MO . 6 Literrna moderna Literrna moderna Pod pojmom moderna rozumieme nov, modern, netradin smery v umen na rozhran 19.

a 20. storoia. Najvznamnejie z nich boli symbolizmus, dekadencia a impresionizmus. Ich vznik podnietila krza kapitalizmu, o vyvolalo v umelcoch totlne sklamanie z vtedajej doby a tbu umelcov vnies do umenia nieo nov. Vetky smery zjednocuje draz na vntro, ie na autorsk subjekt. Literatra je posunut do novch polh, ktormi s subjektvnos, fantzia, zmyslovos, imagincia. Niektormi zlokami svisia tieto smery s romantizmom (napr. fantzia). Symbolizmus vznikol vo Franczsku. Neopisuje vonkajiu skutonos ani vntorn svet bsnikov priamo, ale pouva rozlin obrazy, symboly. Symbol nem nikdy iba jeden vznam. Slovo oznaujce konkrtny predmet nadobda aj abstraktn zmysel. Me znamena smtok, samotu, slobodu... U bsnikov prevldali nlady smtku, depresie, sklamania, odpor voi vonkajiemu svetu. Symbolizmus vytvoril von ver. Bsnici symbolisti kldli vek draz na hudobnos, eufonickos vera. K zakladateom symbolizmu patrili Charles Baudelaire, autor zbierky bsn Kvety zla a Jean Arthur Rimbaud, autor bsnickej zbierky Ilumincie. alm predstaviteom bol bsnik Paul Verlaine. Impresionizmus sa uplatnil najm vo vtvarnom umen, ale vplval i na tvorbu bsnikov. Impresionisti zobrazovali prchav, menliv nlady, farebnos sveta. Do slov. literatry prenikli nov umeleck prdy zaiatkom 20. stor. V tvorbe mladej genercie u neprevlda nrodn tematika, ale subjektvne motvy, vlastn tby a smtky. Toto obdobie sa v slov. lit. nazva Slovensk literrna moderna (19051918). Z modernch umeleckch smerov sa v slov. lit. uplatnili najm symbolizmus a impresionizmus. Vedcou osobnosou slovenskej literrnej moderny bol bsnik Ivan Krasko. Okrem neho tu patrili Vladimr Roy, Ivan Gall a literrny kritik Frantiek Votruba. Bsnici slov. lit. moderny sa inpirovali poziou franczskych symbolistov i tvorbou slov. romantickch bsnikov. Ivan Krasko (1876 1958) Stal sa zakladateom modernej slov. lyriky a najvznamnejm predstaviteom symbolizmu v slov. literatre. Ivan Krasko, vl. menom Ing. Jn Botto (jeho vzdialenm prbuznm bol trovec Jn Botto), sa narodil v Lukovitiach v Gemeri. tudoval v Prahe na chemickej fakulte. Po ukonen tdia zostal ist as v echch, kde pracoval ako chemick ininier napr. v Kloboukch. Dlh as il potom v Pieanoch. Jeho tvorba nie je rozsiahla, vydal dve bsnick zbierky Nox et solitudo (Noc a samota) a Vere. Svoje prv bsne napsal ete ako gymnazista pod pseudonymom Janko Cig. Bsnick zbierku Nox et solitudo vydal u pod novm bsnickm menom Ivan Krasko, ktor mu vybral S. H. Vajansk. Pre bsne tejto zbierky s charakteristick pocity smtku, samoty, opustenosti, bezndeje. Bsnik utek do samoty, je zfal, sklaman. V jeho symbolicky ladench bsach sa stretvame s takmi obrazmi prrody, ktor vyjadruj stav jeho due ierna noc, ed hmla, topole bez lstia... Ku Kraskovm najastejm tmam patria bostn cit, spomienky na domov a na matku (Vesper dominice Neden veer), prroda (Topole, Zmrka sa) a vahy nad vlastnm udskm osudom. Svoj ivot prirovnva k iernej noci.

MO . 6 Literrna moderna V zbierke Vere je u menej smtku a pesimizmu, bsnik sa vyrovnva s bolesami a sklamaniami. Do tejto zbierky zaradil i niekoko bsn so socilnym motvom, s to bsne Otrok, Otcova roa a Banci. Aj tieto bsne s symbolicky laden, otrok symbolizuje utrpenie nroda, otcova roa je symbolom domova(otcova roa) a akej prce udu(stletia tiekli poddanch slzy na nae polia...,poddanch krvou napit pda...), ale tie symbolom jedinej istoty-zdroja obivy a ndeje na prchod lepieho, spravodlivejieho ivota(..vyklia ete zuble draie z poddanch zeme?). Banci predstavuj cel nrod. Bsne Ivana Krasku s vemi ubozvun a farbist (vplyv impresionizmu). Hudobnos vera dosahuje najm opakovanm rovnako znejcich samohlsok a spoluhlsok.