UNIVERZITA KOMENSKHO PEDAGOGICK FAKULTA KATEDRA PEDAGOGIKY A SOCILNEJ PEDAGOGIKY

DROGY

Michal Daek 2012

vod Tto seminrna prca, na predmet Prca s problmovmi iakmi pojednva o tom o s to drogy, o vnman drog v dnenej spolonosti, a o je hlavn, o primrnej drogovej prevencii na kolch a spsoboch rieenia problmov s drogami zo strany uiteov, riaditeov v kolch.

o s to drogy, na o sa pouvaj a ak je postoj spolonosti k drogm o je to droga nm detailne osvetuje niekoko definci od Tamovej1: Droga je prrodn alebo syntetick ltka, ktor psob na organizmus a svojm inkom na men pocity a sprvanie. Droga je prrodn alebo syntetick ltka, ktor po vpraven do udskho organizmu me vyvola zmenu jednej alebo viacerch telesnch funkci. Droga je ltka, alebo zmes ltok, ktor mu vyvola tbu po opakovanom uvan. Postoj spolonosti2 k drogm Postoj spolonosti k drogm je tak, e niektor drogy s zl, a niektor drogy s dobr. A ako to spolonos rozliuje? To nikto nevie. Pretoe realita je tak, e niektor drogy s zl3 (zakzan, nenviden....), ale tieto drogy maj relne na loveka niie negatvne nsledky ako niektor z drog, ktor s dobr4 (povolen, vemi asto glorifikovan...). Dovolme si to tvrdi na zklade vskumu doktora Davida Nutta (bval hlavn poradca britskej vldy pre drogov zvislosti), ktor skmal so svojim vedeckm tmom kodlivos drog v troch rovinch: fyzick kody na jednotlivcovi zvislos spoloensk kody na rodine, komunite a spolonosti

Nasledovn graf odzrkaduje vsledok tchto vskumov

TAMOV, Viola. Teria a prax rodinnej edukcie. 2. Bratislava: Axima, 2007. ISBN 978-80969178-3. 2 Pod pojmom spolonos rozumieme ud okolo ns, ktor tvoria urit masu, ktor prijma pravidl a zkony, a ktormi sa poda ich oakvania mme riadi, bez ohadu na vlastn sudok, vedeck fakty i vlastn slobodu. 3 Marihuana, extza, LSD.... 4 Alkohol, tabak....
1

Cel vskum, vrtane grafu bol uverejnen v asopise Lancet, ktor je svetovm ldrom na poli vedeckch medicnskych asopisov. Okrem inho bol tento vskum mnoho krt pretlaen v inch asopisoch, a je k nahliadnutiu naprklad na strnke http://www.cosmoedu.net/PIIS0140673607604644.pdf. Je teda jednoznan fakt, e leglnos drog sa riadi niem, o nem zo skutonosou ni spolon. A preto vyvstva otzka, ako chceme deom vysvetli, e aj ke je alkohol a tabak kodlivej ako Marihuana, LSD i Extza, tak po dosiahnut 18. roku ivota mu uva len alkohol a tabak, ostatn spomenut nie. m to chc osoby poskytujce primrnu prevenciu osvetli a podloi? To je zhada. Odpove, e Marihuana, LSD a Extza s zl, lebo s neleglne. je nezmyseln z toho dvodu, e je to to ist ako ke rodi povie Zakzal som to a hotovo., ale nem na zkaz relny dvod. Ak zakazujeme vradu, tak je to preto, lebo tm zasiahneme do prv inho loveka, ublime mu, proste si to vieme zdvodni. Ale toto? To je neobhjiten. Nememe deom nieo prikazova bez toho, aby sme to vedeli odvodni. To je potom to ist, ako vo vzen, kde dozorca prike poumva zchody vzovi preto, lebo. Obecne aj v literatre sa nehovor ni o tom ako dan ltky vplvaj na loveka, prpadne nieo tak ako porovnanie zakzanej a leglnej ltky a ich kodlivosti by sme tam hadali mrne. Je tam napsan len toko, o je zakzan, o je dovolen, ale iadne

logick i vedeck dvody na to.5 Je to presne ten pokriven paternalistick princp, ktor predpoklad, e udia s otroci ttu (vi. alej v asti o libertarianizme), treba im poveda o mu a o nie, ale vysvetli im to? To teda nie, otrokom sa prikazuje, nevysvetuje. Drogy z hadiska libertarianizmu udia maj prvo prevzia zodpovednos za to, o dvaj do svojho tela, pokia prevezm zodpovednos za svoje iny. lovek vlastn sm seba, a m prvo rozhodova o tom o rob, a o d do svojho tela, pokia tm neubli okoliu okolo seba.6 Ak zoberieme loveku prvo rozhodova o sebe, tak sme mu zobrali slobodu a urobili sme z neho nesvojprvneho otroka. V sasnosti nm politici v Slovenskej Republike tvrdia toto: My sme mdrej ako vy, my vs vlastnme, a preto my budeme rozhodova o tom, o si dte do svojho tela.. Toto je sprva, ktor vysielaj zkony SR. Pretoe ak som si ja vedom toho, o zl prina LSD, ale aj tak sa rozhodnem si to da do svojho tela, tak preo nemem? To je presne to, lebo tt to vie lepie ako ja, preto nemem. Takto paternalistick koncept ttu je vemi nebezpen, vzhadom na to, e nikto nm nezaru, e to skon pri drogch. Vetci sme tali knihu 1984 od Georga Orwella tam to bolo presne vykreslen, e tt si myslel, e je mdrej ako jeho otroci (obania), a tak im prikazoval vetko o sa ich ivotov tkalo. Mme teda na Slovensku slobodu a demokraciu alebo totalitu a diktatru? Vzhadom na uveden o drogch, a vzhadom na to, e sme relne otroci7, a to nie je mj nzor, ale fakt, tak si dovolm poveda, e tu mme totalitu a diktatru.

KOLIB, Eduard a Vladimr NOVOTN. Alkoholizmus a drogov zvislosti. Bratislava: Univerzita Komenskho, 1996, 120 s. ISBN 80-223-1078-6. a KOLIB, Eduard a Vladimr NOVOTN. Alkohol - drogy - zvislosti psychick poruchy spojen s uvanm nvykovch ltok. Bratislava: Univerzita Komenskho, 2007, 260 s. ISBN 978-80-223-2315-4. 6 http://www.druglibrary.org/schaffer/Misc/lp-rld.htm, Libertarian Party USA, citovan 14.3.2012, ONLINE 7 Kad lovek mus odvdza dane, i u da s prjmu, DPH, alebo in skryt dane. Peniaze ktor na to minieme zarobme prcou. A teda, urit as musme pracova pre tt. Ak to neurobme, sme kruto perzekvovan. o je otrok? Otrok je lovek, ktor mus pre pna pracova urit pevne vymedzen as. Ak to neurob, je potrestan. Neoddeliten sas otroctva je to, e statky zskan jeho prcou nie s minut na jeho zleitosti, ale na nieo, o otrok nechce a nepouije.
5

Pr faktov ohadne drogovej problematiky mlde zana faji vinou vo veku 13-15 rokov no, pova drogu, ktor je horia ako marihuana8 vo veku 18-30 je najvie percento fajiarov9 vina dospelch s tzv. konzumenti, i spoloensky pijci alkohol no, uvaj drogu horiu ako LSD i marihuana10 Nikto nehovor, e drogy nie s kodliv. Nikto nehovor, e udia by mali bra drogy. Ja nehovorm, e Marihuana, LSD, i Heron s nekodn ltky. Hovorme len to, e lovek m prvo rozhodn sa, o urob zo svojim telom, zo svojou osobou. Toto bu plat, alebo neplat. Ak to plat, tak nemme prvo nikomu zakazova drogy. Ak toto neplat, tak je nezmyseln aby boli povolen chipsy, chlieb, peen zemiaky, makov buchty, kva, behanie..... Preoe ak peiem zemiaky, alebo chlieb, vznik Akrylamid, ltka podporujca rakovinu11. A teda zakeme vetkm uom piec chlieb, pretoe predsa ich chrnime.... Nikdy nevieme, kedy takto postup vld skon, je to ako lavna, ktor kon krajinou z knihy 1984 od Georga Orwella. Bu mm slobodu nakladania so svojm telom, ak tm neobmedzujem slobodu inho loveka, alebo tto slobodu nemm. Tto sloboda neme by obmedzen len trochu. Mem ju ma, a som slobodn, alebo ju nemm a som neslobodn otrok Primrna drogov prevencia Zameranie primrnej prevencie: Primrna prevencia znamen vytvranie postoja, spsobov a modelovanie sprvania, odolvanie tlaku skupiny.12 Op tu vidme, e je to cel zle nasmerovan. Namiesto toho, aby sme v duchu slobodnej spolonosti dali loveku o najviac informci a nechali sa ho slobodne rozhodn, chceme formova jeho vedomie a sprvanie, aby o najviac zapadol do dystopickej reality dnenho sveta. Dovolm si tvrdi, e primrna prevencia m by o tom, e o kadej droge poveda deom vetko negatvne o zo sebou prina, a necha ho sam sa rozhodn. Ve o je to otrok? Nie je.

TAMOV, Viola. Teria a prax rodinnej edukcie. 2. vyd. Bratislava: Axima, 2007. ISBN 978-80969178-3. 9 tame 10 tame 11 http://en.wikipedia.org/wiki/Acrylamide ... 12 TAMOV, Viola. Teria a prax rodinnej edukcie. 2. vyd. Bratislava: Axima, 2007. ISBN 978-80969178-3.
8

Sam deti sa vyjadrili13, e drogov prevenciu by im mali prina udia, ktor to zaili. Ale u ns tto prevenciu prinaj udia, o netuia o om hovoria. Postaria pani uiteka, ktor povie dieau Nebude bra drogy, preto lebo. nem na diea iadny inok. Ona nevie, o t droga urob s lovekom. A taktie nevie logicky zdvodni, preo je spoloensky prijaten bra alkohol alebo tabak, ale nie LSD, Extzu i Marihuanu. Odvodni dieau zkaz tm, e Je to zakzan a tak to nerobte., bez ohokovek alieho je prudko kontraproduktvne. Osoby sprostredkuvvajce primrnu prevenciu by mali psobi pribline takto:

a urite nie takto:

13

McIntosh, J., MacDonald, F., & McKeganey, N. (2004). Pre-teenage pupils' experiences of

education in school on the subject of illegal drugs. Health Education, 104(5), 281-281-289. Retrieved from http://search.proquest.com/docview/214706147?accountid=17229

Ide predsa o to, aby sme deom relne ukzali o o ide pri drogch. To, e s kodliv si pretaj v pamflete. Ale kto im t kodlivos relne uke? V iadnom prpade nepome zinscenovan nieo, vymyslen. Realite na vlastn oi sa ni nevyrovn. Ke ukeme dieau zbery z nejakho filmu, kde s udia zdevastovan drogami, tak to nebude ma tak inok, ako ke im tam privedieme loveka relne zdevastovanho drogami. Ako nem primrna prevencia vyzera ukazuje relny prpad, kedy jeden zo tudentov zahral hysterick divadlo pred triedou, e je zvisl na droge.14 Priom, ak nie je zvisl na droge, tak ak vznam m cel toto? Ve nem ancu relne ukza iakom ako to vyzer, a iaci dostan skreslen obraz o zvislch uoch. Je to ilzia a dezinformcia v tle dystopickej diktatry. Alkohol a cigarety Tieto dva elementy s kodlivejie drogy ako Marihuana. Ale s to tie drogy a primrna prevencia drogovch zvislost sa orientuje aj na toto. Ale, obrovsk ale, vysvetujeme deom negatva alkoholu, cigariet, ale nie je to zakzan, a udia to vone povaj. Ako to teda je? o sa skrva za tm, e drogy kodlivejie pre loveka s povolen, a drogy menej kodliv s zakzan? To nikto nevie. Pri alkohole a cigaretch ale tt postupuje vemi sprvne. Tabak a alkohol s leglne drogy, deom s sprostredkovan vetky negatvne nsledky. Ale ak to chc bra, nech si

14

http://www.drogy.sk/Pedagog/pre_pedagoga.htm - citovan 19.3.2012

to ber. Takto by to malo by zo vetkmi drogami. Lene nie je. Pretoe ijeme v dystopickej diktatre.

Postoje uiteov a riaditeov kl k drogm, s relnymi prpadmi na dokreslenie Aj ke vetci tudenti PdF UK poznaj ten idealistick utopistick prstup k drogm, ten humanistick, e diea je obe, a netreba mu robi zle, at... tak v skutonosti je to inak. Polcia vyetruje iaka u ktorho nali marihuanu.

(http://www.novinky.cz/krimi/227236-policejni-pes-pri-exhibici-ve-skole-objevilmarihuanu-u-studentky.html) tudent vyetrovan polciou kvli marihuane: http://www.leviceonline.sk/krimi-policajne-spravy/ostatne/student-jednej-strednejskoly-v-leviciach-sa-priznal-k-marihuane Policajn razia pre podozrenie riaditea. Pretoe ten pn chce rozkazova uom ako maj i: http://udalosti.noviny.sk/ekonomika/07-06-2011/razia-na-zakladnej-skole-vovrakuni-policajti-hladali-marihuanu.html Uite zabavil lstok v kole, kde sa vrav o marihuane. Zavolal polciu. Namiesto humanistickho prstupu. http://tn.nova.cz/zpravy/cernakronika/trinactileti-skolaci-kseftovali-ve-vyucovani-smarihuanou.html Krsne to cel vystihuje postup Z v Rabi pri njden drogy u iaka:
V prpade, ak sa u iaka njde droga, kola zavol prslun orgn policajnho zboru , ktor prpad preetr v zmysle zkona.15

ie iadne e diea je obe, e to riei psycholg, alebo uitelia jemne, e diea je obe, ni. Diea je otrok vo vzen, ak poru pravidl, o ako nezmyseln, nasleduje krut perzekcia.
15

http://www.zsrabca.sk/sk/index/pre-rodicov/vychovny-poradca/prevencia.aspx - citovan 19.3.2012

Nvrh rieenia Rodiia by mali trvi viac asu s demi. Mali by sa im viac venova. Mali by im dverova, a stara sa o nich. Deom drogy ned nejak cudz ujo. Oni si ich kpia za peniaze, pretoe ich chc bra. Je to ich slobodn rozhodnutie. Toto rozhodnutie im ale nesmieme zobra, ale nensilne zaisti, aby sa rozhodli inak. Zkaz, bez logickho odvodnenia zaist, e si tie drogy zober. Tvrd perzekcie len pridaj adrenaln k drogovmu dobrodrustvu. Sasn drogov prevencia vychdza z toho, e zoberieme deom slobodu

rozhodovania. A to je vna principilna chyba. Pretoe zakazovanie deom speje len k tomu, e v puberte, kedy sa deti bria, bud robi prve to, o im zakazujeme. Ale ak im poskytneme o najviac informcii, s tm, e sa maj sam rozhodn, to je prve t dvera, dan do rk det. Lene tohto nie je vina rodiov schopn. Obecne rodiia vnmaj svoje deti ako svoj majetok, ako nejak domce zvieratko, ktormu je lepie prikza ako sa maj sprva, pretoe rodiia si myslia o svojich deoch, e s to hlpe, nesvojprvne stvorenia, a e oni vedia lepie o je pre nich dobr. Ale takto rozmanie vedie k vekmu psychickmu neastiu det. Namiesto toho aby sa rodi s dieaom porozprval o tom, o sa tomu dieau pi, o chce robi, ak s jeho nzory a pocity, radej dnen rodi nieo dieau prike a alej neriei. o je obrovsk chyba.

Zoznam bibliografickch odkazov

KOLIB, Eduard a Vladimr NOVOTN. Alkoholizmus a drogov zvislosti. Bratislava: Univerzita Komenskho, 1996, 120 s. ISBN 80-223-1078-6. KOLIB, Eduard a Vladimr NOVOTN. Alkohol - drogy - zvislosti psychick poruchy spojen s uvanm nvykovch ltok. Bratislava: Univerzita Komenskho, 2007, 260 s. ISBN 978-80-223-2315-4. McIntosh, J., MacDonald, F., & McKeganey, N. (2004). Pre-teenage pupils' experiences of education in school on the subject of illegal drugs. Health Education, 104(5), 281-281-289. Retrieved from http://search.proquest.com/docview/214706147?accountid=17229 TAMOV, Viola. Teria a prax rodinnej edukcie. 2. Bratislava: Axima, 2007. ISBN 978-80969178-3 Rzne internetov zdroje, vi. poznmky pod iarou.