Avantgarda

Avantgarda ( z franc. lavant-garde predvoj). Tmto termnom oznaujeme viacer umeleck smery 1. pol. 20. storoia. S modernou ju spja antitradicionalizmus. Avantgarda odmieta socilnu nespravodlivos, charakterizuje ju vymedzovanie zvznho programu, zdruovanie sa do skupn a spolkov, snaha o experimentovanie v umeleckej tvorbe. Futurizmus: ( z lat. futurus budci )umelec. smer prejavujci sa v literatre a vo vtvarnom umen. Odmietal zauvan normy a konvencie spolonosti, obdivoval techniku a mestsk civilizciu, chcel vytvori umenie, ktor by zodpovedalo ruchu a tempu modernho priemyselnho veku. Jeho zakladateom bol taliansky bsnik a dramatik Filippo Tommaso Marinetti. Znma je jeho bs. zbierka Osloboden slov. Dadaizmus: ( z franc. dada- konek, zuba) umelec. smer, ktor sa zrodil poas 1. svet. vojny. Dadaisti odmietali vetky malometiacke hodnoty, hlsali nezlitenos umenia s logikou, absoltnu slobodu v ivote a kultre. Umenie malo vychdza z bezprostrednosti a naivity, uprednostovali nezmyselnos a nhodu, chceli okova a provokova. Predstavite dadaizmu bol franczsky puci Rumun Tristan Tzara, autor bs. zbierky Priblin lovek. Surrealizmus: literrny a umeleck smer zaloen na snahe spontnne a bez rozumovej kontroly vyjadri to, o sa deje v udskom podvedom (inpircia v psychoanalze Sigmunda Freuda, ktor tvrdil, e zdrojom udskej aktivity je podvedomie, psychick automatizmus). Odmietal v umen logiku a chcel plne oslobodi udsk fantziu. Predstavitemi surrealizmu boli franc. bsnici Andr Breton, autor surrealistickho romnu Nadja a Jacques Prvert. Slovenskou obdobou surrealizmu bol tzv. nadrealizmus. Expresionizmus: (z franc. expression vraz) umeleck a lit. smer prvej tvrtiny 20. stor. Zobrazenie skutonosti je naturalistick (detailn opisy aj tch najodpudivejch scn a zitkov), diela zachytvaj pravdiv obraz skutonosti, autori vyjadruj pesimistick, kritick, skeptick postoj. Psychika postv je najdleitejia, stoj nad dejom. Dominuj pocity przdnoty, zfalstva, bezndeje. Vznamnm predstaviteom expresionizmu bol nemeckovajiarsky spisovate Erich Maria Remarque. Poetizmus: (z grc. poiesis bsnictvo) vznikol v eskej pozii v 20-tych rokoch 20. stor. Preferuje aktvny vzah k ivotu, uprednostuje sa cit, sen, fantzia a rozumom nekontrolovaten von asocicie. Pozia mala prina rados a krsu. Hlavnm vyjadrovacm prostriedkom bola metafora. Predstaviteom bol napr. esk bsnik Vtslav Nezval. Existencializmus: filozofick a umeleck smer, ktor vznikol v Nemecku a v 40-tych rokoch 20. stor. patril k najvplyvnejm filozofickm prdom. Rozrili ho najm franczski filozofi a spisovatelia. Skma otzky existencie loveka z hadiska jeho individuality i z hadiska spoloenskch vzahov. Existencialisti sa vyjadruj k zkladnm otzkam udskho bytia, zdrazuj osobn slobodu jednotlivca. Jednotlivec prekonva zkladn ivotn pocit nezmyselnosti, opustenosti, zkosti a bezndeje. Slobodu dosahuje tm, e sa nepodriauje konvencii. Spolonos je pre indivduum nepriatesk, vnucuje mu svoju morlku, nboenstvo, zvyky. Autori zachytvaj krzu metiackej spolonosti a jej dopad na jedinca izolovanho a plnho zkosti. Jean-Paul Sartre, franc. prozaik, dramatik a filozof, autor romnu Hnus a zbierky noviel Mr. Albert Camus, franc. prozaik, dramatik, publicista a filozof , drite Nobelovej ceny za literatru. Napsal existencialistick romny Cudzinec a Mor.