EURÓPSKE PRÁVO

Možno ho definovať v troch smeroch:

- je to súhrn právných noriem upravujúcich fungovanie a činnosť medzinárodných org. v
Európe
- je to súhrn právnych poriadkov, právo v Európe
- najdôležitejší: je to súhrn právnych noriem upravujúcich vznik a fungovanie jednotného trhu
členských štátov ES, hospodárskej a menovej únie + spolupráca členských štátvo EÚ v oblasti
vnútra, spravodlivosti, spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky

Najzakladnejšie delenie EP je delenie na 1. komunitárne právo - vývojovo najvyššie, najbohatšie,

silnejšie
2. úniové právo - menšia a mladšia podskupina,
vznik od r. 1992 (maastrichtská zmluva)

Pod komunitárnym právom rozumieme hore uvedenú definíciu, teda: je to súhrn pr. noriem uprav.
vznik a fung. jedn. trhu člen. štátov ES, hosp. a men. Únie
Pod úniovým právom rozumieme druhú časť definície, kt. znie: spolupráca člen. št. v obl. vnútra,
spravodl., spol. zahr a bezp. politiky

EP možno ďalej rozdeliť na:

a) formálne EP - ide o inštitucionálne fungovanie EU - vznik, existencia, fungovanie inštitúcií
EU (Eur. rada, E. súdny dvor, ....)
b) materiálne EP - ide o hmotnoprávne normy, kt. realizujú ciele spoločenstva

EP vzniká na pôde Medz. Pr. Verejného. Neskôr prechádza postupným vývojom, kedy už
nezasahuje len do verejného práva, ale vstupuje aj do roviny súkromného práva ( najmä oblasť
hospodárskej súťaže). S EP sa možno stretnúť na všetkých úrovňach práva (ústavné, správne,
obchodné, finančné......)

Vzťah EP k národnému (vnútroštánemu právu(VP))

Definoval ho ESD(eur. súdny dvor) vo veci Van Gend&Loss - európske spoločenstvom vytvára
medzinárodnou zmluvou (zmluva o EHS) nový právny poriadok MP v prospech ktorého členské
štáty obmedzili svoje suver. práva, a ktorého subjektami nie sú len členské štáty, ale aj ich
príslušníci (občania).
Súd išiel ďalej, vo veci Costa/Enel - hovorí, že je to samostatný právny poriadok vytvorený
medzinár. zmluvou, ktorý je integrálnou súčasťou vnútroštátneho práva. Vnútroštátne súdy sú
povinné ho aplikovať. Právo právneho poriadku je v zakldajúcich zmluvách. Vnútroštátna norma
nevylučuje normu Europ. Spoločenstva.

EP nechce nahrádzať VP, ani ho nechce zrušiť, má vytvoriť jeho súčasť a preto VP mu nemôže
odporovať, ani ho nemôže zrušiť vnútrošt. normou, lebo by sa spochybňovalo fungovanie EÚ.

3 znaky právneho poriadku, ktoré platia aj pre EP

1. ma jednotný výklad (zabezpečuje ho ESD)
2. má jednotný prameň (vyplýva zo zmlúv)
3. je sebestačný
- sú to podmienky právneho poriadku
V prípade, že má EP v nejakej otázke vákuum, najskôr čerpá z VP, až potom z MP.
Odlišnosť EP od MP:
- zásada - exemptio non adimpleti contractus v MP(výhrada nesplnenej zmluvy) - ak od
zmluvy jedna strana odstúpi, zmluva prestáva platiť, neplatí to v EP
- povinnosť vyčerpať vnútroštátne prostriedky pred domáhaním sa na súde
- princíp supranacionality v MP- prenos časti kompetencií na spoloč- né orgány, ktoré
v MP nemôžu rozhodovať na základe väč- šiny - ak štát hlasuje proti, nie je zmluvou
viazaný
- supranacionalita(nadnárodnosť, nadštátnosť) v EÚ - prenos kompetencií na spoločné
orgány - oni rozhodujú na základe väč- šiny - ak štát hlasuje proti a je prehalsovaný,
musí sa podriadiť - inak by porušil EP
- charakter prameňov práva - nariadenie prijaté na úrovni EÚ zaväzuje každého v členskom
štáte, aj napriek tomu, že sa nariadenie neimplementovalo
- metóda extenzívneho výkladu - uplatňuje ju ESD, v MP sa uplatňuje reštriktívna
interpretačná metóda záväzku štátu v MP

princípy:
- princíp prednosti
- princíp zodpovednosti za škody
- princíp bezprostredného účinku
- princíp nepriameho účinku
- princíp náhrady škody

EÚ tvorí trojpilierová štruktúra, teda EÚ tvoria 3 medzinárodné organizácie, kt. majú právnu
subjektivitu:
EHS (Európske hospodárske spoločenstvo)
EURATOM (Európske spoločenstvo atómovej energie)
ESUO (Európske spoločenstvo uhlia a ocele) - zaniklo v júli 2001
Z týchto troch subjektov vznikla EÚ.
EHS sa premenovalo na ES (Európske spoločenstvo)
Európska Únia - trojpilierová štruktúra

I. - komunitáne právo

II. - úniové právo - spoločná

zahraničná a
bezpečnostná politika

III. - úniové právo -

spravodlivosť a oblasť
vnútorných záležitostí

ES, EURATOM - právnu subjektivitu odvodzujú od zakladajúcich zmlúv, kde je výslovne

uvedevá.
O právnej subjektivite EÚ zakldajúca zmluva nehovorí - z toho plynie otázka, či má EÚ právnu
subjektivitu?
- podľa väčšiny nie - ide len o spoluprácu štátov v určitej oblasti
 - podľa niektorých má pr. sub., lebo spĺňa požiadavky kladené MPV
Aj napriak väčšinovému názoru EÚ uzatvorila 2 medzinárodné zmluvy.

Vznik a vývoj

Po II. svetovej vojne vznikla otázka ako naložiť s Nemeckom. V roku 1945 vzniká OSN.
Významnú úlohu zohral aj Marshalov plán  Kongregácia pre ....  OEEC (neskôr OECD).
Ďalej významná je aj zmluva, ktorou vznikla Všeobecná dohoda o clách a obchode GATT, neskôr
WTO. Podstatou tejto dohody bolo zjednotenie trhu a liberalizácia svetového obchodu. V roku
1949 vzniká NATO.
Ďalej vzniká v roku 1949 Rada Európy, ktorá v roku 1950 prijala Chartu základných práv a
slobôd. Rada E. zakladá parlamentné zhromaždenie RE.
Význam pojmom tu je INTEGRÁCIA. Možno ju charakterizovať ako proces, zbližovanie
európskych štátov na ekonomickom, sociálnom, kultúrnom, politickom i bezpečnostnom poli.
Dôsledkom integrácie je formovanie a vývoj EÚ. Európska integrácia je špecifická kooperácia
suverénnych subjektov MPV.

Robert Schuman - minister zahr. vecí FR. - jeden z otcov „Európy“

Stručná genéza vývoja EÚ:
18.4.1951 Belgicko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, Nemecko a Holandsko podpísali
Parížsku dohodu o vzniku ESUO, ktorá nadobudla platnosť 25.7.1952. Dňa 25.3.1957 týchto 6
štátov podpísalo Rímske dohody o vytvorení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) a
Eur. spol. atóm. Energie (ESAE-Euroatom). Tieto dohody nadobudli platnosť 1.1.1958. Tak
vznikli tri európske spoločenstvá. Na rozdiel od ESUO bolo EHS založené na dobu neurčitú. Ako
reakcia na vznik EHS vzniká EFTA (európska zóna voľného obchodu. Neskôr jej štáty vstupujú
do EHS:
- Írsko, VB, Dásnko - od 1.1.1973 - „deviatka“
- Grécko - od 1.1.1981
- Španielsko, Portugalsko - od 1.1.1986
V roku 1973 bolo prijaté aj Nórsko, ale referendum v Nórsku prijatie zamietlo
- Rakúsko, Švédsko, Fínsko - od 1.1.1995
- 10 nových štátov - od 1.5.2004
Zlúčením inštitucionálnych orgánov ESUO, Euroatomu a EHS tzv. Bruselskou dohodou o
zlúčení z 8.4.1965 sa prijal zastrešujúci názov Európske spoločenstvá ES. Dňa 1.7.1987
nadobudol platnosť Jednotný európsky akt (JEA), ktorý určil zásady pre vytvorenie
Hospodárskej a menovej únie s tým, ža do 31.12.1992 musia členské štáty prijať opaterenie na
vytvorenie jednotného trhu. Vo februári 1992 bola podpísaná Zmluva o Európskej únii
(Maastrichtská zmluva), ktorá nadobudla platnosť po jej ratifikácií všetkými členskými štátmi v
roku 1993. V roku 1996 bola pozmenená Amsterdamskou zmluvou, neskôr zmluvou z Nice. Má
ich nahradiť Európska ústava. V roku 1999 bola medzi 11 členskými štátmi Európskej únie
zavedená jednotná spoločná mena Euro. Významná je aj zmluva o pristúpení uzavretá medzi
členskými štátmi a vstupujúcimi krajinami.

Modelová situácia

A B Clo - ochrana výrobcu y pred dovážaním výrobkov

od x
 5% 10% x,y - výrobcovia rovnakého druhhu
výrobkov

1. zóna voľného obchodu - oba štáty sa dohodnú, že na určitý výrobok nebudú vyberať
žiadne clo (navzájom). Problém - Štát C vyváža výrobky do A za clo 5% a odtiaľ do B,
čím ušetrí, lebo B má clo 10%. Z toho vyplýva, že štát nemôže kontrolovať, či
neprichádzajú výrobky z iných krajín  potreba dať rovnaké clo pre cudzie štáty 
2. colná únia - na rozdiel od zóny VO majú spoločný colný sadzobník - je prechodné riešenie
k: (3.) (ak by totiž jeden štát mal lacnejšiu pracovnú silu (teda nemajú spoločný trh),
vytlačil by druhý štát z trhu
3. spoločný trh:
- voľný pohyb tovarov, služieb, pracovných síl i kapitálu
- štát nekladie žiadne prekážky príslušníkom partnerskej krajiny pri vstupe na trh
- ešte stále však nemajú spoločnú centrálnu banku a iné menové kurzy, ktoré by zabezpečili
rovnováhu 
4. hospodárska a menová únia - buduje sa jednotná mena, centrálna banka

INŠTITÚCIE EÚ

EÚ je subjektom sui generis. Na inštitúcie sa vzťahuje iná deľba moci ako v štáte, ja keď existujú
všetky tri zložky - zák.(parlament), výk., súdna(ESD).
Jednotný inštitucionálny rámec (ES a EÚ). Upravuje ho:
Zmluva o založení ES (ZES)
Zmluva o založení EÚ (ZEÚ)
- demokratický deficit - fungovanie inštitúcií je vzdialené ľuďom
Inštitúcie: Európska rada (od roku 1975)
Európsky parlament
Rada EÚ
Európska komisia
Súdny dvor ES
Účtovný dvor
Tieto všetky sú formálne vyjdrené v článku 7 ods . 1 ZES.
Ďalej je to Hospodársky a sociálny výbor, Výbor regiónov, Európska centrálna banka, Európska
investičná banka, Európsky ombudsman

Európska Rada (the European Council) - je to najvyššia politická autorita, sú v nej zastúpene
všetky štáty, zakladá mantinely, v ktorých môžu európske inštitúcie fungovať - je to šedá
eminencia
- “hrá centrálnu úlohu v stanovovaní tempa a povahy politík spoločenstva zakladajúc mantinely, v
rámci ktorých môžu ostatné inštitúcie fungovať” - Graig, de Burca
- 1975 - oficiálne fungovanie, prvá ER sa konala v Dubline
- čl. 4 ZEÚ - právny základ ER
- združuje hlavy štátov alebo vlád, ktorým asistujú ministri zahr. vecí, členom je aj predseda EK,
ktorému asistuje 1 člen európskej komisie (32ľudí)
- úloha ER: určovanie celkového smerovania únie a všeobecného politického rámca pre toto
fungovanie, všeobecne politicky viesť Európu, prinášať podnety k rozvoju EU, rokovať a
potvrdzovať politické inštitucionálne zmeny, koordinácia hospodárskeho a menového zjednotenia,
riešenie konfliktov, rozvíjanie konkrétnych politických stratégií, vonkajšie vzťahy, slávnostnú
ratifikáciu dokumentov, rokovanie o žiadostiach o vstupe tretích krajín do EU
- samity - 2x do roka

Európsky parlament - demokratický deficit

Spočiatku len nominovaný orgán, členmi boli členovia domáceho parlamentu až do roku 1979 -
odvtedy ide o zhromaždenie priamo volených reprezentantov - už nie len supervízne a poradné, ale
i rozpočtové a legislatívne právomoci
- čl. 189 - 201 upravuje EP, čl. 195 - ombudsman
- je to jediná priamo volená inštitúcia v EÚ, má 626 členov, volenie v priamych voľbách členkých
štátov, je to zastupiteľský orgán
- občan EÚ je každý občan niektorej členskej krajiny, občianstvo EÚ dopĺňa občianstvo členkého
štátu - voľný poyb osôb (cestovanie, štúdium, práca)
- konzulárna ochrana - ak je občan EÚ mimo EÚ, kde nie je zastupiteľský orgán jeho štátu, majú
povinnosť pomôcť mu orgány iných štátov EÚ
- zákon č. 331 z roku 2003 upravuje voľby do EP (kandidátov je 14), sú volení na 5 rokov
- počet poslancov by nemal prevýšiť 732 ani po vstupe nových krajín podľa zmluvy z Nice,
Nemecko 99 poslancov (81 mil. obyv.), Luxembursko 6 poslancov (420.000 obyv.)
- poslanci sú združovaní na princípe politických strán (Európska ľudová strana, Strana
európskych socialistov, Európsky demokrati...)
- parlament zasadá v pléne (všetci zvolení poslanci), 2. marcový utorok, zasadania sú v Štrasburgu
a sú verejné, trvá 3-4 dni
- EP má 16 výborov - sídlia v Bruseli, administratíva - Luxemburg
- právomoci: 1. legislatívne/rozhodovacie
2. rozpočtové
3. supervízne/kontrolné
1. legislatíva - právo zákonodarnej iniciatívy de iure EP nemá(má de facto), čl. 192 ZES - EP
môže požiadať komisiu o podanie návrhu, komisia sa zaviazala reagovať na návrhy
- právo zúčastňovať sa na zákonodarnom procese: účasť
1. konzultačná
2. kooperačná
3. koliázna? kodecízna (spolurozhodovacia)
4. súhlasná
1. Európska rada musí pri určitých procedúrach konzultovať s EP, inak Súdny dvor vyhlási
procedúru za neplatnú
2. čl. 252 ZES - spoluprácou Rady a Parlamentu by sa mal prejaviť konsenzus, ak nie je
konsenzus vyžaduje sa jednohlasné prehlasovanie EP euróskou radou
3. čl. 251 ZES - ak EP nesúhlasí s prijatím nejakého aktu, tento akt je neplatný -
spolurozhodovanie
4. čl. 49 ZEÚ - schvaľovanie vstupu nových č lenov do EÚ
2. rozpočtové právomoci - vyjadruje sa k rozpočtu, právo nadpolovičnou väčšinou poslancov
spoluschvalovať alebo 2/3 väčšinou odmieta rozpočet
3. supervízne (kontrolné) právomoci- prerokúvanie správ o činnosti viacerých inštitúcií, pred
menovaním predsedu EK sa vyžaduje súhlas EP, právo interpelovať komisiu a jej členov, právo
vysloviť nedôveru komisii, právomoci kontrolné k nesprávnemu úradnému postupu - parlament
má právo zriadiť osobitný výbor, aby to kontroloval, právo obyvateľa EÚ obrátiť sa na EP s
Petíciou, EP menuje európskeho ombudsmana

RADA EÚ (Concil of the European Union), hovorí sa jej tiež Rada Ministrov.
Právny základ Rady EÚ tvorí čl 202-210 ZES. Je to hlavná zákonodarná inštitúcia EÚ, bez nej
nemožno prijať žiaden záväzný právny akt.
Poslanie: zabezpečiť koordináciu hospodárskych politík členských štátov (ČŠ), právomoc príjmať
rozhodnutia, právomoc aktami poveriť komisiu na implementáciu pravidiel (uvádzanie do života),
tiež aj vyslovenie súhlasu s prijatím medzinárodnoprávnych záväzkov ES
Zloženie: (čl. 203 ZES) - zástupcovia členských krajín na ministerskej úrovni, Rada sa stetáva vo
formáciách - konkrétni ministri príslušný pre oblasť o ktorej sa rozhoduje, napr.: životné
prostredie, Rada sa stretáva v krajine, ktorá predsedá EÚ  názov (napr.: Helsinská Rada,
Dublinská Rada), maximálny počet oblastí(formácií) je 15 napr.: Rada všeob. záležitostí (ministri
zahr. vecí), Rada ministrov hospodárstva a financií (ECOFIN), poľnohospodárstvo, životné
prostredie, sociálna politika, rybolov, výskum, vzdelanie, doprava
Predseda - krajina, ktorá v danom polroku predsedá EÚ, trvá 6 mesiacov
Stretnutí je asi 100 za pol roka
COREPER - je to výbor stálych zástupcov, členmi sú ľudia na úrovni veľvyslancov v Bruseli,
spracovávajú návrhy z komisie, má dve úrovne:
Coreper 1
Coreper2
Má asi 200 pracovných skupín
Generálny sekretariát - na čele je generálny tajomník, gen. sekre. má na starosti organizačné a
servisné zabezpečenie
Hlasovanie: existuje viacero možností, kedysi bolo jednomyseľné, teraz to neplatí: dnes sa hlasuje
jednomyseľne len o závažných otázkach: harmonizácia zdaňovania, bezpečnosť - možnosť vetovať
rozhodnutie, ďalej sa može rozhodovať 2/3 väčšinou - iba 1 príklad (keď rada prijíma opatrenie
proti štátu, ktorý porušil ustanovenia o povolenom deficite), podľa čl. 205 ZES - pokiaľ v zmluve
ZES nie je uvedené inak, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou svojich členov (členov 15, takže
aspoň 8) - je to tzv. kvalifikovaná väčšina a používa sa tzv. vážené hlasovanie - 87 hlasov, ktoré
majú reflektovať počet obyvateľstva v krajine, na prijatie treba 62 hlasov, po vstupe SR do únie
bude spolu 345 hlasov, SR bude mať 7 hlasov

EURÓPSKA KOMISIA
Upravuje ju čl. 211 - 219 ZES
Právomoci: spadajú do piliera ES
1. legislatívna
2. výkonná, administratívna
3. kontrolná (strážkyňa zmlúv)
- dozeranie na dodržiavanie zásad
Zloženie: Má 20 komisárov, každá krajina má jedného, okrem Fr., Tal., Nem., V.B., Špani. - oni
majú dvoch
Po rozšírení bude mať komisia 25 členov volených na 5 rokov
Rada zastupuje záujmy štátov. Komisia koná nezávisle, len so záujmami spoločenstva, každý
komisár je zodpovedný za inú oblasť. Komisia koná ako kolektívny orgán, má aj tým stálych
zástupcov, ktorých vedie generálny sekretár + každý komisár má kabinet.

PRAMENE EURÓPSKEHO PRÁVA

 - pramene - def.: formy, v ktorých sú obsiahnuté normy práva, zdroje, z ktorých sa
dozvedáme, aké pravidlá sú platné na určitom území, v určitom zoskupení ( v tomto
prípade v EÚ a Európskych spoločenstvách)
- treba však rozlišovať pramene komunitárneho práva a pramene únijného práva; X!
„ Právo, ktoré je spôsobilé, aby sa ho dovolávali jednotlivci na národných súdoch
členských štátov a pred Súdnym dvorom EÚ, je hlavne tou časťou práva Európskej únie,
ktorú tvorí právo Európskych spoločnstiev.“ (Arnull, Dashwood, Ross, Wyath: Wyath’s
and Dashwood’s European Law, Sweet and Maxwell, 2000)

1. PRAMENE KOMUNITÁRNEHO PRÁVA

1. Zmluvy zakladajúce Európske spoločenstvá + ich zmeny, doplnky, protokoly a deklarácie k nim
pripojené (primárne pramene) -
- Parížska - ESUO - 1952 (do 2002 - obmedzená časová pôsobnosť)
- 2 Rímske (1957. platnosť 1958) - EURATOM, EHS (dnes ES)
- Zmluvy o fúzii (1965) - vytvorenie jednotného inštitucionálneho rámca
- Jednotný Európsky akt (JEA, 1986) (dôl. Inštitucionálne + obsahové zmeny)
- Maastrichtská zmluva o EÚ (platnosť 1.11.1993) - EHS sa premenovalo na ES
- Amsterdamská zmluva - dôl. Zmeny + prečíslovanie článkov ZES (1996)
- z Nice (2000, platnosť 1.2.2003)

2. Sekundárne pramene (musia byť v súlade s primárnymi - čl. 249 ZES (predtým 189 ZES)
(čl.249 sa neupína na kategoricky uzavretý okruh pr. aktov (Colotka)):
- nariadenia (regulations)
- smernice (directives)
- rozhodnutia (decisions)
- odporúčania a stanoviská (recommendations + opinions)

3. súvisiace zmluvy uzavreté medzi členskými krajinami

4. medzinárodné zmluvy uzavreté medzi Spoločenstvom a tretími krajinami
5. opatrenia pochádzajúce od orgánov, ktoré boli založené medzinárodným dohovorom medzi
Spoločenstvom a tretími krajinami, a ktoré boli poverené zodpovednosťou na ich implementáciu
6. medzinárodné zmluvy, ktoré zaväzujú všetky členské štáty, kde Spoločenstvo tieto záväzky
členských štátov predpokladá
7. rozhodnutia čl. štátov, ktoré majú právne účinky v oblasti pôsobenia zakladajúcich zmlúv
8. rozsudky súdneho dvora ES a Súdu prvej inštancie
9. všeobecné právne zásady, a základné práva, na ktorých sú postavené ústavné zákony členských
štátov
10. odporúčania prijaté na základe ZES, pokiaľ môžu objasniť interpretáciu práva čl. štátov alebo
komunitárneho práva + iné pr. nezáväzné pr. akty - rôzne pomenovania napr. rezolúcie, akčné
programy, spoločné vyhlásenia
11. obyčajové právo - v obmedzenom rozsahu - napr. zaužívaná prax urč. aspektov fungovania
inštitúcií

2. PRAMENE ÚNIJNÉHO PRÁVA

a) primárne
b) sekundárne
a) primárne pramene
ZEÚ (považovaná za najvyšší prameň eur. práva) + k nej patriace protokoly
!!! čl. 48 + 49 ZEÚ - čl. 48: zmeny zmlúv, na ktorých je založená Únia (teda ja zmlúv
zakladajúcich Spoločenstvá) - na návrh vlád čl . štátov al. Komisie (návrhy Rade) - zmeny
vstupujú do platnosti po ratifikácii všetkými čl. štátmi v súl. s ich ústavnými požiadavkami
- čl. 49: podmienky prijatia nových členov do EÚ - podmienky prijatia a zmeny zmlúv, na kt. je
únia založená a kt. má prijatie nových členov za následok - podmienené zmluvou medzi čl. štátmi
a štátom, kt. sa o členstvo hlási - táto zml. musí byť ratifikovaná všetkými zmluvnými štátmi

b) sekundárne pramene
právne akty zviditeľnené Eur. Radou a Radou EÚ - najmä druhopilierová agenda (všeob. smery a
spoločné stratégie - skôr polit. posolstvá)

+ Charta základných práv EÚ - špecifické postavenia, de iure nezáväzný prameň X! mnohé

inštitúcie sa odvolávajú (Ombudsman, Komisia.. aj keď Súdny dvor ES sa ešte neodvolal); v
budúcnosti - Charta pravdepodobne bude mať záväzný charakte.);

Priamy účinok, priama aplikovateľnosť

Právne účinky Zmluvy o založení ES a sekundárnych právnych aktov:

a) priamy účinok (Direct effect) - je charakteristický pre konkrétne ustanovenia, nie
pre celý právny predpis, umožňuje obyvateľom EÚ, aby sa práva dovolávali priamo
na vnútroštátnych súdoch. Tieto konkrétne ustanovenia musia byť jasné, precízne,
zrozumiteľné, bezpodmienečné, neumožňuje diskrečnú právomoc pri implementácii
na vnútroštátnej úrovni a prenáša práva na jednotlivca, môžu sa ho dovolávať FO a
PO.
e) priama aplikovateľnosť - vlastnosť právnych predpisov ako takých, nie
konkrétnych ustanovení; (transpozícia - akt prenosu európskeho prameňa do
vnútroštátneho právneho poriadku, napr. u smerníc, nariadenia transpozíciu
nevyžadujú -> sú v štáte záväzné bez osobitnej činnosti štátu -> sú priamo
aplikovateľné; môžu sa jej dovolávať štáty, nie súkromné osoby

Právne účinky ustanovení ZES:

- COSTA vs. ENEL - ZES si vytvorila vlastný poriadok, ktorý sa stal integrálnou súčasťou
právnych poriadkov členských štátov (ZES je teda priamo aplikovateľná, výnimky - ak
ustanovenia ZES nie sú priamo účinné, štát ich implementuje
- KOMISIA vs. ŠPANIELSKO - tam, kde je nevyhnutné, aby boli ustanovenia ZES bližšie
špecifikované vnútroštátnym právom a aby boli jasné a zrozumiteľné - štát ich musí
implementovať
- KOMISIA vs. HOLANDSKO - to, čo je uvedené v priamo účinných ustanoveniach je len
minimálna záruka, štát má na starosti, aby sa ustanovenia mohli využiť v praxi

Priamy účinok:
- vertikálny (priamy efekt) - jedinec sa práva domáha voči štátu
- horizontálny - jedinec sa domáha práva voči jednotlivcovi (prípad DEFRENNE vs.
SABENNA)
- nariadenia - všeobecne a priamo aplikovateľné, platia pre všetkých a sú záväzné v celosti, ak
nariadenie priamo neuvedie, že ustanovenia treba implementovať v danom štáte, transpozícia (ak
nie je autorizovaná) je zakázaná (aby jednotlivci nemali pochybnosti o komunitárnom charaktere
ustanovenia

- čl. 10 ZES - štáty musia robiť všetko preto aby ustanovenia v členskom štáte fungovali
- smernice- treba ich implementovať, sú adresované členským štátom a sú záväzné z hľadiska
výsledku, ktorý treba dosiahnúť, je na štáte, aké formy a metódy si zvolí(ESD stanovil, že to
musia byť len predpisy všeobecne záväzného charakteru(zákony, nariadenia vlády)) -> smernice
nie sú priamo aplikovateľné
- všeobecné princípy komunitárneho práva (tvoria sa najmä činnosťou ESD) - zásada úzkej
spolupráce medzi inštitúciami a členskými štátmi, inštitúciami navzájom a členskými štátmi
navzájom, sú to najmä:
- princíp subsidiarity
- princíp proporcionality
- zásada právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní
- zákaz diskriminácie (zásada nediskriminácie)
- rešpektovanie ZĽP a S
- ostatné: rešpektovanie práva na obhajobu, dôvernosť komunikácie medzi advokátom a
jeho klientom, právo vykonávať ekonomickú aktivitu, princíp „dobrej“ administrácie,
princíp transparentnosti

EÚ, ES sa líšia od ostatných organizácií (OSN, Rada Európy) najmä supranacionalitou.

Podľa článku 49 ZEÚ, každý európsky štát, ktorý rešpektuje zásady v čl. 6 ods. 1 ZES, môže
požiadať o členstvo v EÚ. Žiadosť sa zasiela Rade, ktorá o nej rozhoduje jednomyseľne, Rada
konzultuje s Komisiou a s Európskym parlamentom (absolútnou väčšinou). Podmienky prijatia sú
predmetom dohody medzi členskými štátmi a pristupujúcimi krajinami. Táto dohoda podlieha
ratifikácii všetkých zmluvných strán.

Členský štát vs. Spoločenstvo

- čl. 10 ZES - členské štáty uľahčujú plnenie úloh ES, prijímajú potrební akty..., čiže
hovoríme o princípe lojality členského štátu k spoloč- enstvu:
Členský štát je povinný urobiť všetko, aby splnil záväzky vyplývajúce zo zmlúv - záväzok konať -
FACERE (pozitívny záväzok)
Čl. 10 obsahuje aj negatívny záväzok - zdržať sa konania, ak by to mohlo ohroziť plnenie cieľov
spoločenstva - NON FACERE
Čl. 10 sa stanovuje extenzívny výklad záväzkov štátu
Čl. 6 ods. 3 ZEÚ - Únia má záväzok rešpektovať národnú identitu členských štátov
Čl. 6 ods. 2 - Únia rešpektuje ZP, ktoré zaručuje Európsky dohovor o ĽP
Čl. 6 ods. 3 - zásady EÚ: sloboda, demokracia, ĽP, zásady právneho štátu, zásady spoločné
všetkým štátom (všeobecné právne zásady)
Ak by nejaký právny predpis odporoval zásadám v čl. 6, bude spochybnený jeho právny základ.
Článok 6 sa považuje za ústavný základ spoločenstva
V čl. 299 ods. 1 je klauzula, ktorá zaväzuje všetky členské štáty EÚ rešpektovať túto zmluvu
Členské štáty sú si v zásade rovné
Zmluva o pristúpení obsahuje akt o pristúpení v čl. 3  povinnosť SR uplatňovať európske práva
všetko, čo bolo doteraz prijaté a pristúpiť k medzinárodným dohodám, ktoré sú otvorené na
podpis (aj keď sme pri ich tvorbe nemali žiadne slovo a rešpektovať ich
Prechodné opatrenie - na jeho základe sa udeľuje časovo vymedzená výnimka z viazanosti
právom. Prech. opatr. porušujú rovnosť členských štátov, ale vyžadujú to praktické otázky.
V čl. 24 Aktu o pristúpení (v prílohe 14 - výnimky vzťahujúce sa na SR) sú explicitné prechodné
výnimky
Čl. 37 Aktu o podmienkach pristúpenia obsahuje možné (potenciálne) výnimky napr. Ochranné
opatrenia.

Užšia spolupráca - ak chcú členské štáty medzi sebou spolupracovať, môžu využiť inštitúty v ZES
a ZEÚ. Podmienky:
1. musí ísť o spoluprácu, ktorá je za dosahovanie cieľov EÚ
2. musí rešpektovať zmluvy a rámec EÚ
3. musia sa rešpektovať ACQUIS COMMUNAUTAIRE (súhrn právnych predpisov (aj
nezáväzných) EÚ a ES, aj súhrn hodnôt, je to najširší pojem pre EP)
4. zostáva v medziach právomoci EÚ a ES, nesmie sa týkať výluč5. nej právomoci spoloč6.
enstva
7. nesmie narušovať vnútorný trh
8. nesmie narúšať súdržnosť obchodu a hospodársku súťaž
9. musí spolupracovať najmenej 8 členských štátov
11. musí rešpektovať práva štátov, ktoré sa jej nezúčastňujú
13. musí byť otvorená všetkým členským štítom
15. nesmie sa týkať ochrany vonkajších hraníc
Užšiu spoluprácu si štáty hradia sami.
-----------------------------------------------------------------------------------------------
Ukončenie členstva v EÚ.
Súčasné zmluvy sú na dobu neurčitú a neobsahujú klauzulu odstúpenia.

Princíp subsidiarity - dotujú sa málo rozvinuté regióny, aby sa dosiahol vývoj

-> hospodárske problémy štátu by nemali smerovať k vystúpeniu.. Rovnako ani konflikty by
nemali viesť k vystúpeniu - existujú iné mechanizmy ich riešenia
Právomoci a ciele EÚ a ES
Ciele ES sú obsiahnuté v článku 2 ZES, a síce, úlohou spoločenstva je vytvorenie spoločného
trhu, hospodárskej a menovej únie, s cieľom zabezpečiť harmonický rozvoj, trvalo udržateľný a
neinflačný rast, rovnosť mužov a žien, zvyšovanie zamestnanosti, solidarita medzi členskými
štátmi, zvyšovanie kvality ŽP.
V čl. 3 sú nástroje na dosiahnutie cieľov
V čl. 5 - 3 základné princípy:
- princíp legality
- princíp subsidiarity
- princíp proporcionality

PRINCÍP LEGALITY
Spoločnosť koná v medziach právomocí jej daných, v súlade s jej úlohami a cieľmi (na konanie
spoločenstva treba právny základ)
Teória prenesených právomocí (definovaná v COSTA v. ENEL) - právomoci sú delegované od
členských štátov.
Právomoci:
a) výlučné - v týchto už č lenský štát nesmie vykonávať žiadnu
normotvorbu (najmä v obchodnej a menovej politike...) - týchto
právomocí sa štát dobrovoľne vzdal
d) zmiešané - konkurujúce - je ich väčšina - štát môže vykonávať
normotvorbu, pokiaľ spoločenstvo danú oblasť neupraví (vtedy padá
právomoc členského štátu)
Právomoci:
a) horizontálne - medzi orgánmi Spoločenstva - rieši to ESD
c) vertikálne - medzi Spoločenstvom a členskými štátmi
Právomoci:
a) explicitné (vyjadrené priamo v zmluve)
b) implicitné (zmluva hovorí o účele a cieli, ale nezmocňuje Komisiu na prijímanie opatrení

Každá existencia cieľa v zmluve predpokladá právomoc

Čl. 308 ZES - flexibilná klauzula v prospech spoločenstva - ak je to na dosiahnutie cieľov

spoločenstva potrebné...

Vonkajšie právomoci - právomoci spoločenstva voči nečlenským štátom.

Teória paralelizmu - vonkajšie právomoci sú dané, keď sú dané vnútorné právomoci

PRINCÍP SUBSIDIARITY
V čl. 5 ZES - v oblastiach, ktoré nepatria do výlučnej právomoci Spoločenstva, zasahuje
Spoločenstvo v súlade s princípom subsidiarity - spoločenstvo musí zdôvodniť, prečo by nebolo
lepšie riešiť to na nižšej úrovni; spoločenstvo pri každom navrhovanom akte musí zdôvodniť,
prečo akt prijať a musí to byť podložené kvalitatívnymi a kvantitatívnymi ukazovateľmi. Aby bol
princíp subsidiarity uplatnený, musia byť splnené dve podmienky:
1. ciele nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov
3. možno tieto ciele lepšie dosiahnuť na úrovni spoločenstva
Ak činnosť Spoločenstva prinesie výhody a ak by Spoločenstvo nekonalo, poškodilo by to záujmy
členských štátov, forma činnosti musí byť čo najjednoduchšia; uprednostňuje smernice pred
nariadeniami

PRINCÍP PROPORCIONALITY
Spoločenstvo neprekročí rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov. Na rozdiel od
princípu subsidiarity sa vzťahuje aj na výlučné právomoci.

EUROOBČIANSTVO
Je zaradené v zmluve o ES v čl. 17 - občan EÚ je každá osoba, ktorá má štátne občianstvo
členského štátu. Euroobčianstvo nenahrádza občianstvo členského štátu len ho dopĺňa.
Práva: volebné právo v komunálnych voľbách členského štátu za rovnakých podmienok ako
občania tohto štátu; aktívne a pasívne volebné právo do Európskeho parlamentu; právo pohybu a
pobytu (existujú však obmedzenia); právo na diplomatickú a konzulárnu ochranu - právo občana
EÚ obrátiť sa na ktorékoľvek zastúpenie členského štátu EÚ, ak tam jeho štát zastúpenie nemá;
petičné právo; právo obrátiť sa ombudsmana EÚ; právo na informácie
Článok 7 ZEÚ - možnosť sankcie členského štátu až do zastavenia hlasovacích práv (1/3
členských štátov/ Európsky parlament) Komisia môže navrhnúť Rade, aby prijala zistenie, že
existuje nebezpečenstvo porušenia zásad čl. 6 ods.1 ZES; ak to Rada prijme (pred tým musí
vypočuť členský štát a vyberať nezávislé osoby, aby vypracovali posudok). Ak sa prijme zistenie,
že došlo k závažnému a pretrvajúcemu porušeniu zásad, Rada môže pozastaviť danému členskému
štátu niektoré práva (pričom povinnosti tohto štátu nie sú dotknuté).
Sankcie za porušenie zmluvy sú realizované väčšinou formou pokuty (napr. v Nemecku - 54000
ECU až do odstránenia porušenia)
Sankcie voči jednotlivcom: pri hospodárskej súťaži udelenie pokuty až do 10% z obratu firmy);
sankcie sa vymáhajú podľa vnútroštátnych právnych predpisov

LEGISLATÍVNY PROCES EÚ

Dôležité sú tu tri orgány:

Európsky parlament
Komisia
Rada ministrov

Európsky parlament mal najskôr len konzultačnú, neskôr (od roku 1986) spolurozhodovaciu
právomoc.
Komisia (zástupcovia štátov - komisári) - legislatívna iniciatíva, komisári by mali zastupovať
záujmy Spoločenstva, nie ich štátov
Rada ministrov(zástupcovia štátov) (čl. 208 ZEÚ) - môže Komisii navrhovať všeobecné
legislatívne neformálne návrhy

Článok 192 - E. parlament môže požiadať o podanie návrhu určeného na plnenie cieľov zmluvy
(Komisia však nemá povinnosť návrh podať)

Formy rozhodovania v EÚ:

1. Komisia rozhoduje sama (len zriedkavo) (v čl. 86 ZEÚ) - smernice alebo rozhodnutia pri
používaní financií vo vzťahu k verejným podujatiam
2. Komisia spolurozhoduje s Radou, napr. o pohybe pracovných síl a kapitálu ..; Komisia
návrh iniciuje, Rada ho odobrí
3. konzultačný postup - pred tým ako Rada prijme návrh komisie musí konzultovať s
Parlamentom (ktorého závery však nezaväzujú), najmä v rámci 2. a 3. piliera
(bezpečnostná a zahraničná politika, vnútorné veci a súdnictvo, atómová politika...)
4. čl. 252 ZES - kooperačný postup, najmä v oblasti hospodárskej a menovej únie - v
budúcnosti by mala byť nahradená --------->
5. spolurozhodovacím postupom (podľa čl. 251 ZES) -> posilnená právomoc E. parlamentu;
faktická deľba moci medzi EP, K, RM - Komisia pôsobí ako iniciátor a mediátor medzi
RM a EP
Ak EP nemá pripomienky k 1. čítaniu, k druhému čítaniu nedôjde, ako náhle nastane odlišné
stanovisko RM, nastupuje druhé čítanie, kedy sa majú dohodnúť.
Pre osobitne významné oblasti môže Rada prijať akt len so súhlasom EP (čl. 49 ZEÚ).
Delegované legislatívne právomoci (COMITOLOGY SYSTEM (comites - výbory) (čl. 202 ZEÚ)
- Rada splnomocnila v špeciálnych oblastiach (najmä poľnohospodárstvo) Komisiu vydávaním
nariadení
Primárne únijné právo je v čl. 1-7, 11.-53 ZEÚ a týka sa spolupráce štátov v 2. a 3. pilieri.
Sekundárne únijné právo - predstavujú ho medzinárodné dohody atď. ich záväznosť vyplýva z
skôr z MPV, nie zo ZEÚ
Čl. 34 ZEÚ - v oblasti spolupráce (trestné veci - polícia, súdnictvo) rozhodnutia nemajú priamy
účinok (priamy účinok je vlastnosť komunitárneho práva, ktorá neplatí pri únijnom práve,
nepodlieha špecifickému procesu (schválenie, ratifikácia...) ako úniové právo).
Únijné právo - princíp reprezentatívnosti (štát musí prejaviť súhlas)
Komunitárne právo - rozhoduje sa väčšinou a platí to pre všetkých členov, aj keď vyjadria súhlas.

Prednosť práva ES - vyjadruje povinnosť štátu zosúladiť vnútroštátne právo s právom ES ->
absolútna dominancia práva ES
SIMMENTHAL II - veľmi zaujímavý prípad, ESD prikázal talianskému sudcovi neaplikovať
vnútroštátne právo, ak je komunitárne právo jasné
4 princípy vyplývajúce s prednosti komunitárneho práva:
1. výklad vnútroštátnej normy v súlade s komunitárnym právom
2. ak je norma v nesúlade s právom ES, je povinný ju neaplikovať
3. náhrada normy, ktorá je v nesúlade s právom ES, príslušnou normou z práva ES
4. štát je povinný napraviť porušené právo ES, ak sa jednotlivec nedovolá komunitárneho
práva

Všeobecné princípy komunitárneho práva - slúžia ako interpretačné vodítko, niektoré z nich sú
súčasťou zakladajúcich zmlúv, iné sú formované najmä judikatúrov, sú to:
1. princíp ochrany ZP a S
2. princíp proporcionality
3. princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní (súvisí so zákazom retroaktivity)
5. princíp nediskriminácie
6. princíp transparentnosti - ako jediný nebol deklarovaný ESD za všeobecný princíp
7. princíp subsidiarity
princíp proporcionality - 3 faktory:
- vhodnosť prostriedku k určitému cieľu
- nevyhnutnosť prostriedku
- princíp proporcionality STRICTO SENSU (primeranosť reštrikcie)

Žiadny prostriedok nesmie ísť nad rámec cieľov vytýčených v zmluve.

1049/2001 - veľmi podstatné nariadenie, posilnilo prístup k informáciám

SÚDNY SYSTÉM EÚ

Európsky súdny dvor - existuje od založenia ES. Pôvodne kvôli sporom o výklad zmluvy,
pôvodne mal úlohu arbitra (rozhodcu)
Článok 220 ZES - ESD zabezpečuje dodržiavanie práva pri výklade a uplatňovaní zmluvy.
Revízie súdneho systému - 1988 (zriadený bol súd prvého stupňa(SPS), ktorý mal odbremeniť
ESD (bol preťažený)). Postupne bol preťažený aj tento súd -> po zmluve v Nice dochádza k
zriadeniu súdnych panelov, ktoré ešte nevznikli.
ESD, SPS, súdne panely (senáty) - tri samostatné súdne orgány v EÚ
Článok 220 po zmluve z Nice umožňuje vytvorenie súdnych panelov, ktorých pôsobnosť vymedzí
zmluva o ich zriadení.
Mali by mať najjednoduchšie prípady.
Po reforme z Nice sa SPS dostáva na úroveň ESD (má len veľmi úzku jurisdikciu - otázky
komunitárnej dimenzie zásadného charakteru).
ESD v zmysle zmluvy z Nice bude mať ESD 25 sudcov. (doteraz 15). Sudcovia budú z každého
členského štátu a musí spĺňať potrebné kvalifikačné predpoklady požadované v členskom štáte na
výkon najvyšších sudcovských funkcií alebo musia to byť teoretici uznávaný v oblasti práva.
Sudcovia sú menovaní na 6 rokov na základe dohody členských štátov.
Pre zabezpečenie kontinuity - každé 3 roky voľby (nových 12-13 členov; pri prvých voľbách
rozhodne žreb)
Za nás navrhnutý docent Kľučka.
Volia si na 3 roky predsedu.
Možnosť opätovného zvolenia.
Protokol o Štatúte ESD tvoril súčasť zakladajúcich zmlúv. Je to najvyšší dokument.
Rokovací poriadok si pripravuje sám súd, no schvaľuje ho Rada. ESD a SPS ho tvoria
samostatne, po dohode s ESD.
Rozhodovanie na základe kvalifikovanej väčšiny. (donedávna jednomyselnosť)
8 generálnych advokátov - pomáhajú ESD. Ich počet možno zvýšiť na základe rozhodnutia ESD.
Sú to nestranný znalci práva, ktorí sa na výzvu sudcu písomne vyjadrujú o právnom odporúčaní
pre súd (právna subsumpcia).
V zrejmých prípadoch nie je treba generálnych advokátov - rovnako ako u sudcov.
Nie je nutné, aby členský štát navrhol na sudcu svojho občana (ani občan sa nespráva ako občan,
ale ako sudca, ktorého zaväzuje a ovplyvňuje len právo)
SPS musí tam byť aspoň 1 sudca pre každý štát (zmluva z Nice akoby očakávala, že bude
potrebné zvyšovať počet sudcov). Aj im môžu pomáhať generálni advokáti.
Sudca SPS na rozdiel od ESD musí spĺňať len podmienky členského štátu na vysoké sudcovské
funkcie. Na ESD sa kladie väčší dôraz ako na SPS.
Zmluva z Nice - ESD aj SPS zabezpečuje dodržiavanie práva pri výklade (zmluva z Nice povyšuje
SPS na garant výkladu zmluvy)
Súdne panely - Rada môže jednomyseľne na návrh ESD alebo Rady zriadiť súdne panely, ktoré
budú rozhodovať v prvom stupni o určitom druhu žalôb (ešte nie sú vymedzené).
Proti ich rozhodnutiu bude možné podať odvolanie možné na SPS (v právnych otázkach; v
skutkových otázkach však bude možné odvolanie len tam, kde to pripustí zmluva o zriadení SP).
Požiadavky na sudcu SP - stačí spôsobilosť na výkon sudcovskej funkcie ako takej (no sudcom
byť nemusí)
SP budú priznávať po dohode s ESD rokovací poriadok - bude ho schvaľovať Rada
kvalifikovanou väčšinou.
ESD - najvyšší orgán súdnej moci EÚ, je príslušný rozhodovať o priamych žalobách - DIRECT
ACTIONS, ktoré podáva ECB (európska centrálna banka), členské štáty alebo inštitúcie ES
(privilegovaní žalobcovia); žaloby pre porušenie zmlúv; pred zmluvou z Nice mal výlučnú
právomoc na konanie o predbežnej otázke, teraz už o nich niekedy môže rozhodovať aj SPS - ak
sa SPS domnieva, že ide o zásadnú otázku, môže ju postúpiť ESD (postúpenie EX ANTE - pred
rozhodnutím), ak tak SPS neurobí a rozhodne, je možná kontrola EX POST - ak existuje vážne
nebezpečenstvo narušenia práva ES, môže rozhodnutie ESD preskúmať
Konanie o predbežnej otázke je teda podriadené ESD (zmluva toto konanie neriešila a bolo
zriadené praxou.
SPS môže rozhodovať o opravných prostriedkoch voči rozhodnutiam SP (vo výnimočných
prípadoch môže byť ešte rozhodnutie SPS preskúmané ESD, ak existuje vážne nebezpečenstvo
narušenia práva ES) - ide o to, aby bolo právo vykladané uniformne. Konanie o neplatnosť
právnych aktov, konanie o neúčinnosti, konanie o náhradu škody, zamestnanecké žaloby, spory
rozhodované na základe rozhodcovských doložiek v súkromno- alebo verejnoprávnych zmluvách
medzi ES a tretími subjektami + v prípadoch neprivilegovaných žalobcov.
Úloha ESD - používa teleologický výklad na úkor hermeneutického(jazykového) výkladu
ESD - má právomoc v 1. pilieri, no v 2. pilieri nie, v 3. pilieri má jurisdikciu vtedy, ak mu ju
členský štát pri podpise amsterdamskej zmluvy priznal alebo mu je poskytol dodatočne písomne.
Konanie sa upravuje Štatútom a rokovacím poriadkom. Štatút poskytuje sudcom imunity (nesmú
byť stíhaný za to, čo vyjadrili pri výkone funkcie). Musia byť nestranný (zákaz účasti v politických
stranách). Majú právo na rezignáciu
Súdny tajomník - má na starosti administratívu súdu. Aj sudcovia skladajú prísahu. Musia trvalé
bydlisko v sídle súdu.
Súd zasadá stále (s výnimkou prázdnin). Zasadá v 3 alebo 5 členných komorách, Veľká komora -
11 sudcov.
Rozhodnutie je platné len ak je nepárny počet sudcov.
Ak má zasadať celý súd, musí tam byť minimálne 11 sudcov.
Je možné vylúčiť sudcu pre zaujatosť.
Konanie je písomné(dôležitejšie) alebo ústne.
Na súde sa štáty nechávajú zastupovať agentom (konkrétne FO), ten môže vyhľadať právnika
Osoby sa nechávajú zastupovať právnikom (ten, kto môže zastupovať v členskom štáte, teda
advokáti, ktorý urobili skúšky, no i docenti)
Písomné konanie musí označovať stranu, ktorá návrh urobila; voči komu smeruje; právne
stanovisku sporu, čo sa navrhuje.(toto sú aj náležitosti návrhu)
Okrem návrhu - posúdenie, obrana, prípadne stanoviská a odpovede na ne).
Ústne konanie - prečítanie správy sudcom spravodajcom, vypočutie zástupcov strán, vypočutie
generálneho advokáta, prípadne svedkov a znalcov.
Konanie je verejné, robí sa z neho zápisnica podpisovaná predsedom senátu a súdnym tajomníkom
Hlasovanie je tajné - k rozhodnutiu je pripojené odôvodnenie.
Voči rozhodnutiu ESD nie je prípustný opravný prostriedok (výnimka: obnova konanie v 18
ročnej prekluzívnej lehote, ak sa vyskytne závažná skutočnosť, ktorá by mala vplyv na
rozhodovanie vo veci samej a nebola známa súdu ani strane)
Ak je rozsudok zmätočný, súd je ho povinný na návrh strany sporu objasniť.
Nedostatok právomocí, nedodržiavanie procesných pravidiel - ak mali vplyv na rozhodnutie, je
možné ich namietať (3. dôvod - porušenie EP).
Žaloby na ESD nemajú odkladný účinok (na rozdiel od SR). V zásade, ale môžu ak tak rozhodne
ESD.
Ak ESD rozhoduje o odvolaní, môže rozsudok zrušiť a vydať nové alebo zrušiť a vrátiť SPS,
alebo zamietnuť odvolanie.