M. A. 58
Becv:if A. 53
Bcdnad . 132. 139. 142
BchalaA. 150
E. 58
Benada J.:.. 70.183
Bend E. 15, 17.30,7 1. 77, 86. 88. 123.
126. 128. 131. 136, 178. 182. 189.
190. 192. 196. 197
BcnCSova H. 178
Benia\.; V. 50.53
Scnla M. 58
BergerG. 155
Bernard H. 11.2 1.22
Bezek K. 137
Bieiavsky-NisCi mcnko A. J. 121
Biclik E. 89.91. 133. 149. 190
Biel ik P. 51. 52. 91. 139. 142. 148.200
BlahaM.48
Bl azovsky R. 72. 129
BlUhova-Fischcrov5 1. 47. 139
Bodenek 1. 140. 142
Bodicky v. B. 153
Bohun E. 54. 189
Bohun I. 61
Borod5C1. 51
Boros P. 70, 188
Bonel L 140.141
Brezinskym L 51
Brocko J. 135. 137
Bnail R. 142
Bnmner A. 160. 161
Brunovsky J. 145. 147. 150
ButkoJ. 142
Budinsky- Kri cka V. 52
Budsky J. 48.5 1
Buko\linsky D. 63,69
c
Ciano G. 26
Ciger-Hronsky J. 50.52
Cikker 1. 52. [37, 140. 142
Cincfk 1. G. 58
CiprichA. 67.77, 148. 15 1
C[cmentis V. 135.136
Collier W. A. 33
Cuni s T. O. 33
C\leko\l5- Basisto\la A. 139. 140
C\lincekA. 14 1
Cambala P. 52
Cap F. 129
Cap1o\lic D. 69. 136
Carnogursky P. II. 49.199
CarskymJ .50
Catlos F. 76.79.80.8 1. 82. 83. 84. 85. 86.
88.89.92. 198
Cech J. 60. [29
Ccmak M. 9
Cernocky K. 70
Cerny V. 61
Cihak 1. 67
Cfi G.61
Cobrda V. P. 14[
Culen M. 49.135.136
D
Dascalescu N. 171
Da\lid S. 105
Davydo\l gen. mjT. 88
Daxner l. 71
Daxner V. 103. 188
Deffncr G. H. 158
DeBloch O. 165
Devfnsky F. 51
Dibro\la L D. 120. 12 1
Di etrichJ. 174
Oilong R. 53
Di rlewangerO. [07
Dobro\l{xlsky 1. 98
Dohnansky J. 137
Dolezal 1. 69
Dolinsky K. 61. 129
DrabnerJ. [59
mfmal J. 61. 62. 183
Dnina P. 68. 88
Druffcl E. 22
Duocek S. 70. 188
Dudas M. 136. 139.142
Dudika S. 52
Durcansky F. 9. II. 2 1, 22. 27, 28, 54. 183.
186
Duris J. 70.72. 183
DusikG.51.52
Dzuranyi-Orlo\l L. 137
E
Elbert K. 52
El cftcrcscu G. 26
Elen 1. 52
Ertl D. 60.61.72. 123. [25. 128. 129. [89
Eszterhazy J. 9
F
Faith S. 54
Fajtl F. 102
Fal t"an M. 71. 74. 188
Fcicrabcnd L. 68
Fcj ka V. 84
Felix 1. 142
Ferjencik: M. 67.77.84.85.86. 123
FierlingerZ. 12.31. 82. 88. 178. 195
Fomin por. 74
Frankl A. 47
FrankO. 137
Fraslacky R. 63.69.74. 190
FrieBneraJ. 169.1 70
Fris E. 136
Froman M. 5 [
Fulla L SI. 58
FundarekJ. 34. 183
G
G5bri s npor. 85.86
Gacek M. 53
Garni ckYA. 152
Gasparec 34
Gaspar T. J. 16. \7,33.49.53
Gastilo\lic A. J. 169
Gcryk J. 52. 140
Glaser 16 1
Glider M. M. 139. 140
GoldsHicker E. 136
Goli an J. 15.62.63.67.72.74.76.77,78.
8 1,82.83.84.85.86.87.88.89.92.
103. 106, 123.127. 158. 159. 190.
191. 192
Gollnerova-Gwerkova A. 138. 139
Golzbar V. 119
Goncaro\la- Kopil o\la 74
Goriuno\la S. K. 170
Gottliebo\la-NO\la H. 135
Gottwald K. 87.88
GrMS. 52
GranatierA. [83
Grecko A. A. 86. 167
Gregor-Tajo\lsky J. 47.48,54, 183
Gregor M. (Guttman) 47.5 1
GrUn K. 84
GruilV.83
Gwcrk E. 139
H
E. 182
Hadrabal. 137. 140.142
Hagara F. 145.147
Htijkova R. 136
Hala F. 88
Hnramova M. 54
Haluzicky I. 105
Handcra5. 188
HankoM.54
Hanulal. 58
Hanus S 67.82.83.84
HarmincM.M.58
Harms H. [59
HarpeJ. 80, 165,169
Hartgasser A. 162
Hasal -Nifborsky A. 88
Hasse W.176
S. 17.155, 194
Hauskrccht O. 160, 16 1
HaverJfk S. 66
Havri la S t 19
J. 143.150
Hcinrici G. 165
Hejna N. 137.139. 142
Herker Florin T. 136
Hcrmanck D. 66
Hersmann W. 160
HcrzM. 137
HerL M. a N. 66
HcuserG. 158
Hiott D. I I
Himer A. 66,140
HitlerA. 8, 18,22,25. 183
HlinenskY J. 188
Hlubocky S. 143
Hluchy 1. 67.187
Hodfa M. 123. 126
Hoffmann F. 49.51
HtWe H. 104, [06, 107. 109. 193
Holas K. 103
HolNk J. 141
F. 135
Holle A. 165
Holly M. st . 52. 136. 139
Hora V. 158
Honhy M. 7, 108
Horvathl 66
Horvath V. 54,60,72
Hossbaeh J. 158
HroneeJ. 58.141
Hrozient fkJ. 140
Hrurovsky F. 52.58
Hruwvsky J.54
Hruwvsky M. 70,7 L 188, 189
Huba M. 51
Hubicki A. 87
Hudcova>Frdova Z. 50
Hudec J. 143
Hurban V. 12
G. 15.71. 72, 75, 84. 9 1,123.125,
126, 129. 130. 132, 189
Hysko M. 132
Ch
Ch5bcra F. 102
Chimit P.J. 74
Chmd V. 142
Chochora J. 67
Cho1ost'akovG. N. 178.179
Chorvat A. 143
Chorvath M. 142
Chovan J. 66
Chrappo 34
Chrobak D, 54
Churchi ll W. 30
Ihri sky V. 58
111 ck D. 139. 142
ImroJ. 77
IngrS. 71. 77, 8 1. 82, 83, 86, 87, 88
T. 154
Ivanov K. G. 143
Jabloni eky J . 72
Jamnicky 1. 5 1
Janda D. 5 1
Jaromov V. P. 147, 149
Jaru!kkL 139
Jaskul ski H. 159
Jegorov A. S. 88.89.91, 92. 104. 11 7, 148
Jelel'\O. 129
Jemeljanov A. G. 90
Jeremenko A. I. 174, 176. 180
Jennakov J. D. 9 1
JerwvV.90
Jescnsky F. 54. 135. 183
Jocova B. 46
Josko M. 15.72, 189
Junek 95
JurasM. 60
Julio F. 63
Jurech S. 82.85.200
Juri tsch J . 159
Jurkovic D. S. 58
K
KalitenkoN.91
Kali na L. 67.91
Kanaka V. 89
Kapinaj J . 60.61
Karasiov-Stepanov V. A. 108, 120, 147
Kardos D. 54
Karmasi n F. 9,23
I. 34.35,44,47, 63.74, 123, 136,
137.142. 183. 188. 189
Kausi tzO.52
Keitel W, 79.80
Kemka I. 91
Killinger M. von 22,23
Kirschbaum J. 30
Ki rsleuer J. 69
D, 67
Kfacko H. 136
Kl an 1. 102
Kl apalek K, 68, 176
Klinovsky J. 74, 126
Koch K. 6 1, 62, 183
Kocis A. 17. 33, 54
Kocur B. 137
Kolesar I. 14 1
Komzala F, 60,7 1, 188
KondoI' 74
Konev I. S. 165, [76
Koniarek J. 50,58
Kopecky V. 88. 136
Kopecny V. 137
Korda A. 67
Korceky J . 82,83,84.85,86
Konnan M, 60
Kosovsky I. 154. 158
KostraJ. 54
Kotvan I. 49
Kovac C. 136. 199
Kovalik-Ustiansky J. 50
Koza L 82,83.84,85
Kozlov v. M. 148
Koz[owski 159
KrajM.k O. 70. 187
Krafa 1. 70. 188
Kr-af F. 47,54.7 1. 188
Krampl L 143
Krasovsky S. A. 165
Kr.itkY J. 63.72. 127. 190
Kral ochvrt J. 165. 166
Kravccnko A. G. 170
Krc mery S. 54
Krcmnit z E. 160
Kfcpcla J . 52
Kreysi ng H. 170, 178, J 79
Kristfn J. M. 62. [83
Kristof Vesely F. 50.51.52
Krno D. M. 74, 123
Krno L. G. 69
Kroger W. 158
K. 139. 142
Kruzlillk I. 49. 135. 142
Kubac F. 129
Kubala O. 154. 155. 158
Kubal V. 52
Kubis 33,35
Kucera M. 107. 143. 145. 148. 149
Kuhl E. 25
Kujan 1. 62
Kukorelli 1.:.. 62. 67.7 1. 90. 145
KurQlkin P. A. 176
Kurov-Strdcov R. S. 120
Kvasnica H. 47
Kvi linsky V. A. 148. 149
L
L:.ach A. K. 91
LadvcnicaJ. 51
Lahola L. 137. 142
Lannurien G. 62.98,99. J 17. 11 9
UiszJ6 D. 169
Lausm:lIl B. 88
Lazarov:! K. 135
Ledn:ir L 17
Lett rich J. 15.61. 72. 73. 123. 125. 126.
127. 132. 142. 189
Li ehner J. 61. 62. 143. 144. 186
Lictavec J. 70. 129. 188
Lisicky M. 83.85.86
Litvin-Rokosovsky N. 90,91
Losakov G. M. 143. 145. 148
LU-Ven 26
Ludin H. E. 22.23
Luktic E. B. 54
LukacovicJ. 141
[upl:ik J. 123
Lu:la V. 63
M
Macek A. 155
MachA. 17,22,23,49,50,53, 186, 187
Mach L 68
MadeiN. 171
Macnev- Potcmkin V. S. 147
MadcraM.141
Maglione L. 30
Major S. 136.145
Makarenko A. J. 148. 15 1
Makor'i H. 74
MaJ'lIch-PetrovskYS. 137
MalarA. 79.80.82.85.87. 183
MalmfnM.54
MaJinovsky R. J. 169.170.171. 172. 174.
176. 178. 179
Managarov I. M. 170. 179
Manica B. 103
Manicova lekarka 85
Marccly J. 67
MarelckM. 137
Mardi S. 60,61. 185
Marko M. 67.77. 123. 190
Markovic K. 121. 122
Markovicova V. 137. 139. 142
MarkusM. 119. 120, 143
Marsi naA. 50
Martal 1. 140. 142
Martynov A. A. 143
Masar)'!.: T. G. 88, 130
Maiam A. 142
MatusckA. 102
A. 132. 142
MaxianO.63
Mazur J. 126. J 29
Mc6ar S. 52.53,58
Medel.: E. 139. 142
Mcdcrly A. 35
Mcdricky G. 16. 17. 33,35
Mclickova H. 51
Mi cura M. 63,189
Mikl6s B. 7. 168
Mikus J. 84
MinkaM. 106
1. 53
Moli nek F. 119
Molotov v. M. 28.31
Moravclk V. 69
MordvckA.43
Mordia R. 60
Morozov S. 147
Moskalenko K. S. 165
Moskovic K. 70
Motycka T. 102
Moyzes A. 48. 52. 54
MMi K. 140
MralckJ. 74
Mil ll erV. 143
Murgas K. 34.49
MurtinM.62.67
Mussolini B. 30
Myfni kov 118
N
Nadasi-Jege J. 48
Nageler V. 34
Nalepka J. 66.67
Neckar P. 6 1. 72
NehringW.176
Nemec F. 88. 128. 132
Ncmsila J. 158
NizI1allsky L. 162
Nosko J. 67.77. 11 2. 143
NovakJ. 139
Novak L 53. )42. 145
Novomesky L. 15.54.7 1.72, 123. 125. 129.
132. 136. 137. 142. 189
o
Ohle n plk. 95
Okali D. 54
Oktavec F. 137. 142
Ondrcicku K. 139
Ondrejov L 142
Onofrej 74
Opoeenska-Je..sova M. 140
Orszagh J. 69. 183
Orszag K. 74
Oshima 26
Osipov-Morskoj M. 148
Osoha J. 70. 183. 187. 188
Osusky S. 12. 14 1
p
L 53
palkaM.74
Pauco J. 54
Pauliny-T6t h J. 136
PauHny V. 12 1, 122. 123
Pavlik O. 132
Pawlowski W. 162
Petrov I. J. 165. 167. 170. 172.174.176
PClrovsky lOS
Petruscvsky A. V. [79. 18 1
Pi c3rd R. 11 9
Pika H. 8 1.82.84.85.86.87.88
Pi sut M. 142
PhlVCC 1. 139
Pl iivkaA. 137. 142
Plicka K. 52
Plijcv I. A. 170. 179. 181
Poeiatok F. 83. 85
Pocisk J. 60
Podjavorill sU L 54
Pokorny A. 68
Polakovic S. 54. 155
Polak V. 60.61. 7 1. 77. 78. 188
Pola T. 120. 143. 147. ISO
Pololl ec A. 140
Polyak S. 35
Poni can R. 54
Popov (Bulharsko) 26
Popov K. K. 91. 12 1, 147
postcnyi J. 50
Povaian M. 142
Pozdech A. 141
Pr:Bil F. 54
Pravdfk R. m!. 66
Pribg R. 142
Pridavok A S I. 52. 54, 13S, 137, 142
Pfikry1 V. 142, 143, 148, 199
Prokopiuk N. A. 120
Pruzinsky M. 17,33.35
Pulanich A. 88
pullJ. 7 1. 12 1. 129. 131. 188
Puskin G. M. 28
R
Rapos G. 54.135.136. 137
RaslaA.60
Razusova-Martakova M. S4. 137. 140, 142
Rehakova O. 69
Reichemal F. 47
ReB F. 52
Rcmcl c L. 142
Rept a J. 147
Rezuto D. M. )50
Ribbent rop J. 20,22.26. 183. 196
Ri d ller A. 47. 139
Ri chter V. 139
Riecansky E. 137
RohaT B. 84
Roosevelt F. D. 30
Roy I. V. 140
Rubansky M. Duris IDS
Rudenko kpl. 74
Ruppc1dt F. 68. 14 1. 186
Rusko E. 54
RysuTa S. 142
s
S .. burov A. N. 66.67
S:ldilenko A. M. 143. 148, 149
Sara L. 13S. 137. 140
Suveljev M. J. 12 1, 147. 153
Schafer 102
Schli eper F. 80
Schneidcr-Tmavsky M. 50
Schnit l K. 159
Schi)nemannW.159
Sch6rncrF. 172
Schulz F. 172
See:ansky M. 74, 147
Sedlacek A. 159
Sedlak J. SI
Sekula A. 139
SidorK. 8.9.1 1. 30.48.197,202
Sivak J. 46.49
Skfipsky K. 139. 142
Skutecka-KarvaSova K. 140
Skutecky A. 47. 140
Skutecky D. 139
Slansky R. 87
Sialinsky-Szalatnay A. 47
Sl5vikJ. 12. 136
Sla vin N. V. 86
Smida M. 129
Smrek J. 54
Sndinsky A. A. 145.147
Sochai'i P. 52
Sokol M. 63. 183. 189,199.200
Spisiak 1. 33
Stahl P. 6 1. 7 1, 188
Stalin J. V. 86
Stanek J. 74.82.84.85.86. 102. 111. 123
Stano J. 35.49
Stodola I. 54
Straka l 141
Stri'ii'iai K. 66
Streit P. 159
Styk J. 72. 121. 123, 125. 141
Suchansky P. 142
Suchon E. S2
Suncr 26
Surovcfk kpl. 105
SvidenY A. 14 1
Svikruha J. [39
Svitek J. 70
Svoboda L. 166, 167, 176
Sykora E. [32
Szab6 J. 11
Szalasi F. 108
Szekely I. 85
SzUes J. 129
Sagat A. 74
Salat A.1[ 9.14O
Sebo-Mani nsky T. 52
SefranekJ . 132
SenSeI L. 14[
SevCikJ . 61
Si kura J. S. 140
Si mic S. 11
Simkovei D. a J. 139
Simovic L. 132
Siroky V. 72
Skodacek P. 14 1
Skrabala V. 70. 187
Sku[tety J . 50, 52,54
SlajchartT. 98
Smidke K. 15,71,72, 75, 82,84,85, 86, 88,
90, 103, 117. 123. 125, [28. 129, 189
Smigovsky 1. 94
Soltesz J. 60,6 [.72. 129
Spata J. 63,69
SrobarV. 6 1, 62, 63,71. 72. 73, 123. [25,
126, 128,1 3 1. 137, [4[ , [89, 19 1
Siastny J. 6 1
StefanikJ. 140
Stefani k M. R. 64
Stefunko F. 58. 139, 142
Stemenko S. M. 86
Steti na 1. 34
Stftnicky C. 136
StalcJ. 49
Stubni ak kpt. [04
Stunda S. 142
Stvan A. 63.69. 127
Subfk F. 50. 54
SUkajev M. I. 148. 149
Suk O.132
Sumi lov M. S. 170. 179
Suska L I [ 1, 143
Sverma 1. 88.1 30
T
Tajovsky J. Gregor 47, 54
Tal sky V. 77, 82
Tatarka D. 142
Tc1uchl 140
Tep[ansky P. 9
Teren I. 136
Theimer 0 , 160
ThUn von Hohenstei n E. 145, 162
Th urzo I. 135
Tichonov P. 147
Tilkovsky v. 49.54
Tiso 1. 8,9. 10,1 5, 17, 18,22,23, 25, 28,
30,32,33,58. 86, 88. 89, 92, 11 5.
182. 183, 185, 186,191. 193, 195
Ti s05. 16,1 7
Tisserant E. 30
TlachJ. 67
Tocauer [02
Tol buchin F. I. 177, 178
TomasuJ"a 1. 142
Tonhauser P. 70
T6th J . 127
Trnka J. 79,80
TrochtaJ. 132
Trofimenko S. G. 170. J 74
Trojan J. 152. 153
Tub v. 9.20.22.23. 26,53,54, 186
Turanec 1. 76. 88, 190
u
Uher M. 145, 15 1
Uhlir F. 88
Urban F. 62
UrbanM.50.5 1. 53.54
Ursfny J. 15, 61. 68. 72, 73, 12 1. 123, 125.
126, 129. [!N, 199
12 1. 190
v
Valach G. 54
Valentin F. 53
Valo 1. 88
47
Vanco M. 9
Vandlfk A. 139
Vansova T. 48
Varga L. 139
Vasecka F. 74
vecsei I. 47
Vecsei J.51
Vc1ecky V. 6 1,62, 186
Velicko P. A. 90.91,99,147,149.190. 191
Vesel M. 62,67, 91. 94. 123. 127
VeselyL 50.5 1. 52.68, 140, 14 1
Vesperfn R. 84
Viboch P. 60
VieslOva K. 61. 62, 186
Viest R. 62,82,88, 103, 106.1 12. 11 6, 123.
136, 158. 159.183,184, 193
Viktorfn R. 129
Viktory J. 72
Vftkovsky F. 143
Vogel-Sokolovsky J. 120
50
Voranskij J. 147, 148
Vol kov N. 148
Vrabec 1. 54
Vrabec V. 136
Vrbacky A. 135
Vrbensky B. 88
w
Walkcr W. 33
Weincr-Kn11" 47
Wei n H. 158
Wei nhold A. 99
Weisz- Kubfncan 47. 139. 142
Wi ch R. 159
Wint er 158
Wit iskaJ. 153, 154
Wittmann V. 72
W6hk rO. 169,1 70. 178
z
Zat" ko P. 34,35, 63,72,74, 123, 189, 200
Z1Varsky J. 54
Zelinka-Wi nter J. 62
Zeman J. 14 1
Zi brfn M. 60.61,62, 186
Zima J. 128
Zimak F. 60
Zorin V, 82
Zorvan E. 141
Zlibek L 54
ZvanK F. 5 1, 138, 139. 140, 142
ZvcrinO. 89
Zvon P. 54
Zarnov A. 50, 53. 54
Zatko-Bor E. 53,58
Zdanov A. 145, 167, 169
ZelenskaM.51
Zingor V. 62.66, 7 1. 90.11 7,147,152, 153
Zmacenko F. F. 170,171
Zuffa A. 123
Zukov G. S. gen. 81
Zuravl"ov J. P. 167, 169
Muzeum
Slovenskeho
Narodneho
Povstania
--_ ... -
MUSEUM OF SLOVAK NATIONAL UPRISING
~
TLACIAREN
Ibl PhDr. Stanislav Micev a kol., 2009
SLOVENSKE NARODNE POVSTANIE 1944
Recenzie: Doc. PhOr. Jozef Bystricky esc.
Prof. PaedDr. Vojtcch Karim esc.
Vydavatcr: Muzeulll SNP v Banskcj Bystrici, www.muzeumsnp.sk
Vydallie: prve
Fotografi e a dok umenty: Archiv Muzea SNP v Banskej Byst rici
Vyber fo\ografii: Maria Cemanova
Vybcr dokumcntov: Mari a Schvarcova
Navrh obal ky: Mgr. Iva n Kocak
Grafi cke spracovanic a zalomeni e: Dalibor Gresko
Tlae: DALl -BB, s. r.o. www.daliprint. sk
Vazba: KRUPA, spot. s r.O.
Rozsah: 208 slnl n
Nakl ad: 2000 vytlackov
Pri nted in Slovakia
ISBN 978-80-970238-3-6
M1.izeum Siovenskeho nirodneho povstania )e
a medzinArodnjrn dosahom, ktora spravuje:
hlavnll expo:dciu v budove Pamatnfka SNP
Narodnli kulilirnu pamiatku Kalii!e
Nlirodnll kultlirnu pamiatku Pamiitruk Nemeclui
expozfciu v 000 Tokajlk
Slovensku nirodnil. expozfciu v OsvienCime
PoIlanim Milzea SNP je:
ne spraeov&vaf, spravovaf a Airokej v.",jno,"
ilovaf hmotne pamiatky (muzejne zbierky),
obrazove a zvukove zAznamy (areWvne zbierky
ostatnjrn m1.izeam na Slov.nsl,u, ,>O\t"rom "'I
kern zAkladnych a strednych ikOl, 'rud'.nt<,m """'19
IikOI. Disponuje materiaJovou zakladflou pre
a tvorbu expozicii a vjslav.
Muzeum SNP v ramci svojej fUo"ofi. Cinno'"
cie ako .otvoreneho m1izea" a v ramci obsahu .z
k narodnjrn dejinam" kafdoroCne pripravuje seriu
tivit, ktorfmi oslovuje verejnosf.
Do ramea tj"chto alttivit spada aj iiroka ik6.1a
nych projektov a rozvijajuea sa spolupraca
mi domacimi i zahranicnjmi m1.izejnjmi .
sam08pr&vou a parmermi, walta ktorjm sa
Siovenske nirodne povstanie a protifaAisticky
doma a v zahranicl.
I
Autori prispevkov
R6bert Arpas (SJovenska akademia vied)
Michal Schvarc (Slovensta akademia vied)
Pavol Petruf (SJovensks akademia vied)
Ludovit Hallon (SJovenskA akademia vied)
Miroslav Sabol (Slovenska akademia vied)
Pavol Parenicka (SJovenskA narodmi knitnica)
Stanislav Micev (Mrizeum SNP)
Karol Fremal (Univerzita Mateja Bela)
Jan Stanislav (Mrizeum SNP)
Frantisek Csefalvay (VojenskY histon'ckj ristav)
Marian Uhrin (Mrizeum SNP)
Marek Syrny (Mrizeum SNP)
Alex Maskalik (Vojensky historicky ustav)