RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH

Ing. Mária Šimonová, PhD.

T3 NEBEZPEČNÉ LÁTKY A PREDMETY

3.1 ŠPECIFIKÁCIA NEBEZPEČNÝCH LÁTOK A PREDMETOV

PODĽA NORIEM
Podľa smerníc Európskej únie je zosúladenie zákonov, predpisov a vyhlášok, týkajúcich sa
klasifikácie, balenia a označovania nebezpečných látok jedna z hlavných úloh pre oblasť
manipulácie s uvedenými látkami vo všetkých členských i kandidátskych štátoch do
Európskej únie. Uvedená problematika je riešená hlavne smernicou Európskej únie č.
67/548/EEC, ktorej obsah je v uplatňovaný vo všetkých zákonoch, normách, vyhláškach a
smerniciach Slovenskej republiky. Vzťahuje sa na tieto oblasti:

-vnútroštátna, medzinárodná, železničná, cestná, letecká, a lodná preprava nebezpečných

chemických látok a prípravkov,
-výbušniny vo finálnej forme a činnosti vykonávané podľa osobitných predpisov,
-humánne a veterinárne liečivá,
-krmivá,
-prípravky na ochranu rastlín a hnojivá,
-zdroje ionizujúceho žiarenia,
-odpady, vrátane použitých minerálnych olejov,
-prekurzory na prípravu omamných a psychotrópnych látok, omamné a psychotrópne látky,
-chemické zbrane, chemické látky a prípravky určené výhradne na plnenie úloh ozbrojených
síl a zborov,
-látky poškodzujúce ozónovú vrstvu,
-havárie súvisiace s chemickými látkami.

3.2 VYMEDZENIE NEBEZPEČNÝCH LÁTOK

Podľa smernice 67/548 EEC sa za nebezpečné látky považujú tieto:

a) výbušné látky a prípravky,

b) oxidujúce látky a prípravky a látky, ktoré podliehajú silne exotermickým reakciám v styku
s inými, osobitne horľavými látkami,
c) mimoriadne (extrémne) horľavé látky a prípravky, ktoré:
- v kvapalnom stave majú mimoriadne nízky bod vzplanutia a nízky bod varu,
- v plynnom stave sú zápalné v styku so vzduchom pri normálnej teplote a tlaku,
d) veľmi horľavé látky a prípravky, ktoré
- sa môžu pri styku so vzduchom pri normálnej teplote a tlaku samoohrievať až
samovznietiť bez prívodu energie z okolia,
- v pevnom stave sa môžu ľahko zapáliť po krátkom kontakte so zápalným zdrojom a
horia aj po odstránení zápalného zdroja,
- v kvapalnom stave majú veľmi nízky bod vzplanutia,
- v styku s vodou alebo vlhkým vzduchom vyvíjajú v nebezpečnom množstve veľmi
zápalné plyny.
e) horľavé látky a prípravky, ktoré majú v kvapalnom stave nízky bod vzplanutia,
f) veľmi jedovaté látky a prípravky,
g) jedovaté látky a prípravky,
h) škodlivé látky a prípravky,
i) žieravé látky a prípravky,
 RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.

j) dráždivé látky a prípravky,

k) senzibilizujúce látky a prípravky,
l) karcinogénne látky a prípravky,
m) genotoxické látky,
n) látky a prípravky poškodzujúce reprodukciu potomstva,
o) látky a prípravky nebezpečné pre životné prostredie.

3.3 ROZDELENIE NEBEZPEČNÝCH LÁTOK A PREDMETOV

Podľa Európskej dohody o medzinárodnej cestnej a železničnej preprave nebezpečných vecí -
ADR a RID [1], [25], platnej od 1.1.1995, ako aj podľa slovenských vnútroštátnych predpisov
sú nebezpečné látky a predmety zatriedené na základe svojich prevládajúcich rizikových
vlastností do tried nebezpečnosti, ktoré sú uvedené v tabuľke 4.1:
Tabuľka 4.1
Triedy nebezpečných látok podľa medzinárodného delenia [1], [25]

Trieda Charakteristika látok Druh triedy

1 Výbušné látky a predmety výlučná

2 Stlačené, alebo skvapalnené plyny výlučná
3 Horľavé kvapaliny voľná
4.1 Horľavé pevné látky voľná
4.2 Samozápalné látky voľná
4.3 Látky, ktoré pri styku s vodou vyvíjajú voľná
horľavé plyny
5.1 Okysličovacie látky voľná
5.2 Organické peroxidy voľná
6.1 Jedovaté látky voľná
6.2 Infekčné látky voľná
7 Rádioaktívny materiál výlučná
8 Žieravé látky voľná
9 Rôzne nebezpečné látky voľná

Jednotlivé triedy nebezpečných látok majú priradené farebné výstražné značky, ktoré
napomáhajú vizuálnej identifikácii týchto látok. Ich symboly sú uvedené v prílohe č.1

3.4 PREPRAVA NEBEZPEČNÝCH LÁTOK A IDENTIFIKAČNÉ ČÍSLA

V súvislosti s podmienkami, za akých môže byť preprava a manipulácia s nebezpečnými
látkami a predmetmi uskutočnená, sa triedy 1,2,7 označujú ako výlučné triedy [1], [25].
Nebezpečné látky a predmety patriace do výlučných tried môžu byť prepravované len
samostatným vozidlom a podliehajú zvláštnemu režimu nakládky, prepravy a vykládky.
Ostatné veci sú z prepravy vylúčené.
Preprava nebezpečných látok sa vykonáva po vopred stanovených cestných alebo
železničných trasách, ktoré sú určené v každom kraji. Pred prepravou sa nebezpečných látok
sa odosielatelia riadia Dohovorom o medzinárodnej železničnej preprave (COTIF),
Európskou dohodou o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí, zákonom NR SR
číslo 223/01 Z.z. a vyhláškou MV SR č.300/96 Z.z v znení neskorších vyhlášok. Stálej službe
operačného strediska Krajského úradu z ktorého sa preprava uskutočňuje, odosielatelia
 RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.

oznamujú údaje o preprave a o dopravnom prostriedku, ktorým sa preprava NL vykonáva

najneskôr pred začatím prepravy.
Orgán colnej správy na cestnom hraničnom priechode ako aj zástupca železničnej stanice na
železničnom hraničnom priechode oznamujú stálej službe operačného strediska krajského
úradu údaje požadované podľa prílohy č. 4 vyhlášky MV SR č. 300/96 Z.z.
Pri havárii dopravných prostriedkov, ktoré prepravujú nebezpečné látky dopravcovia a
podnikatelia zabezpečujú odstraňovanie následkov havárie a podieľajú sa na vyrozumení
obyvateľstva v predpokladanej oblasti ohrozenia nebezpečnými látkami. Zároveň sa podieľajú
na regulácii dopravy, likvidácii úniku vyššie uvedených látok ako aj na znížení
nebezpečenstva ohrozenia životov, zdravia, majetku a životného prostredia, ak to nepatrí do
pôsobnosti orgánov štátnej správy alebo obcí.
Odosielateľ pri odstraňovaní následkov havárie, respektíve pri zneškodňovaní odpadov
spolupracuje s orgánmi miestnej štátnej správy podľa pokynov príslušných orgánov štátnej
správy (zákony NR SR č.42/94 a 223/01, Z.z. ). Odosielateľ a dopravca zabezpečujú vo
svojich objektoch pohotovosť pracovníkov zaradených do jednotiek civilnej ochrany počas
trvania prepravy rádioaktívnych látok.
Neupotrebiteľné, vyradené alebo inakším spôsobom vzniklé nebezpečné látky tvoriace
nebezpečný odpad, je podľa zákona NR SR č.223/01 zakázané riediť alebo miešať s inými
druhmi nebezpečného odpadu alebo s odpadmi, ktoré nie sú nebezpečné, pokiaľ to
nepovoľuje paragraf č.7 tohoto zákona. Nebezpečný odpad sa zneškodňuje predpísanými
technológiami prednostne pred ostatnými odpadmi. V zákonom stanovených prípadoch sa
toxicita tohoto odpadu znižuje predpísanou formou a až potom je povolené skladovať ho
výhradne na skládkach nebezpečného odpadu, ktorých lokalitu stanovujú orgány životného
prostredia.
Väčšina nebezpečných látok je začlenená do voľnej triedy [1], [25]. Z látok začlenených do
tejto triedy je povolené prepravovať len tie, ktoré sú uvedené v ustanoveniach ADR a RID.
Niektoré z nich sú vylúčené z prepravy podľa poznámok uvedených v ustanoveniach ADR a
RID. Nebezpečné látky a predmety v nich neuvedené a predmety nespadajúce pod niektoré
z hromadných pomenovaní, sa nepovažujú za nebezpečné látky a predmety a podľa Dohody
ADR a RID je ich preprava povolená bez zvláštnych podmienok.
Nevýbušné látky a predmety okrem podtried sú charakterizované znášanlivosťou,
označenou veľkými písmenami abecedy A, B, C, D, E, F, G, H, J, K, L, N, S.
Vyššie uvedené triedy nebezpečnosti poukazujú na základnú charakteristiku, resp.
prevládajúce nebezpečenstvo danej látky. V jednotlivých triedach sú nebezpečné látky a
predmety vnútorne číslicovo delené podľa svojich špecifických vlastností (napr. silná alebo
slabá žieravosť, nízky alebo vysoký bod vzplanutia....). Vnútrotriedne delenie končí
označením látok malým písmenom abecedy.
Príklad : Acetón je zaradený podľa ADR do voľnej triedy č. 3, číslice vymenovania 3, a
v tejto číslici pod písmenom b/
Potom jeho zápis je následovný:
slov.: ADR : Acetón, tr. 3, č. 3 b
nem. : ADR : Azeton, Kl. 3, Ziff. 3 b

Na identifikáciu a rýchlu orientáciu v nebezpečných látkach sa používajú identifikačné

čísla, tzv. Kemlerov kód a UN kód [1], [25].
KEMLEROV KÓD tvorí 2-miestna alebo 3-miestna kombinácia čísiel, ktorá u niektorých
nebezpečných látok môže byť doplnená vpredu písmenom X, čo znamená, že látka nesmie
prísť do styku s vodou.
UN KÓD je identifikačné číslo nebezpečnej látky podľa zoznamu OSN a je vždy 4-miestne.
Kemlerov kód a UN kód sa uvádzajú spojito v podobe tabuľky. Tabuľka je oranžovej (žltej)/
farby, po obvode lemovaná čiernou farbou a v prostriedku rozdelená (vodorovne) na dve
časti. V hornej časti sa uvádza Kemlerov kód, v dolnej UN kód.
 RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.

Kemlerov kód 33
UN kód 1203
Kemlerov kód predstavuje identifikačné číslo nebezpečnosti, UN kód konkrétnu látku.
Prehľad významu identifikačných čísiel :
2 -vytváranie plynov tlakom alebo chemickou reakciou
3 -horľavosť kvapalín (plynov) alebo kvapalín so sklonom k samozohrievaniu
4 -horľavosť tuhých látok alebo tuhých látok so sklonom k samozohrievaniu
5 -oxidujúci účinok (podporujúci horenie)
6 -jedovatosť alebo nebezpečenstvo infekcie
7 -rádioaktivita
8 -žieravosť (korozívnosť)
9 -nebezpečenstvo prudkej spontánnej reakcie

3.5 OZNAČOVANIE VÝSTRAŽNÝMI SYMBOLMI NEBEZPEČIA

Výstražné symboly sú zavedené za účelom bližšej špecifikácie charakteru nebezpečia
jednotlivých nebezpečných látok, čím sa zvyšuje bezpečnosť zaobchádzania s konkrétnym
typom nebezpečnej látky. Tvorí ich označenie nebezpečia (písmeno) a grafický symbol
vyjadrujúci konkrétny druh nebezpečia, ktorého nositeľom je daná látka.
Výstražné symboly sa uvádzajú čiernou farbou na žltom podklade obvykle formou nálepky
alebo tabuľky, ktoré majú tvar štvorca. Musia byť nimi označené všetky obaly v ktorých sa
prepravujú nebezpečné látky a predmety.

Vedľa výstražného symbolu musí byť uvedený aj slovný význam nebezpečia v úradnom
jazyku daného štátu alebo jeho anglický (nemecký) ekvivalent. Označenie nebezpečia je
uvedené tesne nad stredom výstražného symbolu veľkým písmenom. Prehľad abecedných
symbolov a významu nebezpečia prináša tabuľka č.4.2.

Tabuľka 4.2
Prehľad abecedných symbolov a významu nebezpečia [1], [25]

Označenie nebezpečia Význam označenia nebezpečia

slovensky anglicky
E výbušná explosive
O oxidujúca oxidizing
F veľmi horľavá highly flammable
F+ mimoriadne horľavá extremely flammable
T jedovatá toxic
T+ veľmi jedovatá very toxic
C žieravá corrosive
Xn škodlivá harmful
Xi dráždivá irritant
N nebezpečná pre životné prostredie dangerous for the environment

3.6 INTEGROVANÝ INFORMAČNÝ SYSTÉM

 RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.

Pri ekologických haváriách a katastrofách je dôležitá okamžitá informácia o vlastnostiach

nebezpečnej látky, ktorá sa pri havárii (katastrofe) dostala do životného prostredia.
Poskytnutie takýchto informácií o špecifických vlastnostiach nebezpečných látok a
predmetov, je nevyhnutnou podmienkou pre úspešnú činnosť zásahových jednotiek. K tomuto
slúži Integrovaný informačný systém [2] pre havárie nebezpečných látok. Táto informačná
podpora je budovaná na princípe poskytovania nevyhnutných informácií v závislosti od
časového priebehu havárie, a má 4 stupne.

I. stupeň : OKAMŽITÁ INFORMÁCIA (DO 5´)

(používajú sa rýchle identifikačné systémy nebezpečných látok)

➢ oranžová tabuľka,
➢ výstražné označenie,
➢ Kemlerov kód,
➢ UN kód.

II. stupeň : STRUČNÁ INFORMÁCIA (DO 30´)

(používajú sa najmä príručky a katalógy o nebezpečných
vlastnostiach látok a zásahových opatreniach)

➢ pokyny pre prípad nehody,

➢ karta bezpečnostných údajov,
➢ zásahové inštrukcie,
➢ príručka požiarnotechnických charakteristík látok.

III. stupeň : PODROBNÁ INFORMÁCIA

(využívajú sa databanky pomocou výpočtovej techniky za účelom

získania podrobných informácií o nebezpečných látkach, spôsobe
likvidácie havárie a dopadov na okolie. Prístup k informáciám sa
realizuje podľa UN kódu a názvov nebezpečných látok. Hasičské záchranné útvary
využívajú v súčasnej dobe počítačový program "Nebezpečné látky")

➢ identifikačné údaje,
➢ fyzikálnochemické vlastnosti,
➢ bezpečnostné charakteristiky,
➢ toxikologické údaje,
➢ inštrukcie pre likvidáciu havárie,
➢ ochrana osôb a životného prostredia,
➢ zvláštne odporúčanie pre poskytnutie prvej pomoci.

IV. stupeň : EXPERTNÁ INFORMÁCIA

(využíva sa praktická výpomoc expertov z chemického priemyslu,
výskumných ústavov a špecializovaných pracovísk).

3.7 POKYNY PRE PRÍPAD NEHODY

Tieto pokyny vyhotovuje výrobca alebo odosielateľ pre každú nebezpečnú látku alebo triedu
nebezpečných látok v jazyku krajiny pôvodu. Pokyny pre prípad nehody alebo mimoriadnej
udalosti [1] musia byť odovzdané dopravcovi najneskôr s objednávkou prepravy, aby mu bolo
umožnené vykonať všetky bezpečnostné opatrenia. S pokynmi musí byť oboznámená osádka
 RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.

vozidla tak, aby ich mohla pohotovo použiť. Pokyny musia byť uložené v kabíne vodiča.
Príklad:

POKYNY PRE PRÍPAD NEHODY PRI PREPRAVE PO CESTE

ETYLÉN-hlboko schladený

DOPRAVCA (adr.,tel., fax)

I.CHARAKTERISTIKA LÁTKY
Trieda ADR Kemlerov kód:223 UN kód:1038

II. NEBEZPEČENSTVO

Požiar/havária : zmesi plynu so vzduchom sú výbušné...

Ohrozenie zdravia: Inhalované pary zapríčiňujú bolesti hlavy, závrate alebo
stratu vedomia...

III.OPATRENIA PRE PRÍPAD NEHODY

➢ privolať zásahové jednotky Hasičského a záchranného zboru (HaZZ)...,

➢ ohrozenú oblasť uzavrieť...,
➢ fajčenie a manipulácia s ohňom je zakázaná,
➢ vypnúť motory vozidiel,
➢ používať neiskriace náradie,
➢ v oblasti nebezpečia vyradiť z prevádzky všetky zdroje vznietenia alebo zapálenia,
➢ pozor na nízko položené miesta.

POŽIAR: hasiť oxidom uhličitým, práškom, v prípade kvapaliny ťažkou penou,

vodnú hmlu použiť na chladenie cisterien.
Zásah vykonávať v izolačnom dýchacom prístroji s ochranou proti
tepelnému žiareniu.

HAVÁRIA: zvážiť nutnosť vstupu do podchladeného priestoru . Zásah

vykonávať v izolačnom dýchacom odeve.

PRVÁ POMOC: postihnutého premiestniť na čerstvý vzduch a pokiaľ nedýcha dať

mu umelé dýchanie. Zavolať lekára.

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Telefónne spojenie na:
➢ požiarnu ochranu...,
➢ záchrannú a zdravotnícku pomoc...,
➢ políciu....

Zodpovedný za obsah pokynov: adresa, tel., fax

Spracované dňa: ....
Platí len po dobu prepravy na ceste !

3.8 HAZCHEM KÓD

 RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.

Jedná sa o informačnú metódu [2] , ktorá pozostáva z 2 - miestnej alebo 3 - miestnej

kombináciu znakov - číslic a písmen, ktorá slúži pre rýchlu orientáciu zásahových jednotiek a
obsahuje informácie o:

➢ odporúčaných hasiacich látkach,

➢ odporúčaných ochranných prostriedkoch,
➢ možnosti zníženia nebezpečenstva látky pri úniku riedením látky vodou, alebo ohradením
miesta úniku a zachytením látky,
➢ zvážení možnosti evakuácie.

Označenie hasiacich látok pre tento kód :

1- vodný prúd,
2- vodná hmla,
.2- vodná hmla, avšak je možné použiť penu odolnú voči alkoholu,
3-pena,
.3- pena, avšak je možné použiť penu odolnú voči alkoholu,
4-prášok - suché hasivo - voda nesmie prísť do kontaktu s danou látkou,

Označenia .2 a .3 sa používajú v prípade, že ide o polárne rozpúšťadlá (horľavé kvapaliny

miešateľné s vodou, napríklad alkoholy...), ktoré môžu spôsobiť rozklad proteínových
hasiacich pien. Je výhodnejšie použiť na hasenie penu odolnú voči alkoholu. V tabuľke č.4.3
je objasnený význam symboliky písmen Hazchem kódu pre požiarny zásah.

Tabuľka 4.3
Význam symboliky písmen Hazchem kódu

Interpretácia kódu pre požiarny zásah

P V Úplná ochrana Riediť veľkým

R Úplná ochrana množstvom vody,
S V Dýchacie prístroje spláchnuť do
S V Dýchacie prístroje len pri požiari kanalizácie
T Dýchacie prístroje
T V Dýchacie prístroje len pri požiari
W Úplná ochrana Zabrániť úniku
X V Úplná ochrana látky do
Y V Dýchacie prístroje kanalizácie a
Y Dýchacie prístroje len pri požiari vodných zdrojov
Z Dýchacie prístroje
Z Dýchacie prístroje len pri požiari
E Zvážiť možnosť evakuácie

Príklad pre 1,3 dimetylbutylamín: Hazchem kód = 3 W E, t.j.

3.......použiť penu pri hasení,
W.....použiť úplnú ochranu , t.j. izolačný dýchací oblek, ochranné
rukavice, čižmy,
E......je potrebné zvážiť možnosť evakuácie.
Pozn.: Inverzne označené znaky sa v praxi uvádzajú aj ako zdvojený symbol uvedeného
písmena (napr.: ZZ).
 RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.

3.9 NAJČASTEJŠIE PRÍČINY VZNIKU KRÍZOVÝCH

SITUÁCIÍ EKOLOGICKÉHO CHARAKTERU SPÔSOBENÝCH
NL A ICH STRUČNÁ CHARAKTERISTIKA
Medzi najčastejšie príčiny vzniku krízových situácií ekologického charakteru spojených
s haváriami nebezpečných látok, možno zaradiť tieto druhy havárií:

➢ havárie cestných cisterien,

➢ havárie železničných cisterien,
➢ havárie zásobníkov nebezpečných látok,
➢ technologické havárie v rámci výroby,
➢ požiare (roztavenie obalov a nádrží, roztrhnutie nádrží, potrubí a obalov pod vplyvom
tlaku, sekundárne mechanické a iné poškodenia v dôsledku čoho sa môžu uvoľniť NL ),
➢ poškodenie produktovodov pri zemných prácach,
➢ poškodenie produktovodov násilnými a teroristickými metódami,
➢ poškodenie produktovodov živelnými pohromami,
➢ iné príčiny.

Krízové situácie vzniklé pri úniku nebezpečných látok sú charakterizované predovšetkým

týmito faktormi:
1. Neočakávaná prítomnosť neznámej látky, ktorá môže vyvolať rozmanitú škálu účinkov
(výbuch plynu rozptýleného do okolitého priestoru, výbuch unikajúcej kvapaliny alebo
pevnej látky, požiar unikajúcej látky, neznesiteľný zápach unikajúcej látky, dusivé,
dráždivé, žieravé a toxické účinky unikajúcich látok, zadymenie spojené s ďalšími
toxickými účinkami...).

2. Chaotické jednanie zasiahnutých účastníkov havárie v dôsledku náhlej dezorientácie

pri ich úniku z centra havárie v dôsledku pudu sebazáchovy.

3. Relatívne rýchly nárast počtu postihnutých osôb a ranených pri úniku nebezpečných
látok s dráždivými, dusivými a inými toxickými účinkami a relatívne pomalý transport
postihnutých do bezpečného priestoru.

4. Zdĺhavý príchod záchranných jednotiek (hasičské a záchranné zbory, lekárska záchranná

služba,...), ktorý môže byť spôsobený upchatím prístupových komunikácií, ťažko
prístupným terénom, odľahlosťou miesta havárie, kontaminovaným prostredím,
meteorologickými faktormi a pod. S rýchlejšou záchrannou činnosťou možno rátať iba
pri technologických haváriách v závodoch, kde bude doba zásahu záchranárov
podstatne kratšia, vzhľadom na prítomnosť a zorientovanosť vnútropodnikovej
jednotky hasičského a záchranného zboru.

5. Zložitý prístup záchranárov k postihnutým osobám a ich relatívne nízka výkonnosť v

dôsledku vzniku bariér vytvorených havarovanými vozidlami a materiálom,
demolovanými časťami technologických celkov, nedostatkom miesta atď.

6. Sťažená lokalizácia a vytýčenie vonkajšieho obvodu ekologickej havárie, ktoré za

určitých meteorologických podmienok (inverzia, dážď, nerovnomerný slabší vietor,
nízky tlak vzduchu,...) ako aj vplyvom terénu, môžu byť nepresné, niekedy až
nerealizovateľné.
 RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.

7. Zdĺhavosť záchranných, lokalizačných a likvidačných prác hlavne pri ekologických

haváriách s únikom nebezpečných látok, ktorých fyziologické účinky budú vyžadovať
činnosť v celotelových ochranných odevoch.

8. Nasadenie leteckých záchranných prostriedkov (vrtuľníky) hlavne pri zasiahnutí

väčšieho počtu obyvateľov a pri mimoriadnych udalostiach v ťažko prístupnom a
vzdialenom teréne.

9. Špecifické hasiace a dekontaminačné látky (metódy), ktoré budú závislé od druhu

nebezpečnej látky, pričom množstvo uniknutej látky priamo úmerne ovplyvní spotrebu
hasiacich a dekontaminačných látok. V prípadoch, kedy nebude k dispozícii dostatočné
množstvo dekontaminačných látok, môže dôjsť k predlžovaniu doby pôsobenia
nežiadúcich účinkov uniknuvších nebezpečných látok.

10. Možnosť ohrozenia a postihnutia obyvateľov toxickými výparmi (produktami

horenia) nielen v priľahlých miestach, ale i vo vzdialenejších miestach a
komunikáciách, hlavne ak dôjde ku kumulácii fyzikálnych, chemických a toxických
vlastností uniknutých nebezpečných látok s určitými meteorologickými a terénnymi
podmienkami. Eliminácia tohoto javu bude spočívať hlavne vo včasnom varovaní,
ukrytí, použití improvizovaných prostriedkov individuálnej ochrany prípadne i v
evakuácii ohrozených obyvateľov ako aj v presnom monitoringu unikajúcej látky.
Zvládnutie krízových situácií takéhoto charakteru predpokladá periodické odborné
vzdelávanie obyvateľstva územnými orgánmi civilnej ochrany ako aj ostatnými
komunikačnými prostriedkami.

11.Možnosť vytvorenia tzv."horúcich škvŕn", t.j. osamotených priestorov s relatívne

vysokými koncentráciami nebezpečných látok - zvlášť tam, kde pre tento jav boli
výhodné terénne a atmosferické podmienky (kopcovitý a zalesnený terén, rozdielne
atmosferické podmienky v rôznych údoliach).

12. Pevné centrálne riadenie záchranných, lokalizačných a likvidačných prác, ktoré je

garantom zladenej činnosti zásahových jednotiek. Menšie ekologické havárie (napr. vo
výrobných závodoch) sa budú likvidovať za riadenia krízového manažmentu
dotknutých podnikov. V prípadoch veľkých havárií alebo katastrôf, bude zásadnú úlohu
zohrávať koordinačná a riadiaca činnosť havarijných komisií územných celkov a
racionálne nasadenie síl Integrovaného záchranného systému pri spoluúčasti
obyvateľstva.

3.10 OPATRENIA PROTI ÚČINKOM NEBEZPEČNÝCH LÁTOK

A RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ

Na základe vzniku celého radu vážnych priemyslových havárií a katastrôf, bola prijatá
Smernica rady Európy 82/501/EEC, tzv. Direktíva SEVESO I, ktorej hlavný cieľ je zaviesť
v krajinách európskeho spoločenstva jednotnú legislatívu, týkajúcu sa prevencie a
pripravenosti na závažné priemyslové havárie s možným trans-hraničným dosahom a
spracovať ako aj uplatňovať vhodné a účinné opatrenia. Podľa tejto Smernice boli stanovené
tieto konkrétne úlohy:
 RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.

1. Prevádzkovatelia technológií, v ktorých sú používané nebezpečné látky v množstvách,

ktoré presahujú touto smernicou stanovené limity, alebo kde je uplatňovaná nebezpečná
činnosť poliehajúca tejto smernici, sú povinní o tejto skutočnosti informovať príslušné
orgány a v prípadoch veľmi nebezpečnej činnosti spracovať aj bezpečnostnú štúdiu, ktorej
obsah závisí od miery potenciálneho nebezpečenstva a s nim súvisiaceho rizika.

2. Prevádzkovateľ nebezpečných činností je povinný zároveň vypracovať vnútorný havarijný

plán pre prípad vzniku havárie. V súlade s mierou rizika a ak sa predpokladá, že by
následky havárie mohli presiahnuť územie daného podniku, je stanovená povinnosť
spracovať tzv. vonkajší havarijný plán, ktorý je súčasťou havarijného plánu okresu.

3. Prevádzkovateľ je povinný informovať svojich pracovníkov o možných rizikách a

činnostiach v prípade vzniku havárie a zabezpečiť ich ochranu. Táto povinnosť-
poskytovať informácie sa vzťahuje nielen na zamestnancov, ale aj na ohrozené
obyvateľstvo a kompetentné orgány štátnej správy, ktoré ju musia zapracovať do
havarijného plánu okresu.

4. Štát je povinný zaistiť vykonávanie kontrol nebezpečných činností a prevádzok

Smernicou rady Európy 96/82/EC, tzv. SEVESO II, sa špecifikovali niektoré články SEVESO
I, boli redukované a upravené kategórie nebezpečných látok, ale zároveň boli sem zaradené
niektoré nové látky, ktoré sú nebezpečné pre životné prostredie. Touto smernicou je
stanovená požiadavka na zavedenie bezpečnostného manažmentu v podnikoch, ktoré sa
nebezpečnou činnosťou zaoberajú. Ich hlavnou povinnosťou je spracovanie havarijných
plánov, ktoré musia byť spracované s cieľom:

– minimalizovať účinky možných havárií a obmedziť ich následky na človeka, životné

prostredie a ma ekonomiku,
– realizovať opatrenia na ochranu človeka a životné prostredie pred následkami závažných
havárií,
– odovzdávať potrebné informácie verejnosti a príslušným úradom,
– realizovať asanačné práce a opatrenia na obnovu životného prostredia po závažnej havárii.

Vnútorné havarijné plány musia obsahovať podľa vyššie uvedených direktív SEVESO tieto
údaje a informácie:

a) mená alebo funkcie zodpovedných osôb za započatie havarijných postupov ako aj osôb,
ktoré sú zodpovedné za koordináciu pomocných činností v podniku,
b) meno, alebo funkciu osoby, ktorá je zodpovedná za styk s úradom pre spracovanie
vonkajšieho havarijného plánu,
c) predpokladané situácie alebo prípady, ktoré môžu byť dôležité pre vznik závažnej havárie
ako aj popis činností potrebných pre riadenie situácie a obmedzenie negatívnych
následkov. Zároveň je potrebný popis bezpečnostných zariadení a použitých zdrojov,
d) dohodu týkajúcu sa zníženia rizík pre zamestnancov, vrátane spôsobu varovania, a
činnosti pri poplachu,
e) dohodu o poskytnutí včasného varovania príslušnému úradu pre započatie opatrení
stanovených vo vonkajších havarijných plánoch, druhy informácií, ktoré je nutné
poskytnúť na počiatku varovania a dohoda o získaní podrobných informácií,
f) dohodu pre výcvik personálu, povinnostiach predpokladaných pri výkone záchranných
prác a pre koordináciu prác so záchrannými zložkami,
g) dohodu o vonkajšej pomoci.
 RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.

Vonkajšie havarijné plány musia obsahovať tieto informácie:

a) mená alebo funkcie osôb zodpovedných za započatie okamžitých opatrení a osôb

zodpovedných za dohľad nad koordináciou činnosti mimo územie podniku,
b) dohodu pre prijatie včasných varovaní a pre odovzdanie správ a zvolávacích postupov,
c) dohodu o koordinácii nasadenia prostriedkov potrebných pre vyhotovenie vnútorného
havarijného plánu,
d) dohodu o poskytnutí špecifických informácií verejnosti o havárii a opatreniach, ktoré
budú musieť prijať,
e) dohodu o opatreniach týkajúcich sa informovania havarijných služieb ostatných členských
štátov EÚ v prípade závažnej havárie s následkami presahujúcimi hranice vlastného štátu.

Havarijné plány musia vychádzať z konkrétnej analýzy nebezpečenstva prevádzky a podniku.

Jedna z najjednoduchších avšak najrozšírenejších metód pre identifikáciu nebezpečenstva a
prevádzkyschopnosti sa nazýva HAZOP (Hazard and Operability Study). Používa sa vo
veľkej miere v chemickom priemysle pre posudzovanie nových, rekonštruovaných a
súčasných prevádzok. Základný predpoklad vhodnosti použitia tejto metódy je skutočnosť, že
projekt bol vypracovaný pre „normálne„ prevádzkové podmienky, takže nebezpečenstvo
môže nastať len vtedy, ak dôjde ku zmene týchto podmienok. Okrem tejto metódy sú
používané i metódy FMEA, Faul Tree Analysys, Hazard Tree Analysys, CPGRA a ďalšie,
ktoré sú podrobne popísané v [39].

V zmysle vyššie uvedených direktív SEVESO I a II, na zabezpečenie ochrany obyvateľstva

pred účinkami nebezpečných látok v prípade vzniku mimoriadnych udalostí sú územnými
orgánmi štátnej správy prijímané opatrenia na zníženie alebo elimináciu účinkov týchto látok
[41], [42]. Tieto opatrenia sa delia na základné a doplnkové, pričom oba druhy opatrení sa
považujú za nosné úlohy v rámci riešenia krízových situácií. Obsah jednotlivých opatrení je
následovný:

1. Základné opatrenia (vykonávajú sa pri každej mimoriadnej udalosti):

a/ monitorovanie územia,
b/ varovanie a vyrozumenie obyvateľstva,
c/ evakuácia obyvateľstva,
d/ regulácia pohybu osôb a dopravných prostriedkov,
e/ prvá predlekárska pomoc a prvá lekárska pomoc obyvateľstvu,
f/ použitie špeciálnych prostriedkov individuálnej ochrany osobami, ktoré podnikatelia
ohrozujú svojou činnosťou,
g/ hygienická očista osôb,
h/ veterinárne opatrenia,
i/ zabezpečenie ochrany pracovníkov v objekte, ktorí nemôžu skončiť pracovnú činnosť a
nachádzajú sa v oblasti ohrozenia,
j/ likvidácia úniku nebezpečných látok a zamedzenie ich nekontrolovateľného šírenia.

2. Doplnkové opatrenia sa vykonávajú pri mimoriadnej udalosti v závislosti od druhu

nebezpečných látok.

V prípade úniku chemickej látky sa vykonávajú tieto opatrenia:

a/ špeciálna očista terénu, budov a materiálu,

b/ ukrytie osôb.
 RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.

V prípade nebezpečenstva rádioaktívnej kontaminácie sa vykonávajú tieto opatrenia:

a/ jódová profylaxia osôb,

b/ ukrytie osôb,
c/ vydanie zákazu konzumovania a používania nechránených potravín, krmív a vody
a regulácia príjmu kontaminovaných potravín pre osoby a zvieratá,
d/ dezaktivácia terénu, budov a materiálu.

Doplnkové opatrenia v prípade únikov biologických látok:

a) špecifická profylaxia osôb,

b) dezinfekcia, dezinsekcia a deratizácia oblasti ohrozenia.

Základné a doplnková opatrenia sú súčasťou plánu ochrany obyvateľstva, pričom doplnkové

opatrenia sú vykonávané v závislosti od druhu nebezpečných látok.
Plán ochrany predstavuje súbor dokumentov obsahujúci opatrenia na ochranu obyvateľstva
pri výrobe, preprave, skladovaní a manipulovaní s nebezpečnými látkami. Z hľadiska
možnosti vzniku mimoriadnej udalosti sa vypracúva tieto plány:

1.Plán ochrany obyvateľstva pre prípad jadrovej havárie atómovej elektrárne.

2.Plán ochrany obyvateľstva pre prípad mimoriadnej udalosti spojenej s únikom

nebezpečných látok

Oba plány sa spracovávajú podľa vyhlášky MV č. 300/96, Z. z., v ktorej sú podrobnejšie

objasnené a rozobrané jednotlivé základné a doplnkové opatrenia. Tieto nie sú nemenné, a
aktualizujú sa pravidelne podľa konkrétneho druhu a rozsahu nebezpečenstva a podmienok,
v ktorých mimoriadne udalosti môžu pravdepodobne vzniknúť.
Spracovanie plánov ochrany pre konkrétny podnik či organizáciu, je povinnosťou krízového
manažmentu, pričom ich hlavným poslaním je zvládnutie riešenia krízových situácií,
vzniklých pri ekologických haváriách.