CHCE SI UI ZDRAV SEX?

Sexulna vchova a vchova k lske, manelstvu a rodiovstvu

(Skrten verzia viac na: www.zdravysex.sk)

Iba ten, kto bytostne zaije lsku, doke uskutoova aj in ako len svoju vu. (Peter Timko asopis AHA)

Igor Bartk 2011

Obsah
vod - Sex a zdrav sex nemus znamena to ist..............................................................................................................................5 Na om je postaven zdrav sex? .......................................................................................................................................................5 Rozprvanie o sexualite a sexulna vchova........................................................................................................................................5 Sexulna vchova .....................................................................................................................................................................................6 Je sex len skromn zleitos? ..........................................................................................................................................................6 Zmeny poas vvinu v oblasti sexuality .................................................................................................................................................6 Zmeny u dievat v puberte a okolo puberty...................................................................................................................................7 Mentrucia, mentruan cyklus a ovulcia.................................................................................................................................7 Zmeny u chlapcov, v puberte a okolo puberty...............................................................................................................................9 Erekcia..........................................................................................................................................................................................................9 Ejakulcia ....................................................................................................................................................................................................9 Polcia..........................................................................................................................................................................................................9 Masturbcia............................................................................................................................................................................................. 10 Pohlavn orgny a ich hygiena ............................................................................................................................................................... 10 Musk pohlavn orgny.................................................................................................................................................................... 10 ensk pohlavn orgny..................................................................................................................................................................... 11 Sloboda............................................................................................................................................................................................................ 12 Sexulna sloboda................................................................................................................................................................................... 13 Sebaovldanie............................................................................................................................................................................................... 13 Sexulne predstavy a tby ............................................................................................................................................................... 14 Zle pouit dar........................................................................................................................................................................................ 14 Sebaovldanie vo vzahu.................................................................................................................................................................... 15 Panenstvo................................................................................................................................................................................................. 16 Sebaovldanie v manelstve ............................................................................................................................................................. 16 Lska a sex, je v tom rozdiel? .................................................................................................................................................................. 17 Nie je lska ako lska........................................................................................................................................................................ 17 Redukovanie lsky na sex .................................................................................................................................................................. 18 Stavajme vzahy na lske ................................................................................................................................................................... 19 Citov varicie .............................................................................................................................................................................................. 20 Zabenos nie je lska ....................................................................................................................................................................... 20 Hanblivos a cta......................................................................................................................................................................................... 21 Na o je dobr chodenie s niekm? ....................................................................................................................................................... 21 V om je dleit zhoda?..................................................................................................................................................................... 22 A o samotn sex? ................................................................................................................................................................................. 22 Bozkvanie............................................................................................................................................................................................... 23 Kam na rande?........................................................................................................................................................................................ 24 A o alej?................................................................................................................................................................................................ 24 Pr rd na zver..................................................................................................................................................................................... 24 Manelstvo a slobodn povolanie.......................................................................................................................................................... 25 Svislosti krzy manelstva ............................................................................................................................................................... 25 Sviatostn manelstvo......................................................................................................................................................................... 26 Ako udrova lsku v manelstve ................................................................................................................................................... 26

Sex v manelstve.................................................................................................................................................................................... 27 Slobodn povolanie .............................................................................................................................................................................. 27 Von sex ........................................................................................................................................................................................................ 28 Sex na skku.......................................................................................................................................................................................... 28 Skuton sexulne haraenie............................................................................................................................................................ 30 Rizik vonho sexu ............................................................................................................................................................................. 30 Pohlavn ivot .............................................................................................................................................................................................. 31 Fza zbliovania milostn predohra........................................................................................................................................... 31 Pohlavn spojenie ................................................................................................................................................................................. 31 Techniky milovania .............................................................................................................................................................................. 32 Uvoovacia fza ................................................................................................................................................................................... 33 Mda a obliekanie treba by sexi? ..................................................................................................................................................... 33 Krsa eny................................................................................................................................................................................................ 33 Pornografia a sexulna zvislos ........................................................................................................................................................... 35 Pornografia a fantzie.......................................................................................................................................................................... 37 Pornografia v manelstve................................................................................................................................................................... 38 ensk porno .......................................................................................................................................................................................... 39 Vysporiadanie sa s pornografiou..................................................................................................................................................... 39 Je tba po partnerovej cte sebectvom?..................................................................................................................................... 40 Masturbcia ................................................................................................................................................................................................... 40 Stimuly masturbcie a orientcia na seba.................................................................................................................................... 41 Ako sa postavi k problmu masturbcie?................................................................................................................................... 41 Sexulna revolcia ...................................................................................................................................................................................... 42 Antikoncepcia, abstinencia a bezpen sex.............................................................................................................................. 43 HIV, pohlavne prenosn ochorenia a rizikov sex .......................................................................................................................... 44 HIV a AIDS................................................................................................................................................................................................ 44 Prevencia a pomoc................................................................................................................................................................................ 45 In ochorenia .......................................................................................................................................................................................... 45 Sexulne dysfunkcie............................................................................................................................................................................. 47 Prirodzen plnovanie rodiovstva verzus antikoncepcia........................................................................................................... 48 Prirodzen plnovanie rodiovstva................................................................................................................................................ 48 Plodnos ................................................................................................................................................................................................... 49 Sympto-termlna metda (hlienovo-teplotn) .......................................................................................................................... 50 Billingsova (hlienov) metda ......................................................................................................................................................... 51 Metda posudzovania stavu krka maternice ............................................................................................................................ 51 Tehotensk testy ................................................................................................................................................................................... 51 alie dvody preo PPR no a antikoncepcia nie............................................................................................................. 51 Pravda o antikoncepcii .............................................................................................................................................................................. 52 Hormonlna antikoncepcia ............................................................................................................................................................... 53 Minitabletka hormonlna jednozlokov antikoncepcia .................................................................................................... 54 Hormonlna antikoncepcia po styku ............................................................................................................................................. 54 Vntromaternicov teliesko (pirla, IUD intrauterine device)....................................................................................... 54 Kondm (prezervatv)......................................................................................................................................................................... 55 Pesar so spermicdmi (diafragma).................................................................................................................................................. 55

Preruovan slo................................................................................................................................................................................. 55 Sterilizcia................................................................................................................................................................................................ 56 udsk ivot a potrat.................................................................................................................................................................................. 56 Absurdnos popierania udskej prirodzenosti zrodku ......................................................................................................... 56 Hodnota udskho ivota ................................................................................................................................................................... 57 Potrat ......................................................................................................................................................................................................... 57 padok hodnoty udskho ivota ................................................................................................................................................... 58 Demaggia okolo potratov a potratov turistika....................................................................................................................... 58 Potrat a postihnut diea ................................................................................................................................................................... 59 Potrat a diea poat pri znsilnen ............................................................................................................................................... 60 Potrat a politika ..................................................................................................................................................................................... 60 Metdy umelho potratu.................................................................................................................................................................... 60 Dsledky potratu................................................................................................................................................................................... 61 Umel oplodnenie a manipulcie s embryami............................................................................................................................ 62 Embryonlne kmeov bunky.......................................................................................................................................................... 63 Diagnza: lovek chor na lsku.................................................................................................................................................... 63 Ako svet prijma klamstv........................................................................................................................................................................ 64 Rodina a diea............................................................................................................................................................................................... 66 Zodpovedn rodiovstvo.................................................................................................................................................................... 66 Prprava na prchod dieaa.............................................................................................................................................................. 66 Starostlivos o diea v skratke ......................................................................................................................................................... 67 Homosexualita a in odchlky sexulneho sprvania.................................................................................................................... 68 Homosexualita........................................................................................................................................................................................ 68 Priny homosexuality......................................................................................................................................................................... 68 Prejavy homosexuality........................................................................................................................................................................ 69 Mty iven okolo homosexuality................................................................................................................................................... 71 Registrovan partnerstv a manelstv homosexulov ako produkt novej kultry .......................................................... 72 Rodov rovnos a feminizmus................................................................................................................................................................ 73 Pseudoproblmy a gradovanie absurdnosti v praxi................................................................................................................. 73 Triezvy boj proti diskrimincii......................................................................................................................................................... 73 Alternatva ............................................................................................................................................................................................... 74 Na zver ako zosladi zmysel sexu so zmyslom ivota............................................................................................................ 74 Vysvetlenie alch pojmov..................................................................................................................................................................... 75 Kontakty.......................................................................................................................................................................................................... 77 Prloha - Symptotermlna metda v skratke..................................................................................................................................... 79 Pouit literatra......................................................................................................................................................................................... 84

vod - Sex a zdrav sex nemus znamena to ist

Dokia ijeme, ume sa i. (Seneca) Psychosexulny vvoj je ovplyvovan vplyvmi vchovy, uenm, naim osobnm rozhodovanm, ale aj alm mnostvom faktorov z nho uieho alebo irieho okolia. S vyformovanm naej psychosexuality svis aj schopnos ma zdrav sex. Ma zdrav sex nie je tak samozrejmos ako by sa na prv pohad mohlo zda. Svetov zdravotncka organizcia definuje zdravie ako prevanie telesnho, psychickho a socilneho blaha.1 Ako sa vak pribli k zavaniu takhoto blaha, ak niektor z aspektov aj v prpade sexu prehliadame? Niektor redukuj sexualitu len na urit atletick disciplnu, kde je potrebn ovlda rzne techniky pre dosahovanie vysokch vkonov. In zas najviu as energie v oblasti sexulnej vchovy sstreuj na mechanick ukky navliekania kondmov na model penisu a dkladn vysvetovanie pouvania ostatnch druhov antikoncepcie. Z mdi sa na ns syp informcie o sexe okorenen o zitky a rady celebrt, ktorch ivot a rozbit vzahy, ale spravidla nesvedia o tom, e s tmi pravmi, ktor by sa vedeli deli o uiton poznatky o zdravch partnerskch vzahoch. Ako vidie my vetci sme zatiahnut do debaty o sexualite. O tejto tme je potrebn hovori. Nie vak vulgrne, ale na rovni, ktor si sexualita zasli. Mlanie o otzkach sexuality v minulosti malo svoj podiel na presexualizovan doby, v ktorej ijeme dnes.

Na om je postaven zdrav sex?

udsk sexualita zko svis s udskmi potrebami, ktor mono rozdeli na potreby telesn, duevn (vrtane socilnych) a duchovn. o sa tka duchovnch potrieb, sksenos ukazuje, e zakorenenos hadania spiritulneho rozmeru ivota je u loveka tak vznamn, e pri snahch o jej odstrnenie neuspeli ani viacer novodob a totalitn ideolgie. V oblasti sexuality sa ia duevn a duchovn zloka znane opomnaj. lovek sa vak stva vyvenou osobnosou a vtedy, ke duchovn prejavy s nadraden duevnm, tie telesnm a pritom iadna zloka nie je zanedbvan.2 Preto, ak niektor z dimenzi udskho ivota aj vo vzahu k sexualite chba alebo nie je plne rozvinut, vsledkom je spravidla prevanie zriedenho alebo nenaplnenho vzahu.3 lovek m slobodu i v rozpore so svojimi potrebami, me ich popiera alebo nezaujma sa o ne. Ak cenu, ale mus za to zaplati?4 Ako aj dnes vidme nie vedecko-technick pokrok je zrukou plnieho a radostnejieho ivota, ale celkom in pokrok. Technika a ekonomick rozvoj spolonosti sce uahuje alebo dokonca predluje udsk ivot, avak nie je zrukou prevania astia a spokojnosti v ivote. Keby tomu tak bolo, nebolo by dnes vo vyspelch krajinch toko samovrd, neastnch rodn i jednotlivcov. Pre skuton osobn pokrok loveka v zmysle nachdzania astia (aj zo sexu) je potrebn stotonenie sa so zmyslom ivota postavenom na lske ako zkladnej a najvyej potrebe. Nie vak na lske ako nzkom citovom vzplanut, ale na nieom ovea hlbom. Zkladn potreba lsky ako k k astiu loveka je v podstate potreba milova a by milovan. Skuton uvanie si sexu meme zai len v sprvnom vzahu lsky, nie vo vzahu egoistickho pouvania druhch pre svoje okamit uspokojenie. Uspokojovanie si sexulneho pudu na druhch by fungovalo, len ak by sme boli iba bytosti telesn, lene, ako u bolo povedan, mme aj duevn a duchovn prevanie a preto nesprvne pouvanie sexu nm spsobuje rozlin citov zranenia, neraz aj na cel ivot. Sexulna vchova m by teda predovetkm vchovou k lske. Bez lsky je sex medzi umi sexom nie primerane udskm. Preto pre kvalitn sexulny ivot je potrebn sexualitu nielen dobre pozna, ale je potrebn ma aj vu dobre ju preva spsobom, kde m prv miesto vdy lska.

Rozprvanie o sexualite a sexulna vchova

kola neme ma autoritu, pokia neinpiruje k nostnmu ivotu. (Aristoteles) Hovori o sexualite v zsade nie je zl vec. Zle vak na tom ako o nej rozprvame. Je v poriadku, ke sa hovor o tchto veciach vne naprklad za elom poznania. Tie je normlne, e loveka zaujmaj otzky tkajce sa tela a sexuality najm v puberte. Naproti tomu dvojzmyseln vtipy i narky naznauj, e chlapec i dieva ete celkom nedozrel na vny rozhovor o tmach sexuality.5 ast, ale aj menej ast pouvanie sexistickch alebo vulgrnych artov sved viac menej o zahltenosti fantzie a predstavivosti sexulnym obsahom.6 Podmienkou dobrho humoru nie je vulgrnos, ale inteligencia. Inteligentn humor neura a nie je podpsov.7 Vulgrne a oplzl vyjadrovanie je znevenm sexuality a vypoved skr o nzkom sebavedom, tbe psobi dospelo, neschopnosti zauja niem inm alebo o problme so sebaovldanm (z podobnch dvodov sa mnoh v horch prpadoch zniuj k uvaniu alkoholu, cigariet alebo drog). Me poukazova na snahu zakry slabosti alebo zranenia. Me tie prispieva k zhrubnutiu celkovho sprvania sa voi druhm uom.

Sexulna vchova
Sprvna sexulna vchova nem by vubou techniky sexulneho ukojenia, ale m to by vchova k dobrm vzahom. Redukcionisticky poatou sexulnou vchovou s mlad veden k predasnmu pohlavnmu ivotu bez poznania irieho kontextu sexuality.8 vdsko je v sexulnej vchove so zaiatkami v 50. rokoch ozajstnm svetovm priekopnkom a kad diea je o antikoncepcii podrobne pouen. Napriek tomu je podiel potratov na 1000 dievat vo veku 15-19 rokov dvojnsobne vy ne na Slovensku.9 Celottne sexulne programy s sponzorovan farmaceutickm a zdravotnckym priemyslom a vetkmi almi slubami, ktor na antikoncepcii zarbaj vek peniaze. Ak rodiia chc, aby kola, ktor navtevuje ich diea, viedla iakov v duchu sexulnej slunosti, aby ich nauila riadi sa svedomm, a nie len intinktami, potom by sa o to sami mali priini. Demokracia neznamen, e res publica mus by veden poda mienky viny, ale poda najlepieho vedomia a svedomia pre blaho vetkch obanov, pre dobro det, ktorch budcnos m by lepia ako naa prtomnos, hovor MUDr. Oga Thupilov z Centra pre rodinn ivot v Olomouci. Rozumn rodiia isto nebud protestova proti tomu, ke uite vysvetl a obhji pred iakmi, e je pre nich z mnohch dvodov prospen, ke sexulnu aktivitu odsun a do veku, kedy so svojim partnerom bud schopn monho potomka zaisti materilne i nematerilne. Sexulna vchova by mala by teda sasou preventvnej vchovy, ktor je sstreden viac na predchdzanie telesnho, duevnho i duchovnho zla, ne na ich lieenie.10

Je sex len skromn zleitos?

Individualistick spsob myslenia, ktor rob zo sexu len aksi druh zbavy, ktor neovplyvuje nikoho okrem partnerov, take netreba bra na ni ohad, je myln.11 To, e sex je isto skromn zleitos je jednoducho lo. V skutonosti ni nie je celkom skromn zleitos, ani sex. Skromn ivot loveka formuje jeho osobnos a to ak je jeho osobnos, to neskr ovplyvuje jeho uie alebo irie okolie. Sex naprklad me vies k poatiu det a spolonos do vekej miery zaujma, i sa jej vrtia investcie do rodinnch truktr, ktor maj na starosti vchovu budcej genercie.12 Sexulny ivot bol a stle je zakorenen v zainteresovan irej komunity. Prkladom je samotn obrad soba, kedy sa dva okoliu jasne najavo rozhodnutie pre spolon ivot, vrtane sexulneho. To, e sex m by komunlny, neznamen to, e si mme navzjom li vetky detaily zakadm, ke sa milujeme s partnerom. Znamen to, e mme povinnos hovori s tmi, ktor svojim nezodpovednm sexulnym ivotom mu ubliova inm alebo mu dva nesprvny vzor.13 Preto je v poriadku, ke s rodiia, autority alebo aj intitcie zainteresovan do obsahu sexulnej vchovy v kolch, alebo ke sa i inde snaia vysvetova ako sa sprvne zachova v oblasti sexuality. Ich intervencia nem by postaven na slepom zakazovan alebo prikazovan, ale na podvan rozumnch vysvetlen. Je paradoxn, e ke sa vyhlasuje za nemorlne i zloinn rzne in konanie alebo mylienky, tak nikto v tom nevid zsah do skromia (naprklad klamstvo alebo podvod mohlo by sa predsa poveda, e aj to je svojim spsobom skromn vec). To, e ist oblas nepodlieha takej verejnej kontrole ako in, by nemalo znamena jej vyatie spod platnosti morlnych kritri.14

Zmeny poas vvinu v oblasti sexuality

Poznanie je smrtiaci priate, ke nikto neuruje pravidl. (rockov skupina King Crimson) Po obdob nepriateskch postojov chlapcov voi dievatm a naopak, v obdob 8-10 rokov, prichdza pod vplyvom pohlavnch hormnov k prvotnmu vnejiemu zujmu o odlin pohlavie. Chlapcovi sa zanaj pi oi a vlasy dievaa, jej postava, mono i jej zujmy, in ako jeho. Dievau imponuje obratnos, odvaha a sila chlapca, jeho povahov rty, zuby. Obyajne skr to prevaj dievat, lebo ony sa vyvjaj pribline o dva roky skr ne chlapci.15 Puberta nastupuje v priemere od 11 a 12 rokov do 17 18 rokov. Vyznauje sa telesnmi a duevnmi premenami. Hlavnou prinou dospievania chlapca a dievaa s pohlavn hormny, vytvran hormonlnymi azami. Na signl mozgovho prvesku nastva prebudenie innosti pohlavnch liaz, ktor zan vytvra pohlavn hormny: u dievat estrogn, u chlapcov testostern.16 Zmeny s uveden do chodu zvyovanm sekrcie mozgovho hormnu, ktor vyvolva sekrciu tzv. gonadotropnch hormnov podmozgovej azy. Tieto hormny podnecuj v semennkoch sekrciu testosternu, vo vajenkoch u ien estrognu a progesternu. Ide, ale o zloit rad aj alch hormonlnych vzahov.17 Za jeden z najvznamnejch telesnch prejavov pohlavnho dozrievania by sa dala oznai u dievaa prv mentrucia, u chlapca prv vron spermi.

Okrem zmien na tele, chlapec a dieva prevaj zmeny v psychike. Objavuj sa doteraz neznme pocity, nepokoje, neupresnen tby, prebdza sa potreba priatestva, zujem o druh pohlavie, tba po osamostatovan sa. Toto obdobie charakterizuje zmena nlad, me sa vyskytn astejia nava, mdloba, podrdenos. V puberte sa rchlo strieda nadenie a sebadvera s pocitmi menejcennosti a depresiami. Po obdob dospievania sa tieto spravidla pomin, psychika viac dozreje, ahie sa lovek ovlda.18 Sexulna vzruivos a drdivos je premenlivou veliinou a je teda u ud rzna. Li sa poda rznych ivotnch etp v dospievan je vek, v starobe mal. Niekedy sa li i vmi vkyvmi v rovnakom ivotnom obdob. Je ovplyvnen vchovou, sksenosami, telesnmi i duevnmi predpokladmi a situciami, zdravotnm stavom. Sexulne hyperaktvni mui a eny nemaj vo veobecnosti vyie hladiny pohlavnch hormnov oproti tm, ktor maj aktivitu nzku.19 U mua je vzruivos najvia ku koncu dospievania. Jej podklady s dan geneticky. Na tomto zklade sa uplatuj alej vplyvy vchovy, okolia a pod.20 In je pudov prevanie u chlapca, in u dievaa. Dieva nepociuje drdenie v pohlavnch orgnoch, ako to pociuje chlapec. Dospievajce dieva m miesto toho siln potrebu citovho puta. Tto vrstva u nej prevlda nad zmyslovou. Chce dva a dostva cit. Chce sa pi, chce by obdivovan. Pozerajc na milovanho chlapca, nevma si ani tak jeho telo, ako skr ti, aby bol pri nej, aby bol voi nej dobr, starostliv, nen. Dieva a po zaat sexulneho ivota pozn charakter zitkov zo sexulnej sfry. V inkovan pohlavnho pudu u chlapca vrazne prevlda as zmyseln nad citovou. Netreba, ale napriek tomu zabda aj na chlapcove citov tby, ktor s takisto u zdravo sa vyvjajceho chlapca prtomn. Chlapec me napriek svojmu pudovmu prevaniu vyvolen dieva obdarova citom oslobodenm od telesnej iadostivosti. Rovnako netreba zabda i na dievensk, tie do istej miery prtomn sexulne tby aj pred prvm stykom. Ned sa to, ale porovnva s pocitmi u chlapca. V praxi s mnoh chlapci schopn myslie si, e rovnak prevldanie zmyselnej zloky je aj u dievat. Pre dieva to me by v tejto etape vvoja zas naopak, dieva sa riadi takmer vlune citom a nerozumie, e mono by iadostiv bez citovho angaovania sa (nemilujc), ako sa to me sta u chlapca. Tu sa me ahko dopa omylu. Snahu chlapca zaa pohlavne i, jeho dotieravos prpadne agresivitu berie ako potrebu nenosti. Obyajne odpoved nenosou. Me tak strati panenstvo, me sa sta matkou. Preto je dleit pozna podstatu pudu u chlapca a u dievaa.21

Zmeny u dievat v puberte a okolo puberty

Dievat prichdzaj do puberty asi o 2 roky skr, no napriek tomu sa ich sexualita rozvja pomalie.22 Organizmus dorastajceho dievaa je schopn vytvra pohlavn bunky zhruba od 12. roku ivota, u chlapca je to pribline od 14. roku ivota.23 Vekov rozloenie je len orientan, me sa u jednotlivch dievat trochu li. Detsk silueta dievaa sa men na siluetu s rysmi eny. 9 10 rokov: ahk puanie prsnch liaz, me zana len na jednej strane a aj a o niekoko mesiacov zane i na druhej strane. U niektorch dievat zana tento rast o jeden alebo dva roky skr. Me to by prechodne bolestiv. Niekedy sa objavuje drobn ochlpenie v oblasti vekch pyskov ohanbia. Zaokrhuj sa ramen a zadok. 10 11 rokov: Rast prsnch liaz, bradaviek i klenby dvorca. Zana rast alebo pribda ochlpenie v oblasti vonkajieho genitlu. Zvuje sa maternica a vajenky. Mal panva sa roziruje. 11 12 rokov: Obdobie zrchlenho rastu do vky. Rast a dozrievanie rodidiel, pigmentcia pokoky vekch pyskov ohanbia. Monos prvej mentrucie. 12 13 rokov: Objavuj sa chpky na pohlavnch orgnoch, v podpazu, nohch. Mentrucie mu by u ast. Objavuje sa vtok z povy. Me sa objavi uhrovitos, vyrky (akn), vraznejie potenie, mastenie vlasov. 13 15 rokov: U niektorch dievat me by mentrucia ete nepravideln. Rastie maternicov telo, vrazne sa vyvja panvov as (bedr), uspsobuje sa k ochrane dieaa, aby sa pri tehotenstve bezpene vyvjalo 15 16 rokov: Men sa hlas, objavuje sa akn. Mentrucie sa stvaj pravidelnmi. 16 17 rokov: Dokonuje sa rast kostry 18 20 rokov: Dokonuje sa rast kostry a vvin vetkch rozmnoovacch orgnov.24

Mentrucia, mentruan cyklus a ovulcia

Mentrucia sa me u niektorch dievat zaa vyskytova v 11. rokoch, u inch a v 15. Jedn sa stle o normlny jav. Podobne to plat o vrone semena u chlapcov. Prv mentrucie sa mu vyskytova nepravidelne, to znamen nie kad mesiac. Mu by aj viacmesan prestvky, o je na zaiatku celkom normlne. Mentrucia je viac menej neprjemn zitok, kedy dieva strca spravidla asi pohr krvi. Vajko dozrieva vo vajenku priemerne raz mesane. I maternica sa pripravuje kad mesiac na prijatie poatho ivota. Jej vntorn vrstva, tzv. sliznica, sa skypruje, je prekrven, pretoe hromad krv a rzne vivn ltky potrebn pre vvoj dieaa. Ak v danom mesiaci nedjde k oplodneniu (spojeniu vajka so spermiou), vtedy pripraven maternica nebude pouit. Vetko, o bolo pripraven pre diea v maternici, bude odstrnen cez povu v podobe krvcania, ktor trv 3-7 dn raz v mesiaci to je mentrucia. Po skonen krvcania sa znova robia tie ist prpravy.

Poas mentrucie nos dieva vloky, prpadne tampny, ktor sa zasvaj do povy a zachytvaj krv. Mali by sa meni skr ne presiaknu krvou. Zvis to od vekosti krvcania. Menia sa niekokokrt denne. Dieva sa vtedy v oblasti pohlavnch orgnov umva astejie ne obyajne. Nemalo by sa kpa v bazne alebo pri mori. Nie je vhodn ani kpanie vo vani, treba uprednostni sprchovanie. Hroz toti preniknutie infekcie do vntornch rodidiel. Dieva by si malo zapisova dtum mentrucie, aby vedelo, kedy oakva nasledujcu mentruciu a i je vetko s jej mentruanm cyklom v poriadku. o sa tka tampnov, ich pouvanie nie je prli vhodn. Odhliadnuc od mnohokrt bolestivho zavdzania tampnu, nemono prehliadnu, e nara prirodzen odtekanie krvi povou von. Krv v pove vsakuje do tampnu a tepl prostredie napomha rozmnoovaniu baktri, priom rastie riziko vzniku zpalu. Pouva tampn je preto lepie len vnimone. Poas mentrucie je lepie vyhba sa nronmu fyzickmu alebo aj duevnmu vyptiu, ktor koniec koncov nie je pre enu vhodn ani mimo mentrucie. Niekedy bva mentrucia bolestiv. Niektor dievat s v tomto obdob aj viac unaven, maj bolesti hlavy, nectia sa dobre. Obas to me ma svis s duevnou nevyrovnanosou, stresmi, nesprvnym ivotnm tlom alebo vivou.25 astm problmom u ien bva vtok, ktor je prznakom zpalu vonkajch rodidiel a povy. Dieva popri om me pociova svrbenie, plenie, bolesti alebo me ma teploty. Vtok me tie neprjemne zapcha. Jeho prinou je asto utieranie konenka po stolici smerom k vonkajm rodidlm. Nohaviky by si dievat mali vymiea kad de a mali by pouva najlepie bavlnen spodn bielize. alou prinou problmov me by vskyt hlst, ktor postihuj dospelch len vzcne, viac sa to tka det v kolskom veku. Asi u jednej ptiny dievat sa stva, e hlsty vchdzaj i do vonkajch rodidiel a do povy, vzcnejie do maternice a vajkovodov. Ich prtomnos vyvolva siln svrbenie. Hlsty zavliekaj do rodidiel baktrie z konenka, ktor spsobuj zpaly. Podobne sa prinou zpalov me sta masturbcia, zanesenm rozlinch baktri do oblasti genitli. alej s to cudzie teles vo vonkajch rodidlch (piesok a in.) Pri kadej bolesti v podbruku alebo v oblasti vonkajch pohlavnch orgnov alebo pri podozrivom vtoku je potrebn vyetrenie lekrom. asto je prinou bolesti zpal vajenkov, ktor ke nie je celkom vylieen, me by ohrozen budca plodnos eny. Jeho najobvyklejou prinou je prechladnutie. Me djs aj k prestupu zpalu naprklad zo slepho reva na vajenk. Jednm z nsledkov prekonanch zpalov vajenkov bvaj mimomaternicov tehotenstv.26 Mentruan cyklus sa pota od prvho da mentrucie a m 4 fzy. 1.fza: Jej priemern dka je asi 4 dni. Pri nej sa odluuje povrchov vysok as sliznice maternice, ktor je odplaven mentruanou krvou z krvcajcich ciev a odtek povou von. 2.fza: Prebieha asi od piateho do trnsteho da. Pod vplyvom hormnov (estrognov), ktor s vyluovan z dozrievajceho folikulu vajenkov, sa sliznica maternice obnovuje, dorast. 3. fza: Sliznica sa pod vplyvom hormnu ltho telieska (progesternu) skypruje, zvyuje a je pripraven prija zrodok loveka. Trv asi od ptnsteho do dvadsiateho siedmeho da. 4. fza: Nazva sa aj predmentruan a nastva vtedy, ke nedolo k poatiu. Je to posledn de cyklu, najastejie dvadsiaty smy de. V tejto fze sa nhle vrazne sahuj drobn cievy sliznice. To vyvol siln nedokrvenos, pri ktorej vysok vrstva sliznice strca ivotnos a men sa. Po niekokohodinovej nedokrvenosti sa stiahnut cievy otvraj, praskaj a dochdza k vekm vronom krvi do sliznice. Znova nastva mentruan fza a tm nov cyklus.27 Proces dozretia vajka, prasknutie vaku a vyplavenie vajka nazvame ovulciou. Pri dozrievan vajka vychdza z vajenka hormonlny signl a v krku maternice sa zana tvori tekut hlien. Urit hlien me by sce prtomn i v inom ase ne v ase ovulcie, ale s mnostvom hlienu v ase ovulcie sa ned porovnva. Ten je najskr hust, alej redne, vytla z krka tuh hlienov ztku, ktor sa vytvorila po poslednej mentrucii. Hlien stek potom povou k vonkajm rodidlm, kde ena registruje vlhkos a mokro. Je to znamenie, e mieok (folikul) dozrieva a uvouje vajko, a e zaalo obdobie plodnosti. Kysl vntorn prostredie povy je zabezpeen uritmi druhmi prospench baktri. Toto prostredie brni preniknutiu infekcie do maternice. Plodn hlien z krka maternice chrni spermie pred kyslm prostredm povy a umouje zdravm spermim rchly postup do maternice. Vyplaven vajko z vajenka je vahovan do vajkovodu. V tejto asti tie najastejie dochdza k oplodneniu vajka. Vajko alej putuje cez vajkovod do maternice. Ke sa vajko dostane asi poas piatich dn do maternice, je maternicov sliznica kypr, zduren, prekrven. Ak je vajko oplodnen, je pripraven prija ho, aby sa uhniezdilo. Pre oplodnen vajko je akmsi lkom. Ke k oplodneniu vajka nedjde, dochdza k mentrucii. Po odlen starho lka zana vznika nov.28 Najastejia dka cyklu je 28 + - 3 dni. (t.j. 25 - 31 dn), niekde je uvdzan, e dka sa me pohybova medzi 2145 dami. U jednotlivch ien dka cyklu me by trochu odlin. Pokm sa nepravideln rytmus cyklu v puberte ustli, me to trva aj dva roky alebo dlhie. Akkovek umel zsahy do jeho priebehu neskr, najm hormonlne, s znane rizikov. Pomern stlos cyklu je mern nielen telesnmu zdraviu, ale aj psychickmu.29 Ak by z nejakho dvodu nastala ovulcia skr, potom sa aj zaiatok alej mentrucie dostav spravidla o t ist dobu skorej.

Medzi najastejie priny nepravidelnosti mentruanho cyklu patr tehotenstvo, hormonlne poruchy (cukrovka, syndrm polycystickch ovri, poruchy ttnej azy, zven produkcia prolaktnu a in zriedkavejie poruchy). Poruchy cyklu mu svisie so stresom, uvanm liekov, excesvnym cvienm a s poruchami prjmu potravy charakteru anorexie a bulmie. Preto ak mentrucia mek je vhodn vyetrenie gynekolgom, aby vylil mon priny. Variabilita dky mentruanho cyklu je pred prvm prodom najastejie podmienen funknou nezrelosou hormonlnej regulcie v osi hypotalamus - hypofza ovrium. V prpade e pri pravidelnej mentrucii kad mesiac djde k vraznej nepravidelnosti je astejia ako kadch 21 dn, menej ast ako 45 dn, mentrucia vynech viac ako 3 cykly respektve 90 dn pri jednom cykle treba ptra po prine. Niektor poruchy sa upravia po nahraden chbajcich hormnov naprklad hormnov ttnej azy. Ak sa prina poruchy po tchto vyetreniach nezist, had sa prina funknm testom, ktorm mono zisti, kde dochdza na osi hypotalamus hypofza ovrium k funknej poruche. Vinou je vak tto porucha spsoben nezrelosou systmu sptnch vzieb a vtedy sa mentruan cyklus uprav po ase aj sm.30

Zmeny u chlapcov, v puberte a okolo puberty

Detsk silueta sa men na siluetu s muskmi rysmi (vekov rozloenie je len orientan, me sa u jednotlivch chlapcov viac alebo menej li): 10 12 rokov: postupne sa zvuj semennky, semenn vaok, pohlavn d 12 13 rokov: objavuje sa drobn ochlpenie v okol pohlavnho du 13 14 rokov: vrazn rast pohlavnch orgnov. Semenn vaok trocha stmavne a je viac zvrsnen. Objavuje sa vron semena (ejakulcia). 14 15 rokov: Obdobie rastu do vky. Nie vetci rast v tom istom ase. Vrazne sa zvuje ochlpenie v okol pohlavnho du, zana ochlpenie v podpazu, na nohch. Objavuj sa chpky pod nosom. 15 17 rokov: zvuje sa ochlpenie v podpazu, zana rast fzov, brady. Je ukonen vvin pohlavnho du a semennkov. Okrem toho sa v puberte men hlas na musk, nastva tzv. mutovanie hlasu. V koi sa vzmha vyluovanie potnch a mazovch liaz, preto je potrebn viac sa stara o svoju hygienu. Vyskytuje sa tzv. uhrovitos, hlavne na tvri, vyrky (akn), vraznejie mastenie vlasov. Je to prechodn stav. Ak ani po obdob dospievania neustupuje, d sa spravidla liei. Vrazne sa u chlapca vyvjaj ramen, hrudn k, konatiny. Chlapec bva obyajne mocnej ako dieva, lebo m by otcom a jeho telo je uspsoben na aiu prcu. U chlapcov sa medzi 12 17. rokom me vyskytn aj zdurenie jednej alebo obidvoch prsnch liaz pod bradavkami. asom zvyajne vymizne. Ak je zdurenie vie ako 1 cm, je vhodn lekrska kontrola.31 S prchodom puberty sa u chlapcov objavuj okrem spomnanch zmien i alie prejavy ich prebdzajcej sa sexuality, medzi ktor patr erekcia, ejakulcia, polcia, masturbcia.

Erekcia
Erekcia nazvan aj ako stoporenie pohlavnho du znamen, e sa do pohlavnho du nahrnie vie mnostvo krvi, ktor spsob jeho zvenie a stvrdnutie. Erekcia me nasta nie len pri vzruen i poas polcie, ale aj z inch dvodov, naprklad rno nsledkom tlaku plnho moovho mechra alebo ako dsledok drdenia orgnov tesnm odevom. Prinou sexulneho vzruenia mu by i pohyby pri niektorch portoch. Erekcia me nasta aj pod vplyvom obsahu knihy, filmu a podobne. Hoci chlapec na to nemysl alebo to nechce, vzruenie me nasta samoinne, nezvisle od vle chlapca. Takto samoinn prejavenie sa vzruenia nie je nim zlm, je msi obyajnm a fyziologickm. Ke nastane samoinn erekcia, chlapec by to mal bra pokojne, ako nieo o nastalo nezvisle od jeho vle. Je vhodn zamera mylienky na nieo zaujmav alebo zaa sa s niekm rozprva, zaa robi nejak prcu, i pomyslie na nejak situciu pri porte. Takto me vzruenie ustpi.32

Ejakulcia
Ejakulcia je proces vystrekovania spermi cez pohlavn d mua (orgazmus mua). Semenn tekutina (ejakult), ktor vystrekuje pri vyvrcholen pohlavnho vzruenia mua je tvoren zhruba 100 milinmi spermi v jednom mililitri tejto tekutiny (jej mnostvo kole medzi 2 6 ml) plus sekrtmi viacerch liaz (semennkov, nadsemennkov, mechrikovch liaz, prostaty a niektorch drobnejch liazok, ktor stia do moovej trubice).33 Pred nikom spermy sa uzavrie smerom k moovmu mechru moov rra. Vrony mu vystrekn aj do niekoko metrovej vzdialenosti, ale je prirodzen, ke najm na zaiatku sperma iba vytek.34 Vnimone sa me vyskytn vron semena aj bez orgazmu.35

Polcia
Polcia je neuvedomel, samovon vron semena, ktor sa u chlapcov objavuje od zaiatku puberty a do zaiatku pohlavnho ivota alebo do zaiatku masturbcie. Ke je spermi v semennkoch vea, nastva samoinn vron von cez pohlavn d. Stva sa to obyajne poas spnku, ke brzdiaca innos mozgovej kry je oslaben, jeden alebo viackrt do mesiaca, vnimone aj viackrt do tda. Polciu asto sprevdzaj sny s erotickm

obsahom. Ani erotick sen, ani sama polcia nie s nim zlm. Polcia sa me objavova rzne, u niekoho raz tdenne, u inho len raz mesane.36 Po vrone semena (hlienovit tekutina) na bielize me by kvrna vlhk alebo po nonej polcii such a pri ohmatan je bielize na tom mieste tuhia akoby nakroben. Samovon vtok semena (polcia) je prejavom zdravho vyspievania. Aj ke u organizmus chlapca vie vytvra pohlavn bunky, neznamen to, e me sexulne i, alebo e u je pripraven by otcom. Tmito procesmi a premenami sa organizmus chlapca len u dopredu by raz otcom, pretoe ete nie je naplno zrel i u fyzicky, psychiky alebo spoloensky.37

Masturbcia
Keby si chlapec vyvolval erekciu a polciu dotkanm sa a manipulovanm s pohlavnmi orgnmi alebo hadanm prleitost, pri ktorch ahko vznikne sexulne vzruenie (erotick a pornografick scny vo filme, obrzky v asopise a podobne), aby preil uspokojenie s tm spojen, vtedy by sa jednalo o masturbciu. Takto innos sa nazva aj onniou alebo sebaukjanm.38 myseln drdenie pohlavnho du nemono povaova za sprvne. Viac o masturbcii uvdzam v samostatnej kapitole venovanej tejto tme.

Pohlavn orgny a ich hygiena

Vetva neme nikdy pochopi zmysel celho stromu. (Blaise Pascal) Pohlavn orgny sa delia na musk a ensk. Aby mohlo djs k spojeniu pohlavnej bunky otca i matky, musia sa pohlavn bunky dosta do vntra organizmu matky. K tomu s za tmto elom uspsoben pohlavn orgny eny i pohlavn orgny mua. Za hlavn pohlavn orgn sa povauje mozog. Ten riadi sexualitu prostrednctvom hormnov, ktor sa nsledne podieaj na tvorbe charakteristickch t u oboch pohlav.39

Musk pohlavn orgny

Musk pohlavn orgny tvoria semennky a pohlavn d, ktor obsahuje na svojom konci as nazvan alu, ktor je vemi citliv a na jeho povrchu je natiahnut predkoka. Predkoka chrni citliv koniec pohlavnho du a je rezervnou krkvou pri jeho stvrdnut. Musk pohlavn bunky nazvan spermie sa vytvraj a v puberte v pohlavnch azch nazvanch semennky (testes), ktor s dva. Zdrav pohlavn azy maj schopnos neustle vytvra nov pohlavn bunky. Deje sa to v komplikovanom procese spermatogenzy. Denne sa v semennkoch vytvraj miliny spermi. V semennkoch sa okrem semenotvornch kanlikov nachdza medzi nimi i priestor, kde sa tvor pohlavn hormn testostern. Tento hormn spsobuje i samotn vvinov zmeny u chlapcov. Zo semennkov prechdzaj spermie alej do nadsemennkov, kde dozrievaj. Vvoj spermie trv asi 70 dn. Cel spermia, vrtane bika meria 50-60 tiscin milimetra. Pritom vekos hlaviky je asi 10x menia.40 Musk pohlavn bunky potrebuj k vvinu o nieo niiu telesn teplotu, preto s semennky uloen v semennkovom mieku (scrotum). Poda teploty sa vaok bu zmruje (pribliuje k telu) alebo sa rozahuje (semennky sa oddialia od tela). Pre zachovvanie niej teploty v semennkoch nie je vhodn, aby mui nosili tesn spodn bielize, ktor zabrauje vetraniu semennkov. av semennk je obyajne poloen o nieo niie a je aj men ako prav. U chlapca mu by v niektorch vnimonch prpadoch semennky rozpolen tak, e pri naroden vyzeraj ako ensk rodidl.41 Tvorba spermi je komplikovan proces, ktor mu vemi ahko narui mnoh faktory, naprklad stres, nikotn alebo jedovat ltky, nachdzajce sa v zneistenom ivotnom prostred.42 Aby mu mohol dosta spermie do rodidiel eny, nastva zmena v pohlavnch orgnoch mua, ktor sa nazva erekciou alebo stoporenm. Jedn sa o zvenie a stvrdnutie pohlavnho du, ktor je vsledkom prlivu krvi do pohlavnch orgnov pod vplyvom vzruenia. Jestvuj individulne rozdiely vekosti penisu v pokoji a pri jeho stoporen. In initele, vak podstatne viac ovplyvuj kvalitu pohlavnho styku, ne vekos penisu.43 tandardn rozmer zrelho pohlavnho du v ochabnutom stave je 7,5 a 10 cm. Pri erekcii sa predi o 50 - 60%, o je zhruba 11,5 a 17,5 centimetrov. Len tvrtina zo vetkch muov m pohlavn d, ktor prekrauje tieto miery. Mal pohlavn d sa spravidla doke vrazne zvi, zatia o vek d sa ovea viac nezv. Rozhoduje aj rasa. Afriania maj v pohlavn d, Eurpania stredne vek a Aziati maj skr men. Pova eny sa rozrenm alebo stiahnutm prispsob vekosti du. Vekos pohlavnho du nie je rozhodujca prve preto, e dleit je trenie eninej povy v jej prvch dva a pol a tri a pol centimetroch, pretoe v tejto asti sa nachdzaj nervov zakonenia, ktor vyvolvaj u eny pocit drdenia.44 Drdiv psma pohlavnho du s najm na aludi.

10

Pohlavn bunky sa prenaj istm spsobom, pretoe tesne pred prenesenm pohlavnch buniek, vluok zodpovedajcich liaz oisuje moovod.45 Ltky (hormny, enzmy, biokatalyztory a in) obsiahnut v semennej tekutine uahuj priechod spermi a do vajkovodov. Okrem toho sa vstrebvaj stenou povy a ovplyvuj najrznejie reakcie tela eny. Tieto prirodzen pochody s naruovan najm chorobami, ale tie pri pouvan barirovej antikoncepcie ako prezervatv.46 Obmvanie dozadu stiahnutej predkoky a alua by sa malo robi len prdom vlanej vody, zhruba 2x za tde. Hlavn dvod obmvania je, e od obdobia pred pubertou sa zane vraznejie tvori smegma (belav mazav hmota zloen z vlukov liaz a odlpenej pokoky), ktor ak sa nesplchne psob drdivo a me vyvola bolestiv zpal. Vtedy je potrebn astejie obmvanie vodou. Pomha tie po omyt potrie zaplen miesto onou masou (napr. Ophtalmoseptonex) aj niekoko dn po sebe. Vhodn s tie harmanekov obklady a kpele.47 O prpadnej fimze (ke sa predkoka ned pretiahnu cez alu) sa treba poradi s lekrom. Vo vnejch prpadoch me prichdza do vahy obriezka. T sa rob okrem hygienickch dvodov v niektorch kultrach aj z dvodov nboenskch.48 Na pohlavnom de sa vyskytuj zvyajne tie Fordyce spots. S to mal podkon biele tvary, najastejie na spodnej strane penisu. Vinou sa nedaj vytlai, nepraskaj, s nebolestiv. S nekodn, ale v prpade zujmu pacienta je monos ich odstrni - s rzne metdy - maste, laser, at. Niekedy sa me jedna o nejak in vyrky alebo vriedky. Ak zakrtko nevymizn, je vhodn navtvi lekra. O prznak nieoho vnejieho sa me jedna spravidla iba vtedy, ak u osoba ila pohlavnm ivotom.49

ensk pohlavn orgny

Najdleitejie ensk pohlavn orgny s ukryt vo vntri tela. Vonkajie chrnia vchod do povy. Medzi vonkajie patr vulva, ktor tvoria vek pysky s ochlpenm a mal pysky ohanbia, medzi nimi je drdec, resp. klitoris mal citliv orgn, niie pod nm sa nachdza otvor moovej rry, pod nm povov vchod, prekryt panenskou blanou (alebo jej zvykami). Spredu odhora s vonkajie rodidl ohranien silne ochlpenm Venuinm pahorkom (hrmou) a hrdza oddeuje pohlavn orgny od konenka.50 Nad stm moovej trubice, v mieste, kde sa vpredu spjaj obidve riasy malch pyskov ohanbia, je teda uloen drdec (latinsky: clitoris). Svojim vonkajm vzhadom i vntornm usporiadanm pripomna pohlavn d mua, ale niekoko krt zmenen. Drdec je mimoriadne citliv na jemn dotykov podnety.51 V okamihu pohlavnho vzruenia sa klitoris naleje krvou, ale zostva pri tom spravidla iba o vekosti zhruba pol centimetra.52 Vnimone me ma ena klitoris tak vek, e sa podob malmu pohlavnmu du.53 K vntornm pohlavnm orgnom patria: pova, maternica, vajkovody a vajenky. Pova (lat. vagina) je odvodn prodn cesta a kopulan orgn, je to svalov trubica.54 Pova eny sli nielen na porodenie dieaa, ale aj na prijatie muskho pohlavnho du, priom spermie mu nsledne smerom od nej putova k vajku. U ien, ktor nemali pohlavn styk, alebo si vnejie nezasahovali do povy, je povov vchod prekryt panenskou blanou (lat. hymen) Ide o sliznin blanku, ktor m vo svojom strede rzne vek otvor, ktor me by vo vnimonch prpadoch tak drobn, e tvor prekku pre odchod mentruanej krvi a mus by potom lekrskym zkrokom rozren. Opan extrm je, ke blana tvor len vemi zky prstenec. Bez ohadu na jej vekos, pretrhnutie blany me by sprevdzan miernym krvcanm.55 Niekedy sa stva, e panensk blana je pevnejia. V takom prpade me by trochu aie ju pretrhn. V krajnch prpadoch je nutn siahnu k malmu operatvnemu lekrskemu zkroku. V opanom prpade me by blana celkom jemn a krehk a ani partner ani partnerka nepocti, e existuje, a e sa pretrhla.56 Maternica (lat. uterus) je dut svalov orgn hrukovitho tvaru, v ktorom prebieha vvin zrodku a plodu loveka a do produ. Diea sa tu me bezpene vyvja, chrnen pred chladom, hlukom a podobne. Je uloen v najniej asti brunej dutiny, v takzvanej malej panve. Krek maternice je as maternice, ktor sa vykla do povy. Do obidvoch hornch vrcholov maternice vysuj z kadej strany po jednom vajkovode. Tret doln vrchol prechdza do kanla maternicovho hrdla. Dutina maternicovho hrdla je vystlan sliznicou, kde prebiehaj mentruan cykly v zvislosti na meniacich sa hladinch hormnov vyluovanch z vajenkov.57 Nie z kadho sexulneho spoluitia sa pone diea a to preto, e nie vdy je v ene zrel pohlavn bunka. as, v ktorom sa me diea poa, nie je spravidla dlh ako 9 dn v mesiaci. V ostatnch doch poatie nie je mon, lebo vtedy nie s v ene zrel pohlavn bunky.58 ensk pohlavn bunky sa nazvaj vajka. Vznikaj v pohlavnch azch nazvanch vajenky. Vajenky (lat. ovrium) s dve azy vekosti slivky po obidvoch stranch maternice. Dozrievaj v nich postupne vajka (ensk pohlavn bunky) spravidla po jednom vajku raz za mesiac, ktor s tam nezrel u od vntromaternicovho ivota dieaa. Ke vo vajenku dozrie pohlavn bunka, vypadne z vajenka ako gatan zo svojho obalu. Nazva sa to ovulcia. V tejto innosti sa obidva vajenky striedaj od puberty a do doby prechodu (do veku okolo pdesiateho roku ivota eny), kedy vajenky postupne strcaj svoju funkciu. Vajenky tie produkuj pohlavn hormny (progestern).

11

Dozrievajce vajko narastie tak, e me by dokonca viditen vonm okom. S jeho rastom sa zvuje cel vaok (folikul), v ktorom dozrieva vajko, obklopen tekutinou. Pri jeho prasknut je vajko vyplaven s tekutinou do rozrenej asti vajkovodu.59 Strapcovit vbeky zachytvaj vajko a ved ho do vajkovodu. Vajkovod (lat. tuba uterina) je prov trubica, ktor je vonkajm koncom otvoren do brunej dutiny a prilieha k vajenku. Druhm koncom sa napja do maternice. Vonkaj koniec je lievikovite rozren a je opatren prveskami.60 Vo vajkovode sa me vajko stretn so spermiami a me nasta spojenie pohlavnch buniek rodiov do prvej bunky dieaa. Nazva sa to oplodnenm. Odvtedy sa diea vyvja 9 mesiacov v tej asti rodidiel, ktor nazvame maternica. Ke diea dozreje, opa organizmus matky, teda sa narod. Rod sa cez povu, ktor je prodnou cestou, akoby priechodom spjajcim rodidl s vonkajm svetom. Prodn cesta sa doke roztiahnu, aby sa diea mohlo dosta von z maternice. Ke je diea von z tela matky, oddeuje sa od matky prestrihnutm puponej nry, priom tento zkrok nie je bolestiv.61 Zkladom hygieny enskch pohlavnch orgnov je omytie vonkajch rodidiel vlanou vodou (mydlo nie je potrebn) pri sprchovan celho tela viac krt za tde a sasne dkladn umytie konenka (s pouitm mydla). Citliv vntorn prostredie povy me by ohrozovan pouvanm parfumovanch mydiel, dezodorantov, nevhodnou bielizou, nedostatonou hygienou anlneho otvoru, zanedbanm vtokov, pouvanm nevhodnch hygienickch vloiek a tampnov a podobne.62 Dleitou sasou enskho tela s z hadiska sexuality takisto prsnky. Skladaj sa z mlienych liaz a kanlikov obklopench tukovm tkanivom. Jeho mnostvo ovplyvuje vekos enskch prsnkov. Na vrchole bradavky vysuje mliekovod. Bradavka je najcitlivejou asou prsnka a pri vzruen stuhne a vzpriami sa. Okolo bradavky je dvorec hnedej alebo ruovej farby. Zkladn funkcia prsnkov je dojenie novorodenca, maj vak svoj vznam aj v intmnom ivote partnerov. Me sa sta, e niektor eny maj jeden prsnk v ne druh. Plodnos a celkov zdravie pohlavnch orgnov me by ohrozovan pestovanm vrcholovch portov najm v mladom veku. Urit negatvny vplyv me ma aj nov psychosocilne prostredie (napr. internt) alebo neprimeran kolsk za. To vetko zniuje imunitu, zvyuje vskyt zpalov vajenkov a zniuje budcu plodnos.63

Sloboda
Sloboda je vdy rozhodovanie medzi dobrom a dobrom. (Tom Akvinsk) Lska ns zbavuje priptanosti a zvislosti na veciach, na pohodl i na nezdravej zvislosti na uoch. By odptan, neznamen by ku vetkmu ahostajn, znamen to obdivova a vi si vetko dobr. Chce to by slobodn od vetkch vec, neby ich otrokom, ale ich hospodrom. Tomislav Ivani hovor, e v tom, oho sa v ivote neme vzda, o sa boj strati, v tom je skryt tvoje otroctvo.64 lovek je obmedzen. Aj ke sa hovor o slobode, mus sa zdrazni, e nie je absoltna v tom zmysle, e by si lovek mohol robi, o sa mu zachce. Zkladnou tbou je milova a by milovan. Tu sa lovek stretva so svojou obmedzenosou a s obmedzenosou druhch. lovek neme milova ako chce, ani neme by milovan koko by si prial. Skuton sloboda sa, ale prejavuje v nasledovan tejto najzkladnejej tby. Slobodn je lovek vtedy, ak sa vo vetkom sna lsku dva a je otvoren lsku prijma.65 Krajnm opakom slobody je zvislos. Vo sfre sexuality existuje zvislos na sexe. T sa v prpade niektorch ud neak ani smrtenej choroby AIDS, manelskho rozvodu, nslednho utrpenia det z rozpadu rodiny a podobne. V takchto konkrtnych skutkoch sa zlo zviditeuje, ale toto zlo je zasievan do vntra loveka cez systematick konanie a tolerovanie uritch javov a sklonov v rodine a spolonosti ovea skr. Rieenm by bolo, keby kad sm od seba zaal budova svoju osobn slobodu netolerovanm a odmietanm toho o rozklad rodinu, i u zvntra alebo zvonku. Aby dokzal mlad lovek odmieta alkohol, cigarety a in negatvne veci v partii alebo skupine inch mladch, to chce aby bol silnou sebavedomou, slobodnou osobnosou, ktor doke s proti prdu. Ten kto sa nech strhn je ako teliatko idce za stdom, ktor ide smerom k priepasti. Schopnos poveda nie zlm veciam spravidla vemi zko svis s tm, koko lsky lovek zail vo svojej rodine ete ako diea. Avak aj v prpade nedostatku lsky v mladosti sa d slobode ui. Znmy psycholg Erich Fromm vymyslel termn anonymnej autority dotkajci sa problematiky slobody loveka. Hovor, e od loveka sasnosti sa oakva, e odmietne uznan autority, ako rodina, kola i cirkev a svoje rozhodnutia bude robi v stave plnej slobody. Fromm tvrdil, e ide o ilziu, pretoe nikto z ns neme by autoritou vo vetkch oblastiach. Ak odhodme vetky oficilne autority, dsledkom bude, e nezskame slobodu, ale upadneme do zvislosti od inch neznmych autort, ktor s nami bud manipulova. Rozhodnutia potom sce robme presveden o vlastnej nezvislosti, ale v skutonosti s nm bu podsvan, alebo nanten cez takzvan anonymn autority. A pod nimi Fromm myslel najm na vinov nzory.

12

Vea ud sa boj by v menine. Obvaj sa pritom skompromitovania a zosmieovania, preto radej predstieraj nzor viny, dokonca aj ke to znamen postavi si hlavu na tom, e ierna je biela a biela je ierna. Frommove tzy boli potvrden aj v praxi, a to experimentmi Salomona Ascha alebo poskmi tudentmi psycholgie na univerzite v Gdansku.66

Sexulna sloboda
Prina sexulna sloboda ako ju dnes chpe vina spolonosti astie a naplnenie? Vytvra sex, chpan ako hra a zbava, vedomie vlastnej hodnoty? Preo sme uprostred neobmedzenej sexulnej slobody stle neuspokojen a nenaplnen? Preo sa nieo tak krsne a prirodzen ako je sex, obrtilo v nieo tak boh a nzke? Kde sa stala chyba?67 Zpadn spolonos a jej morlka smeruje poslednch niekoko desaro k pseudoslobode, v ktorej u ovea skr ili mnoh komunity tulkov a prostittok. Nezd sa, e by ich tento ivotn tl v minulosti nejako zuachoval, nevidie to na nich ani dnes. Skr je ich ivot dkazom toho, e naa spolonos pad na rove asocilov oslobodench od morlnych zsad, ktor s vak zotroen svojimi pudmi. Je ak prizna, e sexulna sloboda neprina to o od nej udia oakvaj. Zvl ak je prizna to dnenmu svetu, ktor sa jej odmieta vzda. udia ctia prli vek rozpaky, aby priznali, e skuton slobodu nenali. Nie je to len neschopnos prizna to svetu, ale o je horie, vea krt i sebe.68 Preo je tomu tak? Preo neuven sex nepovzna loveka? Svis to s tm, e lovek sa me rozvja jedine v osobnch vzahoch.69 Neradi vak priznvame, e nevieme by tm, m chceme vlastnou silou a vou. Najradej by mnoh lsku zo svojho ivota vylili, lebo vyaduje disciplnu a sebaovldanie. Vyaduje, aby sme brali svoje emcie a telesn tby tak, aby nm slili, nie aby sme my slili im. Ak chce lovek prei ozajstn lsku, mus zmeni svoje myslenie. Mnoh udia teda obhajuj sexulnu slobodu preto, e nie s schopn a ochotn sa ovlda. Prve neschopnos ovlda sa pramen z absencie sebadisciplny, ale i zo zanedbvania, pecilne svojich duchovnch potrieb. Radej sa sname ospravedlni svoje konanie a nesname sa hada pravdu a to o je sprvne. My nielene dokeme kona proti svedomiu, ale dokeme aj viac hlas svedomia vieme v sebe zahlui, dokonca ho prekrca. Dnes rozren vroky s naprklad: M nrok na sexulne uspokojenie. Rob o sa ti pi. Uvaj si. Nikto nem prvo ti nieo zakazova. Zodpoved sa len sm sebe. Je to tvoj ivot a tvoja vec o s nm urob a ako ho preije. Vetci to robia. Sme tak zahaden do seba, e prehliadame pomlen podstatu tchto frz a namiesto toho, aby sme ili, sa nime. Pre veriacich Svt Augustn povedal: Miluj a rob, o chce! Potom si slobodn. Cel Desatoro je cestou k slobode. K slobode oslobodenej od vn a poniujcich vzahov, od kodlivch nklonnost a ostatnho, o loveku a spolonosti kod.70 Aby sme boli dlhodobo astn, musme eli sklonu k o najmenej nmahe, potom sklonu k sebectvu a napokon do tretice musme prenies konen zujem svojej existencie na rozvoj a spech sveta okolo ns s perspektvou aj za horizont smrti.

Sebaovldanie
Kto si nedoke ni odrieknu, ten bude vdy otrokom. (Goethe)71 Dnen svet prezentuje pohlavn tbu ako osi, o je tak siln, e nik neme dosta pod kontrolu to, po om ti. Dokonca mnoh s presveden, e ak ich tby nie s amorlne, nieo v nich nie je v poriadku. Mnoh udia obhajuj sexulnu slobodu preto, e nie s schopn a ochotn sa ovlda. Neschopnos ovlda sa pramen z absencie sebadisciplny, ale i zo zanedbvania vych udskch potrieb (duevn, duchovn). A ako je to s potlanm? Ak lovek povauje za rieenie monos vybri sa, buduje si viac menej len nvyk, e sa potrebuje vybri pravidelne, prpadne frekvencia a nroky vyventilovania sa dokonca rast. Ozajstnm rieenm je naui sa ovlda. Prkladom mu by agresvne impulzy, ktor obas kad pociuje. Ak je nebezpen ich potlanie, preo im nevyhovie a nezlynova niekoho alebo nezavradi, ak mm na to chu? Nememe vybra jeden impulz, v ktorom budeme prirodzen, uznvajc zrove, e vetky in intinkty treba brzdi kvli spolonmu dobru. Sexulny styk je zdravou a iaducou vecou, ale v uritch podmienkach. Medzi ne patr zachovanie si stleho partnera a zaloenie rodiny, nie hadanie chvkovej prjemnosti. Preo udia sterilizuj svoje domce zvierat? Pretoe zvierat nedoku kontrolova svoju potrebu pri sa. My vak dokeme. Ak by sme nedokzali, klesli by sme na rove naich domcich zvierat. udsk dstojnos a vznam pohlavnho styku uruj jedin plne akceptovaten formu kontroly poatia - sebakontrolu.72 Sebaovldanie spova v ovldnut schopnosti riadi svoje vlastn sprvanie, reakcie, hnutia, city. Teda ide o dosiahnutie podriadenosti zmyslov vli loveka. Je to zkladn podmienka, aby sme so svojim partnerom nezaobchdzali len ako s predmetom sliacim na uspokojenie iadostivosti, respektve sexulneho pudu.73

13

Mme sa sami seba pta: Ovldam svoje tby alebo moje tby ovldaj ma? Mnoh sn uznaj, e by pnom seba samho je vzneen idel. Ke vak od loveka vyaduje sebaovldanie ist nmahu, mnoh sa bria. Stpenci sexulnej slobody hovoria, e sebaovldanie je proti prrode. Ale proti ktorej? Keby sme boli stvoreniami len biologickmi, bola by to pravda. Zvierat s toti riaden vo vetkom intinktami a skutone sa im nedoku vzoprie. Ale lovek je bytos psycho - fyzick, a nielen to. O tom, e sme umi rozhoduje prve pecifick duevn a duchovn sfra, kde dominuje rozumnos a sloboda. Prve ona ns rob od zvierat a rastln odlinmi.74 Z vyie uvedenho vyplva, e konanie loveka v sexulnej sfre riaden svedomm a vou, nie je proti prrode, ale je prve v zhode s udskou prirodzenosou, ktor je rozumn a slobodn.75 Vskumy dokazuj (napr. franczsky vedec P. Chauchard), e v loveku je hlavnm pohlavnm orgnom mozog a samotn pohlavn orgny vykonvaj jedine prkazy a zkazy mozgu, ktorch ovldaniu je mon sa do znanej miery naui.76 U loveka na rozdiel od zvierat m teda vldu nad podkrovou sfrou pudov a emci mozgov kra, ktor umouje rozhodovanie. Psychosexulna zrelos na zklade tohto poznania spova na podriaden pudov a emci rozumu a vli, teda na prebrat kontroly mozgovej kry nad podkrovmi centrami. Takto sexulne dozrievanie sa neodohrva samo, ale pod vplyvom vchovy v rodine, neskr sebavchovy k sebaovldaniu, spolu s vou hada vdy skuton dobro druhho loveka. Dosahovanie psychosexulnej zrelosti sa u dievat dosahuje cestou ovldania hlavne citovej potreby, u chlapcov najm zmyselnej potreby. Tak ako by sme sa mali ui ovlda v inch oblastiach (pitie alkoholu, neobjedanie sa,...) tak isto sa treba ui ovlda pud a svoje tby. Nikto to za teba neurob. Mus sa to naui sm. Sm mus budova svoju zrel osobnos, schopn riadi sa v ivote lskou, nie pudmi. Zvierat sa nemusia ui riadi pudov sprvanie. Lene medzi lovekom a naprklad kakou je dos vek rozdiel. U ud s prtomn vyie potreby a hlbie citov prevanie, ktor zvierat nemaj.77 Ak nebude ovldanie v sexulnej oblasti, bud neastn manelstv, nevery, rozvody, siroty, osamel matky, nevenie si nenarodench det, pohlavn choroby.78 Naui sa sebaovldaniu je vchovou k udskej slobode.79

Sexulne predstavy a tby

To e sa obas vybavuj drdiv sexulne predstavy, je celkom prirodzen. Dleit je, aby tieto predstavy loveka neovldali. Ovldanie pudu sa d trnova posilovanm vle, relaxciou (uvonenm), autosugesciou patr to k okruhu schopnosti sebaovldania, ktor rob dospievajceho odolnm aj proti inm zlozvykom. Ke sa dostav urit drdiv mylienka najinnejie je presta na u myslie hne na zaiatku, pomocou me by aj sstredenie sa na nieo in, venovanie sa nejakej innosti, ktor v tom momente dostatone pohlt udsk mylienky.80 Dleit je vyhba sa prleitostiam k vzruivm mylienkam. Intenzitu tohto vzruenia mono vchovou a sebakontrolou regulova. Kto sa vbec neusiluje o sebaovldanie alebo len mlo, ten pomaly podlieha vadeprtomnm ponukm hypersexualizovanej spolonosti. Had potom nastenie mnohokrt aj v neprirodzenom spsobe uspokojenia pudu.81 Ak sa nechme strhva naimi impulzvnymi tbami ak ich nepodriaujeme rozumu, potom ns mu vovies do vnych akost v sexulnom ivote. U niektorch muov potom nekrotenie sexulneho pudu vrchol a znsilnenm eny. Ak v sebe badm, e nieo nedokem ovldnu, nemem sa uteova, e nikomu tm nekrivdm. Moja zl nruivos je prinajmenej potencilnou hrozbou pre moje okolie, lebo sa me prejavi celkom neakanm spsobom.82 Ak sa lovek nau ovlda svoje pudy v mladosti, vtedy, ke sa prebdzaj, tak neskr bude pre neho ovldanie sa ovea jednoduchie. Neskoria zmena si vyaduje vemi vek prcu na sebe. Ak sa mladmu loveku nepodar ovlda naprklad v prpade masturbcie, je to dvod na zvenie silia ohadne ovldania sa, nie na rezignciu.83 Prax v ivote nm ukazuje, e vetko skutone hodnotn ns stoj urit odriekanie. Vetci schopn portovci, hudobnci alebo tudenti si musia nieo odrieknu, ak chc dosiahnu nejak vy cie. Podobne je to naprklad aj s umi, ktor chc schudn alebo inak si chc zlepi zdravie. Je tomu tak hdam v kadej oblasti ivota. Rovnako to plat aj v sexulnej sfre. V kadej oblasti asketickho spsobu ivota sa lovek nezdriava jednotlivch vec kvli tomu, e by ich odmietal, ale pre nieo in.84 Naneastie sa mnoh nauili pozera v sexulnej oblasti na seba ako na zvierat, ktor sa nevedia ovlda.85 Trnovanie sa v sebaovldan me by postaven na pravidelnom zriekan sa malikost. Ak nedokeme poveda nie zemiakovmu lupienku, ako dokeme poveda nie naim telesnm tbam a pozeraniu sa na partnera ako na vec?86

Zle pouit dar

Tom ehk pouva pri svojom rozprvan mladm uom o dare sexuality jeden takto prklad: Predstav si, e m doma drah znakov fotoapart. Chvu ti trvalo, km si sa nauil manipulova s nm, ale u to celkom vie a rob skvel fotky, prina ti rados. A potom sa u teba objav kamart, chce ti pomc opravi zhradn plot. Treba zabi pr tyiek, ale nemte kladivo. On sa rozhliadne a uvid tvoj fotoapart. Zoberie ho do ruky to je zaujmav dobre sa to dr, ak je to tie, m to tvrd povrch super. Fotoapart pouijem ako kladivo. Vie, e to funguje? Funguje to vemi dobre! Skutone, plot sa d opravi fotoapartom. Funguje to! Ale o to znamen naozaj? Takto vec, ako drah, citliv fotoapart je po hrubom zaobchdzan pokoden vinou navdy. Vzcnu vec som zle pouil a ona bola znien. A presne takto zkonitos plat aj v sexe.87

14

Povedan negatvne, kad loveka m tak vek dstojnos, e nikdy a za iadnych okolnost nesmie by nikto zneuit ako prostriedok k nejakmu cieu. Povedan pozitvne, poda osobnej normy je jedinou sprvnou reakciou na inho loveka lska. (...) Ak chceme objavi a zai prav lsku, musme vo svojom srdci vyhra vojnu nad iadostivosou a akoukovek tbou zneuva inch na vlastn uspokojenie.88

Sebaovldanie vo vzahu
Postupne v priebehu zamilovanosti sa zanaj presadzova a nadobda na naliehavosti prejavy tby po telesnom zblen. Hroz, e ak nemaj mlad vypestovan zdrav zbrany, telesn dotyky mu prechdza do hladenia, vnivho objmania a k pohlavnmu styku.89 eny by si mali uvedomi, e to o sa me ene zda plne nevinn, me mua vzruova. Mui by si mali uvedomova, e eny s vzruovan najm dotykmi a lskavmi slovami. Skoro sa prebdzajci pud u chlapca je prleitosou na cvienie sa v ovldan, vtedy ke ete chlapec nechod s dievaom. V ase chodenia je uenie sa ovldaniu ovea aie. Dieva niekedy i nevedome, svojim sprvanm sauje chlapcovi kontrolovanie sa. Chlapec by mal vedie odmietnu snahu zo strany dievaa patri mu, mal by brzdi jej tbu po nenosti. Je to prejav munosti a zodpovednosti, nepodlieha neusmernenm elaniam. Je to zodpovednos za seba, za dieva a za cel situciu, ke s spolu. Chlapec by mal vedie, e motvom shlasu dievaa s pohlavnm spoluitm nie je vinou snaha zaksi zmyslov prjemnos, ale strach pred stratou chlapca, snaha udra si ho pri sebe a tie tba po citovej blzkosti chlapca. Niekedy me by motvom i tlak okolia, ktormu dieva podahne a d shlas na pohlavn styk len preto, lebo nechce psobi cudnm dojmom alebo chce aj ona prejavi ist sksenosti v rozhovoroch s inmi. Avak zodpovedn chlapec nebude hada uvonenie svojho sexulneho naptia na kor dievaa. Nebude jej odpoveda na nenosti, akmi ho ona chce obdarva u pred manelstvom. Uvedomuje si, e ke dovol narasta nenostiam, tie potom umlia rozum, svedomie a doaduj sa naplnenia a uspokojenia.90 Dievatm pre vyjadrenie vzahu sta a uspokojuje ich pohladenie ruky, tvre alebo letm bozk a vinou nemaj snahu dosta sa a k pohlavnmu styku. Pre dospievajceho chlapca s vak tieto kontakty spojen s pohlavnm vzruenm, ktor me by mnohokrt vemi naliehav.91 Bez pevne stanovench hranc bude tvoja tba via a via a iadostivos bude chcie viac a viac. Vznamn je najm postoj dievaa, i sa podvol naliehaniu chlapca. Najskr sedenie veda seba v kine, potom prv dotyky, intmne hladenie a vyvrcholenm me by a pohlavn styk. Zodpovednos dievaa teda spova na vedomom ovldan potreby nenosti a v kontrolovan svojho sprvania sa pri chlapcovi, aby svojim ahkomysenm, provokujcim sprvanm nesaovala jeho sebakontrolu. Nemala by podahn naliehaniu, aby dokzala svoju lsku, keby chlapec tak nieo iadal. Dieva mus pomc chlapcovi, aby ju nebral len ako telo, ale videl v nej udsk bytos a aby v nej videl osobu. Mono samo dieva zbad, e ten ist chlapec sa sprva inak pri tomto a inakie pri tamtom dievati. Preto sa m dieva stara nielen o vonkajiu krsu, ale aj o vntorn. Prve dieva svojim spsobom sprvania sa, vyjadrovania i obliekania do istej miery nanucuje chlapcovi jeho sprvanie. On sa viac menej prispsobuje. Ak je chlapec prli smel a drz, v takej situcii mu mdre dieva odporuje, nepodlieha mu, nenech sa nm poniova. Vie ho slune, ale dostatone razantne upozorni, e si neel, aby mal voi nej rzne dvojzmyseln narky i dokonca, aby ju obchytkval. Chpe, e prinou takhoto sprvania, nemus by nedostatok cty voi nej, ale sila jeho pudu a nedostatok schopnosti ovlda sa. Ako to u chlapca z vekej asti funguje, sa d ukza na prklade s alkoholikom. Ak takmu loveku naleje pohrik, prebud v om iados a chu pi. Jeden do seba prevrti a potom sa prestva kontrolova. Tebe sa to vak u nepi. Povie: Nechaj to, u nepi. Ale on neme, lebo sa prestal ovlda. Podobne je to aj pri chlapcoch so sexom. Tvoje NIE, tvoje klepnutie po prstoch, tvoje zaervenanie sa, tvoje slzy v oiach: Toto mi nerob! tie s spoahlivejie ako najdokonalejia antikoncepn pilulka. 92 Rozumn dieva chlapca svojou nepoddajnosou vychovva, za o jej je mdry chlapec van, hoci mono nie hne v tej chvli, ke ho odmietla. O dve hodiny, mono na druh de jej povie: Vaka tebe sme sa vyhli tomu, o vlastne obaja nechceme. Ke ja som stratil zbrany, ty si zostala mdrou. Za to si a vemi cenm. Vim si a. Vemi ti za to akujem. Za takm dievaom bude chodi, o takom bude snva, pri takom sa bude snai tlmi svoj pud, aby neskalil krsu jej charakteru a jej lsky. To u je vrazom pravej a zrelej lsky. Tento chlapec me neskr poveda: Za svoju pekn minulos akujem svojmu dievau. Mdry pr sa predovetkm vyhba situcim, ktor ohrozuj ich pekn vzah vzjomnho spoznvania sa. Me to by dlh prebvanie osamote, chodenie na prechdzky tam, kde nik in nie je, pozeranie provokujcich filmov, obrzkov a podobne.93 Ist dieva napsalo: Chcel odo ma sex, ale ja som povedala NIE. Nebu staromdna, ve to rob kad, naliehal. Ale nie so mnou, nedala som sa. Natval sa a povedal mi: No tak sa na teba vykalem a njdem si tak, ktor ma pochop. Odpovedala som mu. Vie o, ak ti ide len o sex, pokojne si cho. Mm a rada, ale moje telo, to je cel moje srdce, to je vetka moja hodnota a t si ja uchovm a pre svojho manela. A v tej chvli pochopil a ospravedlnil sa mi.94

15

Panenstvo
tatistiky ukazuj, e priemern mu si naalej chce zobra pannu, napriek hstke neurotikov, ktor sa ctia dobre len so sksenou enou, o je vsledkom istej deformcie v ich vvoji. ehk naprklad v jednej triede samch chlapcov urobil men prieskum. Ptal sa, ktor z dvoch dievat, keby v ich triede stli, by si vybrali za manelku. Obidve by boli rovnako pekn, jedna by bola panna a druh by mala za sebou sedem milostnch vzahov. Vetci do jednho chceli poda jeho slov t pannu.95 Je to pochopiten. Preo? Mloktor mu by bol astn, keby za nm priiel jeho kamo a povedal by: Pouj, t tvoja manelka je celkom dobr v posteli.96 Panenstvo by malo by viac vnman ako pozitvna hodnota. Psycholgovia zaoberajci sa psycholgiou sexuality (napr. Dr. Kolsk) dokazuj, e tzv. cudn sprvanie alebo panenstvo eny zvyuje jej sexulnu pralivos aleko viac ako vyzvav, ponkav sprvanie, uvdza Zdenk Matjek.97 Chlapci nemaj radi ahk dievat, iba ak na krtke pobavenie a vyuitie, najm ak aj samotn chlapec nem nejak vyie ciele. Mnoh chlapci si uvedomuj: Ak je ahk teraz pre ma, s vekou pravdepodobnosou bude aj neskr pre inch.98 Tom ehk uvdza ako sa jednmu dievau v triede spoluiaky vysmievali, e je ete panna. Ke sa jej raz dievat znovu smiali, otoila sa a mierne povedala: Povajte. Kedykovek sa mi zachce, kad de, mesiac alebo rok, mem svoje panenstvo niekomu odovzda a mem by ako vy, ale vy u nikdy nemete by ako ja. Ona poznala vzcnos svojej pohlavnej istoty a nechcela ju premrha ahkovne.99 ehk tie uvdza, e pri prednkach, ktor mva na kolch sa mu asto stva, e ke rozprva o panenstve, niektor dievat sa rozpla. Vetko im je zrazu jedno, rozmazan minky, opuchnut oi, neuesan vlasy. Hovor: Viem len, e ete nikdy neplakalo dieva panna. Vdy pla tie sksen. Oni u vedia, o o sa pripravili alebo o o ich chlapci pripravili. Poda ehka fyzicky, aj ke je panenstvo a panictvo premrnen, duchovne a duevne ho mono op obnovi.100

Sebaovldanie v manelstve
Sebaovldanie m vznam i v manelstve. Mimo in sa manelia s vekou pravdepodobnosou ocitn v situcii, ke bude potrebn zdriava sa ist as pohlavnho ivota. Jednou z takch situci me by lekrom nariaden zdriavanie sa pohlavnho styku mesiac pred i po prode. Okrem toho me ma zdriavanie sa pohlavnch stykov opodstatnenie z dvodu choroby, dlhieho odchodu a podobne. Alebo len jednoducho na pohlavn styk nemus ma jeden z partnerov prve nladu. Aj preto je potrebn vedie sa ovlda. Najrozumnejie je vstpi do manelstva s predtm dosiahnutou schopnosou ovlda sa, lebo v opanom prpade me by manelstvo archou, ktor sa nebude da znies a prirodzen plnovanie rodiny bude celkom nemon.101 lovek, pre ktorho je pohlavn styk len nezvznou hrou, bude zkonite hada takto hry aj mimo manelstva, pretoe o ni nejde. Ak tvrd, e zdranlivos pokodzuje zdravie, potom si treba uvedomi, e zdranlivos a sebaovldanie v manelstve (poas neskorho tehotenstva, estonedelia, choroby a pod., ako u vlastne bolo spomnan) by mu mohli kodi dvojnsobne.102 Ako vina slobodnch ud m tbu ma sex, udia viazan manelstvom (dokonca aj astn manelia a manelky) obas mu zisti, e tia po sexe s niekm inm, ne so svojim manelskm partnerom. Odolva tmto impulzom si tie vyaduje sebadisciplnu.103 Jasn, slunos, viera, morlka, povinnos, zvzok, rozum to vetko by tu malo psobi. Ale koko ud z celkovej populcie doke cel ivot vies cnostn ivot, ke nemus, ale len me?104 loveka mono podra, podpori, povzbudi, ale vdy iba po ist hranicu, po ist moment. Nakoniec vak sm rozhoduje o sebe, o spsobe svojho ivota. Cvi sa v ovldan, nielen v sexulnej oblasti. Odriekni si dotyk s dievaom, ovldaj svoju zvedavos, netaj vetko, o by si mohol preta z tejto oblasti, nepozeraj vetky filmy. Vyuvaj svoju energiu viac pri prci a rozlinch zubch.105 Nikdy nie je prineskoro zaa sa ui kontrolova. Sce najvhodnejou dobou na cvienie sa v sebaovldan je mlados, napriek tomu aj neskorie uenie sa sebakontrole me vies k spechom a m vznam. Pre veriacich Veriacim me pri sebakontrole by pomocou i modlitba a sviatosti. Takisto je dobr ma aj v tomto prpade na pamti, e preventvny systm je aj v tomto smere lep a innej ako oneskoren represvny.

16

Lska a sex, je v tom rozdiel?

Preo je skuton lska tak vzcna? Pretoe sa nezna s udskm sebectvom a pchou. (Josh McDowell & Paul Lewis: Lsku da, lsku bra...)106 Je sex v ivote to najdleitejie? Pre niekoho mono no, no skutonos je tak, e ak lovek neobjav in, vie radosti v ivote, sex ho neuspokoj. Pud nie je msi zlm, je darom a vekou hodnotou, ale neme sa pouva nezodpovedne. Bezprostrednm motvom uplatnenia sexu je iadostivos a snaha po ukojen. Sex samotn sa vbec nestar o to, o ten druh preva.107 Stva sa, e sexulna slas je povaovan za vrchol a cie zdanlivho astia, miesto toho, aby bola len jednm z prostriedkov ku astiu.108 Samotnej sexualite, ale nezle ako a km je sexulna slas sten. i sa nasycuje na cudzom alebo vlastnom tele, sna sa len o dosiahnutie jej maximlnej intenzity. Tak zitok vyhadva zvyovanm drdenia, nezvyajnosou spsobu uspokojovania alebo hadanm inch, atraktvnejch partnerov.109 Siln zjednoduenie sexulnej vchovy vytvra u mnohch ud predstavu, e kvalitn partnersk vzah je dsledkom spenej a bezproblmovej sexuality. Je to pochopitene naopak. Sexulne uspokojenie je dsledkom zmysluplnho vzahu, uvdza Slavomil Hublek.110 Samotn pud a jeho uspokojovanie v skutonosti teda nie je v ivote to najdleitejie. Nejde o to, i lovek bude ma ah a pohodlnej ivot alebo ivot pln pitkov. To neme by norma vekosti, hbky a kvality ivota. Ide o to, i lovek bude ma ivot bohat a pln, ivot naplnen lskou. V kadom z ns je potreba po lske, ktor nemono uspokoji ani materilnymi vecami, ani sexom.111 A lska dva sexualite prav rozmer, dva jej udsk tvr a prav zmysel.112 U v mladosti je potrebn sa pta na otzku zmyslu ivota. Nie je rozumn povaova ju za otzku neaktulnu a nepotrebn v tchto asoch. Ak mlad lovek zamen prav zmysluplnos ivota za uvanie si, ktor bva spravidla chpan ako ivot zameran na dosahovanie vlastnho blaha aj na kor ostatnch, potom to znamen i ivot aj na kor vlastnho astia. Zle preit mlados me by v alom ivote vemi deprimujcim faktorom. Za samotn zmysel ivota je preto dobr prija lsku.113 Ni viac a ni menej. lovek potrebuje milova a rovnako potrebuje by milovan. Len toto jedin me robi loveka dlhodobo astnm. Prve astie je to po om kad ti a had, i ke asto nesprvnymi spsobmi. Samotn lska sa prejavuje dvanm dobra druhmu, odpanm, schopnosou zmieri sa, chcie dobro pre loveka i vtedy, ke nm ten druh ublil. astie me vyplyn ako vedaj produkt naplnenho zmyslu lsky. Zkladnm zdrojom astia alebo neastia je predovetkm kad sm sebe, jeho vlastn postoj voi ivotu. Zl konanie druhch sce me by pre ns bremenom, spsob ako zname toto bremeno a reakcie na zvisia najm od naej individulnej slobody.114 Vzchopi sa k lske, ktor bezo zvyku doke odpusti aj tomu kto nm ublil je naozaj nron, o to viac, ak niekto v detstve nezail dostatok nepodmienenej lsky.115 Lska sa okrem u spomnanch spsobov prejavuje zodpovednosou, starostlivosou, obetavosou, zriekanm sa (ak partnera milujem, snam sa zrieknu zvislost a zlozvykov, ktor mu ubliuj), trpezlivosou, nehou, lskavm humorom i mnohmi almi formami. Prav lska nikdy nenavdza druhho na zl. Toto s aspo niektor jej podstatn zloky. Okrem toho sa lska prejavuje ctou voi loveku. Ke mme niekoho v cte, napame jednu zo zkladnch potrieb jeho srdca tbu po uznan, po ocenen. Ke mm loveka v cte, dvam mu monos, aby prekonval svoje chyby a rozvjal sa. Prehlbovanie cty k druhmu by malo by zaloen na snahe stle viac ho poznva.116 Lska sa nepta na svoj prospech, ale dva si otzku: m mem by pre Teba? Lska si vi druhho, doke sa vcti do jeho potrieb, spova na dvere. Manelstv stroskotvaj nie preto, e partneri sa k sebe nehodia, ale predovetkm preto, e nemaj vu dva jeden druhmu to najlepie, e kad z manelov mysl predovetkm na seba, na svoje astie, miesto aby sa snail urobi astnm toho druhho.117 Lska je stavom, na ktorom sa zastuj city, rozum, va i zmysly, je to vntorn rozhodnutie milova. Je vdy obetav, teda je zriekanm sa svojho ja s ohadom na skuton dobro druhej osoby. Najaia je prve kadodenn obe v manelstve. Je tie zodpovednosou za druhho loveka, to znamen, e s lskou sa nemono hra, pretoe loveku, ktor ns miluje meme vemi ahko ubli, zaprini mu nenapraviten zlo.118 Zodpovednos znamen, e tvoj problm je aj mojm problmom.119 Dietrich Bonhoefer k tomu hovor, e lska zana ochotou nava.120 Aj ke by si bol najfundovanej psycholg, bez lsky nebude nikdy dobrm psycholgom, nikdy nebude dobrm pedaggom, ak nebude ma rd deti. Bez lsky k uom sa minie inku prca politika, informatika, socilneho pracovnka i ostatnch. Rodiia sa nesprvne domnievaj, ak si myslia, e samotn vzdelanie, zdatnos a podnikavos s tm hlavnm kom k astnej budcnosti ich det. S to sce dleit hodnoty, ale zaleka nie najdleitejie.121

Nie je lska ako lska

Lskou teda nazvame blzky vzah k druhmu. Ale nie kad vzah k druhmu loveku je lskou. Zoberme si naprklad konanie chlapca, ktor dievau slovami vyznval lsku, hovoril jej Milujem a, bral ju vak ako vec, predmet, ktor vyuil na uspokojenie svojej pudovej potreby, aby zail zmyseln rozko s tm spojen, a potom

17

dieva nechal. Je toto zo strany chlapca lska? Nie!122 Mnoh dievat sa uduj, Preo ma nechal, ve som mu dala dkaz lsky, ktor vyadoval?! Ke niekto ide bez ohadu na dobro inch za sexulnym uspokojenm, sved to o tom, e zostal na rovni egocentrizmu: Ja chcem, ja potrebujem..., aj na kor teba. Preto nerta s nsledkami pre dieva, s jej trvalm dobrom a s osudom dieaa, ktor me by poat. Rta len so svojou primitvnou pudovou potrebou a nazva ju lskou.123 Lska je vtedy pravou, ke cel lovek miluje celho loveka. Nielen jeho fragmenty (oi, postavu a podobne), ale tto lska zaha cel osobu (rozum, vu, city, aj telo). Ozajstn lska je lskou bez podmienok. Ke je niekto zamilovan len do toho, e partner je v nieom jednotkou (vborn portovec, bohat, krsny, vyzn sa v umen), tak takto druh lsky nevytvra pevn puto. Pouvaujme naprklad o krse. Je pominuten a navye ahko sa me objavi konkurencia v podobe inej krajej osoby. Presne takto to je aj s inmi milovanmi kvalitami. Istee si nevyberme druhho pre nedostatky, ale treba prijma druhho aj s vedomm jeho nedostatkov.124 Lska bez podmienok znamen, e budem a milova, nech sa s tebou stane okovek. Neme urobi ni, o by ohrozilo moju lsku. Milujem a a bodka. Tto lska nie je slep, ako by sa niekomu mohlo zda. Pozn nedostatky a chyby druhho a nie je k nim ahostajn, ale vyvolva v tom druhom tvoriv pozitvne zmeny. Lska si poda defincie, stle slobodne vol obetova sa pre dobro druhho. Lska medzi dvoma pohlaviami si slobodne vol darova sa bezhranine, verne a plodne milovanmu. (...) Hocio menie je iba napodobeninou toho, po om nae srdce skutone ti.125 Hovorenie o lske k druhmu alebo prejavovanie si citov aj telesne ete nemus by lskou. Me to by klamanm, ktor sa neraz d nazva klamanm telom. Aby lovek mohol milova sprvne toho druhho i s jeho chybami, mus sa najskr pravdivo pozrie na seba a prija svoje hranice a obmedzenia, nedostatky i schopnosti, obavy i ndeje, svoje postavenie v ivote, svoj vek, svoje pohlavie a sexualitu, svoj vzhad, svoj majetok a podobne. Sebaprijatie je jednoduchie o to viac o koko astnejie detstvo lovek zaksil. Sebaprijatie, ale neznamen rezignciu: Ja u som tak, s tm sa ni ned robi. Prve naopak, v plnej aktivite sa mme o seba stara, cvii sa v sprvnom konan a rozhodovan a usilova sa o kladn vzah k ivotu.126 Ak milujem druhho loveka pravou lskou, znamen to, e neurobm ni tak, o zanechva pocit ublenia a ni tak o by bolo na kodu jeho i mjho astia. Ak tak nieo urobm, to potom nie je lska. To o je zdanlivo dobr pre telo, nemus by vdy na osoh pre udsk duu, pre psychick strnku osobnosti loveka. lovek je bytos duchovno-telesn. Teda i jeho zitky maj rozmer duchovno-telesn, i s dobr alebo zl nemaj vplyv len na telo loveka, ale i na udsk psychiku, myslenie at.127 Prav lska berie zodpovednos za druhho na cel ivot. Jeho dobro vdy kladie pred vlastn a obetuje sa pre druh osobu. Je to ak. Preto treba by opatrn pri vyslovovan slova lska, milujem a, ak skutone chpe m lska je a m nie je.128 V ozajstnej lske neplat: Ak bude tak a tak, alebo vtedy ke..., budem a ma rd. Lska hovor: Milujem a celho i s tmi chybami, ktor poznm, i s tmi monmi, ktor sa doteraz v naom vzahu neprejavili. Budem a milova neustle, nech sa s tebou stane okovek. Vo vzahoch takej lsky nie je prlin strach i obavy, vek neistota, iarlivos, ntlak.129 Samozrejme to neznamen, e mme ticho tolerova zl veci, ktor sa na strane partnera mu vyskytn. Apotol Pavol pe v Liste Korinanom vemi pekn Hymnus na lsku (1Kor 13,1-13): Keby som hovoril udskmi jazykmi aj anjelskmi, a lsky by som nemal, bol by som ako cvendiaci kov a zuniaci cimbal. A keby som mal dar proroctva a poznal vetky tajomstv a vetku vedu a keby som mal tak siln vieru, e by som vrchy prenal, a lsky by som nemal, nim by som nebol. A keby som rozdal cel svoj majetok ako almunu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slvny, a lsky by som nemal, ni by mi to neosoilo. Lska je trpezliv, lska je dobrotiv; nezvid, nevypna sa, nevystatuje sa, nie je nehanebn, nie je sebeck, nerozuuje sa, nemysl na zl, nete sa z neprvosti, ale raduje sa z pravdy. Vetko zna, vetko ver, vetko dfa, vetko vydr. Lska nikdy nezanikne. Proroctv prestan, jazyky zamknu a poznanie pominie. Lebo poznvame len sasti a len sasti prorokujeme. Ale ke prde to, o je dokonal, prestane, o je len iaston. Ke som bol diea hovoril som ako diea, poznval som ako diea rozmal som ako diea. Ke som sa stal muom, zanechal som detsk spsoby. Teraz vidme len nejasne, akoby v zrkadle; no potom z tvre do tvre. Teraz poznvam iba iastone, ale potom budem pozna tak, ako som aj ja poznan. A tak teraz ostva viera, ndej, lska, tieto tri; no najvia z nich je lska.

Redukovanie lsky na sex

Treba si da pozor, aby sme si lsku nemlili so zamilovanosou a automaticky ju nespjali so sexualitou. Lska nie je tba po sexe s partnerom, ani plytk cit, ktor vedie k osobnm a rodinnm tragdim.130 Predstavovanie lsky ako sexulnej prjemnosti je deformovanie tohto pojmu. ako sa vtedy v manelstve hovor o vernosti a ahko o zrade. V takom prpade neme by re o pravom manelskom a rodinnom ast.131 Masovokomunikan prostriedky najastejie ukazuj lsku ako iadostivos, sexulny kontakt. Je to obmedzenie len na sfru tela. Takto predstavu lsky si potom osvojuje mlad lovek. Vznik u neho spojenie, e milova

18

znamen bozkva sa, preukazova si nenosti a sexulne spolu i. Preto mlad mu ahko vidie v pohlavnom styku dkaz lsky.132 Nie je prejavom lsky vystavi dieva riziku otehotnenia, ktor je vdy mon, lebo kad antikoncepcia i kondm zlyhva. Navye dieva nikde nem zruku, e chalan s ou ostane a zajtra ju neopust. Maximlnou zrukou je len manelstvo, v ktorom obaja od zaiatku nepripaj rozvod.133 Sexulny vzah, ktor nie je zaloen na lske nesie so sebou alie rizik. Chlapec, ktor zana sexulny ivot bez citovho zaangaovania sa, zostva iba na rovni zmyslovch zitkov. Svis to so zkonom prvch spojen, znmym vo fyziolgii mozgu. On hovor, e ak prv reakcia bola negatvna alebo pozitvna, tak nasledujce bud tak ist. Tak aj u dievaa, ak dieva zana sexulne i, bez citovho zaangaovania sa, fixuje sa v om bezemotvny vzah k sexulnemu ivotu a tak dieva me by v budcnosti neschopn pravej lsky. Takto postoj sa asto rod u dievaa, ktor bolo naprklad v detstve zneuvan, ale aj u dievaa, ktor bolo v obdob dospievania alebo aj dospelosti iba vyuit chlapcom i muom len na uspokojenie jeho sexulnych tob a nsledne dieva nechal. Ako dsledok opustenia, sa takto dieva me navdy odvraca od muov, me si vybudova averziu voi citovej angaovanosti. Inou reakciou me by nezriekanie sa sexulneho ivota s mumi, no tlmenie v sebe citovho ivota. Stva sa viac menej prostittkou. V jej dui sa rozvja pohdanie, ba dokonca nenvis voi muom za premrnen ivot. Tak ena, ak vstpi do manelstva, ahko sa stva nevernou. Tto psychologick skutonos o dievenskom prevan zavzuje chlapca, aby ich lska, kee ete nie s manelia, bola lskou platonickou, bez telesnho spoluitia, bez morlnych zvzkov.134 Redukovanie eny na sexulny objekt zo strany muov je viditen predovetkm v spolonostiach, kde vldne anarchia, bezprvie alebo minimlne slab vymoitenos prva. Prkladom s vojnov konflikty kdekovek vo svete alebo situcia v mnohch krajinch tretieho sveta, kde je znsilovanie ien na dennom poriadku. Naprklad v Juhoafrickej republike, ktor pritom patr medzi najvyspelejie africk tty, uviedlo v nedvnom prieskume a 37 percent muov, e znsilnilo enu a 7 percent muov zo 487 respondentov sa priznalo, e sa zastnilo na skupinovom znsilnen. Kad tret respondent muskho pohlavia sa (...) priznal, e aspo raz v ivote znsilnil enu. tdiu uskutonila v roku 2010 vldna Nadcia pre lekrsky vskum v provincii Gauteng, kam patr aj najudnatejie juhoafrick mesto Johannesburg. ()Pokia ide o eny, a viac ako 51 percent z nich sa poda ich slov stalo terom nsilia zo strany muov a a tvrtina sa priznala k tomu, e bola v minulosti obeami znsilnenia.135 alm vekm problmom je sexulny turizmus do zijskch ttov za detskou prostitciou. Je odhadovan na 3 miliny turistov rone.136 Negatvny dopad na zdrav psychosexulny vvoj maj akkovek (napr. nhodn) sexulne vzahy na uspokojenie egoistickch tob, zo zbavy, zvedavosti alebo len prjemnosti. V takom prpade nastva rozkol medzi sexulnym ivotom loveka a jeho vymi citmi. Ovplyvuje to zabrzdenie vvoja vych citov a tento rozkol sa v psycholgii nazva regresvny blok. Vznik a neschopnos spoji sexulne zitky s lskou. Hroz neschopnos milova, obdarova lskou partnera i neschopnos obetova sa pre druhho.137 Psychiatrika Dr. W. Ptawska to vyjadruje takto: Trval a astn manelstvo nemono budova na tom, o samo v sebe je netrval trv sotva niekoko mint a mus presta trva! Preto m by zkladom vzahu lska, ktorej sa treba ui a nie sexualita.138

Stavajme vzahy na lske

Priznajme si, e vetko o je pekn, hodnotn, prinajce dobro v naom ivote, je zrove ak, vyaduje nmahu a obetavos. Preto aj predstava pravej lsky, aby sa mohla zrealizova v ivote loveka, vyaduje od neho vea silia. Zatia o v praxi sa na kad ivotn lohu pripravujem asto dlh roky, sfru lsky a prli zanedbvame a nechvame prli asto nhode, osudu, astiu alebo intucii. A predsa o vydarenom alebo nevydarenom ivote, o naom ast, o ktor sa cel ivot usilujeme (mono niekedy viac nevedome ako vedome a asto viac nesprvne ako sprvne), rozhoduje to i ctime lsku hlavne naich blzkych a tie i sami dokeme milova tch druhch. Zava prav lsku, nie je celkom ahk loha, avak nemon pre niekoho, kto je egoistom. Je to nieo, o si vyaduje namhav formovanie vlastnho vntra a predovetkm sebaovldanie v sexulnej oblasti.139 Schopnos milova pravou obetavou lskou sa neobjav v ivote sama. Nerodme sa s ou, ale sa jej musme ui a to v kadej situcii prekraovanm svojho ega smerom k druhmu loveku. A takto obetav, prav lska je ak.140 Erich Fromm pri svojich vskumoch udskej psychiky zistil, e na pln integrciu osobnosti je potrebn osobn disciplna a ovldanie sa. Aby nenastala prevaha asti mozgu, kde s umiestnen centr sexulneho pudu nad mozgovou krou (aby nenastala jej blokda) v elnej oblasti, kde s umiestnen centr vych citov, m lovek tlmi prlin zujem o telesno zmyseln zitky, lebo inak nebude plne schopn preva altruistick (nezitn) lsku. Zjednoduene povedan, lovek skoncentrovan primrne na zaksenie vlastnej prjemnosti, bude ti lsku bra, ale nedoke skuton lsku dva.141 V oblasti sexu (ako v kadej inej) mme monos vberu: meme s ahou cestou, nevyadujcou nmahu, hrajc sa na sex a prevajc nzke lskanie namiesto lsky. Ale dokeme tie urobi ambiciznejiu vobu

19

spovajcu na sebaobmedzen, vo vedomej vli predmanelskej zdranlivosti, aby sme sa pripravili na prevanie pravej lsky, v ktorej budeme mc vetko obetova a vetko dosta. (...) Vedomie vlunosti v partnerskej lske je prameom astia, pretoe atribtom istej, hlbokej partnerskej lsky je jej nedelitenos a vernos.142 To o robme, zjavuje postoje nho vntra, nho srdca. To o robme a kedy to robme so svojim telom, me urova, i vyjadrujeme prav lsku alebo iba lacn pokus o u.143 Mlad, ktor sa naozaj maj radi, doku si vyjadri lsku rozlinmi mimosexulnymi vrazmi a gestami, ako je pohad, smev, kvietok, pekn dar a in. Pln zjednotenie dvoch milujcich sa osb v sexulnom akte m by tartom v manelstve ako osobn vraz manelskej lsky.144 loveka naozaj nemilujeme vtedy, ke mu o tom hovorme, ke s nm prevame rados, ale vtedy, ke sa pre neho obetujeme. Pre niekoho me by ak pochopi, e lska m by silm vle, ale je to tak.145 Ten kto naozaj miluje, rob to preto, e sa rozhodol milova. Lska je vdy spojen s silm. Bez nmahy k lske nedospejeme. A tak lska potom bud lsku v tom druhom.146 Sex je vek dar, ke sa dobre pouva. Dar sexuality je prostriedkom ako darova seba samho partnerovi, ako sa mu celkom odovzda. Mal by by nstrojom k vyjadreniu manelskej lsky a tie prostriedkom, ktor ns uschopuje by spoluastn na zroden novho ivota, novho loveka.147 Manelsk akt by mal by vrcholnm preitm manelskej lsky.148 Mentlne postihnut rovnako ako zdrav, potrebuje skuton lsku a tak isto ako vetci, m potrebu i schopnos obdarova lskou. Preto aj takhoto loveka sex bez hlbokho vzahu len zran a urob neastnm. V hocijakom vzahu sa me sta, e sklameme inch a oni sklam ns. Je to neodmysliten sas ivota loveka. Vo svojich vzahoch mme vak vdy monos cvii sa v lske. V skutonej lske treba rta takisto aj so zraneniami, ale napriek tomu stoj ozajstn lska zato. Pe o tom, trochu poeticky i C. S. Lewis v diele tyri lsky: plne milova znamen by zranitenm. Zanite okovek milova a vae srdce bude urite trpie a azda bude aj zlomen. Ak nechcete, aby sa vs nieo dotklo, nedvajte svoje srdce nikomu. Opatrne ho omotajte svojimi zujmami a drobnm prepychom; vyhnite sa vetkm komplikcim; bezpene si ho uzamknite do skrine alebo truhly vho egoizmu. No v tej skrini bezpenej, tmavej, bez pohybu a vzduchu - sa zmen. Nezlom sa, stane sa nerozbitnm, neprstupnm, nenapravitenm. Jedin bezpen miesto okrem Neba, kde mete by plne bezpen od vetkch nebezpeenstiev lsky,...je peklo.149 Slovami psycholga, sociolga a filozofa Ericha Fromma: Plne udsk lska nie je mon bez 20 mint kadodennej kontemplcie.150 Pre veriacich Lska sce medzi umi me by krsna, ale nepostauje. Toti, ako to vystihol matematik a filozof Blaise Pascal: V udskom srdci je obrovsk priepas, ktor me vyplni jedine Boh.151

Citov varicie
Prvou podmienkou lsky je sloboda. Sloboda v tom zmysle, e ns ni nehat, e ns nezvzuj ani veci, ani vlastn ja. (Erich Fromm) City s u ud na biologickej rovni ovplyvovan hormnmi. Vznam m naprklad hormn oxytocn, ktor zrejme doke rozpta city, vnivos, nenos. Do istej miery tu zohrvaj lohu aj pohlavn hormny.152 Sn najvznamnejm citom spjanm so vzahmi a sexualitou je cit zamilovanosti, zabenosti. Problm je, e sa neraz zamiea s lskou. Naproti tomu opanm extrmom je, ke tlak dnenej hypersexualizovanej spolonosti spsob, e mlad vbec nemusia objavi krsu a aro platonickej erotiky alebo krsu a aro platonickej erotiky mu strati, hovor psycholg Pavel an.153 Emci sa netreba snai zbavi, sta sa ich naui len dobre usmerova a ovlda.

Zabenos nie je lska

Zabenos sa prejavuje obdivovanm a snvanm o osobe, do ktorej sme zamilovan. Neskr me prechdza do alej fzy, ktorou je flirt, ktor je vyjadrovanm a prejavovanm si citov a osmeovanm sa k vzjomnm stretnutiam a rozhovorom. Mlad lovek sa chce predstavi v oiach odlinho pohlavia ako vesel, vtipn, zaujmav kamart. Viac db o svoj vzor, ti sa blysn mono v porte, niekto in sn i v uen. To vetko kvli tomu, aby sa pil. Nasledova me fza sympatie a priatestva. Na zklade sympatie sa tvor priatestvo. Mlde sa u vva do prevania druhej osoby (empatia), u sa prekonva samu seba, existova pre niekoho inho, teda u sa prechodu z detskej viac menej egocentrickej lsky k altruistickej lske, t.j. k sstredeniu sa viac na potreby druhch.154 Zamilovanos sa u loveka prejavuje silnmi citmi ako rados zo vzjomnej blzkosti, krsny pocit z prtomnosti druhho a preukazovanie zujmu o druhho rozlinmi spsobmi robenia dobra. Do zamilovanosti lovek upad, naproti tomu o lsku, ktor je v podstate rozhodnutm, o u sa mus lovek usilova a denne ju pestova. Lske sa

20

mus otvori a ui. Prav lska miluje loveka v prvom rade nie preto, e je tak alebo onak, ale preto, e je to on. Lska je zkladom skutonho priatestva, vzahov medzi rodimi a demi, vzahov medzi srodencami a inch vzahov a m by tie zkladom v manelstve. Manelstvo nemono nikdy budova na duevnch prejavoch sexuality (na zamilovanosti). Kad tak pokus skr alebo neskr stroskot. Napriek tomu s duevn prejavy sexuality dleitou sasou lsky manelov.155 Zamilovanos zaslepuje udsk objektvne hodnotiace schopnosti, lska je naopak vidiaca a zvyuje tieto schopnosti. Zamilovanos je nestly cit, ktorho hladina sa v loveku ahko zdvihne a rovnako ahko poklesne. Niekedy sa stva, e sa naprklad chlapec zabi naraz do viacerch dievat. Charakteristikou pravej lsky je vak trvalos a stlos. Na zamilovanosti je vemi zreten egoizmus, sstredenie na seba: neby sm, ma tepl hniezdoko na uspokojovanie svojich potrieb, ma veda seba niekoho, kto ns bude svojim zjavom alebo vlastnosami okzova. Zamilovanos je ve, ktor je v konenej fze nasmerovan na vlastn pohlavn slas. Lska je naopak zameran na toho druhho a prejavuje sa slubou a sledovanm dobra inch. Zamilovanos vnma druhho ruovmi okuliarmi, neraz takmer ako dokonal bytos.156 Spoiatku naprklad dievat hadaj idoly (silnch, peknch, hrdinov), rovnako i chlapci (praliv, oarujce princezn). asom sa u zrelho jedinca (nie kad sa vak takm stva) tieto predstavy stratia a nebude dba len na tieto povrchn rty.157

Hanblivos a cta
Ovocm prlinej slobody je otroctvo. (Cicero) Vnimon vznam pohlavnch orgnov je spojen s hanblivosou ako iaden in orgn. M to vznam vo veden loveka k pristupovaniu k pohlaviu a celkovo k sexualite s ctou.158 U loveka je spravidla prirodzene prtomn urit hanblivos. Hanblivos sli k tomu, aby loveka viedla k zdravmu a kvalitnmu ivotu aj v oblasti sexuality. ena alebo mu nezakrva svoje telo preto, e by bolo zl alebo neslun. Hanblivos je len sebaobranou, aby s lovekom nebolo zaobchdzan ako s objektom pre sexulne vyuvanie.159 Hanblivos je hodnota, ktor by mala aspo iastone chrni chlapca i dieva pred chybami v sexulnej sfre.160 Zdrav hanblivos m by zaloen na cte a obdive ku vetkmu, o je spojen s poatm a prodom. Prispieva k zdravm medziudskm vzahom.161 Kad lovek m okrem hanblivosti i alch svojich osobnch bodyguardov. Cudnos a ctu. Kad lovek ich m, pokia ich plne nepotla. Zachova si tieto vlastnosti nie je slabos, naopak vyaduje si to v dnenej dobe pevn charakter a primeran dvku sebavedomia. Tieto vlastnosti a chrnia pred ublenm druhmu i sebe. S to rty, ktor slia k zachovaniu udskej dstojnosti ma i druhch naokolo. Zjednoduene by sa dala udsk dstojnos definova tak, e lovek m by milovan a ven. Chlapci by mali by voi dievatm rytierski. Znamen to pozera na ne s ctou, by voi nim slun, starostliv, jemn v slovch. Je to prejav kultrnosti a vyspelosti chlapca.162 Podobne i dievat by mali by voi chlapcom slun a mala by u nich prevlda cta voi nim namiesto rznych klebiet. Naopak poniovanie a zosmieovanie druhho, a to nie len o sa tka sexuality, sved o nzkom sebavedom alebo o emocionlnych problmoch toho kto poniuje i dokonca ikanuje.

Na o je dobr chodenie s niekm?

Pre loveka, ktor sa nerozhodne milova navdy, bude ak milova hoc aj jeden de. (Jn Pavol II.)163 Na zaiatku spoznvania sa dvoch ud, ktor k sebe pociuj zabenos alebo siln sympatie je fza randenia. Dvodom schdzok-randenia by malo by poiaton vzjomn spoznvanie sa a oukvanie sa. Je to dleit obdobie, pretoe vber partnera i celkov neskor ivot pred manelstvom maj vznamn dosah na neskoriu atmosfru v rodine. Chodenie by sa malo vyznaova spoznvanm charakteru, osobnosti a povahy druhho, malo by vies k pestovaniu a zuachovaniu vkusu, k zlepeniu schopnosti pozna povahu a osobn kvality priatea/priateky. Chodenie by malo by alej charakterizovan spoznvanm toho o m partner rd, ale aj toho ak m chyby a nedostatky. Je to prleitos, ako spozna cez spolone prevan chvle, i by si chcel s lovekom, s ktorm sa prve priatel, prei zvyok ivota. Ak chpe o om je lska a na om sa vzah lsky buduje, malo by ti by jasn, e schdzky nemaj by prieskum v oblasti sexu i prleitos k dobvaniu partnerky. Osobitne si tento as vyaduje schopnos sebaovldania. Mlad by sa preto mali snai vyhba stretnutiam, kde s sami dvaja, naprklad v lese, na chate alebo zavret v splni a podobne. Tm, e nevyhadvaj pln intimitu, dos inne sa vyhbaj prleitosti k zaatiu sexulneho spoluitia. Na tento typ spoluitia toti ete nie je vhodn as, pokia nepozn dobre svojho partnera a nie si si ist, e je to skutone ten prav.

21

To akho potencilneho partnera stretne zvis do znanej miery od prostredia, kde ho had. Ak had ahk flirt, njde ho na diskotke alebo v krme. Len ako tam vak stretne dieva i chalana, ktor had v ivote viac. Ovea pravdepodobnejie njde hodnotnej vzah v nejakej dobrovonckej organizcii alebo v zujmovch organizcich, naprklad v skautingu.164 V svislosti s poznvanm partnera treba poveda, e nikto z ns nie je dokonal a kad mme svoje chyby. Napriek chybm mono toho druhho akceptova a mono chcie s nm prei ivot v manelstve. Je vak potrebn o tchto chybch vedie a je iaduce vidie primn snahu o npravu, ak sa jedn o nedostatky, ktor by mohli vzah nii. Ak s chyby zo strany partnera skutone vne a pretrvvajce, je lepie tak vzah ukoni. Mono sa tak vyhn mnohm vitkm a rozarovaniam. Podobne je vinou lepie vzah ukoni i vtedy, ak v om osoba zotrvva len zo strachu, e si u nenjde niekoho inho. Pre lepie spoznanie charakteru toho druhho me by veavravn spsob akm sa ako syn sprva voi svojej matke i ako brat voi sestre. Plat to naopak i u dievat. asto na to nestaia len sporadick sviaton prleitosti. M sa jedna skr o celkom ben, kadodenn ivot. m viac asu takto strvime, tm viac sa eliminuje monos pretvrky zo strany partnera a mono takto spozna to, ako sa s vekou pravdepodobnosou bude sprva voi nm.165

V om je dleit zhoda?
Nie je najdleitejie, aby priate bol vemi pekn, alebo vemi inteligentn, i finanne zabezpeen. Niektor sa nech unies chalanom, ktor je vemi vtipn, vemi spoloensk, alebo mu imponuje jeho armantnos. Vetky tieto vlastnosti s dobr, ale nie najdleitejie a preto treba na loveka hadie komplexne. plne prvm kritriom je vak rozli, i doke prina obete, alebo je egoista. Vetci mme egoistick tendencie, ale podstatn je ui sa ich prekonva. Poznaj jeho hodnoty a princpy, jeho rodinu a priateov.166 Pre dobr partnersk vzah nie je a tak podstatn zhoda samotnch charakterov. Ovea vznamnejia je potreba zhody v hodnotovom rebrku. Vek vznam m zosladen nzor na rodinu, na deti, na vierovyznanie. o by malo by takisto dleit, je aby mali partneri snahu odstraova svoje chyby, nedostatky, ktor sa mu objavi aj neskr v manelstve. Taktie by mali ma zujem pracova na vlastnom sebarozvjan s cieom harmonizova ich vzah. Dleit je, najm ak ide o dlhodob a vnu znmos, takisto poznanie svojich rodn, priateov, prostredia, v ktorom bude treba neskr i. Harmonizovanie vzahu a hadanie vzjomnho sladu m zaha ochotu pre zblenie osobnost, zladenie postojov, hodnt, cieov, charakteristickch osobnch vlastnost a inho o mme radi alebo o ns jednoducho rob sammi sebou. Okrem spomnanho je dleit i to, i sme schopn tolerova vinu zvykov toho druhho alebo ho chceme vo vetkom prerobi. Sme schopn cel ivot zna svoje chyby, aj keby sme sa nikdy nezmenili? Vieme spolu otvorene a o vetkom hovori? Vieme si slune vysvetli aj opan nzory? Vieme si odpa? To iste neznamen necha si vetko pi, ale vedie vdy odpusti a riei problm. Poznme u toho druhho jeho vne alebo zvislosti? Me sem patri naprklad i krutos, pornografia, hazardn hry, peniaze, majetok alebo drogy. Niektor veci si nezaslia kompromisy. Ak chcete prei spokojn a pekn ivot, nehadajte len telesn uspokojenie. Ak sa pred manelstvom vyskytuj u partnera urit patologick prejavy, je dobr si uvedomi, e po svadbe kles pravdepodobnos ich zlepenia, skr mono oakva, e sa jeho kodliv sprvanie vygraduje. Ak had ivotnho partnera, nehadaj len niekoho, s km by si mohol i, skr hadaj niekoho bez koho neme i.167

A o samotn sex?
Pre dobr vzah nesta by dobr v sexe. Dobr sex je vsledkom dobrho vzahu, nie naopak. Snaha dosiahnu vzjomn jednotu pomocou pohlavnho styku je nesprvne zvolen spsob prstupu k vzahu. Dvaja nezosoben udia mu ma pohlavn styk, ak chc. Otzkou je: Je to pre nich dobr?168 Vetko m v ivote urit hranice. Ak ich niekto nevid alebo ich popiera, potom ije v ilzii a ahko si zni ivot prekraovanm tchto hranc. Sexualita a nenos vo vzahu znamen ovea viac ako sa len spolu vyspa. Umouje nm prejavi cit lsky a sptosti takou intenzitou a silou, akou to inak vbec nie je mon.169 Lewis Smedes hovor, e aby lovek pochopil, e sex nie je nikdy nezvzn, mus najskr pochopi, m sex v skutonosti je. Sex zavzuje ud k celoivotnmu zvzku. Nezle na tom ako sex ber konkrtni dvaja udia, sex ich zakadm spja tm zvltnym, nevystihnutenm putom, jednho tela! Nieo ako nezvzn sex preto v podstate neexistuje, bez ohadu na to, ako nezvzne ho berieme. Nezvzn sex je sm o sebe protireenm.170 Pri sexe, i vnivom bozkvan sa vyluuje hormn oxytocn, ktor m za lohu vytvori hormonlne puto, ktor pomha prehliada vea vec vo vzahu. Toto pomha v manelstve, ke dvaja udia maj spolu i so svojimi chybami cel desaroia a zosta spolu kvli deom, ale aj rs v lske. Takto hormonlne zaslepenie psob presne opane vo vzahu, ktor nie je manelsk.171 Sexulne vzahy na skku alebo len ako urit rozptlenie mu by zdrojom celoivotnej bolesti a utrpenia. Nielene partneri ij v strachu z monosti nechcenho tehotenstva alebo nakazenia pohlavnou chorobou, ale ich vzahy s asto nestabiln a skonenie intmneho vzahu me ma vny dopad na al vvoj mladho loveka.172

22

Sexulny ivot tnederov bene vedie k emocionlnemu chaosu a psychologickmu stresu. Von sexulny ivot vedie k przdnym vzahom a pocitom sebapohdania. Vetko toto s predchodcovia depresie.173 tdia americkej Heritage Foundation174 potvrdila, e sexulne aktvni tnederi maj 3-nsobne vyiu nchylnos k depresii. 3-nsobne viac sa za posledn rok poksili o samovradu sexulne aktvne dievat, km sexulne aktvni chlapci a 8-nsobne viac v porovnan s tmi, ktor neij sexulne. A dve tretiny sexulne aktvnych tnederov utuj, e neakali dlhie so sexom.175 Dve tretiny sexulne neaktvnych dievat tvrdia, e nemaj iadne depresie, km zo sexulne aktvnych dievat to tvrd iba jedna tretina. Tento vskum nadvzoval na tdiu Americkej psychologickej asocicie, ktor varovala, e zobrazovanie mladch ien ako sexulnych objektov v mdich ubliuje mentlnemu a fyzickmu zdraviu mladch dievat. Poda tdie Americkho urnlu preventvnej medicny, ktor bola vykonan na 13 tisc tudentoch strednch kl poas dvoch rokov, depresia nasleduje po skorej sexulnej aktivite. Z abstinujcich tnederov len 4 percent zaili depresiu. Tto tdia potvrdila, e sexulne aktvne dievat boli a 11-krt depresvnejie, a e depresia nebola prinou sexulnej aktivity, ale naopak. Akkovek experimentovanie so sexom zvyovalo pravdepodobnos dievat k depresii.176 Vine dievat ide vo vzahu menej o sex ako chlapcom. Ovea viac tia po loveku, ktor im venuje nenos a pochopenie, viac snvaj o istom blzkom vzahu. Mnoh chlapci zan bra vzah podobne, a ke viac vyzrej a dospej.177 o sa tka dievat, ich tba po sexe nie je tak vrazn ako u chlapcov, aspo dovtedy pokm aj dieva nezane pohlavne i. Dievatm pre vyjadrenie vzahu sta a uspokojuje ich pohladenie ruky, tvre alebo letm bozk a vinou nemaj snahu dosta sa a k pohlavnmu styku. Pre dospievajceho mladka s vak tieto kontakty spojen s pohlavnm vzruenm, ktor me by mnohokrt vemi naliehav.178 Predovetkm by mali dievat vedie, e tak partner, ktor na ne vyvja ntlak a mysl len na seba, nestoj za to, aby s nm zdieali cel ivot. Ten, ktor sa nedoke telesne ovlda pred svadbou, nepredstavuje vek zruku, e bude vdy dsledn a vern po svadbe. Ako hovor psycholg Ivan tr: Umenie aka je jednou z vznamnch strnok kultivovanho dospievania.179 Ak je tvoj priate, i priateka citliv/, pozorn/, spontnny/a, tak/ bude aj v sexe v manelstve. Ak sa vak zameriava na seba, bude aj v sexe zameran na seba.180 Ak dieva vytrv a nepodd sa svojmu partnerovi, ke spolu ete len chodia, vzbudzuje to aj neskr voi nej u mua ctu, pretoe nevydala svoj najintmnej prejav lsky len tak. Na druhej strane, dieva si bude chlapca vi preto, e na u vedel aka.181 M sa ena alebo mu, ktor preil milostn dobrodrustvo s inm, s tm zveri tomu s km teraz chod? Urite no, partneri sa maj zdverova aj s takmi vecami, za ktor sa mono pred tm druhm hanbia. Zatajovanie alebo klamanie v takchto zsadnch veciach me takmer jednoznane kodi alebo neskr privies vzah k rozkladu. Partner m prvo pozna nau sexulnu minulos. udia sa nie bezdvodne ctia neprjemne pri stretnut s bvalmi sexulnymi partnermi, zvl v prtomnosti vlastnho manela/manelky. Ak k nieomu takmu dolo, sprvnym postojom je okrem inho poiada sasnho partnera o odpustenie.182 lovek sa me vyhn rznym zraneniam prve vtedy, ke poas fzy chodenia spoznva toho druhho, ale neije s nm sexulne. Keby sa mnoh pridali tejto zsady, uetrili by vekho trpenia aj deti, ktor sa poali z neuvenho vzahu. A ke sa obaja dobre spoznaj a s presveden, e ten druh je tou sprvnou osobou, s ktorou by som chcel prei cel ivot, vtedy dozrel as na manelstvo. Pri choden je lepie by opatrnej a zachovva si radej v odstup, ne utova zl rozhodnutie mono aj cel ivot. Vystavi dieva monmu otehotneniu, ke nie je na to pripraven a zo strany mua, i chlapca neexistuje zvzok voi nej, je maximlne nezodpovedn.183

Bozkvanie
Ke mladk dr svoje dieva okolo ramien alebo za ruku, prpadne si daj priatesk bozk na sta, je to ok. Vniv bozkvanie je vak u vy stupe intimity. Malo by by tbou kadho zachova si tieto dvern prejavy nklonnosti pre svojho budceho manela/manelku. Vniv bozkvanie, dotyky pod obleenm a hladenie me vies dvoch zabencov a k pohlavnmu styku, ktor by mal ma svoje miesto a v manelstve.184 A o prejavy nklonnosti na verejnosti? Ako u bolo povedan rzne nenosti i bozkvanie s intmnym prejavom nklonnosti medzi dvoma umi. Maj miesto v skrom dvoch osb, ktor sa bia. Prve kvli svojmu rozmeru intimity psobia na verejnosti nevhodne. V povedom mnohch inch mladch pozorovateov sa pritom me budova skreslen vnmanie, e zkladom vzahu s, respektve maj by najm telesn prejavy. Pri prejavoch intimity na verejnosti zavaj ostatn pocit nevhodnosti a trpnosti prve preto, e s zastnen na nieom, o sa ich v podstate netka. Je to nieo skromn nieo iba medzi tmi dvoma osobami. Ako hovor Lawren F. Winnerov: Ke veer prechdzame okolo laviky, na ktorej sa ohmatvaj tnederi, sme tak nervzni prve preto, lebo tto mlad udia s dokonalou pardiou sexu, ktor pre loveka zamal Boh.185

23

Kam na rande?
Lepie ako s na rande do kina, kde me by saen vzjomn komunikcia, je dobr s naprklad navtvi mzeum, vstavu, zjs do ZOO alebo si prezrie obyajn vklady obchodov. Nezapotte sa a tak vymanm konverzanch tm, bud priamo pred oami. Okrem toho me by dobr zahra si spoloensk hry, sklada puzzle, venova sa spolone nejakm portom (tenis, ping - pong, kaleto at.), mete sa venova spolone benm innostiam ako je umvanie otcovho auta, pranie, ehlenie, varenie, zapojte sa do spoloensko prospench akci (pomoc starm uom, deom z detskho domova a podobne), hrajte minigolf, jazdite na bicykli, chote aj s inmi kamartmi na vlet, navtvte kninicu, pozerajte si rodinn fotky, navtvte mesto, kde ste ani jeden ete neboli, ak ste veriaci spolone sa pomodlite. Spolon modlitba je krsny spsob zbliujci ud, najm ak je doplnen vlastnmi slovami (prosbami, poakovaniami, utovanm, chvlou) a mylienkami. Dleitou sasou procesu poznvania sa, s tie rozhovory o vaich hodnotch, zujmoch a ivotnch cieoch.

A o alej?
Sprvne prevan chodenie spolu, me vies k zasnbeniu (v praxi nie je oficilne zasnbenie sa nevyhnutn pre vstup do manelstva). Je to obdobie osobitnej skky stlosti citov a vzjomnho poznvania seba a svojich rodn. M vies k manelskej lske. Manelsk lska je obojstrannm darovanm celej svojej osoby, toho o je v loveku duchovn i telesn. Sexulny pud pomha vyslovi a vyjadri lsku voi manelovi/manelke. Me vies k poatiu dieaa, ktor sa me naplno rozvja len v rodine obdarovvan lskou rodiov.186 Vzah samozrejme nemus vyvrcholi manelstvom. Vtedy, ke sa zist, e ten druh nie je kandidtom na mjho mua i enu, vtedy je na mieste pristpi k rozchodu. Pokia vzah neprerstol do intmnych zblen, nemal by by rozchod spravidla prli nron. Spolu preit chvle aj napriek takmuto koncu nebud vitkami svedomia, ale mu by chpan ako vzjomn obohatenie. Ak cti, e tvoj priate nie je ten prav alebo tvoja priateka nie je t prav, nemal by si chodenie s ou umelo predlova a nemal by si sa b presta s ou chodi ani zo scitu. ivot s nm by mohol by neskr pre teba trpenm a as, ktor s nm trvi je lepie investova do hadania a spoznvania niekoho vhodnejieho. Ak sa ti priate/priateka nejako vyhra, neboj sa zveri sa s tm niekomu blzkemu. To teraz, ale nem znamena, e ke si vyberie tvoju vysnvan princezn a neskr naprklad ochrnie, e ju zrad. To nie je lska. Ale bude pre teba istotne od zaiatku ahie i s takou, ktor ti imponuje celou svojou bytosou. Mus si ujasni, o vie tolerova a o nechce tolerova na otcovi svojich det, napr. vulgarizmy, agresivitu, koketovanie s inmi dievatami, opjanie, pornografiu, depresie, nerepekt k tvojej rodine alebo tvojmu presvedeniu, oakvanie sexu a nechpanie toho, e ty chce aka do manelstva. Toto s vne veci, ktor neakaj, e sa zmenia, a sa zoberiete, je to vemi nepravdepodobn.187 Celkov as spolonho chodenia zvis od toho, koko maj partneri rokov, ak maj zvzky, povinnosti a podobne. Vzah potrebuje neustle rs. Dvaja udia sa stvaj asom bli a bli a chc si prejavi lsku aj intmne. To vak patr do manelstva. Preto nenaahujte chodenie. Niektor odporaj, aby netrvalo dlhie ako dva roky. Trochu inak je to u mladch, ktor spolu chodia a s ete len povedzme na strednej kole. Aj ke mono maj pocit, e stretli toho pravho, t prav, je lepie da si trochu asu na dokonenie koly, ktor prever pevnos ich nklonnosti. Mozog a charakter tnedera v tomto obdob ete len dozrieva.188 Tie tatistiky osi naznauj. Ak ide o tnedersk sob, nestabilita v rodine je poda tdi vyia, ale aj prli vea akania do tridsiatky a neskr vedie s vou pravdepodobnosou k rozpadvajcim sa manelstvm a pravdepodobnejiemu rozvodu, take v polovici 20-tych rokov je sob optimlny.189

Pr rd na zver
Treba rta s tm, e udia sa ete v dvadsiatych rokoch vemi menia. Ak tvoj kamart zane chodi s dievaom, neznamen to hne, e mus zaa aj ty. Daj pozor, aby sa tvoj priate/priateka nestal jedinm tvojim zujmom. Daj priestor partnerovi, aby mohol trvi niekedy as aj bez teba - o neznamen, e bude tolerova, ke trvi as s inm dievaom, v prpade chlapcov s inm chlapcom. Iniciatvnos pri choden by malo dieva prenecha viac na chlapca. Je to tak lepie, kvli ich pecifickm povahovm rtm.

Pre veriacich Ak si veriaci, modli sa za svojho budceho partnera. Nedovo, aby prv miesto v ivote namiesto Boha zaujal tvoj priate (alebo niekto in). Ak si niekto uvedom, e ije skutone nesprvne (naprklad pohlavnm ivotom pred manelstvom) a chce to zmeni, vhodn je vyspoveda sa a nepokraova v doterajch chybch, km sa nezosobi. Presta s pohlavnmi stykmi pred manelstvom, s ktormi sme u zaali, je vak neraz vemi ak. Je k tomu potrebn partnerovi otvorene poveda nie a vysvetli mu svoje dvody. Pokia bude i potom trva na svojom, treba sa vne zamyslie nad tm, o tm dva najavo. To o predstavoval ako lsku, bola mono v skutonosti len tba po sexulnom uvonen. Neskr v manelstve by sa tento jeho konzumn prstup mohol prejavi i v inch oblastiach spolonho ivota. Ak je idel pri choden s priateom, ku ktormu by bolo dobr sa pribli - postaven na skutonej lske?

24

Pri vzjomnch sympatich a mylienkach na spolon, postupn zbliovanie sa s partnerom, je rozumn svojho partnera v prvom rade dobre spozna. A ke lovek usdi, e je to t sprvna osoba, s ktorou by sa chcel vnejie zbli a cti, e by bol ochotn s ou prei zvyok ivota a ona to cti tak isto, potom je sprvne, v tomto tdiu vvoja vzahu zska Boie poehnanie pre al spolon ivot v manelstve. Vstupu do manelstva by mala predchdza ochota prebra zodpovednos, ktor svis s aktvnym sexulnym ivotom, i u za ivot potencilne poatho dieaa, ale aj ochota prija zodpovednos za to, e sa lovek stva sasou citovho ivota toho druhho - jeho partnera. Manelstvo vydr len, ak je postaven na priatestve, preto je potrebn toto priatestvo budova. A za tmito zkladnmi konmi rozumu, citov a viery je sprvne miesto pre zaiatok sexulneho ivota s milovanm lovekom.

Manelstvo a slobodn povolanie

Manelstvo je pohreb dvoch egoistov. (neznmy autor) Honza Klas opisuje manelstvo a jeho vzah k sexu poetickm tlom. Hovor, e v manelstve to je, ako ke peiete tortu. Chvu trv a ju vyrobte. Muste poui cukor, vajko, vodu alebo maslo, potom mku a uahte cesto. Cesto vylejete do formy a s formou dte do trby. Potom akte. A trochu upeiete, rozkrojte ju, natriete krmom, najlepie okoldovm, hore dte polevu a nakoniec... ahaka. V manelstve je to plne rovnak. Sex je len t napenen ahaka. aleko viac zle na tom, o do manelstva vlote, ak si ho upeiete. K dobrmu manelstvu potrebujete as a sex/ahaka ho potom vborne dochut. ahaka je vborn, ale pokia neupeiete dobr manelstvo, sex ho nezachrni.190 Na istom seminri vylo z prieskumu, e manelsk pry venuj sexulnym aktivitm poas tda v priemere 2-3 hodiny. To znamen 1-2% celkovho asu. astn manelstvo, astn vzah je zvisl, ale hlavne na tom, ako spolu preijete tch zvynch 98% asu.191 Kedy vstpi do manelstva a zaa pohlavne i? Vtedy, ke sa dvojica cti by pripraven na dsledky vzniku novho ivota, ke je schopn monho potomka zaisti hmotne i duchovne, hovor Antonn Brzek.192 Tto poiadavku me splni len manelstvo duchovne i spoloensky dospelch ud. Duchovn dospelos sa len zriedka objavuje pred 22. rokom, predovetkm u muov. Aj ke je sasn prax znane vzdialen od tejto poiadavky, je to poiadavka, ktor je vznamnou podmienkou stability a zdravia rodiny. Trvalo stabiln rodina mus by zaloen na vzjomnej zodpovednosti dostatone zrelch ud, ktor si pomhaj, maj k sebe ctu a dveru teda na lske.193 Manelstvo je vo svojej podstate verejne deklarovanm zvzkom, e sa bud partneri stara o seba navzjom, aj o svoje deti a nenechaj to len na nhodu. Tento zvzok by mal vyplyn z tby milova toho druhho po cel ivot. Kee je povahou lsky viaza sa, ako hovor G. K. Chesterton, intitcia manelstva iba urobila priemernmu loveku poklonu, pretoe ho vzala za slovo.194 Aj C. S. Lewis poukazuje na prirodzen udsk tbu zvzku celoivotnej vernosti, pokia vo vzahu neprevauje egoizmus, ke pripomna, e bostn piesne po celom svete s pln prsubov vernosti. (C.S.Lewis: Hovory) Manelstvo je univerzlna socilna intitcia o om sved fakt, e existuje a existovalo i mimo krajn zpadnej civilizcie. Vypoved to o potrebe ud vstupova do manelstva a potrebe spolonost zachova si s pomocou manelstiev ich existenciu a funknos.

Svislosti krzy manelstva

Kultra koncentrujca vetko na ekonomick zisk a osobn pitok zmenila tvr zpadnej civilizcie. Zdraznila, e na samotn sex, ani na udranie a zveadenie vlastnho majetku nepotrebuje lovek manelstvo, i ke to bolo znme u v minulosti. Revolcia v manelstve umonila mnohm sprva sa konene primne, bez pretvrky ako aj bez ohadu na to, nakoko egoistick ciele skutone maj. Skoro by sa zdalo, e tto revolcia bola prnosom. Jej skuton dosah je vak vemi zhubn. Cez egoizmus a cez irok zber na spolonos sa tmito zmenami posilnilo rozhojnenie nedvery. Nedvera posilnila nezujem i pre druhho a da sa druhmu cel. Ete viac sa od zaiatku zaalo kalkulova s tm, o vzah prinesie mne sammu, eventulne o mi zostane v prpade jeho zniku. Dolo k prevrteniu hodnotovho rebrka v partnerskom spoluit. Vzahy nie s asto budovan na sprvnych zkladoch. Manelsk zvzok je oddvna degradovan tm, e nie vetci, ktor do neho vstupuj, to robia zo skutonej lsky. Jedni si plet lsku so zamilovanosou a ber sa na zklade prejavov zamilovanosti. In sa ber bez dostatonho vzjomnho spoznania sa alebo narchlo, niekedy z printenia, len preto, e diea je u na ceste195 alebo kvli tomu, e s u v zrelom veku a tia po uritej ivotnej opore. al maj zujem o pravideln sexulne uspokojenie (u konene) v teple domova. Netreba sa potom udova, preo je toko neastnch manelstiev. Medzi partnermi, medzi ktormi chba prav lska vo vzahu a aj primn tba po prsube preitia celho ivota spolone, v takom vzahu potom absentuje aj pocit emotvnej bezpenosti. Predpokladom manelstva, ktor je na cel ivot je sebakontrola, ktor zana sexulnou sebakontrolou.196 Je pochopiten, e ak vo vzahoch dominuje len zamilovanos a k lske mnoh ani nedozrej, nie s dvody preo uzatvra manelstvo. Tento duevn infantilizmus je podporovan formovanm mladch ud spolonosou

25

orientovanou na konzum a predasn sexulny ivot. Preto mnoh partneri nechc alebo nie s schopn podiea sa na spolonom osude. Ich ambcie s obmedzen a delia sa viac-menej na niekoko hodn o spolon lko. Celkovo vzat vytvraj si vea novch foriem frustrcie. T, ktor sa dokzali ubrni tomuto trendu vidia v manelstve stle nieo vzneen. Nieo krsne, postaven na vzjomnej cte a lske. Lska medzi partnermi nem problm dva, deli sa s partnerom, obetova sa, dverova. Chce, aby zo spolonho ivota mal o najviac ten druh. Ti pracova na ast partnera. Lska obmedzuje svoje dvanie a delenie sa len vtedy, ke m dkaz, e tieto jej prejavy chce niekto zneui.

Sviatostn manelstvo
Sob v sebe neobsahuje zrun list trvanlivosti manelstva. Keby tomu tak aj bolo, v kadom zrunom liste bva doplnen, e sa nevzahuje na pokodenie, ktor zaprin uvate. Ke sa rozpadvaj sviatostn manelstv, zlyhali manelia, nie sviatos. Je to akoby som iiel po dobrej, sprvne vyznaenej ceste a predsa skonm niekde v priekope. Na vine nie je cesta, ale ofr, teda uvate, ktor nieo dleit zanedbal.197 Veriaci by si mali by vedom toho, e obiansky sob nedva prvo na sexulne spoluitie, pretoe je iba formalitou voi radom, potrebnou kvli udraniu spoloenskho poriadku. Judiak uvdza, e potreba splnomocnenia od Boha pre sexulne spoluitie spova v tom, e prostrednctvom tohto spoluitia bud mc by mu a ena Bomi spolupracovnkmi pri stvoren novch ud.198 Nhad na manelstvo len ako na papier bol z vekej asti podporen prve zriadenm intittu civilnho soba v minulosti. Avak sob v kostole pred Bohom je v skutonosti viac. Je to aj zskanie Boieho poehnania do manelskho ivota. Jeden z dvodov krzy manelstva je pravdepodobne prve v tom, e udia boli k tomuto pravmu zmyslu sviatosti manelstva vdy z vekej asti ahostajn. Sviatostn manelstvo m ma svoj vznam aj v tom, e sa dva okoliu najavo, e Boh pre ma odteraz neznamen menej ne partner, ale stle m svoje dleit, respektve naalej prv miesto v mojom ivote a preto chcem, aby bol sasou aj nho manelstva. Pri sobi v kostole partneri subuj Bohu, e bud spolu v dobrom aj zlom, a km ich smr nerozdel. Manelsk prsaha pri sobi v kostole je prsaha pred Bohom. Ak niektor z nich nechce myslie tieto vyrieknut slov vne, je lepie, ak ete pokaj alebo sa radej rozdu.

Ako udrova lsku v manelstve

Neexistuje lepia garancia spenho manelstva, ako trning v nostiach potrebnch pre spen manelstvo (ako lska, trpezlivos, pokora, rozvnos, obetavos, skromnos, sebakontrola, vytrvalos, ohaduplnos at.). Nikdy nie je neskoro zaa.199 Pre zvyovanie a udriavanie kvality vzahu lsky medzi manelmi, hraj dleit lohu aj rzne drobnosti. Je dobr, ke mui raz za as poteia enu kvetom a zrove jej tak prejavia lsku a zujem obvykle po takchto prejavoch pozornosti vemi tia. Namiesto kvetu mono obas da nejak mal darek, pozva op na rande, do kaviarne a pod. V manelstve mu nem nikdy zabda na lskav sprvanie sa k manelke na nen dotyky a pravideln objatia i bozky. Mu sa m k ene v manelstve sprva ohaduplne, m jej by ochotn pomha a s tak vzorom v sprvan sa voi enm aj svojim deom. Lska manelov rastie (o sa spravidla prena i do sexulneho ivota), ke jeden na druhom manelia vidia ako z udskch slabost vytvraj spolon a blzky ivot.200 V praxi je dobr, ke si manelia najlepie kad veer njdu as aspo na krtky rozhovor, a ke si v rmci neho i vyznvaj to o k sebe ctia. Mali by si vyjadrova, i u svoju lsku alebo aj negatvne pocity. ie by sa mali vyznva i zo svojich previnen proti sebe i proti druhm mal by to by niekedy i as zmierovania a odpania si. M to nenahraditen vznam pre psychohygienu. Manelia sa maj navye pta vyuvam veci, ktor mm k dispozcii len pre seba a pre svoju rodinu alebo myslm aj na druhch? Tak bud rs manelia i cel rodina v lske. V opanom prpade sa sebectvo voi okoliu prena i do rodiny. Previnenm nie je len zl skutok, ale ete viac to o dobr sme mohli urobi a neurobili sme.201 Mui i eny by nemali zabda i na starostlivos o seba. Sce je ovea podstatnejie, ne stara sa o svoj zovajok, stara sa o to, aby som bol dobrm lovekom a tm pdom aj dobrm a chpavm manelom/manelkou, ale vznam m pre partnera aj n vzhad. Naprklad manelky, ak dovolte svojej lske k jedeniu kontrolova v ivot (priom vsledkom je neestetick obezita), nabdate svojho manela, aby ptal svoju pozornos na in eny. Naopak mui musia chpa, e eny potrebuj nenos a pochopenie, aby nemali pokuenie hada ich u inch muov. eny tie vemi potrebuj, aby ich mu vypoul.202 Pre fungujce manelstvo je potrebn neraz sa zrieka toho o chceme my, chce to asto zmeni spsob svojho myslenia a sprvania sa. Pre zdrav manelstvo je dleit vzjomn dvera. Ak chba, mno sa iarlivos a podozrievanie. Vzjomnej dvere sa musia manelia asto krt ui. Lska dveruje. Nie slepo, ale pokia nie je dkaz, ktor by potvrdzoval

26

nejak podozrenie, potom meme naou nedverou partnerovi vemi ubliova a naa nedvera sa stva vnym egoizmom. Prinou prehnanej iarlivosti je asto nedostatok sebavedomia.203 Sasou manelstva ako skoro kadho inho vzahu s i hdky. Manelstvo bez hdok je viac menej utpia. Pokia hdky neprekrauj urit mieru, s normlne a neraz prospen. U manelov m by prtomn ochota i snaha dokza sa meni pre dobro druhch i seba. S ia aj nevydaren manelstv, v ktorch manelia veda seba starn a m alej tm viac sa nenvidia. Mnostvo je zas takch, ktor konia rozvodom.

Sex v manelstve
Manelsk sex otvoren pre prijatie daru dieaa je kvalitnej (i sa pone alebo nie) ne nezvzn i ten antikoncepn, lebo je o vzjomnej dvere a prijat. Vyjadruje to, e druh osoba je pre ma mimoriadna a preto som k nej zaviazan/ na cel ivot a chcem ma s ou/nm deti. Diea je stelesnenm lsky pru.204 Je prospen, ak aj v manelskom sexulnom ivote s prtomn urit nov npady. Pre dobr vzah i dobr sex je vak podstatnejie vzjomn porozumenie, vzjomn shra a podobne. Svetlo svieok, rue a priesvitn non koieka sam o sebe nie s schopn udra lsku alebo zabezpei uspokojiv sex. Mali by sme sa radova z pohodlia vzjomnej blzkosti. Urit neobratnos alebo neohrabanos pri sexe nemus by na kodu. Ak sa nevyskytuje neustle, me to by mil nedostatok.205 asom v milujcom vzahu i v oblasti sexuality dochdza k viemu porozumeniu a vzjomnmu zjednocovaniu. Tm sa zlepuje vnmanie dotykov a ostatnch gest vzjomnho zblenia, nastva hlbie vnmanie vzruenia, prevanie radosti a vzjomnej jednoty a nastva tm pdom lepia shra pri vzjomnom sexulnom spojen.206 O svojich sexulnych pocitoch, tbach a prianiach by sa manelia mali dokza navzjom otvorene porozprva. Niekedy vak nae predstavy nemusia by po vli partnerovi, preto treba rta aj s odmietnutm naich tob, ak s nimi partner neshlas.207 o ohrozuje dobr sex v manelstve najviac? Dnes hdam to, ke s manelsk pry otrven, ubehan, vystresovan, vyerpan. Sex patr do manelstva, ale ma sex so svojim manelom i manelkou me by tie sebadisciplna. Milujeme sa, pretoe ctime tbu, pretoe time vyjadri intimitu, ktor prevame, pretoe sme vzruen. Ale niekedy sa manel a manelka miluj i vtedy ke jeden z nich necti tbu i intimitu.208

Slobodn povolanie
Zmeny v dospievan vbec neznamenaj, e v dospelosti si mus vyvoli manelstvo ako svoje povolanie. Mnoh chlapci a dievat ako dospel mui a eny chc radej i v slobodnom povolan a vyberaj si radej ivot v kazstve, v reholi alebo zostvaj obyajnmi slobodnmi mumi i slobodnmi, nevydatmi enami. Sce nemu ma vlastn deti, ale mu preva aksi duchovn otcovstvo a materstvo vo vej starostlivosti a venovan sa inm. Motivciou k ivotu v celibte nem by to, e lovek nieo v ivote stratil, ale to e nieo vemi pozitvne naiel. Okrem toho v om netreba vidie len to, oho sa lovek vzdva, pretoe takto povolanie me loveku prve ovea viac da.209 Sexulny ivot nie je podmienka naplnenho a astnho ivota. Zbavovanie svojej pohlavnosti fyzickho uspokojenia, nevedie k frustrcim, lebo lovek nestrca pocit osobnej dstojnosti, ale ho posiluje. Mu by sce typy, ktor by vopred nevyluovali sexulne spoluitie, ale predsa ho neved, mysliac si, e nikto ich nepovauje za atraktvnych. Zanaj sa cti vyvrhemi a bezcennmi. Toto samozrejme vyvolva frustrciu. S znme mdiami pretriasan prpady sexulne delikventnho sprvania ud ijcich v celibte bez partnera. Aj celibt me by teda podaren alebo nepodaren. Ako aj vetci ostatn udia, aj tto mvaj niekedy svoje psychick, sexulne a in problmy. Poetnos uritch porch medzi nimi sa nevyskytuje vo vznamne vyej miere v porovnan s umi ijcimi s inm partnerom. Prve naopak, mnoh upozoruj na to, e naprklad pomer sexulne delikventnho sprvania je medzi nimi napriek tomu, e ij bez sexulneho partnera ni oproti ostatnm uom. Sprvne prevan materstvo a otcovstvo napa loveka astm. Spisovate C. S. Lewis opisuje v knihe Vek rozvod duchovn materstvo istej eny, ktor stretva v nebi. Je to niekto, o kom si nikdy nepoul. Na zemi sa volala Sarah Smithov a ila v Golden Green. Zd sa, e je to...hm, vemi vznamn osoba. no. Je jednou z najvch. No u vie, e slva v tejto krajine a slva na zemi s len dve plne odlin veci. ...a kto s t mlad mui a eny okolo nej? S to jej synovia a dcry. Musela ma teda vek rodinu, pane.

27

Kad mlad mu alebo chlapec, ktor ju stretol, stal sa jej synom aj ke to bol iba chlapec, ktor priniesol mlieko k jej zadnm dverm. A kad dieva, o ju stretlo, bolo jej dcrou. Nie je to trochu tvrd pre ich vlastnch rodiov? Vbec nie. Urite s aj tak, ktor kradn deti ich vlastnm rodiom. No jej materstvo bolo plne inho druhu. T o sa s ou stretli, vrtili sa k svojim prirodzenm rodiom a milovali ich vmi ako predtm. Zopr muov sa s ou stretlo, aby sa v istom zmysle stali jej milencami. No aj to bol druh lsky, ktor ich nerobil menej vernmi svojim vlastnm enm, ale naopak, ete vernejmi.210

Von sex
Hoci to o svet urobil mne, bolo stran, o ja som urobil sm sebe, bolo aleko stranejie. (Oscar Wild, De Profundis) Me by sexualita ako isto oblas zbavy alebo ako nieo nezvzn bez akchkovek nsledkov? Predstavy a informcie riace sa na ns v sasnosti najm cez mdi s: sex je ivotne dleit; je to hra bez svislost; pre dobr sexulny ivot v budcnosti je potrebn zaa ho vas; ak nebude ma sex do dvadsiatky, bude impotentn; vasn zaiatok pohlavnho ivota je normlnou potrebou celej mladej genercie; nik ti neme predpisova ako m i; z potlania sexulneho pudu sa vyvinie frustrcia a neurza at. Takto vyjadrenia nie s dnes nim prekvapujcim. Vychovali sme toti generciu mladch ien a muov, ktor nerozumej sexualite a sexulnej etike (o potvrdzuj i samotn prieskumy211). Navye to o ta vo vine elektronickch alebo printovch asopisov pre mlde alebo v bulvroch, zvyajne vymaj dobre platen redaktori a sexuolgovia. Ale o lske sa tam nedota takmer ni.212 Vea ud hovor: Ale no, sex je predsa telesn kon. Ke m pohlavn styk, je to isto fyzick zleitos, ktor sli k uspokojeniu biologickej potreby. Nu no, dovote mi poveda, e to sn plat o susedovom kocrovi, ale u loveka je do sexu zapojen cel jeho osobnos, nielen biologick strnka, uvdza Josh McDowell.213 Sex je vekm dobrom, ale nie nevyhnutne kedykovek. Ak by sme povaovali sex za dobr kedykovek a s kmkovek potom by bol sex dobrm aj ako nsiln in? Sex je dobr, ale len za istch okolnost, ke je chpan ako vzjomn darovanie sa v lske.214 Weiss uvdza definciu toho, o mono povaova za normlne, respektve zdrav vo sfre udskej sexuality. Hovor, e s to tak konsenzulne (shlasn) sexulne aktivity, ktor sa odohrvaj medzi psychosexulne a somatosexulne dostatone zrelmi a pokrvne v priamej lnii nespriaznenmi partnermi, a ktor neved k ich psychickmu alebo telesnmu pokodeniu.215 o je nenormlne, perverzn, zl? V jednoduchosti sa d poveda, e vetko o je namieren proti prirodzenej potrebe loveka milova a by milovan. Sprvne vychovan sexualita vedie k lske a lska zase umouje rozvoj sexuality.216 V prpade skorieho uspokojovania sexulnej iadostivosti, ne psychickho a duchovnho puta v lske, mme do inenia so sexulnym infantilizmom, oneskorenm vvoja osobnosti v sexulnej sfre. Znamen to, e na takejto rovni na akej preili tto udia sexulne zblenie u teraz pred zskanm plnej zrelosti, mu zosta vdy. Me sa sta, e nikdy nezaksia hbku najbohatch duchovnch a psychickch zitkov z tejto sfry. Sexulne spoluitie zaat pred zskanm plnej psychosexulnej zrelosti vdy nara, a ni schopnos milova. Cel proces vvoja lsky je umelo skrten nsledkom preskoenia etapy sympatie a priatestva, a tm pdom je zdeformovan. Lska je vtedy prevan ako sex bez vych citov.217 Nzor, e nie kad sexulny zitok je treba bra vne je myln. Vdy ide o vnu vec, nie je to len fyzick zleitos, ale zapojen je cel naa osobnos. Sex je vlastne proces ako kad in. Je spen len vtedy, ak repektujeme pravidl hry, ak sa drme nvodu vrobcu. Tie plat, e lovek objav vrcholn rozko zo sexu, respektve sex rozkvit jedine vtedy, ak ho uvame v spojen s pravou bezpodmienenou lskou. Pravda je, e ak svoju lsku nemete vyjadri inak ako sexom, nie je to prav lska. Niekto poas svojho ivota obetuje niie, aby zskal vyie. Medzi takch patria naprklad muenci za slobodu. S vak udia, ktor vyie dvaj za niie. To s i t, ktor kvli okamitmu sexulnemu uspokojeniu obetuj plnohodnotn vzah lsky.

Sex na skku
Mnoh povauj za nevyhnutn sas vzjomnho spoznvania sa aj predmanelsk sex, lebo vraj bez toho partneri nemu vedie i sa k sebe hodia. Vskumy o rozvodoch, ale ukazuj, e sexulny neslad sa prakticky ako dvod rozvodu neuvdza. Oakva sa, e vzahy na skku by mali prospieva pevnosti manelstiev, e je pre vzah lepie, ak si to partneri najskr vyskaj. Skutonos je vak tak, e aj ke dnes pred uzavretm manelstva ije oraz viac ud v takchto vzahoch, kde mali monos si to natrnova aj po sexulnej strnke, rozvodovos stpa a vzahy nie s stabilnejie.218 tatistiky dokazuj, e najviac rozvedench ud je z manelstiev, ktor ili pohlavnm ivotom u pred manelstvom.219

28

West uvdza, e sociologick vskum stle viac potvrdzuje, e spolon ivot pred manelstvom, ktorho sasou je sexulne spoluitie je astejie prpravou na rozvod ne prpravou na manelstvo. Poda tdi je riziko rozvodu u tch, ktor spolu ij pred manelstvom, v porovnan s tmi, ktor tak neij, o 50% vyie.220 Niektor vskumy hovoria dokonca o trojnsobne vyej pravdepodobnosti skonenia manelstva rozvodom pri vzahoch, ktor zaali sexulnym ivotom pred sobom.221 Zahranin tdie tie potvrdzuj, e sexulne aktvni tnederi s ovea depresvnej ako t, ktor so sexom akaj. Podobne ich miera pokusov o samovradu je podstatne vyia.222 tatistiky z Vekej Britnie hovoria, e v polovici 60-tych rokov len 5 percent ien ilo pred manelstvom so svojim partnerom. Do 90-tych rokov to bolo a 70 percent. Medzitm sa podobne ako na Slovensku rapdne zvila miera rozvodovosti. Niektor sa vak klam, mysliac si, e spolunavanie vedie automaticky k manelstvu. (...) Len menej ako 4% spolunavan trv 10 rokov a viac. m astejie a dlhie spolunavanie, tm pravdepodobnejie, e mui i eny sa bud navzjom podvdza a rozved sa.223 Zvzok v spolunavan na divoko neexistuje a teda vzah trv, km neprestane jednmu vyhovova. i spolu, km to obom vyhovuje, je prejavom egoizmu, lebo ke to jednmu nevyhovuje, prestane bra ohad na druh osobu, prpadne diea. Takto zitn fungovanie km nm to vyhovuje je opakom lsky. (...) Niekto povie, e dnes si lovek neme by ist ani v manelstve, e sa nerozvedie. Predsa rozchod v prpade manelstva nie je tak ahk, dan zvzok hr ist rolu. Manelstvo vychdza tatisticky ako najstabilnejia intitcia napriek tomu, e sa dnes rozvod leglne pripa a ruinuje manelstv. Rozvod toti, tak ako je dnes ponman, dva monos vyzu sa zo svojho subu vernosti. 224 Hadanie uspokojenia v sexulnom vzahu, ktor je rozluiten, nie je zaviazan k celoivotnej vernosti a je uzatvoren pre prijatie novho udskho ivota v podobe dieaa, neme dobre pripravi pr na manelstvo. Manelstvo toti vyaduje nerozluitenos, celoivotn vernos a otvorenie sa ivotu - psychologicky sa pr vo vzahu na skku cvi v pravom opaku. Poda Westa praktizovanie sexulneho ivota pred manelstvom buduje akceptciu sexulneho styku mimo manelstva. Predmanelsk sexulna aktivita takto buduje model sprvania, ktor podporuje neveru a tie rzne in neresti ako iadostivos, sebectvo, nedveru, nekontrolovanie sa a mnoh alie. Pohlavn intimita v ase chodenia spsobuje to, e partneri neraz nedoku dostatone objektvne, respektve kriticky k sebe pristupova, i ke si vo vzahu mono nerozumej. Nedoku asto nefunkn vzah jednoducho ukoni, pretoe ctia voi sebe hlbie zvzky, plynce z intmneho spoluitia.225 Je astm, ak rozchod za sebou nenechva prli mnoho rn. Hoci zaviaza sa telom je vemi ahk, spomienky, ktor po takej znmosti zostan, mu skazi cel ivot. Popri tom si treba uvedomi, e vetky ivotn situcie sa dopredu vyska i tak nedaj a neskr me pr prekvapi naprklad, dnes dos ben, partnerova neplodnos. Nijak chodenie neme by dos dlh na to, aby sme celkom spoznali svojho milika, aby ns u nikdy ni na om neprekvapilo. S tm treba rta. Niektor udia sa domnievaj, e sexulne spoluitie pred manelstvom m vznam, aspo kvli tomu, aby partneri vedeli, i s schopn dosiahnu spolu sexulnu shru. Meme sa, ale oprvnene pta, ako dlho ska, aby sa dosiahla shra? Mesiac, dva alebo dlhie? Je bezpene overen, e sexulna drdivos eny sa vyvja, rastie a vzjomne harmonizuje s partnerovou drdivosou v prostred trvalho odovzdvania sa v lske bez podmienok. Predpokladom takho odovzdvania sa je manelstvo. Mimo manelstva existuje naprklad riziko nechcenho tehotenstva a prve mnohokrt obavy z tehotenstva, asto i nevhodn prostredie zabrauj, aby sa dobre rozvjala vzruivos eny v tomto obdob. Pohlavn styk sa mimo manelstva mnohokrt uskutouje bez dostatonej intimity a zzemia.226 Rzne vskumy sa teda zhoduj v tom, e najvydarenejie manelstv tvoria t manelia, ktor nemali iadne sexulne sksenosti pred sobom. V takch manelstvch sa dosahuje najlepia sexulna zhoda. Psycholgovia navye upozoruj na fakt, e prv pohlavn akt m symbolick hodnotu, ktor nem iadny in a preto spsob jeho prevania a priebehu m pre loveka vemi siln dosah aj na budce prevanie v sexulnej sfre.227 Nastavenie myslenia pri predmanelskom sexe, ktor erp vzruenie asto z nestability a dramatickosti, prameniacich zvyajne z nepravidelnosti stykov spjanch so vzruenm lovu (napr. niekde na diskotke spojenho s neistotou a akanm ako vzruujce flirtovanie dopadne; Chce ma? Nechce ma? Pjde? Nepjde?) nesie so sebou dsledky do manelstva, kde s styky zo svojej podstaty postaven na nieom inom. Nvyk z predmanelstva me spsobova nespokojnos s pokojnmi situciami pri manelskom sexe. Tak udia potom mu hada vzruenie ahko op v situcich, kde ho mu zai v spojen s istou dvkou neistoty a neviazanho flirtu. Naprklad od internetovch diskusi a k uritm jednorazovm znmostiam.228 Spomnan skutonosti potvrdzuje i to, e sexuolgovia s o pomoc iadan astejie znudenmi rutinrmi nezvznho sexu ako nesksenmi milencami.229 Sexuolg MUDr. S. Brichn naprklad uvdza, e prv sexulne zitky bvaj natoko hlbok, e v manelstve s inm lovekom by mohli psobi ruivo.230 Predmanelsk sexulne kontakty v prpade rozchodu mu prina hlbok zranenia. Vzniknut ublenia, nerozvnos, plytkos vzahu, nedostatok zodpovednosti vo vzahu, maj negatvny dopad na al ivot. Takto mlad udia vstupuj do manelstva asto s deformciami charakteru, s vitkami svedomia.231 Kondm ako ochrana pred otehotnenm, ia neochrni pred zranenm srdca.232 lovek nepociuje citov zranenie len vtedy, ke v sexulnej oblasti sa mu partner darva cel a iba jemu. Ak sa niekedy partner dozvie o brlivej minulosti svojho vyvolenho me tm znane trpie. Takto je nastaven udsk

29

psychika. Odlin pocity prpadne tby deklaruj spravidla len udia, ktor maj problm so sebactou alebo trpia nejakm druhom sexulnej devicie. Ak sa lovek v predmanelskom sexe cti dobre, neznamen to, e predmanelsk sex dobr je. Skr z toho vyplva, e nae pocity nie s vdy dveryhodn. Ve, aj ke niekto kradne, me ma z toho dobr pocit, najm ak je vtedy ahostajn k prevaniu a pocitom inch. Boli sme stvoren tak, aby sme si mohli uva sex. Ale predmanelsk sex hovor polovin pravdu. Preto ns v nieom tak silno oslovuje. Polovin pravdy s vak detruktvne. Tlaia ns k tomu, aby sme nesprvne zaobchdzali s vecami urenmi na vek a dobr diela. Slovami Thomasa Cranmera: nakoniec zniia ns, nae due i nae tel.233

Skuton sexulne haraenie

Degradovanie sexu na rove inch potrieb ako jes, spa, s na toaletu a podobne, vytvra u ud skreslen predstavu o sexe. Pritom sex, pokia v om nem miesto hlbok dvera a lska, nestoj za to. Bezstarostn, nevinn alebo neviazan sex s mty omiean mnostvom sklamanch ud, ktor sa boja prizna pravdu.234 eny sa oddvaj sexu asto z nesexulnych dvodov. ena sa s muom ide vyspa len preto, e sa to od nej oakva, a e sa boj, aby mua nestratila, uvdza doktor Theodore Rubin. Vina predasnch sexulnych sksenost dievat vyplva zo zvedavosti, przdnoty a chuti obrti na seba pozornos. Nsledne mu u eny nastupova pocity podrdenosti, vyuitia, pocity viny. U nezrelch ud zanajcich i sexulnym ivotom me ich spsob ivota privies a ku strate sebacty, k pohdaniu sebou. Psychologika Lonnie Garfield Barbachov, autorka knihy Naplnenie enskej sexuality, hovor e najm mladie eny s pod tlakom, e maj by zvodn, otvoren, zmyseln, multiorgazmick a bez sexulnych zbran. Pokia nie s schopn tieto oakvania splni, vemi ako to nes.235 Rozlin mui, (naprklad tak, ktorm ide vlune o sex) mu zanecha v dievatch pocit, e sex je vetko o im mu da, pretoe im ide len o to. Tak ena si dostatone neuvedomuje, e v manelskom ivote s muom, ktor by si ju vil, m ena nesmiernu hodnotu aj ako ivotn druka, matka at. Nesna sa rozvja tieto schopnosti, lebo je oklaman, e sta by len oarujcou partnerkou, vdy ochotnou s do postele. astou motivciou k sexu bvaj neraz i psychick problmy. Przdnotu v sebe, sklamanie, nenaplnenie udskch tob, ktorch koreom s asto neuzdraven citov zranenia sa mnoh snaia kompenzova niem, o ich na chvu vytrhne z tmy ich ivota. Niem takm je pre niektorch i sex. To je, vak chybn rieenie. A chybn rieenia tmu v ivote loveka len predluj. Prinou sexu mu by niekedy i drogy, najm alkohol. Vyplva to z prieskumu zdruenia Espad, ktor zistilo e v dsledku uvania neleglnych drog 7,6% slovenskch tudentov malo sexulnu sksenos, ktor utovali. Priny preo mlad udia uvaj drogy s, ako sami uvdzaj nasledovn: aby zapadli do kolektvu, unikli alebo sa uvonili, aby sa zbavili nudy, aby vyzerali dospelo, aby sa vzopreli spoloenskm pravidlm alebo z tby experimentova. Myslia si, e drogy by mohli by rieenm, avak napokon sa pre nich stan problmom. Nsledky uvania drog s nakoniec skoro bez vnimky vdy horie ako problm, ktor sa pokaj nimi vyriei.236

Rizik vonho sexu

Mimomanelsk styk ohrozuje viac enu ako mua, pretoe ena mus zna nsledky prpadnej gravidity a jej psychika je citlivejia na prpadn opustenie partnerom. Kad predasn pohlavn styk je navye vekou zaou pre nevyzret ensk pohlavn orgny a zvyuje nebezpeenstvo ochorenia rakoviny krka maternice a to u v mladom veku.237 Nezodpovedn sex rodiov, o i len predmanelsk, je zraujci i pre ich deti. Ke sa o tom dozvedia, vnmaj to ako zradu druhho rodia, ktorho maj radi a uvedomuj si, e tak konanie je v rozpore s lskou k nemu. Kad diea si zasli, aby malo vernch a milujcich (aj seba navzjom) rodiov.238 Z hadiska renia infekcie je striedanie partnerov (promiskuita) vekm nebezpeenstvom. Ten mu, ktor bol prv krt nevern svojej ene, sa stretne so vetkmi bakterilnymi kmemi nielen svojej druhej partnerky, ale aj s kmemi vetkch partnerov, s ktormi mala tto ena pohlavn styky, a alej ete s bakterilnymi kmemi partnerov tchto partneriek at.239 Po holdovan neuvenmu sexu asto prichdza uvedomenie si vntornho spustoenia, nezmyselnosti takhoto ivota a tba po jeho zmene. Oslaben va, ale spsobuje, e na zmenu asto chbaj sily. asto sa vyskytuje potreba preva prav, pekn a ist lsku sasne s neschopnosou na u. Zmeny charakteru toti asto ved loveka k vyhadvaniu oraz plytkejch zitkov v sfre sexu.240 Dleit je vyhn sa prleitostiam na von sex. Je dobr vybra si naprklad kolu, kde je vyia morlna rove. Vdy je menej pokuen, ke bva s rodimi alebo prbuznmi, ne na zmieanom internte. Vyberaj si tak partiu a priateov, ktor maj pevn hodnoty a zmyslupln zujmy. Maj zujmy, ktor rozvjaj tvojho ducha,

30

myse a zdravo buduj tvoje telo. portuj, taj dobr knihy, navtevuj duchovn spoloenstvo. Neboj sa vyjadri svoj nzor. 241 Pre veriacich Veriaci by mali bra do vahy i aliu vec. Ke Boh dal prkazy, urobil tak preto, aby uchrnil loveka pred mnohmi nebezpeenstvami. Zkaz pohlavnho ivota mimo manelstva nedal preto, aby nedoprial loveku rados. Dal ho pre jeho dobro a dobro jeho budcej rodiny. Rozumn lovek doke pochopi, e zkladom rodiny je vernos a to nielen v manelstve, ale aj pred manelstvom.242 Samotn pud k astnmu manelstvu nesta.

Pohlavn ivot
Pohlavn styk v prav as a s pravou osobou ako sas sprvneho vzahu je neuveritene krsny. A tie prve preto zneuvanie sexu psob vek sklamanie. (Josh McDowell & Paul Lewis: Lsku da, lsku bra.)243 asto sa dnes sex vykresuje ako dobr, len ak sa podob atletickej disciplne, ktor sa tka vlune techniky, obratnosti a vdre. Oblas sexuality si vak vyaduje vzjomn prispsobovanie sa a zlaovanie. Spravidla sa jedn o dlhodobej proces. Ani samotn poet orgazmov hne sm o sebe neznamen skuton psychick naplnenie a uspokojenie. Pohlavn kon nie je nevyhnutn ako je jedenie, preieranie sln a podobne. Mal by ma svoju pecifick hodnotu a postavenie, ako najvlastnej vraz manelskej lsky. Pohlavn styk me by hlavne pre enu zo zaiatku bolestiv. Me to trva aj dlhie, preto by mal mu bra na u ohad a mal by by k nej citliv. Inak si me ena na prv pohlavn sksenosti zachova vemi zl spomienku. Me si k sexulnym stykom vybudova dokonca ist odpor a stane sa neschopnou pociova pohlavn rozko. Ak sa k sebe sprvaj partneri ohaduplne a lskavo, je strach z prvho pohlavnho kontaktu neodvodnen. Vynucovanie pohlavnho styku je neprpustn. Me vies k poruchm sprvnej funkcie v pohlavnom ivote. Pre druhho je to potom len plnenie manelskej povinnosti.244 Ke existuj urit problmy pri manelskom spojen je vhodn sa o nich vo dvojici porozprva, prpadne vyhada odbornka. Nemus to by len sexuolg, kee sexualita zaha rzne dimenzie osobnosti loveka. Zvis to od konkrtneho problmu.

Fza zbliovania milostn predohra

Hygiena pohlavnho styku si vyaduje minimlne umytie genitli pred pohlavnm stykom. iaduce je osprchovanie alebo kpe.245 Me sa jedna aj o spolon kpe, o me by zrove sas predohry. Svojim spsobom je predohrou celkov sprvanie partnerov k sebe navzjom v benom ivote. Naprklad k dobrmu naladeniu eny prispieva, ke mu sa sprva k ene ctivo, gentlemansky a pod. Mui maj schopnos rchle sa vzrui, u ien sexulny zujem rastie pomalie (vplyvom dotykov, slov). U mua dochdza k rchlemu prekrveniu a stoporeniu pohlavnho du. Vyluuje sa sekrt pre ahk pohyb spermi a dezinfekciu moovej rry. U eny sa pohlavn orgny prekrvuj a navlhuj len postupne. Na to m bra kad mu ohad a aj preto m milostn predohra svoj vek vznam.246 Kee ena a mu nereaguj na sexulne podrdenie rovnako rchlo, musia sa najprv naui, ako sa prispsobi jeden druhmu.247 Drdenie erotognnych zn je iaducou sasou milostnej prpravy pred samotnm pohlavnm stykom. Erotognne zny s: pery, jazyk, un laliky, prsia, prsn bradavky, postrann asti krku, vntorn asti stehien, pohlavn orgny.248 Vzjomn drdenie pohlavnch orgnov pri manelskom styku, ak nie je za elom dosiahnutia vyvrcholenia takmto spsobom, je v poriadku. V prpade eny je iaduca milostn predohra, ktor trv niekedy aj 10-15 mint. Vyznvanie lsky spova vo vzjomnom tlen, maznan, objman, bozkvan, nenom hladen a lskan. Svoj vznam m i vyjadrovanie lsky slovami. o sa tka erotognnych zn, je to najm individulna zleitos, pretoe hladenie rovnakej erotognnej zny u rozdielnych ien me vyvola celkom odlin pocity.249

Pohlavn spojenie
Pohlavn styk je sprevdzan intenzvnym pocitom blaha. Pri pohlavnom styku ide o kony, ktor bez akost doke robi kad mu a kad ena; kony, ktor s sprevdzan okamitmi prjemnmi pocitmi. Pri vsunut pohlavnho du, pomha zasun ho pomocou rk. Ke vnikne pohlavn d do povy, zane sa dvojica pohybova tak, aby sa vystupoval pocit rozkoe. Pohlavn d mua zaveden do povy sa v uritom rytme trie o jej navlhen steny. Nervov zakonenia reaguj na tlak a trenie. Ich intenzita sa vystupuje zasunutm predkoky pred pohlavnm stykom. Pri orgazme u mua vystrekuje semenn tekutina z rytmicky sa sahujceho stoporenho pohlavnho du. U eny dochdza pri vrchole slasti k rovnakm rytmickm sahom svalov povy, maternice, vajkovodov a svalovho dna panvy. Idelne je, ke je pr zohrat natoko, e k orgazmu eny dochdza zhruba vtedy, ke aj k orgazmu mua alebo oskoro po om. Ak vak ena aj napriek svojej najlepej

31

snahe nevie dosiahnu vyvrcholenie poas pohlavnho spojenia, me by pre mua prejavom lsky stimulova ju k vyvrcholeniu, ak si to el. V takom prpade nejde o masturbciu, ale o doznenie plnho pohlavnho aktu. Na styk by mal by dostatok asu. Hlavne ena potrebuje k dobrmu prevaniu styku, aby nebola pod psychickm tlakom. Potrebuje vhodn podmienky vhodn prostredie, pln skromie, prpravu. Slad v pohlavnom ivote je v znanej miere podmienen sladom vo vzahu mua a eny. Pohlavn styk by nemal by uvan ako prostriedok k uzmiereniu partnerov, lebo tento spsob prevane stroskotva.250 Spolon vyvrcholenie v tom istom okamihu mu spravidla dosiahnu zohrat dvojice, ktor sa u dlhie spolu stkaj. Pre predenie pohlavnho styku a dosiahnutie vyvrcholenia u eny, ak k nemu nedolo zhruba vtedy, ke u mua, je monos pokraova v stimulcii vzruenia u eny drdenm na klitorise, a ke mu bude op schopn vsun pohlavn d do eny, me pokraova takmto spsobom. Mnohm enm je prjemn, ke im pri pohlavnom styku mu hlad drdec (klitoris). Zvis to vak aj od polohy. Vhodou pre partnerku me by ak je jej mu obrezan (m odstrnen predkoku), pretoe takto mui okrem toho, e nemaj tak problm s rznymi infekciami, potrebuj dlh as, ne dosiahnu orgazmus.251 Sexulny vkon je asto najm v mdich oceovan nadmieru a len prebujnenou fantziou v nerelnych rozmeroch. Viktor E. Frankl uvdza: m viac ide loveku o rozko, tm viac mu unik. (...) Vinu prpadov porch potencie a frigidity je mon pripisova prve tomu, e sa pacient cti zaviazan k schopnosti sexulneho vkonu a k schopnosti sexulneho pitku. Ale pokus utieka sa k technickmu zdokonaleniu sexulneho aktu situciu ete zhoruje tm, e berie loveku zvyok bezprostrednosti a prirodzenosti, ktor je podmienkou normlnej sexuality.252 S eny, ktor ved sexulny ivot, ale nie s schopn dosiahnu orgazmus. Ovea vie riziko u zo spomnanch dvodov je u ien, ktor nemaj stabilnho partnera a vhodn podmienky k sexulnym kontaktom. Mu klama partnera a predstiera, e ho dosahuj, aby ho nesklamali alebo aby neboli podozrievan z chladnosti. Me sa tak v ene vybudova komplex menejcennosti, mysliac si, e sa odkla od normy. Me ju to vies k oraz zfalejm pokusom njs mua, ktor ju oslobod od tohto komplexu, ale kad nasledujci nespech zhoruje jej stav. Vsledkom me by skuton neurza znemoujca bez uritej terapie dobr sexulne spoluitie v neskorom ase. V manelstve sa vopred predpoklad, aspo u rozumnch a informovanch partnerov, e prv styky nebud tak dokonal ako tie o niekoko mesiacov i rokov neskr. Manelia maj as a mu si dovoli pomal rast. Ak sa ene podar dosiahnu s jednm z viacerch partnerov, s ktorm ila pred manelstvom sexulne prispsobenie sa, me si sama ukodi, lebo prispsobenie sa s budcim manelom nebude s vysokou pravdepodobnosou tak ist. ena sa me poka na manela prenies zvyky, sformovan s inm partnerom, ale nemus to vbec fungova. Je to ako v inch oblastiach, kedy sa horie odbravaj urit nvyky, ne ke sa nieo, v tomto prpade sexulny styk vyvja poda danch potrieb od zaiatku. ia nvyk experimentovania, ak sa u ustli, nezanik ahko. Vskumy dokazuj, e u ien s predmanelskmi sexulnymi sksenosami, ktor vystriedali viac partnerov, astejie dochdza k zrade, k nevere.253

Techniky milovania
Techniky pohlavnho styku sa asto prli preceuj. Technika milovania mus by v prvom rade obojstranne prijaten, nesmie ura city toho druhho, ani pokodzova jeho zdravie.254 Mnostvo prruiek dobrho sexu ponka vemon rady. Ak vak manel na svoje vzruenie potrebuje, aby jeho manelka bola obleen ako pornohviezda, ak pr mus neustle hada nov a bizarnejie polohy, aby sa vyhol nude, ak maj manelia sstavn potrebu zasadzova svoj intmny ivot do nejakho scenra, ktor vytvorila fantzia jednho i druhho, at., potom sa niekde stala vna chyba a pravdepodobne nieo dleit vo vzahu chba.255 Najvhodnejou polohou z hadiska fyziologickho i psychologickho (priamy blzky kontakt tvr) je klasick misionrska poloha tvrou v tvr. Existuje vak rad alch polh. Nijak z nich sa ned oznai vyslovene za nedstojn. Je len dleit, aby ju partneri prevali ako prjemn.256 Dvojica mus sama prs na to, ktor poloha jej najviac vyhovuje alebo ich striedanie. Priemern dka sloe je 4 a 12 mint. Vzruujci me by aj bleskov pohlavn styk. Pri orlnom a inom menej typickom sexe je potrebn da si pozor, aby nedolo k prekroeniu hranice pristupovania k partnerovi s lskou a nezmenilo sa to na ist iadostivos po uspokojen vlastnej sexulnej tby na kor druhho. Ako uvdza West, od vzneenho k trpnemu je len krik.257 Anlna penetrcia prina so sebou vea rizk. Konenk je pln baktri, ktor mu by pre musk aj ensk pohlavn orgny nebezpen. Konenk nie je biologicky stavan na preniknutie penisu a preto me vznikn jeho doasn alebo trval pokodenie. Manelsk intimita m by radostn, krsna a poteujca pre oboch partnerov. Je v takom prpade vystavovanie vlastnej manelky zdravotnm rizikm skutone prejavom lsky? Nehovoriac o neprjemnom pocite alebo bolesti, ku ktorm me pri takomto konan djs? Nemusme odsdi anlny sex, avak ke sa zamyslme nad tm o so sebou prina, malo by nm by jasn, e takto sprvanie me by motivovan velim, ale asi len ako je to milujci akt predohry pohlavnho styku, pokia partnera vne a vedome ohrozujeme na jeho zdrav.258

32

Je dleit ma schopnos vcti sa do pocitov toho druhho. Kto mu svojimi jemnmi erotickmi signlmi nazna, o by mu urobilo mimoriadnu rados, ponka sasne monos, ako njs spolon cestu. Ntlak na partnera robi veci, ktor mu nie s prjemn - aj ke nemusia by samy osebe objektvne zl - je znakom nedostatku cty k nemu.259 Pri jedle sa udia vzjomne zdieaj tak, e dvaj prednos druhmu, myslia na jeho poteenie a rados viac ne na seba a s astn zo vzjomnej prtomnosti. (...) Pri pohlavnom styku sa manelia usiluj celou silou svojej lsky o to, aby poskytovali tomu druhmu rados, poteenie a slas zo vzjomnho telesnho spojenia i z blzkej prtomnosti. Tak sa sexualita stva krsnym prostriedkom k odovzdvaniu lsky.260

Uvoovacia fza
Po orgazme opadva vzruenie obidvoch partnerov. U mua rchlo a u eny pomaly. U mua dochdza k zmeneniu pohlavnho du. Ak neprilo k orgazmu trv tto fza dlhie. ena aj v tomto obdob ti po slovch a gestch nehy, ktor by mali by tie optovan. Ak nasleduje Ovidiovsk post coitum omne animal triste, pocit smtku, rozarovania, sklamania, je to ukazovateom, e na vzjomnom vzahu nie je nieo v poriadku. Za normlnych okolnost by mal skr nasledova pocit astia, vanosti a mono aj prjemnej navy.261 Vina muov po vrone semena pociuje prjemn navu a maj potrebu si oddchnu. Tto fza me trva niekoko mint, ale aj dlhie. U ien je to inak. Ony mu prei za sebou aj niekoko orgazmov. U muov je to skr zriedkavosou. Vskumy ukzali, e schopnos dosiahnu orgazmus je u ien spoiatku ovea menia ako u muov, rokmi vak narast a napokon dokonca predstihne muov. Cielen snaha o orgazmus me pokazi cel rados zo sexu. Je naprklad zisten, e pribline 70 percent ien nem pri pohlavnom styku pravidelne orgazmus. Ako vak mnoh uvdzaj, sex me by vemi pekn aj bez orgazmu.262

Mda a obliekanie treba by sexi?

asy s zl, vravia podaktor. Keby ili dobre, aj asy by boli dobr, ve asy to sme my! (Sv. Augustn) Dominik Pecka sa v rmci svojich aforizmov o mde vyjadruje vemi vstine: Mda nevznik z vkusu. Mda nevyjadruje krsno. Mda je sugescia. A ako kad sugescia zskava loveka, nie dvodmi a dkazmi pre rozum, ale predstavami pre obraznos. Obracia sa nie k vym, ale k nim schopnostiam udskho ducha, nepresvieda, ale vnucuje sa. e sugescia mdy je tak spen, neprekvapuje, ke vieme, e lovek m sklon prispsobova sa davu. Ten sklon vychdza z prirodzenej sociability loveka, z tby neli sa, kona ako ostatn, zanikn v stde. Mdu neuruj ohady spoloensk. Mda u, e obleenie je elom sam sebe. Nie je teda nikdy symbolom, je vdy len hrakou. Mda je osi iracionlne, nezdvodniten, neraz absurdn. Mda asto nebva eln, ale skr bezeln a protieln. Mda me by nebezpeenstvom pre osobnos a nsledne pre cel spolonos.263 Obleenie vdy o nieom vypoved. O sexe aj o prci ak sa aj tam udia obliekaj poda svojho vkusu. Obleenie rozprva o postoji k okoliu, o rebrku hodnt loveka. Ak prbeh zamame vyrozprva sebe a ostatnm prostrednctvom nho obleenia? e sme sexulne nenaplnen alebo e nevieme zauja nim inm, iba naim vypasovanm telom?264 Spsob akm sa obliekame formuje nae konanie, nae sprvanie sa voi druhm i to akm spsobom dotvrame nae spoloenstv a intitcie. Aj preto m mnoho firiem preventvne predpsan tandard v obliekan. Uvedomuj si, e to ako sa zamestnanci obliekaj, ovplyvuje sprvanie zkaznkov. Mui, aj eny by sa mali naui odolva dikttu dnenho mdneho priemyslu, ktor nadene predva erotiku kadmu, kto m hotovos i kreditku.265

Krsa eny
eny s krsne stvorenia obdaren krsnym telom. Tak ako sn vetko, aj tento dar sa d poui dobre alebo zle. Odhalen krsa eny, lka a pozva. ensk telo je pre musk oi ako magnet. Chce to od mua neraz siln vu, aby dokzal odporova tejto pralivosti. Oi muov silno priahuj ensk vstrihy, priliehav nohavice alebo hol nohy. Chlapec vid dieva, ona m na sebe erorifle a chlapec u je pln predstv. To dieva ho neuptalo oami, ani svojim srdcom, staila krivka tela. Vina dievat si neuvedomuje, ako ich zovajok na mua psob. Pri pohade na vyzvavo obleen dieva, ktor ide po meste, si 50 chlapov pomysl, Pni, tak s tou babou by som si to rozdal. o to znamen? Chlapec dr tak svoje dieva za ruku, ale 50 muov s ou pritom v mylienkach slo. Keby ju naozaj miloval, nezniesol by pohady inch muov. Skr by dievau povedal: To si si nemohla zobra trochu dlhiu suku? iadny mu, ktor naozaj miluje, sa nechce o dmu svojho srdca deli. Mui sa delia len o prostittku.266 Kadmu uvaujcemu a milujcemu muovi by malo vadi, ke jeho partnerka ide medzi cudzch muov vzruujco obleen. Njdu sa toti aj tak mui, ktor nezostan len pri mylienkach, ale bud ma zujem si s ou zaflirtova a nieo si s ou zaa.

33

To, e niektor mui sami od seba navrhuj svojim partnerkm, aby sa obliekali vyzvavo (vypasovan alebo odhaujce obleenie a pod.) aj na verejnosti je do istej miery dsledkom toho, e mui tia, aby aj ich vlastn partnerky ich vzruovali podobne svojim vzorom, ako aj mnoh in eny, ktor stretvaj na verejnosti a s vyzvavo obleen. Je to boj medzi tm po om time a tm o je morlne dobr. Mnoh mui zotrvvaj aj v dospelosti na rovni malho chlapca pretekra a to je urujce aj pre ich terajie sprvanie, i ke u nie s fyzicky demi. Tto mui maj zvecnen vzah k ene. Radi sa prezentuj so svojimi ahko obleenmi enami a priatekami. Takto pretekr sa pretek s druhmi chlapcami (mumi) o to, kto m krajiu babu, tak ako to robili v detstve, ke radi machrovali kto m lepieho anglika, kto alej docik a podobne. A to bez ohadu na to, o to me spsobi druhm, jeho partnerke i jemu samotnmu. Takto infantilne zmajci mu je nebezpen pre seba i pre svoje okolie. Nie kad ena m rovnako siln tbu upta zovajkom. eny ale viac i menej tia by krsne a tia odhaova svoju krsu. Kad ena by si mala ale uvedomi aj nebezpeenstv tchto tob vo svete naruenom hriechom. Vyzvavo obleen ena na verejnosti me zauja mnohch muov a me si zabezpei z ich strany obdivovanie jej tela zvedavmi pohadmi. ena so zdravou sebactou, ktor chce, aby mui nielen obdivovali jej krivky, ale aby si ju aj vili nem spravidla problm oblieka sa pekne, elegantne, ale zrove nie vyzvavo. Takto ena nepotrebuje krsu zneuva na zanechvanie za sebou mnostva zlomench sdc. Viac alebo menej odet eny sa na ns usmievaj takmer zo vetkch mdi. Topnky na vysokch podptkoch, vyzvav erven pery, make-up, hlbok vstrihy, krtke sukne, dlh odhalen nohy, vypnut prsia, bikiny, jemn spodn bielize alebo rzne vypasovan obleenie, ktor priahuje kvli zvrazovaniu tvarov enskho tela a zakrvaniu nedostatkov, vaka omu me plno ien psobi vemi dokonale to vetko je neustlou vzvou pre muov. Niet preto divu, e mui pozeraj po ench a vnmaj svoju pohlavn iadostivos. Na pozad tohto vetkho je to sce pochopiten, ale sasne sa tm otvraj brny povrchnosti, pretoe v danom okamihu mu registruje iba zovajok, vbec nereaguje na skuton enu.267 V silnej pralivosti ien pre muov, v pralivosti ich tela tkvie aj dvod preo mui maj sklon vyhadva pornografiu. Je v poriadku, ak mua, zvl manela svojej eny, otca rodiny vzruuje nevhodne obleen cudzia ena na ulici alebo niekde na pli? Ak chpeme, e to v poriadku nie je, potom by sme mali vidie aj nevhodnos takhoto spsobu obliekania. Z tohto dvodu bol negatvny posun najm v polovici 20. storoia, kedy sa okrem inho obleenia poodhaujceho stle viac krivky enskho tela dostvali do mdy stle viac odhaujce plavky. Ohadupln ena, si doke da na kpalisku alebo pri mori - ke prve neplva - na seba triko a dlhiu zavinovaciu suku i ahk aty alebo podobn obleenie. Dleit je aj vber samotnch plaviek. Medzi najmenej vhodn patria samozrejme stroh bikiny. o sa tka muov, ak sa nevedia vyhn iadostivm mylienkam alebo pohadom na miestach, kde sa kpu eny v plavkch, potom je lepie, aby sa takm miestam radej vyhli. Chce to vea krt ochotu vedie sa nieoho zriec pre dobro druhch i seba. Je to pre mnohch vemi nron, zvl preto, e je to v rozpore s rozrenm udskm egoizmom dnenej doby. L. F. Winnerov zas hovor, e do pol psa nah atraktvni mui, ktor si id vonku naprklad zabeha, mu by takisto kameom razu pre mnoh eny.268 Prve v manelstve, v skrom je priestor snai sa pi svojmu muovi a primerane sa stara o svoju vonkajiu pralivos. Mui tia po tom, aby ich eny zvdzali (spodnou bielizou, atami), aby boli romantick. Mu sa ti pozera na svoju krsnu enu. Mu chce, aby sa ena snaila mu pi a starala sa primerane o svoj zovajok. Samozrejme, ena by mala skma i vzah mua k nej nie je redukovan len na fyzick rozmer. Ak mu had na svoju enu len ako na predmet pre jeho uspokojenie a nesleduje v ich sexulnom ivote dobro partnerky, potom to nie je lska. Takisto aj mui maj v primeranej miere dba o svoj vzhad, aby boli atraktvni pre svoje partnerky. Ako spolonos strcame schopnos rozumie preo na atch zle a kedy s ak aty vhodn.269 m viac je mda odhalen, tm viac s eny zdegradovan na sexulny predmet. Mui maj preto asto pri ench vo vypasovanom triku s vekm vstrihom problm jedna ako s osobou a nie ako s prom ps.270 To ako sa mu pozer na enu zvis samozrejme z hlavnej asti od neho samotnho. Od mylienok, ktorm dovol sa rozvja a od jeho celkovej morlnej rovne. Ak je, ale ena nevhodne obleen, u to nie je len problm mua. O neznalosti muskej sexuality alebo o akomsi myselnom sebaospravedlovan ien (ospravedlovan svojho tlu obliekania) a zvaovania viny iba na muov svedia vroky nejednej eny: Toto s vmysly chylnch muov, Kto chce tak sa pozer, kto nechce sa nepozer a podobne. Je zvltne, e mnoh eny si v niektorch situcich ako naprklad balenie muov na diskotke alebo obliekanie sa niektorch vysokokolok na skky, ktor maj u profesorov - muov tento mechanizmus a prli dobre uvedomuj a aj ho zneuvaj. Ak sa predsa len vyskytuje u viacerch ien nechpanie, ani minimlne, povahy muskej sexuality svis to bu s tm, e mnoh jednoduchie eny si tto problematiku mono ani neuvedomuj alebo im to v ase dospievania nikto nevysvetlil, alebo dokonca aj ich samotn manel to taj a zapiera, prpadne sa na takto tmy doma nerozprvaj. Spsob obliekania me niekedy svisie aj s neschopnosou zauja toho sprvneho mua. Niektor odporaj, e by eny mali skutone zvi i nie je potrebn sa trocha viac zahali vymeni svoje minisukne za slunej odev a v oblasti fyzickho vystupovania si stanovi tie ist pevn hranice. Hlbok vstrihy a elastick bedrky toti

34

skr odpudzuj a nie priahuj muov, ktor za to stoja. Odhalen i vypasovan ena sce me nakrtko upta ich pohad, ale tam ich zujem o tento typ ien kon.271 Slun obleenie me urite odstrni povrchn zvodnos, ten druh zvodnosti, ktor inpiruje loveka k sexu na jednu noc, hovor Wendy Shalitov.272 Pri horave je lepie si oblieka von a vzdun obleenie, ne priliehav, ktor je priamo na tele. Argumenty typu: o si mm oblieka kouch?, Mm sa bali do deky? nielene neobstoja, ale s navye dos primitvne. Ani mui zvyajne, ani kvli horave, nenosia obtiahnut trik na ramienka a kraasy, respektve trenky, do ktorch sa im ledva zmest zadok aj s prirodzenm. Preto aj eny by mali by schopn uprednostni aj v horave naprklad vonejie triko bez vstrihu a trojtvrky alebo dlhiu suku. eny a dievat, ktor si hadaj partnera by si mali by vedom, e vyzvavm obleenm si lsku mua nezskaj. Zskaj tak najskr povrchnch muov pre sex, ale nie pre lsku, ktor pretrv roky a bude rs v romantickosti napriek mnohm spolonm vednm dom. Rozumn ena sa sna upta predovetkm svojou osobnosou, nie asami svojho tela. Po rokoch u ensk krivky nie s tak atraktvne, objavia sa prv znaky starnutia a asom prdu vo vej miere i choroby a zdravotn komplikcie, preto ena, ktor si prli zaklad len na tele sa sklamaniu takmer s istotou nevyhne.273 S obliekanm svis tie starostlivos o svoje telo. Mu me chodi do posilovne, no ke oplva len fyzickou silou, je przdny. Rovnako ena, ke oplva len telesnou krsou, je to zfalo mlo pre kvalitn vzah. Masovm prezentovanm uritho idelu krsy a zvodnosti sa navye zniuje hodnota inch nespajcich kritri tohto idelu v myslen ud. Konzumn spolonos prehnane vyzdvihuje dve hodnoty. Telesn atraktvnos a rozumov schopnosti, o vedie k prehlbovaniu pocitovej menejcennosti zvl medzi mldeou. Je smutn, e u aj deti s v sasnej dobe bombardovan hrakami typu bbiky Barbie, ktor sli na propagovanie telesnej dokonalosti a zvodnosti neraz na rovni lacnej prostittky. Absurdnos tohto stavu je o to via, e za tto mentlnu mas det platia samotn ich rodiia. Treba si uvedomi, e nikto nie je dokonal, a s omnoho dleitejie hodnoty, ktor pridvaj na kvalitch loveka. V skutonosti m kad rovnak hodnotu, bez ohadu na to ak je. Rozlin vstrednosti od nevinne psobiaceho pearcingu a po extravagantn obleenie i es psobia dojmom a spravidla skutone pramenia z toho, e ena i mu nie s spokojn sami so sebou, nemaj sa radi tak ak s, s trochu viac alebo menej neastn, chc zauja. Tento spsob vak asto nevedie k nadobudnutiu spokojnosti, vea krt skr nespokojnos a neprijatie prehlbuje. Navye neriei sa tm skuton problm loveka. o sa tka maovania ien, mui a tak nemaj radi nakechlen eny. Skr uprednostuj nanajv, ke m ena trochu zvraznen oi. ena, predovetkm v ase dospievania je najkrajia tak ak je prirodzene. Okrem toho prehnan maovanie, makeupovanie, prefarbovanie vlasov at. sa neraz odzrkadl na ene o niekoko rokov znienmi vlasmi a koou. Prijmi sam seba, ak si. Ak m problmy s nadvhou, alebo silnejou kostrou, vyberaj si obleenie, ktor to nebude ete viac zdrazova. Ak m pokoden vlasy, alebo problematick ple, zamysli sa nad svojou stravou. Pomha najm znenie podielu cukru a tukov v strave. Na odstrnenie akn nie je vhodn pouva hormonlnu antikoncepciu, lebo po jej vysaden sa tento problm obyajne znova vrti a okrem toho sa ena nadopuje hormnmi, ktor asto ved k rakovine prsnka a peene. Krsu ene dva mdros. Nenechaj sa zvies na pochybn chodnky skania alkoholu, drog, sexu. Rozvjaj svoje talenty, venuj sa priateom, bu nezitnho srdca a tvoja rozumnos a srdenos ti pritiahne toho pravho.274 Ako hovor Phill Bossmans, najlep a najlacnej recept na krsu je usmieva sa. Ale nie hocijako. Mus to by smev prameniaci z pokoja, radosti a dobroty, o ktor sa mus lovek vo svojom ivote snai a pracova na sebe.275 Nenechaj sa prevalcova mdnym, kozmetickm ani inm priemyslom baiacim po zisku aj na kor ud. Nepodriauj sa dnenej chorej mde, ktor eny poniuje, klame a vyuva.

Pornografia a sexulna zvislos

Ak sme sptan zlozvykmi, stratme kontrolu nad mnohmi oblasami ivota. (Martin Carothers)276 ensk telo je skutone ndhern umeleck dielo, ale je na kodu ak s tieto umeleck diela vystavovan verejne. Jednotliv eny aj ako umeleck diela, ako vrchol estetiky, si maj vychutnva ich mui. Inak toto umenie nepozdvihuje loveka, ale loveka ni a zniuje na rove zvieraa. Porneia preklad sa rzne: smilstvo, zvrtenos, veobecne nezkonn pohlavn styk, cel rad nesprvneho sexulneho konania, zaha aj prostitciu (grcky vraz pre prostitciu bol porne), cudzolostvo, incest.277 Pornografia sa d rozdeli na mkk a tvrd. Mkkou s nahota, pzy, gest, tvrdou ukazovanie priameho sexulneho kontaktu.278 Niekedy sa mkk pornografia oznauje slovom erotika, ale je to nesprvne pouvanie tohto pojmu, pretoe erotika znamen telesn lska, respektve telesn prejavy lsky, avak pornografia m od ozajstnej lsky vemi aleko.

35

Vskumy v oblasti mkkej pornografie ukazuj, e jej dlhodob vplyv vrazne zniuje sexulne uspokojenie vlastnm partnerom. U tudentov, ktorm sa vo vekom mnostve premietala mkk pornografia, sa vrazne prejavilo zhrubnutie citu a boli viac naladen sledova aj tvrd pornografiu. Sledovanie tvrdej pornografie spojenej s nsilm men nzor muov na sexulnu agresivitu, ktor zanaj prijma ako ben prejav sexulneho sprvania. V Spojench ttoch bolo zisten, e kad zvenie nkladu pornografie o 2% zvyuje poet znsilnen o 1%.279 Naproti tomu existuj i vskumy hovoriace o opaku, a to e v dnenej dobe s pribdajcou pornografiou nerastie poet nsilnch trestnch inov. Je to asi logick dsledok toho, e ijeme v dobe, ke je pornografiou spolonos tak zamoren e jej pribdanie u neme vrazne ovplyvova tatistiky trvalo k horiemu, pretoe pre samotnch konzumentov pornografie je u niekoko rokov ahko dostupn takmer akkovek jej forma. Mnoh mui a eny ale vhaj prija fakt, e nesprvne mylienky a obrazy, a prli asto ved k zhubnm skutkom. Dnes u ale aj mnostvo ud, ktor zdieaj do istej miery liberlny postoj k pornografii, si zanaj uvedomova, e dnen hypersexualizcia spolonosti, najm jej rozmery na internete, s niem, o sa u prehnalo. Roman Polek na digitalne.cz tvrd: Pravm rajom pre producentov erotickho obsahu je internet. Pomocou internetu sa d naservrova erotick obsah takmer kadmu. Pohodlie a pocit anonymity prilkaj aj uvateov, ktor by si inak nikdy neli do trafiky kpi erotick asopis i do sexshopu (...) DVD. Mnoh dievat sa najm pod vplyvom mkkej pornografie, ktor sa na ne sype z mdi zniuj v snahe zauja muov a k tomu, e dvaj na rzne socilne siete svoje fotky, kde s viac alebo menej odhalen. Pod vplyvom porna oakvaj chlapci od dievat povonos a sprvanie, ktor nem s normlnym randenm ni spolon. Dievat, ktor maj od prrody in vnmanie sexuality, s zvyajne po prvch kontaktoch s pornografiou okovan, ale sstavn bombardovanie ich mysle a citov spsobuje, e sa ich vnmanie zane postupne meni. Mu sa po ase sami snai seba presvedi, e to oni s mimo, nie ostatn. Snaha neby staromdny, zai pocit prijatia a akceptcie zo strany ostatnch robia svoje.280 Pornopriemysel dominantne a zo zneuvania a zneucovania eny. eny s bu zaplaten alebo nsilm nten k rozlinm perverznostiam, s prostriedkom na ukjanie sa muov alebo pestovanie pocitu nadradenosti. S pornografiou je spojen vek miera kriminality. Tvorcovia a distributri pornopriemyslu (vrtane propagtorov mkkej nahoty patriacej v podstate tie do sfry porna) rozirovanm pornografie sleduj svoje ciele. Je im jasn, e m astejie bude spolonos s pornografiou konfrontovan, tm viac si na u spolonos bude zvyka a dokonca bude viac a viac iadan. Dnes mu mnoh relne dopady tohto trendu zaka na vlastnej koi vo svojich rodinch. Podnikatelia z oblasti pornopriemyslu, respektve podnikatelia vyuvajci silu porna vedia, e sa d takto manipulova verejnou mienkou, aby sa cez zneuvanie nahoty akceptovala a legalizovala aspo do istej miery pornografia aj vo verejnom ivote. Ich obchodu a trbm by to len pomohlo. Stva sa to najskr astm, neskr benm a napokon akceptovanm. To o bolo kedysi vsadou spodiny a poulinej prostitcie sa dnes chce sta normlnym a presadi sa ako umeleck hodnota, i odvetvie umenia. Pornografia sa chce odvolva na slobodu prejavu. T, ale neznamen, e kad me vetko. Upravuj ju zkony, ktor niekedy lepie, inokedy slabie ochrauj i slobody a prva inch. Okrem inho i mravnos a zvl mravn vvin det a mldee.281 V skutonosti mu silne ovplyvnen pornografiou nie je schopn vidie enu cel aj s jej vntornou krsou. Jeho deformovan pohad vid len kus ohosi, o by mohlo uspokoji jeho sexulne tby. Mu me pochopi nzkos svojho pohadu, nemus by vak jednoduch zbavi sa ho.282 Pornografia posiluje mtus sexulnej vkonnosti, ale aj mtus dominancie muov nad enami (80% tchto materilov zobrazuje enu ako objekt sexulnej podnikavosti mua). (Z tohto dvodu proti pornografii a jej reniu protestuj vo svete takisto rzne feministick zdruenia.) Navye asto zobrazuje muov a eny nerealistickch anatomickch proporci (hlavne vekos enskch ps a muskch penisov), ktor mu pre nepouench, zvl mladch komzumentov predstavova nerealistick kritrium, a vyvola tak u disponovanch jedincov a pocity insuficiencie.283 Teda pocity nedosiahnutenosti, nedostatonosti alebo menejcennosti. V pornografii sa v obrovskej miere vyuva prava obrzkov potaom, aby sa zmazala kad stopa po nedostatku, v podstate kad stopa po benej udskosti. Nrast rznych porch prjmu potravy u ien a dokonca mladch dievat je iba jednm z mnohch prkladov vplyvu pornografickej medilnej kultry a jej jemnejch odno na ensk psychiku.284 Pornografia, ale vykorisuje najm mua, vyuva jeho slabosti, aby ho urobila ete slabm a neastnejm. Subuje orgazmus za tri minty nad obrzkami. Pripravuje ho tak o sebactu, ctu k ene a o celkov dstojnos.285 Adolescenti, ale aj otcovia rodn stle astejie prepadaj zvislosti na pornografii, ktor je tak ahko dostupn najm na internete. i u si to priznme alebo nie, m je ahia dostupnos tchto vec v naej blzkosti, najm ak sta pr krt klikn a je to, tm viac priamo merne rastie riziko, e sa nedokeme kontrolova a e ahko zabldime na strnky s pornografickm obsahom. eny si neraz mlo uvedomuj tto musk slabos a tieto veci ber na ahk vhu, avak skutonos je tak, e vplyv pornografie na osobnos mua me by vemi zhubn a dosah jej kodlivosti nekon u neho. Jej dosah zasahuje i jeho irie okolie, voi ktormu deformuje jeho vzahy. Dleit je, ke mu zist, e m problm s pornografiou, aby mal zujem tento svoj zlozvyk riei. Vekou pomocou mu me by citliv podpora zo strany manelky. Mui sa, ale asto sauj, e ich manelky maj veakrt vemi slab predstavu o tom, ak traumatick je konflikt medzi potrebou by morlne ist a vplyvom zvdzajcich mylienok.286

36

Andre Wiser hovor, e pornografia psob najm na muov ako vemi mocn narkotikum a jej uvatelia sa postupne, ale vemi rchlo stvaj na nej zvislmi.287 lovek zvisl od pornografie a masturbcie trvieva vea asu pri tchto aktivitch (venuje sa sexulnym fantzim, pravidelnmu vyhadvaniu novho porna naprklad na internete a podobne). U takho loveka mu slabn jeho pracovn vsledky, nestha vykona mnoho vec, ktor si naplnoval, nem as venova sa deom, manelke, lebo ho o as a energiu ober jeho zvislos. Vyskytuje sa ponocovanie a nsledne problmy so zobdzanm. Zhoruje sa jeho rodinn ivot, pretoe u neho rastie takisto nervozita a podrdenos. Nervozita pri zvislosti od pornografie rastie s rastcou neuspokojenou potrebou porna. Pornografia podporuje skryt sexulny individualizmus: To o tam a pozerm je len moja vec a teba do toho ni nie je. Ke sa lovek prestva ovlda v sexulnej oblasti, odraz sa to spravidla i na jeho charaktere. Me u neho rs arogantnos, nervozita, bezcitnos, vulgrnos, perverznos a agresivita. Pornografia ide zvyajne ruka v ruke s masturbciou. Svis to s maximalizciou sexulnej rozkoe, ktor ti jedinec zaksi. Problmom, ako pri alkohole, i gemblerstve, bva neschopnos prizna si zvislos. Je s tm spojen mnostvo sebapresviedania a nahovrania si, e vetci mui holduj pornografii, e je to normlne, alebo e in robia aj horie veci at. Pornografia degraduje enu isto na prostriedok sexulneho uspokojenia mua. ri sa tak necta k enm a nsledne sa prehlbuje necta k ivotu i rodine. V soft-core pornografii s eny prezentovan ako sexulne objekty ktor existuj len preto, aby sexulne uspokojili muov. Oni s milikmi (pets) alebo hrakami (playmates), cenen jedine od krku nadol. Tvrd porno u, e eny s radi zneuvan alebo znsilovan. Okrem toho pornografia predklad, e sex je isto zbava (rekrecia). V porne nie je emocionlna intmnos, iba bezprostredn fyzick uspokojenie.288 Vsledkom je, e takisto eny si nedoku dostatone vi muov a vnmaj ich prizmou pohlavia, ktor ich chce len vyui. Viacer si vedia uvedomi chorobnos pornografie a pri predstave, e by mali nafoti svoje deti alebo manelku nah a ri ich fotky naprklad po internete. Niektorm by, vak nevadilo sn ani to. Ak sledujete pornografick video, pozerte sa na mentlne aj fyzicky chorch ud, ktor maj sex, hovor bval porno hviezda Shelley Lubbenov. Jej otec bol neustle zamestnan prcou a ignoroval ju aj po prchode domov. Matka bola chladn a vzdialen. Mladej Shelley sa tak nedostvalo lsky ani pozornosti. (...) Vo veku dev rokov zaila sexulne obaovanie dvoch spoluiakov. Pribline v tom ase objavila svoje telo a chopila sa prleitosti zai lsku, respektve to, o vtedy povaovala za lsku. Poas dospievania bol na dennom programe alkohol, drogy a sex. V osemnstke ju otec vyhodil z domu a uchlila sa k prostitcii.289 CBS News citovali Lukea Forda: Vina dievat, ktor vstpia do pornopriemyslu, urobia jedno video a oddu. Ich sksenos je tak bolestiv, desiv, neprjemn a poniujca, e do toho u viac nepjdu. 290 MUDr. Bogdan Sikora uvdza, e u v minulosti viac ako tisc lekrov v eskej republike upozornilo na to, e pornografia hr rozhodujcu lohu v ren AIDS. alej hovor, e je preto skoro neuveriten, e sa objavuj aj v seriznej tlai lnky, v ktorch je snaha dokazova jej nekodnos. Komu to prospieva? Men odbornkov snaiacich sa dokazova nekodnos pornografie sa asto objavuj na strnkach pornografickej tlae. Mnoh z nich sa snaia dokazova, e nejde o pornografiu, ale o umenie, osvetu alebo predkladaj rzne alie vmysly. Na zver doktor Sikora kontatuje, e peniaze nemaj by prvorad. Daj sa zarba aj inm spsobom ako len na kor ivota a zdravia naich spoluobanov. Je smutn, e to niektor stle ete nechpu.291

Pornografia a fantzie
Je dleit, aby sa dospievajci vas dokzal odpta od rozlinch erotickch fantzi, ktor mu by podmienen bu uritm zmyslovm vnemom, respektve videnm peknho dievaa alebo prichdzaj na myse sam od seba. Inm prpadom je, ke chlapec zana o erotickch situcich prema sm od seba. Moc predstavivosti je vekm darom, ale d sa aj vemi zneui. Ak chlapec alebo mu d zelen svojej sexulnej fantzii, me v nej dieva bozkva, objma a me s v predstavch i alej: vyzlieka ju, dotka sa jej tela, hlad ju.292 Nememe sa v sasnosti celkom vyhn amorlnym podnetom z okolia, ale nesprvnu mylienku sa treba snai hne na zaiatku zahna, lebo neskr je to ovea aie. Nad uritmi mylienkami meme odmietnu meditova, i ke nememe zabrni, aby nm na zaiatku prebleskovali hlavou. Ale ak dovolme rozvin jedno vzruenie, to potom psob ako magnet, aby pritiahlo alie. Za nae mylienky sme zodpovedn, lebo ony predsa ovplyvuj nae konanie. Posk sexuolg Immielinski pe: Sasn civilizcia vytvra mnoho prleitost pre umel vzruovanie predstavivosti v sexulnej sfre napriek argumentom pedagogicko-psychologickej povahy. (...) To, e je sasn mlde erotizovan, je predovetkm dsledok umelch impulzov z jej okolia. Predasn prebudenie pohlavnho pudu za sasnho nedostatku vypestovanch duevnch zbran vedie k nekritickmu presunu ivotnch cieov a loh m alej, tm viac do sexulnej sfry a k chybnej nadvlde pohlavnho pudu v celkovej osobnosti mladho loveka.293 Sexulne fantzie mu asom pod vplyvom pornografie zhrubn. Sved o tom i zistenie Barona a Strausa, ktor zaznamenali, e v jednotlivch ttoch USA s najvm obehom pornografickch asopisov je najvyia rove sexulneho nsilia.294 Kutchinsky zas zaznamenal nrast veobecnch trestnch inov v eurpskych krajinch, kde

37

bola dvnejie legalizovan pornografia.295 Pornografia samozrejme neprivdza hne kadho mua k znsilovaniu ien, avak me ma za nsledok deformcie v partnerskom ivote. Upriamuje mua primrne na sexulne uspokojenie pudu u od prvch stretnut a v takom vzahu mu potom spravidla nejde o ni hodnotnejie. Vo vzahoch tak chba platonick zamilovanos, ktor je nenahraditenm vvinovm stupom zdravej sexuality.296 Niektor z tch, ktor holduj pornografii, rozvjaj tento svoj zlozvyk z dvodu podvedomej obavy zo stretnutia so skutonm partnerom.297 V dsledku znecitlivenia pornografiou potrebuje mu v budcnosti k dosiahnutiu rovnakho stupa vzruenia, stle intenzvnejie sexulne podnety.298 Najviac s tmito tlakmi ohrozen mui, ktor nezavali astn detstvo. Tto s neskr ahie schopn sa cez pornografiu prepracova a k sexulnym deliktom. Benm sa pre nich me sta vyhadvanie prostittok. Psycholgovia zistili, e prostittky zva vyhadvaj mui s malm sebavedomm a vekmi pochybnosami o vlastnch kvalitch, tak, ktor nemali ako deti monos rozvja vlastn osobnos a neuili si ani nench strnok ivota. Mnoh poznali iba tresty a dery ako jedin formu nklonnosti a t pokladali dokonca za prejav lsky.299 Je zaujmav, e niektor povauj za skuton pornografiu - ako nieo ozaj kodliv pre deti a mlde, iba ten typ pornografie, kde je zobrazen slo alebo, kde s odhalen pohlavn orgny. Naproti tomu nebezpenos pornografie pre mua tkvie najm v tom, o mua na enskom tele najviac vzruuje. A tm s v drvivej vine prpadov hlavne ensk prsia a nohy. Dokonca z prieskumu spolonosti SlimFast vyplynulo, e pre muov s najdrdivejie prve ensk nohy.300 Celkov pralivos ien pre muov, je ale poda zisten ukryt predovetkm prve v optimlnom pomere psu a enskch bokov.301

Pornografia v manelstve
Problm pornografie sa netka len mldee. V rodinch postihuje vo vekej miere aj manelov, respektve otcov. Ak manel mentlne pcha cudzolostvo s prvotriednou modelkou, ako vbec me jeho manelka naplni jeho oakvania? Takto sprvanie sa a konanie mua voi manelke, ktor m aspo trochu sebacty jej zvyajne ubliuje. Prvom v tom vidia zradu svojej lsky. Naproti tomu pre loveka s naruenou sebactou nie je ak i normlnym sexulnym ivotom s niekm, kto holduje pornografii. Manel prde naprklad domov a pozer si asopis. o vid? Krsne eny s perfektnm telom. Pozrie sa do kuchyne a o vid? Manelku v teplkoch, matku jeho troch det. U nem telo ako mladica. Ak ovocie prina toto porovnanie skutonho s vyfotografovanm snom? Nespokojnos, neveru, mono rozvody, nsilie, boles.302 Spolonos predklad muom neustle idel krsnej eny, bez najmench nedostatkov. Mui s dnes takmto idelom bombardovan z rznych reklm, filmov alebo z internetu. Do mdi s vyberan eny, ktor boli obdaren skutone peknm telom, ktorm sa neme popi hociktor ena. Pritom takisto akkovek nedostatky na ench vystupujcich v tchto mdich s maskovan, kee i ony ich maj. Potom mui, ktorch eny samozrejme celkom nespaj kritria tohto idelu vyprodukovanho medilnym priemyslom (mal prsia, ni vzrast, obzne, anomlie na koi at.), s ktorm s neustle konfrontovan, maj tendenciu vyhadva uspokojovanie tby po takomto ideli prve cez pornografiu, v horom prpade aj inak. Porno mimo in zvyuje tendenciu klama, zatajova a vna do rodiny nedveru. Ako zvisl na alkohole alebo drogch maj tendenciu klama o svojom sprvan sebe a druhm, sexulne zvisl maj asto podobn sklon.303 Ak sa mu svojmu zlozvyku nebrni, jeho poiadavky, ako u bolo naznaen skr, sa pravdepodobne bud asom stupova. Zaiatok finlneho tdia me by naprklad vo vyhadvan kontaktov s cudzmi enami na internetovch diskusich alebo zoznamkch s cieom zaflirtova si, vo vyom tdiu sa me vyskytn zven tba vykonva sexulne aktivity znzornen pornografiou (promiskuita, voyerizmus, skupinov sex, znsilnenie, sadomasochizmus, obaovanie det). S pornografiou pravdepodobne priamo alebo nepriamo svisia aj alie sla: km v Amerike bolo celkovo v roku 1998 tyritiscpsto prpadov sexulneho zneuvania, v roku 2004 to u bolo 112 000 prpadov. 304 Niektor napriek vetkm argumentom doku presvieda svoje okolie o tom, e pornografia je normlna a nekodn, alebo e dokonca me by prnosom pre vzah. Sce jej prnosom me by naprklad objavenie novej sexulnej polohy, ale oproti jej negatvam psob takto klad absurdnm dojmom. Ako me by normlne, ke mm veda seba partnera, ktormu som sbil lsku a vernos a potom nemm problm ukja sa pred cudzmi enami? Inm dsledkom me by sklon myslie pri milovan na eny z pornostrnok a predstavovanie si sloe s nimi. Skutone je to prejavom zdravho vzahu a lsky k partnerovi? V jednom lnku asopisu New York pe David Amsden o nraste popularity internetovho porna. Uvdza vrok svojho znmeho: Kamo, vetci moji znmi s tak posadnut internetovm pornom, e to nemu robi so svojimi priatekami, km sa tie baby nesprvaj ako pornohereky. Feministick kritika Naomi Wolfov tvrd to ist: Nval porna je zodpovedn za to, e mui netia po vzahu so skutonmi enami.305 O zujme o internetov pornografiu sved samotn fakt, e slovo sex je najastejm heslom vo vyhadvaoch. Mali by sme si by vedom, tie toho, e pozeranm (klikanm na strnky) a kupovanm pornografie podporujeme porno priemysel a uahujeme jeho rast. Prispievame a napomhame tak najm k sexulnemu zneuvaniu alieho mnostva ien a dievat.

38

ensk porno
U ien me by rozren in syndrm, ktor sa oznauje ako ensk pornografia. Ak sa manelka nau fantazrova o svojom ivote tanm mnostva romantickch noviel alebo prlinm sledovanm romantickch filmov nemus by schopn prispsobi sa skutonmu ivotu. Ve predsa nijak mu nedoke konkurova muom, ktor s vtvorom predstavivosti autoriek romnov. ena si takto buduje skreslen predstavu o vzahoch a o muoch. Me nadobudn dojem, e v prpade njdenia "toho pravho" to mus v ich vzahu vetko perfektne klapa, inak to nie je dos dobr mu pre u. Me potom vstpi do vzahu s muom, ktorho si zidealizuje poda romnovch hrdinov. Ke sa jej predstavy o takomto hrdinovi nenaplnia je frustrovan. Je nespokojn, lebo oakvala, e aj jej manelstvo bude nonstop nabit romantikou a vzruujcimi citovmi vzplanutiami. Ke to tak nie je zana by sklaman a me to takto nevyzret enu privies a k tomu, e zane snva o romantickch chvach s inmi mumi. Prejavom takejto nespokojnosti me by i spsob obliekania sa takchto ien, aby zaujali pozornos cudzch muov.

Vysporiadanie sa s pornografiou
Porno m vek moc nad lovekom. Ak mte o tom pochybnosti, tak pokia mu holdujete, pokste sa ho teraz raz a navdy vzda a nikdy ho u nevidie. Je to u viny vemi ak! Nie vak nemon. Prvm asto rozhodujcim krokom k pozitvnej zmene, je prizna si svoju slabos, zlozvyk. V manelstve je dleit uvedomi si ako pornografia ni manelsk vzah a ubliuje partnerovi. Nasledova by mala snaha o zmenu. Nesubujte, e u nepadnete, ale sbte, e sa nevzdte. Dokza bojova s pornografiou chce aby sme sa vedeli prpadne i istch vec zrieknu. Vea zvis od toho ak mme v ivote priority. Vymani sa z otroctva i u nho pudu, respektve naich mylienok je ak a nemon najm vtedy, ak si hadme vdy nejak vhovorky alebo ospravedlnenia svojich nekontrolovanch tob. V praxi, pri samotnej pornografii v tlai, filmoch a na internete to chce od loveka zauja sprvny postoj a chce to dokza odmietnu prezeranie fotografi a vide nahch ien a dievat, prpadne i muov. Takisto si to od mua iada, aby sa vyhbal obzeraniu si pralivo obleench ien na ulici a radej sa im snail pozera vdy povedzme do o alebo aby sa jednoducho nauil odvrti zrak inde. Tak ako mu televzia, asopisy a dnes hlavne prve internet sli k dobrmu, mu na druhej strane ako mnoho inch vec aj ony loveka zotroova. Preto ak sa lovek pri nich nevie kontrolova alebo si nevie vybera z ich ponuky, je niekedy lepie sa ich zbavi alebo si zabezpei ich ovea aiu dostupnos. V prpade internetu to me by naprklad zabezpeenie prstupu pomocou hesla, pouvanie blokovacch programov alebo odkladanie adaptru od koncovch zariaden do schovy manelky alebo v prpade mldee do schovy rodiov. Prstup na internet by mohol ma lovek potom len v prtomnosti inej osoby alebo po dohode s ou. Dnes u aj mnoh spolonosti poskytujce pripojenie na internet ponkaj rozlin blokovacie balky. Me sa to zda a komick, ale podobn postup sa vol aj pri inch typoch zvislost. Ako povedal jeden mdry lovek: Proti nstrahm iadostivosti skr zvazme pohotovm tekom, ne ke sa postavme proti nim.306 Rzne informcie sa daj v prpade niektorch ud zska aj inm spsobom. Krtkou nvtevou internetovej kaviarne (lovek tam bu nem dostatok skromia na to aby bez hanby navtevoval pornografick strnky alebo si za ten as surfovania po internete potrebuje vybavi mnoho inch nevyhnutnch vec a mylienky mu tak ahko neskzavaj niekde mimo), z rozhlasu, novn a podobne. Takisto je potrebn vybera si tak web strnky, i u pre emailov schrnku alebo na tanie sprv at., ktor neponkaj pornografiu ani v malom mnostve a rovnako nedvaj priestor perverznm reklamm. o sa tka hodnotnch programov, na tie mono s na vybran kultrne podujatia do divadla, kina alebo si ich mono pozrie na DVD. Aj v televzii mono njs dobr, obohacujce programy a relcie, ale je potrebn vedie si vybera a by schopn chrni sa od sledovania plytkch televznych programov, reklm a najm videoklipov, ktor s pln provokatvnych stimulov. Podobn je to i s novinami a asopismi. Tie je potrebn vedie si vybra dobr hudbu nie pln sexizmu, vulgarizmov i nadvok. Hudbu je lepie pova menej ako viac, potrebn je vedie sa sti a i viac v tichu, ktor dva v priestor na uvaovanie a psychohygienu. Treba zdrazni, e sa tak z vekej asti meme vyhn balastu, konzumnosti, nsiliu, hypersexualite, at. Respektve meme takto aspo vrazne zni mnostvo negatvnych faktorov vplvajcich na n ivot a na nae zmanie. Tie mlad sa tak uia nenecha sa vdy una prdom akejkovek davovej psychzy, ale by sebou, by osobnosami. Rozvja sa u nich viac tvorivos, lep vzah ku kamartom, avak podmienkou vinou je, aby sa aspo niekedy stretvali s podobne zmajcimi umi, zvl rovesnkmi. ie nie je to iadny ivot v sklenku, len odmietnutie zbytonho nnosu bahna.307 Prevenciou me by takisto neprezeranie si reklamnch letkov vhadzovanch do potovch schrnok alebo tie vyhbanie sa nvtevm miest, kde je naprklad mnostvo vyzvavch reklm prpadne i samotnch vyzvavo obleench ien. Pomocou me by niekedy aj pobyt v prostred, kde je menej podnetov (napr. na vidieku v porovnan s mestom). Nau sa sebakontrole natoko, e bude slobodnm lovekom, ktor doke aj pri pozvnke od kamartov na film alebo pozeranie asopisu, kde je nahota alebo in perverznosti poveda nie. Zme tmu, ak sa rozprvaj zl vtipy, alebo od a vyjadri svoj neshlas. Neboj sa by zsadov. Ak sa boj, e strat kamartov, ktor a nerepektuj, je to obyajne aj tak len otzka asu, kedy sa ti otoia chrbtom. Strata takch kamartov me by napokon skr ziskom. Bu priatesk a chpajci, no nikdy neodobruj ani neospravedluj niekoho zneuvanie sexuality. Hovor pravdu, lebo aj to je pomoc kamartom a spoluiakom. Ke vedia o tvojom primnou priatestve, aj tvoje slov prjmu, alebo sa aspo nad nimi zamyslia.308

39

Pornografia m pravdepodobne i svoju hlbiu prinu, ak sa mu nevie zbavi jej holdovaniu. Nesta odstraova nsledky a prleitosti. Zkladnou prinou bva zvyajne nieo, o mua neurotizuje (naprklad tlak alebo akosti v prci, v kole, vo vzahoch alebo jeho niekedy i neuvedomel egoizmus). V prpade egoizmu sa me jedna o kariru, konky, kamartov a in. Me to by okovek na o dva prehnan draz a na om mu prli zle. Neraz vid, e je to na kor dleitejch vec v jeho ivote a to v om vytvra nepokoj (zkladom zmeny me by rozhodnutie zaa robi to o je dobr pre druhch, nie to o chcem ja). Z takhoto prstupu k ivotu vznik naptie a neuspokojenie, ktor sa mu sna zaplni naprklad aj pornom. Spravidla vak problm bva ete hlb, pramen okrem spomnanho i zo zanedbvania duchovnch potrieb loveka.309 Tie plat, e ak nemme radi seba, mme nzku sebahodnotu a prve vtedy robme veci, ktor ubliuj inm.310 lovek, ktor ije dlhodobo v pine me ahko zabudn na to o je to istota. Ako niekto, kto il roky v tme a potom vyiel na svetlo. Toto svetlo bude pre neho vemi neprjemn, ba a priam odporn, lebo mu zane pli oi. Preto sa mnoh radej skryj nasp do tmy... 311 udsk myse je schopn urobi okovek len preto, aby odmietla vinu. To sved o jej potrebe duchovnej istoty, zbavi sa viny. ia v skutonosti sa vina neoisuje, len klame samch seba. Mono si to overi aj vlastnmi sksenosami. Ak sa zaoberte nemorlnymi mylienkami, asi ste nali nejak spsob, ako sa pred sebou ospravedlni. asto sa mono naprklad stretn s nzorom, e amorlne mylienky zapriuj eny. Alebo zas naopak sa mono stretn so snahou vetku amorlnos zvali na muov s ich pohlavnou iadostivosou.312 Ak mu nem zujem so svojim zlozvykom holdovaniu pornografii ni robi, manelka nem vek ancu to zmeni. Naprklad ak mu ovlda celkom na rovni prcu s potaom, doke v krajnom prpade s pomocou rznych programov tak utaji to o v potai rob alebo o v om m uloen, e ena na to nemus vbec prs. Pokia je veriaca, v takom prpade existuje odporanie a ndej, ktorou je modlitba, sviatosti, pst. Vo svete i u ns existuj pecializovan webstrnky venovan problematike pornografie ako naprklad www.pornojeloz.sk alebo americk strnka so tdiami o kodlivosti pornografie: http://pornharms.com/

Je tba po partnerovej cte sebectvom?

Niekto me tvrdi, e je to sebectvo (v svislosti s pornografiou, promiskuitou, polygamiou a pod.), ke ena alebo mu chce, aby len on bol svojim partnerom vlune milovan. Pravdou je e to nie je sebectvo tak je prirodzene zdrav psychika loveka. Nie je sebectvom, ak je iadanie vlunej lsky pre ma vyvaovan mojou vlunou lskou pre mjho partnera. V tomto prpade si vyaduje naprklad u mua prve nesebeck zrieknutie sa tby po inch ench. Podmienkou sprvneho chpania, e nejde o sebectvo je rozliovanie, e lska m v ivote viacero podb. Uveden plat pre lsku medzi partnermi. In podobu m lska k deom. Inak sa zas prejavuje lska k ostatnm uom. Kad druh lsky m svoje pecifik. Prve pre fungovanie zdravej rodiny a astnch manelstiev je vlun lska partnerov zkladnou podmienkou.

Masturbcia
Ak mi dte len dvans mint na to, aby som hovoril na hodine psycholgie na tmu ako dosiahnu maximlne sexulne uspokojenie, budem hovori o lske. (Josh McDowell) Masturbcia (oznaovan tie ako sebaukjanie, sebauspokojovanie, onnia, ipscia) je proces drdenia pohlavnch orgnov trenm rukou. U dievat sa vyskytuje v porovnan s chlapcami len zriedkavo. Ak sa masturbcia (niekedy spojen s prezeranm pornografickch materilov) vyskytuje u v rannom kolskom veku, teda u mench det, bva podmienen viac zvedavosou alebo objavenm prjemnch pocitov po dotkan sa pohlavnch orgnov.313 Prinou vak me by i neprirodzen vnanie vekho mnostva vzruivch sexulnych informci a podnetov naprklad mdiami. Inokedy sa me objavi skr z dvodu vyrastania dieaa v rozvrtench rodinnch pomeroch alebo ako nsledok vchovnch chb, priom si touto innosou diea kompenzuje traumatizujci vplyv prostredia.314 Prispieva k nej me i nedostaton hygiena, ke dochdza k zpalom pohlavnch orgnov, ktor spsobuj svrbenie. Umvanie spojen s dotkanm sa pohlavnch orgnov poas kpania za elom udrania tela v istote je v poriadku. Zmern obzeranie alebo dotkanie sa pohlavnch orgnov s cieom dosiahnutia uritho vzruenia alebo a sebauspokojenia m vak negatvny vplyv na osobnos loveka.315 kodliv je nielen to o loveka ni fyzicky, ale i to, o ho deformuje charakterovo. udsk psychika je nastaven tak, e loveka rob astnm, ke rob astnch druhch. Aj v prpade sexuality by mal by preto pud usmernen k darovaniu sa a uspokojeniu milovanej osoby nie len seba samho. Niektor povauj masturbciu za normlny, ben prejav a za prirodzen ventil sexulneho naptia. Odporaj ju vykonva kedykovek m na u lovek chu.316 Predovetkm cez mdi s dnes udia takto presviedan o tom, ak je prirodzen a normlne alebo a prospen uspokojova svoj sexulny pud takmer akmkovek spsobom. Naproti tomu ete pred pr rokmi vychdzali odborn knihy, kde bolo mon njs vyjadrenia, kde lekri radili masturbciu medzi pohlavn chylky.317

40

Stimuly masturbcie a orientcia na seba

Prina zvenej sexulnej drdivosti je predovetkm vo vekom mnostve sexulnych podnetov: filmov, knh, asopisov, internetu, ktor s preplnen pornografiou a pritom s mldei bene prstupn.318 Ak lovek u na zaiatku puberty podahne masturbcii, zan erotick fantzie prenika a ovlda duevn svet pubescenta. Zotrvvanie a opjanie sa v sexulnych predstavch vedie mimo in k strcaniu mnostva asu. asto je prirovnvan, podobne ako vnejie typy sexulne odchlneho sprvania, naprklad k zvislosti na alkohole.319 Fantzie, ktor sprevdzaj masturbciu s niekedy perverzn, niekedy infantiln a normlny pubescent sa za ne asto hanb, hovor an. Onnia zostva niem poniujcim, lebo nara platonick lsku, pretoe ohrozuje jej estetick a etick kvalitu. Masturbova s predstavou platonicky milovanej osoby, tto lsku deformuje. Ma fantzie o inch muoch alebo ench v manelstve sa me ahko dotka partnera ako urit nevera.320 Sexulny zitok m by zo svojej podstaty zitkom s osobou odlinho pohlavia. Masturbcia sama o sebe nespsobuje vznik nejakej telesnej choroby, ale m vplyv na charakter a psychiku. Oslabuje vu, koncentruje a obmedzuje sstredenie na otzky pohlavia, absorbuje myslenie na kor inch zujmov a innost. Spsobuje akosti pri uen, znechutenos a najm usmeruje pud k sebe sammu. Masturbciou si lovek buduje a prehlbuje tento zlozvyk a na sebauspokojenie pociuje potrebu zvyova nroky. Okrem toho potreba sebauspokojovania sa me sta astejou.321 Po masturbcii sa spravidla dostavuje pocit sklamania a uritej psychickej vyprahnutosti. Slas, ktor vznik pri masturbcii je isto orgnov a nie je sprevdzan potrebnm duevnm a duchovnm zapojenm celej osobnosti loveka ako pri sexulnom styku, pri takom, ktor je naplnenm skutonej lsky medzi muom a enou. A pri takejto sexulnej rozkoi zava lovek rados a krsne pocity.322 Celkovm zmyslom masturbcie je jednoducho zabezpei uvonenie a rozko, ktor so sebou nesie orgazmus, bez toho, aby sa lovek podieal na sil a radostiach vzahu s inm lovekom.323 Pre mnohch je masturbcia spsob sebatechy po frustrcii alebo sklaman. lovek unik do infantilnho sveta predstv.324 Psycholg Pavel an hovor, e o sa tka umeleckho poatia masturbcie (na rozdiel naprklad od partnerskho sexulneho ivota), poznme ju takmer vlune len z vulgrnych posmench popevkov. Ide toti o prli ahko dosiahnuten uspokojenie, ktor je chpan ako nieo poniujce.325 Masturbcia me by prleitostn, asi raz, dvakrt do mesiaca a nvykov, ktor je asto vykonvan skoro denne, obas i viackrt za de, o je skuton zlozvyk. Aj prleitostn masturbcia me ahko skznu do nvykovej. Vnimone sa me vyskytn vzjomn masturbcia. Nebezpeenstvom je, e sa tak rozmnouj a upevuj neprirodzen podnety a predstavy, ktor potom mu prevldnu nad prirodzenmi erotickmi motvmi.326 Ak je vypestovan zlozvyk masturbcie u ien, me by prinou akost pri hadan sladu pri pohlavnch stykoch manelov.327 Je vnou poruchou, ke sa pre mua stane masturbcia dleitejou ne vzah so enou a ich spolon sexulne zitky. Me to vies k tomu, e mu bude hadie na eny iba ako na objekt svojej pohlavnej iadostivosti. Ako hovor Frankl, na nezrelom stupni udskej sexuality sleduje pud cie, ktorm je vybitie vzruenia a naptia bez ohadu na cestu, ktorou sa to dosahuje. Tento cie mono dosahova rovnako aj masturbciou. lovek, ktor pouva nejak osobu na vybitie vzruenia a naptia, pretvra v skutonosti pohlavn styk na masturban akt. Na zrelom stupni je styk pozdvihnut do udskej roviny, zo styku sa stva stretnutie, v ktorho rmci je jeden partner ponman druhm vo svojej udskosti, ale tie vo svojej jedinenosti, potom sa stretnutie men na vzah lsky.328

Ako sa postavi k problmu masturbcie?

Je potrebn ui sa ovlda, hoci to nie je vdy jednoduch. Ide tu o to, aby masturbcia nezostala loveku ako zl nvyk do ivota v dospelosti. Ke u je to zlozvyk, vtedy je ovea aie brni sa, pretoe pud ahie ovlda loveka a on mu podlieha proti svojej vli. Zlozvyk je otroctvo nanten pudom, priom vzbudzuje pocity ponenia a viny a vedie k uzatvraniu sa do seba.329 Existuje vea rznych odporan ako sa mono ui sebakontrole a neskzava k masturbcii. Ich innos me by vemi individulna. Viac menej vak masturbcia svis s pornografiou, preto je vhodn sksi analyzova priny u samotnho vyhadvania porna, a to spsobom, ako to bolo naznaen v sekcii o pornografii. Spomedzi alch nvrhov, ktor mu napomc oslobodzovaniu sa od sklonu masturbova, mono spomen naprklad: vyhadvanie spoloenstva kamartov, ktor maj rovnak idely a nehanbia sa za ne, pestovanie portov predovetkm pre rados z hry, venovanie sa uritm zubm, odmietanie drog, vrtane alkoholu a nikotnu, vyhbanie sa rannmu a veernmu vylihovaniu v posteli a in.330 Mal spechy pomhaj dosiahnu konen vazstvo, hoci to niekedy nevidno, a niekedy sa zd, e drobn spech ni neznamen.331 Ak si veriaci, vekou pomocou me by i aktvny duchovn ivot (modlitba, sviatosti). V rannej dospelosti, pokia sa chlapec nevzd a bude na sebe pracova, nebude ma tak akosti s ovldanm sexulneho pudu. Bude toti zrel psychicky, vaka sformovaniu prslunch stredsk v mozgovej kre. Tieto centr sa sformuj tm skr, m viac spechov v oblasti sebakontroly chlapec dosiahne. Preto pomha cvienie sa v ovldan nielen v sexulnej sfre ale aj v inch oblastiach ivota. Negatvom dnenej doby, komplikujcim sebaovldanie je, e v naom okol existuje prli vea vzruivch podnetov. Spolonos a hlavne mdi, ako u

41

bolo spomnan, s znane presexualizovan. Nemali by sme sa vak vzdva, netreba sce preceova silu vle, ale po pde by sme mali dokza vsta. Dnes je potrebn ete viac ako v minulosti s rozumom pouva internet, mdro si vybera ak filmy a relcie pozerm, o tam, kde chodm. Vyhbanie sa nevhodnm veciam a prleitostiam k nim je zkladom pre dosahovanie spechov aj pri sebakontrole v svislosti s masturbciou.

Sexulna revolcia
Ak njde v ivote cestu bez prekok, urite nevedie nikam. (Maxim Gorkij) Ako sa d pozrie na sexulnu revolciu? o priniesla udstvu? Sme zdrav? 340 milinov332 pacientov postihnutch pohlavne prenosnou chorobou vo svete rone (niektor zdroje hovoria dokonca o pote viac ako pol miliardy prpadov rone333). Sme uachtilej? Kad druh manelstvo sa rozvdza. Milujeme viac svoje deti? Okolo 50 milinov334 potratov rone. o teda naozaj priniesla tzv. sexulna revolcia? Rozmach pornografie, antikoncepcie, interrupci, partnerstiev na skku, detskej prostitcie, obchodu so enami, nevery, det vyrastajcich bez jednho alebo oboch rodiov... S tm je spojen aj vznamn poet neurz a zvislost na alkohole a narkotikch. Hod sa tu odcitova znmy biblick vrok: ...kad dobr strom rod dobr ovocie, km zl strom rod zl ovocie.(Mt 7,17)335 Historici sa veobecne zhoduj v nzore, e bez vynjdenia orlnej antikoncepcie, by k sexulnej revolcii v esdesiatych rokoch vbec nedolo. Aby sa udia, najm eny ctili slobodn ma sex s umi, s ktormi neplnuj nijak alie zvzky, potrebuj ma istotu, e dsledkom sexu nebude tehotenstvo.336 Konene sexulna vonos bez nebezpeenstva nechcenho tehotenstva. asn. Ale o je vsledkom? Ak nieo uahuje tieto javy ako je naprklad aj nevera, je to prve antikoncepcia.337 Svislos je dos jasn. Ke sa uahuje zlu, rastie tm aj jeho nsledn vskyt. Zmeny v sexulnom sprvan po sexulnej revolcii potvrdzuj aj tatistiky znsilnen. Poda tatistiky britskho Home Office (ministerstva vntra) z roku 1995 sa poet oznmench trestnch inov znsilnenia v rokoch 1898 1940 pohyboval v Britnii okolo 100 rone, potom zaal mierne stpa na 200 a 300 prpadov rone. V sedemdesiatych rokoch prudko narstol, priom v roku 1974 prv krt presiahol poet 1000 a v roku 1994 bolo registrovanch a 5032 prpadov. Urit podiel na raste m pochopitene i emancipcia ien s m svis astejie hlsenie tchto deliktov,338 ale aj vplyv masmdi, cez ktor sa ri nsilie a pornografia a takisto nastavenie legislatvy i prsnos trestov za takto iny a podobne.339 V druhej polovici 20. storoia sa poprehadzoval v spolonosti rebrek hodnt, respektve priority jednotlivch hodnt. Konkrtne sexulny zitok a slas z neho plynca sa dostala nad vetko ostatn o viac i menej svis s oblasou sexuality. Za tto hodnotu sa dostala udsk dstojnos, hodnota udskho ivota a in. Natartoval sa tak rozklad zkladnej bunky spolonosti rodiny. Po antikoncepcii prili potraty, enormn nrast rozvodovosti a pornografie, registrovan partnerstv homosexulov. Tam to ale nekon. V niektorch ttoch s u dokonca snahy naprklad o legalizciu pedoflie. Vetko sa podriauje najvyej hodnote, ktorou je ukojenie pudu. Dnes preto zana by stabiln, zdravo fungujca, pln rodina skr vzcnosou. Z rozpadnutch rodn vychdzaj al zranen udia (poznaen subdeprivciou rzneho stupa), ktor alej zrauj svoje okolie. Najm zo ien a det (hlavne nenarodench vaka asistovanej reprodukcii), zvl kvli mnohm postupnm zmenm zkonov, sa z nich stala pre mnohch len vec, aksi prostriedok na dosiahnutie osobnch cieov a egocentrickho uspokojenia. Poda vernch stpencov sexulnej revolcie vetko o sli uspokojeniu, m by dovolen, prpadne zkonne nrokovaten. tt, kultra, morlka - vetko sa mus podriadi a prerobi. Pyramda, ale v skutonosti stoj naopak. Nie sex definuje morlku, ale morlka sex.340 Oddeovanie sexulneho uspokojenia od monosti poatia pri prirodzenom pohlavnom styku neprirodzenmi metdami nemusme vnma sam o sebe nijak vne, ak sexualitu berieme len ako telesn zleitos. Inak sa musme pozera na tieto praktiky v prpade, ak vidme fakt, e n prstup k sexualite ns formuje vo viacerch oblastiach ivota. Dstojnos pohlavnho aktu, ktor za normlnych podmienok me vies k vzniku novho udskho ivota, nem by redukovan isto na ukjanie. V opanom prpade sa pre ns stva sexulne uspokojenie prioritou na kor inch hodnt, ktor by mali st pred nm. Praktizovanie homosexuality ako akceptovan ivotn tl je jednm z produktov kultry, ktor oddelila sex od jeho vntornho spojenia s prokreciou.341 Ak sa zabudlo na svislos medzi sexualitou a tajomstvom odovzdvania ivota, potom je jasn, e prvorad vznam zana nadobda problm vberu pohlavia, poznania erotickch technk, dosiahnutia dokonalho sexulneho naplnenia at. Je to, ale stavanie vzahu na zlch, nestabilnch zkladoch.342 Zkladnou chybou je tie nepripanie si, e takto konanie me ma dosah aj na ns. Masov renie spomnanch negatvnych javov po objaven sa antikoncepcie vak nie je nhoda. Mali by sme skma ako ns tolerovanie uritch fenomnov, ns ako spolonos, vychovva a ovplyvuje. Prve takto si mme uvedomi, e antikoncepcia je zlom. U ud, ktor sa nechaj ovldnu sexulnym pudom sa objavuje neprispsobilos k rodinnmu ivotu. Sexulna nezodpovednos vedie asto k rodinnm i osobnm tragdim.343

42

Pouvanm a kupovanm antikoncepcie vrtane kondmov sa takisto podporuj firmy a spolonosti profitujce z propagovania tchto prostriedkov vo svete. Zrove i takmto spsobom sa podporuj programy, kvli ktorm sa ri promiskuitn sprvanie a rovnako aj renie HIV. Mladm uom sa zaal do hlv vtka vek podvod. e zneuvanie sexuality a nemorlnos napln vetky ich chky. A ak sa sex zane javi ako nenapajci kvli omu sa vlastne ete oplat i? Viacer mono povedia kvli niomu. S tm svis i vzrastajci poet samovrd medzi mladmi umi. Mladm predkladme pomlen predstavu o zmysle ivota.344 Svetov zdravotncka organizcia (WHO) uvdza, e najvyia miera pohlavnch chorb (okrem AIDS), ako chlamdie, kvapavky, syfilisu, at. je prve medzi mladmi vo veku 15-29 rokov. Napriek tomu, alebo skr preto, e sa pouvanie kondmov zvyuje, narast aj miera ochorenia ako i tnederskch tehotenstiev - sta sa pozrie do USA, Britnie, kandinvie, panielska, at. WHO tatistika z rokov 1987 a 1994 potvrdzuje tento trend. Tnedersk tehotnos sa zvila o 20 percent, miera prodov mimo manelstva o 29 percent, km miera pouvania kondmu sa zvila o 33 percent. V USA dnes kad tvrt tneder trp pohlavnmi chorobami. Najvyiu mieru pohlavnch chorb v Eurpe m Britnia, kde s kondmy a antikoncepcia rozdvan zdarma, teda hraden zo zdravotnho poistenia. Najlepou prevenciou pohlavnch chorb teda ostva abstinova do manelstva a zosta vern/ v manelstve.345 Potvrdzuje sa, e prve morlne zsady stria udsk dobro a brnia dstojnos loveka.346

Antikoncepcia, abstinencia a bezpen sex

Od roku 1970 minula federlna vlda USA miliardy dolrov za propagciu antikoncepcie ako prostriedku na bezpen sex. Po tchto rokoch okolo 58% dievat do 18 rokov v USA stle ete nepouva antikoncepciu poas prvho pohlavnho styku. Dospievajci maj tendenciu vydra v priemere po cel rok bez ochrany, ne zan pouva nejak druh antikoncepcie. To je tatistick vyjadrenie spechu expertov, ktor nazvaj abstinenciu nerealistickou a nefunknou. udsk prirodzenos a ve, ke s motivovan k vonmu sexu robia svoje.347 daje spolonosti Planted Parenthood ukazuj, e dvodom slo jeden, preo dospievajci zanaj pohlavne i, je tlak vrstovnkov. Od tej doby o v roku 1970 rozbehla vlda USA svoj hlavn antikoncepn program, mimomanelsk tehotenstv medzi 15-19 ronmi stpli o 87%. Podobne potraty mladistvch stpli o 67%, prody nemanelskch det o 83,8%. A pohlavn choroby infikovali cel generciu mladch ud. Dobr prca sexulnych poradcov a dobr myslenie sentorov a kongresmanov stoj za tmito spechmi. lovek by si myslel, e sa autori takho hrubho omylu, ktor teraz ohrozuje cel populciu, stiahnu a ospravedlnia za svoje preapy. Namiesto toho sa alej snaia presadzova vlastn zujmy v kongrese a zska viac peaz zo spolonej pokladne.348 Mnoh s teda za propagovanie antikoncepcie, ako prostriedku bezpenho sexu a ako ochrany pred HIV. Preo ale propagova antikoncepciu a nie rovno zdranlivos a vernos? Ak je zdranlivos a vernos povedzme prli nron, potom by sa takto stupky dali robi kvli nronosti aj v inch oblastiach ivota.349 Bolo by to vak ospravedlniten, keby sa naprklad otec rodiny prestal stara o svoje deti, lebo by povedal, e je to prli nron? Vmysly, ako e zdranlivos nepriaznivo ovplyvuje vvin pohlavnch orgnov alebo e neinnos pohlavnch orgnov spsobuje ich zmenovanie alebo zhoruje ich funkciu, s nepravdiv.350 Zaarovan kruh, ktor sa roztoil po sexulnej revolcii mono vidie na nasledujcom popise od Christophera Westa: Mui boli v pokuen strieda eny i v minulosti, aj ke ili v manelstve. Vrazne ich v tom obmedzoval strach z nechcenho splodenia det, i u z ich strany alebo aj zo strany ien. Antikoncepcia to uahila. Vsledkom je nrast potu nevier. Tie nsledne, ak sa odhalia ved k nrastu rozvodovosti. Okrem toho, antikoncepcia umonila zni obavy z neelanho tehotenstva aj v prpade predmanelskho sexu. Vsledkom takhoto sexu je, ako u naznail aj jeden spomnan vskum, tie nrast rozvodov. Antikoncepcia nie je stopercentne spoahliv. Mnostvo poatch det sa dva preto potrati alebo s dvan na adopciu. Niektor matky si svoje deti ponechaj. Vsledkom je, e poet det, ktor vyrastaj bez otca sa pripota k tm, ktor s bez otca z dvodu rozvodov. Ak je teda zver? Ako naznauj poetn tdie (a aj zdrav rozum), dramaticky sa zvyuje anca, e deti bez otca vyrast v horch socilnych podmienkach, bud zneuvan, bud ma emocionlne a psychologick poruchy, poruchy sprvania, zdravotn problmy, problmy v kole. A ako vyzer alie roztanie tohto kolotoa? Op aj alia genercia bude ma predmanelsk sex, pjde na potrat... Niektor sa dostan cez mnostvo problmov a k uvaniu drog, dopustia sa nsilnch trestnch inov, skonia vo vzen. Vetky tieto socilne problmy narastaj z genercie na generciu, pretoe deti bez otca maj viu ancu, e bud op ma nemanelsk deti, a ak vbec vstpia do manelstva, vzrast pravdepodobnos, e sa rozved.351 Ukazuje sa teda, e potreba pornografie, prostitcie a promiskuity je symptmom psychosexulnej retardcie. Obchod so sexom sa star o to, e promiskuitu glorifikuje, ba vyhlasuje za progresvnu, vyhlasuje V. E. Frankl. ia tento konzumn spsob m svoje nsledky, dodva Frankl. 352

43

Naastie existuje stle dos aj mladch ud, ktor stoja o zmyslupln lsku a vzahy, ktor s vak v rozpore so sexulnou revolciou.

HIV, pohlavne prenosn ochorenia a rizikov sex

Naej krajine nepome iadna antikoncepcia. Naej krajine by jedine pomohlo, keby si panny zaali bra panicov, mali deti a zostali si vern. (Vyhlsenie prezidenta Ugandy v situcii, ke kad piaty lovek v krajine sa stal HIV pozitvnym)353 Pohlavnm stykom sa vymieaj najm rzne plesov nkazy, vrusy, trichomonty a bakterilni pvodcovia chorb. Mu spsobi svrbenie, vtoky, plenie, nelieen dokonca neplodnos.354 V spolonosti je nedostaton chpanie, e riziko z hadiska renia chorb zana rapdne rs u druhm sexulnym partnerom a nie a stykom s prostittkami.355 Vekm znsobenm nebezpeenstvom pre renie pohlavnch ochoren je slo do konenka, ktor bva sprevdzan zodretm sliznice konenka, povrchu alua i predkoky.356 Pri orlnom a najm anlnom sexe je riziko zpalov hlavne pohlavnch orgnov. U eny sa mu rozri a k maternici, vajenkom i alej. A to preto, e bakterilna flra stnej dutiny je dos patognna (choroboplodn). O prtomnosti rizikovch baktri a kvasiniek v oblasti konenka asi netreba vea psa. Kad pohlavn styk do konenka znamen urit poranenie, lebo na tak nieo nie je anatomicky vhodn a teda to znamen otvoren brnu pre vstup infekcie.357 lovek, ktor vystrieda dvoch promiskuitnch partnerov poas roka, m monos nkazy tak, ak by sme zskali pri styku s 500 2500 almi sexulnymi partnermi. (z televzneho otu zadanho Nrodnm centrom pre podporu zdravia v Prahe). Dvodom je, e naprklad v pove eny zostvaj mikrobilne obrazy nielen vetkch jej partnerov, ale aj partnerov tchto partnerov at.358 V prpade zdravotnch problmov je dobr poradi sa s urolgom, u ien gynekolgom, prpadne sexuolgom.

HIV a AIDS
Prenos HIV me nasta telesnmi tekutinami aj z mimogenitlnych zdrojov. Tento fakt zniuje opodstatnenos pouvania kondmu ako prevencie pred HIV. K prenosu vrusu me djs ete pred samotnm pohlavnm spojenm cez telesn tekutiny, konkrtne naprklad cez sliny pri bozkvan, ak sa nachdza v stach aj mal rana. iadna ochrana, ani kondm, nie je stopercentn. Ako ochrana pred otehotnenm, je prezervatv inn pri pouvan pri pohlavnch stykoch poas doby jednho roka pri meran Pearlovm indexom od 5,00 do 20,00 na 100 dvojc. Vea zvis od sprvnosti pouvania kondmu. Ale aj hodnota okolo 5 je vzhadom k monosti otehotnenia stle ete vek. A v prpade monosti nkazy smrtenou chorobou AIDS by u aj tto hodnota bola a prli vekm rizikom, priom tieto sla sa tkali iba monosti otehotnenia, ktor je len pr dn za mesiac. Vrusom HIV sa vak mono nakazi v ktorkovek de v mesiaci. 359 O vraznom zlyhvan kondmov u z hadiska predchdzania otehotneniu hovor mnostvo alch vskumov. Jeden z nich naprklad uvdza, e 13-15% ien, ktorch partneri pouvaj kondm ako jedin metdu antikoncepcie, otehotnie poas jednho roku.360 Lekrska fakulta Univerzity v Texase zistila, e kondmy s inn len v 69% pri prevencii prenosu vrusu HIV u heterosexulnych prov.361 Najvie nebezpeenstvo infekcie spova v tom, e kondm me asto praskn, roztrhn sa a skznu. Aj ke as vrusov HIV me prenikn cez pry kondmu, riziko infekcie je vemi mal; ale v tch prpadoch kedy kondm katastroflne zlyh, lovek je vystaven obrovskmu riziku nevyhnutnho nakazenia sa vrusom HIV. Pokia kondm zlyh pri pohlavnom styku s osobou nakazenou vrusom HIV, existuje tu zrejm monos pomalej a bolestivej smrti. Monos pokodenia kondmu je ovplyvnen mnohmi faktormi, medzi ktor patr i druh lubrikanho glu a kondmu. V knihe Contraceptive Technology s zaznamenan vsledky siedmich nedvnych tdii, z ktorch vyplva, e sa pokodilo 60 z 2414 kondmov - t.j. 2,5%.362 Existuj aj vskumy, ktor vyuili ijce pry, aby zistili mieru prenosu HIV. Vskum lekrskej fakulty na univerzite v Miami preukzal, e tri z desiatich ien sa nakazili HIV poas osemnstich mesiacov. (...) To znamen, e miera nkazy je 11,2% za rok, 21% za dva roky, 30% za tri roky, 45% za p rokov 70% za desa rokov.363 Agentra OSN UNAIDS v roku 2003 potvrdila, e kondmy zlyhvaj v 10% v prevencii HIV.364 K nkaze vrusom HIV pri prirodzenom pohlavnom spojen dochdza najastejie vtedy, ke sa sperma obsahujca vrus dostane do styku s poruenou sliznicou povy alebo ke sa povov sekrt, ktor obsahuje vrus, dostane do styku s poruenm povrchom penisu. Existuje mnoho faktorov spsobujcich bu poruenie sliznice povy alebo povrchu penisu. S to rzne zpaly, aj drobn odreniny, trenie pri sloi a pod.365 tyri zkladn spsoby prenosu s: heterosexulny pohlavn styk alebo homosexulny styk s nakazenou osobou spolon uvanie injeknej ihly alebo inch nstrojov s niekm, kto je nakazen

44

krvnou transfziou od niekoho, kto je nakazen (u ns je riziko vemi mal) nakazen tehotn ena prenesie infekciu na svoje diea poas tehotenstva, produ, menej pravdepodobne pri dojen.366

Vrus HIV spsobuje syndrm, respektve ochorenie AIDS. Prv prznaky infekcie, zhruba 2 a 3 tdne od infikovania pripomnaj chrpku, ale nemusia sa vbec prejavi. Podstatou ochorenia AIDS je, e napad jeden druh bielych krviniek, majcich rozhodujcu lohu v riaden imunitnej reakcie. Nakoniec dochdza k prelomeniu imunity a chor zomieraj na niektor z in mlo nebezpench infekci, ktor organizmus napadne. Km sa prznaky spsoben samotnm vrusom HIV (horky, slabos, potenie, hnaky, zvenie uzln a nervov prznaky) objavia, me uplyn od chvle vlastnej nkazy cel rad rokov. Takto infikovan lovek me nakazi, aj ke o tom nevie, inch ud. Nkaza vrusom HIV sa zist testom na prtomnos protiltok proti HIV.367 Popritom sa njde aj dos takch ud, ktor i ke vedia, e s nakazen, svojmu partnerovi ani neoznmia, e maj nejak sexulne prenosn chorobu. Mui nakazia eny ovea ahie ako naopak. S ohrozen 10 krt viac. Donedvna prevldal nzor, e AIDS nemus prepukn u kadho nakazenho vrusom HIV. Poda dnenho stavu poznatkov vak vieme, e choroba po ase nastupuje u kadho.368 AIDS nie je lieiten choroba. Pracuje sa sce neustle na viacerch technikch jej lieby, ale urit spechy s zatia skr vnimonmi prpadmi. S, ale lieky, ktor doku spomali priebeh choroby, respektve oddiali jej vypuknutie.369 A vaka svojej HIV pozitivite viacer prehodnocuj svoj ivot a poznvaj ako mali i, ke boli ete zdrav. Niektor reaguj opane. i a ui si bez ohadu na nakazenie alch. Nezodpovednos, snaha pomsti sa, agresivita. asto je to vyvolan tm, e tto udia s zahnan na okraj spolonosti, hovor MUDr. Karel Rozehnal pomhajci v AIDS centre.370 i sa nevedomky nakaz vrusom HIV od niekoho, kto mono ani netu, e je tie nakazen, zvis skoro vlune len na tebe a na tvojom ivotnom tle. Na Slovensku je evidovanch 318 prpadov nakazench vrusom HIV.371 Odbornci vak upozoruj, e skuton poet bude s vysokou pravdepodobnosou o dos v, lebo udia u ns nie s nauen dva si robi testy na pozitivitu HIV a preto sa na ich nakazenie prde a vtedy, ke zan ma pecifick zdravotn problmy pri prepuknut AIDS. Takmer 50 percent prpadov HIV v USA s prve udia praktizujci homosexulne sprvanie.372

Prevencia a pomoc
Prevencia AIDS nebude nikdy spen, ak bude pozostva len z rozdvania prezervatvov a uenia iakov ako ich navlieka na model stoporenho pohlavnho du. Tak snahy nemaj ni spolon so zodpovednou sexulnou vchovou a vchovou k rodiovstvu.373 Gene Antonia v knihe AIDS: zvzn mlanie uvdza, e poda vsledkov, ktor uverejnil najvznamnej americk lekrsky asopis, 30% partnerov osb nakazench AIDS, bolo po roku pouvania prezervatvov infikovanch vrusom HIV. Medzi tmi, ktor sa rozhodli pre zdranlivos, nebol zaznamenan ani jeden prpad nakazenia.374 Takisto aj zenie pomoci narkomanom a uom, ktor sa mu sexulnym stykom nakazi vrusom HIV, na rozdvanie ihiel a prezervatvov, je primitvna snaha zastavi tento proces technicky, pomocou najahie prstupnch rieen, bez skutonej starostlivosti o osudy tchto ud.

In ochorenia
Aj tu plat, e nepohlavn prenos nie je vzcnosou. Plat to naprklad u genitlneho oparu, genitlnych bradavc, vtokov na podklade trichomonizy, kvasinkovej infekcie, pri infeknej ltake typu B, ale aj u inch ochoren. Nkaza partnera takmto ochorenm preto nemus by automaticky dkaz nevery.375 Chlamdiov infekcie ria sa takmer vlune pohlavnm stykom. U ien sa obvykle vyskytuj najskr na sliznici krka maternice, odkia sa ria do alch ast pohlavnch orgnov. Okrem nkazy sexulneho partnera je monos prenosu ochorenia i na novorodenca. K nkaze me djs i viacermi cestami, zvis to od sexulnych technk. Krvou sa infekcia ri na kby. Prejavy u muov s bolestiv moenie a vtok z penisu, eny mu by bez prznakov alebo maj vtok z povy a bolesti v podbruku pri pohlavnom styku. Ochorenie me ma vplyv aj na vznik onkologickch ochoren v oblasti krka maternice. Me spsobova u oboch pohlav neplodnos, u ien mimomaternicov tehotenstvo a in komplikcie pri tehotenstve. Lieba je antibiotikami. Ak sa neliei prechdza do chronickej formy. Genitlne vi udovo nazvan filcky. Spsobuj svrbenie v oblasti ochlpenia pohlavnch orgnov. Okrem pohlavnho styku je mon prenos aj spolonm pouvanm postenej bielizne, uterkov a podobne. Pouvaj sa pecilne prpravky proti viam. Uterky, obleenie a posten bielize je potrebn vypra v horcej vode. Genitlny herpes rozliuje sa Herpes simplex virus I vzahujci sa prevane ku prejavom na koi v okol pier a nosa a Herpes simplex II s vyou afinitou ku genitlim. Obidva typy mu vyvola infekciu v oblasti genitlu. Po rzne dlhej dobe, nastva vsev puzgierikov v oblasti pohlavnch orgnov. Svrbia, neskr bolia. Ich obsah je ry, asom sa skal v zvislosti od nslednej infekcie. Dochdza k vzniku bolestivch rn, bolestivmu moeniu, niekedy je zven teplota. Prv vsev sa zvyajne strat zhruba po dvoch tdoch, ale vrus zostva v tele a me neskr vyvola alie vsevy. Protivrusov lieky mu zmierni priebeh ochorenia. Ochorenie me podmieni

45

vznik vnejch zdravotnch komplikci. Niektor formy nie s prli zvan, in mu by a smrten a niektor s smrten v kombincii s inm ochorenm. Kvapavka gonokoky inkuban doba u muov je 3 a viac dn. Prejavuje sa bolesami pri moen, hlienovm a hnisavm vtokom z penisu. Pri nelieen me djs k fimze alebo zeniu moovej rry, jej zpalu alebo zpalu semennkov, nadsemennkov i prostaty. U ien je priebeh menej vrazn, ale epidemiologick rizik s vyie. Po inkubanej lehote 7 dn postihuje u ien moov rru, krek maternice, vntorn asti genitlu. Nebezpen je postihnutie o, infekcia me by prtomn i v konenku. Prejavuje sa plenm pri moen, hnisavm vtokom z povy a moovej rry. Hrozia pri om tie sterilita, mimomaternicov tehotenstv, kbov ochorenia, dokonca i zpal srdcovch chlopn. Toto ochorenie podlieha povinnmu hlseniu, je dobre lieiten antibiotikami. Lymfogranuloma venerum takisto sa u skoro nevyskytuje. Po poiatonom postihnut povovej sliznice alebo moovej trubice vedie k rozpadu miazgovch uzln v panve s nslednm vytvorenm hnisavch pal, ktor stia na pokoku okolo konenka. Vasne rozpoznan a dobre lieen ochorenie je dobre zahojiten. udsk papilomavrus vrus HPV. Spsobuje bradaviky v oblasti pohlavnch orgnov. Mu nara zkladn fyziologick funkcie a mu komplikova prod. Vrus spsobuje zmeny vedce k vzniku rakoviny krka maternice. Odstrauj sa tekutm duskom alebo laserom. Je monos okovania. Poda americkch vedcov z The Ohio State University je tento vrus pri striedan partnerov a holdovan orlnemu sexu zrove zodpovedn za viac prpadov rakoviny hrtanu ne fajenie a alkohol.376 Mkk vred je vyvolvan mikrbom Haemophilus Ducreyi. Prejavuje sa znanm tkanivovm rozpadom na pohlavnch orgnoch. Podlieha povinnmu hlseniu a liebe. U ns sa u takmer nevyskytuje. Syfilis vne chronick ochorenie. Je mon aj prenos z matky na plod. Ak sa neliei, prebieha v troch tdich: 1. primrne tdium vznik tvrd, nebolestiv vred v mieste prvho kontaktu (genitlie vrtane maternicovho krku, sta, prsty na rukch, konenk) po 9 a 19 doch. Tekutina unikajca zo spodku vredu je znane infekn. O 1 a 2 tdne sa zduria lymfatick uzliny. Po niekokch tdoch zdurenie opadne, ale baktrie sa rozria do tela. Vred sa zahoj za 2 a 3 tdne. Okolo 5. a 6. tda sa vytvraj srologicky dokzaten protiltky v krvi. 2. sekundrne tdium objavuje sa 9 a 10 tdov od infekcie. Ochorenie sa rozri do celho organizmu. Vyskytuj sa ervenohned vyrky v oblasti trupu, konatn a sliznc, objavuj sa bolesti hlavy, zven teploty a zdurenie lymfatickch uzln. Nelieen vyrky trvaj asi 2 a 3 tdne, po ase sa mu opakova. Intenzita prznakov asom slabne. Toto obdobie trv 3 a viac rokov. Zvltnym prejavom s zapchajce bradavicov tvary v miestach potenia, respektve sliznin zmeny v oblasti st alebo rodidiel. S najinfeknejie. 3. tercirne tdium medziobdobie tzv. latentnho syfilisu me trva a desa rokov. Tvoria sa hrboleky v rozlinch orgnoch, ktor maj tendenciu sa rozpada. Vytvraj sa vredy. Zvykne by postihnut centrlny nervov systm, svaly, kosti, dochdza k neurologickm a psychickm komplikcim a demencii. Lieba je v prvom a na zaiatku druhho tdia spravidla penicilnom. Treba, aby sa prelieil i sexulny partner. spenos lieby zvis od skorho nasadenia liekov. Neskr choroba u vylieiten nie je. Pacienti s silne infekn. Ochorenie podlieha povinnmu hlseniu. Trichomoniza infekn ochorenie. Vyskytuje sa ltozelen zapchajci vtok z povy, svrbenie a bolesti pri moen. U muov sa prznaky nevyskytuj, ale je potrebn, aby sa i oni prelieili, aby nebola partnerka op nakazen. Lieba je zaloen na antibiotikch vo forme vaginlnych pkov. Kpe z dubovej kry alebo tannu zmieruje svrbenie. Medzi ochorenia spsobujce akosti v oblasti pohlavnch orgnov patria aj kvasinkov infekcie (kandidza) a bakterilna vaginza. Mvaj ich najastejie eny s imunologickmi problmami alebo eny nchyln na reinfekciu z vlastnch zdrojov. Bakterilna vaginza havnm pvodcom je baktria Gardenerella vaginalis, ktor nahrad v prostred povy prospen laktobacily. Prznakom je homognny mlieny vodnat vtok s rybacm zpachom. Mu sa vyskytn bolesti pri moen. Lieba pozostva z pouvania antibiotk alebo vaginlnych krmov. V prpade nelieenia me spsobi komplikcie s plodnosou. Maj ju imunologicky alebo inak hendikepovan eny nchyln na reinfekciu z vlastnch zdrojov.377 Plesov ochorenie - mykza, kandidza. o sa tka pvodu a renia, plat to o u bakterilnej vaginzy. Pvodcom je kvasinkov huba Candida albicans. Prejavuje sa bielym, hustm vtokom tvarohovej konzistencie, sprevdzan svrbenm, servenanm, a napuchnutm vulvy a bolesami pri moen. Zvyajne ju ostatn baktrie dria pod kontrolou, ale pri cukrovke, znenej obranyschopnosti organizmu alebo antibiotickej liebe sa me premnoi. Mykza u muov je asto bez prznakov a mui tak mu nevedomky napomha reniu nkazy. Je treba, aby sa prelieili. Na liebu sa pouvaj protiplesov krmy, apky, pesary, tabletky. Odpora sa nosi bavlnen bielize a nenosi tesn nohavice. Svoje miesto medzi sexulne prenosnmi ochoreniami, respektve ochoreniami podmienenmi uritm sexulnym ivotnm tlom maj i niektor druhy rakoviny. Patr sem naprklad rakovina krka maternice, ktor sa ri vrusom a nechrni pred ou ani kondm.378

46

Me sa vyskytn i rakovina penisu. U neobrezanch muov k nej dochdza ovea astejie ako u obrezanch. Aj u partneriek obrezanch muov sa zriedkavejie vyskytuje rakovina krka maternice. U ien, ktor neij sexulnym ivotom sa tento typ rakoviny nevyskytuje vbec.379 Vyetrenie krka maternice sa odpora enm nad 20 rokov v pravidelnch intervaloch raz za rok, primrne ako prevencia rakoviny. Riziko pre enu predstavuje taktie vznik rakoviny prsnkov. Vznam m preto samovyetrovanie prsnkov hmatom a zrakom. V prsnkoch sa celkom bene mu vyskytova hrky, ktor s nekodn, mu sa meni a mizn. Je ale sprvne vdy s preventvne na lekrske vyetrenie a zariadi sa nsledne poda porady s odbornkom. Vyskytuj sa tie niektor typy rakoviny st a krku, spsoben praktizovanm orlneho sexu. Ohrozen s najm udia praktizujci orlny sex s vekm potom partnerov. Zhubn bujnenie prepuk spravidla do desiatich rokov od nkazy. Vznamnejie riziko predstavuje aj hepatitda, teda infekn ltaka (existuje viac typov). Pretoe vrus je prtomn v krvi vo vysokej koncentrcii, je monos jeho prenosu aj pri pohlavnom styku. Ak toto ochorenie prejde do chronickej fzy kon peeovou cirhzou. Proti rozvinutmu ochoreniu nie je zatia znmy inn liek. Je vak monos da sa zaokova.380 Ani najlepie pouvanie nepokodenho kondmu nechrni pred pohlavnmi chorobami, ktor sa prenaj priamym kontaktom koe, ako udsk papilomavirus- HPV a opar herpes simplex virus - HSV. Pohlavn ochorenia ako kvapavka a syfilis sa prenaj aj orlnym sexom, pri striedan sexulnych partnerov vznamne rastie riziko nkazy aj tmto spsobom.381 V USA sa za uplynulch dvadsa rokov poet prpadov rakoviny stnej dutiny spsobench HPV zdvojnsobil, vo vdsku bol v uplynulej dekde HPV prinou a 90 percent prpadov tchto druhov rakoviny, priom v 70. rokoch minulho storoia to bolo iba pribline 25 percent. Vedci z The Johns Hopkins University minul rok zverejnili vsledky tdie, poda ktorch je HPV vnejou hrozbou pre vznik rakoviny ne alkohol alebo fajenie. "Osoba infikovan HPV 16, o je kme spsobujci rakovinu hrtanu, m 14-nsobne vyie riziko vzniku tejto rakoviny. m viac partnerov ste mali, tm vyie je riziko, e ste sa infikovali," dodva Gillison, ktor bola na ele tmu vedcov.382 Farmaceutick korporcia Merck Sharp & Dohme Idea Inc. rozbehla vo svete vek reklamn kampa na predaj vakcny proti rakovine krka maternice. Ide o vakcnu Silgard (znmu tie ako Gardasil). M by prevenciou pred vrusom HPV spsobujcim tto rakovinu. Ide o chorobu, ktorej sa d plne preds abstinenciou a vernosou v manelstve, zrove vakcna chrni len proti tyrom druhom vrusu zo zhruba 100 inch druhov HPV. Je mal anca, e vbec pome. Neexistuj iadne tdie o dlhodobch dopadoch vakcny. Z vedajch inkov, ktor s znme, ide o ak bolesti hlavy, zvraty, doasn stratu zraku, dokonca aj vedomia. Rakovina krku maternice predstavuje len 1 percento vetkch mrt ien na rakovinu. Skrningami rakovinotvornch buniek pri gynekologickch prehliadkach sa podarilo zni mieru rakoviny krka maternice. Sasou jednej vakcny s tri zaokovania, ktor ak by sa opakovali kadch 5 rokov, prines Mercku vysok zisky.383 Rone s hlsen tyri miliny novch prpadov chlamdiovej infekcie v USA ( najbenejia pohlavn choroba v USA). Bradavice na genitlich (condyloma acuminata ) s spsoben vrusom HPV je to najbenejia vrusov pohlavn choroba v USA. Rone sa ou nakazia asi tri miliny ud. Predpoklad sa, e 50% mladch ien, ktor striedaj partnerov, s nakazen vrusom HPV. (...) V USA je kadorone asi 1,5 milina novch prpadov kvapavky a takmer tvrtina vetkch nakazench muov nem iadne symptmy. Kvapavka me tie nakazi sliznicu, tzn. i sta. Syfilis, dosiahol za poslednch tyridsa rokov najvyiu rove. Kad rok sa v USA nakaz 40 000 ud. Ak je iba v USA viac ako 100 milinov ud nakazench jednou, alebo viacermi z dvadsiatich pohlavnch chorb, je nerelne oakva, e tenk a ahk polyuretn, alebo latex epidmiu spomal, bez zmeny samotnho ivotnho tlu ud.384

Sexulne dysfunkcie
Strun zhrnutie sexulnych dysfunkci: Frigidita (pohlavn chlad) vrazne znen schopnos pohlavnho vzruenia, postihuje nielen eny, ale aj muov. Vaginizmus - ide o bolestiv, kovit stiahnutie svalov panvy v okol povy, o preka v prenikan muskho pohlavnho du do povy. Hypersexualita je opakom frigidity, jej nosite m neobyajne vysok pohlavn vzruivos. Porucha erekcie stoporenie pohlavnho du sa bu vbec nedosiahne alebo sa neme udra primerane dlho. Priny duevn prevauj nad telesnmi. Predasn vron semena (ejaculatio praecot) - semeno me vychdza niekedy u poas milostnej predohry, niekedy poas zavdzania pohlavnho du do povy, najastejie vak po vemi krtkej dobe sloe, ktor nesta k dosiahnutiu eninho orgazmu. Mnoh sexuolgovia v dnenej dobe u nepovauj predasn ejakulciu za dysfunkciu. Oneskoren vron semena - je dos vzcny. Ejakulcia je oneskoren, alebo me plne chba. U tchto muov sa orgazmus dostavuje aj bez vronu semena. Inokedy me chba aj samotn orgazmus. Dyspareumia - ena preva pohlavn styk neprjemne. Ak sa k tomu ete pridru boles, hovorme o algopareunii.

47

Neprtomnos enskho orgazmu - nemus s vdy o dysfunkciu. Urit poet ien nie je pre orgazmus vybavench biologicky, a tak ho nijakm spsobom nemu dosiahnu. Pohlavn styk mu preva prjemne a mu by v sexulnom spolunavan spokojn. ensk orgazmus pre ne nemus by nevyhnutnou sasou pohlavnho ivota.385

Prirodzen plnovanie rodiovstva verzus antikoncepcia

Nebo i zem volm dnes za svedkov proti vm, e som vm predloil ivot i smr, poehnanie i kliatbu: vyvo si ivot. (Dt 30, 19) Obetavos v manelskej lske zaha ovldanie sa v sexulnej oblasti. Tka sa to i plnovania poatia a zodpovednho odovzdvania ivota. Monos sprvne pouva dar plodnosti je zabudovan do udskho organizmu. Treba k tomu vak pozna svoj organizmus prve v oblasti plodnosti. Alternatv ovplyvovania poatia je viacero. Je rozdiel medzi PR plnovanm rodiovstva a PPR prirodzenm plnovanm rodiovstva. Zabrnenie poatiu a zabrnenie manelskmu styku s dve rzne veci. Metdy prirodzen sce nepriamo zabrauj poatiu, ale nezasahuj do organizmu. Za najvhodnejie sa daj povaova pecilne metdy spsobu zisovania plodnch a neplodnch dn v organizme eny. Patria medzi postupy prirodzenho plnovania rodiovstva. Vaka nim mu manelia rozhodova o pote det v rodine v zvislosti od svojej konkrtnej situcie. Na rozdiel od antikoncepcie nenes so sebou zvan negatvne dsledky. Antikoncepcia je prostriedkom, ktor sa poka zabezpei nadvldu a kontrolu nad plodnosou loveka. Antikoncepcia na rozdiel od PPR nevychovva k zodpovednosti za nsledky pohlavnho styku. Antikoncepcia vytvra predpoklady k tomu, aby lovek il promiskuitne bez nsledkov. Okrem inho mnostvo typov antikoncepcie psob kodlivo, najm na organizmus a zdravie eny. Neprirodzenm metdam je preto lepie sa vyhn, minimlne z dvodu, e prinaj viacero zdravotnch rizk a navye prirodzen metdy s dostatone dobre aplikovaten. Vsledkom zlyhania antikoncepcie a holdovaniu antikoncepnmu ivotnmu tlu je takisto neraz splodenie dieaa, ktor rodiia vlastne nechceli je to udsky nedstojn. Vea sa hovor o slobodnej vobe eny v plnovan poatia, no pre feministky hormonlna a mechanick antikoncepcia je jedin voba! Pritom plne zdarma je k dispozci poznanie plodnosti eny, ktor spolu s partnerom sa me spolu rozhodn o naasovan otehotnenia plne prirodzene, woman- a embryo-friendly. V regulovan poatia je prirodzen plnovanie rodiovstva osi ako BIO-TREND, pre ktor sa rozhoduje oraz viac prov a je na mieste, aby toto tt podporoval a nie kodliv prostriedky, ktor vnucuj farmaceutick koncerny s vidinou zisku a bez ohadu na zdravie a dobro eny.386

Prirodzen plnovanie rodiovstva

PPR nepotlauje sexualitu, ale vedie k jej lepiemu poznvaniu a porozumeniu, nepokodzuje zdravie, je znane spoahliv, prispieva k zjednocovaniu manelov.387 Pouvanie prirodzench metd zvyuje pocit zodpovednosti, obetavosti, pomha zbavova sa egoizmu, o zdokonauje lsku a spomnan manelsk jednotu. Prirodzen metdy vzbudzuj ctu a otvorenos voi kadmu poatmu ivotu. Pouvanie tchto metd vedcich k doasnej zdranlivosti podporuje tie sexulnu tbu, dvajc tm viu rados z prevania manelskch zblen vo vhodnch obdobiach. Taktie chrnia zdravie. Dr. J. Rtzer z Viedne pe, e v seriznych vedeckch prameoch nenjdeme iadne informcie hovoriace o kodlivosti prirodzench metd. Antikoncepcia naproti tomu sleduje a podporuje jedine svoje vlastn neobmedzen sexulne zitky za kad cenu a za kadch okolnost. Tak postoj posiluje egoizmus prejavujci sa neskr i v inch oblastiach ivota. Pri pouvan antikoncepcie, ak sa pone diea, je ovea via pravdepodobnos, e bude prijman ako nevtan hos a ako agresor. Pri takomto postoji hroz, e ke sklame antikoncepcia, nasledujcou lniou opatren je potrat, teda zabitie dieaa.388 Antikoncepcia sce ponka kontrolu plodnosti, ale nezuachuje pri tom loveka a preto je proti loveku ako celku. Neodmietanie antikoncepcie men v spolonosti nhad i na vzahy a na nenaroden udsk ivot. Nezvzn sex vedie muov k nezujmu o nsledky styku, o vetko o s nm svis i o samotn enu. Nie je to nhoda, e prirodzen metdy podporuj stlos a kultrnos intmneho vzahu, zatia o antikoncepcia napomha mimomanelskm stykom.389 Pohlavn styk medzi muom a enou a rozko, ktor tento akt zaha je vek dar a nieo vemi krsne. Je tomu tak aj v prpade, e partneri nemaj v mysle splodi potomka, ale na druhej strane nijako umelo nezasahuj do tohto posvtnho aktu, a ak aj v takom prpade djde k poatiu, diea prijm ako dar. Posvtnho preto, lebo sli mimo in prve pre cie, ktorm je zzrak ivota. V prpade, e sa z tohto aktu vytrca dstojnos, vytrca sa nsledne cta k udskmu ivotu (vnmanmu ako nehoda v prpadoch sexulnych stykov, redukovanch isto len na ukojenie sexulnej potreby), prpadne cta k partnerovi (najm enm). Ist hranica v sexulnom sprvan sa

48

preto nem prekraova. Takmer kad predsa vnma udsk ivot ako jednu z najvych hodnt a teda by sa u tu pri jeho poiatkoch, mala zachovva patrin dstojnos. Prirodzen metdy s darom pre loveka. Pre vyhbanie sa poatiu mono metdy plodnch a neplodnch dn vyui vtedy, ke s vne argumenty, respektve oprvnen dvody proti poatiu alch det. Mu to by naprklad vne zdravotn dvody, alebo opodstatnen potreba oddeli asovm odstupom plodenie svojich det. Antikoncepn kultra m tendenciu vidie deti ako archu, ktorej sa treba brni, a nie ako vtan dar. Ako prekku k materilnemu blahobytu, a nie ako rodinn bohatstvo. Ako alie oderpanie svetovch zdrojov, a nie ako prnos pre spolonos.390 Je rozren trend uvaovania, e ma viac det je alebo aspo me by nezodpovedn. Omnoho astejie to vak plat opane. Alebo je sn zodpovedn podiea sa na veden svojich potomkov k egocentrickmu konzumizmu, premrovan svojich rodiovskch monost a schopnost alebo vymieran spolonosti? no, o materstve sa m ena rozhodn sama, m na to vsostn prvo. M tak ale urobi ete pred tm, ne m s niekm pohlavn styk. Teda ete pred vznikom samotnho rizika otehotnenia. Prirodzen metdy nie s celkom vhodn k akmukovek mimomanelskmu pohlavnmu styku. Aj prve preto prirodzen metdy regulcie plodnosti nie s zo strany uritch spoloenskch skupn uznvan. Otzka prirodzench metd regulcie plodnosti je neprijaten pre tch, ktor nepoznaj a nechc prija iadne obmedzenia v sexulnej oblasti.391 Vea ien odmieta PPR metdy, pretoe sa im zdaj by nron. Avak mnoho z tchto ien si bez problmov doke sledova plodn a neplodn dni, ke sa im nedar otehotnie. Problm nie je ani tak v nronosti tchto metd ako skr v pohodlnosti, neschopnosti sa obetova a v tom, e viacer eny tmto metdam zo zaiatku nerozumej, lebo im tieto metdy v ich blzkom okol nemal kto vysvetli. Metdam PPR sa niekedy vytka, e niektor eny tia viac po pohlavnom styku prve v plodnom obdob. U muov je, ale odriekanie si sexu zvyajne ovea astejie. Ide v prvom rade o nauenie sa kontrolovaniu a usmerovaniu sexulneho vzruenia. Oldich Penika uvdza, e tatistick vskumy udvaj najviu vzruivos ien v obdob po mentrucii, potom pred mentruciou a a na treom mieste je to v obdob ovulcie. Je zaujmav, e poetnos pohlavnch stykov je aj u dvojc pouvajcich PPR aj u dvojc pouvajcich antikoncepciu rovnak.392 Manelsk sexulne styky v obdob neplodnosti sce neslia na poatie, no maj vznam pri budovan puta a jednoty medzi manelmi, lebo i to je prirodzenm cieom manelskho aktu.393 Mnoho maneliek pouvajcich PPR hovor o radosti z toho, ke ich manel pobozk a nemusia ho podozrieva, e nieo chce. Je to sloboda, ktor vaka PPR umouje manelskm partnerom vemi pragmaticky si preukza, e sa maj radi navzjom aj ke prve nemaj spolu sexulne styky.394 Ako uvdza West: PPR m aleko od pokodzovania manelstva, prve naopak, je manelskou poistkou. (...) Poda priekumu Dr. Jozefa Rotzera sa medzi 14000 prmi pouvajcimi PPR nevyskytol ani jeden rozvod.395

Plodnos
U mua je plodnos spojen v prvom rade s tvorbou spermi. Spermie sa vytvraj v tele mua spravidla stle, nepreruovane v milinovch mnostvch. Spermie s v pohlavnch orgnoch mua vdy prtomn, nezriedka a do konca ivota. Mu je teda stle plodn. Ak je mu po obdob dospievania neplodn, je to porucha, patologick jav.396 U eny je to inak. Vajko len raz v cykle zskava schopnos poatia, o sa odborne nazva ovulcia. V cykle zvyajne dozrieva a uvouje sa iba jedno vajko, no niekedy me dozrie niekoko vajok naraz a vtedy me nasta viacnsobn tehotenstvo. Po ovulcii si vajko krtko zachov schopnos poatia, najdlhie 24 hodn, ale spermie mu prei v plodnom hliene vyluovanom krkom maternice aj viac dn (preto me djs k oplodneniu aj vtedy ke styk nastal pr dn pred ovulciou preto je pri PPR potrebn sledova hlien, ktor sa vyluuje u pred samotnou ovulciou; tento hlien sa me zaa vyluova aj poas mentrucie). ena sa prakticky me sta matkou v jednom dni cyklu. Cel obdobie plodnosti vak zo spomnanch dvodov trv dlhie, ale spravidla neprekro v kadom cykle viac ako 9 dn.397 Ke chc manelia preds s istotou tehotenstvu, musia kad cyklus dodriava asi 10 14 dn sexulnu abstinenciu. Niekomu by sa to mohlo zda pridlho, avak v prpade, ke pri tehotenstve prike lekr ako samozrejmos zdranlivos 6 tdov pred prodom a 6 po om, vtedy sa abstinovanie od sexulnych kontaktov repektuje. Jemn gest a nenosti v obdob abstinencie s aj v tomto ase namieste, pokia doku nad nimi partneri nestrati kontrolu. Pri PPR jej innos vychdza zo samotnej logiky enskho cyklu. Ak sa presne dodr obdobie vyhbania sa styku, v ase kedy je potencilne vajko k dispozcii pre oplodnenie, potom urite neme djs k poatiu dieaa. o je vak potrebn pre sprvne rozpoznanie plodnch a neplodnch obdob, je poznanie vlastnho tela a jeho viditench reakci na zmeny, ktor sa v om uskutouj.

49

Cyklick vyskytovanie sa plodnosti a neplodnosti v organizme eny je riaden neurohormonlnym systmom v mozgu, teda tvorhrbolm (corpora quadrigemina) a mozgovm prveskom (hypofza). Dozrievajci vaok vytvra estrogn a progestern a ich vplyvom sa odohrvaj zmeny teploty a hlienu.398 Schematick nkres plodnosti eny: ------------------- - - - - * - - - - ------------------- - - - - * - - - - -------------------- - * - - /oznaenie obdobia, kedy me djs k oplodneniu/ Rozumn lovek chce pozna tento zkon, aby ho mohol sprvne pouva. Vyaduje si to od manelov ovldanie sa, teda riadenie ich sexulnej innosti. To znamen, e v obdob plodnosti sa maj manelia pohlavne zbli len vtedy, ke s ochotn odovzda ivot dieau, respektve s ochotn prija diea, ak sa pone. V opanom prpade maj pouva na pohlavn styk as neplodnosti. To znamen v obdob plodnosti sa maj z objektvnych prin zdra manelskho aktu, o je jedin morlne sprvna metda pri plnovan rodiny.399 Teda rieenm hodnm loveka nie s antikoncepn prostriedky, nie prostriedky, ktor spsobuj potrat hne po poat, nie ukonenie tehotenstva interrupciou, ale doasn zdranlivos pri pohlavnom spoluit.400 Medzi metdy prirodzenho plnovania rodiovstva patr sympto - termlna metda, Billingsova metda a metda posudzovania krka maternice. V svislosti s PPR sa mono stretn aj s pojmami ako Creightonov model, FertilityCare i NAPRO. S to metdy, ktor uia o plodnosti a na zklade poznania plodnch a neplodnch dn, aj pri nepravidelnom cykle umouj rozhodova sa o poat dieaa.401 V minulosti niektor radili medzi PPR tie kalendrnu metdu, dojenie a in, avak dnes je znme, e toto nie s spoahliv spsoby vyhbania sa poatiu. o sa tka dojenia, ast dojenie sce v prvch tdoch po prode odauje monos poatia, avak m skr po prode je potrebn zaa pouva jednu z prirodzench metd, aby ena vas zbadala prv prznaky nastupujcej plodnosti. Prvej mentrucii toti predchdza ovulcia. Dobr je, ke sa ena nau pozna prejavy svojho tela na urovanie plodnosti a neplodnosti ete pred manelstvom.

Sympto-termlna metda (hlienovo-teplotn)

Ako najspoahlivejia je v sasnej dobe propagovan sympto-termlna metda. Kombinuje sledovanie symptmov ovulcie (hlien alebo krek) so zznamom bazlnej (pokojovej) teploty, ktor sa sleduje v pove, stach alebo konenku, rno bezprostredne po prebuden.402 Obdobie plodnosti predstavuje 6 poslednch dn niej teploty, pred teplotnm skokom a 3 prv dni vyej teploty po skoku, o spolu dva 9 dn plodnosti. Ostatn dni s dami neplodnosti. Teplota sa meria kadodenne vntorne, rno po prebuden o tom istom ase. O pribliujcej sa, a tie prve ukonenej ovulcii informuje aj plodn hlien, ktor vytvraj azy v krku maternice asi 6 dn pred ovulciou. Tento hlien mono vidie pri vstupe do povy. Teda okolo 6 dn s plodnm hlienom plus 3 dni bez hlienu predstavuj obdobie plodnosti.403 Oplodovacia schopnos pohlavnch buniek je obmedzen. U vajka je to 6 12 hodn po ovulcii, u spermie a 3 dni (v hliene maternicovho hrdla o 2 dni dlhie).404 Tehotensk index (Pearlov index) udva, e pri splnen podmienok ako zakolenie, motivcia, zodpovednos, je spoahlivos sympto-termlnej metdy vynikajca. PI sa pohybuje okolo hodnoty 1 na 100 ien, ktor tto metdu pouvali poas jednho roka. Ak pr vyuva len neplodn obdobie po ovulcii PI je 0. Je teda porovnaten s hormonlnou antikoncepciou a je lepia ne ostatn antikoncepn metdy. T, ktor udvaj poet zlyhan PPR omnoho vy udvaj PI najskr u kalendrnej metdy, ktor sce patr medzi PPR, ale je nespoahliv a zastaran. Inokedy mu by vsledky odlin, ak s do vskumu zaraden nedostatone zakolen dvojice navye bez motivcie k pouvaniu PPR. Prirodzen metdy nie s zloit, len vyaduj dslednos a ist stupe sebaovldania.405

o hovoria konkrtne tdie?

V obdob od 1.1.1985 do 31.12.1987 bolo zskanch celkom 3380 cyklov od 291 ien. Spoahlivos STM (symptotermlnej metdy) zodpovedala PI 0,7. 406 V roku 1994 bolo v SRN sledovanch 13321 cyklov. Spoahlivos STM zodpovedala PI 1,7 4,3 (v prpade nepravidelnch cyklov). 407

Ak sa ena riadi vlune pozorovanm hlienu, vtedy pouva Billingsovu ovulan metdu. Pozorovanie hlienu sa vtedy zapisuje inak.408

50

Viac informci o tejto metde prirodzenho plnovania rodiovstva mono zska na webovej adrese: http://www.elep.sk/symptotermalna-metoda . Alebo na adrese: http://www.lpp.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=48&Itemid=90 . Okolo tejto metdy ri rozlin mty najm Spolonos pre plnovan rodiovstvo. Viac sa tejto problematike venuje strnka: http://www.elep.sk/myty-o-prirodzenom-planovanom-rodicovstve

Billingsova (hlienov) metda

Pri Billingsovej metde ena sleduje pocitom, hmatom alebo zrakom prtomnos a zmeny hlienu maternicovho hrdla.409 Viac informci mono zska na webovej adrese: http://www.billings.sk . Prruka sa nachdza v sekcii menu pod polokou Knihy.

Metda posudzovania stavu krka maternice

Niekde sa vyuva aj metda, pri ktorej sa posudzuje iba aktulna truktra krka maternice, ktor v obdob plodnosti je mkk, trocha roztvoren a vysok. Naproti tomu v obdobiach neplodnosti je tvrd, zatvoren a nzky (ahko prstupn). Monos vyuitia tohto tretieho ukazovatea je v pecifickch prpadoch, ke zmeny teploty a hlienu s ako pozorovaten.410

Tehotensk testy
Vetky babytesty s zaloen na podobnom princpe. Test si ena me urobi tak, e zachyt mo do pohra. Poda nvodu priloenho k testu, urob o je potrebn. Vsledok testu sa objav asto hne, niekedy v zvislosti od typu testu, po niekokch mintach. Ak vsledok testu doke tehotenstvo, je iaduce pre istotu (i sa nejedn napr. o mimomaternicov tehotenstvo) vyhada enskho lekra, najm ak sa vyskytuj aj nejak bolesti v oblasti brucha.411 Tehotensk testy nie s jedinm spsobom ako me ena zisti, e je tehotn. Existuje viacero prvch prznakov tehotnosti, ako je v prvom rade neobjavenie sa mentrucie v oakvanom ase alebo objavenie sa len slabho krvcania, alej to me by zvovanie prsnkov, pocity mimoriadnej navy, mdloby, toenie hlavy, zven povov vtok, nevonos a vracanie, neobvykl chute a pocity pri jeden, precitlivenos v dsledku hormonlnych zmien, ast moenie hoci len po troke a in prznaky.412 Pre veriacich

alie dvody preo PPR no a antikoncepcia nie

Sce asi nemono aka od kadho pochopenie pre nasledujce riadky, ale napriek tomu pre veriacich uvdzam jeden vstin komentr k tejto tme od Christophera Westa: Antikoncepcia ns u zachova sa presne opane ne sa zachovala Panna Mria. Ona zrodenie ivota v jej lone nechvala plne na Bohu: Nech sa mi stane poda tvojho slova (Lk 1, 38). Pri pouit antikoncepcie lovek dva najavo Bohu presn opak: Nech sa mi nestane poda tvojho slova. Antikoncepcia men sexulnu jednotu zo sviatosti na rhanie. Toto je dvod preo je antikoncepcia zl, a to nie iba zl, ale hrozivo zl.413 o sa tka neplodnch dn v eninom cykle, tie s zakomponovan v enskom tele samotnm Bohom, ktor takto stvoril enu. Manelia nerobia ni zl, ak sa miluj prve vtedy, ke milovanie poda ich vedomia takmer istotne nebude ma za nsledok graviditu. Aj vtedy vak mme pozitvne vnma, ke sa napriek naim predpokladom o neplodnosti, pone diea. Patr k zodpovednmu rodiovstvu, prija aj neplnovan diea s lskou a s dverou v Boha. Ve predsa aj toto diea, i ke nebolo v naom plne, bolo minimlne v tom Boom.414 Niektor namietaj, e je to hranie sa so slovkami a e medzi antikoncepciou a PPR nie je v podstate iaden rozdiel. Pozrime sa na to inak. Je rozdiel medzi umelm a spontnnym potratom? Je rozdiel medzi samovradou a prirodzenou smrou? Podobne ako v tchto prpadoch, je obrovsk rozdiel aj medzi tm, i sterilizujete pohlavn styk sami alebo prijmate Bohom dan neplodn dni.415 Boh nm dal rozum, aby sme dokzali vynjs nov technolgie a postupy ako si uahi ivot. Ale nemme ich vyuva spsobom, ktorm ns stavaj proti Bohu.416 To, e sa vo sfre sexu a plodnosti vo vekom rozril pohad na loveka ako na vec a prostriedok, plynie z necty voi loveku. Na zaiatku necty voi loveku je vak vdy necta voi Bohu. Ke oddelme sex od jeho prirodzenho zamerania k novmu ivotu, o brni, aby sme ospravedlnili akkovek prostriedok k dosiahnutiu sexulneho vyvrcholenia? Ke tento akt urobme neplodnm, zsadnm spsobom zmenme jeho charakter. Neukazuje u na nutnos manelstva a zaloenia rodiny. V hre zostane iba uspokojenie pohlavnho pudu a prirodzen vaginlny pohlavn styk sa stane iba jednm z tiscich spsobov ako tohto uspokojenia dosiahnu. Ke spsobme, aby sex stratil svoj najprirodzenej dsledok, nevyhnutne stratme morlny kompas.417

51

Prav lska si vyaduje asto krt obetu aj boles, jednm slovom trpenie. pln oddelenie sexu od monosti poatia je snaha vyhn sa obete, bolesti, teda trpeniu, ktor me do nho ivota vnies diea, ktor by sme mohli splodi. Opakom lsky je reakcia: "Nie! Nechcem! Chcem rozko bez zodpovednosti, bez rizika, bez utrpenia." Ak odmietame riziko skutone milova a urit utrpenie s nm spojen, aj tak nakoniec skonme pri tom, o sme odmietali - pri utrpen. Ale utrpenie, ktor pochdza z odmietania lsky, neprina nijak ovocie, je przdne, neuspokojujce, prina iba zfalstvo. Km utrpenie pochdzajce z lsky vedie k radosti z lsky, z novho ivota, z konania dobra.418 Vea ud nechce vidie rozdiel medzi antikoncepciou a PPR, pretoe intuitvne tuia, e by to vyadovalo nielen zmenu ich sprvania sa v splni, ale aj zmenu celho ich pohadu na svet.419

Pravda o antikoncepcii
Vyskali sme vetko, okrem lsky. (Theodor Mondoe) Lawren F. Winnerov vid popularitu antikoncepcie v jej ahkej dostupnosti ako rieenia uritho problmu. Zabrte poatiu: Nalepte na telo, pustite z hlavy... Je to tak jednoduch.420 ia kvli rizikm antikoncepcie u zaali aj jej obhajcovia oznaenie bezpen sex v spojitosti s antikoncepciou nahrdza pojmom bezpenej sex. V skutonosti ani toto nie je jej presn charakteristika. Charakteristickm javom masovej propagcie antikoncepcie (ktor pochopitene podporuj vrobcovia ako aj mnoh obchodnci s ou) s ast polopravdy alebo zamlovanie niektorch zvanch skutonost.421 Mono sa stretn i s nerozliovanm alebo len minimlnym rozliovanm antikoncepnch prostriedkov od abortvnych zo strany zstancov antikoncepcie. Treba ma na vedom, e aj niektor druhy antikoncepcie maj abortvne inky, ie spsobuj prakticky potrat v rannom tdiu tehotenstva. I ke antikoncepcia vyzer ako menie zlo v porovnan s potratom, aj tak zostva zlom a je preto najlepie vyhn sa obom. Prve vntromaternicov telieska (pirly) a hormonlne tabletky spsobuj potrat a je omyl zaraova ich medzi antikoncepciu, pretoe vznam slova antikoncepcia je, e je proti poatiu, ale tu u mme odstraovan poat udsk bytos.422 To, e mnostvo oficilne antikoncepnch prostriedkov spsobuje potrat sa nehovor alebo len vemi mlo. Propagtori antikoncepcie sa s jej niivmi inkami pokia mono nechvlia. V de ovulcie je ensk telo tak dkladne pripraven k poatiu, e akkovek antikoncepcia je mlo inn. Preto s z umelch prostriedkov najspoahlivejie prve metdy s abortvnymi inkami, teda tto vraedn poistka. Ak je, ale v stvke udsk ivot, potom by sme sa mali vyhn nielen istote, ale aj kadmu nebezpeenstvu znienia udskho ivota. Antikoncepcia m vak na ns ir dopad ne len ovplyvovanie telesnch procesov. V ivote to funguje tak, e o m vplyv na nae telo, psob nsledne viac alebo menej zretene i na nau duevn a duchovn strnku osobnosti. Antikoncepcia podnietila prudk nrast promiskuity s astm striedanm partnerov so vetkmi negatvnymi psychologickmi, spoloenskmi a zdravotnmi dsledkami. Podporuje predasn koitlnu aktivitu dospievajcich, ete pred ich plnou fyzickou a najm psychickou zrelosou. Antikoncepcia nebola vynjden, aby brnila tehotenstvu. K tomu u sme mali bezpen a spoahliv prostriedok abstinenciu. Antikoncepcia sli jedinmu elu: uetri ns akost, ktor zavame tvrou v tvr vobe abstinencie. Antikoncepcia bola vynjden kvli nedostatku nho sebaovldania.423 Preo dvame maky a psov kastrova? Pretoe svojmu nutkaniu sa pri nedoku poveda nie. Nie s v tomto smere celkom slobodn. M by takto alebo podobn prstup vo forme antikoncepcie aplikovan aj na loveka?424 Spravidla ten kto sa systematicky utpa vo vonej sexualite, ju bude ustavine obhajova. Bude obhajova aj prostriedky, ktor ju uahuj a njde si k tomu vetky mon dvody. V sasnosti je to najm obhajovanie antikoncepcie ochranou proti reniu AIDS. Takm spsobom lovek obhji propagciu rznej antikoncepcie a samozrejme vyli zo svojho ivota sebazpor a zdranlivos.425 Ani obhajovanie kondmov ako prostriedku na zastavenie renia vrusu HIV neobstoj. Ovea innejia je osveta v podobe propagcie a vchovy k zdranlivosti a vernosti, o potvrdzuj predovetkm sksenosti z krajn ako Uganda a Zimbabwe. Kad neprirodzen zsah do prirodzench pochodov, nech je to akokovek umne skombinovan pilulka, ak potla prirodzen hormonlny cyklus eny, je nesmierne zloitm vzahom v udskom tele. Opakovane sme pouli, e prve tto pilulka je t prav, e tentoraz ide o pilulku s celkom malmi neiaducimi prejavmi. Prv vedeck vsledky (vinou financovan vrobcami tabletiek) to zdanlivo potvrdzovali. S odstupom rokov sa nielene potvrdzuje via zvanos kd, ale objavuj sa alie rizik. Vplyvom nekritickej, jednostrannej propagcie vak ovea via as populcie prijma antikoncepn metdy ako sprvne a dobr rieenie regulcie prodnosti. Zo tatistickch vskumov je vak zrejm, e samotn lekri s v pouvan antikoncepcie opatrn. Vyhbaj sa predovetkm hormonlnej antikoncepcii a tie vntromaternicovmu teliesku.426 Km hormny pre muov s takmer v celej Eurpe zakzan, enm sa odpora predvkovanie hormnmi.427

52

Najvm propagtorom antikoncepcie vo svete je Medzinrodn federcia pre plnovan rodiovstvo (IPPF International Planned Parenthood Federation) aj u ns slovensk SPR (Spolonos pre plnovan rodiovstvo), ktor s zviazan s antikoncepnm priemyslom, ktor tieto organizcie finanne podporuje. 428 Zo sasnosti je znma afra tejto najbohatej mimovldnej organizcie ktor v USA prevdzkuje najviu sie potratovch klink, e zatka znsilnenia svojich neplnoletch pacientiek dospelmi mumi, ktorm sa v inch prpadoch hovor pedoflia.429 Planned Parenthood za rok zabije zhruba 650 000 poatch det, priom to predstavuje a 98% jej biznisu. Organizcia Live Action, veden Lilou Rose, takisto odhalila v sedemnstich klinikch Plnovanho rodiovstva v rznych ttoch USA, e organizcia nem problm radi paskom s detskmi prostittkami ako zska zdarma antikoncepciu, potrat a ako bezpene prevdzkova ich neleglne praktiky.

Hormonlna antikoncepcia
Klasick hormonlna antikoncepcia je metdou, ktor v porovnan s ostatnmi antikoncepnmi metdami najmenej zlyhva. Otehotnenie v dsledku zlyhania sa udva v rozmedz 0,2 1,0 na 100 ien, ktor ju uvali v priebehu jednho roka. Uvaj sa tri tdne tabletky s hormnmi alebo s hormnom. Nasleduje sedemdov prestvka, poas ktorej obvykle zana, prpadne i kon pseudomentrucia (neprav mentrucia). Nasleduje znova trojtdov uvanie tabletky. Okrem hormonlnej kombinovanej antikoncepcie v podobe tabletiek existuj jej prbuzn formy ako antikoncepn nplas Evra a antikoncepn vaginlny krok. Novie tabletky obsahuj dva hormny. Prv je podobn estrognom, ktor vytvraj vajenky v priebehu celho cyklu. Druh je podobn gestagnom, hormnom ltho telieska, ktorch hlavnm predstaviteom je progestern. Ten bene vznik v ltom teliesku vajenka v 2. polovici mentruanho cyklu. Obidva druhy hormnov v tabletkch s syntetick. Psobia predovetkm ako blokda ovulcie, t.j. blokda uvonenia vajka z vajenka. Ide o tlm hormnu FSH, ktor inak stimuluje zrenie folikulu a tlm luteinizanho hormnu LH, ktor psob na premenu prasknutho folikulu na lt teliesko. Stupe tlmu zvis od dennej dvky estrognu v tabletke. m je dvka estrognu niia ne 0,050 mg, tm m tlm tvorby hormnov FSH a LH meniu spoahlivos. Pri orlnej antikoncepcii (prijmanej stami) sa denn dvka pohybuje v rozmedz 0,030 0,035 mg. Progestnov zloka nefyziologicky (neprirodzene) inkuje na maternicov sliznicu v prvej fze cyklu. Na sliznici dochdza k zmenm, ktor znemouj uhniezdenie zrodku loveka. Sliznica maternice je nepripraven na prijatie poatho dieaa. Vsledn inok je abortvny potratov. Zabja sa tak nespotaten mnostvo poatch det. Napriek tomu, e hormonlna antikoncepcia chemicky zabja poatho loveka, o je vedeck fakt, je ignorovan tmi, pre ktorch je poat diea prekkou v sebarealizcii eny. V mene hesla: Za karirou aj cez mtvoly!430 Kad hormonlna antikoncepcia so sebou nesie riziko zabitia embrya. Vrobcovia to dokonca priznvaj, ale nie v prbalovom letku pre pacientky, ale len v informcii pre farmakolga. Pri pouvan kombinovanej hormonlnej tabletky sa vyskytne oplodnenie v 1.7% a 28.6% za cyklus. Progestnov tabletky maj mieru oplodnenia 33% a 65% na cyklus.431 Hormonlna antikoncepcia alej nepriaznivo ovplyvuje hlien maternicovho krku: je ho menej, jeho viskozita je vyia a m pozmenen truktru, take prienik spermi je saen. inky hormonlnej antikoncepcie s hrubm zsahom do prirodzenho hormonlneho cyklu eny. Skaln obhajcovia tejto metdy vypotavaj jej najrznejie priazniv vedajie inky. Naprklad uvdzaj, e zniuje vskyt nezhubnch ndorov ps, zniuje riziko vzniku rakoviny vajenkov, avak zabdaj uvies, e zvyuje vskyt zhubnho ndoru (karcinmu) prsnkov.432 Endokrinolg profesor Schreiber, DrSc. uvdza, e rozsiahla tdia vykonan v junom vdsku ukzala, e uvanie tabletiek pred dvadsiatym piatym rokom a pred prvm otehotnenm zvyuje pravdepodobnos vzniku karcinmu prsnka 2 a 5 krt.433 Svetov zdravotncka organizcia (WHO) v roku 2005 presunula kombinovan hormonlnu antikoncepciu (estrognovo-progestinov tabletky) do kategrie vysokokarcinognnych (rakovinotvornch) ltok pre ud.434 Syntetick hormny nahrdzaj prirodzen hormny, a teda vajenky zakrpatej a scvrkn sa, lebo nemusia produkova vlastn hormny. Bez fungujcich vajenkov je riziko rakoviny vajenkov samozrejme nulov. Stena maternice sa sten a na minimum, lebo hormonlna antikoncepcia jej kad mesiac brni v tom, aby zhrubla a pripravila sa na mon uhniezdenie embrya. Preto neprekvapuje, e eny, ktor s dlho na hormonlnej antikoncepcii, nemu otehotnie, resp. maj vea spontnnych potratov. Reprodukn orgny eny s takto chemicky zmrzaen. eny na hormonlnej antikoncepcii vlastne aj roky neovuluj a ich mentrucia je len falon. ako hovori o regulcii mentruanho cyklu, ak s tabletkou iaden neexistuje. 435 Relevantn je tie fakt, e eny na tabletkch strcaj chu na sex, mvaj depresie, trombzy, nadvhu a alie negatvne vedajie inky.436 Cyproteron obsahujce antikoncepn tabletky odstrauj akn v ase, ke ich dieva berie. Ak ich vysad, zist, e nie je vbec vylieen a jej problm sa obnovil. m mladia a m dlhie berie hormonlnu antikoncepciu, tm m ovea vyiu pravdepodobnos ochorenia na rakovinu prsnka.437 eny maj bene problm otehotnie po rokoch na hormonlnej antikoncepcii438, priom ich plodnos je poda kanadskej odbornky znen o 26%. Antikoncepciu nesm uva tie eny, ktor fajia, maj peeov choroby, lnkov obtiae, poruchy vmeny tukovch ltok, cukrovku, nadmern vhu, epilepsiu, zpaly l, zven krvn tlak.439 alie negatvne inky a

53

nsledky uvania hormonlnej antikoncepcie s zrazeniny v ilch, respektve vznik trombz, infarkty srdca, mozgov porky, poruchy pri mentrucii, bolesti hlavy, aldon nevonos, obezita a in.440 Na vznik trombz predisponuj najm stavy so zvenm zranm krvi (hyperkoagulan stavy alebo trombofiln stavy). U uvateky antikoncepcie je navoden stav so zvenm zranm krvi, ktor me by znsoben prtomnosou vrodenej poruchy zrania krvi a ona to samozrejme nemus tui, najm v mladom veku. Je myln predstava, e u hormonlnej antikoncepcie ide len o loklne psobiacu tabletku na doasn odstrnenie plodnosti. Dospievajce eny mu by rizikov z hadiska porch mentruanho cyklu po vysaden antikoncepcie, ide o tzv. post-pill amenorrhol je to nedostavenie prirodzenho mentruanho cyklu a treba to riei aplikciou liekov.441 In formy hormonlnej antikoncepcie:

Minitabletka hormonlna jednozlokov antikoncepcia

Oproti klasickej tabletke obsahuje len jeden z hormnov, a to progestn vo vemi nzkej dvke. Berie sa denne bez prestvky. Psob na zmeny hlienu maternicovho krku ako je tomu pri klasickej tabletke. Vznamne naruuje maternicov sliznicu a tak sauje uhniezdenie zrodku loveka (potratov inok). Nezriedka vedie k nepravidelnmu maternicovmu krvcaniu. Ovulciu vak blokuje minipilulka vemi nespoahlivo. Vhodou sce je, e odpadn nepriazniv inky estrognovej zloky klasickej pilulky, ale jej spoahlivos je oproti klasickej pilulke nzka. Zlyhanie u ien pod 35 rokov je okolo 5,00 na 200 ien. Z vedajch inkov je v popred nepravideln krvcanie a nepravideln cyklus.442 Prbuznmi tejto forme antikoncepcie s hormonlna injekn antikoncepcia a depotn systmy s dlhodobm inkom, podkon gestagnov systm Implanon a vntromaternicov hormonlny systm Mirena. V tchto prpadoch sa progestn podan do svalu uvouje do organizmu pomaly a m dlhodobej inok. Na Slovensku sa v sasnosti nevyuva injekn depotn forma isto progestnovej antikoncepcie, ale aplikan forma implanttov alebo vntromaternicov systm.

Hormonlna antikoncepcia po styku

Nzov je zavdzajci, lebo nejde o antikoncepciu, ale sa jedn o potrat. Brni tomu, aby sa poat zrodok loveka v maternicovej sliznici uhniezdil, alebo aby sa u uhniezden zrodok rozvjal. Je to naprklad Postinor obsahuje progestn v mnohonsobne vej dvke ako minitabletka. Berie sa a inkuje do jednej hodiny po styku. Mono ho poui najviac raz za tde. M za nsledok poruchy cyklu a nepravideln krvcanie. Ak od pohlavnho styku uplynula dlhia doba, ordinuj sa hormny obsiahnut v klasickej pilulke, ale vo vysokej dvke (viac tabliet naraz). e tak ponanie je nadmieru kodliv, je celkom zrejm. Podobn inky ako Postinor, vrtane abortvnych mu ma aj Norbiogest, Neogest, Monogest a in. Mifeprison (RU 486) je alia pilulka spsobujca potrat. Ide o antihormn, ktor psob proti progesternu. Spsobuje odumretie celho systmu zakorenenia zrodku loveka v maternicovej stene. Zrodok pre nedostatok vivy a kyslka chradne, odumiera a nakoniec sa odluuje spolu s krvcajcou sliznicou maternice. Uva sa pri otehotnen po vynechan prvej mentrucie. Prakticky sa tabletka uva po bezpenom potvrden tehotenstva, po vynechan mesanho krvcania najskr od osemnsteho alebo devtnsteho da veku plodu, najneskr a do siedmeho tda tehotenstva.443

Vntromaternicov teliesko (pirla, IUD intrauterine device)

Niekedy sa nazva aj DANA. Mechanizmus inkov nebol doteraz plne objasnen. Najviac sa prijma, e IUD ako cudzie teleso vyvolva obrann reakciu. Okolo telieska sa zan v znanej miere zhlukova makrofgy (druh bielych krviniek), ktor s schopn poiera spermie. Sasne teliesko negatvne ovplyvuje vntromaternicov tekutinu a vyvolva zmeny v sliznici maternice. Vntromaternicov teliesko z umelej hmoty je napusten hormnmi, obyajne s prdavkom medi. Me, ktor mnoh telieska uvouj, psob na spermie toxicky a zniuje ich oplodovaciu schopnos. V niektorch prpadoch me teliesko svojimi vplyvmi na maternicov sliznicu brni uhniezdeniu zrodku loveka v maternici m teda potratov inok. Zomiera akoby od hladu, lebo v maternici nem pripraven vivn ltky.444 Niekedy sa zrodok predsa len udr a tehotenstvo dozreje k produ, je ale vie nebezpeenstvo abnormalt u plodu.445 Maternica sa mnohokrt sna teliesko sahmi vytlai. Niekedy sa to podar sasti, inokedy plne. Zlyh asi u 2 ien zo 100. Komplikcie u ns bene uvanch teliesok s: Poruchy mesanho krvcania, bolestn maternicov sahy a zvl zpalov ochorenie panvy, rodidiel (zpaly mu by rozsiahle, postihujce vajkovody, vajenky a panvov pobrunicu) vedce k trvalej neplodnosti.446 Percent takto postihnutch ien s dos vysok. alie komplikcie s naprklad prederavenie maternice, bolesti brucha ako reakcia na prtomnos cudzieho telesa, mdloby, nadmern a dlh mentruan krvcanie (sauje a predluje proces vystielania vntra maternice novou sliznicou). Desa rz astejie sa u tchto ien vyskytuj mimomaternicov tehotenstv. tyri krt astejie nastva potrat nsledkom pokodenia sliznice maternice a nezatvrania sa krka maternice, niekokonsobne otvranho kvli zavedeniu pirly. V USA sa preto prestali vyrba.447

54

Ak m nejak ena naprklad vntromaternicov teliesko a zana si uvedomova zhubnos jeho psobenia aj na prpadn zrodok, potom by mala s partnerom zaa zachovva zdranlivos a do jeho vybratia. Barirov metdy Zabrauj aby sa spermie dostali do maternice, ale aj do povy. Brnia, aby sa dostali do styku s jej stenou. Patr sem predovetkm kondm a pesar.

Kondm (prezervatv)
Propagtor antikoncepcie, doktor Pavel epick v knihe Antikoncepcia vydanej v Prahe, 1993 Nrodnm centrom podpory zdravia pe, e aj prezervatv m vedajie inky. Okrem kuriznej alergie na gumu je to vskyt tehotenskej hypertenzie (vysokho krvnho tlaku) v nasledujcom tehotenstve. Tto komplikcia plat pre vetky barirov metdy, musk i ensk. V pozad je zrejme komplikovan imunologick mechanizmus. Imunitn systm eny, ke neprde do styku so spermiami budceho otca dieaa, neme si vytvori imunologick toleranciu voi tm znakom svojho plodu, ktor pochdzaj od otca.448 tdia A. N. Gjorgova: Barrier Contraception and Breast Cancer, vydan poprednm svetovm nakladatestvom lekrskej literatry vo vajiarsku (S. Kargel, Basel 1981), ktor spomna O. Penika nasveduje tomu, e pri dlhodobom pouvan barirovch metd sa zvyuje riziko karcinmu prsnka 4,5 krt.449 Prof. Brody v psychologickej tdii zvanej Pouvanie kondmu pri sexulnom styku svis s mechanizmami nezrelej psychologickej obrany v asopise Archives of Sexual Behaviour doiel k zveru, e pouvanie kondmu pri pohlavnom styku svis s psychologickou nezrelosou a predispozciou k slabiemu mentlnemu zdraviu, vrtane depresie a samovraednch tendenci. Brody tie tvrd, e m astej sex bez kondmu, tm lepie mentlne zdravie. Monm vysvetlenm zsahu kondmov do mentlneho zdravia pri pohlavnom styku je blokcia antidepresantov a imunologickch agentov v semene a genitlnych sekrcich, znen sexulne uspokojenie a intimita; osoby psychopatologicky inklinovan, ktor s psychologicky nezrelejie a/alebo maj heterosocilny strach, ovea pravdepodobnejie pouvaj kondm pri pohlavnom styku. V roku 2007 Brody publikoval vskum, poda ktorho vsledkov je pohlavn styk medzi muom a enou jedinou formou sexulneho sprvania, ktor zlepuje psychologick a fyziologick funkciu. Miera hormnu prolaktnu svisiaceho s prevanm sexulneho uspokojenia bola o 400 percent vyia u heterosexulnych prov, ktor mali styk. Vskumnci pod vedenm psycholga Gallupa na Newyorskej univerzite v Albany nezvisle na predchdzajcom vskume ukzali, e eny, ktor pri sexulnom styku pouvaj kondm, s depresvnejie a maj vyiu mieru pokusov o samovradu, ako tie, ktor ho nepouvaj. Semeno toti obsahuje niekoko hormnov, vrtane testosternu, prolaktnu, estrognu, prostaglandinov a luteizanho hormnu, ktor s absorbovan stenou povy. Tieto ltky s znme tm, e spsobuj zmeny nlad. Aj tto tdia potvrdila, e dochdza k chemickej zvislosti na tchto ltkach, ktor funguj ako antidepresant.450 Aj na strnke psychologytoday.com sa uvdza, e v muskom semene s hormny, ktor robia enu spokojnejou pri aktvnom pohlavnom ivote. Z dvodu pouvania kondmu pri pohlavnom styku s eny naopak depresvnejie kvli brneniu kontaktu tchto hormnov so enskm telom.451 Kvalita kadho prezervatvu je dnes mechanicky testovan a bva uveden i je lubrikovan (zvlhen). Svetlo, teplo a vlhkos prezervatvy pokodzuj, taktie sa me pokodi pri vyberan z obalu a pri alej manipulcii. Mu tak sce vznikn len sotva pozorovaten trhlinky, ale pri namhan kondmu sa zvuj. Kondm sa nem pred stykom nim natiera, kad tuk pokodzuje blanu prezervatvu. Pri predaji bva prezervatv zrolovan do plochho kolieska. Uprostred kolieska je tzv. vrok, t.j. as, ktor je miestom pre vron semena.452 Prezervatv sa nem pouva viac krt. Tie sa pri pouvan nem jeho povrch potiera hocijakou masou alebo olejom, pretoe naraj povrch prezervatvu.

Pesar so spermicdmi (diafragma)

Tto antikoncepcia je mlo pouvan. Pesar je mechanick, gumen barira, ktor si ena zavdza cez povu pred maternicov kok. Tm brni spermim, aby sa dostali do maternicovho hrdla. Vyrbaj sa v rznych vekostiach. Pouva sa s antikoncepnm vaginlnym krmom, ktor sa nanesie na gumov klobik. Pesar sa zavdza do povy pred stykom a odstrauje sa 12 hodn po styku. Je teda doplovan spermicdmi, o s chemick ltky spsobujce detrukciu povrchu spermie. Spermicdne ltky obsahujce ortu boli pre nebezpeenstvo intoxikcie eny vyraden z benho pouvania, avak s i naalej vyrban v Latinskej Amerike a v ne. Formy spermicdov s peny a pky, krmy, gely, tabletky. Najnovie pouvan spermicdne ltky s surfaktanty, o ktorch sa zatia tvrd, e sa z povy nevstrebvaj, e nemaj vedajie inky. A alie sksenosti s nimi prispej k definitvnemu hodnoteniu. Je vak mlo pravdepodobn, e by nejak chemiklia, ktor ni povrch spermi, nezasiahla nepriaznivo do vemi zloitho, jemne vyvenho prostredia povy.453 Okrem toho pesar vloen do krka maternice nsledkom tlaku na krok spsobuje nedokrvenie sliznice maternice a krka, o vedie k zpalovmu procesu, krvcaniu, odreninm a ranm.454

Preruovan slo
Medzi antikoncepn metdy je niekedy raden aj preruovan slo.

55

Mono si poloi otzku, kedy je slo vlastne dokonen? Ak sa za ukonenie povauje vyvrcholenie u mua, bolo by to jednoduchie uri, u eny je to zloitejie. Preruenie pohlavnho styku spravidla spova vo vytiahnut penisu z povy krtko pred vyvrcholenm, respektve ejakulciou. Nesprvne je preruova slo s myslom zabrni poatiu. Dvody sa viac menej zhoduj s tmi uvedenmi v svislosti s antikoncepciou v sekcii Prirodzen plnovanie rodiovstva versus antikoncepcia. Snaha o predenie pohlavnho styku vyahovanm pohlavnho du z povy sa nerad do preruovanej sloe, pokia nem za cie zabrnenie poatiu. Preruen slo pred ejakulciou je neist metda, pretoe u pred hlavnm vronom semena sa me uvoni nepatrn mnostvo spermy. 455 Nemyseln ejakulciu mimo povy eny nemono oznai z morlneho hadiska za zl. 456

Sterilizcia
Sterilizciou sa mui a eny stvaj trvalo neplodnmi. Sterilizcia (i u eny alebo mua) je zsah do vntra organizmu, navye dlhodob, obvykle definitvny a v tom je jeho mravn zvanos. Sterilizcia eny spova v preruen vajkovodov. Sterilizcia mua nazvan vazektmia je preruenie jemnch kanlikov, cez ktor prenikaj spermie z muskch semennkov. Niektor si u mua mlia sterilizciu s kastrciou. Pri kastrcii sa odstrnia semennky alebo pri tzv. testikulrnej pulpektmii sa odstrni konkrtne hormonlne aktvne tkanivo457 po zkroku sa prestan tvori pohlavn hormny a men sa cel osobnos loveka. Pri sterilizcii ostvaj orgny na svojom mieste. U ien sa pri tejto metde naprklad laparoskopicky uzavr vajcovody.

udsk ivot a potrat

Ja nie som ena, ja som hrob. (Ji Wolker) ivot loveka sa zana od chvle, kedy vznikne jeho prv bunka splynutm spermie a vajka. U tto prv bunka je bu chlapcom, alebo dievaom. U tto prv bunka je celkom odlin od tela matky a nie je jeho sasou. Jadro prvej bunky loveka obsahuje kompletn sbor chromozmov (23 prov) a v nich v podobe gnov pln informciu, pln vetkch zkladnch znakov a vlastnost loveka. Ide vdy o jedinen bytos. V kadom zrodku sa skrva jedinen osobnos. Nikdy tak ist na tomto svete nebola a rovnak u ani existova nebude.458 Plod, respektve zygota alebo diploid i embryo, nech to akokovek nazveme, ponc poatm je zaiatkom autonmneho udskho subjektu, novej udskej bytosti odlinej od matky. Od tej ranej chvle, od poatia, je v tom poiatonom zrodku u obsiahnut cel budci mu alebo cel budca ena, s predurenou farbou koe, o, vlasov, postavou, krvnou skupinou, dedinmi biologickmi vlastnosami. Vetko toto je zakdovan v jeho jedinenej DNA. Od poatia ide u o komplexn, nov bytos, ktor len pokrauje vo svojej existencii.459 Ni in, ako nov lovek, nov osobnos, sa u z tohto plodu nevyvinie, pokia sa zsadne, neprirodzene nezasiahne do jeho vvoja. Nijak zrejmej bod vzniku udskho ivota, ne je poatie, sa ned uri. V tak zvanej otzke, ako je prvo nenarodench na narodenie kad in postoj ako zsadn mono povaova za prejav istej osobnostnej degradcie.460

Absurdnos popierania udskej prirodzenosti zrodku

pekulcie na poudtenie zrodku alebo plodu i dokonca dieaa sa vemi lia. Niektor ho klad do asu vytvorenia zkladov mozgu, in do doby, kedy je plod schopn preva mimo maternice matky. Avak hranice medzi jednotlivmi formlnymi predelmi s znane nevrazn a preto s niektor schopn tto hranicu posva a do doby troch rokov od narodenia, in mono aj alej. Hlsatelia tchto mylienok tvrdia, e predchdzajci vvoj od poatia a do obdobia, ktor oni urili, nie je ete plnm udskm ivotom.461 Avak nijak in silnej okamih ne poatie nie je a urovanie, ke sa naprklad povie, e lovekom je diea od 12. tda tehotenstva, je len umelm urovanm hranc, bez hlbch argumentov. Embryo nie je len potencilnym lovekom, ako sa niektor domnievaj, ale je u aktulnym lovekom. Potencilne lovekom je udsk spermia alebo vajko, ale embryo je potencilne novorodencom, adolescentom, dospelm at. Potencialita embrya spova vo vvoji orgnov. Ani novorodenec nem vetky orgny vyvinut (leben kos, pohlavn orgny at.), tie sa potencilne vyvin, ale u je aktulnym lovekom prve tak ako embryo i plod.462 Pri poat vznikme ako indivdu s racionlnou povahou, a neprestvame by takmito indivduami a km nezomrieme. Racionlnu povahu, ktor ns uschopuje by rozumnmi sme nenadobudli a zskanm vnmavosti i aktulnej monosti prema a kona. Aj osoba ktor sp, alebo je v kme, i mal deti, s racionlnymi bytosami, aj ke prve teraz sa tak neprejavuj.463 Mnoh povauj za rozhodujce objavenie sa mozgovej innosti. Ani toto kritrium sa ned povaova za uspokojujce, pretoe ani ono neprina jasn monos rozlenia, kedy by sa u malo jedna o loveka a kedy nie. Mozog vo svojich zaiatonch fzach fungovania pokrauje vo funkcich udriavania a riadenia telesnch innost. Rast organizmu a jeho sprvne fungovanie postupovalo dovtedy bez prispenia mozgu, kee ako

56

samostatn orgn plniaci si svoje neskorie lohy ete neexistoval. So zahjenm svojho fungovania preber mozog na seba ist lohy, ktor u v organizme boli zabezpeovan, mozog ich ale zjednocuje a len postupne roziruje paletu svojich schopnost. Embryologika Pospilov neshlas s nzormi, ktor klad zaiatok udskej bytosti do tdia, ke sa vyvja ed mozgov kra: Mozog sa vyvja dlhodobo, aj po naroden, zaiatok mozgovej kry je pritom u v tvrtom tdni, ke sa vytvoria zkladn oblasti. Je vnym logickm problmom oznai vznik loveka ako okamih nadobudnutia istej funkcie, orgnu i vlastnosti.464 Ak by sme za rozhodujce povaovali opierajc sa o vyiu innos mozgu, naprklad vedomie, vrtane sebauvedomovania, myslenie, vnmanie, vedom ctenie bolesti alebo slobodn rozhodovanie, potom by sme nemuseli za loveka povaova naprklad ani toho, kto upadne do bezvedomia, kmy, je pod silnm vplyvom sedatv, drog, prpadne sp, je pod narkzou alebo trp niektorou z foriem straty pamti a podobne. Jedinec nie je osoba preto, lebo sa tak prejavuje, ale prejavuje sa tak, lebo je osoba (konanie zvis od bytia).465

Hodnota udskho ivota

Kee hodnotu m v skutonosti lovek sm osebe, potom tto hodnotu m rovnak poas celej doby svojej existencie, pretoe poas celho svojho ivota ide o toton udsk bytos. Prve tento prstup je sprvny, pretoe by osobou, znamen kto sme, nie ak sme. Ak by tomu tak nebolo, potom lovek (udsk jedinec) by bol iba prostriedkom, nosiom nejakej hodnoty, priom vlastn hodnotu by nemal. Podanie sedatv, ktor by o i len doasne zniili schopnos vnma, by malo by nemorlnym skutkom. Naopak, usmrtenie dieaa v akomkovek veku, by nebolo nemorlne, ak by to umonilo ma rodiom v budcnosti dve deti, a tak vytvori a dvoch nositeov skutonej hodnoty namiesto jednho.466 Hodnota osoby vak nie je v nadan, postaven, krse alebo zdrav. Termnom osoba oznaujeme udsk prirodzenos, teda vetko to, o je pecifick lovekovi a o ho odliuje od ostatnch ivch bytost a dva zklad jeho dstojnosti a prvam.467 To o charakterizuje loveka je jeho prirodzenos by rozumn a slobodn, toti jeho podstata a duchovn ivot uren k zotrvaniu vo vlastnom byt v osobnej nesmrtenosti (z pohadu kresanskej viery je hodnota loveka prve v tom, e je nositeom nesmrtenej due stvorenej na Bo obraz).468 Ak sa na loveka pozerme inak, potom nie je nim vnimonm, ak s nm nevidme problm narba ako s ktormkovek zvieraom alebo vecou. Mohlo by sa zda, e podstatou problmu potratov je dohadovanie sa o poiatku udskho ivota a dohadovanie sa o nadobdan hodnoty jeho ivota. Skutonos je vak trochu in. Debata o potratoch nie je ani tak o tom, kedy zana ivot. Je skr o zmysle sexu. o vina ien a muov bojujcich za potraty chce, nie je ani tak prvo zabi svojho potomka, ale prvo ma neobmedzen sex bez nsledkov.469 Je tragdiou, e sexulne uspokojenie sa predstavuje ako najvy cie, ktormu nem st v ceste ani poat diea, ktor me by povaovan za agresora, pred ktorm je mon sa brni. Umel potraty s predovetkm odrazom deformovanho myslenia a morlky.470 Diea nie je karira , nie je ani kola a nie je ani auto, je to lovek. Je potrat skutone rieenm hodnm inteligentnho loveka? Skutone sa civilizovan spolonos nevie postavi voi viacerm spoloenskm problmom civilizovanejm spsobom ne vradou? Preo sa nechvame zniova na rove vrahov alebo ich asistentov i minimlne ich pritakvaov dekadentnmi organizciami ako je Spolonos pre plnovan rodiovstvo a umi, ktor ich ved? Nie je naim poslanm pomha i slabm a chorm, ke predsa jedin vec, ktor loveka v ivote me naplni a uspokoji je milova a by milovan? Preo sa nechvame klama stle aj dnes novodobmi eugenikmi, hedonistami a inmi udskmi troskami, e nam najudskejm poslanm je slabch, chorch a inak nm nevyhovujcich (najviac z nich je prve takchto zdravch ale pre ns nepohodlnch) vradi?

Potrat
Rozliuje sa medzi samovonm potratom a umelm (myselnm), respektve vyvolanm potratom. Samovon potrat je vsledkom postupnho zlyhvania vemi zloitch funkci, ktor udruj tehotenstvo.471 Tehotenstvo me by preruen nejakm otrasom, chorobou alebo krvcanm. Zrodok odumrie a je vypuden i s obalmi z tela. Niekedy ena ete ani nemala as zisti, e je tehotn. Spozoruje len, e mentrucia je o nieo oneskoren a trochu hojnejia, ne bva obvykle. Spontnny potrat me by sprevdzan bolestnmi kmi a obas i dos hojnm krvcanm. V takom prpade bva nutn posla enu do nemocnice, kde lekr prevedie tzv. kyret, aby zbavil maternicu vetkch zvykov zrodku. Ak djde k spontnnemu potratu niekokokrt za sebou, je tu nebezpeenstvo nejakej vnej poruchy, i ochorenia. Je potrebn sa da dkladne vyetri gynekolgom. Umel potrat (interrupcia) je nsilm, pri ktorom sa v krtkom ase preruia prirodzen pochody nielen v tele dieaa, ale aj v tele matky. Prina so sebou pre enu nielen telesn za, ale aj psychick.472 asto krt sa pouva zavdzajci pojem: umel preruenie tehotenstva. Tehotenstvo sa ale ned prerui a znovu obnovi, ke diea je u mtve. Preto by sa mal pouva pojem umel ukonenie tehotenstva. V dvnej minulosti viacer starovek kultry473 a barbari zabjali znehodnoten deti. Meme sa pta sami seba, o o sme pokroili my, ke si zabjame zdrav deti?

57

Za 50. rokov interrupci bolo na Slovensku evidovanch 1 300 000 zabit nenarodench det.474 Na Slovensku zomrie kad de v priemere 40 det vyvolanm potratom. Nie je to genocda? o by ste robili, keby nejak tragdia oberala o ivot denne 35 a 40 det na Slovensku? Ako by ste sa postavili voi tomu?475 Spolon menovate takmer vetkch potratov je egoizmus. Egoista toti obetuje radej loveka, len aby nepriiel o svoj prospech, o svoje vhody, pohodlie, prest, o svoju poves, tby alebo ciele. Motvy potratu mu by rznorod. Me to by ntlak okolia (manel, rodina), strata prirodzench materskch sklonov, veobecne znen cta k ivotu, najm k bezbrannmu, nedostaton informovanos o tom, k omu v skutonosti dochdza a ak bvaj nsledky, nedostaton pomoc matkm, ktor sa niekedy ocitn v akej situcii.476 Motvom me by potrat z dvodu, aby sa zabrnilo narodeniu dieaa, o ktorom sa na zklade diagnostiky predpoklad, e je pokoden (eugenick potrat), aby sa pomohlo vyriei ekonomick, demografick, socilne, psychologick problmy (preudnenie, incest, ovdovenie, znsilnenie, profesionlne poiadavky, psychologick akosti), vo vemi vnimonch prpadoch sa vykonva potrat preto, aby sa zachrnil ivot matky (terapeutick potrat).477 Avak, iba jedno percento vetkch potratov sa tka akch vec ako znsilnenie, incest a ivot matky v ohrozen.478

padok hodnoty udskho ivota

Kvalita ivota sa v zpadnej spolonosti postupne stva viac ako samotn ivot. Tto spolonos dospela k istmu ivotnmu tlu, ktor prijali mnoh udia. V ich hodnotovej schme nie je diea tak vysoko, aby kvli nemu nieo obetovali.479 Mnoh preto pochopitene dvaj prvo na pohodln ivot pred samotn prvo na ivot. Diea neiada ivot, ale ke mu je raz tento ivot dan, nikto z ns nem prvo, aby mu ho vzal. Prvo na ivot m by najzkladnejm prvom, pretoe ostatn prva s vm nani, ak nemte prvo i. Nao vm je prvo vlastni skromn majetok, ak vs zniia ete v maternici? Zabjanie malch, nenarodench a bezbrannch det nem by preto v civilizovanej spolonosti udskm prvom. Obhajcovia potratov argumentuj neraz tm, e sa m dba na prvo dieaa narodi sa ako chcen. Ak by toto prvo malo by nadraden nad prvo na ivot, potom takouto politikou sa meme dopracova a k zabjaniu mnohch nechcench det v detskch domovoch. Ak teda prvo na ivot nie je nedotknuten, potom iadne prvo neme by garantovan.480 To o sa pri nedostatku argumentov absurdne odmieta vzia do vahy, je e ivot plodu predstavuje udsk ivot, ivot novej a odlinej udskej bytosti. Znienie udskej bytosti, ktor bola poat, aj ke len pred niekokmi hodinami, neme by prirovnvan k uitiu prehadla pri zpche alebo k isteniu nosa pri ndche. Kto je zabit potratom, nie je nejak vec, ktor patr matke, ani jej tkanivo, ani jej orgn, ale je to skuton a autonmna udsk bytos. Vemi nezmyseln argument je poukazovanie na to, e plod je malilink, mlo vi, je poat len niekoko dn. Akoby stav udskosti mal by meran a zvisel od jeho vky alebo vhy alebo jeho veku!481 S trokou empatie by si hdam aj ten najzarytej zstanca interrupci vedel predstavi sm seba v civilizcii, ktor by dovoovala zabja aj naroden deti, ktor u rodiia z nejakho dvodu nechc. Ak vekov hranicu pre leglne zabjanie narodench det by potreboval, aby sa z neho stal zsadn odporca takejto praxe?482 To, e m ena nejak prva, predsa neznamen, e meme odoprie prva dieau v lone matky. Musme si pripomen, e s naimi prvami a naimi rozhodnutiami prichdza aj zodpovednos, a nememe niekomu inmu uprie jeho prva iba preto, aby sme sa vyhli zodpovednosti.483 Mentalita morlneho liberalizmu hlsa slobodu poda hesla rob si, o chce, a pretla ju pod rkom tolerancie. Obas pou, e sa nesmie pritom obmedzova sloboda inch. V praxi to ale vyzer tak, e sa neobmedzuje sloboda tch, ktor sa doku dostatone nahlas ozva. Nikde inde nekri viac bezbrannch ud o pomoc, o n zsah, ne v nemocniciach, kde sa robia potraty.484 Na celom svete sa poda tatistickch dajov vykon kad rok v priemere 50 milinov potratov. Morlny liberalizmus m tak na svedom niekokonsobne viac mtvych ako nacizmus a komunizmus spolu. S to obrovsk sla. Poty embry, ktor zomieraj v dsledku inch zsahov, naprklad ako nadbyton materil pri umelch oplodneniach, pri pokusoch zskavania embryonlnych kmeovch buniek alebo v dsledku abortvnych inkov mnohch druhov antikoncepcie s ete ovea vyie.

Demaggia okolo potratov a potratov turistika

Potrat v (..) posolstve vonho ivotnho tlu mus by k dispozcii ako nevyhnutn poistka pre prpad zlyhania antikoncepcie. Nie je pravda, e najlepm spsobom prevencie potratov je antikoncepcia. Antikoncepcia a potraty id ruka v ruke, navzjom sa potrebuj. Dkazom toho je fakt, e ritelia antikoncepcie sa vemone snaia o liberalizciu potratovch zkonov v krajinch, kde nie s ete povolen. 485 Poda Guttmacher Institute, o je think-tank IPPF, 54% ien v USA ide na potrat kvli zlyhaniu antikoncepcie. Takisto 59% ien, ktor podstpili potraty v britskch zariadeniach BPAS, pouvali v tom ase antikoncepciu. Vek Britnia, kde s antikoncepcia a kondmy preplcan zo zdravotnho poistenia, teda s zdarma, m v Eurpe najvyiu mieru tnederskch tehotenstiev, pohlavnch ochoren a narastajcu mieru potratov! Pre zlyhanie desaroia ttom financovanej sexulnej vchovy zaviedla Britnia (...) sexulnu vchovu pre deti od 5 rokov! Krajiny Zpadnej Eurpy s nrastom uvania antikoncepcie eviduj zrove nrast potu umelch potratov: panielsko, Dnsko, Vek Britnia, vdsko, at.486

58

Ak sa v manelstve stane, e zlyhaj prirodzen metdy a neplnovane sa pone diea, rieenm je jeho prijatie alebo adopcia (na adopciu novorodencov akaj pry cel roky, lebo bbtiek, ktor s prvne von, o ktor je zujem, nie je dos), nie jeho zabitie. Existuje tvrdenie, poda ktorho plod je sasou matkinho tela a t si so svojim telom me robi, o chce. V skutonosti, ale vetky sasti tela zdieaj rovnak genetick kd. Genetick kd nenarodenho dieaa je od prvho okamihu jeho existencie plne odlin od kdu matky. Diea m vemi asto aj odlin krvn skupinu alebo pohlavie. Poda logiky, ktor tvrd, e plod je sasou matkinho tela, by aj diea tesne pred narodenm, bolo rovnakou sasou matkinho tela ako diea do 3. i 6. mesiaca. In tvrdenie sa odvolva na to, e len eny maj prvo rozhodova o svojom tehotenstve. Rozhodnutie eny, ale nie je len o tehotenstve, ale i o inom loveku. Na sploden dieaa sa navye podiea rovnakou mierou aj otec dieaa, preto by mal ma aj on prvo vyjadrova sa k otzke interrupcie. Poda alieho tvrdenia, keby sa stali interrupcie nezkonnmi, viedlo by to ku kriminalizcii ien a tie by sa asto stvali obeou neleglnych interrupci vykonvanch neodbornkmi. Znamen to, e mme uzkoni znsilnenia, lpee a vrady, aby nedochdzalo ku kriminalizcii pchateov a aby boli bezpenejie? Nebud u v oiach ud naalej zloinom? Alebo, ak susedn tty legalizuj pedofliu, legalizujeme ju aj my na Slovensku, aby nai pedofili nemuseli cestova, do zahraniia? Zkony maj sli na to, aby ud chrnili a nie na to, aby umoovali ud zabja alebo zneuva.487 V roku 1986, ke komunisti liberalizovali potrat, m umonili ene podstpi potrat na iados bez udania dvodu v prvom trimestri, poet umelch potratov vyskoil na rekordn rove: kad druh poat diea bolo potraten! V ase, ke boli socilne istoty zabezpeen ttom kad mal prcu a bvanie. V rokoch 1957-1986, ke komisia schvaovala ene potrat, bolo potraten kad piate poat diea. udia mu kradn, vradi, znsilova, i tra inch pre socilne dvody, nie je to vak dvod, aby sme tieto nsilnosti legalizovali. asto vak tak robia udia, ktor maj vyiu ivotn rove, no nemaj siln morlne zsady.488 o sa tka vykonvania potratov neodbornkmi v prpade ich zkazu, toto tvrdenie vyvracia op sksenos z Poska, kde s pre vykonvanie neleglnych potratov zatkan gynekolgovia. Podobne to bolo aj v USA, ete v ase, ke potraty boli ete aj v inch krajinch zakzan, o podopiera i vyhlsenie Mary Calderone, medicnskej riaditeky najvej siete potratovch klink na svete, lenky organizcie pre Plnovan rodiovstvo v Americkom urnli verejnho zdravia z roku 1960: ...90% neleglnych potratov sa vykonva lekrmi.489 Plat, e m retriktvnej zkon, tm menej interrupci a naopak. Retriktvny zkon by nemusel znamena vek poet ileglnych interrupci, lebo ako hovor o uoch aj demograf Pastor vedia svoju prodnos regulova aj inmi spsobmi, respektve prispsobili by sa.490 Zkaz potratov nielene radiklne zniuje poet vykonvanch potratov, ale aj men nazeranie ud na tto prax. Ak niekto prehlasuje, e zkonom nemono nieo nanti, tak si oividne neuvedomuje, e skoro kad zkon nm nieo nanucuje. Zkony ns ntia, aby sme netrali deti, aby sme nekradli at. Slogan monos voby sa paradoxne nikdy nepouva, ak ide o tranie det alebo nejak in nsilie.491 Odvolvanie sa na to, e potrat je skromn zleitos neobstoj. V takom prpade by sa aj tranie maloletho dieaa v skrom domcnosti dalo oznai ako skromn zleitos rodiny. Ak sme proti traniu det, sme spravidla za zkonn zkaz trania det. Potom pridajc sa logiky veci, ak sme proti potratom, mali by sme by tie za zkaz potratov.492 Ak je nejak skutok nespravodliv, mal by by aj ileglny, a je potrebn, aby sme to povaovali za n (osobn) problm.493 Ke esko ete pred Slovenskom spoplatnilo interrupcie, zrazu ich malo menej ne Slovensko.494 Svoj podiel na zmene potov potratov m i poetnos jedincov v ronkoch, ktor sa dostvaj do reproduknho veku. Pokles potratov je sce pozitvom, avak pokia je na Slovensku dovolen svojvone zabi potratom o i len jedno diea, nemono sa uspokojova ani s takmto zlepenm situcie. Ke sa vak sasn poet interrupci na Slovensku prerta na poet tehotenstiev, zistme, e pomer interrupci voi potu tehotenstiev je stle na hodnotch socialistickch 70. rokov, kee pokles potratov je sprevdzan poklesom potu narodench det. Menie sla s to len v porovnan s 80. rokmi. Relny poet interrupci je, vak vy, hoci tatisticky nezmeraten, kee sa uvaj aj antikoncepn prostriedky s abortvnym inkom. Urujca rola antikoncepcie pri poklese interrupci je mtus, ktor u ns ri Spolonos pre plnovan rodiovstvo, ktor sa takisto razantne zasadzuje za o najvonejie interrupn zkony. Pro-choice, resp. vstinej pojem pro-abortion495 organizcie niekedy uvdzaj ako prklad Holandsko, avak aj tu je 33 000 potratov na 16 milinov obyvateov, priom sa tu okrem inch vplyvov nerta naprklad pouvanie pilulky RU486 (jej nebezpeenstvo je spojen s navodenm potratu aj u neskorch tehotenstiev alebo pokodenm dieaa, viacer eny po uit tejto pilulky dostali infarkt, bolo zaznamenan aj mrtie eny496) vyvolvajcej potrat, ktor je v Holandsku na rozdiel od Slovenska k dostaniu.497

Potrat a postihnut diea

Ak spolonos budujeme, ke zabjame chorch a postihnutch? Zvis hodnota loveka od jeho kvalt? Chceme pokraova v stopch nacistickch ideolgov? Prvo na ivot m ma lovek len, pokia je zdrav a v opanom prpade mu o jeho osude rozhodova in?

59

Dnes je nenaroden diea mimo in ohrozovan zauvanou metdou amniocentzy, teda odberu plodovej vody (u pri odbere je riziko zanesenia infekcie, hroz riziko potratu v 0,5% a 2% odberov), ktor je predstavovan ako zodpovedn sprvanie. Rob sa kvli potratu dieaa s diagnostikovanm postihnutm. Je to al zo spsobov, ktor navracia spolonos k eugenickej ideolgii. Prvo na ivot je absoltne a v tom mme ma vetci rovnos pred zkonom. Je falonou lskou, chcie dobro pre diea tak, e ho zabijeme, aby netrpelo.498 Postihnut alebo chor diea je tie lovek, tak ako je lovekom postihnut alebo chor dospel. Lekrska veda m chorch liei alebo im pomc zmierni ich del - ak je choroba nelieiten, nie ich zbja. Ma postihnut diea a stara sa o je vemi ak del a tak rodiia si zaslia pomoc spolonosti, nie odsdenie dieaa. Ak by sme prijali postoj, e postihnut nenaroden diea nie je hodn ivota, lebo by nemohlo i kvalitnm ivotom, od tohto postoja je u len ksok k tomu, aby sa za nehodnch ivota vyhlsili aj postihnut naroden deti a dospel.499 Je overenou sksenosou celch generci, e mnoh telesne alebo duevne postihnut s katalyztorom lsky v rodine. Postihnut s pre zdravch mnohokrt prkladom nezlomnosti. Ich schopnos vyrovnva sa s akou situciou me dva silu k sebaprijatiu aj pre tch, ktor s relatvne zdrav. Sksenos nm ukazuje, e zdravie nie je zrukou astia. Mnoh chor a postihnut vedia prei kvalitnej a astnej ivot ne plno zdravch ud, z ktorch vek as svoj zfal ivot kon samovradou. Postihnut diea me by teda svojim spsobom astn. Rodi takhoto dieaa, ak sa ho chce zbavi, vie iba to, e takto diea nevyhovuje jeho predstave, ak by malo by.500 Nikolov hovor: To, o mi vbec nedva iadny zmysel je, e na jednej strane poskytujeme pecilne parkovacie miesta a vahy pre postihnutch, sponzorujeme paraolympidu, vravme o tom, ako ns tto udia inpiruj a ak rados z nich mme. Ale ke zistme, e tehotn ena nos v sebe jednho z tchto ud, poradme jej, aby ho dala potrati a viac sa nm nezaoberala.501

Potrat a diea poat pri znsilnen

Poatie pri znsilnen i mimo manelstva je nedstojn, lebo neberie ohad na diea, ktor potrebuje trval vzah rodiov. Pri znsilnen iaden vzah zvyajne neexistuje a neexistuje ani shlas dotknutho so sexulnym aktom, ktor me vies k poatiu.502 Nevinn diea poat pri znsilnen m dosta trest smrti, zatia o nsilnk niekoko rokov vzenia? V niektorch astiach Indie je znsilnen ena dajne povaovan za neist. Rodina je tak zahanben, e mlad enu pred na prostitciu alebo dokonca ju prbuzn mu zabi, hoci je nevinn, len aby sa zbavili tejto hanby. Je to obrovsk nespravodlivos. Ale my dovoujeme to ist robi takisto nevinnej obeti - poatmu dieau.503 Je potrebn brni udsk ivot od poatia, bez ohadu na to i vznikol z lsky, alebo z nsilia alebo umelo. To sa vak nevyluuje s tm, e je treba pripomna aj morlnos alebo nemorlnos jednotlivch spsobov. 504

Potrat a politika
Trestn zkon zakazuje potrat v 2. a 3. trimestri a trest lekra, ktor by ho vykonal. Vnimku vak ustanovuje potratov zkon a vyhlka pre obdobie do 12. tda.505 V slade so zkonom mono zabi diea do 24. tda, ak ena predtm poiadala o potrat na zklade medicnskej indikcie. Je to jasn eugenika. Zabjaj sa tak aj u ns ete okolo 20. tda deti s Downovm syndrmom alebo deti, ktorm bol diagnostikovan rztep hornej pery. Pod pltikom genetickch dvodov sa ale skrva aj velio in. Mono to niekoho prekvap, ale z prvneho hadiska je u ns ivot nenarodenho loveka mladieho ako dvans tdov, resp. 24 tdov za celkom bench okolnost chrnen menej, ako je ivot psa, myi alebo ivot alch druhov zvierat chrnen pred rozhodnutm jeho majitea.506 Ete je tu jeden zjav, ktorm sa obhajuje potreba potratov. Je nm chudoba a hlad vo svete, spojen so strachom pred populanou explziou. Kultra konzumu do znanej miery skutone spsobuje, e as ud ije v prebytku a vek mnostvo ud v nedostatku. Rieenie tohto stavu vak nemme hada v potratoch. Zem m kapacitu nakmi vetkch jej obyvateov za podmienky, e bohat krajiny nezadria pre seba to, o patr vetkm.507 Navye medzi najvznamnejmi vinnkmi zodpovednmi za hladovanie mnostva ud s rzne loklne politick reimy, ktor neber ohad na potreby ud vo svojich krajinch.

Metdy umelho potratu

Spsobov vykonvania potratov existuje niekoko druhov. Medzi aksi zkladn spsoby, ktor sa bu kombinuj alebo s vykonvan s uritmi obmenami patria kyret, vysvanie maternice, otrava sonm roztokom, hysterotmia. Okrem nich s dos znme i prostaglandny, ktor s podvan v podobe tabliet a vyvolvaj vemi siln maternicov sahy, ktor vypudzuj vyvjajce sa nenaroden diea. Pouitie jednotlivch spsobov zvis do znanej miery od toho v kokom tdni tehotenstva sa potrat vykonva. Kyret sa vykonva tak, e stie maternice cervix, mus by rozren alebo dostatone otvoren, aby nstroj kyreta (n zaoblenho tvaru) mohol by vloen do maternice. Kyreta doslova trh diea von, kus po kuse.

60

Potratr me pracova len po hmate a vdy je nebezpeenstvo, e kyreta pretrhne stenu maternice a vtedy je potrebn uskutoni urchlen operciu brucha. Ak je matka naprklad v 16. tdni tehotenstva, chrbtica dieaa mus by pri potrate prelomen a lebka rozdrven, aby mohli by z maternice odstrnen. Vysvanie maternice je druh spsob potratu, kedy sa cez roztiahnut maternicov hrdlo do maternice vsunie plastick trubika s ostrm hrotom. T je prepojen na vvevu sacieho stroja, ktor je tak siln, e telo dieaa je v krtkej dobe roztrhan na ksky. Tento stroj je 29 krt silnej ne priemern domci vysva a me preto matke spsobi vne a trval poranenie. Otrava soou je metda, pri ktorej abortr vytiahne trochu plodovej vody, v ktorej sa diea vzna a namiesto nej vstrekne koncentrovan roztok soli. Diea sa potom v bolestiach zvja, o matka cti. Ke ke prestan, vie, e diea zomrelo. Je potrebn doba asi jednej hodiny, aby sa diea zabilo tmto spsobom. Po 1 alebo 2 doch zan matke prodn bolesti a porod mtve diea. Redukcia po liebe neplodnosti Tto metda sa pouva, pri redukcii potu det spravidla po umelom oplodnen. Cez brucho matky je s pomocou ultrazvuku do plodovho vaku zaveden dlh ihla a do srdca vybranch det je vstreknut siln koncentrovan roztok chloridu draselnho. Djde k zstave srdca a diea umiera. Z tela matky sa dostva a po prode zvynch det, take je do tej doby vysok nebezpeenstvo spontnneho potratu zostvajcich ijcich det. Hysterotmia je potrebn pri vch deoch. Podob sa cisrskemu rezu. Pupon nra sa preree, ke je nenaroden diea ete v maternici, kvli omu sa preru zsobovanie kyslkom a diea sa udus. Niekedy sa diea vytiahne von. Spravidla hbe rukami a nohami a kee je naroden, ije, avak vzhadom k tomu, e je to potrat, nechaj ho, aby umrelo (napr. diea, ktor m 24 tdov = 5 a pol mesiaca). Po iestich mesiacoch sa me diea narodi a prei, to znamen, e ak sa vtedy zabije nenaroden diea, je to u v pravom slova zmysle zabitie novorodenca. Len o m plod vyvinut mechanizmus bolesti - mono u na 45. de spsobuj mu pouit metdy boles. Najkrutejou metdou je otrava sonm roztokom. Nastva jeho smrten agnia, uvdza Noonan.508

Dsledky potratu
Umel potrat je zaou pre zdravotn systm a to pre zvenie tchto zdravotnch rizk v dsledku interrupcie:
509

rakovina prsnka a do 210%510 klinick depresie o 65%511 samovrady 6-nsobne512 zvislosti na drogch a alkohole 5-nsobne513 obe domceho nsilia o 196%514 obe vrady 4-nsobne515 nsledn predasn prody o 70%516 nsledn spontnne potraty o 55%517

A napokon obeami s aj naroden deti ien po potrate, ktor s 2,4 nsobne astejie obeami fyzickho trania zo strany ich matiek. 518 Po interrupcii aj po miniinterrupcii (technicky sa neli od normlnej interrupcie, len dilatcia krka maternice je takmer o polovicu menia a pouit kanyla je uia) vznikaj v prpade nslednho zpalu na vajkovode jazvov zmeny, ktor podmieuj bu pln uzver priechodu (s nslednou neplodnosou pri obojstrannom postihnut) alebo natoko vek zenie, e nm prejde spermia, ale u neprejde zrodok loveka (dochdza tak ku mimomaternicovm tehotenstvm).519 Komplikcie, ktor sa vyskytuj pri potratoch, s tie pokodenie hrdla maternice, infekcia pohlavnch orgnov a alie. Bva to neraz zaiatok dlhodobch nsledkov ako zpaly maternice, vajkovodov, vajenkov, o bva mnohokrt prinou neplodnosti. Duevn nsledky s poruchy sexulneho ivota, depresie, neurzy. U matiek, ktor zatia nerodili a op otehotnej s astejie samovon potraty, krvcanie, mimomaternicov tehotenstv a predasn prody. Sksenosti ukazuj, e sa uveden komplikcie tkaj kadej druhej eny, ktor podstpila potrat.520 Poda J. Brinda, profesora biolgie a endokrinolgie (prednka, zdravot. noviny .5, l994) je umel potrat rizikovm faktorom rakoviny prsnka. Umel potrat toti nara prirodzen priebeh premeny azovho tkaniva v prsnkoch.521

61

Vo svete s rozren tie potraty z dvodu vberu pohlavia, o prehlbuje znevaovanie dstojnosti a hodnoty ien a dievat u od okamihu poatia. Preruenie tehotenstva je krut zsah do organizmu a due dievaa, respektve eny.522 Pre eny, ktor podstpili potrat by mal by rozhodujci sasn postoj: ma v cte dieatko od poatia a u nepripusti nijak potrat.523 ia napriek vnym dsledkom potratu i na samotn enu nemaj gynekolgovia povinnos, zva ani potrebu poveda enm, ktor uvauj o interrupcii, o vetkch jej rizikch. V USA vskumy zistili, e eny po umelom potrate astejie potrebuj pomoc psycholga i psychiatra. Tie vo Fnsku sa tatistickm vskumom zistil vysok poet dokonanch samovrd a inch problmov u ien, ktor mali za sebou umel ukonenie tehotenstva. Mnoh eny, ale potratov zitok vytesnili do podvedomia. spene zmrazili jeho emon prevanie, ale zrove zmrazili aj svoj emocionlny ivot. U sa nevedia radova, smti a vzahy s druhmi maj ochladen.524

Umel oplodnenie a manipulcie s embryami

Akkovek manipulcia s udskm embryom alebo embryom, ktor je aspo z asti udsk priom sa nesleduje dobro tohto poatho jedinca, je nehumnna a vedie k degradcii udskho ivota na prostriedok, a tm pdom prestva by udsk ivot najvyou hodnotou. Diea prestva by asto vnman ako niekto komu by sme mali sli, miesto toho sa diea redukuje len na nieo, o m sli k uspokojovaniu naich momentlnych prian. Diea sa stva prostriedkom k naej sebarealizcii. To sa ale samozrejme vyluuje s ctou k jeho ivotu a k ivotu vbec.525 Diea nie je dlh, na ktor mono ma nrok, ale je to dar.526 Ani obrovsk tba po dieati nem by dostatonm dvodom k tomu, aby boli kvli umelmu oplodneniu znien in udsk ivoty, o sa pri technikch umelho oplodnenia deje. Umel oplodovanie sa d pripodobni k modernej forme kanibalizmu. Prvo na ivot je podriaden inm pseudoprvam a tbam. Pri samotnom umelom oplodnen je v maximlnom rozpore s ctou k loveku a v rozpore s udskou dstojnosou ten fakt, e pri vbere embry terapeut na zklade svojej vahy (podobne je to aj u novej metdy skrningu chromozmov 527) vyber tie udsk jedince, ktor si zaslia i a k smrti odsudzuje tie, ktor u naopak i nemaj (eugenika). Jeho hodnotenie m jedin kritrium, a to biologick vlastnosti poatho loveka. o sa tka zmrazench embry, v priemere 50% embry proces zmrazenia alebo neskorieho rozmrazenia nepreije, alebo dochdza k pokodeniu takchto embry. Aj tie embry, ktor preij s vystaven riziku, e bud zabit pri niektorom z neskorch pouit, priom sa nemus jedna len o umel oplodnenie. Z nadbytonch embry toti vedci zskavaj materil pre svoje vskumy (klonovanie, genetick manipulcie).528 Okrem odopierania mnohm embrym prva na ivot sa pri tejto metde odopiera dieau prvo na budovanie zdravej identity (v uritch prpadoch sa jedn o odopretie prva dieau na poznanie svojich skutonch predkov alebo prbuznch a ivot s nimi a podobne). Pri asistovanej reprodukcii sa pouvaj niekedy i spermie od muov, ktor svoj ejakult poskytn za poplatok. Meme sa pta, o to asi urob s detskm vnmanm seba samho, ke jedin, o bude vedie diea o svojom otcovi, bude fakt, e v spermobanke masturboval za peniaze s nejakm pornografickm pltkom?529 Diea m prvo na biologickch rodiov. Ke pre zl okolnosti, ktor sa vyskytn tragicky alebo z udskej slabosti, neme by diea vychovvan vlastnmi rodimi, sname sa to korigova naprklad adopciou. Leglnosou umelho oplodnenia vak tieto zl podmienky vytvrame zmerne. Poatie inm spsobom ako manelskm aktom (znsilnenm, incestom, mimomanelskm vzahom, umelm oplodnenm i klonovanm) je nedstojn a nedobr pre diea. Nie za kad cenu a akmkovek spsobom m prs lovek k dieau. 530 Diea m vznikn z lskyplnho a zjednocujceho objatia svojich rodiov, nie ako vsledok laboratrneho postupu. Je vdy na kodu loveka, ak sa oddeuj dva zkladn aspekty manelskho styku, a to plodiaci a zjednocujci aspekt. Dnes meme vidie dos jasne dsledky poruovania tohto prirodzenho zkona. Na jednej strane sa sex zredukoval na ukjanie a rozko a z plodenia sme urobili biznis. lovek sa v tomto biznise stal tovarom, a ke sa stal tovarom, tak sa stal aj odpadom.531 Pre vek as muov a ien je diea iba prostriedkom spoloenskej aprobcie, prpadne liekom z komplexu neplodnosti. Diea je degradovan na prostriedok alebo tovar, ktor ke chceme zska a mme na to financie, nepovaujeme za nemorlne, ke pri tom padaj i urit udsk obete - zomieraj naprklad nepouit embry. Za nemorlne sa dnes paradoxne povauje protestova proti nadradeniu tby ma diea na objednvku, na kor prva na ivot. Vypestovan majetkov vzah k deom je jednm z prejavov osobnostnej nezrelosti. Takto udia ako prijmaj fakt, e deti s im len zveren.532 Hadia len na svoje tby bez ohadu na tby a prva inch. 533 udia si dnes chc za peniaze kpi vetko. Aj diea poda svojich predstv. 534 Niektor sa snaia nevidie zlo asistovanej reprodukcie a poukazuj radej na to, e maj alebo chc ma krsne diea. Iste, diea samo o sebe je vekm darom, ale to neospravedluje prostriedky, ak sme pouili. Sn vina chpe, e i ke sa diea narod naprklad zo vzahu nevery, jeho narodenie neospravedluje samotn neastn skutok podvedenia manela/manelky.

62

Hoci je tba ma deti sama o sebe dobrou, neoprvuje na ubovon spsob zskania dieaa. Naprklad nos dieaa je zl, bez ohadu na to, ako vemi pr po dieati ti. 535 Pry, ktor nemu poa, by mali zvi, i to neme by akousi vzvou pre osvojenie si det, ktor vyrastaj bez rodiov alebo vzvou pre slubu inm rodinm formou rznej pomoci.536 Ve vlastn diea nie je jedin cesta k osobnmu astiu a naplneniu. Neplodn pry mu by takisto vemi dobrmi krstnmi rodimi, mu si adoptova diea na diaku, pomha rodinm v ndzi, zapoji sa do charitatvnej prce, vchovnej innosti at. 537 Existuje viacero technk asistovanej reprodukcie, ale kad m svoje rizik najm pre enu a samozrejme poat deti. spenos centier asistovanej reprodukcie zriedka presahuje 30 percent, najastejie sa pohybuje v rozmedz 15 a 25%, poda centra a zvolenej metdy a nie vdy sa podar oplodnenie na prv raz. 538 Pod zmienkou predchdzania diskrimincii sa nikde dlhodobo nevyhodnocuje a nezverejuje, ak zdravotn dopady a ak rizik m proces umelho oplodnenia a zvl zmrazenie na ivot takto poatch det v dlhodobom horizonte. Deti, u ktorch nebolo mon odhali vvojov pokodenia (napr. slepota, hluchota), konia neraz v detskch domovoch.539 Pri akostiach s poatm dieaa je na mieste skuton lieba neplodnosti, aby bolo mon poa diea prirodzenm spsobom. Umel oplodnenie vak ni neliei, ale zneuva trpenie manelov pre komern ciele a pre monos zska prstup k embrym na pokusy leglnym spsobom. Zlo vak neme by nikdy cestou k dobru.540 S prpady prov, kedy pomohlo k otehotneniu lepie oboznmenie sa s plodnmi a neplodnmi obdobiami naprklad spoznanm metd Prirodzenho plnovania rodiovstva.541 Alternatva umelmu oplodneniu s nzvom naprotechnolgia je novinka, ktor sa pomaly rozbieha aj u ns. Je na 80% spen (oproti 15% spenosti umelho oplodnenia), ktor je navye embryo- a woman-friendly.542 Vina neplodnch prov trp len znenou plodnosou. Treba hada priny a ak sa nedaj odstrni, treba sa prija, tak ako lovek mus prija fakt, e je naprklad ena, a nie mu, alebo e ije v tomto storo, a nie v inom. Naplnenie sa d njs aj v pomoci chorm, chudobnm i nenarodenm deom, mnohodetnm rodinm a podobne. ena m svoju dstojnos, i je matkou alebo nie. Podobne, manelstvo me by astn tak s demi, ako aj bez nich.543

Embryonlne kmeov bunky

lovek sa zana pouva ako materil. Prkladom mu by okrem embry zo skmaviek takisto snahy o klonovanie ud, pouvanie embryonlnych kmeovch buniek na lieebn ely a podobne, kedy je tto prax umne zakamuflovan emciami spojenmi s chorobou naprklad dieaa a emciami rodiov. Treba rozliova medzi pouvanm kmeovch buniek a embryonlnych kmeovch buniek. To prv je z etickho hadiska v poriadku, lebo nejde o vne zasahovanie do ivota samostatnej udskej bytosti. Pri tom druhom sa spravidla jedn o zabitie alebo vne pokodenie poatho jedinca. Z dospelch kmeovch buniek sa daj liei u desiatky chorb na rozdiel od embryonlnych, ktor nelieia zatia ni, len zabjaj bezbrannch ud v embryonlnom tdiu.544 Embryonlne kmeov bunky sa izoluj z preimplantanho embrya v tdiu blastocysty. Zdrojom embryonlnych kmeovch buniek je umel oplodnenie, in vitro fertilizcia IVF.

Diagnza: lovek chor na lsku545

udsk spolonos zava za posledn desiatky rokov nebval technick pokrok. Ten je vak sprevdzan stratou ivotnej filozofie, ktor by dvala loveku monos sa v ivote zorientova a plnohodnotne prei svoj ivot. Vsledkom je potom snaha o maximalizovanie pohodlia, telesnch pitkov, materilneho bohatstva. A zabjanie tch, ktor sa nevedia brni je len jeden z prostriedkov ako svoje ciele dosiahnu. Pritom s tieto snahy dvno znme ako tie, ktor neponkaj loveku dlhodob uspokojenie. Tchto a im podobnch ivotnch prvd s paradoxne pln aj rozprvky pre deti. Z nzkych udskch pohntok sa asom rodia polopravdy, ktor maj prehlui udsk svedomie. Sved to o tom, e udsk svedomie sa nikdy celkom nedoke zmieri s pchanm zla. Mono sa preto stretn s tvrdeniami, e zabjanie embry pre terapeutick alebo vskumn ely nie je predsa ni zl, kee plno embry umiera samovone. Avak, tak ako rozliujeme myseln potrat dieaa v treom trimestri a spontnny potrat a rovnako rozliujeme myseln zabitie dospelho jedinca a mrtie bez prispenia druhej osoby, rovnako m svoj vznam vnma i rozdiel medzi nienm embry s udskm priinenm a bez neho. Nie sme morlne zodpovedn za to o nememe ovplyvni a prroda nie je vdy uitekou morlky. Sme vak zodpovedn za svoje rozhodovanie a konanie a prve tm sme umi. 546 Nae vntorn prevanie nie je zvisl len od naich emci voi druhej osobe. Preo sa nm jav myseln zabjanie inho loveka, pokia toto vnmanie nemme zdeformovan, ako nieo odporn a neudsk? Podvedome toti vnmame, e je to v priamom rozpore s udskou potrebou lsky. A prve v tom je ten najv rozdiel a ukrutnos tohto skutku. Konme v rozpore s naou prirodzenosou, s tm o je v ns hlboko zakdovan. Nime

63

nie len ivot druhho loveka, ale aj nau osobn monos by astn. Meme to u seba nezna, kona v rozpore s tm po om skutone time, ale nikdy to spene z nho vntra nevymaeme. Me ns to jedine psychicky, duchovne a neraz dokonca fyzicky znii. Kontakty Telefnny kontakt na pomoc matkm, ktor akaj neoakvan diea: 0800 120 024 Zaha pomoc enm v ndzi a tranm enm s demi. Na toto slo sa d bezplatne dovola 24 hodn denne z pevnej linky kdekovek na zem SR. Ponka pomoc a poradenstvo (aj o monosti porodi anonymne a da diea na adopciu), finann asistenciu, krzov centr pre tehotn eny, prvne konzultcie, dokonca ubytovanie (na cel rok), vzdelvanie a podporu pri vchove dieaa. In podobn kontakty: Alexis Porada pre eny a dievat 0911 350 200 (T-Mobile), 0917 350 200 (Orange) poradna@alexisporadna.sk www.alexisporadna.sk Projekt Zachrme ivoty zameran na poskytovanie kompletnej socilnej a materilnej pomoci. 0911 756 026 info@zachranmezivoty.sk www.zachranmezivoty.sk Linka pomoci pomoc tehotnm enm v ndzi bezplatne 24 hodn denne z pevnej linky, kdekovek na zem SR: 0800 12 00 24. Informan linka Hniezda zchrany pre eny s nechcenm tehotenstvom a monosami zchrany nechcench det: 0905 888 234 Neplodnm manelom mu pomc lepie metdy na stanovenie plodnch a neplodnch dn. Viac sa o nich mono dozvedie na webstrnkach www.elep.sk, www.lpp.sk, www.billings.sk. Odbornejiu pomoc zo strany lekrov si vyaduje aplikovanie tzv. NaProTechnolgie viac na strnke www.plodar.sk. Ide o metdu umoujcu monitorovanie a lieenie problmu enskej plodnosti a gynekologickho zdravia eny v slade s jej reproduknm cyklom takm spsobom, ktor repektuje ensk telo a dstojnos eny. Pri zmene stravovania a ivotnho tlu v prospech vej plodnosti me pomc kniha lekrky Marilyn Shannonovej s nzvom Plodnos, cykly, viva. 547

Ako svet prijma klamstv

Kad m prvo na ivot. udsk ivot je hodn ochrany u pred narodenm. Nikto nesmie by pozbaven ivota. (stava SR)

Nasledujci ryvok je z prejavu bvalho potratra Dr. Bernarda Nathansona, o stratgich zstancov potratu, ktor predniesol z prleitosti zmeny rskej stavy v Dubline.548 Mnoh z vs u o mne pouli ako o riaditeovi najvej potratovej kliniky na svete. Naa klinika bola znma pod peknm menom Centrum pre reprodukn a sexulne zdravie. Nachdzala sa na vchodnej strane New Yorku a behom dvoch rokov, kedy som tam psobil ako zakladate a riadite, sme urobili 60 000 potratov. Pod mojim vedenm pracovalo 35 lekrov. Klinika bola v prevdzke denne vrtane nedele od smej rno do polnoci. Denne okrem prvho sviatku vianonho sme robievali 120 potratov. Ja osobne som vo svojej skromnej ordincii vlastnorune vykonal ete asi 15 000 alch potratov, take som zodpovedn za 75 000 potratov. To je tatistika, na ktor nie som pyn, ale myslm, e moja prednka o tejto tme tmto zska urit vnos a vierohodnos. Bol som jednm zo zakladateov Nrodnho zdruenia pre zruenie zkona zakazujceho potrat, NARAL (National Association for Repeal of Abortion Law), neskr premenovanho na Nrodn akn ligu za prvo na potrat (National Abortion Rights Action League). To bola prv politick akn skupina pre potrat v USA. Zaloili ju roku 1968 Laurence Lader, ja, Betty Freedanov, feministka, a Carol Brightcerov, ktor bola vtedy politikou v New York City. Zaloenie takhoto hnutia, takejto politickej aknej skupiny, bolo neuveritene odvne. Boli sme malou skupinou s rozpotom 7500 dolrov na prv rok naej innosti. A ako som u povedal, bolo vtedy potrebn znan mnostvo drzosti k obyajnmu hovoreniu o reforme zkona o potrate. Ke sa vtedy robil reprezentatvny prieskum verejnej mienky, bolo asi 99,5% Amerianov proti leglnemu potratu. Ale my, tto mal skupina s nepatrnm rozpotom a iba so tyrmi angaovanmi lenmi, sme za krtku dobu dvoch rokov dokzali, e bol

64

zamietnut sto tyridsa rokov star potratov zkon v tte New York a z New Yorku sa stalo hlavn mesto potratov v Amerike. O tri roky neskr sme presvedili Najvy sd, aby vydal hanebn sdne rozhodnutie legalizujce potrat vo vetkch pdesiatich ttoch. Ako sme to urobili? Pre mojich posluchov je tu vemi dleit pochopi, ak taktiky boli pritom pouit, pretoe tieto taktiky sa pouvaj s uritmi obmenami v celom zpadnom svete. iadna zpadn spolonos nie je voi tejto nkaze imnna. Naa skupina NARAL vedela v roku 1968, e keby previedla starostliv, estn prieskum verejnej mienky Amerianov o potrate, utrpela by jasn, zniujcu porku. Urobili sme teda nasledujce: Mdim a verejnosti sme poskytli daje s vysvetlenm, e sme previedli prieskum a e skutone 50 alebo 60% Amerianov je za legalizciu potratu. To bolo samozrejme vemi vnosn a vemi spen klamstvo, ktor splnilo oakvanie. Ke sa verejnosti dlho a asto hovor, e kad je za legalizciu potratu, potom bude automaticky postupom asu naozaj kad zastva potrat. Len vemi mlo ud je rado v menine. To bola jedna z naich vemi uitonch taktk, teda pouitie vymyslench, neestnch a dvojznanch prieskumov. Drazne by som chcel svojim posluchom poradi, aby boli vemi opatrn a kritick ku vetkm prieskumom, o ktorch taj v novinch a pouj v sprvach. Ako som u povedal, je to jedna z dnes ete pouvanch taktk hnutia pre potrat. Rovnako sme vedeli, e ke situciu dostatone zdramatizujeme a vzbudme dostatok sympati, ahko predme n program legalizcie potratu. Urobili sme preto nasledujce: Sfalovali sme daje o ileglnych potratoch prevdzanch kadorone v USA. Vedeli sme, e celkov poet ileglnych potratov v USA je rone asi 100 000. My sme vak opakovane zverejovali v mdich, e ich je jeden milin. A ke sa takto vek lo asto opakuje, verejnos ju nakoniec prijme, presne tak ako to dokzal n priate pn Hitler v Nemecku. Tie sme vedeli, e poet ien, ktor rone zomr nsledkom ileglnych potratov, je medzi 200 a 250. Ale slo, ktor sme stle opakovali a odovzdvali mdim, bolo 10 000. Tieto daje sa zaali vtepova do vedomia americkej verejnosti a boli najlepm prostriedkom pre presvedenie Amerianov, e musme zkony o potrate odstrni. Ke vieme, e sme tieto daje sfalovali, zvl daj o ronch ileglnych potratoch v USA, daj sa z toho vyvodi urit zvery. Ak porovnme 100 000 potratov pred legalizciou s 1,55 milinom po nej (ptnsnsobkom), pochopme niektor mty, vmysly a li, ktor sme rili medzi americkou verejnosou. alou taktikou, ktor sme pouvali pre presvedenie verejnosti bola domnienka, e ke sa potrat zake, bude sa robi rovnak mnostvo potratov, ale ileglne. To jednoducho nie je pravda! Keby sme dnes zakzali potrat, nemali by sme o 1,55 milina potratov viac. Dleitou taktikou bolo i popretie vedeckho dkazu, ktor nevyvrtitene hovor, e ivot zana poatm. Museli sme trva na tom, e otzka, kedy zana udsk ivot, je teologick, prvna, etick alebo tie filozofick len nie vedeck. To je tie obben taktika skupn za potrat: Trvaj na tom, e defincia, kedy zana ivot, je nemon, e to nememe vedie. Museli sme dokonca definova ivot. Je to potrebn ako pre vedeck, tak tie pre prvne a morlne ciele! ivot sa d skutone jasne definova. Zana poatm, oplodnenm a od toho okamihu je poat osoba udskou bytosou. Neexistuje iadny bod, v ktorom by nastala zmena z nioho na nieo, z neosoby na osobu. Neexistuje iadna nhla zmena pri vvoji v maternici a preto je ivot pokraujcim spektrom od svojho poiatku a do konca. Verm, e povolenie potratu je plnovan znienie toho, o je nepopieratene a jednoznane udskm ivotom. Verm, e je to neodpustiten akt smrtenho nsilia. Musme doda, e nechcen tehotenstvo je vemi akou dilemou. Ale hada rieenie v myselnom, aktvnom znien znamen znii obrovsk bohatstvo npadov udskho ducha. A ete horie: Znamen kapitulciu verejnej mienky pred klasickou odpoveou cielenho premania o zloitch socilnych problmoch. Ohavn schvaovanie nsilia. Ako vedec viem neverm, viem e udsk ivot zana poatm. I ke formlne nie som veriaci, verm z celho srdca v bosk existenciu, ktor od ns vyaduje, aby sme povedali tomuto nekonene smutnmu a nevslovne hanebnmu zloinu proti udskosti konen a neodvolaten stop. Dr. Bernard Nathanson je znmy najm vaka filmu Nem vkrik. Ukazuje v om, e srdcov innos dvans tdovho plodu sa pri zaveden odsvajceho prstroja do maternice zrchli dvojnsobne. Ke nstroj trh telko na kusy, jeho sta sa iroko otvraj. Odtia pochdza i nzov tohto videozznamu: Nem vkrik. Dr. Nathanson

65

vykonal dovtedy tisce potratov. Od tej doby, ke videl na ultrazvuku reakciu dieaa pri potrate, rozhodol sa, e u nijak potrat nevykon a stal sa znmym obrancom prv nenarodench det na ivot.549

Rodina a diea
Vari me by dleitejie rozprva cudzm deom o trojlenke, ako vysvetova vlastnmu dieau chod vesmru? (G. K. Chesterton)550 Zzrak novho udskho ivota sa tvor v ene. K spojeniu pohlavnch buniek rodiov do prvej bunky dieaa dochdza v organizme matky v jej rodidlch, kam otec zavdza svoje pohlavn bunky. To je najvia dstojnos eny. Je pravdou, e materstvo prina so sebou nmahu, ale prina i neporovnatene vie radosti. Pohlavn rozdiely v psychike i tele mua a eny, s usmernen na odovzdvanie a rozvjanie novho ivota, ktorm je diea. Tieto rozdiely uspsobuj enu a mua pre lohu materstva a otcovstva. Psychika eny je vo veobecnosti charakteristick vou citlivosou a trpezlivosou. S to vlastnosti, ktor prevldaj u ien a s dleit pre starostlivos a vchovu dieaa zo strany matky. Muova psychika je spravidla charakteristick vou rozhodnosou, energickosou a racionalizciou. Je tak, ak je potrebn pre lohu otca. A hoci tieto rty vystupuj aj u eny, prevldaj u mua. O pohlavnch rozdieloch v psychike a tele mua i eny rozhoduj na zaiatku chromozmy. U mua je to pr chromozmov XY, u eny XX.551

Zodpovedn rodiovstvo
udsk rodiovstvo m by zodpovedn, rozumn, slobodn a z lsky. ivot dieau maj manelia odovzdva vtedy, ke to chc, a ke to rozumne uznaj za sprvne. lovek m aj v tomto smere, tak ako v inch oblastiach ivota, myslie, plnova, rozhodova, aby sa nov ivot neobjavil na svete ako vsledok nhody alebo ako vedaj produkt, ktor zaal existova pri prleitosti uspokojenia zmyselnej potreby. A to vetko preto, e dstojnos novho loveka je tak vek, e jedinm adekvtnym vzahom k nemu je lska.552 Zodpovedn rodiovstvo nie je obmedzenie rodiny, ale je to cesta radosti a spoluzodpovednosti obidvoch manelov za vedom pozvanie a vtanie kadho novho dieaa s lskou.553 Rozhodnutie o pote det m zohadova materilne, respektve finann, bytov a zdravotn podmienky rodiov, aby diea prilo na svet v podmienkach hodnch loveka, respektve primeranch zdravmu vvoju novho jedinca. Nem to vak by ist kalkulcia i u s financiami alebo so zdravm, ktor dnes mme, ale zajtra u nemusme ma.554 Psycholgovia tvrdia, e viac det plnuj prve t, ktor sami preili astn detstvo.555 Manelia majci skutone objektvne dvody k obmedzeniu potu det na jedno alebo dve s dos ojedinel. Znmy esk psycholg Zdenk Matjek uvdza, e zvldnutenm me by aj v poet det. Vek lohu tu vak zohrva temperament det a ich vekov rozloenie. Pri prli vysokom pote det, pod m mysl najm viac ako 8 det v rodine, vak upozoruje, e mu strda bu deti, pretoe rodiia sa im nebud schopn dostatone venova, alebo e to me by prli vek za, najm psychick, pre samotnch rodiov.556 Niekedy sa povauje za prekku zaloenia si rodiny prve kola a tdium partnerov. asto krt je v takch prpadoch, ale lepie vstpi do manelstva a zbytone nepredlova as chodenia, pokia si dvaja skutone rozumej. Nikdy by sa nemalo sta, e lovek polo kariru pred diea a pred jeho dstojn poatie a prijatie. Nenechajte sa ovplyvni materializmom, asto aj zo strany rodiov, ktor akaj, e najprv vytuduje, potom zane zarba a a ke naetrte na byt, tak sa zoberiete. Ani tvoji rodiia mono tak nezanali, ale spolone v manelstve zskali byt, vybudovali firmu, i urobili kariru.557

Prprava na prchod dieaa

Aj ke je diea chcen a oakvan, ako je hne sa prispsobi jeho existencii. Ve ete nedvno nebolo. Tento proces ovea ostrejie prebieha v psychike rodiov, ktor s poatm dieaa nertali.558 Navye mnoh udia nemaj dostaton znalosti o vchove det a o je horie, nepociuj ani potrebu sa v tejto oblasti vzdelva. Domnievaj sa, e diea potrebuje predovetkm dobre jes, vhodne sa oblieka a by dobre telesne oetrovan. Cel prprava na prchod dieaa potom spova v tom, e sa s vekm silm zha nov kok a veci potrebn pre novorodenca.559 Rovnako sa neraz zabda na pestovanie lskyplnho vzahu manelov, ktor je neodmysliten pre sprvny vvin dieaa v tele matky. Sprvna telesn, psychick i duchovn aktivita manelov kladne psob na zdrav vvoj bbtka v bruku matky. Mnoh si to neuvedomuj, ale prenatlny, vntromaternicov vvin dieaa v tele matky m nesmierny vznam pre jeho al ivot. Tam s kladen zklady mnohch predispozci , respektve predpokladov i u dobrch alebo zlch ako s rzne psychick i fyzick prednosti a poruchy. Prod zaleka nie je takm predelom ako by sa zdalo, uvdzaj Matjek a Lengmeier.560 Dnes tehotenstvo alebo novorodeneck obdobie prebiehaj asto v krze. Spsobuje to nesprvna prprava na tieto obdobia, nesprvna viva, dlhotrvajca prca, stresov situcie, preaovanie. Dobr prevanie tehotenstva me omladi a upevni matku duevne i telesne a je prleitosou k rastu a upevneniu pt medzi manelmi. Mu

66

m chrni enu pred duevnm a telesnm vyerpanm. Aby to bolo mon, mu mus pozna a prispsobi sa zkladnm biologickm a psychologickm skutonostiam vyskytujcim sa u eny, aby s ou mohol dobre preva tehotenstvo, prod, dojenie i oetrovanie a vchovu dieaa. K tomu mus ma predovetkm morlne predpoklady a zodpovednos, vyplvajce zo skutonej lsky, m oplva len duevne zrel mu.561 Za splnenie rodiovskho poslania s zodpovedn predovetkm samotn rodiia. Preto tto lohu nemono preklada ani na plecia starch rodiov (alebo ttu), aj ke ich pomoc je urite vtan a mala by by samozrejmou sasou vzjomnej rodinnej opory.

Starostlivos o diea v skratke

Diea v tlom detstve absorbuje do seba ako pongia kad lskavos, smev alebo nov slovo, ktor pouje. Rovnako tak citlivo absorbuje aj kad zlo, ktor me potom neskr u neho vyplva na povrch. Pre zdrav vvoj loveka je potrebn, aby v rodine poas detstva a mladosti zaval lskypln vzah medzi rodimi a taktie rodiov k nemu.562 V rodine sa ako v jedinom prostred, diea prirodzenm spsobom u vzorom muskho a enskho sprvania. Identifikciou a napodobovanm preber podstatn atribty roly eny a mua, manelky a manela, matky i otca.563 Ako rizikov faktory neurz a porch sprvania det sa ukazuj okrem nestability rodiny najm nzky vek matky, dochdzka dieaa do jasl a denn pobyt dieaa v materskej kole dlh ako sedem hodn.564 Prin umiestovania det do jasl je viacero. Patr medzi ne slab ohodnotenie ien na materskej a celkov nastavenie systmu tak, e eny s stle viac motivovan diea odloi do intitcie a zamera sa radej na svoju profesijn realizciu. Ochota neda diea do jasl vak zvis do znanej miery od vzahu k dieau, od matkinch zsad, vedomost a od jej obetavosti. Vskum roben na University of Rochester Medical Center ukzal, e vystavenie malch det doasnmu alebo astejiemu odleniu od rodiov, vo veku ne zan chodi do klky, vedie k neskorm problmom s uenm. Americk psycholg Dobson tvrd, e deti, ktor trvia v predkolskch zariadeniach viac ako 30 hodn tdenne, s neprispsobivejie, agresvnejie a nronejie, astejie sa zapjaj do bitiek, prejavuj krutos a zkernos, ikanuj inch, vea hovoria a doaduj sa okamitho splnenia svojich poiadaviek, takisto to ovplyvuje aj ich fyzick zdravie.565 V knihe od Kocha a najznmejieho eskho psycholga Matjeka Psychologie a pedagogika dtte, sa mono dota, e deti odtrhnut od materskej osoby reaguj mrzutosou, plalivosou, volaj po rodiovi, boja sa neznmych ud alebo odmietaj ich prtomnos vbuchmi zlosti. Po ase sa tento stav me vyvja smerom k zoslabnutiu zujmu o okolie a k apatii. Take to o sa jav viacerm rodiom ako prejav osamostatovania sa dieaa, me by vsledkom jeho emocionlneho strdania. Pokia deti preij svoje detstvo astne, je via ndej, e raz tie pripravia astn detstvo svojim potomkom, hovor profesor Matjek.566 Je krtkozrak myslie si, e dvanm det do jasl pomeme ekonomike. Z krtkodobho hadiska zvenie potu det vychovvanch jasami me by ekonomicky vhodnejie, ale z dlhodobho hadiska produkovanie ud, ktor nebud po emocionlnej strnke dostatone vyrovnan, prinesie neskr aj ekonomick kody. Aby diea malo na svete rovnak pocit bezpeia ako v tele matky, je potrebn lskypln a jemn zaobchdzanie a pokojn, vdne prostredie i stly kontakt s matkou. Po naroden je pre diea vemi prospen a nenahraditen dojenie. Matersk mlieko je pre diea najlepm a najhodnotnejm pokrmom. Je to pokrm prispsoben potrebm vvoja dieaa. Dojenie nem uniktny vznam len pre jeho vivov prnos, ale aj z hadiska blzkosti matky.567 Okrem toho, e m by rodi dieau dobrm vzorom, mal by si dokza njs pravidelne as na hru alebo spolon tvoriv prcu s dieaom. Pre zdrav vvoj a vchovu dieaa je potrebn on kontakt s rodiom, fyzick kontakt (objatie alebo pohladenie), sstreden pozornos ako naprklad spolon rozhovor a vedenie k disciplne. S to zrove prejavy lsky zo strany rodiov.568 Duevn vvoj dieaa zvis na primeranom individulnom uspokojovan jeho zkladnch psychickch a citovch potrieb.569 Pri vchove, najm pri aie zvldnutench deoch hr jednu z najvznamnejch loh zsadovos rodia. Prejavuje sa naprklad tm, e ke rodi nieo dieau prike, doke trva na tom, aby to diea naozaj splnilo. Jedinci vychovvan v detstve bez autority, ju hadaj v neskorom veku v skupinch, ktor im dvaj pevn hranice a oporu, naprklad v uritej partii alebo gangu.570 V dnenej dobe sa ved polemiky o potrebe pouvania fyzickch trestov pri vchove. Aj medzi odbornkmi s na tto tmu rzne nzory. Pristpenie k takejto forme trestu je povaovan viac menej za urit zlyhanie. Mu sa vak vyskytn pecifick situcie, kedy vchovn na zadok sa v danej situcii jav ako najinnejie rieenie. Vdy by to vak malo zosta len krajnm rieenm. o sa tka otzky, kedy je najvhodnej vek pre enu na to, aby mala diea, je to zhruba medzi dvadsiatym a tridsiatym rokom. Nebezpeenstvo rizikovej tehotnosti narast po 35. roku veku eny, zniuje sa vak, ak je budca matka v dobrej kondcii a je zdrav. ena rodiaca v prli mladom veku sa vystavuje riziku, e sa jej naprklad narod diea s nzkou prodnou hmotnosou.571 V obdob tehotenstva sa niektor obvaj, e pohlavn styk me dieau ubli. V istch prpadoch me by takto riziko zven, avak ak gravidita prebieha normlne, potom sa netreba obva pohlavnch stykov ani v tomto ase. Diea je toti chrnen tekutinou (plodovou vodou), ktor ho obklopuje.572

67

Pre veriacich Boh pozva a oprvuje rodiov prostrednctvom pohlavnch orgnov spolupracova so sebou pri rozmnoovan udskho ivota s jedinm cieom, a tm je aby al udia mali monos zai Lsku. To je najhlb zmysel pohlavia v loveku. lovek m by poat a prijat s lskou, ako dar prichdzajci od Boha.573

Homosexualita a in odchlky sexulneho sprvania

lovek nebol nikdy dostatone mdry na to, aby poslchal Boha a nsledkom toho netrpel.574 Sexulne devicie (paraflie) s stavy kvalitatvne zmenenej sexulnej motivcie na rovni sexulnej identifikcie, orientcie, sprvania i ich vzjomn kombincie. Existuje viacero delen, jednm z nich je rozlenenie do tyroch zkladnch skupn: poruchy sexulnej orientcie (pedoflia, fetiizmus, zooflia, nekroflia, gerontoflia, transvestitizmus, homosexualita), poruchy sexulnej identifikcie (transvestitizmus), poruchy v sexulnej aktivite (exhibicionizmus, voyeurstvo, masochizmus, sadizmus, agresivita), kombinovan devicie; Sexulne devicie s vemi komplexn oblas, dosia nedostatone preskman. Napriek tomu sa dostvaj do popredia spoloenskho a politickho zujmu. V sasnosti je vsostne aktulnou najm situcia okolo homosexuality, transvestitizmu a pedoflie.

Homosexualita
o je homosexualita? Homosexualita sama o sebe v praktickom ivote nejestvuje, tak ako neexistuje sama o sebe ani heterosexualita. Existuj len udia, ktor prevaj svoju bytostn ivotn orientciu a ich orientcia me by prve homosexulna. Pri pojme homosexualita treba ma preto na vedom, e sa hovor o ivch, ctiacich uoch.575 V prpade homosexulov niektor uprednostuj pouvanie pojmu pralivos k tomu istmu pohlaviu (PTIP).576 Ako uvdza zakladate zdruenia Courage na pomoc homosexulne orientovanm osobm v USA John Harvey: Homosexualita len vemi mlo svis so sexom...577 A o je teda tm jadrom? S to hlboko zakorenen potreby lsky a udskho potvrdenia... 578 Homosexualita vo veku dospievania zostva asto potencilna, platonick. asto je ako rozliova i tieto pocity pochdzaj zo silnho pocitu sdrnosti, dlhodobho prevania jednoty alebo to pramen z uritch prvotnch homosexulnych sklonov.579 Spravidla, nklonnos k priateom rovnakho pohlavia nem sexulnu, ale jednoducho emocionlnu povahu.580 Spsob prevania homosexuality v rmci spolonosti predstavuje irok stupnicu monost od celkom utajenej a po otvoren manifestciu na verejnosti.581 Poda (...) tdie na vzorke 3321 muov vo veku od 20 do 39 rokov, ktor vykonal intitt Battelle Human Affairs Center v meste Seattle, malo za poslednch desa rokov urit homosexulnu sksenos len 2 % muov a len 1.1 % hovorilo o sebe, e boli vlune homosexulne orientovan.582 Poda franczskej tdie Sexual Conducts in France z roku 1993 malo len 4 % muov a 2 3 % ien vo Franczsku jednu alebo viac homosexulnych sksenost za cel ivot. Vina z tchto ud vak nie s homosexuli a mali len niekoko homosexulnych sksenost najastejie vo svojom mldenckom veku.583 Zastpenie homosexulov v spolonosti vo vke jednho a dvoch percent dospelej populcie, vrtane bisexulov potvrdzuje naprklad Intitt Alana Guttmachera (1993), Wellings et. al. (1994) a Cameron (1993).584 Poda eskch vskumov sexulneho sprvania obyvatestva z rokov 1993 a 1998 sa za homosexulov povauje spolu s tmi, ktor si nie s svojou orientciou ist 2 % muov a ien a o jedno percento viac m jednu i opakovan homosexulnu sksenos.585

Priny homosexuality
Poda Satinovera paraflie, sexulne zvislosti a kompulzvne sexulne fantzie i sprvanie asto predstavuj podvedom prostriedok doasnho utenia zkosti a s ou svisiacej depresie. Inmi slovami ide o reakcie zameran na zmiernenie vntornho trpenia. (...) Jedinci, ktor s viac nchyln k depresii i zvenej zkosti alebo k obom, s tak vo vom riziku rozvoja sexulnych kompulzvnych i obsesvnych stavov alebo zvislost, ako cesty na zmiernenie svojho vntornho utrpenia, ne t jedinci, ktor sklonmi k depresim netrpia. (...) Predispozcie k depresim i zkosti neznamenaj zaruen rozvoj tchto zvislost, ale predstavuj zven riziko, e dan jedinec njde zmiernenie svojho utrpenia v istom nvykovom sprvan, ktor me by sexulne, ale aj nemus. (...) Ide napr. o alkoholizmus, drogy, promiskuitn sex, prejedanie sa a podobne. Podobn behaviorlne stavy vykazuj znan zlepenie prve po terapii antidepresvami.586

68

National Lesbian-Gay Foundation uverejnila vskumn sprvu, v ktorej bolo uveden, e problmy svisiace s alkoholom a drogami sa medzi homosexulmi vyskytovali trikrt astejie ako medzi heterosexulmi.587 Je nemlo prpadov, ke sa lovek vyvjal bene heterosexulne a bez vznamnejieho vplyvu stresovch situci, vzahov i vntornch konfliktov v obdob ranho vvoja. Neskr vak preil zneuitie (me s nielen o fyzick zneuitie, ale aj o emocionlne, verblne i vizulne zneuitie, i ich vzjomn kombinciu, a to jednorzovo i opakovane.588), nsledkom ktorho sa dostal, neraz na mnoh roky, do homosexulneho spsobu ivota.589 Aardweg upozoruje, e pod vplyvom presviedania, propagandy (si proste tak) alebo pecifickej pornografie sa rovnako vytvraj podmienky na stotonenie sa s homosexulnymi tbami, homosexulnym bytm, predovetkm v detstve a rannej puberte.590 Dr. Satinover uvdza vsledky Nrodnej tdie zdravia a spoloenskho ivota, z ktorch vyplva, e a 50% identifikovanch ako homosexuli pred 18. rokom ivota plne opustia homosexulny ivotn tl. Do 25. roku ivota celkovo ostane homosexulmi len 2.8% z nich.591 Rodiovsk a vchovn faktory s sce predurujce (deti a mlad nectia istotu a uznanie vo svojej muskej alebo enskej role, prpadne vo svojej rodine zastupuj rolu opanho pohlavia), ale nie s vdy rozhodujce. Najsilnejie spojenie nie je medzi homosexualitou a vzbou na rodiov, ale medzi homosexualitou a vzahmi ku rovesnkom, najm v obdob puberty (tatistick tabuky a prehady vi. Van den Aardweg, 1986, 1992; Nicolsi, 1991). Podmieova ju mu siln pocity menejcennosti, absencia sebaprijatia aj so svojimi chybami, zranenie a ponenie zo strany rovesnkov a podobne. Tieto problmy pramenia asto prve z toho, e s vo svojich zujmoch a sprvan ako eny mlo ensk alebo ako mui mlo musk, ete pred tm, ne u nich dolo k stotoneniu sa s homosexulnou orientciou.592 Ako korene homosexuality sa teda javia predovetkm problmy prameniace z vvoja v detstve a v obdob dospievania: nenaplnen vzah s rodiom rovnakho pohlavia alebo abnormlne blzky vzah s rodiom rovnakho pohlavia alebo zneuitie (sexulne, fyzick, mentlne, emocionlne) dieaa alebo zl vzah medzi rodimi. Je pravdepodobn, e sexulna odchlka vznik tam, kde sa prekro urit subjektvne znesiten hranica nezdravho vplyvu okolia. V rodine, kde skutone panuje lska, kde otec skutone miluje svojho syna a d mu to najavo, kde matka skutone miluje svoju dcru a d jej to najavo, je pravdepodobnos rozvoja homosexuality a inch sexulnych porch a typov neurz vemi nzka.593

Prejavy homosexuality
Vzhadom na mon priny nielen homosexuality, ale aj rznych tzv. parafli, teda aj sasnou psychiatriou klasifikovanch tzv. odchlok sexulneho sprvania, Dr. Satinover hovor:594 Tieto s dnes u povaovan v prvom rade nie jednoducho za sexulnu nezriadenos, ako boli dlho hodnoten, ale za dsledok dlhodobo zauvanho spsobu, ako jedinec had utenie svojej zkosti a depresie cestou sexulneho vyjadrenia (o zodpoved aj starm psychoanalytickm pohadom). Tto formulcia by mohla by - a tie aj bola aplikovan aj na homosexualitu.595 U muov pri praktizovan homosexuality dochdza spravidla k vsvaniu penisu do konenka i k vzjomnej masturbcii. U ien je to predovetkm vzjomn drdenie klitorisov a k dosiahnutiu orgazmu. Tieto praktiky s vak prejavom, ktor pri akomkovek zastpen homosexulov v spolonosti alebo pri akejkovek spoloenskej a politickej klme bude abnormlnym spsobom sexulneho uspokojenia. Nepome tomu ani vykrtvanie homosexuality zo zoznamu chorb alebo porch. Je to zjavn degradcia udskej sexuality a v prpade registrovanch partnerstiev aj degradcia rodiny. K pochopeniu tejto skutonosti netreba by psychiatrom alebo sexuolgom, sta sa zamyslie nad fyziolgiou pohlavnch orgnov. Hoci nie vetci homosexulni mui majci partnera praktizuj anlny styk, Dr. Satinover upozoruje, e: Vo veobecnosti musk homosexualita a anlny styk s neprosne prepleten. 596 Homosexualita sa me teda prejavova ako ist forma obsesie. V jej prpade to vak nie je in, ne u ostatnch sexulnych obsesi (chorobn nutkavos, posadnutos), naprklad aj tmi, ktormi mu trpie i heterosexuli. Ku prkladu heterosexulny enat mu me trpie obsesiou pre eny. M akosti sa ovlda a kad noc ti ma nejak nov obe. Mono tm zni svoje manelstvo, ubli svojim deom, i ke to sn ani nemus chcie. Je potrebn prema o vntornom boji takhoto mua. M dve monosti. Me sa ospravedlova a hada vhovorky, e to je normlne, e je proste tak a vzda to a cel to zracionalizova pomocou mnostva argumentov, ktormi si sm sebe nahovor a vyjasn, e mu nezostva ni in, ne takto i. Alebo me djs k zveru, kedy si povie: o sa d robi? Mem sa ovlda? Mem sa zmeni? Takisto ku prkladu pedofili stoja tie pred vobou, o mu robi povoli nutkanie, obhajova sa, takto i a presvieda sa, e s astn alebo sa mu vzoprie svojej obsesii a poksia sa zmeni svoj ivot.597

69

Po objaven sa choroby AIDS, sa toto ochorenie rilo prve v homosexulnych komunitch. Sviselo to predovetkm s vysokou mierou promiskuitnho sprvania medzi homosexulmi. V roku 1978 sa vyjadril nemeck sociolg a homosexulny aktivista Dannecker, e homosexul m odlin sexulnu povahu. Naral na to, e striedanie partnerov patr k jeho sexualite. Vskum dvoch odbornkov (pritom homosexulov - McWhirter a Mattison, 1984), ktor vyetrovali 156 muskch homosexulnych prov, doiel k zveru, e len 4% z tchto prov boli konzistentne monogamn (vyjadrili sa, e nemali inho partnera v obdob kratom ne p rokov).598 Je tie znme, e aktvny homosexul m priemerne stovky partnerov, i ke m stleho partnera.599 Rozren promiskuitu u homosexulov nepriamo potvrdzuje i vskum Americkej asocicie verejnho zdravia, poda ktorho 78 % homosexulov v tomto vskume bolo nakazench sexulne prenosnmi chorobami.600 Medzi homosexulne orientovanmi enami nie s neosobn sexulne tby a mylienky tak ast ako v prpade muskej sexuality. Preto je vskyt promiskuity u ien lezieb men.601 Cez pravideln masturbciu a sexulne fantzie, tba u homosexula me natoko rozbujnie, e sa v jeho prpade vetko to okolo pohlavnho uspokojovania. Me z toho vzs neustle vyhadvanie partnerov alebo prehliadanie si kadho prslunka rovnakho pohlavia ako kandidta na homosexulny styk, ktorho stretne. Erotick pralivos partnera sa vytrca, m realistickejie ho homosexul vid. Partner je primrne prvkom pre neurotick predstavivos. Neprekonaten fascincia muskosou/enskosou a nutkav sexulne pocity homosexulne orientovanmu loveku sce neprinaj dlhodobejie radostn uspokojenie, na druhej strane sa me obva, e keby sa vzdal svojej rozkoe, priiel by o to najcennejie v ivote. Egocentrick rozko vak przdnotu nenapa, len ju prehlbuje.602 Mnoh homosexuli sa chc zbavi neurotickch akost, ktor zavaj, ale nechc sa zbavi svojich homosexulnych kontaktov. Je to vak tak prepojen, e pri prci na svojich neurotickch pocitoch a komplexoch menejcennosti s homosexulne zujmy automaticky zahrnut. S toti prejavmi neurzy.603 Viacer z nich priznvaj, e maj kvli svojim homosexulnym kontaktom pocit viny (Howard, 1991). Po styku hovoria mnoh o pocite odporu voi sebe. Tm, ktor s sexulne zvisl, me iste pripada zaako prizna si skryt a potlan morlny nepokoj v sebe samch. Oslaben morlne ctenie sa vinou potla sexulnou tbou, ale nikdy nie plne.604 Lska, tak ako v mnohch inch vzahoch, je aj medzi homosexulmi zamiean s doasne trvajcimi citovmi vzplanutiami, so zamilovanosou prameniacou zo vzjomnch sympati alebo je zamiean s tbou po intimite. Aardweg na zklade svojich sksenost a s ohadom na promiskuitnos homosexulnych vzahov, naprklad popiera monos existencie skutonej altruistickej lsky v homosexulnych vzahoch.605 Zmena nazerania na sexualitu v partnerskch vzahoch je po ase viditen i na stave spolonosti ako celku. Mnoh sa neprestvaj pta o je na homosexualite zl, ke dvaja homosexuli ij spolu sexulnym ivotom a nikomu na prv pohad priamo neubliuj. Pri vysvetlen prakticky ani nie je podstatn dva draz na homosexualitu. Ona sa toti prli nevymyk spomedzi inch sexulnych odchliek, vrtane tch, ktor sa vyskytuj u heterosexulov. Toti akkovek redukovanie sexuality na sebauspokojovanie vedie k egocentrickmu a konzumnmu prstupu k sexualite, ktor neprina skuton astie a rados zo sexu. Akceptovanie homosexulneho sprvania ako nieoho o je v poriadku upevuje ud v nazeran na sex, ako na pitok, ktormu nemu st v ceste ani rozpadajce sa vzahy, ani pohlavn choroby zabjajce konkrtnych ud at. Podstatou sexuality nie je len plodenie det, avak ke sa oddeuje od potencilu plodenia, vtedy, a na to, ako u bolo aj inde spomenut, u upozoroval aj Freud (popri mnohch omyloch, ktor hlsal) vedie k reniu perverzity ("spolonm znakom vetkch perverzi je, e ich cieom prestalo by rozmnoovanie").606 Ovocie takhoto prstupu (miliny potratov, boom rozvodov, renie pohlavnch chorb, deti vyrastajuce bez otca...) ako u bolo aj inde spomnan vidie od ias sexulnej revolcie a ttom posvcovan partnerstv alebo manelstv homosexulov mu len prispieva k prehlbovaniu tejto dekadencie. Narast posun mentality spolonosti k hedonizmu, ktor sa odzrkaduje v egocentrizme a individualizme vo vetkch sfrach ivota. Ak si lovek uvedomuje, e lska, v ktorej m miesto sexualita je postaven okrem inho na poiadavke vernosti a plodnosti, lebo len vtedy sli skutone dobru loveka, potom ak niekto kon v rozpore s tmto vedomm, vtedy nemono hovori o ozajstnej lske. Medzi homosexulmi je v pomere k heterosexulom takisto vyia miera samovrd a sebapokodzovania, neraz s motivciou k sebadramatizcii, respektve ako protest. Takisto ide asto ruka v ruke s inm sexulne deviantnm sprvanm.607 Okrem sexulne aktvnych spoloenstiev homosexulov vak existuj komunity homosexulov, kde sa ije ivotom bez pohlavnch stykov.608 Ako sa zhoduj rzni autori, je logicky nie vemi efektvne aplikova pohlavn aktivitu na zaplnenie potreby, ktor je sama o sebe nesexulna.609 Preto ako vhodn forma npravy, me by naprklad nesexulne priatestvo s osobou rovnakho pohlavia. Dokonca je znme, e vo viacerch prpadoch vzah autentickho osobnho priatestva zamedzuje sexulnemu vzahu.610 Otzne je vak, koko heterosexulnych muov by bolo naprklad pripravench ponknu hlbok a trval priatestvo homosexulnemu muovi?611 Kad z ns je nepredstavitene vzcny a je myln pociova odpor voi sebe, len preto, e m niekto naprklad homosexulne, masochistick alebo in sklony. Homosexualita, je ale bremeno, ktor sa me homosexulny mu alebo ena naui nies.

70

Homosexualita je spravidla celoivotn zpas. Ale aj usmerovanie sexuality u heterosexulov je v podstate takmer celoivotn boj, ak lovek nechce, aby pud naral jeho vzahy. Nehovorm, e lska sa nechce stelesni. Ale je natoko nezvisl na telesnosti, e na u nie je odkzan. (Profesor Viktor Frankl M. D., zakladate logoterapie)

Mty iven okolo homosexuality

Rozhodujce modern mty o homosexualite sa daj zhrn do troch bodov: poty homosexulov, prirodzen varianta, nemennos. Poty homosexulov Znane sa preha poet homosexulov, opierajc sa o nevaldny Kinseyho vskum, ktorho sa zastnilo 18-tisc ud a jeho vsledok vtedy okoval verejnos: Kinsey vo svojej prci povaoval za vlune homosexulne orientovanho kadho loveka, ktor v priebehu troch rokov praktizoval homosexulny spsob ivota. Dnes vieme, e Kinsey vyhadval na rozhovor ud, o ktorch vedel, e s homosexulne orientovan. Okrem toho 25% Kinseyho respondentov tvorili vznen trestanci odsden najm za nsiln trestn iny. Je pritom znme, e situan homosexualita je znane rozren vo vzniciach, nie v dsledku prirodzench prin, ale v dsledku neprtomnosti ien. Kinseyho vzorka obsahovala navye len dobrovonkov, ktor sami prili na rozhovor.612 Prirodzen varianta Existuj snahy prehliada vetko, o a prli jasne poukazuje na patologick pvod homosexuality. Z dvodu snh homosexulov pretla ideu o vrodenosti homosexuality v kolch v Spojench ttoch, zareagovali dokonca aj americk pediatri. Rozposlali list tisckam riaditeov kl, v ktorom mimo in varovali pred rizikami, ktor so sebou prina presadzovanie a upevovanie homosexulneho spsobu ivota. Okrem upozornenia na monos vzniku rozlinch porch u det, pediatri kontatovali vo svojom liste, e ...neexistuje jednoznan vedeck dkaz toho, e homosexualita je vroden.613 Niektor skupiny homosexulov chc presvedi verejnos, e ich homosexualita je prirodzenou, priom pre tento el zdrazuj seba ako obe diskrimincie. Viac ako o argumenty im ide o hru na city a vzbudenie scitu. Tm ukazuj, e s si akosi vedom logickej slabosti svojho postavenia.614 Meme sa potom pta: Neme by pedoflia rovnako tak normlna? Od prvrencov tejto orientcie mme pou, e no. A o in chylky? Ak lovek ver v homosexulnu prirodzenos, musel by veri aj v prirodzenos pedofiln, zoofiln, exhibicionistick at.615 Nemennos Dnes s pokusy o terapiu homosexuality napdan, bu ako neudsk (neprirodzen, potlaujce i diskriminujce) alebo ako neuskutoniten. Kontruktvne stanovisko sebavchovy zameranej na zlepenie a obnovu, sa nie prli hod modernmu duchu doby, ktor sa vyznauje pohodlnosou a poddvanm sa kadmu impulzu, najm sexulnemu. Kto sa odvi v takej atmosfre o tom hovori bez predsudkov?, pta sa Aardweg.616 Naproti tomu proti liebe mnohch inch sexulnych devici nmietky vemi nepou a odborn literatra otvorene hovor o liebe takchto porch. Hlasy ozvajce sa rzne proti monosti vies homosexulov k zmene ich prevania, pritom protireia svedectvm mnohch homosexulov, ktor podstpili terapiu homosexuality a povauj ju za prospen. Weiss uvdza, e m by povinnosou zdravotnkov pomc klientovi v prpade potreby vyrovna sa so sexulnou odlinosou spsobom prijatenm pre nich i pre spolonos.617 Existuje a existovala cel kla spsobov terapie homosexuality. Niektor by sa dali povaova za a vyslovene kodliv a nedstojn. Najvie sksenosti s pomocou homosexulne orientovanm uom maj v USA, kde vznikol vek poet zdruen zaloench na pomoci k zmene pre homosexulne osoby. Ke lovek objav v sebe homosexulne ctenie, je lepie, aby nezostval sm a neuzatvral sa. Jednou z monost je obrti sa na niektor z obianskych zdruen pecializujcich sa na sprevdzanie a pomoc homosexulom: Obianske zdruenia na pomoc homosexulne orientovanm uom: Linka Valentn v Koiciach: linkavalentin@centrum.sk; linkavalentin@zoznam.sk Linka Valentn nevznikla s myslom riei homosexualitu prvne, medicnsky a podobne. Jej ciele s v pomoci uzdravi zranenia ud prevajcich homosexulnu nklonnos. Na jej innosti sa ale podieaj aj odbornci z oblasti medicny alebo psycholgie. Obianske zdruenie Rieky v Bratislave: rieky@centrum.sk Pavol Hudk v Domeku A. Kolesrovej vo Vysokej nad Uhom: pavol@domcek.org In znme organizcie vo svete: Exodus, Regeneration, Desert Stream.

71

Registrovan partnerstv a manelstv homosexulov ako produkt novej kultry

Demokracia degeneruje na oligarchiu (Aristoteles, Politika) Registrovan partnerstv a manelstv homosexulov s zvzky medzi osobami rovnakho pohlavia. V ttoch kde s uzkonen zskavaj zujemcovia uzavretm tohto zvzku, bu podobn alebo rovnak prvomoci ako maj mui a eny ijci v manelstvch. Zkladnm problmom v prpade registrovanch partnerstiev alebo manelstiev homosexulov je, e homosexuli nemu plni jednu z podstatnch loh rodiny zaloenej na prirodzenej komplementarite (dopan) heterosexulnych prov, ktorou je plodenie det a zdrav vchova det v rodine, kde je prtomn musk a ensk vzor, preto nie je poiadavka rovnoprvnosti homosexulnych prov s manelstvami heterosexulov opodstatnen. Vnimonos heterosexulneho manelstva je v tom, e sa vymyk spod dvoch najvznamnejch reduktvnych pohadov. Jeho vznam nie je iba v ploden a jeho vznam nie je ani iba v hlbom vzahu oddelenom od plodenia. Jeho pecifickos je v tom, e kombinuje plodiaci potencil s blzkym vzahom. Pohad na manelstvo, kde sa oddeuje zmysel pohlavnho styku od plodenia ho redukuje na vzjomn masturbciu, o sa niektor pokaj popisova ako znak romantickho vzahu. Tm pdom sa nejedn o akt reproduknho typu. Je toti bez potencilu oplodnenia. Je to vzah, ktor sa obmedzuje len na uspokojovanie svojich sklonov bez ochoty participova na rznych spolonch dobrch spolonosti svisiacimi s monosou plodenia. Vo vetkch prpadoch sexulnych devici, nielen v prpade homosexuality, realizovan sexulna tba po rozkoi vedie k akm deformcim charakteru spolu s almi neiaducimi nsledkami. Ak by sme sexualitu chpali len ako prejav uspokojovania rozkoe a prejav nklonnosti a priazne, potom sa zd, e neexistuje dvod, preo by sme mali brni pedofilovi, aby prejavoval nklonnos deom sexom pokia neprotestuj alebo preo by sme sa mali ohradzova, ke sa tto nklonnos vyjadr skupinovo. Ak je najhlb vznam sexu v prejave nklonnosti, potom odpad partnersk exkluzivita preo sa nepodeli s nklonnosou s viacermi umi nielen smevom, ale aj sexom? Homosexulni aktivisti sa radi ohaj vrazom zkladn udsk prvo a pojmom diskrimincia. V podstate ale ani im nebolo odat prvo vstpi do manelstva, pokia by chceli vstpi do s osobou opanho pohlavia a vhodnho veku. Podmienky pre vstup do manelstva platia pre vetkch bez rozdielu. To, e do nechc vstpi, lebo nemaj o takto intitt zaloen na ploden det so sasnm vytvranm rodinnho spoloenstva zujem, kee ani ich sexulne sklony ich k tomu nemotivuj, je ich slobodn rozhodnutie. Diskusia by teda nemala by zahmlievan rozprvanm o odopieran zkladnch prv homosexulom, lebo v skutonosti tu ide o snahu meni podstatu a povahu manelstva a nie o obmedzovanie prva vstpi do. M sa skutone dsledne odstrni diskrimincia inak sexulne orientovanch ud? Zstancovia poiadaviek vlune homosexulov ia u nevedia dostatone uspokojivo vysvetli preo nemme diskriminova jednu sexulnu meninu, ale in diskriminova naalej meme. Maj sa alie prva pre sexulne meniny a zamedzenie uritej diskrimincie tka aj pedofilov, zoofilov a alch? Slov Vclava Klausa, ktor v dobe schvaovania zkona o registrovanch partnerstvch v R tento zkon vrtil a nepodpsal (napriek jeho vetu bol schvlen aj po druh raz a voiel do platnosti) uviedol medzi inm i toto vemi vstin odvodnenie svojho rozhodnutia: Prv v dnen dob, kter bv charakterizovna kriz rodiny, rozpadem rodinnch hodnot (nezbytnch pro dnou vchovu dt), vysokou rozvodovost a rostoucm potem dt vyrstajcch v neplnch rodinch (tedy bez pkladu pirozench vzorc chovn rodi, jejich dn vchovy a orientace ve svt dosplch), je udren exkluzivity rodinnch vztah tak dleit. (...) Zkon o registrovanm partnerstv je neppustnm zvhodnnm jedn skupiny oban zem oproti skupinm jinm. Obecn plat, e pov-li nkter druh mezilidskch vztah jin (a vt) rozsah prv a povinnost ne vztahy jin, mus existovat rozumn a ospravedlniteln zdvodnn tohoto odlinho zachzen. V zkon o registrovanm partnerstv chyb i to nejelementrnj zdvodnn toho, pro m bt prv toto partnerstv sttem registrovan a preferovan. e to tato menina na spolenosti poaduje, je mlo. O jinch meninch tak nemme specifick zkony.618 Klaus ide teda ete alej a zvzky ako manelstvo alebo partnerstvo neoznauje za zkladn prva, ale v podstate hovor vstinejie o privilgich, resp. pozitvnej diskrimincii i zvhodovan, ktor m ma pre spolonos zdvodniten vznam. Ak sa vytvor takto intitt pre homosexulne pry, mono sa potom znovu oprvnene pta, preo je tento intitt upren alm skupinm s inmi sexulnymi preferenciami? Ak by nrok na manelstvo mal vznika samotnou zamilovanosou medzi osobami, spolunavanm v jednej domcnosti alebo na zklade nieoho podobnho, potom po takejto redefincii by sme skutone stratili argumenty naprklad proti uzkoneniu manelstva troch a viac osb, kee siln city a sexulna tba mu by prtomn aj v skupine viacerch osb. Potreba udskho prstupu, repektovania udskej dstojnosti a prv loveka nemus hne znamena prijatie hociktorej sexulnej devicie za legitmnu i tosom vyjadren alternatvu k heterosexualite.619

72

Rodov rovnos a feminizmus

astie budcej genercie nrodov bude mern hbke, ktorou bude ena preva svoje materstvo. (Oldich Penika) Rodov rovnos a Gender mainstreaming (uplatovanie rodovho hadiska) s relatvne nov pojmy, ktor sa poka pretlai ideolgia gendra. Pri zrode tejto ideolgie stl feminizmus alebo lepie povedan jeho novie formy rodiace sa v druhej polovici dvadsiateho storoia. Jednm z hlavnch cieov je nahradenie rodiny novmi intitciami.620 Hrubo sa tm popieraj zkladn psychologick a sociologick poznatky, ktor svedia o tom, e ak sa to na zkladn bunku spolonosti, ktorou je rodina, jej rozklad sa v konenom dsledku oto proti ene samotnej i proti jej deom. Nsledky s odstupom asu pociuje cel spolonos.621 Ned sa preto oakva, e spolonos postaven na takomto zklade pretrv dlho. Poukazuj na to aj sksenosti s almi sebadetruknmi ideolgiami, ktor sa v mnohch svojich tzach podobali mylienkam rodovej rovnosti. V asoch vekej oktbrovej socialistickej revolcie V. I. Lenin presadil ideu oslobodenia ien skrze zruenie monogamnho manelstva ako jedinho intittu rodiny a zaviedol spoluitie nezosobench prov, vrtane ubovonho striedania sexulnych partnerov. Mu mohol sexulne i v jednom byte aj s niekokmi enami a rovnako aj ena s niekokmi mumi. Lenin si myslel, e rozrenm promiskuity a vonou lskou oslobodil eny z otroctva manelstva a rodiny. Na zaiatku 30. rokov predstavitelia sovietskej totalitnej moci pochopili, e tzv. sexulna vonos spojen s totlnou detrukciou rodiny vedie taktie k detrukcii ttu. Umel potraty vykonvan v masovej miere spsobili rchle znenie demografickej krivky. To viedlo nakoniec J. V. Stalina k tomu, e v roku 1936 presadil v ZSSR pln zkaz potratov, ktor trval a do roku 1955, kedy boli op legalizovan. Zrove boli v 30. rokoch zruen zkony povoujce promiskuitu a rchle rozvody... Vetci vieme, ako tento reim napokon skonil. Jeho pozostatky prinaj svoje obete naneastie stle i dnes, najm v postsovietskom Rusku. Tka sa to najm potratovosti a rodinnch problmov, ktorch rozmery v Rusku nemaj obdoby. Rusko postupne vymiera, tak rchlo ako takmer iadna in krajina vo svete.622

Pseudoproblmy a gradovanie absurdnosti v praxi

Rieia sa pseudoproblmy ako naprklad poda oho rozli, kedy ide o socilny rod a kedy o biologick pohlavie.623 Pre mnohch stpencov rodovej rovnosti je neprpustn oslovova deti v triede iba iaci. Po sprvnosti sa maj oslovova iaci a iaky. Ke na vyuovan uite vyzdvihne osobnos uritho mua, m hne upozorni aj na pozitvne prnosy nejakej eny, inak potvrdzuje svojim vyjadrovanm rodov stereotypy a svoj diskriminan prstup.624 Presadenie tejto terie m znamena koniec privilegovania biologickch rodiov.625 Absurdnou sa stva predstava, e na zklade obdobnho uvaovania by sme potom mohli s aj alej a in skupiny by mohli iada, aby sa zakadm vymenovala aj vznamn osobnos z kadho nroda, kmea, a podobne. A to z kadho pohlavia aspo po jednom, len aby sme nikomu neukrivdili a na nikoho nezabudli. Jednako sa nm vetkch od tejto pseudokrivdy uchrni nepodar. Plnm prvom ns me potom niekto obvini z diskrimincie. V jednej novej vdskej klke opierajcej sa o ideolgiu rodovej rovnosti je zakzan pouva musk a ensk rod. Zameranie klky ovplyvuje aj jazyk. "On" a "ona" zmizli a namiesto toho sa pouva vymyslen slovo, ktor je mixom vdskych ekvivalentov pre musk a ensk rod. "Vzniklo to ako mylienka rovnosti," vysvetuje tento experiment riaditeka Lotta Rajalinov. Rovnos a vyhbanie sa omukovek, o je prli musk alebo ensk, prenik celm projektom. V kninici klky by deti mrne hadali klasiky, ako je Snehulienka i Popoluka, tie nahradili knihy, v ktorch vystupuje jeden rodi alebo rodiovsk pr rovnakho pohlavia. Ak sa deti hraj na domcnos a loha mamy je zabrat, poda slov jednej zamestnankyne navrhuj deom, aby sa hrali na domcnos, kde s mamy dve alebo tri.626 Absurdnost, s ktormi prichdzaj a sa pokaj bojova stpenci ideolgie rodovej rovnosti je vemi vea.

Triezvy boj proti diskrimincii

Stpenkyne neohyperfeminizmu zabiehaj teda neraz od rieenia skutonch problmov a odstraovania neopodstatnenej diskrimincie ien a k nezmyselnostiam. Sam seba, prpadne i eny ako celok svojim prstupom asto dehonestuj a prve ony prezentuj eny ako zakomplexovan prslunky slabieho pohlavia. Rodov otzky s skr ideologickm nzorom a mdnou agendou, ne uitonou informciou, kontatuje Mikula.627 Napriek tomu boj za odstraovanie kodlivho znevhodovania ien alebo muov m stle svoje opodstatnenie. Diskrimincia sa vak m odstraova s primeranou dvkou triezvosti a s repektovanm vedeckch poznatkov. Sociolgovia Baron a Straus toti okrem inho zistili porovnanm 50 ttov USA, e tam, kde je najvia nerovnos medzi pohlaviami je aj najvy poet sexulneho nsilia pchanho na ench.628

73

Rozumn lovek je proti diskrimincii ktorhokovek pohlavia a je za vytvranie spravodlivch prleitost pre vetkch ud. Na druhej strane repektuje, ak niektor intitcie prijmajc medicnske alebo psychologick poznatky s dobrm myslom a opodstatnene obmedzuj dostupnos niektorch pozci pre niektor z pohlav (naprklad dodnes plat zsada, e v prci na eny nemono kls rovnak fyzick nroky ako na muov, pretoe s jednoducho fyzicky slabie). Takisto repektuje v tchto otzkach nboensk slobodu skupn i jednotlivcov (ak samotn lenovia nboenskch zoskupen nie s v nich nten zotrvva pod hrozbou uritho nsilia). Akceptovaten je kritika stereotypov poda ktorch sa muom a enm prisudzuj urit dan, nemenn roly. Naprklad starostlivos o deti alebo varenie ako isto ensk fenomn. Rovnako je opodstatnen kritika, ak mu a ena na rovnakej pracovnej pozcii v uritej firme s inak platovo ohodnoten. Takisto je potrebn podnecova zmeny, najm v krajinch tretieho sveta, ale i v niektorch vyspelejch ttoch, kde stle pretrvva neodvodnen nerovnos ien a muov pred zkonom alebo dokonca a tlak a spoloensky akceptovan tranie ien. Avak gender ideolgia sa poka presvedi verejnos, e musk a ensk prirodzenos je socilne utvran, a e v skutonosti nie s medzi mumi a enami vraznejie rozdiely.629 Stpenci gendra takto popieraj psychologicky a medicnsky potvrden fakty o odlinom prevan a odlinch predispozcich medzi mumi a enami. Spochybuje sa sociolgmi a psycholgmi zisten nezastupiten loha otca a loha matky v rodine.630 Snaia sa zniova vznam pohlavnho dimorfizmu, napriek tomu, e jeho prejavy s v loveku hlboko zakorenen. Sasou dimorfizmu s primrne pohlavn znaky, za ktor mono povaova chromozomlne pohlavie (XX a XY) a musk i ensk typ reproduknch orgnov. Rozdiely v somatickch telesnch znakoch (stavba kostry, typ ochlpenia, hlas a podobne) patria k sekundrnym znakom sexulneho dimorfizmu. K tercirnym znakom radme rozdiely medzi mumi a enami v oblasti myslenia, emocionlneho ctenia i sprvania, i u verblneho alebo neverblneho, ktor hraj dleit rolu aj v oblasti sexulneho sprvania.631 o sa tka sexuality, existuj zrejm rozdiely medzi mumi a enami. eny dozrievaj pohlavne skr, inak prevaj svoju sexualitu pred prvm pohlavnm stykom, inak dosahuj sexulne vyvrcholenie at. Nie vetci mui s plne rovnak, respektve toton, ale maj svoje individulne odlinosti. Podobne to plat i o ench. Faktom, ale zostva, e vo veobecnosti naprklad medzi enami vznamne prevlda via citlivos v porovnan s mumi. Niektor eny svoju citlivos a zranitenos neznaj. Nechc by praliv a oarujce, starostliv a lskav. Chc sa zrieknu prirodzenej strnky svojej enskosti. Niektor eny chc za kad cenu vldnu, riadi veci, pretoe sa boja citlivosti.632 Naznauje to chorobn pozadie takchto tendenci. Neuvedomuj si, e jemnos neznamen automaticky slabos. Prirodzen odlinosti medzi pohlaviami vbec neznamenaj nerovnoprvnos. eny priahuje na muoch z vekej asti ich musk sila, ich rozhodnos, rozvnos a podobne. No niektor eny maj snahu s mumi manipulova, prerba ich, aby neboli prli musk. Pramen to skr z ich komplexov menejcennosti ne zo zdravej snahy o vyrovnvanie prleitost pre eny, tam kde je to skutone prospen. Povedan s miernou irniou, ide o eny, ktor chc, aby mui cikali po sediaky.633

Alternatva
Popri tchto extrmnych formch feminizmu existuj organizcie zdruujce eny, ktor sa zasadzuj za rovnos prv muov a ien, avak nie z pozcie antagonizmu pohlav. Jednou z takch organizci je naprklad New Women for Europe NWFE (Nov eny pre Eurpu) so sdlom v Bruseli. Reprezentuje prd novho feminizmu. Zdrazuje solidaritu medzi muom a enou, ktor vychdza z repektu k rozdielnosti a vzjomnej komplementarity obidvoch pohlav. Presadzuje etick princpy v otzkach vchovy, vzdelania a bioetiky.634

Na zver ako zosladi zmysel sexu so zmyslom ivota

Zmysel tvojho ivota je bu nezmysel alebo Boh, ktor je Lska. Slov knihy vdy ns vzruia, ale dleit je, aby ns zmenili. (Konfucius) Pozornos itatea by som na zver rd ete upriamil na tyri krtke komentre, od Toma ehka, Josha McDowella, Slavka Barbaria a Martina Carothersa, poukazujce na to, o je najpodstatnejie na ceste, nielen k uvaniu si zdravho sexu, ale aj k uvaniu si astnho ivota. Tom ehk hovor, e sex nevymysleli udia. Vymyslel ho Boh. A Boh vymyslel sex vemi dobre. K svojmu vynlezu dal aj nvod na pouitie, Bibliu. Tam Boh hovor ako mme sexulny pud sprvne pouva, ak chceme, aby nm bol na osoh, nie na trpenie. Ak sexuolgovia nie s autormi sexu, ale iba jeho distribtormi, potom rozumn lovek porovn ich nzory s nvodom na pouitie. Pokia obe strany bud hovori to ist, je vetko v poriadku. Ak sa, ale ich informcie odliuj, potom ja v zujme bezpenosti vlastnho ivota, dvam prednos vrobcom pred predajcami. A o ty?635 Josh McDowell zas uvdza, e tak ako pri zmene jeho ivota a zrove aj jeho nhadu na sexualitu, tak aj v tvojom ivote je jedinou skutonou ancou na zmenu a jej udranie, objavenie Jeia Krista v stretnut, ktor men ivot. Je na to viacero dvodov. Prvm je preitie odpustenia vlastnch hriechov a vn, po ich outovan.636

74

Carothers to vid tak, e napriek vetkmu o a ovplyvuje prpadne zvzuje, si slobodn lovek. Nemus splyn s davom. Me sa rozhodn pre ctu k partnerovi, ctu k panenstvu, zdranlivosti, vernosti i ivotu. Zska tm najm ty sm. Aj vtedy, ak si u mal predmanelsk sex alebo si bol nevern svojmu partnerovi, nsledky tohto konania sa daj do znanej miery sprvnym ivotom napravi. Ak si, ale vyberieme cestu ignorovania Boieho odmietania amorlnosti, potom nememe aka, e bude odpoveda na nae modlitby. Ve predsa sme mu dali jasne najavo, e sa nem stara do nho ivota.637 Poda Barbaria, ke sa lovek zni na materilnu rove, stva sa nebezpenej od kadho ivoneho druhu. ivochy spravidla nejedia ani nepij viac ne potrebuj a i dravce, ke ukoja svoj pud po potrave a pit, prestvaj by do znanej miery nebezpen pre svoje okolie. Jedine duchovne hladn a przdny lovek sa stva nadmieru nensytnm a agresvnym. lovek neme vydra duchovn przdnotu a preto, ke nebola uspokojen lskou, sna sa ju nahradi telesnmi pitkami sebazniujcimi i niiacimi druhch.638 Na zver by som vetkm rd poprial, preitie naplnenho ivota, aby vm po smrti nemohol nik oprvnene napsa na nhrobok: Tu odpova niekto, kto nikdy nevedel na o il. (Bopp) Ak sa chcete dozvedie viac k jednotlivm tmam, prpadne si pozrie nejak vide alebo vypou si audioprednku, kliknite na www.zdravysex.sk. alie tmy, ktor v tejto brorke chbaj, ale mono ich njs na internete s naprklad "Rozvod a rozluka", "Mme odvodzova sexulny ivot od subhumnnych ivochov?", "Kvalitn umenie nie je zvisl na pornografii", "Nahota v umen a prci", "Blokovanie porna v reklame, mdich a internetovho porna - utpia?", "Sexulna revolcia, antikoncepcia a oslobodenie ien", "Mono vnimone poui antikoncepciu?", "Antikoncepcia, zdravie a Katolcka cirkev", "Spolonosti podporujce potraty", "Okovacie vakcny z udskch plodov", "Postabortvny syndrm", "Klonovanie a genetick indukcia", "Vntromaternicov vvin dieaa v skratke", "Monosti lieby pri problmoch s poatm alebo donosenm dieaa", "Pedoflia", "Incest", "Polygamia a polyandria", "Sexulna delikvencia", "Obchod s umi a sexulny turizmus", "Sexulna devicia ako ir pojem", "Znsilnenie", "Preo nestaia dve pohlavia", "Morlny relativizmus", "Sex a histria zpadu" a in. A mnoh alie zaujmav mylienky a vskumy chbajce v tomto texte, ale nachdzajce sa na internete aj v rmci tm, ktor ste mali monos ta.

Vysvetlenie alch pojmov

Neslobodn udia maj v hlave vdy zmtok. (A. P. echov) Anlny styk slo do konenka. Predstavuje vysok riziko infekci a poranen. Anorexia a bulmia psychick poruchy prijmania potravy. Pri anorexii z dvodu pocitu obezity jedinec odmieta prijma potravu, dochdza k poruchm metabolizmu alebo mentruanho cyklu. Pri bulmii postihnut potravu po zjeden vyvracia. udia trpiaci tmito poruchami sa mu vyhladova a na smr. Bazlna teplota telesn teplota meran v pove, stach alebo konenku. Bigamia vzah, kde naprklad mu m dve manelky. Bisexualita kolsanie sexulnej nklonnosti k obom pohlaviam. Deflorcia poruenie panenskej blany. Efeboflia sexulna pralivos k dospievajcim chlapcom. Embryo zrodok medzi 2. a 12. tdom vvoja v maternici. Po 12. tdni sa jedn o plod (fetus). Erotika pohlavn, telesn lska, respektve duevn zloka sexuality, jej podstatnou asou je sexulne okzlenie. Erotognne zny asti tela, ktor citlivo reaguj na dotyk. Niektor miesta s vnmavejie na podrdenie, in menej. Estrogny ensk pohlavn hormny produkovan vajenkmi. Ehibicionismuz obnaovanie genitli niekedy spojen s masturbciou pred druhou osobou. Falus obraz stoporenho du. Feromny pachov ltky vyluovan telom mua a eny, priahujce a vzruujce partnerov. Fertilita plodnos eny. Fetiizmus erotick zameranie na neiv predmety alebo na asti tela (toto sa niekedy oznauje ako parcializmus). Fimza - zenie otvoru predkoky. Flirt dvorenie, milostn rei. Folikul dutinka vo vajenku, v ktorej dozrieva vajko. Firgidita- neschopnos z rozlinch dvodov pocti pohlavn vzruenie. Frotrstvo sexulna chylka, pri ktorej sa mui naprklad v tlaenici v autobuse vzruuj tlaenm sa na cudzie eny. Fungicdny niiaci huby. Gay homosexulne orientovan mu.

75

Genitlie pohlavn orgny mua a eny. Gondy pohlavn azy (semennky, vajenky). Gravidita tehotenstvo. Gynekolg ensk lekr. Heterosexualita sexulna orientcia na opan pohlavie. Hebeflia sexulna pralivos k dospievajcim dievatm . Hermafroditizmus - niektor udia mu ma vnimone semennky i vajenky sasne. Aj v takom prpade mva jedno pohlavie prevahu nad druhm. Ak sa ur skuton pohlavie, je mon chirurgicky oda jeden druh liaz a rozvin pohlavie dominantn. Tento zkrok sa vykonva spravidla bezprostredne po naroden. Homofbia chorobn bojazlivos z homosexulne orientovanch ud, respektve iracionlny strach zo vetkho o svis s homosexualitou. Hormny pecilne chemick ltky v krvi, produkovan azami spsobujce zmeny. v jednotlivch astiach tela. Hymen panensk blana. Hypofza podmozgov aza, zapojen do produkcie pohlavnch hormnov. Impotencia neschopnos pohlavnho styku. Incest pohlavn styk medzi blzkymi pokrvnmi prbuznmi. Kastrcia odstrnenie pohlavnch liaz (semennkov, vajenkov). Spsobuje sterilitu a nedostatok pohlavnch hormnov. Klimaktrium prechod, menopauza. Koitus slo, pohlavn styk. Kompulzvny charakter s vysokou frekvenciou deviantnch aktivt spojench s uvonenm psychickho naptia, s rezistenciou voi monmu terapeutickmu ovplyvneniu. Kondm mechanick ochrana z gumenho materilu pred poatm dieaa. Navlieka sa na stoporen pohlavn d pred pohlavnm stykom. Lesba homosexulne orientovan ena. Libido sexulna tba a jej intenzita. Lubrikan gl zvlhujci prostriedok pouvan pri pohlavnom styku. Masochizmus vzruenie je dosahovan odovzdanm sa partnerovi, vlastnm ponenm i utrpenm. Masturbcia sebauspokojovanie drdenm pohlavnch orgnov. Menarch mentrucia. Menopauza obdobie skonenia mentruanch cyklov a plodnosti eny okolo 45. a 50. roku ivota. Metrosexul oznaenie pre muov, ktor venuj neprimerane zven pozornos starostlivosti o svoj zovajok. Takto mu naprklad lipne na kvalitnom znakovom obleen, pravidelnom pouvan kozmetiky a parfumov, navtevovan solri, pravidelnom holen sa na intmnych partich tela at. Nejedn sa o parafliu, ide len o aksi druh svojskej zuby. Misionrska poloha najrozrenejia poloha pri pohlavnom styku. Partneri leia tvrou k sebe a mu je navrchu. Nekroflia sexulne zameranie na mtvoly (d sa povaova za urit druh fetiizmu). Nymfomnia chorobn pohlavn tba eny po muoch. Obriezka chirurgick odstrnenie predkoky na penise. Onnia masturbcia. Orlny sex drdenie pohlavnch orgnov stami a jazykom. Orgazmus pohlavn vyvrcholenie sprevdzan sahmi svalstva panvovej oblasti. Ovulcia uvonenie zrelho vajka sprevdzan prechodom vajka cez vajkovod. Panna, panic ena, mu bez sexulnej sksenosti. Patologick sexulna agresivita vzruenie a uspokojenie je dosahovan nsilm a prekonvanm odporu (brnenia sa) na spravidla anonymnej napadnutej osobe s minimalizovanm jej koopercie. Pedoflia najm sexulne zameranie na objekty v predpubertlnom veku. Penetrcia vniknutie penisu do povy. Penis latinsk vraz pre musk pohlavn d. Petting a necking hladkanie tela a pohlavn drdenie, prpadne vzjomn ukjanie bez toho, e by dolo k sloi. Jedn sa o neprirodzen ponanie, pokia m vies k plnmu uspokojeniu. Placenta plodov kol, lko, poskytuje vyvjajcemu sa dieau v tele matky vivu a odvdza splodiny. Platonick lska - je spojen so snvanm, je oddelen od telesnho zblenia. Predasn prod diea pri predasnom prode me by zachrnen u v 22. tdni. S vak vo svete znme prpady zachrnenho predasne narodenho dieaa u aj v 19. tdni. Predisponova ma sklon k nieomu. Zle napr. na prostred i djde alebo nie k rozvinutiu predispozcie. Postkoitlny nasledujci po pohlavnom styku. Polyandria manelstvo eny s viacermi mumi. Polygamia manelstvo mua s viacermi enami. Presnejie by malo by polygnia, pretoe zauvan pojem polygamia znamen v podstate manelstvo viacerch muov a viacerch ien. Prementruan syndrm naptie, zkos, citlivos, urit bolesti, ktor sa mu objavi u eny pred zaiatkom mentrucie. Prezervatv kondm. Prostata sas muskho pohlavnho strojenstva. Produkuje tekutinu, ktor so spermiami tvor ejakult.

76

Prostitcia predaj sexu. Pyroflia sexulne vzruenie vyvolvan ohom, bva spojen aj so zakladanm poiarov. Sadizmus vzruenie je dosahovan dominanciou, kontrolou objektu, fyzickm a duevnm utrpenm obeti a pocitom, e obe je plne v jeho moci. Smegma produkt liaz predkoky, belav hmota, ktor sa pri nevymvan hromad pod predkoou a me spsobi zpal. Smilstvo - biblick termn pre oznaenie predmanelskho sexu a akejkovek pohlavnej aktivity mimo manelstva. Mimo 10 Boch prikzan sa nachdza viac i tu: 1. Kor 6,15; 7,1; 10,8; 6,9; Ex 22,16; Dt 22,13; Mt 5,27; 1,18 at. Obhajcom nzorov tolerantnch k smilstvu by sa mohlo zda minimlne zvltne aspo to, e napriek reformcii a inm deleniam kresanskej Cirkvi, vetky vek denomincie hlsiace sa ku kresanstvu povauj za smilstvo aj sexulny ivot pred manelstvom. Ak by v tom aj pvodn jednotn Cirkev nemala pravdu, preo by sa toho u mnoh nechytili skr a nezmenili to? Spermicd ltka niiaca spermie. Sterilita neplodnos. Tampn - hygienick pomcka na zadranie vytekajcej krvi z povy poas mentrucie. Vatov valek vekosti malka opatren niou, ktor sli na vytiahnutie tampnu po pouit. Tampn sa zasva prstom ikmo dozadu a dohora do povy, tak aleko, aby neprekal pri chdzi ani pri seden. Tehotenstvo obdobie od poatia dieaa a po prod - pota sa od prvho da mentrucie a trv v priemere 40 tdov (normlna gravidita me ma dku od 38 do 42 tdov). Testostern musk pohlavn hormn vznikajci v semennkoch. Transsexul osoba identifikujca sa s inm pohlavm, ne s tm, ktorho je nositeom pohlavnch orgnov. Transvestitizmus prezliekanie sa do iat opanho pohlavia, eventulne aj vystupovanie v roli opanho pohlavia spojen so sexulnym vzruenm. TSS Syndrm toxickho oku zriedkav, ale vne ochorenie, ktor me vies k mrtiu. Postihuje muov, eny aj deti. Pribline polovica prpadov sa tka ien a dievat v obdob mentrucie a svis s pouvanm tampnov. Prznaky s podobn chrpke. Detailn vysvetlenie TSS by malo by sasou prbalovch letkov tampnov. Turstvo dosahovanie vzruenia dotykmi intmnych miest anonymnch enskch objektov. Vagna ensk pova. Vaginizmus stiahnutie svalov povovej steny, ktor vrazne zmenuje jej priestornos. Prechodn vaginizmus m priny ako vek nava, absencia milostnej predohry, strach. Vloka hygienick pomcka na zadranie vytekajcej krvi z povy poas mentrucie. Prichytva sa na nohaviky. Voyeurstvo pozorovanie naprklad prezliekajcich sa ien alebo milujcich sa prov s cieom navodi sexulne vzruenie. Vulva vonkajie ensk pohlavn orgny. WHO World Health Organization Svetov zdravotncka organizcia. Znsilnenie a sexulne obaovanie je trestn in. Pokia k nemu djde je treba informova polciu a obrti sa na niekoho, kto pokodenmu me by oporou. Zooflia preferencia zvierat ako sexulnych objektov (d sa povaova za urit druh fetiizmu).

Kontakty
Pre manelstv v problmoch: www.rodinabb.sk; Pomoc enm v ndzi - 0903 534894; bezplatn linka pomoci 24 hodn denne - 0800 12 00 24; apz@nextra.sk Centrum pre bioetiku - bioetikabb@rcc.sk; 0908 265610, 048/4720214 Sexulna zvislos - www.helpandhope.org; www.sa.org; www.pureintimacy.org Socilno - psychologick porada: poradenstvo v tehotenstve, materstve, po spontnnom potrate, po umelom potrate, v manelstve - Textiln 4, 95701 Bnovce nad Bebravou; 0915 858955 Telefnny kontakt na pomoc matkm, ktor akaj neoakvan diea: 0800 120 024; Zaha pomoc enm v ndzi a tranm enm s demi. Na toto slo sa bezplatne dovolte 24 hodn denne z pevnej linky kdekovek na zem SR. Alexis - Porada pre eny a dievat 0911 350 200 (T-Mobile); 0917 350 200 (Orange); poradna@alexisporadna.sk; www.alexisporadna.sk Projekt Zachrme ivoty 0911 756 026; info@zachranmezivoty.sk; www.zachranmezivoty.sk Informan linka Hniezda zchrany pre eny s nechcenm tehotenstvom a monosami zchrany nechcench det.: 0905 888 234 Obianske zdruenia na pomoc homosexulne orientovanm uom: Linka Valentn: linkavalentin@centrum.sk; linkavalentin@zoznam.sk Obianske zdruenie Rieky: rieky@centrum.sk

77

Zneuvanie det a inch osb: Linka detskej istoty 116111 Linka detskej dvery 0800/117 878 Pomoc obetiam nsilia 0850/111 321 Pomoc obetiam obchodu s umi: rad Medzinrodnej organizcie pre migrciu (IOM) - 0800 800 818 PPR: stredie ligy pr pru v Slovenskej republike - lpp@lpp.sk, www.lpp.sk, 0908 722055, 037/6421426 Sympto termlna metda www.elep.sk/symptotermalna-metoda Centrum Billingsovej ovulanej metdy na Slovensku a Centrum pre prirodzen poatie - 0905 284412, 052/7731330, laukovazuzka@billings.sk, www.billings.sk PloDar o. z., Magr. Michaela Rusnkov FCP, lektorka NaProTechnology www.plodar.sk, www.fertilitycare.net, misha@fertilitycare.net

Je dobr si priebene preveri aktulnos tchto telefnnych sel a ostatnch kontaktov.

78

Prloha - Symptotermlna metda v skratke

1. Vhodn kandidti na vyuvanie metd PPR
Metdu PPR mono na jednej strane vyuva k vyhnutiu sa poatiu, ale aj ako pomocn prostriedok pri snahe otehotnie. V neposlednom rade pln tie diagnostick lohu, kedy nm dan metda PPR pomha njs prinu, ak telo eny signalizuje urit problm v svislosti s plodnosou. Ak hovorme o vyhnut sa poatiu, PPR je uren pre partnerov (oboch), ktor s ochotn spolu komunikova o tchto veciach a rozhodnut dodriava sexulnu abstinenciu v plodnom obdob. V svislosti s tbou otehotnie, pomha PPR odhali prpadn problm (o v sebe zaha aj diagnostick lohu PPR), a zrove njs najvhodnej as na poatie dieatka.

2. Symptotermlna metda (STM)

Symptotermlna metda je v sasnosti najmodernejou a najspoahlivejou metdou PPR. Bola vypracovan v Nemecku v rmci vldneho programu tmom odbornkov, podloen laboratrnymi a ultrazvukovmi vyetreniami. Zaloen je na sledovan bazlnej telesnej teploty (BTT) a niektorho z prznakov plodnosti hlienu produkovanho maternicovm hrdlom, prp. krku (cervix). Poas mentruanho cyklu ena zbiera tieto informcie, a zrove ich vyhodnocuje poda pravidiel tejto metdy. Takto doke na vlastnom mentruanom cykle rozli plodn a neplodn obdobie. Spoahlivos danej metdy nm uruje PI (Pearlov index), m je jeho hodnota niia, tm je dan metda spoahlivejia. V roku 1994 bolo v Nemecku sledovanch 13321 cyklov, a spoahlivos STM na zklade tohoto vskumu zodpovedala hodnotm PI v rozmedz 1,7 4,31 (na porovnanie PI hormonlnej antikoncepcie sa pohybuje v intervale od 1,1 do 13,2).2

2.1. Vhody/nevhody STM oproti rznym formm antikoncepcie

Zkladn rozdiel medzi STM, resp. PPR, oproti inm formm antikoncepcie spova najm v postoji k prirodzenosti. Pri PPR partneri repektuj prirodzenos, ktor lovek dostal. Maj informcie o tom, kedy existuje monos poa, a v danej chvli slobodu rozhodn sa. Naproti tomu antikoncepcia (kontracepcia /z latinskho "proti", "poa"/) je prejavom snahy nielen zabrni poatiu dieaa, ale me ma dokonca abortvny (potratov) inok. Prirodzenos mua a eny teda vbec nie je repektovan, a najm pri hormonlnej antikoncepcii, kedy je dokonca naruen (z oho mu vyplva i urit zdravotn rizik). Teda vhodou STM je jej dostupnos (najm finann), absencia negatvnych zdravotnch dsledkov na ene i na potencilnom dieati, absencia abortvnych (potratovch) vplyvov. Ako o nevhode hovoria niektor o disciplinovanosti v svislosti so zbieranm informci potrebnch na vyhodnocovanie (meranie BTT, sledovanie hlienu), a tie sexulnej abstinencii v plodnom obdob (v tomto prpade je vak relatvne hovori o nevhode).

2.2. Zkladn vchodisk STM

STM vychdza z vyhodnocovania prirodzench prznakov plodnosti, ktor meme sledova na tele eny v priebehu mentruanho cyklu, v kombincii s pravidlami vytvorenmi na bze dlhodobch tdi. Priebeh cyklu meme sledova na obrzku.

1 Vo vetkch prpadoch poatia bol pohl. styk v plodnom obdob, ilo teda o chybu uvatea. 2 Zdroj: MUDr. Lznikov, L.: Uml kontracepce. 2000

79

dozret vajko

lt teliesko

Tu vidme aj zkladn prznaky, ktor s meraten a sledovaten enou samotnou, a ktor vyuva STM k ureniu plodnch a neplodnch dn teplota, hlien3. Tieto prznaky sa vyhodnocuj prostrednctvom pravidiel STM, ktor nemeck vedci dlhodobo overovali. Ide o pravidl na urenie zaiatku a konca plodnho obdobia. Ak si cel cyklus rozdelme na zklade plodnch a neplodnch dn, zskame neplodn obdobie na zaiatku cyklu, plodn obdobie, a neplodn obdobie na konci cyklu. (Treba pripomen, e cel cyklus samozrejme zaznamenvame do zznamovho hrku, priom je vhodn pouva urit tandardn oznaenia pre prpadn konzultciu.) Pravidl pouvan pri uren zaiatku plodnho obdobia zahaj individulnu dku cyklov eny, sksenos eny, a najm ivotnos spermi. Dku tohto neplodnho obdobia na zaiatku cyklu nm uruj pravidl prvch 5 dn, mnus 20, mnus 8. Ich pouitie sa viae na konkrtny prpad, a ena u pred zaatm cyklu vie, od ktorho da zana by plodn. Toto neplodn obdobie na zaiatku cyklu me by u rznych ien rzne dlh i napriek tomu, e pouili rovnak pravidlo. Pravidlo prvch 5 dn - toto pravidlo pouvame pokia ete nemme dostaton poet odsledovanch cyklov /t.j. poas prvch 12 cyklov; okrem prvho uebnho cyklu, kedy sa plodn obdobie na zaiatku cyklu zana u od prvho da mentruanho krvcania/. Uplatnenie tohto pravidla znamen, e ena je prvch 5 dn cyklu neplodn /t.j. prvch 5 dn od prvho da mentruanho krvcania/, ak: 3 Existuje aj monos sledova a vyhodnocova kvalitu krka (pku), Toto samovyetrenie m napomc, ak sa nedar sledova a vyhodnocova hlien.

80

m v tchto doch pocit "sucha", alebo "ni"; nesmie by pozorovan iadny hlien sa cyklus zaal pravm mentruanm krvcanm /t.j. v predchdzajcom cykle bol potvrden vzostup bazlnej telesnej teploty/

!!! Pravidlo mnus 8 m prednos pred tmto pravidlom, to znamen, e ak djde k 1.du potvrdenho vzostupu BTT 12. de, alebo skr, pota sa posledn neplodn de na zaiatku cyklu poda pravidla mnus 8, aj ke ete neprebehlo sledovanie v 12 cykloch. Pravidlo mnus 20 sa pouva na urenie neplodnho obdobia na zaiatku cyklu, a to tak, e z dky najkratieho cyklu odpotame 20. Vsledkom je poet neplodnch dn na zaiatku cyklu. Toto pravidlo pouvame, ak:

m ena v tchto doch pocit sucha, alebo ni, teda nepozoruje iadny hlien; bol v predchdzajcom cykle potvrden vzostup BTT; poznme dku predchdzajcich 12 cyklov, ale nemme zaznamenanch 12 teplotnch kriviek;

!!! Pravidlo mnus 8 m prednos pred pravidlom mnus 20, to znamen, e ak poda pravidla mnus 8 vypotame posledn neplodn de na zaiatku cyklu ako skor, ne pri pravidle mnus 20 /aj ke ete nemme odsledovanch 12 teplotnch kriviek/, repektujeme ako posledn neplodn de na zaiatku cyklu tento skor de. Pravidlo mnus 8 pouvame na urenie poslednho neplodnho da na zaiatku cyklu. Vypotame ho tak, e odpotame 8 odo da najskorieho potvrdenho vzostupu BTT za poslednch 12 cyklov. Pre pouvanie tohto pravidla plat:

v doch vypotanch poda tohto pravidla nie je pozorovan iadny hlien, a ena m pocit sucha, alebo 0; predpokladom je vzostup BTT v predchdzajcom cykle;

!!! toto pravidlo m prednos pred pravidlom mnus 20, a pravidlom prvch 5 dn, i napriek tomu, e nie je ete odsledovanch 12 teplotnch kriviek (t.j. pri pouvan pravidiel prvch 5 dn a mnus 20, pouvame zrove aj pravidlo mnus 8 pre kontrolu - ie ak slo, ktor vypotame tmto pravidlom, je niie ako slo, ktor sme vypotali pravidlom 5 dn, -20, pouijeme pravidlo -8. Zaiatok plodnho obdobia nm teda ud koniec neplodnho obdobia na zaiatku cyklu, avak ako dlho trv toto obdobie, to ena na zaiatku cyklu nevie, kee kad cyklus me by in, a mu na vplva rzne (i nepredvdaten) faktory. STM vak rta s akoukovek situciou, i komplikciou. Urenie dky plodnho obdobia svis so sledovanm a vyhodnocovanm hlienu a BTT.

2.3. Sledovanie a vyhodnocovanie hlienu a BTT

2.3.1. Hlien
ena si poas celho cyklu sleduje a zaznamenva kvalitu, vzhad hlienu (H) a pocity s nm svisiace. Sasne (kad de) si to zapisuje do zznamovho hrka a vyhodnocuje. (Ako vinou prebieha vvin hlienu meme vidie na obrzku zaznamenvajcom priebeh cyklu.) Hlien sledovan v ase ovulcie meme nazva, v svislosti s monosou poa, najkvalitnejm (H+). Posledn de, kedy sme mohli pozorova takto hlien, alebo pocity s nm svisiace (na nasledujci de u bola kvalita hlienu, aj pocity zhoren) oznaujeme ako vrchol hlienu (oznaujeme ho trojuholnkom). Tento de nm oznamuje, e v blzkom ase prebehla, prebieha, alebo prebehne ovulcia. Po tomto dni by sa ena mala ete 3 dni povaova za plodn. (Samozrejme nesmieme zabudn na syntzu vyhodnotenia hlienu a BTT, kee sledujeme dva prznaky plodnosti.) (Ako to vyzer v tandardnom cykle meme vidie v tabuke.) Vyhodnotenie znaka subjektvny pocit Vzhad neplodn/plodn de 0 V H vlhko lepkav P H vlhko naltl P H vlhko belav P H+ mokro sklovit P H+ mokro priehadn P H+ mokro tekut P 1 H Vlhko 2 H vlhko 3 0 0 - -

- vlhko N P

belav belav - P P P N

81

2.3.2. Bazlna telesn teplota

Na objektvne sledovanie bazlnej telesnej teploty je potrebn dodra urit predpoklady: teplotu meriame v telesnch dutinch /sta, pova, konenk/ rovnakm teplomerom, priom dodriavame rovnak as a miesto merania poas celho cyklu; Okolnosti, ktor by mohli BTT ovplyvni vdy zaznamenvame. (Priebeh BTT v benom ovulanom cykle meme vidie na obrzku popisujcom priebeh cyklu.) Teplotu si meriame ihne po prebuden a zaznamenvame do zznamovho hrku (tabuky). Posledn hodnotu porovnvame vdy so iestimi predchdzajcimi hodnotami. Ak je vyia, me to signalizova prebehnut, prebiehajcu, alebo prichdzajcu ovulciu. Toto nm vak potvrdia a nasledujce dve zven merania, priom posledn z nich by malo by aspo o 0,2C vyie ako najvyie zo iestich meran (tto hodnota nm udva lniu), s ktormi sme tieto tri porovnvali. (Ako to vyzer v tandardnom cykle meme vidie na obrzku.)

Ak nm posledn 3 dni potvrdili vzostup BTT poda spomnanch pravidiel, me sa ena na al de povaova za neplodn. (Ak urob syntzu s vyhodnotenm hlienu, a prebehol vrchol i nasledujce 3 dni, povauje sa za neplodn u v ten de veer). Samozrejme, e nie vdy mus by priebeh BTT takto idelny, STM vak rta aj s vnimkami.4 Ak nm tret de zvench hodnt BTT potvrd koniec plodnho obdobia, nastva neplodn obdobie. Toto iastone koreluje s druhou fzou cyklu, ktor je vinou u vetkch (zdravch) ien rovnako dlh 12-16 dn od prvho da potvrdenho vzostupu BTT (tto fza sa nazva aj lutelnou, alebo fzou ltho telieska, pretoe svis s jeho ivotnosou). Po tomto ase bu nastane pokles BTT a mentrucia, alebo ak prilo k poatiu, BTT sa dr na rovni okolo 37C (nad lniou) a je mon potvrdi tehotenstvo.

2.4. STM v pecifickch situcich

U mnohch ud PPR vyvolva pochybnosti v svislosti s nepravidelnmi cyklami, alebo pecifickmi ivotnmi situciami. STM vak rta aj s nepravidelnmi cyklami, i s tm, e ena me by chor, pracova na zmeny, v noci vstva k dieau, at., a pri sprvnom pouvan sa nezni jej spoahlivos. Nedostatkom pre niekoho by mono mohlo by to, e ak ena ochorie (najm ak m horku) v ase ovulcie, dka plodnho obdobia sa me o pr dn predi pre nedostatok objektvnych informci. o sa tka ien pracujcich na zmeny, spene tto metdu pouvaj aj tieto eny, chce to od nich mono trochu viac praxe. Zatia sme sa nestretli so enou, ktor by STM chcela pouva, ale z objektvnych dvodov by to nebolo mon.

2.5. STM v obdob dojenia

Dojenie je v svislosti s plodnosou pecifick a vemi individulna situcia, kee pri dojen je produkovan hormn prolaktn, ktor svojim vplyvom spsobuje skracovanie lutelnej fzy, a potlaenie ovulcie. Tento vplyv je vak vemi individulny, preto niektor dojiace matky mentruuj aj pri plnom dojen u 8.tde po prode a in naprklad a po roku. Napriek tmto rozmanitostiam je mon pouva tto metdu aj v ase dojenia, ale za pecifickch podmienok . Z hadiska dojenia rozliujeme v svislosti s STM dve skupiny ien: plne dojiaca (doj poda potrieb dieaa, minimlne vak 6krt denne, z toho aspo raz v noci; priom diea neprijma in stravu). Tieto eny mu rta s tm, e min. 10 tdov po prode bud neplodn (za predpokladu, e nenastalo krvcanie). Pravdepodobnos otehotnenia pod 1%. iastone dojiaca, nedojiaca (nedoj, alebo astos dojenia je nzka). Tto ena me rta s nstupom plodnosti od 4. tda po prode. Teda v tchto prpadoch sa ena do tyroch/desiatich tdov nemus sledova (ak nenastalo krvcanie). Potom je vhodn zaa si mera BTT, a sledova hlien. Pokia ena nebude ovulova, jej teplota bude rzna nehodnotiten, preto sa orientuje len poda hlienu. Vina ien pociuje sucho, a nevid iaden hlien. S monm nstupom plodnosti sa zane hlien objavova, je kvalitnej, prpadne nastane krvcanie. Vtedy by sa mala ena povaova za plodn. 4 Bliie informcie na www.elep.sk, alebo kontaktujte ELEP ppr@stonline.sk; 0903352450

82

Potom mu nasta dva prpady: sasne so zvyovanm kvality hlienu sa dostav aj vzostup BTT - potom syntzou prznakov hlienu a BTT urme koniec plodnho obdobia poda benho postupu a pridme k tomu ete jeden plodn de. Nasledujci cyklus u postupujeme poda bench pravidiel STM. BTT je naalej nehodnotiten - potom posledn de kvalitnejch hlienovch prznakov povaujeme za vrchol hlienu. K nemu prirtame ete 4 plodn dni a na piaty sa ena me povaova za neplodn. Nesmieme vak zabudn na to, e po prode sa cel cyklus me zmeni, preto je nutn zaa so STM odznova, akoby sme ju pred prodom vbec nepouvali. (Toto upozornenie sa vzahuje najm na pouvanie pravidiel -8, 20, +5 dn.)

2.6. Laktan amenorhea

Existuje tie jedna metda PPR, uren pecilne pre dojiace eny, ktor sa nazva Laktan amenorhea (LAM). Ako aj z nzvu vyplva, vychdza z toho, e ena v dsledku laktcie nementruuje, a teda je neplodn. Samozrejme za uritch podmienok: doj plne, alebo takmer plne, s prestvkami medzi dojenm do 6 hodn; zatia nenastala mentrucia; je menej ako 6 mesiacov po prode; odpora sa kontakt s intruktorom LAM. Za tchto podmienok je pravdepodobnos poatia do 2%.

2.7. Tba po dieatku a STM

Ak sa vrtime k podstate STM, uvedomme si, e tto metda nm v prvom rade naepkva, o sa deje v tele eny, i je vetko v poriadku. Mnoh lekri konzervatvne oakvaj ovulciu na 14. de, a ak sa nedostav, hovoria o anovulanch cykloch, o nsledne hormonlne rieia. V svislosti s poatm nemus by komplikciou, e ena mva napr. 40-dov cykly; ak v tomto ase njdeme ovulciu, a mentrucia nastane 12-16 dn po nej, je tu predpoklad na prirodzen poatie. Vemi ast problm s otehotnenm mvaj eny, ktor maj lutelnu fzu skrten (t.j. menej ako 12 dn), o spsobuje, e sliznica maternice sa nedoke dostatone vytvori, a tak sa oplodnen vajko neme uchyti a nastva ran potrat, ktor si ena ani nemus uvedomova. Toto nm STM doke pomc odhali. Mnohokrt ani nie je potrebn podstpi liebu, sta vyli stres, a uva vhodn vitamny (najm B,C, prp. E), a minerly (najm seln, zinok, elezo), alebo prrodn produkty (napr. Chloremax), i tie, ktor s konkrtne uren na pravu cyklov (napr. Sarapis, ). asto sa prostrednctvom STM zist, e cyklus eny je v poriadku, a vtedy je vhodn, aby sa aj mu pripravil na mon poatie, pretoe rzne faktory mu ovplyvni aj jeho plodnos. Odpora sa mu vyhba saune a horcim kpeom, nosi von obleenie, odbra stres, vyvene sa stravova, preisti organizmus (napr. Chloremax), prpadne stravu doplni najm o seln a zinok (napr. Seln plus). Myslm, e a ke toto vetko pr podstpi, cyklus sa neuprav, elan tehotenstvo sa nedostav, a potom nastva as navtvi lekra, a podstpi komplexnejiu diagnostiku a liebu.

Cieom prlohy bolo poskytn v skratke zkladn informcie o Symptotermlnej metde prirodzenho plnovania rodiovstva. Kee je nron kompletne sa naui pouva tto metdu len na bze spomnanch informci, mete si konkrtnejie informcie njs na http://www.elep.sk. Ponkame tie kurzy pre pry i skupiny; osobn, telefonick, alebo emailov konzultcie. Zznamov hrok pre tto metdu zisovania plodnch dn pre zaznamenvanie teploty je mon stiahnu na strnke www.zdravysex.sk

83

Pouit literatra
WHO definition of Health [online]. [citovan: 18. 08. 2010]. Dostupn na internete: <http://www.who.int/about/definition/en/print.html> 2 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 20. 3 McDowell, J., Lewis, P. Lsku da, lsku bra. Bratislava: Triangel, 1980, ISBN 0-8423-1031-2, s. 40 41. 4 Hnut Pro ivot R: Pro ple, Miriam. Praha: Hnut Pro ivot R, 2000. 142 s., ISBN 80 238 4824 0, s. 111 - 112. 5 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote - Rozhovory s demi vo veku 9-14 rokov. Koice, 1994, 56 s., s. 6. 6 Math, R. Ukazovatele abnormality sexulneho sprvania v materili psychodiagnostickho vyetrenia. Prednesen na VIII. koickch sexuologickch doch, Koice, 1986. In: Weiss, P. Sexuln deviace. Praha: Portl, 2002, 360 s., ISBN 80 7178 634 9, s. 181. 7 Iveta Radiov pre informan letk Kremnick gagy, ktor bol sasou asopisu tde . 33/2011. 8 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 266. 9 Hanus, M. ttny sex, s. 12-21. In: Tde, . 14, 2008, ISSN: 1336-653X, s. 20. 10 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 119. 11 Winnerov, F. L. (Hol) pravda o sexe, Bratislava: Porta Libri, 2007, ISBN 978-80-89067-48-0, s. 47. 12 Winnerov, F. L. (Hol) pravda o sexe, Bratislava: Porta Libri, 2007, ISBN 978-80-89067-48-0, s. 42. 13 Winnerov, F. L. (Hol) pravda o sexe, Bratislava: Porta Libri, 2007, ISBN 978-80-89067-48-0, s. 51. 14 Salij, J. Sex, lska, morlka. Bratislava: L, 2003, ISBN 80-7114-410-X, s.7. 15 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote - Rozhovory s demi vo veku 9-14 rokov, Koice, 1994, 56 s., s. 37. 16 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote - Rozhovory s demi vo veku 9-14 rokov, Koice, 1994 56 s., s. 24. 17 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 168. 18 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote - Rozhovory s demi vo veku 9-14 rokov, Koice 1994 56 s., s. 25 26. 19 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 192. 20 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 294. 21 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote - Rozhovory s demi vo veku 9-14 rokov, Koice 1994 56 s., s. 44 45. 22 Schneiderov, S. Som sprvny chlapec? Bratislava: Mlad let, 1998, ISBN 80-06-00816-7, s. 49. 23 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote - Rozhovory s demi vo veku 9-14 rokov, Koice 1994 56 s., s. 17. 24 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 184 185. 25 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 149 150. 26 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 150 151. 27 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 143 144. 28 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 147 148. 29 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 148. 30 o kola neu. [online]. [citovan: 27. 8. 2011]. Dostupn na internete: < http://www.coskolaneuci.sk>. 31 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 184. 32 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote - Rozhovory s demi vo veku 9-14 rokov, Koice 1994 56 s., s. 30. 33 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 135. 34 Schneiderov, S. Som sprvny chlapec? Bratislava: Mlad let, 1998, ISBN 80-06-00816-7, s. 62. 35 Schneiderov, S. Som sprvny chlapec? Bratislava: Mlad let, 1998, ISBN 80-06-00816-7, s. 99. 36 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote - Rozhovory s demi vo veku 9-14 rokov, Koice 1994 56 s., s. 29. 37 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote - Rozhovory s demi vo veku 9-14 rokov, Koice 1994 56 s., s. 20. 38 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote - Rozhovory s demi vo veku 9-14 rokov, Koice 1994 56 s., s. 30. 39 Schneiderov, S. Som sprvny chlapec? Bratislava: Mlad let, 1998, ISBN 80-06-00816-7, s. 63. 40 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, s. 348, ISBN 80-88795-14-1, s. 136. 41 Ferrire, A. Tlo i srdce. Praha: Vyehrad, 1970, s. 128. 42 Schneiderov, S. Som sprvny chlapec? Bratislava: Mlad let, 1998, ISBN 80-06-00816-7, s. 61. 43 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, s. 348, ISBN 80-88795-14-1, s. 135. 44 Schneiderov, S. Som sprvny chlapec? Bratislava: Mlad let, 1998, ISBN 80-06-00816-7, s. 59 - 60. 45 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote - Rozhovory s demi vo veku 9-14 rokov. Koice, 1994, 56 s., s. 19. 46 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, s. 348, ISBN 80-88795-14-1, s. 136. 47 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, s. 348, ISBN 80-88795-14-1, s. 164. 48 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, s. 348, ISBN 80-88795-14-1, s. 139. 49 o kola neu. [online]. [citovan: 27. 8. 2011]. Dostupn na internete: < http://www.coskolaneuci.sk>. 50 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, s. 348, ISBN 80-88795-14-1, s. 139. 51 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, s. 348, ISBN 80-88795-14-1, s. 141. 52 Ferrire, A. Tlo i srdce. Praha: Vyehrad, 1970, s. 84. 53 Ferrire, A. Tlo i srdce. Praha: Vyehrad, 1970, s. 128. 54 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, s. 348, ISBN 80-88795-14-1, s. 142. 55 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, s. 348, ISBN 80-88795-14-1, s. 140 - 141. 56 Ferrire, A. Tlo i srdce. Praha: Vyehrad, 1970, s. 85. 57 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, s. 348, ISBN 80-88795-14-1, s. 143. 58 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote - Rozhovory s demi vo veku 9-14 rokov. Koice, 1994, 56 s., s. 21. 59 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, s. 348, ISBN 80-88795-14-1, s. 146. 60 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, s. 348, ISBN 80-88795-14-1, s. 145. 61 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote - Rozhovory s demi vo veku 9-14 rokov. Koice, 1994, 56 s., s. 10. 62 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, s. 348, ISBN 80-88795-14-1, s. 149. 63 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, s. 348, ISBN 80-88795-14-1, s. 151. 64 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, s. 348, ISBN 80-88795-14-1, s. 27. 65 Barbari, S. Perly ranench sdc, Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 2004, ISBN 80-7165-431-0, s. 13. 66 Anonymn autority. 6. 3. 2011., [online]. [citovan: 23. 8. 2011]. Dostupn na internete: <http://www.tyzden.sk/casopis/2011/10/anonymne-autority.html> 67 McDowell, J., Lewis, P. Lsku da, lsku bra. Bratislava: Triangel, 1980, ISBN 0-8423-1031-2, s. 6. 68 McDowell, J., Lewis, P. Lsku da, lsku bra. Bratislava: Triangel, 1980, ISBN 0-8423-1031-2, s. 16 - 17.
1

84

Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, s. 348, ISBN 80-88795-14-1, s. 28. Ppava, P. Stretnutia s Bohom, Zvolen: KM Press, 1998, s. 74. 71 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote Rozhovory s mldeou. Koice 1995, 52s., s. 21. 72 West, Ch. Radostn zves o sexe a manelstve. Bratislava: Redemptoristi - Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 - 80 - 969600 9 - 5, s. 114. 73 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote Rozhovory s mldeou. Koice 1995, 52s., s. 25 - 26. 74 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote Rozhovory s mldeou. Koice 1995, 52s., s. 26. 75 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote Rozhovory s mldeou. Koice 1995, 52s., s. 27. 76 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote Rozhovory s mldeou. Koice 1995, 52s., s. 43. 77 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote Rozhovory s mldeou. Koice 1995, 52s., s. 43 - 44. 78 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote Rozhovory s mldeou. Koice 1995, 52s., s. 43. 79 Katechizmus Katolckej cirkvi. Trnava: Spolok svtho Vojtecha, 2002, 918 s., ISBN 80-7162-370-9, s. 565. 80 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 162 - 163. 81 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 193. 82 Salij, J. Sex, lska, morlka. Bratislava: L, 2003, ISBN 80-7114-410-X, s. 14. 83 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote Rozhovory s mldeou. Koice 1995, 52s., s. 9 - 10. 84 Winnerov, F. L. (Hol) pravda o sexe, Bratislava: Porta Libri, 2007, ISBN 978-80-89067-48-0, s. 110. 85 West, Ch. Radostn zves o sexe a manelstve. Bratislava: Redemptoristi - Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 - 80 - 969600 9 - 5, s. 78. 86 West, Ch. Teologie tla pro zatenky, Praha: Paulnky, 2006, 144 s., ISBN 80 86949 18 4, s. 54. 87 ehk, T. SEX: ahaka na torte, Zlat Moravce: Liga pr pru na Slovensku, 2002, 36 s., ISBN 80-968680-8-X, s. 17. 88 West, Ch. Radostn zves o sexe a manelstve. Bratislava: Redemptoristi - Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 - 80 - 969600 9 - 5, s. 73. 89 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 188. 90 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote - Rozhovory s demi vo veku 9-14 rokov. Koice, 1994, 56 s., s. 47. 91 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 188. 92 ehk, T. SEX: ahaka na torte, Zlat Moravce: Liga pr pru na Slovensku, 2002, 36 s., ISBN 80-968680-8-X, s. 13. 93 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote - Rozhovory s demi vo veku 9-14 rokov. Koice, 1994, 56 s., s. 48. 94 ehk, T. SEX: ahaka na torte, Zlat Moravce: Liga pr pru na Slovensku, 2002, 36 s., ISBN 80-968680-8-X, s. 10. 95 ehk, T. SEX: ahaka na torte, Zlat Moravce: Liga pr pru na Slovensku, 2002, 36 s., ISBN 80-968680-8-X, s. 15. 96 Filipk, P., Streo, P. Vek akcia. In: D sa Slovensko zmeni? Tematick prloha asopisu Nahlas . 7 8, 2004, s. 24 27. In: Nahlas, ro. 7, . 7 8, Bratislava: Spoloenstvo pri Dme sv. Martina, 2004, ISSN 1337 9771. 97 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 312. 98 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote - Rozhovory s demi vo veku 9-14 rokov. Koice, 1994, 56 s., s. 49. 99 ehk, T. SEX: ahaka na torte, Zlat Moravce: Liga pr pru na Slovensku, 2002, 36 s., ISBN 80-968680-8-X, s. 16. 100 ehk, T. SEX: ahaka na torte, Zlat Moravce: Liga pr pru na Slovensku, 2002, 36 s., ISBN 80-968680-8-X, s. 23. 101 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote Rozhovory s mldeou. Koice 1995, 52s., s. 43. 102 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 25. 103 Winnerov, F. L. (Hol) pravda o sexe, Bratislava: Porta Libri, 2007, ISBN 978-80-89067-48-0, s. 107. 104 Akcsov, E. Sex + peniaze = rozvod. In: Tde, . 5, 2008, ISSN: 1336-653X, s. 15. 105 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote - Rozhovory s demi vo veku 9-14 rokov. Koice, 1994, 56 s., s. 50 - 51. 106 McDowell, J., Lewis, P. Lsku da, lsku bra. Bratislava: Triangel, 1980, ISBN 0-8423-1031-2. 107 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote - Rozhovory s demi vo veku 9-14 rokov. Koice, 1994, 56 s., s. 47. 108 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 197. 109 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 199. 110 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 204. 111 Carothers, M. o nos vo svojej mysli? Hontianske Tesre: Vydavatestvo sv. Bystrka, 2001, ISBN 80-968401-5-0, s. 77. 112 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 231. 113 Kempensk T. Nasledovanie Krista. Trnava: SSV, 2007, 376 s., ISBN 978 80 7162 676 3, s. 10 12.; Jn 15, 12. 114 Augustyn, J. O lske, manelstve a rodine, Trnava: Dobr kniha, 2006, ISBN 80-7141-540-5, s. 47. 115 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 241. 116 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 234. 117 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 243. 118 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote Rozhovory s mldeou. Koice 1995, 52s., s. 24. 119 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 233. 120 Bonhoeffer, D. Na cest ke svobod. Praha: Vyehrad, 1991. In: Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1. 121 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 22. 122 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote - Rozhovory s demi vo veku 9-14 rokov. Koice, 1994, 56 s., s. 36. 123 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote - Rozhovory s demi vo veku 9-14 rokov. Koice, 1994, 56 s., s. 49 - 50. 124 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 24. 125 West, Ch. Radostn zves o sexe a manelstve. Bratislava: Redemptoristi - Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 - 80 - 969600 9 - 5, s. 65. 126 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 25 - 26. 127 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote Rozhovory s mldeou. Koice 1995, 52s., s. 24. 128 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote - Rozhovory s demi vo veku 9-14 rokov. Koice, 1994, 56 s., s. 49. 129 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 24. 130 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote Rozhovory s mldeou. Koice 1995, 52s., s. 5. 131 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote - Rozhovory s demi vo veku 9-14 rokov. Koice, 1994, 56 s., s. 50. 132 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote Rozhovory s mldeou. Koice 1995, 52s., s. 6. 133 o kola neu. [online]. [citovan: 27. 8. 2011]. Dostupn na internete: < http://www.coskolaneuci.sk>. 134 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote Rozhovory s mldeou. Koice 1995, 52s., s. 8. 135 Kad tret Afrian z JAR sa priznal k znsilneniu eny. 27. 11. 2010. , [online]. [11. 1. 2011]. Dostupn na internete: < http://www.webnoviny.sk/svet/kazdy-treti-african-z-jar-sa-priznal/257846-clanok.html>
70

69

85

KOMENTR - Jana Tutkov - kola, a nie Cirkev, je nebezpenm miestom pre deti. 10. 5. 2010., [online]. [11. 1. 2011]. Dostupn na internete: <http://moje.hnonline.sk/node/3281> 137 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote Rozhovory s mldeou. Koice 1995, 52s., s. 11. 138 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote Rozhovory s mldeou. Koice 1995, 52s., s. 17. 139 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote Rozhovory s mldeou. Koice 1995, 52s., s. 25. 140 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote Rozhovory s mldeou. Koice 1995, 52s., s. 17 - 18. 141 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote Rozhovory s mldeou. Koice 1995, 52s., s. 9. 142 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote Rozhovory s mldeou. Koice 1995, 52s., s. 27. 143 West, Ch. Radostn zves o sexe a manelstve. Bratislava: Redemptoristi - Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 - 80 - 969600 9 - 5, s. 95. 144 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote Rozhovory s mldeou. Koice 1995, 52s., s. 28. 145 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote Rozhovory s mldeou. Koice 1995, 52s., s. 6. 146 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 231. 147 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 197. 148 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote - Rozhovory s demi vo veku 9-14 rokov. Koice, 1994, 56 s., s. 21. 149 Lewis, S., C. tyri lsky. In: Eldredge, J., Eldredge, S. Oarujca. Bratislava: Redemptoristi Slovo medzi nami, 2006, ISBN 80968638-9-4, s. 211 212. 150 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote Rozhovory s mldeou. Koice 1995, 52s., s. 18. 151 Pascal, B. Mylenky. Praha: Mlad fronta, 2000, 192 s., ISBN 80 204 0850 - 9 152 Schneiderov, S. Som sprvny chlapec? Bratislava: Mlad let, 1998, ISBN 80-06-00816-7, s. 76. 153 an, P. In: Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, s. 348, ISBN 80-88795-14-1, s. 187 188. 154 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote - Rozhovory s demi vo veku 9-14 rokov. Koice, 1994, 56 s., s. 38 - 39. 155 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, s. 348, ISBN 80-88795-14-1, s. 195 - 196. 156 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, s. 348, ISBN 80-88795-14-1, s. 241 - 242. 157 Schneiderov, S. Som sprvny chlapec? Bratislava: Mlad let, 1998, ISBN 80-06-00816-7, s. 80. 158 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote - Rozhovory s demi vo veku 9-14 rokov. Koice, 1994, 56 s., s. 8. 159 West, Ch. Teologie tla pro zatenky, Praha: Paulnky, 2006, 144 s., ISBN 80 86949 18 4, s. 32. 160 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote - Rozhovory s demi vo veku 9-14 rokov. Koice, 1994, 56 s., s. 13. 161 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 101. 162 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote - Rozhovory s demi vo veku 9-14 rokov. Koice, 1994, 56 s., s. 27. 163 Jn Pavol II. Lska v rodinch. Origins 16 (23. aprl 1987): 799. In: West, Ch. Radostn zves o sexe a manelstve. Bratislava: Redemptoristi - Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 - 80 - 969600 - 9 - 5, s. 63. 164 o kola neu. [online]. [citovan: 27. 8. 2011]. Dostupn na internete: < http://www.coskolaneuci.sk>. 165 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote Rozhovory s mldeou. Koice 1995, 52s., s. 14 - 15. 166 o kola neu. [online]. [citovan: 27. 8. 2011]. Dostupn na internete: < http://www.coskolaneuci.sk>. 167 McDowell, J., Lewis, P. Lsku da, lsku bra. Bratislava: Triangel, 1980, ISBN 0-8423-1031-2. 168 West, Ch. Radostn zves o sexe a manelstve. Bratislava: Redemptoristi - Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 - 80 - 969600 9 - 5, s. 64. 169 Schneiderov, S. Som sprvny chlapec? Bratislava: Mlad let, 1998, ISBN 80-06-00816-7, s. 94. 170 Winnerov, F. L. (Hol) pravda o sexe, Bratislava: Porta Libri, 2007, ISBN 978-80-89067-48-0, s. 75. 171 o kola neu. [online]. [citovan: 27. 8. 2011]. Dostupn na internete: < http://www.coskolaneuci.sk>. 172 o kola neu. [online]. [citovan: 27. 8. 2011]. Dostupn na internete: < http://www.coskolaneuci.sk>. 173 Meeker, Epidemic: How Teen Sex Is Killing Our Kids, p. 64. In: o kola neu. [online]. [citovan: 27. 8. 2011]. Dostupn na internete: < http://www.coskolaneuci.sk>. 174 Heritage Foundation analysis by Robert E. Rector is Senior Research Fellow, Kirk A. Johnson, Ph.D., is Harry and Jeanette Weinberg Fellow in Statistical Welfare Research in the Center for Data Analysis, and Lauren R. Noyes is Director of Research Projects in Domestic Policy at The Heritage Foundation. In: o kola neu. [online]. [citovan: 27. 8. 2011]. Dostupn na internete: < http://www.coskolaneuci.sk>. 175 National campaign for prevention of teenage pregnancies, June 2000, USA. In: o kola neu. [online]. [citovan: 27. 8. 2011]. Dostupn na internete: < http://www.coskolaneuci.sk>. 176 Hallfors, et al., Which Comes First in AdolescenceSex and Drugs or Depression? American Journal of Preventive Medicine 29:3 (October 2005): 169; Hallfors, et al., Adolescent Depression and Suicide Risk: Association with Sex and Drug Behavior, American Journal of Preventive Medicine 27:3 (October 2004): 224231. In: o kola neu. [online]. [citovan: 27. 8. 2011]. Dostupn na internete: <http://www.coskolaneuci.sk>. 177 Schneiderov, S. Som sprvny chlapec? Bratislava: Mlad let, 1998, ISBN 80-06-00816-7, s. 86. 178 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 188. 179 tr, I. In: Schneiderov, S. Som sprvny chlapec? Bratislava: Mlad let, 1998, ISBN 80-06-00816-7, s. 5. 180 o kola neu. [online]. [citovan: 27. 8. 2011]. Dostupn na internete: < http://www.coskolaneuci.sk>. 181 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 203. 182 West, Ch. Radostn zves o sexe a manelstve. Bratislava: Redemptoristi - Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 - 80 - 969600 9 - 5, s. 103. 183 Nech nsilie na ench a zneuvanie dievat pokrauje recept enskch aktivistiek. 12. 3. 2011. [online]. [2. 8. 2011]., Dostupn na internete: <http://moje.hnonline.sk/node/6537>. 184 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote Rozhovory s mldeou. Koice 1995, 52s., s. 16. 185 Winnerov, F. L. (Hol) pravda o sexe, Bratislava: Porta Libri, 2007, ISBN 978-80-89067-48-0, s. 76. 186 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote - Rozhovory s demi vo veku 9-14 rokov. Koice, 1994, 56 s., s. 41. 187 o kola neu. [online]. [citovan: 27. 8. 2011]. Dostupn na internete: < http://www.coskolaneuci.sk>. 188 o kola neu. [online]. [citovan: 27. 8. 2011]. Dostupn na internete: < http://www.coskolaneuci.sk>. 189 Norval D. Glenn, Courtship and Marital Choice: Why They Are Important and What We Need to Learn about Them, Council on Families Working Paper no. 70 (New York: Institute for American Values, 1999), pp. 14, 33, David Popenoe and Barbara Dafoe Whitehead, The State of Our Unions 2005 (Piscataway, N.J.: The National Marriage Project of Rutgers University, July 2005), pp. 1618. In: o kola neu. [online]. [citovan: 27. 8. 2011]. Dostupn na internete: < http://www.coskolaneuci.sk>. 190 ehk, T. SEX: ahaka na torte, Zlat Moravce: Liga pr pru na Slovensku, 2002, 36 s., ISBN 80-968680-8-X, s. 7.

136

86

ehk, T. SEX: ahaka na torte, Zlat Moravce: Liga pr pru na Slovensku, 2002, 36 s., ISBN 80-968680-8-X, s. 7. Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 229. 193 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 230. 194 Knille, R., Eerdmans, B. Wm., ed. As I Was Saying. Michigan: Grand Rapids, 1984, s. 267. In: Danikov, Z.: Prezleen marxizmus, s. 50 62. In: Impulz, ronk 5, . 2, 2009, Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, ISSN 1336-6955. 195 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote Rozhovory s mldeou. Koice 1995, 52s., s. 23. 196 o kola neu. [online]. [citovan: 27. 8. 2011]. Dostupn na internete: < http://www.coskolaneuci.sk>. 197 Bal, R., tiavnick, A. Milova bez lsky a sexu? Zvolen: JAS, 1997, ISBN 80 - 88795 - 41 - 9, s. 103 104. 198 Ppava, P. Stretnutia s Bohom. Zvolen: KM Press, 1998, s. 20. 199 West, Ch. Radostn zves o sexe a manelstve. Bratislava: Redemptoristi - Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 - 80 - 969600 9 - 5, s. 72. 200 Winnerov, F. L. (Hol) pravda o sexe, Bratislava: Porta Libri, 2007, ISBN 978-80-89067-48-0, s. 70. 201 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 32 - 33. 202 Carothers, M. o nos vo svojej mysli? Hontianske Tesre: Vydavatestvo sv. Bystrka, 2001, ISBN 80-968401-5-0, s. 51. 203 Schneiderov, S. Som sprvny chlapec? Bratislava: Mlad let, 1998, ISBN 80-06-00816-7, s. 84. 204 o kola neu. [online]. [citovan: 27. 8. 2011]. Dostupn na internete: < http://www.coskolaneuci.sk>. 205 Winnerov, F. L. (Hol) pravda o sexe, Bratislava: Porta Libri, 2007, ISBN 978-80-89067-48-0, s. 70. 206 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 198. 207 Schneiderov, S. Som sprvny chlapec? Bratislava: Mlad let, 1998, ISBN 80-06-00816-7, s. 115. 208 Winnerov, F. L. (Hol) pravda o sexe, Bratislava: Porta Libri, 2007, ISBN 978-80-89067-48-0, s. 107 - 108. 209 West, Ch. Radostn zves o sexe a manelstve. Bratislava: Redemptoristi - Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 - 80 - 969600 9 - 5, s. 173. 210 Eldredge, J., Eldredge, S. Oarujca. Redemptoristi Slovo medzi nami, 2006, ISBN 80-968638-9-4, Bratislava, s. 206 207. 211 [online]. [citovan: 11. 8. 2010]. Dostupn na internete: <http://www.rodicovstvo.sk> 212 Winnerov, F. L. (Hol) pravda o sexe, Bratislava: Porta Libri, 2007, ISBN 978-80-89067-48-0, s. 54. 213 McDowell, J., Lewis, P. Lsku da, lsku bra. Bratislava: Triangel, 1980, ISBN 0-8423-1031-2, s. 26. 214 o kola neu. [online]. [citovan: 27. 8. 2011]. Dostupn na internete: < http://www.coskolaneuci.sk>. 215 Weiss, P. Sexuln deviace. Praha: Portl, 2002. 360 s., ISBN 80 7178 634 9, s. 29. 216 Ferrire, A. Tlo i srdce, Praha: Vyehrad, 1970, s. 133. 217 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote - Rozhovory s demi vo veku 9-14 rokov. Koice, 1994, 56 s., s. 39 - 40. 218 ehk, T. SEX: ahaka na torte, Zlat Moravce: Liga pr pru na Slovensku, 2002, 36 s., ISBN 80-968680-8-X, s. 28 - 29. 219 Bal, R., tiavnick, A. Milova bez lsky a sexu? Zvolen: JAS, 1997, ISBN 80 - 88795 - 41 - 9, s. 61. 220 Bumpass, L., Sweet, J. Cohabitation, Marriage, and Union Stability: Preliminary Findings. NSFH, Madison, Wis.: Center for Demography and Ecology, University of Wisconsin, 1995, Working Paper . 65; DeMaris, A., Rao, V. Premarital Cohabitation and Subsequent Marital Stability in the United States: A Reassessment, Journal of Marriage and the Family. . 54, 1992, s. 179 - 190. In: West, Ch. Radostn zves o sexe a manelstve. Bratislava: Redemptoristi - Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 - 80 - 969600 - 9 5, s. 70. 221 Teachman, D. J., Thomas, J., Paasch, K. Legal Status and the Stability of COresidential Unions, Demography. November, 1991, s. 571 - 583. In: West, Ch. Radostn zves o sexe a manelstve. Bratislava: Redemptoristi - Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 - 80 - 969600 - 9 - 5, s. 70. 222 <http://www.dailymail.co.uk/health/article-1058804/Sexually-active-teenage-girls-twice-likely-depressed.html>. In: Nech nsilie na ench a zneuvanie dievat pokrauje recept enskch aktivistiek. 12. 3. 2011. [online]. [2. 8. 2011]., Dostupn na internete: <http://moje.hnonline.sk/node/6537>. 223 <http://www.civitas.org.uk/hwu/cohabitation.php#1t>. In: o kola neu. [online]. [citovan: 27. 8. 2011]. Dostupn na internete: < http://www.coskolaneuci.sk>. 224 o kola neu. [online]. [citovan: 27. 8. 2011]. Dostupn na internete: < http://www.coskolaneuci.sk>. 225 West, Ch. Radostn zves o sexe a manelstve. Bratislava: Redemptoristi - Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 - 80 - 969600 9 - 5, s. 71 - 72. 226 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 202 - 203. 227 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote Rozhovory s mldeou. Koice 1995, 52s., s. 36. 228 West, Ch. Radostn zves o sexe a manelstve. Bratislava: Redemptoristi - Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 - 80 - 969600 9 - 5, s. 102 - 103. 229 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 199. 230 Brichn, S. In: Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 202. 231 Ppava, P. Stretnutia s Bohom. Zvolen: KM Press, 1998, s. 50. 232 ehk, T. SEX: ahaka na torte, Zlat Moravce: Liga pr pru na Slovensku, 2002, 36 s., ISBN 80-968680-8-X, s. 19. 233 Winnerov, F. L. (Hol) pravda o sexe, Bratislava: Porta Libri, 2007, ISBN 978-80-89067-48-0, s. 104. 234 McDowell, J., Lewis, P. Lsku da, lsku bra. Bratislava: Triangel, 1980, ISBN 0-8423-1031-2, s. 16. 235 McDowell, J., Lewis, P. Lsku da, lsku bra. Bratislava: Triangel, 1980, ISBN 0-8423-1031-2, s. 13. 236 [online]. [citovan: 11. 8. 2010]. Dostupn na internete: <http://www.espad.org> 237 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 129. 238 Winnerov, F. L. (Hol) pravda o sexe, Bratislava: Porta Libri, 2007, ISBN 978-80-89067-48-0, s. 28. 239 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 191. 240 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote Rozhovory s mldeou. Koice 1995, 52s., s. 23. 241 o kola neu. [online]. [citovan: 27. 8. 2011]. Dostupn na internete: < http://www.coskolaneuci.sk>. 242 Ppava, P. Stretnutia s Bohom. Zvolen: KM Press, 1998, s. 74. 243 McDowell, J., Lewis, P. Lsku da, lsku bra. Bratislava: Triangel, 1980, ISBN 0-8423-1031-2. 244 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 323. 245 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 324. 246 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 322. 247 Schneiderov, S. Som sprvny chlapec? Bratislava: Mlad let, 1998, ISBN 80-06-00816-7, s. 94. 248 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 320. 249 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 321. 250 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 323 - 324.
192

191

87

Schneiderov, S. Som sprvny chlapec? Bratislava: Mlad let, 1998, ISBN 80-06-00816-7, s. 66. Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 199. 253 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote Rozhovory s mldeou. Koice 1995, 52s., s. 35. 254 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 314. 255 West, Ch. Radostn zves o sexe a manelstve. Bratislava: Redemptoristi - Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 - 80 - 969600 9 - 5, s. 98. 256 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 324. 257 West, Ch. Radostn zves o sexe a manelstve. Bratislava: Redemptoristi - Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 - 80 - 969600 9 - 5, s. 93. 258 West, Ch. Radostn zves o sexe a manelstve. Bratislava: Redemptoristi - Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 - 80 - 969600 9 - 5, s. 94 - 95. 259 West, Ch. Radostn zves o sexe a manelstve. Bratislava: Redemptoristi - Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 - 80 - 969600 9 - 5, s. 94. 260 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 200. 261 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 323. 262 Schneiderov, S. Som sprvny chlapec? Bratislava: Mlad let, 1998, ISBN 80-06-00816-7, s. 99. 263 Pecka, D. Tajemstv ivota. Aforizmy. Praha: Edice Jitro, 1939. In: ehk, T. SEX: ahaka na torte, Zlat Moravce: Liga pr pru na Slovensku, 2002, 36 s., ISBN 80-968680-8-X, s. 38 - 39. 264 Winnerov, F. L. (Hol) pravda o sexe, Bratislava: Porta Libri, 2007, ISBN 978-80-89067-48-0, s. 66. 265 Winnerov, F. L. (Hol) pravda o sexe, Bratislava: Porta Libri, 2007, ISBN 978-80-89067-48-0, s. 64. 266 ehk, T. SEX: ahaka na torte, Zlat Moravce: Liga pr pru na Slovensku, 2002, 36 s., ISBN 80-968680-8-X, s. 11 - 12. 267 Schneiderov, S. Som sprvny chlapec? Bratislava: Mlad let, 1998, ISBN 80-06-00816-7, s. 102. 268 Winnerov, F. L. (Hol) pravda o sexe, Bratislava: Porta Libri, 2007, ISBN 978-80-89067-48-0, s. 63. 269 Schneiderov, S. Som sprvny chlapec? Bratislava: Mlad let, 1998, ISBN 80-06-00816-7, s. 102. 270 Winnerov, F. L. (Hol) pravda o sexe, Bratislava: Porta Libri, 2007, ISBN 978-80-89067-48-0, s. 61. 271 Winnerov, F. L. (Hol) pravda o sexe, Bratislava: Porta Libri, 2007, ISBN 978-80-89067-48-0, s. 62. 272 Winnerov, F. L. (Hol) pravda o sexe, Bratislava: Porta Libri, 2007, ISBN 978-80-89067-48-0, s. 110. 273 o kola neu. [online]. [citovan: 27. 8. 2011]. Dostupn na internete: < http://www.coskolaneuci.sk>. 274 o kola neu. [online]. [citovan: 27. 8. 2011]. Dostupn na internete: < http://www.coskolaneuci.sk>. 275 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 64 - 65. 276 Carothers, M. o nos vo svojej mysli? Hontianske Tesre: Vydavatestvo sv. Bystrka, 2001, ISBN 80-968401-5-0. 277 Winnerov, F. L. (Hol) pravda o sexe, Bratislava: Porta Libri, 2007, ISBN 978-80-89067-48-0, s. 33 - 34. 278 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 251. 279 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 252. 280 Dovala, J. J. Pornokracia. In: Tde, . 40, 2009, ISSN: 1336-653X. 281 kripek, B. Slovensko sexom nien. In: D sa Slovensko zmeni? Tematick prloha, s. 9 13. In: Nahlas, ro. 7, . 7 8, Bratislava: Spoloenstvo pri Dme sv. Martina, 2004, ISSN 1337 9771. 282 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 250. 283 Weiss, P. Sexuln deviace. Praha: Portl, 2002. 360 s., ISBN 80 7178 634 9, s. 154. 284 West, Ch. Radostn zves o sexe a manelstve. Bratislava: Redemptoristi - Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 - 80 - 969600 9 - 5, s. 187. 285 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 251. 286 Carothers, M. o nos vo svojej mysli? Hontianske Tesre: Vydavatestvo sv. Bystrka, 2001, ISBN 80-968401-5-0, s. 40. 287 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 192. 288 Demko, M. Keft so sexom. 5. 5. 2011. [online]. [citovan: 27. 8. 2011]. Dostupn na internete: < http://www.postoy.sk/porno>. 289 Ruse, A. Cesta z temnoty pornografie. 9. 5. 2011. [online]. [citovan: 27. 8. 2011]. Dostupn na internete: <http://www.postoy.sk/k_veci-cesta_z_temnoty_pornografie>. 290 Demko, M. Keft so sexom. 5. 5. 2011. [online]. [citovan: 27. 8. 2011]. Dostupn na internete: < http://www.postoy.sk/porno>. 291 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 252 - 253. 292 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 157. 293 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 249. 294 Baron, L., Straus, M. A. Four theories of rape in America society. New Haeven: Yale University Press, 1989. In: Weiss, P. Sexuln deviace. Praha: Portl, 2002. 360 s., ISBN 80 7178 634 9, s. 152. 295 Kutchinsky, B. Pornography and rape are they related? Caracas: Paper presented at the IX. World Congress of Sexuology, 1989. In: Weiss, P. Sexuln deviace. Praha: Portl, 2002. 360 s., ISBN 80 7178 634 9, s. 152. 296 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 157. 297 Schneiderov, S. Som sprvny chlapec? Bratislava: Mlad let, 1998, ISBN 80-06-00816-7, s. 113. 298 McDowell, J., Lewis, P. Lsku da, lsku bra. Bratislava: Triangel, 1980, ISBN 0-8423-1031-2, s. 45. 299 Schneiderov, S. Som sprvny chlapec? Bratislava: Mlad let, 1998, ISBN 80-06-00816-7, s. 112. 300 SITA. Muov vzruuj viac ensk nohy ne prsia. 18. 6. 2007. [online]. [citovan: 27. 8. 2011]. Dostupn na internete: <http://www.24hod.sk/muzov-vzrusuju-viac-zenske-nohy-nez-prsia-cl33318.html>. 301 PlosONE. In: Blaek, V. Na mue skuten psob optimln pomr pasu a bok en. 8. 2. 2011. [online]. [citovan: 27. 8. 2011]. Dostupn na internete: <http://www.osel.cz/index.php?clanek=5531>. 302 ehk, T. SEX: ahaka na torte, Zlat Moravce: Liga pr pru na Slovensku, 2002, 36 s., ISBN 80-968680-8-X, s. 19. 303 Aardweg, G. M. Terapie homosexuality. Praha: Hnut Pro ivot R, 2003, s. 45. 304 Demko, M. Keft so sexom. 5. 5. 2011. [online]. [citovan: 27. 8. 2011]. Dostupn na internete: < http://www.postoy.sk/porno>. 305 Winnerov, F. L. (Hol) pravda o sexe, Bratislava: Porta Libri, 2007, ISBN 978-80-89067-48-0, s. 97. 306 Mylienka ppea Pia XII. 307 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 254 - 255. 308 o kola neu. [online]. [citovan: 27. 8. 2011]. Dostupn na internete: < http://www.coskolaneuci.sk>. 309 Dovala, J. J. Pornokracia. In: Tde, . 40, 2009, ISSN: 1336-653X. 310 Pride, Bratislava: smev ako dar, 2003, s. V(2). 311 Z diskusie pod lnkom: Demko, M. Keft so sexom. 5. 5. 2011. [online]. [citovan: 27. 8. 2011]. Dostupn na internete: < http://www.postoy.sk/porno>.
252

251

88

Carothers, M. o nos vo svojej mysli? Hontianske Tesre: Vydavatestvo sv. Bystrka, 2001, ISBN 80-968401-5-0, s. 53. Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 156. 314 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 103 - 104. 315 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote - Rozhovory s demi vo veku 9-14 rokov. Koice, 1994, 56 s., s. 13. 316 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 161. 317 Napr. Vybran kapitoly zo sexuolgie a hraninch odborov. Martin: Osveta. 1989. 318 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 192. 319 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 157, 159. 320 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 187. 321 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote Rozhovory s mldeou. Koice 1995, 52s., s. 10. 322 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 158. 323 Winnerov, F. L. (Hol) pravda o sexe, Bratislava: Porta Libri, 2007, ISBN 978-80-89067-48-0, s. 100. 324 Aardweg, G. M. Terapie homosexuality. Praha: Hnut Pro ivot R, 2003, s. 93. 325 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 187. 326 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 158. 327 Schneiderov, S. Som sprvny chlapec? Bratislava: Mlad let, 1998, ISBN 80-06-00816-7, s. 100. 328 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 161. 329 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote - Rozhovory s demi vo veku 9-14 rokov. Koice, 1994, 56 s., s. 30. 330 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 163 - 164. 331 Salij, J. Sex, lska, morlka. Bratislava: L, 2003, ISBN 80-7114-410-X, s. 37. 332 Sexually transmitted infections. [online]. [19. 8 .2010]. Revised October 2007, Dostupn na internete: <http://www.who.int/mediacentre/factsheets/fs110/en/> 333 Druhy pohlavnch chorb. [online]. [19. 8. 2010]. Dostupn na internete: <http://www.pohlavne-choroby.eu/article/81/druhypohlavnych-chorob.aspx> 334 Henshaw, K. S., Singh, S., Haas, T. The Incidence of Abortion Worldwide. [online]. [19. 8. 2010]. Volume 25, Supplement, January 1999, Dostupn na internete: <http://www.guttmacher.org/pubs/journals/25s3099.html> 335 ehk, T. SEX: ahaka na torte, Zlat Moravce: Liga pr pru na Slovensku, 2002, 36 s., ISBN 80-968680-8-X, s. 20. 336 Winnerov, F. L. (Hol) pravda o sexe, Bratislava: Porta Libri, 2007, ISBN 978-80-89067-48-0, s. 55. 337 Cignek, V. Kesan a regulace porodnosti. Olomouc: Centrum pro rodinn ivot, 1991, ISBN 80-85319-16-0, s. 67. 338 Grubin, D. Sexual aggression. Utrecht: Paper presented at the Expert Conference on Treatment of Sex Offenders, 1995. In: Weiss, P. Sexuln deviace. Praha: Portl, 2002, 360 s., ISBN 80 7178 634 9, s. 147. 339 Baron, L., Straus, M. A., Jaffe, D. Legitimate violence, violent attitudes, and rape. In: Prentky, R. A., Quinsey, V. L., eds. Human sexual aggression: Current perspectives. Annals of the New York Academy of Science No. 528, 1988. In: Weiss, P. Sexuln deviace. Praha: Portl, 2002. 360 s., ISBN 80 7178 634 9, s. 148. 340 Danika, J. o maj spolon homosexuli a liberli? 2. 6 .2011. [online]. [citovan: 23. 6. 2011]. Dostupn na internete: <http://www.tyzden.sk/nazivo-doma/co-maju-spolocne-homosexuali-a-liberali.html> 341 Sulivan, A. Virtually Normal. In: Lawler, F. P. The Price of Virtue. Catholic World Report, jl 1997, s. 59. In: West, Ch. Radostn zves o sexe a manelstve. Bratislava: Redemptoristi - Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 - 80 - 969600 - 9 - 5, s. 128. 342 Cignek, V. Kesan a regulace porodnosti. Olomouc: Centrum pro rodinn ivot, 1991, ISBN 80-85319-16-0, s. 64. 343 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 249. 344 Carothers, M. o nos vo svojej mysli? Hontianske Tesre: Vydavatestvo sv. Bystrka, 2001, ISBN 80-968401-5-0, s. 46. 345 o kola neu. [online]. [citovan: 27. 8. 2011]. Dostupn na internete: < http://www.coskolaneuci.sk>. 346 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote Rozhovory s mldeou. Koice 1995, 52s., s. 52. 347 Panenstvo alebo kondmomnia? Premanie o panenstve a panictve. s. 14. In: D sa Slovensko zmeni? Tematick prloha, s.1416. In: Nahlas ro. 7, . 7-8, Bratislava: Spoloenstvo pri Dme sv. Martina, 2004, ISSN 1337 9771; Lawler, F. P. The Price of Virtue, Catholic World Report, 1. jla 1997, s. 58. In: West, Ch. Radostn zves o sexe a manelstve. Bratislava: Redemptoristi - Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 - 80 - 969600 - 9 - 5, s. 127. 348 Panenstvo alebo kondmomnia? Premanie o panenstve a panictve. s. 16. In: D sa Slovensko zmeni? Tematick prloha, s.1416. In: Nahlas ro. 7, . 7-8, Bratislava: Spoloenstvo pri Dme sv. Martina, 2004, ISSN 1337 9771. 349 Cignek, V. Kesan a regulace porodnosti. Olomouc: Centrum pro rodinn ivot, 1991, ISBN 80-85319-16-0, s. 50. 350 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 214. 351 Bumpass, L., Sweet, J. Cohabitation, Marriage, and Union Stability: Preliminary Findings, NSFH, Madison, Wis.: Center for Demography and Ecology, University of Wisconsin, 1995, Working Paper . 65; Galagher, M. Fatherless Boys Grow Up Into Dangerous Men. The Wall Street Journal, 1. decembra 1998, A22; McLanahan, S., Sandefur, G. The Consequences of Single Motherhood. The American Prospect 18, 1994, s. 48 58; Blankenhorn, D. Fatherless America: Confronting Out Most Urgent Social Problem. New York: Basic Books, 1995. In: West, Ch. Radostn zves o sexe a manelstve. Bratislava: Redemptoristi - Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 - 80 - 969600 - 9 - 5, s. 126. 352 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 251. 353 ehk, T. SEX: ahaka na torte, Zlat Moravce: Liga pr pru na Slovensku, 2002, 36 s., ISBN 80-968680-8-X, s. 26. 354 Schneiderov, S. Som sprvny chlapec? Bratislava: Mlad let, 1998, ISBN 80-06-00816-7, s. 144. 355 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 278. 356 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 270. 357 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 321. 358 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 288. 359 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 269. 360 Jeffrey A.Kelly and Janet S.St.Lawrece."Cautions about Condoms in Prevention of AIDS." The Lancet - Journal of the English Medical Society.7 February 1987,p.323. In: [online]. [4. 3. 2011]. Dostupn na internete: <http://www.lpp.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=22>. 361 Panenstvo alebo kondmomnia? Premanie o panenstve a panictve. s. 16. In: D sa Slovensko zmeni? Tematick prloha, s.1416. In: Nahlas ro. 7, . 7-8, Bratislava: Spoloenstvo pri Dme sv. Martina, 2004, ISSN 1337 9771. 362 Robert A.Hatcher,et.al. Contraceptive Technology - sixteenth Revised Edition. New York: Irvington Publishers, 1994.Table 7-3, "Prospektive Studies of Condom Breakage During Vaginal - Developed Countries: A Review of the Literature." p.157. In: [online]. [4. 3. 2011]. Dostupn na internete: <http://www.lpp.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=22>.
313

312

89

"Evaluation of Heterosexual Partners, Children and Household Contacts of Adults With AIDS." Journal of the American Medical Association - JAMA. 6 february 1987. In: [online]. [4. 3. 2011]. Dostupn na internete: <http://www.lpp.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=22>. 364 <http://www.thebody.com/content/prev/art28493.html>. In: o kola neu. [online]. [citovan: 27. 8. 2011]. Dostupn na internete: <http://www.coskolaneuci.sk>. 365 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 270. 366 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 287 - 288. 367 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 287. 368 Schneiderov, S. Som sprvny chlapec? Bratislava: Mlad let, 1998, ISBN 80-06-00816-7, s. 140. 369 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 291. 370 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 290. 371 TASR. [online]. [4. 3. 2010]. Dostupn na internete: <http://www.zzz.sk/?clanok=7878>. 372 o kola neu. [online]. [citovan: 27. 8. 2011]. Dostupn na internete: < http://www.coskolaneuci.sk>. 373 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 259. 374 Salij, J. Sex, lska, morlka. Bratislava: L, 2003, ISBN 80-7114-410-X, s. 85 - 86. 375 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 279. 376 Orlny sex je nebezpenej ne fajenie. 21.2.2011., [online]. [2. 5. 2011]. Dostupn na internete: <http://www.webnoviny.sk/zdravie/oralny-sex-je-nebezpecnejsi-nez-faj/306297-clanok.html>. 377 Rovanov, L., Lukk, I., Lukkov . Metodick prruka pre sexulnu vchovu na druhom stupni zkladnch kl. Bratislava: Spolonos pre plnovan rodiovstvo, 2007, s. 120; Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1. (cel podkapitola, pokia nie je uveden inak) 378 Televzne noviny, Jednotka, 19.30, 5. 10. 2008. 379 Schneiderov, S. Som sprvny chlapec? Bratislava: Mlad let, 1998, ISBN 80-06-00816-7, s. 65. 380 Petr, J. Budou se mui okovat vakcnou proti rakovin dlonho hrdla? [online]. [2. 2. 2009]. Dostupn na internete: <http://www.osel.cz/index.php?clanek=4211> 381 Fobert A. Hatcher,et. al. Contraceptive Technology - Sixteenth Edition. New York: Irvington Publishers,1994. In: [online]. [4. 3. 2011]. Dostupn na internete: <http://www.lpp.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=22>. 382 Orlny sex je nebezpenej ne fajenie. 21.2.2011., [online]. [2. 5. 2011]. Dostupn na internete: <http://www.webnoviny.sk/zdravie/oralny-sex-je-nebezpecnejsi-nez-faj/306297-clanok.html>. 383 o kola neu. [online]. [citovan: 27. 8. 2011]. Dostupn na internete: < http://www.coskolaneuci.sk>. 384 Brian Clowes, PhD: " The Facts of Life ", HLI 1997. In: [online]. [4. 3. 2011]. Dostupn na internete: <http://www.lpp.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=22>. 385 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 201; Rovanov, L., Lukk, I., Lukkov . Metodick prruka pre sexulnu vchovu na druhom stupni zkladnch kl. Bratislava: Spolonos pre plnovan rodiovstvo, 2007, s. 120. (cel podkapitola, pokia nie je uveden inak) 386 Nech nsilie na ench a zneuvanie dievat pokrauje recept enskch aktivistiek. 12. 3. 2011. [online]. [2. 8. 2011]., Dostupn na internete: <http://moje.hnonline.sk/node/6537>. 387 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 327. 388 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote Rozhovory s mldeou. Koice 1995, 52s., s. 46 - 48. 389 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 68. 390 West, Ch. Radostn zves o sexe a manelstve. Bratislava: Redemptoristi - Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 - 80 - 969600 9 5. 391 Bal, R., tiavnick, A. Milova bez lsky a sexu? Zvolen: JAS, 1997, ISBN 80 - 88795 - 41 - 9, s. 111. 392 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 329. 393 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote Rozhovory s mldeou. Koice 1995, 52s., s. 42. 394 West, Ch. Radostn zves o sexe a manelstve. Bratislava: Redemptoristi - Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 - 80 - 969600 9 5, s. 192. 395 DeMarco, D. New Perspectives on Contraception, Dayton, Oh., One More Soul, 1999, s. 115. In: West, Ch. Radostn zves o sexe a manelstve. Bratislava: Redemptoristi - Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 - 80 - 969600 - 9 5, s. 121. 396 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote Rozhovory s mldeou. Koice 1995, 52s., s. 40. 397 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote Rozhovory s mldeou. Koice 1995, 52s., s. 41. 398 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote Rozhovory s mldeou. Koice 1995, 52s., s. 45. 399 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote Rozhovory s mldeou. Koice 1995, 52s., s. 41 - 42. 400 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote Rozhovory s mldeou. Koice 1995, 52s., s. 42. 401 o kola neu. [online]. [citovan: 27. 8. 2011]. Dostupn na internete: < http://www.coskolaneuci.sk>. 402 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 206. 403 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote Rozhovory s mldeou. Koice 1995, 52s., s. 44. 404 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 330. 405 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 329. 406 Natrliche Methoden der Familienplanung, Schriftenreihe des Bundesministers fr Jungend, Familie, Frauen und Gesundheit. Bonn, 1988, Band 239, s.107. In: [online]. [19. 8. 2010]. <www.elep.sk> 407 Fruendl Gnter: Aktuelle Daten zur Gebrauchs-sicherheitstudie. NFP Journal, Februar 95, s. 26. In: [online]. [19. 8. 2010]. <www.elep.sk> 408 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote Rozhovory s mldeou. Koice 1995, 52s., s. 45. 409 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 206. 410 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote Rozhovory s mldeou. Koice 1995, 52s., s. 46. 411 Schneiderov, S. Som sprvny chlapec? Bratislava: Mlad let, 1998, ISBN 80-06-00816-7, s. 134. 412 Vek kniha o matke a dieati. Bratislava: Perfekt, 2002, 264 s., ISBN 80 8046 192 9, s. 12. 413 West, Ch. Radostn zves o sexe a manelstve. Bratislava: Redemptoristi - Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 - 80 - 969600 9 5, s. 113. 414 West, Ch. Radostn zves o sexe a manelstve. Bratislava: Redemptoristi - Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 - 80 - 969600 9 5, s. 115. 415 West, Ch. Radostn zves o sexe a manelstve. Bratislava: Redemptoristi - Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 - 80 - 969600 9 5, s. 115.

363

90

West, Ch. Radostn zves o sexe a manelstve. Bratislava: Redemptoristi - Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 - 80 - 969600 9 5, s. 118. 417 West, Ch. Teologie tla pro zatenky, Praha: Paulnky, 2006, 144 s., ISBN 80 86949 18 4, s. 99. 418 West, Ch. Radostn zves o sexe a manelstve. Bratislava: Redemptoristi - Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 - 80 - 969600 9 5, s. 96. 419 West, Ch. Radostn zves o sexe a manelstve. Bratislava: Redemptoristi - Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 - 80 - 969600 9 5, s. 118. 420 Winnerov, F. L. (Hol) pravda o sexe, Bratislava: Porta Libri, 2007, ISBN 978-80-89067-48-0, s. 55. 421 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 214. 422 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote Rozhovory s mldeou. Koice 1995, 52s., s. 49. 423 West, Ch. Teologie tla pro zatenky, Praha: Paulnky, 2006, 144 s., ISBN 80 86949 18 4, s. 110. 424 West, Ch. Teologie tla pro zatenky, Praha: Paulnky, 2006, 144 s., ISBN 80 86949 18 4, s. 110. 425 Bal, R., tiavnick, A. Milova bez lsky a sexu? Zvolen: JAS, 1997, ISBN 80 - 88795 - 41 - 9, s. 50. 426 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 215. 427 o kola neu. [online]. [citovan: 27. 8. 2011]. Dostupn na internete: < http://www.coskolaneuci.sk>. 428 Hanus, M. ttny sex, s. 18, In: .Tde . 14, 2008, ISSN: 1336-653X , s. 12 - 21. 429 429 KOMENTR - Jana Tutkov - kola, a nie Cirkev, je nebezpenm miestom pre deti. 10. 5. 2010., [online]. [11. 1. 2011]. Dostupn na internete: <http://moje.hnonline.sk/node/3281>. 430 Nech nsilie na ench a zneuvanie dievat pokrauje recept enskch aktivistiek. 12. 3. 2011. [online]. [2. 8. 2011]., Dostupn na internete: <http://moje.hnonline.sk/node/6537>. 431 Niekoko tdi zhrnutch v lnku American Medical Association od autorov: Larimor, Walter L.,MD, & Standford Joseph B., MD, MSPH: Postfertilization Effects of Oral Contraceptives and Their Relationship to Informed Consent, Arch Fam Med/Vol. 9, Feb 2000, str. 9: 126-133. In: o kola neu. [online]. [citovan: 27. 8. 2011]. Dostupn na internete: < http://www.coskolaneuci.sk>. 432 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 207 209. 433 Schreiber, V. Vesmr, . 2, 1990. In: Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 8088795-14-1, s. 209. 434 Nech nsilie na ench a zneuvanie dievat pokrauje recept enskch aktivistiek. 12. 3. 2011. [online]. [2. 8. 2011]., Dostupn na internete: <http://moje.hnonline.sk/node/6537>. 435 o kola neu. [online]. [citovan: 27. 8. 2011]. Dostupn na internete: < http://www.coskolaneuci.sk>. 436 <http://www.rodinka.sk/index.php?id=592144>. In: o kola neu. [online]. [citovan: 27. 8. 2011]. Dostupn na internete: < http://www.coskolaneuci.sk>. 437 <http://primar.sme.sk/c/4116534/zdravotne-rizika-hormonalnej-antikoncepcie.html>. In: o kola neu. [online]. [citovan: 27. 8. 2011]. Dostupn na internete: < http://www.coskolaneuci.sk>. 438 <http://www.rodinka.sk/index.php?id=ha-navrat-plodnosti>. In: o kola neu. [online]. [citovan: 27. 8. 2011]. Dostupn na internete: < http://www.coskolaneuci.sk>. 439 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 209. 440 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote Rozhovory s mldeou. Koice 1995, 52s., s. 50. 441 Hanus, M. Ide o ikovn marketing (Rozhovor s M. Drbom, gynekolgom z Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Ruinove o rizikch, ktor s spojen s uvanm hormonlnej antikoncepcie), s. 16, In: Tde, . 14, 2008, ISSN: 1336-653X, s. 16. 442 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 209 210. 443 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 210. 444 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 211. 445 Tlupilov, O. Kurs pre intruktorov metd prirodzenho plnovania rodiovstva Zbornk prednok. In: Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 101. 446 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 211. 447 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote Rozhovory s mldeou. Koice 1995, 52s., s. 49. 448 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 212. 449 Gjorgova, N. A. Barrier Contraception and Breast Cancer. In: Contributions to Gynecology and Obstetrics, Vol. 8, Basel: S. Kargel, 1981. In: Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 212. 450 Tutkov, J. Reakcia Jany Tutkovej na tvrdenia fredaktora Katolckych novn. 30.12.2010., [online]. [30.7.2011]. Dostupn na internete: < http://www.postoy.sk/jana_tutkova_KN_papez_kondomy>. 451 <http://www.psychologytoday.com/articles/200210/crying-over-spilled-semen>. In: o kola neu. [online]. [citovan: 27. 8. 2011]. Dostupn na internete: < http://www.coskolaneuci.sk>. 452 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 272, 274. 453 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 213. 454 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote Rozhovory s mldeou. Koice 1995, 52s., s. 49.
455 456

416

Schneiderov, S. Som sprvny chlapec? Bratislava: Mlad let, 1998, ISBN 80-06-00816-7, s. 131. West, Ch. Radostn zves o sexe a manelstve. Bratislava: Redemptoristi - Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 - 80 - 969600 - 9 - 5, s. 91.

Weiss, P. Sexuln deviace. Praha: Portl, 2002, 360 s., ISBN 80 7178 634 9, s. 258. Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 13, 111. 459 Composta, D. Potrat a prirodzen prvo. s. 87, 93. In: Impulz, ro. 3, . 4, 2007, Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, ISSN 13366955, s.83-94. 460 Z diskusie pod lnkom: Rbara, P. KOMENTR: Kulturkampf a novinri. 23. 6. 2011. [online]. [citovan: 27. 8. 2011]. Dostupn na internete: <http://www.postoy.sk/kulturkampf_novinari>. 461 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 220. 462 Tutkov, J. Jana Tutkov o Hrbovej Lampe. 14. 12. 2010. [online]. [citovan: 27. 8. 2011]. Dostupn na internete: < http://www.postoy.sk/jana_tutkova_lampa>. 463 Danika, P. Potrat je zabitie loveka. In: Impulz, ro. 3, . 1, 2007, Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, ISSN 1336-6955. 464 Hanus, M. as na preruenie. s. 21. In: Tde . 40, 2007, Bratislava: W-PRESS, ISSN: 1336-5932, s.14-21. 465 Danika, P. Potrat je zabitie loveka. In: Impulz, ro. 3, . 1, 2007, Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, ISSN 1336-6955. 466 Lee. Abortion and Unborn Human Life. s. 55, In: Danika, P. Potrat je zabitie loveka. In: Impulz, ro. 3, . 1, 2007, Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, ISSN 1336-6955.
458

457

91

Suaudeau. Potrat a eutanzia. s. 18 In: Danika, P. Potrat je zabitie loveka. In: Impulz, ro. 3, . 1, 2007, Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, ISSN 1336-6955. 468 Composta, D. Potrat a prirodzen prvo. s. 89. In: Impulz, ro. 3, . 4, 2007, Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, ISSN 13366955.s. 83-94. 469 West, Ch. Teologie tla pro zatenky, Praha: Paulnky, 2006, 144 s., ISBN 80 86949 18 4, s. 21. 470 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 12. 471 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 221. 472 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 222. 473 Woods, T. E. Jak Katolcka crkev budovala zpadn civilizaci. Praha: Res Claritatis, 2008, 208 s., ISBN 8 09041 430 3, s. 160. 474 Hanus, M. as na preruenie. s. 21. In: Tde . 40, 2007, Bratislava: W-PRESS, ISSN: 1336-5932, s. 14-21. 475 Milova ich oboch. Ako kza o umelch potratoch. Levoa: Centrum pre bioetick reformu, 2011, s. 24. 476 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 225. 477 Composta, D. Potrat a prirodzen prvo. s. 85. In: Impulz, ro. 3, . 4, 2007, Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, ISSN 13366955.s. 83-94. 478 12-ron zzran diea malo dojmav prejav poas kanadskho Pochodu pre ivot. [online]. [citovan: 2. 8. 2010]. 21. 5. 2009, Dostupn na internete: <http://www.pastorbonus.sk/clanky/i20/> 479 Hrb ., obejov E. ivot je viac ako jeho kvalita. In: Tde . 50, 2007, Bratislava: W-PRESS, ISSN: 1336-5932, s.22-24. 480 Kresania maj bojova proti Novmu Svetovmu Poriadku upozoruje arcibiskup Denveru na sympziu v Spiskej Kapitule. [online]. [citovan: 27. 8. 2010].TK KBS - <http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20100824020> 481 Composta, D. Potrat a prirodzen prvo. s. 83 - 94. In: Impulz, ro. 3, . 4, 2007, Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, ISSN 1336-6955.s. 83-94. 482 Moji, M. Nechcen deti. s.16. In: Tde . 40, 2007, Bratislava: W-PRESS, ISSN: 1336-5932, s.16-17. 483 12-ron zzran diea malo dojmav prejav poas kanadskho Pochodu pre ivot. [online]. [citovan: 2. 8. 2010]. 21. 5. 2009, Dostupn na internete: <http://www.pastorbonus.sk/clanky/i20/> 484 Milova ich oboch. Ako kza o umelch potratoch. Levoa: Centrum pre bioetick reformu, 2011, s. 18. 485 lovekom od poatia 2003. Materil pre dobrovonkov, Frum ivota, o. z., 2003. 486 Nech nsilie na ench a zneuvanie dievat pokrauje recept enskch aktivistiek. 12. 3. 2011. [online]. [2. 8. 2011]., Dostupn na internete: <http://moje.hnonline.sk/node/6537>; http://www.guttmacher.org/pubs/fb_induced_abortion.html; http://www.prochiceforum.org.uk/comm22.php 487 lovekom od poatia 2003. Materil pre dobrovonkov, Frum ivota, o. z., 2003. 488 Milova ich oboch. Ako kza o umelch potratoch. Levoa: Centrum pre bioetick reformu, 2011, s. 18. 489 Americkom urnli verejnho zdravia. 1960. 490 Hanus, M. as na preruenie. s. 20. In: Tde . 40, 2007, Bratislava: W-PRESS, ISSN: 1336-5932, s. 14-21. 491 Milova ich oboch. Ako kza o umelch potratoch. Levoa: Centrum pre bioetick reformu, 2011, s. 35. 492 Potraty & Katolcka cirkev. Informan letk CBR Europe, 2010. 493 12-ron zzran diea malo dojmav prejav poas kanadskho Pochodu pre ivot. [online]. [citovan: 2. 8. 2010]. 21. 5. 2009, Dostupn na internete: <http://www.pastorbonus.sk/clanky/i20/> 494 Deszcz, J., Stachura, M., Trzcinska, B., Wronicz, J. Potratov podzem mty a fakta. Krakov, november 2006, s. 9. In: Hnut pro ivot. . 5, 2007, s. 9 11. [online]. [citovan: 14. 4. 2010]. Dostupn na internete: <http://www.prolife.cz/download/obeznik/obeznik2007_05.pdf> 495 Palko, V. Sila a slabos pro-life hnutia. s. 18. In: Impulz . 2, 2011, Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, ISSN 1336-6955, s. 1820. 496 http://www.lifesitenews.com/abortiontypes/chabortion_types.html 497 Hanus, M. as na preruenie. s. 18-20. In: Tde . 40, 2007, Bratislava: W-PRESS, ISSN: 1336-5932, s. 14-21. 498 12-ron zzran diea malo dojmav prejav poas kanadskho Pochodu pre ivot. [online]. [citovan: 2. 8. 2010]. 21. 5. 2009, Dostupn na internete: <http://www.pastorbonus.sk/clanky/i20/> 499 lovekom od poatia 2003. Materil pre dobrovonkov, Frum ivota, o. z., 2003. 500 Hrb ., obejov E. ivot je viac ako jeho kvalita. In: Tde . 50, 2007, Bratislava: W-PRESS, ISSN: 1336-5932, s.22-24. 501 12-ron zzran diea malo dojmav prejav poas kanadskho Pochodu pre ivot. [online]. [citovan: 2. 8. 2010]. 21. 5. 2009, Dostupn na internete: <http://www.pastorbonus.sk/clanky/i20/> 502 Tutkov, J. Jana Tutkov o Hrbovej Lampe. 14. 12. 2010. [online]. [citovan: 27. 8. 2011]. Dostupn na internete: < http://www.postoy.sk/jana_tutkova_lampa> 503 Argumenty pre zastavenie potratovej genocdy. Informan letk CBR Europe. 504 Vigla, J. Umel oplodnenie: iadny problm!? Bratislava: Vydavatestvo Don Bosco, 2011, 40 s., ISBN 978-80-8074-145-7. 505 Argumenty pre zastavenie potratovej genocdy. Informan letk CBR Europe. 506 Prochzka, R. O myiach a uoch. In: Impulz, [online]. [citovan: 2. 8. 2010]. ro. 4, . 2, 2008, Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, Dostupn na internete: <http://www.impulzrevue.sk/article.php?306>, ISSN 1336-6955. 507 Vyjadrenie ppea Benedikta XVI. 508 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 223; Jak se uml potraty provdj. [online]. [citovan: 2. 8. 2010]. Dostupn na internete: <http://www.prolife.cz/?a=34&id=67> 509 Cel nasledujci vpoet dsledkov potratov s odrkami vrtane dosahu na deti je z listu, resp. vzvy adresovanej nemocniciam od Centra pre bioetick reformu. 510 http://polycarp.org/overviewabortionbreastcancer.htm and http://www.jpands.org/vol10no4/brind.pdf published in Journal of American Physicians and Surgeons, Vol 10, Nr 4, Winter 2005 511 Coleman, P.K., Rue, V.M. & Coyle, C.T. (2009). Induced abortion and intimate relationship quality in the Chicago Health and Social Life Survey. Public Health, 123, 331-338.DOI: 10.1016/j.puhe.2009.01.005. 512 JR Cougle, DC Reardon & PK Coleman, Depression Associated With Abortion and Childbirth: A Long-Term Analysis of the NLSY Cohort, Medical Science Monitor 9(4):CR105-112, 2003. 513 Gissler, Hemminki, Lonnqvist, "Suicides after pregnancy in Finland: 1987-94: register linkage study" British Medical Journal 313:1431-4, 1996. 514 M. Gissler, Injury deaths, suicides and homicides associated with pregnancy, Finland 1987-2000, European J. Public Health 15(5):459-63, 2005.

467

92

515 Caroline Moreau, et al., "Previous induced abortions and the risk of very preterm delivery: results of the EPIPAGE study," British Journal of Obstetrics and Gynecology, 112 (April 2005): 430-37. Previous induced abortions and the risk of very preterm delivery: results of the EPIPAGE study, DOI: 10.1111/j.1471-0528.2004.00478.x (a alch 59 tdi) 516 DC Reardon, PG Ney, Abortion and Subsequent Substance Abuse, American Journal of Drug and Alcohol Abuse 26(1):61-75, 2000. 517 http://ije.oxfordjournals.org/content/32/3/449.full study of Shanghai Institute of Planned Parenthood Research published by International Journal of Epidemiology, 2003 518 Priscilla K. Coleman, Charles D. Maxey, Vincent M. Rue, and Catherine T. Coyle, "Associations between voluntary and involuntary forms of perintal loss and child maltreatment among low-income mothers," Acta Paediatrica 94, 2005. 519 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 145. 520 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 222. 521 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 223. 522 Schneiderov, S. Som sprvny chlapec? Bratislava: Mlad let, 1998, ISBN 80-06-00816-7, s. 125. 523 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 225. 524 obejov, E. eny so syndrmom. s.19. In: Tde . 40, 2007, Bratislava: W-PRESS, ISSN: 1336-5932, s. 19. 525 Cignek, V. Kesan a regulace porodnosti. Olomouc: Centrum pro rodinn ivot, 1991, ISBN 80-85319-16-0, s. 60. 526 Katechizmus katolckej cirkvi. Trnava: Spolok svtho Vojtecha, 2002, 918 s. ISBN 80-7162-370-9, s. 573. (bod 2378). 527 Narodilo sa prv diea, ktor prelo novm testom chromozmov. [online]. [citovan: 2. 8. 2010]. 2. 9. 2009. Dostupn na internete: <http://veda.sme.sk/c/5000389/narodilo-sa-prve-dieta-ktore-preslo-novym-testom-chromozomov.html> 528 Postup pi umlm oplozen (IVF). [online]. [citovan: 2. 8. 2010]. Hnut Pro ivot R. Dostupn na internete: <http://www.prolife.cz/?a=43&id=105> 529 West, Ch. Radostn zves o sexe a manelstve. Bratislava: Redemptoristi - Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 - 80 - 969600 9 - 5, s. 149. 530 Tutkov pre HN: Je to len in forma genocdy. 2.11.2010. [online]. [citovan: 27. 8. 2011]. Dostupn na internete: <http://hnonline.sk/vikend/c1-47558900-tutkova-pre-hn-je-to-len-ina-forma-genocidy>. 531 Vigla, J. Umel oplodnenie: iadny problm!? Bratislava: Vydavatestvo Don Bosco, 2011, 40 s., ISBN 978-80-8074-145-7. 532 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 29. 533 Z diskusie pod lnkom: Tutkov pre HN: Je to len in forma genocdy. 2.11.2010. [online]. [citovan: 27. 8. 2011]. Dostupn na internete: <http://hnonline.sk/vikend/c1-47558900-tutkova-pre-hn-je-to-len-ina-forma-genocidy>. 534 Tutkov pre HN: Je to len in forma genocdy. 2.11.2010. [online]. [citovan: 27. 8. 2011]. Dostupn na internete: <http://hnonline.sk/vikend/c1-47558900-tutkova-pre-hn-je-to-len-ina-forma-genocidy>. 535 West, Ch. Radostn zves o sexe a manelstve. Bratislava: Redemptoristi - Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 - 80 - 969600 9 - 5, s. 140. 536 West, Ch. Radostn zves o sexe a manelstve. Bratislava: Redemptoristi - Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 - 80 - 969600 9 - 5, s. 150 151. 537 Vigla, J. Umel oplodnenie: iadny problm!? Bratislava: Vydavatestvo Don Bosco, 2011, 40 s., ISBN 978-80-8074-145-7. 538 Vigla, J. Umel oplodnenie: iadny problm!? Bratislava: Vydavatestvo Don Bosco, 2011, 40 s., ISBN 978-80-8074-145-7. 539 Uml oplozen. [online]. [citovan: 2. 8. 2010]. Hnut Pro ivot R. Dostupn na internete: <http://www.prolife.cz/?a=39&id=104> 540 Uml oplozen. [online]. [citovan: 2. 8. 2010]. Hnut Pro ivot R. Dostupn na internete: <http://www.prolife.cz/?a=39&id=104> 541 West, Ch. Radostn zves o sexe a manelstve. Bratislava: Redemptoristi - Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 - 80 - 969600 9 - 5, s. 150. 542 Tutkov, J. Jana Tutkov o Hrbovej Lampe. 14. 12. 2010. [online]. [citovan: 27. 8. 2011]. Dostupn na internete: < http://www.postoy.sk/jana_tutkova_lampa>. 543 Tutkov pre HN: Je to len in forma genocdy. 2.11.2010. [online]. [citovan: 27. 8. 2011]. Dostupn na internete: <http://hnonline.sk/vikend/c1-47558900-tutkova-pre-hn-je-to-len-ina-forma-genocidy>. 544 Tutkov, J. Jana Tutkov o Hrbovej Lampe. 14. 12. 2010. [online]. [citovan: 27. 8. 2011]. Dostupn na internete: < http://www.postoy.sk/jana_tutkova_lampa>. 545 Vychdzajc zo slov Marina Kuffu, kaza zo akoviec, starajceho sa na svojej fare o bezdomovcov: Kto je bezdomovec? lovek chor na lsku. 546 Vigla, J. Umel oplodnenie: iadny problm!? Bratislava: Vydavatestvo Don Bosco, 2011, 40 s., ISBN 978-80-8074-145-7. 547 Vigla, J. Umel oplodnenie: iadny problm!? Bratislava: Vydavatestvo Don Bosco, 2011, 40 s., ISBN 978-80-8074-145-7. 548 Nathanson, B. In: Pro ple, Miriam. Praha: Hnut Pro ivot R, 2000, 142 s., ISBN 80 238 4824 0, s. 77, 142. 549 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 223 224. 550 Chesterton, K. G. o je na svete zl. In: Eldredge, J., Eldredge, S. Oarujca. Redemptoristi Slovo medzi nami, 2006, ISBN 80968638-9-4, Bratislava, s. 239. 551 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote - Rozhovory s demi vo veku 9-14 rokov. Koice, 1994, 56 s., s. 16-17. 552 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote Rozhovory s mldeou. Koice 1995, 52s., s. 38. 553 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote - Rozhovory s demi vo veku 9-14 rokov. Koice, 1994, 56 s., s. 39-40. 554 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote Rozhovory s mldeou. Koice 1995, 52s., s. 39. 555 Matjek, Z. Rodie a deti. Praha: Avicenum, 1989, s. 258. 556 Matjek, Z. et al. Osvojen a pstounsk pe. Praha: Portl, 2002, s. 126. 557 o kola neu. [online]. [citovan: 27. 8. 2011]. Dostupn na internete: < http://www.coskolaneuci.sk>. 558 Salij, J. Sex, lska, morlka. Bratislava: L, 2003, ISBN 80-7114-410-X, s. 76. 559 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 11. 560 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 34, 51 561 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 14, 15. 562 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote - Rozhovory s demi vo veku 9-14 rokov. Koice, 1994, 56 s., s. 31. 563 atnek, J. Vchova k manelstvu a rodiovstvu v rodine. s. 105. In: atnek, J. Rodinn prostredie ako faktor socializcie a personalizcie osobnosti dieaa. Bansk Bystrica: Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, 2004, s. 104-113. 564 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 35. 565 Dobson, J. Vchova chlapcov, Bratislava: Porta libri, 2003. 566 Koch, J. - Matjek, Z. Psychologie a pedagogika dtte, Praha: Sttn zdravotncke nakladatelstv, 1960. 567 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 153. 568 Campbell, R. Potebuji tvou lsku. Praha: Nvrat dom, 1994.

93

569 atnek, J. Sasn rodina a jej premeny. s. 99In: atnek, J. Rodinn prostredie ako faktor socializcie a personalizcie osobnosti dieaa. Bansk Bystrica: Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, 2004, s. 91-103. 570 Matjek, Z. - Dytrych, Z. Jak a pro ns trp dti. Praha: Grada Publishing, 1997, s. 42. 571 Vek kniha o matke a dieati. Bratislava: Perfekt, 2002, 264 s., ISBN 80 8046 192 9, s. 10. 572 Vek kniha o matke a dieati. Bratislava: Perfekt, 2002, 264 s., ISBN 80 8046 192 9, s. 27. 573 Hnutie kresanskch rodn: Vchova k lske a istote - Rozhovory s demi vo veku 9-14 rokov. Koice, 1994, 56 s., s. 17-18. 574 Carothers, M. o nos vo svojej mysli? Hontianske Tesre: Vydavatestvo sv. Bystrka, 2001, ISBN 80-968401-5-0, s. 35. 575 epkov, M. Homosexualita, cesta sebatranscendencie? Bratislava: Vydavatestvo Oto Nmeth, 2002, 264 s., ISBN 80 88949 43 2, s. 9. 576 o kola neu. [online]. [citovan: 27. 8. 2011]. Dostupn na internete: < http://www.coskolaneuci.sk>. 577 Harvey, J. The Cry of the Faithful. 1996, s. 119. In: epkov, M. Homosexualita, cesta sebatranscendencie? Bratislava: Vydavatestvo Oto Nmeth, 2002, 264 s., ISBN 80 88949 43 2, s. 11. 578 Hallet, M. The Bible, Sexuality and Homosexuality. 1998, s. 7. In: epkov, M. Homosexualita, cesta sebatranscendencie? Bratislava: Vydavatestvo Oto Nmeth, 2002, 264 s., ISBN 80 88949 43 2, s. 133. 579 Ferrire, A. Tlo i srdce. Praha: Vyehrad, 1970, s. 128 - 130. 580 Homosexualita fakty versus mty. [online]. [11. 8. 2010]. Dostupn na internete: <http://beo.sk/bioetika/236-homosexualita-faktyversus-myty> 581 The Problem of Pedophilia. In: NARTH Fact Sheet, 1998. In: epkov, M. Homosexualita, cesta sebatranscendencie? Bratislava: Vydavatestvo Oto Nmeth, 2002, 264 s., ISBN 80 88949 43 2, s. 172. 582 Battelle Human Affairs Center, Family Planning Perspective. Seattle 1993. In: Homosexualita fakty versus mty. [online]. [11. 8. 2010]. Dostupn na internete: <http://beo.sk/bioetika/236-homosexualita-fakty-versus-myty> 583 Les comportements sexuels en France. 1993. In: Homosexualita fakty versus mty. [online]. [citovan: 11. 8. 2010]. Dostupn na internete: <http://beo.sk/bioetika/236-homosexualita-fakty-versus-myty> 584 Aardweg, G. M. Terapie homosexuality. Hnut Pro ivot R, Praha, 2003, 116 s., ISBN 80 - 239 - 1403 0, s. 59. 585 Homosexualita. 23. 8. 2010, [online]. [citovan: 11. 8. 2010]. Dostupn na internete: <http://www.planovanirodiny.cz/clanky/homosexualita> 586 Satinover, J. Homosexuality and the Politics of Truth. s. 192 194. In: epkov, M. Homosexualita, cesta sebatranscendencie? Bratislava: Vydavatestvo Oto Nmeth, 2002, 264 s., ISBN 80 88949 43 2, s. 100. 587 Gays Are More Prone to Substance Abuse Homosexuli s nchylnej k vytvoreniu zvislosti, Insight, november 5, 1990. In: o kola neu. [online]. [citovan: 27. 8. 2011]. Dostupn na internete: < http://www.coskolaneuci.sk>. 588 Davies, B., Rentzel, L. Coming out of Homosexuality. s. 18 19. In: epkov, M. Homosexualita, cesta sebatranscendencie? Bratislava: Vydavatestvo Oto Nmeth, 2002, 264 s., ISBN 80 88949 43 2, s. 126. 589 epkov, M. Homosexualita, cesta sebatranscendencie? Bratislava: Vydavatestvo Oto Nmeth, 2002, 264 s., ISBN 80 88949 43 2, s. 125. 590 Aardweg, G. M. Terapie homosexuality. Hnut Pro ivot R, Praha, 2003, 116 s., ISBN 80 - 239 - 1403 0, s. 21, 60-61. 591 <www.satinover.com>. In: o kola neu. [online]. [citovan: 27. 8. 2011]. Dostupn na internete: < http://www.coskolaneuci.sk>. 592 Aardweg, G. M. Terapie homosexuality. Hnut Pro ivot R, Praha, 2003, 116 s., ISBN 80 - 239 - 1403 0, s. 21, 29, 31-33. 593 Aardweg, M. G. Homosexuln ivotn styl. Prspevok Dr. Gerarda J.M. van den Aardwega na konferencii Krize souasn rodiny na pde Parlamentu R v mji 2001, 2007. In: [online]. [citovan: 11. 8. 2010]. Dostupn na internete: <http://www.protiprudu.info/homosexualni_zivotni_styl.html> 594 epkov, M. Homosexualita, cesta sebatranscendencie? Bratislava: Vydavatestvo Oto Nmeth, 2002, 264 s., ISBN 80 88949 43 2, s. 98. 595 Satinover, J. Homosexuality and the Politics of Truth. s. 189. In: epkov, M. Homosexualita, cesta sebatranscendencie? Bratislava: Vydavatestvo Oto Nmeth, 2002, 264 s., ISBN 80 88949 43 2, s. 98. 596 Satinover, J.: Homosexualita a politika pravdy. s. 60. In: Macnutt, F.: Homosexualita: Mono sa z nej uzdravi? Vydavatestvo sv. Bystrka, Hontianske Tesre, 2009, 64 s., ISBN 978 80 969000 4 6, s. 24. 597 Aardweg, M. G. Homosexuln ivotn styl. Prspevok Dr. Gerarda J.M. van den Aardwega na konferencii Krize souasn rodiny na pde Parlamentu R v mji 2001, 2007. In: <http://www.protiprudu.info/homosexualni_zivotni_styl.html> 598 Aardweg, G. M. Terapie homosexuality. Hnut Pro ivot R, Praha, 2003, 116 s., ISBN 80 - 239 - 1403 0, s. 46. 599 Aardweg, M. G. Homosexuln ivotn styl. Prspevok Dr. Gerarda J.M. van den Aardwega na konferencii Krize souasn rodiny na pde Parlamentu R v mji 2001, 2007. In: [online]. [citovan: 11. 8. 2010]. Dostupn na internete: <http://www.protiprudu.info/homosexualni_zivotni_styl.html> 600 The American Public Health Association. In: Homosexualita fakty versus mty. [online]. [11. 8. 2010]. Dostupn na internete: <http://beo.sk/bioetika/236-homosexualita-fakty-versus-myty> 601 Zuanazzi, G. The Homosexual Condition I., Definition and Casual Factors. In: Christian Anthropology and Homosexuality. LOsservatore Romano Reprints, Vatican City, 1997, s. 51 52. In: epkov, M. Homosexualita, cesta sebatranscendencie? Bratislava: Vydavatestvo Oto Nmeth, 2002, 264 s., ISBN 80 88949 43 2, s. 80. 602 Aardweg, G. M. Terapie homosexuality. Hnut Pro ivot R, Praha, 2003, 116 s., ISBN 80 - 239 - 1403 0, s. 44-45. 603 Aardweg, G. M. Terapie homosexuality. Hnut Pro ivot R, Praha, 2003, 116 s., ISBN 80 - 239 - 1403 0, s. 56. 604 Aardweg, G. M. Terapie homosexuality. Hnut Pro ivot R, Praha, 2003, 116 s., ISBN 80 - 239 - 1403 0, s. 63. 605 Aardweg, G. M. Terapie homosexuality. Hnut Pro ivot R, Praha, 2003, 116 s., ISBN 80 - 239 - 1403 0, s. 41-42. 606 Pechar, J. Prednky k vodu do psychoanalzy. Praha: Avicenum, 1969, s. 225 226. 607 Aardweg, G. M. Terapie homosexuality. Hnut Pro ivot R, Praha, 2003, 116 s., ISBN 80 - 239 - 1403 0, s. 48. 608 Penika, O. Trblietanie dotyku. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 227. 609 epkov, M. Homosexualita, cesta sebatranscendencie? Bratislava: Vydavatestvo Oto Nmeth, 2002, 264 s., ISBN 80 88949 43 2, s. 135. 610 Melina, L. Moral Criteria for Evaluating Homosexuality. In: Christian Anthropology and Homosexuality, s. 109. In: epkov, M. Homosexualita, cesta sebatranscendencie? Bratislava: Vydavatestvo Oto Nmeth, 2002, 264 s., ISBN 80 88949 43 2, s. 139. 611 Moberly, E. Counceling for Homosexual Persons. s. 1 12. In: epkov, M. Homosexualita, cesta sebatranscendencie? Bratislava: Vydavatestvo Oto Nmeth, 2002, 264 s., ISBN 80 88949 43 2, s. 140-141. 612 Homosexualita a mtus o tyroch percentch. 23. 4. 2010, [online]. [21. 8. 2010]. Dostupn na internete: <http://www.postoy.sk/homosexualita_a_mytus_o_4percentach> 613 Homosexualita fakty versus mty. [online]. [citovan: 11. 8. 2010]. Dostupn na internete: <http://www.wnd.com/index.php?fa=PAGE.view&pageId=137709>

94

Aardweg, G. M. Terapie homosexuality. Hnut Pro ivot R, Praha, 2003, 116 s., ISBN 80 - 239 - 1403 0, s. 19. Aardweg, G. M. Terapie homosexuality. Hnut Pro ivot R, Praha, 2003, 116 s., ISBN 80 - 239 - 1403 0, s. 19, 57. 616 Aardweg, G. M. Terapie homosexuality. Hnut Pro ivot R, Praha, 2003, 116 s., ISBN 80 - 239 - 1403 0, s. 10-12. 617 Weiss, P. Sexuln deviace. Praha: Portl, 2002, 360 s., ISBN 80 7178 634 9, s. 13. 618 [online]. [11. 8. 2010]. Dostupn na internete: <http://data.idnes.cz/soubory/domaci/A060216_DP_53ON_O_REGISTROVANEM_PARTNERSTVI.DOC> 619 Balzs, K., J. Cesta porozumenia a solidarity. s. 231 - 232 In: epkov, M. Homosexualita, cesta sebatranscendencie? Bratislava: Vydavatestvo Oto Nmeth, 2002, 264 s., ISBN 80 88949 43 2, s. 232. 620 Dumont, F. G. Kronova hostina: Socilno - demografick vvoj Eurpy. Bratislava: Charis, 1995, 132 s., ISBN 80 88743 05 2. s. 91 95. 621 Jamborov, J. Gender Mainstreaming. In: Miriam, . 2, 2010, Obianske zdruenie Slovo pre eny, ISSN 1337 6632, s. 3 6. 622 Rusk nrod vymiera. 4. 1. 2001, [online]. [citovan: 11. 8. 2010]. Dostupn na internete: <http://sport.sme.sk/c/3551936/ruskynarod-vymiera.html> 623 Mikula, M. Rodina ako ochrana pred totalizmom. s. 57. In: Impulz, ro. 3, . 2, 2007, Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, ISSN 1336 6955, s. 52-59. 624 Lukk, I. Rodov stereotypy. In: Bianchi, G. (Ed.). Upgrade pre sexulnu vchovu. Bratislava: VEDA, 2003. 625 o kola neu. [online]. [citovan: 27. 8. 2011]. Dostupn na internete: < http://www.coskolaneuci.sk>. 626 Vo vdskej dhovej klke s rody zakzan. 3. 7. 2011. [online]. [citovan: 11. 8. 2011]. Dostupn na internete: <http://spravy.pravda.sk/vo-svedskej-duhovej-skolke-su-rody-zakazane-fzu/sk_svet.asp?c=A110628_092023_sk_svet_p09#ixzz1Qa2wbpcl>. 627 Mikula, M. Rodina ako ochrana pred totalizmom. s. 57. In: Impulz, ro. 3, . 2, 2007, Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, ISSN 1336 6955, s. 52-59. 628 Baron, L., Straus, M. A. Four theories of rape in America society. New Haeven: Yale University Press, 1989. In: Weiss, P. Sexuln deviace. Praha: Portl, 2002, 360 s., ISBN 80 7178 634 9, s. 152. 629 Rogers, S. W., Rogers, S. R. The psychology of gender and sexuality. Buckingham, Philadelphia, Open University Press, 2001. In: Lukk, I. Rodov stereotypy. In: Bianchi, G. (Ed.). Upgrade pre sexulnu vchovu. Bratislava: VEDA, 2003. 630 ulov, L. Ran vvoj a formovn sexuln identity ditte In: Bianchi, G. (Ed.). Upgrade pre sexulnu vchovu. Bratislava: VEDA, 2003. 631 Klein, Z. Sexuln obtovn z pohledu etologie lovka. Psychiatrie 1, 1997, s. 117 120. In: Weiss, P. Sexuln deviace. Praha: Portl, 2002, 360 s., ISBN 80 7178 634 9, s. 157. 632 Eldredge, J., Eldredge, S. Oarujca. Redemptoristi Slovo medzi nami, 2006, ISBN 80-968638-9-4, Bratislava, s. 67. 633 Eldredge, J., Eldredge, S. Oarujca. Redemptoristi Slovo medzi nami, 2006, ISBN 80-968638-9-4, Bratislava, s. 185. 634 Jamborov, J. Gender Mainstreaming. In: Miriam, . 2, 2010, Obianske zdruenie Slovo pre eny, ISSN 1337 6632, s. 3 6. 635 ehk, T. SEX: ahaka na torte, Zlat Moravce: Liga pr pru na Slovensku, 2002, 36 s., ISBN 80-968680-8-X, s. 6. 636 McDowell, J., Lewis, P. Lsku da, lsku bra. Bratislava: Triangel, 1980, ISBN 0-8423-1031-2. 637 Carothers, M. o nos vo svojej mysli? Hontianske Tesre: Vydavatestvo sv. Bystrka, 2001, ISBN 80-968401-5-0. 638 Barbari, S. Perly ranench sdc. Preov: Vydavatestvo Michala Vaka, 2004, ISBN 80-7165-431-0, s. 98.
615

614

95