CCI. CCII.

SLO 2011

Kurir

Parlamentn
ASOPIS Z NRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Pravda a lska mus zvtzit nad l a nenvist

Vclav Havel (1936 2011)

1. lobistick asopis na Slovensku od roku 1993

CCI. CCII. slo

PARLAMENTN KURIR asopis z Nrodnej rady Slovenskej republiky Mesank, ronk XIX Vydavate: Slovensk nrodn reklamn a propagan agentra, s.r.o. v spoluprci s Nrodnou radou SR, Vldou SR a Prezidentskou kancelriou SR Adresa redakcie: Brik Bukov 5/A, 811 02 Bratislava 1. Tel./fax: 02/54 414 544 e-mail: parkur@gtsmail.sk eurorep@gtsmail.sk (fredaktor) fotoparkur@gtsmail.sk (pre foto) http://www.parlamentnykurier.sk Registrovan MK SR . EV4085/10 ISSN 13350307 fredaktor: Zstupca fredaktora: Redakcia: Frantiek Nagy Ernest Weidler Anna Komov Robert Kotian Izabela Nagyov Peter Zemank

2011

OBSAH Editorial Priestor na kontruktvne konanie obanov (F. Nagy) Vlda SR Za cenu dvoch kilometrov dianic staviame tyri (Rozhovor s J. Figeom) Cieom silia by mala by kvalita (Rozhovor s I. Uhliarikom) Ministerstvo dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja SR Pripravili sme najlep dianin program (Rozhovor s M. Kaukom) tt mus urobi dleit rozhodnutia (Rozhovor s J. Kubkom) Civiln lety dnes a zajtra (Rozhovor s R. Vankovou) Aby zodpovedal aj architektonick vraz (Rozhovor s E. Szolgayovou) Europrojekty v rezorte dopravy (Rozhovor s E. Dulebovou) Stavebnctvo na Slovensku Pome FIDIC lt kniha pri vstavbe dianic? (Rozhovor s M. Bakoom) Bvanie trochu inak (Baupak, s. r. o.) Doprava na Slovensku Rok 2011 rok zaiatku revitalizcie SR Farbami zmeny s erven a biela (A. Buzinkay) LPS SR, . p., v roku 2011 (M. Barto) Prleitosti a vzvy pre tunelov stavitestvo na Slovensku (M. Frankovsk) Dokme sa bezproblmovej dopravy v Bratislave? (Rozhovor s T. Schlosserom) Stavba roka 2011 Krsne stavby aj na Slovensku vstvaj ako Fnix z popola... (Rozhovor s M. Brichtovou) Sasn architektra a stavebnctvo na Slovensku s na eurpskej rovni (Rozhovor s I. Bartom) Architektra na Slovensku Kozmopolitn Bratislava chce zmeni svoju tvr! (Rozhovor s I. Konrdovou) Architektra a moc (M. Kus) Nrodn rada SR Slovensko a eurpsky dopravn priestor (Rozhovor s . Vnym) Napln sa oakvanie? (Rozhovor s D. aploviom) Nie je jednoduch njs optimlny spsob kontroly (Rozhovor s J. Dubovcovou) o nm zdravotnctvo dva a o berie (Rozhovor s P. Kalistom) Diametrlne rozdiely pretrvvaj (Rozhovor s M. om, J. Kollrom a I. tefancom) Zdravotnctvo na Slovensku ProCare ambulantn starostlivos na nadtandardnej rovni (Rozhovor s D. Runom) Komunikcia vzjomn dvera s nevyhnutn (Rozhovor s I. Novkom) Ministerstvo zdravotnctva SR Slovensk zdravotnctvo a OECD (Rozhovor s J. Porubskm) ITAPA 2011 Informatizciou verejnej sprvy k jednoduchm rieeniam (Z. Stankov) Energetika na Slovensku Spolon energetick politika E a energetick spolonos Slovenska (A. Duleba) Banctvo na Slovensku Surovinov politika Slovenska (P. itan) DIALGY OA & EW Politikom a tak na uoch nezle (Rozhovor s O. Andrsym) Glosy Poznmky Eseje Bud traja muketieri tyria? (R. Kotian) Kultrny tlm (E. Weidler) Parlamentn dennk Politick samovrada v priamom prenose (rk) Supermonitor SUPERMONITOR a (medzitm) minikomentre (A. Weidlerov, E. Weidler) 2 3 40 5 8 12 21 30 7 17 10 11 14 27 32 16 19 24 25 28 34 35 44 48 37 38 43 45 46 47 50 54 56 58 83

Redakn kruh:

Tibor Bastrnk Stanislav Jani Bibina Obrimkov Rafael Rafaj Mria Sabolov Jazykov redaktorka: Jitka Madarsov jmadarasova@chello.sk Generlny riadite: Frantiek Nagy Asistentka riaditea: Magdalna Horkov 0903 766 995

Inzercia:

0903 715 585

Riadite pre obchod a marketing: Marin Reisel 02/54 414 544, 0905 224 492 Typo & lito: AppleStudio Tla: WELTPRINT, Bratislava Grafick prava: J. B. Design Fotografie: Rudolf Bihary, archv redakcie Karikatry: Fedor Vico Predplatn a objednvky na uverejnenie reklamy prijma: Slovensk nrodn reklamn a propagan agentra, s.r.o. potov prieinok 814 01 Bratislava 1 Cena jednho vtlaku bez DPH 6,60 EUR slo tu 2629002985/1100 DI SK2020399458 Foto na titulnej strane: TASR: Vclav Havel

www.parlamentnykurier.sk

E D I T O R I L

Priestor na kontruktvne konanie obanov

obania v podstate chpu a nevyvolvaj kvli nej nijak trajky a reblie, sa zd, e SR me pokraova v dlhodobom spenom trende svojej politiky. A predsa chba prinajmenom jeden krok k tomu, aby sa SR vyhrievala na slnku trvalho rastu. osi neustle natrbuje stabilitu v systme vldnutia, ktor vygradovalo odhlasovanm predasnch volieb. A ak parlament nedoiil Ivete Radiovej ani dva roky z plnovanch tyroch vies krajinu, je to vemi zl signl. Dalo by sa to poveda aj tak, e popredn politici takmer vetkch strn si nevia ustlenos ivota tejto krajiny a jej potrebu pre spokojnos a premyslen koncepciu ivota rodn i mnohch podnikov. Ani jednotlivci, ani podnikatelia nemu i pokojne a vyrovnane, ak neij v stabilnom prostred a ak nemaj potrebn pocit istoty. Navye je tu zsadn otzka: i samotn Robert Fico sa u neme doka, kedy konene Radiov v premirskom kresle na rade vldy vystrieda. i sa v noci nestrhva zo spnku a i ho ako non mora negniavia otzky o tom, ako obstoj pred kritickm vedomm obanov, ke bude musie prijma ak sa znova stane premirom problematick opatrenia, aby udral SR nad priepasou hroziacej krzy. Na prklade ttov z historickho hadiska vemi kultivovanch, akmi s Grcko, ale aj Taliansko alebo panielsko, zretene vid, e ani dlh roky bezpen Eurpa (teda t Eurpa, ktor nedrali v hrsti komunistick absolutisti, neuveritene obmedzujci Posko, Maarsko esko-Slovensko a takmer cel stredn Eurpu), u nie je tak neohrozen a spoahliv, ako desaroia bola. Ani jeden politik v SR dnes neme by tak sebavedom, aby si neuvedomoval hroziv me, ktor mu vis nad hlavou. SR si naprklad neme plne samostatne a len poda svojich vah vytvra plny svojej ekonomickej politiky na niekoko rokov dopredu, ale zaruene pri svojom projektovan budcnosti mus pozorne sledova situciu povedzme v Nemecku, s ktorm nau krajinu vemi zko spja rozpoloenie tamojieho stavu v dovoze a vvoze citlivch tovarov. Nevieme, ak stratgiu vyma naprklad zrel politik Mikul Dzurinda na ele SDK-DS a ako zasiahne na zklade volebnch vsledkov do koalinho formovania povolebnej vldy, a i SDK bude na tom tak relatvne dobre, ako bola po vobch nedvnych. Politick rbus slovenskej reality je naozaj komplikovan a prve v tomto zmysle musme vyslovi obdiv k obyvatestvu, ktor sa usiluje pokojne prekona skalia vyvolan a vytvoren neusporiadanosou politickch intitci: zatia sa nedalo strhn k neuvenm reakcim na okolnosti, v ktorch mus i. Je vak nevyhnutn, aby sa politick elity pribrzdili v prepiatych sebeckch aktivitch a aby o najviac otvorili priestor pre slobodn a kontruktvne konanie obanov, lebo len to umouje zveadi Slovensk republiku. P. S. Ako som v predolch riadkoch naznail, aj my v redakcii stojme pred hlavolamom, ako toto slo, ktor vychdza v prechodnom medziobdob, vytvori tak, aby sme itateov naplno uspokojili. Ak sa v texte objavia zahmlenia alebo zdanliv nepresnosti, vyplva to z toho, e materily vznikali v priebehu predvianonch tdov s posvanou uzvierkou, kee politick situcia dnenej SR nie je jasne odkryt a autori vo svojich glosch a rozhovoroch museli bra ohad na politick nestabilitu okolo ns. Z toho je zrejm, e aj ns a do volieb bude limitova neprehadnos verejnho ivota, o ns vak, dfame, neodklon od zodpovednho vzahu k politikom, ekonomickm initeom a ostatnm itateom PK. O to srdenejie a primnejie vm vetkm, poslancom, publicistom, hlavnm inkujcim v dleitch a principilnych rozhovoroch, ktor tvorili zkladn os nho politicko-ekonomicko-spoloenskho periodika, akujem za dlhodob spoluprcu, lebo len t umouje redakcii vytvra asopis nezvisl a nestrancky, asopis dstojn toho, aby mal nzov Parlamentn kurir. elm vm vzruujci a vestranne bohat rok 2012, v ktorom sa Nrodn rada SR stane spolu s vami a vaou zsluhou aj v novom obsaden dveryhodnou a najpralivejou intitciou, repektovanou vetkmi obanmi malej, ale vcelku spenej krajiny. Frantiek Nagy fredaktor

Vemi rozhran je v tchto tdoch a mesiacoch slovensk politick ivot. Viacer strany a minikoalcie sa preformvaj, viacer politici nemaj v iadnej strane svoje trval miesto, zujmy strn a politickch individualt nemaj pevn bzu. Hadaj spsob, ako o najspenejie obst v celospoloenskej udalosti, ktor sa vynorila dos neakane. Doterajia NR SR skon vrazne skr svoje inkovanie, ne sa ete pred krtkym asom mohlo poda zvyajnho scenra predpoklada. Obania bud musie v predasnch vobch usadi do parlamentnch lavc 150 staronovch i plne novch poslancov. Dokonca aj autori Parlamentnho kurira s zneisten a nevedia, z oho maj vychdza vo svojich analzach a v hadan zverench vvodov pri tylizovan svojich rozborov. Ak sa sprvu zdalo, e predasn voby s zvl vhodn pre stranu s najvm potom poslancov v dnenej NR SR a s mimoriadne vysokmi preferenciami v prieskumoch verejnej mienky, tak dnes si ani Robert Fico, najvyzdvihovanej sasn politik, neme by ist, i je s ohadom na predpokladan volebn vsledky v marci 2012 prve teraz preho optimlna chva sta sa znova premirom. Vystpenia jeho samho a jeho kolegov odbornkov zo Smeru-SD s aksi menej presvediv ne v minulch mesiacoch. Ako by trocha strcali pdu pod nohami. Respektve, ako by im ju vyahoval spod nh vhad do neistej a ako predvdatenej budcnosti. SR od nstupu Dzurindovch vld na zaiatku tohto tiscroia je dobre natartovan a napriek dlhodobej nezamestnanosti, ktor

P F

20 12

V L D A

S R

Minister dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja Slovenskej republiky Jn FIGE, v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou hovor nielen o akostiach, ale aj o pozitvnych vsledkoch, ktor rezort dopravy a vstavby dosiahol v uplynulom obdob.

Za cenu dvoch kilometrov dianic staviame tyri

eleznc treba investova tak, aby uom prinali skuton osoh a neboli nenosnm bremenom pre rozpoet, ktor svojimi daami napaj obania. Urite ste zachytili informciu, e len za prv rok vldy sa nm podarilo uetri viac ako 380 milinov eur, o je vye 11 milird korn. A tto suma alej vrazne narast, najm vaka transparentnm dianinm tendrom. Za rok sme kadmu obanovi uetrili v prepote pribline 70 eur. Najm tm, e sme nepokraovali v predraench, protistavnch a podvodnch PPP-projektoch. Ale tie tm, e sme zastavili zadlovanie elezninch firiem, ktor boli dlh roky doslova vyciciavan rznymi pijavicami a oderpvali zo ttneho rozpotu peniaze daovch poplatnkov, ktor sa mohli poui naprklad na kolstvo, zdravotnctvo i socilne veci. m sa podarilo uetri tak vrazn sumu? Otvorili sme verejn sae pre o najir okruh firiem a vytvorili priestor pre siln konkurenciu. Zaviedli sme do verejnch obstarvan poctivos, estnos, transparentnos a odmietli dianin kefty, ktor sa v tomto rezorte vo vekom robili. Pri dianiciach sme okrem toho urili relne termny vstavby. Z transparentnho prostredia, ktor sme takto nastavili, vychdzaj ceny niie o desiatky percent. Postupne zisujem, e sa nenaplnili moje slov, ke som povedal, e sa daj stava tyri kilometre za cenu troch. Ak to porovnvame s predraenmi projektmi PPP, tak my sme dnes schopn spomenut tyri kilometre stava za cenu dvoch. A to je tak prspevok k udratenosti verejnch financi, ktorm sa pri vetkej skromnosti neme pochvli ani jeden z rezortov u ns. Ako ben lovek pocti toto etrenie? Po prv tm, e sa nedostaneme, ak sa bude v nastpenom trende pokraova, do situcie, v akej je dnes Grcko, ktor de facto u zbankrotovalo. A bankrot je spojen s radiklnym znenm ivotnej rovne viny ud. Po druh v tom, e nebude potrebn zvyova dane len preto, aby sme mohli stava dianice i vykrva sekeru v elezninch spolonostiach. Po tretie, z uetrench peaz meme postavi viac ciest a v rozpote tak zostane v balk peaz naprklad na dchodky, rodinn prdavky alebo podporu mladch rodn. sporami a ozdravnm procesom sme zachrnili takmer 30-tisc pracovnch miest v elezninch firmch, ktor by inak skrachovali. O spory vo verejnch financich sa m stara najm ministerstvo financi. Hoci je pozitvne, e mu v tom pomhate, rezort dopravy by sa prioritne mal venova rozvojovm aktivitm, ako je vstavba ciest, investcie do elezninej dopravy a podobne. Nae psobenie na ministerstve nie je len o sporch. Tento rok sa nm podarilo rozbehn vstavbu 37 kilometrov dianic medzi Martinom a Preovom. Ide o seky pri Levoi, Preove a Martine. Pri tvrtom seku vchodne od Levoe sme tesne pred vyhlsenm vaza sae. Znovu vak pripomeniem spory, pretoe len na tchto tyroch sekoch sa nm v porovnan s predraenmi PPP-projektmi podarilo uetri takmer 700 milinov eur, o je vye 20 milird slovenskch korn. Bez spor by sme z peaz, ktor mme k dispozcii v eurofondoch a ttnom rozpote dokzali postavi len tri dianin seky D1 medzi Martinom a Preovom v rozsahu zhruba 45 kilometrov. Vaka sporm dokeme postavi a 75 kilometrov. Z tohto pohadu to nevychdza, e za cenu dvoch dokete postavi tyri kilometre. Pretoe tie tri seky, ktor sme u vysaili, boli bez tunelov a na tch ostatnch je tunelov nerekom. Plat vak, o som povedal. Ak porovnvame seky rovnakej obanosti a porovnvame ich s cenami, za ktor ich chcela stava bval vlda Roberta Fica, dokeme v sasnosti za cenu dvoch postavi tyri kilometre dianic. Koko ud by mohlo zska prcu na troch sekoch D1, ktor sa tento rok zaali stava? Kvalitn a frov sae o dianice s kom, ktor prispeje k zlepeniu kondcie stavebnctva. S kom k tomu, aby udia mali viac prce. Poda doterajch odhadov vaznch firiem by prcu na rozbehnutch stavbch i u priamo alebo cez subdodvateov malo zska viac ako 4-tisc ud. alie stovky njdu zamestnanie v slubch viaucich sa na tto vstavbu. Mm na mysli naprklad retauran alebo ubytovacie sluby. Opozcia vs obviuje, e za vae ceny postavte akurt tak bakelitov dianice. To s absoltne hlposti. Zhotovite neme podliez platn technick normy. Navye, doteraz vysaen seky bud stava tie ist firmy ako ich mali stava v PPP-projektoch. T, ktor tieto pseudoargumenty pouvaj, len maskuj svoju neschopnos odpoveda na dve podstatn a dleit otzky. T prv znie: Kam mali s peniaze z predraench megalomanskch PPP-projektov? Zopakujem, e ete sme nevysaili ani dve tretiny z rozsahu pvodnho prvho balka a u tu mme spory za takmer 700 milinov eur. Druhou je otzka, preo falovali analzy o PPP-projektoch, ke tvrdili, e s tak vhodn. Pripomeniem, e nedvno bol bva-

Rezort dopravy m i u priamo alebo nepriamo dosah na tvorbu takmer 15 percent HDP. Vraznm spsobom tak ovplyvuje ekonomiku aj ivot bench ud. Ste spokojn s vsledkami, ktor sa podarilo dosiahnu na ministerstve i u oblasti cestnej alebo elezninej dopravy? Mlokomu uniklo, e na ministerstve dopravy sa za krtky as pribline roka a pol urobil vek kus roboty. Prv mesiace ns logicky zamestnali tm, e sme museli robi, takpovediac upratovacie a zchranrske prce. To, o som tu naiel po mojom predchodcovi, bolo na zaplakanie. Rieili sme naprklad to, aby vstavba dianic cez predraen PPP-projekty nezaviedla Slovensko na grcku cestu ttneho bankrotu, o vemi relne hrozilo. Zrove sme museli vyvin maximlne silie, aby tri ttne eleznin firmy, potom o v minulch rokoch vytvorili takmer miliardov stratu, neskonili v bankrote. V svislosti s PPP-projektmi, ale aj s ozdravovanm elezninch spolonost sa asto sklouj slov etrenie a spory. Po prchode na ministerstvo sme, okrem nulovej tolerancie ku korupcii, hovorili aj o takzvanom gazdovskom princpe. V praxi to znamen, e podnikate, tt i domcnos si mu dovoli len to, na o maj zdroje. Aj do dianic i

Slovensk tunelrska asocicia

Slovensk tunelrska asocicia je dobrovonm zdruenm prvnickch a fyzickch osb s vymedzenou odborno-zujmovou sfrou psobnosti v odbore podzemnho stavitestva. Slovensk tunelrska asocicia podporuje aktivity v odbore podzemnho stavitestva so zameranm na intenzvne a extenzvne vyuitie podzemnch priestorov v prslunch oblastiach, ktormi s najm: dopravn infratruktra, vodn hospodrstvo, energetika, podzemn ininierske siete, podzemn urbnna infratruktra, ekologick stavby, podzemn skladovanie produktov a in. Slovensk tunelrska asocicia zastupuje zujmy odbornej verejnosti v podzemnom stavebnctve Slovenskej republiky v medzinrodnej mimovldnej organizcii International Tunnelling Association ITA/AITES. lenmi Slovenskej tunelrskej asocicie sa mu sta fyzick a prvnick osoby psobiace v SR, ktor sa dobrovone rozhodn spolupracova a napa jej ciele. V sasnosti m Slovensk tunelrska asocicia 52 lenov, najm z radov zhotoviteskch a projeknch firiem, investorskch organizci, vedeckch a vzdelvacch intitci. V zujme rastu odbornej rovne svojich lenov Slovensk tunelrska asocicia usporiadva prednky, seminre, konferencie, exkurzie, as na vstavch, spracovva a vydva odborn a informan publikcie. Slovensk tunelrska asocicia spolone s eskou tunelrskou asociciou vydva odborn asopis TUNEL.

Slovensk tunelrska asocicia, Jesenskho 18, 010 37 ilina, e-mail: ludmila.stanickova@doprastav.sk, www.sta-ita-aites.sk l zamestnanec ministerstva dopravy obvinen za podvody s analzami. Ilo o manipulcie analz, ktor slili ako podklad pre rozhodovanie minulej vldy o tom, i sa stava dianicu D1 cez PPP alebo zo ttneho rozpotu. radnci vrazne skreslili analzy v prospech PPP, a to o pol miliardy eur. V svislosti s cestami sa hovor najm o dianiciach a tie tvorprdovch rchlostnch cestch. Vina dopravy na Slovensku je vak sstreden na cestch prvej triedy a tie s vo vemi zlom stave. Pohlo sa v tomto smere nieo? Dlhodobo zdrazujem, e cesty I. triedy mme v katastroflnom stave najm preto, e v rch mme vye tritisc kilometrov, vak nesta. Ete vznamnejm z pohadu jednotiek by mal by budci rok. Po spenom zvldnut prvho projektu pripravujeme druh vlnu obnovy. Kompletne sa m obnovi takmer 600 km ciest I. triedy a niekoko desiatok mostov. Dokopy to bude zhruba ptina vetkch jednotiek. V alch rokoch by sa v nastpenom trende malo pokraova. eleznice a bremeno obrovskho dlhu. Je aj tu priestor na nov investcie? Je, najm vaka eurofondom. V uplynulch mesiacoch sme na slovensk trate nasadili desa novch vlakovch jednotiek. V rmci prona 160-kilometrov rchlos sa skrti celkov as cestovania na trase Bratislava adca a o pol hodiny. V sasnosti sa pracuje na dleitch sekoch tohto koridoru. V mji 2013 by mala by sprejazdnen tra Nov Mesto nad Vhom Zlatovce. eleznin doprava potrebuje siln stimul aby sme presvedili ud, e m zmysel presadn z auta do verejnej elezninej dopravy. Tomu by vrazne mali pomc prve investcie, o ktorch som hovoril. Eurpska komisia pokrauje vo skman netransparentnho mtneho tendra. Trv to u niekoko mesiacov. Nastal nejak posun? Elektronick mtny systme mme na Slovensku u druh rok. Predchdzal mu tender, ktor doteraz prvom vyvolva mnoh otzky. Je to jedno z dedistiev mjho predchodcu, ktor som sa snail napravi. A to tak na domcej rovni vo veci ceny, ako aj na eurpskej vo veci dodrania pravidiel verejnho obstarvania. V spore ete nepadlo konen rozhodnutie. Km som vak vo funkcii, urobm vetko preto, aby sme zabrnili akmkovek sankcim voi Slovensku. Povaujem to za vemi dleit, aby slovensk obania nemuseli znovu plati za mto, ke u raz doplcali za drah tender. Ako rieite zdeden problm protistavnho zkona tkajceho sa vstavby vybranch sekov dianic? Ministerstvo podporilo novelu zkona o jednorazovch mimoriadnych opatreniach v prprave dianic a rchlostnch ciest, ktor m protistavn prvky. My sme sa aktvne snaili novelu zdokonali, aby sa na jednej strane repektovali prva vlastnkov pozemkov, a na druhej strane, aby nebola ohrozen vstavba dleitch dopravnch tepien. minulosti sa pozornos sstredila iba na dianice a rchlostn cesty. Roky tu chbal serizny systmov prstup k jednotkm. Nm sa to podarilo zmeni. Tento rok v lete sme kompletne obnovili dokopy 100 kilometrov ciest prvej triedy. Toko vynovench jednotiek v priebehu roka Slovensko ete nezailo. A 70 percent z obnovench sekov je na vchodnom Slovensku, kde je najmenej dianic a rchlostnch ciest. Je to jasn dkaz toho, e o zniovan rozdielov medzi bohatmi a chudobnejmi reginmi nehovorme na kadej druhej tlaovke ako to robila minul vlda, ale preto aj nieo robme. Jeden rok na opravu ciest prvej triedy, ktojektu obnovy vozidlovho parku ZSSK bude na Slovensko do roku 2013 dodanch spolu 10 kusov dvojpodlanch elektrickch jednotiek pre prmestsk dopravu, 12 kusov dieselovch motorovch jednotiek pre medziregionlnu dopravu a 10 dvojpodlanch sprav push-pull pre prmestsk dopravu. A o sa tka infratruktry, v oktbri ministerstvo dopravy schvlilo na vek projekty na eleznici sumu presahujcu 740 milinov eur. Peniaze s k dispozcii v Operanom programe Doprava. Z tchto prostriedkov sa bud financova naprklad alie etapy rozsiahlej modernizcie koridoru na trase z Novho Mesta nad Vhom do Pchova v dke 58,6 kilometra. Po rekontrukcii seku o tto zmena prinesie? Had sa spsob, ako usporiada prva k pozemkom na dianiciach, kde sa zaala vstavba na zklade protistavnch ustanoven. Rieenm mu by len jednorazov opatrenia zameran na nadobudnutie vlastnckych prv k tmto pozemkom spsobom obdobnm vyvlastneniu. A pre budcu vstavbu je odkaz nlezu stavnho sdu jasn. Stavby treba komplexne a vas pripravi a vemi starostlivo hada rovnovhu medzi verejnm zujmom a prvami vlastnkov pozemkov tak, aby na prv pohad protichodn poiadavky boli vyven a repektovan na prospech vlastnkov a celej spolonosti.

M I N I S T E R S T V O D O P R AV Y, V S T AV B Y A R E G I O N L N E H O R O Z V O J A S R

Generlny riadite sekcie cestnej dopravy, pozemnch komunikci a investinch projektov Miln KAUK v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou pribliuje prcu na vstavbe dianic na Slovensku.

Pripravili sme najlep dianin program

Pribline dve miliardy eur, z oho 85 % tvoria zdroje z eurofondov. ia, do konca roka 2010 sa z tejto sumy vyerpalo iba 21,5 %. Na pripravovan projekty teda ostva takmer 1,4 miliardy eur. Vinu tejto sumy pouijeme na prioritn seky dianice D1 a tie na dleit stavby na cestch 1. triedy, ktor sa zan realizova v tomto roku. Predpokladme, e spustenm projektov v tomto roku preuke Slovensko schopnos efektvne erpa zdroje vylenen na dianice a pvodne zdranliv postoj EK k presunom peaz z inch operanch programov na dopravu sa zmen. A o financovanie prostrednctvom projektov verejno-skromnho partnerstva, teda PPP-projekty? Nikdy sme nepovedali, e s tmto zdrojom financovania nepotame. No s ich vyuitm sa v programe vstavby dianic uvauje len ako s doplnkovou formou. PPP projekty sce lkaj monosou stava bez potreby vyleni okamite zdroje zo ttneho rozpotu, lebo spltky za ne sa odkladaj a na neskr, lene v konenom dsledku s pre tt tou najdrahou formou financovania. Len pripomeniem, e PPP-projekty, tak ako boli nastaven minulou vldou, boli obrovskm rizikom pre verejn financie. Budce genercie zadlovali a do takej miery, e sa mohli sta spacm mechanizmom takzvanej grckej cesty, teda cesty k ttnemu bankrotu. Vidme, o sa dnes deje v Grcku, a nik z ns si asi neel, aby sa nieo podobn odohrvalo aj u ns. O dianiciach sa na Slovensku vea hovor, no budovanie dopravnej infratruktry vrazne zaostvalo za dynamikou rozvoja ekonomiky a rastom prepravnch nrokov. Dokedy bude pretrvva takto stav? Neslad medzi zmermi vo vstavbe dianic a realitou je na Slovensku dlhodobm problmom u od roku 1990. Jednou z prin je aj ignorcia asovej nronosti prpravy a realizcie dianinch projektov pri plnovan. Z toho potom vyplvaj nerelne oakvania. Naprklad program vstavby dianic a rchlostnch ciest na roky 2007 2010 predpokladal, e za tyri roky bude odovzdanch do uvania 251 kilometrov, relne bolo odovzdanch iba 123 kilometrov dianic a rchlostnch ciest. Ete horie to bolo so zananm novch stavieb. Potalo sa, e sa zane stava 362 kilometrov, odovzdalo sa iba 118 kilometrov. S m pota aktulny dianin program? Program pokraovania prpravy a vstavby dianic a rchlostnch ciest na roky 2011 2014 si kladie za cie zabezpei do roku 2014 nadtandardn spojenie z Bratislavy do Koc. Uruje priority prpravy dianic a rchlostnch ciest na Slovensku a pomenva finann monosti. Tento program, na rozdiel od predchdzajcich obdob, prina relny a rozvny pln ako zabezpei efektvne a udraten tempo vstavby a rozvoja siete dianic. Neli sme v om cestou uprednostovania sekov, ktor sa daj postavi rchlejie, ani cestou radiklneho skracovania dky vstavby, ako to poznme z minulch predvolebnch kampan. Tento prstup vedie k nemernmu predraovaniu, niej kvalite a bezpenosti takto narchlo dokonovanch ciest. Je to najlep dianin program, ak Slovensko doteraz malo. Ak s priority tohto programu? Najvyou prioritou, ako som u povedal, je budovanie dianinho spojenia Bratislavy a Koc, teda dobudovanie chbajcich sekov dianice D1. Vinu zo 75 kilometrov chbajcich sekov od Dubnej Skaly po Sviniu je mon uvies do prevdzky do konca roku 2014, vetky do roku 2015. V programe sa pota so zaatm vstavby dianinho spojenia od iliny na Martin. Teda s tunelom Viov, ktor sa m zaa stava v roku 2012 a dokoni na prelome rokov 2016 a 2017. alou prioritou je rozbehnutie viny chbajcich sekov dianice D3 zo iliny po hranicu s Poskom. Rovnako aj s vstavbou najdleitejch sekov rchlostnej cesty R7, ktor je naplnovan medzi Bratislavou a Luencom. Potom je tu dianica D4, teda tzv. nult obchvat Bratislavy. R7 aj D4 by mali odahi najviac preaen cesty v oblasti hlavnho mesta. V programe sa spomna aj rchlostn cesta R2. no, plnujeme zaa aj vstavbu najpotrebnejch sekov R2 medzi Zvolenom a Krivom v smere na Luenec. Okrem toho, e sa tm odahia obce od tranzitnej dopravy, seky bud ma vek vznam pre zniovanie regionlnych rozdielov. Priblia toti

Tma dianic zamestnva takmer kad vldu. Ved sa o nej ostr politick diskusie. Inak to nie je ani v sasnosti. Horie je, ke sa m hovori o tom, z oho sa vstavba dianic zaplat. Ako je pokryt financovanie na prv pohad vemi ambicizneho plnu v Programe pokraovania prpravy a vstavby dianic a rchlostnch ciest na roky 2011 2014? Program na jednej strane prina kontinuitu v prioritch vstavby a na druhej strane zsadn zmenu v prstupe k financovaniu dianic. Najvznamnejm zdrojom s prostriedky z fondov E, a to nielen na aktulne, ale aj na nasledujce programov obdobie. Ide o najvhodnejie zdroje na vstavbu dianic. Z Bruselu ich dostvame vo forme grantu, teda zadarmo. S to nenvratn finann prspevky z rozpotu E, ktor vrazne zniuj skuton obstarvacie nklady novch dianic a ciest pre obanov Slovenska. Bolo by trestuhodn necha tieto peniaze prepadn. To by sa stalo realitou, ak by sme pokraovali v megalomanskch a predraench projektoch verejno-skromnho partnerstva (PPP). Koko peaz je vylenench v Operanom programe Doprava na cestn infratruktru?

M I N I S T E R S T V O D O P R AV Y, V S T AV B Y A R E G I O N L N E H O R O Z V O J A S R

ELZA, Elektromontny zvod Bratislava, akciov spolonos bola zaloen zaiatkom roku 1992 a hne od svojho vzniku poloila draz na pikov know-how, komplexnos dodvok, kvalitn technologick a personlne zzemie. Tento prstup sa premietol do nadviazania spenej spoluprce s viacermi vznamnmi zahraninmi partnermi, vsledkom oho je sprstupnenie pikovch technolgi a systmov nmu trhu.
V oblasti elezninej dopravy spolupracujeme s firmou BBR Mnchov, ktorej bezdrbov systm trolejovho vedenia Re 200 patr medzi najlepie na svete. Tento kontrukn systm umouje dosahova rchlos 200 km/h a viac. Pri vstavbe dianic, mostov a tunelov mme od vzniku naej spolonosti spoluprcu s Doprastavom a.s. a Strabagom s.r.o. V oblasti mestskej trolejbusovej a elektrikovej dopravy spolupracujeme s firmami ESKO Praha a Elektroline Praha. Ich pikov komponenty pre trakn vedenia mestskch drh zavdzame na Slovensku u niekoko rokov. S almi renomovanmi firmami spolupracujeme v ostatnch oblastiach naej innosti. ELZA, Elektromontny zvod Bratislava, a. s., ponka komplexn zabezpeenie vstavby a drby elektrickch silnoprdovch a slaboprdovch zariaden prostrednctvom svojich odtepnch zvodov v Bratislave, iline a Koiciach. N pracovn tm tvoria bval zamestnanci rznych projektovch, dodvateskch, vskumnch a vvojovch organizci, ktor aktvne psobili v oblasti prpravy a realizcie elektrickch rozvodnch zariaden a traknch veden. V sasnosti mme 180 kmeovch zamestnancov. ELZA, Elektromontny zvod Bratislava, a. s. ponka komplexn sluby na seku prpravy a realizcie elektrointalanch prc a priemyselnch rozvodov, kblovch a vzdunch veden nzkeho a vysokho naptia, transformanch a spnacch stanc, meniarn, elektrikovch a trolejbusovch trat, elezninch traknch veden. Na zklade auditu TUV BAYERN SACHSEN od roku 1997 spolonos ELZA, Elektromontny zvod Bratislava, a. s., pouva systm riadenia kvality, spajci poiadavky medzinrodnej normy DIN EN ISO 9002. Ing. Vladimr KOV, generlny riadite ELZA, Elektromontny zvod, a. s. Raianska 162, 831 54 Bratislava e-mail: elzaba@elza.sk

kapacitn cestn infratruktru k okresom s najvyou nezamestnanosou na juhu strednho Slovenska a zlepia ich vyhliadky na prchod investorov. Problematickm sekom v prvom balku PPP, ako aj v aktulnom programe, je sek Turany Hubov na dianici D1 za Martinom. V akej fze je rieenie vplyvu stavby na ivotn prostredie, pre ktor Eurpska investin banka nechcela poskytn financie na tento sek v rmci projektu PPP? Tzv. doln variant dianice s tunelmi Rojkov a Havran v dke 4,6 km m stavebn povolenie od mja 2009. Mimovldne organizcie vak spochybuj korektnos posdenia vplyvu stavby na zemia Natura 2000. Preto Eurpska komisia neodobrila financovanie PPP-projektu, zahajceho aj tento sek. Na tomto rozhodnut stroskotalo finann uzatvorenie celho 1. balka PPP-projektu, v ktorom boli aj seky od Dubnej Skaly po Sviniu pri Preove. Znamen to, e ak by sme pokraovali v tomto projekte, doteraz by sa medzi Martinom a Preovom nestavalo. My sme pritom medzi oboma sdlami rozbehli tento rok vstavbu u 37 km. o sa nepi mimovldkam a o nm vytka Brusel a ak s argumenty ministerstva dopravy v prpade seku Turany Hubov?

Problm je v tom, e my sme pred vstupom do E, ke sa projekt posudzoval, ete nemali Naturu 2000. Procedurlne sme teda nemohli poda tchto podmienok postupova. Nae ministerstvo zaalo preto k seku Turany Hubov nov dialg s ministerstvom ivotnho prostredia, ochranrmi a so starostami dotknutch obc. Poda ns bol vybran a pripraven variant, z hadiska dopravnho, ekonomickho a celospoloenskho vhodnej ako variant s dlhmi tunelmi, ktor presadzuj ochranri. Ten navye neumouje priame napojenie Oravy na D1 pri Kraovanoch. Proti stavbe tunela hovor aj riziko ohrozenia miestneho zdroja pitnej vody Teplika. Do vahy treba zobra aj sasn rozostavanos dolnho variantu, kde sa po vrube stromov a stiahnut ornice aktivoval zosun svahov. Ministerstvo dopravy preto prostrednctvom Nrodnej dianinej spolonosti rob doplujce posdenie skutkovho stavu rozostavanho projektu a jeho vplyvu na predmety ochrany Natura 2000. O o ide pri tomto doplnkovom posudzovan? Op sa preveruj navrhnut zmierujce a kompenzan opatrenia. V prpade potreby odporume aj nov, aby sa negatvny vplyv dianice na okolie minimalizoval. Pri kladnom stanovisku bude mon pripravi aktualizovan dokumentciu na vber zhotovitea stavby.

Kedy by sa mohla rozbehn vstavba seku? Predpokladme zaatie vstavby na jar 2012, o by umonilo erpanie finannch prostriedkov z Operanho programu Doprava na roky 2007 2013. Vlda sa po dlhch rokoch zaala serizne venova aj cestm prvej triedy, na ktorch je a polovica vetkej dopravy na Slovensku. Koko kilometrov plnujete obnovi tento a budci rok? Ide o prv projekt, v rmci ktorho bolo v priebehu letnch mesiacov na Slovensku kompletne obnovench 100 km ciest, sa oficilne nazva Odstraovanie nevyhovujcich parametrov na cestch I. triedy. Nejde v om len o povrch cesty, ale naprklad aj o pravu oblkov a zlepenie vetkch technickch prvkov ciest. Ministerstvo pripravuje po spenom zvldnut prvho projektu druh vlnu obnovy jednotiek. V nej sa pota s kompletnou obnovou pribline 570 kilometrov ciest I. triedy. alm projektom je obnova viac ako 80 mostov na cestch I. triedy. Z druhej vlny obnovy je krtko pred podpisom zmluvy medzi Slovenskou sprvou ciest a vaznm uchdzaom balk takmer 150 km ciest v Nitrianskom a Trnavskom kraji. V priebehu nasledujcich tdov a mesiacov bud nasledova alie kraje.

S T A V E B N C T V O

N A

S L O V E N S K U

AMBERG Engineering Slovakia, s.r.o., je vajiarsko-slovensk projektovo-ininierska a konzultan spolonos, ktor vznikla v roku 2003 a patr do skupiny AMBERG. Od zaiatku sa pecializuje najm na projektovanie a dozorovanie dopravnch, ale aj vodohospodrskych stavieb. Na otzky spojen s postupmi pri vypisovan verejnch sa na vstavbu chbajcich sekov dianice D1 odpoved Ing. Martin BAKO, PhD., konate a generlny riadite AMBERG Engineering Slovakia, s.r.o.

Pome FIDIC lt kniha pri vstavbe dianic?

Svinia, resp. D1 Jnovce Jablonov) je vidie, e napriek tomu, e zhotoviteovi sa pri ltej knihe zuuje manvrovac priestor na dodatky k zmluve, ponukov ceny sa dostali na absoltne dno. Je mon, aby zhotovite pri takch nzkych cench zachoval kvalitu diela? V sanch podmienkach si verejn obstarvate vdy stanovuje technicko-kvalitatvne poiadavky na dielo, ktor mus zhotovite splni. Otzkou je, kto a ako to bude kontrolova. V minulosti som sa u viackrt vyjadril v tom zmysle, e ak u si vyberiem lacn produkt, ktor a priori nemus by zl, vemi dleit je jeho kontrola. To je zkladn pravidlo lacnej, ale zrove kvalitnej vroby. Ak je niekto ochotn mi dielo vyrobi lacno, tak si musm zabezpei niekoho, kto bude neustle kontrolova postup vroby, v naom prpade postup vstavby a jeho kvalitu. Ten koho si vyberiem by mal ma bohat sksenosti s takouto kontrolou a nemal by by prepojen so zhotoviteom, resp. s jeho projektantom. Pri ltej knihe je toti lohou stavebnho dozoru nielen kontrolova, ale aj odshlasova projektov dokumentciu zhotovitea. Take vrme sa k odpovedi na vau otzku. Pri dslednej kontrole zo strany obstarvatea a externho stavebnho dozoru to mon je. Preto je dleit, aby obstarvate v rmci verejnej sae na vber stavebnho dozora preferoval uchdzaov so sksenosami s kontrolou stavieb realizovanch poda zmluvnch podmienok FIDIC lt kniha. V svislosti s prpravou seku dianice D1 Lietavsk Lka Viov Dubn Skala sa do pozornosti optovne dostva tunel Viov. Ako zabrni tomu, aby sa v budcnosti aj o tuneli Viov nerozprvalo s takm depektom ako o tuneli Branisko? Jednotliv nae spolonosti zo skupiny AMBERG sa u od roku 1998 takmer nepretrite spolupodieaj na jeho prprave. Preto uvedomujc si nronos takhoto projektu by som rd zdraznil, e nesmierne dleit bude vypracovanie optimlnych technickch poiadaviek na tunel zo strany Nrodnej dianinej spolonosti, ktor bud sasou sanch podkladov a nsledne dsledn kontrola vybranho zhotovitea, i u vo fze vypracovania DRS, alebo neskr poas samotnej realizcie tunela. Jednoznane toti plat, e prve tunely patria medzi stavby, kde sa d najviac prerobi a kde je potrebn najpozornejie stri investin nklady. S ohadom na prpravu aj alch diani-

Razenie tunela Sitina.

Ak vznam m to, e Nrodn dianin spolonos pri vypisovan verejnch sa na chbajce seky dianice D1 namiesto zmluvnch podmienok FIDIC erven kniha prela na zmluvn podmienky FIDIC lt kniha? Ak je medzi nimi rozdiel? Hlavn rozdiel je v tom, e pri ervenej knihe je za dokumentciu na realizciu stavby (DRS) a vinu rizk s projektom spojench zodpovedn objednvate. Pri ltej knihe je existujca dokumentcia pre stavebn povolenie pre zhotovitea nezvzn a DRS a vina rizk prechdza na zhotovitea. Predpokladm, e Nrodn dianin spolonos k uvedenej zmene viedli dva dvody. Jednak je to snaha uetri as, nakoko pre niektor stavby neexistuje dokumentcia na ponuku v rozsahu DRS, resp. ak aj existuje, tak nie vdy je aktulna a jednak stratgia vinu rizk spojench s realizciou projektu prenies na stranu zhotovitea, resp. na stranu toho, kto riziko me riadi. Ak postupuje verejn obstarvate poda ltej knihy, zhotovite si doke projekt prispsobi na jeho technologick vybavenie a monosti. Tm sa ponuky sksench a technologicky dobre vybavench zhotoviteov mu finanne zlacni. Potrebn je ale upozorni na to, e ak m zhotovite na seba prevzia takmer vetky rizik svisiace nielen s projektom, ale aj s realizciou diela, mal by si to zakomponova do svojej cenovej ponuky. Z porovnania jednotlivch cien uchdzaov v rmci ostatnch verejnch sa (D1 Friovce

nch sekov, na ktorch sa nachdzaj tunely (ibenik, ebra at.) si preto dovolm vyjadri nzor, e je jednoznane iaduce, aby Nrodn dianin spolonos pokraovala v stratgii externho nezvislho dozorovania. Neviem si toti predstavi, e naprklad pri stavbch s tunelom by bol obstarvate schopn si zabezpei tm geotechnickch dozorov, ktor by robili 24 hodn a 7 dn v tdni, bez ohadu na to, i je sviatok alebo piatok s prslunmi osvedeniami a sksenosami. Prve citliv a najm objektvne a nezvisl posdenie eventulnych zmien v geologickch podmienkach je rozhodujcou lohou stavebnho dozoru. Ako predstaviteovi vajiarsko-slovenskej firmy mi ned nespomen, e systm externho dozorovania vekch infratruktrnych projektov, ako je naprklad vstavba najdlhieho tunela na svete, Gotthardskho tunela, projektovanho a dozorovanho aj spolonosou AMBERG Engineering AG dlh roky spene funguje prve vo vajiarsku. Vsledkom s dsledne ustren investin nklady a v tomto konkrtnom prpade skrtenie vstavby o 1 rok.

Prerazenie tunela Gotthard.

M I N I S T E R S T V O D O P R AV Y, V S T AV B Y A R E G I O N L N E H O R O Z V O J A S R

Generlny riadite Sekcie elezninej dopravy a drh MDVRR SR Ji KUBEK sa v rozhovore pre Parlamentn kurir vyjadruje k sasnej situcii v oblasti eleznc na Slovensku. Pripravila redaktorka Anna Komov.

tt mus urobi dleit rozhodnutia

linov. Pozitvne hospodrske vsledky prili aj preto, e po zmene vedenia v minulom roku firma zaala viac etri, objednva si menej externch sluieb a vo vom vyuva vlastn kapacity. Vaka tomu sa za rok podarilo zni nklady firmy o 40 milinov eur, o je pribline 1,2 miliardy korn. Na porovnanie, tto suma vysta na p platov pre vetkch zamestnancov a ete zostane aj na firemn odvody za zamestnancov. Ozdravn proces je vak len na zaiatku. no, v Cargu mus s o komplexn ozdravenie a urchlen vstup strategickho investora. Chceme podporova liberalizciu aj v oblasti nkladnej dopravy. U teraz je vidie, e mal dopravcovia aj na elezniciach doku by konkurencieschopn a ich podiel na celkovej preprave rastie. Na investcie vak v elezninej doprave nezostva vea peaz. Situciu vak zachrauj eurofondy. Najm na rekontrukciu trat a obnovu technickej infratruktry dostvame vek objemy prostriedkov, ktor by si tento tt z vlastnch zdrojov nemohol dovoli. Bez dleitch rozhodnut ttu v oblasti elezninej dopravy sa vak tieto investcie me min inkom. Dozrel as? Aj vaka naim pdnym argumentom a pochopeniu ministerstva financi dostan eleznice na roky 2012 a 2014 pomerne slun prostriedky na rozvoj. Podmienkou je hospodrnos, utvranie predpokladov pre spory vo vetkch smeroch nie dominantne krtmi, ale zodpovednejm sprvanm sa vetkch, ktor za prevdzku i al rozvoj elezninho systmu na Slovensku zodpovedaj. Princpy tejto zmeny obsahuje Program revitalizcie elezninch spolonost, ktor vlda schvlila tento rok v marci. O o sa revitalizan program opiera? M dve zkladn mylienky. Tou prvou je nevyhnutnos identifikova miesto elezninej dopravy v dopravnom systme krajiny, kee dnes tento segment i napriek svojm mohutnm kapacitnm monostiam hr nedstojn lohu komplementrneho elementu, voziaceho len to, o cestn doprava nestha alebo nedoke. Identifikovan rolu musme potom nielen vetkmi dostupnmi prostriedkami presadi, ale aj na iaducej rovni dstojne naplni. o je tm druhm pilierom revitalizcie? Druhou je dsledn odmietnutie doterajie-

Ako po vye roku hodnotte ozdravn proces na elezniciach? Bolo potrebn ho vbec rozbieha? O tom vbec niet pochb. Situcia, v akej sa nachdzali eleznin firmy minul rok bola natoko negatvna, e im hrozil bankrot. Neby reformy, s ktorou sme zaali vna poriadok do zmtku, o na elezniciach panoval, minimlne o Cargu by u v sasnosti nerozhodovalo predstavenstvo, ale konkurzn sprvca. Vaka ozdravnm krokom, ktor podniklo ministerstvo dopravy spolu s vedenm Carga, je situcia vo firme stabilizovan. Chcem vak zdrazni, e nie plne vyrieen. Podobne je to aj v prpade sprvcu elezninej infratruktry a prevdzkovatea osobnej dopravy. V prpade Carga sa u dokonca hovor o zisku. Ozdravovanie slovenskch eleznc u prina hmataten vsledky. eleznin prepravca Cargo Slovakia sa v oktbri prvkrt od roku 2008 dostal do zisku, a to nie len prevdzkovho. Po prvch desiatich mesiacoch tohto roka sa spolonos ocitla v pluse takmer 1,2 milina eur. Ete pred rokom pritom firme hrozil bankrot a elila nemerne sa zvyujcemu dlhu. Aj vaka tomuto vvoju rok 2011 firma uzavrie s menou stratou oproti plnu. Pln bol 29 milinov eur, skutonos bude niekde okolo 10 milinov eur. Pritom v rokoch 2009 a 2010 bola strata vye 120 mi-

M I N I S T E R S T V O D O P R AV Y, V S T AV B Y A R E G I O N L N E H O R O Z V O J A S R
ho ivota na dlh, a to ako zo strany ttu, tak i zo strany elezninch firiem v prpade ttu to znamen korektn doplatenie vetkch dlnch iastok za eleznin sluby v minulosti pripravovan rozpoet s takm opatrenm rta na strane elezninch podnikov si to vyiada nielen dsledn spornos na kadom jednom kroku vo vetkch prevdzkovch oblastiach, ale aj absoltnu uvlivos pri kadom rozvojovom zmere. Prvm krokom musia by rchle sanan opatrenia, najm odstrnenie nsledkov chybnho rozdelenia majetku medzi eleznin spolonosti pri delen v roku 2001 a najm v roku 2005. Ak zmeny meme oakva v osobnej elezninej doprave? Zkladnou lohou je dosiahnu stav, aby eleznice zabezpeovali osobn prepravu vade tam, kde m vetky predpoklady by nosnou. Autobusy by v takom prpade mali ma len doplnkov funkciu. Toto smerovanie m svoju logiku. Je tu vak aj cel rad faktorov, ktor bud tto stratgiu brzdi. Strategick opatrenia znamenaj predovetkm znovuzamestnanie eleznice uplatnenm racionlnej dopravnej politiky; ide najm o reformu cestovnho poriadku vlakov osobnej dopravy, alej vber trat, ktor doku plnohodnotne vykonva osobn dopravn obsluhu vo svojej oblasti. A napokon zavedenie taktovho cestovnho poriadku na nich. Na zklade tchto rozhodnut by mohlo prs k vznamnej racionalizcii vyuitia potencilu elezninho dopravcu a vidme tu vek monosti spor nkladov. Vnym konkurentom je vak autobusov doprava. Konen rieenie by mal ponknu zkon o verejnej doprave, ktor by normou skoordinoval autobusov a eleznin dopravu a upravil vzahy vetkch zainteresovanch. Kovmi partnermi ttu s tu vyie zemn celky, hoci zastvame nzor, e VC nie s zatia pripraven prevzia na seba cel bremeno regionlnej dopravy. Mte u predstavu ako obmedzi prva skromnch autodopravcov, aby ste chrnili spoloensk zujem utvra predpoklady pre dominantn rozvoj elezninej dopravy? Liberalizcia vyrovn disproporcie v ponuke, tt vak m monos vstupova do procesov vade tam, kde ide o ttom dotovan dopravu. e to ide, ukazuj najm sksenosti z eskej republiky. Typickou ukkou, ako aj zdanlivo jednoduch veci doku by zloit, s doterajie pokusy o utvorenie funknho systmu integrovanej prmestskej dopravy pre Bratislavu. Nechcem predbieha udalosti, ale vetko je natartovan tak, aby sme minimlne v Bratislave do roka spustili integrovan systm prmestskej dopravy spojenm silia autobusovch prepravcov, eleznc a bratislavskej mestskej hromadnej dopravy. Po tch rokoch u nie je priestor pre akademick diputy, nastal as rznych rozhodnut v tejto otzke. udia si vmaj postupn, predsa vak oividn modernizciu elezninch trat, staninch budov i vozovho parku. Peniaze z eurofondov umouj pokraova na tejto ceste. Pribdaj aj nov vlakov spravy. Ak je vaa osobn vzia v oblasti cieov osobnej dopravy? Modernizcia sa rozbehla predovetkm na zklade finannej pomoci z E a riei len tie najvypuklejie problmy. My vak zodpovedme za cel eleznin dopravu a musme pritom repektova monosti ttneho rozpotu. Ak teda nemme dostatok prostriedkov na rozsiahlejie vmeny jestvujcich elezninch zariaden, musme si urobi dkladn inventru toho, o mme a zodpovedne zvi, o z toho nevyhnutne potrebujeme. Kee poda prieskumov slovensk cestujci sa dlhodobo sauj predovetkm na nedostaton istotu vlakov a zanedban stanice, sstredme sa na rieenie tohto vleklho problmu renovciou ete pouitench vozov tak, aby zodpovedali aktulnym predstavm o civilizovanej doprave prinajmenom tm, e sa na nich obnovia opotrebovan obklady a interirov zariadenia, okn a toalety, urob sa povrchov prava. Tomu sa potom celkom vstine hovor humanizcia. Nklady na tieto pravy s relatvne nzke a verme, e takto mono pomerne rchlo inovova vznamnejiu as vozovho parku. V prpade stanc povaujeme za uiton uri ist zkladn tandardy a potom ich postupne tak, ako dovolia dostupn zdroje tmto tandardom prispsobova. Kee prakticky vo vetkch elezninch staniciach je dnes mnoho nevyuitch priestorov, zamame sa aj nad monosou spoluprce eleznc s obcami a mestami, alebo i inmi zujmovmi subjektmi pri hadan monost novho vyuitia jestvujcich objektov.

SPOLONOS ELEZNIN STAVBY, A.S. KOICE ZABEZPEUJE TIETO INNOSTI:

1. Vstavba, rekontrukcia a oprava elezninch trat, vhybiek, vhybkovch rozvetven vrtane modernizcie vysokorchlostnch elezninch koridorov 2. Vstavba, rekontrukcia elezobetnovch mostov, priepustov, opornch a zrubnch mrov, nstup, rmp a elezninch prejazdov vetkch typov 3. Vstavba a oprava ciest, spevnench plch, chodnkov a pech zn 4. Zriaovanie sananch vrstiev podvalovho podloia klasicky i metdou obracania vrstiev a budovanie odvodovacch systmov 5. Budovanie bezstykovej koaje, zvranie vhybiek termitom a odporovm spsobom 6. Nedetruktvne skanie drhovch, oceovch, mostovch kontrukci, kontrukci podobnch mostom, koajnc a drhovch vozidiel ultrazvukovou metdou 7. Zakladanie stavieb, sancia elezninch objektov a zemnho telesa pilotovacmi a kotviacimi spsobmi 8. Opravn prce na elezninom spodku a zvrku, opravy geometrickej polohy koaje, istenie koajovho lka, regenercia jazykov a srdcoviek na vhybkch, mont, demont a regenercia koajovch pol 9. Pozemn stavby

eleznin stavby, a.s. Koice Jun trieda 66, 040 01 Koice tel., fax: 00421 / 55 / 6118821, 6118842 e-mail: sekretariat@zeleznicnestavby.sk, www.zeleznicnestavby.sk

D O P R A V A

N A

S L O V E N S K U

ELEZNICE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Rok prsneho racionalizanho reimu, zsadnch rozhodnut a spornch opatren, rok v znamen vraznho etrenia vo vetkch oblastiach nkladov vrtane personlnych nkladov. A to vetko s cieom ozdravi a racionalizova najviu slovensk firmu eleznice Slovenskej republiky, urobi zo eleznc SR firmu, ktor poskytuje eleznin truktru na tandardnej rovni, m prehadn finann toky, transparentn obstarvanie a udruje eleznicu na poadovanej rovni, konkurencieschopnej s inmi druhmi dopravy. Tak by sa dal zhrn rok 2011 v najvej slovenskej firme, ktor v roku 2011 fungovala v lnii v marci schvlenho programu revitalizcie elezninch spolonost.
organizanej truktry a optimalizciou zamestnanosti na SR. Zrove definuje potencilne rozvojov opatrenia vo vzahu k optimalizcii innost vntornch organizanch jednotiek a poskytovanie ich produktov pre potreby hlavnej innosti, opatrenia vo vzahu k reininieringu procesov ITC alebo opatrenia vo vzahu k novmu prstupu k ponuke sluieb posunu a technickej kancelrie. Jednotliv opatrenia vyplvajce z Programu revitalizcie elezninch spolonost boli implementovan do internho prostredia SR, na jednej strane prostrednctvom Stratgie SR, na druhej strane prostrednctvom Programu spor a optimalizcie SR sbor iniciatv, ktorch realizcia bola a je potrebn pre dosiahnutie znenia nkladov, i u formou priamych alebo nepriamych nkladov, do konca roka 2013. V rmci SR boli prijat okamit, ale aj dlhodob oparenia. Okamit spovali v racionalizcii vntornch procesov v spolonosti, kde potencilne spory vdavkov je mon dosiahnu v oblasti verejnho obstarvania, prehodnotenm existujcich externch dodvok a outsourcingov, redukciou osobnch nkladov predovetkm v riaden a sprve spolonosti a v prevdzkovej sfre v nadvznosti na konkrtne racionalizan opatrenia, ale aj revziou investinch programov. Okrem okamitch opatren definuje program revitalizcie koncepn strategick opatrenia pre stabilizciu elezninho sektora, kde podstatou a zkladnm princpom stabilizcie elezninho sektora v budcnosti je pouitie vetkch dostupnch motivanch nstrojov na presun vkonov z cestnej dopravy na dopravu eleznin. ,,Revitalizcia brala do vahy, aby prijat rieenia neohrozili stabilitu elezninej dopravy a drh. Vetky opatrenia boli uplatovan v zmysle zsady, e redukcia rozsahu elezninej siete - zastavenie prevdzky a ukonenie drby sa deje len na tch tratiach, kde je aj bez zloitch analz jasn, e s to spojenia s nulovmi alebo dlhodobo nzkymi vkonmi v osobnej i nkladnej doprave, ktor zjavne nemaj rozvojov potencil a ktorch zruenie nenaru organick charakter elezninej siete, objasnil generlny riadite SR Ing. Vladimr uptk. Za uplynul rok v zmysle vyie uvedenho SR teda preli vraznmi zmenami o sa tka organizanej truktry, kompetenci, ako aj prehodnotenia systmu fungovan najdiskutovanejch oblast tepelnho hospodrstva, koajovch a cestnch motorovch vozidiel, informanch technolgi, nkupu tovarov a sluieb, hospodrenia s majetkom. Projekt revitalizcie elezninho sektora zaha v rmci rieenia nkladovch oblast aj oblas osobnch nkladov, ktor zko svis s rieenm zamestnanosti. Z tohto dvodu bolo nevyhnutn dosiahnu sporu aj zniovanm potu zamestnancov. Cel proces zniovania zamestnancov zaal u v decembri 2010 a bude pokraova a do roku 2012. Rozdiel medzi evidennm potom zamestnancov k 30. 11. 2010 a k 30. 11. 2011 je 1945. Je to vznamn slo, kee prepanie je vdy nepopulrne opatrenie, avak v podmienkach SR sa zniovanie potu miest podarilo zrealizova vcelku pokojne a v drvivej vine po vzjomnej dohode s dotknutmi zamestnancami.

Rok 2011 rok zaiatku revitalizcie SR

Pri formulovan zmeru a opatren programu revitalizcie bol vchodiskom sasn nelichotiv stav vetkch ttnych elezninch spolonost. eleznin doprava sa dostala a na druh koaj a vrazne sa uprednostovala ekologicky menej efektvna cestn doprava, i u hromadn alebo individulna, osobn alebo nkladn. Kee zmerom E a aj SR je, aby bola eleznin doprava chpan ako nosn, hromadn a ekologick spsob dopravy, bolo potrebn ako prv pristpi k analyzovaniu sasnho stavu a nastaveniu systmovch opatren pre rozvoj elezninej dopravy. ,,Cieom schvlenho programu bolo zabezpei stabilitu v elezninom sektore SR, i u po strnke prevdzkovej a technickej, ale aj ekonomickej, a to plnenm opatren vyplvajcich zo schvlenho programu pre eleznin spolonosti, ale aj plnenm opatren zo strany ttu, ktor boli programom revitalizcie definovan. Pritom navrhovan opatrenia predstavuj najzsadnejiu reformu eleznc za posledn obdobie, uviedol generlny riadite SR Ing. Vladimr uptk. Vo vzahu k SR definuje program revitalizcie opatrenia, ktorch realizcia by mala vies k zveniu trieb a cash flow. Medzi takto opatrenia patr otvorenie infratruktry SR modernm traknm vozidlm, draznejie vymhanie nedoplatkov za pouitie elezninej infratruktry v slade s uzatvorenmi zmluvami o prstupe na eleznin infratruktru s dopravcami, presunutie asti investci do modernizcie jestvujcich elezninch stanc a do budovania novch elezninch zastvok. Program revitalizcie definuje tie koncepn strategick opatrenia aj vo vzahu k SR, zameran v prvom rade na zniovanie nkladovosti manara infratruktry, napr. pri obstarvan tovarov a sluieb, sluieb z externho prostredia a monosou ich internho vykonvania, racionalizovanm

Nklady za 1. 10. 2011 s oproti plnu vznamne niie, z toho napr.: spotreba materilu a surovn o 10,4 mil. , spotreba energi na traknej elektrickej energii o 7,9 mil. , na netraknej elektrickej energii o 2,6 mil. , opravy a udriavanie o 10,9 mil. , nkup sluieb o 13,9 mil. (poradenstvo, upratovanie a istenie, tdie a posudky, vkony strojov, defektoskopia, sluby pre tepelnotechnick zariadenia, znekodovanie odpado, telekomunikan sluby) osobn nklady o 9,4 mil. (proces optimalizcie zamestnanosti)

spory SR za desa mesiacov roku 2011 (Plnenie k 31. 10. 2011): UKAZOVATE (v tis. ) Nklady spolu 1. 10. 2011 pln 461 231 1. 10. 2011 skutonos 413 724 Rozdiel skut. pln 47 507

10

D O P R A V A

N A

S L O V E N S K U

Slovensko m po rokoch nov vlaky. ttny dopravca, eleznin spolonos Slovensko, a. s., (ZSSK), zaal jazdi postupne poas roka s jedenstimi modernmi spravami. S medzi nimi elektrick, tlaen ahan (push-pull) i dieselov jednotky, ku ktorm v decembri pribudla lokomotva z dielne eskej kodovky.

Farbami zmeny s erven a biela

Osobn eleznin doprava nastpila cestu obnovy
kapacita 640 cestujcich maximlna rchlos 160 km/h nasadenie: Treniansky, ilinsk, Preovsk a Koick kraj cena spravy: 9,62 mil. eur, poet 10 Poschodov jednotka typu push-pull (PP) kapacita 714 cestujcich maximlna rchlos 160 km/h nasadenie: Trnavsky, Nitriansky, Bratislavsk kraj cena spravy: 7,43 mil. eur, poet 10 Dieselov motorov jednotky (DMJ) srie 861 kapacita 317 miest maximlna rchlos 140 km/h nasadenie: Preovsk, Koick, Nitriansky, Treniansky a Trnavsk kraj cena spravy: 4,7 mil. eur, poet 12 Rue 381 pouitie na troch traknch napjacch systmoch maximlna rchlos 200 km/hod. maximlny vkon pre trakciu 6 400 kW zabudovan ETCS vlakov zabezpeova na pouitie v SR, D, MV, OeBB monos ovldania sprav push-pull cena: 4,2 mil. eur, poet 2

Prv dve dieselov motorov jednotky Mria a Eva od slovenskho vrobcu OS Vrtky boli slvnostne vypraven na koajnice v Humennom.

Vlaky s sasou projektu obnovy parku koajovch vozidiel, ktor je aiskovo financovan z eurofondov cez Operan program Doprava. Do dvoch rokov ich bude po slovenskch koajach jazdi tridsadva, vysvetuje Pavel Kravec, predseda predstavenstva a generlny riadite ZSSK. Budci rok pribudne devtns vlakov a zvyok v roku 2013. Aj ke je to v porovnan s ostatnmi vozidlami ZSSK len kvapka v mori, asi dve percentn vozovho parku, doku vak prepravi a ptinu vetkch cestujcich. Dvodom je, e elektrick i pushpull vlaky s poschodov a odvez od essto a do vye sedemsto cestujcich naraz. Vetky dostali ensk men a boli slvnostne uveden do prevdzky a poehnan. Jazdia na prmestskch a regionlnych tratiach. Zatia v okol iliny, Koc, Novch Zmkov, Ktov, Bratislavy, Humennho i Popradu, no postupne sa dostan aj do ostatnch miest Slovenska.

tm prispeje k celkovmu posunu kvality sluieb, uviedol na jednej zo slvnostnch prezentcii prv podpredseda vldy a minister dopravy Jn Fige.

PLNOU NOVINKOU JE PUSH-PULL S RUOM

Nov vlaky s pohodlnejie a rchlejie, vybaven s modernmi technolgiami, s stretov voi imobilnm obanom vaka nstupnm ploinm a bezpenos v nich stria kamerov systmy. Cestujcich prjemne prekvap vekorys osobn a batoinov priestor. Kad pohodln dvojsedadlo m zsuvku, inn krenie i klimatizcia s samozrejmosou. Vlaky s komfortn i pre vlakov personl a ruovodiov, ktorch pracovisko je ergonomick. K pohodliu cestujcich i personlu prispieva aj nzka rove vntornho hluku. Elektrick poschodov vlaky a spravy push-pull s na slovenskch tratiach plnou novinkou. Skladaj sa z rua, dvoch vloench vozov a z riadiaceho voza, priom ich vhodou je, e v obratovej stanici netreba s runom obieha spravu, ale opanm smerom je sprava ovldan z riadiaceho voza. Vyrba ich esk spolonos koda Vagnka Ostrava a dieselov vlaky zasa domci producent OS Vrtky. alou novinkou s dva trojsystmov elektrick rune radu 381 z proveniencie spolonosti koda Transportation Plze. Ide o prv nov eleznin vozidl po osemnstich rokoch, ktor nakpila eleznin spolonos pre osobn dopravu. Poda odbornkov je to lokomotva svetovch parametrov s vysokm vkonom a maximlnou rchlosou jazdy 200 kilometrov za hodinu.

IMPULZ PRIIEL Z EUROFONDOV

Obnova vozovho parku ZSSK z eurofondov sa zaala podpisom zmluvy o nenvratnej finannej pomoci ete v lete roku 2009 a o rok neskr bol projekt schvlen. Jeho celkov nklady s takmer 232 milinov eur, z oho p percent spolufinancuje eleznin spolonos a na zvyku rovnm dielom participuje E a ttny rozpoet. Slovensko za tieto peniaze zska po prv raz od svojho vzniku modern vlaky zodpovedajce eurpskemu tandardu osobnej elezninej dopravy, ktor bola viac ako dvadsa rokov dlhodobo zanedbvan, o sa podpsalo pod vysok priemern vek a opotrebovanie koajovch vozidiel. Vaka eurofondom pribdaj na slovensk trate nov vlaky. eleznin doprava potrebuje siln stimul, aby sme presvedili ud, e m zmysel prejs z dopravy autom na verejn eleznin dopravu. Verm, e ich nasadenie zvi bezpenos osobnej prepravy, a

FAKTY O NOVCH VLAKOVCH SPRAVCH A RUOCH

Elektrick poschodov jednotka (EPJ) radu 671

Kde a kedy boli uveden do prevdzky 12. 12. 2010 Katarna EPJ (ilina Trenn ) 21. 03. 2011 Lucia EPJ (Trenn Nov Mesto nad Vhom) 26. 08. 2011 Terzia EPJ (Nov mesto n/V ierna n/T) 09. 09. 2011 Albeta EPJ (ilina Preov Koice) 16. 09. 2011 Zuzana PP (Nov Zmky Bratislava Kty) 27. 10. 2011 Helena, Marta PP (Bratislava Nov Mesto nad Vhom a sp), 21. 11. 2011 Anna a ofia EPJ (Nov Mesto n/V ierna n/T) 28. 11. 2011 Mria a Eva DMJ (Humenn Snina Koice Preov) 8. 12. 2011 - Michal rue radu 381 Alexander BUZINKAY, riadite odboru komunikcie ZSSK

11

M I N I S T E R S T V O D O P R AV Y, V S T AV B Y A R E G I O N L N E H O R O Z V O J A S R

Civiln lety dnes a zajtra

Vznam civilnho letectva je v rozvoji nho ttu, predovetkm v oblasti cestovnho ruchu a ekonomiky, nesporn. Vedeli ste naprklad, e vzdun priestor Slovenska zaznamen denne pribline 1 500 letov a v roku 2020 sa predpoklad dvojnsobok? O tom, ako sa na tieto sla pripravi, ak lohu zohrva v spoluprci s Eurpskou niou a medzinrodnmi organizciami civilnho letectva Slovensko a ak je dleit dodriava podmienky bezpenosti, nm porozprvala generlna riaditeka sekcie civilnho letectva a vodnej dopravy Ministerstva dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja SR Radmila VALKOV. Pripravila Zuzana Stankov.
verejn charakter letiskovej infratruktry a vytvori podmienky pre rozvoj letsk, vrtane sluieb pre cestujcich a leteckch dopravcov, kompatibiln s jednotnm trhom E. Vznamnou prioritou je vytvranie transparentnch a harmonizovanch podmienok zosladenm bilaterlnych dohd s legislatvou E a rokovanm o dohodch s tzv. tretmi ttmi v zvislosti od potrieb trhu a leteckch dopravcov. Momentlne mme v legislatvnom procese bilaterlne dohody s nou a Spojenmi arabskmi emirtmi a mme ukonen proces dvojstrannch zmlv s Armnskom a Ukrajinou. V oktbri 2011 sme na summite v St. Peterburgu otvorene rieili otzky s Ruskou federciou, ktor len postupne a na bilaterlnej bze akceptuje liberlnu politiku E. Ako sa pln Stratgia rozvoja dopravy Slovenskej republiky do roku 2020? Stratgia je komplexn materil, ktor sa civilnho letectva dotka v 7 oblastiach: infratruktra, leteck doprava, konkurencieschopnos, prva cestujcich, ochrana ivotnho prostredia a bezpenos a bezpenostn ochrana. Najfrekventovanejia je infratruktra, a to najm prstup k vlastnctvu a zmerom alieho rozvoja letsk. Postoj k letiskm sa men s kadou zmenou vldnej garnitry, oho dsledkom je, e sa projekty nedotiahnu do konca, menia sa bez potrebnej nadvznosti. K letisku Bratislava prijala vlda uznesenie . 189/2011, ktorm rozhodla o jeho alom rozvoji formou prevdzkovania na zklade koncesie udelenej na obdobie 30 rokov. Koncesionr m by vybrat medzinrodnm tendrom do konca jna 2012. Uznesenm . 458/2011, ktor sa tka tzv. malch letsk (Poprad-Tatry, Slia, Pieany a ilina) vlda rozhodla, e do konca roka 2011 bud akcie letiska Pieany preveden na Trnavsk samosprvny kraj s podmienkou, e aspo 10 rokov bude letisko zachovan. O ostatnch letiskch sa malo rozhodova pri rokovaniach o ttnom rozpote na rok 2012. Zmenou politickej situcie sa proces rozhodovania o tchto letiskch, ale aj proces vberu koncesionra pre Bratislavu, spomalil. V tejto oblasti je potrebn u konene prija rieenie prekraujce horizont 4 rokov a zvi relne podmienky a monosti ich fungovania, jasne definova regionlnu politiku a vznam letsk pre reginy a cestovn ruch a zska podporu z eurofondov pri repektovan pravidiel ttnej pomoci. Ak priority preferuje civiln letectvo? Sekcia civilnho letectva je vlastne regultor vytvrajci podmienky dopravcom, ktor chc lieta na Slovensko. Je naou prioritou zachova Poznaj cestujci svoje prva a povinnosti? Leteck doprava bola priekopnkom v definovan prv cestujcich v prpade odmietnutia nstupu do lietadla, oneskorenia alebo zruenia liniek i prv cestujcich s obmedzenou pohyblivosou. Ide o vemi citliv otzky. Mme v pamti nedvne problmy cestujcich pri vbuchu sopky na Islande alebo zasneen letisk v minuloronej zime. Zrove prebiehaj diskusie, aby sme vyvili prva cestujcich a leteckch dopravcov, jeden bez druhho jednoducho nemu existova. Vemi aktulnou je aj otzka intermodality, najm vo vzahu lietadlo vlak. Ako rieite problm so ivotnm prostredm hlukom a emisiami? Z hadiska leteckej dopravy sa ponkaj 3 okruhy rieen: technick (vroba motorov, ktor bud z hadiska spotreby palv, hluku a emisi ohadupln k ivotnmu prostrediu), technologick (skracovanie trat, vykvan nad letiskami v podstate cel proces implementcie projektu Single Europen Sky) a ekonomick (naprklad obchodovanie s emisiami, resp. rzne poplatky). Obchodovanie s emisiami spad do psobnosti ministerstva ivotnho prostredia. Od roku 2012 sa zana obchodova s emisiami aj v leteckej doprave, take sme na tejto agende s MP SR spolupracovali. Hovor sa aj o udratenosti leteckej dopravy v svislosti s tm, e tto doprava ivotne zvis od palv. Preto sa diskutuje aj na tto tmu, zana sa robi serizny vskum a vvoj alternatvnych zdrojov palv. Na akom princpe funguje tzv. Single European Sky (SES) Jednotn eurpsky vzdun priestor a ako sa na jeho zklade zvyuje innos leteckej dopravy v globlnom meradle? Vemi zjednoduene povedan Single European Sky ru hranice medzi ttmi vo vzdunom priestore. To, o nm urobil schengen na zemi, my robme cez SES vo vzduchu. Mme urit balk predpisov, na zklade ktorch eurpske krajiny tento projekt postupne realizuj. Zkladnmi piliermi s regulcia, bezpenos, vskum a vvoj, kapacita a udsk faktor. V rmci Eurpy sa pripravuje 9 projektov funknch blokov vzdunho priestoru, tzv. FAB, ktor zdruuj vzdun priestor viacerch ttov. Slovensko je spolu s eskom, Maarskom, Bosnou a Hercegovinou, Chorvtskom, Rakskom a Slovinskom sasou funknho bloku strednej Eurpy (FAB CE). Leteckm dopravcom (ie ich cestujcim) by sa mala zni doba letu, a to skrtenm letovch trat, mekanie spsoben prehustenm vzdunm priestorom by sa malo eliminova lepm vyuvanm jednotlivch letovch hladn. Zkladn spoluprca ttov zdruench vo FAB CE je vymedzen zmluvou podpsanou 5. 5. 2011 v Slovinsku. Zrove bola podpsan dohoda o spoluprci poskytovateov letovch naviganch sluieb. Tridsiateho mja bola tie v Bratislave podpsan dohoda o spoluprci nrodnch dozornch orgnov. Leteck rad Slovenskej republiky ako slovensk nrodn dozorn orgn v tejto oblasti funguje na vemi vysokej rovni a bol ldrom pri tvorbe tejto dohody. Ak bezpenostn poiadavky musia by dodriavan v rmci Nrodnho programu bezpenej prevdzky v civilnom letectve? Bezpenos je zkladnm atribtom leteckej dopravy. Kedysi sme reagovali na situciu, ktor vznikla, dnes robme prevenciu, aby sme sa v budcnosti vyhli problmu. Preli sme od reaktvneho k proaktvnemu systmu. V letectve je takmer kad druh innosti predmetom reimu povoovania alebo osvedenia. iaden pilot neme s na palubu, iadne lietadlo do vzduchu, dokonca ani u ns prist, bez toho, e by nepodliehali tomuto reimu. Verejn letisk potrebuj na zriadenie i zruenie shlas od ministerstva dopravy, aj povolenie na prevdzkovanie od leteckho radu. Jednotliv lietadl musia ma osvedenie o letovej spsobilosti, letov povolenia. Vetky doklady s vydvan na zklade uritch poiadaviek danch medzinrodnmi zmluvami, predpismi a zkonmi. Tm, e k nm lietaj aj dopravcovia z tretch krajn, mimo E, chceme naim cestujcim garantova rovnak tandard a rovnak rove bezpenosti ako u dopravcov, na ktorch mme dosah a vieme ich nejakm spsobom overi. Ak s sasn projekty na zvenie bezpenosti letovej prevdzky? K zveniu bezpenosti prevdzky m pri-

12

PIO KERAMOPROJEKT
zabezpeuje kompletne projektov a ininierske innosti na zem Slovenska i v zahrani
innos spolonosti: Komplexn priemyseln projektov a ininierska innos Projektovanie dopravnch stavieb, vodohospodrskych stavieb, pozemnch stavieb, ininierskych stavieb eleznice a drhy, cesty a letisk, mosty a pod. Komplexn architektonick a ininierske sluby Vyhotovovanie projektovej dokumentcie tkajcej sa technickho, technologickho a energetickho vybavenia stavieb Zastupovanie investora pri prprave a uskutoovan stavieb Poskytovanie stavebnho dozoru Vypracvanie odbornch posudkov a odhadov Naa spolonos zabezpeovala na stavbu Terminl Letisko M. R. tefnika Bratislava, ktor zskala Cenu ministra dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja SR v 17. ronku prestnej celottnej verejnej sae realizovanch stavieb na Slovensku Stavba roka 2011, nasledujce innosti: A) Realizan projektov dokumentcia Zabezpeenie stavebnej jamy a vkopov Nosn kontrukcia objektu Terminlu s prsluenstvom B) Vrobn a montne dokumentcie vybranch ast nosnej kontrukcie C) Autorsk dozor poas realizcie. PIO KERAMOPROJEKT, a. s. Doln ianec 1013/1, 911 48 Trenn, Slovakia tel.: + 421 32 652 31 82, fax: + 421 32 652 00 79, www.kmp.sk spie zmena systmu dohadu. Kedysi sme my ako tt boli auditovan v uritch intervaloch, i plnme medzinrodn zvzky. Teraz sa prechdza k tzv. priebenmu monitorovaciemu systmu. Medzinrodnej organizcii civilnho letectva (ICAO) pravidelne hlsime, ak je u ns stav a na zklade toho ICAO vyhodnocuje, i nie sme rizikov. E m vypracovan Eurpsky bezpenostn program civilnho letectva (EASP), ktor ete sprsuje tandardy ICAO. Jednotliv subjekty inn v civilnom letectve maj vypracovan systmy manamentu bezpenosti. V praxi to znamen, e medzinrodn audity kontroluj, nakoko je ttna sprva schopn dohliada pri tchto subjektoch na splnenie vetkch poiadaviek. Ktor projekt je najzaujmavej? erstvou zleitosou je naprklad oarovanie lasermi z diskotk, ktor mu pilotovi spsobi trval pokodenie zreniiek alebo oslepenie. S ministerstvom obrany a ministerstvom vntra sme v oktbri 2011 podpsali trojdohodu o vzjomnej spoluprci a poskytovan pomoci pri ptran po osobch, ktor oaruj lietadlo laserom alebo zdrojom intenzvneho svetla vo vzdunom priestore SR. o je to SESAR a o nm prinesie dokonenie jeho druhej fzy? SESAR je sas projektu SES. Ide o eurpsky program modernizcie infratruktry riadenia letovej prevdzky. Jeho cieom je vvoj systmu manamentu riadenia letovej prevdzky. Je to v podstate nstroj na to, aby bola zaisten bezpenos a plynulos letovej prevdzky v horizonte alch 30 rokov. Cel Eurpa by mala prejs na jednotn systm. Jeho uvatemi bud leteck dopravcovia a musia vedie, o ich ak a koko bude potrebn z ich strany investova, pretoe to bude ma dopad aj na to, ak zariadenia maj na palube lietadla, aby vedeli komunikova s tmto systmom. Dokonenie druhej fzy m prinies poadovan technologick systmy novej genercie, tak ako boli zadefinovan v prvej fze. Teraz sa ak na ich implementciu do relnej praxe. Projekt je momentlne v predrealizanej fze. Dopravcov bude zaujma, e E m podpsan dohodu s USA, aby obdobn systmy vyvjan v USA boli kompatibiln s eurpskymi. V akom tdiu je plnovan rozrenie vybavovacej plochy bratislavskho letiska a rekontrukcia vzletovej pristvacej drhy? Tieto aktivity boli spjan s koncesionrom a kee v marci oakvame voby a zrejme nov vldu, cel proces vberu koncesionra bol spomalen. Pokrauje sa v dostavbe terminlu. Prv fza bola ukonen jni 2010, pokraujeme druhou. Existuj urit nadvznosti technolgi medzi prvm a druhm terminlom, take sa pokrauje v tejto asti. Z akch zdrojov je civiln letectvo financovan? Je financovanie dostaton alebo nie a preo? Na to je vemi jednoduch odpove z vlastnch zdrojov. Ak s dotcie, tak s dvan v zmysle uritch pravidiel zo zkona, na zklade vnosu, a s elovo smerovan len do infratruktry, prpadne na osloboden lety od odplt, kde tt prefinancovva tie sluby, ktor oslobodil (napr. lety hlv ttov). Takm bol naprklad aj prlet britskej krovnej. Jej lietadlo dostalo sluby letovch naviganch sluieb, ktor s na zklade medzinrodnch pravidiel osloboden od odplt. Prevdzkovate za ne neplat. sla hovoria, e v obdob 2006 2011 sme dostali zo ttneho rozpotu pribline 23 milinov na mal letisk, spolu sme na civiln letectvo dostali 37,8 milina . V porovnan s tm, koko sa dva na dianice alebo eleznice, je to vemi nzka iastka, ktor postauje len na udranie prevdzkyschopnosti malch letsk. o sa zmen v oblasti financovania civilnho letectva teraz, ke je schvlen nov ttny rozpoet? V rmci novho ttneho rozpotu mme pridelench 10 250 000 , z toho na mal letisk dostaneme asi 4 miliny . Je to iastka, ktor bude postaova len na preitie letsk a pokrytie tch najnevyhnutnejch vdavkov alebo nkladov spojench s nrokmi na bezpenos a bezpenostn ochranu. Letisk vak svoju infratruktru musia budova, ak maj spa atribty verejnch medzinrodnch letsk. Je civiln letectvo podporovan financiami z E? V programovacom obdob 2004 2006 sa nm podarilo dosta letectvo aj do financovania z eurofondov. Realizovali sa urit vylepenia, najm z hadiska bezpenostnej ochrany, zakpili sa naprklad skenery. V obdob 2007 2013 letectvo do eurofondov zahrnut nie je. Situcia s programovacm obdobm 2014 2020 je zatia otvoren, mme zujem o tieto peniaze. o si myslte o nedvnom zastaven eskch letov na Slovensko a sp? Situcia v eskch aerolnich je vemi napt, ide o financie. Do toho vstpili poiadavky ich pilotov. Zaali trajkova, a kee kad trajk vyvol alie straty, SA pristpili k spornm opatreniam a zastavili lety zo iliny, Popradu, ale aj z Bratislavy. Je nm to najm za linkou Bratislava Par, ktor bola poda naich informci dobre vyaen. Dopravca vak m prvo takto postupova, ale nepi sa nm, e SA tento krok v predstihu neavizovali a spsobili tak cestujcim problmy. koda, e tento vpadok nebol schopn operatvne nahradi niektor zo slovenskch dopravcov.

13

D O P R A V A

N A

S L O V E N S K U

LPS SR, . p., v roku 2011

Vyhodnotenie innosti
vcviku riadiacich letovej prevdzky, intruktorov a lektorov vcviku. Na vntrottnej rovni firma vraznm spsobom prispela k prprave a vypracovaniu Zmluvy o vzjomnej spoluprci a poskytovan pomoci pri ptran po osobch, ktor oaruj lietadlo laserom alebo zdrojom intenzvneho svetla vo vzdunom priestore Slovenskej republiky, nakoko poet takchto prpadov sa vznamne zvil a maj negatvny vplyv na bezpenos letov. LPS SR, . p., v roku 2011 podalo MDVRR SR podnet na zmenu a doplnenie zkona . 462/2007 Z. z. o organizcii pracovnho asu v doprave s cieom zabezpei vyiu flexibilitu organizcie pracovnho asu riadiacich letovej prevdzky. Toto boli najvznamnejie aktivity, ktor sa podniku podarilo splni v r. 2011. Samozrejme existuje mnoho projektov, ktor sme zaali v tomto roku, no relne vsledky bud k dispozcii bu v alom alebo a v nasledujcich rokoch.

innos Letovch prevdzkovch sluieb Slovenskej republiky, ttny podnik (LPS SR, . p.) v roku 2011 je potrebn posudzova z hadiska niekokch perspektv. Z pohadu prevdzkovho treba zdrazni zavedenie novch postupov riadenia toku letovej prevdzky na stanoviti ACC Bratislava koncom roka 2010, ktor umonili odriadi zven poet letov v roku 2011 vo vzdunom priestore Slovenskej republiky bez zdran a zrove aj dopomohli k vym kapacitnm monostiam stanovia. LPS SR, . p., sa vraznm spsobom podieali na pomoci Ministerstvu obrany Slovenskej republiky pri prprave plnenia podmienok na certifikciu poskytovatea leteckch naviganch sluieb poda postupov platnch pre civiln letectvo. Pomoc spovala najm v prprave riadiacich dokumentov pre vojensk tvar na Letisku Slia, v zabezpeen vcviku vojenskch riadiacich letovej prevdzky vo vcvikovom stredisku LPS SR, . p., v konzultcich poskytovanch vojenskm riadiacim v priebehu vcviku v relnej prevdzke a v technicko-prevdzkovom zabezpeen ohlasovne letovch prevdzkovch sluieb, ktor sli na podvanie letovch plnov a na predletov prpravu posdok lietadiel. Spolonos sa aktvne podiea na procesoch v rmci ICAO AIS-AIM Study Group (poradn skupina sekretaritu ICAO (Medzinrodn organizcia civilnho letectva) v oblasti leteckej informanej sluby), v rmci ktorej bol zamestnanec LPS SR, . p., ldrom skupiny, ktor vypracovala nvrh vcvikovho manulu AIM Training Development Manual, ktor bude v budcom roku publikovan ako dokument ICAO. Z pohadu technolgi a infratruktry je vznamn intalcia systmu zariaden na presn priblenie a pristtie na letisku v iline, vytvorenie a vypublikovanie svisiacich letovch postupov, m sa vrazne zvila rove bezpenosti a vyuitenos letiska ako takho. alou vznamnou aktivitou bola vmena technolgie monopulznho radaru Vek Javornk, ktor je

jednm z kovch zdrojov radarovho signlu na riadenie letov vo vzdunom priestore Slovenskej republiky. Zrove sa dokonili vetky prce svisiace s prpravou a uvedenm do prevdzky plne novho radaru na letisku v Bratislave. Prioritou . 1 v LPS SR, . p., je vstavba novej administratvno-prevdzkovej budovy, ktorej uvedenie do prevdzky sa oakva v marci 2012. Dvodom realizcie celho projektu bolo vytvori optimlne podmienky na poskytovanie leteckch naviganch sluieb. aiskov pracovisk oblastn stredisko riadenia a technick sly u nezodpovedaj poiadavkm kladenm na poskytovanie takhoto druhu sluieb zo strany Eurpskej komisie. Z pohadu psobenia LPS SR, . p., na medzinrodnej rovni je potrebn spomen prpravu a podpis multilaterlnej Dohody o FAB CE (Functional Airspace Block Central Europe), ktor dva prvny rmec na vytvorenie spolonho bloku vzdunho priestoru 7 ttov (Raksko, esk republika, Slovensk republika, Maarsko, Slovinsko, Chorvtsko a Bosna a Hercegovina). Zmluva bola podpsan na rovni ministrov dopravy 5. mja 2011. Nsledne bola podpsala dohoda medzi poskytovatemi leteckch naviganch sluieb tchto ttov. Plnenie dohody bude predstavova vznamn krok k zlepeniu fungovania a zabezpeenia efektvnejej leteckej prevdzky v Eurpe. Od vytvorenia funknho bloku FAB CE sa oakvaj relne spory v nkladoch 2 a 3 miliardy eur poas desiatich rokov, skrtenie dky letov a zredukovanie mnostva emisi o 16 milinov ton. Z alch projektov treba vyzdvihn koncepciu plynulho poskytovania letovch prevdzkovch sluieb v rmci vzdunho priestoru TMA Bratislava TMA Viede TMA Budape pre letisk Bratislava Viede Budape, projekt dualizcie prletovch a odletovch trat s vyuitm konceptu CDA (Continuous Descen Approach) pre letisk Krakov, Katovice a Vroclav a prprava pecifikci na vber strategickho partnera na skvalitnenie a spoluprcu pri

ak ns neahk obdobie. V sasnej situcii, kedy samotn Eurpa el mnohm vzvam a oakvaniam, mus si LPS SR, . p., zachova minimlne rovnak tandard pri poskytovan letovch prevdzkovch sluieb ako v minulosti, prpadne sa poksi niektor parametre zlepi. Nachdzame sa na zaiatku obdobia, kedy sa principilne menia urit mechanizmy tkajce sa plnovania zdrojov (udskch a finannch) na nasledujce roky. Musme sa dsledne pripravi na obdobie, ke bude nevyhnutn plnova s predstihom na urit asov obdobie (najprv na 3 a potom na 5 rokov) a v ktorom sa bude aplikova princp zdieania rizika s leteckmi spolonosami. V kombincii s legislatvou Single European Sky II a FAB CE sa vytvra skutone nron prostredie, ktor bude vyadova presn plnovanie a vyuvanie zdrojov, zku spoluprcu so susednmi partnermi a partnermi v rmci FAB CE, a v neposlednom rade siln podporu ttu pri presadzovan zujmov nielen LPS SR, . p., ale aj Slovenskej republiky. Miroslav BARTO riadite LPS SR, . p.

14

S T A V B A

R O K A

2 0 1 1

Prestna celottna prezentan sa STAVBA ROKA, uskutoovan aj v tomto 17. ronku pod ztitou najvyieho stavnho initea, prezidenta SR Ivana Gaparovia (osobne sa zastnil aj slvnostnho odovzdvania cien gala veera Stavba roka 2011 i s manelkou Silviou), sa vyhlasuje kadorone pre stavebn diela budovy, ininierske stavby, (novostavby, modernizcie, rekontrukcie) , a to autorov ich architektonickch rieen, projektantov, hlavnch zhotoviteov a stavebnkov i developerov. Jej organiztorom je Zdruenie pre rozvoj slovenskej architektry a stavebnctva ABF Slovakia. S jeho prezidentkou Ing. Mriou BRICHTOVOU sa o 17. ronku sae porozprval Marin Reisel.

Krsne stavby aj na Slovensku vstvaj ako Fnix z popola...

loperi vinou tto kritiku prijmali ako rady pre ich profesionlny a odborn rast! Takmer kad odborn porota, a nielen v odvetv vstavby a stavebnctva, verte mi, je pod vekm tlakom zodpovednosti, lebo supluje prslun odborn verejnos. A o to via zodpovednos je udeli ceny stavbm, ktor nemono skrva, lebo s sasou prostredia v ktorom ijeme. Teda pribda kontrola i prizma aj laickej verejnosti a v konenom dsledku aj kontroly asu, ktor bva naozaj nemilosrdne krut k nekvalite, ktor pouvanm vdy vyplva na povrch. Predchdzajci ronk bol zvltny v tom, e najvyie ocenenie porota vnimone udelila dvom stavbm: bratislavskej EUROVEI a dianinmu seku D1 Sverepec Vrtier s mestskou estakdou v Povaskej Bystrici, 1. etapa. V obidvoch prpadoch ilo o u poas vstavby dos medializovan stavebn diela. Tento rok, aj ke boli medzi prihlsenmi stavbami podobn vek a podobne medializovan stavby, hlavn cena bola udelen, mono pre mnohch neakane, stavebnm objemom i finannmi nkladmi menej nitrianskej novostavbe, Univerzitnej kninici Univerzity Kontantna Filozofa v Nitre, II. etapa. Dvid porazil Goliov? Myslm, e toto prirovnanie je skutone v mnohch smeroch vstin. Predovetkm dokumentuje, e v celottnej sai Stavba roka niet malej stavby. To znamen, e porota m rovnak kritri i rovnak meter pri posudzovan kvality komplexnej realizcie stavieb vetkch vekostnch kategri. Teda aj v tomto smere je jej rozhodnutie v zmysle tattu sae. Ale bez ohadu na to, i vazn stavba spa moje predstavy hlavnej ceny, si dovolm na zklade mojich sksenost kontatova, e i ke s vsledky rozhodnutia tejto poroty o cench z jej hadiska a vysokej odbornosti jej lenov urite objektvne a absoltne ich ja osobne repektujem, keby zloenie poroty bolo z inch osobnost so vetkmi ich osobnostnmi plusmi a odbornmi kvalitami, zveren vsledok by bol viac ako pravdepodobne odlin. In lenovia poroty by mohli ma in nzor, naprklad na to, o je krsna i dobr architektra, mohli by ma in priority v posudzovan kvality komplexnej realizcie at. m je vnimon vazn stavba? V porovnan naprklad s Kaplickho nvrhom chobotnice v Prahe jej tvar je trochu skromne introvertn Zaujmalo by ma, m vo vs evokovala tto stroh valcovit budova porovnanie prve s Kaplickho Nrodnou kninicou v Prahe, vysoko v rznych smeroch medializovanou. Vari jej valcovit tvar, ale ten je prsne definovan a ar-

V 17. ronku sae STAVBA ROKA posudzovala 7-lenn odborn porota s medzinrodnou asou 30 stavieb, 28 v kategrii budovy a 2 v kategrii ininierske stavby. Ako ste boli spokojn s rovou prihlsench stavieb? Teda nielen poet stavieb, ale aj ich kvalita komplexnej realizcie bola na patrinej rovni? Predovetkm ns poteilo, e i napriek tlmu investinej vstavby na Slovensku bolo do sae z oho vybera. rove kvality komplexnej realizcie stavieb bola v podstate na slovensk pomery tandardn, s tm, e v preambule tattu u 17 ronkov zakotven ...dosiahnutie eurpskych tandardov vo vstavbe a stavebnctve v relnom ase... v om ete treba ponecha. Ako sa vm tento rok pracovalo s porotou? Porota prezentujca svojich nominantov, teda tie organizcie, ktor ich do poroty nominovali, by mala by zkonite odborne i profesionlne zdatn. o bolo vak v tomto ronku vnimon, e niektor jej lenovia odvdzali pri obhliadke stavieb, mono to nazva, vkony navye, a to v dobrej viere upozorovanm architektov, projektantov i zhotoviteov na chyby i nedostatky stavieb projektov, resp. chyby v stavebnej realizcii. Pni architekti, projektanti, stavebn firmy dokonca i stavebnci i deve-

Gynekologicko-prodncka nemocnica KOCH - Cena Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Foto: Jakub Hauskrecht

16

S T A V B A

R O K A

2 0 1 1

Bvanie trochu inak

Netradin novostavba rodinnho domu rozhadenho majitea
Akkovek dokonca aj genilna mylienka by zostala nerealizovan, keby tu nebola rozhadenos stavebnka (investora) a jeho schopnos prijma netradin rieenia, ktor navrhne profesionl, v tomto prpade znmy architekt ubomr Zvodn. Mylienka architekta prepoji vkov rozdiel medzi ulicami novej zstavby v obci sa pri tomo rodinnom dome podarila dokonale, take stavebnkovi (majiteovi) vytvoril perfektn priestor pre dokonal skromn ivot s racionlnym vyuitm nevbneho stavebnho pozemku. A o kvalitu komplexnej realizcie tohto rodinnho domu sa zaslil aj zhotovite BAUPAK, s. r. o., zabezpeujci stavebn realizciu vrtane nronch remeselnch prc. Stavbe bola udelen medzinrodnou porotou v sai Stavba roka 2011 Cena Slovenskej komory stavebnch ininierov.
rnu na kumulovan intmnejie priestory a redukuje ulin fasdu nadzemnho podlaia. Obe podlaia s prepojen ako exterirovm, tak aj vntornm schodiskom. Nadzemn podlaie je orientovan paralelne s miestnou komunikciou a zdruuje vstupn priestory, dvojgar a otvoren stojisko pre 2 aut s pracovou a hosovskou izbou s hygienami. Na zostvajcej ploche stropu podzemnho podlaia je zelen strecha. Cel podzemn podlaie je rieen ako centrlna hmota otvrajca sa tvrkruhom celopresklenej steny do strednho priestoru, ktorm je exterirov terasa situovan na zpadnej strane domu. Uzlovm priestorom je obvacia izba, napojen na komoru malm nkladnm vahom do priestoru dvojgare a na vinotku so skladmi zakopanmi pod ternom. K nej s junm smerom raden relaxan priestory posilovne a sauny, severnm smerom detsk izby s vlastnou hygienou a spla rodiov so atnkom a hygienou. Vetky splne s napojen na terasu presklenou stenou, tienenou slnolamami v rovni stropu a exterirovmi alziami. Na terase s drevenou rotovou podlahou je umiestnen prstreok s exterirovm posedenm a plocha so sadovmi pravami. Orientcia stavby na svetov strany, obvodov pl, zapustenie podzemnho podlaia pod tern a slnen kolektory vytvraj idelne predpoklady pre nzku energetick nronos rodinnho domu a tepeln pohodu aj bez nutnosti chladenia v letnom obdob.

Dvojpodlan rodinn dom sa nachdza v mestskej asti Bratislavy Zhorsk Bystrica, v intravilne mesta. Pozemok sa mierne zvauje od prjazdovej komunikcie s vraznou priehlbeninou na parcele. To umonilo vytvori zkladn koncept osadenia stavby a jeho architektonickho rieenia, ktor vyuva iaston zapustenie spodnho podlaia do te-

PF 2012 itateom periodika Parlamentn kurir el Ing. Milan Plevk, PhD., konate firmy BAUPAK, s. r. o.
chitekt Jan Kaplick je predstaviteom organickej architektry (von krivky a tvary...). i paralela s jej funknosou, teda kninica a ete k tomu univerzitn...? Slovensk architekti a projektanti maj zrejme vemi dobre analyzovan n realitn trh i psobiacich na om stavebnkov i developerov. Z toho asi vyplva, e aj nadtandardn kreativita viny z nich je determinovan monosami tohto trhu a najm v prpadoch, ke sa jedn o verejn investcie. Odvetvie kolstva je dlhodobo investine podvyiven i financiami na investcie do stavebnch fondov. Viete si predstavi, o by asi vyvolala verejn stavba s tvarom hmoty chobotnice i inej morskej prerky peniazmi neoplvajcej nitrianskej Univerzity Kontantna Filozofa? A k tomu ete v husto zastavanom areli tejto univerzity? Nvrh Kaplickho Nrodnej kninice v Prahe esi neprijali. Niektorm prekal tvar hmoty, inm nesplnenie hlavnej podmienky archivcie knininch fondov at. Ale dvod bol (poda informci z mdi) aj pre vysok investin nklady na jej realizciu. Teda pri verejnch zkazkch i verejnch stavbch toto zrejme nie je ani na Slovensku z hadiska architektonickho vrazu a hmotovho rieenia tou najsprvnejou cestou. Ale, ako sme sa na oktbrovom slvnostnom odovzdvan cien presvedili, tohtoron odborn porotu zaujal prve tento stroh jednoduch valcovit tvar budovy univerzitnej kninice kruhovho pdorysu s jej 100-percentnm funknm vyuitm vetkch priestorov, z rznych hadsk zaujmavm opltenm, umocujcim jej architektonick vraz kombincia skla, ahokovu, oceobetnu , nzka energetick nronos prevdzky at. Jednm z tipov najm irokej verejnosti na Hlavn cenu boli nepochybne dve bratislavsk stavby: Zimn tadin Ondreja Nepelu a River Park. Prv stavebn dielo sce zskalo nominciu na hlavn cenu, druh Cenu verejnosti, ale aj tak... A ete ste zabudli na tretiu, a to na Terminl Letisko M. R. tefnika. Treba repektova rozhodnutie odbornej poroty, ale pritom kad jeden z ns meme ma svoj vlastn nzor, ktor determinuje predovetkm rove nho poznania, odbornosti, rozhadenosti, prstup k potrebnm informcim at. Vysoko si vim u tohtoronej poroty, e sa ani v tomto ronku pri zverenom hodnoten stavieb alibisticky nehlasovalo, ale odbornmi diskusiami s argumentciami dospelo k zverenmu vyhodnoteniu stavieb, teda udeleniu hlavnej ceny i alch cien. Ktor z alch ocenench stavieb vs osobne ete pecilne zaujali? Zrejme najm polyfunkn objekt RETRO v Bratislave, ktor vae Zdruenie ABF Slovakia ovenilo svojou cenou. Alebo aj niektor in? Prve aj spomnan modern elegantn bratislavsk novostavba Terminl Letisko M. R. tefnika so zaujmavm hmotovo-priestorovm a kontruknm rieenm, umocnenm nadtandardnou kvalitou stavebnej realizcie, banskobystrick Phoenix Zeppelin prkladn ukka, ako sa doke slovensk architekt priam bravrne popasova s administratvno-prevdzkovou budovou na nevbnom pozemku v priemyselnej perifrii mesta blzko rchlostnej komunikcie E77. Klobk dolu aj pred bratislavskmi nronmi rekontrukciami troch nrodnch kultrnych pamiatok z hadiska ich architektonickho a projektovho rieenia a, samozrejme, stavebnotechnickej realizcie. S to Star radnica a Apponyiho palc, Gynekologicko-prodncka nemocnica KOCH a bytov komplex HLBOK (bval ortopedick nemocnica na Hlbokej . 7), doplnen jej nronou nadstavbou a novostavbou podzemnch gar a administratvnej budovy. Nemono nespomen aliu takisto nron rekontrukciu nrodnej kultrnej pamiatky, a to trenianskoteplick Bazn K1 MUDr. Antonna apka, ako aj stavebno-technicky a projektovo nron bratislavsk River Park, dokonca ovenen vznamnou medzinrodnou

17

S T A V B A

R O K A

2 0 1 1
nych princpov. Poda prognz niektorch futurolgov bude as potrebn na stabilizciu sasnho ekonomickho systmu spojenho s retrukturalizciou na globlnej i loklnej rovni cca dve desaroia, teda do roku 2030. V naom prpade aj doposia eticky podnikajce firmy na slovenskom stavebnom trhu s tlaen nstrojmi nielen verejnho obstarvania zniova nklady na realizciu verejnch i skromnch zkaziek so zkonitm zvyovanm vkonov. Paradoxom nastavenia aj nho sasnho ekonomickho systmu je, e s to prve tieto firmy, ktor maj dnes mal ance na preitie. Napriek tomu ale Manuel G. Velasquez, autor Business Ethics (najrozrenejej uebnice etiky podnikania na svete), je presveden, e: ... etick sprvanie firiem je v rmci dlhodobho obdobia tou najlepou podnikateskou stratgiou. Odporam pozva ho na Slovensko, ktor me by pre neho vzvou vymodelova uniktny vzorov systm, ako toto dlhie obdobie, nedajboh dve desaroia, prei v prostred investine podvyivenho slovenskho stavebnho trhu poznaenho pdom vldy, a tm pozastavenm i oddialenm verejnch investci do stavebnch fondov, neistm eurom i jeho monm pdom, korupnm prostredm at. Znme a dobre zaveden stavebn firmy, eticky podnikajce, maj u dnes problmy dokonca i s ovea ovea kratm asovm obdobm akania na zkazku pri existencii firiem na slovenskom stavebnom trhu s neetickm podnikanm... A ma zujem ... zrno oddeova od pliev... nem, ia, dnes ani na slovenskom stavebnom trhu nikto, pretoe nm vetkm toto zatia z rznych dvodov vyhovuje takto vetko pekne domiean i domotan... Treba nm ale veri, e tieto kritick scenre s naozaj len monmi kritickmi variantmi, aj ke momentlne krzovmi. Sme malou krajinou vo vekej Eurpe s vekmi malmi umi a osobnosami. Dokzali sme so cou ust vo svojej histrii nie ahk obdobia ekonomick i politick. Zhoreli sme takmer do tla, ale vdy napokon prili tie ndejou pln rna bjneho Fnixa, a Slovensko i jeho obania vstvali ako znovuzroden zo svojho popola, aby pokraovali alej na svojej neahkej pti vybaven ivotodarnm poznanm a nabit energiou a dokzali vytvra pamtnky svojej doby i zanechva odkazy a posolstv genercim.

Multifunkn komplex RIVER PARK Cena verejnosti. Foto: Lenka Rajanov

cenou jeho River Hausu za projektov rieenie v kategrii 1 budovy (Nemetschek Engineering Group User Contest 2011). Cenu Zdruenia ABF Slovakia za originlne urbanistick a architektonick rieenie bratislavskej novostavbe polyfunkn objekt RETRO neudelilo Zdruenie ABF Slovakia, ale odborn porota. Vetky ceny v sai Stavba roka udeuje len a len odborn porota, a ich vyhlasovatelia sa nimi iba prezentuj. Sptam sa pecilne ete na jednu ocenen stavbu, ktor zskala Zvltnu cenu poroty: trnavsk stavba SIGNUM M&S, dostavba arelu spolonosti Vno Mrva&Stanko III. etapa. m porotu natoko zaujala? Pokia viem, takto Zvltnu cena udelila porota prv raz... Veru tak, po prv raz. Dvod je v tom, e ani jedna cena v sai nevystihovala osobitos a vydarenos tejto stavby, preto sa porota rozhodla jej vnimone udeli zvltnu cenu, a to za netradin priestorov stvrnenie budovy z hadiska stavebno-kontruknho a interirovho dizajnu. Dovolm si prezentova mj nzor, bolo to vemi dobr a navye profesionlne rozhodnutie poroty udeli takto cenu tejto stavbe. Zastnila som sa jej obhliadky a oarila aj ma navye aj silnm geniom loci, ktor jej vdchli autori architektonickho rieenia v sinnosti s projektantmi, hlavnm zhotoviteom a stavebnkom. A op sa potvrdilo, e dobr spoluprca na vetkch rovniach investinho procesu vstavby je priamomern kvalite komplexnej realizcie stavby. V tieni ocenench stavieb vak zostali mnoh neocenen, pritom naozaj zaujmavo architektonicky navrhnut a preczne realizovan stavby, ktor mono aj predstihli svoju dobu. Spomeniem polyfunkn dom VIKTRIA v Bratislave... Bratislavsk polyfunkn dom Viktria je vemi zaujmav bytov dom, vymykajci sa benm tandardom. Dovoujem si na rovni mjho poznania v plnom rozsahu shlasi s recenziou pna architekta Vl. imkovia v periodiku ARCH (cit.): Stavba je sebavedom a presvediv bez nabubrelch materilovch a kontruknch gest. Na rozdiel od okolitch

novostavieb konene oznauje sasnos tretieho tiscroia ako v celkovom poat, tak aj v pravdivosti a mernosti vpovede. Mono zavila aj skutonos, e v ase jeho obhliadky porotou nebol ete v uritch astiach celkom dokonen... V interiroch vldol ul pracovn ruch s kopou remeselnkov, stavebnho materilu... Slovensk stavebnctvo prechdza hlbokou krzou. T krza, zd sa mi, aj ke sce je kvantifikovaten slami a tabukami, siaha u hlbie, do oblasti morlnej... Ak bude budcnos? Oddel sa zrno od pliev? Dovoujem si doplni, a nielen slovensk stavebnctvo. Sasn finann krza na Slovensku i globlna svetov je dsledkom krzy morlnej. Teda shlasm s tmi odbornkmi sociolgovia, ekonmovia, stratgovia, aktivisti, futurolgovia, politolgovia , ktor u roky verejne hlsaj i upozoruj vldy, kam a mu dospie spolonosti vo vkonnch svetovch ekonomikch s ich privysokou ivotnou rovou, ktor s vzorom pre tie menej vkonn ekonomiky, teda chudobnejie, ale tie s ambciami by im za kad cenu rovnocennm partnerom... Prestali sme cti i vyznva stroiami overen v rznych vierovyznaniach i nboenstvch zakotven morlne kdexy i hodnoty a autority. Kee sme ich viac menej vvojom a rovou poznania popreli i stratili, sme odkzan spolieha sa sami na seba a na postindustrilnu spolonos i spoloenstvo, v ktorch dnes existujeme s ich sasnmi, resp. aktualizovanmi princpmi morlky a etiky. Pre jednotlivca to znamen, by vybaven etikou a morlkou ale nie ako diktt, resp. kategorick imperatv, ale ako osi prepotrebn, nm podvedome(?) i cieavedome mono aj zkonitm pohadom do histrie alekej, nedvnej i rodinnej a sksenosami vygenerovan, optimlne pre preitie a korektn psobenie vo vkone svojho povolania i v podnikan. Dnes vedeck kapacity op bij na poplach. udstvo aj napriek tomu, e m, i me ma v relnom ase prstup k najnovm vdobytkom vedy a techniky, sa ocitlo na kriovatke. Sofistikovane prepracovan a zaveden ekonomiky vyspelch krajn zanaj strca vkonnos aj kvli nedslednmu presadzovaniu etickch a morl-

SIGNUM M&S, dostavba arelu spolonosti Vno Mrva&Stanko a.s. Zvltna cena poroty. Foto: Andrea Kornoov

18

S T A V B A

R O K A

2 0 1 1

Slovensk architekti boli vdy dobrmi dizajnrmi. Za ostatnch 20 rokov slovensk architektra a stavebnctvo zaznamenali nesmierny pokrok hlavne v materilovej a technologickej oblasti. Toto sa, samozrejme, odzrkaduje i v realizcii a kvalite stavieb, povedal pre Parlamentn kurir Dipl.-Ing., Acad. Arch. Igor BARTA (Architekt DE), predseda poroty 17. ronka prestnej celottnej sae realizovanch stavieb na Slovensku STAVBA ROKA 2011.

Sasn architektra a stavebnctvo na Slovensku s na eurpskej rovni

Ako by ste zhodnotili 17. ronk sae STAVBA ROKA? Ktor prstupy dominovali? Tento ronk sa niesol nielen v znamen excelencie architektonickho rieenia a realizcie, ale aj v znamen etrenia energiami. Infratruktra stavby, asto neviditen, m primrnu lohu v kvalite stavby. Realizcia mus by na rovnako vysokej rovni ako jej architektonick rieenie. Nie je mon jedno od druhho oddeli. Aj vynikajci nvrh zlou a nekvalitnou realizciou mono znehodnoti. Naprklad zle vyhotoven obvodov pl, ktor zatek, znehodnot cel stavbu a jej prevdzku. Tu sa stretvame s problmom, ktor je ako odstrniten.
Dipl.-Ing., Acad. Arch. Igor BARTA Naroden 5. mja 1947 v Bratislave tdium: 10/1966 6/1972 Slovensk technick univerzita v Bratislave, Fakulta architektry a zemnho plnovania Titul: Ing. arch. 10/1972 6/1975 Vysok kola vtvarnch umen, Bratislava, Architektra II Titul: Acad.Arch. (Akademick Architek) 1979 emigrcia, odchod do kanadskho exilu 1980 obidva tituly boli ohodnoten na University of Toronto, Kanada, a uznan ako Master of Architecture Degree (M. Arch.) v odbore architektonickho dizajnu 1995 presdlenie z Kanady do Eurpy do Nemecka lenstvo: 1987 2009 Ontario Association of Architects, Toronto, Ontario, Kanada 1997 2005 Architektenkammer Baden-Wrtemberg, Stuttgart, BRD 2003 doteraz Spolok Architektov Slovenska, Bratislava, Slovensko 2005 doteraz Bayerische Architektenkammer, Mnchov, BRD Ocenenia: 7th International Design Competition for Prefabricated Houses, House for long life. Sponsored by the Misawa Homes Institute of Research & Development and the Building Centre of Japan Tokio, Japonsko Cena / Award: Honourable Mention 2nd Annual International Conceptual Furniture Competion Progressive Architecture Stamford, CT, USA Cena / Award: Citation Voluma Prize St. Gallen, vajiarsko Cena / Award: First Prize / Prv cena Slovensk realizcie: 1978 Mzeum Franza Schuberta, eliezovce 1977 erven Kr, Keramika pre zasadaku 2010 dar pre Domov seniorov Archa v Bratislave, Rozvodn 25, Krov cesta a navrh interiru kaplnky.

Sa Stavba roka m prednos v tom, e odborn porota je zloen z odbornkov rznych profesi, ktor hodnotia stavbu z rznych zornch uhlov a taktie osobne navtvia kad jednu stavbu, prihlsen do tejto sae. Tmto je sa Stavba roka uniktna pri porovnaniach s podobnmi svetovmi saami. Je poda vs menovit prezentcia hlavnch astnkov realizcie stavby sprvnym trendom? Poda ma no. Je vemi dleit da kredit vetkm tm, ktor sa podieali na realizcii stavebnho diela. Slovensko ete stle nepatr k vyspelm eurpskym ekonomikm. Ak by mali by poda vs stavby financovan verejnmi investciami? D sa aj za menej peaz realizova zaujmav stavba, i u z hadiska jej architektry, hmotovo-priestorovho rieenia, funknosti, alebo aj ekolgie, etrenia energiami ap.? Kvalita stavby je vdy podmienen dvoma faktormi, a to stavebnkom, i u verejnm alebo skromnm a architektom/projektantom. ikovn architekt doke aj pri obmedzenom rozpote vytvori kvalitn a funkn architektru. Stavby financovan verejnmi pro-

S podobn sae komplexnej kvality realizovanch stavieb aj v Nemecku a kto sa nimi menovite prezentuje? Poznte podobn prezentan sae v odvetv vstavby a stavebnctva aj v inch krajinch Eurpy i zmor? Podobn prezentan sae, ako Stavba roka, ie Building of the Year, s nielen v Nemecku, ale aj v inch krajinch, naprklad vo Vekej Britnii, v Kanade i v Posku. Tieto sae ale maj in truktru, a hodnot sa vo vine prpadoch len architektonick vzor stavieb.

Polyfukn dom VIKTRIA. Foto: Pao Safko

19

S T A V B A

R O K A

2 0 1 1
Nadtandardn byty s porovnaten s podobnou vstavbou v Nemecku. Tu na Slovensku akoby mal architekt von ruku a mal monos ponknu dispozine a vybavenm to najlepie. Ale sn podrobnejie k bytovej vstavbe. Vea bytov je dispozine zle rieench, s malmi izbami, ktor je pomerne ako zariadi tandardnm nbytkom. Najhorie obyajne dopadaj tie stavby, kde v priebehu vstavby z predajnch dvodov prde k zmene dispozci, napr. z 3, resp. 4-izbovho bytu na dva dvojizbov. Prevan vina bytov m vntorn kpene bez priameho vonkajieho vetrania. V bytoch, ktor udia kupuj, by malo by pravidlom, e kpene maj priame osvetlenie, a tm aj vetranie. Byty s vzhadom na priemern zrobok pomerne drah a preto nie je prekvapenm, e Bratislavania kupuj byty naprklad v Raksku. Trend by mal by najm tak, e pri kpe bytu by sa mal kupujci zamyslie najm nad tm, ako sa jeho rodina rozrastie, resp. ak bud pribline jeho nroky o p alebo o desa rokov. Z toho by mal vychdza pri hadan a kpe nehnutenosti. Vina malometrnych bytov nem takto flexibilitu. Takisto boli v tomto ronku v poetnej prevahe bratislavsk stavby novostavby i rekontrukcie. Ako vnmate ich prnos pre hlavn mesto Bratislavu? Je medzi nimi stavba, ktor vs mimoriadne zaujala, a m? Kad dobre architektonicky a urbanisticky rieen a kvalitne postaven stavba je prnosom. Z rekontrukci by som rd spomenul rekontrukciu Starej radnice a Apponyiho palca, kde musel nielen architekt, ale aj zhotovite poda maximlny vkon, pretoe to bola vysoko nron rekontrukcia nielen technicky, ale aj historicky. Osobne odporam kadmu, teda nielen Bratislavanom, pozrie si tto vydaren rekontruovan nrodn kultrnu pamiatku. o pre vs osobne znamen sa realizovanch stavieb na Slovensku Stavba roka, je prnosom pre v vkon povolania architekta? Bolo zaujmav vidie takpovediac prierez slovenskho stavitestva. Poteenm pre ma osobne bolo, e som nevidel regionlne rozdiely. Architekti od Michaloviec po Bratislavu ukzali vysok kvalitu svojej tvorby a nestratia sa v eurpskej alebo svetovej konkurencii. o odporate slovenskm architektom, projektantom, zhotoviteom a stavebnkom, i developerom na zvenie komplexnej kvality realizcie stavieb na vetkch rovniach investinho procesu vstavby na Slovensku? Kvalita stavby sa prejav v kvalitnej kontrole a najm v nekompromisnej kontrole jednotlivch fz vstavby. Tu prve architekt/projektant zohrva kov lohu. Nekompromisn prstup architekta pri posudzovan a odstraovan nedostatkov v priebehu vstavby je zrukou spenej realizcie stavby. Chcel by som len pripomen mojim kolegom, e prve aj kvalitn stavebn realizcia je zrovnaten s kvalitnm architektonickm nvrhom.

Polyfukn objekt RETRO Cena Zdruenia pre rozvoj slovenskej architektry a stavebnctva ABF Slovakia. Foto: Pao Safko

striedkami by nemali ma horiu kvalitu ako stavby financovan skromnmi stavebnkmi. Stavebnk, v tomto prpade verejn intitcia, mus vyadova, aby jej financie boli dobre preinvestovan a bolo vytvoren z kadej strnky vysoko kvalitn stavebn dielo. Vrme sa k 17. ronku sae Stavba roka. Tohtoron hlavn cena, dovoujeme si kontatova, neprekvapila len irok laick verejnos, ale aj as odbornej verejnosti. Zskala ju stavba Univerzitn kninica Univerzity Kontantna Filozofa v Nitre, charakteristick nielen menm investinm nkladom a stavebnm objemom, ale mono aj hmotovm rieenm. Ako vy osobne vnmate prestny titul hlavnej ceny Stavba roka v tejto sai a ak je v osobn nzor na tto stavbu? U sme si zvykli, e takmer vdy hlavn cena prekvap, je to zaujmav fenomn. Sa Stavba roka je jedinen nielen v komplexnom hodnoten stavby, ale aj v tom, e odborn porota navtvi stavby a m monos priamo na mieste diskutova s architektom, projek-

tantom, zhotoviteom a stavebnkom. alm pozitvom sae Stavba roka je, e nerob rozdiel v objeme investinch nkladov, resp. v objeme stavby. Architektra je posudzovan na jej vlastn meritum, na jej podstatu. Take, poznajc proces hodnotenia a stavbu, nie je pre ma prekvapenm, e prve tto stavba bola porotou tak vysoko ohodnoten. Mali ste aj vy osobne svojich favoritov na tohtoron hlavn cenu? Ktor stavby mali ete predpoklady na toto prestne ocenenie? no, mojm favoritom na hlavn cenu bola banskobystrick stavba Phoenix Zeppelin. Je to vemi zaujmav stavba. Som presveden, e sa o tejto stavbe bude ete vea psa a hovori. V tohtoronej sai bola pomerne poetne obsaden bytov vstavba. Ak porovnte bytov domy, ich dispozin rieenia a tandardy i nadtandardy s novou vstavbou v Nemecku i inch krajinch, kde sa asi nachdza slovensk rove? Ak s tam trendy?

20

M I N I S T E R S T V O D O P R AV Y, V S T AV B Y A R E G I O N L N E H O R O Z V O J A S R

Odbornka na oblas bvania a urbanizmu, riaditeka Odboru bytovej politiky a mestskho rozvoja MDV a RR SR Elena SZOLGAYOV sleduje situciu v tejto oblasti a odborne ju usmeruje u viac rokov. S najnovmi bohatmi sksenosami sa podelila s redaktorkou Annou Komovou.

Aby zodpovedal aj architektonick vraz

ja, a to z pohadu jeho fyzickej ako aj cenovej dostupnosti. V sasnosti na Slovensku tvor verejn njomn sektor cca 2,7 % bytov z celkovho bytovho fondu. Ide o bytov fond prevane vo vlastnctve obc a z malej asti aj ttu. To naznauje, e dostupnos njomnho bvania je na Slovensku znane obmedzen, a preto je nevyhnutn venova mu zo strany ttu zven pozornos. Obstarvanie njomnch bytov urench na socilne bvanie sa zo strany ttu podporuje. Obec ako iadate me na financovanie obstarania njomnch bytov vyui kombinciu vhodnho a dlhodobho veru zo ttneho fondu rozvoja bvania a dotcie poskytovanej Ministerstvom dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja SR. V priemere sa rone touto formou podporuje obstaranie 2 000 a 3 000 njomnch bytov, o znamen okolo 15 20 % z novo dokonovanch bytov. V slade s Programovm vyhlsenm vldy SR by tento trend podpory mal by zachovan aj v alom obdob. Skromn njomn sektor je na Slovensku zanedbaten, plne absentuje vstavba tohto typu njomnho bvania. Svis to aj s preferenciou vlastnckeho bvania u naich obyvateov, ale aj s uplatovanm cenovej regulcie njomnho a nadmernej ochrany njomnkov vyplvajcej z platnej prvnej pravy njmu bytu v obianskom zkonnku. V Eurpe je vak prve tento sektor tradine priestorom pre intitucionlnych investorov. Na rozdiel od regulovanho njomnho vo verejnom sektore tu plat v podstate von tvorba cien. Tak je to v sasnosti u aj na Slovensku. Jedin vnimku tvoria retituovan nehnutenosti, v ktorch bvaj njomnci z obdobia pred retitciami. V ostatnom obdob rezonovala v mdich otzka njomnkov v retituovanch domoch, verejnos vak nemala vdy monos zska celistv obraz problematiky. O o v danom prpade ide, nalo sa u rieenie? Problm, ktor mono zjednoduene nazva problmom retituovanch bytovch domov s regulovanm njomnm, je dlhodob a dotka sa celej spolonosti. V roku 1992 sa retitunmi zkonmi vrtili nehnutenosti pvodnm vlastnkom, ale zostali v nich njomnci s regulovanm njomnm v zmysle cenovch opatren Ministerstva financi. Tm dochdzalo k obmedzovaniu skromnch vlastnkov njomnch bytov pri vyuvan svojho majetku, z oho hrozia Slovenskej republike sankcie zo strany medzinrodnch sdnych intitci. Na Eurpskom sde pre udsk prva je u niekoko podan od vlastnkov takchto nehnutenost. Podotkam, e poda naich dajov ide o cca 1 000 bytov, tri tvrtiny z nich v Bratislave v Starom meste. Z hadiska vekovej truktry njomnkov je viac ako 66 % z nich v produktvnom veku a zvyok je v dchodkovom veku. Tto otzka zostvala dlho bez rieenia a systematicky sa jej zaala vlda venova a v roku 2005. Vzhadom na citlivos problematiky bol postup komplikovan a zdhav. Po pokuse vyriei cel komplex jednm zkonom, ktor vlda odmietla, vlda v septembri 2009 schvlila nvrh koncepcie usporiadania vzahov skromnch vlastnkov bytovch domov a njomcov bytov dotknutch deregulciou cien njmu bytov. Rieenie malo spova v prprave tyroch svisiacich prvnych noriem do konca roka 2010. Nae ministerstvo v spoluprci s Ministerstvom spravodlivosti dostalo lohu stanovi postup pri ukonen existujcich njomnch vzahov a spsob ich usporiadania a zrove pripravi podmienky a rozsah financovania obstarania nhradnch njomnch bytov vo verejnom njomnom sektore. Ministerstvo financi malo pripravi nov zkon upravujci regulciu njomnho vo verejnom sektore a Ministerstvo prce, socilnych vec a rodiny zkon o prspevku na bvanie. Pre komplexn rieenie celho problmu bolo nevyhnutn pripravi a prija vetky tyri spomnan prvne normy, teda nebola to iba loha pre nae ministerstvo. Nae ministerstvo pripravilo a Nrodn rada SR v jli 2011 schvlila Zkon . 260/2011 o ukonen a spsobe usporiadania niektorch njomnch vzahov k bytom a o doplnen zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 18/1996 Z. z. o cench v znen neskorch predpisov, ako aj zkon . 261/2011 Z. z. o poskytovan dotci na obstaranie nhradnch njomnch bytov. Ministerstvo financi si vak, ia, lohu nechalo zrui a ministerstvo prce posunulo termn rieenia na jese 2011. Z vecnej strnky zkony upravuj prvne vzahy pri ukonen njomnch vzahov k bytom s regulovanm njomnm v skromnom vlastnctve a podmienky poskytnutia bytovej nhrady tm njomnkom, ktor nemaj vlastn nehnutenos vhodn na bvanie , resp. stanovuj el, rozsah a podmienky poskytovania dotci obciam na obstaranie nhradnch njomnch bytov a ich charakteristiku. Prakticky sa tm kon platnos pvodnch njomnch zmlv, stanovuje sa povinnos obciam a mestm v odvodnench prpadoch poskytn bytov nhradu njomnkom formou nhradnho njomnho bytu s regulovanm njomnm. Km obec bytov nhradu oprvnenmu iadateovi neposkytne, nie je povinnos sa z pvodnho bytu vysahova. Zrove sa stanovuj podmienky na obstaranie nhradnch njomnch bytov obca-

Mete spresni, ak s poiadavky sasnho trhu v oblasti bvania, v om s najvraznejie rozdiely v porovnan s minulosou, ak je spoluprca s kvalitnmi architektmi? Ke hodnotme sasn situciu, do popredia vystupuje zmenen ekonomick situcia. Krza priniesla opatrnej postoj zujemcov o bvanie, narast zujem o menie, cenovo dostupnejie byty. Samozrejme to svis aj so skutonosou, e prv vlna zujmu o luxusn nehnutenosti vyvolan pomerne vekou skupinou majetnch zujemcov, ktor dovtedy nemali monos vberu, je u tie za nami, poiadavky trhu v tomto segmente boli viac-menej uspokojen. Pokia ide o spoluprcu s architektmi, je tam ete vea rezerv. Skromn developeri sa snaia nklady na projekt minimalizova, take zatia nevidme prklady znme zo zahraniia, ke najm vie projekty vznikaj ako vsledok architektonickch sa. ia, ani pri vstavbe njomnch bytov podporovanch z verejnch prostriedkov sa z finannch a asovch dvodov sae neuplatuj, asto sa vyuvaj opakovan katalgov projekty, ktor nemusia by najlepie ani z hadiska dispozinho rieenia, ani z hadiska architektonickho rieenia. Tu sa sname aspo o osvetu formou dlhoronej sae Progresvne, cenovo dostupn bvanie, ktor kadorone vyberie tie najlepie realizcie z hadiska projektovho rieenia, ako aj stavebnho a technickho prevedenia njomnch bytovch domov podporovanch z verejnch prostriedkov. Ak je situcia vo vstavbe njomnch bytov, zmenilo sa nieo v porovnan s predchdzajcim obdobm? Njomn bvanie sa v slade s Koncepciou ttnej bytovej politiky do roku 2015 povauje za jednu z kovch priort. Treba ho rozv-

21

M I N I S T E R S T V O D O P R AV Y, V S T AV B Y A R E G I O N L N E H O R O Z V O J A S R
mi s plnm financovanm zo strany ttneho rozpotu, vrtane zabezpeenia pozemkov a potrebnej technickej infratruktry. Finann zdroje potrebn na obstaranie nhradnch njomnch bytov (predpokladan nklady 72,7 milina eur) bud v plnom rozsahu zabezpeen zo ttneho rozpotu poda konkrtnych poiadaviek miest a obc v rokoch 2012 2016. Ak je zo strany ministerstva podpora cenovo dostupnch njomnch bytov? Ide o u spomnan model vstavby obecnch njomnch bytov, financovanch kombinciou dotcie a zvhodnenho dlhodobho veru. V priamej psobnosti Ministerstva dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja SR je poskytovanie dotci na rozvoj bvania. Podmienky pre poskytovanie dotci na obstaranie njomnch bytov, na obstaranie technickej vybavenosti a na odstrnenie systmovch porch bytovch domov upravuje zkon . 443/2010 Z. z. o dotcich na rozvoj bvania a o socilnom bvan. iadateom o poskytnutie dotci na obstaranie njomnch bytov me by obec alebo VC. Njomn byty obstaran v rmci tohto systmu s uren na rieenie bvania socilne slabch skupn obyvatestva s prjmom do 3-nsobku ivotnho minima a domcnost s osobitnm statusom (lenom domcnosti je osoba s ZP, osamel rodi s nezaopatrenm dieaom a pod.). Dotciu na obstaranie njomnch bytov benho tandardu je mon poskytn a do vky 30 % oprvnench nkladov stavby. Vka dotcie je zvisl od vekosti priemernej podlahovej plochy obstarvanch bytov a priemernho oprvnenho nkladu na m2 podlahovej plochy bytu. V prpade bytov niieho tandardu, urench pre najzranitenejie socilne skupiny, me by podiel dotcie a 75 % z oprvnench nkladov. Treba si toti uvedomi, e dotan zloka zniuje priame obstarvacie nklady stavby, od ktorch sa odvja aj vpoet regulovanho njomnho. V ttnom rozpote na rok 2011 bolo na dotcie na vstavbu a obnovu bytovho fondu vylenench 35 000 000 eur. Ministerstvo dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja SR uzatvorilo ku koncu septembra 2011 so iadatemi 122 zmlv na poskytnutie dotci na obstaranie 1 554 njomnch bytov vo vke 18 406 530 eur. Zvyok dotanch prostriedkov smeroval do obnovy, ktor predstavuje druh prioritu ttnej bytovej politiky. Ak forma bvania je z hadiska vlastnctva populrna a preo? Na Slovensku predstavuje najrozrenejiu formu bvania vlastncke bvanie. Pri stan obyvateov, domov a bytov v roku 2001 bolo z celkovho potu bytov v Slovenskej republike 75,9 % bytov vo vlastnctve obanov (cca 50 % v rodinnch domoch a 26 % v bytovch domoch), vo vlastnctve bytovch drustiev bolo 14,9 % bytov a vo vlastnctve inch subjektov bolo cca 9,2 % bytov. Kee ete stle prebieha prevod pvodnch njomnch a drustevnch bytov do vlastnctva pvodnch obyvateov, podiel vlastnckeho bvania narast. Poda podkladov zskanch zo tatistickho zisovania o vlastnctve bytovho fondu k 31. 12. 2008 a na zklade odbornho odhadu vlastncke bvanie na Slovensku reprezentuje k uvedenmu termnu cca 94,5 % trvalo obvanch bytov. Vlastncke bvanie je vak spravidla uren pre bvanie prjmovo strednch a vych skupn obyvatestva, take nemus by vdy tou najlepou vobou. Nesie so sebou jednak finann dlhodob zvzky, ale aj zodpovednos za udriavanie vlastnctva v potrebnom technickom stave. Nzky podiel njomnho bvanie na Slovensku je jednm z kovch problmov, ktor treba riei, a to z pohadu jeho fyzickej aj cenovej dostupnosti. Poda odbornch odhadov je v sasnosti vo vlastnctve obc a ttu u iba spomenutch asi 2,7 % bytov. V krajinch Eurpskej nie sa podiel njomnch bytov pohybuje od 19 % do 62 %, pritom verejn njomn sektor predstavuje v priemere 18 % z bytovho fondu. Z tchto skutonost vyplva, e prstup k njomnmu bvaniu na Slovensku je vemi obmedzen, o nepriaznivo vplva na monos voby typu bvania, ako aj na mobilitu pracovnch sl. Z hadiska priamej verejnej intervencie je to najm verejn njomn sektor, ktor by mal sli predovetkm na zabezpeenie socilneho bvania, a teda by mal by vyuvan takmi obyvatemi, ktor si nemu obstara bvanie na vonom trhu. V tejto svislosti vak treba skontatova, e podiel verejnch prostriedkov na podporu bytovej vstavby a bvania k vytvorenmu HDP v Slovenskej republike v poslednom obdob neustle kles. Ak sa v druhej polovici devdesiatych rokov minulho storoia tento ukazovate pohyboval v rozsahu 0,72 1,56 % HDP, v priebehu poslednch piatich rokov poklesol z 0,54 % v roku 2004 na 0,33 % v roku 2009. Ak by sme teda mali odpoveda na otzku, preo s truktra a preferencie bvania na Slovensku takto, daj sa identifikova dvody: Vlastncke bvanie, a to hlavne v rodinnch domoch, bolo a je na Slovensku historicky najrozrenejou formou bvania. Njomn bvanie nebolo na Slovensku historicky privemi rozrenou formou bvania, jeho dostupnos vak najviac prudko klesla v devdesiatych rokoch minulho storoia v dsledku masvnej privatizcie verejnho njomnho sektora. Obmedzen dostupnos finannch prostriedkov na podporu rozvoja bvania zo strany verejnch zdrojov limituje vraznej rozvoj vstavby a dostupnosti njomnho bvania, najm vo verejnom njomnom sektore. Skromn njomn sektor sa rozvja iba v obmedzenej miere v dsledku slabho zujmu potencilnych developerov. Ak je situcia vo vstavbe exkluzvnych nehnutenost, narast ich poet? Ak pod exkluzvnymi nehnutenosami rozumieme predovetkm vemi drah objekty v najzaujmavejch lokalitch, tak sa d skr hovori o uritej stagncii, ako som spomnala u na zaiatku nho rozhovoru. Ak vak budeme chpa exkluzvnos aj ako urit architektonick poin, myslm e sme oprvnen na optimizmus, pretoe pribdaj realizcie s jasnm architektonickm konceptom a rukopisom, aj ke zatia skr v segmente mestskch vl. Myslte si, e v sasnosti v rmci trhovho prostredia je v zujme developerov aj kvalita? Posudzovanie kvality novej bytovej vstavby je v mnohch aspektoch zloit. Nie je mon poveda jednoznane a so veobecnou platnosou, i je sasn vstavba kvalitn, alebo nie je a na takej kvalitatvnej rovni ako by mohla by, pretoe medzi realizciami s vek rozdiely. Zujmom kadho investora, nielen skromnho, by malo by dosiahnutie primeranch uvateskch parametrov a cene zodpovedajceho poadovanho tandardu. Mnohokrt sme vak svedkami situcie, e sa novopostaven objekty vo vemi krtkom ase po kolaudcii opravuj. Developeri by mali pri realizcii svojich projektov sledova v prvom rade poiadavky kvality, niekedy sa vak zujem o rchly zisk stane dominantnm motvom pri realizcii stavby. Existuj tak projekty, ktor s svojou cenou vysoko nad ostatnmi, ale kvalitou prc mnohokrt zaostvaj za cenovo primeranejmi realizciami. Z pohadu investci do novej vstavby njomnch bytov, ktor s podporovan v rmci systmu vytvorench nstrojov ttu, i u vhodnmi vermi, alebo dotciami, je taktie mon vidie cel spektrum dosiahnutej kvality vstavby. Samozrejme, v rmci nastavench cenovch limitov, meme njs vea projektov, ktor svojou kvalitou ostatn vysoko prevyuj, i u sa to tka architektonickho stvrnenia, spsobu a systmu realizcie, ako aj nslednho uvania. Zverom meme kontatova, e z hadiska celkovho vvoja na trhu s nehnutenosami na bvanie sa zvyuj oakvania a poiadavky zkaznkov, budcich uvateov na kvalitu, a zrove je mon vidie pribdanie naozaj kvalitnch projektov, ktor spaj oakvania a poiadavky budcich obyvateov. Ako sa d tomu zabrni tomu, aby vemi rchlu vstavbu nesprevdzalo aj nedodriavanie technolgi? Toto je oblas, kde dleit lohu zohrva profesionlne svedomie developerov, stavebnch firiem, ale v neposlednom rade aj nekompromisn vyadovanie kvality na strane zkaznka, resp. investora. Snaha po rchlom dokonen stavebnho diela naozaj me vies k nedodraniu technologickch postupov, nekvalitnej a zmtonej prci, ktor sa samozrejme poas ivotnosti objektu musia negatvne prejavi. Najlepia obrana pred nekvalitou je odmietnutie nekvalitnho tovaru tak sa pekulanti pouia na vlastnej kode najrchlejie. Zrove mus tlak vychdza aj z vlastnch radov developerov a stavebnch firiem, z profesijnch zoskupen, pretoe je v ich zujme chrni stavovsk es. To sa tka rovnako novej vstavby, ako aj obnovy existujceho bytovho fondu. V sasnosti sa prve obnova zameriava najm na zatepovanie. Aj tu je vemi dleit pouitie sprvnych materilov a technolgi. Nie je to nov farebn omietka, ktor zabezpe oakvan spory v spotrebe energie do budcna, aj ke nov fasda je tm najviditenejm znakom procesu obnovy. Myslm, e v tejto svislosti nastala v sasnosti zmena aj v panelkovch sdliskch, akosi sa upa od monotnnosti? no, nae sdlisk sa viditene menia a prve zmena farebnosti je to, o udrie prv do oka. Otzne vak je, i sasn stav je idelny. Ne-

22

M I N I S T E R S T V O D O P R AV Y, V S T AV B Y A R E G I O N L N E H O R O Z V O J A S R
zosladenos farebnosti jednotlivch objektov, ktor spolu vytvraj logick urbanistick truktry, predstavuje urit zmaren ancu z hadiska komplexnejej obnovy obytnho prostredia naich sdlisk. Ovplyvni to vak ia je iba vemi ako mon, vzhadom na roztrieten vlastncku truktru. S tm svis aj nronos rozhodovania o postupe a rozsahu obnovy, take zrejme na vahy o monom komplexnejom a harmonizovanom postupe pri jednotlivch domoch v danom sdlisku nezostva priestor. Napriek tomu hadme do budcna spsoby, ako pozitvne ovplyvni sasn situciu tak, aby jednotliv individulne aktivity spolu vytvrali harmonickejie prostredie. Panelov sdlisk, podobne ako vetko v plnovanom hospodrstve, boli navrhovan s istou logikou. O nej sa, samozrejme, d diskutova, no navrhovanie poda technicko-hospodrskych ukazovateov malo svoj poriadok. Nam cieom by malo by to dobr zachova a doplni tak, aby sdlisk zodpovedali dnenm poiadavkm na kvalitu ivota. A na to nesta iba obnovi jednotliv objekty, tam u treba komplexnejie zsahy. To je vek vzva pre samosprvne orgny, ktor musia tieto procesy iniciova a riadi. Nastalo u obdobie priazniv pre rodinn nzkopodlan domy, akosi sa zapaj mestsk okrajov oblasti, netreba by pozornejmi aj v rmci dopravy? Sen mnohch obyvateov o vlastnom bvan v individulnom rodinnom dome sa niekedy premen na non moru, ke z prmestskch oblast dochdzaj do centra mesta za prcou. Nedostatok pozemkov na nov vstavbu a neochota obyvateov akceptova zahusovanie existujcej zstavby ved ia asto k nezvldnutenmu zemnmu rozrastaniu mesta, ktor nedoke existujcou dopravnou infratruktrou zabezpei primeran obslunos. Ke sa pozrieme na vvoj miest, vidme, e zahusovanie sdiel je prirodzen. Rozirovanie urbnnej truktry do krajiny a vznik prmestskch satelitov je asto ovea horou vobou. Intenzifikcia nie je u obyvateov obbenm rieenm, no v rozumnej miere a s dslednou a prsnou regulciou je lepou cestou, ako ponechanie rozvonench truktr za cenu nepropornho nrastu plochy sdla a zvenia dopravnho zaaenia. Rozvoj sdiel bol vdy spojen s uritm nepohodlm a je lohou mesta njs rieenia s minimlnym negatvnym dopadom pri zachovan ivotaschopnosti a funknosti mestskho organizmu. Tomuto teku z mesta sa d zabrni predovetkm skvalitovanm existujcej mestskej truktry, pvodnch obytnch tvrt, naich rozrench panelovch sdlisk. Je ist, e kvalitne pripraven zemn pln by mal by vlastne zrukou pre elan rozvoj zemia, ale o v prpade, e sa nedodriava, prpadne pri stavbch bez stavebnho povolenia, ktor ho znehodnocuj, ak s vchodisk? Napriek tomu, e zemn plnovanie je n zkonn nstroj na organizovanie zemia, dochdza ia k asto negatvnym ad hoc rozhodnutiam, ktor nesleduj iaden koncept a pri ktorch sa neoveruje naprklad dopravn a hlukov zaaenie zemia i poiadavky na obiansku vybavenos zemia. Rovnako neastn je benevolentnos stavebnch radov v prpade tzv. iernych stavieb, ktor sa na zver legalizuj. Tieto prvky zaauj pvodn urbanistick truktru poiadavkami na prevdzku najm na parkovanie a dopravn obslunos, ale vstupuj asto nevhodne aj do obrazu konkrtnej tvrte alebo miesta. Prve tak vznikaj zrodky dnench problmov naich sdiel. Jedinou innou obranou voi tmto javom je zodpovedn a principilny prstup stavebnch radov, ktor by sa mal opiera o kvalitne pripraven zemnoplnovaciu dokumentciu. V oblasti boja s iernymi stavbami by mala by npomocn aj ostatn novela stavebnho zkona. Prispsobuj sa developeri kpychtivosti obyvateov, ako sa pozerte na ceny bytov? Pri porovnvan dostupnch dajov o cench nehnutenost za posledn obdobie meme vidie dve vrazn etapy vo vvoji cien. V obdob do roku 2008 rstla cena nehnutenost vraznm tempom, priom vrchol dosiahla v roku 2008, ke sa priemern cena nehnutenost na bvanie dostala na rove 1 549 na m2, (napr. v roku 2005 bola tto cena 856 /m2). Od tohto obdobia nastal postupn pokles cien nehnutenost na bvanie, priom aktulna priemern cena je 1 256 /m2. Vemi pecifick pozciu na slovenskom trhu s bvanm m bratislavsk regin, v ktorom sa realizuje vrazn podiel nehnutenost na bvanie v rmci Slovenska. Priemern ceny nehnutenost v Bratislavskom kraji s na rovni 1 682 /m2, o predstavuje vrazne vyiu cenu v porovnan s celoslovenskm priemerom. Priemern ceny nehnutenost vo vine slovenskch krajov s v porovnan s Bratislavskm krajom ani nie polovin a v Nitrianskom kraji s len zhruba tretinov. Priemern ceny domov a bytov s v Bratislavskom kraji stle o viac ako jednu tretinu nad celoslovenskm priemerom. Zrove mono kontatova, aj napriek poklesu cien nehnutenost na bvanie v poslednom obdob, e tieto ceny s stle vrazne vyie ako s oakvania trhu, a v porovnan s kpyschopnosou obyvatestva, hlavne o sa tka dostupnosti bvania pre mlad rodiny, s prli vysok. Meme vidie postupn prechod viacerch developerov od vstavby luxusnch vekch a drahch bytov, ktor s v mnohch prpadoch nepredajn, skr do segmentu orientovanho na dostupnejie bvanie s menmi podlahovmi plochami, ba dokonca s ojedinel prpady, v ktorch investori buduj tzv. prv bvanie (jedno a dvojizbov byty, prpadne garsnky). Ako som u spomenula, zatia je stle neobsaden priestor pre skromnch investorov na realizovanie projektov njomnho bvania s vonou tvorbou njomnho, ktor by mohlo zabezpei vyiu dostupnos bvania pre stredn prjmov skupiny obyvateov, ako aj vyiu mobilitu pracovnej sily. V ktorch reginoch ste zaznamenali najv rozvoj vstavby, existuj regionlne disproporcie, ak je perspektva? Na Slovensku sa v rokoch 2004 a 2010 dokonilo 111 466 bytov, z toho 53,4%, teda takmer 60 000 v rodinnch domoch. Z regionlneho pohadu meme kontatova, e najviac, a 31,2% bytov sa za dan obdobie postavilo v Bratislavskom kraji, za ktorm nasleduj Trnavsk kraj s podielom 15,4 % a ilinsk kraj s 12,8 % dokonench bytov. Na opanom konci s Koick (6,4 %) a Banskobystrick kraj s najnim podielom dokonench bytov (6,2 %). Bliie daje o pote dokonench bytov z pohadu regionlnej truktry v rokoch 2004 a 2010 uvdza tabuka. alm, nemenej dleitm ukazovateom, ktor vypoved o truktre a podiele dokonovanch bytov, je tzv. intenzita bytovej vstavby (IBV), ktor hovor o pote dokonench bytov na 1000 obyvateov. V rokoch 2004 a 2010 bola priemern ron miera tohto ukazovatea v SR na rovni 2,93. Na porovnanie, naprklad v rsku v obdob najvieho stavebnho rozmachu v rokoch 2002 2006 sa postavilo okolo 15 bytov na 1 000 obyvateov. Vznamnm faktorom pre odhad budceho vvoja je aj celkov vybavenos Slovenska bytmi. Slovensk republika je v ukazovateli potu bytov na 1 000 obyvateov pod priemerom krajn E (SR cca 367 bytov na 1 000 obyvateov odborn odhad k 31. 12. 2008, poda tatistk E v roku 2008 bol tento poet napr. v Raksku 436, Holandsku 431, Dnsku 500 a v eskej republike 438). Aj pri porovnan potu domcnost a potu trvalo obvanch bytov je zrejm deficit v pote potrebnch bytov. Na zklade uvedench dajov a v nadvznosti na vvojov trendy v predchdzajcom obdob oakvame, e aj v alch rokoch bude priebeh vstavby v bytovom sektore koprova predstaven trendy. To znamen, e aj v nasledujcich rokoch by najviac dokonovanch bytov malo by v Bratislavskom kraji, za ktorm by mali nasledova Trnavsk a ilinsk kraj, priom tieto tri kraje predstavuj ekonomicky vznamn centr rozvoja a vytvrania potencilu pre budcu vstavbu. Zrove treba kontatova, e by bolo vhodn akcelerova vstavbu bytov aj v ostatnch reginoch, to vak je podmienen nrastom pracovnch prleitost, ktor vytvoria priestor pre rozvoj aj tieto asti Slovenska.

Tabuka . 1 Poet dokonench bytov v SR v rokoch 2004 a 2010 poda regionlnej truktry Rok 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 Spolu za roky 2004 2011 Percentulny podiel BA kraj TT kraj TR kraj NR kraj ZA kraj BB kraj PO kraj KE kraj SR spolu 3 349 4 673 4 307 5 726 5 563 5 982 5 222 34 822 31,24 1 675 2 055 2 646 2 688 2 739 2 624 2 715 17 142 15,38 1 476 1 575 1 247 1 148 1 470 2 065 1 687 10 668 9,57 1 408 1 087 1 352 1 267 1 427 1 582 1 531 9 654 8,66 1 648 1 997 1 815 1 970 2 138 2 472 2 200 14 240 12,78 816 772 926 934 1 002 1 532 888 6 870 6,16 1 343 1 760 1 352 1 711 1 575 1 568 1 595 10 904 9,78 877 944 799 1 029 1 270 1 009 1 238 7 166 6,43 12 592 14 863 14 444 16 473 17 184 18 834 17 076 111 466 100,00

23

23

A R C H I T E K T R A

N A

S L O V E N S K U

Na post hlavnej architektky Hlavnho mesta SR Bratislavy nastpila v zloitej dobe, ale s ambiciznymi zmermi: svoje psobenie chce postavi na tmovej prci, transparentnosti, jasnch pravidlch a vnies do Bratislavy a jej zemnho rozvoja eurpsky rozmer. Hlavn architektka Bratislavy Ing. arch. Ingrid KONRDOV. Pokraujeme v rozhovore, ktorho prv as sme uverejnili v predchdzajcom sle.

Kozmopolitn Bratislava chce zmeni svoju tvr!

jrodnejia pda, ktor sa nachdzala vdy v tesnej blzkosti sdla. Globalizcia nm dovouje vea riskova zvykli sme sa spolieha, obrazne povedan, na in zelen svahy a in rodn lny, odkia si kpime, o potrebujeme k zakladnmu preitiu. Zabudli sme sa sstredi na vlastn zdroje a tradin stavebn materily, k omu prispelo viac ako tyridsaron glajchaltovanie kultry, intelektu a umu v tomto meste. V povojnovch rokoch takmer vymizli z Bratislavy tradin verejn priestory a aj jeho identitu tvoriace stavby, prepojen so ivotom Bratislavanov. Kee paralela s Viedou sa takpovediac ptra sama, spomeniem naprklad tradin nron kaviarne, ktor s svojou architektrou pre rakske hlavn mesto typick, s vtvarnm prvkom v obraze mesta a zrove najobbenejm miestom stretvania sa vetkch generci. V Bratislave bolo novm nevhodnm rieenm dopravy zlikvidovan kvalitn mestsk prostredie okolo tefnky i Albetky i kaviare Korzo pri Novom moste, m vznikli urbnn torz, ktor stratili na pralivosti a v novom kontexte mesta ostali nepochopen, a tm aj nespen. Teda nieo, o patrilo k zkladnej vbave tohto mesta... A tak by som mohla pokraova. Som ale presveden, e ke chceme, aby toto mesto malo svojho ducha, nevyhneme sa takmto analzam a alm krokom, ktor musia doriei tieto pvodne atraktvne a pre Bratislavu charakteristick mestsk priestory. Spomeme konkrtny prklad. Prinajmenej bratislavskej verejnosti s znme vsledky medzinrodnej anonymnej architektonickej sae na rieenie zemia Vydrice v Podhrad. Jej vypsanie vzbudilo vek zujem aj v znmych architektonickch kancelrich vo svete, dokonca i v Japonsku. Dnes m u svojich vazov, ale aj odporcov nielen u laickej verejnosti, ale aj u niektorch renomovanch odbornkov. Je Vydrica zaraden do priort dobudovania atraktvnych lokalt centra mesta, alebo naalej zostane tto lukratvna lokalita len perifriou v tesnej blzkosti historickho centra, negatvne ovplyvujca jeho obraz? Myslm si, e prklad Vydrice je vemi pozitvny u tm, e tu bola vypsan verejn architektonick sa. Otzne je, i jej vsledky spred dvoch rokov zodpovedaj dnenej situcii, i by nebolo potrebn projekty prehodnoti. o ma najviac na celom plnovan Vydrice a nsledne Zuckermandlu mrz, e Nov most a jeho zastenie do Staromestskej ostva ako neprirodzen barira pre zrastanie starho centra s novm. Tu si malo da mesto v minulosti jasn priority a nie zastavova aj zvyn plochy, ktor vznikli po zsahu vystenia mosta pod Hradnm vrchom. Spomenuli ste ekologick poiadavky E. Ak dopad m legislatva E v oblasti zemnho plnovania na innos miestnej samosprvy a podmienok Bratislavy? Legislatva E dva jasn signly: podporuje len verejno-prospen projekty. Mete namietnu, e takto projekty hrad nia aj z naich, slovenskch peaz. no, ale filozofia za tm je in. Platme za vytvorenie istej nadhodnoty, posilujcej nau pozciu na svetovom politickom a hospodrskom trhu. Peniaze, ktor s alej prerozdeovan na princpe podpory reginov, dotvraj v Eurpe rovnovhu v kvalite ivota, o by v prpade, aj keby tieto prostriedky ostali doma, trfam si tvrdi zabezpeen nebolo. Druhm dleitm faktorom Eurpskej nie v spojen s rozvojom miest a reginov je jej jednoznan postoj k ochrane ivotnho prostredia, k podpore alternatvnych zdrojov energie, k ekologizcii a udratenosti stavieb a sdiel a k zachovaniu kultrneho dedistva. Finann prostriedky s odjakiva vbornm motivtorom a v tomto duchu by mala Bratislava viac vyuva hospodrske fondy E. Spojenm samosprvy s dodvateom energi a novm zemnm plnom sa d vytvori zkladn model trvalo udratenho mesta 21. storoia. Kee sme v E, ani pre Bratislavu neme by rok 2020, ke by vetky nov budovy mali by energicky pasvne ie by nemali prijma iadnu energiu z vonkajch zdrojov , vnimkou. ... a vek aglomercie sa dnes u tvoria v slade s Kjtskym protokolom. M i bude ma Bratislava s tm problmy? ivotn prostredie v Bratislave sa oproti situcii pred rokom 1989 vrazne zlepilo. Sama som v roku 1992 participovala na tvorbe tdie o ivotnom prostred v Bratislave v porovnan s Viedou. Vtedy sme zaznamenali, e raksky naftov priemysel dlh roky negatvne ovplyvoval u aj tak vemi zl ivotn prostredie v Bratislave z jednoduchho dvodu smerom od Viedne prevldaj zpadn vetry. Aj toto je vysvetlenie, preo treba chpa Eurpu regionlne, a e reginy prekrauj hranice ttov. Kjtsky protokol ns zavzuje zni splodiny a my sme ich v porovnan s vchodiskovm rokom 1990 naozaj znili. Je to ale fikcia, lebo v skutonosti sme ich v roku 2008 v porovnan s rokom 2007 o 1,1 % zvili. Neviem, ak je sasn stav, ale myslm si, e v rmci E mme o doha a e aj zabezpeenie Kjtske-

Predstavte naim itateom ambicizne projekty, znamenajce celospoloensk prnos pre mesto z hadiska jeho urbanistickho rozvoja, ekolgie a kultry, na uskutonen ktorch sa chcete predovetkm zamera. Najambiciznejm projektom je spolu s naimi a zahraninmi odbornkmi vypracova vziu a stratgiu rozvoja mesta, ktor Bratislave doteraz chba. Mesto treba nasmerova k ekologickmu, zelenmu mestu. Eurpska nia takto poiadavky zaha naprklad v projektoch Smart Cities a Concertoplus. S tm svis nielen ekologick architektra, ale aj verejn priestory, napojenie na peie a cyklistick trasy a koncept verejnej dopravy. Oslovuje vs architektra budov, realizovanch za ostatn obdobie na zem hlavnho mesta? Ako prklad uveme zrekontruovan Zimn tadin O. Nepelu, bytov komplex Retro, bytov dom Manhattan, brilantn rekontrukcie nrodnch kultrnych pamiatok Starej radnice a Apponyiho palca at. Mono tto architektru nazva modernou, avantgardnou i dokonca eurpskou? o poda vs predstavuje optimlny koncept usporiadania mesta teda logick a pritom aj vtvarne hodnotn, so zohadnenm vzahu mesto a prroda? Mesto ako urbnna truktra pozostva zo zastavanho a nezastavanho priestoru. Ich optimlny pomer, kvalita a sinnos tvoria sdlo. Inak vnmali architekti a urbanisti tto problematiku v minulosti, ke priemyseln revolcia prinala vek vdobytky a energie a zelene bolo nadosta. Inak ich vnmaj dnes, ke dochdzaj prrodn zdroje a treba hada nhradn a ke nm expanzvnou politikou plnovania mesta pred oami mizn zelen svahy a na-

24

A R C H I T E K T R A
ho protokolu patr do podmienok, ktor by mal stanovi nov zemn pln mesta. Stle iv a stle aktulny je nielen v Bratislave, ale na Slovensku vbec problm s dodatone vybavovanmi stavebnmi povoleniami, s tzv. iernymi stavbami. Je to pecifick problm len Slovenska, alebo snaha obs zkony aj v tejto oblasti stavebnkmi je doslovne celosvetovm javom, len legislatva vo vyspelch ekonomikch jasne a striktne stanovuje pravidl a tvrdo sankcionuje ich poruovanie? Ak je prax naprklad v susednom Raksku? Rieenie iernych stavieb a dodatonch povolen s kadodennou praxou nho magistrtu i stavebnch radov. Prin to m viacero. Na jednej strane s to vlece sa povoovacie procesy a investor radej zaplat pokutu, ako by mal vykazova straty z asovch prieahov v projekte. Na strane druhej s to dos nekorektn zsahy do zemia v porovnan s platnm zemnm plnom, presahujce objem a vku v zem. Obidva typy investorov rtaj s pokutou a s tm, e sa to nejako dodatone bude da povoli. Jedna skupina vak pracuje v prsnom slade s predpismi a zemnm plnom, dohodne sa so susedmi a pri dodatonom povolen to me koni pozitvne s pokutou, ale druh skupina m problm. Stavby realizovan v nesla-

N A

S L O V E N S K U
hrozba pozastavenia projektu TENT rchlovlakovho prepojenia Par Bratislava s jeho ukonenm vo Viedni a nie v Bratislave (hrozba medzinrodnej blame) pre nezujem kompetentnch at. Je v tvar pripraven a personlne vybaven na rieenie tejto situcie v relnom ase? o by malo by prioritou? akujem za tto otzku. Od zaiatku spolupracujem s hlavnm dopravnm ininierom Bratislavy. Som presveden, e ete dnes riei otzku hlavnho dopravnho systmu eurpskeho mesta v 21. storo sa me zda niekomu a podivn. Jednoducho, je dos neskoro... O to viac apelujem, podpori tento projekt a nezana diskusiu stle nanovo, pretoe sa nepohneme z miesta. Ja vidm nau zodpovednos za mestsk prostredie okolo hlavnho dopravnho systmu, na jeho napojenie na mestsk organizmus, vyui kriovatky dopravnch systmov aj pech a cyklistickch oivi v meste staronov nmestka a dotvori nov ohnivk ivota v meste. Len fungujca verejn doprava a paraleln vybudovanie integrovanho systmu verejnej dopravy pre cel regin Bratislavy posunie nae mesto na rove ostatnej Eurpy a priprav pdu na napojenie na eurpsku sie TEN-T.

de s zemnm plnom povaujeme za nepovoliten, teda ierne stavby. Aj tu budeme postupova od prpadu k prpadu. Najradej by som urobila pod takmito iernymi stavbami hrub iaru a povedala, e odteraz takto nie! Ale zd sa, e bude treba exemplrne zakroi a prv iernu stavbu na zem Bratislavy odstrni na vlastn nklady zhotovitea. Aj vo Viedni rob magistrt kroky na zlegalizovanie takchto stavieb, ale ke je to v jasnom neslade s mestom a stavebnk a priori situciu v zemnom plne odignoroval, stavba bude odstrnen. Vo Viedni sa v rmci sdla ierne stavby ani neobjavuj. Zastavovacie podmienky s tu nad mieru jasn a vade prstupn v podobe zrozumitench zastavovacch plnov. Najviac iernych stavieb vo Viedni njdete v zeleni na okraji mesta, kde nie je povolen iadna vstavba. Na zver sa ete dotknime verejnej dopravy a vbec dopravnej situcie v Bratislave, ktor v mnohom limituje i negatvne ovplyvuje zemn rozvoj mesta. Dopravn situciu Bratislavy mono charakterizova dajmi: 420-tiscov mesto sa denne men na tritvrte milinov... 290-tisc registrovanch ut a 160-tisc ut denne dochdzajcich.., nedostatok odstavnch plch, chbajci nosn systm MHD i obchvat Bratislavy, donedvna

Architektra a moc
Je nevednou prleitosou napsa nieo do periodika Parlamentn kurir. Predpokladm, e ho taj vetci nai poslanci a zkonodarcovia a z toho vyplva, e mm neopakovaten prleitos vies dialg (alebo monolg) so skutonou mocou.
Ke som bol poiadan o prspevok, diskutovali sme o jeho tme a forme. Uvaovali sme aj o dialgu o rozhovore s redaktorom , i o forme odpoved na konkrtne otzky. Skonilo to napokon zverejnenm mjho nzoru, vahou na mnou zvolen tmu, problm, boaku. Ako impulz mi boli zaslan tmy, otzky, problmy, na ktor by som mohol, ak chcem, reagova. Uvdzam ich vetky ako ilustrciu toho, o vetko (a mnoh in) me trpi architektov z pohadu informovanej verejnosti. 1. U je, i kedy bude slovensk architektra oboma nohami v Eurpe a o jej k tomu chba? 2. Ako mono charakterizova slovensk architektru v 20. storo pozitva, negatva, osobnosti. 3. o je hlavnou motivciou architekta robi i vytvra dobr architektru? 4. S ekonomick podmienky u ns optimlne pre architektonick tvorbu? Ak je ich podiel na kvalite architektry? 5. Legislatva je nstrojom stability a dleitch systmovch krokov, napr. aj v cenovej politike. Spa u ns poiadavky slunho finannho ohodnotenia architekta projektanta? 6. Ak je prnos architektonickch sa pre autorizovanch architektov a projektantov? 7. V om by mali stavovsk komory vyvja vie tlaky na ochranu spotrebiteov i pouvateov architektonickch sluieb, ako aj na ochranu prv tch, o vykonvaj povolanie architekta, projektanta, ako aj zabezpeenia jeho statusu? 8. Oban kadej krajiny by mal by hrd na svoje hlavn mesto, teda aj my obania Slovenska na nau Bratislavu. Ak je v nzor na jej urbanizciu, najm za ostatn dve i tri desaroia? 9. zemn pln rozvoja mesta Bratislavy a u aj niektor nov zemn plny jej mestskch zn s poda vs v slade s poiadavkami rozvoja hlavnho mesta? o by sa poda vs malo zlepi, i zmeni, resp. chba...? 10. Ak maj ancu slovensk architekti v medzinrodnch saiach? Resp. akou inou formou sa mu presadi aspo v eurpskom kontexte, ke napr., u ns nenjdu stavebnka, ktor by aspo iastone repektoval ich kreativitu, odbornos a profesionalitu? Vdy to nemus by len otzka peaz na tvorbu architektonickho doslovne perku, ale sn astie na rozhadenho stavebnka... 11. Najm nai niektor nielen zahranin porotcovia i partneri sa dnes ku kvalite slovenskej architektry za ostatn tri desaroia vyjadruj zdranlivo

Ing. arch. Martin KUS, foto: ubo Stacho Naroden 3. 10. 1948 v Bratislave, absolvent eskho vysokho uen technickho v Prahe, Fakulta architektry a Slovenskej vysokej koly technickej v Bratislave, Fakulta architektry. Je s Ing. arch. P. Pakom autorom napr. tchto stavieb: Novostavba Slovensk nrodn divadlo, Bratislava, 1980 2007 stredie Nrodnej banky Slovenska, Bratislava, 1996 2001 Vila G, Bratislava, 2002 Bytov dom AGRIA, Nitra, 2007 Slovensk nrodn galria, Bratislava, 2005 Polyfunkn dom CITY GATE , Bratislava, 2008 Hotel Falkensteiner, Bratislava, 2008 Obytn dom Manhattan, Bratislava, 2010 Slovensk Vevyslanectvo v Berlne, Berln 2011

25

A R C H I T E K T R A

N A

S L O V E N S K U
odovzdva. Tak by mal by osvieten stavebnk, i u verejn alebo skromn. Kto by dnes vedel, kto to boli Koch, Szontagh, Tugendhat, keby nebolo domov nescich ich meno. Tieto domy si vak nepamtme pre men tch, ktor si ich objednali, ale preto, e s to prce pikovch architektov tej doby. Kto by si dnes vimol mohylu na Bradle (D. Jurkovi) i znme bratislavsk stavby: star nrodn banku (E. Bellu), nov potu (E. Kramr, t. Lukaovi), strojncku fakultu (M. Kus), Slovensk nrodn galriu (Vl. Dedeek ), Prior s hotelom Kyjev (I. Matuk), krematrium (F. Miluk), keby tieto verejn investcie neboli realizovan pikovmi architektmi svojej doby. Je zaujmav, e pudilr si vie vybra auto, hodinky, zubra, dovolenku..., ale na vber dobrho architekta mu osi chba, a veru byt i dom nie je zanedbaten investcia. Aj v ostatnej Eurpe nie kad pudilr stavia dobr alebo pikov architektru. Nemem sa ale ubrni dojmu, e percentulne je tej kvality v kontinulne sa vyvjajcej Eurpe viac ako u ns. Chcem veri, e ten dvod je v spomnanom neustlom budovan novch elt a teda stlym vracanm sa na aksi pomyslen zaiatok, o d teda dobre zabra malmu nrodu i jeho kultre. Prli asto zaname od nuly od zaiatku , a nielen v architektre a umen. Architekti sa s mocou v rznych jej podobch pri svojej prci stretvaj asto. Medzi mnoh lohy ns architektov patr v stretoch s ou nachdza konsenzus, vzjomne sa inpirova a ovplyvova. Za dleit lohu architekta povaujem jeho kultivciu moci. Samozrejme, za predpokladu, e je vybaven nielen odbornosou a tvorivm potencilom, ale aj patrinou dvkou empatie a pokory. fam sa, e sa to bude u len zlepova. Ako sa bud nai mocn verejn i privtni kultivova, tak sa bude kultivova aj naa kultra, umenie a aj architektra. S to toti spojen ndoby. Potom budeme ma aj my viac stavieb, na ktor sa bud chodi udia dokonca aj zo zahraniia pozera, mest, ktor bud lepie fungova ako inde a bude aj viac domov, o ktorch sa raz bud psa knihy. Tm, o tto moju vahu dotali do konca, akujem za pozornos. Ing. arch. Martin KUS

City Gate, Bratislava, rekontrukcia, 2008, autori architektonickho rieenia: Ing. arch. M. Kus, Ing. arch. P. Pak. Foto: Tom Manina

12. M ma slovensk architektra znaky "nrodnosti"? Pri tan nastolench otzok je zrejm, e vetkmi sa ah jedna spolon ni, a tou niou je moc, nielen moc stavitea, ale aj moc stavebnka (investora). A, ha, je tu tma: vzah moci a architektry, vzah moci a umenia, vzah moci a kultry. Tma, ktor je na svete odkedy lovek spadol zo stromu. Poas vvoja udstva sa tieto fenomny moc, kultra, umenie, architektra k sebe stavali zo vetkch monch uhlov pohadu. Treba poveda, e vaka ich vzahu, vinou skr naptho ako milostnho, a spolonos svojm napredovanm. Je ale pravda, e v historickch peridach tieto konflikty toto napredovanie aj spomaovali, resp. urchovali. Moc v drvivej vine vyhrva. My, autori architektonickch diel, si myslme, e nielen na svoju, ale aj na veobecn kodu. A ako dnes? Samozrejme, e vplyv moci na hore uveden otzky tu aj dnes je, inak by sme si ich ani nekldli. Historick vvoj, ktorm naa spolonos prela, sa k moci stavia negatvne. Treba ale myslie aj na to, e Periklove Atny, Eiffelova vea, chrm Notre Dame, ale aj novodob Mitterandova kninica v Pari, to s vetko odznaky moci a urite nie negatvne! Ve koho dnes zaujma, e napr. Perikles bol koniec koncov tyranom Atn. Problm je v tom, ako silne a pahltne sa moc v uvedench vzahoch prejavuje. Kde je miera chb a omylov vo vsledku na strane tvorcov, v naom prpade architektov, a kde na strane moci. Moc m svoj priestor, v ktorom sa prejavuje. Spomeme tt, ideolgiu a dnes u ns vari najviac pudilr (pre tch neskorie narodench peaenka). Vzah partnerov, v naom prpade architektov a moci zvis v prvom rade od vky kultry spolonosti a v nej participujcich osobnost. Na Slovensku tu narame na n pecifick dlhodob i stron problm: vka rovne kultry spolonosti a jej osobnost (vulgo celebrt) od prvho po poslednho , i u poda abecedy, vky, ale-

bo funknho zadelenia sa tvor nstle znova. Za ostanch sto rokov vytvrame zhruba nau tretiu elitu a hne komplet, teda elitu mocensk: spoloensk, ekonomick i kultrnu. Prv dve sme tvorili v spoluprci s bvalmi bratmi a tto posledn sami. Dnes meme porovnva vsledky prce prvej (1918 ), druhej (1948 ) a tretej (1993) elity. Ak s, to nie je lohou tejto vahy, ale aj to je tma na zamyslenie. Nie kad stavba je architektra, nie kad architektra je dobr, nie kad dobr architektra sa zape do dejepisu ako sas kultrneho dedistva. Dobr architektra chce aj kultivovanho stavebnka verejnho i skromnho a primeranho architekta. Ten prv by mal ma nastaven hierarchiu hodnt nielen na sla (zisk, aut, golfov palice, eny, mui, lode...), teda povedan slovami filozofa nielen ma, ale aj by. Stavebnk by nemal vidie len vku svojho profitu, vidie len svoj primrny zujem a pozera sa len na piku nosa. Mal by vidie aj okolo seba i za seba, teda do histrie, ui sa od nej, cti si ju vo vetkch smeroch, aby mohol vidie i dopredu, teda zveaova a

Hotel Falkensteiner, Bratislava, novostavba, 2008, autori architektonickho rieenia: Ing. arch. M. Kus, Ing. arch. P. Pak. Foto: imon Kliman

26

D O P R A V A

N A

S L O V E N S K U

Prleitosti a vzvy pre tunelov stavitestvo na Slovensku

nic sa m sta verejn financovanie predstavovan kombinciou zdrojov ttneho rozpotu a fondov Eurpskej nie. Poda platnho programu vstavby dianic a rchlostnch ciest by sa v roku 2012 mala zaa vstavba viacerch sekov dianic s tunelmi. Na tieto seky bu v sasnosti prebiehaj verejn obstarvania, alebo je zaiatok obstarvania ohlsen vo vemi krtkom ase. Na rozdiel od v minulosti vyuvanch postupov s tieto stavby pripravovan v zmluvnej schme Naprojektuj a postav poda podmienok definovanch tzv. ltou knihou Medzinrodnej federcie konzultanch ininierov FIDIC. Tento postup by mal nielen zabezpei aktualizciu projektovch rieen v slade s novmi normami a technickmi predpismi, ale najm optimalizciu technickho rieenia v spoluprci projektanta a zhotovitea. Prvm tunelom, ktorho razenie by mohlo zaa v priebehu roku 2012, by sa mal sta tunel ibenik na dianinom seku D1 Janovce Jablonov pri meste Levoa. Ide o pomerne krtky tunel (0,6 km), ktor sa bude budova v nronch geologickch podmienkach karpatskho flyu. alm v porad by sa mal sta tunel ebra (2,0 km) na seku dianice D1 Hubov Ivachnov. Tunel ebra bude razen prevane v slieovcoch a vpencoch masvu vrchu ebra nad mestom Ruomberok. Vekou technickou vzvou je pre slovenskch staviteov tunelov u viac ako desaroie tunel Viov (7,5 km). Vstavba tohto tunela bola prv raz plnovan u od roku 1998, z rznych dvodov bol tento zmer odloen. V pvodnom technickom rieen tunela Viov sa predpokladala etapizovan vstavba s otvorenm prvej tunelovej rry pre obojsmern premvku a s vyuitm prieskumnej tlne ako paralelnej nikovej cesty. Po stanoven poiadaviek na minimlnu bezpenos cestnch tunelov eurpskou smernicou 2004/54/EC a po aktualizcii dopravnch prognz bola vaha o etapizcii prekonan a technick rieenie tunela bolo upraven na vstavbu dvoch tunelovch rr s jednosmernou premvkou. Vzhadom na dku tunela a komplikovan geologick podmienky je mon predpoklada, e vstavba tunela bude trva viac ako 5 rokov. Ak by teda jeho stavba zaala v druhej polovici roku 2012, bolo by mon uvaova o jeho uveden do prevdzky v roku 2018. Viacer alie tunely by mali by budovan na sekoch dianic, ktor u maj stavebn povolenie a ktorch financovanie bude pravdepodobne zabezpeen a v obdob po roku 2013. Ide o tunely Oviarsko a ilina na seku D1 Hriovsk Podhradie Lietavsk Lka, tunely Rojkov a Havran na seku D1 Turany Hubov. To ist sa tka tunelov Povask Chlmec, Kysuca, Svrinovec a Poana na dianici D3. Osobitnou kapitolou s tunely Horelica a Branisko, ktor s prevdzkovan s jednou tunelovou rrou v obojsmernom reime. V najblich rokoch by mala pokraova projektov prprava na vstavbu druhch tunelovch rr a po roku 2015 pripad poda programu vstavby dianic do vahy aj ich realizcia, hoci sasn dopravn zaaenie tieto vahy zatia nepotvrdzuje. Okrem tunelov na dianiciach sa uvauje s vstavbou viacerch tunelov aj na pripravovanch rchlostnch cestch. Ide naprklad o tunely Diel a Koz Chrbt na ceste R1 medzi Banskou Bystricou a Ruomberkom alebo tunel Soroka na ceste R2 medzi Roavou a Jablonovom nad Turou. Program modernizcie elezninch trat zaha prestavbu elezninej dopravnej cesty pre multimodlne koridory IV, V a VI. Medzi rozhodujce parametre modernizcie patr aj dosiahnutie minimlnej poadovanej rchlosti 160 km/hod, o nie je mon bez takch zsahov do smerovho vedenia, ktor si vyaduj vybudovanie tunelov. Z tohto dvodu sa na v rmci koridoru V medzi Bratislavou a iernou nad Tisou pripravuje viac ako 20 elezninch tunelov. Prvm z nich je u spomenut dvojkoajn tunel Tureck vrch (1,7 km). almi tunelmi, ktorch vstavba sa plnuje v najbliom obdob s tunely Diel (1,1 km) a Milochov (1,9 km) na seku trate Pchov Povask Tepl. Mimoriadne nronm elezninm projektom pripravovanm niekoko rokov je aj eleznin prepojenie koridorov TEN-T s letiskom a elezninou sieou v Bratislave. Jeho sasou je aj tunelov prepojenie medzi stanicami Predmestie a Petralka, veden pod husto zastavanou centrlnou mestskou znou a korytom rieky Dunaj. Okrem tunelov budovanch z povrchu a razench tunelov bud na trase situovan aj viacer podzemn stanice. Vzhadom na nkladnos projektu bolo prijat rozhodnutie o etapizcii vstavby. Prv etapa prc zaha sek dky 2,4 km zanajci v stanici Predmestie a koniaci vstavbou stanice Fililka. V seku bude veden dvojkoajn tra prevane v hbenom tuneli. Sasou druhej etapy bude nasledujci traov sek od stanice Fililka po stanicu Petralka s dkou 5,4 km, ktor bude v prevanej miere veden v dvoch jednokoajnch razench tuneloch. Vstavba elezninch tunelov prinesie pre staviteov tunelov aj viac monost na uplatnenie inch ako doposia pouvanch technolgi vstavby. Km pre cestn a dianin tunely s ndzovm zlivmi a rznymi typmi vklenkov bva nov rakska tunelovacia metda spravidla vhodnejou metdou, pouitie plnoprofilovch raziacich strojov TBM me by vhodnejie na vstavbu jednokoajnch i dvojkoajnch elezninch tunelov. Pouitie TBM so ttom bude pritom jednoznane preferovan v prostred zemn pod hladinou podzemnej vody, zatia o pre dlhie tunely v prostred skalnch hornn bude mon uvaova s pouitm TBM bez ttu. Ing. Miloslav FRANKOVSK len vboru Slovenskej tunelrskej asocicie STA ITA / AITES

V zaiatkoch vstavby elezninch trat na zem dnenho Slovenska nikto nepochyboval, e tunely bud v hornatom prostred nevyhnutnosou. Vsledkom je dnes 76 tunelov prevdzkovanch v sieti slovenskch eleznc. Cestn tunely boli naopak na zem Slovenska skr vnimkou ne pravidlom. Povojnov desaroia boli a do polovice 90. rokov minulho storoia obdobm tlmu tunelovej vstavby, ktor sa skonilo a vstavbou prieskumnch tln pre tunely Branisko, Oviarsko a Viov a dianinch tunelov Branisko a Horelica. Impulzom na obnovenie tunelovej vstavby sa stalo prenesenie vstavby dianinej siete z rovn do hornatejieho zemia strednho a vchodnho Slovenska. Predol prv dekda tretieho tiscroia priniesla slovenskm tunelrom viacero prleitost na preukzanie svojej profesionlnej kompetencie pri vstavbe tunelov na Slovensku. V obdob od roku 2003 do roku 2009 boli postupne dobudovan a uveden do prevdzky tyri dianin tunely, Branisko, Horelica, Sitina a Brik. Okrem budovania tunelov na dianiciach sa v roku 2009 zaala vstavba prvho modernho elezninho tunela Tureck vrch. Tmto sa slovensk tunelov stavitestvo konene po desaroiach presunulo sp do sfry eleznc, ktor bola pre tunelrov tradinou po vinu trvania predolch dvoch storo. Ale na druhej strane sa v tomto obdob nenaplnili ambicizne plny slovenskej vldy, ktor predpokladali skor dokonenie vstavby dianinho prepojenia Bratislava Koice s mnohmi almi tunelovmi stavbami. Vina tunelrskych kapact slovenskch firiem sa tak v priebehu desaroia musela uplatova v blzkom i vzdialenom zahrani, v krajinch nielen zpadnej a junej Eurpy, ale aj kandinvie. Zsadnou zmenou bolo rozhodnutie vldy SR o nepokraovan v projektoch verejno-skromnho partnerstva na vstavbu dianic v priebehu roku 2010, ktorch sasou malo by 7 tunelov v celkovej dke takmer 18 km. Nhradou za skromn financovanie vstavby dia-

27

N R O D N

R A D A

S R

Doprava nadobudla aj v rmci zalenenia sa do Eurpskej nie v medzinrodn vznam, a tak je dleit pozorova aj vvoj dopravy za hranicami Slovenska a rovnako je dleit dodriava eurpske normy v oblasti dopravy. Problematikou sa stle zober aj tieov minister dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja SR za Smer-SD ubomr VNY. Nasleduje rozhovor redaktorky Anny Komovej.

Slovensko a eurpsky dopravn priestor

slednom stpci je uveden schvlen % jednotlivch prioritnch os k septembru 2011. Schvlenie OPD s alokciou pre realizciu cieov, t. j. urenie vky pomoci pre eleznin a cestn dopravu predstavovalo kompromis, pretoe nam zujmom bolo zska o najviac zdrojov pre vstavbu dianic a naopak zstupcovia EK nekompromisne poadovali zachovanie nadpolovinho podielu z OPD pre eleznin dopravu. Preto boli vemi predasn vyjadrenia sasnej premirky a ministra dopravy o rchlych presunoch alokovanch financi zo eleznc do dianinch a cestnch projektov. Tieto vyjadrenia spred roka boli vopred odsden a nespech a vychdzali z neznalosti problematiky. o je vak na vzniknutej situcii horie? Dnes nielene iadna realokcia OPD ako aj navenie OPD z inch programov neboli uskutonen, ale takmto prehodnocovanm a pozastavenm pvodnch plnov sa stvaj ohrozen aj tie E fondy v OPD, ktor v sasnosti mme v niektorch osiach urench na podporu elezninej dopravy. Len na ilustrciu uvdzam, e po prehodnoten projektov v prioritnej osi . 4 Infratruktra integrovanch dopravnch systmov, je tto os najviac ohrozen najm preto, e z nej mali by presunut zdroje na vstavbu dianic, omu dala EK nedvno erven. Po tejto osi je v ohrozen aj doerpanie v prioritnej osi . 1 eleznin infratruktra, kee modernizcia elezninej trate medzi Zlatovcami a Trenianskou Teplou je zastaven rozhodnutm sdu, bez dohadnej monosti ukoni verejn obstarvanie. Je otzne, i nhradn projekty v tchto osiach bude mon relne ukoni do konca programovho obdobia a i nebolo mon namiesto vraznej propagandy sstredi sily na to, aby pvodn koncepcia OPD odshlasen s EK bola dodran. Ak sa vrtime k cestnm projektom, je potrebn si uvedomi to, ako vemi sa zmenili podmienky za poslednch 15 mesiacov. To o malo v minulosti napomc komtnej prprave bolo ponechan na znik a bez nhradnho rieenia. Jedno z takchto opatren bolo zrchlenie zskania stavebnch povolen posunutm preukzania vlastnctva k pozemkom, na ktorch je realizovan vstavba dianice alebo rchlostnej cesty. Ke sa toto opatrenie na progres prpravy dianic prijmalo, boli sme si vedom, e sme na hrane s stavou SR a boli sme presveden, e zkon je stavn. Napriek tomu je vemi nezodpovedn zo strany dovajcich koalinch partnerov poda podnet na stavn sd v danej veci, nema pritom nhradn rieenie a ete k tomu pokrytecky nebrni sa vyui tie stavebn povolenia, ktor boli poda nich ale dnes u aj poda nlezu stavnho sdu protistavne zskan. Dsledkom tohto konania vak je, e s zablokovan tie stavebn povolenia, ktor je potrebn vybavi pre projekty v zsobnku OPD, a ktor predsunuli do realizcie. Ak sa vraciame do stavu, e majetkovo-prvna prprava projektov bude trva min. 3 roky, tak je zrejm, e plnovan realizcia tchto projektov z fondov E je ohrozen. V praxi vak toto opatrenie znamenalo, e km prebieha prprava tendra, prprava iadost o nenvratn finann prspevok z E fondov, samotn vber zhotovitea stavby a prprava staveniska, mal investor, pri dianiciach NDS, a. s., as na dovyrovnanie pozemkov, o prinieslo svoj vznam. Verejn zujem pri vstavbe dianic je neodkriepitenm faktom. Podanie na stavn sd bez nhradnho rieenia me vak v konenom dsledku taktie spsobi, e niektor seky nebude mon realizova z tohto OPD a nhradn projekty bud ma rovnak problm. To znamen, e toto opatrenie nebolo potrebn len pre prpravu PPP-projektov ale zrove bolo jeden z limitujcich faktorov na spenos erpania prioritnej osi 2 a 5 dianin a cestn infratruktra. To, e riziko pri erpan E fondov na vstavbu cestnej infratruktry tu je, kontatoval aj Vbor Nrodnej rady SR pre hospodrstvo, vstavbu a dopravu z 28. jna 2011 k zverom z poslaneckho prieskumu na MDVaRR SR. Zo zpisnice z poslaneckho prieskumu vyplynulo, e nebol predloen zvzn asov a vecn harmonogram jednotlivch projektov schvlench v prioritnch osiach, a preto mal minister dopravy lohu takto harmonogram predloi do 30. 9. 2011. Posledn sprva rezortu dopravy naznauje nekoncepnos rozhodnut, ktor sa prejavia v tom, e prioritn os . 2 Cestn infratruktra (TEN-T) nebude pravdepodobne vyerpan. Poda zmien a postupu prpravy projektov v tejto prioritnej osi je evidentn, e tak asovo nron projekty nebude mon pripravi a realizova do konca roku 2015. Z uvedenho taktie vyplva, e nenvratn zdroje vo vke necelch 200 mil. na dianice mu prepadn a zrove je mon odhadn, e alch 200 mil. bude zven nklad z dvodu dodatkov pred ukonenm vstavby dnench lacnch dianic. Je potrebn vysvetli, e akkovek zvyovanie stavebnho nkladu po podpise ZoD bude EK povaova za neoprvnen vdavok, t. j. bud to budce nklady, ktor zaaia rozpoet ttnej NDS v budcnosti. Ak by som problematiku zjednoduil, tak by som povedal, e bolo dleit sstredi sa na dodranie pvodnho harmonogramu prpravy a realizcie projektov zaradench do zsobnka OPD v roku 2007. Strata asu a zmena koncep-

Aj napriek tomu, e Eurpska nia sa rozrila, existuj stle rozdiely medzi vchodnou a zpadnou asou, nie je to inak ani v doprave. Ako exminister dopravy s istmi sksenosami ste sa pravdepodobne zaoberali a zaoberte aj zjednotenm v oblasti infratruktry. o treba dobudova, zmodernizova, zefektvni, aby sa rozdiely zmenovali? Pomha pri napan cieov dopravnej politiky aj koordinovan kohzny fond a trukturlne fondy? E si tento priepastn rozdiel uvedomuje, a preto s k dispozcii pre krajiny ako sme my granty E v podobe nenvratnch alokci, ktor je mon vyui na investcie do zaostalch oblast. Z pohadu minulch obdob mono poveda, e sa nm spene podarilo doerpa operan program Zkladn infratruktra 2004 2006 (realizcia platieb bola mon do roku 2008). Otzne je sasn programov obdobie v podobe operanho programu Doprava 2007 2013 (alej len OPD). Opatrenia OPD s zameran na podporu rozvoja dopravnej infratruktry v menej rozvinutch reginoch SR a ich napojenia na sie TENT, modernizciu ostatnej vybranej elezninej a cestnej siete, podporu verejnej osobnej dopravy prostrednctvom integrovanch dopravnch systmov, ako aj na zlepovanie kvality poskytovanch sluieb v doprave. To znamen, e globlnym cieom OPD je podpora trvalo udratenej mobility prostrednctvom rozvoja dopravnej infratruktry a rozvoja verejnej osobnej dopravy. Sedem prioritnch os je sstredench nasledovne (tabuka). Finann pln v tabuke uruje zkladu pre financovanie OPD. Celkov alokcia pre OPD predstavuje pribline 3,8 mld. . Nrodn zdroje predstavuj vku spolufinancovania. V po-

28

N R O D N
Finann pln OPD v lenen Prioritn os

R A D A

S R

E zdroje () 782 746 878 972 333 473 102 620 947 471 794 200 740 794 961 524 220 000 216 574 961 88 510 567 48 103 569 3 206 904 595

Nrodn zdroje () 138 131 802 171 588 260 18 109 579 83 257 800 130 728 523 92 509 412 38 219 111 88 510 567 8 488 865 638 815 396

Alokcia OPD Spolu Schvlen EK % 920 878 680 1 143 921 733 120 730 526 555 052 000 871 523 484 616 729 412 254 794 072 177 021 134 56 592 434 3 845 719 991 16,16 31,92 33,27 0,95 30,25 23,19 47,35 100,00 95,00

Prioritn os 1 eleznin infratruktra Prioritn os 2 Cestn infratruktra (TEN-T) Prioritn os 3 Infratruktra intermodlnej prepravy Prioritn os 4 Infratruktra integrovanch dopravnch systmov Prioritn os 5 Cestn infratruktra (rchlostn cesty a cesty I. triedy) Opatrenie 5.1 Rchlostn cesty Opatrenie 5.2 Cesty I. triedy Prioritn os 6 eleznin verejn osobn doprava Prioritn os 7 Technick pomoc Spolu na roky 2007 2013 cie sa nm pravdepodobne nevyplat, a tak o as vhodnch zdrojov na financovanie chbajcej infratruktry zrejme prdeme. Aby sa tak nestalo je potrebn okamite vetky sily rezortu dopravy sstredi nie na propagandu, ale na zdynamizovanie procesu erpania OPD a dokonca tento cie povi na prioritu vldy SR. Z Bielej knihy z 28. marca 2011 vyplva v rmci prepravy na dlh vzdialenosti aj zlepenie spojenia medzi eleznicou a letiskom. Ak s monosti realizovania tejto poiadavky na Slovensku? Slovensk republika mala dobr vchodiskov polohu pred vobami v roku 2010 pre naplnenie novch cieov napr. v leteckej doprave. V Bielej knihe sa uvdza cie prepoji do roku 2050 vetky letisk zkladnej siete so elezninou sieou. V prvom rade sme v minulosti realizovali vstavbu novho terminlu letiska M. R. tefnika v Bratislave, o vznamne pome rozvoju leteckej dopravy v SR, kee toto letisko je sasou zkladnej siete TEN-T. V druhom rade je potrebn aj v zmysle stratgie rozvoja dopravy v E pristupova koncepne k prprave projektov, kee ich realizcia presahuje volebn obdobia. Prioritn os 4 OPD bola prve zameran na prpravu a iastkov realizciu novho elezninho spojenia Bratislava Predmestie Bratislava Petralka a elezninho napojenia letiska M. R. tefnika, vrtane zdvojkoajnenia trate na seku Bratislava Petralka Kittsee a v seku Bratislava Hlavn stanica Bratislava Nov Mesto. Tto prioritn os bola vak sasnm vedenm ministerstva zmenen, zsobnk projektov je postaven len s cieom krtkodobej prezentcie iastkovch rieen. Taktie bolo na kodu veci ohrozenie erpania tejto prioritnej osi, kee prve z tohto opatrenia sa mali presva zdroje na dianice vo vke 250 mil. . Pritom ako som vysvetlil vyie, dodaton zdroje by nebolo mon erpa a zrove s takmto presunom EK neshlas. Nov strategick dokumenty EK taktie uvdzaj, e masvna podpora projektov v podobe istho prspevku E na projekt vo vke 60 70 % z kadho projektu kon. Pre budce projekty v programovom obdob 2014 2020

bude potrebn prijmateom zabezpei v prpade realizcie stavieb a 80 % vlastnch zdrojov, a to len na prioritn projekty. Ben podiely spolufinancovania projektov TEN-T v rmci zkladnej siete bud predstavova iba max. 50 % spolufinancovania zo zdrojov E v prpade tdi a iba max. 20 % v prpade prc. To je plne in vchodisko ako doteraz. O to viac ns me mrzie, ak nevyuijeme sasn programov obdobie. o si vyaduje dobre fungujca dianin sie, ako hodnotte jej rove na Slovensku? Vlda R. Fica pripravila ambicizny pln vstavby dianic a rchlostnch ciest (alej len D a RC) tm, e okrem tandardnch metd financovania, relne uviedla do prpravy a vstavby aj systm PPP s cieom skokovo a dynamicky riei tlm vstavby D a RC po rokoch 1998 a 2006, m by sa Slovensko dostalo z podpriemeru na priemer v sieti D a RC v E a vznikol by priestor na relne rieenie regionlnych dispart a vrazne by sa zvila bezpenos, mobilita a plynulos cestnej dopravy, ako jednej z najdleitejch hybnch pk rozvoja hospodrstva. Pre Slovensko je nevyhnutn a z hadiska sasnej, ale najm budcej dopravnej situcie kritick, nie tlmi, ako je to v sasnosti, ale urchlene realizova vstavbu sekov zastavenho 1. balka PPP Dubn Skala, Turany, Hubov, Ivachnov a Jnovce Jablonov, Friovce Svinia na D1 v dke 75 km, vstavbu 3. balka PPP seky Hriovsk Podhradie, Lietavsk Lka, Viov, Dubn Skala s privdzaom ilina, Lietavsk Lka o dke 30 km. Taktie je nevyhnutn riei ah D3 na R a Posko, kde je potrebn dobudova tieto seky v porad dleitosti ilina, Strov ilina, Brodno, adca, Bukov Svrinovec, Svrinovec Skalit, ilina, Brodno Kysuck Nov Mesto, Kysuck Nov Mesto Oadnica, Oadnica adca, Bukov a na R5 Svrinovec t. hranica SR/R v celkovej dke D3 49 km a 2 km R5. Tie je nevyhnutn zaa obchvat Preova, obchvat iaru nad Hronom, sek Zvolen Kriv, sek Bratislava Dunajsk Lun a dokoni rozrenie D1 Bratislava Trnava. Sumr o treba urchlene je 166 km, a to znamen, e bolo potrebn nie zastavi 105 km D cez PPP, ale rozbehn procesy na zaatie zvynch 61 km a z-

rove urchlene zabezpeova projekty na alie D a RC, ktor ns plia napr. D4, R2, R1, R3 at., lebo i chceme i nie, tto tma ns pok a bude v ovea horom garde. Jednoducho je tu jedna vek diera, ktor nm na Slovensku pad na hlavu a zaplta sa ned inak len vstavbou a nerieenm sa bude pri stpajcich intenzitch v danom ase len prehlbova a zvova. Z dvodu nedostatku tradinch zdrojov financovania D a RC (R a EF) a vyerpanej verovej kapacity NDS (ke v mji 2006 bol celkov ver NDS v hodnote cca 16,8 mld. Sk a navye prsne postaven na splcan z vnosov mta) ak chcela vlda R. Fica sanova tlm v D a RC skokovo, musela pristpi sbene s tradinmi formami financovania k forme PPP s cieom vysokej rozostavanosti do roku 2010 a bez tunelov aj sprevdzkovania, vekej asti 1., 2. aj 3. balka. ia z dvodu svetovej hospodrskej a finannej krzy, ktor spsobila nedostaton likviditu financujcich bnk sa podarilo zrealizova do tdia finannho uzatvorenia iba 2. balk, ktor je dnes prakticky cel v uvan. Na ostatnch dvoch PPP balkoch sa podarili zrealizova iba tzv. predasn prce. V sasnosti napriek aktnej potrebe dobudovania cca 166 km D a RC a nedostatku tradinch foriem financovania sasn vlda zastavila 1. aj 3. Balk PPP, bez adekvtneho rieenia, m vrazne negatvne ovplyvnila rozvoj Slovenska. Zrove vak hroziace nedoerpanie sasnch fondov E je nepriaznivou sprvou pre chbajcu dianin sie, pretoe ako som vyie uviedol budce programov obdobie fondov E nebude tak vhodn ako sasn. Spolufinancovanie na projekty cestnej infratruktre bude zrejme len vo vke 20 % zo zdrojov E. Poda predstavenho nvrhu revzie siete TEN-T z oktbra 2011 (pozri obrzok) bude prioritou E dobudovanie zkladnej siete (core network) do roku 2030, a preto bude vbec otzne, i bud budce fondy uren aj pre ostatn sie v SR okrem dianice D1 a D3. o je podstatn zdrazni na dosiahnutie lepej bezpenosti na cestch a v doprave? Typickm nstrojom zvyovania bezpenosti dopravy na cestch vo vyspelch krajinch je tzv. bezpenostn audit. Za elom koordincie a zjednotenia jednotlivch predpisov a norma-

29

N R O D N

R A D A

S R
procesu dopravnho plnovania a projektovania vna najnovie znalosti o bezpenom projektovan a prevdzke pozemnch komunikci za elom zniovania dopravnch nehd a kolzi. Bezpenostn audit umouje identifikova potencilne bezpenostn problmy nie len v tdiu nvrhu a projektovania, ale aj poas prevdzky, vsledkom je nvrh opatren s cieom prevencie vzniku kolznych situci. Vkon bezpenostnho auditu m by sasou plnovania, nvrhu a realizcie kadej dopravnej stavby. Ak s monosti zvenia konkurencieschopnosti dopravy na Slovensku s vznamom pre cel Eurpsku niu? V zmysle Stratgie do roku 2020, ktor prijala ete naa vlda, je potrebn zabezpei kvalitn, dostupn a integrovan dopravn infratruktru, konkurencieschopn dopravn sluby, uvatesky prijaten dopravu a ekologicky a energeticky efektvnu a bezpen dopravu. Ciele stratgie s definovan v tyroch zkladnch oblastiach, ktor vychdzaj z vzie a s zameran na budovanie a modernizciu dopravnej infratruktry, zabezpeenie rovnovneho rozvoja dopravnch sluieb, prv a povinnost uvateov dopravy a zniovanie vplyvu dopravy na ivotn prostredie. Hlavnmi nstrojmi na realizciu cieov stratgie s opatrenia, ktor zabezpeia efektvne vynakladanie finannch prostriedkov, dodaton zdroje na financovanie dopravnej infratruktry, rovnovny vvoj jednotlivch druhov dopravy a ochranu zujmov SR pri tvorbe legislatvy E. Tto Stratgia bola za naej vldy pretaven nielen do urchlenej vstavby D a RC a elezninej infratruktry vrtane prpravy RT, ale napr. aj do zavdzania IDS a rieenia vodnej aj leteckej dopravy, o v sasnosti na kodu SR zastalo. V sasnosti sa napa star znme slovensk ironick porekadlo: e nie ten kto rob, ale ten kto hovor o robote, je sprvny. V blzkej budcnosti je potrebn venova menej energie propagande a viac konkrtnej prci, aby sa cel komplex problmov svisiacich s dopravou op natartoval, a aby sme dali SR, ktor m nepochybne ako tranzitn krajina E vek dopravn vznam vrazn rastov impulz.

tvov vo vetkch lenskch ttoch E bola prijat Smernica 2008/96/ES o riaden bezpenosti cestnej infratruktry. Z l. 14 smernice vyplva povinnos pre lensk tty: lensk tty uved do innosti zkony, in prvne predpisy a sprvne opatrenia potrebn na dosiahnutie sladu s touto smernicou do 19. decembra 2010. Bezodkladne informuj Komisiu o znen tchto ustanoven. Legislatvny proces za elom transpozcie smernice do legislatvy SR mekal. Zkon 249/2011 Z. z. o riaden bezpenosti nadobudol innos 1. 8. 2011. Zatia sa vak audit nevykonva z dvodu chbajcej vyhlky, ktor by stanovila pravidl na vkon auditu, a to je dvod preo systm ete nie je funkn. Pritom prija osnovy a metodiku m Slovensko zo smernice povinnos do 19. 12. 2011, kee vak legislatvny proces na vyhlku, ktor by zabezpeila prijatie chbajcich pravidiel nezaal, je mon kontatova, e bude SR znova v omekan aj s tmto innm nstrojom. K samotnmu bezpenostnmu auditu uvediem, e ide o systematick procedru, ktor do

Europrojekty v rezorte dopravy

Spomnam si na jeden pohad vevyslanca nemenovanej krajiny, ktor prichdzal hosova na Slovensko. Vo vbave mal najm ak ternne aut, pretoe v jeho predstavch sa inak po Slovensku ned cestova. Prelo viac ako 22 rokov a verm, e sa zmenili nielen informcie o ns v zahrani, ale aj skuton infratruktra krajiny, vrtane oblasti dopravy. Dopomc k vraznejm zmenm by mali aj eurofondy. Ako sa napaj predstavy, v om s najastejie zdrhele z tohto pohadu, hovor generlna riaditeka sekcie riadenia projektov ministerstva dopravy Eva DULEBOV. Rozhovor pripravila Marta Tomaoviov.
iestich kovch prioritnch os na vznamn dopravn projekty ako s vstavba dianic a rchlostnch ciest, vstavba a obnova ciest prvej triedy, modernizcia eleznc, nkup modernch vlakov, i budovanie verejnej koajovej dopravy v Bratislave a Koiciach. Cieom siedmej prioritnej osi (Technick pomoc) je zabezpeenie implementcie OPD v slade s poiadavkami kladenmi na riadenie, kontrolu, monitorovanie, vyhodnocovanie operanho programu a na administratvne truktry zodpovedn za realizciu operanho programu, poskytnutie podpory na prpravu projektov, ako aj na informovanie verejnosti, propagciu a vmenu sksenost. Ako hodnotte dynamiku erpania eurofondov na dopravn projekty v sasnom programovom obdob, t. j. od roku 2007? Po nstupe do funkcie generlnej riaditeky sekcie riadenia projektov v novembri 2010 som spolu s mojm tmom musela kona vemi rchlo. Rozhodnutie predchdzajceho vedenia ministerstva realizova vye 100 km najdleitejch chbajcich sekov D1 formou financovania verejno-skromnho partnerstva (PPP) sa ukzalo ako nesprvne, kee by na nasledujcich 30 rokov nemerne zaailo tt a hlavne obanov Slovenska, priom neboli erpan najlacnejie disponibiln zdroje E. Orientcia na PPP-projekty priniesla negatva aj v tom, e prprava ostatnch sekov dianic a rchlostnch ciest zaostala. Niektor projekty, zviazan v balkoch PPP, nemohli by napriek vysokej pripravenosti u v roku 2008 zrealizovan a financovan cez OPD. Naopak, projekty, ktor boli presunut do zoznamu rezervnch projektov OPD, neboli projektovo pripraven a vo viacerch prpadoch nebolo dostatone pripraven verejn obstarvanie. Preto sa nezaalo s ich realizciou, o spsobilo vemi nzke erpanie eurofondovch zdrojov z OPD. Po takmer tyroch rokoch sasnho programovho rmca bolo na konci jna 2010 erpanie OPD na rovni 11 percent. V sasnosti mme zazmluvnen polovicu z celkovej vylenenej sumy a erpanie na rovni 25 percent. Kto vetko zodpoved za proces projektov v oblasti Operanho programu Doprava? Systm erpania eurofondov je zaloen na rznych stupoch organizcie a kontroly, poda truktry, ktor vyaduje E. Rozliujeme orgn auditu a certifikan orgn, ktor s na ministerstve financi, a riadiace orgny programov. Pre OPD je riadiaci orgn ministerstvo dopravy, ktor je zrove zodpovedn za prpravu a realizciu projektov. Riadiaci orgn pre tento operan program koordinuje prpravu a kontroluje iadosti o nenvratn finann prspevky, ich slad s eurpskou a nrodnou legislatvou a dopravnou stratgiou, oprvnenos poiadaviek, relnos harmonogramu implementcie projektov, ich finann a ekonomick vnosnos a samozrejme aj udratenos projektov. Pomha aj iadateom vo fze podania iadosti, aby

Doprava patr k tepnm, ktormi prdi ivot. Prve preto aj E venuje tejto oblasti zven pozornos. Na roky 2007 2013 je v OP Doprava pre Slovensko viac ako 3,8 milird eur. Ako by ste charakterizovali rozloenie tchto prostriedkov v jednotlivch osiach? Operan program Doprava patr medzi najvie operan programy v rmci Slovenskej republiky. Celkov alokcia pre OPD predstavuje 3 845 719 991 eur, z oho prspevok z fondov EK je 3 206 904 595 eur a 638 815 396 eur je povinn nrodn spolufinancovanie. Ministerstvo dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja SR ako Riadiaci orgn OPD tieto finann prostriedky prerozdeuje prostrednctvom

30

M I N I S T E R S T V O D O P R AV Y, V S T AV B Y A R E G I O N L N E H O R O Z V O J A S R
sa proces urchlil. Riadiaci orgn riei aj zmeny iadateov, komunikuje s Eurpskou komisiou a dozer, aby bol program a projekty funkn a v slade s eurpskou a nrodnou dopravnou politikou. Projekty tohto operanho programu sa napaj v inom reime, ako ostatn a riadiaci orgn (MDVRR SR) vychdza zo zoznamu projektov. Na zklade eurpskych nariaden o vke erpania na jednotliv roky (pravidlo n+3) sa musia vyerpa vylenen financie na rok 2008 do konca tohto roku, inak Slovensko o tieto peniaze prde. Sme v piatom roku erpania a vo vaom operanom programe je zazmluvnench 25 percent vylenench peaz. Jednou otzkou je, i sa podar SR vyerpa cel balk finannch prostriedkov a druhou otzkou je s akmi dopadmi, efektivitou na zlepen tohto segmentu? Riadiaci orgn OPD vyerpal finann zvzok nielen na rok 2008, ale aj na rok 2009. V priebehu poslednho roka sme zdynamizovali prpravu dianinch projektov z 1. balka pvodnch PPP-projektov pre erpanie z Kohzneho fondu. Tri projekty s v procese verejnho obstarvania, a taktie s pripraven iadosti o nenvratn finann prspevok. Vek projekty s hodnotou nad 50 milinov eur takpovediac spotrebuj vinu z alokovanch financi v OPD. Do roku 2015 dokedy je mon erpa eurofondy v rmci tohto programovho obdobia plnujeme celkovo dokoni asi 15 tzv. vekch projektov. Pjde pribline o 90 km dianic, 40 km rchlostnch ciest a 80 km modernizcie elezninej infratruktry. Pripravujeme terminly pre intermodlnu dopravu a integrovan dopravn systmy pre Bratislavu a Koice. Zmodernizovanch by malo by pribline 600 km ciest 1. triedy, vrtane novch obchvatov miest. O ktor konkrtne projekty ide? Za posledn polrok nastal vznamn nrast v kontrahovan dopravnch infratruktrnych projektov o 9 percent ke boli zazmluvnen tieto vek projekty: dianica D1 Jnovce Jablonov, R4 Koice Milhos, cestn most v Trenne. V najbliom obdob bud zazmluvnen alie seky na D1: Dubn Skala Turany, Friovce Svinia, Hubov Ivachnov. Z nrodnch projektov s nkladmi do 50 mil. eur to bud projekty vstavby mimorovovej kriovatky vo Zvolene, tvorpruhov prieah Preovom, vstavba pruhu pre pomal vozidl v Dolnom Kubne, mestsk obchvat v adci, sancia cesty Vek Krt Ptor, elimincia bezpenostnch rizk na cestch 1.triedy a modernizcia mostov na cestch 1.triedy. Pripravuj sa tie projekty modernizcie hlavnho elezninho koridoru v smere od Novho Mesta nad Vhom po ilinu, terminl intermodlnej prepravy v iline. V oblasti modernizcie elezninej dopravy do roku 2013 s pomocou eurofondov vymenme a tvrtinu vozovho parku pre prmestsk a regionlnu dopravu elezninej spolonosti Slovensko. S akmi najastejmi problmami sa stretvate v OP Doprava? Problmy s veobecne znme a sauj nm prcu od zaiatku erpania eurofondov. Ide predovetkm o predlovanie procesu verejnho obstarvania nmietkami zo strany uchdzaov. Brzd ns aj pomal vydvanie stavebnch povolen a rozhodnut samosprvy z dvodu uplatovania dodatonch poiadaviek samosprvy a developerov a stle nie je vyrieen aj legislatva upravujca majetkovoprvne vyrovnanie pozemkov pre stavby dopravnej infratruktry. Problematick s aj niektor otvoren otzky tkajce sa postupu pri posudzovan zem NATURA 2000 pri stavbch dopravnej infratruktry. Ak proces posudzovania vplyvu na ivotn prostredie porovnm aj z ostatnmi krajinami so starch lenskch ttov nie, musm kontatova, e tento proces je u ns na vysokej rovni a je vemi dsledn. Rozdiel je, e my hodnotme od zaiatku procesu viacero variant a uruje sa poradie vhodnosti. V starch krajinch E vyber pre povinn hodnotenie environmentlnych vplyvov len jeden variant, a ten sa nsledne detailne posudzuje. Eurpskej komisii preukazujeme procedurlne postupy a robme aj dodaton hodnotenia. Budeme schopn vyerpa eurofondy na dopravn projekty do konca roku 2015? Napriek tomu, e prprava a implementcia dopravnch projektov je nesmierne zloit a asto trv roky, pevne verm, e sa nm podar vyerpa alokovan prostriedky vo vetkch prioritnch osiach. Najbli rok bude naou nosnou lohou dotiahnu schvaovanie predloench iadost na vek projekty na rovni EK, kde prebieha pripomienkov konanie. Ide o tri projekty modernizcie elezninej infratruktry a jeden projekt rchlostnej komunikcie. Taktie je pre ns a naich prijmateov vemi dleit predloenie novch iadost spolu s pozitvnym vyjadrenm JASPERS (Joint Assistance to Support of European Regions konzultanti EK) na Eurpsku komisiu. Ide o tyri dianin projekty, dva projekty modernizcie elezninej infratruktry, ako aj dve vek iadosti pre projekty integrovanho dopravnho systmu v Bratislave. Predpokladom predloenia a schvlenia tchto vekch projektov na nrodnej a eurpskej rovni je transparentn proces verejnho obstarvania. V najbliom obdob oakvame vyjadrenie EK na doplnenie posdenia vstavby a prevdzky seku dianice D1 Turany Hubov na zemia NATURA 2000 v slade so smernicou o prirodzench biotopoch, ktor je poslednm chbajcim sekom od Dubnej Skaly a po Preov. Dleitm momentom pri erpan eurofondov by malo by sledovanie ich vplyvu na ekonomick rast krajiny. Analza efektvnosti erpania peaz zo trukturlnych fondov bude predchdza aj zostavovaniu novho rmca pre nasledujce programovacie obdobie. V akom tdiu rozpracovania je koncepcia v rezorte dopravy? Po sksenostiach s prpravou predchdzajcich programovch obdob predpokladme, e v priebehu rokov 2012 a 2013 bud na pde eurpskych intitci prebieha rokovania k rozpotu E, podobe finannch nstrojov a ich pravidiel, potu a skladby operanch programov at. Podobne ako ostatn lensk krajiny E aj Slovensk republika sa bude do procesu prpravy intenzvne zapja s cieom zska o najvyiu alokciu, za o najprijatenejch implementanch pravidiel. Ministerstvo dopravy povauje otzku budovania nadnrodnch dopravnch siet za kov z hadiska posilovania hospodrskej a socilnej sdrnosti v rmci vntornho trhu. Aj na zklade prkladov zo Slovenska je mon kontatova, e postupn spjanie Eurpy prostrednctvom nadnrodnej infratruktry vznamne prispieva k stimulcii rozvoja zaostalejch reginov a zvyovaniu konkurencieschopnosti E ako celku. Nae ministerstvo pripravuje dokument s nzvom Strategick pln rozvoja dopravnej infratruktry do roku 2020 (s vhadom do roku 2030). Povinnos spracova tento dokument vyplva Slovenskej republike priamo z predbench nariaden zverejnench Eurpskou komisiou a bude nevyhnutnm predpokladom na umonenie vyuva finann prostriedky z fondov E do roku 2020. Bez ohadu na vsledky a odporania tejto analzy je mon u aj v tchto doch predpoklada, e aj nasledujce programov obdobie bude prioritne o vstavbe novch sekov dianic a rchlostnch ciest a modernizcii hlavnch elezninch koridorov. Prioritnm zujmom rezortu bude predovetkm vstavba tch sekov dianic, ktorch absencia sa najviac negatvne premieta v oblastiach hospodrstva, ivotnho prostredia a ktor tvoria prekku v mobilite obyvatestva, zniuj atraktivitu zemia z pohadu turizmu a prlevu investci. Zabezpeenie lepej dostupnosti zemia zo siete dianic a rchlostnch ciest a vytvorenie ucelenho prepojenia medzi Bratislavou a Koicami je podmienkou rchlejieho rozvoja menej rozvinutch reginov. Poda sasnho vvoja v SR, ako aj medzinrodnch tdi patr existencia vntrottneho a medzinrodnho dianinho prepojenia medzi najdleitejie faktory vplvajce na umiestnenie novej investcie. o sa tka analzy efektvnosti vyuvania fondov E, na zklade dostupnch dajov a preskmania stavu od roku 2007 je mon medzi najvyie miery efektvnosti vyuitia finannch prostriedkov zaradi zdroje Kohzneho fondu, ktor je vyuvan na spolufinancovanie projektov v oblasti dopravy a ivotnho prostredia. Priemern miera efektvnosti za roky 2007 2011 je pri Kohznom fonde 7,7, tzn. za kad 1 euro vloen do spolonho rozpotu E na financovanie aktivt Kohzneho fondu zskala Slovensk republika 7,7 eur. Na porovnanie, priemern miera efektvnosti vetkch trukturlnych fondov za sledovan obdobie je 4,1. Bez ohadu na finlnu podobu novho programovho rmca pracujete u zrejme na novch dopravnch projektov, ktor by mohli by financovan cez eurofondy? Presne tak, alie programov obdobie sa rchlo bli. Na projektovej rovni u teraz je potrebn pripravova projekty, ktorch dleitm podkladom s tdie realizovatenosti, vrtane dopravnch modelov a vpotu ekonomickej nvratnosti projektu. Natartovali sme proces prpravy viacerch projektov pre alie programov obdobie, ako napr. tunel Viov, ktor by na zklade naich rokovan mohol zaa s predfinancovanm z Eurpskej investinej banky od roku 2012, taktie pokraovanie modernizcie elezninho koridoru na rchlos 160 km/hod. do iliny, ako aj kompletizcie integrovanch dopravnch systmov v rmci mesta Bratislavy a Koc.

31

D O P R A V A

N A

S L O V E N S K U

Erudovan dopravn odbornk Tibor SCHLOSSER je ako hlavn dopravn ininier mesta Bratislavy zodpovedn za jej dopravu. Take, ako sa nm cestuje a bude cestova po Bratislave? Rozhovor prina redaktorka Anna Komov.

Dokme sa bezproblmovej dopravy v Bratislave?

existujcich trat. Nstrojom by mal by prevdzkovan systm tzv. tram-trainu, o je elektrikov typ vozidla s dulnou napovou vzbrojou a monosou zachdza na eleznin trate. Vychdza to zo zkladnej podmienky, ktor zvhoduje E, kde sa odpora vo verejnej koajovej doprave integrova mestsk s regionlnou dopravou. Podobn projekt sa pripravuje aj v Koiciach. V Bratislave mme dva druhy rozchodov, preto sa nevyhneme viacpsovej koaji s rozchodmi 1 000 a 1 435 mm. O pilotn projekt sa mesto uchdza aj vaka MDVRR cez Operan program Doprava, kde mono erpa nenvratn finann prostriedky na projekt nosnho systmu MHD. Definovan je prv trasa Hlavn stanica Jankov dvor (Petralka). Do roku 2014/15 by sme mali realizova sek afrikovo nm. Boskova ul. aj s rekontrukciou Starho mosta, m by sme konene mali prejs s elektrikovou traou do Petralky na druh breh Dunaja. Na zklade akch strategickch dokumentov sa riei dopravn systm v Bratislave? Priblte ich obsah, prosm. Zkladnm dokumentom je platn zemn pln mesta Bratislavy. Stratgia rieenia dopravnej infratruktry je v nej samostatne, pritom vak aj komplikovane definovan. Problmom tchto predstv je absoltne nerieenie previazanosti so systmom financovania. Zkladn infratruktra, ktor mestu chba vo verejnej i automobilovej doprave, je nron a prirodzene, ako je to pre in hlavn mest lenskch ttov E zvyajn, u ns nie je dotovan ttnym rozpotom. Magistrt mesta vype na zklade rozhodnutia Mestskho zastupitestva medzinrodn sa na zemn generel dopravy, ktor je jednm zo zkladnch podkladov pre nov zemn pln. Predmetom bude komplexn analza sasnho stavu vetkch druhov dopravy na zem mesta s tm, e v prognostickej asti bude ma snahu definova budcnos obsluhy mesta aj za hranice sasnho katastrlneho zemia. T sa bude riei komplexne v mnohch scenroch dopravnch nvrhov v 10-ronch intervaloch, priom m definova optimlne rieenie dopravy pre horizont r. 2040. Ak s prioritn investin zmery v svislosti s dopravou v Bratislave? Zkladnou premisou je jednoznane rozvoj koajovej verejnej hromadnej dopravy, ktor bude hlavnm integrujcim nstrojom pre rozvoj mesta. Predpokladanm cieom je rozvja a zluova prevdzku na elektrikovch tratiach na zem mesta so elezninou sieou, m by mesto malo v sasnch hraniciach 40 + 80 km Ak vznam m v zmeroch prve parkovanie, parkovisk v Bratislave s stle preplnen, vyriei sa to niekedy? D sa obmedzi mnostvo zaparkovanch ut na chodnkoch? Hlavn mesto Bratislava aj vaka podpore Spojench nrodov vyuije pomoc v programe Udratenej dopravy, kde sa riei a pripravuje svetovm odbornkom v slovenskom tme metodika na nov dopravn politiku statickej dopravy pre cel zemie mesta Bratislavy. Tieto zsady prerokvame aj s najvmi mestskmi asami, pretoe spechom je jednotn systm organizcie a prevdzky parkovania v meste. Zkonom z blzkej minulosti povolen parkovanie na chodnkoch sa ukzalo ako nevhodn, napriek tomu, e pre osobn automobilov dopravu nie je dostatok parkovacch a odstavnch miest. U kad vnma, e verejn priestor je pre loveka a nie pre aut, aj ke mme tto zsadn disproporciu. Tmto rozhodnutm sme si v meste nezvili kvalitu ivota a ivotnho prostredia. Hlavnou zsadou bude zavedenie spoplatnenia verejnho priestoru, zvhodnenie rezidentov trvalo bvajcich v poplatkoch, zavedenie uprednostnenia krtkodobho parkovania, dlhodob bude privemi drah a napr. aj zruenie vyhradench parkovacch miest. Preto bude ete riadna hrmavica. Na toto treba shlas mestskho, ako aj miestnych zastupitestiev s podporou irokej verejnosti. Musme kontatova, e bude u len horie, ak ni systmov nepredlome a nezavedieme do praxe. Urite sa v konenom dsledku nevyhneme aj zmenm viacerch zkonov. Jednoznanou vhodou tejto zmeny dopravnej politiky v parkovan je aj to, e budeme diskutova toto rieenie aj pre alie mest na Slovensku cez niu miest a ZMOS. Z odbornej strnky nm pomha aj Slovensk parkovacia asocicia. Potrebujeme vek podporu, aby sme v parlamente mohli by spen. V roku 2012 aj s niektormi mestskmi asami chceme zaa s pilotnmi projektmi, aby sa mohla empiricky overi takto komplexn zmena. Ktor alie vznamn dopravn projekty pripravujete pre Bratislavu? V budcom roku by sa mali sprevdzkova dva projekty vo verejnej hromadnej doprave orientovan na trolejbusov dopravu. Vyskame si monosti preferencie elektrikovej dopravy na Vajnorskej radile, radi by sme stihli vytvorenie integrovanej zastvky, spolonej pre elektrikov ako aj autobusov dopravu, aby cestujci nemuseli pobehova medzi tyrmi zastvkami. Budeme realizova aj metodiku pre cyklistick dopravu. Na zem mesta by eleznice SR mali zaa s realizciou projektu TEN T v seku elezninch stanc BA Predmestie BA Fililka, ktor by mala by zrodkom podpovrchovho vedenia Nosnho systmu MHD popod Dunaj do Petralky. Zo strategickch programov by sme v roku 2012 mali ma na stole tdiu strategickho rozvoja koajovej verejnej dopravy v Bratislave a v jej regine, ktor by mala by kom na alie programovacie obdobie E 2014 2020. Predpokladme, e s pomocou ministerstva DVRR budeme s tmto materilom lobova v Bruseli. Usilujeme sa vytvori zklad na komplexn aplikciu dopravnch a cestovnch informci, ktor sa taktie bude podporova E a v sasnosti s mestom Viede sa uchdzame o realizciu takejto cezhraninej aplikcie. Vychdzali ste pri prprave a rieen dopravnej situcie Bratislavy aj z vlastnch sksenost, ktor ste zskali pri prci v zahrani? Urite no, i ke nemono prebera ucelen prvky riadenia a prevdzky dopravnch systmov na zem aglomercii ad hoc priamo do nho prostredia. V spleti organizanch a administratvnych problmov denno-dennho chodu mesta, nie idelnym legislatvnym zzemm na podporu rozvoja a realizcie, finannm stavom mesta, ako aj neexistujcou dotanou politikou verejnej dopravy, i nemonosti rieenia chbajcej infratruktry, mi pomha vlastn profesionlne zzemie nadobudnutmi sksenosami z mnohch prkladov rieen z viacerch miest. Tieto mest boli bohatie, ale aj chudobn. Vemi mi pomohlo porozumie spleti myslenia a rozhodovania rznych nrodov v pracovnch tmov v tvorivom sil ako

32

D O P R A V A

N A

S L O V E N S K U
V ivote kadho z ns nie je ni absoltne a mesto vytvraj udia. Doprava sama o sebe bez ud by asi neexistovala. Nemono predpoklada, e v sasnom tle ivota a jeho tandarde u ns na Slovensku sa zrazu rozhodneme nepouva osobn auto. Falon pocit slobody z vlastnctva a vyuvania auta potrv u ns niekoko desaro aj preto, e sme si zrtili a odhodili systm podpory verejnej hromadnej dopravy. Prklad z mesta Oslo, kde prv raz na svete zaznamenali pred dvoma rokmi pokles iadateov o vodisk preukazy u mladch ud, a tm aj znenie dopytu po vlastnctve osobnho auta, u ns nehroz. Podobne, ak pre svetov mesto New York je plne normlne, e obyvate nebude chodi autom, ale vyuije verejn dopravu prpadne taxk, tak to ist neplat pre in svetov mesto, ktorm je Moskva, kde denne pribda pribline 1 000 prihlsench vozidiel do evidencie, napriek kvalitnej verejnej hromadnej doprave. Prklad mme vak v susednej Viedni a je to len 60 km od ns, ako systmovo a elne mono za 10 15 rokov zmeni podstatu sprvania sa mesta k obyvateom, ale aj naopak. Obyvate Viedne vnma, e je sasou mesta. Niekedy vnmam, e n obyvate, aj ke je v zastpen mesta, m len poiadavky, kritiku a nroky bez toho, e by vnmal sasn monosti mesta, v ktorom ije. Triezvy nzor pre Bratislavu je v tom, e ak nenastane absoltna katastrofa vo vyuvan energetickch zdrojov sasne aj so zmenou hodnotovch strnok ivota nho obana, nememe oakva efektvny nstroj, aby sa naplnil predmet vaej otzky. Myslte si, e sa d obyvateom a nvtevnkom Bratislavy ponknu vhodn alternatvu k automobilovej doprave? Samozrejme, e no a aj v tomto marazme vetkch prtomnch atribtov vkonu a praktickch monost mesta. Mala by to by verejn hromadn doprava. To o sme si postupne dve desaroia likvidovali, nemono zmeni za dva roky. Musm vak podotkn, e to bude bolie a nebude to funkn ihne v kvalite, ktor oakvame, ale presne ani nevieme definova. Vychdzajme z klasickej ekonomickej rovnovhy ponuky a dopytu v doprave. Prvm krokom je uvedomi si, e doprava je sluba verejnosti. Po druh, e doprava je vo vine svojich sluieb vo vzahu k obyvateovi i nvtevnkovi stratov. A teraz meme zaa sklada puzzle, pretoe to musme vyriei na ploche mesta, o ponkneme v priestore na zem, ktorom ijeme. Verejn hromadn doprava je na celom svete dotovan. Ak s pravidl hry orientovan ako sluba verejnosti, mala by by dodran hierarchia obec kraj tt. E podporuje rozvoj, ako aj prevdzku tvorby novch hodnt vo verejnej hromadnej doprave. Pre Brusel je partnerom vdy tt. Na moje prekvapenie, ke som nastpil na mesto a hadal som odborn zzemie v ttnej rovni, zistil som, e nemme adekvtny odbor na ministerstve (u niekoko rokov), ktor sa zaober stratgiou verejnej hromadnej dopravy. Je to v sasnej hierarchii suplovan inak, ale priamy partner a v niektorch prpadoch ho potrebujete ako otvraa dver, pretoe garantuje stratgiu a kontinuitu tvorby a rozvoja smerom na E, na Slovensku nie je. Kedy by sa mala vraznejie riei doprava pre cyklistov? Niektor cyklistick trasy u existuj, no pravdepodobne nie s dostaujce. Mala sa kontinulne zaa riei dvno, v minulosti. Nebudeme vak analyzova minulos. T nm u nepome. Take u je neskoro a odpora sa kona. Z hadiska monosti Bratislavy musme definova priority a stratgiu deby prepravnej prce. Chceli by sme v hlavnom meste postpi tak, aby sme systmovo zaali potla prioritu dynamickej automobilovej dopravy. Aj tu musm kontatova, e to bude bolie a bude urite vea kriku. Hlavnm prvkom mus by verejn hromadn doprava a potom alternatvna doprava, ktor predstavuje t cyklistick. Dleit si je uvedomi, e cyklistick doprava je sasou cestnej premvky. Problm mme mentlny, a to vidme ako sa sprvaj vodii osobnch automobilov. Ich pocit slobody sa pretavuje do prirodzenej agresivity a ovldania ulinho priestoru z pohadu spoza volantu. Treba, aby lovek, ktor sadne za volant zostal lovekom a vnmal, e aj cyklista aj chodec je tak ist astnk cestnej premvky ako on. Taktie ulin priestor patr predovetkm loveku ako reprezentantovi, v hierarchii od peej dopravy, cyklistickej a verejnej a a nakoniec automobilovej. Pozrite sa na ulice kadho nho mesta na Slovensku, o sa preferuje. A je v tom systm? Technick rieenia cyklistickej dopravy nie s a tak nron na financie, pokia ju nechceme segregova v horizontlnej rovni ulice. Samozrejme, pripravuj sa rzne projekty nstrojmi organizcie a regulcie dopravy a tm, e nemme vlastn sksenosti, ume sa a nae pionierske rieenia maj svoje detsk chyby. A to napriek tomu, e mme tisce prkladov, ako to ide. Ale op, doprava je prve o uoch. Dala by sa riei doprava v Bratislave plone ak s vae alie plny? Inak to ani nejde. Vetci sa pohybujeme zo zdroja do ciea a to sa deje na zem, v priestore poas da, niekokokrt. Problm mesta je aj v tom, e mnoh nov projekty, ktor sa zrealizovali na zem mesta maj vemi asto chbajcu duu loveka a nevytvraj spolupatrinos okolitej zstavby. Kad projekt z hadiska dopravy nesmie vytvra disproporcie v obsluhe zemia. Niekedy sa mus poveda, e v tom zem u asi nie je priestor, pretoe degradujem kvalitu okolitho ivota na kor novho, napriek platnm paragrafom stavebnho zkona a platnosti zemnho plnu. Nie je to jednoduch, ale vedenm dialgu s investormi alebo almi partnermi z verejnho sektora sa d dosiahnu vea. Mojm cieom je dovies zemn generel dopravy do spenho konca, definova stratgiu rozvoja koajovej dopravy a mono zska vemi dobr pozciu, v rovni ttu i E, v podpore projektov pre Bratislavu. Rozbiehame vea projektov podporovanch E a ke sa odshlasia, tak ich dfam zrealizujeme. Pri stretnutiach na rznych medzinrodnch dopravnch frach mm cie zaleni nae hlavn mesto aktvne do eurpskeho diania. Ak o ns nebud vedie a vnma pozitvne, neoakvajme, e by nm prpadne pomohli. Priestor a obsah musme na to vytvori priamo u ns doma. To si vak vyaduje systmovo a prierezovo riei dopravno-ininiersku a dopravnoplnovaciu innos v meste.

aj v krzovch situcich, rznych profesi pre nov alebo rekontruovan a pecilne orientovan systmov a technologick aplikcie. Tieto sksenosti vm urite pomhaj a uahuj rozhodovanie, ktor aj pri zodpovednosti v strategickch rieeniach musia by niekedy ihne. Stretli ste sa s podobnmi podmienkami ako m pre dopravu Bratislava aj niekde vo svete, o je nevyhnutn riei aby do dopravnho systmu prenikla aj kultra? no a niekde to bolo ovea horie. ako by sme hadali idelne rieenie. Niekedy si myslm, a aj hovorm na rokovaniach, e Bratislava nem dopravn problm. Stva sa asto, e z blchy robme slona. Najastejia chyba je nedostatok priestoru na diskusiu. Vyhovra sa na to, e u je termn a potom bude potopa a nesthame, nemme as, nemm ud alebo, e nie s peniaze, tak to nem vznam, asi neobstoj. Ak rieime problmy v doprave, rieime ich technickmi a ininierskymi nstrojmi v priestore vdy pre ud. Na niekoko rokov alebo desaro ovplyvnme priestor spolu s ekonomickmi parametrami a okorenme to prvnymi ekvilibristikami sasnch zkonov, len aby to konene bolo. Chbajca kultra je prve v nedostatku meratench parametrov, argumentcie a povania sa navzjom. Vemi asto si pripadm na vonkajch rokovaniach, e je privea veliteov za stolom na jeden problm v jednom ase a presvieda sa, e existuje len to jedno sprvne rieenie. Bohuia vemi asto chba argumentcia viacermi rieeniami a sksenosti z rznorodch existujcich projektov z rznych prostred. Aj vonku iastone prevlda liknavos a alibizmus, neochota. Predklad sa asto podrobne zmapovan procesn postup so vetkmi objektvne vyskytujcimi prekkami, pred jednoduchm technickm rieenm. Nemyslm si, e treba ihne preskakova prahy a vetko riei len zkonom. Prve sprvna zmes kultry v tmoch vs posvaj dopredu a motivuj. Na zaiatku problmu nesmie prevlda parameter peniaze. Kultra tmto nebude kvalitnejia. Pokrok v kultre prce a tvorivosti, profesionalizcia kadodennej prce v sasnom turbulentnom ivote neme vznika v jednom uzavretom prostred a sasne v dlhom asovom intervale. A to som pritom myslel len na nae mesto. Svet sa rti vemi rchlo, s dopravnmi nstrojmi ete rchlejie, a ak sme stle na jednom mieste, musme objektvne prizna, e zaostvame a degradujeme priestor, ktor chceme zhodnocova pre loveka. Chba nm rozmer kultry, ktor mus ma vu opusti priestor naej malej skrinky, v ktorej ijeme, pestujeme si ju a samozrejme chrnime. Neustle treba sledova kultru dopravy okolo ns a snai sa ju implementova. Sme privemi konzervatvni, sta sa pozrie na proces odshlasovania projektov a kontatujeme po realizcii skr negatvne prvky okolo kultry nho ivota pred vhodnmi rieeniami. Mlokedy sa stretnete vo verejnom sektore, e by vm kolega naiel viacer rieenia, skr vs v desiatkach prpadoch pre jeden existujci problm upozorn, ako to nejde. A to je kultra. Ako by sa dal dosiahnu odklon od absoltneho vyuvania osobnej dopravy v Bratislave?

33

N R O D N

R A D A

S R

Slovensko do prvej ligy stredn slogan projektu Minerva 2. Naplnia sa ciele a oakvania? Rozhovor na tmu Minerva poskytol pre Parlamentn kurir predseda Vboru NR SR pre vzdelanie, mlde, vedu a port Duan APLOVI. Pripravila redaktorka Anna Komov.

Napln sa oakvanie?
s vzbou na vek projekty z eurpskych zdrojov: Projekt Bratislava mesto vedy, pripravovan Univerzitou Komenskho, Slovenskou technickou univerzitou a SAV, zrejme aj pripravovan komplexn projekt z biomedicnskej oblasti v Koiciach pod gesciou Univerzity P. J. afrika, Technickej univerzity, Univerzity veterinrneho lekrstva, pracovsk SAV a privtnej sfry. A napokon mohol nm by dobr projekt pripraven Materilovo-technologickou fakultou ST v Trnave s cieom vybudova inov a plazmov centrum. Niektor dobr projekty boli spracovan aj na ilinskej univerzite, najm do oblasti automobilovho priemyslu. Ak by boli spen, tak popri u spench niektorch projektoch, naprklad z oblasti informatiky, mu v budcnosti svieti. Je poda vs prve veda na Slovensku tm zkladom, ktor me posun ekonomick rozvoj? Jedine veda, vskum, vvoj a inovcie s vzbou na modern vzdelvanie mu meni obraz Slovenska, ktor m kapacitu vzdelanch a kultrnych ud. Samozrejme vtedy, ke bud dobre a elovo zameran inteligentn a zelen investcie, pokia sa zi poet vednch priort a budeme financova to, na o mme predpoklady by vo svete spen a pokia budeme podporova transfer technolgi. Efektvne investcie s pridanou hodnotou vytvoria dostatok zdrojov pre spen ekonomick, socilny, vzdelanostn a kultrny rozvoj Slovenska. Do akej miery sa dar vytvra vhodn prostredie, pre vedcov a odbornkov, aby sa na Slovensku vytvrali a udrali hodnoty? O tom mem hovori len s boavm srdcom, treba vak otvorene prizna, e dlhodobo sa, v dostatonej miere, veci nerieili. Na Slovensku nie je mon meni podmienky prostrednctvom niektorch spench excelentnch centier, a to len eurpskymi zdrojmi, pretoe ak sa tieto vyuij a prame vyschne, bud skr prekliatm, ako astm pre vedeck obec. Preo? Lebo ich nemme znsoben dostatonmi verejnmi a privtnymi zdrojmi, tak ako je to v inch spench ttoch sveta. Treba sa u vne zaobera, ako motivova privtnu sfru pre investcie do vzdelvania, vedy a vskumu, mono aj daovmi avami a almi legislatvnymi opatreniami. Potom budeme mc nielen hovori o transfere technolgi a komercionalizcii vskumu s vzbou na novovybudovan vedecko-technologick parky a spen, modern laboratria a vskumn centr. Zatia, a na niektor vnimky, sa nemme m pochvli, o je aj vaka dlhotrvajcej zlej vednej politiky. Vedomostn ekonomika potrebuje aj finann zabezpeenie a peniaze by mali smerova tam, kde je naozaj vedeck potencil, kto to rozhodne, d sa predvda spech? Zkladn zamerania v strednodobom horizonte v oblasti vzdelvania, vedy, vskumu, vvoja, inovcii a v informatizcii spolonosti boli u jasne definovan v Stratgii rozvoja slovenskej spolonosti, ktor prela verejnou oponentrou v roku 2010. ia, nikto z nej neerp, nevyuva odporania, naopak paradoxne sa sasn vlda opiera o nekvalifikovan stanovisk mimovldnych organizci. Znova opakujem, je potrebn zni poet priort v oblasti vedy a vskumu. V sasnosti je zrejm, e medzi hlavn priority vskumu patr biomedicna, progresvne materily, nanotechnolgie, energetika, informan technolgie a environmentalistika. K tomu patr aj zodpovedne zabezpei jedinen a nenahraditen vskum v oblasti vied o spolonosti, loveku, dejinch a kultre. Uveden priority by bolo mon dostatone pokry finannmi zdrojmi a tak dlhodobejie im zabezpei zodpovedajci rozvoj. Ako by ste hodnotili efektvne vyuvanie zdrojov, ktor maj vedu a vskum posun dopredu? Existuj pracovisk, kde s prostriedky efektvne vyuit, aj s vzbou na eurpske a privtne zdroje a s pracovisk, pre ktor s vylenen finann zdroje zbyton, pretoe len predstieraj vedeck vskum a predvdzaj potemkinidu vo vede a vskume. Treba ma vak odvahu na rezorte, nastavi pravidl tak, e tto kamufl objavia, a tak pracovisk bud u len na okraji zujmu a postupne zanikn. Prve takto uetren prostriedky potom efektvne presmerova do spench odborov a programov, do spench faklt a univerzt. A definitvne motivane rozdeli vysok koly na vedeck univerzity a uiace vysok koly. Tam, kde nie je kvalitn, medzinrodne uznvan veda a vskum, tam neme by univerzita s tromi stupami vzdelvania. Je pre Minervu vhodne pripraven legislatva? Jednoduch odpove, nateraz nie je! Vieme, e v sasnosti je peaz mlo a na vedu a vskum sa dostvaj prevane financie z eurpskych zdrojov, no ako sa to vyriei, ak peaz bude ete menej, je na to veda na Slovensku pripraven? Na to nie je pripraven veda, ale ani mdra vedn politika na Slovensku. Stle som presveden o tom, e je zdrojov dostatok, len ich v rezorte treba pozitvne a motivane presmerova. Je tie pravda, e sa nedostatone erpaj eurpske zdroje, to vak nie je chy-

Ak je stratgia projektu Minerva 2? Podobn, akmi boli stratgie projektov Minerva 1 z roku 2006 a Modernizan program Slovensko 21 z roku 2008. Konkrtne, zabezpei konkurencieschopnos slovenskej ekonomiky, hospodrsky rast cez nov prstupy v oblastiach vzdelvania, vedy, vskumu, vvoja, inovci a informatizcie spolonosti s vzbou na spoluzodpovednos vetkch rezortov vldy SR. Vyui a podpori najdleitej kapitl, ktor vlastnme: mdros a talent ud, schopnos kreativity a komunikcie. Na strane druhej odstrni byrokraciu, administratvu a neschopnos pochopi, e investcie do udskch zdrojov, ktor nazvame aj inteligentnmi investciami, s jednmi z rozhodujcich, a doku nau spolonos dosta z krzy. Teraz ide o to, aby nezostali, ako je to na Slovensku zvykom, len v zmeroch a vo verblnej oblasti. Ak je rove rozpracovania loh na jednotlivch ministerstvch? Po tieto dni mme dosta na n vbor akn plny stratgie projektu Minerva 2, a to v ase, ke vlda I. Radiovej je na odchode. Poda toho o poznm, s v mnohom len formlne a stle cti laxn prstup rezortov k rieeniu danej problematiky. Tak ako vdy, je to v nepochopen, e to nie je len lohou rezortov kolstva, vedy, vskumu a portu a financi. Nadovetko ministerstvo kolstva, vedy, vskumu a portu pripravilo stratgiu Fnix, ktor je vemi vgna a iada si rozhodnejie rieenia, ako v legislatvnej oblasti, tak aj s nevyhnutnm pokrytm mnohch navrhnutch aktivt finannmi zdrojmi. Ktor projekt patr medzi tie vek, ktor nezanikn a zviditenia Slovensko? Mu to by projekty, ktor sa pripravuj

34

N R O D N

R A D A

S R
Myslte si, e sa naplnia oakvania tvorcov a posunie sa Minervou Slovensko medzi ekonomicky najvyspelejie krajiny E? V tomto krzovom obdob je ako odpoveda na vau otzku. Jednoducho neviem. Vetko zle od novej politickej vldnej kontelcie a predovetkm pochopenia, e vzdelvanie, veda, vskum, vvoj, inovcie a informan technolgie patria k rozhodujcim akcelertorom spenej hospodrskej politiky v krzovom i v pokrzovom obdob. Niektor veci je potrebn vemi urchli, konkrtne, ktor s pre rezort financi bezbolestnejie. Naprklad Agentra na podporu vskumu a vvoja, je od roku 2011 podfinancovan, vzvy na projekty s vyhlasovan nepravidelne a podmienky vziev nebvaj jasne definovan. Nu treba zmeni jej truktru, pretransformova ju treba na verejnoprvnu ustanovize, kde bud mc plyn aj eurpske a privtne zdroje k podpore vskumu a vvoja. Mono zvi vytvori pri ministerstve hospodrstva Technologick agentru SR s vzbou na podporu vvoja a inovci u malho a strednho podnikania. A napokon odstrni absenciu vednej politiky a systmu financovania vedy s jasne definovanmi zmermi, ciemi a nstrojmi, aj konkrtnymi krokmi ako ich dosiahnu. To by mohli by prv rozhodnutia, ktor by mohli vytvra podmienky pre spenejie napanie ekonomickch a socilnych zmerov nho ttu, s cieom dosta sa do kvalitnejej E reprezentovanej Nemeckom, Franczskom, Holandskom a ttmi severnej Eurpy.

ba slabej slovenskej absorpnej schopnosti spene sa uchdza o tieto prostriedky, ale neschopnos vypisova kvalitn vzvy v oblasti Operanch programov Vzdelvanie, ale najm Vskum a vvoj. Jednoducho, je potrebn hada finann zdroje vntri rezortu a poadova od rezortu financi, zvi zdroje do Agentry na podporu vskumu a vvoja, ktor jej boli v roku 2011 znen o viac ako 300 milinov eur a na investcie, ktor s od roku 2011 stle zniovan, ia, so shlasom ministra E. Jurzycu a napokon dokza maximlne spene a efektvne vyui eurpske zdroje na roky 2007 2013 tak, aby sme na nov obdobie rokov 2014 2020 zskali minimlne rovnak zdroje do vzdelvania, a do vskumu a vvoja.

Nie je jednoduch njs optimlny spsob kontroly

Prvnika Jana Dubovcov sa ete ako sudkya stala znma aj tm, e bola v ase pred vobami 2010 kritikou tefana Harabina. A vtedy aj vystpila z justcie a vstpila do politiky konkrtne do SDK-DS. Dzurindova strana ju zaradila medzi svojich kandidtov a tak sa stala bval sudkya poslankyou NR SR. V slade so svojimi profesionlnymi zujmami a znalosami, ale aj so svojimi neskrvanmi morlnymi princpmi sa stala podpredsednkou Mandtovho a imunitnho vboru NR SR a lenkou stavnoprvneho vboru. A prve o niektorch etickch a justinch problmoch v poslaneckch aktivitch s JUDr. Janou DUBOVCOVOU debatoval publicista Ernest Weidler.
svny, u svojou existenciou a svojou prcou na tom poste, kde prve je, na spolonos vplva. A vy sa stretvate s tzv. obyajnmi umi? Pravdae sa stretvam, ve to ani inak neme by. Pritom debatujem s nimi o vetkom monom, poda toho, s m udia za mnou prdu a s m sa na ma obrtia, pravda, pokia s to veci, v ktorch sa vyznm. A ak sa nevyznm, tak sa im snam poradi niekoho, kto sa vyzn. Ja mm v podstate dobr sksenos. Pravidelne naprklad cestujem do Bratislavy a z Bratislavy vlakom, take tam sa vinou stretvam s rznymi umi a som vlastne pre nich plne anonymn. Tam velio zaijem a vypoujem si tak nzory, ktor si udia bene hovoria medzi sebou, a preto mm dos prehad o tom, o ich zaujma a o ich trpi. A mm trochu pravdu, e spoloensk morlka, a najm vedomie ud o hodnotch a aj cta k hodnotm s u dlh roky na vedajej koaji? Ja si myslm, e vea ud m dos ak ivot, kee ij vlastne z ruky do st ako sa zvyklo kedysi hovori. To znamen, e pri boji o svoje preitie a o pretrpenie sa svojej rodiny nemaj vea asu na to, aby sa zamali nad nejakmi hodnotami. To je vek as ud, ktor takto ije. A potom s to mono aj tak udia, ktor sa dostali prirchlo k peniazom alebo k politickmu vplyvu a k nejakmu postaveniu, a t sa ete ani nestihli nad hodnotami zama, a je ich tie vea, take celkove mono poveda, e sa spolonos morlnymi hodnotami nezaober. A mono s niekedy len chvle, ke je nejak sviatok, ke s mono Vianoce, e sa ivot zastav a mono sa vtedy viacej uvauje aj o nejakch hodnotch. Ale v benom ivote sa to neprejavuje, alebo len mlo. Ak ste spomenuli naprklad Vianoce tie sa z hadiska profesionlneho vinou tkaj kazov. o myslte, ktor spoloensk skupiny by sa najviac mali snai prenikn takpovediac do due obanov? Politici, umelci, kazi... Ak som spomenula Vianoce, ja som pritom nemyslela na kazov, ale na nau existenciu ako tak. Vtedy toti celkove ivot troku utchne a vtedy sa vinou stretne aj rodina a do pozornosti sa dostan troku in hodnoty, ne po ostatn tdne v roku, naprklad lska. Proste, sme k sebe slunej, take to je obdobie, kedy sa udia mono zamaj nad velim. Povedala by som, e je to tak nejak elita, ktor by mal ma kad nrod alebo kad spoloenstvo. Nemm na mysli elitu finann, ale duchovn, a mm vbec na mysli inteligenciu, najm umelcov, ale aj nejakch vnimonch ud, a tto by mali spolonos ovplyvova svojimi postojmi a nzormi. Myslm si vak, e teraz sa ije strane rchlo, a tak nieto asu ani na to, aby sa ne-

Zd sa mi, e udia sa m alej, tm menej venuj nejakm hodnotm ako by ich zaujmalo velio in. Nemaj poslanci monos a vari aj povinnos trochu ovplyvova spoloensk nladu? Vylepova ju? Ja si myslm, e prve oni automaticky u tm, e vykonvaj verejn prcu, vplvaj na cel spolonos a poda vsledkov vidme, v akom stave spolonos je. Take poslanec, a aj kad politik, i sa mu to pi, alebo nepi, bez ohadu na to, i je aktvny, alebo pa-

35

N R O D N

R A D A

S R
treba trochu vyrovna ale nie na kor skutonch bohov, dobre platench politikov a milionrskych firiem, ale na kor tch, o maj o nieo vyie penzie. Navrhuj, aby sa vraznejie zvili dchodky, teda valorizovali, najm tm, o dostvaj najniie dchodky a chc, aby sa tieto peniaze znili tm, o maj najvyie dchodky. Povaujete to za mdru teriu? Ja som teraz v komplikovanej situcii, ke mi kladiete tto otzku, lebo patrm k vldnej koalcii, z ktorej as takto logiku a takto nvrh uznva. Ak mm vak predsa vyslovi svoj nzor, ten je tak, e solidarita by sa nemala riei len v rmci samotnho dchodkovho systmu. To znamen, e my nememe riei nejak nzkoprjmov skupiny, to u je jedno, i dchodcov, alebo ud z inch spoloenskch vrstiev, v rmci tej i onej socilnej vrstvy. Teda tak, e ke hovorme o dchodcoch, tak zoberieme niekoko desiatok alebo stoviek eur tm, ktor maj vy dchodok, a dme ich tm, ktor maj dchodok ni, lebo ke sa svojho asu dchodkov reforma zavdzala, tak ja som sa stotonila s princpom, e aj v dchodkovom systme m by nejak zsluhovos. Pravda je, e ke sa zaviedol tento systm a e ke boli od uritho dtumu dchodky odtartovan na zklade zsluhovosti, tak sa nm nepodarilo vyriei socilnu situciu tch dchodcov, ktor fungovali v systme predchdzajcom. A kee sme tento problm nevyrieili, je pravda, e t dchodcovia, ktor zskali penzie poda starch prvnych predpisov, dostali dchodky vemi mizern, nzke a slab. Vtedy som nadobudla presvedenie, e ich situcia sa m riei zo ttnych prostriedkov a e by sa mal hada spsob, akm postupne tmto dchodcom ich ivotn situciu vylepi. Ale urite som nepovaovala za sprvne zdeformova potom zsluhov systm tm spsobom, e tm s vymi dchodkami ve ani tie nie s a tak vysok treba zobra a tak vyriei tch slabch. Take celkom sa mi takto rieenie nepozdva, ale tto tma nie je ukonen: proste sa o nej diskutuje, hadaj sa rieenia a ma vemi mrz to, e v tte, o sa tka finannch prostriedkov, je komplikovan situcia, z oho vyplva, e tt stle nem na ni peniaze a teraz mm na mysli najm mlad rodiny s demi. Nastupuje genercia mldee, ktor by poda mjho nzoru mala ma deti, to je toti jedin spsob, ktor ns me zachrni do budcnosti, ale oni tie deti z rznych ekonomickch a neviem akch dvodov nemaj, o povaujem za ete v problm, ako je trebrs ten dchodcovsk. A za al veliknsky problm povaujem neistotu na pracovnom trhu. Ke nebud ma mlad prcu dobre alebo aspo priemerne zaplaten, nebud ma ani ivotn istotu, ve vetci maj, aby mohli fungova, hypotky kee nemaj in ancu, ako si zabezpei bvanie; len trebrs cez hypotku, a toto je alia, poda ma, vemi vrazne ohrozen skupina. Ak sa ete vrtim k valorizcii dchodkov a vbec k ich finanno-socilnej situcii, treba si uvedomi, o mlokto vie, e na Slovensku aj t dchodcovia, ktor maj najvyie dchodky a ktorm chc niektor poslanci z nich ubra, maj ich ete stle niie, ako povedzme t rakski dchodcovia, ktor ich maj najniie. Naozaj by si bolo treba u uvedomi, e celkove s dchodky na Slovensku vemi nzke v porovnan s inmi krajinami Eurpskej nie, take snai sa vyvaova tto situciu medzi dvoma skupinami naich dchodcov tak, e jednej zoberiem, ktor z hadiska internho je na tom ako-tak dobre, asi nie je najlepia cesta. Ja len navye hovorm, e tu s spojen ndoby, a preto nememe riei izolovane trebrs iba dchodcov a zrove necha bez pomoci mlad rodiny. Obe a iste aj alie skupiny potrebuj pravdepodobne nejak zsah zo strany ttu a ke, ia, tt nem peniaze, jednoducho ske medzi dvoma horcimi eliezkami. Relatvne je vak aj tvrdenie, e tt nem peniaze. Lebo pokia ide povedzme o politikov a teda aj poslancov, t neber prli do vahy situciu so ttnymi peniazmi. Keby sa zruili, alebo prinajmenom na polovicu zredukovali obrovsk platby ttu politickm stranm, hoci nie je mono dos odvodnen, preo ich vbec dostvaj, hne by sa nejak finann rezerva nala. Ak si dobre pamtm, ke sa zavdzal systm, ktor uruje, ako maj by financovan politick strany, tak tieto vyie platby pre ne mali by protikorupnm opatrenm, aby bolo jasn, z akch zdrojov s financovan, aby to bolo transparentn a aby sa nemohlo sta, e niekto si cez politick stranu, ktorej dva peniaze, vlastne riei svoje finann a neviem ak ekonomick zujmy. ie vtedy to bol dvod na to, aby sa zavdzali pravidl so tedrmi dotciami pre politikov. A s tmto sa aj ja mem stotoni: e by sme mali vedie, z akch prostriedkov s pokryt finann potreby politickch strn, aby sa nestvalo, aby si niekto doslova zaplatil politick stranu, ktor potom, ke sa raz dostane k moci, mu dvala vetky ttne zkazky, lebo to vrazne deformuje spolonos po morlnej a ekonomickej strnke. Neviem, ak spsob by sa mohol vymyslie na to, aby boli vetky skromn zujmy jednotlivcov a podnikov smerujce k ttu pod kontrolou verejnosti. Neviem, ak spsob rieenia by bol najlep. Zatia toti neprebehla diskusia ani v stranch, ani na politickej scne, ani vo verejnosti o tom, i teraj systm financovania politickch strn splnil tie oakvania, ktormi sa pri jeho zavdzan argumentovalo. Mono by bolo treba tto otzku otvori. Ja vs vak ubezpeujem, e nik ju neotvor, lebo jedin, kto by ju mohol otvori, s samotn politick strany, a tie nemaj o tak diskusiu zujem... Ale ak bude tlak z verejnosti a od voliov na politick strany, tak logicky skr i neskr sa aj politick strany bud musie zaobera takmi tmami, ktor bud volii povaova za dleit. Minimlne v predvolebnom obdob. Ale s tu ete aj mdi, ktor maj sledova verejn ivot a poukazova na vetko, o je podozriv z toho, e nie je v slade nielen so zkonmi, ale ani s morlkou.

jako vea diskutovalo a vea nzorov na rzne tmy sa nedostane ani do mdi alebo medzi ud. V tom je vek nedostatok, e nikto verejn mienku neovplyvuje. Urite s tu medzi nami rzne kapacity, len proste ako keby boli neviditen. udia by mali o nich vedie, ale my teraz obidvaja kontatujeme rovnako, e sa to vemi neprejavuje, e sa u ns vemi neprejavuje vplyv takejto duchovnej elity. Teraz sa vo Franczsku, ale aj v Spojench ttoch a v niektorch alch vyspelch krajinch objavila zaujmav aktivita: najv tamoj bohi navrhuj, aby sa im zvili dane a aby sa takm spsobom o najviac znili vdavky chudobnch alebo naisto nemajetnch obanov. o si myslte o takomto npade? Poda ma je to z ich strany mono urit prejav lojality k ttu, pretoe vetky tie krajiny, ktor ste spomenuli, sa dostali do vemi pochybnej ekonomickej situcie, o sa prejavilo aj v rznych nepokojoch, trajkoch a reblich. T udia, ktor chc plati vyie dane, si zrejme uvedomili, e ich spolonos sa vyvja nesprvnym smerom, a preto sa snaia po ekonomickej strnke vyjadri svoj vzah k svojmu ttu a k jeho obyvateom. Ale ani oni, ani my sa nememe spolieha len na nejak dobroinnos. Treba asi zavies nejak mechanizmy, ktor zo zkona zabezpeia pre tt vyie prjmy. Tak, ako je to teraz, je to ich individulne rozhodnutie, ktor vyplva z ich vzahu k svojmu ttu a k jeho obanom. A je to mdry ah? Neviem, ja neviem ohodnoti pozadie vzahu tchto bohatch ud k svojmu ttu, i je to predovetkm prejav nejakej ich obianskej solidarity, alebo i maj pocit, e treba takouto iniciatvou udriava svoj tt v dobrej forme jednoducho neviem nejakm logickm spsobom vyjadri, kam ich nvrh smeruje. Ja osobne si myslm, e je to vemi mdry krok, pretoe si uvedomuj, ako ste aj vy trochu naznaili, e povedzme vo Franczsku sa niektor skupiny tamojch obanov zaali bri rozbjaj vklady alebo aut, a zakrtko mu rozbja aj drahie veci, take bohi maj toko rozumu, e hadaj monosti, ako tomu preds a jedin monos je prve takto nieo, ako je zven dobrovon da. Nemyslm si, e toto me by jedin motivcia a e takto akoe jasnozriv videnie dopredu, teda predvdanie, by im malo vlastne uchrni v konenom dsledku ich pozciu, ale me to by aj prejav toho, e ctia, ako sa ich spolonos nevyvja a e pre ich doteraz spen krajiny to nie je dobr smer a e aj oni maj povinnos sa nejakm spsobom zapoji do rieenia spoloenskch problmov. Podstatn a jedinen je to, e ich nvrh vyplynul z ich vlastnho rozhodnutia a nie zo strany ttu. V poslednom ase najm niektor poslanci KDH chc zlepi dchodkov systm a cel systm okolo toho dos poda ma nekresanskm spsobom. Zd sa im, e rozdiely medzi vkou dchodkov rznych starch ud s mlo spravodliv a e ich

36

Z D R A V O T N C T V O

N A

S L O V E N S K U

Na svojej webovej strnke deklaruje ProCare vziu sta sa preferovanm poskytovateom sieovej ambulantnej zdravotnej starostlivosti na Slovensku a slubami s pridanou hodnotou pre klienta prispieva k zlepovaniu jeho zdravotnho stavu a kvality ivota. O sieti modernch poliklink ProCare nm viac porozprval Ing.Daniel RUIN, riadite pre obchod a marketing.

ProCare ambulantn starostlivos na nadtandardnej rovni

Ak sluby navye ponkate svojim klientom? Okrem zdravotnckych pracovnkov nm vemi zle na vybudovan profesionlnych recepci centier klientskch sluieb v kadej poliklinike, ktor je asto prvm kontaktom pre novch klientov a stlym kontaktom pre sasnch. Chceme, aby naou charakteristikou v prstupe k obsluhe klienta bola starostlivos zujem o klienta, o vyrieenie jeho problmov a poiadaviek okamite a v poadovanej kvalite. Program zdravotnej starostlivosti v jednej poliklinike siete klientovi garantuje rovnak servis a prstup k lekrskym vyetreniam v celej sieti ProCare bu v rmci mesta, naprklad Bratislavy, alebo naprie reginmi. Klientovi tak v prpade nedostupnosti okamitho termnu v jednej poliklinike ponkneme rovnak pecializciu v rmci siete s takm termnom na vyetrenie, s ktorm bude spokojn. Kto je typick klient ProCare? Nam cieom je sprstupni nadtandardn zdravotn starostlivos vetkm individulnym aj firemnm klientom, pre ktorch s prevencia a starostlivos o svoje zdravie alebo zdravie svojich zamestnancov prioritou a zrove vnmaj sluby, etriace ich as a as svojich zamestnancov ako pridan hodnotu. V tom sme vemi flexibiln a starostlivos pre firmy aj individulnych klientov vieme doslova ui na mieru n systm sluieb o konkrtne znamen tto vzia pre vaich pacientov? N model v zdravotnctve je postaven na tom, o nm ako preferenciu pre ambulantn starostlivos uviedli samotn pacienti: na kvalitnej zdravotnej starostlivosti reprezentovanej vysokou odbornosou lekrov a zdravotnch sestier v kombincii s ich proklientskm prstupom a na modernej obsluhe pacienta. T spova v zaveden tandardov, ktor poznme z inch sektorov, ale v zdravotnctve nie s tak obvykl: objednvanie na vyetrenia na presn as cez centrlnu Infolinku ProCare alebo recepciu polikliniky, komplexita pecializci v rmci zariadenia aj siete, modern technick vybavenie, modern medicnsky informan systm, ktor uahuje diagnostiku pacienta jednoduchm online zdieanm dt a monosou, aby lekr objednal pacienta priamo do dira inho lekra. Toto vetko s prostriedky, ako pomc naplneniu vzie, ale alfou a omegou nho spechu s zdravotncki pracovnci v priamom kontakte s pacientom lekri a zdravotn sestry. a doplnkovch vkonov je modulrny poda preferenci klienta. Starme sa o irok bzu detskch pacientov, a deti zvhodujeme v rmci naich produktov spolu s ponukou preventvnych prehliadok tak, aby sme mohli oslovi nielen individulnych klientov, ale aby sme boli aj preferovanm poskytovateom zdravotnej starostlivosti pre cel rodinu. Koko zariaden dnes tvor sie ProCare? Pribline 400 lekrov v naich zariadeniach sa star o viac ako 25 000 naich klientov. Sie ProCare tvor 13 zdravotnckych zariaden: 9 poliklink v Bratislave, Koiciach, Seredi, Nitre, iari nad Hronom, 3 eleznin zdravotncke zariadenia (nemocnica a dve polikliniky) v Koiciach, vo Zvolene a v Bratislave a 1 pecializovan modern nemocnica MammaCentrum sv. Agty v Banskej Bystrici, ktor je zameran na diagnostiku a liebu ndorovch ochoren prsnka. Ak s vae sksenosti v starostlivosti o organizcie? Zabezpeujeme pracovn zdravotn slubu pre 157 000 zamestnancov v 1200 firmch po celom Slovensku. V rmci celoronej zdravotnej starostlivosti sa starme o 4 000 zamestnancov naich firemnch klientov. Rone realizujeme 35 930 preventvnych prehliadok. Za prvch 8 mesiacov roka 2011 sme od naich firemnch klientov prijali 25 000 objednvok na lekrske vyetrenia.

37

Z D R A V O T N C T V O

N A

S L O V E N S K U

Asocicia dodvateov liekov a zdravotnckych pomcok psob na Slovensku u 20 rokov. V sasnosti zdruuje 131 farmaceutickch firiem, distribunch spolonost a majiteov lekrn a jej hlavnm cieom je presadzova a chrni zujmy lenov tak, aby zdravotn systm bol transparentn, predvdaten a aby boli lieky dostupn pre slovenskch pacientov. Asocicia sa dlhodobo usiluje o dobr a korektn vzahy s ministerstvom zdravotnctva, povedal pre Parlamentn kurir MUDr. Igor NOVK, MPH., prezident Asocicie dodvateov liekov a zdravotnckych pomcok (ADL).

Komunikcia a vzjomn dvera s nevyhnutn

ceutickch spolonost, o nikde nebolo nahlas komunikovan. Ak problmy rieite v sasnosti? Jednou z tm je naprklad obchodn prirka na zdravotncke pomcky (ZP). Pvodn nvrh MZSR na znenie obchodnej prirky na tieto produkty v distribunom reazci na 20 %, teda o 1/4 vo finannom vyjadren, rozhodne nezodpoved legislatvnym zmenm, ktormi ju MZSR odvoduje (zruenie distribunho povolenia na ZP), kee nklady reazca, o s v praxi nklady na prepravu, prefinancovanie zsob/pohadvok, mzdy, drbu softvru poadovanho legislatvou a skladovanie, v skutonosti tmto nebud znen, naopak, bud kontinulne alej rs v dsledku veobecnho zvyovania cien. Potencilne priame zsobovanie vdajn zdravotnckych pomcok vrobcom, ktorm taktie argumentuje MZSR, v drvivej vine prpadov nie je mon, lebo vdaja nem monos skladova a hlavne financova vrazne zven zsoby, ktor by si takto zsobovanie vyiadalo, resp. vrobca nem monos operatvne zsobova vdajne bez vraznho zvenia nkladov na distribciu. V tejto svislosti podotkame, e profitabilita distribcie je v sasnosti pod rovou 1 % obratu. Sme presveden, e n nvrh, ktor reflektuje na vku obchodnej prirky aj na ZP v R, je spravodlivej a nebude automaticky vies k zniku predovetkm malch vdajn ZP, teda aj k zneniu dostupnosti v poskytovan tejto zdravotnej starostlivosti na Slovensku.

Ministerstvo zdravotnctva v tomto roku presadilo a parlament prijal dva nov zdravotncke zkony, ktor zsadne menia fungovanie liekovho reazca. Ako vnma ADL tieto zkony? Dobr zkony vznikaj, ak sa pri ich prprave umon irok diskusia. To v prpade zkona o lieku bohuia neplatilo, take aj vsledok, napriek snahe, ktor nemono ministerstvu uprie, mohol by podstatne lep. Komunikcia nm vemi chbala a myslm, e takto to pociuj vetci, ktorch sa zkon dotka. o sa tka zkona o rozsahu, tu sa aspo vaka pozmeovacm poslaneckm nvrhom podarilo zvrti hrozbu nedostupnosti inovatvnych modernch liekov na Slovensku. Hrozilo oneskorenie ich prchodu o 1 a 1 a pol roka, o v preklade znamen, e stovky pacientov by nedostali liebu, asto ivot predlujcu, prpadne zachraujcu, z ktorej v tom istom ase bud profitova v inch ttoch Eurpskej nie. Vea sa v priebehu prpravy zkonov hovorilo a psalo o korupcii v zdravotnctve, o indukovanej preskripcii. Ak je nzor ADL

na tto prolematiku? Prinesie nov zkon deklarovan zmeny? O tejto tme sa naozaj vea psalo a trochu ma mrz, e sa vemi asto informovalo neobjektvne bez vysvetlenia faktov. Treba poveda, e liekov politika je vemi prsne regulovan ttom. Samotn registrcia novho lieku je v drvivej vine prpadov riaden centrlne, o znamen, e nov liek zska povolenie na vstup na trh pre vetky tty E naraz. Ani cena lieku sa neme stanovi ubovone a doplatok taktie uruje kategorizan komisia a nie farmaceutick spolonos. Promon aktivity s prsne regulovan ako zkonom o reklame, tak aj Etickm kdexom farmaceutickho priemyslu na Slovensku. Obe tieto normy zabrauj korupnm praktikm. Oproti pvodnmu zneniu zkona je asi najvraznej rozdiel v tom, e medicnski reprezentanti nebud mc navtevova lekrov poas ordinanch hodn ak bud chcie propagova lieky. Nemyslm, si, e v sasnosti lekri uprednostuj reprezentantov ak maj pln akre pacientov. Okrem toho vzdelvanie zdravotnckych pracovnkov, ktor je povinne celoivotn je zabezpeovan takmer vlune z edukanch grantov farma-

38

Z D R A V O T N C T V O

N A

S L O V E N S K U
je zmery zverejova na internete, k omu sa bud vrobcovia ako astnci konania mc vyjadri. Z tohto pohadu vnmame zmeny ako krok vpred. Avak proces ostva naalej netransparentn, zasadnutia kategorizanej komisie ako aj Rady ostvaj naalej neverejn, astnkmi konania bud len poisovne a farmaceutick spolonosti, a t, ktorch sa proces najviac tka pacienti aj lekri s z tohto konania vylen. Kee hlavn slovo v tomto procese bud ma zdravotn poisovne, je na mieste obava, e rozhodnutia nebud vdy v prospech pacienta, kee poisova ako tvorca zisku si bude chrni svoje zujmy, t.j. zisk. Sasn personlne zloenie komisie, poisovne vs odbornci nedva monos odbornej verejnosti prehlasova nzor zdravotnch poisovn. Idelne by bolo, ak by rozhodovala nezvisl komisia odbornkov, prpadne nezvisl regultor. Tie as pacientov na zasadaniach komisie, tak ako je to v mnohch krajinch, by mohlo pomc k skvalitneniu celho procesu. A ke u hovorme o transparentnosti, vemi nm chba dialg s kompetentnmi autoritami, ktor sa v priebehu poslednho roka akosi vytratil. Dfam, e sa nm ho oskoro podar obnovi, pretoe v zdravotnctve prebiehaj neustle vemi dynamick zmeny, a ak chceme ma transparentn a predvdaten prostredie, komunikcia a vzjomn dvera s nevyhnutn.

Okrem toho sme nedvno pripomienkovali aj nvrh vyhlky MZSR, ktorou by sa mal urova zoznam lieiv na doplnkov a podporn liebu, ktor nebud uhrdzan z verejnho zdravotnho poistenia a ktorej nvrh obsahoval aj lieiv, ktor s v prpade uritho ochorenia nevyhnutn a nemaj in alternatvu. V neposlednom rade sme spolu s SLK, ALS, GENAS, AVZP a ZDKP navrhli MZSR usporiada doplujci workshop k Zkonu o lieku, kee vklad niektorch ustanoven tohto zkona zatia stle nie je plne jednoznan. Taktie sme pripomienkovali vyhlku MZ SR o spsobe urenia tandardnej dvky lieiva a maximlnej vky hrady zdravotnej poisovne za tandardn dvku lieiva. Tto vyhlka me vemi negatvne ovplyvni doplatky pacientov za lieky. V niektorch skupinch liekov to me v hrne predstavova miliny eur, ktor bude musie pacient zaplati na doplatkoch. Dfame, e nae pripomienky bud v definitvnej verzii zohadnen. Od 1. decembra bude plati podmienka, e cena liekov na Slovensku mus by na rovni druhej najniej v Eurpskej nii. Myslte si, e toto opatrenie zabezpe etrenie deklarovanch desiatok milinov eur a nebude ma negatvny dopad na dostupnos liekov? V prvom rade si treba uvedomi, e tmto opatrenm nastane situcia, ke v 25 ttoch Eurpskej nie bud lieky drahie. Logicky z toho vyplynie zven zujem o lacn lieky, ktor bud na Slovensku. Dsledkom bude zven vvoz tchto liekov, o me spsobi ich nedostupnos. ADL navrhovala, aby vvozcovia mali povinnos notifikova vvoz liekov, o by jednak pomohlo presne uri ak mnostvo liekov opa Slovensko a taktie odli prpadn nedostupnos spsoben vrobcom od nedostupnosti, ktor vznikla vvozom zo Slovenska. Bohuia, tto naa pripomienka nebola akceptovan. V zkone je definovan mon vyradenie lieku z kategorizanho zoznamu, ak liek nebude na trhu dostupn 60 dn. Vroba liekov sa asto plnuje aj pol roka dopredu, a v prpade nedostupnosti v dsledku vvozu ak nedoke

vrobca dostatone prune zareagova, me sa jeho liek ocitn mimo zoznamu, a tm sa stane nedostupnm pre slovenskho pacienta minimlne na alieho pol roka. Treba si uvedomi aj fakt, e do referennho koa s zaraden aj tty, ktor nemaj zaveden euro. V sasnosti sme svedkami poklesu vmennho kurzu maarskho forintu a stle hlasnejie pou prognzy o vystpen Grcka z eurozny so znovuzavedenm vrazne devalvovanej drachmy. Tieto hrozby by v prpade ich naplnenia mohli vyvola tak nzke ceny liekov na Slovensku, e by ich vrobcovia neboli schopn akceptova. Ako pozitvny prklad uvediem Bulharsko, ktor referencuje ceny liekov len voi eurozne, o je pre stabilitu liekovej politiky vrazne vhodnejie. Ako to vyzer so spotrebou liekov na Slovensku? Vraj mme ovea vyiu spotrebu ako okolit krajiny. Spotreba liekov na Slovensku u niekoko rokov nerastie tak rchlo ako tomu bolo v minulosti. Krivka rastu je ploch. Napriek tomu finann spoluas pacientov stle stpa. Je to preto, e hrady poisovn klesaj rchlejie ako ceny liekov. Pacient m potom pocit, e lieky s stle drahie, o nie je pravda. Od aprla 2009 do aprla 2011 klesli ceny liekov o 15,5 %, no hrada za lieky zo strany poisovn klesla o 19 %. Tento rozdiel zaplatili pacienti z vlastnho vrecka. Ide pribline o 20 milinov eur. Ak sa pozrieme percentulne na vdavky na lieky z rozpotu Ministerstva zdravotnctva, vyzer to, e naa spotreba liekov je vysok, ale je to aj vaka tomu, e n rozpoet je poddimenzovan, nakoko podiel investci do zdravotnctva a taktie aj platy zdravotnckych pracovnkov s niie ako v ostatnch krajinch E. Vea sa v procese prpravy a schvaovania hovorilo o transparentnosti celho procesu cenotvorby a hradovho systmu. Bude po vstupe zdravotnckych zkonov tento proces transparentn? Vrobcovia konene bud dostva rozhodnutia kategorizanej komisie, o o sme sa usilovali niekoko rokov. Komisia bude svo-

Jasnm prkladom, kde na nedostatok komunikcie zkon doplatil je naprklad oblas klinickho skania. Farmaceutick spolonosti investuj na Slovensku rone desiatky milinov eur a umouj pacientom liei sa tou najmodernejou liebou. Nov znenie zkona vak tento benefit pre pacientov znane limituje. Dfame, e sa nm podar situciu oskoro vyriei, pretoe z klinickho skania neprofituj len pacienti, ale aj tt.
T VA D

EO

KO V A Z D R AVO V LI E TN

K
H YC
PO

I C

IA

DO

A SO C

CO K

CO K

A SO C

I C

PO

IA

H YC

DO

Asocicia dodvateov liekov a zdravotnckych pomcok Heydukova 1 811 08 Bratislava tel./fax: +421 2 52631188, 87 www.adl.sk, email: adl@adl.sk

T VA D

EO

KO V A Z D R AVO V LI E TN

39

V L D A

S R

Sasou profesionlnej lekrskej praxe by mala by vdy kvalita. Vo veobecnosti patr kvalita k zdravotnctvu. Do komplexnosti pojmu kvalita patr nielen rove zdravotnej starostlivosti, ale aj celkov medicnsko-technick strnka a lieebn postup. Ivan UHLIARIK, minister zdravotnctva Slovenskej republiky, m ku kvalite kladn vzah. Rozhovor pripravila redaktorka Anna Komov.

Cieom silia by mala by kvalita

opatrenia, ku ktorm sa vlda zaviazala vo svojom programovom vyhlsen. Opornm pilierom je, a vdy pre ma bude, transparentnos, kvalita, efektvnos a spravodlivos a v tomto duchu sme postupne uskutoovali jednotliv zmeny. Napokon, aj pri nstupe do funkcie som hovoril, e slovensk zdravotnctvo m presne stanoven diagnzu a je najvy as nasadi inn terapiu! Kad terapia m vak aj svoj stanoven as; iba vtedy bude skutone kvalitn a uiton. Preto sme bezodkladne rieili problmy, ktor nm zanechala predchdzajca vlda. To, e problmy existovali, bola realita a situcia, v akej tto vlda prevzala rezort zdravotnctva, bola vemi nepriazniv. Prv rok na MZ SR bol rokom zchrany zdravotnctva pred kolapsom! Bval vedenie zdravotnej poisovne zanechalo ovea vy dlh ako pvodne deklarovalo, nebol 50, ale takmer 150 milinov eur. VZP kad mesiac vytvrala dlh 5 7 milinov eur, tento trend sme zastavili a dnes VZP hospodri vyrovnane so ziskom. Celkov dlh zdravotnctva bol vak ovea vy aj vzhadom na to, e nemocnice hospodrili neefektvne, realizovali sa predraen nkupy, fungoval zl systm platieb za vkony. MZ SR si s cieom riei situciu vytilo priority ( transformcia nemocnc na a.s., racionalizcia potu lok, reforma liekovej politiky, DRG systm platby za diagnzy, zdravotn pripoistenie, elektronick zdravotnctvo, vyie platby za poistencov ttu). Vemi dobrou sprvou pre naich obanov je spen presadenie reformy liekovej politiky. Poslanci NR SR schvlili dva zkony ( o rozsahu a podmienkach hrady liekov, zdravotnckych pomcok a dietetickch potravn na zklade verejnho zdravotnho poistenia a nov zkon o liekoch a zdravotnckych pomckach). Nastavili sme zkonom ceny liekov na druh najniie v E, lekrne sa na zklade zkona bud musie podeli s pacientmi o zavy, ktor im poskytuj distribtori liekov, zvi sa transparentnos kategorizcie, draz na nkladov efektvnos lieby uhrdzanej na zklade verejnho zdravotnho poistenia, zavedenie inovatvnych nstrojov do kategorizcie liekov, podpora spory zdrojov verejnho zdravotnho poistenia vyplvajca zo vstupu generickch liekov na trh. Zruuje sa obmedzenie vyda povolenie len na jednu verejn lekre a jednu poboku verejnej lekrne, ale pri zachovan kritri odbornosti a lekri maj povinnos generickej preskripcie. V zmysle novho zkona o lieku plat zkaz nvtev zstupcov farmaceutickch spolonost v ambulancich poas ordinanch hodn, zkon zakazuje prjem a darovanie peanch darov alebo vecnch vhod pre le-

Ak rty by mala ma kvalita v zdravotnctve a ak je realita na Slovensku? Kvalita zdravotnej starostlivosti mus spa atribty innosti, profesionality, efektvnosti, bezpenosti, primeranosti, prijatenosti a spravodlivosti. Mus by meraten, dosiahnuten pre pacientov aj pre zdravotnckych pracovnkov a porovnaten s medzinrodnmi tandardmi. V SR spa kvalita zdravotnej starostlivosti vetky uveden strnky.

Ako by ste hodnotili celkov koncepciu rozvoja zdravotnctva na Slovensku, ktor ste zaali realizova po nstupe do funkcie ministra zdravotnctva? Zdravotnctvo je rezort, ktor sa dotka kadho obana. Vnman je vemi citlivo, obsahuje mnostvo vziev, kumuluj sa v om rozdielne nzory, ale je dnes jednoznan, e prve pred zdravotnctvom stoja nov vzvy. Hne po nstupe do funkcie ministra zdravotnctva som so spolupracovnkmi zaal prijma a realizova

40

V L D A

S R
sasnosti ide o najlepie rieenie ako zastavi nekonen zadlovanie nemocnc. Jedine to je cesta ako zavies do nemocnc prehadnos a poriadok. Je to monos ako zlepi pracovn podmienky, zvi platy a skvalitni zdravotn starostlivos. Z odbornho hadiska niet teda pochybnost, e v sasnosti ide o najlepie rieenie ako zastavi zadlovanie, pokraovanie natartovanho procesu transformcie je vak vzhadom na politick situciu zastaven. V poskytovan zdravotnej starostlivosti asi treba posun latku nronosti, o zvi spokojnos pacientov, kde s rezervy? Kad pacient m pravo na najvyiu rove zdravotnej starostlivosti. Preto, aby bola kvalita zdravotnej starostlivosti neustle zabezpeovan na poadovanej rovni a aby bola aj v slade s medzinrodnmi tandardmi sa vykonvaj pravidelne audity a zavdzaj sa systmy manarstva kvality, priom je potrebn kls draz najm na materilno technick vybavenie zdravotnckych pracovsk a na zabezpeenie kvalifikovanho zdravotnckeho personlu. SR prispela k trendu zabezpeenia kvality zdravotnej starostlivosti viacermi aktmi novelizciou zkona . 578/2004 Z. z. o poskytovateoch zdravotnej starostlivosti, zdravotnckych pracovnkoch, stavovskch organizcich v zdravotnctve a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov, kde v zmysle 9 je povinnosou kadho poskytovatea zabezpeova systm kvality tak, aby sa vzahoval na vetky innosti, ktor mu v zdravotnckom zariaden ovplyvni zdravie osoby alebo priebeh jej lieby a aby personlne zabezpeenie a materilno-technick vybavenie zdravotnckeho zariadenia bolo v slade s jeho obsahovm zameranm a spalo minimlne poiadavky ustanovene prslunm prvnym predpisom. Nrodnm programom kvality SR na roky 2009 2012, ktorho hlavnmi strategickmi ciemi v oblasti zdravotnctva s: zabezpeova prevenciu a dostupnos zdravotnej starostlivosti pre vetky socilne a vekov vrstvy obyvatestva, podporova organizcie pri zavdzan normy OHSAS 18 001, zvyova kvalitu starostlivosti o klienta pacienta, skvalitova liebu poda medzinrodnch protokolov a usmernen, zabezpeova prevenciu rizk, razov a negatvnych prejavov, metrologick zabezpeenie zdravotnckych prstrojov a zariaden, vytvra a implementova prslun nrodn tandardy v rmci systmu manarstva Nam cieom je, aby pacienti dostvali stle vyiu kvalitu, aby mali prstup k modernm diagnostickm prstrojom, aby mohli uva bezpen, inn a kvalitn lieky. Je realitou, e v mnohch zdravotnckych zariadeniach (aj vaka finannm prspevkom z eurofondov) sa situcia zlepuje, pribudli nov operan sly, zrekontruovan oddelenia, nov prstroje, a mnoh alie pozitvne zmeny, ktor prispievaj k zvyovaniu kvality, a tm aj k spokojnosti pacientov. Zvenie kvality zdravia a ivota predpoklad systmovos krokov a mono aj ist medzinrodne sksenosti by nemuseli by zbyton ak sa daj aplikova aj na nae podmienky. Kvalita sa tka celej sstavy zdravotnctva, a to zkonodarnch orgnov, ako aj vetkch poskytovateov zdravotnej starostlivosti, zdravotnckych pracovnkov a zdravotnckych zariaden. Dleitm predpokladom zabezpeenia a zlepenia kvality zdravotnej starostlivosti na Slovensku je rozvoj zdravotnej politiky, ktor repektuje princp procesu rozvoja kvality, definovanie kritri hodnotenia kvality, legislatvne zakotvenie princpov kvality v zdravotnctve a implementcia systmov manarstva kvality v zdravotnckych zariadeniach. Je dleit aj implementcia medzinrodnch tandardov, sstavn vzdelvanie zdravotnckych pracovnkov, aktvna as zdravotnckych zariaden a zdravotnckych profesionlov v procese kvality a kontinulne hodnotenie systmu. Kvalita je shrn vsledkov dosiahnutch v prevencii, diagnostike a liebe , ktor s urovan potrebami obyvatestva na zklade lekrskych vied a praxe. Problematika kvality presiahla vlune odborn aspekt medicny a stva sa oraz vo vom rozsahu sasou nrodnch zdravotnch politk. Rozvoj kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti je esencilnou sasou zdravotnej politiky ttu. Vedom prca na zavdzan systmu kvality umouje poskytovateovi zdravotnej starostlivosti da zdravotn starostlivos na vyej rovni, ktor lepie zohaduje potreby a nroky pacienta. Rozvoj kvality zdravotnej starostlivosti je etickou, vzdelvacou a profesionlnou zodpovednosou kadho poskytovatea a zko svis s podstatou profesionlnej nezvislosti. Zkladnmi komponentmi stratgie zavdzania kvality s: akreditcie, organizan programy manamentu kvality, audit vntorn hodnotenie klinickch tandardov, systmy bezpenosti kvality, tandardn diagnostick a lieebn postupy, vkonnostn indiktory, zskavanie pohadu pacientov a ich spokojnos s poskytovanmi slubami. Vlda SR Uznesenm prijala Koncepciu nrodnej politiky rozvoja kvality zdravotnej starostlivosti, v podstatnch astiach korepondujci s medzinrodnm dokumentom WHO Continuous Quality Development. A Proposes National Policy, ktor odpora zamera sa najm na pregradulne a postgradulne vzdelvanie zdravotnckych pracovnkov v oblasti kvality. Na monitoring a hodnotenie vybranch kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti slia indiktory kvality na hodnotenie poskytovania zdravotnej starostlivosti, vydvan v zmysle Nariadenia vldy SR . 51/2009 Z. z., ktorm sa men nariadenie vldy Slovenskej republiky . 752/2004 Z. z., ktorm sa vydvaj indiktory kvality na hodnotenie poskytovania zdravotnej starostlivosti v znen nariadenia vldy Slovenskej republiky . 663/2005 Z. z. a poda metodickho pokynu Ministerstva zdravotnctva Slovenskej republiky pre zber indiktorov kvality na hodnotenie poskytovania zdravotnej starostlivosti, daje sa zskavaj priamo od poskytovateov zdravotnej starostlivosti. Jednm z kritri pri zbere indiktorov kvality je aj hodnotenie po-

krov od zstupcov farmaceutickch spolonost. Dvod? Aby pacienti neakali pred ambulanciami poas ordinanch hodn len preto, e zstupca farmaceutickej spolonosti priiel predstavi lekrovi produkty spolonosti. To s iba niektor z prnosov zkonov, ktor pri legislatvnom procese odolali tlaku farmaceutickch spolonost aj lekrnikov, ktor prdu o as svojich ziskov. Skutonos, e nov zkony vstpia do platnosti od decembra 2011, je vek prelom v transparentnosti liekovej politiky na Slovensku. Tieto zkony sme robili v prospech pacientov a vye 100 milinov eur, ktor v systme zostan, bude smerova do nemocnc prostrednctvom zdravotnch poisovn. Liekov sa tka aj naa pomoc socilne slabm obanom v podobe ochrannho limitu na doplatky za lieky. Plat od aprla 2011 pre dchodcov a zdravotne ako postihnutch (ZP), pre dchodcov je limit na lieky za tvrrok 45 eur, pre ZP 30 eur. Do hrnnej vky hrad sa zapotaj doplatky za lieky iastone uhrdzan z verejnho zdravotnho poistenia a zdravotn poisovne preplatky automaticky vrtia. Za dleit krok, ktor sme zrealizovali, povaujem optimalizciu lok, spolu s VZP sme rokovali so zstupcami nemocnc a VC vsledkom bolo zruenie cca 3 000 lok, priom pacienti maj naalej zabezpeen dostupnos zdravotnej starostlivosti. Ilo prevane o medicnske odbory, kde je mon realizova vkony v rmci jednodovej chirurgie, zlili sme asto duplicitn lka v rmci okresov, resp. krajov, priom dolo k vraznmu zefektvneniu oddelen. Medzi prioritami, ktor som spomnal je aj elektronick zdravotnctvo. Postupne sme odstrnili neefektivitu v systme, som rd, e sa podarilo zlacnie projekt eHealth o 120 mil. eur, oproti pvodnmu finannmu nastaveniu bvalou vldou na 250 mil. eur. Ako som v vode povedal, aiskovm pre ns je aj zavedenie spravodlivho systmu financovania zdravotnej starostlivosti teda platby za diagnzu (DRG systm), musm doda, e sme vytvorili legislatvnu normu potrebn na zavedenie platieb za diagnzu, ktor je aktulne najobjektvnejou platobnou metdou pre lkov zdravotn starostlivos a poskytovateom prinesie vrazn efekt, ve ide o nastavenie financovania vkonov zdravotnej starostlivosti. Pozitvnym krokom je aj prinavrtenie nezvislosti radu pre dohad nad zdravotnou starostlivosou, vlda u neme odvola jej riaditea bez udania dvodu tak, ako to elovo schvlila bval vlda. K tejto zmene sme sa zaviazali v programovom vyhlsen vldy a zrealizovali sme ho novelou zkona . 581/2004. Ste spokojn s legislatvnym zabezpeenm koncepcie zdravotnctva? Nazdvam sa, e proces sme natartovali, pohli sme zabehnutmi stereotypmi, a to je mimoriadne dleit. Prirodzene, takto zmeny sa nedaj realizova zo da na de, je to beh na dlh tra. A potom vdy je o zlepova, posva, preto ustrn v spokojnosti by nebol dobr ah. Stle je o zlepova, zdokonaova a prispsobova novm okolnostiam. Predsa len, v tejto svislosti ete poznmka, ktor sa tka jednej z kovch loh, na ktor sme zamerali pozornos a je ou transformcia zdravotnckych zariaden na akciov spolonosti. Z odbornho hadiska niet pochybnost, e v

41

skytovateov veobecnej, pecializovanej ambulantnej a stavnej zdravotnej starostlivosti samotnm pacientom. Vyhodnotenm zskanch informci sa posudzuje a hodnot kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti u jednotlivch poskytovateov zdravotnej starostlivosti. Niektor krajiny maj dlhoron sksenosti pri aplikcii indiktorov kvality u poskytovateoch primrnej a sekundrnej zdravotnej starostlivosti, pri tvorbe a zavdzan klinickch guidelinov a ich metodologickom hodnoten, preto Ministerstvo zdravotnctva SR podporuje spoluprcu v tejto oblasti so zahraninmi partnermi. alou dleitou lohou je meranie loklnej vkonnosti zdravotnckych zariaden a zlepovanie bezpenosti pacienta v nemocniciach, a to napr. v oblasti hygieny, nozokomilnych infekci, antibiotickej rezistencie mikrbov, neiaducich udalost, kritickch incidentov, bezpenej ordincie liekov v zdravotnckych zariadeniach. Na Slovensku sa mlo vyuva model vnimonosti, ktor bol vypracovan Eurpskou nadciou pre kvalitu, zaloen na metodike sebahodnotenia a kontinulneho zlepovania, v om je problm? Kvalita zdravotnckej starostlivosti je v popred zujmu Ministerstva zdravotnctva Slovenskej republiky, zdravotnch poisovn, zdravotnckych pracovnkov, zstupcov profesijnch organizci, a tie laickej verejnosti. lohou Ministerstva zdravotnctva SR je sstavne podporova implementciu procesov svisiacich so systmom kvality v zdravotnckych zariadeniach. Nam spolonm zmerom je predloenie vzie ich systmovho rozvoja, spracovanie medicnskych tandardov, vytvorenie mechanizmov podpory implementcie systmov kvality, trval zlepovanie, auditovanie a hodnotenie skutonej kvality s prijmanm npravnch a preventvnych opatren. Zdravotncke zariadenia v SR oficilne deklaruj kvalitu zdravotnej starostlivosti najm prostrednctvom medzinrodnch modelov hodnotenia kvality, z ktorch najrozrenejou formou je certifikcia zdravotnckych zariaden poda poiadaviek normy ISO 9001, o je medzinrodn norma na poiadavky systmu manarstva kvality. Model vnimonosti EFQM je na rozdiel od inch modelov nekomernm systmom, preto je na Slovensku zatia malo vyuvan, prezentovan monosou uchdza sa o Nrodn cenu SR za kvalitu. Zadlovanie zdravotnctva stle rastie, ako sa

s podobnmi problmami vyrovnvaj v zahrani, zpadn krajiny, nie je mon prebra sksenosti? Zdravotnctvo je rezort, ktormu venuj maximlnu pozornos vetky zodpovedn vldy. Dleit je, samozrejme, prsun financi do rezortu, v tejto svislosti dovote pripomen, e napr. Holandsko, Nemecko i vdsko dvaj z verejnch zdrojov poda WHO do zdravotnctva v priemere 3 000 dolrov na hlavu (v parite kpnej sily), Slovensko dva len 1 200 dolrov na hlavu. Pritom za lieky, diagnostick prstroje a energie platme rovnak ceny. tatistika OECD je podobn: Na Slovensku sa vynaklad na zdravotn starostlivos poda dajov sprvy OECD Health at glance 2010 7,8 % hrubho domceho produktu, v porovnan s priemerom 8,3 % krajn E-27 a priemerom 9,6% krajn E-15. Poda dajov sprvy Health systems in transition 2011 (Szalay, Paitn a spol.) pomer nkladov na zdravotn starostlivos z verejnch zdrojov na Slovensku je najni spomedzi krajn E. Prve to bol podnet, aby Ministerstvo zdravotnctva SR pracovalo na komplexnej zmene systmu, aby zdravotnctvo bolo o najefektvnejie, aby boli spokojn nielen lekri a sestry, ale aj pacienti, aby do zdravotnctva smerovalo viac financi. Prirodzene, treba vak vychdza z relnych monost, zmeni najskr systm fungovania, tak ako sme to zaali. . . Transformciu nemocnc ste povaovali za vchodisko z nepriaznivho stavu, ned sa efektvnejie hospodri aj bez nej? Ako som u uviedol, transformcia nemocnc v zriaovateskej psobnosti MZ SR na akciov spolonosti bola jednou z naich kovch loh. Je to cesta ako zavies do nemocnc prehadnos a poriadok, prinies vyiu zodpovednos manamentov za hospodrske vsledky, transparentn tovnctvo a povinnos auditu. Je to cesta, ako zastavi zadlovanie nemocnc a kumulovanie dlhov, efektvne a zodpovedn hospodrenie zdravotnckych zariaden. Nie privatizcia, nie za pre pacienta! Ozdravenie nemocnc je projekt, a som o tom presveden stle, ktor m zsadn vznam pre alie fungovanie slovenskho zdravotnctva, je to radiklna zmena v hospodren a transparentnosti. Len pre lepiu predstavu, napr. zdravotnckym zariadeniam, ktor maj formu prspevkovch organizci, chba kontrola efektivity hospodrenia s finannmi prostriedkami a jasn zodpovednos za riadenie nemocnc, priom akciov spolonos m stanoven jasn organizan truktru orgnov (valn zhromadenie, pred-

stavenstvo, dozorn rada). Prve takto model je zrukou toho, e kontrola hospodrenia funguje, zodpovednos jednotlivch orgnov je presne stanoven. o zabezpeuje transparentnos riadenia spolonosti. V prspevkovch organizcich sa nevytvra prirodzen tlak na tatutrov nemocnc hospodri s prostriedkami nemocnc tak, aby sa ich hospodrenie nekonilo stratou, nie je zaveden ani tandardn tovanie. V u existujcich nemocniciach akciovch spolonostiach je povinnos vntornej kontroly a externho auditu. O tom, e transformcia nemocnc na akciov spolonosti je zrukou hospodrnosti a kvality, sved aj to, e tento typ nemocnc na Slovensku funguje od roku 2006 a nevytvraj dlhy. Ministerstvo zdravotnctva SR navrhlo sprsnenie dohadu ttu v rezortnch ttnych akciovch spolonostiach. Bol predloen nvrh novely zkona, v zmysle ktorho nebude mc majetkov as ttu v akciovej spolonosti klesn pod 100 %. V akciovej spolonosti poda navrhovanej novely zkona . 578/2004 Z. z. predaj majetku akciovej spolonosti s tovnou hodnotou vyou ako 33.000 eur mono vykona len na zklade rozhodnutia vldy SR. Pravdu povediac, pre pacienta nie je podstatn, v akej prvnej forme funguje nemocnica. Pre pacientov je dleit, aby dostali kvalitn, rchlu a dostupn zdravotn starostlivos, kvalitn diagnostiku a liebu, aby ctili, e prstup zdravotnckeho personlu je stretov a empatick. A prve to s parametre, s ktormi sa stretvaj prve pacienti nemocnc akciovch spolonost. Nemal by sa v vznam kls na zdravotn poisovne, ve Veobecn zdravotn poisova mala obrovsk dlh, no dnes by mal by tento trend u zastaven, ak je skutonos? Vae vyjadrenie o tom, e Veobecn zdravotn poisova mala obrovsk dlh, je u dnes, naastie, minulosou. no, v predchdzajcich rokov vytvrala dlhy, tento trend sme zastavili, a je v plusovch slach. A to je nesmierne dleit! Zdravotn poisovne maj v systme nho zdravotnctva svoje postavenie, s to samostatn subjekty, dohad nad nimi vykonva rad pre dohad nad zdravotnou poisovou. Zkladnou funkciou zdravotnho poistenia je vytvori fond zdrojov na bze solidrnosti, pretoe verejn zdravotn poistenie je solidrnym zdravotnm poistenm. Solidrnos sa prejavuje v tom, e kad poistenec bez ohadu na schopnos plati poistn m nrok na poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Zrove tt je platiteom poistnho za ekonomicky neaktvnych poistencov (naprklad: deti, dchodcovia, eny na materskej dovolenke a pod.). Systm kadmu poistencovi garantuje slobodn vber zdravotnej poisovne, zdravotn poisova neme poistenca odmietnu, kad oban m monos rovnakho prstupu bez ohadu na jeho spoloensk postavenie alebo vku prjmu. Ministerstvu zdravotnctva neprinle vstupova do manamentu zdravotnch poisovn, do ich riadenia a rieenia problmov. Ako som povedal, dozor vykonva rad pre dohad nad zdravotnou starostlivosou, jeho povinnosou je kontrolova, o obania za svoje peniaze dostvaj, ako sa s ich financiami naklad v zdravotnej poisovni. rad je nezvisl a plne kompetentn vykonva svoju innos.

42

M I N I S T E R S T V O

Z D R A V O T N C T V A

S R

lenstvo Slovenskej republiky v OECD prina v rmci iadanej spoluprce rzne aktivity, ktor rezort zdravotnctva napa svojou innosou. O spoluprci informuje ttny tajomnk Ministerstva zdravotnctva SR JN PORUBSK v rozhovore redaktorky Anny Komovej.

Slovensk zdravotnctvo a OECD

MZ SR je gestorom Vboru pre zdravie (Health Committe), o z toho vyplva pre Slovensko? Zstupca Ministerstva zdravotnctva SR sa pravidelne zastuje na prcach Vboru pre zdravie OECD v Pari, ktor s zameran na rieenie aktulnych otzok v oblasti zdravotnctva, a to formou zberu dajov do databzy OECD, uskutoovania analz zdravotnej starostlivosti na nrodnej aj medzinrodnej rovni, vypracovania dokumentov a podobne. Zrove m Vbor pre zdravie dleit lohu na medzinrodnej scne ako frum, z ktorho mu lensk tty zskava prospech aj prostrednctvom zdieania a vymieania sksenost. Najlepie sksenosti (tzv. best practices) s pretvran do princpov, ktorch odporan dodriavanie m za cie zabezpei lepiu implementciu nrodnch politk. D sa dnes na zklade spoluprce a aktivt OECD porovnva kvalita poskytovania zdravotnej starostlivosti v medzinrodnom meradle? Ako je hodnoten zdravotnctvo na Slovensku? no, na zklade spoluprce SR a OECD je mon porovnva kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti v medzinrodnom meradle. Hodnotiaca sprva OECD ukazuje, e verejn vdavky Slovenska na zdravotn starostlivos na rovni 5,1 % HDP (daj z r. 2007) s pod priemerom OECD, ktor je 6,5 %. Avak odhaduje sa, e tieto nklady bud prudko rs kvli starnutiu spolonosti. Poda predpokladov OECD (Oliveira et al., 2006), podiel vdavkov zdravotnej starostlivosti na HDP sa zvi o 4,6 pp (percentulny bod) do roku 2050, o je viac ako priemer OECD 3,4 pp. Pokia ide o efektivitu, slovensk systm zdravotnej starostlivosti zaostva za inmi krajinami OECD. Km vdavky na zdravotnctvo na osobu sa od roku 1995 zvili dvakrt viac ako v priemernej krajine OECD, zlepenia v zdravotnckych vsledkoch (ako napr. prnosy z oakvanej dky ivota) za to ist obdobie boli medzi najnimi. Preto medzi hlavn vzvy v slovenskom zdravotnctve radme zefektvnenie vdavkov na zdravie, zvenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti a zlepenie jej kvality pre vetky skupiny obyvatestva. Napa sa cie upevovania pozci Slovenskej republiky medzi vyspelmi lenskmi krajinami OECD? Po desiatich rokoch zkej odbornej spoluprce mono poveda, e aktvne zapojenie Slovenskej republiky do Spolonch projektov SR a OECD umouje napanie tohto ciea.

Hodnotenie spoluprce s OECD je vemi pozitvne. V om vidte jej najv prnos? OECD oslavuje 50. vroie zaloenia a SR si sasne pripomna 10 rokov svojho lenstva v tejto organizcii, ktor bolo pre SR vekm prnosom. V rmci rezortu zdravotnctva nm lenstvo SR v OECD zabezpeilo prstup k zdroju najnovch informci, tatistk, tdi a analz, ktor odraj sksenost a najlepie praktiky v lenskch krajinch. Sasne nm lenstvo dva monos priamo sa podiea na prprave dokumentov a na aktivitch OECD, a teda by sasou debt a spolonch snh zameranch na hadanie odpoved na globlne vzvy a rieenie aktulnych problmov. Ak je forma realizcie spoluprce, o sa zskava pre politiku zdravotnctva Slovenskej republiky? Jednou z najvznamnejch foriem spoluprce hradench z dobrovonho prspevku SR s Spolon projekty SR a OECD. Ministerstvo zdravotnctva SR a jeho rozpotov organizcie aktvne vyuvaj vhody lenstva SR v OECD, v rmci ktorch sa realizuj rzne druhy aktivt spolufinancovanch z prostriedkov ttneho rozpotu SR prostrednctvom Ministerstva zahraninch vec SR. Na akch projektoch sa zastuje MZ SR, mono hovori o harmonickej spoluprci v medzinrodnom meradle? Koordinan vbor pre psobenie SR v OECD schvlil na rok 2011 projekt Ministerstva zdravotnctva SR a radu pre dohad na zdravotnou starostlivosou pod nzvom - Analza rovne bezpenosti pacienta, kvality a

efektvnosti zdravotnej starostlivosti v univerzitnch nemocniciach pomocou hlsen vskytu neiaducich udalost a ich hodnotenia. Uveden projekt sa realizuje v spoluprci so zdravotnou divziou OECD so sdlom v Pari a v slade s odporanm Eurpskeho parlamentu a Rady z 23. aprla 2009 o bezpenosti pacientov vrtane prevencie a kontroly infekci spojench so zdravotnou starostlivosou. Cieom projektu je zska relevantn informcie o vskyte neiaducich udalost na oddeleniach stavnch zdravotnckych zariaden, monitorova innos jednotlivch oddelen, hodnoti zskan daje a poskytn nvrhy systmovch npravnch opatren, ktor bud vies k redukcii tchto neiaducich udalost a nsledne aj k etreniu finannch nkladov, materilnych a udskch zdrojov. Zvery pilotnho projektu bud prezentovan na workshope, ktor by sa mal uskutoni v Bratislave koncom novembra 2011. Ktor oblasti s najdiskutovanejie a kde je najastejia monos spolupracova, na o sli naprklad prispievanie do databzy OECD? Napanie databzy zdravotnch dajov OECD Health Data poskytuje odbornkom z rezortu zdravotnctva vhodn nstroj na uskutoovanie analz zdravotnej starostlivosti v nrodnom aj medzinrodnom meradle. daje do databzy OECD sa zbieraj poda poiadaviek a definci OECD, o prispieva k neustlej harmonizcii a koordincii zbieranch dajov. Databza OECD sa sklad z 11 ast a zaha oblasti zdravotnho stavu, zdrojov, vyuitia zdravotnej starostlivosti, vdavkov na zdravotnctvo, financovania zdravotnej starostlivosti, farmaceutickho trhu at.

43

N R O D N

R A D A

S R

o nm zdravotnctvo dva a o berie

Obania E maj viac ako 65 rokov zabezpeen dostupn a kvalitn zdravotn starostlivos v ttnych nemocniciach, v rmci socilne solidrneho systmu, v ktorom zdrav prispieva chormu, a bohat chudobnmu. Tak je realita v Nemecku alebo vo vdsku, kde je 80 90% ttneho zdravotnctva. tt v om kontroluje dostupnos, cenu a kvalitu. Pacient v E si me vybra oetrenie aj v menej sieti privtnych nemocnc, ktor deklaruj vy komfort, pecilne sluby a kvalitu, ale za vrazne vyiu cenu. Zo 118 nemocnc v SR u 79 nie je priamo riadench ttom. Zdravotnctvo rone spotrebuje okolo 3,5 mld. eur, o je viac ako tvrtina prjmov ttneho rozpotu a pritom stle spotrebovva viac ako dostva. Neurotizujca situcia v zdravotnctve protesty zdravotnch sestier, trajk lekrov vyvrcholila vyhlsenm ndzovho stavu, aj ke sa vlde podarilo dosiahnu dohodu na 9 z10 bodov odborrskych poiadaviek. Ako vidia vvoj a budcnos rezortu lenovia Vboru NR SR pre zdravotnctvo sa v ankete ptala Marta Tomaoviov, aj ke sa situcia v parlamente vyhrotila a neboli poda nzoru LOZ a lekrov prijat vetky body memoranda s vldou SR, z oslovench poslancov odpovedal iba jeden.
novm liekom, k novm liekom proti rakovine, v pote transplantci obliiek, v detskej mrtnosti, v pote osb chorch na rakovinu, ktor preij p rokov, mrtnosti na infarkt, akacej doby v prpade neaktnych operci, dentlnej starostlivosti ako sasti ponuky verejnho zdravotnho systmu, i dostupnosti 24-hodinovej konzultcie zdravotnho stavu prostrednctvom telefnu alebo internetu. Ponc rokom 2012 dochdza k medzironmu poklesu kapitlovch vdavkov o bude ma za nsledok obmedzenie monosti financovania rozvojovch investcii zameranch na rozvoj informanho systmu. Ako v tomto kontexte vnmate tieto rozhodnutia? To je jasn dkaz toho, e nae zdravotnctvo u aktne potrebuje reformu. Pri porovnatench vdavkoch sa nm ani zaleka nedar dosiahnu adekvtnu rove poskytovania zdravotnej starostlivosti. Nemocnice sa u oddlovali dvakrt, za vldy M. Dzurindu prostrednctvom spolonosti Verite vo vke asi 664 milinov eur, kabinet R. Fica, nemocniciam poskytol viac ako 130 milinov eur, ktor mali pvodne do 15 rokov vrti, v rmci oddlovania sa im vak tento dlh odpustil. ttne nemocnice dlhuj dodvateom u takmer pol miliardy eur, z toho polovicu po lehote splatnosti. alou Jbovou zvesou v rezorte zdravotnctva je informcia ministra financi, e 306 mil. eur urench na oddlenie nemocnc treba preklasifikova na piku, ktor treba splati, inak by bolo mon hodnoti to ako nepovolen ttnu pomoc. Vyplatenie necelch 50 milinov eur minister financi zastavil, svoje rozhodnutie odvoduje tm, e oddlovanie s transformciou malo zefektvni fungovanie nemocnc. Zmena hospodrenia vak poda ministerstva bez transformcie nenastane, ak je v pohad? Zdieam nzor, e bez transformcie sa alej nedokeme pohn, jednm dychom je nutn poveda, e minister Uhliarik proces transformcie absoltne nezvldol, preto to bohuia zostane na niektor z budcich vld. Zdravotn sestry si vyrokovali zkonn zvenie platov o 23 %. Opan situcia je s lekrmi, ke do 2 400 lekrov je vo vpovednej lehote a ak od 1. decembra oddu, nebude zabezpeen zdravotn starostlivos na Slovensku. 4 poiadavky lekrov sa nenaplnia, medzi nimi je nielen zkonn zastavenie transformcie nemocnc na akciov spolonosti, zvyovanie platov, ale aj poiadavka takej reformy, ktor skutone vyriei problmy tohto rezortu. Odbory odmietaj, e lekri s t, ktor ber pacientov za rukojemnkov, naopak, obviuj z toho fa rezortu. V om vidte priny takhoto vyhrotenia situcie? Bohuia, k takmuto vyhroteniu nemalo nikdy djs. Situcia okolo vyhlsenia ndzovho stavu ako aj neschopnos vyrokova rozumn podmienky vystila nakoniec do predkladania narchlo spracovanch a zlch zkonnch noriem. Opatrenia vldy smeruj k ovldnutiu zdravotnctva zujmovmi skupinami vyhlsil R. Fico (Smer- SD). Poda predsedu vboru NR SR pre zdravotnctvo V. Novotnho (SDK-DS) by sa malo aj po predasnch vobch pokraova v transformcii nemocnc. Kadia by teda mal vies al vvoj rezortu, kee sasn koalcia a opozcia stoja na opanch stranch barikdy? Tvrdenie o ovldnut nemocnc povaujem za nezmysel. Shlasm s nutnosou transformova nemocnice, tento fakt sme ako jedin strana zo sasnej koalcie mali aj vo svojom volebnom programe.

Na Slovensku sa vynaklad na zdravotn starostlivos poda dajov sprvy OECD 7,8 % HDP, v porovnan s priemerom krajn E-27, kde to je 8,3% a 9,6% je priemer krajn E-15. Vdavky na zdravotnctvo narstli na Slovensku v rokoch 2002 2010 zo sumy 2,169 mld. eur na 3,650 mld. eur (o 69%). HDP Slovenska v rovnakom ase narstol z 36,782 mld. eur na 65,507 mld. eur (o 78%). Makroekonomick vvoj krajiny ide inm smerom ako vvoj v rezorte zdravotnctva. Povaujete to za sprvny smer vvoja v rezorte? Peter Kalist len vboru: Nie, sprvnejie by bolo, aby vvoj v rezorte aspo koproval makroekonomick charakteristiky, v idelnom prpade by mal by rozpoet zdravotnctva ete o nieo vy. Slovensko obsadilo 23. miesto z 29 krajn v tzv. indexe eurpskych pacientov. Sprva hodnot slovensk zdravotncky systm ako "nie tak finanne stabiln ako v eskej republike a nie skutone orientovan na pacienta". Zl hodnotenie zskalo slovensk zdravotnctvo v oblasti prstupu k

44

I T A P A

2 0 1 1

Na vyrieenie jednoduchch problmov asto hadme zloit cesty. Vvoj informanch technolgi vak dokazuje, e vyriei zloit problm sa d aj jednoduchm spsobom. Chce to len dostatok financi, mozgov kapacitu a niekoko ikovnch nadencov. V Bratislave sa na dvojdovom kongrese ITAPA kad rok stretvaj odbornci, ktor hadia dopredu, prinaj originlne mylienky a inovcie a chc o nich zaplene a fundovane diskutova. Inak to nebolo ani 25. a 26. oktbra v hoteli Crowne Plaza, kde sa konferencia o digitalizcii verejnej sprvy konala tento rok.

Informatizciou verejnej sprvy k jednoduchm rieeniam

program erpania prostriedkov z eurofondov sa celch 8 mesiacov takmer nehbal, a to predovetkm kvli neadekvtne dlhmu prehodnocovaniu projektov. Z dvodu revzi projektov klesla miera zazmluvnenia z pvodnch 49 na 32 %. S tm, e systm schvaovania a kontroly erpania financi nezriedka podlieha spochybovaniu, shlasil aj al z host okrhleho stola, vkonn podpredseda Zruenia miest a obc Slovenska Milan Muka. Poslanec NR SR Peter Kaimr povauje posledn rok z pohadu IT sektora vzhadom na vrazn zniovanie alebo zvyovanie cien kontraktov za premrnen. Informatizciu naej verejnej sprvy zachrni iba kontinuita a hadanie rieen, nie vinnkov. Juraj Sabaka, predseda IT asocicie Slovenska, sa obva podobnho spomalenia, ak nastalo po vobch v roku 2006, kedy opakovan natartovanie informatizcie trvalo takmer 11 mesiacov. Toto vak poda generlneho riaditea sekcie informatizcie spolonosti ministerstva financi Miloa Molnra nebude problm, pretoe do roku 2015, dokedy je potrebn prostriedky vyerpa, aby neprepadli, sa ete stha zapracova mnostvo projektov. Ak sa vak sasn 8 % erpanie prostriedkov z eurofondov urench na informatizciu nerozbehne, Slovensko o ne me prs, upozornil eurokomisr Maro efovi. tom, ako si hlasovanie na potai v hlasovacej miestnosti odskali, vyjadrili svoju rados a spokojnos, ako jednoducho tento proces zvldli. Poda predsedu stavnoprvneho vboru NR SR Radoslava Prochzku, ktor sa na projekte tie podieal, by to mohla by uiton sksenos a inpircia aj pre celottnu legislatvu.

CENA ZA NAJLEP NPAD

Urchli pomal a zjednodui komplikovan aj takmto heslom sa riadil tento, v porad u desiaty ronk sae Cena ITAPA. Snahou saiach bolo njs vhodn rieenia za podpory informanch technolgi, ktor poskytn irok spektrum monost pri o najmenej administratvnej zai. V kategrii Nov sluby vyhlsila porota za najlep projekt Centrlny register zmlv. Na rovnakom mieste v kategrii Zlepovanie procesov sa umiestnil projekt Integrovan operan sla a v tretej kategri Prpadov tdia projekt Virtulna IT infratruktra ilinskej univerzity. Ceny odovzdali vhercom organiztori sae a kongresu na slvnostnom galaveere, ktor prjemnm vystpenm spestrila hudobn formcia Fragile. Sa Cena ITAPA je uren intitcim verejnej sprvy, akademickm intitcim a dodvateom z oblasti informanch a komunikanch technolgi, ktor spene zrealizovali projekty modernizcie verejnej sprvy s vyuitm informanch a komunikanch technolgi. Odborn porota tvoren nezvislmi pecialistami z oblasti informatizcie verejnej sprvy prihliada pri posudzovan sanch ide na inovatvnos, technick rieenia a prnos projektov pre uvateov. Urobilo to tu na ma skuton dojem. Som na Slovensku druh rok a neoakval som, e by sa tu konal kongres takhoto typu. Dokazuje to, e krajina m skvel potencil rastu, zhodnotil vznamn hos veera David NanYang Lee, vevyslanec Taiwanu. Cena ITAPA je pre vhercu odbornm a morlnym ocenenm. Nie je finanne honorovan, vaz dostal originlnu sklenen plastiku od mladej spenej vtvarnky a umeleckej sklrky Veroniky Ruskovej. Zuzana STANKOV autorka je tudentka urnalistiky UKF v Nitre

Jubilejn desiata ITAPA s podtitulom Desaroie inovatvnych inpirci priniesla siln a strategick tmy ako informan bezpenos na Slovensku, elektronick podpis i podpora transparentnosti. Prve transparentnosti, ktor je v sasnosti podmienkou fungovania v mnohch sfrach, sa v prhovore venoval aj vevyslanec USA na Slovensku Theodore Sedgwick. O zvyovan transparentnosti prve vaka informanm a komunikanm technolgim sa zaujmavo diskutovalo aj v pecilnej medzinrodnej sekcii, kde okrem sksenost a odporan z Eurpskej komisie zazneli informcie naprklad aj o pilotnom projekte bratislavskho participatvneho rozpotu, ktor je zatia slovenskm uniktom. Neprehliadnutenmi boli aj najnovie trendy v eGovernmente a konfrontcia slovenskho eHealth programu s podobnmi programami v zahrani. O prnose digitalizcie v oblasti verejnej sprvy je presveden aj riadite kongresu Vladimr Ivantyyn. udia boli zvyknut, e vybavovanie benej iadosti na rade trv 30 dn, a teraz sa to rta v sekundch. Toto je vec, ktor presved o tom, e informan technolgie slia uom, povedal pre TA3.

ZAPOJILI AJ NEODBORN VEREJNOS

Prkladom toho, ako do procesu digitalizcie verejnej sprvy mu prispie ben obania, je prv elektronick prieskum verejnej mienky, o ktorom sa hovorilo na tlaovej konferencii v rmci kongresu. V Turianskych Tepliciach ho koncom oktbra naostro vyskali obyvatelia star ako 15 rokov, ktor prostrednctvom internetu rozhodovali o plnovanch investcich mesta a o alternatve vstavby rchlostnej cesty. Poda Michala Sygta, primtora Turianskych Teplc, ide o prv podobn hlasovanie na Slovensku i v krajinch V4. Volieb sa zastnilo 85 % osb, o je 133 zo 157 zaregistrovanch. Pre porovnanie, klasick referend zaznamenali as pribline 24 percent. Michal Sygt si mysl, e je naase zbra generan predsudky o pouvan internetu: Na elektronickom hlasovan sa zastnili obania rznych vekovch kategri, m sa nm podarilo odstrni mtus, e tto forma je len pre mlad generciu. Aj ke mali star obania obavy, po

AS NA EUROFONDY
Odbornci sa zhoduj na tom, e ani po po predasnch vobch informatizcia v iadnom prpade nesmie zasta, pretoe alie zmrazenie u Operan program Informatizcia spolonosti (OPIS) nemus prei. Jubilejn ITAPA preto neobila ani aktulnu politick situciu na slovenskej scne a prune zaradila do programu okrhly stl s nzvom OPIS v ase vldnej krzy. Splnomocnenec vldy pre informan spolonos Roland Sill pripustil, e operan

45

E N E R G E T I K A

N A

S L O V E N S K U

Spolon energetick politika E a energetick bezpenos Slovenska

5. ronk medzinrodnej energetickej konferencie
V kongresovej sle Ministerstva zahraninch vec SR sa 21. 22. novembra konal 5. ronk medzinrodnej energetickej konferencie Spolon energetick politika E a energetick bezpenos Slovenska, ktor zorganizovali Vskumn centrum Slovenskej spolonosti pre zahranin politiku, n.o., Zastpenie Eurpskej komisie na Slovensku a Slovensk plynrensk a naftov zvz v spoluprci s Ministerstvom hospodrstva SR a Ministerstvom zahraninch vec SR. Mylienka zorganizova konferenciu tohto formtu sa zrodila v roku 2006. Bezprostrednm podnetom bola prv plynov krza v januri 2006, ktor dostala do popredia verejnho zujmu na Slovensku otzky energetickej bezpenosti. Druhm podnetom bolo rozhodnutie vtedajej vldy zaa prce na prprave dlhodobej stratgie energetickej bezpenosti SR.
auditu energetiky SR, ktor vykonala Medzinrodn energetick agentra (IEA) v rokoch 2010 2011. IEA vykonva audit energetickho sektora pre lensk krajiny v zhruba pronch intervaloch, SR sa stala lenom agentry v roku 2007. Predsednka vldy SR Iveta Radiov i minister hospodrstva Juraj Mikov konferenciu vyuili na odpoet energetickej politiky vldy SR od jla 2010. V ich prhovoroch rezonoval argument, e SR m v sasnosti vyven energetick mix, rovnako ako i skutonos, e 80 % elektriny sa v SR vyrba bez emisi CO2. Ako hlavn vsledok innosti vldy uviedli sprevdzkovanie reverznch tokov prepravy zemnho plynu z R i Rakska, podpis dohody o vstavbe plynovodnho prepojenia s Maarskom, rtane budceho prepojenia prenosovch elektrizanch sstav a market-coupling Maarska s R a SR. Vznamn bolo, poda ich nzoru, zrelnenie podmienok pre vyuvanie fotovoltaiky v podmienkach SR, priom ako prioritu SR v oblasti OZE uviedli vyuvanie biomasy a vodnch zdrojov. Ako nespech uviedli mekanie SR s implementciou 3. legislatvneho balka E. Na konferencii zaznelo viacero kovch informci, ktor s dleit pre reflexiu sasnho stavu a alieho vvoja slovenskej energetiky. Jednm z hlavnch zisten hbkovho auditu Medzinrodnej energetickej agentry je to, e SR sa podarilo v rokoch 2002 2008 zni energetick nronos o 33 %, o je vemi dobr vsledok a sved o sprvnosti prijatch opatren v oblasti zvyovania energetickej efektvnosti. V oblasti plynrenstva odznela dleit informcia o tom, e tranzit cez zemie SR zostane na rovni minimlne 50 milird kubkov plynu rone do roku 2028, rovnako i to, e po realizcii alch projektov vstavby podzemnch zsobnkov, skladovacia kapacita na zem SR v roku 2014 prekro 3 miliardy kubkov zemnho plynu, o je zhruba polovica ronej spotreby SR. Na konferencii boli prvkrt v SR predstaven perspektvy aby bridlicovho plynu v Posku. Zaujmav je odhad, e v horizonte roku 2020 by sa v Posku malo vyai 20 a 25 milird kubkov plynu, o vytvra predpoklady pre jeho export do alch krajn, vrtane SR. Zstupca spolonosti Gazprom Export na konferencii predstavil dva modely tvorby ceny plynu (USA a Eurpa) s tm, e pripustil potrebu njs dohodu s eurpskymi odberatemi na hybridnom modeli tvorby ceny pre eurpsky trh s ohadom na nzke ceny plynu na spotovch trhoch v Eurpe. astnci konferencie sa mohli, okrem inho, dozvedie, e spolonos MOL urobila strategick rozhodnutie v otzke dodvok ropy do svojich rafinri, vrtane Slovnaftu, a sstred sa na modernizciu ropovodu Adria. Na strane druhej, Transpetrol povauje vstavbu ropovodnho prepojenia Bratislava Schwechat a dodvky ropy cez ropovod Druba do rafinrie OMV za kov projekt z hadiska svojich budcich podnikateskch aktivt. Zstupkya Eurpskej komisie informovala o pripravovanch regulanch opatreniach s cieom posilni bezpenos prevdzky jadrovch elektrrn, ktor sa v sasnosti nachdzaj v stave prpravy. Otzka je, akm smerom sa vyvinie regulcia bezpenosti jadrovej energetiky v rmci E smerom k posilneniu nezvislosti dozornch radov alebo budeme svedkami snahy presadi na rovni E spolon tarify pre poistenie jadrovch prevdzok a pod., ktor mu znevhodni prevdzkovateov i investorov a odradi ich od vstavby alch jadrovch kapact. Z diskusie na konferencii vyplynulo, e regulan politika v oblasti trhu s elektrinou by mala ma za cie v prvom rade ochranu spotrebitea, nie regulciu konenej ceny t nech radej reguluje trh, kee v obchode s elektrinou v podmienkach SR u existuje relna konkurencia. Na konferencii boli predstaven ustanovenia pripravovanej eurpskej smernice pre energetick efektvnos, ktor bud ma dopad na verejn finann zdroje a bud vyadova splnenie viacerch loh. Na konferencii boli prezentovan spen projekty v oblasti zvyovania energetickej efektvnosti a vyuvania obnovitench zdrojov energie na prpade rekontrukcie kotolne v meste Nov Dubnica na biomasu a spornch technolgi pri vrobe svetla, ktor dosahuj a 75 % sporu spotreby elektrickej energie. Na konferencii zaznelo viacero konkrtnych odporan pre energetick politiku vldy SR, ktor bud sasou zbornka z konferencie. Zbornk vyd rad vldy SR v rmci projektu Nrodn konvent o Eurpskej nii na zaiatku roku 2012. Alexander DULEBA riadite Slovenskej spolonosti pre zahranin politiku, n. o.

Dobr rozhodnutia sa nemu zrodi iba v kancelrich ministerstiev alebo iba v komunikcii na linke vlda zainteresovan subjekty. Dospeli sme k zveru, e energetika je tma, ktor si zasli irok verejn diskusiu, pretoe m obrovsk dosah na kvalitu ivota obanov, vntorn situciu i zahranin zujmy SR. Dobr rieenia v energetike prekrauj volebn horizont jednotlivch vld, na Slovensku potrebujeme pestova dlhodob politick i verejn konsenzus v kovch otzkach energetickej politiky a inak ako cez verejn debatu sa to ned. Vznamnm podnetom bolo zistenie, e energetick diskusia na Slovensku je vemi roztrieten. Chbal systematick dialg medzi zstupcami exekutvy, legislatvy a regulcie s podnikatemi a odbornkmi z akademickej i mimovldnej obce v SR. Energetika je vak komplexn sektor, ktor nie je mon redukova na jeden z jeho segmentov. Akkovek rozhodnutia prijat v jednom segmente maj bezprostredn dopad na alie. Preto je dleit ma frum, na ktorom sa stretvaj zstupcovia vetkch kovch segmentov energetickho sektora. Energetika prekrauje hranice nrodnch ttov. Bolo zrejm u dvno pred rokom 2006, e neexistuj dobr rieenia v energetike, ktor s roben len na nrodnej rovni. Formovanie spolonej energetickej politiky E a cezhranin spoluprca s naimi susedmi na vldnej, mimovldnej i podnikateskej rovni vytvra kov rmec pre prijmanie rozhodnut a uvaovanie o alom rozvoji energetickho sektora SR. Mimoriadnym prnosom 5. ronka konferencie bola prv verejn prezentcia hbkovho

46

B A N C T V O

N A

S L O V E N S K U

Bansk priemysel zaoberajci sa abou neenergetickch surovn v E, zamestnva 295 000 pracovnkov v pribline 18 300 spolonostiach s obratom 45,9 milird eur a zaha mnoho malch a strednch podnikov. Stavebnctvo, chemick, automobilov a leteck priemysel a strojrske odvetvia vytvraj celkov pridan hodnotu 1 324 milird eur a 30 milinov pracovnch miest; vetko v zvislosti od prstupu k surovinm. V Eurpe spotrebujeme kadorone viac ako 3 miliardy ton nerastov. Bez ohadu na sasn hospodrsky tlm, v priebehu najblich 5 10 rokoch predpokladme znan nrast dopytu po surovinch, a to aj v prpade zvenej miery recyklcie.

Surovinov politika Slovenska

Hoci neexistuje dvod domnieva sa, e z dlhodobho hadiska existuje nebezpeenstvo globlneho vyerpania zsob kritickch surovn, v krtkodobom horizonte existuje relna hrozba nedostatku. Takto nedostatok me by vyvolan politickmi alebo ekonomickmi faktormi3. Surovinov politika Slovenskej republiky V sasnosti platn dokument Surovinov politika SR v oblasti nerastnch surovn bol schvlen uznesenm vldy SR . 661/1995 v roku 2003 a boli prijat opatrenia na zabezpeenie hlavnch cieov aktualizovanej surovinovej politiky Slovenskej republiky pre oblas nerastnch surovn. Mnoh z opatren na zabezpeenie hlavnch cieov surovinovej politiky sa vak nezrealizovali. Vzhadom na vek zmeny v truktre dopytu po nerastnch surovinch a vemi turbulentnmu vvoju na svetovch finannch trhoch, v dsledku ktorho vrazne stpol vznam nerastnch surovn, dokument z roku 2003 stratil aktulnos. Z tohto dvodu je potrebn vypracova nov surovinov politiku, ktor by odrala sasn trendy vo vyuvan losk nerastnch surovn s drazom na efektvne vyuvanie domcich zdrojov. V svislosti s dlhovou krzou krajn E stpol vznam efektvneho vyuvania domcich zdrojov nerastnch surovn, ako priemyselnho odvetvia, ktor me vznamne prispie ku tvorbe novch pracovnch miest, diverzifikcii priemyslu a ku tvorbe HDP. Obnova surovinovej politiky Slovenska by si mala vzia do vahy aj nasledujce skutonosti: Prstup k pde je kovou poiadavkou pre aobn priemysel, ale oblas dostupn abe na Slovensku sa neustle zmenuje v prospech inch spsobov vyuitia pdy. Okrem toho, nie je zriedkav, e medzi objavenm loiska a skutonou produkciou uplynie aj 8 10 rokov. Sksenosti poukazuj na potrebu zefektvni administratvne podmienky a urchli proces udeovania povolen na prieskumn a aobn innos. lensk tty E si v rastcej miere uvedomuj tieto zmeny naprklad vdsko a Grcko zmodernizovali svoje prvne predpisy v oblasti banctva a zaviedli lehoty pre povoovac proces5. Na Slovensku je vo veobecnosti majetkovoprvne vyporiadanie pozemkov na niektorch lokalitch vekm problmom. Okrem vekho potu spoluvlastnkov na jednotlivch listoch vlastnctva a zloit identifikcia v svislosti s dvomi existujcimi pozemkovmi registrami C a E, existuj u ns aj tzv. pozemkov spoloenstv (urbarity), ktorch prvne postavenie je tak pecifick, e v prpade ke nemaj prvnu subjektivitu je takmer nemon nadobudn prva k ich pozemkom za elom aby nerastnch surovn. V svislosti s obnovou surovinovej politiky ttov E, Eurpsky hospodrsky a socilny vbor odpora: Podporova existujce alebo nov aby surovn v lenskch ttoch, ktor s v slade s environmentlnymi, socilnymi a zdravotnmi a bezpenostnmi prvnymi predpismi E5. Dodvky z domcej ponuky by mali by jednm z pilierov vetkch opatren surovinovej politiky. Udra a zvi zamestnanos v eurpskom aobnom odvetv, so zabezpeenm sstavnho vzdelvania a kolenia pracovnej sily, priom prechod na udratenejie aobn innosti by mal by sprevdzan socilnym dialgom na vetkch rovniach. Eurpska Komisia alej nalieha, aby sa v svislosti s vyuvanm losk nerastnch surovn zlepila znalostn zklada o loiskch nerastnch surovn v E, na zklade oho bude mon zohadni dlhodob prstup k vyuvaniu losk, o by sa malo premietnu do zemnho plnovania. Komisia preto odpora, aby sa do zemnho plnovania v lenskch ttoch aktvnejie zahali vntrottne geologick prieskumy5. Mgr. Peter itan & RNDr. Demetrios C. Constantinides Eastern Mediterranean Resources Slovakia, s. r. o.
1 KOM (2008) 699 Iniciatva v oblasti surovn zabezpeovanie naich nevyhnutnch potrieb pre rast a zamestnanos v Eurpe 2 KOM (2010) 2020 Eurpa 2020 a KOM (2011) 21 Eurpa, ktor efektvne vyuva zdroje: hlavn iniciatva rmci stratgie Eurpa 2020 3 KOM (2011) 25 Rieenie problmov na komoditnch trhoch a trhoch s nerastnmi surovinami 4 2009/C 27/19 Stanovisko Eurpskeho hospodrskeho a socilneho vboru na tmu Priemysel aby neenergetickch surovn v Eurpe 5 2011/C 318/12 Stanovisko Eurpskeho hospodrskeho a socilneho vboru na tmu Oznmenie Komisie Eurpskemu parlamentu, Rade, Eurpskemu hospodrskemu a socilnemu vboru a Vboru reginov: Rieenie problmov na komoditnch trhoch a trhoch s nerastnmi surovinami

Eurpska nia a bansk priemysel Neustla dostupnos nerastnch surovn je nevyhnutn pre budcnos spracovateskho priemyslu a eurpskej ekonomiky. V Eurpe sa nachdza mnostvo losk, avak prstup k nim znane sauj konkurenn boje vo vyuvan pozemkov, opatrenia pre zachovanie zdrojov, rastce regulan obmedzenia a bohuia aj nzory neinformovanej verejnosti. Z tchto dvodov spustila Eurpska komisia v roku 2008 kampa: Iniciatva v oblasti nerastnch surovn uspokojenie kritickch potrieb pre rast a zamestnanos.1 Spracovatesk priemysel aktvne spolupracuje s Komisiou na vytvran stratgie, ktor by pomohla dosiahnu spolon ivotne dleit ciele a ktor by vytvorila nov pracovn miesta v oblasti aby nerastnch surovn a zrove by pomohla pri vyuvan domcich zdrojov, o by pomohlo zni zvislos E od importu surovn dleitch pre priemysel, energetiku a nrodn hospodrstvo ako celok. V poslednom ase bolo vypracovanch niekoko alch dokumentov Eurpskej komisie2, 3, 4 , kde E deklaruje prstup ku komoditm a surovinm ako kov faktor pre udranie produktvnej kapacity ekonomiky a zaistenie prosperity obanov.

47

N R O D N

R A D A

S R

Kad koniec roka bva sprevdzan bilancovanm napokon, bez toho, aby sme nevedeli, odkia sme vyli a kde sa nachdzame, je smerovanie do budcnosti postaven na vemi vratkch zkladoch. Aj preto sa v koncoronej ankete roka nachdzaj hlavn tmy roka uplynulho a parlamentn voby v roku budcom. Na otzky Parlamentnho kurira odpovedali poslanci Miroslav (Smer-SD), Jozef KOLLR (SaS) a Ivan TEFANEC (SDK-DS).

Diametrlne rozdiely pretrvvaj

m vs v tomto roku pozitvne prekvapili opozin/koalin strany? Miroslav (Smer-SD): Pravdupovediac ni pozitvne mi nenapad. Limity tejto koalcie mali viac menej pevn kontry a jej aktri jej zmysluplnos poctivo obmedzovali a aj osobnostn animozity predstaviteov strn postupne narstli do nezvldnutench rozmerov. K pozitvnym momentom mono patr fakt, e predstavitelia koalcie alebo jej asti zaregistrovali existenciu dramatickej formy ekonomickej krzy (pozri predvolebn rtoriku) a potrebu aktvnej a empatickej asti Slovenska pri rieen problmov eurozny alebo Eurpskej nie ako takej. Jozef Kollr (SaS): Smer-SD ma pozitvne prekvapil tm, e podporil Zkon o rozpotovej zodpovednosti a bola tak vytvoren monos, aby tento zkon nadobudol stavn charakter. Vytvorila sa tak inn brzda, aby alie vldy nezadlovali budce genercie. Ivan tefanec (SDK-DS): Pozitvnym signlom bola jednota a akcieschopnos strn SDK-DS, KDH a Most-Hd pri potrebe schvaovania opatren pre ochranu spolonej eurpskej meny, teda spor, prjmov a pracovnch miest naich obanov. A negatvne? Ivan tefanec (SDK-DS): Najviac nemilo prekvapila bval koalin SaS, ktor dala prednos stranckym preferencim pred zujmom obanov Slovenska a povalila vlastn vldu. Ostatn strany sa sprvali tandardne ku svojim pozcim. Miroslav (Smer-SD): K zsadnm nega-

tvnym momentom patr fakt, e nezaregistrovali zsadn zlyhanie neoliberlneho konceptu v celoplanetrnom rozmere, neschopnos vnma skuton priny sasnho stavu a pokusy riei dsledky krzy pomocou nstrojov, ktor ich spsobili. Osobitne je to viditen v reakcii na dlhov krzu, jej vznik, priny a mechanizmus rieen, ke jednostranne dominuje iba optika zujmu finannho a bankovho kapitlu a ignorcia nezvislch vedeckch, hlavne politologickch a sociologickch analz. Dsledkom je narastajca polarizcia spolonosti, pokraujca likvidcia socilnych tandardov, socilneho ttu a nasledujca destabilizcia spolonosti, priom je evidentn nadkritick rozsah spoloenskch konfliktov. Jozef Kollr (SaS): Negatvne ma prekvapil Pavol Hruovsk, Mikul Dzurinda, Bla Bugr a Jn Fige. Prv menovan, predseda NR SR, vrtil pomery v slovenskom parlamente pred rok 1998. Kluby Smeru-SD, Mostu-Hd, SDK-DS, SNS a KDH odhlasovali vyradenie poslaneckch nvrhov zkonov z programu decembrovej schdze NR SR. Medzi nimi bol vyraden aj nvrh (pod ktorm je podpsan okrem ma aj samotn Pavol Hruovsk a poslanci Jozef Miku a Laszl Solymos) na zruenie priestupkovej imunity poslancov. Existuje toti psomn dohoda, podpsan Mikulom Dzurindom, Blom Bugrom, Jnom Figeom a Richardom Sulkom, ktor hovor o tom, e klub SaS podpor ttny rozpoet a ako nasledujci bod sa prerokuje a schvli poslaneck nvrh na zruenie priestupkovej imunity poslancov. Zatia o SaS hlasovanm za

48

N R O D N

R A D A

S R
zmier. Ak tieto otzky aspo nezaneme riei, me sa problm nestabilnch vld sta chronickm. Ivan tefanec (SDK-DS): Predasn voby spsobila zmena postoja SAS ku eurovalu, ktor pred rokom podporili. Snaili sme sa situcii preds tm, e sme presadili, aby sme na Slovensku o zven eurovalu hlasovali ako posledn zo vetkch krajn eurozny. Naim bvalm partnerom sme predostreli viacero kompromisnch nvrhov (dokonca aj formou dodatku ku koalinej zmluve), ktor ale, ia, neboli akceptovan. Jozef Kollr (SaS): Dalo. Ak by premirka nespojila hlasovanie o eurovale s hlasovanm o dvere vlde. Tm SKD-DS zabrnila Smeru-SD hlasova za euroval. Vopred boli predsa jasn dve veci. Smer-SD v iadnom prpade nevyslov dveru vlde (o je u opozinej strany plne prirodzen) a SaS sa rozhodne principilne. ie presne tak, ako to bolo dlhodobo znme a vopred avizovan odmietne nezmyseln zvenie eurovalu a zvenie jeho kompetenci zachraova banky vo Franczsku a v Nemecku. Euroval ako rieenie dlhovej krzy v eurozne aj tak jednoznane zlyhva a vlda na Slovensku padla. koda. Ak bud poda vs hlavn tmy predvolebnej kampane? Jozef Kollr (SaS): Slobodn a suvernne Slovensko, rieenie nastvajcej ekonomickej recesie, nezamestnanos, ivotn rove ud a potreba po 20 rokoch vymeni presluhujcich politikov. Miroslav (Smer-SD): Myslm, e tma krzy a nvrhy rieen. Jej rozsah podmieni aj charakter konfrontci a svoju lohu ako vdy zohraj aj mdi a ciele , ktor bud sledova. Ivan tefanec (SDK-DS): Predpokladm, e nimi bude ponuka politickch strn na tmu vchodsk zo sasnej situcie. Kee nie sme izolovanm ostrovom, ale sasou nie a eurozny, urite sa bude hovori aj o eurpskych tmach. Myslte si, e mal (nov) strany maj ancu, aby sa presadili v tchto vobch? Ivan tefanec (SDK-DS): Vsledky a sksenosti nm jasne ukazuj, e novotvary sa neosvedili. Verm, e obania daj prednos trvalm a osvedenm hodnotm pred experimentmi. Jozef Kollr (SaS): Nevyluoval by som to. Miroslav (Smer-SD): Nov subjekty na politickej scne poda toho, m sa prezentuj, nemu prinies ani nov poznatky, ani nov kvalitu spravovania. Ich vhodou je, e disponuj efektom nepopsanho papiera, avak pre mechanizmus riadenia ttu v zloitch podmienkach predstavuj skr riziko. Po eurovale a eurozne sa zd, e vpoveami lekrov sa dostala do centra politickho sboja aj otzka rieenia problmov zdravotnctva na o by sa mala v tejto otzke sstredi povolebn vlda? Miroslav (Smer-SD): Predovetkm na efektivitu vyuitia vynaloench finannch prostriedkov. Ak zdravotnctvo predstavuje jednu z najdleitejch verejnch sluieb a je financovan zo zkona a z dan obanov, tak je potrebn skromn podnikanie zameran na zisk primerane regulova. Jozef Kollr (SaS): Na ukonenie netransparentnho a neelnho vynakladania verejnch zdrojov v pri obstarvan tovarov a sluieb v nemocniciach a na transformciu nemocnc samotnch. Ivan tefanec (SDK-DS): Predovetkm na efektvne vyuitie prostriedkov v zdravotnctve. Lepie hospodrenie sa d docieli realizciou transformcie nemocnc, zavedenm platieb za diagnzy a stransparentnenm finannch tokov v zdravotnctve. Snaha Rberta Fica zska ako koalinho partnera jeden pravicov subjekt je u viditen ako by poda vs na atmosfru v krajine zapsobilo preklenutie priepasti medzi pravicou a Smerom-SD? Ivan tefanec (SDK-DS): Takto spojenie by bolo mon len na zklade programovho prieniku, ktor osobne nevidm. Ani v justcii, ani v ekonomickch opatreniach, ani v prehadnejom hospodren s verejnmi zdrojmi. Miroslav (Smer-SD): Zo strn, ktor poda prieskumov maj ancu psobi v parlamente, s vetky pravicov. Inak zrejme sa mysl jedna zo strn sasnej koalcie. No tak devdesiate roky ako aj desaroie novho milnia poznamenala rozdelen spolonos a konfrontcia dvoch tborov. Dsledky tejto polarity boli viac menej detrukn. Je potrebn hada nov formy koopercie a nov formy rieenia protikladov. Vyhroten polarita spolonosti neme pomc a ak v sasnosti nieo naozaj nepotrebujeme, tak je to rozvjanie potencilu spoloenskch konfliktov. Jozef Kollr (SaS): Bol by to koniec politiky. esk republika m sksenos z tzv. vekej koalcie ODS a SSD. Takto koalcia (Smer-SD plus KDH, prp. SDK-SD a MostHd) by bola sce vek a stabiln, obvam sa vak, e sasne by bola vekou a stabilnou aj v korupcii a v prolongovan 20 rokov zauvanch podivnch pravidiel slovenskej politiky. Je vemi nebezpen pre budcnos Slovenska, ak po kadch parlamentnch vobch nebud vznika hodnotovo prbuzn koalcie, ale tzv. pro-eurovalov, resp. proti-eurovalov koalcie. Kde s poda vs najvie a kde najmenie rozpory medzi koalinmi a opozinmi stranami? Jozef Kollr (SaS): Sasn koalcia a opozcia m v princpe diametrlne rozdielne nzory na spravovanie veci verejnch, na spsob rieenia ekonomickej krzy, na lohu ttu v ekonomike a na mnoho inch kovch tm. Ale to je plne legitmne. O tom politika je. Ivan tefanec (SDK-DS): Najv rozpor vidm v pohade na sdnictvo a jeho otvorenie verejnej kontrole, najmenie rozpory s v poslednom ase v eurpskych tmach pravidiel hospodrskeho riadenia. Miroslav (Smer-SD): S nevyhnutnm zjednoduenm rozdiely vidm pri vnman potrebnho rozsahu socilneho ttu, jeho lohy v modernej spolonosti vrtane jeho regulanch oprvnen, v mechanizme prerozdeovania a vnmania dsledkov majetkovej polarity. Zsadnm je rozdielne vnmanie neoliberlnej politiky a jej dsledkov. Hadanie kompromisov v tchto otzkach bude zrejme v budcnosti urujce. (rk)

ttny rozpoet spomnan dohodu bezo zvyku naplnila, nai partneri z nej urobili zdrap papiera. Ich podpisy pod dohodou nemaj cenu ani papiera, na ktorom je dohoda spsan. o povaujete za najv spech vaej strany? Jozef Kollr (SaS): e sa nm podarilo presadi viu as nho volebnho programu. Zvili sme matersk prspevok a predili matersk, zlili sme rozhlas a televziu, zruili sme koncesionrske poplatky, presadili sme zkon o rozpotovej zodpovednosti, zrealizovali sme as programu Singapur, ktor m sli na zlepenie podnikateskho prostredia na Slovensku. Nepodarilo sa nm presadi zruenie priestupkovej imunity poslancov. Chbala ochota a va presluhujcich politikov. Ivan tefanec (SDK-DS): stavn zkon o rozpotovej zodpovednosti, ktor vytvra nov kultru hospodrenia s verejnmi zdrojmi a stanovuje mantinely hospodrenia pre kad aliu vldu, ako aj pre komunlnu sfru. Za spech povaujem tie mnostvo opatren pre lepiu transparentnos narbania s verejnmi zdrojmi, najm zverejovanie zmlv na internete, ale aj zkony pre otvorenie justcie verejnej kontrole a obanom. Miroslav (Smer-SD): Mono fakt, e Smeru-SD sa podarilo njs efektvny spsob ako riei vzniknut vldnu krzu, pre ktor sa podarilo zska podporu v rmci celho parlamentnho spektra. Mohli toti existova aj in scenre a zsadn neistota, i permanentn krzov javy mohli sprevdza spolonos aj poas alieho roku. Myslm, e prevldol zjavne vinov nzor, e v ase prudkho eskalovania krzy potrebujeme vldu vntorne konzistentn, s konkrtnym mandtom, schopn pracova prostriedkami hadania irieho konsenzu, schopn disponova podporou viny obyvateov. Dalo sa poda vs preds predasnm vobm? o ich spsobilo? Miroslav (Smer-SD): Nemyslm si, e predchdzanie predasnm vobm by bolo spoloenskou objednvkou. Naopak, prieskumy verejnej mienky skr ukazovali na hlbok obiansku nespokojnos s realizovanm spsobom sprvy ttu. Priny rozpadu koalcie boli jednoznane vntorn ,nemono ns vini z toho, e sme na ne dostatone neupozorovali. Mne sa zd by zkladnm problmom to, e na jednej strane vrazne narast zloitos spravovacch procesov a znane sa zvyuj nroky na vedomostn a celkovo osobnostn rove zodpovednch osb, a na druhej strane reagujeme na to tm, e do vrcholovch riadiacich pozci staviame ud bez sksenost a nevyhnutnej adaptcie v politickom prostred. Efektivitu diskusi a nsledn rieenia vrazne limituj znane diferencovan osobnostn predpoklady astnkov, akoby sme rezignovali aspo na niektor prvky tzv. vedeckho riadenia spolonosti! Strca sa prest odbornosti, signifikantn je miera zastpenia nezvislch organizci, napr. SAV, i univerzt v tzv. poradnch orgnoch vldy, absentuje mechanizmus hadania zhody aspo na zkladnch hodnotovch otzkach, napr. na zkladnch zujmoch ttu, i na predpokladoch pre vemi dleit socilny

49

D I A L G Y

O A

&

E W

O om? O vysokch daniach vo vdsku O tom, koko me kto kradn O sledovanosti komernej a verejnoprvnej televzie O spravodajstve STV O reakcich otca masovho vraha v Nrsku O brlivch nepokojoch v Pari a Londne O fungovan a financovan rodiny O plusoch a mnusoch predaja v nedeu O mainrii a poslaneckch kluboch

Politikom a tak na uoch nezle

vea firiem zo vdska odchdza, lebo tie dane s naozaj enormn. A predsa, napriek tomu, e mnoh odchdzaj, vdsku sa stle vcelku dobre dar. Toto je jeden model. A druh model je potom in extrm to je model juhoamerick, kde ije zopr miliardrov a popri nich desiatky milinov chudobnch. To som tie videl na vlastn oi povedzme v Brazlii. Ale to tie nie je dobr cesta a myslm, e vyjadrenia niektorch miliardrov, ako je Buffet z Ameriky alebo majiteka milionrskej franczskej kozmetickej firmy LOral, ktor navrhuj, aby vemi bohatch ud teda aj ich samotnch zdanili nejakou osobitnou trojpercentnou daou, nemotivuje k takmu uachtilmu kroku ich dobr srdieko, ale len ich vlastn zujem. Urite boli, a viackrt ako ja, v Junej Amerike a tam videli to, e ivot bohatho loveka v krajinch, kde s nonice medzi bohatmi a chudobnmi vemi roztvoren, nie je dobr. Aj bohat tam ij zle, lebo musia by oploten a chodi vo dne i v noci s nejakou ozbrojenou ochrankou, aby si chrnili ivot pred tmi, ktor sa bria proti tomu, e s na dne. A tak si niekoko miliardrov povedalo: Radej obetujeme 5 alebo10 % zo svojich prjmov a budeme si i normlne, a teda budeme mc s do stredu mesta sadn si niekde na vno, ne by sme museli chodi so samopalnkom aj na zchod. Toto s v zsade dve cesty, ktormi mono s, nazvime si ich pracovne vdska alebo juhoamerick. Z hadiska dlhodobho vvoja sa ukazuje, e pokia je tt schopn garantova, e sa tie peniaze nerozkradn, o je naprklad na Slovensku asi najv problm pri realizcii takhoto plnu, vysok dane bohov a tak nedeprimuj. Kee vo vdsku je vraj viac-menej nulov korupcia, ich cesta je z dlhodobho hadiska asi prijatenejia ako juhoamerick. Samozrejme, ak sa spln zsadn podmienka, e ke udia platia tak vysok dane, tak chc ma viac-menej garantovan, e ich peniaze

Nedvno ste v jednom asopise naznaili, e mnoh europolitici sa pribliuj k intelektulne podpriemernm obanom a poda toho potom eurpska politika aj vyzer. Nepribliuj sa im, ale z vypotavosti sa im prispsobuj. A op som zopakoval, o si u dvno myslm, e demokracia je systm, ktor nehad najlepie, ale najpopulrnejie rieenia, alebo tak, ktor poda monosti vyvolaj o najmen odpor obyvatestva, alebo tak, e sa obyvatestvo z nich te. V sasnej dobe by vak bolo treba prijma aj niektor nepopulrne opatrenia a na tie sa eurpski politici nevedia odhodla. A my sa neraz udujeme, e u pomaly podpriemern ekonm vie, o by bolo treba robi povedzme s Grckom a s Talianskom alebo aj so panielskom a eurpski ldri na to akoe stle nevedia prs. A ja som vo svojom lnku tvrdil, e oni, eurpski ldri, to tie, samozrejme, vedia, ke to u aj my vieme, ale tie po-

trebn kroky neurobia preto, lebo sa boja, e by v najblich vobch neuspeli. A ke na jednu misku vh si daj to, e nebud zvolen, a na druh misku si daj to, e bud ruinova Eurpu, tak si radej zvolia ruinovanie Eurpy, namiesto toho, aby neboli zvolen. Pre nich je dleitejie to, aby ich zvolili, ne to, i Eurpa skrachuje alebo neskrachuje. A je nejak eurpska krajina, o ktorej si myslte, e jej politici prijmaj rozumn rozhodnutia a e svoju krajinu, poda monost, pozdvihuj? Nedvno som sa vrtil zo vdska, kde s naozaj vemi vysok dane, pri vych prjmoch aj viac, ako 50 %, ale tamoj udia a tak vemi nerepc, lebo maj pocit, e peniaze, ktor im zoberie tt na daniach, s vyuit v ich prospech, o vyzer potom tak, e tam kolstvo funguje a viac-menej aj zdravotnctvo. Na druhej strane som vak tie poul, e

50

D I A L G Y

O A

&

E W
to veci by sa mali eliminova, o si vyaduje, aby sa zrelnili aj riaditesk zisky a provzie. Lebo ja stle tvrdm, e niet rozdielu medzi tm, ke niekto ukradne 5 eur a 500 000 eur. Proste, bu kradne, alebo nekradne. A ke raz dovolme kradn 5 eur, tak potom o? Znamen to, e 5 eur sa ete me kradn, ale 10 u nie? Alebo 1000 sa u neme, km 200 ete mono no? Kde je t hranica, o si ete nejak inite alebo riadite me prisvoji, a o u neme? Poda ma by sa nemalo kradn vbec, ani 50 centov. A potom by sn nastal nejak kvalitatvny zlom, lebo teraz mal zlodejiny tolerujeme. Ale poveda, o je vek a o je mal to je hrozne relatvne. N dnen dialg sme zaali eurpskou politikou a europolitikmi. Ke sledujem v poslednom ase naprklad viedensk televziu, dos ma okuje, e aj tam oraz viac zisuj, ako fovia predstavenstiev dleitch a vekch firiem s takisto, ako ich kolegovia u ns, zapleten do nejakch korupnch kandlov. A teraz sa u len ak, i bud musie nieo z toho zaplati. Ako je to mon? Treba to chpa tak, e sa v celej Eurpe kradne? Nieto takmer politikov, mono okrem vdska, ale ani to neviem, i tam u to tie nie je len mystifikcia, ktor by boli slun, estn, a ktor by ani len nezniesli mylienku, e by mohli o len tch 5 eur, o ktorch ste hovorili, ukradn. Nepatrm k tm u som to, myslm, aj v tchto dialgoch zdrazoval , ktor by tvrdili, e jedni udia s dobr a druh zasa zl, alebo e jedni s estn a druh s neestn, a na plne mal vnimky. Ja skr verm systmu. A vdy to dokumentujem na prklade, ktor je takmer kadmu u ns dobre znmy. Toti e t ist vodii, ktor u ns jazdia po cestch lrom-from, len o prdu na tom istom svojom aute do Rakska, id zrazu cez raksku dedinu pekne predpsanou pdesiatkou, lebo vedia, e s rakskym policajtom ni nezjednaj, na niom sa nedohodn. Ale u ns, kee vedia, e maj ndej sa dohodn, tak chodia plne inak. A s to t ist udia. Ak je teda ten systm tak, e sa d z nejakho problmu vyseka, tak s pravidl plne zbyton. V tomto smere je prern stav naej justcie, ktor je plne kardinlnym problmom naej spolonosti. Km neexistuje spravodlivos, tak vlastne v podstate neexistuje ani tt, pretoe ak sa neviete dovola spravodlivosti, tak potom nao je tak tt, ktor negarantuje dodriavanie pravidiel? Keby vak udia vedeli, e sa nijako primeranmu trestu nevyhn, tak mi verte, e t ist, ktor dnes zkony nedodruj, by ich zrazu ako ibnutm arovnho prtika dodriavali. Verte, e keby sme zasa u ns zaviedli trest smrti za zabitie, a nie, e vrah dostane 4 roky, tak by prudko klesol aj poet zabit, najm, ak by si vrah mohol by ist, e ho pred popravou nezachrni ani svten voda. Ke raz niekto spcha vny zloin, malo by by zkonom nielen vdy presne definovan, ak trest za dostane a nenecha na ubovli nejakho sudcu (bohuia u ns skorumpovatenho!) i dostane 5 alebo 15rokov a i to dokonca nedostane podmienene. Ja by som udeovanie podmienench trestov skoro vylil z nho trestnho zkonnka, tie by sa, poda ma, mohli dva naozaj iba v plne vnimonch prpadoch, naprklad pri nemyselnch porueniach zkona, nikdy vak nie pri myselnch trestnch inoch. Programov situcia v naej televzii je oraz kritickejia. Stle viac vyvolva vo verejnosti otzku, i naozaj ete vbec potrebujeme verejnoprvne mdi. Slovensk rozhlas si sce dlh roky udriaval dveru posluchov, ale Slovensk televzia u dvno nem dveru divkov. A u vbec nie, naprklad, v spravodajstve, o je vna vec. Jeho rove sa niekedy ned porovna ani s rovou spravodajstva v nejakej okresnej televzii. Nepriiel teda as, aby sa verejnoprvne mdi zruili? Alebo aby sa hadala nejak nov forma ich existencie? Nepatrm k uom, ktor si myslia, e v prpade verejnoprvnej televzie nie je dleit, i sa udia na jej program pozeraj alebo nie. Ale na druhej strane, ke budeme prli glorifikova kritrium sledovanosti, tak vetky noviny skonia ako Nov as a vetky televzie ako JOJ-ka, lebo tam, v skromnch mdich, niet inej cesty, ne je t, po ktorej id Nov as a JOJ-ka. Jednoducho, udia s tak, e radej chc pou klebety povedzme o Borisovi Kollrovi alebo o urianovej, ne by ich zaujmala situcia rznych ttov vo finannej v krze alebo ekonomick analza vvoja Eurpy. To je jednoducho takto, s tm asi ni nespravme, lebo takisto je to v Anglicku, ale aj vo vajiarsku alebo v Nemecku. Vade najvie nklady maj bulvrne noviny a najviu sledovanos komern televzie s nie vemi vnym obsahom. Pre ns je stle asi najsvetlejm vzorom esk televzia, aj ke oni sami na u doma mono nadvaj, ale v medzinrodnom kontexte sa im zzrane dar skbi sledovanos s nejakou kvalitou, a to je vdy to najaie. Skbi kvalitu s tm, aby to udia aj radi pozerali, sa podarilo len tm najlepm, u ns naprklad Lasicovi so Satinskm, alebo aj Radoinskmu naivnmu divadlu. T mali nielene umeleck kvalitu, ale aj divkov. Na rozdiel od niektorch divadiel, ktor hrali kdekade v pivniciach vedel by som aj meno poveda, ale nechcem a boli spokojn, ak tam vytrvalo chodilo tch istch 26 divkov, a z toho polovica boli rodinn prslunci. Tto divadelnci boli naden z kadej hry a udia im tlieskali tie dvetri desiatky ud a nikto in tam nepriiel. Ale oni boli spokojn. To pre ma nie je dobr cesta, takisto ako ou nie je ani t, ke sa cel program zvrhne na nejak bohapust govit estrdu, ako bol Senzi Senzus alebo ako s Driakoviny. Je to sce vypredan, ale je to nevkusn g. A pokia ide o rove spravodajstva, vy si myslte, e TV Joj ho m lepie, ako STV? Pri porovnan tchto dvoch zaruene nie, lebo TV Joj nem vemi dobr spravodajstvo. Pripustm, e TV Joj pre ten cie, ktor chce dosiahnu, teda o najviu sledovanos a zbavu, to rob profesionlne lepie, ako STV vzhadom na cie, ktor chce dosiahnu

sa vyuij na veobecn rozvoj a nie na rozkradnutie. Jednm z faktorov, ktor spsobuj, e peniaze zo ttnej pokladnice a z vreciek obanov nejd tam, kam maj s, je ten, e sa tu nehr frov hra. Sname sa naprklad tvri, e politici zarbaj, ja neviem, 1 500 eur, ale vetci vieme, e za tie peniaze by to nerobili. Ke ma niekto bude presvieda, e povedzme Ivan Miklo mohol ma plat 10 tisc a viac eur niekde v medzinrodnch intitcich, ale on sa obetoval a iiel robi za 2 500 eur ministra financi slovenskej vldy, tak ja osobne tomu celkom neverm, e by bol a tak dobrodinec. Podobne pochybn informcia je aj o riaditeoch ttnych podnikov, o ich platoch a o tom, ako z toho ij a potom len zrazu zistme, e si privyrbaj rozpredajom ttneho majetku. Alebo teraz, pokia viem, v svislosti so spojenm rozhlasu a televzie sa dajne najvia debata rozprdila ohadom platu generlnej riaditeky, teda o tom, koko ona dostane peaz. Vraj a 80 % debt prebiehalo na tmu jej platu. Samozrejme, ke povedali, e m zarobi, ja neviem, 7 000 eur, tak sa vetci z toho takmer zblznili, lebo vetkch najviac pobrilo, e preboha toko nem ani prezident republiky, ani premirka. Ale kee m pri tomto plate vek slovo minister kultry Dano Krajcer, ktor sa dlho pohyboval v medilnom prostred, vie, e generlny riadite skromnej televzie m neviem presne koko, ale s to desiatky tisc eur mesane. A to pri navrhovan platu riaditeky verejnoprvneho mdia bral do vahy. Nehovorm, e verejnoprvne, teda vlastne ttne by malo by presne na takej rovni, ako komern, ale malo by to by zrovnaten. Hlavne chcem vak poveda jedno, e by sme si mali nalia istho vna a poveda: no, nech m premir plat 15 000 eur, ale potom u dos, potom u neexistuje, aby si niekde ulial ete bokom nejak tisce. Lebo teraz je to ako s ankmi. T s, poda tatistiky, najhorie zarbajcimi obanmi v tomto tte, mono zarbaj menej, ako dostvaj dchodcovia penzie, ale nikto never, e je to naozaj tak. Prosto ank dostane oficilny plat 200 eur a popri tom si zarob ete alch 1 500 a kad to tak toleruje, lebo ve nikto predsa neme aka od neho, aby za 200 eur robil tok hodiny tak namhav prcu. A tak sa potom, samozrejme, toleruje, e popri oficilnom plate m aj in prjmy. Bohuia, rovnako sa to berie aj v inch oblastiach, o je, poda ma, zle. Malo by by, aby mal oficilny prjem tak, aby bol relny, ale potom u vemi striktne trva na tom, e neexistuje, aby mal okrem toho nejak bon trby alebo zisky. Ve, ke si to tak vezmeme, je to naozaj stran, e, ja neviem, kad nov riadite, ktor nastpil do televzie, o urobil ako plne prv? Dal vymeni okn v celej budove a to zadal nejakej spriaznenej firme, ktor mu z toho doniesla nieo sp. Druh, ke priiel, dal vymeni linole a kee televzna budova je vek, tak to zasa predstavovalo vek sumy, ktor bolo treba zaplati zo ttneho alebo z koncesionrskych poplatkov. Tret dal postavi vrtnicu, al vymenil potaov systm a kad tam urobil nieo tak, o vyzeralo, ako e dal zlepi pracovn a ivotn podmienky zamestnancov a tch, o pre televziu pracovali. A prve tak-

51

D I A L G Y

O A

&

E W
dovanosti, tak obvam sa nedosiahneme to, e tam bude kvalitnej program, ale presnho opaku: dokme sa toho, e eherezdu bud vysiela nielen na Markze, ale aj na STV... A vo verejnoprvnom spravodajstve sa doijeme toho, e sa bude stle viac bulvarizova a aj v om bude prevlda to, kto kde koho zakrtil nrou od vysvaa, a nie dleit a analyticky spracovan sprvy o vetkom podstatnom, o sa v ten-ktor de na Slovensku i v zahrani odohr. Koniec koncov, hodnotu a rove spravodajstva v STV by mali na patrinej rovni hodnoti t, o s na to uren, teda televzna rada, a nie irok masy televznych divkov, ktor bud vinou sledova len bulvr. Ke sa vyskytne v Nrsku tragdia s obrovskmi dsledkami, tak si zapnem raksku televziu a pozerm si t nie vak preto, e som malometiak, ale preto, e sa tam dozviem zkladn fakty a podstatn veci o tom, kto ju spchal a o sa tam odohralo. Inak, poviem vm, e neby TA3, tak sa z STV naozaj len mlo dozviem nielen o Nrsku, ale aj okolo sasnej finannej krzy, ktor sa vemi dotkla aj ns na Slovensku, ale my by sme sa o nej d sa poveda ni nedozvedeli, lebo STV tam vysiela nejakho Doktora z hr a absoltne ignoruje to, o sa deje okolo ns. Keby ste pozerali len STV, mono ani neviete, e existuje nejak svetov krza. Nastolili na obrazovke len tak selankovit ivot, a skutone, neby TA3, tak by lovek vbec nevedel, e stpa cena zlata, alebo i je s akciami dobre, alebo zle, lebo pre nich vo verejnoprvnom mdiu je namiesto spoloensko-ekonomickho diania dleit to, aby sme vedeli, e doktor z hr sa roziiel so svojou frajerkou. Ak mm v svislosti s nrskou tragdiou poveda pravdu, neviem si ani predstavi, e by som jednho da musel doma, vo svojej rodine, riei podobn problm, ako nedvno v hlavnom meste Nrska, v Oslo, otec mladho mua Andersa Behringa Breivika. Tento mladk poas jednho letnho popoludnia zabil takmer 80 ud. Mte aspo minimlnu predstavu, ako by ste zareagovali, keby sa do podobnej afry dostala vaa jedin dcra dvadsiatnika, na ktorej vm vemi zle? Viem, sprvne poviete, e vm sa to asi neme sta, lebo vaa dcra je plne in typ... Ona je naozaj asi in typ, ale chpem podstatu vaej otzky. Pre Andersovho otca to asi naozaj nie je jednoduch. Ale nieo sa v ich vzahu dialo u aj predtm, lebo pokia som tal, tak otec Breivik so synom u desaroia vbec neudriaval kontakty. No a teraz, ke otzku alebo situciu obrtime, musme sa opta, i to bolo dobr? Lebo mono keby bol otec s takm synom, ako je Anders, udriaval kontakty, napriek tomu, e si asi celkom nerozumeli, tak by pravdepodobne k tragdii nedolo. Take, paradoxne, napriek tomu, e otec Breivik svojho syna absoltne odsudzuje a e je vlastne na plne inej strane barikdy ako on, tak mono aj on m na tej stranej udalosti nejak svoj podiel viny, a to prve preto, e svojho syna hodil cez palubu. Povedal: Ja ti nerozumiem a tak si cho svojou cestou! A syn si aj iiel svojou cestou, ktor sa skonila vemi zle. Nae deti mu by velijak, nemusme s nimi vdy shlasi, nemus sa nm pi to, o robia, ale asi nikdy by sme nemali prerui s nimi kontakt a aj ke to me by sizyfovsk robota, aj tak by sme sa mali snai stle ich nejako vies. My, rodiia, sme vdy v nevhode, lebo my viac potrebujeme nae deti, ako nae deti potrebuj ns, najm v neskorom veku. Pretoe v istom veku maj nae deti pocit, e s u dostatone mdre na to, aby si sami riadili svoj ivot, km my im do toho len tak hlpo kecme. Ale my by sme mali by natoko mdri, aby sme sa vedeli cez ich prejavy voi nm prenies bez nejakej urky a bra to ako normlny chod prrody: prosto, roky okolo dvadsiatky s tak obdobie, ke asi vetky deti maj tento pocit rovnocennosti s nami dospelmi, alebo dokonca nadradenosti, a my by sme sa napriek tomu nemali da odradi od nho chpavho vzahu k nim a mali by sme stle nejako s nimi udriava kontakt, aj ke u len s 5-percentnou spenosou, a mali by sme troku vplva na ich ivot. Take mono paradoxne Andersov otec, ktor sa od toho, o sa stalo, plne ditancuje a tvrd, e on syna nikdy k niomu podobnmu neviedol, m v podiel viny, ako by sa nm momentlne zdalo. Inak, dos brliv nepokoje, ktor zasiahli v uplynulch mesiacoch Londn a ete predtm aj Par, sa tie tkali predovetkm mladch ud, ktor v tchto tandardnch a dlh as soldne psobiacich eurpskych mestch pundrovali obchody, vklady a podpaovali aut. Myslte, e to bol dsledok socilnych problmov a napt najm medzi prisahovalcami a domorodcami v tchto vekomestch, alebo e tie, ako ste pred chvou hovorili, rodiia venovali mlo pozornosti svojim dospievajcim deom? Mu vbec rodiia venova dos pozornosti a osonej starostlivosti svojim potomkom najm v takch socilne naptch a zvltnych prostrediach, ako s predmestia a in chudobn mestsk asti v eurpskych metropolch? Samozrejme, e nemu, tob ke t rodiia asto bvaj niekedy na plne inom kontinente, ako ich synovia alebo dcry. Alebo aj v rmci Anglicka, ale niekde plne inde. Ak 17- alebo 18-ron syn bva, ja neviem, v Liverpoole a zoberie pod pazuchu frajerku a ide s ou do Londna, tak otec na neho nem asi vek vplyv. A to je prve vek problm dneka, e tento n svet sa vyvja naozaj nedobrm smerom, kee sdrn rodina ako keby strcala na dleitosti. Ona vak nestrca na dleitosti, to len my neme dsledky toho, e rodina je asto nefunkn, lebo z rznych dvodov nefunguje ako homognne spoloenstvo. A potom sa dsledky tejto nejednotnosti a rozvrtenosti prejavuj tak, ako pred pr mesiacmi v Londne. A potom je v hre ete alia dleit vec: toti e mono v tch mladch je logicky strane vea energie, ktor nemaj kde vybri. Ke sa vrtime trochu do histrie, tak voakedy bola, povedzme, povinn vojensk sluba, ktor bola naprklad v Anglicku vemi tvrd. Dospievajceho chalana zobrali na nejak

ona, ale ke ja si mm vybra poda mojich osobnch zujmov, tak ja si napriek vetkmu ete stle radej pozriem sprvy STV, lebo tam som predsa len osloboden od tch nezmyselnost, ktor mi predklad komern televzia: e kde ak Rmovia o kde ukradli alebo koho zabili, lebo u mm pln zuby takchto informci o tom, kde kto zasa nejakou nrou zakrtil babku... Medzi spravodajstvom STV a Joj nie je rozdiel len v tmach, ale aj, a najm, v profesionalite redaktorov, ktor informcie rediguj a vo vkonoch modertorov spravodajcov, najm ke odniekia priamo referuj o nejakej udalosti. Toko arbavosti a neschopnosti sformulova o len pr oznamovacch viet, koko vyprodukuj akoe reportri STV, ako njdete v niektorom inom eurpskom kanli, a mme ich u, chvalabohu, nerekom dos. V tomto ohade sa spravodajstvo STV ned ani porovna so spravodajstvom eskm, rakskym alebo inm zahraninm, aj ke ani tam nedosahuj vdy nadtandardn vkony. Ale prinajmenom sa nikdy tandardu nezrieknu. Spravodajstvo STV je na bode mrazu. A tak by si nemali dovoli vysiela. To u nie je na vine nedostatok peaz, ale zkladnch profesionlnych znalost. Ja sa ako novinr hanbm, e ten nemotorn na obrazovke je mi kolega. A to je zase problm Slovenska. Kee viem po maarsky, tak pozerm obas aj maarsk televziu a oni, ke sa nieo deje povedzme v Kazachstane, alebo ja neviem v nejakch takch astiach sveta, o ktorch vinou vea toho nevieme, tak zavolaj nejakho experta, a ten dopodrobna vysvetl, v om je vlastne ukryt problm toho Kazachstanu. Alebo ke vznikne konflikt na Kaukaze Armnsko kontra Azerbajdan, oni to hne tak vysvetlia, e aj priemern ben divk pochop, v om je vlastne jadro tamojieho sporu. Tu, u ns, na Slovensku nie sme schopn takto pohotovo a zrozumitene divkom vysvetli, o o vlastne ide. U ns mme zopr premdrelch akoe politolgov, ktor poda ma hovoria len sam frzy a tak mudrctva, e na ne naozaj netreba nijakch politologickch expertov, lebo s to len, povedal by som, tak pivn rei e to v kadej krme, ke si d niekto dve piv, prde na tak npady, ako nai politolgovia. Neviem, kde ich televzie vykopali, lebo skutone nevedia vinou ni a nemaj vbec podelen ani svet, ve kad z nich neme rozumie aj ne, aj Vietnamu, aj Uruguayu. Maari maj do televzneho vysielania pecialistov, a ten, kto sa venuje Blzkemu vchodu, o tom vie vetko, a navye m ete aj t schopnos, e to vie uom poda tak, aby to nebola odborn prednka, pretoe on si dobre uvedom, e to hovor pre bench televznych divkov, a tak im vysvetl, e podstatn problm je v tomto a v tomto. Ke vak sledujem slovenskch spravodajcov alebo komenttorov, neraz sa musm udova, nao mi vbec hovoria nieo povedzme o tom Azerbajdane, ke sami o om absoltne ni nevedia. Pritom mus plati t znma frza: Ke chcete zapaova, muste sm horie. A ak sa budeme vo verejnoprvnej televzii dovolva vyej sle-

52

D I A L G Y

O A

&

E W
Poda ma vemi negatvne vplva na rodiny aj ist pseudopolitick rieenie niektorch situcii, ke niektor politici, len aby sa blysli, niektor svoje npady deklaruj ako skvel vec pre famliu, ale v podstate mnohm rodinm mu nimi vemi ubli. Poviem vm konkrtny prklad z praxe: nedvno vypukla dos vek debata o tom, i maj by v nedeu obchody aj naalej otvoren, ako s teraz. Mnoh sa tvria ako istokrvn kresania, ke tvrdia, e neden predaj treba zrui, pretoe aj predavaky maj prvo na to, aby boli so svojou rodinou a nie v obchode pri pokladni. Lene tto zleitos m aj druh strnku. Ak niekto vemi vhodne vyuval tieto otvoren obchody v sobotu aj v nedeu, tak to bolo vinou preto, e prve rodina mohla by spolu, lebo mohli s do obchodnho centra a tam nielen nakpi vetko, na o cez tde, ke boli v zamestnan, nemali as, a mohli si tam navye ete aj sadn, zjes obed alebo nejak zkusky a nemuseli sa uha povedzme v piatok, aby ete stihli do smej veer nakpi. Pokrytci to navrhuj zrui, aby predavaky mohli by s rodinami. Namiesto toho, aby hadali spsob, ako dosiahnu, aby predavaky najmenej 2x do mesiaca mohli by so svojou rodinou a ostatn rodiny aby si mohli pritom pokojne nakpi. Namiesto toho chc prija veobecn zkaz predvania v nedeu. Bez ohadu na to, e to vemi negatvne dopadne na vek percento rodn, ktor nedeu vyuvaj na to, aby mohli by vetci spolu. Take vemi formlne, umel a silcke rieenie vekej vine rodn absoltne nepome, naopak, ukod im to. Ja by som sa hlavne optal tch predavaiek, i chc toto obasn vono. Ja som ete nepoul nejak prieskum, o vbec chc predavaky, lebo, pochopitene, ony maj za tie odpracovan nedele nejak prplatky, ie viac zarobia ako normlne. Ak si ony myslia, e by to vono chceli, lebo e ich t neden prca nadmieru zaauje a nechc vtedy pracova, tak by som bol nchyln poveda, e teda nech je poda ich elania, lebo zase ke t in rodina chce by spolu, tak nemusia s do obchodnho centra, ale mu s inde, do kina, do prrody alebo v lete na kpalisko. Ak vak nechc by spolu, tak nech nie s a nech radej pracuj a pomhaj druhm. Ale ja som ete nepoul nzor takej i onakej politickej strany, ktor by sa opieral o nzor predavaiek. Politici ich akoe utuj, ale nikto sa ich neopta: A vy o chcete? Bol aj nejak prieskum, ale v om vina predavaiek chcela, aby neden predaj zostal presne ako ste to vy povedali kvli vym vplatm za neden prcu v obchodoch. Take to ich vlastne politici do toho tlaia, aby to ony chceli... Mono poslanci KDH nemaj teraz lepiu tmu, tak preto to vymysleli. Tak to asto bva, e vlastne niekto vymysl nieo a potom ud do toho tla, take viac to chc politici, ako t, o ktorch hovoria, e by to mali chcie. Samozrejme, nebolo by sprvne, keby politici splnili vetko, o si mnoh obania elaj. V zujme nejakho vyieho dobrho ciea musia niekedy robi dokonca aj proti vli obanov. Mono vak poveda, e politici sa dos staraj o to, o udia potrebuj? Neviem, to sa asi ned poveda takto jednm mahom, e vetci politici s tak alebo onak. V kadom prpade s rzni. Keby som to mal globlne poveda, tak skr si myslm, e vine a tak vemi nezle na tch uoch, ktorch by mali zastupova, ale asi to naozaj neplat o vetkch. A pri niektorch m lovek dokonca dobr pocit, e im vemi zle na tom, aby t, ktor ich zvolili, boli s nimi spokojn. Ba vdy sa ned ani to poveda, kto je z akho krdla politickho spektra. Ja naprklad teraz mm celkom dobr pocit z novho primtora Bratislavy Milana Ftnika, hoci ja mm bliie k pravici, a on je aviiar. Zd sa mi, e zatia sa sna urobi vetko pre to, aby Bratislava lepie fungovala. Ja len pevne dfam, e to vydr a o pr rokov nevysvitne, e aj uho pod povrchom ete niekde vo vntri prebiehali in procesy, u menej uachtil. To vdy, samozrejme, hroz, ale zatia mm z neho dobr dojem a len mi zostva dfa, e to nie je len pozltka. V uplynulch 20 rokoch sme preili naozaj irok klu politikov. Medzi najprovokatvnejch zaruene patril niekdaj poslanec HZDS Jn Cuper. Ete sa naho pamtte? Ja som sa s nm aj troku poznal, on bol vemi svojrzna postavika slovenskho parlamentu, a ja som mal monos sa s nm stretn dokonca v skrom. Mal dos zvltny prejav, o dodvalo jeho vystpeniam tak zvltnos, chvami a trochu smienu, ale musm poveda, e to nebol nevzdelan lovek; naopak, dobre sa vyznal najm v histrii. Keby vetci poslanci boli tak, ako on, tak asi by to nebolo vhodn, ale zase na druhej strane je dobre, ke v parlamente je troku aj nejak udsk vzpruenie, o teraz zabezpeuje povedzme Igor Matovi. To je tam teraz postava, ktor sem-tam rozer mtne parlamentn vody, take asi je dobre, ke s v Nrodnej rade takto neviem, i ich mm nazva ukami, alebo skr piraami drav ryby, ktor s ahko zapamtaten a robia tam troku rozruch. Ale asi by nebolo dobre, keby ich bolo prli vea. Dobre bolo naprklad aj to, e tam bol svojho asu Jn uptk, ale tragdia bola, ke sa stal podpredsedom parlamentu. Lebo pri humore treba pozna mieru a ke sa to u preha, tak to nie je ono. Ale ja viac ako figrok obvam tej bezvraznej a bezmennej masy poslancov, ktor bez jednho nzoru a bez jedinej mylienky roky vegetuj, pretoe hlasuj tak, ako im povie strancka centrla. Nie je to vemi povzbudzujci stav, ke v Nrodnej rade, poda nejakch prieskumov, zo 150-ich poslancov udia poznaj tum dvadsiatich, a o 130-ich ani nevieme, e s tam. Tch 130 sa tam vlastne len tak vezie: oni zdvihn ruku, ke maj, nezdvihn, ke nemaj a plat ber, ale nao a za o? Ke u m by demokracia, tak ako hovoril tatek Masaryk demokracie, to diskuse. V tom sa politick ivot pos-

lo, alebo niekde do Indie, a tam musel pochodova v poriadnej horave hore-dole, alebo na tej lodi ho tak prehali, e sa plazil po palube, alebo liezol na lan niekde hore na sae, a vlastne takmto spsobom z neho t nadbyton energiu vybili. Zhodou okolnost som prve minule takto rozmal, i by aj ke u nie kvli nejakej obrane vlasti nebolo aj tu u ns mdre obnovi vojensk slubu hoci len preto, aby si mala mlad genercia kde vybi svoju energiu a vene netila zai nejak adrenaln, lebo ja len ke poujem vraz adrenalnov port, tak u mi je zle. Myslm si, e keby pochodovali denne 15 km so samopalom v plnej ponej, tak u by veer vbec netili po nejakom adrenalne, pretoe by ho mali akurt dos. Kee vak teraz toto tto nai mlad nemaj alebo povedzme aj mlad v Anglicku , tak ke sa v nich kop nejak energia, ktor sa, bohuia, asto preklop do nejakej zlej energie. A potom ju potrebuj niekde vybi, no tak sa bu pobij, alebo niekoho dokop, alebo id podpaova aut alebo urobia nieo in, aby si vybili t energiu, ktor ich zvntra rozoiera ako hrdza. U ns dos asto hovorme, a iste sprvne, ak vznam m rodina. Medzi reou ste to aj vy pred chvou spomenuli a vy si, pokia viem, vemi zakladte na hodnote svojej rodiny, pretoe prve t vm dva ako aj mnohm inm z ns vrazn oporu pre v ivot. Ale ke to tak vezmeme, starme sa dostatone ako spolonos o pozitvne fungovanie rodiny na Slovensku? A nemm na mysli len finanne, hoci aj to, ale vbec o to, aby mala dobr podmienky a aby v spolonosti uspela? Finann otzku ste spomenuli len tak by the way popri inom , hoci t je takmer vo vetkch naich rodinch, samozrejme, dos dleit. Ja si toti myslm, e nejedna rodina u ns asto neme by spolu toko, koko by potrebovala, prve z finannch dvodov. Jednoducho nemaj kedy by spolu, kee s stle v robote. A potom sa ako vytvraj hodnotn rodinn vzahy medzi umi, ktor sa ani vemi nestretn, a neraz sa len pozdravia vo dverch, kee jeden prve odchdza a druh prve prichdza. A ke s aj spolu, tak s vetci nervzni, lebo nemaj peniaze. Sta, ke si predstavm, e sa dvaja mlad udia maj v istom povedzme 700 eur jeden aj druh, ale teraz si z tejto zdanlivo slunej sumy maj zabezpei bvanie a, ak maj dajme tomu ete nejak deti, musia pre ne kupova tenisky a nohavice a koky a o ete vetko, o je drah ako ert, a potom u len kvli svojej finannej situcii sa musia kad chvu hda. Ona si kpi nejak voavku, o jej manel hne zane vyta, e: Vid, nemme peniaze, a ty tu nakupuje za 60 eur voavky, nao ti to je? A ona mu promptne odpovie: Ty si minule minul 50 na pive, ke si bol s kamartmi, a to si mohol? A u s v sebe. Finann otzka, som presveden, hr v dnenom svete vemi dleit lohu a a na mal vnimky vinou negatvnu. Ja si myslm, e aj vysok rozvodovos je zo 60 %, a mono aj z viacerch, zaprinen tm, e mlad nemaj peniaze a kvli nim sa kad chvu hdaj.

53

G L O S Y P O Z N M K Y E S E J E
va, e sa proste vyslovuj rzne nzory a v rmci diskusie sa had to najlepie rieenie. Aby to vak bolo inn, tak sa na tej diskusii musia zastova mdri, vzdelan udia s nejakmi sksenosami. Pokia sa vak bud zastova na debate hlupci, tak aj vsledok takej debaty bude len nejak hlpos. A myslte si, e siln poslaneck kluby, ako je v prvom rade Smer, ale potom v druhom rade aj SDK, tvoria takto mainrie? S to, poda vs, mainrie? Tak nie poda ma, ale poda hlasovania. Nestva sa vemi asto, ak sa vbec niekedy stalo, e by niektor z poslancov Smeru bol zahlasoval inak, ne rozhodla strancka centrla. SDK je v podstate na tom podobne. Premirka Radiov sce zaas bojovala proti partokracii, ale poda ma u nevldze. Smutn prbeh s daovm riaditestvom v Koiciach bol asi poslednm klincom do rakvy. Strancka mainria sa jednoducho val ako kombajn a ak tam jednotlivec, akokovek morlny, chce nejako zmeni zabehnut systm, tak je to naisto straten boj. Nakoniec sa ukzalo, e ten mechanizmus prevalcoval aj ju. Ja by na jej mieste by som bu odvolal Ivana Mikloa, alebo by som sm odstpil, lebo naozaj jej vemi hroz, e toto volebn obdobie skon ako komick figrka. Lebo, viete, tak ako sa hokej hr na gly, tak sa v politike sa hr o silu, o vplyv, o moc. A moc je nedeliten. T bu mte alebo nemte. A premirka t moc ma mus. In vec je t, e nao sa vbec do toho Daovho riaditestva montovala. Ale ke u sa raz do neho montovala, nemala ustpi za nijak cenu. Mimochodom, to je problm aj pna Figea, ktor tie, hoci ho nikto nentil, vyhlsil, e daruje byt. Ke to u raz povedal, tak ho mus darova. Nao to povedal, e ho daruje, ke ho teraz nechce darova? Dostal ho v zmysle zkona, aj ke to mono nebolo etick, ale mnoh takto dostali byt, ie sa mu ho nedalo zobra, lebo to bolo v zmysle vtedajch zkonov, hoci zlch. Ale ke u raz povedal, e ho vrti, tak to m urobi. Ak je chlap. Ete sa vrme k SDK. Kto je dnes vlastne najvplyvnej v tejto silnej pravicovej strane? Ja si myslm, e tam vldne tandem Dzurinda Miklo. Miklo nikdy neiel po predsednckej funkcii, aj to niekokokrt vyhlasoval, take Dzurinda sa nemus cti od neho nijako ohrozen. Jemu sta, ak je tm krkom, ktor tou hlavou kva. Ale Dzurindovu hlavu vdy nechva na svojom mieste, take, myslm, e dominantn je tento tandem a premirku vyuvaj najm ako baranidlo hlavne na svojich voliov. Spoliehaj sa, e ou prerazia dubov brnu volieb a potom u, ke bude brna rozrazen, ju rozrbu na polienka a podkria si ou pod ivnskou. S Oliverom Andrsym uvaoval Ernest Weidler

Bud traja muketieri tyria?

hodi rovno do koa). Poda Polisu Slovakia by nadpolovin vinu zskal Smer-SD, s 83 mandtmi by mohol pokojne vldnu aj sm, v parlamente by bolo p strn, najdveryhodnejm politikom bol Robert Fico pred Ivetou Radiovou, za najnedveryhodnejieho povaovali respondenti telefonickho prieskumu Mikula Dzurindu pred Richardom Sulkom. Prieskum sa konal 15. a 16. oktbra, teda iba tyri dni po pde Radiovej vldy, o mono sasti vysvetuje tie mizern vsledky tzv. pravice. Niekoko dn (20. 26. oktbra) po tomto prvom telefonickom prieskume urobila podobn prieskum aj agentra MVK a zd sa, e hlavy pravicovho elektortu sasti vychladli. Poda tohto prieskumu by toti tyri pravicov strany mali aj naalej vinu v NR SR a bude urite zaujmav pozorova, ako sa s touto kontelciou vyrovnaj pravicov ldri, ak by im ju vo volebnch urnch namieali slovensk volii. Rozarovanie pravicovho elektortu z pdu vldy po roku a pol vldnutia naznaili aj alie vsledky prieskumu MVK, ktor odpovedali na otzku o koalinch tendencich voliov jednotlivch strn. Pribline tretina voliov Smeru-SD preferuje vldu jednej strany. Najbliie k strane Smer maj volii SNS, spomedzi neavicovch strn maj ku koalcii so Smerom-SD najbliie volii KDH. sla s zaujmav 30,5 % voliov KDH by koalciu Smer a KDH privtalo, 30,2 % ju preferuje a 23,4 % ju relne oakva. Na opanom konci neavice s postoje SaS, medzi ktorej volimi dominuj sympatizanti stredo-pravch koalci. Koalciu SDK, SaS a KDH preferuje 40,6 % liberlnych voliov, so tvorkoalciou SDK, SaS, KDH a Most-Hd sympatizuje 27 percent voliov tejto strany. Do 10. marca sa me udia ete mnoho Polis Mandty 83 26 16 15 10 MVK Percent 37,5 11,6 9,5 10,9 8,2 3,2 3,8 3,6 1,0 3,9 3,0 1,9 MVK Mandty 72 22 19 21 16

Hne po tom, ako nebola vysloven dvera vlde Ivety Radiovej a bolo jasn, e najbliie parlamentn voby sa uskutonia 10. marca 2012, zaala sa alia volebn kampa. Zl jazyky vak tvrdia, e volebn kampa sa zana hne druh de po vobch, prpadne po rozdelen koalinch a opozinch postov a povolebn vvoj dal tomuto postrehu v mnohom za pravdu. Pretoe vldnutie tyroch neavicovch strn prli asto v rozpore s oakvaniami ich priaznivcov vyzeralo skr ako sboj protivnkov. Sasnej politickej scne sa doteraz venovali dva prieskumy verejnej mienky, najprv agentra Polis Slovakia, neskr aj agentra MVK (boli vlastne tri, ale kee Focus robil prieskum ete pred pdom vldy, mohli ho zaStrana Smer-SD SDK-DS KDH SaS Most-Hd SMK SNS HZDS-S Nrod a spravodlivos Obyajn udia Strana zelench KSS Polis Percent 45,5 14,3 8,8 8,3 5,3 4,0 3,9 2,4 1,8

54

G L O S Y P O Z N M K Y E S E J E
udalost, ktor potvrdia alebo vyvrtia spomnan trendy, zd sa vak, e niektor postrehy sa postupne stvaj aximami. I. Je nepochybn, e vazom volieb sa stane Ficov Smer. II. i bude aj vldnu, bude zvisie od toho, i bude ma na vldnutie aspo jednho koalinho partnera, mono a dvoch. III. Najnepravdepodobnejie s vldy, kde by boli sasne 1. SaS a Smer-SD, 2. SNS a Most/SMK... IV. Volebn vsledky Smeru a pravice mu by vemi, vemi vyrovnan a cel pravica (t. j. aj so Sulkovou SaS) me ma dokonca aj viac mandtov o vak nemus vbec ni znamena. Ad I. Smer-SD si vo vobch v roku 2010 zopakoval pozciu Meiarovho HZDS z volieb v rokoch 1998 a 2002, ke bol Meiar absoltnym vazom volieb, ale minimlny koalin potencil spsobil, e zostal v opozcii. tyri roky vldnutia diskvalifikovali Smer natoko, e ete pred vobami v roku 2010 sa tyri strany (KDH so krpajcimi zubami a ako posledn) rozhodli s Ficom nekoalova a po vobch tento sub voliom aj dodrali. Rok a pol vldnutia Ivety Radiovej tento zkladn model priepasti medzi pravicou s Smerom dokzali prinajmenej nabra. Ad II. Koalin potencil Smeru sa poas vldy Ivety Radiovej zvil paradoxne preto, lebo sa oslabili vzby pravicovch strn najm medzi trojicou matadorov SDK-DS, KDH a Mostu na jednej strane a novicom SaS. Dlhodob trenice vyvrcholili v otzke podpory eurovalu, ktor sa stal pre sulkovcov neprekonatenm Rubikonom. A tak sa stalo, e ponuka Smeru z roku 2006, s ktorou koketovali v KDH, sa v roku 2012 me sta pre KDH vchodiskom zo zvzku s liberlmi z SaS. Prieskumy naznauj, e Smeru by mal ciferne stai aj jeden koalin partner realita vak bude zrejme in. Dvoch partnerov vak nebude ma preto, eby mu jeden nestail, ale najm preto, lebo jeden pravicov subjekt (KDH, SMK, SDK-DS) by sa zrejme obval nielen privemi submisvnej pozcie v takejto koalcii, ale aj toho, e by takto koalcia navye v akch krzovch asoch mohla znamena aj jeho politick znik. Z toho dvodu bud zrejme kresansk demokrati hada ete jednho spojenca nielen proti privemi silnmu Ficovi, ale aj pre zdvodnenie prichlenia sa k Smeru nejdeme do koalcie sami, ale aj s Bugrom i Dzurindom. Ad III. Najnepravdepodobnejie s vldy, kde by boli sasne 1. SaS a Smer-SD, 2. SNS a Most/SMK... Tieto dve alternatvy sa nkaj ako najlogickejie pretoe v takchto koalinch zoskupeniach by spomnan strany popreli cel svoju doterajiu histriu a podstatu. A nejak pevn body by predsa len mali by aj v slovenskej politike. Tendovanie kresanskch demokratov k Smeru som u spomnal, rovnako aj ich obavy z toho, e by v tom zachraovan Slovenska zostali so Smerom sami a urite by privtali do koalinho zoskupenia ete jednho neavicovho partnera (na posilnenie pozci aj pre men podiel viny na tomto kroku).

Hne na tomto mieste treba poznamena, e je vemi nepravdepodobn, e by povolebn koalciu zostavili spolu Robert Fico, Jn Fige a Mikul Dzurinda. Za prv urite by ou nebol naden ani Robert Fico, lebo ma vo vlde naprklad Mikloa s Lipicom a Poiatka s Kalikom sa jednoducho ned. Takto koalcia by nemohla by stabilnejou, ako bola terajia neavicov tvorkoalcia a nedokzala by ju zlepi ani tzv. proeurpska agenda. o by sa ukzalo u pri otzke harmonizcie dan, aby sme zostali len pri tejto agende. Ak by sme na stl poloili hoci len rovn da, zmeny v sdnictve, zotrvanie tefana Harabina v ele justcie, vstavbu dianic za polovin Vneho ceny, transformciu nemocnc, mus by mnohm racionlnym pozorovateom slovenskej politiky jasn, e ani tzv. vek koalcia nie je veliekom a zrukou toko vzvanej stability. Tou me by mono vlda jednej strany t by sce mohla by stabiln, i vak bude aj schopn riei problmy rokov 2012 2016, si dovoujem u teraz pochybova. A vzhadom na to, ako priam dominovm efektom v svislosti s dlhovou krzou padaj jednotliv eurpske vldy a premiri, zd sa Radiovej krok spoji hlasovanie o eurovale s vyslovenm dvery vlde ako nie vemi predvdav. Tm skr, ak u ani samotn euroval nie je v krajinch eurozny takou jednoznane prijmanou ivou vodou, ako sa ete 10. oktbra zdalo. Ad IV. Oktbrov prieskum agentry MVK zrejme zaskoil mnohch poda neho by toti sasn koalin tvorka mala k dispozcii 78 mandtov a mohla by naalej pohodlne vldnu. Samozrejme, jeden prieskum ete ni neznamen sn s vnimkou klasickho postrehu, e ni nie je nemon, ani zopakovanie vsledkov volieb z roku 2010. Poda tohto prieskumu by mal Smer 72 hlasov a trojica SDK-DS, KDH a Most Hd

by disponovala 57 hlasmi. So Sulkom spomnanmi 78 poslancami. Traja muketieri si teda bud mc vybra, i bud tyria, alebo jeden z nich, prpadne dvaja, prejd na druh stranu k Richelieuovi. Nebude to rozhodovanie jednoduch lebo sce stle psob aksi dzurindovsk mantra, e sulkovci povalili vldu, druhou stranou tejto mince je vak to, e spojenie hlasovan bolo produktom SDK-DS, a e vvoj po tomto hlasovan opakovane ukazuje, e nastavi problm eurovalu do polohy existencilnej pre pravicov vldu, bolo mlo prezierav. Takisto meme doda, e znechutenie pravicovho volia ete neprelo do plnej rezigncie, ale sasn skepsa sa me tak prejavi, ak pravicov ldri op prefackaj svojho volia a spoja sa so Smerom. Dleit samozrejme bude aj to, i sulkovci umonia ostatnm trom koalinm partnerom, aby s nimi v povolebnch plnoch aspo trochu uvaovali. Zrejme by bolo naim v Liberlnom dome odsun do zadia reminiscencie na zradu slovenskho obana v zujme tzv. grckeho povaaa a franczskeho bankra, a sstredi vetok intelekt a odbornos na rieenie konkrtnych problmov, ak dnes pokraujca dlhov krza prina s mono nie a takou vzdialenou vidinou dvojrchlostnej eurozny, a i sa mme orientova a robi vetko pre to, aby sme boli sasou tvrdho jadra spolu s Nemeckom, Holandskom a Dnskom, alebo aspo v jeho najbliom okol naprklad spolu s echmi. Zd sa, e aj naalej budeme i v zaujmavch asoch. Rbert Kotian

55

G L O S Y P O Z N M K Y E S E J E

Kultrny tlm
lovek sa stva medzi ivochmi vyspelou a vrazne odlinou bytosou tm, e vetko, o vykon, posdi cez sitko etickch kritri, ale aj svojm zmyslom pre kultrne hodnoty a svojou kultivovanosou. udia u storoia zarauj medzi kultrne nrody naprklad Franczov, o, samozrejme, neznamen, e kad Francz je nruivm itateom nronej beletrie a konzumentom alch a rznych umeleckch zitkov, ale skr to, e vo Franczsku je dos obanov, ktor sa s radosou zahlbuj do toho i onoho produktu umeleckej kreativity, od hudby cez vtvarn diela, romny, poziu a divadeln inscencie a po filmy a fotografie. Bolo by hlpym sebapodceovanm, keby sme sa tvrili, e Slovci plne ignoruj diela vytvoren s estetickmi ambciami. Ale ich zujem o artefakty je stle ete nedostaton a trvalo vyvolva obavy z obmedzenosti slovenskej due. Mlokde to cti tak evidentne, ako vo vemi ohranienej veobecnej vyspelosti slovenskch politikov. Zujem o zveaovanie kultrnych hodnt v priestore Slovenska je prli nzky, aby sme s nm mohli by spokojn. Prkladom je popredn kultrno-spoloensk ustanovize Matica slovensk, ktor viackrt od 19. storoia poskytla vznamn sluby slovenskej literatre a slovenskej vzdelanosti, ale po Novembri 1989 nezaslene viu pozornos venovala politickm aktivitm niektorch zujemcov o moc v tte. A ke vezmeme do vahy toto obdobie modernch slovenskch dejn od zlikvidovania komunistickej moci, vrazne predelen rokom 1993, kedy vznikla samostatn Slovensk republika so svojou autonmnou, od Prahy absoltne nezvislou vldou, a teda aj s bezvhradne slovenskmi ministrami kultry, musme by trpko sklaman. Ani jeden tento vysok radnk ktor bol platen za to, e mal hada a zabezpeova tak kultrne iniciatvy a prleitosti, aby sa slovensk pospolitos vlenila do eurpskeho spoloenstva prinajmenom tak, ako svojm futbalom a hokejom, ba aj ekonomikou nevykonal ni tak, o by stlo za nadtandardn pozornos. Mono to zhodnoti aj tak, e prve ministri kultry patrili (a na vemi krtkodob vnimky) medzi najnepodstatnejch a najzastrenejch lenov vldy, hoci tmito ministrami viackrt boli aj pomerne znme osobnosti z prostredia umeleckho a kriticko-analytickho. Z ich vzahu k rozvoju aktivt v ich rezorte sa sdny oban mohol a musel domnieva, e ak nieo povauj za innos, ktor nepotrebuje vek pozornos politickej elity, je to prve kultra. Ak slovensk divadlo (najm herci a reisri, ale aj scnick vtvarnci) bolo v 2. polovici minulho storoia akou-takou pchou slovenskej kultry, ministri neurobili v podstate ni pre to, aby zabrnili oraz hlbiemu padku tejto dleitej sasti umeleckej tvorivosti, ktor bola zdrojom aj inscenanch kvalt slovenskch televznych pondelkov, repektovanch a to je o poveda i eskou verejnosou. Slovensk vtvarnci a z nich zvl vyzdvihnime fotografov sa postupne vzchopili vlastnmi silami, a to aj mimo slovenskho zemia, o si ako slisti mohli dovoli, zatia o radn miesta, ako u psal aj fredaktor PK Frantiek Nagy, absoltne ignoruj to, o maj ony zorganizova: ponuku a prezentciu tejto tvorby v irej verejnosti, v zahrani znmou a spenou formou umeleckch hl alebo domov umenia. alostn je obraz niekdajej hrdosti slovenskej kultry, literrnej tvorby, ktor dokonca aj v spoloensky zanedbanom 19. storo drala tvorivos slovenskch intelektulov nad vodou. Nebola vemi modern, ale cez trovcov a popri nich i s nimi aj cez Jna Hollho a Antona Bernolka bola relatvne stabilnou hodnotou a vytvorila naprklad podmienky na kodifikciu slovenskho spisovnho jazyka. Samozrejme, nik neak od ministerstva niekdajiu radn propagandistick a ideologick, teda najm cenzorsk starostlivos o to, o spisovatelia pu a o chc publikova. Ale pri troke ochoty sa mohlo ministerstvo poksi o to, aby spisovatelia nepatrili k obrkom, ktor z honorrov nemaj ako uivi svoju rodinu. A okrem tejto finannej starostlivosti bolo mon a potrebn iniciova a podnieti organizovanie inpiratvnych seminrov, ktor by prispeli k viemu zujmu o postavenie literatry v sasnom modernom veku a o jej problmy v obken pivch, efektnch a efektvnych elektronickch prstrojov, ako s potae, internety, mp3 prehrvae a nespoetn rad alch. Udivuje najm to, kam sa podeli za komunizmu vemi prinliv a podnikav funkcionri vtedajieho zvzu spisovateov, ktor boli a asto v dobrom slova zmysle na oiach irokej verejnosti, take boli astmi astnkmi rznych besied obanov vetkch generci so znmymi autormi, km v sasnosti sa akosi plne vytratili z pozornosti slovenskej pospolitosti. A rovnako zara, e teraz v podstate nemme tak spoloensky praliv a pestro roben asopisy, ako aspo z asu na as boli pradvne Slovensk Pohady s ich niekokodesaronou tradciou (ich prv verzia vznikla v roku 1846! a druh, t viac zakorenen vo fungovan slovenskej verejnosti, vychdzala od roku 1881); no najm komunistami rerovan a neraz aj cenzurovan Kultrny ivot, ktormu sa napriek tomu podarilo zohra pozoruhodn lohu obzvl v roku 1968 a ist as aj po om. Treba podotkn, e to bol tdennk, ktor zveaoval nielen slovensk literrnu sfru, ale bol veakrt aj inpirtorom pre zaujmav urnalistiku. Dnes sce vychdza Literrny tdennk (ako dvojtdennk!, lebo na kad tde asi nem dos itateov a zrejme ani financi na vydvanie), ale ten sa v slade so spoloenskou atmosfrou na konci 20. storoia stal ovea viac stranckym, ne kultrne orientovanm asopisom. Aj to by sa mohlo tole-

56

G L O S Y P O Z N M K Y E S E J E
rova, keby tto partajn zaujatos nebola a prekvapujco zkoprs a keby razantne nevyluovala intelektulov, ktorm tematicky zkoprofilov jednoznanos adresovan nevekej skupine inteligencie bola absoltne nesympatick. Pritom tto bezpartajn vzdelanci sa zasa vonkoncom nezmohli na vydvanie nejakho irie koncipovanho inteligentnho kultrneho asopisu. Slovensk vna hudba bola sce vdy v zad, ale zasa aj za komunizmu bol priestor pre tvoriv apircie Eugena Suchoa, Jna Cikkera, Ilju Zeljenku a alch umelcov, ktor nali dos irok kruh priaznivcov na mnohch miestach Eurpy. Dnes je, ako sa zd, ttu plne ahostajn, e vna hudba na Slovensku takmer vbec nejestvuje. Nebolo by treba vyspelejch obanov ako-tak podpichn, aby sa zaujmali o to, z oho vyplva totlna hudobn chudoba a ignorancia v meste, ktor v minulch storoiach bolo priaznivm prostredm pre genilnych skladateov 18. a 19. storoia naprklad pre Josepha Haydna alebo Johanna Nepomuka Hummela? Zven chu do rznych aktivt skr mimo umeleckej inorodosti a viac do retaurovania a rekontrukcie starobylch pamiatok, akmi s aj desiatky zmkov a hradov, ktorch m Slovensko prekvapujco vea prejavil sasn minister Daniel Krajcer (teda nie bval herec alebo literrny kritik ako niektor jeho predchodcovia, ale urnalista). Ten sa vak sotva rozbehol, u bude musie svoje apircie aj uzavrie, pretoe SR je tak bohat a svojimi aktivitami priam rozbujnen, e si me dovoli po vobch v jni 2010 o jeden a tritvrte roka uskutoni bez akchkovek vnejch dvodov voby predasn. T, ktor sa najviac priinili o tento poriadne drah a nerozumn ksok, by si zaslili, aby ich premajci obania v predasnch vobch potrestali odsunutm z poprednho miesta slovenskej politiky. Lene obania naastie pre populistickch chytrkov hodnotia svoju elitu poda svojrznych kritri, ktor Slovensku len zriedkakedy osoia. Voby bud teda znamena nielen zbytone vyhoden miliny eur, ale aj vrazne oslabia ttnu sprvu a iastone i samosprvu, ktor vazi volieb bud zasa hore-dolu prehadzova a znemonia viacerm ambiciznym a koncepnm ministrom, aby zrealizovali svoje uznania hodn plny. Lebo Radiovej vlda mala viacero takch lenov. A premirka samotn priniesla do rozbiehajcej sa slovenskej politiky niektor dleit a dosia obchdzan prvky, najm pokia ide o etick podhubie slovenskho verejnho ivota. A poda biznismenov sa zhor aj podnikatesk prostredie (Sme 7. 11.). Aby sme Krajcera ocenili o najkomplexnejie, pridajme niektor najaktulnejie informcie, ktor s povzbudzujce. Ministerstvu sa podarilo pre potreby rezortu obhji sumu o p milinov eur vyiu, ako malo v tomto roku (ak ju schvli NR SR). Program obnovy a zchrany slovenskch hradov vyvolva viacnsobn poteenie. Nie je len pozitvnou kultrnou a historickou iniciatvou, kee prispeje k obnove viac ako 20 hradov, ale aj podnetom socilnym, kee m da prcu 500 nezamestnanm. Novinkou m by aj podprogram zameran na podporu mladch umelcov do 35 rokov. A nevynechajme ani fakt, e rezort spust nov program Cyril a Metod. Z milina eur by sa mali financova aktivity, ktor svisia s 1150. vrom prchodu vierozvestcov na Slovensko. Neviem, kok slovensk ministri kultry sa za 20 rokov svojho psobenia vo funkcii poobzerali okolo seba po eurpskom zahrani a po tom, m sa ivia ich kolegovia v rezorte kultry v Helsinkch, v Zrichu, vo Varave alebo v Pari. Krajcera sce hodnotme kladne, ale aj tak si myslme, e sa mal pozitvnejie prejavi prinajmenom v poslednej afre svisiacej s okruhom litertov v afre okolo niekdajieho dos vychrenho Domu spisovateov v Budmericiach (fungoval 56 rokov), ktor sdlil vo vemi sympatickom neoromantickom katieli v Budmericiach a bol obklopen peknou a atmosfrotvornou zhradou. Kee pripomnal komunistick obdobie s jeho tlom a panskmi spsobmi niektorch ud s vsadami a spisovatelia a ich funkcionri medzi nich vtedy patrili , iste bolo potrebn niektor dlhoron zvyklosti a pravidl zmeni. Ale nie slovenskm spsobom e toti radnci Budmerick zmok, a najm jeho poslanie, sa poksia v podstate zlikvidova. Bol to skvel priestor na to, aby sa v dnenej dobre zreformoval jeho tatt a aby sa stal sdlom pralivch kultrnych aktivt. A nielen pre spisovateov, ale mono pre kadho, kto m rd prvetiv prostredie s kultrnou atmosfrou, prpadne aj s umeleckmi zitkami. Slovensko pr takchto miest m (obdobn je hudobn zmok v Dolnej Krupej a vtvarn v Moravanoch pri Pieanoch). Mohla by vznikn krsna garnitra kultrnych a sasne rekreanch katieov, a nie iba na zpadnom Slovensku. A zasa prinajmenom v Bratislave, ale aj inde, naprklad v kpeoch Pieany, by mohla vznikn sie umeleckch salnov, ve bval hojne navtevovan kluby literrny, divadeln a vtvarn by boli dobrm zrodkom pre zmodernizovan verziu spoloenskch miestnost, kde by sa mohli udia stretva s umelcami pri umeleckch produkcich, ale aj pri diskusich alebo prednkach, o o sa obas v Bratislave na Palisdach usiluje ART klub Scherz bsnika Daniela Heviera. Bolo by nafkanosou sa tvri, e kedysi bola na Slovensku kultra bohvieako v popred a e dnes upadla kamsi a pod prah dstojnosti. Nebola by to pravda. Nikdy sa nevznala v nejakch vinch ale vdy mala viac i menej svojich nositeov, udriavateov a podporovateov a dnes zasa nie je plne zanedban a vetkmi opovrhovan. M svojich reprezentantov, ktor si zaslia uznanie civilizovanej spolonosti. Je to vak prli mlo na to, aby sme ju mohli oznai za primeranho suseda Viedne. Rakska metropola m za sebou, pravdae, dstojn a kultrou nasten roky u prinajmenom od 18. 19. storoia (m ovplyvnila, ako sme uviedli, aj Bratislavu) a my sa na mnoh podujatia, npady a motvy udalost, koncertov a vstav dvame asto s istou iarlivosou. Ale nememe poveda, e my by sme vbec nemali ud, ktor by mohli a neraz u teraz zaujm aj samotnch Viedenanov. Len musme by viac vntorne zaplen, aby mnoh individulne aktivity nadobudli povedzme celomestsk charakter. A ak sa raz Viede s Bratislavou spoja ako dvojmesto na Dunaji ve mnoh o tom snvaj , aby sme tu potom mesiace a roky netrali ako chudobn bezdomovci, ale aby sme boli okamite rovnocennmi partnermi viedenskch obanov, ktorm zatia skr zvidme. Ale to by chcelo prinajmenom jednho iniciatvneho, pracovitho ministra kultry, ktor by sa ani v jednom momente nevzdval kreatvneho hadastva. Kultra v takom vekomeste, ako je Bratislava, zriedkakedy ak vbec niekedy je masovou aktivitou. Ale jej zstoj m vznam, ktor presahuje ben produkciu rznych programov a zasahuje aj mest na vidieku. Ak ide o samotn Bratislavu, nemusme ma vek oi a nemusme sa hne porovnva s Viedou a ani s Prahou. Dleit vak je, aby sa zaujmav kultrnospoloensk podujatia odohrvali na celom Slovensku lebo pre Slovkov je ivotne dleit, aby do ich benho ivota pravidelne aj ke nie priam masovo vstupovala kultrnos ako zklad udskej vyspelosti. Nie sme vemi bohat, ale naa vestrann zrelos me nahradi to, o sme storoia nemali. Na to prve nezabudnime: e ivot nm, a na ist vnimky, nedoiil slvu, ktor naplnila v minulch storoiach mnoh mest v Eurpe. Aj spomnan Viede. Preto je dobr minister kultry rovnako potrebn, ako minister financi alebo hospodrstva. Ernest Weidler, publicista

57

P A R L A M E N T N
OD

D E N N K

1. DO 30. OKTBRA

2. oktbra Hlasovanie o eurovale v parlamente bude pre sasn koalciu testom schopnosti vldnu. Ak sa uke, e nevie prijma takto zsadn rozhodnutia, Smer-SD je pripraven zahlasova za zmeny v eurovale, ale mus to ma svoje politick nsledky. V takom prpade mus poda neho nasta bu rekontrukcia vldy, alebo predasn parlamentn voby, priom Smer-SD preferuje druh monos. Sasn situciu, ke koalin SaS odmieta podpori zmeny v eurovale dohodnut na celoeurpskej rovni, vnma Fico tak, e vo vldnej koalcii je skupina politikov, ktor s absoltne nezodpovedn a pozeraj sa len na to, i im klesaj alebo stpaj preferencie. 2. oktbra Predseda poslaneckho klubu KDH Pavol Hruovsk nevid priestor pre alie kompromisy so stranou SaS, ktor odmieta zahlasova za zvenie eurovalu. Argumenty SaS ho vak doteraz nepresvedili a naznail, e ich povauje za populistick. Prpadn nespech eurovalu bude poda Hruovskho prehrou koalcie. Ak neprejde euroval, bude to vna politick prehra tejto vldnej koalcie a my s tm nieo budeme musie robi. Obvam sa, e sa takto nebude da alej vldnu. 5. oktbra Voba generlneho prokurtora (GP) a niektorch alch verejnch initeov bude aj v budcnosti verejn. Plnum stavnho sdu (S) SR tak rozhodlo vo veci nvrhu zastupujceho generlneho prokurtora (GP) Ladislava Tichho a skupiny 35 opozinch poslancov Nrodnej rady (NR) SR. Navrhovatelia namietali zmenu legislatvnej normy rokovacieho poriadku NR SR, poda ktorej sa zmenila obligatrne stanoven tajn voba GP, predsedu a podpredsedu Najvyieho sdu SR, sudcov S a predsedu a lenov Fondu nrodnho majetku na primrne verejn vobu, ktor me by zmenen na tajn. 5. oktbra Rozhodnutie stavnho sdu SR, e verejn voba generlneho prokurtora nie je v rozpore s stavou, mus by impulzom pre prezidenta Ivana Gaparovia, aby u vymenoval Jozefa enta za generlneho prokurtora. Pre TASR to dnes uviedol predseda Mosta-Hd Bla Bugr. Mal by ho vymenova o najskr a zbytone tto otzku nebrzdi, pretoe tento stav nie je dobr, povedal. 5. oktbra Opozin Smer-SD nebude v utorok 11. oktbra hlasova v Nrodnej rade SR za euroval. Na tlaovej konferencii to potvrdil f strany Robert Fico. Zrove sa domnieva, e koalcia euroval schvli aj vaka hlasom SaS v tento de sama. Ak ho neschvlia, mus prs druh kolo hlasovania. My by sme podporili euroval len vtedy, ak by boli vyvoden politick konzekvencie, deklaroval a pripustil, e ide aj o predasn voby. 5. oktbra Rieenie otzky eurovalu, ktor by bolo prijaten pre stranu SaS, neexistuje. Na pde parlamentu to dnes povedal jeho predseda a f liberlov Richard Sulk. Pripomenul, e SaS je ochotn rokova o takom rieen, poda ktorho by Slovensko neblokovalo ostatn krajiny eurozny a zrove by neplatilo ani cent. Takto rieenie na obzore nie je, vyhlsil. Pokia ide o tvrdenie predsedu Smeru-SD Roberta Fica, e sa intenzvne pracuje na tom, aby poslanci SaS podporili euroval, Sulk povedal, e ho tto informcia pobavila. Na otzku, i vie garantova, e iadny poslanec SaS nepodpor euroval, priamo neodpovedal. Poznte t as stavy, e poslanec hlasuje poda svojho svedomia a vedomia, poznamenal. 6. oktbra Koalin SaS podpor v utorok (11. 10.) pri hlasovan zkon o pecifickch ttnych zrukch a umon tak zvenie doasnho eurovalu (EFSF). Na dnenom zasadnut Vboru NR SR pre eurpske zleitosti to potvrdil predseda poslaneckho klubu SaS Jozef Kollr s tm, e o poskytovan financi pre konkrtne krajiny by rozhodovala novozriaden komisia. Zrove odmietol tvrdenie ministra finan-

Tento bod programu Nrodnej rady SR sa nazval nvrh na vyslovenie shlasu Nrodnej rady s Dodatkom k Rmcovej zmluve medzi Belgickm krovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Estnskou republikou, rskou republikou, Helnskou republikou, panielskym krovstvom, Franczskou republikou, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Luxemburskm vekovojvodstvom, Maltskou republikou, Holandskm krovstvom, Rakskou republikou, Portugalskou republikou, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou, Fnskou republikou a Eurpskym finannm stabilizanm nstrojom. Vlastne ilo o schvlenie eurovalu. Spojen s vyslovenm dvery vlde SR. iadne fazuky.

Politick samovrada v priamom prenose

I. AKO TO VIDELA VLDA
Ivan Miklo, minister financi (SDK-DS) Situcia je vna nielen na Slovensku, nielen v eurozne, nielen v Eurpe, ale na celom svete. Dnes sa oi celho sveta upieraj na Slovensko v oakvan, ako rozhodneme, v oakvan, ako rozhodnete vy. no, dnes budete vy, poslanci NR SR svojm hlasovanm rozhodova nielen o tom, i bude pokraova tto vlda a tto vldna koalcia, ale aj o tom, i bude ma eurozna k dispozcii rozren a posilnen ochrann val proti hrozbe novej globlnej finannej a ekonomickej krzy, krzy podobnej, mono horej, ak sme zaili po pde Lehman Brothers v roku 2008. Pripomnam, e v Slovenskej republike to vtedy znamenalo takmer ppercentn pokles ekonomiky a stotyridsatisc novch nezamestnanch. Vo svete dnes panuje takmer, takmer pln zhoda na tom, e rozrenie a posilnenie eurovalu tak, ako o om budete dnes hlasova, je nevyhnutnm minimlnym nstrojom a predpokladom na odvrtenie ekonomickej finannej krzy v Eurpe a vo svete. Zhoduj sa na tom svetov politick ldri, vi vyhlsenie ldrov krajn G-20, zhoduje sa na tom Medzinrodn menov fond, Svetov banka, zhoduje sa na tom Eurpska centrlna banka, Eurpska komisia, zhoduj sa na tom vldy vetkch sedemnstich lenskch krajn eurozny, teda vrtane slovenskej, ktor tento nvrh odshlasila, a zhodli sa na tom zatia parlamenty estnstich krajn eurozny. Zhoduj sa na tom mimochodom aj repektovan ekonomick mdi, ako je naprklad Financial Times alebo The Economist. iabohu, u ns sa tto diskusia vemi spolitizovala. Spolitizovala sa aj preto, e je to prirodzene politick tma, je to ak a nepopulrna tma, na ktorej sa pomerne ahko populisticky vytka politick kapitl. Tu by som rd zdraznil, e populizmus je vdy kodliv, bez ohadu na to, i ide o avicov populizmus alebo o eurovalov populizmus. Tak ako sa ned naprklad ma sasne najniie dane a zrove najvyie verejn vdavky na zdravotnctvo, kolstvo, dchodky a socilny systm, tak isto sa ned by v eurozne, inkasova vhody a benefity z tohto lenstva a zrove sa nepodiea na nkladoch a na rieeniach problmov, ktor s tm s spojen. Chcel by som vm pripomen, ven panie poslankyne, ven pni poslanci, e vlda Slovenskej republiky na ele s Ivetou Radiovou, ani ja osobne, sme nikdy neboli nekritickmi prvrencami, i nebodaj obdivovatemi spsobov, akmi sa v eurozne od jari 2010 problmy rieili, s akmi sa najskr eurozna vyrovnvala s grckym problmom a neskr so irou dlhou krzou. Ako vemi dobre viete, odmietli sme prv grcku piku a pripomnam, e to bola pani premirka, minister zahraninch vec a minister financi, ktor museli tto pozciu obhajova a ust a nebolo to jednoduch, nebolo to ahk. Kritizovali sme nespravodliv a nelogick distribun k, ktor bol dohodnut ete za predchdzajcej vldy, poda ktorho chudobnejie krajiny, medzi ktor Slovensko patr, platia v pomere k svojej ekonomickej sile viac, ako platia krajiny bohat. Nielene sme to kritizovali, ale vyrokovali sme zmenu distribunho ka. Nedalo sa vyrokova zmenu distribunho ka pre existujci u schvlen val 1, ochrann val 1, teda EFSF, ale vyrokovali sme zmenu distribunho ka pre permanentn mechanizmus EESM. Kritizovali sme, e cel archu rieenia problmov maj nies daov poplatnci a e nklady nenes aj banky, ktor sa podieali na vzniku problmu. Ale nielene sme to kritizovali, ale presadili sme, samozrejme, spolu s almi krajinami, e pri permanentnom mechanizme, ale aj pri diskusich o prpadnom novom grckom programe je a bude k dispozcii as privtneho sektora. Kritizovali sme mkk a nedostatone vynucovan pravidl rozpotovej zodpovednosti, ale v rmci Eurpskej nie sme sa aj podieali na tom, e tieto pravidl sa sprsnili, e Eurpsky parlament pred niekokmi dami schvlil Pakt stability a rastu, ktor sprsuje pravidl platiace v tejto oblasti tak, aby sme do budcna zniovali riziko opakovania problmov, ktor dnes mme. Teda euroval nie je idelne rieenie, nie je

58

P A R L A M E N T N
to rieenie bez nkladov a nie je to rieenie bez rizk. Problm je vak v tom, e nemme dnes lepiu alternatvu a e alternatva, ktor je rieenm, aj ke opakujem, nie je bez rizk, nie je bez nkladov a nie je bez rozporov, u bola schvlen v estnstich lenskch krajinch eurozny. My sme t posledn, my sme sedemnsta. Neurobi ni, alebo dokonca odmietnu euroval, znamen istotu obrovskch nedozernch ekonomickch a socilnych nkladov, ohrozenie meny, ohrozenie spor, ohrozenie pracovnch prleitost.

D E N N K
ova euroval, ke iadnu aliu krajinu navye nezachrnime, je potrebn sa pozrie na aliu vrazn zmenu, a to je zmena kompetenci. Len pripomnam, e tto zmena prila 21. jla plne potichu, bez akejkovek predchdzajcej verejnej diskusie. Po novom bude euroval mc nakupova ttne dlhopisy, poiiava ktormkovek krajinm a najm zachraova banky aj v zdravch krajinch. Ako sme sa zo sprvy Medzinrodnho menovho fondu dozvedeli, bankm chba pribline 200 mld. eur. Zhodou okolnost to je presne t suma, o ktor sa zvyuje kapacita eurovalu, t stpne z 250 na 440 mld. eur. V tomto zmysle sa u nechalo pou Franczsko, e by si rado nechalo zachrni svoje banky z doasnho eurovalu, z EFSF, lebo keby si ich malo zachraova samo, mohol by sa im zhori rating. Kontatujem, e rozrenm eurovalu bude Slovensko s peniazmi slovenskch daovnkov zachraova zahranin banky. Spojenie hlasovania o dvere vlde s hlasovanm o rozren eurovalu povaujem za vydieranie. O to viac ma to prekvapuje, e pani premirka, za ktorou strana SaS stla najviac so vetkch strn, najviac, e tto pani premirka, ktor povedala, a teraz citujem, v astej-Papiernike to bolo, pre ma nie je monos spojenia s jednou tmou ako je euroval, respektve v alej vete, ja si na plecia nezoberiem zodpovednos za politick nestabilitu alebo neprijatie ttneho rozpotu, o to viac ma to prekvapuje, e k tomuto spojeniu dnes dochdza. ia, musm kontatova, e pani premirka spojila hlasovanie o dvere s vecou, ktor je v rozpore s programovm vyhlsenm vldy a koalinou zmluvou, navye s vecou, ktor masvne pokod Slovensko. Slovensko nie je zodpovedn za zchranu celho sveta. Nielen preto, e tie problmy nevyrobilo a ni s nimi nem. N bankov sektor po tom, o my sme si ho draho zaplatili, funguje stabilne. Aj vaka trom guvernrom, ktor s vetci traja, nazvem ich opatrn finannci a poctiv finannci, my sme tie problmy nevyrobili, my nemme za ne o plati a u vonkoncom nie najviac. Slovensko je na ceste do ekonomickho nevonctva. Iveta Radiov, predsednka vldy (SDK-DS) Eurpa je dnes v zloitej situcii, ke rast verejnch dlhov poznamenva kredibilitu spolonej eurpskej meny a ohrozuje tak nielen lensk tty eurozny, ale aj samotn niu. Opatrenia, ktor prijmaj vldy s vemi, vemi nepopulrne a vo vine krajn ovea drastickejie ako u ns. Ak vyadujeme zodpovedn hospodrskej a politick riadenie v Eurpskej nii, sme povinn zodpovedne pristupova k hospodrskemu a politickmu riadeniu u ns doma. Slovensk republika je plnohodnotnou sasou Eurpskej nie. Je a chce by, stabilnm a spoahlivm partnerom v Eurpskej nii. Mus takm zosta aj naalej. Je to naa spolon zodpovednos. Nie je mon z lenstva v Eurpskej nii bra iba vhody a prva. Nie je mon, aby kadorone 17 % vdavkov ttneho rozpotu bolo hraden daovmi poplatnkmi lenskch krajn Eurpskej nie. Toto lenstvo i
ci Ivana Mikloa (SDK-DS), e kritici eurovalu neponkaj iadne alternatvne rieenia. Kollr vysvetlil, e zastpenie v komisii by malo vetkch es parlamentnch strn, priom kad z nich by mala prvo veta. Slovensk zstupca pri eurovale Martin Bruncko by potom hlasoval o poskytnut financi v slade so zvermi tejto komisie. 10. oktbra Diskusia o eurovale je len zstupnou tmou a primrne ide o to, donti premirku Ivetu Radiov (SDK-DS) k podaniu demisie. Na dnenej tlaovej konferencii krtko pred rokovanm Koalinej rady to vyhlsil lder SaS Richard Sulk s tm, e SaS za to odmieta prevzia zodpovednos. Kto stoj za takmito snahami, nepovedal. Pre ns je podstatn, e cel to k tomuto smeruje, uviedol. Sulk zdraznil, e postoj liberlov k eurovalu je rovnak niekoko mesiacov. Zrove uviedol, e na druh hlasovanie o eurovale, v prpade, e na prv pokus neprejde, nevid dvod. 11. oktbra Hlasovanie o rozren eurovalu na pde Nrodnej rady SR sa spoj s hlasovanm o dvere vlde. Po dnenom rokovan s predsedami koalinch strn to oznmila premirka Iveta Radiov (SDKDS). V praxi to znamen, e neprijatie zchrannho mechanizmu povedie k pdu sasnho kabinetu. Spojenie hlasovan ete mus odobri vlda. Koalcia poda Radiovej ponkla SaS prvo veta na jednotliv piky pre zadlen krajiny aj monos slobodnej zelenej karty na schvlenie trvalho eurovalu (ESM). Tto ponuku prezentovala liberlom na Koalinej rade aj dnes rno. T ju vak optovne odmietli. 11. oktbra Vlda Ivety Radiovej (SDK-DS) padla. Poslanci Nrodnej rady SR dnes toti neschvlili rozrenie doasnho eurovalu a kabinetu tak vyslovili nedveru. Za zchrann mechanizmus zahlasovalo len 55 poslancov, potrebnch bolo minimlne 76 hlasov. Odporcov eurovalu v radoch koalcie nepresvedili ani prosby premirky, ktor im adresovala tesne pred hlasovanm. Ja vs prosm, dverujte tejto vlde, e narba zodpovedne s verejnmi financiami, e nezneuije ani na sekundu ako zaroben peniaze daovch poplatnkov. Zujem a dveryhodnos SR je to najcennejie o mme a o ponkame, povedala poslancom. Slovensko tak ako jedin krajina eurozny neschvlila euroval. 12. oktbra U vo tvrtok (13. 10.) bude do Nrodnej rady SR predloen nvrh stavnho zkona o konan predasnch volieb, ktor maj by 10. marca 2012. Na tlaovej konferencii to dnes oznmil predseda Smeru-SD Robert Fico s tm, e po jeho schvlen, najneskr v piatok (14.10.) parlament pristpi k ratifikcii eurovalu. Tento postup je poda jeho slov vsledkom dnenho rokovania s ldrami SDK-DS, KDH a Mosta-Hd. Bud vyvoden politick dsledky z toho, e koalcia nie je schopn prijma dleit rozhodnutia. Smer vdy hovoril eurovalu no, ale poadovali sme vyvodenie dsledkov za neschopnos vldy, povedal Fico. Zrove uistil, e Smer-SD je opozinou stranou a ostane ou a do poslednho da tohto volebnho obdobia. 12. oktbra Vzhadom na avizovan snahu optovne a o najskr v Nrodnej rade (NR) SR hlasova o zmench v eurovale dnes ministri optovne schvlili a poslali do parlamentu nvrh na uzavretie dodatku k medzinrodnej zmluve o doasnom eurovale (EFSF). O eurovale by mala po dnenej dohode troch koalinch strn SDK-DS, KDH, Most-Hd s opozinm Smerom-SD snemova hlasova vo tvrtok (13. 10.) alebo piatok (14. 10.). Ete predtm vak mus parlament schvli stavn zkon o predasnch vobch, ktor sa maj uskutoni 10. marca 2012. 13. oktbra Slovensko ako posledn krajina eurozny na druhkrt schvlila posilnenie doasnho eurovalu (EFSF). Po dohode troch koalinch strn s opozinm Smerom-SD ilo o oakvan vsledok a dodatok k medzinrodnej zmluve podporilo 114 zo 147

II. DISKUSIA V NR SR
Richard Sulk, v tom ase predseda NR SR (SaS) Pred estnstimi mesiacmi 12. jna 2010 rozhodli obania v parlamentnch vobch, e po tyroch rokoch rozkrdania a afrenia daj mandt pravicovej vlde, ktor nastpila, aby spravila Slovensko lepm. Dohodli sme sa na zloen vldy a na programe a o mesiac neskr sme tu, v Nrodnej rade schvlili programov vyhlsenie vldy. V om sa nachdzaj aj tieto vety: Vlda Slovenskej republiky je jednoznane za zachovanie suverenity lenskch krajn v oblasti hospodrskej a socilnej politiky. Pre Slovensko je vemi dleit zastavi zadlovanie budcich generci, priom sasou zmien mus by aj jasn mechanizmus riadenho bankrotu krajiny, ktor konzistentne vykonva nezodpovedn rozpotov politiku. Kontatujem, e rozrenie eurovalu je v rozpore s tmito vetami a je teda v rozpore s programovm vyhlsenm vldy. Tie sme po vobch ako koalcia uzavreli koalin zmluvu. V nej sa pe v l. 2 bod 5: Vetky zsadn rozhodnutia a uznesenia vo vlde, v Nrodnej rade a v koalinej rade bud prijman po vzjomnej dohode vetkch partnerov. Takisto sa pe o pr lnkov neskr: Ak sa niektor z koalinch partnerov vo vnej veci a proti vli alch lenov koalcie spoj na presadenie nvrhu s opozciou, je to hrub poruenie prv ostatnch partnerov. Kontatujem, e v prpade eurovalu djde k hrubmu porueniu prv niektorho z partnerov. Naa vlda je zrejme svetov unikt, ke sa rozhodne spoji hlasovanie o dvere vlde s hlasovanm o eurovale, ktor je v rozpore s programovm vyhlsenm vldy aj v rozpore s koalinou zmluvou, a najm, je v rozpore so zdravm rozumom. o je teda ten euroval, kvli ktormu ide padn vlda? V auguste minulho roka schvlila Nrodn rada doasn euroval EFSF aj s hlasmi strany SaS. My, za SaS sme shlasili najm z troch dvodov. Po prv malo s len o doasn opatrenie na tri roky. Po druh mali by zachraovan len krajiny, nie banky. Po tretie len tak krajiny dostan piku, ktor ju bud vedie splati. Preiel rok a neplat ni z toho. Toto je choroba spolonej meny, neplatia dohody, neplatia prsuby, lovek sa nem na o spoahn. Vieme, e euroval nebude doasn. Vieme, e bude mon zachraova banky a kupova ttne dlhopisy a druhou pikou Grcku, ktor mono nebude, ale predbene bola schvlen 21. jla, bude zvyok zsad hoden cez palubu. Na zodpovedanie otzky, preo treba zvy-

59

P A R L A M E N T N
prtomnch poslancov Nrodnej rady (NR) SR. 13. oktbra Novm predsedom Nrodnej rady SR sa dnes stal jej doteraj podpredseda Pavol Hruovsk (KDH) a vo funkcii tak nahradil odvolanho Richarda Sulka (SaS). V tajnej vobe dalo Hruovskmu hlas 111 poslancov, na zvolenie mu ich stailo 76. Na hlasovan sa zastnilo celkovo 122 zkonodarcov, proti boli len traja, zdralo sa osem poslancov. 14. oktbra Prezident SR Ivan Gaparovi zatia neodvolal vldu Ivety Radiovej. stava SR poda neho nedva hlave ttu po vysloven nedvery v Nrodnej rade SR in prvomoci ne odvola vldu, poveri niekoho zostavenm novej a nsledne ju vymenova. V pondelok (17. 11.) doobeda zvolm predsedov vetkch parlamentnch strn, aby sme sa dohodli na alch krokoch. i niekto bude schopn zostavi nov vldu, ktor by mala by, samozrejme, vinov, a i sa dohodn aj na vlde meninovej. Inak al krok je, e prichdza do vahy, aby som sm zostavil radncku vldu, kontatoval Gaparovi po rokovan s premirkou Ivetou Radiovou (SDK-DS). 16. oktbra Predseda SaS Richard Sulk odkazuje svojim bvalm koalinm partnerom SDK-DS, KDH a Mostu-Hd, aby si dovldli so Smerom-SD. Liberli nemienia podporova meninov vldu tohto trojlstka. Nevidm dvod na to, aby sme ich podporili, ke ns vytvali. Nech si to vyrieia sami so Smerom. Ve toto je rodiaca sa koalcia. Chystaj sa spolu vldnu, dokzali sa dohodn aj na predasnch vobch. Ke si myslia, e meninov vlda je to, o Slovensko potrebuje, nech sa pi, maj tu na to Smer, vyhlsil v dnenej diskusnej relcii televzie TA3 V politike lder SaS Richard Sulk. 16. oktbra Strana Sloboda a Solidarita (SaS) si zavrela dvere pre povolebn spoluprcu s KDH. Jednoznan nie liberlom hovor aj podpredseda SDKDS Ivan Miklo. Takmer nulov potencil m SaS pre Most-Hd, tvrd predseda Bla Bugr. Na tchto postojoch sa trojica zhodla v dnenej diskusnej relcii televzie TA3 V politike. 17. oktbra Prezident Ivan Gaparovi podpsal zkon o skrten volebnho obdobia, poda ktorho sa predasn parlamentn voby maj kona 10. marca 2012. Vlda pristpila k skrteniu volebnho obdobia o viac ako dva roky vmenou za podporu najvej parlamentnej strany pri schvaovan doasnho eurovalu v parlamente. V histrii samostatnej SR boli predasn parlamentn voby dvakrt. Naposledy to bolo v jni 2006. Dvodom sa stal odmietav postoj vtedy koalinej SDK-DS voi predloeniu a podpisu zmluvy o vhrade vo svedom. KDH na to reagovalo odchodom z vtedajej koalcie. 18. oktbra Strana SaS pripa podporu nvrhu zkona o ttnom rozpote na budci rok. Nvrh ttneho rozpotu na budci rok schvlila vlda aj s hlasmi ministrov za SaS minul stredu (12.10.), a to aj napriek predchdzajcemu nevysloveniu dvery Nrodnou radou SR. Upraven verzia rozpotu pota s deficitom na rovni 3,321 miliardy eur, prjmami ttu na rovni 15,360 miliardy eur a vdavkami 18,681 miliardy eur. Celkov deficit verejnch financi by sa mal v slade s dlhodobm plnom zni z tohtoronch 4,9 % na 3,8 % hrubho domceho produktu (HDP). V roku 2013 by mal potom klesn pod 3% hranicu poadovan eurpskymi rozpotovmi pravidlami. 18. oktbra Tmy ako zruenie priestupkovej imunity i amnesti Vladimra Meiara sa op odsvaj. Plnum dnes rozhodlo, e vetky poslaneck nvrhy zkonov, ktor boli predloen na aktulnu schdzu, sa odsun na decembrov rokovanie parlamentu. Dovedna ide o 38 prvnych noriem. V decembri sa im m parlament venova po tom, ako prerokuje nvrh zkona o ttnom rozpote. Politick strany sa tie dohodli, e z programu aktulnej schdze vypustia aj personlne otzky. 19. oktbra Predseda Nrodnej rady Slovenskej

D E N N K
partnerstvo ns viae k spolupatrinosti a k zodpovednosti. Solidarita bola jednm zo zkladnch stavebnch kameov pri vzniku Eurpskeho spoloenstva a naalej zostva jednm zo zkladnch princpov jeho existencie. V situcii, ke prevame druh vlnu krzy, predchdzajca vlda zavala prv vlnu krzy a prevame ekonomick nastupujcu ekonomick recesiu, neexistuj rieenia iba na rovni jednotlivch krajn. Neexistuj. Solidrnos a spoluzodpovednos kadej jednej krajiny m by princpom rieenia existennch problmov aj ostatnch krajn. A naopak, jej odmietnutie me by v konenom dsledku prinou sptnho dopadu existennch problmov na in krajiny vrtane naej Slovenskej republiky. Dostala som priame otzky a dm na ne priame odpovede. Nemali sme dlh vlnu krzy v programovom vyhlsen vldy. Situcia sa radiklne kadm tdom men. Na zmenen situciu s potrebn rchle, okamit reakcie. Bolo by tragdiou, keby lensk krajiny eurozny a Eurpska nia so zaloenmi rukami mali podpsan pvodn zmluvu a nehadali nov rieenia, nov pravidl, nov mechanizmy. Hadaj sa stle. Denne pokrauj rokovania a u o dva tdne bud na stole alie a alie rieenia. Je pravdou, e star princpy, na ktorch vznikla eurozna a Eurpska nia, ten znmy takzvan new bell aut, i prva Eurpskej centrlnej banky vo vzahu k dlhopisom a pravidl zakotven k pakte rastu a stability, boli mnohmi krajinami poruovan. Dnen situcia ns stavia pred zsadn otzku. kam kra Slovensko, ak hodnoty s pre ns podstatn. Zodpovednos, solidarita, spoluprca, spomnan dvera, alebo politikrenie vytkanie politickho kapitlu za kad cenu, toenie namiesto hadania rieen pre obanov Slovenskej republiky? Zodpovedn politiku, vdy som tomu verila, naalej tomu verm, mono robi len tak, ak m aj morlny rozmer. Lene popravde v politike, ktor stavia iba na pragmatickom kalkule, morlka akosi zavadzia. Obraciam sa na vs v tejto situcii, aby ste zvili, o pome naim obanom, o pome zlepi dveryhodnos Slovenskej republiky. A som presveden, e jedin spsob je podpori rieenia, ktor s nadnrodn a ktor bud npomocn aj pre Slovensk republiku. Preto som spojila tento dodatok s hlasovanm o dvere vldy a je na vaom posden ako sa rozhodnete. Anton Marcinin (KDH) Pani premirka, u nieo vye roka upozorujem, aby sme sa nenechali vies lakomstvom a pchou na nae vlastn spechy, ale aby sme konali zodpovedne, solidrne a v slade s naimi kovmi partnermi a zujmami Slovenskej republiky. Som vemi rd, e ste svojm konanm zdraznili vnos situcie. Pred rokom som bol sm, kto hlasoval za piku Grcku. Sm v Nrodnej rade, ale spolu so vetkmi partnermi Slovenska v eurozne. Dnes pevne verm, e budeme v Nrodnej rade hlasova vetci spolone s naimi partnermi v Eurpe. tefan Zelnk (SNS) Ven pani premirka, s obubou pouvate spojenie, e prila svetov hospodrska krza. Ako keby to bolo to obdobie, ke to boli vek dade a prila tiscron voda, za ktor nikto nemohol. A tu predsa vieme presne pomenova, kto tto hospodrsku krzu spsobil. Boli to konkrtni udia, boli to americk banky, ktor klamali, ratingov agentry, ktor klamali a podvdzali. Vina z tchto ud, ktor klamali, boli bohato nakoniec odmenen. Grci takisto klamali pri vstupe do eurozny. Grci ili nad pomery, hoci svoje problmy mohli okamite vyriei. Naprklad aj predajom neobvanch ostrovov. Teraz Grci namiesto toho, aby pracovali, aby sa chytili, aby teda dobehli ekonomick rast, trajkuj. Grci, ktor dostvaj desansobne vyie dchodky ako u ns na Slovensku, Grci, ktor maj pnsobne vyie platy ako na Slovensku, ale nie Grci s zodpovedn za to, o sa deje, ale vy vinte tento parlament, vinte ud na Slovensku a hovorte, e mme sa zohn, mme by solidrni a mme na toto prispieva. Neshlasm s takmto postupom. Vladimr Fai (Smer-SD) akujem za slovo. Vzdvam sa svojho vystpenia. Nebudem vstupova do vaej koalinej rozpravy. Mikul Dzurinda, minister zahraninch vec (SDK-DS) Dodatok k eurovalu je tmou, ktor nie je ani rezortn, ani strancka, ale dnes je nesmierne kov. Kov pre euroznu, pre Eurpsku niu, ale ako sme pouli, aj pre Rusko, aj pre Spojen tty, aj pre nu, pre G20, doslova bez prehania, pre cel svet. A treba poveda, e epicentrom tejto tmy je eurozna, ktorej Slovensko je lenom. A to je nepochybne dkaz, e ide o kov, zsadn tmu, ktor presahuje nielen rady koalcie vo vzahu k opozcii, ale presahuje, dovolm si poveda, aj obdobie jednej vldy, pretoe m a bude ma vemi vny dopad aj na budce genercie. Eurozna zpas o svoju zchranu. A zpas aj o zchranu svojej meny, teda aj naej, slovenskej meny. Treba, aby sme si to povedali nahlas a jasne. Slovensko je lenom najelitnejieho eurpskeho klubu krajn. Ni lepieho v Eurpe dmy a pni nemme. Je teda vo vsostnom zujme Slovenskej republiky, aby sme tento globlny zpas s krzou vyhrali. A samozrejme som presveden a myslm si, e to je aj morlne ako hovoril pn poslanec Fot, e Slovensko sa neme tomuto zpasu vyhn. My nesmieme z tohto ihriska ani zbabelo, ani vypotavo zuteka. To vdy a vetko za ns vybojuje niekto in. Mme iba prva z lenstva z toho elitnho klubu, alebo sme prevzali dobrovone, s nadenm, s radosou aj povinnosti, ktor vyplvaj z tohto klubu. Dmy a pni, nevyhbajme sa poctivm otzkam. A takto stoj dnes problm. Naozaj my Slovci jedin z tch sedemnstich zdupkme a povieme, e ani to jedno percento nedme. O to viac, ke vemi dobre viete, a bolo to elanie strany SaS, e v tejto chvli u estns ostatnch krajn ratifikovalo. Vemi dobre viete, ako tla as. Chceli sme by posledn, sme teda posledn, ale cel Eurpa a ob-

60

P A R L A M E N T N

D E N N K
republiky Pavol Hruovsk svojm rozhodnutm poda l. 89 ods. 2 psm. d) stavy Slovenskej republiky a 25 ods. 2 zkona . 333/2004 Z. z. o vobch do Nrodnej rady Slovenskej republiky vyhlsil voby do Nrodnej rady Slovenskej republiky. Tie sa poda l. 1 ods. 2 stavnho zkona . 330/2011 o skrten volebnho obdobia Nrodnej rady Slovenskej republiky vykonaj v sobotu 10. marca 2012. 20. oktbra tyria ldri bvalej vldnej koalcie sa dnes dohodli s prezidentom SR Ivanom Gaparoviom, e podporia zmenu stavy SR. T hlave ttu umon poveri vldu, ktor minul tde nezskala dveru Nrodnej rady (NR) SR, aby viedla krajinu do marcovch predasnch volieb. Je teraz na NR SR, na poslancoch, aby pripravili tto novelu. Po jej prijat okamite poverm tto vldu, aby pokraovala v innosti a do volieb, avizoval po dnenom stretnut Gaparovi. Podporu zmene stavy avizoval dnes aj lder opozinho Smeru-SD Robert Fico. 20. oktbra Bval koalin partneri sa v priebehu dnenho da dohodli na rieen, ktor by umonilo aj pri prpadnom odvolan prezidentom podpori v parlamente vldu v sasnom zloen vinou hlasov SDK-DS, KDH, Mosta-Hd a SaS. Sasou dohody je zvzok podpori ttny rozpoet na budci rok a s nm svisiace zkony, ako aj zruenie priestupkovej imunity poslancov. 21. oktbra Vina uiteov si od novho roka prilep. Ich plat sa zvi o dve percent. Prdu vak o rekondin pobyty, na ktor mali nrok po 15 rokoch pedagogickej praxe. Zmeny prina novela zkona o pedagogickch zamestnancoch, ktor dnes poslanci schvlili 138 hlasmi. Prilepi si mu aj zanajci pedaggovia. Km ukonia adaptan vzdelanie, na o maj dva roky, bud dostva o es percent viac z platovej tarify, do ktorej s zaraden. Uiteom v dvoch najvych platovch triedach by mal plat vzrs o sedem a dev percent. 21. oktbra Poslanec SaS Jozef Kollr sa podpredsedom Nrodnej rady SR nestal. V dnenej tajnej vobe mu toti odovzdalo hlas 75 poslancov, o znamen, e Kollrovi na zvolenie chbal jedin hlas. Proti Kolrovi bolo 52 poslancov, zdrali sa traja. len liberlov mal zasadn na uvonen post po Pavlovi Hruovskom (KDH), ktor sa stal predsedom parlamentu po odvolanom ldrovi SaS Richardovi Sulkovi. 21. oktbra Premirka Iveta Radiov (SDKDS), ktorej vlda padla minul tde po hlasovan o zmench v eurovale, sa nebude op uchdza o dveru parlamentu v prpade, e prezident SR Ivan Gaparovi jej kabinet odvol. Povedala to dnes novinrom s tm, e toto stanovisko nezmen za iadnych okolnost. Poda jej slov je vylen, aby iadala parlament optovne dveru. 21. oktbra Opozin Smer-SD podpor zmenu stavy SR, na zklade ktorej by prezident SR Ivan Gaparovi mohol poveri kabinet Ivety Radiovej (SDK-DS) vldnutm a do volieb len vtedy, ak hlava ttu zska kompetenciu urova, o takto vlda me robi. Novinrom to dnes povedal lder SmeruSD Robert Fico krtko pred tm, ako odiiel na stretnutie Gaparovia s ldrami strn. 21. oktbra Parlament neme z vldy zmenou stavy SR urobi nefunkn a nenleit vkonn orgn. Vyhlsil to dnes predseda NR SR Pavol Hruovsk (KDH) v reakcii na slov ldra Smeru-SD Robert Fica, e doasn kabinet mus ma obmedzen mandt, a to, o me a o nie, mu m urova hlava ttu. Vlda mus ma svoju legitimitu, mus ma prva dan stavou, riadi tt, predklada nvrhy zkonov a robi rozhodnutia, ktor zachovaj chod ttu. Ja by som bol nerd, keby sme z nej robili nejak nenleit vkonn orgn moci, za tak rieenie by som nehlasoval, avizoval Hruovsk 21. oktbra Vlda, ktor strat dveru parlamentu, by po poveren prezidentom mohla predklada n-

vam sa, e aj omnoho irie sa dnes pozer na Slovkov i maj charakter, i maj morlku, i maj odvahu, alebo maj len politick strany, ktor sleduj jedin vec, prieskumy verejnej mienky. Tak stoj dnes otzka. A budem sa pta ete alej, mali by lenovia klubov, elitnch eurpskych klubov plni podmienky a zvzky, ktor vyplvaj z lenstva v tchto kluboch. Dmy a pni, m Slovensk republiky zvzok ratifikova ochrann val? Je v zujme Slovenska, aby zostalo kredibilnou, alebo teda dveryhodnou krajinou s dveryhodnou vldou, s ktorou sa bud radi stka ttnici vetkch krajn? No a napokon teda, je poctivou aj otzka, ke u sme v tom najelitnejom klube, aby sme aj my prispeli svojm dielom na tom akom zpase na zchrane jednotnej eurpskej a teda aj slovenskej meny. Panie poslankyne, pni poslanci, ak si len na jedin z tchto otzok odpoviete kladne, tak potom musme ochrann val a dodatok k nemu ratifikova. Som presveden, to je moje videnie, e odpovede na vetky tieto otzky s no. Je v naom zujme, aby sme ten zpas vyhrali, a aby sme zostali dveryhodnou krajinou. Pn poslanec Droba sa optal, preo sme spojili hlasovania. Myslm, e aj pn poslanec Chren. Myslm si, e aj uom azda sa patr to zretenejie poveda, preo som ja privtal rozhodnutie pani premirky, a preo som dnes na vlde za to spojenie hlasoval. Pn Droba, viete preo. Lebo val mus prejs. Lebo je to moje hlbok presvedenie. Lebo je to hlbok presvedenie troch zo tyroch koalinch partnerov. Aj Bugr, aj Fige, pani premirka predovetkm, aj ja sme presveden, e to je kov ivotn vec pre nau vlas. Zoberte to prosm na vedomie. Nemuste shlasi, len to zoberte na vedomie. Chcem, aby ste mi porozumeli. A tak sa vs ptam, ak naozaj sa nemme hanbi po Eurpe, ak na rokovaniach nm nesm kls otzky, hej Slovci, ste shlasili, a bude to plati aj zajtra. Tak val mus prejs. Tak ako preiel vo vetkch ostatnch krajinch eurozny.

Robert Fico (Smer-SD) Nerd vstupujem do tohto vho vntrokoalinho dialgu, ktor by sme skr oakvali v miestnosti koalinej rady a nie v miestnosti slovenskho parlamentu. SmerSD uznva, e zodpovednos za vldnutie m vldna koalcia, ktor disponuje pohodlnou nadpolovinou vinou v Nrodnej rade a tejto zodpovednosti sa neme zbavova odkazom na neodstrniten rozdiely v nzoroch jednotlivch koalinch strn. Za najhlb politick marazmus, ven dmy a pni, do ktorho ste doviedli Slovensko za to, e sme poslednou krajinou eurozny rozhodujcou o eurovale, za to e sme svedkami zanajcej medzinrodnej blame Slovenska zodpovedte, ven dmy a pni, len vy, vy a vy z vldnej koalcie. Ak vldna koalcia chce test schopnosti vldnu, me ho vykona, ak ho chcete dnes tak si tento test zrealizujte. e ho vemi chcete, sved aj vae rozhodnutie spoji hlasovanie o eurovale s hlasovanm o dvere vldy. o opozciu plne vyluuje z hlasovania, takto isto to povedali viacer predstavitelia politickej scny, som rd, e chpete aj tto realitu parlamentnho ivota. Vyluuje ns to z hlasovania preto, lebo pravicov vldu nepovaujeme za dobr rieenie pre Slovensk republiku. My teda hovorme nie pravicovej vlde, hovorme vak no eurovalu. Budeme trpezlivo pova, ako asto hovor predseda SDK, ak rieenia m vldna koalcia pre Slovensko v najblich doch, tdoch a mesiacoch, najm ak vlda dnes nezska dveru. Ako chce vldna koalcia zabezpei schvlenie eurovalu, chce vldna koalcia pokraova v nespench experimentoch, alebo bude ma silu a vu da priestor na vznik politickch truktr, spsob udra Slovensko medzi spenmi krajinami Eurpskej nie. Ven dmy a pni, tak ako je nrodnottnym zujmom Slovenska schvli euroval, je nrodno-ttnym zujmom Slovenskej republiky ma aj siln stabiln, proeurpsky orientovan a v zkladnch nrodnch otzkach zjednoten vldu, toto je nrodno-ttny zujem Slovenskej republiky.

61

P A R L A M E N T N
vrhy zkonov, nariadenia vldy, ttny rozpoet aj ttny zveren et. Zrove by mohla vyhlasova vnimon stav a vysiela vojakov na zahranin misie. Rovnako by jej mohli zosta alie kompetencie, ktor vak bude mc vykonva len s predchdzajcim shlasom prezidenta. Na jeho schvlenie by sa tak mohlo viaza naprklad narbanie s rezervou vldy. Pota s tm nvrh novely stavy SR, ktor dnes do podatene Nrodnej rady SR podal predseda stavnoprvneho vboru Radoslav Prochzka (KDH). 21. oktbra Vldu Ivety Radiovej (SDK-DS), ktor stratila dveru parlamentu, bude mc prezident SR Ivan Gaparovi poveri vykonvanm funkcie a do vymenovania novho kabinetu. Vyplva to z novely stavy SR, ktor dnes 139 hlasmi schvlili poslanci. Radiovej doasn kabinet vak bude ma len oklieten kompetencie. Bude mc rozhodova len o nvrhoch zkonov a nariadeniach vldy, nvrhoch ttneho rozpotu a ttneho zverenho tu, o medzinrodnch zmluvch, nvrhu na vyhlsenie vojnovho stavu, o nariaden mobilizcie ozbrojench sl, vyhlsen vnimonho stavu i vyslan ozbrojench sl mimo zemia SR. V kompetencii vldy ostane aj rozhodovanie o alch otzkach vyplvajcich zo zkonov a vymenvanie a odvolvanie ttnych funkcionrov a troch lenov Sdnej rady SR, avak len so shlasom prezidenta. Doasn vlda tak prde naprklad o monos rozhodova o zsadnch opatreniach na zabezpeenie hospodrskej a socilnej politiky i o zsadnch otzkach vntornej a zahraninej politiky. 25. oktbra Prezident SR Ivan Gaparovi dnes za prtomnosti predsedu Nrodnej rady (NR) SR Pavla Hruovskho (KDH) v Prezidentskom palci odvolal premirku Ivetu Radiov (SDK-DS) z funkcie a poveril ju vykonvanm jej psobnosti a do vymenovania novej vldy. Umonila mu to novela stavy SR, ktor minul tde schvlil parlament. Kabinet v sasnom zloen by tak mal dovldnu a do predasnch volieb, ktor sa uskutonia 10. marca 2012. 27. oktbra Slovensku sa ako jedinej lenskej krajine eurozny podarilo vybavi vnimku z asti na naven Eurpskeho fondu finannej stability (EFSF), ie doasnho eurovalu. Ten bol po nonom summite eurozny naven z pvodnch 109 milird eur, dohodnutch v lete, na sasnch 130 milird eur. Slovensko sa vak na doplcan rozdielu vo vke 21 milird eur nezastn ani jedinm centom, uviedla dnes skoro rno premirka Slovenskej republiky Iveta Radiov. Po devhodinovom nonom maratne sa zrodila dlho oakvan dohoda vytvrajca zchrann mechanizmus pre Eurpsku niu postihnut dlhovou krzou. 27. oktbra Poslanci OKS nebud na kandidanej listine Mostu-Hd pre marcov predasn parlamentn voby. Dvodom je ich as na pde vldy Ivety Radiovej (SDK-DS) a tie ich vyhranen postoje, ktor brnia prijma zdrav kompromisy. TASR o tom dnes informovala hovorkya Mostu-Hd Nora Czuczorov po rokovan predsedu Blu Bugra so fom OKS Petrom Zajacom o monej spoluprci. 30. oktbra udia by mali zvaova, i je as pre nov strany, akou je naprklad SaS, alebo pre tradin strany a spojenia, ako je SDK-DS KDH MostHd. Prve politick novik SaS je toti zodpovedn za pd vldy Ivety Radiovej. V diskusnej relcii Slovenskej televzie O p mint 12 to povedal predseda SDK-DS Mikul Dzurinda, ktor ponka voliom prve spomnan trojlstok. Predseda Smeru-SD Robert Fico si nemysl, e by mali strany pred vobami hovori, s km pjdu po vobch a s km nie. Nazdva sa, e marcov predasn parlamentn voby vyhr bu Smer-SD, alebo spojenie SDK-DS KDH Most-Hd. Je vak presveden, e Slovensko potrebuje stabilitu a nie zlepenec, ktor prinesie op len chaos. (rk)

D E N N K
Ven dmy a pni, my chceme v strane Smer-SD, aby bolo nae lenstvo v Eurpskej nii aj v eurozne naalej spenm prbehom. Bude to tak len vtedy, ak na Slovensku bud vinov politick sily uzrozumen s faktom, e miesto Slovenska je len v zne perspektvy medzi najsilnejmi a nie v zne bezndeje medzi najslabmi a najmenej zodpovednmi. My sme preli nielen hospodrskou krzou v rokoch 2009, 2010, my sme preli aj najvou plynovou krzou ak kedy bola. Keby sme neboli dveryhodn partneri nikdy sa nm nepodar v sinnosti s Nemeckom a eskou republikou zabezpei sptn tok plynu na zemie Slovenskej republiky a bolo to len a len preto, e sme urobili vetko pre spen postavenie Slovenska v tejto medzinrodnej intitcii. Rozhodnutie o eurovale a vy to dobre viete, je len zaiatkom celho radu alch a podstatne nronejch rozhodnut. Pripravme sa na to, e siln krajiny bud hovori o uritch okolnostiach, ktor bude potrebn naplni, aby ten kto chce zosta v zne perspektvy, v tejto zne perspektvy aj zostal. Ako chcete vldnu, ke prde mylienka harmonizovanch dan, ako chcete vldnu ke prdu alie tmy eurpskeho vznamu, ke u teraz povam jedna politick strana hovor toto, druh politick strana hovor tamto. Takto neme Slovensko existova v iadnom prpade. Preto bu sa postavme k tmto nvrhom kontruktvne a budeme z nich profitova, alebo budeme svedkami dnenho politickho marazmu a vetko m v rukch vldna koalcia. Tmou da je teda euroval, nie to, o bude po prpadnom pde vldy, hoci takto predpovede s urite pre verejnos a mdia najatraktvnejie. Smer - socilnu demokraciu zaujma ak test schopnosti vldnu nebude spen. o navrhn strany vldnej koalcie na urchlen hlasovanie a schvlenie tohto pre Slovensko ivotne dleitho dokumentu Smer je na takto diskusiu pripraven. Igor Matovi (Obyajn udia) Pn poslanec Fico, hovorte, e stav, v akom sa vldna koalcia nachdza, za ten stav zodpoved len sama vldna koalcia. Hovorte, e len a len my a my a my za to zodpovedme v prpade eurovalu. Ja si vs dovolm trochu opravi a poveda, e sa mlite. V prvom rade do tejto situcie sme sa dostali preto, lebo aj vy ste pokraovali v rozhodnut predolej vldy a dostali ste ns do spolku, sce by som nazval akoe peknho vlaku na prv pohad, ale plnho zhnitch jabk. Dostali ste ns do eurozny, ktor dnes len vetci musme obhajova, lebo bohuia u ni in nezostva. Druh dvod, preo tento stav dnes rieime, je nenaranos a nedostatok dostatku naich eurpskych partnerov. Ptali si od ns tak podiel na eurovale, ktor svojou nemernou mierou voi nmu zavineniu dostatone vytoil jednu koalin stranu na to, aby sa postavila na zadn a povedala, e nie. Jednoducho a mono inak povedan, tret dvod, preo sa nachdzame v situcii, v akej sa nachdzame, je neschopnos a nedostatok vs osobne a vaej vldy vyrokova v eurozne podmienky pre Slovensko tak, aby sme mohli sa dstojne zastni eurovalu. Ak vy by ste naozaj hjili zujmy Slovenskej republiky, vyjednali by ste tak podiel, ktor by bol mono desatinou toho a zodpovedal by naozaj naej zodpovednosti za stav, v akom sa eurozna nachdza. Bohuia, nevyjednali ste ni, len ste sklopili optky, salutovali ste a zbabelo ste prijali to, o vm eurozna ponkla.

III. A POTOM HOVORILI ETE MNOH. IV. A NA ZVER POIADALA O SLOVO PREDSEDNKA VLDY.
Iveta Radiov, predsednka vldy (SDK-DS) Nech u sme v koalcii alebo v opozcii, urite mme jeden spolon zvzok, a ten zvzok je ochrni obanov Slovenskej republiky, maximlne ako to dokeme, maximlne ako to dokeme. Nemm zzran prtik, nikto z ns nie je David Copperfield a pravdou je, e s konkrtni vinnci za dnen stav. Meme ich spolu pomenva. Meme sa poksi ich potresta, ale viete, o je podstatn, aby sme spojili sily a zabezpeili, aby nikdy viac nedoviedli krajiny eurozny a Eurpy, mono sveta, do takejto situcie. Mne sa pred oami v Bruseli vymieaj premiri ako na beiacom pse. Aj ja sa rozlim s vekou pravdepodobnosou, nie o tom je podstata, podstata je o tom, o dnes za sebou zanechme. Ak meno Slovenska dnes za sebou zanechme? Ako dveryhodnho partnera alebo ako krajiny, ktor je v nejakom spolku dovtedy, km m vhody? To, o dnes rozhodujeme, je dobr meno Slovenska. To, o dnes rozhodujeme, je dveryhodnos Slovenska. O tom, o om dnes rozhodujeme, je, kam bude Slovensk republika a obania patri. Je to o tom, kto bud nai partneri. Je to o tom, s km sa meme poradi. Je to o tom, i sa sami vylime zo spoloenstva spenejch. Ja vs prosm, dverujte tejto vlde, e narba zodpovedne s verejnmi financiami, dverujte tejto vlde, e nezneuije ani na sekundu ako zaroben peniaky daovch poplatnkov. A dverujte tejto vlde, e zujem a dveryhodnos Slovenskej republiky je to najcennejie o viem, o mm a o ponkame.

V. A POTOM SA HLASOVALO.
Pavol Hruovsk (KDH) Panie poslankyne, pni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skonen. Pristpime teraz k tretiemu taniu o vldnom nvrhu na vyslovenie shlasu s dodatkom k rmcovej zmluve medzi ttmi eurozny a eurpskym stabilizanm nstrojom. Chcem upozorni, e hlasovanie o nvrhu vldy je spojen na iados vldy s vyslovenm dvery vlde Slovenskej republiky. 124 prtomnch, 55 za nvrh, 9 proti, 60 nehlasovalo. Panie poslankyne, pni poslanci, kontatujem, e Nrodn rada Slovenskej republiky navrhovan uznesenie neschvlila, a tm nevyslovila dveru vlde Slovenskej republiky.

VI. VOLEBN KAMPA BOLA ODTARTOVAN.

(rk)

62

S U P E R M O N I T O R

a (medzitm) minikomentre
24. septembra 2011 3. novembra 2011
*** Nik nevie, ako skon vlda (o by ani tak neprekalo, lebo vlda sa d zvoli vdy nov), ale nik ani netu, ako skon Slovensko. To u je horie, lebo tak pekn krajina, pln milch ud, sa u tak ahko zohna ned. Nie je ahk ani otzka: Bude Slovensko v Eurpe chba? Litert a filozof Oliver Bako. Pravda 24. 9. (Pravdepodobne nebude chba, lebo dnes u v Eurpe nebude chba iaden tt, kee, ako sa zd, dnes kad potrebuje len samho seba.) *** Padol zkladn pilier fyziky, e sa ni neme pohybova rchlejie ako svetlo? Ete dlho to nebudeme vedie a nezakod zosta skeptikom. Hoci monos, e vzdialen vesmr nie je tak nedosiahnuten, ako sa zdalo, by asi bola uiton. Komu by sa chcelo roky sa vliec aj k najbliiemu hviezdnemu systmu Alfa Centauri? Pritom by sa nm pri tempe nienia naej planty nejak dosiahnuten rezervn asi zila. Komenttor Peter Morvay. Sme 24. 9. (Je to dokonal paradox. udstvo je u na takej senzanej rovni, e objavuje vo vesmre tak veci, o akch sa mu ani nesnvalo. Ale popritom to ist asn udstvo objavuje nov monosti, ako svoju plantu Zem vyhodi do vzduchu a znii.) *** Rytierske dni v Bojniciach sa nesstreuj na vek ermovanie i bitky a dobjanie hradov. Zamerali sme sa skr na vchovu rytiera k ivotnm hodnotm a stavovskm cnostiam. Pritom nelo len o narbanie s meom, ale aj o to, aby vedel dvori dme. Riadite bojnickho mzea Jn Papco. Oene.sk 24. 9. (Uitelia by mali ui stavovskm a inm cnostiam povedzme aj dvoreniu najprv samch seba, ak maj k nim ui svojich iakov.) *** Za posledn desaroia sa podstatne zmenila ivotn filozofia a hodnotov rebrek ud. Nae myslenie je oraz racionlnejie, ale n emocionlny ivot oraz chudobnej. Psychiater Pter Hunk. Sme 24. 9. (Sme teda uenej a bezcitnej. udstvo je ovea poloviatejie, ne si nahovra. A tak samozrejmos, akou je udskos, je nm oraz menej prirodzen.) ri va preplenho oleja, klobsok, lok a kvasiaceho mladho vna za nekresansk peOceujem antikorupn nboj premirky. niaze. Vinobranie obracia aldky aj peaVlda m vak vemi nzky reformn poten- enky. cil. Vemi mlo zlep kvalitu fungovania tSpisovateka Veronika ikulov. tu a verejnej sprvy na Slovensku. Pravda 27. 9. Bval minister zdravotnctva Ru- (Dcra zo svojskho literrneho rodu Vindolf Zajac. Sme 26. 9. ca ikulu je ete draznejia, ako bol jej (Radiovej vlda je soldny sbor radn- otec.) kov, ktor maj najviu prednos v tom, e s to slun udia. Ak vak nemaj kon*** cepciu, nemono od vldy aka, e bude reformn. Ja jednoducho ist veci nechcem robi. Herec Miro Noga. *** Slovenka 28. 9. (V niektorch rozhovoroch s hercami je Ak zmizne pozia, ak nebud prleitosti, ak najpikantnej tak vkrik, ak citujem. nebud oceovan bsnici a nebude sa hodno- Pritom z dialgu vyplva, e nie herec neti pozia a nebude sa ponka, bud sa meni chce inkova v nieom, s m neshlas, ale udsk podstaty e ho reisri neobsadzuj, lebo sa im neHerec a recittor Ladislav Chudk. pozdvaj jeho vkony .) Pravda 26. 9. (lovek me existova bez pozie. A ak ju *** nem, vlastne ani netu, e ju nem. Vtedy ho vak ani neznepokojuje, e sa vemi Ke nm nhle zomrie niekto milovan, ani neodliuje od obyajnho zvieraa a e tak ns boles, smtok, strata, ale i pocit samoje teda len polovinm lovekom..) ty natoko zasiahnu, a zabudneme na to podstatn: e tu ten lovek s nami roky bol a e *** sme spolu zaili vea jedinenho. To je to hlavn, na o treba myslie, ke spomnate na Ak sa oddel moc od prva, tt sa stane ban- babiku. dou zbojnkov. Preto zkladnou lohou poliSpisovate Maxim E. Matkin. tika je i zostane sli prvu a vzoprie sa vlOene.sk 28. 9. de nespravodlivosti. (Je smr prprava na venos, alebo len zPpe Benedikt XVI. v nemeckom nik bezvznamnej udskej bytosti?) Bundestagu. Tde 26. 9. (Hoci v slovenskom parlamente viacero *** strn deklaruje svoju oddanos kresanstvu a jeho cirkvm, dleitejie je, aby sa v om My sa ahko naume potaov jazyk (ve ozvali podobn kontatovania a vzvy. A aby sme ho stvorili), ale pota len ako n. Ak politici nekradli, ale krdeiam zabraova- by pota priiel na narodeninov prty, len li. Zlodejstvm vo vetkch rozmeroch, ale by sa udoval, ak nezmysly tie bytosti hovonajm krdeiam vo vekch dimenzich.) ria. Odbornk na komunikciu *** Miro ifra. Sme 28. 9. (Je lovek predsa len hlpy na to, aby poPrv pokusn trieda otcovskej klky v D- pri slovenine porozumel aj potaovine?) bravke je uren najm deom, ktorm chba otec. Nie je typick len tm, e m ako uite*** a mua, ale aj nzkym potom det. Riaditeka centra socilnych sluieb S tu deti, teda priamy nsledok nevery, a Anna Ghannamov. to je nieo, o ma bude sprevdza nadosmrSme 27. 9. ti. Som ich otcom, a to je nieo, o je na cel (SR nevyhnutne potrebuje podobn poku- ivot. V takom prpade, ia, nefunguje nieo sy. Najm preto, aby sa obmedzila drzos a tak, ako poveda prepte. bezoivos mladej genercie.) Primtor BB Peter Gogola. Slovenka 28. 9. *** (Kedysi by si inite na primtorskom poOslavujme, km je o a za o. Hudba reve, ste asi ako dovolil takto pokojne hovori mestom sa ozvaj detoncie, tm, o maj o svojej situcii otca det bez manelstva. A kolotoe pod oknami, rinia skl. Mestom sa my dnes nevieme, i mme obdivova jeho

SUPERMONITOR

63

S U P E R M O N I T O R
primnos, alebo i sa mme pohorova nad jeho poruenm mravnch princpov.) *** My, esi, sa meme pochvli naozaj vekolepm divadlom: V 1975-om sme presunuli mohutn gotick kostol, viaci ctyhodnch desatisc ton. To vtedy vyvolalo masov ialenstvo. Mlad nechodili na rande do kina, ale ku kostolu. Niektor si so sebou nosili pravtka, papiere a ceruzky: Zapisovali si, ak drhu kostol od predchdzajceho da preiel. Kastelnka Ludmila Klimplov. TV oko 29. 9. (o bol v ase normalizcie v zzrak? Prevezenie vekej stavby na nov miesto i to, e v ase, ke sa kostoly zatvrali, komunisti shlasili s takouto zchranou chrmu?) *** Z 8 kultrnych intittov sa Dzurindovo ministerstvo zahraniia chyst zrui 4: v Pari, Berlne, Rme a Viedni. Pritom prve tieto krajiny dali Slovensku rozhodujce kultrne a civilizan impulzy. A zvl pre tak mal tty ako je SR s kultrne intitty vbornou ancou zviditeni sa. Vo Viedni a v Berlne stratme priestory, ktor sa v centre mesta prenajmaj a s u dobrou, zavedenou adresou. udia si na tieto adresy zvykli chodi. Literrna kritika Michaela Jurovsk. Pravda 29. 9. (Pritom kultra je jedin schopn aj t najviu geografick vzdialenos premeni na psychologick blzkos, ako mdro vrav bval vevyslanec SR v R Ladislav Ballek.) *** Ani ako farr nedokem trpiacej panej vysvetli, preo jej zomrie manel, potom mama a krtko na to aj syn. Je pritom skvel, pomha uom, chod do kostola, je primne veriaca, napriek tomu sa to na u zosype. Neviem, preo na u Boh zoslal tak kr. Evanjelick farr Ivan Mucha. Sme 29. 9. (udia sa nemu dosta bliie k Bohu, lebo nedoku pochopi, e Boh nie je lovek, ale Boh, a e Ho nemono posudzova udskmi kritriami.) *** Od roku 2002 som, bohuia, vinou stvrnila negatvne figrky. A tak sa mi stva, e mnou udia opovrhuj, lebo som vraj vemi sebeck a zkern! Urite nie som tak ja, ale postavy, ktor asto hrm. Potvor u mm na konte dlhoizn rad. Anglick hereka Emily Blunt. TV max 30. 9. (Ak hr hereka potvory a ak na divkov potvorsky aj psobia, znamen to, e hr vynikajco. M by naden zo svojho dobrho herectva, alebo m by udsky neastn?) *** Vetky ankety popularity s podvod na podvod. A to vravm napriek tomu, e som bol 2x tvrt v eskom slvikovi (1997 a 1998). Poda vsledkov si hovorm, e za tm, kto vyhrva, neme by pravda a skuton nzor ud, ale aj alebo len nejak zkulisn hry. Frantiek Nedvd (z dvojice bratov hudobnkov). Plus 7 dn 30. 9. (udstvo by asi vymrelo, keby za vetkm, m sa udia zaoberaj, neboli hbky piny.) *** Zanajca modelka je vemi osamel. Je vemi mlad, stle cestuje a skoro vade je sama. Niekedy neprejde de, aby nesedela v inom lietadle alebo neprespvala v inom hoteli. Strca zzemie i svojich priateov. Ak niekto v ptnstich odcestuje do sveta, neme si njs skutonch kamartov. Ve kad druh de trvi s niekm inm. esk modelka a hereka Pavlna Nmcov. Pravda 1. 10. (Predvdzatekou bielizne sa vak stala dobrovone a nejedna priam prahne po tomto povolan. A tak, ak si predstavme jej budcnos, naa tos nad jej opustenosou a kadodennm cestovanm nem preo by hlbok.) *** Z nieoho i muste a to je pre mnohch autorov dvod, preo pu serily. Zrove je to dobr kola scenristickho remesla. Len to lovek nesmie robi dlho, lebo mu to vyerp duu. Rovnako je to s hercami. Navye, ke divk vid stle tch istch prechdza zo serilu do serilu, nem ancu stotoni sa s nejakm charakterom. Filmov reisrka Zuzana Liov. Sme 1. 10. (aka vak od majiteov alebo manarov skromnch televzi, e sa bud kroti a uprednostnia umeleck a morlne postulty v zujme obanov, je naivn.) iadna ponovembrov politick reprezentcia si neosvojila kultru ako prirodzen sas ttneho zujmu. Bsnik a prekladate Marin Hatala. Sme 3. 10. (Obania Slovenska to vak, bohuia, od iadnej ani neakali.) *** STV presunie vysielanie hlavnch sprv na 19. hodinu, teda na as, ke zana vysiela sprvy aj TV Markza. Vedenie STV nepripa monos, e nov sprvy sa medzi silnou konkurenciou nepresadia. Ak vak tento zmer *** Ke som v Junej Amerike spene zoperoval kb vnukovi yanomamskho Indina, starec mi z vanosti venoval aksi ich rastliny. U ns vo Viedni sme ich dkladne vyetrili. Ke sme ich aplikovali pacientom s ndorovm ochorenm, dosiahli sme vborn vsledky. Ale treba aj, aby sa pacienti zdravo a prirodzene stravovali a mali vyrovnan, astn rodinn ivot. Chirurg profesor Thomas David. Tele plus 1. 10. (Lieiv rastliny s vzcnym darom pre ud. A ostatn si u musia udia zariadi sami.) *** V najblich rokoch nevidm na obzore ekonomick zotavenie. Okrem inho k tomu prispievaj sporn opatrenia, ktormi sa jednotliv krajiny snaia skroti svoje dlhy. Americk ekonm Joseph Stiglitz, nosite Nobelovej ceny. Hospodsk noviny 3. 10. (Jednm slovom: sporn opatrenia nesm by tak, aby vlda viac stratila, ne zskala a aby teda nemala peniaze na rozvojov projekty.) ***

Kresba: Fedor Vico. HN 3. 10. (Ak je vak rozdiel v tom, ke sa politici dria svojich funkci zubami, a ak, ke sa ich dria nechtami?)

64

S U P E R M O N I T O R
stroskot a STV prehr v sboji s komernmi televziami, potom sa u bude ako vysvetova, na o verejnoprvna televzia vlastne je. Prezident Medilneho intittu Andrej Zmeek. Pravda 3. 10. (Demokracia vak potrebuje vplyvn mdium, ktor m praliv spravodajstvo a hodnotn umeleck program, aby obania nedostvali len bulvrne primitvnosti. STV vak niia udia, ktor sa hrab do vedenia STV bez schopnosti vies medilny kolos. A bez toho, aby boli rozhadenmi individualitami.) *** Myslie si, e lev s vycerenmi teskmi sa smeje, je klamstvo, ktor me st ivot. Esejistka a riaditeka Nadcie Charty 77 Zuzana Szatmry. Sme 3. 10. (To by sme mali ma stle na pamti: Ak nerozoznme, i sa nai fovia na ns ceria, alebo i zria, meme prs o hlavu. Alebo o lukratvne miesto.) *** tdium vzdialench supernov nm umouje pochopi, ako sa rozpna vesmr. Je to neobyajne vzruujce. Ctim sa podobne, ako ke sa narodili moje deti. Pomaly vak u zane by oprvnen otzka: Ak bude budcnos nho kozmu? Skon termickou smrou ako pust, nehostinn a extrmne chladn miesto? Astrofyzik Saul Perlmutter. Sme 4. 10. (Predstava, e raz zomrie vesmr, me by pre nejednho loveka neznesiten.) *** ist, priatesk a lacn trenianska Pohoda je zpadoeurpsky festival za vchodoeurpske ceny, ktor sa tento rok, po 15 rokoch existencie, zaradil medzi to najlepie, o mme. Preto sme ju dali na 3. miesto v rebrku eurpskych mimobritskch festivalov. Dav bol omren a ctiv ako poas katolckej ome. Dokonca tiekli slzy. Nieo mus by v dui tohto nroda. Editor festivalovho portlu Virtual Festivals Jon Wright. HN 4. 10. (Aj ke je Pohoda len festival populrnej hudby, svojm spsobom existencie zskala ctyhodn spoloensk postavenie. Wrightovi pripomenula dokonca omu!) *** Rakovinu nesmieme bra ako nutne smrten chorobu, ale len ako chorobu, s ktorou sa treba naui i a vnma ju ako sas a nie ako koniec ivota. Tto skku meme zvldnu, len ak sami chceme. Rakovina sa d prei a po jej prekonan je mon plnohodnotne i. Zuzana Truplov (2x elila rakovine), Onko-psychologick spolonos. Sme 4. 10. (Jednou z najdleitejch sast spenej lieby je pacientova psychika. Zatia sme vak svoju vntorn silu a energiu preskmali len vemi povrchne a nedostatone.) *** Ak vo vaom vzahu nie je citov rovnovha, zvdza vs to k veciam, ktor by ste mono inak nerobili. Nikto vs nenti robi veci, z ktorch je vm ako. Tak ich u teda nerobte. Spisovate Maxim E. Matkin. Oene.sk 5. 10. (Nik teda, vrav Matkin, sa nem oddva ani sexu, ak vid, e tm niekomu ubliuje.) *** *** Predpovede poasia pre Saturn potvrdili, e na mesiaci Enceladus s vemi dobr podmienky na lyovanie. Momentlne tam sne. Dokzali to nov snmky a pozorovania, ktor na vzdialenom mesiaci potvrdili prtomnos jemnch krytlov vody. Na svahoch Encelada tvoria dokonal praan. Je tam teda O aktulnom stave urnalistiky sved alostn tatistika, poda ktorej priemern novinr je rozveden 40-ron ena so stredokolskm vzdelanm. fredaktor Literrneho tdennka Pavol Jank. LT 5. 10. (Kee mnoh slovensk novinri s skr podpriemern, tatistiky sa ich netkaj.) *** Mme prli radi svoj luxus, lacn trik a elektroniku. Netvrdm, e sa mme vrti do doby kamennej. ijeme predsa v 21. storo. Meme postavi solrne panely, meme vytvori prostredie bez toxickch odpadov. Vieme, ako pestova rastliny bez pesticdov. Odpoveou na otzku, ako sa meme ma lepie, je poda ma by mdrej. Aktivista Greenpeace (na Novom Zlande) Rien Achterberg. TV oko 6. 10. (Je vea ud, ktor chc i rozumne, dokonca aj vedia, ako to dosiahnu. A predsa je ich vemi mlo v pomere k udskm dravcom, aby sa dala docieli harmnia. elmy toti chc i pohodlne, aj ke je to na kor ostatnch.) *** Kresba: Pavel Jakubec. HN 4. 10. (S to zrky sce len obasn, ale vdatn.) Je to vemi bolestn a hanebn strnka mjho ivota. Ale musm sa nahlas prizna. Ja, poskuton lyiarsky raj. Objavenie adovch gejzrov na Encelade prinieslo revolciu do tdi o plantach. Astronm Paul Schenk, Lunar and Planetary Institute v Texase. Pravda 5. 10. (Lyovaka na Saturne je, pravdae, zatia fantazmagria, ale astronmovia umouj, aby udsk sny boli stle krajie a zaujmavejie. A raz sa mono aspo niektor z nich uskutonia.) *** Komunizmus zodpovedal za najv poet zavradench ud v histrii udstva. Verejnos by si mala tieto mement uvedomova. Aj preto povaujem zriadenie Mzea komunizmu a totalitnch reimov za dobr prostriedok na priblenie tejto histrie. Minister kultry Daniel Krajcer (SaS). Sme 5. 10. (A otvori by ho mali teraj a bval komunisti, ktor stle ete oblauj NR SR a mnoh sasn politick strany.) *** Pozemn rdioteleskop Alma je jednm z najvch vedeckch projektov 21. storoia. Jeho zapnutm sa zaal nov zlat vek astronmie. Jeho hlavnou lohou je nazrie a k zrodeniu vesmru. A prinies odpove na to, preo vesmr vyzer tak, ako vyzer. Diego Garcia z Eurpskeho junho observatria. BBC 5. 10. (Je vak ilziou si myslie, e vesmr budeme ma pomaly ako na dlani. udsk ruka, ale aj lovekov mozog s prli mal na tie nekonen mnostv galaxi okolo ns.)

65

S U P E R M O N I T O R
tomok starej zmonej achtickej rodiny herec, spevk, dirigent a kabaretir som bol dlh roky spolupracovnkom komunistickej tajnej polcie. Wojciech Dzieduszynski. Pravda 6. 10. (Spolupracovnk tB nie je len niekoko psmen, nad ktormi pohdavo zoplime sta. S to i desiatky deformovanch osudov aj tch, o udvali, aj tch, o boli udan.) *** I ke film Pina kadho divka k modernmu tancu neprivedie, robil som, o som mohol, aby ten, komu tanec u niekedy do ivota vstpil, objavil na pltne ry pohybov entuziazmus. Filmov reisr Wim Wenders. The Guardian 6. 10. (Dnes je toti od technolgie k umeniu bliie, ne sa zd, vrav Wenders. Pravda, i jeho postreh je oprvnen, nie je ist.) *** *** Bsnik Goethe o pichliaovitch artiokch vyhlsil, e hdam nebude jes bodliaky ako nejak sedliak. Zato manelka kra udovta XIII. Anna Mria povedala: ivot je ako artioka. Musme prejs cez velio, aby sme sa dostali k tomu mlu, o je na om najlepie. Franczi s zrejme najvyberanej gurmni v Eurpe. Publicista Tom ejka. TV oko 6. 10. (udia s zvltni pokrytci. Ak sa prv raz pozr na artioku, obsypan msi, o pripomna bodliaky, zhnusene si odpuj. Ak ich vak niekto z krovskho palca presved, e tto burina je lahdka, okamite z nej spravia deliktne jedlo.) *** V Eurpe s prezidenti a premiri obyajne prslunkmi politickej triedy. iarivou vnimkou z pravidla je Vclav Havel. Svoj celoivotn zujem o politiku pestoval z pozcie mimo nej. Britsk filozof a politolg Roger Scruton. Sme 7. 10. (Havlovo meno by bolo dvno zabudnut, keby sa ete predtm, ne sa stal ttnikom, nebol preslvil ako dramatik a esejista a jeden z najvznamnejch echov modernej doby.) *** Kniha Piata lo od Moniky Kompankovej zskala cenu Anasoft litera, ale ani tak sa z nej za rok nepredalo viac ako 2 000 kusov. A nikto zo zvynch finalistov na tom nie je o ni lepie. Publicista Rado Ondejek. Sme 7. 10. (Porovnva letn festival Pohoda a literrnu sa Anasoft nie je vemi primeran, ale chceme a musme poveda, e Pohoda je pralivejia. A vyvolva skvel pocity, km literrnu akciu maj v rukch nudn a bezvznamn literrni radnci porotcovia Blik, Gavura, Haugov, Kunierik a Vytvrame stle nov a stle hlasnejie sae a prleitosti, aby sme na knihy aspo upozornili. Pritom vdy, ke nahlas poukeme na jednu, desa alch ticho spadne pod stl. Expertka na kultru Daniela Iwashita. Sme 10. 10. (Nastva as, ke sa zana lma osud knh. Ani nie v tom zmysle, i ete bud vychdza, ale v tom, ako ich bud prpadn itatelia prijma. A i bud itatelia. i sa knihy bud ta, alebo len pozera alebo premenen na zvuk pova.) *** Ma, bvalho eenskho rebela, miluje predovetkm Alah, ale ochrann ruku nado mnou dr aj Putin. o sa udujete, e na moje 35. narodeniny mi prili zaela Happy birthday, Mr. President aj hollywoodske hviezdy Kevin Costner alebo Hillary Swank? Len nemoralizujte. Dva tri miliniky, z ktorch ostane aj na pekn autko a pritom iadna tvrd robota , to je predsa lkav predstava pre kohokovek. Nezvbila by aj vs? eensk prezident Ramzan Kadyrov (35). HN 10. 10. (Morlka je medzi rebelmi, teroristami, ale aj hviezdami oraz zbytonejie slovo.) Nov fovia pouvaj ako zaklnadlo slogan, e spravodajstvo T by malo ma ako vzor britsk BBC. Samozrejme, BBC je dobr, ale my ju nememe napodobova. U preto nie, e nemme za sebou dejiny britskho impria. Nov f spravodajstva T4 Zdenk mal. Lidovky 8. 10. (Aj v STV by sa mal konene njs f spravodajstva, ktor sa nebude odvolva na sksenosti z BBC, ale bude ma tak vedomosti, e nebude chcie spravodajstvo zmeni, ale jednoducho a viditene sprofesionalizova a skvalitni.) *** *** Divadlo STOKA je symbolom tvorivosti a kreativity. Oproti nemu nm prve v tchto doch vznikol in symbol: SND ako symbol rozkrdania a provinnosti. Op sme ticho, tak ako sme boli ticho, ke privatizovali filmov ateliry Koliba, ke likvidovali a stle likviduj nezvisl kultru. Sme, ia, nrodom nepamti. Divadelnk ubomr Burgr. Pravda 11. 10. (STOKA je odpadov kanl a svojsk divadlo. Vzneen je a desaroia naozaj aj bolo SND, divadlo Chudkovo a Machatovo. A teraz s hrzou tame, e dnes je u aj ono symbolom provinnosti a rozkrdania. Ak udia to v om zostali? A ak udia sa okolo neho dnes pohybuj? Okolo NRODNHO DIVADLA? A hodnoty s len v STOKE?) *** Po poskch vobch si kad mus poloi niekoko otzok: kde ostali katolci? Kde ostali komunisti? Stva sa z Poska konene stabilizovan zpadn demokracia, kde zana dominova obianska spolonos nad zvodnmi ideolgiami?

Kresba: Milo Gaparec. Pravda 7. 10. (Naozaj, ak politik nieo hovor, neznamen to, e bude poda toho i hlasova v NR SR.) trasser, ktor zujemcov u vopred odradia.) *** Ministerstvo kolstva prestalo niektor pomcky preplca. as reformnch knh, ktor prichdzaj do kl s oneskorenm, musia zaplati rodiia. tt uhrdza tento rok len zkladn balk uebnc. Dvodom je nedostatok peaz. Rodiia zabezpeuj naprklad uebnice cudzch jazykov. Je to najvia poloka. Vyuujeme dva jazyky, kniha na kad stoj okolo 20 eur. Zstupkya riaditeky na Gymnziu v BB Marcela Mozoov. Sme 11. 10. (Na kolstvo, teda na uiteov a irok klu uebnch pomcok, nieto peaz. Ale zato do tejto chvle poslanci vetkch parlamentnch strn ani v akch asoch nezruili milinov dotcie, ktor vyhradzuje ttny rozpoet pre potreby politickch strn.)

66

S U P E R M O N I T O R
Komenttor Ivo Samson. HN 11. 10. (Obania dnes nepadaj do mdlb ani pred komunistami, ani pred katolkmi. Tak je to normlne. A tak je to mono aj dobre. Dogmatici by nemali by v centre pozornosti.) *** Politick smerovanie SR v 90. rokoch spsobilo, e si zahranin investori kldli otzky, i sa tu oplat podnika. Z visegrdskej tvorky ste zanali v najhorej pozcii. Take, ak ste teraz na tom rovnako alebo aj lepie, tak sa to d oznai na najspenej prbeh v regine. Americk ekonm Randall Filer. Pravda 11. 10. (Bolo by doslova hlpe, keby sme n pozitvny prbeh poliapali a keby sme sa op stali len ufukanmi obrkmi. Zd sa, e predsa len mme by na o hrd.) *** Znechutenie korupciou a prerastanm zloinu do politiky a ttnej sprvy je obrovsk, a moja kniha Mafia v Prahe prichdza bez toho, e by som to tuil vo vemi sprvnom ase. Ke novinrom v nejakom prpade chbaj dkazy, nemu to napsa, ale literatra m t vhodu, e nemus zha dkazy. Mala by poda jednoducho pravdiv obraz doby. Najpredvanej esk spisovate Michal Viewegh. HN 11. 10. (A tak sa spisovatelia ete raz op mu sta hrdinami doby a azda aj osobnosami.) *** Pre pravicu bude teraz problm zmobilizova svojich voliov pre predasn voby, lebo ten voli je prirodzene sklaman. Voby nemusia prospie ani opozinej SNS. Ohrozuje ju novo vznikajca strana ich bvalej lenky Belousovovej Nrod a spravodlivos. Sociolg Martin Slosiarik (agentra Focus). Sme 12. 10. (Politick priestor sa podstatne vyprzdnil. Ak ho pravica niem rozumnm a sasne podmaujcim napln, me zska prekvapujce hlasy.) *** Richard Sulk naskoil na euroval ako na svoju volebn tmu. Lene nebol to iba Sulkov vbuch. Bol to vbuch tradinch pravicovch strn, ktor SaS pred rokom medzi sebou privtali div nie ako spsonosn vchodisko z ich vlastnej vyerpanosti programovej a ideovej. Ostriean politici z SDK, KDH a Mostu namiesto toho, aby vo vlde lieili kolegov v SaSe z politickej puberty, sami sa ou ochotne nakazili. Komenttor Peter Javrek. Pravda 12. 10. (Napriek komenttorovej rozladenosti SaS priniesla do dnenej politiky dos vzruujcich momentov, ktor by mohli by dobrm impulzom pre vetkch.) *** Slovensko nechpe, preo by ako chudobn tt malo pomha bohatiemu Grcku. Eurpa vak nefunguje ako klub egoistov. Nikto Slovkov nentil zavdza euro. Chceli ho. Teraz musia pomc pri jeho zchrane. Nie je mon, aby mal, pmilinov nrod uvrhol Eurpu do bankovej krzy, proti ktorej bola predol len prechdzkou. Komenttor nemeckch novn Rheinische Post. 12. 10. (Lene aj obania malho ttu maj oprvnen nroky na vetko, o patr k ivotu modernho loveka. K ivotu plnmu kadodennch vzruen a pozitvnych zitkov.) *** Vetko mohlo by tak jednoduch. Opozin socilni demokrati v slovenskom parlamente mohli zahlasova s vldnymi stranami za euroval a vec by bola vybaven. Ale nie, hoci Smer-SD povauje zchrann mechanizmus za sprvny a priekopncky, odmietli mu da shlas. Investori po celom svete s op zneisten, lebo nedoku pochopi, e Eurpania potrebuj tak dlh as na stabilizciu eura. Op sme prepsli jednu ancu. Publicista Stefan Menzel. Handelsblatt 13. 10. (Pritom ani v najvej finannej krze iadna politick strana, akokovek obanom naklonen, nenavrhla, aby sa v prvom rade uskromnili politici a ich organizcie. Tie nensytne hltaj peniaze od daovnkov, priom tieto miliny neposun na kolstvo alebo zdravotnctvo, ale len pre seba a svojich funkcionrov. Vyie zujmy s to posledn, o niektorch slovenskch politikov zaujma.) *** Dfam, e novej vlde sa bude bez SaS dcha ahie. Nestabilitu, dfam, nahrad stabilita zaloen na irokej politickej podpore slovenskch zujmov v ase vracajcej sa hospodrskej krzy a potrebnej npravy nho pokodenho mena v zahrani. Poslanec Anton Marcinin (KDH). HN 13. 10. (Aj arbav KDH niektor veci rob rchlo. Rchlo odkopva zo slovenskej politiky SaS, hoci nie je ist, i prve Sulkova strana svojou dynamickosou a antikorupnosou nepatr k tomu najpotrebnejiemu v SR a rovnako rchlo sa niektor politicky svt initelia KDH takmer demontratvne prihlasuj do koalcie so Smerom-SD.) *** Kauza euroval skrva v sebe vea neznmych. Zatieuje privatizciu nemocnc, vstup novho Zkonnka prce do platnosti i prce na daovo-odvodovej reforme. Radiov kapitulovala a priahko, ke hlasovanie spojila s otzkou dvery vlde, hoci tak nemusela urobi. Vsledok hlasovania v NR pokodil nrodnottne zujmy SR a jej pozciu v E. Politolg Juraj Maruiak. Pravda 13. 10. (ako hda, ako by bol v eurovalovej kauze reagoval in premir, ale Radiov prve v takomto okamihu ukzala, e ako ttPpe Jn Pavol II. bol pastierom sveta, ktorho milovali davy, km ppe Benedikt XVI. je skromn profesor, ktor sa naplno venuje katolckej nuke. Ako ppe sa star najm o to, aby cirkev rstla do hbky. Jn Pavol II. sa orientoval na morlne problmy, bol obrancom integrity a hodnoty udskho ivota, rozvinul katolcku nuku o udskom tele, o sexualite. Prstupnosou k tejto tme oslovoval mlde. Benedikt XVI. rozvja hbku kresanskej nuky a poukazuje na to, e jej plnos sa nachdza prve v katolckej cirkvi. Katolcky kaz Marek Vadrna. Sme 14. 10. nika m prinajmenom dva rozmery. Ten jeden je rozmer politiky, akej iroko-aleko niet, a ten druh je rozmer roztranej eny v kuchyni pri porku.) *** V 90. rokoch prilo do BBC milin divckych ohlasov rone. Dnes ich je denne viac ako 10 milinov. Za dve desaroia divkom stplo ego. U nechc len program, ale chc sa na om aj aktvne podiea. Spravi pre fanikov serilu len listre alebo facebookov strnku je u mizerne mlo. Mono ns TV ignoruj, lebo divkov maj dos a ns internetovch netreba. Odbornk na komunikciu Miro ifra. Sme 13. 10. (TV u nie je len jednoduch prstroj na pozeranie filmov a sprv, je to komunikcia divka s kmsi neznmym, kto pozn zdanlivo odpove na vetko, o loveka zaujma.) *** Ak posilnenie eurovalu rzne podporuj Franczi a Nemci, potom ich veto jednej menej krajiny nezastav. Rovnako ako ich nezastav hrdinsk re Sulka o tom, e prve Eurpanom zachrnil 350 milird eur. Slovensk NIE tak znamen len pd vldy inteligentnej premirky. Publicistka Julie Hrstkov. Hospodsk noviny 13. 10. (Predseda SaS Sulk sa nebojcne postavil proti celej E a z tohto hadiska by sme mohli by na neho hrd, keby sa nedopustil typickej slovenskej chyby: svoj heroizmus nepodoprel sprvnymi a sugestvnymi slovami, ktor by presvedili aj naivnch ud.) *** V rokoch meiarizmu bol v STV jednou z najsledovanejch relci Veer Milana Markovia, pretoe bol kritick. udia maj vdy radi, ke to, o si myslia, povie za nich niekto in. A politickmu kabaretu sa najlepie dar, ke vldne dikttor, ale ete sa nezatvra. Textr Jn trasser. TV oko 13. 10. (Je to smutn poznatok: poas komunizmu sa mnoh satirici stali spen najm preto, e sa za ich kritiku elity mohlo skry mnostvo nespokojnch, ale zbabelch ud.) ***

67

S U P E R M O N I T O R
(Obaja boli pln zmysluplnch mylienok, ale len dovtedy, km nepovyovali katolctvo na najctyhodnej fundament sasnho sveta. Tm toti, ia, nie je. iadna cirkev nie je tak komplexn a duchovne bohat, aby dokzala oslovi miliny veriacich.) *** Prbeh mjho romnu Tajn kniha je akmsi dennkom mojej bostnej afry s bvalm prezidentom Vclavom Havlom. Nemyslm si vak, e by sa Dagmar a on kvli tomu rozvdzali. Ja som si vdy uvedomovala, e Vclav je intelektul s charizmou bohma a eny sa vdy okolo neho toili. iadna ena ho nikdy nemala sama, vdy patril niekokm. Tak ho milovali a bud milova vetky eny, aj ke sa k nim nikdy nesprval vemi dobre. esk spisovateka Irena Obermannov. Plus 7 dn 14. 10. (Nie je ni zvltne, ak prezidenti alebo vysoko postaven politici maj milenky. Nie e by sme s tm mali a museli shlasi, ale nememe in, ako vzia tento fakt na vedomie. Pravda, medzi Berlusconim a Havlom povedzme je ten rozdiel, e km taliansky politik bol iba nesptanm kocrom, zatia esk si ako bohm vdy uchoval svoj arm a aj ako milenec mal autoritu charizmatickej osobnosti.) *** Rchlo ijeme, rchlo jeme, rchlo striedame partnerov. udia si myslia, e od problmov sa d len tak utiec. Hovoria si: kad sa rozchdza a rozvdza, ni na tom nie je. Osvojili si zvltnu filozofiu. eny ivot podriauj tbe po nezvislosti, vyhlasuj, e potrebuj priestor a pre jeho vidinu opaj partnerov. Mui zase maj pocit, e rchlo starn a potrebuj mlad frajerky. Chc si udra pocit mladosti zubami-nechtami. Hereka Lucia Siposov. Pravda 14. 10. (Ako vak dosiahnu, aby bol ivot nielen prjemn, ale aj bohat na loveinu?) *** Najv vplyv mala na ma mamika. Krsne spievala, tancovala vo Vatre v Tlmaoch, ochotnila. Bolo samozrejmosou, e som inkoval v miestnej folklrnej skupine, kde inkovala okrem otca cel rodina. Folklorista Juraj Hamar, riadite SUK-u. Tele plus 15. 10. (Ak zlyh vetko okolo ns, ete takmer vdy zostva ako ndej naa matka a rodina.) *** Skmali sme baktrie zo zubov obet moru, uloen poas epidmie na cintorne v Londne. Odhaduje sa, e na mor zomrela okolo roku 1350 asi tretina Eurpanov. Pvodcom ochorenia je baktria Yersinia pestis, ktorej nositeom s blchy. Je to babika vetkch druhov moru. Profesor Johannes Krause z univerzity v Tbingene. Nature 15. 10. (Kto by si pomyslel, akm zdatnm nepriateom udstva je drobn cudzopasn hmyz?) *** ***

Naa intitcia u urobila na zchranu bnk maximum. Teraz s na rade politici. Najm eurpski by si mali da budek. Ve na ich rozAj ke nie kad rok je vo vetkom stoper- hodnutia ak cel svet. f Eurpskej centrlnej banky centn vsledok, Pn Boh nm vdy urit neJean-Claude Trichet. HN 18. 10. dostatky vykompenzuje. Jeden rok je poskromne marh, ale o to lepia je roda zemiakov. (ia, v Bruseli s prli mnoh tak, ktorch Inokedy sa aie dar obiliu, ale o to spokoj- u doma nechc, priom oni sami si chc nej s vinohradnci s cukornatosou hrozna. dobre a sasne nezaslene zarobi. VFarr Branislav aniga (Blumen- sledkom je premnoenos nekvality ) tl Bratislava). *** Mesank Metropola, oktber . (Je dos smutn, ke i sluobnk Bo vnDfam, e o rok sa nebudeme rozprva o ma Boha konzumne. Je pravdepodobnejie, e Boh dva ducha vesmru, ale e sa sotva grckom dlhu. Bu sa pominie on, alebo my. Bval belgick eurokomisr star o to, ako sa dar uitonm plodiEtienne Davignon. Reuters 18. 10. nm.) (Kee vemi mnoh eurpski experti predvdaj, e grcke dlhy bude splca ete *** niekoko generci, je takmer ist, e sa buJar 1968 som preil s Miloom Formanom deme musie pomin najprv my. Pritom v Prahe. udia mi rozprvali skvel veci. Je- Eurpa bola u desaroia tak dobre rozden prbeh je dkazom, e proti tlaku sa d behnut aj politicky, aj ekonomicky, e niekedy najlepie brni humorom a e je pr grcky me nad hlavou starho kontinentu vzorcov, platnch pre vetky diktatry. Je to je dkazom o nevyrovnanosti kvality polivlastne rada: Nemysli. Ak mysl, nehovor. Ak tikov v jednotlivch eurpskych krajinch, hovor, nep. Ak pe, nepublikuj. Ak publi- s m sa vak ni ned robi.) kuje, nepodpisuj sa. A ak sa predsa podpe, *** neuduj sa... To si dnes pokojne mu rozprva v Irne. Mnoh nm vravia, e sa chystaj zs autom Oscarov scenrista Jean-Claude Carriere. Sme 17. 10. z tesu, aby to vyzeralo ako nehoda a aby sa (Nie je to plne originlny text, u sme ho ich rodina nedozvedela, e to bola samovraprkrt tali. Ale preto ho znovu a znovu da. Solnsky podnikate Polyzonis sa zaplil uverejuj, lebo maximlne zhutnene pre- pred svojou bankou. T zruila ver, ktor pozentuje situciu slobodymilovnho umel- skytla jeho spolonosti, m ho dohnala k bankrotu a on zostal na mizine. Najviac ho trpica.) lo, e nebol schopn plati tdium dcry na univerzite *** Psychologika Eleni Bekiariov. BBC News 18. 10. Mohli by sme Rusom poskytn as na naom vskume Marsu i priestor pre prstroje na (To s hdam najkrutejie dsledky krzy: druici. Pre rok 2018 nie je vak vea miesta. e rodiia sa nemu postara o svoje deti.) Ameriania dali nedvno najavo, e nebud *** mc na tart druice poskytn raketu a ESA nem dos peaz, aby raketu kpila sama. Mal som po vojne astie na dobrch uiteVedeck riadite ESA Alvaro Gimnez. BBC 17. 10. ov, ktor ma uili, e lovek m s za najvy(udstvo sa oraz viac bli k Bohu do Jeho ou kvalitou, a nikdy nerobi kompromisy. To vin, ale Boh ako by sa brnil pred ces- bola pre moju generciu mantra. Nikdy nenatami na rzne planty sa objavuj stle krti lacn album, len aby si lovek zarobil, nov a neakan prekky, ktor sauj po- nikdy neby prezierav k publiku a nevyvdza hodlnos kozmickch vletov. lovek mus iadne excesy, ale udriava si zkladn udsk dstojnos a es. za vetko poriadne zaplati.) Americk velikn jazzovho spevu Tony Bennett. *** Hospodsk noviny 18. 10. USA by v alch rokoch mohli zska pra- (Hoci m Bennet u 85 rokov, stle vemi citcovn miesta tam, kde ich stratili v ne. livo vnma, o sa deje okolo neho a dodriaUkazuje sa, e krajina, ktorej najvou kon- va ctu k uom. Zato slovensk spevci a kurennou vhodou s nzke mzdy, prestva politici s asto len malometiaci.) by najlacnejou. Ke rastie cena prce v ne, *** Amerika sa stva viac konkurencieschopnou. nsky podnikate Mej Su. Eurpski i niektor domci urnalisti sa jedFinancial Times 18. 10. (iadne tvrdenie o politike a ekonomike nomysene pohoruj nad tm, e pmilinohocikde na svete nie je trvalo nespochybni- v Slovensko preka rozhodnutiam vekch ten. Politici vedia svojou pohodlnosou a ttov. Nie je to trochu kurizny nzor? Znaziskuchtivosou pripravi svoj tt o vetko, men toti, e ako pravdivos, tak i oprvneo sa zdalo by nenaruiten teda aj nz- nos politickho rozhodnutia priamo zvisia od ku cenu pracovnej sily alebo rznych tova- toho, ak siln je tt, ktor ich urob; a teda e kto m moc, m i pravdu. rov.)

68

S U P E R M O N I T O R
Politolg Petr Robejek. Sme 18. 10. (Ak sa Eurpa nahnevala na SR za jej postoj k eurovalu za prv hlasovanie, ktor bolo proti nemu , je to len ukkou toho, ak prevahu m silckos nad demokratickosou.) *** Vy, ktor ste videli mj nov romn The Sense of an Ending, bez ohadu na to, o si myslte o jeho obsahu, budete pravdepodobne shlasi, e je to ndhern predmet. A ak m odola tak kniha nporu elektronickch knh, tak mus vyzera ako nieo, o sa oplat kpi a ma doma. Anglick spisovate Julian Barnes. Pravda 19. 10. (Mono sa zujem ud o knihy obrti naruby. U ich nebud kupova kvli tomu, o om autor pe, ale kvli obdivuhodnm ilustrcim. Bude to lepie, ako kedysi?) *** Nasledujci rok bude alm rokom uahovania opaskov. Samozrejme, najm pre obanov. Prpady schrnkovch firiem, zabetnovanch kamartov v lukratvnych trafikch, zlat padky v ttnych firmch i rozafn afrenie v ttnych hmotnch rezervch ns utvrdzuj v tom, e elita si uahova opasky nemieni. Komenttor Ivan Szab. HN 19. 10. (Politici z celho spektra vbec neber na vedomie, e s tu nejak obania. Na pln hrdlo kriia, e treba etri a skutone uahuj uom na sto spsobov opasky, ale sami sebe a svojim stranm pchaj do peaenky miliny eur zo ttnej pokladnice. V roku 2012 si drzo, a neznesitene mienia zvi platy a in prjmy. Podar sa ich pribrzdi? A vyjd najavo t, ktor chc uprednostni seba a oklba obyvatestvo?) *** Bojm sa o budcnos televzie. Zana v nej prevaova trend kvantity nad kvalitou a kumt sa stva popolukou, pretoe sa umeleck program nevyrba. Herec Ladislav Chudk. Pravda 19. 10. (koda, e dnes u vemi unaven intelektulny herec Chudk neme vraznejie a rznejie zasiahnu do mnohch vec, a najm do televzie, ktor je popolukou bez umenia ete viac, ne ou bola pred 30 40 rokmi, ke herec svoj text psal. V podstate a kandalzne sa takmer ni umeleck v STV nevysiela.) *** Ke som skmala, o sa deje s umi, ke komunikuj s vyspelejmi robotmi, okovalo ma, ako rchlo uveria ich nauenm frzam a zan sa k nim sprva ako k relnym bytostiam. A o je horie vemi rchlo ich zan uprednostova pred relnymi bytosami. Ke robot zaal plaka, deti ho ihne objali. Ke udia spomnali roboty, zmienili sa o nhrade za svojich nevernch manelov: Milik, si odporn. Mj robot ma bi ovea viac, ako ty... Profesorka Massachusettskho intittu Sherry Turkleov. Sme 19. 10. (Denne tame toko prekvapujcich, ohromujcich informci, e sa musme pta, i prevaha robotov nad udskmi bytosami je len nhodn zhluk, ktor sa pominie, alebo i bude robotizcia rs geometrickm radom.) *** Skladate Jn Cikker bol vnimon asi svojou udskosou, ktor v om dominovala mono aj nad umeleckmi danosami. Kad jeho dielo, najm opern, malo v sebe humnne posolstvo, teda cit pre dstojnos loveka. A druhou jeho danosou bola komunikatvnos, s ktorou vedel prijma podnety aj od obyajnch ud. Hudobn kritika Terzia Ursnyov. HN 19. 10. (Dnes m takch Slovensko vyspelch skladateov vnej hudby, ako bol Cikker, len minimum. A o je najhorie, u vonkoncom v umen nem iadneho udomilnho humanistu. Vina umelcov s oraz menej filantropi, ktor prejavuj starostlivos o dobro ud, a ovea viac m takch, o s milovnkmi bankrov.) *** Hoci arabsk, londnske, lske i izraelsk protesty nemaj jednotn tmu, vyjadruj vne znepokojenie nich a strednch vrstiev vo svete nad ich vyhliadkami zoi-voi silnejcej koncentrcii moci v rukch ekonomickch, finannch a politickch elt. Profesor ekonmie Nouriel Roubini. Sme 19. 10. (Analytik sa mus vlastne hanbi, ak napomna bench obanov za nemorlnosti, ktor vyvdzaj, pretoe to, m znepokojuj ud elity, sa svojou nafknutosou a nafkanosou ned prirovna k niomu.) *** Ministerstvo financi uvon na predasn voby viac ako 10 milinov eur. Minister Ivan Miklo. Pravda 19. 10. (Aj ke vieme, e riadenie ttu nieo stoj a aj ke tieto vdavky akceptujeme a platme, neznamen to, e tt me by pltikom na kad lotrovinu, za ktor sa plat prli vea, priom protisluba ministrov i poslancov nie je vdy mern. Predasn voby s vemi mizern sluba politikov pre obanov, a t o u nestoja.) *** Dnes ako keby chbala schopnos sstredi sa, by trpezliv a hudobn nstroj si vyaduje prve tieto 2 veci. A, samozrejme, talent. V SR mme nrodn divadlo za tyri miliardy Sk a ja sa ptam, kedy sa naposledy postavila koncertn sla, umeleck kola alebo kedy sa kpil naozajstn klavr do ZU-ky. Ale v krajine, kde je po peniazoch najvou hodnotou gl, sa tomu nememe udova. A slovensk komplex menejcennosti je prejavom naej bohosti. Hudobnk Andrej eban. HN 20. 10. (Ako keby psychick bza slovenskho obianstva patrila stle do 19. a nie 21. storoia. Ak ikovn jednotlivci oddu do zahraniia, obvykle sa rchlo uchytia a prestan by zakomplexovanmi Slovkmi. Stan sa vyhadvanmi svetoobanmi. Pretoe mnoh z nich s naozaj hodnotn udia.) *** Mnoh eny a mui nechc vstupova do manelstva, lebo s presveden, e tento intitt je do vekej miery prekonan. Najm v tom, e partneri doho sce vstupuj dobrovone a slobodne, ale u nemu z neho takto slobodne a dobrovone vystpi, i keby sa dohodli na vetkom. Manelstvo je mechanizmus, ktorm si tt uzurpuje kontrolu nad jednotlivcami, kee neumouje z manelstva bez svojej autoritatvnej asistencie, bez asti sdu, vystpi. Prvnika Janka Debrecniov (zdruenie Oban a demokracia). TV oko 20. 10. (Inmi slovami: vstup do manelstva je ahk, nijak rad alebo sd nevnucuje muovi a ene, e sa musia zosobi, ale opan cesta rozchod a rozvod je komplikovan a asto nepriechodn. rady vemi rady uom diktuj a nariauj, o maj robi.) *** Ak je to vetko neuveritene klamliv. Ve si len predstavte klasick slak. Pri dobrom slaku vznikaj najsilnejie emcie, kad z ns zail pri slaku bozk, spoznvanie sa, masvne erotino a k tomu aj bonusy, ako je va partnerky, jej dych, blzky kontakt. Pri povan slakov sa plodia deti, zavaj sa ndhern emcie, udia sa ctia spriaznen. A pritom najkrajie, najzmyselnejie a najsrdcovitejie slaky vznikli v ase, ke ich autori pociovali neuveriten ia. Smtok v nich spustil katarzn emcie. Rozhlasov modertor Roman Bombo. HN 20. 10. (Najrozrenejia udsk vlastnos je povrchnos. Naa plytkos nm brni, aby sme pochopili prav kvalitu toho, o ns obklopuje a preto asto odmietame to najcennejie. Ak Bombo vyzdvihuje lohu slakov aj u kultivovanch ud, asi je to oprvnen.) *** Slovci motivanho spkra nepotrebovali, Slovci potrebovali Jnoka. Niekoho, kto im nebude mudrova o pozitvnom myslen, ale ochotn duu, ktor by niekoho za nich ozbjala, aby sa mali lepie. Tem sa vak z toho, e sem-tam k nm zavtaj bytosti z inch krajn, kde sa pohad na spech meria aj inmi kritriami. Kde spech m duu a vntorn trvanie. Modertorka Adela Banov. HN 21. 10. (Pri Banovej moderovan sa dua s vn-

69

S U P E R M O N I T O R
tornm trvanm a bez neho aspo striedaj.) *** Radiovej vlde chba vzia, kam posun krajinu a ako ju vytiahnu z bezndejnej priemernosti. Je to vemi nepresvediv vlda. Celkovo psob unavenm dojmom. Sociolg Michal Vaeka. Plus 7 dn 21. 10. (Mono je zo sasnch politikov od roku 1989 Radiov intelektulne najvyspelejia a vo vlde m niekokch oceneniahodnch vzdelancov. Lene politika nie je vedeck ekonmia ani sociolgia a tak vkony tohto tmu mu by a asto aj s nevrazn.) *** Krajiny v Eurpe sa delia na dve skupiny. Na mal a na tie, o si nechc prizna, e s mal. fredaktor portlu euractiv.sk Radovan Geist. 21. 10. (Alebo na tie, o s bezvznamn, a na tie, o to vedia, ale tvria sa ako vemi dleit.) *** Moji rodiia mali mal obchod a mj otec zvykol hovorieva, e aj ke si kpite u ns len katuku cigariet, pomeme vm ju odnies do auta. A to urobilo ten obchod spenm. Bez toho, aby sme na to minuli vea peaz. Stailo zlepi zaobchdzanie so zkaznkmi. Speaker a motivtor Scott McKain. HN 21. 10. (Okrem toho, e komunisti vnucovali uom svoju ideolgiu i nsilm a ntili ich kona poda svojich predstv, zbavili ud slunosti a nauili ich predva takmer dikttorsky, bez cty k zkaznkom, ktor museli plati aj za drzos predvajcich.) *** Sme znepokojen komernm spsobom ivota, ktor ns vedie do zhuby. udia akoby sa vedome vzbrili proti Bohu. V etike a morlke padaj vetky zbrany, televzie s pln nsilia, sexu, homosexulna menina tu chce vine diktova, o je sprvne. V kombincii s radiklnym konzumom a neochotou pomha to nemus skoni dobre. Zstupca biskupa Apotolskej cirkvi Pavol Zsolnai. Sme 22. 10. (Apotolsk hodnotenia morlnej rovne dnenho udstva s zva plne sprvne, ale s tak moraliztorsk, e maj len mal ancu sta sa novm vyjadrenm pozitvneho vzahu loveka k Bohu. Ich exkurzia do homosexuality je boh, lebo je mlo pravdepodobn, e by Boh takto zkoprso posudzoval vyboenia ud z priemeru.) *** D sa poveda, e Franz Liszt bol prvou superstar. Ako fenomenlny klavirista prv absolvoval obrovsk turn od Uralu a po Turecko a panielsko. Na margo oiau a hystrie, ktor vyvolval na koncertoch, pouil nemeck bsnik Heinrich Heine pojem lisztomnia. Mono poveda takmer s istotou, e v Bratislave prvkrt koncertoval, ke mal 9 rokov. Kurtorka Sylvia Urdov. Pravda 22. 10. (A d sa tie poveda, e pred 180-200 rokmi mohli by superstarmi nielen rchlo zabudnuten Ivanovia Tslerovia, ale aj genilni Franzovia Lisztovia.) *** Sme star! Sme ete hor ako t znormalizovan tatkovia, o krili plecami, ke sem vtrhli rusk tanky, a vraveli o sa d robi. Sta nm ukza prst z Bruselu a u mme pln hubu re o dynamickom vvoji. Prehra naej genercie m u meno: slep uctievanie akchkovek bruselskch praktk a obetovanie osobnej slobody. Litertka a publicistka Lucia Piussi. Sme 22. 10. (Naozaj sme vemi poloviat a bezzsadov alebo aspo kriaci sa pod ddnikom pasivity, ke sa treba postavi za nejak princpy. A kopeme do zadku tch, o aspo trochu, akokovek, ale z due otvraj sta a neshlasia za kad cenu so vetkm.) *** Kee STV nem peniaze, ije predovetkm z reprz. Je vak neetick, ke sa divkom predostiera nieo, o u nie je relne. Treba si uvedomi, e mu nasta ist zmeny a bolo by minimlne udsk informova sa a informova aj divkov , i ten prbeh trv a najm i sa neskonil tragicky. Za 5 6 rokov mu nasta nielen rozvody a rozchody, ale aj choroby a smr. V jednej reprze bol odprezentovan mlad tenorista ako vzorn manel. Dnes je u druh raz rozveden a ije v zahrani. Sociologika Sylvia Porubnov. Pravda 24. 10. (Nie div poda informci, ktor m redakcia Pravdy , e ho opakovanie relcie s neaktulnymi informciami nepoteilo.) *** Ekonmia nm hovor len iaston pravdu o udskej realite. A preto potrebujeme zjavenie, aby sme poznali aj hlbie pravdy o udskej solidarite alebo komunite. Americk katolcky kaz Robert Sirico. Tde 24. 10. (Nie som si ist, i to nie je spolon rta mnohch propagandistov za kad cenu chcie vetko spoji Bom a Marxovm slovom. Bohu by vak mono bolo lepie, keby mu nikto nestrkal pod nos ekonmiu.) *** Mne osobne sa vemi pilo, ke som narazil na Bernsteinove koncerty pre mladch ud vchovn koncerty, na ktorch vykladal o symfonickej hudbe. Mne, ale aj tisckam alch, otvoril tento svet. Zrazu som dokzal pou nieo, o som predtm nepoul. Teoretick fyzik a populariztor vedy Martin Moji. Sme 24. 10. (Bernstein bol zvl obdarovan: svoj hudobn talent dokzal znsobi schopnosou elegantne tylizova a tm predstihol aj mnohch v podstate profesionlnych renkov, ktor maj ud nielen poa a presvieda, ale aj oarovva jedinenosou slova.) *** Vidie kaa kvliaceho prosiaceho loveka, kriiaceho hrzou z bliacej sa krutej smrti, nie je asi vhodn pre iadne povahy i vekov skupiny. Posledn vkriky lbyjskho dikttora mi spsobili asi doivotn un rezonanciu aj napriek tomu, e zvyok on-line popravy u bol vytvorekovan. Zvuk stle ostal, aj krik, aj rev, aj pla, aj radostn streba do vzduchu. Modertor Matej Sajfa Cifra. HN 24. 10. (Kaddfiovci, ke sa raz dostan do skolia spoloenskej odplaty, zfalo zavjaj a prosia o milos. A t druh, ktor boli desaroia pod nimi na kolench alebo v ich kripci, s ete stle umi, a preto asto uvauj, i im netreba odpusti.) *** Sasn podoba E sa bude musie transformova do podoby, v akej funguj USA, ie d sa predpoklada vznik nieoho, ako Spojen tty eurpske, ktor bud v prpade spenho vytvorenia jednou zo supervemoc Futurolg Ivan Klinec. Pravda 24. 10. (Dobre, e o podobe sasnho sveta ovea menej mudruj prefkan autori sci-fi a ovea viac t, ktor s skutonmi odbornkmi, take obraz budcnosti nevytvraj len poda svojej fantzie, ale na zklade analz, ktor vznikli tdiom spoloenskch javov.) *** KDH by ako ovea men partner v asymetrickom zvzku s vekm Smerom-SD nedokzalo tlmi anomlie, ktor nai nacionalistick socilni demokrati drukujci Harabinovi a Trnkovi bud nevyhnutne predklada na koalin stl. Sociolg Martin Slyko. Sme 24. 10. (Nie len vsledky volieb, ale aj priebeh kampane pred nimi ovplyvn monosti relevantnch strn uchdza sa o koalin partnerstvo. Naprklad KDH so Smerom.) *** Preka mi, ke sa prezentuje, e Boh a niektor duchovn s jedno a to ist. To s vemi nebezpen veci. Jedin nboenstvo, ktor, poda ma, funguje, je tak, ktor vedie ud k slobode a k lske. Vetky ostatn s falon. Herec Ondej Vetch. Oene.sk 25. 10. (S to mdre pohady na dleit okolnosti nho ivota. Ete by bolo dobre vedie, ktor konkrtne nboenstvo vedie, poda Vetchho, k slobode a k lske.)

70

S U P E R M O N I T O R
*** Slovci sa echom 15 rokov pozerali na chrbt. Situcia sa zaala meni za druhej Dzurindovej vldy, ke slovensk reformn smr esko zaskoila. Prezident Klaus nad slovenskmi reformami len vznamne zdvhal oboie. Prijatie eura na Slovensku v januri 2009 bolo pre R okom. Slovensku sa prv raz podarilo esko preskoi. Redaktor Lidovch novn Lubo Palata. Sme 25. 10. (Bolo by jedinen, keby sme sa konene prestali podceova a tvri ako boiaci, a keby sme zaali vystupova ako normlny eurpsky tt, ktor si postupne buduje svoju demokratick zkladu pre dobr ivot milinov obanov.) *** Na skku mete ma vodisk preukaz, nie manela. Manelstvo nie je intitcia, ktor by si mali zastnen strany ska. Vstupova doho by mali udia na zklade premyslenho rozhodnutia a ak sa uke, e je nefunkn, slovensk prvo ponka monos rozvodu. Kto sa vak nedoke kultivovane rozvies, je ist, e nedoke ani slune ukoni zmluvu. Prvnika Jana Zakov. Oene.sk 25. 10. (Najhorie je, ke vne spoloensk a rodinn problmy chc udia vyriei zmenou administratvnych predpisov a nie osobnej kultivovanosti a vyspelosti kadho obana.) *** Euro poda mjho nzoru nestroskot, pretoe sa do neho investovalo vea politickho kapitlu. Kozmetick zmeny vak nebud postaova. Potrebujeme fundamentlny obrat. Prezident R Vclav Klaus. HN 26. 10. (Nikto v podstate nevie, koko pravdy je v tchto silnch slovch. Kee ide o dlh roky, nikto nem monos overi ich relnos. Rzne zmeny vak Eurpa isto potrebuje.) *** Schdza mi na um scenr: e by si krajiny s dobrou ekonomikou na severe, ako s Nemecko a Fnsko, vytvorili svoju ekonomick znu. o bude potom so SR, opustenou v srdci Eurpy? Japonsk novinr Masahiko Shiraki. TV oko 27. 10. (Slovensk politici, ktor sa tde o tde primitvne hdaj v televznych diskusich, by mali konene sstredi svoj rozum na zmyslupln vahu, ako dosiahnu, aby sa SR vydriapala z iernej socilnej diery, znila nezamestnanos a zvila trpne dchodky.) *** Aktulna vntropolitick situcia me skomplikova nvtevu ppea Benedikta XVI., ktorho sme na Slovensko pozvali na budci rok. Teraz musme aka na zvenie VaDedko nechpal, preo nau rodinu prenasledovali. Maturitu na strednej mi dovolili absolvova s problmami. Len pred pr rokmi som sa dostala pod Mont Blanc, kde robil astronomick pozorovania. A mrz ma, e si tetiknu, lebo bolo by vhodn, aby priiel do krajiny, kde je po vobch a kde sa stabilizovala situcia Arcibiskup Stanislav Zvolensk. Pravda 27. 10. (Je sce sprvne, aby si vo Vatikne preverili, ako je a bude na Slovensku, ale je nenosn tvri sa, e osud SR zvis najm od sympati najvyieho predstavitea katolckej cirkvi. Alebo sme ete stle zvisl od priazne Moskvy, Vatiknu a Bruselu?) *** *** USA nechc naalej zohrva lohu globlneho strcu svetovho poriadku, zaloenej na aktvnom presadzovan demokratickch zmien, a ani nemaj na to prostriedky. Nastal as, ke sa bud musie viac angaova spojenci. Najm ak pjde o oblasti menieho vznamu pre USA, ale stle dleit pre Eurpanov. A kde bolo Slovensko? Nikde. Ako v mnohch alch otzkach zahraninej a bezpenostnej politiky za psobenia odchdzajcej vldy sme radej vlastn postoj nemali. Deklarovan hodnotov politika aj tu zostala na papieri. Bval minister zahraniia Jn Kubi. Pravda 28. 10. (Ale ani Kubi poas Ficovej vldy nejak pozoruhodn aktivity neprezentoval. Naopak, ak bola SR v zahraninej politike iniciatvna, bolo to najastejie poas troch vld, kde mala hlavn slovo SDK-DS.) *** Je v dlhodobom zujme ny, aby Eurpe pomohla, pretoe je nam najvm partnerom. Avak hlavnou obavou nskej vldy je, ako vysvetli toto rozhodnutie vlastnm uom. len vboru nskej centrlnej banky profesor Li Tao-kchuej. Financial Times 28. 10. (Popredn politici zva spene doku vysvetli svoje konanie obanom kdekovek na svete len nie vlastnm, ktor poznaj nielen pozadie udalost, ale aj tch, o renia.) *** Plat Vladimra Weissa mohutne bieli rozpoet SFZ trner ttnej futbalovej reprezentcie berie viac ako milin bvalch slovenskch korn mesane, o je v prepote takmer 1 a pol platu prezidenta USA, bezmla 4 platy nho a vye 20 platov pikovho chirurga... Bsnik a publicista Jn trasser. Sme 28. 10. (Samotn horibiln plat futbalovho reprezentanho trnera by vinu obanov ani neprekvapoval, ani nedesil po spenej reprezentcii SR na MS, keby nela hne po MS slovensk reprezentcia prudko dolu kopcom. To je znepokojujcejie.) *** *** KDH po vobch nepjde do koalcie, v ktorej by bolo iba so stranou Smer. Hovorm o koalcii irokej, o neznamen jedna vek a jedna menia strana. Nov Lbya zana sprostm lynovanm. iaden lbyjsk predstavite sa pri oznamovan odpornej smrti dikttora Kaddfho, ktor 4 desaroia niil ivoty Lbyjanov, ani nezmienil o tom, ako dlho u naho akaj v Haagu na lavici obvinench zo zloinov proti udskosti. Anglo-americk novinr Christopher Hitchens. Slate Magazine 28. 10. (Ako maj kona vyspel udia, ke sa vzbura proti dikttorovi chli ku koncu a ke sa podar zlosyna dochyti: vrti mu chladnokrvn muenie, ktor dlh roky pchal on aj so svojou suitou, alebo ho odovzda sdu?) *** Desaroia komunistickej ideolgie na Slovensku dve genercie dusili ducha podnikavosti. Som vak prekvapen a ohren tm, ako aleko sa vaa krajina za vemi krtky as dostala. Vevyslanec USA na Slovensku Theodore Sengwick. HN 28. 10. (Je predsa len pozoruhodn, ak jednm z mla politikov, ktor doke presne, strune a pritom vstine charakterizova situciu v SR, je americk diplomat. Priamo u ns spomedzi naich urnalistov a initeov sa mu mlokto vyrovn.) *** Inflcia informci zniuje ich vznam: m viac ich dostvame, tm viac sa zniuje naa schopnos rozli podstatn i kvalitn od balastu. A tak isto je to s umenm Bach prestva by zjavom, ktor nem obdobu, a zane by nezaujmavm ujkom, ktor stle nieo skladal. Hudobn skladate Peter Breiner. Sme 29. 10. (Zzranos, ktor podnecovala tvoriv osobnosti, aby vytvorili nieo, o presahuje ivony pvod loveka, sa preniesla cez internet do plne novho spsobu udskej existencie, ale kee sm je novm zzrakom hroz, e zbav loveka schopnosti tvori a dovol, aby vetko uniktne pohltila stdovitos, ktor zni budcich Bachov.) fnika viac via vo Franczsku, ako na Slovensku. Spomna sa na neho len v svise s narodeninami, a nie s jeho astronomickmi i filmovmi vynlezmi. Praneter Milana Rastislava tefnika Tamara Dudov. HN 28. 10. (Ni tak necharakterizuje nectu Slovkov k ich predkom a ku vetkmu, o je pre nrod vznamn, ako ich bezduch a pokryteck vzah k osobnosti, ktor je iste cennejia, ne povedzme kr Svtopluk s jeho sochou na bratislavskom hrade.)

71

S U P E R M O N I T O R
Predseda KDH Jn Fige. Sobotn dialgy (SRo) 29. 10. (Ktovie, o bude po marcovch vobch prekvapujcejie: ich vsledky alebo dsledky, teda to, kto s km pjde do vldy.) *** Hoci ijeme spolu u 52 rokov, nikdy sme sa nenudili a vdy sme sa mali o om zhovra, o riei. Manelstvo sa toti buduje. V tom je tajomstvo spenho dlhodobho vzahu. To neprde samo. A ke sa obrsia vetky hrany, len potom sa to blyt! Vilma Ciprov, manelka vtvarnka Mira Cipra. Oene.sk 29. 10. (Ak s partneri udia s bohatou duou, vrazne narastie ndej na spen spoluitie.) *** Sedemns ttov m spolon menu. Jej stabilita je pre ekonomick rast vemi dleit. Ak sa nezrealizuj hbkov reformy, nemme ancu vytvori dostaton finann zdroje, prstupn najm malm a strednm podnikateom, tvoriacim a 90 % z celho hospodrstva. Premirka Iveta Radiov. esk televzia 30. 10. (Treba konene vzia na vedomie, e zo slovenskej politiky neodchdza len stavn initeka, ktor sa snaila o estn rieenia, ale aj inteligentn prezenttorka nzorov eurpskeho formtu.) *** akal som, kee u je predvolebn kampa, e argumentcia v diskusii bude omnoho agresvnejia. iastone spenej bol Fico. Dzurinda nevyuil vetky monosti, o mal. akal som viac otrieskavania kuz o hlavu. Neprilo k tomu, pretoe obaja maj za uami. Sociolg Jn Barnek (agentra Polis). Sme 31. 10. (Obe diskusie, ktor na konci oktbra posadili do tdia SRo a STV predsedov oboch najsilnejch strn, boli len odvarom iskrivho dialgu. V sebaobrane sa museli tlmi.) *** Je dohoda eurozny s bankami dobr? Alebo dobr ekonomika padla za obe zlej politike? Riadite koncepnho strediska Re-Define Sony Kapoor. The Economist 31. 10. (V poslednom ase pad zlej politike za obe oraz viac spoloenskch fenomnov.) *** Dodnes je monumentalita mnohch sakrlnych stavieb omraujca. A sa niekedy nechce veri, e gotick katedrly i barokov kupoly s dielom loveka. Spisovate a publicista Martin Kasarda. Pravda 31. 10. (Ak hadme schopnosti, ktor pribliuj loveka k Bohu, nie s to ani tak vkony kazateov, ale astejie genilne diela architektov, skladateov a vtvarnkov.) Kresba: Danglr. Trend 3. 11. (Jedin spsob, ako dosiahnu, aby mali niektor vlan politici aspo horcu krv.) *** Stle viac a viac krajn sa spolieha na internet v takmer vetkch oblastiach ivota. Digitlna priepas je vak stle ete znan: km na Islande m prstup k internetu 95 % ud, v Librii je to iba 0,1 %. Dve tretiny svetovej populcie sa stle nemu pripoji. Minister zahraniia Vekej Britnie William Hague. Sme 31. 10. (Internetov negramotnos je dnes pomaly ete horia, ako bol niekedy analfabetizmus.) *** Neviem si predstavi, e by som bol naraz dchodcom. Som lovek kamennej intitcie porady, stretnutia, komunikcia. Dfam, e IVO to 15 rokov, o mm do dchodku, vydr. Prezident IVO (Intittu pre verejn otzky) Grigorij Mesenikov. Tde 31. 10. (Dchodcovia tvoria ptinu obyvatestva, ale zatia sa nenaiel politik samostatnej SR, ktor by venoval plnohodnotn pozornos prve tm, z ktorch mnoh vykonali pre tento tt obdivuhodn veci. Pritom na ele ttu stl vyhlsen obiansky demokrat Dzurinda, socilny demokrat Fico, ale aj expertka na socilnu problematiku Radiov.) *** Ak si neviete prizna omyly a slabosti, aj nevinn poznmka me spsobi vo vaom vzahu s partnerom poriadne dusno. Boxujete potom hlava-nehlava, a sa asto zabudne aj na pvodn podnet hdky a u si iba ubliujete. Neviete sa dopracova k uvoneniu naptia... Publicistka Monika Schnov. Oene.sk 31. 10. (Ak prekliatie je zakliate takmer v kadom loveku, ke doke celou duou nenvidie aj toho, koho mal dlh as neobyajne rd?) *** V poslednch rokoch som mala vea prce, ale teraz sa mi koniec kariry priam ponka: 70. narodeniny s dobr prleitos. Myslm si, e je dobr presta v relatvne plnej sile. Spevka Marie Rottrov. Magazn Kvty 2. 11. (Medzi do o bijce nespravodlivosti patr to, e jednm osud uchovva svieos tela i ducha do vysokho veku a druhch dept privas. Ale s tm sa ned ni robi.) *** Cirkev nie je nim inm ako obyajnou organizciou s neobyajnm postavenm. Skuton hodnoty nie s prezentovan zkonmi ani Desatorom. S v ns a chcem veri, e nm s prirodzen a e aj cirkev sa ich jednho da zane skutone dra. Fyzik Ivan Hamrek (Spolonos Prometheus). Pravda 3. 11. (Boh je duch, v ktorom je plne vetko. Cirkev nie je ani zlomkom i omrvinkou z Neho. Je, ia, a prli lovem spolkom so shrnom vetkch vlastnost, ktor patia ud.) *** Pri behu uprednostujem pred asfaltom les, o m, samozrejme, aj nevhody. Naprklad agresvne psy. Tch akoby za posledn dva roky pribudlo Beec Michal Glaus. TV oko 3. 11. (Ak rady dovouj, aby po obci alebo po lese vone pobehovali agresvne psy, ktor bez vhania loveka smrtene pohryz, je to nemono poui in slovo svinstvo.) Vyberaj a komentuj Anna Weidlerov a Ernest Weidler

72