Pavol Dobinsk: Prostonrodn

slovensk povesti (Druh zvzok)

Pavol Dobinsk

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

Prostonrodn slovensk povesti (Druh zvzok)

Pavol Dobinsk
Digitaliztor: Rbert Zvonr, Viera Studeniov, Michal Garaj, Miriama Mldkov, Peter Kovali, Agustin
Murillo, Bea Dubovsk, Dana Lajdov, Jozef Ozimy, Tom Sysel, Monika Morochoviov, Peter Beskid,
Zuzana Behrkov, Daniela Stroncer, Michal Vanek, Gabriela Matejov, Pavol Tth
Copyright 2008 Zlat fond dennka SME

O diele
Prostonrodn slovensk povesti zbierka devdesiatich slovenskch rozprvok od Pavla Dobinskho
(1828 1885), ktor vychdzala v rokoch 1880 1883 v smich zvzkoch nkladom autora. Obsahuje vetky
folklrne prozaick nre: arovn rozprvky (Zakliata hora, Mahuliena zlat panna, Janko Hrako, Traja
zhavranen bratia, Nebojsa a i.), rozprvky o zvieratch (Kozliatka, Medve a komr, O vlku, o si dal i boty),
humoristick a novelistick rozprvania (Prorok rak, Dreven krava, Mdry Mako a blzni a i.), ako aj povesti
(Sitno, Sala na ertovici). Dobinsk tu publikoval viacero rozprvok znmych zo starch zbierok z
Francisciho Slovenskch povest z roku 1845 i Nmcovej Slovenskch pohdek a povst z roku 1863, ale aj
rozprvky, ktor dovtedy tlaou nevyli. Rozprvky z dostupnch prameov bu s drobnmi jazykovotylistickmi zmenami prebral, alebo sa inpiroval ich ltkami a nanovo ich zotylizoval, prpadne sa na pozad
viacerch variantov snail vytvori reprezentatvny model uritej rozprvky. Prostonrodn slovensk povesti
spolu so Slovenskmi povesami, ktor Dobinsk vydal spolu s Augustnom Horislavom kulttym v rokoch
1858 1860 (spolone vyli v roku 1958 v Slovenskom vydavatestve krsnej literatry pod nzvom
Prostonrodn slovensk povesti), predstavuj vnimon zbierku rozprvok, reprezentujcu slovensk
rozprvkov materil a zachytvajcu vvin rozprvky v slovenskej literatre 19. storoia. Stali sa dleitm
prameom etnolgie aj literatry pre deti a mlde, vo fonde slovenskej literatry maj nezastupiten miesto
vaka poetnm a mimoriadne obbenm adaptcim (najm prerozprvaniam Mrie urkovej, ktor s
vo vydavatestve Mlad let knihou s najvm potom reedci) dodnes patria k najvydvanejm a
najtanejm dielam slovenskej literatry. Preloen boli do mnohch svetovch jazykov, okrem inho
naprklad do ntiny, v ase svojho vydania naprklad do francztiny.
Tento sbor podlieha licencii \'Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivs 2.5 License\'. Viac
informcii na http://zlatyfond.sme.sk/dokument/autorske-prava/

Pvodn publikcia 3
Janko a Macko .............................................. 3
Sirota ............................................................ 12
Zlatn krajina ............................................... 15
Dlh nos ....................................................... 28
Zlat k ..................................................... 34
arodejn krovn ...................................... 39
Zlat zbok ................................................... 45
O veternom krovi ...................................... 49
urienka a Atalienka .................................... 51
Tri holbky ................................................... 54
Nevern ena ................................................ 60
My traa brataa .................................................. 66
Had, maika a psk ..................................... 69
Fundi palica, cepy von z vreca ................... 75
Tri palky ................................................... 80
O Mechrikovi ............................................. 86
Koziky ........................................................ 87
Ma a macocha alebo zlat pva .................. 89
Rovnopekn pr ........................................... 91
Hrd panika ................................................ 96
Krak, Kuchark, Popelk ....................... 106
Piatko a Pustaj .............................................. 113
Zl brat ......................................................... 122

Pijan ............................................................. 126

Tri zlat hruky ............................................. 131
Braok vtok ............................................... 135
Bal ............................................................. 137
Zlatovlska ................................................... 149
Mlynek ........................................................ 153
i jesto pravda na svete ................................ 161
Janko Hrako ................................................ 166
Star dievka a ert ........................................ 175
ervenkr a ltovlska ............................... 177
ernovlas princ .......................................... 182
O krsnej Ibronke ......................................... 186
O sirote ......................................................... 191
Divostvorn lovec ........................................ 193
Cesta k Slncu ................................................ 196
Mataj ............................................................ 199
ubka a Kovovlad ........................................ 207
O dvanstich mesiakoch. ............................ 212
Plavk a Vratko o osaj slzy sveta ......... 217
O hlpej ene ................................................ 222
Zlat bratkovia .............................................. 225
Zakliaty zmok ............................................. 228
Dreven krava .............................................. 231
ert sli ...................................................... 237
abina kmotra .............................................. 239
Hda, strha, strelec, poprac ..................... 241
Najmlad z dvanstich ................................ 244
O troch grooch ............................................ 249

Pvodn publikcia
Pavol Dobinsk. Prostonrodn slovensk povesti. Zvzok II.. Slovensk vydavatestvo
krsnej literatry. Bratislava. 1958. . . Andrej. Plvka. rediguje. . Jn. Ferenk.
fredaktor. . dr.Jozef. Felix. zodpovedn redaktor. . Zlata. Maderov. technick
redaktorka. . Eva. Kollrov. korigovala. .

Janko a Macko
Podali: I. Gbor Lovinsk z Novohradu, P.Jamrika a J. Rimavsk z Malohontu, Gustv
Reuss z Gemera; porovnal Aug. Hor. kultty.
Kde bola, tam bola, bola za ervenm morom, za drevenou skalou, pri sklenenom vrchu, v
Kompit krovej krajine, jedna mal dedinka a v tej dedinke bval jeden vemi chudobn
lovek, ktor na tom rom svete ni inieho nemal, iba psotu, biedu a vea det. Chodil on so
svojimi chlapc do hory zbiera ra, a o im za to dali, z toho sa museli ivi aj zaodieva.
Lahodn to bol zrobok pre tok emrvu! Neboiatka deti asto sa s plaom na peci vali
od hladu a neborkovi otcovi srdce pukalo od iau nad bohmi demi. Bol by ich rd ako
najlepie opatri, ale darmo, druh spsob nebol. Tak museli len aj alej psotu z pleca na
plece preklada.

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

Tu ale jeden raz, ako tak chodili do tej hory, zazreli na jednom vysokom dube hniezdo.
Najstar z chlapcov sa hne vykriabal k nemu a naiel tam sedem krsnych vajok a
zniesol ich dolu. Deti boli vajkam rady a otec povedal:
Chvalabohu i za to! V meste nm o-to daj za ne. Len ich nerozbite!
Na druh de iel ten chudobn lovek do mesta a tam tie vajka ponkol jednmu kupcovi.
A o iadate za ne? sptal sa ho kupec.
Ach, poved, ja sa len na vs nechm, o mi dte, na tom pristanem.
Kupec mu dal za ne po peniaku a chudobn lovek bol rd. Ako tento odiiel, pribehli do
sklepu kupcovi chlapci, Janko a Macko, a hne sa okolo tch vajok mali, e sa bud s nimi
hra. Chlapci, ako chlapci, pustili jedno na zem, a tu sa vykotala jedna zlat guka, o v
tom vajci miesto tka bola.
Ako to kupec videl, hne rozbil aj druh aj tretie a do siedmeho a v kadom naiel miesto
tka guku zlat. Tu vybehne zo sklepu a had pomedzi domy, i by ete toho loveka
nemohol vyzrie? Ten na astie nebol ete aleko a hne poul, e ho nazad volaj. Vrtil sa
do sklepu.
Dobr lovek, oslovil ho kupec, pia sa mi tie vajka. Ak mete, doneste mi ete viacej
takch, dobre vm zaplatm. Vyal dakoko zlatch a vtisol mu ich do ruky:
Toto si, poved, vezmite, to vm bude na zvdavok.
Chudobn lovek by sa nebol ponazdal takmu astiu a sbil, e vane donesie. Hne
pokpil jedno-druh do kuchyne, a ke domov priiel, tu vetko vyskakovalo od radosti, e
sa raz dakedy do chuti najedia.
Chodil on do tej hory kad de so svojimi chlapc, zbierali to ra a vyberali tie pekn
vajka. Raz, ke vyli zase do tej hory, videli, ako sa do toho hniezda jeden had ahal a v
stach niesol jedno vajce. Had sa skrtil zo stromu a ahal sa po paiti horou. T striehli, kde
pjde a li vade zp za nm. Naraz im pod jednm charavm 1 stromom zmizol a len po
chvli vystril hlavu a opekal si ju na slnci. Chudobn lovek priskoil, odal hadovi hlavu a
potom ako bol dlh, tak ho vytiahol von. Tu v tom dpnom strome nali vek hromadu
takch vajok a odniesli kupcovi a ten im za ne silu peazstva dal. Ale kupcovi nebolo ete
dos:
Viete o, poved, ulapte vy toho vtka, o tieto vajka nesie a doneste mi ho sem aj s
hniezdom, dm vm za to dva vozy itom nakladan, v jednom tyri voly, v druhom tyri
kone, a peaz, koko budete chcie.
Chudobn lovek s plnou kapsou a s tou dobrou novinou veselo a hvzdajci sa vracal
domov.
Na druh de, akonhle svitlo, naraz poslal najstarieho chlapca, aby iel toho vtka ulapi.
Chlapec sa zachytil do hory, a ke k tomu stromu doiel, tu prve vletel vtk do hniezda.
Naradovan zaal sa hne hore kriaba a mkal sa potku ve vyie a vyie a pod sam
1dpnym

hniezdo. Ale ke sa naiahol, e ho u priklop, tu mil vtk brnk! Schytil sa na krdla a

uletel. Na druh rno vypravil otec druhho chlapca a potom aj tretieho; ale ho ani t nemohli
dolapi.
Ke videl, e je z chlapcov ni, napokon sa vybral sm. Ale on u neiel za rna, akal, km
sa zmrklo, a vtedy sa zachytil do hory. Mesiaik pekne svietil a on si sadol pod duba, na
ktorom to hniezdo bolo.
Pokm za chvku, myslel si, km vtik lepie zasp.
Ale bol dokonan a osi-kamsi zaalo sa mu driema, a i zaspal. Len tu ale okolo polnoci
zane sa vm ten lovek zo sna na toho duba kriaba, lebo bol mesank. Pekne-krsne
vtkovi krdla zviazal a aj s hniezdom dolu zniesol, poloil na stranu a zase si tak sadol, ako
sedel, a spal alej.
Rno, hne ako sa prebudil, vydriapal sa znovu na duba; ale tam u ani vtka, ani hniezda
nebolo. Tu on nebork nevedel, o m od iau robi. Chodil, hadal hore-dolu, ale nikde ni
nemohol njs, a mu navea padlo oko stranou na hniezdo, kde nebork vtik poviazan
ual. Schytil ho naraz s vekou radosou a rovno odniesol kupcovi do mesta.
Ten, ako videl, e mu vtka s hniezdom nesie, dobre hne z koe nevyskoil, lietal hore-dolu
po izbe a hne enu, hne chlapcov objmal a bozkval. Potom dal zapriahnu do jednho
voza tyri pekn kone, do druhho tyri vykmen voly a kzal naloi na obidva vozy ita.
Na to mu ete dal aj peaz, koko len chcel, a tak ho vypravil domov.
Tu bola neslchan rados! Nechodili oni viacej ra zbiera, ale si vystavili pekn dom,
kpili si zeme, lky a ili astlive.
Kupec, len o toho vypravil, naraz nad svojou posteou vbil do mru dva kliny a na tie to
hniezdo s vtkom poloil. Vtik bol naveky krotk, tich a kad de zniesol jedno
vajko. Kupec kad rozbil a zlato z nich vyberal. To tak trvalo za viacej rokov. Kupec sa
stal neslchanm bohom.
Raz vo sviatok dlhie si hovel v posteli a pozeral hore na hniezdo. Ako tak pozer, vtik
vystrel av krdelce a tu sa kupcovi zdalo, e s tam dke litery. Zdvihne sa na poste a tu
pod tm krdelcom videl napsan: Kto zo ma srdce zje, bude krom, a kto moje av
krdlo, kad noc bude ma sto duktov pod hlavou.
Kupec sa nad tm vemi zadivil i zaradoval. Chytro sa obliekol, vzal n, zarezal, vypitval a
sm pekne oistil toho vtika. Potom ho pokrjal na rajniku a dal kuchrke, aby ho na obed
upraila. Ale jej prihrozil:
Daj, poved, pozor, lebo ak len jeden ktik z neho skape, skape aj ty.
S tm sa on, ona a chlapci pobrali do kostola.
Zima bola vemi tuh. Kupcovi chlapci nemohli vydra do konca, ale uli domov a hybaj
rovno do kuchyne k ohu. Tu ich kuchrka dos odhala, ale t sa nechceli pohn a
jednostajne ju trpili, eby im dala da jes, lebo e vemi vylaneli. Vtom ale ako im tam
voa zha mlad brat Macko vychyt z rajniky srdce; tu sa aj Janko osmel, uchyt
av krdelce a obidvaja zjedli.

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

Po chvli sa vrtili z kostola a kupec ani do izby neiel, iba pravo do kuchyne. Chlapci
vybehli von a on zaal peeu obzera, i dao nechyb. Tu nevid ani srdce, ani av krdlo!
Hne zrobil krik a na kuchrku zle-nedobre, e kto bol v kuchyni? T sa odvolvala na
chlapcov, e t tu boli a e to len t museli zjes. Ale kupec na to nevea dbal, mykol kuchrku
po hlave, e sa hne zvrtila a bolo po nej. Chlapci navali na dverch, o sa to v kuchyni
rob, badali, e je veru zle a v strachu pustili sa do behu svetom.
*
Utekali oni, utekali, o im len nohy staili, aby ich otec dk nedohonil, a pred samm
mrakom prili na jednu lku a naprostred tej lky stla kopa sena.
No, Janko, ohlsil sa Macko, dneska alej nepjdeme, lebo neviem, kde by sme zali a tu
prenocujeme v tejto kope sena.
Mlad brat na to pristal a hne sa poberali ku tej kope. Tu vyskoil jeden vek tun jele a
Macka mrzelo, e nemal z oho za nm streli, ale sa len musel dva, ako si dolu lkou
poskakoval. li na t stranu, kde jele vyskoil a tam nali jednu hodn dieru do kopy.
Tu nm dobre bude, povedali medzi sebou, utiahli sa dnu a po chvli zaspali, akoby ich
zarezal.
Rno, ke sa poali zore zapaova, Janko u bol hore. Mackovi sa ete dobre spalo, tak mu
len dal pokoj. Zachytil sa vyzrie dku studniku, lebo bol vemi smdn. Za ten as sa
zobudil aj Macko a hadal si iapku, ktor sa mu v sene zapotroila2. Makajci priiel aj tam,
kde hlava Jankova bola leala a tu njde pln meec, otvor ho tu sam dukty! Vtom sa
prve Janko vracal od studniky, Macko chytro skryl mieok do vrecka a bratovi nepovedal
ni.
Id, id alej, a prili do jednej dediny. Boli lan, tak len rovno zatiahli do krmy a Macko
rozkzal, aby pripravili hodn obed. Tu sa Janko zaal starie, ako oni to zaplatia, ale ho
Macko len kojil:
Neboj sa, brat mj, ve ja mm ete dakoko grajciarov.
Naobedovali sa, zavolali krmra a vetci sa zadivili, ke mu Macko za obed duktmi zaal
plati. Zaplatili a li alej do sveta. Putovali oni dlho sem i tam, a kde nocovali, Macko vade
naiel pod Jankovou hlavou pln meec, take u nevedel, kde m tie dukty podieva.
Zjavil sa on s tm jeden raz bratovi a ukzal mu tie peniaze, ale ke sa ten spytoval, kde ich
vzal, povedal mu, e naiel tam aj tam. Janko sa na tom vemi zaradoval a li len alej cez
hory, cez doly, a napokon prili do jednho mesta, kde kr bval.
Tu si hne v jednom hostinci najali izbu a ili si po pansky. Ale star brat Janko mal vek
vu k hudbe a maliarstvu, nu sa oddal do toho a pod krtkym asom nauil sa tak pekne
hra aj maova, e mu v tom naaleko nebolo pru. Macko si len hovel ako pn. Dobre
jedol, dobre pil, chodil po prechdzkach a poval, ako jeho brat pekne hrval.
Raz, ako si tak prehrval, viezla sa tadia na hrdom koi krova dcra. T hudba ju tak
prenikala, e hne kzala koiovi zasta a povala za hodn chvu. Potom ani nela alej,
2zatratila sa, pre sa podela

ale povedala koiovi, aby sa obrtil nazad.

Hne na druh de dal kr Janka zavola, i by nemohol jeho dcru ui hra, e mu dobre
bude plati, na o on vane pristal, a naraz ete v ten ist de ju zaal ui. Krovi sa
Janko pil a vemi ho rd videl.
Vtom ale v druhej susednej krajine umrel kr, tak mali druhho na jeho miesto vyvoli. Pri
volen ale bola tak obyaj, e sa ud zhromadil a korunu pustili vysoko do povetria, a komu
na hlavu padla, ten bol krom. Tento chr sa do u dostal aj naim uhajom a Macko hne
vek vu dostal tatam s.
Janko! oslovil si brata, aak sa pjdeme aj my na to podva?
Dobre, odpovedal Janko, a ke bol tomu as, li do tej krajiny.
ud bolo tam u neslchan sila a nai bratia si zastali na kraj. Na prav poludnie pustili
korunu do povetria a t letela vysoko. Raz sa ale skrtne na bok a padne na hlavu Mackovi.
Tu sa stal vek krik, ujkanie; kad chcel kra vidie. Vetci star sa zbehli k tomu
miestu, kde koruna padla, ale videli, e je to len mlad uhaj. Tu Macka a Janka chytili a
zaali ich cuzdi3. Ale t chytr pobrali sa v nohy a nezastavili sa len na svojej hospode.
Korunovanie odloili na druh de. Macka tto prhoda mrzela, len ho jednostajne da
ahalo, eby iel zas k tomu korunovaniu, a zaal nahovra Janka, eby aj on ete iiel s
nm. Ten najskr nemal vu, potom sa ale predsa dal navies, a tak sa vybrali zase vedno.
Teraz si ale len obale zastali, lebo sa bli, aby sa im zase da nedostalo ako vera. Ke
bolo poludnie, pustili korunu vozvyok. Koruna letela, e sa len tak menila oiam; raz sa ale
pustila dolu a zase pravo Mackovi na hlavu. Macka i Janka zase hodne vycuzdili a
korunovanie odloili zase na druh de, ale tak, e u komukovek na hlavu padne, i to
pastierovi, i to obrkovi, ten bude a ten mus by krom.
Priiel tret de. Mackovi len nedalo pokoja a zase zaal aj Janka vbi, ale ten sa mu u
iadnym inom nedal nahovori.
U ma, reie, dva razy pre teba ubili, tret raz by som nerd vyhorel.
Tak sa len sm Macko zachytil a teraz si smelo zastal medzi druhch ud. Na poludnie
pustili korunu do vysoka a osi-kamsi bola zas na Mackovej hlave. Tu ud aj panstvo tej
krajiny ho obhklo a vetci sa mu klaali na znak, e ho za svojho kra uznvaj. Potom ho s
vekou slvou sprevodili do krovskho palca, kde si na vysok trn zasadol a kraoval.
Janko si cel de prehrval a len pred veerou iiel vyzera Macka, ale ho nemohol vyka a
vemi zarmten sa vrtil nazad, lebo si myslel, e jeho brat Macko u tam zahynul. Tu
neborkovi bolo vakovak, lebo km pri sebe videl Macka, o ni sa nestaral, ten platil za
vetko. Ale akoe tu teraz i v drahom hostinci? Tak veru on tam nechal drah hostinec a
opatril si lacnejiu hospodu u jednej starej vdovice.
Nocoval prv noc u tej vdovice, a t ke mu rno poste poprvala, nala pod hlavnicou 4
meec duktov. To tak potom bvalo aj alej, a e sa nikdy nevyzvedoval, ona mu tie ni
nepovedala a odkladala dukty na jedno miesto. Janko chodil kad de do krovskho
3bi
4poduka, vank
Created by XMLmind XSL-FO Converter.

palca ui princezku, a tam ho o alej radej videli, najm princezke sa vemi pil, lebo
bol uhaj drieny.
O jeden as padlo krovi mena a na druh de krovnej. V palci sa strojila vek hostina a
k tej hostine zavolali aj Janka. Tu sa princezka pred vetkmi hosmi mala preukza v hudbe
a hrala tak pekne, e ju nevedeli dos prenachvli. Na druh de pri obede, ke najlepie
hodovali, princezka si matku svoju zmaovala a potom jej ten mal obrzok dala. Bola
trafen navlas a vetci sa divili, ako to mohla tak napochytre a tak uteene spravi, a sa jej
napokon sm kr optal:
Dievka moja, od koho to m, kto a to nauil tak pekne maova?
Princezka ukzala na Janka:
Toto je, otec drah, ten majster, to ma on nauil.
Tu vetci, akoby sa boli zriekli, iba polapali pohre a pripjali na zdravie Jankovi. Potom ete
hrala princezka, ale teraz vedno s Jankom, a to im lo tak prebezne, e sa vetci pritom
poplakali.
Ke u bolo po vetkom, kr sa obrtil k Jankovi a povedal mu:
Ty zasli, aby si od tohoto asu v mojom palci bval a ja ti chcem by miesto vlastnho
otca.
Janko sa pekne poakoval, ale sa mu to videla by privek cta pre neho, a zaal sa
odhna, e je on nehoden tokej lsky. Ale kr stl na svojom, a tak hne na druh de
musel sa prenies do palca, kde mu osobitn izbu dali.
Jankovi sa na novej hospode dobre spalo, a ke sa obriadil, iiel do zhrady na prechdzku.
Za ten as prila slka izbu poriadi, a ako poprvala poste, nala pod hlavnicou pln
meec duktov. Ona to vzala a odloila. Myslela si: Ke sa vrti, bude si ho dovedova. Ale
ten sa i vrtil i nedovedoval ni.
To tak bolo za jeden as a slka u nevedela, o si m myslie. Optala sa jednej jeibaby,
o v krovskom dvore bvala, e takto aj takto s tm mladm lovekom, o to m
znamena? Jeibaba sa zabrala hne na krne cesty a tam sa radila so vetkmi strigami a tie
strigy vyvetili, e Janko musel z toho a toho vtka av krdlo zjes. Po polnoci priletela
domov a premala, ako by ho mohla o to krdlo pripravi.
Na druh de iel kr na poovaku a zavolal so sebou aj Janka. Tu sa cez de hodne
vychodili a veer vemi dokonan prili domov. Jankovi poalo by nedobre, voa ho bolelo.
Tu si on hne ahol na poste a po chvli usnul. Ale okolo desiatej hodiny prila k nemu
jeibaba, zobudila ho a dvala mu jeden npoj.
To vm, poved, princezka posiela na posilnenie.
Janko to vypil a hne zase tuho zaspal. Po chvli ho poalo nadva, sili, a i poal vraca
zo sna a aj to krdelce vydal, o ete ako mal chlapec bol zjedol. Jeibaba stla napohotove,
krdelce naraz schytila, umyla pekne a dala ho princezke zjes. Od tch ias u ni nemval
pod hlavou, ale to vetko mvala princezka. Prilo rno a Janko sa u lepie ctil; o mal
chvu ozdravel celkom.

Ale o jeibaba dosia s nm vyriadila, to jej nebolo dos; ona ete viacej chcela, chcela ho
konenm koncom z palca odprata. Tu veru jeden raz v noci, ke najlepie spal, prikradla
sa do jeho izby, schytila ho a letela s nm cel noc ponad hory, ponad vody a poloila ho na
jeden ostrov. Potom sa vrtila ako besn strela domov.
Janko sa rno zobudil a zadval sa vemi, kde sa on to vzal. Pustil sa do behu a beal, ako mu
para staila, a priiel na breh mora, a to bolo erven ako krv. Tu zastane a mysl: o si m
alej poa? Vtom sa zaerneli tmav oblaky, zaalo neslchane hrmie, blska sa, aj sa
more spenilo do dna. Z rozbrenho mora vyskoil ohniv arkan a hne zle-nedobre na
Janka:
Ako si sa ty opovil sem prs, naraz naskutku a tu zoeriem.
Ale ten sa vakovak zaal vyhovra, e je on nie prina, e on nevie, ako sa sem dostal.
arkan pomaly skrotol a napokon mu povedal:
No, vytrhni si z mjho krdla jedno pero a pomysli si, kde chce by, hne tam bude.
Janko vytrhol pero, pomyslel si na krovsk palc a hne bol tam. Bolo u podveer; Janko
sa hodil do postele, aby si po tokom strachu vydchol. Ledvae usnul, pribehla jeibaba,
vzala pero, o mu arkan dal, schytila ho do povetria a letela s nm za erven more na ten
ist ostrov, na ktor ho u raz bola zaniesla.
Janko sa zobudil a videl sa zas na tom stranom mieste. Nebork len akal, o sa bude dia.
Tu sa nebo zaernelo, poalo sa nramne blska, hrmie a more sa do dna spenilo. Ohniv
arkan vyskoil a chcel Janka naskutku rozdrapi. Ale tento sa mu vemi prosil a arkan sa
upokojil.
No, vytrhni si, poved, ete jedno pero a pomysli si, kde chce, hne tam bude.
Janko si zase pomyslel na krovsk palc a hne bol tam.
Jeibabu krelo, e sa u po druh raz vrtil. Zase sa len v noci prikradla, pero z draka vzala,
schytila ho do povetria a zavliekla na ten ist ostrov. Ako sa zobudil, bol vo vekom strachu,
e ho ten arkan teraz u istotne roztrh.
Prechodil sa hore-dolu a akal, o bude. Naraz ho zaraz uteen va. Ide za tou vou, a
prde pod jednu jablo, na ktorej sa krsne jablk lteli a voali naaleko. Bolo aj po zemi
napranch. On si zodvihol jedno a zjedol ho. Len ti mu naraz vyhknu stran rohy, stiahli
mu hlavu dolu, take s ou ledva pohn mohol. Potom sa len kriabal pomedzi hust krovy a
rohy ahal za sebou.
Nepreiel aleko. Tu ho zaraz ete krajia va a za tou vou sa dovliekol k jednej hruke.
Viseli na nej uteen hruky a aj po medzi lealo hodne napadanch. Bolo mu na dvojak: i
m, i nem z nich jes?
Eh, poruenobohu, bude ako bude! zodvihol jednu a zaal hrz.
Ledvae ju zjedol, hne mu rohy skapali a ostal hne sto rz kraj. Janko bol vemi rd, e
sa tak vekej biedy sprostil. Nabral si do kapsy z tch hruiek a iel pod jablo, kde rohy
dostal. Nabral si aj z tch a tak akal, o bude alej. Tu sa zdvihli ieravy, zaalo sa strane
blska, hrmie. V tej hrmavici priletel arkan a rozprestieral pazry, e ho naraz roztrh. Ale

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

sa i teraz dal uprosi a povedal Jankovi:

No, ete ti tentoraz, ako ostatn raz, odpam. Vytrhni si z mjho krdla pero. Ale si mdre
premysli, kde m s. Biedny si, ale a u potom bieda umor! i sa rozpomna, ke si u
tvojho otca ten a ten de z rajniky to krdlo uchytil? To krdlo malo t moc, e si od tch
ias naveky meec duktov pod hlavou mal, a tie ti brat, tvoja gazdin a slka poberali.
Potom a jeibaba v krovskom dvore pripravila o to krdlo a dala ho zjes krovej dcre.
T ist jeibaba a aj sem po tri razy doniesla. Tvoj brat zjedol srdce z toho vtka a teraz je
krom. Tak vie vetko, teraz rob, o chce.
Janko vzdychol a zaplakal nad tokmi stratami a pomyslel si k tej chudobnej vdovici, u
ktorej dakedy na hospode bval, i naraz sa naiel tam.
Zaradovala sa staruk, e jej raz zase na oi priiel, lebo ho rada videla ako vlastn diea.
Hne zaviedla Janka do komory a ukzala mu jednu geletu, pln duktov.
Na, poved, syn mj, to je tvoje.
Ale on si len polovicu vzal, druh polovicu daroval gazdinej.
Prve v ten de bol vek sviatok a cel krovsk rodina la do kostola. Janko sa ale
obliekol do ofranckych iat a iel pred kostol tie jablk predva. Cel mesto sa tou peknou
vou naplnilo a ud v kostole ledva akal, kedy bude koniec, aby zvedel, o to tak uteene
vonia. Kostol sa skonil a ud sa hfom valil von. Princezka naraz pristpila k ofrankovi a
spytovala sa ho, o s to za jablk.
To s jablk vemi drah, odpoved on, ale maj aj vek moc, take kto jedno zje, hne
sto rz kraj bude, ako je. Princezka vzala jedno do ruky a chcela hne do neho zahryzn,
ale jej Janko ruku zachytil.
Nie tak, poved, tieto jablk sa nesm zjes len o polnoci. Pritom mus by lovek
samotn v izbe, mus cez mree hlavu von z obloka vystri a tak potom m jes.
Tu princezka, aprve bola vemi pekn, ale si predsa jedno kpila za tritisc. Jeibaba tie
nechcela by puhou, t za dvetisc a slka za tisc zlatch si pokpili po jednom a u ledva
akali t polnoc.
Ke bolo blzko polnoci, ila kad do svojej izby a boli vetky na ulicu jedna popri druhej.
Vystrili hlavy von oblokom cez mree na ulicu a chvatom jedli tie jablk. Ale ako ostatn
prereli, tu im vyhkli stran rohy na hlavch, take ich spomedzi mre naskrze nemohli
dnu vtiahnu.
Rno sa udia zastavovali na ulici, utovali ich vemi a nad tm divom sa strane poakali.
Ke to zvedel kr, o sa porobilo, naraz svojich najmdrejch lekrov dal zavola, aby im
spomhali. T plili, plili tie rohy, ale o ich odplili, hne v tom okamen ete raz tak
narstli.
Kr si u inak nevedel poradi, dal po celej krajine rozhlsi, e kto by sa tak doktor naiel,
o by im spomohol, e mu d svoju dcru za enu i pol krovstva a po jeho smrti cel. To sa
hne po vetkch stranch rozchrilo. Ale darmo, nikto sa tak nenaiel a v palci dobre u
nezfali.

Tu znenazdajku zahrm hintov na dvore a jeden poriadny mlad pn vyiel z neho. Neobzeral
sa vea, ale iel rovno ku krovi a povedal mu, e je on ten, ktor sa na to d, tie osoby
vyliei, ale pod tou vminkou, e sa mu iaden duch do remesla starie nebude. Kr na
vetko vane pristal a on sa naraz optal, kde a v ktorej izbe s pozatvran. Dali mu ke
a odviedli ho tatam.
On pootvral vetky tri izby a najskorej vetko popozeral, o ako? Potom zloil zo seba
kepe a vyal z neho tri remenn korbe jeden na jeden, druh na dva a tret na tri konce.
Sam prv vzal do roboty jeibabu a al ju trojaistm korbom, ako len vldal. Potom sa
zabral k slke a t dvojaistm hodne vycuzdil. Napokon aj princezka dostala svoje, ale len
s tm na jeden koniec. A to tak lo do tretieho da.
Na tret de dal donies do kadej izby vau s teplou vodou na kpe, a kzal tak a tak
zeliny dnu nameta. Ke to bolo hotovo, iel zase najskorej k jeibabe a povedal jej:
Teraz sa spovedaj, vrav vetky tvoje hriechy, ktor si spchala na tom svete, lebo inej a
tak nechm.
Tu jeibaba zaala vyratova, kokch pobila, kokch neastnmi urobila, a mu strane
bolo pova. Ke zamkla, on ju mocne dopieral, aby len ete vravela alej, a ona vdy viac
a viac vyvolvala na seba. Navea zane aj o jednom mladom lovekovi rozprva, e ho
pripravila o jedno krdelce, o malo tak moc, e kto ho zjedol, ten kad noc meec duktov
pod hlavou m. To krdelce e dala krovej dcre zjes a toho mladho loveka e odniesla
aleko za erven more.
Ke to vyrozprvala, vytiahol jednu hruku a dal jej z nej mal ktik zjes. Ledvae ho
zjedla, u rohy zmizli a jeibaba si vzdychla. Teraz ju posadil do kpea, a ke sa vykpala,
uloil ju do postele a povedal jej:
Zl stvorenie! So mnou si tak zachdzala, toto ti je za pokutu.
A s tm ju nechal tam. Potom iel ku slke a t hne vetky svoje hriechy vyrozprvala.
Janko doktor jej dal kus hruky a rohy skapali. Vykpala sa a uloila do postele.
Napokon sa zabral k princezke a kzal aj tej, aby sa vyspovedala. Princezku zaliali slzy a s
plaom zaala hovori:
Ach, mala som ja jednho milho drahho uitea!
Ledva to vyriekla, tu aj Jankovi to prilo a nemohol ani alej pova. Dal jej kus hruky,
rohy naraz skapali a bola sto rz krajia ako predtm, i v tom okamen poznala Janka, svojho
bvalho uitea. Tu ju poznovu zaliali slzy a zaala ho vemi odpytova. Janko jej vetko
odpustil, posadil ju do kpea a z kpea uloil do postele.
Na to jej dal jeden prok, od ktorho hne usnula a o mal chvku vydala to krdelce. On
ho schytil hne, umyl pekne i zjedol. A s tm v tichom span zanechal princezku. Km tie tak
spali, dal Janko kadej krsne aty prihotovi a potom sa im kzal pekne obliec. Tu najskorej
jeibabu predstavil krovi, potom slku a naostatok princezku. Kr ani skoro nepoznal
svoje diea, tak krsna, tak uteen bola.
Naraz mu ju prisbil aj s pol krovstvom a kzal stroji vek svadbu, na ktor vea pnov
a krov povolali. Ke sa najlepie hostili, Janko vstane hore a zane rozprva vetko, o sa
Created by XMLmind XSL-FO Converter.

s nm dialo. Kde bol, m bol a kto je? Tu aj star kr poznal Janka a objal ho ako vlastn
diea.
Vtom ale vysko spoza stola jeden kr, be k Jankovi a spta sa i ho pozn? Janko sa mu
lepie prizrie a tu pozn svojho brata Macka. Padli si okolo hrdla, vyobjmali sa, vybozkvali
sa a boli radi, e bud takto v susedstve krova.

Sirota
Podal v zbierke Vaeckej neznmy nm pospolit lovek.
Voakedysi boli dvaja udia a nemali len jednho chlapca. Nezadlho umrela tomuto chlapcovi
ma a otec sa oenil a vzal mu macochu. Umrel potom aj otec a chlapec ostal po rodioch
samotn s macochou, a t bola vemi mrchav. Drvila ho ako kysl plnku a jes mu
nedvala. Raz piekla macocha chlieb, upiekla jeden posik; chlapec vzal ten posik a
utiekol s nm pre do jednej pustej hory.
Tam si sadol a plakal, e mu u inie neostva, ako ten posik zjes a potom od hladu
skapa.
Naplakal sa neborik, dobre si oi nevyplakal, potom vstal hore, iel alej, priiel tam k
jednmu pustmu miestu na cintorn.
Sadol si, vzal ten posik a jedol.
Vtom sa otvoril hrob, vyskoil jeden umrlec, sadol si k nemu a ptal si od neho, aby mu dal z
toho, o je. A on mu dal.
Tu mu ten umrlec povie:
Obzrie sa, syn mj, tamto na t hruku, o tam vid, to je tvoje.
Ako sa obzrel, videl tam jeden me visie. I vykriabal sa hore a vzal si ten me. Hrob za
umrlcom sa zatvoril.
Po druh raz si zase sadol a jedol. Vyiel druh z hrobu; i ten si ptal z toho poska; dal i
tomu. Ten sa mu kzal zase na t hruku obzrie, e o tam vid, to mu bude na dobrej
pomoci.
Boli tam jedny husle, i tie si vzal, zatvoril sa i ten druh hrob.
Po tret raz si sadne a je. Tu sa otvor i tret hrob, vysko z neho umrlec a pta si.
Chlapec mu d poska a ten mu tie ke na t hruku sa obzrie. Tam bol teraz kyj, vzal si i
ten, aj tret hrob sa zatvoril.
N uhaj vstal hore a pomyslel si, e on ide sksi tie tri veci. Tak tomu meu rozkzal:
Mj mil me, tni a sekaj!
V tom okamen vetka t hora bola zosekan.

No, to je, poved, dobre!

A me si popratal.
Potom vzal husle. Ako zaal na nich hra, vetka zverina tancovala. I to si skryl. Naposledku
vzal ten kyj a zapichol ho do zeme; hne okolo toho kyja nairoko trva narstla a vye
kolien. I to bolo dobre. A to mesto bolo tam i tie lesy vetko zakliato.
Nealeko bol sala, iel on ta a poklonil sa:
Boe daj astia!
Boe daj i tebe! odpovie baa. Kdee si sa tu vzal?
Priiel som, i by ste ma nevzali do sluby?
A m e by si chcel by, vari a hen honelnkom?
o Boh d, odpovie uhaj, ta by som u aj ovce pozavracal.
Take si len sadni, a tu m erpk urdy na zvdavok!
Prichodil veer. Vetci valasi hrnuli sa do koliby a ten chlapec sa vemi udoval, e t id
dnu. Raz ti mu povie baa, aby si aj on ahol spa.
Ej, poved, valasi pri koiari spvaj a nie v izbe!
Hja, chlape! reie baa, oe ns ty m ui? Ja som chlap a pri koiari sa bojm spa,
len si ty ahni!
uhaj nedajboe poslchnu. ahol si medzi ovce a le; ale nespal, dval pozor. Prde
jedensta hodina, vyjde spoza koiara drak o dvanstich hlavch.
A o ty tu chce, chlape? reie drak.
A o sa ty m starie do toho, ja musm svoje ovce vartova. i sa azda chce so mnou
mera?
A oe by si ty mne bol, ty papuch! Ani na mal prst!
Tu uhaj vytiahne me a povie:
Mj mil me! Tomuto drakovi vetky hlavy i jeho na kusy podrob! I hne v tom
okamen sa tak stalo a z toho draka tak krv tiekla, o by vo mlyne dva kamene utiahla. Ale
uhaj spal na pokoji a do rna.
Na svitan, ke bolo treba ovce doji, postvali valasi a hovorili:
Ba i ozaj po tom chlapcovi dka pamiatka ostala?
A tu chlapcovi ni, iba drak sa val v krvi pred nimi. Od toho asu i to mesto tam nealeko
sa rozvidnilo, tak akoby ho bol rozviazal, a baa nho uhaja vemi rd videl. Vypravili ho
potom s okrukom chleba ovce ps. Tu on, ako si vypustil ovce, iel s nimi na jednu lku,

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

ten kyj vopchal do zeme a tu hne trvy nahualo ovce sa ani nepohli z miesta. On si
sadol k nim, vzal si husle, zaal hra a ovce pred nm tancovali.
Prestal potom hra, vzal si z kapsy okruok chleba a jedol.
Prde k nemu jeden star ediv obrk a pta si. Dal mu kus chleba. Ete si i druh raz ptal
ten obrk od neho, zas mu dal. I tret raz si prosil, nemal u toho chleba, dal mu gro.
No, syn mj, povie obrk, viem, e si sirota, ale ja ti spomem. Vie, ten kr, o je
jeho sala a o sa mu to mesto rozvidnilo, d od radosti hostinu robi a bude svoju dcru
vydva. Nepotrebuje inie, len tamto pod tm dubom hraba, vysko ti tto a bude ma na
sedle trojak aty: raz strieborn, raz zlat a raz slniekov, a ak kedy na seba obleie, tak
bude ma aj srs. Cho potom aj ty na t hostinu, ale sa nedaj zna!
Potom iel uhaj s tmi ovcami domov a jak ich zaali doji, viacej mlieka mali za ten de
ako prv za tri. Baa sa nemohol predva, e kde ten chlapec tie ovce tak napsol. Hne
poslal ku krovi hrudu syra, aby kr videl, e koko im mlieka ovce dvaj. Tu t, o ten syr
nosili, doniesli z mesta chr, e sa tam stroj vek hostina. Kr vraj dal vystavi brnu
vemi uteen, jeho dcra bude sedie v tej brne, a kto k nej na koni dosko a zlat jablko z
jej ruky dostane, ten si ju vezme za enu. A to e u nazajtra vetci pni a krli maj skka.
N valach, ako obyajne, rno vypustil ovce. Ale ke u priiel na lku, hrabal pod dubom a
strieborn tto vyskoil. Tu zapichol kyj naprostred lky, ovce sa okolo po nahknutej trve
psli a on sa obliekol do striebornch iat, po do mesta!
Tu pni a krli u skkali, ale iaden nemohol doskoi. uhaj sa na ttoovi rozbehol a hne
sa dotkol toho jablka a princeznej sa vemi zapil. Popchol ttoa a bol zase na lke. Vrtil
sa s ovcami na koiar ako nie ten.
Na druh raz, ke vyiel s ovcami, zase ich nechal ps sa okolo kyja a sm na zlatom
ttoovi postavil sa v meste pred brnou. Prizeral sa, jak tam pni vyskakovali, ale iaden
oby len do pol brny nedoskoil. Mil uhaj popchne svojho ttoa a hne mal jablko v
hrsti; ale ho ete ani teraz nevzal, len zmizol a ako ani nie ten prihnal ovce domov.
Le krova dcra od iau za zlatm uhajom ochorela. Nikto ju nemohol rozveseli.
A raz poul kr, e tento n uhaj vemi pekne zn hra na husliach. I poslal poho a ten
ako zaal hra, hne t princezn skoila z postele, tak tancovala, a sa dobre priam
nepotrhala. Kr i krovn vemi radi boli, e sa ich dcra tak rozveselila; obdarovali uhaja
a dali ho nasp u v koi zaviez.
Po tret raz sa strojila hostina. Kr u teraz prikzal streli za tm, kto by k jablku doskoil a
hne tam nezastal. uhaj i po tret raz sa tu ustanovil v slniekovch atch. Ani neakal,
km druh bud skka, ale vyskoil a jablko si vzal aj runk, na ktorom boli kvety zlatom
vyvan, aj meno, i rok, kedy sa to stalo. Vtom sa hmla spravila, take ho nevideli; ale
predsa vystrelili za nm a to mu kus nohu oklilo. On si nohu tm runkom okrtil. Vtom
princezn vemi zomdlievala za slniekovm uhajom. Kr si nevedel rady, poslal hne po
toho na ten sala, aby sa razom ustanovil s tmi huslikami.
Len o dobehol uhaj k ovciam, u ho volali. Nebolo sa preoblieka, nu si len kabanicu cez
slniekov aty zahodil, husliky vzal a tak iel pred kra. Iba o raz potiahol smykom, u
princezn skoila z postele a tak skkala, dobre sa vetka nepotrhala. Kr sa zaal smia aj

krovn od velikej radosti. Len tu ako prestane hra, prizrie sa mu lepie princezn a vid mu
na nohe koniec svojho runka.
Ty, poved, kde si ten runk vzal?
A o vs, poved, do toho? Naiel som si na ceste.
Sem ho daj!
Nedm.
Tu, ako ho chcela nasilu vzia a on sa brnil, odhodila sa voliako t kabanica a slniekov
aty sa zligotali. Priam ho poznali, kabanicu musel zhodi zo seba a od tej hodiny boli svoji.
Kr dal ete viu hostinu spravi, a tak ili v radosti velikej a ij a podnes, ak ete ij.
Ak umreli, umreli.
Pn Boh m staros i na siroty.

Zlatn krajina
Podal Jozef Henc z Nitrianskej a neznmy pisate v Zbavnku levoskom; rozprva Pavol
Dobinsk.
Ke som iiel iiel som sm, neviem kde a kade hlbokmi dolinami, vysokmi horami,
rdnymi cestami, stretol som tam jednho starho obrka. Mal hlavu ako rieica a bradu po
kolen.
Kdee, synku, kde? optal sa ma obrk.
Sm neviem; a vy kde?
Ani ja neviem.
No dobre, pjdeme spolu.
Mohol by si dao rozprva!
Ke ja, reku, neviem. Vy ste star, sksen, vy skorej da budete vedie.
No, povaj, budem ti rozprva o Zlatnej krajine.
Povajte aj vy, poviem vm, o som sa od starho obrka nauil.
Bol raz jeden kr, kedy a v ktorej krajine il, to u teraz nikto nevie, dos na tom, e il a bol
vemi bohat a mocn. Okolit krovia veit pokoj s nm urobili, pretoe si jeho moci
odola nikdy netrfali. Mal on krsnych troch synov, z ktorch najmlad bol najkrsnej a
najmdrej, e to a bolo na poudovanie svetu.
Ale mil kr pri tej svojej velikej slve a moci vemi spynel a myslel si, e u ani na nebi
ani na zemi niet vieho pna, ako je on; a pritom veru aj na ud bol vemi zl a ukrutn a s
nikm sa znies nemohol.

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

Raz ti tu prila pokuta za hriechy. I upadol ten kr do smradavej oklivej nemoci, v ktorej
ani spa, ani jes, ani pi, ani oi, ani umrie nemohol. Ba o viac, pre nramn smrad, ktor
od neho vychdzal, iadna iv dua ani len do toho domu pristpi nemohla, v ktorom on
leal. Tak stenal dni a noci sm a sm, ani len t jeho najmil synovia k nemu sa nezblili.
Dos tu nazhali vakovch zeln a liekov, vetko bolo nadarmo. Kad len to hovoril, e
veru niet loveka na svete, o by ho z tej nemoci vytrhol.
Naposledku dali po vetkch krajinch rozhlsi, e ke sa aspo tak lovek njde, o pri
chorom krovi obstoj a len jednu noc vydr, nu mu daj toko zlata, koko sm odvi; a
e keby ho ete dakto vyliei mohol, tomu by pol krovstva pripadlo. Dos tu vakovch
mudrkov prichodilo zo reho sveta, o by sa boli radi zlatom odvili; ale kad hne na
prahu od velikho smradu omdlel, ktor chcel ku chormu vkroi.
V tie asy il kdesi v alekej krajine jeden lovek, ktor mnoho vedel a vetky zelinky a
korienky poznal, aj veliake vdky a olejeky pripravova vedel; ale pre svoju chudobu k
niomu prs nemohol a so enou aj demi biedu trel. Ete ho druh pred krom obalovali,
e je bosork a darmort a tak ortie mu vyiel od kra, aby sa neopovil nikoho v jeho
krajine liei.
Prve, ke mu tento ortie ohlsili, iiel smutn domov cez ulicu a rozmal, o si on u
teraz pone, ke tu pouje vytrubova, e tam a tam jesto tak a tak chor kr a kto by len
pri om jednu noc vydral, nu mu daj toko zlata, koko sm odvi. Toto ti je voda na
mj mlyn pomyslel si n vedomec, zobral svoj iator a po za chrom do alekej
krajiny ku smradavmu krovi.
Natlal sa nebork so enou a demi dos, a napokon priiel doarpan, dotrhan pred brnu
krovskho palca.
Kto si? o si? opta sa ho tu varta.
Tak a tak som, odpovedal smelo, prichodm z alekej krajiny ku vmu krovi. U ja
musm o len t jednu noc s nm vydra.
U viac nebolo treba. Priam ho zaviedli ku krovm synom, t sa mu dali poriadne obliec a
hne iadali, aby sa preukzal. Nebolo mu na to vea treba, len pripravil aksi vdku a natrel
sa ou, hne mohol ku chormu krovi. Ten sa mu nramne zradoval:
Vitaj, poved, lovee, kto si kovek. U toko rokov tu lem a loveka som pri sebe
nevidel!
Tak aj synovia krovi, ke sa tou vdkou natreli, mohli k otcovi pristpi a s nm sa
zhovra. Rados bola v palci velik a prchodziemu odvili naraz tok kruch zlata, kok
sm zavil. U nho statonho chlapa bolo u teraz po biede, ale kr ete stonal. Tu ho u
len prosili a nasubovali mu hory-doly, aby sa poksil chorho aj vyliei.
Jaj, pni moji, odpovedal vedomec, to tak ahkm spsobom nejde. Ja musm naozaj pri
chorom jednu noc spa, a ked to vydrm, potom vm poviem, o myslm.
Mlad krli pristali na tom, dali ete ndhern veeru pripravi a po veeri sa odobral
vedomec ku krovi spa.
Ako pri om spal, prisnilo sa mu, e tam a tam v Zlatnej krajine jesto jedna studnika a e

keby sa chor z nej napil a tou vodou umyl, priam by tak omladol ako dvansron chlapec.
Nemekal on to hne rno krom oznmi a prosil sto rz za odpustenie, e to nestoj v jeho
moci kra vyliei; ale ke chc mlad, aby sa o to poksili, tej vody donies.
To je najmenia staros, preriekol najstar syn, o to sa my hne poksime. Aak, otec,
nemte ni proti tomu, aby som ja iel t Zlatn krajinu vyhada a vm tej vody donies.
Nemm, nemm, stenal star kr, bo by u raz as bol, lebo odi, lebo umrie. Ktor to
z vs vykon, ten bude po mojej smrti vo vetkom pnom.
Tu by u kad z nich bol mal vu do Zlatnej krajiny; ale najstar mal prv prvo a tak otec
toho poslal. Ten si nabral silu peaz, sadol na dobrho koa a poiel, e mu za ptami ni
chru ni vidu nebolo. e vraj, len keby sa pod rokom nevrtil, tak aby ho stredn brat priiel
vyhada.
Dobre i nebrs. Chod tento najstar po irokom svete: po horch, po dolinch, po mestch,
po krajinch a vade sa opytuje na Zlatn krajinu. udia mu vedeli o veliom poveda, ale
ke prila re na Zlatn krajinu, tu kad onemel ako ryba. Bo o tej krajine nebolo chru ani
slychu.
Skedy-neskedy dotiahol potom do jednho vemi vekho a peknho mesta. udoval sa na t
krsu a ndheru, na tie nbytky, o tam videl; ale najvmi sa udoval na tom, e je vetko
preplnen bohatstvom a v celom meste ani ivej due vetko to spalo a driemalo, akoby
ich bol poklal. Sm bol tam iv medzi mtvymi, km nedoiel na druh koniec mesta. Tu
vid tri velik brvn a na nich sedia traja starci staruik: brady a fzy dlh, ediv, e vetky
tie brvn zakrvali.
Boe, daj astia! pozdravil sa im krovi.
Boe, daj aj tebe! odpovedali starci.
Ale moji drah udia, optal sa zase krovi, noe vy mne povedzte, i dobre idem do
Zlatnej krajiny? U som skoro cel svet pochodil a ete som o nej chru nepoul.
Mali by ste dobre s, reie tu najstar z nich, bo u toto nae mesto prislchalo dakedy
do Zlatnej krajiny. Ale i t ete stoj, to my vm poveda nememe. Prve dnes psto
rokov, o sme sa my hrali tu na tchto brvnch ete ako mal deti. Odrazu o sa stalo, to sa
stalo, ale my sme sa ani hn nemohli. Od tch ias sme sa tu ostarali, ako ns vidte a nae
mesto sp a iadna dua sa v om prebra neme. U ich sce mnoho takch ako ste vy
tadiato prelo, ale iadneho sme nevideli nasp s.
U porueno Pnu Bohu, idem aj ja! to povedal krovi, popchol koa a zmizol starcom z
o.
Ide alej, prde na jednu zlatom vykladan hradsk. Hne si pomyslel, e to u iste v Zlatnej
krajine sa nachdza, bo takej cesty ete nikde nevidel. Ale sa bl po nej s, len stranou po
chodnku kral. Tak na polceste prde ku jednmu peknmu stavisku. On si myslel, e to
dky zmok, ale to bol ertov hostinec. Na brne stlo napsan: Kto nem peaz, nech sem
nechod. A pekn hudba zavznievala mu do u. oe by ja peaz nemal? pomyslel si
krovi a vplil zrovna dnu.
Tu ho hne obskoili sluhovia, z koa mu pomohli a do ndhernej paloty uviedli, kde vea
Created by XMLmind XSL-FO Converter.

pnov a paniiek u len na neho akalo. Hne ho schytili do tanca a potom jedenia, pitia bolo
a nazbyt. Nikdy za ivota tak dobre sa nezabval. Navea si ale aj pomyslel, e by u bolo aj
ods. Chce plati a tu ptaj toko, e vari ani jeho otec toko bohatstva nemal.
Ale o myslte, dobr udia, ve som ete len krtky as tu! reie krovi.
Ej krtky, nekrtky, odpovedaj mu, o ns tam do toho? Ke nem m plati, mus tu
s nami osta trebrs do sdneho da.
I tak nedajboe odtia vyjs, musel tam osta a do toho sdneho da.
A tu doma ak utrpen otec najstarieho syna, akaj i netrpezliv bratia. Rok dochod,
pozeraj von kad de, i nejde; rok sa minul, vyzeraj kad hodinu, i je u nie tu. Ale
mohli t takto vyzera ozaj do sdneho da. Naposledku povedaj:
Tam ten u zahynul!
A stredn brat:
Ke zahynul, idem ho ja, aj t vodu vyhada, azdae astnej budem.
Vybere sa tedy! hovoril otec, trebrs sa u obmal, e by i tento druh zahyn mohol.
Ale stredn syn nedal si to dva razy poveda, naplnil kapsu, vzal ostr me, sadol na bystrho
koa, a tmi istmi chodnkami o jeho brat, dostal sa na ten ertov hostinec, odkia
nedajboe viac vyjs; tam i ten sedel, jedol, pil, tancoval, a tak to malo s a do toho
sdneho da.
Doma akaj rok, dochod aj druh a stredn syn neprichod. Chormu otcovi skapanch
synov ani spomen nesmeli, len sa u v tom treom teil pri svojich hroznch mukch a
trapiech. Ale tomuto otcove bolesti pokoja nedali. Konene predstpil pred otca a prosil, aby
ho pustil bratov aj t vodu vyhada.
Akoe a pustm, syn mj drah, hovoril otec, ve si ty najkraj a najmdrej zo
vetkch, a ke teba stratm, neostane mi nikto na svete, kto by ma poteil a krajinu obhjil.
Radej u len tieto muky a o do sdneho da zna budem, akoby som teba mal utrati.
Lene ma vy puste, otec mj! Azdae ja astnej budem a vs aj bratov vyslobodm.
A tak neprestval sa mu prosi, km ho len na cestu nepoehnal. Tu sa krovi ete dal
odmaova a meno aj krajinu si podpsa, skadia je, aby ke sa mu poast tej vody dosta,
ak-tak pamiatku po sebe v tej krajine zanechal. Obraz si do mocnho toku zapravil a tak sa
vybral.
Chodil po mnohch krajinch a vade si jeho krsu na pamiatku zapisovali, e ete takho
krovia nevideli. O Zlatnej krajine dlho niet chru, ale on len ide, ide-let na svojom
ttoovi, km sa nestav pred brnami toho zakliateho mesta. Tu vetko ako dakedy:
bohatstva a dostatku plno, ale udia spia, ani sa nepohn; trasie ich, ale nik sa neprebud. Na
konci mesta prde k trom brvnm a tu traja starci ediv ako predtm, lene im u brady
vetky brvn prikryli, aj do zeme korene pustili.
Boe vm daj astia! poklonil sa krovi.

Boe daj i tebe! odpovedali starci.

Prosm vs, i by ste mi nevedeli voa o Zlatnej krajine poveda? U temer rok za ou
putujem a djs sa jej nemem.
Ej, vieme, krsny krovi, tu my ju u vye psto rokov takto, ako ns vid, strime.
Dakedy sme sa ako mal chlapci na tchto brvnch hrali, ke tu odrazu vetko zmeravelo a
my sme sa alej ani na krok hn nemohli. Vea ich u tadiato do Zlatnej krajiny prelo, ale
iaden sa nevrtil. Len nedvno ete vetkm inom tak dvaja preli, ako si ty, ani t sa
nevrtili. Hybaj aj ty radej nasp, km ete me, lebo sa ani ty nevrti.
Bude, ako Boh d, reie krovi. T dvaja, to boli moji bratia a ja ich musm vyhada.
Zbohom tu zostate!
No chotee s milm Pnom Bohom! odpovedali starci a krovi sa pohol von za brnu.
Ako tu ide, raz vid, e jeden star obrk proti nemu o palici krva. Zastavil sa pri om a
pozdravil sa:
Pn Boh vm daj dobr de, star otec!
Pn Boh daj aj tebe, synak! Kdee si sa zachytil, kde?
Len sem do Zlatnej krajiny, a vy e kde idete?
Len tak, ako vid, po dobrch uoch.
Ej, pokajtee, poved krovi, ve vs ani ja tak naprzdno neprepustm. Vyal z
vrecka dukt a podal mu ho.
No, pokaj e u teraz aj ty, za dobr pomoc zde sa ti dobr rada. iaden nezn lepie o
Zlatnej krajine ako ja, a preto pouj, o ti ja poviem. Prde teraz na zlat cestu, pus sa
smelo po nej! Ale naprostred tej cesty stoj ertov hostinec, v ktorom jesto vetko
napohotove, o si len dua zaiada. Uteen hudba z neho sa ozva a kadho dnu vbi a
koho t nezvbi, toho nasilu ta dnu volaj, alebo vovle. Ale ty sa urob, akoby si ni
nevidel, ni nepoul. A o by a ako srdce dnu ahalo, o by a ako volali, necho! Ak ta
vojde, tam bude s tvojimi bratmi do sdneho da aka; lebo t sa dali ta dnu zvbi a
viacej von nemu.
Na konci zlatej cesty stoj uteen zmok, vojdi do smelo! Uvid tam, o si ete odjakiva
nevidel. Ale sa vemi pritom vetkom nezastavuj! V prvej izbe njde pece chleba na stole,
schovaj si ho dobre, ten sa ti ete zde. V druhej izbe naprostred stola njde kua 1 vna,
aj ten si dobre schovaj, zde sa ti aj ten.
V tretej izbe bude jedna panika na posteli lea, tak, ako ju Pn Boh na svet dal a iste nieto
v celom svete krajej. Ale to ti povedm, ani sa jej nedotkni! Lebo ak sa jej len dotkne, zle
bude s tebou, iba po siedmich rokoch sa na tto ist zlat cestu navrti a druhch sedem sa
minie, podm sa potom zase s ou zde.
Nad jej posteou vis zlat vazliv me, ktor z povy do povy vdy sa vyahuje a
1veledr
Created by XMLmind XSL-FO Converter.

prestrkuje. Ten si ty vezmi a svoj vstr na jeho miesto; to je me, ktorm vetko na svete
preme, len si ho varuj ako oko a ani na span od svojho boku neodp!
Vo tvrtej izbe sa nachod studnika a v nej t najlepia, od vetkch neduhov uzdravujca
voda. Najprv sa sm z nej napi a v nej sa umy, aby ti viac iadna nemoc na svete nekodila a
potom nari aj pre tvojho otca! Ke sa ten z nej napije a umyje, hne ozdravie a omladne,
ako dvansron chlapec.
Smelo me potom obzera t krsu a to zlato v tom zmku, len daj pozor, aby si sa ete
pred dvanstou z neho vrtil. Bo jestli a dvansta hodina v om zastihne, nikdy odtia
nevyjde a t paniku nikto viac neoslobod.
Ke to vetko tak vykon, vr sa na zlat cestu a cho smelo do toho hostinca! Uk
ertom vazliv me a hne vetci ute. Bratov si pojmi so sebou a ponhajte sa k otcovi!
Ale ti zase povedm, aby si na ceste nikdy prv nezaspal ako oni. Bo ti kriatek s vodou
odnmu a vie, e otec tomu prisbil krajinu, kto mu tej vody prinesie. Len cho zbohom a
vetko tak urob, ako som ti kzal.
Dobre vedel star lovek, ako sa m sta, a preto mu ete raz prihrozil, aby sa dobre dral a s
nm sa rozlil. Krovia u len ta ahalo do Zlatnej krajiny. e to bola naozaj Zlatn
krajina, to sa hne ukzalo, bo len pr skokov urobil a u bol na ceste zlatom dldenej. Letel
si po nej na bystrom ttoovi, len sa mu tak zlat prach ponad kril. V okamihnut bol u pri
ertovom hostinci. Spomenul si na bratov, ako t tam musia upie a t mil hudba len tak
ilky v om preberala.
Neche sa vm bi! Neche sa vm pi dnu k nm, ako je tu dobre! ozvali sa hlasy proti
nemu.
U len toko, e ta dnu neobrtil. Ale si spomenul na slov starcove, urobil sa akoby ni
nepoul a previhol ako strela popri ertovom hostinci. On bol prv za toko sto rokov, o
ten hostinec obiiel. Popohnal koa a zabehol ete do veera aleko do tej Zlatnej krajiny a
pred sam zlat mesto a pred zlat zmok. Tu stl jeden pekn strom a okolo neho zelen
lka. Vedel, e teraz dnu neme a e krem neho tam ivej due nieto. Zosadol z koa, pustil
ho do lky a sm sa vyspal dobre a do rna.
Na svite vstal, koa osedlal a jednm cvalom preletel mesto, iba sa na zmockom dvore
zastavil. Tu, pravda, vade krsa, akej dosia nikdy nevdal, ale on sa nemekal, zosadol,
priviazal koa o zlat stp a iel do zmku. Prde do prvej izby, tu mu a oi oslepli od zlata.
Ale on na to nedbal, len ke videl na zlatom stole pece chleba, skryl si ho do vtone2.
Iiel do druhej, tam vetko krajie, ale ani na to nedbal. Vzal tam kua s vnom sprostred
stola a ponhal sa do tretej.
V tretej izbe padol mu do o ten vazliv me, ktor sa neprestajne z povy do povy
postrkoval. Ten si vzal a svoj na jeho miesto stril. Krsna panika pod meom na posteli
leala, a t mu teraz ani na um neprila.
Otvoril tvrt izbu, tam bola t zzran studa, vetka zlatm kamenm vykladan. Napil sa
tej istej vody, umyl sa v nej a hne ovea kraj vyzeral ako prvej a zdal sa tak ahkm, ako
2vtoa, i sn batoa to je poovncka (jgersk) kapsa

oby v povetr poletval. Tam boli aj kriaky napohotove, nabral do jednho tej vody,
zapchal a dobre do vtone ochrnil. Poobzeral potom i alej vetky izby a nateil sa v tom
nesmiernom bohatstve. U sa tastlive poberal von.
Tu ako cez t tretiu izbu prechod, padne mu do o t uteen panika. Zastavil sa, pomyslel
si, e ete slnko nevysoko a asu dos do poludnia, panika sa mu o alej lepie pila a
vyznal, e ete krajej stvory na tom svete nevidel. Pristpil k posteli a zabval sa s ou ako
so ivou.
Raz ale u aj dvansta prichodila. Nevea sa u teraz mekal, ale vzal svoj obraz, poloil ho
tam na jeden zlat stolek, aby dakedy, ke sa t panika prebud, znala, kto tam bol, ak
bol a vyiel von, sadol na koa a tak ho popchol, e ako jasn strela von z mesta vyleteli. Ale
tu zan za nm vrea veliake ohniv potvory, obri, draci; on ale strmo vyletel a pustil sa
behom pre, sm nevedel, v ktor stranu let.
V tom meste a v Zlatnej krajine medzitm vetko udstvo akoby sa zo sna prebudilo,
povstvalo a vetci star sa zobrali na zmok k tej panike a ich krovnej, aby im povedala,
kto ich oslobodil a koho im Boh za kra a jej za mua poslal.
Moji mil, odpovedala im krovn, viem i ja dobre, o v psmach stoj, e ten m by
mojm muom a vam krom, kto ns oslobodil. Le viete, e i ja som tak tuho spala ako
vy, a tak neviem naskrze, kto tu bol a kde sa podel. Ale viete, e i to v psmach stoj, e kto na
spravodliv poludnie z nho mesta uteie, ten ns vyslobod. A tak ten n vyslobodite
nebude tu, ale ete ani neme by aleko. Preto posadajte na kone a bete na vetky strany
sveta ho hada a povedzte mu, e kto je kovek, ruku mu podm a budem jeho enou.
Hne sa t rozbehli na vetky strany irokho sveta, ale veru nho krovia dohoni nebolo
mono. Mal ten ete lepieho ttoa ako tto vetci a nezastavil sa iba kdesi aleko v susednej
krajine pred jednm velikm mestom. Videl u teraz dobre, e zabldil.
Ale, poved si, prve dobre, e som pri meste; idem tunajieho kra navtvi, azdae mi
ten povie, kde mjho otcova krajina le.
I tak sa predstavil krovi. Le tu veru o jeho krajine ni nevedeli poveda, len ho vemi
srdene prijali a nad jeho neslchanou krsou sa udovali. Na uvtanku pripravili velik
hostinu a drah vyberan jedl, akch n krovi nikdy predtm nejedol, li jedno za
druhm na stl, e tomu ani konca-kraja nebolo.
Ale omu sa krovi najvmi udoval, bolo to, e pri tej vetkej hojnosti ani ksok chleba
na stl neprilo. Poal sa nazdva, e tu len pre chudobnch chlieb dria a pni sammi
peienkami sa hostia.
Ale, mysl si, nech psom trva rastie, ke kone vydochn, ja tu pre vs o hlade
neostanem a len sa chcem toho najes, o mne chut.
I zaptal si on ksok chleba, e je on, poved, na tak jedla nezvyknut, a za smidku chleba
zaplat, okovek bud iada.
Brat mj mil, odpovedal mu na to kr, ja by som sm dal za omelinku chleba, o
najdrahie mm a to o by ju moji poddan len ovoa mohli. Ale vid, v mojej krajine bol
dakedy vrch chlebu, a u vye psto rokov, o iadneho chleba sa nerod. Krovn naa,
ktorej som ja len nmestnk, bva v Zlatnej krajine, t mala ma pre nau krajinu pece
Created by XMLmind XSL-FO Converter.

chleba, o by nm naveky dos bolo. Bo tak v psmach stoj, e vtedy sa v naej krajine
chlieb rodi bude, ke ten pece chleba uijeme. Teraz, ke som ju o prosil, dostal som
odpove, e ten pece skapal, a tak u ani nemme ndeju, eby sme sa dakedy doili
chleba.
Tu sa dozvedel n hrdina, o za zzran chlieb on vo svojej vtoni nos a rozpomenul sa,
o mu dakedy starek bol povedal, ale sa nevyzradil.
Teraz mi napad, hovor on, e ja mm ma kdesi vo svojej vtoni voliaky zzran
pece chleba, ktor mi moja matka dala na cestu, e sa mi voakde vemi zde. Preto, ak
chcete, predm vm ho za dvans vozov najdrahch vec a dvans regimentov vojska.
Oj, vane ti dme i viac, len ho sem, aby sme ho aspo ovoali.
Priam sa schopil od stola a priniesol ten pece. Odkrojil si z neho kr, krjali si dvorani do
radu, krjali si vetci a chleba neubvalo. Od tch ias sa zaalo v tej krajine ito rodi a
chleba vdy bolo dos.
Nebavil sa n hrdina dlhie, len km mu tch dvans vozov najdrahmi vecmi naloili a
dvans plukov vojska vystrojili. Chodil potom za dlh as sem i tam s tou svojou chasou, a
raz priiel zase do cudzej krajiny. Kr tej krajiny zavolal pocestnho k obedu. Tu u bolo i
chleba i jediva a do ryhu, ale o najlepieho chybelo pohr vna. Smdn hrdina zaiadal
si ho, e o je ak drah, zaplat za.
Mil brachu, hovor tu kr, ja by som sm dal za kvapku vna, o najdrahieho mm.
Pred asy bola, pravda, tto krajina vrch vnu, ale u vye psto rokov, o sa iadneho
nerod. Krovn Zlatnej krajiny, ktorej som ja nmestnkom, mala pre nau krajinu kua
vnu, z ktorho by nm bolo len okotova a hne by sme mali vna dos. Ale kua vraj
skapal, a tak nm u na ven veky me za vnom ppe rs.
Kee je tak, hovor krovi, to by som vm azda ja spomc mohol. Teraz mi napad,
e mi matka dala na cestu kua zzranho vna, aby som ho len vtedy naal, ke mi
najlepie bude treba. Ak chcete, predm vm ho za dvans vozov najdrahch vec a za
dvans plukov vojska.
Oj, dme, dme, o zaiada, len ho dones!
Tu hne vytiahol z vtone kua a pili z neho, koko vldali a od tch ias v tej krajine
naveky sa vno rodilo.
Mal u teraz n hrdina tyriadvadsa vozov najdrahch vec a tyriadvadsa plukov vojska,
e sa mohol s ktormkovek krom mera. Tak sa pobral alej z krajiny do krajiny, len na
svoju krajinu nijak natrafi nemohol.
Ako tak putuje, prde raz do jednej hory. Tu vid, ako jeden vodca s hstkou vojska utek,
koko im len nohy staili.
Hej, zavol, kdee vm tak ponhlo, kde?
Ani sa nespytuj, odpoved vodca, len utekaj, ak ti ivot mil. Tu za nami rti sa sila
vojakov, o ns premohli a kra nm zajali, pri tch ani vy lepie nepochodte.

Ej ba, vrtee sa len, postavme sa im. Ve vidte, e je i ns sila.

Vodca sa nechcel sprvu vrti, tak sa nepriatea bl. Ale potom len privolil a ponhali sa na
pole bitky. Tun prve toho zajatho kra stna mali. N krovi rozkzal svojim zrovna
na to nepriatesk vojsko udrie.
Strhla sa bitka, a to velik v okamihu bolo kroviovo vojsko do nohy zrban. Ale vtom
on vytrhol vazliv me na nepriateov a ten ich tak sekal, e sa zem triasla, o sa mtve tel
na u vali. Krem samm nepriateskm krom ivot daroval. Ale t zato, e toho
pokojnho kra o ivot pripravi chceli, museli potom veitmi vzni u neho osta. Krovi
si pobral ich krajiny a v nich namiesto seba ustanovil radnkov, a km by sa alebo sm
nenavrtil alebo druhho miesto seba neposlal. Myslel si, e to bud dobr krajiny pre jeho
bratov, ke ich dakedy vynjde. Potom ete u toho pokojnho kra hodovali slvne za tri dni
a tak iel n krovi zase sm krajinu i otca si hada.
Chod zase, koko chod. A sa raz njde na tej zlatej hradskej, kde ten ertov hostinec stl.
Vetko to u in vyzeralo, bo prve sedem rokov minulo, o tadia bol preiel. Ako mu to
aj ten starec bol predpovedal, e len o sedem rokov na t hradsk prde, ak sa len dotkne
zlatej paniky, ale sa predsa upamtal, kde je.
Zrovna popchol pred hostinec. Vesel hudba zaznievala z neho ako pred sedem rokmi a
volanie sa ozvalo:
Po dnu! Po dnu!
Ej, ve ti ho idem na ten ertov tanec, len akaj!
Tak sa ohlsil n hrdina, vytrhol vazliv me a erti, ako ho zazreli, na vetky strany sa
rozpchli a vetko tam nechali. Tak vyslobodil bratov a neslchane mnoho druhch princov a
pnov, o sa boli dakedy ta zamotali, a teraz mu vetci akovali.
I li potom nai traja krovii zrovna do domu a najmlad im vetko vyrozprval, ako sa mu
vodilo, aj to im povedal, kde t vodu m. Len to zamlal, kde je vetko krom a ak krajiny
pre nich pripravil.
Ale ako sa vrav, e za dobr, aby dobr neakal, tak sa aj tu stalo. Star bratia premali
o tom, ako by tohoto najmladieho zo sveta zniesli. Ku koncu si ale povedali:
To nm netreba robi, urob to za ns sm otec. Len my mu t vodu prememe!
Najmlad sce pamtal na rei starcove a dos pozoroval na seba, aby prv nezaspal ako
bratia, ale raz sa tto urobili, ako oby u spali a on naozaj usnul. Tu elmovia vstali, vyali
krah z jeho vtone, vodu do svojich krahov preliali a ten jeho naplnili smradavou vodou z
jednho mora. Ako oby sa ni nebolo prihodilo, li alej a skoro potom prili nealeko
otcovskho zmku.
Braek, povedaj t dvaja, ty si u vea zlho podstpil a iv vodu si vydobyl, cho s
ou popredku do zmku, uzdrav a rozvese nho otca! Ve my hne za tebou prdeme.
I tak, tento najmlad, ni zlho netuiac, predstpil s vodou pred otca. Rados bola nad jeho
nvratom neslchan a ete via, ke krah ukzal. Ale ako sa otec napil smradavice, sto
rz horie ostal, e sa len tak na steny driapal.

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

Tu ale vkroili do chye t dvaja, najmladieho von vybili a velio nevdan, neslchan
pred otcom na neho nacignili a ukradnen vodu ako svoju predvali. Chor otec, ako sa tejto
napil, hne uzdravel, a ako sa ou umyl, tak mlad ostal ako dvansron chlapec.
Tu potom otec tmto dvom vetko uveril a s najmladm ete len teraz bolo zle. Ani ho
nevypoval otec, ale ho priam ako takho svetskho klamra na smr odsdil a hne ho
vypravil s jednm poovnkom3 do hory a dal tajn rozkaz, aby ho tento tam zabil a na dkaz
smrti z neho doniesol oi aj malek.
Poovnk nechtiac musel povnu, priiel ku kroviovi a povedal mu:
Otec ti prikazuje, aby si priam a priam iel so mnou na poovaku a chutn peienku mu
zastrelil. Bo si ho, vraj, hrozne rozhneval a svoju chybu len tak naprav, ke si on z tvojej
diviny chutne poveeria.
Krovi poslchol, popravil si me pri boku a iel. Ako prili do hory, zastrelil on mlad
srnu a poved poovnkovi:
Cho a zanes mjmu otcovi peienku!
Nie tak, reie poovnk, ale vy tu muste duu poloi a ja musm otcovi oi aj malek z
vs zanies na dkaz smrti.
Vid ty, hovor krovi, darmo by si sa aj oddval do ma, lebo ja mm pri boku
vazliv me, ktorm vetko na svete premem. Ale ja viem, e ja toto vetko pretrpie
musm. Preto sa ty navr k otcovi a povie, e si ma zabil. Na dkaz mojej smrti zanesie
mu tamto z toho kopova oi a mj malek tu m!
A pri tch slovch si ho odal.
Potom ale, hovor alej, nesmie pri mojom otcovi osta, aby si mu dko nevyzradil, e ja
ete ijem. Tu m tento list, ute s nm do tej a tej krajiny, tam a prijm za kra a bude mi
tam krajinu spravova, kmkovek sa ja neukem. Tak cho ty zbohom, i ja pjdem, kde ma
dve oi poved.
Ke poovnk priniesol krovi oi aj malek, zarmtil sa tento vemi a najm ke aj
poovnk zmizol, ete ho t vec horie mrzela. Ale synovia mu to vetko skoro z hlavy
vyrazili. Najmlad krovi ale bldil po tch horch, a km nezabldil aleko do jednho
mlyna, kde ho mlynr pre jeho pekn zrast a spsobnos za svojho prijal. Tu on mlynril za
sedem rokov a km nedochodil ten trnsty rok, odkedy zo Zlatnej krajiny odiiel.
Pomee ale u teraz do Zlatnej krajiny, o sa tam za tento cel as robilo. Dlho sa tam ete
na vetky strany vyspytvali, kto by bol ich osloboditeom a kde by sa bol podel, najm ke
o rok mlad krovn krsneho syna porodila. Ale mloo sa dozvedeli.
Ostalo vetko pri starom: Krovn spravovala krajinu a jej syn rstol ako z vody na
poteenie vetkm a bol o de kraj a spsobnej. Vdy sa len vypytoval matky, e kde mu
otec; ale t ho zave s tm odpravila, e sa to dozn, ke v bude.
Raz chlapec, ako chlapec, hral sa s druhmi chlapci na dvore, voa sa medzi sebou poharkali
3jgrom

a z rei do rei nadvali mladmu kroviovi, e ani otca nem. Tento po s plaom k
materi, e mu u teraz mus poveda, kde mu je otec.
Prve vtedy sa ten trnsty rok ku koncu chlil a krovn voa riadila a upratvala v tej
chyi, kde dakedy ako zakliata leala. Tu nala medzi druhmi vecami zatraten obraz svojho
mua a npis pod nm, kto je, odkia je a kedy sa tam bavil u nej v zakliatom zmku. To sa
navlas tak zrovnvalo, ako si ona rtala. Vtom priplil do izby jej syn s plaom, e tak a tak
mu chlapci nadvaj, aby mu u raz povedala, kde mu je otec, e ho on pjde vyhada.
Ach, netreba ti ho u s hada, syn mj, netreba. Vid, tu je jeho obraz, a ty ako o by si
mu z oka vypadol. Tu je aj npis, kto je, odkia je. Poleme poho.
V Zlatnej krajine tento obraz tie mnoho radosti narobil a hne sa vybrali poslovia ta do tej
krajiny, odkia ich oslobodite pochdzal.
Poslovia prili a predstpili pred starho kra:
Najjasnej pane! Tvoj syn bol pred trns rokmi v naej Zlatnej krajine a vyslobodil ns.
Dovo teraz, aby sme sa mu poakovali a aby sa k nm prinavrtil a ku svojej ene, naej
krovnej, a ku svojmu synovi, nmu jedinmu dediovi a kroviovi. Poujeme ale, e
m dvoch synov, poli toho, ktor z nich tam bol.
Star kr dal najstarieho predvola:
i si ty bol v Zlatnej krajine?
Ja, poved, otec mj!
No, ver si sa pekne zadral! enu i syna si si tam nechal! Dkom mi ho stpaj ta a naprav
svoju chybu!
Tu mil krovi zbledol, ale nepovedal ni.
Mlad krovi v tej Zlatnej krajine dal za ten as pripravi zlat hradsk a zlat most a
povedal, e ten bude jeho otcom, kto po tej zlatej hradskej pjde. Na konci dal vartu postavi,
aby kadho kto prde, zastavila.
Tu ten najstar syn krov vybral sa do Zlatnej krajiny a priiel pekne a ku zlatej hradskej,
ale po nej neiel, bo sa bl, e po tej udia nechodili. Priiel aj k varte a t ho zastavila:
Stoj, kto si?
Ja som ten a ten krovi, idem ku vaej krovnej.
To sa hne uke, i si ty ten spravodliv, povedala varta a zavolali krovn i jej syna.
Krovn prila a optala sa:
i si iel po zlatej hradskej?
Neiel.
A preo si neiel?

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

Bl som sa, e druh udia tadia neli.

No, tak si ty len ako druh udia, odpovedal mlad krovi, a nie si mj otec.
Krovn sa prizrela na obraz a ten sa k nemu len trocha podobal. Ete sa ho optala:
A ke si ty bol v mojom zmku, povedz, o si mi vzal?
Ni, poved, len vodu.
No, mil brachu, tak nebudeme svoji. Bo mne ete okrem vody mnoho chba. A i sa smie
tomuto meu naproti postavi?
Vtom vytrhla domnel vazliv me, on sa zakol, padol na kolen a prosil za odpustenie, e
ve to asn musel jeho brat by.
Hne poslali pre toho druhho. Otec sa i tohto opta:
Bol ty si v Zlatnej krajine?
Bol, otec mj!
No, ver si sa pekne zadral! enu i syna si tam nechal. Dkom sa ta poberaj a naprav ete
to, o sa d napravi!
Zmrzli v milom kroviovi kosti, ale ako poslun len iel. Priiel ku zlatej hradskej, neiel
po nej, bo sa bl, e druh po nej nechodili. Mlad krovi hne povedal, e to nebude jeho
otec, bo e by ten t hradsk a ten most nezaanoval a ani mu nevyiel v strety. Krovn
ale vzala me i obraz a vyla. Tento sa u voa viac podobal k obrazu, optala sa teda:
Ke si ty bol v mojom zmku, o si mi vzal?
Ni, poved, len vodu.
Nem pravdu, bo mne ete mnoho chba. Ale povedz, kde sa podel ten kto tu bol, bo tebe
blzky mus by?
To bol, zane pomaliky vykrca, mj brat, ale ten ostal doma nemocn.
Nemocn? hovor krovn, ako len me ten by nemocn, kto raz z mojej vody pil? T
od vetkch neduhov uzdravuje. A smel by si to proti tomuto meu poveda, e je ten
nemocn?
Vytrhla me a ten v strachu na kolen, prosil za odpustenie.
Tu cel Zlatn krajina povstala na nohy, mlad ich krovi zohnal velik vojsko a tak iadali
od starho kra toho najmladieho syna, e jestli im ho priam nevyd, cel krajinu mu
spustoia a zabij ho. Nramn strach povstal v tejto krajine a star kr len teraz banoval, o
si to s najmladm synom urobil.
Nramn strach doletel aj do alekej krajiny, ktor teraz ten poovnk spravoval, o
krovia mal zabi, ale ho nezabil. Ten si pomyslel: U mi teraz ni neurobia, ke aj pravdu
vyjavm. A iel ku krovi a vetko mu vyjavil, ako sa stalo s jeho najmladm synom. Len

to poveda nevedel, kde by sa od tch ias bol podel. Krovi naraz na srdci odahlo.
Len, poved, ako ho u teraz njs?
I to azda tak ak vec nebude, preriekol poovnk. Viete, e je on ten najkraj lovek na
svete. Dajte tedy len to na vetky strany rozhlsi, e kde by sa nachodil tak a tak krsny
uhaj, aby ho priam ku vm doviedli, e dte velik odmenu.
Ako sa tento ohlas po vetkch ktoch rozletel, hne poznal ten mlynr, u ktorho krovi
bval, e to in nebude, ako jeho svojinec, ktorho hadaj. Pekne-krsne ho opojil a tak ku
krovi doviezol. Rados bola ete len teraz velik. Mlynra obdarovali, otec syna vyobjmal
a bratia museli na kolench odpustenie prosi.
Ke ale mlad krovi vyrozumel, v om je vlastne vec, dal pripravi zlat hintov a doho
jelene so zlatmi rohami zapriahnu. Popravil si vazliv me pri boku a tak sa vybral do
Zlatnej krajiny. Ke priiel ku zlatej ceste, zrovna po nej na tch zlatch jeleoch cvlal aj
cez zlat most. Tu ho ale varta zastavila:
Stoj, kto si?
Ja som kr tch a tch krajn!
Mono, poved, e si ty, ale pokaj, to mus naa krovn dosvedi.
Hne tu bola krovn i jej syn, s obrazom aj s meom. Kr bol ete tak pekn a mlad ako
na tom obraze, ale preto sa len optala krovn:
Odkia si, uhaju?
Toho a toho krov syn, tch a tch krajn pnom.
A bol si ty v mojom zmku?
Bol.
Ke si ty bol v mojom zmku, povedz, o si mi vzal?
Zzran pece chleba.
A kde si ho podel?
Tam a tam v tej krajine som ho rozdal. Maj od tch ias chleba dos.
Dobre; a o ete?
Kua vna. Tam som ho dal vypi v tej druhej krajine, maj od tch ias vna nazbyt.
I toto dobre; a o alej?
Vzal som ti vazliv me, o om ty ni nezn a svoj som na jeho miesto poloil.
O tom sa, poved, hne presvedme. ahaj svoj me a br sa!

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

A u dorala krovn svojm meom na neho. Ale ako uhaj ten opravdov, vazliv me
vytiahol, hne krovnej vypadol ten jej z ruky a videla sa by premoenou.
Padla mu do nruia, pribehol aj syn a objmali sa a vtali zadlho, zadlho. Potom pristrojili
velik svadbu, na ktorej i jeho otec i bratia i vetci krli sveta prtomn boli a vetci tomuto
jednmu ven poslunos subovali. Svojich bratov ustanovil v tch premoench krajinch
za krov a sm potom panoval i nad nimi i nad ostatnmi a hdam a podnes kruje, ak
nezomrel a jeho syn na krovstvo nedostpil.
Ale to mi, ha, ten star obrk zabudol dopoveda, ktor z nich u teraz kruje, bo sa nm
cesty prve rozdvojili, a tak ani ja vm to s istotou poveda neviem.

Dlh nos
Podali: z V. Hontu Jn Molitoris; z Gemera Samuel Ormis; rozprva A. H. kultty.
Jeden star kr mal len jednho jedinkho syna a tento bol od dlhieho asu vo vojne. Tu raz
dostane z domu list, e mu otec vemi ochorel a e ak ho chce ete ivho vidie, aby sa
ponhal domov, ako len me. Mil krovi sadol hne na koa a letel de i noc cvalom.
Na astie naiel ete otca pri ivote. Ale bolo vidno, e je u ni z neho. Aj sm kr ctil, e
nepotiahne aleko, leboe zo da na de bol slab a u len ledva-ledva dchal.
V jedno rno zavolal syna, a tu viac u len poepky takto k nemu prehovoril:
Syn mj drah! Vid, v akom som spsobe. Darmo je, musme sa rozli. Ale
chvalabohu, m u svoj rozum. Myslm, e sa i bezo ma bude sprva, ako sa sved. Len
jedno ti ete radm: Svetu nevea ver a maj sa pred nm na pozore, sce a ahko oklame.
Krovstvo ti zanechvam vek, to mdre spravuj, a bude dobre i tebe i poddanm tvojim.
Krem toho ti nechvam ete jeden i nad sam krovstvo v poklad njde ho vo dvore
pod studou. Ten si vezmi a uvaj opatrne!
Viacej nemohol preriec, len rukou kvol a bolo po om.
Mlad kr si otca vemi rd videl a chcel ho ako najslvnejie pochova. Povolal nielen silu
panstva, ale aj okolitch krov a vynaloil vetko svoje bohatstvo, len aby sa m najinak
preukzal.
Ke sa kar roziiel, videl, e je pokladnica przdna, a tu inie nezbvalo, len sa ulapi na
poklad pod studou. Hne dal zohna dvanstich chlapov a rozkzal im kopa. T sa naraz
chytili do roboty a najskorej vyahali vetku vodu. Ale ako zaali kopa, tu sam iv abica:
akany len tak odskakovali a iskry prali.
Len sa do nej! volal kr, a robotnci rbali celou silou, ale ani na pia nemohli prs.
Noe len z chuti, len sa pochlapte, dobre sa vm zaplat! volal jednostajne kr. A t sa dos
usilovali, ale si so abicou poradi nemohli.
Navea domrzelo kra dva sa na t daromn robotu, nechal robotnkov tam a odiiel do
svojej izby. Tu si vakovak myslel: o bude robi, ak by ozaj z toho pokladu nemalo by ni?
A poal u aj ndeju trati, lebo ktoe to vraj slchal pod studou poklad! Tak m alej
myslel, tm viac ho dopaovalo. Hneval sa na otca i sm na seba i na vetok svet. Bol cel
rozkatovan. Ako ialen behal hore-dolu po izbe, a e je nie inak, e si mus koniec spravi.

Vtom sa otvorili dvere a robotnci nes jednu mal ldiku:

Toto sme, poved, v tej abici nali!
Kr vezme do ruky ldiku, obracia ju z boka na bok a vid, e je len zo sprchnivelch
datiiek zbit.
No, ver ti mi to za poklad! povie rozmrzen a hod ju o zem. Ldika sa rozsypala a tu sa
uke jeden metek, jedna palka, jeden opasok a jedno psmo. Kr schyt psmo a ta:
Kto tento meec potrasie, koko len chce, toko sa mu duktov vysype.
alej ani netal, uchytil meec a zaal nad stolom trias. Tu hne bol cel stl duktmi
zasypan. Na to sa obrtil k robotnkom:
No, poved, predsa ste len chlapi, musm sa vm statone odmeni. Drte sem klobky!
A rad radom vetkm pln klobky duktov natriasol. Robotnci sa poakovali pekne a li
svojou cestou.
Kr ostal sm a tal alej:
Kto na tejto palke zapska, koko chce, toko sa mu vojska nastavia; ako si tento opasok
ope, kde si len pomysl, naraz sa tam njde!
On si tie tri veci dobre odloil a bol mu svet!
*
O pr rokov mu prilo na um, e by to dobre bolo, keby sa oenil. Obliekol sa do najkrajch
iat a zapskal na palke. Tu sa hne sila vojska pred nm postavila, a tak po ku
susednmu krovi v ohady.
Ako sa tamten kr dozvedel, e sa k jeho mestu cudzie vojsko val, predesil sa vemi, lebo
na vojnu nebol ani len pomyslel.
oe tu poa? Protivi sa nememe, musme sa, poved, prosi!
Zachytil sa tomu s tm vojskom v strety a s vekou ponenosou sa ho spytoval, e o
iada?
Ni, pane, povie na to mlad kr, ja som priiel k vm v ohady!
Tu po celom meste bola rados neslchan. Domci kr voviedol hosa do svojho zmku a
hne rozkzal pripravi vek hostinu. Jedli, pili a boli vetci vesel. Vohaovi sa vrno
dieva zapilo. Aj mu ho prisbili da.
Bol cel vyteen, a ke sa princezka okolo neho tak pekne fatinovala, od radosti ani to
nevedel, kde mu hlava. Len sa ti on pred ou pochvli, ak on m meec, e koko chce,
toko duktov z neho natrasie. A na to jej ho ete aj ukzal, ako vyzer. Princezke sa to vemi
pilo.
Po kuse prila noc. Kad sa pobralo na odpoinok. Tu, ke u voha dobre spal, prikradla
Created by XMLmind XSL-FO Converter.

sa chytr princezka k jeho atm, duktov meec vzala a na jeho miesto vstrila tam druh.
Rno sa mlad kr odobral a ponhal sa domov hotovi svadbu. Tu mu da bolo treba
vyplca. Vytiahne meec, potrasie, ni. Trasie znovu, potrasie i tret raz, ale dukty len
nechc a nechc pada. Prizrie sa mu lepie a tu vid, e je to nie ten jeho meec. Nahnevan
vytiahne palku, zapska, vojsko stoj v rade a spytuje sa:
o chce, pane?
Pjdeme zas ta, kde sme u raz boli! povedal on.
Vyskoil na koa a letel na ele vojska rovno k susednmu krovi. T sa tam nevedeli
prenaudova, o ho tak nanhle vrtilo a vybehli ho vta. On sa na ich vtanie nevea
obzeral, a zavolal hne:
Mieok mi tu dakto vzal. Kto ho z vs m? Sem s nm, sce vm hne vetkm jaj beda!
no, mil mj, tu si si ho nechal, zatebotala princezka; po len pozrie, u ti je v zlatej
ldike skryt. A mohol si sa o tak neb, ve o si u ma nech, akoby u teba bolo. Vie,
e ti u ma neskape.
Tak sa mu lkala, tak ho zaobchdzala, kmkovek sa len neutil a neodobril.
Bola poznovu hostina a po hostine zbavka. Pri tej zbavke vytiahol mu ktosi z vrecka
palku a tu ho zaali prekra, e i prstienky chod predva, ke tak palku nos?
Veru prstienky, povie on na to, ale ak? Ke chcem, naraz vs vetkch aj s celm
mestom na prach obrtim. Len raz na tejto palke zapskam, hne sa mi tak hrza vojska
prihrnie, o len strach. A o ete doma mm opasok, to je len da! Ke si ho pripravm a
poviem: ,Nech som tam a tam! naraz zaletm, kde chcem.
Princezke viac nebolo treba. Ke zaspal, prikradla sa k jeho atm, palku ukradla a
zaniesla otcovi. Ako tento videl, e je u moc v jeho rukch, hne a zaraz rozkzal vojakom,
aby ho ku posteli priviazali. A ke svitlo, dal ho zo zmku vyvies a z mesta vyiba.
Ke mlad kr videl, o sa s nm rob, dobre tam od hanby nezhorel. Dlho sa potom sem a
tam natlal, a sa predsa raz dostal zase domov. Ale sa hanbil v tomto spsobe svojim uom
pred oi prs a len ako kradky vtiahol sa do zmku. Tu hne zhodil dodriapan aty a
obliekol sa ako kr.
Od tch ias nemal nikdy pokoja. Za tm mecom a za tou palkou ho mrzelo strane, a
ke si pomyslel, ak mu to potupu spravili, naraz sa mu vetka krv zbrila. De i noc si
jednostajne na tom hlavu lmal, ako by sa mohol vypomsti. I len raz veer schyt opasok,
pripe a pomysl si:
Nech som pri toho a toho krovej dcre, e ju zahrdsim, ak mi nevyd moje veci.
Naraz sa naiel pri nej v posteli, lebo si bola prve ahla a ete jej svieca horela. Varta ale
predo dvermi stla. Princezka skrkne, vysko z postele a opasok mu odtrhne. Tu varta
prisko, ulap ho a zavedie pred kra. Kr, ako sa dozvedel, preo ho chytili, kzal ho
hne do najstralivejej a najpevnejej temnice zatvori, a e ho na druh de bud stna.

Ach, Boe mj drah, na som sa ja doil! Bohdaj som vs nikdy nebol videl, vy zbojnci!
hovoril, ke ho u pre viedli.
Zamkli ho a vojaka postavili ku dverm. Kr naskutku rozposlal poslov na vetky strany
pnov vola, e zajtra bud toho a toho kra, preto a preto stna.
Ten vtok v klietke neveselo spieval a len na jedno myslel, ako by sa mohol zo sveta znies.
U, poved, i takto i onakno, skapa musm. Ale aspo oi nebud ps na mojej smrti.
A vtom zaal trepa hlavu o dvere, e si ju rozraz. Bchanie dopoul vojak, o na varte stl.
Ej, nerobe to, nerob, poved, ete sa ti njde pomoc! Ja som dakedy u tvojho otca slil a
dobre mi bolo u neho. Za to by som sa tebe chcel odsli. Vie o? Cho napravo popri
samom mre. Tam njde jednu skalu von tra. T skalu odva a otvor sa ti diera, ktorou
bude mc uskoi.
On iel, ako mu vojak povedal, odvalil skalu a po chvli bol na slobodnom.
Ke sa rno panstvo zaalo schdza, vtedy on u bol za horami, za vodami. Id otvori
temnicu, tu temnica przdna! Kr sa nramne mrzel a divci, ako prili, tak odili.
*
Vyslobodenec priiel do jednej havy. Zmoren a ukonan prevalil sa na zem a chutne si
pospal. Ke sa zobudil, bol lan a obzeral sa, kde by o-to bolo na prehryznutie. Ale okrem
dakoko lieskovcov ni nemohol njs. Dlho sa potom ete motal po tej have, a napokon
priiel na jednu istinu, na ktorej sa ovce psli, a nealeko stla koliba. Rovno zamieril ta.
Ako do koliby priiel, len o sa poklonil: Daj Pn Boh astia! a baa mu zaakoval:
Boe daj i vm! naraz sa sptal, i by sa nenalo da zjes?
Hne bude, srdce moje, len sa posate, povie star baov.
A len o sa obrtila, u ti stlo pred nm jedenia: hruda syra, oval chleba a rpk inice.
Nebolo ho treba vea ponka, najedol sa ako buk. Ke si u trochu aj vydchol, zaakoval
tm dobrm uom a pobral sa alej.
Tu ako tak ide, zase len poal o tej svojej biede prema, a m viac myslel, tm vmi sa
mu hlava mtila. U ani pred sebou dobre nevidel a tak priiel na vrch jednej zpole: pod ou
hlboizn priepas. Tu postoj a hta, hta.
Eh, poved, radej umrie, ako bez mojich vec v takomto posmechu i!
Zakrtil sa do pla a skoil do priepasti, aby sa tam dotrieskal.
Ale ako tak letel, pl sa mu rozprestrie a vietor ho aleko, aleko do jednho hja zaniesol.
Tu sa zachytil na jednom strome, na ktorom plno zrelch fg viselo. Hne si z nich dakoko
odtrhol a chutne zahrzal. Len ti mu tu stran nosisko ako trba nahkne!
No, ve som ja schodil, mysl si, vetko neastie sa na ma val! oe si teraz ponem?
Chcel dolu zs, ale pre dlh nos nemohol. Potom ho len predsa dk vystril dohora a tak sa

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

pomedzi konre pospal na zem.

Tu ho za tmi figami zaalo vemi smdi, dobre sa mu u ppe nechytil. Na astie pouje
nablzku hrkota jarek a naraz sa obrtil v t stranu. Ale oe? Nosisko ho nechcelo
pripusti ku vode. Nu len tak dk bokom si z nej trochu zachlipol.
Eh, ie si, poved, dobr! A haha, u mi je aj nos men.
Zachlipol si ete a dlh nos mu celkom zmizol.
Chvalabohu, zvolal od radosti, toto bude dobr liek pre tch zbojnkov! Pokajte, ve
vm ja vykem!
Natrhal z tch fg, narel z tej vody a vrtil sa ku kolibe. Tu si vyptal od bau aty a po
rovno nezastavil sa len pod krovskou brnou.
o tu chce star? spta sa ho slka.
Figy predvam, povie na to on.
Slka beala s heslom ku krovnej a t sa dala spta, e o prde za ne?
Dvans duktov, odkzal kupec, ale aby mu ich hne doniesla.
Ako dukty mal v kapse, vzal nohy na plece a utekal, ako len vldal.
*
Tie v tom zmku ak jedia, tak jedia tie figy. Len sa raz princezka obozrie na krovn:
Haha, poved, mamo, ak vm nos rastie!
Ba tebe, dievka moja, kok ti nabehol! oe sa to rob? i to nie od tch fg?
Jaj, mamo, zalomila princezka rukama, o to z ns bude, mne je u po sam zem!
A to ist sa stalo aj slke, ktor tie figy niesla a jednu z nich bola prehltla.
Matka s dievkou plakali a nariekali hrozne, a na ten pla doiel sm kr. Ten dal hne
zvolva doktorov z celho sveta, ale iaden nemohol spomc. Rezali z tch nosov, rezali,
ale m viacej rezali, tm vie zase narstli. Tak o bolo robi? Museli len ten posmech
nies a nesmeli sa ani na ulici ukza.
Asi o pol roka, kde sa vezme, tu sa vezme jeden doktor. V iernych atch, s palikou v ruke,
ide si hore mestom.
Pn Boh pomhaj, zavolal cez plot jednej enike, o v zhrade plela. oe tu slcha
novho?
Ach, oe by bolo, povie t ena. Len zle a nedobre; lovek sa vm nesmie ani zasmia.
A preoe to tak? spytuje sa doktor.

Ach nu, poved, tie krovsk obludy dostali dke stran nosy, a ke sa dakto zasmeje,
hne ho ku lapa, lebo sa nazdaj, e sa z tch nosov vysmieva.
A i im nikto nevie pomc? ohlsil sa zase doktor.
o by ich tam porantalo aj s nosmi! Bolo tu, vraj, doktorov o strach, na hrdch
kooch aj so tyrmi paripami, a predsa si nevedeli rady.
No, nech som dobrm, prereie napokon doktor, ja ich vylieim. Len ma chote u kra
ohlsi, dm vm jeden dukt. A naraz jej ho dal.
T beala s radosou a oznmila krovi, e je u nej tak a tak doktor, o sa zaveril, e on
pani krovnej a mladej princezke spome.
Ale je, vraj, nie na koi, len o palike chod.
To je ni, povie na to kr, len by vedel spomc. A kzal ho naskutku privies.
Milho doktora prived, a kr sa ho spta, e i sa d na to? On povedal, e sa d, ale tak,
aby mu chorch celkom pod ruku oddali. A aby ukzal, e sa do veci rozumie, poruil, aby
daktormu z rabov dali z tch fg jednu zjes. Raba priviedli, a ako figu zjedol, hne mu
nahkol nos.
Tento rab, povie doktor, m mlo krvi, aj to len riedkej a slabej, netreba mu ju ochldza.
Na to mu dal jeden glg z tej vody a nos mu naraz odpadol. Vetci sa nad tm zradovali a
najm princezka, e bude zase tak pekn ako predtm.
Vezme teraz slku pred seba.
Toto je u, poved, ostrejia krv, musme ju trocha oslabi, aby mj liek lepie osoil. Sem
korb!
Tu sa musela vyzliec do koele a potom ju za tri dni tm korbom ustavine al. Po troch
doch jej dal z vody za nprstok a nos naraz skapal.
Mil princezka by sa bola rada m skorej s peknm notekom ukza. Ale doktor povie:
Pokaj si ete mlo! a vzal do roboty krovn.
Aby ostr krv oslabla, trpil ju za es dn a za kadm slanou vodou namal. Na siedmy
de jej namoil jazyk tou vodou a vek nos naraz odpadol.
Napokon priiel rad aj na princezku. Aby mlad ohniv krv ochladil, sekal po tunom
msisku za dev dn a zakadm slanou vodou oblieval. U tu i tu a tak omdlievala, ale on
na to ni nedbal, len sekal, ibal zle, nemilosrdne. Pre vek boles nechcela sa da od
iesteho da alej liei. Tu matka okolo nej, teila ju, prehovrala vakovak, aby len ete
trochu potrpela, e sa jej to ahko zahoj a bude dobre vetko, len si sa nosiska zbav. A tak u
len voky-nevoky trpela tie muky.
V ostatn de prosila utrpen princezka, aby u preboha urobil koniec, a zaala subova, e
ke ju vyliei, pjde za neho a daruje mu vek poklady.

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

Ak poklady? sptal sa doktor.

Tak poklady, poved, akch viacej na svete niet!
Tu vyjme zlat ldiku a pod mu meec:
Tento meec je tak, e ke ho potrasiete, bude vm dukty sypa, koko len chcete. Tto
zas palka, ke na nej zapsknete, toko vojska vm privol, koko si len budete iada. A
tento opasok, ke si opete, kde si len pomyslte, naraz ste tam.
A s tm mu podala aj palku aj opasok. Doktor si opasok ope a mocne zaprack. Meec a
palku vlo do neho. A teraz sa postav hrdo a pone vyklada:
Ja som ten kr, ktorho si ty dala metlami von z mesta vyiba. Ja som ten kr, ktorho si
chcela da zoa. Ja som ten lovek, od ktorho ste tie figy pokpili. A ja som ten doktor, o
som vs mohol naraz bez vetkho trpenia vyliei, ale ste t bitku zaslili. Tieto veci boli,
s a bud moje. A tebe za tvoju patn nevernos poram ten dlh nos.
Vtom si pomyslel, aby bol vo svojom zmku i hne sa naiel tam. A od tch ias mu bol zase
svet.

Zlat k
Podal a rozprva Jozef Henc z Nitrianskej.
V istej alekej prealekej krajine bval vemi a vemi bohat grf, ktor by svojimi peazmi
bol mohol aj kra vyplati, a ten mal preuteench troch synov a nadovetko ten najmlad
bol najkraj.
Chlapci rstli ako z vody a otec ich dal vyuova vo veliom, o len me by na svete; o
nevidie dorstli na hodnch mldencov a boli do vetkho hotov. Otec sa vemi teil z nich
a z ich vedomost; tak ich rd mal, e nesmeli ani na krok od neho, kde sa len pohol, vade s
nm by museli. To sa ale synom nevemi pozdvalo, oni ako boli spsobn, tak chceli aj
trocha sveta sksi.
Raz, ke bol otec dobrej vle, predniesli mu svoju iados. Dos ich otec od toho odhovral,
e vak maj dos panstva, e mu len z jednho do druhho chodi; ale synovia ho
neprestvali unva, e vak by takto ani svojmu ueniu chose nevzali a vo svete e ich
dakde me i vie astie obakva.
Tu otec voky-nevoky musel ich pusti, dal im ndhern aty, zbroj a kone pristroji a
nakoniec im povedal, aby si zaiadali, o len chc od neho, e im on to vetko d.
Tu si najstar len tak vrecko vyiadal, o by vdy pln bolo duktov. T vec sa bila aj
strednmu, i ten si len to vyprosil. o si iadali, to hne dostali obidvaja a poskakovali si od
radosti.
Teraz pristpil i ten najmlad a ni inie si neiadal, len tak zlat kik, ktor by sa hodil
brs do akho zmku.
Ej, syn mj, povedal otec, to vea iada. Ale ke je tak, tu ho m, aby sa ti krivda
nestala.

Bratia na to zle-nedobre zazerali, lebo si mysleli, e najmlad mus takto vo svete ndzu
biedu trie a e ete dakde voa pobantuje, a tak i oni pri om neastn bud. I pustili sa s
nm do hdky, e preo si nevyvolil tak, ako oni.
No, ni je z vs, hovoril im otec, ete ste nikde a u sa vadte, ostanete vy len doma.
Mlad brat na to vetkch uspokojil, aby sa oho nebli, e sa on nenarodil na to, aby sa
lakomil na cudzie a e so svojm zlatm kom ete lepie me vyjs na svete, ako oni s
plnmi vreckami.
Tak sa u potom navea vybrali, posadali na kone a ako jasn strely odleteli. Od vekej
radosti, e mu po svete beha, ani nevedeli, kde id. Chodili z krajn do krajn, alekoiroko, e u ani to nevedeli, odkia boli vyli. A medzitm dvaja star sa zriekli, e m
najskvostnejie i bud a kad zo svojho vrecka plati bude, a to preto, aby najmlad m
skorej sa vysekal z peaz, aby sa na nich utisol, a oni potom mohli urobi s nm, o len chc.
I tak sa stalo. o si najmlad sebou vzal, to netrvalo dlho, a ete so zlatm kikom iadno
astie sa mu neprihodilo. Tu v jednom meste musel bratov prosi, aby za neho zaplatili, e
im on to ete vynahrad. Bratia neriekli ni, km v meste boli, len zaplatili; ale ako prili za
mesto do hr, tu sa oborili na neho:
Pouje, ty kuiar, ete sme si doma umienili, e a alebo zabijeme, alebo urobme z teba,
o sami chceme. Teraz si vo, o chce: i smr, i to, aby si nam sluhom bol a nikdy ns
bratmi nepomenoval.
Najmlad si u len toto poslednejie vyvolil, ale s tm doloenm, e ho aj oni nikdy viac za
brata neuznaj. Tak li alej, dvaja star hrdo ako pnovia a najmlad ticho za nimi ako
sluha.
Jeden raz prili do vemi velikho mesta, a tu si t dvaja do najchrenejieho hostinca za
vrchstola zasadli, jedli, pili, hodovali a najmlad sa musel len do jednej malej chyky
utiahnu; jes sce dostval vetko to, o tamt, ale im musel aty isti a kone riadi. Chry
sa rozleteli po meste o ich krse a bohatstve a udia chodili k nim na divky. Ale najviac
obdivovali u len toho najmladieho, trebrs bol len ako sluha obleen.
Hostinsk mal jednu uteen dcru, a t ako tohto najmladieho zazrela, hne si umienila, e
tomu sama bude nosi do jeho chyky jedenia a ku tamtm len slky posielala. Ako mu tak
to jedenie nosila, mlad grf sa pustil s ou do rozprvky a ona s nm. Mlad grf sa vedel
vemi pekne okolo nej obraca a ona mu ete krajie odpovedala. Z rei do rei sa jej priznal,
e je on tie grf a e m tak kik, ktor sa hod brs do akho zmku.
No, ke je tak, povedalo dieva, ja mm jednu kasu a v nej vec vemi drah, ktor na
tomto svete preplaten by neme a ak iaden kr nem; ak mi t kasu s vam kom
otvorte, darujem vm t vec, a to by som nikomu na svete neurobila. Ale o mi vy dte, ke
ju neotvorte, lebo veru do mojej kasne ete dosia iaden k sa nepridal.
Ja ti potom darujem moje grfstvo a tvoj budem na veky.
Dobre, povedalo dieva, a tak stvka stla.
Chytili sa pekne popod pazuchy a ona ho viedla do jednej tajnej izby, kde t kasa stla. K
sa hodil do zmku tak, akoby bol uliaty, a ztvory sa hne odomkli. Hostinskho dcra sa len
Created by XMLmind XSL-FO Converter.

zaudovala, alee bola doho u zaben, vemi sa nedurila, len povedala:

No, o som sbila, to vm dm. Tu mte tento obrus, ten m tak moc, ke mu rozkete,
hne sa prestrie, a pre koko osb chcete, pre toko bude na om zlatch tanierov a jedl od
vmyslu sveta.
Mlad grf sa jej poakoval a sbil, e na u nezabudne. Chcel sa ale presvedi, i je tomu
tak. Zaprel sa sm do svojej chyky a obrusu rozkzal, aby sa prestrel. Hne boli na om
jedl od vmyslu sveta, ak on nikdy predtm nejedol. To mu bolo po vli, najedol sa, a mu
oi navrch ili. Ale aby jeho bratia nezbadali, o m, uviazal si obrus okolo drieku pod koeu
a ual.
Nezadlho sa pobrali mil grfi na aliu cestu. Za mestom si zaal ten najmlad na konku
poskakova a bol omnoho vesel, ako predtm bval, a sa mu tak od radosti lca prekvitali
ako najkrajia rua. Ke ho takto mimo obyaje veselho videli, udovali sa bratia a oslovili
ho:
uje, ty kuiar, o si tak vesel? Ty si musel voao ukradn!
Ah, o by som ukradol, na to som sa nenarodil, ale som vesel, e som zdrav a u som
tok krajiny preiel, a ni zlho sa mi neprihodilo.
Ale bratia na to ni nedali, vetko pri om a na om poprezerali a po koeu, a ke ni
nenali, nu ho len s tm odbavili:
M ty, vraj, astie, e sme ni nenali, lebo by ti veru tesno bolo!
S tm pichli kone ostrohami a leteli ako jasn strela, len sa tak mihotalo za nimi.
Tak prili do druhho mesta. I tu do najvychrenejieho hostinca a to na prv miesta si t
dvaja zasadli a jedli, pili, harovali. Najmladiemu vykzali miesto ako sluhovi kdesi v zadnej
izbe.
Mal tu hostinsk krsnu mlad vagrin, a t ako najmladieho zazrela, hne si umienila
tomuto ako najkrajiemu jedl nosi a ku tamtm len slky posielala. Ako mu tak to jedlo
priniesla a lepie sa naho podvala, zarazila sa nad jeho krsou a zostala naprostred izby
st. Mlad grf na tak veci navykl a spsobn, mal sa hne okolo dievaa a vedel ho
pekne zabva.
Z rei do rei prili aj na to, kto je on, o je on a ak kik so sebou nos. Mil veteka
nemohla sa alej zdra, ale mu vyjavila, e ona m jednu divotvorn vec tak tuho
zamknut, e dvere ku nej nikto neotvor. Grf len to chcel pou, hne sa pustil s ou do
vyjednvaky a sbil jej svoje grfstvo aj seba odda, ak tie dvere neotvor, a ona mu
sbila t vec, ake ich otvor.
Vzali sa pekne popod pazuchy a ona ho viedla ku jednej tajnej pivnici a kzala mu, ke je
tak majster, aby dvere otvoril. K, akoby bol prve len pre tie dvere roben, odomkol
zmky. V celej pivnici nie inie nebolo len jeden zlat pohr, ktor mu ona veda stvky
oddala a riekla:
Toto je tak pohr, e ke mu rozkete, tm najdrahm vnom sa napln a pln bude
naveky, oby kok z neho pili.

uhaj sa jej za vemi pekne poakoval a suboval, e bude hadie svojm asom sa jej
odsli. Potom sa vrtil do svojej izby a pil ako dha a radoval sa z toho, e m o jes a pi
ete lepie ako jeho bratia, ktor museli vemi draho plati a predsa tak nebolo.
Prve bolo trochu popchlo, ke sa nai grfi pre poberali; preto najmlad zapravil zlat
pohr koovi do chvosta a li. Na ceste si tento pohvizdoval a k poskakoval pod nm, e to
bola a rados. Bratia sa zase doho oddali, ale nenali ni, trebrs aj pod sedlom hadali.
Potom prili do tretieho mesta, to bolo tak velik, e mu ani konca ani kraja nebolo. I tu
vyhadali najznamenitej hostinec a ili ako inokde. Ke si najmlad kone poistil a vetko
poupratal, utiahol sa potom do svojej izbiky. Ale kde sa vzala, tu sa vzala za nm krsna
hostinskho dcra, donala mu vyberan jedl a tebotala okolo neho ako lastovika.
Nezadlho boli medzi sebou dvern a vyjavili si vetky tajnosti. Mlad dieva len na tom
kiku sa udovalo a hovorilo, e ono m jednu mal kasniku, ktor ten kik len
neotvor; bo e ten majster, o t kasniku robil, u dvno umrel a povedal jej, e tak
zmek dal na u, o ho nik na svete neotvor. Stvka bola hotov: mldenec jej sbil svoje
grfstvo, ak neotvor, a ona mu ten poklad, o v tej kasnike m, ak ju otvor. Potom ho
vodila po mnohch izbch, a ho priviedla do jednej tajnej izbiky, v ktorej ni nebolo, len
jedna mal kasnika. Mlad grf ju razom otvoril; tu ale dieva pustilo sa do plau. Len tak
ju uspokojil, ke jej sbil, e sa jej po grfsky odmen.
Prve preto, hovorilo dieva, lebo tieto noniky v tej kasni nezaplatia mi vetky
krovstv tohoto sveta. To s, pane, tak noniky, e ke s nimi dakomu ksok iat
odstrihnete, priam sa i pristrihn i uij aty i na ensk, i na chlapa od hlavy do pty, e
trebrs ptoro krovstiev bud hodn.
Tu mlad grf nevedel sa dos naakova tomu dievau, natoko sa obracal okolo neho, a
aj prestalo plaka a prosilo ho, aby na nezabval.
Potom znezadlha vetci traja na cestu sa vystrojili, tento ale bol v ten as najvesel. Myslel
si:
Jes a pi mm, aty mm, peniaze nepotrebujem.
Ke to bratia videli, ako si zo svojej chudoby ni nerob, obrtili vec naopak.
Braek drah, hovorili mu, banujeme, e sme sa s tebou tak aleko pustili, ale azda nm
to odpust. Lebo nm vade dohovraj, e to nenie pekn vec, aby si ty nm ako koi
posluhoval. Preto odteraz budeme ako bratia v jednej spolonosti, vak trebrs peaz nem,
my za teba zaplatme.
Ale brat na tom nepristval:
Ja som vs, poved, nentil k niomu, vy ste ma printili. Ostame my len kad pri
svojom a mal by som sa s vami spoji, radej obrtim a idem domov, nao sa mm darmo po
svete potka.
A s tm chcel aj nasp obrti, ale ho bratia len nahovorili, aby ete naostatok do tej a do tej
krajiny li, e tam m kr vemi krsnu dcru. Tak vo meno boie len li, km neprili ku
tomu krovi.
*
Created by XMLmind XSL-FO Converter.

Tu ich kr vemi vane mal, posadil ich na prv miesta a nevedel sa dos prenadva na ich
bohatstve a na ich peknom dran. Dal ndhern hostinu pripravi a po hostine prehovoril:
Moji mil drah synovia! Vemi ste mi vzcni, ani vm neviem miesta da; ale by ma
najvmi teilo, keby z vs daktor tak astn bol, eby s mojou dcrou v tanci vydral a
tak aty jej vystanovil, o by p krovstiev hodn boli. Ten by ju dostal za enu a s ou
moje cel krovstvo.
Hne bol ten najstar ku vetkmu hotov a pustil sa s mladou kahou do tanca; ale veru
nevydral ani do poltanca, ako oby mu bol dakto nohy podal, prestrel sa na zem.
Za nm iiel stredn a skoro sa naiel tam, kde jeho star brat.
Ten najmlad si u i trfal i nie; ale princezn bola tak krsna a tak sa milo naho
usmievala, e musel aspo oprobova s ou ten jeden tanec. Tancovali oba a mil vec,
kaha temer omdlievala od radosti, e tento najkraj u vydr a za mua sa jej dostane.
Ale tam ert podhodil aksi star babu, ktor vdy oslovovala kahu, aby sa nedala; a
konene, akoby bol i tomuto dakto olova do nh nalial, nevldal alej. Tak vetci traja
jednak kunt preukzali.
Ale tu teraz za t hanbu sd nad nimi drali a odsdili ich ako kadho takho na smr. Len
u ak si smr vyber: i od mea, i od hladu?
i tak, i tak skapa, hovor najmlad; ale ke nm u na vu dvate, vyberieme si len
to poslednejie.
Vetci utovali vrnych mldencov a nadovetko tohto najmladieho. Kaha sa vyslovila,
e viac s nikm tancova nebude, o by sa priam akiv nemala vyda. Ale ten najmlad jej
len tak uchol do ucha, aby sa ni nebla, e ona jeho enou by mus, e si on ete vetko
trfa. Tak sa trocha uspokojila. Le na tento as u nebolo inej porady, len ich vetkch troch
spolu vzali na jednu iernu lo a viedli a za more na jednu sigo a tam ich potom nechali,
aby od hladu zhynuli.
Tm dvom starm len teraz sa otvorili oi, ke videli, do akej klietky sa tu chytili. Bolo po
ich slve! Vreck pln duktmi ni im u platn neboli; bo na tej sigoti ani zelinky, ani
korienka nebolo, ani len muka povetrm nepreletela. Dlho chodili sem i tam, i by nenali
dky spsob, ako by si zachovali ivot; ale sa len lepie o tom presvedili, e tam od hladu a
smdu skapa musia. Po ase im u aj vemi studen hladn vietor do aldkov nakkal a oni
pozerali jeden na druhho vemi milosrdnm okom.
Ale najmlad, ten si z toho vetkho ni nerobil. Ke bol hladn, len sa od nich stratil a
dobre sa napukal a napil a zase hvzdajci k nim sa navrtil.
Sprvu si t dvaja z toho ni nerobili a mysleli si, e to u jeho obyaj veselm by, i ke sa
mu zle vod, a e ve on skoro utchne; ale ke na tret de oni u od hladu a smdu
omdlievali a tento si ete bystro veselo poskakoval, tu sa nemohli alej zdra a zle-nedobre
doho sa oddali, e ako on me tak vesel by, ke oni u od hladu umieraj.
Nu a vy, oe ste nie vesel, riekol im on, ako ste bvali; ve mte vae vreck pln
duktmi?

Hja, oe ti tu dukty spomu, riekli t smutn, ke tu za peniaze ni nekpi?

No ve je to, hatee, vy mudrci, hovoril napokon najmlad. Keby som si i ja tak bol
vyvolil ako vy, teraz by sme vetci tu skapa museli; ale mne mj kik k daomu lepiemu
dopomohol, ako s vae vreck.
Tu im vyrozprval vetko, ako sa mu od poiatku vodilo a o on pri sebe m. A doloil:
Aby ste vedeli, e som ja nie tak ako vy, teraz sa nad vami zutujem.
Tu vytiahol obrus, kzal sa mu prestrie a pohr postavi naprostred obrusa. Hne bolo
jediva a piva dos, e im naposledok a smrdelo. Vesel ivot sa zaal na pustej sigoti a
uhajci aby si hlad urobili, nemajc krem toho druhej roboty, nahali sa po nej.
Za ten as mlad kaha vo dne v noci za tm najmladm plakala a kad de chodila k
moru, aby sa aspo na t sigo podvala, kde jeho kosti leia. Raz ako tak pozer, vid, e sa
t traja tam nahaj. Hne beala otcovi to oznmi; ale ke tento pozeral, bolo zase vetko
ticho. Prehovoril dcru, e sa jej to tak zdalo, o ustavine naho mysl a bolo po vetkom.
Mlad grfovia si len ili na pustej sigoti bez starosti, a ke hlad sm zase od seba
neprichodil, nahali sa hore dolu, aby ho dohonili. Tak pekne-krsne vetky aty na sebe
dodriapali, e u boli len ako onuca. Tu si najmlad pomyslel, aby mal tak aty, ak iaden
kr na svete nem a hne vyal noniky a pristrihol si ich. A t dvaja:
Ej, noe i nm tak aty urob!
Hne ich mali, a to zlat, e sa len tak svietila od nich t sigo vo dne v noci. udia, o okolo
mora chodili, skoro spozorovali ten ligot, o od sigoti ide. Beali to poveda krovi a ten si
hne sadol sm na lo, aby sa presvedil, o je to tam. Tu naiel uhajov erstvch a
zdravch, hne ich pojal so sebou do domu.
Hej, boloe tu radosti, ke mu porozprvali, o s oni za jedni a ak vreck maj a
nadovetko ten najmlad, e m tak moc, o chce, to hne by mus jedenie, pitie,
atstvo. Tu kaha padla najmladiemu okolo hrdla a prosila ho, aby i jej tak aty urobil, o
by najmenej p krovstiev boli hodn. Len o dohovorila, u ju nikto v tch drahch atch
nepoznal, bo ani dobre na u hadie nemohli od vekej iare a lesku. Nato hne kad
krial, aby on bol ich krom. To sa aj stalo a tento najmlad porobil potom vetky poriadky.
Jeho bratia si pokpili za svoje vreck cel krovstv, a ten najstar si musel t vzia, o mu
ten obrus, a stredn t, o mu pohr dala. T noniiarka bola na astie od vekej bosti do
tch ias zomrela.
On sm si pojal krovu dcru, povolali i svojich rodiov na svadbu a bolae ti to potom
svadba! Tri krajiny jedli z divotvornho obrusa a pili z udnho pohra, koko komu aka
bolo; aj kadmu, kto ta priiel, nov aty pristrihli. Potom ale tieto veci do mora hodili, aby
nikto viac tak ma nemohol.
No, po kzni, mil

arodejn krovn
Podva Pavol Kriko.

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

Pred dvnymi asy il jeden bohat a mocn kr. Viac det nemal okrem jednu-jedin dcru
Kvetuu a t u bola na vydaj sca. A e bola aj vemi pekn, prichdzali krovsk synkovia
zo vetkch strn za enu ju pta. Jeden-druh sa i jej i otcovi pozdval a boli by skoro
svadbu urobili, ale matka vravela, e je to jedin dievka a e tak ahko za hockoho nesmie
s, ale len za toho, kto pri Kvetui po tri noci obsp tak, o by mu od boku neskapala. Ete
len teraz sa hrnuli princovia zo vetkch strn pre Kvetuu, lebo sa to kadmu ahk zdalo
po tri noci pri nej obspa. Ale veru iaden to nemohol urobi, le pekne-krsne kad o hlavu
priiel.
Mal tam v susednej krajine jeden kr troch synov, vetci traja by boli radi Kvetuu dostali,
ale ktore pjde prv na vohady? O tom stla kriepka de i noc medzi nimi.
Nu i neviete, povie im naposledok otec, e po starom do mlyna?
A tak sa vybral najprv ten najstar. Ke priiel ku Kvetuinm rodiom, tam sa mu vetko v
strety usmievalo a krovn mu povedala, e sa mu vetko po vli stane, ke len pri jej
dcre po tri noci obsp tak, o by mu neskapala.
Princ vetok naradovan prosil Kvetuu, aby la s nm sa poprechdza a t aj ila. Prechodili
sa po krovskej zhrade a dvali sa na krsne kvietky a Kvetua niekoko z nich odtrhla a
dala ich princovi. Ten bol cel vyteen, a mu tak tvre horeli od radosti. Od kvietkov ili ku
rybnku a tu Kvetua hdzala do rybnka omrviny z chleba a ryby poujc, e nieo do vody
pad, prili a rali.
Tu kde sa vezme, tam sa vezme, prde ku princovi jeden vandrovnk a pta si almun. Ale sa
princ nahneval a naho osotil:
o, poved, ete mi ty do cesty prde, pakuj sa mi z o!
Vandrovnk smutne pozrel na princa a odiiel.
Zo zhrady iel princ aj s princezkou k obedu. Tu ich zase stretol druh vandrovnk a prosil si
nieo od princa. I tohoto nemilobohu odbil a vandrovnk smutno pozeral za odchdzajcim
princom. Pri obede bolo veselo a hostina znamenit. Po obede sadol princ na koa a iiel sa
do poa poprechodi. Tu mu zase do cesty vstpi chudobn vandrovnk a pros pre boie
milosrdenstvo, aby sa zmiloval nad jeho biedou. Ale nahnevan princ ho obrkne:
i som ja tvoj brat, e sa mi takto stavia do cesty? i nevie, e som ja princ? Dkom sa
mi poberaj z o!
S tm popchol koa a ten hybaj cez hory a doly len sa tak za nm prilo a mil vandrovnk
dlho ete smutno pozeral za nm. Princ sa navrtil len neskoro veer do mesta, ahol si ku
Kvetui, a e sa vemi v jazden unavil, hne aj tuho zaspal. Ako sa u tak po polnoci
prebudil, zbadal, e je princezn nie pri om, vstal a nakldol na kozube oha, aby videl, kde
je Kvetua. Lebo si myslel, e sa schovala, aby ho postraila. Hadal, hadal, ale kde ni, tu
ni. Chcel s von, ale dvere boli z tudnu dobre zamknut.
Cez kov dierku sa vari len neprepchala, myslel si a hadal po vetkch ktoch
poznovu. Znovu ni. Naakan ahol si zase do postele, ale nemohol od strachu zaspa.
Na svitan prila mu krovn dobr rno poveda a optala sa ho hne, kde je princezn.
Ke on mlal, krovn sa len zlomysene usmiala a odila. Hne na to prila i Kvetua a

zabvala sa s nm cel de. Pri hran sa jej sptal, kde bola tej noci. Ale ona mu len to
odpovedala, e sama nevie, kam sa podeje kadmu od boku, kto pri nej sp.
Na druh noc uzmyslel si princ, e oka nezatvor. Ale sotva si ahol, hne zaspal a princezn
zmizla. Rno vstpila krovn do chye s tou otzkou, kde Kvetua? Princ dive tam
neskamenel, vyhovral sa, e to u po dobrom neme by, aby mu cez zavren dvere sama
ujs mohla, e mu ju hdam sm parom uchytil.
Krovn sa na to len zasmiala, ale tak divo, e princovi vlasy dupkom na hlave stvali. Cel
de chodil ako na tn, lebo si myslel, e ho u zajtra zotn, a ke priiel veer, chytil
princezn za ruku a umienil si, e cel noc nebude spa. Dlho sa premhal, ale napokon
predsa zamril oi a bol u ako neboh.
K rnu sa prebudil, princezn nebola pri om, chcel u len uteka. Tu dvere i z tudnu i z
tuvon zapret. Zaal ich vylamova, ale sa iba darmo ponamhal, e ako bez seba na zem
klesol. Vtom sa dvere akoby samy od seba vyrazili a dnu vkroila krovn. Ani sa ho
nespytovala, kde mu Kvetua, len sa zasmiala, a princovi kosti v tele mrz prechdzal. Tu v
zfalosti padol pred krovnou na kolen a prosil ju pre vetkch bohov o milos. Ale t ho
odstrila a zamknc za sebou dvere, vyletela von ako striga. O krtky as prili katani, princa
poviazali, pred zmok vyviedli a zoali mu meom hlavu.
Smutn chr sa rozletel po krajinch a doiel a ku princovmu otcovi. Tento sa zarmtil
vemi a toho druhho syna u nechcel pusti ku Kvetui. Ale ke sa trochu vysmtil, pustil
ho na mnoh prosby a ten naradovan letel na koni, iba sa pri Kvetui stavil. Ale mu to
smutne vypadlo, Kvetuu nedostriehol, kam sa ona to podieva, a na tret de ho vetkm
inom tak popratali z tohoto sveta ako jeho starieho brata.
Ke sa aj o tomto chry rozleteli, otec princov bol ete smutnej a o tom u ani pou
nechcel, eby i ten najmlad syn iel Kvetuu pta. Ale otec mienil tak a syn zase inak. Raz
sa bolo prihodilo, e syn s otcom li do zhrady, ale len peky, o priam aj boli krli. Lebo
vtedy ete udia nemali vozy alebo koe, ale len svoje zdrav nohy.
Ako ta prili, kr bol trocha dobrej vle a tu ho syn zaal prosi, aby mu dovolil pre Kvetuu
s. Mal sa ho naprosi, km mu privolil. Ale naposledy ni nemal proti tomu. Hne sa princ
hotovil na cestu.
U bol temer prihotoven, len kapsu bolo treba cez plece prevesi, tu mu voakto klepe na
dvere. Princ otvor a vid, e to jeden vandrovnk stoj predo dvermi a pta si almun. Princ
naraz vytiahol gro a dal mu ho, aby si za kpil, o len chce. Vandrovnk sa pekne
poakoval a prosil princa, aby ho vzal do sluby; e on, poved, voao viacej vie, ako len
kau dcha. Princ mu na to:
No povedz, alebo uk hne, o vie?
Ma, poved vandrovnk, menuj udia Dlhm, lebo ja ke chcem, a do oblakov sa
vytiahnem.
A tu sa hne zaal vyahova a rstol ako z vody, a vyrstol tak, e mu princ u ani hlavy
nevidel, lebo mu bola a hen v oblakoch. Nato sa zase skril na takho, ako bol. Ale potom,
e sa vraj trocha unavil, ahol si, aby si odfkol. Medzitm sa princ zobral do cesty a nechal
Dlhho ako pri tom nepotrebnho doma odfukova.

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

Skedy-neskedy, ke sa u dos naodfukoval a navystieral, prebudil sa Dlh a tu poul, e

princ u dvno odiiel. Tu ti on vyjde predo dvere, vytiahne sa a do oblakov a hybaj ako
vietor do poa; okamihom vetkm zmizol z o, bo tak kral, e na jeden krok desa m
prekroil a to ponad vetky vrchy a rieky.
Ako tak kral, teda ho slnce vemi na hlavu plilo, lebo bol blzko hlavou pri om. Tu si on
ale pomohol, chytil jeden oblak v povetr a dral si ho nad hlavou, aby mu od slnca zaclal.
Ledva urobil voakoko krokov, u princa dohonil. Ten sa len zaudoval, kde sa tu berie a
nao ide. Ale ho Dlh uspokojil, e sa mu on tam dobre zde, lebo e tam veru bude treba
dobre zakraova.
li potom spolu chlp cesty a tu ich stretne zase vandrovnk a pta si od nich dao. Princ mu
hne dal gro a chcel alej s, ale vandrovnk ho zastavil a prosil, aby ho vzal do sluby, e
on veru vie voao viac, ako len chlieb jes.
o tak? optal sa ho princ.
Pane, poved tento, ja vidm o priam na tisc m, aj alej. Preto ma udia volaj
Okatm.
I to je voa, odpovedal princ; ale ke si tak majster, povedz mi, o teraz mj strc rob
v svojej krajine za sklenm morom.
Tu Dlh vzal Okatho na plece a vytiahol sa s nm a do oblakov. Okat sa dval za chvku a
potom povedal Dlhmu, e mu vraj oblaky zaclaj. Tu zane Dlh dcha tak mocne, e sa
stromy na vysokch horch lmali, ako o by arkan ponad ne letel a chvostom ibal.
Nedchal dlho, oblaky sa rozprili a Okat sa kzal Dlhmu skri, bo e u vie, o sa rob v
krajine za sklenm morom.
Ej, poved im tu princ, oe to bol za vietor, ve ma mal aj s koom uchyti?
To som, reie Dlh, len trocha oblaky rozduchoval, aby Okatmu nezavadzali.
No a ty Okat, oe si videl?
Pane, tam sa teraz k vojne hotuj, lebo si istia mee a kr sa prechod medzi nimi aj s
dvoma synmi.
Pravdu si riekol, hovoril princ, po i ty s nami, ale peky, bo tu kone nemme.
O to slab staros, doloil Dlh, len sa sem oba!
Okatho vzal na plecia a princa aj s koom pred seba na ruky, za pol hodinky boli v
susednej krajine u Kvetue.
Star krovn subovala novmu vohaovi hne a hne nevestu, len i to vypln, preo
jeho bratia o hrdlo prili. Ale Kvetua, t zaala od iau plaka, hne ako princa zazrela a
poula, e aj tento vminky vyplni mus. Lebo sa do jeho krsy a po ui vetka zabila.
Princ ju poteoval, e ona mus jeho by a zabval sa s ou po zhrade a okolo rybnka a do
milho veera. Ani nevedeli, ako im de preiel. Veerom, ako si vo svojej izbe sed, klope
voakto na dvere.

Kto tam?
Zase vandrovnk, pta si almun. Princ siahol do vrecka a toliar bol vandrovnkovi na dlani.
akujem, poved tento, za zvdavok. Vezmite ma do sluby!
Vezmem, reie princ, a oe ty zn?
Ja, vrav ten tret, ke chcem, vemi vea zjem a vypijem, preto ma udia menuj
Bruchatm.
I to sa niekedy zde! riekol princ a Bruchat ostal uho.
Veer povedal Okat princovi, aby bezpene len spal, bo e Okat m na to, o sa bude v
chyi robi, sto rz lepie oko, ako ktokovek druh. I spal mil princ bez starosti a Okat
dval pozor, o sa bude robi.
O polnoci videl, ako zlat ruika od princovej postele letela a cez dvere sa prepchala. Hne
zobudil Dlhho a ili spolu von. Vonku vzal Dlh Okatho na plecia a vytiahol sa s nm a do
oblakov. Ke sa Okat na vetky strany poobzeral, teda riekol:
No, braek zlat, len stpaj na vchod slnca a hodne vek kroky rob, lebo je princezka na
sto m aleko.
Dlh pobral nohy na plecia a kral, e sa mu len tak tica parila. Ke u preli tch sto m,
teda videli p a na tom pe vea ru.
V samom prostriedku ale bola t najkrajia zlat ruika, a to bola princezn. Okat ju
odtrhol, sadol zase Dlhmu na plecia a nezadlho boli zase doma. Princa nali u hore, ruiku
mu oddali a on do dobrej stej vle sa s ou nateil.
Kadenhle svitlo, prila krovn a vinujc dobr rno, sptala sa princa, e i dobre spal a
e kde je princezn. Princ jej na to podal ruu a krovn div e sa od zlosti nepukla; ni
nerieknuc odila aj s ruou pre. O krtky as prila aj Kvetua a zase spolu s princom cel
de pekne sa bavili. Veer sa pekne spolu uloili, princ sladko zaspal, ale Okat dobr pozor
dval na vetko. O polnoci videl zlatho vtika cez izbu preletie a kovou dierkou von sa
vymykn. Hne zobudil Dlhho a li spolu von. Okat sadol Dlhmu na plecia a tento a
do oblakov sa s nm vytiahol.
Ke sa Okat poobzeral dokola, hovoril Dlhmu, aby iiel na polnoc, a to chytro, lebo e je
princezn na dvesto m aleko. Dlh kral a robil tak kroky ako naozajn obor, lebo ete
vie, bo on bol ten najv medzi vetkmi obry, o ich len na svete jesto.
O pol hodiny boli v jednom lese, tu lietala zaarovan princezn ako vtik zo stroma na
strom. Stlo to trocha prce, dokia ju chytili, ale naostatok bola Okatmu v hrsti. Ale u bol
veru as, bo u nebolo aleko do svitania. Dlh sa teraz poponhal, take o tvr hodiny u
boli u princa.
Sotva Okat podal princovi vtika, cupla krovn do chye s tou otzkou, kde je Kvetua?
Princ jej podal vtika a tto od hnevu tak zubmi zakrpala, e princovi vlasy dpkom na
hlave stvali.

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

Krovn zase odarovala princezn a poslala ju k princovi. Tu Kvetua len to sa spytovala,

ako on to me urobi, e ju kad rno pri sebe m. Princ jej povedal, aby tomu dala pokoj,
ke sa mu to len dar. Ona sa s tm uspokojila a zase sa prechdzali a zabvali pekne cel
de.
Veer si zase ahli a spali pokojne. Okat ale mal okle otvoren. O polnoci sa stal ust a
hne bolo zase ticho. Len Okat s Dlhm vrzgli dvermi a tuvon zase sa vytiahli a do
oblakov. Tu sa Okat poobzer a riekne:
Len sa chytro skr a cho pre Bruchatho, lebo je princezn veru tristo m aleko na
jednom jazere.
Dlh sa skril a iiel pre Bruchatho. Ke vyiel zase von, vzal Okatho na plecia a
Bruchatho pod pazuchu a hajde! u kral s nimi do reho sveta.
Za poldruhej hodiny prili k tomu jazeru, po ktorom beluk labu plvala a pritom tak pekne
spievala, e sa skoro vetci traja zabudli, o maj robi. Ale to dlho netrvalo: Dlh skoil do
vody, e ju chyt, ale t bola tak hlbok, e mu, o ako vysok bol, iba kka von trala.
Poradili sa teda inak. Bruchat si priahol, zaal chlepta vodu z jazera do seba. Ke sa jej
statone nachleptal, teda sa ukazoval u aj spodok a Okat s Dlhm akali pri stach, aby
labu ke po vode do st pjde, chytili. Skoro by mu bola aj sama labu do hrtana vbehla, ale
pri samch eustiach Okat ju za krdlo zachytil a tak bola ich. Dlh pobral Okatho aj s
labuou na plecia a Bruchatho pod pazuchu a kral cez hory a doly domov.
Ako u tak hodn kus ili, zrazu povie Dlh Bruchatmu:
Ej, braek mj, ale si ty ak!
Na to Bruchat:
Nu pokaj trochu, ve ti ja hne odahm, len si kus odpujem.
Dlh zastal a Bruchat odpul. Ej, ale bola ti to za slina! Cel polia a dediny zatopila, ke na
zem padla. U bol sce trocha ah, ale ete vea rz musel Dlh zasta, dokia Bruchat
vetku vodu vypuval.
Po mnohch krokoch prili domov a bol veru as. Bo krovn prve dvere otvrala a
spytovala sa na Kvetuu. Princ jej podval labu a ona to vidiac, pukla sa od jedu. Ako sa
krovn rozpukla, premenila sa labu na krsnu princezn, padla princovi okolo hrdla a
bozkvajc ho akovala mu za svoje vyslobodenie.
Kvetuin otec ani nevedel, o m robi od velikej radosti. Kzal hne zvolva host na
svadbu, ktor sa mala hne o dva dni vybavova. Princ by bol rd, o by aj rodiia jeho boli
na svadbu prili. Ale t dakoko dn cesty odtia bvali. Posol by nebol ani ta zaiel, km by
sa bola svadba zapoala. I prosil princ Dlhho o pomoc. Dlh mu povedal, aby sa o to
nestaral, e to u jeho robota. Pred samou svadbou sa pobral v nohy a uradovan rodiia boli
o pr hodn tu. Kvetuin otec ich po krovsky privtal a zaala sa rados nad radosti, svadba
nad svadby.
Bolo tu vea pnov, knieat a zemanov. Muzika neprestala hra za celch trns dn, lebo tak
dlho trvala svadba, tak dlho to tam vetko jedlo, pilo a tanilo.

Po hostine iel princ aj s Kvetuou do zhrady na prechdzku. Tu prili k nim traja

vandrovnci a odberali sa pre. Princ ich naskrze nechcel pusti, e ako by to bolo, ke oni s
nm spolu trpeli a teraz vprostred radosti by mali pre ods. Ale oni sa mu nedali zadra, e
oni ete musia aj druhm dobrm uom sli. Podali si ruky na rozlun a odili alej.
Princ ale il dlh asy aj s Kvetuou a ete aj svojim vnukom rozprval o dobrch troch
vandrovnkoch, ktor mu nielen ivot zachovali, ale mu aj ku dobrej ene dopomohli.

Zlat zbok
Podal a rozprva Samuel Reuss
Bol jeden vemi chudobn lovek. Ten mal tri dcry, jednu od druhej krajiu, ale najmladia
bola najpeknejia. Tto tyria udia si pokojne ili a poctive sa ivili.
Raz priiel jeden pn do toho domu a ptal otca, aby mu dajednu z tch jeho dcr dal za enu.
Otec tomu odporoval, a ako takmu neznmemu, ani jednu mu da nechcel.
Ktovie, poved, ak by tam astie nala, i by neobanovala a ja, poved, moje dievky
rd mm a nechcel by som ani jednu zle vyda.
U sa len nebojte, odpovie pn, vaa dievka do dobrch rk prde a druhej roboty ma
nebude, len jedens ch vymeta.
To je sem-tam, odpovie otec, za robotu sa moja dievka hanbi nebude. Ale ja ju predsa na
tento as vyda nechcem.
Ej, odpovie pn, nebutee tak ve dievat na to rast; len mne vy dajte dajednu!
Nu a ktore by ste chceli ma? spta otec.
Ktor mi dte, riekne pn, ja? vybera nebudem.
Nu, reie otec, starie sa skorej vydvaj ako mladie. Vezmite si najstariu!
Tak sa dojednali, dievka pristala a ten cifrovan pn si ju poloil do zlatho koa, od otca a
sestr sa odobrali a li dlho, dlho cez hory a pustatiny, km len neprili do jednho peknho
zmku, v ktorom bolo dvans ch. Tu pn t svoju enu voviedol do zmku, poukazoval jej
vetky chye krsne, uteen a povedal jej:
Tchto jedens ch bude kad de vymeta, ale do tejto dvanstej nikdy nevndi, lebo
by ti to na zl vypadlo.
Mil ena v prv i v druh de jedens ch pekne povymetala a na t dvanstu ani
nepomyslela. Na tret de zase svoju prcu konala a tu ako ku tej dvanstej chyi prila, nu
si pomyslela:
Predsa by ja len rada vedie, o on v tejto chyi m. K, poved, mm. Veru ja ta dnu
aspo kuknem, ve on to nebude vedie.
Vtom otvorila. Tu sud zlata, tam sud striebra, tam zase sud medi a ten tvrt sud pln nohami,
rukami, driekmi a hlavami udskmi. Ni jej tak do o neudrelo ako to zlato. V tom

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

okamen, ako oby ju dao bolo myklo, skoila do tej boky a nabrala tie pln rub zlata.
Jaj, ale o si tu teraz poa? Zosta tam a da sa rozseka to nelo. Po ona do behu,
koko jej len para staila. Raz sa obzrie, tu ti on u zp za ou vol:
Stoj, suka jedna nanihodn!
Hne tam zmeravela.
Nu i tak? poved pn, ja som ako na staton zveril na teba vetko a ty si ma obkradla.
Stpaj naraz nasp!
Chytil ju pod pazuchu a privliekol domov a k tomu tvrtmu sudu, rozsekal ju na kusy a
nohy, ruky, driek, hlavu pokldol do toho suda.
Po nedlhom ase dal pn zapriahnu do zlatho koa a iel zase k tomu otcovi.
Boe daj dobr de! pozdrav sa a reie: Vaa dievka vs dala pekne pozdravi a pros vs,
e keby ste jej druh mladiu dcru poslali, e sa jej samotnej cnie.
Ej, povie otec, oe by sa jej malo cnie. Ve ona m, o jej treba a tu doma moje dievky
si robotu necha nemu a ma tie u treba starho opatri.
Lene jej len kvli urobte, ve viete, ako je to ako od svojich odvyka.
Ozaj urobm? riekne otec. Nemus vetko po jej hlave by. Ke jej dobre, nech sed na
pokoji.
Ale i by ste ozaj tak tvrd boli?
A tak ho pekne krsne zaobiiel ten pn, km len aj t mladiu s nm nepustil. Hne si
vysadli do zlatho koa a li horami, dolinami, a sa aj astlive dostali do zmku.
Teraz si mi u tu, reie pn, stato viac neumkne. Na tvoju sestru sa ani nevypytuj, t
umrela. Ale sa preto ni neboj, tu ti zle nebude. Iniu robotu nem, ako tchto mojich
jedens ch raz do tda povymeta, ostatn ti je vetko po vli. Len, ha, do tej dvanstej
chye ani nenakukne, lebo by si dobre neobstla.
oe bolo robi, neboka dievka len musela prista. Vymetala tch jedens ch a do tej
dvanstej ani nenakukla, a km raz pn voakdesi neodiiel. A ona len na to akala, km
jeho doma nebude.
Akoe by on to, myslela si, len zbadal, e som mu v tej chyi bola, ke ho doma nieto?
A skok! U bola tam. Tu sud zlata, tam sud striebra a tam zase medench peaz a ten
tvrt pln lovemi dy a na vrchu hlava, driek, ruky, nohy z jej sestry!
Ach, poved, o tu robi? U stato ujs musm; ale si aspo zlata naberiem, o mi bude
dos, km budem iv.
A nabrala si ho pln rub.
Potom beala, koko vldala; ale o alej beala, tm sa vmi zajachtala, bo zlato bolo

ak. A tu pn zp za ou obrkne ju:

Stoj, nanihodnica tak a tak! oe ti u ma za pochyba bola, e si ma obkradla a nechala?
Vr sa domov! Tak ju pred sebou do zmku hnal a tam zavliekol do tej dvanstej chye,
zlato odobral, ju na kusy posekal a dy do suda pohdzal.
Nebudem bez pomoci, riekne k sebe raz ten pn. Nieto poriadku v dome, nem kto
povymeta chye a t tretia sestra je veru krsna. Ta idem k nej, azda ju privbim.
I hne dal do zlatho koa zapriahnu a iiel horami dolinami, km nepriiel k tomu otcovi.
Dali vs, poved mu, vae dievky pekne pozdravi, e i by ste t najmladiu k nim
nepustili?
Veru nie, vrav otec, mne je t doma treba. Ja by som sa bez nej ani hn nemohol, tak mi
je ako prav ruka do roboty.
Nu ale ke to nem navdy by, len tak na pr dn. Vidte, tie vae dcry sa tam ani nemaj
komu pochvli, ako im je tam dobre. Rady by sestre vetko poukazova, aby vm potom
mohla poveda, o to tam vetko u ma jesto a ako sa im vod.
Noe, no, povie otec, ke je tak, nedbm. Ale to vm povedm, e len na krtky as vm
ju prepam, o tri dni, aby zase tu bola!
Ke ju u len mal! Posadil ju do zlatho koa a viezli sa horami dolinami za dlh as a do
toho zmku.
Teraz si u tu, riekne jej pn, tvoje sestry pomreli; ale si ty z toho ni nerob, tu m
vetkho dos a druh robotu ma nebude ako tchto jedens ch kad mesiac raz
povymeta. Do dvanstej chye neprobuj vkroi, lebo by sa ti zle povodilo.
Tu krsna dievka sa i vyplakala i utrpila, ale oe bolo robi? U to raz inak nelo, len ona
tam musela osta a tie chye kad mesiac raz vymeta. Ale ona na vetko lep pozor dvala
ako jej sestry. Raz ti jej prilo okom hodi na nohy pnove tu vid, e ich nem ako druh
udia. Prizrie sa lepie, a to ti boli konsk kopyt. Strach ju nadiiel, e ona sama v jednom
zmku s ertom bva.
Ale, pokaj, erte, pomyslela si potom, ve ti ja ete prejdem cez rozum.
Za as mu ete nleite vetko konala a on odiiel z domu, ako na bezpen, e mu t u
vern bude. Len o nohu zo dvier vytiahol, po ona, odomkla t dvanstu chyu. Tu stli i
teraz tie sudy: v prvom zlato, v druhom striebro, v treom me a v tom tvrtom na samom
vrchu dy jej sestr. Mete si pomyslie, e dobre z nh nespadla od strachu. Ale sa ona
skoro opamtala, kde je, o je.
Teraz ja viem, poved, ako moje sestry na skazu prili pri tomto zlate. Ale to ja neurobm,
len na pamiatku sa predsa toho zlata dotknem a jeden zub si pozltim.
Tak aj urobila a od toho asu mala zlat zub. Potom si vzala z klinca troje iat: jedny slnkov,
druh mesiakov a tretie zlat. Zamkla chyu, aty do jednej truhly pokldla, aj sama sa do
nej zatvorila a kzala tej truhle popod zem s, aby ju ten ert nikde na vrchu zeme dohoni a
njs nemohol.

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

Tak v tej truhle za dlh as popod zem utekala a ert vetko zbehal a nikde Zlat Zbok njs
nemohol. Dobre sa od jedu nepukol, ke videl, e mu t predsa prela cez rozum. Tak
rozjedovan pribehol k otcovi, vyklamal i toho do svojho zmku, do tej dvanstej chye ho
zaviedol, tam mu rozsekan tel jeho dievok poukazoval a potom neborka i jeho zrbal a do
suda pokldol.
*
Po dlhej a alekej ceste popod zem prila Zlat Zbok do jednej diery, tam vrchnk truhly
odhodila, sama von vyskoila, truhlu zase dobre zatvorila a z tej diery na svetlo vyla. I
videla tam nealeko jeden uteen zmok. I la do toho zmku tak ako bola, ufan,
zalepen, slubu si pta. Tam sa o tak utu slabo obzerali; ale ke sa vemi prosila, dali
jej naposledok pulky ps.
Otrhan, neriadna chodila dlho za tmi pulkami a aby ju predsa voliako nepoznali, tvr si
kad de hlinou zamazala. Raz jej predsa prilo na pam, e i je ona ete tak pekn, e
oby sa ona videla. Ila ku studnike, poumvala sa a nazrela sa do vody.
Ach, poved, ete som sa nepremenila; ba azda som aj krajia, ako som bola.
Ako sa tak sama sebe pi, tu vid, e mlad princ prve z poovaky proti nej prichod.
Skoro si zase tvr hlinou natrela. Ale u bolo pozde, mlad princ ju zazrel, ak je pekn.
Priiel k nej a pekne sa s ou zhovral. Pri zhovorke poznal, e m aj zlat zbok. Od tch
ias i to na poovaku, i z poovaky domov iel, zave sa pri Zlatom Zbku na paiti
zastavil a dobre sa s ou zabval. To sa ale mladho princovej matke znevidelo, e sa ten pri
tej ufanej pastierke toko zastavuje.
oe sa ty, poved mu raz, s tou cundrou toko zapodieva? i sa to sved na teba?
Ba, hovor princ, koda toho dievaa, e jej dku lepiu slubu v zmku nedte.
Ale tej puhe, riekne matka, i by hodn bola, ve je hnusnejia od hocktorej obrky.
Aspo, riekne princ, by mohla dao i. Mne sa vid, e je ikovn.
Ete i! riekne matka, oe sa ti snva, ba odbi ju treba, eby sa mi t hnusota tu popod
oi neplietla.
Ani neakala, o princ na to povie, len po von medzi ea, vybila ju von zo sluby.
Zlat Zbok zo zmku rovno ku svojej truhle la, do truhly sa poloila, vrchnkom zakryla a
kzala sa popod zem rozva. Nezadlho prila popod jeden vrch zase na otvoren kraj a tam
bolo jedno mesto. V tom meste si najala hospodu a ila druhm uom za peniaze a tak sa
poctive a statone ivila.
Raz sa oznamovalo, e v tom meste bude tanec a e kadmu bude slobodno na ten tanec s,
kto sa pekne priobleie. Zlatmu Zbku to bolo po vli.
Pokaj, poved, ve sa ja uvidm, i tam dajedna tak pekne bude obleen ako ja. Len
ktor aty si najprv mm vzia?
Htala za chvku a potom sa uzmyslela, e si len tie zlat obleie. Aj tak sa pekne

vyumvala, zaesala, pricpkala do tch zlatch iat a tala na ten tanec.

Na ten tanec bol priiel aj mlad princ. Ten ani svojim oiam sprvu veri nechcel, ke ju tak
pricpkan najkrajiu medzi vetkmi tam videl. Ale ako jej zlat zbok zazrel, hne sa so
vetkm presvedil, e je veru ona sama. Cel veer sa iba okolo nej mal, s ou tancoval a do
dobrej vle sa zabval. O polnoci ani nevedel, kde sa mu z o podela, tak umkla, akoby jej
ani nebolo bvalo. Mlad princ od tch ias u iba na u myslel a na vetky strany sa dal
vyzvedova, kto by o nej znal, ale sa ni prezvedie nemohol.
Na astie sa trafil v tom meste i druh tanec. Panstva sa nahrnulo zo vetkch strn, priiel i
princ, ustanovila sa i Zlat Zbok v mesiaikovch atch. Princovi sa len tak zaiskrilo v
oiach, ke Zlat Zbok v tch atch zazrel. Priskoil k nej a dovtedy sa okolo nej obracal,
km jej pekne-krsne nevypovedal, o chce.
Mj drah Zlat Zbok, neodahuje sa ty tak odo ma, hovoril jej. Ma mi u umrela, ja
som sm sebe pnom, ty u teraz mus moja by.
Zlat Zbok na to pristala a on ju hne tam pred vetkmi objal a za svoju enu vyhlsil.
Rno li do princovho zmku, Zlat Zbok si tie najkrajie slniekov aty obliekla a dala sa
v nich s princom zosobi. Od tch ias ili spolu astne a vemi sa radi videli.
Ale to aj vek bos dakedy zakod. Raz ti Zlat Zbok krjala s vemi ostrm noom
chlieb; princ ju vtom objal a vo vekej bosti n nevidel vemi tuho ju k sebe pritisol
a na ten n nevedomky sa preklal spadol na zem a Zlat Zbok od aku omdlela aj duu
pustila.
Tak ha, vetkmu na svete bva koniec, i tejto rozprvke u je koniec.

O veternom krovi
Podal: Daniel Bodick z Liptova, rozprva Janko Botto.
Jeden kr kdesi kedysi mal jednho syna a jedno dievatko. Bol to za prik: uhaj ako slnce
a dieva ako zora! Mal sa na om star otec tei, mal sa na om cel svet dva, ke sa ruka
v ruke brat so sestrou po zhrade prechodili.
Raz ale, ako sa kr s tou jeho dcrou za mestom voz, preva: zafu vietor a princezn z
koa zmizla. Kr dva sa, pozer na vetky strany, ale o nej ani chru; rozpole okolo svojich
sluhov po celej krajine, t hadaj hadaj ako ihlu, ale nikde ni! Vtedy sa len kr pustil
do nariekania, do alovania!
Ach, apko mj! prereie jeho syn k nemu, ktormu tie nebolo ahie okolo srdca,
nesme sa tak, nesm, netra ndeju. Idem ju ja ete hada a Pn Boh d, e ju njdem.
Kr poehnal svojho syna a vypravil dobre ozbrojenho vo meno boie.
Ide on cez vky, cez doliny, vol, spytuje sa a o sestre nikde ani chru ani aku. Ako tak
chod horami, dolinami sem i tam, prde raz k jednmu jazeru, kde sa kde kaiek pachtal.
Strhne flintu z pleca a namieri do tej najvej. Vtom:
Hop, uhaj, hop! Nestrieaj do ma, ver ti budem na dobrej pomoci! zavol t kaka na.
Viem, kde ide, dobre ide; tvoja sestra na veternom zmku!
Created by XMLmind XSL-FO Converter.

On zadiven zakva flintu na plece a ide alej. Onedlho nadiiel k jednmu vekmu
kopencu mravcov, prve mu boli v ceste, a on sa zastav a zane palicou do neho picha.
Mravce sa zan hemi, a raz vyjde vek s krdlami a povie mu:
Nebraj mj palc, nebraj, ve ti je nie v ceste. Obdi ho napravo, budem ti na dobrej
pomoci.
Mil krovi sa len usmial nad touto reou a nechal kopec v pokoji. Tu raz zase prde do
jednej havy. Tak sa zamotal, e neznal u ani sem ani tam. Prve skade by sa bol mohol
vytiahnu, tam mu zavadzal jeden such pe a ten bol plnuik pln velami. Vytiahne
abu, e ho ide vya. Tu, ako raz zaal, vyjde von krovn:
Nerbaj, ve ti je mj dom nie v ceste; obdi ho len napravo a ja ti budem na dobrej
pomoci.
Poslchol ju, nechal tak ten pe a kliesnil si alej cestu.
Ako sa raz preal cez t htinu, vid pred sebou na holom vku jeden vysok zmok:
No, chvalabohu, predsa som raz u tu! a pust sa hore vkom.
Ale tu bolo ete to najhorie; tak vietor fkal dolu, e sa vo tvornoky akosi po psote len
mohol hore dosta. Prde do zmku, klope ni. Ide do izby jednej, druhej, tu ani ivej
due. Iba hen v tej tretej njde pna vagra, ako si von oblokom hvzda. Ako Vetern kr
prchodzieho zazrel, hne sa obrtil k nemu:
Vitaj, poved, vagre mj dobr, vitaj!
Tento ale hne len prikroil k veci a ptal si svoju ukraden sestru nasp.
Ej, poved, ak si ty chytr, vagre! Pokaj si mlo! Teraz si v mojej moci.
Vtom ho pojal so sebou na breh mora, stiahol si z palca prste a zahodil ho do prostriedku:
Teraz ak mi ten prste do rna donesie, tak ti ju vydm, ak nie, pjde, odkia si priiel.
Mil krovi len zmrzol od strachu a nepovedal ni. Kr vetrov ho so smiechom tam nechal
a len to doloil, e sa na rno uvidia.
Tak on tam chod, chod okolo toho mora ako umuen. Tu zrazu prilet k nemu jedna kaka:
Ej, poved, braek, ty si mne ivot daroval. Ni sa ty nesm, len si ty ahni spa a ja ten
prste donesiem.
Na svitan sa zobud a vid si u prste na palci. Ako sa tak te, pritrieli k nemu ten jeho
hlavn vagor:
No, poved, o je, ako je, kde prste?
Tu je! uke mu ho princ.
Tak dobre, no, ale ete jedno; poe ty so mnou, vagrk drah!

Zaviedol ho na t najvyiu zmock veu, vyniesol so sebou kilo maku a stade dolu vetrom
rozsypal.
Hae, ke mi do rna tento mak pozbiera, tak si slobodn aj s ou!
Smutn princ pozer dookola na ten rozsiaty mak a vzdychlo sa mu. Vtom, kde sa vezme, tu
sa vezme ten krdlat mravec a povie mu:
Ni sa ty netrp, cho, ahni si, ve ti my to do rna vetko pozbierame!
Vtedy princovi troka odahlo, a iel spa v dobrej ndeji. Rno, ke priiel Vetern kr, u
bol mak vetok do jednho vynosen.
Dobre, no, teda vagre, ke si ty tak hodn chlap, tak si ju len maj; ale si ju medzi
dvanstimi panikami mus pozna.
No, to by bol za brata, oby si sestru nepoznal, pomyslel si krovi, daj ti mi Boe!
Len ke mu ich predstav, tu vetkch dvans ako jedna, kad sa na jednak usmieva a
hovor:
Vitaj, braek, vitaj!
Vtedy sa mu zaalo meni pred oami, vtedy len zbadal, e je na ade.
Ako tak dum, prilet jedna vela a poepne mu do ucha:
Pouje, braek, ni sa neboj! Na ktor si sadnem, to je sestra tvoja.
Zaradovan pozeral, kde si vielka sadne, a ke videl, na ktorej sed, iiel k nej a objal ju
hovoriac:
Tto mi je sestra moja!
A oni sa aj nedali dlho ponka li z radosti ku svojmu zarmtenmu otcovi. Vtedy sa otec
ete len poteil, ke ich zazrel ako si id ruka v ruke brat so stratenou sestrou vtedy sa
ete len mal na o dva ry svet!

urienka a Atalienka
Podal a rozprva Jozef Bella z Liptova.
Bola raz jedna dedov a jeden star dedo. Dedov si bola ukradla dievatko, ktor sa volalo
Atalienka a ktor veliakemu strignstvu vyuila. Dieva bolo hodn a starej po ruke, e sa
so vetkm len na spoahn mohla. Tu star sa zaala z jej starho vysmieva, e ona m
dieva a on ni a e je on chlap a ona len ena.
Starho to doplilo, ukradol si aj on chlapca, ktormu meno bolo urienka. Hne ho zaali
cibri1 a na veliako kopyto vybja; ale vraj, nebude zo psa slanina i urienka bol do toho
sprost ako tk a nemohol sa iadnemu strignstvu vyui. Mal sa o napova za to aj s
jeho dedom, e ho neborka neraz slzy zaliali, ke star zapoala dudra, a dedo tie homral
1cvii
Created by XMLmind XSL-FO Converter.

v tak as sebe pod nos na star i na urienku.

Star, nie e by sa bola polepila, le sa stvala zo da na de horou na urienku. Raz ti tu
musel pakova pred ou do roboty.
Pova, ty hupk, osotila sa na neho, ak mi tamto t horu do veera vetku z korea
nevytrh, nu si syn smrti!
urienka odiiel do hory, ale nemohol ani korienka vytrhn. Sadol si a plakal.
Onedlho mu prila Atalienka s obedom. Ke ho videla, e tak plae, optala sa ho, e o mu
je.
Ach, akoe by ja neplakal, hovoril on, ke mi dedov prikzala cel tto horu vytrha a ja
nemem ani korenek. Akoe sa ja pred tou na veer obstojm? Ma t zmrni.
Neboj sa ni, urienka, odpovedalo dieva; ak mi prisbi, e ma ani v ast ani v
neast neopust, ja ti spomem.
Ach, dua moja zlat, vetko ti subujem, len ma ratuj!
No ke je tak, sadni si a jedz!
Km sa urienka najedol, vytrhala Atalienka cel horu a potom odila. Veer priiel aj
urienka domov a star hne proti nemu:
No, i si vytrhal?
Vytrhal a do ostatnho korienka, pochvlil sa urienka.
Ale to bolo prve, o sa starej nepilo. Zaala omra, kriky robi, cel dom na nohy
pozhala, e ve ona vie, o sa za jej chrbtom rob, e urienka s Atalienkou ertov pcha
tak sa durila a vykrikovala, ete i ke si spa ahla, a km len neusnula.
Na druh de poslala zase urienku s vekm vrecom do hory, aby pln mch nalapal, a ak
nie, e ho zmrni.
urienka odiiel do hory, ale ni nemohol lapi, len si u sadol a plakal. Vtom ale prila
Atalienka s obedom, pekne si pohladkala utrpenho urienku a optala sa ho, e i jej chce
osta vernm v ast i v neast.
Chcem, dua moja zlat, chcem; len ma nedaj starej zabi.
Tu mu podala obed, a km sa on najedol, nalapala pln vrece mch. Ale ke urienka veer s
muchami sa vrtil, vtedy sa strhla ete len v dome brka. Star ani zaspa nemohla od zlosti;
a do polnoci dudrala, e urienka s Atalienkou ertov pcha.
Na tret de poslali urienku do mlyna, eby tie muchy zomlel a na veer mku z nich
doniesol. Mlynra mu ale nechceli da kamene zakrvavi; sadol si zase a plakal. Prila
Atalienka s obedom.
No, urienka, i mi ete aj po tret raz sbi, e ma ani v ast ani v neast nezanech?

Subujem ti, subujem vetko, len ma ratuj!

Alee si dobre pamtaj, o si mi teraz sbil! povedala naostatok Atalienka a podala mu
obed.
Km sa on najedol, pomlela Atalienka vetky muchy. Teraz mu ale hovorila:
Nemysli si, e u teraz so vetkm such obde. Star vetko vie, o sa rob, a ona a chce v
peci upiec a zjes. Ale ak mi vern ostane a ma sebou pojme, ja ti pomem von z
klietky. Naveer a star ulo spa, ako o by ni nebolo. Ja budem taniere po veeri
umva, a ke prv raz brnknem taniermi, ty sa prebu, na druh brnknutie vsta hore a na
tretie vysko von oblokom a uteieme pre.
S tm sa Atalienka pre pobrala a urienka veer priniesol mku a v strachu ju oddval
starej, e sa len tak triasol ako osika. Star zase zaala hubova, e Atalienka so urienkom
ertov pcha. Potom mu ale pekne dala veeru a on si ahol spa. Star dedo musel medzitm
pec kri, a ke sa vykri, mal dedov zobudi. Atalienka mu ale doniesla mocnho vna, od
ktorho zaspal pred pecou na lavici, take mu i ohreblo zhorelo a on ni nevedel. Za ten as
umvala tie taniere, a ke tret raz nimi brnkla, u urienka von oblokom vyskoil. Atalienka
napuvala do vetkch ktov sln, pobrala striacie boty a vesl a tak utekali.
K rnu sa star prebudila zo spania a zaala vola:
Atalienka, pozri, i je u pec vykren!
Tu odpovedala slina z prvho kta:
Priam, len sa obleiem!
O chvu zase sa star ozvala a slina jej odpovedala, e hne. Ale to star domrzelo, skoila
sama z postele a tu chya przdna, star chrpe na lavici a v peci pohaslo.
Vtedy sa star za rozum lapila, zdurila starho, dobre sa naho vyvadila, aj papekom ho ubila
a tak vypravila za utekajcimi.
Star vzal boty, o im ete dakde v kte boli ostali, a zakraoval v nich statone, bo na kad
krok jednu mu zakroil. Ako ho Atalienka zbadala, urobila sa ona na ruu a urienku
premenila na t. Star im nemohol ni urobi, vrtil sa domov.
Pakuj sa mi ete raz za nimi! osotila sa star na neho a voky-nevoky musel cvla v
botch za nimi, ale u teraz v takch, o v nich odrazu na dve mle zakroil. Ako ho za sebou
zbadali, premenili sa mu: ona v kostol a on na kaza.
Zase im nemohol ni vykza, namrzen sa vrtil domov a povedal ene, aby si sama la za
nimi, ke je tak mastrovkya.
Ve ja aj tajdem, aby si vedel a dovediem ich, hovorila star, sadla na ometlo a letela v
ervenom oblaku za nimi.
Ale ako ich u dohala, urobili sa on v Dunaj a ona v kaku. Dedov chcela Dunaj vychlpa
a tak i kaku chyti, ale ako chlpala, teda sa rozpukla a bolo po nej.

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

urienka a Atalienka premenili sa zase ako predtm boli a li u teraz smelo alej, a km
neprili tam, kde urienkovi rodiia bvali, a to boli krli. urienka povedal Atalienke, aby
len tuvon ostala, e ju on potom dnu uvedie, ke rozpovie svojim rodiom vetko, ako sa
stalo.
Ale urienka zabudol na Atalienku. Onedlho mu bolo veselie s druhou. Ako hostia von zo
zmku vychdzali, videli tam na strome pri studni jednu krsnu paniku.
Zavolali ju dnu a posadili za stl. Ako prila a za stl si sadla, vytiahla zlat katuku z
vrecka, v ktorej sa dva holbky pojmali a vravela:
Tak, tak holbky ako urienka s Atalienkou!
Tu urienka svoju Atalienku v nej poznal, vzal si ju za enu a t druh mladuchu pre poslal.
ili potom pekne spolu ako dva holbky, km neumreli2.

Tri holbky
Podali: Samuel Ormis, August Horislav kultty a Pavol Dobinsk z Gemera; rozprva
Janko Botto.
Bola raz jedna sirota sirota vera, lebo nemala u nikoho na svete krem otca. A viete,
dieva, o m aj dobrho otca, predsa je bez matky len sirota. Naa sirota bola hodn
dievatko: krsno ako kvet, dobr ako med, tichuk ako muka a do roboty ako sre. Ona
riadila cel hospodrstvo ako len mohla, ale otec jej ve len hovoril:
Diea moje, nedm sa ja tebe takto za mladi mordova s tokou prcou, oenm sa a dvom
2Men hlavnch osb tejto poviestky znej aj takto: urina pn kr a tolienka.
Patrne je toto len varianta tej Radz a udmila (zv. I., str. 38 v tomto vydan II. zvzok, str. 93). Ale to je prve, o sme pred
zapomenutm zachova chceli. Jes ete dve zanmav rozprvky tohoto obsahu, ktor tu v krtkosti podvame.
Jedna je tto:
Jednmu krovi skapalo dieva, ke ho po mori z jednho zmku do druhho prevali. To dieva vyhodila aj s kolskou brka na druh
morsk breh, tam ho div udia nali, chceli ho najprv zjes, ale e sa im to diea pekne usmialo, prijali ho za svoje, vychovali a arodejstvu
vyuili. Ten kr prijal potom bratovho syna za svojho, a tento ke odrstol, iel si sesternicu hada. I jeho vyhodila brka na druh breh k
tm divm uom. Tto ho v klietke kmili a chceli upiec. Dieva ho skoro ako bratranca poznalo a ulo s nm. Star ich nahal. Ale
dieva bolo vzalo so sebou arodejn palicu, a ke star v stokrokovch botch z volacej koe za nimi dochodil, premenilo bratranca na
ito a seba na nicu. Po druh raz vzal star boty, o v nich dvesto krokov odrazu zakroil. Dieva sa premenilo v lku a uhaj v kosca. Po
tret raz letela star za nimi. Oni medzitm doli k jednej rieke, popri ktorej hore idc dostali sa ku krovskej zhrade. Tu ich star u
dohala. Skoro premenilo dieva svojho bratranca na voav strom, samo sa urobilo velou a arodejn palicu ukrylo. Star prila a do
zhrady a unaven, vypoten sadla si pod ten strom. Vela do tch ias dodievala do jej spotenej tvre, a km namrzen neodila pre.
Hne zatm iel tadia vandrovnk, videl arovn palicu v krku a vzal sebou. Neborka vela nemohla ani strom ani seba bez tejto palice
odklia, nu len okolo neho ustavine obletvala. Raz sa prechodil kr po tej zhrade a odlomil si halzku z toho voavho stromu. Tiekla
krv z neho. Hne si dal zvola vetkch hdaov a hdaky, o by to bolo za stroma. Jedna vetica to uhdla a povedala krovi, e sa ten
strom len tak odkaje, ke sa dovol tm dvom spolu zobra, o s tam zakliati a prijme ich za svojich. Kr sprvu nechcel, bo myslel ete
na straten deti. Naposledok ale privolil a jeho dcra aj s vnukom sa odkliali a boli svoji.
Druh rozprvka takto je:
Jeden krovk sa vybral do sveta. Priiel do zakliatych hr, kde v jednom domeku matku s dcrou pri oblku vyva naiel. Matka bola
strigou a dala mu najprv elezn, potom meden a naostatok zlat horu obyajnou sekerou rba. Dieva mu nosilo jes a zakadm zrbalo
tie hory arovnou sekerou, ktor sebou donieslo. Ke sa krovk z tretej prce domov vracal a bol lan, jedol z jednch oarovanch
maln a premenil sa na vtka. Tak priletel na ten oblek, kde zase dcra s matkou vyvali. Star otvorila oblok, aby dnu vletel, e ho
zakrt. V tom okamen premenila sa i jej dcra na vtka a tak spolu leteli pre. Star letela za nimi, a ke ich mala u dohoni, sadli si tto
na vrchovec jednho stromu, kde im ni nemohla urobi. Sedem dn a sedem noc star pod tm stromom stla, hrozila sa im a vbila ich
dolu velijak. Na siedmy de ist penicu pred nich sypala, bo si myslela, e ich u hlad dolu donti. Ke ani tak nezleteli dolu, prekliala
dcru, aby ten krovk tak na u zapomnel, ako ona zabudla na matku a s tm sa nasp vrtila. Vtky sa teraz premenili na ud a
astne doli do toho mesta, kde krovkovi rodiia bvali. Tu krovk zapomnel na svoju mil a oenil sa s druhou. Ale tto mu bola
nevern, odpravil ju pre a dal vyhlsi, e si to dieva vezme, ktor najkraj kvet vyije. Najkraj kvet vyila potom t jeho opravdiv
milenka, on ju poznal a vzal si ju za enu. P. D.

vm to ahie pjde.
Dieva mu na to ni nerieklo, samo bolo rado, e dostane mamiku a otec sa oenil. Vzal
si jednu vdovicu, ktor mu doviedla tie jednu dcru, v tch asi rokoch ako jeho vlastn bola,
lene nebola tak dobr.
Ale pritom vetkom ma je len ma svojej dcre. Tto svoju vdy len ako za sklom drala,
vade vychvaovala a sirote bola len macochou. Nebork sirota, teraz ete len vedela, o je
robota! Nie dos bolo pre u prce okolo domu a gazdovstva, ale musela ete aj macochu a
jej dcru vysluhova; cha, nemalo ani da ani noci, i to stredtda i v nedeu. A tu ete
ve zle-nedobre na u, nikdy jej ani len peknho slova nedali, nesmela ani s nimi pri stole
jedva, len tam pod pecou musela ve aka, km jej o odhodia.
A pri tomto vetkom ona bola tich, pokojn. A pri tch najtvrdch prcach, i pri dome, i
na poli, v oklbanch hbach, predsa bola sto rz krajia ako t macochina mazna.
Raz sa otec vyber do jarmoku. Tu macocha naraz:
To a to mi kpi. Treba mi mojej dcruke rieviky, hodvbnu sukniku, stuky,
medovnky a pnbohvie, o mu tam narectovala. Ke to vetko vypoul, obrtil sa pod
pec ku svojej otrhanej dcre:
No, poved, oe tebe kpi, o?
Ale macocha jej ani k slovu nedala prs: tak a tak, e o? e tej ni nechyb, e do kuchyne a
matale netreba iadnych perkov.
Otec vypoval macochu a zase sa len sptal dcry:
Noe, povedz, no, aj ty, o ti mm donies?
Sirota mu len tak kradky poepla:
Ach, otec mj drah! o sa vm pi, na o sa tam dakde potknete.
Iiel do toho jarmoku. Nakpil od vmyslu sveta velio, o si macocha narozkazovala, len
svojej vlastnej dcre ni nekpil. Nasp idc celou cestou rozmal, dobre o rozum
nepriiel, i ozaj ete dao nezabudol. Tak htajc, ide blzko dediny cez jeden hjik dolu
chodnkom, potkne sa tam na jednu kriv liesku a tu spchnu tri orieky, lskance ako vosk.
Aha! poved, toto bude mojej dcre jarmon.1
Otec prde domov, porozdva, o nakpil a nik tak nebol s jarmonm spokojn ako boh
sirota. Skryla si tie tri orieky do vrecka, akoby to dke perly boli bvali a poberala sa do
prce.
V nedeu rno, ke u vetko okolo domu bola poriadila, sadne si pod pec a zane sa do
kostola zbera, prve u boli druh raz odzvonili, tu mil macocha do nej:

1Poda druhho vypravovania bola poepla otcovi, ke do toho jarmoku iel: Apko! Len mi to doneste, o sa vm tam dakde nevdojak o
hlavu udrie. Otec nazp idc chcel sa napi z jednej studniky. Tu, ako sa zohnal, udrela sa mu hrnka lieskovcov o hlavu, tie jej potom
doniesol.

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

Ty tak a tak, nu i si len tak dom nechme, i ty nem o doma robi?

Vybehne von a donesie jej za mericu hrachu so oovicou zmieanho:
Tu m, to mi pekne popreber, km sa vrtime z kostola. Vetci odili do kostola a mil
dieva sa chyt do preberania, vzdychajci, nariekajci, e takto ani len do kostola ju nepust
t zl macocha:
Ach, mamka moja, mamka, o si ma ta radej nevzala sebou, tam by mi lepie bolo nevonej
sirote.
Vtom jej zatrkaj vo vrecku tie tri orieky, vyjme ich, polo pred seba a te sa v nich, te
sa aj z toho, e predsa m ete dobrho otca. Ako tak rozten, zamyslen alej vyber,
zaklope dao na oblku. Pozrie tu tri biele holbky ak ubkaj, tak ubkaj doho.
Ach, neboiatka, tie iste dnu chc, azda ma aj tie potei prili, boh stvoru!
Otvor im oblek a holbky k nej hovoria:
oe rob, dobr dieva?
Ach, vidte, poved, teraz, ke druh udia Bohu slia v kostole, ja sa doma s touto
prcou musm trpi.
No ni to, poved jeden holbok, nechaj ty to tak!
Vezme jeden orieok a malm pytekom ho roztvor a vytiahne hodvbne atky, biele ako
sneh:
Na, tu m, oble sa a cho do kostola! My ti za ten as toto povyberme. Ale ke kaz
povie amen, neakaj, km druh udia von pjdu, vyjdi popredku a ponhaj sa domov
preobliec.
Uradovan sa poobliekala pekne-krsne ako alia, la do kostola a tam si sadla do prvej
przdnej stolice. Vetci udia sa iba na u dvali a medzi druhmi aj sm krovi nemohol sa
na u dos nadva. Tak sa mu zapila, e by nebol dbal, o by tie sluby do veera boli
trvali. Ale sa krsn dieva ani neohliadlo, tak sa skrene modlilo a povalo kze, a km
kaz nepovedal amen.
Vtedy sa zobralo potku a hybaj von z kostola, ponhalo sa domov. Pozobliekala biele
hodvbne aty, poloila do orechovej krupinky a krupinku skryla. Tu vstpi do chye
macocha aj s dcrou, vid hrach a oovicu osebe, povyberan. Jedovalo ju to, e sa nemohla
do pastorkyne zadrapi, dala teda len pokoj, ale o chvku po izbe hore-dolu chodiac zane do
nej picha:
Ha, cundra, keby si bola v kostole bvala, bola by si videla za dieva! Ale tak, pecchovi
najlepie len pod pecou.
Ach, ve som ju ja videla, ke ila popred ns.
Nu ako?

A veru zo zrubu, bola som prve vtedy na vodu.

Zo zrubu! Teda sa ty bude von zo zrubu len tak po ulici dva? Pouje, star mj, ten zrub
mi mus naskutku pre da. Tto daromnica by ti z neho ve len po strakch kukala.
Mu nebork musel naskutku, hoc bol aj sviaton de, zrub odprata, ke chcel, aby sa
brka utila.
Krovi sa hne po kostole vyzvedal, skade by t panika bola, i ju nevideli, kde by sa bola
podela.
Ej, ba ver vm t tam do toho domu vnila, kde to tak pekn zrub na studni, povedali mu
udia.
Krovi dal hada z dom na dom, ale ke u zrubu tam nebolo, nemohli ni njs.
Na druh nedeu sadla zase v otrhanch atch pod pec a chce sa do kostola vybera. Tu sa
obrti k nej macocha, o svoju dcru pred zrkadlom cifrovala:
No, oe ty, poved, nem o robi doma? Ej, Ej! Tej iste to pekn dieva zilo na um.
Ani na krok!
Vybehla do komory a doniesla jej za mericu prosa zmieanho s makom.
Tu, poved, toto mi bude prebera a ak ho nepreberie, km prdeme z kostola, bude
hostina, vie!
S tm nechala macocha i s dcrou pastorkyu smutn. Tto sa d do preberania vzdychajci,
placi nad svojm biednym losom:
Ach, ma moja, ma moja! oe si ja ponem?
Vtom zaklopkaj na oblek tie tri holbky:
Nepla, nepla, dobr dieva, len ns pus dnuk, to ti my vetko spravme. Daj len sem z
tch tvojich oriekov jeden! povedaj jej holbky, ako im otvorila.
Ako im ho pod, tu holbok vylskne z neho strieborn aty.
Tu, hade, m tieto aty, oble sa a cho do kostola! Ale ke pouje amen, ponhaj sa
domov a vetko bude dobre!
Ona sa s radosou pooblieka a ide ako hviezda do kostola. Sadne si na prvie miesto, modl
sa a nava, take ani na bok nepozrela. Krovi ale nepustil cez cel ten as z nej oka a
bolo mu dk divno okolo srdca.
A raz povie kaz amen, mil dieva vstane a tichuko vyjde z kostola. Prde domov a sotva
sa sta preobliec, u macocha tu s dcrou. Zadva sa, zakrti hlavou, ke vid, e je cel
merica maku z prosa povyberan. Hm! mrzelo ju, dobre sa nepukla, ale nemohla ni poveda.
Len po chvli zane:
Bolo ti v kostole bva, ty pecch, bola by si videla za dieva. Ale tak, pecchovi miesto len

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

pod pecou.
Ach, ve som ju ja videla tie, ke popred ns la, prve som bola na tej slivke pred
domom, chcela som vm k obedu zopr strias, odpovie jej pastorkya.
Macoche nebolo viac treba, tu t do nej:
Aha, ty puhavstvo, vykrkne rozkatovan, teda sa ty bude ete aj v nedeu na stromy
kriaba, aty trha a na ud len tak nkazi. 2 Pokaj! Star mj, t slivka nesmie tam
na tom priedom alej zosta, von s ou! T tvoja sova nebude viac na nej vysedva!
Mil mu iiel, o je aj hriech v nedeu, slivku vya. Lebo vedel, e by hne bol v dome
ete v hriech, ak by to neurobil.
Krovi zase hadal vade, vyhadval pekn dieva. Aj povedali mu, e veru tam ila, kde
t pekn slivka pred domom. Dal hada aj slivku, ale nenaiel ni, bo slivky u tam nebolo.
Zasmtil sa, zamyslel sa:
No pokaj, poved, vak a ja dostanem!
Na tretiu nedeu rno, ke vetko bola poriadila a pekne ako makovika sa uesala, ide naa
sirota pred zrkadlo k macoche, kde tto svoju dievku vystrjala a pros ju, aby ju u raz len
pustila do kostola.
Aha, ty puhavstvo, ty chce do kostola nm iba na posmech, eby sme sa tam za tak
oklbanicu hanbili? Nie! Ty zostane doma.
S tm vyjde do komory a donesie jej za mericu mky zmieanej s popolom a vykydne na
stl:
Tu m o robi! A eby to bolo povyberan, km sa my z kostola vrtime, i vie!
Macocha vzala svoju dcru pod pazuchu a odila, len boh sirota doma zostala. Chytila sa
ona do toho vyberania placi, nariekajci:
Ach, mamka, mamka moja drah! Len nao som ja biedna stvora na svete, len o si ja s
tmto ponem?
Vtom zaklopkaj tri holbky na obloku.
Nepla, pekn dieva, nepla! Ve ti my to povyberme, len ns pus dnu!
Ona ich z radosti pustila a tu jeden holbok tret orieok otvoril a vyal zlat aty.
Tu, poved, m oblek cel. Oble sa chytro a cho do kostola! Ale ke kaz povie amen,
neakaj, km druh udia pjdu, vyjdi von z kostola a ponhaj sa domov!
Ila ona ila ako slnko sa ligotajce do toho kostola, tam si sadla zase na svoje predol
miesto. Modlila sa a poslchala kze, ani nezbadala, ako sa cel kostol iba na u dva, ako
sa krovi na u usmieva.
2dva sa

Po nease sa kze skonieva a kaz poved amen, vtedy sa len dieva preber z nbonch
mylienok, vstane hore a chce pomaly ods.
Ale o sa nestalo? Dieva ako prirasten neme sa hn z miesta, lebo krovi bol dal
popod t stolicu smoly nalia. Tu sa ona morcuje, borcuje na tom lepe, a sa jej raz poast
nohy von dosta a hybaj potku vykzne z kostola. Letela domov ako bez due a ani
nezbadala, e je bez jednej rieviky.
Sotva sa preobliekla, u poula macochu pod oblokom. Zlat aty ani nestaila do krupinky
odloi, len ich tak poza dvere uchla.
Macocha i s dcrou prde, vid mku osebe, popol osebe dobre sa tam od jedu nepukla.
Ale jej ni nemohla poveda. Iba o chvku zase zane dodieva do nej:
Hej, poved, ty luta, bolo ti v kostole bva, tam by si bola videla za dieva! Ale tak,
pecch mus by pod pecou.
Ach, odpovie pastorkya, ve som ju ja ver videla, ke blysla pred n oblok, vybehla
som hore na koch a stade som sa na u dos nadvala.
No, macoche nebolo viac treba. Tu hne do nej ako saa sko:
o, ty daromnica nanihodn, bude sa ty ete po kochoch kriaba! Mar, pod koryt na
pjd! Ty obluda jedna, tam si me od zlatej paniky obed pta. A ty star, ten koch mi
naraz zhod dolu, sce
Chudk star vyiel a zhodil koch dolu.
Sotva bol koch odpratan, tu sluhovia kroviovi prdu vyhadva krsn dieva; lebo im
boli povedali, e tam vnila, kde ten vysok koch na dome. Ale pozr na dom, tu kochu niet.
S dlhm nosom odili pre.
Hja, ale krovi mal ete zloh, zlat rieviku. Poslal tedy zas druhch sluhov, eby z dom
do domu, kde ak dieva jesto, vyhadali a ktormu by sa rievika hodila, zaraz ho k nemu
doviezli.
Sluhovia veda rozkazu chodia z dom do domu, ale sa rievika iadnemu dievau na nohu
nehodila. Macocha u skr asu vedela, e aj do nich prdu. Tu ona nohu dcrinu stska, tla
o milch p, eby ju len na meniu spravila. Tu prdu sluhovia, sprobvaj rieviku, ale na
zapuchnut nohu ani zakn!
No, toto je, poved, ni. i tu nemte druh dieva?
Macocha hne odpovie, akoby ju najal:
Ja, veru nie!
Tak sa mil sluhovia u von poberali. Tu ako prdu do pitvora, ozve sa z pjdu koht:
Kikirik
pekn

nad
dieva

pod

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

pntik,
koryt!

o to, o, zastavia sa, za pekn dieva pod koryty?

Ach nie, ve to len ten koht tak ve spieva odhovrala ich macocha.
Ale tto sa nedali mli, len oni hybaj na pjd. Nali dve koryt hne a pod nimi uplakan
dieva. Aha, sprobuj jej rieviku, tu akoby ulial! Id s ou do chye a vidia zado dvermi
zlat aty.
Teraz u oni hne vedeli, e nali, o hadali. Macocha sa len dva ako morka, o sa to rob,
ako mil pastorkyu do koa vysadia a ako placi vetkm zbohom zavol. Tak ju to
pohlo, e sa tam naraz od jedu rozpukla.
Krovi, ako mu ju doikovali, na prv pohad poznal, e je to ver ona.
No, poved, i si to ty, dua moja, bola tri razy v tom kostole?
Ja som to bola, odpovie hanbliv dieva a zapli sa ako rua.
A kde si tie pekn aty vzala?
Tu mu ona potom vetko vyrozprvala, ako, o sa s ou vodilo, ako jej tie tri holbky na
pomoci boli. V tom okamen sa musela do tch svojich peknch iat pooblieka a o
tde bola boh sirtka kroviova ena.

Nevern ena
Podal Mikul Dohnny z Trenna, rozprva Janko Botto.
Kde bolo, tam bolo, dos na tom, e bolo. Boli raz dvaja chudobn udia a t mali jednho
chlapeka. Otec a ma sa usilovali z neho hodnho chlapa vychova. Hne od mala otec ho
vodieval po horch, po skalch v lete, v zime, kde na drevo, kde na poovaku so sebou. Tu
sa uhaj s mnohm nebezpeenstvom stretval, ktor ho sksen otec premha uil. Veer
zase, ako si chutne zajedli, ma ho pri koku peknmi poviestkami zabvala. Tak pomaly
vyrstol z chlapca hodn uhaj, mocn, smel a dobrho srdca, e mu nebolo dookola pru.
No, poved raz svojim rodiom, ke ste ma takto hor vychovali, teraz u pjdem do sveta
sprobova si raz aj ja moje astie: doma sa mne to u dk nevid.
Odhovrali ho otec i ma, e ako oni bez neho bud. Ale on ni, len si vzal do ruky paliku,
ku boku kapsiku, odobral sa od svojich rodiov a iel vo meno boie.
Ide on dlho, ide, horami dolami, rudnmi cestami, a raz pekne-krsne vprostred irokch
starch hr zamrkne.
oe tu robi, Boe mj, v tejto pustatine, tu mi zosta nemono, o uoch, o dkej dedine
ani chru ani slchu. U ako je, tak je, musm alej, km ma noc nezastihne.
Vtom ako tak rozmal, natrafil na jeden star chodnk a tm chodnkom stpal htinou v
dobrej ndeji, e len tak z neho tieklo. U mu pomaly aj skrvaven nohy zaali slubu
vypoveda, ale on ni, len alej sa potkna, a sa raz nealeko pred nm jedno svetielko

zablysne.
Oj, povie uradovan, predsa raz, predsa njdem nocahu!
m bliie prichod, tm sa mu svetielko krajie blyalo. Len ke raz vid pred sebou jeden
ierny zmok.
Ide dnu, akoby ho volal, prejde cez brnu, dvor, svetlice. Ale nikto sa mu neukzal.
Boe! oe je toto? Tak vek zmok a ete som v om ani ivej due nezbadal.
Naostatok priiel do samej pokonnej izby a tam vid jednu star eniku s okuliarmi na nose,
ako v jednej velikej knihe ta. Stark bola do tej knihy tak zamoren, e ani nezbadala, ke
mil uhaj dnu vkroil. Len ke sa poklonil:
Pamodaj dobr veer, pani matka! vtedy zodvihla oi a prvetive mu povedala:
Pn Boh daj, syn mj, Pn Boh daj! Kdee si sa tu vzal, ve tu nechyrova ani vtka ani
letka, nie to eby lovieika.
Ach, star mamka, pustil som sa do sveta slubu hada a teraz ma tu noc zastihla. Prosm
vs, i by ste ma neprenocovali?
Oj, preo nie, vane, odpovie mu stark, prenocujem a a prijmem a aj do sluby, ak si
na dao sci.
No, ve uvidte, e sa ja v iadnej prci nedm zahanbi.
Vid, poved stark, tu bude ma ahk prcu, len mi bude tieto knihy tu ve ta.
Lebo moje oi s mi prislab a to bude robieva za tri roky. Teraz povedz, ako sa ti to zd a
o bude iada za t slubu?
Ach, nu star matka, ve ja sm neznm, o by som mal za to pta. o myslte, to mi
dte. Ve viem, e ma neukrivdte.
Ke teda pristane na mne, dobre. Teraz sa trochu najedz, vyspi sa a na rno do prce.
Doniesla mu stark veeru, nachovala, napojila, uloila do postele, ako jeho vlastn ma.
Sotva zaalo svita, hne mil uhaj vstane, obriadi sa a ide ku starej matke s dobrm rnom.
Tto ho zase tak prvetivo privtala, opatrila a pustila sa s nm o veliom zhovra.
Vynaala ho, ako sa to m ta z tch knh a on to za pr dn vetko pochopil. Ke mu u
tanie dobre ilo, vzal jej t knihu z rk a zaal jej ta s takou chuou, e sa mu kka len
tak parila. A to tak de po dni, tde po tdni a do tretieho roku.
Tri roky mu preleteli, ani sm neznal ako, bo mu dobre bolo. Zave si len tal a tal z tch
knh velio od vmyslu sveta a to zo da na de nachodil ve da krajieho a krajieho v
nich. Len mu tu raz stark povie:
No, syn mj, i vie, e si u tri roky u ma? Tvoja sluba je teda skonen. Za tvoje
ustvanie ti dvam tun toto obleenie. To je hae, tak, e ke sa do obleie, iadna
guka ani aba a nechyt. A ete ti dvam aj t muliku tamdolu v chlieve. Ke si, hade,

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

na t sadne, hne sa ti na ttoa premen. Teraz cho vo meno boie, kde sa ti len pi. Si
mocn, mdry a pobon, vade bude astn, kde sa kovek pohne. Len si daj dobr pozor
na svoje veci aby a falo udsk o ne nepripravila. A keby ti bolo ete dao potrebn, len ku
mne prdi a ja ti budem na dobrej pomoci.
So slzami jej akoval za tie nadobyajn dary. Poobliekal sa do tch iat, vyviedol si muliku
a sadol na u. Tto sa hne pod nm na ttoa urobila. Ete raz sa obrtil ku starkej, slzy mu
vypadli a: zbohom, star matka! zvolajc, dal sa do letu ponad hory, ponad doly. Vrchy sa
pod nm ako mravenisk hemili, cel kraje ako tne oblakov popode preletvali. Tak letel,
a priletel do jednho mesta. Vnde do hostinca a spytuje sa:
Hostinsk, o tu novho?
Ten mu odpovie:
Nu oe by bolo, iba zl. N kr, t, vojnu vedie so susednm krom u od nepamti
sveta a dosia ho premc neme. U ani vojakov dva nestame. Bohvie, o to bude s
nami.
uhaj, ako to vypoval, oddchol si a pochodil trocha. Naraz si on vysadne na svoju
muliku a hybaj prosto ku krovi.
Prde pred kra a spytuje sa, ako to, o to s tou vojnou stoj. Kr mu vetko vyrozprva o
tch mnohch bitkch, koko sa u krvi povylievalo a to a posia nadarmo.
No, poved uhaj, ni sa nebojte, najjasnej kru! Tomu vetkmu bude teraz koniec.
Len mi dajte dvadsa hodnch uhajov na kooch a vetko bude dobre.
Dobre, lebo nebrs! pomyslel si kr. Ale u ako bude, tak bude, u mu tch dvadsa
chlapov len dm.
Privolil teda ku vetkmu a sbil mu, keby ho vskutku od toho jeho nepriatea oslobodil,
krovsk odmenu.
On teda pojme so sebou tch dvadsiatich uhajov a hybaj proti tomu nepriateovi. Nebolo mu
ho treba dlho hada, lebo hne z vku zazrel mest a dediny, ako sa kria a ako sa blyt po
rom poli rozloen vojsko. V oblakoch dymovch krvavmi cestami sa raz pribli a k
sammu vojsku. Vytiahne abu a zavol:
Za mnou, chlapci! a vraz ako hrom do nepriateskho vojska.
Naraz krvav zkos vyal a ku sammu krovmu iatru a chlapci za nm rbali na dve
strany. Ako to videl nepriatesk kr, e to nie art, sadol na koa a hybaj kade ahie. Ten
vybdol astlive, ale jeho vojsko zostalo na irokom poli do nohy vyrban.
uhaj vaz sa vrtil do mesta, kde ho u kr pred brnou s celm svojm dvorom akal. Vta
ho, akuje mu pohnut za oslobodenie, potom chyt ruku svojej peknej dcry a podva mu
ju:
Tu m, syn mj, odmenu sben a polovicu krovstva s ou.
Bola tu potom svadba, akej viac nebude.

*
Po svadbe zaal nov krovi s mladou enou preva blahoslaven svoje dni za jeden as.
Ale to dlho nebolo, lebo star kr raz umrel. Tu sa teraz vetka staros na hlavu mladho
uhaja zvalila a on sa u nemohol len so svojou enikou zabva, ale aj krajinu vek riadi
musel. O krtky as sa stal vekm panovnkom, e mu nebolo pru naokolo. Poddan jeho si
ctili a milovali, lebo ich aj on miloval a staral sa o nich ako o svoje deti. Bola rados a
spokojnos v celej krajine.
Len t jeho enika nebola celky spokojn, ke videla, e sa on o krajinu viacej starie, ako o
u. Neskr sa tie len chladno zaala k nemu ma. Potom sa ale raz aj s tm susednm
krom, o ho tak bol zmltil, pekne-krsne obznmila a naostatok zaala s nm proti svojmu
muovi aj ertov zma.
Raz sa na tom uzniesli, e akokovek, milho kra na druh svet posla musia. pili oni, e
je jeho moc nie inde, ako v tch atch, z ktorch sa on nikdy nevyzlieka, ale tieto ako
dosta?
Oj, poved krovn, ni sa neboj, vak ich ja dk dostanem.
Krovn sa zaala svojmu muovi zaliea, lkala sa mu a chvlila t jeho moc a slvu.
Kr sa ale nioho neobmal, len si kroval a panoval pokojne. Po nease mu donesie
pekn biele aty.
Pozrie, muk mj, o som uila. Preoble sa mi, preoble u raz! Ve sa to nesved v
takch iernych hbach, hae od svadby si sa ete nepreobliekol.
A potom ho zane obubova, bozkva, prosi, km jej to len kvli neurobil. Ke sa u bol
preobliekol, po obede zase prde lkajci k nemu, e aby si trochu oddchol, e mu bude
ska. Kr si poloil na jej lono hlavu a ona mu ska, ska, a raz pekne-krsne zaspal. Vtom
mu nevern ena odpe potichu abu, zavol na prekpench sluhov, t ho naraz schytili,
zviazali a na mrne kusy rozsekali. Tie kusy kzala do jednej plachty pozbiera, zaviaza a na
t jeho prainu poloi. eby ho vraj zaniesla, skade priiel.
Mulika s rozsekanm svojm pnom ila prosto ku starej matke. Tto, ako ju zaleka
zazrela, hne vedela, o je vo veci. Vyjde na dvor, snme plachtu z mulice a vysype tie
ktiky na jedno koryto. Pekne ich vo vode popremva, posklad kus po kuse, pomae
akousi masou a uhaj sa postav hore na nohy pretierajci oi:
Ach, poved, ie som si oddchol.
Ej, ve by si si ty bol naoddychoval, keby ja nie! povie mu stark. Ale hae! Ty mus
ete za rok u ma sli, bo vidm, e si ete do sveta nesci.
Nedbm, ke tak chcete, preriekol uhaj a oddal sa s novou chuou do tania.
Ke u rok preiel, reie t star babka ku nmu uhajovi:
Syn mj, u si sa dos nauil, teraz u ta bude bezo ma. Ale naostatok mi dao ete kvli
urob. Vid tamten dub predo dvermi a pod nm ten kame? Ten kame zodvihne, njde
tam jednu star abu, tou abou mi najskr ten dub zotne a potom No, ale sa skorej len

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

chy do prce, o tom potom.

uhaj zodvha velik kame, njde tam jednu vytrben krablicu.
No, pomyslel si, s tou ja tie dneska ten dub zotnem!
Ale ako pr rz zatne, vid, e je to veru inakia aba, ako si on myslel. Tak rbe s ou, rbe
ten dub, len ako dotne do dpneho, tu sa razom vykydne z neho plno hadov ako hrub
povrazy a vetky do, zan sa vi okolo neho. Ale on ni, len rbal, km sa dub nevyvrtil.
Len ke u bol s nm hotov, zaal sa z tch hadov otriasa, zaal ich seka, trha, ale to
vetko darmo, tie sa ete tuhie na obsnvali. Vtom vyjde stark na dvor:
Syn mj, daj si pokoj, to ti nespome, len ke mi ete jedno naostatok kvli sprav. Vid,
m v ruke abu, urob mi to dobrodenie, zotni mi hlavu a bude vetko dobre.
uhaj sa zadivil nad takmto dobrodenm a zavolal:
Nie, star matka, to nemem urobi a o sa nikdy od tch puhkov neoslobodm.
Ale stark mu poved:
Urob mi to, urob kvli, ve mi to bude najvia odmena od teba za moje dobr!
oe mal chudk robi? Zodvihne teda abu, sekne a hlava odpadla na zem. Tu sa zrazu
stark na pekn mlad paniu premen, hady zmizli a na ich miesto plno mladch akujcich
mu knieat okolo neho a okolo krsneho zmku behalo, sem-tam plno uradovanch sluhov!
Potom mu riekne t mlad pani:
Vid, ja som krovnou tohoto kraja a toto s moje deti. My sme boli s tmto celm
krajom, tak ako si ns naiel, od nepamti sveta zakliati. Teraz ale, ke si ty n rodn strom
a mne hlavu zoal, oslobodil si ns vetkch a my sa ti poakvame za t vern slubu
tvoju.
Po vekej hostine sa n uhaj odobral od krovnej. T sa mu ete raz poakovala; bohate
ho obdarovala a ako len najlepie znala, na cestu vypravila.
Tak si on ide cez hory, cez doly, bez arodejnch iat, bez abliky, bez muliky, sm ako
palec. Ale na by mu to aj teraz bolo, ke on raz m v hlave cel kunt arodejncky.
astlive sa dostal a k tomu mestu, kde jeho ena s nepriateskm krom prebvala. Tu
prvho chudobnho lovieka, s ktorm sa stretol, oslov:
Poujte, dobr lovek! Chote do brny, tam njdete jednho koa, zavete ho do zmku
ku krovi a predajte mu ho za sto duktov! Tie dukty bud vae za ustvanie.
Tento sa hne na to podvolil a iel ku brne. Medzitm sa n uhaj premenil na peknho
konka a chudobn lovek ako dochodil k brne, vid tam u hraba krsneho rebca, e mu v
celej krajine pru nebolo. Dlho nerozmal, chyt ho za kantr a odvedie do krovskho
domu.
Kr, ako ho zazrel, dobre sa nezdivel hne za nm, a o mu aj krovn volala z obloka:

Nekupuj, nekupuj, zle bude, to je mrcha k! on ho vera len kpil za tch sto duktov.
Ale sotva peniaze boli vytan, u krovn s krikom zbehla dolu:
Ta mi toho koa, zabite ho naskutku! Ja toho koa poznm, to je neastn k!
A zane kra trpi a unva, eby ho dal priam zabi a zabi. Naostatok, ke videl, e
krovn toko lamentuje, prisbil jej, e ho na rno naraz d zmrni.
Medzi tokmi divky pozeralo aj jedno mlad krsn dieva, o obsluhovalo okolo
krovnej, na toho peknho rebca a nemohlo sa dos naudova, ako len mu tak krsn
zviera na smr odsdi. Prilo ono veer do matale, eby sa ete mohlo na podva. Ako sa
tak na dva a utuje krsneho konka, prehovor ten k nej:
Pouje, moja dua! Ke ty m tos nado mnou, teda rno, ke ma bud zabja, pr a
dr pred sebou biely runek, a ke prv kvapka zo ma na kvapne, cho a zahrab ju pod
oblok krovi!
Dieva mu to aj prisbilo.
Rno, ke svitlo, vyviedli konka na dvor, zaali ho abami rba, km ho len nerozsekali.
Dievatko tie tam bolo, a ke mu prvia kvapka na runk zafrkla, bealo s ou a zahrabalo
krovi pod oblok.
Kr na rno ako vyzrel von oblokom, vid pod nm v zhrade krsny rozkvitnut strom. Dva
sa na, dva s techou a rozma, kde by sa tam mohol vzia. Tu vkro dnu krovn a ako
jej ho uke, t hne dobre nezamdlela od strachu.
Ta ho, poved, ta ho daj vya! Ja ho poznm, to je neastn strom.
Dos ju kr prehovral, e tak krsny strom vya, e o sa jej rob! Ale t ve len zostala
pri svojom a kr jej naostatok prisbil, e ho na rno d vya.
O tom sa dopoulo zase to dievatko, ilo do zhrady, eby sa nadvalo ete na ten krsny
strom a ako sa tak na dva, prehovor tento k nej:
Pouje, moja dua, ke m toko tosti nado mnou, na rno, ke ma bud stna, vezmi
ten verek,1 o ku tebe frkne, a cho ho do jazera hodi, o je naprostred krovskej
zhrady.
Dievatko sbilo, e tak urob.
Ke na druh de rno ten strom rba ili, ilo ta aj mil dievatko. A akonhle prvia
triesoka k nemu doletela, zodvihla ju a zaniesla do jazera hodi. Tu sa t triesoka hne na
zlat kaku premenila.
Po obede iiel sa kr po zhrade prechodi. Prde a k tomu jazeru a vid na om t zlat
kaiku plva. Dva sa, dva na u, a m sa viac dva, to ona bliie a bliie k brehu ide.
Ej, poved si, keby som ju mohol chyti, to by bolo s m sa krovnej zavai.
A tu sa vyzleie z tch svojich arovnch iat a pust sa do vody za kakou. Kaika si dala
1triesoka
Created by XMLmind XSL-FO Converter.

a k sebe pristpi, len ke ju u chcel chmatn, zamorila sa a vykukla zas nealeko pred
nm. Tak ho vodila, vodila od kraja a na prostriedok, km raz milmu krovi kka
nesplovala. Dos sa on tam metal, volal, ale mu nikto nepriiel na pomoc.
O chvu aj volanie aj trepanie sa prestalo, sadol na spodok a ani chru ani znaku viac o om.
Zlat kaka zatrepotala krdlami, zletela na breh a tam sa naraz na peknho uhaja premenila.
uhaj obliekol svoje starodvne aty, opsal abliku a po k nevernej ene!
Tto cel zdpnela, ke sa pred ou postavil jej prv muk. Potom, ke k sebe prila,
zaala prosi, odpytova, ale on na to ni nepodbal. Hneky dal zvola sd a nevernej ene
naraz tali sentenciu: e ako ona dala svojho mua rozseka, teraz nech ona bude rozsekan.
To sa hne aj vykonalo.
Ubieden ud bol uradovan, ke videl, e ich dobr kr zase nad nimi kraova bude a ete
vmi sa radoval o chvu na novej svadbe krovej s tm peknm dievaom, o ho od
veitej smrti bolo zachrnilo. Vtedy tam potom bolo spevu, bolo radosti bez konca kraja!

My traabrat aa

Podva P. Dobinsk tak, ako sa hovor v dedine Sirku v Gemerskej stolici.

B edorz edon sedlaa k a mau troch syn.1 Ale b nebork tak chudobn, ua s sm nemau
m obtri, ni to ee troch syn vychova. Chlapci buli u takto do hodn. Povia edorz
tomu najstarimu:
Duro, pouje?
H, apo!
Muah by si taj dagde slubu si hda!
Ve j tajdem, koj som vm doma netreba.
Zvu kapsiku na pleco a taj. Ide, ide pustyma huaram, rdnyma cestam, sretne ho edon
ntav chlapk:
Gdehe ide, chlap?
Idem si slubu hda. i by ste m nezvli?
Ba vara vezmem, len poj! U mn inua robi nebude, len v ednom kotle tri due vari a
mia a pritom neustajne vola: My traa brataa !
Dobre, pd. Jaa aj na tom pristanem.
Viad tot ntk, viad toho paroboka zes tia pustia huary ee dl, kym ho nepriviad ku
ednomu starymu zmku. Tam ho voviad do edn vizby a ukaa zau mu edon kotel, pod kotrym
1Na vysvetlenie hovoru toto: Krtko e zmkuje hlsky d, l, n, t pred sebou. Latinsk ae vyslovuj ako preden [v tomto vydan sme tto
hlsku oznaovali dnes obvyklm psmenom ], ua , uo, ia ie, ul, ol v minulch asoch, ou v intrumentloch, ov v
genitvoch, , , d . A tak: ua uo, o, muah mhol, viad viedol, viedou, b bou, bul, bol, byl, syn synov,
obatri obatri, parobok parobok, Duro uro at. aie slov by boli krem toho: zvu vzal, pd poved, zes cez,
koj ke, ici vetci, van on, ka aka, vaka, koko komu vano, priahria priehrtie, phrt, toko, o lovek do
oboch hrst spolu spojench vezme, tu ve nu ve, mikn umkol, rt ert.

i vtody ohen horeu.

Tu si ju m, tvoj robotu, povia ntk. Koj mi do roka tak bude robi, ak som i
prikaa zau, naberia si zlata, keo bude chce. Ty rob a j aa teraz tajdem po svojom, ve s j aa po
roku vrm.
antk odi a iby ho ici rty vedeli, kaa chodiu! Mil parobok vatriu pod tym kotlom,
miau tia tri due v nom a neustajne do roka volau: My traa brat! Po roku pri ntk,
videu, e je itko v poraa dku, pdau mu:
Naber si zlata a sriabla, keo len kce a choj dom!
Van si ho naciskau pln plnuik kapsu a ponhu s dom. Ee len zdeka i, u si
volau na otc:
My traa brataa !
Ej, traa ste, tr aa , a ici zdrav, koj mi u i ty ide dom, odpovedau otec. Lebo s nazdau, e
s to na brat vypytuje, i s mu i t zdrav.
Ale vara mil syn itko do roka pri tom kotle zabudn a neustajne len to honiu: My tr aa brat aa !
hoc by s ho tam ua buli opytovali. Otec sa chyba vtody zaraduvau, koj syn vysypau z kapsu
dukt na stual. Pd i tomu druhymu:
i uje, Andro?
ujem, uahe kcete?
Muah by si aj ty taj do t sluby!
Tu ve jaa tajdem.
Zvu kapsu a taj. Ide, ide i totot druh pustyma huaram, rdnyma cestam, sretne ho
ntk:
Poj so mn, chlap!
Vara idem, a mi slubu dte.
Ej, dm i, dm. Netreba i len tri due v ednom kotlu vari a mia a pri tom neprestajne
vola: Za mech pepru! Koj m do roka statone vysli, dm i zlata a sriabla, keo i len
bude ka.
ntk ho zaviad do zmku, ukaa zau mu tot kotel a n parobok s pribrau tria due vari a
variu a miau ich v tom kotlu do roka a naveky len to volau: Za mech pepru! Po roku mu
dau ntk pln plnuik kapsu zlata a sriabla.
Ee len zdeka dochodiu k domu, u volau otec na neho:
i s dobr novin ide?
A van opaa na otc:

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

Za mech pepru!
A otec s ozvau:
Tu nahe i ho teo bude, ve by i ho aj za priahria do bulo!
Ale mil syn nevedeu inua, len naveky to edno honiu:
Za mech pepru!
Pravda, koj zlato na stual vysypau, bulo zas itko dobre. Otec s nalakomiu a pd i tomu
treimu:
i uje, Jano!
ujem, uahe?
Vyber s ee aj ty do t sluby.
Tu ve jaa tajdem.
Zvu kapsu a ta. Ide, ide i totot tre pustyma huaram, rdnyma cestam, km s i totot
nestaviu u toho ntka. Variu a miau tia tri due v tom kotlu a pri tom neprestajne volau: I
tam nm dobre bude!
Po roku nabrau zlata a sriabla a koj prichodiu k domu, ee zdeka volau:
I tam nm dobre bude!
Ej, vara nm bude, koj ee i ty teo zlata nesia!
Prinias ho, to pravda, hromadu; ale inua nevedeu, len ustavine to honiu: I tam nm dobre
bude! ua s b nauiu u toho ntka do roka.
Dobre. Vybrali s My traa brat aa (bo jich u lude potom nikda inak nepozvali) so itkyma
tyma penzm do jarmoku, e cel jarmok zakpaa . Na ceste dohonili ednoho ofranka a li s
nim. Dohoniu ich skoro i ntk a s nima. Veer prili po cesty na edn lku a ostli tam
prez noc. V noci zabiu ntk ofranka, pobrau itko bohatstvo a mykn. Rano id t aa druh
lude do jarmoku, vidaa zabityho ofranka. Praa m a praa m milych brat povaa zali a do mesta pred
richtr odvedli, e to in nemuah urobi, chyba oni. Tu s richtr opt:
Chto toho ofranka zabiu?
My traa brataa ! zavolau najstar.
A zahe ste ho zabili?
Za mech pepru! skrkne sredn.
Tak, tu ale vs dmo obesi!
I tam nm dobre bude! doloiu najmlad.

No koj vm bude, nach vm bude! pdau richtr a kaa zau ich pod ibenicu odvia.
Tam stu rt ntk (lebo to b, koj kcete vede, rt) a kau na jich zrcia tri due. Koj ich
na iben hali, vtody ho oni zazrli a na neho palcom ukzovali:
My traa brataa ! volau prv.
Tuve viamo, e ste ho vy zabili, odpovedali lude. Ale nahe ste ho zabili?
Za mech pepru! kriu druh.
Tu ve, a za to odvisnete!
I tam nm dobre bude! dokoniu tre a chrk! bulo po nich. rt tri due uchyiu a ta jich
zvu do toho kotla mia.

Had, maika a psk

Zdelili: z Liptova Vaeck zbierka; Amlia Sirotkov, uiteova v Hjnikoch pri Zvolene;
Gustv Reuss a Karol Hrenk z Gemera; a tento i rozprva.
Bola jedna chudobn vdovica a mala jednho malho syna, Janka. Jank chodil do koly,
vemi sa dobre sprval aj uil. V tom meste, kde tto chudobn udia bvali, bval kr. Jank
mal, ako sa vo kole odbavil, taiel kad de na krovo smetisko, da hada. Raz sa mu
poastilo gro njs. S vekou radosou beal k materi a pochvlil sa jej, e o si on naiel.
Matka so synom sa radili, o maj s tm groom robi. A syn napokon povedal:
Mamko! Ja si ten gro od prhody nechm, azda sa mi ete zde.
Zostalo tak.
Na druh de pobral sa Jank zas do koly, a ke u bol nealeko nej, pouje vek krik a
zavjanie. Prde bliie a tu vid, ako chlapci jednho malho pska bij. Srdce ho zabolelo
nad neborkom pskom a riekol im:
Chlapci, nebitee toho malho pska, nebite! Radej vm dm zaho grajciar.
Chlapci odpovedali:
Nu daj teda a ber si ho!
Doniesol Jank pska domov; matka ho lla:
Ach, ty sprost diea, oe si to urobil? me ho bude chova? Ve sm nem o jes!
Nelajtee ma, mamko, nie, ve ja mu budem po ulici such kroky zbiera, a tak ho budem
chova; me nm by ete na dobrej pomoci.
A tak i bolo. Jank, kde such kroku videl, kad zodvihol a doniesol svojmu
grajciarovmu pskovi.
Onedlho zase, ke iiel do koly, poul krik. Be ta a tu zas videl tch samopanch

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

chlapcov jednu maiku bi. Jankovi bolo to toho zvieratka; povedal im:
Dajte mi to maa, dm vm grajciar.
A chlapci na tom pristali.
Jank si maiku vzal domov. Doma ho neborka zas len t ma lla a povedala mu:
Ak mi ete dao donesie, ta a vyperiem z domu. Hae ti ho, ha, o ti on tu ete
nevystroj.
Jank ual, bl sa slovo prerieknu, aby sa mu to hne teraz nezviedlo, o mu matka len
napotom subovala. Zvieratk mal dve, ale grajciar u len jeden.
Raz v nedeu, ke iiel z kostola, napadol zas na tch istch arvancov a dval sa im zaleka,
ako bili jednho hadka. Pristpil bliie a povedal im:
Chlapci, nezabite to mal ha, dajte ho radej mne!
Ej tak, odpovedali chlapci, ke nm d grajciar.
Jankovi sa u nebrs chcelo ten ostatn peniaz vyda. Ale potom sa len odhodlal. Dal im ten
grajciar a hadka vzal so sebou.
Akoe tu teraz domov? myslel si Jank, mamka ma bude bi, ale porueno Bohu, ako
bude, tak bude, len ja tajdem.
Vniiel do chye, matky nebolo tam dnuk. On hadka poloil pod ohnisko k druhm svojim
zvieratkm a akal matku. U bol i na tej mysli, e bude lyha. Ale mu to nechcelo s. Ke
sa matka navrtila, rozpovedal jej vetko tak, ako bolo. Ona sa i mrzela; ale jej predsa tak ako
dobre bolo, skrze to, e Jank tak dobr srdce m. Nechala st vetko tak.
Choval Jank, choval tie svoje zvieratk. A raz hadk, ke u bol hodn, takto mu povedal:
Jank, sadni si ty len na ma, pjdeme my k mjmu otcovi.
On sa nedal vea nka sadol na hadka a po, tali horami-dolami, pokia neprili na miesto.
Skia li, kde len ak had bol, vetko vybehlo na cestu a tak sa ako krovi klaali tomu
mladmu hadkovi. Bol ten hadk toho hada, o je vetkm hadom za kra, syn. Na ceste
takto riekol k Jankovi:
Hae, Jank! Ty si ma od smrti odkpil. Mj otec ti za to bude dva, o len iada bude.
Ale ty ni inie nechci len jeho mal prste, ktor t moc m v sebe, e ke ho tri razy na
prste skrtne, hne dvansti obrovia vyskoia a sptaj sa a: o rozkete, mlad pn?
Jank si to vetko dobre zachoval.
Prili k diere, kde ten otec hadkov bval. Tu sa hne vek sipanie hadov stalo. Rados
bola neslchan, e sa mlad princ domov vrtil. Otec syna, syn otca sa spytoval, ako sa m,
o a ako mu bolo, odkedy sa nevideli.
Nebrs dobre, riekol napokon otec, ja som sa za tebou jednostajne smtil.

Ve by ste ma ani neboli viac videli, keby nie tento staton lovek. Ten mi odkpil mj
ivot. Odslte sa mu za to, otec!
Odslim, odslim, pokval star hlavou, nech si berie vetko, o tu vid.
Ja nechcem ni, ohlsil sa Janko, len ten v mal prste ak mi ho dte.
Ej, ten ti nedm, ale tu m zlata, striebra dos, naber si!
Ke nedte, zostate s Pnom Bohom! a poberal sa pre.
Pokaj, zavol star had, ty si predsa len divn lovek. Na, tu m ten prste! Alee si daj
dobr pozor na! Naber si ete i z tohoto zlata a cho!
Janko sa ponhal domov. Na ceste chcel sprobova prste a skrtol ho tri razy. Tu hne
vyskoili obrovia a sptali sa:
o rozkete, mlad pn?
Rozkazujem vm, aby ste do mojej matkinej komory es boiek mky, geletu bryndze
doniesli a na pjd es bokov slaniny zavesili.
Dobre, dobre! povedali obrovia a zmizli.
Ako priiel do mesta, kpil jednu bochniku bieleho chlebka. Vkroil do chye a tu vid na
posteli matku od hladu omdlieva, maiku, pska zdochna.
Mamko moja ba, mamko! Prebertee sa mi, preberte! Doniesol som jednu bochniku
bieleho chlebka, zahryznite si trochu!
Matka prezrela, on jej dal toho chlebka. Maike, pskovi tie. Vetko si chutne
pozahryzovalo a oberstvelo:
Nu kdee si ty chodilo, diea, bez mjho vedomia? ohlsila sa matka.
Nehnevajte sa, mamko, bol som s hadkom pri jeho otcovi, aj tam som ho nechal.
No, to si dobre spravil! povedala na to ona.
Po chvli preriekol Jank:
Mamko, ja som lan. Mohli by ste trochu haluiek navari.
Ach syn mj drah, iba ak z popola. Mky nemme ani za nprstok.
Ej, chotee vy do tej komory hada, azda njdete.
Darmo tam da had, kde si ni nepoloil.
No, no, no, lene chote, azda nm dao Pn Boh poehnal.
Navea len la do tej komory, a ako sa zadivila, ke videla es boiek peknej mky a hodn
geletu bryndze. Nabrala i mky i bryndze, zamiesila, navarila, pobryndzovala.

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

Ale teraz, poved, u nemme masti, me ich pomastme?

Chote na pjd, mamko, hovoril Jank, azda tam kus slaninky njdete.
U sa nedala tak vemi ponka, la a nala slaniny dos. Odrezala hodn kus, pokrjala,
vypraila, omastila haluky, len tak tieklo. Najedli sa vetci do chuti a bolo im dobre.
Jank sa po kuse stal mldencom.
Mamko! povie tu raz, ja by som sa u i oenil. M n kr jednu dcru, chote mi ju za
enu vypta.
Ach, syn mj, oe mysl? zhkla matka.
No, len vy chote, azda bude da! nepopustil Jank.
Ako sprost enika, dala sa nahovori a tala.
Vinuje vm mj syn dobr de a dobr zdravie a dal vm odkza, i by ste mu vau
dcrku nedali za enu? riekla ku krovi.
A ktoe ste vy? optal sa kr.
A veru ja tamto bvam v tom malom domeku, odpovedala ona.
Kr sa smial sm v sebe.
No dobre, poved, dobre; pozdravte vho syna, e mu ju dm, ale tak, ke mi do rna
tak palc d vystava, ako mj; inak nedostane ni.
Prila domov s dlhm nosom.
Ty blzon, hovorila k synovi, ve ma ty to len vyle!
Nu a oe?
Nu to, e ti ju d, ke mu tak palc do rna vystavia, ako je jeho.
Ke je len to, mamko, zradoval sa Jank, to je ete nie tak ak vec.
Veer si ahli spa. Jano skrtol prste. Dvansti obrovia sa postavili pred neho:
o rozkete, mlad pn?
To vm rozkazujem, aby ste mi do rna tak palc naproti krovho postavili, ako je jeho; ba
ete kraj.
Stane sa, odpovedali obrovia a zmizli.
Janko bol zavasu na nohch. Pozrel, i palc stoj. Videl, e je pekn, zobudil matku a poslal
ku krovi.
Vinuje vm mj Janko dobr de a dobr zdravie a dal vm odkza, e palc u hotov,

aby ste mu dali vau dcrku.

Kr sa podval von oblokom a videl ete kraj palc ako svoj.
Povedzte vmu Jankovi, e mu ju ete nedm, iba ke z tamtoho skalnho vrchu do rna
pekn vinicu sprav, v ktorej hrozn u bud zrel, a nech mi pole jednu sklenicu vna z toho
hrozna na kotovanie.
Vrtila sa domov; rozpovedala ako o. Janko skrtol prste, rozkzal a na druh rno, ke
hore stal, bolo vetko hotov.
Kr kotoval vno. Brs sa mu pilo, ale mu dcrku ete predsa nechcel da.
Nu preoe mu ju u nedte, reie matka.
Ej, povie na to kr, mus od mjho palca k jeho remenn visiaci most spravi, okolo
neho velijak stromy da nasadi, z ktorch jedny bud kvitn, na druhch bude ovocie
dozrieva a na tretch u bude zrel, aby si moja dievka mohla trha, ke pjde zo soba.
Ke to sprav, tak mu ju u len dm.
Jank i to vykonal a krova dcra sa stala jeho enou. Prv de po sobi sa u kra hostili a
na druh de sa mali hosti u Janka. Kr, ke pozrel rno oblokom, zaudoval sa, e sa na
Jankovom palci kochy nekria.
oe je toto, myslel v sebe, hostia maj ta s na obed a tam ete ohe neklad.
Poslal svojho mldenca, aby obzrel, ani ako to tam ide. Ten s tm priiel nasp, e sa tam na
kuchyni iba trocha kae var. To Janko pre psa a pre maiku dal vari. Vtom ale prde Janko
a povolva vetkch na obed. Hostia nevedeli, o je, ako je. Tali a cestou si trhali ovocinu.
Ale kr stpal, len ho tak zima sepala.
Ke dochdzal obedu as, Janko vyiel von, skrtol prste a rozkzal obrom tie najlepie
jedl na stl donies. Ke bolo vetko pekne hotov, Janko zaviedol host do tej izby, kde bol
obed prichystan. Bolo tam tch jediel, vna od vmyslu sveta! Kr sa divil.
Svadba sa minula a Janko so enou len ili, ako ili. Ona sa sce naoko stavala, e ho bohzn
ako rada m, ale s tm so vetkm len fgle zbierala, lebo bola v porozumen s druhm.
Nemala spoinku, km len nevyskmala, kde on m t moc, a on ako dobr mu, vetko jej
dverne povedal.
Raz v nedeu volala ho, aby sa dal ska. On povolil a medzitm i pekne zaspal. Vtom mu t
prste z malho palca potichuku stiahla, na svoj poloila a tri razy skrtila. Obrovia
vyskoili.
o rozkete, mlad pani?
Rozkazujem vm, aby ste tento zmok nad ierno more na zlat vlas zavesili; mua s
matkou, psom a makou tu nechali!
Obrovia pokvali hlavami a zmizli a s nimi zmizol aj zmok.
Ke sa Janko prebudil, naiel sa pod holm nebom. Pozrel na mal palec, prste v pekle!

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

No, reie matke, u sme pod zvozom!

, tak je to, povie na to matka, nebolo ti vysoko iaha, s chudobnou by si bol astliv.
No ni to, mamko, budeme my zas len tak chudobri, ako sme dosia chudobrili.
A veru sa i tak stalo. Skoili zo afa do ochtrika! ako bolo od dobrch jediel odvyka;
pskovi a maike sa tie nedostvalo ako predtm. Vetci banovali za tm prsteom.
Raz tak veer maika so pskom takto sa prihovorili k Jankovi:
My tajdeme ten prste hada, i ns pust?
Ve vs pustm, povie Janko, ale sa len darmo kona budete.
Maika a pes li. Putovali horami-dolami. Kadho sa spytovali, i by nevedel o takom a
takom zmku. Vetko nadarmo! A raz prili nevdojak k iernemu moru a tu vidia ten ist
spravodliv zmok na zlatom vlase visie nad morom.
No, chvalabohu, povie uradovan maika, u je zmok tu. Ale k nemu ako?
Vie ty o, odpovedal psk, ja viem dobre plva, sadni si ty na ma a tak pjdeme.
Maika pristala.
Plvali, zadlho plvali. Pred samm veerom, u slnko bolo zalo, doplvali sa k zmku. Tu
prve vtedy vodu ahali. Maka so pskom chytro skoili do vedra a dali sa vytiahnu hore.
Psk zostal v kuchyni skryt, maika si stala ku dverm. V izbe sa prve radili, e kde maj
prste na noc skry. Napokon povedala pani, e si ho polo pod jazyk a tak aj spravila.
Okolo polnoci, ke najlepie spali, vkradla sa maika do izby. Namoila si chvost, pretiahla
cez piepor a previezla ho panej popod nos. Tej piepor v nose zavtal, kchlo sa jej, prste
cing na zem, maka ho schytila a po do kuchyne k pskovi.
Pani vstala, zaplila sviecu, hadala, a e dlho nenala, nechala hadaku na rno. Ako poalo
briedi, maka so psom voli do vedra, a ke slka ahala vodu, pekne ich spustila dolu.
Naprostred mora zaal psk maiku prosi:
Daje aj mne ten prste nies, aby som aspo mohol poveda, e som ho aj ja niesol.
Ej tak, aby si ho stratil!
Ale ten ju neprestal trpi, km mu ho len nedala. Nealeko brehu up spadol prste do
mora. Vadila sa maka na, driapala, bila, ako len mohla. Vtom vyskoila jedna rybka z
mora, maka ju chytila a rados nad radosti, tam bol prste v nej.
li alej svojou cestou. Psk zase len ptal maiku, aby mu ho dala nies.
Ve, poved, tu sme u na suchej zemi, tu ho nepustm do mora.
Dala mu ho.

Prili k Jankovi. Maika od radosti vyskakovala, pes lil.

No, kdee prste? sptal sa Janko.
Tu, povedala maika, daj ho, pes!
Pes ni a len boil.
No oe, azda si ho stratil?
Veru! odpovedal psk.
A maika doho, driapala, ako len mohla. Napokon povie:
Janko, zohni jeden klinec a privia mi ho na chvost, pjdem hada a ty pes so mnou!
Pobrali sa nazad cestou. Maika k psovi takto:
Ke sa mi ten klinec zakva, tae skrkni, e je tu.
Dobre! odpovedal pes.
Maka orala s klincom po chodnku. Raz pes skrkol:
Tu je!
Aj tam bol, vrtili sa s nm domov.
Janko mal zas prste a s prsteom vetko. Oenil sa po druh raz, vzal si chudobn a il
astne.

Fundi palica, cepy von z vreca

Podal a rozprva Mich. uboreck z Novohradu hovorom tohoe kraja.
Kde bolo, tam bolo, hin za iernym morom bvau raz v jednej chudobnej dedine, nealeko
jednho mesta, v ktorom jeden mocn kr panuvau, jeden chudobn lovek a mau mnoho
det. Tento chudobn lovek zasiau bou raz ito, z kterho on budcne vivu pre svoju
eliadku oakvau. Tu mu ale jeho ito neschdzalo a pevne veriu, e mu ho zl duchovia zo
zemi odniesli.
Vybrau sa tedy n chudobn lovek, e on ide u tch zlch duchov to jeho ito hada, a na
cestu mu upiekla ena kole, s kterou potravou sa potom na neist cestu vydau. Priou do
jednho mlyna, kde jedna mlynrova dovica bvala a to bola jeho kmotra. Tto ho cez noc na
hospodu prijala aj opatrila. Rno ako stu, zobrau sa a iou alej.
Ako sa u dlho po neschodnch cestch natlau, priou raz do jednej zkej doliny, na jednu
lku, z obch strn sa vysokie vrche, dubinou zarastenie dvhali a t dolina dlhuik dlh
bola, take jej u netrfau na koniec djsti. Raz zazrie jednho starho edivho loveka, so
edivou bradou a vekou zeleznou palicou, a ke sa k nemu pribliu, spta sa ho ten ediv
lovek, e kde ide. Chudobn lovek vyrozprva, ako on ito zasiau a e mu nezilo, take
mu ho len zl duchovia miseli odniesti a e si ho teraz ide hada.

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

i ale vie, kde t zl duchovia bvaj? spta sa ho zas ten ediv lovek.
Odpuste mi, povie chudobn lovek, ver ja to neviem; ale ma dobr udia azda len
naradia!
No, synku, poved ediv lovek, tu m tto palicu a i vid tam v tej strni to bralo?
Ke tam prde, udri tri rzy na to bralo, otvor sa ti a vynd veci zl duchovia von, iba jeden
kriv zostane v kte o lavicu reazou chyten, vndi dnu a ptaj si ten mlynok od neho, o
tam nad ohniom maj; nebud ti ho chcie dati, ale sa nedaj odvraveti. Ke tto vec
vykon, vr sa zase sato.
Ako mu bolo povedan, chudobn lovek tak spraviu. Priou k bralu, udreu zeleznou palicou
na tri rzy, diera sa otvorila a zl duchovia vynli, iba jeden tam zostau o lavicu reazou
chyten, kriv. Ten sa ho sptau, e o tu had?
Nit inie, poved chudobn lovek, len mi ito vr, o si mi odniesou.
Ja ti tvoje ito nemm, zamrmle tamten, ale o iada za?
Nu ja inie neiadam, len mi daj ten mlynok, o tam nad ohniom mte.
Ej, braek ub! Ten mlynok ti ja nemem dati, lebo by som ja sm zle schodiu; ale
okovek inie bude iada, to ti dm.
Ja ti ale inie nechcem, len mi ty mlynok daj!
o ke ten zloboh videu, e je chudobn lovek neodbytn, dau mu mlynok a tento s nim
iou svojou cestou. Ke priou do tej dlhej doliny, zas postretou edivho loveka, kter mu
hne predloiu t otzku, i mlynok m. A ke odpovedau, e no, sptau sa alej, e o u
teraz bude s nm robiti. Chudobn lovek na to:
Budem na om mleti, a budem mati o.
Nato edivec vzau svoju zelezn palicu od chudobnho loveka a povedau mu, e je ten
mlynok tak, a mu povie mlynok me! bude samuikie samie zlatie peniaze mleti. A s
tm edivec z o zmizou.
T kmotra mlynrka bvala prve na pou ceste od toho brala, kde t zl duchovia prebvali, a
k prbytku chudobnho loveka. Tedy sa tento zase ta usiluvau na nocah, aj ho vane
prijali. A poprosiu si kmotru, aby mu tento mlynok do rana dakde schovala, ale eby mu
nepovedala: Mlynok me!.
Mlynrka vzala mlynok a zo artu povedala v komore: Mlynok, me!
Tu jej zaau mleti zlatie peniaze, e jich u nemala ani kde podievati. Pomyslela si, e by to
dobre bolo tento mlynok pre seb zadra a hne rozkzala tovariom, aby jej tomu vo
veckom podobn mlynok vyhotovili do rana. Tovariia neleniv, urobili tak a tento
napodobnen podhodila mlynrka rno kmotrovi. Ten ho aj vzau a iou s nim domov.
No, ena moja, neboj sa u hladu, vol ete zo dver, budeme mati veckyho dos.
Polo mlynok na stl a povie: Mlynok me! Opakuje slovo druh aj tret raz, ale jeho

mlynok ani v to nedau a boli zas len chudobn ako dosiav.

o by z toho mohlo by? Trdi sa, hlavu si lme. Ale o ni, to ni. Pozhovra sa so enou,
e on to ito ete tajde hadati. Aj mu napiekla ena sladkne a iou zase len tou cestou, o
prvej. Prenocuvau u kmotry mlynrky, odtiav priou do tej zulinkej dlhej doliny, aj zase
postretou toho edivho loveka so zeleznou palicou.
Kdee bude, synku, najalej, kde? opta sa edivec.
Ej, otk mj drah! Tajdem si ja ete to moje ito hadati, nedostau som ja za to iadnu
nhradu.
Ty tvoje ito nedostane, ale na ty tto palicu, urob tak ako predele a ptaj si ten stolk od
toho krivho, o tam pred nim stoj, a vr sa zase sato.
Chudobn lovek vzau zelezn palicu, priou k tomu bralu, kde zl duchovia prebvali; udreu
na tri rzy, zl duchovia povybehvali, iba toho krivho, o lavicu prikutho tam nahali; ke
sa tento chudobnho loveka sptau, o tu had:
Ni inie, poved, len mi ito vr, o si mi odniesou.
Ja ti tvoje ito nemm, zamrmle tamten, ale o iada za?
Nu ja inie neiadam, len mi daj ten stolk, o pred tebou stoj.
Ej, braek ub! U som za mlynok zle prejou, za stolk by som ale sto rz horie, vea
iada. Ale okovek inho bude iadati, to ti dm.
Ja ti ale druh neprmem, len mi ty stolk daj!
o ke zloboh videu, e je chudobn lovek neodbytn, dau mu stolk a tento s nm iou
svojou cestou. Ke priou do tej dlhej doliny, zas postretou edivho loveka, kter mu hned
predloiu t otzku, i ten stolk m. Ke odpovedau no!, sptau sa alej, e o u teraz
bude s nm robiti. A chudobn lovek na to:
Budem na om jedvati, a budem mati o.
edivec vzau svoju zelezn palicu od chudobnho loveka a povedau mu:
Hae, ten stolk je tak, a mu povie: ,Stolk, prikry sa!, hned sa prikryje a bude na om
jedl, akie sa loveku len zaiadaj. A s tm edivec z o zmizou.
e kmotra mlynrka prve na pou ceste bvala, usiluvau sa zase tatam na nocah, aj astne
djou. Tu ho vemi vane mali a e bou vemi unaven, aby mu stolk dajako neskapau,
jestliby tuho zaspau, poprosiu kmotru, aby mu ho cez noc na bezpen mesto podela, ale aby
mu nepovedala: Stolk, prikry sa!
Stolk sa vzau do komory a ke vetci v dome u pospali, chytr kmotra pobrala sa do
komory a hne bola hotov poveda: Stolk, prikry sa! Tuila ona, suka, e to nem by
da obyajnho. Iba ke sa jej nava na jedla od vmyslu sveta a teko, e ho ani strovi
nemohla.

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

Pozobdzala tovariov, poastuvala jich a kzala jim do rana vystanovii tomuto celkom
podobn stolk; ktor potom pocestnmu, jej kmotrovi podhodila. Tento si ho rano, ako sa
prebudiu, vzau a iou s radosou domov, ako si on teraz u enu aj deti nachov!
No, eno moja, neboj sa ty u hladu, vol ete zo dver, budeme ma veckho dos!
Deti pozvolva, posadaj si okolo stolka v tej ndeji, e sa u teraz nasa; bo otec ke
stolku: Stolk, prikry sa! Opakuje slovo druh aj tret raz. Ale stolk ani v to nedau a
veci od neho tak lan odili, ako si k nemu vyhladoven boli posadali.
To je u ni z Boha! prehovor chudobn lovek k ene ale ma takto cez laviku naveky
prevdza nebud! Ve ja uvidm, i ja moje ito dostanem, i ni? Ja to tak nenahm a
pjdem si ete raz, o je moje, hadati.
ena poznovu napiekla sladkne a on iou zase len tou cestou o predtm. Prenocuvau u
kmotry mlynrky, odtiav priou do tej zulinkej dlhej doliny, aj zase postretou toho edivho
loveka na tej lki so zeleznou palicou.
Kdee bude, synku, najalej, kde? opta sa ho zase edivec.
Ej, otk mj drah. Tajdem si ja ete to moje ito hadati. Nedostau som ja za to ete
iadnej nhrady a keko som sa ja u za naputuvau!
Ty tvoje ito ani nedostane. Ale na ty tto palicu, urob tak ako predele a ptaj si t palicu s
cepmi, o vo vreci na kline vis, a vr sa zase len sato.
Chudobn lovek vzau zelezn palicu, priou k tomu bralu, kde zl duchovia prebvali; udreu
na tri rzy. Zl duchovia povybehvali, iba toho krivho o lavicu prikutho tam nahali.
Tento sa hne chudobnho loveka sptau, o tu had.
Ni inie, poved, ve vie, e iba za to ito sem chodm, o si mi odniesou, a u mi ho
raz len daj!
Ja ti tvoje ito nemm, zamrmle tamten, ale o iada za?
Inie od teb neiadam, len mi daj t palicu s cepmi, o tam vo vreci na kline vis.
Ej, braok ub! U som za mlynok zle prejou a za stolk som sto rz horie. A by som ja
tebe t palicu s cepmi tadau, tak by som sa ja tu neobstu. Ale vie o? iadaj okovek
inho, vetko ti dm, a km i bude, naveky ti budem na dobrej pomoci.
Chudobn lovek sa toho drau, o mu starik naruiu, a na vecko, o sa mu tu nardzalo,
len ni a ni! o ke zloboh videu, e je chudobn lovek do svojej iadosti zaertuvan, hod
mu vrece z klina s palicou a cepmi. A tento s nim iou, ani sa neobzreu. Ke priou do tej
dlhej doliny, zas postretou toho edivho loveka, kter mu hne t otzku predloiu:
i to vrece s palicou a s cepmi m?
no, otk mj drah!
oe u teraz bude s tm robiti?

S palicou budem za statkom choditi, a budem dakedy ma; cepmi si budem obilia mltiti a
ist zrno do vreca spati, a mi o Pn Boh poehn.
edivec vzau svoju zelezn palicu od chudobnho loveka a povedau mu, e v tom vreci tak
spsob m, ke povie: Fundi palica, cepy von z vreca! vecko, o mu koditi chce,
alebo o sa mu sprotiv, zmla. V tom okamen, ako to vypovedau, edivec zmizou a
nezostu ach ako, kam.
e blzko mlyna, kde kmotra chudobnho lovekova prebvala, iadnyho udskho prbytku
nebolo, zas len tatam ahau na noc. Aj astne djou, aj ho vemi vane mali. e bou
vemi unaven, aby mu vrece s palicou a cepmi nevdojak neskapalo, a by troka tuhie
trafiu zaspa, poprosiu kmotru, aby mu to vrece s palicou a cepmi cez noc zachrnila. Ale
aby nepovedala: Fundi palica, cepy von z vreca!
Milerada vzala mlynrka vrece s palicou a cepmi sebou do komory a u rozmala, e o to
zas me by. A ledvae pospali, zavol: Fundi palica, cepy von z vreca!
Tu palica s cepmi vzala mil mlynrku do roboty a mltila ju, e len tak dudotalo.
Pozobdzali sa vecia, lebo to ilo to mltenia ako vo estorky. Spustila krik a beala ku
kmotrovi, e ho preboha pros, aby ju oslobodiu; e mu ta d aj mlynok, aj stolk, o si u
seb bola podrala, lebo e jej u o ivot ide. Chudobnmu loveku teraz svitlo v hlave! Svoj
spravodliv mlynok aj stolk si vzau a rozkzau: Fundi palica, cepy dnu do vreca! Hne
prestle mlynrku biti, kter ale mlo na to zomrela.
Chudobn lovek iou teraz so veckm inom s mlynokom, stolkom, vrecom, palicou a
cepmi domov. Teraz mu u mlynok namleu zlatch peaz, stolk sa prikryu a dau veckm
do stosti jesti a mali veckho dos, o jim len srdce zaiadalo, i za to ito u bou
uspokojen, o mu bolo skapalo.
Raz si pomysl, e ke ho u Pn Boh tak poehnau, e zavol k jednmu obedu
najjasnejho kra. o aj urobiu. Kr prde, z kochu sa nekdilo. Vstpi dnu, oha nikde
nevid. Iba sa vecko, kde sa obzerau, od zlata len tak ligotalo a nevedeu sa dos preuduva,
e kde sa to bohatstvo u tohoto loveka vzalo lebo on o jeho psote dobre vedeu. Ale len
akau, e o to ozaj z toho bude.
Tu raz, ako poludnia prilo, rozke mil lovek stolku, aby sa prikryu, hne boli na om tie
najvbornejie jedl. Kr sa ozaj pohostiu a oberstviu a potom sa odobrau a iou domov.
Ale mu to, o videu a sksiu, nijak nejlo do hlavy.
Dlho premau kr, e o by mau s tm lovekom urobiti, lebo mu prila chu a baau na
to bohatstvo, o tam videu. A naposledy vymysleu a umieniu si to, e on k tm vecom silou
mocou mis prsti.
Aj hne vydau rozkaz, aby desiati chlapi ozbrojen ili tam a tam k tomu loveku a aby mu
vecko, o tam najd, hne sem doikovali. Desiati chlapi id ta, rozpovedia, e na o prili,
naraz povie chudobn lovek: Fundi palica, cepy von z vreca! Veckch pobi, iba jednho
nahaj, kter s heslom pjde domov!
Tak sa aj stlo. Ten jeden potom iou domov a vyrozprvau, e ako jeho kamarti vecia
zahynuli a e iba len on sm jedin spomedzi veckch zostau.
Kr sa na tom nahnevau a pospolu vydau rozkaz, aby hne a hne sto ozbrojench chlapov
Created by XMLmind XSL-FO Converter.

ilo tam a tam k tomu loveku a aby mu vecko, o najd, hne sem doikuvali. Aj toho
loveka poviazanho doniesli.
Sto chlapov ilo ta, porozpovedia, e nao prili, naraz povie chudobn lovek: Fundi
palica, cepy von z vreca! Veckch pobi, iba jednho nahaj, kter s heslom pjde domov!
Tak sa aj stlo. Ten jeden potom iou domov a vyrozprvau, e ako jeho kamarti do jednho
zahynuli a e iba len on sm jedin spomedzi veckch zostau.
Kra toto heslo ete vemi rozsrilo a zvolau cel jeho vojsko do zbroja, sm sa ale za vudca
dau a iou s celou svojou armdou prosto na dom chudobnho loveka. Ke tento videu, ako
sa vojsko pred jeho domom tborom postavilo, zvolau: Fundi palica, cepy von z vreca!
Veckch pobi, ani kra nenahaj!
Tak sa aj stlo. Chudobn lovek potom zostau krom a panuje dosiav, a neumreu.

Tri palky
Podali: Jon. ipka, O. Maginhradsk z Malohontu; Drahotn tr z Vekohontu, Aurel
Kellner a Janko Makovick z Liptova; Mik. Ferienik, Am. Sirotkov a Pavol Kriko zo
Zvolena; rozprva Janko Botto z Malohontu.
Jeden chudobn otec mal raz krsny prik det, chlapeka, ktorho volali Drakom, a
dievatko. Boli to dobr, mil deti ako dva anjeliky. Ma im u dvno bola v zemi a otec sa
sm a sm percholil ta s nimi pri svojej chudobe, ako sa najlepie mohol.
Ale o krtky as sa on oenil po druh raz. Myslel si, e mu to takto lepie pjde hodina. A tu
veru zo da na de v tej jeho chalupe len chleba zaalo odbva a hriechu pribva, lebo t
jeho druh ena bola plan gazdin a pritom horia od erta. Po veky sa s muom hrzla a
homrala na tie boh deti:
i by to, poved, parom vystail tchto rtov daromnch chova.
A ve len zle-nedobre na ne. Mil deti len poslchali a trpeli o hlade a smde dlho. Ale ke
raz dievatko vypovalo, ako sa ich macocha zmrni stroj, vtedy u nebrali na art, hne
za svitu pobrali nky na plece a hybaj li svetom.
Ako tak id, beia alej hustmi horami, kde nebolo ani neba vda, pouj raz aksi
mrmlanie nealeko seba. Vtedy sa deti dovedna stlia od strachu, vzdychn si, akaj, o
bude s nimi. Mysleli, e to dky medve, a tu ti pouj vystreli a zahrmie:
Stoj!
Prestraen deti ani nevedeli u o sebe, ke k nim priiel jeden ozrutn zbojnk.
Aha, potvory, oe sa vy tu pletiete?
Schyt ich za ruky a zavedie na jednu istinku, kde pri vatre dvansti hrni chlapci s
natiahnutmi flintami stli. Ohlsi sa kapitn:
oe nm to tu za peienku nesie? Kto ste, o ste, deti, a o tu hadte?

Ale deti nemohli ni poveda, lebo boli viac na tamtom ako na tomto svete. Len ke zaal
okolo nich tichie:
Nebojte sa, deti, ni sa vm tu nestane. Len hovorte!
Vtedy sa kedys-nekedys ozvali a vyrozprvali mu o svojom celom teku.
Hm, bisubohu! Ke je tak, z toho chlapiska by sme mohli dobrho chlapa vychova a z tej
dievice hodn kuchrku; beztak sa nm prve teraz, ke nm t star bosorku ta erti
schytili, mrkvu kraba zde.
A pozrc po chlapoch dokola, videl kapitn, e je ani jeden nie proti tomu. Vzal deti za ruky a
zaviedol do zmku. Tam ich povodil z izby do izby, kde velijak krsne zbroje a peniaze
boli, a hovoril k nim:
Teraz tun budete bva; to vetko mete uva, o ste videli v tchto jedenstich izbch,
ako sa vm len pi. Len sa sem ukazujc na dvanste dvere, na ktorch veliknska zmka
visela do tejto neopovte! Bo by vtedy beda bolo s vami!
Ke im to rozpovedal, iiel pre za svojimi kamarty a deti zostali tu sam a ili si ako pni.
O sedem rokov vyrstol z milho Draka naozaj pekn chlapk a z dievaa hodn a krsna
kuchrka. Len veru sa tu kapitn zabil do kuchrky a kuchrka do. Raz sa ho ona
spytovala, e o je to v tej dvanstej chyi, e aby jej len povedal, ke ich do nej nepust. Ale
sa on len vykrtol, ako vedel, spod tej otzky.
Pokaj, pomysl si dievina, ke mi ty nepovie, ve sa ja to ete sama dozviem.
Nastrojila braeka, aby dal pozor, kde kapitn k od tej izby poprace, a potom aby iiel do
nej. Onedlho sa Drakovi aj poastilo to sliedenie. Dopadol on ten k a otvoril nim t
dvanstu izbu. Tu vid v jednom kte hlavy, v druhom ruky, v treom nohy, v tvrtom drieky
udsk a naprostriedku krvav klt a do zaat topor. Prestraen sa hegne nasp,
pleskne dvermi a be ku svojej sestrike. Prde ku nej, vyrozprva jej o tch hrzach, o tam
videl:
Ach, poved, sestra, my tu nememe zosta medzi tmito zloinci. To by aj ns, trebrs
nevinnch, tu trest bo zastihn musel!
Ale sestrika, buchnut do kapitna, sa mu nedala prehovori. Bo kapitnova lska vetky tie
zloiny tak krsne pozltila ako mesiakovo svetlo okolit ierne chmry. Ete ona
prehovrala brata velijak, e takto a takto, e teraz kapitna opusti nemaj, kee ich on
vychoval a ke ich tak rd m. Ale jej brat len ve t ntu hudre okolo u.
Tu jeden raz, ako sa ona s kapitnom koch, vyrozprvala mu vetko, ako jej brat iiel do
dvanstej izby a ako ju nahovra k teku. Tu mil kapitn sko, akoby ho pichol:
Ha, poved, vy potvory jedny nanihodn, o ste tu urobili, e i nm o zradu chodte?
Alo mil dieva ho zane uka:
Takto a takto, mil mj, ve a ja, hae, rada mm; ve som ti to len za to vyrozprvala,
eby ste sa pred tm mojm bratom mali na pozore!

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

No, ke je tak, povie skroten troku, teda tebe sa ni nestane, ale tvoj brat zhyn mus.
Ke inak by neme, mj mil, povie zaben sestra, teda a len ete za to prosm,
eby aspo tvoje ruky ist boli od krve jeho.
Dobre. No alo teraz mus takto urobi a tu jej on potom rozpovedal, ako sa m chorou
urobi, ako m brata vypravi od vlice mlieko donies, skade sa on iste viac nevrti.
Na rno priiel vern braek sestre dobr rno zavinova. Ale ako sa preakol, ke ju videl,
e je ete na posteli.
Ach, sestra moja, oe nevstva? i si mi azda chor?
Ach, chor, brat mj, na smr chor, a tu sa mi snilo, e ak sa ete dneska vlieho mlieka
nenapijem, nazajtra zomrie musm.
Ach, ke je len to, sestra moja, ni sa neboj! To ti ja hne donesiem.
Vezme flintu a vyberie sa mil braek pre vlie mlieko. Ide, ide pustou horou, a prde k
jednej diere, kde sa mu z nej dve vlie oi zablysn. On schyt flintu, natiahne a chce streli,
a tu trk, trk! bo mu flintu bol ten zbojnk pohubil. Vtom prereie vlica k nemu:
Nestrieaj, Drako, nestrieaj! Viem, o si priiel. Po a nadoj si mlieka! Ale never tvojej
sestre, lebo ti t aj s kapitnom o ivot chod. Ale sa ni neboj! Na ti tto palku!
Kedykovek na nej zapska, ja ti prdem na pomoc.
Ach, veru ma moja sestra rada vid, riekol naradovan uhaj a beal s mliekom, ako len
vldal.
Vzala nevern sestra ukrutn liek od brata a vyliala ho ukradomky za poste. Veer
vyrozprvala svojmu milmu, e jej brat doniesol mlieka bez ublenia a e teraz u nezn, o
m alej s nm zaa.
Urob sa zasa chorou, poved, a poli ho ku medvedici na mlieko, vak on viac neprde.
O krtky as zase njde brat svoju sestru na smr chor.
Ach, povedze, povedz, sestra moja, poved, m by sa ti dalo spomc?
A t mu povie takm slabm hlasom, ako o by naozaj hne skona mala:
Ach, braek mj drah, mne sa vid, e ak mi medveacie mlieko nespome, e mi inie
nie na tomto svete!
No, ni sa neboj, sestra moja, to ti ja donesiem o ako.
A vybral sa hne na t nebezpen cestu. Ako tak ide pirami, zpoami, prekrauje zhnit
klady, vid pred jednou dierou medvedicu rozvalen, ako nadja mlad. Schyt flintu a chce
do nej streli. Ale medvedica hne naho zavol:
Nestrieaj! Viem, o chce. Po, nadoj si mlieka! Ale never tvojej sestre, lebo a t len
zmrni had. Ale ni to, poved mu alej, na ti tto palku. Ke bude zle s tebou,

zapskni na nej a ja ti prdem na pomoc.

Ach, veru ma moja sestra rada vid, odpovedal jej uhaj a beal uradovan s mliekom
domov.
Sestra nevern zase vzala liek od brata a vyliala pod poste. Ako priiel kapitn, povedala
mu, e to bolo vetko darmo, e jej brat aj liek doniesol, aj sa mu ni nestalo.
Ete sa, poved, urob raz chorou a poli ho mlieka od levice donies.
Urobila sa ona zase chorou a bratovi akajcemu nad ou poved:
Ach, brat mj dobr, u ja len musm zomrie. Lebo to, od oho myslm, e by som
ozdravie mohla, sa dosta neme.
Nu a oe to m by? spta sa jej vern braek.
Ach, poved, mne sa prisnilo, e ma len leviie mlieko me od smrti ratova.
No ako bude, tak bude, ja ti ho s pomocou boou donies musm.
Pustil sa teda horami, dolami, pustatinami a dlho ni nenaiel. Len u pred samm veerom
njde pod jednm stromom levicu s mladm. Hne si on natiahne flintu, namieri a tu trk!
Vtom sa mu ohlsi levica:
Ale, ale, o m striea, ve ti flinta zahuben. Po len sem, viem, o had. Nadoj si
mlieka a never viac tvojej zradnej sestre. Keby ale dakedy tesno bolo s tebou, na, tto
palku! Len raz zapskni na nej a ja ti prdem na pomoc.
Ach, veru ma moja sestra rada vid, poved prekvapen uhaj a be, o len vldze, s
liekom ku svojej sestrike.
Sotva dostala do rk ten tret liek, ani ho dobre k stam neprikla, u zase ust s nm pod
poste.
Na druh de, km brat po poovake chodil, uzriekla sa nevern sestra s milm kapitnom,
ako ho z tohto sveta odpravia. Hne ako on veer dvere otvral, u mu sestra s lkavmi
remi ila v strety: Ach, braek mj dobr, ke si sa mi u toko po tieto dni namordoval
pre ma, teraz, ke mi je u lepie, pripravila som ti tepl kpe. Viem, e ti to dobre padne.
Brat o niom ni nepil, povyzliekal sa a voiel do kade. Tu sestra zase prde k nemu s
nonicami:
Ach, uke, braek mj, uk, poved, nech ti nechty ostrihm.
A on dverne podal ruky svojej sestre.
Vtom mu mil sestra ruky poviazala a na zbojnka zavolala. Ten prde s jednm vekm
paloom a zane mu imrinkova nad hlavou: Hoj, poved, ty potvora nevan! Tu
zhynie teraz, skr ako by si ns mal zradi.
Ach, sestrika moja, preboha a prosm, urob mi aspo to kvli: Podaj mi tam z tej mojej

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

kapsiky tie tri palky, nech si ete naostatok zapskam!

Sestra sa na bratove slov ani nehla; ale kapitn so smiechom vytiahne palky:
Tu si ich m, len si ete zapskaj, len! Ve ti to bude ostatn pskanie!
Mil Drako zapskne raz dva tri, tu sa dvere zamknut otvoria a vlk, medve a lev
skoia zrazu na toho kapitna a roztrhn ho na tri kusy. Potom sa pustia po zmku, cel
zberbu, o sa prve bola zo zboja vrtila, pokrtili a do dvanstej chye na hbu poznali.
Sem doviedol potom brat svoju nevern sestru: Tu, poved, bude svoje hriechy
oplakva, km vetky tieto mtve tel nepoje.
A zamkol ju dnu. Potom pozamknal ten cel zmok, opsal abliku a vybral sa s tmi
zvermi do reho sveta.
Ako on tak ide, prde raz do jednho mesta, o bolo samm iernym sknom obtiahnut.
Spta sa, e preo je smutn cel to mesto a tu mu s plaom udia vyrozprvaj, e u
vetky svoje paniky jednmu drakovi podvali a e mu dneska prve ostatn krovu dcru
zanies maj.
iel on hne ku krovi a povedal mu, e sa on odvi oslobodi jeho dcru.
Dobre, povie mu smutn kr na to; vak je u znma odmena: Kto si ju kovek od draka
vyme, toho enou sa stane. Ale viem, e z toho ni nebude. Jeden mj najprv vaz u od
sedem rokov brsil na toho draka hrozn svoju abu a teraz, ke je treba, skapal!
Ej, poved Drako, len sa vy na ma a na Boha spoahnite, dao nebude dcra vaa
osloboden!
O chvu zan vyzva a cel mesto vyprevdza s nariekanm krsnu krovsk dcru, a
nealeko jaskyne drakovej. Pred jaskyou zastal ierny vozk a z neho sko od boku krsnej
panny odhodlan uhaj a zavol:
Potvora, po von! Tu ti je krova dcra!
Tu si drak vytiahne ako na hotovo sedem hroznch hlv a uhaj so svojimi zvermi vtedy
doho! Naraz mu z nich tyri odtrhli. Ale teraz len ete vyhkne do nich zo tyroch hrdiel
jedovat krv a zo troch gfov1 dym a plame. Dcra krova vtedy zavrela oi a oddala sa do
ochrany boej. Ni nevda len krv, dym a plame!
Po chvli, ako zodvihla oi, vid svojho osloboditea s krvavm meom oddychova nad
zabitm drakom. Tu od vekej radosti nasp zamdlela. N Drako po skonenej prci
povyrezval z obsekanch hlv jazyky, vystrel sa na pai a sladko usnul. Aj zmordovan
zvery usnuli s nm.
Vtom prde potichu ten vaz, o za sedem rokov brsil abu a teraz bol skapal, zabije
spiaceho Draka, vezme hlavy z draka a po s omdletou princeznou ku krovi, aby iadal o
jej ruku.
Vern zvery, ako sa raz prebudia, vidia svojho pna zabitho. Zaruali bolestnm hlasom, e
1roztvorench pyskov

sa hory doly ozvali a rozbehli sa vo tri strany lieky hada. O krtky as sa navrtia. Vlica s
medveom doniesli vody a lev jednu zelinku. Ke ho od krve dobre poumval, prilo mu
lev odat hlavu na vzy a potrie tou zelinkou a ha! V tom okamen sko uhaj na nohy
vyahujc sa:
Oj, ale som si dobre zdriemol, poved.
Pekne by si ty bol spal a do sdneho da, keby nie my!
Tu mu zvery vyrozprvali vetko, o ako sa s nm bolo stalo.
Potom sa zobral aj so svojimi kamarty do mesta. Tu ako prde ku brne, pouje zaleka
hudbu v palci. Spytuje sa, o sa to tam rob. A tu mu kad s podivenm vyrozprva, e i,
poved, nezn, e sa princezn za svojho a celho mesta osloboditea vydva.
To mu naraz pdilo do nosa, videl, e je zajac v kapuste. Pole on ta vlicu s jednm lstkom
ku mladej neveste. Vlica premihla ako vietor cez kopy zavjajcich psov a zostraench
svadobnkov a poloila svoju hlavu rovno na lono princezke. Tto ju hne poznala a vzala
ukradky ten lstok z pysku. Mlad za, o si pyne na zlatej stolike sedel, zarazil sa na tom.
A ona mu pretvrene riekne:
Ach, mil mj, vid, ako sme zabudli na tchto pomocnkov tvojich. Ak by sa neboli sami
hlsili, boli by celkom bez svadobnho ostali. Teraz im to ale musme vynahradi!
A vtom priviazala vlici hodn battek kolov na hrdlo. Ako ju Drako zazrie cez hby
psov sa prebja s batkom, ani ju nedok, len:
Pome, pome do palca! Vetko je dobre. Princezn ns predsa m v pamti! zavol na
svoje zvery.
Tu prde do paloty svadobnej. Princezka hne skrkla od radosti a beala mu v strety.
Zastav sa na tom cel svadba a mlad za zbledol na zlatej stolici. Kr sa uhaja hne
spta, o sem prichdza, a on zane hovori:
Najjasnej kru! Priiel som sem pozrie toho astnejieho odo ma vaza, o draka zabil
a vau dcru a cel mesto oslobodil. Priiel som sa podva aj na tie hrozn hlavy z draka, o
vm ich doniesol.
Tu mu ich na jeho iados predloia a on ich zane prezera.
Ale mil pni! i to mon vec, aby hlava bez jazyka bola?
A ke cel zhromadenie odpovedalo, e to neme by, pootvra vetky hlavy a zadiven
hostia videli, e vetky boli przdne. Vtedy vytiahne zo svojej kapsiky sedem drach
jazykov.
No, poved, ktoe teraz mohol draka zabi? i ten, o hlavy, i ten, o jazyky doniesol?
Mlad za zaraz padol zo zlatej stoliky omdlet na zem. Kr s celm hfom sa tohto
opravdivho vaza spytuje, ako je to, o je to a on a princezka vetko vyrozprvaj, o ten
kujon bol a nm urobil; a zas ako princezku chcel zmrni, ak nebude svedi, e on toho
draka zabil. Tu cel svadba chytila pohriky a:

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

Nech ije Drako, n spravodliv oslobodite! zavolali, e sa cel palc zatriasol.

Kr princezkinu pekn ruku oddal do Drakovej ruky a toho zloinca kzal vyvies na dvor,
kde mu tou ostrou abou, o si ju za sedem rokov ostril, hlavu odali.
Po svadbe dos zdriaval kr u seba svojho hodnho zaa. Ale sa on len vybral aj so enou
do svojho pustho zmku. Prde ta a pootvra brny i pust chye. Odomkne zahrdzaven
zmok aj na tej dvanstej. Tu vid svoju sestru v jednom ktiku, ako prve ostatn kos z tch
mtvych tiel obciciava.
To ho prejalo vemi, zmiloval sa nad ou, pustil ju von a dovolil jej, aby tu s nimi vedno
bvala. Tu ili spolu dverne za drahn as. Sestra sa takou primnou, vernou zdala by, ako
oby sa ni nebolo prihodilo. Ale to len naoko, bo v srdci na brata pomstu varila a umienila
si, e ho zmrni.
Raz, ako mu poste poprvala, polo mu ten kotia, o u k ostatku v tej dvanstej izbe na
tak ostro bola scicala ako rae, pod plachtu, eby sa na, ke ahne, prepichol. Mil brat o
niom nevedel. Veer, ako si do postele ahol, tak ho rno princezn prepichnutho nala.
Nebork od strachu skrkla a zamdlela. Na to pribehn vern zvery i s falonou sestrou.
Obzeraj svojho pna, prevracaj z boka na bok, a zoia ten kotia z boka tra.
Hne mu ho lev vytrhne a zan ho trie oivujcou zelinkou, km len neoil. Potom sa
Drako spytoval, o sa to s nm bolo stalo a zvery ukzali na kotia. A ani neakali na
odpove, len t jeho nevern sestru na mrne kusy roztrhali.
Drako potom po smrti svojho svokra2 iel i s princezkou ta do toho mesta, odkia ona bola, a
krovali dlho a ete dosial kruj, ak nepomreli.

O Mechrikovi
Poviestku tto artovn podal a rozprva J. Botto tak, ako na Rimavskej doline hovoria.
No tak poujte! Bou vm edon raz edon mechrik a tot sa vybrau do sveta. Ako tak ide po
kuse, nechutne, zvajci tm svetom, sm ako palec, sretne sa ta s ednou slmkou.
Pamodaj astie, mechrik!
Pamodaj aj tebe, slmka! Kdee ide, kde?
Tu a, idem dade svetom.
No, kod te svetom ide, tak po so mnou, ved aj jej1 ta idem, pjdeme vedno.
Tak sa pohou mil prik vo meno boie zas alej. Veselo im to u dvom bolo; o krok, to
smiech robeli celou cestou. Mechrik hrd sa len tak vantoleu 2 cez mest a dedine a slmka
ila ako na strunch a na vetkie strane sa klaala. Mechrik sa smieu na nej a ona zas na
nem. Ako tak preli hodn kus sveta, tu sa zas sretn s ednym uhlkom.

2tesa
1ja
2z boka na bok valil

Pamodaj astie, dobr lidie!

Pamodaj, pamodaj! Dee ide, de?
Tu ver vm jej idem svetom.
Tak sem ruku, kamart, po aj te s nami, ved aj me ta idemo.
A uhlk hne hotov, dau sa im do kamartstva.
Tak id oni vetci trej pekne-krsne tym svetom. Ilo im to za edon as ako po masle, km za
hradskou ili. Iba edon raz prdu k ednej vekej vode. Tu u bola hned galiba hotov. Boli be
radi na druh stranu. Mechrik so slmkou be bou len preou, preplovau. Ale nebork uhlk!
Tomu bolo tesno; lebo vedeu, ak ide ez t vodu, e sa naraz tam zatop. Zaau on lamentcie
spievati, proseu tch dvoch:
Takto a takto, kamarti moji, ved ma len dko prepravte!
Mechrik ni, ani nepovau, len si hrdo preplvau ako kaica na druh breh. Ale slamka sa
zmilovala nad nim, zvela3 ho na chrbiet a pustila sa s nim na vodu. Pluje, podhna sa s nim
horko-ako, len ako tu prdu na posried vode, mil slamka prehor a uhlk cup do vode, hned
sa tam zatopeu! To vid mechrik na brehu, tak sa na tom rozrehotau, e sa naraz tam od
smiechu rozpukou!

Koziky
Podali: udovt Gl a Pavol Dobinsk z Gemera; rozprva Janko Botto.
Poujte, deti, poujte, poviem vm jednu rozprvku!
V jednej hore, v jednom domeku bvala raz jedna koza so svojimi mladmi. Starala sa ona o
svoje mlad ako kad ma. Nedala im ani von vychodi, bla sa, e by ich tam dakde vlk
zjedol. Ke von vyla dao donies, dobre ich dnu pozatvrala, aby ani vietor k nim prs
nemohol. V tej istej hrke bval aj jeden vlk puhav. Ten si na ne ve zuby ostril, ale to
vetko dosia nadarmo.
Jeden raz sa matka vyber od nich a poved im:
Deti moje, deti, tu vs zase za jeden as zamknem. Neotvrajtee nikomu, len ke sa vm ja
ohlsim takto: Koziky, koziky, otvorte mi dvierka! Nesiem vm na rokoch sienka, v
pyteku vodiky a v ceckoch mlieka! Vtedy mi otvorte!
A s tm odila.
Vlk to pod oblkom vetko vypoval, a ke u ma bola pre, zaal na dvere klopa:
Koziky, koziky, otvorte mi dvierka! Nesiem vm na rokoch sienka, v pyteku vodiky a v
ceckoch mlieka!
Koziky povaj.
3vzala
Created by XMLmind XSL-FO Converter.

Ej, poved, to je nie naa mamika, lebo naa mamika tenie spieva. Choe ho pre,
skia si priiel; my ti neotvorme.
Vlk odiiel od jedu zavjajci:
Pokajte len, pokajte, ve vy mne hne otvorte.
Beal on rovno k jednmu kovovi.
Pouje ty, i by si mi nevedel moje hrdlo na tenie spravi, dobre by som ti zaplatil?
Ej, preo nie, povie kov, len ho sem na nkovadlo.
Tu si vlk prilo a dvaja mu zan na mlti, km len takm tenkm hlasom nezaal kria
ako cap, ke ho za iva der.
Dos, dos, u bude dos tenk!
Mil vlk, takto vymutrovan, si ostril zuby ako na ist. Iiel ku tm kozikm a klopal na
dvere:
Koziky, koziky, otvorte mi dvierka! Nesiem vm na rokoch sienka, v pyteku vodiky a v
ceckoch mlieka!
Ale koziky mu zas len odpovedia:
Ej, choe ho pre, ty si nie naa mamika, lebo naa mamika ete tenie spieva.
Vlka malo roztrhn od jedu, ke si musel przdne pysky oblizova. iel on zase k tomu
kovovi, e by mu hrdlo ete na tenie skoval. Dvaja mu zase zo dvoch strn na mlatky
mltili, km takm hlasom ako koza nepial:
No, poved, prestate, dobre je u!
Zaplatil kovovi a vybral sa ku kozikm. Prde predo dvere, zaklepe a zavol:
Koziky, koziky, otvorte mi dvierka! Nesiem vm na rokoch sienka, v pyteku vodiky a v
ceckoch mlieka!
Tu sa mil koziky nazdali, e to ich vlastn matka, otvorili, vlk ham, naraz schyt jedno,
druh a zje. To tretie, ako vid, o sa rob, hybaj do pece! Ta vlk nemohol, lebo sa nespratal za
nm.
Po nease, ke u vlk, pnbohvie, kde bol, prde ma a vid dvere pootvran, krvi plno a
deti nikde! Naraz zdpnela tam od strachu a dala sa do nariekania:
Ach, deti moje, deti, oe ste ma nepovali, oe si ja u teraz bez vs ponem!
Vtom sa vytiahne to tretie koza z pece triaslo sa ete i teraz ako prt a vyrozprvalo
svojej matike s plaom, ako sa to vetko s nimi zviedlo. Matka, ke videla, e ete aspo
jedno diea m, trochu sa uspokojila.

A tak sa potom len s tm jednm teievala, a te sa a dosia, ak nezomrela.1

Ma a macocha alebo zlat pva

Podali: udovt Reuss, Janko Rimavsk a Pavol Dobinsk z Gemerskej; rozprva Janko
Botto
Bol raz jeden kr a ten mal troch synov a tak sa v nich teil, e by ich nebol dal ani za cel
svet. Teil sa v nich ich dobr otec, teil, ale ich dobr mati nemohla sa v nich dlho tei.
Nebork, raz padne do choroby a cti, e sa s nimi rozli mus. Ako raz vetci traja okolo
jej smrtenej postele smutne stoja, zodvihne ete raz hlavu a hovor:
Deti moje, deti, akoe vs tu zanecha na tomto svete, ako sa s vami rozli! Ale nie,
nermte sa, ja na vs ani po smrti nezabudnem. Teraz, deti moje, nate tieto tri orieky,
zahrabte si ich kad veer do popola, ony vm bud na dobrej pomoci.
A ako to povie, duu vypust. Zaplakali traja synovia, zaplakal aj mu a zaplakala aj cel
krajina za dobrou krovnou!
Ale viete, vetko na svete len do asu. Kr po roku zhodil smtok a oenil sa. Dostal on
drienu enu, ale siroty nedostali matku, len macochu a aj o tej sa vravelo, e je striga. A
vskutku to nebola len macocha, ale aj striga. Lebo ju ni tak nezlobilo, ako ke sa na tchto
troch hodnch kroviov dva mala.
Pokaj, pomyslela si, vak vy tu nebudete dlho kau dcha!
Raz veer, ako dolu polhali, mil macocha chod, obmieta sa okolo chye, kde t traja
krovii spali, nava, klope na dvere:
i spte? i ujete, vy mlad krovii!
T, pravda, dobre u spali, ale tie tri orieky, o si ich boli do popola zahrabali, tak ako im to
ma bola naruila, odpovedia:
Nespme, my ujeme, hdky sebe zahdame!
A striga s dlhm nosom odila.
Na druh noc prde zase striga s jednm vekm noom. Nava pri dverch, a tam ticho ako
v hrobe.
No, t iste u spia, pomyslela si, ale predsa pre lepiu istotu zabcha:
i spte, i ujete, vy mlad krovii!
A tu sa jej orechy ozvali:
Nespme, my ujeme, hdky sebe zahdame!
Ale ke toto parom zamrmlal, tu mus dao inie by vo veci, htala star.
1Poda druhho rozprvania dal si vlk u kova zakadm a do tretice palku kova a na tej potom kozikm pod oblkom spieval:
Kozky, kozky, otvorte mi, nesiem vm na rokoch snca, v pyoku vodky a v cickoch mlika!

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

Na druh de zatm, ke kroviovia boli pre z chye, ona sa vkradla dnu, vetko vade
poprevracala, aj len v peci, ale kde ni, tu ni, len ako sa z pece von ah, tu jej dao udrelo
do nosa, uch, uch.
Aha, poved, to tu bude iste dky ert v tom popole, ale pokaj, vak ho ja vykrim!
Na tret veer dala tak zakri do pece, e dobre vetky myi z domu nevyplaila, a mil
orieky sa piekli a horeli. Prde ku dverm, pova, ale tam u ni nepou. Zaklope:
i spte, i ujete, vy mlad krovii!
Nespme, my ujeme, hdky sebe zahdame! ohlsi sa jej potichu jeden z tch troch
oriekov, o ete nebol celkom stlet.
Dobre strigu hne ert tam nevzal od zlosti. Odila sebe pod nos homrajc:
No, vak vy u hne budete bo, len km si tento n nabrsim.
O chvku prde zase s nabrsenm noom, nava, klope, vol, ale sa nik neozva. Vtedy
potku otvor dvere, pritiahne sa k posteli a myk jeden za druhm vetkm trom hlavy
odrezala a tie mtve tel zavliekla do tej poslednej chye, kde kr len raz do roka chodieval.
Bolo na rno potom hadania, behania po zmku, na vetky strany a nik neznal, nevyzvedel,
kde sa kroviovia podeli. Kr chudk si nevedel od iau rady.
Po nease, raz ako prve t striga krovu chyu vymet, prilet na okno jedna pva a zane
sa dnu dobja.
Aha, ty puha krekav, i ho ide! kri na u a vybja ju metlou. Ale kr jej povie:
Ach, nevybjaj, nie, to pekn stvorenie; radej ju dnu pus, e sa aspo s ou potem, a
otvor jej okno.
T mil pva prde k nemu, do ruky mu vlo z pyteka jednu zelinku a zane spieva:
Sadla
doniesla
zarezanie
Leia,
kde
doniesla
o

pva
mu
leia
on

chod
mu
zahoj

veda
tri
jeho
v
len

noviny
tej
raz
takej
jejich

pna,

syny.
palote,
roce;
masti,
kosti!

To zaspievala a odletela.
Kr zadiven pozeral za ou v mylienkach; prilo mu na um, e to iste nebola pva ako
pva, ale e to musela by jeho neboh ena. Beal hne na to do tej ostatnej chye, kde
vskutku svojich troch synov zarezanch naiel. Potrie im hrdl tou zelinkou a traja synovia
ete raz hodnej skoia na nohy.

No, to je dobre, ale teraz beda tomu, kto to spravil!

Hne sa to ale vyzvedelo, e veru to druh nemohol urobi, ako sama krovn; lebo e len
t mala ke slobodn. A tu hne kr rozhnevan krovn d chyti a zavol na sluhov:
Vyvete na dvor tyri najdivie kone, priviate im tto potvoru na chvosty, nech ju v tyri
strany sveta roznes!
Ako riekol, tak sa stalo. tyri kone vyviedli, priviazali im krovn o chvosty, poibali a z
milej strigy ani len franforce nezostali.
Od toho asu sa kr u viac neenil, len sa so svojimi troma synmi teil a kroval, kroval,
a km nezomrel.

Rovnopekn pr
Podal a rozprva A. H. kultty z Malohontu
Stalo sa. Ke sa nestalo, u sa ani nestane, lebo sa u prestali robi divy, ak sa za
blahoslavenej pamti Kaukokra robili.
Bol raz jeden kr a jedna krovn a t mali bohatstva toko, e sa im iaden druh kr na
svete nemohol rovna. Ale to vetko bohatstvo nevea ich teilo, ba o viac z roka na rok boli
smutnej, lebo nemali iadneho potomka.
Ach, komue my, komu po smrti naej toto krovstvo a vetky nae poklady zanechme!
horekovala krovn. Ktovie, do akch sa to planch rk dostane a potom prde vetko na
skazu!
Aj krovi tie ist mylienky nedali pokoja, ale len predsa teil krovn:
Ej, netrpe sa, dua moja, netrp, ete vetko dobre me by, ete aj ns Pn Boh me
poehna.
A Pn Boh ich naozaj poehnal, lebo o rok porodila krovn krsneho syna. Tu bola rados
neslchan! Na vetky strany beali poslovia zvolva panstvo z celej krajiny. Hostina trvala
za cel tri tdne a hudba vyhrvala de i noc. Lebo by to kr nebol dal za cel svet,e sa
mu jeho najvia iados vyplnila.
Krovsk rodiia sa teili vo svojom synovi, a z neho vyrstol hodn chlap. Tu otec aj
matka pon ho nahovra, aby sa oenil.
Urobe nm, vraj, syn mj, t rados, aby sme sa ete na tvojej svadbe na nae star dni
hodne poveseli mohli!
Radili mu hne tto,hne tamt princezku, jednu od druhej krajiu,aby si vybral po vli. Ale
jemu sa ani jedna nepila, a ke mu len predsa pokoja nedali, napokon im povedal, e sa on
veru nebude eni. To sa krovi vemi nespilo.
Akoe by to, vraj, bolo, keby si sa neoenil?
Tu by po jeho smrti krajina zase len bez dedia ostala.

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

I veru zase ho len prehovrali a vakovak zaobchdzali. Aj to nestlo ni.

Tu ke videl kr, e u po dobrote nikde s nm nezjdu, natiahol struny a zaal milho syna
tuhie obraca. Ale vetko darmo.
Naostatok sa kr tak rozhneval, e ho dal do jednej izby zatvori, kde doteraz ete nikto
nebval, a postavil k nemu na vartu jednho sluhu.
Predo dvermi, tam, kde princa zatvorili, bola hlboizn studa, v tej studni bvala jedna
striga. Okolo polnoci, ke u v zmku vetko spalo, vytiahla sa von a tu sa jej svetlo cez
kov dierku zablysne. Lebo pri princovi, aj ke zaspal, musela svieca horie. Strige to
divno bolo:
oe sa to, vraj, v tejto izbe svieti? Musm ja to vidie.
Pokukne kovou dierkou a zazrie princa na posteli. Hne sa spravila na muku, vletela dnu
a dvala sa na neho, dvala, i pokrcala hlavou:
Ake si mi ho, vraj, krsny!
Ke sa u do stosti nadvala, vyletela zase von a ila po svete bldi.
Ako tak hore-dolu bldi, stretne sa s jednm vysokm chudm chlapom, a to bol tie strig.
Hne sa vm oni poznali.
Skadee, vraj, ide? spta sa jej strig.
Od mjho krsneho princa, odpovie mu striga. A ty e odkia?
Od mojej krsnej princezky!
Od tvojej krsnej princezky?
Od mojej krsnej princezky. A aby si vedela, e nad t niet krajej na svete.
Daje si pokoj, povie na to striga, mj princ je sto rz kraj, a ke never, be, dones t
tvoju princezku; potom sa nahad.
Ako strela vychytil sa strig a o chvku doletel aj s princezkou. Dobre. Mil princezku
zanes do princovej izby a poloia ju do postele k nemu. Tu sa pon zase kriepi:
Princ je kraj!
Princezka je krajia!
A tak za chvu trvalo. Navea u strigu namrzelo:
No, akaj, poved, hne ja urobm hdke koniec.
A vtom dupla nohou, len sa tak cel izba striasla. Tu sa naprostred izby jazern priepas
otvor a najvy sudca z pekla postav sa pred nimi:
No, o chcete? poved; o mi zase nedte pokoja?

Nehnevaje sa, nehnevaj, krotila ho striga, len sme sa tu trochu poharkali, e kto je z
tchto dvoch kraj? Ja hovorm, e princ, a tento zase, e princezka. oe ty na to povie?
To sa uke hne, zadudral sudca z pekla, uvidme, ako sa jedno k druhmu bud ma.
Tu sa vetci traja premenili na muky a sudca z pekla brnkol popod nos princovi, e sa hne
prebudil. Ako zazrel pri sebe princezku, zaudoval sa vemi a vlastnm oiam neveril, lebo
sa mu zdalo, e sa mu to len snva. Ale ke sa lepie rozhadel, videl, e predsa len nesp. Tu
zaal horekova na svojich rodiov:
oe si, vraj, oni myslia? Preoe mi ju neukzali vo dne?
I dva sa na u, dva a m viac sa dva, tm vmi sa mu pi.
Ej, keby mi, vraj, tto boli ukzali, ani slova by som nebol riekol. Ake si mi krsna,
ake si mi uteen!
Medzi takou reou premenil svoj prste s princezkinm. Tu zbrnkla zase mucha: Princ usnul
a teraz princezku zobudili. I t, ke princa pri sebe zazrela, sprvu sa zaudovala vemi a
potom si akala na rodiov, e preo jej ho neukzali vo dne? Dva sa na neho, dva, a m
viacej sa dva, tm vmi sa jej pi.
Ej, keby mi, vraj, tohoto boli ukzali, ani slova by som nebola riekla. Ake si mi krsny.
Ake si mi uteen!
Na to chcela svoj prste s princovym preara, ale tu vid, e je u premenen.
Vtom zbrnkla mucha a princezka zaspala. Muchy sa premenili zase, ako boli skorej.
Teraz sudca z pekla tak sd vyniesol, e s rovn v krse. S tm sa prepadol a strig zaletel
s princezkou, odkia ju bol doniesol.
Striga sa spustila do svojej studne.
Rno, akonhle sa princ prebudil, hne sa spytoval sluhu, o je to za jedna, ktor tej noci pri
om spala? Nebork sluha, ktor o niom nevedel, o sa robilo, lebo spal ako zarezan,
vakovak sa sprvu vyhovral a napokon zo artu povie, e sa mu to azda len tak snvalo.
Ale princ sa na to nahneval vemi, schytil sluhu a chcel ho do tej studne predo dvermi hodi.
Len horko-ako sa mu vydriapal z rk a cel prestrchan beal ku krovskmu
komornkovi, e vraj mlad princ nemusel dobre s rozumom pochodi, e sa ho za dku
paniku dovedoval, o pri om v noci spala, a e ke mu ni o nej poveda neznal, e ho do
studne chcel hodi.
Komornk nebral vec na art. Naskutku iel ku princovi.
Dobr rno! Akoe ste spali?
Ale namrzen princ mu odsekol:
o sa to m spytova? Radej mi povedz, o to za jedna, ktor tej noci pri mne spala?

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

Ja, vraj, o iadnej ni neviem, vyhovral sa zadiven komornk.

A ke sa ho princ len mocne ptil, aby povedal, lebo ak nie, e zle bude, tu aj on poal
myslie, e sa veru princ z rozumu musel pohn, a ponhal sa ku sammu krovi.
Ke kr poul, o sa s princom stalo, predesil sa vemi a zalomil rukami:
Boe mj, Boe! oho som sa na moje star dni doil. To ma u mus do hrobu privies!
Ach, keby som len nebol tak tvrdo s nm zachodil! Keby som ho len nebol do tej izby
zatvoril!
Tak bedkajci priiel k synovi.
Akoe sa, vraj, syn mj drah, m? oe sa ti stalo?
Ve vy dobre viete, o sa mi stalo, odpovedal princ. Ale, otec mj, to by som sa predsa
nebol ponazdal, e so mnou tak arty budete vystrja.
Darmo sa kr tak i tak vyhovral, e on o niom nevie, princ sa nedal upokoji a len vtedy
uveril, ke mu otec na krovskej korune prsahu zloil.
Ako sa to stalo, princ naskutku ochorel a uahol.
T princezka, ktor v noci pri princovi bola, bolo tie tak vyiadan jedink diea bohatch
krovskch rodiov. Ke u dorstla na vydaj, ptali ju na vetky strany bohat princovia,
ale sa jej ani jeden nepil.
Navea sa otec pohneval a dal ju tie do samotnej izby s jednou starou slkou zatvori.
Po tej noci, akonhle sa prebudila, hne sa spytovala za toho princa. Tu ke jej o om nikto
ni nevedel poveda a napokon sm otec na krovskej korune prsahu zloil, aj ona naskutku
ochorela a obahla.
Kr s krovnou, v strachu vekom za princezku, dali hne zavola doktorov a kad radil,
o vedel. Ale to vetko ni nespomhalo a princezke bolo zo da na de horie.
Na astie t star slka mala jednho syna vojaka. Ten sa chytil rozumu a prosil kra, aby
ho prepustil, e vraj on, o hne na kraj sveta pjde, mus vynjs takho doktora, ktor
princezku vyliei. Dobre. Hne na druh de vybral sa na cestu.
U sedemdesiat es krajn preiel a ete po vli doktora nenaiel. Tu v sedemdesiatej
siedmej prde do toho mesta, kde ten chor princ leal.
o tu, vraj, za novina? spytuje sa ud.
Smutn novina! dostal odpove, krov syn je na mor chor.
I vyrozprvali mu cel vec. On naradovan pobral sa hne do krovskho zmku a ohlsil
sa, e je on tak a tak zo sedemdesiatej siedmej krajiny doktor a suboval, e princa vyliei.
Daj si pokoj, povedal mu kr; dos tu bolo u doktorov a iaden nemohol spomc.
Navea mu ale predsa len dovolil, aby proboval astie.

No, dobre, vraj, len sa teraz odstpte mlo a nechajte ma samho s chorm!
Vetci odili z izby a on sa posadil k posteli princovej. Tu zaal rozprva o tej princezke, a
o len vedel, vyrozprval vetko.
Ako to princ vypoval, nebolo mu treba inieho lieku, naskutku zmocnel tak, e mohol
sedie. Vtom sa kr s krovnou vrti a tu vidia, e im syn u sed. Od vekej radosti plakali
ako deti. O tde bol princ chlap celkom na mieste.
Tu povie doktor princovi, e je u as, aby sa na cestu dali, lebo e by medzitm princezka od
vekho iau ahko aj zomrie mohla. A hne sa medzi sebou uradili, o a ako spravia?
Prichystali si oni ukradomky po pre iat a ptali sa od kra na poovaku. Potom dali
osedla kone; vzali so sebou jednho sluhu, a li do najbliej hory. Ke u hodne hlboko
zali, skoili dolu a kone priviazali o strom. Tu sa princ obrti k sluhovi a povie mu, aby iel
nazbiera suchho dreva, e si bud ohe kls.
Ako sluha odiiel, rozsekali jeho koa, chytro preobliekli aty a tie, v ktorch z domu vyli,
pofkali krvou. Posadali zase na kone a cvlali alej. Tu prde sluha s drevom, vid
rozvlenho koa a zakrvaven aty. Zdesil sa prenramne, lebo sa nazdal, e ich div zver
roztrhala. I bl sa vrti domov a len sa hore-dolu potkal.
Prde poludnie, princa s doktorom doma akaj. Prde i veer tu ete ni. Kr s krovnou
prestrchan, cel noc nemohli oi zamri, a ledvae sa briedi poalo, hne vyslali
dvanstich chlapov, aby li princa hada. Chlapi sa vrtili skoro a vyrozprvali, o videli a
o nali. Tu bol pla a smtok v celom krovskom meste.
Ale princ s doktorom leteli de i noc, a prili do zmku, kde chor princezka leala. Vojak
iel popredku do izby sm. Tu princezka na posteli, viacej u mtva ako iv a kr s
krovnou pla, nariekaj nad ou.
No, ni vraj, neplate, ohlsil vojak, u som naiel doktora, ten ju istotne vyliei.
A kdee je? o si ho hne nedoviedol? kr s krovnou razom sa spytuj.
Tu je, nebojte sa, povie na to vojak; ale vs pros, aby ste sa trochu odstpili, lebo e vraj
mus skorej samotn s princezkou hovori.
Kr s krovnou sa odstpili do bonej izby a vojak zavolal princa.
Ako princ dnu vkroil, princezka ho naskutku poznala, vystrela proti nemu ruky a preriekla
slabm hlasom:
To je on! To je on! Ach, vitaj, vitaj! Dobre, e si priiel. O hodinu bolo by u pozde!
Ej, bol to za doktor! Chor pri om okrievala na vidomoi, a ke sa rodiia vrtili, nevedeli
od radosti, o robi, e ich dcra za tak mal chvku k sebe prila.
Princ sedel jednostajne pri svojej milej, ale sa rodiom do znmosti nedal, a aj princezke
povedal, aby bola ticho. Len ke u celkom ozdravela, vyjavila svojim rodiom, e je to on,
po ktorom sa dovedovala, a on sa im predstavil ako krovsk syn. O krtky as bola
svadba rovnopeknmu priku!

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

A ke sa tu dakoko pobavili, vybrali sa vetci, star i mlad, k princovm rodiom, ktor ho

dosia ako mtveho oplakvali. No, a tu len ete potom bolo radosti, vtania, objmania,
hostiny, hudba, tanec, a o len vetko nie!
Po smrti starch krov pripadli obe krajiny na mladho princa.
Na vbe zvonec, rozprvke konec.

Hrd panika
Podali: ud. Reuss z Gemera a Ondrej Srenka z Liptova; rozprva A. H. kultty.
Bolo, bolo, ale neviem kedy. Star apa o tom znala. Ale ke som sa jej spytovala, riekla, e
zabudla, a od mlania aj na t vychudla, aj umrela, o tom mi predsa poveda nechcela.
Pri zelenom hji stl mal dreven domek a v tom domeku bvala chudobn vdovica s
jednm jedinm chlapekom. Jej neboh mu bval horrom, a km ten il, nevedeli, o je to
psota. Ale po jeho smrti vakovak sa im krtilo. Nevon mati chodievala do hja, to na
jahody a maliny, to na hrby a lieskovce a dobr udia jej nadvali za to tu kus stroviky, tam
kus miky, omasty a mlieka.
Km ona takto hore-dolu chodila, chlapek sa pekne sm bavil v izbe, alebo vyiel na dvor a
tam sa ihral.
Raz tie ostal takto samotn a matka mu bola naruila, aby km sa domov vrti, nalmal
suchho ra na ohe, o vo dvore na hromade lealo. Ako to ra zaal lma, tu sa
spopod neho vytiahol jeden vek had a plazil sa chytro ku jednej rozpuknutej skale i skryl sa
tam. Chlapcovi sa ten had vemi zapil a bol by sa chcel s nm poihra. I iel a sadol si pred
t skalu, e sa mu azda uke, ale veru mil had nechcel vykukn. Od tch ias chodieval
kad bo de vyzera ku tej skale a kldol popred dieru zo svojho jedla, len aby toho hada
vyvbil.
V jedno rno mu nechala ma za tanier sladkho mlieka. On chytr, odniesol tanier pred
dieru a zastal si obale. Hadovi to mlieko zavoalo. Vyliezol von a pomaly sa priplichtil ku
tanieru. Ako chlapec hada zazrel, od radosti dobre z koe nevyskoil a dval sa, dval na neho,
km len vetko to mlieko nevypil. Ke bol tanier przdny, had sa skrtol a uchol zas do
diery. N chlapec ale bol rd, e naiel spsob hada vyvbi, a kedykovek mu matka mlieko
nechala, naraz beal s nm ku diere a sm radej o hlade bval.
Ked sa takto astejie vdali, had ostal celkom krotkm a napokon u aj zo samej chlapcovej
ruky jedval. Toto kamartstvo trvalo medzi nimi za mnoh roky. Pod tm asom chlapec
vyrstol na hodnho uhaja, ale nebork had ostarel vemi a ostatn hodina sa mu blila. Ako
ho zas v jedno rno iiel navtvi, u sa ledva vytiahol von z diery a takto smutnm hlasom k
nemu prehovoril:
Janko, Janko! Rd by som ete s tebou aj alej tuto i, ale darmo mne je u raz koniec.
Ale aby si mal odo ma pamiatku, chcem sa ti napokon za tvoju lsku odsli. Tu m tento
klobik, tto palku a tto sekerku. Ke si ten klobik na hlavu polo, dostane
strieborn vlasy. Ke na palke zapska, mus kad tancova, km ju len od st
nevezme. A ke sekerke zavol: Sekerka, rbaj! bude rba, km jej len nepovie:
Dos!

Ako to had doriekol, bolo po om.

Jankovi lo do plau za starm kamartom, ale ke videl, e u inak nebude, odniesol ho do
jeho diery a tam ho skalami zamuroval.
No ete to nebol ostatn smtok pre neho. O krtky as mu zomrela aj dobr mati a on ostal
samotn ako palec. U ho tu teraz zhola ni neteilo. Tak len vzal k sebe tie tri veci, o mu
star had poruil, a pustil sa do sveta, e si ide dku slubu hada.
Chodil on dlho sem i tam a preiel nejednu dedinu, nejedno mesto, ale nikde ni nemohol
vybada. Navea, navea dostal sa na jeden brieok, a tu sa mu zaleka zablyali strieborn
makovice veliiznho zmku. Zradoval sa nad tm vemi a vzdychol si zhlboka:
Azda sa mi, azda, podar njs tuto dvno hadan pokoj! Ale to bol neastn zmok, v
ktorom u sila udstva pohynula. Lebo kto sa ta raz dostal, viacej sa iv nevrtil. To, pravda,
n uhaj nevedel a on sa pustil veselo dolu briekom, rovno ku sammu zmku. Ako ku
brne priiel, hne sa dal ohlsi u pna a ponkol sa mu do sluby. Pn ho vemi vane
videl a povedal mu:
Dobre, syn mj, dobre! U ma sa ti njde sluba. Me moje ovce ps. Ale ti popredku
musm poveda, e je to nie ahk vec. Ak si nie uhaj smel a mala by ti dajedna skapa,
radej sa ani na to nedvaj!
Ej, oe by tam skapala, ohlsil sa Janko, ja ich budem vedie zavarova.
A kr mu na to:
Dobre, vraj, ke sa tak fa; me ich vyhna trebrs hne rno. Na kadej vis
strieborn zvonek a ony a samy poved na pole, kde sa maj ps. Ty vade len za nimi
cho! A ke ich statone zavaruje, v njme nem ma krivdy, ja ti za slubu dobre
zaplatm.
Tak u mal Janko ist miesto a bol rd. Hne mu ukzali, kde bude bva, aj dobr veeru
mu dali. Po dobrej veeri skoro si ahol spa, lebo z dlhej cesty bol ustat vemi a zilo sa mu
vydchnu. Ale len o zdriemol, hne ho zobudil stran sen. Potom u cel noc nemal
pokoja, bo sa jednostajne zo sna strhval. Ete sa len briedi poalo, u bol na nohch.
Postavil si na hlavu ten klobik a vyiel von, e sa dookola poobzer.
V zmku ete vetci spali, iba pnova dcra bola u hore a kukla prve von oblokom. Tu jej
do o padol Janko, uhaj vrny ako kalina a strieborn vlasy sa mu len tak jasali. Temer ani
vlastnm oiam neverila a dvala sa, dvala na vrneho uhaja, kmkovek sa na druh
stranu neuchlil. Tu ju prenikol ia a vzdychla zhlboka.
Ach, koda a, uhaja, koda! I ty si sa musel sem dosta, aby si na ven veky zahynul!
Odvrtila sa od obloka a bielou atkou si utrela slzy.
Janko sa vrtil dnu. Klobik skryl do kapsiky a obliekol sa do pastierskych iat.
Po chvli vypustil ovce so striebornmi zvonci a iel za nimi pomaly, ako mu kr bol
rozkzal.

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

Sotva dakoko sto krokov preiel s nimi, u zaleka videl iroko rozprestren rovinu, ktor
vetkm inom tak vyzerala, akoby ju na medeno zafarbil. To sa volalo pole meden.
Ovce sa obrtili v t stranu, a ke prili na to pole, zaali sa ps. Janko sa oprel o svoju
sekerku a dval sa, ako si chutne klbkaj t meden trvu. Ale tu zrazu pone vietor fka,
o alej, to horie. Ovce sa do hby zbjaj, krtia a baia a v poli sa vetko vetrom hbe.
Janko nevedel, o to m znamena, a ledva sa u na nohch dral. Tu zazrie od vchodu
velik ierny oblak sa vali.
No, to bude za prval, mysl si; kdee sa tu, hrieny lovek, skry?
Ale nebol vm to oblak ani prval. Len zrazu, kde sa vzal, tu sa vzal, zatrepoce nad nm
arkan so iestimi hlavami a strane zavol:
Kto ti to dovolil do tohoto pastviska ovce hna? Nevie, e som ja pnom tohoto poa, a kto
sa mi opovi kodu robi, e ten tu mus skapa?
A vtom u natal pazry, e ho ide roztrha.
No len, no, ohlsil sa Janko, lene sa tak vemi nenhli! Ale mi dovo, aby som ti na tejto
palke ete aspo raz zapskal.
To me, zadudral arkan a Janko zaal na palke prebera.
Ako prv raz zapskol, arkan sa strhol. I pone sa pomaliky z boka na bok kva, a o alej
pskal, tm vmi sa musel natriasa. To sa mu vonkoncom nepilo, ale oe robi, ke
ily v om ihrali? A Janko mu s tm vou chuou len pskal a pskal. Ke u bol celkom
vykonan a u len tak jachtal, zavolal na Janka:
Dos u, dos! Ve vid, e sa ledva prevaujem. Ja ti u ni neurobm, len ma nau na tej
palke pska.
No, ve je ni, povie na to Janko. Ale tvoje pazry s nesce na to, iba ak ich dko na
tenie spravme.
Rob, o chce s nimi, len ma nau prepleta, privolil arkan.
Dobre. Stl tam nealeko jeden pe. Do toho Janko svoju sekeru zaal, take sa hodne
nadtiepil.
No, sem si vopchaj tvoje drapav pazry.
o ke arkan urobil, uhaj chytro vytrhol sekerku a pazry ostali v klepci.
Ej, kho erta ty to so mnou chce vystrja? zavolal nahnevan arkan.
A Janko mu povie:
Len pozhovej mlo, hne to bude. Ale mi skorej povedz, o mi d zato, ke a naum
pska?
Ej, ert tam po pskan, metal sa arkan, len moje laby oslobo.

A Janko mu zas povie:

To nejde tak ahko, ete si trochu mus povska. arkan u nemohol alej od bolesti:
Pus ma, poved, radej ti dm jedno meden jabko a jeden prtik, ktorm ke ho
uder, hne sa ti ono obrti na meden zmok, a tam njde, o len bude chcie.
A kde m to jabko, sptal sa Janko.
Ha, tamto le v krku i s prtikom.
uhaj pobehol ta a hne ibol prtikom jabko i v tom okamen stl pred nm uteen
meden zmok. Vniiel do brny, tu hne vetka ea okolo neho a spytuje sa:
o rozkete, mlad pn?
On im nerozkzal ni, len sa pobral rovno hore schodmi, poprechodil vetky izby, popozeral,
kde ak drah vec, a nechal vetko na mieste, iba si jedno pero vzal, o na stole v medenom
pohri stlo. Potom vyiel von, ibol na zmok prtikom a ten sa zas premenil na jabko.
No, to je dobre, povedal arkanovi; ale ty mne ete viacej mus da. A ty, mil sekerka,
rbaj!
I hne sekerka zaala rba a stnala do radu hlavy. Len ke u na ostatn mierila, zavolal
arkan:
Vetko toto pole ti dm, len mi aspo tto jednu hlavu nechaj!
Ale Janko i tej jednej neveril, teda sekerke nezabrnil alej a. Ke bolo po arkanovi,
obrtil sa zase ku svojim ovciam. Tie sa u teraz pokojne psli a okolo veera samy sa skrtili
nazad. uhaj si zapl to pero z medenho zmku za klobik, a tu od vekho blesku zasmial
sa cel kraj. Tak podperen stpal veselo domov. Ale ke u nealeko zmku boli, ten
klobik a to pero zase skryl.
V zmku nevedeli pochopi, o to za prina, e ovce tak dlho nejd, ke predtm ete ani
obed nebol, u pribehli domov. Tu ke sa Janko s ovcami ukzal, vyvalili oi, ako sa to
mohlo sta, e tento tam nezahynul. Ale kr bol vemi rd, e takho chlapa ku svojim
ovciam dostal, pri ktorom mu ani len jedna neskapala.
Ke u ovce pozatvrali, pribehla panika k Jankovi a takto ho oslov:
Hej, pastieru, kdee m to pero, o sa od neho vetko tak jasalo? Daje mi ho, daj!
Oj, ve som ja iadne pero nemal; ve som ja v takom poli psol, kde iaden kvietok
nebol, vyhovral sa Janko.
Ale t sa tak ahko odpravi nedala.
Ej, poved, dobre som ja oblokom videla, o sa m taji. Len mi ho ty daj!
I neprestala ho dotedy dopiera, a jej to pero dal. A t mu bola vemi rada.
Janko si chutne poveeral a potom iel na odpoinok. Ale horke jeho odpoinok; nemohol
Created by XMLmind XSL-FO Converter.

vonkoncom usn, o mu ten stran arkan vdy pred oima stl. Ete len svitalo, skoil na
nohy; postavil si na hlavu klobik a vyiel von. Panika i teraz zazrela striebrovlasho
uhaja a teilo ju, e sa mu nestalo ni. Ale ke si pomyslela, e ete vetko nepreskoil, bolo
jej ho to.
Janko sa vrtil dnu a po chvli vypustil ovce. Teraz si kral pyno za nimi, lebo u poznal
moc svojej palky a sekerky. Ale ho trocha predsa omnalo, e o to vraj bude zase dnes?
Vtom zodvihol oi a dobre e hne neoslepol, tak blesk ho zarazil. To sa blyalo strieborn
pole, na ktorom sa teraz ovce mali ps.
Sotvae poali strieborn trvu klbka, zaduje vietor a vetko z korea vyvracia. Ovce
neboiatka baia a do hby sa zbjaj. Na nebi sa dvha ak mrkava. V huku stranom
prihrm devhlav arkan a z celho hrdla zareve:
K ert a sem dovliekol, e mi ned pokoja a smie kodu robi na mojom poli? Aby si
vedel, stadiato viac iv nepjde.
A u natal pazry, e ho na mrne kusy rozdriape.
Ej, niee tak strmo, nie. Azda sa len dajak pokonme, ohlsil sa Janko a palku priloil k
stam.
Ako raz zapiskol, arkan sa hne zaal nadda a potom m alej mu pskal, tm vmi sa
metal a lal, a ho u celkom sila nechvala. Tu sa voky-nevoky zaal prosi:
Presta, chlape, presta! Neurobm ti ni, len ma nau na tej palke pska.
Dal si aj tento pazry zakvei a potom, aby sa oslobodil, ponkol mu strieborn jabko s
prtikom.
Janko hne dobehol pre. ibol jabko prtikom a v tom okamen stl pred nm uteen
strieborn zmok. Poobzeral i tu vetko, ale nevzal ni, iba zase jedno pero, o na stole v
striebornom pohre stlo. Zmok premenil na jabko a jabko skryl. Potom povedal
arkanovi:
No, to je dobre; ale ty mne ete viacej mus da. A ty, mil sekerka, rbaj!
Sekerka zaala hne rba a u zoala es hlv. arkan sa prosil, aby mu aspo tie tri hlavy
nechal, e mu d toto cel strieborn pole. Ale Janko volal:
Len rbaj!
Tak odfrkli aj ostatn tri hlavy. Ovce sa u teraz pokojne psli a okolo veera samy sa skrtli
nazad. uhaj zapl to pero za klobik a cel kraj sa od blesku zajasal. Tak si veselo
vykraoval domov. Ale ke sa ku zmku blili, to pero a ten klobik zase skryl.
Kra teilo, e sa mu ovce i teraz bez chyby vrtili, a Janka vemi chvlil. Ale panika zase
sa prikradla k nemu a ptala si to pero, o sa cel dolina tak od neho jasala. uhaj by sa
darmo bol tajil, nu jej ho len dal. A ona mu bola rada.
Po veeri si Janko ahol spa. Ale ani teraz nemal pokoja, lebo cel noc bol v bitke s tmi
arkany a nevedel sa rna doka. Pred vchodom slnka si postavil klobik na hlavu a vyiel

na slobodn. Panika ho zazrela i teraz, ale sa naskutku odvrtila pre, lebo ju vek strach
pojal, e ten vrny uhaj pri treom raze akiste tam zahynie.
Janko vyhnal ovce, ktor si bystro a veselo poskakovali, lebo ctili, e teraz maj dobrho
pastiera. A uhaj za nimi idci si premal, akho dnes hosa bude ma. Tu zrazu do o mu
udrel nramn blysk, vetko sa pred nm zaltelo. To bolo zlat pole, v ktorom sa dnes ovce
mali ps. I doli na to pole a s vekou chuou zaali klbka zlat trviku.
Ale hne na to zahvial nramn vchor, na nebi sa ak ieravy dvhaj a v huku
stranom prihrm dvanshlav arkan. V letku vytrhol z korea jednho duba, tak ako ni, a
rovno na Janka let.
Kto ti dal slobodu v mojom poli kodu robi? zarual strane a chcel ho tm dubom
zahlui. Ale v tom okamen ozvala sa palka. arkan sa sptil a poal sa i s tm dubom od
zeme nadhadzova, take s nm hodn jamu do zeme vypral. Tak musel tancova, km sa len
celkom umoren na zem nezvalil.
Dos u, dos, zavolal ako odfukujc; neboj sa, u ti ni neurobm, len ma nau na tej
palke pska.
Dobre, povie na to Janko, ale si mus da skorej tie tvoje kriv pazry naprosti. I
zarztipcoval mu ich tak tuho, e hen na tri siahy krv vyskla. arkan zreval od nramnej
bolesti a Janko sa usmechoval:
Ni to, poved, ni, ve to ti skoro prejde; ale by som rd vedie, o mi d, ke a
naum tak pekne pska?
Ej, ert ma tam po pskan, krial ten v klepci, len mi laby pus! Radej ti dm jedno zlat
jabko a jeden prtik, ktorm ke ho udrie, hne sa ti obrti na zlat zmok. Hen v tom
krku si ho hadaj!
Janko naiel to jablko a hne ho na zlat zmok premenil. V zmku sa poprechodil, vetko
poprezeral, ale nechal vetko st, iba si jedno pero vzal, o na stole v zlatom pohre stlo.
Zmok premenil zas na jablko a arkanovi povedal:
No, to je dobre. Ale mne ty ete viacej mus da. A ty, mil sekerka, rbaj!
Sekerka hne a zaraz zaala rba a u dev hlv lealo na zemi. Tu sa arkan vemi prosil,
aby mu aspo tie tri hlavy nechal, e mu daruje toto zlat pole. Ale Janko na to nepoval;
rozkzal sekerke aj tie ostatn hlavy zoa.
S tm sa vrtil ku ovciam, ktor sa pokojne psli po zlatej trve, a ke sa veer blil, samy
sa obrtili nazad. Janko si podperil klobik tm perom a cel dolina sa zaligotala ako od
slnka. Ale ke k zmku dochdzali, pero s klobikom zase skryl, take o tom nikto
nezvedel, iba panika, ktor sa i teraz oblokom dvala.
Ke pn videl, e mu ovce astlive domov prili, hne dal Janka pred seba zavola a
povedal mu:
No, ty si hodn chlap, z teba budem ma poteenie. Lebo si ty vykonal, o doteraz
pdesiati vykona nemohli. Do tch ias, km sa ti sammu bude pi, me pri mne osta
a njom bude ma, ak ete iaden pastier nemal.

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

To poula aj panika a teilo ju vemi, e ten vrny uhaj i naalej ostane v zmku. Ako od
pna odiiel, hne vybehla za nm a povedala mu:
Daje mi to pero, daj, o sa cel dolina od neho tak ligotala.
I neprestala pta, km jej ho len nedal. Tak u mala aj zlat pero a naradovan poloila ho
ku tamtm dvom.
Teraz sa u Janko nemal o b a slobodne psaval hne v medenom, hne v striebornom,
hne v zlatom poli. Ale ako sa mu vodilo po tie prvie dni, o tom nikomu nepovedal ani len
slovo.
*
Onedlho zatm mala sa t panika vydva. A tu ten poriadok nastrojili, e dali vystavi
jednu vysok veu s viacej oblokmi, jeden ponad druh. Do jednho z tch oblokov kzala
panika pripravi to meden pero, a e kto vraj na koni tak vysko a to pero schyt, e za
toho pjde.
Ako sa o tom chr rozletel, tu na ustanoven de zili sa zo vetkch strn knieat, rytieri a
pni, ktor by radi boli paniku dosta, lebo bola vemi pekn. Meden pero stlo pripraven
v obloku; pn s panikou sa dvali zo zmku.
Dali znak a skkanie sa zapoalo. Tu knieat, rytieri a pni popchnali svoje najvybranejie
kone a vyskakovali za radom. Ale neborci ni nemohli zdola, iba o si ruky, nohy a druh
dy pokaliili.
Janko, ako inakedy, psol i teraz svoje ovce. Jedna ena, ktor bola do poa vyla, zastavila
sa pri om a vyrozprvala mu, o sa v zmku deje.
On si pomyslel hne, o m urobi. A ke ho t ena nechala, vyal meden jabko, ibol
ho prtikom, i v tom okamen stl pred nm meden zmok. Vniiel dnu a rozkzal, aby
osedlali koa a pre neho aby doniesli rytiersky oblek. Naraz naskutku zadupotal pri om
meden tto a pre neho bol hotov meden oblek. Chytro sa pristrojil; vysadol na ttoa a
letel do zmku.
Vetci sa zadvali na toho vrneho rytiera a kad sa mu klaalo. Ale on sa nevea obzeral,
len popchol svojho ttoa, vyskoil popod sam oblok a schytil meden pero. Zatapkali mu
vetci divci, a on po rovno ku panike. Uklonil sa pekne a podval jej to pero.
Ale sa panike nepil ten meden oblek. Ona hrd viacej akala a nechcela vzia to pero z
rytierovej ruky. Ako to tento videl, zvrtol sa, sadol na ttoa a zmizol. Pna, pravda, mrzelo,
e to jeho dcra spravila, ale u bolo darmo.
Prelo dakoko mesiacov a tu panika prosila otca, aby dal poznovu vyhlsi, e kto ku
striebornmu peru na koni vysko a schyt ho, ten dostane jej ruku. Ale to pero bolo o jeden
oblok vyie pripraven. I teraz sa zhkla sila knieat, rytierov a pnov, o by radi boli t
pekn paniku dosta. Ale darmo sa chlapili, darmo popchnali svoje cifrovan kone; bo ani
jeden nemohol k tomu striebornmu peru vyskoi.
Janko bol pri ovciach a dopoul, o sa zase v zmku vystrja. ibol prtikom strieborn
jabko: strieborn zmok stl pred nm. Rozkzal, aby mu osedlali koa a pre neho aby

doniesli rytiersky oblek. Naskutku zadupotal pri om strieborn tto a pre neho bol hotov
strieborn oblek. Chytro sa pristrojil, sadol na ttoa a preletel do zmku.
Tu vetci dobre si oi nevyhadeli na tom vrnom rytierovi a kad sa mu vystupovalo. On
popchol svojho ttoa, ten do skoku a Janko mal v ruke strieborn pero.
Dval sa na to pn, dvala sa i panika. Ale ke jej to pero podval, nechcela mu ho z ruky
vzia. Ten strieborn oblek primlo sa jej videl: ona hrd ete viacej akala. Janko si z toho
nevea robil, sadol na ttoa a zmizol.
Pn sa na dcru vemi nahneval a dlho sa nechcel udobri. Ale t ho dotedy unvala, dotedy
prosila, km sa len zas po jej vli nestalo. Do najvyieho obloka pripravili zlat pero a
pustili ete raz chr, e kto k tomu obloku na koni dosko a to pero schyt, e panika u
naiste toho bude. Aj na tento chr prili mnoh probova astie; ale ke pozreli do tej
vavy, prela kadmu chu a nikto sa neopovil skka.
Tu prilet Janko v zlatom obleku na zlatom ttoovi. Lebo bol dopoul, o sa v zmku deje, a
chytro sa v zlatom zmku takto pristrojil. Divci od vekho blesku dobre neoslepli a kad
hkalo nad tou nevdanou krsou rytiera. Ale Janko sa im nedal dlho prizera; ale vyletel na
svojom ttoovi ako vtk a schytil zlat pero. Pn a panika sa na to dvali a tto len tak rstla
od vekej radosti, e sa jej tak rytier dostane.
Dobre, lene sa raduj! Ale si ho ete trochu pok!
Rytier predstpil so zlatm perom v ruke a netrpezliv panika u sama iahala po om.
Medzitm si Janko da bol premyslel a nepodal jej ho. Len sa pekne uklonil a povedal:
Dovote, krsna panika, aby toto pero pri mne ostalo. Ale ak mi dte na to ruku, e chcete
za ma s, tak vm ho o dva mesiace donesiem a odvediem vs so sebou.
Pn milerd privolil k tomu a panika tie vane dala ruku. S tm sa zlat rytier Janko
odobral, vysadol na ttoa a preletel do zlatho zmku.
*
V pnovom zmku sa konali vek strojby ku svadbe a u len akali, kedy tie dva mesiace
prejd. Najm panike sa to videlo by dlho a kad rno, kad veer tala na prstoch,
koko je ete dn, km jej zlat rytier prde. Tu predsa raz svitol de, na ktor sa bol mlad
za sbil, a vyteen hrd panika dobre z koe nevyskoila.
Slnko u bolo hodne vysoko zlat rytier nejde. akaj, vyzeraj. Bude blzko poludnia
ale doteraz ni. Len pred samm poludnm hlsi sa jeden obrik na talige s jednm chudm
zodranm konkom a pta sa do zmku. Pustili ho dnu a on vo svojich starch popltanch
hbach hybaj rovno do tej izby, v ktorej panika bvala. Stpil a blzko nej a podval jej
ruku:
Boh daj astia, krsna panika, priiel som si pre vs.
Panika nastrchan i nahnevan vykrkla:
Hybajte mi z o, tu nemte o hada, ja vs nepoznm.

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

Ach, ach, e ma nepoznte, usmial sa obrik; len sa mi dobre prizrite! Ja som ten
meden a strieborn rytier, z ktorho ruky ste vy hrd nechceli vzia pero. A ten zlat rytier,
ktormu ste pred dvoma mesiacmi ruku dali, tie nebol druh, iba ja, to vetko vm
dosvedia tieto tri per.
Tu poloil na stl meden, strieborn i zlat pero a pri tom povedal:
No, a teraz ani slova viacej, vy muste s so mnou, n hintov stoj vo dvore.
Panika sa pustila do hroznho plau a na ten pla pribehol sm otec. Ke sa presvedil, o je
vo veci, zarmtil sa, pravda tie, ale ni nedal zna na sebe, len sa obrtil k dcre:
Tak, hrd panika, bolo ti toko neprebera, o si dostala, to m. Teraz sa oble tak, aby si
rovn vyzerala tvojmu muovi, a poruenobohu cho!
oe bolo robi? Placi sa preobliekla do dkych starch iat, placi sa odobrala od otca, a
tak vysadla na t taligu.
Janko poibal chudho konka a viezol svoju mladuchu dlho, dlho, a prili ku jednej hore. Tu
zosadol a povie hrdej panike:
Ha, v tomto kraji my budeme bva. Tu mj pn m jeden zmok, tam budeme sli. Ja
bem oznmi pnovi, e veziem moju nevestu, a sptam sa ho, e i prijme aj teba do
sluby. Ty zatia len tu pokaj, ve sa ja hne vrtim.
Ako na kuse preiel, ibol meden jabko prtikom a naraz sa postavil v medenom poli
meden zmok. Vniiel dnu a takto poriadok spravil:
Rozkzal sluhom, aby sa do panskch iat poobliekali a ako hostia v zmku sa drali. On a
jeho pani, e im bud sli.
Ke toto a inie usporiadal, vrtil sa ku hrdej panike a takto ju oslovil:
No veru, mjho pna nieto doma, vera odiiel na druh zmok. Tuto ale prilo vea hosov,
skorej teda nememe za mojm pnom, akoby sme tchto odbavili. Nu po chytro so
mnou!
Hrd panika so sklopenou tvrou voky-nevoky krala za Jankom. Ako do zmku prili,
najskr ju voviedol do jednej malej izbiky a tam sa obliekli ako sluha a slka. Potom li do
tej svetlice, kde boli t prestrojen hostia.
Tu hne jeden z nich rozkzal zakrva stl, Janko aby natoil o najlepie vno a ona aby
nosila z kuchyne jedl.
Ej, nebolo to hrdej panike po vli. Ale oe bolo robi, musela poslchnu. Hostia sa
najedli, napili a pobrali sa pre. Tu si nai mladoensi sadli a zajedli si z toho, o na stole
ostalo. Na to sa ohlsil Janko:
No, moja drah, teraz pjdeme za nam pnom do druhho zmku.
Posadali na taligu a zase ju len kadekde vozil. Navea sa dostali do jednej uteenej dolinky a
po strni sa zelenal hj. Janko vypriahol konka a svojej mladuche povedal:

To ha, za tmto hjom je druh zmok mjho pna; ale sa idem skorej prezvedie, i ho
doma njdeme. Ty zatia len tu osta, ve sa ja vrtim hne.
Ako na vrch toho hja doiel, ibol prtikom strieborn jabko a naraz sa postavil v
striebornom poli strieborn zmok. Vniiel dnu a tu hne jednho sluhu spravil pnom a
prikzal mu, aby sa poriadne dral. On a jeho pani e po chvli prdu a bud sa do sluby
ponka. Ale aby im tu slubu odoprel a do susednho zmku ich upravil.
Janko sa vrtil do doliny a ete zaleka zavolal:
No, moja drah, stpajme skoro, pn je doma.
Prili teda do toho striebornho zmku a ona sa nevedela dos prenaudova tej velikej krse.
Prestrojen pn ich vemi pekne prijal, ale veru, e sa tu pre u sluba nenachod. Medzitm
v susednom zmku, e potrebuj prve jednu slku, a jej k vli, e i jej mua prepa
tatam.
Ale hrd panika s plaom sadala na taligu, e ju v tom krsnom zmku ani len za slku
prija nechceli. A Janko ju teil, aby u len toko neplakala, e im aj v tom treom zmku
dobre bude. Ale ona len plakala a plakala. Tak prelo dakoko hodn a za ten as sa dostali
pod jeden vok.
No, tu musme post, povedal Janko; za tmto vkom je ten tret zmok mjho pna. Ja
sa bem popredku podva, o ako je tam; ty len pokaj mlo tu, hne sa zase vrtim.
Ako sa cez ten brieik previl, ibol prtikom zlat jabko a naskutku sa postavil v zlatom
poli zlat zmok. Tu ho hne vetka ea obhkla a on vydal rozkaz, o a ako maj robi. S
tm sa poponhal nazad a po chvli priviedol svoju mil ku zlatmu zmku. T zhkla nad
tou nevdanou krsou a on jej povedal:
No, moja drah, tu my budeme sli. Po teda za mnou dnu!
Ona nepovedala ni, len si vzdychla, e neme by paou v takom uteenom zmku. Ako
jedny schody preli, upravil ju do jednej izby a chytro za ou dvere privrel. Tu hne
priskoili k nej tyri komorn s najkrajmi atami, o sa len tak od zlata a drahch kameov
blyali, a poali ju oblieka. Ona od divu nevedela, i to m by naozaj, i sa jej len tak
snva? Ale komorn nedbali na jej divenie, len sa obracali, aby m skorej bola od pty do
hlavy pristrojen. Tak stla u tu v tej najkrsnejej ozdobe.
Vtom sa roztvorili dvere, zlat rytier vstpil dnu a hne ju za ruku chytil.
No, moja drah, odteraz si nie slka, ale pani vo troch zmkoch. To som ti len trochu
nauenia chcel da, aby si nebola prihrd.
Medzitm sa zlat rytier zvrtol a postavil si na hlavu ten svoj klobik, podperen troma
pery. Len teraz sa milej panike otvorili oi: Po tom klobku a po striebornch vlasoch
poznala, e je to ten Janko, ktor jej bol tie per daroval.
Tu jej vyrozprval vetko, o sa mu so arkany povodilo, ako k tmto zmkom priiel a
rytierom sa stal. Ona pri vetkom tom od vekho divu a neslchanej radosti i plakala i
odpytovala ho i bozkvala.

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

No, ale teraz u bolo vetko dobre. Nechybelo im iba vtacie mlieko. Ke sa u za jeden as
medzi sebou nateili, ili navtvi mladej paninho otca. Ten nebork sa vemi smtil za
svojou dcrou i za Jankom, o ktorom nevedeli, kde sa tak zrazu podel. Ale teraz len zaplakal
od radosti, ke sa mu Janko ako za ukzal a pri om videl dobre zaopatren dcru.
Potom si u ili po vli hne na jednom, hne na druhom, hne na treom zmku. A z tej
hrdej paniky sa stala tich, dobr a staton pani.

Krak, Kuchark, Popelk

Podali: Ondrej Chriate zo Zvolenskej, Karol Venich z Malohontu, Adolf Ghillnyi z Liptova
a da mena neznmy pisate v Levoskom zbavnku. Porovnal P.Dobinsk.
Bolo to za onoho blahoslavenho asu, ke svine rieviky nosili a aby v epcoch chodili a
straky klobky nosili; ke somri1 po ulici ostrkami erkali a zajace na psov trbili. Vtedy
bolo dobre dievkam: psi im riad umvali, svine pece mazali, husi izby vymetali, ryby
podustvy im handry na Hrone prali a raci ich plkali. Nebojte sa dievat! U zanaj zase
svine rieviky nosi, aby v epci chodi, straky podperen klobky nosi; somri zase po
uliciach ostrkami erkaj a zajace na psov trbia. Bud ete asy!
Za onoho blahoslavenho asu bol teda jeden kr a mal vemi pekn enu. Ale t jeho pekn
ena nemala iadnych det. Tu kr dal po krajine vyhlsi, e kto by sa tak naiel, kto by
jeho ene poradil, od oho by diea dostala, ten e dostane velik odmenu. Radili krovnej
velio, ale nadarmo.
Napokon prila jedna star baba a priniesla jej jednu rybku 2, aby t zjedla, ale aby nikomu z
nej ani len oksi nedala. Hne beala krovn do kuchyne a kzala t rybku usmai a
prihrozila kuchrke, aby to jedlo ani len neprivoala.
Ej, erta ja budem jedlo vari a ani len neokotujem, i je slan, alebo neslan! hovorila
kuchrka pritom jedle a okotovala ho.
Ke u bolo jedlo hotov, zaniesla ho krovnej a t hne t rybku zjedla. Kuchrka
vyniesla tanier von do kuchyne a tam sa obmietala popelka, o pece podkurovala. T ten
tanier od rybky oblzala. Tak teda krovn, kuchrka a popelka ostali odrazu archav a
razom aj porodili na ist de a mala kad z nich hodnho chlapeka.
Tch chlapcov nazvali potom po matkch Krakom, Kucharkom a Popelkom, a kr ich
dal vetkch troch rovnako vychova a vyui. Lene tu Popelk bol zo vetkch
najmdrej a najinak.3
Traja chlapci pomaly dorastali, u aj vyrstli na hodnch uhajov. Tu sa razom predstavili
vetci traja pred kra a prosili ho, aby ich pustil sveta sksi. Kr ich pustil, len im
prihrozil, aby sa jeden druhho nespali a dobre sa drali.
1osli
2poda inch bieleho hada
3Ad. Ghillanyi nazva ich Biro, Dubo a Veved. Rozprvka jeho m nzov O Pipapendi Goroovi, len koda, e jej koniec voakde sa
stratil, take v poiatku, ktor pri rukch mme, o Pipapendi Goroovi ani zmienky nieto. Ghillanyi rozprva tie, e ich kr sm vypravil
do sveta a krovstvo tomu prisbil, kto najvzcnej poklad donesie zo sveta, bo krovstvo na troje deli a zoslabi nechcel. A zase O.
Chriate menuje tchto troch synov takto: Pesin, Kuchark, Krak. Ten prv bol od suky, o amotiny zo zeme polzala, ke
kuchrka pri varen bieleho hada zapomenula, e ani amotiny z toho jedla iadno zviera nesmie zjes.

Posadali si teda na ttoe a ete v ten de pekn kus sveta prebehli, a sa v jednej velikej
doline stavili a tam prenocovali. Na svitan sa zobudili a Popelk vzal do ruky budzog a
zahodil ho, ako najalej mohol.
No, poved, tam my budeme frutikova, kde ten budzog padol!
li a trvalo to dobr chvku, km k tomu budzogu prili; tam frutikovali. Po frutiku vzal
Popelk budzog a zahodil ho ete alej:
No, poved, tam budeme obedova!
li a okolo poludnia dobehli na to miesto, kde budzog padol. Hne zosadli, kone pustili
pops sa a naobedovali sa. Po obede vzal Popelk budzog a zahodil ho o najalej:
No, poved, pri tom budzogni budeme nocova!
Budzog padol zrovna k eleznmu mostu. Veer dotiahli vetci traja tatam a urobili si tau,
e tam bud nocova.
Ale, poved Popelk, tu tento elezn most voa zna. My musme stri, o to bude.
Ktoe je z vs smelho srdca, e tento mj me do rna na tom moste zavaruje? a hne
zapl svoj me naprostred mosta.
No, ja som ten! povie Krak. Vy si spokojne spite, ve ja dobr pozor dm na vetko.
A v sebe si myslel:
Len vy usnite, ahnem si i ja. Blzon by ja bol nevyspa sa!
T dvaja si ahli ku ohnku a Kuchark hne chrpal. Len Popelk nespal; ale urobil sa,
akoby aj on u chrpal. Ke i toho Krak chrpa poul, ahol si ku vatre a fual ako mech.
Popelk len na to akal. Pozbieral sa potku hore a stril na tom eleznom moste.
O polnoci zaduje povchrica, voda hu a most sa trasie. Tu trojhlav arkan na ttoovi sem
letel. arkanov tto potkol sa pred mostom.
Hoj, o sa boj, ttok? ozve sa arkan. Ve je Popelk dobr chlap, ale ja som lep.
Hne sa bude v jeho krvi kpa.
Bude, nebude! povie Popelk, vytiahne abu, pretiahne ju tri razy po ocieke a pritiahne
sa k drakovi.
myk! Razom boli tri hlavy dolu! Telo arkanovo sa skydlo do vody a t ho pre odniesla.
Potom u aj Popelk pokojne spal a do rna.
No, oe bolo cez noc? spytuj sa rno tamt Kraka.
oe by? poved. Ni!
No, ke tu ni, tak pome alej, vrav Popelk; azda tam da bude.
I tak sa pobrali a naveer prili ku striebornmu mostu. Zase zapl Popelk svoj me
naprostred mosta a povedal:
Created by XMLmind XSL-FO Converter.

No, ktor sa dte na to, e mi tento me do rna tu zavarujete?

Ja sa dm na to! ozval sa Kuchark a pri tom ostalo.
Krak a Popelk chrpu si sladko pri vatre, ale Popelk len naoko. To im Kuchark
zvidel a ahol si tie ku nm a hne zaspal.
Popelk sa teraz podvhal a stal si na strieborn most. O polnoci zaduje povchrica, voda
hu a most sa trasie; bo eshlav arkan let proti mostu. Pred mostom sa arkanovi ttok
potkol.
Hoj, ttok, o sa boj? vrav drak. Vari a to stra, e Popelk mjho brata zabil?
Neboj sa, hne sa bude v jeho krvi kpa!
Bude, nebude! povie Popelk, vytiahne abu a pretiahne si ju po ocieke.
Bili sa. Drakove hlavy popadali do vody a za nimi sa skydlo i telo jeho; voda vetko pre
odniesla. Popelk sa dobre vyspal do bieleho rna.
oe si vyvartoval tej noci? opytuj sa bratia Kucharka, ktor sa pred rnom zase bol
podvhal a na moste stl ako staton.
Ni! poved tento.
No, ke ni, reie Popelk, tak pome alej!
li a naveer prili ku zlatmu mostu.
Teraz u ja budem na varte, hovor ostatnm Popelk, a tto pristali, najm e tam
nealeko videli jednu chyku, a t bola przdna.
Len si ty vartuj, mysleli si: my sa aspo dobre v posteli vyspme; jednako sme sa u dos
po tvrdom napotkali.
Ale Popelk vedel, e ke dosia zle bolo, bude teraz horie. Nu im zavesil v tej chyi nad
poste svoje zpsky4 a povedal im:
Hatee vy, nespite aspo do polnoci, a ak z tchto zpsiek poteie krv, tak mi prte na
pomoc, ak poteie voda, tak mete pokojne spa.
Bratia sbili a Popelk iel na vartu.
Vartuje, vartuje a od dlhej chvle ta si hviezdy. O polnoci zadunie zem, vchor zarachot,
voda zahu a most sa trasie. To dvanshlav drak letel proti nemu. Pred mostom sa drakov
tto potkol a zastal.
oe stoj, ttok? povie drak. Neboj sa preto, e Popelk mojich dvoch bratov skntril,
ma ale neskntri; skoro sa bude v jeho krvi kpa.
Ale ttok sa nepohnal.
4zpstky (rukavice, ak na ruke hne za psou i obecn ud niekde nos)

Pus ma, Popelk, cez ten most! zareve drak.

A ve si po! vta ho Popelk s naostrenou abou.
Drak sa pustil do bitky a tu prvch es hlv sfklo len, ako sfklo. Ale tamtie padali len s
biedou. Popelk sa mocne rbal a zo zpsiek zaala krv kvapka, ale bratia sa nezobudili.
Po biede zronil drakovi ete tri hlavy a zo zpsiek u cidlkom krv tiekla. Ete mu nik
neprichodil na pomoc. Pozbieral ostatn silu a sal drakovi aj pokonn tri hlavy. Vtom sa ale
i on ako omdlet vyvalil na zem a spal tam.
Mil slnieko zobudilo bratov za rna. Tu s oni cele krvou zateen.
Hop, poved, s nam bratom je zle! Poskkaj na nohy, pober able a beia mu ako na
pomoc. Tu na jednej strane mostu sp ich brat a po druhej strane rozvan telo arkanovo.
Bli sa Popelka zobudi, a sa tento sm prebudil a vysmieval ich, e ako mu prili na
pomoc. Tto mlali, bo mla museli. Telo drakovo hodili do vody, ktor sa nramne spenila a
pre ho odniesla. Potom si posadali na kone a li alej.
U boli pekn kus cesty ubehli, ke Popelkovi zde na um, e si tie zpsky v tom domeku
zapomenul.
Pokajte, poved, bratia! Idem si pre tie zpsky, ve sa ja hne vrtim.
I tak iel k tomu domeku. Tu ale zaul u teraz, e sa tam dnu voakto zhovra. Hne si on
ulapil koa o stroma na stranu a sm sa ahal na prstoch pod oblok a naval, o sa tam
dnu rob. A tam sedela za stolom star striga aj s troma dievkami a takto sa radili:
No, u my tch musme z toho sveta znies za to, o nm Popelk muov pobil, ohlsi sa
jedna z tch dievok.
Keby aspo Popelka nebolo, tch dvoch by sme ahie skazili, reie star.
Aj tak ich my obriadime. Premenm sa ja na hruku. Bud hladn, a ke si zo ma odtrhn,
nu ich otrvim, hovorila najstaria.
A ja sa urobm na studnicu, a ke sa zo ma napij, roztrhm ich, riekla stredn.
A keby tak neskapali, ja sa spravm na slnce a splim ich, doloila najmladia.
No, to dobre bude! vravela im star a ete si v jedno-druhom trkotali.
Vtom sa Popelk tuvon premenil na iernu maku a vyskoil hore na oblok.
Aha, mamo, ak to pekn maka na obloku; puste mi ju dnu, hovor najmladia dievka.
Star striga otvorila oblok a maka skoila dnu a beala najmladej rovno na lono.
Najmladia sa poihrva s tou makou, toko sa poihrva, a raz maka sko na zem a zane
popod lavice mriavka. Raz ti vysko nad poste, uchyt zpsky a dva skoky, bola u von
oblokom.
Hej, povie star striga, toto je zle. To sm Popelk tu bol. Len sa skoro za nimi, km
bratov nedohon.

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

Ale Popelk ako Popelk u vtedy sedel zase na koni a bratov hne a hne dohonil.
Putuj si oni traja pekne tmi horami. Okolo poludnia boli u hladn aj smdn, lebo slnce
statone pripekalo. Tu prdu na jednu zelen lku a naprostred lky stoj hruka a na hruke
plno ovocia, dobre sa konre nelmali.
Toto ti je prve pre ns, hovor Krak, tu sa nm aj kone popas, aj sa najeme, aj smd si
tmi hrukami zahasme.
Neopov sa mi tka nioho! reie Popelk. Priskoil k hruke a zatne nakr abou do
nej. Hne striekala krv na vetky strany z tej hruky.
Id alej, prdu zase na zelen lku a pokraj lky studnica a z nej vytek erstv voda. No,
ale sa u aspo napijeme! reie Kuchark a zosaduje z koa, e si priahne.
Dokaj si trocha! vol Popelk, sko z koa a zatne tri razy kr nakr abou do tej
studne. Hne sa valila zo studne ra ist krv.
Id zase alej a nepreli ani len dobrch sto krokov, tu sa dostali na istiny a slnce zaalo
pli, ani o by roziarenm eleznm nom pripekal.
Toto je tu zle na ns; nieto sa ani kde ukry, hovoria t dvaja.
Popelk im naruil, aby urobili z kepeov iatrik. Pokryli sa pod ten iatrik, ale to ni
neplatilo. Tu raz Popelk vysko spod iatrika a vihne tri razy kr nakr abou ponad
iatrik. Krvav iatrik ho obsypal a bolo po horosti.5
Bezpene si u potom krali alej a prili na jedno miesto, kde sa cesta na troje delila.
Braekovci! povie im tu Popelk, u som sa ja s vami dos nachodil, teraz u pjdeme
kad druhou cestou. Vy chote jeden naavo, druh napravo a ja pjdem tou prostrednou
cestou rovno, saby strihal. O rok sa zase tu zdeme a rozpovieme si, o ktor z ns vykonal.
To sa vetkm pilo a tak sa pustili kad svojou cestou.
Mil Popelk ako povedal, tak iel rovno doprava, saby ste strihali. Raz veer priiel do
jednho domu. V tom dome bval kov a ten kov bol vlkolak a kovka striga, t ist, o
jej Popelk aj dcry aj zaov zmrnil.
Pokaj, vtik, myslela si baba, u si mi v klietke; tak ahko mi neulet.
i by ste ma, poved Popelk, neprenocovali aj s mojm ttoom?
I vemi vane! vrtila sa star baba okolo neho.
Ttoa mu kzala uviaza do staje, jeho zaviedla do chye, poastovala ho dobre a uloila do
postele. Ale rno, ke vstal a ttoa si ptal, bola to u baba cele druh.
Ty tak a tak, vykierala zuby pred nm, o si mi zaov aj dcry pomrnil! Ve ja tebe
dm ttoa! Treba tebe star trlo, nie tto. Ale ke si tak chlap, dones mi paniku so
5Poda rozprvania O. Chriatea premieali sa tieto tri dcry na lku, vodu a poste. Na lke mali traja bratia kone pops, na vode
napoji a naveer na poste sa uloi, aby ich t zadusila, keby pri lke a pri vode neboli skapali. Popelk, rozumie sa, to vetko porbal.

zlatmi vlasami, zlat kaku s dvanstimi zlatmi vajcami a zlat kozu, tak si dostane tvojho
ttoa, ale inak nie, aby si vedel! Bekaj si teraz peo tam a tam do toho mesta, tam s ti.
No, ve je ni, reie Popelk; ve si ja zjdem aj do toho mesta.
Ale to nebolo tak ahko, ako si on myslel. Nachodil sa nebork dlho po horch, po
kadejakch pustatinch, kde ani vtika ani letika vda nebolo, nereiem, e dkeho
lovieika. Raz u potom priiel na jednu vemi star cestu a iel tou cestou dlho dlho. Tu
sedel pri ceste jeden star lovieik a Popelk sa mu poklonil:
Pamodaj astia, staruk!
Pamodaj i tebe, synek zlat! Kdee ide, kde?
Hja, veru tam a tam, do toho mesta pre zlat paniku, zlat kaku a zlat kozu. i by ste ma
nenaradili, kade ja to mm s a ako ja to dostanem?
Cho len, syn mj, touto starou cestou, u skoro ta djde. Dvno tie veci na takho vaza
akaj, ako si ty. Ke prde k mestu, tam bude nad brnou jeden bubon visie. Neboj sa ni!
Zosnm si ten bubon, udri na a bubnujci i cez mesto pred t najvyiu palotu. Tam si
zasta a bubnuj, km ti len vetko nevydaj.
Poakoval sa Popelk za dobr nauenia a prduc do mesta, vetko tak robil, ako mu stark
prikzal. Bubnuje pred tou palotou, pole sa ho kr opta, e o chce.
Ni, poved, len paniku so zlatmi vlasmi, zlat kaku s dvanstimi vajcami a zlat
kozu, a bubnuje alej.
Zase sa pole krl opta, e kto je on, ke si to smie iada.
A on odpovie:
Ja som Popelk!
Hne mu vydali i zlat paniku i zlat kaku i zlat kozu. S vekou radosou iiel u teraz
nasp ku kovovi.
Za ten as sa aj kov pousiloval, ako by Popelka zmrni mohol, ak by sa ete aj z toho
mesta navrtil. Vykopal si v tej stajni, kde Popelkovho ttoa drali, hlbok, hlboizn jamu
a naplnil ju vodou, e ho tadnu str, ke si pre koa pjde. Prde Popelk s tou zlatou
pannou, aj s kakou a kozou a odd vetko kovovi a jeibabe, e aby mu u teraz ttoa
vydali.
A ve ti ho my, poved, dme, len si cho preho! Tam ti je v tej deviatej stajni.
A ten kov iel zp za nm, e mu ako t staje uke. Ale Popelk u pil, e to zase
dky fge bude. Otvor dvere na stajni a zbad hne t jamu. Len sa mu bolo zvrtn a u
kov leal v jame a zatopil sa. Tu jeibaba odd sa doho, poved:
Ty tak a tak, o si mi mua zabil! Tovariia zahrievajte kliete, e ho na kusy roztrhme.
Dm vm po dukte!

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

A tovariia u leteli s rozplenmi klieami na neho. Popelk chytro zavol:

Tovariia, chyte t babu! Dm vm zlat kozu!
Tto, e sa i tak na u hnevali, chytili mil babu a na kusy ju tmi horcimi klieami
roztrhali. Popelk im oddal t zlat kozu a sm si vysadol so zlatou pannou a so zlatou
kakou na ttoa a tak sa hrdo poberal pre.
Tam na tch troch cestch akali ho u jeho bratia a hanbili sa vemi, e oni ni nevykonali a
on e sa s takmi peknmi vecmi navracuje.
Ani, poved, otcovi na oi nejdeme.
Ale ich on prehovoril, aby len li. Tak li. Ale tch dvoch to de a noc krelo, e sa tak bez
nioho domov navracaj. Len sa ti oni Popelkovi za chrbtom zhovorili, e ho zabij a jeden
e si prisvoj pannu, druh kaku. Tak aj urobili: Popelkovi v noci na span hlavu zoali a
sami tali slvne domov. Pri mtvom Popelkovi nezostal nikto, iba jeho ttok.
Smutn psaval sa ttok kolo mtveho na lke a spomc mu nemohol. Raz vid jednho
hadka so zelinkou v pysku, ako sa cez t lku ponhal.
Kdee sa ponha, kde, hadk mj, s tou zelinkou? opytuje sa ttok.
Kdee by, odpovie hadk, otcovi mi hlavu rozmliadili, nu ho idem kriesi.
Daj mi, poved, naraz t zelinku! i nevid, e tu lovek zabit!
Ej, poved hadk, hadaj si, ke chce ma.
Nu ale ned?
Nedm! poved.
Len raz dupol ttok nohou, hne hadovi zelinka z pysku vyfrkla. Ttok ju vzal, potrel
pnovi hrdlo, hne sa mu hlava prirstla a on oil.
Ej, poved, ie som dobre spal!
Ve by si ty bol spal na venos, reie ttok. Len sadaj a po!
Let si Popelk na ttokovi a doletuje k rodnmu mestu. To bolo spolovice ervenm a
spolovice iernym sknom potiahnut.
oe tu novho? spytuje sa ud.
oe by, poved, i rados i alos. Radujeme sa, e Krak zlat pannu doniesol a ide s
ou na sob a Kucharkovi zlat kaka zlat vajcia nesie; smtime sa zase, bo nm
Popelk, ktor bval zo vetkch najinak, dakde vo svete zahynul!
Viac mu nebolo treba. Len popchol koa a stavil sa rovno pred kostolom, kade na sob li.
Ako ho zlat panna zazrela, hne priskoila k nemu a pred vetkmi ho objala, e je to jej
Popelk, o si ju zaslil. Ke sa kr o vetkom dozvedel, oddal hne Popelkovi aj zlat
pannu aj zlat kaku aj krovstvo. Mesto dali hne cele ervenm sknom potiahnu a

slvili svadbu, akej viac nebude, km svet svetom bude.

T dvaja ale museli za pokutu vdy Popelkovi sli, lebo Popelk bol najinak vaz.6

Piatko a Pustaj
Podali: Jonatan ipka a Karol Venich z Malohontu, udovt Reuss, udovt Michalovi a
Pavol Dobinsk z Gemerskej, rozprva tento posledn.
Ili vm raz jedni vozri1 z alekej krajiny do domu. Vozy mali sce ako naloen, bo vea
drahho tovaru viezli, ale im lo vetko dobre, cesta sa im mala, ani sami nevedeli ako.
Len ti tu raz tomu prednmu zastan kone na rovnej ceste. Paholok ich poibal biom, ale tie
ani na krok, len sa spli. Gazda sko z voza a zane kone z boku obva papekom; ale tie
ani vtedy nepohli.
Nu kho Paroma, e sa tie ani hn nechc?
Pozrie pred kone a tu le v prachu mal chlapec a pretiera si oi.
Nu, chlape, oe ty tu robi? povie mu gazda.
Ve ja neviem, ozve sa chlapec.
A odkiae si?
Ve ja neviem.
A kdee ti otec alebo ma?
Ve ja neviem.
A akoe a volaj?
Ve ja neviem, rozplakalo sa chlapa.
No nepla! Vezmem a sebou, i prde?
Ve ja nedbm, prisviedal chlapec.
I tak ho vzal ten gazda sebou, poloil ho na voz, zaviezol do domu a e sm nemal det, prijal
ho za svoje.
Ete raz sa ho vypytovali, kto by bol, o by bol. Ale ke ani to nevedel poveda, ako ho
volaj, nu sa ho alej nevypytovali a nazvali ho Piatkom. Lebo to bolo prve v piatok, ke
ho na tej ceste nali.

6Poda Chriateovho rozprvania kon sa poviestka tak, e napokon tto traja bratia (Pesuin, Kuchark a Krak ako ich on menuje) ili
pomedzi vea obrkov, ktor zo vetkch strn na nich volali a ktorm peniaky hdza museli, ale obzrie sa na tch obrkov nesmeli.
Kuchark a Krak sa ale obzreli a tam skapali. Jedin Pesuin (Popelk) domov sa navrtil. Doma poda tohto rozprvania u len
krovn ila a t dala polovicu mesta iernym sknom obvin, na znak, e sa spolovice raduje, spolovice smti za jej synmi. Najmlad
teda potom sm kraoval.

1furmani
Created by XMLmind XSL-FO Converter.

Mil Piatko vyrstol na hodnho uhaja a ako tak chodieval u potom sm na furmanky:
skupval zboia, prival a rozval a kupil sm miesto otca, ktor u teraz len doma
sedval.
Ako si tak furman n Piatko, prde raz do jednho velikho mesta a e bola prve nedea,
iiel aj on s druhmi umi do kostola Pnu Bohu sa pomodli. Tu v brnke kostola leal
mtvy a po jednej strane mtveho hromada palc. Kad, kto do kostola iel, vzal z tej
hromady jednu palicu, udrel toho mtveho a hodil zase palicu na druh stranu. Priiel rad aj
na Piatka, aby toho mtveho udrel.
Nu ale, dobr udia, oe vy toho mtveho tak bijete, ve vm ten u neubli? spytuje sa
Piatko.
Neubli, neubli, odpovedaj mu udia, ale za ivota nm vea ostal dlen, a tak teraz po
smrti toko palc vytrpie mus, koko zlatch dlen ostal.
A i by to vea bolo? sptal sa zase Piatko.
Len tridsa tisc, hovoria mu; ptns tisc sme mu u vysdzali, ete mu toko odbi
treba.
No, nebite ho! Zaplatm ja zaho.
I tak vyplatil dloby za toho mtveho a dal ho pekne zachrni. 2 Jednu paliku z tch, o ho
nimi bili, vzal sebou na cmiter a zapichol do hrobu koniec hlavy mtveho a tak odiiel
zbohom. Peaz mu sce mlo ostalo, ale to mlo Pn Boh poehnal a Piatko nakpil ete
zboia dos a astne sa navrtil domov z tej cesty.
Takto doma, najm cez zimu, nemal o robieva. Chodieval teda na poovaku. Raz ako tak
pouje a chod namrzen po hore, po poli cel bo de, e ni nemohol dosta, vid jedno
mal vta na konri sedie. Prsk, vystrel a vta padlo na sneh. Piatko prde na to miesto a
ako vta hore dvha, tu vid na snehu tri kvapky krvi z neho. Zamyslel sa, zahadel sa na ten
sneh a na tie tri kvapky krvi, a napokon prereie:
Moja ena mus by biela ako sneh a erven v lcach ako krv!
Ako to povedal, pobral sa domov a tam vyrozprval, ako sa mu vodilo, aj o si on to umienil.
Otec a ma proti tomu ni nemali, jednako ho u oeni chceli; len aby si tedy prezrel tak
enu, o by bola biela ako sneh a mala erven lca ako krv.
Dlho on prezeral medzi dievatmi, ale v tom vidieku takho dievaa nebolo. Napokon si on
vec tak rozhtal, e si pjde do reho sveta tak enu hada.
Ete v ten de povedal domcim, o on to zamyslel a t na to:
Vee, poved, len cho a urob si po vli!
I tak sa vybral aj s jednm sluhom na cestu. Id, id, putuj z kraja do kraja, z vidieka do
vidieka, prizeraj sa kadej panike do tvre, ale iadna nebola biela ako sneh a erven ako
krv. Pekne preli aj to mesto, v ktorom Piatko toho mtveho spod tch palc bol vykpil a
2pochova

Piatkov to u ani na um nezilo. Za mestom, ako id veda cmitera, kukne nevdojak ten
sluha tadnu a poved:
Ej ie s to pekn tri paliky v tom kruhu3 tamto na tom hrobe. Bolie by nm do cesty!
Piatko pozrie tie v t stranu a vtedy mu ete len napadne, ako on tam dal toho mtveho
pochova a e tu just na tom hrobe tie paliky rstli. Sko sm dnu do cmitera a odree si
jednu, e mu bude pamiatka na toho mtveho. Sluha si tie odrezal t druh a s tm sa chceli
pre pobera.
Vee ete aj t tretiu odrete! T bude pre ma! ozve sa hlas za nimi.
Obzr sa a tu ti stoj chlap ozruta, za takch dvoch, ako boli oni.
A ktoe si ty? opta sa ho Piatko.
Ja sa volm Pustaj a alej sa ni nespytuj, len mi k odreza t tretiu palicu a sluhu pus
domov, ke chce, aby si dostal enu bielu ako sneh a erven ako krv.
Piatko si pomyslel:
Ke nelo dosia tak, azda pjde takto! a pristal na tom, ako mu Pustaj kzal. Sluhu
prepustil domov s heslom, e sa mu na ceste dobre vod.
*
Piatko s Pustajom putovali alej. A ten Pustaj bol len tak po obrcky obleen. Okolo
poludnia ohlsi sa Pustaj:
No Piatko, u by si si voa aj zajedol?
Ej veru by som si! reie Piatko.
No, i vid tamto ten zmok? Tam my budeme dnes obedova.
Ale cho, ty obrk, ve ns tam ani nepustia takch otrhanch.
Ej, oby tam nie! Len ty, hlae, po za mnou a ma pus napred!
iel Pustaj4 dnu na brnu, tu brna zavren. Zavolal:
Otvorte!
Kto to? ohlsi sa mu strnik.
Ja som Pustaj, len re otvraj!
Ale ve sme my pouli, e Pustaj dvno umrel.
3krku
4ipka a Venich menuj ho Umrlm Fikom. Poda ich rozprvky bvali v tchto zmkoch, do ktorch najprv prili, erti. Umrl Fiko
ertov pobil a odal im abliku, kepe a meec. Poda Reussovho rozprvania bvali v tchto zmkoch krovsk dcry a Pustaj, ktor
sa tu zase iernym chlapom vol, poslal do zmku krovskho princa (ako ho Reuss menuje), aby si ptal od nich tie zzran veci. Ke
mu ich nechceli vyda, len povedal: Janko (Pustaj) je tu! A hne mu ich vydali, bo Janka (Pustaja) znali a bli sa ho.

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

Ej, o tam umrel! Keby som bol umrel, nebol by som tu.
A naoe ide?
Ve vy viete, nao Pustaj chod. Prichystajte pre sto chlapov obed a pre sto koov sena i
obroku!
Pustaj bval predtm pnom pri vojsku. Preto tak i teraz rozkazoval; a t mu na to:
Ej, Pustaj, neurob nm to! Vid, bol such rok, neurodilo sa nm, nemme ti z oho da.
Len cho alej! Radej tebe dao podhodme.
Na vea prosenia Pustaj utchol a povedal:
No, ke u tak nioho ni nemte, aspo pre ma a pre mjho kamarta obed pripravte.
o sa i stalo.
Po obede, ke odchodili, optali sa Pustaja v tom zmku, e o iada. A on, e bol v
chatrnom obleku, vyiadal si len jeden star kepe, o tam za dvermi na klinci visel. Ten mu
dlho nechceli da, e tak a tak, na by mu bol ten star, e mu radej daj nov.
Vy blzni! reie Pustaj, ba nao by mi bol nov? Ve vidte, e by ma udia vysmiali,
keby videli pod novm kepeom otrhan aty.
Navea, navea dali mu ten star kepe. Ke vyli za brnu, povedal Pustaj Piatkovi:
Vid, Piatko, tento kepe sa nm zde. Bo je to tak kepe, e kto sa doho zakrti, toho
nikto nevid.
A zakrtil sa doho.
Na druh de okolo obedu zane zase Pustaj:
Ej, Piatko, u by sme si aj zajedli.
Veru by sme si, keby len voa bolo.
No, poved, vid ten zmok? Tam my budeme dnes obedova.
Cho mi z o, obrk! Ve a tam ani nepustia.
No, len po pomaly za mnou! Vak uvid.
Bcha Pustaj na brnu:
Otvorte!
Kto tam? spytuj sa ho.
Pustaj priiel!
Pustaj? Ve sme my pouli, e ten dvno zomrel.

Ej, keby som bol zomrel, nebol by som tu!

Hne ho pustili a opytovali sa ho, e o im doniesol.
Vak vy viete, o ja nosm. Nahotujte pre dvesto chlapov jediva a piva a pre dvesto koov
sena a obroku!
Ach, Pustajko, preboha a prosme, neurob nm to! Neurodilo sa nm nioho ni, nemme ti
z oho da. Radej tebe miesto toho dao podhodme, len nm teraz pokoj daj!
Na vea prosenia udobril sa Pustaj a kzal len pre dvoch dobr obed pristroji. Najedli sa,
napili sa aj s Piatkom a po obede, ke odchdzali, optali sa ich ete, e o iadaj na cestu.
Len mi, poved Pustaj, tamto t zahrdzaven abliku dajte, o tam na stene vis.
Naoe by ti t bola? Ve ti my radej nov dme.
Netrajte, blzni! Star kepe, nov aba ako by to bolo? Ve by udia na ma prstom
ukazovali, e som ialen huby pojedol!
I tak museli mu t star abliku da. Ke boli za brnou, povedal Pustaj:
Vid, Piatko, to sa nm zde. Tto aba sama od seba vetko zrbe, o jej len rozke.
Id, id dlho, u bol druh de a ete nejedli ni. A sa naostatok pribliovali k jednmu
zmku.
i vid, Piatko, tamto ten zmok? povie Pustaj.
Vidm, reie tento.
No, tam my budeme dnes obedova.
Ale tae sa dakde skry, ty obrk, ve teba tam ani nepustia.
Ete e nepustia! Len po pomaly za mnou, ja idem vopredok.
Prde Pustaj pred brnu a vol:
Otvorte!
Kto tam?
Pustaj.
Ie si, ty bludr, hovoria mu zase, ve Pustaj dvno zomrel!
Keby som bol zomrel, nebol by som tu; len vy otvorte!
Nu a o nm za chr nesie?
Ve vy viete, ak chry Pustaj nos. Dkom mi ho nahotujte pre tristo chlapov jedenia a
pitia, pre tristo koov obroku a sena!

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

Tto sa mu zaali prosi:

Neiadaj to od ns, Pustajko! Neurodilo sa nm nioho ni. Cho len alej! Radej tebe
dao podhodme.
Navea dal sa im uprosi, kzal len pre dvoch dobr obed prichysta. Obed bol hne na stole
a dvaja cestovnci sa napukali. Po obede vravia v tom zmku Pustajovi:
No, oe takto iada od ns?
Len mi tamto ten uvlen metek dajte, o sa to tam pod pecou povauje, aby som si mal
kde grajciar, kde dky gro odloi.
Ej, povedaj mu, naoe by ti ten derav metek bol, ve by ti z toho vetky grajciare
vypadali? Radej ti my dme novuik nov.
To by bolo naopak sveta: star kepe, zhrdzaven aba a nov meec! Len sem s tm
starm metekom.
i chceli, i nechceli, museli mu ho napokon da. Ke vyli zo zmku, hovor Pustaj:
Vid, Piatko, ten metek sa nm zde. Lebo je to nie metek ako metek. Ale je to tak
metek, e ke ho potrasie, kopu duktov ti nasype.
Ke u tieto tri zmky obchodili, tak prili ku jednmu mestu a Pustaj hovor:
i vid to mesto? Tam bva tvoja mil: biela ako sneh, erven ako krv. Ale ty len tu za
mestom ostane a ja pjdem sm tadnu. Ve sa ja skoro vrtim pre teba.
I tak iel Pustaj sm do mesta a zasadol si v krme za vrch stola.
Krmr, nalej vna!
Ba i by si mal odkia zaplati, ty obrk? povie krmrka.
Ale krmr sa zakol ozruty chlapa, nu natoil tam dkych zlievkov a doniesol mu ich.
Pustaj mu za to vno vylepil dukt na stl. Hne ho obsluhovali ako dkeho magna.
Tu si Pustaj rozkzal zlat ko priviez, ete aj na koles zlat rfy pribi a tyri paripy do
koa zapriaha. Tak letel von z mesta ako vchor.
Piatko za mestom len vyzeral a vykval, kedy Pustaj prde. Tu vid zlat ko so tyrmi
paripami, ako proti nemu be, a vzdychne si:
Ej, Boe ti mj mil, i som sa ja nemohol doma vozi a teraz tu chodm s Pustajom, dobre
si po kolen nohy nezderiem a ani sm neviem, kde som!
Vtom ho ko prebehne, obrti sa a zastane pri om.
No, sadaj hore, povie Pustaj z koa, ideme tadnu.
Tu Piatko ani nevedel, kde sa m podie od radosti. Vysadol ku Pustajovi a leteli do mesta.

Km tak beali, Pustaj ustavine len sypal z toho starho meca dukty do koa, km len
pln ko nenasypal. Ke u do mesta prili, kzal Pustaj Piatkovi na jednu i na druh stranu
koa tie dukty po uliciach rozhadzova a Piatko ich rozsypal plnou hrsou. Na to zosadli v
hostinci a jedli, pili po pansky.
Skoro sa dostalo krovnej do u, e o sa po meste robilo, e tam tak a tak pn zosadol.
Ete v ten veer dala krovn Piatka ku sebe zavola. Piatko sa dobre opatril duktmi a
taiel. Ako krovn zazrel, hne poznal, e je to t, ktor hadal: biela ako sneh a erven
ako krv. Chutne si s ou zaveeral a po veeri hrali sa v karty.
Krovn obyajne kadho obhrala. Ale Piatko si z toho ni nerobil, bo metek slil vdy
duktmi, o by koko bol prehrval. Ako sa tak zabvaj, zhovraj, opta sa jej Piatko, e i
pjde za neho. Krovn vzala strieborn lyiku a vyhodila von oblokom do mora a riekla:
Ak mi zajtra veer t lyiku donesie, teda budem tvoja!
Smutn odiiel Piatko pre, lebo nevedel, ako by on t lyiku z toho mora dosta mohol. Ale
Pustaj stl pod oblokom a vedel o vetkom, o sa rob. Ke t lyika dolu letela, rozkzal
kepienku:
Kepenek, prestri sa nad more!
A ten zachytil lyiku a doniesol mu ju.5
Piatko bol na druh de vemi smutn a tm smutnej, m viac sa priblioval veer, ke
mal zase s ku krovnej.
oe si tak smutn? spytuje sa ho Pustaj.
Akoe by som nebol smutn, ke krovn vera strieborn lyicu do mora hodila a riekla
mi, e ak jej ju nedonesiem, nikdy nebude moja.
Ak je len to, nesm sa ani za okamenie, hovor Pustaj. Dnes rno som sa prechodil po
rnku a tam just jednu vek rybu na poly pretnali, v nej sa nala strieborn lyika. Odkpil
som ju a tu ju m!
Podval mu t spravodliv lyicu, ktor veer krovn von oblokom vyhodila.
Uradovan iel Piatko ku krovnej a podal jej lyicu. Veselo veerali a hrali sa. Pri zhovorke
opytuje sa zase Piatko, e i u pjde zaho.
Pjdem, poved, ak mi zajtra veer tento prste donesie.
S tm sala zlat prste a vyhodila von oblokom aleko do mora. Pustaj stl i teraz pod
oblokom a na jeho rozkaz kepenek zachytil prste a doniesol mu ho.
Smutn poberal sa Piatko od krovnej a smutnejm vyzeral ete, ke na druh de prstea
5Reuss rozprva, e krovn mala ete otca, a ke sa Piatko ako voha u otca hlsil a otec dcru k obedu volal, tto dala odkza, e
prde, ak jej ten voha toko duktov pole, koko kvapk vody jej na zem odpadlo, ke sa rno umvala. Piatko nevedel, koko by to
bolo, lebo u boli kvapky obschli, nu si dal donies umva a pln jej ho duktmi nameral. Na druh de sa mu len tak sbila len tak
sbila ukza, ak uhdne, kde ona tej noci bude. Pustaj potom iel za ou do pekla, at. Poda ipkovho rozprvania dala krovn
Piatkovi zlat prste, aby ho po tri dni na prste zavaroval a nezaspal. Piatko, trebrs ho od toho Pustaj vemi varoval, napil sa zakadm pri
veeri vna a po vetky tri noci zaspal. Krovn kad noc prila sama ku spiacemu, zosala mu prste a kzala ho slkam prv noc na
smetisko, druh do mora a tretiu noc do studne hodi. Ale kepenek vdy doniesol prste.

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

nikde nebolo. aloval sa Pustajovi a chcel sa u radej domov navrti, ako s hanbou pred
krovn predstpi.
Oj, neboje sa, neboj! vrav mu Pustaj. o len prste, ten je tu. Prvej predval tu jeden
chlapec ryby, odkpil som mu ich a v jednej z nich naiel som prste. Cho len a zabvaj sa s
krovnou! Ve uvid, o ti zase povie.
Taiel vyteen Piatko i s prsteom ku krovnej, iel aj mdry Pustaj za nm vo svojom
kepienku tak, o ho nik nevidel. U krovnej veselo veeraj, hraj sa, zhovraj sa a medzi
rozprvkou odd Piatko prste a pta sa krovnej, e i u pjde zaho.
Pjdem, poved, ke uhdne, kde ja tej noci budem a koho mm frajera.
Ej, to by Piatko nebol akal, ale oe mal robi? Horko-ako mu padalo od nej ods a ete
mu svet bol otupnej, ke doma ani Pustaja nenaiel.
Ale Pustaj dobr pozor dval na vetko, o sa bude robi. Ako Piatko od krovnej odiiel,
stala si tto naprostred chye a zavolala do tretieho razu: Zem otvor sa! Zem zatvor sa!
Vtom sa zem otvorila a ona tadnu skoila. Zem sa zase zavrela a krovn sa pri pekelnej
brne stavila. Za ou ale v kepeni svojom letel vade Pustaj.
Pred pekelnou brnou akal na krovn ert6 s hintovom. Krovn si vysadla do hintova k
ertovi a Pustaj v kepeni utajen na bak ku koiovi. Beia tm peklom, beia, prdu do
medenej hory. Pustaj sa naiahne z boku a odlom si meden halzku a skryje razom pod
kepe. Zahuala treskom meden hora. Krovn sa preakla a zvolala:
Hadajte, hadajte, tu za mnou dka pohona.
erti hadali na vetky strany, ale ni nenali.
Beia alej, prdu do striebornej hory. Pustaj sa naiahne a odlom si strieborn halzku.
Zahuala strieborn hora a preaknut krovn hovor:
Tu za mnou pohona. Hadajte, hadajte na vetky strany!
erti poprezerali vetko, kde len zamysleli, ale nevideli ani ducha.
Beia alej a prdu do zlatej hory. Naiahne sa Pustaj a odlom si zlat halzku. Zahuala
hukom zlat hora a krovn kri:
Hop! To je u zle, za mnou mus pohona by!
erti zastali, poskkali z hintova, prezerali kad ktik, kad dierku. Ete len aj lniky z
osiek ert povyberal, i tam dao nebude. Ale kde ni, tu ni.
Tak prili do ertovho zmku, ktor bol zo samch lovech hlv a kost vystaven. Tu bola
hostina. erti si pripjali z kotiaovch pohrov. Krovn posadili za stl a naveerali sa s
ou. Po veeri skkali erti s kopyty po britvch a dvansti rad radom pojmali krovn do
tanca. Ona po tch britvch za kadm tancom pr rievic zodrala a pod stl hodila. Tam sa
bol uupil v kepienku Pustaj a zbieral vetky tie rievice. Dvans tancov tancovala, dvans
6poda inch dvanshlav arkan

tch rievic podrala, a ke dvansta hodina odbila, la domov tou istou cestou a Pustaj tie.
No, Piatko, akoe si spal? spytuje sa Pustaj Piatka, ke tento rno oi pretieral.
Horke tvoje spal, vrav Piatko, ke ti mi krovn kzala zvedie, kde ona tej noci bola
a koho m frajera a veer ani teba tu nebolo, o by si mi bol voa poradil!
Netrp sa ty u toko, vrav mu Pustaj. Bo vidm, e by si od samho trpenia na triesku
vychudol. Nebola by to cesta pre teba bvala. Bol som ja s krovnou miesto teba. Len ber
tieto halzky a tieto rievice a cho razom k nej!
S tm mu oddal meden, strieborn a zlat halzku i tie rozcaparten rievice a rozpovedal
mu vetko a napokon mu povedal, e u aj on ide s nm ako dobr priate.
Prili do zmku a krovn ich vtala:
No, oe mi novho nesiete tak zavas rna?
A, poved Piatko, bola si tej noci tam a tam; m erta frajera. Mus to pravda by, lebo
t, tu s tieto halzky z medenej, striebornej a zlatej hory a tu s aj tie rievice, o si pri tanci
podrala.
Krovn nemohla alej, musela sa im podda. Tu kzal Pustaj nahotovi tri koryt a posadil
krovn do prvieho a al erta tou palikou, o si na tom hrobe odrezal, km len pln
koryto penami nebolo. Potom vzal druh koryto, posadil ju do toho a bil zase tou palikou,
km i to druh pln krvou nenatieklo. Vzal aj tretie koryto a bil ju do tretieho razu, km ho
len pln slzami nenaplakala. Ke bolo koryto pln slzami, vtedy sa krovnej vzdychlo a
prv raz v svojom ivote povedala to slovo: Boe!
No u teraz meme bezpene s ou domov s. Lebo som u vetky ertovsk fgle z nej
vybil, povedal Pustaj.
Tak si teda viezol Piatko nevestu bielu ako sneh a erven ako krv do domu. Len ti tu prdu
raz na jeden most a Pustaj poved:
Piatko, my sme sa oba za touto nevestou ustvali a to mi len uzn, e som ja viac urobil ako
ty, ale ja viac nechcem, len koko na moju iastku prde. Roztneme si ju na spravodliv
polovice a tebe bude jedna, mne druh.
Plakal Piatko, e i by to ozaj tak muselo by.
Veru tak, reie Pustaj; ani in nepristvam.
Urobe si teda, ako chce; ja ti nebrnim, bo si si ju ete lepie zaslil ako ja.
Mil nevesta si musela ahn na ten most a Pustaj vzal t star abliku, o ju v tom druhom
zmku dostal a zaal, ale len opakom, e sa neveste ni nestalo. Tu vyskoia spopod toho
mostu vetci erti akoby na obranu a na predku ten najv, jej frajer, z pekla. Pustaj chytro
zavol:
ablika rbaj!

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

Hne rozsekala toho najvieho erta na kusy a ostatn, ako abliku videli, razom sa
poprepadvali.
Vid, Piatko, reie teraz Pustaj, len som a chcel sksi, i mi van bude, a od tchto
ertov ete napokon oslobodi. Ja od teba neiadam ni. Teraz je nevesta cel tvoja.
Ako prili k tomu cmiteru, kde sa Pustaj k Piatkovi pripojil, povie zase Pustaj:
i sa pamt ete, koho si dakedy tu dal pochova?
Veru mi prichod na um, e som dakedy, km som po cestch chodieval, tu jednho loveka
dal zachrni.
No vid, ten lovek som ja a za ten dobr skutok som sa ti hadel odsli. Teraz ti ete
akujem, e si ma vtedy od tej bitky oslobodil a pekne ma zachrni dal.
Vtom sa Pustaj premenil na bieleho holuba a odletel pre do svojho hrobu. Piatko ale iel
domov a slvil ndhern svadbu s nevestou bielou ako padl snieik a ervenou v lkach ako
krv.

Zl brat
Poves tto podvame doslovne tak, ako ju napsal Janko Kaliniak v Bratislave r. 1842 do
Prostonrodnho zbavnka v podnre liptovskom.
Bola raz jedna ma a t mala dvoch synov. Ke star syn mau dvans rokov, nu mu
mamika povedala:
Ach, syn mj drah, primn, noe si u cho dade do sveta niaku slubu hada! Lebo vs
vaa mamika u alej ivi neme.
A star syn sa rozehnau s matkou i bratom a iiou ta deako do sveta.
A ke u i ten mlad dorstou, nu mu mamika povedala:
Noe, syn mj drah, cho i ty dade do sveta! Lebo a ja u alej ivi nemem.
A upiekla mu mamika na cestu tri posky, a on vemi zaplakau a rozehnau sa s dobrou
matkou i iiou ta deako cez hory, cez lesy do reho sveta. A tak iiou za dlh as; u sa mu
aj posky minuli; iiou, a u nit nemau, hyba sa korienkami na ceste za dlh as iviu.
Raz bou u vemi hladn. adia na etkch stranch hadau, obzerau sa; ale ni nevideu.
Hyba raz vid voa tak vek ako dom sa pred sebou hba a to bou tak velik
mravec. Nu tun sa hne dau doho i volau:
Mravec, zjem a!
A mravec odpoviedau:
Ach, nezedze ma, Janko, nezec! Ve ti ja budem na dobrej pomoci ako vo dne tak i v
noci.

A Janko pokrtiu hlavou, pokrtiu, i povedau:

No, ke sa tak pros, dobre, ja ti darujem ivot; ale mi povedz, kade ja tu von vyndem z
tejto hory.
A velk mravec mu ukzau jeden chodnek, a potom mu povedau, kade sa m obrti.
iou potom Janko za dlh as, iiou, a nevideu ani ftka, ani vrbka, hyba pustie hory, do
ktorch ani len boie slnieko prejs nemohlo. Raz voao tak zazrie ako dom, a to bola
velik, veliizn fela. I hne na u zakriau:
Fela, zjem a!
A fela mu odpoviedala:
Ach, nezedze ma, Janko, nezec! Ve ti ja budem na dobrej pomoci ako vo dne tak i v
noci.
Ale Janko nechceu dlho upusti. Ale ke sa u tak vemi t fela prosila, nu poviedau:
No, ja nedbm. Ale mi aspo dao jes daj, lebo som vemi hladn.
A fela ni nemohla da, lebo ni nemala; hyba mu ukzala chodnk, ktorm by mohou
najskorej z hory vyns. A Janko si utreu slzy, iou alej.
Iiou, iiou horam, dolam a nevideu ani ftka ani vrbka. Len raz voao na strome
zakrkorilo. Ozreu sa, a tam v hniezde jedna straka svoje mladie kmila. Nu sa hne
zaraduvau a vyiou hore na strom a zavolau:
Straka, zjem a!
A straka odpoviedala:
Ach, nezedze ma, Janko, nezec! Ve ja ti budem na dobrej pomoci ako vo dne tak i v
noci!
Ale Janko nit, ani pou nechceu, len kriau:
Zjem a, zjem a, zjem a!
A straka volala:
Nezedze ma, Janko, nezec! Ve sa ti ja odslim.
Nu potom on pokrtiu hlavou, pokrtiu hlavou, pokrtiu, i povedau:
No, teda mi aspo tieto tvoje mladie daj; lebo sa dobre oblakov nechytm od hladu.
Straka len prosila:
Ach, niee, Janko! Noe im len odpus neboriatkom! Ve sa ete malikie. Ach, ve u
skoro z hory vynde a tam ti vetko daj, o len bude chce.

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

Nu tak sa dau nahovori, i nehau tak straku i iiou voliakosi biedne horam, lesam, a sa mu
pekn uteen krajina otvorila.
Uzreu potom jedno velik mesto, nu hne prosto doho iiou ku krovi a prosiu ho, aby
mu dau niaku slubu. Kr mu odpovedau:
Dobre, syn mj! Mm moc hus, nu ich me ps. Beztoho je to moc u na jednoho
husacnka.1
A Janko sa odobrau husi ps. Ale ako sa vemi zauduvau, ke tam svojho brata husi ps
naieu. Tento privtau vemi chladne Janka; lebo mu to nebolo po srsti, e tento jeho polovic
hus ps bude. Ba tak sa naho nahnevau, e si umieniu svojho brata skazi.
Raz iieu kr na prechdzku. Len veru uvideu v kte starieho husacnka st. Nu sa ho
optau:
Hunct, o chce?
A ten odpovedau:
Veru mj brat povedau, e ke mu vau najmladiu dcru dte, e on cez jednu noc etko
zboia, o len mte, i pokos, i poviae, i do stodl poprace. Nu som vm to priieu
poveda.
A kr dau zavola Janka, a povedau mu:
No, syn mj, si to povedau, e ty etko moje zboia cez jednu noc i pokos, i poviae, i
poprace, ak ti moju najmladiu cru dm?
Ach, ve ja o tom nit neviem, ve som ja nit nepoviedau!
No, is poviedau, is nepoviedau, teraz to urobi mus; lebo si to neslobodno s krmi
fakuva.
A chudiak Janko vyiou si von z mesta pod humn a tam plakau, plakau, a mu srdieko
usedalo. U sa i stmievalo, on len vemi horekuvau, nu priiou k nemu ten vek mravec a
optau sa ho:
oe ti je, Janko? Preoe tak vemi plae?
Janko odpoviedau:
Ach, akoe by som ja neplakau, ke mj brat na ma krovi nacigniu, e ke mi on d
jeho cru, e mu ja vetko jeho zboia cez jednu noc i poniem, i poviaem, i do stodl
odnosm.
Mravec mu na to poviedau, aby sa nesmtiu; aby si len spa ahou, e on to vetko porob. A
Janko skoro zaspau.
Vtom mravec zatrbiu na sriebornej trbce (lebo bou kr vetkch mravcov na svete), nu tu
z celieho sveta mravce sa poali hrn. Jeden niesou kosk, druh povriesla, tret koky na
1pastiera hus

snopov viazania, tvrt kone vo voze zapriahnutie pohau, a tak potom sa ecky chytili do
priace: Jedni kosili, druh viazali snopy, tret zvali do stodl a za niekoko hodn bola
priaca hotov.
U rno svitalo, Janko ete spau. Kr pozreu z obloka na pole, a aj vetko zboia bolo vo
stodolch, a o sa ta nepratalo, nu celie stohy pred nimi stli. Obliekou sa chytro a beau ta
do poa. I vemi sa zauduvau, ke Janka ete spa naiou. Nu ho zadrmau po pleci i
zavolau:
Syn mj, stvaj!
Janko sa prebudiu a kr mu povedau:
Syn mj, hodn si chlap!
Potapkau ho po pleci, dau mu pohr vna a okruh chleba a zasek ho pustiu ku jeho hskam.
0 dakoko dn potom zase iieu kr na prechdzku. Len veru v pitvore v kte zase stu star
husacnk, nu mu kr poviedau:
o chce, hunct?
A veru mj brat povedau, e ke mu dte vau najmladiu cru, e on cez jednu noc ete
kraj katie vystavia, ako je v; o bud takie stromy okolo neho, o bud vdy kvitn a
vdy na nich ftat spieva. Nu som vm to priiou poveda.
Kr dau Janka zavola a zase mu kzau tak katie stava.
A Janko vyiou do zhrady a tam plakau, a sa veer pribliu. Tu prila k nemu t fela a
optala sa:
oe tak plae, Janko?
Ach, akoe bych ja neplakau, felika moja, ke mj brat na ma krovi nacigniu, e ke
mne on d jeho najmladiu cru, e ja cez noc tak katie vystaviam, o mu nebude pru v
celej krajine.
No, neboj sa nit, syn mj! Cho spa! Ve ja to u vetko vykonm.
A ke to poviedala, nu zatrbila na zlatej trbce (lebo bola etkch fiel na svete krovn)
a etky fely z celieho sveta reho sa zili. Potom jedna maltu robila, druh skaly vlila,
tretia mrala, tvrt dachy pobjala, a tak im t priaca spod ruk ako voda ila. Ke u
etko vymrali, potom zaali voskom etko re zdnuky i zvonky lepi. A tak, ke etko
hotov bolo, zase sa rozili do reho sveta.
Kr rno stau, pozreu oblokom a aj, divy sveta! Katie uteen, krsny, akoby ho z
vajka vylpiu, stu v zhrade, povla viedla pekne do krovho zmku a adia kvitnce
stromy okolo boli, ftat si na nich prespevvali ako mil vec. Nu sa kr vemi zaraduvau,
vzau pantofle na nohy a hne utekau ta do toho novieho katiea. Janko ete spau. Nu ho
kr potriasou i povedau:
Hodn si chlap!

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

Potapkau ho po pleci, dau mu pohr vna a okruh chleba a zase ho prepustiu husi ps.
Zas na to o niekoko dn iieu kr na prechdzku. V pitvore v kte stu zase star husacnk,
nu sa ho kr optau:
Ale hunct, o ty tu chce?
A veru mj brat povedau, e ke mu dte vau najmlad cru za enu, e bude ma s ou
do rna tak diea, o bude vedie ete v to rno i chodi, i vrave.
Dau kr Janka zavola, i povedau mu, o brat naho aluvau. Tento sa vyhovrau; ale to mu
nik nemohou da ani rady ani pomoci; lebo kr na tom stu, aby sa to tak stalo.
Ke priiou veer, nu Janka i s mladou peknou princezkou do jednej postele v novom
katieli uloili. Ke zaspala princezka, Janko vyiou z postele k obloku a tam plakau vemi.
Raz voao zaklepe na oblok; Janko otvor a straka, o sem prila, opta sa ho:
oe plae, syn mj?
Ach, ako bych ja neplakau, ke mj brat na ma nacigniu, e ak mi kr d jeho najmlad
cru za enu, e budem ma s ou do rna tak diea, bude hne i chodi i vrave.
No, ni sa nestar, syn mj, povieda straka. ahni si pokojne spa a nehaj oblok troka
otvoren!
Janko tak urobiu.
Rno, ke svitlo, ete v novom katieli oba mlad spali, len kr i s krovnou u boli hore.
Tu sa otvorili dvere a hodn, pekn chlapek dnu veselo skoiu, bozkvau obom ruky i
volau:
Star tatuko, star mamika! Dobr rno vinujem!
A oba starik sa vemi zradovali takiemu krsnemu vnatku. Ili do novieho katiea, kde
oba mlad ete obejmut spali. Zobudili ch a svoje poehnania im dali. Tu sa slvila velik
svadba a Janko po smrti svojho svokra zostau krom nad etkmi jeho krajinami.

Pijan
Podal a rozprva Pavol Dobinsk z Gemerskej.
Kde bolo, tam bolo, aleko nebolo, len tu za humny, za vkom, v sedemdesiatej siedmej
krajine stl na jednej vode jeden mlyn a v tom mlyne bval mlynr aj s mlynrkou a mali
jednho syna. e bol jedinik, maznkala sa s nm mamika, a tu z chlapca sa stal hodn
corgo a ete ni nevedel, len po zvykch, po zliepkach za vtkami sa driapa a pestv
vystrja. A ti tu raz povie otec:
Chlape, takto z teba nebude ni! Mlynri sa ti nechce, mus na druh remeslo!
A ve ke musm, nu musm! povedalo chlapisko.
i, poved, bude hrubm, i tenkm krajcom?

Chlapcovi sa lepie pozdalo by tenkm krajcom; 1 nu povedal, e bude tenkm. Pri tom
ostalo. Mamka napiekla postruhnkov a otec zaviedol chlapiska do mesta a dal ho na tenk
krajovstvo.
Chlapiskovi sa remeslo pilo, km postruhnky v kapse trvali; ale ke postruhnky minuli,
bolo u uho po remesle. Pekne-krsne prikvitol do domu. Dali ho teda na druh remeslo, z
druhho na tretie a tak pdesiat remesiel pochodil a pri kadom sa len zatoko pobavil, km
sa mu postruhnky z kapsy neminuli. Aj to museli by dobr postruhnky, lebo sa na nich tak
vytlil2 a u bol sci aj za vojaka.
Pjde mi ho do mesta za vojaka, ve a tam nauia mres, ke si sa ho dosia nenauil,
vravel otec a pojal chlapa a zaviedol ho pred kapitna. Kapitn sa peknmu uhajovi
zaradoval a otcovi povedal:
Netrpte sa oho ni! Bude z vho syna dobr vojak.
Otec ete, aby synovi chuti dodal, povedal mu:
Hae, ak sa mi bude dobre sprva a ostane kaprlom, polem ti sto zlatch; ke bude
oficierom, dostane dvesto, a ke bude kapitnom, donesiem ti sm tristo zlatch. Len mi
potom odp!
A synek mu prisbil, e sa tak stane, e mu on to skoro odpe.
Dobre. Nechajme mi synka tak a pome len s otcom domov! 0 mesiac dostane otec list, e
mu u syn kaprlom, aby mu len tch sto zlatch poslal.
Ej, veru, poved otec, predsa len da bude z neho! A poslal mu tch sto zlatch.
0 mesiac zase prde list z mesta, e je syn u oficierom. Uradovan otec poslal mu hne
dvesto zlatch, tak ako ptk. Nepreli ani dva mesiace a syn pe zase, e je u kapitnom.
Vyteen matka nemala u strpenia, len sada na vozk a s pna syna, pna kapitna vidie,
a tristo zlatch u bolo vo vrecku.
Prdu do toho mesta hrd, ani o by to mesto u ich bolo bvalo, aspo si mysleli, e je ich
syn tam najvm pnom. Tu ako prejd brnu, va sa tam jeden otrhan opit vojak v blate
a druh sa na om smej. Mlynr zde z voza (bo ani prejs nemohli, o bol ten oran krom
cez cestu rozvalen), e sa mu prizrie, aby potom mohol svojmu synkovi alova, ako sa
mu vojaci opjaj. Prizrie sa a tu pozn svojho vlastnho syna.
Ej, poved, nu i je mj syn nie kapitnom?
A t vojaci sa rozchichoc:
Veru vm je pijanom a niet mu v tom svete pru. Pn kapitn nm kzali von z mesta ho
vyvies, aby sa u nikdy viac dnu nevrtil, o si u nevedia s nm porady.
Otec a matka len sa obrtili s vozom a tali, ani necekli.
Tu sa naiel oklaman otec doma vo mlyne a pijan syn v tom istom ase za mestom poda
1krajrom
2vykmil
Created by XMLmind XSL-FO Converter.

cesty v priekope, kde ho t vojaci vyniesli a strili. Mil pijan sa o chvu preber a vytiera
oi od blata; nevedel ni, o sa bolo porobilo. Len to znal, e do mesta nesmie a domov tie.
Pobral sa on do hory a tam sa dakde zatral ku jednej starej babe, u ktorej drevo tiepal a t
mu za to dvala pi; lebo ksok chleba nezjedol za svet, ale pi, to u pil ako dha. Raz u
potom povie ti mu t baba:
Ej, Maco (i u ako ho tam volali), ja by som tebe poradila, kde by si sa dobre mohol
nadcha.3 i by si ma poslchol?
A on do vetkho hotov, aj do oha, ke sa len nareza4 mohol, povie jej:
oe by som vs neposlchol, len i sa do chuti napijem!
Nu, vie ty o! Pjde ustavine len, tmito horami, a napokon prde k jednmu pustmu
zmku. Kle tu m, pootvraj si ho! Ale nenjde v om ni. Len napokon prde ku
jednm eleznm dvierkam, tie si otvor tmto kikom a cho dolu schodami makajci po
avej strane, km len neprejde dvadsap rz dvadsap schodov. Tam natraf na jedny
dvere, otvor ich smelo, bude tam i pitia i peaz. Napi sa, naber si peaz, a mne len to
kresivo dones, o tam na koku5 njde.
Dobre, poved; ve vm ja to vykonm, len i sa tam napijem.
aleko, aleko vprostred tch hr stl pust zmok. N pijan sa len voliak dobakal ta hore a
otvoril si s tm najmenm kikom tie elezn dvierka. Ide, ide potme dolu tmi schodami,
a km sa nenamakal na tie dvierka. Otvor, tu izba pust. Len naprostred izby dubov stl a
na tom stole p pint vna. Na kadom rohu po jednej a na prostriedku piata a za dvermi
stoj ozrutn meden husr s medenm kyjom v ruke. Poklonil sa mu pekne: Boe, daj
astia! ale ten ni, ani sa nepohol. Osmelil sa tm lepie, sadol k stolu a vydchol prv
pintu vna, ani tvr nepremenil. Tu sa mu uke za pecou pln sud ervencov.
Budeme ja mat za o pi! zavzdychne si a naberie si pln kapsu tch ervencov.
Ale, poved, ete na cestu jednu pintiku! a vytrsi ju.
Tu sa mu uke druh sud dvadsiatnikov. Vysypal ervence a naplnil kapsu dvadsiatnikmi.
Vylial do seba i tretiu pintu. Tu zase pred nm za sud toliarov.
I z dvadsiatnikov je ni, ke toliare jesto!
Tak si hta a naberie ich pln kapsu. Ale ggor ho pli i za tou tvrtou pintou vna a na jeden
glg u bola pochovan. Tu sa mu zablyskn v tvrtom sude dukty.
Len sem s nimi a toliare pre! mysl si a naiera plnou hrsou do kapsy.
A tto piatu pintu tu necha, to by u bola hanba!
Vyglgal ete aj t. A ha, na koku vid star kresivo,6 na ktor u bol aj zabudol.
3napi
4doa, napi
5kozub
6kreme, ocieku a prchno i trd

No, to si mem aspo v hore oha rozkls! a berie kresivo do ruky.

Vtom ale aj meden husr dvha ten kyj na neho. On vrtk vysko aj s kresivom, zavol:
Zdrav bute! a zachlop dvere za sebou. Utekal, koko mu para staila, a tak sa aj astlive
dostal na biely de.
K starej s a drevo rba, to sa mu u teraz nechcelo, ke mal zase za o pi. Iiel on rovno
do mesta, kde kr bval. Tam bol prve na predaj dom naproti krovmu domu, vetkm
inom tak, ako krovsk palota. Ten dom si kpil, ale doho ni, iba stolk a stolce, kde si s
dvoma kamarty od svitu do mraku a od mraku do svitu ustavine pil, a km da v kapse
oul. Ale vraj, niet takej pesniky, o by konca nemala ani v jeho kapse sa na veky dukty
nepresali, raz u len bol aj s tm koniec. Ete naposledok vytriasol kapsu, i ete z nej dky
dukt nevypadne. Ale bolo u po duktoch, len to kresivo z nej vypadlo na zem.
No veru dobre, poved, aspo si zakreem.
Zakree a meden husr stoj mu za dvermi aj s kyjom:
o rozke, pane?
Mil pijan sa veru zakol toho kyja, o ten husr v ruke dral, ale v strachu povedal ete:
Vyva mi za sud tch duktov tam z toho zmku!
Hne mu stl sud duktov za dvermi. I od divu i od aku nevedel pijan, ani kde sa na svete
podel, len ke sa rno triezvy prebral a za sud duktov ete tam bolo. Prv raz sa na svete
triezvy prebudil od toho asu, ako bol tak zaal pi.
Tu si on zane veliak hta, e takto pri tej pijatike predsa len ni z neho nebude, a bola sa
mu aj krova dcra popila, o tam naproti nemu bvala a on ju tu i tu v obloku vdal. Ke
kamarti prili, e i treba zase vna donies, odpravil ich pre, e aby len li, kade ktor vie,
e s mu u viac netreba. Veer, ako sa zmrklo, zakresal na husra a vydal mu tento rozkaz:
Tej noci mi krovu dcru aj so vetkmi jej vslunicami do mjho domu prenesie; ale
tak, aby o tom ani krova dcra, ani jej komorn, ani iadna iv dua neznala!
A on u bol dal svoj palc vetkm inom cez de tak pripravi, aby ako krovsk bol. Ke
u kra vetko zaspalo, urobil meden husr, ako mu jeho pn bol prikzal.
Na druh de zobud sa krova dcra a zane si vetko tak rozkazova, akoby doma bola; aj
komorn sa vetko nazdali sprvotky, e s doma. Iba ke sa poobliekaj a mil pijan prde
ich k frutiku vola a vrav, e by sa nehnevali, e uho vetko tak, ako u kra. Tu sa
krovsk dcra nahnevala, lebo ho videla predtm neraz opitho sa tacka, a tak krik
narobila, e to a naprotivia do kra pouli.
Kr iba vtedy zbadal, e mu cez noc dcra skapala. Razom poslal cel rotu vojska, aby
pijana poviazali a dcru mu domov doviedli. T sa zan na zatvoren brnu dobja a pijan
im poved, aby li v pokoji domov, ak im ivot mil, e on sa iba tak s krom udobr, ke
mu dcru d za enu. Tu tto na rozkaz kra pon turmom hna.
Ale pijan len zakresal na medenho husra a tento len raz zvrtol medenm kyjom a vojaci
leali mtvi na hbe. Nahneval sa kr a poslal proti pijanovi dve roty vojska. Ale i tieto tak

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

pochodili. Vypravil kr cel hfy, aby udreli na pijanov palc. Vetko padlo pod husrovm
kyjom.
Kr napokon videl, e ni nezdol proti pijanovi a oddal mu svoju dcru za enu, najm ke
aj ona privolila, bo sa jej uhaj medzitm bol popil.
Ale ete len teraz bolo, o bolo! T krovsk dcra bola vemi pekn a mala predtm vemi
vea pytaov. Ale kadmu ruku odoprela, hoc aj boli vetko krovia. Tu sa t vetci
sprisahali proti tomuto krovi, e im tak nectu urobil, ich zapovrhol a dcru jednmu
pijanovi ta dal. Len sa ti raz vetci prihrn s neslchanm vojskom pred mesto a zan ho
turmova, a e ho na popol obrtia, jestli kr toho svojho novho zaa ned zmrni a dcru
za dajednho z nich nevyd.
Kr sa u aj strachova zaal; ale jeho zako sa len smechval a dal tm krom odkza,
e kedy chc s nm na poriadok prs.
e, poved, hne.
No, ke hne, tak hne!
Zakree a meden husr stoj pred nm aj s kyjom:
o rozke, pane?
Ni, poved, len to vojsko za mestom pobi! Iba samch krov nechaj naive!
Ej, toto, reie husr, to bude pre ma hostina!
Tu zane svojm kyjom mlti a chlapi sa vaj ako snopy na zem. Nikoho nenechal naive,
iba samch krov. Tto sa u teraz s krovskm zaom pomerili, on ich zavolal k sebe na
svadbu a boli hody.
Takto u potom, pri pohri, zaali t ist krovia banova, e tak ni po ni o vetko vojsko
prili, e keby sa to ete vetko vzkriesi dalo.
Uvidme! poved krovsk za a odde do svojej izby.
Vezme kresivo a zakree:
o rozke, mocn pane? ozve sa husr.
A veru, i by si ty nemohol to vojsko zase dkym inom k ivotu privies?
To ja nemem, mocn pane! Ale zakre tri razy a prde ti jeden kriv ert. Bo ty m teraz
cel peklo v svojej moci.
Stalo sa tak a kriv ert postavil sa na rozkaz.
Ta mi, poved krovsk za, tch pobitch vzkries, aby mi t krovia tu na svadbe u
toko nebedkali.
Stane sa, mocn pane! povedal ten kriv a beal za mesto.

Tu naporad tm mtvym chuchol do st a kad, ktormu chuchol, vstal zase erstv a

zdrav. Len vtedy otvrali krovia velik oi, ke ich vojsko dnu do mesta marovalo.
Mlad kr ale dal vetko vojsko astova.
Potom si u aj otca aj matku udobril, poslal pre nich, aby i oni prili na t svadbu a potom len
bola rados nad radosti. Ale on potom viac nechcel s peklom ni ma a hodil to kresivo do
jednej studne, o ktorej sa tie vravelo, e a na dno pekla siaha, aby ho nikto viac ma
nemohol. So svojou ienkou il astlive a pijanom ho viac nepozvali, lebo sa od tch ias
nikdy neopil.

Tri zlat hruky

Podal i rozprva Pavol Dobinsk z Gemera.
Dakedy, dakedy, ale to veru mohlo u dvno by, lebo tomu pamtnka nieto, ila jedna
arodejnica, pekn a bohat, e jej na tom svete rovnej nebolo. Ptali ju mnoh krovia a
pnovia, ale ona ani za jednho s nechcela.
Naostatok, ke ju u pytai domrzeli, dala vyhlsi, e ona len za toho pjde, kto sa jej do
tretieho razu tak skryje, e ho ona neuhdne, kde sa skryl, a e o by to u potom ak obrk
bol. Tu sa ete len potom hlsili mlad pni; ale ona kadho uhdla, kde sa skryl. Tak sa u
potom aj na skryky prestali s ou hra.
Len ti tu raz prikvitne uhaj mlad v jednej gubke, ktorho, e t gubku nosil, len Gubkom
volali. Ten sa jej predstav, e i si, poved, v slove stoj.
T gubka na tom uhajovi akosi sa nepozdvala hrdej arodejnici. Ale len privolila, bo sa
nazdvala, e ten Gubk hdam len nebude v arodejnk, ako je ona arodejnica.
Ale Gubk bol majster. Tu sa ti jej po prv premen na rybu a zde naprostred na sam dno
mora. Ona to vdy zavas rna hdala a tak i teraz, ke sa naspala, vyjde zo svojho zmku
naprostred zhrady, obzrie sa okolo a zahda:
Na zemi a nieto, na nebi a niet; kdee si? V mori si, na dne si, ryba si po von!
i chcel, i nechcel, musel von a tak z jeho prvieho skrytia nebolo ni.
Ale aj ona si voa pomyslela, e Gubk, nebodaj, ete inak figliar bude, ako je ona.
Na druh de sa jej urobil na vtka a vyletel vysoko do povetria nad oblaky. Ona si vyjde na
zhradu, zastane si, obzrie sa okolo a zahda:
Na zemi a niet, vo vode a niet. Kdee si? V povetr si, vtk si, po dolu!
i chcel, i nechcel, musel dolu a tak jeho skryky neplatili ni.
Do tretieho da mil Gubk neprestajne si hlavu lmal na tom, kde sa jej on m ukry; ale
veru nevyhtal ni. Na tret de zavas rna prechodil sa po zhrade, v samch mylienkach
aj zabudol, nao vlastne mysl. A ti ju tu vid, e ona u ide na dvere do zhrady, aby hdala.
Skoro sa opamt a postav sa ako klinek 1 do hriadky veda chodnka. Ona ide tm
1karafit
Created by XMLmind XSL-FO Converter.

chodnkom a vid krsny klinec.

Ej, poved, kdee sa mne tento krsny klinec tu vzal, to var cez noc tak uteen
vykvitol?
A s tm si ho odtrhla a privoniavala. Zastane si potom naprostred zhrady, obzrie sa okolo a
zahda:
Na zemi a niet, na nebi a niet, vo vode a niet, neviem kde si, povedz mi!
Tu som ti, moja mil! A njde sa jej v rukch na raz krajieho mldenca premenen, ako
bol predtm.
i u, poved, bude moja?
Nebudem ete, nebudem, ak mi do zajtra rna zo siedmej krajiny nedonesie mky na
svadobn kole! zavolala mu utekajci od neho; vbehla do zmku a pozamykala sa dobre.
Ku nej u teraz prstupu nebolo, tak on len o tom rozmal, ako by jej tej mky donies
mohol. Nebola to tak ahk vec; lebo siedma krajina bola aleko a tam zboie ete vtedy na
koreni stlo.
Mal on kdesi jednho strka, striga vekho, a ten mal tak frik, o ke si na sadol,
zaviezol ho frik v okamen kdekovek. iel k tomu strkovi, vyptal si ten frik, sadol na
a v okamihu sa stavil v siedmej krajine. Dal zboia naa, naviaza, namlti, cestou ho v
jednom mlyne pomlel a rno u stl pred arodejneinm zmkom s hotovou mkou.
i u teraz pjde za ma? vol na u do zmku.
Nepjdem, nepjdem, len ak mi do rna z toho hrozna vna natla a donesie, o za
iernym morom rastie!
To mu zavolala von oblokom a ete lepie sa pozamykala.
A za more tjs, to nebol art! No, ale mu frik i teraz spomohol a za chvku ho ta zaniesol.
Gubk vna natlail, do sudov natoil a rno ete arodejnica spala, u jej bchal na vrta.
i u, poved, pjde za ma? Vno tu!
Blzon by ja bola s za takho trhana! ozvala sa ona. Nepjdem, km zo sedemdesiatej
siedmej krajiny tri zlat hruky nedonesie, e tak bohat bude, ako som ja!
Zatm sa ete lepie pozamykala.
Gubk vedel, e u teraz frik ni nespome. Pustil sa teda sm horami-dolami do tej
sedemdesiatej siedmej krajiny. Ide si on, ide tmi horami. Tu raz prde k jednmu loveku, o
u bohvie od koko rokov okolo jednho stromu na lke behal a ete sa nemohol dos
nabeha.
Pamodaj astia! o tu rob, lovee? opytuje sa Gubk.
oe by som robil, behm; bo ma nik do sluby nechce, o by som sa uho dos nabeha

mohol! povie tento.

No, po teda so mnou; ve sa tam dos nabeh.
Ten na to pristal; u boli teda dvaja a li.
Id, id; prdu zase ku druhmu kamartovi: dev vekch chlebov bolo pred nm na kope a
ten ete krial:
Jedol bych!
Nu oe, poved, neje, ve pred tebou hromada chleba?
Jaj, to mne ani za tok nebolo ako psu mucha!
No, po s nami, tam sa naje!
Dobre; boli traja a li.
Id, id; prdu ku tretiemu kamartovi. Ten sedel pred velikou vatrou v deviatich gubch a
krial:
Rata, udia, zima mi!
Nu ale, preboha, ve si pri vatre a dobre obleen? povedia mu tto.
Ale ten na to len lepie drkotal zubami, e, poved, dobre nezamrzne.
No, poe teda s nami; ve sa tam zohreje!
U boli tyria a li.
Id, id; njdu zase jednho pri jednej studni, a za nm cel Dunaj tiekol, a ten ete volal:
Pil bych! Pil bych!
Vee sa, poved, len napi! Me tu pi.
To je pre ma vetko mlo! Dobre, e mi u ppe nenarastie!
No, hybaj i ty s nami do sedemdesiatej siedmej krajiny; ve sa tam nachlopce!
iel i ten piaty s nimi a nezadlho u potom prili do tej sedemdesiatej siedmej krajiny; ale to
tam boli sam hory, len vprostred hr stl krovsk zmok. Tak ako boli piati, vetko hostia
dobr, predstavili sa pred kra a iadali od neho tri zlat hruky.
A ktoe ste vy, poved im kr, e tak ni po ni odo ma tri zlat hruky iadate?
Ma, poved Gubk, t a t arodejnica poslala pre ne, a tto s tak a tak moji
kamarti! (Rozpovedal mu vetko, ak s to kamarti.)
No, ke ste vy tak kamarti, ohlsi sa na to kr, tak si vy muste najprv tie hruky
zasli a potom ich dostanete! Just teraz strojm svadbu mjmu synovi. U od tda pe

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

moji pekri a kuchri a veru u velioho dos nahotovali, len hostia chybuj. Nu ak mne vy
mojich host z deviatich krajn do rna sem pozvolvate, tak tri zlat hruky dostanete. Ak ale
nie, dm za iva z vs koku pra.
Hej, stpli t teraz! Len tak im mravce po chrbte behali, ako oby u t kou z nich boli
prali; bo dev krajn jednu noc obeha, to tak ahko nelo ako do susedov prebehn!
Iba ten stonoha, o to okolo toho stromu behal, ni sa nepreakol; len kzal krovi listy
vyhotovi na tch hosov.
Listy s u hotov! povie kr a odd mu ich za hbu, e ich ani preta nemohli, koko
ich je.
A ten beh sa ete do veera len tak ponevieral po dvore a okolo zmku. T v strachu dos
ho durili, ale on im odpovedal, e ve ete dos asu. S veernm vetrkom sa pohol a hne
po polnoci aj s odpovemi na tie listy s raajm vetrkom dobehol.
Rno li vetci pred kra a ptali si hruky.
Ej, dm ich, dm; ale mi hostia pu, e teraz na svadbu prs nestaia. Nu vy, ke chcete
hruky ma, muste vetko do zajtra rna pojes, o moji pekri a kuchri nahotovali; inej
vs dm zmrni.
Tam ich krem toho tak chovali ako mlad vrabce; nu akoe tu mali vyjes pln komory
chleba, kolov a peie? O tokom jeden nikdy ani nesnvali, ako tam nahotovan bolo, ale
sa im u vetko tak marilo, ako oby ich u zajtra zmrni mali.
Len ten jeduch sa nestrchal. Km sa ostatn len tak namdali pri peienkach a pri koloch,
on pojedol vetko. Do veera ete hladn boli. No ale aspo ten jeden z nich sa trocha nastil.
Na druh de predstpia zase pred kra a ptaj si tie hruky.
Hruky ako hruky, poved kr, boli by vm aak? Ale ja som dal pre vs u od troch dn
elezn pec cerovm drevom kri; ak v tej do zajtra rna obspte, tak si ich pjdete sami
odtrhn a s tm ich prepustil od seba.
No bolo e ti im!
U tu, poved, zahyn musme.
Lebo k tej peci pre vek, tuh plame nebolo mono ani len pristpi. I tak sa jeden
druhmu do vlasov dali, bo ten tomu a ten tomu na oi nadhadzoval, e ho sem vyvolal a tu
e sa ni po ni upiec musia ako kurence na rani.
Iba ten gubo v tch deviatich gubch povie im:
oe sa mte uha? Pote si radej na dvor triesky na ohnk zbiera; lebo in tej noci
tam pomrznete.
T ho nepovali, len sa harkali medzi sebou. Prde veer, tu ich ved pred pec a tiskaj:
Len sa, poved, tadnu, len!

A tu ich u zaleka opekalo, oihalo, dobre sa koa na nich nepukala.

Len mil gubo sko raz do pece, zchiavne 2 dev rz tmi gubami: hne vetku teplotu
pobral do nich a zima sa strhla tak na zamrznutie.
Ke bolo po ohni, tamt tie dobrovone li do pece, ale sa predsa len oplili 3, lebo mali
pomrzn. A ten v tch gubch rozlo si ti v jednom ktku ohnka a hreje sa a tchto
nedajboe ani pripusti k ohu. Tu t tak curnaj a tabarc a krik robili, o sa od zimy po tej
peci nahali, e kr v svojej izbe spa nemohol.
Rno sa opytuje kr, e o to bol za hurt a za krik tej noci. Povedia mu, e to t v tej peci
tak curnaj robili. A ten zase veri nechcel, eby t ta neboli zhoreli na uhlk. Iba ke sa ti mu
predstavia vetci piati, tak ako boli, a ete sa tyria z nich aj vtedy od zimy triasli.
No, poved kr, u vidm, e proti vm ni nezdolm. Pote si tie hruky odtrhn.
A tu ti ich vedie tmi horami dlho, dlho, a ti ich raz dovedie k jednmu veliiznmu jazeru.
Tu je, poved naprostred jazera lka a v tej stoj ten strom, o na om v samom vrchovci
tie tri hruky rast. Ak toto jazero vypijete, tak si ich berte! In ich ale nedostanete, bo tto
voda nikoho na t siho neprenesie.
No, me tu pi! vzdychli si prv tyria a u sa rozehnvali s hrukami; bo to jazero bolo
tak velik, e t hruku na prostriedku ani vda nebolo, a eby toko vody dakto vypil, to u
len mon vec nebola.
No, pitee! povie ten, o ho pri tom Dunaji boli nali.
A ve si pi, ke si sa na to narodil!
Aby ste vedeli, e sa teraz napijem! reie pijak, priahne si k jazeru a vydcha ho ako dku
hobiku vna. Vstal hore, utrel si sta rukvom a povedal:
No ale som sa narezal!
Potom u preli po suchom na t lku k tm trom zlatm hrukm a tie Gubkovi samy od
seba dolu odpadli, len mu bolo klobk nadstavi. Ako hruky odpadli, hne sa ten strom aj
tie hory prepadli a stla okolo nich odkliata oiven krajina. Kade li, vade vtali udia
Gubka ako svojho osloboditea a kra, a t pekn arodejnica vane mu u potom podala
svoju ruku. A boli vetci spokojn: i ten, o sa to vybehal, i ten, o sa najedol, i ten, o sa
zohrial i ten, o sa napil, i Gubk ako kr so svojou mladou enou.

Braok vtok
Podali: Samuel Ormis, ud. Reuss a P. Dobinsk z Gemera; Jonatan ipka z Malohontu;
rozprva Janko Botto.
Kdesi v pustch horch bvali dve deti so strigou macochou, ako dve vtence s makou, v

2zachveje
3oklamali
Created by XMLmind XSL-FO Converter.

jednej malej chalupke. Otec im len niekedy priiel z rbane 1 domov, aj vtedy sa mu biedne
siroty neopovili poalova, ako ich ma bije a hladom trpi; bo si pomysleli: Bolo posia
zle, ale potom by bolo ete horie!
A tak len mlali a trpeli. Macocha gazdovala sama pre seba, pre svoj ggor, ako len znala,
km pekne-krsne nevygazdovala. Tak raz, ke sa jej hladn mu mal z roboty domov vrti,
nebolo u ani v rajnici, ani v truhlici. Zaala epiec to napravo to naavo na hlave
pomykova, ako skade muovi dao pripravi. Tu jej napadne neastn mylienka! Prve
ako chlapek s triesokami, predbehujci svoju sestriku, dnu vbehne, ona zamkne dvere a
dlhm noom myk! milmu chlapcu odrezala hlavu! Potom ho posekala, pokrjala, do hrnca
postavila a nakyslo uvarila.
Ke otec priiel, u ho veera na stole akala. Chytil sa teda hne po chlapsky do nej, ni
nebadajc. Ba o by mu priam starho erta bola predloila, i toho by bol zjedol, tak bol
hladn. Dievatko len tak z ktika smutne pozeralo na neastnho otca; ale o znalo,
poveda nesmelo.
Ono len tie kotialiky, ako ktor pod stl padol, kad hne hore zodvihlo, a ke ich vetky
pozbieralo, vykradlo sa cha von a zahrabalo ich popri ceste pod jeden zelen p.2
Na rno za svitu u na rozvitom pe teboce jedno pekn vta teboce tak prenikavo, jak
by srdce krjal:
Mamika
A
kotialiky
a
Vyrstol
mal

ma

zarezala,
sestrika,
pod
z
neborik,

otecko
pik4
nich
eu,

ma

zeu.3
nebotika,
pozbierala
zahrabala:
vtik,
eu!

efranci, o prve tadia ili, zastali a povali peknho vtka. Tak ich to dojalo, e mu pri
odchode za t piese ten najkraj hodvbny runk na pik, na hrob neastnej siroty,
zavesili.
Za nimi nezadlho zase id klobnici a vtok zase len skack po zelenom pe a spieva:
Mamika

ma

zarezala

at.

Klobnick majstria ostali ako pribit ani sa pohn nemohli, km len ten spev neprestal.
Potom vyali ten najkraj klobk:
Ej, poved, ke si nm ty tak pekne spieval, i my ti za to daosi dme! a na pik mu ho
zakvaili.
1z hory
2poda druhch pod lietiku
3zjedol
4inde: pod lietiku

Po malej chvli vtik zase zane:

Mamika

ma

zarezala

at.

Kamenri, o tade tiahli, nemohli sa dos napova toho prenikavho spevu.

Ej, poved, ke si nm ty tak pekne zaspieval, to ti na ten zelen hrobek i my musme
pekn kame da!
A ako riekli, tak aj vskutku urobili: zvalili pod p ten najv kame.
Cez noc ako, ako nie, to Boh zn to pekn vta si vetky tie dary na vrch otcovho
dachu vynosilo a vas rno zaalo spieva:
Mamika
a
kotialiky
a
Vyrstol
mal

ma

zarezala,
sestrika,
pod
z
neborik,

otecko
pik
nich
eu,

ma

zeu,
nebotika,
pozbierala
zahrabala.
vtik,
eu!

Vybehla von sestrika za milm hlasom, e kto to, o to? Obzrie sa na vetky strany len,
ani nezvie, iba ke jej pekn hodvbny runk do rk zlet.
Zp za ou iiel aj zadiven otec. Tomu nov, novuik klobk padol na hlavu.
oe je to, pre Pna Boha? be na to aj macocha von naradovan, e sa jej ete dao ujde.
A tu sotva spod strechy vykro prask jej dolu kame na hlavu!
Tu vtok prestal spieva a letel letel aleko a na koniec sveta! Kto chce alej o om
vedie, nech si ide ta.

Bal
Poda rozprvania Terzie Michaloviovej napsal A. H. kultty.
Jeden pastier mal tyri kozy a tie tak boli vyuen, e ke im zapskal, hne sa na zadn
nohy postavili a tancovali okolo neho.
Kad rno, ke stdo vyhal, zastavil sa pri krovskom zmku, zapskal na palke, a
mil kozy sa zvcali dookola. Tu raz krova dcra vyzrela oblokom a videla ten tanec. To sa
jej vemi pilo a hne sa poslala spta, za o by jej tie kozy predal.
Pastier jej na to odkzal, e ich za inie ned, len ak ona za neho pjde. A princezka nevea
rozmala, dala mu zna, e dobre, len si vraj otec k tomu privol. Lebo aby ste vedeli, ten
pastier bol vemi krsny uhaj a vyhlsen na moc.
Ako sa z poa vrtil, prv mu bolo na jazyku:

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

Mamo, ja by som sa rd eni.

A matka mu na to povie:
Dobre, syn mj, dobre, len si prezri dajednu, ktor by sa ti pila.
Ja som si u prezrel, chytro sa ohlsil uhaj. Ja vm druh nechcem, iba krovu dcru.
Jaj, syn mj, zdpnela matka, kdee to mysl? Akoe by kr dal princezku za jednho
pastiera?!
No, ke d, d. Ke nie, nech si ju trme. Ale vy ju u len chote pta!
I nepopustil a nepopustil, km ju len nevyduril. Ona la. Ale nebolo jej to po vli, nu sa len
tuvon pomotala a po chvli sa vrtila.
No, mamo, oe vm tam povedali?
Ach, syn mj, oe by mi povedali? Ve ma tam ani dnu nepustili.
uhajovi sa to nezdalo:
Mamo, vy ste tam, vraj, neboli. Len stpajte znovu!
Voky-nevoky musela poznovu stpa. Ale i teraz sa len pomotala tuvon a po chvli prila
zase dnu.
No, mamo, akoe je tam?
Ach, syn mj, akoe by bolo? Kr sa iba vyvadil na ma, a dal ma vyvies von.
To mu vonkoncom nelo do hlavy a namrzen povie:
Mamo, vy ste zase neboli. Len stpajte dkom a nenadvajte ma toko!
oe bolo robi? Vybrala sa tret raz, a to sce u naozaj.
Ako do zmku prila, dala sa u kra ohlsi, a ten rozkzal, aby ju pustili. Poklonila sa, ako
vedela, a kr sa ju pekne sptal, e o chce?
Ach, srdcko moje, oe by som chcela! Mj syn by sa rd eni. Ale mi tak povedal, e on
druh nechce, iba vau princezku. Ja mu na to: Ach, syn mj, kdee to mysl? Akoe by
princezku dali za jednho pastiera? Ale on ni, len aby som mu ju ila pta, e ke ju dte,
dte, ke nie, aby ste si ju trmali. Nu tak, srdcko moje, prila som k vm na pytaky.
Kr sa pri tch reiach len usmechoval a k pokonu reie:
Dobre, stark, dobre. Ten v syn mus by hodn uhaj, ke smie moju dcru za enu
pta. Ale viete, e maku v mechu nekupuj. Tak povedzte vmu synovi, nech on sm prde
sem, aby som ho skorej videl.
Stark vyteen beala domov a rozpovedala synovi, o mu kr odkzal.

No, mamo, ohlsil sa uhaj, teraz vm u verm; teraz ste u boli!

Hne si obliekol, o mal najinakie aty a ponhal sa do zmku.
No, syn mj, privtal ho kr, i si to ty, o by si chcel moju dcru za enu?
Veru ja, najjasnej kr.
Akoe ti je meno?
Moje meno je Bal.
Kr u to meno bol poul a zane milho uhaja od pty do hlavy oima mera. Potom sa ho
spta:
i si to ty ten mocn, o ktorom ide chr, e na pasy kadho prevldze?
To som ja, smelo odpovedal uhaj a postavil sa, akoby ozaj za pasy mal s.
No, ke si to ty, potapkal ho kr, dm ti moju dcru za enu, ale si ju mus skorej
zasli. i si dakedy poul o zlatej hviezde, o zlatom mesiaci a slnku a o zlatej muzike?
Poul som, prisvedil Bal.
No, ke si poul, tak ke mi tie tyri veci vystanov, dostane moju dcru. Akoe povie?
i sa d na to?
uhaja trochu zasvrbelo:
Ej, najjasnej kr, to je, vraj, nie art. Ale ke je nie inak, poruenobohu, u len
probujem astie.
No, dobre, povie na to kr, ke sa fa, probuj! Na cestu ti peniaze ja dm. Aj vojakov si
vezmi, koko chce.
Ale on nechcel ani peniaze ani vojsko.
Len mi, poved, jednho kamarta dajte vybra, aby mi cestou veselie bolo.
To sa mu stalo po vli a tak samodruh pustil sa do sveta.
*
Zavea chodili sem-tam starmi horami, pustmi poami, a prili na jednu lku a na tej lke
stl nevek domek. Vnili dnu, ale v izbe nenali nikoho, iba stl s jedlami a vnom stl
zakryt pre dvoch a naavo leali karty. Najedli sa, napili sa do chuti a potom sa zaali
kartova. Tu sa opamt Bal a zahod karty:
Ej, bratku, nie nm tu len jes, pi, karty hra, ale nm treba s arkana vartova.
Kamart mu na to povie:
No, len cho popredku! Ja si trochu oddchnem a po chvli prdem za tebou.

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

Ale aby si dk nezaspal! prihral mu Bal a medzitm nalial do pohra vna. Hae,
poved, ke toto vno pone zoviera, vtedy u pjde arkan; a ke to bude ozaj vrie, u
vtedy bude bitka st; vtedy e u prdi!
S tm sa zachytil von dvermi a kamart si ahol. I veru pekne-krsne zaspal.
Nealeko toho domeka bol jeden most. Bal priiel tatam a zastane si s valakou v ruke. Po
chvli sa stane hurt pod mostom a spopod neho vysko na ttoovi trojhlav arkan a na
pravom pleci mu sedel sokol. Ako tto Bala zazrel, sptil sa a sokol zakvlil. Tu arkan
zareve strane:
Hio,
A
Hoc
len

mrcina,
ty
aj

o
sokol,

by

tak
tak

o
hne

Bal

tu

pt?
kvli?
bol,
hybaj!

Aby si veril, e ti je tu! ohlsil sa Bal a postavil sa pred arkana.

No, dobre, ke si ho tu, povie na to arkan. Sprobujeme sa za pasy.
Vtom u bol dolu z ttoa a hne sa oddali do seba. To vno v pohri aj zvrelo, aj do tretiny
vykypelo a kamart len spal. Bal mykol arkana o zem a odal mu jednu hlavu. Tu prilet
havran a zakka nad Balom:
Kr, kr, hne sa najem z Balovej hlavy a nie zo arkanovej.
Ale mu Bal zavolal:
Ej, nie tak, havrnku, nie! Radej cho mjho kamarta zobudi! Viacej sa zo troch hlv
naje ako z jednej.
Havran poslchol i letel hne k tomu domeku. vihol pravm krdlom a vytrepal oblok.
Kamart sa zo sna schyt a tu vid, e vno u do poly pohra vyvrelo. Skoil na nohy a beal
na pomoc Balovi.
U vtedy aj druh hlava arkanova leala na zemi. Potom ete t tretiu obidvaja doriadili a
spopod jazyka vyali zlat hviezdu. Tak u jedno mali v rukch a naradovan stpali alej.
Prili zase na jednu lku a tam stl nevek domek. I tu nali vetko pusto, iba stl bol
zakryt pre dvoch, a na strane leali karty. Najedli sa, napili sa a potom chytili karty. Ale
osi-kamsi zahod Bal karty a povie:
Ej, bratku, nie nm tu len jes, pi, karty hra, ale nm treba s arkana vartova.
Kamart ho i teraz posielal, aby len iel popredku, on e si ete trochu oddchne a po chvli
prde za nm.
Len aby si zase tak nespravil ako skorej, povedal mu Bal a nalial do pohra vna.
Hae, brat, ke toto vno zane zoviera, vtedy sa arkan pohne, a ke bude ozaj vrie, u
vtedy bude bitka st, a vtedy aj ty nemekaj, lebo aby si vedel, dnes budeme ma

ertovskejiu robotu.
S tm sa zachytil a ete zo dver mu zavolal:
Alee ho nezaspi!
To vetko ni nestlo. Kamart sa zvalil na lavicu a po chvli zaspal.
Bal s valakou v ruke stoj pri moste a ak. Zrazu sa strhne pod mostom hurt a spopod
neho vysko na ttoovi eshlav arkan. Na pravom pleci mu sedel sokol. Len o tto
Bala zbadal, sptil sa a sokol zakvlil. arkan sa nahneval a zareval strane:
Hio,
A
Hoc
len

mrcina,
ty
aj

o
sokol,

by

tak
tak

o
hne

Bal

tu

pt?
kvli?
bol,
hybaj!

Aby si veril, e ti je tu, ohlsil sa Bal a postavil sa pred arkana.

arkan skoil dolu:
Dobre, poved, ke si tu, pjdeme za pasy.
Naraz naskutku sa chytili cez poly a zaali jeden druhho zvca. To tak za hodn chvu
trvalo, i jeden i druh sa mocne trmal. Tu sa Bal pochlap, stisne a podvihne arkana i
otrepe ho o zem. Potom schytil valaku, odal mu dve hlavy. Vtedy zas priletel havran a
zakkal:
Kr, kr, hne sa najem z Balovej hlavy a nie zo arkanovej.
Ej, nie tak, havrnku, nie, zavolal mu Bal, radej cho mjho kamarta zobudi. Viacej
sa zo iestich hlv naje ako z jednej.
Mil havran letel hne k domeku a vytrepal krdlom oblok. Na to sa kamart prebral a tu
vid, e vno u vye polovice z pohra vyvrelo.
Ke ku mostu pribehol, vtedy u boli tyri hlavy dolu. Tie ostatn dvaja ahko sfaklili a
vyali spopod jazyka arkanovho zlat mesiac. Boli radi, e mali u aj druh v rukch, a li
vo meno boie alej.
Prili na tretiu lku k tretiemu domeku. I tu si sadli ku zakrytmu stolu. Najedli sa, napili sa
do dobrej chuti a potom chytili karty. Ale sotva sa pr rz prehrali, vyskoil Bal a zahodil
karty.
Hej, bratku, nie nm tu len jes, pi, karty hra, ale nm treba s arkana vartova.
Ale sa kamart i teraz nepohnal z miesta.
Cho len, poved, popredku sm; po chvli aj ja prdem za tebou, len si ete trochu
oddchnem.

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

A potom sprav zase tak, ako si u po dva razy spravil, povie mu Bal; si mi ho ty za
chlapa!
Medzitm nalial do pohra vna:
Hae! Ke toto vno bude zoviera, vtedy sa arkan pohne; a ke bude ozaj vrie, vtedy
sa u budem bi, a vtedy mi u be na pomoc; lebo aby si vedel, teraz budeme ma s
deviatimi hlavami robotu.
No, ni sa, vraj, neboj, teraz u dm lep pozor! Ale horke jeho pozor, len o Bal
vykroil, prevalil sa na lavicu a u drichmal.
Bal sa postavil k mostu a akal. To vno v pohri zaalo vrie. Pod mostom sa stane stran
durk, devhlav arkan vyskoil na ttoovi a na pravom pleci mu sedel sokol. Ako tto
Bala zazrel, sptil sa a sokol zakvlil. arkan sa na to rozpajedil a zarual strane:
Hio,
A
Hoc
len

mrcina,
ty
aj

o
sokol,

by

tak
tak

o
hne

Bal

tu

pt?
kvli?
bol,
hybaj!

Aby si veril, e ti je tu! ozval sa Bal a postavil sa pred arkana.

No dobre, ke si ho tu, povie na to arkan a sko dolu. Nazd sa, e ke si mojich
bratov prevldal, e aj ma prevldze? Naraz ty zvie, kto som ja!
A naskutku sa chytil do Bala. Tento tie nebol leniv a ulapil arkana. Ale obadal hne, e
v takch pazroch doteraz ete nebol. I veru u len mlo chvbelo, e ho arkan neprevldal.
Na astie, ako tak jeden druhho zvcali, prila na um Balovi krova dcra a hne raz
tok silu v sebe poctil. Podvihol arkana dohora a mykol ho o zem, e sa len tak rozapil.
Potom ulapil valaku a odal mu tri hlavy. Tu prilet havran a zakka:
Kr, kr, hne sa najem z Balovej hlavy a nie zo arkanovej.
Ale aj tomu zavolal Bal:
Nie tak, havrnku, nie; radej cho mjho kamarta zobudi; viacej sa naje z dev hlv
ako z jednej!
A mil havran zaletel hne k domeku i vytrepal krdlami oblok. To kamarta zdurilo a videl,
e vno u temer celkom vyvrelo. V strachu, i sa u zle nepovodilo, pobral sa v nohy. Ke k
mostu dobehol, bol rd, e je Balovi ni. A vtedy u es hlv lealo na zemi. Teraz sa ete
oddali do tch troch ostatnch a potom vyali spopod jazyka arkanovho zlat slnko.
No, chvalabohu, vzdychol si Bal, u mme aj tretie; ale neviem, ako ete to tvrt
dostaneme.
Motali sa sem-tam do samho mraku. U bolo hodne tma, ke sa dostali do jednej hory a tu
na astie zablyalo sa im svetlo. To tam stla mal chalupa, v ktorej jeden staruk bval.

Hne sa za tm svetlom obrtili, a ke do chalupy prili, poklonili sa tomu starukmu:

Boe daj dobr veer, pn otec!
Boe daj i vm, zaakoval star; kdee ste sa vy tu vzali, kde?
Kdee sme sa vzali, povie na to Bal, chodme svetom po svojej prci.
A potom mu vyrozprval vetko, ako sa im doteraz vodilo. Tu ten star nasko na nich:
No, vy tak a tak, u ste mi ho v rukch! Vy ste mojich troch synov zabili.
A u okolvek budete s nami robi, u sme my raz tu! povie na to Bal.
Ale star skrotol hne a obrtil inak:
No, ni sa nebojte! Tm ste dobre spravili, e ste ich pobili. T nikdy dobr neboli, ale mi
vetko len napriek a na zlos robili. Naostatok ma obkradli a uli mi aj so zlatou hviezdou,
zlatm mesiacom a slnkom. Dobre, ke sa to dostalo do vaich rk. Tomu som rd. A ete o
hadte, zlat muziku, t maj moja ena a dievka. Pred tmi som tie nemal nikdy pokoja a
aj tie ma zbehli. Teraz bvaj za tamtm vrchom, dvans m odtiato, na jednej pustatine, v
samotnom dome. Ja vm dm dvans prov kon. Z tch za kadou mou nechte jeden pr
a hate tak ulahodi, aby ste sa na prav poludnie ta dostali. Lebo moja ena t muziku
naveky pri sebe m, len po obede zvykla aj s dievkou spa. Vtedy vylet muzika ponad dom a
tam vyhrva.
Takto vykladal star a potom sa ete sptal, e i dajeden z nich zn striea.
Ja znm, ohlsil sa Bal, ale nemm puku.
No, ni to, povie zase star; ve ti ja puku dm, a takto sprav: Ke ta prdete a pouje
t muziku vyhrva, tak len veda nej strel, aby si jej neublil, ale ju len ohluil. T hne
spadne dolu. Vy ju schytte a utekajte cvalom, trebrs vetkch dvanas prov vystavte. Lebo
vs tie dve bud naha. Vrte sa rovno sem a vbehnite tu do tejto komory! Tam za dvermi
visia dva kantre. Tie dve sa bud pcha za vami kovou dierkou. Ale vy len tie kantre na
ne zahote, a potom uvidte, o bude.
Pocestn sa za radu poakovali a tie veci dali do rk starmu.
Toto si, vraj, len tu pri vs nechme, nao by sme to so sebou nosili.
Potom posadali na kone a leteli. Za kadou mou nechali st jeden pr. Ke prili na t
pustatinu a k tomu samotnmu domu, bolo prve po obede a muzika uteene vyhrvala. Tu
Bal natiahol puku a vystrelil veda muziky. T hne spadla na zem; schytili ju a leteli
nazad.
Ale tie tamdnu zbadali, e muzika nehr, skoili ako besn, vybehli von a hne sa pustili za
nimi. Ale t, ako len mohli popchnali kone, e sa len tak v znoji zvrali. Ke doleteli na
mu, presadli chytro na druh pr a tam tie vykonan odrazu podochli. To sa stalo aj pri
kadej druhej mli, a ke ku chalupe starho dobehli, odkapal dvansty pr.
Tu ich u tie dve mali dolapi, ale oni chytro vbehli do komory a zapreli za sebou dvere. Ako

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

sa strigy kovou dierkou dnu pchali, Bal s kamartom hodili na ne kantre, a hne sa
obrtili na koboly.
Na to sa star ohlsil:
Posadajte teraz na ne!
A ke vysadli, podal im po pe slamy a pri tom povedal:
Km tieto py zhoria, hate obehn cel svet, lebo len tak budete ma z nich dobr
paripy!
Na to podplil py, a tu mil koboly do skoku! Ale km t slama horela, neobehli len tretinu
sveta a vrtili sa nazad.
No, zavol star, to dk skoro idete. Aak ste neobehli?
Veru nie, prisvedil Bal; t slama nm skoro dohorela.
Zase im dal po pe, a eby vraj lepie pripekali tie koboly. T pripekali dos, ale predsa
neobehli ani teraz iba polovicu sveta.
Ete im dal po pe slamy a tu pri treom raze obehli u cel svet.
No, deti moje, i ste raz predsa obehli? privtal ich star.
Ej, veru obehli cel, celuik svet, odpovedal Bal; ale by sme u alej nechceli tak
beha; dobre u tam duu z ns nevytriasli.
Ni to, povie zase star, to som len tmto mrinm chcel da priok, aby vedeli, o je to
mua a otca si zbehn. No, ale u budete ma z nich driene paripy!
Potom im dal nazad tie veci, o si u neho boli nechali.
Toto si, poved, vezmite! To je u teraz vae a chote zbohom! Ale cestou dajte pozor,
aby ste sa niekomu nepoklonili.
Pocestn sa od starho pekne odobrali a mysleli si, e u teraz pjdu rovno domov.
*
Preli vea m zeme a ni najmenie ich negalibilo. Tu nealeko jednej hory stretne ich
jeden maliik lovieik s dlhou edivou bradou, a to bol Laktibrada.
Ke Bal videl, e je to tak biedny staruk, vystpil sa z cesty a pekne sa mu poklon:
Boe vm daj astia, staruk!
Neprilo mu dk na um, e to nemal urobi. Tu Laktibrada naprostred cesty zastane s
podopretmi bokmi a:
Ha, ha, ako sa mi klania; ha, ha, ako sa mi klania len vetko volal.

Bala to namrzelo:
Ja sa mu, vraj, pekne poklonm a on sa ti mi bude ete posmieva.
Skoil z koa a chcel Laktibradu ulapi. Ale ten chytr vyhodil sa na koa.
i ho ide dolu? zavol na neho Bal.
A Laktibrada mu nazad, e veru on nejde, ani e nepjde, km mu toho a toho krovu dcru
za enu neprived. oe mali robi? Zabrali sa o jednom koni t princezku pta.
Ako tak id, len vidia jednho, ako hne hore, hne dolu krom-krom beh.
o tak beh? sptaj sa ho.
Len, vraj, behm a behm a nemem sa dos vybeha.
Bal si pomyslel, e sa im ten dobre me zs, a povie mu:
No, po s nami, ve sa ty vybeh.
Ten poslchol a iel s nimi.
Po chvli vidia druhho, ktor stl na jednom mieste hor hlavou a oima na vetky strany
vetril.
oe tak vyzer? optali sa ho.
Len vyzerm a vyzerm a nemem sa dos navyzera.
No, po, vraj, s nami, ve sa ty navyzer.
Prili k tretiemu, ktor jednostajne skaly zbieral a lal dovysoka.
oe, vraj, tie skaly tak vo svet la?
Ach, lam, lam a nemem sa dos nala.
No, po, vraj, s nami, ve sa ty nala.
Zas videli tvrtho, ako chyce skaly a pch do seba.
oe, vraj, tie skaly tak do seba pch?
Ach, len pchm a pchm a neviem sa ich najes, povedal ten.
No, po s nami, zavolal aj tomu Bal, ve sa ty naje.
Potom sa dostali k piatemu, o z jednho rybnka vodu do seba dchal, e u len na samom
dne stla a ete volal:
Jj, ako by som pil!

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

Ve, vraj, m vodu pred sebou, napi sa!

To mi mlo, to mi vetko mlo, odpovedal ten.
No, ke ti to, vraj, mlo, po s nami, ve sa ty napije.
Zase doli k iestemu. Ten sedel v dvanstich bundch ukrten pri vatre, a predsa
jednostajne volal:
Jj, zima mi, jj zima mi!
Bal mu povie:
Akoe by ti bolo zima v tokch bundch a ete sa pri vatre hreje?
Jj, hrejem, hrejem, ale sa nemem zohria, bedkal ten.
No, po, vraj, s nami, ve sa ty zohreje.
Naostatok videli ete siedmeho, o sa chrbtom o stromy opieral a vyvracal ich.
oe tak tie stromy vyvracia? spta sa ho Bal.
Ach, nu len vyvraciam a nemem dos navyvraca.
I tomu zavolal:
No, po s nami, ve sa ty navyvracia.
Tak li vetci deviati spolu a ete v ten de dostali sa do toho mesta, kde ich Laktibrada
upravil. Tu sa postavili pred kra a Bal ho ptal, aby prepustil svoju dcru jeho kamartovi
za enu. Ako to princezka poula, zakla sa vemi a zaala kria:
Ja nepjdem, ja nepjdem, lebo ma to za Laktibradu ptaj.
Ale kr nevea slchal na jej krik:
Dobre, poved, ja ju prepustm, len si ju muste zasli. A sce takto: Mm ja tu jednho
beha a vy tie vyberte spomedzi seba jednho. Oba pobeia s listy do tretej krajiny. Ke
v skorej prde s odpoveou ako mj, tak dostanete princezku.
Nato hne napsal listy; jeden dal do ruky svojmu behovi a druh Balovi.
No, kdee si ty, o si sa tak nevedel vybeha? zavolal Bal.
Tu som, povie ten a postav sa.
Akoe, vraj, mysl, i obeh skorej?
e i obehm? Veru obehm! Ale si musm skorej kus pospa.
Ej, oe by si teraz spal, ve krov beh u taiel.

No ni, poved, skorej prdem, ke si pospm.

I veru si za hodn chvlu pospal a len potom sa zachytil. Ale boli vm to za nohy! Ke sa z
tej tretej krajiny vracal, stretol krovho beha, o ete len ta iiel. Dal Balovi list, a ten
ho zaniesol krovi.
Chlapi ste! pochvlil ho kr.
A Bal sa sptal:
No, i nm ju dte?
Ej, skoro by ste chceli, povie na to kr. Ale pred dakoko rokmi spadol z neba jeden znak
a zastavil sa na vei. Doteraz ho nikto nemohol vyzrie a dolu dosta. Ak ten znak bez chyby
dostanete, dm vm ju.
Kdee si ty, o si sa nemohol dos navyzera? zavolal Bal.
Tu som! povie ten.
No, vyzerajtee ten znak na tej vei!
Tu ten zodvihne hlavu a namieri dohora okle:
Aha, poved, tam je na samom vrchovci!
Nato sa Bal zase ohlsi:
No, kdee si ty, o si sa nemohol dos nala? Zal, ale aby si znaku neublil!
Ten zalil, znak bez chyby spadol a Bal ho zaniesol krovi.
Ale krlovi sa nevidelo ete princezku prepusti.
Mm, vraj, v sklepe napeenho chleba pre dva regimenty. Ak ten vetok do rna nezjete,
tak ni nebude z ns.
A hne na to ich do toho sklepu zatvoril.
No, oe mysl ty, o si sa nevedel tch skl napcha, i tento chlieb do rna zjeme? sptal
sa Bal.
Ej, veru zjeme, len by nm ete mlo nebolo, odpovedal rt. A vy si, vraj, vezmite
popredku, koko vm vaka. O ostatn bude moja staros.
Rno priiel kr opi, tu sklep przdny!
Pojedli ste to vetko?
Ve, vraj, vidte!
No, veru ste chlapi!

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

Ale ke Bal poznovu princezku ptal, zase im len odsekol:

Ej, ete by vm skoro bolo.
Teraz ich zaviedol do pivnice, kde tristo sudov vna stlo. To aby, vraj, do obedu vypili. T
smi vypili, koko chceli, a to zvyn ten logaj do ostatnej kvapky vydchal. Ete by aj na
viacej bol pristal.
Potom rozkzal kr do eleznej pece za dev dn jednostajne kri, a na to zavolal tch
kamartov.
Ak, vraj, do rna v tejto peci vysedte, tak dobre, dostanete princezku.
No, oe mysl ty, o si sa nevedel zohria? i vysedme? sptal sa Bal.
Oj, vysedm, odpovedal zmrzliak, len by nm ete do rna zima nebolo.
Ke u dnu mali s, povie zmrzliak:
No, braekovci, akoe chcete? i na zimno, i na teplo?
Ej, len radej na zimno, odpovedali kamarti.
Tu ten zadchol do pece, naraz ochladla celkom. Voli dnu a do rna tak zima sa stala, e
euste zamrzli. Rno kr prde a zavol:
i ijete?
ijeme, ijeme! ohlsili sa z pece, ale nememe von.
Kr musel da euste vyrba; tak sa dostali von.
No, poved, teraz vm u princezku istotne dm, len si ju vyzrite a njdite.
Bal zavol:
Kdee si ty, o si sa nevedel dos navyzera? Vyzeraje teraz!
Ten skr elo a had, had:
Veru je, vraj, tam za tmi dev mrami.
A ty si kde, o si sa nevedel tie stromy dos na vyvraca? Vyvracaj tie mry!
Tu ten, len sa do kadho zaprel chrbtom a vetkch dev mrov sa vyvrtilo.
Tak u kr nemohol alej od pravdy, prepustil im princezku. T plakala, nariekala, e i sa
ona m za puhka Laktibradu vyda? A Bal ju teil:
Neboj sa, nejde za Laktibradu, ale tu za tohoto; a u len toko nenariekaj.
Posadili ju do koa a t deviati li za ou.

U boli blzko Laktibradu, ktor sa z toho istho miesta ani len nepohol. Ako ich zazrel, e u
id, zaal sa trmosi a tapkal rukami:
U mi enu vez! U mi enu vez!
Ale ako to princezka poula, hne sa spravila na kaku a vyletela z koa. Bal sa obrti a
povie:
Kdee si ty, o si sa nevedel dos navyzera? Vyzeraj, kde odletela.
Aha, tam je, poved, za vodou, na jednom strome sed!
No, ty, o si sa nevedel dos nala, zal do nej, ale aby si jej neublil! A ty, beh,
pobe pre u.
Ten ju pekne zronil dolu a beh ju priviedol.
Teraz sa Bal obrti k Laktibradovi a povie:
Ty star pes, ke sme sa my pre teba museli toko natrpi!
Schytil ho za bradu, a otrepal ho z koa na zem. Tu sa naraz na kolymaz1 rozlial.
Ke sa to stalo, princezka bola rada a vetci sa vrtili k jej otcovi. Tu kamartovi vystrojili
svadbu s peknou princezkou, a pristl tam.
Ale Bal hne po svadbe sa odobral a idci ponechval aj tch siedmich. O dva tdne
priiel astlive domov a naskutku sa pobral do krovskho zmku.
No, akoe je, sptal sa ho kr, i da nesie?
Tu je vetko, odpovedal Bal a vyloil na stl zlat hviezdu, mesiac, slnko aj muziku.
Ke to kr videl, potapkal ho po pleci a pri tom povedal:
No, predsa si len chlap! Budem ma z teba hodnho zaa.
o sbil, to aj splnil: Bal dostal princezku za enu. Tu nebork mati bola rada, e
nechodila darmo na ptaky do krovskho zmku. A tie koziky tancovvali od tch ias
pri zlatej muzike.

Zlatovlska
Podal a rozprva dr. Gustv Reuss.
Bol raz jeden vemi, ale vemi chudobn kov. Voakedy sa aj dobre mal. Ale oe, ke
remeslo zaseklo sa mu, asy prili zl, ena a drobn deti ptali len jes? Vyiel celkom na
mizinu, e u na celom bydle nemal iba sedem grajciarov. A vyhladovan, vyziabnut deti
ete len teraz poali mrava, e by ony jedli. Osanoval sa a po! Kpil si za tch ostatnch
sedem grajciarov povrzok, e voakde v hore za zaves sa.
1koloma
Created by XMLmind XSL-FO Converter.

Prde do tej hory, vyhad si miesto a zahadzuje ten povrzok na mocn haluz vysokho
stromu, aby ho to zdralo. Vtom, kde sa vezme, tu sa vezme jedna ierna panika a odhovra
ho, aby neveal sa, e to hriech, aj mrzko e je. Zarazil sa mil kov, ke tu tak ni po ni
objavila sa mu t panika, a pobral sa alej.
Len o niekoko krokov urobil, zase sa oelel a zahadzoval u povrzok na haluz. Akoby z
neba bola spadla, zas tu t panika. Odhovrala ho. Pokrtil hlavou, videlo sa mu to i tak i
netak; ale teda nezahodil ten povrzok a zostal tam ako prikovan. Ked panika zmizla, jemu
zase len cel jeho bieda postavila sa pred oi. I veru pripravil povrzok na haluz, e si ho u
zakosli okolo hrdla a odvisne z neho.
Panika postavila sa u teraz pred neho samho a reie mu:
Neveaj sa, kov, neveaj! Spomem ti v biede, dm ti bohatstva, koko chce; len i mi
sbi, o om dosia doma nevie.
Ej, nu oe to me by, o om by som v mojom pustom dome nevedel? To bude akiste
dka pletka! htal si kov a prisbil panike, o iadala, len i ho z biedy vypome.
Hned mu nasypala peaz a zlata pln kapsu.
Tu m, poved, o som ti sbila. A pre to, o si mne sbil, prdem si o sedem rokov!
Vtom zmizla, akoby jej ani nebolo bvalo, a kov, obohaten, pobral sa domov.
Cel vyteen priiel a rozloil bohatstvo po stole. Tu rados nad radosti! Mil ena len tak
usmievala sa na ten cink-blink a beala hne jedenia nakpi. Vyhladovan deti skkali od
radosti a chvlili sa, ako najedli sa a po hrdlo. Ale tu u potom prila re aj na to, ako otec k
tomu bohatstvu priiel.
Pletka, nestoj ani za spomenutia, hovoril kov, sbil som len to, o om dosia doma
neviem.
Niet vypovedanej veci, ako na to slovo ena preakla sa; lebo ctila sa, a len o bola obula
diea pod srdcom.
No, ve si mi urobil, reie mu, ve si ty vlastn diea zapredal skr, ako narodilo sa!
Zakol sa aj kov; ale o bolo robi? Slovo dal, od slova u teraz nemohol!
Dobre. Kovka onedlho porodila krsne, uteen dievatko, so zlatmi vlasmi na hlave a so
zlatou hviezdou na ele, preo ho nikdy inak ani nepozvali, len Zlatovlska. Ako najlepie
mohli, tak opatrovali a vychovvali si ju rodiia; iba vtedy im vdy voa srdce stislo, ke si
na to pomysleli, e je ani ich, ani nie ich.
O sedem rokov, na mintku na t hodinu, ako narodila sa, zahurtoval ierny ko pod
kovovmi oblokmi a z koa ierna panika vystpila, kovovi na prila, oznmila, a to
dieva k sebe do koa posadila. S plaom a horekovanm vyprevdzali ich vetci domci a
po cinter1. Chceli ete aj alej s, ale im t panika nedovolila, lebo e im vraj porob.
Nariekajci vrtili sa domov a smtili za uteenm dievaom, akoby ho nikdy viac vidie
nemali.
1Cinter (cimiter, coemeterium) znamen tu len toko, o kraj, hranicu dediny, bo ako znmo, cintery bvaj na kraji dedn a miest a to
obyajne veda cesty.

*
ierna panika a to uteen zlatovlas dievatko leteli na tom iernom koi pustmi poami,
hustmi horami, a naostatok v jednom krsnom vekom zmku zastali. Panika pekn
dievatko voviedla do zmku, povodila ho po devdesiatich deviatich izbch a potom takto
k nemu preriekla:
Ty tu bude, dievka moja, prebva. Tchto devdesiatdev izieb mi bude opatrova a
riadi; m kde prechodi sa po nich, po vetkch, a bva, v ktorej zapi sa ti. Ale e mi
tamto do tej stej izby ani nenakukni, lebo zle pochod! O sedem rokov vidme sa zase; do
tch ias dobre sa maj!
Ako to vyriekla, zmizla. Za celch sedem rokov nebolo o nej ani chru ani slychu!
A za tch celch sedem rokov prebvala si naa Zlatovlska v tom zmku pokojne.
Prechdzala sa po devdesiatich deviatich izbch, vymetala, riadila a istila si ich, e vetko
v nich ligotalo sa ako len to zlato; ale do tej stej ani nenakukla, trebrs ju to vdy
pomrzievalo a tu i tu jej spa nedalo. Ke sedem rokov prelo, vrtila sa panika.
No, i si do ostatnej izby nenakukla? sptala sa Zlatovlsky; a Zlatovlska odpovedala, e
nie.
Panika bola spokojn, lebo vedela, e Zlatovlska t ostatn izbu naozaj nevidela. Potom jej
zas len to ist naloila a na sedem rokov skapala.
Prechod sa naa Zlatovlska po devdesiatich deviatich uteench svetliciach, prechod sa a
riadi ich, aby boli ist jak tie zrkadl. Rok za rokom ma sa jej ako vo sne. Raz u pri konci
tchto sedem rokov, ako tak prechod sa a mysl si, ako ju panika za krsne svetlice
pochvli, pouje uteen hudbu, ktor vyhrvala v tej ostatnej izbe. Ako srnka si poskoila a
bola u tam pri dverch, a hudba ete len teraz milo, uteene zaznela. Pritlaila kuku a
uch! u bola tamdnu.
V tejto stej izbe sedeli za stolom dvansti udia zakliati; sedeli prve tak, ako boli si zasadli
vtedy, ke ich tam zakliali. Za dvermi stl ete jeden a ten ku Zlatovlske preriekol:
Zlatovlska, pre venho Boha, nevyjave ty, o si teraz v tejto izbe videla! A o by t
panika o s tebou robila, taj do hrdla! Lebo ak len slovo mukne, na ven veky i sama
neastn bude i my tu zakliati ostaneme!
S tm vetko zanemelo a Zlatovlska zjaen, nastrchan vybehla von.
A tu ti ani nezbadala, iba ke ierna panika postavila sa pred ou; a tto u vopred vedela,
e Zlatovlska t ostatn izbu videla. Iba jej prstom pohrozila a riekla:
Zlatovlska, Zlatovlska, oe si to urobila? Ve si ty do stej izby nazrela! Povedz teraz, o
si tam videla?
Ale mil Zlatovlska, e ni a ni, tajila do hrdla. Ke podobrotky nelo, hrozila jej panika i
tak i tak; ale Zlatovlska len tajila a tajila. Naostatok povie t panika:
Ak mi nepovie, o si videla v tej izbe, hodm a do studne a nemou ostane!

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

I veru hodila ju do hlbokej studne a tak jej porobila, e nemohla zhovra sa s nikm inm
na svete, len s iernou panikou.
Ke Zlatovlska trochu spamtala sa v tej studni, nala sa tam na piesoine. A div, popod
zem ukzal sa jej aksi priechod. la za tm priechodom, a vyla pekne na jednu uteen
lku. Potom tam na tej lke ostala, jahodami a korienkami ivila sa. A t ierna panna aj tam
astejie ukzala sa jej a zave ju len prosila, aby vyjavila, o v tej ostatnej izbe videla. Ale
Zlatovlska nikdy ni nepovedala!
*
V tom vidieku, kde bola t lka, pooval raz mlad kr, a ako tak pooval, priiel a na lku
a naiel tam krsnu Zlatovlsku na paiti uloen spa. Dval sa na u, dval, a nemohol sa
napredivi, kde vzia sa mohla tam tak nevdan krsa. A m viac divil sa a dval, tm
vmi pila sa mu; a naostatok umienil si, e ju zobud, domov dovedie a za enu vezme,
o by priam o udia na to hovorili.
I zobud ju potichu a opytuje sa jej, kto je, odkia je. Ale ona ni poveda nemohla. Myslel si,
e to len o naakala sa ho, alebo e ostcha sa ho, a preto len alej vyspytval a optal sa
jej, e i by nela s nm na jeho zmok. Na toto u aspo hlavou pokvla, e nedb. Vzal si ju
teda mlad kr na svoj zmok, dal ju pekne pooblieka a kamsi-osi, ako bol umienil si, aj
zosobil sa s ou.
Zlatovlska ete ani potom hovori nemohla; ale mlad kr ju aj tak rd mal a il s ou
astne a pokojne. Asi o rok blila sa k produ, a tu ona akoby ni dobrho netuila, len
zarmucvala a zarmucvala sa de po de. De produ aj priiel a ona porodila uteenho
chlapca so zlatmi vlasmi na hlave a so zlatou hviezdou na ele. Kto mu bol radej ako kr?
Hne dal vetkch okolitch pnov zvolva na hostinu, aby radovali sa s nm.
Ale veru jeho velik rados obrtila sa na velik zrmutok. A to ako? Poviem vm.
V noci zjavila sa Zlatovlske ierna panika zase a zaala jej hrozi, e ak nevyjav, o v tej
ostatnej izbe videla, zlatovlasho chlapca jej zadrhne. Zlatovlsku prejal mrz, e zatriasla sa
na celom tele ako osika; ale mlala.
Ete aj sama pritom zle pochod! zahrala sa panika.
Ale Zlatovlska ani slova! Tu panika uteenho chlapca zakrtila, Zlatovlske sta krvou
pomazala a zmizla.
Niet vypovedanej veci, ako poakali sa vetci, ke rno chlapca mtveho nali. Kr iba
zbledol i od aku i od iau. Hadali potom po celom zmku a prsne dozvedali sa na vetky
strany, kto by to bol mohol urobi; ale dozvedie sa nemohli o niom. Zlatovlska mala sta
krvou pomazan, nu veru zaali povrva, e chlapca nebodaj sama si zadrhla. A ona,
nevinn, nemohla preriec ku svojej obrane ani slova. Podruh ju aj na smr odsudzovali, e
si to vraj zaslila. Ale kr prehadel a prepoval vetko a il s ou ako predtm pokojne;
lebo ju rd mal.
O rok zatm prila Zlatovlska zase do plohu a porodila dievatko so zlatmi vlasmi na
hlave a so zlatou hviezdou na ele. Kr zaradoval sa ete len teraz, a aby nestalo sa
neastie, dal na noc vek str postavi do tej izby, kde Zlatovlska leala.

Ale to vetko nepomohlo, lebo t panika najprv vetkm tak poarila, e ako drev pospali a
potom postavila sa sama pred Zlatovlsku.
Ve ja nahadm sa, hrozila, i u raz doviem sa a i nie, o si v tej ostatnej izbe videla!
Vid, skapa ti u i tak, i tak! Ke ti teraz diea zadrhnem, kr a d upli!
Ale Zlatovlska aj na tieto hrozby len ako ten kame, neriekla ni. ierna panika zadrhla
dievatko; Zlatovlske sta krvou pomazala a zmizla.
Rno nali diea mtve a str nevedela ani len, i by voa v tej izbe bolo zauchotalo.
Nramne nahneval sa kr, e v jeho dvore dej sa tak neprvosti, a dal ete prsnejie
vyhadva, o ako by bolo mohlo sta sa to, kto by to bol mohol urobi. Ale s tm k niomu
prs nemohli. Navea zaali vetci zjavne hovori, e ani niet monej veci, aby diea in bol
zadrhol ako sama krovn, e ve pri nej nebolo nikoho a ha! e jej aj sta krvav a e
ve to udo nevie ani slova prehovori. Takto rei pohli naposled kra k tomu, e
Zlatovlsku sm na smr odsdil.
Za mestom mali neastn Zlatovlsku spli. U ju boli von vyviedli; u ju aj k stpu
priviazali; u drevo pod ou podpaovali a vetok ud sa dval na u. Vtom zahrm pomedzi
udstvo ierny ko a pri Zlatovlske zastane. Z koa vystpila t panika a riekla:
Vid, e splnilo sa moje slovo, i tak, i tak na skazu ide; povedz mi, o si videla v tej
ostatnej izbe na mojom zmku?
Ale Zlatovlska mlala, a o ako panika do nej dotierala, nechcela vonkoncom vyjavi
niovho ni.
Ke u dym a plamene a k Zlatovlske iba zaali, vtedy akoby divom, premenila sa ierna
panika a tvr jej obelela. Hne kzala ohe zalia, e je Zlatovlska nevinn, a preriekla k
nej:
Tvoje to i moje astie, e neprezradila si sa; tm si ma aj tch dvanstich vyslobodila, o
si ich v tej ostatnej izbe videla. Keby si bola vyjavila, bola by si na ven veky zatratila aj
seba aj ns!
S tm ani nevedie ako ale tie jej vlastn deti oddala jej iv a sama na tom koi zmizla
ako vo vchre.
V tom okamen i sama Zlatovlska zaala hovori a vyrozprvala krovi vetko, ako vodilo
sa jej od samho poiatku. Kr si oiam, uiam veri nechcel; ale u to raz bolo tak a nie
inak. Nevedel, o m robi od radosti: i zlat deti chyta, i svoju Zlatovlsku objma a
prosi, aby mu len odpustila, e jej i sm toko strachu narobil. Potom si i enu i deti zaviedol
do zmku a ili si ete len teraz v pokoji, a to aj s tm jej otcom kovom, ktorho potom
vyhadali a s celou rodinou k sebe prijali.

Mlynek
Podali: Dr. Gustv Reuss z Gemera, P. Markovi zo Zvolena, Alexander Bizay a J.Kamenr z
Banskej tiavnice.
Kedysi pred vea rokmi il jeden sedliaik. o tam mal voliaku zemiku, t pooral a zasial
Created by XMLmind XSL-FO Converter.

ete za vidna a na noc zaiel do lesa svoje dva volky pops. Pasie tie volky, pasie a
rozmyuje o svojej biede: oe si u teraz pone, biedny lovek? Ostatok zboia si vysial,
o bude jes so enou a demi na zimu? i vari tieto volky zjeme? Ale potom na om
budeme k jari ora a sia?
Ako tak rozmyuje, zakre nad nm star krkavec: kr, kr!
oe mne toto tu za hosa? ozrie sa sedliak.
A veru hos, povie krkavec, len daj, o m; lebo hne teba zjem!
Zje, alebo nezje, vetko jedno; ve oe ti dm, ke sm ni nemm?
M dva voly; i mi d jednho, ke ho sm a sm na veeru strovm?
Nevu strov; ve si vychudnut ako trieska; dos by bola do teba aj jedna my!
No len i d, alebo ned?
Dm! Ale e ti z neho nezostane ani srsti!
Tu krkavec spustil sa na vola a o chvku nebolo z celho ani srsti. Len kde sa to podelo
doho?! Rozialil sa sedliaik, e takto ni po ni priiel o vola, a povedal:
No, ke si mi zoral jednho, zoer si ete aj druhho!
A krkavec spustil sa zase na vola a o chvku nezostal ani z toho o by len jeden paznecht.
No ve si ma zriadil! Akoe ukem sa u teraz ene na oi? Ja sa vari radej tu zmrnim!
vravel sedliak.
Ale tu nasten krkavec zakrkal veselo a povedal:
koda by a ete bolo! Ke si ma len nachoval, neboj sa u teraz ni; ja ti za tie volky
zaplatm, len i za mnou pohod?
Ej, pohodm noci do paerka, ve je tma ako v rohu; bodaj by ma radej u bola
prehltla!
Ticho, lovieku! hovoril krkavec. Radej ui mojej rady! Cho domov, uchlchol enu,
e si predal voly bohatmu krkavcovi, ktor ti na rno zaplat. ena njde spsob, ako a
vyprav s dostatonou potravou za mnou; lebo pjde tri dni a tri noci, o ja ete toho veera
preletm. Aby si pohodil, budem lma vrcholce svrn, kadia poletm; tie a z mojej cesty
nepustia a zajtra po vidne ich uvid. Prde do mjho zmku a tam a potom trebrs zlatom,
striebrom obsypem. No len u nemekaj a urob, ako ti kem!
Krkavec vzal sa na krdla a len o by klipol, u ho nebolo vidno, iba o bolo pou, kadia tie
vrcholce svrn drzgal. Bedrovi, pripravenmu o vetko, nebolo ani sem ani tam; bl sa, e
mu zl ena doma oi vydriape a potom e jednak nebude ni ani z toho ani z onoho. Odvil
sa na to najhorie ene na oi. Ale ena ke poula o zlate a striebre, skrotla ako holbok
a hrktala okolo zlatho muka:

Netrp sa ni, hovor mu, hne to mme. Tam si nechal na panskom dvore ete voz, o si
drevo prival, na ten mi tam poiaj ete za meriku mky; hne ti napeiem
podpopolnkov a pjde.
Ete ani nesvitalo, u ho vykrila s podpopolnkmi z domu, aby len m skr priiel zlatom,
striebrom obsypan.
Sedliaik neborik iel ako iel, km trvali znaky na svrinch a podpopolnky v tanistre.
Ale na tret de k veeru nebolo u v kapse niovho ni a svriny, o by aj boli bvali
oblman, nevidel ich pre tmu. Nabldil sa a iba o nohy ukonal. Zrazu ale ako o by mu
voa bolo svitlo. Naiel sa na velikej zelenej lke a kolo neho ako nov svet leskli sa tri
zlat hradby. Stvorenia tu iadneho. Iba naprostred lky stoj baa s vatrom, chlap vysok
ako t svrina.
Len smelo sem, lovieku; oe ty tu chce? zavol naho baa.
Ej, baa mj drah, ve to, oe ja tu chcem, ke sm neviem, kde som? Ale mi aspo
povedzte, kto bva tamto v tch lesklch zmkoch?
Nu moje kdle, moji krkavci tam bvaj.
No ve to ha, tch ja hadm! zaradoval sa lovek, ke poul o krkavcoch. I rozpovedal
baovi cel vec.
Baa len pokrtil hlavou a povedal:
A i by si poznal toho tvojho dlnka medzi druhmi krkavci?
Ete by aj to bolo, eby som ho nepoznal; ve bol na jednu nohu kriv a bol star, u viac
ediv ako ierny! Iba zobk istenky mal tvrd, lebo mi vola v okamihu zobal a hora sa len
tak drzgala, kadia vrcholce lmal.
To hne zvieme, i si ho pozn, riekol baa a zahvzdal na palci, len tak ozvali sa hory.
Priletel prv kde krkavcov a obsadol jeden zmok; ale sedliaik nepriznal sa k iadnemu.
Zahvzdal baa druh raz; ozvali sa hory. Doletel druh kde krkavcov a obsadol druh
zmok; ale sedliaik zas nepriznal sa k iadnemu. Zahvzdol baa po tret raz, hory zahuali,
krkavci doleteli zo vetkch strn sveta a obsadli tret zmok; ale sedliaik nemohol prizna
sa ani teraz iadnemu z nich.
i ste vetci tu? optal sa na to baa krkavcov.
Vetci, odpovedali krkavci, iba star Krivuliak ete dakde kva sa.
No, to bude on, povie baa. Ale u kde sa kve, tam sa kve, ty sedliaik, pouj zatia, o
si m pta. Mj sluha Krivuliak zavedie a do tohto tretieho zmku a tam by a obsypal
zlatom, striebrom; ale to si neber, to by sa ti obrtilo na piesok. Vyptaj si iba ten star
mlynek tam na stole; ve potom uvid, o to za mlynek, ke mu prike:
Mlynek,
stl,

zvrtni
vytiahni

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

sa,
sa,

obrus,
Daj,

prestri
o

jes

sa!
pi!

Vtom u doletval z tej strany od hr star krkavec Krivuliak.

Kde si ty bol, sluha? opytuje sa ho baa.
Pane mj, hadal som tohto loveka v hore, aby nezabldil po noci, riekol Krivuliak.
Teda si aj ty bol, o si ho o voly pripravil. Daj mu hne, o si ivo zapta!
Ako to baa rozkzal, iba raz kvol vatrom, hne krkavci rozleteli sa kad po svojom a
star Krivuliak viedol loveka do toho tretieho zmku. Tu by ho bol zo samej vanosti
zlatom, striebrom obsypal; ale lovek nechcel ni, iba ten star mlynek, o tam stl
naprostred stola.
Na o ti to bude? Nevie s tm zaobchodi, prevrval ho star krkavec.
Viem, neviem, ale inie nechcem! hovoril lovek.
Nu mu krkavec naposledok dal ten mlynek a on stril si ho do przdnej tanistry.1
S tm iel, bo sa u aj rozvidnievalo. Ale bez chleba vraj na ceste clivo. Zachcelo sa i jemu.
Ej, reie, chlieb predsa dobr kamart. Sksmee my, o ten mlynek me.
Vytiahne ho z kapsy a rozkazuje si:
Mlynek,
stl,
obrus,
Daj,

zvrtni
vytiahni
prestri
o

jes

sa,
sa,
sa!
pi!

Len akoby to bolo z toho mlyneka vyrstlo, stl vytiahol sa, obrus na prestrel sa a na tom
u jedl a npoje: kole, peienky, ovocie, vno a o ja viem o! Ej, ie z chuti oddal sa do
toho! Hoc toho vea bolo, mizlo to predsa z toho obrusa, ako by ho bol zametal.
Prizeral sa na to hladovit oviar, o tam nealeko po strni ovce psol. Ten priklonil sa mu
hne:
Vee, vrav, ponkni aj ma, ke som tu.
A ve si, vrav, ber a jedz! Vid, e je toho tu vye prva.
Ke najedli, napili sa, popratalo sa vetko nasp do toho mlyneka. A ten oviar mu hovor:
Ej, ale je to za mlynek!
1Poda Reussovho rozprvania km sedliak orie zemiku, vyer mu holuby z vreca vetko, o mal. Namrzen hod do nich stykom a
odlom jednmu krdlo. Km to krdlo liei, strov i voly a nem viac nioho. Tu holub zavedie sedliaka ku svojim rodiom a nau ho, o si
m pta za vynhradu. Vypta si teda divotvorn mlynek, daj mu ho a ide s nm alej. A t. p.

Ej, veru je, povie sedliak, nedal by som ho za cel svet.

Ej, ale mj kyjak predsa inak, hovor oviar, p ho len!
Vtedy obzrel sa sedliak a vid, v ruke oviara kyj, ktorm mohol ho ovali len raz a bolo by
bvalo po om. Veru aj predesil sa; ale u len povedal, e o by to mohol by za kyjak.
To je, vrav oviar, tak kyjak, ke mu rozke, vetko sm pobije, a o chce, to ti
donesie. Nechcel by som rozli sa s nm; ale tebe ho dm za ten mlynek. No, i aruje?
Sedliak si pomyslel, e by to dobre bolo ma tak kyj, aroval sa a rozili sa.
Ale o chvu zaalo ho to domza, e vlastne ete ani nevie, za o mlynek ta dal a kyj e ho
predsa len nenachov. Toko ho to domzalo, e rozkzal kyju, aby valacha zabil a mlynek
mu doniesol. Kyj zaal meta sa z konca na koniec a hne bol pri oviarovi, ohlvanil ho, e
hne prestrel sa mtvy a kyj pekne re doniesol sedliakovi nasp jeho mlynek.
Mal u aj mlynek aj kyj a hne bezpenejie poberal sa alej. Vtom stretne ho vojak, ktor
vyhladoven vracal sa domov z alekej vojny.
Ej, lovee, povie vojak, i nemte hoc len omrvinky chleba v tej kapse; veru by som sa
vm hadel odsli aj za t.
A sedliak u teraz hrdo:
Chleba nemm ani omrvinky, ale mm dao viac; len si sadnite, hne sa najete, napijete
dosta.
A hne vytiahol mlynek a ten mlel svoje. Bola zas hostina. Po hostine vrav vojak:
Ej, ale je to za mlynek! Ale moja aba predsa hdam aj viac stoj.
o za aba? opytuje sa sedliak.
Tto moja star krablica tu pri boku. Ke tej rozke, t hne vetko na kusy rozsek. Ale
ja iste mm u tej vojny a bitky dos, arujte mi ten mlynek za u!
Sedliak zase aroval.
Ale vojak nebol od neho ani na tri strelenia, u ho to zase domrzelo.
oe by mi, vraj, bolo z toho, oby som cel svet pobil a jes by nemal; ba i by som
ubrnil sa doma mojej eny aj takto? Kyj, ablica, za vojakom sa, zrote mi ho a mlynek mi
doneste!
Kyj metal sa z konca na koniec po zemi, ablica len ako v povetr zacvendala; v okamihu
boli pri vojakovi, zronili ho a mlynek sedliakovi doniesli.
Ide si on alej. Prichod proti nemu delostrelec a pros o ksok chleba, e mu u ide na
skapanie, ak ho nenachov. Hne teda bola nov hostina. Strelec akoval za hostinu; ale e
on, vrav, ete vola inakieho m, ako je ten mlynek.
o takho? opytuje sa sedliak.
Created by XMLmind XSL-FO Converter.

A veru tento mj trojroh klobk na hlave. Ke ja ten obrtim prvm rohom napred a
poviem db, hne sa ziskr a strely len tak vysyp sa, akoby zo tyradvadsa diel
zahrmelo. Zvrtnem ho druhm rohom napred, zasyp sa strely zase; zvrtnem ho tretm
rohom, zahrmia strely znovu. A tak, koko rz ho zvrtnem, toko rz vyplim a pred mojimi
strelami neobstoj sa ni. Ale, vrav, za ten mlynek aroval by som ho; len tebe kvli, e si
ma takto nachoval.
arovali sa.
Ale sedliaka aj tto ara domrzela:
Ve vraj kohoe striea budem? enu, deti, vari si len nevystrieam?
Hne poslal za strelcom kyjak a abu. Tie strelca zabili a mlynek mu doniesli.
Ide si ete alej, stretne aksi bielu osobu; vyzerala ako dka vojankya, aj naozaj vracala sa
z tbora, kde predtm tuh bitka stla. I t ho pros pre milosrdenstvo boie o len o ksok
chleba. Hne mlynek mlel a biela osbka mala od oho oblizova si prsty, aj takto trochu
dostalo sa jej pod epiec. Ke u trocha aj pod tm epcom mala, zaala chvli sa mu, e
takto a takto ona ide z tbora, kde vea vojska pohynulo; alee to zahynul iba ten, na koho
ona svojou bielou atkou chujavnula; ale komu oi utrela, kad hne odil.
A, hovor, zila by sa tto atka aj tebe a mne u raz tak mlynek, ako je tento tvoj. i sa
aruje?
Z rei do rei, z jednaky do jednaky, aroval aj tun vec za vec.
Ale ho to ete len teraz dopekalo, o mu z tej atky prde, keby nemal m ivi sa.
A o, vraj, jedna vojankya? Zmrnim i t, ke som tamtch zmrnil.
I hne kyj a ablica mali zase robotu a doniesli mu mlynek.
U vychodil von z hory a zazrel pozaleka svoju dedinu.
Hej, predsa som nepobldil a mm vetky veci! podskoil si teraz veselo.
Ale ho tu zaalo voa oproti srdcu picha a len mu jednostaj epkalo:
Predsa si ty plan lovek, tokm veci pobra, tokch pobi! Ale veci sem-tam; ale tok
ivoty!
Brnil sa ten tomu; ale to jemu predsa pokoja nedalo a nedalo.
No, ve je ni, pomyslel si konene, ve ak vetci maj pravdu, nu mala ju aj t s tou
atkou.
Hne rozkzal:
atka moja mil, cho a tm v hore pobitm poutieraj oi!
V tom okamen vyletela mu atka z ruky a o krtky as navrtila sa zase a doniesla mu krv a
slzy na znamenie, e tch vetkch pekne poutierala a vzkriesila, ktorch tam kyj a aba boli

usmrtili.
*
Dosia teda bolo preho vetko dobre a doma fal sa najlepiemu, ke ene len ten mlynek
uke. Ale tu nastala ete len kucapaca! Dolmala praslicu na om, na starom vraj blznovi,
o si vybral star mlynek miesto toho, oby ho boli zlatom, striebrom obsypali. No ale vraj
po brke aj slnieko krajie usmieva sa na svet; nu aj tun. Ke brka utila sa a mu dostal
sa k slovu:
Mlynek,
stl,
obrus,
Daj,

zvrtni
vytiahni
prestri
o

jest

sa,
sa,
sa!
pi!

hne bolo vetko dobre. Vetci najedli, napili sa dosta. ena mua hladkala, e to predsa
dobre bude takto sti sa, deti hopkali si po izbe, e ete nikdy nenajedli sa tak a po hrdlo.
Ej, ale vie ty o, muku? zaala starostliv ienka po chvli. S tm pnom zo dvora, kde
sme si voz nechali v zlohu, mala som ja doma cel kr! Ve ti mne ten kad de odkazuje,
e nao mu bude star voz, aby sme mu len jeho mku vrtili. Viem, e mlynek t meriku
mky ahko namelie, ale by toho hundravho pna bolo aj niem udobri. Ve by nm to
hdam vea neubudlo, keby sme mu takto z toho mlyneka k tej merike mky pridali ete aj
jednho peenho moriaka a zajaca. Ja by som mu to vetko hne zaniesla.
A veru voa hovor, riekol mu. Tak ho najskr udobrme; len mu ty to zanes!
ena to vetko s peknm pozdravenm a poakovanm zaniesla do zmku a poloila pnovi
na stl. akala aspo na dobr slovo, ke aj nie na dar za dar. Ale tu pn osop sa na u:
Ty tak a tak fandra, kde ste to vzali? Moriaka ste ukradli zo dvora, zajaca ste v mojej
hore lapili! Pokajte si, za to si odpokutujete.
Ani neakal, o t na to, len ju dal soti do temnice a po mua poslal hajdcha, aby hne s
hajdchom ustanovil sa pred pnom.
Spurno postavil sa hajdch s rozkazom pred sedliaka. A n sedliaik sprvu len ticho
hajdchovi:
Ale lovieku, vari sa vm rozum ist, e by ste ma aj moju enu mali do temnice dva
za to, o sme zavaili sa pnovi?
Ale ke hajdch vdy spurnej bol a naposledok chcel ho aj chyta, tu namrzel sa a zavolal:
Kyjaik, ablika, brte ma!
Kyj skkal hajdchovi po chrbte a aba blskala mu popred oi. Uiel hajdch a vrtil sa s
obnkou do zmku. krabal sa po chrbte a ledva vyjajkal pnovi, o to stalo sa s nm.
Ty si baba, ke si sa dal nabi, povedal pn a poslal hne druhch dvoch mocnejch pre

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

sedliaka.
Ale t vrtili sa ete s vou obnkou a spolu s tm chrom, e tu ide za nimi sm sedliak a
e ich vetkch pobije, ak mu enu nevypustia z temnice. A veru sedliak u tam bol s kyjom a
abou na dvore a robil vek krik, e ich vetkch hne tam domlti, dosek ak mu enu
nevypustia. Nahnevan pn obkrkne sa na hajdchov a na ea:
Nu vy daromnci, naoe vs chovm, e mi ete aj tohto krika sem pripustte?! Hne
mi ho poviate a hote do temnice!
Vetka ea oborila sa na sedliaka. Ale tento u teraz neartoval, ale rozkzal:
Kyj, aba moja, pobite ich vetkch, iba pna nechajte!
Hne bola vetka ea pobit, iba sm pn triasol sa tam ako osika pred tm kyjom a
meom.
No, ver u teraz, e ja mm teba v moci a nie ty ma? povedal sedliak pnovi. A tento u
len bedkal:
Ach, verm, verm; ale o si ponem u teraz bez eadi? Nebude mi ma kto robi, tu ja od
hladu zahyniem!
Zahynie nezahynie, ako prde. Ale aby som a presvedil, e som ni z tvojho nevzal, ete
teba aj s eadou vychovm, teda a povolm so vetkm domom o hodinu na obed. Neboj
sa, tto vetci ti vstan a z tejto hostiny pjdu na inakiu hostinu, len i moja ena tun bude.
Tak vravel sedliak a pn hne vypustil mu enu z temnice.
Ke u bol sedliak i so enou doma, rozkzal svojej atke:
atka moja, cho a poutieraj tm tam vo dvore pobitm oi.
atka vyletela a doniesla mu nasp krv a slzy, na znak, e ich vetkch vzkriesila.
Uvelien pn, e mu ea zase na nohch, rozkzal naloi ten zaloen sedliakov voz
pln jedivom, dal zapriahnu tyri voly a poslal mu vetko, aby vraj mal z oho ten obed
pripravi. Sedliak poslal mu vetko nasp, e on toho nepotrebuje, aby len prili seda za
stl. Pn tomu nedveroval, ale zo strachu pred kyjom a abou, aby nieo horieho
neporobilo sa, bez mekania ustanovil sa i s eliadkou u nho sedliaika.
Dobre si oi nevyoili, ke tu nikde ni a len o sedliaik postavil mlynek a rozkzal mu
mlie, u stl vytiahol sa, obrus prestrel sa a kad vybera si mohol, ak jedl a npoje ivo
zaiadali sa mu. Bola hostina nad hostiny!
Po hostine poakoval sa pn a vrtil sa domov. Doma ale jednostaj iba na tom rozmal, ako
by sedliaka o vetko pripravi mohol. Videl dobre, e z toho ni nebude, km sedliak kyj a
abu m; nu si umienil, e najprv tieto veci od neho vyklame. Aj dos dobre si to nasnoval.
Zobral vetko vojsko svoje a iel ku sedliakovi, e takto a takto, mus do vojny, lebo e traja
susedn krli stroja sa proti nemu a e so svojm vojskom netrfa si oprotiva trom odrazu, aby
mu poial toho kyjaka a tej able. Sedliak sa iba smial a poial mu ich.

Pn nevedel, ako m rozkazova kyjaku a abli, ale u len i ich mal pri sebe, postavil sa so
vetkm svojm vojskom pred sedliackym domom a iadal, aby mu teraz aj mlynek vydal,
lebo e ho hne so vetkm zo zkladu vyvrti.
Ale i to naozaj, mj pane? opytuje sa sedliak.
Naozaj! reie pn.
No, ke naozaj, neche bude naozaj; ale nie mne, ale vm!
S tm skrtol sedliak svoj trojroh klobk na hlave a povedal db! Ziskrilo sa, vysypali sa
strely a bolo po pnovom vojsku. Skrtol ho druh raz a ako vypovedal db, u bol pnov
dvor na prach zmeten. Skrtol ho tret raz a ako vypovedal db, u bol pnov zmok zo
zkladu vyvrten!
Pn iba teraz videl, do ch rk dostal sa a ako chytil sa sm do pasce. Zaal na kolench
prosi sedliaka, aby mu len odpustil, e mu radej sli bude.
No ve takej podvodnej babe, ako si ty, inak ani nenaim! povedal sedliak a pri tom ostalo.
Ale aby takto sami tun bez ud neostali a sedliakovi u teraz ako pnovi vdy mal kto sli
a ten mlynek, aby vdy mal pre koho mlie, teda sedliak ete raz rozkzal svojej milej
atke, aby tch pobitch vzkriesila a t to aj urobila. Ke zas boli vetci na nohch, sedliak
ete raz rozkzal kyju a ablici, aby vetkch dobre vymastili, ani pna nezaanovali, na
pruku. A na to doloil:
Takto vm bude hodina, ke proti mne budete. Ale aby ste aj to vedeli, ako vm bude, ke
mi verne sli budete, teda sem sa na hostinu!
Vtom i rozkzal ete raz:
Mlynek,
stl,
obrus,
Daj,

zvrtni
vytiahni
prestri
o

jest

sa,
sa,
sa!
pi!

A bola ete len teraz hostina nad vetky hostiny!

i jesto pravda na svete

Podali: Samo Ormis z Gemera, Adolf Ghillnyi z Liptova, tefan Daxner z Malohontu.
V jednej dedine vychoval raz jeden otec dvoch synov a potom umrel. Len o otcovi oi
zatlaili, chceli synovia hne kad robi po svojom, preto ihne podelili sa so vetkm, o
po otcovi ostalo. A podelili sa ako rodn bratia narovno; dostalo sa im po tisc zlatch.
Podelen pustili sa svetom.
Id, id jeden veda druhho a ustavine dohaduj sa medzi sebou hne o jednom, hne o
druhom; a ti im prde dohadova sa o tom, i jesto pravda na svete.

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

Brat mj zlat, povie mlad, u je to raz darmo, pravda mus by na svete; lebo inakie
rozpadol by sa svet!
A u i rozpadol, i nerozpadol, povie star, ale pravdy nem; lebo t dvno zahynula.
Nezahynula!
Ba zahynula!
Ba ver nezahynula!
Ba veru zahynula!
Tak lo to medzi nimi m alej, tm tuhie. Napokon povie mlad, ke ho to u doplilo:
No pokaj, ve ete aj krem ns jesto udia na svete, optame sa tch. Ale ak pravda
zahynula, hne ti dm tch mojich tisc zlatch!
Stariemu nebolo viac treba, hne pristal na stvku.
Tu ide za nimi v bohatom koi vek pn s ervenmi bajzmi, s ervenou bradou ako
plame.
Ach, pn vekomon, prosme vs ponene len na jedno slovo, volaj bratia.
No, oe by ste radi?
Oj, noe nm no, ako mdry pn, povedzte: i jesto pravda na svete?
koda vm o tom aj dohadova sa. Mali ste u dvno vedie, e viac pravdy nieto. Oj,
braekovci, to cel svet vrav, e t u dvno zahynula!
Tu star brat hne odobral mladiemu tch tisc zlatch a skryl si do vrecka.
Id alej ticho, akoby to u ani t neboli. Star len tak poume usmieval sa za chrbtom
mladieho, e ho tak ni po ni pripravil o otize. 1 Mlad len krtil hlavou a hrabal sa za
uima; lebo mu nijak nelo do rozumu, e by pravda bola zahynula. A preto zas len zaal
dohadova sa.
Sem, poved, tch tisc zlatch; lebo pravda nemohla zahyn!
Ej, ba veru tie nem, riekol star; lebo pravda dvno zahynula!
No, u t nezahynula; ve azda viem!
Ba veru t zahynula; ve si poul, ve by azda pni tak nevraveli.
Zahynula!
Nezahynula!

1otcovize, otcovsk dedistvo

lo to medzi nimi vdy horie, a zase ten mlad zavolal:

No, ak pravda zahynula, dve oi mm, aj tie ete vykla si dm za u!
Nu teda dobre, povie star brat, optame sa ete koho-toho.
Sotvie e zatchli kde sa vzal, tam sa vzal ale iel po ceste jeden pter.2 I ten mal
erven vlasy.
Ach, pn prevelebn, prosme vs ponene, lene nm povedzte: i jesto pravda na svete?
Jah, deti moje, vzdychol si pn pter saka, ani si na tom hlavy nelmte! Pravda dvno
zahynula, my ju u len po chre znme.
Pn pter zaiel za vok a star brat vyal spoza opaska n a vylpil mladiemu bratovi
obe oi. A ke mu ich vylpil, zaal ete aj posmieva sa mu:
Ty kriepnik tak a tak, i ti to bolo treba? Teraz a tu nechm!
A to bl sa u, e ho chytia a do chldku posadia; ale prve preto zas o chvku zaal:
Cho si ty pravdu hlada, kde chce a ja si pjdem svojou cestou!
A len nasilu ods a ods, a toho neborka e tam nech.
Ale mlad brat chytil sa mu za aty a nespal sa ho. Prosil sa mu, e by vari ten kame bol
mohol obmki, nie to ete srdce udsk:
Brat mj, brat mj, ke si ma u takto aj o peniaze aj o svetlo boie pripravil, noe ma u
teraz aspo zave dakde pod pansk stenu, kde by mi udia hoc len od hladu skapa nedali!
Na vea prosenia zaviedol ho, ale miesto pod pansk steny, ta pod viselnice. 3 Myslel si, e ho
tam cez noc erti uchytia a to aj s tou jeho pravdou.
*
U opustenejieho na svete nebolo, ako tohto tu pod tmi viselnicami. Vedel, e je noc, lebo
svrky svrkali okolo neho; ale nevedel, kde je, i je ozaj dakde medzi umi a i Pnu Bohu
za chrbtom. Mysl, pova, nastca ui na vetky strany, ale nikde nit. Raz okolo polnoci
zaslchne nad sebou aksi vravu. A to vm tam boli erti, o na tie viselnice schdzali sa zo
vetkch strn sveta, aby vyrozprvali si, o kto sksil, alebo vykonal.
Hej, ozve sa prv ert, ja som si zarobil dneska peienku. Dohonil som dvoch bratov,
dohadujcich sa, i jesto pravda na svete. Pomhal som stariemu, lebo ten s nami dral. A
pomhal som mu dovtedy, km len mladieho neolpil o otize a nevyklal mu oi.
Veru zaslil si si dnes veeru, povie druh ert, u je ten star n! A ten slep e o
rob?
Neviem; zunuje dakde ivot, odprav sa zo sveta a bude aj ten n!
2kaz, duchovn otec
3ibenice
Created by XMLmind XSL-FO Converter.

A jak ahko pomohol by si! ozve sa tret ert. Ni by mu nebolo treba, iba oby potieral si
tou rosou jamky, ktor tu na tieto zeliny pad, nu by mu druh oi narstli.
Vtom doletelo druh hajno4 ertov a jeden z nich zaal chvli sa, e v tom a v tom meste
pozapchval vetky studnice tak, e tam udia za kvapku vody bud jedno druh zabja a do
pekla posiela.
A akoe si to urobil? opytuj sa tamt.
Akoe som urobil? Tak som to urobil, e na sedem m dovkola pozhal som vetky
pramene na jedno miesto a prichlopil som veliiznou zpoou, ktor ani tisc chlapov z
miesta nepohne.
Vtom uderila hodina a vetci erti prepadli sa dakde do horceho pekla a na dno. Ale ich
rozprvku vypoval ten slep a pomyslel si:
I ert me da dobr radu; dakedy keby aj nechcel.
Sotvae na svite dopadla rosa, tu on hne na rukch, na nohch pustil sa po zelenej paiti a
potieral si jarou rosou przdne jamky on a hne mu zaali aj oi rs. Km slnieko na
prv rno obsuilo rosu, u ich mal ako trnky; na druh rno u mu boli ako hodn hrachy a
na tretie rno doplnili sa mu jamky krsnymi oima a videl dobre.
Hne poberal sa do toho velikho mesta, co erti v om zahatali pramene. Vea mu nebolo
treba dopytova sa na cestu; chry o tom li aleko a viedli ho ako za nosom ta, kde to udia
bij sa o kad kvapku vody. Ke ta doputoval. hne dal vyhlsi sa, e on priiel tak a tak z
alekej krajiny, aby to mesto oslobodil od tej skazy, aby mu len dali tisc chlapov na pomoc.
udia ako udia! Jedn tak, druh inak vraveli o om: Jedni ho drali za blzna, e ako by on
to vykonal, o nikto neme: druh hrozili sa mu, aby neposmieval sa im v biede, lebo e ho
zabij. Ale nali sa aj tak, o si pomysleli: Ndeja je u loveka a pomoc u Pna Boha. Tto
hne hotov s nm a nazbierala sa ich pekn iastka e ho vo vetkom poslchnu.
Tu on obliekol sa najskr do kazskch hbov, vzal si svten vodu, a tak iiel za mesto ku
tej zpoli. Prde tatam, pomodl sa najskorej Pnu Bohu za dobr darenie, pokrop zpou zo
vetkch strn svtenou vodou a rozke chlapom do roboty! Chlapi podkop zpou, zaloia
kolky,5 zapr sa ale nit!
No len, chlapi, ete raz! zavol im. Ale zase nit!
Ej, lene len, zaprite sa, poprte sa! vol na nich. Chlapi zapr sa, popria sa a zpou
nadvihn! Tu hne zane vali sa krsna ist voda a val sa tak, e temer vetky mlyny
mala pozabera, len akoby ju bol z Dunaja narazil. Ale akoby aj nie, ke to zo vetkch
prameov tu bola voda zohnat a teraz u sama podmvala si zpou!
Teraz by ste u boli mali vidie, o dialo sa tun! o len nohy malo, bealo k vode na
ruvaky-maky. To s hrnkom, to s debnikou, to s kupou, to s vedrom, to so afom, to i so
dbarmi a so sudmi prichodili udia a naierali a naberali si; druh len tak dobehli pi; tret
dohali hne aj statok napoji. Lebo nazdvali sa, e to len za chvku tak poteie a potom
4kde
5pky

prestane. Iba ke vdy viac vody pribdalo, vtedy opamtali sa, e ich ten lovek predsa len
neoklamal. Tu u potom mlad, star, mal, vek, chudobn, bohat, vetci zhkli sa okolo
neho a od radosti nosili ho na rukch ako diea. Naznali mu aj darov a peazstva hrzu, e
aj sedem rz mohol odvi sa samm zlatom, a chceli ho aj pnom ustanovi nad sebou.
Ale on nit! On nechcel by vekm pnom. Jemu najlepie pil sa krem stav kazovsk. A
e ete bol uhaj mlad a mal pri rukch spsob, vyuil sa na to kazovstvo a stal sa v tom
istom meste kazom.
*
Dobre lebo nebrs! Bol on u teda tm kazom slvnym a rozhlsenm po celej krajine i
pre svoju mdros i pre svoju pobonos. Kde len ak hrienik, kad k nemu chodil na
spove; kde len ak chudobn lovek, kad poberal sa k nemu, ke mu bolo tesno, o
pomoc a poradu. A vetky deti, o on krstil, boli vraj tie najlepie a manelstv, ktor on
spojil, najastnejie. Takto on kazoval za mnoh a mnoh roky, a ho napokon i ediv
staroba dohala. Ale m vmi beleli jeho vlasy, tm viac a alej li o om chry. Plan
udia bli sa aj jeho mena a dobr spomnali ho zakadm a nedajboe prestpi jeho porady
a nauenia; bo on nikdy nit takho nepovedal, ani nit takho neurobil, o by nebolo bvalo
po pravde a spravodlivosti.
I veru il tam dakde aksi vemi star, pritom aj vemi hrieny obrk a stenal od mnohch
rokov na velik bolesti. Lebo vraj vetky hriechy, o za iva spchal, obrtili sa mu na hmyz
a hrzli ho po celom tele do ivho. Oddvna u ani neil, ani neumieral, a hoci 6 ho u
sedemdesiatsedem kazov spovedalo, predsa ete nemohol dokona.
Tu udia, o im u to bolo starho hrienika, zmilovali sa nad nm a sami prili k tomuto
nmu spravodlivmu kazovi prosi sa, aby mu spomhal, lebo e tomu ani
sedemdesiatsedem druhch kazov nespomohlo. I vybral sa spravodliv kaz ku starmu
hrienikovi.
Mil, mocn Boe! Kohoe on tu videl? Svojho starieho brata, o mu bol dakedy oi vyklal!
Ale nedal sa bratovi naraz do znmosti; bo chcel, aby napred vyspovedal sa mu zo vetkch
hriechov. Spoved ho, spoved zadlho vemi dlho; lebo koko hmyzu na obrkovom tele,
toko hriechov na jeho dui. Napokon prestal obrk vravie.
No, i si u viac hriechov neurobil?
Nie! vrav obrk.
Ej, ba veru si ete nie ist. Ete si dao zatajil; lene len vyspovedaj sa zo vetkho!
e u nie a nie, tajil star hrienik zle-nedobre a nebol by ani klieami vytiahol z neho oby
len slova. Navea, navea zane kaz:
A i ty vie, ke hdal si sa o t pravdu; ke olpil si brata o otize, aj oi vyklal si mu a
zaviedol si ho pod viselnice, akoe povodilo sa s tm tam? Aak ty to nevie? Ale ja viem,
o si ty porobil. Lebo aby si vedel, ja som ten ist tvoj brat, o chcel skazi si ma, ale Pn
Boh nedal! i u teraz ver, e jesto pravda na svete?
6hodsi, hoas
Created by XMLmind XSL-FO Converter.

Tu oila v starom hrienikovi dua ako na ostatn okamenie a poznal svojho brata a
zavzdychol:
Ach, verm, verm!
V tom okamen i dokonal a bolo po om.
Ale spravodliv kaz il ete aj potom a len potom ete vedel udom vyloi, ako pravda
nezhynula, ako pravda jest a bude na svete po vetky asy a veky!
Ke konene zabilo sa Pnu Bohu povola ho k sebe, tu vetko: mal, vek, mlad, star,
bohat, chudobn plakalo a vykladalo na jeho hrobe; lebo kad vedelo voa o om
poveda: Toto a toto toto a toto dobrho mi urobil!

Janko Hrako
Podal Janko Kaliniak zo Sv. Jna v Liptove, hovorom tohoe kraja.
Bola raz jedna ena. Len nemohla ma iadnych det. Nu vdy Pna Boha prosila, aby jej
predsa raz njak to diea poehnau. Raz oberala hrach, nu si tak sauvala:
Ach, keby mi Pn Boh kceu poehna aspo tak detiatko, ako jeden hratek, nu by sa
predsa mjmu srdcu obahilo.
Raz, ke u bola od toho asu hodn chva, iieu jej star do poa ora a ona doma varila
jies. Ke prilo poludnia, ustavine z kuchyne a do kuchyne behala, okbala sa a beduvala:
Ach, Boe mj, ktoe mjmu stariemu jies zanesie?
Ja, mamo! zavolalo voao spoza pece.
ena sa obzerala, ale ni nevidela. I hovorila popod nos:
Ale ktoe si, kdee si, aby a porantalo?!
I i ma nevidte? odpovedalo to a skoilo spoza pece na nlepok,1 z nlepku na lavicu
a tam zaalo tancuva.
Bolo to tak mal ako hratek a malo ok ako lepriky, len sa mu tak ligotali ako mil vec.
Ja som to, v Janko, v synek! krialo.
A ke sa ma dobre poprizerala, poprizerala, nu videla, e ju Pn Boh vyslyau, e je to ten
ako hratek, jej spravodliv synek Janko Hrako.2
1prpecok
2Poviestku o Jankovi Hrakovi alebo Hraokovi podali ete: Ad. Ghillnyi a Joko Bela z Liptova i P. Dobinsk z Gemera. Lene u
tchto krem zaiatky podobn s s Kaliniakovm podanm, ostatok povesti prejde potom do dejov Lomidreva i Valibuka (vi: I. kniha
Slovenskch povest str. 87 v tomto vydan I. zvzok, str. 149). Ako teda tam rod sa Lomidrevo o neobyajne velik diea, tak poda
tchto rod sa o maliik a iba potom premen sa na uhaja peknho a silnho. Zrodenie sa Hraka i Hraoka i Hrateka poda tchto
zasli tie vypou: Poda A. Ghillnyiho: ena iadostiv dieaa ist truhlicu, njde v ktiku hrtek a povie: Keby som aspo takho
syna mala ako tento hrtek, nu by dobre bolo. Hrtek poloila na kozub, a ke navarila obed pre mua, zavzdychla si: Ach, Boe,
ktoe mi zanesie tento obed do poa muovi. Len tu odkia kri, odtia kri: Mamo, dajte sem! Ve ja to otcovi zanesiem. I vysko
spoza pece chlapk mlo v ako hrach. Hrako bol preto, e sa z hrku vykotlil. Hrniec sce bol velik ako kotl a Janko ledvou ho
bolo od zeme vidno. On ale ni, len pochyt kotl ie hrniec, vyhod na plece a zanesie otcovi do poa. Potom hne ide na zrobky, na
mlatbu a t. p. ako Lomidrevo. Joko Bela rozprva: Ako matka, uialen nad tm, e jej dvoch dcru hadajcich synov zoral drak, la

No, mamo, len mi dajte skoro jies; potom zanesiem otcovi, volal Hrako.
Ma mu doniesla pln misu haluiek a on neodiiou od nej, iba ke dno vykkalo. Potom mu
matka pekne na chrbt do plachtiky uviazala misu haluiek pre otca, vidliky a lyicu pod
pazuchu zastrila; hrniec s polievkou vzau do ruky a iieu pre do poa otca hada.
Iieu si on v dobrej mysli, hvzdajci; a priieu k jednmu jareku. Tu zaau kraba sa v
hlavu, nevediac si rady da, ako cez vodu. Naposledy vytiahou lyiku a vidliky spod
pazuchy, sadou si do lyiky ako do lnka, zavesluvau vidlikou a astlive preplaviu sa na
druh stranu. Potom vzau nohy na plecia a utekau, ako oby ho hnau. Len tu voliakosi
previu sa a potkou sa na jednu hrudu; nu tu pc! spadou do hrdze; hrniec sa mu zabiu a
on zaau sa topi v polievke. Skoro ale vytiahou vidliku a tak ako na r podopreu sa a
dokau, a polievka pre odtiekla. Potom ale najhor nastvalo netestia, lebo sa nemhou z
hrdze hore vydriapa. o neurobiu? Vystaviu si z haluiek most a tak vyslobodiu sa z hrdze
a zase tie haluky pozbierau a iieu vo meno boie.
Uvideu otca. Zdeaka u kriau:
ao, ao, ako mj, nesiem vm jies!
A sedliak sa vemi zauduvau, ke len misu videu a nikoho, o by ju bou niesou. I zavolau:
Kdee si? oe si?
Ej, nu i ma nevidte? Ja som to, v synek, v Janek!
Zadiviu sa otec tm reiam, lebo doma iadneho syna nenahau. Ale ako je, tak je: ke sa mu
Janek ukzau, nu ho ustskau, ubozkvau, ako oby ho kceu zadrhn.
Ke nateili sa do dobrej vle, Janko dau otcovi jies. Otec sa ho ale len to optau:
A i si mi iadnej polievky nedoniesou?
A mil synek reie:
A veru nie, ako; lebo priieu pes a rozbiu materi hrniec, nu vm ni neposlala.
?Potom zaau otec haluky jies; ale tie mu vemi pod zubami chrapali, nu sa optau, e o
sa to za haluky. A Janko chytr skoiu mu do rei:
A veru to mak zle utkli, nu sa to preto takie.
Ale otec spozoruvau cigstvo, lebo videu piesok a zem na halukch; nu zaau reme z
nohavc odpasva a Janka nm masti. Ale tento neakau dlho, pobrau nohy na plecia a
utekau k volom, lebo zavoau e by ho to bolelo.
Sedliak, ke sa najiedou, pribrau sa zase ku svojej prci a nedbau ni na to, e mu syn
poradi sa baby, ako by ete mohla ma syna. Baba jej poradila, e doma njde si medzi atami hrtek, ten aby zjedla. ena onedlho s tm
porodila chlapca, malulinkho Hraku. Nadjala ho ale po trikrt dev rokov, a zrstol na chlapa, ktor tie najhrubie duby ako najtenie
konope trhal zo zeme. Potom iel do sveta podobne Lomidrevovi. Poda P. Dobinskho: Otec, ke nevidel na svojom stole do roka ani
krky chleba, v iali, e mu u ena s deviatym zahn mala, iel do poa ora. Vtom deviaty syn astne prde na svet, ale maliik ako
hrtek. Hne ale ukazuje, kto je on, o je on. Opatr jalovicu na krtenie pre kmotrov a kmotriky, otcovi zanesie jes a poha mu voly pri
orake. Zatm s otcom a s bratmi iel k pnovi na mlatbu, opatril im ivnos a sm iel do sveta, kde zduc sa s Mejskalom a s Mejelezom,
vyslobodzoval s nimi krovsk dievky ako to v povesti Lomidrovo tame.

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

utiekou. Iba ke zane ora, nu Hrako volovi v uchu zane kria:

Hejsa, ne, hejsa!
Vtedy ho otec zbadau. Nu priieu k nemu a hodne ho vyticuvau, e mu voly zduriu. Ale
Janko na to ni nedbau; rd bou, e sa mu to s tma halukami prepieklo.
Potom Hrako dobre pohau voly otcovi, nu si ho otec zabiu.
Vtom iieu tadial jeden pn, ktor sa vemi zauduvau, ke pouu hlas, ale pohonia
nevideu, a prosiu sedliaka, aby mu povedau, o to tak kri. Sedliak mu vetko vyrozprvau a
ukzau mu svojho syna volovi v uchu. Pn sa vemi diviu na chlapcovi a umieniu si, e ho na
kad spsob dosta mus, lebo ke z domu odchdzau, prislbiu svojej panej, e jej voa
takieho prinesie ako ete nikdy. Zaau sa tedy so sedliakom jedna, aby mu toho chlapca
prepustiu. Ale tento ani za etky poklady svoju kr preda nekceu. Vraveu:
Ve je to dar bo a cel moje poteenia v starosti.
I vrteu hlavou a len nepred a nepred. Ale ke mu Janko poepou do ucha: Len ma predaj,
ao, ve mu ja ujdem, a ke mu pn sto duktou subuvau, nu ho vo meno boie len
predau.
Pn zapreu Hraka do katule do jednoho fijoka3 medzi samie dukty; katuu striu do
vish,4 vysadou si na koa a popchou. Hrako o krtky as vyau nok z halienky a prevtau
dierku na katuli i na visahch a pospau etky dukty po jednom na cestu; potom spustiu
sa aj sm. Dobre mu bolo nasp trafi, lebo mu dukty ukazovali cestu; ledvou o jich staiu
zbiera a domov dovliec.
Ha, ako, kriau, i som ti dobre nepoviedau, aby si ma predau; teraz m i peniaze i
synka doma.
A rodiia ho dobre nepokrtili od radosti.
Raz varila matka haluky. Hrako sa jej prikmotriu a halutiky z hrnca, o jedna na vrch
vyla, vyberau. Vtom dnuk prili vojaci toho pna, o mu Janko utiekou, hada ho. Ledvou
staiu Janko matierce poepn, aby ho skryla, e to preho id. Nu tto vzala chytro
pokrieuku a ako sedeu na uchu hrnca, len ho tam prichlopila. Vojaci poprevracali cel dom,
ale Hraka nikde nenali.
Odili vojaci a Janko vyliezou spod pokrieuky, ale cele oparen. Len tak chodiac z boka na
bok, dobre e sa dade5 nevyvaliu. No ale vraj dobr pes sa vyle, aj Janko skoro vychrmau
sa z toho a ete sa ako zahartuvau. Potom predstpiu pred svojich rodiou a poviedau m:
U mte dos z oho i, nepotrebujete mojej pomoci; ja ale nemm viacej o robi u vs;
lebo by mi tu pokoja nedali. A tak tedy idem ja do sveta svoje testia hada; zdravi sa tedy
majte!
A rodiia ho dos nekceli pusti; plakali ako malie deti. Ale Janko sa nedau odhovori. Iieu
3prieprava, prieinok
4visahy i bisahy, t.j. vak pripraven k sedlu na koni
5dakde

deako, deako od svojich rodiou, do reho sveta.

*
A tak vo dne v noci iieu, de 6 ho oi niesli. Dos natrpeu sa i hladu i smdu. A ho to
naposledok zunovalo. Iieu do krmy; tam sa napiu, o nevldau na nohch st a rozmlau
o svojom lse. Naposledok si premysleu, e pjde po zboji; ale de? to sm nevedeu a
ako, ke nemau ani najmenieho kyjaka!
Dobre si tto vec preuvau a len potom sa pustiu svojou cestou alej.
Raz priieu k jednmu vrku, pod ktorm bola hradsk cesta. Nu on etek ten vrok prevaliu
na t hradsk. Po malej chvli ili tadial furmani, ktor ak elezo viezli; nu sa vemi
zarmtili, ke videli, e m je nemono hradskou pres. Beduvali vemi, lebo sa im nekcelo
nazad vraca; krabali sa za uima, bohuvali a pnbohvie o robili i od hnevu i od iau.
Priplicht sa m tu n Hrako, smeje sa a zavol:
Chlapi, o mi dte, ke vm ten vrek pre odnesiem?
A furmani zavolali:
Nu ale ty? Sto bohov sa ti do matere! Nu ve a nevidno od zeme!
Ale Janko sa nezakou. Zaau sa s nmi jedna, e ak mu daj toko z toho eleza, o si na
pleci unesie, e m on ten etek vrek pre odva. Chlapi sa tomu len smiali. Ale jeden z nch
potom zavolau:
Chlapi, ert nesp, sbte mu; hdam u len dao urob, ke toko subuje!
Nu mu potom sbili, o iadau.
Hrako iba zaieu za vrek, opreu sa doho plecom a odrazu ho m hore tm dolu prevaliu.
Furmani iba oi vytretili a zaali sa u teraz o svoje elezo obva. I poviedali:
Vitaj, chlape, o bude pi?
Ni pi, poviedau Hrako; ale mi dajte moje elezo.
o mali robi? Iba sa pokrabali za uima a dali mu bra elezo. A Hrako pekne re zabrau
elezo zo vetkch dvans vozov na plece a hvzdajci pobrau sa pre.
Furmani za chvku iba hadeli za nm ako tece; potom ho u i preklnali i skalami hdzali
za nm. Ale on ni nedbau, len si iieu svojou cestou, a sa pri jednej mikni zastaviu a keby
sa mu tto nebola nadhodila, bou by sa iba dade v sedemdesiatich siedmich krajinch
zastaviu. Tun hodiu elezo na zem, ktor sa tak zatriasla, e obloky na kovovom domku
len tak zabrinkli. Vybehou sm majster von z chalupy do mikne a tam zaau tovariou klia:
I bisu prabohu, chlapci, o robte?
A bou by ich vari aj biu. Ale Janko to nemhou strpie, aby sa dakomu kriuda robila; nu
6kde
Created by XMLmind XSL-FO Converter.

iieu ku kovovi a povedau mu, e on to narobiu ten buch so elezom, o si sem doniesou do
roboty. Kov sa dookola zobzerau a zasmiau sa Hrakovi:
I do pekla, cigska aba! oe by si ty mohou toko eleza unies, ve si nie ani na
loveka podat!
Nu tu na tie slov rozpliu sa Hrako, zau etko elezo a na malom prste avej ruky zvtau
ho ako ni, a potom zaau sa hrozi na kova. Tento padou na kolen a prosiu ho, aby mu
prepiu. Janko zavolau:
Nech ti bude; ale mi d z toho eleza kyjak ukuva i vie?
A kov na etko privoliu.
tyriadvaca tovariov kuvalo potom kyjak. Hrako s kovom piu ako dha, oby m ani
urek nelapiu; kriali, spievali, vadili sa; ba dakedy dali sa i do vlasou, ale vdy zase
spriatelili sa. Ke sa kov vemi opiu, nu Janko zave robiu si z neho arty. Raz, ke na
nohch st nevldau, pribiu ho za vlasy na stenu; druh raz ho ako medvea vodiu po izbe
za nos a s nm velinejakie pletky vyvdzau.
tyriadvaca dn minulo a tyriadvaca tovariov dorobilo kyj, o viu
devstodevdesiatdev centov. Janko zaplatiu za robotu aj za etky dlhy, o s kovom a s
tovarimi napili, a ieu do sveta, kyjom nad hlavou krac, a tak povetria cvendalo.
ieu u dlho horami po skalch; zodrau si etky krpeky, take ho vemi omnalo. Hodiu kyj
na zem; sadou si pod jeden hrb, o mu tu robiu; vytiahou z vrecka idlo aj dratvu a zaau
si krpce plta. Medzitm iieu tadia jeden lovek a bou ustat. Teda si kceu sadn prve
na to miesto, kde Janko sedeu. Janko zavolau:
Nesadaj sem, tu sa udia!
Ale lovek sa len poobzerau, poobzerau, a ke nikoho nevideu, nu si len zase kceu sada.
Janko zase zavolau:
Nesadaj sem, tu sa udia!
Ale ten lovek ni na to nedbau a kceu si len sadn. Janko nadstaviu idlo a toto lovekovi
a po rku do tela uviazlo. lovek od vekej boasti iba zajaau a utekau pre odtial; lebo sa
nazdau, e to tam dao mta. A Hrako volau:
Tak ti treba, preo nepova porady mdrych ud!
Ke si krpeky popltau, ahou si spa a driemau do samieho rna.
Rno, ke sa zobudiu, iieu alej, hlbie do hr. Tu odrazu vid velik ohe. Okolo oha
jedens zbojnkov stlo a piekli si celieho vola. Hrako sa preakou a vyieu na hust
vysok svrinu. Potom zbojnci jiedli a zaali si popja. Ale Hrako kadiemu, o si zaau
pohr k stam priklada, vyraziu mu ho spopred nosa ukou svrinovou. Zbojnci sa vemi
najeduvali, zaali kria a hada toho zlieho loveka, o jim takie pletky vystrja. Ale ni
njs nemohli.
Ale viete vy o, chlapci, poviedau Janko, ke zo stromu zieu a k nim pristpiu, ja som to

ten zl, ktorieho hadte.

A ktoe si ty? oe si ty?
Zbojnk, tak ako i vy! zavolau Hrako.
A t eci do smiechu:
aa, ptee ho! e vraj zbojnk ako my a nevidno ho od zeme!
On na to ni, len pochytiu svoj kyjak a zaau m tak ponad hlavy vyvja, e cofa museli.
Videli teda, e tu neide na art a prijali ho pekne medzi seba ako svoju rove.7
I bisu svete! Vee ma u aj ponknite z toho msa, ke ste ma prijali, poviedau Hrako.
Nu odre si; ve ti tu nik sli nebude, poviedali mu tto.
Tak u boli cel kamarti. Aj napili sa spolu a t jedensti popili sa ako ci, len Janko bou
celky triezvy.
Postavili ho tedy na vartu. Janko cele ubezpeen, e tu v tch alekch horch ni tak ku
nim neprde, ani kyjak sebou nezau, len tak postaviu sa na miesto, prechodiu sa ako vojak
poza hlavy zbojnkov a prehvizdvau si. Len tu raz be tadial vlk a prehltne ho odrazu ako
pes muchu. Tam ten bou vari u na venos pochovan!
Ale jeho mdra hlava aj tu si pomohla. Vytiahou nok z halienky a zaau vlka zdnuky reza.
Vlk zavjau a zvjau sa od bolesti. Janko len rezau, a km nepobadau, e vlk nasp obrtiu
sa s nm; potom mu trocha menej zarezvau do ivho. I tak potom vlk doniesou ho nazad a
na miesto varty a tam ho vykalau von. Vlk potom zaberau pre, a mu tak pty cvendali a
Janko sa teiu, e takto i vlkovi preieu cez rozum.
Rno sa mu zbojnci iba smiali, ke im vypravuvau, ako znenazdajky a kde staviu sa. A jemu
ete iba teraz behau mrz po kostiach, ke si pomysleu, ako drhou sa vlkovi v bruchu.
Pouje Hrako, hovorili mu potom zbojnci, ak kce, aby sme a naozaj medzi seba vzali,
mus majstrovsk kus vykona. Vie ty ? V Trhanovej m jeden gazda peknie tyri voly;
prive ich sem a vezmeme a medzi seba.
Janko mau srdce zo eleza; pomysleu si, e pokia jeho kyjak ije, e potia aj on ije a
pokia on sm ije, e sa nem nioho na svete o obva. I podvoliu sa na vetko. Akonhle
sa zmrklo, vybrau si tyroch najhodnejch chlapcou a iou do Trhanovej. Tam na kraji
dediny stu dom vychrenho bohatieho gazdy. Matale stli voa alej od domu,
Hrakovi i s kamartmi ahko bolo dosta sa do nch. Ako ale dnu voieu, zaau tabarc
robi. Zbojnci kriali na, e mysl, e ch zlapa mu. Ale Hrako m odpoviedau:
Dajte vy mne pokoj! Preto ja to robm, aby nepoviedali, e sme zlodeji, ktor si len
potajomnou krdeou poctiv chlieb zarb kcej.
Ale smelos jeho ni dobrieho nenarobila; lebo gazda, poujc lrmu, vzau sekeru na plece,
zapliu do lampa a ieu pozrie svoje voly. T tyria uskoili a Hrako si stu naprostred
7sebe rovnho
Created by XMLmind XSL-FO Converter.

matale. Gazda voieu dnu, kceu alej s; ale mu tu voao zakrialo:

Stoj!
Zadiviu sa i zvolau:
Kto si, si?
A to zase zavolalo:
Stoj! Nu zbojnk som, ke chce vedie!
A Janko neleniv pochytiu gazdu za prsia, striasou ho ako plan hruku a sotiu ho do kta.
Sedliak nikoho nevideu. Nazdau sa tedy, e to mta. S velikm strachom uieu tadnu a
medzitm Hrako pekne re odviedou mu voly.
Ke priieu do hory ku zbojnkom, tto ho zaali chvli, e je hodn chlap. On povedau:
To verm. Ale dobr chlap sem, dobr chlap tam, lebo ma ten art iba ivot mau st; ve
ma mau ten sprost sedliak nohou zadlvi, i bou slep, i bou hlpy, e ma nevideu!
Dali sa eci do smiechu; ale Hrakovi nebolo do smiechu, lebo mau protive, e ho len ako
njakieho chlapca maj. Ale si aj pomysleu: Pokaj, prde na psa mrz!
Prve dokia Hrako voly kradou, boli druh peniaze zbja a doniesli ich vemi moc; nu sa
zaali s nimi deli a Jankovi kceli cez rozum pres. Nu prve ke sa vl dopekau na ohni,
poslali ho na potok droby vymva, aby zakia z Jankovch mozoov najiedli sa, aj peniaze
si rozdelili. Ale on nebou tak hlpy, ako vyzerau; premysleu si etko. Zau droby na plece a
ke priieu s nimi ku potoku, hodiu ch na vodu a zaau hrozne bi na ne palicou a kriau:
Jaj, ve som to ja nie, ale tamto t! Jaj, ve som vm ja ni neurobiu, ale tamto t!
Zbojnci sa nazdali, e ich to hajdsi chyta prili a e to u na Hrakovi tak mla. Schytali
sa a utekali, koko m nohy staili. Janko im vedeu na ilu trafi. Potom priieu k ohu,
najiedou sa peienky ako chlap, pobrau zbojncke peniaze do vreca a iieu domou ku svojim
rodiom, e ch ete len teraz obsype peazm.
Ale tu naieu otca i mater na doske. Plakau, kriau, dvau m svoje peniaze; ale t sa mu viac
neprebudili. Darmo toho vola, kto je u raz na Boom sde. Dau ch teda pekne pochova,
ako sa na dobr diea sved.
Po pohrabe odiieu kaz aj s rechtorom z cmitera, odili i udia; iba hrobr a Janko tam
ostali. Tento ete raz kceu pozrie na svojich rodiou, nachliu sa nad jamu, previu sa a
up! spadou do jamy. Hruda zletela za nm a prichlopila ho na venie veky! Ale on nekceu
svoj mlad ivot tak hocijak dokoni; kriau, plakau, prosiu hrobra, aby mu iieu k pomoci,
e mu d i zlata i sriebra.
Hrobr bou dakedy vojakom, mau teda srdce tvrdo. Nu mu len zavolau:
Le, ke ti je dobre!
Hej, boue tu Janko n v srke! Jedin jeho kamart na cestch bou kyjak a toho teraz tu

nemau. Spomenuu si ete na jedin materino dedictvo, na svj nok. Tento vytiahou teda z
vrecka a porozrezvau hrudu na kusy. Ke raz bou von spod hrudy, u mu to bolo ako ni
vyskoi z jamy, trebas nov hrudy zeme leteli na neho, ke to u ten hrobr jamu
zahrabva zaau. Teraz ale hrozne pomstiu sa na om. Hodiu ho do jamy a ivieho zahrabau
tam, kriiac:
Aha, strela ti v materi le, ke ti je dobre!
*
Bou u od tohoto asu sm na svete, ako ten prst. Nemau ani otca ani matere, neteilo ho u
ni. Oddau sa teda do mrnost svetskch. Piu ako urek, biu sa s kadm, koho stretou a
takto iba samie arapaty robiu. Potom ke sa u i tohoto zastiu, nesladilo sa mu ni. Vybrau
sa tedy zas po zboji.
Dlho sa tlau vekmi horami a nikoho nevideu ani vtka ani vrbka. V noci museu na
stromch spva, aby ho zvierence nezedli. Raz veer sedeu tie tak na strome. Iba uvideu
zdeaka svetlo. Zaraduvau sa tedy vemi a hne ta beau. Bolo to tam jedens zbojnkov, o
sa pri ohni opekali. Priplichtiu sa Janko k nim pomaly a zavolau:
Pn Boh daj testia!
Pn Boh daj aj tebe! odpovedali jemu.
Potom sa pomalky spriatelili a nastala rada; lebo si mali na druh de kapita voli a
ponev ch bolo len jedens, zali i Janka medzi seb a nahovrali ho, aby aj on testia
probuvau.
Radili sa tedy, ako si maj toho kapita voli. Jeden radiu tak, druh inak; a naposledy
Janko Hrako sa ohlsiu:
o sa mte vea dohaduva? Nech kad svoj kyjak do hora hde a komu najneskorie
dolu spadne, ten bude kapitom.
Pristali eci na mdru radu jeho a hne na svitan chystali sa k prci. eci hdzali do hora
svoje kyjaky. Hrako naposledok zakrtiu pr rz okolo hlavy svojim velikm budzogom,
a povetria cvendalo. Potom ho vyhodiu vysoko, ale vysoko! Zbojnci dos akali, pokiaby
spadou, ale nemohli sa nioho doka. Iba na druh de na poludnia spadou Jankou kyjak
dolu a tak sa do zeme vryu, e po om ani vidu ani slychu nezostalo.
Bou potom za vudcu vyvolen; ale ve len bou smutn za svojim kyjakom a kamartom
vravievau:
Dotedy je z ns ni, km my ten kyjak von nedostaneme.
Naposledy dau ho i kopa svojim chlapom. T robili tri dni a ete predsa len koniec kyjaka
vykkau. Ale Jankovi viac nebolo treba. Chytiu koniec do hrsti a na jeden myk bou kyjak
vytiahnut.
V tom kraji bou uteen krovsk palc. Jeho steny boli zlatom a sriebrom obitie; v kasniach
i v pivniciach bolo mnoho pokladou skrytch. A kr zmku predsa nemuseu nikdy obva sa
zlodejov, aprve pri tom nikdy strnika na mury nepostaviu. Lebo, atee, to nikde na

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

svete nebolo, tu! Na jeho dome sedvau tak koht, o hne a hne zaspievau, ke njak
zlodej na mu zeme pribliu sa ku zmku. Hrakovi kamarti u mnoho rz kceli ten zmok
vyzbja, ale ten koht ich vdy prezradiu. Mnoho rz ni na kohta nedbali a prili ku
palcu; ale tam u stli chlapi prihotoven a iba o m krvavej polievky na uvtanku pripravili.
Ale e to u asto dosndzali sa do zmku, kr m to nekceu alej trpie a sbiu svoju
dievku za enu, kto by tch smelch zbojnkou pobiu. To sa i Hrakovi do u donieslo.
Medzitm zbojnci, ke dostali takieho hodnieho kapitna, prosili ho, aby iieu s nim ten
zmok vyzbja, aby njako popredku toho kohta zabiu. Hrako sa dau nahovori a hne
rozkzau, aby mu desiati kyjak na plecia zali a niesli. On sm sadou si jedenstemu do
vrecka, lebo sa mu nekcelo pe s. Cestou si kceu Hrako smiech urobi a tedy vdy
vyskoiu z toho vrecka a kde ak skala bola po ceste, kad tomu jedenstemu poloiu tadnu.
Bolo pln vrecko ska a Hrako sedeu na om na vrchu. A ke tento hmatau, o to tam tak
akieho, vdy mu ruku odraziu, aby sa ho vraj netkau. A ke u potom pre vek archu
nevldau a podlamovali sa mu kolen, vyskoiu Hrako na jeho iapku a smiau sa mu, akoby
ho bou najau.
Prili tak blzko, e m u k zmku nechbalo iba ma a krok. Tu zastali. Janko zau svj
kyjak, vyhodiu ho a kohta zraziu zo strechy zmku, e viac ani nekrkou. Zbojnci
nezbadan prili ku komorm zmku. Kapit sa prepchau cez kov dierku do sklepu,
otvoriu oblok a zbojnci zaali sa aha ceze dnu po jednom. Ale Hrako kadiemu noom
odrezau hlavu a telo vtiahou dnu. Potom i jazyk kadiemu vyrezau. Jazyky skryu do kapsiky
a iieu s Pnom Bohom.
Rno priieu krov kuiar do sklepu po vojakej prci. Iba oi vytretiu nad mtvymi
telami, sa to tam porobilo! Predesiu sa, dobre z nh nespadou. Iba ke si lepie pretreu oi
a videu, e to etko chlapi ozbrojen, e to voakto tch dobrch vtkov z hory tun skntriu.
Zaraduvau sa vemi, lebo mu priieu na um krov sub. Hne to aj mau rozmyslen, ako si
to navleie.
Predstpiu potom pred kra a povedau, e on to v noci tch zbojnkou skntriu a ptau si
hne aj svoju odmenu. Kr v radosti, e u bude ma pokoj od tch hrnich chlapou, sbiu
mu priam svoju cru a kzau robi prpravy k svadbe.
U mali s na sob. Kde sa vezme, tam sa vezme medzi nim n Hrako a narob kriku
lrmy do povl, trebrs len tak popod nohy obzera sa museli, aby kriiaceho nepridlvili.
? reie, vari by tento chumaj tun dvanstich zbojnkou bou pobiu? ukazuvau na
mladieho zaa.
no, tento staton lovek preukzau hlavy jedenstich zbojnkou, poviedau kr; teda ty
tun u len u!
Hej, ua budem, ke aj t dvanstu hlavu preuke. A z tch jedenstich jazyky kdee
sa? kriau Hrako a nadvau miliemu zakovi do svetskch klamrov.
Hne rozkzau kr hlavy pozbiera a poprezera. Jazyka v iadnej nebolo.
No, najjasnej kr, hovoriu u teraz Hrako, hlava bez jazyka by neme. Optajtee sa
u teraz toho hlavnieho mladieho zaa, kde podeu jazyky?
A mil hlavn za onemeu a triasou sa ako osika. Tu Hrako vytiahou spravodlivie jazyky z

kapsiky, prirovnau ch k hlavm a hne eci uhdli, o je vo veci. Spravodlive bou Hrako
za mua princezny vyhlsen a toho svetskieho klamra vyibali von, aby m viac ani na oi
neieu.
Nechcela princezn za Hraku s, pretoe ho nebolo ani vidno od zeme. Ale kr dau svoje
slovo a tak od toho ani sm ani nik odstpi nesmeu. Janka s princeznou zosobili.
Po sobi premau Janko o svojich hriechoch. I zaveriu sa, e sa d na pokania. Dau sa
kazovi ospoveda. Len tu, ako ho kaz u rozhreiu a vypovedali ame praslo voa,
akoby hrom bou uderiu. A to rozprasla8 sa na Jankovi koa, ktorou bou stiahnut. Zo spovedi
navrtiu sa domou uhaj pekn, uteen ako rua a vysok ako jela.9
Princezna svojim oiam veri nekcela, o sa to porobilo s jej Hrakom. Potom u div od
radosti z koe nevyskoila, e si dostala tak vemi peknieho mua. Ete len zatm bola
svadba, akej nikdy na svete nebolo, ani nebude. etko sa to tam veselilo, raduvalo, spievalo,
tancuvalo, holduvalo. A mlad Janko i s tou jeho ienkou dlho, dlho ili; hdam a do
tchto ias ij, ak nepomreli.

Star dievka a ert

Podal nemenovan pisate v zbierke Vaeckej z Liptova a Jn Hajo z Davy pri Rimave.
Chlapci, sadnite si dolu, budem vm rozprva jednu hdku. Kde bolo, tam bolo bola raz
jedna star dievka! Rodiia by ju boli vydali za mladi aj desa rz, ale vtedy nechcela s za
nikoho; ke ostarela sa ako hrb, bola by u pristala vyda sa za hockoho, ale vohai viac
neprichodili.
Cho si u teraz sama mua hada, ke si ho chce ma! povedali jej rodiia.
Zabrala sa a la. Stretol ju Kristus Pn:
Kdee ide, dievka moja, kde? optal sa jej.
Idem si hada mua! riekla dievka.
A ve, ke je tak, po za ma! Jednako mne kad dua nevesta.
A ktoe si ty?
Ja som Kristus Pn!
Teba nechcem, ty si Boh a Boh je svetsk dlnk; na toho kad len to vol: ,Boe, daj, daj!
I dva a neme uhovie. No, a ty sm nemal si na svete kde hlavu skloni, nemal by si ani
enu kde prikloni.
Nu idi alej! povedal jej Kristus Pn.
la alej. Stretol ju ert.
Kdee ide, dievka moja, kde? optal sa jej aj tento.
8rozpraskla
9jeda, jada; abies, die Tanne
Created by XMLmind XSL-FO Converter.

Idem si hada mua! riekla dievka.

A ve, ke je tak, po ty za ma! Jednako ty naposled prde len na moje chodnky.
A ktoe si ty?
Ja som ert!
Za teba pjdem, bo tebe d sa kad a vrav: Nech ma ert vezme! A ty vraj m peaz
ako pliev; nu by to bolo do Paroma, ak by si nemal z oho enu vychova!
Ani dobre nedoriekla, len hodila sa mu na chrbt.
Pokaj, babo, ve ty zvie, o je ert! pomyslel si tento a zaal ozaj po ertovsky dievku
hore-dolu vli, natriasa a sepka ju a na kad hrudu potknal sa s ou. Hej, ale zvedel ten
priam, o je star baba, ke takto zrovna do tice nanosila sa mu, vyzaukovala ho z jednej i
z druhej strany, vynadala mu do kadejakch loptoov a nakliala sa ho, e by to celmu peklu
dos bolo bvalo pova. A o raz chcel si ju z krku strias, to tuhie chytila sa mu okolo
hrdla. Nu veru star ert zunoval star dievku nosi!
Nu ale u len uhyboval sa pod ou a ozaj neveselo kral alej. Stretol ich jeden iaik.
oe tak kuck? opytuje sa iaik erta.
A ve vid, o mi plece tla! stenal ert.
o ale dievka nezbadala, poepol iaikovi, aby ho voajak od tej starej dievky obrnil, e
mu dobre zaplat.
Nu ili spolu a prili k vode ku hlbokej. Nemohli nijako prejs. iak podvolil sa, e ich
prevedie, ak mu oba bud pomha lesicu uplies. Ke ju u dopletal, zavolal na dievku:
Be tamto ete po to pra, nech ju dopletiem!
Pom t beala, pojal iaik erta so sebou na lesicu a preplvali. Ostala dievka za vodou
za hlbokou!
li t dvaja pre. Optal sa ert:
No, braek, oe ti za to dm, o si ma oslobodil od tej dievky starej?
A ve ja neviem, o mi d! povedal iak.
ert ho zachytil so sebou do jednho mesta na krmu a dal nalia holbu vna a povedal:
No, braek, ty tu se pri vne a ja idem a vndem do toho najvieho pna v meste, e na
smr ochorie. Ty potom daj oznmi sa, e ho vyliei. A d mu krem odvarok z tejto
zelinky, priam ozdravie a tebe dobre zaplatia. Tak budeme oba na pokoji!
ert poiel po svojich a ten tu upjal si svoje vnko. Raz stane sa burovisko po celom meste,
e ten najv pn ochorel na smr a e kto by mu spomohol, tomu dobre zaplatia.
o len to, tomu ja spomem, hovoril iak hostinskmu.

A hostinsk beal hne a zaraz oznmi ho, bo dostal i za to pln hrs duktov. Priam
pribehli po iaka.
iak dal vypi odvarok z tej zeliny; priam pnovi nebolo ni, ke ert z neho vybehol. iaka
obsypali striebrom a zlatom.
Ide vonka, stoj ert tam:
No, braek, i ti zaplatili a i si na pokoji?
Na pokoji! odpovedal iaik.
No ale vid, ja nemem ete by na pokoji, hovoril ert. Bo ma neposlali z pekla starej
dievke za mua dva sa, ale tohto pna skazi, bo ten u dos il. A ty, hae, uteka, aby
a nedohonili; lebo zle prejde, ak ete raz stretneme sa pri tom pnovi.
iak utekal, ale ho hne dohonili, aby vrtil sa k tomu pnovi, e mu je zas horie.
Nepopustili ho, km nevrtil sa. Ako ide dnu, zavolal ert na iaka:
i som ti nepovedal, aby si nechodil, e zle prejde? Teraz ty tu skape!
No ve je ni, braek! hovor iak. Ve som ti len priiel poveda, e t star dievka tu
pred brnou na teba ak!
Neakal ert ani chvku, vyskoil z pna a sm Boh vie, kde u teraz prepadol sa. Pn ale
zase ozdravel a iaka ete len teraz obdarovali, e mu na cel ivot bolo dos!

ervenkr a ltovlska
Podali: Zuzana Mydielkov z Liptova, Pavol Kriko zo Zvolena a Pavol Dobinsk z
Gemera.
No, ale toto, o vm idem rozprva, u naozaj bolo! Bolo ono iste ete za tch dobrch
asov, ke, hatee, ale nezaknite sa!
No, oe? Kedye?
Nu ha, ke sviniky nosili rieviky a abky chodili v epekoch; ke somriky po
uliciach ostrkami erkali a zajaky samy na chrtov trbili. Hej, a boloe vtedy dobre
dievatm! Vtedy im psi riad umvali a maky im ho utierali; husi izbu vymetali; rybypodustvy im handry na Hrone prali a raky ich plkali. Vtedy kad so zaloenmi rukami iba
pri teplej peci vysedvala a predsa nebla sa, e nedostane sa pod epiec! Nebojte sa,
dievat! Zanaj u zase kuiky nosi rieviky a aby chodi v epcoch; aj somre u
erkaj po uliciach ostrkami. Prde ete aj to, e vm nebude treba riad umva, izby
vymeta, aty pra; budete len vysedva a kad dostane sa pod epiec, za koho jej len dua
zaiada, tak, akokovek stalo sa to aj so ltovlskou!
No ve to, akoe bolo s tou ltovlskou?
No, ve to vm chcem rozpoveda. A keby ste boli uali, bolo by skr bvalo. Povajte
len!

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

V sedemdesiatej siedmej krajine, za sklenenm vrchom, za drevenou skalou, za slamenm

stpom bval bohat kr a mal dcru, ltovlsku, o jej vlsky leskli sa ako zlat slnce a oi
ako modr nebo, mohol podva sa do nich ako do zrkadla. Ptaov mala na kad prst desa,
le nechcela s za iadneho. bil sa jej jedin ervenkr a otec by ju tie najvanejie
bol dal za tohto. Ale oe? ervenkr bol preto ervenkr, e mal bradu ako plame
erven a poktorc ltovlska na t bradu pozrela, vdy jej vetka chu odpadla zaho s.
Darmo hrktal okolo nej ervenkr ako holbok, darmo dohovral otec, e o z toho bude,
ke za najvieho boha a kra nepjde a k tomu i za najkaavnejieho uhaja, mimo
trocha tej brady. Ale ltovlska len nechcela a nechcela s ani za tohto ani za iadneho
inho. Naposled jej povedal otec:
A u, dievka moja, neostarie sa mi v dome, lebo by mi lo o hanbu; za voakoho s mus.
Dm ti ale na vu, vydaj sa, za ktorho sama chce; ve vie, e ich m na kad prst
desa, o aj ma aj teba kad od Boha de unvaj.
Tu ltovlska vyprosila si, e ete aspo do roka podievi si a zatia e namysl sa alebo za
toho alebo za onoho.
Raz zavol si ti komorn:
Ty, poved, skaj mi!
Komorn te, te, a naozaj vyte. o? Nu veru len to, o v hlave bva. Pekn
ltovlska to nikdy predtm ani potom pri sebe neobadala; ale na tento raz bola to ozaj
poriadna hnida. Inm asom ltovlska bola by zaplila sa a po ui nad takm dam, ale
teraz jej osi zcela inieho zilo na um a povedala:
Vie ty, komorn, o? O tomto nesmie pred nikm ani cekn, lebo by ti bolo jajbeda! Ale
ke je u tu toto zvieratko, ono ni nezavinilo, a preto budeme ho chova.
I veru chovali ho krvou cele potajomky v jednej katuli, a aj zrstlo no ale na velik!
Potom dali koku z neho stiahnu, vyli, vyrobi a z toho rievicu ui. ltovlska ete len
teraz prihrozila komornej, aby bola na vetko i hluch i nem, okovek bude robi sa.
Rok minul, akoby len dlaou pasol, a otec vzal dcru pred seba, aby u teraz povedala, za
koho pjde.
Pjdem, otec mj, za toho, kto uhdne, z oho je tto rievica, ktor som tun zhotovi dala.
Na prv nech hdaj len sam kroviovia; potom, ak t neuhdnu, trebrs aj sam obrci.
Ako vyvolila si sama, tak bolo. Hdali najprv sam krovia, hdal i sm ervenkr, ale
nikto ni neuhdol. Otec vyhlsil, e u d dcru trebrs i za obrka, len i hdku uhdne.
Hdali teda velinejac zo sveta pozbieran; ale tie ni neuhdli. Medzitm ervenkr
pomyslel si voa a u znal, ako m zaobrti sa. Nasuboval komornej hory-doly a t mu
aj vyzradila, o to za rievica.
Raz ti potom vtiahne do krovho dvora voajak obrk na voajakom trakai o jednom
chudom konku. ea ho chcela vyhna, e kde redik sa tam s takm riadom do krovho
dvora. Ale ten postavil sa vetkm do o, e ve on priiel vyhda si nevestu, a ak Boh d,
hne aj odviez. Aj tak bolo. obrk len o pozrel na t rievicu, priam uhdol a riekol len
toko, e ke to bolo dakedy na hlave, preo by nemohlo by aj na nohe! Hne mil

ltovlska zaervenala sa a po ui a sama prosila ho, aby len alej nevravel, e porueno
Bohu, pjde s nm. A otec tie tak odhdol u teraz:
Koho si si vyvolila, ten s tebou!
Musela i obliec sa hne len tak po sproste. A hne ako sob odstal, obrk posadil si
nevestu na traka a hij, kono, km si iv a ke zdochne, bude druh! liezol z nohy
na nohu a kolimbal sa pre. udia zbehvali sa na divky a ltovlska len oi si zakrvala.
*
Lez, lez, dovle sa na re pole. Tam psol sa kde bielych oviec. Opytuje sa ltovlska:
Hej, pastieru, iee to ovce?
iee by boli? ervenkrove! Ve je to najbohat pn a dobr, niet mu pru pod slnkom!
reie pastier.
A ja hriena, preneastn, kdee som rozum podela, ke som zaho s nechcela?!
vzdych si ona. Mohlo ma toto vetko paou vola a teraz veziem sa s biednym
obrkom!
Lez, lez, dovle sa na irok nivy! Tam pslo sa stdo krv a volov. Opytuje sa
ltovlska:
Hej, pastieru, iee to statky!
iee by boli? ervenkrove! Ve je to najbohat pn a dobr, niet mu pru pod slnkom!
A ja hriena, preneastn, kdee som rozum podela, ke som zaho s nechcela? Toto
vetko mohlo ma vola paou a teraz veziem sa s biednym obrkom!
Lez, lez, dovle sa do alekch hr! A tam prehaj na hole riedu rebcov. Opytuje sa
ltovlska.
Hej, pastieri, iee to rebce?
iee by boli? ervenkrove! Ve je to najbohat pn a dobr, niet mu pru pod slnkom!
A ja hriena, preneastn, kdee som rozum podela, ke som zaho s nechcela?! Toto
vetko mohlo ma vola paou a teraz veziem sa s biednym obrkom!
Ako preli cez tie hory, ukzalo sa im mesto velik.
iee je toto mesto, optala sa ltovlska.
To je mesto ervenkrovo! odpovedal obrk.
Ale ma vari len doho nevezie?
Nu veru tatam veziem a, enika moja. Tam ja mm pod ervenkrovm zmkom
chalupu; tam my budeme prebva a pekne spolu nava. Ja budem chodi po svojom
remesle po ptan; teba polem na de dakde do roboty. Ja donesiem, o mi dobr udia
Created by XMLmind XSL-FO Converter.

nadelia, ty voa zarob a z toho pripravme si vdy chutn veeru. Tak nm bude ako dvom
holbkom na zelenej ratolesti. i nie, duika moja?
ltovlsku u iba slzy zaliali a nemohla ani slova preriec.
On ale z toho nerobil si ni; doviezol ju a zloil v tej chalupe. A rno vzbudil ju ete na
svitan a hne jej prikazoval:
Ako som ti u hovoril, ja idem po svojom, po ptan a ty pjde do zmku. Robotu prestaral
som ti ete veer. Daj ti an plie v zhrade. To je robotika ahk. Iba to ti povedm, abys
mi takto niekoko mrkviiek a trochu petrlenu pichla do vrecka. Vid, neomykaj sa tak! I
toto prislcha tak trocha k nmu remeslu. No, len u i; ja si chalupu zamknem. Ach, ale na
veer, budee to polievika s tou mrkvikou a s petrlenom! Aak mi u bude hotov, m ja
djdem?
S tm ju vytuchal von, chalupu zamkol a iel ako po tom ptan do mesta.
oe mala robi? Nevon nevonica pobrala sa do toho zmku. Tam u pri vrtach akali
druh robotnice na u a hne ju vzali medzi seba do zhrady riadi a plie. A vetko tak
dovrvali sa, e nebodaj mlad ervenkr ide eni sa, ke vraj ako po dvore a po
zhradch, tak aj tamdnu v palotch vetko d upratva a riadi. ltovlske iba o niekedy
zavzdychlo sa zhlboka a nevravela ni. Plela ako plela a popri plet, e bla sa prkazu
muovho, nu veru pichla naozaj niekoko tch mrkviiek a trocha toho petrlenu, o nik
nezbadal. Ale veer, ako ili z roboty, u tam stl zhradnk pri brnke a kad robotnica
musela vreck vyvrti, i dao v nich nem, i da takho nepizla. 1 Nenali ni u iadnej, iba
u ltovlsky mrkviku a petrlen. Hne zhradnk zle-nedobre do nej, e ani za robotu ni
nedostane a e ak nechce hne rovno do chldku, 2 mus prs na zajtra to odrobi. Chtiac
nechtiac, sbila sa do roboty.
A doma! Tam ete mu vynadal jej do daromnc, ktor nijak nerozumie sa do svojho remesla;
e ako vyij, ke ona ani trocha toho zelenho nevedela pizn a e kedy dok sa on pri
nej trocha tej chutnej polievky. A doloil:
Zajtra e mi prv tam bude v robote, aby som nepriiel i sm do temnice pre teba; bo
ervenkr neartuje. o previnila si, to odpokutuj si sama!
Rno, ako postavila sa ltovlska do dvora, priiel k nej ku prvej zhradnk a ako na art
pojal ju za ruku:
Noe, hovor, ty, o m tie dlh prsty, uk ich, i s tak sce do roboty ako do inieho.
A ke prizrel sa jej na tie prteky, iba ako o by bol chcel posmeky vystrja, smial sa:
Pte len, tto dva sa do roboty! Nu ve t nem ni ruky zroben! Nu ve to rky iba
za sklo!
Ila tadia jedna komorn, tej povedal, aby si ju vzali tadnu do roboty, aby jej tam dali
pperia do duchien3 naspa, ale jemu aby tak robotnice neposielali.
1neukradla
2do vzenia
3do per

Vzali ltovlsku komorn do zmku a tam jej dali osi upratva po svetliciach. Vzdychla si
ete len teraz ltovlska, ak to tam ndhera, akej ani doma nevdala. O chvku ju ale
zavolali, e id striha aty pre mladuchu a e ich bud mera na t, ktor bude medzi nimi
najumnejia a najvihlejia. Musela postavi sa do radu a ha! ltovlsku uznali vetky
komorn za najumnejiu a najvihlejiu. Nu na u vetky aty merali, strihali a zlatom
vyvali a sladovali robi o duu; bo e nazajtra m v nich mladucha krova tancova. Pozde
veer prepustili ltovlsku domov.
Doma mu:
Kdee si tak dlho? oe si tam robila? oe si mi doniesla?
Kdee som, ke ma nepustili! oe som doniesla, ke mi ni nedali! rozplakala sa
ltovlska.
No, dobre sme! homral, omral obrk. Mm ja enu zrobnicu! Nu i my takto
vyijeme, o ty u po druh de ni nedonesie!
Ale ke videl, e od iau dobre dao nestane sa jej, hadel ju udobri a vravel:
Netrp sa mi u toko! Vid, ve je to so vetkm nie tak zle aj po ptan chodi. Bol som
dnes i ja v zmku v kuchyni, kde piekli kole na svadbu. Nadelili aj mne; z toho
zaveeriame si pekne spolu.
A veru ozaj chutnch kolov vyloil z kapselky za pln tanier. Pochutili samej ltovlske,
bo boli tak, ako doma jedvala. Aj lepie naspala sa teraz, ke videla, e mu udobril sa.
Hja, ale rno pone ti jej zase:
Inde nem kde, mus zase do zmku do roboty. Aj pripovedal som a tatam do kuchyne;
povedal som im, ak si ikovn, za to mi hne viac nadelili a lepieho. Ve vie, e ti veer
chutilo. A tam dolezie sa ti toho ete viac; bo tam cel svadbu stroja, ke to u naveer tam
bude ervenkr so svojou mladuchou. Len vie, nepojedz vetko sama! Tu m tento
hrnek! Aby ti ho nik nevidel, privia si ho hne pod zsterku a u trebrs mi len z toho
odleje, o tebe nadelia; za to ti aspo nikto ni nesmie riec, ak by to aj u teba nali. Ale
hae, ja som dvno ni teplho neuil; aby si mi teda neprila bez trocha tej teplej
polievky!
S tm ju zas vytuchal von a sm iel do mesta ako po tom ptan.
ltovlske bolo dobre v zmku, v kuchyni. Radi ju mali; bo vedela najlepie poradi, ako o
maj k veeri stroji a vari. De minul sa jej ako ni a k veeru mala aj trocha tej polievoky
v hrnku pod zsterkou. Aj poberala sa u domov. Ale tam, e ako by to bolo, eby
nepodvala sa ani na prv tanec. Nepustili ju, vnutkali ju dnu do svetlice aspo ku dverm na
to podvanie.
A vo svetlici bolo u panstva plno a prve vtedy zanali prv tanec. Tu ako pochytaj sa pni
a paniky do prov, kad m svoju tanenicu pri boku, jedin mlad za ostal voliakosi bez
pru; ani tam medzi panstvom nebolo viac iadnej, ktor by si bol pojal. Mlad za, uhaj
vrtk, pochyt od dver mil ltovlsku a zvta sa s ou o milch p! Vtom polievka
vychlostne sa jej z hrneka a zaleje vetky aty. Hanbila sa nramne a hne aj porobil sa krik:

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

Jaj, jaj, krova tanenica zaliala si vetky aty!

Hne prestalo vetko tancova a trma-vrma a behanie na vetky strany!
V tej trme-vrme ltovlska ani nezvedela, ako ju otoili vetky komorn, viedli do bonej
izby a tam zaali vyzlieka z nej sprost aty a oblieka ju do tch zlatch, o to predo dom
na u pristrihli a tak uili. Dos ona, e o to s ou robia. Ale tam na to ni nedali, len ju
obliekli a pricpkali, e vyzerala, ako o by hviezda bola z neba padla.
Iba ke u bola obleen, otvoria sa dvere a dnu prde sm ervenkr a smeje sa jej ale
tak srdene v strety a vrav:
No, dua moja, i si ete pozn svojho mua z chalupy? Ja si teba dobre poznm ako v
sprostch, tak aj v tchto krovskch atch.
Hne uhdla ona tie, koko bilo! Iba mu pohrozila tm prtekom, o jej dal nm plie,
usmiala sa a zakvaila sa mu na ruku. ervenkr predstavil takto vetkm hosom svoju
mil ienku a ich krovn a bola svadba a do bieleho rna.
A potom ete len bolo dobre. Ke priiel ltovlskin otec navtvi ich a ona u cele bola
navykla na svojho mua aj na jeho erven a medzitm u trocha poernejiu briadku. Bla
sa vraj len, aby mu skoro nezaala obelieva.

ernovlas princ
Podal J.Rimavsk z Malohontu, rozprva A. H. kultty
Bola raz jedna vek krajina. Vetci udia v tej krajine mali erven vlasy, iba jeden jedink
krov syn mal ierne. Po otcovej smrti mal on krova; ale ho poddanstvo pre tie jeho vlasy
nemohlo vonkoncom vyst a star kr popredku obval sa, ako to bude s krajinou aj s jeho
synom, ke ho vetci v takej nenvisti maj. I zaal prema, i by sa nedalo dko
spomc v tej veci a dobadoval sa na vetky strany, ako by sa mohli tie synove vlasy na
erven obrti. Tu hne jeden radil toto, druh zase inie, tret tak a tvrt inak, a pozhali
kde len ak mas, kde len ak olejek od vmyslu sveta a mastili, treli, chali, plkali
nevon hlavu princovu, a tak z nej tieklo. Ale to vetko ni neosoilo. Vlasy predsa len
ostali, ako boli, ierne. Ke videli, e je vetko daromn, napokon dali biednej hlave pokoj.
Ale star kr zo da na de smtil i mrzel sa vmi a ten syn mu u nesmel ani na oi. To
tak trvalo za hodn as.
Tu raz ani by nikto nebol pomyslel prilet do krovskho zmku chr, e tam a tam, v
tom a v tom meste znaj vlasy obrti, na ak len lovek chce; ale pri kom sa to m sta, e
mus na dlh as tam prs bva. Ako sa to krovi do u dostalo, naskutku vypravil syna
do toho mesta na p rokov a prikzal mu vemi, aby navlas vetko zachoval, o mu tam
bud radi.
Dobre lebo nebrs. Mil princ iel do toho mesta a tam, bohvie, o s nm vetko vystrjali.
Dos na tom, po piatich rokoch poslal preho otec sluhu a mil princ mal ete vdy len ierne
vlasy, e sa aj okal domov; ale len iel.
Ako u na hodnom kuse preli, princa zaalo vemi smdi. I optal sa sluhu, i nezn tu
naokolo o dkej vode.

Ba znm, povie na to sluha, hne sme pri nej.

A osi kamsi dostali sa ku studnike. Ale t studnika bola tak hlbok, e sa inakie napi
nemohli, iba ke jeden druhho za nohy dral a tak dnu pustil. Tu oplan sluha zaal fgle
zbiera a povie princovi:
Pokaj mlo, idem ja popredku dnu, aby som ti vedel poveda, ak je; len ma mocne dr!
Princ ulapil sluhu za nohy a tento napil sa do chuti.
Eh, poved, i je dobr!
Priiel rad na princa. Ale ke u dolu hlavou visel, zavolal na neho ten oplan:
No, teraz si mi v moci! Alebo tu zahynie, alebo mi prisahaj, e mi naveky ostane sluhom a
ma za princa uzn.
oe mal nebork princ robi? Zaprisahal sa oplanovi a potom celou cestou i doma dral sa
tak ako sluha. Ke do krovskho palca prili, tu otec a matka vemi sa teili, e syn vrtil
sa s ervenmi vlasmi a poddanstvo falonho princa dobre na rukch nenosilo.
Ale ten oplan nemal v sebe pokoja; lebo mu upelo, e by ho predsa nejak mohli pozna, kto
je, o je. I veru zaal nov fgle zma a urobil sa chorm. Tu kr a krovn v strachu
okolo neho, o mu je. Dali mu zavola lekrov a t mu ponkali velijak lieky i velijak
zelinky. On, elma, ni nechcel do st vzia, e je to vraj vetko daromn; ale aby vypravili
toho sluhu k tej a tej studnike, o ktorej on dobre vie; e ke napije sa z nej, lepie mu bude.
A t studniku chodil vartova jeden arkan; nu sa nazdal oplan, e princ tam prde o ivot a
nebude mu viac na zvade.
Nebork princ voky-nevoky naraz naskutku musel stpa po t vodu a aj astlive priiel k
tej studnike. Ale tu zalomil rukami:
Ach, Boe, Boe! Ja neastn, preneastn lovek!
A pustil sa do plau, a mu slzy do studniky padali. Tu jedna z tch sz kvapla arkanovi
rovno do slepho oka a to mu naskutku ozdravelo. I spta sa ho ten arkan, e o tak narieka.
Ach, tak a tak, aloval sa princ, ke neviem, ako by som si mohol vody nabra.
No nepla, ohlsil sa zase ten zo studniky, len si spus dnu dbnek, ja ti naberiem.
Princ spustil dnu przdny dbnek a arkan podal mu ho pln von. Tak sa vrtil domov a
falon princ, ke sa napil tej vody, skoil na nohy, e mu je u ni.
Le onedlho urobil sa zase chorm a povedal, e iba tak ozdravie, ak mu sluha zo sklenenho
zmku Florinu dovedie. Princ sa musel poznovu na cestu schysta a prihrozili mu vemi,
aby sa ponhal, ako len me, a bez tej paniky aby ani domov nechodil.
Iiel on nebork, iiel a idci vakovak premal, oho sa on to doil a o to s nm ete bude.
Ako si tak prema, zrazu vid pred sebou vek silu mravcov cez cestu prechdza. li
pekne za radom ako dke vojsko. On zastal a akal hodn chvu, km preli, lebo sa mu to
videlo po nich liapa. Na sam pokon kral jeden vek mravec a mal korunku na hlave.

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

Ten mu akoval vemi e jeho poddanm neublil a sbil mu, e ke bude potrebova
pomoc, aby si len naho pomyslel. S tm sa pobral za druhmi mravcami a princ iel tie
svojou cestou.
Po chvli sa dostal do jednej brezinky a tam zazrel, ako sa dva vtky lapili do sdla a
krdlami trepotali. On hne pobehol ta, vymotal ich zo sdla a pustil po slobode. Vtky
veselo zaspievali a sbili mu tie, e mu bud na pomoci.
Ako sa dostal von z tej brezinky, priiel k jednmu potku a tam na brehu prplila sa v piesku
rybka a mala perlov korunku na hlave. Len o ju zazrel, hne ju zdvihol a hodil do vody. T
najprv bystro zaapotala, potom ale vystrila hlvku s korunkou a akovala mu vemi, e jej
nedal na tom piesku zahyn.
Ve sa ti, poved, ete odslim, sapotala zase a zamorila sa pod vodu.
Mil princ zadlho potom ete putoval sem a tam, a navea zablyal sa mu v oiach
sklenen zmok a on sa poponhal, aby ete za vidna doiel doho. Ako prde k brne, tu ti
stoj jeibaba s holm meom na varte. On sa jej poklon pekne, ale ona ani neakuje, len
zle-nedobre do neho, ako sa opovil sem prs a e mu hne hlavu zotne. Tu ten neborik
zaal sa vyhovra, e ve by on nikdy nebol sem priiel, ale e tam a tam ochorel jeden
princ, ktor povedal, e neozdravie, len ke Florinu dostane; nu e ho pre tto poslali.
To je inie, povedala na to jeibaba. Tak si ty v niom nie vinovat! a voviedla ho do
zmku. No, vraj, teraz si len vydchni, zajtra sa budeme alej zhovra.
Dala mu dobr veeru a ukzala mu, kde m spa. Princ si chutne zaveeral, uloil sa a spal
ako v oleji.
Rno prila k nemu jeibaba s holm meom v ruke a riekla mu:
Synak, nie si ty prv, o chce Florinu odvies. Dos tu u bolo takch, o ju ptali a ja
som ju kadmu prisbila, kto sa mi podvol do roboty. Ale vid tento me? Kad pod nm
nechal hlavu. A tak povedm i tebe: Prepustm ti Florinu, prepustm, ak mi vykon, o ti
porum; ale si popredku rozmysli, bo ak nevykon, tu hlavu polo.
Princ videl, e toto nie art, ale o mal robi? Bez Floriny nesmel sa domov vrti. Nu len,
porueno Bohu, chcel sksi astie.
No dobre, synak, dobre, pokvala jeibaba hlavou. Tak sa len chystaj do roboty!
S tm pola do komory a vyniesla kilo maku, kilo prosa a dobre vetko zmieala.
Tu m, poved, toto mi do jednho zrnka povyber a do veera aby si bol hotov s
robotou!
Vtom sa zvrtla a la s meom pod brnu.
No, u si mi ho dala, hovoril princ sm k sebe; len kto to dakedy slchal takto robotu!
A u bol v strachu o svoju hlavu. Ale naastie priiel mu na um ten vek mravec s
korunkou a ten ti u stoj pred nm a za nm val sa sila drobnch mravcov.

No, ohlsil sa kr mravcov, neboj sa ni; my sme ti prili na pomoc. Ty len cho,
poobzeraj sa po zmku; my to u pooberme.
Neprela hodina, mravce u boli hotov, a ke princ sa vrtil, ani znaku po nich, len jedna
hromdka maku a druh prosa pekne okremite. Ke slnko zapadalo, prihrmela najeen
jeibaba s holm meom v ruke. la ako na ist po princovu hlavu; ale ako zazrela dve
hromdky pekne okremite, priam skrotla a obrtila na pekn:
Dobre, vrav, dobre; vidm, e si sa pousiloval. Teraz si u len zaveeraj a oddchni! Lebo
aby si vedel, toto je ete mlo, zajtra dostane druh robotu.
Nebork princ nazdal sa, e na rno u Florinu povedie. Ale ke toto poul, odnechcela sa
mu veera a cel noc nemohol oka zamri, len sa tak z boka na bok obracal.
Ete len slnko vychdzalo, u jeibaba prikvitla a poloila dve sklenice na stl:
Tu, poved, do tchto sklenc donesie mi ivej a mtvej vodv, trebrs len po jednej
kvapke. Ale do veera mus tu by s ou, sce ti doista hlavu zotnem.
S tm sa zvrtla zase a ila pod brnu vartova.
Mil princ si lmal hlavu, o je to za iv a mtva voda, kde a a ako ju m opatri. Vtom
pouje zaklopa na oblok. Obzrie sa a tam vid dva pekn vtky. To boli tie ist, ktor zo
sdla bol vyslobodil. Chytro otvoril oblok a jeden z tch vtkov zatebotal:
Netrp sa ni, my sme ti prili na pomoc a donesieme ti iv i mtvu vodu. Okolo veera
budeme tu.
Vtky sa schytili na krdla a leteli, leteli do alekej krajiny, kde sa zastavili pri jednch
ibeniciach, na ktorch visel obesenec a pod nm plakal jeden lovek.
Princ vyiel do zhrady a prechdzal sa tam cel de. Ke sa vracal, prve doletvali vtky
dnu oblokom a pustili z pytekov po kvapke vody, jeden do jednej, druh do druhej sklenice a
riekli mu:
Tu m, o jeibaba iadala, a ke sa a opta, kde si to vzal, povedz, e mtva voda je slza
z oka obesenho syna a iv e je slza placeho pod nm otca.
Vtky vybrnkli, a ke nahnevan jeibaba prila, princ jej ukzal iv a mtvu vodu a
rozpovedal, o od vtkov poul. Jeibaba vzala sklenky a pochvlila princa, e sa dobre
zadral. Ale mu Florinu ete nechcela prepusti, e iba ak ete jednu robotu vykon a t e
mu oznmi zajtra.
Princ i teraz len mlo veeral a vemi plano spal, o ho ten zajtrajok trpil.
Ete len slnko vychdzalo, u sa ustanovila jeibaba a chytila ho hne za ruku.
Po, poved, za mnou!
Tak ho viedla, a prili na morsk breh. Tu jeibaba postla a oslovila ho:
Hae, do tohto mora padol mi zlat prste, ten mi do veera vystanov, sce prde o

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

hlavu.
S tm ho nechala tam a la striez pod brnu.
Smutn princ prechodil sa hore-dolu po tom morskom brehu. Nevedel, i m dnu skoi, i
o urobi. Vtom voa sapotalo a on sa chytro obzrie. Tu prve jedna rybka vystrila
hlvku z mora a perlov korunka zaligotala sa na nej. Bola to t ist, o ju z toho piesku do
potoka hodil.
No netrp sa ni, preriekla rybka. Prila som ti na pomoc. Ten prste ti vystanovm.
Hne dala rozkaz vetkm rybm, aby po celom mori hadali. I hadali ho, hadali od rna
do poludnia, od poludnia do veera, ale mil prste nikde nemohli njs. I princ i krovn
rb poali by u v starosti. Napokon ho predsa jedna len nala a priplvala s nm ku
krovnej. T ho vylila1 na breh a zmizla. Princ s vekou radosou zodvihol prste a
ponhal sa k jeibabe.
No, i ho m? zavolala tto proti nemu a natiahla ruku s meom.
Tu je! odpovedal princ a dal jej ho do ruky.
Tvoje astie, zadudrala star, tvoje vek astie! No, a o som sbila, to sa aj stane. Le
ete len tu prenocujete.
Princovi chutne padla veera a spal zase ako v oleji.
Ale jeibaba nespala cel noc. Zakrila do pece a piekla im kole na cestu. Rno zavasu
zobudila Florinu, aby vetko sporiadala. T sa zobrala razom a vzala so sebou aj tie
skleniky so ivou a mtvou vodou. Pred zmkom stli u zapriahnut tyri kone v hrdom
koi. Florina a princ vysadli si a preleteli astlive do krovskho palca.
Tu ten oplan, ako t krsnu paniku zazrel, priam ozdravel a ilky len tak ihrali v om. Ale
Florina ako raz pozrela na neho, tak ho viacej ani len vidie nechcela, lebo sa jej krem ten
jej oslobodite pil. Ke to ten falon princ zbadal, nahneval sa vemi, a aby jeho pestvo
ete dajak nevyzradilo sa, zavolal krovskho syna do zhrady a tam ho zabil. Ale po chvli
la tadia Florina, a ke toho mtveho tam zazrela, frkla mu do o tej ivej vody i oil
naskutku. A o viac, v tom okamen premenili sa mu aj ierne vlasy na erven. Tu jej princ
vyrozprval vetko od poiatku, kto je a ako sa s nm vodilo.
Vtom nadiiel ten oplan a chcel sa obori na krovskho syna. Ale Florina frkla mu do o
tej mtvej vody a bolo hne po om.
No a teraz len bola naozajstn rados! Rodiia objmali svojho opravdivho syna i svoju
krsnu nevestu. Bola svadba a vetko poddanstvo radovalo sa s nimi.

O krsnej Ibronke
Podali: Janko Kaderiak z Asdu pri Peti a udo Reuss z Vekej Revcej.
Chodili v jednej dedine dievky na priadky, vetky do jednho pokrajnho domu. Kad u
1vyhodila, vymarila

mala frajera, krem krsna Ibronka nie. to jej bolo, e ona jedin nem s km ani preriec,
pom druh dievence artovali sa, nazabvali sa do dobrej vle so svojimi zletnkmi. A tie
druh ju aj domzali, eby si ho trebrs zo slamy uplietla, ke tak nem iadneho zletnka. A
raz o ti neurobili? Vzali snopok zo strechy, pripravili do kabanky, klobk na to zastrili a tak
postavili ku nej na lavicu, e to vraj jej zletnk.
Namrzen Ibronka len tak prehodila:
Ve keby u len priiel voliaky, o by priam ert bol!
A p ti ho len! Ete toho veera priiel uhaj drieny na priadky a zasadol si veda krsnej
Ibronky. Prichodil potom kad veer, dral sa ako pn, velio na preslinky rozdval, aj
sviece na svetlo prinal pre vetky; ale iba okolo Ibronky toil sa a pekne jej dvoril.
Dievence poali jej ho u zvidie. Ibronka rstla a do neba od samej radosti, kedykovek
pozrela na drieneho uhaja. Krem jedno nezdalo sa jej pri om, e nikdy nemohla vyvbi z
neho, kto by bol, odkia by bol a e o raz vyprevdzal ju z priadok, vdy pred polnocou
zmizol jej z o, ani nezbadala ako a v ktor stranu.
Radila sa ona jednej starej eny, ako by to bolo navliec, e by dozvedela sa, kto je, skade je
ten jej frajer. Star ena poradila jej, aby nakrtila hodn klbko pradiva, a ke frajer bude
odchodi, pripla mu koniec niti o aty, a kadia ni za nm zbrsi sa z klbka, tatam aby la.
Ibronka urobila tak hne na druh veer, ke ju mil zletnk vyprevdzal. Pom zbrsen
ni namotala zase v klbko za nm, priviedlo ju to na cmiter ku samm dverm kostnice.
Kovou dierkou nazrela sa tadnu. A tu o ti nevid? Jej premilen zletnk, kde o ete
naiel trocha umreliny na kostiach, t driapal dolu a robil z toho suienky a o tak na
preslinky a z kost vytal sviece. Preakla sa nramne a ula domov. Nikdy viac potom
neukzala sa na priadkach!1
Ale jej u raz darmo bolo ukrva sa pred frajerom. O polnoci raz postavil sa jej on sm pod
oblkom na komrke a zavolal:
On:
oe
ke

si
si

videla,
mnou

za

oe
do

si
cintorna

videla,
beela?

Ona na to:
oe
ke

by
som

som
ja

ni

povedala,
nevidela?!

On:

1Poda Kaderiaka i poda mojej matkinho rozprvania doviedlo klbko dievinu ku kostolnm dverm, kde cez kov dierku videla, ako
ert, ten jej frajer, piekol si diea na oltri nad zaatmi voskovicami. Ona zariekla sa navdy s do kostola. Nzov tejto povesti poda
Reussa: ertu oddan panna. P. Dobinsk.

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

Ke

nepovie,

umrie

ti

brat!

Ona:
A

ke

umrie,

lea

bude.

Ete v t noc do rna umrel jej brat a pochovali ho. Po pohrebe na polnoc postavil sa frajer
zase do oblka.
On:
oe
ke

si
si

videla,
mnou

za

oe
do

si
cintorna

videla,
beela?

Ona:
oe
ke

by
som

som
ja

povedala,
nevidela?!

ni

On:
Ke

nepovie,

umrie

ti

sestra!

lea

bude.

Ona:
A

ke

umrie,

Ete v t noc do rna umrela jej sestra a pochovali ju. A tak umrel potom krsnej Ibronke
otec, umrela i ma. Ostala na tom svete sama opusten ako t bylina v poli.
Ibronka u potom iba susedov zvolala a poruila im ako naposledok:
Hatee, moji mil susedia, ke ja umriem, neprenajte vy moju truhlu ponad prah cez
dvere, ani nedajte udrie truhlou tri razy o prah, ale dajte popod prah jamu vykopa a tou
dierou vytiahnite moju truhlu von z domu. A zapriahnite do koka toho konka, o ete v
staji mme a pochovajte ma tam, kde ten konk so mnou zastane!
Stalo sa, o sta sa malo. Ete naposledok ustanovil sa frajer pod oblok.
On:

oe
ke

si
si

videla,
mnou

za

oe
do

si
cintorna

videla,
beela?

Ona:
oe
ke

by
som

som
ja

povedala,
nevidela?!

ni

On:
Ke

nepovie,

umrie

ty!

Ona:
A

ke

umriem,

lea

budem!

Ete v t noc do rna dokonala aj krsna Ibronka. Susedia ju poobliekali, ako si sama kzala.
Potom ju vloili do truhly2 a truhlu popod domov prah prevliekli i vyloili na kok a pustili
toho konka s ou, kadia sm s chcel. Konek zaviezol truhlu na krne cesty a tam
zastal, akoby ho bol prikoval. Tam teda na krnych cestch zahrabali krsnu Ibronku.
A to bolo v zimn as.
*
Ke otvrala sa jar a kvietky vykvita poali, vyrstla aj Ibronka z hrobu. Vyrstla ona v
krsnu aliu a vemi uteene zakvitla prekrsnym bielym kvetom. Viezol sa tadia na koi
mlad pn a zazrel t krsnu aliu.
Hej, pohoni, zasta! A ty, Miko, volal na svojho mldenca, sko dolu z koa a odtrhni
tamto t aliu!
Mldenec skoil k hrobu, ale ako chcel odtrhn aliu, t mu spopred o zmizla.
Pane, poved, tun u kvetu niet!
o, vari sa ti mar a i si vliu tmu dostal? hovor pn. Ve odtiato vidm t aliu.
Pohoni, ty mu ju uk! A zrezka sa majte!
Ale tu aj pohoni darmo skoil z kozlka. Len ako o by mu bolo mrklo v oiach, tak ni
nevidel, ke k hrobu kroil. A pnovi ete vdy tam pred oima belela sa t alia. Skoil si
teda sm po u a odlomil ju hne, len akoby sama bola dala sa mu do ruky. Poloil si ju za
klobk, a ke priiel domov, zavesil klobk so vetkm na klin; naveeral sa dobre, ani ni
2do trny
Created by XMLmind XSL-FO Converter.

nezvil a ahol si spa.

Okolo polnoci strasie sa alia za klobkom a urob sa z nej krsna panna a zane po stole i po
skrini hada a hovor:
Tu
mne

jedli,

tu
ni

pili;
nezvili.

A ke ni nenala, zatriasla sa znovu a bola aliou ako prv za klobkom.

Na rno vstane pn a tu mu po stole aj v skrini vetko sprevracan. Hne vzal mldenca na
prsnu otzku, e kto mu to v noci chodil po svetlici. Ale ten, o by ho bol zabil, ale ani nikto
druh nevedel ni.
No, ve ono vykvitne, o je to! hovoril pn mldencovi. Ale ak by to ete aj na druh noc
takto malo by a ty o tom ni nebude vedie, nu o hlavu krat bude!
Na t druh noc pozoroval u mldenec z bonej izby kovou dierkou na vetko. O polnoci
vid, ako okolo toho klobka rob sa svetlo, alia sa strasie a premen v krsnu pannu. Vetky
skrine zdulovala, a ke naposled kus kola nala, nu preriekla:
Tu
i

jedli,
mne

tu
da

pili;
zvili.

Zajedla si chutne. Potom nahla sa nad spiaceho pna a tri razy ho bozkala. Len o striasla sa,
bola zasa aliou ako prv za klobkom.
Rno mldenec vyrozprval pnovi vetko. Pn pokrtil hlavou, ale neriekol ni; iba potom
veer kzal kuchrovi nahotovi na stl dobrch jedl a dobrho vna. Pomyslel si: Sm
presved sa najlepie. V noci robil sa, ako by spal, ale nespal. Ke prila polnoc, zasvitlo
to, z alie urobila sa krsna panna, o cel svetlica oiarila sa od nej. Ke videla jedl, npoje
na stole, uradovan preriekla.
Tu
ver

jedli,
aj

tu
mne

pili;
zvili.

Najedla sa, napila sa do chuti a la rovno k pnovej posteli. Ako nahla sa nad neho, pn ju
uchytil cez poly a nepustil viac. Dos ona premieala sa mu na abu, na jatericu, na hada, na
vakov tvory na svete, on si ju nepustil a povedal:
Nepustm a, dua drah, nepustm; km zase takou pannou nebude, akou si prv bola a km
mi nesbi, e pjde za ma!
Navea, navea stala sa z nej znovu krsna Ibronka; ale krem pod tou vminkou sbila sa
mu, ak nikdy nepjde s ou do kostola. Aj zosobi sa dali len doma.

*
ili oni pekne spolu, tak ako to Pn Boh prikzal. A mali aj diea krsne dievatko, len
akoby matke z oka bolo vypadlo. Preo ho inak ani nepozvali, iba po matke, krsnou
Ibronkou.
Ale mil mater v kostole len nebola a nebola. Navea, navea poal jej mu dohovra, preo
ona kostol ete zaleka obchod. A e vraj kad staton matka vedie si diea sama do
kostola pred Pna Boha, krem ona nikdy. Nu na vea dohovrania raz potom sama
povedala:
Porueno Bohu, u len pjdem i ja!
Ako modlila sa v tom kostole ale nemohla ani dobre modli sa od strachu , zazrela toho
svojho dvajieho frajera, ako kukal na u a zaryhotal sa jej spoza oltra. Hne vedela, e to
so vetkm dobre nebude! I veru, ke vychodila z kostola, tam postavil sa jej k boku, ako
ke dakedy z tch priadok odprevdzali sa, a poeptal jej:
U po sedemdesiatich siedmich krajinch vo vetkch kostoloch zhadal som a; konene
viem, kde si. Vidme sa na veer!
Ako prichodila polnoc, postavil sa jej do obloka a optal sa:
On:
oe
ke

si
si

videla,
mnou

za

oe
do

si
cintorna

videla,
beala?

Ona:
oe
ke

by
som

som
ja

povedala,
nevidela?

ni

On:
Ke

nepovie,

umrie

ti

diea!

Ona sa preakla, dobre hne srdce v nej nepuklo. A teraz vyrozprvala mu vetko, o tam v
tej kostnici videla. Ako dorozprvala, priam duu pustila a ten frajer zmizol, ani nikdy viac
nebolo o om chyrova ni. Ibronka le zas na krnych cestch pochovan. Kto tadia ide,
vzdychne si za ou. Ale doma te mal dievinka utrpenho otca, e ke dorastie,
nezahanb sa, veru, za svoju mamiku, ale bude aj z nej tak hodn krsna Ibronka.

O sirote
Podal a rozprva Jonatan ipka z Malohontu

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

Opusten ako prst ostala Hanka na rom svete. Pred troma rokmi zomrela jej dobr matka.
Otec oenil sa znovu, a to bolo jeho neastie, lebo mu zlostn ena hrzla srdce, take pod
rokom vyschol ako trieska. Otec, matka, braek, sestra, vetko vymrelo; len Hanka ostala,
aby trpela krivdu od ukrutnej macochy. Neborkej sta boli spuchnut od zaukovania, chrbt
oernet od palice, ruky dokriaban od roboty, oi erven od plau, tvr bled od iau, lca
vpadnut od hladu. Kto ju len videl, zaplakal nad ou. Miesto mky popol, miesto kae
piesok, miesto chleba skalu dvala jej mrchav macocha. A k tomu nebolo toho hniliaka, toho
ra, toho daromnka, do ktorho by jej nebola nadvala.
I zabrala sa nevon sirota na cintorn, aby zaplakala nad hrobom matkinm a vyalovala
biedu svoju otcovi. Jasne svietil mesiaik na vysok topole, ktor povyrastali z hrobov a
Hanka stoj pred brnou cintorna. Rada by dnu, ale neme; lebo s dvere mocne zamknut.
Tu zalom rukami a pone alostne narieka. Ako tak narieka, postav sa pred ou jeden
staruk obrik a pekne sa jej opta:
Kdee, kde, dievka moja, tak pozde?
Vyalovala Hanka krivdu svoju a prosila, aby jej otvoril brnu, e ide alova sa matke,
otcovi, sestre, bratovi.
Ach, dievka moja, povedal jej ten staruk, a to bol Pn Kristus ve a tvoji rodiia
nepouj; ale na ti tento pov prtik, ibni tri razy nm na hroby tvojich milch a v tom
okamen otvoria sa!
Brna rozletela sa a Hanka krala ponad star i nov hroby k svojim milm. Prde k
sestrinmu hrobu, ibne prv raz povm prtikom na a z hlbokho hrobu ozve sa hlas
sestry:
Kto to klepe na mj hrob?
Ach, sestrika moja, otvore mi, otvor! zaplae Hanka.
ibne prtikom druh i tret raz a sestrin hrob otvor sa.
V bielej plachtike ukrten sed v om sestra. I aluje Hanka svoju biedu a umrelkya plae
s ou. Po chvli jej slabm hlasom povie:
Obzrie sa, sestrika, obzri, kde ti braek le!
Hanka sa obzrie, sestra zmizne, hrob zavrie sa.
Ide alej k braekovmu hrobu; ibne na prv raz povm prtikom a z hlbokho hrobu
ozve sa hlas brata:
Kto to klope na mj hrob?
Ach, braek mj, otvore mi, otvor!
ibne prtikom druh raz i tret raz a hrob bratov otvor sa. V bielom kepeni ukrten sed v
om brat. I aluje Hanka svoju biedu a umrlec plae s ou a po chvli slabm hlasom povie:
Obzrie sa, sestrika, obzri, kde ti otec le!

Hanka sa obzrie, brat zmizne, hrob zavrie sa.

Nevonica kra k otcovmu hrobu; ibne na povm prtikom prv raz a z hlbokho hrobu
ozve sa otcov hlas:
Kto to klope na mj hrob?
Ach, otec mj drah, otvortee mi, otvorte!
ibne prtikom druh raz i tret raz, hrob rozlet sa a v om sed umrl otec. I rozprva
Hanka krivdy svoje, aluje na macochu a umrlec plae s ou a o chvu slabm hlasom povie:
Obzrie sa, dievka moja, obzri, kde ti matka le!
Neastn dcra sa obzrie, otec zmizne a hrob zavrie sa.
Slzy ju od iau zaliali a tak sa pobrala na matkin hrob; ale si umienila, e u viacej neobzrie
sa. ibne povm prtikom na zarasten matkin hrob prv raz a z hlbokho hrobu pouje
vola matku:
Kto to klope na mj hrob?
Ach, matka moja drah, otvortee mi, otvorte! plae Hanka.
ibne prtikom druh raz i tret raz, hrob rozlet sa a v om sed umrl matka. I rozprva
Hanka krivdy svoje, aluje sa na macochu a dobr matka plae s ou. Po chvli prereie
alostnm hlasom:
Obzrie sa, dievka moja, obzri, ak tam mldenec stoj!
Hanka ale odpovie: Veru sa ja, matka moja, neobzriem; lebo by ste sa mi skryli!
I objme dobr matka opusten sirotu; zem strasie sa a zasype matku i dcru! Hanka le
pri vlastnej materi!

Divostvorn lovec
Podal Anton Klein
V hlbokej doline bval star lovec, ktor jedine divinou ivil sa. Nealeko svojho domku
mal jazero, po ktorom sa na plke vozieval, a kde o zoil, vetko ulovil. Priletela mu raz
hrza kaiek na to jazero. Po jednej ich striea, to by nebolo ni, chcel ich ma odrazu
vetky. o ti nezmyslel? Ve, vraj, ke kaka hlce hada, ten cel prevleie sa cez u a z
druhej strany zachyt ho druh, a ke i cez tto prevleie sa, zachyt ho aj tretia, a tak visia a
morcuj sa na om. Ual on teda mastn motz dlhoizn, zatiahol s plkou do ainy,
pustil motz na vodu a striehol na kaky. Kaky prileteli, rozkrkorili sa a lapali si hliky.
Tu nadhodili na ten mastn motz a hne ho prv zhltla, a ke cez u prevliekol sa, zhltla ho
i druh, a tak zachytila ho i tretia i tvrt, a e dlh bol, navliekli sa na vetky, a lovec mal
ho druhm koncom pevno oviazan okolo psa.
Vtom postril plku naprostred vody a stapkal rukami. Kaky splaili sa a schytili vozvy.
Ale e ich bolo moc, uvldali aj lovca a unali pre. Boh zn, ak by mu bola bvala hodina,

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

keby kaky neboli leteli ponad jeho dmok. Ale z domku vynieval komn, nu mil lovec
ete za prva asu zachytil sa za a spustil sa dolu komnom zrovna na kuchyu. I veru milm
kakm hne krky vykrtil, oklbal si ich, vypitval, upiekol a pojedol vetky odrazu, lebo
boli chutn.
Ej, ale by som ja doma ete aj vyhladol, pomyslel si, ke u bolo po vetkom. Radej teda
sty, ako hladn pustil sa svetom na vskusy.
Ide si on horami vrchami veer pri peknom mesiaku. Vid tam jednho, o do mesiaca
mieril.
oe toko mieri do mesiaca? opytuje sa ho.
oe by som mieril, odpoved tento; i vid v tom mesiaci t skalu, tam m sova
hniezdo. A elma nechce hlavu vystri, o by na u strelil.
Daj si s tm pokoj; nech t sova aspo svoje mlad vysed. Po radej so mnou voa sveta
sksi.
Prehovoril ho a li dvaja spolu.
Id, id, vidia tam jednho, o mal oi upret na jednu lku pod horou a t lka bola aspo na
desa m vzdialen.
o tak had? Ve si oi vyo! opytuj sa ho.
oe by hadel, odpoved, chcem ma peienku. Tamto na t lku vychodia jelene
popsa sa. Kade prv z hory vykro, vidm ho; na jeden skok som tam a uchytm si
peienku.
Nestre na daromninu, po s nami sveta sksi!
Prehovorili ho; iel aj ten.
Id, id, stretn jednho majernka; sam reaze boli navean na om.
Kdee ide s tmi reazmi? opytuj sa ho.
Kdee by iel, nemm tamto pri majeri iadnej hory, nu chcem si aspo jeden cel hj
reazami opanta a prenies bliie k majeru, aby mi paholkom nebolo aleko chodi po
drevo.
Pomohli mu ten hj prenies a on uhostil ich mliekom a maslom. Potom prehovorili aj tohto,
aby iel s nimi.
Id, id, vidia starca na skale sedie, ktor mal jednu nosov dierku prstom zatkat a druhou
nozdrou neprestajne fkal.
o tak fka? opytuj sa ho.
o fkam? Ve vidte tamto ten vetern mlyn na tom vku? Na ten fkam, aby mlel. A ak
by som otvoril ete aj druh dierku na nose, nu by ho roztrieskalo.

Nezabvaj sa ty s mlynekmi, po, kde dao ete aj roztrieska!

Pristal aj ten a iel s nimi.
Ke u boli vetci piati vo vedne, vyhlsili sa za svetskch kumtrov a pochodili vetky
krajiny, a o vetko navystrjali, to by ani na sean voz nepobral. Naposledok zali vemi
aleko do tureckej krajiny a tam pred tm najvm pnom svoje ksky stvrali. Baa
pozval ich za to k obedu. Pri obede zachcelo sa baovej ene, o len na jazyk pusti tej
tokajiny, ktor tto vychvaovali, e to na nej tak vyrstli a od nej zmdreli ku vetkm
kumtom sveta.
o len trocha tej tokajiny, povie divostvorn lovec, tej moji udia dones, ete km
posedme a pobesedujeme si pri stole.
Ej, to by som predsa rd vidie. Tokajsk vrch obeha, to nemono! krtil hlavou baa a
lovec len na to, e to veru hne me by.
No, ak ete k tomuto obedu vystanovte sklenicu vna z Tokaja, dm vm zlata, koko
unesiete si. Ale ak nie, pjde vm vetkm o hrdlo! riekol baa a od toho u odstpi
nemohli.
Istee ten jeleniar urobil len skok a u bol kdesi hen v Tokaji pre t sklenicu vna. Ale
voliakosi nasp neprichodil a baov u chcela od stola vstva.
Kukaj za nm, kde toko mek sa! vol lovec na toho mesanka.
Ten pozrie a vid, e mil jeleniar zaspal a tam na Podhore v poli pod hrukou. Razom
uchytil mesank svoju kuu a odstrelil tomu spiacemu nad hlavou hruku. Hruka padla mu
na nos, prebudila ho, a mil jeleniar prikvitol na jeden skok a poloil sklenicu samotoku na
stl. Baa i baov napili sa tokajiny a vari im trochu udrelo aj z ruky do hlavy, bo vypravili
len komornka s naimi chlapci, aby im otvoril sklad, eby teda nabrali si toho zlata, koko ho
unes.
Ale tu komornk dlho neprichodil naspiatok. Baa poslal za nm vojaka, e kde toko mek.
Hej, baa mj, prde vojak s chrom, ve je tam zle! Ve t zamkli za tvojm komornkom
dvere, ako vstpil do skladu a potom ten reaziar opantal reazmi cel sklad a zaniesol so
vetkm na lo. Tam t u po mori plvaj!
Skoil baa na nohy, skoili s nm vojaci jeho. Sadli na rchlejiu lo a dohali naich
kumtrov, len toko, e ich u nedohonili.
Kdee si, stark? reie k tomu fkavmu divostvorn lovec. Noe, teraz napokon preuk
sa u aj ty, i si darmo kau nedchal!
Stark sadol si hore na lo a jednou nosovou dierkou fkol na ich vlastn lo, druhou
nozdrou pustil vietor na lo baovu. Hne rozstpili sa lode na desa m od jednadruhej.
Bau mohlo tam pukn od hnevu!
Tto kamarti astlivo dostali sa do svojej krajiny, so zlatom podelili sa na rovno a ij a
podnes, ak ete vdy maj z oho!

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

Cesta k Slncu
Podal tefan Marko Daxner od Rimavy.
V jednom krovskom dvore bol raz jeden popolvrik. Ale trebrs bol len popolvr, predsa to
bol na zrast tak drieny uhajek, e keby ho bol do panskch iat poobliekal, neviem, i by
bolo bvalo aj v celej krajine poriadnejieho a krajieho chlapeka. Mal tam kr aj dcrku,
voa mladiu, ako bol n popolvrik. A deti ako deti skamartili sa spolu, a to natoko
prilo, e nebolo da, o by neboli bavili sa vovedne a mil krova dievika prechodila sa
a milo ruka v ruke s popolvrikom po krovskej zhrade.
Krovm radcom to hne nebolo po vli, e tak a tak kan jedin, a s popolvrom
zapodieva sa! Star kr sprvu jednm uchom dnu, druhm von, ale navea prevrvania
pomrzelo ho to a dal rozkaz, aby popolvrika pre odprili. Jaj, ale tu mlad kan pustila
sa do plau a nariekala zle-nedobre, ak by len boli dotkli sa jej popolvrika. Star kr
nechcel pova jej nariekania, nu dal jej po vli:
Ve je, poved, ete len diea; asom sama prde k lepiemu rozumu.
Ostalo teda vetko, ako bolo: deti hrvali sa spolu a nik im viac neprekal. Po kuse
prestvali by aj demi, ale ich zbavky neprestvali. Po kuse prichodili i do rozumu, ale
star priatestvo zaalo ete len teraz medzi nimi prekvita, o de to tuhie, o alej to
krajie a milostnejie.
Mlad kan bola u hodn na vydaj! Zo vetkch strn prichodili vohai, a to sam
krovsk synkovia, a to o jedni odili, to druh hrd nadili. Verue ich mala na kad prst
desa; verue mohla prebera si v nich ako v hnilch hrukch mil krovsk panika. Ale
ona zave len akoby bola zmizla, tak podela sa od nich; a u ju mohli inde nehada, krem
pri jej milom popelvrovi. A kedykovek otec tak medzi reou nadtrkol, e ktor by pil sa
jej z tokch hrdch vohaov, ona povedala mu zave doprosta:
Otec mj, veru by ja darmo inak povedala: najlepie bi sa mi len n popolvr, a ak ma
mte vydva, nu vydajte ma za neho.
Sprvu kr i to prepoval, ale o mnoho, to mnoho, napokon namrzel sa. Ale kdee by aj
nie?! Toko krovskch synov a popolvr.
Povolal svojich radcov pred seba a predloil im u teraz, o tu robi? Tu tto hne, aby dal
popolvra zabi, e bude po vetkom! Ale dobrmu krovi videlo sa zavea, takto ni po ni
nevinnho uhaja da zmrni.
No, najjasnej kr, povedal u ako ten najmdrej z tch radcov, ke to za vea
poklad, polime my popolvra dobrm spsobom na tak cestu, z ktorej nevrti sa, o by za
sto rokov putoval. Polime ho k slncu, aby prezvedel sa, preo ono do poludnia naveky hore
ide a ve vmi a vmi pripek; od poludnia ale preo klon sa dolu a ve slabie hreje?
A veru je to rada mdra! dosvedili vetci radcovia a sammu krovi pozdalo sa to, e
jeho dcra najskr odvykne od popolvra, ak ho za dlh as nevid.
Tu hne zavolali popolvra, dali mu nov aty, dali mu peaz na cestu a vypravili ho k tomu
slncu na tie vzvedy. Plac lila sa s nm krova dcra a on tie s akm srdcom poberal

sa na alek cestu. Nauenia si nemal od koho pta, nik ho ani len v tom naradi nevedel, v
ktor stranu pusti by sa mal. Ale on sm pohol rozumom. Nepustil sa proti slncu, ale dral sa
za slncom prosto kde ono zapad.
*
Ide, ide pustmi horami, rudnmi cestami, a po mnohom choden prde do cudzej krajiny,
kde jeden vemi mocn, ale slep kr panoval. Ten dopoul sa o naom popolvrovi, kde
ide, na ide. Hne ho dal zavola pred svoj zlat trn; bo aj jemu bola dobr rada potrebn,
akej krem slnca nikto nemohol mu da.
Prde ta a mil kr, ako oby len svojim uiam chcel veri, optal sa ho:
i to ty, syn mj, ide k tomu slncu?
e veru on, smelo povedal uhaj.
No, ke ty ta ide, optaje sa ho, o je to za prina, e ja, mocn kr, na moje star dni
takto oslepol som. Ak mi to vykon, polovinu mjho krovstva prepustm ti hne.
Oj, vykonm, vykonm. oe by nevykonal, ke raz tam budem? prisbil popolvr. A
kr kzal mu da peaz a oho mu len bolo treba na cestu.
Stpal on za tm slncom alej. Stpal hustmi horami, pustmi dolami, kde ani hlasu
loveieho slcha, ani aku vda nebolo a priiel na kraj mora. More bolo irok a
hlbok. Neprichodilo mu obrti sa ani napravo, ani naavo; lebo slnce prve za morom
sadalo. Ale ako cez more? Chod po brehu sem i tam a hta si: o tu robi? Ako tak chod a
hta, prde k nemu jedna velik ryba. Dopoly bola vo vode a odpoly von z vody, brucho jej
bolo sviee, ako druhm rybm, ale chrbt uhoren ani uhlk, a to od slnenej iary.
Kdee si sa tu vzal, lovee? vrav mu t ryba. Len kde ty chod? o ty chce?
Kdee chodm? oe chcem? Rd by som ta za more, lebo tak a tak idem k slncu na
vzvedy.
K slncu?! divila sa ryba. Ale veru ty da poved. I ma len to slnce opek. Mohol by si
sa prezvedie, preo ja vek a ak ryba nemem nikdy na spodok vody sadn ako druh
ryby. No, i prezvie sa?
Ej, prezviem, prezviem, reie popolvr. Ale akoe sa prezviem, ke som tu a slnce
hentam za morom?
No, ve a azda prenesiem; len si sadaj! A naradovan popelvr sedel u na irokom chrbte
ryby, ktor ho astne na druh breh preniesla.
Alee zas sem prdi! Tu a budem aka, volala ryba za nm, ke on zrezka poberal sa
alej. A stpal ete len teraz pustatinami, kde ani vtka ani letka vidno nebolo, nieto
dkeho lovieika. U nemusel by aleko od kraj sveta, lebo slnce blzko pred nm k zemi
sadalo. Poponhal sa, koko mu len para postaovala.
Ke priiel ta, u vtedy slnce na lone svojej mamiky oddychovalo si. Poklonil sa pekne, aj
pekne mu zaakovali. Zaal rozprva, a povali ho. Spta sa:

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

Ej, mojee ty mil slnieko, povedze ty mne, ako je to, e ty do poludnia ve hore a hore
ide a ve vmi a vmi pripek a od poludnia dolu sadajc, u len slabne a slabne?
I povie mu slnce:
Hja, braek mj zlat, sptaje sa ty tvojho pna, ako je to, e on od narodenia ve len rstol
na tele a na moci, a teraz na staros preoe i on schyuje sa k zemi a slabne? I so mnou je to
tak. Ma moja mamika kad rno, ako peknho chlapeka, znovuzrod, a kad veer, ako
slabho stareka, do svojho lona prijma.
Tu zas alej rozprval popolvr, preo ten a ten kr teraz na svoje star dni otemnel, ke on
predtm tak jasn a dobr zrak mal.
Hja, preoe ostal temnm? Oslepol, ke spynel. Bo chcel rovna sa Bohu a dal vystava si
sklen nebo, posiate zlatmi hviezdami, aby tak, sediac vysoko, rozkazy vydval po celom
svete. Ak poni sa pred Pnom Bohom do prachu a d stroskota to sklen nebo, hne
vyjasnie sa svet pred oima jeho a bude vidie ako prv.
A t ryba preo neme ako druh ryby sadn na spodok vody?
Preto, e nejedla loveieho msa. Alee jej to nevyjav skr, len ke bude za morom a to
na hodnom kuse od brehu!
Poakoval sa popolvr za dobr radu a poberal sa pre. Ale ho slnieko ete zadralo. Dalo
mu tak oblek, o spratal sa mu do jednej oriekovej krupiny. A to boli hlatee, deti
moje slniekov aty.
Ide si on u teraz nasp a prde k tomu moru. Hne ho ryba zane obraca, aby jej povedal,
o jej slnce odhdlo. Ale on nedajboe vyjavi jej oby len slova, km neprenesie ho na
druh breh.
Sadne na chrbt ryba plva s nm, e len tak ostvaj zkruty za ou. Naprostred mora
zastane s nm a vrav mu:
Tu a zvrhnem zo seba, ak mi nepovie!
Ale on na to ani neuchol; nu mil ryba pobrala sa a niesla ho ako predtm. Ale pri kraji
skoil on ako strela z jej chrbta, ale tak na tri siahy na breh a pustil sa v teky. Ke u bol
na hodnom kuse, zavolal jej nasp:
Ani ty nikdy nesadne na dno, km sa nenaje loveieho msa!
Ako keby sto ertov bolo do nej skoilo, tak rozpajedila sa t ryba. apla na more chvostom,
take vyapen voda siahala popolvrovi do psa. Ale predsa po takej malej vode
nedoplvala ryba a k nemu; bo bola vemi velik.
Ke ma teraz ert nevzal, u ma viacej nevezme! vydchol si popelvr a zrezka stpal
alej vade u teraz proti slncu, aby z cesty nezabldil.
Po mnohom putovan priiel k tomu temnmu krovi.
No, o si mi vykonal, syn mj, i vie, preo som oslepol?

Preto si oslepol, e si spynel a chcel si rovna sa Bohu. Ak poni sa pred Bohom do

prachu a d stroskota toto sklen nebo, hne vyjasn sa svet pred tebou a bude vidie ako
predole.
Poslchol kr. Stroskotal to sklen nebo nad sebou, ponil sa a do prachu. A hne mu
svitlo v oiach, akoby ho z hrobu na bo de bol vyviedol.
V tom okamen udelil popelvrovi pol krovstva.
Hoc bol n popolvr u krom ako druh, predsa nepozhovel ani za chvku, len ponhal
sa domov. A dobre, e posporil sa; nech len hodinu zmek, u ti mu je po vetkom.
Ete zaleka poul, e tam dnes na vetkch zvonoch prezvaj, a ke ku kostolu doiel,
otvrali kostoln dvere dokorn.
oe to tu za novina? opytuje sa ud.
e to veru kr svoju jedin dievku vydva, e to veru prve teraz zvonia a kostol otvraj na
sob; to vravia mu vetci a len toko, e ho nevysmej, e on o tom nevie, e ve o tom u
aj vrabce na streche virikaj.
Hne si on rozmyslel, o m urobi. Vytiahol z vrecka orechov krupinku a zo krupinky
slniekov aty, obliekol sa a zasadol si do prvej stolice pri oltri.
Po chvke ide bohat rad krovskch svadobnkov. Dva sa tu kad na bohatho hosa v
prvej stolici a poepkvaj si: Kto to? o to za jednho? Ale nik ho nepozn; nikto nevie,
kde sa tu vzal; len ti ho u chvlia, e kokto bohatstvo na om, e ten veru aj mladho zaa
zatieni.
Vedie tu aj mlad nevestu druba pred oltr. Nebolo tej treba spytova sa, kto to tam v tej
prvej stolici. Poznala si ona svojho popolvra, ako dakedy upopolenho, tak aj teraz v
slniekov aty odenho. Vyuchla sa drubovi spod pazuchy, a uch bola u pri svojom
milom popolvrovi. A nedajboe viac od neho, nedajboe o sobi s druhm ani len pou.
T vec leteli hne oznmi starmu krovi. Ten dal hne slnkovho uhaja pred svoj zlat
trn povola. A jeho zlat trn zaligotal sa ete len teraz, ke slniekov uhaj postavil sa
pred nm. Vyrozprval popolvr od poiatku a do konca vetko, ako vodilo sa mu.
Nu, ako je to, ako s tm slniekom? Povedze nm ty to ete raz, syn mj! povie napokon
kr.
A veru ho mamika jeho kad rno ako jarho chlapeka znovu rod a kad veer ako
slabho stareka do svojho lona prijma, reie uhaj.
A veru to i ja rstol som a bol som mocn, ale teraz zoslabol som a schlil som sa dolu. Vy,
deti moje, pjdete hore! doriekol kr a dal im svoje poehnanie. Popolvr vzal kan pod
pazuchy a viedol ju pred oltr. Bol sob, bola svadba, bolo astn slniekovho uhaja
kraovanie!

Mataj
Podali: tefan Marko Daxner z Malohontu, Samo Ormis z Gemera, Jozef Jano zo aria;

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

porovnal A. H. kultty.
Bol raz jeden bohat mlynr, ktor mal pod rukou sedem kameov. Chr mu iel aleko,
lebo udia rozprvali o om, e dukty a doliare mtovnicou meriava. A mal ten mlynr i
pekn, drienu enu, e jej naokolo nebolo pru. Ale mlynra to vetko nevemi teilo pre t
prinu, e nemohol sa doi potomka.
Chodieval on kad tri roky raz na alek cestu, aby si opatril nov kamene, a vdy astlive
obchodil. Po jeden as vybral sa zase. I naloil na voz kameov, koko myslel, e ich es
kon uvldze. Pomaly vracal sa domov. Asi v polceste prilo mu prejs jeden strm brieok. 1
A predo dom bol uchol hodn d. Len tu veru, ako zaal lapa sa do toho brieku,
odrazu mu zaviazli vetky tyri koles a po sam hlavy do blata. Poibe kone, ale voz
nepohna sa.
Bude to, poved, pekn robota! a sko dolu.
Tu ak hijo, tak hijo, zane rba biom. A es mocnch kon vzoprie sa znovu, ale voz ani na
pia alej, iba o hlbie viazol.
Nech si kus vydchnu, potom ho skorej vytrhn, myslel si mlynr.
Kone si vydchli, vzopreli sa znovu z celej sily, ale vetko darmo. Voz len tral v blate.
Mlynr ibal kone, a ho navea vetka trpezlivos nechala.
Vari a, poved, ert dr v tom blate!
Ej, veru, aby si vedel, e som tu, ozval sa ert spopod voza. Ale o mi d, ak a
vytiahnem?
A o by si chcel? optal sa mlynr.
Ja peniaze nechcem, mm ich ako pliev, odsekol ert, ale daj mi, o om doma nevie.
Mlynr, ako dobr gazda, nazdal sa, e o vetkom doma zn; nu mu prisbil da, o om by
neznal.
Dobre, povie ert, ale mi na to vydaj psmo!
Mlynr i na to pristal. Tu ert chytr, pustil mu krv z malho prsta a mlynr musel podpsa si
meno tou krvou. Ke ert raz psmo v hrsti mal, zachytil voz za oje a vytiahol ho ako pierce.
O dvadsatyri roky prdem si pre moje! zavolal mlynrovi a zmizol ako hmla.
Mlynr vysadol zase na voz a dal koom po vli stpa. Ale o viac blil sa k domu, to viac
myslel a htal, o by to mohlo by, o om by on doma nevedel. Darmo si lmal hlavu,
nevyhtal ni, a i pekne-krsne pritiahol do mlyna. Naradovan ena vybehla mu v strety,
objala a bozkvala dvno nevidenho mua a on v sladkom objat milej eny zabudol na
erta, na sub a na podpis. Ale ako prah na izbe prekroil, zazrel pri posteli kolsku a v
kolske uteenho chlapeka. Tu akoby mu najostrej n do srdca vrazil, zdpnel od aku a
obledol ako stena; iba teraz opamtal sa, e bol nechal enu samodruh. Pustil sa do plau a
1vok

ena i susedia plakali s nm, lebo nazdali sa, e plae od vekej radosti nad synom tak dvno
vyiadanm. Po chvli susedia utreli si oi, i ena prestala plaka. Ale minuli dni, minuli
mesiace aj roky, a na oiach mlynrovch neobschnali slzy.
Mlynr bval jednostajne smutn a zamraen, nikomu, ani len vlastnej ene nedal peknho
slova a na toho peknho chlapca sa ani len nepodval. Dos ho nebork ena vakovak
zaobchdzala, dos naprosila sa mu, len aby jej povedal, o takho stalo sa mu. Ale on
zakadm odvrtil sa pre a ako skamenen neodpovedal ani slova.
Chlapek z roka na rok rstol a bol z neho hodn, bystr uhaj. Chodil on po kolch a vade
medzi vetkmi bval sam prv; vade ho mali radi, vade ho nemohli ani dos
prenachvli, e ak to poriadny a mdry uhaj. Ale m bol chlapec star a m ho viacej
udia chvlili, otec jeho bval tm smutnej a vyzeral u len ako dajak ta. 2 Ke ho ten
jeho syn takho videl, neraz prosil sa mu so zoptmi rukami:
Ach, otec mj drah, preoe sa, preo, tak na ma hnevte? Povedztee mi, povedzte, v
om by som vm nemal by po vli?
Otca v tak as zaliali slzy a to bola vetka jeho odpove; odvrtil sa pre a zase len
smtil sa a trpil ako drelej.
Po kuse prichodil u dvadsiaty tvrt rok. To ako tristocentov kame zaahlo na mlynrovo
srdce a strach ho nadchodil velik. V noci mu nedalo ani len oka zamri a vo dne vdy
marilo sa mu, e u ert ide s podpisom. Nemohol alej vydra; zavolal enu a syna a
rozpovedal im od poiatku do konca, o za neastie postretlo ho vtedy a vtedy a ako
nevedomky zapsal syna ertovi. Matka od aku dobre tam neomdlela a pustila sa do
nramnho plau. Ale syn nepredesil sa ani ako mny mak.
Netrpte sa, poved, otec mj drah, aj vy, matka, neplate! Vyberiem sa ja s pomocou
boou na cestu, azda poast sa mi to peklo vynjs a ten podpis z ertovch rk vymc!
Vari som nadarmo do tch kl chodil?
Tu zase nastrchan matka:
Boechr, poved, eby si ty beal samochtiac ertom do pazrov. Ja a ani na krok od
seba nepustm!
A u, matka moja, vrav na to syn, vetko mi jedno, zhyn tak alebo inak. Ale porueno
Bohu, azda i z pekla vymem sa. Ani za okamenie ma nezdrujte!
I veru nedal zdra sa, ale objal otca, objal matku a iel vo meno boie hada to peklo.
Iiel on, iiel, kde ho oi viedli, a neobzeral sa vea, i to vrch, i dolina, a dostal sa do
jednch velikch hr. Dlho motal sa sem a tam po tch horch, km nepriiel na jednu
istinu.3 Naprostred tej istiny bol dom odspodku dovrchu zo samch lovech hlv, iba
navrch tta ete jedna chbala. Predo dvermi domu stl zrutn, ako medve obrasten
stran chlap, a v ruke dral velik kyjak. Mil iak stpol, ke zazrel ten dom a toho chlapa,
ale len kral bliie a poklonil sa pekne:
2tava, stn
3mtinu
Created by XMLmind XSL-FO Converter.

Pn Boh daj astia!

Dobre, e ide, sto hrmench pralo sa cez tvoju duu! zareval zrutk. Prve mi chba ete
jedna hlava dovi tt; a t hlava bude tvoja. Preehnaj sa, hne si syn smrti! Lebo aby si
vedel, ja som Mataj, a kto dostal sa do mojich rk, ete kad duu vypustil!
Ej, niee tak, nie, prosil sa mu iak, ve vm z toho lahodn osoh, ke ma zabijete, ale by
ste mi radej mohli ukza cestu do pekla.
Kde? Do pekla? opytuje sa zadiven zbojnk. Vari by si ty chcel s do pekla? A nao?
Tak a tak, rozprva iak, otec ma podpsal ertovi, nu idem, keby som mohol nazad
dosta ten podpis.
To je inie, preriekol Mataj, tak ti len darujem ivot, ale mus popri svojom aj pre ma
da vykona. Dozvedaj sa v tom pekle, ak je tam moja poste, a sptaj sa, ako by som sa
mohol od nej oslobodi. Prisahaj, e mi to vykon, a e nazad idci ohlsi sa u ma.
iak bol rd a vane zloil t prsahu. Teraz u Mataj celkom inakie ukzal sa. Zavolal
uhaja dnu, nachoval ho, napojil ho do dobrej chuti, ete mu aj do kapsy nakldol.
No a, poved, vezmi si od prhody aj tto ablicu, me zs sa ti dakde. A u len astlive
putuj!
N uhaj si ablicu vzal, a ke u na kuse preiel, Mataj ete volal za nm:
Alee nezabudni na t moju poste! A tadiato sa mi vr!
*
Ide on zase dlho horami, dolami, a navea stretol staruikho obrka. A to bol anjel.
Pn Boh vm daj dobr de, star otec! poklonil sa iak.
Pn Boh daj aj tebe! zaakoval staruk. Kdee a Pn Boh sprevdza, syn mj, kde?
Idem do pekla pre pis, o tam otec za ma dal, povie na to iak. Ale u dlho sem i tam
bldim a nikde nemem to peklo njs. i by ste vy, star otec, nenaradili ma?
Naradm, syn mj, naradm a vane; ve ja tu len na teba akm. Cho len pravo za touto
cestou; prde ku jednej skale, o tak odpoly zo zeme tr. Pri tej skale je vchod do samho
pekla. Na pravej strane od skaly vyviera studnika a nad studnikou uvid tri pov prty.
Na ti tto svtenicu, do nej si narie z tej studniky. Potom tie tri pov prty odlom a
ibni kadm po raze kdekovek okolo tej skaly. Naraz otvor sa ti zem. Svtenicu a py dr
mocne! Tak vnde dnu a zem za tebou zatvor sa zase. Ke u v samom pekle bude, dia sa
tam bude velio okolo teba, ale ty neobzeraj sa na to, aby si dko do strachu nepriiel a
neschytili a erti. Ke oni bud oddva sa do teba, ty ich len tou svtenou vodou krop a len
krop a ptaj si ten pis! Neboj sa, ve ti ho oni vydaj; nevydria oni dlho to kropenie. Ke
si vykon svoje, vr sa tou istou cestou k ztvore pekla a udri zas kadm pom po raze,
otvor sa ti hne a bezpene vyjde von. Teraz cho s Bohom, syn mj, a dr sa, ako som ti
prikzal.

Poakoval sa iak starukmu a iel vo meno boie. Tu prde ku tej skale. A ha! Napravo
studnika a nad ou tri py. Narel do svtenice, py odlomil, poibal zem a peklo otvorilo
sa hne. On vstpi dnu a tu vade strach a hrza! Na jednom mieste topila sa smola s olovom
nad vekou vatrou, na druhom mieste erti hdzali zlch ud do tej horcej smoly, na treom
zas druhch eravmi klieami trhali a muili. A na vetky strany krik, pla a krpanie
zubov tchto preneastnch. iak ale neobzeral sa na to, len rovno stpal alej.
Ako ho erti tak idceho videli, hne zhkli sa zo vetkch strn okolo neho, a e o tu vraj
chce? Aby naskutku poberal sa pre! Ale iak zaal ich mocne kropi a iba a pritom
jednostajne volal:
Dajte mi moje, dajte mi moje!
erti zvjali sa od bolesti ako hady a vreali strane:
o sme ti urobili? o ns bije?
Budem vs, poved, bi, ani vs neprestanem, km mi nevrtite psmo, o mj otec na
ma vydal.
A len ich krop a len ich ibe. Tu t zas do kriku:
Ja ho nemm! Ani ja! Ani ja! Jaj, jaj, jaj! A to tak radom vetci. Ale on na to ni nedb,
len krop a ibe:
Dajte mi moje, dajte mi moje!
Ke u erti alej t boles vydra nemohli, zaali vykrikova: To psmo akiste tamten
kriv Lucifer m! Ptaj od neho! Ptaj od neho!
iak obrti sa k tomu krivmu a zane ho kropi a iba. Ale veru kriv na jeho kropenie a
ibanie ni nedbal a tekal proti nemu ak nedm tak nedm. I veru na iaden
spsob da nechcel, a iak poal zase vetkch ostatnch dobre kropi, dobre iba. Tu t v
hneve vreali vetci na toho krivho:
Dme a na Matajovu poste, ke nechce to psmo vyda.
Kriv, trebrs bol najv v pekle, ke poul, e ho chc na Matajovu postel hodi, preakol
sa nramne a hne to psmo zahodil od seba. iak ho uchytil a skryl dobre do pazuchy.
V tej trme-vrme bolo mu zilo z umu, o to bol Matajovi sbil, ale na astie sami erti
upamtali ho na t poste. On si pomyslel, e teraz, priam za horca, bude najlepie. Otob
zane ertov kropi a iba. erti ak kriia, tak kriia:
oe to zase rob? Preo ns u toko bije?
A budem vs ete bi, km mi len neukete Matajovu poste.
Ej, o teba do toho? zbliakol kriv. M u svoje, cho!
Pokaj, ve ju ty uke hne! vrav iak a krop a ibe celou silou poznovu.

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

Tu ju nem, tu ju nem, cho ta alej! zokreali erti.

Ide, ide, prde ku druhej brne. A t bola zo samho eravho eleza, hen na p siah plilo
od nej.
Otvor! zavol na erta.
Kto chce tadnu, nech si otvor, povie ert.
iak mu frkol medzi oi svtenej vody a ert zjajkol od ukrutnej bolesti, i vylil sa na sto
siah do vky. Ke nazad padol, vyhrabal z popola ke a otvoril brnu. iak vnde dnu; tu
vetko plameom blalo, ale spli sa ni nemohlo. Iba erti praili sa a skuali, a loveka
mrz prejmal. Ale kam iak kroil, tam vade plame hasol.
i tu Matajova poste? optal sa.
Nie! zokreali erti. Ete o brnu alej!
Ide zase, ide, prde ku tretej brne, o zo samch ohnivch hadov upleten bola. A t hadi len
tak sipeli, jazyky vyplazovali a plame im blnkal z pyskov.
Otvor! zavol na erta.
Kto chce tadnu, nech si otvor, povie ert.
iak mu frkne medzi oi; naraz vylil sa na tristo siah, a ke dolu padol, vyhrabal z popola
ke a otvoril brnu. iak vstpil smelo dnu a sptal sa:
i tu Matajova poste?
Tu mu ju ukzali hne pri samej brne. Jeden jej roh ete von tral. Mataj mal ete len
jednho loveka zabi a bola by cel pomykla sa tadnu. iak dobre z nh nespadol, tak
stran ukzala sa mu t poste. To len tak voao na nej ihralo ako ohe alebo voda, ale to
nebolo ani ohe ani voda. I vytiahol t ablicu, o mu Mataj od prhody dal. A mihne len tak
v povetr ponad tou posteou, a tu iba rukoviatka z nej ostala mu v ruke.4
Ej, Mataj, Mataj, veru tebe nechrno bude lea tuto! vzdychol si iak a potom optal sa,
ako by Mataj oslobodi sa mohol od tej postele?
To ti nepovieme, stavali sa erti.
Nepoviete? zavolal iak a zaal ich kropi a iba.
Jaj, povieme ti, povieme; len nm u daj pokoj, kreali erti.
Nu akoe vyslobod sa?
Nu akoe vyslobod sa! zaal jeden ert nasilu a kad slovo viazlo mu v ggore.
Vyslobod sa, ke ke ale i ty to mus vedie?
4Matajovu poste opisuj povesti aj takto: Stla na tyroch ervench hadoch, ktor hlavami nad poste vystrenmi a na leiaceho
zvislmi mali ho do prs tpa. Prepletan bola ohnivmi hadmi, ktorm ihadl von trali a tmi ho mali picha. Miesto dosk boli
britvy, o by mu do tela boli rezali, ale by cel telo nikdy neboli rozsekli. Od hlavy stl ervk, o mu mal mozgy pi. A z bokov postele stli
dvaja erti s vidlami, t mali doho nestavne picha.

iak mu zahrozil svtenicou a ert tekal alej:

Ke na tej vysokej skale, skade na ud striehol, holmi palc jamu vyhrabe a zasad do nej
ten kyjak, ktorm ud ubjal. Potom mus z tej studniky, z ktorej najviac pjaval, vodu v
stach holokolenaky a hololakaky na t skalu nosi a ten kyj polieva. Ak kyj prijme sa
mu a obrod, nu oslobod sa Mataj, ale inak nie.
iakovi viac nebolo treba vedie; neobzeral sa alej po ertoch, ale poberal sa nasp. Preiel
tretiu aj druh brnu, a ke k prvej priiel, ibol zas po raze kadm pom. Brna otvorila sa
hne a on astlive dostal sa na biely svet.
Staruk pri studnike akal a sotvae zazrel iaka prichdza, hne ozval sa peknmi
reami:
No, syn mj, akoe vodilo sa ti?
Oj, dobre, star otec, dobre! Podpis otcov je tu. Aj Matajovi som vykonal, o o ma iadal.
Tu vm oddvam svtenicu aj tieto tri py a akujem vm pekne za dobr pomoc.
Nie mne akuj, povie staruk, ale akuj Bohu, lebo aby si vedel, on sm poslal ma sem,
aby som ti bol na pomoci. No, a teraz u cho s Pnom Bohom astlive domov!
A sotva to doriekol, zmizol mu spopred o. Tu iak padol na kolen a vzdychol vanm
srdcom k Bohu, e ho vytrhol z veitej skazy! Potom pobral sa a stpal po tej istej ceste
nasp.
*
Ete bol na dobr strelenie od Matajovho domu, u tento volal proti nemu:
No, akoe je? i si vykonal svoje i moje?
Vykonal, vykonal! ozval sa mu iak, a ke bliie priiel, zaal mu rozklada.
Tu je, ha, mjho otcov podpis a aj tvoju poste som videl, ale ti t veru neim. To len tak
trasie sa na nej ako ohe lebo voda, ale je to ani ohe ani voda. Vid, z tvojej able, len raz
mihol som ponad t poste, iba tto rukoviatka tu! Neznm ivo, kde aba skapala.
Tu Mataja prejal strach. Obledol ako stena, kyjak mu z ruky vypadol, ruky zloil a, hdam,
prv raz v svojom ivote vzdychol:
Ach, Boe, Boe!
Slzy ho zaliali a hodn chvu mlal. Potom obrtil sa ku iakovi a optal sa ho:
A dozvedel si sa, ako by ete oslobodi som sa mohol od tej postele?
Takto, zaal mu vyklada iak. Mus na tej skale, z ktorej striehol si na ud, holmi palc
jamu vyhraba a do nej svoj kyjak, ktorm si ud ubjal, zasadi. Potom z tej studniky, o si
z nej najviac pjaval, holokolenaky a hololakaky bude nosi vodu v stach a kyjak
polieva. Ke prijme sa ti a obrod, tak si od tej postele osloboden, ale ak nie, zatraten si
na ven veky.

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

Mataj to vetko pozorne vypoval, a ke iak prestal hovori, akoval mu vemi, e prsahu
splnil.
A teraz, poved, po mliko za mnou!
Tu ho viedol chodnkom, a prili na sam vrch vysokej, mochom obrastenej skaly. A Mataj
ohlsil sa:
Toto je t skala. Tuto mm tento mj kyjak posadi. Ale by som rd vedie, na ak stav
hotuje sa ty.
A iak mu odpovedal:
Ja posvtm sa len Bohu, budem kazom.
No, ke je tak, ohlsil sa Mataj, neche bude tak! Jestli mi to d Pn Boh, e prijme sa mi
tento kyjak, budem vedie, e po smrti prdem do neba. A ty mi sb, e ma ete prde na
toto miesto opi, a ak bude treba, aj ospoveda.
iak mu to prislbil a s tm rozlili sa.
Tu hne Mataj kakol na kolen:
Ach, Boe, pomhaje! zhlboka vzdychol a zaal palcami do skaly hraba.
Bolae to rados, ke iak priiel domov, ke otec a ma uvtali syna! Ani nemohli dos
naobjma a nabozkva sa ho. Ale on nemekal dlho doma; iel dokoni koly a stal sa
kazom. Ako kaz, pre svoju mdros a pobonos, dos skoro priiel do chru a tak dostal
sa na hodnos biskupa.
*
Dvno u rodiia jeho prchniveli v hrobe. I sm biskup bol u ediv ako holub a mlad
asy marili sa mu pred oami u len ako dvny sen. Vybral sa on raz, ako to biskupi zvykli,
cirkve prezera po svojom biskupstve. Rozumie sa, e na koi. Ale dko zmlili cestu a
zabldili do jednch hr. Tu ho zarazila uteen va jabk.
Cho, povie si jednmu sluhovi, vyhadaj tie voav jablk a dones mi z nich dakoko!
Sluha skoil a po chvli priiel k irokej jabloni, na ktorej krsne erven jablk viseli. Ako
chcel z nich odtrhn, tu pouje vola:
Netrhaj, nesadils! Ale nikoho nevidel. Sluha v strachu beal nazad a povedal biskupovi, o
poul. Biskup poslal druhho sluhu po tie jablk. Ako tento naahoval sa, i tomu ohlsilo sa:
Netrhaj, nesadils!
Ale tento bol smel, horko-ako, ale predsa len odtrhol jedno jablko. A tu mu z neho krv
dolu rukou teie. mar5 jablko na zem a obzer sa dookola. Tu zazrie na boku loveka s
dlhou edivou bradou, nohy mal len po kolen a ruky po lakte a bol celkom mochom
obrasten. Sluha, udiven, letel ako bez due ku kou a takto i takto rozpovedal vec.
5hod

Len teraz opamtal sa biskup. Ziiel z koa a iel samotn k Matajovi. Mataj zodvihol hlavu z
mochu a biskup optal sa ho:
Nu, Mataj, i ty ete ije?
Ach, ijem, ijem, zaeptal tento. Ve azda vie, o si mi bol sbil. Ach, ospovedaj ma,
ospovedaj!
Tu zloil dovedna kptiky a zaal vyklada svoje hriechy:
Zabil som brata! Vtom hne odpadlo jedno jablko, premenilo sa na holbka a holbok letel
do neba. Tak vyznal sestru a druhch z rodiny i vetkch, o pomrnil. Zakadm odpadlo
jablko a z jablka vyletel holbok. A Matajovi odahvalo na dui, akoby mu po cente odberal.
U vetky jablk poodpadvali, len v samom vrchovci viseli ete dve najvie. Mataj prestal
menova a len dval sa a dval do toho vrchovca. Biskup nazdal sa, e hdam mysl a chce
opamta sa, nu mu dal za chvku pokoj. Ale ke Mataj len nehovoril a nehovoril alej,
biskup sptal sa ho:
No, kohoe si ete zabil?
Ah, to u nepoviem, to u nemem poveda.
Ke nepovie, ohlsil sa biskup, daromn ti je vetko, lebo km neprizn sa aj k
poslednmu hriechu, neprijme a Pn Boh na svoju milos.
Ach, Boe, zmiluj sa! vyriekol saka Mataj. Jeden je otec a druh ma!
Tu odpadli aj tie dve jablk a z nich dva holbky leteli do neba. Biskup dal rozhreenie
Matajovi a tento v tom okamen skonal. Ete raz preehnal ho biskup, a ako riekol amen,
mtvy premenil sa tie na holuba a letel za ostatnmi do neba.
Po skonenej prci biskup astlive vrtil sa domov. Ale ako do izby vkroil, spadol z nh a
duu poruil aj on Pnu Bohu.

ubka a Kovovlad
Podal Samo Chalupka z H. Lehoty vo Zvolenskej.
Bolo to dvno; tomu u pamtnka niet. ila u ns jedna chudobn vdova a t mala vemi
pekn dievku, jedinicu; volala sa ubkou. Mater bola sam pokora, ale dievka na mater sa
neudala; to bola pcha, ktorej rove sotva by sa nala na svete.
Pekn kadmu sa pi; nie udo, e k ubke dokuovalo dovedaov i pytaov mnoho
zblzka i zaleka. Ma uestila kadho, kto sa do jej domu naklonil, ale ubka tak dvala
odpovede, e sa iaden neopovil jej materin prah po druh raz prekroi.
o rob, zle rob! napomnala ju mati. Pcha peklom dcha a chod pred pdom.
Chudobn si dieva a preber si medzi mldencami ako medzi malinami. No, no! Len
eby si si kysl nevybrala.
Ale o mati predkladala, to dievka jednm uchom dnu a druhm von; a m viacej zletnkov

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

mala okolo seba, tm via bola jej pcha.

Jednu noc mesiac jasno svietil a ma i dievka leali spolu na svojom loi. ubka spala, ale
materi spa nedalo; ju nepokojila pcha dievkina. I sadla si na posteli a vyavi ptriky svoje
spod hlavnice, modlila sa. A ke sa pomodlila, pozrela na dievku, i vid, ako sa t vo sne
usmieva.
Tomu mjmu dievau sa osi mil snva, pomyslela ma a preehnavi dievku, uloila sa
ku nej a zaspala.
Rno, ke sa prebudili, hovor mati dievke:
A tebe sa tej noci osi mil snvalo, lebo si sa vo sne usmievala.
Hej mamo, odpovedala ubka, keby ste vedeli, mala som vm ja uteen sen. Len sa mi
prisnilo, e ma priiel pta krsny mlad pn, a to na medenej kolimahe, a na zrun e mi
doniesol zlat prste s drahmi kamemi, o sa ligotali ako tie hviezdy na nebi. A ke som s
tm prsteom do kostola vola a pod obraz Blahoslavenej stala, vetok ud pozeral iba na u
a na ma.
Zmiluj sa, Boe, nad nami! Teba, dieva, zl duch mmi, zvolala ma, ale ubka obrtila
sa ku stene a bldila mylienkami svojimi ktovie kade za tm krsnym mladm pnom, o sa
jej prisnil.
Ten de prili ku nej pytai a ptali ju na sedliacky chlieb. Mati sa radovala, e dostane
hodnho zaa, pri ktorom i jej dievka dobre bude opatren. Ale ubka pyno okrkla pytaov:
Prepadnite sa i s vam sedliackym chlebom! Nech ten sedliak prde po ma na medenej
kolimahe a na zrun nech mi donesie zlat prste s drahmi kamemi, o sa bud ligota
ako tie hviezdy na nebi; potom pjdem za.
Na druh noc ubka zase spala, ale materi spa nedalo; ju nepokojila pcha dievkina. I sadla
si na posteli a vyavi ptriky svoje spod hlavnice, modlila sa. A ako sa ona modl, len ubka
hlasite zo sna sa zasmeje.
oe sa tej zase ukazuje? pomyslela ma a dokoniv modlitbu, preehnala dievku a
uloila sa ku nej. Ale dlho zaspa nemohla, iba nad samm rnom trochu zadriemala.
Ke sa prebudili, pta sa mati dievky:
oe sa tebe zase tej noci ukazovalo? Ve si sa hlasite zo sna zasmiala.
Ke sa vm iada vedie, nu vm len poviem, odvetila ubka pyno. Mala som zase
uteen sen. Prisnilo sa mi, e ma priiel pta krsny mlad pn, a to na striebornej
kolimahe; a na zrun e mi doniesol zlat partu, o svietila ako ten mesiac na nebi. A ke
som pod tou partou do kostola vola a pod obraz Blahoslavenej stala, udia viacej pozerali na
ma ako na u.
Zmiluj sa, Boe, nad nami! Teba, dieva, zl duch mmi! zvolala ma a s plaom
napomnala dievku:
Modlie sa, modli, a pros Otca z neba, aby zlho ducha odvrtil od teba.

Ma napomnala, ma plakala, a ubka otvorivi si oblok, dvala sa dolu do svojej

kvetnice a vyzerala tam o najpeknejie kvety, ktor by tomu krsnemu pnovi do pera uvila,
keby sa jej sen zistil.
Ten de prili ubke pytai a ptali ju na zemiansky chlieb. Mati nevedela, ako m Bohu
akova za to astie, ktor jej dievke preukzal, ale ubka pyno okrkla pytaov:
Prepadnite sa i s vam zemianskym chlebom! Nech ten zeman prde po ma na striebornej
kolimahe a na zrun nech mi donesie zlat partu, o bude svieti, ako ten mesiac na nebi;
potom pjdem za.
Na tretiu noc ubka zase spala, ale materi spa nedalo; jej dua cel u bola umuen pre
pchu dievkinu. I sadla si na posteli a vyala ptriky svoje spod hlavnice, aby sa pomodlila.
Ale ani sa ete nepreehnala, len sa ubka zane hlasite zo sna smia a smiala sa bez
prestania, dobre sa tam nezala.
oe tto neastnicu preneastn zase poka? bedovala ma a budila dievku, aby sa
svt oten pomodlila. Ale ubka prevalivi sa na druh bok, zase zaspala a zaspavi znovu
sa smiala. Tak to lo do bieleho rna; ma ani oka nezavrela.
Ke sa ubka prebudila, pta sa jej ma:
oe teba, ty neastnica preneastn, zase pokalo? Ve si sa cel noc zo sna smiala ako
dka ialen.
no! odvetila jej ubka potupne, radi by ste mi zase kze kza? Mne vaej kzne
netreba!
U mi len povedz! dotierala mati. Ve mi je strach o duu tvoju. oe a to pokalo?
Ni ma nepokalo, odvetila ubka, ale aby ste vedeli, mala som zase uteen sen.
Prisnilo sa mi, e ma priiel pta krsny mlad pn, a to na zlatej kolimahe, a na zrun
doniesol mi zlat stan, o sa jasal ako len to slnko na nebi. A ke som v tom stane do kostola
vola a pod obraz Blahoslavenej stala, vetok ud iba na ma pozeral a na u nik.
Zmiluj sa, Boe, nad nami! zvolala ma, ale ubka vylila sa z postele, prehodila si
letnicu a pleskla dvermi. A ma rozialen utiahla sa do tichej komrky svojej, aby si tam
uahila dui modlitbou a plaom.
V ten de zadupotalo a zahurtovalo osi na ulici. ubka skoila k obloku, a o videla?
Pred ich domom zastali tri kolimahy s bohato odetm panstvom; jedna meden, druh
strieborn a tretia zlat; v kadej kolimahe po es kon a kadch es inej lky. A z tej zlatej
vystpil krsny mlad pn v zelenom dolmne, ervench nohaviciach a bielom kalpaku. A
to vetko tak sa blyalo na om od zlata a drahho kamenia, e ubka, dvajc sa na, oi
dlaou pricloni si musela.
Mlad pn zabral sa vopred, ostatn panstvo za nm a prosto do vdovinho domu. Ke voli,
poklonili sa prvetive a pozdravili mater i dievku. Materi od aku viazli slov na jazyku, ale
ubka pekne ich privtala i uvjala sa okolo nich a tebotala ani lastovika. A hne utrela
biele lvky okolo stola svojou zsterkou a prosila panstvo, aby si rili sadka.

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

akujeme, prehovoril starosvat, ale neprisadneme k tomuto posvtnmu miestu, na

ktorom Otec nebesk svoje dary domu tomuto podva, pom neoznmime svoju iados,
ktor ns k Lskam Vaim priviedla.
Rte rozkza s nami! odvetila vdova s pokornou uklonou, vane poslime, v om
budeme mon.
Rozkazova nm neslu, renil starosvat alej, ale budeme prosi. V tej vaej
zhradke, dobr mamko, kvitne jeden krsny kvietok. Vy o om azda ani neviete, a ns by to
primne teilo, keby ste nm dovolili ten kvietok do naej zhradky presadi.
Ach, ve som ja len chudobn vdovika, odpovedala na to mati ubkina, chudobn je i
moja zhradka. Neujem, veru, e by sa v nej naiel kvietok, ktor by tak slvno panstvo
tei mohol.
Ba no, dotuoval starosvat. Pn Boh dal vm hodn dievku, a t ak by to i vm i jej
po vli bolo mieni si avde n vekomon pn ku boku svojmu pripoji ako vern a
primn manelku.
Re starosvatova vcele pomiatla myse vdovinu, dlho nevedela, o m odpoveda; napokon
riekla:
Prosm za prepenie. U sa len doviem, ako je obyaj medzi umi. Nu na ake chlieb t
moju dievku pta rite?
O chlieb sem-tam, usmial sa mlad. Ak si rozke, tak si bude ma: i meden, i
strieborn, i zlat. Ja som Kovovlad, pn nad baami. Komu ja doim, ten m, komu ja
nedoim, tomu kop nenakope.
Ma rozmala, o by tie slov znamenali; ona o takom pnovi nikdy nepoula. Ale ubka
ani neakala na odpove materinu, le zbehla do zhrady a nalmavi o najpeknejieho
kviea, uvila pero a podala ho Kovovladovi. A Kovovlad daroval jej na zrun zlat prste s
drahmi kamemi, zlat partu a zlat stan. Zrukovali sa, vera bola odbaven a ubka odila
do svojej komory, aby sa ku sobu pristrojila.
Ona nepozvala druice svoje, aby jej prili rozluky zaspieva, ani nedala poprosi belunice,
aby ju prili ku sobu pooblieka a do domu boieho doprovodi. Obliekla sa sama, a ke
pristrojen do izby vkroila, pni skoro tam divom skameneli nad tou nevdanou krsou; ba
vlastn mati ju nepoznala. Le o mater sa ona u ani neozrela. Nebok vdova! Horkoako si ju vypestovala, a teraz nenala ani toko statonosti u tej pynej nevanice, eby jej
za materinsk lsku aspo dko dobr slovo bola hodila.
Potom ilo sa ku sobu. Dedina przdna ostala; star i mlad, vetko to bealo do kostola.
Kostol cel sa zajasal, ke ubka do neho vola. A ke pod obraz Blahoslavenej stala,
vetok ud iba na u pozeral: ku svtici iaden oi nepozdvihol, modlitba nikomu ani na um
neprila.
Po sobi sadli mlad do zlatej kolimahy, ostatn svadobnci do striebornej a medenej, a ke
popri dome vdovinom sa viezli, kzala ubka pohoniovi, aby poibal kone. Mater vybehla
na ulicu, aby sa od dievky odobrala, ale nedostala sa ani do pol cesty, u jej svadba z o
zmizla. Tam na ulici padla od iau potupen ma; primn susedia zaniesli ju do domu a
uloili na jej loe, z ktorho viac nepovstala.

Nevaka dievkina ju umorila.

Medzitm uhali svadobnci cez hory, cez doly vdy dia a daej. Behom nebeali, letom
leteli! ubka, t len bola rada, e m mua Kovovlada. Jej bolo tak dobre v tej zlatej
kolimahe, e ani nevyzrela na svet, kade ju vez, a sa nala vo voajakej tesnej a pustej
doline, kde okolo seba nevidela iba hol sklia a nad sebou trochu neba. Nazad tej doliny
stlo vysok bralo, vyie ako najvyia vea. A ako sa oni tomu bralu blili, kone zarehotali,
bralo sa rozeslo a do otvorila sa brna irok. Do tej brny vryzli kone ako strely z kue
vyhoden a bralo zavrelo sa za nimi.
Tu priskoili zo vetkch strn mal udci so svojimi striebornmi kahanc a svietili pnom
svojim do cesty. Zp ale za nimi stpal Zemotras a zavaoval ozrutn skalisk s nramnm
hrmotom do vozu, ktorm sa viezli, a po voze neostalo ani znaku.
ubka strachom privinula sa k muovi, ale Kovovlad prvetive si teil pekn ienku svoju.
Tu som, vraj, ja pn; tu inho pna niet. A oby sa val svet, ni sa neakaj! Len trochu
akaj, rozjasn sa, vykrsni sa!
A hne zaalo presinieva pred nimi a udci tratili sa jeden za druhm.
Ke sa rozjasnilo, prili svadobnci ku stranej priepasti. Dolu tou priepasou revala divok
riava; luna za lunou metala sa zo skaly na skalu. T priepas premosten bola vysokm
mostom, ktor v sedmorakej krse rozpnal sa nad vodami ako dha na nebi. Ale sotva
svadba tm mostom prela, spod mosta vynoril sa Vodnk a iba raz zahkol a luny vzopli
sa jedna na druh a zaali sa s nramnm hukotom cez most vali; a po moste neostalo ani
znaku.
Za mostom rozkladal sa les vysok a hust; a ten les bol ro samorastl olovo. A ako oni do
toho lesa voli, zp za nimi priletela Vchorica, zalamovala s nramnm treskotom
veliknske stromisk do cesty a po ceste neostalo ani znaku.
Ke ale z toho lesa vyli, razom vykrsnilo sa vetko. Pred nimi otvorila sa uteen krajinka,
zaokrhlen horami vysokmi. Prostred tej krajiny na eleznom brale svietil zmok
Kovovladov, vystaven z istho kritu.
ubka mlo e si oi nevyhadela na tej slve, ktor v tom zmku nala.
o je moje, to je tvoje! takm slovom privtal Kovovlad ienku svoju, a tto nebola by sa
teraz dala za iadnu krovn. Ale skoro bolo po radosti!
V jasnej palote pripraven bola svadobnkom hostina velik, a oni sadli za dlh stoly; jedli,
pili a veselili sa. I ubka bola vesel; ale nejedla, ani nepila. T mal udci, prinali oni na
stoly vakov, o to ani oko udsk nikdy nevdalo, o om ani ucho udsk neslchalo a o
udsk jazyk ani pomenova nevie. Ale oe? Ke to tam nebolo nioho-ni z tch dobrch
vec, ktormi sa my na tomto svete astvame.
ubka bola u na inom svete.
Napokon naa mladucha pri tej velikej hostine zlanela a prosila si chleba. Kovovlad rozkzal
a udci zaraz jej doniesli tri chleby na vber: jeden meden, druh strieborn a tret zlat.

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

Povedala ubka, e ona tak neuva.

Nu, oe ti ja dm, ienka moja? bedoval Kovovlad, ve my tun inho nemme.
Iba vtedy zbadala ubka, e sa sd bo nad ou vykonva a pyn jej duu napadol strach
nramn. Preklnala svojich pytaov, aby sa prepadli i so svojm chlebom prepadla sa
sama ta, kde chlieb pre loveka nerastie. iadala by vekou paou, stala sa; baila za
bohatstvom, mala ho. Ale teraz u vane by sa vrtila do poestnej chudoby svojej, ku
svojej potupenej materi. Ale darmo! Ma u leala v hrobe a cesta spiaton mocne bola
zatvoren.
Len raz do roka vtedy, ke sa zem otvrala bvalo jej dovolen na tento svet vystpi.
Ale ani vtedy neukzala sa uom na oi. Iba ve v noci slchavali ju, ako narieka na
materinom hrobe a vyklad svoju biedu.
Tri dni smela sa na svete pobavi; potom vome i nevome navracovala sa zase ta do
tej bohatej biedy svojej. A tam je t a podnes, ak Hospodin nezmiloval sa nad ou.

O dvanstich mesiakoch.
Podala Boena Nmcov z Trenianskej od slky Marky, o slila u nej v Bal. armotch.
Bola jedna matka a mala dve dievky: jednu vlastn a druh pastorkyu. Svoju vemi rada
mala, ale na pastorkyu ani hadie nemohla, a to iba preto, e Maruka bola krajia ako jej
Holena. Maruka ale nevedela o svojej krse; nu nemohla si ani pomyslie, preo mater elo
zmrat, kedykovek pozrie na u. Myslela si, e je azda macoche v daom nie po vli. Nu
km Holena iba fintila a strojila sa, po izbe si povokovala, alebo po dvore presala, alebo
po ulici vytala sa, dotia ona v dome vetko riadila, upratvala, varila, prala, ila, priadla,
tkala, trvu nosila, kravy dojila, vetku robotu robila, a iba o ju macocha za to kad de
kliala a hreila. Ni neplatilo, e trpela ako t trpielka; bolo s ou zo da na de horie. A to
hatee, zase iba pre to jedno, e Maruka stvala sa zo da na de krajou a Holena
karedou. Tu si ma myslela:
Naoe by mne to bolo, aby si ja nechvala pekn pastorkyu v dome; ke prdu chlapci na
ohady, zabia si Maruu a nebud chcie bi Holenu.
Poradila sa o tom aj s Holenou a vymysleli veci tak, o by to statonmu loveku ani na um
neprili.
Jednho da, a bolo to hne po Novom roku, v treskcej zime, zachcelo sa Holene fialky
voa. I reie:
Cho, Marua, do hory, nazbieraj mi voaku z fialiek; chcem ju ma za psom, lebo
zaiadalo sa mi vemi fialky voa.
Jaj, Boe, sestro milen, oe ti to prilo na um! i to dakto slchal, eby rstli pod snehom
fialky? vrav boh Maruka.
Ty vandro, ty gryo, ty, oe m vravie, ke ti ja rozkem? obkrkla sa na u Holena.
Cho mi zo dver, a ak nedonesie z hory fialiek, zabijem a! hrozila ete k tomu. Macocha
ale vystrila Maruku von, dvere za ou zachlopila a zmyk zatisla.

Nariekajci poberalo sa dieva u len do tej hory. Snehu tu cel mry a nikde ani stupaje
udskej. Bldila ona, bldila dlho; hlad ju moril, zima ju triasla, nariekajc ete horie,
prosila Pna Boha, aby ju radej z toho sveta vzal. Tu zazrie pozale svetlo. Ide za iarou a
prde a na vrch hory. Tam hor velik vatra, okolo vatry dvans kameov a na tch
kameoch sedia dvansti muovia. Traja s belofzi, traja s mlad od nich, traja ete mlad
a traja najmlad. Sedeli ticho, nemo, meravo zahladen do oha. Tto dvansti muovia, to s
dvansti mesiakovia. Vek See sedel teraz hore na najvyom kameni. Ten mal vlasy aj
fzy biele ako sneh a v ruke dral batyk.1
Uakla sa Maruka a zostala aj ona ako zmeraven. No, osmelila sa, pristpila bliie a
prosila sa:
Dobr udia bo, dajtee sa mi zohria, zima ma trasie.
Vek See pokval hlavou a optal sa jej:
Naoe si prila, dievka moja; o tu had?
Idem na fialky, odpovedala Maruka.
Nie je as chodi na fialky, ve je sneh, riekol Vek See.
Ej, ve ja viem; ale mi sestra Holena a macocha prikzali donies fialiek z hory. Ke ich
nedonesiem, zabij ma. Pekne vs prosm, bikovia moji, povedztee mi, kde by som ich
nazbierala?
Tu zdvihol sa Vek See, popoiel k najmladiemu mesiaku, dal mu batyk do ruky a
povedal:
Bratku Breze, zasadni si ty hore na moje miesto!
Mesiac Breze sadol hore na najvy kame a zatoil batykom nad vatrou. Vatra
rozplamenila sa do vavy, sneh zaal topi sa, stromky zaali pui, pod bukami zelenala sa
trvika, v trvike zabrneli sa pky kvietkov; bola jar. Medzi krovm uschovan pod
lstkami, rozkvitali fialky. A m obadala sa Maruka, bolo, akoby belasou plachtou bola
zastrela sa zem.
Chytro zbieraj, Maruka, chytro! prikazoval mlad Breze. Uradovan Maruka natrhala a
uvila skoro velk voaku. Potom zaakovala pekne mesiakom a popospiechala si domov.
Divila sa Holena, divila sa macocha, ke videli, ako pospiecha si s fialkami domov. Otvorili
jej dvere a va fialiek zapchla po celom dome.
Kdee si ich natrhala? opytuje sa Holena spurne.
Nu vysoko, tam na hore, rast pod krkami; dos ich tam veru, ticho odpovedala
Maruka. Holena vytrhla jej voaku z ruky, pripla sebe za ps, voala sama, dala privoa i
materi, ale sestre neriekla: Privoaj si!
Druh de sedela si Holena pod pecou a zachcelo sa jej jahd. I zvolala:
1kyjak
Created by XMLmind XSL-FO Converter.

Cho, Marua, a dones mne z hory jahd.

Jaj, Boe, sestro milen, oe ti to prilo na um! i to dakto slchal, eby pod snehom
jahody rstli?
Eh, ty vandro, ty gryo, ty, o m vravie, ke ti ja rozkem? Chytro cho, a ak mi
nedonesie jahd, zabijem a! hrozila Holena.
Macocha vystrila Maruu von, dvere za ou zachlopila a zmyk zatisla.
Nariekajci poberala sa dievina do hory. Snehu tu cel mry a nikde ani stupaje udskej.
Bldila ona, bldila dlho; hlad ju moril, zima ju drobila; prosila Pna Boha, aby ju radej z
toho sveta vzal. Tu zazrie pozale zase to svetlo, o predo dom. Za iarou prila zase a k
vatre. Dvansti muovia dvansti mesiakovia sedeli i dnes kolo nej; Vek See,
biely a fzat, najvyie s batykom v ruke.
Dobr udia bo, dajtee sa mi zohria, dajte! Zima ma celky zdrobila, prosila sa im
Marua.
Vek See pokval hlavou a optal sa jej:
A oe si zase prila, dievka moja, a o tu had?
Idem na jahody, odpovedala dievina.
Eh, ve je zima a na snehu jahody nerast, vrav Vek See.
Ej, ve ja viem, vrav smutne Maruka. Ale sestra Holena a macocha prikzali mi
nazbiera jahd; ak im nenazbieram, zabij ma. Pekne vs prosm, bikovia moji,
povedztee mi, kde by som ich nazbierala?
Tu zdvihol sa Vek See, iel k mesiakovi, ktor mu sedel naproti, dal mu batyk a
povedal:
Bratku Lipe, zasadnie si teraz na moje miesto!
Mesiac Lipe sadol hore na najvy kame a zatoil batykom nad vatrou. Vatra zbkla tri
razy vyie, snehy stopili sa podchvkou, stromy rozvili sa do listov, vtkovia tebotali a
vyspevvali do kola, kviea vade plno bolo leto. Pod krkami vyzeralo to, akoby bol
bielych hviezdiiek nasial, a navidomo menili sa biele hviezdiky na jahody a zreli,
dozrievali. m obadala sa Maruka, bolo ich, akoby bol polial zem krvou.
Chytro zbieraj, Maruka, chytro! prikazoval mil Lipe.
Uradovan Maruka nazbierala skoro pln zsteru jahd. Pekne poakovala sa mesiakom a
pospiechala si domov.
Divila sa Holena, divila sa macocha, ke videli, ako pospiecha si s plnou zsterou. Otvorili
jej a va jahd zapchala po celom dome.
Kdee si ich nabrala? opytuje sa Holena spurne.

A Maruka len ticho:

Nu vysoko, tam na hore rast; dos ich tam veru!
Holena vzala jahody, najedia sa dosta; najedia sa i macocha; ale Maruke neriekli: Vezmi si
jednu.
Napamala sa Holena a na tret de zaiadalo sa jej u jablk si uhrza.
Cho, Marua, cho do hory, dones mi ervench jabk, rozkzala si.
Jaj, Boe, sestro milen, oe ti to prilo na um! i to dakto slchal, eby v zime jablk
zreli?
Eh, ty vandro, ty gryo, ty, o m vravie, ke ti ja rozkem! Chytro idi do hory, a ak mi
nedonesie ervench jabk, verue a zabijem! hrozila Holena. Macocha vystrila Maruu
von, dvere za ou zachlopila a zmyk zatisla.
Nariekajci poberala sa dievina do hory. Snehu tu cel mry a nikde ani stupaje. Bldila
ona, bldila dlho; hlad ju moril, zima ju drobila; prosila Pna Boha, aby ju radej z toho sveta
vzal. Tu zazrie pozale zase to svetlo a za iarou prde a k vatre.
Dvansti muovia dvansti mesiakovia sedeli kolo nej, sedeli akoby ich bol prikoval;
a Vek See, biely a fzat, sedel najvyie s batykom v ruke.
Dobr udia bo, dajtee sa mi zohria, dajte! Zima ma celky zdrobila, prosila sa im
Marua.
Vek See pokval hlavou a ptal sa:
A oe si zase prila, dievka moja?
Prila som po erven jablk, odpovedala dievina.
Zima je, nezrej v zime erven jablk, vrav Vek See.
Ve ja viem, vrav smutne Maruka. Ale Holena a macocha prihrozili mi, e ak
nedonesiem erven jablk z hory, zabij ma. Pekne vs prosm, bikovia moji, pomtee
mi ete len raz.
Tu zdvihol sa Vek See, iel k jednmu zo starch mesiakov, dal mu batyk do ruky a
povedal:
Bratku Ruje, zasadni ty moje miesto!
Mesiac Ruje sadol hore na najvy kame a zatoil batykom nad vatrou. Vatra vyahla
dohora, sneh stratil sa; ale na stromoch nerozvjalo sa lsa, oltnut tratilo sa u z nich
pomaly bola jese. Nevidela u Maruka jarch kvetov, ani nebola by ozerala sa po nich.
Ozrela sa u len po stromoch. A naozaj tam jablo a na nej vysoko na konci konrov erven
jablk.
Raj, Maruka, raj chytro! prikazoval Ruje.

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

Maruka potriasla jablo, odpadlo jej jedno jablko; potriasla druh raz, odpadlo jej druh.
Chytaj, Maruka, chytaj chytro a be domov! volal Ruje.
Uchytila tie dve jablk, mesiakom poakovala sa pekne a ozaj popospiechala si domov.
Divila sa Holena, divila sa macocha, ke prichodila Maruka domov. Otvorili jej a ona
podala im dve jablk.
A kdee si ich natrhala? opytuje sa Holena.
Vysoko na hore rast a veru ich tam ete dos, povedala Maruka.
No, nebolo tej treba viac poveda, len to, e ich tam ete dos.
A ty vandro, ty gryo, ty, preo si ich viac nedoniesla? A i si ich vari po ceste pojedla?
osopila sa na u Holena.
Jaj, sestro milen, nezjedia som ja ani ktek. Ke som najprv stromom zatriasla, spadlo
jedno; ke som po druh raz zatriasla, spadlo druh, a viac mi trias nedali. Volali na ma,
aby ila domov, hovorila Maruka.
Bodaj a parom ubil! hreila Holena a chcela Maruku bi. A macocha neleniv, vzala na
u papek. Maruka nechcela da ubi sa, utiekla do kuchyne a skryla sa tam dakde pod pec.
Pakrtn Holena prestala hrei a oddala sa do jablka, podala aj materi. Tak sladk jablk
jakiv nejedli. Napamali sa ete len teraz.
Daj mi, mamo, kouok, idem sama do hory! T vandra by nm ich zase pojedla po ceste.
Ve ja njdem to miesto, hoc by v pekle bolo, a zram ich vetky, ke ich tam toko, hoc by
priam sm ert volal na ma!
Tak Holena kriala a ma ju darmo odvrvala. Vzala koutek na driek, plachtu na hlavu,
zababuila sa a pustila sa do hory. Matka im zalamovala rukami na prahu, pozerajc za ou,
e o si to dieva zamyslelo.
la Holena do hory. Snehu tam cel mry a nikde ani stupaje. Bldila, bldila, a chu na
jablk pohala ju vdy alej akoby ju bol honil. Tu zazrela pozdale svetlo. Pust sa k nemu.
Prde k vatre kde kolom dokola sedia dvansti muovia dvansti mesiakovia . Ale
nepoklon sa im, nepros sa im, len vystrie dlane proti ohu a zahrieva sa, akoby to len pre u
bolo.
Naoe si prila, oe tu had? rozmrzel sa na u Vek See.
Nao sa ma to spytuje, ty star blzon, ty? Netreba tebe vedie, o ja chodm, kadia ja
chodm! odsekla mu Holena a pobrala sa do hory, akoby ju u tam hotov jablk akali.
Vek See zmratil elo a zatoil batykom ponad hlavu. V tom okamen zachmrilo sa
nebo, vatra uhasnala, sneh sypal sa hust, vietor podval studen. Holena nevidela ani na
krok pred sebou; o alej, to do vch zvejov zabrodila. Hreila Maruu aj Pna Boha.
dy jej krehli, kolen podlamovali sa, sklesla tam.

ak matka Holenu, had von oblkom, vychod ju vyzera aj predo dvere; as za asom
ma sa, ale Holena len neprichod a neprichod.
i sa jej od tch jabk nechce, i o je to? Musm ju opi sama! hovor matka sama sebe,
berie kook, okrca sa do obrska a po za dievkou.
Sneh sype sa vdy hustej, vietor podva vdy studen, zveje ako mry. Brod sa cez ne a
vyvolva dievku, ale neozva sa jej ani dua. Zabldi, sama nevie kde, a hre Holenu aj
Boha. dy jej krehn, kolen podlamuj sa, sklesne tam aj ona.
Doma Maruka navarila obed, opatrila aj podojila kraviku; ale ani Holena ani macocha
neprichdzaj.
Kdee bavia sa tie tak dlho? trpi sa Maruka, sadajc veer pod praslicu. Sed pri nej do
noci, vretienko jej dvno pln; ale o tch tam ani chru, ani slychu.
Jaj, Boe, oe prihodilo sa tm! trpi sa dobr dieva a zkostlivo pozer von okienkom.
Nevda tamvon ani due, len po prestlom vchre ligoc sa hviezdy, svieti sa zem od snehu a
dachy prskaj od zimy. Smutn zatvra okienko a modl sa za sestru i za matku. Rno ak s
raajkami i s obedom, ale nedok sa ani Holeny, ani macochy viacej. Obe zamrzli v hore.
Maruke zostala po nich i chyka i kravika i zhradka i pole a lky kolo domu. Km
otvorila sa jar, naiel sa k tomu i hospodr, uhaj drieny, ktor prienil sa k dobrej Maruke
a dobre im bolo obom pri pokoji.
Svt pokoj a lska je nado vetko!

Plavk a Vratko o osaj slzy

sveta
V Liptove v eleznom poul od valachov na salai Andrej Krno.
Raz jeden kr potajomky, nenazdajky pustil sa po svete vidie a skusova, ako maj sa
udia. Noc zastihla ho v pustch horch, kde len jedna rubrska chalupa stla. Ale oe? V
chalupe stenala rubrova ena k produ; ani mu tam miesta nebolo. Rubr vyviedol ho na
poval, aby si tam odpoinul, ako bude mc a sm pobral sa k stenajcej ene.
Unaven kr usnul sladko, a ke prebudil sa z prvho sna, bolo u v dome vetko ticho; iba
ako o by boli dovrvali sa voa tam-dnu v izbe. Nadloil ucho a cez tenk poval dobre
poul, ako baba vrav:
Tento chlapec bude velmi astn; dostane susednho krovu dievku za enu, ktor tie tej
noci narodila sa.
Krovi iba teraz svitlo v hlave, e veru aj on nechal doma enu samodruh, a bol by nonou
hodinou letel domov; ale mu zas aj to nedalo len tak ni po ni ods, e by tu naroden
rubrik mal by dakedy jeho zaom. Rozhtal si to.
Dokal rna, a ke vetci povstvali, zaal jedna sa s rubrom, za by mu toho chlapca do
opatrovania dali, e takto a takto, diea je uteen, zaslilo by trocha lepej opatery, ako v
rubrskom dome ma bude; on e aj rodiom pole, o len iada bud, aj syna im na pna
Created by XMLmind XSL-FO Converter.

vychov. Tto rodiia tie u dvno tili za tmto dieaom a nechceli mu ho prepusti; ale
ke im o alej to viac nasuboval a povedal, e je on kr, konene mu ho sbili. Kr
pobral sa pre a povedal, e si pole sluhu pre toho krsneho chlapca.
Nezadlho potom dostavil sa v rubrskej chalupe krov sluha na peknom malom koku.
Doniesol rodiom pekn dar a placich teil tm, e ve si mu prs synika zapi,
kedykovek bude bi sa im, ke u nebud ndzu trie a bud ma aj spsobu aj peaz na
cestu. S tm diea vzal aj s kolskou na ko a odiiel. Ale ako bol za vkom, zaboil inou
cestou, pravo k jednej velikej rieke, do ktorej hodil diea so vetkm, tak ako bolo, a vrtil sa
domov ku krovi, e krovsk rozkazy navlas vyplnil.
Cha diea plvalo v koku irokou, hlbokou riekou; ale nepotopilo sa. Dostalo sa a k
jednmu mlynu, kde ho mlynr so vetkm chytil a zaradoval sa mu vemi; lebo sm
iadnych dietok nemal. Mlynrova ena ete vmi zaradovala sa dieau; nachovala si ho
hne mlieikom a opatrovala verne, ako vo dne, tak i v noci. Chlapeka nazvali Plavkom,
pretoe im takto pekne po vode priplval. Z malho Plavka vyrstol skoro poriadny
eadnk, ktor svojim novm rodiom dobre odsluhoval sa.
*
Po rokoch stalo sa, e kr poujci zastavil sa pri tom mlyne a ptal si vody. Mlynr hne
zavolal:
Plavk, ty si najrezkej, dones pohr vody pre jeho milos pna kra.
Plavk postavil sa pred krom a ponkal ho vodou. Mil kr ak had, tak had na
poriadneho eadnka a vetko zd sa mu, e do tej tvri u dakde dakedy hadel.
Ty mlynr, ve si ty iadnych det nemal, kde si vzal tohto eadnka? opytuje sa kr.
Mlynr rozpovedal verne, ako chytil chlapca na vode a nazval ho Plavkom.
Kr trocha zamyslel sa. Zvrelo to v om, e rubrske diea nezhynulo. Le akoby ni
nebolo, obrtil sa k mlynrovi a prosil ho, aby mu na chvku prepustil Plavka, e ho pole
do zmku s listom ku krovnej; bo e zabudol voa jej narui, 1 ke na poovaku
odchodil. Mlynr vane privolil a Plavk podskoil od radosti, e m krovsk posolstvo
vykona. Hodil sa do svojich sviatonch iat a o chvku beal u s listom v ruke ku
krovskmu zmku.
Ako be, tu ak vol, tak vol za nm jedna ena:
Plavk, postoj, krstn matka a vol!
I, i ja viem, kto mi krstn ma! Ja len to viem, e nemm kedy zabva sa, zvolal Plavk
a preskakoval bky, pnky i klady.
Ke to krstn ma videla, pustila za nm tmu velik a sen tak prudk, e hne tam usnul, iba
o oprel sa o jednho pniaka pri ceste. Krstn pristpila, vyala list z kapsy a pretala toto:
Moja mil krovn! Ak ma rada m, tohto posla daj naskutku zabi.
1porui, rozkza

Krstn iba raz otoila list okolo psa, podajc si ho z avej ruky poza chrbt do pravej, u
stlo v om toto:
Moja mil krovn! Ak ma rada m, tohto posla daj naskutku zosobi s naou dcrou.
Tento druh list vstrila mu do kapsy, vzdialila tmu i sen a Plavk beal alej, akoby ni
nebolo stalo sa; bo jednak vdy bol na nohch, ani o niom nevedel.
V krovskom zmku poriadneho eadnka vane prijali a krova dcra neodporovala ani
mak, ke ju li s nm zosobi. On iba ako vo sne dval sa, o to rob sa s nm.
Tu ale priiel kr z poovaky a rozhnevan nad tm, e Plavk ete ije a s jeho dievkou
objma sa, chcel da vetkch katovi pod me, keby krovn nebola ukzala list, ku ktormu
kr ako ku svojmu priznal sa. Lene vlastnm oiam neveril, e by to sm bol prikzal, aby
jeho jedin s takm chudobnm eadnkom zosobili. Hne vzal Plavka naprsno, o a
jak vodilo sa mu po ceste; a ke vyrozumel, ako tohto krstn volala, zaraz stchol a slzy ho
zaliali.
Vidm, reie, e u nenaprotivm sa. Ale vedz aj to, e moje slzy neuschn a moju dievku
nebude vola svojou, km mi nedonesie od Vratka2 tri zlat vlasy.
Ke to krovn i jej dcra pouli, ronili tie velik slzy, tak velik, e keby tie slzy boli
spojili sa v jedno, nu by boli zatopili cel polia. Aj povedali, e ich oi nikdy neobschn, ak
Plavk pri Vratkovi zahynie. Plavk ale teil ich, e on to vetko vykon, a ak Boh d, slzy
im osu.
*
Krovsk rodina aj vetci dvorani slzili a Plavk iel, kam ho oi niesli, pre tri zlat vlasy
ku Vratkovi, o slzy osa.
Po ceste prilo mu s cez jedno mesto. Tu, koho na ulici stretol, kadmu slzy v oiach.
oe je toto, dobr udkovia, e vy plaete? opytuje sa Plavk.
A tu ete len pustili sa udia do nreku a vykladali mu, ako oni mali jedin studu, o ich
vetkch napjala a zrazu im vyschla, take mr za kvapkou vody.
Ale, re mu, kdee ide ty, lovee z alekch krajn?
Ja, reie Plavk, idem ku Vratkovi, o slzy osa.
Nu, lovee, vetia mu zarmten udkovia, sptaje sa ho aj to, preo t naa studa
vyschla; aby studa bola pln a radej nae slzy obschli. To im on vane prisbil a iel.
Ke zase hodne naputoval sa, priiel k druhmu mestu, kde tie uom slzy neusychali.
oe je vm, dobr udkovia, e vy tak plaete? opytuje sa i tchto.
A tto aluj sa mu, ako im vyschol strom, o rodil vemi pekn a zdrav ovocie, od ktorho
kad nemocn ozdravel. Teraz e u nevda len samch nemocnch a placich v celej
2Meno Vratko prijali sme ako slovenskejie. Valach menuje ho Vracel i Vraceli. P. Dobinsk.
Created by XMLmind XSL-FO Converter.

krajine.
I tmto sbil, e im vykon, o treba, u Vratka.
iel zase a iel, a priiel k jednej velikej vode, cez ktor priechodu nebolo. Tu zoil jednho
starho prievozka, tomu prosil sa, aby ho previezol.
Preveziem, vrav tento, ak mi tam za vodou vyhad Vratka a opta sa ho, ako sprostm
sa tohto prevania; bo vid, tu ostarel som sa a na staros u len suujem sa; ani mi slzy
neosychaj od trpenia, ke u nevldzem kermenova.
Ej, vyhadm, vyhadm, reie Plavk; ve hdam k nemu idem.
Sadli si ako dobr kamarti na pl; prievozk ho previezol a sbil aka naho tam na tom
druhom brehu.
*
Chodil Plavk tam po pustch brehoch, chodil zadlho. A raz priiel k jednej ozrutnej skale;
v ktorej Vratko bval. Na astie nebolo tohto doma; iba jeho mater sedela rozkutran v
brne.
Pnboh daj astia, pani matka! slov Plavk.
Pnboh daj aj tebe, syn mj! zaakovala mu star. Ale kde berie sa tu, lovieku? i ty
nevie, e kto sem prde, zhyn mus?!
Ach, matka dobr, zutujtee sa, zutujte nado mnou a nad tmi, o pla vo svete. Ve som
ja priiel o vvod pre vetkch.
A potom jej aj rozpovedal vetko, ako a po o on chod. Samej starkej vypadla slza z oka nad
tokou udskou biedou a sbila mu, e pri synovi sama vetko vykon. Plavka ukryla v
kte pod jeden ordov3 a prihrozila mu, aby tam ual a len poval, o by priam o robilo sa
okolo neho.
Sotvae pr okamen leal tam uupen, u doletel Vratko s hroznm revom:
Mama, tu loveina smrd. Huj, dajte mi ho sem, nech ho skntrim!
Niee tak, syn mj, nie, krotila ho mati. Poutuj sa u raz aj ty nad plalivm svetom a
osu mu slzy; ve je tu len ten, o svetu pomha chce. Daj mu pokoj!
Na tak re Vratko pomaly tchol a ptal si jes. Mati ho dobre nachovala a on si poloil
hlavu na jej lono, aby mu v hlave poskala. ska mu, ska a vytrhne mu zlat vlas.
Ej, mama, ve e ma neklbte! povie Vratko.
Ach, ve som to len zdriemla, nu som a potrhla, povie mati. Voa marilo sa mi.
A o takho? optal sa Vratko.
3sud

Nu pletky. e tam a tam, v tom a v tom meste, studa vyschla a teraz uom ani oi
neobschnaj od slz, o ich smd mor, vravela matka.
No veru, je to naozajstn pletka; maj tam naspodku v studni abu, nech t vyhodia, vravel
Vratko a zase usnul.
O chvku vyklbla mu mati druh vlas. Vratko nahneval sa a zavolal:
Ej, mama, nekvte ma!
No, lene len nehnevaj sa, vravela mati. Ve to snilo sa mi, e tam a tam pla udia za
stromom, o im prestal pekn, zdrav hruky rodi.
Nu a i t udia nevedia, e musia ma pod tm stromom hada, ktorho naim vykopa a
vyhodi? divil sa Vratko a hne zase usnul.
O chvku vyklbla mu mati aj tret vlas. Vratko nahneval sa:
Ej, mati, to je u privea! Mte ma tak trha, radej si nedm ani ska.
No ve ti u pokoj dm, reie mati. Len mi tak pri drieman prilo na um, ako by ten n
star prievozk mohol sprosti sa u dakedy toho prevania; ve ten usi a uplae sa pri
tom.
Ke nevie prvmu, o nadhod sa mu, veslo do ruky hodi, zaomral Vratko.
Usnul u potom ticho a chrpal a do rna. Rno iel do sveta po svojej robote.
Plavk vypoval vetko v tom ordove. Stail ete i sm vyspa sa. A ke rno staruk
oddala mu tri zlat vlasy, poakoval sa pekne a iel aj on svojou cestou.
Ke prichodil k prievozu, tam star prievozk vopred volal naho:
No, ake mi radu nesie?!
Ve ti poviem, ke ma prevezie, reie Plavk.
Ale star mu na to nepristal, chcel hne pou, o mu Vratko odkzal; a e veru ani duu
neprevezie, km Plavk nepovie pravdu.
Ej, niee tak, staruk, nie, prehovral ho Plavk. Ale najprv si zarobte a potom plcu
ptajte! Ma to bezmla ivot stlo, km dozvedel som sa o vetkom. Lene ma len najprv
prevezte!
Tak aj inak dal staruk uchlcholi sa a vzal ho na pl. Le ke boli naprostred vody, chcel
Plavka hodi do hlboiny, ak mu hne a zaraz nepovie. Plavk vysmial sa mu, e ve ak
ho do vody hod, nikdy nedozvie sa ni; bo e to u sotva bude, eby dakto dakedy odvil sa
ku Vratkovi. Tak ho star len previezol. Ke Plavk na breh vyskoil a dos aleko odbehol,
vtedy mu zavolal nasp:
To ti Vratko poved, e vtedy zbav sa tejto sluby, ke prvmu, koho prevezie, veslo do
ruky hod. Ten mus potom miesto teba preva!

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

Nahnevan prievozk hodil veslom po Plavkovi tak prudko, e by ho bol zabil, keby nebol
za jednu svrinu uskoil.
Potom ale iel si Plavk svojou cestou pokojne alej.
Ke priiel do tej krajiny, kde bol ten uschnut strom, dal ho pekne obkopa a hada spod
neho vya a zabi. Strom zaal navidomo zelena sa, kvitn a rodi. Hne slzy vetkch
obschli a udia veselej tvri naznali Plavkovi darov a bohatstva koko len vldal sebou
zabra.
Ke alej doiel do tej krajiny, kde studa vyschnut bola, dal im ju vyisti, zospod abu
vya a zabi. Priam studa naplnila sa istou ako zlato vodou a dovrchu, a slzy vetkch
oschli. Kr toho mesta dal tyri paripy zapriahnu do koa a prepustil Plavka s vekou
radosou a velikmi darmi domov.
Chry ale o om li napred a k sammu krovi, ktor i s krovnou i s dcrou vyiel mu v
strety. A ke Plavk oddal mu tri zlat vlasy, vane objal si ho tento ako zaa a dcru mu
oddal.
Hne slzy vetkch oschli. Plavk pamtal ete potom aj na mlynra; aj svojho otca rubra
vyhadal. A bolo vetkm dobre!

O hlpej ene
Poula Boena Nmcov od slky Marky z Trenianskej v Bal. armotch.
Jeden mu mal hlpu enu. Optala sa ho raz:
Muek mj, len nao je tebe t mka tam hore na padli a toko bravoviny a slaniny v
kochu?
i vie, enika moja, odpovedal mu, t mku, a bude treba, zamiesi a t bravovina a
slanina bude do kapusty.
A oe to m v tom starom hrneku pod posteou?
Ej, to s tekvicov jadr; a pjde tadiato hrniar, zaarujeme ich za nov hrniec.
Boli to ale peniaze. Mu ale znajc, e jeho ena nemva vetkch doma, nechcel jej ni
zjavi o peniazoch.
Druh de rno odchdzal mu do roboty a prikzal ene, aby mu vyistila a popresala
hby a vetko do poriadku uviedla, veer e vrti sa.
Vyistm, muku, vetko, nestaraj sa, vyprevdzala ho ena.
Ledva bol mu pre, iel okolo chalupy hrniar s plnm vozom hrncov. Len o ho mil ena
zazrela, uchytila spod postele star hrniec, ako s tmi tekvicovmi jadry, vybehla pred dvere
a volala za hrniarom:
Hej, lovieku, lovieku, akajte, idem s vami na ary!

A na oe by ste chceli aru spravi? spytuje sa hrniar.

Tuto na tekvicov jadr; dvno ich u mj mu pre vs nechval, aby ste nm dali za ne
nov hrnek.
Hrniar, vidiac miesto jadier peniaze, vedel hne, o to m za kupeckyu pred sebou. Chvlil
jadr, e s pekn, e bude z nich vea hodnch tekvc, zloil ene z pol voza hrncov na zem.
A t od radosti dobre z koe nevyskoila. Hrniar odiiel s peniazmi a ena hrnce nastokla na
koly v plote popri jednodruhom. Jeden malik nespratal sa jej u na plot. I zaala vola na
hrnky:
Pomknite sa, pomknite! i nevidte, e tento malik nem miesta?
Hrnce ale nechceli sa pomykn. Vzala palicu, a ak mltila, tak mltila do nich, a repy
aleko lietali. Ke ich vetky roztrepala, nastrila ten malik na kl a vemi uprizerala sa,
ako tomu tam pekne, ako ona to umne vykonala.
Potom la do kuchyne, zobrala mso z komna, vzala i slaninu, vetko zaniesla do zhrady a
poprikrvala tm hlavy kapusty. Netrvalo to dlho, prili psi a porali mso i slaninu.
Rozhnevala sa na nich hlpa ena, vzala kyj a vyhnala ertov zo zhrady. Vlastnho psa ale
chytila za ui, zavliekla do pivnice a priviazala k apu na sude.
Tu mi ho bude, na reazi v chldku za pokutu. i vie? hovorila.
Ale ani to dobre nedopovedala, u mil pes vytrhol ap a bol ten u z chldku. Vno ale?
To valilo sa zo suda potokom! Mil ena vybehla na padl pre mku, poznala ju dolu a
vetku do toho zamiesila.
Ke to vetko tak dobre vykonala, pripomenula si ete, e m muove aty vyisti. la teda
do komory, povynala vetky kabty, nohavice, kamizoly, iapky, irice, kabanice, bundy;
namoila, namydlila to a poskladala do zvrky. Navrch dala popola, zvarila v kotle vodu a
ozvrala. Potom pekne vetko vyplkala, piestom statone vyprala, vymkala a poveala na
plot.
Po nease ide ti mil muk u domov. Vybehla mu v strety a chvlila sa mu, o vetko cel
de porobila a ako vetko do poriadku uviedla. Muovi iste vlasy dubkom vstvali, ke to
vetko poul a videl. Ale o jej urobi? i ju zabi, i vyhna do sveta, i o s ou?
Ej, ena, Parom ti do due, ve si ty sprost ako baran roh! zvolal mrzute, a ako mohol,
tak jej na p prstoch vyloil, o to narobila. Ale je u darmo, doloil, ke trocha opamtal
sa, teraz len chytro, i by sme nemohli dohoni toho hrniara, to by nm vyplatilo vetku
kodu. Ty idi na av bok, ja idem na prav bok; ak ho ty skr zazrie, zavolaj na ma, a ak
ho ja skr uvidm, zavolm na teba.
Rozbehli sa. O chvku zaala ena kria:
Hoj, hoj, muu, chytro pobehni, u ho mm, toho puhavca!
Mu beal na vlomkrky, a ke pribehol k ene, videl, e dr objat straidlo v maku.
Jaj, Boe, u je to do porazenia s touto hlpou enou! oe ja u, hrieny lovek, mm s ou
urobi?

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

Ako tak stene nad ou, prde mu voa na um.

enika moja, zaal okolo nej starostlivm hlasom, ako by inie na hlave nemal, krem jej
astie, enika moja, i si nepoula, e bude vojna s Turkom a e musia aj eny do oha?
Jaj, beda, muek mj zlaturenk! A i to naozaj? zvolala ena a u triasla sa ako osika.
Nu veru naozaj. A bla by si sa s na Turka?
Bodaj skapal pohan, veru bla!
No, neboj sa, ve a ja skryjem, e a nenjdu.
Ach, skrye ma, skry, mje ty premil, zlaturenk muku! prosila sa mu a spnala ruky.
Tu vzal ju mu pod pazuchu a iel s ou do hory. V hore vykopal jamu, enu zahrabal do nej
a po krk, take jej len hlava von trala. Ete na to natrhal machu, nazbieral lsa a pekne jej
hlavu obloil a zasypal. Potom jej prikzal, aby ani necekla, ani nehla sa, a odiiel domov.
ena, nebork, trala tam naozaj ako pe v hore, ani necekla. Prila aj noc, a ona tich, nem,
myslela si, e to in ani by neme. Tu naraz sly hlasy, vid svetlo miha sa a prichod to
vdy bliie a bliie. Boli to zbojnci, vracali sa prve zo zboja. Ke prili a k nej, zastavili
sa a vodca hovoril:
Tun sme ist, a tu si meme aj peniaze rta a deli. Dajtee to svetlo tamto na ten pe!
Ten pe ale, na ktor zbojnci svetlo dali, bola enina hlava.
Zbojnci vysypali na pai hromadu peaz a tali, po koko z nich m djs sa kadmu.
Ako najlepie taj, zane tu nealeko nich ozva sa bolestne:
Jaj, jaj, jaj!
Priiel na nich strach; svetlo vyhasili, vetko tam nechali a kad kadia kratie do havy;
rozutekali sa na vetky strany. To jajkanie ale pochdzalo od zakopanej eny. Svetlo na jej
hlave dohorievalo a zaalo ju pli; jajkala od bolesti. Zbojnci ale nazdvali sa, e to tam
spod zeme bohvie o za mtoha vysko na nich, alebo e u zo vetkch strn obkolesen s.
Dali vystrai sa, ako kto m plan svedomie. Ani t nikdy viac nevrtili sa na to miesto.
Muovi ale nedalo doma to pokoja. Ani usn nemohol, e o predsa t jeho ena v tej hore
rob. Bolo mu jej akosi to. Schytil sa ako podstrelen z postele a na svitan u bol tam v
hore. Ke ho videla ena prichodi, volala naho radostne:
Ha, muek mj, i som ti nevyrobila viac peaz, ako som dala za hrneky?!
Ke mu videl tam tie hromady zlatch peaz, zabudol na vetko, o medzi nimi stalo sa.
Vyhrabal enu zo zeme a odviedol si ju domov.
Nakpili si zase mky, vna, bravoviny a slaniny; kpili si nov hby a nov dom. A e mali
hodne peaz, mali napotom ako to u bohatch in ani nemohlo by obadva dos
rozumu!

Zlat bratkovia
Podal a rozprva Danko Vrahobor Makovsk (Marthy) z Novohradu.
aleko, aleko odiiel pn do vojny, lebo mu tak rozkaz bol priiel od kra. A tu mu zatia
pani porodila dvoch bliznch chlapcov, a to uteench, zlatch, akm viac pru nebolo,
ani nebude na svete. Male sa im natei, keby si ich tak bol doma naiel, kade djde z vojny.
Ale oe? Doma si zveril enu na jednu star babu, ktor len na toto akala. A poujte len, o
vm t stariga teraz nevykzala!? Len veru sluhom zahrozila sa, slky preplatila a mil
paniu aj s chlapekmi dala zai do volovacej koe a do hnoja vo dvore zakopa; svoju
dievku poloila miesto tej zakopanej za plachtu, rozhlsila vade, e deti zomreli a dala im
pekn pohreb vystroji.
Dobre; as uchdzal a mil pn navrtil sa z vojny. A t stariga zane vopred chlcholi ho,
e tak a tak povodlo sa, mlad pani v postieke vemi zbiednela a blizat zomreli. U ako
bolo, tak bolo, len si ienku iadal vidie, lebo ju vemi bil. Ako ju zazrel, len zadval sa,
kde stratila sa z nej t vek krsa. Ako dobr lovek, na klamstvo ani nepomyslel, a il aj s
touto podstrenicou v pokoji.
Len tu raz, ako rno povstvaj, pozrie tto nov pani na oblok von a vid, e z toho hnoja,
kde t v tej volovine zakopan leali, vyrstol cez noc krsny zlat orech. To ju hne zaalo
nepokoji a riekla:
Ach, muu, dajme my ten zlat orech vya, ak by to krsna poste z toho bola!
On jej privolil. Ke prv raz uloili sa do zlatej orechovej postele, on spal ticho a voa
vemi peknho snilo sa mu; ale ona nemohla ani oka zamri, o ju svedomie hrzlo. Iba
raz, ako ona takto mece sa z boka na bok, ohlsi sa voao v tej posteli:
Braek, i ti je dobre?
A zase druh odpovie mu:
Ach, akoe by mi bolo dobre, ke tto podvrenica le na mne! A tebe i je dobre?
Akoe by mne nebolo dobre, ke n drah otec le na mne!
Podvrenica hne vedela, e to t dvaja chlapekovia, zlat bratkovia, ohlsili sa.
Mu opytuje sa rno:
Dua moja, mne na tej posteli vemi milo snilo sa. Akoe si ty prv raz na nej spala?
Ich, o by tam parom po nej! Nikdy som tak zl noc nemala, ako na tej posteli! Muu mj,
ak ma rd m, dajme t poste porba a ta ju spme!
On jej aj na to privolil. Zlat poste zrbali hne na triesky a podplili v peci. Panej vtedy
voa zilo na um a kriala na slku:
Be, poved, zatkaj koch, aby t zrcka poste tam stlela v tej peci, eby ani iskierka z nej

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

neuletela!
Ale u bolo pozde; zatia u vyletela kochom jedna iskra a sadla si v zhrade na rozvit
ruiku. Tam pslo sa kozliatko, len to pekne-krsne zhrzlo mil ruiku.
Podvrenica kzala v tom okamihnut kozliatko zareza. Ale ke slka ila s revami na
potok vymva, vymykli sa jej revcia z ruky a voda ich niesla dolu a do samho mora.
Ke doli do mora, prve bolo poludnie a slnieko krsne svietilo. Len tu tie rev skrtnu sa
raz okolo naprostred mora a vyjd ti z nich dvaja uteen chlapekovia, zlat bratkovia, a
zan ihra sa po mori.
Dobre. Ako prde slnieko veer domov, opta sa ho jeho matka:
Syn mj, oe novho na svete?
Ach, videl som vm ja, mamka, dvoch krsnych chlapcov na mori; skoro s, vraj, rovn,
iba jeden je ktik v od druhho. A tak krsne ihrali sa na vodike!
No, vie ty, vraj, o, syn mj? Do zajtra rna vyhotovm pre tch chlapekov dve koieky
a ty im odd ich: tomu viemu d meniu a tomu meniemu viu. Ak pri tom nepovadia
sa, len pekne premenia si ich, nu tak meme vedie, e s to dvojat, zlat bratkovia. A ak
bude tak, nu potom na veer dones ku mne tch chlapcov.
Na druh de d slnkova matka synovi dve koieky pre tie dietky a on odd tomu viemu
meniu a tomu meniemu viu. Len tu prv povie:
Vid, braek, ty si men a m viu koieku, a ja som zas v a mm koieku meniu;
arujme sa, daj mne ty tvoju a ja ti dm moju.
Hne prearovali sa. Tu slnce poznalo, e tie dietky naist s braekovia.
Zase cel de zabvali sa na mori; ale ke priiel veer, vzalo ich slnce a zanieslo svojej
materi. Tto ich s vekou radosou prijala a hne zaala ich vakovm veciam vyuova.
Najm ale v spievan vemi krsne ich vyuila, take ke t raz zaspievali, to by boli mohli aj
anjelia pova.
Raz bola mesiacova mater navtvila slncovu mater. Tieto dve dietky nastoko zapili sa jej,
e im darovala po zlatom jabku, aby mali s m zabva sa.
O jeden as zavol ich slncova mater pred seba a vrav im: Deti moje, vy ste takto na voa
u aj vyrstli, aj vm je tu dobre; ale vaa mati ete v tom hnoji zakopan le a t
podvrenica pechor sa v dome. Dnes je u vho otca velik hostina a vea panstva okolo
neho. Chotee vy rovno tatam a zaspievajte pekne pod oblokom. T podvrenica pole
odha vs, ale vy nedajte odohna sa, len spievajte! Ve u potom bude, ako bude.
Dobre. Chlapci li, ako im slncova mater rozkzala, a prili pod tie obloky a tam zaali
vemi krsne prespevva. Ako to zaula pani, poslala slku:
Vrhni voao tm obrkom a potom ich odoe, nech tajd svojou cestou.
Tto ale nedali odohna sa, len alej spievali. Ako ich panstvo zaulo, hne vetko okolo
pna, aby tch spevkov dnuk zavolal. Iiel teda sm pn pre nich a doviedol ich dnuk. Tu

hne jeden z tch hosov vzal jednho na ruky a domov pn druhho.

Nestaili povarova sa s nimi, zan zlat bratkovia opytova sa jeden druhho:
i ti je dobre, braek mj zlat?
Ach, oe by mne malo dobre by, ke ma len cudz pn na rukch dr! A tebe i je dobre,
bratku zlat?
Ach, akoe by mne nebolo dobre, ke ma mj vlastn otec na rukch dr!
Vetko panstvo iba popozeralo na jedno druh, e o to dovrvaj sa t bratkovia, a ten ich
otec hne, aby len rozpovedali, e o je to, ako je to. Tu star uhaj vyrozprval, ako ich aj s
mamkou baba do voloviny zai a do hnoja zahraba dala, ako otcovi svoju dievku podvrhla,
ako podvrenica kzala zlat orech vya, poste porba, koza zareza, aj ako oni dostali sa
na more a z mora k slncovej materi a odtia a sem. Hne sami pni chytali motyky a oddali
sa do rozkopvania hnoja, aj nali ete tam t nebork v tej volovacej koi.
Len tu, ako ju na slnieko vyniesli, ete tisc rz krsnejia pani, ako bola predtm, postavila
sa pred nich a preriekla:
Ach, muek mj dobr, naoe si ma ete zobudil, ve sa mi tak dobre spalo! Ale ozaj, i
si mi u priiel z vojny a kdee s moje deti?
Tu, poved pn, tu s tvoje deti; pozri len, ak pekn chlapekovia, zlat bratkovia! Ale
bolo by sa tebe na venos tak spalo!
Tu ju len medzi seba vzali a vetko jej rozpovedali, o ako stalo sa. I zaali hne vetci pni
radi sa, ak by nasdili pokutu tej podvrenici, km by ani nedoznala sa, o je vo veci. A
domci pn povie:
Najlepie, vraj, bude, ke si sama vypovie svoj trest!
Na tom vetci pristali.
Ndobn podvrenicu zavolali a pn jej ukzal na t vykopan krsu i na tie zlat dietky, ako
nie na svoje a len riekol:
oe ty mysl, o by zaslila tak a tak, o takto matku aj takto dietky zmrnila?
A ona chytr ohlsi sa:
Ja by som takej ni nenasdila, len o by ju na ohnivho eleznho koa posadili, po dedine
vozili a pred kadm domom eleznmi klieami ale na eriace rozplenmi kusy z
nej trhali.
No, sama si si vyriekla svoj sd! povedal pn.
A tak aj stalo sa: podvrenicu roznosili po celej dedine na mrne ksky. Ale pn zadral
vetko to panstvo u seba a dal nazvolva ete aj druhch, a tak dral s nimi nov svadbu,
akej viac nebolo, ani nebude pod slncom. A il od tch ias so svojou opravdovou ienkou i s
dietkami pri pokoji a bez prekky. A t zlat bratkovia vdy spolu boli, vdy radi mali sa.

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

Zakliaty zmok
Zo zbierky Janka Kra ako preporskho iaka. (Prstup o orovi prevzat z
Prostonrodnch zbavnkov.)
Deti obyajne unvaj starch, aby im rozprvali. Tu star lovek zapone:
Bol raz jeden or a ten vyoral jednu truhliku. A v tej truhlike bol jeden zajaik a ten
zajaik mal chvostk, pozritee aha, len takto!
Pri vkriknku aha uke rozprva mal prst a pokr, pomrd nm a zatchne. Deti
ozv sa:
A potom? A alej? Jaj, to je krtka!
Rozprva povie:
Ve keby ten zajaik bol mal dlh chvostk, nu by aj rozprvka o om bola dlhia. Ale
pozrite! Ke len takto krtky bol aha! (uke malkom ete raz), nu vm je aj
rozprvka len tok!
Deti ale neprestan prosi a unva, a km rozprva nepovie:
No, tichoe! Povajte!
Tu zatchnu ako nem a povaj a do konca.
Jeden otec mal troch synov; najstar z nich bol stolr, stredn kov, ale najmlad nemal
iadneho remesla. Otec ale poslal vetkch troch spolu do sveta hada si ivenie. Prili na
nocah do pustej hory. Tu, ako najmlad spal, pozhovrali sa t dvaja majstri, e ke nem
iadneho remesla, nebud ho ani po svete chova a naho zo svojho remesla zarba. Len
veru ho obrali zo vetkho, o ete dao na cestu mal, a nechali tak.
Zobudil sa a videl, e ho bratia nechali, aj e u nem nioho ni. Poplakal sa ako diea a
pomyslel si, e pjde nasp domov, aby o hlade nezahynul. Ale on zamotal sa v tej pustej
hore a priiel k jednej chalupe.
o je v nej, to je v nej, pomyslel si, u len idem dnu, aspo sa optam, kadia najbliia
cesta do dediny.
Le tu mu zakroia cestu dva psy a bre do neho a len roztrha a roztrha, o raz chcel
napred kroi. Sadol si teda a bol ticho ako muka. Tu aj psy zatchli a zaali chvostami
krti okolo neho. Jeden z nich pritoil sa a k nemu a povedal mu:
Ej, bratku, ve ty ani nevie, e sme my tvoji vlastn bratia. Takto povodilo sa nm, u sme
my na psov zakliati, ke sme a obrali a v pustej hore nechali. Aj my sme sem zabldili ku
jeibabe a t ibla ns prtom a premenila na psov, ale ty nedaj sa! A po u k nej tadnu! U
a pustme; aj my za tebou pjdeme.
Iiel teda u smelie tadnu.

Tam ho jeibaba pekne privtala a hne, aby si sadol u nej k obedu. Sadol si a ona vyla von
do kuchyne po polievku, len o mu zastrela a poloila pre seba aj pre neho tanieriky.
Nejedze z toho taniera, povie mu star brat, to je mrcha tanier, z toho nm dva.
A hne chytil tanier do pysku a premenil druh. Jeibaba ni nezbadala a chutne si zajedala
aj z toho psiarskeho taniera; jej ni nekodilo. O chvku zane velijak vravy hovori a chce
toho za tm stolom ibn svojm prtom. Ale ten mal sa u na pozore, zachytil jej prt a
vychytil z ruky a ibol ju nasp. Hne ju premenil na maku a krial na u:
Povedz teraz, jeibaba, ako mm mojim bratom odara?
Dlho nechcela, ale naposled mu povedala, aby obrtil prt a hrubm koncom tri razy buchol,
e hne bud udia. Urobil to a bratom bolo odaran.
Jeibabu nechal u teraz tak ako maku tam mauka a sm odiiel s bratmi pre. Dlho ni
nevdali, ani nechrali. Raz ti vidia tam v tch pustch horch zakliaty zmok. Bratia u
nechceli do zmku, e by tam zase zle povodilo sa im a tohto nechali samho. On si ide a tam
pod zmkom cel mesto, ale v om nik nehbal sa, ani neil. Preiel si cel mesto sm a sm.
A po brnu zmock dostal sa. Tu stli dvaja elezn zbrojnci na stri, ale ani t nehbali
sa. Brna otvorila sa mu a on voiel dnuk. Ani tam nebolo chra nikoho, nu si on smelo
chodil po zmku ako pn.
Priiel do jednej izby. Tam bolo prestret na stole, ale iba pre jednho a jedl najlepie.
Hladn bol; sadol si a najedol sa. Ide do druhej izby, tam njde poste pripraven. ahne si a
vysp sa dobre v perinch. Vasrno vstane a ide do tretej izby. Tam naiel na stolku
strieborn husliky. Ke chytil slk do ruky, o sa nikdy neuil hra, predsa tak zahral, a to
bola rados pova. Na druh de iel zas do inej izby, a tam videl zlat husliky, a sa tak
svietilo od nich. Ete krajie si zahral ako na striebornch. Na tret de zas kutil alej a naiel
drahmi kamemi vykladan husliky. Myslel, e oslepne, ke pozrel na ne. Zane hra a
tu tak hral, e by i mtveho zobudil. V ostatnch izbch hromady zlata a drahho kamea
ponachodil.
Dlho on tam bval, a prili aj dlh veery a noci a on sa poal unva sm potme. Len naiel
v prvej izbe ako ruka tlst a na dve siahy dlh voskov sviecu. Akonhle ju zaal, pouje
buchot a t dvaja eleznci spod brny prdu a ptaj sa ho:
Jasn pane, o chcete?
Janko, naakan, sfkne sviecu a dvaja elezn zbrojnci oddu pre.
Le potom mu prilo do pamti, o mal robi! Zaal sviecu zase; zbrojnci prili. Vypytuje sa
ich velio, a mu povedia, e s zakliati a e ich ivot vis od ivota tej sviece. o bude sto
m aleko a zane si ju, hne v okamen s pri om, a o chce, to mu vykonaj.
Nu Janko na druh de nabral si zlata, peaz; iel inde hada astie. Len prde do jednho
mesta, kde kr bval. Mal pekn dcru, ktor ale nikoho nechcela. Pomyslel si Janko:
Pokaj, elma, ve ja a dostanem, ke si len tak pekn!
Janko si najal dom s krsnymi izbami pri palci krovskom. Veer si zaal voskov sviecu a
zbrojnci prili. Tu im kzal strieborn husliky donies. Zavasrna zaal vyhrva, a sa tak

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

ozvalo. Tu, krova dcra, ke ho poula, zaiadala si tie husliky ma a on jej ich poslal.
Na druh veer ale dal si donies zlat husliky, a ke na druh rno stal k obloku a tieto do
ruky chytil, vetci udia sa zbehli k palcu, bo sa nazdali, e hor, o od tch husliiek vetko
sa svietilo. A ke Janko zaal hra ako nik druh, tu vetko u len t hudbu chvlilo a
natriasalo sa to kad, o mu t hudba ilky preberala. A krova dcra nemala pokoja, km
jej neposlal aj tieto zlat husliky, a od radosti nevedela sa kde podie, ke aj ona mohla tak
pekne prehrva na nich.
Na tret veer dal si prihotovi husliky drahmi kamemi vykladan. Ke si potom na rno
stal do obloka a zaal hra, udia od blesku husliiek ani nevideli, oslepli. A pri tej hudbe
zase o by kto mtvy bol bval, rozveseli sa a poskoi si musel. Krova dcra sama
pribehla k nemu, aby jej, pre Boha, ete aj tie husliky dal, e sa jej voa stane, ak ich ma
nebude. Janko jej povedal:
Dm ti ich. Ale i ma bude chcie?
To si ma pr od otca pta, potom uvid, povedala mu, a e jej medzi tm asom husliky
do rk podal, nu u len utekala s nimi domov.
Pobral sa Janko ku krovi krovsk dcru pta. Kr mu povie:
Ke si tak majster, e si si u, ako vidno, moju dcru zaujal, vystanov mi ete krovstvo,
aby si bol mne rove. Potom vm spravm svadbu.
Odiiel Janko od kra a zaal svoju voskovicu. eleznci prili:
Jasn pane, o chcete?
oe by som chcel? povie im Janko. Krovstvo chcem ma, ke mi kr svoju dcru
inak da nemieni.
Krovstvo zakliateho zmku, povedia zbrojnci, dvno je vae; iba e je ete neodkliato.
Ono bude aj odkliato, ke tto svieca dohor. Lene my vm potom iba jednu jedin slubu
preukza meme, ke si v srke na ns spomeniete. Dobre si to rozmyslite.
Poruen Bohu, riekol Janko, ke len krovstvo zakliateho zmku odkliato bude a
krovu dcru dostanem!
S tm nechal voskovicu tak, aby dohorela.
Ke u svieca spolovice dohrala, prebudili sa v zakliatom zmku a v meste vetci kazovia
a prili mu pokloni sa. Ke u len ktik bol, prilo vojsko, aby povalo jeho rozkazy. A
ke cel svieca zhorela, priiel nrod vetok vyvolili si ho za kra.
Mohol sa u teraz Janko predstavi krovi ako kr a dostal jeho dcru. Aj ten ako sbil,
spravil im tam svadbu.
Po tej svadbe pobral sa on s ou do toho svojho odkliateho krovstva. Kazov a vojsko boli
poslali napred, aby ich to tam vtalo. Ili teda len sami. Tu ako prdu k horm, prepadn ich
dvaja zbojnci, o medzitm asom tam sa boli uhniezdili a zle-nedobre garazdovali. Janko v
tej srke spomenul si ete na svojich eleznch zbrojnkov. Hne t tam! A oddali sa zrovna
do zbojnkov. Hej, bola to praka, ke t pochytili sa; bo aj zbojnci boli mocn a nechceli

ustpi ani eleznkom. Raz si ti posthavaj odenie i t tm i tto tmto. A tu pozn Janko v
tch zbojnkoch svojich bratov.
Nu ale ste to vy? zavol na nich a oni ho poznali. Hne bol koniec praky a vetci sa
upokojili a li s nm a slili mu.
Ke prili do Jankovho krovstva, tu u miesto pustch hr vade udia a dediny a v
odkliatom meste vetko na nohch vta si svojho kra aj krovn. Slvne vtiahli do zmku
raz krajieho, ako predtm bol. Janko poznal v om u vetky izby a uviedol svoju nevestu
do tej najkrajej.
Janko mal ete len tu veselie vesel a panuje dosia ak neumrel.

Dreven krava
Podali: Samo Ormis z V. Revcej, Amlia Sirotkov, roden idlay z Hjnik vo Zvolene a
tefan Lukik z Vehontu; sporiadal Pavol Dobinsk.
Ve vm to bol dakedy inak svet ako teraz, kde kad iba pod nos had a chmri a utrpa
sa od svitu do mraku. Kedysi1 udia neskvraili tome, neumrali sa, aby m viac
zospieili: ale o mali, to zjedli, zapili si, zasmiali sa. Lepie im to potom strovilo. Vtedy
ak si neznal dao na art poveda, nebolo ti ani ukza sa medzi umi; lebo vetci boli
vesel, zhovoriv, artovliv. No, u to pozde zase tak bude!
Len ete hen vtedy ila jedna krova dievka. T zase nedajboe usmia sa, ani len svojim
vohaom. A tch by bola mala na kad prst po desa, tak bola krsna a bohat. Rodiia si
nevedeli s ou rady. Napokon dali vytrbi po celej krajine, e toho loveka zlatom odvia,
kto by ju rozsmiechotil. Tu iste hrnuli sa smiechotri zo vetkch strn; lene kad s dlhm
nosom odiiel. Konene nikto viac nedval sa na to. Ale vraj, naveky njde sa majster do
remesla.
Pn kr utrpen sedeli pri panne dievke, aby ju trocha rozvraveli, ke tu nachlia sa dvere
a ktosi str ta dnuk rozuchran hlavu:
Prosm ponene, i s pn kr doma?
A kto ty? o ty tu chce, hunct? okrkol ho kr.
Prosm ponene, priiel som pravdu si potvrdi!
o za pravdu? i nem doma richtra a stolicu?
I tak by premilho hosa bol kr vyhnal, keby nie vna panna dievka, o teraz po prv raz
od troch dn sta otvorila, e tak a tak, kr je na to krom, aby nikoho neodbil.
Len vy, reie, rozpovedzte, o za galibu mte.
No ve, ha, na to som priiel! ozval sa Kubo, bo to on bol, Kubo, n kraviar z dediny.
I veru zosal teraz baranicu z rozuchranej hlavy, ovesil si ju na vatr, a postavil sa tak, ako
1dakedy
Created by XMLmind XSL-FO Converter.

bol v surovici,2 v opasku, v choloniach a v krpciach pred pna kra a pred t jeho dievku.
Zaal si on to len tak po svojom, po sproste; ale pn kr u teraz poval, ke len povala
aj t jeho dievka, o kadho odbila, ako sta otvoril. Povajmee i my!
*
Vybubnovali v dedine, e kad, i m kravu, i nem, kraviara splca mus, aby kadmu
bolo narovno.
erta ti mi je to narovno, pomyslel si pn Krajec, ke ja kravy nemm, ani len neboiatka
teliatka. Pokaj, kmotre, ve ja ti podkrim! Nebudem ti ni po ni hotov plcu do paerka
pcha!
Vykresal kravu z dreva a dal k pastierovi na pau; ete mu prihrozil, aby ju dobre napsal, a
kad veer pekne ako druh, do domu dopravil.
Bude z toho pes! htal kraviar a krabal sa za uima. Ale kravu prija musel, bo mu plca
od nej la. Inak mu neprichodilo, len dreven kravu pekne re nosi na pleciach za stdom a
kad veer pnu Krajcovi domov donies.
Na zl zhybe padol v jese mrz a kraviarovi zaiel za nechty. Na rom poli dreva nebolo.
Pochytil to dreven telivo, porbal a pokldol na ohe. Zohrial sa; ale bolo mu teplo ete len
potom!
Kde ti krava? vol veer star Krajec, ke kravy nebolo.
Veru som ja t tam v poli porbal, povie kraviar.
No pokaj, Kubo, ve ty za u zaplat!
Kraviar len uhol plecom, e ve bude, ako bude; ale star Krajec, chytr lka, beal za
horca k pnu richtrovi:
Pn richtr, vrav, mal som kravu; splcal som od nej, ako ste prikzali, aj mi ju ten Kubo
cel leto pekne psol s druhmi. Len dnes o neurobil? Porbal mi kravu v poli, ani mi len
znaku z nej nedoniesol; oe vy na to poviete?
A veru, mj mil pn Krajec, ja na to len tak poviem, ako Pn Boh prikzal: kravu za
kravu!
Dkom poslali pougra3 ku kraviarovi, aby svoju kravu priviedol pred slvny sd.
Nesca je, pn pougr, vonkoncom je nesca pred slvny sd. Povedzte, nech mlo
pozhovej, km ju trochu obeem, obriadim!
S tm odpravil kraviar pougra a pomyslel si, lebo obul, o to m by:
Od zubov pnom richtrom! Nebudete si vy s mojou telikou gamby masti. Pretiahnem
vm popod nos inakm mastnm piercom!
2irici
3desiatnika

Vyviedol on kravu na tok4 a tam zabil. Mso poveal na pnty, e ho ako na druh de bude
predva a kou vypchal na dreven tuligy, e ve to i Krajcova krava len na takch
drevench tuligch stla. Ale tu pn richtr vydali zkaz, e kto opovi sa od kraviara o
len za babku kpi, utrat i mso i peniaze a ete ho zavrzgn do klady. Neborik kraviarik
neutil ni, bo udia bli sa prestpi richtrsky zkaz. No nali sa aj tak, o nebli sa toho.
A bol to sm farrov Duno aj s kamartmi. T postavili sa na tok pod pnty a oblizovali si
pysky, hadiac hore na mso i krtiac chvostmi.
Aha, povie kraviar, vy by ste radi kpi, ale aak nemte peniaze? No ni to, ve ja vm
zverm, len i na dlobu pristanete, a ke si prdem pta, zaplatte?
S tm zosal cel hnt z pnta a kamarti vycerili zuby do toho:
Aha, poved, u nemete ani doka, km vm ho dm. No, tak sme na jednostajnosti!
I tak hodil im hnt a farrov Duno prv zaal zubmi do peienky; druhch nebolo naim
ponka.
Ale o s ostatnm msom? Aj tomu ahk obriadok!
Dm ja toho, pomyslel si, navari, nadusi, nasmai; zavolm vetkch susedov na
hostinu, ve azda potom len oko zohn a bud ma rad-radom astova aj so enou aj s
demi, tak voliako prechovm sa cez zimu.
Ako si pomyslel, tak urobil a milch hostiniarov ak nkal, tak nkal:
Jedztee mi, moji mil pni susedi, jedzte ako doma, berte si ako zo svojho: Pn Boh ma
opatril msom, opatrm si teraz i ja vs!
Mil pni susedi najedli sa, napili sa, zaakovali a rozili sa. Ale alej ani neozreli sa o
kraviara.
Od susedov mal svt pokoj, ale doma ena kad bohovit de len t jednu piese hdla:
Daj mi u teraz do hrnka, ke si si kravu zmrnil! i nevid, e ti deti na peci od hladu
dobre nepomr?
Mil kraviar dobre tam neoedivel! Po nease prde mu na pam, e ve on m na fare
dlnka. Ide pravo tatam a had, vyzer ho ako ihlu po celom dvore, po klni, po stodole, po
stajniach, po vetkch ktoch; ale mil uko dobre bol popratal sa.
Ke sa mi ani na oi neuke, pomyslel si pastier, ve ti ja ahko prejdem cez rozum;
pokaj, obalujem a pred pnom!
Iba o hlavu nastril na dvere do farrovej svetlice, zazrie ti na jedno oko slepho Duna
rozahova sa pod stolom.
i si tu, ty pes slep? zavol. Zapla, o si dlen!
Ale pri stole stl aj sm pn farr a nadbe vm vedie, e aj pn farr bol na jedno oko slep a
na druh nedovidel a e si teraz inak nemyslel, len e to pastier naho zavolal. Tu akoby bol
4humno
Created by XMLmind XSL-FO Converter.

hrom doho strelil, tak skoil do kraviara:

Nu ale ty ma bude ete slepm psom nazva! i nevie, kto som ja? A oe som ja tebe
dlen, ty obrk, ty niiga?!
Jaj, u vm pastier nebol viac vo dverch, u zaberal von z domu a Duna zahuckali za nm,
dobre mu tam pty neobtrhal.
Ale to ete nebolo ni, o ho len psom za jeho spravodliv dlobu vyhuckali z domu. Pn
farr by bol za t nectu kraviara na kripec ahal, keby ten nebol pobral nohy na plecia.
Ale, reie farr, pokaj, elma! I tak si mi neuiel.
A pobral sa hne pred slvnu stolicu a tam neprestal alova, km len pn slny nenasdili
kraviarovi sto kyjov kyjovatch.5
Chudk kraviar iba vtedy zvedel, ke mu drb aj so iestimi chlapmi pred pastierou postavil
sa, aby ho pod holmi vidlami odviedli do stolice. Druhej raty nebolo, iba zadnmi dvermi do
poa a z poa do reho sveta.
Chod, chod po tom rom svete od dediny do dediny, od mesta do mesta. Raz si tu v meste
zastane, oprie sa o vatr a uduje sa, uduje; lebo to ete predsa nevidel tak vysok a k
tomu ete vetok zelen dom.
Ej, hta si, ie tu divn vpno rastie, ke takto na zeleno bieli. A tie obloky, to s ako u
ns dvere. Hej, a i id vysoko nad jedno druh! Ba i tu ozaj sliepky vldzu vyletie hore na
pnty, ke je to tak vava? A len kde tu chlievce pre svine a stajne pre kravy; ke tu ani
statonch vrt, ani dvora, ani ni?!
A tu rozchichoc sa mu udia za chrbtom, o pozastavili sa pri om, e udoval sa ako tea
na nov vrta, a o ho tu vypovali, ako tral.
Nu ty hupk, vravia mu, i ty ani to nevie, kde si? Ve tu stoj pred krovskou
palotou!
Ale ja pred krovskou palotou? Ej, tak mi bisu svete, voa aj o krovi povedzte!
Tu by ste ich ete len boli pouli, ako sa t smiali, e ve to u aj mal chlapci vedia, e pn
kr sbili toho zlatom odvi, kto by ich pani6 dievku rozosmial a nechali ho tam ako
blzna st.
Takto zlatom odvi sa, to by nebolo zle! I tak nem nioho ni a doma deti pla!
pomyslel si kraviar a u len ako by mohol dosta sa ta dnu!
A tam brna ta dnu irok, ale oe? Pred brnou prechod sa vaz s holou abou, len tak
iskrila sa mu, o bola vemi nabrsen; a on to bol u dvno poul, e tak vaz takej abli
len to povie: ablika rbaj! a hne je kadmu hlava dolu. Ej, do tej brny nebol by
vkroil ani za svet!
5uzlovatch, sukovatch
6Pani dievka, pani dcra. Vraz pani (nie panna) pouva n ud aj tam, kde o nevydanch dcrach panskch domov a rodn hovor. Ba i
kde pochytil maarsk vraz kiasonka ete dodva k tomu pani kiasonka. Slovo pani je teda uho slovo cty, dvan kadej
enskej panskho rodu. P. D.

Ale o, len takm vazom to si on ete trfal7 prejs cez rozum.

Neche si, poved, t dieru tu vartuje, vtik prelet inokade!
I zaal obchdza okolo domu, e ve len dakde dvor a zhradu ma bude, tam ahko
previhne sa cez plot a potom na dvore o by sto psov chovali, tch dobr pastier neakne sa;
len raz zahvizdne na palci, hne bud okolo neho chvostmi krti. Lene tu, o alej
obchdza, to horie naho.
Ve vm tam nebolo ako u ns na dedine poriadneho plota okolo domu, len zase brny a
brny a pod kadou zase aj po dvaja vazi s iskriacimi abami. Raz predsa ale aleko,
vari a hen u desiateho suseda, bol pust mr.
Poruenobohu! Od susedov do susedov voliako popreskakuje a hen do pna kra,
pomyslel si a bol u za mrom. Bola to tam nebodaj zhrada. Ale povte, prosm vs, t
hlpos: trocha petrlenu alebo mrkvy nikde, ako to treba poriadnym gazdinm, iba kvety a
kadejak trva a kriaky. Hoj! a piesku o tam bolo navyvanho! Naa cel dedina by tatam
nechcela chodi vyva. A ako ti ho ete pekne poudvali, pouhldzali ten daromn piesok!
Hop, mysl si, to predsa nebude na art, tatam nesmie v tvojich uprench bakoroch
kroi!
Pustil sa teda len po tej trve a pomedzi tie kvety. Nikdy ste nevideli, ako nasrdili sa na tom
jedni traja, o tam v tch kvetoch voa paprili; i ich pleli a i z prachu ofukovali a i o? T
zo troch strn do kraviara ako psi tekajci:
Ty lopto, ty nikto, ty nm tu bude kvety liapa!
Hej, a boli by ho statone papekmi vyobracali, keby Kubo kraviar nebol mal desa rz lepie
nohy ako vetci tak na masle vychovan. Ke t z jednho boku, skoil on na druh bok; ke
t zo troch strn, umkol on tvrtou stranou. Aspo ich trochu vytancoval po tch hriadkach.
No ale bolo mu u i toho dos. Nechal ich dakoko sto krokov za sebou, a o nevideli, myk
on jednmi dvierkami zo zhrady von.
Ani nevedel o ast, e u bol na dvore u pna kra. Hej, bisue dade! Ale je to za dvor!
oby len jednej smeti na om! Jeho star nikdy tak izbu nezametie. Nu ale predsa kdeu tu z
tokho domu smeti podievaj, ve si ich vari len do kasne neodkladaj? A hnoj e,
odpytujem pekne, kde vynaj? Ve ho len ako ihlu ukry nemohli! Zabral sa on smetisko a
hnojisko po vetkch ktoch hada. Ale to mu ete len malo na zl posli. Iba ke ho
odrazu aj piati zaobkolesia a za paesy pochytia a obkrknu sa naho:
o ty tu, elma stonoh, po krovskej palote pehuje? Zastrete pehra! Na ibe s nm!
Ej, to by u len nebolo bvalo s kostolnm riadom, takto ni po ni loveka na ibe donies!
Ale, udia, hovor im, ve ste vari len pochab huby nepojedli! Ve ja, kraviar z naej
dediny, iba to hadm, kde si tu pri takom gazdovi, ako s pn kr, trus vynate. A potom
rd by som ku pnu krovi jeho pani dievku rozosmia.
Priam tichie struny natiahli; vetci sa odstpili, iba jeden ostal, a to o najkrajie obleen z
7spoliehal sa
Created by XMLmind XSL-FO Converter.

nich.
No ve je ni, dobr lovek; ve vm ja nedm ubli, tak ten zaal pekne okolo kraviara.
A ve vs ja, vrav alej, upravm pravo k pnu krovi, len mi tvrt iastku sbte z
toho, o dostanete, ke krovu dcru rozosmejete.
Preo nie? vravel kraviar, len ma tu pokajte!
Nu ten si sadol aka a kraviara na prav cestu nariadil, aj ho ete nauil, ako m cez tri
varty prejs.
Iiel si on tak pekne, smelo. Lene ete aj tu mal z nh spadn, ke tu kad varta ako hrom
zarevala:
Stoj, chlape! o tu chce?
Posmelil sa predsa a riekol kadej:
Idem ku pna krovej pani dievke na smiechy!
Nu tu kad varta pekne okolo neho, vydrankali si po tvrtine z toho, o dostane, ke
krovsk dcru rozsmiechot.
A tak tu som vm, pane kru, reie u teraz. Lebo Kubo kraviar z naej dediny, to je nikto
in len ja sm, ako ma tu vidte. A porozprval som vm vetko, ako o vodilo sa mi a rd
som, e vaa pani dievka pri tej rozprvke aspo tu i tu pod jeden ktik usmiala sa.
Dobre si urobil, synok, potapkal ho pn kr po pleci, u teraz len o iada za t
rozprvku?
A ve som vm hne spoiatku povedal, e som si priiel pravdu potvrdi. Pravdu, pn
kr, len o je pravda, to mi potvrte: mojich, od slvnej stolice nasdench, sto kyjov
kyjovatch!
Kubo, Kubo, vravel pn kr, vee u neartuj! Ve ja to myslm naozaj, e a dm
zlatom odvi; ke si mi len dcru rozveselil.
Ej, pane kru, to i ja myslm naozaj, aby ste mi potvrdili a to pod peaou mojich sto kyjov
kyjovatch, ako mj vlastn diel za to, e som vau pani dievku rozveselil, aby som tm
tyrom tam vonku ni dlen neostal, o si odo ma po tvrtine z toho vydrankali.
Tak je tak, otecko, len ty to potvr, rozosmiala sa krovsk dievka a zatapkala rukami,
ve nae neoat stre dvno t pruku zaslili!
Tak sa i stalo. Kr podpsal sd aj peaou potvrdil na tch sto kyjov kyjovatch, pre
smiechotkra Kuba, ale na nohavice tm tyrom, o si vydrankali po rovnej tvrtine z toho,
ke nho Kubka inak pred kra pusti nechceli. A Kubo, kraviar z naej dediny, tie len
pod jeden bajz zasmial sa, ke tm statone nohavice vyprili.
Ale tak ni po ni ani nho Kubka od seba prepusti nechceli. Kr mu dal ukza, kde m
svoje stajne, aj o k tomu patr odptam pekne vae poctiv hlavy to hnojovisko.
Vyviezli ho na tyroch paripch von do poa. Tam na kraj hory stla krovsk staja a v nej

cel rieda sto peknch krv. Povedali mu, e od tchto ias bude nad tou riedou
krovskm kraviarom a e si smie aj enu aj deti k sebe poja. Kubovi teda od tch ias bolo
dobre aj so enou aj s demi. A o viac, kr mu daroval z tch sto krv jednu na vber. A t
krava mala zvonec, u je tej rozprvke koniec.

ert sli
Podal a rozprva Jonatan ipka z Tisovca.
Jeden chudobn rubr vybral sa do hory s poslednm kskom chleba, ktor si v pltennej
kapsike niesol; lebo o tom ksku chleba mal by cel de. Ke do hory priiel, kapsiku
zavesil na haluz a dal sa do roboty. Rbal, nebork, rbal a klal hrub duby, a mu tak z ela
tieklo. Tu osi-kamsi priplichtil sa ierny zasmolenec z najhlbieho pekla ku kapsike a
ukradol mu ten ostatn ksok chleba.
Ako sa vrtil do pekla, hne zaal chvli sa kamartom:
Hatee, toto malo by jednmu rubrovi na cel de a ja som mu to ukradol!
o to tam, o? ohlsil sa na to Lucifer.
A ke vyrozumel, o je vo veci, zhrozil sa nad ukrutnosou toho zlodeja, e smel takmu
chudobnmu loveku ostatn ksok chleba vzia. I naskutku mu vyriekol sd: aby stojme 1
stpal sli do roka tomu rubrovi.
Na druh de zberal sa znovu do hory ubieden rubr a kldol ak sekeru na plece. Tu
otvoria sa dvere a mlad siln parobok vkro do izby.
Dobr de, gazdo! poklonil sa prchodz. i by ste ma nevzali do sluby?
Ach, syn mj, naoe by si mi bol? odpovedal rubr. Sm nemm o jes a v kte, i
vid, plae hba lanch det!
No, len ma vezmite! Ja vm za slubu ni neiadam a uvidte, e pri mne dobre sa ma
budete.
Nu, poe teda so mnou do rbania, ke u len tak chce, povedal rubr a podal mu do
ruky sekeru.
Neminuli tri dni a hora, ktor by rubr sm do roka nebol zrbal, leala na hromade, a to
bola rados hadie na rovn rady poukladanch siah. Od toho asu poalo sa nmu rubrovi
dobre vodi a deti jeho neplakali viac od hladu v kte; boli vesel a zdrav ako ryby, lebo boli
ste.
No gazdo, povie ten sluha, vy po kuse len rbajte, a ja pjdem dakde na mlatbu, aby ste
mali na zimu chleba, aj vetkho nadosta v dome.
Cho len, cho, odpovedal rubr, ja budem zatia rba, o budem mc.
Na jednej vekej pustatine bval bohat pn. Tristo stohov zboia stlo mu na poli a v
1hne
Created by XMLmind XSL-FO Converter.

chlievoch lealo tristo kmnych volov a tristo kmnych bravov. U toho pna zastavil sa
rubrov sluha a ponkol sa za mlatca.
Nu a kdee ti kamartstvo? optal sa ho pn.
O kamartstvo sa vy nestarajte! Len i dte to zboie mlti?
Pravdae dm; ale ho azda sm nebude mlti?
Ej, i sm, i nesm; ve sa to potom nahadte!
Nu a oe bude iada na vmlatok?
Ni, pane, len o si naraz odnesiem, odpovedal sluha.
No, pomyslel si pn, ve iadnych desa kl neodnesie. A privolil k tomu.
Ke bolo blzko polnoci, tu okolo stohov ozve sa odrazu tritisce cepkov: cup cup cup, cap
cap cap! cup cup cup, cap cap cap! erti z horceho pekla zbehli sa pomha svojmu
kamartovi, take do rna vetko zboie bolo vymlten, vyviato i pomeran.
Ete len svita poalo, zabral sa mlatec k pnovi, aby priiel robotu opi. A ten sa nemohol
predva na tej skorej robote. Ale bol rd, e zboie bolo dobre vyroben a povedal mlackovi,
aby si vmlatok bral.
Mil mlacko ke si vyklada zboie na irok plecisk a pnova ea vylo mu na ne
dobrch desa kl penice.
No i ti to dos? spytuje sa ho pn.
Hoj, oe by to bolo? rozosmeje sa mlatec. Len ete klate! Ve vidte, e ete pod nm
vyskom.
I vyklad mu vetko zboie na plecia a pnovi dupkom stvaj vlasy od strachu.
No i ti to dos? spytuje sa poznovu, ale sa mlatec zase rozosmeje, e oby to ete bolo.
Len klate, poved, o mte; ve vidte, e ete vyskom, ako o by som ni nemal.
Sto tunch vykmench bravov val sa z chlievov a mlatec zoberie vetko na chrbt.
No u erta, u ti to len azda dos bude?
Ale ert sa len smeje, ahko vyskakujc a ke kls. Pna pu od zlosti; ale v slove si
stoj! od slova odstpi ani on neme.
Vypuste sto vykmench volov, zakri na ea; tie azda len nepoberie!
Ale mlatec zoberie aj tieto a rozosmejc sa do o nahnevanho pna, utek, ako o by ni
neniesol, k svojmu gazdovi.
No gazdo tu mte! zvrhne brem vo dvore rubra. Myslm, e sa u nebudete b hladu,
trebrs vs i tu nechm, lebo mi u vychdza rok. Ale i viete, kto som ja? i pamtte, ke

vm v hore ten ostatn ksok chleba bol skapal?

Rubr pokva] hlavou:
Pamtm, poved, pamtm!
No tak vedzte, ja som ert; ten ksok chleba ja som vm bol ukradol a za pokutu musel som
vm do roka sli. Majte sa dobre!
Vtom sa stal okolo domu smiech, ako o by tritisc koov bolo zarechtalo. Boli to erti, ktor
vysmievali svojho kamarta, e musel u chudobnho rubra sli.

abina kmotra
Podal a rozprva Jonatan ipka z Malohontu.
Tri sestry prechdzali sa po zelenej lke. A tu stretli velik korytnat abu, 1 ktor dvala sa na
ne velikmi vypuenmi okmi, akoby ich zora alebo zaklia chcela.
Jaj, puhavstvo, ako som sa akla! vykrkla najstaria sestra.
Zabime potvoru, nech neplance sa nm tu pod nohy! ohlsila sa na to stredn.
A obidve boli by hne bvali hotov len zabi a zabi abu. Ale najmladej nevidelo sa to.
Ej, poved, niee tak, sestry, nie! I erviaik brni sa smrti; nechajme aj abu, nech ije.
Sestry na to rozryhotali sa a t staria povie jej tak tipavo:
Me si ju pre ma sebou vzia a s ou trebrs aj spva.
Ba vid sa mi by hrubou, me ponknu sa jej za kmotru! prekrala ju stredn.
Preo nie? I aba je boie stvorenie, povie najmladia a slza jej vypadla z oka.
Od tch ias prelo sedem tdov. Sestry u dvno boli zabudli na korytnaku. Tu ti im raz
za rna vstpi do izby krsne pristrojen mldenec a obrti sa rovno k najmladej s hlbokou
poklonou:
Slubu vzkazuj mj pn a moja pani a prosia vs, keby ste sa na krtky as vybrali k nim;
predo dvermi stoj ko a ak na vs.
Zobrala sa najmladia napochytro a vysadla do zlatho koa. tyri vran kone leteli ako vo
vchor a dve starie sestry hadeli za ou ako vo vytren, a im zmizla z o.
Zlat ko zastal pred vysokm zmkom. Na tom zmku tyriadvadsa oblokov na vchod a
tyriadvadsa na zpad; pred kadm oblokom zlat strom a na kadom strome zlat vtk.
Ke najmladia sestra z koa schdzala, zatriaslo sa povetrie spevom zlatho vtctva, o ju
vtalo.
Vstpila do ndhernej izby, kde vetko zlatom jasalo sa. Na zlatej posteli v hodvbnych
1ropuchu
Created by XMLmind XSL-FO Converter.

perinch le korytnaka, sten zhlboka, ako; le ako zazrie prchodziu, hne obrti sa k
nej a hovor:
Sbila si sa mi za kmotru; rada by som vedie, i stoj si v slove.
Najmladej priiel iba teraz na um cel ten daj na prechdzke; ale pamtala dobre, o vtedy
hovorila, nu i teraz riekla:
Preo nie? Aj ty si boie stvorenie!
V tom okamen porodila korytnaka krsneho syna. Babka stla u tam napordzi, 2 okpala
diea a povila.
Vezmi, kmotra moja drah, vezmi toto diea a nes ho do krstu, prosila t na tej posteli.
Krsna kmotra vzala na ruky uteenho chlapeka a la s nm do kostola.
Sotvae v kostole kaz chlapeka pokrstil a preehnal, korytnaka tu doma rozpuila sa a z
jej koe vyskoila krsna pani.
Krstn matka s krstaom na rukch poberala sa veselo von z kostola. Ale hne vo dverch
zastav ju star zhrben ena a vystiera proti nej such ruku.
Ach, neopaj, dievka moja, chudobn obrku! prosila sa jej prenikavm hlasom.
Ona iahla do vrecka a vytiahla strieborn peniaz. Usmiala sa mu stark a hovorila:
Pn Boh zapla, dievka moja, Pn Boh zapla a poehnaj na miesto toho stokrt toko! Ale
hae, bud a tam v palote ponka zlatom, striebrom; ale ty neber ni, dievka moja,
zoabila by si sa. Len potom na vek ponkanie vyptaj si za hrs smet! Inie ni neprijmi,
a vyslobod seba aj tvoju kmotru.
Vtom stark zmizla, akoby bol dlaou pasol.
Najmladia u potom bez vetkej prekky doniesla diea do zlatej paloty. A tu vyteen
krsna pani rozprestrela proti nej nruie:
Vitaj, kmotrika moja, vitaj! Ach, oe ti, o dm za tvoju slubu? Naber si zlata, naber si
striebra! Ber si, o ti srdce zaiada!
Ale kmotra nechcela bra ni; e vraj vykonala len kresansk povinnos.
Ej, akoe by to bolo, kmotrika moja zlat? i by som a ja s przdnou rukou pustila?
zaobchdza ju pani. Mus si dao vybra; iadaj, o chce, vetko ti dm.
Ke u len by mus, povie napokon abina kmotra, tak mi dajte za hrs smet spod
metly.
Nevidelo sa to panej nijak, odmhala dlho vakovak; potom predsa spravila jej po vli.
Sotva vykroila mil abina kmotra z brny, tu smeti, o bola si naviazala do runka, krsne
2na pohotove, pri ruke

zazvonia: kad prok premenil sa na ligotav ak zrno zlata! A za ou zatriaslo sa

povetrie spevom zlatho vtctva:
Vyslobodila si ns! Vyslobodila si ns!

Hda, strha, strelec, poprac

Zo zbierky J. Rimavskho.
Jeden otec mal tyroch synov a iadneho imania. Akoe ich tu zaopatri?
Dm ich, pomyslel si, vyui; prebij sa svetom aj bez imania a Pn Boh ich sm
najlepie zaopatr.
Dal ich teda na uovstvo do mesta. Vyuili sa kad inmu remeslu: prv bol hda, druh
strha, tret strelec a tvrt poprac. Tento posledn vedel poprata aj tam, kde si ni
nepoloil.
Prili z uenia domov a hne, e oni preuku sa kad vo svojom remesle. Otec zvolal cel
dedinu na divky a vyiel s nimi na irok lku. Tu hda vyhdal, na ktorom strome v
alekej hore vtk na hniezde sed; poprac hne ta beal a popratal do svojej kapsy vajcia, tak
o vtka nesplail, iba potom ho u zduril z hniezda; strelec namieril a vtka v tom letku
zostrelil, e padol k nohm divkov; ale vajcia ako potrepali sa v kapse, km ten s nimi na to
strelenie dobehol, nu ich strha tak zaltal, zaokrhlil, e tam vka nebolo pozna a boli
ete pevnejie ako prv.
No, majstri ste! riekol otec. Ako som vs vyui dal, tak u teraz opatrite sa sami.
A udia zas len hkali na to vetko a chry li o tchto majstroch po celom svete.
Doletel chr o nich aj ku krovi, a tomu prve vtedy, ani nevedie kde, podela sa dcra.
Dkom povolal ich k sebe, aby ju vyhdali a vydobyli, e toho bude, kto najlepie zasli si
ju.
Hne hda vyhdal, e ju velik vtk uniesol za more a tam trme vo svojom zmku.
Strha razom vystrhol lnok a vetci previezli sa za more. Zbojnk paniku ukradol, ke
vtk o poludn na okamenie zdriemol, a pekne doniesol ju do lnka. U boli s ou naprostred
mora. Tu prebuden vtk doletel za nimi a zakrtil koleso, e spust sa na nich, zobe ich
zobkom a pannu zase unesie v pazroch. Strelec ho zastrelil ale keby dko inak! Le tu
zas padol im vtk dolu hlavou zrovna pred nosy a vybil im pyskom velik dieru naprostred
lnka.
Voda im ho hne zaliala a boli by tam prepadli sa do bezdna, keby nie vrtkho strhaa,
ktor ako raz zaal kresakou, u bol lnok zapltan, ani kvapka vody viac doho
nepresiakla. astne dopravili paniku domov a jej otec oddal ju aj s pol krovstvom
strhaovi; bo ten najviac urobil, bo bez neho ani ta by neboli zali, aj boli by potopili sa
vtedy, ke u pannu v hrsti mali.
Aj tm druhm suboval panstv; ale oni nechceli by menej od svojho brata, a preto pustili
sa alej.
Ili, ili; prili tam k jednmu hostincu, v ktorom bolo vyhlsen, e kto tam za jednu noc
Created by XMLmind XSL-FO Converter.

posta trovi a hotovm plati, dostane krovu dievku za enu a s ou aj krovstvo.

Toto je pre ma, povedal hda bratom. Len i mi ete v om-tom poslite.
V om takom? optali sa bratia.
A hda im hovoril:
Ten vtk, o sme ho tam na mori nechali, bol iba na jedno krdlo podstrelen. Voda ho
vyniesla za nami na breh, ale e u nevldal nasp zaletie za more, sed teraz tamto v hore
na hniezde a nesie zlat vajcia. Ty, strelec, mus mi ho teraz aj s hniezdom zostreli a ty,
poprac, u vtedy mus tam by a donies mi ho. m viac budem trovi, tm viac zlatch
vajec mi nanesie, a tak u len pochopte, e vydrm. A vy, d Boh, tie opatrte sa ete!
Pristali na tom a urobili mu tak. Ten potom u haroval aj s nimi cel noc, a e vdy hotovm
platil a na rno obliekol sa do zlata, vane podala mu krova dievka ruku.
Tamt dvaja preniesli sa u len do voa lacnejieho hostinca; bo tun bolo trocha aj
nebezpeno, ke kadho o hlavu kratm urobili, kto za trovu nezaplatil. V tom druhom
hostinci pili potom ako dhy. Raz strelcovi rozleje sa pivo po stole. Vek sila mch nasadla
si na. A ten pc dlaou na to, zabil ich pdesiat. Dal si potom u zmonka urobi erb, na
ktorom stlo:
Len raz apil, pdesiat ich zabil!
Ale oba popjali si len alej.
Raz viezol sa tadia kr. Poslal si tadnu sluhu pre pohrik na oberstvenie. Sluha vrti sa a
len tak triasol sa mu pohr v ruke.
o si tak najaen? opytuje sa ho kr.
Ach, najjasnej pane, odpoved sluha, akoby nebol predesil sa, ke mi prilo aka na
toto vno veda toho, o len raz apil a pdesiat ich zabil. Bl som sa, e ak len prstom
pohne, nebudem vm viac vno nalieva.
No, ve by teba aj s povrieslom vystrail, reie kr. oe si sa mal tome najai? i
nevie, e iba toho hadm? Smelo tadnu a zavolaj mi ho do sluby!
O chvu u sedeli strelec a poprac pri krovi na koi, ke sa im len voa nadhodilo do
roboty. A to vm, hatee, voliaky obor toho kra nepokojil, aby mu dal dcru za enu, a
obra nikto prevlda nemohol. A u ho museli aj chova v krovskom zmku a vypil na
kad posedenie tri sudy vna a hn nechcel sa, km mu svadbu neurobia. Alebo, vraj, nech
striea sa s nm, kto sa vie. A ten obor bol tak strelec, o na tisc krokov diaky muku v
povetr zhodil.
Strelec dal sa na to; len vraj: Budete aj ns tak chova za dva tdne ako toho obra, km k
silm prdeme.
Chovali ich ako pavkov a oni zas len pili ako dhy. Ale tu dva tdne chlili sa ku koncu a
ete ni nevyhtali, ako toho obra prevldzu. Tu veru u milmu strelcovi vakovak bolo
okolo srdca a neraz sa mu zavzdychlo: Miko, ty je a pije, ale na tvoja krv vyjde?!

A to vetko poul obor vo vedajej izbe, ktor na nich pozor dval, o to za jedni, o s nimi
prichod mu bi sa. A milho obra veru tie volali Mikom, nu vetko tak nazdal sa, e to ho
upomnaj, na jeho krv vyjde. upelo mu, e t to slovo tak asto pripomnaj a zaal vdy
viac obva sa o svoju kou.
Len u na ustanoven de rno priplicht sa mil obor k tmto dvom do izby a zane ich
prehovra, aby si puky nenabili, aby bili sa len tak naoko, o ni nestane sa ani jednmu.
Radej, hovor, oborme sa oba na kra; zabijeme ho, zaberieme si vetko a podelme sa.
A tu km obor takto pal sa do jednaky so strelcom, zatia poprac vytiahol sa von a u
obrovi nbitok z puky vyahal. Ako vykradol sa, tak i prikradol sa nasp do izby a na
svojho brata len pomihal.1 Priam tento vedel, koko asi bilo.
No, ni je z toho, hovoril strelec. iae by bola krova dcra, t by sme si na dvoje
presekn nemohli. Len ty obor, poberaj sa striea! Tvoj je prv vstrel; ale to ti povedm,
ak ti puka zluh, u vtedy bude lea.
A tak aj stalo sa. Obrovi puka zluhala. Ale vtedy sa aj prestrel, ako bol dlh; n strelec
zastrelil ho do smrti.
Bola svadba hne, a to hrd!
Na svadbe, ako najlepie hodovali a jeden z prsediacich krov chcel pripi mladmu pru
na zdravie, tu obad sa, e len pred okamihom mal zlat pohr pred sebou a e toho viac niet
a niet.
Ej, ve vari neprepadol sa, ani krdla nemal, eby bol uletel!
Vyzerali popod stl, vade; ale pohra len nebolo a nebolo!
No, re, u ho musel dakto vzia.
A beda tomu, kto opovil sa toho pri krovskom stole! doloil star kr. A chytr poprac
na to:
Hada treba, u koho njde sa; to bude najistejie.
Tu mlad, star hadalo, mtalo po vreckch; ale kad volalo:
Ani ja ho nemm, ani ja, ani ja!
No, ve ani nikoho sme nevideli z miesta vsta kdee je, kdee je? volali podruh.
Iba ke mil sobny kaz oervenie ako oparen rak a ete raz nepokojnejie mat si po
vreckch. Tam mu bol spravodliv ten skapan zlat pohr. No u to zas vetci svedili, e
ten nepohol sa z miesta a eby u len kaz ako kaz ani nemohol sa dopusti, daoho takho.
Tu aj sm kr hne uhdol, o to asi by me a povedal:
o fge, to gro; nech sa prizn, kto to urobil, zlat pohr bude jeho!
1oima
Created by XMLmind XSL-FO Converter.

A mlad za u aj prstom ukazoval na elmu brata svojho, a ke tento ete okal sa prizna
a len tak pod jeden bajz usmechoval sa, tu mil brat predsa len chcel s pravdou von a
vyrozprval vetkm o svojom bratovi popracovi, akmu tento remeslu vyuil sa a ako im
vetkm trom bratom bol dosia na pomoci. U potom ani poprac sm taji sa nemohol.
To ale tak zapilo sa tomu krovi, o spred neho ten pohr skapal, e povedal:
No, mil poprac, ke si ty tak kuntr a ete si pri tom nikomu neublil, ja potrebujem just
takho. Len v jednom ete preuke sa mi. Ak ty do zajtra rna ukradne mojej dcre, o ete
okrem ma iadnemu duchu nikdy ni nedala od seba, prste z malho prsta, prijmem a za
zaa a viem, e ti potom aj ona vane pod ruku; bo za toho sbila s, kto si ten prste od
nej vyme. Ale zase ak to nevykon, syn smrti si. Tak u ns zkon.
A ve u bude, ako Boh d, povedal poprac a pristal na vetko.
Veselie dokonilo sa veselo a po vesel rozili sa hostia po zmku, kad do svojich izieb.
Kr, ktor t stvku urobil, obzeral sa u len, i poprac dakde za nimi nesliedi; ale o tomto
nebolo ani chru ani slychu. Nu celkom ubezpeen vyzliekol sa vo svojej izbe, ve i tak
dcra jeho spala hne vo vedajej, a ak by zavolala, ahko by doskoil na pomoc. Len ako
vyzliekol sa, prilo mu na um, e ete zabudol sluhom rozkza, aby pozor dali na vetko. Iba
tak ako bol, vyzleen, vybehol k sluhom. Za okamenie vrtil sa: ale v tom voa inie
svitlo mu v hlave a iel na druh dvere k dcre.
Dievka moja, hovor, daj ten prste ku mne! Tu ho poprac hada nebude.
oe sa vm rob, otec mj? hovor dcra. Ve som vm ho len teraz dala!
Nu ale kedy, ako?
Nu len teraz terazuky boli ste tu celkom obleen a vrtili ste sa do vaej izby aj s
prsteom. Len tomu udujem sa, ako mohli ste sa na tak hran2 aj zobliec.
Kr hne letel do svojej izby k svojim hbam; ale u ani tch tam nebolo. Iba kukne do
otvorenho obloka a tam cel postava popracova, ako chce just spa sa dolu po rebrku.
Aha, elma, tu si predsa! chmatne ho za krk. A tu ti bbolka slamou vypchat v hbach
popracovch! Hne pochopil, koko uderilo, e to poprac bbolku tam nastrojil, a km on k
sluhom chodil, zatia si jeho aty obliekol a tak vyptal prste od kahyne; ale veru zatia
aj dokonale ufujazdil.
Rno mu s prsteom oddal aj ruku svojej dievky a tto nevzpierala sa, ke to bol majster nad
majstrov a pritom uhaj kaavn.
o remeslo, to remeslo, predsa len pomha na zelen ratoles a m vraj i zlat dno.

Najmlad z dvanstich
Podala Amlia Sirotkov, r. idlajov, uiteka v Hjnikch pri Zvolenskom Sliai.
Biedne ivil sa na svete chudobn rybr. Akoby aj nie, ke so enou a demi iba to zjedli, o
2tak rchlo

kedy-tedy dajak rybu chytil. Raz ide na ryby a rozprestrie sie. Vylet z vody ozrutn vtk a
povie mu:
Njde, ale nezahub!
ah sie a tam naozaj da zvanho. Vytiahne, rozkrti: vyobal sa mu do ladiky1 troje
velikch vajec. Zavesloval ku brehu, zaniesol ich domov a poukladal pekne na pec. ena
chcela aspo jedno z nich hladnm deom uvari, ale on jej prihrozil:
Nenalas, nezahub!
ene to bolo mrkotno, ale na prv raz, ako na prv raz, utila sa.
iel on aj po druh raz na tie ryby a rozprestrel sie. Vyletel z vody ozrutn vtk a zavolal
mu:
Njde, ale nezahub!
Vytiahol zase troje velikch vajec. Privesloval ku brehu, priniesol ich domov a odloil ku
tamtm pekne na pec. ena zase do vajec, a ke nie do vajec, nu doho:
Ty klban, i nevid, e u aj s demi omdlievam od hladu; radej by si bol ryby doniesol a
seba aj deti obivil!
No, prehrmelo aj to.
iel on aj po tret raz na ryby, a ako rozprestrel sie, zas len vyletel ten ozrutn vtk z vody a
privolal mu:
Njde, ale nezahub!
Aj na tento raz iba tak tri ohromn vajcia vytiahol. Poloil ich do ladiky, privesloval s nimi
ku brehu, zabral a odloil ku predolm na pec. ena oddala sa mu do vlasov, e o mysl, e
takto deti nenachov, e len o si pon od hladu.
Poiel radej i po tvrt raz na tie ryby. Rozprestrel sie a akal.
Nebolo mu dlho aka, bo zas len vyletel ozrutn vtk z vody a zavolal:
Njde, ale nezahub!
Naiel, ale ete aj teraz len troje velikch vajec; aj sie dotrhala sa mu u pri nich. Nu ale len
privesloval ku brehu, vzal vajcia a poloil ku ostatnm na pec; u ledva pratali sa. ena ho u
preklnala a ochorela od zlosti, o jej to tam bud tok vajcia zavadza, a do st ni.
Len ti tu naraz vajcia zan puka. Pukne jedno, vysko z neho mldenec na svet sci,
pekn, len akoby ho bol ulial. Pukne druh, aj z toho. A tak z kadho, a z toho dvansteho
najmlad a najkraj uhaj! A vetci postavia sa pred rybrom a ptaj:
Daj jes, daj pi, ke si ns na biely de vyniesol!
1loky
Created by XMLmind XSL-FO Converter.

Tu ene od divu aj choroba prela; ale zaala s muom nanovo hriech a nezdobu, e i
nemaj dos svojich det, e ho ona tam nech, nech mu t tam trebrs ui objedia. Z rei do
rei, pekne-krsne pobili sa mu so enou.
No, dajte si pokoj! hovoria u teraz mldenci. o len pre ns, koda sa vm hateri. My
by sme i tak pri vs iadnej prce nemali, ale vm my poradme. Zavediete ns rovno ku
krovi do sluby a uvidte, e vm to nebude daromn.
I tak bolo. Rybr zaviedol dvanstich uhajov do zmku a postavil ich pred kra. Krovi
vemi bili sa, bo boli rovn ako jedle, iba ten najmlad najonakvej. Prijal ich do sluby a
rybrovi dal staton vynhradu, ke mu ich len doviedol.
*
Poslal kr milch uhajov jednu velik lku zrba. o cez de nakosili a nahrabali, to cez
noc vetko rozvlila voliaka pleuha. Dos t striehli, ni nevystriehli. Najmlad nemohol
u alej hadie na tak hospodrstvo. Sadne si pod kopu a streie. Prilet ta dvans kon a
prosto do kopy, e ju zvlia. Zaenie sa tento kosou do nich; ale najmen konk mu povie:
Nezahaj sa, to by ti i tak daromn bolo; radej daj nm nara sa, lebo pjdeme do roboty.
Zatia ale zobu si bratov a nech si posadaj na ns, a ty sadni si na ma.
Zobudil bratov a posadali si. Rno postavili sa pred kra takto na ttooch.
Ej, to nm treba, to! povedal kr. Lebo je vojna.
A to susedn kr vypovedal tomuto krovi vojnu, e mu nechcel da dcru za enu. Do tej
vojny ako postavili sa, susedn kr iba o ich poibal voajakm prtikom, hne vetci
skameneli, krem tento najmlad nie. Ten ostal len voliaky ako ommoren. Ke prebral sa,
u bolo okolo neho vetko mtvo. Ale mu jeho ttok povedal:
Sadaj, nemekaj; ten kr len stoko, e u nie je pred kahyou, aby si ho vzala za mua;
my musme tam by prv.
Sadol, nemekal a boli tam ete prv. Ale aj ten kr dobehol a iadal, aby kahya la
zaho, bo e vo vojne pobil vetkch do zniku.
Ej, vetkch si predsa nepobil, povedala kahya; jeden z nich je ete prv tu ako ty. A tak
za toho z vs pjdem, kto mi donesie moje svadobn aty zo sklenho zmku; tam s mi v
truhlici.
Ten kr neiel, e po o on m chodi, e jemu mladucha aj bez tch iat dobr. Najmlad z
dvanstich ale taiel ku svojmu konkovi a povedal:
Konek mj, takto a takto m sa vec oe urobm?
Hoj, len ty sadaj, ni nemekaj; o nevidie, zaletme!
Vysadol si, ni nemekal a leteli. Prileteli ku sklenmu zmku. Povie konk uhajovi:
Tu sme! Ale mus sm ku strige. No, zadr sa, a ke vysli si truhlicu, prdi ko mne; tu
budem na tejto lke popsa sa.

Taiel uhaj do zmku ku strige, aby mu vydala truhlicu, o v nej t a t kahya, ktor ho
sem poslala, uschovan m svoje sobne aty.
Ej, dm ti ju, dm, reie striga. Ale i vie, e si ju m u ma vysli?
A ve, ke je tak, trebrs si ju aj vyslim, povedal uhaj; len mi povedzte, o to m by
za sluba.
Do veera u ni, riekla baba; ale na rno mus nosi sa na mojom vranom koni. No ve
uvidme, ako obsed na om.
Prechodil sa uhaj podveer okolo zmku. Njde tam chrta medzi dvoma bukami
zaseknutho, o nemohol nijak von. Pomohol mu z klepca a uradovan chrt skoil v ry svet,
iba o privolal uhajovi:
Pomysli si len na ma, ke ti budem potrebn, hne som ti tam na pomoc!
Rno vyviedla mu star z matale vranho koa a on si vysadol naho. Spoiatku konk ete
ako-tak, ale o alej, to tuhie skkal a zaiel s nm, sm Pn Boh vie, kde do poa. Ale uhaj
obsedel v strmeoch a uzdu nepustil. Raz mil vranko premen sa na zajaca a utek mu v ry
svet. Ej, veru ledva stail na chrta pomyslie, u by ten toho nikdy viac nebol videl. Le iba
o pomyslel, u chrt tam za zajacom a chytil ho za ucho a doviedol k uhajovi. Zas bol z neho
k, a uhaj pekne ticho dopravil sa na om do zmku.
Tu si m koa a vydaj mi truhliku, povie babe.
To by si skoro chcel, riekne baba. Zajtra mus nosi sa ete na mojom sivom koni, a ak
mi ho takto nasp privedie, bude z teba da.
Po prci prechod sa uhaj kolo zmku. Zazrie tam orla chytenho na reazi. Pust ho. Orol
vzlietne a zakre mu:
Pomysli si na ma, ke ti budem potrebn; hne som ti tam na pomoc.
Rno vyviedla star sivho koa. Sivko strihal uima a hrabal podkovami. uhaj len vysadol
a ni nedbal, e mil kono pustil sa hne do skoku. Stisol mu len boky a vyletel na om von
brnou, akoby boli vzali sa na krdla, o alej, to strmie, a uhaj zas, o ten strmie letel, to
tuhie stskal ho. Raz mil sivko premen sa na vtka. uhaj ostal na zemi a vtk ulietal
ponad oblaky, prv, akoby ten bol stail pomyslie si na orla. Vtom si ale pomyslel a orol hne
tam, pustil sa za vtkom, dochytil ho a doviedol k uhajovi. Z vtka urobil sa zase k a uhaj
pekne ticho dopravil sa na om do zmku.
Tu si m koa a vydaj mi von truhliku, povie babe.
Ej, bolo by ti! reie baba. Zajtra mus nosi sa ete na mojom bielom koni, a ak mi ho
takto pekne nasp privedie, nu ti u len dm t truhlicu.
Po prci svojej prechod sa uhaj kolo zmku a zjde si a k rybnku. Tu na brehu vyhoden
ryba hde sa, mece sa a neme dosta sa nasp do vody. Vzal ju pekne na ruky a pustil do
vody. A ryba mu povie:
Pomysli si na ma, ke ti budem potrebn; hne t prdem na pomoc.

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

Rno vyviedla mu star bieleho koa. Belo spnal sa a vyhadzoval u vopred. uhaj chytil
uzdu a vyhodil sa naho. Darmo ten spnal sa pod nm, darmo vyhadzoval. Hej, leteli e t
potom ponad brnu von! A k prosto k rybnku. Tu raz mil uhaj ostane na brehu a spod
neho vylet kaica a plva rybnkom pre voakdesi na druh stranu a strat sa mu z o.
Pomysl si on na t rybu. Priplva ryba k nemu.
Aak, vrav, kdee ti k?
Ve to, rybka moja, kdee je? Tu mi zmizol dakde na tom rybnku.
No netrp sa ni, njdeme ho.
A ryba zohnala vetky ryby a tie kaku vyhadali, zospod za nohy chytili, aby uletie
nemohla, a tak doplvali s ou ku brehu. Ako ju uhaj v ruke mal, hne bol zase k, a uhaj
pekne ticho dopravil sa na om do zmku.
Star strigu malo tresn od jedu. Vzala mu koa a viedla ho do matale. uhaj pozale za
ou. A striga tam pochyt omelo a tne svoje dievky:
Nu i ste sa takto mali zadra, vy daromnice, vy sajby!
Lebo tie kone to boli jej vlastn dievky, o tak vedeli sa premiea. Ete aj tadnu prila
naduren ako morka a vdy osi homrala. Potom mu ale oddala truhlicu. On si vyhadal
svojho ttoka tam, kde psol sa mu, na tej lke, a astne dostali sa domov. Postav sa s
truhlicou pred kahyu a tu nem klika od truhlice! Povie kahya:
Za toho z vs pjdem, kto mi ten kik donesie.
Ten kr nehol sa ani teraz a uhaj iiel zase ku svojmu ttokovi:
Ttok mj, pjdeme ete pre kik.
Ej, ve pjdeme, reie ttok; ale u teraz bez toho kra, aspo bez jeho prtika
nememe s. Lebo je kik jednmu medveovi v pysku, a toho treba najprv tm prtom
poiba, aby zmrzol. Cho len a volaj kra, alebo nech ti prtik vyd.
iel uhaj ku krovi, aby priiel s nm alebo mu prtik vydal. A kr nechcel sa ani hn od
kahyne, e nao by on unval sa tok svety. Vytrhol mu uhaj prt z ruky a hybaj na
ttokovi rovno k tm zpoliam, kde pritrimovalo sa to medvedisko.
Medvedisko prednmi dlabami do neho, len e ho zacap. uhaj ibne ho prtom. Priam
medve skamenel a kik vypadol mu z tlamy. Vzal k a ponhal sa s nm ku krovej
dcre.
Tu zane sa ten kr kriepi, e jeho je kahya, leboe bez jeho prtika nebol by kik tu a
uhaja bol by medve zadlvil. A uhaj tie postavil sa mu, e ve on i truhlicu vyslil i
k doniesol.
Daromn vm kriepka pred asom, povie na to kahya. Musme najprv otvori
truhlicu!
Otvorili truhlicu, a tu v truhlici me.

No, vidte, ozve sa kahya, toto vedela som popredku. A teraz kto ete o ma stoj, d si
tmto meom sa hlavu, a ia hlava pod tmto meom obije, za toho pjdem.
Oba podvolili sa a o chvku obom hlavy odcupli na klte. uhajova hlava obila a tamtomu
miesto svadby spravili pohreb.
uhaj beal ku svojmu ttokovi poakova sa za vern sluby.
Uznva teda, uznva, hovoril tto, e som ti verne slil?
Ej, uznvam, uznvam.
No, ke uznva, teraz i ty mne preuke pokonn slubu. Zotne i mne tm meom hlavu.
Potom vynme z mjho sedla druh prtik a pjde na bojite a poibe svojich bratov, aby
odteraz mal i tebe kto sli.
Zdrhal sa uhaj vernmu ttokovi hlavu zoa, ale musel. Ako to urobil, voav holubica
vyletela z konka.
Konene vyal prtik zo sedla, iel na bojite, poibal bratov, a ke videl, e tto vstali,
poibal aj ostatn vojsko. Tak s vojskom navrtil sa domov ku kahyni a tto hne podala mu
ruku a bola od tej hodiny jeho, a to vojsko slilo mu vdy.

O troch grooch
Podva tefan Marko Daxner od Rimavy.
Kopal raz jeden chudobn lovek pri hradskej ceste priekopy. A neviem, ako sa stalo, ako nie,
dos na tom, e sm kr voakdesi iel po tej ceste a optal sa chudobnho loveka:
Povedze mne ty, mj drah, ak m plcu na de za tto ak robotu?
Ha, najjasnej kru, ja mm na de tri groe.
Zadivil sa kr nad tm a optal sa ho, ako me na tch troch grooch vyi.
Jaj, Vaa Jasnos, oby len vyi, to by ete bolo ahko; ale ja z tch troch groov prv
vraciam, druh poiiavam a krem na tom treom sm ijem.
Ale tu veru kr nerozumel, o to znamen; trel si rukou elo, e si rozhta, o by to, ako by
to mohlo by. No nevyhtal ni, len pekne-krsne priznal, e on veru nerozumie, ako by to
mohlo by, z troch groov i vraca i poiiava i vyi.
Nu, najjasnej pane, povie chudobn lovek, to je takto! Chovm si otca u starho a
nevldneho, tomu vraciam: bo on ma vychoval. Ale chovm i jednho malho syna: tomu
poiiavam, aby mi vrtil, ke ostariem sa. A na treom groi aj sm potrebujem i.
No dobre, ke je tak, zaradoval sa kr. Vid, mj drah, ja mm doma dvanstich
radcov a m viu plcu im dvam, tm vmi ponosuj sa mi, e nemaj z oho i a
trovi. Teraz im ja zahdam tto hdku, o si mi ty povedal. Ale ak by prili k tebe opytova
sa, nepovedze im, o to znamen, pokm len mj obraz neuvid.

Created by XMLmind XSL-FO Converter.

Ako to dopovedal, daroval ete sedliakovi za hrs duktov a odiiel domov.

Len o doiel, dal zavola tch dvanstich radcov pred seba:
Vy, poved im, o na tokch peazoch nemete vyi; jesto tu v krajine jeden lovek,
ktor m na de krem tri groe a ete aj z tch jeden vracia, druh poiiava a iba na tom
treom sm ije predsa statone vyije. Teraz, ke ste mdri, povedzte mne vy, ako je to
mono; lebo ak mi do pozajtrajka nepoviete, dm vs vetkch z krajiny vyhna, aby ste mi
aspo darmo chlieb nejedli.
Pobrali sa slvni radcovia s ovesenmi nosmi domov a zasadli do rady, o ako by to bolo.
Kad chcel by mdrej a ono za rozumom prostho loveka iaden pohodi nemohol.
Minul de, mal sa i druh; na tretie rno mali u postavi sa pred kra a ete nevedeli tej
veci ani vvod ani rozvod. Navea, navea voakto im poepol, kde by vyhadali toho
chudobnho loveka, e im ten najskr spod zvozu pome. I vyhadali ho a dostavili sa
hne vetci k nemu. Prosbou, hrozbou, zle, nedobre dotierali doho, aby im povedal, ako je
to s tmi troma gromi. Ale on veru nezakol sa ich. Rozpovedal krovsk rozkaz a e
krem ete ak by mu krov obraz ukzali, tak by mohla by z tej rai mka.
Kdee ti my hrieni udia krov obraz ukeme, hovorili tto, ve kr na nae slovo k
tebe neprde a ty ani tak nesmie pred neho?! Len daj voliak in nakriatnu sa na t
rozpove.
A u ke ani to neviete, tak z tej mky chleba nenapeieme!
Poksili sa aj o to ostatn: Nasubovali mu hory, doly; navlili mu vea peaz, e ve u aj
bez krovej milosti m na om i, aby im t vec len rozpovedal. Ale on ni! Iba ke u
peniaze naozaj na hbu nosili a on u dos navysmieval sa im, e tak mdri pni nevedia si
porady, vtedy vytiahol z vrecka jeden z tch duktov, o mu kr podaroval a riekol:
No vidte, tun je krov obraz, sm mi ho podaroval, vidm ho dobre; nemm o obva sa,
e by som prestpil krov rozkaz. A tak vm o chcem, vyjavi mem. A vyjavil im
hdku!
Tu potom na tret de radcovia ahko rozprvali s krom, ke im chudobn lovek svojho
rozumu poial. Ale aj kr hne zavoal, o je vo veci; lebo dal zavola toho chudobnho
loveka a optal sa ho:
Povedze mne ty, ako je to, e si ty in staton lovek a teraz predsa previnil si sa proti
mjmu krovskmu rozkazu?
Neprevinil som sa, najjasnej kru, lebo som mlal ako kame, km som neuvidel v
spravodliv obraz. Tu ho mm ete aj teraz, sami ste mi ho darovali a vytiahol dukt s
obrazom krovm a rozpovedal mu vetku prhodu s tmi dvanstimi, i ako hrozili i prosili,
i nadarvali sa mu, i ako on navysmieval sa im.
No, povedal na to kr, ke si ty tak mdry, e ty viac rozumu m ako moji dvansti
radcovia, nebude ty viac priekopy kopa, ale bude ako vek pn v mojom dvore prebva
a veda ma v rade zasada.
A vy? to zas k tm radcom hovoril. i sa vy nehanbte? oe, akoe teraz s vami?
Vm nielene platy nepovim, ale vm ete aj z toho utiahnem, o mte!

Neprili t viacej kra o plcu unva.

Created by XMLmind XSL-FO Converter.