4/2012

cena 5

Nesoulad panel a rozdln orientace Nov divzia Fire Energy InteLED Solutions Nov trendy ve vvoji solrnch kolektor

alie periodik vydavatestva TechPark

Adresa redakcie: TechPark, o. z. Pltncka . 4, 010 01 ilina tel.: +421 41 500 16 56 8 mobil: +421 905 206 227 email: redakcia@techpark.sk redakcia@solartechnika.sk fredaktorka: Ing. Dana Tretinkov tretinikova@techpark.sk Redakcia: Mgr. Zuzana Augustnov augustinova@techpark.sk Martin Petrek petrasek@techpark.sk Mgr. Vladislav Vavrinec vavrinec@techpark.sk Roald Tretink redakcia@techpark.sk Inzercia: tel.: +421 41 500 16 56 8, email: inzercia@techpark.sk Grafika: Grafick tdio Techpark Roziruje: vlastn distribun sie, MEDIA PRINT KAPA, pressgrosso, Bratislava, Registrovan: MK SR pod. reg. slom 3036/2003 ISSN 13380524

www.techpark.sk

www.solartechnika.sk

www.solartechnika.sk

www.tribotechnika.sk

asopisy, ktor sa oplat ta

SolarTechniku vydva: Techpark, o. z. registrcia vykonan 22. 10. 2003 pod . VVS/1900/9022538

Obsah Energetick systmy maj stle daleko k trval udritelnosti .................................................................................. 7 Fire Energy zdvojnsobuje trhov podiel a predstavuje svoju nov divziu - InteLED Solutions ............................................................................................ 8, 9 Nov trendy ve vvoji solrnch kolektor .................................................................................................... 10, 11, 12 Organick solrne panely .................................................................................................................................................. 13 Opravdov BIPV - report ze stavby ........................................................................................................14, 15, 16, 17 Obnoviten zdroje si nemusia nevyhnutne konkurova ............................................................................... 18, 19 Metodika ovovn kvalitativnch parametr fotovoltaickch elektrren .............................................. 20, 21 Jednoducho, lacno a priamo ..................................................................................................................................... 22, 23 Prepov ochrany pre fotovoltaiku ......................................................................................................... 24, 25, 26, 27 LandisGyr ................................................................................................................................................................................ 28 Storon technologick orieok ..................................................................................................................................... 29 AQUA Therm 2013 ............................................................................................................................................................... 30 Oteven odetov systm z mi energi a mdi .............................................................................................. 31 Fotovoltick a sklen panely pre sklenky ............................................................................................................ 32, 33 komplexn een pro dosaen tepeln pohody v objektech ............................................................... 34, 35, 36 Veletrh AMPER 2013 ..................................................................................................................................................... 38, 39 o je DALI a ak napjacie zdroje poui? ............................................................................................................ 40, 41 Vyuvejte stechu s kadou orientac ................................................................................................................... 42, 43 Rozen ady SOLAR-LINE ........................................................................................................................................ 44, 45 Programy pro projektovn TZB, a nejen to... ............................................................................................................ 45 Veletrh FOR PASIV pedstav nzkoenergetick stavn .......................................................................................... 46 Inteligentn elektrointalcia pre dokonal komfort ..................................................................................... 48, 49 Lanovky na solrny pohon ................................................................................................................................................ 55 Ostrovn systmy a jejich pouit ............................................................................................................................. 56, 57 Solrne samolepky ............................................................................................................................................................... 59 Solrny panel v kryte itaky ............................................................................................................................................ 60 Solrna nabjaka ako lstok .............................................................................................................................................. 61 Slnkom napjan zdroj svetla .......................................................................................................................................... 62

!!!

Bliie informcie kontakt@daia.sk, tel. +421 2 455 20 331, www.daia.sk

SolarTechnika

Energetick systmy maj stle daleko k trval udritelnosti

Svtov energetick vbor (World Energy Council - WEC) ve sv kadoron zprv o indexu trval udritelnosti v energetice (Energy Sustainability Index) uvd, e vce ne 90 z hodnocench zem je stle velmi daleko od zajitn trval udritelnosti svch energetickch systm. Zprva byla zveejnna na konferenci COP-18 a je soust globln zprvy WEC pro rok 2012 s nzvem Trilema svtov energetiky (World Energy Trilemma) s podtitulem as na skutenou prci - ppad politiky trvale udriteln energetiky, ve kter jsou jednotliv zem seazeny do ebku podle toho, jak si vedou v oblasti trval udritelnosti a energetick hospodrnosti. Ve zprv se uvd, e vtina zem stle nenala rovnovhu mezi tecmi plochami, kter WEC nazvenergetick trilema". V rmci studie byli tak hlavn pedstavitel Svtovho energetickho vboru (WEC) dotzni na to, co potebuj od politik, aby bylo mon trvale udritelnou energii zpstupnit vem sedmi miliardm lid na svt. Joan MacNaughton, vkonn editel studie: Nakonec jsou to podnikatel a firmy, kdo nejvce rozum tomu, co v praxi funguje a budou init zsadn investin rozhodnut. dme nyn vldy jednotlivch stt, aby si tuto zprvu peetli, spojili se s podnikateli a firmami a vytvoili jasnou, transparentn a smysluplnou politiku, kter umon doshnout poadovanch vsledk. Nzory vedoucch pedstavitel prmyslu budou nyn pedloeny komunit ministerskch poradc a politik vboru WEC a spolen doporuen pro trvale udriteln energetick systmy budou pednesena na 13. Svtovm energetickm kongresu v Jin Koreji. Mark Robson, partner ve firm Oliver Wyman a projektov partner studie: Je velk nedostatek soukromch investic do energetickch infrastrukturnch projekt a projekt generujcch nzk emise uhlku. Tento nedostatek je mon vyplnit, ale zatm jsme pleitost k tomu nevyuili. Nae zprva ukazuje, e prmysl se obrac k politikm, aby zajistili, e jejich investice nebudou prodlen v dsledku politickch zmn. Proto mus politici vytvoit takov prvn rmec, kter zstane stabiln po dlouhou dobu a bude mon jej bez problm zasadit do existujcch rmc. Na zklad 22 rznch ukazatel zjistila zprva Energy Sustainability Index organizace WEC, e nej-

lpe si v roce 2012 vedli vdsko, vcarsko, Kanada, Norsko, Finsko, Nov Zland, Dnsko, Japonsko, Francie a Rakousko. Nicmn i ty nejlep zem mus elit rznm problmm a v rznch fzch projekt mohou narazit na specifick problmy, na kter bude nutn reagovat. Pierre Gadonneix, pedseda pedstavenstva WEC: Vechny zem se mus pi pechodu na bezpenj, ekologicky etrnj a vyvenj energetick systmy vypodat s adou problm. Pokud chceme nabdnout tr vale udritelnou energii vem lidem na celm svt, musme do toho jt naplno. Zprvu a video si mete sthnout na webov strnce http://www.worldenergy.org Stuart Neil Zdroj: World Energy Council
7

SolarTechnika

Fire Energy zdvojnsobuje trhov podiel a predstavuje svoju nov divziu

InteLED Solutions
V minulch vydaniach SolarTechniky sa mohli itatelia oboznmi s vsledkami spolonosti Fire Energy na slovenskom trhu (1/2012) ako aj s inovatvnymi krokmi a priekopnckymi cestami k zveniu efektivity a tm k zveniu zkaznkovej spokojnosti (2/2012). Porovnajme s odstupom asu dosiahnut vsledky a napredovanie spolonosti Fire Energy. a nai klienti s nadmieru spokojn s dodriavanm asovch termnov, s kvalitne vykonanou intalciou a vrobou elektrickej energie. V poslednch mesiacoch sme sa stali jednou z najvch a najvznamnejch spolonost ponkajcich FV elektrrne a zvody na k na rodinn domy, obchodn a priemyseln budovy na Slovensku. Na tomto naom spechu sa bez pochybnost podiea aj spolonos Fire Energy, uviedol Stanislav Mataj, konate spolonosti SR Solar. Fire Energy vstpila do spoluprce s firmou SR Solar zaiatkom roku 2011 a je skvelm prkladom ako dve spolonosti mu spolu aha za jeden povraz so spolonm cieom k spokojnosti konenho klienta, ktor sa rozhodol pre vstavbu FV elektrrne. alie hodnotenie obojstranne spenej a plodnej spoluprce prichdza z eskej republiky: V ervenci 2011 jsme dokonili 1 MWp FV elektrrnu v Nard (Itlie), kde jsme instalovali 4 348 ks panel Fire Energy polykrytl 230 Wp - FE-230P. FV elektrrna je v provozu 16 msc a s kvalitou panel Fire Energy jsme nadmru spokojeni, o em zna prmrn ron vroba el. energie. Oekvali jsme prmrnou ron vrobu kolem 1,36 MWh / 1 kWp avak ron prmr s panely Fire Energy byl 1,59 MWh / 1 kWp co ns mile pekvapilo. Teplotn koeficient panel Fire Energy je skuten vynikajc. Porovnvali jsme vsledky jinch FV elektrren v okol msta Nard a tyto nedosahuj tak vysokou vrobu el. energie. Aktuln se vnujeme trhu domcmu a instalacm do 30 kWp. Nai zkaznci jsou nadmru spokojeni s kvalitou a cenou, co potvrzuje fakt, e letos jsme dodali a nainstalovali naim klientm v R tm 800 kWp.

Fire Energy zdvojnsobuje svoj trhov podiel na rove 29 % V druhom polroku 2011 zaznamenala spolonos Fire Energy 15 % trhov podiel v dodvke FV panelov na Slovensku, ktor bol bez pochb plodom dkladnho plnovania a dedikcie. spen rozpoznanie svojej filozofie, znaky a jej kvality sa u vtedy premietlo do vysokho trhovho podielu, na o v nadvznosti Fire Energy reagovala upravenm internej truktry a logistiky, prispsobujc sa tak potrebm slovenskho trhu a ich klientov, uvedomujc si vek zodpovednos, ktor sa pod tmto slom nachdzala. Nadtandardn prstup spolonosti Fire Energy k slovenskmu trhu a jeho sptn reakcia s obojstranne hodnoten vemi pozitvne. Tento fakt je potvrden takmer zdvojnsobenm trhovho podielu v prvom polroku 2012 v dodvke FV panelov na Slovensku, ktor sa zvil na rove pozoruhodnch 29%! Spolonos eviduje stle vzrastajci zujem o FV panely Fire Energy zo strany intalanch firiem, ale aj zo strany investorov, ktorch odozva na kvalitu produktu a spoluprcu je viac ako pozitvna. Vypoujme si nzory a hodnotenia zo strany klientov Fire Energy, z mnohch uvdzame dva nasledovn: V spolonosti Fire Energy sme nali silnho, spoahlivho a dlhodobho partnera, ktor okrem kvalitnch FV panelov, ponka marketingov podporu, flexibilnos, vysok profesionalitu a zodpovednos. Vetky tieto faktory umouj rs naej spolonosti a s zkladom pre uspokojenie potrieb naich zkaznkov, ktorch kritri pre vber s oraz nronejie. Vaka rchlej a spoahlivej logistike Fire Energy prebiehaj vetky dodvky plynulo

SolarTechnika

Tento vsledek ns aktuln ad mezi top piku v esk republice a jsme rdi, e spolenost Fire Energy se na tomto spchu s nmi podl, uviedol Ing. Josef Ledvina, jednatel spolenosti Intersekce alternatvni energie. Fire Energy sa chce poakova vetkm svojim slovenskm a eskm klientom, dlhoronm ale aj novm, za ich dveru a siln podporu. Prklady spolonost ako SR Solar a Intersekce s jednmi z mnohch, ktor vloili dveru do naej spolonosti a za ktor si zasluhuj poakovanie, osobitn prstup, flexibilnos, profesionalitu a zodpovednos z naej strany. Vo Fire Energy si uvedomujeme, e dodvkou FV panelov sa biznis nekon. Prve naopak, nai klienti sa mu oprie o silnho, stabilnho, spoahlivho a dlhodobho partnera, ktor si je vedom obrovskej zodpovednosti intalanch firiem voi kadej jednej FVE, i u megawattovej na vonej ploche, niekoko desiatok kilowattovej na priemyselnej budove alebo malej kilowattovej intalcii na rodinnom dome, hovor Juraj Turek, obchodn manar spolonosti Fire Energy pre esk republiku a Slovensko a dopa: Na rok 2013 pripravujeme pre naich klientov novinky, ktor bud urite s nadenm prijat. Voi slovenskmu ale aj eskmu trhu mme zvzok, ktor ns neustle nti vylepova n servis, sluby, kvalitu produktov a poskytova naim klientom pridan hodnotu. Fire Energy sa te na rok 2013 a ver, e spokojnos ich klientov bude minimlne rovnak alebo vyia. Fire Energy predstavuje svoju nov divziu v skupine InteLED Solutions Rozhodnutie skupiny Fire Energy venova sa technolgi LED sa zrodilo v roku 2011 po nronom procese analzy, ktorm sa hadalo vstpenie na trh s nimi cenami ako konkurencia a predovetkm s plnou kontrolou kvality. InteLED po niekokoronom vskume me ponknu rozdielnu hodnotu. V porovnan s inmi spolonosami, ktor vstpili na trh s LED svietidlami a ktorch technolgia potrebovala dospie, InteLED nevykrytalizovala svoju iniciatvu a pokia ceny nere-

prezentovali vhodn investcie pre klientov a neexistovala monos ponknu 5 ron zruku na produkt ako aj 5 ron zruku na sveteln tok. Tento vznamn a dleit krok skupiny Fire Energy je len alm popri inch (ERE Solar Valley), ktor meme charakterizova ako inovatvny a ktor urite posli na uspokojenie potrieb mnohch klientov. LED svietidl prinaj hne niekoko vhod akmi s dlh ivotnos, vysok sveteln innos a nzke tepeln emisie, nerozbitnos s nzkymi nrokmi na drbu a znenie emisi CO2. alou vemi dleitou vhodou, ktor ponkaj je rentabilita. Kom k rentabilite je spora elektrickej energie. Banky dnes ponkaj pribline 3 - 4 % rok na termnovanch vkladoch. Pri investovan do kpy produktov InteLED sa toto slo dostva na rove 30 a 85 % za kad investovan euro, s vhodou, e banka vyplca roky tvrrone, rone, s technolgiou LED prichdzaj platby mesane, vdy ke obdrte et za elektrick energiu (v sporch). Relna ivotnos LED je 50 000 60 000 hodn. To je alia as rentability, ktor klient zskava. i u boli investovan vlastn prostriedky alebo bolo financovanie zabezpeen inou formou, uetria sa obrovsk sumy peaz aj za drbu a nhradu svietidiel, pretoe relna ivotnos LED je 10-krt vyia v porovnan s fluorescentnmi a spornmi svetelnmi zdrojmi a 25-krt vyia v porovnan s halognovou iarovkou a klasickou iarovkou. Kvalita osvetlenia LED je dnes na inej rovni ako pred niekokmi rokmi. Ako prklad sli, e spolonos InteLED ponka klientom vzorky na porovnanie kvality benho osvetlenia s osvetlenm LED. Vsledkom je, e doteraz vetci klienti, ktor skku vykonali, implementovali produkty InteLED. InteLED ponka interirov a exterirov svietidl LED vysokej kvality, 5 ron zruku na produkt, ale aj na sveteln tok. Zruka na sveteln tok je vemi dleitou, pretoe zkaznci InteLED maj istotu, e svietidl nestratia intenzitu osvetlenia. Ide o to, e investcia me by sce finanne vemi vhodnou, ale ni by pre klienta neznamenala, ak by sa kvalita osvetlenia znila.

SolarTechnika

Nov trendy ve vvoji solrnch kolektor

V souasn dob je na trhu nepebern mnostv kvalitnch i mn kvalitnch solrnch kolektor. Tm by se dalo pedpokldat, e nic novho se ji neme objevit. Pesto se na trhu objevily dv novinky, kter jsou ureny pro diametrln odlin typy zkaznk. Na jedn stran se jedn o jednoduch, levn, ale vkonn solrn akumulan kolektor (SAK), na stran druh o koncentran parabolick kolektor (ZSUN). Akumulan solrn kolektor typu SAK Jedn se o nejlevnj kompletn solrn systm pro ohev tepl vody. Je uren pedevm pro mal domcnosti, rekrean chalupy a chaty. Skld se z nerezov ndoby o objemu 30 - 50 litr a z mdnch lamel se selektivnm povrchem. Kolektor se instaluje na stechu, fasdu nebo samostatn na zem (nap. ve spojen se zahradn sprchou). Kolektor je pipojen na tlakov rozvod vody; pracuje bez erpadla a regulace je zcela nezvisl na elektrick sti. Pi poadavku na vt odbr tepl vody je mono propojit vce jednotek. Oht voda me bt vyuvna pmo nebo jako pedehev ped stvajcm bojlerem v dom. Vlivem zaoblenho tvaru krytu slunce pronik dovnit kolektoru tm po cel den. Za slunenho dne a pi pravidelnm odbru vody me kolektor oht i mnohem vce vody, ne je jeho objem. Za seznu (cca 180 dn) a za vhodnch klimatickch podmnek oheje kolektor a 14 000 litr vody. Vzhledem k pzniv cen akumulanho kolektoru se (podle zpsobu vyuit) pohybuje nvratnost v rozsahu 4 7 let (a to bez dotace). Mont je jednoduch, vhodn i pro svpomocnou realizaci. Provoz je bezdrbov, pedpokldan ivotnost 20 let. Zkladn parametry SAK 40: Dlka: 1 250 mm ka: 790 mm Vka: 115 300 mm (oblouk) Hmotnost: 22 kg (bez vody) Plocha selektivn vrstvy kolektoru: 0,99 m2 Kryt: polykarbont komrkov, 4 mm Vzhled kolektoru, kivka ohevu vody v zvislosti na dob expozice i zkladn zpsob zapojen jsou uvedeny na obrzcch.
Prbh teploty ohevu kolektoru pi slunenm ozen 891 W/m2

'
ail

det

Institut pro testovn certifikaci, a.s., Zln, zkuebn protokol .412205902

10

SolarTechnika

Parabolick koncentran kolektor ZSUN Je tvoen parabolou o prmru 1,6 metru se samoisticm reflexnm povrchem. Reflexn povrch paraboly je schopen odret i infraervenou st spektra slunenho zen. Parabola koncentruje slu-

nen zen do ohniska, kde vznik vysok teplota (viz obr. hocho deva), kter v koncentrtoru ohv kapalinu. Systm pracuje s vysokou innost, protoe elektrick pohon (12V DC) nat parabolu za sluncem bhem celho dne a celho roku. Mikroprocesorov dc systm ovld pohyb paraboly v horizontlnm i vertiklnm smru (x, y) tak, aby slunen zen dopadalo vdy (x,y) kolmo k parabole. Software umouje nastavit polohovac systm (tracker) pro kterkoliv msto instalace kolektoru. dc systm rovn zajiuje ochranu systmu ped pehtm. Ohvan kapalina je dopravovna do vmnku v bojleru, kde pedv teplo do vody. Kolektor tvo tedy zkladn st standardnho solrnho systmu pro ohev vody (kolektor, erpadlo, vmnk, bojler).

11

SolarTechnika

Parabolick kolektor m pro zkaznka adu praktickch vhod: - je velmi jednoduch na instalaci (stecha, balkon, zahrada atd.). - et msto na stee vzhledem k rozmrm a zpsobu uchycen - nzk hmotnost celho zazen (cca 60 kg v. trackeru) - pohon je napjen naptm 12V DC (vhodn pro napjen pmo z FV panelu) - dn problm s pebytkem tepla - zajiuje produkci tepl vody i pi venkovnch teplotch pod bodem mrazu - solrn energie je vyuvna s vysokou innost bhem celch 12 msc v roce - nejvhodnj je instalace v horskch oblastech, kde kolektor nezapad v zim snhem (event. snh rozpout)

- jeden kolektor ZSUN je uren k ohevu 200 litrovho bojleru - je uren pro ohev tepl vody, ale pedevm je vhodn i pro podlahov topen - kolektor umouje pout men prmr propojovacho mdnho potrub - et energii a nevytv emise CO2 - ZSUN je odoln k extrmnmu poas, m vbornou tepelnou izolaci - pro vt vkon mono propojit vce kolektor. Ukzky kolektoru vetn pkladu instalace jsou vidt na piloench fotografich. ZSUN je typick ukzka vyuit novch inovanch technologi pro efektivnj vyuit energie slunce pro rzn aplikace v domcnosti i v prmyslu. ZSUN je italsk vrobek. Distribuci zajiuje firma VERMOS s. r. o. Zpracoval: Ing. Ji Vlk

Dodvatel solrnch systm s plochmi i trubicovmi kolektory a fotovoltaiky

Vroba, prodej a mont solrnch systm pro ohev TUV Mont fotovoltaickch systm (elektrren)

VERMOS s. r. o. Havlkova 3057/147 767 01 Krom

vermos@vermos.cz Tel.: 573 339 110 www.vermos.cz

SolarTechnika

Organick solrne lnky so zvenou innosou

Polovodiov materil pentacene m potencil zvi inos organickch solrnych lnkov napr. na rove kremkovch

Vedci vyvinuli nov druh solrnych lnkov, ktor by mohli zachyti podstatne viac energie zo slnka ako sasn. Poda vedcov Univerzity v Cambridge by mohli nov solrne lnky zvi maximlnu innos solrnych panelov o viac ako 25 percent. Vedci z Cavendish Laboratory vyvinuli nov typ solrnych lnkov, ktor by mohli zskava efektvnejie energiu zo Slnka a vznamne zvi mnostvo vyuitenej energie. lnky, ktor doku absorbova erven svetlo a navye vyuva energiu modrho svetla. Typick solrna bunka vygeneruje na jeden dopadajci fotn jeden elektrn. Pridanm organickho polovodia s nzvom pentacene mu solrne panely vytvori dva elektrny z kadho fotnu z modrej asti spektra. Takmto spsobom by mohli solrne panely zachyti 44 percent dopadajcej slnenej energie. Organick a hybridn solrne lnky maj vhodu oproti sasnm, zaloenm na klasickej kre-

Neil Greenham predstavil organick solrne lnky, ktor nepouvaj drah kremk

Solrne panely absorbuj energiu z astc svetla, nazvanch fotny, ktor generuj elektrny na vrobu elektriny. Tradin solrne panely s schopn zachyti iba as svetla zo Slnka a vea energie absorbovanho svetla, najm z modrch fotnov sa strca vo forme tepla. Tto neschopnos zachyti vetku energiu celho spektra rznych farieb spsobuje, e tradin panely s schopn premeni viac ako 34 percent disponibilnho slnenho iarenia na elektrinu. Anglick vedci po vedenm profesorov Neila Greenhama a Richarda Frienda vyvinuli hybridn

mkovej bze, pretoe ich mono produkova lacnm vrobnm postupom rotanej tlae. Napriek tomu, e s lacnejie , aby dokzali by konkurencieschpn, musia by ete innejie. Kadopdne je to al krok k udratenm zdrojom energie, kde je zvyovanie innosti a zniovanie vrobnch cien solrnych panelov cestou, aby sa solrna energia stala dleitm a masovo rozrenm zdrojom elektrickej energie. Zdroj: University of Cambridge
13

SolarTechnika

Opravdov BIPV
report ze stavby
V SolarTechnike 2/2012 jsem publikoval lnek Supermodern fotovoltaick fasdy, kde jsem vloil fotografii rodinnho domku s aplikovanou fotovoltaikou na stee v roli elegantn sten krytiny. V posledn dob nae firma realizovala v R dv stavby s pouitm technologie fotovoltaick krytiny. kem za rok mn energie, ne optimln orientace a sklon k jihu. Nabz vak lep rozloen vroby bhem dne vzhledem ke spoteb vyroben energie v objektu. Vt sklon stechy m ale i vhody ve vrazn lepch samoistcch schopnostech FV panel (obzvlt v zim).

Prvn z nich je novostavba se sedlovou stechou orientovanou jednou stranou k jihu. Rozmry stechy byly pizpsobeny kladu FV krytiny. Vsledek je velmi pkn a smyslupln.

Technologie FVE Pouit systm FV panel je zaloen na specilnm ormekovn a to tak, e vsledn FV krytina se pekrv jako standardn sten indele. Mohou se, dle vrobc, pout moduly jak z polykrystalickho i monokrystalickho kemku, tak tenkovrstv

Druhou stavbou byla rekonstrukce stechy sedlovho tvaru se sklonem 50 v orientaci tm SeverJih. V praxi to znamen, e vchodn stecha je odklonna 15 stup k severu a naopak zpadn stecha se stenm oknem je odklonna o 15 stup k jihu. TEORIE Poloen FVE v orientaci vchod/zpad vyrob cel14

SolarTechnika

jako je prv pouit CIGSe nebo CdTe. Pouvaj se zde i technologie Mikromorfnho (tandemovho) kemku. Tenkovrstv technologie nabzej hez design stechy a lep vtnost obzvlt v difznch svtelnch podmnkch (mraky, mlha, zataeno). Krystalick kemk naopak vy instalovan vkon (STC). Technologie FV krytiny umouje vkldn FV modul do ji existujc sten krytiny ale hlavn nabz vynikajc monost realizovat FVE po maximln mon ploe stechy. Tato monost je vhodn pi rekonstrukcch stech i pi nvrhu novch dom s pouitm fotovoltaiky.

Rozmry a poloen lat i kontra lat mus odpovdat rozmrm pouitch modul. Sprvn se maj moduly pokldat od spodn ady. Z dvodu prce klemp na stee jsme vymysleli postup obrcen a to odshora dol za pomoc ablony. Moduly se vkldaj do sebe tak, e tvo pekryv tak, jako klasick sten indele. Jako doplujc ochrana proti proniknit vody jet slou vloen gumov maneta. Po bonch okrajch slou meandr v hlinkovch profilech jako dostaten ochrana proti vod. Elektrotechnick een: Byly k dispozici ti vkonov ady modul. Tyto se od sebe vzhledov neodliovaly, ale dky rozdlnm vkonm byly seazeny do skupin po 3 6 kusech, serio/paraleln projeny a pipojeny k vkonov a napov odpovdajcmu Power Optimizeru SolarEdge ped kterm byl jet uzemnn zporn pl cel sestavy. Takto jsme pospojovali vechny optimaliztory do JEDNOHO stringu a svedli do invertoru SolarEdge. Touto technologi nm bylo umonno jednm tfzovm invertorem sbrat energii ze dvou rozdln orientovanch stech (vchod/ zpad) a tak ze t vkonnostnch druh modul. Takovou monost jin technologie ne SolarEdge neumonila. Jeliko je SolarEdge beztransformtorovou technologi a pouit panely vyaduj zemnn zpornho plu, na AC stran jsme pouili tfzov oddlnovac transformtor a systm pracuje jako izolovan. Pidan astronomick hodiny cel systm po setmn vypnaj a rno zapnaj, aby se minimalizovaly elektrick ztrty vlastn spotebou technologie a pedevm oddlovacho transformtoru v noci. Z toho dvodu, e se pod moduly jet musely umstit pod moduly Power Optimizery od SolarEge a spojovac boxy s uzemovacmi rezistory, jsme zvolili pokldku na kontralat. Tato volba tak umon v horkm obdob pist vtho mnostv erstvho vzduchu pod moduly a tm jejich lepho ochlazovn a zven vtnosti. Samozejm jsme museli pout i prozatmn lat pro usnadnn pohybu po stee.
15

FV moduly se zavuj do hk, kter jsou piroubovny k latm nebo kontra latm na sten konstrukci.

SolarTechnika

Jednotliv moduly je nutn mezi sebou ekvipotenciln pospojovat propojovacm vodiem od rmeku k rmeku. Jeliko jsme pouili technologii sbru a optimalizace fotovoltaick energie

tvm as na rekonstrukci stechy jako ppravu pro poloen fotovoltaiky. Vsledek Zpadn stecha

SolarEdge (optimalizace, monitoring, MPP tracking, bezpen napt na stee), museli jsme se rozhodnout, jestli umstme pod moduly co nejble k jejich panelm nebo je umstme vechny na pstupnm mst pod spodn adou panel. Zvtzila druh varianta a to tak pro lep chlazen elektroniky pod nejspodnj adou modul. Tento postup vyadoval peliv pospojovn kabel a ppravu kabele ke labu stechy. Nicmn by to v budoucnosti mohlo pomoci pi servisu FVE. Celkov jsme umstili 156 panel na obou stechch ve 3 pracovncch za 6 dn. Do toho nezapozpadn stecha

Vchodn stecha

ANALZA FUNKCE: Nesoulad panel a rozdln orientace Dky pouit Power Optimaliztor SolarEdge jsme se nemuseli obvat rozdlnch vkon panel i orientace ploch. Power Optimaliztory si dobe porad s aktulnm vkonem jejich panel. Pouze na kad z nich jsme museli pipojit skupinu stejnch panel. Vzhledem k tomu, e jsme mohli volit mezi 3 6 kusy na optimaliztor, neinilo to problm. Porn bezpenost Znanou vhodou een je tak porn bezpenost. Pi vypnut pvodu AC energie do domu se vypnou i Power Optimaliztory a na stee je bezpen DC napt amx 35VDC. Neme tud dojt k ohroen hasi ani servisnch technik.

vchodn stecha

16

Monitoring

Kad skupina panel pipojen na jeden Power Optimaliztor je sledovna na Monitoring portlu jako jeden celek nezvisle na

ostatnch. Meme studovat vliv mnostv pipojench panel na intenzit dennho svtla a tak sledovat chovn obou stech a jejich energetick pnosy nezvisle v prbhu dne. Na grafu je vidt DC vkon panel v prbhu slunnho 9. prosince, 2012. Ni hodnoty jsou ze stechy s vchodn orientac s odklonem 105 od jihu. Vy hodnoty jsou ze stechy s odklonem od jihu v hlu 75 . Je zde i vidt vliv menho potu panel pipojenho k Power Optimaliztoru. Dal graf ukazuje chovn stech za patnho poas se slabm difznm svtlem. Ob strany pspvaj podobnm dlem. Bude jist zajmav sledovat chovn takovto fotovoltaick stechy v prbhu roku zaloen na principu nejmodernjch tenkovrstvch technologi CIGSe a v kombinaci se systmem optimalizace sbru fotovoltaick energie SolarEdge. Ale o tom by ji mohla bt dal report. Ing. Roman ada, Votum

SolarTechnika

Obnoviten zdroje si nemusia nevyhnutne konkurova

Efektvna spoluprca tepelnho erpadla a slnench kolektorov

Aj v tomto prpade plat, e najlepie veci a rieenia s jednoduch a takmer "veobecne znme". Sta sa len pozrie na vec zo sprvneho uhla a zvoli sprvne komponenty. V prpade kompaktnch jednotiek tepelnho erpadla Duo so solrnou podporou sa vyuva veobecne znmy fakt, e pre slnen kolektory je nanajv vhodn, ak je teplota spotrebia o najniia - v extrmnom prpade teda me dosiahnu aj 0 C, kedy sa vrazne pozitvne prejav skupensk teplo mrznutia vody. Na druhej strane tepeln erpadlo sa za vyiu teplotu na strane vparnka odva vym vkonom a rastom vykurovacieho faktora, tzv. COP. nedostatok- navzjom si konkuruj. A pouitie slnench kolektorov na zvenie teploty nzkoteplotnho zdroja na strane vparnka T tento nedostatok odstrauje a oba zdroje si nekonkuruj. Naopak, jeden druhmu pomhaj zlepova pracovn parametre. To by bolo v poriadku, ale vznik tu alia komplikcia. Ke sa teplota absorbra slnenho kolektora dostane pod teplotu rosnho bodu, zane na om intenzvne kondenzova vodn para, ktor, predovetkm v zimnom obdob, pravidelne namza. Nu a kadmu, kto je o len paralelnho zapojenia tchto trochu znal solrnej techniky, je dvoch zdrojov tepla. Takto zapo- jasn, e takto jav m zhubn jenie m vak jeden zsadn nsledky na slnen kolektor.

Snahy o spoluprcu slnench kolektorov s tepelnm erpadlom doteraz vysovali do

18

SolarTechnika

Vskyt vekho mnostva vlhkosti v interiri kolektora vedie ku korzii absorbra a znieniu tepelnej izolcie. Zo spomnanch dvodov takto prevdzkovan tandardn kolektor sa po dvoch a troch rokoch stane zrelm na recyklciu. Obdobne v prpade rrovch vkuovch kolektorov dochdza ku tvorbe a vymzaniu kondenztu vo vmennku v manifolde. Uvedenho neduhu s zbaven ploch vkuov kolektory. Ich absorbr je umiestnen v hermeticky tesnej skrini z korzii odolnej hlinkovej zliatiny. Vo vntri skrine je hlbok podtlak. V relnych prevdzkovch podmienkach je teplota na vparnku tepelnho erpadla v rozpt -10 C a +20 C. Tmto je zabezpeen, e dokonca aj vstupn teplota z kolektora, ktor je na rovni 0 C, sa d spene vyui. Konenm vsledkom tejto symbizy je aj

mami zapojenia a COP (vykurovac faktor) tepelnho erpadla sa plh k slu 6. Kolektory pritom nemusia by

kanej zo slnench kolektorov. Systm Duo je uren predovetkm pre domy s vemi nzkou spotrebou tepla. Jeho maxi-

jedinm zdrojom energie pre tento typ tepelnho erpadla. alm vhodnm zdrojom je

viac ako 2-nsobn energetick zisk zo slnenho kolektora v porovnan s doterajmi sch-

naprklad zemn kolektor, ktor me by regenerovan letnmi prebytkami tepelnej energie zs-

mlny tepeln vkon je do 3 kW a zvis od konkrtnych prevdzkovch podmienok. V podmienkach mierneho klimatickho psma je pouiten ako jedin zdroj tepla na prpravu teplej vody i na nzkoteplotn vykurovanie. V naich podmienkach si vyaduje na obdobia s maximlnou nepriazou poasia aj doplnkov zdroj. Ako najjednoduchie pouiten je systm elektrickho doohrevu. Okrem elektrickej energie je mon poui aj in zdroje tepla, naprklad kotol na pevn palivo alebo krb s teplovodnm vmennkom. Dohrieva sa voda vo vykurovacom zsobnku. Vykurovac zsobnk sa ohrieva v prvom rade priamo slnenmi kolektormi, vstupuje do teplo z kondenztora tepelnho erpadla a aj spomnan alternatvny dohrievac zdroj. Zsobnk sli ako zdroj tepla na vykurovanie, aj na prieton ohrev teplej vody pre domcnos. Alfrd Gottas
19

SolarTechnika

Metodika ovovn kvalitativnch parametr fotovoltaickch elektrren

Vyrbme! S uspokojenm sledujeme vrobu, nebo mme pochybnosti?
Pro sledovn produktivity FVE se pouv indikativn parametr Performance ratio (dle v texte jen PR). Pvod tohoto parametru je v norm SN EN 61724, kter jej definuje jako parametr, kter indikuje celkov efekt ztrt vlivem teploty, neplnho vyuit energie svtla a neefektivnosti nebo chyb jednotlivch komponent systmu. Je to tedy parametr vhodn pro hodnocen projektu jako celku a me dt odpov na otzky vhodnosti lokality z hlediska klimatickch podmnek, umstn projektu a zvolen technologie. Vsledn hodnota PR je spotna na zklad prmrnch meteorologickch dat za poslednch nkolik dekd. V stedn Evrop se obvykle tato hodnota pohybuje v oblasti 78 83 %. Jde o prmrnou hodnotu tohoto ukazatele, avak v mezironm porovnn dochz k rozdlm od tto stedn hodnoty v du jednotek procent, tedy pro konkrtn elektrrnu plat, e me hodnota meziron dosahovat nap. PR = 82 % 5 %. Dosavadn pstup Parametr PR byl vytvoen s clem automaticky analyzovat vlastnosti fotovoltaick elektrrny pmo v monitorovacm systmu dan elektrrny (norma je z roku 1998). Proto jde ve sv podstat o jednoduch vpoet pomru oekvan (ppadn dosaen) produkce vi teoreticky dokonalmu stavu, kter lze snadno naprogramovat. Postupem asu se zaal tento parametr pouvat pi hodnocen kvality servisu. Jak u ale z popisu ve plyne, servisn organizace, kter se rozhodla smluvn garantovat vi PR, na sebe vzala riziko, e ponese ti kolsn tohoto parametru vlivem faktor, kter sama ovlivnit neme. Zpravidla je zasmluvnn hodnota PR o nco ni (nap. o 5 %) a spolh se na to, e ppadn zporn meziron vkyv spodn hranici nepekro a servis nebude penalizovn. Naopak, pokud m nkter servis akceptovan bonus za pozitivn odchylku, me tit z ppadnch phodnch klimatickch podmnek danho roku. Zsadn vliv, kter zpsobuje kolsn parametru
20

performance ratio je teplota okol, resp. teplota panel. Proto se nkdy pracuje s upravenm vpotem, kter ztrty vlivem teploty eliminuje. Tato nov hodnota (ozname ji dle jako teplotn korigovan PRT) je vy o odeten ztrty vlivem teploty a pro stedn Evropu jsou typick hodnoty v rozmez 84-90%. V mezironm srovnn dochz ji zpravidla jen k malm odchylkm do 2%. Je tedy vhodnj pro ppadn smluvn vztahy se servisn organizac. Souasn inovativn pohled Pro pesnj posouzen chovn elektrrny je dnes vhodnj pout porovnn reln produkce vi simulanmu modelu, kter matematicky zohleduje vechny podstatn vlivy. Pokud jsou k dispozici data o osvitu, teplot a rychlosti vtru, je mon sestavit relativn pesn profil produkce na hodinov bzi. Porovnnm skuten produkce odeten nap. na elektromru se simulac dostaneme odchylky vroby a to v detailu jedn hodiny. Je pak mon pomrn snadno identifikovat vpadky, nebo pokles produkce a jejich vliv na celkovou vrobu. A nsledn prohlsit, zda servis pracoval podle oekvn. Jak ukazuj obrzky je odchylka vroby vi simulaci (po eliminovn extrmnch hodnot oznaench erven) zpravidla do1.5%, co zptn prokazuje pesnost matematickho modelu. V nsledujcm obrzku je zobrazen zvr 10 dennho testu nov elektrrny s vraznmi rozdly vroby oproti oekvnm (oznaeno erven). Navc

porovnn ukzalo pomrn vraznou systematickou chybu odchylek, co odhalilo, e si servisn organizace nkter data psala run (protoe monitorovac systm jet nebyl pln pipraven)!

V Starej ubovni, v hoteli Sorea sa v doch 4. 3. - 8. 3. 2013 uskuton 21. medzinrodn konferencia VYKUROVANIE 2013. Hlavn organiztor: Slovensk spolonos pre techniku prostredia (SSTP)
Pre viac informci kontaktujte: Diana Haberov SSTP, Koceova 15 815 94 Bratislava tel.: +421 (903) 562 108 dhaberova@gmail.com Medilny partner: Technika - www.techpar.sk SolarTechnika - www.solartechnika.sk

Obr. 1 Hodinov hodnoty odchylek produkce pi 10 dennm testu, byly identifikovny hodiny se snenou produkc

Pokud analzu provdme dostaten dlouhou bodu (ron posouzen dat) dostaneme statisticky ji velmi pesn hodnocen. Soubor dat je ji dostaten pro to, aby se daly provst detailnj analzy a urit, zda je elektrrna vdobr kondici. Na nsledujcm obrzku je zobrazen vroby pro kadou denn dobu a lze tak vysledovat odchylky v ase.

Tma konferencie: Energeticke, environmentalne a ekonomicke aspekty pri prevadzke vykurovacich systemov

VYKUROVANIE 2013

Obr. 2 Hodinov odchylky vroby bhem dne po dobu ronho provozu

Zkladem tchto vpot je dobr monitorovac systm s kvalitnmi HW a SW komponenty a kalibrovanmi senzory. Nov TUV SUD provd certifikaci dodavatel tchto systm, co umon eliminovat jeden z potencilnch zdroj chyb. Pokud jsou dostupn data z monitorovacho systmu, je mon provst oven provozu fotovoltaick elektrrny v rmci nkolika dn. Toto rychl porovnn s sebou jist nese nkter skal, na druhou stranu umouje velmi efektivn zhodnotit stav vci a upozornit na ppadn nesrovnalosti. Text: Ing. Petr Doma, Ph.D.

SolarTechnika

Prepov ochrany pre fotovoltaiku

etrenie na nesprvnom mieste sa nemus vyplati

Fotovoltick elektrre (alej FVE) predstavuje pre investora dlhodob investciu, ktor pota s nvratnosou okolo 15 rokov a ivotnosou v rozmedz 20 25 rokov. Investor pritom predpoklad a vyaduje o najvie prevdzkov vyuitie a minimlne resp. nulov straty v dsledku porch FVE. Z tohto dvodu je potrebn FVE navrhova tak, aby sa minimalizovali mon poruchy a z nich vyplvajce finann straty spsoben odstvkou elektrrne z prevdzky alebo finannmi nkladmi na nkup nhradnch dielov. V lnku sme sa zamerali na rizik porch vyvolanch preptm, ktor me vyradi FVE z prevdzky aj na dlhiu dobu. Dochdza k tomu predovetkm v lete vplyvom astch brok, ke je prevdzkov vyuitie FVE najvie. Vo fotovoltickej elektrrni treba chrni pred inkami bleskovch prdov a preptia nielen jednosmern stranu (DC) priamy alebo blzky der blesku do FVE ale aj striedav stranu (AC) proti preptiu, ktor vznikne pri dere blesku do napjacej siete alebo do jej blzkosti, ale aj pred spnacmi dejmi v napjacej sieti. Jednm z najdleitejch a najdrahch prvkov FVE je strieda. Jeho vyradenie v dsledku preptia je vemi zvan a me spsobi aj dlhodob odstvku FVE. Je iluzorn predpoklada, e vrobca striedaa bude schopn doda nhradn diel behom pr dn poas celej doby ivotnosti systmu, tj. po dobu 20 a 25 rokov. Kvalitn prepov ochrana Vs stoj ovea menej finannch prostriedkov a zsadne zni rizik porch vplyvom preptia. Firma CITEL, ktor patr medzi troch najvch a najvznamnejch svetovch vrobcov prepovch ochrn, vyrba a dodva vysoko kvalitn prepov ochrany pre fotovoltick elektrrne predovetkm na bze najmodernejej VG technolgie,
24

pre DC a aj AC stranu. VG technolgia sa vyznauje hlavne mimoriadne vysokou spoahlivosou, o potvrdzuje aj vrobcom poskytovan 10 - ron zruka na produkty vyrban touto technolgiou. Uveden dka zruky je pri dodvateoch prepovch ochrn v sasnej dobe plne ojedinel. Normy Existujce eurpske normy nepokrvali dostatone problematiku vberu prepovch ochrn pre fotovoltiku. Preto v ostatnch rokoch vznikla technick pecifikcia CLC/TS50539-12 v nvznosti na normu EN 62305-3, ktor m v E postupne vstupova do platnosti najneskr do roku 2014. Naprklad v Nemecku u bola vydan ako VDE V 0675-39-12. Napriek tomu, e tto pecifikcia nie je v R ani na Slovensku zatia zvzn, budeme z nej vychdza, pretoe jasne definuje technick poiadavky na prepov ochrany pre fotovoltick systmy a vemi pravdepodobne sa stane zvznou behom najblich dvoch rokov. pecifikcia CLC/TS50539 -12 jasne hovor, e km vpoet rizk poda EN 62305-2 neposkytuje in zver, je intalcia prepovch ochrn na DC a aj na AC strane povinn. alej uvdza, e pokia s pouit prepov ochrany na AC strane, odporua sa chrni zvodiom preptia signlov aj

SolarTechnika

komunikan obvody FVE. Tto pecifikcia tie definuje prierezy vodiov na pripojenie prepovej ochrany na prpojnicu na vyrovnanie potencilu (svorku PE). Vzhadom k obmedzenmu rozsahu lnku nie je mon podrobne analyzova vetky technick aspekty spomnanej pecifikcie, preto spomenieme aspo najdleitejie. Prepov ochrany pre DC stranu Kombinovan prepov ochrana DC typu 1+2 Najrozrenejia a najviac pouvan je prepov ochrana radu DS60VGPV (vi obr. 1), ktor sa dodva pre naptie 500 V DC, 1 000 V DC a v 1. polroku 2013 bude dodvan aj pre naptie 1 500 V DC. Je to kombinovan prepov ochrana typu 1+2 na

Tam, kde zkaznci nevyaduj pikov parametre prepovej ochrany, ponka firma CITEL prepov ochrany radu DS50PVS resp. DS50PVS/G na bze tandardnej varistorovej technolgie. Aj tieto ochrany se vyrbaj pre naptie 500 V DC a 1000 V DC, ochrana DS50PVS/G m naviac medzi stredom a PE svorkou zapojen iskrisko, take pri tejto ochrane nepretek priepustn (priesakov) prd mezi + plom resp. - plom a zemou, ktor by v niektorch prpadoch mohol pri vekch (rdovo MW) FVE vyvola falon daj o zemnom spojen. Firma CITEL vak odporuuje pouva namiesto prepovch ochrn typu 2, kombinovan prepov ochrany typu 1+2 tj. prepov ochrany radu DS60VGPV. Uveden ochrany s sce drahie ako prepov ochrany typu 2, ale ovea spoahlivejie chrnia FVE v prpade brky pred inkami bleskovch prdov. Aj ke zmienen nov technick pecifikcia pre fotovoltiku povouje v niektorch prpadoch len pouitie prepovej ochrany typu 2 (napr. v prpade, e objekt nem intalovan bleskozvod, alebo cel FVE je v tzv. bleskozvodnom tieni a je zrove dodran dostaton preskokov vzdialenos s), neexistuje iadna zruka, e bleskov vboj sa bude chova presne poda tejto pecifikcie a nezasiahne tam, kde by poda vetkch predpokladov a aj poda pecifikcie udrie nemal. Prepov ochrana pre AC stranu Preptie me vnikn do elektrickho obvodu FVE aj zo strany napjacej siete. Ani intalcia bleskozvodu, nezabrni vniknutiu bleskovho prdu do zariadenia FVE. Sksenosti ukazuj, e aj v prpade sprvne vykonanej monte systmu vonkajej ochrany pred bleskom (LPS) me a 50 % bleskovho prdu vnikn do objektu. Nov technick pecifikcia pre fotovoltiku predpisuje, e vo vine prpadov je potrebn na AC strane intalova prepov ochranu typu 1. Prepov ochrana typu 2 sa povouje len v prpade, ak objekt nem vonkajiu ochranu proti blesku bleskozvod. Firma CITEL vak odporuuje poui prepov ochranu typ 1 aj v prpade, ak objekt nem vonkajiu ochranu proti blesku (bleskozvod). Cenov rozdiel mezi prepovou ochranou typu 1 (alebo 1+2) a typu 2 je relatvne mal v porovnan s vrazne vyou rovou ochrany a istoty, ktor zaru
25

Obr. 1: Prepov ochrana DS60VGPV pre DC stranu

bze najmodernejej VG technolgie s absoltne ojedinelou zrukou 10 rokov, hodnota impulznho bleskovho prdu Iimp = 12,5 kA na pl, o predstavuje 25 kA na prstroj. Tto hodnota zaruuje ochranu pred vinou bleskovch prdov. M rku iba 4 moduly, o v porovnan s vrobkami inch vrobcov prina sporu miesta v rozvdzai. Prepov ochrana DC typu 2 Ako ochranu typu 2 ponka firma CITEL niekoko typov. Je to jednak prepov ochrana radu DS50VGPV (pre 500 a 1 000 V DC) na bze vysoko spoahlivej technolgie VG, so zrukou 10 rokov s menovitm zvodovm prdom In = 20 kA na pl, (tzn. 40 kA/prstroj) a maximlnym zvodovm prdom Imax = 40kA/pl (80kA na prstroj).

SolarTechnika

Dlhie kblov trasy na AC resp. DC strane inok prepovch ochrn sa zniuje, ke medzi ochranou a chrnenm zariadenm je dlh kblov trasa. Prax ukzala, e jej hranica sa pohybuje okolo 10 m. Ak je teda prepov ochrana zapojen na vstupe a kblov trasa k striedau (chrnenmu zariadeniu) je dlhia ako 10 m, treba na AC a DC strane intalova prepov ochrany rovnakho typu aj na druh koniec kblovej trasy (DC alebo AC). V opanom prpade sa me do kblovej trasy naindukova tak preptie, e chrnen zariadenie (strieda) prestva by prli vzdialenou prepovou ochranou dostatone ochrnen. Zmienen technick pecifikcia navye pre AC stranu predpisuje, ke je intalovan prv ochrana typu 1 na vstupe napjacej siete do objektu, mus by aj druh prepov ochrana typu 1 v tesnej blzkosti pred striedaom. Podobne je to aj na DC strane. Prepov ochrany pre dtov komunikciu FVE komunikuj oraz astejie s nadradenm systmom pre sprvu FVE a predvaj vsledky o vrobe elektrickej energie pomocou dtovch liniek vinou ide o zapojenie na bze protokolu RS485. Firma CITEL ponka pre tento typ komunikcie niekoko typov prepovch ochrn. Treba pripomen, e zmienen technick pecifikcia CLC/TS50539-12 uvdza, e pokia s pouit prepov ochrany na AC strane, odpora sa chrni zvodiom preptia aj signlne a komunikan obvody FVE. Podrobnejie sa touto problematikou budeme zaobera v niektorom nasledujcom vydan asopisu SolarTechnika. Technologia VG nejmodernejia technolgia prepovch ochrn u firmy CITEL Niekokokrt sme sa zmienili o technolgii VG prepovch ochrn CITEL. Doteraz vyrban prepov ochrany pouvali ako ochrann prvok bu iskrisko alebo varistor. Kad z tchto prvkov m svoje vhody i nevhody. Pre iskrisko je nevhodou nsledn prd, ktor sa v prpade preptia bli k hodnote skratovho prdu a nepriaznivo namha vetky asti napjacieho elektrickho obvodu. alou nevhodou iskriska je, e sa ned spoahlivo vyhodnoti stav celej prepovej ochrany (dobr/chybn). Nevhodou varistora je, e nm pretek priepust-

n (priesakov) prd, kvli omu m obmedzen ivotnos, pretoe podlieha starnutiu a jeho ochrann schopnos degraduje. Vhodnm spojenm obidvoch prvkov, o je podstata technolgie VG, odstrnila firma CITEL nevhody kadho z nich a sasne sa posilnili ich prednosti. Vznikli tak zvodie preptia novej genercie vyznaujce sa lepmi technickmi parametrami a predovetkm vrazne vyou ivotnosou a spoahlivosou. Preto firma CITEL me poskytova na svoje prepov ochrany VG zruku 10 rokov a stle vo vej miere uprednostuje prepov ochrany VG pred klasickmi prepovmi ochranami na bze iskriska alebo varistora. Zver Z praxe za ostatn roky vidme, e pouitie sprvne zvolench a kvalitnch prepovch ochrn pre FVE zskava stle viu dleitos. Viacero investorov z rokov 2009 2010, ke FVE prevali v R i na Slovensku vek rozvoj, maj zl sksenos iba preto, e prepov ochrany nepouili vbec alebo si vybrali nesprvne i mlo kvalitn ochrany (vinou v snahe o minimalizciu investinch nkladov). Investin nklady sa sce na zaiatku podarilo nepatrne zni, vplyvom preptia vak dolo k vpadkom FVE. Nasledovali zven finann nklady na nkup novch striedaov alebo ich ast a navye v dsledku obmedzenia vroby elektriny po dobu odstvky FVE dolo k zneniu predpokladanho zisku celej investcie. Dodaton zmena typu i dodaton zabudovanie prepovch ochrn do stvajcej FVE s vemi nkladn. D sa poveda, e etrenie na prepovch ochranch pri poiatonej investcii je jednoznane etrenie na nesprvnom mieste, ktor sa nemus vyplati. Niektor investor sa spolieha na to, e bude ma astie a blesk sa ich FVE v najblich 20 25 rokoch vyhne. Treba vak zvi i pri investcii do FVE sa sta spolieha len na astie? Poisovne dnes zaleka nie s tak benevolentn pri posudzovan nhrady za kody vzniknut dsledkom preptia a poda sksenost z inch eurpskych krajn ich zhovievavos stle viacej kles. Naprklad poda dajov nemeckch poisovn a 30 % vyplatench nhrad je za kody spsoben preptm (poznmka uveden daj zahruje vetky kody na majetku v dsledku preptia, t. j. nejde len o kody na FVE). Ondrej Strehovsk Ing. Karel Vesel www.citel.cz
27

SolarTechnika

Storon technologick orieok vyrieen

Prelomov technolgia umoujca preruenie jednosmernho prdu vyriei technologick problm, nad ktorm si elektroininieri sveta lmali hlavy poslednch 100 rokov. Tento pokrok dldi cestu k efektvnejm a spoahlivejm dodvkam elektriny. Po mnohch rokoch vskumu vyvinula spolonos ABB prv vkonov vypna na svete pre jednosmern prd vemi vysokho naptia (HVDC). Kombinuje v sebe vemi rchlu mechaniku s vkonovou elektronikou, ktor bude schopn prerui prd energie ekvivalentn vkonu vekej elektrrne v priebehu 5 miliseknd. To je 30-krt rchlejie ako murknutie udskho oka. zaaenia siete a posilnenie sasnch prenosovch AC siet. Vvoj hybridnho HVDC vypnaa bol u dvno vlajkovou loou vo vskumnch projektoch spolonosti ABB, ktor kadorone investuje do oblasti vskumu a vvoja viac ako 1 miliardu USD. irok portflio a vroba vkonovch polovodiov, konvertorov a VVN kblov, ktor s kovm komponentom HVDC systmov, v zvodoch ABB boli rozhodujcou vhodou v alom rozvoji tejto technolgie. Technolgia HVDC je v sasnom technologickom svete vemi potrebn pre uahenie prenosu elektrickej energie na dlh vzdialenosti z vodnch elektrrn, integrcie veternej energie z veternch elektrrn na mori, vvoja projektov v solrnych projektoch i vzjomn prepojenie rznych energetickch siet. Spolonos ABB prila s technolgiou HVDC na trh takmer pred 60 rokmi a stle je v tejto oblasti technologickm a trhovm ldrom. ABB sa so svojimi viac ako 70 HVDC uskutonenmi projektami podiea v celosvetovom mertku zhruba polovicou celkovho potu tchto projektov. Intalovan kapacita HVDC projektov z dielne ABB tak predstavuje viac ako 60 000 megawattov (MW). Intalcie HVDC viedli k narastajcemu potu vzjomnch prepojen rznych miest na svete. alm logickm krokom je prepojenie a optimalizcia siet. ABB u v sasnosti pracuje na rozvoji viacterminlovch systmov. Inovcia v podobe najnovieho DC vkonovho vypnaa je kovm krokom vo vvoji HVDC siet. Na om ABB pracuje aj v u fungujcom simulanom centre pre rozvoj HVDC siet. -red-

Tento prelomov krok odstrauje 100-ron bariru vo vvoji DC (jednosmern prd) prenosovch siet, o umon efektvnu integrciu aj z obnovitench zdrojov. DC siete takisto zlepia spoahlivos siete a rozria kapacitu sasnch siet striedavho prdu (AC). ABB u zaala prv rokovania s energetickmi podnikmi o pilotnch projektoch pre al rozvoj tejto technologickej novinky. ABB pe nov histriu v elektroininierstve, uviedol vkonn riadite ABB Joe Hogan. Tento historick mnik umon vybudova siete budcnosti. Navzjom navzujce DC siete umonia prepojenie jednotlivch krajn a kontinentov, vyvenie
28

SolarTechnika

Oteven odetov systm z mi energi a mdi

Domat Control System uvd na trh oteven odetov systm pro sbr dat z mi energi a mdi komuniktor M007 a webov portl ContPort. Provozovatelm st CZT, firmm zabvajcm se facility managementem, sprvcm FVE apod., ale i odbratelm energi, jako jsou obchodn etzce, bytov drustva nebo st pennch stav, nabz cenov dostupnou alternativu pravidelnch runch odet a hlen e-mailem. Zsadn rozdl oproti konvennm postupm je ten, e komuniktory dky trvalmu internetovmu pipojen pravideln odeslaj pomoc odchozch HTTP spojen data do databze, z n je te a vyhodnocuje portl ContPort. Proto je mon nefunkn mi nebo niky mdi odhalit bhem nkolika hodin, dozv o problmu pomoc SMS, kterou mu portl zale, bhem nkolika minut, ani by musel vechna odetov msta vybavovat SIM kartami, vysvtluje Karel Vytsal, jednatel spolenosti Domat Control System. Ke komuniktoru je mon pipojit a 10 libovolnch mi kter zapoj naadresovan mie podle schmatu, dopluje Vytsal. Firmy, kter chtj data o spotebch i dalch namench hodnotch zpracovvat ve vlastnch programech nebo systmech, mohou vyut otevenosti databze a pistupovat k datm pes aplikan rozhran (API) pomoc jednoduchch zdokumentovanch funkc. Databze je bu poskytovna jako sluba firmy Domat, nebo je pln ve sprv zkaznka pak je systm zcela nezvisl na infrastruktue Domat Control System. Portl ContPort se osvdil ji ped rokem, kdy byl poprv pouit pro zpracovn dat z monitorovacch systm dodvanch do FVE v severn Itlii. Nov hardware, M-Busov komuniktor M007, nyn umouje nasazen ContPortu i pro vt mnostv mench instalac ji od jednoho nebo dvou mi a sledovn nkolika teplot, co jsou zkladn veliiny, nutn pro energetickou optimalizaci budov. Variantn se dodv i M007/485, komuniktor s rozhranm RS485 a protokolem SN EN 62056-21 pro komunikaci s prmyslovmi elektromry. Dal protokoly je mon doplnit podle poteby. Text: Jan Vidim

a ne a pi pravidelnm odetu, jak je tomu napklad u odet pomoc SMS pmo z mi. Komuniktor m navc dal 4 vstupy pro men teplot nebo jinch veliin a 4 vstupy pro signalizaci stav, napklad poruch nebo havri technologie. Dky centrlnmu zpracovn dat na portlu ContPort se uivatel

s rozhranm M-Bus. Dal vhodou je dlkov konfigurace: veker nastaven se provdj pes konfiguran server, z nho si komuniktory novou konfiguraci automaticky stahuj. Proto nen nutn, aby pi instalaci nebo roziovn systmu byl ptomen tak obvykle dra programtor sta montr,

31

SolarTechnika

Fotovoltick a sklen panely pre sklenky

Dokonal kombincia rozlinch technolgi

panielski vskumnci z UMLA Agricola v spoluprci s vskumnm centrom Vskumnho stavu ponohospodrskeho v Baskicku, vyvinuli nov typ fotovoltickch panelov pre sklenky. Nov pecilne panely pomhaj udriava vhodn podmienky potrebn pre rastlinn mikroklmu na niekokch rovniach. Systm solrnych panelov pre sklenky je navrhnut tak, aby eliminoval vkyvy v slnenej uje prechod slnench lov do sklenka bez akchkovek strt aj v zimnom obdob, kedy elektriny pouva na chladenie. Systm pecilne upravench solrnych panelov vaka dostatku elektriny v lete etr finann prostriedky na klimatizciu. Optick oovky Sledovanie pozcie Slnka na zskanie maximlneho mnostva energie sa neuskutouje mechanickm otanm panelov, ale prostrednctvom optickch ooviek. Vhodne umiestnen oovky spolu s integrovanmi fotovoltickmi panelmi sa testovali v dvoch fzach poas dvoch ronch obdob - v lete a v zime. Vsledky prvej fzy testovania (vykonan v lete 2011), jasne ukzali, e metda je vemi efektvna. Vaka nej sa zvilo mnostvo vyrobenej elektriny o 15 percent. Druh fza testovania prebehla v zime a bola ukonen v marci 2012. Aj poas tohto obdobia zostala

aktivite, ku ktorm dochdza nielen v priebehu jednotlivch fz slnka poas da, ale predovetkm v rozlinch ronch obdobiach. Nov povrch umo32

zimn slnko nie je vemi tedr na jasn iarenie. Rovnako efektvne pracuje aj poas leta, ke je naopak slnenej energie dostatok a prebytky vyrobenej

SolarTechnika

energetick innos panelov na rovnakej rovni. U pri pohade na plochu strechy sklenka je zrejm, e systm je zaloen na jednodu-

smeruje do fotovoltickch panelov. Spomnan rieenie vykonva sasne dve funkcie. Prvou je aktvne zvenie innosti fotovoltickho systmu

svetla s vlnovou dkou 380740 nm a predstavuje asi 50 percent z celkovej energie slnenho iarenia). Testovali sa najbenejie druhy rastln Ako experimentlne rastliny pouili vskumnci na testy paradajky a papriky. Dvody pre vobu spomnanch rastln boli jasn. Prvm bola potreba dostatonho slnenho iarenia pri kvitnut obidvoch rastln, o zjednoduuje zistenie nedostatkov systmu. Druhm dvodom bola jednoduchos a popularita ich pestovania kdekovek na celom svete. Vvojri sa rozhodli, e ak sa v sklenku nebude dari takmto benm rastlinm, nebud v prci pokraova. Doterajie vsledky vak ukzali, e vetko ilo poda plnu a aj predpoklady na alie uplatnenie solrnych ekologickch technolgi s ndejn. Vyrovnvanie rozdielov slnench lov v lete a zime Nov systm umouje fotoelektrickm zariadeniam, aby sa nestali prekkou pri zskavan bohatch vnosov ponohospodrskych plodn v sklenkoch, ale naviac, aby zohrali podporn lohu pri adaptcia na seznne regulovanie psobenia slnka na vntorn klmu. Rovnako vznamnm argumentom v prospech solrneho sklenka s aj finann spory pri vrobe elektriny pre vlastnka. Oakva sa, e nov technolgia poskytuje ahke a efektvne rieenie nedostatku slnenho iarenia v zimnch a prebytku v letnch mesiacoch. Text: Dana Tretinkov Foto: Neiker-Tecnalia Zdroj: Basque research
33

chch geometrickch princpoch. Fotovoltick panely na povrchu sklenka s umiestnen v radoch, ktor striedaj masvnejie a vyven transparentn psy vyroben z obyajnho skla. V optimlne stanovenej vzdialenosti posunutej od povrchu strechy sa dnu v sklenku nachdzaj rady optickch ooviek. Skobn sklenk v panielskom meste Derio V chladnom zimnom obdob (oktber a februr) je sce intenzita slnenho iarenia slab, ale napriek tomu je potrebn pre sprvny vvoj rastln. V solrnom sklenku je prechod slnench lov prispsoben tak, aby nedochdzalo ku iadnym stratm. V lete je situcia odlin. Optick systm poas slnench mesiacov zachytva slnen iarenie a cielene ho

a druhou je vyuitie prebytkov vyrobenej elektrickej energie na chladenie priestoru sklenka poas najteplejch letnch dn. innos technolgie sa poas skobnho obdobia overila pri testovan pecilne vyrobenho skobnho sklenka s plochou 400 metrov tvorcovch v panielskom mesteku Derio. Jeho majiteom je u spomnan vvojov centrum Vskumnho ponohospodrskeho stavu v Baskicku. Poas testov boli neustle monitorovan ukazovatele vntornho prostredia, vrtane teploty, vlhkosti a celkovho slnenho iarenia. Osobitn pozornos bola venovan fotosynteticky aktvnemu iareniu, tj tej asti slnenho spektra, ktorej energia me by pouit v zariadeniach na fotosyntzu (o zodpoved psmu viditenho

SolarTechnika

Komplexn een pro dosaen tepeln pohody v objektech

SYMPATIKClimaSolution vyuv technologii tstupov absorpce pro vrobu chladu z tepeln energie zskan ze slunce a umouje komfortn vytpn a chlazen, ani by bylo pokozovno ivotn prosted. Spoteba elektrick energie pro vrobu chladu je 1 000 x ni ne pi pouit kompresorovho chlazen. S vlastnm systmem zsobovn teplem i chladem lze zskat nezvislost na zmnch cen energi a zrove nklady na energie snit. SYMPATIK ClimaSolution nabz modern een vhodn pro vechny zdroje tepla a vechny typy otopnch soustav a jejich ppadn kombinace. Zazen je schopno vyuvat vce rznch zdroj tepla a je schopno zajistit ppravu tepl pitn vody, vytpn raditory, podlahov vytpn, ppadn ohev baznov vody. To je umonno pouitm inteligentnho dicho systmu, kter v zvislosti na snmanch teplotch a poadavcch uivatele zapn jednotliv zdroje energie. Pro efektivn penos energi upravuje otky obhovch erpadel, ovld ventily a vyhodnocuje daje o venkovnch teplotch pro vyuit solrnch kolektor. SYMPATIK ClimaSolution pomoc akumulace topn vody v zsobnku nabz mon vyuvn jednorzovch pebytk tepla. Napklad pi vkendovm provozu krbovch kamen s teplo34

vodnm vmnkem je tepeln energie uskladnna v ndri topn vody a v prbhu nkolika nsledujcch dn mme zajitno teplo pro ppravu

tepl vody pro myt. Zrove je dky uniktnmu vybaven schopen v letnch mscch zajistit dodvky chladu. Zazen zajist tedy ekvitermn regulaci tepla

SolarTechnika

pro vytpn a tak pro hygienickou ppravu tepl vody prtokovm zpsobem, bez nebezpe infekce bakteriemi Legionella. Chlazen a klimatizace s vyuitm solrn energie SYMPATIK ClimaSolution je systm, kter umon propojen nkolika zdroj energie a jejich inteligentn a tedy i hospodrn vyuit k vytpn, ohevu tepl vody a chlazen a klimatizaci. K akumulaci tepeln energie slou akumulan zsobnk topn vody. Topn voda je akumulovna vrstven tzn. v horn sti zsobnku je teplota nad 55 C a ve spodn sti se teplota pohybuje kolem 20 C. Jako chladic zazen je pouita chladic jednotkaSYMPATIK ClimaSolution. Zazen velmi citliv reaguje na teploty zskan napklad ze solrnch kolektor. dic systm vyhodnocuje tyto teploty a pepout ohtou vodu do dvou teplotnch psem v akumulan ndri. Tepeln energie ze slunenho zen je optimln vyuvna i s ohledem na nzkopotenciln teplo, kter u bnch systm ji nelze vyut. Je-li teplota kapaliny v kolektorech dostaten vysok, aby mohla zsobovat chladic jednotku, chladic jednotka odebr teplo z kolektor, pemuje jej na chlad distribuovan do budovy a odpadnm teplem je vyhvn bazn. Dochlazen probh v chladich umstnch zpravidla na stee budovy. Zdroje tepla Pro chlazen je mon vyut jakkoliv zdroj tepla, ale zdrojem, kter m nejvy prioritu, jsou solrn termick kolektory, protoe vyrbj teplo nejlevnji. Otky

solrnho erpadla jsou zeny na zklad porovnvn teplot z teplotnch idel na solrnm okruhu a v doln sti akumulan ndoby. Je-li teplota v solrnm okruhu men ne teplota vody v doln sti akumulan ndoby, erpadlo solrnho okruhu se zastav. Zrove s erpadlem solrnho okruhu se spout erpadlo mezi akumulac a solrnm vmnkem. Studen voda je vdy brna z doln sti ndoby

chladic jednotk a pr vnm vrobkem, kter umouje efektivn ukldat energii a me pracovat ve tech reimech nabjen, vytpn a chlazen. Reim nabjen ukld energii vysuovnm soli (LiCl chlorid lithn) a tato energie me bt kdykoliv vyuita. Princip technologie Chemick tepeln erpadla jsou zaloena na tom, e molekuly vody se lpe vou na urit

a prochz solrnm vmnkem. Teplota na vstupu z vmnku je porovnvna s teplotami ve stedn a horn sti akumulan ndoby a podle dic systm rozhoduje, zda pole ohtou vodu do stedn nebo do horn sti ndoby. V ppad, e vkon solrnch kolektor nepostauje, je zapnut hlavn zdroj tepla plynov i elektrick kotel, kotel na biomasu, tepeln erpadlo apod. SYMPATIK ClimaSolution chladic jednotka S Y M PAT I K C l i m a S o l u t i o n chladic jednotka je vysoce inn klimatizan jednotka s jedinenou schopnost ukldat energii a vyuvat ji pro chlazen. Dky patentovan technologii tstavov absorpce je S Y M PAT I K C l i m a S o l u t i o n

hygroskopick soli (nap. LiCl), ne k ostatnm molekulm vody. Pouijeme-li tedy dv oddlen ndoby jednu s vodou jako vparn a druhou s hygroskopickou sol jako reaktor v omezenm prostoru, voda se bude vypaovat a vzat na sl. Je-li v danm prostoru navc vakuum, voda se bude vypaovat tak rychle, e zane vt, aby vytvoila dostatek pry, kterou sl absorbuje. Tato st cyklu vypaovn energii spotebovv. Nen-li energie v dostatenm mnostv dodvna externm zdrojem tepla, je odebrna pmo z vody, co vodu ochlazuje. Teplotn rozdl se zvtuje do t doby, ne je dosaeno maximln hodnoty, pi kter ji sl nen schopna dle absorbovat vodu. Je-li studen vparnk pipojen k otopn/chladic
35

SolarTechnika

soustav, meme uvnit budovy ochlazovat vzduch. Pklad instalace Administrativn budova m tepelnou ztrtu 50 kW a poteb-

nch mscch produkuj solrn kolektory velk pebytky tepla, kter budou vyuity pro vrobu chladu. Aby byly minimalizovny nklady na vytpn a chlazen budovy, bude instalovno

z jakhokoliv zdroje. Vpoty ukzaly, e jakkoliv zdroj tepla, kter vyrb teplo levnji ne 16,60 /GJ (0,06 /kWh), je z hlediska provoznch nklad vhodnj, ne chlazen klima-

SYMPATIK ClimaSolution chladic jednotka Rozmry Celkov hmotnost (vetn krytu) Maximln tlak v okruzch Maximln provozn teplota (zdroj tepla) Rozsah vkonu: solrn okruh okruh odpadnho tepla okruh chlazen Prmrn ron spoteba energie Energetick zsoba pro chlazen Energetick zsoba pro topen Energie potebn k nabit (jeden cyklus) mm kg bar C kW 2038 x 1211 x 807 990 10 120 15 20 20 30 dle vkonovch kivek 200 56 (28 na jednu ndobu) 64 (32 na jednu ndobu) 57 na jednu ndobu

kWh kWh kWh kWh

n vkon k chlazen 10 kW. Denn spoteba tepl vody je potna jako 10 l tepl vody na osobu a den pi 30-ti osobch.

zazen SYMPATIK ClimaSolution se dvma chladicmi jednotkami ClimaSolution, z nich kad m chladic vkon 8 kW. Vstupn teplota T je 70 C, vstupn teplota T je 50 C. Venkovn vpotov teplota je -12 C a venkovn teplota pro zatek vytpn je stanovena na 12 C. Do chladic jednotky je teba voda o teplot 80 C. Vyhodnocen Posuzovny byly monosti vytpn, chlazen a ppravy tepl

tizan jednotkou pohnnou elektrickou energi. Jedn se o levn odpadn teplo z rznch prmyslovch provoz, ze spalovn levnho deva, pop. vhodn tarify CZT. Zvr Zazen SYMPATIK ClimaSolution je velmi vhodn pi vyuit solrnch kolektor. Nejde jen o sporu tepla na vytpn, ale o chlazen budovy v letnch mscch. Kolektory jsou tedy optimln vyuity. Je dosaeno vysokch spor v provoznch nkladech, ale pedevm v produkci CO2. Zazen je ptelsk k ivotnmu prosted a zrove zajiuje
Emise CO2 66 179 kg CO2 50 138 kg CO2 54 191 kg CO2 40 496 kg CO2

Je instalovno 80 m2 vakuovch solrnch kolektor o optick innosti 0,678, kter jsou celoVarianta

Provozn nklady 500 295,38 K 230 035,07 K 409 664,79 K 178 934,05 K

vytpn, pprava TV a chlazen el. energi vytpn, pprava TV plynem a chlazen el. energi SYMPATIK ClimaSolution se sol. kolektory + vytpn el. en. SYMPATIK ClimaSolution se sol. kolektory + vytpn plynem

ron vyuvny pro ppravu tepl vody a v pechodnch obdobch pro pitpn. V let36

vody elektrickou energi a plynovm kotlem. Chladic jednotku je mon pohnt teplem

optimln tepelnou pohodu v zsobovanch objektech. Text: Alexander Kalisk

SolarTechnika

o je DALI a ak napjacie zdroje poui?

DALI m pecifick pouitie pre ovldanie osvetlenia a je definovan poda normy IEC 62386. Skratka DALI znamen Digital Addressable Lighting Interface, ide o protokol, v ktorom jednotliv DALI zariadenia komunikuj medzi sebou. K hlavnm vhodm DALI patr stabiln dvojcestn komunikcia, jednoduch systm nastavenia, programovaten skupiny a scny a riadiace vodie bez polarity. DALI umouje zapojenie a 64 zariaden a pouitie a 64 adries. Naviac, zariadenia DALI je mon zluova aj do skupn, priom tchto skupn je mon zapoji maximlne 16. DALI vm umouje nastavi a 16 rznych scn. Jednotliv zariadenia mu ma rznu topografiu zapojenie, naprklad do hviezdy, stromu, kruhu a srie. Riadiaci signl je na rovni 16 V (9,5 V a 22,5 V), dka vodiov me by a 300 m, odporan typ vodiov je NYM 5 x1,5 m2, riadiace vodie mu by bez tienenia a postauje dvojvodiov sstava. Kad DALI riadiaca jednotka me spja a 64 napjacch zdrojov, resp. stmievaov. Tieto jednotliv systmy mu by spojen aj s almi systmami. DALI me by integrovan ako podsystm riadiaceho systmu inteligentnch budov. Taktie je mon jednoduch konfigurcia pozostvajca z ovldaa
40

/stmievaa/, zdroja /LCM-60DA, alebo LCM-40DA a LED osvetlenia. Hlavnou vhodou je, e DALI protokol je vhodn na pouitie v modernom osvetovacom systme, m doke zni v et za elektrick energiu a zaruuje kvalitnejie LED osvetlenie a prevedenie. Tie zaist kompatibilitu medzi jednotlivmi DALI zariadeniami. Samozrejmosou je jednoduch konfigurcia, intalcia a vysok spoahlivos. Ak napjacie zdroje poui pre DALI? Pre aplikcie LED osvetlenia riaden technolgiu DALI s vhodn zdroje od renomovanho vrobcu Mean Well, a to typ LCM-60DA a LCM-40DA. Napjacie zdroje srie LCM6 0 D A a LC M - 4 0 D A m a j vstupn naptie 180 V AC a 295 V AC, aktvne PFC, krytie Ip20 a s vrobkami bezpenostnej triedy II. Zdroje srie LCM maj vstup 12V pre pripojenie externho ventiltora a je na ne poskytovan trojron zruka. Samotn stmievanie sa realizuje zmenou vstupnho prdu z napjacieho zdroja.

Vstupn prd napjacieho zdroja je mon meni aj bez riadiacej jednotky DALI cez spna /tlatko/ v 10 % skokoch, a to tak, e spna sa zapoj medzi vstupn fzu (AC L) a svorku PUSH. Tieto svorky njdete pod ochrannm krytom zdroja /vi. obrzok/. Maximlna dka vodiov k spnau je 15 m. Nastavenie vstupnho prdu z vroby je na hodnote 100 %. Zmena vstupnho prdu a rovnako aj stmievania je realizovan tak, e ak je hodnota vstupnho prdu pod 10 % menovitej hodnoty, tak stlanm sa men na vyiu. Opan situcia nastane, ak hodnota vstupnho prdu dosiahne hodnotu nad 90 % menovitej hodnoty, kedy sa stlanm men na niiu. Hodnotu vstupnho prdu nastavte pomocou DIP prepnaa, ktor je umiestnen v zdroji, a to 0,5A, 0,6A, 0,7A, 0,9A, 1,05 a 1,4A pre typ LCM-60DA a 0,35A, 0,5A, 0,6A, 0,7A, 0,9A a 1,05A pre typ LCM40DA. Preto s zdroje srie LCM univerzlne pre rzne typy a zapojenia LED did. Ak djde k pripojeniu zdroja k riadiacej

SolarTechnika

jednotke DALI, tak ovldanie touto riadiacou jednotkou je nadraden ovldaniu tlatkom. Napjacie zdroje LCM-60 a LCM40 /bez oznaenia DA/ s stmievatenmi zdrojmi, ktor je mon stmieva riadiacim naptm 1 a 10 V DC alebo PWM sig-

umiestnte do vaej LED aplikcie. Nsledne poda teploty bude zdroj meni svoj vstupn prd, m predi ivotnos vaich LED. Ak poadujete vy vkon aplikcie, tak mme jednoduch rieenie formou synchronizcie a 10 zdrojov.

nlom. Stmieva sa v tomto prpade pripja na svorky DIM+ a DIM-, ktor njdete pod ochrannm krytom zdroja. Napjacie zdroje srie LCM maj aj teplotn kompenzciu, ktorej vznam spova v schopnosti predi ivotnos vaej LED aplikcie. Na svorky NTC+ a NTC- pripojte teplotn idlo / napr. THINKING TTC03/, ktor

Pri tomto zapojen je maximlna dka vodiov od prvho po posledn 15 m. Napjacie zdroje srie LCM je mon montova na horav povrchy, a tak sa daj umiestni aj do nbytku. Ich elektrick pevnos vstup - vstup je 3,75 kV a tak sa mu poui v aplik cich ako naprklad v hlave poulinch lmp. Zdroje srie LCM zodpoveda-

j bezpenostnm normm EN62384, EN61347-2-13, ENEC EN61347-1 a UL8750. Elektromagnetick kompatibilita je v slade s normami EN55015, EN61000-3-2 Trieda C, EN610003-3, EN61000-4-2,3,4,5,6,8,11, EN55024, EN61547 kritrium A. Slad s normami IEC62386-101, 102, 207 zaruuje pln DALI kompatibilitu. Napjacie zdroje znaky Mean Well dodva firma JDC, s. r. o. s centrlnym skladom v Suanoch pri Martine. Zakladate firmy Mean Well, pn Jerry Lin, v roku 2012 ocenil firmu JDC ako vynikajceho partnera. Firma JDC, s. r. o. sa dlhodobo a spene sna by vam najlepm partnerom v oblasti dodvania napjacch zdrojov. Na naom zem je jedinm autorizovanm partnerom firmy Mean Well, zabezpeuje distribciu, poradenstvo, servis a pln podporu znaky Mean Well. Kompletn sortiment vrobkov znaky Mean Well a technick doporuenia njdete na internetovej strnke: www.meanwell.co. Text: Juraj Klein, JDC, s. r. o.

41

SolarTechnika

Rozen ady SOLAR-LINE

profesionlnho psluenstv pro mont solrnch a fotovoltaickch panel

V nedvn minulosti jsme Vm pedstavili adu SOLAR-LINE profesionln psluenstv pro mont solrnch a fotovoltaickch panel od spolenosti HPI-CZ. Jak u z nzvu vyplv, hlavnm kolem produkt z ady SOLAR-LINE je usnadnit mont solrnch a fotovoltaickch panel pi zachovn maximln funknosti stenho plt. Na zklad dlouhodobch zkuenost toti velmi asto dochz k podcenn jednotlivch detail, jako je napklad prnik pes hydroizolan membrnu nebo pokozen sten krytiny. Tyto relativn drobn detaily v konenm dsledku znamenaj monost vnikn nedouc vody do interiru a tm ke znehodnocen cel investice. z tvrzenho PVC s vysokou odolnost vi povtrnostnm vlivm. Pi sprvn instalaci zabrauje zatkn deov vody. FLAVENT plus kabelov prostup je vhodn pro bitumenov a PVC krytiny a je dostupn ve tech prmrech (70 mm, 100 mm, 120 mm). Easy-Form Solar tsnc maneta vyuv pednost flexibilnho hlinkovho tsncho psu Easy-Form. Jedn se o speciln ablonu o rozmrech 450 x 300 mm (pro bidlici) nebo 450 x 450 mm (pro betonov a plen krytiny) s integrovanm tsnnm z EPDM zajiujc dlouhodobou odolnost vi deti a povtrnostnm vlivm. Vedle ji zavedench produkt, jako nap. Venduct Solar hadicov prostup nebo kabelov adaptr, dolo pro nadchzejc seznu k rozen ady SOLAR-LINE o dal vrobky pro mont solrnch zazen. Pro zajitn bezpenho rozvodu kabel skrz pl ploch stechy byl vyvinut FLAVENT plus kabelov prostup. Vrobek je vyroben
44

SolarTechnika

Navc dlouhodob chrn sten pl proti pronikn deov vody i v ppad, kdy dojde k mechanickmu pokozen (prasknut) sten krytiny. Hlinkov naasen povrch s roztaitelnost a 50 procent umouje snadn

Drk solrnch panel SET kombinuje pednosti oblbench plechovch taek s drky solrnch panel. Plechov taky v tomto ppad pln funkci odolnho lmce, kter zajiuje vysokou

pizpsoben tm vem typm krytin se sklonem nad 10 . Jedn se o flexibiln een pro vtinu solrnch hk.

stabilitu systmu. Fixan profil, kter je standardn soust dodvky, umouje snadnou instalaci za la. irok vbr typ a barev nabz een pro bn typy betonovch a plench stench krytin. Drky solrnch panel jsou vybaveny integrovanm tsnnm zajiujcm zamezen zatkn vody a eliminaci ppadnch vibrac nainstalovanch panel. Cel set se skld z plechov zkladn taky, fixanho profilu, drku solrnho panelu a spojovacho materilu. Dal informace o vrobcch z ady SOLAR-LINE naleznete na www.hpi-cz.eu.

Programy pro projektovn TZB, a nejen to...

Rychl vvoj softwarovch nstroj mn zsadn monosti pi vytven grafick dokumentace stavebnch objekt. Stavebn projektanti maj dnes irok vbr program pro projektovn jak stavebnch konstrukc, tak TZB. Projektov dokumentace TZB Na eskm a slovenskm trhu existuje pro podporu projektovn TZB ada program velmi rozdlnch parametr jak cenovch, tak funknch. Jsou to pedevm een postaven na formtu DWG. Formt soubor projektov dokumentace DWG je jednoznan nejrozenj a tvo svtov standard. Nejdokonalejm jsou programy obsahujc jdro AutoCADu. Ty jsou v rovni LT nebo pln verze. Jejich nevhodou je pomrn vysok poizovac cena. Proto se na trhu prosazuj alternativn een, u ns pedevm BricsCAD a ZW CAD ( cenov jsou cca na rovni 10% z ceny AutoCADu). Projektovn vytpn Modul Vytpn pro projektovn otopnch systm umouje vkldn otopnch tles (OT) a dalch objekt otopnch systm ve vazb na stavebn dispozice. Automaticky napojuje otopn tlesa na rozvody. Armatury jsou vybrny z rozshlch knihoven dle rznch norem (nebo vlastnch definic). Funkce pro popis jednotlivch st jsou asociativn s popisovanm objektem. Vechny objekty otopnho systmu lze kdykoliv zamnit nebo upravit vetn automatick zmny vazeb (nap. napojen OT). Potrubn systmy vtch dimenz lze projektovat ve skuten velikosti. Zjednoduuje to kreslen i vyhodnocovn prvk projektovanho potrubnho systmu. Umouje kresbu zazen v reimu 2D nebo 3D nebo souasnm 2D/3D. Ze zobrazen 2D mete vytvoit 3D a naopak jde o jeden objekt, zmny proveden v jednom zobrazen se automaticky provedou i v druhm. Definice rovin ezu a pohled vs zbav nutnosti duplicitn vytvet ezy. Navc pi zmn hlavnho modelu jsou i tyto sti vkresu stle aktuln. Definic vrobk a technickch vlastnost objekt pmo ve vkrese si usnadnte sestaven kusovnk a tabulek. Ty jsou generovny z grafickho zobrazen. Podobn, jen s jinmi objekty, pracuj i ostatn profesn moduly. Text: Petr Miklica

45

SolarTechnika

Veletrh FOR PASIV pedstav nzkoenergetick stavn

Nzkoenergetick vstavb a provozu pasivnch a nulovch budov se bude vnovat nov veletrh FOR PASIV. Svm zamenm ojedinl veletrh v R reaguje na souasnou legislativu, kter pot s pokraovnm dotanho programu na zateplovn budov. V norua 2013 se tak v arelu PVA EXPO PRAHA sejdou pedn spolenosti zamen na projektovn, vstavbu a vybaven energeticky etrnch budov. Soubn s touto akc probhnou tak veletrhy STECHY PRAHA a SOLAR PRAHA. Termn 6. a 9. nora 2013 by neml uniknout nikomu, kdo hled erstv informace z oblasti energeticky etrnch budov. V tchto dnech probhne v R jedin veletrh specializovan na vstavbu, provoz i rekonstrukci tchto staveb na rekonstrukce veejnch budov. Program veletrhu FOR PASIV vychz z legislativy platn pro tuto problematiku a chce nabdnout profesionlm i veejnosti odpovdi na aktuln otzky s n spojen. Na vstaviti PVA EXPO PRAHA v Letanech se pedstav hav trendy v oboru vstavby novch budov a konstruknch prav tch stvajcch, kter maj za cl snit jejich energetickou nronost. Nvtvnci se budou moci seznmit s modernmi i klasickmi stavebnmi materily, technologiemi a postupy. Dozv se o novinkch v technickm vybaven staveb, nap. vytpn, vmn vzduchu, alternativnch zdrojch energi, vodnm hospodstv a dalch. Nemn atraktivn bude pedstaven diagnostickch metod, provdn termoviznch men, zjiovn vzduchotsnosti, men proudn vzduchu a en vlhkosti. PEDNKY A PORADENSK CENTRUM: Jak na rekonstrukci a dotace porad odbornci Zorientovat se v nabdce stavebnch firem, naplnovat rekonstrukci a vyut sttnch dotac nen pro kadho jednoduch, a proto veejnost jist ocen sluby odbornk poradenskho centra. etn dotazy na mst zodpovd architekti, odborn projektanti, energetit auditoi, finann poradci, odborn technici ze stavebnch obor a rovn z oblasti technickch zazen. Program veletrhu nabdne tak pednky a kolen, na kterch se odbornci podl o sv zkuenosti z oblast nvrhu a ppravy pasivnch budov, pedstav konkrtn een a modern technologie. Cenn a inspirujc budou pro posluchae tak ppadov studie spnch realizac vetn zmnn nejastjch chyb. Ale Povr

Photo credit: Jonah Gula

FOR PASIV. Vyli jsme vstc souasnmu vvoji ve stavebnictv smujcmu ke sniovn energetick nronosti budov. Zrove reagujeme na trendy v esk i evropsk legislativ, kter spory energie jednoznan podporuje. Vm, e ns prvn ronk zjmem vystavovatel i reakcemi nvtvnk pesvd o tom, e se jedn o perspektivn oblast, vysvtluje Martin Frantiek Pvtiv, editel obchodnho tmu FOR PASIV. Veletrh reaguje na aktuln situaci Zamen veletrhu FOR PASIV pouze podporuje souasn rozhodnut vldy o sputn dotanho programu Nov zelen sporm. Finann podpora od sttu m smovat hlavn k majitelm rodinnch dom, st prostedk vak pjde tak
46

SolarTechnika

Inteligentn elektrointalcia pre dokonal komfort

Energeticky pasvny dom (EPD) je nielen ekologick, ale vzhadom na spsob vyhrievania aj nepomerne spornej. Ide o stavbu, v ktorej ron spotreba tepla nepresiahne 15 kWh/m2a. V sasnch domoch sa spotreba pohybuje okolo desansobku. V om je tajomstvo? Takmer dokonal izolcia od vonkajieho prostredia a optovn vyuitie energie z interiru domu, tzv. rekupercia. spore energi sa podriauje aj poloha a tvar budovy i mnostvo a vekos presklench plch. Hoci s nklady na vstavbu vyie ne pri tandardnch domoch, investcia sa vrti v usporench platbch za energie. Greenstudio zrealizovalo vemi zaujmav a v naich koninch jedinen projekt. Konate firmy Ing. Martin Ducho o tom hovor: udia hadali informcie mlokto stretol. Tak vznikla mylienka postavi takto dom, aby si to kad mohol vyska na vlastnej koi a rozhodn sa i takto architektra je pre neho lov EPD v Kittsee, pr kilometrov za petralskou hranicou s Rakskom. Rodinn dom je navrhnut pre trval bvanie 4 a 5 lennej rodiny tak, aby okrem komfortnho bvania zabezpeil aj monos relaxcie. Chceli by ste si vyska, ako sa kri slnenou energiou, ak prjemn je ma stle erstv vzduch aj bez otvrania okien, ako funguje sptn zskavanie tepla vo vetracej jednotke a ako sa vetko pohodlne riadi z jednho miesta? Takto otzky najviac zaujmaj ud, ktor by radi bvali sporne aj ekologicky, ale s technikou v pasvnom dome nemaj iadne sksenosti. Modern dom v novej zstavbe je prstupn vetkm zujemcom mete tu strvi niekoko dn, vyska plnohodnotn kvalitu bvania a spozna jednotliv prvky. Najvyiu rove kvality projektu aj stavebnho vyhotovenia

a orientciu v oblasti nzkoenergetickch domov a pasvnej architektry, nzory boli kladn i negatvne, ale relne sa s tm
48

vhodn a i sa oplat do toho investova. Preto som oslovil niekokch partnerov a spolone sa podarilo vybudova aksi mode-

SolarTechnika

domu potvrdzuje certifikt od renomovanho Passivhaus Institutu v Darmstadte. Jednu z kovch loh v prevdzke energeticky pasvnehodomu hr inteligentn elektrointalan systm Ego-n, s ktorm je autor projektu vemi spo-

bytoch i retaurcich, akrach u lekrov alebo aj univerzitnch aulch. alou vhodou systmu je aj jeho prslunos do rodiny ABB, teda k systmu Ego-n sa daj doplni okrem inteligentnho systmu aj vetky istiace a ochrann prvky v

Takto rieenie sme pouili aj vo vzorovom dome. alou vhodou je komplexn ponuka koncovch zariaden. V jednotnom dizajne s klasick vypnae a zsuvky, zbernicov tlaidl, zbernicov termostaty a LCD ovldae, zsuvky silnoprdov a slaboprdov, ale naprklad aj zsuvky pre centrlny vysva. loha systmu v dome Bude dra ochrann ruku nad systmami vetrania, chladenia a vykurovania. Hlavnm nstrojom vmeny vzduchu je rekuperan jednotka. M na starosti dchanie domu zabezpeuje vmenu opotrebovanho vzduchu z interiru a optovn zsobovanie erstvm vzduchom z exteriru. Pri miernom znen vonkajej teploty rekupercia privdzan erstv vzduch ohrieva. Ak vak ohrev nie je dostaton, zasiahne Ego-n a spust prdavn krenie infrafliami. A naopak, ak rekupercia nestha v lete vzduch ochladi, op zasiahne systm a pome zaclonenm okien exterirovmi alziami. Originalita aplikcie V dome bol pouit dizajn Neo, ktor si vybral investor, lebo sa najviac hodil do jeho interirov. Rovnako spomnan spoluprca solrnych panelov s rekuperciou, podlahovmi infrafliami, vonkajmi senzormi vetra, intenzity osvetlenia a digitlnymi termostatmi, ktor bolo treba zakomponova do celho domu ako celku. Hoci vonku mrzne, v objekte je kontantne cca 20 C, a to bez doplnkovho prikurovania. Prevdzka rekupercie nie je hlun a zabezpeuje stly prsun erstvho nevysuenho vzduchu. Juraj Gencansk
49

kojn: Inteligentn elektrointalcia pomha monitorova podmienky v kadej miestnosti a koordinovane ovlda vetky elektrick zariadenia. Na potai mem cel dom vizualizova a alej zdokonaova jeho energetick prnosy. Pi sa mi aj zvolen dizajn elektrointalanch prstrojov, ktor je netradin a originlny... m je systm vnimon? Medzi najsilnejie strnky tohto systmu patr jeho mnohostrann vyuitie, i u je to v EPD, v nzkoenergetickch domoch, ale aj obyajnch rodinnch domoch,

modulrnom vyhotoven, koncov dizajnov prvky, ako s klasick vypnae, zbernicov tlaidl, zsuvky 230 V, slaboprdov zsuvky, digitlne rdio do steny v kuchyni a kpeni a mnoho alieho. alie vhody systmu Jednou z najvch vhod je variabilita. Ak naprklad dnes neviete, ako umiestnite v priestore nbytok, teda neviete, kde si da vypnae nu si ich prosto nedte. Ke budete ma vetko jasn a zariaden, tak pouijete bezdrtov vypnae, ktor sa daj kdekovek nalepi.

Chcete sa dozvedie ako pracuj prenosn solrne systmy v praxi?

Praktick ukky a viac informci zskate, ak navtvite nau expozciu na vstave AMPER Brno 2013. Teme sa na Vs redakcia asopisu SolarTechnika

SolarTechnika

Lanovky na solrny pohon

V Alpch sa lyiari mu vyviez vlekom a lanovkou pohanou energiou zo solrnych panelov. Nie vetky rieenia vak vyhovuj milovnkom prrody a krajiny.

Takmer 800 lyiarov za hodinu na vrchol zjazdovky vyvezie vlek Solar Ski Lift, ktor je pohan elektromotorom zsobovanm z otavch panelov, ktor visia lyiarom nad hlavami. Vlek m dku 450 metrov a na piatich jedens metrovch

systm nezd dostatone odoln voi prudkm zmenm poasia, ktor v Alpch nie s iadnou zvltnosou. Odpoveou na opodstatnen kritiku a neestetick vzhad lanovky bolo nov rieenie, s ktorm priiel sksen lanovkrsky koncern Doppelmayr. Predstavil priemyselne vyspelejiu sedakov lanovku na solrny pohon, kde s panely nensilne integrovan do striech elegantnch nstupnch stanc. essedakov solrna lanovka v rakskych Alpch je schopn dopravi za hodinu k hornej

oceovch stpoch ved vhadl pr oceovch ln. Na nich je po celej dke lanovky zavesench 82 natavch krdiel, ktor nes po tri fotovoltick panely. Podobne ako pri otan alzi mono jednoduchm ahom paralelnch tenkch ln ota vetky panely naraz. Zabudovan systm reaguje na pohyb Slnka, rchlos vetra, sneenie a automaticky nakla a nata panely v desa mintovch inzervaloch. Pri zosilnen vetra sa sklopia vodorovne, aby nedochdzalo k silnm nporom vetra. Naopak pri silnom sneen sa sklopia zvisle, aby nedochdzalo k pokrytiu panelov snehom . Tmto netradinm projektom panelov visiacich nad hlavami vak nie s naden obdivovatelia prrody a dokonca pochybnosti vyslovili aj technici, ktorm sa napriek sklpaniu

stanici Httenkopfu s prevenm 395 metrov rchlosou 5 m/s a 1 800 lyiarov. Zhruba tretinu energie potrebnej na prevdzku lanovky dodvaj fotovoltick panely umiestnen na strechch hornej a dolnej stanice lanovky. Pri testovacch jazdch sa ukzalo, e pouit technolgie mu by s minimlnymi nkladmi pouit aj na inch sedakovch drhach bez toho, aby negatvne zasiahli do vzhadu krajiny. -dt55

SolarTechnika

Ostrovn systmy a jejich pouit

Ostrovn systmy jsou zazen, kter mohou v danm rozsahu pokrt energetickou potebu uivatele bez pipojen na rozvodnou s. Zven poptvka po ostrovnch systmech m nkolik dvod. asto se jedn o msta, kde nen mon pipojen na rozvodnou s. Dalm dvodem me bt snaha o energetickou sobstanost a to i v ppad, e objekt je pipojen k rozvodn sti. V neposledn ad me bt vybudovn ostrovnho systmu cestou k inkasovn finannch prostedk od distributora energie, teba formou zelench bonus za ekologickou vrobu el. proudu. V drtiv vtin instalac ostrovnch systm se jedn o svpomocnou mont. Z hlediska poizovac ceny se svpomocn mont me jevit jako vhodn, ale zrove s sebou nese velk rizika. V systmech, kter jsou napojeny na stvajc s, mus bt zvl vhodn oeteno odpojovn st a pipojovn ostrovnho systmu. Mnoz navrhuj tyto systmy metodou pokus/omyl a pak se neubrn kodm nebo zklamn. Bn praxe s domovnmi rozvody elektrick energie nm v tto oblasti moc platn nebude. Ocitme se toti v kategorii vych proud a nich napt. Prezy pouitch vodi zde hraj zsadn
56

roli, pedevm v souvislosti se vzdlenostmi. Ztrty na veden mohou bt i nkolik destek procent. Nejedn se vak jen o dlku a prez veden, ale jsou tu dal bytky na svorkch, bonku amprmetru, drku pojistek a samotnch pojistkch. V zsad je nejlep volit vdy veden co nejkrat a nejjednodu s minimem spoj a vdy si pepotat bytky na veden. Pi paralelnm propojen bateri je dobr, aby dlka vodie od pvodnch svorek byla pro vechny baterie stejn. Je to malikost, ale jsou pak stejn podmnky pro nabjen a vybjen vech akumultor. Dleit je vnovat pozornost

dimenzovn zdroje a akumulaci energie mrn k energetickm

potebm. Mnohdy se chybn postupuje pi vpotech solrnch zisk z nainstalovanho vkonu bez ohledu na ron obdob, lokalitu a orientaci foto-

SolarTechnika

voltaickch panel. Je poteba vychzet z relnch solrnch zisk. V letnm obdob jsou prmrn solrn zisky piblin ptinsobek instalovanho vkonu a v zimnm obdob jen polovina instalovanho vkonu. Potejte s prmrnou ron intenzitou zen a berte ohled na to, zda se jedn o dol nebo hory z dvodu monosti inverznho poas. Orientace a sklon panel je ideln pmo na jih se sklonem 35 pro letn provoz. Orientace na vchod i zpad se stejnm sklonem sniuje celkov zisk o 20 %. Pozor na pekky vrhajc stn na panely, napklad komn nebo vysok strom. Jestlie nyn vme, kolik meme oekvat solrnch zisk, lze spotat zkladn parametry napjench spotebi,tj.maximln okamit pkon pro dimenzovn vkonu stdae i prmrnou energetickou potebu s ohledem na etnost vyuit, pro dimenzovn fotovoltaickho pole a kapacitu bateri. Pro ostrovn systm je nejvhodnj vyrobenou energii prbn spotebovvat a teprve p-

napklad pouze o vkendech me bt solrn pole men. V celkovm nvrhu een musme zohlednit, zda je zapoteb

z nich mete dohledat prmrnou r ychlost, ze kter je teba vychzet pro reln vpoet. Instalace vtrn elektrrny

nepetrit dodvka energie. Tato skutenost me ovlivnit celkov dimenzovn systmu. Jestlie dodvku nejsme schopni zajistit, je nutn pidn zlonho zdroje (elektrocentrly), ppadn pepnut na distribun s. Vechna tato kritria

padn pebytky ukldat do akumultor. Pro kadodenn spotebu by ml bt celkov vkon solrnho pole vt ne kapacita bateri a naopak pi vyuvn

musme eit i pi nvrhu ostrovnho systmu s vtrnou elektrrnou, nebo jejich kombinac. Je nutno provit mapy vtrnch proud v zjmov lokalit,

s sebou pin urit kritria, na n je nutn brt ohled. Pedn je to hluk a vibrace spojen s provozem. Instalace konstrukce genertoru na obvodov stny budovy me zapinit nedouc penos vibrac do objektu. Pekky v blzkosti vtrnho genertoru vytvej vtrn turbulence, kter nejen e sniuj vkon genertoru, ale zrove zapiuj jeho neklidn pohyb a tm i zvenou hlunost. Ideln umstn je proto na volnm prostranstv, co nejdl od vech ppadnch pekek. V hust zstavb se problm turbulentnho proudn me eit vym storem, alespo 3 - 5 m nad vrchol pekek. Zvrem meme konstatovat, e konzultace nvrhu ostrovnho systmu s firmou zabvajc se touto problematikou me uetit investin nklady, spoustu asu a vsledkem budou vy zisky a celkov spolehlivost systmu. Martin Kubek technik MaR
57

Ewers Architecture

SolarTechnika

Solrne samolepky

Prielom v oblasti obnovitench zdrojov energie?

Pevn, asto objemn ploch solrne panely mu by oskoro nahraden jednoduchmi nalepovacmi ttkami. Vynlez vskumnkov z Univerzity v Stanforde me znamena prelom v domcom vyuvan slnenej energie. Ininieri z Univerzity v Stanforde spene vytvorili ultratenk flexibiln fotovoltick moduly, ktor sa mu podobne ako ktorkovek nlepka odlepi od podkladu a nalepi prakticky na akkovek povrch. Flexibilita, prenosnos a jednoduchos novch panelov vaka nenronmu systmu manipulcie systmom "odtrhn prilepi" zniuje nklady a hmotnos. Takmto spsobom sa samolepiace fotovoltick moduly v porovnan s ich pevnmi nprotivkami stvaj pre spotrebitea ovea zaujmavejie . ovho typu na bze kremka. Na zaiatku 300 nanometrov niklov fliu umiestnia na dosku oxidu kremiitho. Potom tenkovrstevn solrne lnky poloia na niklov vrstvu a prikryj ochrannm polymrom. Navrch sa nanesie vrstva termofie, ktor pomha v nslednom oddelen od pevnho zkladu. A p l i k c i a n a a k k o ve k povrch Vsledn novozskan fotovoltick bunka sa ponor do vody pri izbovej teplote. Flia dom kremiitm a niklom. Solrny lnok sa oddel od pevnho zkladu, ale stle je viazan na termofliu. Sta ho vak niekoko seknd podra vo vode pri teplote 90 C a nlepku

Tm vskumnkov v Stanforde vytvoril vlastn moduly sendvi-

ochrauje solrne lnky, km voda prichdza do styku s oxi-

po odstrnen termoflie mono ahko aplikova na akkovek povrch. Zariadenie je etrn k ivotnmu prostrediu, pretoe kremkov podloka ostane ist, nepokoden a potom ako sa z nej odstrni vrchn vrstva, me sa recyklova. "Solrnymi samolepkami" mu by vybaven akkovek prenosn elektronick zariadenia opatren plonmi spojmi a displejom z tekutch krytlov. Text: Dana Tretinkov Zdroj:University of Stanford
59

SolarTechnika

Solrna nabjaka ako lstok

Mobiln telefn s integrovanou solrnou nabjakou je uitonm zariadenm, ktor riei problm, ke sa nm neoakvane vybije batria v mobile a nemme monos pripoji sa ku elektrickej sieti. Leon Zhu, nsky konstruktr a dizajnr spomnan problm vyrieil. Problm mobilov nie je iba v monosti integrova nabjaku do mobilu alebo obalu, ale predovetkm v tom, e zvyajne ich nosme vo

V prpade potreby lstok s naakumulovanou elektrickou energiou jednoducho zapojte a nabijete svoj spotrebi. Praktick, jednoduch a navye aj vemi vkusn.

Solrna nabjaka v tvare malho stromeka s lstkami, ktor s tvoren fotovoltickmi panelmi

vntornch vreckch obleenia, takch, kabelkch, kufrkoch apod., m prakticky plne zamedzujeme akkovek kontakt zariadenia so slnenmi lmi. Moje rieenie high-tech nabjaky je odlin. Sstredil som sa nielen na netradin kontrukn, ale hlavne na dizajnrske rieenie nabjaky, hovor mlad nvrhr, Leon Zhu. Nabjake prepoial tvar malho stromeka s drobnmi fotovoltickmi panelmi v tvare listov skladajcich sa z tenkho fotovoltickho lnku a batrie. Kad lstok me pracova samostatne, take si ho mete zo stromeka vybra a pripn kdekovek na odev, taku alebo zapn do vlasov, kde je v priamom kontakte so slnenmi lmi.

61

SolarTechnika

Slnkom napjan zdroj svetla

Koncept OLED osvetlenia pre priesvitn strechy automobilov je slnkom napjan zdroj svetla, ktor je pri vypnut priesvitn

Obr.: Solrna strecha modelu inteligentnho vozidla s priehadnmi organickch fotovoltaickch modulov.

BASF a Philips spolone dosiahli prielom vo vvoji technolgie OLED (Organic Light Emitting Diode, tj. organick sveteln didy). Technolgia me by odteraz integrovan u aj priamo do striech automobilov. V off-line reime zostvaj OLED priehadn a umouj preto von vhad do exteriru. Po ich zapnut sa interir vozidla

z priesvitnch a vysoko innch OLED, podotkol Dr. Felix Grth, vedci oddelenia Organickch svetelnch did a organickej fotovoltaiky v BASF Future Business GmbH. Projekt vemi psobivo ukazuje monosti, ktor predstavuj OLED. Prezentovan systm je taktie ukkou kvality naej technolgie pri kontrukcii novch typov osvetlen, ktor mu priespieva k vyej kvalite udskho ivota, doplnil Dr. Dietrich Bertram, vedci aktivt spojench s OLED v spolonosti Philips. Spolonosti BASF a Philips zko spolupracuj od roku 2006 v rmci tzv. OLED 2015 iniciatvy nemeckho spolkovho Ministerstva pre vzdelvanie a vzkum. BASF vyvja organick chemick materily ako naprklad farbiv, ktor alej vo svojom vskume a vrobe systmov OLED pouva Philips. Len vaka spolonmu partnerstvu oboch spolonost mohlo djs k zrodu technolgie OLED pouitej v strench priestoroch automobilov. OLED sveteln revolcia Vhody technolgie OLED s zaloen jednak na ich vysokej innosti, ako aj na pouitej technolgii umoujcej nov rieenia dizajnu. OLED s 1,8 mm tenk zdroje svetla, ktor mu by i priesvitn. Takto produkovan iarenie je rozptlen rovnomerne po celej ploche, o zvyuje komfort posdky vozidla, pretoe oproti klasickm bodovm zdrojom neoslepuj a vaka nim vznikaj menej ostr tiene. -red-

osvetl. Prezentovan koncept OLED je vsledkom dlhodobej spoluprce spolonost BASF a Philips pri vskume v oblasti OLED-modulov. Toto sveteln rieenie neponka vak len nov monosti v dizajne, ale taktie umouje nov spsoby v samotnej kontrukcii automobilov me by pouit kombincia priesvitnch OLED s rovnako priesvitnmi solrnymi lnkami. Kombincia oboch systmov umouje vodiovi vychutna si jedinen pocit otvorenho priestoru, cez de navye produkuje elektrick energiu a v noci interir obklop prjemn tepl osvetlenie
62