Smith bol stpencom koncepciu hospodrskeho liberalizmu. Teria transaknch nkladov je sasou kontraktanch teri.

Poda Malthusovej populanej terie potraviny a prostriedky obivy sa rozmnouj geometrickm radom a obyvatestvo sa rozmnouje aritmetickm radom. A Marshall objasnil mechanizmus ponuky a dopytu. Zakladateom a hlavnm predstaviteom fyziokratizmu je F. Quesnay. Autorom veobecnho zkona dopytu je A. Marshall. Monetarizmus pripa ttne zsahy pri regulovan mnostva peaz v obehu. Ekonmia strany ponuky sa usiluje vyriei problm ako vyrba viac, efektvnejie a racionlnejie. Autorom koncepcie hospodrskeho liberalizmu je Smith. Opatrenia v daovej politike vyvolvaj poda ekonmie strany ponuky rast hospodrskej aktivity, znenie daovch nikov a podvodov. Teria verejnej voby je sasou kontraktanch teri. Petty bol predstaviteom klasickej ekonmie. Hlavnm cieom keynesovskej ekonomickej terie bolo zdvodni nevyhnutnos ttnych zsahov do trhovej ekonomiky. Poda fyziokratov steriln triedu tvoria pracovnci v obchode, remeslch a manufaktrach. Poda monetarizmu ttne zsahy do ekonomiky s neopodstatnen, dokonca s hlavnou prinou hospodrskych problmov. Hlavnou prinou nestability trhovho hospodrstva je poda J. M. Keynesa nedostaton dopyt po investcich. Preferencia likvidity poda J. M. Keynesa svis s motvom obehu, opatrnosti a pekulcie. Poda fyziokratov produktvnu triedu tvoria njomcovia pdy. Teria efektvneho dopytu je zkladom ekonomickho uenia J. M. Keynesa. Merkantilizmus povaoval za hlavn zdroj bohatstva obchod, najm zahranin. Poda terie ekonmie strany ponuky bohatstvo jednotlivca aj ttu vznik o vrobe na zklade individulnej podnikateskej iniciatvy, aktivity a tvorivosti. Poda terie ekonmie strany ponuky podnikavos mono stimulova znenm dan. Neoklasick ekonmia mala dominantn postavenie v ekonomickej terii od sedemdesiatych rokov minulho storoia a do tridsiatych rokov 20. storoia. Fyziokratizmus vznikol a vyvjal sa vo Franczsku v druhej tretine 18. storoia. Poda J. M. Keynesa rove zkladnch makroekonomickch velin zvis od celkovho kpyschopnho dopytu. Poda terie hraninej uitonosti uruje hodnotu tovaru posledn jednotka danej zsoby uritho statku, ktor uspokojuje najmenej dleit potrebu jej majitea. Zakladateom a najvznamnejm predstaviteom monetarizmu je M. Friedman. Teoretickm a metodologickm zkladom neoklasickej ekonmie je teria hraninej uitonosti. Zakladateom a hlavnm predstaviteom ordinlneho chpania terie hraninej uitonosti bol V. Pareto. Poda tzv. Paretovho optima pri danch vrobnch zdrojoch, pri danom rozdelen dchodkov a pri danch preferencich spotrebiteov je optimlny stav vtedy, ke nikto neme zlepi svoju situciu bez toho, aby to neviedlo k zhoreniu situcie niekoho inho. Neokeynesovstvo bolo rozren 50. a 60. rokoch min. storoia. Poda terie komparatvnych vhod me krajina zvi svoju ivotn rove tm, e sa pecializuje na vrobu vrobkov, ktor doke vyrba s najvyou produktivitou prce. Poda A. Marshalla sa trhov cena tvor na zklade ponuky a dopytu. Merkantilizmus sa vyvjal od 16. do polovice 18. storoia ako teoretick a praktick prd ekonomickch nzorov. Fyziokratizmus povauje za najdleitej zdroj bohatstva krajiny ponohospodrsku vrobu. Poda Sayovho zkona trhov ponuka si automaticky vytvra dopyt. Teria racionlnych oakvan predpoklad, e spotrebitelia sa sprvaj sa racionlne a cieavedome pri zskavan a vyuvan informci.
1

Neoklasick ekonmia sa rozvjala v troch prdoch, ktor oznaujeme ako rakska, lausannsk a cambridgesk kola. K tzv. hlavnmu prdu ekonmie patria neoklasick ekonmia, neokonzervativizmus a neokeynesovsk terie. K alternatvnym terim patr naprklad intitucionlna a neointitucionlna ekonmia. K najvznamnejm predstaviteom intitucionlnej ekonmie patria T.B. Veblen a J.R. Commons. Nov intitucionlnu ekonmiu reprezentuj nositelia Nobelovej ceny R.H. Coase a D.C. North. Neointitucionalisti poukazuj na potrebu vzniku novej paradigmy, ktor by predstavovala syntzu neoklasickch a neointitucionlnych teri. Ekonmia je veda o vobe, t. j. o tom, ako spolonos vyuva vzcne zdroje, ktor mu ma alternatvne pouitie, na vrobu uitonch tovarov a sluieb a ako ich rozdeuje medzi rozlin skupiny obyvatestva. U merkantilistov predmetom vedeckho bdania bolo bohatstvo; za jeho zdroj pokladali obchod. Ponohospodrstvo ako zdroj krytia nrodnho bohatstva skmali fyziokrati. Tzu, e nrodn bohatstvo sa vytvra vo vetkch sfrach materilnej vroby hlsali klasici. Merkantilisti stotoovali bohatstvo s peniazmi. Za tvorcu ekonomickej vedy ako ucelenho, komplexnho systmu poznatkov sa povauje Adam Smith. Ekonomick teria je najveobecnejou ekonomickou disciplnou, ktor skma fundamentlne zkonitosti hospodrskeho ivota a poskytuje vysvetlenie zkladnch pojmov a svislost. Ekonomick teria je spoloenskou (socilnou) vedou, ktor skma len sek ekonomickch vzahov a hrani almi vednmi disciplnami. Mikroekonmia skma sprvanie jednotlivch ekonomickch subjektov, z ktorch sa sklad nrodn hospodrstvo. Makroekonmia tuduje fungovanie ekonomiky ako celku. Pozitvna ekonmia opisuje ekonomick fakty a vzahy v ekonomike; je to vlastne kontatovanie toho, o je. Normatvna ekonmia zaober sa tm, ako by veci mali vyzera. Metdy skmania sa lenia predovetkm na empirick a teoretick. Metda pozorovania, metda merania a experiment patria k metdam empirickm. K veobecnm metdam patr metda abstrakcie, metda analzy a syntzy, metda indukcie a dedukcie. Metda poznvania, pri ktorej sa za kontrolovanch a riadench podmienok skmaj javy relneho sveta s cieom overi pravdivos uritej hypotzy alebo terie sa nazva experiment. Abstrakcia je mylienkov postup, pri ktorom odhliadame od nepodstatnch vlastnost a vzahov skmanho objektu a sasne vyleujeme, fixujeme a skmame jeho podstatn charakteristiky. Urit pojmy, kategrie, ktor odraj spolon podstatn znaky uritej skupiny javov alebo predmetov s vsledkom abstrakcie. Analza znamen mylienkov rozlenenie zloitej ekonomickej skutonosti na jednotliv asti, m sa vytvraj podmienky pre poznanie ich jednotlivch strnok. Indukcia je postupom od zvltneho k veobecnmu (od jednotlivch faktov k veobecnm tvrdeniam), a teda zoveobecovanm. Ak veobecn poznatok (zver) bol odvoden zo vetkch javov danej mnoiny, hovorme o plnej indukcii. Matematick a tatistick metdy patria k metdam kvantitatvnym. Ekonomick model je zjednoduenm mylienkovm obrazom, ktor znzoruje chovanie ud v uritom spoloenskom a fyzickom prostred. strednmi pojmami systmovej metdy s systm a truktra. Pri vskume verejnej mienky sa pouva metda experimentlneho vberu.
2

Komparatvna metda spova v porovnvan objektov alebo ich prvkov za elom stanovenia ich zhodnch alebo rozdielnych znakov. Sbor postupov a prstupov vo vedeckom bdan, formulovan problmov a ich rieen sa oznauje ako metodolgia. Hypotza predstavuje vedecky podloen, ale definitvne ete neoveren predpoklad vysvetujci urit sbor javov. K metodologickm skaliam v ekonomickom myslen pri posudzovan ekonomickej reality sa zahrnuj naprklad nedodranie podmienky ceteris paribus, omyl post-hoc, klam kompozcie. Predpoklad ceteris paribus znamen, e jav analyzujeme za inak nezmenench podmienok. Metodicky chybn predpoklad, pri ktorom sa zjednoduene predpoklad, e ak jav A predchdza javu B, znamen to, e jav A vyvolva jav B, sa oznauje ako Omyl post-hoc. Klam kompozcie spova v domnienke, e o plat pre as (jednotlivca), to plat aj pre celok (spolonos). Subjektvnos v skman ekonomickch javov znamen, e na t ist vec sa meme pozera rozline, pretoe ekonomick realitu posudzujeme na zklade poznatkov, ktor sme predtm nadobudli. Ekonomick zkony s zkony pravdepodobnostn - vyjadruj pravdepodobn tendenciu sprvania ud; platia len v priemere a nie pre kad jednotliv prpad. V ekonmii sa pri aplikcii vedeckch metd skmania vychdza z niekokch na seba nadvzujcich fz proces pozorovania a analz, formovanie hypotz, testovanie hypotz a ich interpretcia, syntza. Ekonomick teria chpe potreby ako pociovan nedostatok, ktor sa sname uspokojova. Ekonomick statok je tak statok, ktor sa vyznauje obmedzenosou vo vzahu k ekonomickm potrebm a uitonosou. Zkon vzcnosti odra zkladn problm ekonmie vzcnos a obmedzenos zdrojov. Verejn statky sa vyznauj nedelitenosou, nevylitenosou zo spotreby a nekonkurennosou. Relne fungujce ekonomiky dnes maj charakter zmieanch ekonomk. Voba medzi rznymi alternatvami vroby potencilnych statkov je otzkou ak vrobky, v akom mnostve a sortimente m spolonos vyrobi. Otzka pre koho vyrba a ako sa m rozdeli vsledok vroby sa riei v trhovej ekonomike na trhu vrobnch faktorov. Von statky s statky pre ktor plat, e s vone dostupn a nachdzaj sa v prrode v neobmedzenom mnostve. Efektvna ekonomika je t, ktor sa pohybuje na hranici produknch monost a plne vyuva svoje zdroje. Paretovo optimum, alebo tzv. alokan efektvnos je tak stav, ke ekonomika zo svojich zdrojov vyrob maximlne mnostvo statkov, priom nie je mon zvi vrobu jednho statku bez znenia vroby druhho statku. Nedosiahnuten alternatva v svislosti s hranicou produknch monost je tvoren vetkmi kombinciami dvoch statkov nachdzajcimi sa nad uvedenou krivkou. Alternatvne nklady vyjadruj hodnotu statku alebo sluby, ktorch sme sa vzdali v prospech inho statku. Ekonomick zkony maj charakter uritej tendencie, ktor meme vybada len v dlhom asovom horizonte. Zkon vzcnosti hovor o tom, e statky s vzcne preto, lebo nedostatok zdrojov neumouje udskej spolonosti vyrba a uspokojova vetky potreby. Postupnm zvyovanm jednho vrobnho faktora pri nemennosti ostatnch sa zane prejavova psobenie zkona klesajcich vnosov. Ak rast mnostva zapojench inputov vedie k vyiemu outputu, hovorme o rastcich vnosoch z rozsahu. Vzjomn vzah medzi inputmi a outputmi charakterizuje zkon klesajcich vnosov. O kontantnch vnosoch z rozsahu hovorme, ak output rastie proporcionlne s mierou zapojenia inputov.
3

Krivka hranice produknch monost sa posva s rastom zdrojov alebo vplyvom technickho pokroku doprava. Ekonomick systm prikazovac riei tridu ekonomickch problmov prostrednctvom vld, ktor svoje rozhodnutia presadzuj cestou zkonnch ustanoven alebo dokonca silou. Prechod k novej ekonomike vo vyspelch krajinch mono z asovho hadiska pozorova od 90-tych rokov 20. storoia. Chpanie novej ekonomiky nie je spojen s rastom podielu ponohospodrstva na vytvorenom produkte. J. A. Schumpeter vo svojej Terii hospodrskeho vvoja povaoval za hybn silu vvoja ekonomk zavdzanie inovci, za ktor preberaj zodpovednos podnikatelia. Teria relneho ekonomickho cyklu povauje za zdroj cyklickch vkyvov trhovch ekonomk nhodn oky v produktivite. V podmienkach prechodu k novej ekonomike dostupnos informci prestva by problmom, problmom sa stvaj nklady spojen s vyhodnotenm informci. Pojmom virtulny trh rozumiemetrh, na ktorom sa dopyt a ponuka stretvaj pri vyuit modernch komunikanch technolgi a neexistuje vo fyzickej podobe. Rozvoj elektronickho obchodovanie nie je spojen s nasledovnm itkom rast bezpenosti uzatvranch kontraktov. Primrnym cieom Lisabonskej stratgie, ktor prijala E v roku 2000 je vytvori z krajn E v priebehu desaroia najkonkurennejiu a najdynamickejiu na vedomostiach zaloen ekonomiku. Prechod ku globlnej ekonomike nie je spojen s vytvranm dodatonch barir pre pohyb tovarov a sluieb cez hranice. Prechod k novej ekonomike je sprevdzan zmenou truktry dopytu po prci. Tomu, aby sa ponuka prce flexibilne prispsobila, mu prispie nasledujce opatrenia politiky zamestnanosti opatrenia zameran na prun rekvalifikciu pracovnej sily a zvenie jej mobility. Splnenie ktorho z nasledujcich faktorov nie je potrebn na uplatnenie elektronickho systmu ttnej sprvy? rozrenie novch mechanizmov rozhodovania v intitcich ttnej sprvy. V obdob prechodu k novej ekonomike me prechod k novm technolgim ovplyvni vvoj cenovej hladiny nasledovnm spsobom pokles cien informanch technolgi a rast efektvnosti trhov obmedz tlak na rast cenovej hladiny. Vznik a rozvoj trhu je vsledkom vvoja tovarovej vroby a spoloenskej deby prce. Cieom ttnych zsahov do ekonomiky je obmedzova nedokonalosti trhovho mechanizmu. Trhov mechanizmus mono vymedzi ako shrn vzahov a procesov, prostrednctvom ktorch kupujci a predvajci na seba navzjom psobia, aby urili na trhu (rovnovne) ceny a mnostvo tovarov. Z hadiska predmetu kpy a predaja rozliujeme trh vrobnch faktorov, trh tovarov a sluieb, finann trh. Trh pln tieto hlavn lohy stimulan, integran, regulan. Medzi hlavn nedokonalosti trhu patria verejn statky, externality, nedokonal konkurencia. Doktrna neviditenej ruky A. Smitha vychdza z toho, e kad jednotlivec, ktor sleduje v ekonomickom systme svoje osobn ekonomick zujmy, prospieva tm (nemyselne) celej spolonosti. Externality s vedajie efekty ekonomickej aktivity ud, ktor neprechdzaj trhom. Pojmom neviditen ruka sa oznauje samoinn fungovanie ekonomickho systmu. Medzi hlavn formy nedokonalej konkurencie patria pln monopol, oligopol a monopolistick konkurencia. Zmiean ekonomika predstavuje zmes trhov a viditenej ruky ttnych zsahov. Vekou prednosou trhu je, e zabezpeuje najefektvnejiu alokciu vroby a vyuitie vzcnych zdrojov. Von vstup do odvetvia je charakteristick pre dokonal konkurenciu. Konkurencia na strane ponuky sa realizuje formou cenovej a necenovej konkurencie. Z zemnho hadiska prvou formou trhu bol mistny trh.
4

Hlavnou cestou maximalizcie zisku a metdou konkurennho boja pre firmu na dokonale konkurennom trhu je zniovanie nkladov (spory pri vrobe). Konkurencia medzi spotrebitemi (konkurencia na strane dopytu) sa prejavuje najostrejie v situcii, ke dopyt prevyuje ponuku. Trh v benom zmysle predstavuje priestor, kde sa uskutouj transakcie, t. j. vymieaj sa tovary medzi jednotlivmi ekonomickmi subjektami. Zkladn rty fungovania trhu a trhovej ekonomiky sformuloval koncom 18. storoia Adam Smith. Naturlna vmena (barter) predstavuje vmenu, kde sa priamo vymiea vec za vec. Hlavnmi subjektmi trhu s domcnosti, firmy, tt, zahraniie. Trhov mechanizmus funguje samoinne za pomoci sl dopytu, ponuky a psobenia cien. Prenos informci na zklade cien umouje nastoova rovnovhu na jednotlivch trhoch. Agregtny trh je trh vetkch tovarov a sluieb. Burza je typickm prkladom organizovanho trhu. Trh vrobnch faktorov je trh, na ktorom sa predvaj a kupuj vrobn faktory (prca, pda, kapitl). Trh tovarov a sluieb je trhom, na ktorom sa predvaj a kupuj tovary a sluby osobnej spotreby. Externality mu by vsledkom vroby alebo spotreby. Trh zabezpeuje prenos informci prostrednctvom ceny. Trhov konkurencia je proces, v ktorom sa stretvaj rozlin trhov subjekty s ich diferencovanmi zujmami a ciemi. Konkurencia medzi vrobcami (konkurencia na strane ponuky) sa prejavuje najostrejie v situcii, ke ponuka prevyuje dopyt. Nstrojmi necenovej konkurencie s reklama, vyia kvalita, inovcia vrobkov, dokonalej servis, praliv dizajn, obalov technika, predaj na ver a pod. Homognny (rovnorod) produkt je charakteristick pre dokonal konkurenciu. Dokonal konkurencia je teoretick abstrakcia, ktor vychdza z tzv. plnch saivch podmienok, t. j. na trhu sa stretva vek mnostvo predvajcich a kupujcich, vrobok je homognny, je pln vonos vstupu do odvetvia a predpoklad sa dokonal informovanos. Pojmom nov ekonomika sa oznauje modern trhov ekonomika, v ktorej primrnu lohu zohrvaj informcie a vedomosti. K hlavnm prvkom trhovho mechanizmu patria ponuka, dopyt, cena a konkurencia. Vina internetovho obchodovania sa uskutouje medzi podnikmi. Trhov mechanizmus charakterizuj tri typy procesov, a to proces utvrania dopytu, proces utvrania ponuky a proces utvrania rovnovnej ceny. Trh akhokovek tovaru alebo sluby vytvraj kupujci a predvajci. Dopyt predstavuje mnostvo statku, ktor s ochotn kupujci kpi v zvislosti od ceny. Dopyt vyjadruje zvislos medzi dvoma premennmi cenou a mnostvom poadovanho statku. Poda zkona klesajceho dopytu ak cena tovaru rastie, pri nezmenench ostatnch premennch, poadovan mnostvo kles. Cena, pri ktorej sa ponkan mnostvo rovn poadovanmu mnostvu sa nazva rovnovna cena. Ak cena statku rastie, poadovan mnostvo kles v dsledku substitunho efektu a dchodkovho efektu. Dopyt po rovnakom druhu tovaru je odlin v krtkom a dlhom obdob. Vyplva to z faktu, e ak sa zvi cena danho tovaru, spotrebite v krtkom obdob zni poadovan mnostvo menej ako v dlhom obdob. Ponuka predstavuje mnostvo statkov, ktor s predvajci ochotn preda v zvislosti od ceny. Krivka ponuky smeruje doprava a hore. Poda zkona rastcej ponuky s rastom ceny ponkan mnostvo rastie. Individulna ponuka je ponuka jednho vrobcu. Trhov ponuka je tvoren stom individulnych ponk jednotlivch vrobcov.
5

Ak sa trhov cena nachdza pod rovou rovnovnej ceny, potom na trhu ponkan mnostvo je menie ako poadovan mnostvo. Na trhu vznik nadmern ponuka, ak ponkan mnostvo je pri danej cene vie ako poadovan mnostvo. Nadmern dopyt vznik na trhu vtedy ak poadovan mnostvo je vie ako ponkan mnostvo. Ak na trhu existuje nedostatok tovarov, potom cena je tlaen smerom nahor. Dopyt pri danej cene ovplyvuj tieto faktory cena substitunch a komplementrnych statkov, dchodok spotrebitea, preferencie spotrebitea, poet domcnost, oakvania, in faktory. Posun krivky dopytu smerom doprava je vyvolan zvenm ceny substitunho tovaru. Pohyb pozd krivky dopytu me by vyvolan zmenou ceny danho tovaru. Ak sa zvi cena komplementrneho tovaru Y krivka dopytu po tovare X sa posunie doava. Dchodok spotrebitea sa zvil. V dsledku tohto zvenia sa dopyt spotrebitea po tovare Z znil. O ak tovar ide? podradn statok. Ponuku pri danej cene ovplyvuj tieto faktory ceny vstupov, ceny alternatvnych statkov, oakvania, poet predvajcich, technolgia, regulan opatrenia vldy. Vrobca zist, e vroba alternatvneho vrobku je ziskovejia ako vroba danho tovaru. Nsledne zni sa ochota vyrba dan tovar. Posun krivky ponuky smerom doava me vyvola zvenie cien vstupov. Zavedenie modernejej a efektvnejej technolgie posva krivku ponuky doprava. Zmeny v regulanch opatreniach vldy a v cench vrobnch faktorov posun krivky ponuky. Zmeny v alch faktoroch okrem zmeny ceny danho tovaru posun krivky dopytu a krivky ponuky. Vldne opatrenie a zkony, ktormi mono zabrni, aby sa cena prispsobila cene oznaujeme ako cenov regulcia. Stanovenie hornho limitu pre cenu tovarov oznaujeme cenov strop. O nulovej elasticite uvaujeme v tom prpade, ak zmena ceny nevyvolva iadnu zmenu v poadovanom mnostve. Z toho dvodu krivka dopytu m vertiklny tvar. Ak koeficient cenovej elasticity dopytu sa rovn 2,8, znamen to, e 1 % zmena ceny vyvol 2,8 % zmenu poadovanho mnostva. Ak vemi mal zmena ceny vyvolva rozsiahlu zmenu v poadovanom mnostve hovorme o nekonenej elasticite. Dokonale elastick dopyt je vtedy, ak ED = Vzorec na vpoet krovej elasticity dopytu Edxpy = %zmena Qdx / %zmena py Vzorec na vpoet cenovej elasticity dopytu delta Qd / Qd1 + Qd2 / 2 // (-) delta P /P1 + P2 / 2 O oblkovej elasticite uvaujeme v tom prpade, ak skmame elasticitu medzi dvomi bodmi na krivke dopytu. Bodov elasticita sa zisuje v tch prpadoch, ak sa reakcia na zmenu ceny vrazne li v jednotlivch bodoch krivky dopytu. Problematikou citlivosti reakcie spotrebitea na zmenu ceny, ktor sa me i vrazne odliova, sa zaoberal anglick ekonm A. Marshall. Vpoet bodovej elasticity dopytu si meme vypota zo vzahu delta Q / Q // delta p / p Cenov elasticitu dopytu meme mera ako % zmena poadovanho mnostva k % zmene ceny. V dlhom obdob je obvykle cenov elasticita dopytu vyia ne v krtkom obdob. Z hadiska elasticity pre statky dlhodobej spotreby plat , e veobecne maj vysok cenov elasticitu dopytu. initele ovplyvujce cenov elasticitu dopytu faktor asu, dostupnos vhodnch substittov, vznam poloky v rozpote spotrebitea, vznam produktu pre existenciu loveka, monos voby miesta nkupu, spotrebn zvyklosti, tradcie. Ak rast ceny statku x vyvolva zvenie poadovanho mnostva statku y ide o substitty.
6

Ak EDxPy < O ide o krov elasticitu dopytu, priom zmena ceny statku y vyvolva opan zmenu v poadovanom mnostve statku x. dokonale elastickej ponuke hovorme v tom prpade, ak Es = Znenie ceny statku x me vyvola tak zvenie celkovho prjmu, ako aj jeho znenie, resp. me nasta aj nezmenen celkov prjem. EDxPy = O vyjadruje skutonos, e zmena ceny statku y neovplyvuje poadovan mnostvo statku x , t. j. ide o nezvisl statky, Zvenie ceny statku x vedie k poklesu celkovho prjmu v prpade, e Ed > 1. Ak zmena ceny nevyvol iadnu zmenu v celkovom prjme, ide o prpad jednotkovej elasticity dopytu. V ultrakrtkom obdob je elasticita ponuky nulov. V dlhom obdob je elasticita ponuky elastick. Podnikate, ktor vie, e v prpade jeho statku ide o elastick dopyt, potom zvenie ceny povedie k zneniu celkovho prjmu. Ak zmena ceny spsob zmenu celkovho prjmu v rovnakom smere ide o neelastick dopyt. Ak rast ceny statku x vyvol pokles ponkanho mnostva statku y potom statok y predstavuje substitt statku x. Pozvonejia krivka ponuky odra vyiu elasticitu. Celkov prjem kles, ak ide o elastick dopyt a cena rastie. Negatvne znamienko pri dchodkovej elasticite znamen, e ide o inferirne statky. Pri daovej elasticite sa uvauje s absoltnymi hodnotami, ako pri priamej elasticite dopytu. Prevrten hodnotu sklonu krivky dopytu mono zapsa QD / DP. Ak je dchodkov elasticita via ako nula, ale menia ako jedna uvaujeme s nevyhnutnmi statkami. Ak sa s rastom dchodku poadovan mnostvo nemen uvaujeme s nulovou dchodkovou elasticitou. Poda nzoru E. Engela s rastcim dchodkom podiel vdavkov domcnost na potraviny najprv mierne rastie, potom zostva stabiln. Pre sklon krivky dopytu a sklon krivky ponuky plat, e sklon krivky ponuky je pozitvny a sklon krivky dopytu je negatvny. Neoklasick terie sprvania spotrebitea (kardinlna a ordinlna) vychdzaj z predstavy racionlneho spotrebitea. Skutonos, e postupnm uspokojovanm uritej potreby intenzita uitonosti kles, vyjadruje prv Gossenov zkon. Poda druhho Gossenovho zkona spotrebite maximalizuje svoju uitonos, ke nakupuje statky dovtedy, km sa hranin uitonosti jednotlivch statkov nevyrovnaj. Spotrebite pri rozhodovan o tom, ktor statky nakpi dva do pomeru dve veliiny uitonos a pean vdavky, ktor mus vynaloi. Uitonos vyjadruje pocit spotrebitea a je to kategria subjektvna. Celkov uitonos (TU) je dan celkovm uspokojenm potrieb a zvis od mnostva, kvality a od miery, akou s schopn potreby uspokojova. Pre celkov uitonos vo veobecnosti plat, e rastie s rastcim mnostvom spotrebovvanho tovaru. Hranin uitonos (MU) vyjadruje vzjomn vzah medzi uitonosou a mnostvom tovaru, ktor tto uitonos prina. Hranin uitonos s rastom mnostva spotrebovanch statkov kles. Skutonos o koko vzrastie uitonos, ke sa mnostvo spotrebovvanho tovaru zvi o jednotku je vyjadrenm hraninej uitonosti. Hranin kategrie s prrastkovmi veliinami a sleduj vzah dvoch premennch. Udvaj o koko sa zvi jedna, ke sa druh zvi o jednotku. Poda kardinlneho prstupu je spotrebite v rovnovhe, ke pomer medzi hraninmi uitonosami spotrebovvanch statkov vo vzahu k ich cene sa rovn.

Rovnovhu spotrebitea ovplyvuj rzne zmeny. Rast cien ktorhokovek statku spsob, e hranin uitonos tohto statku vo vzahu k jeho cene bude menia ako hranin uitonos ostatnch statkov. Indiferenn krivka vyjadruje kombincie dvoch statkov prinajce spotrebiteovi rovnak uitonos. Indiferenn mapa vyjadruje sie indiferennch kriviek, ktor sa vzauj od bodu 0 a nikdy sa nepretn. Dchodkov priamka vyjadruje vetky dostupn kombincie spotrebovvanch statkov, pri plnom vyuit dchodku. Spotrebite sa nachdza v rovnovhe v bode v ktorom je dchodkov priamka dotynicou niektorej z indiferennch kriviek. Substitun efekt zmeny ceny jednho tovaru pri nezmenench cench ostatnch spotrebnch tovarov vedie k substitcii jednho statku druhm (relatvne lacnejm). Zmena dchodku (jeho zvenie) spsobuje posun lnie dchodku, a to rovnobene doprava hore. Zmena cien spsobuje v dchodkovej priamke zmenu jej sklonu. Trhov dopyt dostaneme ako set mnostiev tovaru, ktor bud poadova vetci spotrebitelia. Rovnovha spotrebitea zvis od vky dchodku spotrebitea a vky cien tovarov a sluieb. V svislosti s dchodkovm efektom zmeny ceny tovarov lenme tovary na nevyhnutn, menejcenn a luxusn. V svislosti so substitunm efektom zmeny ceny lenme tovary na substitty, komplementy a nezvisl. Z hadiska potu tovarov, ktor sa na trhu ponkaj rozliujeme ponuku individulnu, trhov a agregtnu. Mnostvo jednho tovaru a sluby, ktor dodvaj na trh vetky hospodrske subjekty oznaujeme ako trhov ponuku. Individulna ponuka sa vymedzuje ako mnostvo jednho statku alebo jednej sluby, ktor dodva na trh jeden subjekt. Z asovho hadiska rozliujeme ponuku vo vemi krtkom obdob, v krtkom, v dlhom a vemi dlhom obdob. Kee vo vemi krtkom obdob sa neme meni mnostvo ani jednho vrobnho initea, krivka individulnej ponuky je vertiklna. Krivka trhovej ponuky vznikne shrnom individulnych ponk. Agregovanm (spjanm) individulnych kriviek ponuky pri rznych cench vznikne krivka trhovej ponuky. Zkladnm cieom firmy ako podnikateskho subjektu je maximalizcia zisku, ktor me dosahova maximalizciou objemu produkcie a minimalizciou nkladov vo vrobe. Podnik sa usiluje o maximalizciu zisku (TP), ktor predstavuje rozdiel medzi celkovmi prjmami a celkovmi nkladmi. Izokvanty s mnoinou kombinci inputov, pomocou ktorch sa vyrba ten ist objem produkcie. Pojmom tzv. technologick efektvnos rozumieme ke sa najvy objem produkcie vyrba pri najnich nkladoch. Dvojfaktorov vrobn funkcia m tvar Y = f (K, L). Celkov produkt TP je mnostvo produkcie, ktor vznikne pouitm celkovho mnostva vrobnch faktorov, ktor zvis od mnostva pouitch vrobnch faktorov a ich kombincie. Spojenm izokvanty a rozpotovej funkcie meme zisti technologick optimum podniku. Optimlna kombincia pouitch vrobnch faktorov je tak pomer medzi vrobnmi faktormi, pri ktorom sa hranin produkty vrobnch faktorov vo vzahu k ich cenm rovnaj. V dsledku psobenia zkona klesajcich vnosov, pri rovnomernom zvyovan mnostva prce v uritom momente dodaton produkt prce zane klesa.
8

Hranin produkt je prrastok celkovho produktu, ktor je vyprodukovan zvenm mnostva jednho vrobnho faktora o jednotku a m klesajcu tendenciu. Izokvanta vyjadruje rovnak objem produktu vyprodukovan rznou kombinciou vrobnch faktorov. Izokosta vyjadruje vetky maximlne dostupn kombincie vrobnch faktorov v rmci celkovch nkladov a znamen rovnak rove celkovch nkladov pri rznej kombincii pouitch vrobnch faktorov. Jednotliv izokvanty sa od seba lia vekosou objemu produkcie. m vyie izokvanta le, tm v objem produkcie znamen. Bod rovnovhy vrobcu, ktor znamen aj technologick optimum firmy je v bode, kde sa izokvanta dotka izokosty. Ak sa men cena niektorho vstupu a kles, pri ostatnch vrobnch faktoroch nezmenench, dochdza k zmene sklonu rozpotovej priamky a k jej posunu doprava. Ekonomick optimum firmy dostaneme, ak porovnme celkov prjmy s celkovmi nkladmi firmy. Krivka individulnej ponuky firmy je mnoina bodov rovnovhy firmy pri rznych trhovch cench a je zhodn s rastcou asou krivky hraninch nkladov. Smith chpe trhov systm ako systm, v ktorom individulne zujmy prispievaj k zabezpeeniu celospoloenskch zujmov. K ekonmom, ktor zsahy vldy do ekonomiky povauj za kodliv, pretoe s neinn, demotivan, neefektvne a v konenom dsledku naraj fungovanie trhu patria M. Friedman, F. A. Hayek. Predstavitelia liberlnych, neoliberlnych, neokonzervatvnych smerov nepopieraj monos zlyhania trhu, ale popieraj monos rieenia zlyhan trhu prostrednctvom zsahov vldy. Neviditen ruka trhu sa spja s menom A. Smitha. K najastejie prezentovanm zlyhaniam trhu patria nedokonal konkurenn prostredie, verejn statky, resp. sluby, externality, nedokonalos a asynchrnnos informci. K najfrekventovanejm zlyhaniam vldy patr ajplytvanie a neefektvne vyuvanie zdrojov, asov oneskorenia, paternalizmus, minimalizcia silia a maximalizcia agendy. Podiel vdavkov na vedu a vskum na HDP v SR predstavuje menej ne 1 %. V podmienkach formovania novej ekonomiky sa nezmenili zkladn funkcie trhu a vldy, men sa vak npl tchto funkci. Formovanie novej ekonomiky v podmienkach silnch globalizanch tendenci zvyuje nroky na podnikatesk subjekty. Konkurencieschopn bud tie podnikatesk subjekty, ktor vyrbaj produkty s vysokou pridanou hodnotou. Nklady, ktor ekonomick subjekt vynaloil v minulosti a z hadiska jeho sasnho rozhodovania s irelevantn oznaujeme ako utopen nklady. Rozdiel medzi krtkym a dlhm obdobm pri analze nkladov firmy je zaloen na variabilnosti jednotlivch nkladovch poloiek firmy. Celkov nklady firmy z krtkodobho hadiska lenme na celkov fixn a celkov variabiln. K celkovm variabilnm nkladom mono z naturlno-vecnho hadiska priradi najm nklady na priame mzdy, materil, drbu a prevdzku strojov a zariaden. Funkcia priemernch fixnch nkladov je v celej asti svojho priebehu klesajca. Funkcia krtkodobch priemernch celkovch nkladov je pri nich rovniach produkcie klesajca, neskr rastca. Funkcia hraninch nkladov pretna funkciu priemernch celkovch nkladov v bode minima priemernch celkovch nkladov. Priemern celkov nklady (ATC) vypotame TC : Q. Ekonomick nklady vypotame ako set explicitnch a implicitnch nkladov. Funkcia dlhodobch priemernch celkovch nkladov ilustruje proces rozhodovania firmy pri predpokladanom objeme vroby o optimlnej vekosti vrobnch kapact. Funkcia priemernho prjmu je toton s funkciou individulneho dopytu po produkcii firmy. sporch z rozsahu hovorme, ak v objem produkcie mono vyrobi vo vom podniku pri nich priemernch nkladoch.
9

Vyuite nasledujce daje, aby ste zistili, i firma dosahuje ekonomick zisk: Mnostvo realizovanej produkcie = 500 000 Cena za jednotku produkcie = 1 EUR Explicitn nklady = 400 000 EUR Implicitn nklady = 150 000 EUR V danej situcii firma: dosahuje tovn zisk 100 000 EUR. K rtm dokonale konkurennho odvetvia nepatr nedokonal informovanos. Homognnos produkcie znamen, e spotrebitelia vnmaj vrobok rovnakho druhu vyroben dvoma rznymi vrobcami ako rovnak. Rovnovne mnostvo, ktor sa zisk maximalizujca firma rozhodne vyrobi, je to, pri ktorom plat MC = MR. Na dokonale konkurennom trhu plat, e MR = P. Vyplva to z nasledujceho predpokladu dokonalej konkurencie dokonal elasticita individulneho dopytu. Ak dokonale konkurenn firma v bode svojej krtkodobej rovnovhy dosahuje ekonomick zisk, z dlhodobho hadiska to povedie k vstupu alch firiem do odvetvia a rastu trhovej ponuky. Ak dokonale konkurenn firma v bode svojej krtkodobej rovnovhy dosahuje ekonomick stratu, z dlhodobho hadiska to povedie k odchodu firiem z odvetvia a poklesu trhovej ponuky. Z dlhodobho hadiska firma na dokonale konkurennom trhu neme dosahova ekonomick zisk. Preo je to tak? pretoe vstup do odvetvia je von. Ktor z nasledujcich odvetv sa najviac pribliuje dokonale konkurennmu modelu? vroba a predaj penice. Funkcia krtkodobej individulnej ponuky firmy je pri cench produkcie vych ako rove AVC toton s funkciou hraninch nkladov. Funkcia krtkodobej individulnej ponuky firmy je pri cench produkcie nich ako rove AVC toton s vertiklnou osou. Funkcia dlhodobej individulnej ponuky firmy je pri cench produkcie nich ako rove LATC toton s vertiklnou osou. Ako sa bude sprva zisk maximalizujca firma, ak pri objeme vroby, ktor vyrba, plat, e MC > MR? bude zniova objem vroby. Ako sa bude sprva zisk maximalizujca firma, ak pri objeme vroby, ktor vyrba, plat, e MC < MR? bude zvyova objem vroby. Ktor z nasledujcich vrokov je sprvny, ak mte k dispozcii tieto informcie: Cena = 5 EUR za jednotku produkcie Mnostvo realizovanej produkcie = 200 jednotiek TVC = 400 EUR TFC = 800 EUR MC = 5 EUR firma dosahuje stratu, ale z krtkodobho hadiska by mala pokraova vo vrobe. Na nedokonale konkurennch trhoch firma je cenov tvorca. Trh s jedinou firmou ako vlunm predajcom v danom odvetv, priom neexistuje in odvetvie, v ktorom by sa vyrbal blzky substitt vrobku tejto firmy, sa nazva monopol. Trhov truktra s vekm potom predvajcich, ktor ponkaj diferencovan vrobky, sa nazva monopolistick konkurencia. Krivka dopytu nedokonale konkurennej firmy m klesajci tvar, pretoe ak sa firma rozhodne zvi cenu produktu, mus oakva pokles mnostva predanho tovaru. Vznik nedokonalej konkurencie podmieuje vlastnctvo vrobnch faktorov jednou firmou, spory z rozsahu a legislatvne obmedzenia vldy. Ak jedna firma me zabezpei ponuku tovarov alebo sluieb na trhoch s nimi nkladmi, ako ke sa na trhu nachdzaj dve alebo viac firiem, ide o prirodzen monopol. Medzi legislatvne opatrenia, ktormi vlda me obmedzi konkurenciu v uritom odvetv patria patenty, licencie, copyrightov prva. Pre monopol plat, e hranin prjmy z predaja alej jednotky s vdy menie ne trhov cena.
10

Priemern prjmy firmy sa vdy rovnaj cene vrobku. Tto tza plat pre dokonale konkurenn firmu a pre monopol. Krivka hraninho prjmu monopolu m strm sklon ako krivka dopytu monopolu. Podmienka maximalizcie zisku v prpade monopolu m tvar P > MR = MC. Pri grafickom zobrazen rovnovhy monopolu priesenk kriviek hraninch nkladov a hraninch prjmov uruje mnostvo produkcie, pri ktorom monopol maximalizuje zisk. Monopol oceuje svoje vrobky nad rovou hraninch nkladov. Vekos zisku monopolistu meme vypota nasledovne zisk = (P x Q) - (ATC x Q). Metda stanovenia rozdielnych cien za rovnak tovary a sluby pre rznych kupujcich sa nazva cenov diskrimincia. Prv stupe cenovej diskrimincie vznik vtedy, ke monopol predva svoj vrobok tomu spotrebiteovi, ktor si ho najviac cen. Druh stupe cenovej diskrimincie vznik vtedy, ke jednotliv vrobky predva monopol za rzne ceny, a to poda potu statkov, ktor spotrebite nakpi. Tret stupe cenovej diskrimincie znamen, e spotrebitelia s rozdelen na niekoko skupn a statky s predvan za rzne ceny poda toho, o ak skupinu ide. Ak s spotrebitelia s rozdelen do niekokch segmentov trhu a kad segment je charakterizovan inou cenovou elasticitou dopytu, ide o tretieho stupa. Monopol v porovnan s dokonalou konkurenciou znamen vyiu cenu a men objem produkcie. Strata mtvej vhy v prpade monopolu vyjadruje o koko sa znil blahobyt na trhu v dsledku neefektvnosti monopolu. Oligopol je trhov truktra, v ktorej existuje niekoko predvajcich, medzi ktormi existuje vysok stupe vzjomnej zvislosti. V oligopolistickej truktre existuj bariry vstupu, niekoko firiem v odvetv, rozhodovanie vzjomne zvisl, vroba podobnej alebo identickej produkcie. Oligopol je forma nedokonalej konkurencie, v ktorej rozliujeme absoltne koncentrovan a relatvne koncentrovan oligopol. Ak v odvetv vystupuj popri dvoch, troch vekch a ekonomicky silnch firmch aj stredne vek a mal firmy, ide o relatvne koncentrovan oligopol. V oligopolistickej truktre strategick interakcia znamen, e obchodn stratgia kadej firmy zvis od sprvania konkurentov. Dohoda medzi firmami, tkajca sa mnostva produkcie a cien, za ktor sa bud vrobky predva, sa nazva kolzia. Firmy, ktor sa medzi sebou dohodn formou kolzie a nsledne konaj v zhode sa nazvaj kartel. V oligopolistickej truktre m stanoven cena tendenciu k stabilite. V kolznom oligopole pri maximalizcii zisku cena produkcie je rovnak ako cena v podmienkach monopolu. Oligopolista m pecilny tvar krivky dopytu, ktor vyplva zo vzjomnej strategickej interakcie medzi firmami. Ide o zalomen krivka dopytu. terii oligopolu sa vyuva jedna z teri hier, ktor sa nazva vzova dilema. Trhov truktra monopolistick konkurencia obsahuje prvky monopolu a dokonalej konkurencie. Monopolistick konkurencia je charakterizovan vekm potom firiem, diferenciciou produktu, nzkymi barirami vstupu do odvetvia. Ak pri monopolistickej konkurencii zane vstupova do odvetvia oraz viac firiem, z dvodu oakvanho zisku, krivka dopytu firmy v odvetv sa posunie smerom doava dole. Ak pri monopolistickej konkurencii zane vstupova do odvetvia oraz viac firiem, z dvodu oakvanho zisku, bude to ma nasledujci vplyv na odvetvie posun krivky ponuky smerom doprava. Krtkodob rovnovha monopolistickej firmy sa nachdza v priesenku krivky hraninch nkladov a hraninch prjmov, ktor uruje objem produkcie s maximlnymi ziskom. V monopolistickej konkurencii bud firmy vstupova do odvetvia dovtedy, km sa celkov ekonomick zisk nezni na nulu.
11

Pri krtkodobej rovnovhe monopolistickej firmy je cena produkcie vyia ako priemern nklady. Dlhodob rovnovha monopolisticky konkurennej firmy nastva vtedy ak krivka dopytu je dotynicou krivky priemernch celkovch nkladov. Pri dlhodobej rovnovhe monopolisticky konkurennej firmy dochdza k nulovmu ekonomickmu zisku. Monopolistick konkurenn firma sa nachdza v situcii dlhodobej rovnovhy vtedy, ke ceny s vyie ako hranin nklady a ekonomick zisk je tlaen na nulu. V monopolistickej konkurencii m krivka dopytu klesajci tvar a nedotka sa krivky priemernch celkovch nkladov v najniom bode. Ke sa udia rozhoduj na trhu v podmienkach rizika, volia alternatvu s najvym oakvanm itkom. Ochota spotrebiteov plati vyiu cenu za znmu znaku tovaru je ich ochota plati v konenom dsledku za znenie ich subjektvneho rizika, e tovar je nekvalitn. Jednm z najrozrenejch spsobov na znenie rizika je poistenie rizika. Zruky poskytovan vrobcami s z hadiska rizika zkaznka v podstate implicitn (nepriame) poistenie proti riziku. Najlepou stratgiou pre kad firmu v terii hier pri realizovan dominantnej stratgie je ke sa rozhodne pre monopoln cenu. Pri realizovan Nashovej rovnovhy si kad astnk hry vyber stratgiu ktor je pre neho najlepia bez dohody. Zskanie dodatonej informcie sa u nevyplat, ke nklady na zskanie informcie previa jej vnos. Hadanie informci sa vyplat, ke nklady na hadanie s mal, kvalita tovaru je premenliv a ceny sa pohybuj v irokom rozpt. Ak sa firmy a zkaznci snaia odhadn chbajce informcie pouitm znalost o skupinch, do ktorch udia patria, ide o metdu tatistickej diskrimincie. Pojem asymetrick informcie pouvame na opsanie takej situcie na trhu, ke kupujci aj predvajci nie s rovnako dobre informovan o vlastnostiach vrobkov ponkanch na predaj. Negatvny vber vznik tam, kde neinformovan osoba je nten riskova kpu alebo predaj menej, i viac kvalitnho tovaru. Morlny hazard vznik v svislosti s rizikom nepoctivho alebo inho neadekvtneho sprvania zstupcu (pracovnka). Negatvny vber nastane vtedy, ke najpravdepodobnejmi kupujcimi poistenia proti riziku s udia s najvym rizikom. Negatvom monopolnej truktry trhu je predovetkm technick neefektvnos monopolu. Pozitvom verejnej truktry trhu z hadiska spolonosti ako celku me by podpora inovci a technickho pokroku zo strany vekch firiem. Prirodzen monopol sa vyznauje tm, e hranin nklady s pod rovou priemernch celkovch nkladov. Regulan orgn stanov efektvne (z hadiska firmy aj spolonosti ako celku) cenu na rovni priemernch celkovch nkladov. Negatvnou strnkou regulcie zisku je monos umelho zvyovania nkladov zo strany monopolu. K aktvnemu prstupu ttu k problmu monopolov nepatr nezasahovanie ttu do innosti monopolu. V podmienkach dokonalej konkurencie bez zlyhania trhu je trh schopn z existujcich zdrojov vyprodukova toko tovarov a sluieb, koko je len mon. Idelna ekonomika je tak, ktor produkuje maximlny objem tovarov a sluieb. Fungovanie trhovho mechanizmu m pozitvne a negatvne strnky. K pozitvnym strnkam patr skutonos, e umouje efektvnu alokciu relatvne vzcnych vrobnch faktorov. Tri hlavn ekonomick funkcie, ktor maj vldy (tt) v trhovej ekonomike s efektvnos, rovnos a stabilita.
12

Efektvnos ako ekonomick funkcia ttu znamen odstraova priny, ktor vtlaj ekonomiku pod hranicu produknch monost. Relny trh m viacero nedokonalost a nedostatkov. K najdleitejm patria nedokonal konkurencia a vznik monopolov, externality a verejn statky. Ak ekonomika trp nedostatkom konkurencie a naraj sa konkurenn podmienky, niektor subjekty zskavaj neoprvnen vhody a vznikaj monopoly, ktor diktuj ceny. Externality s vedajie efekty fungovania ekonomickej aktivity ud, ktor sa k nim nedostvaj prostrednctvom trhu. Negatvne externality s vedajie efekty vroby alebo spotreby, ktor znamenaj dodaton nklady alebo nevhody z ekonomickej aktivity inch subjektov. Vedajie efekty vroby alebo spotreby, ktor prinaj efekty resp. vhody z ekonomickej aktivity inch subjektov a id mimo trh sa nazvaj pozitvne externality. Nerivalitn spotreba a nevylitenos zo spotreby je typick pre verejn statky. Vo veobecnosti tt me zasahova do ekonomiky tromi nstrojmi. S to dane, subvencie a regulovanie cien. Da je povinn platba, ktor je do ttneho rozpotu odvdzan priamo a nepriamo. Subvencie maj opan inok ako dane a nazvaj sa aj negatvna da. Ved k zlacovaniu vroby a k zvyovaniu objemu vroby. Regulcia cien je nstroj, ktor tt vyuva pri monopoloch. tt me stanovi minimlnu a maximlnu cenu. Ak tt stanov maximlnu cenu pre monopol, znamen to, e je to maximlna cena, ktor neme by vyia. Minimlna cena, ktor tt stanov monopolom je cena, pod ktor neme cena klesn. Subvencia poskytnut vrobcovi vyvolva opan inok ako da, t.j zvyuje objem produkcie a zniuje cenu. Dokonal konkurencia je idelny stav, pri ktorom je trh efektvny a dosahuje sa vrobn a alokan efektvnos. Vrobn efektvnos znamen, e trh nti firmy, aby vyrbali tak rozsah produkcie, pri ktorom s minimalizovan priemern nklady. Alokan efektvnos znamen tak stav v ekonomike, pri ktorom neexistuje monos alokcie zdrojov, pri ktorej by urit subjekt mohol dosiahnu vy itok a neznil by itok inmu subjektu. Neefektvnos v podmienkach nedokonalej konkurencie sa prejavuje v tom, e existuje tendencia obmedzova objem produkcie a neprodukova pri minimlnych priemernch nkladoch. Pri kadej truktre trhu nedokonalej konkurencie plat, e sa obmedzuje rozsah produkcie, priemern nklady nie s minimlne, obmedzuje sa spotreba a cena je vyia ako trhov cena. Na trhu vrobnch faktorov sa kupuj a predvaj, resp. prenajmaj prca, pda a kapitl. Firma na trhu vrobnch faktorov predstavuje dopyt po vrobnch faktoroch. Domcnosti na trhu vrobnch faktorov vystupuj ako vlastnci vrobnch faktorov, to znamen, e predstavuj ponuku vrobnch faktorov. Celkov produkt predstavuje naturlno - vecn podobu vytvorenho produktu. Celkov produkt m obvykle tendenciu rastcu. Hranin produkt je prrastok celkovho produktu vyvolan prrastkom niektorho z vrobnch faktorov o jednotku. Hranin produkt m obvykle tendenciu klesajcu. V pozad krivky dopytu po vrobnom faktore je prjem z hraninho produktu. Ponuka vrobnch faktorov je dan prrodnmi zdrojmi, zsobou kapitlovch statkov a potom a kvalitou pracovnej sily. Ceny vrobnch faktorov s mzda, renta, rok. Na trh prce vstupuj tieto subjekty domcnosti, firmy, tt a odbory. Dopyt po prci je zo strany firiem. Ponuka prce zvis od hraninch nkladov domcnost pri vynakladan prce.
13

Hranin produkt prce je definovan ako prrastok produktu pri zamestnan dodatonej jednotky prce. V pozad krivky dopytu po prci s prjem z hraninho produktu. Cena prce je mzda. Mzda navonok vystupuje v tchto formch asov a kolov. Z kvalitatvneho hadiska rozliujeme mzdu nominlnu a relnu. Pri porovnvan ekonomickej rovne jednotlivch krajn sledujeme relnu mzdu. Autorom terie rozdeovania zaloenej na hraninej produktivite je J. B. Clark. Pda ako vrobn faktor sa povauje za primrny faktor. Cena pdy je renta. Ponuka pdy je dan prrodou, je nereprodukovaten a kvantitatvne obmedzen. Krivka ponuky pdy m tvar vertiklny. Cenu pdy ako 21 - nsobok ronej renty uril W. Petty. V pozad krivky dopytu po pde je hranin produkt pdy, resp. prjem z hraninho produktu pdy. Vlastnctvo pozemkov so surovinovmi zdrojmi prina bansk rentu. Hlavnmi ttnymi zsahmi do ponohospodrstva s subvencie a ttny intervenn nkup ponohospodrskej produkcie. Zdanenie renty postihuje len vlastnkov pdy. Dopyt po kapitli je odvodenm dopytom od dopytu po tch statkoch, ktor sa pomocou neho vytvraj. Krivka ponuky kapitlu je klesajca. ist produktivitu kapitlu vypotame ako percentulny rozdiel medzi oakvanou budcou relnou hodnotou a hodnotou, ktor sme dnes investovali (zlohovali). Pean (potencilny) kapitl tvoria spory ekonomickch subjektov. Ekonomick teria chpe kapitl ako kapitlov statky (relny kapitl) a peniaze, ktor sa akumuluj (potencilny kapitl). ist produktivita kapitlu vyjadruje ist ron pean vnos z kadej investovanej koruny. Krivka dopytu po kapitly je krivkou istej produktivity kapitlu. Ponuku kapitlu tvoria domcnosti. Relny kapitl je vsledkom investci. Ponuka peanho kapitlu zvis od trhovej rokovej miery a vky nrodnho dchodku, ktor sa pouva na spotrebu a spory. Vypotanm istej produktivity kapitlu zisujeme vku istch prjmov pripadajcich na jednu jednotku investovanho (dodatonho) kapitlu. rok je cenou kapitlu preto, e na jeho zklade dochdza k racionlnej alokcii vzcnych zdrojov. Trhov rokov miera predstavuje vnos z poianch peanch zdrojov udvan v percentch, ktor mus dlnk veriteovi splati spolu s poianou sumou. Nominlna rokov miera je vyjadren mnostvom peaz, ktor musme zaplati za kapitlov zdroj. Kapitalizcia aktv znamen urenie dnenej hodnoty celho toku budcich dchodkov. Relnym kapitlom s kapitlov statky, ktor sa pouvaj v alej vrobe. ist produktivitu kapitlu vypotame zo vzahu r = dTPPk . Px dK // dK * 100 Relna rokov miera uruje mnostvo statkov a sluieb, ktor mono za rok nadobudn. Zisk meme charakterizova ako rezidulny dchodok, ktor vznik ako rozdiel medzi celkovmi prjmami a celkovmi nkladmi firmy. Dopyt po kapitli sa uruje rovnosou i = r,. Zisk obsahuje implicitn vnosy z vlastnctva vrobnch faktorov. Implicitn vnosy predstavuj dchodky plynce z vlastnho kapitlu, vlastnej prce podnikatea, vlastnej pdy. Na zklade ekonomickho zisku meme posdi efektvnos podnikateskej innosti, vzhadom na alternatvnos pouitia zdrojov. Cenou vrobnho faktora kapitl je rok.
14

Zisk, ktor v podmienkach dokonalej konkurencie me v danom odvetv dosiahnu kad podnikatesk subjekt, nazvame normlny (priemern) zisk. Tvrdenie, e zisk je odmenou za podstpenie rizika, je zaloen na poznatku, e kad podnikanie je spojen s neistotou a rizikom, preto podnikatesk innos mus by honorovan adekvtne podstpenmu riziku. Ak firma dlhodobo dosahuje nadmern zisky, sved to o monopolnom alebo vsadnom postaven, ktor jej umouje dosahova monopoln zisk. Ak firma chce investova, porovnva ist produktivitu kapitlu s trhovou rokovou mierou. Dchodok predstavuje sumu peaz, ktor domcnos zskava za urit asov obdobie. Pri uplatnen kritria zohadujceho znovurozdeovacie procesy rozliujeme osobn a disponibiln dchodky. Relny dchodok vypotame zo vzahu (nominlny dchodok / CPI) . 100. Rozdeovanie dchodkov ovplyvuj trhov a netrhov initele. Korelciu medzi dchodkom a vekom, ako aj dchodkom a spotrebou skmali F. Modigliani, A. Ando, R. Brumberg. Faktorov rozdeovanie dchodkov sa spja s ekonmami klasickej a neoklasickej ekonmie. Klasick teriu rozdeovania rozpracovali W. Petty, A. Smith, D. Ricardo, J. B. Say, J. S. Mill. Ricardo rozliuje prirodzen a trhov cenu prce prirodzen cena prce na rovni existennho minima, trhov cena prce zvis od ponuky a dopytu po prci. Na zachytenie dchodkovej a majetkovej nerovnosti sa vyuva Lorenzova krivka. daovanie, ktor vedie k vyiemu daovmu zaaeniu prjemcov vych dchodkov a niiemu daovmu zaaeniu prjemcov nich dchodkov predstavuje progresvny systm zdaovania. Lorenzova krivka odra skuton stav dchodkovej a majetkovej nerovnosti. Ak na 80% domcnost pripad 40% z celkovch dchodkov, na hornch 20% domcnost 60%, meme hovori o polarizcii spolonosti. V smere zmiernenia dchodkovej a majetkovej nerovnosti psobia predovetkm priame dane ako da z prjmov fyzickch a prvnickch osb, dedisk a darovacie dane, da z prevodu a prechodu nehnutenost. ist bohatstvo domcnost tvor hodnota aktv znen o pasva. Teria troch vrobnch faktorov sa spja s menom franczskeho ekonma J. B. Saya. Teria permanentnho dchodku je spojen s americkm ekonmom M. Friedmanom. a meranie dchodkovej nerovnosti sa vyuva Giniho koeficient. Giniho koeficient sa vypota ako pomer medzi obsahom plochy medzi skutonou a idelnou krivkou a obsahom plochy pod idelnou krivkou. Bohatstvo predstavuje stavov veliinu, ktor odra pean hodnotu vetkch aktv, ktormi domcnos disponuje k uritmu asovmu okamihu. Teriu ivotnho cyklu rozpracovali F. Modigliani, A. Ando, R. Brumberg. Nov kvalita ivota sa spja so zdrazovanm duchovnho, etickho a estetickho rozmeru ivota, priom hmotn blahobyt vytvra predpoklady pre nov kvalitu ivota. Najveobecnejm ukazovateom kvality ivota je ukazovate ist ekonomick bohatstvo. Z hodnotovho rebrka novej kvality vyplva, e na konci rebrka sa nachdzaj tak hodnoty ako tvorivos, podnikavos, prosperita. Celoivotn spory tvoria as bohatstva domcnost. Dividenda predstavuje formu dchodku, ktor je podmienen vlastnctvom akcie. Osobn rozdeovanie dchodkov sa vzahuje na rozdelenie dchodkov medzi jednotliv skupiny domcnost. Giniho koeficient sa me vypota viacermi spsobmi. Ak si Giniho koeficient vypotame ako pomer medzi obsahom plochy pod skutonou Lorenzovou krivkou a obsahom plochy pod idelnou krivkou, potom, m viac sa Giniho koeficient bli k nule, tm je vyia nerovnos. Lorenzova krivka zachytva ron dchodky. Hodnota Giniho koeficienta predstavovala v celosvetovom kontexte koncom 20. storoia viac ne 50 % (resp. 0,5).
15

Atkinson index predstavuje index funkcie spoloenskho blahobytu. Ak sa jeho hodnota bli k 1 odpor k nerovnosti rastie. Theilov index meria mieru nerovnosti. Globalizcia a formovanie novej ekonomiky s chpan ako procesy vedce k rastcej ekonomickej vkonnosti, ale zrove ako procesy prehlbujce diferenciciu. Chudoba je interdisciplinrnou kategriou. Index rozvoja bohatstva zachytva ekonomick rozvoj, rove socilneho prostredia a rove rozvoja informanej spolonosti. Vznik makroekonmie svis s klasickou ekonmiou, ktor sa zamerala na analzu rastu hmotnho bohatstva spolonosti a zdrojov jeho rastu v dlhom obdob. Zklady modernej ekonomiky vytvoril J.M. Keynes. Poda keynesovskho prstupu sa makroekonomick rovnovha me dosahova pod rovou potencilneho produktu. Poda Keynesovej makroekonomickej terie rozhodujcim faktorom, ktor ovplyvuje rove ekonomickej aktivity s investcie. V monetaristickom chpan makroekonmie patr kov vznam peniazom a monetrnej politke. Vkonnos ekonomiky je determinovan efektvnou innosou a vzjomnou spoluprcou omcnost, firiem, ttu a zahraniia. Domcnosti - spotrebitelia na trhu kupuj spotrebn tovary a sluby. Firmy - podnikatelia na trhu kupuj od spotrebiteov vrobn faktory. tt za prjmy z dan kupuje statky a sluby a vyplca transferov platby. Transferov platby s vdavky vldy za ktor vlda nezskava ekvivalentn protihodnotu. Rezidenti s tak subjekty, ktor sdlia v danej krajine a s tu aj ekonomicky aktvne. Nerezidenti s podniky a domcnosti sdliace a ekonomicky aktvne v zahrani. Agragtny dopyt tvor shrn vetkch statkov a sluieb, ktor s ekonomick subjekty ochotn kpi v danom obdob. Agregtny dopyt predstavuje dopyt po spotrebnch statkoch, investinch statkoch a slubch. Dopyt domcnost je podmienen disponibilnm dchodkom domcnost a cenovou hladinou. V uzatvorenej ekonomike agregtny dopyt tvor C + I + G. Ak berieme do vahy dva subjekty, domcnosti a firmy, AD tvor C + I. Krivka AD vyjadruje vzah medzi cenovou hladinou a poadovanm mnostvom. Agregtna ponuka predstavuje objem statkov a sluieb, ktor s firmy ochotn ponknu pri jednotlivch cenovch hladinch a danej vrobnej kapacite. Potencilny produkt je maximlny produkt, ktor sa v danej ekonomike me vyrobi. Potencilny produkt vznik pri prirodzenej miere nezamestnanosti. Medzera produktu vznik, ak existuje rozdiel medzi skutonm a potencilnym produktom. Determinanty potencilneho produktu s mnostvo vrobnch faktorov a ich kombincia. Klasick analza agregtnej ponuky je zaloen na princpe, e ceny statkov, sluieb a vrobnch faktorov s dokonale prun. V prpade, e krivka AS m vertiklny tvar, je neelastick. Existuj rzne prstupy k tvaru krivky AS. Urte, o ak prstup ide, ak krivka AS je relatvne ploch keynesovsk prstup. Na rozdiel od uzatvorenej ekonomiky, ak berieme do vahy i vzah so zahranim, AD predstavuj C + I + G + NX. Klasick prstup ku krivke AS sa odra v jej vertiklnom tvare krivky AS. Z pohadu klasickho prstupu nrodohospodrsky output, ktor ekonomika vytvra, sa nachdza na rovni potencilneho produktu. Pokles agregtneho dopytu sa poda nzoru keynesovcov prejav v poklese cenovej hladiny, poklese produktu a neplnom vyuit vrobnch faktorov. Makroekonomick rovnovha sa v klasickom modeli nastouje automaticky. Poda nzoru monetaristov opatrenia na podporu AD s zo strany ttu neiaduce, pretoe po uritom ase strcaj innos, ved k inflcii, ktor predstavuje najvnej problm.
16

Nzor, e zvenie AD sa me prejavi jedine v raste cenovej hladiny, pretoe spolonos m tendenciu vyrba vdy na rovni potencilneho produktu, zastvaj klasici, neoklasici, predstavitelia novej klasickej ekonmie. Ak je skuton produkt ni ako potencilny produkt, hovorme o recesnej medzere. k je skuton produkt v ako potencilny produkt, vznik expanzvna medzera. Z klasickho modelu makroekonomickej rovnovhy vyplva, e skuton output (t.j. agregtna ponuka) sa nemen vplyvom zmien AD. Poda Keynesovho modelu agregtnej ponuky ekonomika sa me nachdza pod rovou potencilneho produktu. V Keynesovom modeli agregtnej ponuky sa predpoklad, e ceny a mzdy s v krtkom obdob fixn, neprun. Horizontlna krivka AS sa nazva tie ako extrmna krivka AS. Rastca krivka AS sa nazva tie ako zkladn keynesovsk krivka AS. Neoklasick krivka AS je kombinciou keynesovskej a klasickej krivky AS. Z Friedmanovho modelu makroekonomickej rovnovhy vyplva, e kolsanie skutonho produktu okolo potencilneho produktu je ovplyvnen nedokonalmi informciami a mylnmi oakvaniami zamestnancov o vvoji cenovej hladiny a relnej mzdy. Nominlny HDP je vyjadren v bench cench. Hrub domci produkt z vecnho hadiska predstavuje sumu tovarov a sluieb vyrobench a poskytnutch v ekonomike za urit asov obdobie, spravidla za jeden rok. Relny HDP je vyjadren v cench stlych. Hrub domci produkt zohaduje zemn princp. Osobn dchodok je hrub prjem danho subjektu, vrtane transferovch platieb. investovan v pravom zmysle slova mono hovori ke sa uskuton fyzick, relna tvorba kapitlu. Hrub investcie sa skladaj z obnovovacch a istch investci. ist export je rozdiel medzi exportom a importom. Vzorec HDP m tto definitvnu podobu Y = C+ I + G + NX. Index udskho rozvoja berie do vahy tieto faktory relny HDP na 1 obyvatea, percentulna gramotnos obyvatestva a priemern dka ivota ud danej krajiny. Relny hrub domci produkt meriame a vyjadrujeme v stlych cench. Transferov platby s socilne dvky, za ktor prjemcovia neposkytuj sluby alebo tovary. Pri vpote HDP na zklade dchodkov alebo nkladov sa berie do vahy pridan hodnota, ktor tvor rozdiel medzi trbami firiem a ich vdavkami na nkupy medziproduktov a sluieb od inch firiem. Makroekonomick vsledok sa v hospodrstve len na spotrebu a spory. Vkonnos ekonomiky krajiny je determinovan efektvnou innosou a vzjomnou spoluprcou tyroch sektorov domcnosami, firmami, ttom a zahranim. ist domci produkt vypotame, ke odpotame od hrubho domceho produktu amortizciu. Disponobiln dchodok vypotame, ke od osobnho dchodku odpotame priame dane. Finlny statok je tak produkt, ktor spotrebitelia, podnikatelia, tt a cudzinci vyrbaj a predvaj (kupuj) na konen spotrebu alebo investovanie. Medziprodukt (medzispotreba) predstavuje hodnotu statkov a sluieb kpench a pouitch s cieom vyrobi nov statky a sluby. Hrub domci produkt predstavuje objem finlnej produkcie, ktor vyrobili vrobn faktory na zem danho ttu. Pri vpote HDP na zklade dchodkov alebo nkladov sa berie do vahy pridan hodnota, ktor predstavuje rozdiel medzi trbami firiem a ich vdavkami na nkupy medziproduktov a sluieb od inch firiem. ist domci produkt zaha len ist investcie. rove spotreby a spor zvis od vky disponibilnho dchodku. Osobn dchodok predstavuje hrub prjem jednotlivca. Hrub produkcia predstavuje hodnotu vrobkov a sluieb, t.j. trby firmy. Zmeny v relnom HDP ukazuj ako sa zvyuje alebo zniuje vkonnos ekonomiky.
17

ist ekonomick blahobyt je upraven mertko hrubho domceho produktu. Dopyt po investcich je priamomern istmu oakvanmu zisku a nepriamomern vvoju rokovej miery. spory s definovan ako disponibiln prjem spotreba. Funkcia spor je zrkadlovm obrazom spotrebnej funkcie. Ekonomick teria poklad za najluxusnej tovar spory. Sklon k spotrebe je dan vzahom C : Y. Podstata princpu akcelercie je v tom, e prrastok dchodkov, a teda aj dopytu vplva na zrchlenie, akceleruje rast investci. Spotreba je funkciou dchodku. Dopyt po investcich zvis od hraninho produktu kapitlu a rokovej miery. Hranin sklon k sporm sa matematicky vyjadruje takto S : Y. Sklon k spotrebe vyjadruje pomer medzi spotrebou a dchodkom. Keynesova spotrebn funkcia vyjadruje vzah medzi celkovmi spotrebnmi vdavkami a rovou disponibilnch prjmov spotrebiteov. Najvou polokou HDP je spotreba. Autonmne investcie s vyvolan kvalifikciou a vzdelanm ud. V dsledku investci vznik efekt dchodkov a kapacitotvorn. Podstata multipliktora spova v tom e prrastkom investci sa multiplikane prejav dchodkotvorn efekt. Dchodkov efekt investci spsobuje zvenie agregtneho dopytu - produktu zamestnanosti - rast dodatonch dchodkov. Hranin sklon k spotrebe udva o koko sa zvi spotreba ud, ak ich prjem vzrastie o jednu pean jednotku. Set hraninho sklonu k spotrebe a hraninho sklonu k sporm sa rovn sa jednej. Pri investinch rozhodnutiach sa ber do vahy tieto prvky vnosy, nklady, oakvania a dane. Porovnanm krivky spotrebnej funkcie s priamkou vedenou pod 45-stupovm uhlom zisujeme i spotreba je via alebo menia ako disponibiln dchodok. Kapacitotvorn efekt sa prejavuje vyou akumulciou kapitlu, rastom potencilneho produktu a zvyovanm ekonomickho rastu. Poda terie akcelertora dopyt po investcich je vdy v ako prrastok spotrebiteskho dopytu, ktor ho vyvolal. Akcelertor vyjadruje zvislos medzi rastom dchodkov a rastom investci. Investcie sa lenia na tri skupiny nkup strojov a zariaden, na vstavbu budov, obytnch domov a infratruktry a investcie do prrastku zsob. Hranin sklon k sporm vyjadruje prrastok spor vyvolan dodatonm prrastkom ich dchodku o jednu pean jednotku. Sksenosti ukazuj, e celkov objem spotreby zvis od vekosti disponibilnho dchodku a od vky rokovej miery. Poda Duesenberryho terie relatvneho dchodku spotreba nezvis od absoltnej vky dchodku, ale je urovan relatvnou vkou dchodku. Friedmanova teria spotreby sa opiera o teriu permanentnho dchodku. Autorom terie ivotnho cyklu je F. Modigliani. Ak rastie relna rokov miera, tak objem spor rastie. Medzera spor vznik vtedy, ke uvaovan investcie s niie ako spory. Obnovovacie investcie slia na obnovenie opotrebovanch investinch statkov. ist investcie slia na rozirovanie a nkup dodatonch investinch statkov. Hrub nrodn spory zahaj skromn spory a vldne spory. Ekonomick rast v krtkom obdob predstavuje prrastok relneho HDP. Ekonomick rast v dlhom obdob predstavuje rast potencilneho produktu. V novej ekonomike hlavnm zdrojom ekonomickho rastu je rast produktivity prce. udsk kapitl tvoria dve zloky veobecn udsk kapitl a pecifick udsk kapitl.
18

Veobecn udsk kapitl predstavuje kvalifikciu, zrunosti a schopnosti skan vo vetkch stupoch vzdelvacej sstavy. pecifick udsk kapitl je vyuiten v konkrtnej firme a kvalifikcia sa zskava alm vzdelvanm v konkrtnej firme. Ak investcie do udskho kapitlu zvyuj produktivitu prce zamestnancov danej firmy, ide o intern efekt investci do udskho kapitlu. Ak investcie do udskho kapitlu zvyuj produktivitu prce pracovnkov inch firiem, ide o extern efekt investci do udskho kapitlu. Pojmom invencia rozumieme nov mylienku, vynlez, ktor je zaiatonm momentom technologickej zmeny. Inovcia predstavuje uplatnenie invencie v praxi. Neokeynesovsk terie ekonomickho rastu pristupuj k problmom rastu zo strany dopytu. Neokeynesovsk modely ekonomickho ratu povauj za hlavn faktor ekonomickho rastu investcie. Domarov model rastu vyuva princp investinho multipliktora. Poda Domara rovnovne tempo rastu investci vypotame ako sin sklonu k sporm a priemernej produktivity investci. Harrodov model rastu vyuva princp akcelertora. Poda Harroda tempo rastu dchodku vypotame tak, ke podiel spor na dchodku vydelme kapitlovm koeficientom. Harrod rozoznva tri miery rastu dchodku zaruen, prirodzen a skuton. Zaruen miera rastu znamen, e vetky spory sa pouij na investcie. Prirodzen miera rastu znamen, e vetky vrobn faktory sa vyuvaj maximlne. Skuton miera rastu neme by vyia ako prirodzen miera rastu. Neoklasick terie ekonomickho rastu pristupuj k problmom rastu zo strany ponuky vrobnch faktorov. Zkladom a vchodiskom neoklasickch teri rastu je produkn funkcia. rodukn funkcia vyjadruje vzahy technicko-ekonomickej zvislosti medzi objemom vroby a mnostvom a vzjomnm pomerom vrobnch faktorov. Rozoznvame dva typy produknch funkci komplementrne a substitun. Najznmejia produkn funkcia je Cobbova-Douglasova. Technick pokrok zaviedol do produknej funkcie R.M. Solow. Poda neoklasickho modelu rastu zvis ekonomick rast od akumulcie kapitlu, miery spor, rastu potu obyvateov a technickho pokroku. Terie endognneho rastu sa pokaj modernizova neoklasick model rastu tm, e sa zameriavaj na zdroje technologickch zmien. Nov terie ekonomickho rastu sa snaia dokza, e rozdiely v ekonomickej vyspelosti a v ivotnej rovni medzi jednotlivmi krajinami vyplvaj z rozdielov technickej a technologickej vkonnosti rznych krajn. Poda teri endognneho rastu sa na investcich, ktor maj zabezpei dlhodob ekonomick rast, maj podiea skromn aj verejn investcie. Pojmom cyklick vvoj ekonomiky rozumieme striedanie vzostupnch a zostupnch fz vvoja ekonomiky. V cyklickom vvoji body zvratu s vrchol a dno. Celkov dlhodob trend vvoja ekonomk jednotlivch krajn sa prejavuje v zvyovan rovne potencilneho produktu. Pre ekonomick cyklus s typick dve zkladn fzy, a to expanzia a recesia. Z asovho hadiska rozliujeme cyklick vvoj s rznou periodicitou ako krtkodob, strednodob a dlhodob cykly. Krtkodob cykly charakterizuje kolsanie relneho produktu ako dsledok seznnych vkyvov. Strednodob cykly svisia so zmenami dopytu po investcich. Dlhodob cykly svisia so zavdzanm inovci do praxe. Tradine sa v ekonomickej literatre uvdza, e recesia vznik vtedy, ke dolo k poklesu relneho HDP poas dvoch po sebe nasledujcich tvrrokoch.
19

oda najnovch poznatkov a sksenost mnoh ekonmovia dnes tvrdia, e recesia vznik vtedy, ke tempo rastu relneho HDP je zretene niie, ako je normlne tempo rastu. Prli hlbok a dlh recesia sa nazva depresia. Vo fze recesia sa zniuje vroba a rastie nezamestnanos, a preto sa zniuje sa dopyt po veroch a kles rokov miera. Vo fze recesie sa zniuje dopyt po predmetoch dlhodobej spotreby. Pre doln bod zvratu dno je typick najniia aktivita podnikateov a najni spotrebitesk dopyt. Dno signalizuje koniec recesie a zaiatok vzostupu ekonomiky. Vemi siln a dlh expanzia sa nazva boom. Ak agregtny dopyt rastie tak prudko, e na agregtna ponuka nedoke reagova, me djs k prehriatiu ekonomiky. Ke ekonomika dosahuje vrchol, tak vrobn kapacity sa vyuvaj nad svoju optimlnu rove. Poda Keynesovej terie za hlavn zdroj cyklickch vkyvov sa povauj zmeny agregtneho dopytu. Monetrne terie povauj za prinu cyklickch vkyvov zmeny mnostva peaz a zmeny rokovej miery. M. Friedman povauje za hlavn prinu cyklickho vvoja ekonomiky nesprvnu pean a verov politiku ttu. Tak situcia v ekonomike, ke sa zni skuton produkt a zrove sa zvi cenov hladina sa nazva stagflcia. Predstavitelia novej rakskej koly F.A. Hayek a L.E. Misses patria k stpencom peanej terie ekonomickho cyklu. Exognne terie cyklickho vvoja povauj za prinu cyklickch vkyvov napr. vojny a politick udalosti. Endognne terie cyklickho vvoja povauj za prinu cyklickch vkyvov napr. pokles dopytu po spotrebnch tovaroch. Peniaze vystupuj v tovarovom svete ako veobecn ekvivalent. Peniaze vznikli evolune ako prirodzen vsledok rozvoja vroby, deby prce a vmeny tovarov. Z asovho hadiska s peniaze veliinou stavovou. Peniaze plnia v ekonomickom systme tieto funkcie prostriedok vmeny, ztovacia jednotka, uchovvate hodnoty. Barterov vmena znamen, e jeden tovar sa priamo vymiea za in tovar. Barterov vmena predpoklad obojstrann zhodu potrieb astnkov vmeny. Funkciu vmennho prostriedku plnia hotov peniaze (mince, bankovky), ako aj bankov (depozitn) peniaze. Schopnos peaz by mierou hodnoty (ocenenia) ostatnch tovarov a sluieb sa oznauje ako funkcia peaz ako ztovacej jednotky. Peniaze vo funkcii uchovvatea hodnoty umouj prena hodnotu do budcnosti. Peniaze plnia funkciu uchovvatea hodnoty v obdob inflcie nedokonale. lohu peaz mu plni rzne statky. Vo vyspelch trhovch ekonomikch sa vina transakci uskutouje bezhotovostne. V ponuke peaz kvantitatvne prevldaj bankov (depozitn) peniaze. Peniaze s aktvum, ktor ma likviditu najvyiu. V lohe veobecnho ekvivalentu vystupovali najprv tovarov peniaze. Prv bankovky (papierov peniaze) sa v Eurpe zaviedli a v 17. storo. Neplnohodnotn peniaze mu vystupova vo forme neplnohodnotnch minc a papierovch peaz. Prv bankovky vydvan bankami boli plne kryt zlatom a vymeniten za zlato. Papierov peniaze, ktor vydval tt na krytie svojich vdavkov a ktor neboli kryt zlatom a vymeniten za zlato sa nazvali ttovky.
20

Neplnohodnotn mince a papierov peniaze, ktorch pouvanie sa zabezpeuje ttnou mocou, sa oznauj ako peniaze s ntenm obehom. V sasnosti funguj peniaze v tchto formch mince, papierov peniaze, bankov (depozitn) peniaze, kvzipeniaze. V podmienkach novej ekonomiky sa papierov peniaze v platobnom styku stle viac nahrdzaj elektronickmi peniazmi. Prkladom pouvania medzinrodnch bezhotovostnch peaz s SDR, ECU, bezhotovostn euro. V ekonomickej terii existuj dva prstupy k vymedzeniu peaz teoretick a empirick. Teoretick prstup definuje pean zsobu prostrednctvom aktv, ktor slia bezprostredne ako vmenn prostriedok. Pean agregty s ukazovatele peanej masy, ktor sa navzjom lia stupom likvidity, t. j. pohotovosti na platobn opercie. Pean agregt M1 zaha najlikvidnejie formy peaz. Pean agregt M2 zaha popri M1 aj termnovan vklady. Pean agregt M2, ktor v menovej politike monitoruje Nrodn banka Slovenska, predstavuje set subagregtu M1 (obeivo a netermnovan vklady) a subagregtu kvzipeniaze (termnovan vklady a vklady v cudzej mene). Kpna sila peaz je tm vyia, m viac tovarov a sluieb mono kpi za jednu pean jednotku. Autorstvo kvantitatvnej terie peaz sa pripisuje franczskemu merkantilistovi J. Bodinovi. Motivan prvky drby peaz u ekonomickch subjektov ako prv skmali ekonmovia cambridgeskej koly. Rovnicu vmeny mono vyjadri v tvare M .V = P .Y. Fisher povaoval cenov hladinu za jednoduch funkciu mnostva peaz v obehu. Poda kvantitatvnej terie peaz zvenie mnostva peaz v obehu vyvol zvenie cien, pretoe to ist mnostvo tovaru sa teraz vymiea za vie mnostvo peaz. Zklady pre tzv. nov kvantitatvnu teriu peaz, oznaovan ako friedmanovsk monetarizmus, boli poloen v diele cambridgeskej koly. Svojrznym protiplom kvantitatvnej terie peaz je Keynesova teria preferencie likvidity. Friedmanovsk monetarizmus predstavuje modernizovan verziu pvodnej kvantitatvnej terie peaz. Keynesovo chpanie peaz a roku vychdzalo z terie preferencie likvidity. Aktvnu lohu peaz a monetrnej politiky zdrazuj monetaristi. aiskom protiinflanej politiky monetaristov je regulovanie peanho obehu. Dchodok je veliinou tokovou. Bankov sstavu tvor obvykle centrlna banka a sie komernch bnk. Dvojstupov bankov sstava je zaloen na princpe oddelenia vkonu funkci centrlnej banky od vkonu funkci komernch bnk. Pre bval centrlne plnovan ekonomiky bola charakteristick jednostupov bankov sstava. Hlavnou lohou NBS v sasnosti je zabezpei cenov stabilitu. Na zabezpeenie svojich loh centrlna banka vyuva nstroje, ktor sa delia na priame a nepriame. Funkciu centrlnej banky v USA pln Federlny rezervn systm (Fed). Reprezentantom ttu v menovej oblasti je centrlna banka. Prostrednctvom menovch nstrojov centrlna banka reguluje ponuku peaz a podmienky verovania. Medzi zkladn funkcie komernej banky patr prijmanie vkladov. innos skromnch komernch bn podlieha pomerne prsnej regulcii zo strany centrlnej banky. Predpokladom efektvneho fungovania centrlnej banky a plnenia jej funkci je jej nezvislos od vldy.
21

Komern banky vystupuj ako finann sprostredkovatelia presunu doasne vonch prostriedkov v ekonomike. Eurosystm je tvoren ECB a nrodnmi centrlnymi bankami lenskch ttov eurozny. Eurpsky systm centrlnych bnk (ESCB) tvor ECB a nrodn centrlne banky lenskch ttov E. Z hadiska rozsahu a druhu uskutoovanch operci meme komern banky rozdeli na univerzlne a pecializovan. Najvym orgnom NBS je bankov rada NBS. V modernej ekonomike existuj vo veobecnosti dvaja vrobcovia peaz centrlna banka a komern banky. Komern banky maj schopnos ovplyvova mnostvo a truktru peaz v obehu poskytovanm verov svojim klientom. Bankov systm je zaloen na iastonom kryt vkladov. Proces tvorby novch peaz bankovm systmom sa oznauje ako multiplikovan expanzia bankovch peaz. Proces, pri ktorom odlev zdrojov redukuje bankov peniaze, sa nazva kontrakciou bankovch peaz. Multipliktor ponuky peaz je nepriamomern povinnej miere rezerv. Bankov (depozitn) peniaze vznikaj prostrednctvom poskytovania verov komernmi bankami, priom tto innos centrlna banka ovplyvuje pomocou monetrnych nstrojov. K plnej expanzii bankovch vkladov by dolo len za predpokladu, e vetky nov peniaze zostvaj v bankovom systme a iadna banka nedr prebyton rezervy. Multiplikovan expanzia bankovch peaz bude prebieha dovtedy, km existuj relatvne prebyton bankov rezervy. Prrastok novovytvorench depozitnch peaz mono vyjadri vzorcom M = 1/r . R. Ak sa miera povinnch rezerv zni, vyvol to rast ponuky peaz. Monetaristi povauj ponuku peaz (nominlne mnostvo peaz) za exognne dan veliinu, nezvisl od vky rokovej miery. Ponuka peaz je ovplyvovan monetrnou politikou centrlnej banky a rokovmi mierami. Ponuku peaz ako vertiklnu priamku fixovan v bode M pre kad rokov mieru graficky znzoruj monetaristi. Expanzvna monetrna politika posva krivku ponuky peaz doprava. Dopyt po peniazoch vysvetuje teria preferencie likvidity. Teria preferencie likvidity je spojen s tromi motvmi drby peaz transaknm, opatrnostnm a pekulanm motvom. Transakn motv dopytu po peniazoch vyplva z asovho nesladu medzi prjmom dchodkov a ich vydvanm. Dopyt po peniazoch zvis od vky dchodku (produktu), cenovej hladiny a rokovej miery. Dopyt po peniazoch zvis priamomerne od vky dchodku (produktu). Vka rokovch sadzieb ovplyvuje dopyt po peniazoch nepriamomerne. Ak rokov miera rastie, potom dopyt po peniazoch kles. pekulan dopyt po peniazoch je nepriamomern vke rokovej miery. Rast dchodku (produktu) alebo cenovej hladiny vyvolva posun krivky dopytu po peniazoch doprava. Medzi intitcie peanho trhu patria banky, poisovne, pean burzy. Na peanom trhu sa poskytuj a zskavaj krtkodob pean very, ktorch splatnos nepresahuje 1 rok. Rovnovha na peanom trhu sa dosahuje pohybom rokovej miery. Ak je celkov dopyt po pracovnkoch nzky, hovorme o cyklickej alebo seznnej nezamestnanosti. Mieru nezamestnanosti vypotame zo vzahu U // L * 100. Pracovn sila L je definovan ako L = E + U. Kategria mimopracovn sila vyjadruje vetko dospel obyvatestvo, ktor navtevuje kolu, je v dchodku, vedie domcnos, nepracuje pre chorobu - je v invalidnom dchodku, alebo nechce pracova.
22

Najdleitejou prinou nerovnovhy na trhu prce je neprunos miezd. Frikn nezamestnanos je nezamestnanos zaprinen migrciou pracovnch sl, zmenami zamestnania a zmenami v ivotnom cykle. Pri neslade dopytu a ponuky po uritom druhu prce hovorme o truktrnej nezamestnanosti. Z hadiska truktry pracovnch trhov rozliujeme nezamestnanos dobrovon a nedobrovon. Dobrovone nezamestnan s t, ktor nie s ochotn pracova pri existujcej vke mzdy, vytvorenej na trhu. Pvodn Phillipsova krivka vyjadruje zvislos medzi mierou inflcie a mierou nezamestnanosti. Oficilna miera nezamestnanosti nezaha znechutench a tch, ktorch miesta boli preraden do nich tried, alebo ktor musia pracova na skrten pracovn as. Dobrovon nezamestnanos je ekonomicky efektvna, pretoe napomha maximalizciu istho ekonomickho blahobytu alebo HDP. Trhy prce, vrobkov a sluieb s v rovnovhe pri prirodzenej miere nezamestnanosti. Autorom koncepcie prirodzenej miery nezamestnanosti je M. Friedman. Nezamestnan je ten, ktor nie je zamestnan, aktvne si had prcu a je zaregistrovan v sprostredkovateniach prce. Medzi konkrtne opatrenia, ktor mu prispie k tvorbe novch pracovnch miest, patria zmena daovch systmov, rast konkurencieschopnosti malch a strednch firiem, podpora vzdelvania a pod. Prirodzen miera nezamestnanosti predstavuje najniiu mieru nezamestnanosti, pri ktorej inflcia ani nerastie v dsledku nadbytonho dopytu po peniazoch, ani nekles v dsledku nadbytonej ponuky peaz. Percento plnej zamestnanosti pre kad ekonomiku je to pecifick hodnota, spravidla v rozpt 3 a 12 %. Zamestnan s udia, ktor vykonvaj akkovek platen prcu, vrtane tch, ktor nepracuj pre chorobu, trajk alebo dovolenku. Nezamestnanos mladch ud je znanej miere frikn. truktrna nezamestnanos vznik vtedy, ke dopyt po uritej prci stpa a po inom druhu prce kles. Cyklick alebo seznna nezamestnanos sa vyskytuje ak je celkov dopyt po pracovnch silch nzky. Inflcia ako makroekonomick problm sa prejavuje dlhodobm rastom cenovej hladiny a zniovanm kpnej sily peaz. Celkov rove cien tovarov a sluieb oznaujeme pojmom cenov hladina. Cenov index je ven priemer individulnych cien vybranho koa vrobkov a sluieb, vha ktorch odra ich ekonomick vznam. Medzi najdleitejie cenov indexy patria CPI, PPI a defltor GDP. Miera inflcie sa definuje ako miera zmeny celkovej cenovej hladiny, meranej napr. CPI. Poloky spotrebnho koa boli rozdelen na obchodovaten a neobchodovaten tovary. Defltor GDP sa povauje za shrnn index, pretoe porovnva nominlny a relny produkt krt 100. ist inflcia je set poloiek spotrebnho koa, a to ostatn obchodovaten tovary + trhov sluby. Jadrov inflcia kvantifikuje mieru rastu cenovej hladiny a meme ju vyjadri ostatn obchodovaten tovary + trhov sluby + potraviny. Z kvantitatvneho hadiska, resp. poda rchlosti ako cenov hladina rastie, sa inflcia len na miernu, cvlajcu a hyperinflciu. Dopytov inflcia svis so vznikom dopytovho inflanho impulzu a jeho akomodcie centrlnou bankou. Mierna inflcia je charakterizovan ako jednocifern ron tempo rastu celkovej cenovej hladiny. nflan medzera je vzdialenos, resp. rozdiel medzi skutonm a potencilnym HDP.
23

Z hadiska proporcionality, tempa rastu cenovej hladiny, resp. jej oakvania zo strany ekonomickch subjektov, mono hovori o inflcii proporcionlnej, neproporcionlnej, anticipovanej, neanticipovanej a inertnej. Teria importovanej inflcie vychdza z predpokladu, e sa inflcia prelieva medzi krajinami. Inflan javy mu ma aj stimulan inky, ale len pri miernej inflcii. Nkladmi tlaen inflcia vznik na strane agregtnej ponuky a je spsoben rchlym rastom cien vstupov ako materilov, surovn, miezd a pod. Situcia, ke sa krivka AS posva vavo a sasne dochdza k poklesu skutonho produktu (a dochdza k recesii) a sbenmu rastu cenovej hladiny, znamen slumpflciu. Stagflcia znamen spojenie stagncie s inflciou. Cielenie inflcie predstavuje urit spsob riadenia menovej politiky, pri ktorom sa stanovuje a jasne definuje strednodob a dlhodob inflan cie. Jednm z dleitch prejavov inflcie je, e m tendenciu k zotrvanosti, ktor je zko spojen s inflanmi oakvaniami. Takto inflciu oznaujeme ako oakvan alebo inertn. nflcia m prerozdeovac efekt, o znamen, e jej dsledok je dvojak, a to postihuje majiteov peaz a veriteov a zvhoduje majiteov tovaru a dlnkov. Vymedzenie pojmu hospodrska politika chpeme ako shrn cieov, nstrojov, rozhodovacch procesov a opatren ttu v jednotlivch oblastiach ekonomiky. Vzah medzi ekonomickou teriou a hospodrskou politikou nie je plne bezprostredn, ekonomick teria uruje len rmec hospodrskej politiky. Hlavnm subjektov hospodrskej politiky je tt v irokom chpan. Za zkladn lenenie hospodrskej politiky je mon povaova jej lenenie na makroekonomick a mikroekonomick. Stabilizan makroekonomick politika predstavuje tak hospodrsku politiku, ktor je zameran na obmedzenie vkyvov ekonomickho cyklu a zabezpeenie plynulho vvoja hospodrstva. Z hadiska pouitch nstrojov poznme politiku fiklnu, monetrnu, dchodkov a vonkajiu hospodrsku politiku. Konzistentnos cieov hospodrskej politiky znamen, e sa hospodrskou politikou sleduj ciele, ktor s zluiten s ostatnmi iaducimi a zrove sledovanmi ciemi. Magick tvoruholnk cieov je "magickm" preto, lebo je ak dosiahnu vetky tyri ciele sasne. Makroekonomick hospodrska politika je zameran na ovplyvovanie agregtneho dopytu a agregtnej ponuky. Vntri ekonomiky na strane agregtneho dopytu uvaujeme o dsledkoch fiklnej a monetrnej politiky. Na strane agregtnej ponuky me ma hospodrska politika intervencionistick a trhovo konformn charakte. Keynesovsk typ hospodrskej politiky preferuje dopytov stimulciu pomocou vldnych vdavkov. Poda monetaristov ako teoretickej koly preferujcej neokonzervatvny typ hospodrskej politiky je jedinch innm prostriedkom stimulcie ekonomiky monetrna politika opierajca sa o kvantitatvnu teriu peaz a presadzujca regulciu peanej masy. Predstavitelia novej klasickej ekonmie povauj hospodrsku politiku za krtkodobo inn, len ke je neoakvan ekonomickmi subjektami. Poda ekonmov strany ponuky by sa mala hospodrska politika zamera na podporu podnikania odstraovanm prekok a vytvorenm liberlneho hospodrskeho prostredia. Dchodkov politika me ma v slade s povahou spoloenskho konsenzu formu imperatvnu, indikatvnu a kooperatvnu. Zkladnm nstrojom fiklnej politiky je ttny rozpoet. ttny rozpoet definujeme ako bilanciu, ktor sa sklad zo strany prjmov a zo strany vdavkov. Nstroje fiklnej politiky predstavuj zabudovan stabiliztory, zmern (diskrtne) opatrenia.
24

Fiklne multipliktory predstavuj vdavkov multipliktor, daov multipliktor a multipliktor vyrovnanho rozpotu. Ak s prjmy ttneho rozpotu niie ako vdavky, potom sa vykazuje deficit ttneho rozpotu. Zvislos medzi prjmami ttneho rozpotu a daovmi sadzbami vyjadruje krivka Lafferova. Cieom fiklnej politiky je stabilizova zamestnanos a cenov hladinu. Vzah medzi daovm multipliktorom a vdavkovm multipliktorom je vyjadren t = e 1. Expanzvna fiklna politika pri plnom vyuit zdrojov zvyuje vraznejie cenov hladinu ako produkt. Retriktvna fiklna politika z dlhodobho hadiska spsobuje pokles relnej i nominlnej rokovej sadzby. K nepriamym nstrojom monetrnej politiky zaraujeme rokov sadzby centrlnej banky, povinn minimlne rezervy, opercie na vonom trhu, intervencie na devzovom trhu. Pri uplatovan retriktvnej monetrnej politiky centrlna banka zvyuje rokov sadzby centrlnej banky, zvyuje povinn minimlne rezervy, predva cenn papiere. Transmisn mechanizmus je mechanizmus vyjadrujci, ako sa zmeny v ponuke peaz transformuj do zmien v produkte, zamestnanosti a cien. V ekonomickej terii existuj na vplyv monetrnej politiky najastejie tieto odlin prstupy monetaristick, neokeynesovsk. Sprostredkujcim cieom monetrnej politiky je ochrana integrity nrodnho finannho systmu a kontrola inflcie. Ak cena domcej meny vo vzahu k zahraniiu poklesne, spsob to rast exportu, rast domcej produkcie, zamestnanosti a produktu. V prpade expanzvnej monetrnej politiky plat, e rastie ponuka peaz, klesaj rokov miery, rastie C, I, G, X, rastie agregtny dopyt, rastie HDP, rastie cenov hladina. Monetaristick prstup k monetrnej politike reprezentuj M. Friedman, K. Brunner, A. Meltzer a i. Ak centrlna banka stanov vysok rokov sadzby, obvykle to povedie k poklesu ponuky peaz a rastu rokovch sadzieb. Politika povinnch minimlnych rezerv vemi rchlo men finann a verov podmienky, dsledkom oho me djs k zmenm zkladnch makroekonomickch velin. Konenmi ciemi monetrnej politiky s rast HDP, cenov stabilita, nzka nezamestnanos, rovnovha platobnej bilancie. K priamym nstrojom monetrnej politiky patria verov limity, povinn vklady, pravidl likvidity, odporania, vzvy a dohody. Pri retriktvnej monetrnej politike sa posva krivka ponuky peaz doava. Nezvisl kauzlny vplyv peaz na ekonomick podmienky zdrazuj ekonmovia monetaristi. Trhovo orientovan nstroje monetrnej politiky s povinn minimlne rezervy, opercie na vonom trhu, diskontn politika, opercie na devzovom trhu. Ak sa ekonomika dostva do recesie, centrlna banka bude na kapitlovom trhu nakupova cenn papiere. Hlavnou lohou politiky povinnch minimlnych rezerv je kontrola mnostva peaz v obehu, ovplyvovanie ponuky peaz v ekonomike. Zkladnou rokovou sadzbou viny centrlnych bnk je dnes sadzba tandardnho dvojtdovho repo-tendra (repo-sadzba). Funkcie centrlnej banky s emisia peaz, banka bnk, banka pre tt, uskutoovanie monetrnej politiky, sprvkya menovch rezerv, bankov dohad. Ak v ekonomike existuj nevyuit vrobn zdroje, rast ponuky peaz sa prejav v raste agregtneho dopytu, priom rast cenovej hladiny bude len pozvon. Monetaristi odporaj uplatova nezvisl monetrnu politiku, opierajcu sa o pravidlo stleho tempa rastu mnostva peaz, ktor kopruje tempo rastu produktu. Existencia automatickch stabiliztorov stimuluje spotrebu domcnost, ktor je sasou agregtneho dopytu.
25

Dodaton vldne vdavky umonia v obdob recesie odstrni existujcu recesn medzeru. V modeli s fixnmi cenami vedie zvyovanie vldnych vdavkov pri nezmenenej monetrnej politike k iastonmu vytlaciemu efektu. Mnostvo peaz v obehu nem priamy, ale len nepriamy vplyv na makroekonomick rovnovhu, a to prostrednctvom zmien rokovej miery. Keynes povauje pouitie nstrojov monetrnej politiky za spen vtedy, ak sa ekonomika nachdza v stave prechodnej recesie. V modeli s dokonale prunmi cenami je vlda schopn svojou fiklnou politikou ovplyvova len cenov hladinu, nie vak rove celkovej produkcie a zamestnanosti. Poda monetaristov s vkyvy v ekonomickej aktivite vyvolan okmi, ktor spsobuje aktvna monetrna politika. Monetaristi sa nazdvaj, e inflcia, ktor je akceptovan kvli zniovaniu nezamestnanosti vyvol iba nepatrn znenie nezamestnanosti v krtkom obdob. Zkladnou tzou novej klasickej ekonmie je tvrdenie, e ak trhy funguj bez ttnych zsahov, potom maj tendenciu vyisova sa, a to vaka Sayovmu zkonu trhov. Poda predstaviteov novej klasickej makroekonmie me ma monetrna politika vplyv na agregtny dopyt len vtedy, ak je vemi nestabiln, a preto s ekonomick subjekty zmten. Mnoh ekonmovia sa domnievaj, e v podmienkach novej ekonomiky sa hospodrsky cyklus bude zmierova. Poda teoretikov novej ekonomiky by sa mal tt sstredi najm na stimulovanie podnikateov k inovanm ponukm. Predstavitelia novej ekonomiky tvrdia, e rozpotov prjmy by sa mali vyuva predovetkm na poskytovanie daovch av zahraninm investorom a rieenie problmov tzv. enklv zaostalosti. V novej ekonomike by sa mal tt snai riei problmy tzv. enklv zaostalosti poskytovanm daovch av miestnym podnikateom. Hospodrskopolitick mix predstavuje vyuvanie rznych kombinci hlavnch nstrojov monetrnej a fiklnej politiky. Nstroje fiklnej a monetrnej politiky nie s vzjomne zameniten, lebo ich vplyv na rokov mieru je rozdielny. Autorom mylienky, poda ktorej inn hospodrska politika mus ma toko nstrojov, koko m cieov je Jn Tinbergen. Kombincia expanzvnej fiklnej a retriktvnej monetrnej politiky m za nsledok rast tak Y, ako aj i. Fiklna retrikcia v konfigurcii s monetrnou expanziou vedie k poklesu tak Y, ako aj i. Kombincia fiklnej a monetrnej expanzie vyvolva rast nrodohospodrskeho outputu. Fiklna expanzia spolu s monetrnou retrikciou ved k tomu, e a podiel vldnych vdavkov na AD zvyuje. Ak chce vlda vyui hospodrskopolitick mix na dosahovanie optimlneho tempa ekonomickho rastu, potom by mala zvoli fiklnu retrikciu a zrove monetrnu expanziu. innos hospodrskopolitickho mixu zmieruj tak faktory, akmi s asov oneskorenia a neistota. V pdesiatych a esdesiatych rokoch 20. storoia sa uskutoovala akomodovan monetrna politika, ktor poskytovala bez obmedzenia toko peanch prostriedkov, koko ekonomika potrebovala. Hospodrskopolitick mix za vldy prezidenta Reagana sa vyznaoval monetrnou retrikciou a fiklnou expanziou. Kombincia expanzvnej fiklnej a retriktvnej monetrnej politiky, ktor sa realizovala v USA od leta 1982 spsobila prudk rast rokovej miery. Otvorenos ekonomiky meriame ako pomer vvozu alebo dovozu domcej ekonomiky a HDP. rokov miera v malej otvorenej ekonomike je ovplyvnen svetovou rokovou mierou vo vej miere ako rokov miera vo vekej ekonomike. Hodnota tovarov a sluieb, ktor boli vyroben v zahrani a predvaj sa na domcom trhu je import (dovoz).
26

Rozdiel medzi hodnotou vvozu a hodnotou dovozu domcej ekonomiky oznaujeme ako ist vvoz (NX=EX-IM). Ak ist export nadobda zporn hodnoty (NX<0), znamen to, e ekonomika dosahuje deficit obchodnej bilancie. V uzavretej ekonomike sa spotrebn monosti rovnaj vrobnm monostiam krajiny. Tento stav sa v ekonomickej terii nazva autarkia. Poda terie komparatvnych vhod krajina bude dova tie tovary, ktor vyprodukuje s relatvne vysokmi nkladmi. Krajina by sa mala zameriava na vrobu a vvoz tch produktov, pri ktorch dosahuje niie nklady prleitosti. Ak cena vrobku alebo sluby je v uzavretej ekonomike vyia ako svetov cena a tto ekonomika sa zapoj do medzinrodnho obchodu, potom krajina sa stva dovozcom tohto vrobku alebo sluby. Ak cena vrobku alebo sluby v uzavretej ekonomike je niia ako svetov cena a ekonomika sa zapoj do medzinrodnho obchodu, potom sa krajina stva vvozcom tohto vrobku alebo sluby. Nzory, ktor tvrdia, e vlda by sa mala snai o ochranu domceho trhu, a teda by mala leglnym spsobom obmedzi dovoz do krajiny, sa nazvaj protekcionizmus. Medzi najvznamnejie protekcionistick opatrenia vldy v medzinrodnom obchode patria cl, kvty a i. Nkupy a predaje relnych a finannch aktv medzi nrodnmi ekonomikami sa nazvaj medzinrodn kapitlov toky. Nkup domcich aktv zahraninmi domcnosami alebo firmami nazvame prlevom kapitlu. Nkup zahraninch aktv domcimi subjektmi nazvame odlevom kapitlu. Rozdiel medzi nkupom zahraninch aktv domcimi rezidentmi a nkupom domcich aktv zahraninmi rezidentmi sa nazva ist zahranin investcie. Medzinrodn kapitlov toky s ovplyvnen niekokmi faktormi, medzi ktor patr relna rokov miera dosahovan z domcich a zahraninch aktv. Prlev kapitlu do ekonomiky je stimulovan vysokou rokovou mierou v domcej ekonomike. V uzavretej ekonomike plat rovnos medzi investciami a sporami (S=I). V otvorenej ekonomike tento vzah mus by upraven nasledovne I = S + NCI. Platobn bilancia je shrnnm vkazom transakci obyvateov a intitci sdliacich v domcej ekonomike so zvykom sveta poas uritho obdobia. Sklad sa z tchto zkladnch tov ben et, finann et a kapitlov et. Obchodn bilancia benho tu zachytva vvoz a dovoz tovarov. Ben et platobnej bilancie zachytva obchod s tovarmi, slubami a transferov platby. Odpustenie pohadvok, prevod akci, odpustenie dlhov, prevody nevrobnch nefinannch hmotnch aktv a nehmotnch prv sa zachytva na kapitlovom te platobnej bilancie. V prpade, e krajina m vie vdavky smerujce do zahraniia ne prjmy z predaja v zahrani, vznik deficit benho tu. Deficit benho tu je nutn financova rastcim prlevom kapitlu. Vetky transakcie, ktor znamenaj platby smerujce do domcej ekonomiky, sa zaznamenvaj v platobnej bilancii ako kreditn poloky. Ekonomick transakcie, ktor zvyuj dopyt po zahraninej mene, sa prejavuj v platobnej bilancii ako debetn poloky. Medzinrodn menov vzahy s zaloen na pohybe peaz medzi nrodnmi ekonomikami v svislosti s medzinrodnm obchodom, pohybom kapitlu, pracovnej sily a pod. Pomer, v akom sa vymieaj dve meny, sa nazva nominlny menov kurz. Priamy spsob urenia menovho kurzu znamen, e menov kurz sa vyjadruje ako cena zahraninej meny v domcej mene. Ak sa menov kurz uruje ako cena domcej meny vyjadren v zahraninej mene, ide o nepriamy spsob urenia menovho kurzu. venie hodnoty meny voi ostatnm menm, resp. jednej mene, sa nazva aprecicia.
27

Deprecicia meny znamen, e tovary tejto krajiny sa stvaj lacnejmi pre zahraniie a domce obyvatestvo povauje dovoz zo zahraniia za drah. Znenie hodnoty domcej meny voi zahraninej mene, resp. menm, sa nazva znehodnotenie menovho kurzu. Trh, na ktorom sa obchoduje s medzinrodnmi menami, sa nazva devzov trh. Krivka dopytu po domcej mene je klesajca. Krivka ponuky domcej meny je rastca, pretoe domce subjekty s ochotn ponka na devzovom trhu tm viac domcej meny, m viac zahraninej meny mu zska za jednu domcu pean jednotku. Ak sa za nkup jednej jednotky domcej meny vynalo viac jednotiek zahraninej meny, znamen to, e ide o zhodnotenie meny domcej krajiny. Pomer domcich cien k zahraninm cenm meran v tej istej mene sa nazva relny menov kurz. Relny menov kurz zvis od cien statkov v oboch krajinch meranch v jednotkch nrodnch mien a od nominlneho menovho kurzu. Pri predpoklade, e ceny v dvoch ekonomikch s vyjadren v rovnakej mene, rast relneho menovho kurzu znamen, e zahranin tovary s v pomere k domcim tovarom lacnejie. Teria parity kpnej sily tvrd, e mena mus ma rovnak kpnu silu vade na svete. Teria parity kpnej sily tvrd, e nominlny menov kurz mus odra vplyv rozdielnej cenovej hladiny v krajinch. Poda terie parity kpnej sily nominlne menov kurzy sa menia vtedy, ke sa menia cenov hladiny. Medzi hlavn systmy menovch kurzov meme zaradi plvajci menov kurz, pevn menov kurz a riaden floating. Pri ktorom systme menovho kurzu sa neuskutouj intervencie centrlnej banky? plvajci menov kurz. Hodnotu pevnho menovho kurzu stanovuje v ekonomike centrlna banka. Znenie oficilnej hodnoty meny je devalvcia. Ak oficilna cena meny rastie, ide o revalvciu meny. Bretton-woodsky menov systm bol zaloen na systme pevnho menovho kurzu. asou bretton-woodskho dohody v roku 1944 bolo vytvorenie MMF. 25. Ak je v systme pevnho menovho kurzu oficilne stanoven hodnota menovho kurzu vyia ako rovnovny menov kurz, ide o nadhodnoten menov kurz. Ak m krajina nadhodnoten menov kurz, centrlna banka pouva na jeho udranie medzinrodn devzov rezervy. Eurpsky menov systm sa skladal z troch vzjomne prepojench prvkov ECU, mechanizmus devzovch kurzov, verov mechanizmus. Krajiny, ktor maj zujem o vstup do EM musia splni konvergenn kritri. Za najviu nevhodu menovej nie pre lensk krajiny sa poda terie optimlnej menovej oblasti povauje strata nezvislej monetrnej politiky. Medzinrodn ekonomick integrcia predstavuje najvy stupe internacionalizcie hospodrskeho ivota. Ekonomick integrcia je procesom ekonomickm, politickm a socilnym. Eurpsku niu tvoria integran zoskupenia Eurpske spoloenstvo pre uhlie a oce, Eurpske hospodrske spoloenstvo a Eurpske spoloenstvo pre jadrov energiu. oncepcie medzinrodnej ekonomickej integrcie predstavuj teoretick ekonomick prdy liberlny, neoliberlny, neokeynesovsk, funkcionalistick, intitucionlny. Coln nia spja krajiny do jednho obchodno - politickho zemia vo vzahu k vonkajiemu svetu. Spolon trh je makroekonomick forma integrcie, ktor umouje von pohyb tovaru, sluieb, kapitlu a pracovnch sl. Maastrichtsk dohody sa tkali potvrdenia snh o budovanie hospodrskej a menovej nie. Eurpsky ekonomick priestor vznikol spojenm E a EZVO. Globalizcia znamen rozvoj ekonomickch vzahov v globlnom meradle. Slovensko sa stalo lenskou krajinou E v roku 2004.
28