Naša minulosť - I.

obdobie pred Pražskou jarou

Colná správa a rok 1968

V histórii každého štátu sú obdobia, na ktoré ľudia neradi spomínajú. U nás by
mnohí medzi ne zaradili aj rok 1968, ktorý nosí predovšetkým nálepku ruskej
okupácie. Život colníkov však v colnej správe fungoval aj vtedy. Presvedčia vás
o tom nasledovné riadky plné drobných radostí i starostí, zaujímavých faktov
a udalostí.
Fakty, ktoré prekvapia i pobavia
- Generálnym riaditeľom CS ČSSR bol Stanislav Saur.
- V colnej správe pôsobilo v tomto roku cca 20 percent žien, pričom prvá „Eva“
bola do nej prijatá v roku 1952.
- Colný kontrolór Ján Lomnický a colný asistent Jindřich Sedláček na colnej po-
bočke Jablonec nad Nisou v rámci záväzku k 50. výročiu VOSR po pracovnom
čase opravili a natreli strechu. Stavebný podnik by to bol v tej dobe schopný
vykonať najskôr za dva roky.
Solidárni colníci z Popradu
Kolegovia z colnice Poprad a jej pobočiek usporiadali zbierku na podporu vý-
stavby ALWEG-u (unikátny systém jednokoľajovej železnice) vo Vysokých Tat-
rách. Na účet v ŠBČ v Bratislave poslali 1400 Kčs (na terajšie pomery 21 000 Sk).
Podľa výsledku akcie „ALWEG“ asi tento (aj keď výnimočný) čin oľutovali. V roku
1970 totiž vtedajší minister dopravy ČSSR Alois Indra projekt zastavil. Namiesto
neho čiastočne zrekonštruovali úzkorozchodnú trať Tatranskej elektrickej že-
leznice a  peniaze na ALWEG spontánne vyzbierané celým národom skončili
bohvie kde.

Jediná známa dochovaná fotografia vedúceho Colnice Žilina (neskôr riaditeľa)

Jozefa Skočdopole (v colnej správe pôsobil od apríla 1931 do marca 1977)
- Aj keď sa úrady tvárili, že podporujú turistický ruch, „bežný“ občan čakal na
víza do kapitalistických štátov 2 – 6 týždňov. Samozrejme, ak „bežnému“ ob- Záhadný zlodej balíkov a chúdence muchy
čanovi tieto kompetentné úrady vycestovanie dovolili. Na vyclievacích poštách to mali kolegovia colníci ťažké odjakživa, výnimkou
nebol ani rok 1968. Boli totiž okamžite obvinení, ak čokoľvek adresátovi ne-
Colníci sa činili: Rekord v juhoslovanských autobusoch... prišlo alebo sa stratilo. Nezavážila ani skutočnosť, že s tovarom veľakrát nepri-
Cez hraničný priechod chádzali do priameho kontaktu. Balíky a iné zásielky totiž rozbaľovali a znovu
Halámky vstupovali balili zamestnanci príslušnej pošty. Svoje si v tomto prípade „užili“ aj colníci na
v  priebehu januára tri žilinskej pošte. Vedúcemu Colnice Žilina Jozefovi Skočdopole sa dostal do rúk
autobusy imatriku- ostrý list, v ktorom pisateľ obviňoval colníkov z krádeže. Sťažovateľ, ktorý po-
lované v  Juhoslávii, chádzal z okolia Žarnovice, dostával balíky z Ameriky. Jeho stará mama, ktorá
v ktorých bol odhalený sa za veľkou mlákou usadila, mu totiž v minulosti poslala pekný letecký sveter
kontraband v celkovej spolu s „plácačkami“ na muchy. Mladíkovi sa však sveter zapáčil natoľko, že jej
výške 897 476 Kčs (na napísal, aby mu poslala ďalší. Stará mama mu vyhovela a balíky posielala ako na
dnešné pomery s  pri-
hliadnutím na kúpy-
schopnosť cca 13,5 mil.
Sk) a colné pohľadávky
predstavovali 447  489
Kčs (cca 6,7 mil. Sk).
Celkovo bolo spísa-
ných 112 protokolov,
do väzby bolo vzatých
7 osôb. Colníci zistili,
že išlo o organizovanú
činnosť, na ktorú boli
najaté osoby z  juho-
slovanského vidieka
len za účelom prevozu
tovaru. Organizátori
boli obchodníci zo
známeho viedenského
Colníci pri spisovaní protokolov Mexicoplatzu. Zimná polnoc v Pomezí nad Ohří, február 1968

12
 Naša minulosť - I. obdobie pred Pražskou jarou

páse. Malo to však jeden háčik
– balíky obsahovali len spo-
mínané nástroje na kántrenie
múch, po svetroch nebolo ani
stopy. Nečudo, že sa sťažova-
teľ nahneval. Na colnici rekla-
moval stratené svetre a  písal
ostré sťažnosti. Po šiestom
balíku však došla trpezlivosť
aj colníkom, mladíka vyzva-
li, aby si zásielku z  Ameriky
prišiel prevziať na pobočku
osobne. Vytúženého svetra sa
však nedočkal ani po otvorení
nepoškodeného (už siedme-
ho!) balíka. Na koreň balíkovej
záhady sa však prišlo - vnuk
totiž opísal z americkej dekla-
rácie namiesto „sveter“ slovo
„plácačka“. Starká, v  mylnej
predstave, že na Slovensku
nemáme takéto technické vý-
dobytky, poslala ich vnukovi
spolu asi dvadsať.
6. Zmeniť funkcie v  colnej správe: namiesto samostatný colný kontrolór na
vrchný kontrolór, namiesto colného inšpektora vrchný inšpektor a namiesto
vedúceho colnice colný riaditeľ.
7. Pri prijímaní nových colníkov do zamestnania prísne dbať na kvalifikačné
predpoklady. Novoprijatý colník musel mať od tohto obdobia maturitu.
Ostatní zamestnanci si ju museli dorobiť do roku 1972.
Pokračovanie v budúcom čísle
h.c.i. Ing. Marcel Šuštiak a –dš-
Foto: zbierka autora
Rádiostanice VXV-010 boli pokusne testované
pre využitie v colnej správe aj v roku 1968 (za-
čali sa testovať v roku 1967) na colnici Děčín –
východná nákladná železničná stanica. Colné
vybavenie nákladného vlaku sa skrátilo z 35 min
na 3 min.

Colníci sa dokázali vynájsť vždy

Pred 40 rokmi chodili colníci preclievať tovar aj priamo do podnikov. Počas
takejto praxe si vyvinuli rôzne grify, ktoré zaberali na lenivých zamestnancov. Kontrola vlaku za pomoci štvornohého pomocníka, jar 1968
Medzi takéto know-how patrila aj nasledovná finta. Colník, ktorému sa kvalita
expedovaného tovaru nepozdávala (napr. tovar poškodený pri nakladaní), po-
žiadal zodpovednú osobu o vlastnoručný podpis na rub deklarácie. Tým mala „Pikošky“ zo zahraničia 1968
kompetentná osoba potvrdiť, že expedovaný tovar spĺňa požiadavky expedič- - Rozmohlo sa pašovanie drog z Bejrútu do Viedne. Honorár kuriéra za jednu
ného príkazu na normu a kvalitu. Vedúci oddelenia technickej kontroly si tak cestu s kufríkom predstavoval 4500 západonemeckých mariek. Išlo o sumu,
veľmi dobre rozmysleli, či na seba zoberú odflinkanú prácu druhých. Výsledok ktorá prevyšovala tri a  polročný plat osoby pracujúcej v  československom
spomínanej finty colníkov skoro vždy potešil. Tovar totiž vedúci takmer vždy priemysle.
prikázal vyložiť, rozbaliť a nedostatky odstrániť.
- Colníci vo Švédsku začali používať proti pašerákom drog detektory. V tej dobe
Pražská jar v colnej správe bolo len v hlavnom meste Štokholme 7000 drogovo závislých. U nás sa colní-
Demokratizačný proces Pražskej jari sa začal v colnej správe prejavovať na celo- kom o takomto detektore ani nesnívalo.
štátnej porade, ktorá sa konala v dňoch 19. – 21. marca 1968.
Účastníci porady sa uzniesli: - Na colnici v čílskom prístave Arica zadržali temperamentným Bolívijčanom tri
1. Unifikovať niekoľko typov hraničných priechodov. papagáje, ktoré stále vykrikovali: „ Viva Fidel „ (Castro), „My sme guerilovia“ a „
2. Prehodnotiť platovú sústavu a odstrániť diferenciácie medzi platmi orgánov Preč s Barrientosom“ (vtedajší bolívijský prezident). Osud majiteľov papagá-
colnej správy a orgánov ministerstva vnútra. jov nie je známy, ale v lepšom prípade prišli o vtákov, v horšom si posedeli
3. Zabezpečiť plynulé zásobo- v base (alebo naopak ?).
vanie a  vystrojovanie prí-
slušníkov colnej správy. Pre - Colní úradníci jej veličenstva vo Veľkej Británii odhalili najväčší kontraband
tento účel zvážiť zriadenie za posledných 250 rokov. Išlo o  4  000  000 krabičiek cigariet s  hmotnosťou
výroby nových rovnošiat na 4,5 tony. Krabička cigariet v tej dobe stála 10 penny.
Slovensku, zvážiť zmenu jej
farby a  nahradenie roziet - Colníci v Západnom Berlíne museli podľa predpisu opečiatkovať každú skon-
hviezdami. trolovanú vec. To sa stalo aj v prípade zásielky 100 kusov zvláštnych pošto-
4. Oboznámiť príslušné cen- vých známok, ktoré prišli do budapeštianskeho mestského múzea. Na každej
trálne orgány s ťažkou situ- známke bola vzorne odtlačená pečiatka colného úradu. Povinnosť je povin-
áciou na úseku zabezpečo- nosť, ale známky boli nepoužiteľné.
vania rodinných bytov.
5. Zvážiť rozšírenie ekonomic- - Americkí colníci začali používať prístroj na kontrolu pašovania zlata. Vysielač
kej samostatnosti pre úze- slabých röntgenových lúčov spustil po detekcii zlata zvukový signál. Podobný
mie Slovenska. prístroj bol použitý aj v seriáli o československých colníkoch „V znamení Mer-
kúra“, kde bol medzi sladkosťami odhalený zlatý prsteň obalený čokoládou.
Komisia pre zaistenie socia-
listického poriadku pri colnici - Zbohatnúť sa dalo kúpou starožitností v Sovietskom zväze. Nešlo však o žiad-
v Komárne prejednávala v janu- nu nezákonnú činnosť. Podľa časopisu Literaturnaja gazeta sa v oficiálnych
ári 1968 niekoľko prípadov neo- obchodoch s  možnosťou vývozu, dali nakúpiť starožitnosti (hlavne obrazy,
právneného vyvážania zbraní. ikony) za zlomkovú cenu svojej hodnoty v západnej Európe. Všetko prasklo,
Ako úkryty boli zvolené paplón keď sa jeden cudzinec sovietskym colníkom pochválil, že sa z neho stal práve
a  plyšová hračka. (foto: vedúci veľký boháč. Colníci to okamžite nahlásili na kompetentné miesta a s ďalšími
colnice Komárno A. Árendáš) vývozmi za výhodné ceny bol koniec.

13
Naša minulosť
Colná správa a rok 1968
(Pokračovanie z minulého čísla)
Spomienky na okupačný rok 1968 pokračujú. O tom, že nie sú len plné smútku
a vzdoru, ste sa presvedčili už v prvej časti venovanej tomuto obdobiu. Aby
sme však toto tvrdenie ešte viac podčiarkli, uverejňujeme aj pokračovanie,
ktoré pre vás pripravil náš aktívny „historik“ Marcel Šuštiak.
Colnícky list Dubčekovi
Účastníci celoštátnej porady vedúcich colníc ČSSR, ktorá sa konala v dňoch 19. –
21. 3. 1968 pri počúvadlianskom jazere pri Banskej Štiavnici, sa v liste zaslanom
prvému tajomníkovi ÚV KSČ Alexandrovi Dub-
čekovi postavili za obrodný proces spoločnosti.
Žiadali v ňom „... aby bol preskúmaný politický
a ekonomický dopad doterajších bezpečnost-
ných opatrení na štátnej hranici.“ Colníci sa tiež
postavili za požiadavku, aby z verejného, hos-
podárskeho a  politického života odišli všetci,
ktorí sa v minulosti skompromitovali.
Náznak demokracie zvaný „rehabilitácie“
Závan demokratického procesu sa prejavil aj
v colnej správe, a to zriadením rehabilitačných
komisií. Zamestnanci sa na ne mohli obrátiť, ak
chceli dať prešetriť v  minulých rokoch krivdy
na nich spáchané. Komisiu pre Čechy a Mora-
vu riadil námestník GR Karel Krejča a komisiu
pre Slovensko vedúci Colnice Komárno Marek
Árendáš.
Poznámka: Bolo by zaujímavé poznať ďalšie
osudy vedúcich uvedených komisií, ako aj prí-
padov, ktoré riešili. Ak máte o nich nejaké in-
formácie, budeme vďační za ich zaslanie. Radi
ich v niektorom z budúcich čísiel uverejníme.
A teraz o tom, ako sa zjednodušovanie občas nevypláca
Byrokracia má svoje úskalia, ktoré vždy boli, sú, aj budú. Obísť ich a  uľahčiť
administratívu pri vystavovaní tovaru na veľtrhu chceli aj brnianski colníci. Tí
navrhli v roku 1961 zjednodušiť colný záznam (tlačivo MZO-200/Cel.). Pôvod-
ne dobre mienená myšlienka sa však zmenila na zlý sen, a to aj pre náhodu.
Návrh colníkov z Brna sa totiž dostal do časopisu colnej správy NDR Sozialis-
tische Zollkontrole č. 3/1965. Nemcom sa
však návrh zapáčil. Po vznesení určitých
„pripomienok a návrhov“ dali podnet na
zavedenie tejto jednoduchšej veľtrhovej
colnej deklarácie vo všetkých krajinách
vtedajšieho socialistického tábora. V roku
1963 bol uvedený návrh konzultovaný na
konferencii vedúcich colných správ krajín
socialistického tábora, kde bol schválený
štatút skupiny colných expertov pre štú-
dium možnosti zjednodušenia a  zjedno-
tenia colných formalít. Pôvodom brnian-
sky nápad vyústil až do konečnej Dohody
o  zjednodušení colného prejednávania
tovaru určeného na výstavy a  veľtrhy.
Tá bola podpísaná 24. 7. 1965 v  Berlíne
a následne uvedená do praxe. Po troch ro-
koch fungovania dohody došlo k porade
expertov colných správ NDR, PĽR, ZSSR,
MĽR, BĽR a ČSSR. Všetci sa zhodli na tom,
že fungovanie v  praxi je problematické.
Počiatočný dobrý nápad českých colníkov
12
sa totiž po pripomienkach a zmenách obrátil proti nim. Colníkom pri prejedná-
vaní tovaru pre výstavy a veľtrhy iba pridal na práci.
P. S. Za colnú správu ČSSR bolo na medzinárodnom fóre vyhodnotených ako chyb-
ných 94% všetkých „vaľtržných“ deklarácií, z čoho na colnici v Brne asi radosť nemali.
Rovnošata colnej správy prebehla dlhoročný maratón
Používanie a nosenie rovnošiat pracovníkov colnej správy upravovala smernica
č. 1/1965. Tú však Ústredná colná správa navrhla zmeniť už v roku 1968, a to pre
viacero dôvodov.
Druh a modrú farbu vtedajších rovnošiat pridelila colnej správe Štátna pláno-
vacia komisia. Rovnakým dizaj-
nom pôvodne tiež disponovali
aj uniformy Československých
aerolínií a  Štátnej leteckej
správy. Postupne sa však rady
nositeľov týchto rovnošiat roz-
rastali a  rovnaká látka i  farba
boli prideľované aj pre organi-
zácie ako Verejná poriadková
služba, Dopravný podnik hl.
mesta Prahy, Československá
autobusová doprava, technic-
ká inšpekcia národných výbo-
rov, Čedok, spoje či pre rôzne
kapely (podnikové dychovky
a pod.), vrátnikov v podnikoch,
pracovníkov československé-
ho červeného kríža, podnikové
požiarne zbory a pod.
Ústredná colná správa sa preto
rozhodla pre zmenu, ktorá sa prejavila zeleným označením čiapok a výložiek.
Na čiapkach boli navyše zavedené tvrdé štítky, na náplecníkoch funkčné ozna-
čenie.
Kolotoč zmien v colníckej garderóbe pokračoval
Sivé košele z popelínu boli počas roka 1968 nahradzované košeľami z hodváb-
neho špeciálne farbeného popelínu s polovystuženým golierom. V roku 1969
ich mali vystriedať tzv. dederonky z Jitexu Písek. Zmeny nastali aj v kravatách,
ktoré boli dovtedy vyrábané z PVC. Keďže sa krčili a lámali, boli nahradené po-
lyesterovými.
V prípade daždivého počasia mohli colníci použiť RADKU. Reč je, samozrejme,
o  plášti z  tohto materiálu, ktorý bol pôvodne dvojradový. Kvôli úsporám bol
však nahradený jednoradovým, ale s trojitým sedlom proti dažďu.
Hľadanie toho správneho materiálu s veľkým M prebiehalo aj v prípade výstelky
zimnej bundy. Colníci si počas služby odskúšali vložku z plyšu i z molitanu. Mo-
litan sa po roku musel vymeniť. Nedržal formu, pukal a nemal ani dostatočné
tepelné vlastnosti. Neosvedčila sa ani navrhnutá plyšová vložka, ktorú v roku
1969 vystriedala kožušinová. Tento materiál sa rovnako osvedčil aj na colníc-
kych ušiankach.
Látka na rovnošaty bola navrhnutá z tesilu, ktorý vyrábal n. p. Texilana v Liberci.
Novinkou bolo aj zavedenie zimnej a letnej verzie rovnošaty (z ťažšieho a ľah-
šieho materiálu). Colníkom sa osvedčilo používať popri poltopánkach aj tzv.
kanady.
Problémy, problémy a ešte raz problémy
Situáciu okolo uniforiem komplikovali viaceré faktory, jedným z  nich boli aj
dodávatelia. Kvalita materiálu z Mosilany Brno bola totiž čoraz nižšia a farebne
nejednotná. Situáciu ohľadom oblečenia skomplikovalo aj prijatie 300 nových
colníkov. To „zamávalo so skladom“ natoľko, že sa košele veľkosti číslo 38 a 39
stali nedostatkovým tovarom. Nájsť vhodného výrobcu pre taký počet zamest-
nancov, aký mala colná správa, nebolo jednoduché. Pre veľké podniky to bolo
 Naša minulosť

v centrálne plánovanej ekonomike málo a pre malé veľa. Nakoniec sa však hľa-
danie vyplatilo. Podnik VKUS Hradec Králové mal navyše jednu výhodu, a  to
centrálnu výrobu. Výroba rovnošiat, ktorá v minulosti prebiehala vo viacerých
podnikoch, sa totiž ukázala ako nevhodná. Olivovozelenú farbu (akú používali
ostatné ozbrojené zbory) získali colníci do vienka až na prehliadke v Hradci Krá-
lové, ktorá sa konala v apríli 1969. Uvedenou rovnošatou boli postupne v obdo-
bí rokov 1969 až 1971 vystrojení všetci zamestnanci colnej správy.

Ťažká cesta za slobodou

Pracovníčka colnej správy so služobným označením „samostatný colný kontrolór“

pri colnom konaní (1968)

zete prepašovať 25 kg zlata zo Švajčiarska. Svoje fyzické zdatnosti však podceni-
V polovici februára 1968 sa pokúsil istý mladý človek s odcudzenou Tatrou 111 la, prezradila ju totiž potácavá chôdza.
– požiarnou cisternou na hraničnom priechode Hatě dostať do Rakúska. Hra-
ničná závora však bola odolnejšia, ako očakával. Materiálna škoda na vozidle Sexi pašeráci v čipkovanom
dosiahla 196 tisíc Kčs. Z  dobových dokumentov však nie je známe, ako spo- Colníci pri podrobnej kontrole často vidia aj to, čo by nechceli. Presne to sa stalo
mínaný „kaskadér“ skončil. Môžeme len dúfať, že za uvedený pokus nezaplatil mužom zákona na parížskom letisku Orly, ktorí prezerali vytypovaných súro-
životom. dencov (bratov vo veku 23 a 32 rokov). Počas prehliadky narazili na čipkovanú
spodnú bielizeň s perlami, ktorú mala súrodenecká dvojica na sebe. Colníci sa
Pedantnosť sa občas ani podvodníkom nevypláca však nedali odradiť a pokračovali v kontrole, ktorá pod čipkami a perlami u kaž-
Ilegálni podnikavci chceli ľahko a hlavne rýchlo zbohatnúť aj v minulosti. Pat- dého vyfinteného muža odhalila päť vrecúšok heroínu. Droga, ktorá na čiernom
rila k nim aj istá firma zo Západného Nemecka, ktorá sa rozhodla vykonávať trhu predstavovala okolo 2 mil. dolárov, vážila dokopy 5 kilogramov. Obaja bra-
zahranično-obchodnú činnosť. Nakoľko sa jej nechcelo „zbytočne“ zaťažovať tia boli na štátne náklady dopravení do zariadenia, kde sa im pár rokov mohlo
výrobcov, dopravcov a zháňať zákazníkov, rozhodla sa, že budú túto činnosť o čipkách iba snívať.
vykonávať len „papierovo“. Podnikavci založili štyri fiktívne firmy a daňový úrad
požiadali o daňové odpočty. Po predložení sfalšovaných colných dokladov, kto- Boj proti pašovaniu po mexicky
ré údajne vystavil trinásť rokov zrušený colný úrad, im „daňováci“ vyplatili 11,2 Mexickí colníci pracujúci na hraniciach s USA boli dočasne vystriedaní inšpek-
miliónov mariek (cca 220 mil. Sk). Na podvod sa prišlo na daňovom úrade až po tormi ministerstva financií, ktorí vykonávali prísne colné kontroly. Ich cieľom
18 mesiacoch, a to celkom paradoxne. Daňového úradníka totiž zaujal podpis bolo zabrániť extrémne veľkému pašovaniu tovaru do Mexika, na ktorom sa
colníka, ktorý v rámci štábnej kultúry nepoužil skratku Z-Ass. (colný asistent), nezriedka zúčastňovali práve colníci. Ako dlho to „ministerským“ na hranici vy-
ale predpisovú (a zriedka používanú) Zoll. Ass. Pedantnosť sa v tomto prípade držalo a či bol požadovaný efekt dosiahnutý, však doteraz nie je známe.
výnimočne nevyplatila. Hlavným aktérom podvodu to však už mohlo byť jedno,
podľa dobových správ si už totiž užívali slnečné španielske pláže. Varnsdorfskí colníci to so stránkami vedeli
Vo Varnsdorfe na výročnej členskej schôdzi očakávali „vzácnu“ zástupkyňu
Pašované zlato nad zlato z okresného výboru. Nakoľko delegátka meškala, začali schôdzu bez nej. Pol ho-
V  Japonsku vypukol dinu po začiatku vošla do miestnosti žena, ktorej predseda okamžite odovzdal
v  tomto období doslo- kyticu ruží. Až po hodnej chvíli sa prišlo na to, že išlo o zablúdenú stránku, ktorá
va zlatý ošiaľ. V  krajine, si prišla pre tlačivo. Tá nič netušiaca formulár prevzala a s úsmevom (vyvolaným
ktorá ročne produkovala štedrosťou colníkov) s kyticou odišla.
asi 6 ton zlata a doviezla
ďalších 10 ton, ponuka (Pokračovanie nabudúce) h.c.i. Ing. Marcel Šuštiak a -dš-
vôbec neuspokojovala
dopyt. Ten bol totiž na
úrovni cca 25 ton zlata.
Jeho cena stúpla na čier-
nom trhu na takú úroveň,
že bol zisk pre pašerákov
100 %-ný. Ich hitom boli
špeciálne vesty, do kto-
rých sa dalo vložiť až
30 kg zlata. Pašeráci však
vymýšľali aj iné spôsoby,
ako oklamať správcov
zákona. Jednej belgickej
Niekto pašoval zlatú retiazku z Juhoslávie, niekto slečne tak colníci na to-
do Japonska zlaté pláty (Tokio jar 1968) kijskom letisku odhalili
pod sukienkou celkove 24 kilogramov zlatých plátov.
Po prstoch, respektíve po korzete klepli colníci na tom istom letisku aj britskej
filmovej herečke Catherine Ann Bromley. Vtedy 23-ročná diva sa pokúsila v kor- Na fotografii vykonáva colnú kontrolu na HP Šahy pán Neviďanský (jar 1968)

13
Naša minulosť
Colná správa a rok 1968 (3. časť)
Rok 1968 bol obdobím, počas ktorého išli noviny na dračku. Ľudia ich
čítali jedným dychom a netrpezlivo čakali na každé správy z rozhlasu
alebo televízie. My sa však veľkej politike venovať nebudeme. Tak ako
v predošlých častiach sa zameriame na obyčajný život colníkov, ktorý
plynul ďalej svojím príznačným spôsobom aj v takej búrlivej dobe. Mož-
no zistíte, že nás (presne ako kolegov z minulosti) trápia stále tie isté
problémy. To už ale necháme na posúdenie čitateľovi.
Pražská jar dala priestor diskusii aj v colnej správe
Obdobie povinnej mlčanlivosti ukončila Pražská jar, ktorá ľuďom umožnila
verejne diskutovať o problémoch a publikovať svoje názory. To, samozrejme,
využili aj colníci, ktorí začali otvorene diskutovať o veciach, ktoré sa im v col-
nej správe nepozdávali a  chceli ich zmeniť. Ako vzorku ponúkame názory
troch kolegov z každého úseku výkonu služby. Prvý pôsobil na hraničnom
priechode, druhý na slovenskej a  tretí na českej vnútrozemskej colnej od-
bočke.
 Vedúcemu colnej odbočky Orlov (colnica Prešov) Fedorovi Kasardovi naj-
viac prekážalo zdĺhavé vybavovanie žiadostí z  colníc. Nový zamestnanec
totiž musel čakať na rovnošatu niekedy až viac ako desať mesiacov. Kasard
videl rezervy aj v nedostatočnom oceňovaní colnej služby na hraniciach, ale
tiež v zastúpení slovenských colníkov na Ústrednej colnej správe v Prahe. Po-
ukazoval aj na netransparentné vyhodnocovanie celoštátnej „socialistickej“
súťaže colníc, ktorá sa sprofanovala a colníkom odcudzila.
 Svoju kritiku sa nebál vyjadriť ani Jozef Nitriansky (v colnej správe od roku
1939) z colnej odbočky Nitra, ktorý poukazoval hlavne na potrebu vrátiť clu
jeho pôvodné určenie (pozn.: v  tom období sa clo podnikom fiktívne vy-
meriavalo) a na potrebu zmodernizovať výkon služby. Nitriansky navrhoval
zrušiť všetky opatrenia, ktoré mali pôvodne colnú službu zjednodušiť, no tie
ju len plne podriadili záujmom podnikov zahraničného obchodu. Ďalej navr-
hoval preskúmať príčiny a vyvodiť závery, kedy a prečo sa colníci dopúšťajú
priestupkov (resp. trestných činov). Pre zamestnancov colnej správy chcel
tiež presadiť platové a  dôchodkové náležitosti ozbrojených zborov (pozn.:
tie boli dosiahnuté až o 30 rokov neskôr – k 1. 7. 1998). Nitriansky myslel aj
na bývalých príslušníkov finančnej stráže, ktorí ešte pôsobili na colniciach.
Tým mala byť do dôchodku započítaná doba služby spolu výhodami, ktoré
im v tom období prináležali. Nitriansky chcel presadiť, aby sa pri platovom
zaraďovaní rešpektovala činnosť v odboji a dĺžka práce v colnej správe. Jeho
osobne totiž posledná platová úprava obrala o  dve funkcie. Po 29 rokoch
v colnej správe (t. j. v roku 1968) mal tak čistý príjem 1460 Kčs.
Ing. Leo Černý (vľavo foto z roku 1968) pôsobil na ÚCS v Prahe v mnohých pozíci-
ách, napr. ako riaditeľ odboru ekonomiky práce, automatizácie a organizácie ria-
denia do roku 1997 (vpravo foto z roku 1989). Kolegovia na neho spomínajú ako na
veľmi dobrého, povahovo aj odborne, a váženého colníka.
12
 Vedúcemu colnej pobočky Prostějov Leovi Černému prekážali povinné nad-
časy. Tie sa automaticky v plate zohľadňovali len vedúcim pracovníkom, ktorí
ich pri expedícii v podnikoch, paradoxne, nevykonávali skoro vôbec. Černý sa
v kritike nevyhol ani platovej otázke, v colnej správe totiž boli len dve platové
pásma (rozdiel medzi pásmami bol 200 Kčs). Vôbec sa mu totiž nepozdávalo, že
plat colníka nedosahoval ani úroveň najnižšieho platu pracovníka okresného
národného výboru. Černý poukazoval aj na rozdiely v príplatkoch u colníkov na
hraniciach a vo vnútrozemí. Za diskriminačné považoval aj započítavanie vojen-
skej služby do dôchodku. Zo základnej služby sa totiž započítavala len polovica,
kým vojenská služba u  pohraničnej stráže sa uznávala celá. Černému chýbal
aj presný služobný poriadok. Stávali sa totiž prípady, keď boli pracovníci bez
kvalifikácie (zato s vhodným politickým profilom) zaraďovaní na vyššie funkcie.
Spomínaní protekční tak blokovali v postupe tých, ktorí spĺňali podmienky od-
bornosti a vzdelania.
Predčasné dokončenie hraničného priechodu mnohých prekvapilo
Cestný hraničný priechod v Komárne, ktorého výstavba sa začala v januári 1967,
bol dokončený 5. 7. 1968 a slávnostne otvorený 9. 8. 1968. Stavebný podnik
Hydrostav sa naozaj blysol, pretože stavbu odovzdal v polročnom predstihu.
Na skoršom dokončení mali zásluhu aj colníci, keď pomáhali zabezpečovať v tej
dobe nedostatkový stavebný materiál.
HP v Komárne, v pozadí sklopný most (1968)
Založenie Ústrednej colnej školy
V  blízkosti rekreačnej oblasti Davle pri Prahe bola na sútoku Vltavy a Sázavy
založená Ústredná colná škola. Dovtedy praktizovaná výučba colníkov v rám-
ci závodnej školy práce sa totiž neosvedčila. Na čelo novej inštitúcie bol 20.
8. 1968 vymenovaný bývalý generálny riaditeľ ÚCS Stanislav Saur, ktorý v nej
pôsobil do svojho odchodu do dôchodku (1. 9. 1969). Zástupcom riaditeľa bol
Lubomír Martinčák. Prvých štyridsať študentov privítal 7. 10. 1968 osobne GR
ÚCS Dr. Jiří Brož.
PhDr. Lubomír Martinčák (vľavo foto z roku 1968) neskôr pôsobil ako obchodný
radca na ambasáde v Číne, riaditeľ Ústrednej colnej školy a ako námestník GR ÚCS
(vpravo foto z roku 1990).

Prvá budova Ústrednej colnej školy (Davle 1968)
Návrh radikálnych zmien v colnej správe – „Akčný program“
Účastníci konferencie pracovníkov colníc, ktorá sa konala 27. 6. 1968 v Olomo-
uci, navrhli schváliť Akčný program Colnej správy ČSSR. Program, na ktorého
tvorbe sa podieľali hlavne Barták, Bázlik, Beneš, Dr. Brož, Nebola, Pollag, Slanin-
ka, bol prezentovaný 16. 5. 1968 na celoštátnej porade v Prahe. Návrh vychádzal
z predpokladu obrody socialistickej demokracie, ktorú chceli dosiahnuť ekono-
mickým riadením hospodárstva a leninským prístupom k riešeniu národnost-
nej otázky (pozn.: najbližšie má k tomu v súčasnosti tzv. čínsky model). Akčný
program však obsahoval dva paradoxy. Na jednej strane navrhoval upustiť
od monopolnej štruktúry zahraničného obchodu, čo by podnikom umožni-
lo samostatné vykonávanie zahraničnoobchodnej činnosti. Na druhej strane
však monopol v zahraničnom obchode ako celok ponechával štátu. Tvorcovia
programu okrem toho navrhovali, aby pasovú agendu na hraničných priecho-
doch so socialistickými štátmi vykonávala colná správa. Na ostrahu štátnych
hraníc mala byť zriadená colná stráž. Zmien sa mala dočkať aj Ústredná colná
správa. Tú plánovali vyňať z Ministerstva zahraničného obchodu a konštituovať
ako samostatný ústredný orgán štátnej správy, ktorý by sa zodpovedal priamo
vláde. V  Prahe a  Bratislave mali byť v  rámci pripravovanej federalizácie zria-
dené národné colné orgány – riaditeľstvá pre ČSR a SSR. Tvorcovia programu
mysleli aj na novoprijatých pracovníkov, ktorí museli spĺňať podmienku stre-
doškolského vzdelania s maturitou, pre určité funkcie dokonca vzdelania vyso-
koškolského. V oblasti hmotného zabezpečenia požadovali dorovnať platy na
úroveň pasovej služby, v ktorej boli platy o 28 % vyššie. Okrem iného tiež navrhli
prehodnotenie kvality štvorsemestrálneho kurzu, ktorý prebiehal na inštitúte
Ministerstva zahraničného obchodu.
Konferencia prijala pozitívne aj sebakritiku vedúceho II odboru ÚCS Františka
Zunta, ktorý požiadal GR ÚCS o uvoľnenie s funkcie. Zunt bol v roku 1948 zná-
mym osvetovým pracovníkom pohraničného útvaru ZNB. Za svoje pôsobenie
proti študentom v Prahe počas „Víťazného februára 1948“ dostal vyznamenanie
– Rad 25. februára.
Čerešničkou na torte bolo navrhnutie odvolania generálneho riaditeľa Ústred-
nej colnej správy Stanislava Saura, ktorého účastníci konferencie nepovažovali
za vhodnú osobu na presadzovanie a  realizáciu Akčného programu. Za jeho
nástupcu navrhli vymenovať Dr. Jiřího Broža.
Dr.  Jiří Brož pri predstavovaní Akčného programu colnej správy (Praha 16 .5.
1968)
Naša minulosť
Solidarita, aká sa dnes už len tak nevidí
O súdržnosti národa s republikou svedčí aj fakt, že ľudia prispievali na fond republiky
(konto 2171). Toho príkladom sú aj colníci z Komárna, ktorí venovali na fond republiky
2 % z čistého platu (spolu 1780,- Kčs). Okrem toho sa 59 zamestnancov rozhodlo, že
„oželejú“ aj preplatenie, resp. vybranie nadčasov, čo predstavovalo 1180 hodín. Podľa
dobových údajov venovali zamestnanci Colnej správy ČSSR na fond republiky do leta
1968 celkove 20 040,- Kčs (na terajšie podmienky cca 260 000,- Sk).
Voľné soboty
V  colnej správe bol k  1. 10. 1968 na základe Vyhlášky MPaSV č. 63/1968 Z.z.
(s účinnosťou od 10. 6. 1968) zavedený päťdňový pracovný týždeň s pracovným
fondom 42,5 hod. Boj za voľné soboty sa však neskončil. Mnohí „aktívni“ funk-
cionári totiž zamestnancov nútili, aby sa počas sobôt zúčastňovali na rôznych
školeniach a poradách. Minimálne tri povinné pracovné soboty v roku boli bež-
né ešte aj v 80. rokoch 20 storočia.
Šetrní cestujúci colníkov neraz prekvapili
Colníci dokázali dohnať cestujúcich k  zúfalým činom aj v  minulosti. Príhody,
ktoré sa zachovali, sa nám však dnes môžu zdať až neuveriteľné.
Istý cestujúci, ktorý dovážal do ČSSR 12-rebrový radiátor, prekročil vtedajší col-
ný limit (300 Kčs) o 60 korún. Na clo sa mu však nedostávalo peňazí, preto radšej
odrezal dva články radiátora (z bufetu požičanou) pílkou na železo. Tie colník
vzorne zaistil ako zadržaný tovar. Svoje strihacie zručnosti si odskúšal aj cestujú-
ci, ktorý dovážal nadlimitné množstvo záclon. Povolené množstvo, za ktoré ne-
musel platiť, si preto starostlivo odstrihol. Za pätami horelo v tomto období aj
cestujúcim, ktorí sa rozhodli pašovať športové súpravy (tzv. „šušťáky“). To bolo
takmer hrdelným trestným činom. V tom období sa totiž socialistické krajiny
snažili zabrániť nielen colným únikom pri dovoze (každá koruna v poloprázd-
nom štátnom rozpočte bola dobrá), ale aj (na dnešnú dobu neuveriteľnému)
vývozu spotrebiteľského tovaru z ich poloprázdnych obchodov.
Na colnici (1968)
Časy, keď bola Čierna nad Tisou stredom sveta
Colníci v Čiernej nad Tisou mali v dňoch 29. 7. – 1. 8. 1968 stav najväčšej po-
hotovosti. Uskutočnilo sa tam stretnutie medzi najvyššími predstaviteľmi ČSSR
a  ZSSR – Alexandrom Dubče-
kom a  Leonidom Brežnevom.
Sovietska delegácia sa denne
presúvala na rokovania vlakom
z Užhorodu, kde bola ubytova-
ná v straníckom hoteli. Čierna
nad Tisou si takúto vzácnu
návštevu neužila prvýkrát.
Vtedajší najvyšší sovietsky
predstaviteľ Nikita Sergeje-
vič Chruščov ňou prechádzal
dvakrát vlakom, a to 9. 7. 1957
a 31. 5. 1961.
Colníci v našom najväčšom suchozemskom
prístave (Čierna nad Tisou v období 1968 – 1969)
Dokončenie nabudúce
mjr. Ing. Marcel Šuštiak a -dš-
Foto: archív
13
Naša minulosť
Colná správa a rok 1968 (záver)
Nič nie je také, ako sa zdá. Toto známe slovné spojenie vystihuje aj kontro-
verzný rok 1968, v ktorom sa okrem neslávne známej okupácie diali aj iné
(bežné či bizarné) veci. O  tom, že ich bolo hojne, svedčí aj posledná časť
nášho historického seriálu, ktorým sme si pripomenuli udalosti spred dvad-
siatich rokov. V záverečnej štvrtej časti vám opäť odhalíme colnícke zákuli-
sie, ktoré bolo v tomto nevyspytateľnom období skutočne zaujímavé.
Rehabilitácie a návraty do života
Pomaly, ale isto začali prinášať prvé výsledky rehabilitačné komisie, ktoré zača-
li naprávať krivdy spôsobené na colníkoch po roku 1948. Na svojom zasadaní
z 18. 7. 1968 komisia uznala z doposiaľ prerokovaných 35 prípadov len jeden.
Ako neopodstatnené klasifikovala prepustenie bývalého colníka z Českej Lípy
Lva Vincíka v časoch politických previerok. Ten bol v hodnosti colného inšpek-
tora po rehabilitácii zaradený na colnicu v Hradci Králové.
Okresným súdom v Ústí nad Labem bol rehabilitovaný aj úradník CÚ Ústí nad
Labem Rudolf Bažant, ktorého 20. 8. 1954 odsúdili za vyzvedačstvo a velezradu.
Rehabilitácie sa však, bohužiaľ, nedožil. Zomrel 7. 6. 1965.
Turistický ruch s „kapitalistickou“ cudzinou
Rok 1968 cestovateľom veľmi neprial, a to ani v prípade, že chce-
li zájsť len k našim susedom. Ak chcel niekto vycestovať do Ra-
kúska a nakúpil valuty v Štátnej banke československej, zarátali
mu ku kurzu 100 Ös (rakúsky šiling) = 27,30 Kčs na terajšiu dobu
nepredstaviteľných 125 % za správny poplatok a 125 % ako pri-
rážku na cestovný ruch (spolu 406 % prirážka). Pre Rakúšanov
platil takpovediac „bezvízový styk“. Na získanie dvojdňových
turistických víz stačilo, že na hraniciach zamenili 100 Ös na oso-
bu. Náš občan to mal podstatne ťažšie – musel byť vlastníkom
medzinárodného cestovného pasu, ktorý platil pre celý svet,
a musel mať vycestovaciu doložku (povolenie čs. úradov na vy- Návrh na colné konanie „prepísaný“ na dierny štítok (1968)
cestovanie). Rakúšania na vzniknutú situáciu rýchlo zareagovali. Vo viedenských ÚSC musela neskôr svoje zámery prehodnotiť, a to z dôvodu zlého vypĺňania
zmenárňach ponúkli podobný kurz, aj keď tržný by približne predstavoval 100 : NCK podnikmi zahraničného obchodu, colnicami, ako aj kvôli veľkému množ-
100 a nie 100 : 60 v neprospech československej meny.
Na hraniciach s Nemeckou spolkovou republikou mohli nemeckí turisti požiadať
Takto vnímali otvorenie hraníc ČSSR so západnými krajinami v ZSSR (Pravda 2. 9. 1968, repro- zmluva, ktorá spomínaných sovietskych „spojencov“, ako aj ich vojen-
dukcia CA 1968)
12
o udelenie turistického víza na štyroch hraničných priechodoch, a to za popla-
tok 8 USD. Československo sa napriek spomínaným (väčším i menším) opatre-
niam tešilo veľkej návštevnosti. Svoje o tom vedeli československí colníci, ktorí
sa pri práci neraz zapotili. Napríklad na hraničnom priechode Rozvadov vybavili
piati colníci v zmene denne okolo 800 áut (cca 2800 osôb). V prvých júnových
dňoch takto Prahu navštívilo okolo 75 000 turistov, čo sa bdelým a ostražitým
sovietskym predstaviteľom ani trochu nepozdávalo, ako zobrazuje karikatúra
z sovietskom denníku Pravda (obrázok vľavo dole).
Využitie výpočtovej techniky
Colníci sa koncom roka 1968 usilovne pripravovali na znovuobnovenie colnej
štatistiky, k čomu malo dôjsť k 1. 1. 1969. Štatistika sa mala vykonávať aj za po-
moci výpočtovej techniky. Doklady z colníc – Návrhy na colné konanie (NCK)
mali byť zasielané na Ústrednú colnú správu, ktorá ich postúpila výpočtovému
stredisku na „nadierovanie štítkov“. Tie potom operátori spracovávali na veľkom
sálovom počítači.
stvu spracovávaných dokladov (okolo 10 000 denne).
Neohlásení hostia zostali pridlho
V  kontroverznom období roku 1968 vznikali situácie, ktorým sa
colníci mohli len nečinne prizerať. Jedna taká nastala 20. 8. 1968
okolo 23.00 hod., keď prekročili štátne hranice Československa
vojenské jednotky piatich krajín – ZSSR, PĽR, BĽR, NDR a  MĽR
v odhadovanom počte 200 000 vojakov (neskôr 500 000). Podľa
spomienok žurnalistu z Komárna Istvána Németha vojenská tech-
nika poriadne preverila statiku čerstvo otvoreného sklopného ko-
márňanského mosta (o jeho otvorení sme písali v minulom čísle).
Podľa spomienok I. Németha krátko po polnoci „... vojská odzbro-
jili slovenských colníkov a  v  tom momente sa z  druhého brehu
Dunaja začali valiť tanky.“
Na pražskom letisku Ruzyně nič netušiaci colníci vybavili ešte 20. 8.
1968 o 23.00 hod. cestujúcich z Ľvova (vtedy ZSSR). Následne 21.
8. 1968 o 01.20 hod. pristálo na letisku neohlásené lietadlo An-12.
Na jeho palube bola výsadková jednotka, ktorá letisko vzápätí ob-
sadila.
Zástupcovia colníkov organizovaných v ROH (Revolučné odborové
hnutie) vyjadrili 26. 9. 1968 plnú podporu vláde a protagonistom
Pražskej jari: Svobodovi, Dubčekovi, Černíkovi a Smrkovskému, a to
aj po vpáde vojsk. Tento – na tú dobu odvážny akt im v neskoršom
období (počas politických previerok) určite len tak neprešiel.
Oficiálnu zelenú na pobyt dostali sovietski vojaci a  ich rodinní prí-
slušníci 19. 10. 1968. V tento deň bola v tlači uverejnená medzištátna
ský a osobný majetok oslobodzovala od colnej a pasovej kontroly.

Do augusta 1968 bol riaditeľom Ústrednej colnej správy Stanislav Saur
Generálnym riaditeľom sa stal Dr. Jiří Brož
V tých pohnutých časoch bol dekrétom ministra zahraničného obchodu dňa
28. 8. 1968 vymenovaný za generálneho riaditeľa Ústrednej colnej správy Dr. Jiří
Brož (snímka hore uprostred). Generálnym riaditeľom bol do konca roku 1990,
teda úctyhodných 22 rokov. V období rokov 1977 a 1978 bol prezidentom Rady
pre colnú spoluprácu (dnešné WCO). V colnej správe pôsobil od 1. 1. 1958, kam
prišiel z ministerstva zahraničného obchodu, kde pôsobil od roku 1955.
Zaujímavosti z colného sveta
Rok 1968 šokoval aj iným než len absurdnými situáciami. Nevídanú technickú
novinku predstavili v máji 1968 v Montreale na konferencii o civilnom letectve.
Išlo o magnetické karty, ktoré mali nahradiť cestovné pasy. Karta po vložení do
zariadenia zobrazila na monitore fotografiu a na pripojenom elektrickom písa-
com stroji vytlačila „pasovákom“ údaje o cestujúcom.
Ako sa špekulanti k autu lacno dostali
Zahraniční diplomati a študenti si u nás našli dobrý kšeft. Predali auto dovezené
pre vlastnú potrebu, na ktoré počas ich pobytu nespadala povinnosť zaplatiť
„istotu za colnú úhradu“ (zábezpeku). Takéto auto však malo ŠPZ určenú pre
cudzincov a bolo na ceste neprehliadnuteľné. Stali sa prípady, keď bol českoslo-
venský občan potrestaný súdom, prišiel o auto a často aj o peniaze, ak mu ich
predajca nevrátil. Cudzinec, ktorého nebolo možné potrestať, vyšiel z prípadu
len s poučením. Neskôr boli takéto záležitosti riešené uhradením colnej náhra-
dy, ktorá mala byť vo výške 80 % hodnoty vozidla. Podľa príkazu č. 39/1967 bola
paušalizovaná na 500 – 1000 Kčs. Pokuta od národného výboru predstavovala
100 – 200 Kčs. Táto zmena šokovala aj samotných colníkov, ktorí nad ňou len
Colník (so služobným označením samostatný colný kontrolór) a  pracovníčka ŠBČS na snímke
z roku 1968
Naša minulosť
Zdeněk Bureš, šéfredaktor časopisu CLO –
DOUANE. V roku 1970 bol odvolaný, aby
Práve menovaný generálny riaditeľ sa na vedúci post v redakcii opäť vrátil 15.
Ústrednej colnej správy Dr.  Jiří Brož 3. 1990 (na základe odporúčania rehabili-
podpisuje predpísaný sľub (Praha, tačnej komisie) a zostal časopisu verný až
MZO 28. 8. 1968) do svojej smrti 21. 12. 1991
krútili hlavami. Rôzni dobre informovaní špekulanti sa totiž touto cestou dostali
za pár korún k zahraničnému autu.
Čo keby...
To, že bol rok 1968 obdobím šialených nápadov, dokazuje aj idea austrálskych
okrídlených gigantov. Na porade leteckých spoločností o problémoch boja pro-
ti pašovaniu na leteckých linkách v Sydney totiž padol návrh, aby colnú kontro-
lu nevykonávali pred odletom ani po odlete, ale počas letu vo vzduchu.
Zaistenia, ktoré prekvapili samotných colníkov
 V Egypte zatkli karavánu 18 oslíkov, ktoré putovali bez sprievodu z Líbye do
Egypta. Mali na sebe naložené balíčky s rádiami, obuvou a čajom. Zvierací paše-
ráci colníkov určite neprekvapili, v tej dobe totiž išlo o častú formu pašovania.
 Kšefty nevyšli ani pašerákom vo Švajčiarsku. Miestni colníci im zhabali 6000
ton pornografického materiálu. Pár ľudí malo asi dlhší čas nudný večer.
 Americkí colníci odhalili kontraband 20 kg ópia a zlata v hodnote 200 000
USD. Výsledky vyšetrovania boli viac než prekvapivé. Páchateľom zodpoved-
ným za pašovanie bol samotný generálny riaditeľ Ústrednej colnej správy Juž-
ného Vietnamu Nguen Van Loc. Vyšetrovanie odhalilo, že na to dostal pokyn
z vysokých vládnych miest.
 Husársky kúsok sa podaril aj colníkom na parížskom letisku Orly, ktorí ne-
čakane zadržali „poručíka štábu – tlačového tajomníka NATO“. Muž, ktorý lie-
tal na Blízky východ pomerne často, pašoval vo fotografickom blesku heroín
z Turecka. Gordický uzol rozťalo až zistenie, že „poručík“ je
podvodník, ktorý si doklady dôstojníka NATO zaobstaral na
čiernom trhu.
 V  súvislosti s  pašovaním drog v  období rokov 1966 –
1968 zatkli v Pakistane celkove 2666 osôb, t. j. každé dva
dni približne 5 ľudí.
 V 60. rokoch išlo na odbyt skutočne kadečo. Španielski col-
níci našli v Pyrenejach balíky s celkovou hmotnosťou 114 kg,
v ktorých boli čierne vlasy. Balíky zahodili pašeráci, keď ich pre-
nasledovala colná hliadka. Ich obsah bol určený pre výrobcov
parochní, ktorí dávali prednosť pevným čiernym vlasom Špa-
nielok. Zisky pašerákov tohto tovaru boli vraj naozaj vysoké.
Krátky epilóg
Záverom cyklu článkov o colnej správe z roku 1968 chcem
vyjadriť uznanie hlavne kolegom, ktorí sa nebáli vyjadriť
svoj názor, za čo ich v neskoršom období, počas politických
previerok, vo veľkej miere čakali len nepríjemnosti. Nema-
lou mierou sa k uchovaniu informácií, ako aj bohatej foto-
dokumentácie o colníkoch nielen z tohto obdobia pričinila
tiež redakčná rada spolu s  dopisovateľmi časopisu CLO –
DOUANE na čele so šéfredaktorom Zdeňkom Burešom (na
snímke vpravo hore).
mjr. Ing. Marcel Šuštiak a -dš-
13