Holly Pierlot

Mamy v jednom kole

... a ako z neho von

Duchovn cesta matky

Mamy v jednom kole Holly Pierlot

Nzov originlu: A mothers rule of life: how to bring order to your home and peace to your soul Copyright 2004 Holly Pierlot. Vetky prva vyhraden. Bez psomnho povolenia vydavatea sa iadna as tejto knihy nesmie reprodukova, uchovva v systme vyhadvania alebo rozirova iadnou formou a iadnymi prostriedkami, a to elektronickmi ani mechanickmi vrtane fotokpie, okrem recenzenta, ktor me citova krtke ryvky vo svojej recenzii. Sophia Institute Press Box 5284, Manchester, NH 031 08 Tel.: 1-800-888-9344 www.sophiainstitute.com Za vznik tejto elektronickej knihy vame vekorysmu povoleniu vydavatestva Sophia Institute Press, ktor umonilo preloi tto knihu do slovenskho jazyka. Knihu mono rozirova iba elektronickmi prostriedkami. Vetky prva na preklad v slovenskom jazyku vyhraden. Copyright 2011 Thiemo Klein LC (tklein@legionaries.org; www.regnumchristi.org) Dtum vydania: 1. 3. 2011 Tto elektronick kniha sa m rozirova zdarma. akujeme Mrii Pastirovej (maria.vondenova@post.sk) za preklad anglickho originlu do slovenskho jazyka. Grafick prava a spracovanie Aurel Valbek (aurel@valabek.sk). Ak sa chcete skontaktova s almi itatemi tejto knihy, vymeni si nzory i sksenosti z praxe alebo potrebujete praktick pomoc, obrte sa na www.miriam.sk. Blog v anglickom jazyku njdete na www.mothersruleoflife.com

Predslov
Inpiratvne, praktick, hlboko duchovn jedinen spojenie! Matka piatich det opisuje vlastn sksenos s prevanm materstva ako napajceho povolania: ako cestu vedcu bliie k Bohu mimo dennho chaosu. Skuton prbeh Holly Pierlot opisuje duchovn cestu matky ako hadanie rovnovhy medzi Bohom, samou sebou, partnerom, demi a materilnymi potrebami. Ukazuje, ako mono tieto priority usporiada aj ako ns mu vies bliie k Bohu. Autorka zskala pokoj vo svojej dui a poriadok doma. Toto je kniha, ktor me zmeni ivoty ien aj na Slovensku, kde matky asto pracuj a ich praktick ivot prebieha inak ako v prpade Holly. Princpy vak ostvaj tie ist. Kad sa me z tejto knihy nieo naui: lepie sa modli, lepie organizova ivot domcnosti, lepie komunikova s partnerom, ma viac poteenia v lohe matky... Tto kniha je vemi vhodn na spolon tanie aj v prtomnosti muov. Odporame preta naraz jednu kapitolu. Ide o skvel dar pre kad mamu a plne zadarmo. Ak vytlate obojstranne cel knihu, budete potrebova iba 50 hrkov papiera. Mamiky, Boh vs m rd! Chce vs ma blzko seba. Tto knihu sme preloili, aby vm pomohla ahie preva vae povolanie. Pter Thiemo Klein LC

Holly Pierlot

Mamy v jednom kole a ako z neho von

Duchovn cesta matky

vod

Venovan najsvtejej a nepokvrnenej Boej Matke. Srden vaka patr mjmu manelovi Philipovi za vnimon manelstvo, za jeho mdros a nekonen trpezlivos, ktor m s mojm ivotom aj s touto knihou. Vaka a vek lska patr aj mojim deom Anne, Nicholasovi, Jessice, Lukovi a Virginii za neobyajn lsku a za to, e pomhaj svojej mame sta sa svtou. Mjmu vydavateovi Toddovi Aglialorovi za to, e mi veril a vdy bol ochotn mi pomc svojou lskavosou, prehadom a odbornosou, kedykovek som ho otravovala. Ptrovi Joeovi Kaneovi za jeho lskav povzbudzovanie a ptrovi Blairovi Bernardovi za to, e neoblomne naliehal pri mnohch prleitostiach, ke sa mi do toho nechcelo, aby som napsala tto knihu. Mojej mame Marg, ktor mala na ma v vplyv, ne sme si obe uvedomovali; a vetkm matkm a priateom, ktor ma sprevdzali a rozprvali sa so mnou o ceste matky.

vod
o to znamen snai sa o kresansk dokonalos? Kedysi dvno som si myslela, e to znamen dokonale sa sprva e ak budem robi, o sa odo ma oakva, prsne dodriava vetky pravidl, vrcne sa modli vetky modlitby a trvi vea asu na kolench niekde v tichej kaplnke, tak sa urite stanem dokonalou. Zaslim si nebo, pretoe som bola tak dobr! No to si mysleli aj farizeji. Jei vak adresoval drsn slov tm, ktor sa riadili iba mnostvom vonkajch nariaden a nboenskch praktk. Nie, kresansk dokonalos nie je o vonkajom zachovvan uritch pravidiel a zkonov. Aj to m miesto v kresanskom ivote, a dokonca vemi dleit, ale nepredstavuje to jadro dokonalosti. Neskr som si vytvorila plne nov pohad na kresansk dokonalos. By svtcom predstavovalo niekoho uchvtenho v extzach, levitujceho nad zemou poas modlitby, niekoho, kto mva pravidelne zjavenia a vzie. Napokon som bola sklaman, ke som zistila, e to nie je ben kresansk povolanie! Tak sksenosti s mimoriadnym javom, o ktorch rozhoduje Boh a dva ich vybranm uom na vybranch miestach a v uritom ase. Take nie, kresansk dokonalos nie je o mimoriadnych mystickch zitkoch, aj ke ich me zaha. V istom ase som si pod kresanskou dokonalosou predstavovala mnku, a tak som jednho da zavrela knihu Vntorn hrad od svtej Terzie z Avily a nechala som ju zatvoren cel roky, pretoe jej ivot bol od toho mjho na mle vzdialen. By manelkou a matkou sa nezhodovalo so svtosou, o ktorej som tam tala. 7

Mamy v jednom kole a ako z neho von Postupom asu som vak spoznala, e kresansk dokonalos mus znamena nieo in. Muselo to by nieo, o by mohol robi kad, pretoe Jei povedal: Vy teda bute dokonal, ako je dokonal v nebesk Otec (Mt 5, 48) . To adresoval nm vetkm. Pri mojom tdiu som narazila na definciu dokonalosti, ktor mi konene dvala vznam. Dokonalos je spojenie s Bohom, ktor je mon na tomto svete, ktor je merne zvisl od stupa lsky, ktor mme a uplatujeme... Ak lovek miluje Boha celm svojm srdcom, duou a mysou a z celej sily, a svojho blneho ako seba samho, potom je dokonal.1 Snai sa o dokonalos v tomto ivote znamen naozaj sa snai o jednotu s Bohom prostrednctvom lsky. Preto me by kresansk dokonalos cieom kadho kresanskho ivota. Nie je vyhraden iba pre zopr ud, ani sa neobmedzuje na nerealistick pohad na to, o znamen by svtm. Neznamen to, e muste by mnkou i kazom, zakladateom nejakej vekej kongregcie i mlanlivm kontemplatvnym mnchom v skrytom kltore v horch. Nemuste by divotvorca alebo niekto na oiach verejnosti. Dokonalos je pre ns vetkch, dokonca aj pre zaneprzdnen matky uviaznut medzi tyrmi stenami, pretoe vetci sme volan k lske. My vetci sme povolan k svtosti (hoci nie vetci sme povolan k svtoreeniu). Vetci sme povolan sta sa svtcami, o nepredstavuje ni viac ako dokonalos lsky medzi nami. A ako matky mme vea ud, ktorch meme milova! Nemusme aka, km prdeme do neba, aby sme sa spojili s Bohom. Aj ke venos v nebi je plnos nho kresanskho ivota, tento ivot predstavuje proces ustavinho rastu vo vzahu s Bohom. Mme ho spoznva teraz, by s nm v kontakte teraz, a nie niekedy v budcnosti, ke prejdeme oistcom! To plat aj pre matky. Nae poslanie nenesie v sebe ni, o by ns vy-

vod luovalo z hlbokho, dvernho vzahu s Bohom. V skutonosti je to presne naopak. Kee ivot manelky a matky je opravdivm poslanm povolanm od Boha pre ns , Boh od ns urite chce, aby sme ho nali vntri nho rodinnho ivota. Hoci vetko je milos, dar od Boha, je toho ete vea, o musme urobi v snahe o kresansk dokonalos, ni viac a ni menej, ako robili zbon udia, kazi a svtci z minulosti aj zo sasnosti. Meme sa pribli Bohu najviac, ako sa d njs cesty, ako sa mu zveri a odovzda sa do jeho prtomnosti prve teraz, medzi plienkami, tami a revnou chrpkou. A to je cie knihy Mamy v jednom kole ako z neho von.

Donald Attwater, A Catholic Dictionary, New York: The Macmillan Company, 1943, str. 399

Dosiahla som bod zlomu

Obsah:
1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. Dosiahla som bod zlomu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11 ivotn regula . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 20 Prv priorita: modlitba . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 37 Druh priorita: vlastn osoba . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 56 Tretia priorita: partner . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 77 tvrt priorita: rodi . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 101 Piata priorita: ivite . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 125 Vytvori si regulu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 143 Rozhodn sa . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 155 Srdce reguly matky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 163 Dodatok: Duchovn princp reguly matky . . . . . . . . . . . 174 Bibliografick poznmka: Holly Pierlot . . . . . . . . . . . . . 180

Prv kapitola
Dosiahla som bod zlomu

Bola sobota prvho janura 2000. Zatia o zvyok sveta oslavoval svit novho tiscroia, bchala som psou po kuchynskom stole a dvala ultimtum svojmu manelovi Philipovi. Poleme deti do koly... v pondelok! Rozmyslela som si to. U to viac nedokem zna a on ma v tom nezastav. Asi tyri roky sme uili deti doma, no v poslednom ase sa situcia zhorovala a bola som plne znechuten. Za poslednch pr mesiacov, o sa nm narodilo najmladie diea, som sa ctila oraz viac zaplaven svojimi povinnosami, take som u nemala as ani energiu spa vetky poiadavky, ktor boli na ma kladen. Mala som dcru Annu tvrtku, ktorej sa prve otvral cel svet. Chcela som ju sprevdza na tejto ceste a spolu s ou preva zzrak a rados z jeho poznvania. Mala som esronho syna Nicholasa, ktor sa uil ta, a ja som si ho chcela privin k sebe vo vekom tulnom kresle, kde by sme spolu tali a rozprvali sa. Moja tvorron dcra Jessica ma potrebovala, aby som ju trpezlivo uila zavzova si nrky na topnkach, a mj nebojcny dvojron syn Luke potreboval, aby s nm mama lozila po dlke, teklila ho a blznila sa s nm a potom ho nene objmala a bozkvala. A chcela som si pritli v tichosti aj svoju tvormesan Virginiu,

10

11

Mamy v jednom kole a ako z neho von moje bezn bbtko, ktor sa pri mne vdy usmievalo a spokojne si babotalo. V srdci som tila trvi as osobne s kadm z mojich det. Nejako sa mi to vak nedarilo. V mojom dome bol neporiadok ako v tanku, domce prce sa mi hromadili a nemali konca kraja. Ak som urobila vek upratovanie, pred veerou mj dom op vyzeral ako po vbuchu. Ak som venovala as jednmu dieau, zdalo sa, ako keby v tom ase vetky ostatn potrebovali moju pozornos. Ctila som sa, ako keby som mala tri zamestnania na pln vzok materstvo, domce prce a vzdelvanie det doma tri pln pracovn vzky, a ani jeden z nich som nedokzala naplni. A ako by to nestailo, stle sme mali nedostatok financi. Naa sedemlenn rodina sa snaila vyi z manelovho skromnho uiteskho platu. Bolo pre ma ben, e som akala p i es mesiacov, aby som mohla urobi potrebn nkupy. N karavan sa pokazil a ja som sa obvala alej dlhej kanadskej zimy. Nemohla som sa toti dosta von navtvi priateov, alebo si niekam vyrazi s demi. Bola som vemi osamel. Philip bol cel de pre v prci a chbal mi. De o de som pozerala na hodiny, stopovala som jeho prchod domov a bojovala s nepochopitenmi pocitmi hnevu, ak priiel o len o mintku neskr. Poas da bola vina ud z naej ulice v prci alebo v kole, alebo na cestch, take som nemala susedku, ku ktorej by som si mohla odskoi (najm s piatimi demi). Ani pota nm nechodila, take som sa nemohla porozprva ani s potrom! A ako vrchol toho vetkho sme v tom ase nemali nikoho, kto by nm postril deti. no, bola to poriadne pochmrna vyhliadka do budcna. Spomnam si, ako som kad de chodila hore-dolu po kuchyni a hovorila som si: Keby som len zohnala niekoho, kto by mi pomohol uprata dom... Keby mi niekto priiel postri deti na pr hodn, aby som si mohla uprata izby na poschod... Keby som len mohla kpi viac polotovarov, aby som uetrila hodiny strven v kuchyni... Mono keby som sa vrtila do prce... Tieto mylienky mi nedali pokoj. Ctila som sa ako v la12

Dosiahla som bod zlomu byrinte s vysokmi tehlovmi mrmi. Horkovito som behala po chodbch, hadajc rieenie, aby som sa vyrovnala aspo s jednm z problmov. No za kadm jednm rohom som vrazila iba do alieho tehlovho mru. Nenachdzala som vchodisko z tohto labyrintu. Dvala som vinu za tento nenormlny stav vzdelvaniu det doma. Jedin rieenie, ktor som videla, bolo posla deti do koly. Musela by to vak by svetsk kola (na Ostrove princa Eduarda, kde ijeme, nie s katolcke koly), a to bolo proti mjmu presvedeniu o dleitosti kresanskho vzdelania. Nezvykla som ignorova svoje presvedenie, ale u som dosiahla bod zlomu. Preto som sedela pri stole v t prv sobotu novho tiscroia, bila som psou po stole a dvala som ultimtum svojmu manelovi. Ni ma v tom nezastav, povedala som ani Philip, dokonca ani Boh! Philip sedel potichu myslm, e v tom stave oku sa dos ovldal a iba jemne vyhlsil: Dobre, poleme deti do koly, ak chce, ale myslm si, e by si mala ete krtko poprema, i to je to najlepie pre nau rodinu. Nie! Nie! Nechcem o tom znovu prema! U som to urobila! Kriala som. V tej chvli som to musela prenecha na Philipa a Ducha Svtho, ale ani jeden z nich ma nepresvedil, aby som to rozhodnutie odloila o jeden tde. Philip navrhol, aby som to vetko predniesla v modlitbe Bohu, aby som pochopila, o odo ma Boh chce. Vemi zdrhavo som shlasila, hoci som bola presveden, e sa ni neme zmeni, kee som sa roky modlila a ni sa nezmenilo. A tak som sa zaala modli, alebo lepie povedan, troku som sa otvorila omukovek, o mi Boh chcel ukza. A v utorok v jednom ryvku z Psma Jei ku mne prehovoril alebo skr by sa dalo poveda zasiahol ma ako blesk z jasnho neba. Ke vystpil a videl vek zstup, zutoval sa nad nimi a uzdravoval im chorch. A ke sa zveerilo, pristpili k nemu uenci a hovorili: ,Toto

bod zlomu

13

Mamy v jednom kole a ako z neho von miesto je pust a as u pokroil. Rozpus zstupy, nech sa rozdu do dedn kpi si jedlo. Ale Jei im povedal: ,Nemusia nikam chodi; vy im dajte jes! Oni mu vraveli: ,Nemme tu ni, iba p chlebov a dve ryby. On povedal: ,Prineste mi ich sem! Potom rozkzal, aby si zstupy posadali na trvu. Vzal p chlebov a dve ryby, pozdvihol oi k nebu, dobroreil, lmal chleby a dval uenkom a uenci zstupom. Vetci jedli a nastili sa, ba ete nazbierali dvans plnch koov zvynch odrobn. A tch, o jedli, bolo asi ptisc muov okrem ien a det (Mt 14, 14 21). Boli tu uenci, ktor sa uprene dvali na ten vek zstup. Poznali vetky potreby tch ud a vemi dobre vedeli, e ich nemu naplni. Jedinm rieenm, ktor videli, bolo posla tch ud pre. A v tom ryvku som sa nala. Videla som mnoh lohy a potreby mjho domova mojich det, mjho manela, domceho vyuovania, o sebe ani nehovorm a jedin rieenie, ktor som videla, bolo posla deti pre. Ke vak uenci predniesli svoje starosti Jeiovi, Jei im povedal, aby sami nastili zstupy. Uenci museli by plne udiven, lebo si uvedomovali, e je nemon splni takto lohu. Aj ja som spoznala neuskutonitenos mojej lohy. No Jei aj tak chcel odo ma, aby som to urobila. A potom sa mi rozjasnilo. Nebolo to p skromnch chlebov a dve ryby od apotolov, ktor nastili zstupy, ale ich ponuka spojen s Jeiovm poehnanm. A Jei mi povedal, aby som mu dala tch svojich p chlebov a dve ryby, moje bezvznamn silie, a on ich poehn a potreby mojej rodiny bud naplnen. V tej chvli som sa vznala vo vinch, op som bola presveden o tom, e v spojen s Boou milosou zvldnem splni vzvu by doma spolu s mojimi piatimi demi a aj ich doma vzdelva. V ten de sa v mojom srdci udiala vznamn zmena a pustila som sa do toho vetkho s novm postojom. A teraz, myslela som si, bude u vetko v poriadku. Ale nebolo.

Dosiahla som bod zlomu Prelo niekoko mesiacov a situcia sa nezmenila. Neprestajne som sa ctila preaen vetkmi povinnosami. Stle som ctila, e sa nemem venova vzdelvaniu det doma tak naplno, ako by som chcela. V mojom dome bol ustavine neporiadok. Stle sme nemali peniaze. Veci boli tak isto bezvchodiskov ako predtm. Bola som zmten. Jeiu, povedal si mi, e poehn moje silie! Zpasila som so sklamanm a ctila som sa Bohom oklaman. Vedela som, e to nie je mon, ale bola som slep. Znovu som podahla znechuteniu. Jei, preo mi nepomha?

eli poriadku
Bol u mesiac mj a as na Vron konferenciu o domcom vzdelvan, ktor sa konala blzko mjho domu na Ostrove princa Eduarda a kde som mala hovori na tmu Dojat, batoat a vzdelvanie det doma. Mala som starostlivo vypracovan re ktor som si, prirodzene, zabudla vzia so sebou. A ako som tam sedela na rannch prednkach, srdce mi bilo oraz prudie. Kto som ja, aby som sa postavila dopredu a niekomu rozprvala o domcom vzdelvan? Ja, ktor v tom plne zlyhvam? o by som tak mohla poveda? Vetky body, ktor som si zapamtala z mojej starostlivo vypracovanej prednky, som pokladala za bezvznamn; vetky logick rady a praktick tipy, ktor vak nedvali odpove na moju otzku. A ke priiel rad na ma, aby som prehovorila, postavila som sa pred ud a na vod som vyhlsila: Predchdza ma nespech. A pokraovala som tak, e som im rozpovedala o vetkch problmoch, ktor som zaila, o vetkch pochybnostiach a rozarovan. Ke som prela pohadom na mal skupinku tvr, zbadala som, e niektor eny mali tvre zamraen od zmtku tie nechpali, o prevam. Na tvrach inch som vak objavila prikyvujci shlas, nznak toho, e sa ich moja sksenos hlboko dotkla. Ba dokonca zopr ien malo v oiach slzy. Uvidela som eny, ktor poznali tieto zpasy a utrpenie. Vimla som si, ako u len samotn vedomie, e v tom neboli samy, e niekto dverne chpal ich senie, im prinieslo upokojenie a techu. 15

[ zmena ]

14

Mamy v jednom kole a ako z neho von Svoju re som zakonila slovami: A tak mi Pn sbil, e poehn moje silie, take tu stojm pred vami a akm, e tak aj urob. Potichu som sa vrtila na miesto. Potom priiel rad na alieho prednajceho. Vystpila Alice, prekypujc nadenm a energiou energiou, ktor som ja roky nectila a bola som si ist, e sa ku mne ani nevrti. Hne som zaala by voi nej podozrievav! Zaala so svojou energickou prezentciou, v ktorej hovorila o radostiach organizovania domcnosti zaloenho na nieom, o malo nzov Manament vlastnej domcnosti (MOTH program). Zdalo sa, e to m vetko pekne usporiadan; povedala, e jedin vec, na ktor si celkom nenala as, je utrie prach z klavra! Posluchom padli snky od nedvery a divu. Ja som tam sedela a polovicu asu som sa snaila objavi nieo kompromitujce na jej prednke. Urite nem vea det, pomyslela som si. Nu, to mi nevylo. Mala tyri. Jej deti s urite vetky starie ako tie moje, oponovala som v duchu. Ale nie, zistila som, e m deti pribline v rovnakom veku ako ja. Tento program je urite nov a ona sa nechva una prvotnm nadenm, domala som si. Ale nie, u na om spene pracovala viac ako tri mesiace, o bol v porovnan s mojm odhadom odvny in. Kad z mojich pokusov skompromitova ju vo svojich oiach stroskotal, a tak som sa usadila a zdrhavo som ju povala. alej rozprvala o dennch rozvrhoch. Pozrime sa na to! U som sa toko rz snaila naplnova si denn rozvrh, ale jeden za druhm stroskotali. A okrem toho nebola som lovekom, ktor si veci plnuje; nechcem predsa preva kad de to ist, lebo sa zblznim. MOTH program vak prinal zaujmav podnet, o ktorom som nikdy predtm neuvaovala. Vdy som si plnovala pre seba aj deti rovnak innosti tak, aby sme robili upratovanie domu spolone, alebo spolone oddychovali, rozprvali rozprvky a podobne. No program MOTH plnoval kadho lena rodiny osobitne tak, aby kad len mohol robi nieo in v rovnakom ase. Program vypracoval jednotliv rozvrhy prc tak, aby to vyhovovalo kadmu lenovi. 16

Dosiahla som bod zlomu Tu bol predo mnou nov kreatvny npad! Stle som vak nemala o to zujem, pretoe niekde v hbke mjho srdca mi stupe mjho znechutenia nahovral, e to nikdy nebude fungova. A aj tak som u nemala energiu nazvy, aby som vyskala nieo nov. Nasledujci de, v nedeu poobede, som op sedela frustrovan v kresle v obvake. Deti boli okolo ma a doadovali sa mojej pozornosti: Mami, zahr si so mnou karty? Nie, ja sa s ou chcem hra! Mami, sbila si, e nm preta rozprvku! Mami, nepjdeme namiesto toho niekam na nvtevu? A ete k tomu bol cel dom vyzdoben v dekoratvnom tle, ktor som nazvala Rann kolonilny chaos: ponoky, topnky, deky, hraky, knihy, papiere, vanke a maacia srs skrovali dlku v obvake; riady so zvykami jedl z minulej noci boli nakopen v dreze veda riadov z raajok; bielize vytvorila v kpeni mohutn horu; a splne nu, radej som zatvorila oi, ke som schdzala dolu schodmi. Mono, e nemm rada rozvrhy, pomyslela som si, ale ani toto rozhodne nebudem tolerova! Usudzovala som, e ak mi Boh dal nejak prcu a on je Bohom poriadku, a ak mi rozvrh pome dosiahnu poriadok, a zrove ak moje sasn metdy nezaberaj, potom by som asi mala pouvaova o zostaven rozvrhu. Znovu sa mi v mysli objavili star nmietky: Som privemi spontnna, aby ma obmedzoval nejak rozvrh, uvaovala som. Rozvrhy s tak... obmedzujce. Teraz som vak dostala in odpove. Rozvrhy mu by obmedzujce, premala som, ale chaos obmedzuje ete viac. Moja pestovan spontnnos by bola zbyton, keby som nemala energiu alebo as, aby som sa z nej teila. Predsavzala som si, e vnesiem poriadok tam, kde vldol chaos, a ak si to vyadovalo zostavi si rozvrh, nech sa tak stane.

vnies poriadok

]
17

pln oddanos svojmu ivotnmu stavu

Do nedeajej noci som bola pripraven. Zhodnotila som, o potrebujem. Posdila som, o potrebuj deti. Zhodnotila som, o potrebuje dom,

Mamy v jednom kole a ako z neho von manel a maky. Bolo to zamotan a odrdzalo ma to viac ne dos. V pondelok som vak zaala zavdza zkladn rozvrh, ktor mal pokry najvie potreby. Bum! Fungovalo to! Hne v prv de! Do poludnia toho prvho da sa vyprala bielize a odloila nasp do atnkov; dokonili sa vetky kolsk povinnosti det. Dom nebol hore nohami, pretoe deti sa kontruktvne venovali inm veciam a Luke neplakal cel doobedie pre nedostatok pozornosti. V ase veere bol dom ete stle ist. Naozaj istej. Pron Jessica poutierala dlku v obvake, na chodbe a v triede. esron Nicky povytriasal rohoky pri dverch, pozametal a uloil rohoky na miesto. Osemron Anna napiekla muffiny na raajky na dva dni. A navye deti bavilo pol hodinu si potichu ta, hra sa na potai, stava rzne stavebnice Lega, strvili hodinu vonku a kad vytvorilo nejak umeleck dielko. A cel to zavili zaslenm videom Kzeln kolsk autobus (je to vedeck ner, ve viete). V ase, ke chodia spa, boli deti, dom aj mama ist a spokojn. Predstavte si to! Rozhodujcim faktorom bolo to a spomete si, e som rada spontnna a slobodn , ke som zistila, e mm poas da hodiny na to, aby som premala a plnovala mj nov rozvrh. Hodiny asu, ktor mi u mali v ivote zosta natrvalo: hodiny na to, aby som odpovala, venovala sa svojmu domcemu podnikaniu, upratovala podkrovie i vysdzala zhradu, alebo sa maznala s demi... alebo na to, aby som bola spontnna. Pri modlitbe v ten veer ma osvietilo: dostala som odpove na to, preo mi Jei nepomohol, ako mi sbil. Pochopila som, e Jei je dokonale ochotn poehna moje silie, ale najprv musel ma to silie, aby ho poehnal. Musela som urobi vetko, o bolo v mojich silch, aby som splnila svoje povinnosti. Musela som da p chlebov a dve ryby nie tri chleby, 18

Regula matky ani dva chleby. Musela som vyda vetko zo seba na lohu a misiu, na ktor som bola povolan, nie nhodne, ale v plnosti, systematicky a celkovo. Jei odo ma iadal, aby som sa oddala v plnosti svojmu poslaniu. Chpala som, e tto odovzdanos presahovala domce prce a nemohla sa obmedzova iba na vedenie mjho domova. o Jei odo ma chcel, bolo spoji vetko, o som sa nauila od neho, ale aj zo tdia o tom, o to znamen by kresanom, enou, manelkou, matkou a zrove lenom Cirkvi a spolonosti. Chcel, aby som analyzovala svoje poslanie, aby som pochopila, na ak lohu ma povolva, a potom to uskutoovala v ivote. Hovoril o lohe ivota, ktor aleko presahuje rozvrh domcich prc; o celkovom a dkladnom usporiadan kadej oblasti v mojom ivote. Vedela som u, o Jei chcel. Nemala som vak ani potuchy, kam ma to zavedie.

[ poslanie ]

19

Mamy v jednom kole a ako z neho von

ivotn regula Regula prina poriadok: spokojn rozdelenie vec... zstup ud zjednoten uritm spsobom.2 Presne to som chcela, spokojn rozdelenie, a zredukova vetky tie zdrvujce lohy materstva do jednej peknej pracovnej jednotky, s ktorou by som si vedela da rady. V mojom chpan som nevidela nijak extrmny rozdiel medzi rehonm spoloenstvom a rodinnm spoloenstvom: vdy je tam matka predstaven (mama), postulanti a novici (t mal, ktorch mus mama zdvha) a profesionlne sestry (starie deti, ktor mu vypomha). Vetky rehonky potrebuj jes a spa, oblieka sa, modli sa a robi si svoju prcu. Tak je to aj s nami v rodine! Na celom pojme ivotnej regule vak bolo ete nieo in, o som povaovala za fascinujce: to, e ma to malo privies aj ku svtosti. Hmmm... to by bolo nieo! Spokojn domov a zrove by bliie k Bohu! Kee nae povolanie je pecifickm volanm od Boha urit loha, ktor nm je na zemi zveren , plnenie tejto lohy znamen uskutoova Boiu vu v naich ivotoch. Kona Boiu vu, pretoe to od ns iada z lsky k nemu, to znamen napredova na ceste k svtosti, snai sa o dokonalos. A tak som si uvedomila, e regula matky by mala sli ako prostriedok na to, aby som si dala ivot dohromady, ako aj prostriedok na dosiahnutie svtosti cez povolanie manelky a matky.

Druh kapitola
ivotn regula

pln a dkladn usporiadanie celho mjho ivota? To je vek poiadavka! Ako to vak mm urobi? Nala som odpove v koncepte ivotnej reguly. ivotn regula je tradin kresansk prostriedok na usporiadanie povolania loveka. Vinou ju njdete v nboenskch spoloenstvch, ale regulu mu vyui aj laici ktorch ivotn stav nie je o ni menej povolanm od Boha. V prvom rade pozostva zo skmania vlastnho povolania a sluieb, ktor so sebou toto povolanie prina, a z vytvorenia si rozvrhu na plnenie povinnost dslednm a organizovanm spsobom. Ak je ena povolan, aby sa stala rehonkou a v rmci toho zloila suby chudoby, istoty a poslunosti, shlas s tm, e bude dodriava regulu spoloenstva. S to stanoven normy a ben postupy pre rehon spoloenstvo, skromn modlitbu, jedlo, prcu, oddych, odievanie, domce pravidl a vykonvanie pecifickho apotoltu rehole. Vetky s podstatn pre hladk priebeh kadodennho ivota. Nebolo by dobr ma rehonky, ktor sa hdaj pre to, ktor z nich m umy dlku v kpeni alebo uvari veeru!

spokojn domov

by bliie k Bohu

Praktick hadisko reguly

ivotn regula nie je iba rozvrhom, iba zbierkou innost zorganizovanch do pevnho vzoru, aby sa efektvne opakovali. Regula znamen zorganizova si vetko, o m do inenia s vam povolanm na zklade priort, ktor uruj povolanie a s vykonvan s myslom potei Boha. Tka sa zkladnch povinnost vyplvajcich zo ivotnho stavu a usporiadanch tak, aby boli splnen. innosti

Donald Attwater, Catholic Dictionary, str. 376

20

21

Mamy v jednom kole a ako z neho von zapracovan do reguly s uren na zklade pecifickho povolania, charizmy a apotoltu osoby ijcej poda reguly. Toto je praktick hadisko reguly. Vezmime si naprklad rehon ivot Misionrok lsky blahoslavenej Matky Terezy. Denn rozvrh sestier je celkom jednoduch: 4.30 5.00 vstvanie a upratovanie 5.00 6.30 modlitby a svt oma 6.30 8.00 raajky a upratovanie 8.00 12.30 prca pre chudobnch 12.30 14.30 obed a oddych 14.30 15.00 duchovn tanie a rozjmanie 15.00 15.15 prestvka na aj 15.15 16.30 adorcia 16.30 19.30 prca pre chudobnch 19.30 21.00 veera a upratovanie 21.00 21.45 veern modlitby 21.45 as spnku Zkladn rozvrh je nemenn, de o de, tde za tdom. Dva zkladn ciele Misionrok lsky s lska k Bohu a lska k blnemu, ktorho vidia v najchudobnejom z chudobnch. Ich as je rozdelen tak, aby spal tieto dva ciele. Vimnite si, e v rozvrhu je kad de celch sedem hodn venovanch prci s chudobnmi a tyri hodiny modlitbe. Okrem toho s tam zahrnut aj vetky ich jedl, prce, tdium, zotavenie, ba dokonca aj oddych. Nechpem, preo by to vlastne nefungovalo u ma, ako mamy v domcnosti, alebo aj u toho, kto pracuje mimo domu. Vetci mme kad de rovnak potrebu spnku a oddychu, jedla, modlitby a prce. Preo by som si nemohla zapsa do rozvrhu namiesto prce sestier pre chudobnch moju pecifick rodinu a povinnosti, kee tak vea toho sa zhodovalo? Zarazilo ma, e mnoh udia u maj zaveden prvok rozvrhu vo svojom vednom ivote. Dospel maj v prci rozvrh pracovnho asu (i u si tie opakujce sa innosti uvedomuj, alebo nie), rozvrh prestvok na kvu, 22

ivotn regula rozvrh asu na cestovanie at. Deti v kole dodriavaj rozvrh hodn so stanovenm asom na prestvky, jedlo, vono a akanie na autobus. Ako mama v domcnosti by som urite nebola v bezvchodiskovej situcii, keby sa aj moje kolopovinn deti riadili zkladnm rozvrhom. Dostala som ndej! Otzkou teraz nebolo, Dokem to urobi?, ako som to predtm celkom logicky oakvala, ale Ako to urobm?

Existuj dvody pre regulu

Pozrime sa op na Matku Terezu a jej sestry. Povedali sme si, e ich povolanie je lska k Bohu a lska k blnemu, ktorho nachdzaj v najchudobnejom z chudobnch. Preto ich regulou je skma, o to znamen, a ich rozvrh odzrkaduje ich povolanie. as maj rozdelen poda dleitosti a pecifickosti svojej charizmy. Ke zaala Matka Tereza psa regulu, nezaala rozvrhom. Namiesto toho zaala formulova princpy a duchovn ciele, ktor definovali lohu Misionrok lsky. Nam cieom je uhasi vek smd lsky Jeia Krista naimi evanjeliovmi submi, slobodne sa venova slube najchudobnejm z chudobnch poda vzoru a uenia nho Pna, a tak ohlasova Boie krovstvo osobitnm spsobom, vyhlsila. Nam pecifickm poslanm je pracova pre spsu a posvcovanie najchudobnejch z chudobnch.3 A vtedy, ke Matka Tereza konkrtne zadefinovala, o rob a preo to ide robi, vypracovala jednoduch rozvrh na zklade tohto poslania rozvrh, v ktorom podstatn as asu sestier vypala modlitba a prca pre chudobnch. Z toho je zrejm, e praktick efekt reguly je odzrkadova ciele a lohu nho povolania a mal by urova, ako trvime as. Nu, v minulosti som u vyskala rzne rozvrhy, ale bolo to mrne. Bolo to tak preto, lebo som sa snaila usporiada si ivot poda cieov, ktor neodzrkadovali to, o si vyadovalo moje povolanie kresanky, manelky

Lush Gjergji, Mother Teresa: Her Life, Her Works, Hyde Park, New York: New City Press, 1991, str. 49

23

Mamy v jednom kole a ako z neho von a matky? Bol stres, ktor som prevala, nsledkom nerovnovhy mojich priort? Ke sa sptne pozerm, vidm, ako asto som mala vo vetkom zmtok! Vedela som vbec, ak maj by moje zkladn denn povinnosti? Napokon regula ivota sa tka najm zkladnch povinnost. Ako som mohla vedie, i som im dvala tak miesto, ktor si zasluhuj?

ivotn regula v kancelrii, zatia o manelky zvykn dva na prv miesto rodiovsk lohu, a tak asto nemaj dos asu na vlastn potreby i na manelov. Ak vezmeme do vahy, e p P je asto prepojench, nemusme ich odliova s matematickou presnosou. Nemala by som ignorova zranen diea iba preto, e sa prve modlm ruenec, ktor m vyiu prioritu. Na druhej strane vak nemm dovoli, aby poiadavky domcich prc a vchova det zaprinili zanedbvanie mjho modlitebnho ivota. Ako veobecn prruka je p P nznakom toho, m by sme sa ako matky mali zaobera. Vyaduje si vedom snahu zaleova vetky priority a rozumne s nimi narba. Take som si zaala usporadva ivot poda sprvneho poradia hodnt. G Prv priorita: modlitba. Boh ma volal, aby som si dala do poriadku osobn ivot tak, e si stanovm za najvyiu prioritu starostlivos o svoju duu a telo. Znamenalo to, e som si musela vetko postupne usporiada a plne prvou vecou bol Boh. Namiesto toho, e si nikdy nenjdem as pre Boha uprostred vetkho ostatnho, musm pracova na vetkom ostatnom uprostred Boha. Znamenalo to uri si, ktor modlitby a kony s podstatn pre kresansk ivot, a vypracova si ich zkladn rozpis. Vytvorila som si aj pevn program na kresansk tdium a duchovn tanie, svt omu, adorciu, spove, dni v tichu na duchovnej obnove a stretnutie s duchovnm vodcom. Zostavila som si aj reim zkladnej rodinnej modlitby, aby som pomohla aj deom dva Boha na prv miesto. G Druh priorita: vlastn osoba. alej som sa potrebovala ubezpei, e sa starm o vlastn fyzick potreby. Zistila som si, koko spnku potrebuje moje telo na zotavenie, koko cvienia potrebujem, ak druhy jedla a vitamnovch doplnkov at. Podobne som pouvaovala nad svojm duevnm a emocionlnym zdravm. G Tretia priorita: partner. Nu, Philip je dospel mu a je schopn postara sa sm o seba! Chpala som vak, e pevn a milujce manelstvo je 25

P priort manelskho povolania

V celom svojom skman som nikde nenala prklad reguly, ktor by napsal laik. Vina regl, na ktor som natrafila, pochdzali z rehol. Tak som sa musela opta samej seba: o je to pecilne na mojom povolan, o je to neopakovaten pre manelsk ivot? Kam by som sa mohla obrti o pomoc, aby som definovala a vytvorila regulu pecilne pre matky? Spomnam si, e ist star kaz mi na zaiatku manelstva povedal o piatich P v manelstve o piatich prioritch manelskho povolania: Prv priorita modlitba Druh priorita vlastn osoba Tretia priorita partner tvrt priorita rodi Piata priorita ivite Kaz mi povedal, e kad ena, ktor je povolan by manelkou a matkou, m urit povinnosti, ktor musia by splnen; skuton lohy, ktor sa nemu opomen i zanedba. S povinn pre vydat enu bez ohadu na jej alie aktivity. Matka, ktor sa sna zrieknu sa niektorch z tchto piatich priort, je ako lekr, ktor opust svoju ordinciu, aby vyiel na ulicu a zaal prevdzkova advoktsku prax. i sme u vedeli, alebo nie, o sme potvrdzovali svojm podpisom, ke sme vyslovovali svoje no, tieto povinnosti s naimi povinnosami na zklade nho manelskho povolania. Kaz mi vysvetlil, e sa musia zoradi poda dleitosti a e mnoh manelstv nefunguj, ke sa niej priorite dva prednos pred vyou. Naprklad z vlastnej sksenosti hovoril, e manelia zvykn kls lohu ivitea nad vetko ostatn a asto trvia privea asu (mysou, ako aj telom) 24

Mamy v jednom kole a ako z neho von zkladom rodinnho ivota, preto alie rozdelenie mjho asu a energie muselo by sstreden na partnera, mjho manela. Take som vyhradila svoje veery na to, aby som sa venovala v prvom rade jemu, a tak ho uprednostnila pred vetkmi ostatnmi aktivitami. G tvrt priorita: rodi. Fyzick a duchovn potreby svojich det som brala do vahy potom, ako som vypracovala tie svoje. No teraz som sa potrebovala zamera na to, ako ich neprestajne a vedome milova. Snaila som sa im by viac k dispozcii poas da a oskoro som zistila, e to nebola iba moja fyzick prtomnos, ktorej sa doadovali. Moje deti potrebovali, aby som im bola k dispozcii aj po duevnej strnke aby som im venovala cel svoju pozornos, ke som s nimi. Musela som stlmi svoje mylienky na vetky projekty, ktor sa mi prehali mysou, a njs si as, aby som sa s nimi rozprvala a smiala, jednoducho bola s nimi. o sa tka mojej vzvy vzdelva deti, prila som na to, e modlitba a svt oma, debaty o viere a prbehy o svtch a o cnostiach s pre moje deti aspo tak dleit ako ich kadodenn hodina matematiky. Zaala som pravidelnejie pracova na ich ivote viery a povzbudzova ich k modlitbe a k astejiemu prijmaniu sviatost. G Piata priorita: ivite. Od ns oboch, odo ma i mjho manela, sa poaduje, aby sme zabezpeili nau rodinu. Philip sa o to star tak, e chod do prce a zarba peniaze. Na mne je starostlivos, drba a oprava nho domova (pokia je to mon), a tie nae zdroje. A ak to as dovol, mem zarobi prleitostne mal prjem, aby som finanne vypomohla. Tu s zahrnut aj pracovn povinnosti zamestnanch ien. Rozhodla som sa da dom do poriadku a pustila som sa do vytvrania rozpisu domcich prc, ktor db o zkladn, denn, tdenn a mesan potreby domova. Skvel je sledova, ako ubdaj domce prce a zmenuje sa as na upratovanie, ke sa domov udriava pravidelne, namiesto toho, aby sa neporiadok iba zvoval! Urobila som aj priestor na domce a zhradn projekty, ako aj na zopr projektov, ktor by priniesli prjem. A popri tom vetkom som nala 26

ivotn regula ete kad de hodiny vonho asu, ktor som mohla strvi dobrovonckou prcou, prcou v rodine alebo v nejakej inej slube pre cirkev i spoloenstvo.

Moja poiaton regula matky

Ako teda vyzerala moja regula, ke som si vetko zorganizovala? Bolo to naozaj vemi jednoduch. Malo to denn a tdenn formu. Od pondelka do piatka som vstvala o 6.45, nakmila maky, postavila na kvu a zvyn as do 7.30, km deti vstali, som strvila s Bibliou. Od 7.30 do 9.00 sme sa poobliekali a umyli, upratali horn poschodie, pripravili a zjedli raajky, upratali kuchyu, pustili prku, rozdelili vitamny, vymenili plienku bbtku a umyli si zuby. Od 9.00 do 10.15 sme sa pomodlili a robili si kolsk lohy. (Dva a trikrt za tde chodme teraz rno na svt omu.) O 10.15 som poslala deti von na prestvku a dala som aliu vrku do prania, siahla som po lke kvy a pomodlila sa poludajie modlitby, zvyajne almy alebo desiatok ruenca. O 10.45 sa deti vrtili do domu a robili sme alie lohy do koly. Najmenie deti sa v tom ase hrali s hrakami alebo pozerali video. Od 11.45 do 12.30 deti upratovali, kad malo na starosti jednu izbu na przem, zatia o ja som varila obed; najedli sme sa a upratali kuchyu. Dala som aliu bielize do prky. Od 12.30 do 13.30 si deti potichu tali/hrali sa vo svojich izbch, km ja som sa pomodlila ruenec alebo sa venovala duchovnmu taniu i rozjmaniu. Od 13.30 som sa starala poda toho, ak bol de, o domce prce alebo projekty, venovala som sa domcemu vzdelvaniu, plnovala som nvtevy alebo stretnutia, pracovala som v zhrade, alebo som ila. Deti sa zvyajne venovali nezvislmu kolskmu projektu, potom sa hrali s mladmi srodencami, robili si na potai, pozerali vzdelvacie filmy, ili, maovali alebo si skladali stavebnice z Lega. 27

Mamy v jednom kole a ako z neho von O 15.30 som poslala deti von a ja som mala prestvku na kvu/zotavenie. O 16.40 som vola do kuchyne. Do veere, ktor bola na stole o 17.30, som strvila as prpravou jedla a peenm na al de, skladanm bielizne, vyloenm riadu z umvaky, prestieranm stola, varenm obeda pre Philipa na druh de a prpravou kvovaru na rno. Starie deti mali vono s mladm bratom a sestrou. O 17.15 si kad z nich upratalo ete raz izbu a predtm, ne si sadli k veeri, porozdeovali si vetku bielize do izieb. Po veeri sme sa riadili malm pravidlom: nikto neodde z kuchyne, km nie je upratan vrtane mjho manela. A tak to bolo vinou behom piatich i desiatich mint hotov. (Neskr som prela na rozpis domcich povinnost na tabukch na stene pre kadho lena. asom sme zistili, e to trv vemi dlho, a tak to vetci zvyajne urobme pekne spolu a rchlo. Hoci tabuky s stle vyvesen na stene a v prpade potreby mu deti vykona prce nezvisle.) Potom som mala as s na prechdzku, navtvi Najsvtejiu sviatos, vrti sa a zahra si na klavri. Medzitm si deti odloili aty, mali vono alebo sa okpali a pripravili do postele. O 19.30 sme sa v rodine pomodlili a pred 20.00 bol as, aby deti ili spa. Po ase som zaala uklada deti spa postupne poda ich veku. Zvyok veera som sa venovala Philipovi, alebo som pracovala na projektoch itia, alebo sa venovala inm zujmom. Nala som si tie as na tdium viery alebo povolania. Zriedkakedy som pozerala nejak televzny program. Vinu veerov o 22.00 som sa pripravovala na druh de. Vyprzdnila som umvaku, rchlo upratala, o zostalo nedokonen na przem, odloila som si bielize do atnka, ak to u Philip neurobil, a postarala som sa o osobn hygienu. Pr mint som sa venovala modlitbe a taniu, km som si o 22.30 ahla spa. V soboty som asov rozvrh uvonila. Uistila som sa, i v om je zahrnut rann, poobedajia a veern modlitba, udriavala som zkladn 28

ivotn regula poriadok a starala sa o kuchyu a bielize. V soboty chodievali deti na spove, a to raz alebo dvakrt za mesiac. Zvyok asu som mala pre seba. Kad druh sobotu som trvila de vonku. Bol to mj de matky. V nedele som na radu mjho duchovnho vodcu mala iba tri ciele: vea Boha, vea rodiny a vea odpoinku! To bolo ahk! V nedeu veer sme vetci rchlo upratali pred spolonou modlitbou. Tak bol n denn rozvrh. Existovali aj tdenn plny. Pondelok a piatok som drala svt hodinu v kaplnke ustavinej adorcie v naej komunite. V piatky sme upratovali przemie utierali prach, vysvali a umvali podlahu po om vdy nasledoval filmov veer s malinovkou a zemiakovmi lupienkami. Kad druh sobotajie rno, ke som netrvila as vonku, sme upratovali horn poschodie vrtane vmeny postenej bielizne. Philip a ja sme mvali v tom obdob dvojtdov veeradlo. Spove som mvala kad druh tde, ke som trvila as mimo domu. S duchovnm vodcom som sa stretala raz do mesiaca. Vo tvrtkov veery som vytovala ekov kniku a zaplatila ty. V stredy pred dvojtdovm dom vplaty som odmrazila a vyistila nau starncu chladniku a mrazniku a urobila nkupn zoznamy. S priatemi, ktor tie vzdelvaj deti doma, sme sa dohodli, e si deti raz i dvakrt do tda vymenme. V tieto dni, ke boli deti pre, som si vybavovala nevyhnutn stretnutia alebo pracovala na pecilnych domcich projektoch. Zo vetkho, o sa dalo, som urobila rutinu. Uetrilo ma to od ustavinho organizovania vec. Pripustila som, e mi rozvrh mu nara mimoriadne situcie a alie skutonosti. V dni, ke mi ochorelo diea, alebo som bola cel noc hore, i sme mali neakane spolonos, som fungovala v reime drby. Vtedy som sa snaila, aby boli uroben tie najnevyhnutnejie veci, aj ke to zasiahlo do mjho vonho asu. Pre ma to boli modlitba, jedlo, bielize a upratovanie a deti mali ma uroben aspo matematiku a tanie, ak neboli chor. Aj vtedy, ak

urobi rutinu

29

Mamy v jednom kole a ako z neho von bola cel rodina vystresovan a dostala ponorkov chorobu o sa stva, ak vzdelvate deti doma , som do mojej reguly zalenila monos necha vetko tak a strvi de zaujmavmi vedeckmi pokusmi, alebo pre zmenu vyjs von z domu. Osobn zujmy mojej rodiny boli na prvom mieste. Napokon regula je nstroj, nie tyran. Rozvrh je pre rodinu, nie rodina pre rozvrh. Jedin vec, na ktor som dvala pozor, bola, aby sa tento rozvrh nestal zkonom. Musela som sa naui by prun, ale nie tak prun, aby som sa v mysli dostala dlhodobo op mimo rozvrhu! Tieto zkladn asov seky, ktor pokryli vetky potreby nho dennho ivota, sa stali viac-menej stlymi, odkedy som zaala dodriava moju regulu. Plnovan asy s dos pevn, hoci teraz u netrvm na tom, aby sme zaali obedova presne o 12.00, ke u viem, koko asu veci zaber. Jedno sa ukzalo ako vemi dleit: ponecha si dostatok asu na dokonenie rznych loh; inak vo mne vznikal stres. Na zaiatku som trvila dos asu prispsobovanm rozvrhu a odhadovanm, o funguje a o nie, a kad jese som rozvrh upravovala tak, aby vyhovoval meniacim sa poiadavkm a schopnostiam mojich det. Ke deti vyrstli, mohli u naprklad vypomha v kuchyni s prpravou jedla. Km v minulosti som varila vetky jedl ja, zvlda teraz Anna s intrukciami vborne navari veeru pre rodinu niekoko rz za tde. Ona aj ostatn deti pomhaj s prpravou obeda. Pridelm im prcu, ktor zvldne kad z nich, a ja robm to, o viem urobi iba ja. Takto mem slobodnejie splni alie a nronejie lohy, ako objedna nvtevu u lekra i oznmkova lohy z matematiky.

ivotn regula ke sa Philipovi zaali przdniny, a tak sme sa rozprvali, ako bude trvi przdninov as. Mala som vetky veci v takom poriadku, e som sa mu mohla primne pozrie do o a poveda: Okrem kpania najmenieho dieaa po veeri ti nezostala iadna domca prca. Mono by si sa mohol zamera na in veci okolo domu, alebo postavi verandu. Predstavte si poznte nejak enu so zdravm rozumom, ktor by manelovi povedala, e nepotrebuje jeho pomoc na dome? Ale bolo to tak. Veci ili tak hladko, e som nepotrebovala iadnu pomoc navye. Celkom prv vec, ktor som spozorovala, bol poriadok v dome. (Celkom prv vec, ktor zbadal Philip, boli aty kad de odloen v skrini a u nemusel zha ponoky!) Dom bol ist. Vetko malo svoje miesto. Bol as na vetko. Dsledkom toho sa moja myse oslobodila od tiscky starost a obv. Zatia o predtm by som sa uprene rozhliadala po dome a rozmala, do ktorej lohy sa mm skr pusti, a km by som na jednej pracovala, znepokojovali by ma stovky alch, ktor by do toho prili, teraz som presne vedela, kedy mus by kad loha v mojom domove hotov. Vedomie, e upratovanie bolo na rade tesne pred veerou, mi zabrnilo v tom, aby som po cel de neprestajne upratovala. Vedomie, e pranie sa rob rno, ma uchrnilo od stresu z toho, e som videla pinav bielize v koi kad veer. Kee som vedela, e umvanie dlky sa rob v piatok, neznepokojovalo ma toko, ke vo tvrtok veer bola dlka pinav. Kee bol as a miesto na vetko, zostali mi von chvle, ktor som si nemusela naplnova na drobn prce. Prestala som myslie na vetky tie povinnosti, ktor ma zaaovali, a dokzala som sa sstredi na prtomn chvu v plnosti a slobodne. Zistila som, e regula matky mi priniesla do ivota vyrovnanos. Zatia o predtm sa mi zdalo, e mm urobi nekonen zoznam prc, teraz som zistila, e mm dostatok asu na tich tanie alebo na kartov hru s demi. Kee kad z piatich priort udriavala v rovnovhe dleit potreby, iadna strnka ivota neprevila t druh. Kadej potrebe v mojom povolan a mojom osobnom ivote bol venovan spravodliv podiel asu. Od toho 31

rozvrh je pre rodinu, nie rodina pre rozvrh

as na kad lohu
Poas alch mesiacov som vypracovala praktick strnky reguly a krok za krokom som ich zavdzala do ivota. Spomnam si na prv leto, 30

Mamy v jednom kole a ako z neho von asu som objavila vek mnostvo zujmov v mojom dennom ivote, ako aj skuton von as. ivot nebol iba sam prca alebo sam hra, ale bol zdravo popretkvan obidvoma. To znane znilo moju hladinu stresu a viedlo k viemu uspokojeniu z toho, e som doma. A deti? Deom sa darilo. Prestali i to, o nazvam syndrm televzneho serilu, v ktorom nemali stanoven rozvrh na veer, take boli v pokuen sledova bezciene jeden seril za druhm, a preto nemali dostatok asu na robenie nieoho zmysluplnejieho. Teraz mali namiesto toho pln na kad de. Vzdelvanie det doma na vysokej rovni, domce prce, zbava, modlitba a as osobnho vona, to vetko sa naozaj zvldalo. Nicky, mj najstar syn, priiel ku mne a povedal mi: Vie, mami, naozaj mm dobr pocit, ke urobm svoju prcu! a Vie, mami, ak budeme udriava poriadok, budeme ma menej prce v de upratovania. Preo to nerobme takto? no, to bol mj esron gnius! aliu vec, ktor nm regula priniesla, by som nikdy nepredpokladala: obmedzilo to haterenie a dohadovanie sa s demi. Kee bol teraz as na vetko, nezasahovala som im do vonho asu, aby mi pomohli s drobnmi prcami. Von as bol naozaj von as a mrzutosti sa (vinou) skonili, pretoe vedeli, o sa od nich oakvalo a kedy sa to oakvalo. Regula a kolobeh prce a odpoinku, hry a modlitby boli pre nich stimulom, aby dokonili svoju prcu; a mali dostatok asu na to, aby ju urobili dobre. Kee vedeli, e drobn prca bude hotov za ptns mint, pozerali sa na to z inho uhlu pohadu. Vedeli, e neprjemn prca, ktor im mama zad, bude ma hranice pretoe utrpenie je vdy menie, ke zistte, e nebude trva vene!

ivotn regula Verm, e existuj tri veci, ktor od ns Boh chce: po prv, milova ho a poslcha jeho prikzania; po druh, vykonva denn povinnosti poda stavu, do ktorho sme povolan; a po tretie, by otvoren pre vnuknutia Ducha Svtho v kadodennom ivote. Ke som zaala i poda svojej reguly, nadchla ma prve t skutonos, e de o de a okamih za okamihom som sa snaila plni Boiu vu v mojom ivote. Ako mnka subuje poslunos voi predstavenm, ja som sa cviila v poslunosti voi poiadavkm svojho povolania, a to sa odralo v mojich kadodennch povinnostiach. Poslchala som Boha kadm svojm skutkom, ktor som konala, a po nakladanie riadu do umvaky a kmenie maiek. T sloboda ducha, ktor som poctila, bola asn. Mnoho rz, ke mi v minulosti veci nevychdzali, lmala som si hlavu nad tm, i som nieo neurobila zle, alebo i som sa nejako neznepila Bohu. Ale teraz, ke som vedela, e som urobila to najlepie, aby som naplnila jeho pln pre ma, objavila som zmysel pre pokoj zoi-voi skkam. Uvedomovala som si, e ak sa problmy objavia, nebolo to preto, e som bola pohodln! Pomohlo mi to tie tolerova kad przdnotu, ktor som pociovala pri modlitbe. Uspokojovalo ma vedomie, e robm vetko preto, aby som venovala as modlitbe, zaala som chpa, e duchovn przdnota je nieo, o nezviselo odo ma, e to bolo v Pnovch rukch. Bolo mi ahie dverova, e Boh mi naozaj zole techu, ak bude treba. Regula matky okrem toho aj posvcuje, pretoe cez u robme to, o by sme mali robi. Je to vborn prostriedok na umtvovanie sa. o je umtvovanie sa? Pre dedin hriech, ktor je znsoben naimi vlastnmi hrienymi skutkami, je naa prirodzenos naruen. Pouili sme vne a iadosti na veci, ktor nie s pre ns dobr. Sme nchylnej viac na hriech ako na cnosti. A hoci Boh vdy psob svojou milosou, aby obnovil poriadok v naich naruench duiach a telch, my sami s nm musme spolupracova (Kol 1, 24). Odpovedme na tto milos cez pokorovanie sa, odumieranm nmu naruenmu bytiu; podieame sa na tom tak, e 33

Duchovn vhody reguly matky

Tak asto som v ivote rozmala, ak je v ivote Boia va pre ma. Pri pouvan mojej reguly som zistila, e Boia va nie je tak tajomn. 32

Mamy v jednom kole a ako z neho von krotme svoje sebectvo a hrienos a vyberme si skuton dobro, ktor nm Boh predklad. Nu, mono mte dos nejasn obraz o tom, o je umtvovanie, ako to bolo niekedy aj u ma. Pamtm si, e som raz tala o tom, ako sa sv. Frantiek beal hodi do tnia a tak bojoval s pokuenm. tala som o Ruene Limskej, ktor spala na posteli z rozbitho skla. Mnoh stredovek svtci nosili vrecovinu, ktor im ustavine drdila kou. Tieto formy umtvovania s vak mimoriadne a nie s prve vhodn pre priemernho kresana. Zachovvanie naej reguly, konanie skutkov, ktor by sme mali robi pre Boha a nau rodinu, nm poskytuje dos spsobov na umtvovanie sa, aby ns Boh mohol cez to oisova! Pre nau hrienu prirodzenos je rovnako ak robi to, o mme vsta z postele naas, zdravo sa stravova, cvii, i dokonca poumva drsn mal priestor za zchodom. Dokonca aj obyajn snaha robi to, o je dobr, a brni sa konaniu poda naich naruench nklonnost je opravdiv umtvovanie. Je to znme aj pod mnohmi almi nzvami: sebaovldanie, sebadisciplna alebo ako to nazva sv. Jn z Kra noc zmyslov. Je to naa va psobiaca v obetavej lske a konajca vetko preto, lebo to Boh od ns iada, va, ktor umouje Bohu zmeni nae srdcia tak, aby milovali hlbm spsobom. To ns nevyhnutne vedie k cnostiam, pretoe ako hovor Katechizmus Katolckej cirkvi udsk cnosti sa zskavaj... slobodnmi skutkami a vytrvalosou obnovovanou v opakovanom sil, ktor je oisovan a pozdvihovan Boou milosou. S pomocou Boha,vytvraj charakter a dvaj schopnosti na konanie dobra. Cnostn lovek je astn, e sa v nich me cvii (KKC 1810). Prve vykonvanie naich povinnost a zachovvanie reguly ns posvcuje i rob svtmi. Dokonca to umouje robi ahie dobr skutky, pretoe rozvjanm dobrch nvykov prestvaj by tak namhav. Pamtm si, e v uritom ase som si ani nebola ist, i dodriavam regulu, pretoe sa mi stala takou prirodzenou. Ila som sa pozrie na rozvrh, aby som skontrolovala, i som na nieo nezabudla! 34

ivotn regula Tie som si vimla, e regula matky pomha v tomto smere aj mojim deom. Nielene im to prina do ivota fyzick poriadok a praktizovanie dobrch nvykov, ale vidia aj dobr prklad svojej mamy. Ako vyhlsil ppe Pavol VI., najinnejia forma evanjelizcie je svedectvo naich ivotov a a potom slov, ktor pouvame na vysvetlenie priny naej ndeje.

Regula je viac ako asov rozvrh

ahk je vidie praktick vhody reguly ivota. Veci s usporiadan a ivot sa d i vemi efektvne. Ak sa vak budeme sstreova iba na rozvrh a hada iba efektivitu, unikne nm zmysel reguly. Vezmime si naprklad kvalifikovanho obchodnho konatea, ktor m skutone presn rozvrh, vyven po vetkch strnkach, a ktor aj starostlivo dodriava. Mono funguje ako hodinky, presne o 9.00 m schdzku s poradcami, presne na 10.30 si naplnuje finann konferenciu, napoludnie m schdzku s perspektvnym klientom a denn zisk hodnot kad de o 13.00. Mohli by sme poveda, e dodriava regulu ivota? Nie, v regule ivota je hlbia a podstatnejia rove, ktor ju odliuje od obyajnho rozvrhu: mysel a cie dodriavania reguly. Regula, ktor sa dodriava pre praktick vhody, nie je regula ivota; je to rozvrh. Povinnosti, ktor si odbavme s nechuou i so zdrhanm, nevytvraj regulu, pretoe ivot poda regule m by odpoveou na Boie volanie. V regule matky vykonvame vetko, lebo to od ns chce Boh. Znamen to prija a obja svoje povolanie. Spoiatku mono iba zo zmyslu pre poslunos voi Bohu (pretoe to on chce), alebo neskr preto, e ho milujem. Rovnako treba aj pretrpie pravdepodobne ustavin zpas, v snahe prispsobi svoje postoje pred jeho tvrou. To je srdcom reguly. Znamen to robi vetko, o o ma iada, z lsky k nemu, pretoe on ma o to iada. Aby som teda priniesla Boha do kadej asti mjho da, zakadm, ke sa pozriem na rozvrh, krtko sa pomodlm a poprosm, aby bol so mnou

robi vetko z lsky

35

Mamy v jednom kole a ako z neho von a poehnal alie rozdelenie asu. Toto spolu s mojimi naplnovanmi asmi na modlitbu mi umonilo viac si uvedomova jeho ustavin prtomnos poas da. oskoro som bola schopn robi veci s nm a pre neho tak ahko, ako sklada detsk dupaky.

Prv priorita: modlitba

Nastal as zostavi vau regulu

Kee som bola u desa rokov vydat, nemala som as niekoko rokov skma svoje povolanie tak dkladne, aby som mohla vypracova dokonal regulu, ktor by ma okamite voviedla do dokonalho poriadku a dokonalej svtosti. Tak som sa rozhodla, e zanem hocikde a budem tudova krok za krokom. Vytvorila som si vodn rozvrh, ktor mi priniesol vyvenos a poriadok a zrove mi umooval tudova moje povolanie do vej hbky. Neskr som zistila, e to ist vlastne robia aj rehonky! Ak vstpi novicka do rehole, ihne zane dodriava rozvrh reguly, aby pripojila svoju innos k tej, ktor robia ostatn sestry. V nasledujcich rokoch vak tuduje regulu, jej zsady a ciele, aby urobila duchovnejou svoju kadodenn rutinu a pozdvihla vznam niekedy vednch vec. A ako raz povedala Matka Tereza, ke uila svoje sestry o regule, bol to duchovn princp reguly, na ktor bolo potrebn kls draz. A tak kee som mala zkladn rozvrh v poriadku, spomenula som si, o som sa za tie roky nauila o piatich P, a zaala som na nich vedome pracova. Potrebovala som lepie pochopi duchovn princp mojej reguly matky, aby som zachytila zmysel toho, preo som to vetko robila. Chcela by som sa s vami podeli s niem, o som sa nauila o svojom povolan ako kresansk manelka a matka v udalostiach a okolnostiach mjho ivota. Poskytnem vm zkladn rady, ako si mete vytvori vlastn regulu matky. A kee Cirkev vdy zdrazovala dleitos duchovnej strnky reguly, jej podstatu, chcela by som vm ukza, ako som pochopila cie svtosti tak, ako ho mete hada a i v manelskom povolan.

Tretia kapitola
Prv priorita: modlitba

Ako zaneprzdnen matky, pohlten akosami ivota, sa prirodzene sstreujeme na praktick veci. ahk je zabudn, e mme hlbie povolanie, ke tek pes, vyzva telefn, ppa asova na sporku a diea plae. Kee ijeme vo svete, vemi ahko zabdame na n hlavn cie alebo nevidme nijak hlb zmysel i realitu ivota. Mme vak povolanie na nieo ovea vie ako to, o vidme okolo ns. Cesta k Bohu m mnoho stupov a Boh vedie kadho z ns k sebe neopakovatenm spsobom. asto sa nm zjavuje postupne a niekedy vemi intenzvne. My vak nie sme bezmocn. Existuj veci, ktor meme urobi, aby sme si prehbili n vzah s Bohom. Jadrom prvej priority je pozrie sa na nae ivoty, uvedomi si, kam ns Boh doteraz zaviedol, a naui sa, o by sme mali robi, aby sme boli otvorenej na jeho priamy a osobn zsah do naich ivotov. Niekedy to jednoducho znamen uvedomi si, e ho potrebujeme.

Nieo hadme
Bolo tak ndherne. Jasne svietilo slnko a na modrej oblohe nebol ani mrik. Sedela som na detskej hojdake na zvaujcom sa kopci v Bretnskom zlive Novho ktska, tepl vetrk mi pohldzal chrbt a povieval

36

37

Mamy v jednom kole a ako z neho von okolo nh. Vkol tancovala vysok trva. Slnko sa odralo dolu v prstave ako jagajce sa diamanty. Niekoko vtikov tebotalo a chystalo sa letie prezimova na juh. Tto panorma bola ako vystrihnut z pohadnice. Vonku bolo krsne, ale vo svojom vntri som bola zlomen zfalstvom. Mala som iba dvadsajeden rokov, ale ctila som sa star, opotrebovan, vyuit a tak przdna ako star bubon. Nieo mi v ivote chbalo, a ja som nevedela o. Hadala som nieo p rokov snaila som sa njs nieo, o by naplnilo moje srdce. Odmietala som ivot rodiov, lebo ma neuspokojoval, a rtila som sa do ivota, v ktorom som vyhadvala poteenie, kde sa len dalo. No m viac som sa snaila napa samu seba, tm som bola przdnejia. Spievala som v kapele, s ktorou som niekoko rokov chodila na turn. Vychovvali ma ako katolku, ale nikdy som sa s Bohom nestretla. Verila som, e existuje, verila som dokonca aj v Katolcku cirkev, ale nevedela som pochopi, ak je v tom rozdiel. Pre ma bolo kresanstvo zoznamom pravidiel a obmedzen mojej slobody. Unavovalo ma to nesmie, to mus, a ke mi niekto diktoval, ako mm i. Jednoducho povedan, neuspokojovalo to hlbok potreby mjho srdca. Niekoko rokov predtm som vola do spovednice, mysliac si, e to bude u plne naposledy. Ote, vyhlsila som, nevidm v tom nijak zmysel. Kaz iadal odo ma vysvetlenie. Pokraovala som: Prichdzam sa spoveda znova a znova, vyznvam sa z rovnakch hriechov a nikam ma to neposva. Pravda je, e nemm v mysle presta s hriechmi, ktor pcham, lebo nevidm nijak dobr dvod, aby som to urobila. U sem neprdem. Kaz vydal zo seba tich vzdych a povedal: Aspo e mte v sebe primnos. Poehnal ma a ja som odila za tm, o om som si myslela, e je dobr. A tak, vypusten do hudobnho biznisu (profesia, ktor nie je znma mravnosou!), nasledujcich pr rokov som robila to, o sa mi pilo, a odhodila som morlne a spoloensk pravidl v prospech slobody. Dopriala som si akkovek zbavku, ktor ma

Prv priorita: modlitba nadchla a o ktorej som si myslela, e ma urob astnou. Ni vak nedokzalo vyplni t dieru v mojom srdci. V to tepl popoludnie na hojdake nastal rozhodujci okamih v ten de som usdila, e u niet viac o ska, niet o o sa usilova. Na moje hadanie nieoho neexistuje odpove. O pr tdov som sa pridala k novej kapele v Halifaxe. Bvala som v bubenkovom apartmne a spala na matraci vo vekej chodbe. Jednu noc, ako som tam leala v tme a hadela cez dvere na ndvorie ponoren do hmly, ktor poulin svetlo sfarbilo do oranova, dospela som k nzoru, e u nemm o strati. Otoila som sa na chrbt a oslovila som strop: Boe, ak si tam, usudzujem, e je to tvoja povinnos, aby si sa mi ukzal. U som urobila so svojm ivotom vetko, o som mohla. Ak chce, aby som a spoznala, mus sa mi zjavi; a je to na tebe, pretoe ak si Boh, urite si njde spsob. Potom som sa prevalila a ahla si spa. Preli tdne. Bola som doma a sedela pri filme o dsledkoch jadrovej vojny. Bolo to tak deprimujce, tak skuujce, tak bezndejn, e som si nedokzala predstavi, e by mal svet takto skoni. Nieo mi napadlo, vyla som po schodoch do izby a vyhrabala Bibliu, ktor patrila mojej tete. Otvorila som ju hne na Knihe zjavenia a zaala som ta. tala som cel noc a do skorch rannch hodn a len o som zavrela oi v snahe zaspa, nala som to Nieo. Ke som v t noc tala Psmo, Boh pohol mojm srdcom skutonm a osobnm spsobom. Zaspala som spokojn, e som nala Boha. Po takom dlhom a nronom hadan som vedela, e moje odpovede nejako prdu ku mne skrze neho. A neskr som si uvedomila, e to hadanie samotn bolo ozajstnou formou modlitby; moje srdce sa dvhalo s otzkou k mjmu Stvoriteovi bez toho, aby som vedome poznala, koho sa to ptam. Verm, e Boh vo mne psobil po cel as, aj v tej najvej nespokojnosti.

przdnota

Nboensk impulz v ns
o to je? o chba v mojom ivote? Mnoh udia dnes zavaj tto przdnotu ako ja, snaia sa ju vyplni svetskmi rozptleniami: peniazmi, 39

38

Mamy v jednom kole a ako z neho von cestovanm, mocou, pitkami, udskm uznanm a slvou, spechom v karire, sexom a drogami, zubami a zbavami, dokonca dobrovonckou prcou; a zoznam tmto nekon. Ni tu vak nepome, pretoe tto zsadn nespokojnos je tba naich sdc, ktor musia by naplnen niem viac, ako dokeme sami dosiahnu: Bohom samotnm. Ako povedal sv. Augustn: Nae srdcia boli stvoren pre teba, Pane, a nespokojn s, km nespoin v tebe. Ako matky sa tie meme zamota do rozptlen kadodennho ivota a ani nespozorujeme, e n vzah s Bohom ide dolu vodou. Zrazu zistme, e sme sa ani chvu skutone nepomodlili. Me sa to sta pravidelne, aj pri tch najlepch mysloch, ak si vedome nevyhradme as. Potom sa udujeme, preo ns veci stresuj alebo preo nm chba energia a eln pri plnen povinnost. Niekedy ns me poka naa vlastn nespokojnos asto s vednmi vecami tkajcimi sa materstva, aby sme hadali zmysel mimo nho povolania. Viem, e som poas svojej materskej kariry mala vea obbench innost, prechodnch projektov, ktor znovu a znovu pohlcovali moju pozornos. Meme si vimn, e oraz viac venujeme as, pozornos a silie zhradkrstvu alebo maovaniu, alebo mldenckym skupinm, alebo politickm mtingom, km nae domce povinnosti a vzahy s na druhom mieste. Napokon, kee Boh zjavne nie je dotierav, lebo sa nedoaduje naej pozornosti, ako to doku nae deti i neupratan dom, aj on me hra v naom ivote druh husle. To je dvod, preo by sme si mali do prvej priority v naom rozvrhu zaradi as na Boha, a ak to urobme ako prv, meme si by ist, e mu dvame spravodliv miesto v naich ivotoch. On nm na odplatu d silu a zmysel, ktor potrebujeme, aby sme dokzali i poda nho povolania.

Prv priorita: modlitba ilo. Mj otec ns toti opustil, ke som mala sedemns, prili sme o dom a krtko nato som sa vzbrila a odila. Pre moju matku to bolo ak obdobie a vedela som, e dlho plakvala. V liste som sa jej poakovala za jej estnos, pretoe nikdy by som nemohla poveda, e primrila oi nad mojm hriechom. Kee ma bila, nikdy sa nebla poveda mi pravdu. Ani na chvu nezamietla veci pod koberec a nikdy sa nebla otvorene si pohovori so mnou o mojom ivotnom tle, ak bolo treba. Ke sme si jednu noc nachystali aparatru v klube, zavolala som domov, aby som mame povedala, e v ten tde pjdem na spove. Na druh de o tvrtej hodine som odila z domu, kde sa schdzala kapela. Zvierala som ruenec a drala som si kapuliar blzko pri srdci (aj tie som si osvojila z katolckej vchovy), pretoe som sa bla. Nebla som sa s na spove, ale bla som sa, e sa tam nedostanem! Uvedomovala som si ten radiklny krok, pre ktor som sa rozhodla, e moje no Bohu znamenalo pevn nie diablovi, ktor sa ma mohol snai zastavi. Vo vetkej primnosti som sa obvala o svoj ivot, ke som prechdzala troma dlhmi blokmi ku kostolu. Km na kriovatkch som vemi opatrne zastavovala, aby som sa uistila, e ma nezraz nijak auto, do kostola som vbehla tak chytro, ako sa len dalo, a vola som do spovednice prv raz po piatich rokoch. V ivote som videla ud, ktor sa spovede bli. Ja som tie mala obavu, ale v praxi som v sviatosti zaksila iba obrovsk vyliatie Boej lsky a milosti. To vak neznamen, e to bolo vdy ahk. Pamtm si, ako som mala vyzna obzvl trpny hriech. Povedala som kazovi, e to nechcem poveda. Muste to poveda, odpovedal mi. Tak som pozbierala vetku svoju odvahu a povedala som to. Moje poiaton servenanie hanbou sa rchlo premenilo na avu a na ozajstn sksenos Boieho milosrdenstva, ke kaz povedal: Tak vidte? Treba vyzna nae hriechy estne

On nm d silu a zmysel

Sviatos zmierenia
V alch mesiacoch som sa vrtila na turn. Napsala som list mame a ospravedlnila sa za vzdorovitos a za vetko, o om som vedela, e jej ubl40

41

Mamy v jednom kole a ako z neho von a otvorene. Je to jedin spsob, ako sa meme vyrovna s hrzou toho, o sme vykonali. Ve Boh pozn aj nae slabosti. Neiada od ns ni, o nedokeme urobi alebo na o nm ned potrebn milos. V obdobiach boja sa mi spovednica stala miestom Boej techy a rady. Raz som v spovedi predloila svoj zmtok a znechutenie kazovi a on mi povedal krsnu analgiu, ktor mi umonila prekona alie chvle. Prirovnal hriech ku zvonu. Ak hrete aktvne, vysvetoval, je to, akoby ste naschvl zvonili na zvon poahovanm za lano. Teraz, po obrten, ste prestali aha za lano, ale zvon sa na lane stle hojd hore-dole. No ak sa pozorne zapovate, zbadte, e jeho zvuk slabne a oraz viac sa vzauje. Napokon zvonenie plne prestane. Majte trpezlivos sama so sebou, drah diea. Pri vytvran reguly matky sa musme postara o prostriedky na rozvjanie hlbieho vzahu s Bohom a sviatos zmierenia je jednm z najlepch prostriedkov, ktor mme. Pravda je, e niekedy sa meme spovede b, alebo mono nevidme potrebu na u s, lebo mme pocit, e sme nespchali nijak vek hriechy. Spove je vak skutone znamenit vynlez Boha, aby sa prihovoril k naim najosobnejm okolnostiam priamym a jedinenm spsobom. Milosti dan pri spovedi s zameran konkrtne na neodkladn potreby jednotlivca, mal aj vek, a to trojakm konom Boha: odpustenm naich hriechov, uzdravenm naich hrienych nvykov a posilnenm, aby sme s vou milosou, pecilne urenou na nae okolnosti, mohli preva nae ivoty. Navye, ke sa nm zd, e Boh ns nevypoul v nejakej oblasti nho ivota, o sa me celkom pokojne sta, asto nm poskytne techu jeho pouten hlas prostrednctvom kaza. V regule matky by sme teda mali zabezpei, e budeme vyuva tto sviatos pravidelne.

Prv priorita: modlitba

Sila Eucharistie
Po obrten som po tokch rokoch hladovania trvila dlh mesiace stenm sa Bom slovom. Ako cestujci hudobnk som mala vea vonho asu, a tak pre ma nebolo ni nezvyajn, e som strvila es hodn denne tanm Biblie. Bolo to ako bleskov kurz kresanstva, pri ktorom na ma prdilo poehnanie. Poas ciest som tu a tam natrafila na zopr kresanov. Vinou to boli protestanti, a tak som zaala ta vea protestantskch knh. Zaila som to, omu sa hovor sksenos znovuzrodenia. Tak som sa rozhodla odmietnu Katolcku cirkev. Kee som ako katolka nikdy nezaila Boha osobne, nenala som dobr dvod na to, aby som sa tam vrtila. Boli to protestantsk knihy, ktor ma povzbudzovali na mojej ceste vo viere. Boli to protestanti, ktor rozprvali o Jeiovi v benej konverzcii. Boli to protestanti, ktor boli zaplen Jeiom a ktor ili svoje ivoty v skutonom vzahu s nm. Urite mali pravdu! To vak znepokojovalo moju mamu. Bola som doma na alej prestvke a mama ma zahnala do zkych v mojej izbe: Holly, chcem, aby si sa vrtila k svtej omi. Vbec nemm v mysle vrti sa k svtej omi! oponovala som. Holly, chcem, aby si sa vrtila k svtej omi, naliehala. Mala som pohotov odpove. tam Bibliu es hodn denne. Ako asto ta ty svoju? zavtipkovala som. tam Bibliu kad de na svtej omi. Pozri, mami, som astn. Milujem Jeia. Nechcem chodi na svt omu. Omu nepotrebujem. A to bola vzva, ktor mama potrebovala. Zaala mi vysvetova dleitos sviatosti Eucharistie. Dovo mi, aby som ti to vysvetlila takto: preo by sa lovek, zdrav lovek, ktor by mohol by vemi astne enat a ma vlastn deti, vzdal toho vetkho pre ksok chleba, aby ponkol tento mal ksok chleba, Eucharistiu, keby to nebolo nieo viac ako len chlieb?

miesto Boej techy a rady

42

43

Mamy v jednom kole a ako z neho von Neodpovedala som, ale hlavou mi prebehla mylienka: Nu, mono cez u prehovoril aj Duch Svt. Mama ma poprosila, aby som to aspo vyskala. A tak som to sksila. al tde som sa vrtila do Halifaxu. Bola Kvetn nedea. V telefnnom zozname som si vyhadala najbli katolcky kostol a vybrala som sa tam. Od okamihu, ke som vstpila do kostola, silne som ctila Jeiovu prtomnos, a ke kaz pozdvihol hostiu, vedela som, e je to On. Preplakala som cel svt omu. Bol na ma zaujmav pohad v koenej bunde, tmavch okuliaroch, na blond odfarbench vlasoch, v rokenrolovom tle. Revala som ako mal, deti sa za mnou otali a ukazovali na ma prstom. Plakala som cel svt omu, aj omu al tde, aj al a al. Rovnch es tdov, len o som vola do kostola, zaala som plaka, km som nepovedala Jeiovi: Dobre, myslm, e si ma presvedil! Vraciam sa do Katolckej cirkvi! A prve v tom okamihu slzy zmizli a u sa nikdy neobjavili. Mm rada svojich protestantskch bratov a sestry. Vidm ich oddanos a vnos vo viere, ktor asto chba v katolckych farnostiach. Myslm si, e ako katolka sa mm od nich vea o ui. Motivuje ma ich oddanos Svtmu psmu, ich neprestajn tdium Boieho zjavenia a ich vedom odovzdanos ivotu poda kresanskej pravdy. Prila som vak na to, e Katolcka cirkev obsahuje plnos tejto pravdy. Nznaky toho som videla, ke som sa po prv raz zaala vraca k Bohu. Vetko som sa musela op naui hlbokm tdiom a rozjmanm a asto som sa pristihla, ako sa vypytujem svojich protestantskch priateov: Ako me poveda, e si spasen, a stle spva s priatekou? Ak som spasen, pretoe som sa znovu narodila, preo sa moji rodiia obaovali s tm, aby ma pokrstili? Ak sa mm zamera iba na nebo, aby som sa dostala k Bohu, preo sa Boh obaoval s tm, e ma stvoril tu na zemi? Preo ma

Prv priorita: modlitba nestvoril priamo v nebi? Vypytovala som sa ich stle dokola tieto a alie otzky v tbe pochopi moju znovunadobudnut vieru a ich odpoveou bolo: Jj, ani neviem Holly, a zatvrili sa nezastnene. Ako katolka som vak napokon nala odpovede na vetky otzky. Mohla som erpa zo spisov a mdrosti uenia Cirkvi, ppeov a svtcov poas dejn. oskoro som zistila, e za cel ivot nevyerpm mdros katolicizmu. V naej regule matky s to sviatosti, ktor najjasnejie odraj Bo zmer pre ns. Mem tudova, o len chcem, ale to neznamen, e to vetko dokem urobi. Raz som Philipovi povedala: Vie, keby som robila vetky veci, ktor som sa dozvedela z knh, ktor mm v dome, bola by som svtica. Pretoe tudova nesta; potrebujeme silu. T silu nachdzame v sviatostiach, najm v Eucharistii. m je jedlo pre nae tel, tm je eucharistick chlieb pre nae due. A nae due s sdlom pre nau vu, podstatn miesto v naich srdciach, kde sa robia rozhodnutia. Ako tdium osvecuje nau myse, tak sviatosti posiluj nau vu. Bez Boej nadprirodzenej moci, ktorou psob v naej vli, by sme boli prli slab, aby sme plnili jeho vu. Do neba sa nedostaneme nam vlastnm silm, bez Boch milost dokonca ani nedokeme robi mravn i nostn skutky. Ba aj vchova naich det zvis od milosti. Ak si nevyhradme as v naej regule na pravideln prijmanie Eucharistie, bude nm chba sila, aby sme robili to, k omu sme povolan. Na druhej strane to nevyhnutne neznamen, e vdy budeme cti alebo vedome zakusova tto silu. Vinou to sama nevnmam, ale viem, e inky milosti asto postrehn in v lskavosti, v naich skutkoch lsky, niekedy dokonca v naom vzore. Ke som zanechala turn a zamestnala som sa ako pokladnka, raz popoludn som prila do prce rovno z kostola. Jedna z anok prila ku mne a povedala: Prve ide z ome, vak? no, odpovedala som. Myslela som si to, povedala. Vdy viem poveda, kedy ide z kostola. Akoby si to ani nebola ty.

tudova nesta, potrebujeme silu

44

45

Mamy v jednom kole a ako z neho von

Prv priorita: modlitba o o by som sa mohla oprie, nie je skuton. Nastpila depresia a kresanstvo sa oraz viac stvalo zoznamom to mus shrnom predpisov a nariaden. Mj modlitebn ivot sa stal suchoprnym a ponurm. Och, ako som nenvidela, ke ma mama vyruila v uen, aby ma pozvala na veern modlitbu ruenca. Moja dua sa kad noc zmietala vo vzbure a nemohla som pochopi, ako me by nervzna modlitba na nieo dobr. Mama mi povedala: Holly, nezle, ako sa pritom cti. Len to urob. Niekedy je najlepou modlitbou t, pri ktorej sa zd, e z nej nevya vea dobrho. A tak som si zahryzla do jazyka, odmrmlala modlitby a poprosila Boha, aby mi to zapotal. no, as po obrten bol ak. Ctila som sa zle a nevedela som, kde je Jei. Preo odiiel pre? Bolo to na vysokej kole, ke som sa dozvedela o Jnovi z Kra a Temnej noci due. Tam som nala vysvetlenie toho, o sa so mnou prve dialo. o sa stane, ke hodme drevo do oha? ptal sa. Kra sa zane zapaova, trochu dym a potom sa kra rozhor vo vekom tle vea praskotu a horavy a svetla. Tak to bolo aj so mnou. Ke som prv raz prila za Pnom, ohe jeho lsky ma rozplil! To je poiaton obrtenie, ke horme tbou po Bohu a je to vemi oividn pre ns i pre druhch. Neprestaneme rozprva o Bohu a o tom, o nm urobil. Toto nazvaj protestanti sksenosou znovuzrodenia. Pravdae, existuj udia, ktor povedia, e nikdy nemali poiaton obrtenie, a aj tak ij svoj ivot blzko pri Jeiovi. Myslm si, e m v hrienik, tm via je sksenos obrtenia. Zo strany Boha si to vyadovalo vemi drastick krok, aby ma motivoval k potrebe zmeni sa. Uvedomila som si, e najprv sa ku mne sprval ako vo vatike vzhadom na to, o malo nasledova. Nprava vetkch neporiadkov a neistt mojej due. Ako mrnotratn syn som potrebovala vek hostinu, aby som sa ubezpeila o Otcovej lske. Druh syn, ten trvalo vern, iarlil na vek hostinu, ale nemusel. Pre tch, ktor boli vern od zaiatku, vetko, o vlastn Otec, je beztak ich! 47

Temn noc due

oskoro som vyctila, e Boh ma vol, aby som odila z hudobnho biznisu, vrtila sa domov a chodila na vysok kolu. Nechcela som ods. Mala som rada chlapcov v kapele. Boli pre ma ako bratia. A okrem toho som chcela by hviezdou. Boh si vak njde spsob, a kee som ho nechcela odmietnu, povedala som mu, aby sa o to postaral. Ak chce, aby som odila z kapely, mus to zariadi, pretoe ja na to nemm silu. Do piatich tdov od prednesenia tejto modlitby dostali nezvisle od seba piati lenovia kapely, jeden po druhom, lukratvnejie ponuky v inch kapelch. Zostala som iba ja a gitarista. Dobre, dobre. Vrtim sa domov! A urobila som tak. ivot ma op vohnal do spolonosti, ktor som odmietla. Tak vea rokov som bola pre, ijc si, ako sa mi zapilo. Nepripravilo ma to vak na to, aby som ila poda pravidiel niekoho inho. Musela som bva s tetou a mamou, pretoe som nemala peniaze na byt, a bola som nten dodriava domce pravidl. Bola som zvyknut by hore cel noc, ale tto udia boli hore cez de! Dostala som prcu ako pokladnka v miestnej retaurcii, kde ma mj zamestnvate po sanostiach od nejakch konzervatvnych zkaznkov informoval, e tie divok vlasy si musm zviaza do chvosta a krikavo ruov kombinzu musm odloi a nahradi ju atami, ktor siahaj a po kolen! Pristihla som sa, ako utieram kvrny od keupu z vysokch stoliiek, istm stoly, na ktorch niekto nechal neporiadok, a povam zkaznkov, ako sa sauj na studen kvu. Mono to bude vyzera hlpo, ale zaila som skuton kultrny ok. Spsobilo to, e moje srdce upadalo. Chodi na vysok kolu bolo dobr, ale moje srdce sa nepozviechalo. Moja lska k Jeiovi postupne chladla. Nectila som jeho prtomnos. Po dvoch rokoch som prevala pocit, ako keby ma odtrhli, odhodili a ponechali samu na seba. Ako by som bola cudzinec. Zdalo sa mi, e ni z toho,

46

Mamy v jednom kole a ako z neho von Nepotrebuj znamenia a zzraky, aby uverili a milovali Boha; a v tom je ich vek zsluha. Preo vak zhasol ten poiaton ohe? Ila som preskma drevo v mojom kozube. To, o povedal sv. Jn z Kra, bolo pravdiv: ke kra na dreve takmer zhor, vtedy sa stane zvltna vec. Vyzer to, akoby ohe vyhasol. Drevo u nevyaruje svetlo. Je ierne a zuhonaten, vytek z neho voda a prsk. Ohe je tam, ale prenikol dovntra dreva a zvonku ho nevidno. Takisto po naom poiatonom obrten sa zd, e ohe Boej lsky navonok vyhasol. Premame, i ns Boh miluje, alebo i my ete milujeme Boha. Vidme iba nae hriene nvyky, ktor predstavuj vodu vytekajcu z dreva. Vetko, o vidme, je iba temnota a bezndej, pretoe nememe njs ohe Boha. Vetko, o poujeme, je iba prskanie vlastnch sanost. A tak som pochopila, e Boh prenik do hbky nho ducha, aby konal svoju prcu tajne, aby sme do nej nemohli zasahova. Ke sa mi chvami zdalo vetko temn, spomenula som si na slov Corrie ten Boomovej, ktor preila holokaust: Boh je tak blzko, e vid iba jeho tie. Tak som si nakoniec uvedomila, e realitu Boej prtomnosti nemono mera prevanm prjemnch pocitov. V krze som sa nauila, e lska sa sklad aj z radosti, aj z bolesti, e Boiu lsku mono zakusova aj ako temnotu, ako negatvnu vec, ktor sa podob bolestivm opatreniam, ktor mus lekr urobi, aby odstrnil bujnenie rakoviny. Boh musel zakroi a vytiahnu ma zo vetkho, o mi kodilo z hrienych skutkov a tob. Toto poznanie mi umonilo prija vntorn boles ako nieo, o m pozitvnu hodnotu. Tie som vedela od Jna z Kra, e v budcnosti prde as, ke sa zane drevo meni a rozhra zvntra, ke sa postupne premen na erven erav uho, a e prde as, ke budem op pociova Boiu lsku.

Prv priorita: modlitba o mem robi! Mj profesor teolgie frter Tom Daley (alebo FTD, ako sme ho s lskou volali) ma pouil o tom, z oho sa sklad vzah s Bohom. Zodpovedal moju otzku, o mem robi. Poviem ti krtky prbeh o Petrovi a Zuzane, povedal. Peter a Zuzana zaali spolu chodi. Petrovi sa Zuzana vemi pi, ale ona, kee vie o jeho minulosti, mu povie: Dm ti iba jednu podmienku: ak chce by so mnou, neme sa vda so iadnou inou. A tak Peter, hoci neisto, shlas. Trochu u Zuzanu pozn a naozaj si o nej mysl, e je asn. Z asu na as Peter zbad nejak dievat, s ktormi by mono rd chodil, a niekedy sa potajme na Zuzanu aj zlost, pretoe sa zd, akoby ho obmedzovala v tle jeho ivota. No kee ju m rd, odmieta in eny, pretoe ak by to neurobil, Zuzana by sa s nm rozila. Nakoniec vak Peter zist, e sa s nm stala zmena. Objavuje, e u nechce chodi s inmi enami. Do Zuzany sa opravdivo zamiloval a chce si ju vzia za enu. Vonkajie pravidlo, ktor Zuzana zaviedla, sa premenilo na vntorn pravidlo v Petrovom srdci. Teraz je jej vern, lebo ju miluje. A tak si musme uvedomi, pokraoval FTD, e zkon predchdza lsku. Zkony, ktor nm uklad Boh zvonku, ns maj napravi, aby pomohli naim srdciam vrs do zkonov lsky, ktor ns motivuj zvntra. Take o som to mala robi? Musela som poslcha.

lska sa sklad aj z radosti, aj z bolesti

Dvojak poslunos
Poslunos voi Bohu m vak dvojak charakter. Prvou vecou bolo poslcha Boha v jeho prikzaniach. Tak, e sa budem vyhba hriechu a dodriava morlne zsady Cirkvi. tudovala som teda morlku, aby som zjednotila svoje sprvanie s tm, o iada Boh. Len neskr, ke pralivos hriechu zoslabla, som objavila nov spsob poslunosti: cvienm sa v nostiach a snahe vedome napodobova Jeia. 49

Vzah s Bohom
Medzitm som sa sptala samej seba: o mm robi teraz? Musm tu sedie opusten, km budem aka, e Boh ma oist? Urite existuje nieo, 48

Mamy v jednom kole a ako z neho von Raz som tala text, v ktorom sa Boh prirovnval k zamestnvateovi. Zamestnvate zvyajne nenajma niekoho na nieo, o nerob, ale aby vykonal svoje pracovn povinnosti. Tak aj nae kresansk povolanie nie je v skutonosti iba o vyhban sa hriechu, ale o uskutonen pozitvnych krokov k vykonaniu lohy, ktor nm Boh zveril. FTD nm tie povedal o rozdiele medzi by osloboden od a by slobodn pre. Povedal, e Boh chce, aby sme boli osloboden od hriechu a potom slobodne pracovali na vetkom tom, m by sme poda Boieho by osloboden od plnu mali by. Moja regula matky a by slobodn pre spala v tomto zmysle toto druh hadisko: bola som poslun Boej vli, pouvajc moju slobodu, aby som pracovala na svojom povolan, na mojom poslan tu na zemi. Vyzbrojen tmto novm, plnm chpanm Boch zkonov a lsky a poznanm, ako nm poslunos voi prvmu pomha zava to druh, som sa pustila do vytvrania reguly matky takm spsobom, aby odrala toto chpanie. Ke som zaala, mala som dve zkladn poiadavky na regulu: mus by rozumn a mus by praktick. Hodiny a hodiny strven v modlitbe mu by pekn, ale nie vtedy, ak s v rozpore s asom veere! Musela som si ujasni, o poda ma mal zaha zkladn kresansk ivot. Bola som presveden, e by som sa mala modli kad de svoje formlne modlitby, ako naprklad rann obetovanie. Myslela som, e aj ruenec je nevyhnutn. Chcela som strvi as s Bibliou a tie as v tichom rozjman a duchovnom tan. Ako zaneprzdnen mama som toto vetko musela zladi s realitou toho, e okolo ma pobehuj mal deti. Jedin spsob bolo njs si pokojn as cez de: v ase, ke deti zaspali, ke odpovali alebo ke sa hrali vonku. Kee som urila svojej rodine dos aktvny ivotn tl, rozhodla som sa, e svojim formlnym modlitbm a taniu Psma sa budem venova skoro

Prv priorita: modlitba rno, ete predtm, ne sa deti zobudia. Predpokladala som, e to me trva polhodinu a Philip mi pomohol naui deti, aby neprili dolu, km ich mama nezavol. Musm doda, e to ist as trvalo. Tie som sa presvedila, i maj kniky a hraky v izbch, aby sa mohli s nimi zabavi, ak vstan priskoro, a k sebe som si vzala bbtko aj s fakou. Poas rna chodili deti asto na chvu von, tak som naplnovala oficilnu prestvku a vsunula som do tohto asovho priestoru desiatok ruenca alebo zopr almov. Po obede som zvyajne poslala deti hore, aby si zdriemli alebo boli v tichosti, a ten as som vyuila na polhodinu modlitieb a duchovnho tania. Formlnu rodinn modlitbu som urila na veer o 19.30, ie tesne predtm, ako deti ili spa. Veer som sa mohla pokojne venova duchovnmu taniu. Fascinovala ma vak aj predstava urobi z celho da modlitbu. A tak som sa po kadom ase, ktor som si vybrala na modlitbu, snaila vedome ponknu alie more asu Bohu. To mi pomohlo udra si sstredenos na Boha aspo na mal chvu. Toto myseln uvedomovanie si Boha bolo pre ma najdleitejou vecou. Preto som spsala svoj rozvrh modlitieb na papier a do tabuliek. Tak som mohla jednoducho dodriava to, o bolo napsan, a oslobodi si myse a srdce, aby sa mohli rozprva s Bohom po cel de. Okrem dennch modlitieb boli aj alie veci, ktor som si chcela zabezpei: pravideln spove, duchovn vedenie a adorcia. A chcela som si uchova svoj sobotaj de matky pravideln de mimo domu kad dva tdne, aby som si odpoinula v samote s Bohom a v obnove. To som si zariadila s Philipom pred niekokmi rokmi. Tak som podila ku kalendru a zakrtla si na alch pr mesiacov, o som chcela dosiahnu v tejto oblasti.

Ako zaa
Navrhla by som, aby ste sa na zaiatok zamysleli nad zkladnm rozvrhom modlitieb. Pre seba samch to urobte jednoducho a ahko, aspo na zaiatku. Ke si zvyknete na zkladn regulu, neskr budete ma as to oko51

50

Mamy v jednom kole a ako z neho von reni a doplni. Robi toho privea a priskoro vs me odradi a navdza vs, aby ste to vzdali. Vy to vak dokete, pretoe Boh vm vo sviatosti manelstva prisbil vetky potrebn milosti. Km zanete tvori vlastn regulu, muste si zohna poriadny zpisnk, najlepie tak, v ktorom mono vymiea papier. V nasledujcich kapitolch uvediem otzky, ktor si budete kls a ktor vm pomu vytvori vlastn regulu matky. Odporam usilovnos a dslednos. Ak si zapete vetky odpovede, plny a vahy, ostan zaznamenan pre budcnos a u nebudete musie o tch veciach op uvaova. Kad jeden detail vypustte z hlavy a oslobodte si od neho myse. Tm, e si uchovte kad npad v jednom zpisnku, nebudete ma poznmky roztrsen po celom dome. Mono budete chcie pracova ceruzkou, a tak si meni veci, ke njdete rozpory v rozvrhu. V mojom zpisnku mm samostatn stranu na modlitby a tudijn projekty na al rok, aliu stranu na ivot viery mojich det. pecilne venujem jednu stranu rannm prcam a povinnostiam po raajkch, jednu povinnostiam poobede, jednu veernm lohm a jednu povinnostiam pred spanm. Vylenila som si samostatn stranu na kad izbu v dome a samostatn stranu na nasledujce lohy: mesan lohy, tdenn povinnosti, vianon a vekonon innosti, seznne prce, zhrady, opravu atstva, vianon dareky, npady spojen so zubami at. To vm me da nvod, ako by to mohlo vyzera vo vaom zpisnku. Teraz si vezmite svoj zpisnk reguly matky a zostavte si prv stranu: Modlitba. Pretajte si ju a odpovedajte na nasledujce otzky. Nevynechvajte otzku skr, ako sa rozhodnete, o idete urobi a o si zapete. Kom k spechu je urobi regulu matky rozumnm spsobom. Nezle na tom, i chcete venova modlitbe vea, alebo mlo asu. Dleit je, aby ste si to premysleli. Polote si otzku:

Prv priorita: modlitba

G O akch druhoch modlitieb si myslm, e s vhodn pre kadho kresana, aby ich praktizoval denne? G Ak obmedzenia alebo pecifick okolnosti mm ja alebo moja rodina? Pouvaujte nad svojou osobnosou a sklonmi, ako aj nad rodinnou situciou. Naprklad, ak nie ste rann vta, neplnujte si neprimeran rann vstvanie a dlh rann modlitby. G Vyruuj ma deti, ke sa modlm? Ak no, ako tomu mem zabrni? Me mi s tm vypomc manel alebo starie deti? G Kedy s cez de obdobia pokoja, ke mem zariadi, aby sa deti zamestnali bezpenm a zdravm spsobom, aby som sa mohla modli? Rozhodnite sa pre niektor zkladn asov seky (na dke nezle), ktor si vyhradte na modlitbu. G Ak modlitebn praktiky si chcem naplnova a do akch asovch sekov? Ktor asov seky chcem ponecha von na spontnnu modlitbu? Rozhodnite sa a zapte si vetko do zpisnka. G Je nejak miesto, kde sa mem modli bez rozptyovania? Kde? Mem si njs miesto na modlenie s ahkm prstupom k Biblii, ruencu, katechizmu a inm modlitebnm pomckam? A o soky, obrzky a svieky? Rozhodnite sa, napte svoje npady a niekedy dnes alebo zajtra to zostavte. G Ako asto si myslm, e je rozumn chodi na spove? Kedy to mem urobi? Vezmem so sebou deti? Ak nie, kto sa o ne postar? Mohla by sa pravideln spove prekrva s trvalmi zvzkami? Ak no, ako ich mem zladi? Rozhodnite o tchto veciach, urite si asy na spove na alie tri mesiace a zapte si ich. Ako asto sa dostanem na svt omu? A o s demi? Mm duchovn vedenie? Nu a teraz, ke sme zaali s plnovanmi modlitbami, vetko nechajte tak a zanite sa modli!

dleit je, aby ste si to premysleli

52

53

Mamy v jednom kole a ako z neho von Teraz mete prejs tieto otzky s kadm z vaich mladch det, alebo ich konzultova so starmi demi a pomc im tie vypracova zkladn praktiky viery. Pouite samostatn stranu v zpisnku s nzvom Modlitebn ivot det (alebo ete lepie, nechajte, aby si zaloili vlastn zpisnk reguly!) a zalete do neho modlitbu v rodine. Povzbute ich, aby s tm zaali hne.

Prv priorita: modlitba Potrebujete sa dozvedie viac o Bohu a viere? Jednm z naich hlavnch cieov na zemi je pozna Boha. Toto mono realizova tudovanm Psma a katechizmu, tanm o ivotoch svtch a duchovnm tanm. o by ste si mali hlbie pretudova nastvajci rok? S vo vaom ivote nejak oblasti, ktor vs odvdzaj od vho povolania, najm od asu s Bohom? Angaujete sa v mnohch veciach, ktor vm ponechvaj mlo asu na modlitbu? o mete zredukova a kedy to urobte? Myslte si, e Boh vs vol k hlbiemu vzahu s nm? o si myslte, e od vs iada? Myslte si, e s nm mte vzah? o vm brni v prehben tohto vzahu? Potrebujete hada radu u kaza? Cieom prvej priority je privies vs bliie k Bohu. Ak si preho vedome vyhradte as a s pevnm odhodlanm v tom budete zotrvva, urobte obrovsk krok smerom k dvernmu vzahu s nm. Aby ste si viac uvedomovali jeho prtomnos v svojom ivote, vdy, ke si budete pozera svoj rozvrh alebo ma von chvku, pozdvihnite si srdce v krtkej modlitbe k nemu a poproste ho o poehnanie alebo o pomoc na aliu hodinu. To napln nadprirodzenom cel v de, a ke sa to stane vam zvykom, posvt to cel v ivot. A nielen to, Boh prde.

alie kroky
Ke ste u zalenili zkladn prvky piatich priort do svojej reguly, mono by ste sa mali pozrie na spsoby, ako s do hbky, ako alej zuachova a obohacova spsob, ako naplni svoje povolanie. V oblasti modlitby a spirituality existuj alie monosti, ktor mu vyplyn z uritch okolnost: modlitbov skupiny, adorcia, duchovn cvienia, tudijn spolky a osobn tdium. Po vypracovan zkladov, ktor som spomenula, a vytvoren dobrho, modlitebnho plnu, pozrite sa na tieto mal pecifick veci, ktor by ste mohli do svojho plnu zaradi. Mono vm to bude trva rok alebo viac, km zistte, i s pre vs vhodn; zvis to od jedinenosti osobnosti a okolnost. Pamtajte vak, Boh vs pozn, aj to, o zvldnete. Bude si vi kad pokus, ktor urobte. Mono si budete chcie njs pravideln as na uvaovanie o podstate prvej priority: v vzah s Bohom. S vo vaom ivote nejak oblasti, o ktorch treba viac uvaova? Existuj nejak hriene nvyky, ktor potrebujete preskma, a bolo by dobr hada pomoc, ako ich prekona? Mete si vyhradi stranu v zpisnku i skromnom dennku, kde vymenujete situcie alebo osobn nvyky, s ktormi by ste sa chceli zaobera. Tm, e ich budeme vedome sledova, meme sa rozhodn pre spsob, ako sa s nimi vysporiada.

naplni svoje povolanie

54

55

Mamy v jednom kole a ako z neho von

Druh priorita: vlastn osoba Ctim sa cel as strane, mami. Neviem si s tm poradi. Asi polhodinu sme sa rozprvali. Zverila som sa jej s tm, o prevam. Mala som vo vetkom zmtok a vedela som to. Bola som strane, zfalo neastn. Cel as som sa ctila zle a moja myse bola stle zamraen a zmten. Volala som to depresiou, ale bolo to ovea horie nieo neopsaten. Chcela som utiec a zmizn, ale nevedela som od oho. Keby som sa tak mohla ukry do jaskyne a zosta tam niekoko tdov, bolo by to skvel, pomyslela som si. Navonok a poda mienky vetkch pozorovateov na univerzite sa mi darilo. Bavili ma prednky a celkom ma bavili debaty pri okrhlom stole v jedlni. Dostvala som dobr znmky. Dokonca som psobila astnm dojmom. Druhm som sa zdala navonok tak astn, e ke som jednmu z najlepch priateov povedala, e mm depresie, neuveril mi! Nechcela som sa cti zle, tak som sa na to snaila zabudn. Mono keby som o veciach nepremala, vetky problmy by zmizli. Bolo ahk pretvarova sa, e vetko je v poriadku, ak som sa natoko zamestnvala, e som u nemala as myslie na to, o sa v mojom vntri deje. Pokia som musela napsa zaujmav esej alebo sa zastni na spoloenskom podujat, aby mi preiel as, bola som na tom dobre. Kad noc som sa vak musela vrti do ticha svojej splne a vetka bezndej a depresie sa op prihlsili. Ak nechpeme, o sa deje v naom vntri, je prirodzen hada avu od problmov v rozptleniach. Rozptlenie je vak nik. Tak ako fyzick boles ani vntorn boles sa nezmierni tm, e sa ju sname ukry, alebo si ju nevma. Moja vntorn boles bola prejavom neporiadku vntri a ja som sa mala zaobera tmto neporiadkom, a nie iba jeho prznakmi. o sa dialo v mojom vntri? Ako som sa mohla zmeni? Ako som mohla by svt, astn a zdrav?

tvrt kapitola
Druh priorita: vlastn osoba

Boh dal kadmu z ns vek dar: dar ns samch. Mono nie sme zvyknut uvaova o sebe takmto spsobom, je to vak pravda; naa jedinen osoba je pecilnym darom pre ns od Boha. Chce, aby sme boli svt, astn a zdrav a aby sme tak boli, potrebujeme spozna samch seba nae dobr strnky a nae zl strnky, nae talenty a klady, nae slabosti a nedostatky. A ke skutone spoznme samch seba, ak sa uvidme Bomi oami, budeme sa mc sta takmi, akmi ns plnuje ma Boh. i v zhode s Bom zmerom je najpravdivejia cesta k osobnmu zdraviu.

spozna samch seba

Naruenos vlastnej osoby

Mesiace po mojom obrten som vemi nepociovala, e som darom pre seba samu. Spomnam si na jednu noc, ke som leala na posteli, oi tupo upret do stropu. Mama vola do izby a sadla si ku mne na poste. Chytila mi ruku, trochu mi ju pohladila a sptala sa ma, o sa deje. 56

o je lovek?
Zaala som hada odpovede na tieto otzky a objavila som zaujmav a dleit skutonosti o Boom zmere pre ma ako loveka. Dozvedela 57

Mamy v jednom kole a ako z neho von som sa, e udsk bytosti s jedinenm mostom medzi duchovnmi a materilnymi stvoreniami druh zloenej bytosti, vytvorenej z tela a due, ktor s prepojen a neoddeliten. Km mnoh veci mme spolon so zvieratami, ako naprklad fyzick telo, intinkty a zmysly, podieame sa aj na anjelskom ivote; mme duu, ktor je duchovnou skutonosou. Tmto sme stvoren na obraz Boha, ktor je duch. Nae due maj schopnos rozumu a vle; maj schopnos vedie a myslie a umouj aj schopnos voby. A v samom strede naich du je tajomn miesto, ktor sa vol srdce. Je sdlom naich emci a najpravdivejou asou naej osobnosti. Kee je vemi zko spojen s vou, je podstatou naej bytosti a tie miestom, kde sa bytostne rozhodujeme i ivot pre Boha alebo pre seba (KKC, 368). Nae srdce je tam, kde prebva Boh. Nae srdce je tam, kde milujeme.

Druh priorita: vlastn osoba Adam by nikdy nezaspal, keby mal nejak prcu, a Eva by sa nikdy nevyhbala domcim prcam, pretoe by sa jej prve nechcelo. Vetko, o robili, bolo rozumn; vdy sa vou rozhodli pre dobro a ich srdcia vdy chceli kona dobro. A preto ili naplno v milosti, hlboko v srdciach zavali trvale Boiu prtomnos a mali pokoj. Boli astn. Toto je Bo pln aj pre ns ako jednotlivcov.

Hriech rozhadzuje nae vntro

Adam a Eva vyzdvihli samch seba na prv miesto vo svojich srdciach, a tak dovolili, aby boli ich vlastn tby uprednostnen pred zkonom Boha. Tie nsledne poruili sprvnu vldu rozumu a vle nad iadosami, a tak zaal vntorn konflikt medzi rznymi asami udskej bytosti. Tento ich skutok mal na ns priamy dosah; aj my zavame vntorn rozpoltenos a naruenie vntornho poriadku a osobnej jednoty, ktor Boh pre ns naplnoval. Nazvame to telesn iadostivos (KKC, 2515). Ctime to zakadm, ke naimi pocitmi zmieta strach a odpor ako reakcia na nieo, o om vieme, e je dobr, ako naprklad upratovanie podkrovia! Prevame to zakadm, ke chceme pojes prli vea sladkost alebo pridlho spa, alebo ke sa chceme zapoji do hrienych innost. Namiesto toho, aby sme podriadili nae pudy a tby vobe objektvneho dobra, nae naruen a oslaben vle nasleduj hriene vne. Mme sklon vybera si nieo, o nm urob dobre, o vak zrove me by pre ns v skutonosti vemi kodliv. Naa schopnos uvaova je tie naruen, a tak aj pravda sa stva aie dosiahnutenou, ako to Boh pvodne plnoval. Toto ponechva nau vu v nevedomosti a oslabuje nau schopnos rozhodova sa. Nae srdcia, kee nie s zajedno s Boou vou, hadaj sebeck naplnenie. A nae pocity sa stvaj mocnou zbraou, ktor me teraz psobi proti nmu rozumu.

Bo pln pre ns
Pvodn pln Boha pre ns sa odzrkadlil v dare neporuenosti, ktor bol dan Adamovi a Eve pri stvoren. Neporuenos znamenala, e vetky rzne asti ich osb fungovali v slade a rovnovhe. Adam a Eva boli zjednoten s Bohom vo svojich srdciach;4 ich rozum informoval ich vu o tom, o bolo objektvne dobr, a ich va, priahovan dobrom a posilovan milosou, si to slobodne aj zvolila. Kee tieto vyie schopnosti fungovali prirodzene, boli aj ich pocity povzbudzujcim darom od Boha, mocnou a pozitvnou silou, ktor im pomhala pri uskutoovan rozhodnut.

zjednoten s Bohom

Odolvanie hriechom vplva na nau osobnos

4

Rev. Adolphe Tanquerey, SS, DD. The Spitirual Life: A Treatise on Asceletical and Mystical Theology, trans. Rev. Herman Branderis, SS, DD, Tournai, Belgium: Society of St. John the Evangelist, Descle and Co. Publishers, c. 1930

Zaala som si uvedomova, e som pre dedin hriech nielene zdedila tto vntorn naruenos, ale ete som ju aj prehlbovala vlastnmi hrie59

58

Mamy v jednom kole a ako z neho von nymi skutkami. Zakadm, ke som sa rozhodla hrei, prehlbovala som proces rozpadu. Odmietanm Boej milosti v mojom srdci som umoovala to, aby vldu nad mojou duou prevzali vne. Oslabovala som vlastn vu a zatemovala som svoje zmanie. V tejto druhej priorite je dleit si uvedomi, e to plat pre ns vetkch. Nae duevn zdravie priamo ovplyvuje nae osobn zdravie. Ak chceme dosiahnu osobn vyrovnanos, musme pri optovnom vytvran poriadku rozpozna dleitos nho vzahu s Bohom. as z toho, preo trpme v svislosti so zmtkom naich osobnost, je prirodzenm nsledkom naich skutkov. Existuje vak liek. Po prv, vyaduje si to vny zvzok dodriava morlne zsady, ktor nm Boh zjavil. On nm ich dal pre nae vlastn dobro nie iba ven dobro, ale aj pre nae zdravie a astie tu na zemi. Po druh, pravidelne musme vyuva spove, pretoe dostvame milos, ktor zahoj trhliny spsoben hriechom. Aj modlitba napomha osobn celistvos. A po tretie, musme tudova nau vieru, pretoe n rozum nedoke informova nau vu o dobre, ktor vbec nepozn. Takto tdium, ktor pomha naej vli robi dobr rozhodnutia, sa vol utvranie svedomia.

Druh priorita: vlastn osoba Kde zaa? Najprv som si pretala niekoko dobrch knh o depresii. Kee som zistila, e potrebujem odborn radu, navtvila som aj psycholga, aj psychiatra. Postupne som zaala rozobera svoj ivot. Snaila som sa odosobni od situcie, ktor som prevala, a prs na to, preo reagujem tak, ako reagujem. Sptala som sa: Preo sa takto ctim? Preo ma to otravuje? Kedy som sa s tm u v ivote stretla? Nad m ma to nti uvaova? To je as procesu spoznvania samho seba. Vedela som, e nae telo je zloito spojen s nam duchom a e na to, m prechdzam, existuj fyziologick dvody. Tak som sa rozprvala s mnohmi lekrmi, ktor skmali mj zdravotn stav, lebo ten mohol spsobova moje akosti. A po mnohch rokoch som nala prinu vo vive, ktor uritm spsobom ovplyvovala moje nlady. Zrove ako matka, ktor bva hore neskoro do noci pri placom bbtku, som jasne potrebovala dostatok spnku a odpoinku! Aj cvienie pozitvne vplva na nau nladu, o tie odporaj lekri. Take starostlivos o nae fyzick zdravie ovplyvuje aj nae psychick a emocionlne zdravie. Hadala som rieenie problmov v minulch vzahoch. V mojom ivote boli udia, ktor ma zranili, sklamali, alebo o ktorch som si myslela, e ma odmietli. Snaila som sa njs vysvetlenie pre ich sprvanie namiesto toho, aby som im pripisovala tie najhorie motvy. Prediskutovala som urit situcie s viacermi umi, aby som zistila ich nzor. Najdleitejie vak je, e som sa nauila odpusti im vetky krivdy, ktorch sa voi mne dopustili. Druh priorita ns teda vyzva urobi inventru toho, o sa v ns deje, a njs rieenia na nae osobn problmy. Existuje mnostvo dvodov, preo mme emocionlne a psychick akosti; vetci mme vlastn jedinen problmy poda charakteru, fyziolgie a ivotnch dejn. Existuje vea spsobov, ako sa meme a musme zaobera touto prioritou v naich i61

duevn zdravie

Psychick a emocionlne zdravie

Tak som sa snaila zlepi svoj morlny ivot, tudovala som Boie zsady, na ktorch sa m budova ivot, a astejie som chodila na spove. Mj emocionlny zmtok vak neustval a zaala som si uvedomova, e existuje ete nieo viac ako iba duchovn strnka, ktor sa tka osobnho zdravia. Moja depresia bola znakom toho, e v mojom vntri sa dialo nieo, na o musm prs. 60

[ spove ]

Mamy v jednom kole a ako z neho von votoch; tdiom, poradenstvom a sebaanalzou, vivou, cvienm a odpoinkom, ba aj liekmi, ak treba. Musme robi, o sa d, a vnma vetky tie rznorod oblasti, pretoe nae psychick a emocionlne zdravie je nevyhnutn na naplnenie nho povolania. Nememe da druhm to, o sami nemme. Nememe naplno sli naej rodine, ke sa n zrak zameriava na vntorn boles.

Druh priorita: vlastn osoba kovkch. Zala som za psychiatrami, lekrmi, ba dokonca aj za gynekolgmi pre podozrenie na predmentruan syndrm (PMS). Zriekla som sa sladkost, kvy a fajenia, ale kee sa ni nezmenilo, ku vetkmu som sa zas vrtila. Bola som aj za kazmi jeden trpel rovnako ako ja, no nevedel mi ponknu rieenie. Druh ma pokojne odprevadil ku dverm so slovami, e vchodne od Ottawy neexistuje nikto, kto by mi dokzal pomc! Rozoberala som svoj ivot zo vetkch sl, modlila som sa novnu za novnou a tudovala som vetko, o sa mi dostalo do rk, a predsa tie zl pocity plne nezmizli. i som to teda s niekm konzultovala? i som nieo urobila? Pravdae, no. Kaz hodn chvu mlal. Nu... v tichosti uvaoval. Napokon povedal: Boh nechce, aby ste takto ili. oe? vyhkla som zarazen. Povedala som mu, e u roky som to obetovala ako kr. To nie je kr, namietal. Boh vs chce uzdravi a ja budem pri vs st, km to neurob! Po tchto slovch vstal zo stoliky a poloil na ma ruky a modlil sa v tichosti, hadajc vchodisko. Ctila som, ako mi teplo zalialo cel telo. Ni som si nepamtala, o potom hovoril, okrem toho, e som ho poiadala o stretnutie. Zo spovednice som odchdzala s ndejou, e po prv raz za tie roky sa nieo urobilo so vetkmi tmi nladami a osobnmi bojmi, ktormi som prechdzala. Najviac ma vak zasiahlo jeho odhodlanie, e bude pri mne st, km nebudem na tom lepie. Nikto predtm mi tak nieo nepovedal, a to ma vemi dojalo.

Boh chce urobi svoju prcu

Aj ke som vemi tvrdo pracovala na obnoven svojho emocionlneho a duevnho zdravia, preli roky a ja som stle mala akosti. Niekedy ma neakane prepadla prlin aoba v ivote, takmer a temnota, ktor ma plne paralyzovala. Boli dni, ke som vstala a sedela som pri kuchynskom stole, neschopn vsta a robi si svoje povinnosti. Ctila som sa len zdrven vntornm bojom. Nikdy som nevedela poveda, i mi bude dobre, alebo zle, a cel t drma ma aila. A tak som sa zverila Panne Mrii a poprosila ju, aby mi poslala niekoho do cesty, kto by mi s tm pomohol. Cel som to odovzdvala Bohu, ako som najlepie vedela. A potom jednho da ma Boh vyslyal. Skonila som v spovednici. Ote, minul tde, na Vek piatok, eptala som kazovi spoza mrieky, som sa venovala duchovnmu taniu, ke som sa pristihla, e sa tomu vysmievam. Vysmievam sa! Teraz mm pevn vieru a neviem, odkia sa to berie. o in sa ete deje v tvojom ivote? sptal sa. Mj ivot je chaos! priznala som sa. Neviem, m trpm; mono by sa to mohlo nazva depresiou, zrove to vak nie je depresia. Vetko, o vm viem poveda, je, e sa ctim mizerne a ivot sa mi zd mimoriadne ak. Konzultovala si to s niekm? sptal sa. Pohla som sa spoza mree na stoliku pred nm. Urobila som vetko, o som len vedela. Navtvila som psychologiku, ale vyrozprvala som vetko tak podrobne, a sa rozplakala a siahla po vrec62

uzdravujca sila Boha

Uzdravujca sila Boha

Op som ila navtvi toho kaza. Ako som cestovala na stretnutie, zaalo mi by zle, ale ni ma nedokzalo odradi od rieenia mojich problmov! Len o som vstpila do jeho kancelrie, nevonos plne zmizla. Ho63

Mamy v jednom kole a ako z neho von vorili sme o mojej minulosti a vchove. Kaz povedal, e ma prevedie cez uzdravujcu modlitbu, uzdravovanm spomienok. Iiel sa za ma modli vkladanm rk. Dobre, shlasila som a on zaal. Previedol ma cez vetky dleit obdobia mjho ivota a vetkch dleitch ud, ktorch som poznala, a pomodlil sa za nich. Op som poctila prdenie tepla po celom tele. Zaala som si uvedomova, e to nebol nejak hormonlny nval horosti, ale prtomnos Ducha Svtho. Po ceste domov sa mi stala udn vec. Zaala som vidie udalosti z mjho ivota zobrazen v mojej mysli, ako keby ich dvali v televzii. A zaali sa tak rchlo strieda scna za scnou, e by z toho mohol by film bleskovch zberov zachytvajci vetko, o sa mi v ivote prihodilo. Tak silne som poctila Boiu prtomnos. Domov som prila ohromen. Cel noc a do alieho da som pociovala obrovsk pocit avy. Ako ke na tlakovom hrnci uvonte vrchnk a pozvona vypustte paru, ja som vzdychala a vzdychala a vzdychala znovu a znovu. Ctila som, ako sa z mojej hrude zodvihla archa a nahradila ju vntorn ahkos, ak som nikdy predtm nezaila. V jednej chvli som stla v kuchyni a volala na Philipa: Nemem presta vzdycha! A uvedomila som si, e Boh mi urobil nieo vemi zvltne volm to duchovn zkrok. Ke som urobila vetko, o bolo v mojich silch, a postavila som sa proti tehlovmu mru, vtedy priiel nebesk Lekr a uzdravil ma zo vetkch zranen, spomienok, dokonca aj z vec, ktor vedome dovtedy nevnmala. Udivilo ma, e Boh bol so mnou vo vetkch tch udalostiach a vzahoch. Miloval ma cez kad jeden, aj ke sa zdalo, e ostatn ma nemiluj. Uteilo ma, e Boh ma miluje, e chpe moju boles a chce mi pomc. Boh chce, aby sme si pomohli sami, aby sme urobili, o meme, vlastnm silm, a tak dosiahli osobn celistvos. Chce, aby sme vyuili vetky normlne prostriedky na prijatie milost, ktor nm dva skrze modlitbu, sviatosti a tdium. Chce nm pomc aj nepriamymi prostriedkami prcou profesionlov a radami rodiny i priateov. Verm vak, e chce priamo 64

Druh priorita: vlastn osoba zasiahnu, ak tieto druh metdy neprines celkov avu. Boh je znmy tm, e rob zzraky tam, kde nie je u ndej. A nemyslm si, e je trfal prosi ho o to. Naume sa rozoznva znamenia potrebnho Boieho uzdravenia. Sama som zistila, e ak mi niektor spomienky na udalosti spred dvadsa rokov stle spsobuj aldon problmy alebo mi nahrn slzy do o, je to znakom, e potrebujem Bo mimoriadny zsah. Aj bolesti, ktor nemizn, a nezle na tom, ako vemi to chcem, alebo ako ich rozoberm, i chpem, alebo hadm pomoc u odbornkov, s tie znamenm. Pretoe to skutone neboli iba jazvy. Spomienky na zitky, ktor s sprevdzan emciami, s v skutonosti otvoren rany. Tento druh bolesti sa li od oisovania due Bohom, od temnej noci, ktor tie spsobuje zl pocity. To je vak nieo in. Takto kroky oisovania nie s nevyhnutne spojen so pecilnou udalosou alebo spomienkou. asto s popretkvan zitkami Boej techy a okamihmi pokoja. lovek asto v sebe postrehne zmenu a tento pokrok sa deje, ke sa spjame s Boou vou. Boles oisovania prina so sebou milos, aby sme ju prijali a odovzdali sa v dvere Otcovi, obetujc sa s Jeiom. Boles, ktor potrebuje uzdravenie, prina zfalstvo a zastraovanie.

boles, ktor potrebuje uzdravenie

Duchovn zpas a oslobodenie

O dva tdne som bola op v kazovej kancelrii. Nieo sa deje, povedal. Urobili ste vetko, o sa dalo, od doktorov po psycholgov, spovede, uzdravovania spomienok, sviatosti pomazania chorch... myslm, e potrebujete oslobodenie. Oslobodenie? sptala som sa zmtene. Oslobodenie od obaovania zlmi duchmi. Niekde vo svojom ivote ste otvorili dvere a diabol voiel dnu. 65

Mamy v jednom kole a ako z neho von Mohlo to tak by? Bola to pravda: dvno, ke som mala dev, zaal ma fascinova okultizmus. tala som vakovak kniky s okultnou tematikou: poltergeist, astrolgia, duchovia a duchovn svety, tanie z ruky, voodoo. Pouvala som aj quija tabuku a ako diea som sa hrala na vyvolvanie duchov s kamartmi. To viedlo do hlbokej zaangaovanosti s okultizmom, ktor sa skonila a po mimoriadne straidelnom zitku s dmonickm svetom, ke som mala sedemns. Bolo to tak stran a hroziv, e som vyhodila vetko, o malo nieo do inenia s okultizmom. U som nikdy nepozerala, netala ani nedovolila, aby sa v mojej blzkosti robilo nieo okultn. Mylne som sa domnievala, e tm sa to vetko skonilo. A tak ma tento kaz poslal za inm kazom, ktor sa tmito vecami zaoberal. Viete, existuje mnostvo vec, ktor nm diabol me urobi, povedal mi. Najprv, na jednej strane spektra, ns me poka; to me robi kadmu. Deje sa to bez nho dovolenia. Na druhej, najvzdialenejej strane spektra me niekoho posadn. To sa zvyajne stva, ke m na to pozvanie. A uprostred je nieo, o sa vol toky. udia sa otvoria tokom zvyajne tromi spsobmi: promiskuitou, uvanm drog, alebo pohrvanm sa s okultizmom. Emocionlny zmtok je jasnm znakom toku, pokraoval. toenm sa voz diabol na tvojich emcich ako divok rebec. Jednu mintu lieta v oblakoch, a alch p hodn si na dne pekla. Na druh de je vetko ndhern, a alie tdne sa neme vymani z pochmrnej nlady. Diabol sa zvyajne skrva za in stavy, aby unikol naej pozornosti. Dobrm prkladom na to je PMS; depresia je alm. Normlne prostriedky, ktor sa tmito vecami zaoberaj, vak nefunguj. Dohodli sme si stretnutie na modlitbu oslobodenia v ten veer. Kaz zaal etapu rozliovania a rehonka, s ktorou spolupracoval, mj manel, priate a prv kaz sa modlili. Vyzvali ma, aby som zviazala, napomenula a vyhnala menovite kadho zlho ducha, ktor ma vyruoval, jednho po druhom. Ich men odpovedali tm zlm skutkom, ktor zl duchovia robili. 66

Druh priorita: vlastn osoba Dleit bolo, aby som to urobila ja, aby som sa ich slovami zriekla, pretoe ja som pozvala nevtan innos diabla svojm vlastnm sprvanm. Myslm si, e v tejto oblasti neexistuje pln oslobodenie sa bez zsahu svtho kaza. Dleitos kaza nemono podceni; niektor milosti zskate jednoducho iba skrze neho. To je rozhodnutie Boha a my to musme prija.

Nutnos duchovnho vedenia

Tieto sksenosti poukazuj na potrebu zavies do naej reguly pravideln as na stretnutie s duchovnm vodcom. asto nedokeme rozliova, o sa v naom vntri deje bez pomoci zvonka, bez pohadu zaloenho na viere. Naa naruen udsk prirodzenos, hriech, psychick a emocionlne rany, bolestn spomienky, toky zlch duchov, ba aj oisovanie Bohom me spsobi zmtok. Potrebujeme sprievodcu, aby nm pomohol rozliova a uri cestu, ktorej by sme sa mali dra. Jednou z podmienok spechu takho poradenstva vak je, e sa zavzujeme plnou estnosou voi spovednkovi a duchovnmu vodcovi. Kaz zvyajne nevie ta mylienky; muste mu predloi cel obraz. Ukrva veci alebo vynechva aj zdanlivo nedleit detaily me zablokova pln psobenie milosti. o nm me pripada ako nepodstatn, me by kom k celej veci. Duchovn a osobn sloboda si vyaduje, aby sme robili to, o mme robi, celm srdcom. To, o mi hovor duchovn vodca, nie je voba, ale skuton Boie riadenie, kee mj vodca zastupuje Boha. Musme sa naui poslcha.

Hada kresansk slobodu

Po modlitbch za uzdravenie a oslobodenie sa moja emocionlna aoba znane zmiernila. Ctila som sa, akoby som chytila druh dych, a vetko ilo ahie. A predsa, aj po tokch npravch, ktor som v ivote urobila, aby som dosiahla osobn vyrovnanos, a aj napriek tm mimoriadnym Bom zsahom, ktor som zaila, stle mi zostal jeden problm. 67

Mamy v jednom kole a ako z neho von Tm problmom bolo jedno odporn mal motto, ktor ma sprevdzalo cel ivot: Ale ja nechcem! Zo vetkch akost, s ktormi som sa stretla na mojom hadan osobnej celistvosti, bol mojm najvm nepriateom mj vntorn duch vzbury. Zdrhala som sa pusti vlastn vu a vzdorovala som tomu, o som mala robi. Namiesto toho som si robila, o som chcela, a to mi brnilo dosta sa bliie k Bohu a k astiu. o som mala robi? Spomenula som si na nieo, o nm povedal o slobode frter Tom Daley, mj profesor na univerzite: Sloboda je prevzia zodpovednos za to, km sa stanete. Tto predstava mi nebola blzka. Predstava naej spolonosti o slobode a t, ktor som mala ja, fungovali spolu tak dlho. Znamenali prvo robi si, o chcem, bez vonkajch obmedzen. Musela som si vak poloi otzku: Je to, o robm, aj ke ma to zrauje, naozaj sloboda? A ke povaujem za ak robi, o je pre ma najlepie, mem primne poveda, e som slobodn? Opravdiv sloboda, kresansk sloboda teda je, ke ochotne podnikneme kroky potrebn na obnovenie vntornho poriadku, ktor Boh naplnoval. Iba potom meme zaksi Boha, ktor prebva v naom strede. Tto sloboda nie je vroden, ale nadobudnut; nie je vsledkom povahy, ale vchovy; nieo, o musme zskava op a op; ... boj so iadosami, sklonmi a pudmi a vami, ktor ohrozuj jednotlivca, aby ho zotroili... To znamen vntorn podriadenos hlasu Ducha, oddanos povinnostiam, vernos svojim slovm, neochvejn dodriavanie zsad, vernos svedomiu a dvera voi Bohu... To s zruky pravej slobody. Sli Bohu znamen ovlda sa.5 Vetci sme teda povolan ku kresanskej slobode prevzia zodpovednos za osobu, ktorou sa poda Boej vle mme sta. Preto mus prs as,

Druh priorita: vlastn osoba ke zaneme vedome kona v zhode s tm, o om vieme, e je dobr. To znamen zapja vu. Dola som do bodu, ke som si uvedomila, e musm presta toko ta a treba zaa kona. Aby som v mojom srdci vyrovnala chodnk pre Boha, musela som sa zaa cvii v tom, o je sprvne. asom tento zvyk kona dobro posiluje vu a pomha kroti nau iadostivos. A sem vstpilo moje stran mal motto! Obas sa mi to zdalo stran, ke som sa riadila svedomm a robila som, o Boh odo ma chcel, alebo to, o om som bola presveden, e je najlepie pre ma alebo druhch. ivot sa me zda suchoprny a depresvny, ke nemete robi veci po svojom! A predsa to bolo najm na mne, aby som ila svoj ivot tak, ako by som mala. Toko rz som sa chcela vyhn zodpovednosti, pretoe niekto in nekonal tak, ako by som chcela. Ak Boh ku mne nehovoril, chcela som vynecha modlitbu. Ak mal mj manel mrzut nladu, nemala som chu by k nemu ctiv. Ak deti robili hluk alebo trucovali, sama som povolila uzdu netrpezlivosti. No ak som zodpovedn za to, km sa mm sta, potom nezle na tom, i niekto in kdekovek na svete rob to, o si myslm, e by mal robi; ja sa zodpovedm Bohu za to, o robm ja. To je kresansk sloboda. Je to aj zkladn kresansk zpas. Je to povolanie napodobova Jeia. To nikdy nie je ahk! Spomnam si na nieo, o povedal ppe Jn Pavol II. na Svetovch doch mldee v roku 2002: udia s stvoren pre astie. Potom je sprvne, ak time po ast. Kristus m odpove na tto vau tbu. On vs vak pros, aby ste mu dverovali. Opravdiv rados je vazstvo. Nieo, o nemono zska bez dlhho a akho boja. Kristus m tajomstvo tohto vazstva. o sa tka naej reguly, musme sa teda vetci zaviaza robi to, o by sme mali robi, a modli sa k Bohu, aby pretvoril najskrytejie hlbiny naich sdc, ak treba. A Boh bude v ns psobi, aby ns zmenil, hoci niekedy to me bolie. Po kadom ukriovan vak nastane zmtvychvstanie. Poriadok je vytvoren. Pokoj a techa naozaj prdu. 69

sloboda je prevzia zodpovednos za to, km sa stanete

Rev. Franz de Hovre, Ph.D., Catholicism in Education, trans. Rev. Edward B. Jordan, MA, St.D., New York: Benzinger Brothers, 1934

68

Mamy v jednom kole a ako z neho von

Druh priorita: vlastn osoba bolo nevyven. Dobre chpal, ako mi to pome, ke budem pravidelne trvi de mimo domu. Povzbudil ma, aby som si o tom pohovorila s manelom. Tak som si rozmyslela svoju stratgiu a predloila ju Philipovi. Povedala som mu, e potrebujem viac priestoru, viac asu pre seba v tichosti a rozjman a e to potrebujem robi pravidelne. Povedala som mu o znmej, ktor poznm a ktor je tie doma a chod von kad sobotu, zatia o jej manel dva pozor na deti. Povedala som Philipovi, e hoci by som rada ila von kad vkend, nemyslm si, e by sa to v naej rodine dalo uskutoni. Napokon, on i deti mali tie svoje potreby. Rozhodla som sa, e bude pre ma rozumn, ak pjdem von kad druh sobotu na cel de. Uistila som ho, e mj duchovn vodca ma v tom podporil a e som naozaj hovorila o osobnej potrebe, nie iba o chcen alebo tbe utiec. Jeho reakcia ma trochu zaskoila. No neviem o nijakej inej ene, ktor m de vona kad dva tdne! Jeho zaatos nebola pre neho typick. Nasledoval mj krtky argument, pretoe som ctila, e musm trva na tom, o om som presveden, e to Boh odo ma chce. Trochu som sa rozlila, ale nakoniec Philip shlasil, e to vyskame, a ja som sa ospravedlnila za to, e som vybuchla. Vedela som, e sm Jei si vyhradil as mimo svojho verejnho psobenia, aby bol osamote so svojm Otcom, a jeho prca bola dleitejia, ako je moja. Vedela som, e Jei obas zavolal svojich uenkov do tichosti a meditcie. Vedela som, e kazi maj cel de vona kad tde. Dokonca aj svt Elisabeth Setonov nechala deti v nedeu, aby ila na svt omu a navtvi priateov. Premyslela som si to. Vedela som, e uvaujem rozumne. Nemala som v mysle zneui to. No Philip mal, pravdae, svoje obavy. Jeho zoznam na sobotn prce bol asto preplnen opravy v dome, kosenie trvnika, drba auta a ja som ho nechala samho s piatimi demi, priom najstarie vtedy malo len osem rokov. On vedel, e takto toho vea nestihne urobi. Preval zmiean pocity od pocitu, e sa chytil do pasce, a po to, e sa mu zhatili plny, pretoe aj tak nemohol urobi svoju prcu, ako bolo treba. A teraz 71

Op sa dopracova k neporuenosti
Vydchla som si, ke som zistila, e tto cesta k osobnej neporuenosti je vlastne proces, o znamen, e nemusm by hne dokonal. U ma ni nentilo, aby som bola tm, km nie som. Pokorne som mohla prizna svoju nedokonalos ako osoba, pretoe ak ma Boh do toho nenahal, aj ja som mohla ma trpezlivos so svojm rastom. Najdleitejie vak bolo, e som objavila aliu vhodu osobnho zdravia. Kee Boh prebva v srdci, nemusela som hada nejak bytos hore medzi oblakmi; moja cesta k Bohu nebola vonkajia, ale vntorn! Jedin spsob, ako sa pribli k Bohu, bolo usporiada si vntro tak, aby som ho mohla v sebe zaksi. Ke sa nm vymkn emcie a mme zmten myse, ke je va slab a nerozhodn a naa predstavivos pracuje nadas, mme v sebe tak vek hluk, e nedokeme pou tich hlas Boha prtomnho v jadre naej bytosti, v naom srdci. Neporiadok vo mne spsobil, e som bola voi nemu hluch. Objavila som, e mm jedinen osobn potreby, ktor boli rovnako dleit ako ktorkovek povinnos, o ktorej som hovorila. Okrem vetkch zleitost mjho duevnho a emocionlneho zdravia, okrem potrieb tela na dostaton spnok, cvienie a sprvnu vivu, som si potrebovala vo svojom ivote njs viac tichho asu. Ako matka som sa cel roky tak vea rz ctila unaven, preaen a znien. Tak asto som ctila, e nemm ani priestor, aby som uvaovala, o robi s tm ustavinm Mami! Mami!, ktor vychdzalo od det, alebo o s prcou, ktor som nedokonila a ktor mi bila do o. Potrebovala som as osamote a v tichosti. Povedala som o svojich starostiach duchovnmu vodcovi a on nadene shlasil. Povedal, e stly pobyt doma mi neumouje zmenu, a preto to

osobn potreby

70

Mamy v jednom kole a ako z neho von bola kad druh sobota straten. Aj on sa musel vyrovna s vlastnmi akosami a zdalo sa, e tto situcia vyniesla niektor z nich na svetlo. Povedala som mu, e ak chce, me naja niekoho na strenie det na ten as, km budem pre. Philip vak bol dobrk od kosti a opravdivo sa snail prekona tto vzvu. Rno v sobotu mi s smevom povedal: Cho! A vr sa, kedy bude chcie. Ale potom s tm bojoval. A bojoval s tm asi rok. U ma prichdzalo mnoho pokuen, aby som nela. Niekedy do toho nieo prilo, obyajne vo Philipovom rozvrhu, a ja som musela pevne trva na svojom: Nie, to je mj de matky. Philip sa nauil naplnova si veci mimo mjho da. Inokedy som sa ctila vinn alebo pod tlakom, pretoe som vedela, e Philip s tm bude ma problm. Nakoniec si vak priznal, e to bola pre neho vzva, prehbi si svoje vnmanie otcovstva a e to bola dobr vec, ke som sa to rozhodla urobi. Teraz je plne vyrovnan s tm, e je sm doma s demi kad dva tdne. Vrtila som sa domov zotaven a pripraven znovu zaa, a to ma utvrdilo v tom, e robm sprvnu vec. Philipovi som tie navrhla t ist lskavos, e alie soboty me slobodne chodi, kam sa mu zachce. Tie dni preberm zodpovednos za deti, ale on beztak zvyajne zostva s nami. Kee on chod do prce, je rd, e me by doma, a nem rovnak potrebu ods z domu ako ja. Niektor udia boli mojm dom matky okovan a in zas fascinovan. Videla som, e niektor eny si tie priali, aby to tak mohli robi, ale mali pocit, e je to prepych, ktor si nemu dovoli. Myslm, e okolnosti uku, e obnova je dleit. Dom Chautard v diele Dua apotoltu hovor: Mesan obnova [mysl de alebo aspo pol da] venovan vnemu siliu na nadobudnutie rovnovhy due je takmer nevyhnutn pre aktvneho pracujceho. Mamy s urite aktvne pracujce! A tak chodm pre z domu na mj de matky a pam si kresansk rockov hudbu na pln obrtky cel cestu mestom a spievam z plnch pc! Potom sa chvu len tak potulujem. Idem do obbenho knhkupectva a asi 72

Druh priorita: vlastn osoba hodinu si tam nadpisy. Niekam si zjdem na obed, sedm a tam. Jazdm popri prstave, zadvam sa na chvu na more, pem si do dennka alebo tam ivoty svtch. Neskr zamierim na spove a pomodlm sa ruenec alebo idem na adorciu. Potom si vybavm potrebn zleitosti, ale snam sa, aby ich bolo o najmenej. A ovocie toho vetkho? Prdem domov, len ke som skonila, a nie skr. Niekedy s tri hodiny, zvyajne je p i es hodn, raz bolo a jedens! Domov prdem osvieen a pripraven pokraova v alch dvoch tdoch materskch povinnost. Moje deti, ktor moju prtomnos povauj za samozrejmos, ma zan pri dverch zdravi, akoby som bola pre roky, a zasypvaj ma bozkami a objatiami od radosti, e ma vidia. Ke si vytvorte svoju regulu, vezmite do vahy vetky svoje zkonit potreby a odhodlajte sa uspokoji to, o treba pre vae osobn zdravie, ale vdy po rozhovore s rodinou. A pamtajte si, e niekedy by sa vaa rodina mohla pre vs trochu obetova, ke sa to tka vho plnho zdravia. Pretoe ako sme u uvaovali, ak ste vyrovnan, mete im posli efektvnejie a lskavejie.

Ako zaa
Tu by ste sa mali ubezpei, i dostvate to, o potrebujete pre telo i pre ducha. Na zaiatku sa zamerajte na zkladn veci, mono si vyhradte asov seky na starostlivos o seba. Kee rodinn ivot sa ije spolone, vea z toho, o si naplnujete, bude rovnak pre kadho lena vaej rodiny, a tak bude mono vhodn urobi na zklade toho rodinn rozvrh. Vezmite si zpisnk a oznate si aliu stranu: Denn reim. Na samostatn stranu si oznate: Denn reim det. Najprv si prejdite otzky pre seba a potom pre deti. Optajte sa: G Koko hodn spm teraz kad noc? Sta mi to, alebo som u na obed kad de vyerpan? Koko asu je poda ma vhodn, aby som pridala, alebo ubrala z mojich spnkovch nvykov? Potrebujem si zdriemnu poas da? Kedy si to cez de naplnujem? 73

Mamy v jednom kole a ako z neho von Urite si hodinu vstvania, aby ste mali dostatok asu na rann povinnosti. Odtajte od hodiny vstvania poet hodn, ktor potrebujete na spnok, a tak si urte as, kedy treba s spa. Pouite to aj pre vae deti poda veku. Rozhodnite sa a zapte si to do zpisnka. G Koko asu potrebujem rno venova hygiene a prave? Mem ich vykonvanie priradi k nejakm domcim povinnostiam, naprklad pred jedlom, alebo po jedle, a tak si lepie zapamta, kedy maj miesto? Ak as im pravidelne vyhradm? Zopakujte tento proces vzhadom na deti. Potrebuje niektor z nich moju pomoc? Ak no, koko asu si musm na to vyhradi a kedy to urobm? Rozhodnite sa, kedy vykonte tieto lohy, a zapte si ich. G Ako pomem mjmu telu dosta sa do formy? Ak druhy cvienia by som chcela viac robi? Koko asu tomu periodicky mem venova? Kedy a kde rno, poobede, veer, pred alebo po veeri? Mu niektor cviky robi deti so mnou? Ak nie, kde vtedy bud a kto bude na ne dozera? Ako mu deti pravidelne cvii? Zapte si vetko zpisnka. Ak to budete robi iba raz alebo dvakrt do tda, urite si, ktor dni budete v cvien pokraova. Vytvorte si v zpisnku nov stranu s nzvom Tdenn reim a zapte si informciu tam. G Ako asto je poda ma vhodn vyjs si von s priatemi? Mm radej spolonos pravidelne alebo spontnne? Ak zuby alebo in formy zotavenia potrebujem ma, aby mi to pomohlo udra sa v rovnovhe cel de a zmierni stres? Kedy by som mohla ma as na tieto aktivity? Ke id deti spa? Ke si cez de zdriemnu? Po veeri? Existuj ete nejak in pecilne potreby, na ktor potrebujem konkrtny as? Urite si as na kad innos alebo veobecn chvu na zotavenie. Zapte si informciu bu do dennho, alebo tdennho reimu. Ak treba, vytvorte si strnku pre mesan reim a jeho aktivity. 74

Druh priorita: vlastn osoba Zanite kad z tchto innost teraz, pokraujte s kadou alou polokou v rozvrhu. V tom ase prestate robi vetko ostatn a jednoducho sa im venujte!

alie kroky
asom sa mu vyskytn veci tkajce sa vaich fyzickch potrieb a potrieb vaej rodiny, na ktor by ste sa chceli viac zamera. Mono prdete na spsob, ktor by urobil cvienie zbavnejm, a tm by sa aj ahie dodriavalo; pretudujte si nieo o vive a vytvorte pln jedl pre zdravie stravovanie; analyzujte vlastn stravu, pitn reim, spnok a in zvyklosti, ktor by mohli negatvne ovplyvova vau telesn vkonnos. Najdleitejie hadisk druhej priority, podstatu vaej osoby, vak nemono naplnova. Existuj osobn otzky, ktorm sa muste venova? Mono by ste si mohli vyhradi polhodinu kad veer alebo kad tde, aby ste sa venovali vetkm tmto oblastiam duchovnho, emocionlneho a duevnho zdravia a pouvaovali nad spsobom, ktorm si potrebujete zlepi svoj intelekt alebo posilni vu. Potom preskmajte monosti; pomohli by niektor z tchto vec: spove, modlitba, tdium, uzdravenie, oslobodenie, poradenstvo alebo iba normlne rozhodovanie? Pouvaujte nad zaloenm dennka, kde by ste si zaznamenali osobn oblasti, na ktorch potrebujete pracova. Cieom druhej priority je zdravie osoby vo vetkch rozmanitch aspektoch. Ke sa dkladne postarme o nae fyzick telo, odstrnime tm kad nepotrebn bremeno v naej dui. Musme si tie vma, o sa deje v naom vntri, aby sme si uvedomovali, preo konme a zmame a rozhodujeme sa tak, ako to robme. V diele Spiritual Life (Duchovn ivot) fr. Tanquerey hovor, e bez sebapoznania je nemon morlne sa zdokonaova. Pretoe bez neho sa staneme predmetom ilzi o sebe samch. Bu sa pre vlastn dokonalos staneme arogantnmi alebo pre vlastn chyby nadmieru znechutenmi. 75

Mamy v jednom kole a ako z neho von A hoci tak proces me by niekedy komplikovan, snai sa pozna samho seba je veobecn prostriedok, ako sa usilova o dokonalos. Spoznvanie svojich dobrch vlastnost ns me privies k vanosti voi Bohu, km nae nedokonalosti mu prinies opravdiv pokoru, ke vidme seba samch takch, ak skutone sme. To nm pomha zvova nau zvislos od Boha a zabrauje prli sa spolieha na vlastn sily. Zrove ns to aj silne motivuje, aby sme sa stali tmi, akmi mme by v Boom plne.

Tretia priorita: partner

Piata kapitola
Tretia priorita: partner

S treou prioritou sa zaneme venova sviatosti manelstva a najm tomu, na o sa vzahuje Katechizmus, ke hovor o manelstve ako o zvltnom type posvtenia (KKC, 1535). Posvti nieo znamen vyleni nieo na pecilny el a v tretej priorite sa zaoberme prvm elom sviatosti manelstva: rozvjanie hlbokho a osobnho vzahu medzi manelmi, odrajc zvltnu milos jednoty, ktor spja manelsk pry. Podobne ako pri kazskom svten si potrebujeme uvedomi, e sviatos manelstva m umoni splni poslanie v tomto prpade poslanie sluby a lsky voi manelovi (manelke).

Zdrhav vzah
Bol september. Mala som dvadsasedem rokov. Chystala som sa vyjs si veer von do mesta s priatemi. Do izby vola mama a niesla dareky od Philipa. Otvorila som krsnu bonboniru a vdychovala vu asnch ru s dlhmi stopkami, ale zrazu ma pochytila zlos. Preo, ako sa opovauje? Ve dobre vedel! Stle som bola sama a prve v t jese som nastpila na bakalrske tdium a Philip odiiel na in univerzitu do Ottawy, aby si tam urobil magistersk tdium. Povedala som mu, e ak by som sa niekedy vydala, bolo

76

77

Mamy v jednom kole a ako z neho von by to urite za neho pretoe z neho by bol dobr manel a otec ale e nemm ani v najmenom mysle tak urobi. Napokon, Philip bol mj priate a chcela som, aby to tak zostalo. A nezlealo na tom, o som k nemu ctila, pretoe som sa zaprisahala, e sa vzdm akchkovek milostnch vzahov. Chystala som sa dokoni kolu a potom vyriei, i ma Boh povolva sta sa rehonkou. A teraz si trfa posla mi cez polovicu krajiny kvety a okoldu! Zavolala som mu a obvinila som ho zo skrytch myslov. Posiela mi dareky ako prejav dvorenia! Ako si mi mohol posla takto dareky? Samozrejme, Philip sa hral na neviniatko a ospravedlnil sa mi so slovami, e naozaj nepomyslel na vznam kvetov a okoldy. Chcel mi iba posla nejak drobnos na moje narodeniny, kee sme priatelia vari je to nejak hriech? Ke bol doma na Vianoce, stle som mala pocit, e m azda zujem o viac ako iba o priatestvo. Ke sme boli raz spolu na veeri, obvinila som ho z toho, e ma odvdza od mjho povolania. Stanem sa rehonkou, povedala som, a ty ma chce odvies od povolania, ku ktormu ma sm Boh povolva! Daj si pozor! Philip sa vak iba hlasne zasmial. Zmiatol ma jeho nenten prejav a trochu ma nahneval jeho rafinovan krn na tvri. Pre ma to bola vna vec! Na tridsiate narodeniny som si sbila, e sa nikdy nevydm. Dokonca aj v prvch zaiatkoch puberty som si myslela, e je tak vea dleitejch vec, ktorm sa mem venova; mem by rockov hviezda alebo politika, alebo prvnika, alebo urobi kariru v reklame! Svet som mala otvoren dokorn a ni nebolo menej dleit, ako vyda sa, ma deti a natiera mal dreven biely plot! Mj odpor k manelstvu zosilnel, ke sa moji rodiia odlili po dvadsiatich iestich rokov manelstva. V sedemnstich som usdila, e manelstvo je zl vec, fraka, nieo pln naptia a nepochopenia, o sa me 78

Tretia priorita: partner skoni iba bolesou. A ke som videla moju mamu plaka kad de po cel rok, vedela som, e to nie je pre ma. Nikdy by som nepripustila, aby som sa stala takou zranitenou a otvorenou takmu silnmu pocitu odmietnutia. Mj najv zpal proti manelstvu vak priiel a po obrten, pretoe som nedokzala vbec pochopi, ako by som mohla milova Jeia a zrove aj nejakho mua. Zdalo sa mi, e tie dve veci sa navzjom vyluuj. Nevidela som spojitos medzi ivotom viery a manelstvom; ako svetckos manelstva s pozemskmi starosami a povinnosami me vies k svtosti alebo pribliova loveka k Bohu.

Prekvapiv telefont od Boha

Nasledujcu jar sa Philip vrtil do mjho rodnho mesta a ja som s nm, samozrejme, trvila as, ve bol mojm dobrm priateom v skutonosti najlepm priateom. Poas leta som vak zaala pociova nieo nov: povolanie do manelstva a vzah k Philipovi! Vo svojom zmtku som sa porozprvala s niekokmi kazmi a oni sa priklali k tomu, o som rozpoznala. Zala som za rehonkou, ktor som poznala, a povedala som jej o svojej dileme. Dala mi dobr radu: mala som sa zaobera nboenskm ivotom a zrove chodi s Philipom. Kee som sa stle nevedela rozhodn, zaumienila som si v t jese s na p do znmej quebeckej svtyne k sv. Anne de Beaupr, ktorej sa pripisuje vea zzranch uzdraven. Dva dni som strvila v bazilike a horlivo som sa modlila o vedenie. V istej chvli, ke som sa modlila pred sochou starho svtca, som sa zrazu naklonila bliie, aby som si pretala jeho meno. Bol to sv. Joachim. Srdce mi prestalo bi. Pozrela som od jeho sochy ku vej soche sv. Anny v hlavnom kostole. Prelietavala som pohadom medzi nimi dvoma a zalapala som po dychu: Svt Anna si vzala za manela sv. Joachima! Moje druh meno je Anna a Philipovo Joachim. Anna a Joachim! Philip a ja! Bola som si ist, e som dostala odpove. 79

Mamy v jednom kole a ako z neho von Ke som sa vak vrtila domov, zaal ma trpi nepokoj z toho dvodu, e by som mala s do manelstva. Stle som sa modlila k Bohu: Ak chce, aby som sa vydala, mus ma donti, aby som to chcela, pretoe nechpem, o m manelstvo so mnou spolon! Ako zvyajne aj teraz Boh konal so mnou rovnakm spsobom. V januri, po typicky dlhom obdob zmtku, priiel okamih poznania: videla som, ako slov Milujem a vhupli ako blikajca nenov reklama do mojej predstavivosti a v tom okamihu som vedela, no, chcem si zobra Philipa za mua. U som nemala nijak pochybnosti. Philip a ja sme sa vzali, ako sa patrilo, na sviatok sv. Anny a Joachima, 26. jla toho roku.

Tretia priorita: partner elskej lsky mali akosi v Boom plne prvorad postavenie. A pochopila som, e ak som povolan do manelstva, svtos dosiahnem iba cez toto povolanie.

Vne rozarovanie
S Philipom sme strvili medov tdne cestovanm po Kanade. Otehotnela som skr, ako sme prili do nho novho domova v Calgary. Obaja sme dostali takmer hne zamestnanie uiteov na miestnej katolckej kole. Prv dva roky manelstva sme mali neakan akosti. Stres z novej kariry, geografick zmena, okolo iba zopr priateov a nejak rodiny, prv tehotenstvo s akmi nevonosami a potom bbtko, nov finann vahy a fakt, e na ns zaali kls obrovsk za rodinn povinnosti, ktor pre ns boli dovtedy neznme. A spsob, ktorm sme zvldali stres, bol nesprvny. Prestali sme sa ako pr spolu modli a do nho zvyajne blzkeho vzahu vstpilo naptie a tlak. Mala som pocit, e Philip u nebol ten mu, ktorho som si vzala. Milujci a lskav mu, s ktorm som bola zasnben, bol teraz zavalen poiadavkami novho zamestnania a voi mne bol odmeran. Chbali mi nae dlh a ptav rozhovory, najm ke som bola doma na materskej dovolenke s bbtkom. Tm, e som bola tak aleko od domova a nemala takmer nijakch priateov i rodinu, asto som sa ctila opusten, nechcen a osamel. Chcela som, aby mi Philip nahradil vetku t osamelos tm, e mi venuje cel svoj von as. asom som v srdci zaala pociova, e som bola oklaman e manelstvo bude naozaj tak, akho som sa pvodne obvala. Srdce sa mi zaalo uzatvra. U som Philipovi menej dverovala. Bola som doma oraz viac neastn a ctila som sa odmietan, ke sa Philip po prchode z prce so mnou nechcel po veeroch rozprva.

Manelstvo je dleit
Napriek novoobjavenmu presvedeniu a lske k Philipovi mi vea rokov trvalo, km som prekonala niektor akosti, ktor som mala s manelskm povolanm. No kee som vedela, e Boh ma do neho povolva, musela som mu dverova, e ma obdaruje potrebnmi milosami na spen manelstvo. Kee som vedela, z akho prostredia som vyla, musela som veri, e Philipova vyrovnan vchova prelom akkovek kolobeh zlyhania, ktormu by som mohla by vystaven. A tie som tudovala a modlila som sa, aby som sa dozvedela, ako ma dobr manelstvo. Najviac mi vak pomohlo zistenie, e manelstvo bolo v prvom rade neoddelitenou sasou Boieho plnu pre stvorenie. A stvoril Boh loveka na svoj obraz... mua a enu ich stvoril (1 Gn, 1, 27). Ke som mala biblick tdium knh Genezis a Exodus, prekvapilo ma, e kad via postava v tchto knihch Starho zkona ila v manelstve! Adam, Noe, Abrahm, Izk, Jakub, Jozef, Moji... Pane Boe, ve aj Panna Mria bola vydat! Tajomstvo manelstva, jeho poslanie a prijmanie man-

neakan akosti

manelstvo bolo sasou Boieho plnu

80

81

Mamy v jednom kole a ako z neho von Philip, naopak, sa nechcel rozprva, pretoe mal pocit, e ja som mala stle nejak problm a on u viac problmov zvldnu nedokzal. Pre neho bola moja nespokojnos iba alm stresom na jeho zozname stresov, a to takm, s ktorm si nevedel da rady. Bezradne si uvedomoval, e som si jeho zaneprzdnenos vysvetovala ako odmietnutie ako skutonos, e pre neho u nie som tak dleit. Vedel vak, e pre svoje pracovn zaaenie mi nedoke venova toko dlhch nentench hodn ako v asoch zasnbenia, ke mal as na to, aby mi masroval chodidl alebo hral so mnou karty. Napokon, teraz u mal povinnosti a ctil sa dotknut, e som neprejavila dostatok pochopenia pre tlak, ktor mal v prci. Trpili ho finann starosti a podkopvali jeho sebadveru, pretoe pre neho to bol znak zlyhania v jeho lohe zabezpei rodinu. Ani sa nechcel so mnou modli, pretoe mal pocit, e mj duchovn ivot by nejako nabral alebo zatienil jeho vlastn. Odo ma oakval predovetkm to, aby som tu bola pre neho, aby som ho podporovala, ja som vak bola prli ponoren do svojich bojov. Po ase sme sa op presahovali na vchodn pobreie. Philip a ja sme boli vne rozarovan jeden z druhho a zo vetkch naich vzneench idelnych mt o dokonalom manelstve. Namiesto toho sme sa vzjomne oraz viac odcudzovali a nedostvali sme jeden od druhho to, o sme hadali. Spomnam si, ako som jeden veer sedela na kraji nzkeho stolka, pozerala na Philipa, on na ma, a pomyslela som si: To je t chva, ke sa udia rozvdzaj. Chcela som ho ignorova, zabudn na neho a i si svoj ivot aleko od povinnost, ktor ns spjali. Philip sa prve ctil bezmocne a chcel unikn z problmov. Ak bolestn a odporn okamih to bol. Nemali sme v mysle sa rozvies a ja som premala, i by som ho len tak vedela ignorova a pokraova vo svojom vlastnom malom svete. Takmer vetko mi pripadalo lepie ako manelstvo, a mne sa nechcelo vynaklada silie na to, aby sa to zlepilo. Ke Philip nakoniec povedal: Poda ma by sme to mali vyriei, moje srdce sa zdesilo. 82

Tretia priorita: partner A potom sme urobili jedno vemi mal rozhodnutie, ktor sa tkalo toho vetkho, o meme urobi vzhadom na oslaben stav naej zdrhavej a znechutenej vle: rozhodli sme sa zastni na estdovch prednkach v ase vekho pstu v naom kostole, jednu hodinu tdenne, ako znak nho subu voi sebe a Bohu. Bola to jedin vec, ktor sme boli schopn urobi, aby sme nepreaili nae u beztak zaaen due. A toto rozhodnutie spsobilo, e milos v naom manelstve zaala inkova. Hoci sa zdalo, e sme si odniesli mlo z obsahu tch prednok 40-dovho Pstneho obdobia, n zvzok, e budeme pracova na naom manelstve, vystil do zaiatku skutonej zmeny medzi nami.

loha manelskej lsky

Pomaly som si zaala uvedomova, e zdravie manelstva zvis od naej defincie lsky. Ke som si vzala Philipa, urobila som tak, lebo som ho milovala. Z dnenho pohadu si vak myslm, e som bola v tomto smere tak trochu sebeck. Hadala som koniec rozprvky a ili astne a do smrti. Chcela som, aby ma rozmaznval a aby som bola spokojn ako v ase zsnub. Chcela som, aby ma Philip podporoval. A oakvala som, e lska predstavuje ustavin techu od Boha zmiean so vetkm dohromady! Zaala som si vak uvedomova, e manelsk lska nie je tak, ako sa opisuje v rozprvkach. Lska nie je o emcich i sentimentalite. Nie je to ani o erotike i sexulnej pralivosti. Nie je to o romantike ani o nklonnosti. Nie je to dokonca ani o priatestve i spolonosti. Uvedomila som si, e manelsk lska nie je v zsade nieo, o mm hada pre seba. Namiesto toho som zaala vidie lohu prislchajcu zvltnemu posvteniu naej sviatosti. Boh mi zveril lohu manelky. Lsku som mala vnma ako nieo, o mm dva, a nie prijma; dva svojmu manelovi dar

defincia lsky

83

Mamy v jednom kole a ako z neho von seba samej: dar mjho asu, mojej podpory, mojej prtomnosti, celej mojej bytosti. Postupne som sa mu teda zaala dva, dva sa do sluby pre neho, zaala som kls jeho potreby nad moje a asn nad darom tohto skvelho mua, ktorho mi Boh priviedol do ivota. Tohto mua, ktor sa tie zaal ui milova ma, sli mi, uteova ma napriek vetkm mojim slabostiam a chybm! Tto zmena sa vdy zana s Boou milosou. Ve ako manelky musme spolupracova s milosou. To nie je vdy ahk. V niektorch akch chvach, ke sa mi nechcelo by k Philipovi mil alebo nieo pre neho urobi, som si dokonca myslela, e ho nemilujem! Pomaly som vak oraz viac chpala, e odovzda sa mu, milova ho, by tu pre neho, aj ke sa mi nechce, to bola t najvia lska. Je to preto, lebo skuton lska je rozhodnutie, a nie pocit. Je to skutok vle, odovzdanie seba druhm pre ich dobro. Je to ustavin proces, a nie nieo, o sa d zvldnu naraz, a niekedy to me by vemi neprjemn ako kad ukriovanie sebeckosti. Neprina to vdy vetky tie emocionlne odmeny, ktor oakvame, aspo nie na zaiatku.

Tretia priorita: partner toho, e sa deje nieo vemi dleit. V manelstve je realita naej sviatostnej lsky asto nejasn nieo, o ide hlbie, ako sme schopn vytui i pochopi. Rovnako ako najintenzvnejie psobenie Boha v naich duiach je skryt, isto duchovn, a my to teda nedokeme rozpozna nam rozumom i pocitmi, takisto opakujci sa nedostatok uspokojenia v manelstve me mnoho rz vies k tomu, e si myslme, e to u nie je lska. akosti a suchota tchto obdob tu vak nie s na to, aby spsobili koniec. V Boom plne je pre kad ukriovanie uren zmtvychvstanie. Ke sa zdalo, e sebeckejia lska medzi mnou a Philipom odumrela, zaali sme zava jemnos istejej, obetavejej lsky a spoznali sme, e milova sa navzjom je zkladn loha nho povolania. Fulton Sheen raz povedal, e prve z tohto dvodu je manelsk sub na mieste. Sub m ochraova manelstvo pred prirodzenou udskou tbou ods v tom ase, ke sa zd, e veci nefunguj. Sub m by ochranou, reazou, ktor udriava pr spolu dos dlho na to, aby Boh mohol pretvori ich manelstvo. Ako povedal Sheen, vysok stupe rozvodovosti v naej spolonosti nie je ani tak znakom, e tieto pry maj vnejie problmy ako druh pry, ale e iba jednoducho nedodrali svoje slovo. Mnoh pry nemaj dostaton predmanelsk prpravu, nesprvne si vykladaj, o sa deje v ich manelstvch, a mylne sa domnievaj, e manelstvo sa skonilo. A z tohto dvodu sa im zd logick rozvies sa. A dodalo mi to ndej, e aj napriek temnm asom, ke sa zdalo, e milujci vzah medzi mnou a mojm manelom je nemon, ke sa vetko zdalo na hranici zrtenia, Boh naozaj pracoval. Bol tam, i u som ho vnmala, alebo nie. Dodalo mi to tie ndej, e on ns z toho vyvedie. A to aj urobil.

dar seba samej

Temn noc due v manelstve

Tu som spoznala, e to stran rozarovanie, ktorm sme prechdzali, bolo temnou nocou due v manelstve. Ke sme skutone jedno, zjednoten sviatosou, Boh nau manelsk lsku oisuje a premiea. Ako Boh oisuje duu jednotlivca od hrienosti, aby napomohol jeho vzah s nm, tak to bude tie robi u tch, ktorch povolal do vzahu s nm ako pr. Svt Faustna ns uisuje, e Boh pouije vetko, aby uskutonil nau premenu e on nepremrni ani jedin pokus privodi dobro. Pre temn noc je typick druh slepoty nevidie nijak nznak 84

Boh nau manelsk lsku oisuje

85

Mamy v jednom kole a ako z neho von

Tretia priorita: partner miesto toho som zaala hada spsoby, ako ja asi prispievam ku konfliktom medzi nami. A moje pokusy v komunikcii voi nemu zaali by otvorenejie a primnejie. Namiesto toho, aby som vstpila do dialgu s obviovanm, zaala som radej pristupova k diskusim so stratgiou pozrime sa na to, ako by sa to dalo vyriei. Nauila som sa z toho aj alie veci. Naprklad som sa rozhodla, e nikdy nebudem enou, ktor mua sekruje. Alebo dokonca viac uvedomila som si, e nemm prvo snai sa mua ovlda, pretoe nie je rozumn, aby som dospelmu muovi diktovala, ako m i svoj ivot, ak televzne programy m, alebo nem sledova, i ako m myslie, alebo ako sa m cti. To vak neznamen, e nemm prvo do nioho vstupova, alebo ni ovplyvova. Ve napokon prve som zdraznila, ak dleit je komunikcia. Pokojne mem nieo navrhn, alebo obrti Philipovu pozornos na veci, ktor povaujem za dleit, pretoe sasou lsky je hada dobro druhho. A niekedy si to vyaduje partnera povzbudi, alebo lskyplne ho napravi. Existuje vak zka hranica, ktor prina so sebou pokuenie medzi hadanm jeho dobra a zasahovanm do jeho ivota. Rovnako ako Boh aj ja som musela dovoli manelovi, aby uplatoval svoju slobodn vu a robil vlastn rozhodnutia o svojom ivote. Musela som ho necha tak! Ve je lovek a musm prejavi rovnak ctu voi jeho osobnej slobode, ako by som to chcela aj ja pre seba. Existuje vak ete nieo dleitejie pre dobr komunikciu, o som sa tie dozvedela od Fultona Sheena: e kresansk manelstv zlyhvaj len vtedy, ak manelia zlyhaj vo svojom kresanstve. Uvedomila som si, e musm zaobchdza s mojm manelom s rovnakou kresanskou ctou, ak by som aplikovala na akhokovek inho dleitho loveka v mojom ivote. Moje sprvanie, tn mjho hlasu a postoj vo veobecnosti mus by tak ist, ak by som pouila pri kazovi alebo ppeovi, alebo pri samotnom Jeiovi. 87

Potreba dobrej komunikcie

V kadej sviatosti s vdy slov, ktor sprevdzaj udelenie milosti. Kaz slovami vyslovuje rozhreenie v spovedi a dva pritom znak kra a sviatos je inn. Takisto aj v manelstve vyslovujeme sub v de svadby a spolone s naplnenm manelskho aktu je sviatos platn. Hovoren slovo m by teda v manelstve pokraujcim zdrojom milost, spsobom neprestajnej zdravej komunikcie s partnerom. Komunikcia je kanl, ktorm maj milosti pravidelne vstupova do nho spolonho kadodennho ivota. Je to zkladn jadro manelskej lsky. Bez nej nebudeme schopn pribli sa navzjom ako pr. Poas nasledujcich pr rokov som dostala dos ponauen v tejto oblasti. Ako prv bolo, e som zaala pripisova Philipovm skutkom iba dobr motvy. Raz som sa cel de na neho hnevala pre nejak vec, o urobil, a nakoniec som si ho veer podala, ke tal v posteli. Obvinila som ho z toho a onoho a farizejsky som akala na jeho odpove. On sa mi vak len pozrel do o a povedal: Vie, milik, bolo by urite lepie, keby si sa ma radej zastala namiesto toho, aby si si vymala rzne skryt motvy mojich inov. Potom sa obrtil sp ku knihe. Uvedomila som si, e to, o povedal, je pravda. Vdy som tak nedokavo prekraovala vonkajie zdanie vec a pripisovala som negatvne mysly vetkmu, o robil. Tak som sa rozhodla, e ho u nebudem posudzova. Boli chvle, ke vetko vonkajie naznaovalo opak. No kee som sa rozhodla, e sa ho zastanem (lebo nie je celkom jasn, i urobil zle), nikdy som si u nedovolila domnieva sa, o si mysl, skr ako mi to povedal. Pomohlo mi to pochopi, ak zbyton bolo, ke som ho z niektorch vec obviovala. Problmy sa i tak nevyrieia tm, ke sa njde vinnk. Na-

by otvorenej a primnej

86

Mamy v jednom kole a ako z neho von

Tretia priorita: partner rozliova skuton problmy. To nm pomohlo zamera sa na problmy rozumne, bez emocionlnych reakci, ktor ns zavdzali.

Pochopenie lohy naich emci

Aj ke mm to vetko na pamti, ete vdy sa mi stane, e sa nahnevm, alebo som netrpezliv, alebo beriem veci osobne. Spoiatku ma to znechucovalo, lebo som nepochopila sprvnu lohu svojich emci. rozliova medzi Kultra, v ktorej ijeme, zdrazpocitmi a skutonosou uje emcie a pocity ako zklad, na ktorom mme i nae ivoty. Namiesto toho, aby sme pouvali rozum na posudzovanie objektvnej skutonosti vec, na rozliovanie dobra od zla a ako nstroj na rozhodovanie, ptame sa sami seba, ako sa ctime. Vetkmu, o mi neprina dobr pocit, sa musm vyhba. Ak sa ctim dobre, veci s fajn. Ak sa nectim dobre, okovek, o spsobuje tieto pocity, mus by zl. Vemi vznamne to ovplyvuje manelsk komunikciu: ak je nieo pre ma dobr a pre mjho partnera nie, on sa urite mli. Ak vo mne nieo vyvolva zl pocity, ale u neho nie, potom sa op on mli! Ak kladiem moje pocity na prv miesto, zvyknem pristupova k rozhovoru s vyhranenm postojom. Kee mm pravdu ja, lebo sa takto ctim, on mus shlasi. Ak nebude shlasi, nemusm ho pova; musm ho len presvieda. A preto k nemu nie som nikdy naozaj otvoren. Potom sa stane, e zkladn skutonosti sa stan nejasnmi. Konflikty sa nedaj vyriei. Nemono sa dosta zo slepej uliky. Ako sme hovorili v kapitole o druhej priorite o vlastnej osobe, ak sa budem slepo dra iba svojich pocitov, potom mj rozum nebude robi svoju prcu a moja va sa oslab. Ak si nedokem rozumne pohovori o situcii so svojm manelom, uviaznem v emocionlnom bahne. Ke som si uvedomila toto skalie, zaala som tvrdo pracova na kadej konverzcii rozliova medzi pocitmi, nzormi a tm, o bola skutonos alebo pravda. myselne som zanala vety slovami Ctim, e, Mj nzor na to je, a Skutonos je tak, aby sme sa ja i Philip cviili, ako

Harmonick spjanie nzorov

Po ase som pochopila alie dleit hadisko komunikcie: e skuton lska sa prejavuje v primnej tbe pova potreby toho druhho. Uila som sa pozorne pova a uvedomovala som si, e nemem vstupova do dialgu s nm s myslom presvieda ho a vyhra bez toho, aby som bola otvoren pre Philipov oprvnen nzor. No o ak on neshlasil? Po ase som si uvedomila, e je mon a v skutonosti vemi ben, ak maj dvaja udia s dobrm myslom rzne nzory a pohad na t ist vec. Musela som sa naui odola svojmu prirodzenmu tvrdeniu ak mm pravdu ja, on sa mli. Me sa sta, e obaja mme pravdu, ale mono iba iaston pravdu, a e sme povolan zosladi obe hadisk, aby sme dospeli k plnej a harmonickej zhode. Uvedomila som si, e nikdy nemusm pozera na Philipa ako na prekku v mojich zmeroch a e manelia maj fungova v jednote. A maj spja aj odlin stanovisk, aby prili k najlepiemu rieeniu.

Problm podriadenosti
Prve tu treba pochopi otzku rovnosti oproti podriadenosti. Na zaiatku nho manelstva som sa zvykla podriaova jeho rozhodnutiam, pretoe som si myslela, e od eny sa to poaduje. Presne som Philipovi povedala, o si o tom myslm, a potom som nechala rozhodnutie na neho. Napokon, on bol hlavou domova a rozhodovanie bola jeho loha ako mua rodiny, no nie? Philip nikdy so mnou neshlasil v tejto konkrtnej mylienke riaditeskho miesta. Jemu sa pri tejto predstave vybavila bojazliv, slepo poslchajca manelka a manel, ktor bol takmer urite polovin tyran. Myslel si, e n vzah nebude zdrav, ak sa budem podvoova jeho rozhodovaniu ako pravidlu namiesto toho, aby sme sa spolu dohodli. Pre89

88

Mamy v jednom kole a ako z neho von toe ak by to malo by pravidlom, neodralo by to poda neho realitu nho vzahu a bolo to neprirodzen. A okrem toho si myslel, e mi to poskytlo vhovorku, aby som sa nezapjala, a jemu hrozilo nebezpeenstvo, e vlastne ni neprediskutuje; mohol iba kona. To predstavovalo pokuenie sta sa malm dikttorom. No ja som tala vea knh, katolckych aj protestantskch, o autorite v rodine a bola som presveden, e sa to zhodovalo s kresanskm uenm. Take ke som mu povedala, o si myslm, nechala som na neho, aby to sm vyrieil. Musm prizna, e niekedy sa to javilo ako zbyton poveda, o si myslm, a potom ho sledova, ako sa oto a urob presn opak. Niekedy bolo pre ma vemi ak, podriadi sa jeho rozhodnutiam bez ohadu na to, i som si myslela, e boli vykonan po jasnom a zrelom uven jednoducho len preto, e bol mu. Podriaovala som sa vak jeho autorite. Ak to spsobovalo, e sa vo mne hromadil mal hnev i vzdor, myslela som si, e nie je sprvne, ma takho pocity. Jednho da vak mj vzdor tak narstol, e som vytiahla svoj Katechizmus. Dobre, pozrime sa, kde to je napsan, e sa musm podriaova jeho autorite? Nu, ni som tam nenala. Najbliie veci sa tkali autority vo veobecnosti, a t sa jasne priklala inm smerom: predpoklad sa, e pre kad autoritu mus existova proti-autorita, aby miernila alebo chrnila pred zneuitm. Vzala som si z poliky knihu ppea Jna Pavla II. O dstojnosti a povolan eny a tam som si pretala nieo, z oho sa mi zatoila hlava: neme by opravdiv splynutie, ak nie je opravdiv rovnos; nejde o to, e manel je nadraden a manelka podriaden; manelstvo si vyaduje vzjomn podriadenos. Vola som do kuchyne a chytila som sa okraja stola. Jn Pavol II. ma prve oslobodil a ja som bola nahnevanejia ako predtm. Bolo to, ako keby

Tretia priorita: partner ma niekto lkal na okoldu, a jedin, o som mohla urobi, bolo sa za ou naahova; naahova sa za mocou, ktorej som sa neprestajne vzdvala, a nedosiahnu ju. Cel dva dni som bojovala s tbou prevzia kontrolu, presadi sa a vydoby si od Philipa vldu nad nam manelstvom. Modlila som sa o silu. Potom hnev odiiel a ja som posadila Philipa k stolu a pretala som mu vetky ryvky, ktor ma tak hlboko zasiahli.

vzjomn podriadenos

Vetko je to o lske, nie o moci

Manelstvo nie je iba o nekompromisnom urovan povinnost a o lohe rozhodova. Nejde tu o to, kto bude ma moc nad druhm. Pochopili sme, e manelsk vzah poda Boieho plnu je viac o tom, ako sa sta jedno rozumom a srdcom, o sebadarovan a slube druhmu. Autorita v manelstve je viac o veden a pomhan prkladom a slovom, o ochrane toho, koho milujeme, o ukzan smeru a podpore partnera a o obetovan sa pre dobro druhho. Jednm slovom, je to o lske. A tak sme boli s Philipom vyzvan na vzjomn podriadenos zaloen na vzjomnej lske. Zkladnou otzkou pre ns obidvoch bolo, i sa vzda, alebo si zachova monos uprednostni vlastn tby nad prvami, potrebami a zujmami toho druhho. Vedela som, e vo vetkch veciach som sa mala snai ho milova, odovzdva sa mu, by ako Jei, ktor sa cel daroval. Tie som si uvedomila, e nemm Philipovi iba zveri svoje mylienky a necha ho, aby sm rozhodol. Mm dospie k rozhodnutiu spolu s nm. Pre ma to bola vzva na zrelos, prevzia vzjomn zodpovednos za vedenie nho manelstva, a nie urobi pohotovo z Philipa obetnho barnka, ak sa veci nepodaria. Zistila som, e n predol spsob, ako sme sa stavali k veciam, zabraoval plnej jednote. Ke ena necti, e jej nzor je dleit, je pre u

sta sa jedno rozumom a srdcom

90

91

Mamy v jednom kole a ako z neho von ak, aby sa ctila dleit ako lovek. Iba uznanm svojej plnej rovnosti, udskej dstojnosti a zodpovednosti v manelstve som poctila, ako ubda odpor v mojom srdci voi Philipovi, a prevala som voi nemu nov otvorenos.

Tretia priorita: partner Zrove sme zistili, e podriadi sa druhmu mus by aktvne rozhodnutie a to najm pre loveka, ktor plne neshlas. Neshlasiaci partner to neme necha prejs len tak pasvne, pretoe by sa v om iba hromadil odpor. Kee me by ak i s dsledkami (Philip to pociuje najm vtedy, ke prde et za benzn), neshlasiaca strana mus by pripraven, aby si prijat rozhodnutie vedome osvojila. No o ak teoreticky mj manel nebude na to dostatone zrel? Okrem mravnch otzok alebo vnych otzok tkajcich sa bezpeia budem robi to, na o som trvalo povolan: lskavo sa podriaova pre dobro manelstva, a to nezvisle od toho, i poda ma napa aj on svoje vlastn povolanie milova.

o robi s neshlasom
Som presveden, e existuje iba pr rozhodnut, ktor treba v manelstve urobi, kde nemono dosiahnu uspokojiv kompromis. Ke nemono dosiahnu kompromis vo vnej situcii, zrejme to zna, e ako pr nie sme ete pripraven urobi rozhodnutie, alebo e mu existova in problmy v manelstve, kde nm me pomc poradenstvo zvonku. A ak je medzi nami pln neshlas? Potom sa Philip a ja rozhodneme zauja to i ono stanovisko a v zsade sa podriadime tomu loveku, ktor sa danm problmom zaober, alebo tomu, kto je v tom lep. Naprklad ja sa zvyajne podriaujem Philipovmu sudku o drbe auta a jeho oprave, pretoe on sa v tch veciach vyzn. A on sa zvyajne podriauje mne v otzkach financi. Prve sme mali monos zhodnoti nau hypotku. Vemi radi by sme si s Philipom dali opravi strechu, zavies lacnejie krenie na drevo, zrekontruova okn a urobi aliu potrebn drbu. No u sme nechceli viac dlhov. Teraz som ja t, ktor spravuje nae peniaze, pretoe som v tom lepia. Kad sme sa chopili rznych povinnost v naom manelstve, ktor s zaloen na naich talentoch a zujmoch, a nie na nejakom vopred dohodnutom spsobe prce zaloenom na pohlav. Ke sme skontrolovali vetky vpoty, ako aj zvili n cie zni dlh, zdrhala som sa navi hypotku. Philip neshlasil. Myslel si, e to je rozumn krok opravi dom skr, ako sa jeho stav zhor. No zhodli sme sa, e to urobme poda ma. Preo? Vzhadom na to, e tto povinnos v naom manelstve som prevzala ja, Philip ostva nestrann a ja mem slobodne kona. Podriadil sa mjmu sudku, samozrejme, po dkladnej debate, lebo vie, e ja mm lepie schopnosti narba s peniazmi. 92

Sex v manelstve
Tak ako komunikcia je ustavinm prdenm milosti v manelstve, rovnako to plat aj pre sexulne vzahy medzi muom a enou. Niekedy vak tto skutonos nie je tak jasn. Ke som vstpila do manelstva, bojovala som so sexom akosi som bola presveden, e je to zl alebo skazen. Nechpala som, preo je to tak, e sex pred manelstvom je nesprvny, a potom zrazu po vstpen do manelstve je u v poriadku. V hbke due som verila, e sex je hrieny. Existovalo mnostvo dvodov, preo som to tak vnmala: mono sa na ma niekde nalepilo trochu puritnstva; mono to bol dedin hriech, ktor zaal vystrkova roky (pretoe Adam a Eva sa najskr nehanbili za svoju sexualitu, ale a potom, o zhreili); mono bolo dvodom to, e som neznala spsob, akm sa sex predvdza a zneuva v naej spolonosti a v mdich; mono to bolo pre minul osobn sksenosti. Pravdepodobne to bola kombincia vetkch alebo niektorch z tchto faktorov. Nech bola prina akkovek, trvalo dlh as, km Boh priamo uzdravil mj postoj. Zastnila som sa na niekokch vnych katechzach a vahch. Pretala som vetko, o sa mi za tie roky dostalo pod ruky, ale mnoh z mojich konkrtnych otzok zostali nezodpovedan. Len po dlhom ase som pochopila, e sex nie je aksi druh nutnho zla, ale v skutonosti je svt a dobr. 93

Mamy v jednom kole a ako z neho von Prepnajna, ve Boh ho stvoril; a nielen to, on ho prikzal: Plote a mnote sa a naplte zem! (Gn 1, 28). On nm dal tento dar, dobr a vhodn pre manelstvo, aby nm pomohol vyjadri nau lsku k partnerovi a umonil nm ma deti a rozirova udsk rod. Na zklade Knihy Genezis a po skombinovan poznatkov z celho mjho tania som prila na tyri zkladn princpy sexulnej morlky. Po prv, sexulna aktivita m by medzi muom a enou poda Boieho plnu, ktor stvoril loveka ako mua a enu. Po druh, m sa uskutoova poas celoivotnho vzahu, ktor zabezpeuje nezruiten manelsk sub, odzrkadujci na naej konenej ceste ven spojenie medzi tromi osobami Najsvtejej Trojice. Po tretie, m prebieha v lske, kee Najsvtejia Trojica je vzahom lsky. A po tvrt, m by otvoren ivotu v kadej situcii, odrajc tak Bo pln, aby lska bola plodn. By sexulne aktvny mimo tchto tyroch mravnch zsad znamen zneuva sex, zmeni jeho plnovan el a aplikciu. Naa spolonos zneuva sex: vybrala ho z manelstva, pozbavila ho lsky, odtrhla ho od plodenia det a zotroila ho na rozko. Vetok sexulny hriech, i u vo svete, alebo v naich ivotoch, pochdza z poruovania jednho alebo viacerch z tchto zkladnch princpov. Vetok sexulny hriech je zneuvanm obrovskej sily, ktor nm Boh dal; urkou vysokho a ndhernho elu, ktor Boh sexu dal. Vetok sexulny hriech je tak v skutonosti znesvtenm nieoho, o je svt.

Tretia priorita: partner Jednho da som bola na kve u priateky, ke sme zaali prebera tto tmu. Aj ona mala podobn akosti v tomto smere, tak sme sa snaili prs na kore problmu. Poda ma sa to zilo na fakt, e naa spolonos povauje sex za prjemn trvenie vonho asu, povedala. Mala pravdu a to ma printilo uvaova. Ben modern pohad na sexualitu je neangaovan, prleitostn hadanie rozkoe. Kladie draz na telesnos, na to, ako telo vyzer a ako sa cti. Zameriava sa na to, o sa d zo sexu vyai zmyslov sksenos, vzruenie a naptie. Obaja udia id do sexulneho vzahu s tm, aby z neho mal kad nieo pre seba. Pohad na ensk asopisy pri pokladniciach v supermarketoch ukazuje in modern nhad na sex: ako prostriedok zskania moci. Je to pokuenie, ktor pociuj obaja mui aj eny: mu ho pociuje ako tbu vldnu; ena ako tbu manipulova. Poskytnutie i upretie sexu sa stva prostriedkom, ako dosta to, o chce jeden od druhho dosiahnu aksi druh trestu i odmeny vo vzahu. My vak vieme, e manelsk lska nie je o moci, a preto sa sex nesmie zneuva tmto spsobom. V skutonosti je sexulny akt jednm zo skutkov, ktor ovplyvuj prdenie milosti vyplvajce zo sviatosti manelstva, a preto manelstvo nie je platn, ak nebolo naplnen. Sviatosti maj zvyajne fyzick znaky a skryt skutonos. Sstredi sa iba na vonkaj fyzick znak sexulneho aktu, hada iba sexulne poteenie, zamera sa na vkon, techniku i dosiahnutie orgazmu znamen nevma si a ohrozova hlbiu skryt skutonos osobnho puta, duchovnho spojenia, ku ktormu m prs. Sex je, naopak, pokraovanie mojej lohy milova mjho manela. Sexulna lska nem by niem, o hadm vlune iba pre seba ale nieo, o dvam dar seba samej mjmu manelovi, skutok nenosti voi jeho osobe a vyjadrenm toho, e ho plne prijmam. Sex v manelstve je naozaj o obnovovan mjho manelskho subu, e ho budem milova a cti a do smrti. Toto je dleit. Dar seba samho v sexulnom akte je normlny pro95

sexulna aktivita m prebieha v lske

Sex ako sviatostn dar

Spoznanie tchto mravnch zsad mi pomohlo lepie pochopi, o u Cirkev o Boom plne so sexom, ale neupokojilo ma to plne. Vedela som, e konm mravne, ale akosi mi tu nieo stle chbalo. 94

Mamy v jednom kole a ako z neho von striedok, ktorm prdi milos sviatosti manelstva do naich spolonch kadodennch ivotov.

Tretia priorita: partner nako ako v inch sviatostiach. Fyzick spojenie medzi muom a enou v manelstve naznauje duchovn spojenie, ktor Boh medzi ns vna. Obas mm o tom matn predstavu, mal zblesk pravdy a zjavenia. No mnoho rz je to ako pri ostatnch sviatostiach vedome nevnmam hlbiu skutonos naej duchovnej lsky poas milovania. Vzhadom na konkrtne povinnosti, ktor by zahali Philipa v rmci reguly, som mala pocit, e by ich nebolo vea. A tak som musela s hlbie, aby som sa na neho vedome zamerala. Pamtm si, o povedal ppe Jn Pavol II. pred mnohmi rokmi, e lsku mono definova ako disponovanos, prijatie a pomoc. Tm som teda zaala. Ako mem by mjmu manelovi viac k dispozcii? Bola to otzka asu. Kee Philip pracoval cel de mimo domu, a to p dn v tdni, as, ktor som s nm mohla strvi, bol obmedzen. Zaala som vyluova z mojich veerov nadbyton zvzky, aby som mohla by s nm, ke prde veer z prce. Rozhodla som sa, e na as, ke s u deti v posteli, si nebudem robi nijak pevn plny, aby som mu mohla by k dispozcii. Philip trvil vea veerov prpravou do koly, ale na tom nezlealo. Dleit pre ma bolo, aby som bola pripraven by mu k dispozcii bez toho, aby ma tlaili neodkladn zleitosti. Mono som chcela pracova na projektoch alebo si pozrie nejak televzny program, ale v mojej regule platilo, e ak si chcel Philip pohovori alebo iba trvi as so mnou, znamenalo to najvyiu prioritu. V zsade som si vyhradila pre neho sobotajie veery. Bol to veer, ke sme si dvali schdzky! Vzhadom na nae obmedzen financie to neznamenalo drah noc vonku v meste. Sptala som sa zopr priateliek, ako trvia as s manelmi, a vypoula som si niekoko ndhernch npadov, ako vytvori doma pecilnu atmosfru od grilovania steakov pri pohri vna a po pozeranie videa s pukancami, hranie kariet alebo dokonca spolon tanie. Mala som to na pamti, ke som nakupovala v potravinch. Ak si chcel vyjs von s priateom, aj to bolo dobr. Vdy tu bolo mnostvo 97

Sexulna celistvos
Jadrom tejto veci, nevyrieenou situciou, ktor ma obas aila, bola skutonos, e som asto poas sexu nepociovala toto spojenie osb. Sex mi pripadal telesn, ale nie duchovn i osobn, a to ma trpilo. Iba neskr som pochopila, e opravdivo naplnen sexulny vzah neodluuje fyzick poteenie ako nhodu od sexu, ale je sasou, ktor ustanovil Boh. Spoznala som, e cieom je spojenie dvoch ud vedom zjednotenie fyzickej a duchovnej strnky a e to je proces celistvosti, rovnako ako v mnohch alch oblastiach nho ivota. Mnoho rz rozpor pociovan medzi duchovnou a fyzickou strnkou sexu odhauje potrebu tto oblas uzdravi. Nae vlastn sksenosti so sexulnou nemravnosou alebo sexulnym zneuitm, alebo ntlak akhokovek druhu, ktor na ns bol vyvjan to vetko zasahuje do naej schopnosti odovzda sa slobodne naim manelom a preva sex ako lsku. Niekedy nevieme, v om je problm, ale vieme, e nieo nie je v poriadku, e osi blokuje pln sexulne, emocionlne a duchovn spojenie s manelom. Op je vdy dobr vyhada odborn pomoc, aby sme si pohovorili o vetkch kodch, ktor sme napchali, alebo ktor nm spsobili druh. Tie som preila priame uzdravenie od Boha v tejto oblasti, ke sa nado mnou pomodlil kaz modlitby za uzdravenie. Pre ma neexistuje silnej znak o svtosti a shlase Boha s manelskm sexulnym vzahom, ako je Bo zsah v mojom ivote to, e poskytol pln sexulnu jednotu medzi mojm manelom a mnou. Medziasom som si uvedomila, e akkovek temn noc, ke nevidm duchovn skutonos manelskej lsky, si vyaduje skutok viery rov-

fyzick spojenie naznauje duchovn spojenie

96

Mamy v jednom kole a ako z neho von drobnost, ktor som mohla urobi, aby som vyplnila sobotaj veer, ke sme boli sami doma! Stailo iba by mu k dispozcii a pota s tm, e vo vonom ase som tu prirodzene pre neho. alej som sa v mojej regule zamerala na predstavu Jna Pavla II. o prijat. Rozhodla som sa, e sa budem vedome sstreova na svoj postoj lskavosti a ohaduplnosti v kadom slove, ktor vyjde z mojich st. Tie som sa rozhodla, e ho budem viac povzbudzova a venova mu cel pozornos pri kadom vnom rozhovore. Zaala som ui aj deti, aby ns nevyruovali, ke sa rozprvame. A posledn kritrium pomoc bolo jednoduch. Bolo len mlo praktickej pomoci, ktor som mu mimo mojich bench materskch a domcich loh mohla ponknu. Nala som vak zopr malikost, ktor by som sem mohla zahrn: uisti sa, e rno je postaven voda na kvu, naplni Philipov hrnek na kvu na cestu do prce, pripravi mu obed a opta sa ho, o chce ma na raajky (obyajne si ich robil sm).

Tretia priorita: partner

alie kroky
Bez ohadu na to, o ste si naplnovali, stredobodom reguly tkajcej sa vho manela je vzah, ktor s nm mte. Dopria si as na uvaovanie a hodnotenie vho manelstva je dleit: v skutonosti nikomu neubli, ak si pravidelne vyhradte as, kedy by ste to robili, i u sama, alebo aj s manelom, ak sa d (hoci si uvedomujem, e nie vetci manelia maj radi dlh diskusie o manelstve!). Spoiatku sa snate zamera na to, o vy mete zmeni, alebo urobi, a nie na to, o m v manel nevyhnutne zmeni. Niekedy sa nm chyby manelov zdaj vemi jasn, a pritom nevidme nae vlastn. Zapamtajte si vak, e nememe prikza manelom, aby sa zmenili, tak ako nememe v okamihu zmeni nae vlastn srdcia. Najlep spsob, ako uskutoni pozitvnu zmenu v naom manelstve, je snai sa pracova na vlastnch chybch a sprvan. Ako som u spomenula, ppe Pavol VI. povedal, e najvia forma evanjelizcie je svedectvo vlastnho prkladu a a potom slov. Ak odstrnime najprv brvno z vlastnho oka, budeme mc jasnejie poukza na to, ako vybra smietku z oka nho manela. Premajte o hlavnch oblastiach spomenutch v tejto kapitole a zvte, i nie s vo vaom manelstve prekky, ktor brnia v dobrej komunikcii. Robte nieo, o nti vho manela, aby sa zdrhal komunikova? Rozmajte, ako by ste to mohli zmeni. Existuje nieo, o by ste mali robi lepie, ako naprklad by pozornejia alebo pozitvnejia, ke sa s manelom rozprvate? S nejak oblasti, ktor by ste mali manelovi odpusti? Nejak oblasti vo vaom manelstve, ktor by ste mali vy alebo v manel vyjasni, alebo treba vyriei vzjomn rozdiely? Popremajte, ako by ste mohli lepie sli svojmu manelovi. S nejak malikosti, ako mu prejavi, e ho milujete? Akm spsobom sa modlte za svojho manela? Potrebuje viac modlitieb?

Ako zaa
Tu sa zamerajte na praktick pomoc, ktor od vs v manel kadodenne potrebuje, a na as, ktor s nm strvite. Urobte to jednoducho. Polote si otzky: G Kedy mem poskytn pravidelne urit as svojmu manelovi? o vetko mem urobi, ako naprklad naplnova pravideln as spolone vonku alebo pecilne veery, ktor prekonaj jednotvrnos vednho ivota a pomu nm uvoni sa? Zapte si to. G Potrebuje mj manel pomc mimo domcich prc? Existuj nejak drobnosti, ktor oceuje, nieo, o mu pome trochu uahi ivot? Potrebuje odo ma nejak pomoc pri prci? Kedy si tie veci mem naplnova do rozvrhu? V ak dni? V ktorej asti da? Zapte si to.

98

99

Mamy v jednom kole a ako z neho von Existuj nejak oblasti vo vaom sexulnom ivote, ktor si muste dslednejie usporiada poda mravnch princpov sexuality v manelstve? Potrebujete zmeni svoj postoj, o sa tka sexu, aby ste sa skutone stali darom pre vho manela? Potrebujete uzdravenie a poknie v tejto oblasti? Potrebujete poradenstvo z objektvneho vonkajieho zdroja? Preberte pln zodpovednos s manelom za vetky oblasti vho manelstva? Je nejak oblas, ktorej sa vyhbate? Je nejak oblas vo vaom manelstve, v ktorej ovldate manela? Ako to mete zmeni? Sptajte sa Ducha Svtho, aby vm ukzal, o pre vs a vho manela zama, a aby vm odhalil kad oblas, ktor potrebuje zlepenie. Tretia priorita v manelstve partner ns upriamuje na manela. Potrebujeme sa zamera na to, aby sme ho milovali a pomhali mu naou pozornosou, podporou a delili sa s nm o svoju jedinen osobnos. Nejde o to, e nememe ti po manelovej lske, alebo spolieha sa na neho v naich slabostiach, i hada jeho povzbudenie alebo techu poda naich oprvnench osobnch potrieb. Vetky s dleit a s asou Boieho plnu. Tretia priorita ns vak jasne pobda k tomu, aby sme si osvojili svoju pecilnu lohu manelky aby sme sa aktvne rozhodli milova a stali sa vedomm kanlom milosti pre svojho manela. Matka Tereza asto povzbudzovala svoje rehonky, aby sa snaili milova o najviac, a neakali, e ich bud milova, aby chpali viac, ako ich samotn bud chpa, aby sa snaili sli viac, a neakali, e im niekto posli. A o sa tka jej prce s chudobnmi, vyhlsila, e dostala ovea viac, ako dvala.

tvrt priorita: rodi

iesta kapitola
tvrt priorita: rodi

zodpovednos

V tvrtej priorite sme povolan postara sa o povinnosti, ktor s pre rodia prirodzen. Tak ako sme povolan milova inorodou lskou manela, tak si musme osvoji ako poslanie aj druh cie sviatosti manelstva; plodenie a vychovvanie det. Z moci pecilneho posvtenia, ktor sme preberali v druhej priorite, ns Boh uschopnil, aby sme aktvne milovali nae deti a splnili nau lohu ako ich hlavn uitelia.

Skr yt necta voi mjmu povolaniu matky

Raz na materskej dovolenke som sa prechdzala s dcrou v koku a vybrala som sa po ulici pozrie manela, ktor uil na miestnej strednej kole. Prila som prve vo chvli, ke zvonilo na koniec vyuovania a von sa vyrtila hba tnederov. V tom okamihu som zostala cel nesvoja a na tvr mi vystpila erve. Zaila som vemi hlbok a cudz pocit: bola som v rozpakoch! V rozpakoch! A to vetko preto, e ma videli, ako tlam detsk kok! V tej chvli sa mi zdalo jasn, e to je nieo, za o sa treba hanbi. Cel moje vzdelanie a kvalifikcia v mojich oiach ni neznamenali, pretoe aj nevzdelan tneder me tlai detsk kok. Zdalo sa mi, e som zlyhala, pretoe som nepracovala vonku na nieom dleitom.

100

101

Mamy v jednom kole a ako z neho von Trochu ma prekvapilo, ke som si uvedomila, e v skutonosti nemm vemi vysok mienku o materskom povolan. Mala som pocit, e som iba gazdin a opatrovateka det, a bola som presveden, e ma mono ahko nahradi e me prs hocikto a vychovva moje deti tak dobre ako ja.

tvrt priorita: rodi nieo, o povedala misionrka Elizabeth Elliotov a o ma sprevdzalo alej, a km som tomu lepie porozumela. Povedala, e pre vy cie sa musme naui obetova aj dobr veci; e aj ke chpeme, preo treba vytrha burinu zo zhrady, nie je tak ahk pochopi, preo musia uhyn aj samotn kvety. Vyhlsila, e poda Boej mdrosti musia zvdn aj lupienky kvetov, hoci s ndhern. A v tomto zmysle som pochopila, e niekedy sa mus obetova aj to, o je dobr, v zujme ete vieho dobra. Pochopila som, e existuje hierarchia dobier a e moje povolanie matky prevyuje budovanie vlastnej kariry. Potreby mojej rodiny museli by v mojom ivote na prvom mieste. Vedela som, e tento zkladn princp by mal urova, ako budem naklada so svojm asom a silami. V tej chvli a za tch podmienok moje bbtko potrebovalo, aby som bola doma. Pre ns vetkch plat, e v regule musme poskytn potrebn as a pozornos naim deom, aby sme naplnili ich potreby.

ak a neakan voba
Jednho da, ke mi u takmer vyprala esmesan matersk dovolenka, zavolal mi riadite a op mi ponkol pozciu uiteky, ktor som zastvala minul rok. Neviem... odpovedala som. Jej, ani som nepomyslela na to, e by som sa mohla vrti sp do prce a ete som to neprebrala s Philipom. Nu, ja na to aka nemem, Holly. Musm to vedie teraz. Vntri som prevala boj. Boli sme v Calgary nov a ete vdy to tu bolo pre ns cudzie. Nemala som rodinu, ktor by sa mi postarala o diea, ani priateov, ktor by boli doma. Chcela som pracova, ale nebola som si ist, i by som mohla diea necha len tak s cudzmi umi. Potrebovala som as na rozmyslenie. Potrebujem si o tom pohovori s mojm manelom, zopakovala som. Mrz ma to, Holly, nemm as aka. Chcete t prcu, alebo nie? Potrebujem teraz pou no, alebo nie, oponoval riadite. Spomenula som si na nieo, o mi Philip povedal o mdrosti nikdy sa nenecha pritlai do rozhodnutia, najm ak to nie je mon najprv prediskutova s manelom. Tak som mu dala odpove: Dobre teda, myslm, e moja odpove je nie. Ke som zavesila telefn, cel ivot sa mi bez varovania otoil o 180 stupov. Nhle som ila plne inm smerom, odlinm od toho, ktorm som sa uberala cel roky. Preo ma Boh zaviedol na cestu uiteky, premala som, ak nemm by uitekou? V tej chvli som musela urobi jeden hlavn skutok viery, e Boh vedel, o rob, no ja som si nebola ist, i to dokem! Natrafila som vtedy na 102

povolanie matky

Kultrny ok
Zaila som obrovsk kultrny ok. Moje sksenosti a vchova ma pripravovali na to, aby som prevzala miesto na pracovisku. Take ke som zostala doma, mala som pocit, akoby bol mj ivot bezvznamn a akoby nemal skuton cie. Pamtm si, ako som pozorovala mal deti od susedov, ktor prechdzali rno popod moje okno, desiate v rukch a kolsk taky na pleciach, smiali sa a len si tak drkotali, a ja som premhala smtok. iarlila som na deti! Tie som chcela s do koly a ctila som sa ako vze v svojom osamelom malom svete doma. Vetko, m som bola, na o som sa pripravovala a o som vdy chcela robi, sa rozplynulo. V jednej chvli som povedala Philipovi: Ctim sa, akoby som sa vzdala vetkho okrem mjho ivota, mojej viery a mojej rodiny. Mala som pocit, akoby vek as zo ma odumrela. 103

Mamy v jednom kole a ako z neho von Oplakvala som svoju kariru uiteky, lebo som ctila, e ma na to povolal Boh. Teraz som vak zbadala hlbiu potrebu srdca a nov volanie od Boha, aby som bola doma s dieaom. Viedlo to k rozpoltenosti rozumu a srdca, o si vyiadalo vea rokov tania a skmania, modlenia a vah, sviatost a priameho uzdravovania Bohom, aby som to dokzala prekona. Trvalo mi dlh as, km som si uvedomila, e si ma Boh vyvolil, aby som bola matkou, a e ja sama som si zvolila by matkou. Chvu to trvalo, km som pochopila no, moje talenty, zujmy a vchova to vetko boli dleit veci, ale moje sasn rodinn povinnosti previli akkovek volanie zvonku na dos dlh as. Postupne som sa nauila, e t zdanlivo vedn a nedleit prca matky milova Boha, i svt manelstvo a vychovva astn, vyrovnan a svt deti je vo vekolepom programe Boieho plnu dleitejia ako mnoh tie projekty a ambcie, ktor som mala v inch oblastiach. V priebehu rokov som sa musela naui, e vzahy s dleitejie ako lohy, e by je dleitejie ako robi.

tvrt priorita: rodi Potom sa mi naskytla zaujmav prleitos. Boou prozretenosou mi ponkli prcu vedcej katechtky na polovin vzok vo vekej farnosti v susednom meste. Chopila som sa jej nielen preto, e som to chcela, ale aj preto, aby som mohla vhupn do toho, o som v tom ase povaovala za normlnej ivotn tl, tak, ktor mi bol dobre znmy. Ten prv rok bol plne blaen. Bolo asn dosta sa von z domu a robi nieo zmyslupln namiesto domcich prc a tania rozprvok pre najmench. Najaie na tom bolo necha mojich najmench znmej, ktor ich postrila, a to najm dvojronho Nickyho, ktor tam pri mojom odchode sedel so sklonenou hlavou a lakami sa opieral o kolen. Srdce mi ilo pre neho pukn, ale umlala som pocity viny a bolesti a nechala som ho tak. Ke som mala vono, bol na ma vemi agresvny. Trvalo mi zvyok tda, km bol op sm sebou a vetko sa to zaalo odznova. Prcu katechtky som povaovala za vzvu a inpirciu a bezhlavo som sa do nej vrhla. Ako beal as, zaala som si vma obrovsk potreby det, s ktormi som pracovala. Bolo frustrujce diktova zkladn modlitby deom v smom ronku, ktor o nich nikdy nepouli. Pamtm si na iestu triedu, ktor nemala ani poatia o krovi Herodesovi, nehovoriac o tom, e prenasledoval malho Jeia, alebo e Mria a Jozef museli pred nm uteka do Egypta. okovalo ma, e po rokoch vyuovania nboenstva nevedeli deti o tom, kto je ppe, definovali milos ako modlitbu, ktor sa hovor pred veerou, a nevedeli uri tri osoby Najsvtejej Trojice. Potreby boli tak obrovsk, a som sa zaala obva, e moja snaha je iba povrchn rieenie, obyajn obvz na hlbok ranu v dnench rodinch. Bene som videla, e mnoh rodiia neved svoje deti vo viere a myslia si, e vyuovanie nboenstva jednu hodinu tdenne, dvadsa hodn za rok, vyriei situciu. Poviem vm, nevyriei! Zaala som uvaova, i to, o robm, m naozaj zmysel. Nebola som schopn venova sa hlbm problmom. Nemohla som trvi viac asu s tmi demi. Rodiia musia by hlavnmi uitemi svojich det; ja ich predsa nemem nahradi. Naplnen rozhorenm som sa optala samej seba: o mem urobi, aby sa spolonos naozaj zlepila? 105

by je dleitejie ako robi

Objav materskho poslania

Pretoe v skutonosti sme povolan k materskmu poslaniu. O takom nieom som vak predtm neuvaovala. Zostala som doma s rozrastajcou sa rodinou niekoko alch rokov, ale asto som si pripadala znuden a nepokojn. Nevedela som presne, o mm s demi robi. Stle sa mi zdalo, e ich iba pozorujem. Mala som pocit, e mm prcu, na ktor som nebola vykolen. V materstve samom osebe som urite nevidela poslanie. A pre lepie nasmerovanie som ani nemohla njs inpirciu vo svojom detstve. Ako mal som bola bu chor, alebo som vea spvala a mama, kee pracovala na pln vzok, mi neposkytla model, ktor by som mohla napodobni. 104

Mamy v jednom kole a ako z neho von A odpove ma priviedla rovno do mjho vlastnho domova. Vychovvanie det v kresanskom pohade na svet je najvm prspevkom pre spolonos, ak mem urobi; da svetu zdravch, svtch obanov, ktor rozria svoj vplyv exponencilnym spsobom, ktor by som nedosiahla sama svojm biednym silm. Moja prca s demi bola jadrom spoloenskej zmeny. Objavila som matersk poslanie! Vedela som, e sa nemem zameriava na svoje poslanie a stle vykonva ten druh prce, ktor som robila pre farnos. Prca katechtky bola nron a vyadovala si vek zodpovednos a vea duevnej sstredenosti. U som zaila dos vek stres, ke som sa snaila splni zkladn poiadavky obidvoch zamestnan. Len s vekm smtkom som predloila svoju vpove, ale vedela som, e sa musm venova dleitejej prci, a to by doma s demi.

tvrt priorita: rodi

Krsa a dstojnos rodiovstva

Ke som prestala pracova mimo domu, Nicholas sa upokojil a bol spokojnej. Len ma potreboval. Nebola som nahraditen! Sama som bola povolan by so svojimi demi, Boh dal moje deti prve mne a nie niekomu inmu. Poda Boieho plnu bola moja jedinenos it na mieru pre moje jedinen deti. Mala som motivciu horlivejie tudova o materstve, aby som o om zistila, o sa len d. oskoro som natrafila na uenie, ktor plne zmenilo mj nzor. Philip a ja sme mali jednu zimu predna pre skupinu pripravujcu sa na manelstvo a v manelskej prruke sme natrafili na poiadavku, e rodiia zobrazuj prcu Boha pri stvoren. Hmm... to bola zaujmav mylienka! Vylovila som svoju Bibliu, otvorila Knihu Genezis a premala som: o vlastne Boh robil pri stvoren?Ako som tak tala, ako by mi niekto nadvihol zvoj; uvidela som jasne Bo mysel pre rodiovstvo od zaiatku. Vdy som vedela, e sa s Philipom zastujeme na Boom tvoren tm, e sme otvoren pre ivot a mme deti. Neuvedomila som si vak, e vetko, o robm ako rodi, v skutonosti znzoruje prcu Boha. 106

Bolo mi jasn, e tak ako Boh poskytol Adamovi a Eve jedlo, prstreie to, o robm ako rodi, znzoruje prcu Boha a vetko, os potrebovali pre ivot, rovnako aj my Philipom sme povolan zabezpei jedlo a prstreie. Vimla som si vak, e Boh stvoril aj raj, a tak bol aj mj dom povolan by malm rajom, miestom krsy, pokoja a harmnie. Tak ako sa Boh prechdzal a rozprval s Adamom a Evou, rovnako som aj ja povolan ma milujci vzah a dvern komunikciu s mojimi demi. Tak ako Boh vlial poznanie do Adama a Evy, aby preili a spravovali stvorenia, rovnako som aj ja povolan vzdelva svoje deti, deli sa s nimi o dar viery, ktor som prijala, a tie ich naui zrunostiam a vedomostiam, ktor potrebuj na ivot v spolonosti, aby tak z nej mohli urobi lepie miesto. Postrehla som, e tak ako dal Boh Adamovi a Eve lohu obrba zhradu v raji, rovnako aj ja mm vychovva svoje deti, aby pracovali, zverova im zodpovednos, aby si formovali charakter, a dva im lohy tkajce sa starostlivosti o n domov. Ako Boh vldol nad Adamom a Evou, dal im regulu (pravidl) a uplatoval ju, takisto my s Philipom sme povolan vldnu nad svojimi demi, vies ich a vychovva. A rovnako ako Boh odpustil potomstvu Adama a Evy ich vzburu, ako sa sklonil a vyrobil pre nich obleenie, tak isto aj ja mm odpusti svojim deom kad priestupok a prikry ich hriechy lskou. No kee Adam a Eva museli ods z rajskej zhrady pre svoje vlastn dobro, spoznala som, e nesmiem nevyhnutne chrni deti pred samotnmi dsledkami ich skutkov. Na tomto vidme, e rodiia zobrazuj prcu Boha pri stvoren. Ak uachtil a vzruujce povolanie mme! Kok dstojnos je priraden aj tej najnudnejie vyzerajcej lohe! Kad skutok, ktor vykonme pre nae deti alebo s nimi, odra Boiu lsku, ktor Boh preukzal pri stvoren. Moja vlastn nevmavos k svojmu povolaniu mi predtm brnila vidie

107

Mamy v jednom kole a ako z neho von jeho krsu. Teraz ma vak pravda oslobodila. U som nemala dojem, e robm nieo menej dleit. Mme skuton, dleit a nenahraditen poslanie osobn poslanie vychovva nae deti. Ako povedal ppe Jn Pavol II. v svojom Liste rodinm, vchova det sa povauje za opravdiv apotolt.

tvrt priorita: rodi prav katolcku vchovu? Muselo to by nieo viac ako iba matematika alebo hodiny tania, viac ako samotn teria. Zaalo sa pre ma obdobie dlhoronho hadania odpoved. Po ase prila odpove: rodiovstvo je vzva formova osobnosti. Sme povolan prinies Boha do du naich det, pravdu do ich mysl, zabezpei zdravie ich tiel, zrunos ich rk, vnies krsu a tvorivos do ich sdc a v tom vetkom pestova nosti, vu a svtos ich du. Vzdelanie, ktor im musme poskytn, mus s ete alej, ako je zvldnutie troch zkladnch znalost (tanie, psanie a potanie) a to aj mimo odbornej prpravy i prpravy na povolanie. Vzdelanie v podstate spova v prprave loveka na to, km m by, a na to, o mus robi tu dole, aby dosiahol uachtil cie, pre ktor bol stvoren, napsal ppe Pius XI. Takto vzdelanie m teda aj prirodzen, aj nadprirodzen ciele. Spozna nadprirodzen ciele vyjadren v draze na nboensk a mravn rozvoj je to, v om sa opravdiv katolcka vchova odliuje od benej vchovy. Takto vchova m mnoh nzvy katechza, rozvoj osobnosti, cvienie vle, praktizovanie nost, sebadisciplna. Mravn a nboensk trning pozva nae deti, aby nasledovali Jeia, vdy si volili dobro a vyhbali sa zlu. To je jadrom mravnej dokonalosti a jadrom kresanskho vzdelvacieho procesu. Neobmedzuje sa na iadnu triedu, ale prenik cel ivot dieaa. Je to cvienie, kde va a rozum prevlda nad emciami, o ktorom sme hovorili v kapitole Vlastn osoba. Toto vetko znamen, e cieom opravdivho vzdelania je motivova nae deti, aby sa stali svtmi! A tak sa mus nboensk vchova, etika, nosti a mravnos sta jadrom nho vyuovania ako rodiov. Sksenos naich det s celm svetom vedomost mus by zatreen kresanskm svetonzorom skrze milos.

Poskytn katolcke vzdelanie

Toto poslanie znamen, e som povolan vychovva svoje deti aktvne, nie ich iba pozorova ako ich pestnka. Kto in ich nau vetko, o potrebuj vedie v tomto ivote? Kto ich privedie k Bohu, ak to neurobme my s Philipom? Spolu s manelom som ja mala vchovn vplyv na ivot mojich det. Ja som bola tou, ktor bola povolan ich formova a pripravova na tento svet i na ten druh. Ja som bola hlavnm uiteom mojich det. Bola to vsada, ktor by som u nikdy viac nepodceovala. alou otzkou bolo, ako ich mm vychovva? Vedela som, e musm deom poskytn katolcke vzdelanie, ale v naej oblasti neboli katolcke koly. Vzhadom na tieto nae okolnosti a na moju tbu realizova sa, som si uvedomila, e mm potrebn vedomosti na to, aby som ich dokzala vzdelva doma. Verila som, e to Boh iada od naej rodiny. Zanietene som preskmala potrebn vedn disciplny, ako aj vzdelvac proces. Postupne som sa v tom vzdelvala a urila som vyrovnan a pln uebn osnovy, ktor som rokmi postupne dolaovala. Vemi dleit je, aby sme si ako matky i ako rodiia uvedomili, e pri kadom vzdelvan, a to aj pri akademickej dokonalosti, je najdleitej irok vedomostn zklad a dkladn intelektulna vchova. Povinnosou nho povolania je, aby sme to deom zabezpeili, i u vzdelvanm doma, alebo vberom dobrej koly. Ke vak preli prv mesiace, zaala som pociova, e to ete nie je vetko. o to znamenalo pre ma a Philipa ako rodiov, nie ako uiteov by hlavnmi uitemi naich det? o to znamenalo poskytn im 108

formova osobnosti

109

Mamy v jednom kole a ako z neho von Vetko toto som povaovala za podnetn cie, ale ako som ho mala uskutoni? Musela som s na to prakticky.

tvrt priorita: rodi Nae deti potrebuj vidie, e nau vieru prevame v plnosti, e n svetonzor je preniknut kresanskou pravdou, a tie vidie nau vernos mravnm princpom viery. To sa vzahuje na vetko, od viery v Eucharistiu a po upratanie postele, ke vstaneme. Siaha to dokonca a po nae postoje, pretoe sotva ich meme ui o ochotnom duchu a nesaujcej sa veselosti, ak reptme zakadm, ke mme utrie rozliatu kvrnu alebo si kakn na modlitbu! Prve preto naplni svoje povolanie rodia znamen v prvom rade dva dobr pozor na prv tri priority. Nememe odovzdva vieru alebo mravn poriadok, alebo vyrovnanho ducha, ak to sami nepraktizujeme. Nememe by prkladom nosti vo vzahoch, ak ju nepreukazujeme vo vlastnom manelstve. Vyaduje si to ustavin obrtenie, nae sebaovldanie, nau modlitbu a spoliehanie sa na Boha. Ak nedokeme my sami dodriava svoju regulu, nememe vea oakva ani od svojich det.

Privies deti do kontaktu s Bohom

Zistila som, e deom mem dokola rozprva o Bohu, ale to samo osebe nem vznam. Podobne ako my aj deti potrebuj priamy kontakt s Bohom. Naou prvou lohou je pomc deom, aby mali prstup k Boej milosti. Meme to urobi rozlinmi spsobmi: vzia ich pravidelne na svt omu a na spove, vies ich k osobnej i rodinnej modlitbe ako benej sasti ich kadodennho ivota, da im Bibliu a in modlitebn pomcky, aby ich to povzbudilo. A vdy sa za ne meme, pravdae, modli. Okrem toho ich meme ui o viere, odpoveda na ich otzky vzhadom na to, v o vlastne verme a preo. Meme im ta podnetn prbehy o svtch a nostiach, ktor njdeme v knihch, asopisoch, katolckych komiksoch, videokazetch o svtcoch meme vyui okovek, o pritiahne ich pozornos a o bud ta i pozera. Tie sa meme snai, aby sa pohrili do milujcej kresanskej kultry tm spsobom, e im vytvorme harmonick domov a zmyslupln kresansk rodinn tradcie: oslavovanie prikzanch sviatkov, oslavy krstn, pecilne jedl, remesl i in zvyky, ktor sa konaj okolo hlavnch liturgickch obdob v roku. Vetky tieto zvyky znamenaj dobr zaiatok, ale treba robi ete viac.

deti potrebuj kontakt s Bohom

By kanlom Boej lsky

Naa lska k deom mus odra vzah Boha k Adamovi a Eve. Poda slov Jna Pavla II. potrebujeme sa im da viac k dispozcii a prijma ich srdcom, mysou a telom. A musme ich milova tak, e robme to, o je pre ne najlepie. Da sa k dispozcii znamen stlmi vetky mylienky a projekty, ktor neprestajne zamestnvaj moju myse, a njs si as a priestor pre svoje deti v mojom zaneprzdnenom ivote. Musm by schopn presta robi to, o robm, njs si as, aby som sa kadmu z nich pozrela do o, povala ho a reagovala na jeho potreby. Nemem urchli mj kontakt s nimi, lebo mm na prci nieo dleitejie. U nemem by neprtomn duchom no, dobre, zlatko, dm ti, o len chce..., len aby som pokraovala vo svojich zujmoch a nevmala si ich prtomnos i ich potreby.

da sa k dispozcii

Sta sa prkladom, ivm svedkom

Jednho da som poula, ako sa osemron Anna dos netrpezlivo zhovra s mladm srodencom, a pritom som si znepokojene uvedomila, e to znelo rovnako ako ja! Nae deti ns napodobuj a po spsob, akm rozprvame. Take o o viac sa bud na ns pozera ako na ivotn vzory! 110

111

Mamy v jednom kole a ako z neho von Potrebujem ich aj viac prijma. Kad z nich Boh stvoril ako jedinen bytos. Potrebujem s nimi trvi as a skutone spozna kad z mojich det, objavi ich jedinen talenty a zujmy, ich osobn slab i siln strnky. A potom ich mem povzbudi takm spsobom, ktor potrebuj, a pomc im prekona ich starosti. A milova ich mm tak, aby som robila to, o je pre ne najlepie. To pre ma vetko zjednoduilo. Je pre ne privea bufetovej stravy to najlepie? Je pre ne to najlepie, ke ich nechm, aby sa bili? Je pre ne to najlepie, ke s v noci asto pridlho hore, alebo ke kad de vyspvaj, alebo ke si neurobia doma svoje povinnosti? A ke usilovne pracuj cel tdne, ale s u apatick, znien, i znechuten nekonenou jednotvrnosou matematiky a anglitiny, mem povaova prsne dodriavanie rozvrhu za to, o je pre ne najlepie? Nebol by de vona, nejak spontnna a tvoriv innos to najlepie, o by im pomohlo pozdvihn ducha a osviei sa? Vedela som, e obas narazm na ich vzdor. Deti zjavne nechc vdy to, o je pre ne najlepie! Bola som presveden, e ak budem robi svoje rozhodnutia na zklade vyieho princpu a nostnejch priort, a nie na zklade ich detinskch rozmarov alebo mojich sebeckch tob, lepie pochopia (hoci by to chcelo dlhie vysvetovanie), e som sa snaila iba o ich dobro, a aj ony samy si to napokon zamiluj. Ak bud vedie, e skutone konm iba v ich najlepom zujme, bud takmer nten ma nasledova, pretoe deti s viac ne len ochotn nasledova inpiratvneho vodcu. Vzva je teda na mne: zska si dveru a lojalitu mojich det tak, e sa budem vdy skutone usilova robi to, o je pre ne to najlepie. Azda to najjednoduchie z tohto vetkho, hoci mnoho rz zrove aj to najaie, je preukazova im svoju lsku a odzrkadova tak Boiu lsku k nim tm, ako budem s nimi zaobchdza. Prli asto som sa pristihla, e ovea ctivejie sa rozprvam s cudzincami a dospelmi ako s mojimi vlast-

tvrt priorita: rodi nmi demi. No milova nae deti znamen sprva sa k nim s rovnakou ohaduplnosou, ctou a slunosou, s akou chceme, aby sa ony sprvali k nm, alebo s akou by sme sa sprvali k dospelmu, k ppeovi, Matke Tereze alebo k samotnmu Pnovi. Ke v tomto zlyhm, vyznm sa z toho pri spovedi.

Autorita na vychovvanie naich det

Dlh as som si nebola ist tm, o znamen opravdiv kresansk pojem autorita. Vedela som, e sa mi to prli asto plietlo s autoritrstvom. Ja som vak nechcela uplatova svoju moc a vldu nad svojimi demi takmto spsobom. Nechcela som, aby ich jedinm motvom dobrho sprvania bol strach zo ma alebo strach z trestu, ako to bolo asto u ma, ke som bola dieaom. Bola som ete dieva, ke som spoznala, e strach ani trest mi nedali nijak mravn ponauenie, ani ma neviedli k prevzatiu zodpovednosti za svoje skutky. Naopak, iba mi poskytli vhovorku skrva sa, prekzava, klama a snai sa, aby ma nepristihli. A nakoniec ma to vetko iba viedlo k vzbure. Nie, chcela som viac pre svoje deti a aj pre ma ako rodia. Uvaovala som o tom, ako Panna Mria vychovvala Jeia; urite to nebolo krikom a hulkanm, ani vyhrkami i trestanm. Mono to bolo skr ako u pani Duffyovej, uiteky v mojom druhom ronku. Pani Duffyov bola ako med. Ni neurobila, iba sa usmiala a ja som sa ctila dobre. Raz som ju oklamala. Povedala som jej, e u mm hotov prcu z matematiky, tak jej mem pomc lepi hviezdy na nau nstenku na dverch atne. Ke prila na moju lo, zavolala si ma k stolu, vytiahla svoju dreven lyicu a poriadne mi ou poklopkala po ruke. Usmiala som sa. Aj jej potrestanie bolo jemn a milosrdn. Naozaj si myslela, e to bol? No potom som sa jej pozrela do o. Nie, to nebola tvrdos trestu, ktor ma nauila dokoni si lohu z matematiky a u nikdy neklama pani Duf-

prijma ich

zska si dveru svojich det

112

113

Mamy v jednom kole a ako z neho von fyovej. Bolo to tm, e u som nikdy nechcela vidie ten vraz zranenia a sklamania na jej tvri. Boh nm ako rodiom dva autoritu, aby sme viedli svoje deti a urobili z nich uenkov. Slovo disciple (z ang. uenk) je odvoden od discipulus, o znamen tudent. A preto je zkladom kadej disciplny ui, alebo presnejie vo vzahu k rodiovskej lohe koli svoje deti do ivota. A to vetko sa zana tm, e svedm svojim deom o nostiach a ijem s nimi v lskyplnom vzahu. No ui ich je ovea vedomej a aktvnej proces. Tak ako si intalatr najma pomocnka, ukazuje mu, ak prcu m robi, vysvetuje, ako to vykona, a pomaly mu dva oraz viac praktickej zodpovednosti, tak s aj rodiia povolan vies svoje deti. Musela som i ivot so svojimi demi, pomha im, aby sa zastovali na tom, o robm ja, usmerova ich a vysvetova im, dovoli im, aby si veci odskali, a postupne im dva oraz viac zodpovednosti. To sa me prejavova vemi prakticky. Ke utieram stl, nechm aj ich, aby ho utierali so mnou. Vysvetlm im, ako to maj urobi, a nechm ich, aby si to vyskali. Nakoniec, ak s v tom ikovn, poverm ich almi lohami. A tak je to aj v naich modlitebnch ivotoch. Pozvem ich, aby sa modlili so mnou, rozoberieme si to, ukem im to, vysvetlm a postupne ich povzbudzujem, aby si to vyskali osamote, ako aj poas modlitby s rodinou. Autorita rodiov zaha tie schopnos robi rozhodnutia za rodinu a oakva, e sa tieto bud presadzova a dodriava. Tieto rozhodnutia sa nerobia na zklade naich sebeckch rozmarov i svojvonch tob, ani len zo zvyku dva rozkazy. Naa autorita dan od Boha tkvie v prve a v povinnosti rozhodova sa na zklade vych mravnch zkonov, ktor s rodiia aj deti povinn dodriava. To, o od naich det iadame, aby konali, sa mus zaklada na skutonom a opodstatnenom dvode, na skutonom dobre v prospech dieaa, rodia a na veobecnom dobre rodiny.

tvrt priorita: rodi Mme prvo poveda Nebite sa, Nekradnite a Neodvrvajte, pretoe vetkch ns spja Bo prkaz, aby sme sa navzjom milovali. Vysvetli oprvnen dvod naej iadosti, ba a prkazu nie je pre rodia iba nevyhnutn; nae diea m prvo vedie, preo to iadame. Vysvetlenia, ktor im dme, sa stan prleitosami, aby sa nae deti uili a rstli.

Pestova poslunos
To, o od naich det oakvame, musme im aj dobre vysvetli, mus im to by plne jasn a musme na ne dohliada a ak treba, aj im pomc. Musme sa zapja do pokusov naich det robi to, o by mali, a pomha im v tom, o ony samy nedoku. Ak vak diea odmieta dodriava nae oprvnen prkazy, mme ako rodiia povinnos postara sa o to, aby ns poslchali. Dieau nepreukazujeme slubu lsky, ke mu dovolme robi si vetko po svojom. Neposlunos a sebeckos odraj viac hriech Adama a Evy ako nos Krista. A ak nebudem ja ako rodi ui svoje deti poslunosti, kto potom? Ako bud v ivote dos disciplinovan na to, aby si plnili povinnosti, ktor bude od nich vyadova zamestnvate? Ak nebud poslcha svoju matku, ktor vidia, ako sa nauia poslcha Boha, ktorho nevidia? Existuje mnostvo dsledkov, ktor pochdzaj z toho, ak diea odmieta poslcha. Pohovorme si a vysvetlime, o Boh oakva od svojich det a preo, kee asto je to nboensk motv, ktor m najv vznam a inok. Diea meme aj vystrha pred tm, o rob, tak ako to urobil Boh s Kainom, a vies ho k tomu, aby zmenilo svoj nzor (nezabudnite mu poveda, e budete na neho hrd, ak tak urob). Meme ho posla do druhej izby, km nebude pripraven vrti sa a poslcha; pretoe ako poznamenal Dostojevskij vo svojom diele Zloin a trest, najhorm nsledkom zo vetkch je by izolovan mimo spoloenstva ud. Meme mu obmedzi privilgi na ist as alebo jednoducho necha z danho skutku plyn prirodzen dsledky horceho sporka sa u potom pravdepodobne nechyt. A niekedy musme by neoblomn, trva na svojom a vyka. Ke diea zbad, e samo to len tak neprejde, asto zmen nzor. 115

i so svojimi demi

114

Mamy v jednom kole a ako z neho von Vemi dleit vak je, aby diea samo urobilo rozhodnutie, e bude poslcha. Slobodn va je darom od Boha a nie osi, o mu mme prvo zobra. Lepie je, ak dovolme dieau zaksi negatvne dsledky neposlunosti, ako aby sme zneuili jeho vu tm, e ho budeme nasilu nti, aby splnilo to, o od neho chceme. Me to by jednozaksi negatvne duch, ako: Dobre, ak si nechce upradsledky neposlunosti ta izbu dnes rno, ako som a iadala, je to tvoje rozhodnutie, ale neakaj, e pjde k potau alebo televzii, i k telefnu, pokia to neurob. Alebo mu meme da viac asu na jeho rozhodnutie: Preo nejde von na dvor a nevrti sa vtedy, ke bude ochotn uprata si svoje veci? Chceme teda vies deti k poslunosti a tie nalieha, ak je to potrebn, ale vdy im umoni, aby znali dsledky, vlastnej neposlunosti. Musme repektova ich slobodu. To rob aj Boh. Taktie je vemi dleit, aby sme rozliovali medzi jednotlivmi skutkami neposlunosti a benm zvykom vzdorovitho sprvania sa. o sa tka toho druhho, asto s za tm hlbie faktory, ktor sa musia preskma skr, ne sa uponhame s akmkovek trestanm. Vdy existuje dvod, preo sa diea dlhodobo nesprva dobre. Me to by nieo v mojom rodiovskom sprvan: naprklad som panovan alebo prli nron, alebo dobre nepovam. Diea me ma svoje osobn problmy, ako pubertlne zmeny nlad, frustrcie vyvolan priatemi alebo vlastnou osamelosou. Vzdorovitos ako zvyk me by aj znakom znechutenia a snahy vzbudi pozornos akmkovek spsobom, i u dobrm, alebo zlm. Jej priny mu by aj fyzick: nedostatok spnku, nedostaton viva alebo zl zdravotn stav. Tu je dleit objavi korene negatvneho sprvania a pracova na nich. Uistite sa, e diea db na dobr nvyky, i ide o dostatok spnku, sprvnu vivu, dostaton oddych a uspokojujce ben prce, ktor rozvjaj energiu a eln. Dostatone s dieaom komunikujte, rozprvajte sa o jeho problmoch a pestujte povzbudiv lskypln vzah. Mlo pozornosti

tvrt priorita: rodi alebo lsky, pochopenia a scitu me radiklne zmeni ben postoj dieaa. Dajte mu vedie, e je dobrm dieaom a ako mama ho povaujete za dobr. Deti sa tak asto bria, aby dosiahli stupe naich oakvan. Ak si o nich tajne myslme, e s to rebeli, zvykn aj kona ako rebeli.

Mama mus myslie vne to, o hovor, a presadzova to

Aby som nae deti pozitvne ovplyvnila a dobre ich vychovala, potrebovala som dosta lekciu v tom, e mm by zsadov. To me by ak! Niekedy by bolo ovea ahie, keby som ich nechala, aby si ma nevmali, alebo keby utiekli, ke im poviem, aby nieo urobili. Me to dos liez na nervy, ke treba vsta z gaua alebo poloi lku kvy, aby som skontrolovala, i urobili to, o som im povedala. A niekedy sa ctim, akoby som bola vyerpan bojom! Viem, e som cel roky tvrdo pracovala na tom, aby som ich dostala do laty, a predsa som asto mala pocit, e zlyhvam. Uvedomila som si vak, e ak by som na ne nedohliadala a nevyadovala od nich poslunos, z vekej asti by som ja bola na vine, ak by ma deti po ase ignorovali. Vetko je vyjadren v malom motte: Mama mysl vne to, o hovor, a ochotne to presadzuje. Moje deti potrebuj vedie, e mamine slov nie s przdne a nezmyseln. Najdleitejie vak je, e som si musela vo svoj prospech stle dokola opakova toto motto: Mama mysl vne to, o hovor... Najprv som sa musela presvedi, i to, o od nich iadam, je rozumn a opodstatnen. To mi pomohlo obmedzi kad nepotrebn poiadavku, ktor som kldla na svoje deti, a zni poet incidentov, ktor by si diea mohlo vyloi ako vzvu. ... a ochotne to presadzuje. Po druh som si musela njs as, aby som sa mohla zaobera vecami, ktor boli opodstatnenmi prkazmi, takmi, ktor by mali deti urobi. Prli asto sme nepozorn a zaneprzdnen, a tak sa iba poloviato zaoberme nevyhovujcim sprvanm. No to iba u nae deti, aby ns ignorovali, ke my ignorujeme ich, a zrove to spsobuje, e ich nevhodn sprvanie sa stupuje. Naopak, zistila som, e 117

116

Mamy v jednom kole a ako z neho von najv spech mm vtedy, ke nechm vetko tak, ako je, pozriem sa im do o a venujem im pln pozornos. Zmierni to aj stres, pretoe neposlunos nenarastie do bodu, ke sa stane neovldatenou. Povam ud, ako reptaj a sauj sa na vlastn nestlos aj to je nieo, o dverne poznm! Zsadovos je vak naozaj iba zvyk a zvyk sa d formova cvienm vle. Vyaduje si to rozhodnutie, ktor si treba ustavine opakova. Sta len vykroi. O tom sme hovorili v druhej priorite, vlastn osoba. A ako je to s kadm zvykom, zsadovos sa naozaj stane ahou. Musme si vypestova pevn presvedenie, e vchova naich det je totlne najdleitejia je to povinnos nho povolania. Ak by som sa nestarala o to, aby ma deti poslchali, preo by sa s tm prve ony zaaovali? Musme sa teda usilova robi to, o by sme mali, aby aj nae deti robili to, o by mali. A to je snaenie. asto som uvaovala, i toto nie je prve to, o om sa pe vo Svtom psme, ke hovor, e matky sa spasia skrze deti! Ke pracujeme na formovan a pretvran naich det, ony ns ako odplatu ntia eli naim vlastnm slabostiam, a verm, e aj ich zvlda. V rodiovstve funguje spsonosn milos ako dvojsmern cesta.

tvrt priorita: rodi strachu, ale z lsky. Tba po dobre mus vychdza z ich vlastnch sdc. Mojou lohou bolo t tbu ivi. Nazva sa to sloboda bez hranc. Deom dvame arnu, v ktorej sa uia, ako robi dobr rozhodnutia. Meme im ponknu voby, z ktorch si slobodne vyber: ako naprklad, kedy si mu njs as na modlitbu vzhadom na ich denn potreby, namiesto toho, aby sme to plnovali za ne, alebo ak druh modlitby im vyhovuje, namiesto toho, aby sme ako rodiia trvali na uritej pobonosti. Dleit pre rodiov je, e ich deti sa modlia ako a kedy, to mu necha na diea. V kadej situcii, ke mu deti pouva svoj rozum a voli si skuton mravn dobro, ktor opravdivo vyhovuje ich osobnosti a okolnostiam, stimulujeme zmysel pre osobn zodpovednos. Mono by som im mala pomha s rozliovanm ich rozhodnut a presne im definova, o je dobr a o nie, ukza im, ak dsledky vyplvaj z ich skutkov za danch okolnost. Nakoniec im vak musm da rovnak slobodu, ak im dal Boh na to, aby pri rozhodnutiach pouvali vlastn slobodn vu; aby sa rozhodli pre dobro a aby sa rozhodli pre Boha. Kad uite vie, e uplatovanie uritho poriadku je najdleitejie na to, aby sa v triede udrala disciplna. Nazva sa to aj preventvna disciplna, pretoe kolsk poriadok sli ako prostriedok na zamedzenie zlho sprvania. kolsk poriadok umouje dieau vedie, o treba robi, kedy to robi, kde to robi a ako to robi. Deti si tak vytvraj pravideln nvyky, ktor im pomhaj disciplinovane sa sprva, o pripravuje pdu na uenie. Uitelia na zkladnch kolch upevuj najprv tieto poriadky a dohliadaj na to, aby sa dodriavali hne na zaiatku ronka, a km si ich deti neosvoja. Ak im to u ide, uite me pokojne prejs na teoretick veci. Ak je toti sprvanie sa det a prostredie chaotick, jednoducho sa ned poriadne ui.

pln pozornos

Kresansk sloboda pre deti

A napokon som spoznala, e cieom kadej morlnej vchovy je pripravi deti na to, aby prevzali zodpovednos za seba samy. Rozoberali sme to v druhej priorite, e sloboda znamen prevzia zodpovednos za to, km sa staneme. Boh kadho povolva k slobode, deti tie, poda ich rastcich schopnost. Navye som nechcela, aby boli moje deti zvisl od mamy, ktor by im hovorila, o mu a o nemu robi. Postupne som sa snaila rozvja v nich vntorn mravn kompas, ktor im uke sprvny smer nie zo 118

dsledky z ich skutkov

119

Mamy v jednom kole a ako z neho von Uvedomila som si, e mem vyui tieto schopnosti, ktor som si ako uiteka osvojila, a uplatova ich doma. Tak som zaala riei, ako by som mohla vytvori poriadky, ktor by spali potreby mojich det. Zaala som s drobnosami. Ak boli hygienick nvyky, ktor potrebovali deti vykona kad de? Urobila som si ich podrobn zoznam. Potom som sa ubezpeila, i maj vhodn prstup k potrebm, ako kefky, ampn a k na bielize, aby vedeli, kde ich njdu a kam tieto veci poloia. Vzala som deti a vysvetlila som im: Odteraz sa bud kefky uklada sem. Na zubnej paste zatvorte vrchnk a bielize dte do koa na vrchu schodia... Prela som vetkmi lohami spojenmi s hygienou, bielizou a atstvom, a neskr som sa podobnm spsobom zamerala aj na modlitbu a kolsk povinnosti. Takto som musela njs rozumn miesto na vetko a musela som to naui aj deti. Ruence boli zavesen na kri v obvake. Biblie mali deti veda postel. kolsk knihy sa ukladali iba do reglov. ist bielize patrila do tchto zsuviek. Kabty a iapky ili sem. imy patrili sem. Chlapek, ktor k nm raz priiel na nvtevu, si zapichol triesku do prsta. Povedala som mu: Prines mi ihlu zapichnut na stojane veda zrkadla medzi dvoma kuchynskmi oknami. Doniesol ju a vrtil sa so slovami: Na o je t ihla? Na o, pravdae, na triesky! odpovedala som. Odvetil uasnut: Fha, urite tu mte na vetko svoje miesto, vak? Ke som nala miesto pre kad vec a ujalo sa to u det (aj u manela), musela som vymyslie as na vetko. Na zaiatku som hovorievala: O 7.30 mete vsta a urobi toto... Jadrom domceho poriadku je vak prirodzen postup: X jednoducho vedie k Y a po om nasleduje Z. Rann upratovanie sa rob pred raajkami a po om nasleduje umvanie v kuchyni. Mus to by logick a o najviac sa pribliova prirodzenmu rytmu. Nu, hygiena pred alebo po jedle, ako aj pred spanm, to znelo dobre. Posklada ist bielize a da pinav do koa sa mohlo urobi pred spanm, ke sa deti prezliekali. kola bola vinou rno a potom ete krtko po 120

tvrt priorita: rodi obede. Skupinov modlitba prila na rad po raajkch a pred spanm, formlne katechzy boli v uren dni. Zrove som si v svojej regule matky musela vyhradi as na to, aby som dozerala na tieto lohy a skontrolovala, i sa dokonili. Vypsala som si nae lohy a ben prce do tabuliek, dala som ich zalia do flie, aby sa neucapkali a nemusela som ich stle prerba, a zavesila som ich na vhodn miesta po dome. Naprklad v kpeni boli tabuky, na ktorch stlo: Vyisti si zuby. Umy si tvr a ruky. Oesa si vlasy. Odloi pastu. Utrie poliku. Pre tch najmench, ktor nevedeli ta, som nakreslila obrzky. Dleit je uvedomi si, e deti s stle len deti, a tak sa tento proces uenia a dohliadania na ne nikdy plne nekon. Niekedy si meme da mal pauzu, ale napokon sa musme vrti a znovu ich ui. To je naozaj sas maminej ustavinej prce! Nie je teda znakom zlyhania, e ich musme stle ui a dohliada na ne. Aj uitelia v triedach to robia po cel rok. A to kad rok. Kad vchova si vyaduje as.

vchova si vyaduje as

Ako zaa
Predovetkm by ste si mali uri, o potrebuj robi vae deti pravidelne, a skontrolova, aby sa to aj vykonalo. V nasledujcej kapitole sa budeme detailnejie zaobera drobnmi lohami. Tu vak mete prida ich osobn povinnosti vo vlastnch izbch. Pri deoch sa uplatuj rovnak kategrie, ktor sme pouili u seba a na nae potreby v kapitole Vlastn osoba. Pamtajte si, e sa tu zaoberte zkladnmi lohami; urobte to poda monosti o najjednoduchie. G o presne potrebuj vae deti robi? Pre denn hygienu? o sa tka obleenia? Pre ich osobn modlitbu? Ak s ich zuby a ak porty pestuj? o priatelia? o katechizmus a svt oma a spove? A o domce lohy? Maj dostatok spnku a odpoinku? A cviia dos? Urobte zoznamy a zapte si to. 121

Mamy v jednom kole a ako z neho von Ak pomcky alebo materily potrebuj k tomu vae deti? Kam tieto veci patria? Odlote vetko na rozumn miesto a naute to svoje deti (aj vho manela!). G Kedy mu deti vykonva tieto povinnosti a innosti? Starie deti si posate k sebe a prejdite to s nimi. Pri malch deoch sa rozhodnite sami. Naplnujte rozumn as na to, aby sa tieto innosti robili v dome a v rodine, a zapte si ich. Urobte potrebn tabuky a vyveste ich. Pokyny tkajce sa kabtov, obuvi a iapok sa mu umiestni na chodbe. Pokyny tkajce sa bielizne sa mu da do spln veda atnka. Ukte ich deom. To oslobod deti od toho, aby si vetky povinnosti museli pamta. Vdy mete poveda: o m napsan v tabuke? alebo to mete nahlas preta svojim najmenm. asom zistte, e s ete alie drobn lohy, ktor ste tam nezaradili. Mete sa rozhodn, e bu nechte tieto veci na nhodu, alebo si ich zapete a ak treba pozmente rozvrh alebo vvesky. m viac toho deom vysvetlte, tm menej stresu zaijete aj vy, aj vae deti. G Kedy mem pomc svojim deom? Potrebujete si kad de vyhradi as, aby ste pomohli deom splni to, o maj urobi poda ich veku a zrelosti. Nechajte si pre seba a svoje deti dostatok asu, aby ste nemali pocit unhlenosti. Naplnovan as mete zredukova neskr, ke u vetci zistte, ako na to, a vytvorte si nov nvyky.
G G

tvrt priorita: rodi prav prina ich konania. Ak s zmten, mono potrebuj viac asu na uenie a vzor. Ak sa sauj, mono muste zmeni vae oakvania. Mono ich potrebujete motivova tak, e im dte nieo, na o sa bud tei. Ak to robia nerady, mono im bude treba vysvetli, e tm, o robia, a tm, e sa staraj o seba, plnia Boiu vu. Mono by ste ich mohli povzbudi, aby to obetovali, a mali by vs pou, e mte scit s ich trpenm. Mono by ste im mali da podnet, ako by sa dali robi veci lepie, a pohovori si o monostiach. Vytratia sa, ke sa nepozerte? Mono sa potrebuj rozhodn pre slobodu, ktor m urit hranice. Vedia o nejakom ase, ktor je poda nich lep na splnenie tejto lohy? Odbavia to povrchne? Mono by ste ich mali motivova, aby sa snaili zo vetkch sl. tajte im prbehy o uoch znmych pre svoje nosti a odhodlanie. Mono potrebujete vyjadri presvedenie, e svoju prcu mu urobi lepie. Mono potrebujete by trochu nronej! Me to tie znamena, e bud musie zna negatvne nsledky, alebo ich zbavte ich vsad, km si nesplnia povinnosti a nesplnia ich dobre. Hlavn je zaa rozobera, preo sa sprvaj tak, ako sa sprvaj. Pouitm zdravho rozumu, modlitby a rozhovorov s nimi a s manelom pochopte, ako by sa dali veci vyriei alebo vylepi. Siln a slab povahov strnky, ktor si pritom vimnete, sa daj aplikova aj na in oblasti ich ivota. Lajdcka izba asto znamen lajdcke znmky. Vaa vchova aj v nepodstatnch veciach, ako naprklad plnenie drobnch loh, m irie dsledky v inch oblastiach. Vae rozprvanie o tchto lohch sa d ahko aplikova na vetko ostatn. Po druh, okrem toho, o deti robia, treba dva pozor na to, ako sa vy sami sprvate. Ste vzorom nost, ktorm by ste mali by? Ako sa mete zlepi? Ste tak lskav, akou by ste mali by? o mete urobi, aby

prav prina ich konania

alie kroky
Tu naozaj prichdzame k jadru naich povinnost voi svojim deom, k tm veciam, ktor nemono naplnova. Mono najlepou cestou je pozorova deti, ako sa uia ben innosti, ktor ste presadili v dome. Ako robia svoju prcu? S zmten a neist? Sauj sa? Vykonvaj to nerady? Snaia sa vytrati, ke sa nepozerte? Odbavia to povrchne? Ke ste u preskmali, ako pracuj, mali by ste prs na to, preo sa tak sprvaj. Pomocou rozhovorov, modlitieb a vah rozlte, ak by mohla by 122

123

Mamy v jednom kole a ako z neho von ste to zmenili? Kontrolujete deti tak, ako to je nutn? o mete urobi, aby ste to zmenili? Po tretie, mono budete chcie zhodnoti zujem det o Boha. Zaoberaj sa vlastnou vierou, z oho potom zskavaj vetku milos, ktor potrebuj? Modlte sa za ne? Vetky tieto veci sa dej nepretrite. Preto je potrebn, aby ste si s manelom pravidelne nali as, zamysleli sa nad potrebami svojich det a prediskutovali, ako sa postara o ich naplnenie. Zoi-voi tm, ktor by sa snaili podkopa krsu a dstojnos materstva, alebo tomu, ke my samy pochybujeme o dleitosti materstva a ocitneme sa v pasci znechutenia, bolo by dobr spomen, o napsal G. K. Chesterton v diele o je chybn vo svete? Ako me by vekou vecou, ke hovorme deom inch ud o trojlenke6, a malou, ke hovorme vlastnm deom o vesmre? Ako me nieo irok znamena pre kadho to ist a pre niekoho vetko zke? Vchova naich det je dleit, je to opravdiv apotolt a priame poslanie od Boha. Vetko, o robme pre splnenie naich vzdelvacch povinnost voi naim deom, je skutok lsky. Boh chce, aby sme to robili dobre. no, potrebujeme vetku mon pomoc, ale my ju mme. Boh vie, e to, na o sme povolan, me by niekedy tak ak, e potrebujeme pecilnu sviatos, aby sme mali silu to naplni! Ponka nm tu aj in pomoc: svoju blahoslaven Matku. Mono tou najinnejou vecou, ktor meme ako katolcke matky urobi, je zasvti sa jej a poiada ju, aby v naom vntri milovala, pretoe ako hovor don Stefano Gobbi: Mria je Matka. A Matka je zosobnenm lsky.7

Piata priorita: ivite

Siedma kapitola
Piata priorita: ivite

Piate P, ivite, zaha al aspekt poslania pre nau rodinu: zabezpei fyzick potreby, ako jedlo, obleenie a prstreie. Patr sem aj sprvne hospodrenie s finannmi zdrojmi. Vea rz mu povinnosti v tejto oblasti predstihn niektor z vych priort rodinnho ivota, pretoe nae domce povinnosti a pean zleitosti s vemi rozmanit a asto aj asovo nron. Tu by sme mali preskma nau lohu ivitea, ako to Boh naplnoval, venova jej potrebn dstojnos, zrove vak zefektvni svoje silie o to, aby zaujala sprvne miesto v hierarchii priort nho povolania. Predovetkm treba pochopi, e vetka naa prca v naich domovoch je dobr a ustanoven Bohom.

Krsa domcej prce

Po dvoch rokoch manelstva sme sa presahovali do Calgary a usadili sa na rodinnej farme niekoko m cesty od Philipovch rodiov. Bolo to krsne. Obklopovalo ns osemdesiat rov ponohospodrskej pdy. Sedvala som rno pri kuchynskom stole a uprene som sa dvala cez vek dvere do dvora na hmlu, ktor sa drala na poliach. Vetko tu vyzeralo jednoduchie a tichie. A predsa som musela eli stovkm novch vziev.

6 7

Matematick pravidlo pri pouvan priamej a nepriamej mernosti Fr. Eugene Cullinane, Don Stefano Comes to Combermere, Combermere, Ontario: Madonna House, c. 1984

124

125

Mamy v jednom kole a ako z neho von Dom musel by vykurovan kachami na drevo a trochu som sa hrozila predstavy ma vek ohe v suterne. Jedinm rieenm bolo naui sa ich ovlda, tak som si pretudovala, ako funguj kachle na drevo. Nakoniec sa zo ma stal hotov odbornk na to, ako ich spusti na t sprvnu teplotu. Nevychdzali nm peniaze, lebo Philipovi znili plat, a tak som musela zaa robi vea vec od piky piec si vlastn chlieb, naui sa vypestova si plodiny v zhrade a zavra. Zaala som trochu i a bola som v tom dos zbehl hoci moja vagrin poznamenala, e karira krajrky by ma neuivila! Poas tejto novej fzy mjho ivota som zaala vidie priame prepojenie medzi mojm silm a fyzickmi potrebami mojej rodiny. Plody, ktor som dopestovala v zhrade, sa zozbierali a zjedli sme ich. Paplny, ktor som vlastnorune uila pre deti, ich v noci zohriali. Moja prca priamo ovplyvovala nae preitie. Bola to pre ma nov vzva, e dokem urobi tieto veci sama. V minulosti som asi vdy vetkm domcim prcam a manulnej prci prikladala minimlnu dleitos. Domce prce boli nieo, o som ako slobodn rchlo urobila v sobotu rno pri odchode z domu za vmi a lepmi zleitosami. Teraz mi manulna prca prinala prirodzen rados. Bolo to pre ma neskutone motivujce nakmi rodinu plodmi z Boej rody a vlastnho silia. Neskr sme sa prisahovali do menej vidieckej oblasti a u netrvim as v snahe o sebestanos, ako som bola zvyknut. Toto obdobie na vidieku Ostrova princa Eduarda ma vak nauilo, e v manulnej prci je zakotven dstojnos a krsa.

Piata priorita: ivite Poda ronch obdob som sa venovala rznym druhom loh. Na jar sa sadilo a upratoval sa dom, prali sa zclony a posten bielize, ktor sa vyveali sui von na erstv jarn vzduch. V lete prilo na rad trhanie buriny, as na pli a pikniky s demi. Na jese bol zber rody, zavranie a zatepovanie domu ako prprava na zimu. V zime sa vntri domu robili opravy a dekorcie a ilo sa. Uvedomila som si, e prca, ktor som robila, sa a tak vemi nelila od zamestnan vonku vo svete. A asto si vyadovala, aby som pozbierala a uplatnila vetky svoje zrunosti, talenty a pozornos. Pretoe spolu so svojm manelom som bola ministrom vldy v mojom dome. Vdy, ke som organizovala nau rodinu alebo presadzovala predpisy a nariadenia, bola som guvernrom. Vdy, ke som zatkla deti za zl sprvanie, bola som policajtkou. Vdy, ke som obhajovala prva svojich det a rozsudzovala ich hdky, bola som prvnikou a sudkyou; a poviem vm, nie je ahk rozhodova o tom, o je sprvne a spravodliv, ke sa deti medzi sebou bij! Bola som uitekou, ke som ich uila abecedu, a kazom, ke som ich viedla v modlitbe. Bola som fkuchrom, ke som im varila, a pekrom, ke som im piekla chlieb. Bola som odbornk na vivu, ke som im chystala zdrav jedl. Bola som lekrkou, ke som im diagnostikovala zpal ucha, a zdravotnou sestrou, ke som im obviazala odreniny. Bola som krajrkou, interirovou dizajnrkou, manikrkou, domovnkom aj vrobcom hraiek. Bola som manarkou domu, a prve tento proces naui sa robi vetky tieto innosti a udra to vetko bolo zrunosou samo osebe!

[ nov vzva ]

Dozorca stvorenia
Ke som neskr tudovala Knihu Genezis, objavila som, e prve moja prca v domcnosti uritm spsobom zobrazovala prcu Boha pri stvoren. V rajskej zhrade povolal Boh mua a enu, aby boli sprvcami zeme. Mojm podielom na tomto sprvcovstve bolo postara sa o mj domov. Vetka moja prca v domcnosti bola jednoducho vykonvanm kresanskho sprvcovstva nad mojou malou asou stvorenia. 127

Materstvo rozvja mnoh zrunosti

Bola som presveden, e domce povinnosti s niem opakujcim sa, nudnm a nevyaduj si vea zrunosti. Prca doma s demi ma vak nauila prav opak: domce prce s rozmanitejie, ako som si myslela, a vyaduj si rovnak zrunosti ako akkovek in zamestnanie. 126

Mamy v jednom kole a ako z neho von Sme skr sprvcami a dozorcami ako vlastnkmi naich malch kskov stvorenia, a to sa vzahuje aj na nae deti. o mme, i u mlo, alebo vea, nm bolo zveren s dvojnsobnm cieom: zachova to, o mme, a uitone to spravova. A preto nemme iba zabezpei, aby bolo o n dom postaran a aby sa udriaval v poriadku, ale sme povolan ho vylepova a priini sa o to, aby sa naplnili ozajstn udsk potreby naej rodiny. Nemme prvo zanedbva tu svoje povinnosti, ale sme povolan hospodri s tmito zdrojmi, pretoe ony skutone patria Bohu. Vdy som povaovala svoju prcu vo svete za ahiu ako prcu v dome. Ke som sa vak zaala vnma ako dozorca, manar, vtedy som skutone pracovala pre Boha. To priamo ovplyvnilo mj postoj k domcim prcam. Vyhn sa im bolo, ako ulieva sa cez de v normlnom zamestnan nieo, o by som si ako zamestnanec nikdy nedovolila. Bolo to naozaj otzkou estnosti. Tak som usdila, e zabezpeenie toho, aby boli vetky domce prce hotov a aby bolo o majetok a dom dobre postaran, mono prirovna k morlnemu zvzku.

Piata priorita: ivite musela aj tak vynaloi pri vemi malch deoch prve v ase, ke som zanala tie vie vzdelva doma? Tak sme sa rozhodli, e budeme alej pokraova tak ako doteraz a nikto z ns si nevezme alie zamestnanie. Finann akosti vak trvali cel roky. Zakadm, ke sme u konene zaali zvlda situciu, stalo sa nieo katastroflne a op sme sa topili v dlhoch. Pamtm si, e raz na jese sme osi uetrili a splatili vetky ty, take sme do Vianoc boli bez dlhov. Potom sa nm vak v januri pokazilo tyrikrt auto a opravy ns stli 800 $! Kee sme nemali iadne spory, op sme boli v dlhoch. Tento cyklus dlhov ns neprestajne frustroval. Rozuovalo ma, e prve veci, ktor by som potrebovala pre hlad chod domcnosti malikosti, ako naprklad nov poliky alebo v sklad, i lep vysva sme si po finannej strnke nemohli dovoli. Bola som na Boha nahnevan, pretoe som mala dojem, e on ma dval do bezvchodiskovej situcie. Nakoniec som usdila, e jedin spsob, ako sa s tm vetkm vyrovna, je poloi si dve otzky: o zvis odo ma? a o zvis od Boha?

Ako si poradi s f inannmi akosami

Ke som prestala robi katechtku, lebo som sa vrtila domov na pln vzok, boli sme dos natesno s peniazmi. Philip pracoval dlh hodiny a viac u robi nemohol, ak vezmeme do vahy, e nae deti boli mal. Ak sme chceli nejak as strvi spolu ako rodina, nemohol pracova vonku kad veer aj kad de. Spolu s Philipom sme zvaovali, o by ma to stlo s znovu do prce, kpi si vhodn obleenie, plati za starostlivos o deti, ma viac vdavkov na mrazen potraviny pre nedostatku asu na varenie, pokry benzn a drbu vozidla a kupova si vonku prleitostne jedlo a nehovoriac o daniach a zrkach z mojej vplaty. Nakoniec sme prili k zveru, e moje miesto na polovin vzok v hrubom 1 000 $ za mesiac, by nm vynieslo ist zisk v hotovosti iba 150 $! Take po finannej strnke nemalo nijak zmysel s op do prce! Prakticky povedan, koko asu a energie by som 128 vec.

Finann sprvcovstvo
Musela som si uri, ak s moje povinnosti, a prila som na mnostvo Po prv, musm sa stara poriadne o to, o sme u vlastnili. Ak som nala ceruzku na dlke, nevyhodila som ju; nauila som sa ju da na miesto. Nauila som sa opravova veci, alebo lepie povedan, dotiahla som k tomu Philipa! Km sa narodila Jessica, tri mesiace som strvila tm, e som opravovala mal veci v dome, ktor sa pokazili. Bola to naprklad vmena chbajcich dladc a oprava sieok proti hmyzu. alej som si uvedomila, e by som mohla viac vec zska priamo doma, kee som nemohla toko kupova. Tak som zaala robi viacej vec od piky. V lete som pestovala zeleninu a nauila som sa, ako ju sterilizova a zamrazova. Nauila som sa tapetova a maova steny, vyrba si vlastn paplny zo starho obleenia ako prv usadlci, a uila som si vlastn zclony 129

Mamy v jednom kole a ako z neho von z ltky za zlomok ceny hotovch zvesov. Ni z toho nebolo dokonal, ale umonilo mi to by tvorivou a urobi niektor z tch vec, ktor som chcela, a tak som u nemala tak stiesnen pocit. Potom sme si zaali plnova rozpoet a starostlivejie hodnoti, kam id peniaze. as z toho, ako sa postara o rodinu, znamenalo by finanne zodpovedn. Nae peniaze mali najprv naplni oprvnen potreby naej rodiny, ako aj pomc inm, ktor nemali toko astia ako my. Urobila som zoznam vetkch naich vdavkov, naich dlhov, tov a inch zleitost, a navrhla som zkladn rozpoet, poda ktorho som sa riadila pri vypisovan ekov kad vplatn tde. Zakrtko sa zaali ty plati naas a v plnej iastke a s menm stresom. Tie som si uvedomila, e problm bol aj v tom, e sme neili poda rozpotu a vdy sme mali pocit, e si nememe to i ono nakpi. Osvetlil mi to jeden prklad. Sedela som na parkovisku pri eleziarstve. Chcela som gumen obrus u viac ako dva roky, ale kee stl a sedemns dolrov, myslela som si, e si ho nememe dovoli. Potom mi napadlo, e pri mojich vletoch do mesta som asto minula dva dolre tu, tyri tamto na drobnosti. Keby som ila do mesta len s jasnm cieom, u dvno som si mohla dovoli kpi ten obrus. To, e som nepoznala stav naich financi a neplnovala si nkupy, ma vlastne priviedlo k impulzvnejiemu maniu, takmer zo vzdoru i depresie, pretoe som sa ctila tak bezmocne, e nemem dosta to, o naozaj potrebujeme. Ke som si nkupy zaala plnova, uspokojenie z toho, e kupujem to, o naozaj potrebujem, mi pomohlo skroti tbu po hlpych malikostiach, na ktor som zvykla ma peniaze.

Piata priorita: ivite sme splnili poslanie vychovva deti, ba aj pomc tm, ktor nemali toko astia ako my. Znamen to, e musme rozliova medzi zkladnmi potrebami a nadbytonmi elaniami. Pretoe asto, i sme u chudobn, alebo bohat, chceme viac. Raz som sa umrala tbou po nejakom novom tehotenskom obleen. U ma unavovalo tch desa iat, ktor som mala v atnku, a chcela som nejak nov. Naskoila som v ten vkend do auta, prela som dobr kus cesty k jedinmu butiku s tehotenskm obleenm na naej strane ostrova a pustila som sa do hadania novch iat. Ke som si ich zopr nakpila (za peniaze, ktor mi mama poslala zo scitu), nasadla som do auta a zaala som ma pocity viny. Sedela som tam a premala som preo. A potom mi to dolo: tie aty som v skutonosti nepotrebovala; iba som ich chcela. Boe mj, trpela som nensytnosou, nie ndzou! Doma som mala kopu iat, vetky v dobrom stave. Tch zopr mesiacov do konca tehotenstva som urite mohla vydra. Ale nie. Nechala som sa zvies tbou po veciach pre veci samy. Vtedy som na to prila: musm jednoducho presta chcie tak vea vec. Moje tby a oakvania odrali viac nau konzumn kultru ako skuton potreby mojej rodiny. Kee viem, ako asto sme zpasili s peniazmi, zaala som sa pozera na mj ivotn tl a prehodnocova, ktor vdavky pochdzaj z oprvnench potrieb rodiny a ktor iba z reho chcenia. Pravdae, nie je zl, ke chceme pekn veci. No vdy tu hroz nebezpeenstvo, e n postoj k majetku me znamena problm: ke tim po veciach a tak, e ma to privdza k hnevu na Boha, i ku iarlivosti voi tm, ktor maj viac ako ja; ke sa zadlim kupovanm oraz viac nepotrebnch vec; ke sa zham za tm, o chcem, na kor toho, aby som sa postarala o potreby pre rodinu, a tak kazm celkov finann situciu rodiny bez rozumnho dvodu; ke hadm osobn uspokojenie vo veciach namiesto v Bohu; alebo ke nedokem ovlda svoju tbu po materilnych dobrch a pripravujem sa tak o monos cvii sa v kresanskom umtvovan. 131

by finanne zodpovedn

Rozliova medzi potrebou a chcenm

Sasou finannho sprvcovstva nie je iba vyhba sa mrnomysenmu maniu, ale vimn si, e vetko, o mme, nm bolo zveren, aby 130

Mamy v jednom kole a ako z neho von Tak ako mme poslanie milova svojich manelov a deti, takisto mme aj poslanie s naimi materilnymi dobrami: maj naplni potreby naich rodn a pomc uom v ndzi okolo ns. Naou vnou povinnosou je pomc nejakm spsobom inm uom z naich zdrojov. lovek, ktor pouva tieto dobr, m povaova veci, ktor oprvnene vlastn, nielen za svoje, ale aj za spolon v tom zmysle, aby mohli by na osoh nielem jemu, ale aj inm (KKC, 2404). Nemme prvo ponecha si na nae vhradn pouvanie to, o nepotrebujeme, ke ostatn trpia nedostatkom.8 Kedysi dvno som tala nieo, o povedal sv. Tom Akvinsk o pouvan peaz vlune pre n vlastn prospech: rozmaznvanm seba samch sa povrchne chrnime pred skutonosami ivota, take ke prdu vne akosti, nie sme duchovne pripraven vyrovna sa s nimi. Oplvanie, ie nadmern hojnos hmotnch dobier, me v skutonosti ukodi nmu charakteru a oslabi n duchovn ivot, ak tie dobr nesprvne pouvame. A sm Jei ns varoval, e nememe sli dvom pnom (Mt 6, 24).

Piata priorita: ivite

pomc uom z naich zdrojov

Ako zska f inann stabilitu

S Philipom sme ustavine bojovali s finannmi otzkami a asto s intenzvnymi tbami chcie viac a kupova viac. Hlboko v srdci som vedela, e ak by som bola bohat, asi by som si nhodne kpila beztak vetko, o by som chcela, a mono Boh vedel, e by som potom niesla aj duchovn nsledky. No aj ke som toto vetko vedela, neuahilo mi to situciu. Ve nemem v okamihu zmeni vlastn srdce. Iba som chcela vetky tie krsne

John A. Hardon, S. J., The Catholic Catechism, Garden City, New York: Doubleday and Company, Inc. 1975, str. 388

veci a modern vymoenosti, o ktorch som vedela, e mi ich svet me ponknu. Kee s tu, preo by som ich nemohla ma? A to ma niekedy privdzalo k hnevu na Boha. Jednho da som urobila vek plagt s obrzkami det a rodn z celho sveta, ktor som vystrihla z asopisu National Geographic, dala som ho zalia do flie a zavesila v kuchyni. Ke som upadla do znechutenia, pretoe som si nemohla kpi, o som chcela, prila som k plagtu a skene som tam pred nm sedela. Videla som tam Afriana nesceho na pleciach vek pece chleba, ktor dostal od kresanskch misi, ako kra niekoko m, aby ho priniesol svojej rodine; a spomenula som si na dvadsa taiek potravn, ktor som prve priviezla domov v nich bol chlieb, no, ale aj araidov maslo a syrov peciality, mso a javorov sirup, aj okoldov lupienky... Hadela som na fotografiu zijskej rodiny, ktor sedela vonku na skalch pri ohni v mrazivom rne, trasc sa od zimy, km ja som sedela vo svojom tulnom dome s pariacou sa lkou kvy a teplmi hriankami s demom. Zbadala som enu, ktor varila v diere steny na rote a dreve, alebo rodinu, ktor namiesto nbytku sedela na vreciach penice od Medzinrodnej pomoci; a poobzerala som si svoj elektrick spork, chladniku a umvaku riadu, aj pohodln alnen sedaky a kresl. A uvidela som rumunsk deti zhromaden na starch pinavch kobercoch v holch izbch, ako sedeli okolo starca, ktor mal iba jedin knihu a vyuoval ich. Zo stien popri rozbitch oknch opadvala omietka. A pomyslela som si na poliky pln knh a zsuvky pln zpisnkov, na glbus a nun vide, aj na tabuu s kriedami, psacie stoly, umeleck potreby a pota. Videla som aj obrzok chlapeka s nplasou na poranenom oku, s tvrou znienou od rapnela a ukrutnost vojny. Porovnala som to so iariacimi oami a s ruovmi lkami svojich det, ktor poznali maximlne srodeneck rivalitu. A povedala som si sama pre seba: Preo oni? Preo ja? 133

132

Mamy v jednom kole a ako z neho von A nezmohla som sa na iadne odpovede, iba na to, e som dostala mnoh poehnania a e mm obrovsk povinnos by van za vetko, o mm. A musela som vsta a poveda Bohu: Je mi to to. akujem ti. Pom mi, a vrtila som sa k riadom.

Piata priorita: ivite ivitea rozrili na viu spolonos a nezahali do toho iba nau rodinu. [Boh] dva niektorm uom viac, ako potrebuj, nie aby si uvali vek prepych, ale aby z nich urobil sprvcov v mene sirt, chorch a mrzkov.10 Ak sme poehnan nadbytkom, dlme ho chudobnm a Bohu, aby sme ho spravovali o mono najzodpovednejie a dali nae zdroje do sluby vej spolonosti.

i v rmci naich pomerov

Kom k splneniu naej sprvcovskej lohy je, e Boh je ten, kto sa star, a my sme povolan pracova v rmci zdrojov, ktor nm dva k dispozcii. Musme i v rmci naich pomerov, i u sme obdaren hojnosou, alebo nedostatkom. i u patrme medzi tch, ktor trpia ndzu menej alebo viac, musme sa celkom zaviaza spravova svoj podiel tak, e sa vynasname vyhovie potrebm naej rodiny. Aj ke finann problmy pretrvvaj, nesmieme v snahe o finann zlepenie zabda na vetky ostatn priority a nesmieme dovoli, aby sa v ns hromadila zkos. Namiesto toho musme trochu viac dverova Bohu a jeho prisbeniam, viac rozliova medzi zkladnmi potrebami a nadbytonm chcenm, lepie hospodri, ako mono musia nai susedia, ale aj stri si svoje srdcia pred iarlivosou na bohatch a zatrpknutosou pre nedostatok. Navye mono prdeme v naich ivotoch do bodu, ke si to bude od ns vyadova trochu viac asketizmu ako od ostatnch okolo ns. Ak robme vetko, o je v naich silch, aby sme dobre spravovali Boie zdroje, niet dvodu povaova finann problmy za nepriaze Boha alebo za nieo, o jeho prozretenos nevynahrad. Umenie by chudobn znamen dverova Bohu vo vetkom, ni neiada a by van za vetko, o dostaneme.9 Na druhej strane existuj medzi nami kresanmi aj tak, ktor trpia pod archou nadbytku. V tomto prpade ns Boh povolva, aby sme nau lohu
9

Treba dva desiatky

Stle som sa ptala: o mm robi s naou finannou situciou? Dsledn tanie Katechizmu a Svtho psma ma napokon presvedilo, e dva desiatky je povinnosou pre ma a Philipa. Psmo hovor, e neplati desiatky Bohu znamen Boha ukracova! Odo dn svojich otcov ste sa odklali od mojich zkonov a nezachovvali ste (ich); obrte sa ku mne a obrtim sa k vm, hovor Pn zstupov. Spytujete sa: V om sa mme obrti? Me lovek ukracova Boha? Lebo vy ma ukracujete. Spytujete sa vak: V ome a ukracujeme? V desiatku a poplatkoch. Kliatba vs zasiahla, lebo ma ukracujete vy, cel nrod. Prineste cel desiatok do zsobrne, aby bol pokrm v mojom dome, a tmto ma vyskajte hovor Pn zstupov, i vm neotvorm okn neba a nevylejem na vs poehnania viac ako dos. A pohrozm kvli vm rovi, e vm nepokaz plody zeme a vini na poli vm nebude neplodn hovor Pn zstupov. I bud vs blahoslavi vetky nrody, lebo vy budete bohumil krajina hovor Pn zstupov (Mal 3, 7 12). A to zodpovedalo moju druh otzku o finannch povinnostiach: o zvis od Boha? Boh mi hovoril, aby som mu dverovala e ho mem v tomto vyska a e nezostane pozadu vo vekorysosti. Nielene sa primerane a aktvne postar, ale zabrni nepredvdanm okolnostiam, ktor by mi brnili splni moju lohu ivitea.

St. John Chrysostom, On Living Simply: The Golden Voice of John Chrysostom, comp. Robert Van de Weyer, Liguori, Missouri: Liguori/Triumph Publications, 1996, str. 7 10 Ibid., 6

Boh sa star
Philip a ja sme v minulosti raz dvali desiatky, raz nie. Ak sme sa dostali do finannch akost, zdalo sa dobrou vhovorkou presta dva de135

134

Mamy v jednom kole a ako z neho von siatky alebo ich zniova. A bolo to vemi ak zaa s tm znovu. Najastejie som sa vak pristihla, e sa zdrham da desiatok prve vtedy, ke sme mali vetko potrebn! Bolo to vtedy, ke som sa na Boha hnevala, e nm berie vetky nae peniaze, plne zabdajc na to, e vetko patr Bohu a ja to iba spravujem. Inokedy sme zaali zuby, dodrali to a zaili sme vemi konkrtne poehnania. V tom obdob nebolo pre ma ni nezvyajn poveda: Dobre, Pane, potrebujem, aby mi potou priiel nejak ek v pondelok rno, a naozaj, jeden na ma akal v potovej schrnke. Pamtm si, e v jednom tvrroku sme dostali vye 800 $ z neakanch zdrojov kad jeden mesiac. V alom nezabudnutenom obdob sa zdalo, e ns desiatky a in vdavky zniia. V naom mesanom rozpote sme boli kad mesiac 400 $ v mnuse. Optala som sa priatea, ktor sa vyznal vo financich, o mme robi. Naozaj neviem, povedal, potriasajc hlavou v dive. Rozhodli sme sa s Philipom pokraova v desiatkoch. Do troch mesiacov sa naa situcia otoila o tristoesdesiat stupov. Stal sa nm zzrak s peniazmi, vyplatili sme nae dlhy a problmy s rozpotom boli zahnan. Nie e by sme sa spoliehali na pean zzraky, to nie, hoci sme ich mali nerekom. No ke dvaj udia desiatky, ako vec spravodlivosti, Boh zasiahne mnohmi spsobmi, aby pomohol postara sa o svoje deti: tak, e nm odhalil finann plny, o ktorch sme predtm neuvaovali; tak, e ns zaviedol do uritho skladu s vpredajom mnohch potravinovch poloiek, ktor sme cez tde potrebovali; tm, e nm poskytol nov pracovn prleitosti, ke nm sasn zamestnanie nevyhovovalo; nhodnmi darmi od druhch ud; tak, e nm posielal neakan eky v pote. Philip raz dostal vrten peniaze za blokov pokutu z provincie na opanom pobre Kanady desa rokov po tom, ako sa to stalo a prve naas, aby zaplatil et! Ide o to, e Boh sa star, zasahuje v ase a priestore, aby pomohol svojim deom takm i onakm spsobom, aj keby si to vyadovalo zzrak.

Piata priorita: ivite

desiatky ako vec spravodlivosti

Vznamn poehnanie z dvania desiatkov

Napriek tokm Bom zsahom, ktor som zaksila, ke sme dvali desiatky, ete hodn chvu nm trvalo, km sme v tomto Bohu dverovali, a tak naa finann situcia kolsala poda naej dvery. Ke sme prestali dva desiatky, veci sa rchlo zhorili. Nakoniec som sa nauila nieo vemi vznamn o desiatkoch: s prostriedkom na to, aby sme odlili nae srdcia od nezriadench tob. V minulosti by som sedela skene pred mojm plagtom a s akm srdcom sa zmierovala s tm, e sa bez niektorch vec zaobdem. Ke som sa zaviazala, e budem dva desiatky, prve moje tby sa zaali meni. Desiatky boli brnou pre Boiu milos, mohla meni moje srdce, prve to ist srdce, ktor sama zmeni nedokem. Kedysi som sa nemohla nabai knh o domcom vzdelvan, no odrazu som poctila tbu oslobodi sa od mnostva nvodov a veci zjednoduova. Predtm som povaovala vetko v dome za star a kared, teraz som sa ctila pohodlne a spokojne, a bola som van za vetko, o mme. Dvanie desiatku nie je preto iba spsob, ako dva Bohu to, o mu patr, a cvii sa v sebaovldan. Je to skuton zdroj milost, ktor nm umouje by spokojnmi s tm, e nae potreby s u naplnen, a veri tomu, e Boh nm nieo mal prid navye ako prejav svojej tedrosti. Tak ako sa Boh postaral o zem tm, e naplnil potreby Adama a Evy a tak utvoril raj, takisto aj mj domov potreboval spa dvojak el: musel by funkn a krsny, aspo pre ns. Preto musela kad izba sli konkrtnemu elu a by zariaden a vybaven tm, o bolo potrebn, aby splnila svoj el. Znamenalo to, e musela by dsledne usporiadan. Zaala som s tm, o nazvam analza izby. Chodila som od izby k izbe s klipovou doskou a kldla som si otzky. Ak je el tejto izby a o si tento el vyaduje? Chcela som, aby izby mojich det neboli iba miestom, kde spia a odkladaj si obleenie, ale kde sa

136

137

Mamy v jednom kole a ako z neho von bud venova innostiam, ako s tanie, kreslenie a hranie; tak som si zapsala vetky tieto innosti. Ku kadej innosti som si zapsala, o potrebuj k tomu, aby ju urobili. Na tanie musia ma stl na knihy a lampu. Potrebuj zsuvky na ukladanie psacch potrieb, potrebuj ceruzky, papier, farbiky a gumy, aj katuu na hraky; pravdae, nesm chba postele a atnky. Urobila som analzu kadej izby v dome. Nemalo zmysel uloi kolsk uebnice do kuchyne, ak som na to pouvala uebu. Ak som potrebovala ma kuchrske knihy v kuchyni, umiestnila by som tam policu a nedvala som ich do obvaky. Ak som chcela, aby sa rodina modlila v obvake, potrebovala som tam urobi miesto na odkladanie ruencov a modlitebnch knh. Nebol dvod, preo by vetko nemohlo by uloen na urenom trvalom mieste, pretoe to bolo tam, kde sa to najastejie pouvalo. Neskr som si vimla, e to pomohlo mojim deom, aby presne vedeli, kam odloi veci. Nemu udriava veci v poriadku, ak nemaj logick a stanoven miesto. alej som musela rozhodn, i treba nieo premiestni. o by nemalo zosta v tejto izbe? Odkedy som mala al sklad, nemusela som v zime skladova kolieskov korule v splni, ani letn obleenie pre deti. Tak som tieto veci premiestnila z detskch izieb do skladu. Kee bola vstupn chodba uren pre kabty, iapky, rukavice, topnky, ke a kabelky, dala som z nej pre plechovky a hraky, pretoe tam nepatrili. Urila som si izbu na prekladanie, kde som doasne ukladala veci na skladovanie, km som upratovala ostatn izby. A tto izbu som upratovala ako posledn. Prezrela som kad izbu, i tam netreba nieo opravi. Spsala som si vetky tieto veci na zoznam a veda srnych vec som nakreslila hviezdiku. Niektor poloky s na tom zozname u roky. Ak sa nieo pokaz, pripem to na zoznam, ktor mm v zpisnku. Ke plnujem rozpoet, zastavm sa pri zozname, aby som vedela, ak aliu vec treba urobi. Nikdy si tieto veci nemusm pamta, pretoe to mm napsan na papieri. Zapsala som si aj projekty, ako skrli dom. Ako mem tto izbu vylepi? Mnoh z tchto vylepen s ete na zozname, ale mnoh s u hotov. 138

Piata priorita: ivite Ke som z izby vychdzala, zamyslela som sa aj nad tm, o treba urobi, aby sa udrala v istote. Ak drobn prce treba urobi v tejto izbe? A tak som si presne spsala, ak drobn prce s nevyhnutn na to, aby sa udral poriadok a istota v rmci da, tda i sezny. Pre ma boli zkladnmi dennmi povinnosami v detskch izbch ustielanie postel a odloenie vec do atnkov, ako aj hraiek a knh. Upratovanie zsuviek, vysvanie a utieranie prachu boli veci, ktor som si vyhradila na kad dva tdne. Sem patrila aj vmena postenej bielizne. Dvakrt do roka sme robili spolone vek upratovanie a vyistili sme vetko pinav, vytriedili a uskladnili seznne obleenie a oprali sme deky a zclony. Dleit vak bolo: Kto urob ktor prcu? Nikdy som nebola presveden o tom, e vetka prca v dome je na mame. Dobr manari nerobia vetky drobn povinnosti sami. Naopak, zveria prce uom poda ich schopnost. A ako raz povedal mj priate: Ke doku deti jazdi na skateboarde a bicyklova sa, urite sa nauia, ako dra vysva! Deti a manel nie s povolan na to, aby vykonvali drobn prce a lohy, aby tak pomohli mame. S tie povolan by sprvcami nad svojou asou stvorenia rovnako ako ja. Pri kadej drobnej prci v kadej izbe som urila, kto je schopn o urobi denne, tdenne a seznne. Pre kadho sa zaruene nieo nalo! Tak som urobila tabuky s povinnosami a vyvesila ich na vhodn miesto. Tdenn tabuky tkajce sa upratovania przemia som dala do kuchyne. Kad detsk izba mala tabuku tkajcu sa upratovania. A tak sa naskytla alia otzka, kedy sa tieto prce bud robi? Upratovanie izieb som naplnovala v ase vstvania a pred spanm. Drobn povinnosti v kuchyni a upratovanie przemia som rozvrhla pred jedlom a po om. Przemie sme upratovali raz do tda v piatok. Potom nasledoval motivan veer pln hudby, prkov v roku, zemiakovch lupienkov a video. Poschodie sme upratovali kad druh sobotu a po nej bol von de. Na seznne prce som naplnovala zopr tdov na jar a na jese. Pranie bolo v ubovonom ase pred raajkami a po nich, poas prestvky det, ke som varila veeru at. Take ke som mala chvu vona, naloila 139

Mamy v jednom kole a ako z neho von som vrku do prky. Deti si potom opran obleenie poodkladali do izieb pred obedom alebo veerou. Ja som to urobila pred spanm. Ke sa nhle objavili alie prce, ako naprklad kmenie maiek a vynanie smet, zapsala som si ich zakadm, ke som si vimla, e sme s nimi nepotali, a urila som as, kedy sa urobia. Sadla som si aj s manelom a pomohla mu analyzova, ktor potreby si vyaduje dom, ako aj majetok mimo domu trvniky, gar, kla, zhrada at. Pripojili sme potrebn prce na zoznam a odloili zoznamy oprv, nkupov a projektov do budcna.

Piata priorita: ivite Potom si sadnite s predchdzajcimi zznamami alebo blokami, alebo urobte rozumn odhad v nasledujcich otzkach: G Ak prjem pravidelne dostvame? G Ak desiatok treba dva, aby sme sa uistili, e sme splnili tto povinnos a zaksili Boie poehnanie? G Ak s nae zkladn a nevyhnutn mesan vdavky? Zvte hypotku, njomn, poistn nklady, poplatok za vedenie tu v banke, et za plyn a elektrinu, poplatky za auto, telefn, internet, potraviny, opravy auta, vdavky na lekra a zubra, obleenie, ron poplatky (registrcia auta, nklady na odpad, licencie, dane) at. G Koko peaz dlhujeme okrem poplatkov za auto a dom (byt)? Komu ich dlme? Koko? Ak je spltkov kalendr? G Ak in vdavky bene mme? Koko minieme mesane alebo rone (za drbu domu, obleenie, vzdelanie at.)? G Meme v tomto ase vyleni nieo na sporenie? Ak nie, preo je to tak? D sa nieo urobi preto, aby sme pravidelne sporili? Ak nm zvi vea peaz, meme nejakm osobitnm spsobom pomc tm, o nemaj toko astia ako my? Meme vyplati niektor dlhy skr? Na zklade vpotov, na ktor ste prili, vypracujte s manelom mesan rozpoet, ktor zaha dvanie desiatku, nevyhnutn vdavky. Znenie dlhov si zvote ako prvorad. Pridajte aj mal sumu osobnch peaz, ktor me kad z vs slobodne min, aby sa vyhol plnej frustrcii.

Ako zaa
Prvou vecou je da si dom do poriadku a vypracova si ben prce. Mono sa obrtite o pomoc na in zdroje. Pretala som vea knh o zorganizovan si domcnosti a vetky z nich mali o ponknu. Takmer kad program, ktor sa vm pi, posta, ale ja odporam postup, ktor som prve opsala, pretoe je tak jednoduch. Ak ste s tm hotov a veci pokojne plyn, mali by ste si da dokopy financie a rozpoet, ak u tak vy i v manel nerobte. Op mte monos erpa z rozlinch prameov, ktor vm pomu, ale tu vm ponknem jednoduch rieenie, ako s tm zaa. Najprv to prediskutujte s manelom a o najviac na tom pracujte spolone. Ktor z vs sa viac hod na to, aby spravoval financie? Pomohlo by, keby ste na to najali niekoho inho, kto by lepie zvldol tto lohu? Kpte si kartotku a nejak zaraovae, alebo vyprzdnite tie, ktor u mte. Zalote si rchloviaza na kad dleit doklad, ktor sa v dome nachdza. Zorate ich poda abecedy. Vytvorte priestor na potvrdenky, ktor budete teraz odklada, a vyhrate si jeden zpisnk na zaznamenvanie vaich vdavkov a al na tdenn, dvojtdenn alebo mesan rozpoet. Stanovte si jeden de kad tde alebo kad dva tdne, alebo kad mesiac, ke sa budete venova tom v zpisnkoch a plnova nkupy. 140

alie kroky
Kee naa loha ivitea zaber vea z nho asu, bude trva urit as, km sa vetko zoslad. Meme pota s rokom, ba aj s dlhm asom. Kom je na tom dsledne pracova a najm niekde zaa. Jadrom reguly v tejto oblasti je nieo, o om mete prema poas modlitebnho asu a osobnho vona. Bohu vemi zle na tom, aby vm pomohol vetko da dohromady, lebo vie, e to znane zni stres, ktormu ste vystaven a on chce, aby ste boli spokojn a zdrav! 141

Mamy v jednom kole a ako z neho von Pouvaujte, i naozaj pokladte lohu ivitea za poslanie sprvcovstva, o ktor sa delte s Bohom, alebo za nieo, o nesiete iba na svojich pleciach. Prevzia vetku zodpovednos za v domov a financie me asto spsobi vny stres a bezndej, ak v tom mte problmy. Potrebujete nejakm spsobom posilni vau dveru v Boha? Mohli by ste urobi nieo, aby ste sa lepie postarali o veci, ktor mte? Mate vea peaz na veci, obleenie a elektrinu? Mete si nejak veci vyrobi sami, aby ste uetrili? Potrebujete si naja pomoc, aby ste si vyhradili priestor na in, vie priority vo vaom ivote? Trpte skr nensytnosou ako nedostatkom? o mete urobi, aby ste ovldli nezriaden tby po veciach? akujete Bohu za dobr veci, ktor vm dal? Ak mte nedostaton prjem, mete rozumnm spsobom uplatni svoje talenty a zujmy, aby ste naplnili svoje potreby? Piatou prioritou ivite sme uzavreli pecifick hadisk manelskho povolania. Jadrom tejto priority je jasne rozpozna, e aj t najobyajnejia prca m vysok dstojnos, ktor jej pridelil Boh, a e vetko, o urobme s nam majetkom a peniazmi, m zadosuini povinnostiam sprvcov, ku ktorm ns Boh povolva. Me ns poka, aby sme tejto priorite dali prednos pred ostatnmi. A to tm spsobom, e budeme tak zabran do domcich prc alebo zamestnania, e odstrme ud na okraj zujmu. V piatom P ide v skutonosti o zabezpeenie usporiadanho javiska, na ktorom sa mus odohra cel hra milujceho vzahu; herci by sa mali sstreova na vkon, a nie na pinav, neprehadn scnu. Musme zjednodui vetky nae povinnosti v tejto oblasti, aby sme mali skutone as postara sa o n vzah k Bohu, o naich manelov a nae deti milujcim a vyrovnanm spsobom.

Vytvori si regulu

sma kapitola
Vytvori si regulu

Prve ste uzavreli zkladn rozbor vetkch hlavnch hadsk vho povolania. Navrhla som vm, aby ste vo vaich tabukch a rozvrhoch potali so vetkmi piatimi prioritami. Doteraz mte mono iba veobecn predstavu o niektorch asovch rozvrhoch. Mono ste ich dokonca u aj zrealizovali a treba urobi u iba mal dokonovacie prce. Mono vak iba pozerte na zpisnk pln mranc a potrebujete ete mal usmernenie, aby ste to cel dali dohromady. Prejdem s vami spsob plnovania rozvrhov a tabuliek, ak som pouila pri vytvran mojej reguly. Pomem vm vytvori si zkladn rozvrh rozdelen na denn, tdenn a mesan seky. Neobsiahne to vetky vae povinnosti, ale pome vm to zaa. Mete sa obrti na moju regulu a vzory tabuliek v tejto knihe, aby ste si vedeli predstavi, ako by mal konen produkt vyzera. Cel tento postup vs me niekedy odradi, najm ak tate tto kapitolu na jedno posedenie! Nakoniec vak budete ma rozobran cel regulu a vetky potrebn detaily na pr kskoch papiera alebo na plagtoch rozveanch po dome. U nikdy nemuste prejs cel rozbor odznova! A ani vy, ani vae deti ho nebudete musie stle sledova, pretoe sa to stane vam zvykom. Tabuky a napsan rozvrhy s vchovnm prostriedkom,

142

143

Mamy v jednom kole a ako z neho von aby ste vedeli, o kedy robi, a pomohli vm zorganizova si ivot tak, aby sa to pre vs stalo rutinou a zrove ste sa mohli viac pribli k Bohu.

Vytvori si regulu as spnku pre najmenie deti tak, e vyplnte polko pod menom dieaa poda asu, kedy bene spva. Okrem toho mete vpsa aj veci, ktor potrebujete robi konkrtne pre manela, a to pravidelne a v stanovenom ase.

Ako si vytvori denn rozvrh

Najprv vytvorme zkladn truktru pre v denn rozvrh (pozri Tabuku 1). Na kus papiera alebo na dva (alebo desa!) zanite s hrubm nkresom tabuky. Rozdete stranu do tokch stpcov, koko mte osb v rodine. Teraz urobte riadky a na av okraj kadho riadku vpte as. Zanite s asom, kedy ste sa rozhodli, e budete vstva, a pokraujte s polhodinovmi intervalmi (alebo tvrhodinovmi), km nedjdete k asu spnku. Potom vpte do prslunho polka v as vstvania a as spnku. Urobte to ist aj so stpcami det. alej pouvaujte o dennej modlitbe a vpte do svojho stpca Modlitba do tch asovch sekov, v ktorch sa budete modli. Potom vyplte innosti, ktor ste pre deti urili poas vaich modlitebnch asov. Ak sa niekedy bud modli s vami, vyplte polko aj pod ich menami. Ak ste si naplnovali rzne veci na odlin dni, i u pre vs, alebo pre deti, rozlte tieto innosti v rovnakom asovom seku; naprklad: Po/Ut/Pia svt oma, St/tv/So Biblia. Pridajte do tabuky rodinn modlitbu. A ak ste dohodli s demi ich vlastn modlitebn asy, zapte ich tie do prslunch polok. al najprirodzenej asov sek mono priradi jedlu. Vpte raajky, obed a veeru do prslunch asovch polok (a tie desiatu a olovrant, ak mte mal deti). Zvyajne vpisujem jedlo vekmi tlaenmi psmenami cez cel polko v riadku, pretoe vetci robme tieto veci naraz. Vpte prestvky alebo as vonku pre deti tak, e pokryjete toko stpcov v riadku, na koko det sa to vzahuje. Ak pracujete mimo domu, pridajte as ofrovania, vyzdvihovanie det, prestvky na kvu a as na obed. Pridajte aj

Ako si naplnova as na denn drobn povinnosti

alej chceme stanovi as na vetky drobn lohy a povinnosti, ktor sa musia vykona v priebehu da (pozri Tabuku 2). Zanite s hygienou. Kee predpokladme, e hygiena sa mus robi rno a veer, vpte do prslunch polok Rann povinnosti hygiena, a Veern povinnosti hygiena. Osobn rann povinnosti mu nasledova po vstvan a mu sa priradi do polka Vstvanie alebo mu prs na rad po raajkch. Veern povinnosti sa mu prideli do polka pred spnkom alebo pre tch najmench hne za veerou. Vpte tieto lohy pre kad z vaich det do prslunch polok. alej je najjednoduchie pripoji kuchyu a in povinnosti s ou svisiace k asom jedla. Mete naprklad vytvori as na niektor lohy pred raajkami a na in po raajkch. Mete ich vak poda okolnost umiestni aj do inch asovch sekov. Rozhodnutie je na vs. Toto je iba zjednoduen spsob, ako zaa. Pri kadom jedle vylete priestor na lohy pred a po jedle a vpte ich do prslunch polok. (Kliknutm na odkazy sa presuniete na tabuky:)

zorganizova si ivot

Tabuka 1: truktra dennho reimu

(str. 181)

Tabuka 2: asy dennch povinnost a prc

(str. 182)

Mono budete chcie prida ete alie asy na alie lohy a povinnosti. Naplnovala som si veern povinnosti na neskor as veer. Patria sem veci, ktor potrebujem uprata alebo pripravi na al de. 145

144

Mamy v jednom kole a ako z neho von

Vytvori si regulu pte pod meno kadej z osb konkrtnu lohu, ktor bude vykonva. Mu sem patri aj in innosti, ktor sa objavia asom; neskr som vpsala pod jednotliv men lohy, ako naprklad prinies dolu bielize (Nicky) a vypn svetl na poschod (Luke), donies riad, ktor bol v izbch (Luke), pomc Virginii s rannou hygienou, obliekanm, ustielanm postele (Jessica) a postara sa o psa (Anna). Umiestnite tto tabuku na rozumn miesto (moju som dala do chodby na poschod) a podobne vyplte tabuku pre veern povinnosti. Mali by ste pota aj s veernmi povinnosami. Ja som umiestnila mal zoznam vec, ktor treba urobi, km pjdem spa. Zvyajne mi zaber okolo pol hodiny. alej vypracujte tabuky na povinnosti pred jedlom a po jedle. (Pozri tabuku 4A, 4B a 4C.) Zanite s hrubm nkresom. Na tri listy papiera napte konkrtne jedlo vekmi psmenami do stredu papiera. Teraz mte as papiera nad npisom na poznaenie povinnost pred jedlom a as pod nm na povinnosti po jedle. Vytvorte toko stpcov na kadej strane, koko ud je do toho zapojench, a oznate kad stpec menom osoby. Zanite s aktulnymi povinnosami, ktor sa tkaj jedla. Ktor lohy treba vykona pred jedlom (pripravi stl, vari)? Ktor sa musia urobi potom (uprata stl, umy riad)? Kto sa hod na ktor lohu? Vpte kad lohu pod prslun meno a do sprvneho asovho polka. Teraz trochu rozvedieme, o sa bude dia v tchto asoch loh. S nejak alie povinnosti, ktor chcete robi denne a ktor sa sem hodia, ako naprklad upratovanie izby, uvanie vitamnov, zametanie, upratovanie topnok a rukavc, kmenie psa a podobne? Pozrite sa do zpisnka, prezrite si vetky denn lohy a rozdete ich poda schopnost a dispozci. Muste sa pohra s tm, aby ste vytvorili vyven, takmer pracovn rozvrh pre kad osobu. Mete sa pohra aj s lohami medzi jednotlivmi asmi jedl; mono prdete na to, e priestor na povinnosti pri raajkch je zaplnen, ale na obed alebo na veeru niet takmer o robi. Pouvaujte, ktorm lohm mono prideli lep as, aby bola prca poas da vyven. 147

Ako si vytvori tabuku dennho reimu

Nateraz u mte naplnovan as vstvania a spnku, denn modlitbu, hygienu, jedlo a drobn prce a rzne in povinnosti, ktor sa cez de vyskytn. Teraz ich rozpete do jednotlivch tabuliek a priradte im logick miesto. Najprv si asi vytvorte hrub tabuku na kad kategriu a v priebehu nasledujceho tda i dvoch vpete veci, na ktor ste pri rozbore zabudli. Po ase sa prestan objavova neakan veci, a tak mete vytvori stabilnejiu tabuku. Mono si ich budete chcie zalia do flie. Na modlitbov as si vytvorte mal tabuku zahajcu formy modlitieb, pre ktor ste sa rozhodli v jednotlivch asovch sekoch. (Pozri tabuku 3A.) Kee budete tabuky pravidelne pouva, mono do tejto budete chcie prida aj tmy tkajce sa tdia viery, ktorm sa budete venova budci rok. Potom si ju mete vloi medzi strnky Psma, aby ste ju mali pri modlitbe poruke. alej si vytvorte dve tabuky s nzvom Rann povinnosti a Veern povinnosti. (Pozri tabuku 3B.) Tieto povinnosti vykonajte v asoch, ktor ste pridelili hygiene. Pozrite sa do svojho zpisnka a prebehnite vetky lohy, ktor potrebujete vy a vae deti urobi v tchto asoch. Do rannch povinnost zapte alebo nakreslite tie, ktor mus vykona kad bez ohadu na vek: Hygiena: umy si ruky a tvr, vyisti si zuby a oesa si vlasy, obliec sa. Izby: ustla postele, odloi pyam, uprata izbu. Bute konkrtni a rozpte kad jednu lohu.

Tabuka 3A: Monosti modlitieb

(str. 183)

Tabuka 3B: Rann a veern povinnosti

(str. 184)

Potom prejdite k povinnostiam, ktor vykonvaj konkrtne osoby, a rozdete tabuku do stpcov s menom kadej osoby na vrchole stpca. Za-

146

Mamy v jednom kole a ako z neho von Pridajte aj as prania. Ja si zvyajne pem Bielize do svojho stpca na povinnosti pred jedlom a po jedle, ako aj do alch mench asovch sekov poas da. (Kee to mm pravidelne zapsan, pome mi to, aby som si to pamtala.) Deom naplnujem, aby si bielize odniesli do izieb pred veerou. Poas zavdzania rozvrhu do praxe sa vm niektor veci objavia. Niekoko tdov si ponechajte tabuky v hrubom nrte, a ke sa nieo nov vyskytne, pozrite si tabuky a sptajte sa: Kto to me urobi? a Kedy sa to me urobi? a zapte si odpovede. Po niekokch tdoch mete urobi kpiu tabuky s jedlami; ja mm zvyajne jednu tabuku so vetkmi povinnosami, ktor sa tkaj jedla. Zaliatu vo flii ju mete umiestni niekde v kuchyni. Dodriavajte rovnak lohy aspo jeden rok. oskoro si kad na to zvykne a tabuky sa u nebud toko pouva.

Vytvori si regulu medzi jedlami aj veer, ak ste si tam doteraz ni nenaplnovali. Treba sa rozhodn, ako vyuijete tento as. Ja sa venujem vzdelvaniu det rno a vek as popoludnia. asov seky v mojom rozvrhu hovoria jednoznane kola. Tu zrove pouvam aj in rozvrh poda osb (det), presne ako v hlavnom rozvrhu. A tak zatia o v rozvrhu uvdzam veobecn zoznam innost, pouvam viacer rozvrhy naraz, aby deti mohli robi jednu vec, km ja robm in. Tento kolsk rozvrh pouvam prunejie. Li sa zo da na de, o odbrava monotnnos, a ja ho asto menm poda ronho obdobia a stupa ponorkovej choroby, ktor ns me prepadn. Dleit je, e od 9.00 a do poludnia okrem prestvky vonku a prestvky na modlitbu mme kolu. Tmto sa zaober moja regula. Popoludn si zvyajne vyhradm as na aliu prcu. Sem patr okovek od konkrtnych domcich projektov a po pravideln tdenn lohy (ku ktorm sa dostaneme o chvu), po nvtevy, zhradnenie alebo peenie at. Hlavn je, e kad popoludnie v tom ase nieo robm a zvyajne si to naplnujem noc predtm alebo poobede ku koncu mjho oddychovho asu. Veer si vyhradm as na prechdzku (aj ke to nedodriavam, ako by bolo treba!). Mm vyhraden as na osobn zuby, zotavenie i na vono s demi. Vina veerov, po tom, ako id deti spa, je vyhraden najm pre mjho manela, na tudijn projekty, itie i nieo in, o mem robi uvonenm a pokojnm tempom. Mete ma v tchto asoch naplnovan zamestnanie vonku alebo konkrtne innosti, ktor robte s demi, alebo podnikanie at. Ak sa d, urobte zo vetkho rutinu. Vyhrate si dostatok asu na zvyn denn povinnosti a robte ich v pridelench asoch. (Pozri tabuku 5 Mj kompletn denn rozvrh.)

Ako si naplnova alie denn lohy

Doteraz sme prebrali modlitbu, ako aj vetky hlavn povinnosti, ktor treba robi denne, vrtane osobnej hygieny, upratovania i inch domcich innost, jedla a upratovania kuchyne, ako aj vec, ktor mono urobte pre manela. Tento reim vm doi spokojnos a oddych, udr vae deti a aty v istote a v duchovn ivot bude v poriadku. To je naozaj skvel vkon!

Tabuka 4A: Povinnosti pri raajkch

(str. 185)

Tabuka 4B : Obedajie povinnosti

(str. 186)

Tabuka 4C: Povinnosti pri veeri

(str. 187)

Ako si zorganizova tdenn a ron rozvrh

Mnoh veci sa nedej denne, ale tdenne, alebo kad dva tdne, a niektor veci sa vyskytn iba seznne. Aj tieto chceme o mono najviac zjednodui. 149

Teraz sa u dostvate k veciam, ktor s pecifick pre vae okolnosti. Ak ste sa drali mojej metdy, zbadte, e vm vznikn vek asov okn 148

Mamy v jednom kole a ako z neho von Najprv navrhujem zostavi mal tabuku s nzvom Tdenn lohy. Pripravte si ju na dva i dokonca na tyri tdne, o zobrazuje mesan kalendr. Uvete vetky dni a rozdete kad z nich na tri asti: rno, popoludnie a veer. (Pozri tabuku 6A a 6B.) Teraz vpte veci, ktor sa dej iba kad tde alebo kad druh tde, i mesane. Prejdite si zpisnk a vyberte kad vec, ktor ste si naplnovali a ktor nespad do dennho reimu. Vpte ju do prslunho da do zodpovedajceho asovho seku. Zanite so svojimi potrebami i s potrebami vaej rodiny. Mu sem patri aj duchovn potreby: modlitebn skupiny, hodiny adorcie, svt oma a spove, duchovn obnova a duchovn vedenie, i hodiny katechizmu. Pridajte aj zuby a cvienie a spoloensk podujatia pre vs a vae deti: hodiny maovania, koruovanie, bazn alebo telocviu, veer s priatemi, plnovan nvtevy starej mamy. Vyhrate miesto kadej pravidelnej aktivite, ktor budete robi s manelom, ako noc vonku alebo innosti, ktor chcete vy i manel robi pravidelne, naprklad dobrovonctvo. Pridajte aj alie osobn zleitosti, ktor robte raz za tde alebo menej asto, ako naprklad manikra alebo nvteva kadernky.

Vytvori si regulu mrazniky a sporka at. Doplte aj alie veci, ako naprklad as na financie, platenie tov, tovn uzvierku, nkup potravn, vybavovanie pochdzok, zamestnanie na polovin vzok alebo alie potreby konkrtne na vau situciu. Ak robte svoje denn plnovanie, skontrolujte si tabuku Tdennch povinnost, aby ste zistili, i neobsahuje nejak lohu i povinnos, ktor by ste mohli zahrn medzi denn povinnosti. alej si vytvorte mal tabuku na cel rok. Rozdete ju do dvanstich stpcov a kad oznate nzvom mesiaca. (Pozri tabuku 7.) Do nej zapte tie aktivity, ktor sa vyskytn iba seznne. Prejdite si zpisnk a vyhadajte ich. Zapte si ich. Mono si zapete na mj a jn Vysdzanie zhrady alebo Plnovanie kolskho rozvrhu na mj a august, alebo Umvanie okien na mj a oktber. Na zaiatku kadho mesiaca si prebehnite zoznam vec potrebnch na zapamtanie si rozlinch innost, na ktor si muste vyhradi as v nadchdzajcich tdoch.

Ako si zostavi Tabuku tdennch povinnost

Mono pouvaujete aj nad pouvanm tabuky tdennch povinnost, ktor podrobne opisuj lohy, ktor sa vykonvaj raz za tde v tch asoch, ktor ste u zaviedli v tabukch tdennho reimu. Ja jednoducho vypem nzov kadej izby na vrch papiera, presne spem zoznam tch povinnost, ktor treba urobi v kadej izbe kad tde. Potom poverm manela, deti alebo samu seba starostlivosou o konkrtnu izbu. (Pozri tabuku 8.)

Tabuka 5: Kompletn denn rozvrh

(str. 188)

Tabuka 6A: T denn reim (T de 1)

(str. 189)

Tabuka 7: Seznne aktivity Tabuka 6B: T denn reim (T de 2)

(str. 190)

(str. 191)

Pozrite sa na tdenn a mesan povinnosti a lohy, ktor ste si zapsali pri analze izby. Urite si as aj na tieto innosti: tdenn upratovanie, dni odvozu smet, pranie postenej bielizne a uterkov, istenie 150

Aby mi pomohli aj tie najmenie deti, zakrkujem ervenm perom veci, ktor me urobi aj batoa. V de upratovania prdu deti za mnou a ja pretam zoznam a pridelm im nejak prcu. (Obzvl si obbili istenie okien prpravkom s rozpraovaom!) Tieto tabuky s zaliate vo flii a zavesen v kuchyni. 151

Mamy v jednom kole a ako z neho von

Vytvori si regulu Vzor: Obvacia izba 1. Odtiahni gau. Pozbieraj kad vec, ktor tam njde, a odlo ju presne tam, kde patr. Povysvaj. Daj gau na miesto. 2. Urob to ist so vetkmi gauami, kreslami a stojanom na televzor. 3. Zodvihni kad hraku, knihu, smeti a vetko ostatn z dlky, kresiel alebo stolov a odlo to tam, kde to patr. 4. Vypr poahy. Zdvihni soky, vzy a svieky a poutieraj pod nimi prach. Vr ich presne na miesto. 5. Poupratuj police s knihami. Zora knihy zvisle. Poutieraj prach. 6. Poutieraj prach na prednej i zadnej asti televzora. Odlo na miesto videokazety/DVD. 7. Poutieraj prach na okennch parapetoch a polej kvety jednm pohrom vody. 8. Ak treba, poumvaj vetky okn a televznu obrazovku. 9. Poutieraj prach na mojom stolku, ale nechaj mi tam knihy (a vetko ostatn). Ja si ich odlom. 10. Povysvaj izbu, najm v rohoch a za dverami. 11. Umy dlku handrou. Potom s istou vymkanou handrou pretri dlku. 12. Cho sa opta mamy, i treba ete nieo urobi. Ulote vetko na miesto, ktor ste si urili. Odlote z cesty veci, pre ktor ste ete nenali miesto, a dajte ich do prechodnej miestnosti. Pouite k v rohu na tie veci, ktor sa nehodia do domu. Naute vau rodinu, kam veci patria, a venujte prv tde i dva, aby ste na to dohliadali. Ak nezvldnete drie ako blzon tri i tyri dni, aby sa to urchlilo, zavete do reguly poiaton as, ke budete pracova na domcom poriadku. Me to by v soboty, ke mte vono z prce. Alebo mete vyui as dovolenky, alebo si to naplnova na popoludnie. Alebo sa mete na tde presta venova domcemu vzdelvaniu a zobra si deti na pomoc. Poriadne si usporiada domov je najdleitejie na to, aby ste sa dokzali riadi poda reguly. 153

Nepravideln zleitosti
V svislosti s ronm obdobm alebo vekom det sa vyskytn alie veci ako vyetrenie u lekra alebo portov aktivity, i podnikatesk prleitosti a predpokladm, e sa do nich pustte, ke prdu. Do vaej reguly nemuste zaha ojedinel veci. Treba sa zaobera iba tmi vecami, ktor s podstatn, zkladn a pravideln.

o je dleit tie si zvi

Treba ma na mysli, e vaka regule sa sname i svoje povolanie, a nie iba plni rozvrh. Na zaiatku kadho asovho seku je dleit si pripomen, e to vetko robte ako odpove na Boie volanie. Tu by ste sa mali naui pozdvihn svoju myse a srdce k nemu, ponknu mu vetko, o robte, a poprosi ho, aby poehnal vau naplnovan innos. Mono by ste mali napsa aj krtku modlitbu a zavesi ju nad v rozvrh. Mete sa ju pomodli pred kadou novou innosou. Pri obracan sa na v rozvrh mte idelnu prleitos na chvku sa zastavi a zasvti tento as Bohu. Aby mala vaa regula spech, podstatn je vedie, e uplatni regulu je vemi ak, ak je v dom hore nohami. Regula vm pome udra poriadok, ale v prvom rade sa mus dosiahnu aspo nejak rove poriadku. Hoci predpokladm, e zanete s vaou regulou ihne, rovnako dleit je usporiada si domov poda analz jednotlivch izieb.

udra poriadok

Tabuka 8: Povinnosti raz tdenne

(str. 192)

Vymenujem presne zoznam povinnost, aby ich kad diea mohlo samostatne vykona.

152

Mamy v jednom kole a ako z neho von

Rozhodn sa

alie vyuitie vho zpisnka

V zpisnk me by nepretritm zdrojom organizovania vec vo vaom ivote. U ste si zapsali nejak opravy a vylepenia vho domova, ktor treba urobi, a tak sa pri zostavovan rozpotu a plnovan nkupov mete obrti na v zpisnk, aby ste zistili, o treba nakpi. Kee si pete aj zoznam spltok, mete sa rozhodn, ktor splatte skr. Po ase zistte, e sa objavia oblasti, o ktorch ste ete neuvaovali. Vdy, ke sa vynor nov tma ako zoznam vianonch darekov, npady na dovolenku, npady na liturgick sviatky, nmety na tdium i potreba novho obleenia , mete zostavi nov stranu. Majte prehad o vetkom, o potrebujete i chcete, a dajte to na papier. Zapte si to a vrte sa k tomu, ke bude na to vhodn as.

Deviata kapitola
Rozhodn sa

Dajte vaej regule ndych nadprirodzena

Zakadm, ke prejdete k alej plnovanej innosti, obetujte ju Bohu a poproste ho o pomoc a poehnanie. Osvojte si ducha poslunosti voi Boej vli. Pustite sa do kadej lohy, akoby ste priamo odpovedali Bohu, ktor sa vs pta: Operie teraz bielize? Iba odpovedzte: no, operiem. A usmejte sa na neho. Tak sa budete pribliova k srdcu vaej reguly matky.

poehnanie

Mohla by som vm porozprva ovea viac vec, ktor som sa nauila o zostavovan ivotnej reguly matky. Mohla by som vm poveda, aby ste zjednoduovali aby ste sa zbavili vetkch tch vec navye, ktor vm iba zaberaj priestor v dome a spsobuj, e muste de o de premiestova veci z miesta na miesto. Mohla by som vm poveda, aby ste zjednoduili aj svoje innosti; ke ste prli rozlietan, nedokete splni svoje povinnosti v pokoji, tichu a sstredenosti. Mohla by som op kls draz na vyvenos vho dennho rozvrhu. Povzbudzujem vs, aby ste ani prli vea nepracovali, ani sa prli nehrali, ale robili vetko s mierou a v sprvnom pomere. Radila by som vm, aby ste dsledne pracovali tak, e zanete robi mal kriky, budete sa do vec pa pomaly a budete ma trpezlivos s poiatonou skromnou snahou. Mohla by som vm tie poveda, e znechutenie, aj ke je vemi skuton a zdanlivo prirodzen, je tie pokuenm pekla. Cieom znechutenia je, aby ste mali zo seba zl pocit a bli sa pribli k trnu Boieho milo-

robi vetko s mierou

154

155

Mamy v jednom kole a ako z neho von srdenstva. Ak poctite toto pokuenie, radm vm, aby ste si dali prestvku na kvu a na vetko na chvu zabudli, km nebudete pripraven znovu zaa.

Rozhodn sa

Raf inovan choroba vle

Skr ne som zaala so svojou regulou, napadla mi ohromujca defincia frtra Johna Hardona o smrtenom hriechu zvanom lenivos. Lenivos je lenivos vle alebo otrava z vynaloenho silia nevyhnutnho na vykonanie kadej dobrej prce. no, vedela som, ak to je, ke sa mi nechcelo vsta z kresla a otravova sa s domcimi prcami. Vedela som, o to znamen nudi sa z toho dvodu, e som doma. Dobr prca me by fyzick loha, ako naprklad chodenie; alebo duevn loha, ako naprklad psanie; alebo duchovn povinnos, ako je modlitba. Veru tak, patr sem aj umvanie dlky okolo zchodu alebo udriavanie vyrovnanho rozpotu, alebo modlitba ruenca v rodine! Neodmysliten pre lenivos je neochota vynaloi silie na vkon povinnosti, lebo si to vyaduje obetu a silie. Koko rz som sa poula poveda: Ale ja nechcem; bude to trva vene? Ako hriech sa to nesmie zamiea so smtkom nad akosami spojenmi so splnenm zvzku, ani s neslobodnmi pocitmi odporu, ke elme neprjemnej prci. Stva sa to hriechom, ke dovolme, aby zdrhanie ovplyvnilo vu, a nsledkom toho sa nevykon to, o by sa vykona malo, alebo sa to vykon horie, ako by to vykonal zodpovedn lovek. Take ke sa mi nieo nechcelo urobi, to bola jedna vec, ale ak som konala poda tohto pocitu, potom sa to u stvalo hriechom. Ak som mala vo zvyku neumy riad po obede alebo neustla si rno poste, i nepotresta deti za zl sprvanie, potom sa veci nakopili a ja som zbadala naozaj iba ovocie svojej lenivosti. Lenivos me tie znamena odpor k Bom vnuknutiam alebo priatestvu s Bohom, ke mme obetova seba alebo prcu, o je potrebn na spoluprcu s milosou alebo na zachovanie si stavu milosti, pe fr. John

Nejde o osvojenie si systmu

no, mohla by som vm rozprva es hodn, es dn, es mesiacov, ale stle by ste nedokzali navrhn i zavies alebo udra si vlastn regulu matky. Pretoe vytvori si ivotn regulu neznamen iba zostavi si postupy na organizovanie domcnosti hoci mu pomc. Nie je to iba o zodpovedan sprvnych otzok hoci otzky, ktor som poloila pre kad z piatich P, s dobrm vchodiskovm bodom. Nejde iba o to, povnu sprvnu radu. Poviem vm, e vea rz som sa snaila osvoji si spsob niekoho inho, ako organizova veci, a u ma to nefungovalo; koko rz mi to pripomenulo, e neexistuje nieo tak, ako rchle rieenie, ktor prinesie poriadok do domova a ivota. Nie je to iba o tom, e si vyberiem nejak systm, ktor by som mohla zavies, a potom budem spokojn a svt. Vytvori si regulu matky zviselo od nieoho inho a to nieo som bola ja. Ni u ma nefungovalo a do da, ke som bola tak zfal, e som sa rozhodla eli mjmu povolaniu, zrazi ho k zemi a premc ho. Bola som u tak frustrovan zo svojho ivota, e som musela urobi rozhodnutie. Musela som si vybra. Ako som neskr zistila, nebolo to preto, e by bol mj domci ivot a tak bezndejn, e som bola totlne preaen, hoci som to tak asto ctila. Bolo to preto, e som nerobila to, o som mala robi. Tch prin v priebehu mjho manelstva bolo mnoho. Musela som si vyriei osobn problmy, ktor potrebovali by uzdraven. Nevnmala som dleitos vychovvania det a domcich prc, pretoe som bola presveden, e nie s tak dleit ako in veci. Hlavu som mala stle v oblakoch, snvajc o omsi lepom. Ctila som sa nedostatone vykolen v oblasti organizovania domcnosti, hoci v inch oblastiach som bola dobre kvalifikovan. No hlavnou chybou, ktor mi brnila v tom, aby som viac pracovala na svojom povolan a ila poda neho, bola lenivos. 156

neochota vynaloi silie

157

Mamy v jednom kole a ako z neho von Hardon. Tento druh lenivosti je v priamom protiklade s lskou k Bohu a je jednm z hlavnch dvodov, preo sa niektor udia mono po rokoch nostnho ivota prestvaj snai o dosiahnutie svtosti, alebo sa dokonca Bohu odcudzia. Premala som, i moja neschopnos njs si nleit as na modlitbu nebola skr dsledkom lenivosti ako zaneprzdnenosti. Zdalo sa, e vdy som mala as na tanie knihy alebo asopisu, alebo na sledovanie televzie, ale s modlitbou to akosi nevychdzalo. Zaala som si uvedomova, e lenivos je skutone smrten hriech, pretoe je to choroba vle. Je to duchovn rakovina, ktor sa ri potichu, take to pacient ani nezbad, a cel as vyiera duchovn vitalitu. Vdy, ke som sa jej podvolila, dokonca v takej hlpej veci, ako je pranie, dovolila som chorobe viac sa zakoreni. Lenivos by dokonca mohla ohrozi moju ven spsu. Nechcela som strati duu pre kopu pinavho atstva! A tak som uvidela skuton spojenie medzi stavom mojej due a stavom mjho domova a rodinnho ivota. Mono som nemala obviova svoje povolanie za to, e sa mi zdalo tak bezvchodiskov; mono som bola na vine ja! Sama som si bola najhorm nepriateom. Neskr som si uvedomila, e som prila na vetko toto uenie o lenivosti poas tej zimy v novom tiscro, ke som si myslela, e mi Jei nepomha, ako sbil. On mi vak pomhal. Poas tania Svtho psma mi odhalil vemi zvan trhlinu v mojej dui. A odrazu som to vetko asi po prv raz vnmala vemi vne. Bola som plne usveden a trochu zfal. Ako mm njs vchodisko z tejto situcie? Ctila som sa prli slab.

Rozhodn sa ju pouili ako vhovorku, e sa netreba snai viac. Slabos nezmenuje ani neohraniuje nae povolanie. Boh od ns chce, aby sme si to priznali a obrtili sa na neho s prosbou o pomoc. Vetko milujci, vevediaci, vadeprtomn a vemohci Boh brok a sopiek, slnenej erupcie a hviezdnych galaxi nm chce pomc v naej bezvznamnej malej pozemskej slabosti! Ale ako? Tak ako sme hovorili v prvej priorite, Boh nm dva milos sviatost, aby posilnili nau vu. Modlitbou a astm prijmanm sviatost, najm Najsvtejej oltrnej sviatosti a sviatosti zmierenia, nm Boh zane dva nadprirodzen silu, ktor nm pome povznies sa nad nae ben obmedzenia a slabosti naej prirodzenosti. Boh mi pomohol odhali mj sklon k lenivosti cez tanie Svtho psma. Jedna z prvch vec, ktor meme urobi, a jeden z hlavnch liekov na lenivos je posilni nae presvedenie. Netrpi sa nad vecami, ktor nepovaujeme za dleit. Musme si vak uvedomi, e prca a povinnosti piatich priort s vemi dleit tak dleit, e naa spsa spova na ich dslednom plnen. Druh krok zaha aktvny program tdia a pomha nm vi si svoje povolanie. Po tretie, cvime si svoju vu. Trochu sme to rozobrali v kapitole Vlastn osoba. Svoju vu podobne ako svoje svaly si meme precviova, robi ju pevnejou a vytrvalejou. Vdy ke sa vedome rozhodujeme riadi sa Boou vou, urobi dobr skutok, posilujeme nau vu a zmenujeme zovretie lenivosti nad naimi duami. Pota sa kad malikos v kadom ase. Tak namiesto obzerania sa po dome a kontatovania: Toto vetko jednoducho nezvldnem, sa mem rozhodn urobi nieo, o je v mojej moci. Mem sa rozhodn nezjes u al ksok kola. Mem sa rozhodn obja svoje diea. Mem sa rozhodn da trochu viac pri nedeajej zbierke. Zana to takmito malmi vecami. Naplnujte si, o sa d napl-

milos sviatost

Liek na lenivos
Ctila som sa slab, pretoe som bola slab. Lenivos oslabuje vu. Existuje vak liek, nieo meme urobi my a nieo rob pre ns Boh. Po prv: Boh chce, aby sme vedeli, e sme slab. Ak to nevieme, nikdy si neuvedomme, e potrebujeme Spasitea. Cel svet by mohol ai z tohto malho zistenia. Boh vak nechce, aby sme sa uspokojili s naou slabosou, ani aby sme 158

159

Mamy v jednom kole a ako z neho von nova, presate to, robte to a vytvorte si z toho zvyk. Zanite si poas rannho modlitebnho asu ta zo Svtho psma. Nastavte si budk, vstate a dajte si lku kvy. Sadnite si a tajte. Rozhodnite sa jednoducho to urobi. Ni sa nezmen, km to neurobte. Treba sa rozhodn zvoli si, e budete vedome a slobodne pravdiv voi svojmu povolaniu. Samotn tto voba vm umon zavies ivotn regulu matky. Pamtm si na profesora psycholgie, ako nm rozpovedal mal prbeh, ktor som ocenila a neskr. Povedal nm o fantastickej novej tabletke Pokoja, ktor prve vynali. Keby kad vodca vo svete uil t tabletku, vetky medzinrodn spory by sa hne urovnali. Vyzeralo to ako skuton odpove na vojny a konflikty vo svete, malo to vak mal hik: nedokzali prs na to, ako dosiahnu, aby si vodcovia t tabletku vzali. Rovnako aj ivotn regula matky napln vea potrieb a vyriei vea problmov vo vaom ivote ak sa pre u rozhodnete a v nej aj vytrvte. Ako raz povedala sv. Terzia z Avily svojim rehonkam: o od ns chce Boh, je rozhodnutie naej vle.

Rozhodn sa pouiten kvaky v debnike na vyraden plodiny. Napokon si uvedomil, e km dval osobitn intrukcie robotnkom, vina z nich robila to, o mala, a mnostvo vyradench kvak bolo v norme. No ak na nieo zabudol, alebo nezdraznil nepatrn rozdiel, ako ten s dierkami od ervkov, mnoh robotnci na to sami od seba neprili, a tak neodviedli dobr prcu. Ak dodriavali to, o sa im povedalo, chrnilo ich to pred vitkami a mohli si oprvnene vzia svoju mzdu napriek tomu, e plytvali vekm mnostvom plne dobrch kvk. Problm bol v tom, e najat robotnci sa nezasvtili do zmyslu postupu. Prcu vykonvali bez zujmu, nepouvali pri nej rozum. To sa vemi relne me sta, ke zanete s regulou matky myslie si, e ke ste sa u rozhodli, vetko pjde hladko. Vyaduje si to dvku realizmu. Pri rozhodnut uplatni regulu v ivote musme zapoji nielen nau vu, ale aj n rozum. V manelskom povolan existuje len mlo problmov, ktor by sme nakoniec nezdolali pomocou modlitby a rozumu. Len o som zaala so svojou regulou, vstpil do toho Boh a odhalil mi cestu, ktorou som sa poda neho mala vybra, a poskytol mi na to milosti a potrebn chpavos. No musela som aj prema, a niekedy vemi intenzvne. Obas som si dokonca pripadala, e na lohu eny v domcnosti asi musm ma doktort! A tak ako vo Philipovej sksenosti na farme aj v tomto je rozdiel medzi najatm pomocnkom a synom. My matky nie sme najat pomocnky, ktorm sa iba povie, o musia urobi, a slepo sa tm riadia. Nie, my sme dospel dcry a eny Kra a musme kona ako dcry a eny. Musme sa prizna k svojim povinnostiam a uja sa poslania, ktor nm zveril n nebesk Otec, a aktvne sa odovzda do plnenia jeho vle. To znamen necha si as a veci si dobre premyslie, aby sme nau regulu doladili a pohrali sa s rozvrhmi a tabukami. To, e sa veci nedaj okamite do poriadku,

urobi nieo, o je v mojej moci

zapoji vu aj rozum

Problm s kvakou
Kvaky by nemali ma nijak dierky od ervov, ak ich chcete preda. V Kanade je to kritrium, aby produkt dostal oznaenie A. Ak je tam dierka od ervka, mete ju vyreza noom, ale nesmie sa pritom odlpi vek as upky. Ak s dierky od ervkov vek a kvaka je cel poorezvan, povauje sa za vyraden a odhod sa ako nepredajn. Ak je vak na nej mal dierka od ervka a zvyok kvaky je dobrej kvality, mete ju poloi do debniky na predaj. Philip vyrastal na rodinnej farme a asto pracoval s najatmi pomocnkmi, ke triedili a orezvali kvaky pred balenm. Niekedy zbadal, e miera vyradench kvk je vyia ako bene a pri prehliadke asto naiel dokonale 160

161

Mamy v jednom kole a ako z neho von ke sa rozhodneme ich zmeni, ete neznamen, e nieo nefunguje. Chce to iba viac prema. To vetko je sasou postupnho zapjania sa do procesu. Mohlo by vm trva roky, km si vypracujete regulu poda vaich predstv, ale as nerozhoduje. Ako raz povedala Matka Tereza: Boh z ns nechce ma spench, ale vernch ud. Zavi skutonos, e ak aj padneme, znovu sa vytverme hore a pouijeme svoj rozum, aby sme prili na to, o Boh od ns iada, a op sa o to poksime.

Srdce reguly matky

Boh z ns nechce ma spench, ale vernch ud

Desiata kapitola
Srdce reguly matky

Znovu odrazte ln od brehu

Peter strvil cel noc chytanm rb, a ni neulovil. Do prstavu zrejme priiel vemi unaven, mrzut a znechuten. Jei mu vak povedal, aby znovu odrazil ln od brehu a op rozhodil siete. Hlpos. To je nemon. Bezndejn a zbyton. Vetky tieto slov sa nm mu preha mysou, ke sa mono po mnohch zlyhaniach sname da si ivot do poriadku. Jei vak od n iada rovnak vec ako od Petra. Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov! (Lk 5, 4). Peter poslchol a ulovil toko rb, a sa siete trhali. Dodra kroky na vytvorenie ivotnej reguly matky sa me sta nemonm, ak elte znechuteniu. Jei vak chce, aby ste splnili lohu svojho ivota, svoje povolanie. On vau vern snahu odmen. Nikdy nechytte pln loku rb, ak sa o to nepoksite. Ak teda prdu prekky, dajte mu svoju dveru a povedzte s Petrom: Dobre, Pane. Ete raz sa o to poksim. Ke sa teraz obzriem sp, na zaiatonka to bol dos prsny rozvrh. Rozdelila som si de tak, aby pokryl vetky hlavn potreby mjho povolania. Mala som naplnovan pravideln osobn a rodinn modlitbu. Potala som aj s jedlom, domcimi prcami a pranm. Strune bol vypracovan aj kolsk rozvrh pre deti. Popoludnia som sa venovala domcim projektom a zhradm at. Veery som si vyhradila iba pre Philipa. Zahrnula som tam aj denn prechdzky, hru na klavri a nedeajiu manikru! No v tch prvch tdoch a mesiacoch boli chvle, ke som si nemyslela, e to zvldnem. Myslm, e som zaala prli vea vec a prli skoro, a mono som sa do toho mala dosta postupne. Tak zfalo som vak tila po zmene, e som do toho ila. Mala som pocit, e som naozaj tvrdo pracovala. Po prvch piatich doch uplatovania mojej reguly som sa ctila udne bolo to prli truktrovan a teila som sa mj von de matky. No ani ten de vona nezmiernil to naptie a nasledujci pondelok a utorok som to u nedokzala dodriava. Ctila som sa ako vo vzen akoby som popierala vlastn ja tm, e som sa ho snaila napasova do polka. Ke som vak regulu nedodrala, ctila som sa ete horie! U by som nezniesla by preaen op tou zplavou povinnost.

162

163

Mamy v jednom kole a ako z neho von Take do stredy som u op vhupla do reguly. Pamtm si, ako som sa modlila pri kuchynskej linke pri varen obeda: Drah Jeiu, mus nieo urobi! Kad bunka mojej bytosti bojovala, aby som zostala pri pulte namiesto toho, aby som si sadla so lkou kvy k dobrej knihe. Kad rno som vstvala a prevala v sebe toto zdrhanie sa a hrzu, e som musela zo vetkch sl zbiera odvahu. no, to vetko znamenalo s ustla poste, kee som povedala, e to robi budem, a s pripravi raajky na stl! Zistila som, e znova a znova musm prija, e toto chce odo ma Boh, aby som to robila, rovnako ako to urobil Jei v Getsemanskej zhrade. Neverila som svojim schopnostiam, e vydrm bojova, pretoe som ctila tlak lenivosti a kadou asou mjho bytia lomcovalo zdesenie z akhokovek silia. Op sa vynorilo znechutenie a hrozilo, e ma pohlt. Uvedomila som si, e potrebujem viac milost. V Duchovnom ivote od Adolpha Tanquereya som nala mal citt, ktor som si vypsala a zavesila nad drez: o sa tka nost, je zjavn, e sa musia pestova, najm tie, ktor prinleia ivotnmu stavu... a do stavu svtho odovzdania sa do Boch rk; ak k tomu pristpime odvne, tento stav due sa stane zlatou baou, ktor prinesie vek itok. Vdy, ke som bola znechuten, som zasypvala nebo mojimi penlivmi prosbami o pomoc, no tie som podila k tomuto malmu cittu, aby mi pomohol vytrva. Napokon som zala za svojm duchovnm vodcom a poprosila som ho, aby mi pomohol s poslunosou. Ukzala som mu kpiu mojej reguly. Preskmal ju a povedal, e poda neho je to rozumn. To bolo pre ma dleit, pretoe som nechcela, aby sa moje odhodlanie oslabilo obyajnm pokuenm v tom, e to preham. Tie mi povedal, e ak chcem, mohla by som sa riadi svojou regulou pod jeho vedenm a v poslunosti voi nemu, ako aj voi poiadavkm svojho povolania.

Srdce reguly matky Nu, to bola skuton zmena! Svt Terzia z Avily mala pravdu: poslunos prina silu. Ctila som sa pln sily. Odrazu mal mj ivot vea detailov. Mal zmysel. A vetko mi prinalo vzruenie a vzvy. Pokraovala som de o de a postupne som prichdzala na to, o musm robi so vetkmi tmi drobnmi detailmi, s ktormi som doteraz nepotala, kedy a ako ich mem robi. Vetko malo svoj poriadok. Moja hladina stresu vrazne klesla. Deti boli aktvne; mali vyplnen as. Prcu som sthala. Mj modlitebn ivot bol skuton a pravideln. Priniesol mi radostn nladu, aspo na chvu, pretoe ako m Boh vo zvyku, volal ma na hlbiu rove.

poslunos prina silu

znechutenie

Dosta sa k srdcu reguly matky

Ke som zaala zostavova moju regulu, myslm si, e v hbke srdca ma zaujmal iba mj prospech aby som zaviedla poriadok do svojho ivota a zmenila frustrciu. No jednho da, niekoko mesiacov po tom, ako som s ou zaala, som sa zobudila a bola som otrven. Dni sa mali a nuda nie a nie ods. Vyrieila som problm, ve viete; zdolala som vzvu; prekonala som prekky. Boe mj, ve som bola takmer dokonal! Teraz mi vak u nezostalo ni, nad m by som premala. Ach, pomyslela som si. O tomto je cel ivot? Mm prei zvyok svojho ivota v nude? Vedela som, e to nemem ukoni a prejs na nieo in, pretoe som stle musela i svoje povolanie a bola tu moja rodina a mj domov. Ke som jednho da celkom pokojne stla pri kuchynskej linke, pomyslela som si: Mono by som mohla zaa robi kad malikos z lsky k Bohu. Mono by som mu mohla zaa vetko obetova. To by urite pomohlo mojej dui, vak? A tak som zaala. Hne prv de, ako som zaala, som si s hrzou uvedomila, ako som pravidelne nerobila veci pre Boha. Vdy, ke som povedala: Jeiu, robm to 165

164

Mamy v jednom kole a ako z neho von z lsky k tebe, pripadalo mi to udn a cudzie. Uvedomila som si, e musm na tom pracova a najlep spsob bol jednoducho to uplatova. Zaala som teda sklada detsk dupaky z lsky k Jeiovi. Umvala som stl, akoby mal Jei prs na veeru. Objmala som deti, akoby to bol sm Jei. A zaala som prijma vetko, o sa mi stalo, akoby to vylo z rk mjho milovanho Boha. Zaala som sa podriaova jemu a jeho vli v mojom ivote. A stala sa t najasnejia vec: Boh priiel! Boh naozaj priiel! A objavil sa v najmimoriadnejch chvach. Skladala som bielize a bola som uchvten jeho prtomnosou. Plela som zhradu a duu mi naplnil hlbok pokoj a ticho. Drhla som riady a zaksila som hlbie zjednotenie s Bohom, ne ak som kedy zaksila poas modlitby. Kaala som pred Najsvtejou oltrnou sviatosou a poctila som to, o volm an l11, ako mi ah srdce zo stredu hrude smerom k Jeiovi! Boli to tie najzvltnejie veci. Beala som ku Tanquereyho knihe a nala som nieo, o mi naplnilo srdce narastajcou vanosou voi Bohu. Zavala som spsob kontemplcie. Och, nie t mlanliv kontemplciu, ktor me zai rehonk v tichom kltore, ale kontemplciu uit matkm na mieru: Kee samotn va je v zajat [Boha], ostatn vlohy mu v slobode sli Bohu; a toto vykonvaj s ovea vou silou. Vtedy, ke sa va zapja do vonkajch diel, miluje Boha vrcnou lskou; to je jednota aktivity a kontemplcie, spojenie Martinej sluby a Mriinej lsky. Nauila som sa, e kontemplcia je druh modlitby, ke sa Boh zmocn vle a napln ju pokojom a silou. Boh mi dal t silu, o ktor som tak zfalo prosila a ktor som potrebovala. Nazva sa to aktvna kontemplcia a poda ma ju vytvoril Boh pecilne tak, aby ju mohli zava aj zaneprzdnen mamy! Zmizli vetky moje predchdzajce pochybnosti o tom, i sa me sta lovek v manelstve svtm, alebo naozaj prs k Bohu, ke som uvidela, ako sa predo mnou otvra ndej, e sa mem pribli k Bohu v manelstve.

Srdce reguly matky

pribli sa k Bohu v manelstve

Otvori sa pre kontemplciu

Boh vol nae srdcia ku kontemplcii, pretoe sa nm chce darova, dverne sa s nami zjednoti. Tento druh modlitby je darom od Boha a nie je to nieo, o nadobudneme vlastnm silm. Nememe Boha ovlda a printi ho, aby nm dal mimoriadne milosti, aj ke sme boli vemi dobr; nie je predsa iba oslavovan Mikul rozdvajci dareky. Nememe prikazova jeho mystickej prtomnosti, ani si nememe vytvori kontemplciu na poiadanie. Je to prtomnos a konanie samotnho Boha. Nieo, m ns napln, o nm d, alebo ned, v ase, ke rozhodne on, nie my. Na objasnenie: predstavte si, e po dlhom, namhavom vstupe sa ocitnete na kraji tesu. Vetku silu ste vynaloili na to, aby ste prili do ciea. Zrazu tam vak u nie je cesta; pred vami sa rozprestiera iba irok ocen. Ste zmten; tak tvrdo ste pracovali na tom, aby ste vyliezli na tento vrch a dostali sa k Bohu, ale nali ste iba slep uliku. Potom zodvihnete zrak a uvedomte si, e cie nie je na tomto svete, ale niekde inde: na mesiaci! Pochopte zbytonos vetkch svojich snaen; ctite, e vs zastavili; neexistuje spsob, ako sa dosta k mesiacu vlastnmi silami. Dostanete sa tam iba tak, e zosadne na zem kozmick lo a vyzdvihne vs. Kontemplatvna modlitba je rovnak. Napriek naim snaeniam nememe urobi ni vlastnmi silami alebo nosami, o by nm privodilo ndhern mystick spojenie s Bohom. Nie, sm Boh mus zasiahnu a pozdvihn ns k sebe svojou vlastnou mocou, nie naou. A z tohto dvodu to povaovala sv. Terzia z Avily za nadprirodzen modlitbu, vysvetujc: Nazvam nadprirodzenm to, o nemono dosiahnu 167

Boh sa zmocn vle a napln ju pokojom

11

Fiktvny prstroj, ktor pomocou silovho poa priahuje k sebe okolit predmety.

166

Mamy v jednom kole a ako z neho von ani pracovitosou, ani silm, a nezle na tom, koko nmahy sme vynaloili na tento cie. No otvori sa tomu skutone dokeme, a to je bezpochyby asn.12 Take hoci sa nememe dopracova ku kontemplcii, meme sa pre u otvori. Ako? Kee kontemplcia je modlitba vntri srdca, naa odpove Bohu mus vychdza zo srdca: tm, e sa mu podriadime a bezvhradne prijmeme jeho vu pre ns; tak, e budeme s Boou Matkou opakova: Ha, sluobnica Pna. Nech sa mi stane poda tvojho slova; tak, e sa budeme usilova milova a poteova Boha; tak, e budeme i nau regulu matky: prijma nae povolanie ako Boiu vu a snai sa ho plne naplni, a to jednoducho preto, lebo on to od ns chce, lebo jeho milujeme. To je spsob, ako sa otvori pre kontemplciu. Svt Faustna povedala: Pri jednej prleitosti mi Jei dal pozna, ako vemi ho te dua, ktor verne dodriava regulu. Dua dosiahne viu odmenu za dodriavanie reguly ako za poknie a ak umtvovanie sa. Umtvovanie sa odmeuje, ak sa vykonva mimo reguly, ale i tak neprevi regulu. Svt Terzia z Avily povedala: Pochopte, dcry moje, e prav dokonalos spova v lske k Bohu a k blnemu... Vetko to je zahrnut v naej regule... nem to in el ako ten, aby sa dodriavali tieto prikzania s vou dokonalosou.

Srdce reguly matky vzahu k Bohu sa men na lsku, ktor je nevyhnutn pre dvern vzah s nm. Raz som sa dopoula, e mal cesta sv. Terzie z Lisieux spovala na vemi jednoduchom sube: zabi sa do Jeia a snai sa ho poteova. Ako toto vetko meme ako zaneprzdnen mamy zaa praktizova? Meme zaa oraz viac tch malch vec, ktor robme, obetova Bohu ako skutok lsky k nemu: Jeiu, robm to, lebo a milujem. Kad lohu, ktor sa nm v danej chvli predklad, meme vykonva s najvou starostlivosou a zujmom. Postupne sa meme naui naplno sa sstredi na kad chvu pomocou tela, due a mysle a pripomen si, e vetko, nech je to akokovek mal i vedn, umouje Bohu, aby ns k sebe pritiahol. Kee si uvedomujeme, e Boh psob v prtomnom okamihu, a nie v budcnosti alebo v minulosti, ale iba teraz, meme by otvoren a pozorn voi jeho epkaniu, a tie prijma vetko, o sa s nami deje, ako nieo, o prichdza z lskavch rk nho nebeskho Otca pre nae dobro. To s postoje srdca nevyhnutn na to, aby sme milovali Boha v rmci naej reguly. A hoci je kontemplcia dar, predsa (ako povedala sv. Terzia z Avily) lska priahuje lsku. Naa vekorysos voi Bohu priahuje jeho vekorysos voi nm. A Boha vo vekorysosti nikto neprekon. Tento zmer kona vedome Boiu vu, pretoe je to jeho va, a z lsky k nemu sa tie nazva istota srdca a dldi cestu ku kontemplcii. Je to ieste blahoslavenstvo: Blahoslaven istho srdca, lebo oni uvidia Boha (Mt 5, 8). V skutonosti napodobujeme Krista, ktor bol poslun Otcovej vli a na smr na kri. Ako povedala sv. Faustna: Iba jedna vec je potrebn, aby sme poteovali Boha: kona vdy aj t najmeniu vec z lsky k nemu z lsky a iba z lsky.

Milova Boha
Ak uplatujeme nau regulu v oddanosti Boiemu plnu pre ns ako eny, manelky a matky, konme skutok lsky k Bohu. No mus to by viac ako skutok vle; mus sa rozvin do hnutia srdca. Boh sa neuspokoj iba so suchm vonkajm zachovvanm reguly. Chce aj nae srdcia a v priebehu asu by sme mali zbada, e poslunos v naom

oddanos Boiemu plnu

Srdcom reguly je kontemplcia

Ke som nemala regulu, myslela som len na to, ako len poupratujem svoj dom. Nemala som priestor v dui na premanie o nieom 169

12

Quoted in Tanquerey, The Spiritual Life, str. 650

168

Mamy v jednom kole a ako z neho von inom. Neprestajne som ila svoj ivot na zklade tob a chvkovch rozmarov. V srdci som nemala miesto pre Boha. Vdy bolo viac ne dos vec, ktor pohltili moju nklonnos a pozornos. Domov a ivot v neporiadku vedie k rozptyovaniu k plytvaniu naich vntornch schopnost a brni nm, aby sme sa stili a povali Boha, ktor v ns hovor. Vlastne a vtedy, ke som po vytvoren reguly dosiahla stav nudy, mohla som konene slobodne otvori svoju myse a srdce Bohu; mohla som by voi nemu vnmav a vedome robi vetko z lsky k nemu. Vtedy som poctila jeho hlbok prtomnos, ktor zas roznietila vo mne nov lsku k rodine. Regula matky ns pobda pripomen si to hlbok ticho a pokoj vntornho ivota naej due. Ke sa oslobodme od vonkajch starost, stvame sa mierumilovnejmi, viac sme spojen so svojou vntornou prirodzenosou a odkrvame svoje srdcia. astejie si nachdzame monosti na rozhovor s Bohom a na hlbiu komunikciu s nm. Myslm si, e to je sas volania Jna Krstitea, ktor ns vyzva, aby sme znili kopce starost a zkost, vyplnili doliny zaneprzdnenosti a detailov a vyrovnali cestu Pnovi (Mt 3, 3). asto som poula, e vetko, o robme, je modlitba; e jednoducho i je modlitba. A to je pravda no len ak si to uvedomujeme. A uvedomujeme si to, ke je n ivot v poriadku a je osloboden od zbytonch starost. Ako hovor Dom Chautard v diele Dua apotoltu: Dovote, aby nasledujce presvedenie hlboko zapsobilo na vau myse: toti, e dua neme vies vntorn ivot bez rozvrhu... a bez pevnho odhodlania stle ho dodriava. Z tohto dvodu sa regula matky zd nevyhnutnm predpokladom na kontemplciu v naom kadodennom ivote. A pamtajte si, kontemplcia je sksenos so samotnm Bohom.

Srdce reguly matky

Poehnanie z nho oisovania

Ke som bola dievatkom, dos dlh as som strvila v nemocnici. Jednho da mi mama doniesla do nemocninej izby mal plagt, na ktorom stlo: Maj so mnou trpezlivos. Boh so mnou ete neskonil. Tento plagt bol pre ma prorock. Myslm si, e to plat pre ns vetkch. Boh s nami nikdy neskon. no, myslela som si, e u som takmer dokonal, ale Boh ma tak nenechal. Ke ma priviedol k vzve bojova, aby som prispsobila svoju vu jeho vli, aby som obrtila svoje srdce k jeho srdcu, vtedy On zaal s vzvou oisovania mjho vntra. Ke sa sname milova Boha, vtedy ns sm Boh navtvi. Prde s darmi radosti, pokoja a techy, aby nm prejavil, e je spokojn, a zrove nm umonil vyda sa na tto cestu. Posiela nm vak aj milosti v suchoprnej podobe, pretoe ke nae srdce dosiahne tto rove, zaneme si jasne uvedomova, e Boh mus s nami ete toho vea urobi. Chce odstrni korene hriechu a nerest, aby on sm mohol prebva v naich srdciach. A naozaj, oisujci inok milosti v naich srdciach je prve t Boia prtomnos, ktor zavame v uteujcej a sladkej kontemplcii. Subjektvne vnmame, e Boh kon odline v odlinch asoch. Pretoe Boh prichdza v ns rozpli ohe ohe lsky a ohe oisovania oboje je rovnak ohe od Boha. o sa tka suchoprnosti, lovek me prejs duchovnou bolesou, neporovnatenou, o sa tka intenzity, ale s takou lskou, e mu to umon dokonca t boles obja. Svt Terzia Avilsk asto rozprvala o rane lsky, ktor povaovala za prjemn boles, za nieo tak vzcne, e nechcela, aby sa to skonilo. Svt Jn z Kra nazva temnou nocou zmyslov, ke Boh vchdza do nho najhlbieho jadra a pripravuje nae srdcia na zjednotenie s nm. Vemi dleit je si pamta, e kad Boia prtomnos v naich srdciach, ktor oisuje, nm zrove aj vlieva lsku, aby sme to vydrali. Boh rozpna a zvuje nae srdcia z kamea a rob z nich srdcia z msa, a to bol!

pokoj vntornho ivota naej due

170

171

Mamy v jednom kole a ako z neho von V tej chvli vak boles zane zahaova, prenika a posilova lska, ktor hor ako ohe a roznecuje hlbok a iv dvern vzah s Bohom. Ke teda zakame boles a slab hlas ns poka, aby sme sa vrtili sp, povedzme so sv. Petrom: Pane, a ku komu by sme ili? (Jn 6, 68). Povedzme s Pannou Mriou: Ha, sluobnica Pna. Nech sa mi stane poda tvojho slova (Lk 1, 38). Povedzme: Pane, daj mi ochotn srdce a poddajnho ducha.

Srdce reguly matky osoby; u som nezavala vek striedanie krunch a astnch okamihov. Rno vstanem a som pripraven zaa de bez niekdajieho zdrhania i akost. Mj domov je v uspokojivom poriadku a vo vzdelvan det doma som urobila pokroky. Pokraovalo to a do sasnosti a oskoro to bud tyri roky. Dokonca som si nala as na napsanie tejto knihy bez toho, aby som obmedzila in povinnosti (hoci som mala viac prce ne obyajne!). Najdleitejie vak je, e mm as na Boha a svoju rodinu. Mem ich opravdivo milova a sli im. Teraz viem, e najdleitejie veci s vzahy, ktor mi Boh vloil do ivota. Mem poveda, e sa predo mnou otvoril cel nov svet, tak, ktor som predtm nepoznala, a pi sa mi. Nie e by bolo vetko dokonal, ale je to lepie. Je to dobr. Napriek vetkm tm bojom ctim, e Boh mi preukzal obrovsk slubu. Vdy, ke ma priiel navtvi, poctila som silu. Zakadm, ke ma oisoval, zbavil moju duu mnohch smet. Teraz sa vak ctim slobodn slobodn, aby som milovala Boha, svojho manela a svoje deti, a zrove mem robi to, o treba, a vbec ma to nezaauje. Prajem vm rovnak slobodu. Tak pouvaujte, i ste aj vy povolan osobn rovnovha i svoju vlastn regulu matky. Rozmilujci vzah majte a intenzvne sa za to modlite. dvera k Bohu Neobmedzujte svoje rozliovanie na to, i chcete ist domov. Tak motivcia vm dlho nevydr. A nezaoberajte sa len svojimi chybami a slabosami, pretoe potom nebudete mc dos jasne prema, aby ste s tm zaali. A verte, e ak Boh chce, aby ste to urobili, d vm na to aj potrebn silu. Je vaou tbou ma v poriadok vo svojom ivote? Chcete by lepou manelkou a matkou? Hadte hlb vzah s Bohom? Ste u zfal? Mono vs Boh poiada v tomto ase manelskho a rodinnho padku, aby ste sa vedome a bezvhradne zaviazali jemu a vaej rodine ako sas obnovy sveta. Nech vs Boh sprevdza.

Nies Kristovo jarmo

Ete nieo sa d urobi s utrpenm, ktor prevame. Nae utrpenie meme spoji s Kristovm, aby sme na vlastnom tele dopali, o chba Kristovmu utrpeniu, ako hovor sv. Pavol (Kol 1, 24). Sasou nho kresanskho poslania, nho napodobovania Krista, je prijma vetko, o vychdza z rk milujceho Boha, a obetova to Otcovi v spojen s Kristovm utrpenm. My, ktor tvorme Kristovo mystick telo, meme ma as na vkupnom utrpen za obrtenie a spsu sveta. Meme vzia vetky tie mal i vek zpasy v snahe i poda svojho povolania, vetky tie skky a senia z nho oisovania, a obetova ich spolu s Jeiom Otcovi, aby pomohli tm, ktor si mono nedoku pomc sami.

Rozhodnutie je na vs
Kresansk ivot nikdy nie je ahk. Viem, e v niektorch chvach mjho ivota mi pripadal plne odporn. o sa d oakva od Spasitea, ktor hovor: Kto chce s za mnou, nech zaprie sm seba, vezme svoj kr a nasleduje ma (Mt 16, 24)? Nikdy nie je prjemn uvaova o monosti utrpenia. Vo svojom ivote som vak zistila, e utrpenie mus tak i onak prs, take by som s nm mohla pota u teraz, no nie? ivotn regula vak nie je iba o utrpen. Je o osobnej rovnovhe a milujcom vzahu a dvere k Bohu. Pribline po prvom intenzvnom roku som si zaala vma skuton zlepenie mojej schopnosti spa poiadavky svojho povolania. Povinnosti u neboli tak ak. Po dvoch rokoch som zistila, e bez toho, aby som si to vimla, som zaila skuton stenie sa mojej 172

173

Mamy v jednom kole a ako z neho von

Srdce reguly matky k omu vs Boh povolva ako kresanku, enu, manelku a matku. To bude duchovn princp vaej reguly. Dolu uvdzam mj duchovn princp reguly matky. Mete ho poui ako vzor.

Dodatok
Duchovn princp reguly matky
Ako sme hovorili v druhej kapitole, duchovn strnka ivotnej reguly jej zkladn filozofia a ciele je dokonca dleitejia ako praktick rozvrhy. Bez duchovnho sprievodcu bude vaa praktick regula smerova ku zmtku a bude aie ju dodriava. Postupne som si vypracovala duchovn princp reguly a napsala ho na papier. Odporam vm urobi to ist. Duchovn princp reguly zhrnie hlavn body toho, ako chcete i svoje povolanie na zklade piatich P, pecifick nosti, o ktorch ste presveden, e s najdleitejie pre vae povolanie, neopakovaten okolnosti, konkrtne ciele, postoje, citov a duevn rozpoloenia. Zhrnie to, o om ste presveden, e vs Boh k tomu povolva. Duchovn princp m by cieom a sprievodcom, mtou, niem, na om budete pracova nie nieo, o okamite dokonale zvldnete. Sestra Faustna vo svojom dennku sledovala, koko rz poruila regulu! Ak sa teda mus snai svtica, ani my by sme nemali ihne oakva dokonalos. Duchovn princp reguly m by na povzbudenie, nie na odradenie. Ak si vypracujete duchovn princp svojej reguly, pome vm to pravidelne skma, ako sa celkovo pridriavate tejto reguly. Pre niektorch rehonkov je ben skma svoju vernos regule kad mesiac, ako sas celkovho programu duchovnho zdravia. Ja robm nieo podobn dos pravidelne a najdslednejie kad jese, ke prehodnocujem rozvrh. Ke njdem veci, ktor ma mlia, alebo zistm, e nemm energiu, idem si znovu preta duchovn princp mojej reguly. Pomha mi to, aby sa moje asto spurn srdce vrtilo na sprvnu cestu, a pripomenie mi to, o mm robi na tejto zemi! V priebehu niekokch mesiacov zkladn body toho, si v krtkosti zanite poznamenva, k omu vs Boh povolva o povaujete za zkladn body toho,

Duchovn princp mojej ivotnej reguly matky

V snahe o kresansk dokonalos v rmci manelskho povolania opakujem s Preblahoslavenou Pannou Mriou: Ha, sluobnica Pna. Nech sa mi stane poda tvojho slova. Tm, e rozoberm vetko, o robm, snam sa zamera na cie mjho povolania a i poda srdca reguly matky:

Boia va
Budem verne plni Boiu vu v mojom ivote tak, e budem vykonva povinnosti mjho povolania. To si vyaduje: G neprestajn tdium povinnost mjho ivotnho stavu, ako to odra p priort, s myslom uplatova zistenia v kadodennom ivote; G vytvori a zrealizova zkladn veobecn rozvrh, aby sa zabezpeilo uskutonenie vetkch zkladnch povinnost, a sprvne a efektvne vyuva as; G zni alebo odstrni nadbyton vonkajie aktivity a sluby alebo spolonkov, ak ustavine naraj moju schopnos plni si povinnosti v pokoji a sstredenosti.

Boia lska
Budem sa snai robi vetko z lsky k Bohu namiesto toho, aby som sledovala vlastn motvy a nklonnosti. S tmto cieom: G si pripomnam rozumnos mojej reguly, kee to napa Boiu vu pre ma, a tak bezvhradne prijmam naplnovan lohy; G zanam oraz viac obetova kad lohu z lsky k Bohu ako svoju jedin motivciu; 175

174

Mamy v jednom kole a ako z neho von

G dsledne vykonvam kad lohu s o najvou starostlivosou, zujmom a nenosou tak, ako sa to v tej chvli oakva, pretoe ju vykonvam ako skutok lsky k Bohu, ktor je so mnou; G plne sa sstreujem na prtomn chvu a dan lohu zapjam telo, duu a myse kee si uvedomujem, e vetko, o sa mi deje, Boh dopa, aby ma priviedol bliie k sebe; G som otvoren a vnmav na vnuknutia Ducha Svtho a oakvam jeho epot v kadom okamihu, cvim sa v prijman, trpezlivosti a vzdvan vaky v radostiach i v skkach.

Srdce reguly matky

Kov hadisk mojej reguly matky

Dosiahnem a udrm poriadok vo veciach, v ase a tbach, pretoe iba usporiadanos umon, aby sa moje srdce sstredilo. A v srdci mi poskytne priestor na rozjmanie o Bohu. G Budem sa zameriava na jednoduchos tak, e si nebudem napa srdce, ivot, myslenie a domov niem, o ma odvdza od snahy plni Boiu vu v mojom ivote. To zaha: G jednoduchos majetku: pravideln prehodnocovanie a zbavovanie sa nadbytonch a nepotrebnch vec, ktor vlastnm, v duchu skromnosti; G jednoduchos aktivt: zniovanie a odmietanie zbytonch aktivt, ktor iba stresuj a vytlaj kadodenn ivot; budem sa zameriava na jednoduch zoznam najdleitejch vec a na ich pokojn uskutoovanie; G jednoduchos v nostiach: nezaobera sa dosiahnutm tej i onej nosti, ale iba tm, o Boh odo ma chce, a splni to z lsky k nemu. G Budem sa cvii v miernosti tak, aby vetko, o robm, bolo vyven, a nie prehnan, a aby sa to odzrkadovalo vo vetkch oblastiach ivota strava a recepty, obleenie, modlitba, prca, oddych, cvienie a fyzick vzhad. G Budem starostlivo dba na detaily vo vetkom, o robm, aby vetky veci boli vykonan dobre a pozorne, ale zrove sa budem vyhba perfekcionizmu, ktorho cieom je ulahodi vlastnm rozmarom, nie Boiemu plnu. G Budem prun, aj o sa tka samotnho rozvrhu; dan asy s veobecnou a priblinou pomckou na to, o sa m najbliie vykona. Hoci tieto zsady treba pevne dodriava, musm pripusti primeran prunos, ktor si vyaduj potreby mojej rodiny. Prunos je podmienen skutonmi potrebami, nie iba rym pohodlm alebo pocitom, e dnes sa mi do toho nechce. G Pravidelne budem rozma o duchovnom princpe mojej reguly matky, aby som preskmala svoju vernos voi nej.
G

Lska k blnemu
Budem sa usilova milova svojho blneho innou lskou, najm mjho manela a moje deti. V kadom loveku budem hada samotnho Krista, ktor v om prebva, a vo vetkch mojich skutkoch, slovch a mylienkach bude plati s Kristom, pre Krista a ku Kristovi. S tmto cieom: G sa budem naplno dva fyzicky aj vntorne k dispozcii svojej rodine, a aby som sa jej mohla takto venova, prestanem robi nepotrebn lohy. Budem usmerova svoje srdce a rozum a pozorne nava ich potrebm; G budem pozorn voi loveku, s ktorm prve som, a zanechm v om dojem, e on je ten jedin lovek na svete, na ktorom mi v danej chvli zle; G budem prijma a povzbudzova osobnos a zujmy kadho loveka a v kadom budem hada dobro; G budem v patrinej miere pomha vetkm poda stanovench priort mjho ivotnho stavu; G budem sa snai robi to, o je dobr pre druhch, a objavova v druhch to najlepie; G budem sa snai by pevn, ale jemn, radostn, mil a spravodliv, a to vetko nene a milosrdne.

176

177

Mamy v jednom kole a ako z neho von

Srdce reguly matky

G budem starostlivo napa ich fyzick potreby tak, e im zabezpem fungujci a usporiadan domov, dobr vivu a sprvnu fyzick hygienu a kondciu; G dkladne sa postarm o ich nboensk a mravn rozvoj tm, e prevezmem zodpovednos za ich vzdelvanie. Poskytnem im pravideln prstup k modlitbe a sviatostiam a budem im svedi o kresanskom pohade na svet prkladom aj slovami; G dsledne sa postarm o utvranie ich osobnost tak, e im zabezpem sprvny akademick rozvoj, podporm ich v rozvjan osobitnch darov a talentov a budem pozorne dohliada na vetky oblasti ivota, najm o sa tka pouvania masovokomunikanch prostriedkov a vhodnch kamartov; G budem spravova majetok a zdroje, ktor mi Boh dal, a pouva ich tak, aby som splnila poslanie zabezpei najprv duchovn a udsk potreby mojej rodiny. A potom, ak sa bude da, sa postarm o potreby tch ud, ktor nemali toko astia ako ja. Dm vetko do sluby Bohu a uom a nebudem si robi nrok na nijak nadbyton statky pre vlastn poteenie, prepych i osobn uspokojenie. Budem sa snai odli od takchto vec.

P P
Budem sa snai verne napa p P v mojom ivote a plne uskutoova duchovn princp kadej z priort. To zaha: G Budem trvi as s Bohom kad de, poas celho da, a to vzhadom na formlne modlitby i v hadan jeho prtomnosti v kadom okamihu, aby som bola schopn rozvja sstredenos srdca. Budem pravidelne vyuva tandardn praktiky Cirkvi vrtane sviatost, aby som si zachovala duchovn silu a istotu. Patria sem aj pravideln duchovn obnovy, adorcia, duchovn poradenstvo, dni rozjmania, ako aj tdium a modlitebn skupiny (ak je t monos). Obetujem Bohu a Panne Mrii seba samu a svoje radosti a utrpenia s akmikovek zsluhami, aby ich pouili, ako uznaj za vhodn. G Budem trvi as skmanm svojho ivota a svojej osoby a hada potrebn prostriedky na udranie zdravia, a to na tele i na dui. A zavzujem sa na pravideln skmanie svojich motvov a dvodov, preo som tak, ak som. Odhodlm sa prekonva najoividnejie chyby alebo slabosti. Budem sa usilova o dosiahnutie vntornho poriadku pouvanm rozumu. A chrni sa nhodnch mylnch mylienok a v kadej situcii sa rozhodova kona dobro. Budem sa modli, aby Boia milos uzdravila a obrtila moje srdce a naplnila ho svojou lskou. G Budem milova svojho manela innou lskou a na zklade osobitnho posvtenia, ktor je pre sviatos manelstva neodmysliten, prijmem ako svoje poslanie povzbudzova, podporova a milova jeho osobu nad svojimi sebeckmi tbami i rozmarmi. Budem mu pomha, ako len dokem. G Budem milova svoje deti innou lskou poda lohy, ktor mi zveril Boh. Budem to vykonva: G lskavm a vekodunm sprvanm, povzbudivmi slovami, milm tnom. Vetky slov a skutky bud odhaova hrdos ich osobnost, ich dobrotu a dstojnos;

Oddanos regule
G Aby som zabezpeila sprvne splnenie povinnost mjho povolania, budem prehodnocova svoju regulu kad rok a prispsobm ju potrebm svojej rozrastajcej sa i zmenujcej sa rodine. G Budem uskutoova svoju regulu v duchu poslunosti Boej vli, voi poiadavkm svojho povolania, alebo ak budem chcie, predlom ju svojmu duchovnmu vodcovi, aby som mala v itok a poehnanie z poslunosti voi nemu.

178

179

Mamy v jednom kole a ako z neho von

Bibliografick poznmka
Holly Pierlot sa narodila v roku 1961 a vyrstla vo Frederictone (New Brunswick, Kanada). Ako sedemnsron zanechala tdium. Vstpila do hudobnho priemyslu ako spevka. Hrala aj na klvesy. Po rznom obrten sa op vrtila ku katolckej viere, zanechala turn a pokraovala v tdiu na univerzite. Tam stretla Philipa, svojho manela, a obaja sa stali uitemi. Okolnosti a Boia prozretenos ich napokon priviedli na Ostrov princa Eduarda, kde Holly teraz ije s manelom a ich piatimi demi, ktor doma vzdelva. Okrem prce vedcej katechtky vo vekej katolckej farnosti sa niekoko rokov aktvne angauje v hnut domceho vzdelvania na Ostrove princa Eduarda. Dnes je obbenou renkou na konferencich o domcom vzdelvan a na manelskch a katechetickch seminroch vo farnosti.

180

Tabuka 1: truktra dennho reimu

Ma a m 60 . 3 70 . 0 70 . 3 80 . 0 80 . 3 90 . 0 90 . 3 1. 00 0 1. 00 3 1. 10 0 1. 10 3 1. 20 0 1. 20 3 1. 30 0 1. 30 3 1. 40 0 1. 40 3 1. 50 0 1. 50 3 1. 60 0 1. 60 3 1. 70 0 1. 70 3 1. 80 0 1. 80 3 1. 90 0 1. 90 3 2. 00 0 2. 00 3 2. 10 0 2. 10 3 2. 20 0 2. 20 3 V r een m d ta olb i s pn u a sk s pn u a sk S o pnk V R MO LT AVR DN EEN D IB O I E s pn u a sk s pn u a sk VR EEA Petvan kv Petvavn u rs k a u rs k ok P l ja o da i u m d ta olb i OE BD Molb Petvavn u d ta rs k ok i V t ai s vne R n an m d ta olb i S o pnk V tvne s ai R JY A AK R N MO LT AVR DN AN D IB O I E An na Nci i k Jsi es Lk ue Vrii i na g

Tcon i h i h az c b

Tabuka 2: asy dennch povinnost a prc

Ma a m 60 . 3 70 . 0 70 . 3 80 . 0 80 . 3 90 . 0 90 . 3 1. 00 0 1. 00 3 1. 10 0 1. 10 3 1. 20 0 1. 20 3 1. 30 0 1. 30 3 1. 40 0 1. 40 3 1. 50 0 1. 50 3 1. 60 0 1. 60 3 1. 70 0 1. 70 3 1. 80 0 1. 80 3 1. 90 0 1. 90 3 2. 00 0 2. 00 3 2. 10 0 2. 10 3 2. 20 0 2. 20 3 Saotv t si r lo s opa s V o on s pn u a sk V r oins een pv ot n i V rm d ta S o een olb i pnk s pn u a sk P v ns pe oi ot rd n i vru eeo P v ns pe vru oi ot rd eeo n i VR EEA P v ns p vr oi ot o eei n i V r oins hg n een pv ot yi a n i e V R MO LB AVR DN EEN D IT O IE V o on s pn u a sk s pn u a sk a sk s pn u Pet k n kv rs va a u Pet k vn u rs va ok P l jam d ta o d a i olb u i P v ns pe oeo oi ot rd bdm n i OE BD P v ns p oee oi ot o bd n i Tcon i h i h az c b i Molb d ta V t ai s vne R n m d ta an olb i R JY A AK P v ns p rj c oi ot o aa h n i k R N MO LT AVR DN AN D IB O IE Pet k vn u rs va ok An na Nci i k Jsi es S o pnk Lk ue Vrii i na g

R n l yhg n pv ns pe rj m an h o yi a oi ot rd aa a i e n i k

Tabuka 3A: Monosti modlitieb

R n m d ta an olb i (0m n t 3 i)

Ltri hd :an cvl (o m ots h i m i g o rn h pda ons ip ) u a n y i P lo af m le olb,an oe vne /l oth, l op ai r m d ty rn bt ai aa b i o a b ne o n i o e c e s dn enk a

R n m d ta an olb i v oie d r n (5m n t 1 i) D oeja obd a i m d ta olb i (5m n t 1 i)

F r e olb arn btvne y n a b p h om l m d ty n oe ai ahm y l o r ey n i a o e b os c, l oK t h m sa b b lk p h, l o t h a b a ci u, l o ii r ey a b v e e z e bc b e d con nua uhv k

K rn aoi om l res aa b rzm ne a Ps o , ou k B h isdnt l o oj ai nd m e o v e m a b Ltri hd : obd a i m d ta l o i g o doeja olb e u a n i

P l ja m d ta Ltri hd : sl i ad con ai a b Ps o a b o d a i olb i g o Pa d uhv ne l o , l o u i u a n m a t e m e ( hd a 1 oi ) n th,a b p ai dn i o l o ne enk c e s a P pl ja oo d a i u pet k n kv rs va a u V rm d ta een olb i v oie d r n (0m n t 2 i) V rm d ta een olb i (0m n t 2 i) D con ai uhv ne t Tm n d m y at i u vr iy e R ze n Ltri hd : oo d a i m d ta i g o ppl ja olb u a n u i R nc l okrn aoi om l res a a b kk uee a b ou k B h isdnt l o rte e e o v e m d ty( s a ya b p h ov r) olb o a l l o r ey ee i b m e b i Ltri hd : epr (o m ots hl o ) i g o vey pda ons ipm u a n iP i Tnork d l o Trz z vyaH br Zlr; rT o a et o: ia d ei i uet eea F. hm s e e Al a l D by O e vns ua: h Tnork Sazkn si otrz e m ne t ; et o: t o;v ts om r alv r a n sa K t h m s a lkj i v a ci u K t eCr i e z oc k

Tabuka 3B: Rann a veern povinnosti

R n oins a h an pv ot l y n i o Ma a m An na Nci i k Jsi es Lk ue Vrii i na g

U y srk at r zvs ue) m iuy ( ei t k v a r V t szb auea sv s ( l ikfu zt r ps ) yii i uy s i l y o o e ;a oi at s a d k v u O lc s aol ispm b e a d i ya o i o R cl surt v ze k iy hak,a ,m t h i pa b nh, ry t s e o a i y i U t i ot sa sps l e Pii s r e k ns b lun ii o a ez V p se o yn vt l P m c Vrii o i ni g p m e re i z n pshd U oi pv a oco rb ,o oi e uoisrn rb ian adne o oi dl s u Jsi es avih t o r pv ns oi ot n i pd yn rzn a ve kr d t i o a m et i o s

P s r ao ot a s a pa s

V r oins a h een pv ot l y n i o Ma a m Pi aikvvr r rv oa p P urtv h p m e opaoa rcl r e i o z N l i vl ir dd/m vy a /y i oz ak o o a u Pi yt tl arj r hs s n aa y c a k O l im j aP ipv b le d o hl ou ii o u i ez O pcoa s ( eopa d rn) srhv a a b ok o a l N km ak a im y S ot l a kl dr en rzr knr o a n at dn ovh ov e aprz ozja k oom t j u a ar Nci i k Jsi es Vrii i na g An na Lk ue O a s a b opcoa pdapt b d a( a s m m ) kp a l o srhv o or y s t a a y e e p U y srk at r zvs ue) m iuy ( ei t k v a r V t szb aoea v s ( l ikfy zvi zb ps ) yii i uy s l y o o e ;ar un at s a d k e u O lc spm b e i ya o i D p a b ne ok n b le n pshd a i v ol ei d oa a ii a oco n e ez O l isorn b le d t v d i pa ii o ank o ez o R cl spu rtvzuk iy hak,ay s e h i opaoa i o b nh, ry t,m t i

Tabuka 4A: Povinnosti pri raajkch

Ma a m An na Nci i k Jsi es R za od v a y imn t ve t m k dm e o Lk ue Vrii i na g

Pm c o N km s a ipa s aa a i j m r k

U oipe rb r U oirj rb aa y k sb rj ea aa y k pe ea r sb loi e aa t b k r a e rb aa y a b s k o U oirj U oirj rb aa y apm c k nca pm c eh o pi yt s l r hs t c a ee i ni g L kv uoi sb aVrii o Ncio d i h k V l ir d y i o a z m vy ak u O r pa MO LT AP E J D O D IB R D E L M Z E R J Y JS A AK O r pa N l ir d a i o a d u ak o m vy P ui a pl ot r u e t P aad r rv o p o kl y U rtvne paoai arze n Ur tl te s i P zm t oa e a V ne m t yi s e s i kcyu uh D vt n a ke a y sl t Z vs aei uey t k r O ne i d deu d i r d o rs s a

Tabuka 4B : Obedajie povinnosti

Ma a m An na Nci i k U rt paa teu rd i Pm c o L kv uoi Jsi es a c U rt paa oak bvu Lk ue U rt paa cob hdu U rt paa rkv e uai a c tpn y ok Pm c o pi yt r hs c a sl t Vrii i na g

U oioe P s r a rb bd ot a s a O r pa Pi yt r hs c a sl t opa s Pm c o s bdm eo o

MO LT AP E J D O D IB R D E L M Z E O E JS B D U aikv N km s U rt s l vr u a ipa pa t a P zm t oa e a kcyu uh U rt paa s lk ti y o ake vt y U rt paa uey t k r

N l ir d a i o a d u ak o m vy

Z bv s aai a s uo km L aVrii i no g u

Ur tl te s i

U y szb m i uy apm c U y szb m i uy o m i uyU y szb s Vrii m i ni t g

O r pa U y szb m i uy

U y szb m i uy m i uyU y szb

Tabuka 4C: Povinnosti pri veeri

Ma a m Bez ii le P ne eei U ak m va U oivr rb eeu Pi yt s l r hs t c a Tl o e fnt e y An na U rt paa oak bvu O l is d i o b le ii ez Nci i k U rt paa teu rd i O l is d i o b le ii ez Jsi es Lk ue Vrii i na g U rt paa cob hdu O l is d i o U rt paa b le ii U rt a ez paa hl u rkv e uai a c apshd ocoi e tpn y ok

O l isv s b le d i l t ii o a n ez MO LT AP E J D O D IB R D E L M Z E V R JS E E U U rt kcyu opa te s lnl ir dd paa uh ; drt aur t ; a i o a i o a P zm t oa e a u ak azp j pzm t ; pa om v m vy n u oa e u rt apu a a ; a a p m e re i z p l ; t y s lk; vt u y ue k;t i y ke t r o y

Tabuka 5: Kompletn denn rozvrh

Ma a m 60 . 3 70 . 0 70 . 3 80 . 0 80 . 3 90 . 0 90 . 3 1. 00 0 1. 00 3 1. 10 0 1. 10 3 1. 20 0 1. 20 3 1. 30 0 1. 30 3 1. 40 0 1. 40 3 1. 50 0 1. 50 3 1. 60 0 1. 60 3 1. 70 0 1. 70 3 1. 80 0 K v/rn apai e P v ns oi ot n i pe rd vru eeo V tvne s ai An na Nci i k Jsi es S o pnk Lk ue Vrii i na g

Molb d ta i / rne pai R n l yhg n pv ns pe rj m an h o yi a oi ot rd aa a i e n i k R JY A AK P v ns p rj c oi ot o aa h n i k R N MO LT AVR DN ( o v ou/i AN D IB O I E s t m a /t a v p p) Molb d ta i o kl a Petvavn u( po ) rs k ok s sm o o kl a P v ns pe oeo oi ot rd bdm n i OE BD P v ns p oee oi ot o bd n i Molb/ d tap i rne ai Tcon i h i h az c b

o kl a

Petvavn u( po ) rs k ok s sm o Sa dts ha s l i tri e a rj a e i m dm P v ns pe vru oi ot rd eeo n i VR EEA P v ns p vr oi ot o eei n i

V o on: pehdk rcza ,oaei ztvne , zbv, aa Z b y u P ip hi l, t dn en u a s, dl t oi i ie t rze n at i , kit vy dm ti , u Z b y u V r een pv ns oi ot n i V r een m d ta olb i s a sk pn u

1. 80 3

V o on

1. 90 0 1. 90 3 2. 00 0

V r oins hg n een pv ot yi a n i e V R MO LT AVR DN EEN D IB O I E Ps e V o on V o on V o on s a sk pn u S o pnk s a sk pn u s pn u a sk

2. 00 3 2. 10 0 2. 10 3 2. 20 0 2. 20 3

Tabuka 6A: Tdenn reim (Tde 1)

N d ee a Pne k odl o Uoo trk Si l h do pi A oi S o u bu r drc a vt m a seo vt m i j (. ) 90 0 Rn o (. ) 50 0 (. ) 90 0 Srd t a e vtk t o r Pao i k t S o vt m a S bt ooa U rt paa pshd ocoi e V m n y ei ps ot n e b le ii ez Vt yii s zb e y un kf k

O m ai d rz av t ii y s a k S o Z rm i cl nu vt m a ho ad h di am anu rzi k (. ) 90 0 opd da

(. ) 90 0

P pl ne oo d i u

Mai r: nk a dtaj e a i

V r ee

V uoai yvne c m N p nv kt hz u al oa ae i : te d Oe adt t e c i (8 0 1. ) 3

Z rm i ho ad rck vt eyl ae o n opd da kt t ad r e te d Dt e i T e A d : Dt e i av a m jdt o e e i nvt i av a nvt i tu e t bbu ak kH i e i d T e B d : S oe dt pv e P czya ohdk H i n dt e ie e d i (za r z a vbvvne yaoai m sc ei ) a knm U rt paa p m e re i z (6 0 1. 0 i td m u P ipaj hl : i a Fnni iac e a1. ) shdk! l7 0 . 0 Ps a m cza A oi drc a (3 0 2. ) 0

Tabuka 6B: Tdenn reim (Tde 2)

N d P n e k ee a odl o Si l h do piA oi u bu r drc a s j m i vt o e (. ) 90 0 (. ) 50 0 Rn o S vt o ma Ze br km ot o ps u Uoo trk S vt o ma (. ) 90 0 Srd t a e vtk t o r Pa k io t S vt o ma (. ) 90 0 V p t Z rm i Ma i l n ho ad a mn d e! rck vt vd eyl a on e o e opd n da kt t ad r e t d e Ma i mn N vt i vd av a on e ns S oe pv ba ac rt ni r Pt v y or i an U rt paa p m e re i z (6 0 1. 0 Fnni iac e ab l o P ipaj e hl : i a 1. ) shdk! 70 0 cza P t v y A oi or i an drc a taab e zlo r e (3 0 2. ) 0 v oou sbt S bt ooa

(: ) 90 0 Mai r: nk a dt e i P pl ne oo d i u aj a N vt a v e bby ak N ci v k h dy ub ks j t ve i td m u o mi Ps a m (9 0 1. ) 0

V r ee

V uoai yvne kt hz u a ci e m N p nv al oa : hi P ip l st d i e adt e i (8 0 1. ) 3

Tabuka 7: Seznne aktivity

Jn aur U i oaes o e k prdnt ts v Po kyi rj t ia e t N p nv ovhn al oa rzr a j urm j a - n Ar p l A nn nrdnn n ie aoeiy Ma ie aoeiy m n nrdnn P vsdyzha l ab rd n N p nv ovhn al oa rzr a bdc rk uio Jl B bv vc : m ouoi ooi de t e azvrnn aiy a O rv v o e paa m d Pd iy rznn Z m aoa p d z aa z rzv l y o o zhay rd V t a br u y h ui r n O tbr ke U rtvne vr pa ai doa o N vm e oe br Z l oa nkp n aa p nv u y a Vaoe i c n D cm e ee br L k onrdnn ui aoeiy h P ipv nrdnn hl oe aoeiy i U rt dm pe paa o rd Vaoa i i cm n Fbur er Po kyi rj t ia e t Ps t Z e v j n aa s d oa t r u rtvne o u pa ai dm o M j O r ot n b le, pa ps ii e ez dk azc n ey l y o N m noa s ypoi a otv i k rt e h yuau y on m z m k V teil n t v y i e a t rd t so K p rzr i ovh A gs uut Vrii e aoeiy i ni nrdnn g n N p nv ovhn al oa rzr a spe br d cmb r et e ee e m Pi aidm n n v r rv o a o p o k rk kl o s Spe br et e m Ncionrdnn i h aoeiy k U i oaes o e k prdnt ts v oa az rzvne rd aoai m p dv ozhay l o z rd o Mae rc Jsie aoeiy es nrdnn n P kaoa v anm orv ro j u rtvn dm pa a o u o D z rm a p u j Jn

Z haa svy peai U i oaes o rd:lk, rsd i e k prdnt ts v S d v rdc ai hah z K p rzr i ovh V t a br u y h ui r n

V teij en t v Z i aVaoe y i e n a t rd s so aa p c n i c e n Pi aizsb n z u r rv oy a i p m p A vnn p aa det r rv

Tabuka 8: Povinnosti raz tdenne

V m n j pen zza pv ns, b i k i a ol sm s te y eu m rse onm oi ot ay c ad d m h a ot n e n h e o a vkn yoa . V o: bvc i a zr O ai z a b 1 . 2 . 3 . 4 . 5 . 6 . O t h i aP zi a kvckot nj aol j pe e a , di n gu. ob rj ad e, tr a e, d u r n t a e m d o s m

ke ar P vsvjD j a am et. d pt. oya a gu n i o . s

U o t i ove i am , rs m as j o n t e r rb o s s t m gua ikel i o nm a e v o. t k a ta l z Z di i ad hak, nh ,m ta toott l k, rs l l o ov n k ru k i s e e h u i v k s n z y kei a b a d e e s l aol t tm ke opt. t o d o a , d t a ov o r V p p y Z v n sy vz a v ya ot rj o nmi rc. r yr oa . di iok, y i k ui a pd i pah V h h se p e i pen n m et. c rse a i o h s P u rtj oc s nhm . oa k iyzie P ui a pah opa ple ia iZ r nh v l ot rj rc. u i k s. e P ui a pahn penj d es t e r. d am et ot rj rc a rd ei anjat e v oa O l n i o e z il z o s v ekzt D D i oae / V . d y

7 P ui a pahn oenc prptc apl ke j nm phrm vd. . ot rj rc a kn h aae h o j vt e oo oy e o e y d 8 . 9 . 1. 0 1. 1 1. 2 A t b, om vj tyon at e uorzvu k r a pu a ve e k k l z baok. evn P ui a pahn m j s lu a nca m tm ki ( ve oott ot rj rc a o m t , l ehj ia nh a t s n) e o ok e y k a . J si ol . a ic d h om P vsvjzu nj v oohaz dea i oya i , a b m hc vrm . r a U yd uhn ru P tm s io v ao hn rupe i l k. m l k ado. oo s u ym knu ado rt d u t r C o s o a y t b et neouoi h a pt m m ,ir a i rb . a e e