Obaloba na prezidenta Slovenskej republiky poda l.

107 stavy Slovenskej republiky

Nrodn rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tom, e poda l. 107 stavy Slovenskej republiky podva obalobu na doc. JUDr. Ivana Gaparovia, CSc., Prezidenta Slovenskej republiky, e pri vkone prvomoc prezidenta Slovenskej republiky, ktor s mu stavou Slovenskej republiky zveren doc. JUDr. Ivan Gaparovi, CSc., Prezident Slovenskej republiky (alej len prezident) o nvrhu kandidta Nrodnej rady Slovenskej republiky (alej len Nrodn rada) doc. JUDr. Jozefa enta, PhD. (alej len kandidt) do funkcie generlneho prokurtora Slovenskej republiky (alej len generlny prokurtor) zvolenho da 17. jna 2011 rozhodol a da 28. decembra 2012, tj. po uplynut 18-tich mesiacov, o nezodpoved primeranej lehote, v ktorej prezident obvykle rozhoduje o vymenovan a odvolan osb navrhnutch prslunmi orgnmi do funkci menovanch a odvolvanch prezidentom. Prezident da 28. decembra 2012 rozhodol o tom, e kandidta do funkcie generlneho prokurtora nevymenuje z dvodov vzahujcich sa ku skutonostiam ohadne voby generlneho prokurtora v Nrodnej rade v obdob od 2. decembra 2010 do 17. jna 2011 a z dvodu skartcie vpovede poslanca Nrodnej rady Igora Matovia zo da 27. jla 2011 a nslednej komunikcie kandidta o tejto skutonosti s mdiami, ktor vyhodnotil ako okolnosti, pre ktor kandidt nespa predpoklady na to, aby bol v slade s stavou Slovenskej republiky (alej len stava) a zkonmi Slovenskej republiky vymenovan do funkcie generlneho prokurtora. Uveden skutonosti takto vyhodnotil napriek rozhodnutiu stavnho sdu Slovenskej republiky (alej len S SR) zo da 5. oktbra 2011 sp. zn. PL. S 95/2011 a rozhodnutiu subjektov oprvnench nepoda nvrh na disciplinrne konanie voi kandidtovi, teda 1/ v rozpore s l. 101 ods. 1 druh veta stavy nezabezpeil riadny chod stavnch orgnov tm, e nekonal v primeranej lehote o vymenovan alebo nevymenovan Nrodnou radou riadne zvolenho kandidta do funkcie generlneho prokurtora, 2/ v rozpore s l. 2 ods. 2, l. 102 ods. 1 psm. t) a l. 150 stavy prekroil svoje prvomoci vyplvajce z stavy rozhodnutm, e kandidta do funkcie generlneho prokurtora nevymenuje, m

MYSELNE PORUIL STAVU SLOVENSKEJ REPUBLIKY z tchto dvodov:

I.

Skutkov okolnosti

1. Prv voba generlneho prokurtora v Nrodnej rade pred skonenm funknho obdobia JUDr. Dobroslava Trnku sa uskutonila da 2. decembra 2010 a opakovan voba sa uskutonila da 7.decembra 2010. V tchto vobch Nrodn rada nezvolila iadneho kandidta do funkcie generlneho prokurtora. Da 3. februra 2011 bola vak S SR doruen sanos JUDr. Dobroslava Trnku vo veci namietanho poruenia zkladnho prva na prstup k volenm a inm verejnm funkcim za rovnakch podmienok. Da 20. aprla 2011 S SR (rozhodnutm pod sp. zn. I. S 76/2011-198) kontatoval, e Nrodn rada poruila zkladn prvo JUDr. Dobroslava Trnku na prstup k volenm a inm funkcim. 2. Da 14. janura 2011 podali poslanci Nrodnej rady nvrh na vydanie zkona, ktorm sa men a dopa zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Nrodnej rady Slovenskej republiky v znen neskorch predpisov a o zmene a doplnen niektorch zkonov (alej len zkon o rokovacom poriadku) s cieom dosiahnu zmenu spsobu voby kandidtov do funkci volench Nrodnou radou na verejn, ak Nrodn rada nerozhodne o spsobe vykonania voby inak. Da 5. aprla 2011 bol tento nvrh zkona schvlen Nrodnou radou. Prezident sa da 7. decembra 2010 verejne vyjadril1, e neshlas so zmenou pravidiel voby generlneho prokurtora poas jeho voby, v dsledku oho uplatnil voi zkonu, ktorm sa men a dopa zkon . 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Nrodnej rady Slovenskej republiky v znen neskorch predpisov a o zmene niektorch zkonov (alej len predmetn novela rokovacieho poriadku NR SR) prvo veta2. Veto prezidenta bolo prelomen rozhodnutm Nrodnej rady da 17. mja 2011 a publikciou v Zbierke zkonov da 26. mja 2011 pod . 153/2011 Z. z. nadobudol innos. 3. Da 17. mja 2011 sa konala voba, v ktorej kandidoval len JUDr. Dobroslav Trnka, kandidt sa pred vobou vzdal svojej kandidatry, priom JUDr. Dobroslav Trnka za kandidta do funkcie generlneho prokurtora zvolen nebol a opakovan voba sa nekonala. 4. S SR bol doruen da 30. mja 2011 nvrh prvho nmestnka generlneho prokurtora SR a da 15. jna 2011 nvrh skupiny 35 poslancov Nrodnej rady na zaatie konania o slade ustanoven predmetnej novely rokovacieho poriadku NR SR s stavou a o pozastaven innosti ustanoven l. I bodu 3 ( 39 ods. 8), bodu 10 ( 123 ods. 3) a bodu 11 ( 124 ods. 2) napadnutch ustanoven predmetnej novely rokovacieho poriadku NR SR. 5. Da 1. jna 2011 predseda Nrodnej rady vyhlsil nov vobu kandidta do funkcie generlneho prokurtora, priom tto voba sa mala kona verejne. Poda vyjadrenia prezidenta publikovanho da 13. jna 2011, vyhlsenie verejnej voby ete pred oakvanm verdiktom S nebolo z politickho

Tlaov sprva Verejn voba generlneho prokurtora sa asi pribrzd zo da 5. aprla 2011 zverejnen na spravodajskom portly dennka SME, http://www.sme.sk/c/5837827/verejna-volba-generalneho-prokuratora-sa-asi pribrzdi.html#ixzz2H7hV4mT7 (Prloha . 1) 2 Tlaov sprva Prezident nepodpsal odtajnenie voby prokurtora zo da 21. aprla 2011 zverejnen na spravodajskom portly dennka SME, http://www.sme.sk/c/5861911/prezident-nepodpisal-odtajnenie-volbyprokuratora.html#ixzz2H7iBrKCs (Prloha . 2)

6.

7. 8.

9.

10.

hadiska sprvne. Pripustil zrove, e predseda parlamentu sce neporuil iaden zkon, ale nemusel sa s vobou vbec ponha3. S SR uznesenm zo da 15. jna 2011 predbenm opatrenm pozastavil innos ustanoven l. I bodu 3 a bodu 10 predmetnej novely rokovacieho poriadku NR SR, priom toto rozhodnutie bolo publikovan v Zbierke zkonov pod . 191/2011 da 29. jna 2011. Medzitm da 17. jna 2011 Nrodn rada v tajnej vobe zvolila kandidta do funkcie generlneho prokurtora, pred vobou JUDr. Dobroslav Trnka svoju kandidatru stiahol. Po vykonan voby Nrodnou radou a po tom, o bol zvolen kandidt do funkcie generlneho prokurtora sa da 17. jna 2011 prezident prostrednctvom hovorcu vyjadril, e Voba sa mala uskutoni a po konenom rozhodnut stavnho sdu. Zrove sa vyjadril, e pravdepodobne bude aka na rozhodnutie S SR vo veci samej o slade predmetnej novely rokovacieho poriadku NR SR s stavou, pretoe stava mu termny neuruje a svoje rozhodnutie zvi.4 Prezident zrove prostrednctvom svojho hovorcu uviedol, e zatia Jozefa enta za generlneho prokurtora nevymenuje, povauje cel vobu za spolitizovan, pretoe koalcia mala dos hlasov, aby o prokurtorovi rozhodla zkonnm spsobom hne v prvej vobe. Uviedol alej, e Pn prezident je presveden, e ani zvolen Jozef ent ani Dobroslav Trnka by u nemali by kandidtmi a by volen do funkcie generlneho prokurtora. Dnes s obaja politicky tak rozdelen, e nikto neme hovori o tom, e nebud rozhodova v zujme niektorej z tchto politickch strn.5 Z nasledujcich vyjadren hovorcu prezidenta da 20. jna 2011 a 22. jna 20116 jasne vyplva, e spoiatku mal prezident v mysle aka na rozhodnutie S SR o preskman sladu predmetnej novely rokovacieho poriadku NR SR s stavou. Da 6. jna 2011 sa vyjadril, e km s pochybnosti, nechce pristpi k vymenovaniu pna enta, pretoe by to nebolo dobr pre neho samotnho ani pre Generlnu prokuratru.7 Da 29. jla 2011 mdi informovali8, e poslanec Nrodnej rady Igor Matovi bude vypoveda na Generlnej prokuratre Slovenskej republiky (alej len Generlna prokuratra SR) o korupcii pred kandidtom. Ako neskr informovali mdi9 a uvdzal kandidt, po skonen vsluchu Igora Matovia dal pokyn asistentke, aby jeho vpove vymazala z potaa. V tom ase bola vpove vytlaen a podpsan Igorom Matoviom. Neskr vak telefonoval kandidt Igorovi Matoviovi a oznmil mu, e jeho vpove omylom skartovali, na o sa Igor Matovi vrtil na Generlnu prokuratru SR a vpove zopakoval. Kandidt poda informci uverejnench da 29. jla 2011 pre TA3 uviedol, e vpove skartovali omylom asistentky. Nsledne hovorkya Generlnej prokuratry SR Jana
3

Tlaov sprva stavn sd sa bude verejnou vobou zaobera u v stredu zo da 13. jna 2011 zverejnen na spravodajskom portly dennka SME, http://www.sme.sk/c/5934386/ustavny-sud-sa-bude-verejnou-volbou-zaoberat-uz-vstredu.html#ixzz2H7kc7Kmy (Prloha . 3) 4 Tlaov sprva Voli prokurtora bud tajne a u v piatok zo da 17. jna 2011 uverejnen na spravodajskom portly dennka SME, http://www.sme.sk/c/5940849/volit-prokuratora-budu-tajne-a-uz-v-piatok.html#ixzz2H7ldBt2m (Prloha . 4) 5 Tlaov sprva enta zvolili za prokurtora, prezident avizuje, e ho nevymenuje zo da 17.6.2012 uverejnen na spravodajskom portly dennka Pravda, http://spravy.pravda.sk/centesa-zvolili-za-prokuratora-prezident-avizuje-ze-honevymenuje-1p1-/sk_domace.asp?c=A110617_114542_sk_domace_p23#ixzz2H7a6yKOs (Prloha . 5) 6 Tlaov sprva ent pokrauje ako ben prokurtor zo da 20. jna 2011 uverejnen na spravodajskom portly dennka SME http://www.sme.sk/c/5944206/centes-pokracuje-ako-bezny-prokurator.html#ixzz2H7nnQajC, (Prloha . 6); Tlaov sprva Trnka entovi negratuloval zo da 20. jna 2011 uverejnen na spravodajskom portly dennka SME http://www.sme.sk/c/5946029/trnka-centesovi-negratuloval.html#ixzz2H7o3FECm, (Prloha . 7) 7 Tlaov sprva stavn sd zmenil nie na ano zo da 6. jla 2011 uverejnen na spravodajskom portly dennka SME http://www.sme.sk/c/5966321/ustavny-sud-zmenil-nie-na-ano.html#ixzz2H7ooULCD (Prloha . 8) 8 Tlaov sprva Matovi vypovedal o korupcii, spomnal koalin aj opozin men zo da 29. jla 2011 uverejnen na spravodajskom portly dennka Pravda, http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/171265-matovic-vypovedal-o-korupciispominal-koalicne-aj-opozicne-mena/ (Prloha . 9) 9 Tlaov sprva Kto skartoval Matoviovu vpove zo da 2. augusta 2011 uverejnen na spravodajskom portly PLUSKA, http://www.pluska.sk/slovensko/politika/kto-skartoval-matovicovu-vypoved.html, (Prloha . 10)

11.

12.

13.

14.

Tklyov uviedla, e Informcie, e administratvne pracovnky skartovali omylom as spisovho materilu, nie s pravdiv. Skartciu vykonal niekto in. Kandidt pre Rozhlas a televziu Slovenska odmietol, e by ilo o zmer. Poda jeho vyjadren boli vytlaen celkovo tri takto zpisnice o vpovedi. Pn poslanec si vetky pretal, podpsal a ja som ich dal s almi mojimi podkladmi do spisu. Vzhadom k tomu, e v tom spise boli aj moje poznmky, tak tieto poznmky, ktor som potreboval na prpravu k vsluchu, som nechal skartova a omylom sa skartovala aj zpisnica o vsluchu pna poslanca NR SR. Igor Matovi uviedol nsledne, e opakovan vpove bola uroben profesionlne, mal som z nej vemi dobr pocit a nemal som najmen pocit manipulcie. Vsluch Igora Matovia sa nekonal v rmci prebiehajceho trestnho konania vedenho Generlnou prokuratrou SR v svislosti s dajnmi manipulciami pri vobe kandidta do funkcie generlneho prokurtora. Poda tvrden kandidta v jeho stavnej sanosti podanej da 3. janura 2013 takto konanie sce Generlnou prokuratrou SR veden pod sp. zn. IV Gv 1/11 bolo, ale kandidt nebol prokurtorom innm v tomto trestnom konan. Vsluch Igora Matovia konan da 29. jla 2011 teda prebehol v rmci inho trestnho konania, ktor sa tkalo medializovanch vyjadren Igora Matovia nesvisiacich s vobou generlneho prokurtora. Vstup z tohto vsluchu bol nsledne postpen kandidtom radu boja proti korupcii PPZ a radu pecilnej prokuratry.10 Vsluch Igora Matovia prve kandidtom bol vykonan na zklade pokynu nadriadenho, poverenho nmestnka generlneho prokurtora pre trestn sek JUDr. Dobroslava Trnku. Z tvrden kandidta tie vyplva, e ihne po tom, o skartciu vpovede Igora Matovia kandidt zistil, oboznmil s touto skutonosou svojho nadriadenho - riaditea trestnho odboru Generlnej prokuratry SR - a okamite vykonal opatrenia na to, aby skartovan vpove obnovil optovnm vsluchom. Zver, e ilo len o omyl si osvojilo aj vedenie Generlnej prokuratry SR, kee nepodalo nvrh na disciplinrne sthanie kandidta. Potom, ako si kandidt uvedomil, e prv informcia, ktor mdim poskytol bola nesprvna, z vlastnej iniciatvy ju dementoval a opravil tak, e ete v ten ist de poiadal tlaov oddelenie Generlnej prokuratry SR o zverejnenie opravy v tom zmysle, e zpisnicu skartoval omylom spolu s inmi nepotrebnmi dokumentmi osobne kandidt, a zapisovateke dal pokyn na jej vymazanie z potaa, priom sa spoliehal, e djde k jej uverejneniu. Sprva o oprave vak z neznmych dvodov a bez zavinenia kandidta zverejnen nebola. Po nvrate z plnovanej dovolenky sm verejne tto sprvu uviedol na prav mieru a bez skrvania situciu vysvetlil.11 Po skartovan vpovede Igora Matovia kandidtom sa prezident da 11. augusta 2011 vyjadril, e rozhodnutie kandidta zaznamena vpove Igora Matovia na cudz pota je nepredstaviten. Kontatuje, e urite s aj alie faktory, ktor mu moje rozhodnutie o vymenovan pna enta ovplyvni. A jeho psobenie na Generlnej prokuratre je jednm nich.12 Nsledne a do 2. janura 2013 u podobn dvody pre jeho nevymenovanie verejne neuvdzal. V rozhodnut S SR zo da 5. oktbra 2011 vydanom v konan vedenom pod sp. zn. PL. S 95/2011 S SR kontatuje, e Na druhej strane bolo v svislosti s ostatnou tajnou vobou kandidta na funkciu generlneho prokurtora zo 17. jna 2011 tie zdraznen, e tto voba sa uskutonila tajnm spsobom, m malo by a (aj) poda nzoru stavnho sdu materilne bolo repektovan
10

Skutonosti vyplvaj z tvrden kandidta doc. JUDr. Jozefa enta, PhD. v sanosti adresovanej stavnmu sdu Slovenskej republiky da 3. janura 2013, ako dkaz navrhujeme vpove JUDr. Jozefa enta, PhD. 11 Skutonosti vyplvaj z tvrden kandidta doc. JUDr. Jozefa enta, PhD. v sanosti adresovanej stavnmu sdu Slovenskej republiky da 3. janura 2013, ako dkaz navrhujeme vpove JUDr. Jozefa enta, PhD. 12 Tlaov sprva Gaparovi: Na skartovanie vpovede musel ma ent vny dvod zo da 11. augusta 2011 uverejnen na spravodajskom portly dennka SME, http://www.sme.sk/c/6011994/gasparovic-na-skartovanie-vypovedemusel-mat-centes-vazny-dovod.html#ixzz2H7rNVLY0, (Prloha . 11)

ratio decidendi rozhodnutia stavnho sdu o pozastaven innosti z 15. jna 2011. ... Inak povedan, v u uvedenom konflikte dal stavn sd prednos konkrtnosti, relnosti a innosti pred teoretizujcou formlnosou. Z uvedenho vyplva, e poda rozhodnutia S SR bola voba Nrodnej rady, v ktorej zvolila kandidta do funkcie generlneho prokurtora da 17. jna 2011, v slade s stavou a zkonom o Rokovacom poriadku. Vyie uveden S SR kontatoval napriek skutonosti, e voba kandidta sa uskutonila v ase medzi vydanm predbenho nlezu S SR, ktorm pozastavil innos ustanoven predmetnej novely Rokovacieho poriadku NR SR, a jeho uverejnenm pod . 191/2011 Z. z. da 29. jna 2011 v Zbierke zkonov. S SR v tomto rozhodnut tie kontatuje, e pokia ide o samotn zmenu Rokovacieho poriadku Nrodnej rady, tto nie je v rozpore s stavou, pretoe tak verejn ako aj tajn voba kandidtov do funkci volench v Nrodnej rade je stavne prpustn. V danom prpade stava nepoaduje tajn vobu explicitne, verejn voba funkcionrov v Nrodnej rade je v slade s demokratickmi princpmi a teda je na rozhodnut zkonodarcu, teda Nrodnej rady, ako si spsob voby tchto funkcionrov uprav. S SR sa nestotonil v rozhodnut ani s tvrdenou retroaktivitou novej prvnej pravy verejnej voby funkcionrov v Nrodnej rade ani s argumentom, e sa poas hry menili pravidl. S SR kontatuje, e Z obsahu zkazu retroaktivity prvnych noriem (l. 1 ods. 1 stavy) teda vyplva, e namietan neslad napadnutch ustanoven pre retroaktivitu neobstoj vtedy, ak nov (napadnut) prvna prava nijako nezasahuje do minulch prvnych vzahov. V tomto ohade je vhodn doplni, e nov prvna prava nezasahuje do minulch prvnych vzahov ani vtedy, ak sce takto zsah potencilne pripust, ale materilne do minulch prvnych vzahov nezasiahne, resp. v minulch prvnych vzahoch sa aj za innosti novej prvnej pravy postupuje spsobom predpokladajcim v predchdzajcej (zruenej/zmenenej) prvnej prave. Na zklade toho S SR alej v rozhodnut kontatuje, e zvolenie kandidta na funkciu generlneho prokurtora 17. jna 2011 v tajnej vobe spsobilo, e v ase konenho rozhodovania stavnho sdu napadnut ustanovenia o zmene spsobu voby dotknutch verejnch funkcionrov u nemu psobi sptne do minulosti a ani materilne nezmenili pravidl poas hry. 15. Da 11. oktbra 2011 nebola vlde Slovenskej republiky, ktorej predsednkou bola Iveta Radiov, vysloven dvera a v zmysle vyjadren prezidenta zo da 21. oktbra 2011 sa otzka vymenovania kandidta do funkcie generlneho prokurtora stala pre neho tercilnou. 13 Na zklade tejto formulcie je zrejm prejav vle prezidenta v danej veci nekona i naalej napriek tomu, e S SR vo svojom rozhodnut z 5. oktbra 2011 kontatoval, e voba bola v slade s stavou a zkonmi, priom toto je rozhodnutie S SR, na ktor prezident akal v zmysle jeho predchdzajcich vyjadren z 20. jna 2011 a 22. jna 2011 uverejnench v lnkoch v internetovom vydan dennka SME. 16. Da 7. novembra 2011 (teda pribline mesiac po rozhodnut S SR o stavnosti a zkonnosti voby) sa kandidt obrtil na S SR so sanosou pre poruenie jeho prva na prstup k volenm a inm verejnm funkcim za rovnakch podmienok z dvodu neinnosti prezidenta, o ktorej do dnenho da S SR nerozhodol. 14 Pri tejto prleitosti sa prezident da 9. novembra 2011 vyjadril, e stava nehovor, dokedy m kandidta vymenova, priom je presveden, e ho vymenova nemus.15
13

Tlaov sprva Jozef ent mieri do prezidentskho palca zo da 21. oktbra 2011 uverejnen na spravodajskom portly Webnoviny.sk, http://www.webnoviny.sk/slovensko/jozef-centes-ziada-o-stretnutie-s-pr/419682-clanok.html, (Prloha . 12) 14 Tlaov sprva Gaparoviovu neinnos preveria stavn sudcovia zo da 7. novembra 2011 uverejnen na spravodajskom portly dennka SME http://www.sme.sk/c/6129579/gasparovicovu-necinnost-preveria-ustavnisudcovia.html#ixzz2H7tENF5o, (Prloha . 13) 15 Tlaov sprva Gaparovi u nevid dvod na prijatie enta zo da 9. novembra 2011 uverejnen na spravodajskom portly dennka SME http://www.sme.sk/c/6133549/gasparovic-uz-nevidi-dovod-na-prijatie-centesa.html#ixzz2H7uFuEUu, (Prloha . 14)

Neskr sa prezident zana vyjadrova pomerne jasne v tom, e nem povinnos kandidta vymenova, vychdza pritom z stavou pouvanch pojmov vymenva a odvolva, ktor povauje za odlin od pojmov vymenuje a odvol. Zrove hovor, e neporuuje stavu, lebo stava nestanovuje lehotu, v ktorej sa m prezident rozhodn.16 17. V decembri 2011 sa prezident verejne vyjadruje prvkrt jasnejie k dvodom, pre ktor kandidta za generlneho prokurtora nevymenuje. Napriek tomu, e v tomto ase je plne oboznmen s okolnosami ohadne skartovania vpovede Igora Matovia, o vyplva z jeho predchdzajcich vyjadren17, ako dvod, pre ktor m problm kandidta vymenova, ho vbec nespomna. Za dleit dvody pri svojom rozhodovan povauje skutonos, e kandidt je stranckym kandidtom a e ho zvolili v ase, kedy S SR vyhlsil predben opatrenie o tom, e vo veci sa nesmie rozhodova. Optovne poukazuje na okolnosti voby, ktor poda neho nie s v poriadku. Na zklade priebehu voby a toho, e kandidt je kandidtom politickch strn, vyjadruje pochybnos o jeho dveryhodnosti ako generlneho prokurtora, ktor m by nezvisl. Vyjadruje svoju vu aka na rozhodnutie o podan Dobroslava Trnku, ktor tie podal stavn sanos pre poruenie jeho prv, ako aj na rozhodnutie o sanosti kandidta. Nsledne kontatuje, e napriek tomu, e prokuratra nem na ele riadne zvolenho generlneho prokurtora, nepreka to jej prci, lebo m nmestnka, ktor m vetky prva a povinnosti generlneho prokurtora. 18 Prezident sa vbec nezmienil o rozhodnut S SR zo da 5. oktbra 2011 (PL. S 95/2011), na zklade ktorho bola voba konan da 17. jna 2011 v slade s stavou. 18. Napriek skutonosti, e existoval riadne zvolen kandidt na generlneho prokurtora, prezident sa da 26. janura 2012 optovne vyjadril tak, akoby nemal v mysle vymenova kandidta za generlneho prokurtora, priom uviedol, e by post generlneho prokurtora mala riei budca vlda, respektve parlament 19 . Ak by vak prezident vymenoval kandidta za generlneho prokurtora, potom by nasledujcich 7 rokov tento post kandidt zastval a nasledujca vlda (jej mandt je 4-ron) by sa postom generlneho prokurtora nemala preo zaobera. Viackrt zopakoval, e sa mu nepia okolnosti voby kandidta do funkcie generlneho prokurtora, op napriek rozhodnutiu S SR o stavnosti a zkonnosti voby, v ktorej Nrodn rada zvolila kandidta do funkcie generlneho prokurtora. Tieto vyhlsenia opakuje nsledne prezident v kadom nasledujcom verejnom vyjadren v priebehu celho roka 2012.20
16

Tlaov sprva Poslanci vyzvali Gaparovia, aby vymenoval enta zo da 5. decembra 2011 uverejnen na spravodajskom portly dennka SME http://www.sme.sk/c/6168793/poslanci-vyzvali-gasparovica-aby-vymenovalcentesa.html#ixzz2H7vkMylw, (Prloha . 15) 17 Tlaov sprva OKS, KDS a Obyajn udia poaduj vymenovanie enta zo da 9. decembra 2011 uverejnen na spravodajskom portly dennka SME http://www.sme.sk/c/6175799/oks-kds-a-obycajni-ludia-pozaduju-vymenovaniecentesa.html#ixzz2H7wABV7Q, (Prloha . 16) 18 Tlaov sprva Generlny prokurtor m by poda Gaparovia nestrancky zo da 26. decembra 2011 uverejnen na spravodajskom portly dennka SME, http://www.sme.sk/c/6195093/generalny-prokurator-ma-byt-podla-gasparovicanestranicky.html#ixzz2H7wrcVu0, (Prloha . 17) 19 Tlaov sprva Gaparovi pri entovi pok na verdikt stavnho sdu zo da 26. janura 2012 uverejnen na spravodajskom portly dennka SME http://www.sme.sk/c/6232920/gasparovic-pri-centesovi-pocka-na-verdikt-ustavnehosudu.html#ixzz2H7zrc5yI, (Prloha . 18) 20 Napr.: Tlaov sprva Vbor odobril vzvu prezidentovi, aby vymenoval enta zo da 31. janura 2012 uverejnen na spravodajskom portly dennka SME http://www.sme.sk/c/6239555/vybor-odobril-vyzvu-prezidentovi-aby-vymenovalcentesa.html#ixzz2H80yQsYb, (Prloha . 19); Tlaov sprva Nevymenovanie enta ide na stavn sd zo da 24. februra 2012 uverejnen na spravodajskom portly dennka SME, http://www.sme.sk/c/6273334/nevymenovaniecentesa-ide-na-ustavny-sud.html#ixzz2H82S6Tbc, (Prloha . 20); Tlaov sprva Prezident iada zmenu voby generlneho prokurtora zo da 20. marca 2012 uverejnen na spravodajskom portly dennka SME http://www.sme.sk/c/6307530/prezident-ziada-zmenu-volby-generalneho-prokuratora.html#ixzz2H82tVfDf, (Prloha . 21);

19. Poslanci Nrodnej rady sa podanm doruenm da 29. februra 2012 obrtili na S SR s poiadavkou na zaatie konania o vklad l. 102 ods. 1 psm. t) a l. 150 stavy. 20. Rozhodnutm zo da 23. augusta 2012, sp. zn. IV. S 433/2012, S SR optovne potvrdil stavnos tajnej voby, v ktorej bol kandidt zvolen, ke odmietol sanos JUDr. Dobroslava Trnku, ktorou napadol vobu zo da 17. mja 2011, priom S SR sa v tomto rozhodnut iastone zaober aj vobou konanou da 17. jna 2011. S SR v prvom rade kontatuje, e nemono povaova za nesladn s stavou, ak poslaneck kluby odporuia svojim lenom hlasova uritm spsobom o otzkach, ktor s predmetom hlasovania, a tento postoj aj vopred verejnej deklaruj. Takto odporanie m len politick charakter, a nie je prvne vyntiten. Za tchto okolnost ani existenciu politickej dohody o tom, ako by poslanci mali hlasova o uritej otzke, nemono povaova za nesladn s stavou. Je toti vecou jednotlivch poslancov, ktor vykonvaj svoj mandt osobne a poda svojho svedomia a presvedenia a nie s viazan prkazmi (l. 73 ods. 2 stavy), i bud takto politick dohodu pri tajnom hlasovan repektova. Nsledne sa S SR zaoberal samotnou vobou kandidta do funkcie generlneho prokurtora konanou da 17. mja 2011. Na rozdiel od predchdzajceho rozhodnutia S SR vo veci sp. zn. I. S 76/2011 zo da 20. aprla 2011 v tomto rozhodnut S SR kontatuje, e napriek uritmu oznaovaniu hlasovacch lstkov, saovate ... neuviedol ani iadny relevantn argument, na zklade ktorho by sa dalo dodatone (po vobe) spoahlivo zisti, ako jednotliv poslanci hlasovali, resp. ktor z nich dajn politick dohodu o oznaovan hlasovacch lstkov poruili, tj. na zklade ktorho by bolo mon relevantne dospie k zveru o poruen tajnosti hlasovania. Z uznesenia S SR alej vyplva, e vo vzahu k vobe kandidta do funkcie generlneho prokurtora konanej da 17. mja 2011 v Nrodnej rade je veden trestn konanie Generlnou prokuratrou pod sp. zn. IV Gv 1/11 pre prein sabote poda 317 ods. 1 psm. a) Trestnho zkona v sbehu s trestnm inom marenia vkonu rozhodnutia S SR poda 350 zkona . 300/2005 Z. z. Trestn zkon v znen neskorch predpisov, priom do rozhodnutia S SR (teda do 23. augusta 2012, tj. viac ako rok po skutku) nebolo v tejto veci vznesen obvinenie voi konkrtnej osobe alebo osobm. V uznesen S SR kontatuje, e v priebehu trestnho konania boli vypout viacer osoby, poslanci Nrodnej rady, ale z obsahu ich vpoved poda nzoru stavnho sdu nevyplva iadna tak skutkov okolnos, ktor by bola prvne vznamn ... a ktor by mohla by nespochybnitenm skutkovm zkladom na zver o poruen ... prv saovatea v priebehu hlasovania o kandidtovi na generlneho prokurtora. Vpovede osb, ..., obsahuj nejednoznan a protireiv stanovisk a hypotzy k priebehu hlasovania o kandidtovi na generlneho prokurtora konanho 17. mja 2011. Na zklade vyie uvedenho a inch okolnost S SR uzavrel, e JUDr. Dobroslav Trnka nebol da 17. mja 2011 zvolen za kandidta do funkcie generlneho prokurtora, pretoe do kvra na urenie potu prtomnch poslancov sa zapotavaj aj neplatn hlasy poslancov. Kontatoval, e neexistuje dvod tvrdi, e bola vo vobe konanej da 17. mja 2011 poruen tajnos hlasovania z dvodu, e bolo vea hlasovacch lstkov neplatnch a e mali by nejako oznaen (priom S SR vo svojom rozhodnut na zklade nm zistench skutonost nevedel poveda jednoznane, i boli lstky oznaen alebo ako boli oznaen),

Tlaov sprva SKD nevzdva petciu za vymenovanie enta zo da 20. aprla 2012 uverejnen na spravodajskom portly dennka SME http://www.sme.sk/c/6345477/sdku-nevzdava-peticiu-za-vymenovanie-centesa.html#ixzz2H83U30aB, (Prloha . 22); Tlaov sprva Gaparovi vid za entom korupciu zo da 3. mja 2012 uverejnen na spravodajskom portly dennka SME http://www.sme.sk/c/6362810/gasparovic-vidi-za-centesom-korupciu.html#ixzz2H85D8521 (Prloha . 23); Tlaov sprva Trnka prehral boj o funkciu generlneho prokurtora zo da 24. augusta 2012 uverejnen na spravodajskom portly dennka SME http://www.sme.sk/c/6509077/trnka-prehral-boj-o-funkciu-generalnehoprokuratora.html#ixzz2H87mPNgv, (Prloha . 24);

21.

22.

23.

24.

pretoe nie je mon na zklade toho dodatone uri, ako hlasoval konkrtny poslanec v tajnej vobe da 17. mja 2011. Na zklade toho je mon kontatova, e da 17. jna 2011 sa mohla kona nov voba, v ktorej bol riadne zvolen kandidt do funkcie generlneho prokurtora. Da 24. augusta 2012 sa prezident vyjadril, e naalej kandidta nevymenuje. Bude aka, pretoe S SR mus komplexne rozhodn o vetkch podnetoch tkajcich sa voby generlneho prokurtora, teda aj o podnetoch pna enta a skupiny poslancov Nrodnej rady, potom rozhodne o vymenovan alebo nevymenovan pna enta.21 Rozhodnutm zo da 24. oktbra 2012 (Pl. S 4/2012-77) bolo skonen aj konanie na zklade podnetu poslancov Nrodnej rady iniciovan s cieom podania vkladu prslunch ustanoven stavy tkajce sa povinnosti alebo monosti prezidenta vymenova kandidta zvolenho Nrodnou radou do funkcie generlneho prokurtora. Poda tohto uznesenia S SR Prezident Slovenskej republiky je povinn zaobera sa nvrhom Nrodnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie generlneho prokurtora Slovenskej republiky poda l. 150 stavy Slovenskej republiky, a ak bol zvolen postupom v slade s prvnymi predpismi, v primeranej lehote bu vymenova navrhnutho kandidta, alebo oznmi Nrodnej rade Slovenskej republiky, e tohto kandidta nevymenuje. Nevymenova kandidta me len z dvodu, e nespa zkonn predpoklady na vymenovanie, alebo z dvodu zvanej skutonosti vzahujcej sa na osobu kandidta, ktor dvodne spochybuje jeho schopnos vykonva funkciu spsobom nezniujcim vnos stavnej funkcie alebo celho orgnu, ktorho m by tto osoba vrcholnm predstaviteom, alebo spsobom, ktor nebude v rozpore so samotnm poslanm tohto orgnu, ak by v dsledku tejto skutonosti mohol by naruen riadny chod stavnch orgnov (l. 101 ods. 1 druh veta stavy Slovenskej republiky). Prezident uvedie dvody nevymenovania, priom tieto nesm by svojvon.. Z vyhlsenia prezidenta zo da 28. oktbra 2012 vyplva, e Prezident mieni aka, km stavn sd uzatvor vetky podnety vrtane podnetu pna enta. Zrove sa vyjadril, e A ke stavn sd rozhodne o podnete pna enta, zane plyn primeran lehota.22 Nsledne vak prezident prestal verejne hovori o dvodoch, pre ktor kandidta do funkcie generlneho prokurtora nevymenuje a odkazoval na svoje prechdzajce vyjadrenia.23 Napriek vyie uvedenmu vyjadreniu prezidenta, e bude aka na rozhodnutie S SR o poslednej sanosti, da 17. decembra 2012 sa vyjadril, e rozhodne skr.24 Toto rozhodnutie oznmil po tom, ako sa v mdich da 15. novembra 2012 objavilo, e kandidt podal nmietku proti zloeniu sentu, ktor mal rozhodova o jeho stavnej sanosti podanej pre neinnos prezidenta pri jeho rozhodovan o nevymenovan zvolenho kandidta do funkcie generlneho prokurtora v primeranej

21

Tlaov sprva Trnka prehral boj o funkciu generlneho prokurtora zo da 24. augusta 2012 uverejnen na spravodajskom portly dennka SME http://www.sme.sk/c/6509077/trnka-prehral-boj-o-funkciu-generalnehoprokuratora.html#ixzz2H87mPNgv, (Prloha . 24) 22 Tlaov sprva Prezident: ent si za prieahy me sm zo da 28. oktbra 2012 uverejnen na spravodajskom portly dennka SME http://www.sme.sk/c/6584940/prezident-centes-si-za-prietahy-moze-sam.html#ixzz2H89kVndR, (Prloha . 25) 23 Tlaov sprva Vy ste analfabet, sptal sa prezident novinrky zo da 12. novembra 2012 uverejnen na spravodajskom portly dennka SME http://www.sme.sk/c/6601342/vy-ste-analfabet-spytal-sa-prezident-novinarky.html#ixzz2H8AZzAFV, (Prloha . 26); Tlaov sprva Prezident dvody nevymenovania taj aj entovi zo da 13. novembra 2012 uverejnen na spravodajskom portly dennka SME http://www.sme.sk/c/6602764/prezident-dovody-nevymenovania-taji-ajcentesovi.html#ixzz2H8B9OwQ5, (Prloha . 27) 24 Tlaov sprva Gaparovi subuje, e o entovi rozhodne oskoro zo da 17. decembra 2012 uverejnen na spravodajskom portly dennka SME http://www.sme.sk/c/6640848/gasparovic-slubuje-ze-o-centesovi-rozhodnecoskoro.html#ixzz2H8CRqojS, (Prloha . 28)

lehote, m oddialil rozhodnutie S SR o jeho sanosti.25 Vetky ostatn konania na S SR tkajce sa predmetnej voby aj vkladu stavy boli v tomto ase u prvoplatne skonen. Z prvneho hadiska individulna sanos kandidta tkajca sa dky lehoty, poas ktorej sa prezident nerozhodol, nem pre rozhodnutie prezidenta o jeho vymenovan iadny prvny vznam. 25. Da 2. janura 2013 prezident publikoval na svojom webovom sdle www.prezident.sk26 oznmenie zo da 28. decembra 2012 adresovan predsedovi Nrodnej rady o tom, e kandidta za Generlneho prokurtora nevymenuje. V tomto oznmen prezident uviedol, e sa rozhodol kandidta do funkcie generlneho prokurtora nevymenova (alej len Oznmenie rozhodnutia). Dvody, ktormi prezident svoje rozhodnutie odvodnil, s nasledovn: a) Prezident uviedol, e poet stavnch podan, ktor boli predloen v svislosti s vobou kandidta do funkcie generlneho prokurtora od poslancov Nrodnej rady, kandidta, prvho nmestnka generlneho prokurtora Ladislava Tichho, i JUDr. Dobroslava Trnku, sved o tom, e voba generlneho prokurtora bola predmetom politickho boja. b) V odvodnen sa prezident venuje podrobnmu popisu skutonost svisiacich s opakovanou vobou generlneho prokurtora v Nrodnej rade a in skutonosti s tm svisiace v asovom obdob od decembra 2010 do jna 2011, kedy dolo k zvoleniu kandidta do funkcie generlneho prokurtora Nrodnou radou. V zvere kontatuje, e kandidt nie je nestrannm kandidtom na generlneho prokurtora, pretoe je neskrvanm kandidtom predstaviteov politickch strn. c) Prezident odvoduje svoje rozhodnutie aj tm, e skartciou vpovede poslanca Nrodnej rady Igora Matovia k okolnostiam voby kandidta do funkcie generlneho prokurtora zo da 27. jla 2011, kandidt u neho vzbudzuje dvodne a vne pochybnosti prinajmenom o administratvnej spsobilosti riadi prokuratru. Rovnako upozoruje, e kandidt v prvom vyjadren ohadne tejto skutonosti nesprvne uviedol, e skartciu vpovede omylom vykonali administratvne pracovnky a neskr uviedol, e tak urobil sm. Priom dvod, e tieto vyjadrenia kandidta vzbudzuj u neho vne pochybnosti o estnosti kandidta, ktor je poda jeho nzoru nevyhnutnm morlnym atribtom nositea stavnej funkcie generlneho prokurtora. d) Prezident sa pri hodnoten morlnych a inch kvalt kandidta oprel v liste o nzory niektorch osb, konkrtne o nzory bvalho prslunka Slovenskej informanej sluby Petra Ttha uverejnen na jeho blogu da 1. augusta 2011 a nzory redaktora Mareka Vagovia uverejnen v internetovom vydan tdennka .tde, priom z lnku vybral len as a necitoval ho plne. e) Prezident uvdza, e kandidt nerepektuje vzahy medzi stavnmi orgnmi, ke verejne vyzva prezidenta, aby konal vo veci vymenovania generlneho prokurtora, prpadne iniciuje konania, v ktorch sa domha svojich stavnch prv v konan pred S SR pre neinnos prezidenta. 26. Prezident je vo svojej funkcii u druh volebn obdobie, ie existuje oprvnen predpoklad, e riadne ovlda svoje povinnosti. V minulosti zastval viacer (stavn) verejn funkcie, m prvne vzdelanie tretieho stupa a akademick titul docent v oblasti trestnho prva, vykonval funkciu

25

Tlaov sprva ent podal na stavn sd nmietku predpojatosti zo da 15. novembra 2012 uverejnen na spravodajskom portly dennka Pravda, http://novespravy.pravda.sk/domace/clanok/251857-centes-podal-na-ustavny-sudnamietku-predpojatosti-voci-sudcom/, (Prloha . 29) 26 Publikovan rozhodnutie Prezidenta vo forme zverejnenia listu adresovanho predsedovi Nrodnej rady Slovenskej republiky, http://www.prezident.sk/?spravy-tlacoveho-oddelenia&news_id=16740, (Prloha . 30)

generlneho prokurtora a psobil ako pedagg na Prvnickej fakulte Univerzity Komenskho na katedre trestnho prva. 27. V rmci stavnej praxe je obvykl, e prezident a jeho predchodca vo funkcii prezidenta kandidta vymenovali najneskr do 6 mesiacov od kedy dolo k rozhodnutiu prslunho orgnu o tom, ktor osobu do funkcie navrhn, naprklad: - Da 26. jna 2012 Vlda SR schvlila uznesenie, ktorm navrhla Jna Ttha na post viceguvernra Nrodnej banky Slovenska, prezident ho vymenoval da 5. novembra 2012. - Prezident rozhodol o odvolan rektora Policajnej akadmie do 2 tdov, odkedy Minister vntra SR prvkrt v mdich informoval o podozren z korupnho sprvania pri rozhodovan o prijman tudentov na Policajn akadmiu. - Da 24. oktbra 2012 Vlda SR schvlila uznesenie, ktorm navrhla Jozefa Holjenka na post predsedu radu pre regulciu sieovch odvetv, prezident ho vymenoval da 26. novembra 2012. - Da 11. jla 2012 Vlda SR schvlila uznesenie, ktorm navrhla udmilu Benkoviov na post predsednky tatistickho radu Slovenskej republiky, prezident ju vymenoval da 8. augusta 2012. - Da 27. aprla 2012 Vlda SR schvlila uznesenie, ktorm navrhla Jna Valka na post riaditea Slovenskej informanej sluby, prezident ho vymenoval da 3. mja 2012. - Da 21. jla 2010 Vlda SR schvlila uznesenie, ktorm navrhla Karola Mitrka na post riaditea Slovenskej informanej sluby, prezident ho vymenoval da 25. augusta 2010. - Da 9. decembra 2009 Vlda SR schvlila uznesenie, ktorm navrhla Jozefa Makcha na post guvernra Nrodnej banky Slovenska, prezident ho vymenoval da 12. janura 2010. - Da 10. novembra 2010 bol prof. RNDr. Karol Miieta, PhD. zvolen akademickm sentom Univerzity Komenskho za rektora, napriek tomu, e nvrh podva prezidentovi Minister kolstva, vedy, vskumu a portu SR, prezident ho vymenoval da 17. janura 2011. - Da 11. februra 2011 bol prof. doc. Marek mid, PhD. zvolen akademickm sentom Trnavskej univerzity za rektora, napriek tomu, e nvrh podva prezidentovi Minister kolstva, vedy, vskumu a portu SR, prezident ho vymenoval da 22. augusta 2011. - Da 26. aprla 2011 bol prof. Tadeusz Zasepa, PhD. zvolen akademickm sentom Katolckej univerzity v Ruomberku za rektora, napriek tomu, e nvrh podva prezidentovi Minister kolstva, vedy, vskumu a portu SR, prezident ho vymenoval da 3. jla 2011. - Da 22. jna 2009 bol Sdnou radou Slovenskej republiky zvolen tefan Harabin za predsedu Najvyieho sdu Slovenskej republiky a zrove predsedu Sdnej rady SR, priom ho prezident odvolal z funkcie Ministra spravodlivosti SR a vymenoval ho do zvolenej funkcie za menej ako 24 hodn, da 23. jna 200927. Napriek skutonosti, e o v tom ase vtedaj Generlny prokurtor Dobroslav Trnka u da 9. septembra 2008 potvrdil, e existuje prepis nahrvky telefonickho rozhovoru tefana Harabina s Bakim Sadikim (dvodne podozrivm zo spchania trestnho inu)28, o nepochybne tefan Harabin morlne zlyhal, ke bol prichyten pri zjavnom klamstve (najskr zaprel a po prezret nahrvky z rokovania Nrodnej rady, priznal, e vulgrne vynadal poslancovi Nrodnej rady)29,
27

Tlaov sprva Minister Harabin sa stal predsedom Najvyieho sdu zo da 23. jna 2009 uverejnen na portly Aktulne.sk, http://aktualne.atlas.sk/minister-harabin-sa-stal-predsedom-najvyssieho-sudu/slovensko/politika/ , (Prloha . 31) 28 Tlaov sprva Trnka usvedil Harabina z klamstva zo da 10. septembra 2008 uverejnen na spravodajskom portly dennka SME, http://www.sme.sk/c/4069204/trnka-usvedcil-harabina-z-klamstva.html, (Prloha . 32)

10

existovala dvodn pochybnos o tom, i tefan Harabin vbec me by volen za predsedu Najvyieho sdu SR, kee v ase voby mal preruen vkon funkcie sudcu a zastval funkciu Ministra spravodlivosti SR v rmci vkonnej moci, pre ktor bolo da 24. augusta 2009 iniciovan konanie pred S SR.30 Da 13. novembra 2003 Vlda SR schvlila uznesenie, ktorm navrhla Vladimra epeka a Karola Dvorka na posty lenov Regulanej rady, prezident ich vymenoval da 11.decembra 2003. Da 13. marca 2002 Vlda SR schvlila uznesenie, ktorm navrhla ubomra Plaia na post predsedu radu pre ttnu slubu, prezident ho vymenoval da 18. marca 2002. Da 21. novembra 2001 Vlda SR schvlila uznesenie, ktorm navrhla Ivana ramka na post viceguvernra Nrodnej banky Slovenska, prezident ho vymenoval da 11. janura 2002. Da 26. februra 2003 bol prof. PhDr. Frantiek Mihina, CSc. zvolen akademickm sentom Preovskej univerzity v Preove za rektora, napriek tomu, e nvrh podva prezidentovi Minister kolstva SR, prezident ho vymenoval da 15. jla 2003. Da 16. jna 2003 bol prof. JUDr. Vladimr Babk, CSc. zvolen akademickm sentom Univerzity P.J.afrika v Koiciach za rektora, napriek tomu, e nvrh podva prezidentovi Minister kolstva SR, prezident ho vymenoval da 15. jla 2003.

II.

Prvne posdenie

28. myselnho poruenia stavy sa prezident dopustil tm, e a) Rozhodnutie vymenova alebo nevymenova kandidta do funkcie generlneho prokurtora neprijal v primeranej lehote, m poruil svoju povinnos v zmysle l. 101 ods. 1 druh veta stavy zabezpei riadny chod stavnch orgnov. b) Nerepektoval stavn limity svojich prvomoc stanoven v l. 2 ods. 2, l. 102 ods. 1 psm. t) a l. 150 stavy v spojen s rozhodnutm stavnho sdu Slovenskej republiky (alej len S SR) zo da 24. oktbra 2012 sp. zn. PL. S 4/2012-77, pretoe a) nerepektoval rozhodnutie S SR o zkonnosti voby kandidta do funkcie generlneho prokurtora zo da 5. novembra 2012 sp. zn. PL. S 95/2011; b) nerepektoval rozhodnutie subjektov oprvnench poda nvrh na disciplinrne konanie voi kandidtovi a prvomoci zveren disciplinrnym orgnom prokuratry Slovenskej republiky; c) odvodnenie rozhodnutia prezidenta nevymenova kandidta do funkcie generlneho prokurtora je svojvon. 29. Poda l. 2 ods. 2 stavy ttne orgny mu kona iba na zklade stavy, v jej medziach a v rozsahu a spsobom, ktor ustanov zkon.. 30. Poda l. 101 ods. 1 druh veta stavy Prezident reprezentuje Slovensk republiku navonok i dovntra a svojm rozhodovanm zabezpeuje riadny chod stavnch orgnov.. Poda l. 102 ods. 1 psm. t) stavy prezident vymenva a odvolva sudcov, predsedu a podpredsedu Najvyieho sdu Slovenskej republiky, generlneho prokurtora a troch lenov Sdnej rady Slovenskej republiky,

29

Tlaov sprva Trnka usvedil Harabina z klamstva zo da 10. septembra 2008 uverejnen na spravodajskom portly dennka SME, http://www.sme.sk/c/4069204/trnka-usvedcil-harabina-z-klamstva.html, (Prloha . 32) 30 Tlaov sprva Harabin vyhral, fom Najvyieho sdu zostane zo da 6. mja 2010 uverejnen na spravodajskom portly Aktualne.sk, http://aktualne.atlas.sk/harabin-vyhral-sefom-najvyssieho-sudu-zostane/slovensko/politika/, (Prloha . 33)

11

prijma sub sudcov. Poda l. 150 stavy Na ele prokuratry je generlny prokurtor, ktorho vymenva a odvolva prezident Slovenskej republiky na nvrh Nrodnej rady Slovenskej republiky.. 31. Poda l. 107 stavy Prezidenta mono stha iba za myseln poruenie stavy alebo za vlastizradu. O podan obaloby na prezidenta rozhoduje Nrodn rada Slovenskej republiky trojptinovou vinou hlasov vetkch poslancov. Obalobu podva Nrodn rada Slovenskej republiky na stavn sd Slovenskej republiky, ktor o nej rozhodne v plne. Odsudzujce rozhodnutie stavnho sdu Slovenskej republiky znamen stratu funkcie prezidenta a spsobilosti tto funkciu optovne zska.. Vzhadom na skutonos, e neexistuje ani iadne predchdzajce rozhodnutie S SR, ktorm by sa mohli navrhovatelia riadi, budeme na ely prvneho posdenia aplikova predovetkm stavu a stavn rmec tvoren rozhodnutiami S SR a prvne princpy obsiahnut v prvnom poriadku Slovenskej republiky s cieom definova mimo inho aj zavinenie poadovan stavou pre podanie obaloby v zmysle citovanho l. 107 stavy.

A. Poruenie povinnosti zabezpei riadny chod stavnch orgnov

32. Vymenovanie uritho kandidta do funkcie generlneho prokurtora na zklade nvrhu Nrodnej rady, je, o sa tka povahy, zhodn ako in vykonvanie menovacch a odvolvacch prvomoc prezidenta, ktor mu stanovuje stava a ktor prezident vykonva nie na zklade svojho samostatnho rozhodnutia, ale na nvrh vldy SR, Nrodnej rady, Sdnej rady SR, Ministra kolstva, vedy, vskumu a portu SR a podobne. Lehota 18 mesiacov, poas ktorej prezident nerozhodol o nvrhu na vymenovanie kandidta do funkcie generlneho prokurtora, je v porovnan s inmi prpadmi, ke prezident vymenva a odvolva osoby navrhnut inmi prslunmi orgnmi na vymenovanie alebo odvolanie do funkcie najdlhie do 6 mesiacov od rozhodnutia prslunho orgnu, je zjavne neprimeran, pretoe je trojnsobne dlhia ako v inch prpadoch. 33. S prihliadnutm na skutonos, e vetky prezidentom uvdzan dvody, pre ktor sa rozhodol, e kandidta do funkcie generlneho prokurtora nevymenuje, musel pozna najneskr da 2. augusta 2011 vaka ich medializcii a z jeho vyjadrenia zo da 11. augusta 2011 je evidentn, e o nich aj vedel (vi bod 13) a odvtedy sa skutkovo nezmenili, neexistoval iadny leglny ani legitmny dvod aka s rozhodnutm a do 28. decembra 2012. 34. Pre porovnanie je mon upozorni na prpad, kedy prezident odmietol vymenova vldou Slovenskej republiky navrhnutho kandidta do funkcie viceguvernra Nrodnej banky Slovenska. V tomto prpade bol kandidt do funkcie viceguvernra Nrodnej banky Slovenska navrhnut da 16. marca 2006 a prezident o jeho nevymenovan do funkcie rozhodol da 6. jna 2006 z dvodu, e kandidt nespal zkonn predpoklady na vymenovanie do tejto funkcie. V danom prpade, napriek tomu, e prezident rozhodol o nevymenovan tejto osoby do funkcie v zmysle nvrhu vldy Slovenskej republiky, rozhodol v primeranom ase podobne, ako v inch vyie uvedench prpadoch. Zrove tento prpad bol predmetom konania pred S SR ohadne vkladu prvomoc prezidenta, kde S SR vydal rozhodnutie vo veci sp. zn. PL. S 14/06 zo da 23. septembra 2009, ktor bolo publikovan da 12. janura 2010 pod . 2/2010 Z. z.. V zmysle tohto rozhodnutia Prezident Slovenskej republiky posudzuje pri vkone svojej prvomoci poda l. 102 ods. 1 psm. h) vety pred bodkoiarkou stavy Slovenskej republiky, i kandidt na funkciu viceguvernra Nrodnej banky Slovenska, ktorho navrhla vlda a s ktorm vyslovila shlas Nrodn rada Slovenskej republiky poda 7 ods. 2 zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 566/1992 Zb. o Nrodnej banke Slovenska v znen neskorch predpisov, spa predpoklady na vymenovanie do tejto funkcie poda 7 ods. 4 uvedenho zkona. V prpade, ak dospeje k zveru, e tieto predpoklady navrhnut kandidt nespa, nvrhu vldy Slovenskej republiky nevyhovie. 12

35. Tvrdenie prezidenta, e akal na rozhodnutia S SR o sanostiach svisiacich s vobou kandidta do funkcie generlneho prokurtora alebo na rozhodnutie o vklade prslunch ustanoven stavy iniciovan poslancami Nrodnej rady rovnako neobstoj, a to z viacerch dvodov: - Predmetom rozhodovania S SR nikdy nebola skutonos, i kandidt spa zkonn alebo in predpoklady na to, aby bol vymenovan do funkcie generlneho prokurtora, preto prezident musel samostatne v primeranej lehote rozhodn o tom, i vymenuje kandidta do funkcie generlneho prokurtora, o patr do jeho vlunej prvomoci ako prezidenta stanovenej stavou. - Prezident neinicioval konanie pred S SR sm, z oho vyplva, e mu bol zrejm rozsah jeho prvomoc v svislosti s vymenovanm alebo nevymenovanm kandidta do funkcie generlneho prokurtora zvolenho Nrodnou radou, tomu nasveduj aj viacer jeho verejn vyjadrenia (vi body 13, 17,22) aj skutonos, e poznal predchdzajce rozhodnutia S SR v podobnom prpade (vi bod 33 vyie). - Je pochybn, i mohol prezident vklad stavy poskytnut v rozhodnut S SR sp. zn. PL. S 4/2012 zo da 24. oktbra 2012 vbec poui pri rozhodovan o vymenovan alebo nevymenovan kandidta do funkcie generlneho prokurtora, pretoe v zmysle uznesenia S SR sp. zn. II S 69/9931 stava Slovenskej republiky ani nijak in prvny predpis neumouje, aby vklad stavy Slovenskej republiky podan stavnm sdom Slovenskej republiky poda . 128 ods. 1 stavy Slovenskej republiky psobil sptne v ase pred uverejnenm vkladu stavy Slovenskej republiky, i dokonca pred jeho podanm stavnm sdom. Za predpokladu, e by sme proces voby a vymenovania kandidta do funkcie generlneho prokurtora chpali ako jeden pokraujci proces, potom by sme mohli vyslovi odvodnen pochybnos o tom, i nemal prezident postupova len v slade s predchdzajcim rozhodnutm S SR sp. zn. PL. S 14/06 zo da 23 septembra 2009, na zklade ktorho mohol preverova len zkonn predpoklady na vymenovanie kandidta do funkcie generlneho prokurtora. - Ak bolo nevyhnutn aka na rozhodnutie S SR vo vetkch svisiacich konaniach, tak ako to tvrdil prezident (vi bod 22), nie je zrejm z akho dvodu sa prezident rozhodol na rozhodnutie S SR o sanosti kandidta na poruenie jeho stavnch prv neaka a rozhodn, e ho za generlneho prokurtora nevymenuje. Tto skutonos verejne neodvodnil. 36. Nie je mon shlasi s nzorom prezidenta, e vzhadom na to, e v zmysle 9 ods. 1 zkona . 153/2001 Z. z. o prokuratre v znen neskorch predpisov (alej len zkon . 153/2001 Z. z.), ak generlny prokurtor nie je vymenovan, funkciu generlneho prokurtora v plnom rozsahu jeho prv a povinnost vykonva prv nmestnk generlneho prokurtora, nie je problmom, ak dlh asov obdobie nie je generlny prokurtor vymenovan. Generlny prokurtor, nie Generlna prokuratra SR ako intitcia, m pecifick oprvnenia vyplvajce zo samotnej stavy a inch prvne zvznch prvnych predpisov. Je to stavn funkcia, ktor je kreovan v stave stanovenm spsobom, ktor predpoklad psobenie takch stavnch intitci, ktor s priamo volen obanmi Slovenskej republiky. Z tchto dvodov nie je mon generlneho prokurtora dlhodobo nahradi prvm nmestnkom generlneho prokurtora, ktor nem demokratick legitimitu a nem stavn postavenie tak, ako ho stanovuje a vymedzuje stava a prvne predpisy vo vzahu ku generlnemu prokurtorovi. Riadny chod Generlnej prokuratry SR a riadne vykonvanie prvomoc, ktor prvny
31

Uznesenie S SR sp. zn. II. S 69/99 publikovan v Zbierke nlezov a uznesen S SR pod . 83/99

13

37.

38.

39.

40.

poriadok zveruje vhradne generlnemu prokurtorovi nie je mon zabezpei bez toho, aby bola tto funkcia riadne obsaden Nrodnou radou zvolenm a prezidentom vymenovanm generlnym prokurtorom. Na zklade vyie uvedenho je zrejm, e prezident nerozhodol v primeranej lehote o vymenovan kandidta do funkcie generlneho prokurtora, tmto konanm prezident poruil stavu, a to povinnos stanoven mu l. 101 ods. 1 druh veta stavy zabezpei riadny chod stavnch orgnov. Z vyjadren prezidenta (vi body 8 a 16) jasne vyplva, e si uvedomoval, e mus kona v rmci stavy, aj ke vzhadom na ustlen stavn prax repektovan samotnm prezidentom (vi bod 26) nie je prvne relevantn jeho nzor, poda ktorho mu stava iadnu lehotu nestanovuje a teda me rozhodova v akejkovek lehote. Sasou stavy je aj stavn prax orgnov konajcich na zklade prvomoc, ktor s im stavou zveren. S SR vo viacerch rozhodnutiach kontatoval, e skutonos, e stava nestanovuje lehotu nemono vyklada ako kedykovek, pretoe to nara princp prvnej istoty a zrove zvzok ttnych orgnov ku vzjomnej spoluprci a k innmu spolupsobeniu pri vkone stavnch prvomoc. Zo vetkch prezidentovch verejnch vyjadren (vi body 16, 17, 18, 22) zrove vyplva, e si bol vedom do vekej miery rozsahu svojich kompetenci a to aj vzhadom na predchdzajcu judikatru S SR (vi bod 33) a na to, e sm sa na S SR s nvrhom na vklad ustanoven stavy neobrtil. Niekokokrt verejne tvrdil, e m prvomoc kandidta do funkcie generlneho prokurtora nevymenova, a to aj pred tm, ako sa poslanci Nrodnej rady obrtili so iadosou na S SR, aby podal vklad relevantnch ustanoven stavy (vi body 16,17,18). Na zklade toho je mon bez pochyby tvrdi, e prezident vedel, e nedodranm primeranej lehoty na konanie poru ustanovenia stavy. Zrove si bol plne vedom toho, v akch lehotch vymenva a odvolva inch funkcionrov a teda, e primeran lehota na rozhodnutie je stanoviten. Prezident svoje rozhodnutie odloi vymenovanie kandidta do funkcie generlneho prokurtora rznym spsobom odvodoval, priom dvody sa v priebehu 18-tich mesiacov zmenili a to podstatnm spsobom, kee naprklad okrem vyjadrenia ku skartcii vpovede Igora Matovia zo da 11. augusta 2011 tento dvod neskr, pred uverejnenm Oznmenia rozhodnutia, neuviedol ako dleit, hoci dvody tkajce sa okolnost voby uvdzal viackrt (vi body 16,17,18). V konenom dsledku prezident svojim rozhodnutm zo da 28. decembra 2012 poprel svoje predchdzajce tvrdenie zo da 28. oktbra 2012, e bude aka na rozhodnutia S SR vo vetkch konaniach tkajcich sa voby generlneho prokurtora (vi bod 23). Prezident teda konal vedome v rozpore s stavou, s myslom oddiali rozhodnutie o vymenovan alebo nevymenovan kandidta do funkcie generlneho prokurtora. Na zklade vyie uvedench skutonost je mon tvrdi, e prezident vedome a myselne poruil ustanovenie l. 101 ods. 1 druh veta stavy.

B. Nerepektovanie stavnch limitov prvomoc prezidenta

41. V zmysle ustanovenia l. 1 ods. 1 prv veta stavy je Slovensk republika zvrchovan, demokratick a prvny tt. Vznam prvneho ttu a vldy prva je zdraznen v l. 2 stavy. Jednm z najvznamnejch znakov prvneho ttu je zkonnos a z nej vyplvajca viazanos ttnych orgnov prvom. ttne orgny teda sami seba limituj prvom, podriauj sa zkonom, ktor sami vydvaj. Prvny tt je charakterizovan tm, e ttne orgny uskutouj svoje prvomoci a funkcie na zklade prva a v medziach prva.32 Prezident je ttnym orgnom Slovenskej republiky
32

Prusk, J.: Teria prva, Bratislava 2001, ISBN 80-7160-146-2, str. 166-170

14

v zmysle stavy, ktor m stanoven svoje prvomoci priamo stavou, ale aj inmi zkonmi. Pre vkon funkcie prezidenta platia rovnak pravidl ako pre vkon akejkovek inej verejnej funkcie v Slovenskej republike. Zkladnm ustanovenm, ktor je potrebn zo strany prezidenta repektova je ustanovenie l. 2 ods. 2 stavy, ktor prve stanovuje limity svojvle ttnych orgnov, ktor mu kona len na zklade stavy, v jej medziach a v rozsahu a spsobom, ktor ustanov zkon. Pre stanovenie medz stavy, ktor je prezident povinn repektova, je potrebn zohadni aj uznesenie S SR zo da 24. oktbra 2012 vydan v konan pod sp. zn. PL. S 4/2012. Prezident poda tohto rozhodnutia me nevymenova Nrodnou radou zvolenho a navrhnutho kandidta do funkcie generlneho prokurtora len z dvodu, e nespa zkonn predpoklady na vymenovanie alebo z dvodu zvanej skutonosti vzahujcej sa na osobu kandidta, ktor dvodne spochybuje jeho schopnos vykonva funkciu spsobom, nezniujcim vnos stavnej funkcie alebo celho orgnu, ktorho m by tto osoba vrcholnm predstaviteom, alebo spsobom ktor nebude v rozpore so samotnm poslanm tohto orgnu, ak by v dsledku tejto skutonosti mohol by naruen riadny chod stavnch orgnov, priom dvody prezidenta, ktor v rozhodnut uvedie nesm by svojvon. 42. Vyie uveden stavn limity poruil prezident tm, e i. nerepektoval rozhodnutie S SR o zkonnosti voby kandidta do funkcie generlneho prokurtora zo da 5. oktbra 2011 sp. zn. PL. S 95/2011; ii. nerepektoval rozhodnutie subjektov oprvnench nepoda nvrh na disciplinrne konanie voi kandidtovi a prvomoci zveren disciplinrnym orgnom prokuratry Slovenskej republiky; iii. odvodnenie rozhodnutia prezidenta nevymenova kandidta do funkcie generlneho prokurtora je svojvon. 43. V vyjadren prezidenta vyplva, e si myslel, e me kandidta do funkcie generlneho prokurtora aj nevymenova (vi bod 16). Poda neho existovali dvody, pre ktor vymenovanie, resp. nevymenovanie zvaoval (vi bod 17 alebo 18), priom dokonca menoval dvody, pre ktor povauje vobu za pochybn (vi bod 17). Prezident evidentne myselne nekomentoval rozhodnutie S SR zo da 5. oktbra 2011 a uznesenie o odmietnut sanosti JUDr. Dobroslava Trnku zo da 23. augusta 2012, ktormi S SR rozhodol o stavnosti a zkonnosti voby kandidta do funkcie generlneho prokurtora a rovnako ich nespomenul ani v Oznmen rozhodnutia zo da 28. decembra 2012, napriek tomu, e vedel o ich vydan (vi naprklad bod 17 v asti, kde hovorca prezidenta hovor, e prezident Vyjadruje vu aka na rozhodnutie o podan Dobroslava Trnku, ie mu mus by zrejm, e o druhom podan tkajcom sa zkonnosti voby kandidta zo da 17. jna 2011 u S SR rozhodol). 44. Vzhadom na vetky okolnosti (verejne publikovan informcie a analzy, prezidentove vedomosti o jeho kompetencich a stavnej praxi a prvne vzdelanie a prax, vrtane praxe generlneho prokurtora) prezident vie a uvedomuje si, e - dvody, pre ktor kandidta nevymenuje, sa musia tka jeho osoby, - dvody nevymenovania kandidta do funkcie generlneho prokurtora sa nemu tka procesu a okolnost jeho voby, - okolnosti voby kandidta do funkcie generlneho prokurtora preskmal vo viacerch konaniach S SR a kontatoval, e voba prebehla v slade s stavou a zkonmi, - je rozhodnutm S SR viazan a neme samostatne posudzova, i bola voba kandidta v slade s prvnymi predpismi Slovenskej republiky, o vak v rozhodnut rob a z okolnost voby vedome kontruuje okolnosti tkajce sa kandidta, hoci kandidt iba shlasil so svojou kandidatrou a celkom logicky nemal iadny vplyv na proces voby v Nrodnej rade, 15

pre skartciu vpovede Igora Matovia a nsledn komunikciu o tejto udalosti s mdiami nebolo ani len iniciovan disciplinrne sthanie kandidta, - s znme aj in skutkov okolnosti ohadne skartcie vpovede Igora Matovia a nslednej komunikcie kandidta o tejto udalosti s mdiami, ako uviedol sm prezident v Oznmen rozhodnutia, napriek tomu ich nezohadnil, o by pri tak zvanom rozhodnut o nevymenovan kandidta riadne zvolenho Nrodnou radou do stavnej funkcie urobi mal. 45. Na zklade vyie uvedenho je zrejm, e prezident pri nerepektovan kompetenci ostatnch stavnch orgnov (S SR, generlneho prokurtora a verejnho ochranu prv) a inch orgnov (in subjekty oprvnen poda nvrh na disciplinrne konanie proti prokurtorovi Generlnej prokuratry SR) a pri svojvonom nezohadnen vetkch relevantnch skutkovch okolnost ohadne skartcie vpovede Igora Matovia a nslednej komunikcie kandidta o tejto udalosti s mdiami a nedostatonom vysporiadan sa s tmito okolnosami, vedome a myselne konal v rozpore s stavou. i. Nerepektovanie rozhodnutia S SR o zkonnosti voby kandidta do funkcie generlneho prokurtora 46. Akkovek obsadzovanie funkci prostrednctvom voby v Nrodnej rady je vdy spojen s jeho tzv. politizciou. Takto postup pri obsadzovan orgnov vobou v Nrodnej rade a s prpadnm nslednm menovanm prezidentom SR je upraven samotou stavou. Skutonos, e v Slovenskej republike do Nrodnej rady volia priamo obania predstaviteov politickch strn a politickch hnut, ktor sa stan poslancami Nrodnej rady a jedine oni mu navrhova kandidtov, o ktorch nsledne rozhoduje Nrodn rada vobou, sama o sebe neme by dvodom na nevymenovanie takto navrhnutch kandidtov s odvodnenm, e toto s politicky nominovan kandidti. To neme znamena, e osoba, ktor sa nech navrhn na vobu do orgnov volench v Nrodnej rade a so svojou vobou shlas, je nedveryhodnou osobou na vykonvanie tejto funkcie, ako dvod prezident vo svojom Oznmen rozhodnutia. 47. Rovnako, pokia ide o spolitizovanie voby, sa v podobnom zmysle vyjadril S SR v uznesen sp. zn. VI. S 433/2011 zo da 23. augusta 2012 (vi bod 20). Napriek tomu, e prezident sa jasne vyjadril po rozhodnut S SR sp. zn. PL. S 95/2011 zo da 5. oktbra 2011, e neme rozhodn o vymenovan alebo nevymenovan kandidta, pretoe S SR ete nerozhodol o stavnch sanostiach podanch JUDr. Dobroslavom Trnkom a kandidtom, vo svojom Oznmen rozhodnutia vyie citovan uznesenie S SR vo veci sp. zn. VI. S 433/2011 zo da 23. augusta 2012, ktorm sanos JUDr. Dobroslava Trnku odmietol ako zjavne neopodstatnen, vbec nespomna a nevysporiadava sa so zvermi S SR ohadne zkonnosti voby kandidta v Nrodnej rade da 17. jna 2011. 48. Najdleitejie vak v konenom dsledku je, e posudzovanie zkonnosti a stavnosti voby nie je v medziach kompetencie prezidenta, ktor mu je zveren na zklade ustanovenia l. 102 ods. 1 psm. t) a l. 150 stavy na vymenvanie generlneho prokurtora. Skutonos, e voba kandidta do funkcie generlneho prokurtora bola v slade s stavou a zkonom kontatoval aj S SR vo svojom rozhodnut z 5. novembra 2011 sp. zn. PL. S 95/2011 a optovne tm, e odmietol rozhodnutm zo da 23. augusta 2012, sp. zn. IV. S 433/2012 sanos JUDr. Dobroslava Trnku, ktorou vobu napadol, pre zjavn neopodstatnenos a nedostatok aktvnej legitimcie. Prezident je tmto rozhodnutm S SR viazan a u si neme sm urobi in nzor na zkonnos voby kandidta do funkcie generlneho prokurtora, ktorho zvolila Nrodn rada da 17. jna 2011. 16

49. Napriek vyie uvedenmu sa prezident rozhodol nerepektova rozhodnutie S SR vo veci sp. zn PL. S 95/2011 zo da 5. oktbra 2011 a uznesenie S SR vo veci sp. zn. IV. S 433/2012 zo da 23. augusta 2012, o vyplva z toho, e sa verejne k ich obsahu nikdy nevyjadril a nekomentoval ho (vi body 16 a nasledujce, v ktorch citujeme vyjadrenia prezidenta) a z obsahu Oznmenia rozhodnutia zo da 28. decembra 2012, kde ho vbec nespomenul, napriek skutonosti, e o tomto rozhodnut vedel (vi v bode 17). 50. V asti rozhodnutia prezidenta o nevymenovan kandidta do funkcie generlneho prokurtora zaloenej na dvodoch tkajcich sa okolnost voby kandidta do funkcie generlneho prokurtora prezident pri svojom rozhodnut nerepektuje stavn limity svojich prvomoc, ktor s mu zveren v l. 2 ods. 2 v spojen s l. 102 ods. 1 psm. t) a l. 150 stavy, m ju myselne poruil. ii. Nerepektovanie prvomoc zverench prslunm orgnom v rmci disciplinrneho konania prokuratry 51. K vytkanmu skutku kandidta vo vzahu ku skartcii vpovede Igora Matovia a k nslednej komunikcii o tomto skutku s mdiami zo strany kandidta dolo jeden a pol mesiaca po tom, ako bol kandidt zvolen Nrodnou radou za kandidta do funkcie generlneho prokurtora. Ak by prezident konal v rmci svojich tandardnch leht v rmci stavnej praxe, ktor sm spoluvytvral, potom by u v tomto ase mohol by kandidt vymenovan do funkcie generlneho prokurtora. Je preto legitmne uvaova v intencich toho, i by skutok popsan prezidentom ako dvod nevymenovania obstl pri rozhodovan o odvolan kandidta z funkcie generlneho prokurtora v zmysle 8 ods. 2 zkona . 153/2001 Z. z. Zrove je potrebn vzia do vahy aj skutonos, e po cel as je kandidt zrove prokurtorom a preto sa na neho v plnej miere stle vzahuj predpisy o disciplinrnej zodpovednosti prokurtorov v zmysle zkona . 154/2001 Z. z. o prokurtoroch a prvnych akateoch prokuratry v znen neskorch predpisov (alej len zkon . 154/2001 Z. z.). 52. Disciplinrnym previnenm je v zmysle 188 zkona . 154/2001 Z. z. zavinen nesplnenie alebo poruenie povinnost prokurtora; sprvanie prokurtora, ktor vzbudzuje oprvnen pochybnosti o jeho svedomitosti a nestrannosti pri rozhodovan; alebo sprvanie prokurtora na verejnosti, ktor zniuje vnos prokuratry. Zrove v zmysle 8 ods. 3 zkona . 153/2001 Z. z. Nrodn rada navrhne prezidentovi, aby generlneho prokurtora odvolal z funkcie, ak generlny prokurtor mimo inho bol v disciplinrnom konan prvoplatne uznan vinnm zo spchania disciplinrneho previnenia a bolo mu uloen disciplinrne opatrenie odvolanie z funkcie generlneho prokurtora alebo zbavenie vkonu funkcie prokurtora. 53. Podmienky vzniku disciplinrnej zodpovednosti, ktor by mohla vies k odvolaniu generlneho prokurtora z funkcie, alebo by vo veobecnosti mohla vies k disciplinrnemu sthaniu akhokovek prokurtora, sa prekrvaj s dvodmi, pre ktor je mon odmietnu vymenovanie kandidta na generlneho prokurtora v zmysle vkladovho uznesenia S SR, teda e by mohla by konanm prokurtora znen vnos funkcie generlneho prokurtora alebo Generlnej prokuratry SR ako celku, alebo by mohol by naruen riadny chod tejto intitcie v dsledku, e by si neplnil povinnosti vyplvajce z tejto funkcie. 54. Voi kandidtovi doteraz (tj. u rok a 5 mesiacov od skutku) nebolo pre tento skutok ani len iniciovan disciplinrne konanie. Lehota na podanie nvrhu na disciplinrne sthanie v zmysle ustanovenia 197 ods. 3 zkona . 154/2001 Z. z. je 6 mesiacov, od kedy sa oprvnen osoba dozvie o skutku, ktor by mohol zaklada disciplinrnu zodpovednos prokurtora. Pri medializovan 17

informci o tomto skutku je nemon, e by sa o om vetky oprvnen osoby nedozvedeli najneskr 2. augusta 2011, kedy tto sprva bola publikovan vo viacerch mdich aj s vyjadreniami Generlnej prokuratry SR a kandidta. 55. Vyvodzovanie disciplinrnej zodpovednosti voi kandidtovi patr do vlunej kompetencie subjektov oprvnench na podanie nvrhu na disciplinrne sthanie prokurtora a disciplinrnych orgnov prokuratry SR, nie do prvomoc prezidenta. V zmysle 197 ods. 1 zkona . 154/2001 Z. z. nvrh na zaatie disciplinrneho konania voi kandidtovi s oprvnen poda generlny prokurtor proti akmukovek prokurtorovi; minister spravodlivosti alebo verejn ochranca prv proti prokurtorovi ktorejkovek prokuratry vrtane generlneho prokurtora; alebo nmestnk generlneho prokurtora proti prokurtorom generlnej prokuratry a vedcim prokurtorom, ktor patria do jeho riadiacej psobnosti. iadny z tchto oprvnench subjektov konanie kandidta popsan prezidentom v Oznmen rozhodnutia nevyhodnotil ako tak, pre ktor by inicioval voi nemu disciplinrne konanie. I ke formlne nebolo o tejto skutonosti vydan rozhodnutie, je mon uvaova, e najneskr mrnym uplynutm lehoty na podanie disciplinrneho nvrhu oprvnen subjekty vyhodnotili konanie kandidta tak, e nezaklad dvod na iniciovanie disciplinrneho konania. 56. Prezident teda pri svojom rozhodovan nerepektoval rozhodnutie tchto orgnov neiniciova pre konanie kandidta vo vzahu k vyie popsanm skutonostiam disciplinrne konanie, pretoe evidentne nepovaovali toto konanie za tak, - ktor by na verejnosti zniovalo vnos prokuratry, - e by sprvanie kandidta vzbudzovalo oprvnen pochybnosti o jeho svedomitosti alebo nestrannosti pri rozhodovan, alebo - e by dolo k zavinenmu nesplneniu alebo porueniu povinnost prokurtora. 57. Z vyie uvedenho mono dovodi dva zvery, z ktorch ani jeden nie je v prospech prezidentovho nzoru vyjadrenho v odvodnen Oznmenia rozhodnutia: a) Prezident nemal vbec prvomoc posudzova to, i nm namietan konanie je dostatonm dvodom na nevymenovanie kandidta, pretoe tto prvomoc patr subjektom oprvnenm iniciova disciplinrne sthanie voi kandidtovi a disciplinrnym komisim v zmysle ustanoven zkona . 154/2001 Z. z. a teda nerepektoval prvomoci, ktor s mu zveren v l. 2 ods. 2 v spojen s l. 102 ods. 1 psm. t) a l. 150 stavy, alebo b) Prezident realizoval takto prvomoc v rozpore s stavou, pretoe sa vo svojich dvodoch vbec nevysporiadal s tm, preo konanie, ktor in orgny nepovauj za dostatone zvan ani len na disciplinrne sthanie benho prokurtora (napriek tomu, e v dsledku disciplinrneho sthania mono zbavi funkcie aj vymenovanho generlneho prokurtora), s dostatone zvan pre nevymenovanie kandidta do funkcie generlneho prokurtora, v dsledku oho je jeho rozhodnutie svojvon. Neobstoj pritom bez alieho tvrdenie, e na kandidta do funkcie generlneho prokurtora sa klad prsnejie podmienky ako na obyajnho prokurtora. Z odvodnenia rozhodnutia prezidenta nie je vbec zrejm, preo s zkonom . 154/2001 Z. z. stanoven predpoklady na vkon funkcie prokurtora obsahujce poiadavku bezhonnosti, morlnych kvalt, ako aj nestrannosti pri rozhodovan a prvne mechanizmy uplatniten voi prokurtorom na zabezpeenie ich svedomitosti a nestrannosti ich rozhodovania, ako aj zabezpeenia vnosti prokuratry, nedostaton a odvoduj dodaton preskmavanie a hodnotenie osobnostnch predpokladov kandidta na funkciu generlneho prokurtora prezidentom.

18

iii. Rozhodnutie prezidenta je svojvon 58. Prezidentom vymedzen konanie kandidta vo vzahu ku skartcii vpovede Igora Matovia a nslednej komunikcie o tejto skutonosti s mdiami (alej len vytkan konanie kandidta) nie je v Oznmen rozhodnutia dostatone skutkovo vymedzen a nie je dostatone odvodnen ani jeho prvna relevancia pre nevymenovanie kandidta. Druhou dleitou skutonosou je to, e prezident sa vo svojom Oznmen rozhodnutia nevysporiadal s tm, na zklade oho prita konanie poslancov Nrodnej rady, predsedu Nrodnej rady a premirky Vldy SR pri vobch kandidta do funkcie generlneho prokurtora, prve kandidtovi, v akej miere mohol toto konanie ovplyvni, i predvda a i naozaj skutonos, e shlasil s tm, e bude volen za kandidta do funkcie generlneho prokurtora je okolnos, ktor ho ako osobu diskvalifikuje pre funkciu generlneho prokurtora. K vytkanmu konaniu kandidta vo vzahu k vpovedi Z vyie uvedench skutkovch okolnost (vi body 10 a 12) v porovnan s obsahom Oznmenia rozhodnutia prezidenta je zrejm, e prezident vo om neuviedol vetky relevantn skutonosti vo vzahu k vytkanmu konaniu kandidta. Niektor relevantn skutonosti boli uveden dokonca plne nesprvne, naprklad dtum vpovede Igora Matovia realizovanej pred kandidtom, alebo skutonos, e vpove bola realizovan v rmci inho prebiehajceho trestnho konania. Vzhadom na skutonos, e ide o pomerne zsadn rozhodnutie prezidenta, je dvod si myslie, e mu nevenoval dostaton pozornos a neprikladal mu primeran vnos. Je mon kontatova, e prezident ako docent trestnho prva a bval generlny prokurtor SFR poruil jednu zo zkladnch zsad pri hodnoten dkazov. V zmysle zsad trestnho konania33 je potrebn vetky dkazy hodnoti starostlivm uvenm vetkch okolnost prpadu jednotlivo i v ich shrne, vo vzjomnej svislosti, nezvisle od toho, kto je ich pvodcom. Z Oznmenia rozhodnutia zverejnenho prezidentom nie je zrejm, i sa prezident vbec zaoberal hodnotenm vetkch relevantnch faktov, ktor boli verejne znme a v odvodnen uvdza nepresn a nepravdiv daje. Ak prezident zvaoval vetky relevantn skutonosti pri prijman rozhodnutia, nevidme dvod, preo ich v Oznmen rozhodnutia neuviedol a rovnako neuviedol dvod, pre ktor ich pri vytvran si zveru o zvanosti konania vytkanho kandidtovi nezohadnil. Prve naopak, svoje nepln hodnotenie vybranch faktov opiera o hodnotiace sudky osb, ktor nemaj iadnu funkciu, v rmci ktorej by ich nzory boli pre prezidenta pri rozhodovan zvzn a navye ich uvdza bez irieho kontextu a s nesprvnou citciou. Ak sa ich u rozhodol uvies, potom mal Prezident odvodni, preo si zvolil citcie prve tchto nzorov od tchto autorov, preo s tieto nzory relevantnejie vo verejnej diskusii ako in nzory inch autorov. Akkovek hodnotiaci sudok akejkovek skromnej osoby bez akejkovek prvnej relevancie neme by stavnm a zkonnm dvodom nevymenova kandidta riadne zvolenho zkonodarnm orgnom Slovenskej republiky na akkovek verejn funkciu. Prezident sa vbec riadne a plne nevysporiadal so vetkmi skutkovmi okolnosami svisiacimi s vytkanm konanm kandidta, neodvodnil, preo namietan konanie kandidta povauje za tak vne, e jeho vymenovanm by sa naruila vnos funkcie generlneho prokurtora alebo Generlnej prokuratry SR ako intitcie a jej riadny chod. Z vyie uvedench dvodov, je nevyhnutn povaova jeho rozhodnutie za svojvon. Pritatenos okolnost volieb v Nrodnej rade kandidtovi
33

59.

60.

61.

62.

63.

2 ods. 12 zkona . 301/2005 Z. z. Trestn poriadok v znen neskorch predpisov.

19

64. Prezident vo svojom Oznmen rozhodnutia venuje vek pozornos okolnostiam volieb generlneho prokurtora v Nrodnej rade od 2. decembra 2010 do 17. jna 2011, a to vrtane vyhlsen vtedajch predstaviteov Nrodnej rady a Vldy SR. Za podstatn okolnos povauje skutonos, e vo vzahu k vobe kandidta do funkcie generlneho prokurtora existuj podozrenia z korupcie poslancov Nrodnej rady (ktor sa do dnenho da nepreukzali tak, aby bolo o i len vznesen obvinenie voi konkrtnej osobe, napriek prebiehajcemu vyetrovaniu), podozrenia, e predsednka Vldy SR mala vydiera poslancov Nrodnej rady, e predseda Nrodnej rady informoval o vobe a okolnostiach okolo voby osoby mimo Nrodnej rady o okolnostiach voby a podobne. Podstatnou otzkou je, ako presne tieto okolnosti svisia s osobou kandidta a ako ho diskvalifikuj ako osobu na funkciu, do ktorej bol zvolen. 65. Ako sme u vyie uviedli, samotn okolnosti voby bez vzahu k osobnm vlastnostiam kandidta, ktor by znili vnos funkcie generlneho prokurtora alebo Generlnej prokuratry SR ako takej alebo by ohrozili chod Generlnej prokuratry SR, nemu by v zmysle stavy a vkladu poskytnutho S SR dostatone zvan preto, aby prezident zvolenho kandidta do funkcie generlneho prokurtora nevymenoval. Na zklade vyie uvedenho je mon kontatova, e jedin relevantn tvrdenia prezidenta v jeho Oznmen rozhodnutia, ako podstatn okolnosti vo vzahu k osobe kandidta s, e poda neho je kandidt nominantom politickch strn, kee o jeho navrhnut rozhodla koalin rada, nsledne sa rozhodol shlasi so svojou nominciou a vobou napriek tomu, e S SR svojm rozhodnutm pozastavil innos ustanoven predmetnej novely rokovacieho poriadku NR SR. Vetky ostatn okolnosti, ktor prezident uvdza, s plne bez prvneho vznamu, pretoe kandidt ich nemohol ovplyvni alebo urova svojim sprvanm. Jedin, o mohol kandidt v danej situcii spravi, je neshlasi so svojou nominciou a so samotnou vobou. Z tohto dvodu je potrebn sa vysporiada s otzkou, i skutonos, e kandidt shlasil s jeho nominciou a s vobou je dvodom, pre ktor by ho mohol prezident do funkcie generlneho prokurtora nevymenova. 66. V prvom rade je potrebn odkza na rozhodnutia S SR, kde kontatoval, e voba da 17. jna 2011 prebehla zkonne a tm, e sa vykonala voba tajne a splnila vetky predpoklady tajnej voby S SR skontatoval, e materilne bolo repektovan ratio decidendi rozhodnutia stavnho sdu o pozastaven innosti ustanoven predmetnej novely rokovacieho poriadku NR SR a neexistuje dkaz o naruen tajnho hlasovania ani vo vzahu k vobe zo da 17. mja 2011 ani vo vzahu k vobe zo da 17. jna 2011. Nie je zrejm, preo prezident vo svojom Oznmen rozhodnutia tieto rozhodnutia S SR vbec nespomna, nevysporiadava sa s ich zvermi a nie je zrejm, ako ich pouil pri vytvran si nzoru, e kandidta do funkcie generlneho prokurtora nevymenuje. Navye tieto okolnosti kandidt nemohol a ani nevedel objektvne i subjektvne ovplyvni alebo predvda. Z tohto dvodu je mon z hadiska hodnotenia osobnch predpokladov kandidta na vkon funkcie generlneho prokurtora povaova okolnosti voby za prvne irelevantn pre rozhodovanie o vymenovan kandidta do funkcie generlneho prokurtora. Kandidt m pln prvo sa rozhodn, i sa voby zastn alebo nie, priom samotn rozhodnutie kandidova po splnen zkonnch predpokladov a po tom, ako kandidta niektor z poslancov Nrodnej rady navrhne, je mon povaova za realizciu jeho stavnho pasvneho volebnho prva, nie ako skutonos, ktor by ho na vkon funkcie, do ktorej m by volen, diskvalifikovala. Ak prezident povaoval tto skutonos vo svetle rozhodnut S SR k okolnostiam voby kandidta do funkcie generlneho prokurtora za diskvalifikujcu, bolo potrebn to zdvodni, o prezident vo svojom Oznmen rozhodnutia neurobil, preto je mon povaova toto rozhodnutie aj v tomto ohade za svojvon.

20

67.

Pokia ide o prezidentom namietan skutonos, e kandidt je kandidtom predstaviteov politickch strn, ktor by ho mala diskvalifikova ako kandidta do funkcie generlneho prokurtora, je nevyhnutn zopakova, e za sasnho prvneho stavu kad kandidt do funkcie generlneho prokurtora bude politickm kandidtom, pretoe ho navrhuj poslanci Nrodnej rady zvolen za urit politick stranu alebo politick hnutie. Na zvolenie kandidta do funkcie generlneho prokurtora v Nrodnej rade sa vyaduje nadpolovin vina hlasov poslancov zastnench na vobe34, z tohto dvodu je pochopiten, e ten kandidt, ktor m deklarovan podporou politickch strn reprezentujcich vinu poslancov v Nrodnej rade, bude ma viu ancu na zvolenie za kandidta do funkcie generlneho prokurtora. Skutonos, e takto podporu kandidtovi politick strany reprezentujce vinu poslancov v Nrodnej rade verejne vyjadria, nie je samo o sebe mon povaova za dkaz o strate nezvislosti pri vkone funkcie generlneho prokurtora. Pri hodnoten kandidta je nevyhnutn vzia do vahy jeho psobenie vo funkcii prokurtora a prpadne aj jeho verejn vyjadrenia. V tejto svislosti naprklad aj vyjadrenie sasnho predsedu vldy SR Rberta Fica v ase, ke bol ete opozinm poslancom, zo da 9. jla 2011, vo vzahu k osobe kandidta Je to slun lovek, o tom nemm pochybnosti..35 68. Prezident vak vo svojom Oznmen rozhodnutia nehodnot kandidta z celkovho pohadu, nezohaduje jeho dlhodob a profesionlne psobenie ako prokurtora. Skutonos, e voi jeho osobe nebolo doteraz iniciovan disciplinrne konanie, jeho verejn vyjadrenia alebo in psobenie, ktor by naznaovali stratu nezvislosti a nestrannosti pri rozhodovan a pri veden generlnej prokuratry, ktor by v dsledku jeho vymenovania znamenali znenie vnosti funkcie generlneho prokurtora alebo Generlnej prokuratry SR alebo by ohrozili jej riadny chod. Z tohto dvodu mono op kontatova, e Oznmenie rozhodnutia neobsahuje vo vzahu k tomuto dvodu relevantn prvne a skutkov hodnotenie, teda ho je mon povaova, za svojvon.

III.

Nvrh rozsudku

Na zklade vyie uvedench dvodov Nrodn rada Slovenskej republiky navrhuje stavnmu sdu Slovenskej republiky, aby vydal nasledovn rozsudok: I. stavn sd Slovenskej republiky uznva Prezidenta Slovenskej republiky Doc. JUDr. Ivan Gaparovi, CSc. vinnm z myselnho poruenia stavy, ktorho sa dopustil tm, e v rozpore s l. 2 ods. 2, l. 101 ods. 1 druh veta, l. 102 ods. 1 psm. t) a l. 150 stavy Slovenskej republiky po uplynut primeranej lehoty nerepektujc stavn limity svojich prvomoc rozhodol da 28. decembra 2012, e za generlneho prokurtora Slovenskej republiky nevymenuje kandidta Doc. JUDr. Jozefa enta, PhD. zvolenho da 17. jna 2011 Nrodnou radou Slovenskej republiky v slade s stavou Slovenskej republiky a zkonmi Slovenskej republiky. II. Doc. JUDr. Ivan Gaparovi, CSc. prvoplatnosou tohto rozsudku strca funkciu prezidenta Slovenskej republiky a spsobilos tto funkciu optovne zska..

34

123 ods. 2 zkona . 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Nrodnej rady Slovenskej republiky v znen neskorch predpisov. 35 Rozhovor s Rbertom Ficom uverejnen da 9. jla 2011 na spravodajskom portly dennka SME, http://www.sme.sk/c/5970694/fico-keby-som-bol-premierom-je-na-slovensku-lacnejsie.html#ixzz2I5i5kjwq, (Prloha . 34)

21

Zoznam prloh: 1. Tlaov sprva Verejn voba generlneho prokurtora sa asi pribrzd zo da 5. aprla 2011 zverejnen na spravodajskom portly dennka SME, http://www.sme.sk/c/5837827/verejnavolba-generalneho-prokuratora-sa-asi pribrzdi.html#ixzz2H7hV4mT7 2. Tlaov sprva Prezident nepodpsal odtajnenie voby prokurtora zo da 21. aprla 2011 zverejnen na spravodajskom portly dennka SME, http://www.sme.sk/c/5861911/prezident-nepodpisal-odtajnenie-volbyprokuratora.html#ixzz2H7iBrKCs 3. Tlaov sprva stavn sd sa bude verejnou vobou zaobera u v stredu zo da 13. jna 2011 zverejnen na spravodajskom portly dennka SME, http://www.sme.sk/c/5934386/ustavny-sud-sa-bude-verejnou-volbou-zaoberat-uz-vstredu.html#ixzz2H7kc7Kmy 4. Tlaov sprva Voli prokurtora bud tajne a u v piatok zo da 17. jna 2011 uverejnen na spravodajskom portly dennka SME, http://www.sme.sk/c/5940849/volit-prokuratorabudu-tajne-a-uz-v-piatok.html#ixzz2H7ldBt2m 5. Tlaov sprva enta zvolili za prokurtora, prezident avizuje, e ho nevymenuje zo da 17.6.2012 uverejnen na spravodajskom portly dennka Pravda, http://spravy.pravda.sk/centesa-zvolili-za-prokuratora-prezident-avizuje-ze-ho-nevymenuje1p1-/sk_domace.asp?c=A110617_114542_sk_domace_p23#ixzz2H7a6yKOs 6. Tlaov sprva ent pokrauje ako ben prokurtor zo da 20. jna 2011 uverejnen na spravodajskom portly dennka SME http://www.sme.sk/c/5944206/centes-pokracuje-akobezny-prokurator.html#ixzz2H7nnQajC 7. Tlaov sprva Trnka entovi negratuloval zo da 20. jna 2011 uverejnen na spravodajskom portly dennka SME http://www.sme.sk/c/5946029/trnka-centesovinegratuloval.html#ixzz2H7o3FECm 8. Tlaov sprva stavn sd zmenil nie na ano zo da 6. jla 2011 uverejnen na spravodajskom portly dennka SME http://www.sme.sk/c/5966321/ustavny-sud-zmenil-niena-ano.html#ixzz2H7ooULCD 9. Tlaov sprva Matovi vypovedal o korupcii, spomnal koalin aj opozin men zo da 29. jla 2011 uverejnen na spravodajskom portly dennka Pravda, http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/171265-matovic-vypovedal-o-korupcii-spominalkoalicne-aj-opozicne-mena/ 10. Tlaov sprva Kto skartoval Matoviovu vpove zo da 2. augusta 2011 uverejnen na spravodajskom portly PLUSKA, http://www.pluska.sk/slovensko/politika/kto-skartovalmatovicovu-vypoved.html 11. Tlaov sprva Gaparovi: Na skartovanie vpovede musel ma ent vny dvod zo da 11. augusta 2011 uverejnen na spravodajskom portly dennka SME, http://www.sme.sk/c/6011994/gasparovic-na-skartovanie-vypovede-musel-mat-centesvazny-dovod.html#ixzz2H7rNVLY0 12. Tlaov sprva Jozef ent mieri do prezidentskho palca zo da 21. oktbra 2011 uverejnen na spravodajskom portly Webnoviny.sk, http://www.webnoviny.sk/slovensko/jozef-centes-ziada-o-stretnutie-s-pr/419682clanok.html 13. Tlaov sprva Gaparoviovu neinnos preveria stavn sudcovia zo da 7. novembra 2011 uverejnen na spravodajskom portly dennka SME http://www.sme.sk/c/6129579/gasparovicovu-necinnost-preveria-ustavnisudcovia.html#ixzz2H7tENF5o 14. Tlaov sprva Gaparovi u nevid dvod na prijatie enta zo da 9. novembra 2011 uverejnen na spravodajskom portly dennka SME 22

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

http://www.sme.sk/c/6133549/gasparovic-uz-nevidi-dovod-na-prijatiecentesa.html#ixzz2H7uFuEUu Tlaov sprva Poslanci vyzvali Gaparovia, aby vymenoval enta zo da 5. decembra 2011 uverejnen na spravodajskom portly dennka SME http://www.sme.sk/c/6168793/poslanci-vyzvali-gasparovica-aby-vymenovalcentesa.html#ixzz2H7vkMylw Tlaov sprva OKS, KDS a Obyajn udia poaduj vymenovanie enta zo da 9. decembra 2011 uverejnen na spravodajskom portly dennka SME http://www.sme.sk/c/6175799/oks-kds-a-obycajni-ludia-pozaduju-vymenovaniecentesa.html#ixzz2H7wABV7Q Tlaov sprva Generlny prokurtor m by poda Gaparovia nestrancky zo da 26. decembra 2011 uverejnen na spravodajskom portly dennka SME, http://www.sme.sk/c/6195093/generalny-prokurator-ma-byt-podla-gasparovicanestranicky.html#ixzz2H7wrcVu0 Tlaov sprva Gaparovi pri entovi pok na verdikt stavnho sdu zo da 26. janura 2012 uverejnen na spravodajskom portly dennka SME http://www.sme.sk/c/6232920/gasparovic-pri-centesovi-pocka-na-verdikt-ustavnehosudu.html#ixzz2H7zrc5yI Tlaov sprva Vbor odobril vzvu prezidentovi, aby vymenoval enta zo da 31. janura 2012 uverejnen na spravodajskom portly dennka SME http://www.sme.sk/c/6239555/vybor-odobril-vyzvu-prezidentovi-aby-vymenovalcentesa.html#ixzz2H80yQsYb Tlaov sprva Nevymenovanie enta ide na stavn sd zo da 24. februra 2012 uverejnen na spravodajskom portly dennka SME, http://www.sme.sk/c/6273334/nevymenovanie-centesa-ide-na-ustavnysud.html#ixzz2H82S6Tbc Tlaov sprva Prezident iada zmenu voby generlneho prokurtora zo da 20. marca 2012 uverejnen na spravodajskom portly dennka SME http://www.sme.sk/c/6307530/prezident-ziada-zmenu-volby-generalnehoprokuratora.html#ixzz2H82tVfDf Tlaov sprva SKD nevzdva petciu za vymenovanie enta zo da 20. aprla 2012 uverejnen na spravodajskom portly dennka SME http://www.sme.sk/c/6345477/sdkunevzdava-peticiu-za-vymenovanie-centesa.html#ixzz2H83U30aB Tlaov sprva Gaparovi vid za entom korupciu zo da 3. mja 2012 uverejnen na spravodajskom portly dennka SME http://www.sme.sk/c/6362810/gasparovic-vidi-zacentesom-korupciu.html#ixzz2H85D8521 Tlaov sprva Trnka prehral boj o funkciu generlneho prokurtora zo da 24. augusta 2012 uverejnen na spravodajskom portly dennka SME http://www.sme.sk/c/6509077/trnka-prehral-boj-o-funkciu-generalnehoprokuratora.html#ixzz2H87mPNgv Tlaov sprva Prezident: ent si za prieahy me sm zo da 28. oktbra 2012 uverejnen na spravodajskom portly dennka SME http://www.sme.sk/c/6584940/prezident-centes-si-za-prietahy-mozesam.html#ixzz2H89kVndR Tlaov sprva Vy ste analfabet, sptal sa prezident novinrky zo da 12. novembra 2012 uverejnen na spravodajskom portly dennka SME http://www.sme.sk/c/6601342/vy-steanalfabet-spytal-sa-prezident-novinarky.html#ixzz2H8AZzAFV Tlaov sprva Prezident dvody nevymenovania taj aj entovi zo da 13. novembra 2012 uverejnen na spravodajskom portly dennka SME http://www.sme.sk/c/6602764/prezident-dovody-nevymenovania-taji-ajcentesovi.html#ixzz2H8B9OwQ5 23

28. Tlaov sprva Gaparovi subuje, e o entovi rozhodne oskoro zo da 17. decembra 2012 uverejnen na spravodajskom portly dennka SME http://www.sme.sk/c/6640848/gasparovic-slubuje-ze-o-centesovi-rozhodnecoskoro.html#ixzz2H8CRqojS 29. Tlaov sprva ent podal na stavn sd nmietku predpojatosti zo da 15. novembra 2012 uverejnen na spravodajskom portly dennka Pravda, http://novespravy.pravda.sk/domace/clanok/251857-centes-podal-na-ustavny-sudnamietku-predpojatosti-voci-sudcom/ 30. Publikovan rozhodnutie Prezidenta vo forme zverejnenia listu adresovanho predsedovi Nrodnej rady Slovenskej republiky, http://www.prezident.sk/?spravy-tlacovehooddelenia&news_id=16740 31. Tlaov sprva Minister Harabin sa stal predsedom Najvyieho sdu zo da 23. jna 2009 uverejnen na portly Aktulne.sk, http://aktualne.atlas.sk/minister-harabin-sa-stalpredsedom-najvyssieho-sudu/slovensko/politika/ 32. Tlaov sprva Trnka usvedil Harabina z klamstva zo da 10. septembra 2008 uverejnen na spravodajskom portly dennka SME, http://www.sme.sk/c/4069204/trnka-usvedcilharabina-z-klamstva.html 33. Tlaov sprva Harabin vyhral, fom Najvyieho sdu zostane zo da 6. mja 2010 uverejnen na spravodajskom portly Aktualne.sk, http://aktualne.atlas.sk/harabin-vyhralsefom-najvyssieho-sudu-zostane/slovensko/politika/ 34. Rozhovor s Rbertom Ficom uverejnen da 9. jla 2011 na spravodajskom portly dennka SME, http://www.sme.sk/c/5970694/fico-keby-som-bol-premierom-je-na-slovenskulacnejsie.html#ixzz2I5i5kjwq

24