Boj pri Jelave

Ponie Jelavy
zelen moravy,
a na tch moravch
vej dve zstavy.
Nad jednou zstavou
blyt sa kr svt,
pod krom slovensk
kom stoja aty.
A nad druhou mesiac
svieti si zvysoka,
pod mesiacom Turci,
t zbojni divok.
A Turkov tch vm je,
ako dreva v lese;
len dobre, e ich t
zem boia unese:
a naich len zo me:
oj, Boe n, Boe!
Ak ty nepome,
ktoe nm pome?
A surmity hraj,
plia samopaly:
nad Murdolinou
hory sa ozvali;
zadunelo pole
pod kopyty koom:
ata sa za atou
rti Turek po om;

ata sa za atou
rti na Slovka
a hromom udiera
junk na junka.
Cendia ostr able,
prskaj kopije,
a krv svojich synov
zem slovensk pije.
Hoje, udia, zle je!
Beda naej hlave:
u to nae vojsko
pt ku Jelave;
ku Jelave pt,
Turek za nm let:
koda, ven koda
tch slovenskch det!
Nebojme sa, bratia,
hoj, nebojme sa my,
m je aba v psti
a m Boh nad nami.
m je Boh nad nami
a m aba v psti:
nebude si Turn
pnom naej vlasti.
A od Mutna tmav
val sa mrkava,
a v tej mrkave sa
na kr poblyskva.
A val sa, val

dolu do doliny:
tam popolom leia
slovensk dediny.
Z dedn krv pobitch
ku Bohu tam vol,
okol dedn pole
u len p je hol.
Nie je to mrkava:
kone to tam pra,
a na totch kooch
bystr Slova naa.
Ani sa tam blesky
na kr neblskaj:
to nai Slovci
abami zvjaj.
A t naa Slova,
ako ta brka,
hodila sa nadol
a padla na Turka.
Hodila sa nadol,
ako brka z neba:
vzala ona, vzala
Turka medzi seba.
Hoj, vzala ho ona
vo dva boky zrazu:
pohan, teraz teba
vyd Boh na skazu.
A to nae vojsko
samopalmi pli:
a Turek za Turkom

z badalj sa val.
Samopalmi pli,
kopijami kole:
teie krv tureck
prez jelavsk pole.
Kopijami kole
a abami sek:
a Slovk vaz
a Turn utek.
Ponie Jelavy
zelen moravy,
a na tch moravch
viali dve zstavy.
U len jedna veje:
nad tou je kr svt,
pod nm sa slovensk
modlia Bohu aty.
A mesiac ten si u
nesvieti z vysoka
padli Turci, padla
t zbojni divok.
A surmity hraj
Slovkom ku slve:
oj, bol vm to za boj,
ten boj pri Jelave.