ŽSR - Záchytné Parkovisko Ivanka Pri Dunaji

SR, Zchytn parkovisk pre integrovan dopravn systm Bratislavskho samosprvneho kraja v dopravnch bodoch Zohor, Nov Koarisk,
Ivanka pri Dunaji a Pezinok Ivanka pri Dunaji Zmer
OBSAH
I. II. III.
ZKLADN DAJE O NAVRHOVATEOVI ZKLADN DAJE O NAVRHOVANEJ INNOSTI ZKLADN INFORMCIE O SASNOM STAVE IVOTNHO PROSTREDIA DOTKNUTHO ZEMIA III.1. CHARAKTERISTIKA PRRODNHO PROSTREDIA VRTANE CHRNENCH ZEM III.1.1. Geomorfologick pomery III.1.2. Geologick pomery III.1.3. Klimatick pomery III.1.4. Voda III.1.5. Pdne pomery III.1.6. Flra a vegetcia, ivostvo KRAJINA, KRAJINN OBRAZ, STABILITA, OCHRANA III.2.1. Krajina a jej truktra III.2.2. Scenria krajiny III.2.3. Chrnen zemia poda zkona . 543/2002 Z.z. o ochrane prrody a krajiny III.2.4. zemn systm ekologickej stability OBYVATESTVO, JEHO AKTIVITY, INFRATRUKTRA, KULTRNO HISTORICK HODNOTY ZEMIA III.3.1. Obyvatestvo a jeho aktivity III.3.2. Ekonomick truktra obce III.3.3. Ponohospodrstvo III.3.4. Lesn hospodrstvo III.3.5. Infratruktra III.3.6. Rekrecia a cestovn ruch III.3.7. Kultrnohistorick pamiatky SASN STAV KVALITY IVOTNHO PROSTREDIA VRTANE ZDRAVIA III.4.1. Sasn stav kvality ivotnho prostredia III.4.2. Sasn zdravotn stav obyvatestva ZKLADN DAJE O PREDPOKLADANCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ INNOSTI NA IVOTN PROSTREDIE VRTANE ZDRAVIA A O MONOSTIACH OPATREN NA ICH ZMIERNENIE IV.1. POIADAVKY NA VSTUPY IV.1.1. Zber plch IV.1.2. Spotreba vody IV.1.3. Ostatn surovinov a energetick zdroje IV.1.4. Dopravn a in infratruktra IV.1.5. Nroky na pracovn sily IV.1.6. In nroky DAJE O VSTUPOCH IV.2.1. Zdroje zneistenia ovzduia
1 1 14
14 14 14 15 16 17 18 19 19 19 19 20 20 20 21 22 22 22 27 27 28 28 29 31
III.2.
III.3.
III.4.
IV.
31 31 32 33 33 33 34 34 34
IV.2.
SR, Zchytn parkovisk pre integrovan dopravn systm Bratislavskho samosprvneho kraja v dopravnch bodoch Zohor, Nov Koarisk, Ivanka pri Dunaji a Pezinok Ivanka pri Dunaji Zmer
IV.2.2. IV.2.3. IV.2.4. IV.2.5. IV.2.6. IV.3.
Hluk Odpadov vody Odpady iarenie, in fyziklne polia, teplo, zpach a in vstupy Vyvolan investcie
34 35 35 36 36 36
DAJE O PREDPOKLADANCH PRIAMYCH A NEPRIAMYCH VPLYVOCH NA IVOTN PROSTREDIE HODNOTENIE ZDRAVOTNCH RIZK DAJE O PREDPOKLADANCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ INNOSTI NA CHRNEN ZEMIA POSDENIE OAKVANCH VPLYVOV Z HADISKA ICH VZNAMNOSTI A ASOVHO PRIEBEHU PSOBENIA IV.6.1. Vplyvy na obyvatestvo IV.6.1.1. Zneistenie ovzduia IV.6.1.2. Ovplyvnenie obyvatestva hlukom IV.6.1.3. Naruenie pohody a kvality ivota IV.6.1.4. Socilne a ekonomick dsledky a svislosti IV.6.1.5. Vplyvy na sdla IV.6.1.6. Vplyv na kultrne a historick pamiatky IV.6.1.7 Vplyvy na ponohospodrsku vrobu IV.6.1.8 Vplyvy na lesn hospodrstvo IV.6.1.9. Vplyvy na priemysel IV.6.1.10. Vplyvy na dopravu IV.6.1.11. Vplyvy na rekreciu IV.6.1.12. Vplyvy na infratruktru IV.6.2. Vplyvy na prrodn prostredie IV.6.2.1. Horninov prostredie IV.6.2.2. Vplyvy na kvalitu ovzduia, zmeny miestnej klmy IV.6.2.3. Vplyvy na vodu IV.6.2.4. Vplyvy na pdu IV.6.2.5. Vplyvy na biotu IV.6.2.6. Vplyvy na krajinu a zemn systm ekologickej stability PREDPOKLADAN VPLYVY PRESAHUJCE TTNE HRANICE VYVOLAN SVISLOSTI, KTOR MU SPSOBI VPLYVY S PRIHLIADNUTM NA SASN STAV P V DOTKNUTOM ZEM ALIE MON RIZIK SPOJEN S REALIZCIOU INNOSTI OPATRENIA NA ZMIERNENIE NEPRIAZNIVCH VPLYVOV INNOSTI IV.10.1. Organizan opatrenia IV.10.2. Kompenzan opatrenia POSDENIE OAKVANHO VVOJA ZEMIA, AK BY SA NAVRHOVAN INNOS NEREALIZOVALA (NULOV VARIANT) POSDENIE SLADU NAVRHOVANEJ PLNOVACOU DOKUMENTCIOU INNOSTI S PLATNOU ZEMNO-
IV.4. IV.5.
37 37
IV.6.
37 39 39 40 41 42 42 43 43 44 44 44 48 48 48 48 48 49 49 50 50 51 51
IV.7. IV.8.
IV.9. IV.10
51 51 51 55 55
IV.11
IV.12
56
IV.13
AL POSTUP HODNOTENIA VPLYVOV S OKRUHOV PROBLMOV
UVEDENM NAJZVANEJCH
57
V.
POROVNANIE VARIANTOV NAVRHOVANEJ INNOSTI A NVRH OPTIMLNEHO VARIANTU V.1. V.2. V.3. TVORBA SBORU KRITRI VBER OPTIMLNEHO VARIANTU ZDVODNENIE NVRHU OPTIMLNEHO VARIANTU MAPOV A IN OBRAZOV DOKUMENTCIA DOPLUJCE INFORMCIE K ZMERU VII.1. ZOZNAM TEXTOVEJ A GRAFICKEJ DOKUMENTCIE, KTOR SA VYPRACOVALA PRE ZMER A ZOZNAM HLAVNCH POUITCH MATERILOV ZOZNAM VYJADREN A STANOVSK VYPRACOVANM ZMERU POTVRDENIE SPRVNOSTI DAJOV VIII.1. VIII.2. SPRACOVATELIA ZMERU POTVRDENIE SPRVNOSTI DAJOV PODPISOM OPRVNENHO ZSTUPCU NAVRHOVATEA K NAVRHOVANEJ INNOSTI PRED
57
57 58 60 61 61 61
VI. VII.
VII.2.
62
VIII.
62 62 63
I.
I.1.
ZKLADN DAJE O NAVRHOVATEOVI

NZOV : eleznice Slovenskej republiky Bratislava
I.2.
IDENTIFIKAN SLO :
IO: 31 364 501
I.3. I.4.
SDLO : OPRVNEN ZSTUPCA :
Klemensova 8, 813 61 Bratislava Ing. tefan Sedlek riadite odboru investorskho GR SR
I.5.
OSOBA OPRVNEN POSKYTOVA RELEVANTN INFORMCIE O NAVRHOVANEJ INNOSTI : Ing. tefan Sedlek riadite odboru investorskho GR SR
II.
ZKLADN DAJE O NAVRHOVANEJ INNOSTI
II.1.
NZOV:
SR, Zchytn parkovisko pre integrovan dopravn systm BSK v dopravnom bode Ivanka pri Dunaji
II.2. EL: Cieom vstavby zchytnch parkovsk je prispie k zmene chovania sa obyvateov obc a miest nachdzajcich sa v regine okolo Hlavnho mesta SR Bratislavy, ktor dochdzaj z miesta bydliska do Bratislavy. Jedn sa hlavne o obyvateov pravidelne dochdzajcich za prcou a vzdelanm, ale napr. aj za kultrnymi, portovmi alebo aj inmi podujatiami. Zmena chovania spova v tom, e obyvatelia nebud vyuva v rmci svojich ciest automobil ale eleznin dopravu. Vybudovanie parkoviska pre aut a bicykle so vetkmi jeho podpornmi nleitosami (stren kamerovm systmom, s informanm systmom, s premietnutm vyuitia elezninej dopravy do ceny parkovacieho lstka, parkovisko pre bicykle oploten) m by popudom ktor k takejto zmene chovania dochdzajcich prispeje. Sasne je vak potrebn pripomen, e v cieovom priestore takchto cestujcich v Bratislave dochdza k zmene parkovacej politiky (vrazn obmedzenie neplatench parkovsk, vyhradenie parkovsk len pre rezidentov), o predstavuje vznamn retrikn opatrenie, ktor m zni poet automobilov zaaujcich komunikan kostru Bratislavy a tm aj ivotn prostredie. Navrhovan parkovisko je jednm z viacerch parkovsk, ktor sa v rmci celkovej koncepcie posilnenia vyuvania elezninej dopravy navrhuj aj v inch obciach a mestch okolo Bratislavy. V zmysle prlohy . 8 k zkonu . 24/2006 Z.z. o posudzovan vplyvov na ivotn prostredie, tabuky . 9 Infratruktra, mono navrhovan innos zaradi do poloky 16b. II.3. II.4. II.5. UVATE: Uvateom bude navrhovate stavby a cestujca verejnos
CHARAKTER NAVRHOVANEJ INNOSTI: novostavba UMIESTNENIE NAVRHOVANEJ INNOSTI: kraj: Bratislavsk, okres: Senec, katastrlne zemie: Ivanka pri Dunaji
DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava
II.6.
PREHADN SITUCIA UMIESTNENIA NAVRHOVANEJ INNOSTI: Polohu navrhovanej stavby znzoruje erven bod na priloenom obrzku: obr. . 1
II.7.
TERMN ZAATIA A SKONENIA VSTAVBY A PREVDZKY NAVRHOVANEJ INNOSTI: Plnovan termn zaatia vstavby innosti : 2014 Plnovan termn ukonenia vstavby innosti: 2015 STRUN OPIS TECHNICKHO A TECHNOLOGICKHO RIEENIA:
II.8.
Koncepcia, umiestnenie a technick rieenie parkoviska Na zklade poiadavky objednvatea dokumentcie je nvrh zchytnho parkoviska pre cieov stav 300 parkovacch stojsk rieen variantne. Variantn rieenie je vyvolan na jednej strane snahou o optimalizciu jeho umiestnenia oproti nvrhu spracovanmu v Technicko-ekonomickej tdii Implementcia integrovanho dopravnho systmu na zem Bratislavy s dosahom na priahl reginy (spracoval REMING CONSULT, a.s., 2009) a na druhej strane snahou njs efektvne rieenie jeho vstavby, ktor me overi a zohadni reakciu na skuton zujem obyvateov spdovho zemia na vyuvan koncepcie integrovanho dopravnho systmu. Skuton zujem je podmienen aj realizciou retriknch opatren v Bratislave a podpornch akci eleznc Slovenskej republiky a prevdzkovateov elezninej dopravy, priom skuton termny a skuton rozsah realizcie podpornch akci a stavieb nie je dnes znmy. Veobecne sa navrhuje kapacita parkoviska pre aut realizovan v 1. asovej etape do cca 30 % z celkovho potu parkovacch stojsk. Tto kapacita je limitovan monosami priestoru ktor v prslunej lokalite vychdza zo zkladnej mylienky umiestni toto parkovisko o najbliie ku konkrtnej stanici alebo zastvke. Parkovisk pre bicykle bud u v 1. asovej etape realizovan v pote 50 bicyklov o predstavuje u ich cieov stav. Z tohto dvodu je okrem nvrhu variantnho umiestnenia parkoviska navrhovan aj jeho rozsah ktor bude realizovan v 1. asovej etape a v nslednej dostavbe do cieovho stavu. Okrem variantov umiestnenia je predmetom rieenia aj alternatva vstavby povrchovho parkoviska a vstavby parkovacieho domu resp. ich kombinci.
Obr..2
Umiestnenie parkoviska Zchytn parkovisko Ivanka pri Dunaji bolo v citovanej tdii situovan na pravej strane od trate Senec Bratislava a zpadne od miestnej komunikcie Ndran ulica. Vzhadom na dvody uveden v predchdzajcom texte spracovan dokumentcia navrhuje k posudzovaniu vplyvov stavby na ivotn prostredie nasledovn varianty: Variant A.1.a: povrchov parkovisko s rozsahom 78 stojsk, umiestnen medzi traou a existujcou elovou komunikciou (vkresov prloha .1), Variant A.1.b: parkovac dom s rozsahom 165 stojsk, umiestnen medzi traou a existujcou elovou komunikciou (vkresov prloha .2), Variant B.1.a: povrchov parkovisko s rozsahom 302 stojsk umiestnen poda tdie na pravej strane od trate Senec Bratislava a zpadne od miestnej komunikcie Ndran ulica (vkresov prloha .3); Variant B.1.b: povrchov parkovisko s rozsahom 78 stojsk, umiestnen medzi traou a existujcou elovou komunikciou, povrchov parkovisko umiestnen poda tdie s rozsahom 222 stojsk, ako dostavba na cieov stav 300 stojsk, alebo parkovac dom s rozsahom 165 stojsk, umiestnen medzi traou a existujcou elovou komunikciou a povrchov parkovisko umiestnen poda tdie s rozsahom 135 stojsk, ako dostavba na cieov stav 300 stojsk . V sasnosti ete nie je navrhnut presn tvar povrchovch parkovsk s 222 a 135 parkovacmi miestami, preto v prlohovej asti je dokumentovan stav s povrchovm parkoviskom z variantu B.1.a (vkresov prloha .4a a 4b). Definitvne rozhodnutie o prijat niektorej z navrhovanch variant a alternatv bude predmetom posudzovania v dokumentcii stavebnho zmeru (DSZ). Variant A.1.a V rmci tohto variantu sa navrhuje vybudova povrchov parkovisko s rozsahom 78 stojsk.
Parkovisko je situovan medzi traou a existujcou elovou komunikciou a m spolon vjazd a vjazd. Parkovisko je umiestnen na trvnatej ploche po pravej strane el. trate v smere do Bratislavy a sbene s existujcim nstupiskom. Rozsah parkoviska je v prienom smere limitovan rkou vonho priestoru medzi nstupiskom el. trate a sbenou komunikciou, v pozdnom smere na zpadnej strane existujcim objektom (murovan objekt) zastvky a na vchodnej strane polohou existujcej nespevnenej komunikcie. Parkovisko repektuje existujce objekty umiestnen na tejto ploche ohraden priestor pre kontajnery na smeti a parkovisko pre bicykle. Parkovacie stojisk s navrhovan pre skupinu vozidiel O2 (STN 73 6056/O1), stojisk ikm, dopravn reim zabezpeuje jednopruhov, jednosmern komunikcia. Spolon vjazd a vjazd situovan na zpadnej strane je regulovan parkovacm systmom. Parkovisko bude oploten. Parkovisko bude prstupn z elovej komunikcie ktor sa na miestnu komunikciu Ndran ulica pripja v stykovej kriovatke. Prstup z parkoviska na nstupisko je rieen vybudovanm chodnka, ktor vedie sbene s elovou komunikciou a napja sa na nstupisko zastvky zpadne od objektu zastvky. Variantne je mon vybudova aj prstup z parkoviska priamo na nstupisko v smere do Bratislavy. Navrhovan stavebn rieenie repektuje poiadavky na uvanie stavby imobilnmi osobami, vr. pozdneho sklonu chodnka vedceho na zastvku. Na parkovisku s vylenen celkom 4 stojisk pre vozidl pouvan imobilnmi osobami. Pred zaatm vstavby je potrebn v rmci ternnych prav odstrni kmene po v minulosti vyrbanch stromoch (alej topoov) ktorch priemer dosahuje a cca 90 cm. Parkovisko pre bicykle je navrhovan umiestni na ploche medzi budovou elezninej zastvky a elovou komunikciou (severne od objektu zastvky). Variant A.1.b V rmci tohto variantu sa navrhuje vybudova parkovac dom s rozsahom 165 stojsk. Objekt parkovacieho domu je v oboch smeroch limitovan priestorovmi obmedzeniami obdobne ako vo variante povrchovho parkoviska. Je situovan medzi traou a existujcou elovou komunikciou a m spolon vjazd a vjazd. Parkovac dom je umiestnen na trvnatej ploche po pravej strane el. trate v smere do Bratislavy a sbene s existujcim nstupiskom. Umiestnenie parkovacieho domu repektuje existujce objekty umiestnen na predmetnej ploche ohraden priestor pre kontajnery na smeti a parkovisko pre bicykle. Objekt je 2 podlan Parkovacie stojisk s navrhovan pre skupinu vozidiel O2 (STN 73 6056/O1), stojisk kolm, dopravn reim zabezpeuje jednopruhov, jednosmern komunikcia. V parkovacom dome je vylenench celkom 6 stojsk pre vozidl pouvan imobilnmi osobami na 2. nadzemnom podla. Spolon vjazd a vjazd situovan na zpadnej strane je regulovan parkovacm systmom. Napojenie parkovacieho domu na komunikan sie a rieenie pohybu chodcov je obdobn ako vo variante povrchovho parkoviska. Z 2. nadzemnho podlaia je mon priamy prstup na nstupisko v smere do Bratislavy. Pred zaatm vstavby je potrebn v rmci ternnych prav odstrni kmene po v minulosti vyrbanch stromoch (alej topoov) ktorch priemer dosahuje a cca 90 cm. Umiestnenie parkoviska pre bicykle je mon riei variante a to alebo na 1. nadzemnom podla pri vstupe do objektu, alebo na ploche medzi budovou elezninej zastvky a elovou komunikciou (severne od objektu zastvky) tak ako je to navrhovan pri variante povrchovho parkoviska. Variant B.1.a V rmci tohto variantu sa navrhuje vybudova povrchov parkovisko s rozsahom 302 stojsk, ktor zodpoved kapacitou cieovmu stavu. Parkovisko je situovan poda tdie na pravej strane od trate Senec Bratislava a zpadne od miestnej komunikcie Ndran ulice. Parkovisko m spolon vjazd a vjazd. Parkovisko je umiestnen na ponohospodrskej pde. Umiestnenie parkoviska je na junej strane limitovan existujcou zhradkrskou osadou a nutnosou ponecha monos prstupu k jednotlivm parcelm a sasne repektuje trasu silnoprdovch kblovch veden vo vlastnctve SR vedench pozd oploten. Na vchodnej strane je repektovan ps stromov a krovn plniaci aj izolan funkciu. Na severnej strane je limitom existujca zstavba.
Parkovacie stojisk s navrhovan pre skupinu vozidiel O2 (STN 73 6056/O1), stojisk kolm, dopravn reim zabezpeuje dvojpruhov, obojsmern komunikcia. Spolon vjazd a vjazd situovan na vchodnej strane je pripojen na Ndran ulicu a je regulovan parkovacm systmom. Prechod z parkoviska na eleznin zastvku je rieen vybudovanm chodnka situovanho po avej strane Ndranej ulice v smere do obce. Na nstupisko zastvky sa pripja zpadne od objektu zastvky. Navrhovan stavebn rieenie repektuje poiadavky na uvanie stavby imobilnmi osobami, vr. pozdneho sklonu chodnka vedceho na zastvku. Na parkovisku je vylenench celkom 12 stojsk pre vozidl pouvan imobilnmi osobami. Na Ndranej ulici sa v polohe nadvzujcej na parkovisko navrhuje vybudovanie zastvok autobusovej dopravy. Zastvkov pruh m dku 12,0 m pre jedno vozidlo a rku .... m. Pre bezpen pohyb chodcov sa vybuduje chodnk ktor prepoj obe zastvky s chodnkom vedcim od parkoviska k elezninej zastvke. rka chodnka 2,0 m. Parkovisko pre bicykle je navrhovan umiestni na ploche medzi budovou elezninej zastvky a elovou komunikciou (severne od objektu zastvky). Variant B.1.b Cieom tchto variantov je dobudovanie parkovsk realizovanch v 1. asovej etape na ploche pozd nstupiska elezninej zastvky (variant A.1.a, alebo variant A.1.b) na definitvne poadovan rozsah parkovacch stojsk t.j. na poet 300. Parkovisko je situovan obdobne ako vo variante B.1.a na ploche na pravej strane od trate Senec Bratislava a zpadne od miestnej komunikcie Ndran ulica. Stavebno-technick rieenie sa nemen, rozdielny je len zber plochy. V prpade, e v 1. etape sa vybuduje povrchov parkovisko pozd el. zastvky v rozsahu 78 stojsk, tak sa v tejto etape dobuduje 222 stojsk, ak sa v 1. etape vybuduje parkovac dom v rozsahu 165 stojsk, tak sa v tejto etape dobuduje 135 stojsk. Technick rieenie Prprava zemia V rmci prpravy zemia bud realizovan ternne pravy spovajce v odstrnen orninej (humznej) a podorninej vrstvy, odstrnenie stromov a krovn a bracie prce spojen s odstrnenm existujcich pozemnch objektov nachdzajcich sa na plochch navrhovanch parkovsk. Na zklade realizovanho pedologickho prieskumu navrhuje sa na plochch predpokladanch doasnch a trvalch zberov stavby skrvka humusovho horizontu v hrbke 30 cm. Humusov horizont je zhodn s ornicou a prakticky sa jedn o vetky plochy s ponohospodrskou pdou. Na plochch s husto porastenm krovm, na plochch s vemi lenitm relifom (priekopy, strm svahy) a na trvnatej ploche medzi elezninou traou a elovou komunikciou (nachdzaj sa tam pozostatky topoovej aleje) sa skrvka humusovho horizontu nenavrhuje. S ornicou a podorninmi vrstvami sa bude hospodri samostatne, aby nedolo k premieseniu jednotlivch vrstiev. Skldky bud doasne umiestnen na ploche mimo vlastnho parkoviska na ploche doasnho zberu. Pri ukonovan stavby bude skrvka pouit ako podklad pre vegetan pravy. S prebytonm materilom bude nakladan poda poiadavky vlastnka pozemku. Pred zaatm stavby je potrebn preloi ininierske siete nachdzajce sa na pozemkoch dotknutch stavbou. Parkovisko Z hadiska dopravnho rieenia navrhovan parkovisko m spolon napojenie na prstupov komunikciu. Vjazd a vjazd z parkoviska repektuje pravostrann prevdzku a je zabezpeen zvorou. V priahlom seku pred a za zvorou je rka jazdnho pruhu 3,50 m pre umonenie vjazdu nkladnch automobilov pri drbe parkoviska a tie pre prpadn vjazd poiarnej techniky. Parkovacie stojisk s navrhovan s kolmm alebo ikmm radenm poda prslunho variantu. Zkladn rozmer parkovacieho stojiska kolmho je 2,50 x 5,30 m, pri ikmom parkovisku 2,50 x 5,50 m. Pri stojiskch ktor s umiestnen elne k zatrvnenej ploche je mon uvaova s previsom ela vozidla.
Komunikcia zabezpeujca obsluhu parkovacch plch je vo variante A jednosmern so zkladnou rkou 4,0 m (medzi obrubnkmi), vo variante B obojsmern so zkladnou rkou 6,0 m. Na parkoviskch s veobecne vyhraden stojisk pre imobilnch v rozsahu 4% z celkovho potu a maj rozmer 3,50 x 5,30 m. Stojisk pre imobilnch s sstreden hlavne pri vjazde/vjazde z parkoviska. V prpade, e medzi parkoviskom a objektom stanice/zastvky je navrhovan chodnk ktor nie je sasou vjazdu a vjazdu z parkoviska s stojisk pre imobilnch situovan v nadvznosti na takto chodnk. Na parkovisku sa navrhuje vyhradi 4 stojisk ktor bud v budcnosti patri k dobjacm staniciam pre dvojstopov a jednostopov elektrovozidl. Z hadiska stavebno-kontruknho rieenia je povrch parkoviska navrhovan ako ivin, povrch chodnkov a ostatnch spevnench plch je navrhovan variantne zo zmkovej dlaby alebo ivin. Prstup k staninej budove (k nstupiskm) je navrhovan vybudovanm chodnka. Odvedenie daovch vd z povrchu parkoviska je zabezpeen prienym a pozdnym sklonom do novo navrhovanch vpustov, s odvedenm vd do vsaku cez odluovae ropnch ltok. Vzhadom k rovinatmu charakteru zemia nedochdza k vstavbe vch nsypov a zrezov. rove nivelety parkoviska je naviazan na vku existujcich komunikci na ktor sa parkovacie plochy pripjaj. Zemn prce pozostvaj z vkopu po rove zemnej plne repektujcu hrbku kontruknch vrstiev spevnench plch a ich niveletu naviazan na rove komunikcie na ktor sa parkovisko pripja. Parkovisko pre bicykle Parkovisko pre bicykle je navrhovan na uloenie 50 ks bicyklov. Vo variante povrchovho parkoviska je situovan v priestore medzi objektom zastvky a elovou komunikciou v nadvznosti na vjazd na automobilov parkovisko. Tto poloha je rovnak aj v prpade automobilovho parkoviska umiestnenho poda variantu A.1.a, variantu B.1.a alebo B.1.b. Parkovisko pozostva z vybudovanej spevnenej plochy, ktor je zriaden ako betnov hr. 120 mm a je uloen na vrstve trkodrviny hr. 200 mm. Do betnovej plochy s kotven stojany na bicykle v osovej vzdialenosti 50 cm. Parkovisko sa navrhuje oploti pletivom s vkou 180 cm, oceov stpiky s osaden v betnovom zklade, osov vzdialenos bude prispsoben kontrukcii prestreenia. V oploten je osaden oceov brnka opatren elektrickm zmkom. Zmok je ovldan elektromagnetickm systmom typu napr. DEK. Jedn sa o adresn systm umoujci identifikciu osb pri vstupe a vstupe a kad kon je zaznamenan v pamovom moduli. DEK k bude vydvan prevdzkovateom parkoviska osobm vyuvajcim eleznin dopravu. Nosn kontrukciu prestreenia parkoviska tvor oceov rmov kontrukcia =4,0 m so systmom vznc ukladanch v pozdnom smere a ahkou krytinou z trapzovho plechu alebo z transparentnho materilu (napr. lexan). Vntorn priestor parkoviska bude osvetlen svietidlami LED vybavenmi senzormi pohybu. Zdrojom energie bude prpojka NN alebo solrny panel, ktor bude zabezpeova el. energiu pre osvetlenie a ovldanie vstupnej brnky.. V prpade, e sa v 1. asovej etape vybuduje parkovac dom bude parkovisko pre bicykle umiestnen na 1. nadzemnom podla parkovacieho domu v blzkosti vjazdu do objektu. Vlastn priestor pre uloenie bicyklov bude oploten, kontrola vstupu bude rieen obdobne ako u vonkajch parkovsk. Zrubn mr V rmci variantu A.1.a je potrebn v dke nstupiska vybudova zrubn mr ktor zabezpe vkov rozdiel medzi existujcou rovou trvnatej plochy na ktorej sa umiestuje nstupisko a rovou nstupiska zastvky. Zrubn mr me by navrhnut ako gravitan, monolitick betnov, alebo ako gabinov (drten koe vyplnen kamenivom). Na mre bude osaden zbradlie.
Technologick domek Objekt bude sli pre umiestnenie zariaden rdiovho prenosu dt do dispeingu sprvcu prakoviska, pre umiestnenie zariaden nhradnho zdroja pre kamerov systm, rdiov prenos a PSN. Stavebne sa jedn o jednoduch, przemn, nepodpivnien objekt s rovnou strechou. Vyroben je priemyselne ako elezobetnov prefabrikt dovezen na stavbu vcelku a kotven do pripravenej zkladovej elezobetnovej dosky. Vonkajie rozmery domeka s cca 2,50 x 2,38 m, svetl vka 3,20 m. Vstupn dvere s vyhotoven z pozinkovanho oceovho plechu. Objekt bude vybaven kblovmi rozvodmi, umelm osvetlenm a zsuvkovm okruhom. Vykurovanie bude zabezpeen klimatizanm zariadenm s funkciou vykurovania, prpustn rozsah teplt v objekte +5 a +30 C. Objekt bude napojen na prvod NN a prvod kblov bude cez podlahu objektu. Kblov chrnikov trasa Vzhadom na potrebu vybudova preloky silnoprdovch kblov SR ktor sa dostvaj do kolzie s navrhovanmi plochami zchytnch parkovsk vybuduje sa kblovod. Dka kblovodu sa predpoklad 128 m. Kblovod sa vybuduje z HDPe rr DN 110 resp. DN 200. Na trase sa vybuduj 2 ks monolitickch elezobetnovch komr. Rekontrukcia Ndranej ulice V svislosti s nvrhom zastvky autobusovej dopravy na Ndranej ulici bude existujca komunikcia rekontruovan a vybuduj sa samostatn zastvkov pruhy v rke 3,50 m a s nstupnou hranou dky 12 m. Dky vyraovacch a zaraovacch sekov (STN 73 6425) s s prihliadnutm na rekontrukciu cesty dlh 25 m. Z hadiska rkovho usporiadania bude umiestnenie zastvok repektova prslun kategriu komunikcie. Kontrukcia novch pruhov bude so ivinm povrchom. Pozd plochy zastvky bude vybudovan chodnk so zvenm obrubnkom oddeujcom chodnk od vozovky. rka chodnka 2,00 m, povrchov prava ivin alebo betnov dlaba. Prepojenie navrhovanej autobusovej zastvky so elezninou zastvkou bude jednostrannm chodnkom rky 2,00 m. Na zastvke bude osaden prstreok z ahkej oceovej kontrukcie, pod prstrekom bude umiestnen lavika. Oplotenie Za elom zvenia pocitu bezpenosti vodiov ktor celodenne bud odstavova svoje vozidl na parkovisko a podstatnho znenia prstupu cudzch osb na parkovisko navrhuje sa oplotenie parkoviska. Oplotenie bude pozostva z oceovch poplastovanch stpikov osadench v betnovch ptkch. Pletivo bude poplastovan s vkou 180 cm. Trasa oplotenia bude veden v hranici trvalho zberu. Oplotenie bude preruen v mieste vjazdu a vjazdu na parkovisko. Vegetan pravy Vegetan pravy bud riei vsadbu stromov v ostrovekoch na parkovisku a v pozdnych lnich oddeujcich psy stojsk, vsadbu stromov a krkov po obvode parkoviska s cieom plni hygienick ochranu a estetick funkciu a zatrvnenie nespevnench plch vo vntri parkoviska a po jeho obvode. V ostrovekoch bud vysaden listnat stromy menieho vzrastu alebo stromy s guovitm tvarom koruny. Plocha pod stromami bude vysypan rienym trkom. Na plochch po obvode parkoviska sa vysadia zahusten skupiny krkov s funkciou oddelenia parkoviska od okolia. Na vonkajej strane parkoviska mu by okrem krovn vysaden aj stromy vyieho vzrastu. Parkovac dom S cieom zvi kapacitu parkoviska pri sasnom znen rozsahu trvalho zberu navrhuje sa alternatvne vybudovanie parkovacieho domu. Parkovac dom je navrhovan prednostne vo variante A.1.b (situovan je medzi nstupiskom trate a elovou komunikciou) ale je ho mon umiestni aj na plochch poda variantu B.1.a alebo B.1.b.
Parkovac dom je kontrukne navrhnut z oceovej, povrchovo upravenej kontrukcie. Medzi vhody nosnej kontrukcie z oceovch prvkov oproti kontrukcii zo elezobetnovch prvkov je mon uvies - kontrukcie je priestorovo sporn, uvatesky prjemn, cel objekt je vnman prostrednctvom thlych, ahkch oceovch kontrukci, kontrukcia je 100 % recyklovaten a realizcia vyaduje krtku dobu vstavby. Jednotliv podlaia parkovacieho domu s dopravne prstupn rampami s kontrolovanm vstupom, ktor sa pripja na existujcu komunikciu. Spolon vjazd a vjazd je opatren zvorami. Okrem rmp pre vozidl s jednotliv podlaia prepojen aj schodiskami. Po obvode s jednotliv podlaia otvoren bez obvodovch stien. Kontrukne s parkovacie domy rieen ako trojloov parkovacia ploina. Kontrukn vka podla je 2,80 m. Stropn kontrukcia parkovacieho domu pozostva z plechodosky, nosn trapzov plech s betnovou zlievkou, dimenzovanou na rozpon 7,50 m. Prestreenie obslunch rmp bude rieen trapzovmi plechmi uloenmi na nosnej oceovej rmovej kontrukcii. Hlavn nosn oceov rmov kontrukcia bude zaloen na prefabrikovanch bodovch zkladoch -ptkch. Vku zbradlia je 1,10 m. as obvodovej steny priahlej elezninmu telesu bude tvori monolitick elezobetnov oporn stena, Najvyie podlaie parkovacieho domu nie je zastreen. Zastreen s len vertiklne komunikcie (schodisk) a rampy. Vetranie jednotlivch podla je prirodzen. Osvetlenie parkovacch stojsk bude navrhnut iarivkovmi svietidlami osadenmi na strope resp. stench objektu. Kble bud uloen v pancierovch rrkach a kblovch aboch. Osvetlenie bude ovldan automaticky smrakovm snmaom a prpadne snmami pohybu. Elektrick poiarna signalizcia bude signalizova prpadn vznik poiaru a signl bude rdiovou sieou odoslan do centrlneho dispeingu. Kontrola obsadenosti parkovacch stojsk me by rieen snmami obsadenosti jednotlivch stojsk. Za najspoahlivejie snmae sa pokladaj snmae ultrazvukov a po nich magnetick. Zrkov vody z podlh parkovacch domov s rieen vyspdovanm do horizontlnych odtokovch abov a vertiklnymi zvodmi s zrkov vody zveden pod podlahu 1.NP s prepojenm do leatej kanalizcie, ktor mus by v rmci predistenia odpadovch vd zasten do odluovaa ropnch ltok. Predisten vody bud odvdzan do vsakovacch zariaden, ktor mu by umiesten bu priamo pod parkovacm domom, resp. v terne popri objekte. Odkanalizovanie povrchovho parkoviska Odkanalizovanie parkoviska je rieen sstavou ulinch vpustov, kanalizanch potrub, odluovaov ropnch ltok (ORL) a vsakovacch zariaden. Daov vody zachyten na spevnench parkovacch plochch s vzhadom na platn predpisy o ochrane ivotnho prostredia (Zkon o vodch .364 z r. 2004, STN 75 6101) klasifikovan ako vody zneisten a musia by pred vypanm do ternu a podpovrchovch vrstiev predisten v odluovaoch ropnch ltok. Cel kanalizan systm je navrhnut v slade s STN 73 6103 pre hodnoty pri trvan 15 - mintovho daa (stanica Bratislava) a periodicitu daa p=0,5 s intenzitou pre dan oblas q =142 l/s/ha. Potrubn rozvod kanalizcie navrhujeme v celom rozsahu zrealizova z PVC (PP) hladkch rr, v dimenzich DN 200 a DN 400 mm, ktor zabezpeuj dokonal a trval vodotesnos. Potrubn rozvod bude zasten do ORL s prietokom Q=30 l/s a Q=100 l/s. Stupe odlenia ropnch ltok je stanoven do 0,1 mg.l1 NEL v slade s nariadenm vldy Slovenskej republiky slo 491/2002 Zb.z., ktorm sa stanovuj ukazovatele prpustnho stupa zneistenia vd. Odluovae s navrhnut v typovom preveden z vodostavebnho elezobetnu, v plnoprietokovom vyhotoven. Prevdzka navrhovanch ORL je plnoautomatick bez potreby zsahu obsluhy do technologickho procesu. Z odluovaa RL bud vyisten zrkov vody odvdzan do vsakovacieho zariadenia umiestnenho variantne mimo parkovacej plochy alebo pod parkovacou plochou. Vsakovacie zariadenie pozostva z polyetylnovch rr DN 355 mm so pecilnou perforciou, ktor s osaden v trkovom obsype obalenom geotextliou. Cel systm je navrhovan tak, aby k jeho vyprzdneniu dolo v priebehu 12 - 24 hodn.
Optick kbelizcia Optick kbelizcia bude zabezpeova prenos dt medzi jednotlivmi technologickmi zariadeniami navrhovanmi v rmci parkoviska a v parkovacch domov a technologickm domekom umiestnenm na parkovisku a prenos dt medzi technologickm domekom a zariadeniami SR. Osvetlenie Parkovisko bude osvetlen svietidlami LED osadenmi na osvetovacch stoiaroch umiestnench v chodnkoch, v trvnatch plochch alebo na spevnenej ploche na rozhran vyznaench radov stojsk. Ovldanie osvetlenia bude rieen automaticky smrakovm spnaom resp. spnacmi hodinami. Stoiare bud napojen zo samostatnho rozvdzaa RVO. Kblov rozvody bud navrhnut medenmi kblami uloenmi v chodnkoch alebo v spevnench plochch. Rozvody NN V rmci vonkajch rozvodov NN bud napojen vetky el. zariadenia navrhnut v rmci parkoviska ako s: informan systmy, zvory, platobn terminly, kamerov systm, nabjacie stojany pre dvojstopov a pre jednostopov vozidl. Prpojka NN Pre napjanie elektrickch zariaden navrhnutch v rmci tohto projektu bude navrhnut nov kblov prpojka zasten do navrhovanej trafostanice. Trafostanica a prpojka VN Pre napjanie elektrickch zariaden navrhnutch v rmci tohto projektu navrhnut polozapusten kioskov trafostanica 22/0,4kV s vonkajm ovldanm. Prpojka VN bude riei pripojenie navrhovanej kioskovej trafostanice na distribun rozvod VN 22kV. Navrhnut je kblov sluka z existujceho vedenia ZSE a.s. linka . 263 v seku medzi TS0023-032 a TS0023-014, ktor sa nachdza v blzkosti predmetnho parkoviska. Parkovac systm Parkovac systm (zvorov) pozostva zo sborov samostatnch technologickch zariaden: parkovac automat s vjazdovm a vjazdovm terminlom, samoobslunej automatickej pokladne a informanho systmu. Parkovac automat Parkovac automat pozostva z vjazdovho a vjazdovho terminlu. Vjazdov a aj vjazdov terminl pracuje plne autonmne. Vjazdov terminl pozostva z automatickej zvory, terminlu a induknho detektoru zabudovanho vo vozovke. Vdaj parkovacieho lstka je podmienen prtomnosou vozidla pri stojane, ktor je kontrolovan induknm detektorom. Po odobrat karty je dan pokyn na otvorenie vjazdovej rampy. Terminl mus by schopn ta aj abonentn, alebo predplaten karty. Terminl mus by vybaven zariadenm na prenos nevyhnutnch informci o funknosti zariadenia prevdzkovateovi parkoviska. Vjazdov terminl pozostva z automatickej zvory, terminlu a induknho detektoru zabudovanho vo vozovke. Obsahuje taku jednorzovch, predplatench alebo abonentnch parkovacch kariet. innos terminlu je podmienen prtomnosou vozidla pri stojane, ktor je kontrolovan induknm detektorom. Terminl mus by vybaven zariadenm na prenos nevyhnutnch informci o funknosti zariadenia prevdzkovateovi parkoviska. Parkovacia poklada Sasou komplexu parkovacieho systmu je aj parkovacia samoobslun automatick poklada pre plne automatick pouitie a platby za parkovacie poplatky je zaloen na bze lstkov, platobnch kariet alebo inch kariet vydvanch prevdzkovateom BID, a.s. alebo prevdzkovateom elezninej dopravy. Platby s uskutoniten mincami, prpadne volitene bankovkami alebo bezhotovostne platbami pomocou kariet. Poklada mus vydva potvrdenky ktor bud akceptova zavy z poplatku za parkovanie pri vyuit elezninej dopravy.
Samoobslun pokladne s v robustnom nerezovom preveden, s viacstupovm zabezpeenm proti neoprvnenmu vniknutiu. Kad poklada je riaden vlastnm priemyselnm potaom, ktor zabezpeuje funknos pokladne aj pri vpadku komunikanho spojenia s riadiacim potaom. Zlon zdroj v pokladni umouje riadne ukonenie prebiehajcej platby a kontrolovan vypnutie v prpade vpadku napjania. Poklada me by volitene vybaven sirnou alarmu, ktor sa spust pri neoprvnenom vniknut do vntra zariadenia a mus by vybaven zariadenm na prenos informci prevdzkovateovi parkoviska. Do pokladne mono zabudova tie CCTV kameru, pomocou ktorej mono identifikova i sledova zkaznka. Informan systm o obsadenosti parkoviska Informan systm bude podva motoristovi informciu i parkovisko v relnom ase ponka von miesta na parkovanie. Systm pozostva z umiestnenia snmaov na vjazde a vjazde, z vyhodnocovacej jednotky a premenlivej dopravnej znaky s uvdzanm informcie VON" a OBSADEN". V parkovacch domoch me by kontrola obsadenosti parkovacch stojsk zabezpeen aj snmami obsadenosti jednotlivch stojsk. Za najspoahlivejie snmae sa pokladaj ultrazvukov a po nich magnetick. Vyhodnocovacia jednotka bude nsledne informova o pote vonch miest alebo o obsadenosti parkoviska. Prenos informcie z vyhodnocovacej jednotky na informan panel me by realizovan pomocou kbla, siete mobilnch opertorov. daj o obsadenosti parkoviska bude prenan aj prevdzkovateovi parkoviska a prevdzkovateovi integrovanej dopravy. Komplex technologickch zariaden parkovacieho systmu bude napojen na rozvody NN. Informan systm elom informanho systmu je poskytova cestujcim elezninej dopravy a uvateom parkoviska informcie o vlakovej doprave, informcie prevdzkovatea integrovanho systmu a informcie o obsadenosti parkoviska (riei samostatn sbor Parkovac systm"). Kad as informanho zariadenia me by tie doplnen aj o monos poskytovania reklm. Kad zo systmov - odchod vlakov a informcie prevdzkovatea integrovanej dopravy bude prevdzkovan vlastnm zariadenm. Informan tabua o odchode vlakov Jedn sa o vizulny systm sliaci pre informovanie cestujcej verejnosti. Systm me poskytova informcie v rozsahu - druh vlaku, slo vlaku, cieov stanica, smer jazdy, pravideln odchod, mekanie. daj me by doplnen o zobrazenie aktulneho asu. Vetky daje bud preberan z informanho systmu SR vybudovanho na prslunej stanici alebo zastvke. Informan tabua prevdzkovatea integrovanho systmu Vizulny systm bude sli pre poskytovanie hlavne dopravnch ale aj veobecnch informcii prevdzkovatea integrovanho systmu dopravy a prpadne prevdzkovateov elezninej osobnej dopravy na prslunch tratiach ale aj prevdzkovatea mestskej hromadnej dopravy v Bratislave. Jedn sa napr. o informcie o nadvznch spojoch mestskej hromadnej dopravy, daje o zmench v doplnkovej doprave (napr. vluky, nehody, obmedzenia), veobecn daje o dopravnej situcii v Bratislave, daje o vonosti zchytnch alebo inch parkovsk v Bratislave a pod. daje mu bud preberan z informanch systmov jednotlivch prevdzkovateov. Veobecne Informan tabule s vekoplon programovaten zobrazovacie zariadenia jednostrann, pre umiestnenie vo vonkajom priestore. Tabule bud umiestnen pri vjazde na parkovisko a bud osaden na oceovej kontrukcii so zkladom. Kabelizcia k informanm tabuliam o vlakovej doprave je tvoren dtovmi kblami pre prenos potrebnch dajov z dtovho rozvodu informanho zariadenia v objekte zastvky alebo stanice. Ostatn komunikan spojenia je mon riei poda potreby kblovo (RS485, ethernet alebo kontakty), prpadne bezdrtovm prenosom (WIFI, GSM, GPRS). Informan zariadenia nevyaduj riadenie technologickch procesov a pracuj plne automaticky.
10
Napojenie na el. sie je navrhovan z NN rozvodu. Kamerov systm Kamerov systm sli na monitorovanie priestoru zchytnho parkoviska. Parkovisko je umiestnen v lokalite ktor je mimo astho a intenzvnejieho pohybu obyvateov prslunej obce, m sa strca monos akejsi prirodzenej, priebenej a celodennej obianskej kontroly danho priestoru. Cieom vybudovania kamerovho systmu je teda poskytn potencilnym cestujcim ktor pouij na presun medzi bydliskom a zchytnm parkoviskom vlastn dopravn prostriedok vy stupe pocitu bezpenosti pri celodennom odstaven svojho vozidla na parkovisko. Okrem toho kamerov systm bude dohliada na technologick zariadenia navrhovan na parkovisku. Navrhovan systm m prispie k odstrneniu alebo podstatnmu zneniu vandalizmu. Priestory parkoviska bud monitorovan kamerovm systmom pomocou statickch, digitlnych exterirovch kamier. Kamery bud pripojen do digitlnych videorekordrov s monosou ukladania zznamov na intern HDD. Videorekordry bud pripojen do siete prenosovho systmu jednak za elom sledovania zberov z kamier, sledovania zznamov, ale aj za elom monitorovania stavu kamerovho systmu pre potreby vasnej detekcie poruchy. Kamerov systm nevyaduje riadenie technologickch procesov a ani technologick procesy neriadi. Prenos zznamov z kamier bude realizovan do centrly prevdzkovatea integrovanho systmu pomocou systmu rdiovho prenosu dt GPRS alebo optickou sieou. Napjanie videokamier je navrhnut z rozvodu NN a zlohovan pomocou zlonho zdroja UPS osadenho akumultormi. Poplachov systm naruenia Cieom poplachovho systmu naruenia (PSN) je ochrana vntornch priestorov objektov pred neoprvnenm vniknutm do objektu. Chrnen priestory sa vybavia priestorovmi snmami PIR, detektormi rozbitia skla, okn a dvere magnetickmi kontaktmi. Chrnenmi priestormi je technologick domek v prpade povrchovho parkoviska alebo miestnos umiestnen v parkovacom dome. Detektory PSN sa pripoja na stredu PSN umiestnen v technologickom domeku, v prpade vybudovania parkovacieho domu v samostatnej miestnosti. Pre prenos signlov z stredne PSN do dispeingu prevdzkovatea integrovanho systmu sa vyuije navrhovan systmu rdiovho prenosu dt GPRS alebo optick sie. Dobjacia stanica pre vozidl s elektrickm pohonom Na parkovisku sa predpoklad v budcnosti osadenie dobjacch stanc pre dvojstopov a jednostopov vozidl s elektrickm pohonom. Navrhuje sa umiestnenie 2 dobjacch stanc pre dvojstopov vozidl (aut) a jeden nabjac stojan pre jednostopov vozidl (motorky, bicykle). Dobjacie stanice bud umiestnen na stojiskch nachdzajcich sa v blzkosti vjazdu na parkovisko alebo vjazdu do parkovacieho domu. Dobjacia stanica uren pre verejn priestory me by stojanov (plastov, alebo nerezov skria pdorysn rozmer cca 55 x 40 cm, vka cca 170 cm osaden na betnovom zklade. V parkovacom dome sa me poui dobjacia stanica nstenn s rozmermi cca 30 x 60 cm, vka cca 80 cm. Dobjacie stanice s vybaven prslunmi zsuvkami 2 x 230 V, 50 Hz a 2 x 400 V 50 Hz, elektromermi, dotykovm displejom za elom komunikcie s uvateom a takou bankovch a inch kariet. Zariadenie umouje prenos dt pomocou systmov UMTS, WLAN, LWL, GPRS, M-BUS. Dobjacia stanica pre jednostopov vozidl umouje sasn pripojenie a 6-ich vozidiel. Predmetom stavby je vytvorenie priestoru pre osadenie stanc a vybudovanie elektrickej prpojky pre ich pripojenie na elektrick sie. Vlastn dobjacie stanice v prpade zujmu motoristov dod a osad prevdzkovate takchto dobjacch stanc. Prenosov systm GPRS Prenosov (rdiov) systm bude zabezpeova prenos dt zo vetkch zabudovanch technologickch zariaden do sdla prevdzkovatea zchytnho parkoviska. Jedn sa o prenos dt z jednotlivch zariaden parkovacieho systmu, z informanch systmov, z kamerovho systmu, z poplachovho systmu naruenia a prpadne z nabjacch stanc. Za tm elom sa v technologickom domeku osadia stojany RACK osaden
11
PATCH panelmi pre pripojenie signlov z jednotlivch zariaden. Okrem toho tam bude umiestnen zlon zdroj UPS. Pri domeku bude osaden stoiar s antnnym systmom Vyvolan preloky ininierskych siet Vzhadom na umiestnenie stavby je potrebn realizova preloky ininierskych siet, ktor sa nachdzaj v zem dotknutom stavbou. Na zklade predbenho prieskumu jedn sa o preloky siet verejnch prevdzkovateov ininierskych siet, siet v sprve eleznc Slovenskej republiky (Oblastn riaditestvo Trnava) a sasti aj siet v majetku a sprve skromnch spolonost sdliacich bezprostredne pri navrhovanom parkovisku. Prekladaj sa: silnoprdov kble 6 kV SR v dke cca 180 m, silnoprdov kble NN SR v dke cca 50 m, silnoprdov kble VN 22 kV, vo vlastnctve Zpadoslovensk energetika - Distribcia a.s. v dke cca 150 m, slaboprdov kble, vo vlastnctve Slovak Telekom, a.s v dke cca 180 m. Preloky tchto siet bud realizovan v nevyhnutnom rozsahu a bud veden tak, aby obchdzali plochu budceho staveniska. Predpokladan objektov sstava Prevdzkov sbory PS 21-01 Parkovac automat PS 22-01 Informan systm PS 22-02 Kamerov systm PS 22-03 Poplachov systm naruenia PS 22-04 Prenosov systm GPRS PS 24-01 Transformova Stavebn objekty SO 02-01 Prprava zemia SO 07-01 Parkovisko SO 07-02 Oplotenie SO 07-03 Rekontrukcia ulice Ndran SO 07-05 Kblov chrnikov trasa SO 09-01 Odkanalizovanie SO 10-01 Vegetan pravy SO 12-01 Zrubn mr SO 13-01 Prstreok HD SO 13-02 Parkovisko pre bicykle SO 20-01 Parkovac dom SO 20-02 Technologick domek SO 22-01 Optick kbelizcia SO 22-02 Preloka kblov Slovak Telekom SO 23-01 Osvetlenie parkoviska SO 23-02 Prpojka NN SO 23-03 Rozvody NN SO 23-04 Preloka 6 kV kbla SR SO 23-05 Preloka NN kblov SR SO 25-01 Prpojka VN SO 25-02 Preloka 22 kV kbla ZSE
II.9.
ZDVODNENIE POTREBY NAVRHOVANEJ INNOSTI V DANEJ LOKALITE: V rmci Technicko ekonomickej tdie Implementcia integrovanho dopravnho systmu na zem Bratislavy s dosahom na priahl reginy (Reming Consult, a.s., 2009) boli pre traov sek (Galanta) Senec Bratislava hl. stanica ako prestupn body vytipovan stanice Senec, Bernolkovo a Ivanka pri Dunaji. Predpokladom pre spen fungovanie systmu integrovanej dopravy je vybudovanie zchytnho parkoviska individulnej automobilovej dopravy v o najkratej vzdialenosti k nstupnej elezninej zastvke. Tento predpoklad spa prve zchytn parkovisko v navrhovanch polohch.
12
II.10.
CELKOV NKLADY:
Celkov nklady bez DPH 1 470 683 1 997 660 1 630 578 2 691 838
Variant A.1.a Variant A.1.b Variant B.1.a Variant B.1.b
Predpokladan nklady zohaduj nklady na stavebn a technologick as, zariadenie staveniska, vkup pozemkov, odvody za vyatie pdy ako aj prpravu verejnej prce. Z uvedenej tabuky je zrejm, e investin nklady s vyie pri variantoch s vstavbou parkovacieho domu. Najlacnejm variantom je variant A.1.a, povrchov parkovisko so 78 parkovacmi miestami, najdrahie s alternatvy rieenia s parkovacm domom a s dostavbou povrchovho parkoviska do cieovho stavu 300 miest. II.11. II.12. DOTKNUT OBEC: Ivanka pri Dunaji DOTKNUT SAMOSPRVNY KRAJ: Bratislavsk
II.13. DOTKNUT ORGNY: Dotknutm orgnom, v zmysle zkona . 24/2006 Z.z. o posudzovan vplyvov na ivotn prostredie, je orgn verejnej sprvy, ktorho zvzn posudok, shlas, stanovisko, alebo vyjadrenie, vydvan poda osobitnch predpisov, podmieuj povolenie innosti. V tejto svislosti je to: Obvodn rad Bratislava Obvodn rad ivotnho prostredia Bratislava Obvodn rad Senec Obvodn rad ivotnho prostredia Senec Regionlny rad verejnho zdravotnctva, Bratislava, Okresn riaditestvo hasiskho a zchrannho zboru Obecn rad Ivanka pri Dunaji. II.14. POVOUJCI ORGN : Povoujcim orgnom, v zmysle zkona . 24/2006 Z.z. o posudzovan vplyvov na ivotn prostredie, je obec alebo orgn ttnej sprvy prslun na vydanie rozhodnutia o povolen navrhovanej innosti poda osobitnch predpisov. V zmysle zkona . 50/1976 Zb. o zemnom plnovan a stavebnom poriadku (stavebn zkon) v znen neskorch predpisov sa pripravovan stavba me realizova iba poda stavebnho povolenia stavebnho radu. Povoujcim orgnom je Obec Ivanka pri Dunaji REZORTN ORGN: Rezortnm orgnom je v zmysle zkona NR SR . 24/2006 Z. z. je stredn orgn verejnej sprvy, do ktorho psobnosti patr navrhovan innos. V zmysle prlohy . 8 k zkonu . 24/2006 Z.z. o posudzovan vplyvov na ivotn prostredie, tabuky . 9 Infratruktra, mono navrhovan innos zaradi do poloky 16b). Pre tieto innosti je rezortnm orgnom Ministerstvo dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja SR DRUH POADOVANHO POVOLENIA NAVRHOVANEJ INNOSTI PODA OSOBITNCH PREDPISOV zemn rozhodnutie a stavebn povolenie v zmysle zkona c.50/1976 Zb. o zemnom plnovan a stavebnom poriadku (stavebn zkon) v znen neskorch predpisov.. II.17. VYJADRENIE O PREDPOKLADANCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ INNOSTI PRESAHUJCICH TTNE HRANICE: Vplyvy innosti na ivotn prostredie presahujce ttne hranice sa nepredpokladaj. II.16. II.15.
13
III. ZKLADN INFORMCIE O SASNOM STAVE IVOTNHO PROSTREDIA DOTKNUTHO ZEMIA III.1. CHARAKTERISTIKA PRRODNHO PROSTREDIA VRTANE CHRNENCH ZEM Charakteristika zkladnch geomorfologickch, geologickch a hydrogeologickch vlastnost zemia je prevzat z Projektu geologickej lohy (SR, zchytn parkovisk pre IDS BSK v dopravnch bodoch Zohor, Nov Koarisk, Ivanka pri Dunaji a Pezinok podrobn ininierskogeologick a hydrogeologick prieskum), ktor pre DOPRAVOPROJEKT, a.s. vyhotovil GEOFOS (Mgr. M. amaj, 2013). Ostatn charakteristiky sme erpali z alch zdrojov ako napr. z zemnho plnu sdelnho tvaru Ivanka pri Dunaji, Program hospodrskeho a socilneho rozvoja obce Ivanka pri Dunaji, oficilnych internetovch strnok obce a pod. III.1.1. Geomorfologick pomery
V zmysle regionlneho geomorfologickho lenenia Slovenska Slovenska (Mazr, E., Lukni, M., In: Atlas krajiny SR, 2002) je zemie Ivanky pri Dunaji sasou Alpsko-himaljskej sstavy, podsstavy Pannska panva, provincie Zpadopannska panva, subprovincie Mal Dunajsk kotlina, oblas Podunajsk nina, celku Podunajsk rovina. Z hadiska typizcie relifu zujmovej lokality ide o relif rovn a nv, kde je tern takmer rovinat, s priemernou nadmorskou vkou 129-130 m n.m.). Poda zkladnho geomorfologickho rozdelenia, dotknut zemie patr do negatvnych geomorfologickch truktr Pannskej panvy, kde patria mlad poklesvajce geomorfologick truktry s agradciou (zvyovanm zemskho povrchu nananm materilu). III.1.2. Geologick pomery
Z pohadu ininiersko-geologickej klasifikcie (IG mapa SR, GS SR 1988) patr hodnoten zemie do reginu neognnych tektonickch vklesln, oblasti vntrokarpatskch nin, 74 Podunajsk nina, konkrtne Podunajsk rovina, rajnu F rajn dolnch rienych nplavov s prevane trkovitmi zeminami. Podunajsk rovinu tvoria vodorovne uloen, vrsnenm neporuen, mladotreohorn vpenat ly a piesky, ktor leia na leia na poklesnutom krytalickom jadre. Pokrvaj ich naplaveniny Dunaja, ktor ukladanm nplavovho materilu vytvoril mohutn nplavov kue. Poas tvrtohr dolo k ukladaniu hrubch i jemnejch uloenn (trky, piesky a silty). Na geologickej stavbe dotknutho zemia sa podieaj sedimenty neognu a kvartru. Podloie pokleslo pozd tektonickch zlomov do hbky asi 200 m a klesanie prebieha aj v sasnosti. Podloie bolo plnen prevane trkovitmi neognnymi sedimentami. V pliocne sa bazn postupne splytoval a vysladzoval. Neognne sedimenty s zastpen prevane piesitmi slienitmi lmi a siltami, lovitmi a prachovitmi jemnozrnnmi sudnatmi pieskami. Najrozrenejie s jemnozrnn zeminy zastpen lmy stredno a vysokoplastickmi, menej lmi a siltami piesitmi. Zeminy s zva sivch a hnedch farieb s odtiemi do zelena, modra a hrdzava. Ich konzistencia bva pevn, menej tuh. asto sa v nich vyskytuj vpnit konkrcie. Spevnen polohy s zriedkav, ojedinele sa vyskytuj lovce a siltovce. Pravidelne sa v svrstv nachdzaj polohy jemnozrnnch sudnatch siltovitch a lovitch pieskov, sivej a svetlohnedej farby. Piesky s asto stmelen v rozpadav pieskovce a prachovce. Piesky s zva zvodnen s naptou hladinou. Fluvilne sedimenty, ktor s v nadlo a ich bza sa nachdza v hbke 10 15 m, tvoria trky s rznou prmesou piesku, nivn sedimenty a sedimenty mtvych ramien s mocnosou 0,5 3 m. Archvnym geologickm prieskumom, pre potreby blzkej skladovej haly f. Transtrade (Fabian M., 2004), boli na fluvilnych nplavoch Malho Dunaja a jeho prtokov adov voda a Biela voda overen antropognne navky. Pod navkou je dokumentovan komplex sdrnch zemn, ktor maj v plytej zne charakter stredneplastickho lu (CI), prevane tmavosivej farby. Smerom do hbky prechdza do svetlosivej, svetlohnedej a ltohnedej zeminy lovito-piesitho charakteru. V jednotlivch vrtoch bol dokumentovan l piesit (CS), alebo ast striedanie lu piesitho (CS) s pieskom lovitm (SC). Konzistencia tchto zemn je prevane tuh. Spodn ohranienie svrstvia sdrnch zemn sa nachdza v hbke 2,3 - 2,6 m pod ternom. Smerom do hbky je loklne vyvinut tenk poloha relatvne istho, nezasiltovanho piesku (SP alebo S-F), ktor tvor prechod do podlonch trkov zle zrnench (GP) s dokonale zaoblenmi valnmi vekosti prevane 1 5 cm, hlbie do 8,
14
ojedinele a do 10 cm. Loklne sa vyskytuj tenk polohy a oovky piesku. trky s stredne uahnut (ID = 0,38 0,66). Geodynamick javy V hodnotenom zem mono identifikova viacero geodynamickch javov rzneho rozsahu a rznej intenzity prejavu. Ide predovetkm o seizmicitu a tektonick pohyby predmetnho zemia. V zujmovom zem neboli zisten iadne znaky nestability zemia v prirodzenom stave. zemie je hodnoten ako stabiln. zemie Ivnky pri Dunaji patr do oblasti so seizmickm ohrozenm 7 MSK 64 (Seizmotektonick mapa Slovenska). Poda prlohy STN EN 1998-1/NA/Z2 (73 0036) - zemie zaraujeme do zdrojovej oblasti seizmickho rizika 4, hodnota referennho pikovho seizmickho zrchlenia agR je 0.63 m.s-2. Loisk nerastnch surovn zemie Bratislavskho kraja je bohat na zsoby stavebnch materilov. Najvznamnejm loiskom stavebnho kamea je Devn v okrese Bratislava IV. Vznamn surovinov bzu nadregionlneho vznamu v okrese Malacky predstavuj vysokopercentn vpence a korekn cementrske sialick suroviny z oblasti Rohonka a Solonice. Loisko vysokopercentnch vpencov Rohonk - Vajarsk patr k najvm na Slovensku a as vyaenej suroviny sa vyuva pre ponohospodrstvo, resp. sklrsky priemysel. Viate piesky, evidovan ako zlievrensk piesky dosahuj na zem okresu Malacky vek plon rozrenie. Na zem okresu Malacky vek zsoby viatych pieskov boli overen na loiskch v oblasti Plaveckho tvrtku, Lozorna, Plaveckho Mikula a Zhoria. Vznamn vhradn loisk tehliarskych surovn so zsobami umoujcimi dlhodob perspektvu aby a rozvoj tehliarskej vroby s na lokalitch Devnska Nov Ves (okres Bratislava II.) a Pezinok. Intenzvna aba trkopieskov sa v minulosti realizovala najm na zem mesta SR Bratislavy a v okrese Senec. Vyaen priestory s vyuvan na rekrean ely (Bratislava - Zlat piesky, Bratislava Vajnory, Bratislava - Kuchajda, Senec, Nov Koarisk a in). Najvie zsoby trkopieskov s overen v oblasti Vysokej na Morave. V zujmovom zem, ani v jeho bezprostrednej blzkosti, sa nevyskytuj iadne dobvacie priestory, chrnen loiskov zemia ani loisk nevyhradench nerastov. zemie navrhovanej innosti nepatr do zem znehodnotench abou. Hydrologick a hydrogeologick pomery Typ reimu odtoku v zujmovom zem je daovo-snehov, s max. prietokmi v mesiaci marec a s min. prietokmi v mesiaci september. Zujmov zemie patr do povodia rieky Mal Dunaj. Tok tvor hranicu vodohospodrskej oblasti itn ostrov. Sli ako recipient pre vinu odpadovch vd. Archvnym prieskumom v blzkosti skmanej lokality (Fabian M., 2004) bola hladiny podzemnej vody (HPV) zisten v rovni cca. 2,3 2,6 m pod ternom. Akumulovan je najm v dobre priepustnej trkovitej zemine, loklne s vodou nasten aj nadlon piesky. Stupe naptosti zvis od konkrtnych ulonch podmienok (loklny vstup HPV je 0,2 0,3 m). Podzemn voda je hydraulicky spojen s nealekm povrchovm tokom adov voda. Poda pozorovnia z dajov SHM Bratislava letisko sa udva rove max. hladiny podzemnej vody na kte 127,6 m n.m. (Fabian M., 2004). Poda pozorovnia z dajov SHM Bratislava slo 713 (Bratislava Vajnory) sa udva rove max. hladiny podzemnej vody na kte 128,6 m n.m. (Vlasko I., 2007). III.1.3. Klimatick pomery Z hadiska makroklimatickej klasifikcie patr skman zemie do mierne teplej klimatickej oblasti s nevraznou zimou a teplm letom. Poda klimaticko- geografickch typov (Atlas SSR , 1980) patr dotknut zemie so irm okolm do typu ninnej, teplej a mierne suchej klmy, s miernejou zimou. Ron priemer teplt vzduchu dosahuje 11 oC. Oblas Bratislavy patr medzi najteplejie na Slovensku. Najchladnejm mesiacom je december s priemernou mesanou teplotou -0,2 oC a najteplejm jl s priemernou mesanou teplotou 21,6 oC. Poet mrazovch dn sa pohybuje od 40 do 65, poet adovch dn je 35 a 40. V zem prevauje poet letnch dn a to od 55 a do 75 dn v roku. Najniie priemern teploty sa pohybuj v intervale -1,5 oC a -3,0 oC a hbka premzania je od 30 do 35 cm.
15
Uvdzame klimatick daje z meteorologickej stanice Bratislava - Letisko (Roenky poveternostnch pozorovan meteorologickch stanc na zem SR v roku 2001-2005, SHM Bratislava). Priemern mesan teploty v oC: Rok I. II. III. IV. 2001 0,6 2,9 6,8 10,1 2002 0,6 5,0 7,1 10,6 2003 -0,6 -1,4 6,4 10,3 2004 -2,3 3,0 4,6 11,9 2005 1,2 -1,5 4,2 11,6
V. 17,6 18,3 18,2 14,5 16,2
VI. 18,0 21,0 23,0 18,9 19,4
VII. 21,2 22,7 22,1 20,9 21,2
VIII. 22,2 21,2 22,1 20,9 21,2
IX. 14,2 15,2 16,5 16,0 16,6
X. 13,5 9,4 8,4 11,9 10,9
XI. 3,9 7,7 7,0 5,9 4,2
XII. -3,5 -0,6 1,2 1,3 0,8
Ron hrn zrok v obdob 2001-2005 sa pohyboval v rozpt 336,6 a 618,5 mm s pronm priemerom 509,3 mm. Prevldajce mnostvo zrok spadlo v predmetnom obdob v letnom polroku (IV - IX) 292,6 mm. Poet dn s hrnom zrok vym ako 5 mm je 41 a viac ako 10 mm je 14 dn. Snehov zrky sa vyskytuj v mesiacoch november a marec a s vemi premenliv, mlo stabiln. Priemern poet dn so snehovou pokrvkou je 31 dn. Priemern mesan hrny zrok v mm: Rok I. II. III. IV. 2001 10,3 32,8 49,9 28,4 2002 22,6 36,7 38,5 23,5 2003 30,8 3,2 3,0 19,6 2004 44,0 42,7 40,6 34,3 2005 48,7 36,7 16,4 37,9
V. 15,2 34,5 52,1 61,5 27,5
VI. 35,7 37,9 36,7 70,7 22,4
VII. 109,7 38,7 58,9 27,4 66,2
VIII. 40,0 131,6 16,5 56,3 131,6
IX. 88,9 64,6 14,0 40,4 40,3
X. 9,0 79,9 56,2 44,3 1,3
XI. 43,8 61,0 21,8 49,4 47,1
XII. 41,8 49,0 23,8 25,1 73,1
Priemern poet bezveternch dn v roku je len 90. Pre zujmov zemie je charakteristick premenliv cirkulcia vzduchu, priom prevldajcim smerom je severozpadn prdenie a podrune severovchodn prdenie. III.1.4. Voda
Povrchov vody Zujmov zemie patr do povodia Malho Dunaja (4-21-15), ktor odvoduje predmetn lokalitu. Najvyie vodnosti s viazan na topenie snehov a pripadaj na mesiace februr a aprl, priom najvyia hodnota priemernho mesanho prietoku je viazan na mesiac marec. Najniia hodnota priemernho mesanho prietoku sa viae na september. Podrune zvenia vodnosti v priebehu leta, koncom jesene a zaiatkom zimy vznikaj v dsledku vdatnch brok a daov. Zaiatok zamzania riek pripad na obdobie zaiatku janura a koniec na zaiatok mesiaca februr. Tok Malho Dunaja tvor hranicu vodohospodrskej oblasti itn ostrov, tok sli ako recipient pre vinu odpadovch vd v oblasti. Pri Kolrove sa vlieva do Vhu a spolu s nm pri Komrne do Dunaja . Priamo v katastri obce sa nachdzaj vodn toky Mal Dunaj, rsky kanl a Biela voda, a ako prepojenie medzi rskym kanlom a iernou vodou teie tzv. adov voda, ktor teie v blzkosti dotknutho zemia. Vodn plochy Vznamnm prvkom z hadiska povrchovch vd s prevane antropognne vytvoren vodn plochy (abou trkopieskov). Najbliie sa nachdza priamo v Ivanke jazero Bagrovka, Rohlk a trkovka, v irom okol sa nachdzaj Zlat piesky (prrodn kpalisko), Kaln jazero a Vajnorsk jazer, trkovisk Zelen voda a prrodn kpalisko Kuchajda. Podzemn vody Poda Hydrogeologickej rajonizcie Slovenska (Slovensk Hydrometeorologick stav, Bratislava 1984) irie okolie posudzovanho zemia patr do hydrogeologickho rajna Q 051 Kvartr zpadnho okraja Podunajskej roviny.
16
Z hydrogeologickho hadiska maj v predmetnom zem najv vznam kvartrne trkopiesit sedimenty. Vytvraj rozsiahlu ndr podzemnej vody s vonou hladinou, ktor je dotovan povrchovmi tokom Dunaja, Malho Dunaja ako aj svahovmi vodami pritekajcimi z oblasti Malch Karpt. Hladina podzemnej vody sa nachdza pribline v hbke 5,0 m pod ternom. Nivn sedimenty Dunaja tu tvoria mocn vrstvu prevane trkov a pieskov. Ich podloie tvoria pliocnne vrstvy lov, lovitch pieskov a drobnch trkov. V kvartrnych uloeninch Dunaja s celkove dobr podmienky pre vytvranie znanch zsob podzemnch vd. Svrstvie kvartrnych sedimentov mench mocnost sa vyznauje provou priepustnosou a vonou hladinou podzemnej vody. Archvnym prieskumom v blzkosti skmanej lokality (Fabian M., 2004) bola hladina podzemnej vody (HPV) zisten v rovni cca. 2,3 2,6 m pod ternom. Akumulovan je najm v dobre priepustnej trkovitej zemine, loklne s vodou nasten aj nadlon piesky. Stupe naptosti zvis od konkrtnych ulonch podmienok (loklny vstup HPV je 0,2 0,3 m). Podzemn voda je hydraulicky spojen s nealekm povrchovm tokom adov voda. Poda pozorovnia z dajov SHM Bratislava letisko sa udva rove max. hladiny podzemnej vody na kte 127,6 m n.m. (Fabian M., 2004). Poda pozorovnia z dajov SHM Bratislava slo 713 (Bratislava Vajnory) sa udva rove max. hladiny podzemnej vody na kte 128,6 m n.m. (Vlasko I., 2007). Pramene a pramenn oblasti V dotknutom zem nie je evidovan vskyt prameov. Vodohospodrsky chrnen zemia Predmetn zemie nezasahuje do Chrnenej vodohospodrskej oblasti (CHVO). Najbliie sa k zemiu nachdza CHVO itn ostrov. Realizcia zmeru tto oblas a reim podzemnej vody v nej nijako neovplyvn. PHO Predmetn zemie ako aj irie okolie sa nenachdza v psme hygienickej ochrany (PHO). III.1.5. Pdne pomery
Pda ako najvrchnejia as zemskho povrchu sa vyvja ako dsledok zloitho a komplehnho psobenia exognnych procesov na matersk horninu. Vvoj pd zvis od pdotvornho substrtu, klmy, vodnho reimu, expozcie a sklonitosti svahu a sasnho psobenia chemickch a fyziklnych procesov. Do tchto prrodnch procesov zasahuje svojou antropognnou innosou lovek. Dominantnmi pdnymi jednotkami v katastrlnom zem Ivanky pri Dunaji s: 5 ernozeme kultizemn karbontov, loklne modlne a iernice kultizemn karbontov; zo starch karbontovch fluvilnych sedimentov, zrnitostne stredne ak, neutrlne a slabo alkalick, prevane hlbok. Tieto pdy s prevane vyuvan ako orn pdy, N3 fluvizeme kultizemn karbontov, sprievodne fluvizeme glejov karbontov a fluvizeme karbontov ahk; z karbontovch aluvilnych sedimentov, zrnitostne znane variabiln s obsahom karbontov v celom pdnom profile, pdna reakcia slabo alkalick, prevane hlbok ale aj stredne hlbok, alebo plytk pdy s rznym obsahom skeletu, vyskytujce sa v nivch vodnch tokov. Tieto pdy s prevane vyuvan ako orn pdy, menej ako trval trvne porasty, L3 iernice kultizemn karbontov, sprievodne iernice ernozemn, iernice glejov karbontov stredn a ak, loklne iernice modlne karbontov, organozeme modlne a glejov nasten a karbontov; z karbontovch aluvilnych sedimentov, zrnitostne prevane stredne ak a ak s neutrlnou a mierne alkalickou pdnou reakciou, hlbok, dobre zsoben ivinami. Tieto pdy s prevane vyuvan ako orn pdy. Poda zemnho plnu S Ivanka pri Dunaji Zmeny a doplnky 1/2006, mapy vyhodnotenia zberov PPF sa v dotknutej lokalite jedn o bonitovan pdnoekologick jednotku BPEJ 0032062 v 6. kvalitatvnej skupine ponohospodrskej pdy.
17
III.1.6. Flra a vegetcia, fauna Z hadiska fytogeografickho lenenia zemia Slovenska patr sledovan as zemia do oblasti pannskej flry (Pannonicum), obvodu eupannskej xerotermnej flry (Eupannonicum), okresu Podunajsk nina. Potencilna prirodzen vegetcia je vegetciou, ktor by sa za danch klimatickch, pdnych a hydrologickch pomerov vyvinula na uritom mieste (biotope), keby vplyv udskej innosti ihne prestal (MICHALKO A KOL., 1986). Potencilnu vegetciu sledovanho zemia predstavuj lun lesy vbovo-topoov (mkk lun lesy) a lun lesy ninn (jaseovo-brestovo-dubov lesy tvrd lun lesy). Lesn porasty v Ivanke s zastpen hlavne lunmi lesmi, najm brezovmi, jaseovo topoovmi a vbovo topoovmi porastami ktor nemaj hospodrsku ale ekostabilizan funkciu. Ide o viacero izolovanch lokalt pomerne malch rozmerov, spolu netvoria ani 10% plochy katastra obce. Lesy sa vyznauj pestrm druhovm zloenm: jase zkolist, dub letn, brest hrabolist, jase thly, javor pon, topo biely, topo ierny, jela lepkav, vba biela, vba krehk, jase aznat, agty. V zhrade Ivanskho katiea s dodnes zvyky gatanovch alej, ktor s zkonom chrnen. Krovinat porasty tvor baza ierna, vt zob, svb krvav, remcha. Zo vzcnych druhov rastln njdeme kloko perovolist a jarn vstavae. Z mykologickho hadiska je charakteristick vskyt hb srovec lt, podpovka obyajn, peiarka pon, smrok jedl. Vybran lokalita sa nachdza v tesnej blzkosti hlavnej elezninej trate Bratislava trovo. Vegetcia v jej okol vytvra ochrann a izolan lniu, ktor oddeuje tra od priemyselnch a obytnch ast obce. Na priamo dotknutom zem sa v dsledku okolitho urbanizanho tlaku nezachovali iadne pvodn biotopy, plochy boli upravovan, topole rastce pod traou SR na ploche medzi traou a spevnenmi plochami boli pred asom vyrban a v sasnosti objem zelene vytvraj pov vmladky pvodnch stromov a nzka krovit zele. Pred administratvnou budovou sa vyskytuje parkov prava vsadby nich a vych krkov ako aj ihlinatch a listnatch stromov. Na ploche, na ktorej by sa mala realizova 2. etapa navrhovanej investcie sa v sasnosti vyskytuje len ponohospodrsky obrban pda s obvodovou stromovo - krovitou zeleou s agtmi, topoom, v podraste s kustovnicou a inmi viac menej ruderlnymi porastmi. V priestore medzi elezninou traou a ponohospodrskou plochou sa vyskytuj zhradky s ovocnmi a aj okrasnmi drevinami. Faunisticky, poda ivonych reginov (EPELK, 1980), patr sledovan zemie do provincie Vntrokarpatskej zneniny, Pannskej oblasti, juhoslovenskho obvodu, dunajskho okrsku lunho. Na sledovanom zem sa vyskytuje ben fauna urbanizovanho zemia, z bezstavovcov hlavne hmyz, slimky, pdne organizmy, zo stavovcov hlavne vtky a drobn zemn cicavce a pod. Biotop katastra obce (poda oficilnych internetovch strnok obce) vytvra vhodn podmienky pre ivot rznych ivonych druhov. Spoloenstvo hmyzu tvoria: modlivka zelen, fza vek, vidlochvosty, chrst obyajn, mlynrik kapustn, mjky. Vo vodnch plochch ij ben druhy rb kapry, sumce, uky, zube, ostriee, zo vzcnejch druhov bko kvrnit, hrzovec mal, slnenica pestr. Z poovnho hadiska je zaujmav vskyt srnej zveri, baantov, jarabc, divch hus a kac. V katastri obce ije najvia kolnia sysov na Slovensku (20 000 kusov). Za tmto ivonym druhom ako za potravou zalieta z Malch Karpt vzcny orol krovsk a sokol rroh. Na jazere ije brehua riena a navtevuj ho aj kormorny. Bola tu pozorovan aj kajka morsk zatlanec zo severnch krajn. Vzcne je aj hniezdo tesrika ierneho a rybrikov. V obci a jej okol ij vtky teplejch oblast lunch lesov. Ochranu rastln a ivochov ako aj jednotliv chrnen druhy vymedzuje Zkon NR SR . 543/2002 Z.z. o ochrane prrody a krajiny v znen neskorch predpisov a Vyhlka MP SR . 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonva zkon . 543/2002 Z.z. o ochrane prrody a krajiny v znen neskorch predpisov. V zmysle tchto predpisov boli vyhodnoten aj jednotliv druhy rastln a ivochov nachdzajce sa v dotknutom zem. V zujmovej lokalite neboli pozorovan biotopy rastln a na ne naviazan spoloenstv ivochov, ktor si v zmysle platnej legislatvy vyaduj ochranu.
18
III.2. KRAJINA, KRAJINN OBRAZ, STABILITA, OCHRANA III.2.1. Krajina a jej truktra
Z hadiska sasnej krajinnej truktry sledovan zemie predstavuje lovekom silne pozmenen krajinu s vysokm podielom obhospodarovanch plch, zastavanch zem s dominantnmi prvkami bvania, dopravnej infratruktry, arelov obchodu, sluieb, skladovch priestorov, administratvno prevdzkovch arelov. V krajinnej truktre dominuj zastavan plochy s rznym funknm vyuitm. Z hadiska vyuitia plch na zem katastra obce najv podiel predstavuje ponohospodrsky intenzvne vyuvan orn pda (a 70%), 17% plochy katastra predstavuj zastavan plochy a ndvoria, lesy zaberaj z katastra 9,5% plochy a zhrady 7,6%. Zastpenie TTP je vemi mal, len cca 1,2% z plochy katastra. Krajinn rz katastra tvoriaceho extraviln obce je monotnny, vytvra ho intenzvne vyuvan pda ponohospodrskou vrobou. V rmci intravilnu prrodn prvky s potlan a vyskytuj sa prevane ako sprievodn porasty vodnch tokov s prechodom do vegetcie parkovho typu. Dotknut lokalita a jej bezprostredn okolie predstavuj menie plochy ponohospodrskej pdy v susedstve elezninej trate, od trate oddelen lniovou stromovo krovitou zeleou, ktor po pravej strane trate prechdza do sprievodnho porastu potoka a vej plochy rozptlenej zelene parkovho charakteru s katieom. Severovchodnm smerom sa nachdza svislejia plocha zelene v lokalite Doln akonsk. III.2.2. Scenria krajiny
Hodnotu estetickho psobenia krajinnho obrazu, ktor je prejavom krajinnej truktry nie je mon kvantifikova, meme ho posdi len kvalitatvne (stupe pozitvnych zitkov loveka pri pobyte loveka v krajine). V zsade je potrebn poveda, e posudzovanie nrokov na estetick kvalitu okolitej krajiny zko svis so stupom kultrnej vyspelosti ud vytvrajcich urit etnick jednotku, ako i jej materilneho zabezpeenia. Za najvznamnejie faktory, ktor podmieuj estetick rz kultrnej krajiny meme povaova osdlenie (druh, dobu a hustotu), spsob vyuitia zemia, zastpenie prrodnch prvkov, hlavne lesnch a NSKV, komunikcie, energovody a pod. V zsade mono kontatova, e uveden aktivity so zvyujcou sa intenzitou vyuitia krajiny zniuj estetick psobenie krajiny na loveka. Za pozitvne nosn prvky scenrie krajiny v dotknutom zem mono povaova vetky typy vegetcie NSKV, sprievodn porasty vodnch tokov, vodn plochy a pod. Negatvnymi prvkami scenrie s najm prvky technickej a dopravnej infratruktry. V konkrtnom prpade negatvne psobiace prvky dopravnej infratruktry, ponohospodrskych plch, arelov vroby a sluieb zjemuj pozitvne psobiace plochy zhrad, navzujci stromov porast na LPF (Doln akonsk) a vodn tok adov voda. III.2.3. Chrnen zemia poda zkona . 543/2002 Z.z. o ochrane prrody a krajiny
Ochranu prrody a krajiny upravuje Zkon . 543/2002 Z.z. o ochrane prrody a krajiny, ktor legislatvnou formou zabezpeuje zachovanie rozmanitosti podmienok a foriem ivota na zemi, vytvorenie podmienok na trval udranie, obnovovanie a racionlne vyuvanie prrodnch zdrojov, zchranu prrodnho dedistva, charakteristickho vzhadu krajiny a udranie ekologickej stability. Vymedzuje zemn a druhov ochranu a ochranu drevn. V irom okol sledovanho zemia sa nachdzaj hodnotnejie asti krajiny, ktorch ochrana je zabezpeen vymedzenm hranc chrnenho zemia . Najvznamnejou z nich je Nrodn prrodn rezervcia r v katastri obce Svt Jur a Chorvtsky Grob. Tto lokalita je zrove lokalitou chrnenou poda Ramsarskho dohovoru o mokradiach a tie je zemm eurpskeho vznamu siete NATURA 2000 pod identifikanm kdom SKUEV0279. Jun hranica chrnenho zemia zasahuje tesne k dianici D1 Bratislava Trnava. zemie obce Ivanka pri Dunaji patr do I. (najniieho) stupa ochrany. V rmci katastra obce sa nenachdzaj iadne lokality, ktor vyaduj ochranu v niektorej z kategri chrnench zem alebo zemia NATURA 2000. V obci sa nenachdzaj ani chrnen stromy, ktor by boli evidovan v Katalgu chrnench stromov Slovenska.
19
III.2.4.
zemn systm ekologickej stability
zemn systm ekologickej stability (SES) je tak celopriestorov truktra navzjom prepojench ekosystmov, ich zloiek a prvkov, ktor zabezpeuj rozmanitos podmienok a foriem ivota v krajine. Zklad tohto systmu predstavuj biocentr, biokoridory a interakn prvky nadregionlneho, regionlneho a miestneho vznamu. Na zem obce sa nachdza niekoko prvkov nadregionlneho, regionlneho a miestneho zemnho systmu ekologickej stability (zdroj: Program hospodrskeho a socilneho rozvoja obce Ivanka pri Dunaji 2009): Prvky nadregionlneho SES - Nadregionlne biocentrum r s jadrom, ktor tvor ttna prrodn rezervcia r a jej sasti Triblavina a Pannsky hj - Nadregionlny biokoridor StrminarMal Dunaj, ktor prepja nadregionlne biocentr Strminu Pod Pajtnom a r a napja sa na nadregionlny biokoridor Malho Dunaja. alej prechdza regionlnymi biocentrami PR Jursk jazero, Nad Jurom, Vajnorsk dolina a adov voda. - Nadregionlny biokoridor Mal Dunaj (prepja nadregionlny biokoridor Dunaja s biocentrami rznych hierarchickch rovn. Prechdza tokom Malho Dunaja a jeho meandrami. Nachdzaj sa tu brehov porasty zva vbovotopoov a zaplaven lne porasty. Prvky regionlneho SES - Regionlne biocentrum adov voda (zvyok lesa v ponohospodrskej krajine, genofondovo vznamn lokalita z hadiska fauny, lun lesy vbovotopoov a lun lesy ninn) - Regionlne biocentrum Ostr rbanisko (lun lesy vbovotopoov, lun lesy ninn a slatinisk vznamn lokalita z hadiska fauny) - Regionlny biokoridor adov voda Prvky miestneho SES - Miestne biocentrum - existujce miestne biocentrum predstavuj ucelen plochy lesnch porastov pri jazere v lokalite "Obora" a v lokalite "Doln akonsk". S plone rozsiahlym ekologicky vznamnm segmentom krajiny, ktor tvor zklad pre ekologick stabilitu rieenho zemia. - Miestny biokoridor - existujci biokoridor predstavuj brehov porasty pozd ramena Malho Dunaja Bielej vody a ps trojetovej zelene pozd hranice k.. Ivanka pri Dunaji a k.. Zlesie. Najhodnotnejie asti kostry ekologickej stability: - Plochy lesnch porastov, - Mokrade, - Hodnotn nelesn stromov a krovinn vegetcia, - Brehov porasty Malho Dunaja - Samotn vodn toky a plochy Ekostabilizan funkciu v rmci sdla tvoria aj zhrady na styku s otvorenou krajinou a hodnotn zele s okrasnou funkciou v centrlnej asti obce. III.3. OBYVATESTVO, JEHO AKTIVITY, INFRATRUKTRA, KULTRNO HISTORICK HODNOTY ZEMIA III.3.1 Obyvatestvo a jeho aktivity
Bratislavsk samosprvny kraj (BSK) sa nachdza v zpadnej a juhozpadnej asti SR, zaber zemie 2053 km2 a svojou rozlohou je najmenm krajom SR. zemn a sdeln truktru BSK tvor 73 obc, 6 miest (Malacky, Stupava, Svt Jur, Pezinok, Modra, Senec) a hlavn mesto SR (Bratislava). Hrebe Malch Karpt rozdeuje BSK na dve geografick oblasti: severn - okres Malacky (26 obc), vchodn - okresy Pezinok (17 obc) a Senec (30 obc).
20
BSK m 603 699 obyvateov. Na celkovom pote obyvateov SR sa tak Bratislavsk kraj podieal 11,2 %. Poet mestskho obyvatestva predstavuje 501 970. Vvoj obyvatestva v Bratislavskom kraji, rovnako ako na celom zem SR v rokoch 1996-2000, potvrdil tendencie spomaovania reprodukcie obyvatestva. Celkov prrastok obyvatestva za spomnan obdobie sa vyznaoval vraznm nrastom prirodzenho bytku obyvateov, v absoltnom vyjadren 3 982 obyvateov. Na vvoji celkovho potu obyvateov kraja v rokoch 1996 a 2000 vznamne participovalo dosdovanie obyvateov do zemia, kde celkov migran prrastok predstavoval 2 741 obyvateov. Existuje vak aj dlhodob trend vysdovania zemia hlavnho mesta Bratislavy, priom vrazn migran prrastok so stpajcim trendom zaznamenali okresy Malacky, Pezinok a hlavne Senec. To sved o tendencii prerastania predovetkm obytnch funkci z Bratislavy do jej vidieckeho zzemia a o presune ud za kvalitnejm bvanm v zdravom prostred. BSK v rmci SR vykazuje najmeniu mieru nezamestnanosti (4,3 % v roku 2006), priom v meste Bratislava niektor mestsk asti nedosahuj ani 4 %, naopak najvyiu mieru nezamestnanosti vykazuj niektor okrajov obce okresu Malacky, kde miera nezamestnanosti je vo vke 15 a 20 %. Obec Ivanka pri Dunaji sa nachdza v okrese Senec, v Bratislavskom kraji. Obec sa nachdza v blzkosti hlavnho mesta Bratislavy, ktor je sasne plom ekonomickho rozvoja Slovenska. Blzkos obce pri hlavnom meste zvyuje atraktivitu obce z hadiska bvania (niie ceny stavebnch pozemkov, domov a niie ivotn nklady v porovnan s hlavnm mestom) pre obyvatestvo zamestnan v Bratislave. Rozloha obce je 14 257 889 m2 (k 31.12.2011). Potom obyvateov 5 934 (ku 31.12.2011) sa rad medzi vek obce Slovenska. Hustota obyvateov je 416 obyv /km2. Vvoj potu obyvateov v obci Ivanka pri Dunaji v rokoch 2007 2011 znzoruje tabuka: Rok Poet obyvateov 2007 5777 2008 5877 2009 5997 2010 6094 2011 5934
Z predchdzajcej tabuky je zrejm postupn nrast potu obyvateov v obci a na roky 2010 2011, kedy dolo k miernemu poklesu potu obyvateov. Z dajov tatistickho radu SR vyplvaj aj alie skutonosti, tkajce sa obyvatestva obce: Z celkovho potu obyvateov vroku 2011 5934 bolo 2851 muov a 3083 ien. V predproduktvnom veku bolo 960 obyvateov, v produktvnom veku 3472 a v poproduktvnom veku 1502 obyvateov. V uvedenom roku 2011 sa narodilo v obci 60 obyvateov, z toho bolo 25 chlapcov a 35 dievat. Celkov prrastok obyvateov v roku 2011 predstavuje 56. Poda dosia dostupnch vsledkov stania obyvateov, domov a bytov z roku 2001 tvorila ekonomicky aktvna zloka obyvatestva a 54% z celkovho potu obyvateov. Do tejto skupiny sa vak zarauj aj nezamestnan, eny na materskej dovolenke ale aj pracujci dchodcovia. Najviu skupinu zamestnanch tvorili zamestnanci pracujci za mzdu, plat resp. in druh odmeny. Z celkovho potu ekonomicky aktvneho obyvatestva a 1400 obyvateov (51,9%) odchdzalo denne za prcou mimo obce. Blzkos hlavnho mesta a vek ponuka pracovnch prleitost je dvodom toho, e a 46,99% EAO obyvateov odchdzalo za prcou do Bratislavy. Do obc mimo okresu odchdzalo za prcou 3,64% obyvateov a 1,78% obyvateov odchdzalo za prcou do zahraniia. Naopak, za prcou do obce dochdzalo 1 070 obanov, priom najv podiel tvorili obyvatelia dochdzajci z inch okresov (38,87%). Z Bernolkova dochdzalo do Ivanky pri Dunaji 11,2% obyvateov a zo Senca 11,4% obyvateov. Z hlavnho mesta Bratislava dochdzalo do obce a 33,36% zamestnancov. III.3.2. Ekonomick truktra obce Poda PHSR obce je podnikatesk aktivita v obci je vemi siln. K 23.2.2007 na zklade ivnostenskho registra SR bolo v obci evidovanch 111 podnikateov ivnostnkov, ktor svoju innos vykonvali priamo v obci a 32 obchodnch spolonost, ktor mali sdlo priamo v obci. Najsilnejie zastpenie mali podnikatesk subjekty poskytujce sluby (22,9%). Medzi najvie firmy, ktor mali sdlo v obci patria TMS Montys, Techmontstav, AMEX, s.r.o., Patex & Company, s.r.o., Agrovita, s.r.o., Cobra Slovensko, s.r.o, United Trade, MM+J, s.r.o., Metro, Celltex, s.r.o., ktor ponkaj svoje sluby v oblasti priemyselnho tovaru.
21
V obci je vysok podnikatesk aktivita. Podnikatesk subjekty ponkaj monos zamestnania predovetkm pre domce obyvatestvo a zrove s aj inm prnosom pre obec, nakoko s platcami miestnych dan a miestneho poplatku za odpad a drobn stavebn materil. III.3.3. Ponohospodrstvo V Bratislavskom kraji obhospodaruj ponohospodrske subjekty pdu s celkovou vmerou 80 812,47 ha. Najviu as z nej tvor orn pda (65 427,85 ha). V Bratislavskom kraji je stupe zornenia z ponohospodrskej pdy vrazne nad priemerom Slovenskej republiky. V okrese Senec dosahuje tento ukazovate vye 90 %. V Bratislavskom kraji je rastlinn vroba zameran na pestovanie penice, jamea, kukurice na zrno, olejnn, cukrovej repy, zemiakov, zeleniny a krmovn na ornej pde. Najviu zberov plochu z tchto ponohospodrskych plodn m penica. Vmera obhospodarovanej pdy v okrese Senec (poda PN Reginu BSK, AUREX 2012): Druh pozemku Orn pda Lky a pasienky Ovocn sady Vinice Obhospodarovan pda spolu Okres Senec 25 546,36 ha 1 328,52 ha 127,89 ha 106,62 ha 27 112,87 ha
Na zem Bratislavskho kraja s stredisk ivonej vroby priestorovo rovnomerne rozloen v kraji, s menmi kapacitami hospodrskych zvierat. Sstredenie vieho potu hospodrskych zvierat na jednom mieste (farme, dvore, areli alebo majeri) spsobuje nepriazniv vplyv na okolit ivotn prostredie, ktor je treba eliminova vylepovanm pouitej technolgie, celkovm usporiadanm stredsk a dodriavanm psma hygienickej ochrany. V obci Ivanka pri Dunaji vmera ponohospodrskej pdy predstavuje takmer 70% vmery katastra, z toho a 80% je intenzvne vyuvan orn pda. III.3.4. Lesn hospodrstvo Vmera lesnch porastov v Bratislavskom kraji poda evidencie Nrodnho lesnckeho centra vo Zvolene je 49 746,03 ha, t. j. cca 30 % celej plochy zemia SR. V okrese Senec tvor vmera lesov z celkovej plochy katastra len 3,76 %. Poda vlastnctva takmer 32% patr skromnm majiteom a 24,6% patr neznmym vlastnkom. Lesy nemaj na zem Ivanky pri Dunaji vek hospodrsky vznam. Ich podiel na katastrlnom zem je 9,5%. III.3.5. Infratruktra III.3.5.1. Dopravn infratruktra Obce Ivanka pri Dunaji sa dotkaj hierarchicky najvyie dopravn systmy ciest a eleznc tvoriace zkladn multimodlny rozmer koridoru, ktor je sben so sdelnou rozvojovou osou I. stupa lokalizovanou v koridore Bratislava Trenn ilina Poprad Preov Koice. Ide o: multimodlny koridor TINA . Va Bratislava ilina Koice Zhor ttna hranica SR/Ukrajina, ktorho sasou na zem SR v dotknutom zem s dianica D1, cesta I/61. Dianica D1 je poda dohody o najdleitejch eurpskych cestch AGR oznaen ako E50 a E75 a cesta I/61 ako E 571. doplnkov sie TINA. Ide o eleznin tra multimodlneho koridoru . IV prepjajcu slovensk eleznin vetvu s maarskou vetvou toho istho koridoru. Slovensk vetva koridoru je situovan v trase Bratislava Galanta Nov Zmky trovo Budape. V oficilnych rezortnch dokumentoch sa uvauje s modernizciu tejto trate na traov rchlos do 160 km/hod. letisko M.R. tefnika Vyie uveden hlavn cestn a eleznin radily multimodlnych koridorov s doplnen o smery:
22
Bratislava Pezinok Modra, Bratislava Senec Sere Nitra, Bratislava Senec Galanta Nov Zmky, Bratislava Dunajsk Streda Komrno. Z pohadu sdelnej rovne hlavn dopravn vstup do zemia je orientovan z cesty I/61. Cesta I/61 s ohadom na jej extravilnov polohu netvor integrlnu sas komunikanho systmu sdla a nedva predpoklad spoluasti na vntrosdelnej dopravnej prci. Doprava v meste Bratislava predstavuje uzlov bod zbiehajcich sa dopravnch trs, o je rozhodujcim faktorom ovplyvujcim cel Bratislavsk kraj. Cestn komunikan sie bez miestnych komunikci predstavuje dku 1 676 km, z toho na zemie Bratislavy pripad 795 km cestnej siete. Z celkovej dky cestnej siete pripad na dianin seky 92 km. Dka elezninej siete predstavuje v sasnosti cca 196 km, z toho 79 km pripad na bratislavsk eleznin uzol. elezninou dopravou sa zabezpeuje cca 25 % prepravench osb z prmestskch obc a spdovho zemia Bratislavskho kraja do Bratislavy. Kapacita sasnej elezninej siete a jestvujcich elezninch zariaden m dostaton rezervu v svislosti s dnenm ale i oakvanm vyuvanm elezninho systmu. Dleitm prvkom pri alom rozvoji eleznice je jej prebiehajca modernizcia. Stanovenie priort budceho dopravnho systmu BSK vychdza z Koncepcie BID a priort stanovench BSK v nvrhu stratgie rozvoja BSK. Navrhnut Pln dopravnej obslunosti BSK sa tka reginu BSK vrtane zemia Hlavnho mesta SR Bratislavy. Vybudovanie funknho dopravnho systmu na celom zem BSK s nosnou elezninou osobnou dopravou a doplnkovou autobusovou dopravou vyaduje od prepravcov: koordinciu cestovnch poriadkov vetkch dopravcov, eliminciu sbenosti spojov, zaruenie prpojovosti v miestach prestupu cestujcich, zavedenie intervalovej vlakovej dopravy. V sasnosti vyuva verejn hromadn dopravu na zem Bratislavy a Bratislavskho kraja pribline 55 percent obyvatestva. Po zaveden integrovanho dopravnho systmu by ich poet mal vrazne vzrs. Kostrou pre modern integrovan dopravn systm by mala by koajov (eleznin) doprava, ktor by zabezpeovala dopravn obslunos mesta Bratislavy, miest a obc na zem Bratislavskho kraja a obc Rakska a Maarska priahlch k hlavnmu mestu Bratislava. Ostatn druhy verejnej dopravy maj tvori obslun systm a bud nadvzova na nosn (koajov) systm ktor je prevdzkovan elektrickou trakciou a vykazuje vetky podstatn atribty pre dodranie tvorby a ochrany ivotnho prostredia. Koncepcia vybudovania integrovanho dopravnho systmu vychdza z viacerch samostatnch loh, ktor s predmetom rieenia viacerch projektov. Prioritnmi s: Pln dopravnej obsluhy BSK Koncepcia bratislavskej integrovanej dopravy Projekt TEN-T 17 na zem Bratislavy (prepojenie elezninch koridorov) tdia modernizcie elezninej trate Kty Bratislava trovo Nvrh parkovacej politiky v Bratislave Sasn stav dopravy na zem Bratislavy a v priahlch reginoch eleznin infratruktra je tvoren: medzinrodnmi traami t. hranica R/SR Kty Bratislava trovo t. hr. SR/MR, Bratislava Trnava ilina, Bratislava Marchegg Viede, Bratislava Kittsee Viede, regionlnou traou Bratislava Dunajsk Streda Komrno miestnymi traami Zohor Zhorsk Ves, Plaveck Mikul Jablonica Zohor.
23
eleznin uzol Bratislava tvor 13 elezninch stanc, trate a spojky spjajce jednotliv dopravne, dve odboky a dve eleznin zastvky. Do uzla je zapojench 7 traovch smerov: smer Kty (dvojkoajn tra) do el. stanice Devnska N. Ves, smer Trnava (dvojkoajn tra) do el. stanice Bratislava-Raa, smer Galanta (dvojkoajn tra) do el. stanice Bratislava-Vajnory, smer Dunajsk Streda (jednokoajn tra) do el. stanice Podunajsk Biskupice, smer Rajka (Maarsko) (jednokoajn tra) do el. stanice Rusovce, smer Kittsee (Raksko) (jednokoajn tra) do el. stanice Bratislava-Petralka, smer Marchegg (Raksko) (jednokoajn tra) do el. stanice Devnska N. Ves, Pre osobn dopravu, t.j. pre vstup a nstup cestujcich, slia okrem uvedench stanc aj eleznin stanice Bratislava - Lama, Bratislava hlavn stanica, Bratislava predmestie, Bratislava Nov Mesto, Bratislava NS a zastvky Bratislava - Vinohrady a Bratislava - elezn studienka. Pre eleznin dopravu je minimlnym cieom zachovanie doterajieho podielu elezninej dopravy na celkovom objeme prepravnho vkonu v podmienkach liberalizovanho dopravnho trhu. Stratgia bratislavskej integrovanej dopravy Koncepcia BID rozdeuje Bratislavsk samosprvny kraj na 9 oblast : oblas 1 mesto Bratislava, oblas 2 Zhorie zpad, oblas 3 Zhorie vchod, oblas 4 Mal Karpaty, oblas 5 Pezinok, Modra, oblas 6 Senec, oblas 7 Rovinka, oblas 8 Maarsko (prihranin oblas), oblas 9 Raksko (prihranin oblas). Uveden oblasti s alej lenen na psma (reprezentujce vzdialenos od Bratislavy). Prioritou budceho dopravnho systmu BSK je vybudovanie funknho dopravnho systmu na celom zem BSK s nosnou elezninou osobnou dopravou a doplnkovou autobusovou dopravou. Pln dopravnej obslunosti BSK prihliadajc na rozdiely medzi jednotlivmi oblasami rozdeuje zemie BSK na p mikroreginov: Zhorie, Pezinok, Senec, Dunajsk Lun, Bratislava. Predpoklad sa, e v mikroreginoch Zhorie a Pezinok bude nosnm dopravnm systmom eleznin doprava. V mikroreginoch Senec a Dunajsk Lun bude v I. etape nosnm dopravnm systmom autobusov doprava s vhadom na posilnenie elezninej dopravy v mikroregine Senec na rove nosnho dopravnho systmu. V Bratislave je ako nosn dopravn systm uvaovan koajov dopravn systm (elektrika a eleznica). Predpokladan linky regionlnej a mestskej dopravy zabezpeovan elezninou dopravou poda koncepcie BID (z r. 2007) : R2 Devnska Nov Ves Bratislava hl. st. Bratislava Raa/Bratislava Vajnory, R5 Bratislava Raa/Bratislava Vajnory Bratislava predmestie Bratislava fililka Bratislava Petralka, R7 Podunajsk Biskupice Bratislava Nov Mesto Bratislava hl. st. Devnska Nov Ves, R9 Rusovce Bratislava Petralka Bratislava Nov Mesto Bratislava hl. st. Devnska Nov Ves, R20 Bratislava Malacky, R21 Bratislava Marchegg, R25 Zohor Zhorsk Ves, R30 Zohor Plaveck Mikul, R50 Bratislava Trnava, R60 Bratislava Senec (Galanta Nov Zmky),
24
R70 Bratislava Dunajsk Streda, R80 Bratislava Rajka, S7 Bratislava Petralka Wolfsthal, S60 Bratislava Petralka Viede, S80 Bratislava Devnska Nov Ves Viede.
Stratgia nosnho dopravnho systmu MHD na zem Bratislavy Stratgia je stanoven v zemnom plne mesta a je spracovan pre dva scenre : scenr A vychdza z trendu prudkho rozvoja automobilizcie pri sasnom zaostvan rozvoja hromadnch doprv, pota s vm vyuvanm osobnho vozidla pre skromn i podnikatesk ely, predpoklad prioritu v oblasti budovania zariaden pre automobilov dopravu (komunikan sie, parkovisk, sluby). V doprave cez hranice mesta sa predpoklad stagncia elezninej a autobusovej dopravy a nrast automobilovej dopravy. Scenr B sleduje variant preferovania systmov hromadnej dopravy, ktor bud schopn svojou kvalitou konkurova automobilovej doprave v slade s dokumentom Stratgia rozvoja hl. m. SR Bratislavy. Scenr zrove pota so spoloensky prijatenmi monosami rozvoja komunikanho systmu mesta. V doprave cez hranice mesta sa predpoklad presun cestujcich na hromadn dopravy, predovetkm na eleznin dopravu. V technickom rieen sa jedn o nvrh 4-och dostredne vedench smerov ktor maj by dopravne obsluhovan dvoma trasami nosnho systmu, ktor s pracovne oznaovan A a B: Trasa A : zpado-vchodn, zaiatok tejto trasy je v M Dbravka, prechdza Ktikmi, Dlhmi dielmi, Karlovou Vsou, prechdza centrom mesta a pokrauje cez Ruinov s ukonenm na Letisku M.R.tefnika, Trasa B : juho-severovchodn, zaiatok m v junej asti Petralky, prechdza na sever v sbehu s Jantrovou cestou a po prekonan Dunaja smeruje do Karadiovej ulice a v trase bvalej elezninej stanice Fililka pokrauje na Predmestie a do Rae. Kov priority vzahujce sa k projektu Projekt IDS na zem Bratislavskho samosprvneho kraja podporuje trvalo udraten mobilitu prostrednctvom rozvoja jednotlivch dopravnch systmov, ktor s integrovan do jednho systmu, v ktorom na zklade ich charakteristk je preferovan jeden ekologicky a kapacitne najvhodnej systm koajov doprava. Koncepcia rieenia elezninej dopravy eleznin doprava bude v rmci IDS plni tieto zkladn funkcie : zabezpeova aiskov funkciu v prmestskej verejnej hromadnej dopravy zo smerov - Kty, Pezinok, Senec, Viede, zabezpeova doplnkov a vhadovo aiskov funkciu v prmestskej verejnej hromadnej doprave zo smeru Dunajsk Streda, podiea sa na vkonoch v MHD na zem Bratislavy v smeroch vedenia elezninch trat o to najm: Petralka centrum mesta Raa/Vajnory t. j. eleznin spojenie Jankov Dvor odboka Dunaj Bratislava fililka Bratislava predmestie Bratislava Raa/Bratislava Vajnory a Devnska Nov Ves Bratislava Nov mesto Podunajsk Biskupice. Pre zabezpeenie uvedench funkci a vkonov bud : na zastench tratiach : Kty Bratislava, Trnava Bratislava, Galanta Bratislava, Dunajsk Streda Bratislava, Viede Kittsee Bratislava, Viede Marchegg Bratislava, veden prmestsk vlaky v intervale pokrvajcom vhadov poty cestujcich v prmestskej doprave. Tieto vlaky bud iastone plni aj vkony v rmci MHD, m sa zni v sasnosti vysok percento cestujcich, ktor okrem vlaku musia poui na dosiahnutie svojho ciea aj MHD.
25
na vybranch tratiach nachdzajcich sa na zem Bratislavy : Devnska Nov Ves Bratislava hl. st. Bratislava Nov Mesto Podunajsk Biskupice, Bratislava Petralka (Jankov dvor) odboka Dunaj Bratislava fililka Bratislava predmestie Bratislava Raa/Bratislava Vajnory, Bratislava Petralka (Jankov dvor)- Bratislava fililka odboka Slovany Bratislava Nov Mesto Bratislava Letisko/Podunajsk Biskupice, bud veden mestsk vlaky v intervale pokrvajcom vhadov poty cestujcich v mestskej hromadnej doprave. III.3.5.2. Zsobovanie elektrickou energiou Obec je zsobovan elektrickou energiou z veden: . 414 vvod z RZ 110/22kV Podunajsk Biskupice . 210 vvod z RZ 110/22kV Senec . 263 vvod z RZ 110/22kV BEZ Vedenia s na vstupe z prslunch rozvodn zaaen na cca 60% a maj potencil pre zvenie zaaenia pre potreby rozvoja obce. III.3.5.3. Zsobovanie plynom Zdrojovm plynovodom je plynovod DN 500, PN 4 MPa, prechdzajci junou asou zemia obce. Na tento plynovod s pripojen dve regulan stanice plynu. alm zdrojovm plynovodom je plynovod DN 300, PN 2,5 MPa, prechdzajcim severnou asou zemia. Jednotliv odbery v Ivanke s zabezpeovan prostrednctvom STL a NTL distribunej siete. Nzkotlakov sie pracuje s prevdzkovm tlakom 2,1 kPa. Stredotlakov siete pracuj s tlakom 90kPa. Stredotlakov a nzkotlakov sie je navzjom prepojen prostrednctvom niekokch regultorov STL/NTL. Dodvka plynu do obce neobmedzuje jej rozvoj. III.3.5.4. Zsobovanie pitnou vodou Obec Ivanka pri Dunaji je zsobovan pitnou vodou z Podhorskho skupinovho vodovodu, ktorho vodnm zdrojom s studne v amorne. Odtia cez erpaciu stanicu v Podunajskch Biskupiciach a vtlanm potrubm DN 500 je dopravovan voda postupne do obc pozd Podhorskho skupinovho vodovodu. Pre obec Ivanka pri Dunaji je v areli nevyuvanho vodnho zdroja Baantnica vybudovan vodojem s objemom 400 m3. Odtia cez erpaciu stanicu a potrubm DN 250 AZC je voda dopravovan do obecnej vodovodnej siete, ktor je realizovan z profilov DN 100 225. Podhorsk skupinov vodovod a zariadenia pre dopravu vody do vodojemu s v sprve Bratislavskej vodrenskej spolonosti. Obecn vodovod je v sprve obce. Na vodovod je napojench 4562 obyvateov. Dka vodovodnej siete je 24,2 km, na ktorej je 1027 vodovodnch prpojok. III.3.5.5. Odvdzanie a znekodovanie odpadovch vd V obci je vybudovan splakov kanalizcia, ktor bola realizovan postupne v etapch a je to kombincia kanalizcie gravitanej a vtlanch potrub s erpacmi stanicami na kanalizanej sieti. Splakov vody z obce s sstreovan v jestvujcej erpacej stanici v junej asti obce a odtia dopravovan vtlanm potrubm do strednej istiky odpadovch vd Vrakua. Na uveden splakovod maj by napojen aj alie sdla ako Modra, Pezinok, Sv. Jur a Limbach. Kanalizcia je vlastnctvom obce. Poda PHSR obce na kanalizciu je napojench 4008 obyvateov z toho 52 obyvateov m vlastn OV. V obci je 968 kanalizanch prpojok a celkov dka kanalizanej siete je 14,2 km. III.3.5.6. Nakladanie s odpadmi Nakladanie s komunlnym odpadom v obci upravuje Veobecne zvzn nariadenie obce. Obec zabezpeuje odvoz odpadu bu vlastnmi prostriedkami alebo prostrednctvom zmluvnch vzahov so spolonosami, ktor s dritemi licenci na odvoz a likvidciu odpadu. V obci je zabezpeen separovan zber odpadov, netrieden odpad v sasnosti odva firma AVE Bratislava s.r.o.
26
III.3.6. Rekrecia a cestovn ruch Prrodn potencil reginu vytvra predpoklady pre perspektvny rozvoj cestovnho ruchu a vyuitie tohto odvetvia vo vej miere, o me ma priazniv vplyv na zamestnanos a v konenom dsledku aj na ivotn rove obyvatestva. Z ekologickho hadiska je dleit, e cestovn ruch m siln zujem na zachovan nenaruenho ivotnho prostredia a pvodnch hodnt krajiny prrodnch, aj vytvorench. V Bratislavskom regine s vytvoren podmienky pre : pobyt v horch a lesoch, horsk turizmus a turistiku - vemi dobr zimn porty - slab pobyt pri vode, vodn porty a turistika - vborn kpen turizmus (len rekrean formy) - dobr cykloturistika - vborn pecifick formy (poovnctvo, rybrstvo...) - vemi dobr vidiecky turizmus - dobr poznvac turizmus (kultrny, mestsk) - vborn tranzitn turizmus - vborn. V regine s vborn podmienky najm pre pobyt pri vode, o vyplva z potu, rozlohy a druhu vodnch plch (bagrovisk, ramen tokov, ndre, rybnky), z dky a mohutnosti tokov, z vskytu termlnych vd a vhodnch klimatickch podmienok. Slabia je kvalita istoty vodnch tokov. Vodn plochy bagrovisk, vodn plochy a ponohospodrske ndre sa nachdzaj po celom kraji na Zhor, v Bratislave aj v Podunajskej nine, kde poskytuj zkladn podmienky pre rozvoj najm kadodennej a vkendovej rekrecie. Aj v Ivanke pri Dunaji sa nachdzaj vodn plochy, ktor s vhodn na rekrean vyuvanie, zatia im vak chba zkladn vybavenos ale predstavuj potencil pre al rozvoj. Za elom rozvoja cykloturistiky je iadce vybudova cyklistick chodnk popri rskom kanly a cyklochodnk medzi Ivankou a Bernolkovom. III.3.7. Kultrnohistorick pamiatky Ivanka pri Dunaji m star osdlenie, doloen archeologickmi nlezmi u v eneolite. V obci je evidovan kostrov pohrebisko, rmsko barbarsk iarov pohrebisko a hroby z doby sahovania nrodov. Prv psomn zznam o obci je z roku 1209. U vtedy bola sasou Ivanky osada Farn majetok kapituly a prepostva v Bratislave. Zlenm Farnej s Ivankou v roku 1932 bola vytvoren spolon obec Ivanka pri Dunaji. Kultrnohistorick pamiatky v obci Kaplnka Svtej Rozlie Na nmest sv. Rozlie stoj rotunda s novoklasicistickm prieelm, kupolovitou strechou a malou veikou, v ktorej je umiestnen zvon. Kaplnka bola postaven v roku 1832 na pamiatku ukonenia morovej epidmie, ktor sa rila v obci od septembra 1831. Zvonica z 18. storoia Stla na Moyzesovej ulici oproti domom . 5 a 6 ete v pdesiatych rokoch 20. storoia. Stavitelia pravdepodobne vberom miesta repektovali urit pietnu tradciu. Predpoklad sa, e v tejto oblasti mala Farn dreven, neskr mono murovan kaplnku, v okol ktorej sa pochovvalo. Naproti bvalej zvonici ete dnes stoj ohraden kamenn kr, ktor by mohol symbolicky pripomna niekdaj cintorn. Mohyla generla M. R. tefnika Pamtn miesto, kde tragicky zahynul spoluzakladate SR, vznamn vedec, generl Milan Rastislav tefnik s talianskou posdkou. Na mieste, kde sa jeho lietadlo zrtilo, postavili poda nvrhu nrodnho umelca, architekta Duana Jurkovia v roku 1923 mohylu so zemnm valom a slovenskmi lipami po obvode Pomnk padlm Na Nmest padlch hrdinov stoj pomnk, venovan Ivananom, ktor zahynuli v prvej i druhej svetovej vojne.
27
Socha svtho Jna Nepomuckho z roku 1777 Sochy pred kostolom S to vone stojace barokovo-klasicistick sochy sv. Valerina - muenka a sv. Florina, patrna poiarnikov. Pochdzaj z obdobia, ke sa staval teraj kostol. Pravdepodobne pvodne lemovali cestu, ktor viedla z ivanskho katiea priamo do katiea v Bernolkove a nazvala sa "Cesta lsky". V parku pri kostole sa tie nachdza kamenn kr so ssom Piety, pochdzajci z roku 1818. Je umelecky vemi hodnotn a preto je originl umiestnen v kostole. Na pvodnom mieste sa teraz nachdza iba kpia. Pvodn nzov obce bol Terra Iwan Zem Jnova, ako sa uvdza v listine z roku 1324, kde sa spomna u kostol a fara. Ivanka bola zaiatkom 15. storoia nemeckou osadou (Aichen), v 16. storo bola maarsk s nzvom Aicha. Po bitke pri Mohi v roku 1526 majiteom obce sa stal zemepn bratislavskej upy Gapar erdy, neskr Leonard Amade, ktor si v roku 1640 postavil v strede obce kriu. almi vlastnkmi obce boli vdova po Tomovi Maholnyim a Jn Jesenk. V polovici 18. storoia kpil ivansk panstvo grf Anton Grassalkovich. Na mieste starej krie si dal postavi poovncky letohrdok a upravil pvodn barokov park. Po jeho smrti prispel vznamnou mierou k rozvoju obce aj jeho syn, Anton II. Grassalkovi. Staval a udiaval cesty, sstreoval sa na chov uachtilch kon a pestovanie achtickej kultry. Usporadval v Bratislave a v Ivanke rzne inohern a opern predstavenia a koncerty. V Ivanskom parku sa konalo slvnostn divadeln predstavenie u v roku 1773. V roku 1832, za richtra tefana Morvka, dala obec postavi kaplnku sv. Rozlie, na pamiatku ukonenia moru, ktor zasiahol Ivanku. Grassalkoviovci vlastnili panstvo do roku 1841. Po om panstvo kpil Michal Obrenovi, srbsk kniea, ktor si tu zriadil vidiecke sdlo. Po smrti grfky Obrenoviovej v roku 1916 zdedil ivnske panstvo jej synovec, Karol Hunyady, ktor ho neskr prenechal svojmu prbuznmu Filipovi Boss Waldeckovi. Ten sa sem nasahoval v roku 1933. Jeho psobenie v Ivanke sa spja s utilitrnym vrubom dubovch lesov na severnej strane obce. Katie predal neskr grf Hunyady jezuitom, ktor sa sem nasahovali 1.1.1943 a zriadili tu internt pre mlde tudujcu na jezuitskom gymnziu v Bratislave. Po roku 1945 nastal rozvoj obce, pri ktorom sa vybudovali nov obytn tvrte a verejnoprospen objekty. V roku 1948 dolo k znrodneniu, po roku 1950 vznikli v katieli a na jeho zem Vskumn stav chovu a achtenia hydiny, stav experimentlnej fytopatolgie a entomolgie SAV, stav biochmie a genetiky ivochov SAV, do ktorho boli neskr prilenen stav fyziolgie hospodrskych zvierat SAV, poboka stavu experimentlnej veterinrnej medicny a poboka stavu zoohygieny a veterinrnej techniky. V roku 1986 zaal v Ivanke svoju innos aj novovybudovan Vskumn stav krmivrsky. Koncom roku 1961 sa ivnske JRD zlilo s Hydinrskym ttnym majetkom. Po roku 1989 nastal tlm vskumnej innosti aj hydinrskeho priemyslu. V sasnosti je v Ivanke pri Dunaji len Stanica chovu a achtenia hydiny. V rmci retitunho konania sa vrtil katie pvodnmu majiteovi, jezuitom Spolonosti Jeiovej. Dnes je v budovch pri katieli ete stav biochmie a genetiky ivochov SAV. III.4. SASN STAV KVALITY IVOTNHO PROSTREDIA VRTANE ZDRAVIA III.4.1. Sasn stav kvality ivotnho prostredia Stav ivotnho prostredia v rznych astiach zemia Slovenska je diferencovan. Reginy SR vykazuj rzny stav zaaenia jednotlivch zloiek ivotnho prostredia a v rznej miere sa v nich uplatuj rizikov faktory. Tieto vplyvy, zae, i rizik maj (popri rznorodosti prrodnch pomerov) predovetkm antropognny charakter. V procese environmentlnej regionalizcie sa poda zvolench kritri a postupov, hodnotiacich ivotn prostredie a vplyvy na, vyleuj reginy s uritou kvalitou alebo ohrozenosou ivotnho prostredia. zemie SR je poda environmentlnej kvality prostredia rozdelen do 5 kategri: 1. Stupe prostredie vysokej rovne 2. Stupe prostredie vyhovujce 3. Stupe prostredie mierne naruen 4. Stupe prostredie naruen 5. Stupe prostredie silne naruen Obec Ivanka pri Dunaji ako sas Seneckho okresu je zaraden do zemia so 4. Stupom prostredie naruen.
28
Poda Programu hospodrskeho a socilneho rozvoja obce na vysokej rovni zneistenia ovzduia oblasti sa podieaj najm oxidy duska, ktorch hodnoty koncentrci v blzkosti ciest s hustou dopravou dlhodobo prekrauj imisn limity. Na zneisovan ovzduia sa podieaj najm bratislavsk vek a stredn zdroje priemyslu a to petrochemickho, palivovo energetickho a automobilovho priemyslu. Na zneisten povrchovch vd v povod Malho Dunaja, do ktorho spad aj zemie Ivanky pri Dunaji maj najv podiel chladiace odpadov vody zo Slovnaftu a komunlne odpadov vody z miest Pezinok, Senec, Modra. Tto situciu by mal pomc vyriei spolon splakovod, ktorm bud komunlne odpadov vody z reginu odvdzan do UOV Vrakua. Zneistenie zsob podzemnch vd je spsobovan najm prekraovanm limitov v obsahu Fe, Mn, Cl, NO2, NO3, SO4. K opakovanmu prekraovaniu dochdza aj v prpade CHSKMn. Okrem vyie uvedench rizk ivotn prostredie obce ohrozuje mnostvo divokch skldok komunlneho odpadu nachdzajcich sa na zem obce, v niekokch prpadoch dokonca dolo k ich sanovaniu zahrnutm zeminou, m sa riziko kontamincie pdy a podzemnej vody zvyuje z dvodu urchlenia procesov rozkladu odpadu. Na zaaen zemia imisiami hluku sa podiea najviac doprava cestn, eleznin a aj leteck vzhadom na blzkos Letiska M: R. tefnika. Hlavnm lniovm zdrojom hluku v obci je cesta I/61 Bratislava Senec Trnava, v blzkosti obce prechdza dianica D1, cez obec prechdza eleznin tra . M130 Bratislava trovo. Bodovmi zdrojmi hluku s najm arely s priemyselnmi a ponohospodrskymi prevdzkami. Zneistenie horninovho prostredia a pd Extraviln obce je ponohospodrsky intenzvne vyuvan. Realizovanie ponohospodrskych a vrobnch aktivt potencilne zvyuje nebezpeenstvo kontamincie pd. Potencilnymi bodovmi zdrojmi zneistenia pd mu by ierne (prp. riaden) skldky odpadov na ponohospodrskej ako aj lesnej pde. V rmci Plonho prieskumu kontamincie pd (PPKP) na Slovensku s sledovan obsahy kontaminujcich ltok v pdach vo vybranch katastrlnych zemiach. V Bratislavskom kraji bolo v rmci PPKP 2005 sledovanch 3 096,0 ha ponohospodrskych pd. Neboli na nich zisten iadne nadlimitn obsahy akch kovov (olovo, kadmium, chrm, nikel, ortu, arzn a zinok). Z hadiska pdnej reakcie vina takmer 65% vmery pd v okrese Senec m alkalick reakciu, t.j. pH 7,2 7,7. Ponohospodrske pdy v oblasti katastra obce nie s nchyln na acidifikciu. III.4.2. Sasn zdravotn stav obyvatestva Poda dajov tatistickho radu SR k 31. decembru 2011 mala Slovensk republika 5 404 322 obyvateov. Narodilo sa 60 813 ivch det (o 403 viac ako v roku 2010) a zomrelo 51 903 osb (o 1 542 menej ako v roku 2010). Tento pozitvny vvoj spsobil, e ivorodenos sa medzirone zvila na 11,3 promile (o 0,2 bodu) a mrtnos klesla na 9,6 promile (o 0,2 bodu). Uzavretch bolo 25 621 manelstiev a rozviedlo sa 11 102 manelskch dvojc. V porovnan s rokom 2010 bol poet sobov vy o 206. Na 100 uzavretch manelstiev pripadlo 43 rozvodov (47 v roku 2010). Trend zvyovania prirodzenho prrastku obyvatestva, ktor sa v roku 2010 pozastavil, op pokrauje. Dosiahol hodnotu 8 910 a bol o 1 945 osb vy ne v roku 2010. Zahraninou migrciou zskala Slovensk republika 2 966 osb, o 417 osb menej v porovnan s rokom 2010. Trend poklesu sa udriava od roku 2009 (prisahovalo sa 4 829, vysahovalo 1 863 osb). Celkov prrastok obyvatestva dosiahol 11 876 osb (o 1 528 viac ako v roku 2010).
zemie Slovensk rep. Bratislavsk kraj Okres Senec Obyvatestvo k 31.12.2011 5 404 322 606 537 67 585 ivonaroden 60 813 7 787 898 Zomret 51 903 5 718 503 Prirodz. prrastok 8 910 2 069 395 Prisahoval 2 966 7 714 2 756 Celkov prrastok 11 876 6 606 2 411
Zdroj :Stav a pohyb obyvatestva v SR, SR 2011
29
Zdravotn stav obyvatestva je vsledkom psobenia viacerch faktorov ekonomick a socilne situcia, vivov nvyky, ivotn tl, rove zdravotnckej starostlivosti, ale aj ivotn prostredie. V roku 2011 zomrelo na Slovensku 51 903 osb, vysok mrtnos je najm u muov v strednch vekovch kategrich (30 55 rokov). Podstatn as mrtnosti obyvatestva sa sstreuje do 5 hlavnch kapitol prin smrti. Najviac mrt bolo v roku 2011 v muskej asti populcie v dsledku chorb obehovej sstavy, alej novotvarov a aj v dsledku vonkajch prin mrtnosti, vrtane dopravnch nehd. Aj u ien bola mrtnos na choroby obehovej sstavy najvyia, za nimi nasleduj ndorov ochorenia a choroby trviacej sstavy. U muov je viac ako 3-krt vyia mrtnos v dsledku vonkajch prin. Je to aj dsledok vysokho podielu mrt pri dopravnch nehodch. Vyia mrtnos muov je aj v dsledku rznych poplenn, otrv a mrtnosti z dvodu nsilia. mrtnos (poet zomretch na 100 000 obyvateov) poda prin smrti v okrese Senec v porovnan so stavom v celej SR a Bratislavskom kraji dokumentuje nasledovn tabuka :
Ochorenie choroby obehovej sstavy (kap. IX) ndorov ochorenia (kap. II) choroby dchacej sstavy (kap. X) SR eny 15 017 5 044 1 400 688 99* 1 145 mui 12 289 7 027 1 869 2 133 vonkajie priny mrtnosti (kap. XX.) 363* choroby trviacej sstavy (kap. XI) 1 725 Zdroj : Stav a pohyb obyvatestva v SR, SR 2011 mrtnos poda prin smrti Bratislavsk kraj Okres Senec mui eny mui eny 1 268 1 481 120 111 801 657 85 63 231 197 16 16 211 72 16 8 37* 8* 2* 1* 208 151 21 10 * - poet zomrelch pri dopravnch nehodch
Z dajov uvedench v tabuke je zrejm, e aj v okrese Senec, tak ako v celej SR, je na prvom mieste mrtnos na choroby obehovej sstavy, na druhom mieste s ndorov ochorenia. Dopravn nehodovos Jednm z vnych argumentov pre vyuvanie hromadnej osobnej dopravy je neustly nrast potu dopravnch nehd na cestch. Dopravn nehodovos sa tie vznamne podiea na nepriaznivch tatistickch dajoch o mrtnosti obyvatestva. Dopravnou nehodou rozumieme udalos, ku ktorej dolo pohybom vozidla v cestnej premvke a mala za nsledok kody na ivotoch, zdrav alebo na majetku, bez ohadu na to, i bola klasifikovan ako trestn in, resp. priestupok a i bola prejednvan sdom alebo trestnou komisiou dopravnho inpektortu. Patria sem i dopravn nehody, ku ktorm dolo na miestach obmedzene prstupnch pre cestn premvku (napr. na ponch a lesnch cestch, v zvodoch, dvoroch a pod.). Pri kadej dopravnej nehode sa zisuje len hlavn prina vzniku nehody. K nehodm zaprinenm inou prinou patria najm zrky s lesnou zverou, pd osoby z vozidla za jazdy, nehody zavinen spolujazdcom a pod. Kritick nehodov lokalita (KNL) je lokalita s evidentne vysokm potom dopravnch nehd. Na to, aby sa nehodov lokalita stala kritickou mus by splnen podmienka, e skuton poet dopravnch nehd na nej vzniknut je v ako kritick poet nehd. Kritick poet dopravnch nehd sa ur exaktnm postupom. Za opakujcu sa kritick nehodov lokalitu sa povauje tak KNL, kde sa poas uplynulch 5 rokov sstavne vyskytoval vysok poet dopravnch nehd, presahujci stanoven hranicu kritickho potu dopravnch nehd. Na ceste I/61 v extravilne obce Ivanka pri Dunaji v km 14,900 15,100 sa nachdza kriticky nehodov lokalita, na ktorej dolo v roku 2009 ku 6 dopravnm nehodm. Nedolo pri nich ku zraneniam, avak materilne kody dosiahli vku 33 000 .
Sprva a drba Bratislava - vidiek . cesty 61 KNL (km) od 14,900 do 15,100 Dka (km) 0,200 IN/ EX EX Zvanos DN DN SDN 6 0 VDN 0 ODN 0 Nsledky DN SZ Z Z 0 0 0 M 33 000
Zvanos DN: SDN smrten dopravn nehoda pri ktorej dolo k smrtenmu zraneniu astnka nehody, VDN vna dopravn nehoda pri ktorej bol smrtene alebo ako zranen aspo jeden astnk nehody, ODN osobn dopravn nehody pri ktorej vznikne ujma na zdrav ud (djde k smrtenmu, akmu alebo ahkmu zraneniu).
30
Nsledky DN:
SZ smrtene zranen osoba, Z ahko zranen osoba,
Z ako zranen osoba, M materilna koda v tis. Sk. poda odhadu polcie.
IV. ZKLADN DAJE O PREDPOKLADANCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ INNOSTI NA IVOTN PROSTREDIE VRTANE ZDRAVIA A O MONOSTIACH OPATREN NA ICH ZMIERNENIE IV.1. POIADAVKY NA VSTUPY IV.1.1. Zber plch
Predmetn navrhovan stavba sa nachdza v katastrlnom zem Ivanka pri Dunaji, okres Senec. Okres Senec je sasou Bratislavskho kraja. Stavba je umiestnen na pozemkoch v blzkosti elezninej trate . M 130 Bratislava trovo, v rozsahu poda jednotlivch alternatv. Predmetn stavba si vyiada trval a doasn zber plch. Doasn zber ponohospodrskej pdy bude po ukonen stavby rekultivovan a vrten na jej pvodn vyuvanie. Variant A.1.a Povrchov parkovisko s rozsahom 78 stojsk, umiestnen medzi traou a existujcou elovou komunikciou. Zber plch predstavuje nie len plocha samotnho parkoviska, ale aj prava prstupovej cesty a zastvky autobusu. Plochy s v sasnosti vyuvan ako zele, chodnky a spevnen plochy, len mal as z plch sa vyuva ako orn pda. Celkov plocha zberu je 5027,45 m2
Parcela . 234/1 449/57 450/20 450/28 488/1 498/1 498/2 506 List vlastnctva 2383 2383 1756 1618 2383 1292 1292 Majite Spolonos Jeiova Spolonos Jeiova Pononkup Liptov, a.s. Pononkup Liptov, a.s. Spolonos Jeiova Slovensk republika Slovensk republika Zber plch spolu Uvate eleznice SR eleznice SR Zber PPF (m2) Zber Ostatn (m2) Kultra Orn pda Orn pda Ostatn plochy Zastavan plochy a ndvoria Zastavan plochy a ndvoria Zastavan plochy a ndvoria Zastavan plochy a ndvoria Zastavan plochy a ndvoria
109,78 102,21 1513,42 81,41 2,91 1081,85 1857,29 278,58 211,99 4815,46 5027,45 m2
Variant A.1.b Parkovac dom s rozsahom 165 stojsk, umiestnen na ploche medzi traou a existujcou elovou komunikciou. Zber plch predstavuje plocha parkoviska s parkovacm domom, prstupovou
komunikciou, pravou cesty a vybudovanie zastvok autobusu. Plochy s v sasnosti vyuvan ako zele, chodnky, spevnen plochy a v malej miere orn pda. Celkov plocha zberu je 4668,74 m2
Parcela . 234/1 449/57 450/17 450/20 450/28 488/1 498/1 498/2 506 List vlastnctva 2383 2383 1756 1756 1618 2383 1292 1292 Majite Spolonos Jeiova Spolonos Jeiova Pononkup Liptov, a.s. Pononkup Liptov, a.s. Pononkup Liptov, a.s. Spolonos Jeiova Slovensk republika Slovensk republika Zber plch spolu Uvate eleznice SR eleznice SR Zber Zber PPF (m2) Ostatn (m2) 109,78 102,21 74,00 1172,37 81,41 2,91 1035,65 1811,83 278,58 211,99 4456,75 4668,74 m2 Kultra Orn pda Orn pda Zastavan plochy a ndvoria Ostatn plochy Zastavan plochy a ndvoria Zastavan plochy a ndvoria Zastavan plochy a ndvoria Zastavan plochy a ndvoria Zastavan plochy a ndvoria
31
Variant B.1.a V rmci tohto variantu sa navrhuje vybudova povrchov parkovisko s rozsahom 302 stojsk, ktor zodpoved kapacitou cieovmu stavu. Zber plch predstavuje plocha samotnho parkoviska, plocha parkoviska pre bicykle a prstupov cesty, chodnky a zastvky MHD. V sasnosti je plocha ponohospodrsky vyuvan, plochy prstupovej cesty, chodnkov s aj v sasnosti zva spevnen plochy, resp, zele. Celkov zastavan plocha je cca 10 167 m2.
Parcela . 234/1 449/57 450/20 450/28 488/1 498/2 506 List vlastnctva 2383 2383 1756 1618 2383 1292 Majite Spolonos Jeiova Spolonos Jeiova Pononkup Liptov, a.s. Pononkup Liptov, a.s. Spolonos Jeiova Slovensk republika Zber plch spolu Uvate eleznice SR Zber Zber PPF (m2) Ostatn (m2) 9308,61 102,21 268,50 81,41 2,91 90,81 312,57 9410,82 756,2 10 167,02 m2 Kultra Orn pda Orn pda Ostatn plochy Zastavan plochy a ndvoria Zastavan plochy a ndvoria Zastavan plochy a ndvoria Zastavan plochy a ndvoria
Variant B.1.b Variant predstavuje kombinciu variantu A.1.a alebo A.1.b s dobudovanm povrchovho parkoviska s potom parkovacch miest potrebnm do cieovho potu 300. Ide o povrchov parkovisko so 78 sttiami umiestnen medzi traou a existujcou elovou komunikciou a povrchov parkovisko s 222 parkovacmi miestami na ponohospodrskej ploche, alebo parkovac dom so 165 sttiami umiestnen medzi traou a existujcou elovou komunikciou a povrchov parkovisko so 135 parkovacmi miestami na ponohospodrskej ploche. Maximlny mon zber plochy pri kombincii povrchovho parkoviska so 78 sttiami a povrchovho parkoviska s 302 sttiami a predstavuje 14 263,21 m2.
Parcela . 234/1 449/57 450/20 450/28 488/1 498/1 498/2 506 List vlastnctva 2383 2383 1756 1618 2383 1292 1292 Majite Spolonos Jeiova Spolonos Jeiova Pononkup Liptov, a.s. Pononkup Liptov, a.s. Spolonos Jeiova Slovensk republika Slovensk republika Zber plch spolu Uvate eleznice SR eleznice SR Zber Zber PPF (m2) Ostatn (m2) 9308,61 102,21 1513,42 81,41 2,91 1081,85 1860,23 312,57 9410,82 4852,39 14 263,21 m2 Kultra Orn pda Orn pda Ostatn plochy Zastavan plochy a ndvoria Zastavan plochy a ndvoria Zastavan plochy a ndvoria Zastavan plochy a ndvoria Zastavan plochy a ndvoria
Vzhadom na to, e v sasnom tdiu rozpracovanosti dokumentcie stavebnho zmeru nie s navrhnut presn tvary a polohy povrchovch parkovsk s potom stojsk doplujcim poet do 300, meme vo vzahu k zberu plch kontatova, e kombincia - povrchov parkovisko so 78 stojiskami+povrchov parkovisko s 222 stojiskami bude ma v zber plch ako parkovac dom so 165 stojiskami + povrchov parkovisko so 135 parkovacmi miestami. Najmen zber plch predstavuje variant A.1.b s parkovacm domom medzi elezninou traou a elovou komunikciou. Najv zber ponohospodrskej pdy predstavuje variant B.1.a, ktor je cel umiestnen na ponohospodrskej pde evidovanej ako orn pda. IV.1.2. Spotreba vody Poas vstavby Poas vstavby parkoviska, parkovacieho domu a prstupovch komunikci, prpadne chodnkov sa bude voda vyuva na stavebn innos najm na vrobu betnov a na hygienick ely pracovnkov stavby. Predpoklad sa, e na pitn ely pre zamestnancov stavby sa bude vyuva balen voda. S napojenm na
32
vodn zdroje je potrebn pota v miestach situovania stavebnch dvorov. Voda pre stavebn ely sa bude erpa z miestnych zdrojov. Stavebn innos nesmie ohrozi kvalitu a reim vodnch zdrojov v dotknutej oblasti. Poas prevdzky Projektov dokumentcia nepota s prvodom pitnej a poiarnej vody na objekt povrchovho parkoviska ani parkovacieho domu. Poas prevdzky mu vznikn nroky na odber vody pri drbe zelene vysadenej na povrchovch parkoviskch v rmci vegetanch prav. IV.1.3. Ostatn surovinov a energetick zdroje Stavebn materil Pre obdobie vstavby parkoviska, parkovacieho domu a svisiacich stavieb bud potrebn tieto hlavn suroviny: trkopiesky a kamenivo, asfalty na povrchov pravu vozovky, oce (parkovac dom, oplotenie a pod.), cement. Presn druhy a mnostv potrebnch materilov bud pecifikovan a na rovni realizanch projektov. Energetick zdroje Nroky na odber elektrickej energie vznikaj poas prevdzky parkoviska a parkovacieho domu v svislosti s potrebou osvetlenia parkoviska a parkovacieho domu a napojenia vetkch elektrickch zariaden. Pre napjanie elektrickch zariaden navrhnutch v rmci tohto projektu bude navrhnut nov kblov prpojka zasten do navrhovanej trafostanice. Pre napjanie elektrickch zariaden navrhnutch v rmci tohto projektu je navrhnut polozapusten kioskov trafostanica 22/0,4kV s vonkajm ovldanm. Prpojka VN bude riei pripojenie navrhovanej kioskovej trafostanice na distribun rozvod VN 22kV. Navrhnut je kblov sluka z existujceho vedenia ZSE a.s. linka . 263 v seku medzi TS0023-032 a TS0023-014, ktor sa nachdza v blzkosti predmetnho parkoviska. IV.1.4. Dopravn a in infratruktra Poas vstavby Poas vstavby zchytnho parkoviska ako aj svisiacich alch objektov stavby bud vyuvan cesty I., II. aj III. triedy ako aj miestne komunikcie a pon cesty na dovoz stavebnho materilu a odvoz nepotrebnho materilu, zemn a odpadu z lokality vstavby. Poas prevdzky Z hadiska dopravnho rieenia navrhovan parkovisko m spolon napojenie na prstupov komunikciu. Vjazd a vjazd z parkoviska repektuje pravostrann prevdzku a je zabezpeen zvorou. V priahlom seku pred a za zvorou je rka jazdnho pruhu 3,50 m pre umonenie vjazdu nkladnch automobilov pri drbe parkoviska a tie pre prpadn vjazd poiarnej techniky. V svislosti s nvrhom zastvky autobusovej dopravy na Ndranej ulici bude existujca komunikcia rekontruovan a vybuduj sa samostatn zastvkov pruhy v rke 3,50 m a s nstupnou hranou dky 12 m. Dky vyraovacch a zaraovacch sekov (STN 73 6425) s s prihliadnutm na rekontrukciu cesty dlh 25 m. Z hadiska rkovho usporiadania bude umiestnenie zastvok repektova prslun kategriu komunikcie. Kontrukcia novch pruhov bude so ivinm povrchom. Pozd plochy zastvky bude vybudovan chodnk so zvenm obrubnkom oddeujcom chodnk od vozovky. rka chodnka 2,00 m, povrchov prava ivin alebo betnov dlaba. Prepojenie navrhovanej autobusovej zastvky so elezninou zastvkou bude jednostrannm chodnkom rky 2,00 m. Na zastvke bude osaden prstreok z ahkej oceovej kontrukcie, pod prstrekom bude umiestnen lavika. IV.1.5. Nroky na pracovn sily Poas vstavby Poas vstavby bude potrebn poet zamestnancov v poadovanch profesich zabezpeovan dodvateskou organizciou vybranou na zklade verejnho obstarvania.
33
Poas prevdzky Prevdzka povrchovho parkoviska ani parkovacieho domu si nevyaduje vytvorenie stleho pracovnho miesta. IV.1.6. In nroky Prprava zemia V rmci prpravy zemia bud realizovan ternne pravy, ktor pozostvaj z odstrnenia orninej (humznej) a podorninej vrstvy, odstrnenia stromov a krovn a bracie prce spojen s odstrnenm existujcich pozemnch objektov nachdzajcich sa na plochch navrhovanch parkovsk. prava plch pozostva z ich odhumusovania, uloenia prebytonho humusu na medziskldky a nslednej rekultivcie plch doasnho zberu na ponohospodrskej pde. Okrem technickej rekultivcie sa na tchto plochch prevedie aj biologick rekultivcia. Orn pda, zskan pri odhumusovan, sa vrti ponohospodrskej vrobe na uren pozemky. Na plochch husto porastench krovm, na plochch s vemi lenitm relifom (priekopy, strm svahy) a na trvnatej ploche medzi elezninou traou a elovou komunikciou (nachdzaj sa tam pozostatky topoovej aleje) sa skrvka humusovho dvodu nenavrhuje. IV.2. DAJE O VSTUPOCH
IV.2.1. Zdroje zneistenia ovzduia Exhalan tdia pre navrhovan innos nebola v rmci zmeru vypracovan, preto pri posudzovan vplyvu exhaltov sa opierame o odborn odhad a o sksenosti z posudzovania dopravnch stavieb. Poas vstavby Zdrojom zneistenia ovzduia poas vstavby bude predovetkm nkladn doprava a stavebn prce, ktor spsobia zven koncentrciu exhaltov a najm pranos. A to hlavne na trasch prevozu stavebnch materilov (cesta I/61, Ndran ulica) a v lokalite vstavby. Tto innos vak bude len doasn, bude trva poas obdobia vstavby, odhadovan doba vstavby je cca 4 mesiace. Hlavnm plonm zdrojom zneistenia ovzduia pri vetkch variantoch s predovetkm innosti na plochch svisiacich s vstavbou : odstraovanie technickch vrstiev na v sasnosti spevnench plochch, odstraovanie zelene a mainy, odstraovanie humusovho horizontu z ponohospodrskej plochy, prstupov cesty pre dopravu a prepravu materilu, samotn stavebn prce. Poas prevdzky Poas prevdzky zchytnho parkoviska sa plocha parkoviska stane plonm zdrojom zneistenia ovzduia vfukovmi plynmi automobilov, ktor bud vo zvenej miere oproti sasnmu stavu prispieva k celkovej rovni zneistenia ovzduia v lokalite spolu s prstupovmi komunikciami Ndranou ulicou a ostatnmi komunikciami spdovho zemia, po ktorej sa bude naalej realizova ben premvka. D sa predpoklada, e najvia premvka sa bude realizova v nvznosti na eleznin spoje a to najm v rannch hodinch pri odchode za prcou a do kl a potom v popoludajch hodinch pri nvrate domov. V obdob medzitm predpokladme tlm premvky. IV.2.2. Hluk Hlukov tdia pre navrhovan innos nebola v rmci zmeru vypracovan, preto pri posudzovan vplyvu hluku sa opierame o odborn odhad a o sksenosti z posudzovania dopravnch stavieb. Poas vstavby Lokalita vstavby navrhovanej innosti sa nachdza mimo zemie s obytnou funkciou, hlukom bud obaovan zamestnanci firiem, ktor sdlia v budove v bezprostrednej blzkosti lokality navrhovanej stavby. Zrove, poas vstavby me by nepriaznivm inkom hluku vystaven aj obyvatestvo v obvanch astiach
34
obce a to najm v blzkosti prstupovch komunikci ku stavbe, po ktorch sa bude realizova dovoz a odvoz materilov akmi nkladnmi vozidlami. Atak hlukom bude dan polohou zdrojov nsypovho materilu a limitovan pracovnou dobou a celkovou dkou stavebnch prc. Vhodnou organizciou prce, vylenm nonch prc a prc v doch pracovnho vona je mon tento negatvny inok iastone eliminova. Poas prevdzky Prevdzka parkoviska a parkovacieho domu predpoklad zven pohyb najm osobnch vozidiel a bicyklov, nie hlunch nkladnch ut. Zvenie hladiny hluku z dvodu prjazdu a odjazdu motorovch vozidiel sa predpoklad najm v rannch a popoludajch pikovch hodinch v svislosti s odchdzkou do zamestnania a kl a pri nvrate. Popri prevdzke eleznice nebude v tejto asti zemia plnovan parkovisko dominantnm zdrojom hluku. IV.2.3. Odpadov vody Poas vstavby Mnostvo odpadovch vd poas vstavby nie je mon v sasnosti pecifikova, nepredstavuj vak podstatn zsah do sasnho stavu reimu vd. V etape vstavby bud vznika odpadov vody v svislosti s pouvanm technologickej, itkovej i pitnej vody pri stavebnch prcach, pri drbe a prevdzke stavebnho dvora. Urit kontaminciu vd meme predpoklada z niku pohonnch hmt, olejov, mazadiel a inch pouvanch zneisujcich ltok. Ich vplyv je mon eliminova vhodnmi organizanmi opatreniami pri nakladan s nimi. Poas prevdzky Poas prevdzky bud vznika odpadov vody najm ako zrkov vody z povrchu parkoviska, resp. z povrchov parkovacieho domu. Daov vody zachyten na spevnench parkovacch plochch s vzhadom na platn predpisy o ochrane ivotnho prostredia (Zkon .364/2004 Z.z. o vodch , STN 75 6101) klasifikovan ako vody zneisten a musia by pred vypanm do ternu a podpovrchovch vrstiev predisten v odluovaoch ropnch ltok. Odvedenie daovch vd z povrchu parkoviska je zabezpeen prienym a pozdnym sklonom do novo navrhovanch vpustov, s odvedenm vd do vsaku cez odluovae ropnch ltok. Odluovae s navrhnut v typovom preveden z vodostavebnho elezobetnu, v plnoprietokovom vyhotoven. Prevdzka navrhovanch ORL je plnoautomatick bez potreby zsahu obsluhy do technologickho procesu. Z odluovaa RL bud vyisten zrkov vody odvdzan do vsakovacieho zariadenia umiestnenho variantne mimo parkovacej plochy alebo pod parkovacou plochou. Vsakovacie zariadenie pozostva z polyetylnovch rr DN 355 mm so pecilnou perforciou, ktor s osaden v trkovom obsype obalenom geotextliou. Cel systm je navrhovan tak, aby k jeho vyprzdneniu dolo v priebehu 12 - 24 hodn. Zrkov vody z podlahy parkovacieho domu s rieen vyspdovanm do horizontlnych odtokovch abov a vertiklnymi zvodmi s zrkov vody zveden pod podlahu 1.NP s prepojenm do leatej kanalizcie, ktor mus by v rmci predistenia odpadovch vd zasten do odluovaa ropnch ltok. Predisten vody bud odvdzan do vsakovacch zariaden, ktor mu by umiesten bu priamo pod parkovacm domom, resp. v terne popri objekte. IV.2.4. Odpady Poas vstavby S odpadmi, vznikajcimi poas vstavby parkoviska bude nakladan v slade s novelou zkona . 223/2001 Z.z o odpadoch, ktor nadobudol innos 1.1.2013 pod slom 343/2012 Z.z. Odpady s kategorizovan v zmysle vyhlky MP SR . 284/2001 Z.z., ktorou sa ustanovuje Katalg odpadov, v znen vyhlky MP SR 409/2002 a vyhlky MP SR . 129/2004. V priebehu vstavby parkoviska bud vznika predovetkm odpady, ktor s vo Vyhlke MP SR . 284/2001 Z.z. ktorou sa stanovuje Katalg odpadov charakterizovan najm ako stavebn odpady a odpady z demolci skupiny 17. Do tejto skupiny patria odpady z odstraovania drevn v trase stavby, z obalovch materilov pouitch stavebnch materilov, z brania spevnench plch a odpady, ktor vznikn poas samotnej vstavby a to tak na stavenisku ako aj na stavebnom dvore. alej je mon oakva odpady skupiny
35
13 odpady z olejov a kvapalnch palv, skupiny 16 odpady inak nepecifikovan a skupiny 20 komunlne odpady. Zhotovite stavby ako drite odpadu je poda zkona povinn poas vstavby vznikajci odpad zaraova poda Katalgu odpadov, zhromaova odpady utrieden poda druhu a zabezpei ich pred znehodnotenm, odcudzenm. Zrove je povinn oddelene zhromaova nebezpen odpady poda ich druhov, oznaova ich predpsanm spsobom a naklada s nimi v slade so zkonom. Poas prevdzky Poas prevdzky sa nepredpoklad vznik vieho mnostva odpadov, mu vznika odpady z drby povrchov parkoviska resp. parkovacieho domu a z drby zelench plch parkoviska, prpadne zmesov komunlny odpad. Z odluovaov ropnch ltok bud vznika nebezpen odpady, ktor je mon v zmysle katalgu odpadov zaradi do skupiny 13 odpady z olejov a kvapalnch palv, napr.: kaly z odluovaov oleja z vody, olej z odluovaov oleja a z vody, voda obsahujca olej z odluovaov oleja z vody, zmesi odpadov z lapaov piesku a odluovaov oleja z vody. S odpadom, ktor bude vznika poas vstavby a prevdzky parkoviska bude nakladan v slade so znenm zkona o odpadoch, priom v rmci stavby sa bud materily maximlne zhodnocova a o nebude mon v rmci stavby zhodnoti, bude uloen na niektorej zo skldok v rmci okresu. Do vahy prichdzaj skldky:
Okres Bratislava II. Bratislava II. Senec Senec Nzov skldky A-Z Stav, s.r.o. Bratislavsk vodrensk spolonos,a.s. erven majer Skldka odpadov Senec, 3. etapa Obec BA, Podunajsk Biskupice BA, Vrakua Senec Senec
IV.2.5. iarenie, in fyziklne polia, teplo, zpach a in vstupy Poas vstavby a prevdzky parkoviska a parkovacieho domu nie je predpoklad produkcie iarenia ani inch fyziklnych pol. IV.2.6. Vyvolan investcie Vzhadom na umiestnenie stavby je potrebn realizova preloky ininierskych siet, ktor sa nachdzaj v zem dotknutom stavbou. Na zklade predbenho prieskumu sa jedn o preloky siet verejnch prevdzkovateov ininierskych siet, siet v sprve eleznc Slovenskej republiky (Oblastn riaditestvo Trnava) a sasti aj siet v majetku a sprve skromnch spolonost sdliacich bezprostredne pri navrhovanom parkovisku. Prekladaj sa: silnoprdov kble 6 kV SR v dke cca 180 m, silnoprdov kble NN SR v dke cca 50 m, silnoprdov kble VN 22 kV, vo vlastnctve Zpadoslovensk energetika - Distribcia a.s. v dke cca 150 m, slaboprdov kble, vo vlastnctve Slovak Telekom, a.s v dke cca 180 m. Preloky tchto siet bud realizovan v nevyhnutnom rozsahu a bud veden tak, aby obchdzali plochu budceho staveniska. IV.3. DAJE O PREDPOKLADANCH PRIAMYCH A NEPRIAMYCH VPLYVOCH NA IVOTN PROSTREDIE
V nasledujcej tabuke uvdzame strun prehad najzvanejch monch vplyvov projektovanej innosti. Jednotliv vplyvy bud v alch astiach zmeru (kap. IV.6.) charakterizovan podrobnejie.
36
Poas vstavby
Zloka ivotnho prostredia horninov prostredie ovzduie podzemn vody povrchov vody pda biota zemn systm ekologickej stability vplyv na dopravu rozvoj zemia pohoda a kvalita ivota Charakteristika vplyvu riziko kontamincie zaaenie exhaltmi z dopravy a prachom riziko kontamincie riziko kontamincie trval a doasn zber likvidcia drevn barirov psobenie obmedzenie, spomalenie in rozvojov zmery - vplyv na rekrean vyuitie zemia - majetkov ujma obyvateov - hluk - pohoda poas vstavby Vznamnos vplyvu mlo vznamn mlo vznamn mlo vznamn bezvznamn vplyv mlo vznamn mlo vznamn mlo vznamn mlo vznamn bezvznamn vplyv mlo vznamn mlo vznamn mlo vznamn mlo vznamn
Poas prevdzky
Zloka ivotnho prostredia horninov prostredie ovzduie podzemn vody povrchov vody pda biota vplyv na dopravu Charakteristika vplyvu Priame vplyvy Vznamnos vplyvu bezvznamn vplyv mlo vznamn mlo vznamn bezvznamn vplyv mlo vznamn stredne vznamn stredne vznamn bezvznamn vplyv Nepriame vplyvy Vznamnos vplyvu vznamn mlo vznamn mlo vznamn vznamn vznamn vznamn bezvznamn vplyv vznamn vznamn
riziko kontamincie zaaenie emisiami, prachom riziko kontamincie riziko kontamincie ovplyvnenie ponohosp. innosti vsadba zelene plynulos, bezpenos dopravy in rozvojov zmery rozvoj zemia rozvoj reginu -vplyv na rekrean vyuitie zemia bezvznamn vplyv -majetkov ujma obyvateov bezvznamn vplyv pohoda a kvalita ivota -hluk mlo vznamn - pohoda stredne vznamn - pozitvny vplyv - negatvny vplyv stupnica hodnotenia bezvznamn vplyv mlo vznamn vplyv stredne vznamn vplyv vznamn vplyv vemi vznamn vplyv
IV.4. HODNOTENIE ZDRAVOTNCH RIZK Realizcia zmeru sa bude riadi predovetkm stavebnmi a technologickmi predpismi a normami. Rizik poas vstavby vyplvaj z charakteru prce stavebn prce, prca s plynovmi, elektrickmi zariadeniami, stavebnmi a dopravnmi mechanizmami. V tomto smere s rizik obdobn ako pri kadej inej stavebnej innosti a bud ich zna zamestnanci dodvateskch firiem. V etape vstavby bude v priestore stavby, hlavne na Ndranej ulici, zven pohyb stavebnch mechanizmov. Preto existuje ist riziko razu obyvateov najm v svislosti s dopravou po tejto ulici, s vjazdom a vjazdom na stavenisko a s monm rizikom dopravnch nehd v blzkosti elezninho priecestia. Vstavba si bude vyadova zven pozornos a opatrnos vodiov pri prejazde tmto sekom Ndranej ulice. Poas prevdzky parkoviska sa me nepriazniv vplyv dopravy na zdravie obyvateov prejavi bu priamo, alebo nepriamo - sprostredkovane cez zloky ivotnho prostredia. Priamym negatvnym vplyvom je vplyv hluku z dopravy. Hluk mono definova ako neiadci zvuk, vyvolvajci pocit ruivho a neprjemnho vnemu, ktor m vo veobecnosti nepriazniv inok. V urbanizovanom prostred psobia kodliv inky hluku prakticky bez
37
asovho obmedzenia na vetky asti populcie bez ohadu na vek, pohlavie, i zdravotn stav. Zdroje hluku z dopravy pritom nie s bodov, ale lniov, zasahujce obyvateov rozsiahleho zemia pozd dopravnch ciest. inky zdanlivo znesitench hladn hluku sa prejavuj a po dlhom psoben, kedy u vyvolaj trval naruenie organizmu. Vysok hladiny hluku sa prejavia okamite. Zkladnmi dsledkami hluku s: aktne alebo chronick organick pokodenie sluchovho orgnu s nslednm ireverzibilnm pokodenm sluchu - funkn pokodenie sluchu s posunom sluchovho prahu nahluchlos - zven nchylnos na ke a poruchy spnkovho cyklu - prejavy subjektvneho pocitu obaovania, rozmrzenos, akosti so sstreovanm sa, znenie produktivity prce a alie. Optimlne rozmedzie hlukovej hladiny z hadiska pohody pri prci a odpoinku je v rozsahu od 40 dB do 60 dB. V sasnosti, poda Strategickej hlukovej mapy Bratislavskej aglomercie (Magistrt hlavnho mesta Bratislava) sa ekvivalentn hladina hluku v dotknutej oblasti pohybuje na rovni okolo 60 dB, o predstavuje hluk na hranici prpustnho limitu. Hladina hluku je ovplyvnen priemyselnmi prevdzkami, hlukom z cestnej, leteckej a elezninej dopravy. Prrastok hluku z predpokladanej dopravy bude najv pri variante s maximlnym potom stojsk za predpokladu vyuitia maximlnej kapacity parkoviska a to bu vo variante B.1.a, alebo pri variante B.1.b. Pritom hluk bude zven len v pikovch rannch a popoludajch hodinch . Vzhadom na to, e hladiny hluku vo vonkajom prostred s na hranici limitu u teraz, d sa predpoklada, e tomu tak bude aj po realizcii navrhovanej innosti a to v ktoromkovek variante. Faktom pritom ostva, e sa jedn o lokalitu, v ktorej nie je primrna funkcia bvania a v ktorej hluk z cestnej dopravy nem dominantn charakter. Pri nepriamom negatvnom vplyve ide najm o zneistenie ovzduia exhaltmi z dopravy, kde hlavne zven pranos sa me prejavova vskytom vyieho potu ochoren dchacieho systmu, najm alergickmi reakciami a astmou. Exhalty z dopravy obsahuj kodliv komponenty, ktor mu rznou mierou a rznym spsobom ovplyvova niektorch ud. Hlavn kodliviny, ktor s emitovan do ovzduia z dopravy s oxidy duska, oxid uhonat, oxidy sry, polycyklick aromatick uhovodky, tuh astice, sadze a zpach. Kad z tchto kodlivn m in nepriazniv inok na organizmus loveka a prrodn prostredie. Vo vzahu k zneisteniu ovzduia z dopravy sa vyhodnocuj len niektor kodliviny, najm s to oxidy duska, oxid uhonat, tuh zneisujce ltky a benzn. Emisie tchto kodlivn s zvisl od intenzity dopravy a d sa predpoklada, e prspevok emisi bude, obdobne ako pri hluku, najv pri variante s maximlnym predpokladanm potom vozidiel a to pri variante B.1.a, alebo pri variante B.1.b. Ani pri jednom z variantov vak nepredpokladme prekroenie povolench krtkodobch ani dlhodobch limitov. Z hadiska hodnotenia zdravotnch rizk me by relevantn aj poloha zastvky autobusu, nakoko vozidl prichdzajce a odchdzajce z parkoviska ako aj premvka po Ndranej ulici v dopravnch pikch mu ohrozova ud, ktor sa bud presva zo zastvky autobusu na eleznin zastvku a naopak a me dochdza k razom. IV.5. DAJE O PREDPOKLADANCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ INNOSTI NA CHRNEN ZEMIA V lokalite navrhovanej stavby parkoviska a parkovacieho domu sa nenachdzaj chrnen zemia v zmysle zkona NR SR . 543/2002 Z.z o ochrane prrody a krajiny. V zem vstavby navrhovanej innosti vo vetkch navrhovanch variantoch plat I. stupe ochrany zemia. IV. 6. POSDENIE OAKVANCH VPLYVOV Z HADISKA ICH VZNAMNOSTI A ASOVHO PRIEBEHU PSOBENIA Z hadiska asovho priebehu psobenia oakvanch vplyvov navrhovanej innosti na ivotn prostredie uvaujeme : 1. etapu vstavby innosti 2. etapu prevdzky innosti -
38
IV.6.1. Vplyvy na obyvatestvo a jeho aktivity IV.6.1.1. Zneistenie ovzduia Poas vstavby V obdob vstavby bude krtkodobm zdrojom zneistenia ovzduia pranos zo stavebnch prc a pohybu dopravnch mechanizmov. Tento vplyv vak bude lokalizovan len na oblas staveniska. Vplyvy nedosiahnu tak intenzitu, aby mohli psobi na prrodn prostredie mimo arelu stavby. Ak by sme chceli porovna jednotliv varianty z hadiska emisi exhaltov a prachu poas vstavby, potom najviac emisi ltok zneisujcich prostredie a prachu bude pri variante s najvou plochou zberu, t.j. variant B.1.a. Svis to s najvou plochou odstrnenia ornice, pranosou, vm potom nkladnch vozidiel potrebnch pri prpravnch prcach a stavbe. Najmen prspevok emisi a prachu bude pri variante s najmenou plochou, t.j. pri variante A.1.b. Poas prevdzky Poas prevdzky bud emisie ltok zneisujcich ovzduie a pranos zvisl na intenzite dopravy, najvia bude pri variantoch s cieovm potom 300 miest a za predpokladu vyuitia plnej kapacity. Pritom treba uvaova o krtkodobej zai najm v rannch a popoludajch dopravnch pikovch hodinch. Zneistenie ovzduia je jednm z najsledovanejch ukazovateov kvality ivotnho prostredia. Vyhlka Ministerstva pdohospodrstva, ivotnho prostredia a regionlneho rozvoja .360/2010 Z.z. o kvalite ovzduia harmonizovan s prvnymi predpismi E udva nasledovn limitn hodnoty kodlivch ltok v ovzdu:
Zneisujca ltka SO2 Priemerovan obdobie 1 hod Limitn hodnota 350 g/m3 (nesmie sa prekroi viac ako 24x za kalendrny rok) 125g/m3 (nesmie sa prekroi viac ako 3x za kalendrny rok) 20 g/m3 200 g/m3 (nesmie sa prekroi viac ako 18x za kalendrny rok) 40 g/m3 30 g/m3 50 g/m3 (nesmie sa prekroi viac ako 35x za kalendrny rok) 40 g/m3 0,5 g/m3 10 000 g/m3 5 g/m3 Medza tolerancie
150 , t.j. 43%
SO2 SO2 NO2 NO2 NOx PM10 PM10 Pb CO Benzn
24 hod 1 rok, zimn obdobie 1 hod Kalendrny rok Kalendrny rok 24 hod Kalendrny rok Kalendrny rok max denn 8hod stredn hodnota Kalendrny rok
iadna iadna iadna iadna iadna 50% 20% 100% 60% iadna Kritick rove na ochranu vegetcie Kritick rove na ochranu vegetcie
Imisn limity s stanoven s takm bezpenostnm faktorom, e pri ich dodran je vedecky odvodnen, e zneisujce ltky nebud ma negatvny (rozumie sa nestochastick, prahov inok) vplyv na zdravie loveka. Ber sa do vahy i citlivej jedinci a dlhodob, rozumie sa celoivotn vskyt zneisujcich ltok v ovzdu. Na zklade naich sksenost z inch dopravnch stavieb sa hodnoty pikovch maximlnych krtkodobch imisnch prspevkov z dopravy pohybuj v blzkom okol cestnho ahu pri bench rozptylovch podmienkach pre NOx na rovni desatn g.m-3 a pre CO na rovni niekokch jednotiek g.m-3. Hodnoty imisnch prrastkov z dopravy bud pod stanovenmi limitnmi hodnotami. Imisn prrastky plynnch kodlivn zo svisiacej nkladnej automobilovej dopravy je mon povaova za zanedbaten.
39
Vzhadom na dostaton vzdialenos obytnej zny od lokality vstavby sa nepredpoklad jej ovplyvnenie emisiami ltok zneisujcich ovzduie a prachom. IV.6.1.2. Ovplyvnenie obyvatestva hlukom Poas vstavby V etape vstavby bud nasaden rzne zemn stroje a mechanizmy rpadl, buldozry, vyrovnvae, nkladn ternne automobily, nakladae, zhutovacie stroje a pod. pecifikcia tchto strojov je niie uveden preto, lebo tieto uruj hlavn zdroje hluku v etape vstavby objektov. alej uveden hlukov parametre s zskan z meran pri analogickch stavebnch prcach (meran v stanovenej vzdialenosti 7 m od obrysu strojov, rozsah hladn hluku je uren stupom vyuitia vkonu danho stroja a jeho zaaenm) - Nkladn automobily typu Tatra 87 89 dB(A) - Buldozr 86 90 dB(A) - Zhutovacie stroje zeminy a trku 83 86 dB(A) - Vyrovnvae ternu 86 88 dB(A) - Bager 83 87 dB(A) - Nakladae zeminy 86 89 dB(A) Je veobecne znme, e hluk v okol zemnch strojov v innosti dosahuje pomerne vysok hladiny. Hluk m vrazne premenn, alebo a preruovan charakter zvis od druhu vykonvanej opercie a od bezprostrednej prve realizovanej technolgie, napr. bagrovanie, sypanie trku, pluhovanie, zhutovanie, nakladanie a pod. Mon je aj superpozcia jednotlivch zdrojov hluku, t.j. sinn technolgia niekokch strojov naraz. Hluk zo zkladnch zemnch prc, stavby objektov je hluk doasn, obmedzen na obdobie vstavby. Vhodnou organizciou prce, vylenm nonch prc a prc v doch pracovnho vona je mon negatvny inok hluku minimalizova na nosn mieru. Poas prevdzky Ako u bolo spomnan v predchdzajcich astiach zmeru, v lokalite vstavby navrhovanej innosti sa u v sasnosti pohybuje ekvivalentn hladina hluku na limitnej hranici 60 dB cez de. Dominantnm zdrojom hluku je tu eleznin, cestn a leteck doprava. Poas prevdzky parkoviska sa oakvaj najvie emisie hluku poas rannch a popoludajch dopravnch piiek, kedy bud na parkovisko prichdza a odchdza motoristi v najvej miere. Je vhodou, e vetky uvaovan varianty s umiestnen a za elezninou traou vo viac menej ponohospodrsko - priemyselnej zne a teda nebud psobi priamo na obytn znu, ktor je lokalizovan june od elezninej trate. Najvie emisie hluku sa predpokladaj pri parkovisku s najvm potom parkovacch miest za predpokladu plnho vyuitia kapacity parkoviska. V zmysle vyhlky Ministerstva zdravotnctva Slovenskej republiky . 549/2007 Z.z. zo 16. augusta, ktorou sa ustanovuj podrobnosti o prpustnch hodnotch hluku, infrazvuku a vibrci a o poiadavkch na objektivizciu hluku, infrazvuku a vibrci v ivotnom prostred s stanoven limitn hodnoty hluku nasledovne:. Prpustn hodnoty urujcich velin hluku vo vonkajom prostred
Kategria zemia Opis chrnenho zemia alebo vonkajieho priestoru Ref. asov interval
de veer noc de veer noc
Prpustn hodnoty [dB] Hluk z dopravy

Pozemn a vodn dopravab) c) LAeq,p 45 45 40 50 50 45 eleznin drhy c)
Leteck doprava LAeq,p

50 50 40 55 55 45
LAeq,p
45 45 40 50 50 45
LASmax,p
60 65
Hluk z inch zdrojov LAeq,p

45 45 40 50 50 45
I.
zemie s osobitnou ochranou pred hlukom, napr. kpen miesta, kpen a lieebn arely Priestor pred oknami obytnch miestnost bytovch a rodinnch domov, priestor pred oknami chrnench miestnost kolskch budov, zdravotnckych zariaden a inch chrnench objektov, d) rekrean zemie
II.
40
zemie ako v kategrii II v okol dianic, ciest I. a II. triedy, miestnych komunikci s hromadnou dopravou, elezninch drh a letsk, mestsk centr zemie bez obytnej funkcie a bez chrnench vonkajch priestorov, vrobn zny, priemyseln parky, arely zvodov de veer noc de veer noc 60 60 50 70 70 70 60 60 55 70 70 70 60 60 50 70 70 70 75 95 50 50 45 70 70 70
III.
IV.
Poznmky k tabuke: a) Prpustn hodnoty platia pre such povrch vozovky a nezasneen tern. b) Pozemn doprava je doprava na pozemnch komunikcich vrtane elektrikovej dopravy. c) Zastvky miestnej hromadnej dopravy, autobusovej, elezninej, vodnej dopravy a stanovitia taxisluieb uren na nastupovanie a vystupovanie osb sa hodnotia ako sas pozemnej a vodnej dopravy. d) Prpustn hodnoty pred fasdou nebytovch objektov sa uplatuj v ase ich pouvania, napr. koly poas vyuovania
Referenn asov interval je asov interval, na ktor sa vzahuje posudzovan alebo prpustn hodnota. Referenn asov interval je pre de od 600 do 1800 h (12 hod), pre veer od 1800 do 2200 h (4 hod), pre noc od 2200 do 600 h (8 hod). Zmyslom vstavby zchytnho parkoviska v Ivanke pri Dunaji je spolu s almi zchytnmi parkoviskami v Pezinku, Novch Koariskch a Zohore podpori vie vyuvanie elezninej dopravy pri pravidelnom cestovan do hlavnho mesta. Zavedenm integrovanho dopravnho systmu sa sleduje zvenie vyuvania hromadnej dopravy cestujcimi na kor individulnej automobilovej dopravy, o m v konenom dsledku pozitvny vplyv najm na znenie rovne zneistenia ovzduia a tie znenie emisi hluku z dopravy v meste. Meme teda kontatova, e vstavba zchytnch parkovsk bude ma nepriamy pozitvny vplyv na znenie zneistenia ovzduia z dopravy a znenie hladiny hluku z dopravy v hlavnom meste. IV.6.1.3. Naruenie pohody a kvality ivota Poas vstavby Pohoda a kvalita ivota obyvateov bude vraznejie naruen najm poas obdobia vstavby navrhovanej innosti, ktor je spojen s doasnm nepriaznivm vplyvom v tch astiach obce, ktor bud ovplyvovan obmedzovanm dopravy a akou nkladnou dopravou pozd prstupovch komunikci ku stavbe a na trasch medzi zdrojmi materilov a stavbou. V sasnosti nedokeme presne poveda, konkrtne ktor cesty bud za tmto elom vyuvan. Bude to zvisie od zdrojov materilov, ktor pri sasnej rozpracovanosti PD nie s znme a bud zvisie od vberu dodvatea stavby. Predpoklad sa, e bud vyuvan sasn cesty I., II., aj III. triedy v o najkratch vzdialenostiach od lokality vstavby. Stavba vyvol doasn ovplyvnenie kvality a pohody ivota obyvateov z dvodu runej stavebnej innosti. Stavebn innos bude ovplyvova obyvatestvo hlukom a zvenou pranosou najm na zaiatku vstavby poas prpravy zemia na stavbu, kedy je potrebn pripravi stavenisko, odstrni vegetciu, prpadn stavby a aj oda humusov horizont pd. Hluk z prejazdu akch motorovch vozidiel bude potom pretrvva poas celho obdobia vstavby. K negatvnym vplyvom na pohodu a kvalitu ivota obyvateov patr strata majetku v dsledku nevyhnutnosti zberu pozemkov pod samotn stavbu. Pri vstavbe parkoviska bud dotknut aj zujmy individulnych vlastnkov (Spolonos Jeiova so sdlom v Bratislave a spolonos Pononkup Liptov so sdlom v Liptovskom Mikuli), o me spsobova problmy a prieahy pri vkupe pozemkov. Pre budce stavebn konanie je preto vhodnejie, ak je stavba umiestnen na vysporiadanch pozemkoch vo vlastnctve eleznc SR, ktor s zrove navrhovateom tejto investcie. Poas prevdzky
41
Zavedenie IDS m za cie posilni eleznin a hromadn dopravu na kor individulnej automobilovej, oho dsledkom je cel rad svisiacich vplyvov. Tieto vplyvy sa prejavia jednak v miestach, kde bud lokalizovan zchytn parkovisk a jednak priamo v Bratislave, ktor je cieom tchto preprv. V Bratislave sa pota so zavedenm opatren v parkovacej politike, ktor sa tkaj vraznho obmedzenia potu neplatench parkovacch miest., m vznikne situcia, kedy parkovanie v meste bude natoko problematick a finanne nevhodn, e to printi aj obyvateov mesta, nielen dochdzajcich, uprednostni radej hromadn dopravu oproti individulnej a as obyvatestva to bude urite vnma ako obmedzujce a nepohodln. Vie vyuvanie MHD by ale malo vies postupne k alm dsledkom ako je znenie intenzity dopravy, zvenie bezpenosti, znenie potu dopravnch nehd, spory prostriedkov na drbu a opravy komunikci, zlepenie stavu ivotnho prostredia. Na druhej strane v lvanke pri Dunaji vybavenos parkoviska a parkovacieho domu by mala prispie k pohodovmu vyuvaniu tohto spsobu prepravy obyvatestva. Pota sa s tm, e parkovisko bude oploten a stren kamerovm systmom, bude ma intalovan informan systm, v cene parkovnho bude zahrnut u aj cena cestovnho elezninou dopravou a MHD v Bratislave, parkovisko pre bicykle bude tie oploten. Parkovacie stojisk v parkovacom dome bud osvetlen, zabezpeen je aj elektrick protipoiarna signalizcia. Cestujci, ktor bud vyuva tento systm prepravy bud mc ma istotu, e svoje auto (alebo bicykel) po smich a viac hodinch njdu nepokoden na rovnakom mieste, kde ho rno nechali. V prpade parkovacieho domu je tu navye maximlne pohodln prstup z 2. podlaia rovno na nstupisko elezninej zastvky v smere do Bratislavy. To s dostaton dvody na to, aby cestujci zmenili svoje sprvanie a pred individulnou dopravou pomalou, nervznou, oraz menej bezpenou, uprednostnili pohodln, rchlu, spoahliv a bezpen eleznin dopravu. V konenom dsledku sa m dosiahnu pomocou na jednej strane retriknch a na druhej strane podpornch opatren vie vyuvanie hromadnej prepravy (elezninej ekologickejej) pred individulnou (automobilovou), o by malo ma za nsledok celkov znenie nepriaznivch inkov dopravy na ivotn prostredie. IV.6.1.4. Socilne a ekonomick dsledky a svislosti Socilno-ekonomick prnosy zavedenia IDS v regine (a v tej svislosti zchytn parkovisk ako nevyhnutn predpoklad pre fungovanie IDS) sa prejavia: - sporami prevdzkovch nkladov vozidiel v individulnej doprave z dvodu presunu asti dopravy na eleznicu, - zvenm bezpenosti, znenm dopravnej nehodovosti, - sporami na drbu a opravy cestnch komunikci z dvodu presunu asti dopravy na eleznicu, - sporami asu cestujcich, - menou zaou zloiek ivotnho prostredia. IV.6.1.5. Vplyvy na sdla zemn rozvoj obc a miest je usmerovan zemnoplnovacovacou dokumentciou, ktor uruje umiestnenie plch obytnej zstavby, portu, rekrecie, priemyslu, ponohospodrstva a aj dopravnch plch. zemn rozvoj obce Ivanka pri Bratislave je usmerovan zemnm plnom sdelnho tvaru Ivanka pri Dunaji, ktorho spracovateom v roku 1998 bola Ing. arch. Hana Hlubock a kol., schvlen bol Obecnm zastupitestvom v Ivanke pri Dunaji . OZ 3/1998. Zmeny a doplnky PN S Ivanka pri Dunaji .1/2006 vypracoval A Projekt Bratislava, schvlen boli uznesenm Obecnho zastupitestva .2/2007 zo da 5.2.2007. Uvaovan vstavba zchytnho parkoviska nebude ma negatvny vplyv na al rozvoj sdla, parkovisko je navrhovan na plochch, ktor s v zemnom plne (Komplexn urbanistick nvrh) definovan ako plochy vrobnch, ponohospodrskych a skladovacch zariaden a vedecko vskumn arely. Z loklneho hadiska teda uvaovan stavba nebude ma negatvny vplyv na rozvoj obce Ivanka pri Dunaji. Na druhej strane pri zaveden IDS sa pota s tm, e bude ma vrazn pozitvny vplyv na Bratislavu a to sprostredkovane hne v niekokch oblastiach: vm vyuvanm elezninej dopravy oproti automobilovej sa zni zaaenie komunikci v bratislavskom regine, vm vyuvanm hromadnej dopravy oproti individulnej sa znovu zni zaaenie komunikci, to bude ma pozitvny vplyv na bezpenos premvky, znenie dopravnej nehodovosti, niie intenzity dopravy a s tm svisiace etrenie finannch prostriedkov na drbu a opravy ciest, ktor sa daj poui v inch oblastiach.
42
IV.6.1.6. Vplyv na kultrne a historick pamiatky V lokalite vstavby navrhovanho parkoviska sa nenachdzaj iadne historick pamiatky a nie je nm znmy vskyt archeologickch nlezsk v danej lokalite. Vzhadom na povrchov stavbu nenron na vkopy, nie je predpoklad zsahu do hlbch vrstiev, v ktorch by sa (teoreticky) mohli nachdza zatia neobjaven archeologick artefakty. IV.6.1.7. Vplyvy na ponohospodrsku vrobu Poas vstavby Najzvanejm vplyvom vstavby objektov parkoviska je samotn zber ponohospodrskej pdy a nsledne znenie ponohospodrskej produkcie z dvodu trvalho zberu pdy. V predchdzajcich kapitolch sme uvdzali, e uvaovan varianty s umiestnen aj na ponohospodrskej pde, ktorej vlastnkom je Splonos Jeiova so sdlom v Bratislave. Poda Pedologickho prieskumu (RNDr. Silvia Lazrov, 2013) pdy v zujmovom zem stavby s poda bonitanho informanho systmu VPOP zaraden do BPEJ 0032062. Tieto pdy sa vyskytuj v klimatickch reginoch vemi teplch, vemi suchch, ninnch, so sumou priemernch dennch teplt (TS>100 C) nad 3000, priemernou teplotou vzduchu v januri -10 a -20 C, za vegetan obdobie (aprl a september) 16 a 170. (Datko a kol., 1996). Hlavnou pdnou jednotkou s ernozeme plytk na aluvilnych sedimentoch, stredne ak, vinou karbontov. Vyskytuj sa na rovinch bez prejavov plonej vodnej erzie. S to plytk pdy stredne a silne skeletovit. Z hadiska zrnitosti s to stredne ak pdy hlinit s obsahom frakcie <0,01 mm 30 - 45 %. Z hadiska kvality s poda kdu BPEJ tieto pdy zaraden do 6. skupiny kvality v zmysle Prlohy 3 k Zkonu . 220/2004 Z.z.o ochrane pdy, teda nepatria medzi tzv. osobitne chrnen pdy najvyej kvality. Na zklade pedologickho prieskumu navrhuje sa na plochch predpokladanch doasnch a trvalch zberov stavby skrvka humusovho horizontu v hrbke 30 cm. Humusov horizont je zhodn s ornicou a prakticky sa jedn o vetky plochy s ponohospodrskou pdou. Skldky humusovho horizontu bud doasne umiestnen na ploche mimo vlastnho parkoviska, na ploche doasnho zberu. Ak je skrvka HH PP na urit as uloen na depniu (skldku) investor je povinn zabezpei ochranu pred znehodnotenm a nsledne rozprestretie na vopred uren pozemky poda bilancie skrvky HH PP. Tto zkonom ustanoven povinnos uklad orgn ochrany ponohospodrskej pdy prslun na rozhodnutie poda 17 zkona o ochrane prrody. V slade s vyie uvedenm bude skrvka pouit ako podklad pre vegetan pravy. S prebytonm materilom bude nakladan poda poiadavky vlastnka pozemku. S ornicou a podorninmi vrstvami sa bude hospodri samostatne, aby nedolo k premieseniu jednotlivch vrstiev. Predpokladan zber ponohospodrskej pdy jednotlivmi variantmi rieenia (bez rozlenia trvalho a doasnho zberu): Zber pozemkov / Variant PPF ( m2 ) A.1.a 211,99 m2 A.1.a 211,99 m2 B.1.a 9410,82 m2 B.1.b Men ako B.1.a.
Najv zber ponohospodrskeho pdneho fondu je pri variante B.1.a, ktor predstavuje 9410,82 m2. Ako bolo uveden v kapitole IV.1.1. zatia ete nie s navrhnut presn tvary a polohy povrchovch parkovsk s potom stojsk doplujcim poet do 300, ale vo vzahu k zberu ponohospodrskej pdy je zrejm, e pri ktorejkovej kombincii variantov bude zber men ako pri povrchovom parkovisku s potom parkovacch miest 302. V zmysle zkona NR SR .220/2004 Z.z o ochrane a vyuvan ponohospodrskej pdy, 12 ich mono doasne alebo trvale poui na neponohospodrske ely iba v nevyhnutnch prpadoch, ak nie je mon alternatvne rieenie. Ten, kto navrhne neponohospodrske pouitie ponohospodrskej pdy je povinn zabezpei skrvku humusovho horizontu ponohospodrskych pd odnmanch natrvalo a zabezpei ich hospodrne a eln vyuitie na zklade bilancie skrvky humusovho horizontu. Nepriamymi vplyvmi na ponohospodrstvo v blzkosti navrhovanho parkoviska je aj:
43
znenie kvality ponohospodrskych plodn v blzkosti parkoviska predpokladan kontamincia pdy vplyvom exhaltov z dopravy, rozdelenie plch na menie asti, ktor s nevhodnch tvarov, mench rozlh a s horou dostupnosou vyvolan investcie stavby s preloky ponch ciest.
Poas prevdzky tandardn prevdzka parkoviska je potencilnym zdrojom kontamincie pd v bezprostrednom okol plochy parkoviska zlokami vfukovch splodn, ale aj prostrednctvom zneistenej zrkovej vody rozstrekovanej autami jazdiacimi po obvode plochy. Z toho hadiska je dleit sprvne odvedenie zrkovej vody z plochy parkoviska. Poda vsledkov vskumov obsah kodlivn v pde so vzdialenosou od zdroja exponencilne kles a nie je predpoklad prekraovania hygienickch limitov. Rozsah kontamincie pdy vfukovmi splodinami je mon obmedzi vytvorenm zelench psov po obvode parkoviska, ktor sasne obmedzuj pranos a psobia ako protihlukov barira. Z hadiska vplyvu na ponohospodrstvo sa ako najvhodnejie rieenie javia varianty, ktor maj len minimlny dopad na ponohospodrsku pdu, t.j. varianty A.1.a a A.1.b. IV.6.1.8. Vplyvy na lesn hospodrstvo Varianty parkoviska s navrhovan mimo lesn pdny fond a nebud ma iadny vplyv na hospodrenie na lesnom pdnom fonde. IV.6.1.9. Vplyvy na priemysel Poas vstavby Vstavba parkoviska ani v jednom z navrhovanch variantov nebude ma priamy vplv na arely vrobnch prevdzok. Doasne, poas vstavby, me by obmedzen alebo skomplikovan prstup do arelov umiestnench na Ndranej ulici z dvodu pohybu stavebnch mechanizmov, prpadne z dvodu obmedzenia dopravy na Ndranej ulici.. Poas prevdzky Poas prevdzky sa neoakva iadny vplyv na priemyseln arely, ani na arely skladov a objekty sluieb. IV.6.1.10. Vplyvy na dopravu Poas vstavby Za elom prepravy stavebnho materilu, zemn, odpadov zo stavby a aj akch stavebnch strojov bud musie by vyuit vetky dostupn cesty miestneho komunikanho systmu a to za predpokladu sasnej plnej premvky na tchto cestch. Je zrejm, e poas obdobia vstavby bude doprava na tchto cestch viac zahusten, navye pribudn v dopravnom prde pomal ak nkladn vozidl, o povedie pravdepodobne k celkovmu spomaleniu dopravy. Tento nepriazniv vplyv bude obmedzen len na krtke asov obdobie poas vstavby, cca 4 mesiace. Poas prevdzky Pri efektvnom vyuvan dopravnho systmu sa d predpoklada, e v rannch a popoludajch hodinch bud na prjazdovch komunikcich k zchytnmu parkovisku v Ivanke pri Dunaji mierne zven intenzity dopravy. Tieto intenzity sa rovnomerne rozloia na komunikan systm spdovho zemia na asov obdobie cca 3 hodiny rno a popoludn v zvislosti od cestovnho poriadku liniek eleznice. zemie Hlavnho mesta SR Bratislava predstavuje mestsk aglomerciu ktor je najudnatejm a rozlohou najvm mestom Slovenska. Je aj sdlom Bratislavskho samosprvneho kraja. M rozlohu 367,584 km, ije tu 465 327 obyvateov, v bratislavskej aglomercii s rozlohou 853,15 km ije 546 300, v Bratislavskom kraji okolo 623 000 a v Bratislavskom kraji spolu s Trnavskm krajom, ktor ho obklopuje, 1,15 milina. Predpoklad sa, e na zem mesta sa doasne nachdza 180 210 tisc obyvateov. Pohyb kulminuje v rmci seznnych prc, vznamnch kultrnych a portovch podujat, ronch obdob s rozptylom 5 8 % t.j. 30 35
44
tisc obyvateov smerom hore. Z tohto potu pripad na denn pravideln dochdzku 76 80 tisc ekonomicky aktvnych obyvateov z okolitho reginu. Za tdiom do strednch a vysokch kl dochdza v priemere 45 tisc tudentov. Spolu to predstavuje asi 120 150 tisc. Koncentrcia pracovnch prleitost v Bratislave predstavuje zdroj pracovnch prleitost nielen pre obyvateov mesta ale aj pre obyvateov reginu a tak vytvra odchdzku z obc okolitho reginu. Dochdzka do Bratislavy sa realizuje jednak prostrednctvom hromadnch doprv (vlakov a autobusov doprava) a individulnou automobilovou dopravou (IAD). Stav hromadnch doprv (kvalita, pravidelnos a i.) a ich zl alebo iadna koordincia spsobuje, e podiel hromadnch doprv na objeme dopravy je vemi nzky a mnostvo obyvateov reginu vyuva na presun medzi zdrojom a cieom vlastn automobil. Mestsk hromadn doprava (MHD) v Bratislave je dlhodobo nerieen problm a podiel obyvateov mesta vyuvajcich MHD v porovnan s obyvatemi vyuvajcimi IAD klesol z pomeru 70:30 (rok 1990) na sasnch 52:48. Uveden skutonos je dvodom, e mestsk komunikcie kapacitne nie s schopn zvldnu intenzitu dopravy vyvolanej tak vntromestskou dopravou ako aj dopravou prichdzajcou z reginu. Priepustnos komunikci a kriovatiek je nzka, vznikaj kongescie, cestn doprava je pomal a akkovek dopravn nehoda spsobuje dopravn zpchy. K zlmu stavu dopravnej situcie sa pridva aj nedostaton kapacita parkovacch miest. Nrast automobilizcie a stle viac zaaen dopravn sie v Bratislave prina so sebou aj prehlbovanie problmov v prevdzke MHD, ktor je v sasnosti zabezpeen tromi subsystmami elektrikami, trolejbusmi a autobusmi. Nosnm systmom hromadnej dopravy v Bratislave je v sasnosti autobusov doprava. eleznin doprava je veden vinou mimo hlavnch zdrojov a cieov rozhodujcich ciest tak obyvateov mesta ako aj reginu. Dotknut je tak hlavne nekoajov doprava, ktor pouva rovnak cestn sie ako individulna automobilov doprava. Charakteristickm znakom poslednch rokov je tak pokles podielu celkovho objemu prepravovanch osb verejnou dopravou voi nrastu podielu individulnej automobilovej dopravy. Vetky uveden skutonosti brnia aliemu rozvoju mesta, priom sasne dochdza aj k zhoreniu ivotnho prostredia v Bratislave. Zabezpeenm verejnho zujmu vo verejnej hromadnej osobnej doprave, vychdzajc z prstupu E, sa rozumie zabezpeenie zkladnch prepravnch potrieb obyvatestva, predovetkm prepravy do zamestnania, kl, radov, zdravotnckych zariaden a na zabezpeenie spoloenskch, kultrnych a portovch potrieb obanov. Pre zvenie vyuvania MHD (aj v IDS) je potrebn urobi urit opatrenia, ktor by zvili jej atraktivitu a pouvanie na kor IAD. Takto opatrenia by mali by motivanm prvkom a mali by predstavova sporu tak asov, ako aj ekonomick pre pouvatea. Ako mon opatrenia by zamedzenie alieho zvyovania negatvneho stavu by tak mohli by: integrcia dopravnch systmov s cieom presun podstatn as cestujcich na koajov (eleznin) dopravu, pravidelnos a taktovos liniek, znenie asovej straty vplyvom plynulosti a rchlosti dopravy, dostupnos liniek aj do okrajovch ast mesta s dobrou nadvznosou v prestupovch uzloch, ponuka zchytnch parkovsk na prstupoch do mesta s dobrou vzbou na MHD, ponuka zchytnch parkovsk v nadvznosti na el. stanice situovan na tratiach vchdzajcich do Bratislavy, dobudovanie siete elezninch zastvok na zem Bratislavy, ekonomicky nosn cena cestovnho lstka na MHD (aj v rmci IDS). Pri sprvnej realizcii a prepojenosti jednotlivch dopravnch odborov, mu v systme IDS postupne profitova vetky zastnen strany dopravnho systmu. Predovetkm uvatelia systmu cestujci, pre ktorch je systm tvoren za elom uspokojenia prepravnch potrieb udratenm spsobom, alej intitcie zodpovedn za zabezpeenie dopravnej obsluhy (objednvatelia dopravnch vkonov) a v neposlednom rade dopravcovia. Vhody pre cestujcich: atraktvna ponuka dopravy (nadvznosti liniek, vedenie liniek), sprehadnenie dopravnho systmu, jednotn prepravn a tarifn podmienky, jednotn tarifno-vybavovac systm,
45
DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava zaruen kvalita poskytovanch dopravnch sluieb na zklade jednotnch tandardov kvality. Vhody pre intitcie zodpovedn za zabezpeenie dopravnej obsluhy (objednvateov dopravnch vkonov): zlepenie dopravnej obsluhy reginu hromadnou dopravou, hospodrnejie vyuitie verejnch prostriedkov pri zabezpeovan dopravnej obsluhy reginu, systmov dopravn a tarifn rieenia v regine, zabezpeenie mobility obanov udratenm spsobom (vyie vyuvanie hromadnej dopravy pred individulnou automobilovou dopravou). Vhody pre dopravcov: zvenie atraktivity hromadnej dopravy, zvyovanie potencilu prepravnho trhu (vy poet prepravench cestujcich) a s tm spojen perspektva alieho rozvoja aktivt, istota zmluvnho vzahu s objednvatemi dopravnch vkonov (garancia lukratvnosti vzahu), koordincia dopravcov v regine.
Vzhadom na technick a aj ekonomick nronos zavedenia plne novho konceptu dopravnej obsluhy zemia Bratislavskho kraja sa IDS bude realizova etapovite. I. etapa predstavuje prv krok dopravcov psobiacich v regine Dopravn podnik Bratislava, a. s. (DPB), RegioJet a. s. (RJ-SK), Slovak Lines,a. s. (SL) a eleznin spolonos Slovensko, a. s. (ZSSK) na ceste harmonizcie a koordincie v oblasti tarifnej a dopravnej optimalizcie v Bratislave a v regine. II. etapa IDS bude zaveden za podmienky spenej realizcie projektov z Operanho programu Bratislavsk kraj a bude zaha zvyn zemie Bratislavskho kraja (okres Pezinok, Senec). V dopravnej oblasti prde k zavedeniu dopravnej obsluhy reginu v zmysle Plnu dopravnej obslunosti Bratislavskho kraja, o z pohadu cestujceho znamen sprehadnenie linkovho vedenia prmestskej autobusovej dopravy, zruenie sbenej dopravy vlak - autobus, v tch relcich, kde existuje v danom ase dostaton kapacita vo vlakovej doprave a prijaten interval medzi vlakmi, vytvorenie nadvznost medzi regionlnou elezninou dopravou a prmestskou autobusovou dopravou v prestupovch bodoch na elezninch staniciach, zavedenie pravidelnch intervalov. V tarifnej oblasti bude zaveden ponuka predplatnch cestovnch lstkov. Navye, od tohto termnu bud k dispozcii aj jednorazov cestovn lstky, ktor s uren predovetkm pre nepravidelnch cestujcich. Zabezpeovanie dopravnej obsluhy zemia hromadnou osobnou dopravou formou IDS je najefektvnej spsob, ktor je v sasnosti znmy. V sasnosti vyuva verejn hromadn dopravu na zem Bratislavy a Bratislavskho kraja pribline 55 percent obyvatestva. Po zaveden integrovanho dopravnho systmu by ich poet mal vrazne vzrs. Kostrou pre modern integrovan dopravn systm by mala by koajov (eleznin) doprava, ktor by zabezpeovala dopravn obslunos mesta Bratislavy, miest a obc na zem Bratislavskho kraja a obc Rakska a Maarska priahlch k hlavnmu mestu Bratislava. Ostatn druhy verejnej dopravy maj tvori obslun systm a bud nadvzova na nosn (koajov) systm ktor je prevdzkovan elektrickou trakciou a vykazuje vetky podstatn atribty pre dodranie tvorby a ochrany ivotnho prostredia. eleznin prevdzka na tratiach zastench do bratislavskho uzla po zaveden IDS Poda dajov uvdzanch v Technicko-ekonomickej tdii Implementcia integrovanho dopravnho systmu na zem Bratislavy s dosahom na priahl reginy sa predpoklad, e na jednotlivch smeroch djde k prerozdeleniu potu cestujcich medzi jednotlivmi prepravnmi systmami tak, e poet cestujcich vyuvajcich eleznin dopravu vzrastie a sasne klesne poet cestujcich autobusovej a individulnej dopravy. Zkladnou podmienkou pre vznik, fungovanie a ekonomicko-ekologick prnosy z takhoto stavu je tarifn a technick integrcia vetkch subsystmov hromadnej dopravy na zem BSK vr. hlavnho mesta Bratislava. Traov sek (Kty) Malacky Bratislava hl. st. V smere od Malaciek bude z hadiska dopravnej obsluhy aiskovou eleznin doprava. Autobusov linky z Malaciek do Bratislavy veden sbene so elezninou traou bud zruen. Poda dopravnho modelu cestujci prejd na eleznin dopravu. Celkov poet cestujcich, ktor sa presun z autobusovej dopravy na eleznin, predstavuje v cieovom stave 558 cestujcich/pracovn de. alie monosti prestupu na eleznin dopravu s
46
v Zohore a v Devnskej Novej Vsi. Zavedenie IDS a taktovej elezninej dopravy s vzbou na realizciu alch projektov elezninej infratruktry (modernizcia trate Kty Bratislava, projekt TEN-T 17, zahustenie elezninch zastvok na zem Bratislavy) prinesie v dopravnch pikch presun cestujcich z IAD na verejn hromadn dopravu. Celkov poet tchto cestujcich predstavuje pre cieov stav 744 cestujcich/pracovn de. Traov sek (Trnava) Pezinok Bratislava hl. st. V smere od Pezinka bude z hadiska dopravnej obsluhy aiskovou eleznin doprava. V cieovom stave bud vetky regionlne autobusov linky z Pezinka do Bratislavy zruen (prechod na cieov stav bude po etapch a je zvisl aj od podmienok vytvorench pre prestup cestujcich, ktor v sasnosti vyuvaj autobusov dopravu na eleznin dopravu). Poda dopravnho modelu cestujci prejd na eleznin dopravu. Celkov poet cestujcich, ktor sa presun z autobusovej dopravy na eleznin, predstavuje v cieovom stave 8 370 cestujcich/pracovn de. Ako prestupn body na eleznin dopravu bud sli Cfer, enkvice, Pezinok. Zavedenie IDS, taktovej elezninej dopravy s vzbou na alie projekty elezninej infratruktry (modernizcia trate Kty Bratislava, projekt TEN-T 17, zahustenie elezninch zastvok na zem Bratislavy) prinesie v dopravnch pikch aj presun cestujcich z IAD na verejn hromadn dopravu. Celkov poet tchto cestujcich predstavuje 398 cestujcich/pracovn de. Traov sek (Galanta) Senec Bratislava hl. st. V smere od Senca bude z hadiska dopravnej obsluhy v prvej etape aiskovou dopravou autobusov doprava. A po splnen podmienok pre presun (modernizcia elezninej trate a vybudovanie prestupnch uzlov) me by aiskovou dopravou eleznin doprava. V cieovom stave uvaujeme, e vetky autobusov regionlne linky zo Senca do Bratislavy bud zruen. Poda spracovanho dopravnho modelu cestujci z autobusovej dopravy prejd na eleznin dopravu. Celkov poet cestujcich, ktor sa presun z autobusovej dopravy na eleznin, predstavuje v cieovom stave v seku Senec Bratislava 9 950 cestujcich/pracovn de. Ako prestupn body na eleznin dopravu bud sli Senec, Bernolkovo a Ivanka pri Dunaji. Zavedenie IDS, taktovej elezninej dopravy s vzbou na alie projekty elezninej infratruktry (modernizcia trate Kty Bratislava, projekt TENT 17, zahustenie elezninch zastvok na zem Bratislavy) prinesie v dopravnch pikch aj presun cestujcich z IAD na verejn hromadn dopravu. Celkov poet tchto cestujcich predstavuje 1 320 cestujcich/pracovn de. Traov sek Dunajsk Streda Bratislava Nov Mesto V smere od Dunajskej Stredy bude z hadiska dopravnej obsluhy aiskovou dopravou v 1. etape autobusov doprava, eleznin doprava m plni len doplnkov funkciu. Vzhadom na polohu elezninej trate ktor prechdza len okrajmi jednotlivch obc, nie je mon oakva vraznej nrast cestujcich. Poty cestujcich poda dopravnho modelu sa v zsade nezmenia oproti sasnosti (mal nrast me zabezpei lepia koordincia medzi autobusovou a elezninou dopravou, t. j. najm v ase mimo dopravnch piiek, ke ide vlak, nie je veden aj sben autobusov spoj). Presun cestujcich z IAD na eleznin dopravu je mon len poas dopravnch piiek (pri zabezpeen parkoviska v blzkosti vhodnch elezninch stanc a zastvok (Nov Koarisk, P. Biskupice). Podporn projekty zavedenia Integrovanho dopravnho systmu Okrem zkladnch projektov ktor rieia dobudovanie el. trat v Bratislavskom elezninom uzle, vybudovan novch stanc a zastvok, zdvojkoajnenie trat ktor s predmetom Projekt-u TEN-T (Prepojenie elezninho koridoru TEN-T s letiskom a elezninou sieou v Bratislave pozostvajci z 9-ich samostatnch stavieb) a modernizcie elezninej trate Kty Bratislava trovo navrhuje sa v samostatnej stavbe aj vybudovanie novch elezninch zastvok v Bratislave, ktorch cieom je pribli nov dopravn body k zdrojom a cieom ciest obyvateov reginu a mesta. Jedn sa o nov zastvky: Devnska Nov Ves zastvka, Bratislava-Lamask brna, Bratislava-Patrnka, Bratislava-Mlad garda, Bratislava-Trnvka, Bratislava-Ruinov, Bratislava-Vrakua. S cieom zatraktvnenia vyuvania elezninej dopravy a presunu obyvateov ktor v sasnosti vyuvaj individulnu automobilov dopravu hlavne pri pravidelnch cestch z reginu do Bratislavy navrhuje sa v koncepcii IDS vybudovanie zchytnch parkovsk. Tieto s poda technicko-ekonomickej tdie Implementcia integrovanho dopravnho systmu na zem Bratislavy s dosahom na priahl reginy navrhovan v lokalitch tchto elezninch stanc a zastvok: Zohor, Pezinok, Ivanka pri Dunaji a Nov Koarisk ktor s predmetom tejto dokumentcie. Vhadovo v inej samostatnej stavbe bud dobudovan parkovisk aj v lokalitch Lamask Brna, Podunajsk Biskupice, Pezinok zastvka a Vek Biel.
47
Vstavba zchytnho parkoviska v lokalite Ivanka pri Dunaji v ktoromkovek z navrhovanch variantov spolu s vstavbou zchytnch parkovsk v ostatnch dopravnch bodoch bude ma pozitvny vplyv na rozvoj sofistikovanejieho spsobu prepravy cestujcich v rmci regionlnych dopravnch vzahov. Zrove sa oakva znenie potu dopravnch nehd na cestch z dvodu presunu asti individulnej automobilovej dopravy na eleznicu a spory na drbu a prevdzku cestnch komunikci z toho istho dvodu. IV.6.1.11. Vplyvy na rekreciu Vstavba parkoviska nebude ma vplyv na rekrean aktivity v zem. IV.6.1.12. Vplyvy na infratruktru V dotknutom zem navrhovanch variantov vstavby zchytnho parkoviska sa nachdzaj siete technickej infratruktry, ktorch preloky a prpadn ochrana s v rmci technickej asti projektovej dokumentcie stavby rieen ako vyvolan investcie stavby. Na zklade predbenho prieskumu sa jedn o preloky siet verejnch prevdzkovateov ininierskych siet, siet v sprve eleznc Slovenskej republiky (Oblastn riaditestvo Trnava) a sasti aj siet v majetku a sprve skromnch spolonost sdliacich bezprostredne pri navrhovanom parkovisku. Prekladaj sa: silnoprdov kble 6 kV SR v dke cca 180 m, silnoprdov kble NN SR v dke cca 50 m, silnoprdov kble VN 22 kV, vo vlastnctve Zpadoslovensk energetika - Distribcia a.s. v dke cca 150 m, slaboprdov kble, vo vlastnctve Slovak Telekom, a.s v dke cca 180 m. Preloky tchto siet bud realizovan v nevyhnutnom rozsahu a bud veden tak, aby obchdzali plochu budceho staveniska. IV.6.2. Vplyvy na prrodn prostredie IV.6.2.1. Horninov prostredie Poas vstavby Vzhadom k rovinatmu charakteru zemia nedochdza k vstavbe vch nsypov a zrezov. rove nivelety parkoviska je naviazan na vku existujcich komunikci na ktor sa parkovacie plochy pripjaj. Zemn prce pozostvaj z vkopu po rove zemnej plne repektujcu hrbku kontruknch vrstiev spevnench plch a ich niveletu naviazan na rove komunikcie na ktor sa parkovisko pripja. Ani vstavba parkovacieho domu si nevyaduje vkopy, ktorch realizcia by mohla by potencilnym zdrojom ohrozenia horninovho prostredia. Poas prevdzky Poas normlnej prevdzky parkoviska nie je predpoklad zneistenia horninovho prostredia . IV.6.2.2. Vplyvy na kvalitu ovzduia, zmeny miestnej klmy Doprava vo veobecnosti je vznamnm producentom plynnch emisi najm oxidov duska a oxidu uhonatho. V roku 2010 sa v SR vetky druhy dopravy podieali na celkovom zneisten ovzduia oxidom uhonatm a 25% a oxidmi duska a 51%. Vplyvom automobilovej dopravy dochdza k emisim ltok zneisujcich ovzduie, o m negatvny vplyv na celkov stav ivotnho prostredia. Vfukov plyny vozidiel obsahuj okrem produktov dokonalho spaovania (CO2, H2O) zneisujce ltky oxid uhonat, uhovodky, oxidy duska, oxid siriit, aldehydy, ketny, nesplen uhovodky, polycyklick aromty, sadze a in zloky. Na zneisovan ovzduia sa okrem kodlivn z vfukovch plynov cestnch vozidiel podiea aj zven pranos, ktor je spsoben vrenm usadench astc na povrchu vozovky a v jej bezprostrednej blzkosti. Uveden vplyvy sa loklne prejavuj poas vstavby aj poas prevdzky, ale prspevky emisi nebud prekraova povolen limitn hodnoty. Ku zmenm miestnej klmy me djs len pri stavbch vieho rozsahu, pokia pri nich djde k vrubom vekch plch s vegetciou, o v prpade vstavby parkoviska nehroz.
48
Z globlneho hadiska vyia miera vyuvania elezninej dopravy oproti automobilovej prispeje k zneniu rovne zneistenia ovzduia v regine a v Bratislave. IV.6.2.3. Vplyvy na vodu Povrchov voda Poas vstavby Poas vstavby parkoviska nepredpokladme negatvne ovplyvnenie vodnho toku adov voda, kee sa nenachdza v priamom kontakte so stavbou. Poas prevdzky Vodn tok adov voda je hydraulicky prepojen s podzemnmi vodami. Ku jej zneisteniu prostrednctvom podzemnch vd by mohlo djs len pri havarijnom niku zneisujcich ltok, ktor, vzhadom na vyuvanie parkoviska len osobnmi vozidlami, nie je pravdepodobn. Podzemn voda Miera zranitenosti podzemnej vody zvis od priepustnosti a hrbky pokryvnch tvarov, hydrogeologickch vlastnost a pozcie zvodnenho kolektora ako aj rovne hladiny podzemnej vody. Zven miera priepustnosti kolektora vytvra veobecne vhodnejie podmienky pre relatvne rchlu migrciu kontaminantov prostrednctvom prdenia podzemnej vody. Poas vstavby Ako bolo spomenut u v predchdzajcich kapitolch, hladina podzemnej vody sa v dotknutom zem me vyskytova v hbke len 2 - 5 m pod rovou ternu a priepustn podloie umouje rchly prienik zneisujcich ltok do vch hbok a ohrozenie kvality podzemnch vd. K ohrozeniu kvalitatvnych vlastnost podzemnch vd me djs pri vom niku zneisujcich ltok zo stavebnej techniky poas vstavby. Poas prevdzky Poas prevdzky zneistenie podzemnch vd me by spsoben nesprvnym odvdzanm zneistench zrkovch vd z povrchovho odtoku, jednorazovo vo vej miere aj havarijnmi nikmi. Za elom ochrany kvality podzemnch vd je navrhnut odkanalizovanie tak povrchovho parkoviska ako aj parkovacieho domu. Odkanalizovanie povrchovho parkoviska bude rieen sstavou ulinch vpustov, kanalizanch potrub, odluovaov ropnch ltok (ORL) a vsakovacch zariaden. Daov vody zachyten na spevnench parkovacch plochch s vzhadom na platn predpisy o ochrane ivotnho prostredia (Zkon o vodch .364 z r. 2004, STN 75 6101) klasifikovan ako vody zneisten a musia by pred vypanm do ternu a podpovrchovch vrstiev predisten v odluovaoch ropnch ltok. Zrkov vody z podlh parkovacch domov s rieen vyspdovanm do horizontlnych odtokovch abov a vertiklnymi zvodmi s zrkov vody zveden pod podlahu 1.NP s prepojenm do leatej kanalizcie, ktor mus by v rmci predistenia odpadovch vd zasten do odluovaa ropnch ltok. Predisten vody bud odvdzan do vsakovacch zariaden, ktor mu by umiesten bu priamo pod parkovacm domom, resp. v terne popri objekte. IV.6.2.4. Vplyvy na pdu Poas vstavby V priebehu vstavby parkoviska mono vzhadom na ast prejazdy motorovch vozidiel a intenzvne vyuvanie akch stavebnch mechanizmov oakva nasledovn vplyvy na kvalitu a stabilitu pd (resp. pdnych vlastnost), nachdzajcich sa najm na ponohospodrsky obrbanch plochch: Degradcia (rozpad) truktrnych agregtov v humusovom horizonte pd, po ktorch bud prechdza vozidl stavby a stavebn mechanizmy a v stavebnch dvoroch. Degradcia truktrnych agregtov m vratn charakter, po ukonen vstavby je potrebn realizova biologick rekultivciu dotknutch pozemkov. Zhutnenie (kompakcia) pdneho profilu v koreovej zne, majce nepriazniv dopad na celkov fyziklny stav pdy, biologick a chemick procesy a celkov vodno-vzdun reim. V extrmnych prpadoch me tento vplyv
49
spsobi a sekundrne zamokrenie pd povrchovou vodou a obmedzenie infiltrcie). Antropick zhutnenie pdneho profilu m tie vratn charakter, je mon ho odstrni mechanickou rekultivciou (hbkovm kyprenm). Intoxikcia pd zlokami vfukovch splodn a ropnmi ltkami pozd budovanej komunikcie a v stavebnch dvoroch. V prpade vfukovch splodn je mon intoxikcia humusovho horizontu pd a do vzdialenosti 60 m od zdroja. Charakter tchto zmien zvis od mnostva a kvality humusu, acidity humusovho horizontu a textry pdy. V prpade niku ropnch ltok (paliv, motorov a hydraulick oleje) me djs k bodovmu zneisteniu pdy. Tto zmena m tie vratn charakter, jej nsledky mono odstrni tak, e sa zneisten pda doasne vyrad z ponohospodrskeho vyuvania a realizuje sa na nej prslun biologick rekultivcia. Poas prevdzky Poas prevdzky parkoviska vznikaj rovnak rizik ako boli popsan pri vplyvoch na ponohospodrstvo. IV.6.2.5. Vplyvy na biotu Vplyvy na biotu sa najvraznejie prejavuj predovetkm pri vstavbe nejakej innosti a najm vo vonej krajine. Vo veobecnosti sa nepriazniv vplyvy na biotu prejavuj: - priamou likvidciou biotopov, - zsahmi a ovplyvnenm funkcie biotopov (napr. pravy vodnch tokov) - vytvorenm resp. posilnenm bariry v migranom koridore, - vplyvom hluku, exhaltov a posypovch ltok na biotopy v blzkosti komunikcie a parkoviska. Poas vstavby Variantn rieenia parkovacch plch sa navrhuj v zem, ktor je dlhodobo poznaen antropognnou innosou, ponohospodrskou vrobou a vstavbou priemyselno skladovacch objektov. V lokalite vstavby neboli identifikovan hodnotnejie biotopy, ktor by boli vstavbou priamo zasiahnut. Vstavbou parkoviska djde k nevyhnutnmu vrubu drevn, ktor sa nachdzaj na dotknutch plochch. V prpade vstavby povrchovho parkoviska pri elezninej trati bude potrebn odstrni nlety, resp. vmladky mohutnch topoov, ktor boli pred asom z tejto plochy odstrnen. Na tieto dreviny nie je potrebn iada o shlas s vrubom. Okrasn vsadba stromov a krov pred budovou Pononkupu Liptov nebude stavbou dotknut. Pri vstavbe zastvok autobusu a prstupovej cesty k povrchovmu parkovisku umiestnenmu na ponohospodrskej ploche vavo od Ndranej ulice bude potrebn odstrni v nevyhnutnom rozsahu krovit vegetciu rastcu po obvode plochy. Tento zber predstavuje cca 250 m2 krov s vkou cca 2,0 m a so sporadickm vskytom stromov. Potrebn bude shlas orgnu ochrany prrody (obce) s vrubom, ale a po vykonanej inventarizcii a vyslen spoloenskej hodnoty drevn poda vybranho variantu parkoviska. Z hadiska vplyvu na ivostvo sa v lokalite nepredpoklad vskyt vch druhov cicavcov, maximlne drobn zemn cicavce, z nich tried stavovcov sa mu vyskytova sporadicky obojivelnky a plazy. Najpoetnejie zastpenou triedou stavovcov a zrove najpohyblivejou je trieda vtkov, ktor vyuva okolit blzke zhrady a stromov porast biocentra Doln akonsk. Vzhadom na minimlny nevyhnutn vrub stromov a krov nie je predpoklad znienia konkrtnych hniezd vtkov, napriek tomu shlas s vrubom drevn bude podmienen vykonanm vrubu v mimohniezdnom obdob. Poas prevdzky Poas prevdzky navrhovanej innosti sa neoakva negatvny vplyv na biotu. IV.6.2.6. Vplyvy na krajinu a zemn systm ekologickej stability Varianty zchytnho parkoviska s navrhovan v krajine, v ktorej z hadiska ochrany plat 1. stupe, t.j. veobecn ochrana. V lokalite navrhovanej vstavby, ani v jej blzkom okol sa nenachdzaj osobitne chrnen zemia v zmysle zkona NRSR . 543/2002 Z.z. o ochrane prrody a krajiny, ktor by vyadovali ochranu s vym stupom. V lokalite ani v jej blzkosti sa nenachdzaj ani zemia siete NATURA 2000.
50
Z hadiska truktry krajiny, vstavbou parkoviska na ponohospodrskej ploche djde k zmene v podiele prvkov sasnej krajinnej truktry (SK) v prospech spevnench plch na kor ponohospodrskej ornej pdy. V prpade variantu s povrchovm parkoviskom pri elezninej trati sa pomer jednotlivch prvkov SK nezmen. Miestny zemn systm ekologickej stability bude dotknut vstavbou parkoviska v ktoromkovek variante a to nie samotnm parkoviskom, ale vstavbou zastvky autobusov, ktor vyaduje likvidciu zelene po obvode ponohospodrskej plochy, ktor je poda mapy Miestneho zemnho systmu ekologickej stability (PS Ivanka Pri Dunaji) charakterizovan ako interakn prvok SES. V blzkosti plochy navrhovanej na vstavbu parkoviska sa nachdza vodn tok adov voda, ktor patr v rmci zemia obce k najhodnotnejm astiam, (poda RSES Bratislava vidiek a Krajinoekologickho plnu PN R BSK z 2010 je charakterizovan ako regionlny biokoridor), rovnako ako stromovo krovit porasty na lesnom pdnom fonde v rmci biocentra Doln akonsk, ktor sa nachdza vchodne od navrhovanej plochy parkoviska. Tieto plochy a lokality nebud stavbou parkoviska dotknut, ani negatvne ovplyvnen. IV.7. DAJE O PREDPOKLADANCH VPLYVOCH PRESAHUJCICH TTNE HRANICE Negatvne ovplyvnenie zloiek ivotnho prostredia presahujce hranice naej krajiny je nepravdepodobn. IV.8. VYVOLAN SVISLOSTI, KTOR MU SPSOBI VPLYVY S PRIHLIADNUTM NA SASN STAV P V DOTKNUTOM ZEM. Stavba a prevdzkovanie zchytnho parkoviska nebude predstavova tak innos, ktor by nsledne vyvolala stav zhorovania ivotnho prostredia, naopak, v svislosti s vstavbou alch zchytnch parkovsk a so zavedenm integrovanho dopravnho systmu sa oakva pozitvne ovplyvnenie ivotnho prostredia. IV.9. ALIE MON RIZIK SPOJEN S REALIZCIOU INNOSTI Z hadiska vplyvov na jednotliv zloky ivotnho prostredia sa neoakvaj in vplyvy, ako boli kontatovan v asti o oakvanch vplyvoch stavby na ivotn prostredie. S realizciou navrhovanej innosti je spojen riziko, e integrovan dopravn systm, resp. eleznin dopravu nebude vyuva dostaton poet cestujcich, prpadne bude trva ist dobu, km sa zmen zauvan spsob cestovania viny obyvateov. Tto zmena je zvisl od realizcie svisiacich podpornch projektov, najm modernizcie elezninch trat, realizcie nosnho systmu MHD v Bratislave a pod., takch, ktor zvia atraktivitu elezninej dopravy oproti individulnej automobilovej doprave. Aj preto je eln, e sa v tomto projekte uvauje s etapovitosou, kedy v 1. etape sa vybuduje parkovisko v rozsahu nevyhnutnom pre zabezpeenie jeho funkci a bezpenosti a a v 2. etape po preveren elnosti a funknosti sa dobuduje do cieovho stavu. IV.10. OPATRENIA NA ZMIERNENIE NEPRIAZNIVCH VPLYVOV JEDNOTLIVCH VARIANTOV NAVRHOVANEJ INNOSTI NA IVOTN PROSTREDIE V danej fze projektovej prpravy stavby bude nutn repektova poas prpravy, realizcie a prevdzky stavby nasledovn opatrenia: IV.10.1. Organizan a technick opatrenia Organizan opatrenia Sasou organizcie vstavby zhotovitea stavby bude havarijn pln pre vstavbu, ktor bude riei eliminciu negatvneho vplyvu stavby na ivotn prostredie (pranos, nik kodlivn, technick stav vozidiel
51
stavby, odstavn plochy, komunikcie, sklady pohonnch hmt, dopravn trasy a in). Nleitosti plnu bud vypracovan v zmysle platnej legislatvy. Havarijn pln poas vstavby vypracuje zhotovite stavby, pre prevdzku vypracuje havarijn pln prevdzkovate v termne ku kolaudcii stavby. Poas vstavby bude potrebn na vyhradench komunikcich v maximlnej miere vykona opatrenia na zabezpeenie plynulosti a bezpenosti cestnej premvky prslunmi dopravnmi znakami (obmedzenie rchlosti, vjazdu, obchdzky a pod.). Bezpenos poas prc Poas stavebnch prc je vybran dodvate, resp. zastnen dodvatelia povinn repektova a dodriava normy, technick a technologick postupy a riadi sa Vyhlkou . 374/90 Zb., SBP a SB o bezpenosti prce a ostatnmi svisiacimi predpismi. Poas stavebnch prc je vybran dodvate, resp. zastnen dodvatelia, povinn repektova a dodriava i podmienky obsiahnut v predpisoch o bezpenosti a ochrane zdravia pri prci. Pre oblas bezpenosti prce bude musie vybran dodvate repektova vetky prvne nariadenia platn v SR. Hospodrenie s odpadmi S odpadmi, vznikajcimi poas vstavby parkoviska bude nakladan v slade s novelou zkona . 223/2001 Z.z o odpadoch, ktor nadobudol innos 1.1.2013 pod slom 343/2012 Z.z. Novela zkona zavdza pojem hierarchia a ciele odpadovho hospodrstva v 3, poda ktorho sa v odpadovom hospodrstve so zvznosou poradia priort a s cieom predchdzania alebo zniovania nepriaznivch vplyvov vzniku odpadu a nakladania s odpadom a zniovania celkovch vplyvov vyuvania zdrojov a zvyovanm efektvnosti takho vyuvania sa uplatuje tto hierarchia odpadovho hospodrstva: a) predchdzanie vzniku odpadu, b) prprava na optovn pouitie, c) recyklcia, d) in zhodnocovanie, naprklad energetick zhodnocovanie, e) znekodovanie. Predchdzanie vzniku odpadu s opatrenia, ktor sa prijm predtm, ako sa ltka, materil alebo vrobok stan odpadom, a ktor zniuj a) mnostvo odpadu aj prostrednctvom optovnho pouitia vrobkov alebo predenia ivotnosti vrobkov, b) nepriazniv vplyvy vzniknutho odpadu na ivotn prostredie a zdravie ud alebo c) obsah kodlivch ltok v materiloch a vo vrobkoch. Prprava na optovn pouitie s innosti zhodnocovania svisiace s kontrolou, istenm alebo opravou, pri ktorej sa vrobok alebo as vrobku, ktor sa stali odpadom, pripravia, aby sa optovne pouili bez akhokovek inho predbenho spracovania. Recyklcia je kad innos zhodnocovania, ktorou sa odpad optovne spracuje na vrobky, materily alebo ltky uren na pvodn el alebo in ely; zaha aj optovn spracovanie organickho materilu, ale nezaha energetick zhodnocovanie a optovn spracovanie na materily, ktor sa maj poui ako palivo alebo na innosti sptnho zasypvania. Zhodnocovanie odpadu je innos, ktorej hlavnm vsledkom je prospen vyuitie odpadu za elom nahradi in materily vo vrobnej innosti alebo v irom hospodrstve alebo pripravenos odpadu na plnenie tejto funkcie Znekodovanie odpadu je kad innos, ktor nie je zhodnocovanm, aj vtedy, ak je druhotnm vsledkom innosti sptn zskanie ltok alebo energie. Technick opatrenia Cieom technickch opatren je o najvie zmiernenie, prpadne elimincia, negatvnych vplyvov vstavby a prevdzky innosti na jednotliv zloky ivotnho prostredia, prostrednctvom dostupnch a technicky
52
realizovatench postupov. Vina technickch opatren m charakter tandardnch postupov, ktor vyplvaj z potrieb zosladenia danej innosti s platnou legislatvou a zahaj postupy: - na ochranu obyvatestva pred hlukom, - na znenie pranosti, - na ochranu chrnench zem, objektov a ochrannch psiem, - na zabezpeenie vegetanch prav, - na ochranu povrchovch a podzemnch vd pred zneistenm. Zabezpeenie ochrany obyvateov poas vstavby v intravilne bude predmetom programu organizcie vstavby. Z tohto programu u bud znme trasy prevozov materilov a teda aj oblasti, ktor bud najviac zasiahnut tmito prevozmi. K zkladnm opatreniam na znenie nepriaznivho vplyvu tchto innost na obyvateov bude dsledn dodriavanie Plnu bezpenosti pri prci, v rmci neho naprklad aj vylenie prc v nonch hodinch a v ase pracovnho pokoja, ktorm sa d obmedzi psobenie hluku na znesiten mieru tolerovan poas obdobia vstavby diela, udriavanie prjazdovch komunikci v istom stave, t.j. kropenm poas sucha, aby sa zabrnilo nadmernej pranosti, prpadne naopak odstraovanm nnosov blata poas vlhkch dn. Opatrenia na ochranu obyvatestva pred nepriaznivmi inkami zneistenho ovzduia Poas vstavby sa oakva najm zneisovanie ovzduia vplyvom zvenej pranosti a vyieho obsahu vfukovch plynov z nkladnej dopravy priamo na stavbe a trasch prevozu zemn a materilov. Vo vyom stupni projektovej dokumentcie sa pre vybran variant vypracuje postup a organizcia vstavby, ktor bude obsahova zsady starostlivosti o ivotn prostredie poas vstavby. Zkladn opatrenia na zmiernenie nepriaznivch vplyvov pranosti a zvench koncentrci z dopravy v intravilne obce s: organizane zabezpei stavbu tak, aby sa realizovala len poas pracovnch dn a dsledne sa dodriavali dni pracovnho pokoja, dodvate stavby mus zabezpei dsledn drbu prstupovch komunikci, staveniska, stavebnch dvorov i depni najm dslednm odpraovanm zametanm, v prpade sucha kropenm a odstraovanm blata z plch. Zven mnostvo exhaltov zo staveniskovej dopravy poas vstavby sa ned eliminova. Vyie spomenutmi organizanmi opatreniami a istmi obmedzeniami sa d dosiahnu stav, akceptovaten obyvatemi poas uritho asovo obmedzenho obdobia. Opatrenia na eliminciu nepriaznivch inkov hluku Poas etapy vstavby projektovanej innosti nebude mon plne ochrni obyvatestvo pred neprjemnm hlukom z dopravy stavebnch mechanizmov, prpadne z innost, ktor sprevdzaj stavebn postupy najm v bezprostrednom okol trs prevozu materilov. Dobrou organizciou prce na stavenisku, zabezpeenm bezporuchovho stavu strojov a mechanizmov, alebo vylenm prc v nonch hodinch sa d len obmedzi psobenie hluku na znesiten mieru tolerovan poas obdobia vstavby diela. Stavebnk je povinn zabezpei meranie hluku, ktor pri stavebnej innosti vznik a neprekraova prpustn hodnoty. Sanosti obyvateov riei prslun odbor ivotnho prostredia, na jeho podnet sa robia merania hluku. V prpade, e sa obyvatelia bud saova na nadmern hluk, prslun stavebn rad v sinnosti s Regionlnym radom verejnho zdravotnctva me da hlunos premera. Opatrenia na ochranu horninovho prostredia K zkladnm opatreniam na ochranu horninovho prostredia patr maximlne vyuvanie materilu zskanho pri zemnch prcach svisiacich s vstavbou zvolenho variantu a minimalizcia dovozu nsypovho materilu zo zemnkov. V prpade nutnosti dovozu materilu zo zemnkov je potrebn vyuva u otvoren zemnky v okol navrhovanej stavby. Opatrenia na ochranu povrchovch a podzemnch vd Proti prpadnmu negatvnemu vplyvu na povrchov a podzemn vodu poas realizcie navrhovanej innosti je nutn sa sstredi na eliminciu alebo aspo na zmiernenie vplyvov spojench s vlastnou stavbou: pouva a preferova tak technologick postupy, ktor s etrn k vodm,
53
zemn prce uskutoova v takom rozsahu, aby nedochdzalo k narueniu kvality podzemnej vody a vodnho reimu, vyui obdobie nzkych vodnch stavov, zabezpei v priebehu vstavby dodriavanie bezpenostnch predpisov a technickch noriem pri manipulcii s ropnmi produktmi a pravidelne kontrolova technick stav mechanizanch prostriedkov a vozidiel, nezriaova stavebn dvor v zem, kde priepustnejie horninov prostredie vychdza priamo na povrch alebo je tesne pri povrchu, vybavi stavebn dvor a mechanizmy ochrannmi pomckami a dostatonm mnostvom sorbnch materilov, ktor bude mon poui v prpade havrie, resp. niku vodm nebezpench ltok do prostredia. Poas prevdzky parkoviska zhorenie kvality podzemnch a povrchovch vd prichdza do vahy len v havarijnch situcich. Proti prpadnmu negatvnemu vplyvu na podzemn a povrchov vody je potrebn sa sstredi na eliminciu, alebo aspo na zmiernenie negatvneho vplyvu prpadnej havrie. Opatrenia na ochranu pdy Negatvny vplyv na pdu je predovetkm v nevyhnutnom trvalom zbere ponohospodrskej pdy, ktor bude minimalizovan vberom vhodnho variantu a technickm rieenm. Doasn zber je navrhovan v minimlnej vmere a nevyhnutnom mnostve so zreteom na PPF . Poda zkona o ochrane pdy ponohospodrsku pdu mono poui na stavebn a in neponohospodrske ely iba v nevyhnutnch prpadoch a v odvodnenom rozsahu. Pred samotnou vstavbou komunikcie je nevyhnutn vykona odobratie ornice zabezpei jej eln a hospodrne vyuitie v zmysle metodickch pokynov Ministerstva pdohospodrstva. Orgn ochrany ponohospodrskej pdy ustanovuje spsob ochrany humusovho horizontu ponohospodrskych pd (HHPP) v zmysle Metodickho usmernenia Ministerstva pdohospodrstva . 2341/2006-910, s ktorm mus by naloen tak, aby nedolo k znehodnoteniu vlastnost a funkci ponohospodrskej pdy a aby bolo zabezpeen jeho hospodrne a eln vyuitie. Hospodrnym a elnm vyuitm skrvky HHPP z plch trvalho odatia ponohospodrskej pdy sa rozumie jej zhrnutie, odvoz a rozhrnutie na in ponohospodrske pozemky zodpovedajcej kvality, zrodnenie menej rodnch ponohospodrskych pd a jej pouitie na vrobu kompostu alebo zhradnej pdy, alebo na vylepenie kvalitatvnych vlastnost neponohospodrskych pd, ktor neboli vyraden z biologickho ltkovho kolobehu s rastlinstvom, ako je ponohospodrska zele, ekologick zele a okrasn zele. HH PP je vlastnctvom vlastnka ponohospodrskej pdy. Ak s vlastnk a investor dve rozdielne osoby, investor me naklada so skrvkou len so shlasom vlastnka. HH PP me by pouit na zrodnenie vlastnch ponohospodrskych pozemkov, vlastnk ho me preda alebo darova s cieom zrodnenia inch ponohospodrskych pozemkov, nesmie vak djs k znehodnoteniu kvalitatvnych vlastnost ponohospodrskej pdy, ani inej likvidcii HH PP. Investor, ako iadate o trval odatie ponohospodrskej pdy pre neponohospodrsky el je povinn zabezpei spracovanie a vykonanie bilancie skrvky HH PP, priom je treba vykona skrvku z plch trvalho odatia a jej odvezenie a rozprestretie na inch pozemkoch, prpadne zrodnenie menej rodnch pd. Ak je skrvka HH PP na urit as uloen na depniu (skldku) investor je povinn zabezpei ochranu pred znehodnotenm a nsledne rozprestretie na vopred uren pozemky poda bilancie skrvky HH PP. Tto zkonom ustanoven povinnos uklad orgn ochrany ponohospodrskej pdy prslun na rozhodnutie poda 17 zkona o ochrane prrody. Skrvka HHPP z plch doasnho odatia ponohospodrskej pdy predstavuje jej vykonanie, uloenie na skldku, oetrovanie skldky a nsledn vrtenie pdy do pvodnho stavu sptnou rekultivciou. Skrvka HHPP sa vykonva oddelene poda jednotlivch ast (ornica, podornica) so zreteom na hbku biologicky aktvnej pdy. Poas vstavby sa opatrenia musia sstredi na eliminciu alebo aspo na zmiernenie vplyvov spojench s vlastnou stavbou: zhutnenie pdy pri vstavbe je vratn proces a je mon ho odstrni pouitm mechanickej rekultivcie v podobe hbkovho kyprenia pdy, poas stavby minimalizova dku otvorenia vkopovch rigolov, aby nedochdzalo k vyplavovaniu a odnosu jemnch astc zrkami resp. vetrom, v prpade intoxikcie pdy je potrebn ju doasne vyradi z ponohospodrskeho vyuvania a realizova biologick rekultivciu,
54
v prpade degradcie pdy je po ukonen stavby potrebn realizova biologick rekultivciu dotknutho pdneho fondu. Ochrana pred kontaminciou pd ropnmi ltkami zo stavebnch mechanizmov je mon len dslednou drbou stavebnch strojov, aby sa zabrnilo kvapom do pdy. Stavebn dvory je potrebn situova na spevnench plochch. Po skonen vstavby je nevyhnutn na plochch doasnch zberov PPF vykona dsledn rekultivciu pd. Opatrenia na ochranu bioty V etape vstavby a prevdzky bud opatrenia na ochranu bioty zameran na : poas vstavby obmedzi vruby drevn na nevyhnutn mieru v zmysle podmienok shlasu vydanho prslunm orgnom ochrany prrody, za nevyhnutn vrub nelesnej drevinnej vegetcie v lokalite navrhovanej innosti realizova nhradn vsadbu zelene v zmysle podmienok rozhodnutia orgnu ochrany prrody a projektu spracovanho odborne spsobilou osobou, ostatn dreviny v blzkosti stavby chrni pred monm mechanickm pokodenm, nevyhnutn vrub nelesnej krovitej a stromovej zelene uskutoni vlune v mimohniezdnom a mimovegetanom obdob, po ukonen stavebnch prc vykona nov vegetan pravy na plochch. Opatrenia na ochranu krajiny, zalenenie technickho diela do krajiny K opatreniam na zlepenie estetickho inku stavby a na zalenenie technickho diela do krajiny patria vegetan pravy. Vegetan pravy bud riei vsadbu stromov v ostrovekoch na parkovisku a v pozdnych lnich oddeujcich psy stojsk, vsadbu stromov a krkov po obvode parkoviska s cieom plni hygienick ochranu a estetick funkciu a zatrvnenie nespevnench plch vo vntri parkoviska a po jeho obvode. Vber druhovej skladby stromov a krov sa mus orientova na pvodn typick druhy sledovanho zemia a musia by doladen k u existujcej vsadbe v blzkom okol tak, aby tvorili estetick celok. V ostrovekoch bud vysaden listnat stromy menieho vzrastu alebo stromy s guovitm tvarom koruny. Plocha pod stromami bude vysypan rienym trkom. Na plochch po obvode parkoviska sa vysadia zahusten skupiny krkov s funkciou oddelenia parkoviska od okolia. Na vonkajej strane parkoviska mu by okrem krovn vysaden aj stromy vyieho vzrastu. alm krokom, ktor napome pri zalenen diela v krajine, je rekultivcia pokodenho zemia, ktorou sa vytvoria vhodn podmienky pre nsledn revitalizciu, t.j. obnovenie biotickej zloky krajiny a to tak po strnke fyzickej ako aj funknej. IV.10.2. Kompenzan opatrenia Kompenzan opatrenia tkajce sa vrubu drevn, bud rieen v slade so zkonom NR SR . 543/2002 Z.z. o ochrane prrody a krajiny a vykonvacou vyhlkou MP . 24/2003 Z.z., poda ktorej sa uruje spoloensk hodnota drevn (resp. poda vyhlky MP SR . 579/2008, ktorou sa men Vyhlka MP SR . 24/2003 Z.z). Vo vke spoloenskej hodnoty za likvidovan dreviny je potrebn vykona nhradn vsadbu zelene. Kompenzcie za majetkov ujmy sa bud riei v zmysle platnch prvnych predpisov (Vyhlka Ministerstva spravodlivosti SR . 492/2004 o stanoven veobecnej hodnoty majetku), individulne v zkej sinnosti investora stavby, dotknutch subjektov a obecnho zastupitestva. IV.11. POSDENIE OAKVANHO VVOJA ZEMIA, AK BY SA NAVRHOVAN INNOS NEREALIZOVALA V prpade, e sa navrhovan zchytn parkovisko v Ivanke pri Dunaji spolu s ostatnmi navrhovanmi zchytnmi parkoviskami v Zohore, Novch Koariskch a v Pezinku nezrealizuj, nebud vytvoren nevyhnutn zkladn podmienky pre spen fungovanie integrovanho dopravnho systmu. A to znamen zachovanie
55
sasnho stavu bez monosti aplikova vhody IDS ako je zlepenie dopravnej obsluhy reginu hromadnou dopravou, vyie vyuvanie hromadnej dopravy pred individulnou automobilovou dopravou, zatraktvnenie ponuky dopravy, sprehadnenie dopravnho systmu, vyuvanie jednotnch prepravnch a tarifnch podmienok. Zrove sa aj naalej bude uplatova viac individulna automobilov doprava so vetkmi sprievodnmi negatvnymi javmi ako v sasnosti. IV.12. POSDENIE SLADU NAVRHOVANEJ INNOSTI S PLATNOU ZEMNO-PLNOVACOU DOKUMENTCIOU A ALMI RELEVANTNMI STRATEGICKMI DOKUMENTMI Projekty integrovanch dopravnch systmov s preferovan na vetkch rovniach od celoeurpskej po regionlnu. Projekt Bratislavskej integrovanej dopravy BID repektuje strategick ciele a priority formulovan: V Operanom programe Doprava (2007 2013) Globlnym cieom OPD je podpora trvalo udratenej mobility prostrednctvom rozvoja dopravnej infratruktry a rozvoja verejnej osobnej dopravy. Z tohto globlneho ciea vychdzaj jednotliv pecifick ciele pre IDS je to pecifick cie 4 Rozvoj verejnej osobnej dopravy. pecifick cie bude dosiahnut realizciou projektov prioritnch os, z ktorch sa projektu IDS dotkaj : prioritn os 4 infratruktra integrovanch dopravnch systmov, prioritn os 6 eleznin verejn osobn doprava V Operanom programe Bratislavsk kraj (2007 2013) Projektu BID sa dotka prioritn os 1 Infratruktra opatrenie 1.2 Regionlna a mestsk hromadn doprava. Cieom opatrenia je zvenie potu prepravench osb prostrednctvom vylepenej hromadnej dopravy. V Stratgii rozvoja Bratislavskho samosprvneho kraja : Strategick cie 2 rozvoj dopravy a technickej infratruktry priorita 2.1 Zvenie technickej rovne a modernizcia cestnej a elezninej dopravnej infratruktry. Strategick cie 5 ochrana ivotnho prostredia Stratgia rozvoja hlavnho mesta SR Bratislavy Strategick cie zameran na vysok kvalitu dopravnej sstavy, osobitne v hromadnej preprave osb. Preferencia scenru B t.j. podpora systmov hromadnej dopravy. zemn pln Vekho zemnho celku Bratislavskho kraja v shrnnom znen zmien a doplnkov 2000, 2002, 1/2003 a 1/2005 (AUREX 2008) odpora riei prmestsk dopravu osb ako integrovan systm, zohadujci vetky hlavn faktory majce vplyv na rchlos, kapacitu a jednotnos prmestskej osobnej (hromadnej) dopravy. V cieovom rieen sa navrhuje aj koordincia cestovnch poriadkov, trs, tarifnch psiem, ale aj monos vzjomnho a jednotnho tarifnho systmu na celom zem kraja vtane MHD v Bratislave s vzbami na reginy Viede a Gyr. Kontatujeme, e navrhovan innos je v slade s zemnm plnom VC Bratislavskho kraja. zemn pln hlavnho mesta SR Bratislava (Magistrt hlavnho mesta SR Bratislavy, 2007) Odpora v rmci elezninej dopravy podpori osobn eleznin dopravu ako sas integrovanho systmu hromadnch doprv v domcich aj medzinrodnch regionlnych vzbch. Pre vie vyuitie prmestskej elezninej dopravy na obsluhu mesta sa navrhuje vstavba elezninej zastvky Petralka centrum a zahustenie elezninch zastvok na zem mesta pre ely integrovanho dopravnho systmu. V zmysle zemnho plnu sdelnho tvaru Ivanka pri Dunaji, schvlenho Veobecne zvznm nariadenm obce Ivanka pri Dunaji .1/98 zo da 15.6.1998 o zemnom plne sa dotknut pozemky nachdzaj
56
v zne L1, ktor je uren ako plochy vrobnch, ponohospodrskych a skladovacch zariaden a vedeckovskumn arely. Zkladnou funkciou v tejto zne s vrobno-produkn prevdzky, sklady a skladovacie prevdzky, ponohospodrskoprodukn prevdzky orientovan na spracovanie a finalizciu surovn, predajne stavebnn a vodn zdroj. Doplnkovou funkciou s pecilne vedeck a vskumn pracovisk, laboratri, veterinrna sprva, opravrensk a drbrske dielne, spracovatesk zariadenia ponohospodrskych produktov, doplnkov administratvna vybavenos, doplnkov obchodno-obslun vybavenos, informan centrum viazan na vrobno-produkn innos. elovo viazan funkcie a plochy s pohotovostn ubytovanie personlu, vybavenos prevdzky a drby, zariadenia CO, obslun prjazdov a zsobovacie komunikcie, odstavn a parkovacie plochy pre vozidl, rozvody ininierskych siet, distribun energetick stanice, vodohospodrske a preerpvacie stanice, erpacie stanice pohonnch hmt, ochrann a izolan zele. Neprpustnou funkciou je bvanie v bytovch a rodinnch domoch. Lokalizcia navrhovanho zchytnho parkoviska je v slade s uvedenmi funkciami dotknutho zemia. IV.13. AL POSTUP HODNOTENIA VPLYVOV S UVEDENM NAJZVANEJCH OKRUHOV PROBLMOV
Predmetn elabort prina opis a charakteristiku dotknutho zemia. Analzou rozsahu stavebnej innosti boli identifikovan najzvanejie vplyvy na jednotliv zloky ivotnho prostredia a nie je predpoklad zskania vznamnch novch poznatkov. Vypracovan dokumentcia stavebnho zmeru (DSZ) bude postpen na expertzu na Ministerstvo dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja, ktor rozhodne, ktor z variantov bude rozpracovan do vych stupov projektovej dokumentcie. V rmci vych stupov projektovej dokumentcie, v DR, sa na vybran variant vypracuje prieskum Inventarizcia a spoloensk ohodnotenie drevn, ktor bude potrebn pre vydanie shlasu orgnu ochrany prrody s vrubom drevn. Zmer bude predloen na posdenie prslunmu orgnu Obvodnmu radu ivotnho prostredia v Senci. al postup hodnotenia bude zvisie od pripomienok a poiadaviek dotknutch subjektov v procese posudzovania. Na zklade zistench skutonost mono kontatova, e navrhovan innos v ktoromkovek z navrhovanch variantov nespsob tak vplyvy na prrodn prostredie, ktor by vyadovali podrobnejie hodnotenie. Vzhadom na vyie uveden mono odpora, aby prslun orgn v zisovacom konan rozhodol, e navrhovan innos: SR, Zchytn parkovisko pre integrovan dopravn systm BSK v dopravnom bode Ivanka pri Dunaji, sa nebude posudzova poda zkona . 24/2006 Z.z. o posudzovan vplyvov na ivotn prostredie a o zmene a doplnen niektorch zkonov. V. POROVNANIE VARIANTOV NAVRHOVANEJ INNOSTI A NVRH OPTIMLNEHO VARIANTU
V. 1. TVORBA SBORU KRITRI Proces hodnotenia vplyvu navrhovanej innosti na obyvatestvo, prrodn prostredie a socio ekonomick sfru obsahuje zistenie tohto vplyvu, posdenie jeho dsledkov a nvrh npravnch opatren tam, kde dsledky vplyvu presahuj stanoven limitn hranicu. Pre vber optimlneho variantu navrhovanej innosti boli stanoven nasledujce kritri : 1. Technicko-ekonomick kritri investin nklady, technick nronos 2. Kritri vplyvov na obyvatestvo bezpenos bvajceho obyvatestva, zaaenie hlukom a emisiami, vplyvy na jednotliv aktivity obyvatestva, 3. Kritri vplyvov na jednotliv zloky prrodnho prostredia horninov prostredie, ovzduie, voda, pda, biota, krajina.
57
V.2. VBER OPTIMLNEHO VARIANTU 1. Technicko-ekonomick kritri Navrhovan innos si vyiada investin nklady vo vke : Variant A.1.a 1 470 683 Variant A.1.b. 1 997 660 Variant B.1.a. 1 630 578 Variant B.1.b. 2 691 838 Z pohadu investinch nkladov je najvhodnej najlacnej variant A.1.a. Ani jeden z posudzovanch variantov rieenia zchytnho parkoviska nevyaduje budovanie nronch a rozsiahlych objektov, ale oproti vstavbe parkovacieho domu s menej nron varianty povrchovch parkovsk. 2. Kritri vplyvov na obyvatestvo
Vplyv exhaltov a hluku na obyvatestvo Emisie exhaltov a hluku z dopravy s zvisl od intenzity dopravy. Z toho dvodu bud najvyie prrastky emisi a pri vyuvan predpokladanch maximlnych kapact parkovacch miest a to vo variantoch B.1.a a B.1.b. Najmenie mnostvo exhaltov a hluku sa vyprodukuje pri realizcii variantu A.1.a. Pri tom plat, e zven mnostvo emisi zneisujcich ltok a hluku sa nebude vyskytova kontinulne, ale len v ase rannej a popoludajej dopravnej piky. Sksenosti z dopravnch stavieb ns oprvuj predpoklada, e prrastky emisi ltok a hluku nebud prekraova povolen hygienick limity. Vplyv na aktivity v zem ponohospodrstvo, priemysel, rekrecia, doprava Vstavba si vyiada nevratn zber ponohospodrskej pdy a zni vmeru ponohospodrskej pdy jej majiteom. Z hadiska zberu ponohospodrskej pdy s najmenej vhodn varianty umiestnen na plochch s ornou pdou v porad poda plochy zberu. Najmenej vhodn je variant povrchov, t.j. B.1.a., ktor zaber najviac ponohospodrskej pdy. Men zber ponohospodrskej pdy vykazuj kombincie variantov s povrchovmi parkoviskami - B.1.a a B.1.b a najmen varianty A.1.a a A.1.b, ktor zasahuj rovnako vek plochy PPF aj to len z dvodu vstavby zastvky autobusu. Prevdzka zchytnho parkoviska nem negatvny vplyv na alie aktivity v zem nezasahuje do priemyselnch arelov, neobmedzuje innos v zem, neohrozuje iadne kultrno-historick pamiatky, nezasahuje do lesnho hospodrstva, neovplyvuje rekreciu v zem, v zmysle platnho zemnho plnu obce je innos v slade s funkciami dotknutho zemia. V loklnych podmienkach vo vzahu k doprave zvenie intenzity dopravy na dotknutom seku cesty - bud ma najv negatvny vplyv varianty s cieovm potom parkovacch miest t.j. B.1.a a B.1.b za predpokladu vyuvania plnej kapacity, ale len v ase obmedzenom na dopravn piky v rannch a popoludajch hodinch. Vo vzahu k doprave vstavba a prevdzka zchytnho parkoviska sleduje regionlne ciele, je nevyhnutnm predpokladom pri realizovan dlhoronch projektov, ktorch cieom je zvi podiel hromadnej dopravy oproti individulnej doprave a zrove zvi podiel elezninej dopravy oproti cestnej doprave. V tomto zmysle m vstavba zchytnch parkovsk vznamn pozitvny vplyv v ktoromkovek variante. Z hadiska vplyvu na pohodu a kvalitu ivota sa po zaveden IDS so vetkmi podpornmi projektami pota s tm, e sa vrazne zvi kvalita cestovania elezninou hromadnou dopravou, o prinesie komfort cestujcim a nepriamo aj obyvateom Bratislavy prostrednctvom dokonalejieho dopravnho systmu, ale aj ozdravenho ivotnho prostredia. 3. Kritri vplyvov na jednotliv zloky prrodnho prostredia
Vplyvy na ovzduie Poas prevdzky zchytnho parkoviska v ktoromkovek navrhovanom variante sa vzhadom na predpokladan intenzity dopravy svisiace s navrhovanou stavbou neoakvaj prrastky emisi kodlivch ltok do ovzduia, ktor by prekraovali hodnoty hygienickch limitov. Loklne sa bud maxim emisi viaza na obdobie s najvyou intenzitou dopravy, t.j. v ase rannej a popoludajej dopravnej piky a nebud prekraova krtkodob emisn limity.
58
Zavedenie integrovanho dopravnho systmu, ktorho predpokladom je vybudovanie zchytnch parkovsk, m globlne z hadiska vplyvu na ovzduie vznamn pozitvny vplyv. Predpoklad sa vie vyuvanie hromadnej dopravy na kor individulnej a vie vyuvanie elezninej ekologickejej dopravy na kor cestnej. Z toho vyplva pokles emisi ltok zneisujcich ovzduie z individulnej automobilovej dopravy, ktor by malo vies k postupnmu zlepovaniu celkovho stavu ovzduia najm v Bratislave a v Bratislavskom regine. Vplyvy na povrchov a podzemn vody Vplyvy na povrchov tok adov voda sa vzhadom na rozsah stavebnch prc a vzdialenos od samotnho vodnho toku pri iadnom z navrhovanch variantov rieenia parkoviska neoakvaj. Nakoko v zem sa predpoklad relatvne vysok hladina podzemnej vody, je na eliminciu monho negatvneho vplyvu (aj to len v prpade havarijnho niku ropnch ltok) navrhnut systm odkanalizovania parkoviska aj parkovacieho domu. V slade s platnmi predpismi na ochranu vd bud pred vypustenm do ternu a podpovrchovch vrstiev zneisten vody z parkoviska aj z parkovacieho domu predisten v odluovaoch ropnch ltok. Predisten vody bud odveden do vsakovacch zariaden a z nich sa postupne vsiaknu do podpovrchovch vrstiev. Pri dodran navrhnutch opatren na ochranu povrchovch a podzemnch vd je riziko negatvneho vplyvu na vody minimlne vo vetkch variantoch rieenia. Vplyv na horninov prostredie a pdu Stavba zchytnho parkoviska, prpadne parkovacieho domu si nevyaduje tak rozsah zemnch prc, ktorch realizcia by mohla by potencilnym zdrojom ohrozenia horninovho prostredia. Za predpokladu normlnej prevdzky parkoviska (vo vetkch navrhovanch variantoch) sa nepredpoklad negatvne ovplyvnenie horninovho prostredia. Okrem trvalho zberu ponohospodrskej pdy (vyhodnoten vo vzahu k ponohospodrskej innosti) sa poas vstavby predpoklad aj doasn zber, na ktorom me djs k ovplyvneniu vlastnost pd. Vplyvy maj vratn charakter a dslednou technickou a biologickou rekultivciou je mon navrti ich do pvodnho stavu. Vplyv na biotu Stavba parkoviska je umiestnen v zem, ktor je poznaen dlhodobm antropognnym psobenm loveka. V lokalite vstavby neboli identifikovan iadne vzcne biotopy, ani chrnen, i ohrozen druhy rastln a ivochov. Samotn stavba si vyiada vrub drevn v nevyhnutnom rozsahu poda variantov, pri variantoch umiestnench medzi elezninou traou a elovou komunikciou djde k vrubu nletovch drevn, resp. povch vmladkov drevn, ktor boli pred asom odstrnen. Tieto dreviny nedosahuj parametre, kvli ktorm by sa vyadoval shlas orgnu ochrany prrody s ich vrubom. Poloha povrchovch parkovsk na ponohospodrskej ploche vpravo od elezninej trate a zpadne od Ndranej ulice repektuje zelen ps po obvode plochy, avak vstavbou zastvok autobusu (a to je vo vetkch variantoch) djde k odstrneniu cca 250 m2 krkovch porastov, na ktor je potrebn iada o shlas s vrubom. Negatvny vplyv je vo vetkch navrhovanch variantoch minimlny. Vplyv na krajinu truktru, ochranu, SES Z hadiska prvkov sasnej krajinnej truktry (SK) vstavbou parkoviska na ponohospodrskej ploche djde k zmene v podiele ponohospodrskych plch ku spevnenm plochm v neprospech ponohospodrskej pdy. V prpade variantu s povrchovm parkoviskom pri elezninej trati sa pomer jednotlivch prvkov SK nezmen. Stavba parkoviska je lokalizovan v zem, pre ktor, poda zkona . 543/2002 Z.z. o ochrane prrody a krajiny, plat 1. stupe, t.j. veobecn ochrana. V najbliom okol sa nenachdzaj iadne chrnen zemia, chrnen stromy, ani zemia, chrnen eurpskou sieou chrnench zem NATURA 2000. Miestny zemn systm ekologickej stability bude dotknut vstavbou parkoviska v ktoromkovek variante a to nie samotnm parkoviskom, ale vstavbou zastvky autobusov, ktor vyaduje likvidciu zelene po obvode ponohospodrskej plochy, ktor je poda mapy Miestneho zemnho systmu ekologickej stability (PS Ivanka Pri Dunaji) charakterizovan ako interakn prvok SES. Vodn tok adov voda (regionlny biokoridor) a biocentrum Doln akonsk, ktor s v tejto asti zemia najhodnotnejmi prvkami, nebud vstavbou parkovsk v ktoromkovek variante dotknut ani negatvne ovplyvnen.
59
Vber optimlneho variantu Na zklade predchdzajcej analzy vplyvov na prrodn prostredie a obyvatestvo a jeho aktivity, pri zohadnen rizk a monosti etapovitosti vstavby do cieovho stavu kontatujeme, e optimlnym variantom pre vstavbu zchytnho parkoviska je variant A.1.a, t.j. povrchov parkovisko s rozsahom 78 stojsk, umiestnen medzi elezninou traou a existujcou elovou komunikciou. V.3. ZDVODNENIE NVRHU OPTIMLNEHO VARIANTU Bratislava je centrom vroby, obchodu, sluieb, kultry a kolstva celho reginu. Poskytuje mnostvo pracovnch prleitost a do kl chod mnostvo tudentov z celho okolia. Kadodenn dochdzka do Bratislavy predstavuje cca 120 tisc 150 tisc osb, ktor na prepravu vyuvaj prostriedky hromadnej prepravy a individulnu automobilov dopravu. Vzhadom na neuteen stav hromadnej dopravy je podiel hromadnch doprv v celkovom objeme dopravy vemi nzky a mnoho obyvateov reginu vyuva na presun medzi zdrojom a cieom vlastn automobil. Presun takho vekho potu ud osobnmi automobilmi spsobuje v Bratislave dlhodobo znme problmy s prehustenosou dopravy, vznikajcimi kongesciami, dopravnou nehodovosou a nedostatkom parkovacch miest. Jedinm skutone koncepnm rieenm stavu je vytvorenie takch podmienok pre vyuvanie hromadnej dopravy, ktor bud zaruova cestujcej verejnosti spoahlivos, plynulos a rchlos, vhodn dostupnos a najm ekonomick vhodnos. Takmto systmom sa jav integrovan dopravn systm, teda systm, kde viacer dopravcovia vzjomnou spoluprcou vytvraj pre cestujceho spolon dopravn a tarifn ponuku. Cestujcemu tak ponkaj spolon cestovn lstok, po zakpen ktorho me ubovone kombinova viacer druhy dopravy bez ohadu na to, ktor dopravca ich prevdzkuje. Pre zvenie vyuvania MHD (aj v IDS) je potrebn urobi urit opatrenia, ktor by zvili jej atraktivitu a pouvanie na kor individulnej automobilovej dopravy. K takmto opatreniam patr aj ponuka zchytnch parkovsk na prstupoch do mesta s dobrou vzbou na MHD. Zrove dochdza v Bratislave k zavedeniu novej parkovacej politiky (s vraznm obmedzenm neplatench parkovsk, vyhradenm parkovanm len pre rezidentov), o predstavuje opatrenie, ktor sleduje znenie potu automobilov na komunikanej sieti v meste. Sasne s vstavbou zchytnch parkovsk pripravuj eleznice Slovenskej republiky alie podporn akcie svisiace so snahou zmeni chovanie obyvateov a to je vybudovanie novch elezninch zastvok v Bratislave tak, aby sa tieto rovnomerne rozdelili vzhadom na ciele a zdroje ciest. V rmci tejto koncepcie aj prevdzkovatelia elezninej dopravy v sasnosti eleznin spolonos Slovensko a.s. a spolonos RegioJet, a.s. pripravuj zvenie prepravnej ponuky a zavedenie novch vlakov. Cieom je dosiahnu, aby cestujca verejnos viac vyuvala hromadn dopravu a v nej najm eleznin dopravu, na kor individulnej automobilovej dopravy, m by sa dosiahol vsledn efekt, ktor presahuje loklne hranice a m vznam regionlny. Dokumentcia stavebnho zmeru, obsahujca technick rieenie vetkch navrhovanch variantov, bude predloen na expertzu, na zklade ktorej bude stanoven, ktor z variantov bude rozpracovan v alch stupoch projektovej dokumentcie. Z hadiska vplyvov na ivotn prostredie a obyvatestvo sa ani pri jednom z navrhovanch variantov rieenia nepredpokladaj negatvne inky, ktor prekrauj povolen limitn hodnoty v zmysle v sasnosti platnch legislatvnych predpisov. Pri dodran tandardnch opatren nie je predpoklad negatvneho ovplyvnenia niektorej zo zloiek prrodnho prostredia v takom rozsahu, ktor by vyadoval alie podrobnejie hodnotenie. Vstavba zchytnch parkovsk, ako podporn projekt pre zven vyuvanie hromadnej dopravy (a z toho najm elezninej) na kor individulnej automobilovej dopravy je v porovnan s nulovm stavom, t.j. stavom, kedy by sa navrhovan investcia nerealizovala, priaznivejm rieenm so irokm dopadom v oblasti dopravnej, ekonomickej a ivotnho prostredia. Ako kad novinka v systme dopravy vyaduje ist as na to, aby sa overila sprvnos predpokladov a tie aby bola verejnosou prijat a zaala sa vo vej miere vyuva. Je preto eln uvaova s vstavbou v 2 asovch etapch, kedy sa v 1.etape vybuduje parkovisko s poadovanm vybavenm v menom rozsahu a a po overen skutonho zujmu verejnosti, alebo v prpade neoakvane vekho zujmu sa dobuduje parkovisko s cieovm potom parkovacch miest. Z tchto dvodov spracovate zmeru odpora ako optimlny variant rieenia variant A.1.a.
60
VI.
MAPOV A IN OBRAZOV DOKUMENTCIA

Prloha . 1: Variant A.1.a, situcia M 1:1 000 Prloha . 2: Variant A.1.b, situcia M 1:1 000 Prloha . 3: Variant B.1.a, situcia M 1:1 000 Prloha . 4a: Variant B.1.b, situcia M 1:1 000 Prloha . 4b: Variant B.1.b s parkovacm domom, M 1:1000 Prloha . 5: Fotografick prloha
VII.
DOPLUJCE INFORMCIE K ZMERU
VII.1. ZOZNAM TEXTOVEJ A GRAFICKEJ DOKUMENTCIE, KTOR SA VYPRACOVALA PRE ZMER A ZOZNAM HLAVNCH POUITCH MATERILOV Zmer bol vypracovan na podklade dokumentcie stavebnho zmeru v rozpracovanosti, ktor v sasnosti pripravuje DOPRAVOPROJEKT, a.s. . Ako podklady boli vypracovan tdie: SR, zchytn parkovisk pre IDS BSK v dopravnch bodoch Zohor, Nov Koarisk, Ivanka pri Dunaji a Pezinok, Podrobn ininierskogeologick a hydrogeologick prieskum, Projekt geologickej lohy (GEOFOS, s.r.o., Mgr. amaj, 2013) Zastvka Ivanka pri Dunaji - zchytn parkovisko pre IAD, Pedologick prieskum (PEDOCONSULT, RNDr. S. Lazrov, 2013) alie pouit podklady Atlas krajiny, SAV Bratislava, 2002 Generel nadregionlneho zemnho systmu ekologickej stability SR (1992) Klimatick pomery na Slovensku - vybran charakteristiky, Zbornk prc SHM v Bratislave Kraje a okresy Slovenska Nov administratvne lenenie, Q111 Bratislava (1997) Nariadenie vldy . 183/1998 Z.z. zo 7.4.1998, ktorm sa vyhlasuje zvzn as PN VC Bratislavskho kraja Program hospodrskeho a socilneho rozvoja obce Ivanka pri Dunaji 2003 Pln dopravnej obsluhy BSK, (Bratislavsk integrovan doprava, s. r. o. v spoluprci so ilinskou univerzitou, november 2007 Sprva o kvalite ovzduia a podiele jednotlivch zdrojov na jeho zneisovan v Slovenskej republike, SHM, MP (2010) Stav a pohyb obyvatestva Slovenskej republiky, tatistick rad SR (2012) Technicko ekonomick tdia: Implementcia integrovanho dopravnho systmu na zem Bratislavy s dosahom na priahl reginy (REMING Consult, a.s. 2010) PN VC Bratislavskho kraja zemn pln sdelnho tvaru Ivanka pri Dunaji ( Ing. arch. Hana Hlubock a kol., 1998), schvlen Obecnm zastupitestvom v Ivanke pri Dunaji . OZ 3/1998. Zmeny a doplnky PN S Ivanka pri Dunaji .1/2006 (A Projekt Bratislava 2006), schvlen Uznesenm Obecnho zastupitestva .2/2007 zo da 5.2.2007. zemn pln Vekho zemnho celku Bratislavskho kraja v shrnnom znen zmien a doplnkov 2000, 2002, 1/2003 a 1/2005 (AUREX 2008)
Internetov strnky: Pdne mapy, SHM, Enviroportl, SAZP, katastrlny portl, OP SR oficilna strnka obce Ivanka pri Dunaji strnka VUC Bratislavskho kraja
61
VII.2. ZOZNAM VYJADREN A STANOVSK K NAVRHOVANEJ INNOSTI PRED VYPRACOVANM ZMERU K posudzovanm variantom poskytli zemno-plnovaciu informciu: Bratislavsk samosprvny kraj, Obec Ivanka pri Dunaji Informcie s sasou nedokladovanej dokumentcie spracovatea zmeru.
VIII.
POTVRDENIE SPRVNOSTI DAJOV
VIII. 1. SPRACOVATELIA ZMERU Zmer vypracovali: RNDr. Dorota Martinkov Ing. Ivan Kao DOPRAVOPROJEKT, a.s. Kominrska 2,4 832 03 Bratislava
62
VIII.2. POTVRDENIE SPRVNOSTI DAJOV PODPISOM OPRVNENHO ZSTUPCU NAVRHOVATEA
SR, Zchytn parkovisko pre integrovan dopravn systm BSK v dopravnom bode Ivanka pri Dunaji
ZMER
Za spracovatea zmeru: V Bratislave, 28.3.2013
RNDr. Dorota Martinkov

DOPRAVOPROJEKT,a.s.,Bratislava oprvnen zstupca spracovatea zmeru
Za navrhovatea: V Bratislave, 28.3.2013
Ing. tefan Sedlek

eleznice SR riadite odboru investorskho GR SR
63
SR, Zchytn parkovisk pre integrovan dopravn systm Bratislavskho samosprvneho kraja v dopravnch bodoch Zohor, Nov Koarisk, Ivanka pri Dunaji a Pezinok Ivanka pri Dunaji Zmer Lokalita vstavby zchytnho parkoviska vo variante A.1.a, A.1.b, priestor medzi traou SR a elovou komunikciou
Lokalita vstavby zchytnho parkoviska vo variante B.1.a, B.1.b, priestor vpravo od trate SR a zpadne od Ndranej ulice, ponohospodrska plocha
Prloha .5 Fotografick prloha

ŽSR - Záchytné Parkovisko Ivanka Pri Dunaji

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

ŽSR - Záchytné Parkovisko Ivanka Pri Dunaji

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

SR, Zchytn parkovisk pre integrovan dopravn systm Bratislavskho samosprvneho kraja v dopravnch bodoch Zohor, Nov Koarisk,

Ivanka pri Dunaji a Pezinok Ivanka pri Dunaji Zmer

IV.2.2. IV.2.3. IV.2.4. IV.2.5. IV.2.6. IV.3.

AL POSTUP HODNOTENIA VPLYVOV S OKRUHOV PROBLMOV

ZKLADN DAJE O NAVRHOVATEOVI

IO: 31 364 501

SDLO : OPRVNEN ZSTUPCA :

Klemensova 8, 813 61 Bratislava Ing. tefan Sedlek riadite odboru investorskho GR SR

ZKLADN DAJE O NAVRHOVANEJ INNOSTI

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

Variant A.1.a Variant A.1.b Variant B.1.a Variant B.1.b

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

V. 17,6 18,3 18,2 14,5 16,2

VI. 18,0 21,0 23,0 18,9 19,4

VII. 21,2 22,7 22,1 20,9 21,2

VIII. 22,2 21,2 22,1 20,9 21,2

IX. 14,2 15,2 16,5 16,0 16,6

X. 13,5 9,4 8,4 11,9 10,9

XI. 3,9 7,7 7,0 5,9 4,2

XII. -3,5 -0,6 1,2 1,3 0,8

V. 15,2 34,5 52,1 61,5 27,5

VI. 35,7 37,9 36,7 70,7 22,4

VII. 109,7 38,7 58,9 27,4 66,2

VIII. 40,0 131,6 16,5 56,3 131,6

IX. 88,9 64,6 14,0 40,4 40,3

X. 9,0 79,9 56,2 44,3 1,3

XI. 43,8 61,0 21,8 49,4 47,1

XII. 41,8 49,0 23,8 25,1 73,1

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

zemn systm ekologickej stability

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

Zdroj :Stav a pohyb obyvatestva v SR, SR 2011

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

SZ smrtene zranen osoba, Z ahko zranen osoba,

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

150 , t.j. 43%

SO2 SO2 NO2 NO2 NOx PM10 PM10 Pb CO Benzn

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

Prpustn hodnoty [dB] Hluk z dopravy

Leteck doprava LAeq,p

Hluk z inch zdrojov LAeq,p

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava