Professional Documents
Culture Documents
Ústavná Sťažnosť Denníka N Pre Neodpovedanie Vlády SR
Ústavná Sťažnosť Denníka N Pre Neodpovedanie Vlády SR
Peter Kubina
Partner / Advokt
PODAN OSOBNE
stavnmu sdu Slovenskej republiky
Hlavn 110
042 65 Koice
Sanos
poda l. 127 stavy Slovenskej republiky
Saovate:
Odporca:
(a)
(b)
Prlohy:
Poda textu.
Podan dvojmo.
Dentons is a global legal practice providing client services worldwide through its member firms and affiliates.
Dentons Europe CS LLP is a Limited Liability Partnership registered in England and Wales with Registration Number OC 340214. A list of the members of Dentons
Europe CS LLP is available at its Registered Office: One Fleet Place, London EC4P 4GD, United Kingdom. Please see dentons.com for Legal Notices.
Bratislava 1321171.2
1. jna 2015
Strana 2
sanos proti porueniu zkladnch prv saovatea na (i) slobodu prejavu, na informcie
a na slobodn vyjadrovanie a renie svojich nzorov poda l. 26 ods. 1 a 2 v spojen s l. 26
ods. 5, l. 12 ods. 2 a 4 stavy, l. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane udskch prv a zkladnch
slobd (alej len "Dohovor") a l. 19 ods. 1 a 2 Medzinrodnho paktu o obianskych,
politickch, hospodrskych a kultrnych prvach (alej len "Pakt") a (ii) podnikanie poda l.
35 ods. 1 stavy rozhodnutm Vldy Slovenskej republiky zo da 6. mja 2015 oznmenm v
stanovisku Vldy Slovenskej republiky zo da 11. mja 2015 (prostrednctvom Tlaovho a
informanho odboru radu vldy Slovenskej republiky) zaslanom e-mailom na vedomie
saovateovi aj ostatnm mdim, na zklade ktorho vlda rozhodla o tom, e nebude
poskytova informcie saovateovi ako vydavateovi periodickej tlae (alej len "Napadnut
rozhodnutie"); a
(b)
(ii)
Detailn odvodnenie tejto sanosti a nvrhu na nariadenie doasnho opatrenia uvdzame niie:
A
Dkaz:
Prvomoc stavnho sdu kona a rozhodn o tejto sanosti vyplva z l. 127 stavy.
Poda l. 124 stavy je stavn sd nezvislm sdnym orgnom ochrany stavnosti, priom
o ochrane zkladnch prv saovatea, ktorch poruenie Napadnutm rozhodnutm sa v
tejto sanosti namieta, nem prvomoc rozhodn in sd ani in orgn verejnej moci.
Prvomoc stavnho sdu kona a rozhodn o nvrhu na nariadenie doasnho opatrenia
vyplva z 52 ZoUS.
Bratislava 1321171.2
1. jna 2015
Strana 3
poriadku Slovenskej republiky inch ako sanos poda l. 127 stavy (napr. sanosti na
neinnos sdov alebo orgnov verejnej sprvy alebo aloby proti neinnosti orgnov verejnej
sprvy v rmci sprvneho sdnictva), je obmedzen, nakoko poda prslunch zkonov ich
mono poui iba voi sdom a orgnom verejnej sprvy, nie vak voi vlde ako
vrcholnmu orgnu vkonnej moci, ktor nie je sasou sstavy orgnov verejnej sprvy.
5
V tejto sanosti saovate namieta poruenie svojich zkladnch prv, ku ktormu dolo
vydanm Napadnutho rozhodnutia. Napadnut rozhodnutie malo by vydan da 6. mja
1
2015 a bolo oficilne oznmen da 11. mja 2015, kedy Napadnut rozhodnutie vlda
prvkrt verejne komunikovala (formou stanoviska vldy prostrednctvom Tlaovho a
informanho odboru radu vldy Slovenskej republiky zaslanho elektronickou potou
mdim) a saovate sa tak o om po prvkrt dozvedel.
Pojem "Napadnut rozhodnutie" pouvame v tejto sanosti iba ako skratku. stava v l. 127
ods. 2 a ZoUS v 49 pripaj podanie sanosti proti "rozhodnutiu, opatreniu alebo inmu
zsahu". Z uvedenho vyplva, e pre spsobilos aktu alebo konu orgnu verejnej moci by
predmetom konkrtnej kontroly stavnosti stavnm sdom na zklade sanosti fyzickej
alebo prvnickej osoby poda l. 127 stavy nie je dleit jeho formlna strnka a
oznaenie, ale vlune jeho materilna strnka a spsobilos porui zkladn prva
alebo slobody (princp prevahy obsahu nad formou, "substance over form"). stavn sd sa
vo svojej histrii zaoberal rozhodnutiami, opatreniami a zsahmi najrznejch foriem od
formlnych individulnych prvnych aktov a po faktick zsahy. Preto povaujeme za
samozrejm a nesporn, e forma Napadnutho rozhodnutia nebude pre al postup v
konan o tejto sanosti relevantn rovnako, ako tomu bolo vdy doteraz v praxi stavnho
2
sdu.
V stanovisku Vldy Slovenskej republiky zo da 11. mja 2015, ktorou bolo verejne oznmen Napadnut
rozhodnutie (Prloha . 2A) sa uvdza, e Napadnut rozhodnutie bolo prijat "v stredu minul tde". Da
11. mja 2015 bol pondelok, priom streda predchdzajceho tda bol 6. mj 2015.
2
Iba pre ilustrciu uvdzame, e poda judikatry Veobecnho sdu Eurpskej nie (predtm Sd prvej
intancie) sa za akt preskmaten sdom povauje naprklad aj nepublikovan stanovisko hovorcu Eurpskej
komisie (alej len "EK") v konkrtnej veci tkajcej sa kompetencie EK, oznmen iba mdim a tlaovm
agentram. Preskmaniu tohto stanoviska nebrnila ani jeho neadresnos a absencia psomnej formy.
Bratislava 1321171.2
1. jna 2015
Strana 4
10
11
(a)
(b)
(c)
Dkaz:
Dkaz:
Dkaz:
Preskmaten bolo vlune z dvodu obsahu tohto vyhlsenia a jeho prvnych inkov (Rozsudok vo veci
Socit Anonyme Participation Ouvrire Compagnie Nationale Air France, T-3/93, ECLI:EU:T:1994:36, body 58
a 84). Na zklade takhoto postoja sdnych intitci Eurpskej nie je oprvnen poadova a legitmne
oakva aj od sdnych intitci lenskho ttu Eurpskej nie, aby pri posudzovan Napadnutho rozhodnutia
uprednostnili jeho obsah a prvne nsledky pre saovatea nad jeho formlnou strnkou (princp prevahy
obsahu nad formou, "substance over form").
Bratislava 1321171.2
1. jna 2015
Strana 5
(b)
tto sankciu saovateovi uloil orgn verejnej moci, ktor vo vzahu k saovateovi
ani na uloenie iadnej sankcie nem iadnu kompetenciu (vlda).
12
Napadnut rozhodnutie teda nie je aktom aplikcie prva (pretoe prvo nedovouje vlde
prija takto rozhodnutie), ale povaujeme ho za akt svojvle. Napadnut rozhodnutie je
mon povaova za tzv. "paakt" (prvny akt prijat svojvone a bez akhokovek prvneho
podkladu). Je teda aktom nulitnm, ktor je vak napriek svojej nulite voi saovateovi
mocensky uplatovan. stavn sd eskej republiky v nleze I. S 513/98 zo da 28.
marca 2000 ohadom sdnej preskmatenosti nulitnch aktov ("paaktov") uviedol: "Vzhledem
k tomu, e nulitn akt se zpravidla pedstavuje na prvn pohled jako perfektn a jsou z nj
vyvozovny jeho autorem prvn dsledky mocensky prosazovan, je teba vychzet z toho,
e i takov akty je nezbytn rozhodnutm soudu odstranit." Nie je preto namieste odmietnu
stavn prieskum Napadnutho rozhodnutia ani z toho dvodu, e ide o nulitn "paakt".
13
Saovate si dovouje poiada stavn sd, aby tto sanos a nvrh na nariadenie
doasnho opatrenia prerokoval a rozhodol o nich prednostne v slade s 26 ZoUS, nakoko
ide o naliehav vec.
14
15
16
17
Bratislava 1321171.2
1. jna 2015
Strana 6
18
Da 6. mja 2015 bola v Dennku N vydvanom saovateom (ronk 1, slo 66) zverejnen
sria satirickch nlepiek s karikatrami autora "Shootyho", ktor vyjadrovali nzor ich autora
a vydavatea Dennka N na postoje a konanie predsedu vldy v svislosti so znmou kauzou
retrukturalizcie spolonosti VHOSTAV SK, a.s. (alej len "Nlepky"). Kpiu Nlepiek
prikladme k sanosti ako dkaz
Dkaz:
19
20
21
Da 12. mja 2015 vykonal saovate pokus formou zaslania iadost o poskytnutie
informci poda zkona . 211/2000 Z.z. o slobodnom prstupe k informcim v platnom
znen (alej len "ZoSPI") vetkm ministerstvm. elom tohto pokusu bolo preveri, ako
bud ministerstv pristupova k saovateovi. V rmci zkonnej lehoty saovate dostal
odpovede od Ministerstva pdohospodrstva a rozvoja vidieka SR, Ministerstva financi SR,
Ministerstva obrany SR, Ministerstva kultry SR, Ministerstva dopravy, vstavby a
regionlneho rozvoja SR, Ministerstva zahraninch vec a eurpskych zleitost SR,
Ministerstva zdravotnctva SR, Ministerstva vntra SR, Ministerstva spravodlivosti SR,
Ministerstva prce, socilnych vec a rodiny SR a radu vldy SR priom vetky boli zhodn
v tom, e saovateovi bolo poskytnutie poadovanch informci odmietnut. Vber z nich
prikladme k tejto sanosti ako dkaz:
Dkaz:
Bratislava 1321171.2
1. jna 2015
Strana 7
Dkaz:
Dkaz:
Dkaz:
Dkaz:
Dkaz:
Dkaz:
Dkaz:
Dkaz:
Dkaz:
Odpove Ministerstvo prce, socilnych vec a rodiny SR zo da 22. mja 2015 (Prloha .
13)
Dkaz:
Dkaz:
22
23
Bratislava 1321171.2
1. jna 2015
Strana 8
(b)
(c)
(d)
24
Poda l. 26 stavy: "(1) Sloboda prejavu a prvo na informcie s zaruen. (2) Kad m
prvo vyjadrova svoje nzory slovom, psmom, tlaou, obrazom alebo inm spsobom, ako
aj slobodne vyhadva, prijma a rozirova idey a informcie bez ohadu na hranice ttu.
[...] Podmienky ustanov zkon. [...] (5) Orgny verejnej moci maj povinnos primeranm
spsobom poskytova informcie o svojej innosti v ttnom jazyku. Podmienky a spsob
vykonania ustanov zkon." Rozsah tchto prv poda Dohovoru a Paktu je v zsade zhodn
s ich rozsahom poda citovanch ustanoven stavy.
25
Vzah medzi vldou a saovateom je vzahom medzi orgnom verejnej moci a vydavateom
periodickej tlae. Zkonom, ktor upravuje podrobnosti ohadom zaruenia prv na
informcie od orgnov verejnej moci pre vydavateov periodickej tlae je Tlaov zkon.
Poda jeho 3 "Orgny verejnej moci, nimi zriaden rozpotov organizcie a prspevkov
organizcie a prvnick osoby zriaden zkonom s povinn na zklade rovnosti
poskytova vydavateovi periodickej tlae a tlaovej agentre informcie o svojej
innosti na pravdiv, vasn a vestrann informovanie verejnosti...". Uveden
povinnos je len konkretizciou veobecnho princpu zkazu diskrimincie pri uplatovan
zkladnch prv a slobd poda l. 12 ods. 2 stavy (a obdobne tak s l. 14 Dohovoru a l.
26 Paktu).
26
Judikatra Eurpskeho sdu pre udsk prva (alej len "ESP") poskytuje prvu na slobodu
prejavu v tlai a s nm svisiacim prvam rozsiahlu ochranu pecilne vo vzahu k verejnm
funkcionrom a orgnom verejnej moci. Poda rozhodnutia ESP v prpade Castells vs.
panielsko zo da 23. aprla 1992 (. sanosti 11798/85) "Hranice prpustnej kritiky vldy s
irie ako hranice prpustnej kritiky skromnej osoby alebo osb verejne innch. V
demokratickej spolonosti mus innos vldy podlieha starostlivej kontrole zo strany
zkonodarnej a sdnej moci, ale aj zo strany tlae a verejnej mienky."
27
Podobne tak poda rozhodnut vo veciach Lingens vs, Raksko zo da 8. jla 1986 (.
sanosti 9815/82) a Oberschlick vs. Raksko zo da 23. mja 1991 (. sanosti 11662/85):
"Sloboda tlae vytvra pre verejnos jeden z najlepch prostriedkov na odhalenie a
formovanie nzoru na mylienky a postoje politickch ldrov. Vo veobecnosti, sloboda
politickej diskusie je samotnou podstatou koncepcie demokratickej spolonosti, ktor prevlda
v celom Dohovore. Hranice prijatenej kritiky s primerane irie, ke ide o politika ako ke
ide o skromn osobu. Na rozdiel od skromnej osoby sa politik nevyhnutne a vedome
vystavuje skmavmu pohadu na kad svoje slovo a in tak zo strany novinrov, ako aj
irokej verejnosti, a nsledne mus prejavi viu mieru tolerancie. lnok 10 ods. 2 chrni
poves inch, takpovediac vetkch jednotlivcov, a tto ochrana sa vzahuje aj na politikov,
dokonca aj vtedy, ke nekonaj ako skromn osoby, ale v ich prpade poiadavku na takto
ochranu treba zvi vo vzahu k zujmom na otvorenej diskusii o politickch otzkach".
28
Bratislava 1321171.2
1. jna 2015
Strana 9
30
Pod ochranou slobody prejavu a na slobodn vyjadrovanie a renie nzorov je teda nielen
obsah prejavu a nzoru, ale aj forma jeho vyjadrenia a renia. Tto formu m v prpade
periodickej tlae prvo uri jej vydavate (t.j. v tomto prpade saovate) a vlda do tohto
procesu neme nijako zasahova.
31
Zverejnenm Nlepiek saovate ako vydavate periodickej tlae teda uplatoval svoje
prvo na slobodu prejavu garantovan v lnku 26 ods. 1 stavy a prvo na slobodn
vyjadrovanie a renie svojich nzorov poda l. 26 ods. 2 stavy. V zmysle citovanej
judikatry ESP aj tto forma prejavu a renia nzorov zo strany vydavatea periodickej tlae
pova ochranu poda l. 10 ods. 1 a 2 Dohovoru, a tm aj poda l. 26 ods. 2 stavy a l. 19
ods. 1 a 2 Paktu.
32
Za toto uplatovanie zkladnch prv a slobd vak vlda saovatea sankcionovala prijatm
Napadnutho rozhodnutia. Vlda sa k tomu aj priamo priznva, ke v stanovisku vldy zo
da 11. mja 2015 (vydanom prostrednctvom Tlaovho a informanho odboru radu vldy
Slovenskej republiky), ktorm bolo saovateovi a ostatnm mdim oznmen Napadnut
rozhodnutie uvdza: "[...] Dvodom [prijatia Napadnutho rozhodnutia] je dlhodob
tendenn informovanie o prci kabinetu zo strany dennka, ktor vyvrcholilo odtartovanm
samolepkovej politickej antikampane pod nzvom Poburuje vs tento typ vldnutia? Dajte to
najavo. Nalepte si Shootyho." [...]" Uveden povaujeme za nesporn dkaz toho, e
Napadnut rozhodnutie bolo reakciou vldy na zverejnenie Nlepiek.
Dkaz:
33
stava v l. 26 ods. 4 vslovne uvdza podmienky, ktor musia by splnen na to, aby prva
na slobodu prejavu, informcie a slobodn vyjadrovanie a renie nzorov mohli by
obmedzen. Ich obmedzenie je prpustn "zkonom, ak ide o opatrenia v demokratickej
spolonosti nevyhnutn na ochranu prv a slobd inch, bezpenos ttu, verejnho
poriadku, ochranu verejnho zdravia a mravnosti." iadna z tchto podmienok v prpade
saovatea a Nlepiek splnen nebola a vlda sa ani nepoksila ich splnenie nejako
preukza.
34
Poda lnku 12 ods. 4 stavy: "Nikomu neme by spsoben ujma na prvach pre to, e
uplatuje svoje zkladn prva a slobody." Tento princp je zkladnm pilierom systmu
ochrany zkladnch prv a slobd, pretoe garantuje vetkm nositeom zkladnch prv a
slobd monos ich slobodne uplatova bez toho, aby sa museli obva odvetnch sankci
zo strany ttnej moci. Napadnut rozhodnutie je s tmto ustanovenm stavy v priamom
rozpore, pretoe ttna moc si dovolila sankcionova prvnick osobu za uplatovanie jej
zkladnch prv a slobd.
Bratislava 1321171.2
1. jna 2015
Strana 10
35
Tla v demokratickej spolonosti pln lohu "strneho psa demokracie a verejnho zujmu".
Pri plnen tejto lohy pova najiriu mon ochranu a me vyuva aj prostriedky politickej
satiry. i sa niekomu urit forma renia informcie a nzoru pi alebo nie, je vecou
individulneho vkusu a preferencie. Tlaov zkon poskytuje kadmu, kto sa cti by
dotknut informciami zverejnenmi o om vydavateom periodickej tlae nstroje, ktormi sa
me brni. Tmito nstrojmi s prvo na opravu, prvo na odpove, prvo na dodaton
oznmenie alebo aloba na ochranu osobnosti.
36
Orgny verejnej moci s okrem toho pri svojej innosti a rozhodovan viazan zsadou
legality a zkazu svojvle, ktor vyplva z l. 2 ods. 2 stavy. Fyzick a prvnick osoby
maj prvo na to, aby orgny verejnej moci voi nim postupovali len tak, ako im to dovouje
stava a zkony a v ich medziach. Vlde zo iadneho prvneho predpisu nevyplva ani
teoretick monos prija a uplatova voi vydavateovi periodickej tlae rozhodnutie s takm
obsahom, ako je Napadnut rozhodnutie, ktor poruuje zsadu legality a zkazu
svojvle. pecilne vo vzahu k ukladaniu sankci (a to nie iba v oblasti trestnho prva, ale
kdekovek, kde k uloeniu sankcie dochdza rozhodnutm orgnu verejnej moci) plat stavn
princp "nulla poena sine lege" (iaden trest bez zkona), ktor je zrove jednm z princpov
prvneho ttu (l. 1 ods. 1 stavy), a poda ktorho nie je prpustn uloi tak sankciu,
ktor zkon nepozn. Napadnut rozhodnutie je tak v rozpore aj s tmto stavnm princpom.
37
Ani prpadn poruenie zkona alebo novinrskej etiky vydavateom periodickej tlae
neoprvuje vldu na uvalenie "informanho embarga" na konkrtneho vydavatea
periodickej tlae. Aj ak m vlda pocit, e saovate vo vzahu k nej poruil nejak prvny
predpis alebo pravidlo novinrskej etiky, vlda m na svoju obranu k dispozcii len tie
prostriedky, ktor jej poskytuj prvne predpisy. Uplatnenie sankcie vo forme "informanho
embarga" medzi tmito prostriedkami nie je. Vlda pritom do dnenho da neuplatnila voi
saovateovi iaden zo zkonnch prostriedkov na svoju obranu. Ak by tak urobila, bolo
by mon sa nm zkonnm spsobom zaobera a vysporiada sa s nm. Namiesto toho
vlda uplatnila "hrub silu" a svojvu a prijala Napadnut rozhodnutie, proti ktormu sa
saovate nem ako brni inak ne podanm tejto sanosti.
38
Okrem zsady legality a zkazu svojvle poruila vlda prijatm Napadnutho rozhodnutia aj
zsadu nediskrimincie pri uplatovan zkladnch prv a slobd poda l. 12. ods. 2 stavy
konkretizovan v 3 Tlaovho zkona. Vlda ako orgn verejnej moci m povinnos
pristupova pri poskytovan informci ku vetkm vydavateom tlae rovnako (porov. "na
zklade rovnosti"). o znamen v konkrtnom prpade naplnenie podmienky rovnosti, zvis
od okolnost konkrtneho prpadu a spsobu poskytovania informci. "V prpade, e povinn
osoba mieni poskytn vydavateom periodickej tlae a tlaovm agentram v rmci tlaovej
konferencie, nie je prpustn, aby na nej nemohli niektor vydavatelia alebo niektor tlaov
agentry kls otzky. Pri poskytovan informci na zklade vslovnej iadosti by bolo
neprpustn, ak by iadosti jednho vydavatea alebo tlaovej agentry povinn osoba
vyhovela a iadosti inho o poskytnutie rovnakej informcie nevyhovela. V rozpore so
zsadou rovnosti by bolo aj to, keby iadosti jednho vydavatea alebo tlaovej agentry
3
povinn osoba vyhovela podstatne skr ako iadosti inho."
39
VOZR, J., VALKO, E., LAPANSK, L.: Tlaov zkon. Komentr. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2009, s.
61.
Bratislava 1321171.2
1. jna 2015
Strana 11
predstavitelia verejnej moci naklada poda ubovle ako ich "vlastnci", s informciami
verejnho charakteru musia naklada v slade so zkonom ako ich "sprvcovia" v prospech
verejnosti. Preto upieranm prva na informcie vydavateovi periodickej tlae ho vlda
nepriamo upiera aj vetkm jeho itateom.
40
41
(b)
PRVO PODNIKA
42
Poda l. 35 ods. 1 stavy: "Kad m prvo na slobodn vobu povolania a prpravu na,
ako aj prvo podnika a uskutoova in zrobkov innos."
43
Obsah zkladnho prva podnika poda l. 35 ods. 1 stavy je potrebn vyklada v kontexte
l. 55 stavy, poda ktorho: "(1) Hospodrstvo Slovenskej republiky sa zaklad na
Bratislava 1321171.2
1. jna 2015
Strana 12
45
46
Poda nlezu stavnho sdu vo veci PL. S 13/09 zo da 18. mja 2010 nemono
"legitimizova tak legislatvne opatrenie, alebo in obmedzujci zsah, ktor spech uritej
skupiny podnikateov, resp. osb uskutoujcich in zrobkov innos v zkonom
vytvorenom konkurennom (trhovom) prostred bez stavne akceptovatenho dvodu (ciea)
neodvodnene sauje alebo dokonca priamo vyluuje v prospech spechu inej skupiny
podnikateov alebo skupiny alch subjektov uskutoujcich in zrobkov innos". Ak
takto zsah nemono legitimizova v prpade, ke neodvodnene sauje spech skupiny
podnikateov v konkurennom podnikan, o to menej ho mono legitimizova v prpade, ak
neodvodnene sauje spech jednotlivcovi.
47
Poda nlezu stavnho sdu vo veci I. S 95/03 zo da 7. jla 2006: "Zsah do prva
podnika sa stva poruenm zkladnho prva poda l. 35 ods. 1 stavy postupom orgnu
verejnej moci (regulanho radu), ktor nedodr zkonom stanoven pravidl urenia
podmienok regulcie." Z uvedenho vyplva, e ak orgn verejnej moci zasiahne do prva
podnika takm spsobom, ktor prvne predpisy nedovouj, poruuje tm zkladn prvo
dotknutej osoby podnika poda l. 35 ods. 1 stavy.
48
49
Saovate vydva dennk. Preto potrebuje dostva aktulne informcie na dennej bze a
neme sa spolieha zskavanie informci poda ZoSPI, kde s informcie poskytovan
spravidla s niekokodennm odstupom a niekedy a na zklade odvolania/rozkladu proti
prvostupovmu rozhodnutiu o neposkytnut poadovanej informcie (k tomu pozri aj
argumentciu v bode 40 tejto sanosti). V situcii, ke vydavatelia vetkch ostatnch
dennkov v Slovenskej republike dostvaj od vldy aktulne informcie na dennej bze a
jedin saovate ich takmto spsobom nedostva napriek tomu, e ich potrebuje a doaduje
Bratislava 1321171.2
1. jna 2015
Strana 13
51
52
53
V 52 ods. 2 ZoUS je v slove "neznamenal" zjavn chyba v psan. Je celkom zjavn, e na to, aby
ustanovenie dvalo poadovan zmysel, mal zkonodarca na tomto mieste na mysli slovo "znamenal".
Bratislava 1321171.2
1. jna 2015
Strana 14
54
(b)
(c)
(d)
55
56
Vzhadom na vyie uveden skutonosti s poda nho nzoru splnen vetky dvody a
podmienky na to, aby stavn sd nariadil doasn opatrenie v rozsahu uvedenom niie.
NVRH ROZHODNUT
57
Na zklade vyie uvedench dvodov si saovate dovouje navrhn stavnmu sdu, aby
v o najskorom monom termne:
Prvomoc stavnho sdu uloi doasnm opatrenm povinnos aj tretm osobm, ktor nie s astnkmi ani
vedajmi astnkmi konania, vyplva priamo z dikcie 52 ods. 2 ZoUS. Aj pri absencii tejto pecilnej prvnej
pravy (lex specialis) by vak takto prvomoc bolo mon dovodi subsidirnou aplikciou 76 ods. 2
Obianskeho sdneho poriadku na zklade 31a ZoUS.
Bratislava 1321171.2
1. jna 2015
Strana 15
(a)
(b)
U Z N E S E N I E:
(c)
I.
II.
Bratislava 1321171.2
1. jna 2015
Strana 16
III.
IV.
S ctou,
[vlastnorun podpis]
N Press, s.r.o.
Luk Fila
Konate
[vlastnorun podpis]
JUDr. Peter Kubina
Advokt
Vzhadom na prvnu povahu Napadnutho rozhodnutia (bliie pozri as D tejto sanosti) a jeho "neformlny
charakter" v tomto bode petitu navrhujeme stavnmu sdu, aby v prpade vyhovenia sanosti a zruenia
Napadnutho rozhodnutia uplatnil aj fakultatvnu prvomoc poda 56 ods. c) ZoUS "zakza pokraovanie v
poruovan zkladnho prva alebo slobody".
Bratislava 1321171.2