kloaka

3 Michal Reh Druh pokus

odebut? 7 Performance
vOCGalria vTrnave
9Peter Macsovszky Panica Sacra
19 Michal RehMichal Habaj
Zaujma ma vzah experimentu
atradcie 30 Michal Habaj
Obaloba Lex corporationum
33 Peter MacsovszkyAndrs
Wahorn Ja maujem kokotom
anie rozumom 39 Jn Pich
Bsne 49Peter Macsovszky
Craig Dworkin Vetky texty
s obrazy 54 Craig Dworkin
Prdavn meno spojka prdavn
meno podstatn meno vmnonom
sle bodka
Podstatn meno vmnonom
sle bodka 59 Oga Novotov,
Duan Novota, Adam Novota
Obete varuj alebo zpas opam
nroda 69 Ferdinand Kriwet
Bsne 75 Michal RehPao
Kalb Bsnik pln subjektvnych
impresi auniverzlnych prvd
je nepotrebn 82 Pao Kalb
Vekazy (vatky)
1/2014
Druh pokus o debut?
Michal Reh
Marcela Veselkov: Identity
Bratislava : Aspekt, 2013
Osem rokov po svojom debute, ktor
as kritiky prijala pomerne pozitvne
(uia nomincia na Ve k cenu za
vchodoeurpsku literatru, prmia
Ceny Ivana Kraska), vydala Marcela
Veselkov (1981) svoju druh zbierku
pozie s nzvom Identity. Jej poetika za
tto dobu prela pomerne vznamnou
premenou, bsne stratili extrmnu
emocionlnu naliehavos s odkazom
na gotick subkultru, absentuje aj
tematizovanie partnerskch tob
a vzahov. Ovea intenzvnejie sa
refektuj rozlin historick a sasn
politick, spoloensk a kultrne uda-
losti a fenomny. Napriek prijatiu prvej
zbierky teda v istom zmysle vznik
zdanie, akoby Veselkov debutovala po
druh raz.
Nzov knihy a jeho vysvetujci text na
zloke sa usiluj vtlai zbierke zmer
refektova individulne a kolektvne
identity. Je to nepochybne legitmny
spsob, ako zbierku a v nej trakto-
van tmy konceptualizova, avak
zrove sa tm vzbudzuj oakvania,
ktor bsne napaj len iastone.
Zbierka toti neponka dajak syste-
matick bsnick vskum identt, ako
predznamenva vecn a akademizu-
jci titul. Skr ide o sbor rozmani-
tch textov, z ktorch vznamn as
odkrva niektor vrstvy spojen so
spoloenskm a kultrnym ivotom,
zatia o in texty maj charakter
pomerne konvennch imaginatvnych
introspekci a refexi. Takmto znane
veobecnm a nepriliehavm nzvom
by sa dala pomenova takmer kad
zbierka, ktor sa aspo sasti dotka
tm svisiacich so spoloenskm
a privtnym bytm.
tla kniha obsahuje 28 textov, zkla-
dom i vchodiskom viacerch z nich
je impulz vychdzajci z pozorovan
alebo spomienok. Zbierku otvra bse
Svetlo, ktor je bsnickm zznamom
pozorovania nmestia v cudzom meste.
Text a z vizulnej imaginatvnosti
a po srii poeticko-opisnch obrazov
miesta zaostruje svoju pozornos
na postavu starej eny. Medzi ou
3
2
a lyrickou subjektkou dochdza k ambi-
valentnmu kontaktu, ktor charakte-
rizuje odcudzen mlanie zvraznen
jazykovou odlinosou, avak aj pre-
vanie spolonho pocitu alebo delu,
o signalizuje pouit plurl. Tto
zveren existencialistick pointa
sa vak nezaobde bez kli: mlme
kad vo svojom jazyku / koremi hma-
tme do przdna (s. 12). To vak ni
nemen na tom, e v rmci zbierky ide
o jeden z mla relatvne vydarenejch
textov, o vak viac ako o kvalite danej
bsne vypoved o problematickej
rovni knihy. Pocit odcudzenia a
viny spojenej s opustenm domova
tematizuje aj v porad druh bse,
ktor aktualizuje Byronovu postavu
cestovatea Childea Harolda, priom
ho situuje na imigran rad. Text evo-
kujci aiv atmosfru radu spojen
s vypanm formulra sa vak kon
pomerne lacnm presahom: ak neviete
preo ste tu / zakrtnite / in (s. 13).
Aj alie texty produkuj najm pocity
znepokojenia a nepokoja, ako signali-
zuje naprklad explicitn zver bsne
Demontrcia: aj za tou poslednou
/ za mnou ete chvu / ostvaj stopy
/ nepokoja (s. 14). Viacer z bsn
(Demontrcia, Vroie, Odhaovanie
sochy Jnoka v Terchovej, Socha)
tematizuj najm udalosti svisiace
s rozmanitmi verejnmi vystpeniami,
i u ide o demontrciu, oslavu vro-
ia alebo slvnos odhaovania sochy.
Vo vetkch prpadoch ide o przna-
kov podujatia, na ktorch sa vytvra
a upevuje kolektvna politick alebo
kultrna identita. Na tieto udalosti
sa vak nazer skepticky, deziluzvne,
kriticky, ba a s obavami a strachom:
jeho oi s koles motocykla / rtia
sa priamo na ma (s. 14). Niektor
z nich sa daj spoji s konkrtnymi
aktivitami (bse Socha azda so sochou
Svtopluka v areli Bratislavskho
hradu), in s bez explicitnejch
referenci (Demontrcia, Vroie).
V prpade bsne Odhaovanie sochy
Jnoka v Terchovej z formlneho ha-
diska zaujme, e jej as tvor doslovn
prepis prhovoru vtedajieho ministra
kultry a bsnika Miroslava Vlka
(video z odhaovania je dostupn
na Youtube). Tento fragment je vak
vloen medzi naivn poetizovanie
(na nahrvke z roku osemdesiatosem
/ som vlka poula prv raz / jeho slov
mali by kamene / v pravekej dielni /
kde prve vynachdzaj jazyk, s. 24)
a pomerne neinvenn pointu (potom
pristpil k ervenej stuhe / obzrel sa
pokynul rukou / pote / odhaovanie sch
sa zana, s. 25). Dokonca v nej zaznie-
vaj alzie na Rfusovu patetick
metaforiku: slovom o slovo / a km
iskra neoiari / steny jaskyne (s. 24).
Rfusova verzia: Kremeom o kreme, /
bolesou o boles. / Len tak je iskra.
In autorkine bsne sa viau ku kon-
krtnym domcim historickm uda-
lostiam a obdobiam, akmi s druh
svetov vojna (My a oni, Front) i
kolektivizcia (rovnomenn bse).
Globlnej konfikt v podobe vojny
v zlive a popravy irackho prezidenta
Saddma Husajna sa tematizuje pro-
strednctvom osobnch spomienok
a introspektvnych vah v bsni Masky.
Senzitivita na tieto historick politicko-
-spoloensk tmy akoby svisela
s autorkinmi profesionlnymi aktivi-
tami (v knihe sa nachdza biografck
informcia, e v sasnosti predna
na Fakulte socilnych a ekonomickch
vied na Univerzite Komenskho). D sa
to ilustrova na bsni My a oni, ktor
erp z archvnych materilov o rozhodovan o podobe
slovenskch bankoviek poas Slovenskho ttu. To konve-
nuje so zacielenm autorkinho vedeckho lnku National
identity and money: Czech and Slovak lands 1918 2008,
ktor v roku 2011 vyiel v asopise o nacionalizme a etni-
cite Nationalities Papers (v spoluautorstve s Jliusom
Horvthom).
V sasnom slovenskom bsnickom kontexte relatvne ori-
ginlne tmy s vak spracovan znane rozpaito. Bse
Front len recykluje kli o ruskch a nemeckch vojakoch,
text My a oni sa zase diskvalifkuje explicitnm a moralis-
tickm zverom: toto sme my a tamto oni / budeme to opa-
kova tak dlho / km sa to nestane pravdou (s. 23). Zsadnm
problmom Veselkovej angaovanch bsn je teda ich
explicitnos a dopovedanos. Autorka itateom a itate-
km predklad hotov odpovede a hodnotenia, nenechva
im priestor na utvranie vlastnho pohadu, vetko u je
axiologicky klasifkovan. Navye prezentuje pomerne
trivilne a mainstreamov nzory, chba akkovek provo-
kcia alebo nzorov a mylienkov osobitos, nekonven-
nos a odvaha.
Bsne s na druhej strane poznaen ptosom a nepr-
jemnm a akopdnym moraliztorstvom, ako to vidno
naprklad v texte s nzvom Socha: v noci vaa socha / zlieza
z podstavca / le dlabu / obhrza steny / drhne sa omietkou
/ len aby zaplnila / svoje przdne vntro (s. 27). Zbierke
zrove chba nadhad, len zriedkavo sa objav irnia:
renkovi sa po hlasivkch rti vlak / nlada ako pred prvou
plavbou / pretrhn policajn psku / rozbi zpaln fau
o provu / kukli v noblesnej iernej / akaj na vstup (s. 16).
Vsledkom s tak pomerne naivn a smiene agitky. Pritom
naprklad esk bsnick scna ponka nieko ko inpiratv-
nych (napr. Milan Kozelka), ako aj mnostvo odstraujcich
(napr. Adam Borzi) prkladov angaovanho psania, z kto-
rch sa dalo poui.
Medzi historickorefexvny a angaovan typ textov s
dos neintegrlne vloen dve bsne spojen s rodinou:
Baba a Strach lieta. Prv z nich je naliehavm zznamom
umierania starej mamy. Neby rozmanitch poetickch
okrs v podobe expresvnych a exaltovanch prirovnan
a metafor (s hadikou v stach / sa pomaly potpala na
druh stranu / kolieska postele zapadli do piesku / ryby
sa vyliahli z ndorov / bzuiaky mlali zaliate v jantri /
ultrazvuk lakoval s vrskavcom, s. 19), mohlo s o pomerne
zaujmav bse, hoci riziko citovho vydierania je v tomto
prpade vysok. Druh bse je len nekodnm lyrickm
zznamom s komickmi a kostrbatmi metaforami (dovo-
lenkri vrav otec / ich due zoskenovan / ich kufre apaticky
/ leia na psoch / napsli sa / miniatrnych mydiel a amp-
nov / nebuia ke ich cajchuj, s. 20) a trivilnym presahom:
otec a ja nelietame / drme sa svojej zeme (s. 21).
Zatia o texty, ktor sa dotkali politicko-spoloenskch tm,
niesli aspo dajak mylienku alebo npad, o evokatvno-imagi-
natvnych bsach, ktor dominuj v zvere zbierky, sa to poveda
ned. Najm bsne s abstraktnmi titulmi Mlanie, Nezmysel
a Zabdanie s pomerne przdne a vyerpan u nzvom.
Len o mlo zaujmavejie s alie na obraznosti zaloen bsne
Pod povrchom, Rekontrukcia katedrly, Na zastvke a Vodn hodiny.
V vode prvej z nich sa d identifkova aj naivn a romantizujci
g: ak si zamrznut jazero / cez ktor nikto nechod / ja njdem
odvahu / ak ani nemurkne / ke ti zatn do adu / moju ranu
pocti / ak in neprekonali tvoj chlad / ani trpezlivosou / na ma si
navykne / z pier mi nezlezie koa / ke a pobozkm / nestrasie ma
/ ke sa k tebe pritisnem / noc s tebou ma nezabije (s. 44). Bse
Transtrmerov zpisnk je zase naivn a banlna vaha mtizujca
vznik bsne. Rozpait je takisto text pln prvoplnovch metafor
eny ktor vedia, ktor je akoby iarlivou vpoveou starncej
eny.
Nie prli rozsiahla zbierka teda aj napriek svojmu rozsahu
obsahuje viacero rozpaitch textov, ktor mali zosta v autorki-
nej zsuvke. Okrem nieko kch spomenutch bsn patr medzi ne
najm anekdota vo vchodoslovenskom nre Pripovidka o pepru,
ktor nevdojak evokuje udov humor Andera z Koc (pointa
spova v tom, e rodina zjedla popol mtvej babky, mysliac
si, e ide o korenie), i aforizmus Bsnik: ak m jednu nohu
kratiu / kra v trochejoch (s. 37). Pomerne banlna je aj bse
krupinkri. Pre Veselkovej psanie je typick naduvanie prirov-
nan a rozmanitch metafor. Bsne akoby kadm verom demon-
trovali svoju bsnickos, priom toto manieristick psanie psob
vemi zaiatoncky. Mnoh z prirovnan s toti znane prvopl-
nov a gov: pozorujem cigarety zanajce sa v tme / ako oi
krlikov (s. 15), lietadlo si ako nota / kresl vlastn osnovu (s. 20),
ena sa len zasmiala / sta rozaven ako kreman pec (s. 31).
Skrtka, aj z kvalitatvneho hadiska Veselkovej druh bsnick
kniha nesie skr znmky debutu. Tematick neochanos pre-
bjaj prvoplnov imaginatvnos, zaha smienych prirovnan,
samoeln lyrick evokcie a nzorov konvennos. Zbierka
akoby bola vsledkom poetickho tpania a nerozhodnosti. Poda
niektorch kritikov talentovan autorka zjavne nedisponovala
dostatkom kvalitnch textov na bsnick zbierku a zd sa, e
sa nenaiel nikto, kto by ju na to upozornil. Tomu nasveduje
aj v tiri absentujca informcia o redakcii knihy. U Veselkovej
debut sa mi zdal nadhodnoten, ale jej druh zbierka sklamala
moje u aj tak dos skromn oakvania.

Performance
v OC Galria v Trnave
Obyajn nedea v obchodnom centre
Galria v Trnave. Z amorfnch prdov
ud smerujcich z jednho obchodu do
druhho sa nenpadne asi o 14:10 ktosi
vyleuje. Zostva st asi 10 m od pultu
so suenm ovocm a tekvicovmi se-
miakami. Stoj nealeko od vchodu, z-
rove vak jeho poloha neudiera na prv
pohad do o uom vchdzajcim dnu.
M na sebe portov ierno-modr zim-
n bundu a hned nohavice. Z hlavy si
dva dole iernu iapku a vopch si ju do
vrecka na bunde, ktor si rozopne, uk-
e sa tmavoerven triko. Nevzbudzuje
iadny zujem okolia. Nevma si ho ani
predavaka suenho ovocia, s kmsi
sa zhovra po telefne. Mladk sa roz-
hliadne okolo seba, z vrecka vytiahne
mobil, pozrie na a op skryje. Ide do
pokaku, chvu tak zostva, sad si na
zem a napokon si lha na chrbt. Pohad
uprie do stropu. Len sa tak dva a le.
O niekoko seknd k nemu pribehne
jeden manelsk pr v strednch rokoch
a pani v dchodkovom veku. Zrejme
sa obvaj, e mu prilo zle, a usiluj
sa zisti, v om je problm. Mladk
vak neodpoved a uprene had pred
seba. Po chvke pribehne pracovnk
ochrannej sluby. Aj on sa poka zisti,
o sa deje a i nem nhodou mladk
zdravotn akosti. Ani na jeho otzky
mladk nereaguje. Postupne sa okolo
zanaj zbieha udia, ke vak divci
nevidia iaden progres, pober sa alej
a vystriedaj ich al. Po chvli si niekto
z davu vimne, e veda mladka je na
podlahe nalepen mal papierik. Mal
tvar obdnika so stranami pribline 6
a 3,5 cm. K podlahe bol prilepen prie-
svitnou lepiacou pskou. Na papieriku
bolo napsan jedno slovo Perfor-
mance a pod nm dtum 23. 02. 2014.
Ukzalo sa, e ke bol toti v pokaku,
lepil na dlku tento ttok, pomen-
vajci jeho performance, resp. dekla-
rujci, e vbec ide o performance.
Prejde asi 5 mint a dvaja pracovnci
ochrannej sluby mladka vynaj
pre z priestorov obchodnho centra
a poloia ho tak, aby nezavadzal pri
vchode, asi 15 m napravo od dver, k
stene nkupnho strediska. Ke
ochrankri zali sp dnu, okolo mla-
dka sa op pomaly zanali zbieha
udia. Bolo ich tam ete len zopr a
vtedy mladk vstal a pomalm krokom
sa bez jedinho slova pobral pre.
Takto teda vyzeral cel priebeh
performance neznmeho mladho
umelca. Ak bol vak vznam tohto
vetkho? Ak stanoviskom zauja?
Ja som uvaoval nasledovne:
V mladkovom umeleckom geste je
pomerne zreten moment apatie.
Tto apatia m minimlne dve rovne.
Predovetkm je to apatia voi okoliu.
Nazvime tto apatiu fyzickou. Umelec
sa bez ohadu na okolnosti a okolie roz-
prestrel v nkupnom centre. Nebrnil
sa, ke ho vynali. Voi okoliu sa teda
fyzicky sprval apaticky pasvne a
rezignovane k vlastnmu telu a mani-
pulcii s nm. Fyzick apatia vak bola
v dan moment sprevdzan tie men-
tlnou apatiou vo forme nevmavosti
a ahostajnosti k okoliu. Toto meme
oznai za prv rove umelcovej apatie.
Druh predstavuje to, ako pristpil k vlastnej umeleckej intervencii.
Nedal o sebe vedie takmer ni. Zanechal po sebe iba mal ttok, ktor
vak vzpt po jeho vynesen zmizol. A rovnako ako zmizol tento ttok,
zmizol aj on. Dleitm prvkom pri tejto performance je tie nzov miesta,
kde sa odohrala obchodn centrum Galria. Mono kontatova, e sa
takto zrove posiluje efekt umeleckosti svojej aktivity, no rovnako ho
tie ironizuje a nachdzame v om aj siln spoloensko-kritick oste.
Dostvame sa vak do miesta, kde prvotn a zjavn moment apatie
zana sublimova. Ukazuje sa, e performance je iba takpovediac
formlne apatick. Apatia prvej rovne tu sli ako nstroj pre apatiu
druhej rovne, m dochdza k jej celkovej suspendcii. Zd sa teda,
e navonok apatick gesto, nasten nevmavosou a ahostajnos-
ou, je skr gestom vzdoru a vzbury a teda svojm pravm opakom.
Proti omu vak umelec vzdoruje? Proti omu sa bri?
Ako pri kadej performance vo verejnom priestore, aj tu je prtomn
silie strhn pozornos nhodnch divkov k istmu problmu. Au-
tor tu tylizciou vlastnho tela do podoby nehybnho umeleckho
objektu aj s menovkou a intalciou seba samho do priestorov nkup-
nho centra s nzvom Galria akoby upozoroval na problm recepcie
umeleckho diela. Nememe vak tto performance vnma iba ako
kritiku nevmavosti ud k umeniu alebo k svojmu okoliu a dianiu vo
svojej bezprostrednej blzkosti vo veobecnosti. Skr sa mi vid, e by
mohol autor poukazova na to, ako sa postupne umenie intituciona-
lizciou uom odcudzilo a do takej miery, e pomenovanie galria
sa pouilo pre nkupn centrum. Okrem doslovnho prebratia tohto
pomenovania centrum prevzalo aj konotcie s nm spojen, privlastnilo
si ich a istm spsobom ich sprstupnilo ktormukovek z nvtevnkov.
Krsne, prestne a uznvan sa stalo prstupnm komukovek. Nemyslm
si vak zrove, e by tto performance bolo mon vnma ako pokus
o prinavrtenie umenia k uom. Domnievam sa, e autor si pridobre
uvedomoval nemonos realizcie nieoho podobnho a predovetkm
prvoplnovos takhoto gesta vrti umenie sp k uom. Navye by
takto gesto bolo pln bolestnskeho ptosu neuznanho umelca. Z toho
potom vyplynula aj tto apatick metda popsan vyie. Vid sa mi vak,
e sme sa dostali do bodu, kedy meme op osi spochybni. Tentoraz
je to predchdzajce tvrdenie o vzbure obsiahnutej v tejto performance.
Me vbec nieo, o nem iadne ambcie, by prejavom vzdo-
ru? Je naozaj apatia iba prostriedkom? Nie je apatia aj pros-
triedkom aj vsledkom? Me by vbec apatia vnman ako
prejav vzbury a vzdoru? Apatia me by prvotnm hbate-
om, me vak pri geste vzbury aj do nej op vysova?
Monoe prve recepciou tohto vstupu sme pomohli autorovi pre-
kona jeho apatiu. A mono sme spravili presne to, o nechcel, aby
sme spravili. Mono bolo autorovm cieom skoni nepovimnutm.
Mono si prial, aby si ho vimol iba ktosi z perifrie. elal si, aby jeho
vstup zostal marginliou. Doprajme mu teda teraz trocha pokoja.
1 Jasasti rozpusten vo vaom prenes-
miernomspoloenstveastnksenia
nonajmnetrpezlivosti bol som(vtedy)
naostrove.
2 Vskormten duchapoul somhlas
mohutnhlas takmer mohutnalenie
takmohutnakohlas trbky.
3 ovid zap kmjedeaopouje
podrakm nenastane noc.
4 Natosomsaobrtil auvidel somJu
spitkrvousvtch akosed naelme
arltovej.
5 Viezlasananej po pti alebo po mori
neviemusanepamtm.
6 Nrekyjusprevdzali alesprevdzalo
juaj obasnvytrenieaprvalyihra-
vch defnci.
7 Prvnrekktorsomvtedy(natom
ostrovektorbol buuprostredpte
alebo{uprostred} mora) znel takto:
8 Kesomsavrtilazplavrneaposadi-
lasomsakpotauzmocnil samazrazu
pocit e vzduch mi uneprdi dopc
9 alebokrvdomozguaprestvalasomaj
vidie.
10 Vstalasomatrokusami uavilolenena
druh desomsailapopta klekrke
11 atmi rieklae somjednoducholen
omdlievalaavtendemi bolovemi
dobre
(epitoly)
Peter Macsovszky
PANICA SACRA
12 dokoncasombolaastnleneode
i dvasomsi vimlae sami zledcha
akrti sami hlava.
13 Navye sami zdaloe mi bi srdceaako-
bymi nieozvieralohrudnki hlavu.
14 Nieboles lentlakakokebymaniekto
krtil aobas ma(takdajako) ukne
v krku
15 apotomsanememnadchnu. Stle
natomusmmyslie anevldzemsazba-
vi pocitu
16 e mi nieoje. Zvyajnesomlenpasvna
itate katchtodiskusi aletentorazs
mojeproblmy
17 takmuive musmnarieka amusm
sapta: To naozaj Onaprichdza?
18 Lenootzkadoznelaozval saal
nrek: Prvkrt som zchvat dostala ako
19 devtnsrondnes mmdvadsa-
dev. Vtomase somsaodsahovala
knim(rodiom) ailasomneporiadne
attianama
20 doahla. Po jednomveierkusomsa
povracalaanadruh desomskonila
vnemocnici s pocitome
21 umieram. Vyetrili mi srdcealeni
nenali.
22 Odmietlasomods domovdostalasom
prkyanemocnicusompo nieko kch
hodinchdobrovone
Volm sa Lgia
9

23 opustila. Po tomtozitkusomsavrti-
ladomovpodkrdlarodiovastlesom
verilae
24 umieram.
25 Zdalosami e nememjes apredtm
somsapovracalaazchvat priiel pri
tomakosomvracala.
26 Vpriebehutrochmesiacovsomschudla
tyridsa kilogramovpriompvodne
som bolabacu ka.
27 Mojaobvodnlekrkamaposielalapo
vetkch diabloch alesamozrejmeani
jedenznich
28 ninenaiel.
29 Akonhletobolopotvrdenodporu-
ili mi pomocpsycholgaktorhosom
dvakrt trikrt navtvila.
30 Nepohodlasomsas nmapotombol aj
zaiatokjari apretosomsazaalacti
vemi dobre.
31 Nalasomsi novlskuaproblmy boli
zrazufu. Smrtenzkosti savrtili a
kespomnanvzahzaal krachova.
32 Silunarozchodsomnalaaproblmy
ustali. Vlani v zime sme mali fremn
veierok.
33 Poriadnesomsanaomopila.
34 Nadruh dernosomodiladoprce
alepopoludn mi prilonevonoamala
som pocit e
35 umriem.
36 Muselasomods domov. lasomkrodi-
ompretoesomuverilae tammi bude
lepie.
37 Lebo ttomojadcrabolamtvaaoila.
Bolastratenanalasa. Patrilobysa
nmveseli.
38 Nocsom strvilav koch atieto stavy
blzkeumieraniumaneopustili po cel
zimuhoci
39 natoe umriemsommyslelaaj ke
mi bolohorco. Uvye rokavbec
nepijem.
40 Azaznel tret nrek:
41 Dobretakporozprvamomasem
priviedlo. Zver mojej neurologiky
znie: neurocirkulanasthnia
42 apanick ataky.
43 Shlasms tmi atakmi. Vpriebehu
ostatnch Vianocsaprejavili typick
prznaky:
44 strachzo ialenstvazvnej choroby
beniesrdcatlakvhlave zvratystrach
zdepersonalizcie
45 vibrcievrukch. Opemtedaohosa
obvamnajvmi hoci podavetkho
sometestlemu:
46 Strachujemsae aksi silymaprintia
ods zmestaabva celnoci vhroboch
apo vrchoch
47 ae maniknebudemc spta ae
budemkria atc sakamemi.
Akria budemtoto:
48 VolmsaLgialebo jens mnoho.
49 Zatia sami vaktentostrachetestle
dar potla. Nelkamamyslie na
chorobulebo mmkamartov.
50 Je ns mnoho. Verasomsanaprklad
ctil vemi dobre alelendoveera.
51 Potommaprepadli obavye sato
nezlep alenaopakzhor. Navye mm
pocit
52 e sapodvedomeobvamrobi niektor
veci achodi nauritmiestalebo sami
spjaj s atakmi.
53 Neviem ako je mon e mm tak pocit
neviemakomemvedie ohosapod-
vedomeobvam
54 kedosvojhopodvedomianevidm
najmkejenocaulenzriedkakedy
nebvanoc.
55 Tenktovid domjhopodvedomiaasi
niesomjaalezas nadruhej straneak
zrukyakazyl mi
56 memojejaposkytn?
57 Bojmsaeneprestanemnatomyslie
10
avetko savrti. Bojmsae vetko o
poznm
58 poznmleniastoneae kesavetko
vrti vrti saaj toonepoznmatoho
budevina.
59 Hoci monovinatohoonepoznm
nemus vo mnespusti nineprjemn.
60 Alejasi uani toprjemnneiadamaj
takbytrvalolenkrtko. Memsateda
spoahn
61 napribalenletk?
62 Stoj napsane inkytrvajniekedy
aj dlhieakotrns dn alejatodlhie
nie som schopn
63 vnma optimisticky.
64 tal somtotiepitolyud ktor sa
skutonedobre zaali cti apo dvoch
i trochmesiacoch.
65 Avtedy zaznel i tvrt nrek
66 Neviemkedysomzail prvtok. Nena-
padlomi e ideotokmyslel somsi
67 e osi podobnprevajaj druh.
Vtej dusnej miestnosti. Kesato
opakovalodruhkrt
68 nenapadlomi e tosvis s prvm
tokomop somsi myslel e akloveka
vdave obchdzajmrkoty
69 jetoprirodzen.
70 Vpriebehunasledujcichrokovvlastne
apodnes sapodobnch atakov vyskytlo
nieko ko
71 neviedol somsi onichzznamy.
Je mone poniektorrokyichbolo
viacponiektormenej.
72 Poniektorboli intenzvnejie
aponiektorlennenpadnodzneli
rchlo. Vetkyvakprichdzali
73 bezzjavnch i logickch prin. Skal
somproti nimbojova. portomflozo-
foui psycholgiou.
74 Zabrali alelennachvu. Ukzalosae
ataky pochdzaj zrozahlej ptnej
re.
11
75 Nedsavedie ktormsmeromsa
pobra ataklovek tamnavekyzostva
tra najednomieste
76 obklopen nesmiernympriestorom
77 vydan napospas pohybunebeskch
mocnost nechutoznamenokovek.
78 Atakysjednavecvejsi kadechc
zakadmcelkomskoropominale
impriumzktorhoprichdzaj
79 prekypuje katastrofckmi scenrmi
ktormaneopajani po pominut
atakov.
80 Obavae cestoudoprceneudrm
vsebe jedloktorsomdosebachvatom
nahdzal.
81 Obavae v prci zistiae neahm
s nimi zajedenpovrazae zujemlen
predstieram.
82 Obavae nikdynenjdemzamestnanie
vktorombyuverili e zujemnepred-
stieram.
83 Obavae kadseriznyzujemmi prv
i neskr budepripada smienyae
jednej noci zistm
84 e aj jasomlentakpodvodnkakot
ktorch obviujemzpodvodov.
85 Obavae nieonamanjduprve
pretolebo saneviemtvri neoblomne.
86 Nevldzemsatvri suvernnelebo mi
potrebn energiu stravuje silie zakry
svojuchorobu.
87 Obavae tooviemosvojej chorobeje
lenpikaadovcapohodlnezariaden
akrevpredpekl.
88 Obavae si udalosti vo svojomokol
interpretujemskreslene.
89 Obavae jetonamnevidno. Obavae
prve preto sabudem do koncasvojho
ivota
90 zosmieova.
91 Obavae zomriem prv nestihnem
uskutoni svojenajlepienpady
apretooddemztohtosveta
92 akohociktorsmrtenk.
93 Obavae udiavmojomokol pomr
skr nejaajatuzostanemplnebez-
radn.
94 Obavae savetci stanemeobeami pr-
rodnej alebospoloenskej katastrofy.
95 Obavae sompreil ivot pln preapov
amizernch rozhodnut ktorzrazili na
kolenmablzkych
96 i celkom neznmych.
97 Obavae plnprei zvyokivotavpr-
padee zostanemsmmi nevyjde.
98 Obavae sprisahaniaktorsi namam
skutoneexistuj.
99 Obavae somuprli unaven avo ky-
-nevo kystrcamchu integrova sado
benho ivota.
100 Obavae mojaobavae somlenchoro-
mysen grafomanktormus psa za
kadcenu
101 nezle natome o
102 je opodstatnen.
103 Obavae niesomschopnvymenova
vetkysvojeobavyaobavae energiu
zakadmminiem
104 nasamomnajsamomzaiatku
105 namiestoabysomsi uetril prevrcholn
okamihzapoathodiela. Povedal som
osompovedal
106 porueno.
107 Doznel tvrtnrekabol toposledn
nreklebo jaktorsomvtedyzotrvval
naostrove
108 nemal somusl napovanieal-
ch nrekovmnemby povedane
nebudemma vu
109 povnu si alie
110 kesavyskytneprleitos i dostatok
trpezlivosti.
111 Dozneli tedanrekyaletenktonariekal
akoposledndodal eteprosbu(zavet-
kch)
112 Bvametunahrobochabojmesacel
ivot pohybuvo vntornostiachi na
nebesiach
113 nememetaktopo zvyoksvojichivo-
tovpoti sadusi sakria zamdlieva
kamemi satc.
114 Urobtedadao. Urobabyboloodte-
razinakabysmesi javyvsebe i navkol
zaali
115 interpretova takdajakoahieahtikr-
skyahostajnejie.
116 I odvetil sompo chv ke mlania
vtakomtoduchu
117 oeujazmem? Sompredsajeden
zvs. omysltepreo
118 somsi vybral ostrovditanciuakniepre-
toabymi vae nrekysluch privemi
neplili?
119 Viem e v kadom zvs je zvs viacako
i vo mnejezo maviac. Napriektomu
120 niesomtenktovyha. omadovs?
Pasiesatunasvahuve kriedasv.
Aleneakajte
121 e vs vyeniemdonej abystesapotom
beali potopi domora.
122 Aj mj subjekt savolLgialebo jeho
mnoho. No zostanetusedie obleen
a(akobyaj) pri rozume.
275 Aj keJu vid vystupova zmoraspit
krvou svtch.
276 Spit krvou nepodarench pustovnkov.
12
123 Preojettootzkakrsna. Napriek
vetkmukrsna. Preojeneodolaten.
Preovta.
124 Obyajnneupravenotzka. Netrans-
formovanvjedinenej dielni jedine-
nhojedinca.
125 Tietovetysi zasliaabyboli oslovan.
Kadjednaosve. Nies.
126 Vrokyzapsanbeziarok. Videl som
takvelikde.
127 Vyzerali dobre.
128 Niesomsmktosi mysl e slana
zaiatkuviet dodvajtextupunc. Punc
akejsi vedeckosti.
129 Puncvedeckosti rcahranicepreiarku-
jepreiarknut.
130 Vedci ktor frekventovanecestujpo
konferencichpsobiavlastnesvetcky.
Roznajoslovanvroky.
131 Svetcky znamenuniverzlny. Svetci
s dobromysenmposolstvom.
132 Univerzlnyznamene aj tenm
pocit e pochopil ktone(o)vldnetmto
jazykom.
133 Zrozumitenesavyjadrova znamen
nezatvra pred druhm dvere.
134 sloznamene aj tenktoneovlda
tentojazykihnepochop e pjdeoosi
serizne. Budesacti pocten e bol
prizvan.
135 Pocti e prenieosaoplat zbystri
pozornos.
136 Otzkajeunajazyku. Je oprvnen.
Zostane vaktam kde vznikla. V tme
vtichuvstnej dutine. Vo vlastnej slepej
krse.
13
Videl som takto velikde
137 Lebo ovnepjdeneskr.
138 Anaozaj.
139 Nadviameteraznavetuoznaen
slom132. Znela(baneprestvaznie)
takto: Univerzlnyznamene aj ten
ktoneovldatentojazykihnepochop
e pjdeoosi serizne.
140 Slovosledsavyznaujeistouarbavos-
ou. Alekomunikciaetestleide.
141 Nielennezvldnutslovosledaleaj ten
bravrny.
142 Aj defnciaslovosledusavyznauje
istouarbavosou.
143 Pretoeteraz.
144 Univerzlnyznamene aj tenmpocit.
145 e pocit maj tenbyznelomonopres-
nejie.
146 Univerzlnyznamene aj tenkto
nepochopil mplnetakpocit akokeby
pochopil. Akokebyhoniektoprizval.
147 Dopriestorudoktorhoautor unikol aby
mohol kona nevysvetlitenveci.
148 Niejetoktovieakrieeniealememe
s alej.
149 Kesaslovosledvyznaujeuritou
arbavosoukadmubudejasne
technickznalos jazykavktoromautor
pehovor apovanestoj naspoahli-
vch zkladoch.
150 To znieakospolonmenovate.
151 Nespoahlivmi zkladmi same
pochvli kdekto.
152 Inakpovedanaksi autor tentojazyk
dodnes neosvojil bezchybneznamento
e muchbacit.
153 al spolonmenovate.

154 Cit pre rytmus cit pre smantick
odtiene cit pre proporcie. 154 Cit pre
kresbu cit pre farbu cit pre npad.
155 Znietoakovyznaniepoetiky.
156 Aleboakotestament.
157 Istpedagogick sklony znemouj
napsa okovekivotn.
158 okovekobyzneloakonieo
ivotn.
159 okovekobyposluchalegendy
vyzbrojilosilouschopnouvyhna
chorch duchovdosv.
160 Nerdsadelmosvojeskromie.
Autor otoradej.
161 Autor bynasvojichosobnch zitkoch
najradej ninemenil. Neurob to.
Riskoval bybanalituanezrozumite-
nos. Nevytvoril byestetickpriestor
ktorbys nmmohol zdiela prjemca.
162 Nevldzemsaprinti abymi zlealo
nakultivovan literrnehojazykaktor
zaniknepravdepodobneetepoas
mjhoivota.
163 Autor vldze. Autor saprinti. Brsi
cibr falujeusfalovan. Jehova
nezanikne.
164 Rozpadnesarozplyniesazanikne
aprdenieoin. Jazykzmer poetika
maniera.
165 Nepochybnenieoivotnivotnejie
akoivot vorazneivotnejomivote.
166 Vyvaujemesavneivotnomivote.
To e smeudiasi vraj uvedomujeme
vakaumeniu.
167 Ani lendvajasanezhodnnajeho
defncii. Naupodstatudefnujeto
naomsanezhodneme. Anaomsa
vyvaujeme.
168 Zaniknelenliterrnyjazyk. Vedn
jazykivjazykivhospoloenstva
presnejiepovedanivrealebo
ivbabot chvuetepretrv.
167 Nevydarenproroctvsubujslun
zbavu. oslunpriamve k.
168 Trokuns ale(ete) zaujmaakosud
postretne hromady knh ktor vydali
vtomtojazyku.
169 Monoichzapli monoichzlisova
alekamsapresunieelektrinavetkho
tohosiliaktorbolovynaloennaich
napsanie.
170 Preojettootzkakrsna. Ttootzka
bezotznika. Preopotrebujemetakto
krsukrsuzdanlivonespracovanho
zmeru.
171 Budesaspokojnevzna nadkrajinou
vktorej postupnezankomunikova
inmi spsobmi.
172 Priznajmesi e tentojazykani doteraz
nebol samostatnmsebestanm
jazykomalelenakousi zltaninou
susednch jazykov. Akokadjazyk.
173 Uvon sapriestor aprdeosi nov.
In udiainzujmyinjazyk.
174 Ktochceprei mus sa(asi) nieoho
vzda. Prei meibatenktosanaopak:
175 nioho nevldze vzda. Keuje ni
vhrsti sotvasahomonovzda.
176 Ktoznenvid svet akobyhonaiel.
Naoe mualebudekeuprebva
vstave derealizcie.
177 Rukuovldacudziasila. Niecudzialen
nieblzka. Povedomaleniezvntra.
178 Hlas ktornepatr nikomuztohtookolia
nonezaznievaani ztohtotela. stana
druhej straneskla.
179 Mestoahostajnzautobusuktorsa
dvadopohybu. Priraovanieemo-
nch vznamovsadeje
180 vamygdale. Tsazvyajneaktivujeprv
nebudejej zsahpotrebn. Poplaen
nervami preber
181 riadenie. Prestvamejasnemyslie.
Stvamesaobeounosu. Opakom
opaku. Nedsavedie i aj svojho.
182 iadnyjazykniejesamostatn.
14
183 Povedalae neprde. Vecnveta. Prie-
zranveta. Poriadnyvrok. Oznamuje.
e nenastane.
184 Slovesnveta. Nepln. Zamlan vod.
Jadro prav ako v orechu. Zver ve kole-
p.
185 Povedala. Povedalae neprde. Rovn
re. Ninechystajme. Popoludniebez
nej.
186 opovedalatopovedala. Povedalato
jednmslovesom. Vprtomnomalebo
vbudcomase. e nenastanestav.
187 Vprvej osobe. Vjednotnomsle.
188 Vyhlsila. Potvrdila. Nezmen. Neoutu-
je. Nemvo zvyku. Nemzvyky.
189 Povedala. Dvodyneuviedla. Niee-
bysahnevala. Povedalae nie. Uviedla
dvody. Nehnevsa.
190 Nectilabysavo svojej koi. No najm
my bysmesanectili.
191 Je vysok? Zavalit? Plavovlas?
Pochmrna? Nos okuliare? Vyhadva
spolonos? ofruje? Aoprechdzky?
192 Je vehementn. Alekonrozvne?
ijesama? Neaksadavu? Povedalae
nenastane:
193 situcia.
194 Nepovedalatotakto. Nepovedala(vlast-
ne) ni. Veani neprila. Nemohlaprs
nemalanohy. Nemichani dnes.
195 Ale ani nezavolala. Nemstanemoh-
laoznamova. Domysleli smesi. Nem
telo. Personifkovali sme ju.
196 Spitkrvounepodarench pustovnkov.
197 Vnuklanmsvojumetaforu. Vnukla
nmpresvedenie. e prihovrasanm
Povedala e neprde
zkrovstvakam nezasvten nemu.
198 Vnuklanmvierue vakanej () nau-
ili ako() vsitucichkde()
199 e takakomy smeJej fackovacmi
pankmi jednhodabyaj Onamohla
by.
200 VlastnesmeJu ani nepozvali. Takto
bysmenevolali. Lietasi kadesaJej ri.
NeviemeJu kontaktova.
201 Ale Ona ns vdy. Znenazdajky. Bez
motvu. Akoblesk. Zo zmuenhoneba.
202 Nemalampoveda e neprde. Prila.
Privalilasa. Zachvtila. Srdciasarozb-
ili vzduch samal. Rapdne.
203 Lomcovali nami zimai horos
suchoi pot. Azo stropukrpali aprali
katastrofck scenre.
204 Nevzdvamesabojahoci Ju nechceme
ani porazi. Radej s oupodobrotkyako
vkriepkach.
205 Budemebojova atobudetaknaask-
romnhra. Aksaohlsi pohostmeju.
VprbytkusvojomvylenmeJej miesto
preoltr abudemesaJej klaa.
206 Aknajbliiepoviee neprdeubude-
mevedie. Kadjej slovomvhutelaa
207 kadJej telosanapjaelektrinou
zvlastnej vadeprtomnosti.
15

208 orobiaudiavbyte. Prpadneotzka.
Mohlabytoby otzka. Vbytezvyajne.
otamrobia.
209 Akmspsobomzanajexistova.
Vneznmompriestore. Vnezabva-
nom.
210 Orientciapohybynvyky. Patria
eteinmizbmpredchdzajcim
rozmerom.
211 Akozpasiavnovej domcnosti
s nepohodlmktorhosavstarombyte
zbavovali postupnebezplnucel
roky.
212 ostvrajso svojimi telami vnovom
byte. Doakch polhichukladaj.
213 Otzkyktorsi nikdynekldol.
Ani teraznenastal as. Ani terazich
nekladie. Zvedavos vyprchala.
214 Zdajsamuvstredn. To jevetko.
Atenpocit. To bymohlaby alia
otzka. oapocit.
215 Nieneprjemnalepredsalenpocit.
Pocit svrb. Je jedinktosanmzapodie-
va. In mvnuidalej. Spokojne.
216 Vynorili satieotzkynepremal
odkia. Vari ohlasujnstupchoromy-
senosti. Nstupdosluby.
217 Radej si navrav e munepatria
neskrsli vjehohlave ibaichniekde
poul. aleko odtiato. Vinej krajine
nhodouzo sksenejchst.
218 Istototakbude: poul ichnonechal
ichtaknechal ichdoznie. Vybledli,
rozpustili sa.
219 Rchlonanezabudol. Lebo jehotelo
bolovtedyetemlad.
220 Bolomladabolomujednoi sed na
mkkomalebotvrdompovrchu. i sa
vezievpreplnenomaleboprzdnom
vlaku.
221 Mohlosava naakomkovekgaui.
Mohlozaujma akkovekskrten
polohy.
222 Vpriebehudesaro saaleopotrebovalo
prestalosacti suvernnezaalo
generova otzky. Azahniezdilasa
(kdesi) predstavae pohodlie:
223 e pohodliebudeoraznedosiahnute-
nejie.
224 osi podnmpredstavoval. Zrejme
aksi bezvhovstav. Rozpoloenie
vktoromsi neuvedomujetlkot srdca
necti vhurievani konatn.
225 Boles munevystreujezo stavcovdo
kbovaodtia nasp. Neznepokojujeho
krtkos ndychu.
226 Myse savaknevzdva. Naalej ntila
teloabypredstieraloe jeprun.
227 Aj in toprevaj. Neptal sa. Neptal sa
i tochcenaozaj vedie.
228 Stleastejiesapristihoval pri tome
zatnazuby. Akokebyhozvieral dky
vntorncentrlnyk.
229 Akokebymusvalynapnalacudzia
sila. Nieooskracovalokrktrup
ramennohy. Zdalosamue sa
scvrkva.
230 Aj in prevajnieopodobn.
Predstavoval si e aj totojeotzka.
231 Tedanieebysamutvr postupne
pribliovalakzemi lensaakosi nevedel
vystrie.
Pokojne aj postojaky
16

232 Akesanaveavystrel lebo prve kral
okololavikynaktorej sedeli dievat
pripadal si akokarikatra.
233 Pripadal si akospackanhlinensocha.
Avobdob daovkesamuvprtm
strcal
234 tret rozmer
235 pripadal si akomranica.
236 Vprstochavhochodidlacti vibrcie.
Kesed celhodinytemer nehybne.
Nadklvesnicoupotaa.
237 Hrb savystriesaprikr sa. Nevieak
mzauja polohu. Akpolohuzaujmaj
druh. Sptal bysa.
238 Ale nie zo zvedavosti.
239 Akesadozvieak(i ktor) polohu
nevieakojuzauja. Nevieakojuudra
onajdlhie.
240 Tajomstvobudeasi vtome netrebaNi
udriava onajdlhie.
241 Aleaj tak. Akotorobiadruh. Akosa
zariaujvnovombyte.
242 Akovediaodprvej chvleobude
najvhodnejie. Akovediae tenaten
predmet budedlhodobouiton na
tomatommieste.
243 Druh srozumnej. Niestak
ambicizni fanatici ako on. Preto ich ni
nebol.
244 Aleboichtonebol atak.
245 Pri prci nesedianatakej stolike ako
on. Ani lensprvnustolikusi nevie
vybra.
246 Telojeuvo vekukemuport vemi
nepome. Nieneznmasitucia.
Vlastnereprza.
247 In vediaakosi kpi najlep gau.
Takabysazmestil dovahu. Apotom
cezvchodovdvere.
248 Ve korysgau. Budesada naom
nielensedie aleaj va. Celhodiny.
Avase zlej nladyhoci aj dni.
249 In vediapreto kesedianectiae
tendobrotivkus nbytkuichodseba
odha. Nitaknectia.
250 Nagaui niejedoma. Gauhoodmietol
poslal dovyhnanstvaaleaj stolika
omna. Stavcekrpu.
251 Stavcei zuby. Aachy saskracuj.
252 Najprvtamniejedomapotompostupne
ani inde.
253 Akotoe druh si vediaporadi. Ctiasa
vo svojomteleakovuvlivozariade-
nombyte.
254 orobiaudiavbytekeninerobia.
Keneodpovaj. Keporobili vetky
domceprcealeneoddychujnevaj
sanagaui.
255 ovtedyrobiauprostredsvojhobytu.
256 Kenesedianespianerozvaujsa
nehrmocs ndobami nevysvaj
nesledujprenosyovtedyrobia.
257 Neotvraj staneroztvraj noviny
nestrkajostrpredmetydojemnch
mechanizmovovtedyrobia.
258 Vakej (ktorej) polohetrvianajviac
asu. Najviacivota. Keprve nevyd-
vajnapospas pohodliu.
259 Prejdzjednej miestnosti dodruhej
potomsastadia vrtia. Sptal bysaale
nie zo zvedavosti.
260 Vrtiasaazastan. To vetko sotzky.
Zastanaakodlhozostannamieste.
261 Kdezastan. Pri zrubni. Vchodbike.
Pri skrini. Vedagaua. Tamzastan
atam trvaj.
262 Nadosahodvypnaa.
263 Lebo sanemajkamposadi. Stolika
ani gauich nevta.
264 Nienieprvee majsakamposadi.
Lebo oni savedeli zariadi.
265 Jehoprpadjetoonneviekamsa
posadi. Nevieakpolohuzauja.
Nevieoso svojmtelom. Nevieho
cti akosvoje. Pretosapta. Niezo
zvedavosti.
17
266 Neviekamhomodnies. Kdehouloi.
Akohosprvneuloi. Akodlhohotam
necha. Kedysapovrti.
267 Neviektozariadil tentobyt. Zariadil
hoonaleasi niepresvojetelo. Zariadil
hopreteloktorpominulo.
268 Zostalotrva spolus inmi telami na
vzdialenomletnomsvahu.
269 Zariadil hopreteloktormunepomu
ani zahrievacienpojeani port.
270 Zariadil ho pre tch ktor hoprdu
navtvi. Aonzbavuprekpokojne
aj postojaky.
271 Aledlhopokojanebudema lebo prde
Ona. Svt a krvilan.
272 Predolepot dchavinos sucho
vstachpredolebeniesrdca
amrholeniepredoami.
273 Neklamn znameniaapo nich sazjav
Ona.
274 Aleontedajehotelozbavuprek
aj postojaky
275 aj keJu vid vystupova zmoraspit
krvou svtch a
276 spit krvou nepodarench pustovnkov.
277 Aletelohocijakospotenhocijako
rozmihanzvalenazmrtenzbavu
prekpokojneaj postojaky.
18
Doliteratrysi vstpil vemi nekonvennou
zbierkou80-967760-4-5, v ktorej sa cha-
rakterizuje ako Vekepign, o sa inter-
pretuje akoprihlsenie sa kpoetike Petra
Macsovszkho. Je totakalebosi kvrazu
svojhokninhodebutudospel nazklade
inchimpulzov? Ak toboli?
Oznaenie epign zaznelo, ak sa nemlim,
v redakcii istho literrneho asopisu, ke
dotyn redaktori takmto prvlastkom (epi-
gnska) oznaili rukopis mojej zbierky. Nebral
som to nijako vne, naopak, vaka tejto pria-
teskej a nonalantnej invektve sa mi otvorili
brny poznania a dokzal som identifkova
nieko ko alch motvov, pomocou ktorch
som dotvoril koncept zbierky. V ase, ke som
zbierku zaal psa, nelo ani tak o to, aby som
na nieo nadviazal, ale skr o to, ako poprie
a negova cel modern tradciu slovenskej
pozie a, samozrejme, v prvom rade, vyhrani
sa voi aktulnej dobovej bsnickej produk-
cii. T v tom ase reprezentovalo, pokia ide
o priestor v literrnych asopisoch a veobec-
nom povedom, predovetkm psanie barbar-
skej genercie a aksi tie zchvevy autentickej
vzbury a nekonvennch, ponovembrovo
oslobodench gest. Musel som s plne inou
cestou ke som narazil na zbierky Petra
Macsovszkho a Petra uleja, bolo u neskoro
prizna si, e mj pocit originality pramenil
z neznalosti bsnickho kontextu v celej jeho
rke; oproti centru, ktor bolo dobre znme,
sa obaja autori vynorili z okraja, a hoci som
sa k ich tvorbe dostal pomerne rchlo, bolo to
dos neskoro na to, aby som si chvu nebudoval
pocit vlastnej vnimonosti. U Macsovszkho
som naiel vea z toho, o o som sa sm pokal,
dokonca privea naastie, boli tu i rozdiely.
V istch svojich polohch sa mi Strach z ut-
pie a Ambit zdali mlo radiklne. Oznaenie
epign mi prilo vhod z dvoch dvodov: po
prv, mohol som sa explicitne prihlsi k takej
Zaujma ma vzah experimentu a tradcie
Rozhovor Michala Reha s Michalom Habajom
podobe slovenskej pozie, ktor stla v opozcii
voi celmu zavedenmu bsnickmu main-
streamu, a po druh, mohol som sa tm voi
Macsovszkho poetike vyhrani a zrove cel
koncept svojej zbierky posun do ironickej
a sebaironickej polohy t je prtomn v celej
zbierke, ale jej manifestcia tto skutonos
akcentovala. Konkrtne oznaenie Ve k epi-
gn je alziou na jednu bse Petra uleja, kde
sa spolu s Petrom Macsovszkm oznauj ako
Ve k syntetik a Ve k kamuftor. Mojimi
pvodnmi inpiranmi zdrojmi bola skr
literrna veda a flozofa ako pozia; ak nieo
v zsadnej miere ovplyvovalo moje myslenie
a psanie, tak to boli radiklne podoby dekon-
truktivizmu. Vrazom tchto impulzov bola
nielen debutov bsnick zbierka, ale najm
som sa v tom ase intenzvne venoval psaniu
przy poviedka Pokus o simulciu, ocenen
v prvom ronku sae Poviedka K. K. Bagalu
(1996), bola naprklad takouto paralelnou pro-
zaickou prcou k bsnickej tvorbe. Popri dekon-
trukcii bol druhm dleitm a rozhodujcim
kontextom, v ktorom sa moja debutov zbierka
utvrala, kontext popkultry a medilnej kul-
try koncept zbierky je vystavan na formlnej
truktre televzneho programu. Zdal sa mi to
by jedin mon a dobovo autentick spsob,
ako sa prihlsi k undergroundu a k nekon-
vennm umeleckm formm a zrove tm
i dobov underground a alternatvnu kultru
poprie, resp. jej podoby negova ako neadek-
vtne a retrogrdne. Mojm snom bolo dospie
k istej gramatike, k textu, ktor neoznauje ni,
iba sm seba.
19
Preosi mal potrebuvyhrani sa voi vtedaj-
ej bsnickej produkcii? Zohopramenilo
tvojegestonegcieasendospie kistej
gramatike? Aalej akos odstupomrokov
hodnot tentosvoj pokus? M dojem, esa
ti tvojezmerypodarilonaplni?
Ako som spomnal, bolo to vyhranenie sa voi
tzv. autenticite a konvennmu chpaniu
pozie. Tie dvody iste sviseli s tm, o som
povaoval za dleit, pokia ide o moju vlastn
predstavu pozie a koncepcie umenia: sloven-
sk pozia tak, ako som ju poznal, absoltne
nespala kritri, ktor som od sasnej lite-
ratry oakval. Predovetkm ma bavilo expe-
rimentova a hada nov formy rozprvania.
Gesto negcie bolo prirodzen. Jaroslav rank
svoju recenziu mjho debutu uviedol cittom
Michela Foucaulta Spchat sebevradu je naj-
zaz zpsob imaginace a ukonil ju slovami
Gottfrieda Benna Kto miluje strofy, miluje
katastrofy, kto je za pomnky, mus by i za
ruiny. To je presn. V ambivalencii tohto hesla
sa vak ukrva ovea viac. Naprklad dnes s
pre ma dleitejie pomnky ne ruiny, o op
svis, takpovediac, s mojm dejinnm chpa-
nm pozie o vak neznamen, e by som
sa prestal zaujma o katastrofy. Je as rozbja
a as budova. as avantgardnej detrukcie
hodnt a as, ke treba niektor zkladn
hodnoty op vraca do hry. Je na kadom, ako
vyhodnot svoje miesto a pozciu v bsnickej
a dejinnej situcii. Okrem toho, nezabdajme,
e tak ako z run vyrastaj pomnky, pomnky
sa pomaly menia v ruiny. Akkovek vzbura
a avantgardn koncepcia sa asom stvaj
sasou knonu a klasickho dedistva. Je vak
rovnako prirodzen, aspo v mojom chpan,
vstupova do literatry s gestom negcie a pro-
testu, radiklneho odmietnutia toho, o tvor
aktulny estetick knon, spochybnenia stavu
vec a ponknutia alternatvy k vinovmu
vkusu. To je zrove ete i odpove na otzku,
preo t negcia v mojom debute. Takto gesto
vak predpoklad samozrejm znalos kon-
textu, do ktorho vstupujem. Musm predsa
vedie, voi omu sa idem vyhrani. Musm
pozna tradciu, ktor chcem bra. Toto je asi
zkladn problm. Dnes. Ak sledujem niektor
sebavedom gest, ktor navye neponkaj
nijak alternatvu a asto nespaj ani
elementrne kritri na to, aby sme sa o nich
mohli bavi (aspo!) ako o remeselne zvldnutej
pozii, ke u nie o invennej, i nebodaj ori-
ginlnej, potom musm kontatova, e radej
budem ta konvenn a tradin poziu, ktor
je napsan dobre, pretoe aspo m o poveda
a vie to poveda formlne na rovni. Nemem
sa predsa tvri ako buri, ke nemm ani
tuenia o bsnickom kontexte, do ktorho
vstupujem. Uvedomujem si, e s takmto
gestom tu u niekto bol pred desiatimi, dvad-
siatimi, tridsiatimi rokmi, e je sasou tie
istej tradcie, tradcie povedzme nekonvennej
pozie alebo experimentlnej pozie? Tradcia
je toti zkladn pojem i pre experiment
a vzburu. Bra dvno zbran asi nebude ma
ve k zmysel. Hovorm veobecne, pretoe
mono ide o trocha veobecnej jav. Naastie,
existuj vnimky. Je jedno, i nadvzujem
na Macsovszkho a uleja alebo na Kolenia
a Lehenov, dleit je, aby som o tom vedel
a mohol experimentlne i nekonvenn gest,
ktor v slovenskej literatre boli a s prtomn,
rozvja relevantnm, kontextu, dobe a trad-
cii adekvtnym spsobom. Toto je pre ma
rozhodujce, ke sledujem naprklad dnen
bsnick debuty a avantgardn gest dnenej
mladej pozie. Trocha som odboil od tmy,
hoci iba zdanlivo. Ak sa vrtim k mjmu vlast-
nmu debutu a k tvojej otzke, ako ho po rokoch
hodnotm, potom mem azda poveda, e i pri
sptnom pohade nepsob na ma najhorie.
Som spokojn, najm pokia ide o kompozciu
a celkov koncept, niektor konkrtne texty
by som do zbierky u nezaradil i prepracoval.
Dnes je to pre ma skr kuriozita ne nieo,
o om by som mal potrebu i zujem prema.
Ale pi sa mi najm tam, kde som dospel k is-
tej autoreferencii, gramatike a strate zmyslu.
Vzbierkachnasledujcichpo debutesi
radiklnuexperimentlnupoetikudebutu
opustil atvojeneskoriezbierkyu pracuj
so subtlnejmi stratgiami, hoci ichsub-
verzvnos sa nestrca. o aviedloktejto
premene, ktor sa odra aj vtematickom
plnetvojichzbierok?
U v ase, ke som dokonil debut, a s ohadom
na poetiku reprezentovan prvmi zbierkami
Petra Macsovszkho, mi bolo jasn, e tadiato
cesta nevedie. Jednak objektvne preto, e to
bola cesta niekoho inho a opakova ju nemalo
zmysel, jednak subjektvne preto, e moje
osobn preferencie sa zaali ubera inm sme-
rom a takto typ poetiky ma ako autora prestal
vzruova a tvorivo znepokojova. Veobecne
povedan: bolo nutn urobi ist veci ale
rovnako nutn bolo nezostva pri nich, s
alej. Teda nielen nachdza, ale i opa.
To je mojim mottom dodnes nevidm zmysel
v neustlom preapovan na u raz dosiahnu-
tch stanovitiach, v alternovan a permutovan
znmeho; zaujmavejie pre ma bolo a stle
je hada a ska nov spsoby toho, ako prs
zase k nejakm novm vsledkom a sksenos-
tiam. To je predsa i podstata akejkovek experi-
mentlnej aktivity: dospie k novmu poznaniu
nie opakova u poznan. Opakovanm sa toti
stvame papagjmi, napomhame ku vzniku
kli, sme v bezpe u vyskanho experi-
mentu. Samozrejme, nie vdy to tak je: i jednu
poetiku meme rozvja invenne a opakovane
dospie k originlnym vsledkom, ak to tto
poetika umouje a ak doke by vdy nanovo
produktvna. Ale ko ko je takch prpadov?
Rovnako plat, e i jednotliv premeny poetiky
a snaha defnova vdy nanovo rmce a tmy
svojho psania nemusia by vdy produktvne:
me sa to podari lepie, me sa to podari
horie, i vbec nie. Poznm to. Ale najdlei-
tejie pre ma bolo ska nosnos a relevanciu
zvolench bsnickch koncepci, hada vdy
nov, adekvtny koncept, ktorm mono ucho-
pi ist problmov aspekty nho bytia vo svete,
spolonosti, kultry, civilizcie, alebo literatry
samotnej. Uchovva si schopnos kritickho
myslenia i k sebe a neskznu do spokojnosti
i so sebou samm: radej si prizna, okej, o
u s tm, takto som to urobil, ale teraz musm
urobi nieo in, sn sa to konene podar.
Okrem toho, v istch obdobiach sa moje mysle-
nie prirodzene men a iada si vyjadrenie v inej
forme, celkom organicky sa objavuj nov tmy
a s tm svisiace okruhy problmov: nie je mi
jasn odkia prichdza prvotn impulz, ten je
vak rozhodujci. Ak hovor o subverzvnosti,
t bola pre ma vdy dleit: mm vak pocit,
e je vea monost a spsobov, ako by subver-
zvny, a preto sa snam njs vdy nov, alebo
aspo in, nevyskan pozciu, z ktorej by som
mohol takto kona. Mono to nie vdy vyzer
radiklne a experimentlne, ale nauil som sa
a pochopil som, e mnoh gest, ktor naopak
vyzeraj vemi radiklne a vemi experimen-
tlne zase nijak subverzvnos nenes a s do
znanej miery samoeln a vyprzdnen. Mali
by sme i poziu hodnoti od prpadu k prpadu,
individulne a konkrtne: nie poda toho, i for-
mlne alebo tematicky vykazuje ist prznaky
dleit je samotn realizcia, invennos,
originalita, to, akm spsobom doke by po-
zia zaujmav, podnetn, inpiratvna, ako a i
doke zmeni nae nvyky a myslenie, spsob
vnmania i samotnho tania, nazerania na svet
i spolonos. i ns doke podnieti k nie-
omu inmu ne k zakaniu nudy. A potom
je to zvedavos, ktor ma vdy nti hada nov
spsoby vyjadrenia. By zvedavm by malo by
samozrejmou vlastnosou bsnika. Status quo je
nudn. no, radiklnu experimentlnu poetiku
debutu som opustil a vbec mi to nie je to,
radiklny a experimentlny sa snam by na
inch, mono, resp. celkom iste menej zjavnch
rovniach svojho psania. Formlna radiklnos
a formlny experiment ma nudia.
21
Ktorstotiemenej zjavnrovnetvojho
psania, naktorchsa usiluje by radiklny
aexperimentlny?
Radiklnos chpem najm ako spsob uvao-
vania, refexie sveta, spolonosti, toho, o sme
a o nie sme, ako ist pekulatvny potencil,
ktor je v diele prtomn; rozhodujce je gesto,
ktor sa ukrva v hbke textu a ktorm je tento
text vo svojej podstate nesen. Povedzme:
intencia textu. Inakos a presvedivos bsnic-
kho sveta, ktor vypovedm. Kontext, s kto-
rm pracujem. Nronos a mnohorakos kdov.
By radiklny pre ma neznamen niekoho kop-
n do hlavy, ale poveda mu, e je idiot takm
spsobom, aby si nebol ist, i to myslm vne
a uram ho, alebo ho pozvam na veeru a roz-
prvam o naej spolonej budcnosti. A expe-
rimentlnos. S Cantos Ezru Pounda experi-
mentlnou poziou? V prvom rade, nezaujma
ma experiment pre experiment. V druhom
rade, opakujem, nezaujma ma formlny expe-
riment. Po tretie: zaujma ma ma osobne ako
autora vzah experimentu a tradcie. Ak to
mm rozvies, potom treba poveda, e nero-
zumiem tomu, preo sa v istch kruhoch u ns
veleb experiment bez toho, aby sa od experi-
mentu aj oakvali nejak originlne vsledky.
Akoby stailo by experimentlny. Pre ma to
m potom presne tak ist vpovedn rove
a hodnotu, ako ke niekto chce psa spiritu-
lnu poziu. Alebo prrodn lyriku: a to ho
celkom uspokojuje. Je spiritulnym bsnikom.
Je experimentlnym bsnikom. Nezle pritom
ani tak na tom, o robme, ale na tom, ako to
robme. Ako je mon, e ma na prv pohad
klasick pozia doke prekvapi a znepoko-
ji viac ne na prv pohad experimentlna
pozia? Asi bude niekde chyba. Ale nie o tom
som chcel. Myslm, e roviny, na ktorch vo
svojej pozii experimentujem, s dostatone
jasn. Nie som tu na to, aby som vykladal svoje
vlastn dielo. To je trocha bizarn poiadavka,
hoci jej absoltne rozumiem a rozumiem i tomu,
preo sa to pta. Sta si ale preta niektor
texty Jaroslava ranka. Alebo to, o napsali
o mojej pozii rsky bsnik a prekladate
John Minahane i mlad posk literrny vedec
Michal Golebiowski. Nerd to sem pletiem, ale
akoby t schopnos registrova bsnick text
na jeho jemnejch rovinch a v kontextoch,
ktor s naozaj podstatn, nebola pre slovensk
kritiku celkom samozrejmou. Mm dojem, e
slovensk kritika sa niekedy zaober nepod-
statnmi hlposami a banalitami, ktor s
vsledkom povrchnho, vemi jednoduchho
tania. Naastie, vnimky existuj a vlastne
sta nieko ko kritikov, ktor nerezignovali na
premanie, na to, aby i kritika bola tvorbou,
nie spisovanm foskl a samozrejmost. Veci
nie s tak jednoduch, aby sme si mohli dovo-
li ich neskma. Uvedomujem si, e som plne
odboil od otzky. To je riziko odpovede. Svoju
pozciu vidm najskr tam, kde ju situoval esk
literrny vedec Michal Jare, ale spomenul to
tie Peter Macsovszky: v kombincii experi-
mentu a tradcie, konceptu a prirodzenosti.
Ak by som to mal zhrn a zjednodui, potom
by som povedal, odhliadnuc od debutu, vo vet-
kch svojich zbierkach sa nejakm spsobom
snam experimentova s tradciou.
Po viacronej kninej publikanej pauzesi
sa prihlsil rozsiahlouknihouMichal Habaj.
Uvdza sa vnej, e rytmus tejtoknihyje
zaloennaexperimente soivotom, nie
textom. Nie je vakliteratrapredovet-
km o texte? Preo by pre itatea alebo
itate kumala by dleittaktodemon-
trciabiografe?
To je tak trochu omyl. Kto povedal, e ide
o moju biografu? Ak by to aj niekto povedal, o
to men na veci samotnej? Povedal som to vari
ja? A ak no, akm spsobom to ovplyvuje
interpretciu textu? A o to vbec t biografa
je? K tme autobiografckho psania a k tomu,
akm spsobom vbec vzah autora a textu
mono ponma, by sme sa mohli rozprva
hodiny a neprili by sme k niomu mono by
sme zaali pada do vemi hlbokej jamy, ktorej
koniec je vemi pomyseln. Vzah reality a fkcie
tu ale nehr hlavn rolu. Mono som chcel
iba alej spochybova ist kategrie, resp.
uvaova o ich adekvtnosti, mono som sa
chcel navrti na zaiatok, k autorovi, a mono
k tomu, o je na konci a o jedin zostva a plat,
k textu. Snail som sa pracova s rznymi
kdmi, ktor mali navzjom spolupracova
i nespolupracova, priei sa jeden druhmu,
i sa navzjom podporova. Vzjomnou interak-
ciou, miestami riadenou, miestami spontnnou,
vybudova jeden fnlny celok. V knihe njdeme
spiritulnu poziu, i prrodn motvy, i experi-
mentlnejie formy, i tradin poetiku, i spolo-
ensky angaovan poziu, i rzne autorsk
tylizcie, i krtke vchodn formy, i ve k
biblick pomu, bsnick seril i psmo
dennkovch zznamov. Velio. Nepochybne
i biografcky kdovan texty treba vak pove-
da, e na rznych rovniach a rznym spso-
bom. Funkci me ma literrny text mnoho
a spravidla ich m hne nieko ko naraz. Ak sa
vrtim k tvojej otzke, m nepochybne pravdu:
literatra je predovetkm o texte. V Michalovi
Habajovi som sa snail poloi si viacero, resp.
znan mnostvo otzok: jedna z nich, a mys-
lm, e jedna z tch najpodstatnejch, smeruje
i, alebo prve, tmto smerom. Rozhodujce
vak je, e tak ako vetky ostatn, i tto otzka
sli podpore toho, o o tu m s predovetkm
a o om hovor i ty: textu. Alebo nie? A sp
k experimentu: opakujem, text, ktor ni neris-
kuje, ktor je formlnou exhibciou, ktor nie
je nim podloen a plva vo vzduchoprzdne,
tak text ma nud. Ak som hovoril o experi-
mente so ivotom, mono to chpa rznymi
spsobmi: ako autorsk kdovanie zbierky,
ktor navdza itatea, aby zbierku tal i
v auto/biografckom i auto/biografzujcom
ki alebo tie naprklad ako prihlsenie sa
k tej tradcii autorskch, bsnickch i spiso-
vateskch koncepci, ktor sa vydvali vanc
osudovm, hadaskm technikm a metdam
michal habaj (1974, Bratislava)
bsnik,vedeck pracovnk stavu
slovenskej literatry Slovenskej
akadmie vied. Je autorom monografi
druh moderna (2005) a model
loveka asveta vbsnickom diele
jna smreka (2013) a spoluautorom
slovnka diel slovenskej literatry
20. storoia (2006) a slovnka diel
slovenskej literatry 19. storoia
(2014). Vydal bsnick zbierky
80-967760-4-5 (1997), gymnazistky.
przdniny trinsronej (1999),
korene neba. bsne z poslednho
storoia (2000), bsne pre mtve
dievat (2004) aeponymick
bsnick knihu michalhabaj (2012).
Pod pseudonymomAnna Snegina
vydal zbierky pozie pas de deux
(2003) absne zpozostalosti
(2009). Jeho bsne s sasou
knihy fotografi Doroty Sadovskej
emergency entrance / ndzov vchod
(2009). Je jednmzo spoluautorov
experimentlneho bsnickho
projektu generator x: hmlovina
(1999) agenerator x_2: nov
kdexy (2013). Ako spoluautor sa
zastnil medzinrodnho projektu
the european constitution in verse
(Brusel, 2009). Jeho pozia bola
zaraden do mnohch antolgi
a vberov.
sebatvorby loveka a defncie udskosti, ale
s tm i tvorby literatry a defncie literatry.
Alebo me s o formu mtotvorby. o ja viem?
Akokovek: zle na itateovi, i preho bio-
grafckos ako kategria bude alebo nebude
dleit. Mono ide o demontrciu biografe,
mono o demontrciu metdy. Mono nejde
vbec o demontrciu. Ako autor by som bol
nerd, aby bolo mon identifkova pozciu,
z ktorej hovorm.
Vo viacerchtvojichbsachmonozazna-
mena kritickreakciunaniektor sasn
spoloensk javyaproblmy. Zdsa, e
vostatnomase sa tentoaspekt vpomerne
explicitnej podobeobjavujevtvorbe
viacerchsasnchslovenskchbsnikov
apoetiek(najmKatarnaKucbelov
aVladoimek). Veskuu nieko ko rokov
prebiehapomernehysterickdiskusia
ovzahochmedzi literatrouaspolonos-
ou, prp. ideolgiou. Akosa vkontexte
svojej tvorbypozer natietootzky?
Otzky kultrno-civilizan boli vdy v samom
jadre mjho psania. Od debutu, ktor popri
inch funkcich pomerne jednoduchm
spsobom parodoval televznu a masov kul-
tru, cez Gymnazistky, ktor boli vnman
primrne cez dievensko-erotick optiku,
priom zsadnejej pozornosti unikal kul-
trny a spoloensk kontext, cez Korene neba,
ktorch civilizan, futuristicky orientovan
a postkatastrofckou vziou kdovan rozmer
bol strednm a kde sa otzka osudu loveka
a udstva, veobecnejie ponman otzky
humanizmu, udskosti i aktulnych spoloen-
skch hrozieb a defcitov stali centrom mjho
psania, cez Bsne pre mtve dievat, ktor
mali vytvori spojenie minulosti s budcnosou
(futuroretro) ako koncept postapokalyptickej
nostalgie kyborga za lovekom a udskosou, a
po posledn zbierku, ktor v jednej zo svojich
lni skmala kultrno-civilizan problema-
tiku v konkrtnejom a aktulnejie defnova-
nom spoloenskom rmci. Ty ale nara na
nieo in. Ak nechm bokom to, o nazvam
kultrno-civilizanou tematikou, potom tak
podoby psania, ktor s bezprostredne spt
s kriticko-spoloenskou funkciou alebo refek-
tuj konkrtne, spoloensky, kultrno-politicky
defnovan okruhy problmov prtomn tu
a teraz okolo ns spsobom, ktor je expli-
citne formulovan a cielene mieren tak
podoby psania zanaj by i pre nau poziu
dleitejie a samozrejmejie. Debatu, ktor
prebiehala a zrejme ete stle prebieha v esku,
som prestal sledova pomerne skoro; asom
nadobdala, ako hovor, hysterick podobu
a miestami, bohuia, i vyslovene komick.
U ns sme od takejto diskusie uetren (hoci
akkovek diskusia na nejak zsadn tmu
by naej pozii a najm mysleniu o pozii vemi
pomohla a mohla by zohra produktvnu lohu).
O to viac sa ale zana psa samotn pozia
a popri asto prvoplnovch, literrne nie vemi
zvldnutch a neraz diletantskch textoch tu
mme i zaujmavejie bsnick vkony (ja by
som naprklad popri novej Kucbelovej spome-
nul nov Veselkov). Na veobecnejej rovine
plat, e spoloensko-kritick aspekty s pre
poziu prirodzen, rozhodujci je historick
a kultrny kontext: chcem tm poveda, e ak
sa dnes objavuje vrazn, v kadom prpade
silnejca tendencia pozie vstupova priamo
do spoloenskho diania a reagova na prob-
lmy, javy a situcie, ktor s sasou a pre-
javom spoloenskho a politickho ivota
a myslenia, potom je to prirodzen pohyb,
ktorm pozia reaguje na svet a okolie, pohyb,
prostrednctvom ktorho s aktualizovan
niektor jej funkcie. Okrem inho naprklad
odhaova tie skryt truktry fungovania moci
a ideolgie, ktor nm znemouj vidie rea-
litu tak, ak je, resp. nm podsvaj a vnucuj
tak obraz reality (naich ivotov, snov, tob,
ambci, sveta), ktor vyhovuje moci a vld-
nucej ideolgii (nielen v politickom zmysle).
Pozia me upozorova na tento stav, na
nebezpeenstvo a nstrahy, ktor haj v om
a za nm, na manipulciu a deformciu nho
myslenia a prevania, na pohyb, prcu a ntlak
spoloenskch (ale tie kultrnych, estetic-
kch at.) diskurzov a me i priamo tieto
diskurzy ovldania spochybova, podvraca
a detruova. Me plni funkciu kontradis-
kurzu. Nieo z toho sa v prejavuje i v niektorch
mojich sasnch bsach. Avak ak kladiem
s ohadom na spoloensk a kritick funkcie
pozie ist draz na takto chpan aktulnos,
potom pre ma zostva rovnako dleitou,
resp. ete dleitejou, v kadom prpade nevy-
hnutnou sasou toho istho gesta i univer-
zlnos, a teda uvaovanie v abstraktnejch
kontextoch. Nerd by som skzol do nejakho
dobovho bsnickho newspeaku to ma nao-
zaj nezaujma.
Univerzlnos, uvaovanie vabstraktnej-
chkontextochaditanc oddobovho
bsnickhonewspeakumi konotujsilie
onadasovos. Nie stovakiluzrne
kontrukty, kee zosasnej pozcie
nedokemenahliadnu, oje univerzlne
a naddobov? Aniejetovrozpores kritic-
kou, subverzvnouadetruknoufunkciou
pozie, akoonej hovor? Nevyadujesi
kaddobasvoj pecifckjazyk, svojho
loklnehoadobovhoburia anebol tak
pvodne aj ten, ktorsa neskr stal sta-
rmmajstrom? Preotenodpor kvlune
aktulnemu?
Celkom sprvne. Ale musm ti oponova: to,
o je univerzlne, nahliadnu dokeme, pre-
toe ako udstvo i ako bsnici sme sa s tm
vdy vyrovnvali a konfrontovali bez ohadu na
konkrtnu dobu. Mono dokonca, ak budeme
sledova dejiny pozie, je aie nahliadnu to,
o je aktulne ak nechme bokom banality
a vetok dobov smog. By naozaj aktulny
a pritom neby prvoplnov a povrchn je sak-
ramentsky ak vec. Okrem toho neshlasm
s tm, e univerzlnos a aktulnos sa vyluuj.
Op spomeniem jedno meno: Ezra Pound.
Cantos s absoltne univerzlne a pritom boli
v ase vzniku mimoriadne aktulne a kritick.
Je to po Homrovej Odyssei a Danteho Boskej
komdii mono posledn ve k pokus o ucho-
penie celho kompendia naej spolonosti,
civilizcie a udskho osudu. Naschvl som
vybral extrmny prpad; aby bolo jasn, o mm
na mysli. Univerzlnos nie je v rozpore s kri-
tickosou a subverzvnosou: iba zle uchopen
a povrchn univerzlnos, prve tak ako zle
uchopen a povrchn aktulnos. Chcem psa
sasn poziu, ktor vznik z napt a konfik-
tov sasnosti a na sasnos reaguje; zrove
chcem, aby tlmoila univerzlny udsk osud,
pecifck a kontantn pravidl fungovania
udskho druhu a udskej spolonosti, ktor
maj v rznych dejinnch etapch mono in
podobu, ale s tej istej podstaty a ktor bud
plati tu i tam, teraz i potom. Niektor pravdy
s skrtka univerzlne a ve k pozia, bva
spravidla univerzlna tie. Inak by sme jej dnes
nerozumeli. To vak neznamen, e v ase
svojho vzniku nebola aktulna: iba nie vetky
jej dobovo aktulne vznamy, fakty a relie s
itaten i dnes. ie ja osobne by som sa roz-
hodne neznepokojoval tm, e medzi univer-
zlnosou a aktulnosou sa nachdza nejak
nezmieriten boj a e si ako bsnici musme
medzi nimi vybra. Nie. Ak chceme, meme,
ak nechceme, bude to len plus pre nau poziu.
A pokia ide o pecifck jazyk, ktor kad doba
nachdza a formuluje, to je plne v poriadku.
Treba iba dva pozor, i sa z toho jazyka
nestva kli a i je produktvny. To, e kad
doba potrebuje svojho buria, podiarkujem.
Hoci si dvajme pozor, aby naprklad dnes nae
buristvo nespsobilo, e sa zrazu ocitneme na
barikdach, ktor v skutonosti patria niekomu
inmu. Vo svojej podstate vak shlasm: buri
vak nemus iba normy detruova, ve to dnes
rob kad pobehaj, je to takpovediac tandard
sprvania sta vyjs z domu a pozrie sa okolo
seba. Nie je ovea zsadnejm buristvom
dneka normy a hodnoty repektova? Iba sa
ptam. Je to, samozrejme, komplikovanejia
otzka, na ktor tu teraz nie je priestor. A ako
som hovoril, aby som sa vrtil k pozii, je to
pomerne ben jav, e bsnik zana ako buri
a kon ako klasik. Sasn slovensk pozia
vak buria potrebuje. Buri vha do orga-
nizmu nov krv a osvieuje jeho funkcie. Mal by
ns upozorova na to, o nevidme, prebera
z letargie, prebudi nau myse k innosti. no,
takto buri je potrebn. Zatia tu vidm pokusy
o buristvo. Budem vemi rd, ak sa vyprofluj
k nronejm, zsadnejm a zmysluplnejm
podobm. Na zver k tvojej otzke: psa napr-
klad o Gaparoviovi i Demitrovi a navye
takm spsobom, ako to bolo uroben, nepova-
ujem za aktulne, a u vbec nie burisk iba
banlne.
Spomenul si, e diskusianadajakzsadn
tmuspts pozioubymohlazohra pro-
duktvnulohu. Napadajti dajak vhodn
tmy do takejtodiskusie? Oombysa tebe
iadalodiskutova? As ohadomnafunk-
cie, ktor pozii pripisuje, m dojem, e
je mon docieli, abytaktodiskusiabola
zaujmav auitonaj preiriu(kultrnu)
verejnos?
Momentlne sa mi diskutova neiada.
Potrebujem sa skr sstredi na tvorbu.
Vo svojichrozhovorochatextochasto
pripisuje pozii dleitfunkcieapozcie.
Zjavn je tou z nzvovniektorchtextov
akoTechnikabojapre budce storoiai
Poziaje najradiklnej in. Odkia vych-
dzatvojavieravspasitesk silupozie
aakosi predstavuje, e poziatietolohy
napln?
Pozia mala v dejinch a v rznych kultrnych
a civilizanch okruhoch vinou i takmer
vdy dleit a podstatn funkcie a pozcie.
V tomto kontexte jej sasn miesto a chpanie
neprislcha jej podstate, monostiam a zmyslu.
Vyjadruje mono a zrejme prirodzene celkov
situciu, v ktorej sa naa civilizcia ocitla: pre
samotn poziu je takto devicia vemi zauj-
mav, to vak neznamen, e by bsnictvo ako
tak malo nevyhnutne rezignova na svoj pvod
i mon urenie. To, o vyzer komicky s oha-
dom na nae relne fungovanie a profnnu prax
naej spolonosti, kultry, literatry me
ukrva zsadnejie formy, nstroje a poten-
ciality, ne by sme sa odvili myslie. Nemm
ani t najmeniu potrebu kohokovek o om-
kovek presvieda. Verm vak, e pozia bude
v nastvajcom svete hra dleitejiu lohu,
ne hr dnes, e jej loha a sila v spolonosti
porastie, e obnov zdroje svojich stratench
monost, a to v priamej mere k tomu, ako
zsadne a radiklne sa svet, udstvo a lovek
bud meni. Pravdepodobne vetko mono
zmanipulova, ovldnu, potlai; pozia sa vak
totalizujcim snahm prirodzene a zo svojej
podstaty vzpiera. Tvoriv i rozvratn poten-
cil slova, bsnickho slova, jeho duchovn,
magick i praktick moc, moc bsnickej imagi-
ncie premiea a ovplyvova skryt podoby
sveta a nsledne i realitu v tej podobe, ako ju
vnmame my, si svoje uplatnenie njde: mono
nie zajtra, ale najm pozajtra. Mj pohad na to,
o nazva spasitesk sila pozie, sa utvra
primrne s ohadom na vzdialenejie perspek-
tvy a osud udskej spolonosti, udskho druhu
a civilizcie, m teda skr futuristick a futuro-
logick rmce, ne by vyjadroval ndeje a obavy
hmatatene a bezprostredne prtomn v naom
dneku. To je pre ma najzaujmavejie. ie
ak mm jednoznane odpoveda, potom teda
neviem, akm konkrtnym spsobom pozia
tieto lohy napln. Som vak presveden,
a myslm to plne vne, e pozia bude pred-
stavova jednu z celkom zsadnch a kovch
technk boja v budcich storoiach. Ak dovol,
viac poveda nemem.
oroiach. Ak dovol,
o m namysli podsasnmneprisl-
chajcimpostavenmachpanmpozie?
Akosa prejavuje ttodevicia aktoza
tentostavnesie podatebazodpovednos?
V konenom dsledku funkcie pozie smeruj
bu k zchrane loveka a udstva, alebo pri-
spievaj k veobecnej amnzii. K rozreniu
udskho vedomia a ku kultivcii udskho
vnmania a ctenia alebo sa zastuj na atrofi
udskosti, padku myslenia a ctenia, degene-
rcii a rozklade loveka a kultry. Postavenie
pozie v sasnej spolonosti je neprislcha-
jce v tom zmysle, e prirodzen a samozrejm
funkcie pozie, a mm na mysli predovetkm
kreatvne funkcie, s celkom mimo zornho
uhla a povedomia spolonosti. V starej indickej
estetike naprklad nerozliovali medzi bsnic-
kou intuciou a inpirciou mudrca medzi
mudrcom a bsnikom nebol v tomto zmysle
kvalitatvny rozdiel. Estetick zitok je
podobn mystickmu pohreniu. Pre ns je
to dleit s ohadom na funkcie umeleckho
diela a pozciu recipienta: prostrednctvom
prevania umeleckho diela, ke sa vedomie
nenachdza v benej pozcii, ale v pozcii
svedka, mono dospie k sksenostiam, ktor
sa inak dosahuj iba nronou jogovou praxou.
Nie kad m vak, samozrejme, schopnos
prei tto estetick skutonos adekvtnym
spsobom. Intucia je funkciou koncentrova-
nej mysle, o ns upozoruje na skutonos,
e medzi umenm a meditciou nie je rozdiel
v kvalite sksenosti, zitku, ale iba v technike.
Vydal som sa trocha aleko, ale mohol som
zjs aj alej, k chpaniu pozie a idey bsnic-
tva v starovekej ne a u Konfucia, alebo som
mohol pokraova k hermetickej tradcii naprie
kultrami a dejinami, cez stredovek trubadr-
sku poziu k romantizmu a k modernizmu a his-
torickm avantgardm. Bohuia, v klasickch
dejinch literatry sa vea, vlastne ni nepe
o mieste alchymistickej tradcie a ezoterickch
nuk v modernom umen. Marcel Duchamp
si naprklad vemi dobre uvedomoval, e
umelec psob pre vetky javy ako spiritulny
sprostredkovate. Dnen vyznva antiumenia
sa zvyajne pohybuje v isto estetickom kon-
texte, ktor je navye aj zle chpan a zjedno-
duen. Takmto spsobom sa podporuje iba
konvenn vkus a z pozie sa stva banalita.
I Breton chpal surrealizmus ako manifestciu
dvnej magickej tradcie v umen. Marshall
McLuhan si vimol, e najdleitej autori
anglo-americkho modernizmu, Yeats, Pound,
Eliot a Joyce, ktorch vemi prezieravo pova-
oval za najvch umelcov 20. storoia, obja-
vili prstup zaloen na identite poznvacch
a kreatvnych postupov. Ak je nae povedomie
o tom, o je pozia, ak s jej funkcie, pvod
a zmysel dnes? Sila bsnickho umenia, fakt, e
bsnick je iba to, o je skuton, bez ohadu
na to, ak zke a obmedzen je nae chpanie
skutonosti, vedom prca s menej zjavnmi,
zabudnutmi i zdanlivo opustenmi funk-
ciami a potencilmi pozie pritom ete stle
stoj v zkladoch a hbkovch truktrach toho,
o dnes chpeme pod poetickm i bsnickm.
Kreatvne, spiritulne a humanistick aspekty
pozie nehraj ale v naej refexii bsnictva
takmer nijak rolu. To u nehovorm o samot-
nch autoroch pozie i o odbornej refexii
a kritike. Iba o tom, ak je veobecn postave-
nie pozie v sasnej spolonosti. Pozia, ktorej
primrne a samozrejm funkcie boli amputo-
van, eliminovan a zabudnut, priom sa vak
stle kde-tu objavuj v podobe fantmovej
bolesti, nieoho, o u ani nevieme nahmata,
iba to nezretene vnmame a pokame sa sfor-
mulova v jazyku, ktor sa tmto skutonostiam
rovnako vzdialil a odcudzil, takto amputo-
van pozia je niem, o nemono vnma
inak ako deviciu. Opakujem, pozia je pros-
triedok boja a nstroj tvorby nie cie. Pracuje
s objektvnou skutonosou, a to v takej miere,
intenzite a hbke, ak s pre udsk monosti
a schopnosti vnimon. Pozia je realistick
stratgia. Je to zvzok, ktor je vo svojej pod-
state mimoriadne riskantn: vina bsnikov
vak dnes neriskuje ni prve preto, e o pozii
e
ch
p
ny
enia
k
mud
a
rat
mi
s n
vlastne vbec ni nevie. Narodili sa do takho
sveta, boli v takom svete a takm svetom
vychovan a ich chpanie pozie je toho vra-
zom. Je to pohodln, a navye, ak mte trochu
talentu, mete by i spen aspo v omsi
takom efemrnom, ako je pozia, ale i to je
lepie ako ni.
Niektor kritici akritikykontatuj, e
u viacerchautorovdekontruktvno-expe-
rimentlnej lnie, vrtaneteba, dochdza
vichpozii knvratusubjektu. Je topoda
tebavstinpostreh? Akno, omutento
pohybpripsa? Sbsnick prstupy
negujce subjekt podatvojej mienky
prekonanapresasnsituciuvpozii
nepotrebn?
Myslm, e ten postreh je legitmny. V rznych
svislostiach o tom psali Lucia Biznrov,
Ivana Hostov, Veronika Rcov, Derek Rebro
a mono i al kritici a kritiky. To teraz nie
je podstatn. Podstatn je, o akom subjekte
vlastne hovorme, ak s jeho funkcie a o
by skutonos jeho nvratu mala signalizo-
va. Osobne by som tento pohyb videl ako
celkom prirodzen, ako odumieranie istch
foriem a postupov bsnictva, ich nahrdzanie
inmi, resp. plynul prechod k nim. To vak
ete nemus ni znamena. V nasledujcom
okamihu me prs k reverzibilnmu pohybu:
autori uruj podobu pozie, nie kritici. Z ha-
diska toho, akm spsobom sa slovensk pozia
poslednch dvadsa rokov vyvja, a s ohadom
na tvorbu autorov, o ktorch je tu teraz re, vak
tento pohyb povaujem za organick. Uvidme,
kto kam dospeje. Pokia ide o problm subjektu
konkrtne v mojej pozii, situcia je trochu
komplikovanejia; priznm sa, e nie celkom
rozumiem niektorm vvodom a kontatova-
niam kritiky. S lyrickm subjektom som praco-
val vdy, menili sa iba jeho tylizcie a spsoby
prezentcie. To je, myslm, celkom evidentn.
Preto by som k celej debate o subjekte dodal,
e by bolo vhodn, ak nie iaduce, formulova
takto (nvrat subjektu) a podobn zvery
menej absolutisticky a zoveobecujco a skr
opatrnejie a s ohadom na ist diferenciciu
medzi rznymi autorskmi poetikami a strat-
giami. Aj v inch svislostiach je nutn v rmci
tvorby autorov dekontruktvno-experimentl-
nej lnie trochu viac rozliova. Debata o sub-
jekte v naej pozii je vak legitmna a mohla by
by i produktvna. Na druhej strane, samotn
prtomnos i absencia subjektu nehovor ni
podstatn o hodnote a zmysle konkrtneho
bsnickho diela. Preto sa trochu udujem
vam, ktor tto debatu sprevdzaj. Je to pre
ma podobne ako pochopiten reakcia, ako
ke pred ptnstimi rokmi kritici brojili proti
sterilnej poetike a anestetike. Ale vlastne, vdy
ktosi broj proti omusi. To, o by malo v tejto
svislosti vznam, by bolo celkom racionlne
opsanie situcie, podb a perspektv onoho
nvratu subjektu ak teda meme o omsi
takom hovori v kontexte slovenskej pozie,
v synchrnnom i diachrnnom rmci. To, i s
postupy negujce subjekt prekonan a nepo-
trebn, je otzka, ktor refektuje tto skuto-
nos z opanej strany. A op je trocha zjedno-
duujca. Tieto postupy samy osebe nemusia
by prekonan: rozhodujce je, ako s nimi
nakladme, teda konkrtna realizcia. Mono
s tieto postupy vyerpan alebo nie zaujmav,
produktvne a zmyslupln pre ist lniu sloven-
skej pozie i pre niektorch autorov, to vak
neznamen, e in autori by tieto postupy
nemohli vyuva, zrejme vak inm spsobom,
v inom kontexte, s inou intenciou. Samotn fakt
prtomnosti i neprtomnosti subjektu nevypo-
ved ni o tom, i pre ma m alebo nem kon-
krtny bsnick text zmysel a vznam. Verm,
e veda seba mu existova rzne podoby
a koncepcie bsnictva a prve z tejto rznosti
a plurality, v zpasoch a koexistencii heterogn-
nych nzorov sa utvra naa kultra a nejakm
spsobom sa sn i vyvja a kultivuje. Ja osobne
som sa rozhodol pre ist cestu ak som sa teda
ja rozhodol pre u a nie ona pre ma in autori
nech pokojne kraj inmi cestami.
Vprvej odpovedi si spomenul, e pvod-
nmi inpiranmi zdrojmi pre tvoj
debut bola skr literrnaveda aflozofa
akopozia, najmdekontruktivizmus.
o je pre tebatminpiranmimpulzom
v sasnosti?
Dokonujem moju nov bsnick zbierku,
z ktorej som nieko ko textov aj publikoval, ale
nerd by som teraz ete hovoril o inpircich.
Ke bud veci dokonen, potom sa k nim,
ak bude prleitos, vyjadrm. Pretoe tie
impulzy s rzne a asom sa skladaj do novch
skladaiek, v ktorch dostvaj rzne vznamy
a rznu dleitos. Povedzme, e som opustil
niektor zkladn premisy, ktor sa viazali ku
knihe Michal Habaj. Nadviazal som skr na
kultrno-civilizan a spoloensk tematiku
z mojich starch knh, ale v priamejom
zmysle i na obdobn lniu z knihy Michal Habaj.
To vetko vak v trocha inom kontexte. Z rz-
nych uhlov pohadu sa pokam skma deje,
resp. procesy dehumanizcie a rehumanizcie
loveka a formulova pekulatvne rmce toho,
o nazvam posthumanizmus. Nezabdajme,
e psanie, nielen bsnick, ale mono najm
bsnick, je vskumom i prieskumom mo-
nost, nhod, osudu, udskosti, neudskosti.
Ak zostanem pri pozii, musm zopakova, e
viacer podoby sasnej experimentlnej po-
zie ma v tomto zmysle skr nechvaj chlad-
nm. Pre ma osobne nepredstavuj oblas
s dostatone silnmi zdrojmi a potencilmi
rizika i nebezpeenstva, ktor od pozie
oakvam. Zsadnejia v zmysle prekonvania
istch modelov a schm, v ktorch sa ako udia,
spolonos a kultra pohybujeme, sa mi dnes
zd invenn a nekonvenn prca s tradi-
nejie poatmi formami a podobami pozie.
To, o ma zaujma, je klasick pozia a niektor
plne zkladn otzky.
akujemza rozhovor.
Obaloba
Michal Habaj
Volm sa Michal Habaj a chcem vm porozprva o vaej smrti
I.
ke som ho prvkrt videl,
bol to sympatick mlad mu.
mal hust ierne vlasy,
bokombrady,
iariv ple,
prenikav pohad mdrych o.
obleen poda najnovej mdy,
striedmo, nie vrazne odkazoval
na eleganciu a noblesu niekdajej burozie
toto slovo nebolo pouit nhodne.
jeho kninica
(bohat!)
obsahovala mnoh
(vzcne!) zvzky
ak nepatria do kninice
(rk!)
poctivho a slunho
slovenskho mua.
sam id
a homosexul!
pederastia,
zvrten flozofa,
zvrhl umenie.
strach a hrza!
II.
ale jeho dni boli spotan.
s manelkou (na prv pohad)
podozrivho pvodu,
rasy, vyznania
(nzorov, nlad, vzhadu)
(inpirci, akvizci, infltrci)
chodievali na ryby a do prrody,
asto do sauny
a cviili jogu
(nijak uachtil zmery!).
dobrodruhovia
a
Bohorhai!
kurvy burozne!
III.
prejavovali
falon socilny cit,
pomhali uom
dobrej vle,
uom v ndzi,
slabm, chorm,
bezmocnm,
tm, ktor
v dsledku ery
(sic!)
prili o domov,
tm, ktor domov
nikdy nemali
(druh genercia,
pozri: ve k hospodrska krza,
USURA pozri Pound, Ezra!).
vetky tieto ich aktivity
boli vypotan
na zisk
(medzinrodnho kapitlu,
peaz, alkoholu,
dobrej povesti,
spoloenskho postavenia).
IV.
boli a s nehodn
nho scitu,
naej dvery,
nho zutovania
(kresanskej lsky!).
o o im ilo?
o nastolenie
Armagedonu
v naich duiach!
kam smerovali?
do Ameriky!
(do Bruselu!).
preo sme sa nechali oklama?
(dverivos,
dobr srdce,
holubiia povaha).
prebudili sme sa.
V.
ke som ho videl
naposledy,
visel na osike
pred ich domom.
deti (ich, dve)
leteli z balkna
(ako mso zabalen
v novinch, tak
boli holbkovia!).
jeho cten pani
manelka
leala na gaui
(prepychovom)
nah, krvav, zneucten
ochrancami
tradinej
rodiny.
bol to krsny sviatok,
sviatok
neviniatok!
teraz u konene zavldne
pokoj v naom tte.
t, ktor vera po ns liapali,
mrne prosia
o milos
(arogancia, korupcia,
nespravodlivos!).
Boh nm vrtil zbrane,
o ktor sme prili
v livej demokracii.
u ns neoklam.
(hrmoc vozne,
wagon-lits, do Treblinky).
Rmovia, traste sa!
31
Lex corporationum
Michal Habaj
Jedna z poslednch slobd,
ktor si si uchoval, Lou Reed,
je mobil
bez internetu.
Zbytone klik na tto Tvr,
v jej Ohni zhor kad,
kto by ju chcel prenies
na displeji i monitore
do vlastnej, skromnej Tmy.
Vetko, o rozozn s slov
nastriekan krvou
na Mr oddeujci
Vchodn a Zpadn
Technoixtlilxchitlweb.
Jedno z poslednch prv,
ktor m, Naomi Campbell,
je sloi v tme, chlade a vlhku
na prahu staroby.
Listujc v starch kdexoch
odhauje podoby ud,
ktor sa nikdy nevrtia
do Eldorda Mdy
na tyri psmen: D I O R
I
R
To je vetko, o zostalo
v tvojej mysli vyplenej
ako les na dne mora I N R I
Jedna z poslednch ndej,
ku ktorm sa upna, Kate Moss,
je tvoje srdce
ponknut mlatm.
V sude po okraj naplnenom
krvou, slabikuje podobu
hviezdnej noci za oknom:
AA
A ni viac.
Pierko, ktorm ktosi
otvral as proti Priestoru:
leme na dlke
De C (Dom S) ako osud
stiahnut z koe Hada.
Jedna z poslednch radost,
ktor a postretn, princ William,
je stre ba na pohybliv ter
uprostred nkupnho strediska.
U vie, e manuskripty sa mlili
v popise bojov o A-steroid:
Syntza sa rod
na pobre inho Rezortu,
kam Slnko chod ako Lev.
Poovali sme na dobr skutky
domorodcov, ozbrojen
diamantovmi zubami
od Gucciho
a srdcom z obsidinu.
Jeden z poslednch argumentov,
ktor ti zostali, Arduna,
je svet
zbaven udskosti.
Teraz meme vetci
konene dfa v premenu:
ke nezostalo ni,
o by mohlo by premenen.

Ako by ste charakterizovali svoj doteraj

ivot? Podarilo sa vm dosiahnu, po om
ste tili, alebo sa vetko vyvjalo inak,
hoci vbec nie zle? Til som po mnohch
veciach, presnejie: po vetkom. Ale po-
tom, vpolovici svojho ivota, som sa mu-
sel vea naui otom, o mi prislcha ao
nie. To, o mi prislchalo, som u dostal,
okrem jednej veci: smrti. Mono mi ete
neprislcha, pritom by som sa jej poteil.
Vjednom internetovom rozhovore zroku
2006 ste povedali, e vytvrate tak veci,
ktor nikto nepotrebuje. Mono toto vae
vyhlsenie povaova za aksi ars poeticu,
i len za trpk poznmku? ie: tvorte
takto schvlne alebo sa svet tak vemi zmenil, e
vae veci u nie s zaujmav? lohou umenia
vdvadsiatom storo bolo, aby vytvralo veci,
ktor nikto nepotrebuje. Ja som takto uspsobe-
n. Nedokem robi to, o sa mus, alebo to, o u
bolo. Keby neexistovalo umenie, nebol by som na-
iel svoje miesto vspolonosti. ie vaka dobe sa
znedostatonosti stala cnos. Teraz je u in svet.
Nesta alebo sa ani vemi ned vytvori nieo, o
ete vbec nebolo. Okrem toho, umelec u nie je
tm arodejnkom, ktor vytvra nevdan obrazy
aneslchan tny.
Njdu sa umenovedci, ktor tvrdia, e umenie je to,
o si nevyaduje alie vysvetlenia. Ako to vid-
tevy? Umenie je to, o aspo jeden lovek nazve
Ja maujem kokotom
a nie rozumom
Rozhovor Petra Macsovszkeho
s maarskm multimedilnym umelcom
Andrsom Wahornom
1
umenm. Poda vs je vporiadku, ak na
umeleckch akadmich vyuuj mladch
performance, intalciu, concept-art
i video-art? Daj sa tieto, prepytujem,
disciplny vyuova? Kedysi som neveril
tomu, e m zmysel chodi do umeleckej
koly. Ale to je moja vec. S tak, ktorch
mylienky adiela ostatnch inpiruj
ktvorbe originlnych diel. Maj prlei-
tos ui sa nielen od svojich profesorov,
ale aj jeden od druhho. Ve profesor
je zrkadlom predchdzajceho obdo-
bia, km tudenti si navzjom nastavuj
zrkadlo aktulneho diania. Vkadom pr-
pade je poburujce, e umelci sa ivia tm,
e vyuuj to, zoho by inak nevyili ao
vlastne nikto nepotrebuje. Anajpoburu-
jcejie je to, e to robia za peniaze tch,
ktor to umenie vbec nepotrebuj za
peniaze bankov, ronkov ie daovch
poplatnkov
Preije umenie alebo ho vblzkej budcnosti
nahrad osi plne nov? udsk um, ktor sa
riadi ilziami, pravdepodobne vdy bude potre-
bova UMenie. Vrtane bulvru. Naber stle
nov anov formy, ktormi udia sprvoti opovr-
huj, no neskr prijmaj. Pravdae, spolonos
sa postupne rozpadva na jedincov anakoniec
bude toko druhov umenia, koko je jednotlivcov.
(Naprklad internet. Tam sa me ktokovek ko-
cha mkovek.)
Desa rokov ste ili vSpojench ttoch. Vom
bolo lepie, resp. horie by umelcom tam ako
vEurpe? Amerika je vskumn laboratrium,
vcvikov tbor sveta. To, o je tam, prde aj sem.
ie ten, kto ije vAmerike, je umelcom budc-
nosti. Koho zaujma tvrd, priekopncky ivot pln
akch skok, tomu sa tam ije lepie. Ako aj
tomu, kto miluje samotu. Kto sa rd zabva, ten sa
tam bude cti horie.
Vsasnosti ijete, takpovediac, vstran.
Neprestvate vak tvori. Napriek tomu, e si
2
myslte, e vytvrate neuiton veci, dar
sa vm predva? Kto vetko sa zaujma
ovae diela? Momentlne nevemi pred-
vam, udia si nechc kupova Wahornove
obrazy. Vrstva maarskch zberateov,
ktor vak nie je ktovieako irok, sa u
mojimi obrazmi zsobila. At, o zbohatli
len prednedvnom, ete nezarbaj toko,
aby im chbali u iba umeleck diela.
Vae obrazy charakterizuje primnos,
prostorekos, markantn kontry, preni-
kav farby. Nechbaj ani motvy nsi-
lia. Tieto diela vzbudzuj dojem akhosi
pozitvneho primitivizmu. Ako keby ste
dnen svet komentovali zperspektvy
pravekho, duevne nepokvrnenho
troglodyta. Skadia pochdza tento v
vtvarn jazyk? Ja maujem svojm koko-
tom anie rozumom. Takto som, takto
som bol, takto aj zostanem.
Mgia aamanizmus. Nboenstv, etno-
grafia. Zaoberali ste sa, resp. inpirovali
ste sa takmito oblasami? no. Am
som star, tm transcendentlnejie
zitky mm.
Moja ena m rada vae obrazy. Zajaiu
enu aMaaciu enu so zatvorenmi oami
si dala na plochu potaa. Kde ste prili na
ten motv? Zaujmav, e podobn ume-
leck obdobia sa vade na svete objavuj
sasne napriek tomu, e medzi jednotli-
vmi miestami nejestvuje iaden fyzick
kontakt. Vtom ase, vrokoch 2005 2010,
vetci maovali, kreslili asochali bytosti so zviera-
cou hlavou asudskm telom. Jasom vak odjak-
iva miloval zvierat, asto boli protagonistami
mojich obrazov. Naprklad maba snzvom Zajaik
fajiaci Maike vtka pochdza zroku 1986, ke
obrazy so zvieratami neboli vmde.
Ktorch maarskch i zahraninch umelcov
obdivujete? Lorenzetti, Bosch, Canaletto, Tizian,
Vermeer, Magritte, Klimt, Mucha, Csontvry,
Rothko, Pollock, Roller Wilson, Robert Williams,
Lszl feLugossy, Bukta aete mnoh n, ktorch
men mi teraz neprichdzaj na um.
Avhudbe? Miles Davis, Frank Zappa, Philip Glass,
The Beatles, Weather Report, Messiaen, John
Surman, Ornette Colemann, Mihly Rduly aete
mnoh in, ktorch men mi teraz neprichdzaj
na um.
Hovorme troku oskupine A. E. Bizottsg (Komisia
Alberta Einsteina, pozn. PM). Ako napadlo vtvar-
nkom zaloi hudobn skupinu? Azda priestor
dan vyjadrovacmi prostriedkami vtvarnho
umenia nebol dostaujci? Odjakiva som mal po-
cit, e sa mem, musm venova viacerm druhom
umenia sasne. Netreba sa ni ui, pretoe cel
vesmr nosme vsebe, treba ho len vydolova spod
nnosov spolonosti. Na takto podujatie som
naiel vSzentendre druhov, Lszla feLugossyho
aIstvna efZmba. Vyvrcholenie azrove aj
vyhasnutie tchto vzahov predstavovala skupina
Bizottsg. Ako vedci skupiny som sa usiloval oto,
aby tri markantn adiametrlne odlin osobnosti
boli schopn robi univerzlne platn umenie.
3
Hudobn vkon, ktor podala skupina Bizottsg
bol vskutku pozoruhodn. Takisto aj texty. Aj tie
boli vsledkom kolektvnej prce? Texty nie, iba
hudba aperformance.
Kapitolu zvan Bizottsg meme povaova za
uzavret alebo ete oakva pokraovanie? Je to
uzavret kapitola.
Mlad anezvisl maarsk umelci so sklonmi
kexperimentom sa vsedemdesiatych aosemdesia-
tych rokoch schdzali vSzentendre. Ktomuto mes-
teku sa viae aj meno zakzanho filozofa Blu
Hamvasa. Mal duch jeho filozofie vplyv na vte-
dajiu maarsk umeleck avantgardu? Neviem.
Vtom ase som tal cyklostylovan Hamvasove
knihy, ku ktorm sa in nedostali, no zmjho okolia
nikoho nejako zvl nezaujmali.
Ako by ste charakterizovali roky vSzentendre,
tamojiu pracovn atmosfru? Zvltne, ale neskr
som u nikdy nezail tak sdrnos
medzi umelcami rznych generci ako
vsedemdesiatych rokoch. Malo to vemi
plodn vplyv. Kad de sme vysedvali
po krmch adebatovali, ale najdleitej-
ie bolo, e o sme si naplnovali, to sme
aj uskutonili.
Ak ste mali vzah kMiklsovi Erdlyovi?
iadny. Ja som nikdy nemal rd jeho
umenie. APeania nami opovrhovali,
povaovali ns za vidieanov. My sme sa
vumen prejavovali pudovejie, km oni
sa snaili dra krok so Zpadom. Mysme
boli zbavn avtipn, oni zas vedeck
azmjho pohadu nudn.
Vdevdesiatych rokoch som na
niekokch medzinrodnch festi-
valoch neoavantgardnho umenia
(Transart Communication), kadorone
4
usporadvanch vNovch Zmkoch, videl per-
formancie Lszla feLugossyho (vspoluprci
sJnosom Szirtesom). Vtom ase ste u boli
vSpojench ttoch. Ale aj tak sa sptam: udro-
vali ste alebo udrujete kontakty so slovenskmi,
resp. na Slovensku ijcimi maarskmi hudobnk-
mi i vtvarnkmi? Nie.
Raz ste sa vyjadrili, e literatra vs nikdy prli ne-
zaujmala. Aj dnes je to tak alebo sa nieo zmenilo?
Ak mte vzah ksasnej maarskej literatre i
kexperimentlnym literrnym dielam?
To bude nejak omyl. Do roku 1980 som tal vemi
vea, no odvtedy takmer ni. Literatra ma nud.
Oom bola vaa kniha Obrazy zo sveta tob av-
n? T kniha vznikla pri prleitosti retrospektvnej
vstavy mjho diela vStolinom Belehrade. Je
otom, oom je jej nzov. Bola dokumentom oob-
dob mojej mladosti, obdob pudovch prejavov
azpasov. Vtedy som to nevedel, ale po tom sa
mj ivot zmenil. Odiiel som do Ameriky, zaal
som sa ui, vea som sa uil avelio som pochopil.
Nemysleli ste na to, e by ste napsali autobiogra-
fiu alebo aksi prehad omaarskej avantgarde
sedemdesiatych aosemdesiatych rokov? Nerd
pem. Omaarskej avantgarde osemdesiatych
rokov toho vea neviem; ma vdy zaujmalo len to,
o robm ja.
Vaka za rozhovor.
ena sa dva inde, 2013,
akryl na pltne, 67 49 cm
Lietadlo vzlieta, objekt
Mtvy s horiacimsrdcom, objekt
2012, akryl na pltne, 40 30 cm
Zajaica amaka so zavretmi
oami, 2009
Indin fajiaci na posteli, 2009,
akryl na pltne, 70 100 cm
Znovu rozobrat mu, 2009,
akryl na pltne, 50 70 cm
5
1
2
3
4
5
6
7
andrs wahorn (pvodnmmenomAndrs Pintr, 1953)
vtvarnk-samouk, grafik, hudobnk, filmr, tvorca webovch strnok.
Vroku 1972 sa pripojil ktdiu Lajosa Vajdu zoskupeniu alternatvnych
umelcov vmesteku Szentendre nealeko Budapeti. Vroku 1980 spolu
sIstvnom ef Zmbm, Lszlom fe Lugossym aSndorom Bernthym
zaloil legendrnu skupinu A. E. Bizottsg. Ich koncerty, ktor kritizovali
komunistick reimJnosa Kdra, boli sasne aj performanciami. Prv ne
by sa z koncertov a skladania stala rutina, sa skupina v roku 1986 rozpadla.
Vrokoch 1991 a 2004 il Wahorn v Kanade a v Kalifornii v Los Angeles. Popri
maovan pracoval aj v rznych grafickch firmch. Po nvrate do Maarska
sklamane vyhlsil, e umenie u nikde nie je dleit, maba u nie je
udalos, da naej slobody je duchovn przdnota. Od roku 2006 ije na
vidieku, vdedine Mezszemere. Vuplynulch rokoch sa znovu zaal venova
hudbe, poda vlastnch slov sasnmu avantgardnmu improvizanmu
dezu. Jeho skupina sa vol Wahorn Airport ahraj vnej: dm Balzs
(klvesy), Hans van Vliet (pozaun), Pter Romn (kontrabas), Jnos Weszeli
(bicie), Noise Flowers Oliver Mayne (vibrafn, elektronika), Zsolt Srs
(rozlin hluky, bended instruments, viola) a Andrs Wahorn (saxofny,
trbka, flauta). Viacinformci oumelcovi na: www.wahorn.com
6
7
39
Tto sria bsn obsahuje texty (Test textu,
Produkcia inovci, E-snob) vyuvajce
koncepty terie zloitosti. Poksim sa ich
najprv v krtkosti pribli a objasni ich rolu
v jednotlivch bsach.
Teria zloitosti je as matematiky skmajca
nronos problmov, s ktormi sa stretvame.
Je naprklad mon pochopi a automatizova
tak kreatvny proces, ako je dokazovanie
matematickch teorm, i dokonca psanie
pozie? Na tieto innosti dnes nemme
efektvne algoritmy, asto vyaduj kroky,
ktor nedokeme naplnova, vkon, ktor
pripisujeme gniom. Prekvapujce vak
je, e tie nedokeme vyvrti, e by tak
algoritmy mohli existova. Ide pritom o jasne
formulovan matematick tvrdenia.
Formlne je problm dan ako mnoina
konench reazcov nl a jednotiek, tzv.
binrne reazce. T mu tvori, povedzme,
binrne reazce kdujce matematick teormy.
Riei tak problm znamen vedie rozhodova
nejakm algoritmom, i je ubovon dan
binrny reazec v mnoine, ktor problm
defnuje. V uvedenom prklade teda rozhodova,
i je dan reazec pravdiv matematick
tvrdenie.
Zloitos problmu meriame najastejie
vzhadom na minimlny poet krokov
potrebnch na jeho rieenie nejakm
algoritmom. Naprklad symbolom P
oznaujeme mnoinu problmov, ktor mono
riei menej ne tzv. polynomilnym potom
krokov (nejakho algoritmu). Z matematickho
hadiska m P mnoho dobrch vlastnost na
to, aby sa s ou pracovalo ako s aproximciou
problmov, ktor mono riei efektvne,
t. j. ktorch rieenie meme v skutonosti
oakva bez toho, aby trvalo dlhie ne,
Bsne
povedzme, predpokladan vek vesmru.
V skutonosti vak P obsahuje aj problmy,
ktor nemono riei efektvne, a naopak,
existuj problmy, ktor s v praxi ahk a nie
s v P.
Prakticky tak P plne nekoreponduje
so slovom efektvny, ako ho pouvame
v prirodzenom jazyku. To plat aj pre mnoho
alch konceptov a tvrden z terie zloitosti.
Pretoe moja motivcia pochdza z vznamu
slov danho prirodzenm jazykom, s bsne
tejto srie formulovan prevane v om.
Druhou vznamnou mnoinou problmov je
NP. Tvoria ju problmy, ktorch rieenie je
mon efektvne overi. Naprklad matematick
teormy meme formulova ako NP
problm, pretoe otzka, i je dan tvrdenie
(v praxi dokzaten) teorma, m efektvne
overiten rieenie, ktorm je (krtky) dkaz
danho tvrdenia. Nadnesene sa d poveda,
e NP obsahuje vetky problmy. Ak toti
mme problm, ktorho rieenie nemono
efektvne overi, meme pochybova o jeho
zmysluplnosti.
Najdleitejm otvorenm problmom
v terii zloitosti je otzka, i plat P = NP, teda
otzka, i je mon efektvne njs rieenie
problmu, ak nejak ahko overiten rieenie
existuje. Dnes nedokeme poprie existenciu
efektvnych algoritmov, ktor by v okamihu
rieili NP problmy a pecilne naprklad
matematick teormy.
Ak zloit je teda nachdzanie odpoved na
prakticky vetky otzky, je mon pochopi
a automatizova tak kreatvny proces, ako
je dokazovanie matematickch teorm alebo
psanie pozie?
Jn Pich:
1 Tivadar Kosztka Csontvry
(1853 1919 Budape).
Maarsk maliar. Narodil
sa v dnenomSabinove,
zomrel v Budapeti. Vyuil
sa za lekrnika. Vtejto svojej
profesii psobil v Halii,
v blzkosti Luenca. Ako
dvadsasedemron zaul hlas,
ktor mu oznmil, e sa stane
maliaromvmne Rafael. Od
tej chvle usilovne zhromaoval
fnancie, aby sa jednho
da mohol sta nezvislm
maliarom. Ako tyridsaron
priiel tudova maliarstvo do
Mnchova, potompokraoval
v Karlsruhe. Vinou sa vak
venoval samotdiu. Potomsa
vydal na cesty po Taliansku,
Dalmcii, Uhorsku a Blzkom
vchode, aby naiel ve k
motv. V roku 1907 vystavoval
v Pari, zpadoeurpski
umelci (napr. Picasso) sa o jeho
dielach vyjadrovali s nadenm,
doma vak zostal do smrti
nepochopen. Umiera v stran,
postihnut schizofrniou.
Jeho diela charakterizuje
nejednoznan tl, ktor
ho sprbuzuje s naivistami,
expresionistami, secesiou
a surrealistami. Najznmejie
obrazy: Osamel cder, Ruiny
grckeho divadla v Taormine,
Baalbek, Rmsky most
v Mostare. Obrazy s motvmi
zo Slovenska: Studenovodsk
vodopdy v Tatrch a Pohad na
Bansk tiavnicu.
2 Lszl feLugossy (Batu Krmen)
(1947) maarsk alternatvny
maliar, performer, herec, reisr,
spisovate, scenrista, spevk.
Jeden zo zakladateov tdia
Lajosa Vajdu v Szentendre.
V rokoch 1980 1986 psobil
v skupine A. E. Bizottsg
ako spevk a textr. Vroku
1983 zaloil prleitostn
zoskupenie Inkaszmtan
(Inksk matematika), v rokoch
1986 1992 spolupracoval
s performerskou hudobnou
skupinou j Modern Akrobatika
(Nov Modern Akrobatika).
Okrem inch flmov stvrnil
jednu z hlavnch postv
v osemhodinovomkultovom
flme Stntang (Satansk
tango).
3 Imre Bukta (1952) maarsk
vtvarnk, v rokoch
1993 2012 len Maarskej
umeleckej akadmie. Vytvoril
vlastn umeleck tl, tzv.
ponohospodrske umenie.
Vsedemdesiatych rokoch
experimentoval s plastovmi
materilmi. Dostal sa do
kontaktu s umelcami okolo
tdia Lajosa Vajdu. Pravidelne
vystavuje doma a v zahrani.
4 Mihly Rduly (1944)
maarsk saxofonista. Najprv sa
nauil hra na husliach, neskr
preiel na saxofn. Jeho vzorom
bol John Coltrane. Vroku 1962
bol lenomskupiny Mediterrn.
Potompsobil v skupine Junior
Sextett. Vyskytol sa aj v skupine
Scampolo, od roku 1968 bol
lenomskupiny Pege Aladr
Quartett. Vroku 1970 vstpil
do skupiny Syrius. tudoval
na bostonskej Berkeley School
of Music. Zostal v Spojench
ttoch, kde v NewYorku psobil
ako ank v Russian Tea Room.
Na zaiatku osemdesiatych
rokov skonil s aktvnou
hudobnou karirou, stal sa
posluchomna univerzite,
chodil na prednky z hudobnej
terie a kritiky, naalej sa
ivil ako ank a po nvrat
do Maarska. Naposledy
v Maarsku vystupoval v roku
2001, okreminho aj so
skupinou Syrius. Vydal dve
slov platne. Prv Bright
Sun vyla v roku 1977, druh
Napkelte alkonyatkor (Vchod
slnka na smraku) v roku 2001.
Vsasnosti ije v Maarsku ako
dchodca.
5 Istvn Ef Zmb (1950)
maarsk alternatvny
vtvarnk, spisovate, hudobnk
a flmr. Jeden zo zakladajcich
lenov tdia Lajosa Vajdu,
bval len skupiny A. E.
Bizottsg. Vsasnosti hr
v skupine Zmb Happy Dead
Band. Pracoval v tovrni na
vrobu ponohospodrskych
strojov v Nemeckej
demokratickej republike,
potomako non strca
kempingu v Szentendre a do
osemdesiatych rokov ako strojr
vodrn v Szentendre. Umeniu
sa venuje od roku 1965. Od roku
1991 vytvra sochy z umelej
ivice. Vroku 1993 zaloil
osemdesiatlenn skupinu
Planetris rharmonikusok
(Planetrni vesmrni harmonici)
a predniesol tyri vesmrne
opery.
andrs wahorn (pvodnmmenomAndrs Pintr, 1953)
vtvarnk-samouk, grafik, hudobnk, filmr, tvorca webovch strnok.
Vroku 1972 sa pripojil ktdiu Lajosa Vajdu zoskupeniu alternatvnych
umelcov vmesteku Szentendre nealeko Budapeti. Vroku 1980 spolu
sIstvnom ef Zmbm, Lszlom fe Lugossym aSndorom Bernthym
zaloil legendrnu skupinu A. E. Bizottsg. Ich koncerty, ktor kritizovali
komunistick reimJnosa Kdra, boli sasne aj performanciami. Prv ne
by sa z koncertov a skladania stala rutina, sa skupina v roku 1986 rozpadla.
Vrokoch 1991 a 2004 il Wahorn v Kanade a v Kalifornii v Los Angeles. Popri
maovan pracoval aj v rznych grafickch firmch. Po nvrate do Maarska
sklamane vyhlsil, e umenie u nikde nie je dleit, maba u nie je
udalos, da naej slobody je duchovn przdnota. Od roku 2006 ije na
vidieku, vdedine Mezszemere. Vuplynulch rokoch sa znovu zaal venova
hudbe, poda vlastnch slov sasnmu avantgardnmu improvizanmu
dezu. Jeho skupina sa vol Wahorn Airport ahraj vnej: dm Balzs
(klvesy), Hans van Vliet (pozaun), Pter Romn (kontrabas), Jnos Weszeli
(bicie), Noise Flowers Oliver Mayne (vibrafn, elektronika), Zsolt Srs
(rozlin hluky, bended instruments, viola) a Andrs Wahorn (saxofny,
trbka, flauta). Viacinformci oumelcovi na: www.wahorn.com
6
7
39
Tto sria bsn obsahuje texty (Test textu,
Produkcia inovci, E-snob) vyuvajce
koncepty terie zloitosti. Poksim sa ich
najprv v krtkosti pribli a objasni ich rolu
v jednotlivch bsach.
Teria zloitosti je as matematiky skmajca
nronos problmov, s ktormi sa stretvame.
Je naprklad mon pochopi a automatizova
tak kreatvny proces, ako je dokazovanie
matematickch teorm, i dokonca psanie
pozie? Na tieto innosti dnes nemme
efektvne algoritmy, asto vyaduj kroky,
ktor nedokeme naplnova, vkon, ktor
pripisujeme gniom. Prekvapujce vak
je, e tie nedokeme vyvrti, e by tak
algoritmy mohli existova. Ide pritom o jasne
formulovan matematick tvrdenia.
Formlne je problm dan ako mnoina
konench reazcov nl a jednotiek, tzv.
binrne reazce. T mu tvori, povedzme,
binrne reazce kdujce matematick teormy.
Riei tak problm znamen vedie rozhodova
nejakm algoritmom, i je ubovon dan
binrny reazec v mnoine, ktor problm
defnuje. V uvedenom prklade teda rozhodova,
i je dan reazec pravdiv matematick
tvrdenie.
Zloitos problmu meriame najastejie
vzhadom na minimlny poet krokov
potrebnch na jeho rieenie nejakm
algoritmom. Naprklad symbolom P
oznaujeme mnoinu problmov, ktor mono
riei menej ne tzv. polynomilnym potom
krokov (nejakho algoritmu). Z matematickho
hadiska m P mnoho dobrch vlastnost na
to, aby sa s ou pracovalo ako s aproximciou
problmov, ktor mono riei efektvne,
t. j. ktorch rieenie meme v skutonosti
oakva bez toho, aby trvalo dlhie ne,
Bsne
povedzme, predpokladan vek vesmru.
V skutonosti vak P obsahuje aj problmy,
ktor nemono riei efektvne, a naopak,
existuj problmy, ktor s v praxi ahk a nie
s v P.
Prakticky tak P plne nekoreponduje
so slovom efektvny, ako ho pouvame
v prirodzenom jazyku. To plat aj pre mnoho
alch konceptov a tvrden z terie zloitosti.
Pretoe moja motivcia pochdza z vznamu
slov danho prirodzenm jazykom, s bsne
tejto srie formulovan prevane v om.
Druhou vznamnou mnoinou problmov je
NP. Tvoria ju problmy, ktorch rieenie je
mon efektvne overi. Naprklad matematick
teormy meme formulova ako NP
problm, pretoe otzka, i je dan tvrdenie
(v praxi dokzaten) teorma, m efektvne
overiten rieenie, ktorm je (krtky) dkaz
danho tvrdenia. Nadnesene sa d poveda,
e NP obsahuje vetky problmy. Ak toti
mme problm, ktorho rieenie nemono
efektvne overi, meme pochybova o jeho
zmysluplnosti.
Najdleitejm otvorenm problmom
v terii zloitosti je otzka, i plat P = NP, teda
otzka, i je mon efektvne njs rieenie
problmu, ak nejak ahko overiten rieenie
existuje. Dnes nedokeme poprie existenciu
efektvnych algoritmov, ktor by v okamihu
rieili NP problmy a pecilne naprklad
matematick teormy.
Ak zloit je teda nachdzanie odpoved na
prakticky vetky otzky, je mon pochopi
a automatizova tak kreatvny proces, ako
je dokazovanie matematickch teorm alebo
psanie pozie?
Jn Pich:
6 Bla Hamvas (Preov 1897
Budape 1968) maarsk
spisovate, flozof, estt
a knihovnk. Dobrovone sa
prihlsil do armdy, v roku
1916 ho na vlastn iados
preradili na ukrajinsk front.
Utrpel nervov ok. V roku 1917
sa v Spiskej Novej Vsi vyuil
za cukrra. Znovu ho povolali
do armdy. VSlovinsku utrpel
trval zranenie. V roku 1919
jeho otec odmietol poslunos
eskoslovensku, a tak sa rodina
presahovala z Bratislavy do
Budapeti. Do roku 1923 bol
posluchomna univerzite.
Vrokoch 1928 1948 pracoval
ako knihovnk v Kninici
hlavnho mesta. Vroku 1935
s KrolyomKernyimzaloia
kruh Sziget (Ostrov), pridaj
sa k nimviacer vznan
maarsk intelektuli. Poas
druhej svetovej vojny povolan
do armdy. Vroku 1944 dostal
jeho byt v Budapeti zsah, jeho
knihy a rukopisy zhoreli. Po
vojne tri roky len komunistickej
strany. Od roku 1948 m zkaz
publikovania. Zabezpeil
si preukaz ronka, za svoje
pracovisko oznail vagrovu
zhradu. Vrokoch 1951 1964
pracuje ako skladnk. Dostva
viacero psomnch napomenut
za to, e poas pracovnho
asu ta. Vo svojej flozofi
nadvzoval okreminch na
odkaz J. Boehmeho, R. Gunona,
J. Evolu i N. Berajeva.
Nevytvoril iadny flozofck
systmani kolu. Tvrdil, e
netreba vytvra systmy, ale
zabezpei cel rad burcujcich
prvkov. Najvznamnejie
diela: Scientia sacra I., II., III.;
Karnevl; Lthatatlan trtnet
(Neviditen dejiny); Tabula
smaragdina; Mgia sztra
(Stra mgie); Unicornis;
Silentium; Abor flozfja
(Filozofa vna, aj po slovensky);
spolu s manelkou Katalin
Kemnyovou: Forradalom
a mvszetben (Revolcia
v umen).
7 Mikls Erdly (1928 1986)
maarsk architekt, spisovate,
bsnik, teoretik, vtvarnk,
reisr. Najvznamnej
predstavite konceptualizmu
v Maarsku. Okremtoho sa
zameriaval aj na environment
art, fuxus, akn umenie
a happening. V roku 1978
viedol kurz INDIGO
(Interdiszciplinris Gondolkods
Interdisciplinrne myslenie),
v ktoromsa kldol draz na
orientlnu flozofu a sasn
umenie. Vpsomnch dielach
prevlda prklon k esejamso
svojskm, strohm, sasne vak
akoby netandardnmjazykom.
Vydal dve zbierky bsn,
ktor vak obsahuj aj przy
a slovan vroky. Zstanca
prieniku vedy i vedeckho
jazyka do lyriky a vtvarnho
umenia.
Bse Test textu ilustruje algoritmus na
psanie pozie, ktor je v tzv. polynomilnej
hierarchii. Ak P = NP (i lepie povedan, ak
existuje efektvny algoritmus pre NP problmy),
tento algoritmus mono simulova efektvne.
Riei vetky NP problmy efektvne sa
mono ned, ale aj dkaz toho, e P nie je
NP, me ma podobn dsledky. Dostatone
kontruktvna separcia P a NP by toti dvala
efektvny algoritmus dosvedujci chyby
potencilnych efektvnych algoritmov pre
NP problmy. Dosvedi chybu algoritmu
by znamenalo njs rieenie nejakej otzky,
ktor by tento algoritmus nevedel zodpoveda
sprvne. Z pohadu danho algoritmu by
bolo tak rieenie inovatvnym textom,
progresvnym aktom vymykajcim sa
predolm spsobom produkovania rieen, i
pecilne pozie. V bsni Produkcia inovci
je defnovan algoritmus generujci inovcie
tak, aby fungoval navye proti istm orkulm
vynucujcim dostaton rznorodos inovci.
Aj takto kontruktvny dkaz toho, e P nie
je NP, me by ak njs. Preto m zmysel
kls si potencilne dosiahnutenejie ciele. Je
naprklad mon efektvne preveri, i je moje
presvedenie s smerom, ktorm som sa vybral,
povedzme, e al bit mojej bsne m by 0 i 1,
sprvne? Toto presvedenie, ak nie je nhodn,
sa zaklad na nejakej mainrii dvodov. Ak
by som vedel rchlo overi jej dveryhodnos,
moja schopnos zachova sa vdy najlepie,
ako mem, by bola podobne asn ako
efektvne sprvne rozhodovanie toho, o m
by al krok, bit mojej pozie. Bse E-snob
popisuje tak test, ktor je aplikciou znmeho
vsledku terie zloitosti, tzv. IP protokolu pre
coNP problmy. Jeho nevhodou je vak to,
e vyaduje, aby testovan mainria rieila
prli nron problmy oznaovan ako #P.
Adekvtnejie by bolo testovanie, pri ktorom by
sme neiadali, aby rieila viac ne to, o tvrd,
e riei.
Tto hierarchiu problmov terie zloitosti by
sa dala rozvja alej. Tie najdleitejie otzky,
ktor sa v nej objavuj, pritom ostvaj stle
nezodpovedan.
jn pich (1987) psob ako doktorand na
Matematicko-fyziklnej fakulte Univerzity
Karlovej vPrahe avenuje sa matematickej
logike aterii zloitosti. Poziu publikuje
nainternete, vostatnch rokoch na
http://membrana.sk/.
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
---- TEST TEXTU ----
ak ti T v kontexte K na pouzitie P povie 1 resp 0 vezmi f(T,K,P)=1
resp 0
takto sa pytaj kolko sa da v kolkych kontextoch to ide
f(T1,K1,P1)=1/0, ..., f(Ti,Kj,Pk)=1/0 kde P obsahuju text S
su vahy S v korespondujucich kontextoch
najdi vahy howl v roku 1955
najdi vahy ariel v roku 1962
najdi vahy fnnegans wake v roku 1939
uhadni najefektivnejsi algoritmus f ktory dava tieto vahy
ak f(1,C,B je velka basen)=1 prehlas v kontexte C B je velka basen
ak ti T v kontexte K povie ze sa mylis vezmi f(T,K,B je velka
basen)=0
a znovu najdi najefektivnejsiu f ktora splnuje aj toto kriterium
ak f(1,C,B je velka basen)=0 uznaj ze si sa mylil
inak prehlas ze f je nejefektivnejsim vysvetlenim a dokazom toho
ze mas pravdu
ak ta (v kontexte K) poziadaju aby si napisal inovativnu basen
najdi text B tz f(1,K, B je inovativna basen)=1 a prehlas B
ak ti povedia F uhadni X tz f(1,K,X je odpoved na F)=1
a prehlas X
potom najdi texty B tz f(1,K,B je nedocenena basen)=1
a B tz f(1,K,B je precenovana basen)=1
ak ti povedia ze tomu nerozumies analyzuj text nerozumies tomu
a prehlas i follow the rules blindly
ak ti povedia ze pravidla ktore nasledujes su chybne a tvoja
analyza to potvrdi
najdi najlepsi algoritmus ktory vyhovuje ich vyhradam a nasleduj
jeho pravidla
----
---- BIATHANATOS ----
cti nepredvdaten riziko z vykonania aktu
nevykonanie aktu je ale tie akt s nepredvdatenmi rizikami
preto rizik ktorch sa boj nie s skutone nepredvdaten
---- REPRODUKCIA ----
pre spravne nasledovanie pravidiel je potrebne spravne
nasledovat pravidla ich nasledovania
preto je nakoniec nevyhnutne pravidla nasledovat slepo
apriori tak nie je mozne (vysvetlit ako) spravne nasledovat
pravidla
kedze kazdy akt mozno interpretovat ako ich spravne
nasledovanie
napriek tomu je mozne pravidla vysvetlit aposteriori
pretoze ich uz slepo nasledujeme
hypoteza: algoritmus interpretujuci pravidla najmensim
obvodom konzistentnym s predoslymi skusenostiami
bude pouzivat prirodzeny jazyk spravne
nech M je (efektivny) proces rozhodujuci ci text x splna kriteria y
a nech S je (efektivny) sposob ako pre dane y produkovat text Sy
ak pre kazde S existuje x a y tz M akceptuje x y no odmietne Sy y
a navyse mozme toto zlyhanie S efektivne dosvedcit
tj najst x a y pre dane S efektivne
proces dosvedcujuci x sa lysi od S-znamych sposobov
produkovania textu pre kriteria y
hypoteza: efektivny algoritmus dosvedcujuci chyby znamych
sposobov produkovania textu
produkuje zaujimave texty
----
neustle potla vykonanie alebo nevykonanie aktu
pritom ete netu ako toto potlaenie legitimizova
aktom ktor nakoniec vykon verejne prejavuje vieru v to e
nieo dosiahne
tm sa identifkuje s ostatnmi a prekonva
pritom umiera pre nieo o je mono nemon
m radiklne a neprestajn pochybnosti o fnlnom jazyku ktor
pouva
a ni o vyslov vo svojom sasnom jazyku neme tieto
pochybnosti odstrni
pretoe je racionlna kad de sa rozhoduje zomrie znova
----
---- PRODUKCIA INOVCI ----
I je efektvny algoritmus produkujci inovcie
ak pre kad efektvny obvod S a orkulum K reprezentovan
efektvnym obvodom
defnujcim otzky na ktor vie K odpoveda
a takm e pomocou K nejde efektvne riei cel NP
I efektvne njde x,y t text x spluje (efektvne overiten)
kritria y ale
S pouvajc orkulum K iaden text splujci y nenjde
ak teda obvod S efektvne algoritmizuje znme spsoby
produkovania textu
a NP nejde riei efektvnymi obvodmi
I vyprodukuje text x splujci kritria y t S nebude schopn
napsa text kt by splnil y
ak opakovanm tohto pre rzne stratgie S dostvame
dvojice x,y ktor s predvdaten
v tom zmysle e s popsaten efektvnym obvodom
reprezentujcim orkulum
pomocou ktorho nejde efektvne riei cel NP a potom
rozrime S o toto orkulum
I vyprodukuje nov x,y t S s tmto orkulom nenjde text
splujci y at
v tomto zmysle I produkuje vdy invenn texty z pohadu S
---- PROGRES ----
a aj ke mus nenvidie common sense

mus by jasn

a aj ke mus by psan automaticky v stave maximlnej
sugestibility bez vedomho zasahovania do procesu a tmto
spsobom sa postavi ku vetkm dleitm otzkam ivota

mus pouva len slov ktor prispievaj k prezentcii nemiea
abstraktn s konkrtnym a dokonca sa b abstrakcie pretoe
prirodzen objekt je vdy adekvtny symbol

a aj ke mus necha slov za sebou pretoe fraktruj n
rytmus odvdzaj od skutonej miery vyjadrovania: sugesci
a mus ukza e symboly maj in el

mus odmieta jazyk ktor deklaruje ktor by inak vzaoval od
skutonho preitku


a aj ke mus by ako kadodenn re adresovan jednej osobe
nie autorovi aby evokovala nznaky lsky neniiac jej prirodzen
hrubos a brniac jej vo vyruovan bsnika od pocitov k danej
osobe

mus ma striktne objektvnu estetiku nestrca sa v emcich ale
unika z nich a by komplikovan

a aj ke mus cez kontinulnu depersonalizciu realizova
estetiku idelneho rdu nastolenho tradciou pretoe
najindividulnejia je tam kde stanovuje nesmrtenos
predchodcov

d sa ukza e ak neexistuje mlo efektvnych obvodov
reprezentujcich orkul
t pomocou iadneho z nich nejde efektvne riei cel NP
ale ktorch zjednotenm to u ide
tak existuje efektvny obvod produkujci inovcie
problm je tento obvod efektvne njs
--------
mus vidie najlepie indivdu svojej genercie znien
ialenstvom hladujce hysterick horiace pre antick
spojenia a zaznamena ich vhad do tajnej due jedinca sveta
prirodzenosti vld prirodzenosti boha

a aj ke mus nenvidie re stava smantiku mimo hru
st proti expresvnemu lyrickmu sentimentu zdrazova
metonymy synecdoche parataxis neprivilegova sebavyjadrenia
a spochybova prirodzen prezenciu rozprvaa za textom

mus brni inovcii vo forme i obsahu aby dokzala
pretrvvajcu dleitos britskej pozie


a aj ke mus kls draz na algoritmick analzu ve kch dt
prdovitos hypertextu premenliv povahu generatvneho textu
slovo ako dynamick objekt a jeho grafcko-fonetick funkcio-
vzahy

mus stava predovetkm na propagande mohutnom
marketingu manipulcii davu a bra jeho hlpos ako podmienku

a aj ke mus ..von ..do tohto sveta ..pred svojm asom
..s idiosyncratickm jazykom mixujc tandardn lexiklne
zloky s neologickmi multilinguistickmi paronomasiami
a portmanteau slovami

mus presadzova koncept ako najdleitej aspekt prevedenie
len ako povrchn udalos ukradnut pred originlnym
a predpovede poasia pred zpadnm knonom

a aj ke mus mm-hmm yeah mm-hmm its true pffft hey oh
yeah baby gonna shake & bake then take cuz i love thee yhank
you god for listening

mus poem_is_a_machine kd najefektvnejieho algoritmu danej
innosti ktor svojm vlastnm poruchovm spsobom zana
reagova na skuton svet
--------
---- FORMALIZACIA ULTRAFINITZMU ----
zmysel slov je dany ich pouzitim
pravidla pouzitia slov mozme nasledovat vzdy viacerymi
nekonzistentnymi sposobmi
zmysel pravidiel ktory nakoniec pouzivame je ten
najkrajsi. tym je urcene co je krasne ci efektivne
svet je totalita faktov
svet nasu skusenost mozme pouzit ako jazyk verejny
a objektivny
ak hovorime o niecom co nejde vyjadrit
vyjadrujeme presne to co hovorime
vyznam slov nieco nevyjadritelne
neukazatelna skusenost bolest ktoru nik
iny neciti.. je presne dany ich pouzivanim
a nic viac neznamena
---- SUBLIMOVA ----
(neustle transferova traumatick sksenos na nov podobn
sksenos)
uvedomova si iracionlnos zkosti (z podobnej situcie)
ale nenachdza in spsob ako sa jej zbavi ne pristpi na
poiadavky idu
usmrti ego pripomnanm traumatizujcej udalosti
retrospektvne ovldnu pvodn traumu pri novch
interpretcich
pozdvihn fundamentlne fantzie umoujce akceptova
traumatick stratu z obetovania sa
na svtos objet petit a
internalizova hrozbu trestu za naruenie svtosti
odmieta snahu o sebapoteenie akceptova inzult a utrpenie
--------
kazdu skusenost mozno nazvat jedinecnym slovom
slova pouzivane v suvislostiach v akych vystupuju
korespondujuce skusenosti znamenaju to co tieto
skusenosti
kazdy jazyk v ktorom dokazeme hovorit o pojmoch ako
nekonecno je konecny. slova su prepisatelne do binarnych.
tvrdeni je v kazdom okamihu konecne mnoho a su konecnej
dlzky
objekt je konecny ak vieme prejst krok za krokom vsetky
jeho prvky
ak by sme to dokazali zo skusenosti nekonecne
krat vyznam slova konecne by sa zmenil
nasa skusenost s neustalym sa vynaranim novych veci je
vyjadrena v pravidlach ako pre kazde x existuje x+1. tie
urcuju vyznam nekonecna
nemozeme prejst krok za krokom vsetky prvky
nekonecna. ak by to boh dokazal porusil by logiku/
pouzitie toho pojmu
mozme tvrdit ze existuje nekonecno ci nieco
nevyjadritelne ale nebude to znamenat nic viac nez to co
je dane konecnym mnozstvom konecnych vyjadreni
totalita faktov vsak neni len konecna je dosiahnutelna
tvrdit ze pre kazde x plati Tx znamena ze pre kazde x
s ktorym mame skusenost plati Tx
ak napr nemame algoritmus pre nejaku ulohu tak
(realne) neexistuje aj ked ho mozme zajtra najst
v matematike pouzivame kvantifkacie inak aj ked nieco
realne neexistuje netvrdime ze to neexistuje kym to
nevyvratime
kladieme doraz na minimalitu axiom kvoli
(uspokojivejsiemu) vysvetleniu faktov
(a jasnejsiemu vymedzeniu tych ktore sa zajtra
zmenia)
je efektivne rozhodnutelne v akych suvislostiach su fakty pouzite
napr kedy tvrdime ze su pravdive
aj ked je realne vsetko jasne hladame nove veci ako napr
vysvetlenie faktov z minimalnych axiom
kazdy algoritmus rozhodujuci pravdivost tvrdenia
v beznej mat teorii sa myli na istom explicitne danom
vstupe ak je ta teoria konzistentna
mozme ale (efektivne) nachadzat dosiahnutelne
dokazy tvrdeni?
existuje (efektivny) algoritmus ktory pre dane
(efektivne overitelne) kriteria dokaze skonstruovat
text ktory ich splnuje (ak taky text existuje)?
ukazat ze je problem lahky ma skutocne zmysel len konstrukciou
algoritmu ktory ho riesi. teda dokaz existencie algoritmu
ma skutocne zmysel len v teorii kde je dokaz existencie vzdy
dosvedceny konstrukciou. v dosiahnutelnej matematike (fm)
ukazat obtiaznost problemu ma zmysel len konstrukciou
algoritmu (efektivne) dosvedcujuceho chyby kazdeho
potencialneho algoritmu pre tento problem
inak v skutocnosti nie sme schopni rozpoznat ze dany
algoritmus nefunguje a prakticky tak moze byt problem
lahky
fm pozostava z dokazov v akejkolvek formalizacii matematiky
(zfc a rozsirenia) tz pre kazde dokazane tvrdenie typu existuje
y A(x,y) existuje efektivna funkcia f tz A(x,f(x,n)) kde n je dlzka
dokazu
--------
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
49
Tvoja posledn knika sa volala No Medium
a na internete ju propagovali ako dielo, v ktorom
si sa zameral na bezobsan umeleck diela.
Spolupracuje aj na projektoch ako UbuWeb,
Eclipse i Jacket2, ktor mono povaova za
skutone skvel databzy konceptulneho,
minimalistickho a inho umenia. Odkia prame-
n tvoja afnita k takmto umeleckm aktivitm?
Mj zujemotietoveci sa zaal, ke
sombol tneder aplnounhodousom
objavil JohnaCagea. Bol somvhudobnej
kninici miestnej univerzity, akal somna
svojupriate ku, lentaksomtamzabjal as
adoslovasomzakopol ojehozbierkugra-
fckchpartitr, ktor presvoj podlhovast
anadmernformt vytalazospodnej po-
lice. Nemal sompotuchy, ooilo, alevryl
somsi dopamti, erazsi otomtoJohnovi
Cageovi musmzisti viacKmsomiel na
doktort achodil naseminrezdejnumenia,
minimalizmus bol vmde AnneWagnerov
editovalanov vydanieBattcockovej anto-
lgieMinimal Art (Minimalistick umenie);
skupinathe October crowd(Oktbrovdav)1
vyzerala, esa kolektvnerozhodli, emini-
malizmus jehodnichkritickej pozornosti,
atakalej. Bolotoasn, alezdalosa mi, e
sa stleprehliadal Cageovkrok akoncep-
tulneumenie bolotoetepredvetkmi
prieskumami, antolgiami i knihami (kniha
Six Years (es rokov) odLucyLippardovej
bola vnimkou stlesa dala zohna vanti-
kvaritoch a koncom 90. rokov vyiel reprint).
Pretobolofascinujcetrvi as varchvoch
akniniciach(bolotoetepredtm, akosa
internet stal takmzdrojom, akmje dnes)
aobjavova to kodiel, oktorchsa zdalo, e
dramatickyzmeniadiskusiuopovojnovom
umen. Myslm, ednes jetotrochu
in: dejinysdostupnejie, dosiahnutenej-
ie, atakjeviac priestoruprenuansyaviac
pozornosti sa mevenova konkrtnymdie-
lamskr akoibaremufaktuichexistencie
alepotomjetuaj riziko, esa budbra ako
samozrejm(JerrySaltzcharakterizoval stra-
tgiuprivlastneniaakoestetick kudzu).2
Vetky texty s obrazy
Rozhovor Petra Macsovszkho s Craigom Dworkinom
V sasnosti sa u ozvaj hlasy
z radov umenovedcov a kritikov, ktor
odmietaj povaova konceptulne
diela za umeleck. Naprklad Michael
Paraskos vo svojej tlej knike zvanej
Regeneration (Regenercia), ktor vyla
v roku 2010, nieko kokrt zdrazuje, e
konceptualizmus me sce zauja, ale
nemono ho vnma ako umenie. Nara,
samozrejme, na neznesiten situciu
v galrich, na trhu s umenm a na kated-
rch umenia, kde sa z konceptualizmu
stala ofcilna ideolgia. Inak poveda-
n, poda Paraskosa konceptualizmus
u prestal by provokatvny a stala sa
z neho sas mejnstrmu i dokonca
burozneho umenia. Ty to vid ako?
Netal somParaskosovuknihu,
ie sa onej nememvyjadri, ale
tvoj opis matrokudrdi. Po
prv, sompodozrievavvoi vrokom
otom, oje aonieje umenie.
SWittgensteinom(a vtomtoprpade
aj Duchampom) si myslm, ejeza-
vdzajcezana s takmtodruhom
formulci. Otzkaniejeto, i nieo
zskaalebonezskaprivilegovan
oznaenie, akoskr to, ktozska
aktostrat podatoho, akosa vec
klasifkuje. Nestarmsa o to, i kon-
ceptualizmus jeumenie alebonie,
alezaujmamaParaskosovvklad
oriskuje? Po druh, vdysom
opatrnpri nostalgickchtvrdeniach
o autentickej prtomnosti akm
bolonaprkladPetrovoBrgerovo
chpanieavantgardy anazdvamsa,
epodceujsiluhistorickho, soci-
lneho kontextu. Svet sa od 60. rokov
takzmenil, ekonceptulneumenie
unemefungova takakovtedy, ani
kebychcelo. Teda najednej stranesa
skutonepominulakonkrtnasitu-
cia, konkrtnysbor problmovape-
cifck umeleck taktikyaprovokcie.
Aleto, esteprvedohrali achov
craig dworkin (1969) americk bsnik,
kritik, editor a profesor na Katedre
anglickho jazyka a literatry na University
of Utah. Vydal bsnick zbierky Dure (2004),
Strand (2004), Parse (2008), The Perverse
Library (2010), Motes (2011). Ako
editor sa podieal na publikcich: Language
to Cover a Page: The Early Writings of
Vito Acconci (2006); The Consequence of
Innovation: 21st Century Poetics (2008);
The Sound of Poetry / The Poetry of Sound
(s Marjorie Perloffovou, 2009); Against
Expression: An Anthology of Conceptual
Writing (s Kennethom Goldsmithom,
2011) a The Consequence of Innovation:
21st Century Poetics (2008). Je
autorom tdi Reading the Illegible
(2003) a No Medium (2013). lnky
publikoval v asopisoch October, Grey
Room, Contemporary Literature a College
English. Spolupracuje s portlmi
UbuWeb a Eclipse, online archvom
radiklnej meninovej literatry.
or
try
ky D
erve
e
partiu, neznamen, eunikdyviac
nebudetehra ach. lovek si mus
vedie predstavi paralely, hoci dnes
byvyzerali in. Na druhej
straneprveprehistorickvzdia-
lenos bydnes aj rovnak umeleck
dielofungovaloodline; memeto
vnma akovzruujcu, oslobodzuj-
cuprleitos akooptimisticknov
monos radej akoelegick, nena-
hraditenstratu. To znamen,
esa d shlasi s tm, ekonceptu-
alizmus stratil schopnos okova,
provokova a pater la bourgeoisie.3
No nevidel bysomtotakjednoliato;
stleveaud jeochotnchtvrdi to
niejeumenie! najmvoblastiach
kultrymimo galrie(naprkladvli-
terrnej komunite, vtanci i hudbe).
Vvoj vnichjeodlin. Osud
avantgrdzoi-voi asimilcii
mestskoukultrou, intitciami,
kapitlom bydoteraznemal by pre-
kvapujci: stva sa toznovaaznova.
Niejetozlyhanieumenia, alepovaha
nensytnhopaerkakomercie.
V spoluprci s Kennethom Goldsmithom si
zostavil pozoruhodn antolgiu konceptulnej
literatry, ktor vyla pod nzvom Against
Expression (Proti sebavyjadreniu). Mnoh z uk-
ok, ktor s v nej zaraden, zjavne erpaj in-
pirciu z vizulnych umen, hudby a vedy. Jean
Dubufet v Dusivej kultre (Asphyxiante culture,
vo Franczsku vyla v roku 1968, v esku v roku
1998) napsal: vzjemn postaven
umlc a spisovatel se nyn obrac. Spisovatel
v posledn dob teskn po obnoven svch pozic,
a proto se spn pokouej nsledovat umlce
po novch cestch, kter ped sebou vytyili, pi-
zpsobit svj star nstroj nov hudb a dokonce
obhajovat sv tradin vsady. Chyb jim k tomu
nicmn rozhodnut, kter provedli umlci, toti
opustit starou lo a smle se nalodit na novou.
Nechu spisovatel bezpodmnen opustit
pekonan a jalov duchovn postoje pramen
bezpochyby z toho, e literatura byla v posled-
nch pti i esti stoletch velice iv a plodn,
zatmco vtvarn umn se svmi madonami
a akty vydvala od stedovku pouze plody
alostn duchovn bdy. Bezesporu prv tato
dlouh podzenost, tato dlouh strnulost dnes
umlcm dovoluje, aby s mnohem vt lehkost
zavrhli tradin postupy a hromadn dalo by se
ci jednotn se oddvali novm vbojm, zcela
oddlenm od minulosti, zatmco cel literatura
se potc ve sv nerozhodnosti, v bzlivch poku-
sech omladit tradin kulturu, ve svch hybridech,
ve snaze o roubovn novho ducha na sv star
vtve Literatru jednoducho vznia
nielen vit a opakovan schmy, ale aj pravidl
nrodnch jazykov. O desaroia neskr (v roku
2010) spomnan umenovedec Michael Paraskos
napsal osi podobn, no o vtvarnom ume-
n: V ostatnch rokoch vedci CERNu vo
vajiarsku vytvorili ve k hadrnov urchova,
Apple vyrobil pota takmer tak tenk ako list
papieru a doktori univerzity v Modene doku
vyliei urit druhy slepoty. Ale v umen vetci
stdovite vzhliadame ku Krovskej akadmii
v Londne, aby sme videli Anisha Kapoora, ako
hde hrudy ervenho vosku na steny galrie.
Znova elme vnosti a podceovaniu a je a-
k nemyslie si, e nie umenie by sa malo dva
zhora na vedu, ale veda by sa mala dva zhora na
umenie a umenie by sa malo hanbi. Umelci by sa
mali hanbi. Mimochodom, povaujem
za prinajmenom pozoruhodn, e tieto slov na-
psal niekto, kto ti po obnove tradinho maj-
strovstva v umen Ale k veci. Nikdy mi nena-
padlo, e by vtvarn umenie, pokia ide o nejak
inovcie, zaostvalo za progresom v hudbe i za
dianm vo vede, ak sa vbec d hovori o potrebe
nejakch pretekov Shlasm s Dubufetovm
nzorom, e v literatre sa mus nieo sta.
o si mysl o budcich podobch literatry?
A malo by sa vtvarn umenie naozaj hanbi?
Idetuomnohotm... Prvvec, ktor
chcempoveda, je, esompodozrievavvoi
politike, ktor jeza maloby, avoi obviu-
jcemujazykuoierovania, oznietrochu
pokryteckyablahosklonne. Akomeby
jedenlovek zodpovednza to, abyvetkm
umelcomhovoril, omaj vetci jednotne
robi? Radej akohovori inm, obymali
robi acti, inklinujemkrozmaniuotom,
obysa zmenilo, kebyrobili nieoin radej
by somsa zameral nakritickanalzuako
naodsudzujci rozsudok. Na jednej
stranemmsympatievoi tbe, abyumenie
boloambiciznejie, vyzvavejieamenej z-
bavouvychspoloenskchtried. Na druhej
stranesi niesomist, i masov koncentrcia
kapitlu, militarizovanej nrodnej moci ako-
mercializovanej medicny, ktor s potrebn
preprklady, ktor dva Paraskos, sveci,
oktor bysomchcel, abysa umenie(alebo
hocioin) usilovalo. Inspsob, ako
topoda, bybolopoveda, eprinajmenom
vniektorchprpadoch somcelkom van,
eumenieniejeakoostatnintitcie, preto-
etohootvra inmdruhomekonmieaex-
perimentov. Naprkladkeevpozii nies
peniaze(narozdiel odgalri alebonahranej
hudby), poziabola schopnpracova s pri-
vlastovanmspsobom, ktormtovhudbe
nejde. Aksamplujem vbsni, iadnaspo-
lonos namanepolesvojichprvnikov;
aletl kapelyPublic Enemybol efektvne
potlaen. Podobneakmojabseprepad-
ne (nechtoznamenokovek), nemmzod-
povednos voi akcionromi ministrovi EU.
Pozia si vyvinula asndruhdarekovej
ekonmie, ktor, akovieme, niejevhodnpre
svet korporanhohardvrugloblnychspot-
rebiteov. Invec, ktor mi napad, je,
ebymohloby zaujmavpozrie sa
naprkladydiel narozhran medzi
umenmavedou, abysmevideli, ako
sa dokupohybova medzi tmito
dvomakultrami. Prirodzene, jestvu-
jenesselnmnostvo prkladov,
alemmnamysli nieoakoprojekt
Xenotext ChristianaBka, Kloaka
WimaDelvoyeaaleboHyperhudobn
prolgHctora Parru. Takto
prkladynmpomhajukza nae
predpokladyodruhochkompeten-
ci, ktor oakvame od umelcov
apublika. Naprkladoakvame, e
nato, abylovek porozumel prelo-
movej sasnej fyzike, mus sa naui
nieozmatematiky, robi si lohy
aprinajmenommus by schopn
tvrdointelektulnerozma. Ale
mnohoud odmietamylienku, e
bysa mali AKOKOVEKnamha, aby
porozumeli prelomovej sasnej po-
zii. Alebopodobne, vmnohch
kruhochmeosobnvkus legitmne
odmietnu umeleckdielo(Mnesa
tak nieoskrtkanepi aleboni
mi tonehovor) alepredstavtesi
odmietnutieopercieo, lebo vm
ni nehovor, aleboodmietnutie
ui sa fyziku, lebo sa vmnepia
miny. Kritristuodlin. Nemus
toby nevyhnutnezl, alepointa
je, eby sa takistozilopouvaova
odiskurzeotchtorznychkult-
rach odovolenchdruhochjazyka.
Ako som vyie spomnal, mnoh
z textov antolgie Against Expression
maj blzko k vizulnej pozii.
To zaiste znamen, e itate mus
zvoli in, nov, netradin spsoby
(i stratgie) tania. o teda znamen
ta text ako obraz? Najm v prpa-
doch, ako je Gertrda Steinov?
Premajedleitpripomien-
ka, eVETKYtextysobrazyae
KADtext sa d ta netradinmi
spsobmi. Uritnre(ako vizul-
napozia) topredpokladaj s ich
vlastnmi sbormi konvenci azpi-
sov aurittextysi vyadujinova-
tvnestratgietania, alenakoniec
manajviac nadchnapotencilna
ideozmysel predtournement4 Guya
Deborda. Zinhopohadujetolen
opis toho, akofungujeideolgia
V ase, ke robme tento rozhovor,
sa zaal semester a ty si op medzi
svojimi tudentmi. Ak predmety
u a ako na ne reaguj tudenti?
Terazumvysokokolkov
dejinycopyrightu(odstredovekho
cechovhosystmuaflozof prce
aproduktov17. storoia) apotom
sasnporueniaautorskho
prva vmene umeleckej produkcie
(privlastnenie, samplovanieat.).
o mmnajradej natomtopredmete,
je, eprinanapovrchvetkydruhy
nepreskmanchpredpokladov
aprotireen, kuktormmmesklon
(naprkladespisovateliapu, aby
mali peniaze, atakisto, eskuton
umelci bynemali zarba ). Je topred-
met, zktorhojekads postupom
semestraorazzmtenej apoplete-
nej. o jeskvel. Inpredmet
jeofranczskommodernizmepre
doktorandov zanasa Rimbaudom
akon sa Pongeom ojevniekto-
rchohadochdos kanonick, ale
zaujmav, lebo toumnakatedre
anglitiny ieniektor tudenti
vediapo franczskyplynuleaove-
a, ovealepieakojaain tajiba
anglick preklady. Vdysomtvrdil,
ebsnici zaobchdzajsosvojm
vlastnmjazykom, akobytobol
cudz jazyk, atakcudzinci, hoci im
vnuanschveliochba, sasto
ovealep itateliaavantgardnej po-
zieakodomci pouvateliajazyka.
Pracujemes franczskymtextomaje
toasnaj pretch, ktor nevedia
po franczsky. Naprkladdnes, ke
smesa udovali, preoAimCsaire
dvarazyasocioval bezsrstpsy so
sopkami apopolom, somzistil, e
topreto, efranczskepeles [bez-
srst] je blzke s Mount Pele sopkou
vMartiniku. Domcichpouvate-
ovvyruujeznmos tohtoodkazu,
odmena za uplatnenie tchtodruhovkonven-
ci atextovchstratgi natradinejch, kon-
vennejchtextoch, ktor naprvpohadne-
vyzeraj, ebysi ichnevyhnutnevyadovali.
Inovatvne stratgie tania Povedz
nm o tom viac. Existuje zoznam takchto
stratgi i metd? V stredoveku ppe Gregor
Ve k povedal: ma ba je pre negramotnch
tm, m je psmo pre gramotnch Tento v-
rok odkazuje na fguratvnu vzdobu kostolov,
ktor mala sprstupni posolstvo evanjeli aj
negramotnm masm. Dnes texty takpove-
diac experimentlne a konceptulne akoby
naznaovali obrat eby to v sasnosti boli
vzdelanci, ktorch maj vzdelva obrzky?
Vis vo vzduchu posolstvo podobn tomu
z evanjeli, ktor me by sprostredkovan len
prostrednctvom experimentlnej literatry?
Podinovatvnymi stratgiami ta-
nia sommyslel to, oKristeva(nasledujca
LeonaRoudieza, nasledujcehoFerdinanda
deSaussurea) nazvalaparagramatick -
tanie: sledovaniesiet aabln signifkcie
skr podalogikyoznaujcichnastrane
akopodaichfknch, diegetickchsvetov.
Myslmtedanatanieskr narovni psme-
naakoslova. Alebospjacieslov(alebo frag-
mentyslov), ktor nevyhnutneniessas-
ourovnakej vety, alektor muby vtexte
usvzaneninmi spsobmi; alebotanie
slov, ktor sa vskutonosti vtexteneobjavuj,
alenapriektomuhotruktrujIn sa to
dpoveda tak, esspsoby, akosazaobera
textom, aleboakohospracova, ktor zvyaj-
nenemyslme, kehovormeotan (ako
tal somtointerview alebotal somten
romn), aleoktorchmusmeprizna, e
ssasoutoho, obyLudwigWittgenstein
nazval gramatikatania. Neviem,
i bysomrozlioval vizulne/lexiklne, ale-
bo navrhoval hierarchiu, alemyslm, eje
vhodnsi pamta anevyhnutnsstavne
si pripomna druhas Wittgensteinovho
argumentu: vdysaj inspsoby, akokve-
ciampristupova. Predstavujemesi, ejeiba
jedenspsob, akonieorobi, azabdame
namyriadumonost. Zjednhohadiska
cudzinci sa nemudosta za oznaujce,
ojepresneto, omusa venujbsnici.
Vtipn svislos medzi peles a Pele mi
pripomenula slovn hry Raymonda Roussela
Predpokladm, e v tvojich osnovch nechba
Roussel sa vdydobreu myslm,
epreto, ejevomtohodos (formlne
truktry, aletiemnostvo vec nakritiku
vtematickomobsahu), apreto, esatotak
astokriuje. Tentorazsmenaprkladzaali
hada vzoryjehoodkazovnazakrivenopro-
ti rovnmobjektomvNouvelles Impressions
dAfrique (NovdojmyzAfriky) aobjavili sme,
emierili dopriesenkapsomnhozpisu
azvukovhozdvojovania presnejie, sp-
sobujtojehoparentetickytruktrovan
alexandrny. Rovnakosomsi vimol
veaozvienDuchampovej defncieinfraten-
kosti (vevieme, ebol ve kmfanikom
Roussela razpovedal Moja idelna kni-
nica by obsahovala vetky Rousselove diela
Brisseta, mono Lautramonta a Mallarmho).
Vdysa mi zdalo, eRousselovmportrtom
jekolesobicykla: Roue (koleso) navrchuSelle
(sedla). VNovchdojmochRoussel
peM par un barbier, un dossier de fauteuil
tide;5 aDuchampdefnuje: La chaleur dun
sige (qui vient / dtre quitt) est infra-min-
ce.6 PodobneRoussel pe: Au puant
souf e but du fumeur, lamadou7 aDuchamp
defnuje: Quand la fumee de tabac sent aus-
si de la bouche qui lexhale, les deux odeurs
sepousent par infra-mince.8 Roussel
takistopeomeniacej sa dke prototypu
metra vzime, opripomnaDuchampove
Trois Stoppages talons (Tri ustlenproto-
typymier) atakalej. ied sa tu
veanartn aureniesvislost jevtriede
vdyuspokojujce. Plus Roussel je
takneuveritenezvltnyajedine-
n, alenieprli aknatanievety
za vetou, esi myslm, etudentov
rozhod dostatonenato, abysi
otvorili alietexty, alenieprli, aby
boli vrozpakochalebotovzdali.
Ke u hovorme o Duchampovi,
pred rokmi, ke som pre Kloaku robil roz-
hovor s Ronom Padgettom, Ron spome-
nul, e v Pari, v kaviarni, nhodou stre-
tol Mana Raya. Neskr, v New Yorku, na
kriovatke, km akal na zelen, stretol
Marcela Duchampa. Mal si aj ty podobn
stretnutia so slvnymi osobnosami?
Mysliac naDuchampa(alebo
asponajehoFontnu): Razna
Kalifornskej univerzitevDavisesom
zistil, estojmnaWCvedaJacquesa
Derridu. Nebol som si ist, o poveda,
odvil somsa nabon jour9 a on
odpovedal: oui, that is what we
say.10Nikdysomsi nebol ist,
i tonebol vtipodetskchhovorovch
vrazochpremoenie: oui11, we12,
wee13
Nechce sa mi veri, e spomedzi
veliknov si stretol len Derridu.
A o stretnutia s americkmi guruami i
prorokmi umenia a literatry? oky
a zjavenia?
No, iadneokyani odhalenia,
oktorbysomsa mohol verejne
podeli...
Mala by by tto otzka posledn
alebo by sme mali pokraova hoci aj
donekonena?
no. Obidve. Totobymala by
poslednotzka amali bysme
pokraova. Neurito. Aleboako
povedal Duchampomonostiach
infratenkosti: tudier14
P
r
e
l
o

i
l
a
K
r
i
s
t

n
a
P
a
v
l
o
v
i

o
v

.
1 Skupina doktorandov
a zamestnancov Melbournskej
univerzity, zameriavajca sa
na kritick tanie vedeckch
a odbornch prc o sasnom
a konceptulnomumen
(Pozn. prekl.).
2 Kudzu je rastlina pochdzajca
z alekho vchodu, ktorej
kore pomha pri zvislostiach,
najm od alkoholu a fajenia
(Pozn. prekl.).
3 Fr. pater la bourgeoisie ohri,
ohromi malometiakov
(Pozn. prekl.).
4 Fr. dtournement obrat, odklon,
presmerovanie, vychlenie,
vykoajenie (Pozn. prekl.).
ideozmysel predtournement4 Guya
Deborda. Zinhopohadujetolen
opis toho, akofungujeideolgia
V ase, ke robme tento rozhovor,
sa zaal semester a ty si op medzi
svojimi tudentmi. Ak predmety
u a ako na ne reaguj tudenti?
Terazumvysokokolkov
dejinycopyrightu(odstredovekho
cechovhosystmuaflozof prce
aproduktov17. storoia) apotom
sasnporueniaautorskho
prva vmene umeleckej produkcie
(privlastnenie, samplovanieat.).
o mmnajradej natomtopredmete,
je, eprinanapovrchvetkydruhy
nepreskmanchpredpokladov
aprotireen, kuktormmmesklon
(naprkladespisovateliapu, aby
mali peniaze, atakisto, eskuton
umelci bynemali zarba ). Je topred-
met, zktorhojekads postupom
semestraorazzmtenej apoplete-
nej. o jeskvel. Inpredmet
jeofranczskommodernizmepre
doktorandov zanasa Rimbaudom
akon sa Pongeom ojevniekto-
rchohadochdos kanonick, ale
zaujmav, lebo toumnakatedre
anglitiny ieniektor tudenti
vediapo franczskyplynuleaove-
a, ovealepieakojaain tajiba
anglick preklady. Vdysomtvrdil,
ebsnici zaobchdzajsosvojm
vlastnmjazykom, akobytobol
cudz jazyk, atakcudzinci, hoci im
vnuanschveliochba, sasto
ovealep itateliaavantgardnej po-
zieakodomci pouvateliajazyka.
Pracujemes franczskymtextomaje
toasnaj pretch, ktor nevedia
po franczsky. Naprkladdnes, ke
smesa udovali, preoAimCsaire
dvarazyasocioval bezsrstpsy so
sopkami apopolom, somzistil, e
topreto, efranczskepeles [bez-
srst] je blzke s Mount Pele sopkou
vMartiniku. Domcichpouvate-
ovvyruujeznmos tohtoodkazu,
odmena za uplatnenie tchtodruhovkonven-
ci atextovchstratgi natradinejch, kon-
vennejchtextoch, ktor naprvpohadne-
vyzeraj, ebysi ichnevyhnutnevyadovali.
Inovatvne stratgie tania Povedz
nm o tom viac. Existuje zoznam takchto
stratgi i metd? V stredoveku ppe Gregor
Ve k povedal: ma ba je pre negramotnch
tm, m je psmo pre gramotnch Tento v-
rok odkazuje na fguratvnu vzdobu kostolov,
ktor mala sprstupni posolstvo evanjeli aj
negramotnm masm. Dnes texty takpove-
diac experimentlne a konceptulne akoby
naznaovali obrat eby to v sasnosti boli
vzdelanci, ktorch maj vzdelva obrzky?
Vis vo vzduchu posolstvo podobn tomu
z evanjeli, ktor me by sprostredkovan len
prostrednctvom experimentlnej literatry?
Podinovatvnymi stratgiami ta-
nia sommyslel to, oKristeva(nasledujca
LeonaRoudieza, nasledujcehoFerdinanda
deSaussurea) nazvalaparagramatick -
tanie: sledovaniesiet aabln signifkcie
skr podalogikyoznaujcichnastrane
akopodaichfknch, diegetickchsvetov.
Myslmtedanatanieskr narovni psme-
naakoslova. Alebospjacieslov(alebo frag-
mentyslov), ktor nevyhnutneniessas-
ourovnakej vety, alektor muby vtexte
usvzaneninmi spsobmi; alebotanie
slov, ktor sa vskutonosti vtexteneobjavuj,
alenapriektomuhotruktrujIn sa to
dpoveda tak, esspsoby, akosazaobera
textom, aleboakohospracova, ktor zvyaj-
nenemyslme, kehovormeotan (ako
tal somtointerview alebotal somten
romn), aleoktorchmusmeprizna, e
ssasoutoho, obyLudwigWittgenstein
nazval gramatikatania. Neviem,
i bysomrozlioval vizulne/lexiklne, ale-
bo navrhoval hierarchiu, alemyslm, eje
vhodnsi pamta anevyhnutnsstavne
si pripomna druhas Wittgensteinovho
argumentu: vdysaj inspsoby, akokve-
ciampristupova. Predstavujemesi, ejeiba
jedenspsob, akonieorobi, azabdame
namyriadumonost. Zjednhohadiska
cudzinci sa nemudosta za oznaujce,
ojepresneto, omusa venujbsnici.
Vtipn svislos medzi peles a Pele mi
pripomenula slovn hry Raymonda Roussela
Predpokladm, e v tvojich osnovch nechba
Roussel sa vdydobreu myslm,
epreto, ejevomtohodos (formlne
truktry, aletiemnostvo vec nakritiku
vtematickomobsahu), apreto, esatotak
astokriuje. Tentorazsmenaprkladzaali
hada vzoryjehoodkazovnazakrivenopro-
ti rovnmobjektomvNouvelles Impressions
dAfrique (NovdojmyzAfriky) aobjavili sme,
emierili dopriesenkapsomnhozpisu
azvukovhozdvojovania presnejie, sp-
sobujtojehoparentetickytruktrovan
alexandrny. Rovnakosomsi vimol
veaozvienDuchampovej defncieinfraten-
kosti (vevieme, ebol ve kmfanikom
Roussela razpovedal Moja idelna kni-
nica by obsahovala vetky Rousselove diela
Brisseta, mono Lautramonta a Mallarmho).
Vdysa mi zdalo, eRousselovmportrtom
jekolesobicykla: Roue (koleso) navrchuSelle
(sedla). VNovchdojmochRoussel
peM par un barbier, un dossier de fauteuil
tide;5 aDuchampdefnuje: La chaleur dun
sige (qui vient / dtre quitt) est infra-min-
ce.6 PodobneRoussel pe: Au puant
souf e but du fumeur, lamadou7 aDuchamp
defnuje: Quand la fumee de tabac sent aus-
si de la bouche qui lexhale, les deux odeurs
sepousent par infra-mince.8 Roussel
takistopeomeniacej sa dke prototypu
metra vzime, opripomnaDuchampove
Trois Stoppages talons (Tri ustlenproto-
typymier) atakalej. ied sa tu
veanartn aureniesvislost jevtriede
vdyuspokojujce. Plus Roussel je
takneuveritenezvltnyajedine-
n, alenieprli aknatanievety
za vetou, esi myslm, etudentov
rozhod dostatonenato, abysi
otvorili alietexty, alenieprli, aby
boli vrozpakochalebotovzdali.
Ke u hovorme o Duchampovi,
pred rokmi, ke som pre Kloaku robil roz-
hovor s Ronom Padgettom, Ron spome-
nul, e v Pari, v kaviarni, nhodou stre-
tol Mana Raya. Neskr, v New Yorku, na
kriovatke, km akal na zelen, stretol
Marcela Duchampa. Mal si aj ty podobn
stretnutia so slvnymi osobnosami?
Mysliac naDuchampa(alebo
asponajehoFontnu): Razna
Kalifornskej univerzitevDavisesom
zistil, estojmnaWCvedaJacquesa
Derridu. Nebol som si ist, o poveda,
odvil somsa nabon jour9 a on
odpovedal: oui, that is what we
say.10Nikdysomsi nebol ist,
i tonebol vtipodetskchhovorovch
vrazochpremoenie: oui11, we12,
wee13
Nechce sa mi veri, e spomedzi
veliknov si stretol len Derridu.
A o stretnutia s americkmi guruami i
prorokmi umenia a literatry? oky
a zjavenia?
No, iadneokyani odhalenia,
oktorbysomsa mohol verejne
podeli...
Mala by by tto otzka posledn
alebo by sme mali pokraova hoci aj
donekonena?
no. Obidve. Totobymala by
poslednotzka amali bysme
pokraova. Neurito. Aleboako
povedal Duchampomonostiach
infratenkosti: tudier14
P
r
e
l
o

i
l
a
K
r
i
s
t

n
a
P
a
v
l
o
v
i

o
v

.
5 Fr. M par un barbier, un
dossier de fauteuil tide
Pohnut holiom, operadlo
kresla chladne (v originli ide
o alexandrn; Pozn. prekl.).
6 Fr. La chaleur d'un sige (qui vient
/d'tre quitt) est infra-mince.
Teplo sedadla (ktor prve
niekto opustil/z ktorho prve
niekto vstal) je infratenk.
(Pozn. prekl.)
7 Fr. Au puant souf e but du
fumeur, l'amadou Vpchnucom
dychu zisk fajiara, prchno
(v originli ide o alexandrn;
Pozn. prekl.).
8 Fr. Quand la fumee de tabac sent
aussi de la bouche qui l'exhale,
les deux odeurs s'epousent par
infra-mince. Ke tabakov
dymcti aj z st, ktor ho
vydychuj, oba pachy sa snbia
v infratenkosti (Pozn. prekl.).
9 Fr. bon jour dobr de.
10 Fr. oui no, angl. that is what
we say to hovorievame..
11 Fr. oui no.
12 Angl. we my; ta sa rovnako
ako fr. oui.
13 Angl. wee cika; ta sa podobne
ako we, rozdiel je iba v dke i/.
14 Fr. tudier doslova
na tdium, teda je to
otvoren, hodn alieho
skmania, tdia (Pozn. prekl.).
Prslovka urit len podstatn meno ako podmet v druhom pde jednot-
nho sla zmeno neurit len prdavn meno podstatn meno iarka
psmeno pouit ako skratka latinskho podstatnho mena bodka ps-
meno pouit ako skratka latinskho prdavnho mena bodka vodzov-
ky vlastn podstatn meno ako podmet prechodn sloveso v tretej oso-
be jednotnho sla prtomnho asu oznamovacieho spsobu vlastn
podstatn meno ako priamy predmet iarka vodzovky sloveso v tretej
osobe jednotnho sla prtomnho asu a minul prastie pouit ako
pasvna slovesn kontrukcia urit len podstatn meno iarka psmeno
pouit ako skratka latinskho podstatnho mena bodka psmeno pou-
it ako skratka latinskho prdavnho mena bodka vodzovky vlastn
podstatn meno ako podmet sloveso v tretej osobe jednotnho sla pr-
tomnho asu a minul prastie pouit ako pasvna slovesn kontruk-
cia prslovka vlastn podstatn meno iarka vodzovky prslovka urit
len podstatn meno ako podmet predloka urit len radov slovka
podstatn meno prechodn sloveso v tretej osobe jednotnho sla pr-
tomnho asu oznamovacieho spsobu zmeno v prvej osobe mnonho
sla ako nepriamy predmet zmeno ako priamy predmet sloveso v tretej
osobe jednotnho sla prtomnho asu a minul prastie pouit ako
pasvna slovesn kontrukcia prslovka vlastn podstatn meno iarka
spojka zmeno vlastn podstatn meno prechodn sloveso v trpnom
rode prtomnho asu bodka Teda slovesn forma je zranen sa nazva
trpn rod (t. j. trpiaci).
Urit len prdavn meno podstatn meno ako podmet sloveso v tretej osobe
jednotnho sla prtomnho asu urit len podstatn meno trpn prastie
bez sponovho slovesa prslovka urit len podstatn meno prslovka pri-
vlastovacie zmeno v tretej osobe jednotnho sla podstatn meno sloveso
v tretej osobe jednotnho sla prtomnho asu a minul prastie pouit ako
pasvna slovesn kontrukcia urit len podstatn meno bodka
Prslovka ako logick vsuvka prslovka prdavn meno podstatn meno
v mnonom sle pomocn sloveso sloveso prdavn meno podstatn
meno v mnonom sle iarka prslovka prslovka prdavn meno pod-
statn meno v mnonom sle sloveso podstatn meno v mnonom sle
bodka
Formlny gramatick prvok vo funkcii podmetu sloveso v tretej osobe
jednotnho sla prtomnho asu prslovka a minul prastie pouit
ako priraovacia pasvna kontrukcia zmeno neurit len podstatn
meno sloveso v tretej osobe prtomnho asu predloka urit len pr-
davn meno podstatn meno prslovka zmeno tretia osoba v druhom
pde jednotnho sla podstatn meno vodzovky prechodn sloveso
v tretej osobe jednotnho sla prtomnho asu oznamovacieho spsobu

Prdavn meno spojka prdavn meno podstatn

meno v mnonom sle bodka

Craig Dworkin
neurit len podstatn meno v jednotnom sle ako predmet spojka pod-
statn meno v jednotnom sle ako predmet trpn prastie bez spono-
vho slovesa pouit ako prdavn meno prslovka pouit ako predloka
vodzovky bodkoiarka spojka zmeno sloveso v tretej osobe jednotnho
sla prtomnho asu ako prstavok popieracia prslovka podstatn meno
ako prstavok bodka Predloka s priestorovm vznamom vodzovky
osobn zmeno ako podmet neprechodn sloveso v tretej osobe jednotn-
ho sla minulho asu oznamovacieho spsobu iarka spojka neprechod-
n sloveso v tretej osobe jednotnho sla minulho asu oznamovacieho
spsobu iarka prslovka urit len podstatn meno predloka viauca
sa s druhm pdom vlastn podstatn meno bodka vodzovky vodzov-
ky vlastn podstatn meno vodzovky prechodn sloveso v tretej osobe
jednotnho sla prtomnho asu oznamovacieho spsobu vodzovky
prechodn sloveso v tretej osobe jednotnho sla prtomnho asu ozna-
movacieho spsobu neurit len podstatn meno v jednotnom sle ako
predmet spojka podstatn meno v jednotnom sle ako predmet trpn
prastie bez sponovho slovesa pouit ako prdavn meno prslovka po-
uit ako predloka vodzovky dvojbodka prslovka zarazenia a neoak-
vanho inku vodzovky sloveso vodzovky sponov spojka vodzovky
sloveso vodzovky sloveso v tretej osobe mnonho sla prtomnho
asu ako prstavok popieracia prslovka prdavn meno podstatn meno
v mnonom sle bodka
Urit len prdavn meno podstatn meno predloka s druhm pdom
urit len podstatn meno neprechodn sloveso v tretej osobe prtomn-
ho asu prslovka asu (frekvencie) a trpn prastie bez sponovho slove-
sa pouit ako priraovacia pasvna slovesn kontrukcia urit len pr-
davn meno vsuvka psmeno pouit ako skratka latinskho zmena bodka
psmeno pouit ako skratka latinskho slovesa bodka vodzovky neutrlny
tvar slovesa asto nazvan inn rod vodzovky vsuvka podstatn meno
iarka maznav vysvetujca prslovka zmeno v tretej osobe jednotnho
sla ako podmet prslovka prechodn sloveso v tretej osobe jednotnho
sla prtomnho asu oznamovacieho spsobu podstatn meno v prvej
osobe mnonho sla ako nepriamy predmet opytovacie zmeno v tre-
tej osobe pouit ako priamy predmet urit len podstatn meno spoj-
ka podstatn meno trpn prastie bez sponovho slovesa pouit ako
prdavn meno prslovka urit len podstatn meno prechodn sloveso
v tretej osobe jednotnho sla prtomnho asu oznamovacieho spso-
bu iarka psmeno pouit ako skratka latinskho podstatnho mena bodka
psmeno pouit ako skratka latinskho prdavnho mena bodka vodzov-
ky vlastn podstatn meno ako podmet sloveso v innom rode bodka vo-
dzovky
Deixa pouit ako formlny gramatick prvok podstatn meno slove-
so v jednotnom sle prtomnho asu ako prstavok popieracia prslov-
ka prslovka vlunosti podstatn meno ako prstavok bodka predloka
s priestorovm vznamom vodzovky osobn zmeno ako podmet ne-
prechodn sloveso v tretej osobe jednotnho sla minulho asu oznamova-
cieho spsobu iarka spojka neprechodn sloveso v tretej osobe jednotnho
sla minulho asu oznamovacieho spsobu iarka vodzovky vodzovky
inn sloveso v uritch zavdzajcich defncich sa javiace ako trpn
vodzovky spojka vodzovky vodzovky inn sloveso v uritch zav-
dzajcich defncich sa javiace ako trpn vodzovky prechodn sloveso
v tretej osobe mnonho sla prtomnho asu oznamovacieho spsobu
zmeno v druhej osobe ako nepriamy predmet prslovka zmeno ako
priamy predmet pouit ako spojka vlastn podstatn meno pasvny slo-
vesn tvar prslovka zmeno ako priamy predmet pouit ako spojka z-
meno v tretej osobe jednotnho sla muskho rodu pasvny slovesn tvar
dvojbodka prslovka zarazenia a neoakvanho inku zmeno v tretej
osobe mnonho sla ako podmet modlne pomocn sloveso v neurit-
ku a minul prastie tvoriace podraovaco-priraovaciu pasvnu sloves-
n kontrukciu podstatn meno bodka
Urit len prdavn meno podstatn meno prechodn sloveso v prtom-
nom ase oznamovacieho spsobu prdavn meno miery dvojbodka po-
mlka
Urit len prdavn meno podstatn meno zmeno v druhom pde neurit
len prdavn meno podstatn meno sloveso v tretej osobe jednotnho sla pr-
tomnho asu urit len podstatn meno deixa pouit ako prdavn meno
pomocn sloveso sloveso v neuritku a trpn prastie bez sponovho slovesa
pouit ako pasvny slovesn tvar prslovka neurit len podstatn meno
bodka Prdavn meno podstatn meno v mnonom sle sloveso v tretej
osobe mnonho sla prtomnho asu prslovka predloka urit len
prdavn meno podstatn meno bodka
Podstatn meno v mnonom sle predloka s druhm pdom podstatn
meno sloveso v tretej osobe mnonho sla prtomnho asu ako prsta-
vok podstatn meno v mnonom sle ako prstavok predloka prdavn
meno podstatn meno bodka zmeno v prvej osobe mnonho sla ako
podmet prslovka prechodn sloveso v prvej osobe mnonho sla pr-
tomnho asu oznamovacieho spsobu vsuvka spona prslovka prechod-
n sloveso v prvej osobe mnonho sla minulho asu oznamovacieho
spsobu predloka s neuritkom a sloveso v neuritku pouit ako pria-
my predmet prslovka prslovka vsuvka vodzovky Zmeno v prvej osobe
jednotnho sla ako podmet neprechodn sloveso v prtomnom ase nie
v innom rode a trpn prastie bez sponovho slovesa utvoren zo slove-
sa pohybu iarka vodzovky vodzovky zmeno v tretej osobe jednotn-
ho sla muskho rodu ako podmet neprechodn sloveso v prtomnom
ase nie v innom rode a trpn prastie bez sponovho slovesa utvoren
zo slovesa pohybu iarka vodzovky
Urit len podstatn meno v jednotnom sle sloveso v tretej osobe
jednotnho sla prtomnho asu prslovka a trpn prastie bez spo-
novho slovesa pouit ako podraovaco-priraovacia pasvna sloves-
n kontrukcia prslovka trpn prastie bez sponovho slovesa pouit
ako prdavn meno prslovka pouit ako spojka zmeno v tretej osobe
jednotnho sla muskho rodu v druhom pde zvratn prdavn meno
intenzifkovan druhm podstatn meno dvojbodka dve psmen poi-
t ako kontraktvna skratka latinskho slovesa v rozkazovacom spsobe
bodka urit len vlastn podstatn meno pouit ako prdavn meno
vodzovky franczsky zvratn neosobn podmet franczske sloveso
v neuritku iarka vodzovky franczsky zvratn neosobn podmet fran-
czske sloveso v neuritku bodka vodzovky

Zkladn arabsk slovka bodka prdavn meno podstatn meno

v mnonom sle bodka prdavn meno spojka prdavn meno iarka
pomocn sloveso prechodn sloveso v tretej osobe mnonho sla pr-
tomnho asu oznamovacieho spsobu podstatn meno pouit ako pr-
davn meno pomlka podstatn meno v mnonom sle trpn prastie
bez sponovho slovesa prslovka zmeno v tretej osobe mnonho sla
prslovka prtomn prastie pomlka adjektivlna slovesn koncovka vsuv-
ka adjektivlium sloveso podstatn meno pomlka zamietnut archaick
koncovka vsuvka iarka psmeno pouit ako skratka latinskho podstatnho
mena bodka psmeno pouit ako skratka latinskho prdavnho mena bodka
vodzovky adjektvne prastie iarka vodzovky vodzovky adjektvne
prastie bodka vodzovky
Adjektvne zmeno podstatn meno v mnonom sle sloveso v tretej
osobe mnonho sla prtomnho asu a trpn prastie bez sponov-
ho slovesa pouit ako pasvny slovesn tvar prslovka pomlka vsuvka
zkladn arabsk slovka bodka vsuvka podstatn meno v mnonom sle
dvojbodka
Tancujci medve, koovn Rm.
vsuvka zkladn arabsk slovka bodka vsuvka podstatn meno v mno-
nom sle spojka podstatn meno v mnonom sle spojka spojka prdavn
meno podstatn meno v mnonom sle dvojbodka
Rm koujci vsuvka psmeno pouit ako skratka latinskho zmena bod-
ka psmeno pouit ako skratka latinskho slovesa bodka spojka iarka spojka
iarka spojka spojka iarka zmeno v tretej osobe jednotnho sla mu-
skho rodu ako podmet prechodn sloveso v tretej osobe jednotnho sla
minulho asu a inn prastie bez sponovho slovesa pouit spolu ako
stavov prsudok vsuvka prslovka urit len podstatn meno iarka pre-
chodn sloveso v tretej osobe jednotnho sla minulho asu oznamo-
vacieho spsobu urit len podstatn meno ako priamy predmet bodka
vodzovky
vsuvka zkladn arabsk slovka bodka vsuvka podstatn meno v mno-
nom sle zmeno v druhom pde neurit len prdavn meno podstatn
meno dvojbodka
Rm kooval stepou.
Prslovka iarka prslovka prdavn meno podstatn meno v mnonom
sle neprechodn sloveso v tretej osobe mnonho sla prtomnho asu
oznamovacieho spsobu predloka urit len podstatn meno predloka
s druhm pdom podstatn meno v mnonom sle zluovacia spojka pr-
slovka predloka urit len podstatn meno predloka s druhm pdom
podstatn meno v mnonom sle iarka zmeno v tretej osobe mnon-
ho sla ako podmet sloveso v tretej osobe mnonho sla prtomnho
asu a trpn prastie bez sponovho slovesa pouit spolu ako pasvny
slovesn tvar neosobn podstatn meno v mnonom sle bodka
Podstatn meno v mnonom sle bodka
Prslovka prdavn meno podstatn meno v mnonom sle sloveso v tre-
tej osobe mnonho sla prtomnho asu a trpn prastie bez spono-
vho slovesa pouit spolu ako pasvny slovesn tvar prslovka podstatn
meno v mnonom sle iarka zmeno v tretej osobe mnonho sla ako
podmet modlne pomocn sloveso v neuritku a trpn prastie bez spo-
novho slovesa pouit ako podraovaco-priraovacia pasvna slovesn
kontrukcia prslovka vodzovky podstatn meno v mnonom sle trpn
prastie bez sponovho slovesa prslovka podstatn meno v mnonom
sle bodka vodzovky
Zkladn arabsk slovka bodka neurit len prdavn meno radovej
postupnosti podstatn meno sloveso v tretej osobe jednotnho sla pr-
tomnho asu a trpn prastie bez sponovho slovesa prslovka prdav-
n meno podstatn meno v mnonom sle prslovka inn prastie bez
sponovho slovesa pomlka trpn prastie koncovka predloka urit len
podstatn meno bodka psmeno pouit ako skratka latinskho podstatnho
mena bodka psmeno pouit ako skratka latinskho prdavnho mena bodka
prechodn sloveso v neuritku iarka druhotn prastie utvoren z prechod-
nho slovesa bodka zmeno v druhej osobe jednotnho sla ako podmet
implikovan a vynechan prechodn sloveso v druhej osobe jednotn-
ho sla prtomnho asu rozkazovacieho spsobu innho rodu skratka
podstatnho mena v jednotnom sle bodka zloen zkladn arabsk
slovka bodka
Prdavn meno podstatn meno predloka s druhm pdom podstatn
meno sloveso v tretej osobe jednotnho sla prtomnho asu prslovka
a trpn prastie bez sponovho slovesa pouit ako podraovaco-prira-
ovacia pasvna slovesn kontrukcia prslovka neurit len podstatn
meno iarka predloka s neuritkom a prechodn sloveso v neuritku
spojka osoba alebo vec vyjadren podstatnm menom trp innos ozna-
en slovesom; napr. ako v zranen lovek, vodzovky prastie vo-
dzovky prechodn sloveso v tretej osobe jednotnho sla prtomnho
asu oznamovacieho spsobu spojka neurit len vodzovky podstatn
meno vodzovky sloveso v tretej osobe jednotnho sla minulho asu
a trpn prastie bez sponovho slovesa inn prastie bez sponovho slove-
sa bodka prslovka urit len podstatn meno predloka pomlka koncov-
ka druhho prastia sloveso v tretej osobe jednotnho sla prtomnho
asu a trpn prastie bez sponovho slovesa urit len prdavn meno
podstatn meno bodka
Urit len prdavn meno podstatn meno sloveso v tretej osobe jed-
notnho sla prtomnho asu prslovka a trpn prastie bez sponovho
slovesa pouit ako podraovaco-priraovacia pasvna slovesn kon-
trukcia predloka pouit ako prslovka prdavn meno podstatn meno
v mnonom sle iarka psmeno pouit ako skratka latinskho podstatnho
mena bodka psmeno pouit ako skratka latinskho prdavnho mena bodka
iarka sloveso iarka prastie dvojbodka sloveso iarka prastie dvojbodka
sloveso iarka prastie bodka
Urit len podstatn meno predloka pomlka koncovka prvho prastia
sloveso v tretej osobe jednotnho sla prtomnho asu a trpn prastie
bez sponovho slovesa urit len prdavn meno podstatn meno bodka Z
a
n
g
l
i

t
i
n
y
p
r
e
l
o

i
l
a
K
r
i
s
t

n
a
P
a
v
l
o
v
i

o
v

Obete varuj alebo zpas o pam nroda

rodinn rozhovor
diskutuj: Oga Novotov (Mama),
Duan Novota (Otec), Adam Novota (Syn)
Otec: Kulich mal ekonomick moc, on dostval zkazky, mal kopec pomnkov.
Zoberme si ten rozdiel, Alexander Trizuljak, ktorho verejne
najznmejm dielom je socha Vazstva na pylne bratislavskho
Slavna m tam toho vojaka, ktor bol propagciou komunizmu
, aako ho zlikvidovali, lebo bol veriaci, odstavili ho od vetkho.
Kulich bol lovek, ktor vyhovoval komunistickmu reimu, reim
ho podporoval zkazkami, kritikami. Jeho prca letela, bol to
vzor socialistickho realizmu ato vkuum, ktor tam okolo neho
vznikalo Tch pr ekonomickch monost, kde si niekto mohol
ete zarobi alebo nieo spravi, naprklad nejak pomnk, tak to
bola prleitos pre Jankovia. Tam tou modernou tlail, aby sa
vyrovnal Kulichovi avybral aspo tie posledn posty, ktor sa dali.
Ale zrove svojou prcou netvoril proti socialistickmu reimu,
ale tvoril tak, aby ten socialistick reim dopal amodernizoval
ho. o neviem, i nie je horie ako Kulich Lebo ten ho stabilizoval
na nejakom stave realizmu. Kdeto Jankovi ten socializmus
posielal do budcna alebo do moderny, ie on vlastne socializmus
rekontruoval. Samozrejme, e sa to deje blzko kprelomu,
kNenej revolcii, tam sa zrazu Jankovi zbad azane vystupova
ako tvoriv lovek, ktor chcel vetko zmeni aktor nebol
komunista, ale to nie je pravda. Komunisti takho modernho
loveka potrebovali. Onitch pr modernistov, ktor drali hubu
akrok sreimom aktor vyhovovali reimu, potrebovali. Preo
nespravil ten erven klin poas socializmu? Preo ho spravil a po
socializme? Natoto sa treba pta. T jeho najlepia prca, ktor
je hodnoten ako vznamn dielo erven klin, ktor meme
povaova za alegriu vldy ervenej moci, moci deformujcej,
anapokon aj moci, ktor udsk osudy doslova lmala, tu vystupuje
dokonca tak, e m avantgardne vizionrsky rz, preo to
neurobil cez komunizmus? Preo t prca nebola niekde vgalrii,
sce mono nie vystaven, ale odloen, apreo sa vjeho prci
neodra tento protisocialistick spsob myslenia, ale stle
evokuje podporu komunizmu? On vytvra modern socializmus,
socializmus zpohadu modernho loveka.
Syn: Lebo tie represie apostihy za slobodn tvorbu boli vek, asi sa toho bl.
Otec: Apreo on mohol robi aostatn nemohli?
Syn: Lebo to jeho ssoie Obete varuj je natoko deformovan abstraktn
postavy, ktor s neidentifikovaten, akomunisti ich vase
normalizcie dali pre, lebo nevedeli presne, o to m znamena,
lebo sa to nedalo deifrova, km Kulichov vojak bol vdy jasn.
UJankovia to tak jasn nebolo, ie tu prichdza tak vec, e
Jankovi tmto svojm spsobom tvorby, tou akoby a abstraktnou
tvorbou, ktor komunizmus nevedel ani vyli, ani zaradi
59
duan novota: jozef jankovi erven klin, 2014, fixka, farebn ceruzy, formt a4
Otec: Ale najprv ho zaradili, najprv to zobrali. Najprv to postavil, a potom to
zaali
Syn: Teoretici odseparovali tie obdobia, on to postavil v60. rokoch ato je obdobie
socializmu sudskou tvrou, ke dolo kuritmu odmku, vtedy
sa znova natartoval prodemokratick aprozpadn apart. Vtedy
mohol vonejie tvori, ale ke prila normalizcia, tak to ssoie
komunisti proste zobrali adali pre. ie v60. rokoch je naozaj tm
modernistickm autorom.
Otec: Ale vrmci komunizmu.
Syn: Nie je to vrmci komunizmu, lebo v50. rokoch vznik nov smer vo vtvarnom
umen, tak ako bol vUSA Jackson Pollock aabstrakcionizmus,
takvznik potom aj Nov figurcia. Charakterizuje ju subjektvny
spsob videnia, ukazuje loveka akoby zvntra, cez jeho prevanie
aexistencilne pocity, nie cez vonkajiu podobu. asto vyuva
nadsdzku, zven telesn detail alebo fragment, grotesku,
irniu i sarkazmus. Atoto je presne to, o rob aj Jankovi.
Vdejinch umenia je to takto ukotven. Sem patr naprklad aj
taizmus, to je to, o rob Bidelnica. To s tie abstraktn machule
apodobn veci, ktor s dodnes vemi hodnotnmi dielami.
RazDaukov vateliri povedala, e poda nej to oni len tak
nhodne niekde uvideli, apotom zaali chrli tak diela. Niekde
tam bude poda ma aj tto Jankoviov vec, e on vlastne
nemohol ani robi tak veci ako Kulich, lebo na to ani nemal,
nebol remeselne dos zrun amiery aproporcie s pre neho
neprekonaten problm. Ani ho to zrejme nezaujmalo, rezignoval
na tak umenie atoto sa asi niekde potom nhodou stretlo sNovou
figurciou.
Otec: Je to jeho prnos, lene dobe, stle je to prnos dobe.
Syn: Nie je to prnos dobe, lebo teraz s tieto veci interpretovan tak, e naprklad
vjeho knike je tak obrzok jeho prce mramorov kocka avnej
pank Krejsk motv je nzov toho diela, zvtvarnho hadiska
je mon to interpretova tak, e on ke vklad tak obrovsk
deformovan postavy do modernch obrovskch architektonickch
diel, tak popiera modernistick preexponovan mierky, ktor sa
tak javia nehumnne, nara koncept komunistickej ideolgie,
intervenuje. Privlastuje si jednu zhlavnch vkladnch skr
budovateskho reimu, ktorou je prve architektra nesca vsebe
idey reprezentcie moci amanifestcie pokroku. Megalomansk
rozmery udskch fragmentov vloench do tchto stavieb
podiarkuj ich celkov dehumanizciu.
Otec: To je len jeho dojem, on nem o nara astara sa do druhch. Socha
je socha aarchitektra je nieo in. Socha me podpori
architektru ame ju aj zdeformova, ale to neznamen, e to bol
jeho zmer, e tm nieo dosiahol. o dosiahol?
Syn: Dosiahol tm, e sa do tch nehumnnych architektr vrtilo to udsk, e je
tam nejak element, ktor je ruiv.
Otec: No ao na tom?
Syn: No, e vtej dobe to bolo u vnman ako protest proti tm obrovskm
ideologickm stavbm.
Otec: Ale ve tie stavby boli aj vade inde tak ist.
Syn: Ale tm bol revolun vtej dobe. Neiel skomunistickm reimom vzmysle
ideolgie, ale ju podkopval.
duan novota: jozef jankovi pohad nasp, 2014, fixka, formt a4
Otec: Neviem m, ke bol na kole ake robil pre reim.
Mama: Nech uke, m ho podkopval, aby sme videli.
Syn: Ve to vysvetujem tm, e vklad tak deformovan sochy
Otec: Apreo ich nevkladali in? Preo ich vklad on? Preo mal ktomu prstup,
vakto musel ma zaplaten.
Syn: Ale to je, ako keby sme teraz zaali hovori oPollockovi, e t jeho abstrakcia
je kravina, pretoe bol obyajn opilec, ktor priiel do ateliru
ana zem sa mu rozprskli farby azaal vtom vidie nejak veci.
Otec: No, vak vporiadku, je to tak, to je abstrakcia.
Syn: No ale toto nie je odborn argument, nie je to vedeck argument, nie je iadna
vedeck tdia, ktor by preukzala, e bol opit, apreto to tak
spravil.
Otec: Niee opit, on zaal robi kvrny aon sa vtch kvrnch videl, to bolo
nieo modern, bolo to nieo in. Jankovi, samozrejme, tvoril,
je to tvorba, tvoril takmto primitvnym, surovm adrastickm
spsobom, zasahoval do vec, samozrejme, ako modernista,
shlasme, ale robil to na podporu reimu, preto tie jeho sochy s
monumentlne, preto maj nadrozmern mierku, preto s vek,
lebo keby boli interirov, tak by boli poschovvan vgalrich
askromnch zbierkach, lebo by nemohli by vystavovan, ale
tieto vek mohli, lebo boli roben na zkazku pre ttne intitcie.
Syn: Teraz sa dotkame presne tej problematiky moderny arealistickho umenia,
teda toho umenia, ktor bolo pred modernou. Tak ako vprpade
Pollocka, ke povieme, e sa mu tam len vyliali farby, tak my tm
popierame dejiny vtvarnej kultry.
Otec: To my nehovorme, to hovor ty!
Syn: Ke neuznme Jankovia, e intervenuje tie architektry tmi deformovanmi
postavami, ke neuznme, e on tm podkopva komunistick
reim, ke neuznme, e nerob priamo ideologick veci, ktor
s realistick asymbolick, ale e sa sna do toho vklada nieo,
onara ten koncept
Otec: Ale s to stle relne postavy, stle ete s relne, nie je to abstrakcia, stle
ete s to relne ruky, len s vemi deformovan at irnia toho
celho nevyznela anevyznievala, lebo nikto nevytuil, e to m
by proti reimu, to znamen, e to umenie ostalo nepochopen
a do doby, ke ho pochopili nejak udia, ktor ho chceli presadi
azasadi do tej antikomunistickej sfry, adovtedy si to nikto
nevimol aumenie neme by tak.
Syn: No ale u vtedy, ke on toto robil, u sa tu rozvja aj konceptulne umenie,
popart aon je vlastne ako t moderna, ktor tu je, naprklad
Pag atto
Otec: Vak dobre, berieme to.
Syn: Dobre, tak ale ke to berieme, tak musme prizna, e je to ako popieranie tej
komunistickej ideolgie.
Otec: No nie je, neme by.
Mama: Oni nepopierali, na koly sa dostali za komunizmu, vytudovali za
komunizmu, ake skonil komunizmus, zase si hadali miesto
atvria sa, e boli protikomunistick. My to tak chpeme, ale ty
tomus inak vysvetli.
Otec: To je hadanie miesta azskavanie zkaziek.
Syn: Naprklad ja som bol vkole, ake som u plne alel, e o to tam blznia
stmito hlposami, tak sa profesor postavil apovedal, e som
faista ae ide pre. Nakoniec mi povedali, e no ae to robm
tak, ako keby som iiel skoskom akladivom na opravu hodiniek,
e ve Jankovi sce nebol disident aje plne zrejm, e nerozumie
proporcim, ale e nemono ho plne negova, lebo bol in ako
Kulich, ktormu ke sa niekto nepil, tak ho jednoducho odmietol
alebo vylil, ale Jankovi tak nebol.
Otec: Rozdiel medzi Kulichom aJankoviom je, e on je modern, je vo svojej
podstate modernista, ale rekontruuje komunizmus, pomha
komunizmu dosta sa alej, prehupn sa cez zastaran systm
donovho tdia komunizmu tou svojou modernou.
Mama: Kdeto Kulich, to je realizmus, on nie je moderna ako tak.
Syn: Odbornci tvrdia, e tu nejde omodernizovanie komunizmu, ale osubverziu
komunizmu.
Mama: Mus im ten nzor pripusti.
Syn: To je ako Matuk, ke vtej dobe postavil Prior.
Mama: no, bola to revolta, lebo to je kapitalistick obchod atak sme to aj chpali.
Otec: Ale socialistick kola, ztejto koly vzniklo aj Gottwaldovo nmestie, ato
bolo ak!? Ve to s tie vek budovy saulami.
Syn: Ale to nie je kapitalizmus ten obchodn dom. Komunizmus predsa odmietal
kapitalizmus.
Otec: To s traniny, Prior vznikol na zklade toho, e sme potrebovali jeden vek
centrlny obchodn dom, ktor tu nebol. Bratislava sa rozrstla
na vekomesto apotrebovali sme tak obchodn dom. To nebol
kapitalistick podnik. Ten, kto to takto vysvetuje, zavdza. To bol
obyajn obchodn dom.
Syn: Ja ti len hovorm, o je vtch prameoch, sktormi pracujem.
Otec: Ke pramene hovoria oMatukovi, tak na zklade oho hovoria? Na zklade
skutonosti alebo na zklade jeho dopytu? OPriore hovori ako
okapitalistickom poine, to som ete nikde nevidel napsan.
Zasocializmu to nikto nikdy nebral ako kapitalistick obchodn
dom, brali sme to ako modern socializmus. AMatuk prezentoval
modern komunizmus sudskou tvrou aJankovi takisto. Vysa
neviete odpta od literatry! Komunistick, socialistick
realizmus bol potrebn aj tu, aj vMoskve, lebo tu bolo vea ud
robotnkov, ktorch bolo treba intitucionalizova do funkci.
Takrobotnk sa nezaujmal oumenie. Chce mi poveda, e nejak
ronk mal oumenie zujem? Bola tu kultrna revolcia, tak ako
bola revolcia socilna, ekonomick, tak bola aj kultrna. Bolo
potrebn tm robotnkom ukza umenie, aby ho pochopili, aby
ho ahko pochopili aaby bolo asn. Znamenalo to, naprklad
vMoskve, tie vazn sochy skladivami akoskmi, aby bolo vidno,
e to je robotnk, ktor zvazil, aby bolo vidno, e to je partizn,
ktor zvazil, preto vznikol socialistick realizmus, preto aleko vo
svete iiel u modernizmus avetko in, ale tu to kvasilo. Vepo
revolci Tatlin aj Malevi, vetci kontruktivisti museli zRuska
utiec, t chceli by modern amuseli ods. Vetci sa museli
prispsobi socialistickmu realizmu, zaali robi tak realistick
sochy, ale to nemohlo vydra navdy. Oni t robotnci najprv
ako nevzdelan masy pozerali na tie sochy avideli: aha, tosom
hrdinsk ja, to je Lenin, to je robotnk, to som ja ronk, tieznaky
asymboly ozuben koleso apodobne. Lene medzitm sa stalo
to, e sa musela premeni cel situcia, pochopili, e mus by
kolstvo, e sa mus modernizova to aj tamto. Tak zaali robi
koly, tto robotnci zaali tudova, robotncke kdre sa dostvali
na koly, u znich potom neboli robotnci. To boli takzvan
robotnci, ale u to boli tudovan kdre, vysokokolsky vzdelan
udia ako na zpade ainde. Atm u nepostaovalo vidie len
nejak ten pomnk, to u bolo pre nich jasn, to bolo u preit.
Vzmysle e vak o sa tu odbavuje na nejakej tej soke babky,
veja som bol na monti vAmerike, pouj, ve tam robia plne
in veci asamozrejme som tomu nerozumel. Ale toto o tu ty rob,
to je obyajn figra, obyajn taf, ale ja som tam videl, e
sa rob nieo in, tak u aj my musme. Azaalo sa bi do toho,
toboli tie revolcie, to bol ten 68. Uns sa to nazvalo socializmus
sudskou tvrou, no nebol to socializmus sudskou tvrou, to bolo
otom, e treba rekontruova, modernizova ten komunizmus,
e ten komunizmus sa sm preil. Ve na zaiatku obolo?
Stretli sa robotnci ahovorili, tak bude nm hej, budeme tu ma
komunistick raj. Vetko bude spolon, eny bud spolon,
jedlo bude spolon, zbava bude spolon, nikto nemyslel na
seba, kad myslel, ako to vetko ukradneme tm bohatm amy
si tu budeme spolone potom uva, ato sa preilo atoto preit
sa muselo pretvra. Vznikli nov inteligentn udia, nov vrstva
inteligencie, ktor zaala do toho bi, e to musme zmeni. Atak,
ako to bolo vekonomike, tak to bolo aj varchitektre, vo fyzike,
vade boli zmeny, vade bola revolcia avade sa udia domhali
Urobme to in! Atam zadeujem aj toho Jankovia. Ve preo
by to mal robi tak ako Kulich, vak to je u opotrebovan, onje
mlad ako Kulich. Kulich je t prv genercia, ktor zanala
vsrakch avypracovala sa. Vynikajci umelec, realista, musme
si zobra, eKulich sa vypracoval, lene vdnenej dobe to zana
strca na razancii. Ono by to tak strane ani nestrcalo na
razancii aon by tak strane zle nedopadol, keby nemal tie vek
ttne zkazky, ten prav, ktor m tvori ten komunizmus. Robil
naprklad krsne komorn veci plastiky, drobnosti, relify.
Mama: Jeho problm bol, e bol biv. Jeho tvorba sa tm somrom komunistickm
pila.
Syn: Aj t demokratick mlde, o je odo ma staria, ho pouva teraz proti tm
komunistom, ktor s stle pri moci.
Otec: Poviem ete jednu kacrsku mylienku. Kulich od tej jeho komornej tvorby, tej
realistickej, prechdza postupne cez tie pomnky aod Slavna je
mon vjeho tvorbe bada nznaky moderny. Tie ist prvky, ktor
sa objavuj uJankovia, to znamen zvuj sa laby, zvuj sa
gebule, zvuj sa topane, primitivizuje sa figra, ale ete stle
m ten realistick biv odkaz pre tch slabo vernch.
Syn: Ja som videl od Kulicha aj plne abstraktn veci, pomnky.
Otec: Samozrejme, raz ke vie realisticky kresli, tak by Jankovia avou zadnou
posadil vtch modernch veciach. Len to nebol jeho zmer,
tonevychdzalo zneho, lebo on bolo komou, on slil reimu,
apreto kontruoval len ten socialistick realizmus. AJankovi sa
dostal do takho istho, e u tie starie sochy, u sa videlo, eto
treba modernizova, e treba novch ud, lene t nov udia sa
bli, lebo t star, ktor boli komunisti arobili pre komunistov,
takt vyplnili priestor tmi sochami, tam aj hentam ato u
duan novota: jozef jankovi vlec (spomienka na miroslava vlka), 2014, fixka, farebn ceruzy, formt a4
mali podelen Tibor Brtfay, Rudolf Pribi, to u bola kuka, to
nebolo tak, e Kulich tu tvoril sm ako jedin komunistick sochr.
Ve on mal Pribia, ichmana, vetci boli vkope aoni sa medzi
sebou delili. Ve tie kultrne komisie, to boli oni aoni si medzi
sebou vyberali, tak ty bude robi to aty bude robi tamto
ieJankoviovci museli by vemi opatrn avemi rafinovan, aby
vyplnili tie mal priestory, ktor im ostali. Samozrejme, mohli
robi aj tak realistick sochy, ale Jankovi tvoril naozaj moderne,
eto videl na zpade, ato nie je mon, e by to tam nevidel, e by
to tu samo vyrstlo, on ctil, e o sa deje, ato je odozva zpadu
atie rekontruovanie komunizmu ako takho asamozrejme itie
snm aiaston kolaborovanie snm. Nemono mu uprie, e je
to moderna, nemono mu uprie, e to je in ne tie prv sochy,
ktor sa tu za socializmu robili, ale nememe poprie ani to, e aj
t najv realisti, ako Kulich, sa snaili s do tch patvarov. Vek
ruky, vek nohy, to sa nm tu zana akosi celoplone objavova
vumen, ako snaha njs cestu pre komunizmus, kde budeme
mc ukazova, aha, vak aj my mme modern umenie, aj my sme
modern nrod akomunizmus nebude zastaran. Ve to bol zvod
komunizmus kontra kapitalizmus, jeden vek zvod kto zkoho.
Akomunizmus nemohol zaostva, ve ako boli progresvni, chceli
by prv na mesiaci, prv vyletie hore, prv chceli atmov bombu.
Tieto veci ich tlaili ktomu, e nemohli osta len pri socialistickom
realizme. Ten socialistick realizmus bol povedan na zaiatku,
tmnehovorm, e chceli zneho vycva, to trvalo genercie, ne
sa vymenili ztch nevzdelanch robotnkov na mdrych tudentov
ariaditeov fabrk, ktor videli, e to treba rekontruova, aby
mohli s sdobou. Niee prdeme na zpad atam sa nm bud
rehota, e toto robte, ve to sme my robili pred sto rokmi, ie
komunizmus potreboval takto modernizciu.
Syn: Dobre, ale ako si vysvetuje ten ah, e cel vtvarn scna na ele
sMatukom aJankoviom utvorila spoloensk konsenzus, e tto
autori boli protireimov apromodern ae nimi sa zana Nen
revolcia ademokracia?
Otec: Lebo mal to astie, e t hrana jeho tvorivho obdobia sa na pol objavovala
vsocializme adruh polovica tvorby sa ocit po revolci, kedy
bolo dos umeleck vkuum. Nebolo tu toho, kto by razantne
vystpil apovedal, ja som ten umelec, ktor vedie ten sloh, ie
on to dokzal na tej kole aporobil tak srandy, ako je ten erven
klin, ten klin, ktor vnikol do slovenskho nroda ako t revolcia,
e ho rozdrvilo napol. Na zpade to ilo kontinulne, tam je stle
t burozna revolcia, ktor zpas sama so sebou, s tam tie
pochody, rzne smery, ni nie je dobr, stle sa to obmiea. Dnes
je toto, zajtra sa tam rozbja stroj, hentam sa zasa mauje super
abstrakcia. Adnes u nie je ani na to knon. Oni ili takto plynulm
vvojom. Lene tu po revolci vzniklo vkuum, tu nebol nikto
tak, kto by tvoril vo vekom arazantne, nikto nemal kritikov,
aninikto nebol vzahrani uznvan, okrem Warhola aoom sa
u ned hovori, e je Slovk, lebo to je Amerian. Je rodk, ale
na Slovensku netvoril aani pre Slovensko. Vkuum, ktor tu bolo,
potrebovalo nejak odrazov mostk. Teraz, ke oni chc udra
krok so svetom, ve u sme Eurpska nia, tak sa u musia tvri
zrove ako Eurpania atak, ako keby tu to umenie stle ilo tm
smerom. Take pozbierali tch vetkch, o tam boli poprilepovan
Pagovci atakto, o sa frndili, o nikdy nedostali poriadnu
zkazku, ale napriek tomu boli na kole anapriek tomu nejako
flirtovali akolaborovali stm reimom. Tak t sa teraz zomkli, t sa
stretli apovedali, no vak my robme t modernu azase tak ako t
Kulichovci ukazuj, ty sem patr, ty sem nepatr. To je rozdelenie
mocenskch pozci, to ani nie je oumen.
Syn: Ale preo toto nerieila genercia predo mnou? Preo sa teraz stle vetci
pretvaruj? Vdnenej dobe to nespeje ktomu, e by sa niekto
snail poda ten pravdiv obraz.
Otec: Nie je oto zujem.
Syn: Ke prde do knhkupectva, njde len sam oslavn pozitvne knihy,
publikcie onaich autoroch. Tu neexistuje nikto, kto by oniekom
napsal nejak kritick text.
Otec: Tie oslavn knihy, vetky oslavn knihy si dal niekto spravi, kad kniha stoj
nejak majetok, ke bude ty naprklad maova obrazy, me
njs niekoho, kto ti bude psa kritiku zadarmo, ale nebude to
tak hodnota, ako ke to bude vznamn kritik, atakho zadarmo
nenjde, proste ho mus zaplati, ten ti potom nape tak kniku.
Atoto, o vznikli tie oslavn texty, vznikali pre tch ako Kulich,
Pribi, ktor si to zaplatili ztch ttnych zkaziek, t mali dos
peaz alebo mali znmych vttnych apartoch, ktorm tt za
nich zaplatil tieto oslavn dy. Preto nikto nekritizuje, preto snm
nikto nepolemizuje.
Syn: Ateraz to tak spravil Jankovi aostatn, o tam s teraz, e ete aj vytvorili
kritiku na tch, o boli predtm. Ale na samch seba u zasa nie.
Otec: No no, lebo tch potrebovali zhodi aoni potrebuj odrazov mostk, nae
umenie potrebuje odrazov mostk, aby sa dalo poveda, aby sme
nevyzerali na zpade ako Predstav si, e by teraz prili tto nai
Pagovci na nejak medzinrodn seminr ateraz
Mama: Ich tvorba je nani. Robi nevedia.
Otec: Prdu na ten medzinrodn seminr ateraz im tam ostatn povedia, ve
poujte, ale toto sme my robili pred tridsiatimi tyridsiatimi
rokmi, tak oni povedia
Mama: Sa tvria, e tu bol komunizmus ae nemohli
Otec: tak oni povedia, nie, my sme t revolta, my sme zvrhli tch komunistov,
vidte tam s t, o to nedovolili, ateraz my, my zaname
Syn: No dobre, ale d sa toto uvies na sprvnu mieru?
Otec: D sa, jemnmi tuchancami.
V
K
l
o
a
k
e
2
/
2
0
1
3
s
m
e
n
e
s
p
r

v
n
e
g
r
a
f
i
c
k
y
s
p
r
a
c
o
v
a
l
i
b

s
n
e
F
e
r
d
i
n
a
n
d
a
K
r
i
w
e
t
a
,
p
r
e
t
o
i
c
h
v
a
k
t
u

l
n
o
m

s
l
e
u
v
e
r
e
j

u
j
e
m
e
v
k
o
r
e
k
t
n
e
j
p
o
d
o
b
e
.
Z
a
c
h
y
b
u
s
a
o
s
p
r
a
v
e
d
l

u
j
e
m
e
.
Ferdinand Kriwet:
Bsne
Z neminy preloil Pavel Novotn
bez pjezdu
fanfry det
tvoje tv
ledopdy
tvoje tv beze slov
lesy krupobit
tvoje tv bez pohledu
potek lta
tvoje tv beze snu
slan stopy
tvoje tv bez odpovdi
v nocch o dvancti mscch
tvoje tv bez potku
tvoje bezeslovn
bezesn
tv bez pjezdu
mont
z dat apotovnchoblek
oekvat jmna skryt
nadlnicchamstskchcedulch
u nebudednlto
nikdynezemu
tvmarukama
jensenvpohmatu
ve stnohrch
profkan hodiny spolen
z nzvmst ulic cukrren
brodaprostranstv
tyv z dopis mtus
z dlkovchhovor
z mlen
zamlen li
hodinaale
stopymasekakostek
ztratit
umlkne znamen
slibypo telefonu
kdy Slovazamnitelnpromlouvaj dl
mont 10
HERMANNU JAGAUOVI
...opakovanho poit alkoholu pod pohrkou
vylouen z interntu...
dost o kovskou jzdenku
mezi bad sachsa a dsseldorfem
mezi dsseldorfem a bad sachsa
platn pouze po dobu trvn potvrzen
koln dochzky
mezi bad sachsa a dsseldorfem
wewersbrcke
stelnice
lzesk park
pod pohrkou
mezi bad sachsa
k pohdkovmu parku
pes katzenstein
a vpravo jedin pomnk kolka
v nmecku
pes katzenstein
tmto dm
velikonoce bez nadje
pedlohy pro dost
datum pjezdu
prodej vdej jzdenek
posunout sk
beel jsem
kdy jsi byl opil
velikonoce pry
a j t volal
neplatn dosti budou vyazeny
podpis vedoucho interntu
tvoje fotka v koen bund
obnk
datovac raztko vdeje jzdenky
hit snmovn msto
kdy jsi opil
kdy jsi byl opil
peruen jzdy je stejn jako u obyejnch
jzdenek i u jzdenek kovskch povoleno
na cest tam i zpt pouze jednou
rozlouen hra s kamnky
te pece nezane breet
hra vdycky hran nikdy nehran
hlasy vdycky slyen
te pece nezane breet
tvoje fotka v koen bund
cigarety a nuda
povoleno pouze jednou
skrt svou slabost
you are my destiny
melodie damour
la mauvaise herbe
est osmnct nstupit jedna
penze na jzdenku kufr vechno mm
est osmnct nstupit jedna
ztra rno v est
odpoledne v pt
k pohdkovmu parku
k pohdkovmu parku
tettenborn
rmersteine
ravensberg
schmelzteich
anette
peter
constance
herrmann
herzberg
k pohdkovmu parku
uvst cel jmna a pjmen
est osmnct
nstupit jedna
northeim northeim tady northeim
dal vlakov spoje
k pohdkovmu parku
pes kassel bebru frankfurt
opakovanho poit alkoholu
april ist the cruellest month
opakovanho poit alkoholu
pestup motorov vz bodenfelde
ostertal od jedn do pti
pod pohrkou
o velikonocch kdy jsem t volal
nemluvit za jzdy s idiem
od jedn do pti od jedn do pti
hlavn budova marienburg tannenberg
hlavn budova marienburg
est osmnct
ast zmna pokoj
pes koi kmen schmelzteich
v dsseldorfu v pl druh
dopisy na kter jsem neodpovdl
v dsseldorfu
te pece nezane breet
vera anglitina psan prce ztra matematika
ostertal v jednu do ostertal od jedn do pti
odpoledne v pl druh
sedm a pl hodiny cesty
sedm a pl hodiny k zoufalosti
sedm
osm
devt
you cant go home again
deset
jedenct
dvanct
pl jedn
pl druh
dsseldorf tady je dsseldorf hlavn ndra
est osmnct nstupit jedna
schuhstrae osm
osm devt
te pece nezane breet
sledovat spoj na dsseldorf
schuhstrae osm
budka
dortmund mnster hannover
ped tdnem steleck slavnost a fakt dobr baby
sledovat spoj na heidelberg
k pohdkovmu parku
melodie damour
you cant go home again
mezi dsseldorfem a bad sachsa
mezi dsseldorfem a heidelbergem
mezi bad sachsa a verejkem
pod pohrkou vylouen
pozbylo platnosti
sutern sedmnct a dvacet
oekv aktivn rezignaci
hlavn budova marienburg
dost pestv platit po ukonen
koln dochzky
...opakovanho povn alkoholu
slang
mlet chz v mstnosti zstvat v rukou uvnit
zstvat mlet v mstnosti na han v rukou
mlet vta m se uvnit na han
chz mlet na rukou vta m se hbe v pdu
uvnit bez rukou uvnit rukou mlet jt
v pdu jt v pdu zstvat v mstnosti vta m
na han v pdu vta m chz mlet
na han v pdu vta m chz mlet
bse
vtr lta
pije z plachtov
vzpomnky
v pkrovu snu
barv se kdla vlatovky
brzd jmna
ledov kvty psahaj
k propuknut
na behy ml
ml co vlv pse
do mch vek
v pkrovu snu
75
Vo svojom profle uvdza, e nechce
ma ni spolon s intitucionlnou
literatrou. o a k tomuto postoju
vedie? A preo si sa rozhodol
toto stanovisko porui?
Lenosa nieohozmocn intitcia,
nastupujdeformcie. Teda nechcem
hnemoralizova, monobysom
tomal poveda trochuinak. Poviem
toteda takto: maniere aspsoby,
ktor sa uplatujvintitcich,
ktor ijz tvorbyspisovateov, mi
nevyhovuj. Prostointitucionlne
vzahy, zrejme celkomzkonit
aleboza prirodzenpovaovan
vktoromkovek ase, mi nevyhovuj.
Ustanovizne, vrtane vydavatestiev,
umtvuj, aj kesa kadjeden
vydavate budetvri, ejetopresne
naopak, nechsi spisovate lskavo
ni nenama, on sa predsa star
oto, abyliteratraila. ila! No hej,
lene tenivot literatryoraz menej
jav znakyspontnnosti nehovoriac
oznmkachliterrnosti. Teda
nieebyspontnnos bola nejakou
mierkouzaruenej kvality, akurt,
e je jednmz prznakovivosti.
Aporuil somsvoje stanovisko? Asi
somnedsledn, akokadpuci
tvor. Ach, tnedokonalos jazyka,
och, tmizernos nedomyslench
pravidiel, ech, tprotireivos
kontextov. Uverejovanie vKloake
je azda u vstupdokrov
intitucionlnej literatry?
Bsnik pln subjektvnych impresi
a univerzlnych prvd je nepotrebn
Ak je teda alternatva intitucionlnej
literatry? Ako by mal poda teba
prebieha literrny ivot v zmysle
distribcie a komunikcie o literatre?
Predsa spontnne. Akoneden
zbava. Bez postrannchmyslov.
Bez velijakchtchparazitov, ktor
aj literrnyivot chcvyui na
vlastnobohacovaniesa abudovanie
kariry. Viem, e tonie je mon.
Viem, etonikdynebolomon. Mm
vakpocit, enaprkladv20. i 30.
rokochdvadsiatehostoroia alebo
aj za ias Cervantesovch neboloa
to kovelijakchfestivalov, nadci,
tipendi, grantov, vmennch
tvorivchpobytov, workshopov,
projektov. Apredsa sa psalo.
Apredsa sa vydvalo. Rukunasrdce
ko kovznamnch, pamtihodnch
poinovvznikvakarznym
grantomaprojektom? Sotvapou
onejakch. Alebosa mlim? , no,
asi byniektonamietal, e bez grantov
afestivalov by natomdnenkultra
bola biednejie. Naozaj? Aomby?
Nechje. Kesomjazaal psa (a to k
predomnou) mohol somma tak
trns rokov psal somplniacim
perom. Bsniky. Ponky. Rmovan.
Dozoita. Po nociach. Tajne. Vtedy
somsi vravel, eraz mononiekde
vyjd. Ale publikovanie nebol
prvoradmotv. Ibarados z psania,
nonrados, skromnrados.
Rozhovor Michala Reha s Paom Kalbom
Svojou tvorbou sa hlsi k rozmanitm
avantgardnm a experimentlnym
tendencim z minulosti. im konkrtne
s ti sympatick? Ako by si odpovedal na
nmietku, e ide o prekonan postupy?
Neviem, i sympatiejetosprvne
slovo. Muby metdyaveci
sympatick? Myslel somsi, elenudia.
Nmietky, nmietky. Vedel bysi
menova voblasti literatry teda
najmtam, nievo vizulnomumen
i vhudbe postup, ktorbynebol
prekonan? Nazdvamsa, enem
namysli prekonvanieprekok
akonadostihoch. M namysli
postupy, ktor sa vminulosti pouili
u to kokrt, a sa nmzd, es
przdne. Przdnota, tobola agenda
MiklsaErdlya, ktortvrdil, e
umeniejeprzdne. Ale toje in
tma. Hovorme opostupoch. Mme
deli dielapovaovanza umeleck
(iepodaErdlyaza przdne)
na tie, ktor uplatujprekonan
postupy, anatie, ktor pracuj
s neprekonanmi (neprekonatenmi?)
postupmi? Vinubudzrejme
tvori dielavzniknut pomocouu
znmych, prekonanch, nostle
neprekonatenchpostupov. Vezmime
si poviedky. Postupuje sa vnichod
zaiatkudokonca. Autor vymysl
vod, rozpracujerozvinutieanakonci
tresne pointu. Aitate ta. Spravidla
zava doprava. Odprvej stranya
po posledn. Zrejme uplatuje
neprekonatenpostuptania. Alebo
bse. Bseje nieo, ografcky
vyzerditnejieakoprza, no
obsahovojepredsa lenobznejia, lebo
sa vnej zhustili zdanlivo nezmyseln
obrazy, z ktorchsa, vinou, sotva
d vylpnu prbeh. Kebytobolo
inak, pokalobyns povaova ju
za przu. Zazle napsanprzu.
Dokolekadokola zabdamenato,
enemmeneobmedzenmonosti
azakadmvynjdeme lento, ou
vynjdenbolo. Ibasmenatozabudli.
Spsobypsania(a spsobytania)
zrejme nebudotom, oje aonie
je prekonan, ale, nerdpouvam
toslovo, pouenDuchampom,
ovkuse. Presnejie: opralivosti.
Mapriahujeta bsneaprzy
avantgardydvadsiatehostoroia.
Podobnmspsobomnapsan
bsneaprzybysomvakvedel
njs aj v19., 18., 17. storo alebo
aj vskorchobdobiach. Idetuteda
oistmentalitu, o op jedno
odpornslovo istnastavenie.
Jedni putakto, druh zas hentak.
Neexistujprekonanpostupy, iba
postupy, ktor autoromvyhovuj
alebonevyhovuj. Neexistujnov
postupy, tak, ktor nmz nioho
ni, bez akejkovek nadvznosti
naokovek, vytrysknz hlavy.
Neviem, akotovidiain, ale poda
mametdy, (znovu) predveden
(vyhraban) avantgardami 20.
storoia, stle vyznievajako
nrty, plny, projekty, ktor akaj
naaliedopracovanie. Nmietka,
eideoprekonanpostupy, znie
jednoduchostaromdne, pokia
v asoch, v ktorchprve ijeme,
monovbec oznai nieoza
staromdnealebo, naopak, za
novomdne. Alesptamsa aj ja:
oneprekonan muponknu
t, ktor odmietajhadanie
nevednch metdaopakovan
preverovaniekedysi novtorskch
metd? o neprekonan, prpadne
prevratn ponkajt, ktor, akoby
aj rezignovane, zotrvvajpri
metdachtradinej narciealyriky?
Lebo akneponkajni, potomkde
berprvovyhlasova onieom, e
je toprekonan? Zase je tootzka
psycholgie, otzkatoho, ktoje
nako koodvny, priomnetvrdm,
eodvahaza kadchpodmienok
predstavujecnos, anetvrdm, e
sa mmedra cnost. Ibasi nalievajmedopohra
istejiu, prefltrovanvodu. T, oodmietaj
vstrednosti aleboneakan, nevednvskum,
robiatakjednoduchopreto, lebo ichtonepriahuje.
Na tom, napokon, nie je ni zl. Lensi trebaprizna,
eideoosobnvo buanieopodriadeniesa
veobecne platnmu, nemennmuknonu. Koniec
koncov, kad umenie sa rod z experimentu, ako
povedala Katalin Ladik vrozhovore pre Kloaku. Aj
toumenie, aj tkonvenne naratvnaliteratra, na
ktorprisahkonzervatvny kritikaleboprjemca,
boli razvstrednosou. DobrprkladjeDante. Dante
reformoval talianinu. Postupne sa stal knonom.
Sompresveden, e pre Ovdiabybol neitaten.
TakistoCervantes bybol neitatenpre Danteho
aDostojevskij pre Cervantesa. Dnes je Dante op
neitaten, lebo pouva to kopostmodernch
metd citcie, referencie, vypoian textov
pase, parafrzy, alzie, pardieainilzie, e
dnenitate Komdiuradej ani nezaneta.
T, oodmietajhruavskumvliteratre, sa dria
schmyzdedenej z devtnstehostoroiaanemaj,
obvamsa, najmeniupredstavuorozmanitosti
avstrednosti tradcie, ktor predchdzala.
o m na mysli, ke tvrd, e
nie je mon vytvori originlny
obsah? Ako si defnuje obsah? Nie je
mon prs s novmi mylienkami
alebo interpretciami starch
znmych faktov alebo udalost? Azda
neprina prtomnos mnostvo
novch tematickch impulzov?
Mylienky, ani tienajskromnejie,
nm, akosme tou to kokrt zaksili
a ako sme o tom u kadekde a od
kadekohodotali, nepatria. Kesa
dkladnezamyslmenadtm, oom
premameaakmspsobomsi
myslme to, osi myslme, zistme,
enememevystopova pvod
svojichmylienokani spsob,
akm s nimi zaobchdzame, ergo
neviemes istotoupoveda, i s
originlne. Asi bysa maloskoncova
s poiadavkouoriginality. Pozrime
sa nadeti, kesa hraj. Nov veci ich
uptaj, aleneflozofujnadtm, i
saj originlne. Monoflozofuj,
alenadotzkouoriginalityurite
nie. Amy dospel uptavameich
pozornos vlune lenoverenmi,
neoriginlnymi hrakami
atrikmi. Javiasa pre ne
akonov, ale nie vzmysle
originlnosti. Apotom
zvierat. Mlatzvierat
sneobyajnezvedav.
Prejavuje sa naichsprvan
osi vskumncke. Keich
pozorujeme, ctime, esa
nezaoberajtm, i skman
predmet jeoriginlnyalebo
nie. Skmanie uzvierat je
zakadmotzkaexistencie.
Zviera sa zaujma, i predmet
aleboivoch, ktor
uptal jehopozornos, je:
a) potencilnapotrava alebo
b) predstavujehrozbu.
V dnench asoch,
ktorm hovorm velijako,
naprkladichnazvame
postindustrilnymi alebo
hoci aj postapokalyptickmi,
sa akosi zaviedlo, e ke
u skonili dejiny (a ve k
rozprvania) au nemono
dfa vnov osvietenstvo
(i vnovrenesanciu), teda
ani vexistenciuoriginlnych
mylienok, takaspo,
hor sa dooriginlnych
interpretci. o si vak
s tmmorom interpretci
nakoniec poneme? Ako
napsal Michael Paraskos
vknihe Regenercia
z umeleckchkl vychdzaj
adepti, ktor tohovedia
vemi vea o kontextoch,
aleni konkrtnevytvori
nedokuanajmnevedia,
osi s tmi vedomosami
poa vpraktickomivote.
, no, prtomnos
prinahromadynovch
tematickchimpulzov.
Sta sledova, akookolo
ns postupuje pokrok.
Existuje tak, prepytujem
prognostickpublikcia,
ktor raz za rok vydva
asopis The Wired. Pe sa
vnej omonchinovcich
vnajbliej budcnosti. Tak
naprkladjetamlnok otom,
akoudiave kchamerickch
miest postupnerezignuj
nave k bytyauskromnia
sa s priestormi, no, nechcem
preha, do30m2, lebo
blskasa nanovivotntl:
nechcu trvi veaasu
doma, alevonku, naverejnom
priestranstve, vspolonosti.
ie za nov ainovatvne
sa zanapoklada to, ou
udstvoto kokrt vynalo:
agora v staromGrcku,
nmestiaaamftetre
rmskehoimpria, stredovek
trhovisk, parskekaviarne.
Srandaje, eparalelnes tmto
prebiehanazpademasvny
boj proti fajeniuatmaj
likvidcia kaviarenskej
kultry. Sranda je, e
spoloenskma verejnm
ivotomzrazuchci udia,
ktor dosia sedeli prikovan
kpotaomarealizovali
sa vo virtulnychsvetoch.
Srandaje, enastvajca
mdnamniamalch
bytovznie akopritakanie
socialistickm sdliskovm
krlikram(ako petralsk
bytykedysi nazval Havel)
pretoezpadnlovek ete
nemsksenosti s bvanm
vtotalitnomreime, takaspo
takto si to mus podvedome
kompenzova? Taktedatoto
majby tienov impulzy?
Skr sa mi zd, e ide
ocyklick nvraty, orepetcie,
opravidelnretardcie.
o znamen, e literrny subjekt je vsledkom
ka a pzy? M by teda literatra bezsubjektov?
V mene akchsi monch hbok?
Hbkymanezaujmaj, nikdynie stam,
kamukemeprstomalebokambyich
poniektoragilnbsnikchcel umiestni.
Ai je literrnysubjekt vsledkomka?
Samozrejme, e je. Hovorme tomutylizcia.
Bsniksubjektvnej (i subjektovej) pozie sed
za stolomaprema, akobyonajefektnejie
vplietol dotextunlady, oktorchsi mysl, e stoja
za to, abyichvyniesol naverejnos. Tuhoprema.
A ho skrca. Zaujme barokovpzu. Avtejto
krkolomnej pze, s kmi vilchi svaloch, sa
usiluje vyriec nieouniverzlne. Vinousa to
aj podar. Pretoeani bsniknepreva nieoin
ne nebsnik. Bsniktedavyriekne to, onebsnik
neviealebonechcevyriec, alebonevie, ebymal
chcie vyriec. Nebsniksa celkomdobrezaobde
bez toho, osa bsniksna osubjekte (svojom
i osubjekte blnych) zosebavyska. Nazdvam
sa, e taktobsnik, pln subjektvnychimpresi
a univerzlnychprvd, je nepotrebn. Skr je
potrebnazbavnaoslobodzujci bsnik,
ktornmpredvdza, bez toho, abydoprocesu
tvorbyvstupoval subjekt, pestros okolitho
sveta. Mmnamysli Apollinaira. AleboBretona,
luarda, Picabiu, Schwittersa. Alebotrebrs aj
Ferlinghettiho. Vbsachtchtochlapkov, hoci sa
tonezd, subjekt ustupuje asunadpestrosou
aprotireivosousveta. Vezmimesi naprklad
nzovFerlinghettihonotorickyznmej zbierky,
ktorsi vypoial z przyHenryhoMillera: AConey
Island of the Mind. Slovensknzovzachovva
pvodnintenciu: Lunapark mysle. Pri tan
tchtobsn je hnejasn, e subjekt ustupuje
dynamickmupodvaniusprv omnohorakosti
okolithosveta. Podobnejetoaj s Ginsbergovm
Vytm. Darmozanaskladbaprvouosobou:
I sawthebest minds of mygeneration, subjekt
je celas vzad, dopoprediasa dostva New
York, Denver, SanFrancisco, Chicago, Mexiko.
o mono(subjektvne) poveda osvete, ktor
bujnieevidentnemimokategri dobraazla? Pre
subjektvnu (i subjektov) poziu s(vraj hlbok,
univerzlne) utrpenie, temnota, hrozbapriam
nevyhnutnmpredpokladom. Aspo
taksa to, konzervatvne, oakva.
Lene pocityutrpeniaahrozby
sprli privtne, individulne,
neist, klzk. Stoilzie. Ilzie
s narkotickmi inkami. Vistom
zmysle, hoci tobudeznie divne,
sedatva. No hej, bsepotrebuje
ilzie asvet chce by klaman.
Klamstvopotrebuje kad, veje
sasoustratgiepreitia. Dotia
me by uiton. Aproti tomu,
oje uiton (prijat, zauvan,
pouvan, vyuvan, zneuvan),
mprvoprotestova kad.
ijeme vasochpo Freudovi,
Marxovi, Einsteinovi, Gdelovi,
Schrdingerovi, Marcuseovi
aHawkingovi. Dopouli sme
sa osubatomrnychasticiach.
Desaroians obklopujvynlezy
fotografe, flmu, internetu.
Preli smeaj fzouobjavovania
psychedelickchltok. Organizmus
ud na celej plantebol pravidelne
vystavovanchemickmu
zneisovaniu, zmenmklmy,
iareniu z atmovch elektrrn
apokusoms jadrovmi zbraami,
oradiklne zmenilo, i u tomu
uvermealebonie, sprvanie
nervovchbuniek. Isttdia
dokoncadokazuje, eutch
jedincov, osa narodili po roku
1970, mozogfunguje rozdielne
akouprvnarodench. Nechje
to u akokovek, pod vplyvom
mnohchamnohorakchpodnetov
smesa takzmenili, enememe
oakva, e sa z literrnychdiel
budeprihovra tenistsubjekt ako,
povedzme, vBaudelairovchasoch.
ta napohadnezrozumiten
postmodernistickbsealebo
ta franczskysonet z 19. storoia
i Danteho vyjde narovnako,
zdanlivo ani jednmunememe
porozumie alebovetkmmeme
porozumie rovnako ibavtom
rmci, vakomnmtodovouje
n chemickyzmenenmozog.
Univerzlne spojivomedzi dielami
minulosti adnekaje ibato, e nie sme
schopn subjekt ulovi azadefnova.
Buddhisti vtommali celkomjasno pre
nichiadneja neexistuje, jestvujlen
energetick prvky, ktor, alelenpoas
ivota, vytvrajaksi zdanie osobnosti.
Po smrti sa tietoprvkyrozpojaapotom
znovuspjaj, ale u vinchkontelcich,
vytvrajc in zdaniainchosobnost.
Vminulomstoro, vase ve kchgenocd
ave kchtotalt, smevideli kolaps toho
sveta, ktorminimlneodrenesancie
zdrazoval (zbooval) vznamsubjektu,
individulnychslobd, abynakoniec
vytvoril apredviedol tak spoloensk
modely, ktor predstavovali presnopak,
ie plnepoliapanieprvjednotlivca.
ebytobolotm, estlenevieme, oje
tosubjekt, akevehementne tvrdme, e
nmzle nasubjekte aindividualite, tak
tmmienime presnopak? Vbec byma
toneprekvapovalo. Hlsa jednoaurobi
druh otompredsa vedeli u star ania,
bavnovchasoch aj svtPavol. Myslm
si, e ide oaksi zaklnanie: akverejne
vyrieknem, e mi na nieomnezle, opak
budepravdou. Aplat toaj naopak. Subjekt
je zrejme nieo, ovpomere ksvetuije
obrtene, dolehlavou, takakosa svet
premietanasietnicu, abypotomprevrten
obraz oovkaznovupostavilananohy.
Nosmsi sosebouMusilovromnMu
bez vlastnost, tak, aksmiem, rdby
somz nehoodcitoval nieohoci aj tu,
v kaviarni, v ktorej sa zhovrame:
V letech okolo ple ivota v u v podstat
mlo lid, jak se vlastn dostali sami k sob, ke
svm zbavm, k svmu svtovmu nzoru,
k sv en, k svmu charakteru, povoln
a k svm spchm, ale maj pocit, e se u
na tom ned mnoho zmnit. Bylo by dokonce
mono tvrdit, e byli podvedeni, nebo nikde
nelze objevit dostaujc dvod pro to, aby se
vechno stalo prv tak, jak se to stalo; bylo
by se to mohlo stt tak jinak; vdy udlosti
byly jen z nepatrn sti jejich dlem, vtinou
zvisely na velijakch okolnostech, na
nlad, na ivot nebo na smrti docela jinch
lid, a jaksi k nim pouze v danm okamiku
pispchaly. Tak se v mld ivot ped nimi
prostral, jet jako nevyerpateln jtro,
na vechny strany pln rznch monost
i nieho, a u v poledne je tu nhle nco, co si
sm init nrok, aby bylo jejich ivotem, a to je
celkem tak pekvapujc, jako kdy ped nmi
jednoho dne znenadn sed lovk, s kterm
jsme si dvacet let dopisovali, ani jsme ho
znali, a kterho jsme si pedstavovali docela
jinak. Ale mnohem podivnj je, e to vtina
lid vbec nepozoruje; adoptuj mue, kter
k nim piel, jeho ivot se do nich vil, jeho
proitky jim pipadaj jako vyjden jejich
vlastnost a jeho osud je jejich zsluhou nebo
netstm. Nco s nimi zachzelo tak jako
mucholapka s mouchou; tu je to pidrelo
za chloupek, tam je to zarazilo v pohybu,
a ponenhlu je to obalilo, a te le pohbeni
pod tlustm povlakem, kter odpovd jejich
pvodnmu tvaru jen docela piblin.
Alebosa pozrime naorientlnu,
predovetkmjaponskpoziu. Niektor
bsneakokebynehovorili oniominom,
ibaosubjektvnomprevan. Alepri
podrobnejej analzezisujeme, esubjekt
je vnichtakreenoneprtomn. Japonsk
bsniknechal prechdza svet cez seba
bez toho, abyzasahoval svojmnzorom.
ClaudeLvi-Strauss vjednej zosvojich
japonskchprednok Lvi-Straussa
mmtakistososebou, vruksaku pe:
Msto aby j bylo kladeno na potek
coby autonomn a ji ustaven jsoucno, ve
vypad tak, jako by Japonec konstruoval sv
j vychzeje z vnjku. Japonsk j se takto
jev nikoli jako njak prvotn danost, ale
jako vsledek, k nmu smujeme, ani
mme jistotu, e ho doshneme. Nen nijak
pekvapiv, e jak mi bylo potvrzeno slavn
Descartv vrok Myslm, tedy jsem je do
japontiny dsledn vzato nepeloiteln!
Lyricksubjekt posva bse, ia, do
rovinysamovonej psychologizujcej
interpretcie, ovlastne zahmlievaskuton
zmysel bsne, ktormje odhaovanie nielen
alchmonch, astoignorovanchpodb,
povedzme, krsy. Potomznemouje aj
sledovanieinovci prebiehajcichna
rovni jazyka, nopredovetkmmetdy.
Nehovoriac otom, e vinaitateovpozie
podliehapokueniulyricksubjekt bsne
stotoova s autorom, olenop odvdza
pozornos odvnmaniaskutonhozmyslu
(poslania) bsne avedie kalm
nedorozumeniam. Komunikcia
medzi bsnikomaitateom
amedzi bsouaitateomtakto
kolabuje a vextrmnychpodobch
vedie a kmylnmpredstavm
ovyerpanosti anepotrebnosti
pozie. Literrni kritici volajci
po subjektvnej pozii, aksa ete
tak njdu, sa pasnanesprvnych
lkach, aletou niejenaa vec.
Znamen to, e pozia sa nem
venova rozlinm introspekcim
a analze privtnych otzok
a problmov jednotlivca, ale
skmaniu vonkajieho sveta
a predvdzaniu jeho pestrosti? Nao?
Pre rados autora. Pre spestrenie
itateovch dn. Pre banlne
povedan otvraniejehoobzorov.
Nezamietamintrospektvnych
bsnikov. Zle natom, vakomate
tsvojuintrospekciupredvdzaj.
Mohol bysomsa pta, naos
nmintrospekcie takej Mirky
belovej? To u potomradej
energiounaplnen, takmer radostn
podrvanie Vladaimeka!
Tvoje uverejnen bsne vychdzaj
z konkrtnych prototextov. Na
zklade akho ka si ich vybral?
Preosomsa rozhodol pre
Mallarmho, je, myslmsi, jasn
kadmu, ktosi pretal aspojednu
jehobse. Akoaj to, preopadla
vo ba na Nezvala. Babits potrebuje
osvetli. Trokuvynievaz radu.
Vemi zjednoduenepovedan,
bol tomodernistickbsnik
s konzervatvnymvkusom. Nladovo
blzky, povedzme, Baudelairovi
i Bezinovi. Hlboko kresansky
zaloen. Safnitouklatinskej
atalianskej literatre. Preloil do
maarinycelBoskkomdiu.
Predpoklada, esa naDantehodielo
dval lenakonajedenz najvch
pilierovklasickhovzdelanostnho
knonu, bybolo asi zavdzajce.
Nazdvamsa, e chpal, e Dante
aj sosvojoumetdoukoleas celou
plejdousurrealistickchvzi mohol
by modernej ne modernisti (a stle je
postmodernej nenajpostmodernistickej
postmodernisti). Asi pretozostal ksvojim
modernistickmsasnkomtakskeptick.
StakmSzentkuthymsi jednoznane
nevedel opoa. Rovnakoakosi s nm
nevediaopoa ani sasn postmodernisti.
S akou intenciou si pristupoval k tvorbe
uverejnench textov? S viac ako len bizarnou
spleou slov? Je vsledok vbec zaujmav
alebo ide najm o metdu a jej konzekvencie?
i je vsledokzaujmav? Pre maurite.
Priamvedeckyzaujmav. Bdal som, skmal
somasasne somsa pritomaj zabval. No
nienadmonmi intelektulnymi pascami
aodkazmi akot neastn postmodernisti,
akvbec monohovori onejakch. Ale
nadneakanmhumorom. Nadhumorom,
ktorsa vyrbal sm, bez mjhonsilnho
zsahu. Smapredsa somnou. Bsne ste
prijali auverejnili. Zrejme podavaej
mienkystojaza uverejnenie. Vaka. Mono
sa taktodozviem, i ichhumor zafunguje
aj uitateov. Aleokremhumorujedleit
aj ichvizulnastrnka, konkrtne vizulny
inok slov, akovedasebavyzerajaako
dokopypsobia. A, zdsa, s tmidaj
urit zvukov kvality. Skal somsi ich
ta nahlas. Teda nieebyboli urenna
recitciu. Urensnaaliebdanie.
Ktorm smerom by sa mohlo
ubera toto bdanie?
Neviem. Prichdzajmi naum
rznemonosti. Odtelepaticky
prenanej pozie a cez iniciovanie
nekonvennchspsobovtania.
Jazyk, aj tennajvycibrenej literrny,
jevdyvzenie, nepovedal som
ni nov. Normlneakodospel
udiamyslime nato, e kdispozcii
mmeobmedzenmnostvo tm
achudorav monosti konvenne
pouvanhojazyka. Zostva teda
vynachdza nezvyajnpostupy
v tan. Sme na zaiatku. Ja dfam,
e nazaiatkurozchodus tm, o
sa u vyerpalo, unavilo, lensi
tonechceme prizna. Monoje
naasenaui sa (znovu) vidie
zkulisnmechanizmus textu. Op
smetoti upadli dobohapustho
taniaazabdamevidie.
akujem za rozhovor
pao kalb (1972, Vek Meder). Pochdza z maarsko-slovenskej rodiny. Vychodil
hotelov stredn kolu. Krtko nato iel tudova filozofiu do Bratislavy, tdi nedokonil.
Momentlne vedie mal penzin v alove. Popri prci sa venuje psaniu. Publikovaniu sa
dosia vyhbal. Nechce ma ni spolon s intitucionlnou literatrou. Povauje sa za
pokraovatea pokusov, ktor do literatry uviedli Stphane Mallarm, Raymond Roussel,
lenovia zoskupenia oulipo i mlo znmi predstavitelia medzivojnovej maarskej avantgardy
ako Emil Szittya, Lajos Kudlk, Sndor Barta, Gyrgy Ger, gost Karly i Andor Nmeth.
Poda vlastnch slov, ktor v liste sprevdzali jeho prspevky zaslan do redakcie: individulny
originlny tl vytvori nemono, alebo ak mono, nemono vytvori originlny obsah; obsahy,
tly a metdy sa opakuj, to prekvapiv mu by iba zoskupenia slov, tie potomdiktuj
alie smerovanie tmy. Literrny subjekt je vsledkomka a pzy, psychologizcia sti
presne do svojho opaku, do nivelizcie monch hbok.
Hrozno obete
(Mal Alarm Debut Sea)1

Tieto nymfy. Megrkthetnm.
Pirjo svetlo svieti
tu ako plvajce vlny avy.
To je pln snov a alely.
Mm sen?
Pochyby, bval sada noci, boli
naplnen. Twiggy-tenk, vyrasten stromy.
Pozrite sa: som obetovala svoje srdce len
vyhra idelne rue zlomysenos meditova
alebo eny, ktor taglalsz
mrne, rozprvkov alebo len nah Wildlife Sens, ilzie
studen modr oi vyletie ako knnypatakja legszzebbnek
vzlyky Alternatvne povzdych zkon proti tomuto druhu
hmotnosti, ako sa vinie de chlpat gyapjadjon horco?
Ale nie! relaxan da sparnom dusiv tepla, chladn rno,
ke plame nie viac bublav vodu, len mj fuvolmbl hj.
Kalendr napojen: len vietor a nhlenie dychu dve palka.
Km mucha zvuk zporu poiarnej krajiny, redtlen
a napriek tomu na obzore, zrejm, umeleck ndych.
astn, inpircie je, aby sa ponhal do neba.
Oh siclskej pobre moiare v pokoji, de zo sz
uhlky mrne stre sae skryt pod okvetnmi
lstkami, HOVORIA:
Vekazy
(vatky)
Pao Kalb:
Ako som nakrjame na ndszllakat.
S tvor dozlatova morskch oblastiach vzdialenejch
studn hrozno obete ponka: pet rock and white
zostva praeludium. Sladk, naroden preteky, mono
labu klenutie, nie! Prevdzka Najade alebo na jese
Idle divok plame.
Neukazuje rovnako, o umenie je. Tengni bez svadbu,
km ju isti: Tak prv zbon inpircie v osamelej
svetlo nad vlnami, km Liljomok sa ete dnes!
o propagova svoje pery, nie je ni sladk,
ale podvodn odkaz, bozk, ktor stle skrva.
Kbo, hoci nie je tam iadne znamenie, tajomstvo
nboenstvo marsrl, pr majesttne vzdialenos
bude: Hush! riei tto skryt trstina dvernka.
Ako sa zdvojnsobil, hrajci pod modrou oblohou:
Spoilt Orca sa zapne sm som vo sne spieva sm
v dlhodobom ilzii, e krsa te, aj ke to podvdzal
a absurdn piese: Elzsongtani, tam, kde lska
rockovej spriada sny jednoducho ahu na kadej
strane, uzavret na zklade istho zameranm.
Ozvuenie mrne, dlh svah meldie.
Je mal nstroj teku, mete zavdzajce Syrinx,
kvety zvi vode, kde je to na ma ak! ke som
zajomtl vku, hovorme vea o vench bohyou.
S-VUB elia ich tie zbavi vktl: Ako ke som
fajil hrozna habzsoln poiarnej nbytok pre ma
vyhna vetky indukovanej r. Smiech v przdnej
klastri poskytujca slnen. S a zostva zvis
iariv fkan otrava, asquint vidie v noci a pol.
Oh nymfy , pln zaaenie PAMTI.
Moje oi, tdfve hust ostrice empalsLe
ven mrne zranenia pena trempeEt hodinky
plae les MergeIt zmizn. Hajfodrok plvanie
brillantLight - O - drahokam zemetrasenia
bem : Moje nohy relaxan kreslo (Alltan
OK lea v proch) Spiace eny erv ich ruky
k sebe : Nepouvajte zlodeji rozdeli.
BercoAuberges vm priei frivoln listnat odtie
tmavo infltrcie ovplyvuje vetky ostatn vu
ru. Ak chcete slep hry, po posledn de.
Oh, milujem a, przdny hnev. Keje sauvageLe
nah posvtn hmotnos, ktor je posuvn
v ajkamtl peurTziv blesk vibrova. N
tajomn hrza trias chairCest! false pre nohy
srdieka efrayantMais vetko prde mtce
propretUn blznivejie, alebo len pr mokrch zloinov,
ktor zaujme.
1 Text vytvoren pomocou
Google Translate: maarsk
predloha preloen do
francztiny, potom
z francztiny do sloveniny.
Materil: Egy faun dlutnja,
In: Mallarm kltemnyei,
vyd. Magyar Helikon 1964.
Neboja tratreEnchevtrement viac
rozstrapaten a bozk ranu, to je dobre zmiean,
varoval in: Vzhadom k tomu, veta
fojthattam smiech feutre astn v jeho bojoch
(prst nauchoren dverivos, e
protgeaitSurs zafarbi vlnu nadenia, a mal,
svtca, ktor rvetett mortCette strca svoj
zvod vbec duJajongs nemilosrdne,
ke som bol opit.
Eh! otoil k radosti druhch, rohy prednej a krtenie vlasov
okolo: Ve, viete, e farba falov, ke s zrel objavia.
Kad grant vely liapa. Naa krv pad v lske s ou,
o je toi znamen tby. alie ven. Ke tarkra Gyula
tento krsny farebn. Slvnostn strom rybrenie extzy
zosta v Hunedoara lombstorba: Etna? Ke Venus napadn
Orman, Lavado prina krsne rohy naivn a idelne ja
v hlbokej burcanie oha, krovnej bane!
Oh, samozrejme trestanie
Dua a telo s blednutiu tich.
Neskor jese so svojim hrdm csndedbe juhu:
Take spa, zabudn svtokrde
A pieskov lko spokojn.
Ty Csillag mdre vno sta otvoren a vy!
Pr, adieu: Prenjom, rnny vs to zmen.
Lsku prijma modul
(Mal Alarm Debut Sea 2)2
Faun:
Tieto nymfy zachyti, zachytenie.
Navdy vm
ervena ahko ProViva Air pohladi ich
spnok a sny.
Sim je
ilzia? Dav pochb o tom, pre hlou noci
na krehk vetviky, vytvori t sprvnu hj sugestvne
dkazov, beda mi! idelny rozpadu rue bol triumf
pre ne chodi hlas. Ale ma
Oba tieto podnety vae
glosy, ak nie jedin plod tvojho znamen bjivch!
Klam, Animal, skste chladn modr oi a cudn,
ne lkav jar ukradn: Ale druh, stona a stona,
naprklad nedostatok kontrastu, ako vnok
v horcom dni, budete feece ? Ale nie! Dnes
rno dusila zvrat. Vyhnite mkk, ktor oskoro
zraz s nm, plouh malch riek vylvanm moja
fauta akordy rosa skrutkovan; vietor, a e, okrem
dvojplovch trstiny zprahlch zvuk z najviac
osvieujci d sa ti na vzdialenom obzore,
kde pluh fold, jasn vibrcie, zemn a ikovn
inpircie, sa vracia do obloha.
Oh siclsky regin z ban, ktor sa v pokojnom
rozpadu so slnkom na mojej jeitnosti tovre
pleou ticho vytvori mj kvet. Sledujte
ezval som mal divok ostrice. Tvoj a
skroten myse, ke zlato plav Far prost
vlac ich zele Wells, zvlnen stda ij
bieli medzi dr a replay, ktor cvrlikn,
labu spevav kde, nie! Najada zmizne
v tajnosti alebo Tuni
Teplo stle divok asy
misy, publikova svoje veci k zastaveniu zariadenie bolo
straten zapojenie so zborom, som si to vypou. Ktor
vytvra slav teplo sm postavi ven, tak naivn
sveteln tok, alie! V podstate rovnak pre vetkch z vs.
To nie, to ni nie je mkk tbetajcm pery
bozk v tajnosti, e zradn stabilita poadovan,
nesksenmu hrudnk, ha! oznauje uhryznutie
kterchsi uachtil prenikav tajomn; Ale dos!
Vybral si Arcane rozpaky stvol pre opatrovateov
pod Hlaholika modrej, ktor sa otaj spolu zdesenie
a smtok tvre a dlh slov sny, ako sme hovorili
o krse zmtku a chb medzi ou a mj hra, ke som
vyhodil zkerne; a hra tak ve k, lsku prijma
modul, ktor je odvoden isto surov sen sp,
alebo boky, obsedantne v mojich ikmch pohadov,
vlna plach a monotnna prieskumu.
Pokste sa preto nstroje derav kodliv striekaka
re-kvet a vinu v baine! Som hrd na svoju zvuku,
chcem oslavova bohyu dlh vazn boskej obete
vyrva ten posledn Pasante ich tie. Take ke som
2 Text vytvoren pomocou
Google translate. esk
predloha preloen do
francztiny, potom
z francztiny do sloveniny.
Materil: Faunovo odpoledne
(Ekloga), In: Stphane
Mallarm: Ve vstn bli,
Nibiru 2010.
si vybral vinice rej tekutiny, willy zahna smtok,
priiel som k veci: som zvi chlpat hrozno svieti
kad de. Peel napuiava a vrchol chamtiv a
do noci, zasmial sa, pozeral skrz u.
Oh nymfy, hrs novch zvicheme spomienok.
Mete Shoveler strhajte. Aj pky na hip kovu
z materilu, ktor vo vlnch tepla vlaeh,
s vkrikom hnevu na oblohe pod stromami;
a vlasy, krsne kpele odvlaj svetlo hrzy
drahch perk! PADI a prepleten v mojom kroku
(prevzat z nostalgie, ktor oksili zlo tandem).
Dve korcov sa odva kr kolen. Raise, plietli,
a uvediem do hti, tiene neposlun neochotne
sprievode rue, slnko zmizlo posledn dych,
ktor sa aplikuje ako vtip v dnenej dobe.
Bosk hnev dievat! Oh ist rados dravec
dkaz. Sainte nah pijcm, e sa vzpiera
moje pery tak ak sa COLLECTION blesk!
Tajomstvo teror, ktor vibruje koe pat krut
jemn srdce, vavo rozmarn pod vlhnouc slzy
zahmleniu alebo menej smutn.
Aj vinu, e sa obvam, nezradiv. Spry rozdelenie
dych jemn bozk, ktor mylne povaovan
za bohov a prevzal. V skutonosti, som mal
sotva bezstarostn smiech skry dolcch rd,
e som radej (chrni prsty len pre kvety. Chastity
vzruenie zpila syna svojej sestry, tu trochu
a tam detinskou nerdc) z moja ruka nhle
ochrnul ako v zvode cena je nevan
vea a silne sleduje, bez toho, aby moje srdce
vzlyk krut smd.
To! Ostatn ma spriahne s astn osud cope,
ktorho pletenie mj roh nad predn: Moja ve,
viete, e len vyplchnu plod vyzret a huanie viel
pre neho; a Ma, ktor pozametal krv naej koristi,
poas prstupu v aplikcich venho roj. V dobe,
kedy jaseov drevo a mj ligot zlata ova slvnosti
pergolou Splenit:
O Venus, e je miesto, kde zletnctvo pta mete da
jedlo v mojom okol pod vrchu etna, ke vntro dohmv
poskytuje smutn lesk matne.
Chytil som krovn!
Veta Nie som si ist,
ale dua bez slov celkom neskoro a telo podahne nave.
Horiace ticho. Popoludn: ni viac, o potrebujete spa,
odmietnu rouhaky, lenivos bude na lvovom horcom
piesku a otvoren sta sliv vna hviezdy!
Na rozlku: tu s dva z nich top v temnej hmloviny.
Earis 3
Zskate achovnica jari:
biele bodky a erven bodky
rastliny, stromy, hroby. Jarn
ciprusga problmy na jar,
biele kvety padaj hned bahno.
Vya zaervenanie smrak
dokonca poveda, mzy preveden
na smutn smrti elanie,
kedy
zelen aty cifrzza Iris.
A dostanete achovnica leta:
pran, such arena kertkarkon.
ervenho tlaidla strieborn d
ervench ru erven mak.
Kvety hulls: vetky kvety jese,
kedy
je pka: hajls ra
dosiahnu kosy,
ke Iris tepl oi otvoren.
A on prde z achovnice:
roztomil listy, erven listy,
sady, kopce siln, svetlo
ed listy poboky
Avarmi hrkajce ptne vietor
roadster me smia, plaka
prli veernej oblohe
nepravideln ltej,
ke Iris d zvoj sz.
Princ! ke je v zime rovnako?
Bude belos, plenm,
bud matn achovnice,
ke
White Iris kladie na jej boles.
3 Vchodiskombola bse
Ballada Irisz ftylrl
(In: Babits Mihly: Vlogatott
versek, Eurpa Knyvkiad,
Budapest, 1992.) od maarskho
symbolistickho bsnika
Mihlya Babitsa. Maarsk text
bol prostrednctvomGoogle
translate preloen do talianiny
pretoe Babits bol latininr
a italista, preloil Danteho
Bosk komdiu a z talianiny
potomdo sloveniny.
aldoksalma fajenia5
gold konatiny
V stach bez zubov
Poas da BaredeAj
pohlti vybra sprievod
Tento proces je hladbatalin
jazyk
pozostatky pirly
Pri vchode do tejto smutnej formou bufetu
Ako pole ome
Hlavn oltr s ampanskm fontny
To je bar kde si mete dosytit
Slit poit Sviatok prce
Shabby Medaillon vetern alebo obrk
To sprevdza mal tikZvukov
zariadenie alebo audio
aldoksalma fajenia
Bolyai4 revisited
Z nioho bol vytvoren nov svet.
List Jeho otec Jnos Bolyai
Boha uzavrela svoju myse do popredia.
Chudk myse zostala vze v tomto priestore:
villmlyv chamtiv, myslenie.
Ke vidte diamant je nielen pre neho.
Vtk boldogodvn
kalitjbl aspo vidie von,
vytvoril som nov svet od nuly,
rovnako ako pavuiny tkan lano vzov.
Nov zkony s prli zke pre mdi.
Otvorila som svoju myse, aby mj nov
nekonena,
nzvu kra, mimo vetkej predstavivosti
nie je schopn ukradn poklad
smiech, ako je naprklad zdieanie s Bohom,
Euclid star zkonodarca vza.
4 Materilom, s ktormsa tu
pracovalo, bola Babitsova
bse Bolyai (In: Babits Mihly:
Vlogatott versek, Eurpa
Knyvkiad, Budapest, 1992.)
venovan maarskmu
matematikovi Jnosovi
Bolyaimu (1802 1860),
objaviteovi absoltnej
matematiky. Jeho hlavn dielo
Appendix vylo v roku 1831.
5 Vchodiskovmmaterilom
bola bse Vtzslava Nezvala
Automaty (In: Vtzslav Nezval:
Praha s prsty det, Akropolis,
Praha 2000). esk text bol
Google translate preloen
do rutiny pretoe Nezval
bol komunista a potomdo
sloveniny.
Zabudlieil6
Carrier zmizol
a nikto nepriiel
dopredu psto rokov.
Dvans kufra
stoj v rade nad Jelenej priekopou
s oknami.
Ako tajn znamenie
Poskytovanie. Petrolejov lampy
pre tch ktor skoili
na tch ktor s dobre. Skryt
regulovan. Hviezdu
pre tch ktor sa vrtili
v noci.
s
do. Z kup kabriolet
od vbojkami
od eny k ene
zo znamen podpsa
pre tch ktor nemu zomrie.
Bldia
ako sen
pre tch ktor sa snaia
presadi za.
Na o. Osamel miesto
pre tch ktor zabudli e il pre tch
ktor
hadaj. Stratil storoia.
Nad srsti vne ktor nikto nevyperie
Leda len milosrdn prka Vltava
Anans torta s horiace erven zdrojom
vlasyKad
kto zaspalJej srdce zvon umierik vyslenmu
dieao DumluVe k pr imaginrny
Detektvi rntgenuj dvojit przdne vreck
Rntgenuj zaal ps do kosti
o sa to tiahne teplo pozlten otepovanie
6 Vchodiskovmmaterilom
bola bse Vtzslava Nezvala
Zlat ulika (In: Vtzslav
Nezval: Praha s prsty det,
Akropolis, Praha 2000).
esk text bol Google translate
preloen do rutiny pretoe
Nezval bol komunista a potom
do sloveniny. Vtejto bsni,
podobne ako v Mallarmho
vyie, somrobil najviac prav.
Do syntaxe somnezasahoval,
iba sompreskupil bodky
a pomenil kapitlky.
Kultivtor pdy7
Vtam tvoju pochybnos. Ohlasuje toti vrcholne kritickho ducha. A ten
je najvm ochrancom vntornho pokoja. Lebo je vemi ak neda sa
vyvies z miery, ke v debate protiargumenty otras tm, oho sme sa drali
vaka svojmu priochotnmu a stretovmu presviedaniu, a takpovediac
nm to vyrazia z rk. Preto je vhodn ustpi argumentom a po ich dobrom
uven a preskman a takisto na druhej strane je riskantn poklada
nepoznatky za poznatky. Je toti na mieste obava, e ke sa asto bude rca
to, o om sme predpokladali, e obstoj a e to bude najpevnejie pretrvva,
upadneme do hlbokho odporu voi rozumu alebo do strachu z neho. Potom
sa nm bude zda, e neslobodne veri ani roistej pravde.
Augustinus Aurelius
Mem sa opta. A to bolo pou,
a najm krza ducha. Pokojn.
A obrana je dleit. Nie je ak.
To je, e je prispsoben
na tak ve k poakovanie. Zdravie,
rozpory. Dokonca fazed debaty,
ke nabdanie priochotnmu mme.
Pretoe je najviac poveda z ruky.
Preto je dobr do vahy.
Z dvodu, e je eln, m sa zska.
V tomto ohade je vvoj vedy
z flozofckho aspektu
vo vetkch. Z nich je potrebn
chpa v dnenej dobe tie vea vle,
aby ich povolanie, aby sa brnil.
Naopak, flozof. Ale uznanie pravdy
o deterministick doktrny, flozofa
rozvrti zemi pod nohami.
Na skmanie, a na druhej strane.
Je povaovan za hmotnos.
Nepoznatky vedomost. Bude
zodpovedn drobi tak asto,
e trval. Bolo to, e by mal by.
Aj naalej spova stoj za to.
Alebo odpor k pocitu strachu.
Bola rchla. alej, dvera
utlaovanch. Poctiv pravdy.
Sloboda vo by, na flozofck
poznanie a porozumenie.
A uruje vedomost.
Na zklade tohto vazstva,
vazstva mysliach flozofov
urench priamkou,
je teda neme by vo flozofi,
na rovnak. Alebo aspo
objasni slobodu zsluh.
Ale pre vinu slobodn
vo by, chyba je chyba
kultivtor pdy, skr ne
k rozsudku opatrnosti.
7 Materilmi pre tto prcu
boli: Augustinus Aurelius
O uiteovi (Archa, Bratislava
1995) a Bohuslav Brouk: Oalb
svobody a flosofe (Volvox
Globator, 2011)
Kloaka
Magazn experimentlnej
a nekonvennej tvorby
www.kloaka.sk
kloaka@membrana.sk
1/2014, 5. ronk, vychdza tri razy rone
issn 1338-158x (online verzia)
issn 1338-5054 (tlaen verzia)
ev 4412/11
Redakcia Michal Reh, Jakub Repick,
PeterMacsovszky, Kamil Zbru
Vtvarn spoluprca Nra Ruikov
Grafick dizajn Juraj Kor, Vojtech Ruman
Jazykov prava Mat Benkovi
Vydva Literis, aklovsk 2
821 02 Bratislava
io 42172071