RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH

Ing. Mária Šimonová, PhD.

T8 Riešenie krízových situácií pri úniku horľavej kvapalnej

látky

8. HORĽAVÉ KVAPALNÉ LÁTKY

Mimoriadne udalosti ako sú požiare kvapalín alebo únik horľavých kvapalín do okolitého
prostredia predstavujú v dnešnej dobe problém nielen z hľadiska poškodenia životného
prostredia, ale aj z hľadiska finančných nákladov na ich likvidáciu. Následky takýchto
mimoriadnych udalostí je možné zmenšiť profesionálnym zásahom záchranárskych zložiek
a voľbou optimálnych postupov pri zásahu.

Únik horľavých kvapalín (najčastejšie ropných produktov) do vodných tokov môže ohroziť
aj kvalitu vôd (poškodenie zdravia osôb, uhynutie rýb, atď.). Pre havárie kvapalných
horľavých látok na vodných hladinách je charakteristické, že spôsobujú zafarbenie a zápach
vody ako aj vytvorenie usadenín, povlakov alebo peny na vodnej hladine. Takéto havárie
vznikajú technickými poruchami pri výrobe ropných produktov, pri ich preprave,
manipulácii s nimi, skladovaní a podobne.

8.1 DEFINÍCIA A ROZDELENIE HORĽAVÝCH KVAPALNÝCH

LÁTOK
Podľa [8] sa za horľavú kvapalinu považuje kvapalina, suspenzia alebo emulzia, ktorá spĺňa
pri atmosferickom tlaku 101 kPa súčasne tieto podmienky:

a) nie je pri teplote 35 oC tuhá ani pastovitá,

b) má pri teplote 50 oC tlak nasýtených pár najviac 294 kPa,

c) má teplotu vzplanutia najviac 250 oC,

d) môžeme určiť jej bod horenia.

Horľavé kvapaliny sa členia podľa bodu vzplanutia do štyroch tried nebezpečnosti. Body
vzplanutia pre jednotlivé triedy nebezpečnosti sú uvedené v tabuľke 7.1. [8]:
Tabuľka 7.1
Body vzplanutia jednotlivých tried horľavých kvapalín

Trieda nebezpečnosti horľavých

Bod vzplanutia v °C
kvapalín
I. do 21
II. Nad 21 do 55
III. Nad 55 do 100
IV. nad 100 do 250

Horľavá kvapalina, ktorá nemá určený bod vzplanutia, sa považuje za horľavú kvapalinu I.
triedy nebezpečnosti.

Za horľavé kvapaliny v zmysle [1] sa považujú látky, ktoré:

79
 RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.

– sú kvapalné s bodom tavenia, alebo začiatočným bodom tavenia 20 °C, alebo tlakom
nižším ako 101,3 kPa,
– majú pri teplote 50 °C tlak pár maximálne 300 kPa a pri 20 °C a štandardnom tlaku
101,3 kPa nie sú úplne plynné,
– majú bod vzplanutia menší ako 61 °C.

Názov triedy horľavé kvapalné látky podľa [1] zahŕňa aj horľavé kvapalné látky a roztavené
pevné látky s bodom vzplanutia vyšším ako 61 °C a ktoré sú prepravované alebo boli
odovzdané na prepravu zohriate na teplotu rovnú alebo vyššiu ako ich bod vzplanutia.

Látky a predmety Triedy 3 - Horľavé kvapaliny, podľa [1] sú rozdelené takto:

A. Látky s bodom vzplanutia nižším ako 23 °C, nejedovaté, nežieravé,

B. Látky s bodom vzplanutia nižším ako 23 °C a jedovaté,

C. Látky s bodom vzplanutia nižším ako 23 °C a žieravé,

D. Látky s bodom vzplanutia nižším ako 23 °C, jedovaté a žieravé a predmety obsahujúce
tieto látky,

E. Látky s bodom vzplanutia od 23 °C do 61 °C vrátane tých, ktoré sú menej jedovaté a

málo žieravé,

F. Látky a prípravky používané ako pesticídy s bodom vzplanutia nižším ako 23 °C,

G. Látky s bodom vzplanutia nad 61 °C, ktoré sú prepravované alebo odovzdané na

prepravu s teplotou rovnou alebo vyššou ako ich bod vzplanutia,

H. Vyprázdnené obaly.

Podľa stupňa nebezpečnosti sa horľavé kvapalné látky delia takto [1]:

a) veľmi nebezpečné látky

Horľavé kvapalné látky s bodom varu alebo s bodom začiatku varu nepresahujúcim 35 °C
a horľavé kvapalné látky, ktorých bod vzplanutia je nižší ako 23 °C a ktoré sú buď vysoko
jedovaté alebo veľmi žieravé.

b) nebezpečné látky

Horľavé kvapalné látky, ktorých bod vzplanutia je nižší ako 23 °C a ktoré nie sú zaradené
pod písmenom a).

c) látky predstavujúce malé nebezpečenstvo

Horľavé kvapalné látky, ktorých bod vzplanutia je od 23 °C do 61 °C vrátane.

Z chemického hľadiska sa horľavé kvapalné látky delia na čisté chemické látky (napr.
metanol, etanol, benzén, toluén, etyléter) a zmesi (napr. benzín, petrolej).

Pre posudzovanie požiarneho nebezpečia horľavých kvapalín sa využívajú rôzne chemicko-

fyzikálne skúšky. Pomocou požiarno-technických vlastností kvapalín, zistených pri 79
 RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.

skúškach je možné určiť vhodné sily a prostriedky na hasenie. K základným požiarno –

technickým charakteristikám horľavých kvapalín patria: rozpustnosť vo vode, merná
hmotnosť, teplota tavenia, teplota varu, bod vzplanutia, bod horenia, teplota vznietenia,
oblasť výbušnosti, teplota samovznietenia, výhrevnosť a rýchlosť vyhorievania. Dôležité je
tiež vedieť, či sa nejedná o látku, ktorá je oxidačným prostriedkom alebo či má daná
kvapalina sklon k samovznieteniu.

Znalosti požiarnotechnických charakteristík horľavých látok sú takisto dôležité pri

prečerpávaní horľavých kvapalín, kde môže takisto dôjsť k požiaru alebo k výbuchu
horľavej látky.

8.2 POŽIARNO - TECHNICKÉ CHARAKTERISTIKY HORĽAVÝCH

KVAPALNÝCH LÁTOK
Medzi základné požiarno-technické charakteristiky horľavých kvapalných látok, ktoré sa
stanovujú skúšobnými metódami patria tieto: [6] a [7].

Rozpustnosť vo vode

Schopnosť látky rozptýliť sa vo vode pri vzniku roztoku. Charakterizuje sa najväčším

možným množstvom rozpustenej látky (koncentráciou nasýteného roztoku). Rozpustnosť
látok vo vode je závislá na teplote.

Merná hmotnosť (hustota) kvapaliny

Vyjadruje pomer hmotnosti kvapaliny k jej objemu. Udáva sa v kg.m–3 .

Teplota tavenia

Je to teplota, pri ktorej látka prechádza z tuhého skupenstva do kvapalného. Udáva sa v °C

a je vztiahnutá na tlak 101,3 kPa. Pri požiaroch je potrebné poznať teplotu tavenia nízko
taviacich sa látok, pretože tieto látky zväčšujú plochu požiaru a prispievajú k rýchlemu
šíreniu sa požiaru.

Teplota varu

Je to taká teplota kvapaliny, pri ktorej kvapalina prechádza do plynného skupenstva. Udáva
sa v °C a je vztiahnutá na tlak 101,3 kPa..

Bod vzplanutia

Bod vzplanutia je najnižšia teplota, pri ktorej horľavá kvapalina pri normalizovaných
podmienkach vyvinie toľko horľavých pár, že tieto pary v zmesi so vzduchom pri
krátkodobom priblížení presne definovaného plameňa krátko vzplanú, ale ďalej nehoria..
Udáva sa v °C.

Bod horenia

Bod horenia je najnižšia teplota horľavej kvapaliny, pri ktorej sa tvorí nad kvapalinou toľko
horľavých pár, že tieto pary sa pri priblížení otvoreného plameňa vznietia a samostatne
80
 RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.

ďalej horia. Pri dosiahnutí bodu horenia je rýchlosť odparovania kvapaliny najmenej taká
veľká, ako rýchlosť jej spaľovania. Bod horenia má vyššiu hodnotu ako bod vzplanutia.
Rozdiel medzi bodom horenia a bodom vzplanutia je pri nízkovrúcich kvapalinách veľmi
nepatrný, avšak rastie so znižujúcou sa tekutosťou kvapaliny. Nízkovrúca kvapalina je taká,
ktorá má pri atmosferickom tlaku 101 kPa teplotu varu nižšiu ako 50 °C.

Teplota vznietenia

Teplota vznietenia je najnižšia teplota, pri ktorej sa za definovaných skušobných podmienok

horľavá látka v zmesi so vzduchom sama bez iniciácie vznieti. Ako vznietenie sa označuje
začiatok chemickej reakcie zmesi plynu so vzduchom pri objavení sa otvoreného plameňa.
Pri stanovení teploty vznietenia sa vznietenie vyvolá pôsobením tepla, nie otvoreným
plameňom alebo iskrou. Teploty vznietenia vybraných látok [6] sú uvedené v tabuľke 7.2:

Tabuľka 7.2
Teploty vznietenia vybraných látok

Látka Teplota vznietenia

Acetón 535° C
Benzín 470° C
Sírovodík 102° C

Oblasť výbušnosti

Oblasťou výbušnosti sa označuje oblasť koncentrácií zmesi plynu alebo pary so vzduchom,
v ktorej zmes pri zapálení zdrojom vznietenia vybuchuje. Samotné horenie sa šíri veľkou
rýchlosťou. Hraničné koncentrácie sa udávajú v objemových percentách pri normálnom
tlaku. Oblasti výbušnosti sa označujú ako dolná hranica výbušnosti (najnižšia koncentrácia
horľavého plynu) a horná hranica výbušnosti (najvyššia koncentrácia horľavého plynu).

Všetky horľavé látky sú v zmesi so vzduchom zápalné len vo vnútri oblasti výbušnosti.
Pokiaľ je koncentrácia pod dolnou hranicou výbušnosti, nie je táto zmes ani výbušná ani
horľavá. Pokiaľ je koncentrácia zmesi nad hornou hranicou výbušnosti, je zmes horľavá len
v prípade prístupu vzduchu, ale ľahko sa môže stáť výbušnou po odpovedajúcom zriedení
so vzduchom. Čím väčšia je oblasť výbušnosti, t.j. rozmedzie medzi dolnou a hornou
hranicou výbušnosti, tým je látka nebezpečnejšia. Hranice výbušnosti niektorých horľavých
plynov a pár [2] sú uvedené v tabuľke 7.3:

Tabuľka 7.3
Hranice výbušnosti vybraných plynov a pár

Horľavá látka Hranice výbušnosti

benzínové výpary 1,4 - 7,6 obj. %
acetón 1,6 - 15,3 obj. %
sírouhlík 4,3 - 45,5 obj. %
propán 1,9 - 9,5 obj. %
Teplota samovznietenia

Teplota samovznietenia je najnižšia teplota, pri ktorej začínajú v látke bez vonkajšieho
prívodu tepla exotermické procesy, ktoré vedú k jej samovznieteniu. Teplo potrebné 79
 RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.

k zapáleniu látky vzniká z látky samotnej ako dôsledok chemických, fyzikálnych alebo
biologických procesov.

Výhrevnosť

Výhrevnosť látky v [MJ.kg-1] je množstvo tepla na jednotku hmotnosti, ktoré vznikne pri
dokonalom zhorení látky. Čím je látka výhrevnejšia, tým viac vody potrebujeme pri požiari
na jej uhasenie. Výhrevnosť niektorých horľavých kvapalín je uvedená v tabuľke 7.4 [6].

Tabuľka 7.4
Výhrevnosť vybraných horľavých kvapalín

Horľavá kvapalina Benzín (mazut) Acetón Nafta

Výhrevnosť [MJ.kg-1] 40 29 42

Rýchlosť vyhorievania

Každá látka má svoju špecifickú rýchlosť vyhorievania. Táto rýchlosť sa pri kvapalinách
nazýva hmotnostná rýchlosť vyhorievania [kg.m-2.s-1]. Je to hmotnosť kvapaliny, ktorá
vyhorí za časovú jednotku vztiahnutá na jednotku povrchu horľavej látky. Konkrétne
hodnoty sa stanovia na základe laboratórnej skúšky, ktorej postup je stanovený normou.

8.3 NEBEZPEČENSTVÁ HROZIACE ZO SPLODÍN HORENIA

PRI POŽIAROCH HORĽAVÝCH KVAPALÍN
Pri horení kvapalných látok vznikajú splodiny horenia (dym). Dym je zmesou plynných
a tuhých splodín horenia. Zloženie dymu závisí na zložení horľavých kvapalín a na
podmienkach horenia. Hustota dymu závisí na množstve tuhých častíc, ktoré sa v dyme
nachádzajú, pričom v závislosti od typu horiaceho materiálu dym môže obsahovať desiatky
druhov chemických látok. Niektoré materiály vyvíjajú pri svojom horení väčšie množstvo
dymu, ako iné (napr. hustý čierny dym vzniká pri horení minerálnych olejov, nafty, gumy a
plastov).

Teplo, ktoré vzniká pri požiari je produktom horenia a intenzita jeho vývinu závisí na
veľkosti plameňov. Je často hlavnou príčinou ďalšieho vznietenia látok a popálenia osôb.
Na výšku a plochu plameňov má vplyv prúdenie plynov pri požiari a vplyv vetra. Plameň sa
objavuje pri každom type horenia, s výnimkou tlenia a podľa farby plameňa môžeme
v niektorých prípadoch určiť horiacu látku. Pri požiaroch ohrozujú zasahujúcich hasičov a
ľudí tieto štyri nebezpečia, ktoré sú spojené s ovzduším:

• nedostatok kyslíka na mieste požiaru,

• zvýšená teplota v okolí požiaru,
• znížená viditeľnosť na mieste zásahu v dôsledku vznikajúceho dymu,
• toxicita splodín horenia pri požiari.

Nedostatok kyslíka na mieste požiaru

Pri horení dochádza k spaľovaniu kyslíka a tým k vytláčaniu vzduchu splodinami horenia..
Normálny obsah kyslíka v ovzduší je 21 %, ale už pri koncentrácií pod 18 % pociťuje
79
 RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.

ľudský organizmus nedostatok kyslíka. Účinky zníženého percenta kyslíka v okolitej

atmosfére na ľudský organizmus sú zahrnuté v tabuľke 7.5. [2] a [5].

Tabuľka 7.5
Vplyv O2 na organizmus

Množstvo O2
vo vzduchu Vplyvy na ľudský organizmus
(%)
21 - žiadne, t.j. normálne podmienky
17
- zhoršená koordinácia svalovej činnosti, zrýchlené dýchanie kvôli
kompenzácií zníženého množstva O2
12 - bolesti hlavy, závrate, rýchla únava (malátnosť)
9 - bezvedomie
6 - smrť po niekoľkých minútach následkom udusenia a zástavy srdca

Poznámka: Jednotlivé príznaky sa môžu pri rôznych osobách objavovať pri vyšších a
nižších koncentráciách kyslíka v ovzduší. Konkrétne hodnoty závisia aj na dĺžke pobytu
osôb v takomto prostredí, ich fyzickom a zdravotnom stave, veku a pohlaví.

Zvýšená teplota v okolí požiaru

Pri vdýchnutí splodín horenia s vyššou teplotou môže dôjsť k poškodeniu dýchacích ciest.
V dôsledku vdýchnutia vzduchu o teplote okolo 50 °C, môže dôjsť k zníženiu krvného tlaku
a poruche obehového systému.

Znížená viditeľnosť na mieste zásahu v dôsledku vznikajúceho dymu

Dym, ktorý vzniká pri požiari je zmes častíc uhlíka, dechtu, prachu a horľavých plynov a
pár. Na týchto časticiach potom kondenzujú niektoré plynné produkty horenia, zvlášť
aldehydy a organické kyseliny. Niektoré čiastočky dymu pri vdychovaní dráždia dýchacie
cesty, pričom časť z nich môže mať pre osoby aj smrteľné účinky.

Niektoré častice vyskytujúce sa v dyme podporujú vznik rakoviny. Tieto účinky má na

ľudský organizmus nielen vdychovanie častíc, ale aj ich dlhodobý styk s pokožkou človeka.
Je potrebné si uvedomiť, že úmerne s množstvom uvoľňovaného dymu sa znižuje aj
viditeľnosť v mieste zásahu, čo veľmi sťažuje orientáciu v neznámom prostredí (napr. pri
požiaroch v pivniciach).

Toxicita splodín horenia pri požiari

Pri požiari je organizmus vystavený účinkom rôznych dráždivých a toxických látok. Pričom
spoločný účinok týchto látok je silnejší, ako toxicita súčtu jednotlivých látok.

Vznikajúce plyny pri požiari majú niekoľko škodlivých účinkov. Niektoré z nich pôsobia
priamo na pľúca a spôsobujú ich opuch (napr. HCl, HCN, SO2 a pod.) a iné sa spájajú
s červenými krvinkami a znižujú (blokujú) schopnosť krvi prenášať kyslík (napr. CO),
výsledkom čoho môže byť udusenie postihnutého človeka.

79
 RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.

Pri požiaroch horľavých kvapalín v závislosti od ich zloženia vznikajú predovšetkým

toxické plyny ako oxid uhoľnatý (CO), oxid uhličitý (CO2) a ďalšie .

Oxid uhoľnatý CO

Tento bezfarebný plyn bez zápachu je ľahší ako vzduch a vzniká pri každom požiari. Pri
nedokonalom horení, keď z miesta požiaru stúpa hustý tmavý dym, látky vyvíjajú veľké
množstvo CO.
Hlavné nebezpečie CO spočíva v jeho schopnosti viazať sa na krvné farbivo (hemoglobín).
Pri normálnych podmienkach sa na hemoglobín viažu molekuly vzdušného kyslíka, ktoré sú
potom krvou prenášané do celého tela. Ak sa v ovzduší nachádza zvýšené percento CO
(ktorý sa viaže na hemoglobín 200 krát rýchlejšie ako kyslík), dochádza k tvorbe
karboxyhemoglobínu (COHb). Tým sa kyslík nemôže viazať na červené krvinky (na nich už
je CO), a dochádza k bezvedomiu postihnutých osôb následkom nedostatočného
zásobovania mozgu kyslíkom. Ak postihnutá osoba nie je včas vyvedená na čerstvý vzduch,
môže dôjsť po krátkej dobe k jej úmrtiu.

Je dokázané, že ak je koncentrácia CO vo vzduchu vyššia ako 0,05 %, môže byť už

nebezpečná, a ak táto koncentrácia vystúpi nad 1 %, môže nastať bezvedomie alebo smrť
postihnutých osôb bez akýchkoľvek predchádzajúcich príznakov nevoľnosti.

Príznaky zasiahnutia osôb pri zvyšujúcej sa koncentrácii CO vo vzduchu (v objemových %)

sú uvedené v tabuľke 7.6 [2]:
Tabuľka 7.6
Príznaky zasiahnutia osôb pri rôznej koncentrácii CO

Objemové % CO Príznaky
0,01 - žiadne príznaky
0,02 - mierne bolesti hlavy
0,04 - silne bolesti hlavy po 1 až 2 hodinách
0,08 - mdloby až bezvedomie po 2 hodinách
0,10 - bezvedomie po 1 hodine
0,16 - nevoľnosť, silné bolesti hlavy a závrate po 20 minútach
- nevoľnosť, silné bolesti hlavy a závrate po 10 minútach,
0,32
bezvedomie po 30 minútach
- nevoľnosť, silné bolesti hlavy a závrate po 2 minútach,
0,64
bezvedomie po 10 minútach
1,28 - okamžité bezvedomie, nebezpečie smrti po 1 až 3 minúty

V praxi, pri určovaní kvality ovzdušia, sa nemôžeme v žiadnom prípade spoliehať iba na
osobné príznaky pôsobenia CO na organizmus, lebo každá osoba reaguje na obsah CO vo
vzduchu iným spôsobom. Reakcia osoby závisí na momentálnej fyzickej a psychickej
kondícii, dobe pôsobenia CO na organizmus, veku, pohlaví a vykonávanej práci v prostredí,
kde sa nachádza CO. O prvej pomoci sa pojednáva v kapitole 13.5 a o spôsobe hasenia a
likvidácie CO sa pojednáva v kapitole 13.6.

Oxid uhličitý CO2

79
 RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.

CO2 je nehorľavý plyn bez farby a zápachu, ťažší ako vzduch. Hoci sa CO2 používa ako
hasiaca látka, je aj jedným z produktov horenia. Je konečným produktom horenia látok
bohatých na uhlík, pričom ho vzniká viac pri dokonalom horení ako pri tlení.

Vzduch normálne obsahuje okolo 0,03 % CO2. Pri tejto koncentrácii je CO2 ako produkt
látkovej výmeny odstraňovaný z pľúc človeka dýchaním. Pri asi 5 % koncentrácii CO2 vo
vzduchu, dochádza ku zrýchleniu dýchania, bolestiam hlavy a k mdlobám. V prostredí, kde
sa nachádza 10 až 12 % CO2 vo vzduchu, môže dôjsť v priebehu niekoľkých minút k smrti
postihnutých osôb.

Nebezpečie CO2 spočíva aj v tom, že na jeho zvýšenú koncentráciu telo reaguje zrýchleným
dýchaním, čím sa do organizmu dostáva aj väčšie množstvo ostatných produktov horenia.
Účinky ďalších nebezpečných látok sú uvedené v kapitole č.13 o jedovatých (toxických)
látkach.

Zasahujúci hasiči pri požiaroch horľavých kvapalín musia používať izolačné dýchacie
prístroje a viacvrstvové zásahové obleky nielen počas samotného hasenia požiaru, ale aj pri
likvidačných prácach. Postup pri výpočte síl a prostriedkov na hasenie horľavých kvapalín
je podrobne uvedený v literatúre [3] a [4].

8.4 HAVÁRIE NEBEZPEČNÝCH LÁTOK A ICH ROZDELENIE

V technicky rozvinutej spoločnosti dochádza sporadicky k nežiadúcim haváriám

nebezpečných látok, z ktorých mnohé tvoria havárie ropných látok. Dochádza k nim hlavne
pri technologických procesoch, pri preprave ropných látok, ako aj pri dopravných haváriách,
respektíve pri rôznorodej manipulácii s ropnými látkami. Podľa prostredia, kde sa prejavujú
ich negatívne účinky, hovoríme o haváriách ropných látok na povrchových a podzemných
vodách, pôdach alebo o havarijných stavoch v ovzduší - tzv. environmentálnych haváriách.

Uvedené havárie majú nepriaznivý dopad na živé organizmy a ekosystémy, a preto otázka
protihavarijnej prevencie sa stala trvalo aktuálnou záležitosťou celej spoločnosti, ktorá pre
tento účel vytvára adekvátnu legislatívu.

8.4.1 ZÁKLADNÉ PRÁVNE ASPEKTY HAVÁRIÍ

Ochrana a tvorba životného prostredia je zakotvená v právnych predpisoch, ktoré sú tvorené

- zákonmi,
- nariadeniami vlády SR,
- vyhláškami Ministerstva životného prostredia, Ministerstva lesného a vodného
hospodárstva, Ministerstva kultúry,
- opatreniami Ministerstva životného prostredia,
- oznámeniach Ministerstva zahraničných vecí.

Vychádzajúc z platnej legislatívy o životnom prostredí, platí, že povinnosťou pôvodcu

havárie je ohlásenie havárie (na najbližší odbor životného prostredia alebo vodohospodársky
orgán, prípadne políciu) a jej odstránenie, pričom ohlasovaciu povinnosť má nielen pôvodca
havárie, ale každý kto haváriu zistil. Pôvodca havárie musí odovzdať odboru životného
prostredia i zápis o havárii a o vykonaných opatreniach. Pôvodca havárie je povinný ihneď
po havárii realizovať opatrenia, ktoré sa delia na okamžité a následné [4]: 80
 RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.

8.4.1.1 Okamžité opatrenia

a) okamžité odstránenie príčin havárie,

b) okamžité nahlásenie havárie príslušnému odboru životného prostredia (vodohospodársky

orgán),

c) eliminácia resp. minimalizácia škodlivých následkov havárie, čo musí splňovať tieto

ciele:
- realistický odhad rizikovosti vzniklej situácie s ohľadom na zasiahnuté zložky
životného prostredia,
- zaistenie ochrany podzemných a spodných vôd,
- vybudovanie norných stien na povrchových vodách a hydraulických clôn na
podzemných vodách,
- monitoring znečistenia povrchových a podzemných vôd,
- sanáciu podzemnej a vody a zemín.

8.4.1.2 Následné opatrenia

Následné opatrenia sa vykonávajú čo najskôr po splnení okamžitých opatrení a patria medzi

ne:

a) odstránenie alebo zneškodnenie uniknutých látok,

b) monitoring kvality vody,

c) uvedenie miesta havárie do pôvodného stavu.

Pokiaľ okamžité opatrenia vykonávajú pôvodcovia havárie a privolané hasičské a záchranné

zbory, následné opatrenia vykonávajú odborné a ekologické firmy. Ak pôvodca havárie nie
je známy, následné opatrenia zabezpečuje príslušný odbor životného prostredia alebo
vodohospodársky orgán. Novelizovaný zákon č.223/2001 Z.z o odpadoch svojim obsahom
výrazne eliminuje potenciálne možnosti vzniku havárií direktívami i sankčnou formou voči
pôvodcom, prepravcom i spracovávateľom odpadu.

8.4.2 ROZDELENIE HAVÁRIÍ PODĽA LEGISLATÍVY ŽIVOTNÉHO

PROSTREDIA

Podľa zákona NR SR 261/2002 Z.z. o prevencii závažných priemyselných havárií [14] a

ďalšej legislatívy, za haváriu možno považovať tieto stavy:

1. Havária je stav, kedy už došlo alebo môže dôjsť k ohrozeniu kvality povrchovej alebo
podzemnej vody.

2. Havária nastáva vtedy, keď došlo k úniku závadných látok alebo k technickej poruche a
nedošlo pritom k ohrozeniu povrchových alebo podzemných vôd.
3. Za haváriu označujeme všetky prípady zhoršenia alebo ohrozenia akosti vôd, ktoré boli
spôsobené vybranými nebezpečnými látkami (ropa, toxické, rádioaktívne látky,...) v
dôležitých lokalitách (napr. ochranné pásma vodných zdrojov,...).
80
 RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.

8.4.3 ROZDELENIE HAVÁRIÍ PODĽA OBECNÝCH KRITÉRIÍ

Havárie možno deliť podľa viacerých kritérií, pričom za základné delenie považujeme
delenie podľa obecných kritérií, t.j. podľa:

a) typu závadnej látky, jej škodlivosti a rezistencie (doby zotrvania v prírode),

b) prostredia postihnutého haváriou,

c) príčin vzniku.

8.4.4 ROZDELENIE HAVÁRIÍ PODĽA TYPU ZÁVADNEJ LÁTKY

Podľa typu závadnej látky rozlišujeme havárie

- ropy a ropných látok,

- toxických látok,
- organických hnilobných látok,
- kyselín a lúhov,
- látok meniacich senzorické vlastnosti vody,
- nerozpustných látok,
- rádioaktívnych látok,
- odpadových vôd s nadmernou teplotou,
- ostatných látok.

Podľa štatistiky najčastejšie unikajú pri haváriách ropné produkty ako sú benzíny, motorová
nafta, petrolej a minerálne oleje, a z tohoto dôvodu bude v tejto kapitole viac pozornosti
venovanej práve tejto skupine nebezpečných látok
Ropné produkty sa môžu vyskytnúť buď ako rozpustené alebo ako nerozpustené
(emulgované). Prítomnosť ropných látok (uhľovodíkov) je často identifikovateľná podľa
škvŕn alebo olejového filmu, ktorý sa začína tvoriť na hladine vôd pri koncentrácii voľných
olejov nad 0,1 - 0,2 mg.l-1. (napr. pri úniku 100 l oleja sa vytvorí celopovrchový farebný
film na vodnej ploche l km2). V závislosti od hrúbky olejovej vrstvy sa spomaľuje prestup
kyslíka z atmosféry do vody, čo nepriaznivo vplýva na vodnú biocenózu a na priebeh
samočistenia vody. Významnou negatívnou vlastnosťou ropných látok je ich malá
biodegradácia (rozklad), čo je príčinou veľmi pomalého samočistiaceho procesu
podzemných vôd.

Samotné hodnotenie vlastností ropných látok je zložité, pretože sa jedná obvykle o zmesi
zlúčenín s rôznou štruktúrou, a z toho dôvodu aj s rôznymi chemickými fyzikálnymi a
biologickými vlastnosťami. S tým súvisí aj problematika ich kvantitatívneho i analytického
stanovenia vo vodách. Ich škodlivosť a nebezpečenstvo pre vodu sú dané toxicitou
(ekotoxicitou), pričom významne ovplyvňujú senzorické vlastnosti vody ako sú chuť a
zápach. Pri koncentrácii 0,1 mg.l-1 dochádza k senzorickému znehodnoteniu vody, čo v
praxi odpovedá 1 kg benzínu v 107 l vody. Prahová koncentrácia zápachu závisí od
chemického zloženia ropnej látky, pričom senzoricky najúčinnejšie sú izoalkány a
aromatické uhľovodíky (fenoly).

Toxické látky nepriaznivo ovplyvňujú samotné fyziologické procesy alebo majú za

následok prechodné alebo trvalé poškodenie živého organizmu, prípadne i jeho smrť.
80
 RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.

K najčastejším prejavom patrí uhynutie rýb vo vode v dôsledku pôsobenia kyanidov a

niektorých ťažkých kovov (Cr, Cd, Pb, Hg).

Kyseliny a lúhy môžu unikať do prostredia v mieste ich výroby, spotreby, pri ich doprave,
plnení alebo vyprázdňovaní nádrží. Spôsobujú vychýlenie pH vody, čím výrazne trpí vodná
biocenóza.

Nerozpustné látky spôsobujú havárie predovšetkým lokálneho významu z dôvodu ich

usadzovania vo väčšine prípadov na dne tokov. Môžu však spôsobiť rozsiahle uhynutie rýb,
v dôsledku zalepenia ich žiabier a ostatného dýchacieho aparátu.
Rádioaktívne látky sa môžu dostať do vody hlavne pri poruchách jadrových elektrární.
Meradlom havárie úniku rádioaktívnych látok vo vodnom prostredí je stupeň kontaminácie,
ktorý sa vyjadruje v bequereloch na objemovú jednotku (Bq.l-1). Rádioaktívne látky
nespôsobujú okamžité škody, ale predstavujú trvalú záťaž organizmov. Len vyššie hodnoty
objemovej aktivity rádioaktívnych látok môžu spôsobiť rýchlejší a radikálnejší postih
biocenózy (hygienické normy).

Zvýšená teplota vody spôsobená buď klimatickými pomermi alebo technologickými

procesmi (poruchami), môže byť príčinou poklesu obsahu kyslíka vo vode, a tým aj
príčinou postihu biocenózy.

8.4.5 ROZDELENIE HAVÁRIÍ PODĽA CHARAKTERISTIKY ZASIAHNUTÉHO

PROSTREDIA

Podľa charakteristiky prostredia, ktoré je haváriou postihnuté, rozlišujeme [4]:

1. havárie na povrchových vodách,

2. havárie na podzemných vodách.

Štatisticky dochádza častejšie k haváriám na povrchových vodách. Tento typ havárií je

vizuálne dobre postrehnuteľný, lebo spôsobuje zakalenie, sfarbenie, zápach, uhynutie
vodných organizmov, poškodenie vegetácie a pod. Pri týchto haváriách sa dajú pomerne
dobre rozpoznať niektoré typické prejavy, ktoré sú pre danú látku charakteristické. Priebeh
havárie je vždy ovplyvnený momentálnymi klimatickými podmienkami, hlavne teplotou a
prietokom vody.

V porovnaní s haváriami na pozemných vodách majú havárie na podzemných vodách

odlišný charakter z dôvodu iného režimu pohybu podzemnej vody. Častou komplikáciou
býva zložito preukázateľný pôvod znečistenia a dlhodobé pôsobenie znečisťujúcich látok s
tendenciou pomalého nárastu ich koncentrácie (množstva) až na neprijateľnú úroveň.

Ako najčastejší primárny zdroj znečistenia podzemných vôd vystupujú nedostatočne

zabezpečené priestory skladovania, dopravy a manipulácie s pohonnými hmotami, ropnými
látkami, pesticídmi, silážnymi šťavami, rôznymi chemikáliami atď. Zvláštne postavenie
majú chlórované uhľovodíky z dôvodu ich vysokej biochemickej perzistencie (stability).
Nepodliehajú významnejšiemu horninovému zachyteniu ani biodegradácii (zotrvajú až
desiatky rokov). Znečistenie podzemných vôd vzniká často ako dôsledok znečistenia
nadložných zemín, kedy za určitých podmienok (vymývanie dažďom) môžu kontaminanty
migrovať až do podzemnej vody a jej prostredníctvom sa ďalej šíriť v smere prúdenia
podzemnej vody.

79
 RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.

8.4.6 ROZDELENIE HAVÁRIÍ PODĽA PRÍČIN ICH VZNIKU

Podľa príčin vzniku delíme havárie takto [4]:

1. Havárie vzniklé vsakovaním závadných látok do terénu a podzemnej vody.

2. Havárie vzniklé spláchnutím závadných látok do vody.

3. Havárie vzniklé vypúšťaním nadmerne znečistených odpadových vôd pri zlyhaní funkcie
čistiarne odpadových vôd.

4. Havárie vzniklé vypúšťaním iných látok ako sú odpadové vody, prostredníctvom

verejných alebo priemyselných kanalizácií.

K haváriám udávaným pod bodom č. 1., 2. možno zaradiť hlavne dopravné nehody vozidiel
prepravujúcich závadné alebo nebezpečné látky.

8.5 SANÁCIA POVRCHOVÝCH VÔD A JEJ METÓDY

Sanačné metódy na povrchových vodách sa volia podľa charakteru znečisťujúcej látky [4]:
V prípade sedimentujúcich látok, dochádza k ich postupnému klesaniu na dno, pričom
rýchlosť klesania je priamo úmerná hmotnosti sedimentov a nepriamo úmerná rýchlosti
prúdenia v toku. Samotné odstránenie takýchto sedimentov sa realizuje buď bagrovaním
alebo odsávaním.
Znečisťujúce látky, ktoré plávajú na vode, je nutné čo najrýchlejšie plošne ohraničiť,
zachytiť a následne odstrániť. Na ohraničenie sa používajú typy prekážok - norných stien,
upevnených pod cca 45° uhlom vzhľadom na smer prúdu na oboch stranách toku. V
prípade, kedy je znečistenie silné, je nutné vytvoriť niekoľko norných stien za sebou.

Znečistené látky sa tokom vody koncentrujú u vzdialenejšej strany nornej steny, kde sa
mechanicky alebo povrchovými čerpadlami odoberajú do pripravených nádrží. Efektívnosť
uvedeného zachytenia znečisťujúcich látok je výrazne vyššia ak do plávajúcich
znečisťujúcich látok vsypeme adsorbčné látky, napr. Vapex, drevené piliny, rašelinu a pod..
Na adsorbčných látkach adsorbované znečisťujúce (ropné) látky sa po odbere zneškodňujú -
najčastejšie spálením. Norné steny sú efektívne do rýchlosti toku 0,5 m.s-1 a do výšky vĺn
15 - 20 cm. Vyššie rýchlosti vodného toku neumožňujú dokonalé zachytenie znečisťujúcich
látok, a preto vyžadujú aktiváciu viacerých norných stien za sebou.

Rozpustené látky sa odstraňujú z tokov najzložitejšie. Ako priame protihavarijné opatrenie

sa používa metóda zrieďovania kontaminovaného objemu vody zvyšovaním prietokov alebo
zachytenia havarijnej vlny a jej odvedenie do vopred určenej nádrže (časti krajiny). V
niektorých prípadoch môže byť voda so znečisťujúcimi látkami odčerpaná na
dekontamináciu a po znížení jej kontaminácie na požadovanú úroveň vypustená späť do
toku. Medzi základné metódy čistenia vôd patria:

1. Gravitačná metóda

Metóda využíva rozdielnu špecifickú hmotnosť vody a kontaminantu, čo je klasické práve u

ropných kontaminantov. Vyššie uvedená vlastnosť umožňuje zachytávanie a priebežné
odoberanie ropných látok, ktoré plávajú na vode. K tomuto účelu sa používa zariadenie
"LAPOL". V prípadoch, kedy je kontaminant ťažší ako voda, je kontaminant odoberaný z
dna nádrže. 80
 RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.

2. Adsorpcia

U tejto metódy dochádza k adsorpcii kontaminantov na povrchu niektorých materiálov ako

sú sadze, rašelina, aktívne uhlie, rašelina, drevná hmota, hydrofobizované hmoty (vapex,
perlit), upravené vlákna (fibroil), zeolity a pod. Uvedené materiály sú používané ako náplne
filtrov ako aj v spojitosti s nornými stenami.

3. Deemulgačné a flokulačné čistiarne

Používajú sa hlavne v procesoch, kde je znečistenie spôsobené emulziami. Základný krok

tejto metódy predstavuje narušenie emulzií, k čomu sa používajú prípravky kyselín alebo
deemulgačných a flokulačných činidiel (činidlá vytvárajúce zrazeniny). V ďalšom kroku sa
vykonáva flotácia (fyzikálnochemický proces separácie látok z vody) a odstránenie
kontaminantu z vody, napr. filtráciou, odstredením, zberom atď. Konečný produkt je okrem
čistej vody i odpad, ktorý sa musí vhodným spôsobom zlikvidovať. Táto metóda je vhodná
aj pri odstraňovaní kovov a organického znečistenia.

4. Stripovanie

Stripovacie postupy využívajú výparnosť niektorých látok, najmä uhľovodíkov. Princíp tejto
metódy spočíva v prevzdušňovaní vody vzduchom a následné zachytávanie škodlivín
unášaných prúdom vzduchu na filtroch.

Uvedená metóda je vhodná pre uhľovodíky s nízkym bodom varu (napr. chlórované
uhľovodíky). S rastúcimi teplotami varu, účinnosť tejto metódy klesá.

5. Chemické postupy

Medzi najčastejšie chemické postupy patria zrážacie postupy, napríklad zrážacie procesy
ťažkých kovov alkalizáciou, kedy sa kovy zrážajú vo forme málo rozpustných hydroxidov,
ktoré sú následne odstraňované filtráciou. K týmto metódam patrí aj chemisorbcia
(rozpúšťanie zachytených látok v sorbente).

8.5.1 SORBENTY

Pri úniku kvapalín do voľného priestoru sa tieto musia zachytiť pomocou špeciálnych
materiálov, ktoré sú schopné kvapalinu na seba viazať, pohlcovať alebo s ňou reagovať.
Zachytávanie kvapalín prebieha na rôznych chemických alebo fyzikálnych princípoch.
Obecný názov týchto princípov je sorbcia. Ak je toto pohlcovanie založené na princípe
pohlcovania do vnútra sorbentu, potom hovoríme o absorbcii (zachytávač sa nazýva
absorbér), ak ide o zachytenie na povrchu sorbentu, hovoríme o adsorbcii, (zachytávač sa
nazýva adsorbent). Oba typy zachytávačov sa v praxi nazývajú sorbenty [4]:

Sorbenty sú látky prevážne pevného skupenstva, rôzneho chemického zloženia, uvedené do

takej formy (prášok, drobné granule), aby mali čo najväčší aktívny povrch. Sú vhodné
hlavne na odstraňovanie tenkých vrstiev uniknutých kvapalín na veľkej ploche. Nevýhodou
väčšiny pevných sorbentov je ich prašnosť.

Iný typ sorbentu predstavujú textilné sorbenty, ktoré pracujú na princípe prisatia rozliatej
kvapaliny k povrchu sorbentu. Vyznačujú sa:
80
 RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.

– vynikajúcimi sorbčnými vlastnosťami a na odsatie porovnateľného množstva kvapaliny

je ich hmotnosť cca 30 x menšia ako pri použití sypkých sorbentov,

- dlhou životnosťou s opakovanou použiteľnosťou (použitý sorbent sa mechanicky

vylisuje), odolnosťou voči plesniam a slnečnému žiareniu,

- malou hmotnosťou, ľahkou úpravou tvaru a manipuláciou.

Textilné sorbenty a ich delenie [4]:

1. Údržbové - sajú bežné, menej agresívne látky i vodu. Nehodia sa na zber ropných látok z
vodnej hladiny.

2. Hydrofóbne - sajú len nepolárne látky ako z vodnej hladiny, tak aj z iných povrchov, kde
sa vyžaduje, aby sorbent vysal len ropný produkt a nie vodu.

3. Univerzálne - sajú všetky kvapaliny vrátane agresívnych chemikálií. Nakoľko sajú aj

vodu, nehodia sa na použitie na vodnej hladine.

V tabuľke 7.7 sú uvedené hlavné druhy sorbentov a ich stručná charakteristika:

Druhy sorbentov a ich charakteristika [4]

Druh sorbentu Vlastnosti Poznámka

VAPEX hydrofobizovaný perlit, sypký materiál o Na 1000 l Vapexu sa

obsahu min.67 % SiO2, max. 19 % Al2O3, adsorbuje 250 l ropy,
max. 2,8 % Fe2O3 alebo 130 l nafty
CHEZACARB špeciálne sorbčné sadze s hydrofobizovaným
povrchom,
NOWAP materiál určený na rýchle odstránenie100 g Nowapu pohltí
ropných látok z povrchu pôdy a vôd, 226 ml zmesi
nafta/benzín
ROP-EX univerzálny absorbčný prostriedok, sypký, 100 g ROP-EXu zachytí
slúži na zachytávanie ropných látok z vody a 0,3 l ropy, alebo 0,33 l
z pevných povrchov benzínu
CANSORB sypký, organický materiál hnedej farby, u olejov obsorbuje 8-10
absorbuje rýchlo uhľovodíky, polycyklické násobok svojej
bifenyly a chemikálie, úplne rozloží hmotnosti
uhľovodíky za 6-18 mesiacov
UNI-SAFE zmes zrnitého polyméru a látky s veľkou absorbuje až 75 násobok
pohlcovacou schopnosťou, bráni svojej hmotnosti
nebezpečným reakciám HNO3, HF, H2O2
CHEMISORB III prírodný minerál vhodný na cesty, hladké i 1000 g sorbentu viaže
R pórovité povrchy, regenerovateľnosť 0,742 l oleja
PEATSORB podporuje biodegradáciu zachytených 79
 RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.

-rašelinová drvina ropných produktov, použitie na vodnej

hladine i povrchu vody
REOSORB vyrobený drvením hydrofóbnych sorbčných 1000 g sorbentu viaže
kobercov, má vysokú sorbčnú schopnosť 15,5 kvapaliny
ECO-DRY bezprašná granulovaná drvina, chemicky
inertný, rýchle sajúci sorbent, vhodný na
vozovky
SORB vysoko aktívna buničina odpudzujúca vodu, 1000 g sorbentu viaže až
forma dosiek (1 cm hrubé), role, kocky a 20 kg oleja
šiatky
SORBČNÝ rovnaké vlastnosti ako SORB, umožňuje role 50 m x 0,4 alebo 0,8
KOBEREC mechanické stieranie ropných látok m
SORBČNÝ HAD hydrofóbna sorbčná textília nastrihaná na dĺžka 1,2-6 m x O,1-0,2
prúžky, použitie ako norná stena pri m, hmotnosť 0,4-4,2 kg
olejových haváriách
SORBČNÉ spoľahlivo zachytávajú ropné látky, hlavne dĺžka až 6 m x 8-20 cm
PRÚŽKOVÉ vysoko viskózne oleje, možnosť priemer
HADY nastavovania na seba pomocou karabiniek

Úniky ropných látok menších rozsahov sa likvidujú pomocou rôznych tmelov, bandáží,
klinov atď. Najčastejšie sa používajú rýchlotuhnúce tmely, tesniace granule, a pasta,
vodovzdorný tmel, bandáže (oceľové, medené, PVC, hliníkové, sklolaminátové, ...),
objímky, kanalizačné upchávky, v núdzi aj drevené kliny a iné vhodné predmety.

8.6 SANÁCIA PODZEMNÝCH VÔD

Sanácia (odstránenie znečistenia) podzemných vôd závisí na viacerých faktoroch, z ktorých
postup sanácie najviac ovplyvňujú tieto faktory [4]:

1. Typ kontaminujúcej látky a jej vlastnosti.

2. Hydrogeologické pomery v danom mieste (smer prúdenia vody, koeficient

priepustnosti),...).

2. Plošný rozsah znečistenia a jeho hĺbkové rozloženie.

4. Požiadavka na mieru odstránenia znečistenia.

5. Technické vybavenie.

Podmienkou efektívnej sanačnej činnosti je včasné získanie objektívnych údajov z

hydrogeologického prieskumu, ktorý by mal zistiť rozlohu zasiahnutého územia a chovanie
kontaminantu (znečisťujúcej látky). Medzi najdôležitejšie informácie získané pri vrtných
prácach patria údaje o type a hrúbke hornín, obsahu podzemnej vody a pôdneho vzduchu,
hĺbke hladiny spodnej vody a hĺbkovom rozložení kontaminantov v prostredí.

Rozsah tohoto prieskumu závisí od druhu znečistenia a cieľov, ktoré je treba dosiahnuť,
pričom najčastejším cieľom je odstránenie kontaminácie na požadovanú úroveň (podľa
limitných hodnôt a kritérií Ministerstva životného prostredia) alebo obmedzenie migrácie
kontaminantu v prostredí.
80
 RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.

8.6.1 POSTUPY SANÁCIE PODZEMNEJ VODY

Postupy sanácie podzemnej vody možno rozdeliť do dvoch základných kategórií [4]:

1. postup in - situ,

2. postup ex - situ.

U postupu in - situ (1) prebieha dekontaminácia vody v podzemí pomocou metód

biodegradácie (nasadenie baktérií rodu Pseudomos, Nocurdia,...), bioventingu, t.j.
privádzaním vzduchu a živín (liadok amónny a superfosfát) potrebných pre rast baktérií,
ktoré pre svoje množenie potrebujú uhlík obsiahnutý v ropných látkach ).

U postupu ex - situ (2) sa jedná o čerpanie podzemných vôd a ich čistenie na povrchu s
využitím známych metód ako je adsorpcia na aktívnom uhlí, odvetrávanie (stripping) so
zachytením znečisťujúcich látok, chemické zrážanie, biologické čistenie, membránová
filtrácia atď.

8.6.2 METÓDY SANÁCIE PODZEMNEJ VODY [4]

1. Čerpanie podzemných vôd

Jedná sa o najrozšírenejšiu metódu sanácie, kedy je znečistená podzemná voda odčerpaná a

po vyčistení je vypúšťaná do vodných tokov, kanalizácie, atď. Na čerpanie sú využité vrty,
sanačné ryhy, prirodzené depresie, atď. Uvedená metóda sa najčastejšie používa v
prípadoch:

- znečistenia ropnými látkami, ktoré sa vyskytujú vo voľnej fáze na hladine podzemnej

vody,

- znečistenia, kedy kontaminant je dobre rozpustná látka a znečistenie je v celom profile

podzemnej vody,

- kedy kontaminant je látka minimálne rozpustná, so špecifickou hmotnosťou >1 a

znečistenie je pod hladinou podzemnej vody.

2. Hydrobariéry - hydraulické clony

V podstate sa jedná o pasívny sanačný zásah, ktorého hlavný cieľ je zabrániť ďalšiemu
šíreniu kontaminácie. Hydraulická depresia musí vytvoriť takú depresiu v smere šírenia
kontaminantov, ktorá zabráni jej ďalšiemu rozširovaniu. Vedľajším účinkom tejto metódy je
pozvoľné vyčistenie celého priestoru.

3. Premývanie horninového prostredia vodou s následným odčerpávaním a čistením

podzemných vôd

80
 RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.

Jedná sa o bežnú metódu premývania horninového prostredia, pri ktorej sa do prostredia

aplikuje voda (rozstrek vody po teréne, vtláčanie vody priamo do vrtu alebo použitie
vsakovacích rýh).

Po prechode prostredím voda vyplavuje kontaminant, prípadne ho rozpúšťa a znečistená

podzemná voda je odčerpávaná pomocou čerpacích vrtov a čistená je v dekontaminačných
odlučovačoch (gravitačné odlučovače, rôzne filtre alebo stripovacie kolóny).

4. Premývanie horninového prostredia teplou vodou a prídavkom detergentov

Postup je podobný ako u metódy uvedenej v bode 3. Rozdiel je v tom, že použitá voda je
ohriata a doplnená o technické alebo prírodné detergenty, tj. látky, ktoré znižujú povrchové
napätie. Takto dochádza ku zmenám povrchového napätia kontaminantov a ku zvýšeniu ich
rozpustnosti, čo zaručuje vyššiu účinnosť vyplavovania kontaminantov.

5. Venting horninového prostredia

Princíp tejto metódy spočíva v odsávaní pôdneho vzduchu a jeho následnom čistení na
filtroch s aktívnym uhlím. Pôdny vzduch je odčerpávaný systémom horizontálnych alebo
vertikálnych vrtov. Pre zvýšenie účinnosti sa kontaminované plochy prekrývajú
nepriepustnými fóliami za účelom dosiahnutia podtlaku.

6. Bioventing

Spoločný znak ventingu i bioventingu je privádzanie vzduchu do nesaturovanej zóny a to

buď vháňaním alebo naopak odsávaním. U bioventingu sa však do priestoru kontaminácie
vnášajú aj živiny pre stimuláciu rastu baktérií, ktorým sa takto vytvárajú vhodné životné
podmienky. Kolónie mikroorganizmov sa množia a na stavbu svojich tiel využívajú uhlík
obsiahnutý v kontaminantoch.

7. Podzemné tesniace steny

U tejto metódy sa nejedná doslovne o sanáciu, ale o budovanie "izolačných bariér", čo sa

tiež označuje ako imobilizácia znečistenia. Kontaminant nie je zneškodnený, ale je mu
znemožnené šíriť sa do okolitého prostredia. Najčastejšie sa budujú vertikálne steny
ukotvené až do nepriepustného podložia. Ak to terénne pomery umožnia, je vhodné prekryť
priestor ohraničený tesniacou stenou nepriepustnou fóliou, ktorá by mala zabrániť prieniku
zrážkových vôd.

8. Sanačné steny

Technológia tejto metódy je podobná ako u tesniacich stien, s tým rozdielom, že sanačné
steny sú priepustné pre vodu, ale nie pre kontaminant. Ten je zachytávaný priamo v stene
napr. sorbciou.

Nasledujúce metódy predpokladajú vyťaženie kontaminovanej zeminy a jej odvoz mimo

kontaminovaný priestor.

9. Termická desorbcia

Metóda je založená na princípe odparovania prchavých látok v priebehu zahriatia

80
kontaminovaného materiálu na potrebnú teplotu v špeciálnych spaľovniach. Uvoľnené
 RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.

prchavé kontaminanty sú vzápätí spaľované, alebo sú kondenzované pre konečnú deštrukciu

prípadne spätné využitie. Na vyčistenie výstupných plynov sa používajú cyklóny, vákuové
filtre a mokré odlučovače, prípadne sa zachytávajú na aktívnom uhlí.

10. Solidifikácia

Solidifikácia je taká metóda, pri ktorej sa kontaminant nelikviduje, ale imobilizuje

(spevňuje). Princíp metódy spočíva vo viazaní kontaminantu na takú látku, ktorá zamedzí
jeho vyplavovanie vodou do okolia. Používa sa hlavne betón, alebo CaO. Premiešanie
oboch materiálov sa realizuje v miešačkách. CaO vplyvom vzdušnej vlhkosti a vzdušného
CO2 prechádza cez hydroxidy na uhličitany, v ktorých je kontaminant pevne viazaný.

11. Kompostovanie

Kompostovanie je pomerne známa metóda, pri ktorej je možné zneškodniť materiály

kontaminované ropnými látkami pomocou organických látok, ktoré sa do kompostu
pridávajú v určitom pomere. V priebehu fermentácie a mineralizácie dochádza aj k rozkladu
ropných látok. Celý proces sa dá urýchliť použitím špeciálnych nádrží.

12. Pračka zeminy

Kontaminovaná zemina je premývaná vodou, prípadne s prídavkom detergentov v bubnoch.

Kontaminanty uvoľnené do premývacej vody sú z nej separované a voda je spätne využitá
na premývanie. V krajnom prípade zeminy možno premývať aj kyselinami, pričom po
oddelení kyselín je treba vyššie uvedené zeminy zregenerovať.

13. Skládkovanie

Táto metóda je v súčasnej dobe ešte stále najčastejšie používaná pri zneškodňovaní
kontaminovaných zemín. Jedná sa o organizačne najjednoduchšiu metódu, a často i
najlacnejšiu, ktorá však negatívne vplýva na okolité životné prostredie. V mnohých
prípadoch, hlavne kvôli vysokému obsahu kvapalnej fázy, horľavosti, oxidačným
tendenciám a interakcii so vzduchom, je táto metóda nevyužiteľná. Proces samovoľnej
degradácie ropných kontaminantov trvá 2-3 roky.

8.7 SANÁCIA ZEMINY, POSTUPY A METÓDY

Sanačné postupy pri dekontaminácii zemín rozdeľujeme podľa technického prístupu takto
[4]:

1. sanácia in - situ,

2. sanácia ex - situ, ktorá sa delí podľa realizácie na:

a) sanácia on - site,
b) sanácia off - site.
Postup sanácie in - situ (1) je založený na princípe, kedy k sanácii dochádza priamo v mieste
znečistenia bez nutnosti výkopových prác. Ako typický príklad možno uviesť
biodegradačné postupy, kedy sú do zeme vnášané baktérie, a degradácia znečistenia
prebieha priamo v podzemí. Ako ďalší príklad možno uviesť injektovanie rôznych
80
 RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.

chemikálií, s ktorými kontaminanty reagujú, metódy odsávania pár, čerpanie znečistených

podzemných vôd, solidifikácia a pod.

Pri sanácii ex-situ (2) - metóda on - site (a) sú kontaminované zeminy vyťažené
(vybagrované), ale ich dekontaminácia (napr. biodegradáciou, termickým rozkladom, atď. )
prebieha na upravenej ploche v blízkej lokalite a po dekontaminácii alebo znížení
koncentrácie kontaminantov sa vykoná spätné zasypanie.

U sanačnej metódy off - site (b) je kontaminovaný materiál po vyťažení (vybagrovaní,

vyfrézovaní,...) odvezený z priestoru havárie buď na vyčistenie alebo na najbližšiu vhodnú
skládku, respektíve do spaľovne.

8.8 ZÁKLADNÉ NEBEZPEČENSTVÁ PRI LIKVIDÁCIÍ ROPNÝCH

HAVÁRIÍ
Na základe analýzy nebezpečenstva na mieste ropnej havárie je možné stanoviť účinné
opatrenia na elimináciu možných rizík. Jedným z rozhodujúcich faktorov pre stanovenie
týchto opatrení, bude znalosť vlastností prítomných látok. Nerešpektovaním vlastností
týchto látok môže dôjsť k ohrozeniu života osôb, ktoré haváriu likvidujú, prípadne aj
ďalších osôb, respektíve životného prostredia.

Nebezpečenstvo vytvárajú tieto skutočnosti:

a) tvorba horľavých pár, ktoré v zmesi so vzduchom môžu byť príčinou vzniku požiaru,

b) vznik elektrostatického náboja pri prečerpávaní ropných látok.

ad a)
Vyparovanie horľavých pár súvisí so schopnosťou kvapaliny vyparovať sa. Prechod z
kvapalného do plynného skupenstva prebieha už pri značne nízkych teplotách, pričom
nasýtené pary sa môžu vytvoriť v uzavretom, ale aj v otvorenom priestore. Nasýtené pary,
unikajúce do vzduchu sa na otvorenom teréne zrieďujú so vzduchom a stávajú sa
nenasýtenými.
Rýchlosť vyparovania je priamo úmerná tlaku pár a výparnému teplu. (Ak je kvapalina
označovaná ako prchavá, t.j. vrie pri nízkych teplotách, potom je tlak jej pár za danej teploty
vysoký).
Pri hodnotení nebezpečenstva ropných havárií je treba analyzovať možnosti vzniku požiaru
a výbuchu kvapalín, čo vyžaduje poznať body ich vzplanutia, dolnú a hornú medzu
výbušnosti, prchavosť, výparné teplá, atď.

Podľa [6], [8], [10] sa za nebezpečnú koncentráciu pri záchranných, lokalizačných a

likvidačných prácach považuje dosiahnutie 25 % koncentrácie dolnej medze
výbušnosti.

ad b)
Schopnosť elektrizovania kvapalín je posudzovaná v súvislosti s nebezpečím vzniku požiaru
a výbuchu od elektrostatických výbojov, pričom za elektrostatický výboj považujeme určitý
druh iniciačnej energie. Iniciačné zdroje sú predmety alebo látky, ktoré sú schopné
odovzdať také množstvo energie určitého druhu, teploty a po určitú dobu, že sa tým vyvolá
vznietenie určitej zmesi horľavej látky a oxidačného prostriedku.
80
 RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.

Charakteristickou veličinou, ktorá udáva citlivosť horľavých látok na elektrickú iskru je

minimálna zápalná (iniciačná) energia. Je možno konštatovať, že elektrostatické nabíjanie je
nebezpečné vtedy, ak vzniklý elektrostatický náboj má také parametre, že jeho výbojom
vznikne iskra o energii, ktorá je rovnaká alebo väčšia ako minimálna iniciačná energia
výbušnej zmesi. Všeobecne platí, že uhľovodíky hlavne s dvojitou väzbou majú iniciačnú
energiu v rozmedzí 0,01-0,3 mJ.

8.8.1 NEBEZPEČENSTVO PRESKOKU ELEKTRICKEJ ISKRY

Pri vzniku elektrostatických výbojov môžu byť jednou z elektród nabité elektricky vodivé
časti zariadenia alebo nabité elektricky nevodivé látky.

Druhou elektródou môžu byť uzemnené steny zariadenia alebo ich súčasti, ktoré sú
umiestnené buď pod hladinou kvapaliny alebo sú v ich tesnej blízkosti, prípadne sú do
týchto látok čiastočne ponorené. Zdrojom elektrostatického náboja môže byť aj človek,
pričom k nabitiu ľudského tela môže dôjsť predovšetkým pohybom odevu po tele, pri práci
s látkami ľahko elektrizovateľnými alebo dotykom nabitého predmetu.

K preskoku elektrickej iskry môže dôjsť predovšetkým medzi [4]:

– nabitou kvapalinou a uzemnenými dielmi, ktoré sa vyskytujú prevažne nad povrchom

kvapaliny,
– uzemnenými dielmi alebo človekom a nabitou kvapalinou,
– neuzemnenými nevodivými hadicami alebo trubkami a kvapalinou,
– cisternou a prečerpávacím zariadením - ak nebola cisterna uzemnená,
- dielmi zariadenia, ktoré sú nabité nábojmi opačných polarít, prípadne rovnakej
polarity ale rôzneho potenciálu.

Medzi ďalšie možné zdroje vzniku elektrostatických nábojov treba zaradiť tieto:

– výtok kvapaliny, trieštenie vtekajúceho prúdu do nádrže, voľný pád kvapaliny na

hladinu alebo steny nádrže,
– rozstrekovanie alebo rozprašovanie kvapaliny,
- prenikanie vzduchu alebo vzduchových bubliniek cez kvapalinu (čerenie).

8.9 LIKVIDÁCIA ROPNÝCH HAVÁRIÍ

Pri likvidácií nebezpečných horľavých kvapalín a ich následkov hasiči používajú špeciálne
čerpadlá, ktoré sú určené na odčerpávanie horľavých kvapalín, norné steny na zachytávanie
týchto látok na vodných tokoch a rôzne druhy sorbčných materiálov na likvidáciu týchto
látok.

Pri nehodách s nebezpečnými kvapalnými horľavými látkami môže dôjsť k úniku veľkého
množstva týchto látok do voľného priestranstva, do vodného toku, alebo do vodnej nádrže.
V prípade veľkej havárie môže zásah trvať aj niekoľko desiatok hodín.
Na začiatku takéhoto zásahu bude potrené nasadiť veľký počet síl a prostriedkov na
likvidáciu havárie. Po príchode na miesto zásahu a vykonaní prieskumu je potrebné
informovať aj ďalšie zložky (odbor životného prostredia daného okresu, povodie daného
toku, pracovníkov miestnych a obecných úradov, políciu, zdravotníkov, pracovníkov
podniku, v ktorých sa spracováva alebo skladuje daný typ nebezpečnej látky). 79
 RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.

Pri takýchto nehodách v doprave, platia už uvedené základné postupy. Ak sa vykonajú

všetky potrebné opatrenia, treba rozhodnúť o použití vhodného technického prostriedku k
odčerpávaniu danej ropnej látky.

Technické prostriedky na odčerpávanie sa volia podľa druhu prostredia, v ktorom kritická

situácia vznikla, pričom je potrebné vyhodnotiť predpokladané množstvo nebezpečnej
kvapaliny, ktorá do ohrozeného priestoru ešte natečie a množstvo kvapaliny, ktorú je daný
priestor schopný ešte prijať bez nebezpečia jej ďalšieho šírenia do okolia. Treba kalkulovať
so skutočnosťou, že veľká časť kvapaliny bude za priaznivých podmienok vsakovať.

Pokiaľ to technické prostriedky umožňujú, je možné umelo vytvoriť priekopy a priehlbne, v

ktorých sa unikajúca látka zhromažďuje, a tú časť, ktorá nestačí vsiaknuť, je treba
odčerpávať. V takomto prípade je vhodné zvoliť čerpadlá v nevýbušnom prevedení, ktoré sú
poháňané buď hydropohonom alebo elektromotorom. Výkony týchto čerpadiel bývajú
väčšinou od 100 l.min-1 až po 800 l.min-1. U čerpadiel na hydropohon sú výkony menšie.
Čerpadlá poháňané elektromotormi mávajú o niečo väčšie výkony aj keď vo väčšine
prípadov nepresahujú 800 l.min-1.

Určitý problém môže spôsobovať zachytávanie látky do nádob alebo cisterien. Na začiatku
zásahu vo väčšine prípadov nebude k dispozícií dosť cisterien, aby sa látka mohla odvážať
na miesto likvidácie. Pre prvú fázu tohto zásahu je preto potrebné mať pripravené
veľkoobjemové cisterny, či už s nosnou konštrukciou alebo samonosné. Menej vhodné sú
pevné železné alebo plastové nádoby z dôvodu ich menšieho objemu. Čím viac nebezpečnej
látky stačíme odčerpať, tým menej jej vsiakne do podložia, alebo roztečie do okolia.

Dôležité je dbať aj je očistenie vozidiel, ktoré odchádzajú z priestoru danej udalosti a sú

znečistené kontaminovanou zeminou. Je nutné, aby ostatné komunikácie neznečisťovali a
tým nezväčšovali okruh kontaminovaného prostredia. Pokiaľ je čerpaná látka s nízkym
bodom vzplanutia, musíme vymedziť väčšiu nebezpečnú zónu. Ak sa používa na pohon
čerpadiel elektrocentrála, je vhodné ju umiestniť za prirodzenú alebo umelo vytvorenú
stenu, ktorá zabráni tomu, aby pri zmene smeru vetra došlo k iniciácií oblaku odparenej
kvapaliny. Preto je potrebné merať koncentráciu pár látky pomocou detektorov, avšak na
voľnom priestranstve nedokážeme vždy namerať objektívne hodnoty.
Zasahujúci záchranári musia byť vybavení ochrannými pomôckami (oblekmi, dýchacími
prístrojmi). V prípade, že sa nebezpečná kvapalina dostane do akéhokoľvek vodného toku,
vzniká pre zasahujúcich záchranárov rad ďalších problémov s ich likvidáciou. Čím je tok
väčší a mohutnejší s rýchlejším spádom vody, tým väčšie problémy vzniknú pri
zachytávaní látky. Na takomto toku je potrebné nájsť čo najkľudnejšie miesto a vytvoriť
sústavu norných stien pre zachytenie unikajúcej látky. Riešenie havárií tohoto typu sa
uľahčí, ak jednotlivé okresy (regióny) budú mať svoje vodné toky preskúmané a zmapované
s dôrazom na vhodné miesta pre použitie norných stien, postavenie čerpadiel, záchytných
nádrží a pod.

Na odčerpávanie nebezpečných látok z vodnej hladiny sa môže použiť plávajúce čerpadlo

(skiner). Je to čerpadlo, ktoré je nastavené tak, aby z vodnej hladiny odoberalo približne 1,5
mm vodného stĺpca. Takéto čerpadlá majú regulovateľný výkon od 40 l.min-1 - 350 l.min-1,
keď ideálne množstvo je 250 l.min-1. Pri každom čerpaní horľavých kvapalín musia byť
uzemnené všetky čerpadlá a hadicové vedenia.

Od čerpadla sa kvapalina dopravuje do otvorenej veľkoobjemovej cisterny (bazénu), odkiaľ

je vhodné ju ďalším skinerom prečerpávať do inej nádrže. Čerpaná kvapalina by mala byť
80
čo najmenej napenená tak, aby nevytvorila emulziu. V takomto prípade sa zle oddeľuje voda
 RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.

od ropnej látky. Už pri napúšťaní kvapaliny do nádrže treba dbať na to, aby kvapalina
nedopadala z veľkej výšky, alebo naopak nebolo vyústenie zavedené až na dno bazénu, čím
by mohlo dochádzať k vytvoreniu emulzie. Ak bude hladina v druhej nádrži pokojná, potom
pri použití skineru je možné odčerpať iba látku, ktorú chceme zachytiť. Na dno tohto bazénu
sa zavádza sacie vedenie, ktorým je nutné dopraviť čistú vodu do takzvaného gravitačného
odlučovača oleja, čo je vlastne bazén o kapacite 2 000 l vody, ktorý má pevne zabudované
norné steny a výtokovou armatúru. Na norných stenách sa zachycujú posledné zvyšky
nečistôt, ktoré môžeme odstrániť absorbčnými materiálmi a von vyteká relatívne čistá voda.
Na začiatku tejto činnosti musí byť prítomný dostatočný počet záchranárov, aby vybudovali
a upevnili norné steny, ktoré predstavujú základ pri zachytávaní a odčerpávaní
nebezpečných kvapalín.

Pri likvidácii ropných havárií touto metódou je potrebné zabezpečiť vhodné dopravné
prostriedky, ktoré odčerpanú látku budú odvážať na miesta likvidácie. Pokiaľ by vodná
hladina nebola vhodná na použitie skinerov, potom, môžeme ropné látky čerpať čerpadlami
v nevýbušnom prevedení. V takomto prípade je nutné zaistiť, aby sací kôš sacieho vedenia
neležal na dne vodného toku a nebral čistú vodu, ale nainštalovať ho tak, aby bol tesne pod
hladinou a aby bral väčšinu produktov, ktoré chceme odčerpať a zároveň aby nám nenasával
vzduch, pretože tieto čerpadlá sú na tento jav citlivé a nemôžu byť prevádzkované bez
kvapaliny. Mohlo by tu dôjsť k poškodeniu čerpadla.

Dôležité je vyčistenie použitých technických prostriedkov a náradia. Ak bude na mieste

zásahu nutná ďalšia asanácia, je vhodné vykonať čistenie technických prostriedkov priamo
na mieste, pretože tým znížime nebezpečie kontaminácie životného prostredia v danej
lokalite. Je to vhodnejší spôsob, ako odviesť znečistené zariadenie na základňu a spôsobiť
tým ďalšie problémy, napríklad na čističke odpadových vôd v mieste dislokácie. Pokiaľ z
nejakých dôvodov nie je možné vykonať očistenie na mieste udalosti, je najvhodnejšie
odviesť všetko zariadenie do podniku, v ktorom sa vyrába odčerpávaná kvapalina a kde sa
nájdu priestory na očistenie. Zásahom by záchranné zložky nemali spôsobiť väčšie škody,
ako tie, ktoré vznikli samotnou mimoriadnou udalosťou.

Pri úniku ropných látok do vodných tokov, za okamžité opatrenie sa považuje ohlásenie
tejto udalosti, čo je povinný vykonať pôvodca havárie. To znamená: nahlásiť haváriu na
príslušné operačné stredisko (polícia, hasiči), čo najrýchlejšie odstrániť príčinu havárie a
zabrániť alebo zmierniť škodlivé účinky havárie. Pri následných opatreniach vykonávaných
záchranárskymi zložkami sa likvidujú uniknuté látky, sleduje kvalita vody a zasiahnuté
miesta sa uvádzajú do pôvodného stavu.

Pre záchranné zložky po príchode na miesto udalosti je dôležité:

• zhromaždiť a vyhodnotiť základné informácie o nebezpečnej horľavej kvapaline (druh

a množstvo látky, horľavosť a výbušnosť látky, rozpustnosť vo vode, charakteristické
vlastnosti, pravdepodobnosť ďalšieho nebezpečia a ohrozenia, stanovenie postupu
likvidácie),
• zabezpečiť miesto úniku látky a miesto zásahu (ohradenie miesta, zákaz vjazdu
automobilov a osôb, zaistenie bezpečnosti pre zasahujúce zložky),
• odstrániť zdroj znečistenia (uzavretie ventilov, atď.),
• oddeliť zasiahnutý priestor (postavenie zábran, norných stien, upchatie kanálových
vpustov).

Následné opatrenia pre zložky, ktoré sa na takomto zásahu zúčastnia:

• zber a separácia zachytených látok, 81

 RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.

• zber a separácia nasýtených sorbentov,

• odber kontrolných vzoriek vôd a zeminy,
• následné sanačné práce,
• zápis o havárii,
• oprava a výmena poškodeného náradia, ktoré bolo pri zásahu použité,
• navrhnutie preventívnych opatrení pre zamedzenie podobných havárií.

8.9.1 ZÁSADY LIKVIDÁCIE ROPNÝCH HAVÁRIÍ NA PEVNEJ PÔDE

• pre zamedzenie ďalšieho vyparovania a zapálenia je treba vytečené ropné látky s

bodom vzplanutia pod 55 °C podľa konkrétnej situácie a nebezpečenstva pokryť vrstvou
peny, najmenej 10 cm hrubou,
• lokalizovať vytečené ropné látky vytvorením hrádzí (piesok, hlina, absorbenty,...),
usmerniť ich a zachytávať v záchytných nádobách,
• zamedziť vniknutiu ropných látok do kanalizácie, šachiet, pivničných priestorov,
jám a do povrchových vôd,
• pri ohrození ľudí, zariadení alebo zamorení spodných vôd v území s vodnými
zdrojmi, odčerpať vytečené ropné látky a zachytiť ich v záchytných nádobách,
• pri vrstvách ropných látok pod 5 cm ich pokryť primeraným množstvom
absorbentov,
• ropnými látkami nasiaknuté absorbenty naberať drevenými lopatami a uchovať až
do odvezenia vo vhodných nádobách,
• na zamedzenie vytekania ropných látok z nádob použiť utesňovacie kliny a
čistiacu vlnu, netesnosti na ventiloch alebo prírubách odstrániť dotiahnutím skrutiek,
použitím podložiek, bandáží a tmelov,
• pri odstraňovaní netesností používať len neiskriace nástroje,
• odstraňovanie netesností na zariadeniach s ropnými látkami s bodom vzplanutia
pod 55° C, začať až po prikrytí vytečených ropných látok penou,
• prečerpávanie vytečených ropných látok alebo olejov zo záchytných nádrží do
pristavených cestných alebo železničných cisterien vykonávať len pomocou neiskriacich
čerpadiel, alebo schválených ponorných čerpadiel,
• za účelom odvedenia statickej elektriny pri prečerpávaní z cisterny do cisterny je
nutné obe cisterny uzemniť,
• na vyprázdnenie cisterny použiť hadicové vedenie B 75 pomocou prechodu na
vypúšťacie hrdlo cisterny,
• voľný prepad ropných látok nesmie presiahnuť 1 m a koniec hadice je nutné v
naplňovanej cisterne zaťažiť, aby nedochádzalo k úderom spojky o stenu,
• pri nasadzovaní alebo vyberaní čerpadla z cisterny je nutné zamedziť nárazom
čerpadla o stenu nádrže,
• pri prečerpávaní ropných látok z technologických zariadení za prevádzky je treba
čeliť jedovatým výparom.

8.9.2 ZÁSADY LIKVIDÁCIE ROPNÝCH HAVÁRIÍ NA POVRCHOVÝCH

VODÁCH

• pri príchode na miesto nehody rešpektovať smer vetra a rýchlosť prúdenia vody a
pohyb ropných látok (oleja),
• pri voľbe miesta na kladenie nornej steny pamätovať na možnosť prístupu pre
vozidlá, ktoré vezú norné steny, absorbenty, zachytené ropné látky a iný materiál,

79
 RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.

• pri ropných haváriách, kedy je hrúbka vrstvy plávajúcich olejov pomerne veľká,
je nutné varovať obyvateľov v smere toku vody o zákaze použitia ohňa v blízkosti
brehov,
• plávajúce ropné látky v prvej fáze lokalizovať jednoduchými nornými stenami z
hranolov alebo hadíc, pričom sa snažiť o obkľúčenie ropných látok na najmenšej ploche
tak, aby ich bolo možné účinne odsávať pomocou čerpadiel,
• pri výbere miesta na inštaláciu protiolejových norných stien na tečúcich vodách,
je nutné rešpektovať čas potrebný na dovoz norných stien a na ich vlastné zostavenie a
inštaláciu,
• na tečúcich vodách, kde rýchlosť prúdu dosahuje 0,2 a viac metrov za sekundu sa
budujú minimálne dve norné steny od seba vzdialené približne 150 metrov,
• na zachytenie ropných látok (olejov), ktoré prenikli cez prvú nornú stenu, je nutné
použiť sorbenty, ktoré po absorbovaní olejov odstrániť pred druhou nornou stenou,
• norné steny inštalovať (ukotviť) v smere toku vody pod uhlom 45°, pričom u
tokov s vyššou rýchlosťou ako 0,2 m.s-1 tieto upevniť po každom piatom metri lanami o
breh,
• u toho brehu, kde sa nazhromaždia ropné látky, je treba mať pripravené zberné
jamy alebo veľkokapacitné nádrže na odber zachytených ropných látok,
• zachytené ropné látky (olej) nazhromaždené v zberných jamách alebo nádržiach,
odčerpať neiskriacimi čerpadlami do vlečných, automobilových alebo iných cisterien.

Vzhľadom nato, že odčerpávané ropné látky budú v skutočnosti predstavovať emulgovanú

zmes voda-olej, tieto sa musia v záverečnej fáze upraviť filtráciou a odlučovačmi olejov.
Počas zachytávania ropných látok a ich manipulovania s nimi, je nutné prísne dodržovať
protipožiarne opatrenia! Niektoré problémy, spojené s likvidáciou ropných havárií prinášajú
nasledujúce obrázky:

79
 RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.

13452

80
 RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.

Obr.7.2 Zaklinovanie prerazenej nádrže Obr.7.3 Provizórna nádrž vytvorená z

klinom rebríkov prekrytých polyetylénom na
zachytenie ropných látok

123
Legenda:
1- kanálová doska,
2- penový materiál,
3- prítlačná doska.

Obr.7.4 Utesnenie kanálu

za účelom zamedzenia
prieniku
ropných látok do
kanalizačnej

sústavy

2341
Legenda:
1- odsávacie potrubie,
2- plavák,
3- plávajúce ropné látky,
4- hladina vody.

79
 RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.

Obr.7.5 Odčerpávanie ropných látok z hladiny

vody

80