DEGRADAN PROCESY

A PREDIKCIA IVOTNOSTI
HAZLINGER Marin
MORAVK Roman

 Doc. Ing. Marin Hazlinger, CSc., Ing. Roman Moravk, PhD.

Recenzenti : doc. Ing. Jozef Janovec, DrSc.
prof. Ing. Peter Palek, PhD.
Jazykov korektra: Mgr. Valria Krahulcov
Schvlila Vedeck rada Materilovotechnologickej fakulty STU ako
vysokokolsk skript da 14. februra 2007 pre tudijn program Technick
materily, Ininierstvo povrchov Materilovotechnologickej fakulty STU v Trnave
ISBN 978-80-8096-031-5
EAN 9788080960315

CHEMICK ZLOENIE TECHNICKCH MATERILOV

UVEDENCH V TEXTE
Tab. Chemick zloenie materilov

C 45
Ck 45
C 10
(F&S 1.4.212.01)

C 75
C 90

Si

Mn

Cr

Mo

Ni

in

Fe

Co

Cu

0,42
0,50
0,42
0,50
0,07
0,13
0,70
0,80

max.
0,40
max.
0,40
max.
0,12
max.
0,35
0,25
0,50
max.
1,0
max.
1,0
1,20
1,60
max.
0,40
0,10
0,40
max.
0,50
max.
0,35
max.
0,50
max.
0,50

0,50
0,80
0,50
0,80
0,30
0,60
0,40
0,65

max.
0,045
max.
0,035
max.
0,045
max.
0,035
max.
0,045
max.
0,045
max.
0,045
max.
0,03
max.
0,035
max.
0,03
max.
0,02

max.
0,045
max.
0,035
max.
0,045
max.
0,035
max.
0,045
max.
0,015
max.
0,015
max.
0,03
max.
0,035
max.
0,03
max.
0,015
max.
0,01
max.
0,024
0,025
0,06

max.
0,40
max.
0,40

max.
0,10
max.
0,10

max.
0,40
max.
0,40

max.
0,63

zvyok

max. Cr
+Mo +Ni
0,63

zvyok

zvyok

zvyok

zvyok

~ 0,90

max.
0,07
max.
316 (AISI)
0,07
0,51
54SiCr6
0,59
0,47
51CrV4
0,55
1,90
X210Cr12
2,20
(19 436)
0,05
Inconel 600
(NiCr15Fe) 0,10
max.
Nikel 200
0,015
max.
Monel 400
0,30
max.
Monel R-405
0,30
304 (AISI)

~ 0,50
max.
2,0
max.
2,0
0,50
0,80
0,70
1,10
0,15
0,45
max.
1,0
max.
0,35
max.
2,0
max.
2,0

17,0
19,5
16,5
18,5
0,50
0,80
0,90
1,20

2,0
2,5

8,0
max.
zvyok
10,5 0,11 N
10,0
max.
zvyok
13,0 0,11 N

zvyok

V
0,10,25

zvyok

zvyok

14,0
17,0

min. 72

max.0,30
Al, Ti

6,0
10,0
max.
0,40
max.
2,50
max.
2,50

min. 99
(+ Co)
63,0
70,0
zvyok

max.
0,50
max.
0,25

max.
1,0

zvyok

28,0
34,0

PREDHOVOR
Cieom kontruktrov, vvojovch pracovnkov a technolgov je vytvori kontrukcie
a zariadenia s najvymi prevdzkovmi parametrami, aby o najlepie plnili svoju funkciu.
Z hadiska ekonomickej prosperity organizci je snaha o efektvne vyuitie materilov
a energi. Prioritnm vak mus vdy zosta zabezpeenie bezpenosti a spoahlivosti
siastok a kontrukci. Okrem uvedenho sa musia v sasnosti splni aj prsne kritri
z hadiska hygieny a istoty pracovnho prostredia prevdzok, ekolgie a ivotnho
prostredia v slade s normami radu ISO 9000.
Problematika degradcie materilov poas prevdzky a prpadn lomy siastok s pre
prax vemi aktulne. Vek as siastok sa so zvyovanm vkonov v prevdzke extrmne
dynamicky zaauje v rznych teplotnch podmienkach a psobenm rozlinch prostred.
Tm vznikaj aj podmienky na pokodzovanie a poruovanie siastok. Prakticky kad
vrobca a uvate strojnch zariaden alebo ich ast mus tieto problmy riei.
Nutnm predpokladom na splnenie rozsiahlych a nronch poiadaviek je dkladn
poznanie vlastnost materilov a tdium ich medznch stavov. Teria medznch stavov je
interdisciplinrny odbor, kde mono uplatni vedomosti a poznatky z mechaniky, prunosti
a pevnosti, nuky o materili, fyziky kovov, chmie, technolgie vroby siastok
a kontrukci, mechanickch skok materilov, experimentlnych metd tdia materilov,
fraktografie, vpotovej techniky a potaovej simulcie procesov.
Z histrie s znme prklady, ke vek havrie s katastrofickmi dsledkami boli
spsoben chybou udskho faktora, nedslednosou, nedostatonou kontrolou, podcenenm
situci a pod. tatisticky je udsk faktor zodpovedn za pokodenie kontrukci pribline
v 75-tich percentch.
Na Slovensku s s tematikou degradcie materilov dlhorone vydvan zbornky
a uskutoovan rzne konferencie, napr. Degradcia vlastnost kontruknch materilov,
Letn kola navy materilov, Fraktografia a alie. Mnoh prce z tejto oblasti s
publikovan aj v asopisoch Materilov ininierstvo a Kovov materily. tdiom,
analzami a rznymi skkami materilov a pokodench siastok sa zaoberaj technick
univerzity v Trnave, Bratislave, iline, Koiciach, ako aj Prv zvrask, a.s. v Bratislave,
stav materilov a mechaniky strojov SAV v Bratislave, stav materilovho vskumu SAV
v Koiciach a alie intitcie.
Predkladan skriptum sa zaober analzou medznho stavu namhania, plastickou
deformciou, opotrebenm materilov, vysokocyklovou, nzkocyklovou a tepelnou navou,
4

lomovou mechanikou, krehkm a hevnatm lomom, teenm materilu, korziou a almi

spsobmi degradcie a poruovania materilov.
Teoretick poznatky s pouit z literatry citovanej v zvere prce. Uveden s aj
relne prklady z dlhoronej praxe autorov v oblasti analz poruench siastok,
fraktografie, metalografickch rozborov, mechanickch skok materilov a predikcie
ivotnosti siastok. Na konkrtnych prkladoch je uveden, ako sa prejavil urit druh
medznho stavu, respektve priny, ktor viedli k medznmu stavu a pokodeniu siastok.
Informcie s aktulne pre tudentov, ininiersku prax a technickch pracovnkov,
ktor sa zaoberaj materilovm rieenm, manamentom kvality a technolgiou vroby
strojnch ast a zariaden.
primn poakovanie patr recenzentom prof. Ing. Petrovi Palekovi, PhD.,
a doc. Ing. Jozefovi Janovcovi, DrSc. za inpiratvne posdenie rukopisu skrpt.
Poakovanie patr aj Ing. Jane Moravkovej za spoluprcu pri finlnej grafickej
prave skrpt.
itateom elme spechy pri tdiu a osvojovan si tejto zaujmavej a dleitej
vednej disciplny, ktorej poznatky sa mu vyui na zabezpeenie kvalitnejch,
spoahlivejch, a hlavne bezpenejch siastok a kontrukci.

V Trnave 30. 9. 2007

Autori

1 VOD
Detrukcia kontrukcie, technologickho zariadenia alebo siastky me vznikn pri
medznom stave namhania v zsade dvoma spsobmi: plastickm kolapsom a krehkm
lomom.
Plastick kolaps vznik pri nesprvnom zaaen (preaenie siastky) alebo ak sa
zmen nosn prierez siastky kontrukcie (napr. renm navovej alebo korznej trhliny)
natoko, e sa stane poddimenzovanm. V prpade vskytu krehkho lomu nemus by
siastka poddimenzovan (me to by nesprvny kontrukn nvrh materilu pre dan
rieenie), ale najm v dsledku rznych skrehujcich degradanch mechanizmov me
klesn hevnatos materilu natoko, e predtm podkritick vekos chyby sa stane
kritickou.
Degradan procesy mono rozdeli do dvoch skupn. V prvej skupine s procesy,
ktor ved k vzniku necelistvost. V druhej skupine s procesy, ktor spsobuj skrehnutie
materilu, prpadne spsobia aj vznik necelistvost.
Cyklick dynamick zaaenie siastky me spsobi navov poruenie
s nslednm dolomenm v medznch podmienkach namhania.
Pri psoben naptia pri zvench a vysokch teplotch nastva teenie materilu
(creepov poruenie). Zvltnym typom lomov psobenm korzneho prostredia je korzne
poruovanie materilov (korzne praskanie pod naptm).
Medzn stav je stav materilu (siastky), v ktorom v dsledku malej zmeny
vonkajch a vntornch faktorov uritej (kritickej) vekosti a asu ich psobenia, materil
(siastka) skokom strat funkn a itkov vlastnosti. Prpadne postupn zmena funknch
a itkovch vlastnost v prevdzke siastok dosiahne kritick hodnotu.
Dosiahnutie medznho stavu zvis od dynamiky hromadenia pokodenia, ktor je
funkciou subtruktrneho a truktrneho stavu materilu, technologickch a kontruknch
charakteristk vrobku a podmienok jeho vyuvania. Zvis predovetkm od asu psobenia
a vekosti i priebehu faktorov, ktor samostatne alebo v superpozcii mu vyvola medzn
stav.
Medzn stav me vznikn v uritch podmienkach namhania v dsledku faktorov
vonkajch a vntornch. Medzi vonkajie faktory mono zaradi:
- mechanick zaaenia, ktor mu ma charakter statick, rzov alebo kombinovan,
priom vznamn postavenie m rchlos zaaenia a asov priebeh vonkajch sl. Pri

extrmnej hodnote mechanickho zaaenia je as dosiahnutia lomu vemi krtky

dochdza k rzovmu lomu,
- teplotu, ktor me by od absoltnej nuly do teploty tavenia materilu (aspo jednej asti
zo zloenho materilu), zvltny vznam m asov priebeh teplt a homologick teplota
(pomer psobiacej teploty k teplote tavenia materilu),
- prostredie, ktor me by plynn, kvapaln, tuh, chemicky upravujce zloenie
materilu na povrchu alebo v objeme siastky, chemicky agresvne, neutrlne, vkuum,
prpadne pasivan,
- energetick polia, ktor na materil alebo kontrukciu psobia v prevdzke, mu by
magnetick, elektrick, laserov, plazmov, neutrnov.
Medzi vntorn faktory patria:
- kontrukn a technologick charakteristiky siastky tvar, vekos, zmeny prierezov,
kontrukn vruby, spsob vroby, kvalita opracovania a prava funknch povrchov,
- metalurgick charakteristiky materilu a siastky chemick zloenie, vchodiskov
polotovar (odliatok, netvrnen polotovar, vkovok), tepeln, chemicko-tepeln,
chemick, tepelno-mechanick spracovanie,
- stav subtruktry, stav a charakter mikrotruktry (inklzie, necelistvosti, neistoty).
rove pokodenia materilu, resp. siastky charakterizuje hodnota vntornej
energie, najm v miestach jej koncentrcie alebo objemov podiel oblast s naruenm
kohzie materilu v dsledku psobenia vonkajch alebo vntornch faktorov medznho
stavu.
asov sek na dosiahnutie uritho medznho stavu materilu alebo siastky zvis
od vekosti a intenzity inku psobiacich faktorov.
Poruenie materilov me spsobi obrovsk kody. Uvedieme niektor prklady
pokodench kontrukcii. Na obr. 1.1 je znzornen rozlomen tanker, ktor stroskotal
v blzkosti franczskych brehov v r. 1999. Preval 30 000 ton ropnho oleja, ktor spsobil
ekologick katastrofu eurpskych rozmerov. Najsmutnejie je, e posdka plavidla zistila
18 hodn pred neastm trhlinu pod iarou ponoru. Nvrat tankeru do prstavu a preerpanie
oleja by si vyiadalo znan nklady, preto riskovali a pokraovali v plavbe. Siln vlnobitie
plavidlo nevydralo. Zasiahnut bolo 400 km pobreia a boli znien ple a farmy. Na
niektorch miestach vrstva oleja dosahovala hrbku 50 cm.
Na obr. 1.2 je zrten strecha vstavnej haly v Katoviciach. Poruenie vzniklo
v januri v r. 2006 v dsledku preaenia kontrukcie snehovou vrstvou. Znenie teploty
7

prostredia spsobuje zmenu mechanickch vlastnost materilu a zven riziko vskytu

krehkho poruenia v zvislosti od kvality pouitho kontruknho materilu.

Obr. 1.2. Zrten strecha vstavnej haly v

Katoviciach, janur 2006

Obr. 1.1. Rozlomenie 23 ronho tankera v

blzkosti Franczska v r. 1999 spsobila
trhlina v dolnej asti trupu

Poas leteckej exhibcie v Anglicku (Fairford Airbase) sa v dsledku vysokho

preaenia lietadlo rozlomilo (obr. 1.3). Urit podiel na pokoden lietadla m aj degradcia
materilu dsledkom navovho namhania v prevdzke.
Na obr. 1.4 je horiace nadzvukov lietadlo Concorde v r. 2000. Cudz predmet na
tartovacej drhe (40 cm dlh plechov psik, ktor odpadol z lietadla DC-10, ktor
tartovalo krtko predtm) spsobil roztrhnutie pneumatiky Concordu. Kusy odlietajcej
pneumatiky prerazili ndre v krdle lietadla, palivo sa vznietilo a motor zaal horie.
Zahynulo 113 ud.

Obr. 1.3. Rozlomen vojensk lietadlo

MiG29 na leteckej exhibcii

Obr. 1.4. Horiaci Concorde krtko po tarte

Na obr. 1.5 je znzornen znien kontrukcia rozostavanho najvieho mostu na

svete. Kolaps mostu v Quebecku v Kanade vznikol pri jeho stavbe v roku 1907. Je to najv
8

kolaps mostu v histrii. Pri havrii zahynulo 75 stavebnch pracovnkov. Na obr. 1.6 je
pohad na postaven nov most, sprevdzkovan po tragdii o 12 rokov neskr.

Obr. 1.5. Kolaps pri stavbe mostu v Quebecku

Obr. 1.6. Pohad na postaven nov most

Nad Mysom Canaveral (r. 1986) 73 seknd po tarte explodoval raketopln

Challenger (obr. 1.7). Havria bola spsoben stratou funknosti tesniacich krkov okolo
motora. Horce plyny v medzere spsobili odtrhnutie pravho motora, jeho nraz do ndre
s kvapalnm vodkom. Nasledoval vbuch a detrukcia raketoplnu. Tisce kskov padali na
zem takmer cel hodinu. Havriu nepreilo sedem astronautov.

Obr. 1.7. Explzia raketoplnu Challenger

Na obr. 1.8 a 1.10 je dokumentovan zlomen predn vkyvn rameno osobnho
automobilu. Nesprvnym bodovm zvarenm sa v prevdzke oddelili asti spjanch
vliskov, a to spsobilo stratu funknch vlastnosti vkyvnho ramena. Dsledkom
mechanickej navy vkyvnho ramena nastalo poruenie siastky.
Zlomen zuby ozubenho kolesa predlohovho hriadea z prevodovky itkovho
automobilu s uveden na obr. 1.11. Z metalografickch analz sa preukzalo, e predlohov

hriade nebol sprvne chemicko-tepelne spracovan. V procese karbonitridcie vzniklo

prestenie povrchovej vrstvy zubov a znenie itkovch vlastnost predlohovho hriadea.

50 mm

10 mm

Obr. 1.8. Zlomen vkyvn rameno prednej

npravy osobnho automobilu

Obr. 1.9. Pohad z opanej strany ramena,

oddelen asti vliskov v mieste dvoch
bodovch zvarov

5 mm

10 mm
Obr. 1.10. Detailnej pohad z obr. 1.9 na
nesprvne zvaren asti ramena npravy

Obr. 1.11. Zlomen zuby ozubenho kolesa

predlohovho hriadea z prevodovky
itkovho automobilu

Na obr. 1.12 a 1.13 s znzornen pokoden ozuben koles v dsledku

nevyhovujcej

istoty

vchodiskovho

polotovaru

materilu.

Zhluk

sstredench

rozvalcovanch neistt by mohol spsobi v prevdzke stroja rchlejie opotrebovanie,

degradciu zubov ozubench kolies a kontaktn navu. Mikrotruktra v priereze kolesa bola
znehodnoten, obsahovala mnostvo prov (obr. 1.14).
Zlomen kukov hriade z motora itkovho automobilu je uveden na obr. 1.15.
Pokodenie kukovho hriadea vzniklo v dsledku vysokocyklovej navy materilu.

10

2 mm

5 mm
Obr. 1.12. Znehodnoten povrch, pozorova
pry na zuboch ozubenho kolesa

Obr. 1.13. Pokodenie je spsoben

rozvalcovanmi neistotami, znanm
zneistenm vchodiskovho polotovaru

100 m

10 mm

Obr. 1.14. Znehodnoten mikrotruktra

v priereze ozubenho kolesa, leptan 3 % Nital

Obr. 1.15. navov lom, kukov hriade z

motora itkovho automobilu

Na obr. 1.16 je pohad na trhlinu riacu sa cez teleso a prrubu lisovacieho nstroja.
Pokodenie vzniklo v prevdzke dsledkom mechanickej navy a nesprvnej kontrukcie
lisovacieho nstroja. Teleso nstroja bolo vyroben z kalenej zliatinovej ocele X210Cr12
(pvodne 19 436). Prruba vyroben z uhlkovej ocele bola kontrukne rieen spojenm
zvarom.
Na obr. 1.17 je pohad na zlomen vinut pruinu pouvan do kosaiek. Pruina
vyrban z patentovanho drtu sa zlomila pri navjan vo vrobe. Analzou sa preukzal
nevyhovujci vchodiskov materil zlomenej vinutej pruiny. Patentovan drt obsahoval
znan povrchov chyby, trhliny (obr. 1.18).

11

10 mm

10 mm
Obr. 1.16. Trhlina riaca sa cez teleso
a prrubu nstroja

Obr. 1.17. Pohad na zlomen vinut pruinu

20 m
Obr. 1.18. Trhliny v priereze patentovanho drtu, leptan 3 % Nital

12

2 PLASTICK DEFORMCIA
Prevan vina materilov je v prevdzke mechanicky namhan. Z tohto dvodu s
pre ich pouitie rozhodujce mechanick vlastnosti (prunos, pevnos, plasticita,
hevnatos), ktor predstavuj zkladn charakteristiky sprvania sa materilov v procese
mechanickho namhania, vyjadruj ich odolnos proti deformcii a porueniu.
Na obr. 2.1 s znzornen ploch skobn tye po statickej skke ahom.
Psobenm vonkajch sl pri zaaovan skobnch vzoriek dochdza postupne k deformcii
materilu, zmene tvaru a v medznom prpade nastane poruenie (lom) skobnej vzorky.
Vekos deformcie (obr. 2.2) je vsledkom vzjomnho psobenia vonkajch
a vntornch sl, ktor deformcii brnia. Vntorn sily s dan vzjomnm silovm
psobenm truktrnych astc a zodpovedaj prslunej truktre (krytlovej mrieke)
materilov.

sila

20 mm
Obr. 2.1. Ploch skobn tye po skke ahom

2
deformcia

Obr. 2.2. Zvislos zaaujcej sily od deformcie.

Oblas prunch deformci (1). Oblas plastickch deformci (2).
Materily sa deformuj elasticky (prune) a psobenm dostatone vysokho
zaaenia aj plasticky (trvalo). Elastick deformcia nastva vtedy, ak zaaenie neprekro
urit medzu a vonkajie sily vychlia atmy mrieky z rovnovnych polh o vzdialenos
meniu ako polovica parametra mrieky. Elastick deformcia je vratn a mern
13

psobiacemu zaaeniu. Zaaenie vyvol urit deformciu, a po odstrnen zaaenia

vntorn sily vrtia truktrne astice sp do pvodnch polh. Materil nadobudne
pvodn tvar a rozmery. V krytalickch materiloch je v prunej oblasti zaaovania
zvislos naptie-deformcia (R-) linerna s kontantou mernosti E (modul prunosti
v ahu), a v tejto oblasti plat Hookov zkon:
R=E.

V prpade nekrytalickch materilov je charakteristick nelinerna zvislos naptiedeformcia.

Siastky rznych kontrukcii musia by v relnych prevdzkovch podmienkach
namhan zaaenm, ktor spsob len elastick deformcie. Vlastnosti materilov
v elastickej oblasti s rozhodujce pre kontrukciu a pevnostn vpoty siastok.
Plastick deformcia spsobuje trval zmeny materilu. S trvalou deformanou
zmenou svis zmena truktry, zmena mechanickch a fyziklnych vlastnosti materilu.
Oblas plastickch deformci je rozhodujca pre technologick ely, predovetkm
pre tvrnenie materilov. Plastick deformcia siastok v prevdzkovch podmienkach
spsobuje degradciu materilov a uplatuje sa aj pri vysvetovan rznych degradanch
procesov materilov.
Deforman zmeny v polykrytalickch materiloch s komplikovan nhodnou
orientciou jednotlivch zn a prtomnosou hranc zn, ktor vplvaj na proces deformcie.
Z tohto dvodu je vhodnejie tudova deformciu monokrytlu. Z hadiska mechanizmu
sa plastick deformcia uskutouje sklzom (pohybom dislokci - obr. 2.3a) alebo
dvojatenm (obr. 2.3b). Pri sklze dochdza k vzjomnmu posunutiu ast krytlu pozd
sklzovch rovn, ktor s zvyajne najhustejie obsaden atmami s vhodnou orientciou voi
psobiacemu naptiu (zvyajne s sklonen pod uhlom 45). Deformcia dvojatenm sa
prejavuje nhlym preskupenm ast krytlovej mrieky. Nov mrieka vo zdvojenej asti
krytlu je orientovan symetricky a zrkadlovo k rovine preklopenia. Deformcia sklzom sa
uskutouje iba v uritch krytalografickch rovinch a smeroch krytlu (obr. 2.4).
Uplatuj sa tri zkonitosti. Sklz vznik v rovinch najhustejie obsadench atmami, smer
sklzu sa zhoduje s niektorm zo smerov najhustejie obsadenm atmami a z danej skupiny
rovn a smerov je aktvny ten sklzov systm, v ktorom sklzov naptie v rovine sklzu
dosiahne urit kritick hodnotu kritick sklzov naptie krit .

14

Sklzy sa prejavuj v zrnch systmom rovnobench iar (obr. 2.5), ktor sa nazvaj
sklzov iary. V niektorch deformovanch kovoch mono sklzov iary vidie
makroskopicky aj na vyletenom povrchu vzoriek.
F
P
a

f
1

F
a

d
a)

f
b)

Obr. 2.3. Mechanizmus plastickej deformcie monokrytlu:

a sklzom (1 rovina sklzu), b dvojatenm (P rovina preklpania)

Al, Cu,
austenit
(K12, fcc)

ferit, Cr
(K8, bcc)
{110} <111>

{111} <110>

Zn
(H12, hcp)

ferit, Cr
(K8, bcc)

{112} <111>

{0001} < 2 1 1 0 >

Obr. 2.4. Sklzov roviny a smery sklzu v krytlovch mriekach K 8, K 12 a H 12

F

a)

b)

c)

Obr. 2.5. Schma deformcie monokrytlu: a) zrno pred deformciou,

b) zrno po deformcii sklzom, c) zrno po deformcii dvojatenm

15

Plastick deformcia dvojatenm sa asto vyskytuje v kovoch po rzovom zaaen

psobenm vysokej rchlosti deformcie a znen teploty (obr. 2.6). Naptie potrebn na
renie dvojaa je vyie ako naptie potrebn pre sklz (pohyb dislokci). Dvojat mu
vznikn aj dsledkom napt pri ohreve alebo pri fzovej premene.

[m.s-1]

1000

DVOJATENIE

100

.10-2

10

SKLZ
1,0

0,1
0,003

0,005

1
T

0,007

0,009

[K-1]

Obr. 2.6. Vplyv rchlosti deformcie a teploty na mechanizmus plastickej deformcie

Mechanizmus plastickej deformcie polykrytalickho materilu je in ako
v monokrytloch. Vznamn lohu zohrvaj hranice krytlov (zn) a vzjomn psobenie
susednch krytlov. Jednotliv zrn sa nedeformuj jednoduchm sklzom ako monokrytly,
pretoe by to znamenalo, e rzne zrn by sa deformovali v rznych smeroch a na hraniciach
zn by vznikali dutiny. Pretoe pri obvyklch teplotch dutiny nevznikaj, znamen to, e
kad zrno sa deformuje do tvaru urovanho deformciou jeho susedov.
Na hranici dvoch susednch krytlov sa stkaj rzne orientovan sklzov roviny.
Hranica krytlu je miestom mnohch porch v pravidelnom usporiadan mrieky, nachdza
sa tu mnostvo vakanci a cudzorodch atmov. Dislokcie, ktor sa v priebehu plastickej
deformcie pohybuj smerom k hranici krytlov, s hranicou blokovan a vytvraj na
hraniciach dislokan val. Nahromadenie dislokci vyvol nielen zvenie naptia v okol
dislokanho valu, ale tie zvenie naptia v susednch krytloch. Sklz potom vznik aj
v takch rovinch krytlu, ktor nie s priaznivo orientovan na smer zaaenia. Hranice zn
s prirodzenou prekkou pohybujcich sa dislokci a ich blokovanie na hraniciach zn sa
prejav intenzvnym spevovanm materilu.
Plastick deformcia materilu sa me realizova za tepla alebo za studena.
Deformcia za tepla sa uskutouje nad teplotou rekrytalizcie, ktor je 0,3 a 0,4 z teploty
16

tavenia materilu (TT). Plastickou deformciou za tepla sa vekos zrna materilu zmenuje,
ale nevznik spevnenie. Mono poui vie pretvorenie (deformciu) materilu bez rizika
vzniku trhln, resp. pokodenia. Plastickou deformciou za studena (deformanm
spevovanm) sa zvyuj pevnostn vlastnosti materilu, a plastick vlastnosti materilu
klesaj (obr. 2.7).

Re

400

Rm , Re

[%]

Rm

600

30
200

A10

[MPa]

800

20
A10

10

0
0

20

40

60

[%]

Obr. 2.7. Zmena mechanickch vlastnost nelegovanch ocel s nzkym obsahom uhlka
v dsledku plastickej deformcie za studena
Plastickou deformciou materilu za studena vznik textra (zrn s preden
v jednom smere), zvyuje sa hustota dislokci v materili z 106 cm-2 na 1012 cm-2, zvyuje sa
vntorn energia materilu (tm aj von entalpia G). Deformovan materil sa stva
termodynamicky nestabiln v porovnan s tm istm materilom dokonale vyhanm.
Ohrevom plasticky deformovanho materilu sa tto energia uvouje.
Odstrnenie spevnenia a textry deformovanho materilu je mon rekrytalizanm
hanm (obr. 2.8). Rekrytalizan hanie pozostva z uvoovania deformciou
nahromadenej energie, zotavenia, ktor je charakterizovan uvoovanm dislokci,
polygonizciou (usporiadanm dislokci do siet a tvorbou subzn) a primrnou
rekrytalizciou (rastom novch zn). Rekrytalizanm hanm sa obnovia plastick
vlastnosti materilu, zska sa polyedrick zrno, zmen sa jeho vekos a obnov sa schopnos
materilu k prpadnej alej poadovanej deformcii.
Plastickou deformciou sa v praxi vyrbaj valcovan plechy, vlisky, rzne profily
materilov, hlbok ndoby, asti karosri automobilov, lekrske ihly a alie siastky.

17

a) schematick znzornenie
plastickej deformcie za
studena a rekrytalizanho hania

b) zmena mikrotruktry tvrnenm za studena a v

procese rekrytalizanho
hania

c) zmena vlastnost materilu

po tvrnen za studena
a v procese rekrytalizanho hania

Obr. 2.8. Vplyv plastickej deformcie a rekrytalizanho hania na vybran charakteristiky

materilu (Rm medza pevnosti v ahu, Re medza klzu, A anos, rezistivita,
Tr rekrytalizan teplota, d vekos zrna)
Zverom uvdzame prklady pokodench polotovarov a siastok vzniknutch
v dsledku plastickej deformcie. Na obr. 2.9 je zobrazen prasknut vlisok z ocele po
plastickej deformcii za studena. Detailnej pohad pokodenia je na obr. 2.10. Prinou
pokodenia boli vysok naptia vzniknut v dsledku nevyhovujcej vchodiskovej truktry
materilu C 45. V mikrotruktre sa nachdzal lamelrny perlit. Sprvna vchodiskov
mikrotruktra materilu so zvenm obsahom uhlka pre tvrnenie za studena m by
tvoren globulrnym perlitom.
Na obr. 2.11 je pohad na strihan a ohban polotovar z legovanho kontruknho
materilu. Ohyb materilu siastky je na nesprvnej strane z pohadu strihanej hrbky psky.
Klasickm strihanm vznikaj v mieste ukonenia strihanej plochy trhlinky. V hornej asti
obrzku pozorova trhliny, riace sa do prierezu siastky. Pokodenie vzniklo v dsledku
ohbania nesprvneho vchodiskovho polotovaru materilu, ktor obsahoval mnostvo
povrchovch trhln (obr. 2.12).

18

15 mm

10 mm
Obr. 2.9. Prasknut vlisok z ocele po
plastickej deformcii za studena

Obr. 2.10. Detailnej pohad na prasknut

as vlisku

0,5 mm

20 m

Obr. 2.11.Trhliny na ohbanej asti vlisku,

REM

Obr. 2.12. Trhliny na povrchu legovanho

materilu, REM

Pokoden polotovar s makrotrhlinami po prvej opercii tvrnenia za tepla

(pechovania) je uveden na obr. 2.13. Pokodenie vzniklo tm, e u pouit vchodiskov
tyov polotovar obsahoval v pozdnom smere trhliny, ktor sa pri tvrnen roztvorili.
Na obr. 2.14 je uveden zdeformovan ojnica z motora osobnho automobilu.
Deformcia ojnice vznikla v prevdzke v dsledku preaenia. Automobil mal umiestnen
prvod na nasvanie vzduchu v spodnej asti a pri broden cez vysok hladinu vody sa tto
dostala priamo do valcov motora. Voda je nestlaiten, a tm spsobila vne pokodenie
motora.
Povrchov chyby hotovho vkovku po tvrnen za tepla s uveden na obr. 2.15.
Pokodenie je dsledkom nevyhovujcej kvality spracovvanho polotovaru, ktor obsahoval
povrchov trhliny.
Na obr. 2.16 je trhlina v priereze polotovaru tvrnenho za tepla. Nasledujcou
operciou v zpustke uzatvorenm trhliny v procese tvrnenia me vznikn na vkovku
preloka.
19

20 mm

15 mm

Obr. 2.13. Pokoden polotovar po prvej

opercii v procese tvrnenia za tepla

Obr. 2.14. Zdeformovan ojnica z motora

automobilu v dsledku preaenia
v prevdzke

20 mm

250 m

Obr. 2.15. Povrchov chyby, vkovok po

tvrnen za tepla

Obr. 2.16. Trhlina v priereze polotovaru

tvrnenho za tepla, oduhlien povrch

Pokoden hrboat nevyhovujci povrch vlisku po tvrnen za studena je uveden

na obr. 2.17. Pokodenie vzniklo v dsledku nevyhovujcej mikrotruktry vchodiskovho
materilu. Na povrchu polotovaru sa nachdzali hrub zrn feritu (obr. 2.18).

200 m

2 mm
Obr. 2.17. Pokoden povrch vlisku po
tvrnen za studena

Obr. 2.18. Mikrotruktra v priereze materilu

z obr. 2.17. Nesprvny vchodiskov stav, hrub
zrn na povrchu materilu.
20

3 OPOTREBENIE MATERILOV
Opotrebenie je definovan ako trval neiaduca zmena povrchu alebo rozmerov
tuhch telies spsoben bu vzjomnm psobenm funknch povrchov, alebo funknho
povrchu a mdia, ktor opotrebenie vyvolva. Prejavuje sa mechanickm odstraovanm
alebo premiestovanm astc z opotrebovvanho povrchu, prpadne za spolupsobenia
inch vplyvov (chemickch, elektrochemickch a pod.).
Meradlom opotrebenia je nielen bytok materilu, ale aj celkov zmena kvality,
prpadne aj tvaru funknho povrchu siastky. Opotrebenie spravidla zhor funkciu
siastky a vedie k jej predasnmu vyradeniu alebo k plnmu porueniu.
Faktory ovplyvujce opotrebenie:
pecifick zaaenie (normlov zaaenie), pri nezabehnutch povrchoch
pecifick zaaenie vplva na nelinerne opotrebenie,
pevnostn charakteristiky materilu,
trecie vlastnosti dvojice materilov (koeficient trenia ),
drsnos a zvlnenie povrchov,
molekulrne psobenie v mieste kontaktu, napr. mazanie (o - odpor v myku,
bezrozmern koeficient spevnenia molekulovej vzby),
teplota.
Hlavnmi initemi v procese opotrebenia s obvykle:
1. mikroplastick deformcie, vyvolan zatlaenm tvrdch astc do povrchu kovov a nava
povrchovch vrstiev pri opakovanom rzovom namhan. Tieto javy ved k vzniku
trhliniek a k vylamovaniu astc kovu z povrchu,
2. oxidcia kovu, podporovan plastickou deformciou a zvenm teploty v mieste dotyku.
Druhy opotrebovania poda normy STN 01 5050 s:
1. adhzne,
2. abrazvne,
3. erozvne,
4. kavitan,
5. vibran,
6. navov (kontaktn nava).

21

3.1 ADHZNE OPOTREBENIE

Kontaktn plochy relnych siastok nie s idelne hladk - k styku dvoch povrchov
nedochdza na celej obrysovej ploche, ale iba vo vekom pote dotykovch miest (vrcholov
nerovnost).
Pri prenose normlovho naptia s tieto miesta od loklneho zvenho tlaku
plasticky deformovan (obr. 3.1). Atmy obidvoch povrchov sa takto dostvaj do
bezprostrednho dotyku, vznikaj studen mikrospoje, ktor sa pri vzjomnom relatvnom
pohybe poruuj.
Plastick deformcia vrcholov nerovnost vyvolva ich spevnenie, v dsledku oho sa
spoje neporuuj v mieste pvodnch kontaktujcich sa plch, ale na rozhran spevnen nespevnen materil.
Oddelen astice sa mu sprva tromi spsobmi:
- prin sp k pvodnmu povrchu,
- zostvaj prinut k povrchu druhho telesa,
- vystupuj ako von astice medzi funknmi povrchmi.
Prklad adhzneho opotrebenia povrchu strinka je uveden na obr. 3.2. Vekos
adhzneho opotrebenia zvis od voby dvojice materilu a je priamo mern zaaeniu
a vekosti posuvu a nepriamo mern tvrdosti materilu. Veobecne mono opotrebenie
minimalizova pouitm rznych materilov, zvenm tvrdosti povrchu a mazanm.

50 m
Obr. 3.1. Adhzne opotrebenie

Obr. 3.2. Povrch strinho nstroja, adhzne

opotrebenie, REM

22

3.2 ABRAZVNE OPOTREBENIE

Abrazvne opotrebenie je charakterizovan oddeovanm astc z opotrebovvanho
povrchu ryhovanm a rezanm tvrdmi asticami, resp. ryhovanm a rezanm tvrdm a drsnm
povrchom druhho telesa (obr. 3.3 a 3.4). Typickm prkladom je brsenie kovovho
materilu brsnym papierom. K abrazvnemu opotrebeniu dochdza aj vtedy, ak sa medzi dva
pohybujce povrchy materilov dostan tvrd astice. Opotrebenie zvis od mnostva,
vekosti, tvaru a tvrdosti cudzch astc. Tvrd astice mu vznikn aj oddelenm ast
z povrchu materilu s ich nslednm deformanm a oxidanm spevnenm.

Obr. 3.3. Schma abrazvneho opotrebenia

Obr. 3.4. Abrazvne opotrebovan povrch

siastky, REM

Zkladn modely abrazvneho opotrebenia:

a) dvojtelesov opotrebenie,
b) trojtelesov opotrebenie.
Dvojtelesov opotrebenie abrazvne astice sa pohybuj nad opotrebovvanm povrchom,
napr. v lyiciach bagrov na abu trku (obr. 3.5a).
Trojtelesov opotrebenie uskutouje sa asticami lokalizovanmi medzi dvoma funknmi
povrchmi, ktor s vo vzjomnom relatvnom pohybe (obr. 3.5b). V praxi s to napr. euste
drviov sypkch hmt, neistoty medzi brzdovm kotom a brzdovmi dotikami.
Opotrebenie je o 2 a 3 rdy vyie ako v prpade dvojtelesovho opotrebenia.
Odolnos materilu proti abrazvnemu opotrebeniu zvis od jeho mechanickch
vlastnost, predovetkm od tvrdosti. V rozhodujcej miere uruje odpor proti vnikaniu
tvrdch astc do povrchu, ako aj odpor proti plastickej deformcii.
V prpade, e korodujci vrobok je tvrd a abrazvny, vytvoren korzia medzi

23

kontaktnmi plochami urchli abrazvne opotrebenie. Na rozdiel od tohto spsobu me

opotrebenie premiestni ochrann povrchov vrstvu korodujceho produktu, odkry nov
kovov vrstvu v korznej atmosfre, a tm urchli korzny proces.

a)

b)

Obr. 3.5. Zkladn modely abrazvneho opotrebenia:

a) dvojtelesov, b) trojtelesov opotrebenie
Zkladn typy interakci medzi asticou a povrchom materilu (obr. 3.6) s:
a) mikropluhovanie (s nzkocyklovou navou) - opakovan preklpanie vytvorench
hrebeov,
b) mikrorezanie - je vtlanie tvrdch astc do povrchu materilu,
c) mikropraskanie prejavujce sa vytvranm a renm trhln v dsledku vysokch napt
vnanch pohybujcimi sa abrazvnymi asticami do povrchu vemi krehkch materilov
(sklo, keramika).

a)

b)

c)

Obr. 3.6. Interakcia medzi asticou a povrchom materilu:

a) mikropluhovanie, b) mikrorezanie, c) mikropraskanie
S cieom zni abrazvne opotrebenie sa pouvaj rzne tesniace manety, gumov
tesnenia. Zabrni sa tm prstupu prachu a cudzch astc do kontruknho celku
(napr. v automobiloch rozvodovka, siastky v riaden a pod.). Lepie odolvaj opotrebeniu
24

tvrd povrchy materilov, legovan zoachten materily, nitridovan alebo boridovan

povrchy siastok a aj ocele TRIP (transformciou, indukovanou plastickou deformciou
vznik tvrd oteruvzdorn povrchov vrstva).

3.3 EROZVNE OPOTREBENIE

Erozvne opotrebenie je charakterizovan pokodzovanm funknch povrchov
cudzmi asticami nesenmi prdom kvapaliny, pary, resp. plynu (obr. 3.7) alebo samotnm
inkom prdiaceho plynu, pary, kvapaliny. Stupe opotrebenia zvis od druhu unanch
astc, rchlosti prdiaceho prostredia, od akosti materilu vystavenho erzii a uhlu dopadu
astc na povrch materilu.
astica
materilu A

povrch
materilu B

Obr. 3.7. Schma erozvneho opotrebenia

Erozvnemu opotrebeniu s vystaven naprklad siastky vodnch turbn,
ventiltorov, potrubia na dopravu sypkch hmt, povrchov plochy kozmickch lod
prechdzajce atmosfrou, rotorov listy vrtunkov a alie aplikcie.
Z hadiska znenia rizika erozvneho opotrebenia je vhodn zvi tvrdos povrchu,
poui kalen siastky, tvrdonvary, pecilne povrchov vrstvy, ale aj TRIP ocele.
Zvltnym

prpadom

opotrebenia

je

erzia

povrchu

elektrickm

oblkom

(elektroerzia). Takto opotrebenie me vznikn v rznych elektrickch istioch,

kontaktoch trolejovch veden, ramienok preruovaov v rozdeovaoch automobilov
v dsledku elektrickho oblka.

3.4 KAVITAN OPOTREBENIE

Vznik oddeovanm astc a pokodzovanm opotrebovvanho povrchu v dsledku
hydrodynamickch rzov pri zanikan kavitanch dutn (bubln) v prdiacej kvapaline

25

(obr. 3.8). Kavitan dutiny vznikaj v uritch miestach pri znen tlaku prdiacej
kvapaliny, m sa spsob, e pri danej teplote sa loklne dosiahne bod varu kvapaliny. Po
vyrovnan tlakov pri kondenzcii pr nastva prudk implzia kvapaliny do dutiny. Vekos
dutn je rdovo 10-2 cm a as ich existencie je len niekoko tiscin sekundy. Vek tlakov
rzy mu spsobi miestne plastick deformcie v oblastiach vekosti dutn, ktor ved
najskr k miestnemu pokodeniu a potom k vzniku jamiek zvuje sa hbka pokodenia,
m sa zmenuje funkn prierez siastky (obr. 3.9).
Materil m voi kavitanmu opotrebeniu urit inkuban dobu, poas ktorej
odolva, potom sa rchlos pokodenia zvyuje s asom exponencilne.

Obr. 3.8. Kavitan opotrebenie

Obr. 3.9. Schematick znzornenie vzniku kavt

Na znenie kavitanho opotrebenia sa pouvaj homognne materily s feritickou
alebo austenitickou mikrotruktrou. Feriticko-perlitick ocele nie s vhodn, pretoe na
rozhran feritu a perlitu vznik pokodenie v dsledku rznych vlastnost mikrotruktrnych
ast materilu. Nerozhoduje vdy tvrdos povrchu, astejie je dleitejia hevnatos
a prunos povrchovch vrstiev (vemi tvrd povrchy = menie plastick deformcie).

26

3.5 VIBRAN OPOTREBENIE (FRETTING)

Charakterizovan je oddeovanm astc a pokodzovanm opotrebovvanho povrchu
vzjomnmi oscilujcimi tangencilnymi posuvmi uritch oblast stykovch povrchov pri
psoben normlovho zaaenia (obr. 3.10). Vibran pokodenie je zloit proces, spojen
s periodickou tvorbou a detrukciou oxidickch filmov na povrchoch so vzjomnm trenm.
Dochdza k uvoovaniu astc materilu a k ich hromadeniu. Uvonen astice potom
materil pokodzuj abrazvne.
Z hadiska minimalizcie vibranho opotrebenia v kontrukcich je vhodn poui
medzilen, napr. z gumy, plastu alebo zvoli vhodn dvojicu materilov.

Obr. 3.10. Vibran opotrebenie. Oddeovanie astc medzi funknmi povrchmi.

3.6 KONTAKTN NAVA

Vznik cyklickm kontaktnm namhanm v povrchovch vrstvch telies v dsledku
navovho procesu. V mieste kontaktu (obr. 3.11) sa okrem cyklicky opakovanho
normlovho naptia uplatuje i sklzov naptie v dsledku trenia medzi funknmi
povrchmi. Vzjomnm psobenm tchto opakujcich sa napt vznikaj a ria sa trhlinky
v povrchovej a podpovrchovej vrstve materilu (obr. 3.12). Trhlinky sa vzjomne spjaj a na
kontaktnch plochch sa zane oddeova materil a tvoria sa jamky (pitting obr. 3.13
a 3.14).
Vznik pokodenia je podporovan materilovmi chybami, ako s inklzie,
provitos, mikrotrhliny a in. Kontaktn pokodenie me vznikn v loiskch, na vakch,
kladkch, apoch kukovch hriadeov, ale aj v skontaktovanch plochch dvojice materilov
koajnica - obrue kolies. V loisku sa vznikom pittingu rchlo rozri pokodenie aj na
alie oben drhy a spsob stratu jeho funknch vlastnost.

27

FN
FT

ah

tlak
trhliny

Obr. 3.11. Kontaktn nava loiska

Obr. 3.12. Vznik trhln kontaktnou navou

(FN normlov sila, FT trecia sila)

a)

b)

Obr. 3.13. Kontaktn nava:

a) pitting na valeku z loiska, b) pitting na telese loiska

500 m
Obr. 3.14. Pitting, funkn plocha loiska
Kontaktn nava m charakter navovho procesu, a preto je mon vyjadri
vzjomn vzah medzi stykovm naptm (Hertzov tlak z) a potom cyklov N do objavenia
sa prvho kontaktnho pokodenia (pittingu). Zvislos m podobn priebeh ako klasick
Whlerov krivka (obr. 3.15) a mono z nej uri medzu kontaktnej navy z max. dov.
28

(podobne ako medza navy pri klasickej nave). Je to maximlne stykov naptie, pri ktorom
nevznikne pokodenie povrchu ani pri nekonenom pote cyklov (zvyajne 108 cyklov).

Obr. 3.15. Medzn krivka poruovania pri kontaktnom zaaovan

Kontaktn

pokodzovanie

je

vrazne

ovplyvovan

prtomnosou

tvrdch

a ostrohrannch vtrsenn v povrchovch oblastiach kontaktujcich sa telies. Nepriazniv je

inok oxidov. Kontaktn pokodenie sa me prejavi aj ako naruenie povrchovej vrstvy
krehkm lomom, najm v materiloch s vemi malou schopnosou plastickej deformcie
(napr. sklo, keramick materily, tvrd povrchov vrstvy).
Pokodeniu mono preds pouitm povrchovch vrstiev s vysokou tvrdosou
zskanch kalenm legovanch materilov (obsah uhlka pribline 1 hm. %). Vhodn s
brsen a leten povrchy siastok s nzkou drsnosou. Neistoty, vtrseniny, ostrohrann
astice v materili, korzia a nedostaton mazanie zvyuj riziko z hadiska kontaktnho
pokodenia. V loiskch je limitujcim aj obsah zvykovho austenitu v truktre po procese
kalenia. Psobenm vysokch tlakov alebo vysokch teplt poas prevdzky loiska me
zvykov austenit pretransformova na martenzit. Tm sa zmenia rozmery a loisko sa me
zadrie.
Tepelnm,

chemicko-tepelnm

spracovanm,

povrchovm

kalenm,

tvorbou

pecilnych povrchovch vrstiev a mazanm je vo veobecnosti mon zska lepiu odolnos

siastok proti kontaktnej nave.
V zvere kapitoly uvdzame niektor prklady siastok svisiacich s opotrebenm
materilov. Na obr. 3.16 je znzornen zadret lisovnk v lisovacom nstroji. Vo vntri
29

nstroja vavo pozorova stopy po zadieran. Lisovnk aj lisovac nstroj boli nesprvne
kontrukne navrhnut. Na ich vrobu bola pouit legovan kontrukn oce (51CrV4)
zoachten na nzku pevnos 1000 MPa.
Na obr. 3.17 je dokumentovan prklad pouitia dvojice rznych materilov.
Z hadiska odolnosti proti adhznemu opotrebovaniu (zadieraniu) je v otvore ojnice v mieste
piestneho apu nalisovan puzdro z bronzu.

10 mm

10 mm

Obr. 3.17. Prklad dvojice materilov.

V mieste piestneho apu ojnice z motora
automobilu je nalisovan puzdro z bronzu.

Obr. 3.16. Zadret lisovnk vo vntri

lisovacieho nstroja. Vo vntri nstroja
pozorova stopy po zadieran.

Opotrebovan povrch tlanho krku zo spojky automobilu je uveden na obr. 3.18.

Z pvodnho kruhovho rozmeru 5 mm chba pribline 1,5 mm. Detailnej pohad na
opotrebovanie krku s vyuitm riadkovacieho elektrnovho mikroskopu je dokumentovan
na obr. 3.19. V miestach neopotrebovanho krku bol povrch oduhlien (obr. 3.20). Pouit
drt krku nebol sprvne patentovan.

5 mm

50 m

Obr. 3.18. Opotrebovan povrch tlanho

krku

Obr. 3.19. Povrch krku z obr. 3.18,

adhzno-abrazvne opotrebenie, REM

30

Na obr. 3.21 je pohad na opotrebovan strin hranu a bon plochu tvarovho

strinka. Strink sa pouval na strihanie zoachtench materilov s pevnosou 1000 MPa.

500 m

20 m

Obr. 3.20. V miestach neopotrebovanho

Obr. 3.21. Opotrebovan strin hrana a
krku je povrch oduhlien, leptan 3 % Nital bon plocha funknej asti strinka, REM
Opotrebovan brzdov kot z osobnho automobilu je na obr. 3.22. Pozorova
abrazvne opotrebenie plochy kota (obr. 3.23) a znaky kontaktnej navy (obr. 3.24).

5 mm
Obr. 3.22. Opotrebovan brzdov kot

Obr. 3.23. Detailnej pohad opotrebenia

kota z obr. 3.22, REM

Na obr. 3.25 je opotrebovan a otlaen povrch poisovacieho krku. V avej asti

v mieste opotrebenia krku pozorova plastick deformciu materilu.
Vyhriaty ap kukovho hriadea so znakmi adhzneho opotrebenia, zadierania je
uveden na obr. 3.26. Vyhriatie povrchu apu bolo spsoben nesprvnym mazanm.
Detailnej pohad na opotrebovan povrch apu kukovho hriadea je uveden na obr. 3.27.

31

Obr. 3.24. Kontaktn nava, funkn plocha

brzdovho kota, REM

Obr. 3.25. Opotrebovan a otlaen povrch

poisovacieho krku, REM

20 mm
Obr. 3.27. Pohad na trhlinu a opotrebenie
apu kukovho hriadea, REM

Obr. 3.26. ap kukovho hriadea,

pozorova znaky zadierania. Vyhriatie je
spsoben dsledkom nesprvneho
mazania.

Na obr. 3.28 je prklad adhzno-abrazvneho opotrebenia povrchu plantovho kolesa

z rozvodovky automobilu. Na inom mieste plantovho kolesa pozorova bytok materilu
v dsledku opotrebenia a stopy po zadieran (obr. 3.29).
Opotrebovan vypnacie palce membrnovej pruiny zo spojky automobilu s
zdokumentovan na obr. 3.30. Podobne aj v mieste opornho krku (obr. 3.31) pozorova
opotrebovanie membrnovej pruiny. Opotrebenie pruiny bolo spsoben cyklickm
dlhodobm pouvanm v prevdzke osobnho automobilu.
Pokoden drkovan hriade z prevodovky itkovho automobilu je uveden na
obr. 3.32. Z detailnejieho pohadu (obr. 3.33) pozorova znaky vyhriatia povrchu
a zadierania. Drkovan hriade nebol sprvne chemicko-tepelne spracovan.

32

5 mm

8 mm

Obr. 3.29. bytok materilu v dsledku

opotrebenia plantovho kolesa, stopy po
zadieran

Obr. 3.28. Kombincia adhzno-abrazvneho

opotrebenia plantovho kolesa z rozvodovky
automobilu

5 mm

5 mm
Obr. 3.30. Opotrebovanie vypnacch palcov
membrnovej pruiny

Obr. 3.31. Opotrebovanie membrnovej

pruiny zo spojky osobnho automobilu

5 mm

5 mm
Obr. 3.32. Drkovan hriade z prevodovky
itkovho automobilu

Obr. 3.33. Detailnej pohad z obr. 3.32,

pozorova stopy po zadieran

Na obr. 3.34 je pokoden palec vakovho hriadea. Detailnejou analzou

pozorova znaky kontaktnej navy (obr. 3.35) a aj abrazvne opotrebovanie povrchu palca
(obr. 3.36).

33

Erozvne opotrebovan matica z prpravku zariadenia urenho na spevovanie

povrchu siastok je uveden na obr. 3.37. Z pvodnho tvaru matice chba dsledkom
erozvneho opotrebenia pribline tretina materilu.

50 m

5 mm
Obr. 3.34. Vakov hriade z motora
osobnho automobilu

Obr. 3.35. Opotrebenie povrchu vakovho

hriadea, kontaktn nava, REM

50 m

5 mm

Obr. 3.36. Abrazvne opotrebovanie povrchu

vakovho hriadea, REM

Obr. 3.37. Erozvne opotrebovan matica

prpravku zo zariadenia urenho na
spevovanie povrchu

Na obr. 3.38 je abrazvne opotrebovan povrch siastky. Ryhy boli zisten kontrolou
vo vrobe. Vznikli pri navjan polotovaru s nzkou pevnosou (han na mkko) dsledkom
pouitch opotrebovanch ohbacch nstrojov.
Na obr. 3.39 je pokoden funkn as koajnice. Pozorova povrchov trhlinky,
oddelenie asti materilu v dsledku kontaktnej navy.
Pokoden kontaktn plocha ramienka z rozdeovaa osobnho automobilu je
zdokumentovan na obr. 3.40. Pokodenie je spsoben superpozciou mechanickho
opotrebenia a erziou elektrickm oblkom.

34

100 m

5 mm

Obr. 3.38. Pokoden povrch siastky, ryhy

vznikli pri navjan na mkko hanho
polotovaru

Obr. 3.39. Kontaktn nava funknej asti

koajnice

2 mm
Obr. 3.40. Ramienko z rozdeovaa automobilu. Pokoden kontaktn plocha superpozciou
opotrebenia a erziou elektrickm oblkom.

35

4 NAVOV PORUOVANIE MATERILOV

Prevan vina porch a havri v sasnosti je vyvolan navovmi procesmi,
degradciou vlastnost materilov v dlhodobej prevdzke a inkom vonkajieho prostredia.
Najdleitejm z nich je pokodzovanie mechanickou navou, ktor vedie k vzniku
a rastu trhliny, najastejie v koreni kontruknch a technologickch vrubov.
V sasnosti vystupuj do popredia otzky spojen s ochranou ivotnho prostredia.
Rozsiahle a nenvratn ekologick kody, spsoben havriami diakovch transportnch
tlakovch rozvodov, tankerov, cisterien pre eleznin a cestn dopravu, ropnch a inch
chemickch produktov v dsledku ich poruenia lomom, dnes u nemono vyjadrova len
sumou peaz.
Na ilustrciu uvdzame prklad navou pokodenej obrue kolesa rchlovlaku, ktor
sa stala v r. 1998 pri meste Eschede v Nemecku (obr. 4.1 a 4.2). Chyba bola v kontrukcii
kolies v snahe zabezpei prjemn cestovanie.

Obr. 4.1. Vagny rchlovlaku po havrii

Obr. 4.2. nava materilu obrue kolesa

rchlovlaku

Zdrojom vibrci pri cestovan dopravnmi prostriedkami s striedav sily vznikajce

v dsledku vle a nepresnost pri rotanch pohyboch strojnch zariaden, pri pohybe
dopravnch prostriedkov a ich ast. kodlivos mechanickho chvenia zvis od jeho
amplitdy, asovho priebehu, kmitotu a spektrlneho zloenia. Vibrcie vrazne
fyziologicky vplvaj na organizmus loveka (nauzea, zvracanie, bledos, strata koncentrcie,
stres, nadmern potenie, ...). Vibrcie organizmu mu vznikn aj inkom intenzvnych
akustickch pol. Zvl zdraviu kodliv s pri cestovan urit psma vibrci (sediacia
osoba 2 6 Hz, stojaca osoba 4 12 Hz). V cestnej doprave sa vyskytuj vibrcie
s frekvenciou 0 15 Hz (amplitda niekoko cm), na eleznici 2 3 Hz a frekvencie vibrci
v dopravnch lietadlch s 5 150 Hz.
36

Z hadiska pohodlnejieho cestovania bol kontruknou pravou kolies rozsah vibrci

vo vlakovej sprave posunut do vhodnejch frekvenci. Koles nprav boli zloen z dvoch
ast materilu s alou tlmiacou medzivrstvou. V prevdzke tm vznikla monos uritho
priehybu vonkajej asti obrue kolesa a na jej vntornej strane vznikali trhliny, ktor sa
postupne rili do prierezu materilu. Po prasknut vo vekej rchlosti bola obru
zdeformovan, vymrten a neastne vrazen jednm koncom do elezninho voza
a druhm zachyten v mieste koajovch vhybiek. Nastalo vykoajenie piateho a alch
vozov vlakovej spravy, a vzpt ich nraz do blzko sa nachdzajceho betnovho mostu.
Cestujci boli vystaven prudkmu nrazu, ktor mono porovna pdu zo tyridsiateho
poschodia mrakodrapu. Po havrii sa vetky dvojkoles prevdzkovanch vozov
rchlovlakov vymenili za celokovov.
nava kontruknch materilov je degradan proces nevratnch zmien vlastnost
a stavu materilu, ktor je vyvolan cyklickm mechanickm, tepelnm alebo tepelnomechanickm zaaovanm za sasnho psobenia alch internch a externch faktorov.
navov poruenie me nasta pri zaaovan strojnch siastok a kontrukci
asovo premenlivmi vonkajmi silami, vyvolanmi naptiami neprevyujcimi hodnoty
prpustn pri statickom zaaen, ktor mono z benho hadiska povaova za elastick.
Cyklick zaaenie me by:

jednoosov ah tlak,
rovinn ohyb alebo ohyb pri rotcii,
dvojosov ah alebo tlak a in.

Proces navy m kumulatvny charakter, predstavujci znenie pevnosti a ivotnosti

namhanej siastky, ktor sa v zvere poruovania prejav rastom makroskopickej navovej
trhliny a lomom. Riadiacim faktorom procesu navy je amplitda plastickej deformcie.
V rmci jednho zaaovacieho cyklu charakterizovanho maximlnou hodnotou
naptia max (sily Fmax) a minimlnou hodnotou naptia min (sily Fmin) mono definova
nasledovn pojmy:

max min

Amplitda naptia

a =

Stredn naptie cyklu

m =

Rozkmit naptia

= max min

Sinite asymetrie cyklu

R=

37

max + min

min Fmin
=
max Fmax

.
.

Pokia sa zaaovac cyklus pravidelne opakuje (v rmci zaaovacieho bloku)

hovorme o harmonickom zaaovan (obr. 4.3 vavo). V prpade, e sa poas zaaovania
nemen maximlna ani minimlna hodnota naptia, hovorme o zaaovan s kontantnm
rozkmitom naptia .

Obr. 4.3. asov priebeh naptia pre smern a nesmern zaaovac cyklus
V relnej prevdzke s vak siastky a zariadenia vystaven najastejie zaaovaniu,
ktor m neharmonick a nhodn charakter priebehu naptia v zvislosti od asu.
Na zklade charakteru nevratnch zmien, spsobench cyklickou plastickou
deformciou, mono tdia hromadenia navovho pokodenia znzorni aj vo Whlerovom
diagrame. Tvar diagramu sa zska z relnych laboratrnych navovch skok materilov pri
zaaovan s rznou hodnotou amplitdy naptia. Pre prpad smernho cyklickho
zaaovania spsobom ah tlak a han nzkouhlkov nelegovan oce m navov krivka
tvar znzornen na obr. 4.4. Medzi bodmi A C je oblas cyklickho teenia (aplikcia len
niekokch zaaujcich cyklov). Oblas krivky medzi bodmi C F mono konvenne
oznai ako asovan navov pevnos, priom oblas nzkocyklovej a vysokocyklovej
navy me by oddelen zlomom alebo diskontinuitou D D (v okol medze klzu je vek
rozptyl nameranch hodnt a stredn hodnota z nameranch hodnt nad a pod Re vykazuje
tatistick diskontinuitu). Nzkocyklov navu uvaujeme vtedy, ak je poet cyklov do lomu
104, pri vysokocyklovej nave je poet cyklov do lomu 105. Oblas bezpenho
namhania je pri zaaovan materilu amplitdami naptia nimi, ako zodpovedaj bodu F.
38

Naptie C nazvame medza navy. Poet cyklov do lomu pre oce, liatiny, me a ich
zliatiny 107, pre ahk kovy 108.

Rm

navov pevnos

asov

Re

apl

Bezpen
namhanie

Vysokocyklov
nava

Nzkocyklov
nava

Cyklick
teenie

D
b

Trval

D
E
c

C
Napl

NC
log N

- oblas vskytu nameranch hodnt

Obr. 4.4. tdi navovej ivotnosti v zjednoduenom Whlerovom diagrame:

sek a) vznik cyklickej mikroplastickosti, sek b) tdium nuklecie mikrotrhln,
sek c) tdium renia makrotrhliny, sek d) konen lom
V kadom tdiu hromadenia navovho pokodenia prevlda urit mechanizmus,
riaden viac alebo menej znmymi a overenmi zkonitosami. Je to tdium
mikroplastickch pochodov v celom objeme materilu s nasledujcim tdiom nuklecie
navovch trhln a tdiom ich renia s viac alebo menej detailnejm lenenm (obr. 4.5).

celkov navov ivotnos

nuklecia

renie
makrotrhln

renie
mikrotrhln

tdium nuklecie
mikrotrhln

konen
lom

tdium renia
trhliny

Obr. 4.5. tdi navovej ivotnosti

39

navov trhliny vznikaj na vonom povrchu cyklicky zaaovanch telies v miestach

koncentrcie cyklickej plastickej deformcie (miesta koncentrcie napt). Mu to by vruby
rzneho typu a pvodu, trval sklzov psy, inklzie, precipitty a nedokonalosti opracovania
povrchu, hranice zn, medzifzov hranice a pod. Koncentrciu naptia v povrchovej vrstve
telies zvyuje aj druh zaaovania, napr. pri ohybe, krten, ale aj excentricita zaaujcej sily
pri pulzujcom ahu a tlaku. Faktor intenzity naptia v mieste inklzie, precipittu alebo
aprirnej trhliny uritho tvaru je vdy v na povrchu ako vo vntri vzorky.
Na obr. 4.6 je znzornen model, v ktorom sa za trhlinu povauje intrzia a jej rast sa
vysvetuje ako prehlbovanie intrzie opakovanm sklzom v jednom sklzovom systme.
Neumannova predstava relatvneho pohybu kariet v dvoch sklzovch systmoch
(obr. 4.7) umouje prehlbovanie intrzie a do vzniku trhliny.
E

E
I

I
M

a)

c)

b)

Obr. 4.6. Schma vzniku a rozvoja navovch sklzovch psov v materili (M)
a schma rastu extrzi (E) a intrzi (I)
1

1
3
T

a)

+
a)

b)
1
3

d)

3
T

c)

1
3

e)

+
f)

Obr. 4.7. Model postupnho vzniku mikrotrhliny poda Neumanna pri cyklickom
zaaovan ( - ) ahov polcyklus, ( + ) tlakov polcyklus, ( ) dislokcie, T trhlina
40

Na konci tohto tdia sa v materili nachdzaj trval sklzov psy, vrazne je

ovplyvnen povrchov a podpovrchov vrstva. Uveden dsledky nemono odstrni
vyhanm alebo odletenm povrchovej vrstvy. Vzniknut povrchov mikrotrhliny sa
nachdzaj pozd aktvnych sklzovch rovn, v ktorch psob maximlne mykov naptie.
Vnimkou s interkrytalick mikrotrhliny.
alm cyklickm zaaovanm sa bude ri len jedna tzv. magistrlna navov trhlina.
Tto sa postupne nata do smeru kolmho vzhadom na vonkajie psobiace zaaenie
(obr. 4.8). Na ele trhliny vznik v dsledku vysokej koncentrcie naptia plastick zna
(pozri kap. 5). Jej vlastnosti vznamne vplvaj na al proces renia navovej trhliny.

3
4
1

Obr. 4.8. Schma postupu renia navovej trhliny: 1 prv etapa renia, 2 druh etapa
renia, 3 neefektvne krtke trhliny, 4 plastick zna na ele trhliny
Prechod roviny trhliny z aktvnej sklzovej roviny do roviny kolmej k vonkajiemu
zaaeniu sa oznauje ako prechod od krytalografickho renia (I. tdium renia) do
nekrytalografickho renia (II. tdium renia) trhliny. Nekrytalografick renie v druhej
etape riadi normlov naptie, priom v obidvoch etapch pri zvyajnch teplotch
zaaovania sa trhlina ri transkrytalicky.
V prvom tdiu je rchlos renia navovch trhln vemi mal. Tento prpad je
typick pre hladk teles bez primrnych vrubov. Ak sa vyskytuj ostr vruby, ktor mu
by kontrukn, technologick alebo metalurgick, zodpoved renie navovej trhliny
II. tdiu.
Tvar navovch lomov sa vrazne li od typickch tvarov lomov, ktor vznikaj pri
statickom alebo rzovom zaaovan. Lomov plocha (obr. 4.9) obsahuje viditen lastrovit
41

znaky v dsledku postupnho renia trhliny. S to rastov (postupov) iary, ktor mu by

odozvou na zmenu zaaovania, zmenu prostredia, teploty alebo loklne zmeny truktry
a stavu telesa (napr. loklnym deformanm spevnenm). V zvislosti od druhu materilu
a podmienok namhania mu ma rznu vekos a rozostupy a obvykle maj tvar
zakrivench iar so stredom zakrivenia pribline v mieste, kde vznikla navov trhlina. Toto
miesto sa nazva ohnisko navovho lomu. Teles s vrubom maj tvar iary a zakrivenie
ovplyvnen geometriou vrubu, z ktorho lom vychdza. S rastom vzdialenosti od ohniska sa
drsnos povrchu lomu zvuje v dsledku zmeny stavu naptosti svisiacej so zmenenm
nosnho prierezu merne s rastom trhliny. Na povrchu navovej asti lomu sa mu
vyskytova radilne stupne, pribline paraleln so smerom renia lomu. Radilne stupne
vznikaj v mieste styku trhln riacich sa v rznych rovinch povrchu lomu. Oblas
zvykovho lomu (statick dolomenie preaenm) m vrazne hrub a lenitej povrch.
radilne
stupne
dolomenie

ohnisko lomu

1. tdium
rastov iary
2. tdium

Obr. 4.9. Schma navovho lomu

Vyuitm riadkovacej elektrnovej mikroskopie mono na lomovej ploche navovch
trhln pozorova iary (striacie), ktor oznauj pozciu ela trhliny po spench
zaaovacch cykloch (obr. 4.10). Vzdialenos striaci zodpoved okamitmu (loklnemu)
rozreniu trhliny poas jednho napovho cyklu. Hoci striacie nemono pozorova vdy,
vo veobecnosti je akceptovan, e trhliny sa ria rovnakm mechanizmom.

42

5 m
Obr. 4.10. Striacie vyjadrujce pozciu ela trhliny po zaaujcom cykle,
ktor spsobil prrastok dky trhliny, REM
Okrem cyklickho mechanickho zaaenia vplvaj na navov poruovanie alie
faktory, z ktorch niektor s uveden v tab. 4.1:
a) vonkajie faktory: frekvencia a asymetria zaaovania, vekos strednho naptia, stav
naptosti, agresivita a teplota prostredia, histria zaaovania, hrbka a vekos telesa,
existencia trhln, vrubov a inch geometrickch diskontinut, vlastnosti povrchovej vrstvy,
b) vntorn faktory: mikrotruktrny stav materilu a jeho chemick zloenie, vekos zrna,
tvar a rozloenie nekovovch vtrsenn, vekos predchdzajcej deformcie a pod.
Tab. 4.1. Vplyv vybranch faktorov na medzu navy c
Ak uveden faktor rastie
medza navy C [MPa]
frekvencia

asymetria

teplota

agresivita prostredia

rozmer zrna

Re

Rm

Vina kontrukci, materilov, obsahuje chyby, poruchy, ktor vznikaj poas vroby
(naprklad pri zvran) alebo sa vytvraj v prevdzke. Celkov ivotnos kontrukcie je
reprezentovan renm navovej trhliny z nehomogent a necelistvost nachdzajcich sa
v materili. Toto je dleit z hadiska predikcie navovej ivotnosti mnohch kontrukci.
Na obr. 4.11. s znzornen etapy renia navovch trhln z rznych typov porch.
Z obrzku vidie, e renie navovch trhln z mikrozrodkov (tdium B) predstavuje

43

pribline 20 % z celkovej konenej ivotnosti. V prpade renia sa navovch trhln

z aprirnych porch (tdium A) je obdobie dlhie. Najnepriaznivej je prpad renia sa
navovch trhln z makrotrhln (tdium C). Trhlina je mimoriadne efektvny koncentrtor
naptia a deformcie. Deforman pole na ele trhliny spolu s mikrotruktrnymi
parametrami materilu riadi sprvanie sa trhliny v zaaovanom telese.
konen ivotnos

nekonen ivotnos

1m

monos registrovania
trhln pomocou
nedetruktvnych metd

10-2

neriace sa trhliny

10-4
vekos zrna
10-6

10-8
10-10
0

bez vzniku trhln

parameter mrieky
20

40

60

80

100

% navovej ivotnosti
Obr. 4.11. Prehad rznych prpadov renia sa navovch trhln.
A tdium nuklecie, B mikrotrhliny, C makrotrhliny.
Na ilustrciu uvdzame v tab. 4.2 mechanick vlastnosti zisten zo skok ocele
54SiCr6 (STN 41 4260) pouvanej pre listov per odpruenia nkladnch vozidiel.
Zoachten oce s pevnosou Rm = 1452 MPa m medzu navy C pribline len 29 %
z hodnoty dohovorenej medze klzu Rp 0,2 , zistenej zo statickej skky ahom.
Tab. 4.2. Mechanick charakteristiky ocele 54SiCr6 (pvodne STN 41 4260)
Rm
[MPa]

Rp 0,2
[MPa]

A5
[%]

Z
[%]

HV 10

KCU
[J.cm-2]

C
[MPa]

1452

1358

14

45,9

404

52

400

Makroskopick vzhad navovch lomov poas mechanickho namhania pri

obvyklch teplotch a prostrediach zvis od spsobu namhania, geometrickho tvaru telesa,

44

mikrotruktry, vlastnost materilu a od stavu povrchu. Na obr. 4.12 je navov lom

hnacieho hriadea z npravy automobilu. Makroskopicky mono rozli tyri psma:
1. Ohnisko poruenia psmo zaiatku navovej trhliny. Obyajne sa nachdza na obvode
prierezu, kde vplyvom tvaru siastky, spsobom namhania, prtomnosou chb alebo
aprirnych trhln vznikla koncentrcia napt a koncentrcia cyklickej plastickej deformcie.
V prpade vieho potu mlo vzdialench ohnsk sa vytvraj stupienky.
2. Oblas postupnho rozvoja. Zahruje prevaujci podiel lomovej plochy vytvorenej
renm jednej alebo viacerch dlhch navovch trhln. Povrch lomu je jemn, mono
pozorova navov (postupov, odpoinkov) iary, prpadne sekundrne trhliny, sekundrne
stupienky alebo mal oblasti nhleho renia trhliny.
3. Oblas urchlenho rozvoja. Nachdza sa v zverenej oblasti lomovej plochy vzniknutej
renm navovej trhliny. Od predchdzajcej asti sa odliuje najm vou drsnosou
povrchu lomu vplyvom vyej rchlosti renia navovej trhliny.
4. Psmo konenho lomu (dolomenie). M obyajne dobre odliten vzhad od lomu
vytvorenho renm navovej trhliny. Najastejie je predstavovan vizulne krehkm
lomom alebo matnm hevnatm lomom. Konen lom vznik vtedy, ak navov trhlina
dosiahne kritick dku.

1
3

2
4
Obr. 4.12. navov lom hnacieho hriadea: 1 ohnisko poruenia, 2 oblas postupnho
rozvoja, 3 as urchlenho rozvoja, 4 psmo konenho lomu (dolomenie)
Na obr. 4.13 je tvar skobnch vzoriek pouvanch v laboratrich na urenie
navovch vlastnost materilov, vzorka s vrubom pre ohyb za rotcie a hladk skobn
45

vzorka. Z aplikovanch hodnt napt a potu cyklov do lomu mono stanovi Whlerov
krivku.

20 mm
Obr. 4.13. Tvar skobnch vzoriek na navov skky.
Vzorka s vrubom a hladk skobn vzorka.
Zo vzhadu navovch lomov, tzn. pomeru plch vzniknutch renm navovch trhln
a konenho lomu, z ich vzjomnej polohy a tvaru mono stanovi charakter namhania,
vekos nominlneho naptia a rove zaiatonej koncentrcie napt. Na obr. 4.14 s
znzornen typick povrchy navovch lomov skobnch ty kruhovho prierezu pri
rznych podmienkach namhania.
Tepeln nava vznik psobenm zmien teploty, m sa dosiahnu cyklick mechanick
naptia, ktor vyvolaj hromadenie pokodenia. Proces tepelnej navy je zloit tm, e
preber komplikovanos mechanickej navy a sasne psob teplota. Mechanick vlastnosti
materilov zvisia od teploty a menia sa v zvislosti od asu namhania. Z tohto dvodu je
potrebn pri tepelnej nave pota s prejavmi teenia materilu, relaxcie, fzovmi
a mikrotruktrnymi premenami a pod.
Na rozdiel od nzkocyklovej navy mono tepeln navu charakterizova takto:
a) plastick deformcia sa koncentruje do najviac zohriatych oblast telesa, men (zniuje)
sa medza klzu materilu,
b) pri stlaen zohriatych vzoriek vznik vyboenie, pri ahu miestne zenie,
c) vznik degradcia vlastnost materilu so zmenou disperzity fz, me vznikn
skrehnutie,
d) vznamn funkciu zohrva tepeln vodivos materilu (v nerovnomerne zohriatom
telese pri nzkej tepelnej vodivosti materilu vznikaj vie naptia),
e) hodnota sinitea tepelnej rozanosti m pri tepelnej nave vznamn funkciu,
f) zloen (kompozitn) materily maj rozdielny sinite tepelnej rozanosti
jednotlivch fz. Medzifzov hranica je miestom vzniku trhliny.

46

Vysok nominlne naptie

Nzke nominlne naptie
hladk vzorka
vzorka s vrubom
hladk vzorka
vzorka s vrubom
ah a ah tlak

jednostrann ohyb

obojstrann ohyb

ohyb pri krten

Obr. 4.14. Makroskopick vzhad navovch lomov skobnch ty kruhovho

prierezu pri rznych podmienkach namhania (ierna plocha je dolomenie)
Tepelnomechanick nava vznik psobenm zmien teploty a sasnm namhanm
siastok cyklickm mechanickm zaaenm. Opakovan zmeny teploty pri nerovnomernom
ohreve a ochladzovan, ak upevnenm telesa zabrnime dilatcim, sa prejavia vznikom
napt, ktor v niektorch podmienkach dosahuj hodnotu blzku statickej medzi klzu. Pri
zvench teplotch renie trhln vyaduje niie hladiny mechanickho zaaovania ako pri
izbovej teplote. So zvenm teploty rastie inok agresivity prostredia.
K teoretickej asti kapitoly dopame aj praktick relne prklady navovch lomov
siastok s uvedenm prin, ktor viedli k pokodeniu. Na obr. 4.15 je hnac hriade zo

47

zadnej npravy starieho osobnho automobilu. Zlomenie hriadea vzniklo poas prevdzky
automobilu. Druh as z hnacieho hriadea zostala v kueovom otvore brzdovho bubna
(obr. 4.16). Lomov plocha hriadea vykazovala charakteristick znaky vysokocyklovej
navy (obr. 4.17). Povrch kueovej asti hriadea (obr. 4.18) bol korzne pokoden. Jamky
na povrchu kueovej asti mono charakterizova ako dsledok psobenia frettingu. Trhlina
sa rila v dsledku cyklickho mechanickho zaaenia v miestach korzneho pokodenia
povrchu spjanm jednotlivch dutn (obr. 4.19). Mikrotruktra hriadea bola feritickokarbidick (obr. 4.20), vyhovovala zoachtenmu stavu materilu. Prina pokodenia bola
v dsledku opotrebovania a pokodenia geometrie drky hriadea (obr. 4.15) neodbornou
montou. Vou medzi hnacm hriadeom a brzdovm bubnom vznikli podmienky pre
prdavn cyklick namhanie a renie navovho lomu.

10 mm

10 mm

Obr. 4.15. Zlomen hnac hriade

Obr. 4.16. Pohad na zlomen as hnacieho

hriadea, ktor zostala v kueovom otvore
brzdovho bubna

500 m

4 m

Obr. 4.17. navov lom s charakteristickmi

navovmi a odpoinkovmi iarami, REM

Obr. 4.18. Korziou pokoden povrch

hriadea v blzkosti lomovej plochy, REM

48

10 m

25 m
Obr. 4.20. Jemn feriticko-karbidick
mikrotruktra hriadea v mieste lomu,
leptan 3 % Nital

Obr. 4.19. Povrch hriadea. Trhlina sa ri

v miestach korzneho pokodenia spjanm
jednotlivch dutn, REM.

Zlomen a zdeformovan asti ojnice z osobnho automobilu s uveden na obr. 4.21

a 4.22. Pokodenie ojnice vzniklo op v prevdzke automobilu. Lomov plocha ojnice
uveden na obr. 4.23 vykazuje charakteristick navov a odpoinkov iary vzniknut
v dsledku vysokocyklovej navy. Mikrotruktra ojnice (obr. 4.24) je bainitick, vyhovuje
zoachtenmu stavu materilu. Pozorovan boli viacer trhliny, ktor sa rili z vntornej
strany ojnice (zo strany apu kukovho hriadea) smerom do prierezu ojnice. Pokodenie
ojnice vzniklo v dsledku prirodzenho opotrebovania materilu, zmenou kontruknej vle,
a tm aj uritou monosou prdavnho cyklickho pohybu ojnice v prevdzke motora.

20 mm

10 mm

Obr. 4.21. Prehadn pohad na pokoden

ojnicu osobnho automobilu

Obr. 4.22. Pohad na meniu as zlomenej

ojnice

49

20 m

500 m
Obr. 4.23. Lomov plocha ojnice, navov
lom, REM

Obr. 4.24. Bainitick mikrotuktra v jadre

ojnice a ukonenie trhliny, leptan 3 % Nital

Na obr. 4.25 s uveden zlomen strinky. Pokoden s v mieste ich upnacej asti.
Lomov plocha strinka (obr. 4.26) zodpoved nzkocyklovej nave, s iniciciou z ostrho
vrubu nachdzajceho sa v mieste zmeny prierezu nstroja. Na znenie vskytu uvedenho
pokodenia mus by vyroben plynulej prechodov rdius v mieste upnacej asti
strinkov.

20 mm
Obr. 4.25. Zlomen strinky v mieste
upnacej asti

500 m
Obr. 4.26. Inicicia lomu strinka je z miesta
ostrho vrubu (mal prechodov rdius
v mieste zmeny prierezov)

Na obr. 4.27 je pokoden pridriava, ktor sa pouval v strinom nstroji.

Makroskopicky pozorova z obrzku charakteristick znaky navovho poruenia.
Pokodenie nstroja vzniklo dsledkom cyklickho dynamickho namhania v prevdzke
a vskytom ostrho vrubu na obvode pridriavaa v mieste prechodu prierezov, kde vznikla
koncentrcia napt a postupn inicicia a renie navovch trhln do prierezu (obr. 4.28).
Vntorn otvor v nstroji vrazne zoslabuje jeho prierez, vznik vysok hladina napt.

50

Pridriava bol vyroben z nstrojovej zliatinovej ocele a kalen v celom priereze na tvrdos
62 HRC. Z hadiska predikcie pre dan rieenie by bolo vhodnejie vyrobi plynulej
prechodov rdius a pridriava chemicko-tepelne spracova, napr. nitridova. Tm by sa
zskali priaznivejie itkov vlastnosti z hadiska opotrebenia a aj navy materilu.
V povrchovej nitridovanej vrstve nstroja sa zskaj dsledkom disperznho spevnenia
nitridmi tlakov naptia, ktor s vhodn z hadiska navovho namhania a jadro nstroja
s niou tvrdosou m aj urit hodnotu hevnatosti.

10 mm

500 m

Obr. 4.27. navov lom pridriavaa

pouvanho v strinom nstroji

Obr. 4.28. Lomov plocha vykazuje

charakteristick znaky navovho poruenia,
REM

Zlomen kukov hriade z dieselovho motora autobusu je uveden na obr. 4.29.

Lomov plocha zlomenho apu (obr. 4.30) vykazuje znaky navovho poruenia. Na
zlomenom

ape

(obr.

4.31)

pozorova

znaky

opotrebenia,

vyhriatia,

zadierania

a makroskopicky aj dve povrchov trhliny riace sa v smere osi apu v dke cca 20 mm.
Podobne aj al nezlomen ojnin ap kukovho hriadea bol modro sfarben, vykazoval
znaky vyhriatia a zadierania. Vyhriatm povrchovo kalench apov, pravdepodobne
nesprvnym mazanm v prevdzke, vznik strata povrchovej tvrdosti, stability mikrotruktry,
zmeny mechanickch vlastnost a zadieranie apov. V dsledku toho vznikaj v povrchovch
vrstvch apov vysok naptia, z ktorch dynamickm namhanm v prevdzke motora sa
iniciuj trhliny a ri sa navov lom.
Na obr. 4.32 je dokumentovan navov lom skrutky, ktor bola uren na upevnenie
bloku prevodovky osobnho automobilu. V prpade, ak pri monti skrutiek (naprklad pri
opravch automobilov) nie je pouit sprvny krtiaci moment alebo chbaj v montnom
spoji prun podloky, ahko me vznikn navov lom skrutiek.

51

50 mm
Obr. 4.29. navov lom ojninho apu kukovho hriadea
z dieselovho motora autobusu

30 mm

10 mm
Obr. 4.31. Zlomen ap hriadea vykazuje
znaky opotrebovania. V smere osi apu sa
ria dve trhliny v dke cca 20 mm.

Obr. 4.30. Makroskopick pohad na

lomov plochu apu hriadea, vavo
pozorova vyhriatie apu

V prevdzke automobilu vibrciami vznikne va montneho spoja, a tm aj monos

rchleho pokodenia skrutiek, pretoe zvit skrutiek je vlastne vrubom. Taktie nesprvna je
mont skrutiek s pouitm vysokho krtiaceho momentu, pretoe v montnom spoji je
vysok hodnota strednho naptia m a navov vlastnosti sa mu zhori. Pri nesprvnom,
extrmne vysokom predpt montneho spoja me pouit naptie dosiahnu, prpadne
prekroi aj medzu klzu materilu skrutky. Tm vznik spevnenie plastickou deformciou
materilu za studena a dochdza k zmene mechanickch a itkovch vlastnost spoja.
Prasknut nosnk prvesu nkladnho automobilu je uveden obr. 4.33. Pokodenie sa
rilo z prechodovej oblasti zvaru prakticky cez cel prierez profilu nosnka v dke pribline
200 mm. Po rozplen prasknutho nosnka (obr. 4.34) boli pozorovan navov trhliny,
riace sa z miesta zvaru nosnka. Makroskopicky pohad na prieny rez ktovm zvarovm
spojom je na obr. 4.35. Z obrzku pozorova mnostvo chb, vavo vidie tepeln

52

ovplyvnenie predchdzajcim zvranm alebo odstraovanm predchdzajceho zvaru. Medzi

zvranmi siastkami je vek medzera. Zvary s nekvalitn, boli pozorovan ostr
prechody, ktov zvar je uroben nesprvne. V tepelne ovplyvnenej oblasti zvaru (obr. 4.36)
sa nachdzalo viacero necelistvost typu saenn a trhln. Vo zvarovom kove bol pozorovan
vskyt medzikrytlovch horcich trhln. V prechodovej zne medzi ktovm zvarom
a nosnkom bol zisten vskyt trhln, z ktorch bol iniciovan navov lom (magistrlna
trhlina). Pozorovan trhliny patria do kategrie tzv. studench (oneskorench) trhln, ktor
vznikaj po ukonen zvrania ako synergick dsledok vskytu mikrotruktry citlivej na
vodkov skrehnutie (prtomnos uritho obsahu atomrneho vodka a vysokej hodnoty
napt). Vodk mohol pochdza z nedostatone oistenho povrchu a odmastenia siastok
pred zvranm. Vysok hodnota napt vyplva z nevhodnej geometrie uloenia zvaru.

5 mm
Obr. 4.32. navov lom skrutky v bloku
prevodovky

25 mm
Obr. 4.33. Prasknut nosnk prvesu
nkladnho automobilu. Inicicia pokodenia
je z prechodovej oblasti zvaru.

20 mm

10 mm

Obr. 4.35. Makroskopick pohad na zvar

v reze nosnka z obr. 4.33, leptan poda
Heyneho

Obr. 4.34. Detail z obr. 4.33 po rozplen

nosnka. Inicicia navovho pokodenia je
z miesta zvaru nosnka.

53

navou pokoden lisovac nstroj je uveden na obr. 4.37. Po vytvoren vaku

nasledoval pnsobn von pd nstroja na stenenie steny vlisku. Inicicia lomu je zo
spodnej funknej asti nstroja. Morfolgia lomovej plochy dokumentuje zrchlen renie
navovho lomu smerom hore k vntornej zvitovej asti lisovacieho nstroja. Lisovac
nstroj bol vyroben z nstrojovej zliatinovej ocele odporanej pre zven tlakov
namhanie, kalen na vysok tvrdos (62 HRC) v celom priereze. Z hadiska predikcie
ivotnosti by bolo vhodnejie extrmne namhan lisovac nstroj chemicko-tepelne
spracova, vytvori pecilnu povrchov vrstvu, zska rozdielne tvrdosti v jadre a na povrchu
nstroja.

10 mm

100 m
Obr. 4.36. V prechodovej zne zvaru boli
pozorovan horce trhliny, leptan
3 % Nital

Obr. 4.37. navov lom lisovacieho

nstroja, inicicia lomu je zo spodnej
funknej asti nstroja

Na obr. 4.38 je znzornen prasknut krok valivho loiska. Vypnacia ptka loiska
je iastone opotrebovan. Trhlina sa rila v mieste vypnacej ptky loiska. Po rozplen
krku loiska (obr. 4.39) vidie, e ohnisko navovho lomu je v mieste ostrho vrubu
vypnacej ptky loiska. Lomov plocha loiska vykazuje prevane interkrytalick
pokodenie (obr. 4.40). Mikrotruktra loiska nevyhovuje, pretoe je tvoren hrubmi
ihlicami martenzitu s nzkym podielom globulrnych karbidov (obr. 4.41). Tento druh
mikrotruktry vznik v procese kalenia pouitm vyej teploty austenitizcie alebo po dlhej
vdri na teplote austenitizcie. Vzrastie vekos austenitickho zrna, po kalen s hrubie
martenzitick ihlice, vie zvykov naptia a zvi sa aj obsah zvykovho austenitu.
Takto mikrotruktra m zven citlivos na vznik trhln a zniuje aj itkov vlastnosti
loiskovho materilu. Na sprvne tepeln spracovanie loiska vplva aj stav mikrotruktry

54

vchodiskovho materilu. Vhodn mikrotruktra pred kalenm m by tvoren globulrnym

perlitom.

20 mm

5 mm

Obr. 4.38. Prasknut krok valivho loiska

nkladnho automobilu

10 m

Obr. 4.39. Ohnisko navovho lomu je

z ostrho vrubu vypnacej ptky loiska

20 m

Obr. 4.40. Lomov plocha loiska, vysok

podiel interkrytalickho poruenia, REM

Obr. 4.41. Mikrotruktra s mierne hrubmi

tvarmi martenzitu, nzky podiel
globulrnych karbidov, leptan Vilella-Bain

Prasknut odliatok zo zliatiny hlinka (silumnu) je uveden na obr. 4.42. Trhliny sa

ria v najslabom priereze odliatku, v mieste vyfrzovanho vrubu, ktor vznikol trieskovm
obrbanm asti plochy za elom vyvenia siastky. V hornej asti obr. 4.43 vidie, e
z vytvorenho ostrho vrubu siastky sa ri navov lom a dolomenie prierezu je v pravej
asti lomovej plochy. Ostr vruby vemi zniuj itkov vlastnosti odliatkov vyrobench zo
zliatin Al (silumnov).
Poisovac krok, ktor bol zlomen v dsledku degradcie navou, je uveden na
obr. 4.44. V kontrukcii krok zabezpeoval uloenie ozubenho kolesa na drkovanom
hriadeli. V prevdzke v dsledku opotrebenia otvoru ozubenho kolesa vznikla nesprvna

55

va medzi ozubenm kolesom a drkovanm hriadeom a postupn cyklick navov

poruenie poisovacieho krku (obr. 4.45).

10 m

10 m

Obr. 4.42. Prasknut odliatok z Al zliatiny,

trhlina sa ri v mieste ostrho vyfrzovanho
vrubu

Obr. 4.43. Lomov plocha z obr. 4.42.

navov lom sa ri z ostrho vrubu smerom
do prierezu odliatku.

10 mm
Obr. 4.44. Zlomen poisovac krok
v dsledku navovho poruenia

Obr. 4.45. Lomov plocha z obr. 4.44.

navov lom, REM.

Na obr. 4.46 je znzornen zlomen kovacia zpustka, pouvan na vrobu vkovkov.

navov lom sa ril z funknej vntornej asti zpustky. V procese kovania psob na
kovaciu zpustku loklne vysok teplota, polotovary s zohriate pribline na teplotu 1000 C,
prpadne aj vyiu. alej psob rzov namhanie z mechanickho kukovho lisu na
vytvarovanie polotovarov. Poruenie zpustky mono charakterizova ako dsledok tepelnomechanickej navy. Podobne je na obr. 4.47 dokumentovan prasknut forma na vrobu flia.
Detailnej pohad na trhlinu je na obr. 4.48. Pokodenie je dsledkom tepelnej navy
materilu.
Nzkocyklovou navou pokoden asti tvarovch strinkov s znzornen na
obr. 4.49. Vo vntri strinkov je zvit na upevnenie, ktor psob kontruknm vrubom.
Z vntra zvitu strinkov sa ri navov pokodenie do prierezu nstrojov.
navovmu poruovaniu podliehaj aj in typy materilov, napr. keramick materily,

56

plasty, kompozity a pod. Na obr. 4.50 je zdokumentovan navov lom dmskeho podptku
vyrobenho z plastu. Z obr. 4.51 vidie ohnisko poruenia, postupn renie lomu, rastov
lnie a oblas dolomenia podptku.

15 mm

30 mm
Obr. 4.47. Forma na vrobu flia. Vo vntri
formy pozorova trhlinu.

Obr. 4.46. Nzkocyklov nava kovacej

zpustky v dsledku tepelno-mechanickho
zaaovania

2 mm
Obr. 4.48. Detailnej pohad na trhlinu.
Tepelno-mechanick nava nstroja.

10 mm
Obr. 4.49. Nzkocyklov nava, zlomen asti
tvarovch strinkov

10 mm

5 mm

Obr. 4.50. navov lom dmskeho podptku

Obr. 4.51. Detailnej pohad, ohnisko

poruenia je v dolnej asti lomovej plochy
57

Na obr. 4.52 je uveden klinov reme, pouvan v osobnom automobile, ktor bol
pokoden v dsledku navy materilu. Po pronej prevdzke a najazden 50 tisc
kilometrov bolo na vntornej asti klinovho remea zisten jeho prasknutie. Okrem miesta
prasknutia mono makroskopicky pozorova na klinovom remeni alie menie trhlinky
v prienom smere v dsledku degradcie materilu. Klinov reme je kompozit zloen
z dvoch materilov. V priereze obsahuje spevujce vlkna, ktor aj pri prasknut asti
remea zabezpeia urit as jeho funknos.

miesto pokodenia

5 mm
Obr. 4. 52. navou pokoden klinov reme
pouvan v osobnom automobile
Na obr. 4.53 je uveden prasknut kryt termostatu pouvan v osobnom automobile.
Pokodenie siastky z plastu vzniklo dsledkom tepelnej navy materilu.

Obr. 4.53. Prasknut kryt termostatu z osobnho

automobilu

58

Zverom strune zhrnieme poznatky, ktor mono uplatni v praxi z hadiska predikcie
navovho poruenia siastok. Veobecne na degradciu materilu navou vplva druh
namhania, teplota, prostredie, ale aj alie faktory, ako kontrukcia a technolgia vroby
siastky, metalurgick histria vroby a kvalita pouitho materilu.
Vemi dleit je vdy sprvny nvrh kontrukcie z hadiska poiadaviek namhania
a tvar jednotlivch siastok. Siastky by nemali obsahova zbyton vruby a nhle zmeny
prierezu. Medza navy je vemi citliv na kvalitu povrchu. Zniuje sa, ak je povrch materilu
zoxidovan alebo sa na povrchu nachdzaj nerovnosti po trieskovom obrban. Zpichy,
technologick pokodenia povrchu, rzne chyby (narazenia manipulciou alebo montou)
vrazne zniuj odolnos proti navovmu porueniu, pretoe povrchov vrstvy siastok s
vdy najviac namhan. V tchto miestach vznik koncentrcia napt. Vhodn je hladk,
brsen alebo leten povrch siastok.
Pre pruiny, hriadele, ozuben koles a alie siastky sa vyuva finlne spevovanie
povrchu gukovanm. Spevnenm povrchu sa vytvoria v povrchovej vrstve siastok
tlakov naptia, ktor priaznivo vplvaj z hadiska navy. Relne povrch siastok me
obsahova mikrotrhliny, tepelnm spracovanm me vznikn aj loklne oduhlienie
materilu. Gukovanm (dopadom malch astc tuhho mdia s vysokou kinetickou
energiou) sa iastone eliminuje aj vplyv prpadnho menieho oduhlienia povrchu
siastok. Vytvorenm tlakovch napt v povrchovej vrstve sa eliminuje negatvny vplyv
existujcich mikrotrhln na povrchu materilu z hadiska ich renia v prevdzke.
Vborn navov vlastnosti maj jemnozrnn tvrnen materily, ocele s jemnou
feriticko-karbidickou mikrotruktrou vytvorenou pri zoachovan alebo po tepelnomechanickom spracovan.
Zoachtenm materilov sa zvi medza klzu a medza pevnosti materilu, zvi sa aj
medza navy, m sa zskaj vhodnejie vlastnosti materilu z hadiska mechanickho
namhania. Zoachten materily maj aj alie vhody, ako vysok vrubov hevnatos,
anos a odolnos proti krehkmu lomu.
Siastky po chemicko-tepelnom spracovan alebo povrchovom kalen maj priazniv
vlastnosti z hadiska navy. V povrchovch vrstvch tchto siastok sa vytvoria tlakov
naptia v dsledku spevnenia prostrednctvom martenzitickej truktry alebo disperznho
spevnenenia pri procesoch nitridcie, ktor priaznivo vplvaj na navov odolnos
siastok.

59

Odlievanm alebo tepelnm spracovanm materilu s vyuitm vkuovej techniky sa

dosahuje lepia prevdzkov ivotnos siastok, lebo obsahuj menej kodlivch prvkov
a s lepie odplynen.
Zvranm siastok vznik v mieste zvaru truktrny vrub. Pri nesprvnom zvran
me materil skrehn (vodkov skrehnutie), mu vznikn horce a studen trhliny, ako
aj vysok vntorn naptia vo zvarovom kove a v tepelne ovplyvnenej oblasti. Naptia vo
zvaroch mono zni pomalm chladnutm, hanm s pomalm chladnutm alebo
vibrovanm telies. In prerozdelenie napt vo zvaroch mono dosiahnu aj poklepom
kladivom alebo kontrolovanm krtkodobm preaenm kontrukci. Krtkodobm
preaenm zsobnkov (pulzy naptia v blzkosti medze klzu materilu) bola preden
ivotnos zvranch zsobnkov v chemickom priemysle. Chyby vo zvaroch ovplyvuj aj
navov vlastnosti a prevdzkov ivotnos celch kontruknch celkov. Dleit vo vrobe
siastok a kontrukci je defektoskopick kontrola, ktorou sa identifikuj trhliny, ale aj in
chyby. Samozrejme, z hadiska predikcie prevdzkovej ivotnosti je dleit kontrola
mikrotruktry a mechanickch vlastnost siastok tak, aby boli dosiahnut parametre
predpsan vo vkresovej dokumentcii.
Korzia (s vnimkou medzikrytlovej korzie a korzneho praskania pod naptm)
spsobuje pokodenie povrchu siastok, v dsledku oho vznik vek mnostvo rznych
nerovnost psobiacich vrubovm inkom a vrazne sa zniuje medza navy materilu.
Vo vrobnch organizcich sa realizuj laboratrne navov skky siastok a celch
kontruknch celkov (napr. spojok, motorov, nprav, prevodoviek a pod.). Vrobcovia
automobilov vykonvaj aj skky ivotnosti kompletnch automobilov s vyuitm
skobnch drh a relne aj v cestnej premvke.
Mont skrutkovch spojov sa mus zabezpei so sprvnym krtiacim momentom
pouitm overench momentovch kov. Nesprvnou montou, napr. pri opravch strojov,
zariaden alebo v prevdzke, ak sa uvon kontrukn spoj, alebo sa nadmerne opotrebuj
siastky, mu sa vytvori podmienky na vznik navovho poruenia prdavnm cyklickm
namhanm.

60

5 ZKLADY LOMOVEJ MECHANIKY

Vina lomov v technickej praxi vznik v dsledku renia sa trhln, ktor boli
iniciovan pouitm nedokonalej technolgie vroby (napr. pri zvran) alebo vznikli
v procese prevdzky (nava materilu, korzia).
Nuka o vzniku lomov z trhln nachdzajcich sa v namhanom telese sa nazva
lomov mechanika. Zaober sa zkonitosami sprvania sa trhln pri namhan telesa
a podmienkami vylenia monosti nestabilnho (t.j. nhleho, nekontrolovatenho)
krehkho lomu pri zaaeniach nepresahujcich medzu klzu. Trhlina - je trval miestne
poruenie atmovch vzieb za sasnho vzniku novch povrchov (obr. 5.1).

poruen vzby

Obr. 5.1. Schma vzniku trhliny poruenm atmovch vzieb

V praxi sa v materiloch nachdzaj chyby, medzi ktor patria aj trhliny. Niektor
prklady vskytu trhln v materiloch s uveden na obr. 5.2 a 5.7. Ak maj trhliny prpustn
vekos, neovplyvuj negatvne funkn vlastnosti materilu.

10 m

50 m
Obr. 5.2. Trhliny na povrchu materilu,
tepelne spracovan oce

Obr. 5.3. Povrch legovanho materilu

valcovanho za studena, REM

61

200 m
Obr. 5.4. Trhlina riaca sa vo vystrihnutom
otvore siastky, materil C 90, REM

1 mm
Obr. 5.5.Trhliny, povrch tyovho polotovaru
valcovan za tepla

50 m

100 m
Obr. 5.6. Trhliny v priereze tyovho
polotovaru, leptan 3 % Nital

Obr. 5.7. Trhliny riace sa v priereze

ozubenho kolesa, leten stav

Lom v kovoch sa uskutouje procesom deformcie a loklneho poruovania na ele

riacej sa trhliny. Lomov proces sa v relnych kovoch sklad z viacerch etp:
a) vznik trhliny - vo vrobnom procese alebo poas namhania, v dsledku mechanickho,
chemickho alebo tepelnho inku, priom tieto faktory mu psobi sasne
(napr. korzia pod naptm),
b) stabiln renie (rast) trhliny - dka trhliny sa zvuje plynulo malou rchlosou.
Vyskytuje sa pri teen, nave a hevnatom lome kovovch materilov,
c) inicicia nestabilnej trhliny predstavuje krtky asov okamih pri prechode trhliny zo
stavu stabilnho do stavu nestabilnho rastu. Poda princpov lomovej mechaniky sa
trhlina zane ri nestabilne (rozbehne sa), ak dka trhliny alebo hodnota psobiaceho
naptia dosiahne kritick vekos (energia elastickej naptosti dosiahne hodnotu
povrchovej energie novovznikajcich povrchov),

62

d) nestabiln renie (rast) trhliny uskutouje sa pri kontantnom napt psobenm

elastickej energie nahromadenej v telese. Nestabiln trhlina poru teleso iastone alebo
plne na dve alebo viac ast. Prebyton von elastick energia, ktor sa nespotrebovala
na renie trhliny, sa premen na kinetick energiu oddelench ast telesa,
e) zastavenie trhliny - nestabiln trhlina sa zastav, ak sa zmenia podmienky, ktor
podmieuj nestabiln renie:
- zvi sa odpor proti nestabilnmu reniu (zvi sa lomov hevnatos materilu),
- nhle sa zni naptie,
- nhle poklesne energia elastickej naptosti na nepatrn hodnotu.
Krehk poruenie materilu potom mono povaova za nestabiln separciu astc
telesa pri napt niom ako medza klzu. Vznik nhle a ri sa vysokou rchlosou.
V priebehu poruenia nedochdza k vej makroplastickej deformcii.
Vznik krehkho lomu podmieuj faktory, ako mikroskopick a makroskopick
koncentrtory naptia, dynamick namhanie, nzka teplota a vek energia elastickej
deformcie v namhanom telese. Krehkos nie je typick pre vetky kovy, ale vznik len
v niektorch kovoch a iba pri uritch podmienkach zaaenia. Je to teda stav materilu pri
danch podmienkach namhania, nie vlastnos materilu.
Hodnotenie odolnosti materilu proti krehkmu porueniu sa vykonva na zklade
dvoch zkladnch kritri:
1. kritrium zaloen na prechodovej teplote,
2. kritrium zaloen na princpe renia trhln.

5.1 KRITRIUM PRECHODOVEJ TEPLOTY

Niektor materily pri zmene podmienok zaaenia (najm teploty, stavu naptosti,
rchlosti zaaenia) nhle prechdzaj z hevnatho do krehkho stavu. Tto tendenciu
maj kovy s mriekou typu K8 (bcc), hlavne ocele s nzkym obsahom uhlka a nzkolegovan
ocele. Kovy s mriekou typu K12 (fcc) tto tendenciu nemaj. Prechod z hevnatho do
krehkho stavu sa prejavuje zmenou mechanickch vlastnost.
Na zklade tohto kritria sa uruje teplota, nad ktorou v namhanej asti neme
nasta nestabiln rast trhliny, teda neme djs ku krehkmu porueniu. Teplota, pri
ktorej nastva prechod od hevnatho do krehkho stavu, spojen s prudkm poklesom

63

medze pevnosti a plastickosti, sa oznauje ako prechodov (tranzitn) teplota. Zisuje sa

nasledovnmi metdami:
skka vrubovej hevnatosti,
skka nulovej hevnatosti,
skka vekch telies na rzov ohyb,
skka teploty zastavenia trhliny.

5.2 KRITRIUM RENIA TRHLINY (LOMOVEJ MECHANIKY)

Lomov mechanika sa poda oblasti deformcie pri namhan rozdeuje:
a) linerna elastick lomov mechanika (LELM) - pre namhanie telesa v elastickej oblasti
deformcie. Predpoklad sa, e trhlina sa ri len v elastickom stave naptosti (v celom
rozsahu zaaovania plat Hookov zkon),
b) elasticko-plastick lomov mechanika (EPLM) - pre namhanie v elasticko-plastickej
oblasti deformcie. Zaha existenciu plastickej zny na ele trhliny (= plasticky
deformovan oblas materilu. Deforman pole na ele trhliny spolu s mikrotruktrnymi
parametrami riadi sprvanie sa trhliny v zaaovanom telese).
5.2.1 Linerna elastick lomov mechanika
Linerna elastick lomov mechanika je zaloen na analze vekosti a distribcie
naptia a deformcie v tesnej blzkosti korea trhliny. Pri napovej analze sa
predpokladaj tri zkladn spsoby namhania (otvrania) trhliny a separcie (oddeovania)
materilu v jej koreni (obr. 5.8):

spsob I - zodpoved otvraniu trhliny ahovm naptm kolmm na trhlinu,

spsob II - je charakterizovan rovinnou mykovou deformciou (premiestovanm)

kolmo na elo trhliny,

spsob III - predstavuje mykov premiestovanie rovnobene s elom trhliny (strih).

Poda uvedench spsobov namhania trhliny sa hodnoty sinitea intenzity naptia

rozliuj oznaenm prslunou slicou: I, II alebo III.

64

II

III

y
x

F1
F3

F2
F1

F2

a) roztvranie

(KIC)

F3

b) myk

c) strih

(KIIC)

(KIIIC)

Obr. 5.8. Spsoby zaaovania vzhadom na polohu chyby a oznaenie lomovej

hevnatosti indexami KIC , KIIC , KIIIC
V praxi je najastej I spsob otvrania trhliny. V zvislosti od hrbky telesa mu pri
tomto stave v oblasti korea trhliny nasta dva rzne stavy naptosti:
1. stav rovinnej naptosti - ak vetky zkladn naptia psobia v jednej rovine. Nastva
v prpade vemi tenkej platne, ktor bude deformovan zpornou deformciou (stlan),
2. stav rovinnej deformcie ak sa vetky zkladn deformcie vyskytuj v jednej rovine.
Nastva v prpade platne vekej hrbky, plata bude namhan trojosovm ahovm
naptm.
Odpor materilu proti vzniku krehkho lomu telesa s trhlinou sa v lomovej mechanike
oznauje ako lomov hevnatos. Lomov hevnatos sa v jednotlivch oblastiach
lomovej mechaniky vyjadruje nasledovnmi kritriami:

v oblasti LELM - KIC - kritick sinite intenzity naptia,

v oblasti EPLM - IC - kritick rozovretie trhliny, JIC - vyuitm J-integrlu.

Kritick sinite intenzity naptia

Odolnos proti rastu trhln z porch sa poda linernej elastickej mechaniky hodnot
siniteom intenzity naptia K. V prpade nekonene irokej platne zaaovanej spsobom
I naptm v smere kolmom na rovinu renia trhliny s dkou 2c plat:
KI = . .c

[MPa.m 1/2]

Ak koeficient intenzity naptia dosiahne kritick hodnotu nastane lom. K tomu

djde len vtedy, ak aplikovan naptie prekro kritick hodnotu alebo trhlina dosiahne

65

kritick rozmer. Kritick hodnota sinitea KIC sa oznauje ako lomov hevnatos. Potom
mus plati, e:
KI = KIC

Lomov hevnatos KIC je materilov vlastnos, ktor zvis od chemickho

zloenia a mikrotruktry kovu (istota, stav povrchu, spsob spracovania), od teploty (pri
vych teplotch kles medza klzu a vzrast vekos plastickej zny a deformcie) a hrbky
materilu (m je via hrbka, tm je vie naptie v smere hrbky). m m materil
vyiu hodnotu KIC , tm ho pri danej vekosti trhliny mono poui pre vie zaaenia
a kontrukcia m pri rovnakom zaaen men prierez a niiu hmotnos.
Lomov hevnatos KIC sa hodnot skkou na skobnom telese s vrubom, ktor je
zakonen navovou trhlinkou (pripravenou na navovch strojoch). Teleso sa pri skke
zaauje tak, aby sa trhlina otvrala ahovm naptm kolmm na jej povrch (spsobom I).
Tento spsob zaaenia sa dosahuje bu excentrickm ahom, alebo ohybom, poda toho sa
pouvaj dva typy skobnch vzoriek (obr. 5.9). Skobn vzorka sa pri danej teplote
zaauje a do lomu. V priebehu skky sa zaznamenva diagram, ktorm je zvislos
zaaenie (sila) - rozovretie (zvovanie rky vrubu). Poda typu zznamu sa stanovuje
provizrna hodnota lomovej hevnatosti KQ. Ak je splnen podmienka rovinnej deformcie:

K
a, c 2 ,5. Q
Re

potom sa tto hodnota povauje za hodnotu kritickho koeficienta intenzity naptia.

F
2

l = 2b
u

F
2

c
A
a

F
F

FQ

0,05tg

Obr. 5.9. Skobn vzorky na skku lomovej hevnatosti pri rovinnej deformcii KIC .
Skobn vzorka na trojbodov ohyb (A), skobn vzorka na excentrick ah (B).

66

5.2.2 Elasticko-plastick lomov mechanika

Popis nestabilnho rastu trhliny v materili a odolnos proti vzniku krehkho poruenia
sa v elasticko-plastickej lomovej mechanike hodnot teriou kritickho rozovretia trhliny IC
alebo vyuitm JIC integrlu.
Kritick rozovretie trhliny - IC COD (Crack Opening Displacement)
Princp tejto terie vychdza z podmienky, e trhlina sa zane nestabilne ri
v okamihu, ke plastick deformcia v jej koreni dosiahne kritick hodnotu (obr. 5.10).
V prpade, e mme teleso bez zaaenia so zaiatonou ostrou trhlinou, je rozovretie
trhliny 0 = 0. Pri zaaen silou F1 sa kore trhliny prune deformuje (rozovrie) na hodnotu
1. Pri vej sile F2 prekro naptie v koreni trhliny medzu klzu Re a oblas korea sa
plasticky deformuje. Hodnota rozovretia 2 bude potom predstavova set prunej
a plastickej deformcie v koreni. Ak psobme na teleso kritickou silou Fc , dosiahne celkov
deformcia v koreni kritick hodnotu. Rozovretie trhliny nadobudne kritick hodnotu c
(obr. 5.11) a v tom okamihu sa zane trhlina ri. Je to charakteristika zvisl od rozmerov
skobnho telesa a na rozdiel od KIC nie je materilovou kontantou.

F1

VC

V2

V1

V0

FC

F2

0=0

F1

F2

FC

Obr. 5.10. Princp kritickho rozovretia trhliny

Kritick rozovretie trhliny c sa experimentlne uruje z meranho rozovretia okraja
vrubu VC , poda vzahu:

c =

VC
z

1 + n. c +

wc

[mm] ,

kde n je rotan faktor, zahrujci vplyv naptia na prierez vzorky pod vrubom s trhlinou
a medzu klzu materilu, c je vekos trhliny, w je zkladn rozmer telesa.

67

= kr
1

cef
rpl

PZ

PZ

= kr
a)

b)

Obr. 5.11. elo trhliny pri elasticko-plastickom sprvan materilu (a), charakter plastickej
zny (PZ) na povrchu (1) a v strednej asti telesa (2) pred elom trhliny (b)
Hodnota c zvis od teploty, podobne ako hodnota K. Predpokladom pouitia kritria
rozovretia trhliny je, e hodnota c zisten laboratrne na skobnch tyiach zodpoved
hodnote c v okamihu nestability trhliny v relnom materili, pri rovnakej teplote, rchlosti
zaaovania a stave naptosti.
Hodnota VC

sa ur z diagramu (obr. 5.12). V praxi je potom mon zska

v pevnostnom vpote kritick lomov naptie kr poda vzahu:

E .Re . c
.c

kr =

[MPa] ,

kde E je modul prunosti, Re je medza klzu, c je kritick roztvorenie trhliny, c je dka

trhliny.

VC
rozovretie V [mm]

III.

Prv nestabiln
rozvoj trhliny
zaaenie F [N]

Poruenie rchlym
lomom
FC
lom

II.

zaaenie F [N]

zaaenie F [N]

I.

FC

VC
rozovretie V [mm]

Zaiatok stabilnho rastu

trhliny, urme napr. metdou
zmeny elektrickho potencilu
lom

FC

VC
rozovretie V [mm]

Obr. 5.12. Diagram zaaenie F rozovretie trhliny V pri urovan

kritickho rozovretia trhliny c

68

V tab. 5.1 je uveden lomov hevnatos a kritick vekos trhliny pre nestabiln
renie trhliny niektorch vybranch typov materilov.
Tab. 5.1. Hodnoty lomovej hevnatosti a kritickej vekosti trhliny na vznik nestabilnho
renia lomu
ckr
KIC
Materil
Stav spracovania
[MPa.m1/2]
[mm]
uhlkov oce
normalizan hanie
150
desiatky
nzkolegovan oce

zoachtenie

80

jednotky

vytvrden dural

30

plasty hevnat

10

1 a 2

plasty krehk

0,3 a 1

desatiny

kontrukn keramika Si3N4

stotiny

AlCu4Mg1

Kritrium J-integrlu
Kritrium je zaloen na zisovan lomovej hevnatosti telesa obsahujceho trhlinu
poda energetickho princpu. Podstatou je zisovanie zmeny potencilnej energie v okol
trhliny, ktor je pri nestabilite trhliny analogick so zmenou uvonenej energie deformcie.
Pre dan teleso sa hodnota J-integrlu zisuje bu vpotom, alebo experimentlne. Pri
experimentlnom stanovovan hodnoty J-integrlu sa zaznamenva zvislos F f (silapriehyb telesa pri trojbodovom ohybe). Potom hodnota J-integrlu bude mern ploche A pod
krivkou F f. Hodnota JIC je mern ploche diagramu po bod nestability trhliny alebo po bod
pomalho nrastu trhliny (bod C). Poiadavkou je, aby obe osi F [N] a priehyb f [mm] boli
ciachovan. Pri skke mu nasta tri charakteristick prpady poruenia skobnho telesa
(obr. 5.13):
a) poruenie nastane nhlym krehkm lomom (obr. 5.13a) alebo skokovm nrastom trhliny
bez pomalho rastu trhliny, hodnota J je mern ploche A pod krivkou F f.
b) nhle poruenie nastane po pomalom raste trhliny c (obr. 5.13b). Hodnota J je mern
ploche A pod krivkou F f po bod C, v ktorom nastal nrast trhliny:

J0

3,75.Rm

c < 0 ,2mm +

c) poruenie nastane po vraznej plastickej deformcii skanho prierezu, o sa prejav na

zaaovacom diagrame poklesom sily (obr. 5.13c). Hodnota J je mern ploche Am pod
krivkou F f po bod Fmax.

69

F
C

FC

Fmax.

A0
A

Am

fC

fC

a) nhly krehk lom

fm

b) poruenie po
pomalom raste
trhliny

fm

c) poruenie po
vraznej plastickej
deformcii

Obr. 5.13. Charakteristick zvislosti sila (F) priehyb (f) prislchajce pokodeniu
skobnho telesa pri skan JIC :
fC = priehyb po bod C pre prpad (a) po lom, pre prpad (b) do zaiatku kontantnho rastu
trhliny v materili, fm = priehyb pri maximlnej psobiacej sile
Hodnota J sa vypota zo zaaovacch diagramov (obr. 5.13) pomocou vzahu:

J=

2.( A A0 )
[N.mm-1] resp. [kJ.m-2] ,
b.B

kde A je plocha pod diagramom F f, A0 je plocha diagramu telesa bez trhliny pri rovnakom
zaaen, b je nosn rka skobnho telesa [mm], B je hrbka skobnho telesa [mm].

70

6 KREHK LOM
Z histrie s znme mnoh prpady krehkho poruenia rznych kontrukci, medzi
najznmejie patr krehk poruenie naprklad nkladnch lod Liberty poas 2. svetovej
vojny (obr. 6.1). Z celkovho potu 2700 vyrobench lod bolo a 400 pokodench krehkm
lomom, 90 vne a 20 bolo plne zniench. K objasneniu prin krehkho pokodenia lod
Liberty vznamnm spsobom prispel akademik Jozef abelka (v tom ase zamestnanec
SVT v Bratislave), ktor zskal za tto prcu vznamn zahranin ocenenie. Z pridelench
finannch zdrojov vybudoval Vskumn stav zvrask.
Krehk lom sa vyskytoval aj v mostnch kontrukcich, zsobnkoch paliva pre rakety
a alch kontrukcich. Pouitm vysokopevnch kontruknch materilov, nesprvnym
zvranm, nhlou zmenou tvaru a hrbky siastok, znenm bezpenosti, vskytom
agresvnych prostred sa mu vytvori podmienky na vznik krehkho poruenia telies.
Nebezpen pri krehkom poruen je to, e lom vznik nhle, bez vraznej makroskopickej
deformcie telesa a ri sa vysokou rchlosou.

Obr. 6.1. Pohad na jednu z pokodench nkladnch lod Liberty

Poruenie celistvosti materilu me vznikn tiepnym mechanizmom (odtrhnutm
dvoch vrstiev materilu = krehk lomy) alebo mykovm mechanizmom (inkom
tangencilnych napt pri vzniku plastickej deformcie = tvrne lomy). Vo vzahu k truktre
(pre polykrytalick materily) rozliujeme lomy transkrytalick, ktor sa ria cez zrn
materilu (obr. 6.2a), lomy interkrytalick (obr. 6.2b), ktor sa ria po hraniciach zn a lomy
zmiean (obr. 6.2c), ktor sa ria cez zrn a iastone aj po hraniciach zn.

71

a)

b)

c)

Obr. 6.2. Lomy v polykrytalickch materiloch:

(a) transkrytalick, (b) interkrytalick, (c) zmiean

Mechanizmy poruenia tiepenm alebo mykom sa okrem rozdielnej podstaty

odliuj vekosou plastickej deformcie, ktor ich sprevdza a vekosou energie, ktor sa
pri poruen spotrebuje. Rozdelenie lomov poda mechanizmu poruenia a morfolgie je
uveden na obr. 6.3.

Mechanizmy poruenia

tiepenm

Tvrne tiepenie

mykom

bez plastickej deformcie

iaston plastick deformcia

s plastickou deformciou

Riekov morfolgia
Jazkov morfolgia

tiepna inicicia
(tvrny lom so
tiepnou iniciciou)

Jamkov morfolgia

Obr. 6.3. Silov lomy rozdelen poda mechanizmu poruenia a morfolgie lomu
Poruenie tiepenm nastva pri napt v blzkosti medze klzu (obr. 6.4a) bez vraznej
makroskopickej

deformcie

telesa.

Transkrytalick

tiepenie

sa

realizuje

po

krytalografickch rovinch s nzkymi Millerovmi indexami (husto obsaden atmami).

72

Kovy s mriekou K8 sa poruuj pozd rovn {100} a kovy s mriekou H12 pozd rovn
{0001}. Kovy, ktor maj mrieku K12 sa neporuuj tiepenm ani pri kryognnych
teplotch.
Re

R [MPa]

Rf
b)
d)

a)

c)

e)

a) poruenie
tiepenm
nastva pri napt Rf
niom ako medza klzu Re
b) schematick znzornenie
trhliny v materili
c) poruovanie medziatmovch vzieb v materili
d) lom bez vraznej makroskopickej deformcie telesa
e) lomov plocha m krytalick vzhad, nepozorova
kontrakciu prierezu

Obr. 6.4. Mechanizmus poruenia tiepenm

tiepenie je energeticky najmenej nron. Gillman modeluje mechanizmus
transkrytalickho tiepenia zasunutm ostrho klinu do materilu (obr. 6.5). elo trhliny
me postupova po niekokch rovnobench rovinch. Jednotliv lomov plky sa
prepjaj stupami tiepenia. Pri ren lomu sa jednotliv tiepne fazety spjaj
prostrednctvom stupov a na povrchu lomu vznik riekov morfolgia (obr. 6.6 a 6.7).
Lomov plocha krehkho lomu s riekovou kresbou je uveden na obr. 6.8. Lokality,
z ktorch sa riekov stupne ria, s miestami vzniku loklnej tiepnej trhliny.
V polykrytalickch materiloch sa na hranici zrna men smer tiepenia v zvislosti od
orientcie zn. Vekos tiepnych faziet zodpoved vekosti zrna alebo subzrna. Hranica zrna
me by miestom vzniku vysokch stupov na relife lomu.

Obr. 6.5. Model krehkho tiepenia. Znzornenie faziet (F) a stupov (S) na lomovej ploche.

73


100
100

fazeta

stupe

100

100
100

100
100

100
100

Obr. 6.6. Model tiepenia

Obr. 6.7. Vznik riekovej morfolgie

Obr. 6.8. Lomov plocha, krehk lom, fazety s riekovou kresbou, REM
Ak sa pred elom trhliny aspo iastone vyskytuje deforman spevovanie, na
lomovej ploche vznikaj jazkov stupne (obr. 6.9 a 6.10). Rovinn steny jazkovch
stupov s vo ferite orientovan pozd rovn dvojatenia {112}. Vskyt jazkovch
stupov rastie s klesajcou teplotou a kles so vzrastom predchdzajcej sklzovej deformcie.
Hranice zn s slabm miestom truktry v dsledku vylenia precipittov alebo
segregcie prmes. Na hraniciach zn sa me vytvori svisl film sekundrnej fzy, m sa
zni kohzia hranc zn pri vych teplotch. Poruenie materilu sa potom me uskutoni
interkrytalickm tiepenm - dekohziou (obr. 6.11).

74

{101}

Obr. 6.9. Model vzniku jazkovch stupov

1 m
Obr. 6.10. Jazkov stupne na lomovej ploche, kontrukn oce (uhlkov replika, TEM)

100 m
Obr. 6.11. Interkrytalick krehk lom (dekohzia), REM

75

tiepne poruenie mono povaova za nestabiln separciu astc materilu.

Vyznauje sa nasledovnmi znakmi:
a) vznik pri napt niom ako medza klzu materilu Re ,
b) pred poruenm a v priebehu poruenia nenastva via makroplastick deformcia
(bezdeforman poruenie),
c) vznik nhle a ri sa vysokou rchlosou, pribline 1000 m.s-1,
d) lomov plocha je orientovan kolmo na najvyie normlov ahov zaaenie
a m obvykle krytalick vzhad,
e) energia plastickej deformcie spotrebovan na poruenie je minimlna (krehk
lom).
V prpade krehkho lomu vznik poruenie kontrukcie alebo stroja na zaiatku
prevdzkovej ivotnosti kontrukcie bez predchdzajcich sprievodnch znakov.
Pravdepodobnos vskytu krehkho poruenia sa bude zvyova, ak bude rs pomer
medze klzu k lomovej pevnosti, napr. v dsledku deformanho spevnenia, disperznho
spevnenia, zoachtenia. Podobne na vskyt krehkho poruenia bude vplva pokles lomovej
pevnosti materilu v dsledku koncentrtorov naptia, inklzi, prov, trhln, vloiek alebo aj
korziou pod naptm.
Okrem teploty, rchlosti deformcie, rozmeru zrna, spsobu zaaovania vplva na
vznik krehkho lomu aj viacosov naptos, zvenie hrbky telesa alebo starnutie.
Precipitan aj deforman starnutie posva prechodov teplotu TP k vym teplotm.
Segregcia kodlivch prvkov pozd hranc zn napomha k interkrytalickmu
krehkmu porueniu. V oceli, ktor je dlhodobo vystaven teplote 200 300 C, sa
prechodov teplota posva zo zpornch teplt na 100 C.
Krehk lomy mu vznikn vo zvaroch (v tepelne ovplyvnenej oblasti) v dsledku
zhrubnutia mikrotruktry. Tepeln a zvykov naptia vo zvaroch s porovnaten s medzou
klzu materilu.
Podobne aj nesprvnym tepelnm spracovanm, pri ktorom vrazne zhrubne zrno
materilu alebo pri nedostatonom popusten materilov po kalen, mu sa znehodnoti
vlastnosti materilu tak, e pri psoben vonkajieho zaaenia me nasta krehk poruenie
siastok.
V praxi sa vyskytuj prpady skrehnutia materilov v dsledku difzie vodka do
objemu materilu v procese morenia v kyselinch pred rznymi povrchovmi pravami
siastok (najm galvanick a iarov pokovovanie).
76

Mechanizmus poruenia tvrnym tiepenm

Poruenie tvrnym tiepenm predstavuje prechod medzi tiepenm a tvrnym
poruenm (obr. 6.12). Pri tomto mechanizme poruovania sa uplatuje plastick deformcia
v priebehu tvorby lomovch plch. Ako model sa pouva predstava zatlania tupho klina
do materilu. V podstate je to tvrny lom so tiepnou iniciciou. Vyskytuje sa hlavne pri
lomoch vysokopevnch ocel s martenzitickou mikrotruktrou.

a)

b)

Obr. 6.12. Model tvrneho tiepenia (a) a schma morfolgie tvrneho tiepenia (b)
Zverom uvdzame niekoko relnych prkladov poruenia siastok krehkm
lomom. Na obr. 6.13 je krehk lom odliatku veka spojky, ktor vznikol dsledkom preaenia
pri skan siastok. Lomov plocha sivej liatiny (obr. 6.14) vykazuje znaky tiepneho
mechanizmu poruenia.

100 mm
Obr. 6.13. Krehk lom odliatku veka spojky

100 m
Obr. 6.14. tiepny krehk lom, siv liatina,
REM

77

Zlomen zvesn oko, ktor m spa pevnostn vlastnosti, je uveden na obr. 6.15.
Zlomenie vzniklo pri monti siastky v praxi. Materil siastky skrehol v dsledku
nesprvnej vroby - nadifundovanm vodka pri moren v kyseline pred povrchovou pravou.
Lomov plocha siastky (obr. 6.16) vykazuje znaky transkrytalickho tiepenia.

50 mm
Obr. 6.15. Zlomen zvesn oko

Obr. 6.16. Lomov plocha z obr. 6.15,

transkrytalick tiepenie, REM

Na obr. 6.17 je prehadn pohad na zlomen prun podloku. Lomov plocha

podloky vykazuje vysok podiel interkrytalickho poruenia (obr. 6.18) v dsledku vysokej
tvrdosti v priereze nedostatonm popustenm siastky.

50 m

5 mm
Obr. 6.17. Pohad na zlomen prun
podloku

Obr. 6.18. Lomov plocha obsahuje v

podiel interkrytalickho tiepenia, REM

Na obr. 6.19 je lomov plocha ocele Ck 45 s interkrytalickm krehkm lomom, ktor

vznikol po nesprvnom induknom povrchovom kalen. Zhrubnut zrn (krytly) materilu
s spsoben vysokou teplotou austenitizcie v procese tepelnho spracovania. V hrubozrnnej
mikrotruktre vznikaj vemi vysok naptia v dsledku tvorby hrubch ihlc martenzitu
v procese kalenia, ktor mu spsobi vznik trhln a krehk poruenie siastky.

78

Prasknut nalisovan ap je znzornen na obr. 6.20. Pokodenie vzniklo vo vrobe

po nalisovan kalenho apu do siastky protikusa. Na obr. 6.21 je uveden trhlina v mieste
taniera apu po demonti siastok. Lomov plocha apu (obr. 6.22) vykazuje zmiean typ
pokodenia s vm podielom interkrytalickho poruenia. Mikrotruktra prasknutho apu
nevyhovuje, loiskov materil je tvoren hrubmi ihlicami martenzitu a zvykovm
austenitom (obr. 6.23).

1 mm

100 m
Obr. 6.19. Interkrytalick krehk lom,
zhrubnut zrno, stav po kalen, oce Ck 45,
REM

Obr. 6.20. Prasknut ap v mieste taniera,

pozdny rez stredom apu, leten stav

500 m

10 m

Obr. 6.21. Pohad na trhlinu v mieste taniera

apu z obr. 6.20, REM

Obr. 6.22. Zmiean typ pokodenia, lomov

plocha z obr. 6.21 obsahuje v podiel
interkrytalickho tiepneho poruenia, REM

Prehadn pohad na tvar vypnacej pky je uveden na obr. 6.24. V mieste ostrho
vrubu inej pky (obr. 6.25) sa ril krehk lom. Pokodenie pky bolo spsoben kombinciou
nesprvneho chemicko-tepelnho spracovania a ostrho vrubu.

79

10 m
Obr. 6.23. Mikrotruktra apu, hrub ihlice martenzitu
a zvykov austenit, leptan 3 % Nital

5 mm
Obr. 6.24. Prehadn pohad na tvar
vypnacej pky

10 mm
Obr. 6.25. Makroskopick pohad na krehk
lom pky z obr. 6.24.

Podobne na obr. 6.26 je zdokumentovan zlomen plantov koleso uren do

rozvodovky itkovho automobilu. Lomov plocha kolesa (obr. 6.27) makroskopicky
preukazuje znaky krehkho poruenia. Povrchov vrstva kolesa (nauhlien a kalen)
vykazuje interkrytalick tiepne poruenie (obr. 6.28). V stredovej asti lomovej plochy
plantovho kolesa pozorova transkrytalick tiepne poruenie (obr. 6.29). Mikrotruktra
povrchovej vrstvy plantovho kolesa je nesprvna, tvoren martenzitom a hrubmi karbidmi
(obr. 6.30).
Na obr. 6.31 je znzornen krehk lom odliatku zo zliatiny hlinka (silumnu), ktor
vznikol vo vrobe v dsledku vysokch vntornch napt v priereze odliatku po induknom
povrchovom kalen vntornho krku. Vrazn podiel na pokoden maj aj vntorn chyby
odliatku saeniny, ktor vznikli v procese odlievania (obr. 6.32).

80

15 mm
Obr. 6.26. Prehadn pohad na zlomen
plantov koleso uren do rozvodovky
automobilu

5 mm
Obr. 6.27. Makroskopick pohad na lomov
plochu z obr. 6.26, krehk lom

20 m
Obr. 6.28. Lomov plocha povrchovej vrstvy
kolesa, interkrytalick tiepne poruenie,
REM

20 m
Obr. 6.29. Lomov plocha jadra plantovho
kolesa so znakmi transkrytalickho
tiepneho poruenia, REM

10 m
Obr. 6.30. Mikrotruktra povrchovej vrstvy tvoren martenzitom a hrubmi karbidmi,
leptan 3 % Nital
81

50 mm

50 m
Obr. 6.32. Saeniny v priereze prasknutho
Al odliatku uvedenho na obr. 6.31

Obr. 6.31. Krehk lom zliatiny Al (silumnu)

vzniknut v dsledku vysokch napt
a vntornch chb

Trhliny v uhlkovej oceli vzniknut v dsledku vysokch napt spsobench

nesprvnym povrchovm induknm kalenm s uveden na obr. 6.33. Na lomovej ploche je
mon pozorova vysok podiel interkrytalickho krehkho poruenia (obr. 6.34).

20 m

50 m

Obr. 6.34. Vysok podiel interkrytalickho

krehkho poruenia, lomov plocha
z obr. 6.33, REM

Obr. 6.33. Trhliny v uhlkovej oceli vzniknut

v dsledku vysokch napt po procese
kalenia, slabo leptan 3 % Nital, REM

Celkov pohad na prasknut lisovac nstroj je uveden na obr. 6.35. Pokodenie

nstroja vzniklo v procese kalenia. Detailnej pohad na pokodenie je uveden na obr. 6.36.
Trhliny v priereze nstroja sa ria do hbky vej ako 5 mm od povrchu. S
spsoben vysokmi naptiami, ktor vznikli nesprvnym kalenm (obr. 6.37).

82

50 mm
Obr. 6.35. Celkov pohad na prasknut
lisovac nstroj

15 mm
Obr. 6.36. Detailnej pohad na pokodenie
z obr. 6.35

2 mm
Obr. 6.37. Pohad na pokodenie v priereze nstroja, leten stav
Na obr. 6.38 s zdokumentovan zlomen tvarovan pruiny. Lomov plocha prun
(obr. 6.39) vykazuje vysok podiel interkrytalickho tiepneho poruenia. Analzou prun
sa preukzala vysok tvrdos. Z tohto dvodu tepelne spracovan pruiny (nedostaton
popustenie po kalen) nemali poadovan prun vlastnosti, boli v priereze krehk.
Na obr. 6.40 je pohad na prasknut tenkostenn siastku po chemicko-tepelnom
spracovan. Detailnej pohad na viacer trhliny pokodenej siastky je uveden na
obr. 6.41. Tenkostenn siastka v stave po karbonitridovan a kalen (obr. 6.42) bola
popan a sasne aj rovnan v prpravku lisu. Nesprvnym polohovanm kalenej siastky
do rovnacieho prpravku vzniklo pohybom lisu krehk poruenie.

83

5 mm
Obr. 6.38. Zlomen tvarovan pruiny

10 m
Obr. 6.39. Lomov plocha pruiny
z obr. 6.38. Vysok podiel interkrytalickho
tiepneho poruenia, REM.

5 mm
Obr. 6.40. Pohad na pokoden siastku

Obr. 6.41. Detailnej pohad na trhliny

z obr. 6.40

200 m
Obr. 6.42. Mikrotruktra siastky, karbonitridovan vrstva, leptan 3 % Nital

84

7 TVRNY LOM
Siastky sa mu porui aj po relatvne vekej plastickej deformcii. Na rozdiel od
krehkho lomu, ktor vyaduje relatvne niiu energiu pre tvorbu lomu, proces plastickej
deformcie je energeticky nronej, a preto aj z hadiska kontruknej praxe menej
nebezpen. Z hadiska energetickej nronosti v procese makroskopickej deformcie
materilu potom hovorme o hevnatom lome.
Teleso sa namhanm najskr plasticky deformuje a uplatuje sa obyajne mykov
mechanizmus poruenia. Tvrny lom materilu vznik pri napt Rf , ktor je vyie ako
medza klzu Re (obr. 7.1). Z hadiska mechanizmu hovorme o tvrnom poruen.

Rm

Rf

Re

R [MPa]

b)
d)

a)

c)

e)

a) tvrny
lom
materilu
nastva pri napt Rf
vyom ako medza klzu Re
b) schematick
znzornenie
trhliny v materili
c) trhlina s vyznaenm oblasti
plastickej deformcie na jej
ele v materili
d) lom s vraznou makroplastickou deformciou
e) lomov plocha m matn
vzhad a je pozorovaten
vrazn kontrakcia prierezu

Obr. 7.1. Schma na ilustrciu tvrneho lomu,

Rf - naptie v mieste lomu siastky
Vekos deformcie pred vznikom a renm poruenia je funkciou druhu, istoty,
mikrotruktry a deformanho stavu materilu.
Plastickou deformciou telesa (obr. 7.2) vznikaj v miestach lomovho prierezu
dutiny (obr. 7.3), ktor zvuj svoj rozmer intenzvnejie v smere kolmom na smer
hlavnch ahovch napt. Mostky medzi dutinami sa vyahuj a zoslabuj. Postupn
poruovanie mostkov predstavuje renie trhliny a do konenho lomu. Zrodky dutn sa
vytvraj v mieste vskytu inej fzy (karbidy, sulfidy, precipitty, vtrseniny, at.), ale aj
v oblastiach prov a mikronecelistvost. Poas plastickej deformcie nastva dekohzia danej
fzy od matrice. Mikroporuchy pri tvrnom poruen mu nukleova dekohziou matrice,
praskanm cudzorodch astc alebo rozvojom tiepnych trhln.
85

a)

b)

c)

d)

e)

Obr. 7.2. Schma vzniku tvrneho poruenia mykov mechanizmus

Obr. 7.3. Model tvorby jamkovej morfolgie pri tvrnom poruen

Lomov plocha m po tvrnom poruen jamkov morfolgiu (obr. 7.4 a 7.5).
Poruenie sa podobne ako pri tiepen me uskutoni transkrytalicky alebo
interkrytalicky. Interkrytalick tvrne poruenie je oproti transkrytalickmu tvrnemu
porueniu energeticky menej nron a celkov plastick deformcia telesa je nzka.

a)

b)

Obr. 7.4. Schma vzniku nerovnoosovch jamiek pri viacosovom napt (a)
a rovnoosovch jamiek pri jednoosovom ahovom napt (b)
86

10 m
Obr. 7.5. Tvrny lom, materil C 10, REM
Tvar jamky, jej vekos a profil zvis od tvaru a distribcie zrodkov, tvaru a vekosti
zn, stavu mikrotruktry a deformanej histrie materilu.
Nuklecia mikroporch pri tvrnom poruen sa me uskutoova dekohziou
vtrsenn a inch astc na rozhran s matricou, praskanm cudzorodch astc alebo rastom
zo zrodkov tiepnych trhln.
Znenie teploty me vies k vzniku kalkovho lomu s menou hodnotou
kontrakcie. Na vznik kavity alebo dutinky na astici m vznamn vplyv vekos astice,
pevnos matrice a astc, ako aj vekos a charakter makroplastickho zaaenia.
Pri ren magistrlnej trhliny cez prierez telesa sa me mechanizmus vzniku lomu
meni. Lomov plocha potom predstavuje sbor faziet rzneho typu poruenia. Zmena
mechanizmu poruenia zvis od stavu mikrotruktry a subtruktry, stavu naptosti,
okamitej rchlosti deformcie, vekosti nahromadenej elastickej a plastickej deformcie a od
mnostva, vekosti a rozloenia truktrnych porch. Z lomovej plochy je mon tatisticky
vyhodnoti kvantitatvne zastpenie jednotlivch mechanizmov poruovania a uri vhodnos
materilu pre dan namhanie, prpadne uri bezprostredn prinu pokodenia.
Na obr. 7.6 a 7.7 pozorova vrazn makroplastick deformciu skrutiek s vraznm
zenm ich prierezu a vytvrajcim sa hevnatm lomom. Tvrny lom skrutky je uveden
na obr. 7.8 a 7.9. Lomov plocha skrutky s transkrytalickm tvrnym poruenm s typickou
jamkovou morfolgiou a mostkmi je uveden na obr. 7.10.

87

5 mm

5 mm

Obr. 7.6. Pokoden zdeformovan skrutka

Obr. 7.7. alia zdeformovan pokoden

skrutka

5 mm
Obr. 7.8. Zlomen skrutka, tvrny lom

10 m

1 mm
Obr. 7.9. Lomov plocha skrutky vykazuje
tvrne poruenie, REM

Obr. 7.10. Transkrytalick tvrny lom,

jamkov morfolgia s mostkmi, REM

Na obr. 7.11 je uveden zlomen drkovan hriade. Lomov plocha hriadea

vykazuje vrazn makroplastick deformciu. Hriade bol v prevdzke nkladnho
88

automobilu ukrten. Z makromorfologickho hadiska ide o tzv. drevit lom

a z mikromorfologickho hadiska je lom zmiean s prtomnosou tvrnych mostkov
(obr. 7.12). Mikrotruktra hriadea je tvoren feritom a sferoidizovanmi karbidmi
(obr. 7.13). Hriade nebol sprvne tepelne spracovan. Mikrotruktra zodpoved na mkko
hanmu stavu materilu s nzkou pevnosou. Z tohto dvodu bol hriade namhanm v praxi
preaen.

50 m

10 mm
Obr. 7.11. Pohad na pokoden drkovan
hriade

Obr. 7.12. Lomov plocha hriadea, tvrny

lom, REM

10 m
Obr. 7.13. Mikrotruktra hriadea je tvoren feritom a sferoidizovanmi
karbidmi, leptan 3 % Nital
Z hadiska predikcie pokodenia tvrnym lomom je potrebn sprvne dimenzovanie
siastok a vyuitie vetkch monch spsobov spevnenia materilov. Okrem vhodnho
nvrhu materilu sa pevnostn vlastnosti siastok zskaj najastejie tepelnm, chemickotepelnm, tepelno-mechanickm spracovanm, povrchovm kalenm, aplikciou tvrdonvaru
a pod. Vrazn spevnenie materilu v celom priereze vak me spsobi znen odolnos
proti krehkmu porueniu.
89

8 TEENIE MATERILOV
asovo zvisl zvovanie plastickej deformcie kovu pri kontantnom napt
a kontantnej teplote sa nazva teenie (creep).
Teenie sa me prejavi dvoma zkladnmi spsobmi:
1. ak psobiace naptie a teplota je poas namhania kontantn dochdza
k postupnmu nrastu celkovej deformcie pri nraste jej plastickej zloky (vyjadruje
krivka teenia),
2. ak deformcia je poas namhania kontantn (napr. skrutka, pruina) pri kontantnej
teplote narast plastick deformcia iba na kor prunej deformcie. Uveden spsob
postupn pokles psobiaceho naptia, t.j. relaxciu napt (kap. 10).
iarupevn materily musia odolva psobeniu teploty a musia ma aj zaruen
pevnostn vlastnosti (zaruen medzu pevnosti pri teen). Zvenie iarupevnosti sa
dosahuje legovanm, napr. chrmom, molybdnom, vandom a volfrmom.
iaruvzdorn materily musia odolva psobeniu oxidanej atmosfry, ale
nepoaduje sa od nich, aby zabezpeovali prenos mechanickho zaaenia. Zvenie
iaruvzdornosti sa dosahuje legovanm, napr. chrmom, kremkom a hlinkom.
Pre materily, ktor maj odolva mechanickmu zaaeniu pri vysokch teplotch je
iaduce zabezpei:
- vyuitie spsobov spevnenia materilu (legovanm tuhho roztoku, precipitanm
a disperznm spevnenm),
- potlaenie difznych dejov zniujcich truktrnu stabilitu,
- zvenie odolnosti proti vysokoteplotnej korzii v plynnom prostred,
- potlaenie vzniku a rozvoja medzikrytlovho lomu pri teen alebo nave (istota
fzovch rozhran, znenie obsahu kodlivch prvkov).
iarupevnos kovovch materilov (odolnos proti teeniu) sa zvuje:
- so zvyujcou sa teplotou tavenia kovu,
- so zvyujcim sa obsahom prsad spomaujcich difziu a zvyujcich teplotu
rekrytalizcie,
- s jemnosou a podielom precipittov karbidy, boridy, nitridy, karbonitridy,
intermetalick fzy, oxidy kovov,
- so zvyujcou sa truktrnou stabilitou,

90

- so zvujcou sa vekosou zrna, pretoe tm je menia plocha hranc zn (vhodn

pri vysokch teplotch teenia).
Pri nzkych teplotch prevlda dislokan mechanizmus teenia (v objeme zn), pri
vysokch teplotch prevlda teenie po hraniciach zn. Jemnozrnn kov teie pri nzkych
teplotch spravidla pomalie ako hrubozrnn. Pri vysokch teplotch teie pomalie
hrubozrnn kov, pretoe m meniu plochu hranc zn, kde dochdza prednostne k teeniu.
Kov spevnen predchdzajcim tvrnenm za studena teie pri nzkych teplotch pomalie
ako netvrnen. Pri vych teplotch je to naopak, pretoe dochdza k zotaveniu v sklzovch
rovinch.
Typick tvar krivky teenia je uveden na obr. 8.1. Je to zvislos deformcie od
asu pri psoben kontantnho naptia a kontantnej teploty. Z priebehu mono rozli
dva druhy meratench deformci:
a) elastick deformcia el (body 0 1) - oblas prvotnej okamitej deformcie, ktor nie je
spsoben teenm materilu. Mono ju uri zo statickej skky ahom pri danej teplote,
m kvziprun charakter a jej vekos sa nemen,
b) deformcia spsoben teenm teenm (body 1 4).

[%]

lom

teenm

2
I

II

el

III

[h]

Obr. 8.1. Charakteristick priebeh krivky teenia

Charakteristick krivka teenia obsahuje tri tdi (obr. 8.1):
a) prv tdium (I) = primrne teenie - rchlos teenia sa v tejto oblasti postupne zniuje,
t.j. proces deformanho spevovania je vraznej ako proces zotavovania tepelnou

91

aktivciou. V tomto tdiu je rozhodujci sklzov pohyb dislokci, zvyuje sa hustota

dislokci, vznik stabiln dislokan sie,
b) druh tdium (II) = sekundrne teenie - vyznauje sa pribline kontantnou rchlosou
teenia. Charakterizuje ho plastick deformcia, pri ktorej sa kov spevuje a sasne
zotavuje. Okrem difzneho pohybu dislokci sa uplatuje pri vych teplotch aj teenie
po hraniciach zn. Hranice zn pri dostatone vysokch teplotch klad men odpor proti
deformcii ako vntorn oblasti zn (pri nzkych teplotch je to naopak),
c) tretie tdium (III) = tercirne teenie - je charakteristick zvenm naptia v materili,
vyvolanho zmenenm prierezu telesa, zvujcou sa rchlosou teenia a kon lomom
skobnej tye. Lom sa iniciuje a ri prednostne po hraniciach zn krytlov.
Medzikrytlov poruenie sa uskutouje dvoma spsobmi - tvorbou kavt alebo trhln.
Vznikom kavt na hraniciach zn (obr. 8.2a), ich rastom a vzjomnm spjanm vznikaj
dutiny, ktor sa mu rozri na cel fazetu zrna. Kavitan poruenie je astejie pri
aplikovan vych teplt a nich mechanickch napt. Trhlinov poruenie v mieste
styku troch zn (obr. 8.2b) sa astejie vyskytuje pri aplikovan vysokch napt
a relatvne nzkych teplt teenia.

a)

b)

Obr. 8.2. Lom pri teen: a medzikrytlov kavitan poruenie (1 a 4),

b medzikrytlov trhlinov poruenie
Vplyv teploty na priebeh kriviek teenia pri kontantnom napt znzoruj krivky
teenia na obr. 8.3. Tvar kriviek teenia veobecne zvis od druhu a charakteristk materilu,
teploty a vekosti psobiaceho naptia. Pri vysokch naptiach a teplotch me druh
tdium krivky teenia chba, pri nzkych naptiach a teplotch sa nedosahuje tretie tdium

92

krivky teenia. Teenie oznaujeme ako nzkoteplotn, ak homologick teplota je niia ako
0,3. V prpade, e homologick teplota je od 0,3 do 0,9 oznaujeme teenie ako
vysokoteplotn. Pri vemi vysokch teplotch hovorme o difznom teen, ak je
homologick teplota vyia ako 0,9.

vysok: T,
III
[%]

III
II

I
I

II
I

nzke: T,

[h]
Obr. 8.3. Vplyv teploty a externho zaaenia na tvar krivky teenia
Magistrlna trhlina sa zane ri vtedy, ak sa v celom objeme zaaovanho telesa
dosiahne kritick stupe pokodenia, tzv. lomov stav. Lomov stav pri teen vznikne
vtedy, ak tvorbou kavt (obr. 8.4) je pokodench asi 10 % plch vetkch hranc zn
v objeme materilu. Po dosiahnut lomovho stavu s vytvoren podmienky nielen na vznik
magistrlnej trhliny, ale aj na jej rchle renie, ktor me by aj transkrytalick (trhaj sa
mostky oddeujce jednotliv kavity).

10 m
Obr. 8.4. Tvorba kavt po hraniciach zn, niklov iarupevn zliatina (vzorka po creepovej
skke 900 C/500 MPa)

93

Z hadiska zabezpeenia odolnosti proti teeniu sa v strojrstve a v energetike

pouvaj nasledovn typy iarupevnch ocel:
1. uhlkov maj nzky obsah uhlka (cca 0,2 hmot. %), obsahuj Al z hadiska odolnosti
proti starnutiu, Ti zabezpeuje jemnozrnnos ocel, a 1,5 hmot. % Mn spsobuje
substitun spevnenie tuhho roztoku. S tvrniten, zvariten a pouvaj sa na plte
parnch kotlov, rrky, zberae pary do 400 C,
2. nzkolegovan s legovan Cr, Mo, V, W (rotory, hriadele parnch turbn),
3. stredne legovan Cr ocele s uren na prcu so stlaenm H2S, H2 pri teplotch do
600 C,
4. vysokolegovan Cr ocele s odvoden od korziivzdornch ocel s 12 hmot. % Cr
a zoachuj sa na sorbitick truktru,
5. austenitick ocele difzne procesy v austenite prebiehaj pomalie ako vo ferite.
Precipitan spevnenie sa dosahuje intermetalickmi fzami, pouvaj sa do 650 C.
V legovanch Cr-Mo oceliach me vznikn popacia krehkos (termlne
krehnutie) medzi teplotami 350 600 C, napr. v tlakovch ndobch, reaktoroch,
v petrochemickom priemysle. Popacia krehkos me by vratn alebo nevratn. V oboch
prpadoch sa zniuje tranzitn teplota materilu. Lom m prevane interkrytalick charakter.
Na vznik popacej krehkosti vrazne vplva teplota, as, mikrotruktra a chemick
zloenie materilu. Nzkoteplotn popacia krehkos je spsoben vylenm disperznch
karbidov pozd hranc zn alebo inch vntornch povrchov (dutiny, pry). Vysokoteplotn
popaciu krehkos spsobuje segregcia povrchovo aktvnych prvkov na hraniciach zn (P,
S, Sb, As, Sn). Okrem popacej krehkosti sa v materiloch me vyskytova hacie
krehnutie po zvran a creepov krehnutie.
V prpade prtomnosti H2S s siastky korzne namhan. Sra penetruje na hranice
zn ocele a s Fe vytvra FeS (teplota 450 570 C, tlak 40 MPa, vysok koncentrcia H2).
Zmesi plynov s vysokou koncentrciou H2 (horci vodk) mu zaprini vodkov
skrehnutie

medzikrytlov

praskanie.

Vodk

spsobuje

oduhlienie

povrchu

a podpovrchovch ast materilu, redukuje karbidick fzu a viae uvonen uhlk na metn.
2 H2 + Fe3C 3 Fe + CH4

Metn sa vyluuje na hraniciach zn vo forme bubliniek a vzhadom na vekos molekuly

nem schopnos difzie, priom vysokm tlakom spsobuje medzikrytlov praskanie. Proti
uvedenmu psobeniu vodka s odolnejie legovan ocele s komplexnmi karbidmi
legujcich prvkov, napr. M2C, M7C3 , M23C6 , MC.
94

Siastky turbn s vystaven teeniu a extrmnemu namhaniu. Rozdiel

v namhaniach stacionrnych a leteckch turbn je uveden na obr. 8.5.

mechanick naptia

tepeln naptia

stacionrne turbny
korzne naptia
Obr. 8.5. Schematick rozdiel namhan stacionrnych a leteckch turbn
V leteckom priemysle sa so zvyovanm vkonov spaovacch turbn zvyovala aj
pracovn teplota. Pre vysok teploty nie s vhodn ocele, pretoe maj polymorfn premeny
spojen so zmenou krytlovej stavby a objemu. Pouvaj sa zliatiny na bze:
a) titnu

maj polymorfn premenu, ktor obmedzuje oblas ich vyuitia

(finanne nron),

b) kobaltu vysok iarupevnos, ale s krehk,

c) niklu

umouj substitun, precipitan a disperzn spevnenie, maj

kubick plone centrovan mrieku v celom rozsahu a po teplotu
tavenia. S hevnat, vyuvaj sa pre rotan asti turbn.

Informatvne chemick zloenie zliatin na bze niklu: 10 20 % Cr, 8 % (Al + Ti),

5 10 % Co, alej obsahuj Mo, W, Ta, Nb, C, B, Zr, Hf. V sasnosti je chemick zloenie
niklovch zliatin modifikovan (zliatiny obsahuj menej prsadovch prvkov).
V praxi sa vyuva vkuov tavenie a odlievanie niklovch zliatin do krupinovch
keramickch foriem vyrobench vyuitm vytavitenho modelu (obr. 8.6). Odlievanm
zliatin sa dosahuj lepie creepov vlastnosti siastok ako v tvrnench zliatinch. Vyuitm
vkua sa dosahuje vysok istota zliatin a riadenou krytalizciou (obr. 8.7) sa dosahuje
usmernenie truktry v lopatkch turbn. Lopatka me by tvoren v pozdnom smere

95

niekokmi stpcovmi krytlmi alebo len jednm krytlom. Hranice zn s najslabm

miestom pri vysokch teplotch. Usporiadanm truktry sa zskaj vhodnejie itkov
vlastnosti z hadiska teenia. Tepelnm spracovanm niklovch zliatin sa eliminuje
dendritick segregcia a heterogenita truktry (obr. 8.8), ktor vznikne v procese odlievania.
Precipitanm vytvrdzovanm (obr. 8.9 a 8.11) sa vytvor vhodn morfolgia, tvar, vekos
a podiel intermetalickej spevujcej fzy Ni3(Al,Ti) v matrici (tuhom roztoku niklu).

50 mm

50 mm
a)

20 mm

b)

c)

Obr. 8.6. Odlievanie do krupinovch keramickch foriem vyrobench vyuitm vytavitenho

modelu: a) voskov model, b) krupinov keramick forma, c) odliatok

200 m

100 m

a)

b)

Obr. 8.7. Dendritick morfolgia niklovej iarupevnej zliatiny po procese riadenej

krytalizcie: a) pozdny rez, b) prieny rez

96

100 m

5 m

Obr. 8.8. Niklov zliatina po homogenizanom Obr. 8.9. Tuh roztok niklu (biele tvary) a
han 1260 C/4 h
intermetalick fza (ierne tvary), REM

2 m

2 m

Obr. 8.10. Niklov zliatina, trojstupov

tepeln spracovanie, 1280 C/8 h,
1160 C/6 h, 840 C/12 h, REM

Obr. 8.11. Niklov zliatina, trojstupov

tepeln spracovanie, 1280 C/8 h,
1050 C/16 h, 760 C/16 h, REM

Kovokeramick materily cermety

Karbidy titnu, tantalu, nibu (TiC, TaC, NbC) sa spekaj s kovovou matricou.
Zkladn kovov hmota je iarupevn

zliatina

Ni - Cr, Ni - Cr - Mo, Ni - Mo.

Reprezentatvne zloenie cermetov je nasledovn: 60 % TiC, 24 % Ni, 8 % Co, 8 % Cr.

Vyznauj sa vysokou krehkosou, malou hevnatosou, ohranienm pouitm, ale
vysokou iarupevnosou a do teplotnho intervalu 1000 1200 C.
akotaviten kovy a ich zliatiny
akotaviten kovy maj teplotu tavenia vyiu ako elezo a ako sa tavia
vzhadom na vysok afinitu ku kyslku, ktor spsobuje ich znehodnotenie. Maj vysok
mern hmotnos, mal iaruvzdornos, vysok krehkos, nevyhnutn je povrchov ochrana
siastok, pouitie vkua alebo inertnej atmosfry. S to kovy Cr, Nb, Mo, Ta, Re, W.
Vyuvaj

sa

raketovej

technike,

pre

a elektrochemick priemysel.
97

spaovacie

komory,

trysky,

chemick

Dlhotrvajce mechanick skky pri vysokch teplotch poskytuj charakteristiky

odolnosti materilov proti teeniu. Mono uri medzu pevnosti pri teen TPt a medzu
teenia T . Medza pevnosti pri teen TPt je definovan ako naptie, ktor pri danej teplote
po uritom ase poru skan materil. Medza teenia T je definovan ako naptie, ktor
pri danej teplote spsob urit dohovoren pomern predenie skobnej tye.
Pohad na sekundrne trhliny nachdzajce sa na skobnej vzorke niklovej iarupevnej
zliatiny po skke teenia uvdza obr. 8.12 a 8.13.

20 m

50 m
Obr. 8.12. Sekundrne trhliny, niklov
zliatina po creepovej skke, leten stav

Obr. 8.13. Detailnej pohad na sekundrne

trhliny pozorovan v niklovej zliatine

98

9 KORZIA A PROTIKORZNA OCHRANA MATERILOV

Korzia

kovovch

materilov

sa

definuje

ako

shrn

heterognnych

a elektrochemickch reakci medzi povrchom materilu a okolitm agresvnym prostredm,

ktor spsobuj znehodnocovanie materilu. Me sa realizova v atmosfre alebo inch
plynoch, vo vode a inch kvapalinch, zeminch a rznych chemickch ltkach, ktor s
v styku s kovom. rove pokodenia materilov me by rozdielna. Naprklad me djs
k zmene vzhadu (strata farby, lesku, ...) a po pln rozpad (poruenie celistvosti v celom
priereze - degradcia). Okrem kovovch materilov znehodnocuje korzia aj nekovov
organick i anorganick materily (plasty, siliktov stavebn hmoty, sklo, textlie, prrodn
materily, at.). Napr. plasty s odoln proti elektrochemickej korzii, ale podliehaj
ostatnm druhom degradcie v dsledku chemickch reakci niektorch ich zloiek,
preruovanm molekulrnych reazcov, bobtnanie, rozpanie, a pod.
Technicky vznamnmi materilmi z hadiska korzie s zliatiny eleza. Ocele sa
vyrbaj z oxidov eleza obsiahnutch v eleznch rudch s vynaloenm vekej energie vo
vysokch a oceliarskych peciach. Z prirodzenho stavu (oxidy eleza) sa zskava procesmi
vynten ist stav (surov elezo, oce). Ak sa takto produkt dostva do kontaktu so
vzdunm kyslkom, m tendenciu vrti sa chemickou cestou sp do vchodiskovho
(prirodzenho) stavu. Viae sa znovu s kyslkom, v dsledku oho oceov materil koroduje.
Poznvanie mechanizmov korzie vedie k vvoju stle novch a innejch spsobov
protikorznej ochrany. Vyuitie doteraz znmych spsobov protikorznej ochrany materilov
nie je len lohou technolga, ale aj projektanta a kontruktra, ktor v spoluprci navrhuj
a predpisuj potrebn protikorznu ochranu siastok a vrobkov.
Druhy korzie
Korzia m rzne formy a rozliuje sa z rznych hadsk:
a) z hadiska vntornho mechanizmu korznych dejov:
1. chemick korzia shrn vzjomnch chemickch reakci kovu a okolitho
prostredia,
2. elektrochemick korzia shrn elektrochemickch reakci medzi kovom
a okolitm disociovanm agresvnym prostredm.

99

b) z hadiska druhu korzneho prostredia:

1. atmosfrick korzia a korzia v plynoch,
2. korzia v kvapalinch,
3. korzia v pde,
4. korzia chemickmi ltkami,
5. korzia metalurgick,
6. korzia bldivmi prdmi.
c) z hadiska druhu korzneho napadnutia:
1. rovnomern korzia,
2. nerovnomern korzia:
a) kvrnit - vplyv rozdielnych vlastnost kovov, zloenia prostredia, zloenia
korznych splodn, rzna rchlos transportu zloiek prostredia a splodn na
rznych miestach povrchu,
b) jamkov, bodov - je vyvolan miestnym zvenm aktivity povrchu alebo
korznych splodn. Prenik do znanej hbky a povrch je zasiahnut len na
malej asti. Hbka jamkovho napadnutia je menia ako priemer jamky,
pri bodovej korzii je to naopak,
c) nitkov - prenikanie korzneho prostredia zriedkavm defektom v povlaku,
d) podpovrchov - poruenie vo vntri kovu je rozsiahlejie ako na povrchu
materilu. Zana v miestach najmenej korznej odolnosti a roziruje sa pod
povrchom za vzniku priestorovej dutiny,
e) selektvna - korzne je napdan jedna truktrna zloka z viacfzovej
mikrotruktry (odlin chemick zloenie),
f) medzikrytlov - vznik pri rchlejej korzii hranc zn ako vlastnho zrna,
g) transkrytalick - korziou me vznika sie znane rozvetvench trhliniek
prechdzajcich zrnami. Vznik psobenm vntornch napt, zmien truktr
alebo subtruktr,
h) extrakn - korzne je napadnut iba jedna chemick zloka zliatiny,
i) korzia, prejavujca sa vznikom trhln a lomov (korzne praskanie) poruovanie kovov pri sasnom psoben statickch tlakovch napt
a korzneho prostredia. Vznikaj trhliny zvyajne kolmo na smer psobiaceho
naptia, ktor maj transkrytalicky alebo interkrytalick charakter.

100

Rchlos oxidcie zvis od chemickch vlastnost materilu a je dan zmenou hrbky

vrstvy za urit as. Priebeh oxidcie mono zjednoduene znzorni dvoma zkladnmi
spsobmi obr. 9.1. Z obrzku vidie dva charakteristick prejavy rchlosti korzie

zmena hmotnosti m [g]

materilov.

linerny (napr. Ta, Nb)

parabolick (napr. Fe, Ni, Cu, Al, Co, Si)

[h]
Obr. 9.1. Rchlos oxidcie niektorch kovov
Prvm z priebehov rchlosti oxidcie je linerny priebeh, kedy bytok materilu sa
s asom men kontantnou rchlosou, t.j. kovy, ktor s vemi reaktvne a vzniknut korzna
vrstva nem barirny inok voi pokraovaniu korzie takchto materilov.
Druh z priebehov rchlosti korzie m charakteristick parabolick tvar zmeny
rchlosti korzie, t.j. vznikom korznej vrstvy dochdza k spomaovaniu korznych dejov na
povrchu materilu, pretoe korzne prostredie m saen prstup k materilu cez vzniknut
korznu vrstvu. Niektor z kovov po vzniku vrstvy s uritou hrbkou u alej nekoroduj
(napr. Al), resp. koroduj vrazne pomaly. Tieto kovy maj s pribdajcim asom zmenu
hmotnosti minimlnu a nulov. Zliatiny na bze eleza taktie vytvraj korznu vrstvu,
ktor spomauje korzne deje, avak vzniknut korzna vrstva obsahuje vek vntorn
naptia tlakovho charakteru v dsledku vieho mriekovho parametra ako je mrieka
zkladnej hmoty zliatiny eleza. Z tohto dvodu dochdza k odlupovaniu korznej vrstvy,
a tak aj k pokraovaniu korznych dejov. Rchlos korzie je teda dan kompaktnosou
(celistvosou) korznej vrstvy!

101

Rchlos oxidcie kovov alej vrazne zvis od okolitej teploty. m bude teplota
korzneho prostredia vyia, tm korzne procesy bud intenzvnejie obr. 9.2. Tento
proces mono vyjadri Arrheniovou rovnicou:

v = A .e

kde

Q
RT

A kontanta pre korzny dej a druh materilu,

Q aktivan energia pre vznik korzneho procesu v materili,
R univerzlna plynov kontanta,
T absoltna teplota [K].

zmena hmotnosti m [g]

T3
T1 < T2 < T3
T2

T1

[h]
Obr. 9.2. Zmena rchlosti oxidcie v zvislosti od teploty a asu
Rchlos oxidcie alej vrazne zvis od parcilneho tlaku kyslka v okolitej
atmosfre. So zvyujcim sa parcilnym tlakom kyslka rchlos oxidcie narast.
Ochrann funkciu oxidickch vrstiev hodnotme poda Pilling-Bedworthovho sla
(pomer molekulovho objemu korznej splodiny VMS a atmovho objemu kovu VAK). Pritom
plat:
VMS
<1
VAK

- vrstva nechrni (MgO, BaO),

VMS
1
VAK

- vrstva m ochrann charakter (Al2O3, Cr2O3, Fe2O3),

102

VMS
>> 1
VAK

- ochrann charakter kles poruovanie celistvosti vrstvy.

9.1 CHEMICK KORZIA

Chemick korzia sa riadi zkladnmi zkonmi chemickej kinematiky heterognnych
reakci a transportnch procesov a zaha prpady korzie v plynoch a neelektrolytoch.
Zkladnou zlokou v plynnch prostrediach je kyslk, v dsledku ktorho vznik homognna
oxidick vrstva, ktor ovplyvuje rchlos alej korzie materilu. Charakteristickou rtou
korzie v oxidane psobiacich plynoch je tvorba inovch a valennch zlenn na povrchu
kovu.
Vplyvom redukne psobiacich plynov (vodka) nevznikaj povrchov vrstvy
korznych splodn. Vodk nara oce vodkovou krehkosou spsobenou vodkom
rozpustenm v oceli alebo vodkovou korziou, ktor je dsledkom reakcie vodka a uhlka
v oceli (vznik metn neschopn difzie, ktor spsobuje vysok naptia a iniciuje trhliny).
Oxidcia eleza a ocel:
Pri oxidcii eleza a zliatin eleza vznikaj tri oxidick vrstvy:
1. vntorn = FeO (wstit), vznik od 575 C, pod touto teplotou sa rozpad na Fe3O4 a Fe,
2. stredn = Fe3O4 (magnetit), je stly v celom rozsahu teplt,
3. vonkajia = Fe2O3 (hematit), m najvy obsah kyslka, pri vych teplotch sa rozklad
na Fe3O4 a O2.
Pri ohreve ocel sa tvor viditen vrstva oxidov u pri teplote 250 300 C. Ak sa
zvyuje teplota ohrevu, potom hrbka tejto vrstvy narast a rchlos korzie sa zniuje. Pri
teplotch v intervale 600 800 C sa tvoria na povrchu oceovch materilov oxidy v dvoch
a tyroch vrstvch zloen z rznych oxidov eleza (obr. 9.3). Z tohto dvodu sa asto pri
ohreve kovov pouvaj pece s rznymi ochrannmi atmosframi (t.j. zmes inertnch
plynov), ktor obsahuj vemi nzky obsah kyslka, m sa minimalizuj korzne deje na
povrchu tepelne spracovvanho materilu.
Odolnos ocel mono zvi legovanm vhodnmi prsadami, ako s napr.:
- chrm zvyuje iaruvzdornos ocel a korznu odolnos, priom minimlny obsah na
dosiahnutie korznej odolnosti je 12 hmot. % chrmu v tuhom roztoku,
103

- nikel zvyuje iarupevnos ocel, pouva sa v kombincii s chrmom, vyia prsada

niklu spsobuje stabilizciu austenitickej truktry zliatin eleza,
- hlink zvyuje stabilitu truktry voi oxidickmu prostrediu a zvyuje aj iaruvzdornos
ocel a liatin v koncentrcii ~ 4 hmot. %.
Prsady W, B a Mo podstatne zvyuj rchlos oxidcie zliatin na bze eleza.

910

FeO
+
Fe3O4

+ FeO
570

hematit
Fe2O3

Fe3O4

+ FeO

magnetit

FeO

T [C]

wstit

Fe2O3
+
Fe3O4

23,2

+ Fe3O4
27,6

Fe

29,9

%O

Obr. 9.3. Schematick znzornenie asti rovnovneho binrneho diagramu Fe-O

Pri chemickej korzii m z redukujcich plynnch zloiek najv vznam vodk.

Pokodenie vodkom me spsobi rzne druhy doasnch alebo trvalch zmien vlastnost
materilov. Predovetkm s tri charakteristick prejavy prtomnosti vodka v materili:
a) vodkov krehkos spsobuje ju atomrny vodk, ktor ahko prechdza mriekou
kovov. Zniuje tvrnitenos materilov a mono ho odstrni hanm. Nahromadenie
rekombinovanho vodka (H2 molekulrny stav) na poruchch, proch, trhlinch
a pod. vedie k praskaniu a krehnutiu kovovch materilov,
b) vodkov korzia atomrny vodk reaguje s uhlkom, priom vznik metn, ktor sa
sstreuje na hraniciach zn, v dsledku oho dochdza k vzniku loklnych vntornch
napt. Vysokm tlakom metn spsobuje medzikrytlov praskanie. alm
dsledkom je oduhliovanie povrchu susediacich zn. Vyskytuje sa v chemickom
priemysle (syntzy s vodkom pri vysokch teplotch a tlakoch). Vodkovej korzii sa
zabrauje legovanm, teda viazanm uhlka na stabilnej typ fzy,

104

c) vodkov nemoc vyskytuje sa predovetkm pri zliatinch medi a niklu. Vznik, ak

tieto zliatiny obsahuj kyslk. V dsledku reakcie rozpustenho atomrneho vodka
a kyslka vznik vodn para. Vsledkom tohto procesu je vznik vysokch loklnych
vntornch napt a neskr vznik trhliniek a praskanie materilu.

9.2 ELEKTROCHEMICK KORZIA KOVOV

Definuje sa ako znehodnocovanie kovov s rznym elektrickm potencilom za vzniku
elektrickho prdu, ktor sa men na teplo. Zkladnm predpokladom pre priebeh
elektrochemickej korzie je potrebn prtomnos elektrolytu, t.j. elektricky vodivch roztokov
alebo sol. Niektor kovy sa v elektrolyte rozpaj a voi vodkovej elektrde maj
zporn naptie. Tieto sa nazvaj neuachtil kovy. Medzi neuachtil kovy je mon
zaradi Al, Mg, Zn, Cr, Fe, Cd, Ni, Sn, Pb. In kovy k sebe priahuj iny a voi vodkovej
elektrde maj kladn naptie, nazvaj sa uachtil kovy. K uachtilm kovom patr Cu,
Ag, Au. Odolnos kovu proti elektrochemickej korzii je mon posudzova poda hodnoty
tandardnho potencilu tohto kovu tab. 9.1.
Tab. 9.1. tandardn potencily technickch kovov
Chemick prvok
a mocenstvo inov kovu

E
[V]

Chemick prvok
a mocenstvo inov kovu

E
[V]

hlink

Al3+

-1,37

cn

Sn2+

-0,14

hork

Mg2+

-1,66

olovo

Pb2+

-0,12

zinok

2+

Zn

-0,76

vodk

0,00

chrm

Cr2+

-0,74

me

Cu2+

+0,34

elezo

Fe2+

-0,44

me

Cu+

+0,52

kadmium

Cd2+

-0,40

striebro

Ag+

+0,80

nikel

Ni2+

-0,25

zlato

Au3+

+1,50

Kovy

s vym

zpornm

potencilom

maj

meniu

odolnos

proti

elektrochemickej korzii ako kovy s nim zpornm alebo kladnm potencilom.

Mechanizmus elektrochemickej korzie je porovnaten so zmenami v galvanickom
lnku (obr. 9.4).

105

elektrny e-

prd I

G
-

Zn

Cu
2e

Zn

2eZn2+

2H+

elektrolyt zrieden H2SO4

Obr. 9.4. Schma galvanickho lnku
Zinkov elektrda sa rozpa a uvonenmi elektrnmi sa nabja zporne:
Zn Zn2+ + 2e-

Dochdza k oxidcii zinku. Meden elektrda je vak stla, pretoe me je uachtil

kov. Oproti zinkovej elektrde, ktor m nadbytok elektrnov, sa jav menej zporne
a oznauje sa ako kladn. Ak sa vodivo spoja obe elektrdy, mu elektrny vone
prechdza zo zinkovej elektrdy na meden elektrdu, na ktorej sa neutralizuj vodkov
iny z roztoku a redukuj sa na vodk poda reakcie:
2 H+ + 2 e- 2 H H2

Celkov chemick reakcia sa me vyjadri reakciou:

Zn + 2 H+ Zn2+ + H2

Elektromotorick naptie tohto lnku je:

U = ECu EZn = 0,34 V ( 0,76) V = 1,10 V

Podobn dej ako v galvanickom lnku vznikne vtedy, ak sa do oceovej ndre

naplnenej vodou zaskrutkuje meden skrutka. Oce, ktor m zporn potencil (je menej
uachtil) sa bude rozpa, me skrutky m kladn potencil. Spojenm vznik tzv.
korzny lnok, ktor je v podstate galvanickm lnkom. Rozdiel potencilov eleza
a medi je poda tab. 9.1:
U = ECu EFe = 0,34 V ( 0,44) V = 0,78 V
Takto spoj dvoch rznych kovov je kontruknou chybou!
106

Podobn proces ako v korznom makrolnku vznik aj v samotnej mikrotruktre

technickch kovov a ich zliatin. Najastejm prpadom je nehomognna mikrotruktra,
v ktorej sa dotkaj mikroskopick truktrne zloky rznych kovov, zliatin alebo truktrne
zloky (skladaj sa minimlne z dvoch rznych fz). Kee elektrochemick sprvanie sa
jednotlivch ast truktrnych zloiek je rozdielne, vznik pri vlhkosti alebo vo vode na
povrchu kovu korzny mikrolnok. Naprklad korziu nelegovanch ocel mono vysvetli
vznikom korznych mikrolnkov. Zpornou elektrdou je v tomto prpade menej uachtil
zloka elezo (-fza), take sa rozpa, ale na uachtilejej zloke cementit vznik
vodk. Kee obe elektrdy s vodivo prepojen, vznik elektrick prd a rozpanie
podobne ako pri galvanickom lnku.
Ku korzii dochdza aj na plne istom kove, pretoe elektrdov potencil zvis aj od
porch v krytlovej mrieke a od vntornch napt v materili. Z uvedench priebehov
elektrochemickej korzie mono vyvodi nasledovn zver:
Elektrochemick korzia prebieha vdy v elektricky vodivom prostred a sklad sa z dvoch
dejov: a) andovho oxidcia kovu (vlastn korzia),
b) katdovho sasn redukcia niektorej oxidujcej zloky prtomnej v roztoku (t.j.
depolarizan reakcia).
Obidve reakcie s sprevdzan vznikom reaknch splodn. Tmto sa menia aj pvodn
potencily andy a katdy tak, e sa hodnota rozdielu potencilov zniuje. Tento jav sa
nazva polarizcia. Polarizciou sa zmenuje korzny prd, a tm aj rchlos korzie. Ak
psob dej opane, potom dochdza k depolarizcii. Ak je odstraovanie korznych splodn
dokonal, dosahuj potencily pvodn hodnoty a rchlos korzie sa zvyuje. Obidva deje,
polarizcia a depolarizcia, sa mu ovlda, a tm riadi rchlos korzie.
Ak kov alebo zliatina neodolva agresvnemu prostrediu, potom hovorme, e kov je
aktvny, a ak je kov alebo zliatina odoln agresvnemu prostrediu, hovorme o pasivite kovu.

9.3 DRUHY KORZIE PODA PROSTREDIA

9.3.1 Atmosfrick korzia
Je to druh elektrochemickej korzie, ktor sa realizuje kyslkovou depolarizciou
vyvolanou vlhkosou a agresvnymi neistotami v ovzdu. Korzny dej prebieha pod vemi
tenkou vrstvou vody nastenej rozpustnmi zlokami atmosfry, predovetkm oxidom

107

siriitm, oxidom uhonatm, amoniakom, chlorovodkom a aeroslmi. Tento vodn film

s hrbkou 50 150 m vznik kondenzciou vodnch pr obsiahnutch vo vzduchu, t.j. jeho
vznik je podmienen relatvnou vlhkosou vzduchu. Ak je povrch kovu drsn a je pokryt
vrstvou prachu a neistt, tvor sa vodn film pri niej relatvnej vlhkosti ako je kritick
relatvna vlhkos (~ 60 %). Vemi dleit vznam m aj kyslk, ktor prenik tenkm
filmom a zastuje sa katodickej reakcie ako depolariztor, t.j. korziu urchuje.
Korzne vlastnosti prostredia s urujcim faktorom pri navrhovan spsobov
protikorznej ochrany materilov. Preto normy rozdeuj atmosfry poda korznej
agresivity na p stupov:
C1 vemi nzka = atmosfry uzatvorench, klimatizovanch miestnost, v ktorch
nedochdza ku kondenzcii vodnch pr,
C2 nzka = vzahuje sa na priestory, v ktorch dochdza k obasnej kondenzcii
vodnch pr,
C3 stredn = zodpoved suchm klimatickm podmienkam,
C4 vysok = zodpoved vlhkm oblastiam pri spolupsoben atmosfrickch neistt
priemyselnch miest, prstavov a pod.,
C5 vemi vysok (ostatn).
Dleit vplyv na rchlos atmosfrickej korzie m aj teplota. Pri nzkych teplotch sa
atmosfrick korzia zastavuje zamrznutm elektrolytu. Pri vzrastajcej teplote sa rchlos
korzie taktie zvyuje (obr. 9.2).

9.3.2 Korzia v kvapalinch

V tejto oblasti m najv vznam korzia vo vode. Do styku s vodou prichdzaj
vodn stroje, zariadenia na vrobu pary, chladiace systmy motorov, kompresorov a inch
strojov, rozvodn potrubia a armatry pitnch a priemyselnch vd a in. Agresivita vody
z hadiska korzie zvis okrem pH aj od mnostva plynov rozpustench vo vode
(predovetkm kyslka), od teploty a prdenia vody. Kyslk sa v priebehu elektrochemickej
korzie uplatuje ako depolariztor. Vody na priemyseln pouitie sa zmkuj, chemicky
upravuj a odplyuj.
Korzia ocel v prekyslienej morskej vode prebieha obdobne ako v prekyslienej
erstvej pitnej vode, ale zven elektrick vodivos morskej vody me vies k zveniu

108

pittingu. Stlos rchlosti korzie v morskej vode je podmienen viacermi faktormi, napr.
prtomnosou morskch organizmov (riasy).
Korzia v kvapalinch je teda ovplyvnen:
1. koncentrciou rozpustenho kyslka,
2. koncentrciou vodkovch inov a oxidu uhliitho,
3. prtomnosou inov HCO3 a vpnika,
4. aninmi (zvyuj elektrick vodivos vody),
5. katinmi (Ca2+ = zsadn vznam),
6. prdenm (reguluje prsun kyslka k povrchu),
7. mikroorganizmami (dsledok ich metabolickej innosti),
8. teplotou vody (ovplyvuje rozpustnos plynov vo vode).

9.3.3 Korzia v pdach

Zkladom tohto druhu korzie je obsah vody v pde. Z hadiska korzneho prostredia
sa pda sklad z troch fz:
1. plynnej fzy pdna atmosfra ovplyvnen mikrobilnou innosou,
2. kvapalnej fzy vlastn korzne prostredie (elektrick vodivos pdy),
3. tuhej fzy svojou truktrou, chemickm zloenm a stupom zavlaenia
ovplyvuje anodick korznu reakciu.
Pdy s vysokm podielom zneistenia, vysokou elektrickou vodivosou, vysokou
kyslosou a vysokm podielom rozpustench sol bud psobi vemi korozvne.

9.4 DRUHY KORZIE PODA VONKAJCH INITEOV

9.4.1 Korzia pri mechanickom namhan
Naptia sa v materiloch koncentruj v miestach vrubov alebo na hraniciach zn, kde sa
tmto zniuje elektrdov potencil. Napadnutie prenik do znanej hbky materilu, pevnos
rchlo kles bez pozorovatenej zmeny na povrchu kovu. Rovnak vplyv sa prejavuje aj
v prpade materilov tvrnench za studena. Praktickm prkladom je rchla korzia
v ohyboch kotlovch rrok.

109

9.4.2 Vibran korzia

Tento druh korzie vznik, ak je povrch ocele v kontakte s akmkovek materilom za
sasnho vibranho pohybu pri medznch hodnotch sinitea trenia. Pretoe korzne
splodiny ocele maj erven farbu (hydratovan Fe2O3), niekedy sa hovor o krvcan
materilu. Vyskytuje sa najastejie v prpade losk vodnch turbn. Tejto korzii sa
predchdza mazanm tuhmi mazivami (grafit, oxid molybdeniit), fosftovanm alebo
difznym srovanm.
9.4.3 Korzne praskanie kovov (korzia pod naptm)
Korzne praskanie kovov vznik pri sasnom psoben korzneho prostredia
a mechanickho namhania ahom. Prejavuje sa vznikom trhln, ktor sa rozkladaj kolmo na
smer psobenia ahovch napt a maj interkrytalick, transkrytalick alebo zmiean
charakter. Zdrojom napt me by plastick deformcia za studena, zvranie, tepeln
spracovanie, obrbanie a brsenie. Korzia pod naptm je klasifikovan ako katastrofick
typ korzie, pretoe indikovanie vemi jemnch trhliniek v materili je vemi obtiane
a ako sa predikuje. Fotografia na obr. 9.5 dokumentuje interkrytalick charakter korzie
pod naptm v materili Inconel 600 z vmennkovej rrky. Sie mikrotrhln
v korziivzdornej oceli 316 vzniknutch korziou pod naptm v procese jej expozcie
v chemickom priemysle je uveden na obr. 9.6. Trhliny maj transkrytalick charakter, boli
indukovan prtomnosou chloridov pri psoben naptia v materili.
Z hadiska predikcie proti korznemu praskaniu pod naptm s potrebn tieto opatrenia:
1. sprvna voba materilu,
2. zmenenie hodnoty psobiaceho naptia,
3. odstrnenie kritickch okolitch ltok (hydroxidy, chloridy a kyslk),
4. nevytvra nepohybliv oblasti a trbiny v tepelnch vmennkoch, kde sa mu
koncentrova chloridy a hydroxidy. Nzkolegovan ocele s menej citliv ako
vysokolegovan ocele, ale ich pouitie je limitovan vo vodnom prostred
obsahujcom iny chloridov pre korzne praskanie pod naptm.

110

20 m
Obr. 9.5. Interkrytalick charakter renia
trhliny korziou pod naptm

50 m
Obr. 9.6. Transkrytalick charakter renia
trhln spsoben chloridovou korziou pod
naptm

9.4.4 Korzna nava

Korzna nava vznik, ak je materil cyklicky namhan akmkovek druhom
zaaenia za sasnho psobenia korzneho prostredia. Materil sa poruuje u pri menom
psobiacom napt ako je medza navy zisten bez psobenia korzneho prostredia.

R [MPa]

Whlerova krivka sa vrazne men a chba jej typick vodorovn as (obr. 9.7).

nekorodovan
materil

materil pri
psoben korzie
poet cyklov N
Obr. 9.7. Vplyv korznej navy na priebeh Whlerovej krivky
9.4.5 Korzia bldivmi prdmi
Tento druh korzie vznik tam, kde psobia nekontrolovan (bldiv) prdy z kladnho
plu do zariadenia a na inom mieste z neho vystupuj. Miesto, kde prd vystupuje, je andou
111

a nastva na om znan rozpanie kovu korzia. Najastejm zdrojom bldivch prdov

s elektrick drhy (obr. 9.8).
vrchn vedenie (trolej)

+
koajnica porucha vodivosti
bldiv prdy

zem

katodick

vznik korzie
anodick
neutrlne
psmo

Obr. 9.8. Schma rozloenia bldivch prdov z elektrickej drhy

9.4.6 Medzikrytlov korzia
Medzikrytlov korzia sa objavuje v korziivzdornch oceliach predovetkm
v tepelne ovplyvnenej oblasti zvarovho spoja alebo po nesprvnom tepelnom spracovan,
ako dsledok mikrotruktrnych zmien, prpadne segregcie, na zklade oho sa rozhrania zn
stvaj prednostne nchyln na korzne napadnutie. pecifick teploty a asy zotrvania na
tchto teplotch, ktor vyvolvaj citlivos k medzikrytlovej korzi, s asto nazvan
kritickmi. Pri kritickch podmienkach sa vyluuj karbidy chrmu na hraniciach zn.
V niektorch typoch ocel a zliatin sa stretvame aj s almi mikrotruktrnymi
zmenami, ktor mu by prinou zvenej nchylnosti k medzikrytlovej korzii,
napr. precipitcia sigma fzy, ktor m vplyv na znenie korznej odolnosti ocele nielen
v kyseline dusinej, ale aj v kyseline srovej.
Vo feritickch chrmovch alebo chrm-molybdnovch oceliach bez obsahu niklu sa
nchylnos k medzikrytlovej korzi objavuje aj po relatvne rchlom ochladen cez oblas
kritickch teplt. Z tohto dvodu je potrebn venova uvedenmu pokodeniu pozornos,
lebo rozhoduje o prevdzkovej ivotnosti a spoahlivosti chemickch, energetickch a inch
priemyselnch zariaden.
Mikrotruktrna homogenita korziivzdornch ocel sa dosiahne rozpacm hanm
pri dostatone vysokej teplote, ktor zabezpe rozpustenie vej asti fz (niektor fzy,
napr. karbidy silne karbidotvornch prvkov, nekovov vtrseniny a pod. nie je mon
rozpusti do tuhho roztoku). Psobenm niej teploty na oce (popustenie, hanie, tepeln

112

ovplyvnenie pri zvran, vysokoteplotn exploatcia) alebo, ak je oce pomaly ochladzovan

z teplt rozpacieho hania, nastva precipitcia vyluovanie sekundrnych fz.
Vznikom sekundrnych karbidov na hraniciach zn sa zniuje obsah chrmu v tuhom roztoku
v okol vylench precipittov pod 12 hmot. %, m sa spsob znenie korznej odolnosti
ocele.
Prin medzikrytlovej korzie me by viac. Uvdzame tri najrozrenejie terie
vysvetujce vplyv karbidickch precipittov na vznik medzikrytlovej korzie:
a) zmena chemickho zloenia tuhho roztoku na rozhran zn v okol precipittov
teria ochudobnenia,
b) energetick rozdiely v miestach vyluovania sekundrnej fzy teria napt,
c) rozpanie niektorej fzy prtomnej na hraniciach zn v dsledku vzniku miestnych
mikrolnkov, precipitt je andou alebo katdou korznych procesov teria
mikrolnkov.
Teria ochudobnenia vysvetuje vznik medzikrytlovej korzie znenm obsahu
chrmu v okol vyluujcich sa karbidov alebo nitridov chrmu. Difzia uhlka a duska
(intersticilne rozpustench v tuhom roztoku) z vntra zn k hraniciam zn je rchlejia ako
difzia chrmu. Vplyvom toho poklesne obsah chrmu v povrchovej vrstve zrna, vznik
strata pasivity a odolnosti proti korzii.
Poda terie napt vznikaj vek miestne vntorn naptia v miestach, kde sa zana
vyluova a postupne rastie druh fza (na hraniciach rzne orientovanch zn). V dsledku
toho s v mikrotruktre oceli znan energetick rozdiely, ktor sa mu prejavi nielen
v rozdieloch potencilov, ale predovetkm v niej polarizcii andovho deja v oblastiach
rozhran zn a nedokonalej pasivcii zn.
Teria mikrolnkov predpoklad, e vinou uachtilej karbid psob ako katda
a okolit menej uachtil kov ako anda, a teda je korzne napdan.
Medzikrytlov korzia sa prejavuje ako sie trhln lokalizovanch na hraniciach zn.
Vyskytuje sa najastejie pri austenitickch korziivzdornch oceliach, ktor boli scitliven
v oblasti teplt 500 800 C. Znenie pravdepodobnosti vzniku medzikrytlovej korzie
mono docieli pouitm stabilizovanch ocel, ktor obsahuj legujce prvky Ti, Nb, Ta.
Tieto karbidotvorn prvky maj vysok afinitu k uhlku, stabilizuj oce tm, e sa vytvoria
prednostne karbidy tchto prvkov s uhlkom. Optimlne mnostvo uvedench prsad
(v hmot. %) je 5 nsobok titnu, 10 nsobok nibu alebo 15 nsobok tantalu k obsahu uhlka
v oceli. V niektorch pecifickch podmienkach prevdzky ani tieto pomery nepostauj.

113

V martenzitickch korziivzdornch oceliach v kalenom stave nesprvnym popustenm

alebo vyhriatm, napr. pri brsen, leten (v rozsahu teplt 300 650 C mu precipitova
karbidy po hraniciach zn). Najnebezpenejia teplota scitlivenia tchto ocel je okolo 500 C.
Dsledok je znenie ich korznej odolnosti. Samozrejme, tvorbe karbidov chrmu po
hraniciach zn sa ned plne zabrni, ale je potrebn vyhn sa tepelnm podmienkam, ktor
spsobuj scitlivenie materilu, robia hranice zn nchyln na korzne napadnutie a ved
k zvyovaniu korznej rchlosti.
Medzikrytlov korzia je zloit proces. Mono ho eliminova znenm obsahu
uhlka a duska v oceli, zvenm obsahu chrmu v tuhom roztoku, sprvnou technolgiou
tepelnho spracovania a zvrania.
Rdioaktvne iarenie m tie vplyv na oxidano-redukn vlastnosti prostredia a me
podporova vznik medzikrytlovej korzie.
Vo zvranch kontrukcich v okol zvarov je prejav medzikrytlovej korzie podobn
zrezu noom, a preto sa v tejto svislosti hovor o noovej korzii. Na noov korziu
s nchyln zvran kontrukcie z chrm-niklovch ocel stabilizovanch titnom alebo
nibom, predovetkm v prostrediach, ktor obsahuj kyselinu dusin. Noov korzia
svis s dvojitm tepelnm ovplyvnenm (prehriatm a scitlivenm). Vznik v zkej oblasti
zkladnho materilu, ktor bola pri zvran vyhriata na vysok teplotu 1200 1300 C.
Prinou je rozpustenie karbidov stabilizujcich prvkov. Nslednm ohrevom do oblasti
kritickch teplt (napr. pri vytvoren alej zvarovej hsenice) vznik nebezpeie
vyluovania karbidov chrmu a vzniku scitlivenej oblasti. Noov korzia sa objavuje
predovetkm vtedy, ak m oce viac ako 0,1 hm.% C, obsah niklu na hornej hranici a obsah
chrmu a stabilizanch prvkov na dolnej hranici. V prpade, e je v ovplyvnenej zne
hrubie zrno, noov korzia sa vyskytuje astejie.
V praxi s znme prpady, e vypotan rchlos tohto typu korzie dosahuje a 2 km
za rok. To len potvrdzuje, e noov korzia je jednm z najnebezpenejch druhov
korzneho pokodenia zvarovch spojov z korziivzdornch ocel.
Dvojfzov feriticko-austenitick truktra m vyiu odolnos proti medzikrytlovej
korzii v porovnan s austenitickmi oceami s rovnakm obsahom uhlka.
Na medzikrytlov korziu s nchyln aj in druhy zliatin, napr. zliatiny horka,
hlinka a titnu. Priny svisia s elektrochemickou povahou prmes, resp. precipittov
vylench na hraniciach zn. Intermetalick zleniny maj elektropozitvnej potencil ako
matrica.

114

9.4.7 Biologick korzia

Biologick korzia je dsledkom aktivity ivch organizmov. Mu to by
mikroorganizmy alebo makroorganizmy. Mu vyvola korziu priamo alebo svojimi
vlukami.
Mikrobiologick korziu koroziivzdornch ocel spsobuj rzne druhy aerbnych
baktri vytvrajcich slizovit kolnie, aerbne elezit baktrie, aerbne a anaerbne srne
baktrie. Bakterilne slizovit usadeniny (zastni sa mu aj in organizmy, ako pliesne,
riasy alebo mkke) osdlia povrch kovu a vytvoria viacmenej svisl slizovit povlak,
najm v trbinch, nerovnostiach, neistotch a v nedostatone odstrnench oxidoch
z povrchu zvarov.
Slizovit vrstva zachytva srne a elezit baktrie z vody a okrem toho rzne ltky vo
vode rozpusten, ako s iny chlru alebo ltky baktriami asimilovan, napr. zleniny
eleza, sry, mangnu a in. Za prtomnosti tchto ltok slizotvorn, elezit a aerbne srne
baktrie vegetuj, priom je okolit prostredie ochudobovan o kyslk. V spodnej vrstve s
takto vytvoren podmienky na vegetciu anaerbnych srnych baktri. Anaerbne srne
baktrie redukuj srany z vody na srnatany, siriitany, srniky a srovodk. Aerbne srne
baktrie naopak oxiduj redukovan formy srnych zlenn a na kyselinu srov. elezit
baktrie zrove oxiduj iny dvojmocnho eleza a mangnu na viacmocn. Trojmocn iny
kovu sa zluuj s inmi chlru vo vode na chloridy elezit a manganat, zvyuj korzny
potencil na 400 a 450 mV a podporuj bodov a trbinov korziu, objavujcu sa pod
typickm ervenohnedm nnosom aerbnych baktri.
Z hadiska ochrany pred rastom baktri je mon poui prsady biocdov.
9.4.8 Dutinov korzia
Dutinov korzia je proces zrchlenej korzie v dutinkch, proch, trhlinkch, kde kov
je v styku s nepohyblivm roztokom. Vyskytn sa me v nerozoberatench spojoch, pod
hlavami nitov a pod. Obmedzi ju mono vskytom dutn, prov, ntermi, odstrnenm
uritho prvku z pracovnej kvapaliny alebo tesniacimi materilmi.

115

9.5 KORZIA NIEKTORCH NEELEZNCH KOVOV

A NEKOVOVCH MATERILOV
Ako u bolo uveden, okrem zliatin na bze eleza podliehaj korzii aj in druhy
materilov, napr. neelezn kovy a ich zliatiny, plasty, keramick materily a podobne.
Me a zliatiny medi
Zliatiny medi sa vyznauj niou rchlosou oxidcie ako technicky ist me. Me
a jej zliatiny patria medzi kovy, ktor si vytvraj vrstvu oxidov, ktor vraznm spsobom
spomauje proces alej chemickej korzie. Aj z tohto dvodu sa zliatiny medi vyuvaj
v stavebnom priemysle na korzne exponovan asti stavieb. Pri chemickej oxidcii medi
a jej zliatin vznikaj dve oxidick vrstvy:
1. kuprit (Cu2O) vytvra sa v celom rozsahu teplt,
2. tenorit (CuO) vytvra sa v intervale teplt 250 1030 C na vrstve Cu2O.
Ak je v atmosfre prtomn oxid siriit, potom sa me a jej zliatiny pokrvaj zelenou
patinkou medenkou (= sran menat a uhliitan menat).
Hlink a zliatiny hlinka
Hlink patr medzi samopasivujce sa kovy, t.j. vytvra si svisl ochrann vrstviku
Al2O3, ktor je pevne spojen s povrchom. V prpade poruenia ochrannej oxidickej vrstvy sa
na vzduchu v mieste poruenia obnovuje vemi rchlo. Hrbka vrstvy Al2O3 je kontantn pri
danej teplote. Zo zliatin hlinka s na korziu najcitlivejie zliatiny Al-Mg, ktor mu
obsahova dve korzne vrstvy:
1. Al2O3 v rozsahu 120 350 C,
2. MgO nad 350 C.
Obsah medi v zliatinch hlinka zniuje odolnos proti korzii, a predovetkm proti
korznemu praskaniu pod naptm.
Titn a zliatiny titnu
Charakteristickm znakom titnu a jeho zliatin je vysok odolnos proti korzii, ktor je
vyia ako v prpade korziivzdornch ocel. Pri kontakte titnu s kvapalnm kyslkom me
po nraze djs k vbuchu.
Vynikajcu korznu odolnos titnovch zliatin spsobuje vznik vemi stabilnch,
svislch, vysoko adhznych a ochrannch oxidickch filmov na kovovch povrchoch. Titn
116

je vysoko reaktvny a m extrmne vysok afinitu ku kyslku, ktor zabezpeuje spontnny

vznik povrchovho oxidickho filmu, ak je ist povrch vystaven vzduchu, vlhkosti alebo
ich kombincii. Poruen oxidick film sa obnovuje takmer okamite, ak sa v okol nachdza
kyslk alebo voda. V suchch podmienkach pri absencii zdroja kyslka me nasta korzia,
pretoe pokoden ochrann vrstva na povrchu sa nemus regenerova.
Zloenie a hrbka ochrannej oxidickej vrstvy, ktor vznik na titnovch zliatinch
zvis od okolitch podmienok. Vo vemi vlhkch prostrediach vznik typick oxid TiO2
(nazva sa anatas), ale me pozostva aj zo zmesi oxidov titnu TiO2, Ti2O3 a TiO.
Vysokoteplotn oxidcia podporuje vznik chemicky odolnej vysoko krytalickej formy TiO,
znmy ako rutil. Pri nzkych teplotch asto vznik amorfn TiO, (TiO2) alebo zmes rutilu
a anatasu. Prirodzene vzniknut vrstva m hrbku menej ako 10 nm a je vonm okom
neviditen. Oxid TiO je chemicky stly a odolva viacerm ltkam, ako s horca
koncentrovan kyselina chlorovodkov, srov, fluorovodkov a hydroxid sodn (HCl,
H2SO4, HF a NaOH). Tto vrstva je taktie vysokoefektvna ako barira pre vodk.
Spsoby zlepenia korznej odolnosti titnu v reduknom prostred mu by:
a) zvenie povrchovej oxidickej vrstvy anodickou oxidciou alebo tepelnou oxidciou,
b) anodick polarizcia zliatiny (anodick ochrana) alebo galvanick spjanie s viac
uachtilm kovom,
c) aplikovanie kovovch alebo oxidickch povrchovch povlakov,
d) legovanie titnu vhodnmi prsadami,
e) pridanie prsad (inhibtorov korzie) na znenie vplyvu okolia na stabilizciu oxidickej
vrstvy na povrchu.
Titnov zliatiny s vystaven korzii z okolia. Korzia zliatin titnu zaha veobecn
korziu, trbinov korziu, anodick pitting, vodkov skrehnutie a korzne praskanie pod
naptm.
Zliatiny titnu sa v sasnosti okrem leteckho priemyslu vyuvaj aj ako materil pre
nhrady kbov, fixciu zlomenn a pod., aplikuj sa do udskho tela. Tekutiny v udskom
tele s roztoky s vysokm obsahom chloridov s pH 5,6 a 9 a ich oxidan schopnos je
uren obsahom kyslka a pri rznych zpaloch sa zvyuje.
Nikel a zliatiny niklu
Nikel a zliatiny niklu s dleit vo vetkch oblastiach priemyslu pre ich odolnos
v rznych extrmnych podmienkach (napr. korzne prostredia, vysok teploty, vysok naptia
a ich kombincie). Nikel m dobr korznu odolnos v benej atmosfre, v prrodnch
117

vodch a odplynench neoxidujcich kyselinch a m vynikajcu odolnos proti korzii

v lhoch a zsadch.
Nikel a zliatiny niklu sa vyznauj vemi dobrou odolnosou proti atmosfrickej
korzii. Rchlos korzie bva vemi nzka s variujcim stupom straty povrchovej farby
v zvislosti od legovanosti zliatiny. Korzia niklovej zliatiny Monel 400 je zanedbaten vo
vetkch typoch atmosfr pri vzniku sivozelenej vrstviky. V atmosfrach obsahujcich sru
sa tvor na povrchu hned vrstva. Korzna odolnos niklu a jeho zliatin je dobr
v destilovanej aj pitnej vode. Rchlos korzie v tchto prostrediach je pre komerne ist
nikel 200 menej ako 0,0025 mm za rok a v prpade horcej vody v domcnostiach menej ako
0,005 mm za rok. Zliatiny niklu s meou Monel 400 a Monel R-405 sa vyznauj vemi
nzkymi korznymi rchlosami.
Vzhadom na to, e nikel je vemi korzne stly, vyuva sa na vvoj pecilnych
zliatin. Intermetalick fzy vznikajce medzi niklom a niektormi prsadovmi prvkami
umouj dosiahnu vemi vysok pevnos zliatin a ich pouite pri nzkych, ale aj vysokch
teplotch.
Zliatiny na bze niklu sa asto vyuvaj pre ich dobr korznu odolnos v skrehujcich
prostrediach pre ocele aj pri psoben vonkajieho zaaenia. Skrehnutie zliatin niklu pri
psoben naptia a okolitho prostredia je najastejie spsoben dvoma procesmi: vodkov
skrehnutie a korzne praskanie pod naptm.
V prpade zliatin niklu existuj dva zkladn typy korzie za tepla. Prv typ korzie sa
vyskytuje v teplotnom intervale 800 950 C a druh typ sa vyskytuje v teplotnom intervale
700 800 C. Obidva tieto procesy obsahuj inkuban dobu, iniciciu a dobu renia.
Najdleitejia je doba renia, ale z technickho pohadu je dleit proces inicicie korzie.
Mechanizmus korzie sa vysvetuje modelom zmkovania sol, elektrochemickm modelom
a modelom

sulfidano-oxidanm.

Zvenie

korznej

odolnosti

niklovch

zliatin

pouvanch v leteckom priemysle v spaovacch turbnach pri vysokch teplotch sa

dosahuje vytvranm ochrannch povlakov na bze Co-Ni-Cr-Al-Y alebo Co-Cr-Al-Y
s podkladovou difznou medzivrstvou na bze Pt-Al.
Korzia plastov
Odolnos plastov (vrtane elastomrov) proti korzii zvis predovetkm od truktry
makromolekl. Veobecne mono poveda, e odolnos proti kyselinm a alklim zniuj
esterov skupiny (COOCH3) a skupiny C=O, NH prtomn v monomrnej jednotke
vysokomolekulrnej ltky. Vnimku tvoria atmy halogenidov.
118

Polytetrafluretyln (PTFE), polychlorotrifluretyln (PCTFE), polyvinylchlorid (PVC)

a pod. odolvaj dobre kyselinm, alklim, soliam a do istej miery aj oxidanm inidlm.
Najodolnejm polymrom je PTFE, ktorho uhlkov skelet reazca je inne chrnen silne
elektronegatvnymi atmami fluru. Odolva v podstate vetkm chemiklim a je iba
povrchovo naleptvan roztavenmi silne alkalickmi kovmi.
Prtomnos dvojitch vzieb v reazci sieovanch kauukov zniuje odolnos proti
oxidanm inidlm.
Plasty s atmami sry, duska a kyslka v skelete reazca s nchyln na degradciu
hydrolytickm inkom kyseln a zsad (polyamid - PA, polyuretn - PU, polystyrn - PS,
derivty celulzy).
Odolnos proti organickm rozpadlm zvis predovetkm od polarity vzby.
Plasty s polrnymi skupinami s ahie napdan polrnymi rozpadlami s analogickou
polrnosou. Pre odolnos plastov proti organickm inidlm je dleit ich nadmolekulrna
truktra. Kee niektor nzkomolekulrne ltky prenikaj do krytalickch oblast ovea
aie ako do amorfnch, s iastone krytalick polymry odolnejie ako amorfn
v sklovitom a predovetkm kauukovitom stave.
Polymrne materily degraduj alej aj inkom svetla, kyslka a predovetkm oznu.
K pokodeniu v korznom prostred dochdza tie pri sasnom psoben mechanickho
namhania. Polymrne materily s podobne ako kovov materily pokodzovan tie
biologickou korziou, t.j. psobenm mikroorganizmov plesn (mken PVC,
fenolformaldehydov lisovacia hmota, a pod.).
Korzia keramickch materilov
Z tejto skupiny sa zameriame na keramick iaruvzdorn materily pouvan na
vmurovku metalurgickch agregtov. V prevdzke s vystaven znanmu mechanickmu
opotrebeniu, erzii a korzii chemickmi reakciami medzi tuhmi ltkami, taveninami
a plynmi. Mechanick opotrebenie je vyvolan oterom pri pohybe materilu spracovvanho
v taviacich agregtoch. Svis s pevnosou iaruvzdornej keramiky v tlaku, ohybe a pod.
Erzia je vsledkom odstraovania astc vmurovky kvapalnm alebo plynnm prdiacim
mdiom. Zvyajne je spojen s chemickmi reakciami, t.j. korziou, ktor je zosilovan
provitosou vmurovky. Chemick korzia sa uplatuje pri vysokch teplotch pri styku
vmurovky s roztavenm kovom, troskou a tavidlami. Chemick reakcie sa mu uskutoni
aj medzi vmurovkou a alou prtomnou tuhou fzou, prpadne medzi vmurovkou
samotnou, ak m rzny chemick charakter.
119

9.6 PROTIKORZNA OCHRANA KOVOV

Z technickho hadiska mono spsoby protikorznej ochrany rozdeli na:
1. sprvnu vobu materilu,
2. pravu korzneho prostredia,
3. kontrukn pravu,
4. elektrochemick ochranu,
5. ochranu kovu povlakmi a pecilnymi povrchovmi vrstvami.
9.6.1 Voba materilov
Na korzne aplikcie sa vyuvaj predovetkm materily s tmito vlastnosami:
a) uachtil kovy (platina, zlato, me, molybdn, ...),
b) ahko a inne pasivovaten kovy (korziivzdorn ocele, Cr, Ti, Al),
c) kovy vytvrajce korzne splodiny s ochrannmi vlastnosami (Cu, Zn, Pb),
d) materily legovan pecifickmi prsadovmi prvkami,
e) plasty.
9.6.2 prava korzneho prostredia
Korziu materilov mono eliminova pravou korzneho prostredia nasledovne:
1. odstrnenm alebo znenm obsahu korznej zloky (napr. znenm vlhkosti),
2. pridanm vhodnej ltky (inhibtora korzie) najvznamnej spsob ochrany,
3. zmenou parametrov prostredia (teplota, tlak, ...).
9.6.3 Kontrukn prava
Kontruknmi pravami materilov je potrebn repektova predovetkm tieto pravidl:
-

vyvarova sa ostrm uhlom, trbinm a priehlbinm, ktor mu zadriava

kvapaliny,

neumiestova zariadenia priamo v pde,

zni povrchov drsnos,

zabezpei dobr prstup ku vetkm plochm z hadiska obnovy ochrannch vrstiev,

120

vyli uzatvoren priestory,

pri styku kovov nepouva nekovov materily (tesnenie, upchvky), provit

a nasiakav materily.

9.6.4 Elektrochemick ochrana kovov

Korzne procesy s charakterizovan potencilom prislchajcim interakcii kovu
s korznym prostredm. Na znenie vplyvu korzneho prostredia sa pouva polarizcia
kovovho materilu, t.j. elektrochemick ochrany. Rozliujeme dve zkladn ochrany:
1. katdov ochrana,
2. andov ochrana.
Katdov ochrana kovov
Pouva sa pri ochrane zariaden uloench v pde alebo trvalo pracujcich vo vode
(najm morskej). Realizuje sa dvoma zkladnmi spsobmi:
a) ochrannm prdom z cudzieho zdroja obr. 9.9a,
b) protektorovou ochranou, tzv. obetovanou andou (najastejie Zn) obr. 9.9b.

- +

zemniaca anda
(lacn odpadov materil)

chrnen
povrch

a)

anda (zpornej
potencil ako chrnen
povrch) obetuje sa

b)

chrnen
povrch

Obr. 9.9. Spsoby katdovej ochrany kovov

Andov ochrana kovov
Cieom je udra potencil chrnenho kovu v intervale potencilovej pasivity kovu.
Ochrana sa dosahuje jednosmernm prdom z vonkajieho zdroja (chrnen kov je ako anda
= + pl zdroja). Vekos ochrannho prdu sa v podstate rovn korznemu prdu. Aplikuje sa
pri ochrane chrm-niklovch korziivzdornch ocel v roztokoch kyseln, hydroxidov a sol,
v ktorch tieto ocele silne koroduj.

121

9.6.5 Ochrana kovov povlakmi

Je to najrozrenej spsob protikorznej ochrany kovovch vrobkov. Umouje
kontruktrovi voli materil s poadovanmi mechanickmi vlastnosami bez ohadu na
jeho odolnos proti korzii. Je asto potrebnm doplnkom estetickho rieenia kontrukcie.
Poda funkcie mono povlaky rozdeli na:
1. povlaky, ktor plne izoluj zkladn materil od korzneho prostredia. Musia by svisl
a neprovit. Patria sem povlaky z keramickch smaltov, povlaky na oceli z uachtilejch
kovov ako je oce, povlaky z plastov a oxidick vrstvy na zliatinch ahkch kovov,
2. povlaky, ktor ochrauj zkladn materil iastone na zklade svojej elektrochemickej
funkcie. Ak m povlakovan kov vzhadom k zkladnmu materilu zporn potencil,
vytvra v pre andu, rozpa sa a korzne splodiny brnia aliemu prenikaniu
korzneho prostredia k chrnenmu zkladnmu kovu. Takto schopnos m zinok,
kadmium a hlink. Napr. pocnovan oceov plech nesmie ma pokoden cnov vrstvu,
pretoe sa v korznom prostred bude prednostne rozpa oce. Tmto sa vysvetuje,
preo sa v niektorch potravinovch konzervch nachdza po ich otvoren vo vntri
korzia,
3. povlaky z materilov, ktor maj schopnos odstraova z prenikajceho prostredia jeho
zloky, ktor urchuj korziu. Sem patria ntery, ktor s vdy priepustn pre vodu
a kyslk. Ochrann schopnos nterov je v tom, e zkladn nterov hmota obsahuje
rzne pigmenty s inhibinmi inkami.
Povlak na povrchu materilu vytvor bariru proti korznemu prostrediu. Poda
charakteru ochrannej vrstvy je mon ochrann povlaky rozdeli na:
a) anorganick - nekovov,
- kovov,
b) organick

- ntery,
- plasty.

Materily odoln proti korzii mono rozdeli do nasledujcich skupn:

a) korziivzdorn ocele,
b) korziivzdorn liatiny,
c) neelezn kovy a ich zliatiny,
d) plasty.

122

Z ekonomickho hadiska mono spsoby protikorznej ochrany rozdeli na:

1. investin nklady na ochranu = nklady na vvoj, projekciu a prpravu,
2. nklady na prevdzku a drbu ochrany,
3. bezporuchovos (medzi plnovanmi drbami),
4. prevdzkov bezpenos = realizovatenos ochrany.
V zverenej asti s uveden prklady korzie a jej dsledkov. Ako prv prklad
dsledku korznych procesov je vbuch potrubia v mesteku Guadalajara (Mexiko - aprl
1992), pri ktorom zahynulo 215 ud. Sria deviatich explzi zniila 1600 budov a bolo
zranench pribline 1500 ud. kody dosiahli hodnotu takmer 75 milinov dolrov. Prinou
bolo, e prasknutm prekorodovanm vodovodnm potrubm presakovala voda na potrubie
dopravujce benzn, ktor bolo umiestnen pod tmto vodovodnm potrubm. Korzia
potrubia dopravujceho benzn spsobila, e benzn prenikol do mestskej kanalizcie, m sa
zvila hodnota vbunch ltok v kanalizcii. Prekorodovanie vodovodnho potrubia
a potrubia dopravujceho benzn v dsledku bldivch prdov je na obr. 9.10. V blzkosti
potrubia sa nachdzalo elektrick vedenie, ktor bolo zdrojom bldivch prdov.

Obr. 9.10. Prekorodovanie potrubia v Guadalajara v Mexiku

V mesteku Uster (vajiarsko) sa v roku 1985 po necelch 13 rokoch pouvania
v dsledku korznych procesov zrtil betnov strop krytej plavrne s hmotnosou 166 ton.
Strop bol kontrukne zabezpeen napnutmi prtmi priemeru 10 mm z korziivzdornej
ocele 304 (obr. 9.11), ktor boli poruen korznym praskanm pod naptm. Trhliny sa rili
transkrytalicky. Korzna degradcia ocele bola vrazne ovplyvnen zvenou teplotou
v krytej plavrni, ako aj chemickm zloenm vody dezinfikovanej prpravkami na bze
chloridov. Zven teplota, prtomnos chloridov a naptia v predptom tyovom materili
spsobili vznik typickho korzneho praskania pod naptm v chytoch stropu krytej plavrne
123

(obr. 9.12 a 9.13). Trhliny v prtoch spsoben korziou pod naptm s uveden na
obr. 9.14.

10 cm
Obr. 9.11. chyt stropu krytej plavrne

Obr. 9.12. Korzne pokodenie chytov stropu

5 mm
Obr. 9.13. Lomov plochy na nosnch prtoch z korziivzdornej ocele 304
124

Obr. 9.14. Pohad na trhliny v prtoch spsoben korziou pod naptm

Z tch istch prin sa 9. jna 2001 zrtil strop v krytej plavrni v holandskom
mesteku Steenwijk. Stav krytej plavrne po pde stropu v holandskom Steenwijku
dokumentuje obr. 9.15.

Obr. 9.15. Zrten strop v krytej plavrni v holandskom mesteku Steenwijk

Blzko mesta Toledo Washington sa 13. decembra 2003 roztrhlo potrubie Williams
(priemer rry okolo 66 cm) dopravujce zemn plyn. Spolonos zastavila vetky dodvky
zemnho plynu z Kanady do Oregonu, ke federlna inpekcia bezpenosti po dvoch
vbuchoch na tom istom plynovode zistila skrehnutie plynovodnej rry v dke 431 km
a definovala ho ako ivotu nebezpen. Prinou roztrhnutia plynovho potrubia bola korzia

125

pod naptm, ktor sa rila do objemu rry a tak zmenovala funkn prierez steny rry.
Vsledok vbuchu plynovho potrubia je uveden na obr. 9.16.

Obr. 9.16. Roztrhnut plynovod v dsledku korzie pod naptm

Prehadn pohad na guov ap, ktor bol pouvan v prevdzke v riaden prednej
npravy osobnho automobilu, je uveden na obr. 9.17. Z detailnejieho pohadu (obr. 9.18)
vidie korziou pokoden povrch apu.

10 mm

5 mm

Obr. 9.17. Guov ap, ktor bol pouvan

v prednej nprave osobnho automobilu

Obr. 9.18. Detailnej pohad na korziou

pokoden povrch guovho apu

Znane pokoden povrch materilu zsobnka pouvanho na transport repy

v cukrovare je uveden na obr. 9.19. Pokodenie materilu do hbky niekokch milimetrov je
spsoben dsledkom elektrochemickho procesu korzie.

126

Na obr. 9.20 s uveden siastky, ktor boli tepelne spracovan bez pouitia riadenej
atmosfry. Kyslk zo vzdunej atmosfry spsobil pri teplote cca 860 C znan oxidciu
a znehodnotenie povrchu siastok. Z obrzku pozorova, ako sa z ich povrchu odlupuj asti
oxidov.

10 mm

20 mm

Obr. 9.19. Korziou pokoden povrch

materilu zsobnka pouvanho na transport
repy v cukrovare

Obr. 9.20. Vysokoteplotn oxidcia.

Siastky tepelne spracovan v peci bez
pouitia riadenej atmosfry.

Na obr. 9.21 je uveden predlohov hriade uren do prevodovky, ktor bol

chemicko-tepelne spracovan v zariaden s riadenou atmosfrou. Makroskopicky povrch
hriadea neobsahuje oxidy (znehodnotenie povrchu).
Vysokoteplotnou oxidciou (napr. pri austenitizcii ocel) sa povrch materilov
oduhliuje (obr. 9.22), m sa zhoruj aj itkov vlastnosti siastok. m je vy obsah
uhlka v spracovvanom materili, tm je aj vie oduhlienie povrchu. Z hadiska
elimincie vysokoteplotnej oxidcie materilov v procese tepelnho spracovania je potrebn
poui ochrann atmosfry.

15 mm

20 m
Obr. 9.22. Oduhlien povrch materilu,
austenitizcia materilu C 75 bez pouitia
ochrannej atmosfry

Obr. 9.21. Predlohov hriade chemickotepelne spracovan v zariaden s riadenou

atmosfrou
127

Na obr. 9.23 je uveden tyov polotovar uren ako vchodiskov polotovar na

tvrnenie za tepla. Pri rezan tyovho polotovaru sa z jeho povrchu samostatne oddelila as
materilu. Na povrchu polotovaru makroskopicky pozorova riace sa trhliny (oznaen
pkami). Pokodenie polotovaru bolo a do hbky 2 mm od povrchu. Oddelen as
materilu (obr. 9.24) vykazuje znaky vysokoteplotnej oxidcie. Uveden potvrdzuje, e
pokodenie vzniklo u pri vrobe tyovho polotovaru (tvrnenm za tepla).

10 mm
Obr. 9.23. Pohad na pokoden polotovar,
makroskopicky pozorova povrchov trhliny

5 mm
Obr. 9.24. Vysokoteplotn korzia, oddelen
as materilu z obr. 9.23

Na obr. 9.25 je prklad korziou pokodenej rrky ohrievacieho telesa elektrickho

kvovaru. Prinou pokodenia me by viacero faktorov (korzia bldivmi prdmi,
prehriatie v dsledku malho objemu vody v kvovare, po pokoden rrky vznik elektrickho
oblka).
Na obr. 9.26 s siete karbidov, ktor sa vylili v dsledku pomalho ochladzovania
korziivzdornej martenzitickej ocele. Korziivzdorn ocele s pri pomalom ochladzovan
nchyln na scitlivenie (tvorbou karbidov po hraniciach zn). V priebehu pomalho
ochladzovania je kritick teplota okolo 700 C a vdr cca 10 mint.
V stave po kalen a nzkoteplotnom popusten (obr. 9.27) maj korziivzdorn
martenzitick ocele najlepiu odolnos proti korzii. Nesprvnym popustenm kalenej
martenzitickej korziivzdornej ocele, tepelnm ovplyvnenm, napr. pri brsen alebo
v prevdzke precipituj karbidy po hraniciach zn a korziivzdorn vlastnosti sa zhoruj
(obr. 9.28).

128

5 mm
Obr. 9.25. Korziou pokoden rrka
ohrievacieho telesa elektrickho kvovaru

10 m
Obr. 9.26. Siete karbidov po hraniciach zn,
ochladzovan pomaly z teploty 1050 C.
Elektrolyticky leptan 2 % kyselinou chrmovou,
martenzitick korziivzdorn oce.

50 m
Obr. 9.27. Martenzitick korziivzdorn
oce, stav po kalen, elektrolyticky leptan
2 % kyselinou chrmovou

50 m
Obr. 9.28. Martenzitick korziivzdorn oce.
Kalen 1050 C/olej, popusten 500 C,
elektrolyticky leptan 2 % kyselinou
chrmovou.

Prklad protikorznej ochrany kontruknch materilov je uveden na obr. 9.29.

Vavo na obrzku je pozinkovan oceov drt, vpravo je oceov drt s povrchovou vrstvou
z plastu. Obidva druhy sa pouvaj na vrobu siet. Pre drt kombinovan s povrchovou
plastickou hmotou vrobca poskytuje a 10 ron zruku proti korzii. Plast na povrchu drtu
je mon vo vrobe aj vhodne farebne upravi, napr. zelen farba psob vemi prijatene pre
pouitie siet v prrode, zhradkch a pod.
Korzny proces sa me uskutoni aj v potravinrskych konzervch. Z toho dvodu
sa pouvaj na vrobu konzerv pocnovan oceov plechy, ktor maj zabezpei odolnos
proti korzi. Napriek tomu na obr. 9.30 je korziou pokoden vieko, ktor bolo pozorovan
bezprostredne po otvoren konzervy. Ako bolo spomenut, dvodom korznych procesov
129

bolo poruenie celistvosti ochrannej cnovej vrstvy, v dsledku oho nastala prednostn
korzia oceovho plechu vzhadom na zpornej elektrochemick potencil ako m cn.

Obr. 9.29. Vavo je pozinkovan oceov drt, vpravo je oceov drt s povrchovou
ochrannou vrstvou z plastu
elektrolyt

+
-Fe (- 0,44V)

Fe2+
-

Sn (- 0,14V)
+

Elektromotorick naptie:
U = ESn EFe = 0,14 V ( 0,44 V) = 0,3 V
Z rozdielu potencilov vyplva prednostn
korzne napadnutie -Fe.

10 mm
a)

b)

Obr. 9.30. Korziou pokoden vieko konzervy (a),

princp elektrochemickej korzie vieka konzervy (b)
ivotnos starieho typu vfukovho systmu priemernho rodinnho auta bola
spravidla okolo dvoch rokov. Vfuk sa vyrbal z benej zvaritenej ocele, tento materil nie
je vemi odoln proti korzii. Vntrajok vfuku nebol povrchovo upravovan ochrannmi
povlakmi a zanal korodova pri styku s vlhkmi spalinami z motora. Jednoduch a lacn
nter vonkajieho povrchu vfuku mal iba kozmetick charakter, vemi rchlo sa poas
prevdzky zanal odlupova a dochdzalo ku korzii. Iny chloridov zo soli pouvanej pri
zimnej drbe cesty poruuj vrstvu oxidov eleza, a tak korziu alej ete urchuj.
Prevdzkov ivotnos vfukovho potrubia by bolo mon predi pouitm
povrchovo povlakovanch plechov. Problmom je kovov povlak v miestach, kde je vfuk
zvran. Naprklad zinok v mieste zvaru zhor (Zn m teplotu tavenia 417 C) alebo djde

130

k odlupovaniu povlaku na kove s vysokou teplotou tavenia (napr. Ni, 1455 C). V prpade
starch automobilov (typ koda s motorom vzadu) sa preukzatene predila ivotnos
vfuku v prpade iarovho nstreku hotovho vfuku hlinkom. V tomto prpade sa
potvrdilo, e vrazn vplyv m korzia inmi chloridov v porovnan s korziou vo vntri
vfuku.
Najspenejm spsobom ako zabrni korzii, je vyrobi vfuk z korziivzdornej
ocele. Toto je dobr prklad toho, ako oxidciou v suchom prostred vzniknut film chrni
materil proti korzii. V prpade korziivzdornch ocel je Cr v oceli rozpusten v tuhom
roztoku a na povrchu vznik film Cr2O3, ktor psob ako ochrana proti korzii.
Pri vrobe vfuku z korziivzdornej ocele je vak urit problm, a to pri jeho vrobe,
ak je pouit zvranie. V niektorch typoch korziivzdornch ocel v oblastiach blzko zvaru,
ktor sa oznauj ako tepelne ovplyvnen zna, dochdza poas prevdzky ku korzii.
V oceli, na zskanie vhodnch mechanickch vlastnost, je vdy prtomn uhlk. Prve
v tepelne ovplyvnenej oblasti pri zvare dochdza pri vych teplotch k interakcii uhlka
s chrmom (predovetkm v okol hranc zn) a k vytvraniu karbidov chrmu. Kee okolie
hranc zn je ochudobnen o chrm, a teda sa tu neme vytvra ochrann film Cr2O3 ,
dochdza v tomto mieste k interkrystalickej korzii. Tento problm je mon vyriei
tzv. stabilizciou korziivzdornch ocel, a to pridanm malho mnostva prvkov (Ti alebo
Nb), ktor maj schopnos vytvra stabiln karbidy. Tieto prvky maj vysok afinitu
k uhlku a vytvraj prednostne s uhlkom stabilnejie karbidy. Eliminuje sa vznik karbidov
chrmu a zniovanie jeho obsahu na rozhraniach zn.
Zaujmavosou je elezn stp v Quwwatul Mosque, oblas Delhi v Indii (obr. 9.31).
Bol vyroben pribline v tvrtom storo nho letopotu (v rokoch 375-413), t.j. m viac ako
1600 rokov. Zaujmav je, e stp je vyroben z 98 % kovanho eleza a poas 1600 rokov
nevzniklo jeho vrazn pokodenie korziou alebo jeho rozpad. Stp je 7,3 m vysok,
v dolnej asti s priemerom 48 cm a v hornej asti je zen na 29 cm. Jeho hmotnos je
pribline 6,5 tony a bol vyroben spjanm pomocou kovania. Ete aj v sasnosti je mon
ta odkaz napsan na stpe (obr. 9.32).
Vedcov zaujmala prina jeho korznej stlosti. Existuje viacero zaujmavch teri.
Jedna z teri vychdza z toho, e je vyroben z relatvne istho eleza s prtomnosou
vyieho obsahu fosforu, ale chba sra a hork. Vrazn lohu pri pasivcii zohrva fosfor,
avak k samotnmu procesu pasivcie vedci zatia nedoku vyslovi jednoznan
stanovisko.

131

Obr. 9.31. Pohad na 1600 rokov star elezn stp v Delhi (India)

Obr. 9.32. Detail npisu na eleznom stpe v Delhi

132

10 RELAXCIA NAPT
Zaaenie telesa naptm, ktor je niie ako medza klzu Re , spsob v materili
prun deformciu e . V prpade, e sa celkov dka zaaenho telesa neme meni,
napr. dka svornka v prrubovom spoji, po uritom ase zaaenia telesa sa pri zvench
teplotch as prunej deformcie e men na plastick deformciu p . Relaxciou
materilu kles naptie pri kontantnej celkovej deformcii c . Celkov deformcia telesa je
potom zloen z prunej deformcie e a plastickej deformcie p . Relaxan krivka
(obr. 10.1) je zrkadlovm obrazom krivky teenia bez poslednho tdia poruenia.
Rchlos relaxcie zvis od druhu kovu alebo zliatiny, predchdzajceho
spracovania, vekosti naptia a teploty (obr. 10.2). Kovy a zliatiny, ktor maj nzku teplotu
tavenia a nzku teplotu rekrytalizcie, relaxuj aj pri teplote miestnosti vysokou rchlosou,
na rozdiel od iarupevnch ocel, kde sa proces relaxcie uplatuje pri vysokch hodnotch
naptia a teploty. V predptom spoji so skrutkou vyrobenou zo zliatiny hlinka by relaxciou
nastalo vemi rchle aj samovon uvonenie spoja.

R [MPa]

300

250

200

150

3000

6000

9000
[h]

12000

Obr. 10.1. Relaxan krivky zliatiny niklu:

krivka 1 materil EI 867 (10 % Cr, 5 % Co, 10 % Mo, 5 % W, 4 % Al, B) [hmot. %],
krivka 2 materil EI 765 (15 % Cr, 4 % Mo, 7 % W, 1 % Ti, 2 % Al, B) [hmot. %]
V siastkach, napr. skrutky, pruiny, lisovan spoje, nity a podobne, ktor s
v prevdzke v praxi vystaven zvenm teplotm, je potrebn, aby naptie relaxovalo

133

minimlne. Naopak, v odliatkoch a vkovkoch je priazniv, ak sa relaxcia napt uskuton

o najskr, naprklad hanm.

R [MPa]

T1 < T2
T1

T2

[h]
Obr. 10.2. Vplyv teploty na rchlos relaxcie
V praxi sa vyskytuj prpady na hotovch vyrobench siastkach z odliatkov, e sa
relaxciou napt menia ich finlne rozmery. Uveden sa me prejavi vtedy, ak v hotovom
vrobku relaxuj naptia, ktor vznikli v dsledku rchleho chladnutia odliatku vo forme
alebo naptiami spsobenmi trieskovm obrbanm (hrubovanm). V prpade plastov m
relaxcia viskoelastick charakter.
Vzhadom na priamu mernos medzi prunou deformciou a naptm sa prejav
zmenovanie prunej deformcie asovo zvislm poklesom naptia:
R() = ET.[c po p()] ,
kde

R() pokles naptia,

ET

modul prunosti pri danej teplote,

celkov deformcia,

po

vchodiskov plastick deformcia,

p() podiel plastickej deformcie vznikajcej z prunej deformcie v zvislosti od

asu.

134

11 POKODENIE ENERGETICKMI LMI A POAMI

Intenzvne vyuitie laserovho, elektrnovho alebo inovho la v laboratrnych a aj
priemyselnch podmienkach zvyuje vznam poznvania nielen vhod a efektvnosti ich
aplikcie, ale aj charakteru pokodenia, ktor me na povrchu telies vznika pri nedodran
technolgie.
Steen pri hodnoten vplyvu laserovho psobenia uvdza jeho vyuitenos pri
modifikovan charakteristk povrchu telies, ako je znzornen na obr. 11.1. Pri hustote energie
108 W.cm-2 a ase psobenia 10-7 s sa prejav spevovanie povrchu rzovmi vlnami (shock
hardening psmo A). V intervale hustt energi 105 a 107 W.cm-2 a expozinch asov 10-7
a 5.10-3 s, (psmo B) sa prejav glazrovanie (laserglazing), pri ktorom vznik bezporzna
vrstva, niekedy s charakterom kovovch skiel. S hustotou energie 5.107 W.cm-2 a asom
psobenia 10-4 s sa objavuje obrusovanie (drilling), oblas (C). V intervale hustt energie od
105 do 107 W.cm-2 a intervale asov expozcie 10-3 a 10-1 s sa nachdza oblas zvrania
s vou hbkou (D). Pri nich hustotch energie (menej ako 104 W.cm-2) a pri asoch
expozcie vch ako 10-2 s je oblas transformanho spevnenia (E).
10 10

[W.cm -2]

10 9

10 8
C
10 7

B
10

10 5
E

10 4
10 3

10 -8

10 -6

10 -4

10 -2

10 0

10 2

[s]

Obr. 11.1. Vyuitenos intenzity lasera a asov expozcie na dosiahnutie rozlinch efektov:
A spevovanie povrchu rzovmi vlnami, B glazrovanie vrstva s charakterom
kovovch skiel, C obrusovanie, D zvranie, E transforman spevnenie

135

V mnohch prcach bol publikovan vznamn pozitvny vplyv aplikcie laserovho

la na navov ivotnos, oteruvzdornos, odolnos proti adhznemu, abrazvnemu,
kontaktnmu pokodeniu materilov a pod. Vetky tieto degradan procesy sa zanaj na
povrchu telies. Prechodov zna medzi modifikovanou vrstvou a podpovrchovou oblasou
telies potom mus ma schopnos prena vznamn vntorn naptie v prechodovej zne.
Za inch okolnost tu vznikaj trhliny, praskliny, prpadne odlpenie povrchu.
Povrch kovu mono pokodi impulznm lom inov. Maximum truktrnych
pokoden je v najvej hbke pretavenia vzorky. Pokodenie je v znanej miere vyvolan
atermlnymi procesmi, konkrtne rzovmi vlnami, ktor vznikaj v zne oiarenia
v dsledku termomechanickho efektu a vyparovania atmov z povrchu.
tdium tvorby kovov a zliatin po kontakte s plazmou v rzovej vlne vbuchu
preukzalo, e poruenie povrchovej vrstvy vznik v dvoch etapch. Najprv vznikne
prehriatie do kritickej teploty pri tlaku od vbuchu a nsledn objemov vzkypenie pri
sasnom poklese tlaku na zver procesu.
Rzne druhy energetickch lov a vlnen mu nielen upravi povrchov
charakteristiky telies mechanickm, fzovo-transformanm alebo chemickm spsobom, ale
aj vyvola pokodenie materilu najm v prechodovej oblasti, a tm vytvori aprirne trhliny,
ktor s pri vystaven telesa vonkajm faktorom medznch stavov zrodkami renia
povrchovho pokodenia do celej siastky.
Laserov l me v objeme materilu vyvola vznik prov. Z elektrnovomikroskopickej analzy hlinka po psoben laserovej rzovej vlny pod uhlom 20, 50 a 90
s maximlnou hodnotou intenzity 8.108 W.cm-2 psobiacej cez vrstvu vody vyplva, e
v objeme hlinka sa tvoria dutinky a pry, ktorch vekos a mnostvo je funkciou sklonu
la k povrchu telesa.
Na subtruktru materilu vplva aj psobenie ultrazvuku s dostatonou intenzitou,
m sa v om generuj a vzjomne integruj dislokcie, v dsledku oho vznikaj bodov
poruchy.
Na itkov vlastnosti materilov v prevdzke mu ma vplyv aj rozlin energetick
polia. Vzhadom na ich relatvne vzcny vskyt v extrmne vysokch parametroch
a dominantn inok mechanickho a tepelnho vplyvu na medzn stavy materilov je tto
oblas pomerne mlo preskman.
Indukn ohrev pri povrchovom kalen sa zarauje medzi rchloohrevy siastok
(ohrev trv len niekoko seknd). Indukn povrchov kalenie siastok je progresvnou
technolgiou z hadiska kvality tepelnho spracovania, istho pracovnho prostredia,
136

ekolgie, automatizcie procesu a spor energi. alou vhodou je pouitie nenronch

uhlkovch ocel, pretoe sa spravidla nepoaduj pevnostn vlastnosti v jadre siastok
a prekalitenos prierezu. Kvalita povrchovo kalench vrstiev siastok zvis od sprvnych
parametrov pri induknom ohreve a ochladzovan, tvaru induktora, druhu spracovvanho
materilu a tie tvaru kalench siastok. Napriek spomnanm vhodm me pri rchlom
induknom ohreve alebo ochladzovan povrchu siastok v procese kalenia vznikn aj ich
poruenie.
Uvdzame niektor praktick prklady pokodench siastok, ktor boli spsoben
nesprvnym povrchovm induknm kalenm.
Na obr. 11.2 je pohad na hriade, ktor je uren na prenos krtiaceho momentu
v rozvodovke osobnho automobilu. Defektoskopickou kontrolou (vo vrobnom procese) boli
po induknom povrchovom kalen hriadeov zisten povrchov trhliny. Miesto pokodenia sa
nachdzalo v najtenom priereze siastky (hrbka materilu v priereze je cca 2 mm),
oznaen je pozciou na obr. 11.3. Hriadele s vyrban z vkovkov zhotovench z materilu
Ck 45. Po trieskovom obrban boli siastky tepelne spracovan postupnm povrchovm
kalenm (stredofrekvenn ohrev, ochladzovanie vodnou sprchou) a v priebenej peci
nzkoteplotne popusten. alej boli brsen na konen rozmery a defektoskopicky
kontrolovan. Chemick zloenie vchodiskovho materilu hriadeov analyzovan
prstrojom Spektrotest vyhovovalo predpisu vo vkresovej dokumentcii.

miesto
pokodenia

20 mm

20 mm

Obr. 11.2. Prehadn pohad na pokoden

hriade

Obr. 11.3. Pohad na hriade v pozdnom

reze a miesto pokodenia

Lomov plocha hriadea je hrubozrnn a vykazuje interkrytalick krehk poruenie

(obr. 11.4). Na lomovej ploche sa nachdzali oblasti s prmi (obr. 11.5), vzniknut loklnym
natavenm tenkho prierezu siastky. V nich boli pozorovan plon sulfidy vylen po
137

hraniciach pvodnch austenitickch zn. Na obr. 11.6 je detailn pohad z jednho zrna.
V dolnej asti obrzku vidie jemn globulrne sulfidick inklzie. Vntorn as kalenho
povrchu tenkho prierezu siastky vykazovala sie trhln (obr. 11.7).

300 m

30 m

Obr. 11.4. Lomov plocha pokodenej asti

hriadea, interkrytalick krehk lom, REM

Obr. 11.5. Pry vzniknut loklnym

natavenm tenkho prierezu siasky, REM

10 m

20 m
Obr. 11.7. Sie trhln na povrchu vntornej
tenkej asti hriadea, REM

Obr. 11.6. Detailn pohad z jednho zrna.

V dolnej asti pozorova jemn globulrne
sulfidick inklzie, REM.

Na metalograficky pripravench vzorkch v tenkom priereze hriadea boli pozorovan

hrub ihlice martenzitu a dutiny (obr. 11.8). Podobne aj analzou svetelnou mikroskopiou
(obr. 11.9) bolo pozorovan loklne natavenie materilu po hraniciach zn. Mikrotruktra vo
vrchnej asti kalenho tenkho prierezu je tvoren hrubmi tvarmi martenzitu (obr. 11.10).
Vchodiskov stav materilu v jadre hriadea bol tvoren hrubozrnnou perliticko-feritickou
truktrou a pozorovan bola aj Widmannstttenova truktra (obr. 11.11). Perlit mal

138

lamelrny charakter. Mikrotruktra v jadre hriadea s nerovnomernou zrnitosou

nezodpoved normalizane hanmu stavu materilu.
Vyhodnotenie hrbky prekalenia bolo uroben na viacerch miestach hriadea
metdou Vickers poda normy DIN 50 190. Nameran hodnoty tvrdosti vyhovovali predpisu
vo vkresovej dokumentcii.

30 m

50 m

Obr. 11.8. Dutiny a hrub ihlice martenzitu

vo vntornej tenkej asti hriadea, REM

Obr. 11.9. Vskyt dutn, tenk prierez

hriadea, leptan 3 % Nital

50 m

200 m

Obr. 11.10. Mikrotruktra v tenkom priereze Obr. 11.11. Perliticko-feritick mikrotruktra

v jadre siastky s Widmannstttenovou
siastky, hrubie tvary martenzitu, leptan
truktrou, leptan 3 % Nital
3 % Nital
Na zklade vykonanch analz mono kontatova, e poruovanie hriadeov je
vsledkom kombinovanho inku nesprvneho geometrickho tvaru siastky a parametrov
tepelnho spracovania (vyplvajce zo zloitho predpisu hrbky indukne kalenej vrstvy).
Prinou pokodenia je vemi vek rozdiel prierezov siastky, ktor sa nachdzaj v tesnej
blzkosti. Obidva prierezy s spolone indukne ohrievan a nsledne ochladzovan.

139

Induknm ohrevom a austenitizciou vntornho vieho prierezu hriadea (predpis hrbky

vrstvy 2 a 5 mm) vznik v dsledku magnetickho poa a dostatonho asu v tenkom
priereze siastky vemi vysok teplota, ktor spsobuje prehriatie a loklne natavenie
v priereze materilu. V dsledku toho dochdza v tenkom priereze siastky k segregcii
sulfidov na hraniciach zn, strate kohzie medzi zrnami a vzniku trhln. Zloit tvar siastky
v dolnej asti hriadea brnil aj prstupu ochladzovacieho mdia pri kalen. V tejto asti
hriadea sa musel zohrieva nemerne vek objem materilu.
alou pokodenou siastkou je nboj, ktor bol povrchovo kalen s vyuitm
stredofrekvennho induknho ohrevu. Po celom obvode siastky sa nachdzali znan
trhliny (obr. 11.12). Makroskopicky indukne kalen vrstva analyzovan v priereze siastky
nevyhovovala predpisu vo vkresovej dokumentcii. Trhlina v priereze nboja sa rila
takmer do polovice dky kalenej plochy siastky (obr. 11.13). Vyhodnotenm priebehu
tvrdosti povrchovej vrstvy bola zisten via hbka prekalenia.

8 mm

3 mm

Obr. 11.12. Trhliny nachdzajce sa po

obvode nboja

Obr. 11.13. Makroskopick pohad na

indukne kalen vrstvu a trhlinu,
leptan 3 % Nital

Mikrotruktra povrchovej vrstvy (obr. 11.14) bola tvoren hrubmi ihlicami

martenzitu a zvykovm austenitom. V jadre nboja bola truktra perlitickoferitick
s nerovnomernou vekosou zn a pozorovan bola aj Widmannstttenova truktra
(obr. 11.15). Chemick zloenie nboja vyhovovalo predpsanmu materilu C 45. Prinou
pokodenia nbojov bolo nesprvne indukn kalenie. Povrchov vrstva makroskopicky a aj
hbkou prekalenia nevyhovovala predpisu vo vkresovej dokumentcii. Mikrotruktra
povrchovej vrstvy bola zhrubnut, zodpovedala vyej teplote austenitizcie v procese

140

induknho ohrevu. Z mikrotruktry v jadre s nerovnomernou vekosou zn vyplva, e

nboj pred povrchovm kalenm nebol normalizane han.

25 m

50 m
Obr. 11.15. Mikrotruktra v jadre nboja,
leptan 3 % Nital

Obr. 11.14. Povrchov vrstva s hrubmi

ihlicami martenzitu a zvykovm austenitom,
leptan 3 % Nital

alou pokodenou siastkou je krok vo vntornej asti rozvodovho kolesa

(obr. 11.16). Po induknom stredofrekvennom kalen vntornej asti krku boli zisten
viacer povrchov trhliny. V indukne kalenej povrchovej vrstve (obr. 11.17 a 11.18) sa rili
trhliny po hraniciach zn. V jadre krku je truktra bainitick, zodpoved zoachtenmu
stavu materilu (obr. 11.19). Prina pokodenia je dsledkom zhrubnutej mikrotruktry
indukne kalenej povrchovej vrstvy. Uveden zodpoved nesprvnej (vyej) teplote
austenitizcie v procese povrchovho kalenia.

5 mm

25 m

Obr. 11.16. as rozvodovho kolesa

s pokodenm indukne kalenm krkom

Obr. 11.17. Zhrubnut truktra povrchovej

indukne kalenej vrstvy, trhliny,
leptan 3 % Nital

141

25 m

25 m

Obr. 11.18. renie trhliny po hraniciach zn,

mikrotruktra alej od povrchu,
leptan 3 % Nital

Obr. 11.19. Bainitick truktra v jadre

krku, leptan 3 % Nital

Na obr. 11.20 je prehadn pohad na pokoden ap. Makroskopicky mono

pozorova v smere osi apu (v mieste povrchovo kalenej plochy) renie trhliny v dke viac
ako 50 mm. Z protiahlej strany apu (pootoenho o 180) sa rila v smere osi alia trhlina
(obr. 11.21). Makroskopicky bola trhlina pozorovan aj v mieste povrchovo nekalenej asti
apu (obr. 11.22).

15 mm

10 mm

Obr. 11.20. Pohad na jednu z trhln riacu

sa v smere osi apu

Obr. 11.21. Pohad na aliu trhlinu z

protiahlej strany apu (pootoen o 180)

Makroskopicky v priereze pokodenho apu (obr. 11.23) vidie roztvoren trhliny

vzniknut v dsledku vysokch napt, riace sa od povrchu do prierezu siastky v dke
viac ako p milimetrov. V miestach obidvoch trhln bola pozorovan via indukne kalen
povrchov vrstva. V priereze apu, ktor nebol povrchovo kalen (obr. 11.24), sa rila trhlina
ete do vej hbky od povrchu ako v miestach prierezu povrchovo kalenej asti.
Mikrotruktra indukne kalenej povrchovej vrstvy bola zhrubnut (obr. 11.25) a boli
v nej pozorovan trhliny riace sa po hraniciach zn. V mikrotruktre povrchovo nekalenej
142

asti apu (v mieste okraja trhliny) nebolo pozorovan oduhlienie (obr. 11.26), ktor by
mohlo vznikn pri zoachovan u prasknutho vkovku. Z apu vak u bola odobrat
urit as povrchovej vrstvy sstruenm. Mikrotruktra v jadre apu bola jemn sorbitick
(obr. 11.27), vyhovovala zoachtenmu stavu materilu. Chemick zloenie materilu apu
zisten prstrojom Spektrotest vyhovovalo predpisu materilu 51CrV4.

10 mm
Obr. 11.22. Pohad na trhlinu riacu sa v
spodnej povrchovo nekalenej asti apu

10 mm
Obr. 11.23. Makroskopick pohad na trhliny
v priereze apu, leptan 3 % Nital

3 mm
Obr. 11.24. Detailnej pohad na trhlinu
riacu sa v priereze apu, ktor nebol
povrchovo kalen

25 m
Obr. 11.25. Hrubozrnn truktra povchovej
vrstvy, trhliny riace sa po hraniciach zn,
leptan 3 % Nital

Zverom mono kontatova, e ap u pred induknm povrchovm kalenm

obsahoval povrchov trhliny, ktor vznikli pravdepodobne predchdzajcim kalenm pri
zoachovan apu. Induknm kalenm nastalo roztvorenie trhln. V oblasti makrotrhln
v priereze apu bola zisten via indukne kalen povrchov vrstva. Makrotrhlina bola
pozorovan aj na povrchu (v dolnej asti) v mieste indukne nekalenej plochy apu. V tomto
priereze sa rila ete do vej hbky (~ 8 mm) ako v priereze indukne kalenej asti.

143

Mikrotruktra indukne povrchovo kalenej vrstvy bola zhrubnut v dsledku vyej teploty
austenitizcie v procese induknho ohrevu. V mikrotruktre povrchovej vrstvy boli
pozorovan trhliny riace sa po hraniciach zn. Hbka prekalenia bola cca 3,5 mm. Povrchov
tvrdos vrstvy apu bola vysok. A do hbky 0,6 mm od povrchu bola tvrdos v rozsahu 876
a 840 HV 1. Parametre induknho povrchovho kalenia apu je preto potrebn upravi.

50 m

40 m

Obr. 11.26. Mikrotruktra v mieste trhliny

nevykazuje oduhlienie, prierez apu
z obr. 11.24

Obr. 11.27. Jemn sorbitick truktra

v jadre apu, leptan 3 % Nital

144

12 RADIAN POKODZOVANIE MATERILOV

Mechanizmy radianho pokodzovania kovovej krytalickej mrieky v dsledku
reaktorovho iarenia s vemi komplexn a svisia s viacermi parametrami oarovacieho
prostredia i exponovanho materilu, ktor nie s dostatone presne znme a ich kvantifikcia
je vemi obtiana a nemon. Pre inky iarenia na kovov materily s z celho spektra
reaktorovho iarenia najvznamnejie neutrny, pretoe ich hmotnos a energia s vysok,
a kee nemaj elektrick nboj, ahko prenikaj k jadrm atmov. Elementrnu interakciu
medzi neutrnmi a atmami krytlovej mrieky oznaujeme ako kolziu. Kolzie mu by
elastick a neelastick. Pri elastickej kolzii sa kinetick energia neutrnov nemen. Pri
neelastickej sa as energie strca. Z hadiska radianho pokodenia s najvznamnejie
zrky neutrnov s jadrom atmu bez zachytenia neutrnov. Tieto zrky vyvolvaj vznik
najm bodovch porch, loklny ohrev, ale aj premenu jadier atmov.
V procese radianho pokodzovania vznik bodovch porch je vsledkom vyrania
atmov z uzlovch bodov mrieky. Tento proces sa realizuje neutrnmi, primrne
vyrazenmi atmami z uzlovch bodov primary knock-on atoms (PKA) alebo atmami
urchlenmi pri srii sekundrnych zrok.
Tvorba PKA je ekvivalentn tvorbe Frenkelovch psov vakancia-intersticil. Tvorba
vakanci a intersticilov a ich pohyb vedie k rozlinm procesom, ktorch vsledkom s:
zmena dislokanej truktry,
tvorba kavt a ich koalescencia,
segregcia fz,
radiane indukovan precipitcia alebo aj rozpanie precipittov.

Psobenie radianho oiarenia spsobuje skrehnutie materilu. Prejavuje sa

posunutm prechodovej teploty vrubovej hevnatosti k vym teplotm a znenm
plastickch vlastnost ocel. Zmena vlastnost materilu sa v konenom dsledku prejav na
znen schopnosti odolva porueniu pri rznych, najm havarijnch podmienkach
zaaenia. Citlivos ocele k radianmu pokodeniu je ovplyvovan hlavne jej chemickm
zloenm, obsahom neistt, tepelnm spracovanm, mikrotruktrou a spsobom vroby
polotovarov. Fosfor a me s neistoty, ktor najviac ovplyvuj radian pokodenie.
Nepriazniv vplyv fosforu je zaprinen tm, e pri teplotch cca 300 C dochdza
k radiane urchlenmu segregovaniu fosforu na hranice zn. Dsledkom toho je zoslabenie
ich kohzie, m je uahen vznik a renie trhln.
145

kodliv inok medi sa zvyuje s jej obsahom vo zvarovom kove pri obsahu nad
0,2 hm.%. Tento jav je spojen s rozpustnosou medi v eleze. K zvenmu radianmu
skrehnutiu dochdza vtedy, ak zvenie celkovho obsahu medi je sprevdzan zvenm jej
koncentrcie v tuhom roztoku. Rast radianho skrehnutia sa pri zvenej koncentrcii medi
vysvetuje predovetkm vznikom vakanci a intersticilov na nepohyblivch atmoch medi.
Takto sa vytvraj prekky proti pohybu dislokci. Prekkami stimulujcimi radian
spevnenie s zhluky menie ako 50.10-10 m. Pomalm chladnutm me by me extrahovan
z tuhho roztoku, a tak jej inok na radian skrehnutie je zoslaben. Z hadiska vplyvu na
radian skrehnutie s znme aj negatvne vplyvy duska, hlinka, vandu, sry, arznu
a antimnu. Dusk nepriaznivo vplva na radian skrehnutie v oblasti teplt 250 C, pri
ktorch chyby vyvolan iarenm vytvraj stabiln komplexy porch. Obsah sry a vandu
vplva na zmenu vrubovej hevnatosti. V niektorch typoch ocel je vemi vznamn vplyv
obsahu niklu.
Radian skrehnutie ocel je mon kompenzova alebo regenerova vyhanm
materilu pri vych teplotch, ako je teplota v procese oiarenia. Takmto spsobom bolo
vyhanch u niekoko reaktorovch ndob. V roku 1993 bola regenerovan aj reaktorov
ndoba na prvom a druhom bloku V-1 v jadrovej elektrrni v Jaslovskch Bohuniciach
v spoluprci s pracovnkmi KODA Plze a VJE Trnava. Ohrev sa realizoval odporovmi
lnkami s nasledovnmi parametrami procesu hania: teplota hania bola 475 +30
0 C, as
hania 168 hodn a rchlos ohrevu aj ochladzovania bola 20 C/h.
Vznikom a postupnm zhromaovanm vakanci v procese radianho oiarenia sa
menia rozmery telesa, m sa mu zhori alebo obmedzi podmienky jeho pouitia
v kontrukcii. Rzne materily maj rozdielnu citlivos na generovanie vakanci v procese
radianho pokodenia, zvis to najm od druhu a aplikovanho toku iarenia, asu
expozcie, materilu, a predovetkm od homologickej teploty.
tdiom hraninch energetickch podmienok tvorby vakanci v austenitickej oceli
modifikovanej titnom bolo zisten, e po 10 % deformcii za studena a oiaren protnmi
s energiou 200 keV sa dosahuje maximlna zmena rozmerov (swelling) pri teplote 100 C. Po
zven teploty v procese oiarenia v intervale 100 a 200 C sa vekos swellingu znila.
Maximlny swelling pri oiaren materilov, najm hlinka a molybdnu, je
v teplotnom rozsahu 0,35 a 0,5 teploty tavenia (TT). Materily, ktor s vystaven asovo
zvislm zmenm oiarenia (pulzom), vykazuj maximlny swelling pri nich teplotch ako
pri nepreruovanom oiaren.

146

tdiom teplotnej zvislosti rozmerovch zmien ocel a zliatin s rozlinmi

truktrnymi mriekami pri oiaren integrlnym neutrnovm tokom s energiou vou ako
0,1 MeV bolo zisten, e pri teplotch expozcie 450 a 650 C preukzali ocele s vysokm
obsahom niklu, feritick ocele a technicky ist titn len mal sklon k swellingu, zatia o
palivov materily v jadrovej energetike vznamne menia svoj rozmer.

147

13 POKODENIE VYTRHNUTM
Loklnym rzovm zaaenm jednho povrchu dosky meme pozorova oddelenie,
vytrhnutie materilu z druhej strany dosky.
Po nraze nboja na povrch panciera alebo po jeho vbuchu na tomto povrchu sa
z protiahlej strany panciera me oddeli as materilu (obr. 13.1a). Na vysvetlenie
podstaty javu vytrhnutia si mono predstavi impulz tlakovho naptia, ktor prechdza cez
dosku, napr. zava doprava (obr. 13.1b). V prpade, e elo vlny stlaenia dosiahne von
povrch (vpravo), odra sa v tvare vlny roztiahnutia (obr. 13.1c). Odrazen vlna roztiahnutia
interaguje s dobiehajcou vlnou stlaenia. V uritej hbke od pravej strany dosky (h) je
vsledn ahov naptie vyie ako kritick lomov naptie. Nastane poruenie a od povrchu
sa vytrhne as materilu.
h1

h
2

1
3

4
5
h1

a)

b)

c)

Obr. 13.1. Schma na vysvetlenie vytrhnutia: (a) doska, na ktor psob rz,
(b) impulz tlakovho naptia, (c) dobiehajca vlna stlaenia a odrazen vlna
roztiahnutia a ich vslednica.
1 povrch, na ktor psob rz, 2 von povrch dosky, 3 vlna stlaenia,
4 vslednica, 5 odrazen vlna roztiahnutia, 6 lomov naptie materilu.
Z experimentov vyplva, e priemer vytrhnutho kusa je obvykle (2 a 3)h, kde h je
hrbka dosky a hbka vytrhnutho kusa h1 = (0,1 a 0,5)h.
Vekos h1 mono uri z rovnice:
h1 =

. kr
2 . 0

148

kde je dka impulzu, kr je kritick normlov lomov naptie, 0 je maximlne naptie na

ele tlakovej vlny. Rchlos, s ktorou sa vytrhne as materilu, je uren rovnicou:

v =.

2 . ( 0 kr )
.c

kde je sinite mernosti, je hustota materilu a c je rchlos renia vlny v materili.

Vpoet hrbky vytrhnutho materilu a urenie jeho rchlosti je vak v skutonosti
zloitejie, pretoe pri rze obvykle nepoznme formu a impulz stlaenia rzom.
Vsledkom interferencie odrazench vn me by prasknutie stien s rozlinm
tvarom (obr. 13.2). Poruenie vznikne v miestach, kde je materil najhrub, na rozdiel od
prpadov pri statickom zaaen, kde poruenie vznik v najtenom priereze materilu.
Poruenie mono vysvetli vysokmi miestnymi ahovmi naptiami, ktor vznikaj ako
dsledok interakcie dvoch vn roztiahnutia, odrazench od dvoch vzjomne naklonench
povrchov telesa.

Obr. 13.2. Niektor prejavy poruenia siastok s rozdielnym prierezom po zaaen

vbuchom (p miesto poruenia)
Pre mnoh siastky m vek vznam pozna vplyv koncentrtorov naptia
a deformciu v podmienkach rzovch zaaen. Preukzalo sa, e schopnos absorbova
energiu pri rzovom zaaen prudko kles, ak vzorky maj otvory, zoslabenia a vrezy.
Z experimentlnych vzoriek z hlinka sa preukzalo, e schopnos materilu absorbova
energiu je pri niektorch koncentrtoroch naptia a 7 krt niia.
Uveden charakteristiky maj vznam pri nvrhu sedadiel lietadiel, automobilov, kde
schopnos absorbovania energie mus by vysok, aby bol cestujci uchrnen rzu od
sedadla pri havrich.
V sasnosti sa kompozity na bze uhlkovch, sklench, aramidovch a inch
vlkien stvaj benm kontruknm materilom nielen v leteckom priemysle, ale aj
v pecilnej technike. Vina pancierovch systmov sa vyznauje dvoma vlastnosami, ie
poruenm rozlomenm projektilu a absorbovanm kinetickej energie dopadajcej strely.

149

Viacvrstvov komplexn panciere s tvoren z vrstiev - vysokotvrdej martenzitickej ocele,

hevnatej ocele a kompozitnho materilu. elom viacvrstvovch materilov je detruova
dopadajcu strelu alebo hne pri dopade ju urchlene porui. Dopadom strely na pancier je
potrebn kinetick energiu projektilu rozloi materilom panciera, rozlma projektil
a presmerova energiu mimo ochrannej truktry vozidla.

150

14 LOM PRI PREAEN RZOM

Naptia a deformcie, ktor vznikaj pri vysokej rchlosti psobenia zaaenia s
asto podstatne vyie ako pri pomaly rastcom zaaen. Zaaenie rzov alebo impulzn sa
prejav pri nraze kontrukcie alebo jej asti na pohybliv teles, prpadne pri okamitom
psoben sily.
Charakter kvzistatickho alebo rzovho zaaenia kontrukcie mono zisti
porovnanm asu psobenia zaaenia s najdlhou peridou vlastnch kmitov kontrukcie

Tk . V prpade, e < 0,5.Tk , mono zaaenie povaova za rzov alebo impulzn. Pokia

> 3.Tk , mono zaaenie povaova za kvzistatick. Pri rzovom zaaen je potrebn
uvaova nielen vekos zaaenia, ale aj as, v priebehu ktorho zaaenie dosiahne
vsledn hodnotu (plocha pod krivkou zvislosti zaaenia od asu). Pre kvzistatick
zaaenie je maximlne zaaenie obyajne jedinm parametrom pri vpote siastky.
Rzov zaaenie vznik napr. pri bucharoch, ale aj pri rchlom premiestnen
zaaenia, napr. pri prechode vozidla po moste, prpadne sa me vyskytn aj pri spaovan
vo valci spaovacieho motora. Vyskytuj sa aj prklady opakovanch priebehov, napr.
v spriahle (tiahle) elezninch vagnov. Poruenie sa prejav dsledkom rzovej navy.
Pri opakovanch rzoch dvoch povrchov sa v nich mu uskutoova miestne prun
deformcie. Po uritom pote rzov sa pozoruje vznik navovch trhln, ktor postupne rast,
spjaj sa a materil povrchu siastky podrobenej rzom sa vydrobuje. Zaznamenvame
rzov opotrebenie.
V prpade, e rz smeruje k siastke, ktor je tuho spojen s kontrukciou prruby
a rry vo vmennku tepla, rzov sily mu vyvola proces frettingu v dsledku malch, ale
relnych kontrakci ako dsledok renia sa pozdneho krtenia, napr. rry. Zaznamenvame
rzov fretting.
Rzovm alebo impulznm zaaenm sa nielen vznamne zvyuje psobiace naptie
v porovnan s kvzistatickm zaaenm, ale vznamne sa menia aj vlastnosti materilu,
najm medza pevnosti, medza klzu a jeho plastick charakteristiky.
Energetick kritrium priblinho urenia naptia v podmienkach rzovho zaaenia
pre jednoduch teles je odvoden z vyuitia zkona zachovania energie.
Pri platnosti zjednoduujcich predpokladov pre prpad dopadnutia zvaia
s hmotnosou H z vky h na ty s dkou l, prierezom S a modulom prunosti E sa ty
predi o hodnotu y.

151

Potom

y max =

2.h.E .S
H .l
.1 + 1 +

H .l
S .E

kde vraz v ztvorke predstavuje sinite dynamickosti. Pre prpad, e h > 0, je ymax rzov
rovn dvojnsobku ymax statickho a po prave tie plat max rzov = 2 max statick.
Potrebn je uvaova, e as energie padajceho zvaia sa uplatn pri zrchlen hmoty tye.
Ak sa pri rze uplatnia plastick deformcie, je vpoet zloitej, lebo je potrebn
experimentlne uren zvislos medzi predenm tye y a vkou h, z ktorej zvaie pad.
Plocha pod krivkou zvislosti psobiacej sily od predenia predstavuje energiu
potrebn na poruenie telesa. Pokia energia H (h + y) je pri rze vyia ako pri ahovej
skke, teleso sa poru rzom. Kad zsah, ktorho vsledkom je zmenenie energie pre
poruenie tye pri statickom zaaen, m za nsledok vznamn znenie odolnosti materilu
proti rzovmu porueniu.
Odpor proti rzu hladkej skobnej tye je vy ako odpor lenitej skobnej tye.
Pritom sa uplatn ete koncentrcia naptia pre tvarovan teleso, o alej zniuje jeho
odolnos proti porueniu rzom.
Pri nvrhu siastky odolnej proti rzu je potrebn dba na to, aby rozloenie
maximlneho naptia bolo v o najvom objeme telesa. Siastky s drkami, osadeniami,
otvormi a pod. horie odolvaj rzovmu zaaeniu.

152

15 TEPELN POKODENIE A OPLENIE

V prpade, e klznm trenm vysokmi rchlosami a psobenm vysokch mernch
tlakov sa povrch siastok zohreje na vysok teploty, me vznikn tepeln pokodenie
povrchovch vrstiev.
Rozoznvame tri tdia tepelnho pokodenia:
1. v intervale, v ktorom len mlo kles pevnos povrchov vzjomne skontaktovanch
(~ 600 C pre oce), vznikaj mikrospojenia a nsledn oddeovanie astc z povrchov pri
realizcii malch plastickch deformci. Povrchy charakterizuj preruovan ryhy
a loklne odobratia materilu,
2. v intervale teplt, ktor vyvolva vznamn znenie pevnosti kovov, ktor po sebe ku
(viac ako 600 C pre oce), je tepeln pokodenie charakterizovan kontaktnm
opotrebenm a plastickm pretvorenm miest mikrospojen s vskytom nanania
a mazania sa kovu v skontaktovanch povrchoch,
3. v intervale blzkom teplote tavenia jednho z dvojice materilov vznik nananie tenkch
filmov roztavenho kovu v miestach klznho spojenia.
Do tejto oblasti mono zaradi vne pokodenia pracovnch plch nstrojov
pouvanch na lisovanie za tepla, asti liacich kanlov, ventilov a uzverov vystavench
vysokm teplotm a mechanickmu zaaeniu. Na aktvnych plochch sa po uritom ase
vytvor sie trhln a vrstva oxidov. Trhliny s pri povrchu viac otvoren, pretoe ostr
hrany s poas prevdzky mechanicky, tepelne a oxidane zaoblen. Sie trhln sa alej vetv,
nerovnomerne prehlbuje, a sa as povrchovej vrstvy oddel od siastky a nastva strata
funknosti telesa.
Pri vysokch teplotch sa uskutouje oplenie a tvorba lokalizovanho pokodenia
povrchu telies. Poiaton tdium charakterizuje chemick proces, pri pokraovan vznik
oxidcia a aj intenzvna difzia atmov kyslka do kovu. Pri mechanickom alebo tepelnom
poruen vrstvy proces loklne pokrauje a intenzvne prehlbuje dovtedy vzniknut trhliny.
Odolnos proti oxidcii za vysokch teplt (iaruvzdornos) je pre ocele a liatiny
mon dosiahnu legovanm Cr, Al a Si. Vytvoria sa oxidy Cr2O3 , Al2O3 a SiO2 , ktor
psobia ako barira proti difzii kyslka.
Zverom uvdzame prklad pokodenej prizmy z praxe (obr. 15.1), pouvanej
v priebenej peci na homogenizan hanie zliatin hlinka. Psobenm teploty ~ 570 C
153

v procese hania a tlakovho naptia z hmotnosti hanch polotovarov zo zliatin hlinka

dochdzalo po uritom ase k difznemu spjaniu v miestach skontaktovanch plch
spracovvanch polotovarov a pouvanch prpravkov (obr. 15.2). Prpravky boli vyroben
zo zoachtenej nstrojovej ocele a nitridovan.
Uveden pokodenie mono eliminova pouitm vhodnho tvrdonvaru priziem
a znenm ich povrchovej drsnosti - brsenm prpravkov.

20 mm

20 mm

Obr. 15.1. Pohad na prizmu pouvan

v priebenej peci na hanie polotovarov
zo zliatin hlinka

Obr. 15.2. Detailnej pohad na pracovn

plochu oceovej nitridovanej prizmy
s difznym spojom vytvorenm zo zliatiny
hlinka

Na obr. 15.3 je prehadn pohad na pokoden ventil z motora autobusu, v ktorom sa

pouval bioplyn ako pohonn hmota. Z detailnejieho pohadu (obr. 15.4) pozorova
znehodnoten oplen funkn as ventilu.

10 mm

20 mm

Obr. 15.3. Pokoden ventil z motora

autobusu

Obr. 15.4. Detailnej pohad na miesto

pokodenia. Oplen funkn as ventilu.

154

Pouitie plastov z hadiska teploty je v sasnosti ohranien pribline do 300 C.

Vlastnosti termoplastov zvisia okrem ich truktry a zloenia aj od alch premennch.
Medzi najdleitejie patr teplota a deformcia. Pod teplotou sklovitho prechodu (Tg) je
polymr sklovit (krehk) a sprva sa ako elastick tuh fza. Zvenm teploty nad Tg sa
stane viskznou taveninou a jeho viskozita bude klesa so stpajcou teplotou.
So vzrastajcou teplotou pevnos a modul prunosti termoplastov klesaj a hevnatos sa
zvyuje (zmkn, mono ich formova do tvarov). V praxi vak opakovan ohrev
a chladnutie spsobia degradciu alebo teplotn starnutie termoplastov.
V porovnan s termoplastami maj termosety lepie mechanick, teplotn, chemick
vlastnosti, elektrick odpor a rozmerov stabilitu. Pri vysokej teplote vak mu zaa horie,
degraduj a zuhonatej.
Na obr. 15.5 je zdokumentovan pokoden dno ndoby z plastu. Degradcia bola
spsoben psobenm vyej teploty (cca 150 C).

Obr. 15.5. Dno ndoby z plastu pokoden

psobenm vyej teploty

155

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKCH ODKAZOV

[1] PUKR, A., HAZLINGER, M. Poruovanie a lomy sast. ilina: EDIS, 2000.
[2] PUKR, A. Medzn stavy materilov a sast. Bratislava: VEDA, 1989.
[3] MARTINKOVI, M., HUDKOV, M., MORAVK, R. Nuka o materiloch II.
Nvody na cvienia. Bratislava: Vydavatestvo STU, 1997, 197 s.
[4] POLEDNE, A. Nejvt katastrofy 20. stolet. Volvox Globator, 2001.
[5] SKOOVSK, P. , BOKVKA, O., KONEN, R., TILLOV, E. Nuka o materili
pre odbory strojncke. ilina: EDIS, U 2001.
[6] ZEMANDL, M. Fraktografie navovch lom kovovch materil pi mechanickm
namhn. Materilov ininierstvo, ro. 9, 2002, . 3, s. 41.
[7] PALEK, P., CHALUPOV, M. Fraktografia a mikrofraktografia kontruknch
materilov. Materilov ininierstvo, ro. 9, 2002, . 3, s. 57.
[8] VELES, P. Mechanick vlastnosti a skanie kovov. Bratislava: ALFA, 1989.
[9] HRIVK, I. Elektrnov mikroskopia ocel. Bratislava: VEDA, 1986.
[10] VRKOLY, L. a kol. navov poruovanie materilov. ilina: EDIS, 1998.
[11] HAL, V. Korozivzdorn oceli a zlitiny. Praha: Academie, 1999.
[12] HAL, V. Medzikrystlov koroze ocel a slitin. Praha: SNTL, 1984.
[13] HRIVK, I. Vber materilov a nov materilov technolgie. Koice: Elfa, s.r.o.,
1996.
[14] HAZLINGER, M. Zvenie itkovch vlastnost iarupevnej zliatiny typ S26.
Kandidtska dizertan prca, MTF STU Trnava, 1993.
[15] HAZLINGER, M. Vplyv tepelnho spracovania na vlastnosti materilov. Habilitan
prca, MTF STU Trnava, 1996.
[16] ZRNK, J., HAZLINGER, M., WANG, Z., ITANSK, M. Structural Dependence of
Creep/Fatigue Behaviour of Single Crystal Ni base Superalloy. Materials for Advanced
Power Engineering, 1994, Belgium, 3 6. October 1994.
[17] NOV, F., BOKVKA, O., CHALUPOV, M., ULEWICZ, R., KAISER, J. navov
rezistencia kontruknch materilov v oblasti vysokho potu cyklov zaaovania.
Materilov ininierstvo, ro. 9, 2002, . 3, s. 108.
[18] PALEK, P., CHALUPOV, M. Lom kovovch materilov a jeho hodnotenie. Letn
kola navy materilov 2000. U, ilina, Zuberec Rohe, september 2000.
[19] GUZY, P., HAZLINGER, M., TARABA, B. Analza prin vzniku praskln indukne
kalench hriadeov z ocele Ck 45. In. CO-MAT-TECH, Bratislava, STU, 2002, as 1, s.
411 416. ISBN 80-227-1768-1.
[20] HAZLINGER, M. Analza siastok pokodench navou. Analysis of a fatigue
damaged components. In. Materials Science and Technology [online] - ISSN 1335-9053
(http://mtf.stuba.sk/casopis/obsah1.html). - ro.6, . 3, 2006.
[21] HAZLINGER, M. Analza pokodenho hnacieho hriadea. Analysis of a damaged
drive shaft. In: TRANSFER 2006. Vyuvanie novch poznatkov v strojrskej praxi.
Zbornk prednok. 8. Medzinrodn vedeck konferencia. Trenn, 28.- 29.9.2006.
Trenianska univerzita Alexandra Dubeka v Trenne, 2006. ISBN 80-8075-154-4,
s. 187 192, diel.1.
[22] HAZLINGER, M. Analza pokodenho lisovacieho nstroja. In: Letn kola navy
materilov '2006. VIII. ronk, september 2006, U, ilina-Streno, 2006. ISBN 808070-582-8, s. 176 179.
[23] TARABA, B., HAZLINGER, M., LAEK, M. Porovnanie chladiacich vlastnost
kaliaceho oleja a vody pri teplote 60 stupov Celzia. In: CO-MAT-TECH 2006. 14.
medzinrodn vedeck konerencia, Trnava, 19. 20.10.2006. Bratislava STU v
156

Bratislave, 2006. - ISBN 80-227-2472-6, s. 1308 1312.

[24] HAZLINGER, M., ZRNK, J., ITANSK, M., PINKAVOV, . Influence of
Structure on Properties of Nickel base Superalloy S 26. Zbornk z 9. Medzinrodnho
metalurgickho sympzia Metalography 95, Star Lesn, 26 28. 4. 1995, s. 217.
[25] HAZLINGER, M. Termlne kalenie nstrojov vo vkuovej peci. Zbornk vedeckch prc
MTF STU Bratislava, 1995, s. 9 16.
[26] HAZLINGER, M., PINKE, P., ZRNK, J., ITANSK, M., MARTINKOVI, M.
Microstructural Aspects of Nickel base Superalloy Influenced by Production Technology,
Heat treatment and Creep Exposition. In. Junior Euromat 96. European Conference
26 30.8.1996, Lausanne, Switzerland, s. 133.
[27] HAZLINGER, M., GRG, A. Analza pokodench preahovacch tov a monosti
zvenia ich ivotnosti. Materilov ininierstvo 4, . 10, 1997, s. 21 26.
[28] HAZLINGER, M. Analza prin pokodenia a nzkej ivotnosti tvarovch strinkov.
Materilov ininierstvo 5, . 11, 1998, s. 33 39.
[29] HAZLINGER, M., PINKE, P., ZRNK, J., ITANSK, M. Influence of Production
Technology on Properties of Nickel Base Superalloy. Zbornk z eurpskej konferencie
JUNIOR EUROMAT 94, 28.8. 2.9. 1994, Lausanne, vajiarsko, p. 180, poster PM 11.
[30] ZRNK, J., ITANSK, M., HAZLINGER, M. truktrna zvislos creepovej a creepnavovej deformcie a poruovania niklovej monokrytalickej superzliatiny. Kovov
materily, 37, 1999, . 4, s. 246 255.
[31] ZRNK, J., HAZLINGER, M., ITANSK, M., WANG, Z. Structural Dependence of
Creep/Fatigue Behaviour of Single Crystal Ni base Superalloy. Journal Materials
Science Technology, Vol. 11, 1995, s. 5 10.
[32] ZRNK, J., HAZLINGER, M., MAMUZI, I., ITANSK, M. The Effect of Structural
Characteristics of Strengthening Phase on Creep/Fatigue Behaviour of Single Crystal
Nickel Base Superalloys. Metalurgija 34, 1995, 3, s. 6166.
[33] TARABA, B., HAZLINGER, M. Aplikcia tepelno-numerickej analzy pri konvennch
technolgich tepelnho spracovania. Zbornk vedeckch prc MTF STU Bratislava,
Trnava, zvzok 6, 1998 s. 201 206.
[34] HAZLINGER, M. Rozbor poruench a zlomench siastok. Zbornk prednok
medzinrodnej vedeckej konferencie TRANSFER 2001, 23 24.10.2002, Trenn, s.
379384.
[35] HAZLINGER, M. Rozbor pokodench strinch nstrojov. TRANSFER 2002. Zbornk
prednok 4. medzinrodnej vedeckej konferencie. Trenn: TUAD, 2002, 2. diel, s. 411
416.
[36] HAZLINGER , M., BOR, P. Analza pokodench strinch nstrojov. Materilov
ininierstvo, 10, 2003, . 1, s. 27 32.
[37] KRAJOVI, M., HAZLINGER, M. Analza pokodench lisovacch nstrojov.
Vkuov tepeln spracovn a tepeln zpracovn nstroj. Trenn, ECOSOND, 11. a
12.11.2003, s. 39.
[38] RICKETTS,
B.
The
Collapse
of
the
Quebec
City
Bridge.
http://www.mysteriesofcanada.com/Quebec/quebec_bridge_collapse.htm.
[39] MARTINEC, ., IMKOVI, M. Nuka o materiloch. Bratislava: Vydavatestvo STU,
1997.
[40] PULC, V., HRNIAR, V., GONDR, E. Nuka o materily I. Bratislava: Vydavatestvo
STU, 1999.
[41] HAZLINGER, M. Vyuitie intrumentovanej rzovej skky pre hodnotenie odolnosti
proti krehkmu lomu. Materilov ininierstvo 1, . 2, 1994, s. 33 40.
[42] HAZLINGER, M. Tepeln spracovanie lenitch a rozmernejch nstrojov. Materilov
ininierstvo 1, 1994, . 2, s. 28 32.
157

[43] HAZLINGER, M., PINKAVOV, . Tepeln spracovanie ocel v riadench atmosfrach.

Materilov ininierstvo, 1995, .2, s. 44 50.
[44] HAZLINGER, M., PINKAVOV, . Priny korzie prborovch noov z materilu
17 023. 3. vedeck konferencia s medzinrodnou asou CO-MAT-TECH 95, Trnava
26. a 27.10.1995, s. 49 52.
[45] HAZLINGER, M., HRIVK, I. Analza pokodenej ojnice z automobilu Peugeot.
Materilov ininierstvo 4, . 8, 1997, s. 23 27.
[46] International Corrosion Council. http://www.icc-net.org/.
[47] KUPA, . Regenercia truktry a materilovch vlastnost po vyhan tlakovch
ndob jadrovch reaktorov JE V-1. VJE Trnava, a.s.
[48] HRIVK, I. Materily jadrovch zariaden. SVT, SjF Bratislava, 1987.
[49] KOUTSK, J., KOK, J. Radiation Damage of Structural Materials. ACADEMIA,
Praha, 1994.
[50] HUDKOV, M., HAZLINGER, M., BLIK, J. Analza poruenho tvrniaceho
nstroja. Degradcia kontruknch materilov. VIII. celottna konferencia so
zahraninou asou. Terchov, Biely Potok, 2003, s. 143.
[51] ZBAVNK, V., BURK, M. Zoachovanie a kontrola kvality materilov. Edcia
vedeckej a odbornej literatry, Strojncka fakulta TU v Koiciach, Emilena, Koice, 2004,
281 s.
[52] CAHN, R.W., HAASEN, P., KRAMER, E.J. Materials Science and Technology.
A Comprehensive Treatment. Volume 15 Processing of Metals and Alloys, Weinheim,
New York, Basel, Cambridge, 1991, 628 s.
[53] TAK, K., KRTKY, I. Strojrske materily a povrchov pravy. Bratislava: Alfa,
1983, 310 s.
[54] HLUCH, M., HANK, V. Strojrensk technologie 2: Koroze, zklady obrbn,
vrobn postupy: 2. dl. Praha: SCIENTIA, 2001, 176 s.
[55] Dostupn na: http://www.corrosionlab.com/failure-analysis.htm.
[56] Dostupn na: http://www.materialsengineer.com/.
[57] Dostupn na: http://www.engr.sjsu.edu/WofMatE/FailureAnaly.htm.
[58] Dostupn na: http://www.corrosion-doctors.org/.
[59] Dostupn na: http://www.brainyhistory.com/topics/c/crashes.html.
[60] Dostupn na: http://www.1001crash.com/index.php.
[61] ORTEGA, I., BISGAARD, S . Quality improvement in the construction industry: three
systematic approaches. TOTAL QUALITY MANAGEMENT, Vol. 11, NOS. 4/5&6,
2000, Taylor & Francis Ltd, s. S383 S392.
[62] DIERSCHKE, P. Molybdenum Brings Safety into Swimming Pool Buildings. Dostupn na:
www.imoa.info/FileLib/swimming_pools.pdf.
[63] RISLUND, E., HOLST, J. N. Korrosion af rustfrit stl i svmmehalsmilj. Dostupn na:
http://www.teknologiportalen.dk/NR/rdonlyres/4909353C-5DFC-42A9-930C6AAF44A38593/2132/Korrosionafrustfritst%C3%A5lisv%C3%B8mmehallerDMS2006.p
df, Konferencia DMS 2006.
[64] WOODTLI, J., KIESELBACH, R. Damage due to hydrogen embrittlement and stress
corrosion cracking. Engineering Failure Analysis 7 (2000), s. 427450.
[65] Dostupn na: http://www.owlnet.rice.edu/~msci301/LibertyShipCrack.jpg.
[66] Dostupn na:
http://www.materials.unsw.edu.au/news/brittlefracture/liberty%20ship%20broken.jpg.
[67] Dostupn na:
http://www.thefabricator.com/MetalsMaterials/MetalsMaterials_Article.cfm?ID=731.
[68] Dostupn na:
http://www.tech.plym.ac.uk/sme/FailureCases/List_Engineering_Successes_Failures.htm.

158

[69] Goswamy, B.N. Enigma of the Iron Pillar. Dostupn na internete:

http://www.tribuneindia.com/2002/20020714/spectrum/art.htm.
[70] Dostupn na: http://www.world-mysteries.com/sar_ironpillar.htm.
[71] Dostupn na: http://www.the-week.com/21jun24/cover.htm.
[72] RUSK, Z., PETRANEC, M. Stykov nava ve valivm loisku. CD, 2001.
[73] Corrosion of Aluminum and Aluminum Alloys.
Dostupn na: http://www.key-to-nonferrous.com/Articles/Article14.htm.
[74] Corrosion of Nickel-Base Alloys.
Dostupn na: http://www.key-to-metals.com/Article18.htm.
[75] Corrosion of Titanium and Titanium Alloys.
Dostupn na: http://www.key-to-metals.com/Article24.htm.
[76] MOM, A.J.A., HERSBACH, J.C. Performance of high temperature coatings on F100
turbine blades under simulated service conditions. Materials Science and Engineering, 87
(1987), s. 361 367.
[77] KLOOS, K.H., GRANACHER, J., STRUTH, U. Verhalten von
Gasturbinenschaufelwerkstoffen bei mechanischer Langzeitbeanspruchung unter
Heigaskorrosion, Teil I. Mechanisches Langzeitverhalten. Mat.-wiss. u. Werkstofftech.
20 (1989), s. 332340.
[78] STRINGER, J. High-temperature corrosion of superalloys. Materials Science and
Technology, July 1987, Vol. 3, s. 482492.
[79] ELI, J. Kompozitn a keramick materily pre balistick ochranu bojovch vozidiel. 9.
medzinrodn vedeck konferencia TRANSFER 2007, Trenn, 18. 19.9.2007, s. 157.
Technick sprvy rieen pre prax (KMI, MTF STU Trnava):
[1]
[2]
[3]
[4]
[5]
[6]
[7]
[8]
[9]
[10]
[11]
[12]
[13]
[14]
[15]

HAZLINGER, M., GRGA, P., APLOVI, . Analza prin pokodenia strinkov

z materilu 19830 a nvrh pre zlepenie ivotnosti strinch nstrojov. 1996.
HAZLINGER, M. Analza opotrebovanch palcov membrnovej pruiny. 1996.
HAZLINGER, M., KDELKA, I. Nvrh tepelnho spracovania a materilov pre uzly
zariadenia na istenie hlinka. 1996.
HAZLINGER, M., KDELKA, I. Vyuitie tepelnho spracovania pre zabezpeenie
vych itkovch vlastnost materilov. 1996.
HAZLINGER, M. Stanovenie ekvivalentu predloenej vzorky oceovho plechu. 1996.
HAZLINGER, M. Analza pokodench zvitov bloku prevodovky vozidla RENAULT
LAGUNA. 1996.
HAZLINGER, M.,HRIVK, I. Analza priziem pouvanch v homogenizanch
peciach. 1996.
HAZLINGER, M. Analza trhln na vntornom krku indukne kalenho kolesa. 1996.
HRIVK, I., HAZLINGER, M., BURK, M., MAKROCZY, P. tdium vplyvu
laserovho znaenia kotlovch rrok na truktrne zmeny v ovplyvnenej oblasti
a navov vlastnosti. 1997.
HRIVK, I., HAZLINGER, M. Analza prasknutho nosnka. 1997.
HAZLINGER, M.,GRG, A. Analza pokodench preahovacch tov. 1997.
HRIVK, I., HAZLINGER, M., APLOVI, . Zvranie tryskovch dien PtRh
pec mikroplazmou. 1997.
HAZLINGER, M., APLOVI, . Analza pokodench losk. 1998.
HAZLINGER, M. Vplyv asu vdre na austenitizanej teplote na mikrotruktru
membrnovch prun. 1998.
HAZLINGER, M. Analza odliatkov skrn erpadla. 1998.

159

[16]
[17]
[18]
[19]
[20]
[21]
[22]
[23]
[24]
[25]
[26]
[27]
[28]
[29]
[30]
[31]
[32]
[33]
[34]
[35]
[36]
[37]
[38]
[39]
[40]
[41]
[42]
[43]
[44]
[45]
[46]
[47]
[48]
[49]
[50]
[51]
[52]

HAZLINGER, M., BOR, P. Rozbor pokodench nstrojov.Trnava, 1999.

HAZLINGER, M. Rozbor odliatku prevodovky. 1999.
APLOVI, ., HAZLINGER, M., BOR, P. Rozbor zlomench prun. 1999.
HAZLINGER, M. Analza pokodenho odliatku prtlanho kota, 1999.
APLOVI, . ,HAZLINGER. Rozbor zlomenho veka spojky. 1999.
HAZLINGER, M., APLOVI, . Rozbor pokodenho plechu lamely spojky. 1999.
HAZLINGER, M. Rozbor zlomench nstrojov. 1999.
HAZLINGER, M., APLOVI, . Rozbor zlomench skrutiek. 1999.
KOTRAS, P., BLIK, J., HAZLINGER, M., SELAN, V., BAA, J. Posdenie
kontrukcie vybranch typov nstrojov. 1999.
HAZLINGER, M. , APLOVI, . Rozbor prasknutho rozvdzacieho kolesa. 1999.
HAZLINGER, M. Analza zlomench pk. 2000.
HAZLINGER, M. Analza prasknutej membrnovej pruin. 2000.
HAZLINGER, M. Analza prasknutho vntornho krku vonobehu. 2001.
HAZLINGER, M. Rozbor pokodenho veka spojky. 2001.
HAZLINGER, M. Rozbor prasknutej indukne hanej pky. 2001.
HAZLINGER, M. Rozbor zlomench podloiek. 2002.
HAZLINGER, M. Analza prasknutho indukne kalenho krku. 2002.
HAZLINGER, M. Rozbor pokodench odliatkov piestov. 2003.
CHAUS, A., HAZLINGER, M. Makroskopick rozbor pokodench odliatkov piestov.
2003.
HAZLINGER, M. ,MORAVK, R. Rozbor zlomench pirlovch prun. 2005.
HAZLINGER, M., MORAVK, R. Rozbor pokodench siastok urench pre
elektrotechniku. 2005.
HAZLINGER, M. , MORAVK, R. Rozbor pokodenho lisovacieho nstroja. 2005.
HAZLINGER, M. Analza prin vzniku trhln na vkovku apu. 2005.
HAZLINGER, M.,MORAVK, R. Analzy nitridovanch vrstiev nstrojov. 2005.
HAZLINGER, M., MORAVK, R. Analza prin vzniku trhln na vkovku kolesa.
2005.
HAZLINGER, M.,MORAVK, R. Analza pokodenho polotovaru. 2005.
HAZLINGER, M., MORAVK, R. Vyhodnotenie prin vzniku povrchovch vd po
obrban vkovku kolesa. 2005.
HAZLINGER, M., MORAVK, R. Vyhodnotenie povrchovch chb na vkovku
hriadea. 2005.
HAZLINGER, M., MORAVK, R. Analza pokodenho vkovku apu
z korziivzdornej ocele. 2005.
HAZLINGER, M., MORAVK, R. Analza pokodench pruinovch spn. 2006.
HAZLINGER, M. Rozbor zlomenho poisovacieho krku. 2006.
HAZLINGER, M. MORAVK, R. Analza povrchovch chb polotovarov. 2006.
HAZLINGER, M., MORAVK, R. Analza povrchovch trhln po pechovan
polotovarov. 2006.
HAZLINGER, M. Rozbor zlomenho zvesnho oka. 2006.
HAZLINGER, M. Rozbor pokodench pk. 2007.
HAZLINGER, M. Analza pokodenej membrnovej pruiny a opornho krku. 2007.
HAZLINGER, M. Rozbor zlomench vinutch prun. 2007.

160

OBSAH
CHEMICK ZLOENIE TECHNICKCH MATERILOV UVEDENCH V TEXTE .........3
PREDHOVOR ..............................................................................................................................4
1. VOD .......................................................................................................................................6
2. PLASTICK DEFORMCIA.............................................................................................13
3. OPOTREBENIE MATERILOV.......................................................................................21
3.1 Adhzne opotrebenie.........................................................................................................22
3.2 Abrazvne opotrebenie ......................................................................................................23
3.3 Erozvne opotrebenie.........................................................................................................25
3.4 Kavitan opotrebenie.......................................................................................................25
3.5 Vibran opotrebenie (fretting).........................................................................................27
3.6 Kontaktn nava................................................................................................................27
4. NAVOV PORUOVANIE MATERILOV .................................................................36
5. ZKLADY LOMOVEJ MECHANIKY.............................................................................61
5.1 KRITRIUM PRECHODOVEJ TEPLOTY ....................................................................63
5.2 KRITRIUM RENIA TRHLINY (LOMOVEJ MECHANIKY)..................................64
5.2.1 Linerna elastick lomov mechanika .......................................................................64
5.2.2 Elasticko-plastick lomov mechanika ......................................................................67
6. KREHK LOM.....................................................................................................................71
7. TVRNY LOM .....................................................................................................................85
8. TEENIE MATERILOV..................................................................................................90
9. KORZIA A PROTIKORZNA OCHRANA MATERILOV.....................................99
9.1 CHEMICK KORZIA.................................................................................................103
9.2 ELEKTROCHEMICK KORZIA KOVOV...............................................................105
9.3 DRUHY KORZIE PODA PROSTREDIA ................................................................107
9.3.1 Atmosfrick korzia ...............................................................................................107
9.3.2 Korzia v kvapalinch.............................................................................................. 108
9.3.3 Korzia v pdach .....................................................................................................109
9.4 DRUHY KORZIE PODA VONKAJCH INITEOV .........................................109
9.4.1 Korzia pri mechanickom namhan........................................................................109
9.4.2 Vibran korzia ......................................................................................................110
9.4.3 Korzne praskanie kovov (korzia pod naptm) ....................................................110

161

9.4.4 Korzna nava..........................................................................................................111

9.4.5 Korzia bldivmi prdmi .......................................................................................111
9.4.6 Medzikrytlov korzia ..........................................................................................112
9.4.7 Biologick korzia ...................................................................................................115
9.4.8 Dutinov korzia ......................................................................................................115
9.5 KORZIA NIEKTORCH NEELEZNCH KOVOV A NEKOVOVCH
MATERILOV ...............................................................................................................116
9.6 PROTIKORZNA OCHRANA KOVOV......................................................................120
9.6.1 Voba materilov .....................................................................................................120
9.6.2 prava korzneho prostredia ...................................................................................120
9.6.3 Kontrukn prava..................................................................................................120
9.6.4 Elektrochemick ochrana kovov ..............................................................................121
9.6.5 Ochrana kovov povlakmi .........................................................................................122
10. RELAXCIA NAPT ....................................................................................................133
11. POKODENIE ENERGETICKMI LMI A POAMI..........................................135
12. RADIAN POKODZOVANIE MATERILOV......................................................145
13. POKODENIE VYTRHNUTM .....................................................................................148
14. LOM PRI PREAEN RZOM...................................................................................151
15. TEPELN POKODENIE A OPLENIE.....................................................................153
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKCH ODKAZOV.....................................................................156
Obsah.........................................................................................................................................161

162

EDCIA VYSOKOKOLSKCH SKRPT

Autori:

doc. Ing. Hazlinger Marin, CSc., Ing. Moravk Roman, PhD.

Nzov:
Miesto vydania:
Vydavate:
Rok vydania:
Vydanie:
Rozsah :
Edin slo:

DEGRADAN PROCESY A PREDIKCIA IVOTNOSTI

Trnava
AlumniPress
2007
prv
162 strn
19/AP/2007

ISBN 978-80-8096-031-5
EAN 9788080960315

zverejnen na https://sweb.mtf.stuba.sk

163