HESLO 2013

Ustavine sa radujte v Pnovi! Opakujem: Radujte sa! (Flp 4, 4).

Prostrednctvom pedagogiky dobroty ponkame mladm ako don Bosco vychovvate evanjelium radosti

Drah bratia a sestry salezinskej rodiny, u sme svoju pozornos zamerali na dejiny dona Bosca a usilovali sme sa lepie pochopi cel jeho ivot, poznaen prednostnou lskou k mladm. Cieom Hesla 2013 je prehbi jeho vchovn ponuku. Konkrtne chceme sa pribli k donovi Boscovi vychovvateovi. Ide o to, aby sme prehbili a aktualizovali preventvny systm. Ani v tejto lohe vak n prstup nie je iba intelektulny. Na jednej strane je nevyhnutne potrebn tudijne prehbi salezinsku pedagogiku a aktualizova ju poda citlivosti a poiadaviek sasnosti. Dnes sa toti hlboko zmenili rzne socilne, ekonomick, kultrne, politick a nboensk kontexty, v ktorch prevame svoje povolanie a venujeme sa salezinskemu poslaniu. Na druhej strane je rovnako potrebn pre charizmatick vernos nmu otcovi stotoni sa s obsahom a metdou jeho vchovnej a pastoranej ponuky. V kontexte sasnej spolonosti sme povolan by svtmi vychovvatemi ako on tm, e ako on darujeme svoj ivot a pracujeme pre mladch a s mladmi.

ZNOVU OBJAVI PREVENTVNY SYSTM Ke znovu premame nad vchovnou sksenosou dona Bosca, sme povolan verne ju uskutoova aj dnes. Aby sme mohli preventvny systm sprvne aktualizova, nesta hne myslie na programy, formuly alebo podiarknu veobecn a dobr hesl, vhodn pre kad obdobie. Nae silie sa m v prvom rade zamera na to, aby sme z historickho hadiska pochopili metdu dona Bosca. Konkrtne to znamen analyzova rozmanitos jeho innosti pre mladch, obyajn ud, Cirkev, spolonos, pre rehon ivot, ale aj rozmanitos spsobu, akm vychovval mladch v prvom sviatonom oratriu, v malom seminri na Valdoccu, akm viedol salezinskych a nesalezinskych bohoslovcov, misionrov. Mono poveda, e u prv oratrium v Pinardiho dome obsahovalo niektor dleit intucie, ku ktorm sa don Bosco nsledne dopracoval aj s ich hlbou hodnotou komplexnej humanisticko-kresanskej syntzy:
Strenna 2013

a. b. c. d. e. f. g. h.

prun truktra, ktor bola sprostredkovateom medzi Cirkvou, mestskou spolonosou a mladmi z udovch vrstiev; cta k udovmu prostrediu a jeho ocenenie; nboenstvo ako zklad vchovy poda uenia katolckej pedagogiky, ktor si osvojil v kazskom konvikte; dynamick sple medzi nboenskou formciou a udskm rozvojom, medzi katechizmom a vchovou; presvedenie, e vzdelanie je podstatnm prostriedkom na osvetlenie mysle; vchova, ale aj katechza, ktor sa rozvja vo vetkch prejavoch napriek obmedzenmu asu a zdrojom; zaplnenie a valorizcia vonho asu; lskavos ako vchovn tl a vo veobecnosti ako tl kresanskho ivota.

Ke u sprvne poznme historick minulos, treba pretlmoi do sasnosti vek intucie a zkladn prvky preventvneho systmu. Treba zmodernizova princpy, pojmy, pvodn smerodajn lnie a novm spsobom interpretova v teoretickej a praktickej rovine zkladn vek idey, ale aj smerodajn prvky metdy. Vetko m by v prospech novch mladch 21. storoia, v povolan i a konfrontova sa so irokou a nevdanou paletou situci a problmov, na ktor sasn veda u zameriava svoju kritick reflexiu, a v dobe, ktor sa radiklne zmenila. Osobitne vm predkladm tri perspektvy, priom prv sa poksim hlbie analyzova. 1. Op kls draz na zsadu staton oban dobr kresan Vo svete, ktor sa oproti 19. storoiu vrazne zmenil, kona sprva sa charitatvne poda ohraniench, miestnych, pragmatickch kritri, a pritom nebra do vahy o najirie rozmery spolonho dobra v nrodnej a celosvetovej rke, by bolo vnym nedostatkom sociologickho, ale aj teologickho charakteru. Chpa charitu len ako milodar, naliehav pomoc, znamen vystavi sa riziku, e sa budeme pohybova iba v rmci falonho samaritanizmu. V prvom rade sa treba venova hlbokej reflexii v pekulatvnej, teda bdateskej rovine. Ona m ma na zreteli vetky prvky, ktor sa tkaj udskho, mldenckeho, udovho rastu osb, a sasne bra do vahy rzne nleit rozmery z filozoficko-antropologickho, teologickho, vedeckho, historickho a metodologickho hadiska. Tto reflexia sa potom mus skonkrtni v rovine sksenost a operatvnej reflexie jednotlivch spolubratov a komunt. Mme s takm smerom, aby sme zaktualizovanm spsobom potvrdili spoloensko-politicko-vchovn vobu dona Bosca. Tm nechceme razi ideologick aktivizmus, spojen s rozhodnutiami nejakej politickej strany, ale formova k socilnej a politickej citlivosti, ktor vedie k rozhodnutiu investova svoj ivot pre dobro socilneho spoloenstva, teda angaova vlastn ivot v 2
Strenna 2013

poslan, vychdzajc z nemenitench udskch a kresanskch hodnt. Inmi slovami: ke sa bude bra do vahy socilna kvalita vchovy, ovea ahie bude mon vytvori explicitn sksenosti v oblasti socilnej prce v tom najirom zmysle slova. Ptajme sa: Rob salezinska kongregcia, salezinska rodina, nae provincie, skupiny a domy v tomto smere vetko, o je mon? Je ich solidarita s mladmi iba gestom citovej blzkosti, gestom darovania sa, alebo aj kompetentnm prspevkom, rozumovou, primeranou a vhodnou odpoveou na odpovede mladch a slabch socilnych vrstiev? Rovnako by sa malo nanovo hovori aj o dobrom kresanovi. Don Bosco, zanieten horlivosou za due, pochopil dvojznanos a nebezpeenstvo situcie, staval sa proti jej predpokladom, novmi formami bojoval proti zlu napriek tomu, e kultrne, ekonomick a in zdroje, ktormi disponoval, boli vemi slab. Ide o to, ako loveku pomc objavi vlastn povolanie, pravdu o jeho osobe a poda nej aj i. A prve v tejto oblasti veriaci mu ponknu svoj najvzcnej prspevok. Ako vak aktualizova zsadu dobrho kresana dona Bosca? Ako dnes ochrni udsko-kresansk celistvos projektu, ktor pozostva z formlnych alebo prevane nboenskch a pastoranch iniciatv, pred nebezpeenstvami starobylch a novch integrizmov a vlunch prstupov? Ako zmeni tradin vchovu, ktorej kontextom bola monoreligizna spolonos, na otvoren a sasne kritick vchovu v sasnej pluralitnej spolonosti? Ako vychovva k samostatnmu ivotu a sasne ma as na ivote multinboenskho, multikultrneho a multietnickho sveta? Ako podporova pedagogiku slobody a zodpovednosti, nasmerovan na budovanie zodpovednch osobnost, schopnch robi vyzret slobodn rozhodnutia, otvorench pre medziosobn komunikciu, aktvne zalenench do spoloenskch truktr nie s konformnm, ale s kontruktvne kritickm postojom, ke sa sasn tradin pedagogika poslunosti, prispsoben uritmu druhu ekleziolgie, oraz viac dostva do zadia? 2. Vrti sa k mladm s vou odbornosou Don Bosco medzi mladmi vypracoval svoj tl ivota, svoje pastoran a pedagogick dedistvo, svoj systm, svoju spiritualitu. Salezinske poslanie je zasvtenie sa, je to prednostn lska k mladm a tto prednostn lska je, ako vieme, Bom darom. Je vak lohou naej inteligencie a nho srdca rozvja ju a zdokonali. A potom, ak m ma vernos nmu poslaniu rozsiahly vplyv, mus by v kontakte s prvkami sasnej kultry, so sasnmi zkladnmi prvkami zmania a sprvania. Stojme skutone zoi-voi vekm vzvam, ktor si vyaduj seriznu analzu, prepojenie kritickch postrehov, prehben kultrny kontakt, schopnos psychologicky a existencilne ma as na rznych situcich. Preto je dleit poloi si niekoko otzok:
Strenna 2013

abcd-

Kto s presne mlad, ktorm osobne a v komunitch zasvcujeme svoj ivot? Ak je naa pastoran odbornos v rovine teoretickej reflexie o vchovnch itinerroch a v rovine pastoranej praxe? Dnes mus by vchovn zodpovednos kolektva, spolon, vetci na nej musia ma as. Ako sa napjame na sie vzahov v teritriu, v ktorom ij nai mlad, ale aj mimo neho. Ak sa sem-tam Cirkev cti odzbrojen, ke ide o mladch, nie s ou dnes aj salezini alebo salezinska rodina?

3. Vchova srdca V ostatnch desaroiach azda nov genercie salezinov prevaj urit pocit neistoty, ke ide o starobyl formulcie preventvneho systmu: bu preto, e nevedia, ako ich dnes aplikova, alebo preto, e nevedome si preventvny systm predstavuj ako paternalistick vzah k mladm. Naopak, ke sa pozerme na dona Bosca v jeho konkrtnej ivotnej situcii, zistme, e intinktvne a genilne dokzal prekona vchovn paternalizmus, ktor pred nm v mnohch astiach sveta pretrvval niekoko storo (16. a 18. storoie). Ptame sa: Mu dnes mlad a dospel vstpi do srdca salezina vychovvatea? o v om mu objavi? Technokrata, sce ikovnho, no bezduchho komuniktora, alebo bohat udskos, ktor je doplnen a iven milosou Jeia Krista v mystickom tele? Vychdzajc z pedagogiky dona Bosca, zkladn prvky a lnie Hesla na rok 2013 s tieto: 1. ,Evanjelium radosti, ktor charakterizuje cel dejiny dona Bosca a je duou jeho rznorodej innosti. Don Bosco zachytil tbu po ast, ktor maj v sebe mlad, a ich rados zo ivota pretlmoil do jazyka radosti, ihriska a sviatku; no nikdy neprestal poukazova na Boha, ako na zdroj opravdivej radosti. 2. Pedagogika dobroty. Nepochybne je lskavos dona Bosca charakteristickou rtou jeho pedagogickej metdy, ktor je aj dnes platn i u v kresanskch astiach sveta, alebo v oblastiach, kde ij mlad inho vierovyznania. Nemono ju vak zredukova iba na nejak pedagogick princp, treba ju chpa ako podstatn prvok naej spirituality. 3. Preventvny systm. Predstavuje shrn pedagogickej mdrosti dona Bosca a je prorockm posolstvom, ktor zanechal svojim dediom a celej Cirkvi. Ide o duchovn a vchovn sksenos, ktor sa zaklad na rozume, nboenstve a lskavosti. 4. Vchova je vecou srdca. Pedagogika dona Bosca, napsal don Braido, sa stotouje s celou jeho innosou; a cel innos s jeho osobnosou; a cel 4
Strenna 2013

don Bosco je v podstate vyjadren v jeho srdci.1 V tomto spova jeho vekos a tajomstvo jeho vychovvateskho spechu. Tvrdi, e svoje srdce plne daroval mladm, znamen poveda, e cel jeho osoba, inteligencia, srdce, va, fyzick sila, cel jeho bytos sa zamerala kona im dobro, podporova ich integrlny rozvoj a ti po ich venom ast.2 5. Formovanie statonho obana a dobrho kresana. Don Bosco viac rz vyslovil zmer vychovva statonch obanov a dobrch kresanov, aby poukzal na vetko to, o mlad potrebuj, aby mohli naplno i udskm a kresanskm ivotom. Vchovn prtomnos v spoloenskej oblasti teda zaha tieto skutonosti: vchovn citlivos, vchovn politiky, vchovn kvalitu spoloenskho spolunavania, kultru. 6. Salezinsky humanizmus. Don Bosco vedel oceni vetko pozitvne, o je zakorenen do ivota ud, do stvorench vec, do udalost dejn. To ho privdzalo k tomu, e prijmal autentick hodnoty, prtomn vo svete, zvl ak s mil mladm. Zalenil sa do toku kultry a udskho rozvoja svojej doby, priom podnecoval dobro a odmietal narieka nad zlom. Mdro sa usiloval o spoluprcu s mnohmi umi, pretoe bol presveden, e kad m nejak dary, ktor treba objavi, uzna a oceni. Veril v silu vchovy, ktor podporuje rast mladho loveka a povzbudzuje ho, aby sa stal statonm obanom a dobrm kresanom. Vdy a za akchkovek podmienok sa spoliehal na prozretenos Boha, ktorho prijmal a miloval ako Otca.3 7. Preventvny systm a udsk prva. Jedinm dvodom existencie Kongregcie je integrlna spsa mladch. Toto poslanie, evanjelium a naa charizma od ns dnes iadaj, aby sme venovali pozornos aj udskm prvam. Ide o nov cestu a re, ktor nememe zanedba. Preventvny systm a udsk prva vzjomne psobia a obohacuj sa. V oblasti podpory a ochrany udskch prv ponka preventvny systm jedinen a inovatvny vchovn prstup. Rovnako vak udsk prva ponkaj preventvnemu systmu nov horizonty a monosti socilneho a kultrneho dosahu ako inn odpove na drmu modernho udstva, na rozpor medzi vchovou a spolonosou, kolou a obianskym ivotom.4 8. Aby sme mohli hlbie pochopi a uvies do ivota spomenut prvky, je uiton preta si: Preventvny systm vo vchove mldee, List z Rma a ivotopisy Dominika Savia, Mika Magoneho a Frantika Besucca. Tieto spisy dona Bosca vemi dobre vyjadruj jeho vchovn sksenos, ale aj jeho pedagogick voby.

1 Porov. BRAIDO, P.: Prevenire non reprimere. Il sistema educativo di Don Bosco, LAS, Rm 1999, s. 181. 2 RUFFINATO, P.: Educhiamo con il cuore di Don Bosco, in Note di Pastorale Giovanile, . 6/2007, s. 9. 3 Porov. l. 7 Charta identity charizmatickej identity salezinskej rodiny, Rm 2012. 4 Pozri Chvez Villanueva, P.: Educazione e cittadinanza. Lectio Magistralis per la Laurea Honoris Causa, Janov 23. aprla 2007. Strenna 2013 5

Don Pascual Chvez V. SDB

hlavn predstaven

Strenna 2013