4.

MATURITN ZADANIE BAROKO

BAROK V EURPSKEJ LITERATRE 16. - 18. STOROIE
SPOLOENSKO-HISTORICK POMERY Pokraujce renie reformanch mylienok so sebou prina zmeny vo veciach viery a tie vojnov konflikty. Najrozsiahlejm bola tridsaron vojna, ktor vyvolali rozpory medzi katolkmi a protestantmi. Osud Eurpy zvisel od sperenia niekokch panovnckych rodov, ohrozovala ho tureck expanzia a iveln pohromy. V nepriaznivch ivotnch podmienkach sa zaala rodi bezndejnos a pesimizmus, renesann dvera v udsk iny a pozemsk hodnoty sa znova strcala. Platnos nadobdalo presvedenie o vanitas vanitatum (mrnos nad mrnos) vetkho pominutelnho. BAROK (z portugal. Barocco nepravideln perla) je umeleck smer, ktor panoval od polovice 16. Storoia v Taliansku a v panielsku, v priebehu 17. storoia sa rozril do celej Eurpy. Z renesancie preber tbu po poznan, zmyslovos (senzualita, vnmatenos zmyslami) a zmyselnos (zuba v erotike, v sexualite), ale zrove sa prejavuje neviera v loveka, jeho pozemsk svet a pocit jeho pominutenosti a mrnosti. Barokov lovek je zmietan trvalou neistotou svojho bytia, upna sa k venm nadpozemskm istotm. Poznvan skutonos sa men na znaky, symboly, prostriedky, ktor maj vyjadri nevysloviten. Typickmi znakmi baroka s dekoratvnos (ozdobnos), pompznos (ndhera) a patetickos (nadnesenos), hyperbolizcia negatvnych javov, duchovnos a mysticizmus, nedvera v rozum, kontrasty, vntorn naptie, zameranie sa na vlastn vntro. Barok sa rozdelil na nboensk a svetsk. LITERATRA Oivila typick stredovek nre (legenda, duchovn piese, epos, reflexvna lyrika a in), stavia na alegrii a symbolike. Aj v tylistike literrneho diela sa odrazili barokov protiklady. Dominoval NADNESEN (vekolep) knin tl, najm bsnick. Pouvali sa zloit trpy a figry, prekvapiv obrazy. Ako protiklad k vysokmu a privemi abstraktnmu tlu stoj NI, a udov, ktor pouval jednoduch zobrazovacie prostriedky, a tm podval bezprostrednej pohad na svet. TALIANSKA LITERATRA

TORQUATO TASSO - OSLOBODEN JERUZALEM - epos je o osudoch 1. kriiackej vpravy - stretaj sa v om 2 stredn tmy, podfarben akou melanchliou: 1) Svet zbran, zko spt s teologickmi predstavami 2) Svet udskch citov Kriiaci obliehaj Jeruzalem, chc oslobodi Kristov hrob z rk Saracnov, ktor s spolen s pekelnmi mocnosami. Poas bojov, mlad Sofronia obaluje sama seba z krdee, len aby zachrnila nevinnch kresanov. Milujci Olindo nevha a ide sa da s ou upli. Zachrni ich mohamednska bojovnka Klorinda, ktor sa tesne pred smrou d pokrsti. Armida je zaklnaka z nepriateskho tbora. kladmi bojuje proti kriiakom, ale nakoniec zvaz lska ku kresanovi Rinaldovi. Kriiaci napokon mesto dobyj. - Jeruzalem so Svtm hrobom predstavuj duchovn absoltno, svetlo pravdy, ktor treba doby- moslimovia s mocnosami temnt, zporn stavy due, ktor prekaj dosiahnu istotu a pokoj svedomia

NEMECK LITERATRA

HANS JACOB CHRISTOFFEL VON GRIMMELSHAUSEN (fon grimlshauzen) - DOBRODRUN SIMPLICIUS SIMPLICISSIMUS - romn - Opisuje osudy naivnho chlapca Simplicissima - prostik za 30-ronej vojny, ktor sa dostane medzi vojakov, zaije velijak dobrodrustv, a ho choroba a neastie prived sp k Bohu a stane sa pustovnkom na opustenom ostrove. ANGLICK LITERATRA

JOHN MILTON - bol prvrencom Cromwella, ktorho uptali Miltonove nzory na politiku a menoval ho za zahraninho tajomnka - diela: a. diela o slobodnej demokracii b. pedagogick spisy c. duchovn eposy STRATEN RAJ (1667) RAJ ZNOVU NJDEN (1671) - STRATEN RAJ Podva spracovan biblick prbeh o stvoren sveta cez pd anjelov, neposlunos loveka a po vyhnanie Adama a Evy z raja. Hlavnou postavou je Satan ktor proti Stvoriteovi zosnuje pln pomsty tm, e zvedie prarodiov na hriech, a t musia opusti raj. Scnou je cel svet s vykreslenm ndhery neba, krsy raja a temnoty pekla. - RAJ ZNOVU NJDEN Podva biblick nmet pokania Krista v pti.

ESK LITERATRA

JAN AMOS KOMENSK - uite nrodov - Vo svojich dielach sa venoval mnohm odborom: pedagogike, filozofii, teolgii, eskmu jazyku a literatre. Jeho diela smeruj k vevede pansofii. Jeho nadasov mylienky tvoria zklad dnenej pedagogiky. - DIDACTICA MAGNA (VEK DIDAKTIKA) Najznmejie a najprekladanejie dielo, obsahujce vetky zsady modernej pedagogiky a premyslen systm vchovy a vzdelvania. o Komenskho najdleitejie pedagogick zsady: nzornos, primeranos, postup od znmeho k neznmemu, od jednoduchieho k zloitejiemu, ui vedomostiam i zrunostiam, kola pre vetkch bez ohadu na majetok, pohlavie, ovldanie cudzch jazykov, kola diela udskosti, dleitos disciplny, draz na telesn vchovu. o kola hrou - LABYRINT SVTA A RJ SRDCE - Zobrazuje svet ako mesto, ktorm prechdza autor ptnik so svojimi 2 sprievodcami, pomenovanmi ako Vzvd Vudybud (zosobuje silie loveka) a Mmen (vlastnosti pohodlnho loveka, ktor sa prispsobuje klamom a nedostatkom sveta). - INFORMATORIUM KOLY MATESK - Prv dielo sstreden na vchovu deti v predkolskom veku, upozornil na vznam predkolskej vchovy - SVET V OBRAZOCH (ORBIS PICTUS) - Prv ilustrovan uebnica cudzch jazykov - BRNA JAZYKOV OTVOREN

SLOVENSK BAROKOV LITERATRA (1650-1780)

SPOLOENSKO-HISTORICK POMERY Barokov obdobie sa v Uhorsku vyznaovalo protihabsburgskmi povstaniami, rozpnavou politikou Habsburgovcov a nboenskmi bojmi, ud oobraovali dsledky vojen i hlad, epidmie a mor. Najpodstatnejm hnutm, ktor zasiahlo nboensk, politick i kultrnu oblas, bola reformcia a protireformcia. Strediskom katolckej vzdelanosti bola univerzita v Trnave (jej zakladateom bol Peter Pazm spen protireformtor), ktor bola jedinou univerzitou nielen na Slovensku, ale aj v celom Uhorsku. Evanjelici sa opierali o preovsk kolgium (cirkevn uilisko) a bratislavsk lceum. LITERRNY BAROK Slovensk barokov literatru charakterizoval zven zujem o slovensk dejiny, cta k slovenskmu jazyku a jeho zintenzvnen pouvanie. Od sklonku 17. storoia sa rozleoval na nboensk a svetsk. NBOENSK BAROKOV POZIA Hlsila sa k mysticizmu, zdrazovala pominutenos, mrnos svetskch vec, niotnos. Autori zo nrov psali duchovn poziu, modlitby a kzne. BENEDIKT SLI - CANTUS CATHOLICI. PSNE KATHOLICK - prv tlaen katolcky spevnk - V predhovore s ctou spomna cyrilo-metodsk tradciu a chvli slovensk ud za to, e pri bohoslubch spieva vo svojom jazyku. - Prevldaj piesne eskho pvodu s teologickm zameranm. Vrazne sa uplatuje udov prvok, najm vo vianonch koledch a uspvankch. JURAJ TRANOVSK - CITHARA SANCTORUM (CITARA SVTCH) - dodnes pouvan evanjelick spevnk SVETSK BAROKOV POZIA Sa iastone tvorila v latinine, slovakizovanej etine alebo v bohemizovanej slovenine. Rozdeovala sa na UMEL (napsan konkrtne uvedenm autorom), POLOUDOV (m autora, ale neznmeho), UDOV (nem autora, autorstvo sa pripisuje udu). - SLOVENSK PIESNE DIONZ KUBK - ZBORNK JNA LNYHO bostn pozia Amor, amor, pro mne tak suuje - MIKULSKY ZBORNK zbojncka poloudov pozia Pse o Jnokovi zbojnkovi

Jarmon piesne sa rili na jarmokoch, kde ich predvali tlaen alebo ich predavai spievali. Ich funkcia bola predovetkm spravodajsk. DIDAKTICKO-REFLEXVNA POZIA Mala za lohu vyuova (didaktika) a odra realitu (reflexia). Autori uvaovali o ivotnch a spoloenskch mravoch, do svojich verov vkladali ponauenia ako sa zachova v rozlinch situcich. PETER BENICK SLOVENSK VERE - v zbierke bsn zobrazuje udsk chyby i prednosti, moralizuje a dva rady - rad radnkom a sudcom, aby spravodlivo rozhodovali - vyjadruje kladn postoj k ueniu, vede a vzdelaniu, odpora pracovitos - ironizuje pretvrku a panovan eny, sympatizuje so sedliakmi a satirizuje zbabelos achticov - bsne s napsane v slovakizovanej etine Chce-li slobodn bti, nem se hned enit. HUGOLN GAVLOVI VALASK KOLA MRAVV STODOLA - rozsiahla verovan skladba - Hugoln Gavlovi sa chodieval v lete liei na pca do hr a na sala, kde erpal nmety na bsne - valask kola ivotn mdros spsan medzi pastiermi, mravv stodola mravn ponauenia a praktick rady o ivotnch otzkach - Jedn sa o sbor 12-verovch bsn rozdelench na prolg, jadro a epilg, ktor v sebe nes mravn ponauenia, praktick rady, kritiku socilnych rozdielov, alkoholizmu, lakomstva a odkazy na Boha (pominutenos sveta). Ich cieom je vykoli itatea k dobrmu ivotu. Tento lovek neni lovek, neb rozum utratil, kdy se zbytenm npojem v hovado obrtil. Nepovedaj, e s poddanmi me, o chce ini, povinen si zkon bo vo vech vecch plnit. MEMOROV A CESTOPISN PRZA Opisuje tureck vpdy na slovensk zemie a nboensk prenasledovanie. Autori vykresovali udalosti, o viedlo k pokusom o umelecky inn podanie, ie beletrizciu. Vetky diela s napsan po latinsky. JN SIMODINES VZENIE, VYSLOBODENIE A PUTOVANIE - latinsk autobiografia, ktor opisuje sd v Bratislave, odsdenie a pochod na galeje do Neapola - Dobrodrustv preva spolu s druhom Tobiom Masnkom. o 1. as pochmrne opisuje putovanie vzov, krut zaobchdzanie s nimi, tek z vojenskho sprievodu, uvznenie, vykpenie nemeckm kupcom a nsledne putovanie po Taliansku o 2. as po teku si optimisticky a uvonene vma krsu okolitej prrody a talianskych miest Neapol, Rm, Florencia SAMUEL HRUKOVIC - IVOT SAMUELA HRUKOVICA - latinsk autobiografia, v ktorej rozprva o vlastnch trpkch sksenostiach chudobnho tudenta, oboznamuje itatea s dobovm nim i vym kolstvom DANIEL KRMAN ML. CESTOVN DENNK - vrcholn dielo barokovej cestopisnej literatry, napsan v latinine na zklade poznmok, ktor Daniel Krman ml. spsal poas cesty za vdskym krom Karolom XII, od ktorho chcel zska financie na zriadenie evanjelickej univerzity DOBRODRUN LITERATRA M autobiografick rty a cestopisn podobu. MRIC AUGUST BEOVSK PAMTI A CESTY GRFA MRICA AUGUSTA BEOVSKHO - Beletristicky opisuje autorovo zajatie na Sibri a Kamatke, tek do ny a napokon na Madagaskar, kde je domorodcami zvolen za ich kra. VEDECK A POPULARIZAN SPISBA

MATEJ BEL - vznamn polyhistor (znalec viacerch vednch odborov) - Vek ozdoba Uhorska - Vypracoval viacero uebnc, predovetkm uebnicu zemepisu, ktor sa pouvala na uhorskch kolch a do zaiatku 19. Storoia. - Vo svojej tvorbe venoval osobit pozornos Slovkom ako potomkom Vekej Moravy. - NOTCIE (HISTORICKO-ZEMEPISN VEDOMOS O NOVOM UHORSKU)

v tomto diele spracoval daje o uhorskch stoliciach, vmal si zvyky a ivotn spsoby obyvatestva

ADAM FRANTIEK KOLLR O PVODE A STLOM POUVAN ZKONODARNEJ MOCI - kritizuje zl poloenie poddanch a navrhuje zdanenie achty a cirkvi JN BATAZR MAGIN OSTNE... ALEBO OBRANA - nrodnoobrann dielo

BAROKOV DRMA
Mala prevane biblick tematiku, hrala sa sprvoti na evanjelickch, neskr aj jezuitskch kolch. Kvalitou sa nevyrovnala Kyrmezerovej renesannej dramatickej tvorbe. LEGENDA je verovan alebo prozaick epick ner s nboenskou tematikou. Obsahuje ivotn prbehy svtcov so zzranmi a fantastickmi prvkami. Hlavnou postavou je vdy svtec, ktor trp a zna archy pozemskho ivota za odmenu v posmrtnom ivote. EPOS je rozsiahle chronologick rozprvanie, ktor spja jedna alebo viac postv, do deja mu zasahova bohovia a mytologick postavy. K nrovm variantom patr hrdinsk epos (pojednva o udskch hrdinoch nezaznamenanch histriou), rytiersky epos, epos zvierac, epos s nboenskou tematikou. ALEGRIA je druh rozvitej metafory, nepriameho pomenovania deja, ktor sa nesmie alebo neme vyjadri priamo. Pre biblick texty bolo prznan alegorick vyjadrovanie.