Preovsk univerzita v Preove

DEJINY A SASNOS HUDBY

Doc. Mgr. art. Karol Medansk, PhD. editor

Preov 2014
Preovsk univerzita v Preove

DEJINY A SASNOS HUDBY

Doc. Mgr. art. Karol Medansk, PhD. editor

Preov 2014

DEJINY A SASNOS HUDBY

Doc. Mgr. art. Karol Medansk, PhD. editor

Za gramatick, tylistick a obsahov strnku prednok s zodpovedn ich autori.

vod
Mil tudentky a tudenti Univerzity tretieho veku Preovskej univerzity v Preove!
Po prv raz Vm predkladme uebn text v tudijnom odbore Dejiny a sasnos
hudby, na ktorom prednaj intern lenovia Katedry hudby Intittu hudobnho
a vtvarnho umenia Filozofickej fakulty Preovskej univerzity v Preove. Vzhadom na to,
e jednotliv lenovia naej katedry sa vedecky a odborne pecializuj na rzne oblasti
hudobnho umenia, vytvraj tak irokospektrlnu ponuku prednok, ktor sa prejavila aj
v naej uebnici. Naa uebnica je tak prierezom vvoja hudobnho a estetickho ctenia
v jednotlivch etapch vvoja hudobnch dejn, ako aj nhadom do vvoja hudobnch
nstrojov. Mono sa v nej stretn aj s tmami z hudobnej pedagogiky, z oblasti hudobnch
vyjadrovacch prostriedkov, stavu zborovho umenia na Slovensku a prpravy zborovho
spevka. itate sa v tejto uebnici stretne aj s tmou pribliujcou vvoj a sasnos Opery
Slovenskho nrodnho divadla, umeleckho stnku, ktor vychoval cel rad svetovo
uznvanch opernch spevkov. Urite Vs zaujme aj otzka estetiky interpretcie folklrnej
hudby, i stle aktulnejia problematika postavenia najmodernejch informanch
technolgi v edukanej praxi.
Nie vetky prednky uveden v naej uebnici zaznej aj poas vyuovania
v prednkovej sle. Tmto spsobom vak rozirujeme tematick pestros, s ktorou sa
stretnete poas tdia na Univerzite tretieho veku na Preovskej univerzite v Preove
v tudijnom odbore Dejiny a sasnos hudby. Hudba, ako najabstraktnejie umenie zo
vetkch umen ponka irok paletu tematickho spracovania od tch dotkajcich sa
interpretanej praxe, cez mapovanie hudobnch dejn, a po tie ktor sa pohybuj a na
hranici transcendentnch oblast.. Podstata hudby je len ako pochopiten a objaviten.
A preto je hudba tak krsna...
Mil tudentky a tudenti, mil priatelia, elm Vm prjemn chvle strven na
prednkach v naom tudijnom odbore a podnetn tanie tejto uebnice. Verme, e Vae
tdium a tto uebnica rozri Vae hudobn vedomosti a zintenzvni V vzah k hudbe.
V Karol Medansk editor

VYJADROVACIE PROSTRIEDKY HUDBY, TLOTVORN PRVKY

UMELECKEJ TVORBY A FUNKCIE HUDBY
Prof. Mgr. art. Irena Medansk, PhD.

vod
Hudba je jazykom vnimonej sily, jazykom medzinrodnm. Obklopuje ns vade, znie v
kancelrich, obchodoch, v uliciach, je neodmyslitenou sasou nho kadodennho
ivota, napa ho a chce ho urobi krajm. Je nositekou hodnt krsy, ktorm treba
rozumie. Hudba vie vyjadri lsku, patetickos, zfalstvo, dramatickos, tragiku i komiku,
smtok i rados. Spja v sebe fyzick a duchovn, zmyslov a intelektulne a vetko
vyjadruje pecifickmi prostriedkami - tnmi.

1 HUDBA, PECIFICK DRUH UMENIA

1.1 Vyjadrovacie prostriedky hudby

Kad umenie sa nm prihovra svojimi pecifickmi umeleckmi prostriedkami, vlastnmi
jemu samotnmu. Hudba, je jedno v akom historickom ase vznikala, alebo vznik v
sasnosti je vlastn svojimi jedinenmi vyjadrovacmi prostriedkami ako s:
meldia
metrum a rytmus
harmnia
dynamika
agogika

Meldia (npev) je ist usporiadan hudobn tvar, vytvoren z tnov rznej vky a dky.
Meme ju hodnoti z hadiska:
estetickho- pi sa mi, nepi (toto hodnotenie je ponechan

 na kadho jedinca > subjekt)

pohybovho > tanen, pochodov
nlady > vesel smutn, lyrick, dramatick
pvodu > udov, umel, z inch krajn
tlu > klasicistick, romantick, modern, rockov
funkcie-zmeru >svetsk, cirkevn

Z hadiska hlbej hudobnej charakteristiky ju meme alej hodnoti poda:

hlasovch polh > soprnov, altov, basov, tenorov
tniny > durov, molov,
hudobnho usporiadania > jednoduch, zloit, ozdobn

Metrum a rytmus
Metrum len asov priebeh hudby na zkladn jednotky, ktor s zoskupen poda
przvunosti a neprzvunosti. Metrick priebeh bva vyjadren taktovm delenm
hudobnho zpisu.
Rytmus je vntorn lenenie metrickch jednotiek, me by zhodn s metrickou pulzciou
alebo in, ponechan na vobe skladatea. Metrum a rytmus spolu svisia, preto hovorme o
metro-rytmickch vzahoch.

Harmnia m niekoko vznamov, z hadiska vyjadrovacch prostriedkov hudby znamen:

szvuk, akord, spjanie akordov,

Dynamika- oznaenie pre zvukov intenzitu skladby,

oznaujeme ju talianskymi vrazmi alebo dynamickmi znamienkami,
napr. p-piano-slabo; f-forte- silno

Agogika
zmeny tempa, dynamiky za elom zvraznenia pecifk hudobnho diela a
dosiahnutia originality interpretcie skladby
Vetky uveden vyjadrovacie prostriedky hudby s vlastnosami hudby a menili sa poda
vvoja hudobnho myslenia v jednotlivch historickch obdobiach.

2 TLOTVORN PRVKY UMELECKEJ TVORBY

2.1 tlotvorn prvky umeleckej a teda aj hudobnej tvorby s nstroje akmi pracuje
umelec, alebo skupina v istom asovom obdob. S pecifick pre kad druh umenia.
tlotvorn prvky je sbor

fungujcich pravidiel v umeleckom stvrovan skutonosti.

Patria k nim:
Umeleck metda spsob akm umelec vo svojej tvorivej innosti ponma a pretvra
skutonos do umeleckch obrazov. Tento spsob prce je ovplyvnen socilnymi
a duchovnmi hodnotami, ale i spoloensky politickm prostredm. Umeleck metda
zaha skutonos, ktor umelec umelecky stvruje poda:
vlastnho svetonzoru
vlastnho vyuvania vrazovch prostriedkov
svojho tvorivho princpu pecifickos v pouvan svojej umeleckej metdy

Umeleck sloh reprezentuj umeleck diela, ktor vykazuj rovnak typov momenty
a rty, jeden konkrtny spsob vyjadrovania, i jeden spolon jav.
tl obsahov dimenzia, ktor obsahuje prostriedky, ktormi umelec realizuje svoj zmer.
Prostriedky maj charakteristick pecifickos, napr. v hudbe tny, ktor s zoskupen poda
istch pravidiel.
tl je individulne pouitie zsad uritho umeleckho slohu.

Hudobn tl je hierarchick celistv systm so svojim podsystmami veobecn

a nrodn systm.
Elschekova defincia (1984) hovor.... tl

je dleitou formou estetickej konkretizcie

hudobnho diel., priesenkom formovch, trukturlnych, hudobno-genetickch, umeleckch,

duchovnch, filozofickch, socilnych, etickch a individulno-zitkovch faktorov.
Predstupom tlu je smer u zoveobecujci pojem, patriaci do okruhu umeleckej
metdy, asto sa prekrva s pojmom prd.
kola smery, prdy, tly rozvjajce sa v jednej krajine, v jednom teritriu.
kola svis so slohom preber od neho tvoriv princpy, prina do umenia vrazn nrodn
prvky.
Rukopis - pecifick vber vyjadrovacch prostriedkov na realizciu autorovho zmeru.

3 ESTETIKA - (AISTHESAI)

3.1 Defincia a charakteristika

Umenie je sasou spolonosti jej odrazom, stvrnenm pecifickmi vrazovmi
prostriedkami tohto ktorho druhu umenia. Umenie je nositeom duchovnej sily, predstavuje
hodnotu, ktor skma veda o krse predmetov a javov - ESTETIKA.
Estetika sleduje vplyv umenia na loveka, na jeho prejavy a chovanie. Estetika ako veda o
krsne nesleduje len svoj vedn rmec ale stala sa sasou kadodennho ivota, lebo ako
veda o krse zodpoved za pozitvnu kultrnu atmosfru spolonosti.
Alexander Gottlieb Baumgarten (1714-1762) ako prv pouil pojem estetika
autor dvojdielneho spisu Asthetica (I.1750, II.1758)
Estetika m irokospektrlny vznam
ako veda
ako norma
ako osobn tl

Estetika ako vedeck disciplna je:

irokospektrlna veda o zkonoch a podstate krsy
syntetick veda skmajca estetick javy, umeleck diela
veda o estetickom osvojovan skutonosti
(od zmyslovch vnemov > k zloitej mylienkovej innosti)
skma vzah medzi obsahom a formou umeleckho diela
skma vzah medzi umeleckm dielom a spolonosou
Umenie = najvyou a najsamostatnejou formou estetickho zvldnutia skutonosti, ako
spoloensk jav,
umeleck dielo je spoloensk produkt > m socilnu povahu
Predmetom estetiky s:
veobecn a pecilne oblasti umenia
problematika vzahu objektu a subjektu
materilne a duchovn strnky estetickej innosti
Estetika hudby sa zaober tm odrazom skutonosti, ktor je pretaven do hudobnch
obrazov. M vek vznam najm pre poznanie a interpretciu hudobnej tvorby. Estetika
hudby skma hudobn dielo, priebeh jeho vzniku
Predmetom hudobnej estetiky je: hudobn dielo
jeho hudobn a textov interpretcia
jeho miesto a vzah k udskmu bytiu
Estetick vchova je
pecifickch schopnost

cieavedom, celoivotn proces, v ktorom ide o rozvoj

a zrunost, vytvrania postojov, formovania celej osobnosti k

umeniu. Jej integrlnou sasou je aj hudobn vchova.

Hudobn vchova vo svojej dvojparalelnej funkcii:
a) vchova k hudbe,
b) vchova hudbou vetkmi hudobnmi fenomnmi vo veobecnom zbere prispieva k
vchove harmonickej osobnosti a zaruuje kvalitu ivota.

3.2 Zkladn estetick kategrie

odraj vlastnosti, vzahy a javy skutonosti ukryt v umeleckom diele,
v umeleckom diele sa asto prelnaj napr.krsno a vzneeno, krsno a tragino (opery
G.Verdiho),
Krsno
predstavuje harmniu (tnov a trukturlny szvuk ) a dokonalos celku, vyvolva
prjemn umeleck zitky,
hudba sama o sebe vzbudzuje estetick zitok,
a ten nie je mon bez krsna.
Vzneeno
je stupovanm krsna, poznanm nieoho neobvyklho, patriaceho do vych
duchovnch hodnt city, idely, obetavos (tto estetick kategria sa rozliovala v
umen a v

obdob renesancie).

Tragino
predstavuje konflikt, napt vzahy a situcie, ktor prinaj

rieenia

tragickej podobe,
boj krsna s oklivm,
boj protikladov dobra-zla na hranici tragina,
je istou formou prejavu krsneho, vzneenho.
Komino
vsmech nedorozumen, nedostatkov a udskch slabost
Zdroje komina s:
Karikatra,
Irnia,
sarkazmus.
Vplyvom dynamickho vvoja spolonosti sa v sasnosti v estetike etabluje aj nov
kategria karedo. Tto estetick kategria je odrazom podiarknutm negatvnych a
zpornch strnok osoby, i javu. Zdraznenm negatvnych oblast sa vyzdvihuje krsa, jej
hodnota, ktor stoja v pozad karedho.

4 VNMANIE HUDOBNHO DIELA

4.1 Estetick vnmanie

Kontakt loveka s umenm je komunikciou umeleckho artefaktu s celm
psychickm, fyziologickm a socilnym ustrojenm loveka. Tieto s dleitmi faktormi pri
styku jednotlivca s hudobnm umenm.
Vnmanie - zkladn kategria poznania - predpoklad pre akkovek innos.
Estetick vnmanie umeleckho diela je zloit psychofyziologick a mylienkov proces,
zhromadenie estetickch schopnost, pln mylienkov sstredenie a vyptie, pretoe za
estetick vnmanie nememe oznai akkovek vnmanie.
Vnmate je ovplyvnen:
vkou svojich duevnch schopnost,
sksenosou a poznatkami,
socilnym aspektom a prostredm.
Vnmanie umeleckho diela sa stva interakciou - percipient sa cez umeleck dielo dostva do
kontaktu s tvorcom, s dobou v ktorej il. Prv pocity zanechva dielo vo forme estetickch
emci, ktor s zkladom estetickho vnmania
Estetick vnmanie si vyaduje od jedinca by pripravenm na akt vnmania umeleckho
diela.
Vnmanie-ako termn sa v odbornej terminolgii nahrdza pojmami percepcia apercepcia,
recepcia. Aj ke ide v podstate o ten ist proces, existuj v om ist nuansy.
Apercepcia - celostn vnmanie dve polohy

1/ pozorovanie hudby
2/ vvanie sa do hudby

Tieto dve zkladn polohy na seba zko nadvzuj a vytvraj u vnmatea zkladu pre
hodnotenie napr. vstavby diela, pouitch vrazovch prostriedkov hudby a interpretcie.
Percepcia - povanie (ben) na ulici v supermarkete, v kole,
recepcia - uvedomen povanie

Estetick vnmanie hudby vo svojom procese m schopnos vyvolvania citov, emci

prostrednctvom vrazovch prostriedkov hudby, tieto sa dostvaj do vzjomnho vzahu ,
ktor uruje hbku zitku. Uvedomovanie tohto zitku je subjektvne, zvisl od mnohch,
aj momentlne fungujcich faktorov.
Hudobn umenie patr do tej kategri umen, ktor potrebuj interpreta
(sprostredkovatea). Poda druhu, formy to me by slista (klavirista, huslista) alebo
kolektv (komorn zoskupenie, orchester). Cesta hudobnho diela k vnmateovipercipientovi m tto linernu drhu:

A-autor diela > D dielo > I interprt > V vnmate (percipient)

V procese estetickho vnmania sa vo vedom vnmatea-percipienta formuje umeleck

obraz ako druhotn umeleck obraz, ktor by mal by podobn - alebo aspo by sa mal
pribliova predstave autora, ktor je nositeom prvotnho umeleckho obrazu. Kad
vnmate m in videnie a prevanie umeleckho diela.

5 HUDOBN SOCIOLGIA

5.1 Defincia pojmu a charakteristika disciplny

Sociolgia je:
veda o spolonosti (veda o socilnom sprvan,
vzjomnom psoben ud, o socilnych skupinch, o socilnych vzahoch, socilnej
truktre,
sociolgia tuduje predovetkm sasn spolonosti,
zva ju ohraniuj hranice svojho ttu.
Hudobn sociolgia je hudobno-vednou disciplnou, ktor skma vzahy a funkciu hudby v
spolonosti. Analyzuje hudbu ako socilny jav v jej procesnom historickom i sasnom
vvoji.

Hudba je socilny fenomn s vekou silou psobnosti. Zo vetkch umeleckch druhov

najviac zasahuje vnmatea-percipienta. Jej predmetom je oblas celej hudobnej praxe, ktor
tvoria skladatelia, interprti, muzikolgovia, hudobn (profesionlne a amatrske) intitcie,
profesijn zvzy, ich vzjomn vzby, vsledky tvorivej innosti (hudobn diela) a ich odraz
v spolonosti - u poslucha-vnmatea-percipienta.

5.2 Socilne funkcie hudby

Vychdzajc z historickho vvoja spolonosti, hospodrskych, politickch a socilnych
premien nadobdala hudba rzne socilne funkcie, ktor meme rozdeli na:
historick,
vchovn,
komunikativn.
Tieto uveden funkcie sa v praxi prelnaj, vzjomne spjaj, ovplyvuj.
Historick funkcia hudby
Spovala na sprostredkovan styku loveka s nevysvetlitenmi silami prrody, s
neznmym dianm vo vesmre. m viac boli tieto otzky pre loveka nedostupn a
nerieiten, tm viac zohrvala najstaria hudba lohu mdia medzi udskou existenciou a
nedosiahnutenmi tbami. Toto magick

psobenie hudby nachdza uplatnenie v

obradoch, liturgii, v ktorch prvok tajomstva vyvierajci zo samotnho obradu dval hudbe
vnimon duchovn silu.
V obradoch rozliujeme nboensko-liturgick funkciu hudby a nenboensko-svetsk
funkciu. (Vrcholom liturgickej funkcie je svt oma, ktor ako najdleitej obrad katolckej
cirkvi - i so svojou podobou za zomrelch requiem, je dodnes stelesnen v jednotlivch
astiach: Kyrie, Gloria, Credo, Sanctus, Benedictus a Agnus Dei).
Svetsk funkcia hudby je spojen s vekolepmi slvnosami, zva za asti
vekho potu divkov - zahajovanie a ukonenie festivalov (Bratislavsk hudobn slvnosti,
filmov festivaly, portov olympidy), s tradinmi civilnmi obradmi - napr. pri soboch
zaznieva Mendelssonov alebo Wagnerov Svadobn pochod, monumentlny pochod z Verdiho
opery Aida. Slvnostn funkciu hudby napaj skladby vlasteneck napr. Smetana Predohra
k opere Libua, E.Sucho: Ak si mi krsna a najm hudobn symboly ako s ttne hymny.

Vchovn a vzdelvacia funkcia hudby

Obsah tejto funkcie je reflektovan v jednotlivch disciplnach hudobnej pedagogiky
(pozri 5.1), kde m vyten ciele, lohy, postupy a cel proces je organizovan v istom
systme (pozri kap. 5.2).
Z hadiska sociologickho ide o vchovn a vzdelvac vplyv konkrtnej hudobnej produkcie,
hudobnch druhov, nrov a foriem na publikum - rozdielna interakcia medzi interpretmi a
publikom na koncertoch artificilnej t.j. umeleckej hudby a na koncertoch nonartificilnej populrnej hudby, na diskotkach. Prve v nrovej rozdielnosti m hudba z hadiska svojej
vchovnej funkcie pozitvny, ale i negatvny vplyv. Pozitvny vchovn vplyv je
diagnostikovaten tam, kde vznik estetick zitok umocnen estetickmi kategriami
krsna, i vzneena. Negatvny vplyv je najm v oblasti populrnej (nonartificilnej) hudby na
diskotkach, koncertoch vekch stars, skupn rockovej a heavy metalovej hudby.
Nadmern hlunos tchto produkci zabja vnmanie hudby, prevauje tba mladch po
pohybe a zbliovan pohlav, strca sa jednoducho schopnos loveka vnma meldiu,
harmniu a farba sa strca v nadmernch decibeloch.

Komunikatvna funkcia hudby

Hudba je najdleitejm a jednm z najkvalitnejch prejavov nonverblnej
(bezslovnej) komunikcie. Jej komunikatvna sila je vo vzbudzovan emocionlnych zitkov
a prejavov. Prve sasn populrna hudba m preto tak trval spech u mldee, e im
poskytuje priestor na stretvanie, intuitvne vyjadrovanie svojich pecifickch spoloenskch
pocitov. Mlad sa identifikuj s populrnym nrom a hudba spa komunikan funkciu
medzi istou spoloenskou vrstvou, v ktorej kad mlad lovek (subjekt) s ou individulne
komunikuje a zrove napa aj aliu podfunkciu akou je socilna spolupatrinos k istej
skupine. Ale nie je to len pre tto vrstvu prznan, dychov, i udov hudba m tie svojich
prvrencov, ktor s ou komunikuj v jednoduchom hodnoten mm rd udov alebo
dychov hudbu. V poslednom obdob sa oraz astejie etabluje aj terapeutick funkcia
hudby. Dnes sa u vil nzov ezoterick hudba, ktor psob upokojujco a m
protistresov inky. Hudba ale m aj hlbie lieiv inky rznych psychopatologickch
stavov. S u praxou overen hudobn diela, ryvky z diel, ktor v istom slede a asovom
obdob psobia na zlepenie psychickho stavu pacienta.

6 HUDOBN PEDAGOGIKA

6.1 Disciplny hudobnej pedagogiky

Je ucelen systm prenosu (odovzdvania a prijmania) hudobnch hodnt, princpov,
technk, poznatkov a sksenost medzi

jednotlivcami uritho spoloenstva, z jednej

genercie na druh, z jednho kultrneho okruhu do druhho.

Cieom hudobnej pedagogiky je zachova historick kontinuitu vvinu hudby, uchova
nrodn a regionlnu

hudobn integritu, zabezpei rozrenie jestvujcich a utvranie

novch hudobnch hodnt.

Hudobn pedagogika poda Ladislava Burlasa pozostva z tchto discipln:
a/ Filozofia hudobnej vchovy,
b/ Hudobn didaktika a metodika,
c/ Hudobn pedopsycholgia,
d/ Hudobn pedasociolgia,
e/ Porovnvacia hudobn pedagogika,
f/ Dejiny hudobnej vchovy.
Hudobn pedagogika m vzby na veobecn spoloenskovedn disciplny:
veobecn pedagogika

- hudobn pedagogika,

didaktika

- hudobn didaktika,

metodika vyuovania - metodika vyuovania hudby,

pedosociolgia

- hudobn pedosociolgia.

6.2 Hudobn pedagogika, hudobn didaktika, hudobn vchova - rozdielpojmov

Hudobn pedagogika neskma hudbu, ale vchovu jedinca v oblasti hudby. Je vedou, ktorej
predmetom skmania je hudobn vchova a hudobn vyuovanie.
Hudobn vchova = spoloensky organizovan proces hudobnho rozvoja loveka, ktorho
obsahom je umenie - hudobn umenie. Je to estetick proces, v ktorom nejde len o zvldnutie
istej hudobnej gramatiky, ale najm o rozvoj pecifickch schopnost a zrunost, vytvrania
postojov a formovania celej osobnosti.
Dvojvznam pojmu hudobn vchova znamen:
- celoivotn proces hudobnho rozvoja loveka s diferencovanmi ciemi pre jednotliv
vekov stupne a typy kl,
- konkrtny predmet v knone povinnch veobecnovzdelvacch predmetov na zkladnej
kole
Hudobn vchova ako vchovno-vzdelvac predmet na jednotlivch typoch kl
m stanoven svoje vchovno-vzdelvacie ciele, jeho obsah je rozdelen do
jednotlivch ronkov, s aplikciou hudobnej didaktiky i konkrtnych metodickch
postupov, foriem a prostriedkov pre jednotliv hudobn innosti. Samotn hudobn
vchova je mnohorak proces a mono ho deli na:
predkolsk - rodina, jasle, matersk koly,
kolsk - zkladn kola - povinn - kolektvna vuba v predmete hudobn vchova,
kolsk-rozren - zkladn kola s rozrenm vyuovanm Hv,
povinn - kolektvna vuba,
mimokolsk -zkladn umeleck kola dobrovon, individulna, alebo kombinovan
individulno-kolektvna vuba v hudobnch sboroch - spevckych zboroch,
folklrnych sboroch a intrumentlnych zoskupeniach rzneho zamerania,
hudobn vchova dospelch - individulna vuba v ZU, osvetovch
zariadeniach, v amatrskych hudobnch telesch.
Didaktika hudobnej vchovy je sasou truktry hudobnej pedagogiky. Hudobn
didaktika je veda o vyuovan hudby, ktorej cieom je v plnovanom vyuovacom procese

sprostredkova hudbu. Skma hudobno-vchovn proces v kole, interakcia jeho troch

zkladnch zloiek uite= iak= uivo (hudba).
Didaktika hudobnej vchovy sa riadi veobecnmi didaktickmi zsadami, ktor
zohaduj vekov, vedomostn a sksenostn rove iakov. Do obsahovho materilu
didaktiky hudobnej vchovy patr aj povinn dokumentcia pre vyuovanie Hv ako s uebn
osnovy, uebn pln, harmonogram vyuovacch jednotiek a ich rozpracovanm do
konkrtneho uiteovho vkladu obsahu, interpretcie, ncviku i overenia.
Metodika hudobnej vchovy je vber adekvtnych konkrtnych vyuovacch metd,
foriem a prostriedkov, s ktormi uite na hodine pracuje a prispsobuje ich schopnostiam
iakov v konkrtnej triede.

Slovo na zver
V sasnom eurpskom pohybe, v ase premien a rozirovania nie i snh asociovanch
krajn zska lenstvo, je kultra v nej aj hudobn kultra cestou, ktor me prve spja
vetkch obanov. Hoci inherentnmi stavebnmi blokmi bezpenej Eurpy s hospodrsky
spech a politick truktry, rozhodujcim faktorom hospodrskeho, socilneho a udskho
spechu rozvjajcej sa Eurpy je kultrna aktivita. Ak sa nezaru, aby bol ocenen spsob,
akm udia vyjadruj svoju individulnu identitu, pocit odcudzenia od eurpskych intitci
bude pretrvva a ohrozova ich budcnos. Ak m E prei, jej obania musia v nej vidie
osi viac, ne len politick a hospodrske zoskupenie. (Dillonov, 1998) Eurpa ako celok,
nie len krajiny E, stoj pred novm problmom, ako zachova kultrnu pecifickos
jednotlivch krajn a zrove vytvori eurpsku sdrnos. Kultrna politika E dnes ete
zaostva za svojou hospodrskou politikou. Na rozdiel od hospodrskej oblasti, kultra je
citliv oblas, ktor me evokova pochybnosti, e konenm cieom kultrnej politiky
Eurpskej nie je vytvori zharmonizovan paneurpsku kultru, ktorej homognnos by
negatvne ovplyvnila doterajiu kultrnu rznorodos. Autori Maastrichtskej zmluvy boli
dos opatrn a dali si zlea, aby hovorili o kultrach v mnonom sle. Spoloenstvo bude
prispieva k prekvitaniu kultr lenskch ttov a asociovanch krajn za repektovania ich
nrodnej a regionlnej rozlinosti a sasne bude vyzdvihova spolon kultrne dedistvo,
pe sa v zmluve, ktor zrove menuje oblasti, kde by lensk tty mali kona spolone.
Kultra zskala legislatvne svoje miesto v E a lnkom 128, Maastrichtskej dohody

platnej od 1.novembra 1993, s tm, e mus by zaruen nrodn a regionlna rozmanitos.

Eurpska nia chce chrni a propagova irokospektrlne kultrne dedistvo. Kultrna
politika E riei zkladn princp: prstup k vedomostiam a ku kultre, prvo loveka
vyjadri svoj nzor, city, i pocity a prvo asti na tvorivej innosti. Tieto zkladn princpy
s v slobodnch demokratickch ttoch zrukou tvorby kultrnych hodnt s vysokou
umeleckou rovou. Preto oblas kultry a kolstva nie je uspokojivo zapracovan v Agende
2000, lebo v kultre sa nedaj vytvori jednotn poiadavky pre vetky lensk a asociovan
tty, nedaj, ani sa nemu nariadi jednotn estetick normy a umeleck kritria platn vo
vetkch ttoch. Tieto s jednoducho nevytvoriten. Je to mnohos v jednote, ktorej
paralelu meme v realite definova ako kultrnu pluralitu E.

Odporan literatra:
ALBRECHT, J., 1999: lovek a umenie. Nrodn hudobn centrum, Bratislava, 1999
BURLAS, L. 2000: Hudba - elania a rezultty. Preov
BURLAS, L.2006: Formy a druhy hudobnho umenia. ilina
BALCROV-KALAFUTOV B. 2001: Recepcia hudby. Preov
ELSCHEK, O.1984: Hudobn veda sasnosti. Bratislava
KULKOV, K. 2007: Dejiny hudby a umenia pre kolu a prax 4 CD. Preov: Rokus, 2007
MAREK, V. 2000: Tajn dejiny hudby. Praha: Eminent
MEDANSK, I. 2010: Systematika hudobnej pedagogiky. Preov: Preovsk univerzita
v Preove. 143 s. ISBN 978-80-555-0149-9
MICHALOV, E.2001: Estetika hudby. vod do problematiky. Univerzita Mateja Bela, FHV
Bansk Bystrica
POLK, P 1974: Hudobnoestetick nhady v 18.storo. Od baroka ku klasicizmu. SAV,
Bratislava,
POLEDK, I. 2006: Hudba jako problm estetiky. Praha
SCHNIERER, M. 1995: Spoloensk funkce hudby. esk Budjovice

ZENKL, L.1990: ABC hudebnch forem. Supraphon Pra

HISTORICK HUDOBN NSTROJE

Doc. Mgr. art. Karol MEDANSK, PhD.

vod

Hudobn nstroje s predmety rznych tvarov a rznej vekosti, na ktorch sa uritou

silou dosiahne rozkmitanie prunej hmoty, alebo ohranienho vzduchovho priestoru.
Vslednm javom kmitania je zvukov vlna, ktor prichdza do nho sluchovho orgnu.
Zvuky, ktor poujeme mu by hudobn - tny a nehudobn. Hudobn zvuky vznikaj na
zklade pravidelnho chvenia prunho telesa a nehudobn vznikaj nepravidelnm chvenm
telesa alebo hmoty. Ku vzniku - vzbudeniu - tnu treba silu, hmotu a vodiv prostredie. Sila
vo forme nrazu na hmotu vznik bu priamo (udsk ruka, alebo vdychovm prdom),
alebo nepriamo (rznymi mechanickmi zariadeniami). Hmota, z ktorej sa vyrbaj hudobn
nstroje a ich zvukotvorn siastky je rzna: drevo, kov, kos, spracovan zvieracia koa,
blany. rev a pod. Vodivm prostredm je vzduch. Vo vzduchu sa zvuk ri rchlosou 340 m
za sekundu.
Kad hudobn nstroj m svoju zvukov podstatu. Jej funkcia je podmienen
budiom rozkmitu. Vina hudobnch nstrojov m aj rezontor zosilujci tn na
princpe spoluznenia. Pri nstrojoch strunovch s zvukotvornou podstatou struny, pri
dychovch jazky, hrany vrezu alebo pery hra, pri bicch koen blany, alebo priamo
hmota, z ktorej s vyroben. Budiom je rozochvenia je slik, brnkadlo (plektron), hrove
prsty, vdychov a vdychov prd, kladivko a paliky. Rezontorom je trup (korpus), dreven
doska a vzduchov priestor ohranien stenami nstroja.
Technika hry na hudobn nstroj a jeho tnov farba (tmbr) je podmienen dleitm
initeom vlastnosti tnu - harmonickmi spoluznejcimi tnmi. Nazvaj sa tie alikvotn
tny, parcilne tny, prirodzen tny, vyie harmonick tny a pod. Zkladnm akustickm
poznatkom je, e kad tn - s vnimkou ladikovho - je zloenm zvukom. Sasne s jeho
zkladnou vkou znej aj alie tny. Pri tne C s to c g c1 e1 g1 b1 c2 d2 e2 fis2 g2 at a

po 32 alikvotn tn. Tieto alikvotn tny s obsiahnut u vetkch nstrojoch rovnako.

Niektor hudobn nstroje vak maj prevahu uritch vych harmonickch tnov. To m
vplyv na zvukov farbu nstroja. Ak je prevaha nzkych alikvotnch tnov, tn znie duto, pri
strednch je guat. Vyie harmonick tny sa daj hra aj samostatne. Pri strunovch
nstrojoch sa im hovor flaolety. Vznikaj ahkm dotykom prsta na strunu - prst sa
nedotka hmatnka - v 1/2, 1/3, 1/4 at. dky struny. Pri dychovch nstrojoch sa dosiahnu
alikvotn tny iastonm zchvevom vzduchovho stpca rznymi stupami intenzity
naptia pier a vdychovho stpca. A po vynlez mechaniky na dychovch nstrojoch, bol
tento spsob ich jedinm hudobnm prejavom.
Hudobn nstroje sa vo svojej podstate delia na:
1. netransponujce - a) notuj sa tak ako znej
b) so zpisom o oktvu (8 tnov) nim, alebo vym ako je vsledn
zvuk
2. transponujce - so zpisom inm ako je vsledn zvuk
Poda toho ako vznik zvuk delme nstroje na tyri skupiny:
I. Nstroje samozvun:

A) s vyladenm tnom: xylofn, vibrafn

B) s neuritou vkou tnu: inely, tam-tam

II. Nstroje blanozvun:

A) s vyladenm tnom: tympany

B) s neuritou vkou tnu: mal bubon

III. Nstroje strunov: A) smykov: 1. slikov: husle , viola, violonelo, kontrabas,

star violy
2. kolesov: ninera
B) brnkacie: 1. s hmatnkom: gitara, lutna
2. bez hmatnka: harfa
3. s klaviatrou - embalo
C) derov: 1. s klaviatrou: klavr
2. palikov - cimbal
IV. Nstroje dychov: A) hranov: 1. priene: flauta
2. pozdne: zobcov flauta
B) jazkov: 1. s jednoduchm pltkom: klarinet
2. s dvojitm pltkom: hoboj
C) ntrubkov: 1. s lievikovitm: lesn roh
2. s kotlkovm: trubka, pozauna

D) viachhlasn: 1. s klaviatrou: Organ, harmnium, akorden

2. jednoduch: stna harmonika
Z akustickho hadiska delme hudobn nstroje na:
A. s doznievajcim tnom: 1. strunov brnkacie
2. strunov derov: a) klvesov
b) palikov
c) bicie
B. s relatvne trvajcim tnom:

1. slikov
2. dychov

Dychov nstroje delme aj poda materilu, z akho sa vyrbaj:

A. dreven: 1. hranov - aj flauta
2. pltkov
B. plechov
Nstroje samozvun a blanozvun oznaujeme aj ako nstroje bicie.

1. Strunov nstroje
1.1 Slikov nstroje
Ich pvod nie je celkom jasn. Pochdzaj pravdepodobne z zie, ale ich pvod je
mlad ako v prpade brnkacch nstrojov. Z zie sa dostali slikov nstroje do Eurpy
pravdepodobne v 8. st. n.l. Sredovek Eurpa v 10. - 11. storo poznala dve skupiny:
1. fiduly s trojdielnym trupom - vrchn doska, spodn doska a bon luby
2. rubeby s dvojdielnym trupom - vrchn doska a hrukovit trup podobn dnenej
mandolne.
Z fidul sa koncom 15. st. vyvinuli star violy - da braccio (da bro) a da gamba. Nzvy
vychdzaj zo spsobu drania nstroja pri hran:
- viola da braccio sa drala pod bradou
- viola da gamba medzi kolenami
V 14. st. splynutm rebabu - strunovho nstroja arabskho pvodu - a starej lry
vznikla lira da braccio. Z lira da braccio sa zaiatkom 16. storoia vyvinuli husle.
Prvm vznamnm staviteom husl bol Gasparo Bertlotti, zvan da Sal, zakladate
husliarskej koly v Brescii (t. Brei), kam presdlil v roku 1562. alm vznamnm

predstaviteom tejto koly bol hlavne Giovanni Paolo Maggini (t. Dovany Paolo
Madny).Tto kola zaila najv rozkvet v rokoch 1560 - 1621.
Najvznamnejou talianskou kolou je cremonsk (t. kremonsk) kola. Cremonsk
husliari s povaovan za najlep husliarov v histrii husliarskeho stavitestva. Jej
zakladateom bol Andrea Amatti. Popri tomto rode tu psobili vznamn husliarska rody:
Guarneri (t. Gvarnri), Ruggeri (Rudri), Rogeri (Rodri). Najvznamnejm
predstaviteom je iak Nicola Amattiho (t. Nikola...) Antonio Stradivari (1649 - 1737),
najslvnej husliar vetkch ias.Vznamn postavenie mali aj jeho iaci Carlo Bergonzi
(t. Karlo Bergonci) a hlavne Allesandro Gagliano (t. ...Galino).
Najvznamnejmi tirolskmi husliarmi bol Jakob Stainer (t. tainer; 1621 - 1683)
a rod Klotzov (t. Klocov). Najvznamnejm franczskym husliarom je Jean Baptiste
Vuilaume (t. n Baptist Vijm), ktor il v 19. storo.
V echch m husliarstvo dlh tradciu a je povaovan za rovnocenn s talianskym
nemeckm, nemeckm a franczskym. V 18. storo mali vznamn postavenie rody
Edlingerovcov, Eberleovcov a Hellmerovcov - husle od Jna Jiho Hellmera vlastnil aj
Ludwig van Beethoven. V neskorom obdob s to rody Dvokovcov, Drozenovcov,
pidlenovcov siahajce svojou tradciou od zaiatku 19. storoia a do sasnosti. V 20.
storo vynikaj hlavne vynikaj hlavne Herclkovci - Jozef Bohumil, Patokovci - Jozef,
Vvrovci - Karel, Zadrailovci Karel, Buekovci - Bohumil a predovetkm Pilaovci Tom je oznaovan za Stradivariho 20. storoia. Centrami husliarkeho umenia v echch
boli hlavne Praha - ete v polovici 19. storoia tu v Husliarskej ulike malo dielne 180
husliarov - a Luby pri Chebe. V sasnosti maj husliari svoje dielne v kadom vom
meste. Na Slovensku psobili v minulosti predovetkm rakski husliari. V 20. storo mali
vznamn postavenie svojimi kvalitnmi nstrojmi Oswald Wilmann a Jn Nos. Po ich
mrt v 70. a 80. rokoch 20. storo nepsob u ns vznamnej husliar, ktor by staval nov
nstroje, prpadne kvalitne opravoval majstrovsk nstroje.
Stavba husl: :
a) trup - korpus je dlh 35 - 36 cm : klenut vrchn a spodn doska - obe s spojen lubmi,
vo vntri kolk - dua - spjajci vrchn a spodn dosku - vemi dleit prvok: prena
chvenie a rozklad tlak kobylky, na ktorej s natiahnut struny; tlak strn na vrchn dosku je
asi 87 Kp. Na vrchnej doske s f -rezonann otvory
b) krk - na om hmatnk z ebenovho dreva. Krk je ukonen slimkom. pod nm je liabok,
v ktorom s na 4 koch upevnen struny.

Slik mal spoiatku podobu luku. Sasn podobu slika stanovil v polovici 18.
storoia franczsky majster Francois Tourte (t. Fransoa Trt) - Stradivari slika. Drevo sa
pouva fernambukov - dova sa z Brazlie, meno poda oblasti - vlasy s z konskch
chvostov.
Struny sa spoiatku pouvali revov od 20. rokov 20. storoia a hlavne po 2.
svetovej vojne kovov. Husle maj 4 struny : g d1 a1 e2. Ich rozsah od malho g po c5.
Podobn stavbu maj aj viola: struny c g d1 a1 a violonelo: C G d a .

1. 1. 1 Star violy
Star violy, reprezentovan hlavne da gambou, da braccio (t. da bro), da spalla a
pomposou (pompzou) zaujmali od 16. storoia tak dleit miesto, ako neskr husle. Od
konca 18. storoia ustupuj do pozadia, avak v 20. storo nastva op ich renesancia v
koncertnom ivote.
Zo starch viol vari najdleitejie miesto zastvali violy da gamba. Do hudobnej
praxe vstupuj u v 15 storo, aby sa naplno rozvinuli v 17. a 18. storo. Stavali sa do
rodiny, ktor tvorili nstroje rznej vekosti, svojm rozsahom tnu zodpovedajce deleniu
udskch hlasov. Poznme violy da gamba:
a) soprnov, zvan aj diskantov: d g c1 e1 a1 d2
b) altov: G c f a d1 g1
c) tenorov: D g c e a d1
d) basov: A1 D G c e a (d1)
Viola da gamba sa pouvala na slov hranie - hlavne tenorov viola da gamba a v
18. storo aj soprnov ako dmsky nstroj, ale aj ako nstroj sprievodn v basse continuo
(t. base kontnuo) - hlavne tenorov a basov. Zaujmav s komorn sbory viol da gamb,
obben v 16. a 17. storo hlavne v Anglicku, kde sa nazvali consorti (t. konsorty). Hra
na violu da gamba bola sasou vzdelania achticov. Jej tn sa povaoval za najspevnej zo
vetkch hudobnch nstrojov, ktor sa najviac blil k udskmu hlasu. stvrovala hlavne
smutn nlady. Charakteristickm znakom stavby nstroja je vrchn klenut doska, ploch
spodn doska pri krku mierne lomen, pomerne irok luby a na hmatnku viazanch 7
pracov z revovch strn v poltnovej vzdialenosti. Slik m charakter luku, a pribline od
roku 1720 sa pouva slik pripomnajci modern slik na violonelo.

Z alch historickch viol sa vekej obube v 18. storo teila viola milostn - viola
damore (viola damr). Mala tvar starch viola a bola dlh asi 75 cm. Nad hmatnkom mala
natiahnutch 5 - 7 revovch strn a pod nimi ten ist poet kovovch sznejcich strn.
Ladenie bolo rzne, ale vinou sa ladila do akordu nejakej tniny. Najastejie to bola D dur
tnina:
d fis a d1 fis1 a1 d2. Jej tn vemi nen a mkk.
Na tom istom princpe bola postaven aj viola bastarda. Svojou stavbou aj ostrunenm
vychdzala z tenorovej violy da gamba - D g c e a d 1, ale mala tie szvun kovov
struny.
V 17. storo vznikla viola da bardone (t....bardn), nazvan tie barytn. Tento
nstroj tie vychdzal zo stavby a ostrunenia tenorovej violy da gamba, priom mal 10 - 15
szvunch strn. Vrchol obdobie zail tento nstroj v diele viedenskho klasicistickho
skladatea Josepha Haydna, ktor pre napsal 169 skladieb.
Viola da spalla (ramenn) je nzov nstroja husovho tvaru a o nieo via ako dnen
viola. Mala 5 strn a pouvala sa v 17. a 18. storo na hranie hlbch tnov. Vie
rozrenie vak nemala.
Viola pomposa (t. ...pompza) je vlastne via viola da spalla. bola postaven v
roku 1724 lipskm nstrojrom Johannom Christianom Hoffmannomna podnet Johanna
Sebastiana Bacha. Bol to nstroj husovho tvaru o celkovej vekosti asi 75 cm, priom trup
mal dku 45,5 cm. Mala 5 strn c g d 1 a1 e2. Niektor teoretici ho nazvaj aj violino
pomposo. J. S. Bach vak vo svojich dielach tento nstroj nepredpisoval. Je sporn i
oznaenie violonelo piccolo (t. violonelo pikolo), ktor v Bachovom diele nachdzame
nie je zhodn s pojmom viola pomposa.

1. 2 Nstroje brnkacie
Oproti slikovm nstrojom, je pri brnkacch nstrojoch revov alebo kovov struna
rozochvievan prstom, alebo brnkadlom. V hudobnej histrii vznamn miesto zaujmali
hlavne harfa, lutna a gitara. K nim priraujeme aj vemi dleit nstroj klvesov cembalo (t. embalo).

1. 2. 1 Brnkacie nstroje bez hmatnku

Harfa patr medzi najstarie nstroje hudobnej histrie. Radme ju ako jedinho
predstavitea do skupiny nstrojov brnkacch bez hmatnka. Jej histria siaha a do starho
Egypta. kde ju nachdzame zobrazen u v dobe 2700 rokov pred n. l. Na sever sa dostala
zsluhou Keltov, ktor ju poznali na v Grcku v 3. st. pred n. l. Zo ktska sa dostala do
ostatnej Eurpy. V 12. - 14. storo bola obbenm nstrojom trubadrov a minnesngrov.
Hra na tento nstroj sa za sas dvornho vzdelania. V 16. storo ju vytlaila lutna. Do
hudobnej praxe sa dostva op a v v polovici 18. storoia. V 17. storo bolo znmych
niekoko druhov hrf. Michael Praetorius (t....Pretrius;1571 - 1621, nemeck skladate,
organista a teoretik) vo svojom diele Syntagma musicum z roku 1620 - zkladn dielo
hudobnej histrie, v ktorom zskavame zkladn informcie o starch hudobnch nstrojoch popisuje 24 strunov rsku harfu a 45 strunov chromatick harfu. Vinou vak bola harfa
laden diatonicky do uritej tniny, na chromatickej harfe sa hralo len s vekmi akosami
pre jej vek poet strn.
Od polovice 18. storoia prekonala harfa vemi brliv vvoj a do dnenej podoby, ke na
zklade komplikovanho pedlovho mechanizmu sa stala chromatickm nstrojom s
primeranm potom 43 - 47 revovch strn. Pre lepiu orientciu s astokrt farebne
odlen.

1. 2. 2 Brnkacie nstroje s hmatnkom

Do tejto skupiny z historickho hadiska patria dva nstroje: lutna a gitara.
Lutna je jednm z najznmejch nstrojov hudobnch dejn. Jej pvod mono hada v
Oriente u 2000 rokov pred n. l. Do Eurpy ju doviezli Arabi pri svojom vpde do panielska
v 8. storo. Odtia sa postupne rozrila do vetkch vtedajch kultrnych krajn. V
stredoveku bola u veobecne rozrenm nstrojom. Slila tak na slov hru ako aj na
sprievod. Jej postavenie v hudobnej histrii je porovnaten so sasnm postavenm klavra.
V druh lutny sliacej hlavne na sprievod bola basov lutna, zvan aj theorba. Od
polovice 18. storoia lutna postupne ustupuje z hudobnej praxe. Jej renesancia nastala op a
v 20. storo, ke ova zujem o star hudbu.
Lutna m vemi zaujmav stavbu:
- vrchn doska zo smrekovho dreva je ploch, dno je polkruhovho tvaru - podob sa
korytnaiemu pancieru, zloen z zkych psikov javorovho dreva

- hmatnk je pomerne irok, priom hlavica, v ktorej s umiestnen ke na upevnenie

strn zoviera s krkom takmer 90 uhol. Na hmatnku s v poltnovej vzdialenosti prace.
Lutna mala 6 - 7 revovch strn v kvartovo-terciovom laden, vinou zhodnch s ladenm
violy da gamba:
D g c e a d 1. Popri nich mala rovnak poet szvunch strn ladench o oktvu niie. V
neskorom obdob sa poet szvunch strn zvoval.
Gitara je nstroj arabskho pvodu, priom tie sa vyvinuli z grckych sprbuznench
nstrojov. Do Eurpy sa podobne, ako vina nstrojov arabskho pvodu dostala pri vpde
Arabov do panielska v 8. storo, odkia sa rozrila hlavne do Franczska a Talianska.
Praetorius ju v roku 1619 oznauje hlavne ako udov nstroj. Koncom 18. a zaiatkom 19.
storoia sa stva mdnym nstrojom. V tom obdob na u hraj a pre u komponuj
vznamn hudobnci - naprklad jeden z najlepch huslistov vetkch ias Nicolo Paganini
(t. Nikolo Paganny; 1782 - 1840) bol povaovan aj za jednho z najlepch gitaristov
svojej doby a napsal pre tento nstroj poet skladby.
Gitara m charakteristick tvaru trupu pripomnajci arabsk 8, priom obe dosky vrchn a spodn s ploch. Vrchn doska je smrekov, dno a luby z javora alebo z
palisandrovho dreva. Na krku s v poltnovch vzdialenostiach kovov prace. Gitara m 6
strn - 3 revov a 3 hodvbne opraden striebornm alebo medenm drtikom v laden E A
d g h e1.
V druhej polovici 19. storoia obbenos gitary poklesla, avak jej renesancia nastala
v 20. storo, ke sa stva nstrojom koncertnm , ale vyuva sa aj v tanenej a dezovej
hudbe. Vznam nadobda hlavne jej elektrick, i elektronick podoba, ktor je schopn
mnohch nezvyajnch zvukovch efektov.

1. 2. 3 Brnkacie nstroje klvesov

Vznamnm predstaviteom tejto skupiny nstrojov je cembalo (t. embalo). Jeho
korene siahaj a do 14. storoia. K rozozvuaniu strn rznej dky slili havranie brk,
ktor sa neskr nahradzovali koenmi alebo kovovmi tnmi - v sasnosti s aj z umelej
hmoty. Tvar embala je podobn ako dnen koncertn klavr a pripomna krdlo. Jeho rka
bola asi 90 cm a dka mohla dosiahnu a 270 cm - podobne ako je tomu pri koncertnom
klavri. Na dosiahnutie rznych farebnch odtieov sa stavali dvojmanulov nstroje - dve
klaviatry nad sebou. Vetky embal mali rzne monosti registrcie, ktor zleala od

stavby nstroja. V baroku sa vyuvali hlavne tri zvukov podoby embala: pln zvuk
franczskeho nstroja, jemnej zvuk talianskeho nstroja a kombinovan nemeck nstroj.
embalo sa pouvalo ako slov a sprevdzajci nstroj. V barokovom orchestri sa
pouvalo astokrt 2 nstroje. embalo bolo vlune nstrojom svetskej hudby a cirkevn
skladby sa om nesmeli hra. Obuba embala kles v poslednej tretine18. storoia, kedy ho
vytla zvukovo prieraznej klavr. Renesancia embala nastva, podobne ako tomu bolo v
prpade vetkch starch nstrojov, v 20. storo.
Menia podoba embala je spinet, ktor vznikol z isto priestorovch dvodov v
Anglicku v polovici 17. storoia. Jemu podobn nstroj bol vemi obben virginal (t.
virdinal).

1. 2. 4 Strunov nstroje derov

Najstarm predstaviteom tejto skupiny hudobnch nstrojov je klavichord, ktor sa
vyvinul v 14. storo zo tvorstrunovho monochordu prebratm klavesnice z organu. Klvesy
boli opatren vynievajcimi mosadznmi jazkami nazvanmi tangenty. Tie sa na rznych
miestach dotkali mosadznch strn. Spoiatku mal klavichord jednu strunu pre viacer tny
- hovorilo sa mu viazan klavichord, lebo sa om dali hra obmedzen kombincie tnov. A
v roku 1725 vznikol von klavichord, pri ktorom mal kad tn svoju vlastn strunu. Tento
klavichord mal tnov rozsah C - g3. Doba rozkvetu klavichordu bola pomerne dlh 1500 1750. Bol obben pre svoj jemn a tvrny tn. Zo vetkch strunovch klvesovch
nstrojov mono iba na klavichorde hra vibrato, ktor je charakteristick hlavne pre
slikov strunov nstroje.
Hlavnm predstaviteom strunovch nstrojov derovch je vak klavr. Pri klavri sa
struna rozozvu po stlaen klvesy derom kladivka na u. Vznikol v dielni florentsk
nstroja Bartolomea Cristoforiho (t. Kristoforiho) v roku 1709, avak technick dokonalos
dosiahol a v druhej polovici 19. storoia vaka vznamnm vynlezom firiem Steinway a
Bsendorfer, ktor udvaj tn vrobe klavrov aj v sasnej dobe. V 18. storo tak po
kontruknej strnke, ako aj po zvukovej strnke klavr ete nebol schopn konkurova
embalu. Naprklad W. A. Mozart takmer polovicu svojich klavrnych koncertov venoval
embalu a dokonca ete aj L. van Beethoven pri niektorch klavrnych sontach uvdzal ako
alternatvny nstroj embalo. Pojmom klavr sa toti v 18. storo oznaoval kad klvesov
nstroj okrem organu. Konkrtne klavr sa oznaoval pojmom fortepiano (t. fortepijno).

2 Dychov nstroje

V hudobnej histrii preli dychov nstroje vemi zloitou cestou vvoja. Ich delenie
zodpovedalo sasnmu princpu. Technika hry na takmer vetky dychov nstroje
vychdzala z podstaty prefukovania dp vych harmonickch tnov. V mnohch prpadoch
neboli schopn hry chromatickch tnov a hrali len prirodzen rady tnov.

2. 1 Dychov nstroje dreven

Dreven dychov nstroje na ceste k ich dnenmu tvaru a technickej podoby
prekonali vemi komplikovan vvoj. Obdoba drevench dychovch nstrojov bola znma u
z antiky v podobe almajovch nstrojov s dvojitm pltkom - grcky aulos a rmsky tibia.
Palov nstroje vak poznali aj Egypania, Arabi, ania a Japonci.
Najstarie z tejto skupiny s nstroje flautov a to hlavne priame. Flauta priena a
nstroje almajov sa v Eurpe rozrili hlavne zsluhou Arabov v 8. storo. Z
dvojjazkovch almajov sa vyvinuli hlavne bomharty, ktorch bola poda Praetoria v 17.
storo cel skupina. Z basovho bomhartu sa postupne v 16. storo vyvinul fagot - ete bol
bez mechaniky a zo soprnovho hoboj. Oba tieto nstroje potom v baroku spolu s priamymi
flautami tvorili zklad dychovej zloky barokovho orchestra. Priame flauty v 18. storo
ustpili prienym flautm. Okrem nich sa pouvali aj kriv rohy - krumhorny. Tento
nstroj mal celkom 8 dierok a mal dvojit pltok. mali vemi jemn tn.
Dvojpltkovm nstrojom bol aj raket, ktor sa pouval v 16. a 17. storo . Tvarovo
to bol nzky valec z tvrdho dreva, a v ktorom bolo 10 kanlikov, mal celkovo 9 dierok.
Vyrbal sa v 3 vekostiach od zvukovo basovej polohy a po diskantov. Z praxe ho vytlail
fagotov dulzian.
Z jednojazkovho - aj jednoduch pltok - vznikol koncom 17. storoia klarinet.

2. 2 Dychov nstroje plechov

Najstarie perov nstroje sa vyrbali z materilov, ktor poskytovala prroda: dreven
pnky, rohy zvierat a pod.
Perov nstroje sa delili na dve skupiny :
a) nstroje rohov
b) trubkov.
Vznamn medznk nastva v 12. storo, ke vznikol loveck roh, ktor bol od 14. storoia
kruhovito zatoen.
Na prelome stredoveku a novoveku sa v hudobnej praxi vraznou mierou presadzuje
rodina cinkov alebo sa im tie hovor kornet. Spoiatku - v 15. storo to bol diskantov
cink, neskr k nemu pribda tenorov a basov cink. Cinky sa pouvali hlavne v sborovej
hre v spojen s inmi dychovmi nstrojmi. Mali mierne zahnut tvar v priereze vytvrajci
eshran. Boli potiahnut koou, pretoe po dke sa skladali z dvoch kusov a koa ich vlastne
drala pokope. Mali kovov kotlkovit ntrubok, menie mali kotlkov dutinu priamo v
nstroji. Mali prjemn nie prli jasn zvuk. Pouval ich ete vo svojich kanttach J. S.
Bach, priom v nedvnej minulosti sa nesprvne nahradzovali tzv. Bachovou trubkou
bachovkou. Cink mal rozsah asi 2 a pol oktvy.
Zvltnym druhom bol serpent, nazvan poda svojho hadovitho tvaru. Jeho tnov
rozsah bol od D do a1. Bol to teda kontrabasovm cinkom.
Popri tchto nstrojov sa pouvali aj trubka a pozauny. Pouvali sa vo svojej
prirodzenej podobe bez mechaniky. Pozauna bola schopn hra chromatick tny a
predstavovala jeden z najdokonalejch dychovch nstrojov. Vo svojej takmer nezmenenej
podobe sa pouva a do sasnej doby. V 16. a 17. storo sa pouvali zbory pozaun
podobne ako violy da gamba - hlavne v chrmovej hudbe.
Trubka sa pouvala spoiatku ako nstroj prirodzen. Ventily pre trubku boli
vynjden a v 19. storo. Bol to v podstate signlny nstroj.
Lesn roh sa dostal do barokovho orchestra a okolo roku 1700 prv raz vo Franczsku.
Spoiatku sa pouval prirodzen lesn roh v rznych vekostiach a ladeniach. Lesn roh
mohol hra chromatick tny a po zaveden ventilov v 19. storo.

2. 3 Dychov nstroje viachlas klvesov

Najvznamnejm predstaviteom tejto skupiny hudobnch nstrojov je organ. Jeho

histria siaha a do antiky. Za predchodcu sa povauje Panova flauta. Vvojovmi
medzistupami vodn organ z 2. st. pred n.l. vynjden v Alexandrii, vzduchov organ okolo
roku 350 n.l. Ppe Jn VIII. objednal prv organ pre Vatikn v roku 880. V 15. storo bol
vynjden pedl, bol zven rozsah a doplnen niektor chromatick tny. Organ v 17.
storo sa svojm zvukom u neli od dnenho organu. alej sa u rozvjal iba v technickom
zdokonaovan. Je to nstroj s najvm tnovm rozsahom: od subkontra C po c5. Na
zklade toho sa mu dostalo vraznho prvlastku krovsk nstroj.

3 Bicie nstroje

Bicie nstroje patria k najstarm nstrojom histrie. Vemi zaujmav je intrumentr

bicch nstrojov v mimoeurpskych krajinch.
Bicie nstroje sa do Eurpy dostali hlavne z Orientu.
Vzhadom na ich vek poet si vimneme iba niektor.
Kotle, alebo aj tympany sa dostali do Eurpy v ase kriiackych vprav. Takmer do 19.
storoia sa pouvali k rytmickej podpore fanfrovch trubiek.
Vek bubon sa pouval ako vriv bubon hlavne v 16. storo. Do vojenskch kapiel sa
vak dostal a v 19. storo.
Mal bubon sa do Eurpy dostal z Orientu. V 16. a 17. storo sprevdzal kroky
pochodujcich vojakov.
Predovetkm tieto blanozvun nstroje sa pouvali v starej hudbe. Treba vak
poveda, e v umelej hudbe mali takmer vsostn postavenie tympany.

Zver
Vetky historick nstroje tvorili vemi dleit lnok vo vvoji eurpskych hudobnch
nstrojov. Boli dkazom vyspelosti vtedajch staviteov hudobnch nstrojov a ich dokonalej
znalosti akustickch zkonov. Sasn renesancia ich vyuvania umouje predna hudbu
minulch storo v jej pvodnej zvukovej podobe.

Odporan literatra:

HALUKA, J. 2006. Hadanie harmnie. Bratislava 2006

FILIP, M. 1998. Sborn dielo II. Analza zvuku. Bratislava 1998
MODR, A. 1997. Hudebn nstroje. Praha 1997
ESTETIKA HUDBY V OBDOB BAROKA
Doc. Mgr. art. Karol Medansk, PhD.

vod

Estetika, ako samostatn vedn disciplna je pomerne mlad. V roku 1750 vychdza v
nemeckom meste Frankfurt nad Odrou latinsky napsan kniha od Alexandra Baumagartnera
Aesthetica. Toto dielo je povaovan za prv odborn spis svojho druhu nesci tento nzov a
odbornci mu prikladaj v tomto smere historick vznam. Je vak prirodzen, e
problematika, ktorej sa venuje nie je nov a vznam tohto termnu je znmy u z antiky.
Analzou vnmania umenia sa venovali u antick filozofi a myslitelia, ako boli Pythagoras, i
Aristoteles, ale aj mnoh al. Pojem estetika je odvoden od grckeho slova aisthsis", o
znamen vnmanie a vedn disciplna - estetika - predstavuje nuku o krsne. Je to integrujca
disciplna zahrujca cel rad doplujcich discipln.
V minulosti bola spojen hlavne s filozofiou, teolgiou, umenovednmi disciplnami,
prrodnmi vedami a v obdob baroka aj s interpretanm umenm, ktor v baroku
oznaujeme pojmom predvdzacia prax barokovej hudby. Podstatu tohto pojmu vyjadruje
nemeck

vraz

Auffhrungspraxis",

zauvan

sasnosti

pre

pomenovanie

interpretanch zkonitost barokovej hudby a nie len barokovej hudby, ale hudby napsanej
pred rokom 1800, oznaovanej ako star hudba. V obdob hudobnho baroka sa prejavuje ete
jeden dleit prvok urujci kvalitu vnmania hudby: spojenie slova a hudby, lepie
povedan vplyv slova na hudbu. Toto prepojenie slova a hudby a ich vzjomn ovplyvovanie
sa mono oznai dokonca za hlavn znak estetiky hudby obdobia baroka. Estetika hudby
obdobia baroka vychdza z predchdzajcich vvojovch etp hudby a v nemalej miere sa
opiera u o antick filozofick nzory na hudbu. Meme dokonca kontatova, e v
niektorch smeroch neprina nov nzory, ale len niektor starie nhady znovu a presnejie
pomenva a definuje. Je len pochopiten, e estetika hudby v obdob baroka zko svis s
celkovm hudobnm myslenm tohto obdobia.

1 Hlavn predstavitelia estetiky hudby v obdob baroka

Charakteristickm znakom obdobia baroka je, e teoretick estetick uvaovanie sa

prena zaiatkom 17. storoia do Franczska. Trochu odlin vvoj je v teoretickom
spracovan hudobnho myslenia tohto obdobia. To m svoje hlavn centr v Taliansku a v
Nemecku.
Estetick nzory 17. storoia boli vo Franczsku formovan hlavne pod vplyvom lesku
krovskho dvora kra udovta XIV. Ich podstatou bola snaha o istotu slohu priom v
popred zujmu stoj rozum pred fantziou. Rozum bol urujcim nielen pre umeleck tvorbu,
ale aj pre umeleck vkus. Filozofi a myslitelia zapodievajci sa estetickmi problmami Francois Malherbe (1555-1628) a Nicolas Boileau Despraux - sa zaoberali predovetkm
estetickmi otzkami literrnych diel. Najvraznejou osobnosou, ktor rozhodujcou
mierou ovplyvnila estetick myslenie v obdob baroka v oblasti bol najv filozof svojej
doby Ren Descartes (1596-1650). Jeho hudobno-estetick spis Compendium musicae
napsan v roku 1618 (tlaou vak vyiel a v roku 1650) sa stal vchodzou pozciou pre
estetiku hudby obdobia baroka. Afektov teria priblen v tomto spise m svoje korene u v
antike a bola prepracovan aj v obdob renesancie. Descatesove nzory na estetick pitok a
podstatu estetickho vnmania vak v znanej miere ovplyvnili aj hudobn myslenie v obdob
baroka. Ren Descartes ako jeden z prvch v dejinch estetiky poadoval exaktn skmanie
estetickej problematiky na zklade rozumu v spojen s analzou zmyslovho vnmania. Poda
neho vnmanie krsna vyvolva prjemn vntorn pocity. R. Descartes alej hovor, e
samotn krsa sama o sebe neznamen ni, rozhodujcim je n subjektvny vzah k
predmetu vnmania. Z jeho uenia vychdza, e estetick zitok je zvisl na zmyslovom
orgne. R. Descartes sa sna mnoh javy vnmania hudby vysvetli isto racionlne, priom
vo vekej miere zdrazuje lohu matematiky. Dleitm vsledkom bdania R. Descarta je
jeho teria o fyziologickch procesoch.

2 Afektov teria

Afektov teria predstavuje najdleitejie estetick uenie obdobia baroka. Jej

podstata spova v zobrazovan duevnch stavov loveka afektov a citovho rozpoloenia
loveka pomocou hudby. Hudba v zmysle afektovej terie zasahuje cel oblas duevnho
ivota loveka. Afektov teria m svoje korene u v antike. Pred R. Descartom sa afektovou
teriou zaoberal vo svojom diele Dodekachordon (1547) H. Glareanus (1488 1563) a G.
Zarlino (1517 1590) v spise Institutioni harmoniche (1558). Cel estetika hudby obdobia
baroka a jej uenie o afektovej terii sa opierala hlavne o zvery R. Descarta. Jeho dleitm
vsledkom je teria o fyziologickch procesoch. Poda neho, afekty (vne) s duevn
hnutia, vyvolan tzv. "ivotnmi duchmi". Tieto, ako najpohyblivejie iastoky krvi, s
hmotnej povahy a ako tak s schopn prenikn do mozgu, nervov a svalstva. Descartes
alej hovor, e tieto iastoky maj protikladn tendenciu: pri radostnom vzruen sa
rozpnaj, o sa v hudbe prejavuje pouvanm vekch intervalov, a pri smtku sa naopak
sahuj, v tom prpade sa uplatuj mal intervaly. R. Descartes tto teriu alej v
rezonannej terii, ke skma afektov psobenie tnu. Poda neho zvukov vlny s drobn
astice mechanickej povahy drdiace sluchov nerv. Zvukov pocit vznik mechanickmi
nrazmi drobnch ast zvukovch vn na nae sluchov stroje: silnej tn vyvolva prudie
afekty ako slab. Aj ke mnoh formulcie R. Descarta s v sasnosti u prekonan, mono
vak poveda, e tto teriu podporuj aj niektor akustick zkonitosti. Vo svojej podstate
sasn modern medicnska oblas - muzikoterapia - vychdza zo zverov R. Descarta a s
jej blzke vzahy v rmci afektovej terie.
Athanasius Kircher (1660-1721) rozpoznval osem zkladnch afektov :
1

lska

smtok a ia (nrek)

rados a jasanie

ialenos a rozhorenie

tos a plalivos

strach (bze) a trapa

pitok a odvaha (chrabros)

obdiv (cta).

Podobne aj Spiess vymenva v polovici 17. storoia tie osem afektov, ktor hudba m
vyjadri, priom nie je urite nhoda, e s v mnohom podobn s afektami menovanmi A.
Kircherom:
1

lska

smtok

rados

hnev

sstras

strach

bezoivos

div.
V afektovej terii badme aj vplyvy fyziklnych elementov ako s zem, voda, vzduch a

ohe, ako aj nukou o udskch temperamentoch, ako ich definoval ete v antike Hippokratos
- flegmatik, sangvinik, cholerik a melancholik. Tieto svislosti rozvdza afektov teria ete
alej, ke had svislos medzi temperamentom a hviezdami - naprklad cholerika spja s
plantou Mars a pod.
Afektov teria bola aktulnym estetickm uenm poas celho obdobia baroka. Neustle
sa prepracovvali jej princpy a zvery. V alom vvine ju zdokonaovali hlavne nemeck a
talianski teoretici: Athanasius Kircher (1660-1721), Angelo Berardi (1630-1686), Johann
Kuhnau (1660-1722, predchodca J. S. Bacha na mieste Tomskeho kantora v Lipsku).
Poslednm vekm teoretikom zapodievajcim sa afektovou teriou bol Johann Mattheson
(1681-1764).

Jeho hlavnm teoretickm dielom je Vollkomenne Kapelmeister (1739 -

Dokonal kapelnk) predstavujce komplexn pohad na barokov hudbu danej doby v

oblasti estetiky, uvdzacej praxe, skladateskej praxe a pod. Urite nie je bez zaujmavosti, e
ete Leopold Mozart (1719-1787, otec W. A. Mozarta) sa vo svojej husovej kole z roku
1757 pridriava princpov afektovej terie.
Afektov teria vo svojej podstate vychdza z akustickch zkonitost, hlavne z defincie
konsonancie a disonancie. ivotnos afektovej terie bola podmienen prirodzenm ladenm
(pouva sa aj pojem didymick ladenie, priom presnejie by bolo oznaenie didymick
tnov sstava), ktor charakterizoval tzv. vek a mal cel tn a vek a mal poltn.
Temperovan ladenie zaveden koncom 17. storoia Andreasom Werckmeistrom (1645
1706), v ktorom s vetky tny a poltny rovnocenn neposkytuje priestor na presadenie sa
afektovej terie.

2.1 Vplyvy afektovej terie na hudobn re baroka

Afektov teria rozhodujcou mierou ovplyvovala vetky zloky hudobnej rei
baroka. Jej vplyvy boli zjavn tak v meldii, polohy meldie v konkrtnej oktve, vobe
tniny, v harmnii, vo vobe tempa skladieb, vobe metra (taktu), ako aj v o organizcii
hudobnho materilu (forme, o nie je presn vraz pre vstavbu barokovch skladieb t je
ovplyvnen v znanej miere aj architektrou a preto hovorme aj o architektre hudobnch
skladieb) a vobe hudobnch nstrojov. Vo voklnych skladbch platilo zkladn pravidlo, e
afekt hudby bol zhodn s afektom textu. Jednota slova a hudby je charakteristickm znakom
hudby obdobia baroka. Podobne vznamnm pravidlom bola jednota afektu pre cel skladbu.
Tak ako text vyjadroval iba jeden afekt, prpadne iba jeho mal obmeny, aj hudba musela
vyjadrova iba jeden afekt.
V meldii sa afektov teria prejavuje hlavne vobou intervalov (vzjomnch vkovch
vzdialenost dvoch tnov). Skladate u pri vobe meldie musel myslie na afekt, ktor mal
vyjadri. Platilo v tomto zmysle jedno pravidlo: m je v interval, tm prud afekt. V
tomto zmysle vak treba odliova, i sa jedn o konsonanciu, alebo disonanciu - konsonancie
predstavuj prjemn afekt a disonancie opak. Meme uvies niekoko prkladov:
-

vek tercia predstavovala rados,

zven kvarta - tritonus - bol interval tragdie, oznaoval sa aj ako diabolus in musica,

skok v ako sexta znamenal tragdiu,

poltn mal osobit postavenie, povaoval sa za "duu hudby" a za uritch okolnost

mohol vyjadrova tak rados ako aj smtok; stpajci sled poltnov predstavoval aj
naptie a klesajci sled uvonenie.
Zvukov poloha tie vraznou mierou vplvali na vyjadrenie afektovch stavov a

vyjadrenie afektu prebiehalo aj spolu s tempom skladby:

-

vysok poloha stvrovala veselie afekty a znamenala aj rchlej pohyb,

niia poloha zvuku predstavovala smutnejie a negatvnejie afekty.

Toto pravidlo dodriavali skladatelia poas celho obdobia hudobnho baroka.

Afektov teria mala mimoriadny vplyv aj na vobu tniny. V tejto svislosti vak hodno
op pripomen, e afektov psobenie tnin prebieha predovetkm, alebo takmer vlune
len v prirodzenom laden. V tejto svislosti vak treba poznamena, e hlavne slikov
nstroje hraj v prirodzenom laden aj po zaveden temperovanho ladenia - vimnime si
zvukov krsu slikovho kvarteta. U G. Zarlino del star stupnice - mdy na radostn s

vekou terciou: jnska, lydick, mixolydick - a smutn s malou terciou: drska, frgick,
aeolsk. Uveme si niekoko afektovch vyjadren stupnc, ako ich v prehadnom znen
uvdza J. Mattheson vo svojej knihe Das Neu=Erffnete Orchester (Novo otvoren
orchester), ktor vyla v Hamburgu v roku 1713:
-

a mol predstavuje bedkanie, nieo alujce,

C dur do znanej miery drsn a drz vlastnos,

F dur predstavuje najkraj sentiment na svete,

A dur je vemi oslovujca stupnica a vyjadruje nieo alujce a smutn (durov

stupnica !!).
Zavedenie temperovanho ladenia vak kon afektov psobenie stupnc. Kad stupnica

predstavuje len transpozciu tch istch intervalovch vzahov do novej polohy.

Afektov teria urovala aj harmonick priebeh skladby, ba mala na rozhodujci
vplyv. V tomto smere sa presadzovalo hlavne uenie o akustickom psoben konsonanci a
disonanci. Pri stavbe akordov je dleit interval tercie - prv tercia v akorde by mala by
vek tercia charakteristick pre durov stupnicu - tak akord sa povaoval za konsonantn
- Trias harmonica perfecta (c - e - g; 4:5:6), opan poradie znamenalo mierne disonantn
akord - Trias harmonica imperfecta ( a - c - e; 10:12:15). Na zklade tohoto pravidla sa v
baroku mnoh skladby komponovan v molovch tninch - takmer vlune cirkevn skladby
- konili durovm zverenm akordom - poznme ho v sasnosti pod pojmom rovnomenn
tnina. Treba vak v tejto svislos uvies, e v obdob baroka neexistovala ete funkn
harmnia - reprezentovan subdominantou, dominantou a tonikou, ako ju poznme od ias od
30. rokov 18. storoia v zaveden J. Ph. Rameaua.
Mono uvies op niekoko prkladov na afektov vyjadrenie akordov:
-

sextakord a kvartsextakord boli akordami smtku,

zmenen septakord prinal a zmtok, alebo mimoriadnu tragdiu.

Harmnia je v obdob baroka zrkadlom prrody, je makrokozmom. Jej princp vychdza zo

zsad bassa continuo. V nemeckom baroku sa mu dostva dokonca boskej funkcie.
Afektov teria ovplyvovala aj vstavbu skladieb, ich architektru - i modernejou
terminolgiou povedan - ktor vak nevystihuje podstatu javu - formu. Vstavba skladieb je
v znanej miere ovplyvnen rtorikou, ktor vak zko svis s afektovou teriou , o ktorej
budeme pojednva v nasledujcej kapitole. Pre rie psan vo forme da Capo platila zsada,
e cel ria vychdzala z jednho afektu a recitatv, ktor jej predchdzal vyjadroval ten ist
afekt ako ria, prpadne jeho miernu obmenu. Fga, ako jedna z hlavnch foriem baroka

predstavovala symboliku poriadku a zkona, hlavne boieho a cez tento vyjadrovala aj

svetsk zkon.
V hudbe obdobia baroka nadobda afektov vznam aj metrum takt. Trojdob takt
predstavuje ton a vniv afekt a dvojdob kudn, miernej a pokojn. Metrum - takt vak dostva, hlavne v Nemecku, aj symbolick poslanie, ke trojdob takt predstavuje Svt
Trojicu. Trojdob takt sa asto krt pouva aj ako oslavn takt, tak v svetskej ako aj
cirkevnej hudbe. S taktom zko svisia aj dobov barokov tance, ktor maj tie afektov
poslanie. Naprklad allemande predstavuje poriadok a kud, courante vyjadruje sladk
oakvanie, sarabanda vyjadruje repekt.
O hudbe obdobia baroka maj aj hudobn nstroje afektov poslanie, ktor vychdza
z ich akustickch danost, spoloenskho postavenia hrov, ktor na ne hrali, ako aj zo
situci v ktorch sa pouvali. Medzi najvznamnej barokov nstroj patrila viola da
gamba, na ktorej hrali predstavitelia najvych spoloenskch vrstiev. Na zklade tejto
skutonosti vyjadrovala vzneenos - spolu s lutnou, ktor bola tie nstrojom vysokch
spoloenskch vrstiev, ale na zklade akustickch danost to bol aj nstroj smtku a tragdie.
J. S. Bach zveril najprv lutne a po prepracovan viole da gamba slov postavenie v kovej
ri "Komm, ssses Kreuz" z Matovch pai. Je len prirodzen, e hlavnm nstrojom
cirkevnej hudby a jej symbolom je organ.
Hudba ovplyvnen v obdob baroka afektovou teriou sa oznaovala aj ako musica
pathetica. Princpy afektovej terie sa v hudbe obdobia baroka do tej miery udomcnili, e
mnoh vznamy nadobudli trval vznam do sasnej doby, bez toho, aby sme si uvedomili
historick svislosti: rchle tempo - rados, pomal - smtok, vysok poloha - rados, nzka
poloha - smtok a pod.

Rtorika a hudba

S afektovou teriou obdobia baroka vemi zko svis vplyv rtoriky na hudbu - mono
dokonca hovori, e rtorika je neoddelitenou sasou afektovej terie, podporuje ju a
dopa. Vplyvy rtoriky na hudbu sa prejavuj hlavne v jednote slova a hudby. U renesann
teoretici sa vo svojich teoretickch spisoch odvolvali na rtoriku - Pietro Aron (1520) a
Johann Cochlus (1511). Vo svojich vahch sa opierali o zkladn dielo zapodievajce sa
renckym umenm - rtorikou a tm je Rtorika od starogrckeho uenca Aristotela (384-322
p. n. l.). Aristoteles len priebeh vstavby rei na 5 stupov:

Inventio - vnuknutie, zbieranie materilu a prprava podkladov,

Dispositio - usporiadanie, triedenie a lenenie materilu,

Elocutio alebo Elaboratio - jazykov formulovanie a tylistick vstavba prejavu,

Decoratio alebo Memoria - prprava memorovania prejavu,

Actio - realizcia renckeho prejavu.

V obdob baroka sa vraznou mierou zapodievali rtorickmi vplyvmi na hudbu

predstavitelia Florentskej cameraty G. Bardi (1534 1614), G. Caccini (1550 1618), J.

Peri (1561 163). Vraznou mierou sa o rozvoj rtoriky a jej vplyvov na hudobn umenie
priinil Joachim Burmeister (1564-1629), ktor okolo roku 1600 ako prv sa systematicky
zaoberal rtorikou v hudbe a vo svojom treom spise v porad Musica poetica , 1606
definoval rtorick figry v hudbe. Z jeho definovania rtorickch figr a ich zkej sptosti s
afektovou teriou potom erpali a alej ju rozvjali vetci vznamn skladatelia a teoretici
obe tieto profesie boli vo vine prpadov zdruen, skladate bol sasne aj teoretikom v
priebehu celho baroka. Hudba ovplyvnen rtorikou a vyuvajca

rtorick figry sa

oznaovala v obdob baroka termnom Musica poetica. Postaveniu rtoriky v hudbe sa v

priebehu vvoja obdobia baroka vraznou mierou venovali A. Werckmeister (1645 1706),
Johann Gottfried Walther (1684 1748; autor prvej hudobnej encyklopdie v hudobnch
dejinch), Johann Christoph Gottsched (1700 1766). V sasnosti sa opierame hlavne o
poznatky zhrnut v diele Der vollkommene Kapelmeister od Johanna Matthesona (1681
1764; skladate - opera Boris Godunov teoretik a diplomat). Johann Mattheson z 5 postupov
priebehu vstavby rei znmych u Aristotela preber do hudby tyri vynechva decoratio.
Inventio, dispositio a elocutio s typick pre kompozin innos a actio pre predvedenie
diela, V tejto svislosti si vak treba uvedomi zke prepojenie medzi skladateom i
interpretom, ktor asto boli t ist osoba.
Inventio vber zkladnho hudobnho materilu, priom skladate sa riadil zkladnm
zvolenm afektom, ktormu podriadil vobu tniny, tempa, nstrojov a pod.
Dispositio predstavuje hlavn a najvplyvnej stupe rtoriky prejavujci na lenen a
vntornej organizcii hudobnho materilu. Tento stupe vstavby hudobnej rei skladby
tvor es dielov:
1

Exordium vod, predstavuje zaiatok a vstup hudobnho materilu; zdrazuje sa jeho

zmysel; m vzbudi zujem poslucha,

Narratio je sasne sprva a aj rozprvanie, ktorm je zdraznen mienka a povaha

danej prednky; predstavuje zhodnotenie predkladanho materilu,

Propositio skuton prednka a prina skuton obsah a zmysel hudobnej rei a je

dvojakho charakteru: jednoduch alebo zloen. Predstavuje hlavn diel skladby,

Confutatio je rozrieenie prpadnch nmietok. Predstavuje odmietnutie prpadnch

nesprvnych nzorov v hudbe je charakterizovan prtomnosou novej meldie,
prpadne prbuznej meldie,

Confirmatio znamen opakovanie meldi, ktor u zazneli - nemusia znie v presnej

podobe; predstavuje vypracovanie a dokzanie zkladnej tzy rei,

Peronatio - predstavuje zver skladby.

Hudobn dispostio nemono zamiea s hudobnou formou, aj ke je zrejm, e prina

so sebou rysy spolon aj pre hudobn formu. Vhodou dispositia je jeho flexibilita a
vystihn samotn obsah skladby.
Elocutio alebo elaboratio predstavuje konen vypracovanie vetkch detailov je to
posledn fza skladateovej innosti. Dleitou skladateovou pomckou s pri tejto prci
rtorick figry. Tak ako rtorick figry s perkom kadej rei, tak aj hudobn rtorick
figry s perkom hudobnho diela. Hudobn rtorick figry mono definova ako
melodicko-harmonicko-rytmick tvary schopn predstavova hudobn a mimo hudobn
vznamy. V sasnej modernej terminolgii sa vznamu tohoto pojmu bli pojem motv. V
obdob baroka sa stretvame s pomerne vekm potom figr ich vpoet predstavuje asi 70
rznych hudobno-rtorickch figr. Zaujmavosou vak je, e tm istm pojmom s u
rznych skladateov oznaen rzne figry skladate ich vznam slovne osvetuje obyajne
v predhovore ku skladbe.
Hudobno-rtorick figry mono rozdeli do dvoch vekch skupn:
a

zko previazan na rencke rtorick figry,

isto hudobn figry.

Z isto hudobnho hadiska delme figry na:

melodick,

II

harmonick,

III

melodicko-harmonick,

IV

pomlkov.

Melodick figry delme op na dve skupiny:

Hypotyposis predstavuj spojenie - i vzah - hudby a obrazu (hovor sa im aj obrazov

figry). Nepodiarkuj a do takej miery vznam slova, maj viac symbolick vznam,
ale doku zvrazni urit afekt. Uvdzame aspo dve najznmejie a najpouvanejie:

anabasis stpajca melodick lnia predstavuje dobro a optimizmus, pozitvne

situcie,

katabasis klesajca melodick lnia predstavuje zlo, nepriatestvo, negatvne

situcie

Emphasis je skupina figr ktor je zko prepojen na rtorick figry, vychdzaj z

princpu opakovania uritho slova, i skupiny slov:
a

klimax opakovanie skupiny nt v stpajcej lnii - pozitvne afekty,

antiklimax opakovanie skupiny nt v klesajcej lnii - negatvne afekty,

epistrophe niekoko hudobnch sekov kon rovnakou figrou,

anadiplosis urit sek kon tou istou figrou akou zana nasledujci sek,

epizeuxis znamen opakovanie skupiny nt na rznom stupni, nezvisle na tom, i v

stpajcej alebo klesajcej lnii

Medzi prvou a druhou skupinou melodickch figr stoj skupina figr, charakteristickch
vmi intervalovmi skokmi maj do uritej miery prbuznos s hudobnm obrazom a
vznamom:
a

ekphonesis (exclamatio) skok v ako sexta septima a nona (sedem a dev

tnov) predstavuje vkrik bolesti, iau, ale predstavuje aj erta, i diabla,

saltus duriusculus skok sexty smerom nahor: vek sexta predstavuje nieo
pozitvne, mal sexta predstavuje elegick nlady,

passus duriusculus viacer chromatick kroky nasledujce bezprostredne po sebe

predstavuj smtok, i dokonca a smr.

II

Harmonick figry jedn sa o harmonicko-kontrapunktick stvrnenie textu.

Kategorizcia na zklade obsahovch princpov je ak, aj ke nachdzame v nich
urit paralely s melodickmi figrami. Za mnoh menujme aspo dve harmonick
figry:
a

auxesis predstavuje narastanie harmnie na zklade niekoko nsobnho nrastu

meldie opakovanie vo viacerch hlasoch

b
III

multiplicatio - znamen zmierovanie disonanci cez viacer opakujce sa tny.

Melodicko-harmonick figry v tejto kategrii hudobno-rtorickch figr

zdrazuje J. Burmeister sextakordov paralely fauxbourdon (t. fburdn)
predstavujce po vznamovej strnke vemi negatvnu oblas afektov.

IV

Pomlkov figry vyuvali hlavne dva ich zkladn modely:

a

suspiratio mal hodnoty pomliek predstavujce afekt tby,

aposiopesis generlna pomlka predstavuje onemenie, smr, niotu, ale aj

venos.

Teria figr predstavuje jednu z najkomplikovanejch oblast k pochopeniu

trukturalizcie hudby obdobia baroka. S vak neoddelitenou sasou barokovej hudby a
pochopenm

ich

vznamu

sa

meme

dopracova

detailnejiemu

pochopeniu

mylienkovho posolstva skladby. Hudobno-rtorick figry s uren v prvom rade

interpretovi, ktor cez ich sprvne stvrnenie sprostredkuje posolstvo skladatea zaifrovan v
skladbe alej posluchovi. V prpade, e ich vznam ovlda aj posluch, toto posolstvo je
uahen a posluch ho me jasnejie rozpozna.

Symboly v hudbe obdobia baroka

S afektovou teriou a rtorikou v obdob baroka zko svisia aj symboly a alegria,

priom v mnohch prpadoch je evidentn ich prepojenos aj na oblas teolgie. Symboly
dopaj celkov mylienkov vznam skladby a dopaj jej afektov poslanie. Maj v
mnohch prpadoch grafick vyjadrenie a tm s vlastne uren interpretovi. Posluch ich
vak me sledova vo vslednej zvukovej podobe, o mu vo vekej miere me pomc
pribli sa k duchovnmu svetu skladby, hlavne ke sa jedn o cirkevn i duchovn
kompozciu. Pre obdobie baroka je charakteristickm javom, e kad skladate si vytvra
cel rad vlastnch symbolov, ktor s v mnohch prpadoch len vemi ako postrehnuten a
ostvaj aj pre znalca danej problematiky utajen, i dokonale zaifrovan. Pribliujeme len
niekoko symbolov, ktor mali takmer veobecn platnos. Zaujme ns skutonos, e mnoh
z nich maj veobecn platnos aj pre neskorie vvojov epochy hudby, ba dokonca do
sasnej doby.
Symboly v barokovej hudba meme rozdeli do dvoch vekch skupn:
1

grafick,

seln.

Grafick

symboly.

Vzhadom

na

mnohorakos

symbolov

spomenieme

iba

najzkladnejie:
a

notov osnova samotn osnova 5 iar predstavuje ben svet, v ktorom sa

nachdzame. Vetko, o sa nachdza nad notovou osnovou predstavuje pozitvne
afekty a javy tak v oblasti svetskej ako aj v oblasti cirkevnej hudby, vetko, o sa

nachdza pod notovou osnovou predstavuje negatvne afekty a javy. Na zklade tejto
skutonosti sa ete v baroku pouvali ke, ktor udriavali noty v notovej osnove,
alebo ich posvali nad notov osnovu, i pod notov osnovu. Prepisom do modernch
kov husov a basov, prpadne tenorov a violov C k sa tento symbol
vytrca a zanik jeho vznam.
b

hodnoty nt przdne biele hlaviky znamenaj pozitvne afekty a javy a opane pln
ierne hlaviky zase negatvne afekty a javy. Aby skladatelia dodral tento symbol
pouval asto krt neobvykl takty - metrum 3/1 (zkladn hodnota je cel nota =
przdna hlavika), alebo na zachovanie negatvnych vznamov na zklade symbolu
plnch hlaviiek pouvali takty s malmi zkladnmi hodnotami 3/8. asto krt sa
aj tieto takty v sasnosti prepisuj do modernejch podb taktov, m sa pvodn
symbol zaifrovan v takte vytrca.

symbol kra tento symbol sa vyskytuje hlavne v cirkevnej hudbe, priom nadobda
vemi rznorod vyuitie, ktor sa me prejavi v tom, e noty pri slove kr nemecky Kreuz vytvraj na zklade pomyselnch spojnc obraz kra, na druhej
strane pri slove "Kreuz" v nemeckom texte sa vyskytuje posuvka na zvenie uritho
tnu o poltn #. Tto slovn prbuznos vychdza vak z nemeckho jazyka, ktor
pre posuvku pouva tie pojem Kreuz = kr (nemina nepozn zdrobnelinu tohoto
slova - porovnaj v slovenine kr a krik = posuvka). Ako prklad uvdzam jeden
sek z rie "Komm, ssses Kreuz", z Matovch pai J. S. Bacha, v ktorom autor
kombinuje tento symbol aj s selnm symbolom

3, predstavujcim Sv. Trojicu

(prloha . 1); prve u J. S. Bacha je symbol kra vemi obbenm, dkazom toho je
aj symbol kra, do ktorho je organizovan poda skmania Ivana Valenta cel
hudobn materil Matovch pai J. S. Bach (prloha . 2)

Prloha .1 a 2

seln symboly - tvoria asi najproblematickejiu oblas grafickch symbolov. Delia sa

na tyri zkladn skupiny:
1

symbolick (smantick) sla s zaifrovan v ortodoxnch textoch a je

problematick sa k nim dopracova,

topick sla vychdzaj na povrch poas prce s textom princpom jeho

niekoko nsobnho opakovania,

harmonick sla uruj celkov harmonick pln skladby,

seln vyjadrenie abecedy gematria vychdza z postupnosti a = 1, b =2 , c = 3

Mnoh skladatelia obdobia baroka vak vyuvaj aj alie seln symboly, ktor vznikn
naprklad intrumentciou, kombinovanm nstrojov, dokonca ako seln symbol im me
posli aj architektra rie. V obdob baroka je symbolika neobyajne komplikovanou
oblasou a teoretici sa k nej v sasnosti stavaj dos rezervovane, respektvne s rozdelen
na dva tbory, jedni ju uznvaj a druh nie. V kadom prpade je viac uren interpretovi a
prostrednctvom neho a posluchovi, ako vsledok interpretovho vkladu a pochopenia.
Symbolika ako ju uvdzame bola charakteristick hlavne pre nemeckch skladateov v
evanjelickej oblasti psobenia - stredn a severn Nemecko. Skladate v tejto oblasti poznal
tyri okruhy poznania, ktor mu pomhali pri komponovan:
1

matematika,

prrodn vedy, hlavne fyzika a v nej oblas akustiky,

hudobn rtorika,

teolgia.
Vyuvanie selnch symbolov nemeckmi barovmi skladatemi malo aj teologick

korene, pretoe citujc A. Werckmeistra Boh usporiadal vetko na zklade vh, sel a mier".

Mnoh rtorick, afektov a symbolick postupy v estetike hudby obdobia baroka maj a
alegorick charakter, priom svoje korene maj ete v obdob renesancie. V tejto svislosti
mme na mysli naprklad symbol przdnej hlaviky predstavujci "svetlo", "nebo" a jej
protipl pln hlaviku predstavujcu "tmu", "peklo" a takto by sme mohli pokraova v
prklade vari kadej rtorickej figry, symbolike tnin, selnej symbolike apod.
Z uvedench estetickch kritri hudby baroka sa odvjala aj predvdzacia prax danej
doby. Predvdzanie skladby predstavuje poda Aristotelovej Rtoriky posledn 5 stupe
vstavby rei actio. Bolo pochopiten, e vetky atribty predvdzania hudobnho diela
boli podmienen afektom skladby: dynamika zvukov intenzita, voba tempa, bola mu
podmienen aj voba zdobenia zasluhovalo by si osobitn pozornos: boli znme tri tly
zdobenia franczsky, taliansky a zmiean (nemeck), ale aj spsob hry: vesel skladby sa na
slikovch nstrojoch hrvali krtky smykom a smutn pomalm ahom a irokm smykom.
Interpretcia barokovej hudby vychdzajca z dokonalej znalosti dobovch zkonitost
predvdzacej praxe Auffhrungspraxis je neobyajne iv, vo vraze pln emci a
zvukovo plastick.

Odporan literatra:
ALBRECHT, Jn. 1982. Podoby a premeny barokovej hudby. Bratislava: OPUS, 1982
DESCARTES, Ren. 2002. Vn due. Praha: Mlad fronta 2002, ISBN 80-204-0963-7
DOLMETSCH, Arnold. 1958. Interpretace hudby 17. a 18. stolet. Praha: SNKL. 1958
DYKAST, Roman.2005. Hudba vku melancholie. Praha: TOGGA 2005, ISBN 80-902912-52
MEDANSK, Karol. 2007. PASSIONES BACHIANAE Cesta k vrcholu violy da gamba.
Preov: Preovsk univerzita v Preove, 2007 ISBN 978-80-8068-663-5, 203 s.
MEDANSK, Karol. 2010. Poetika hudby 17. a 18. storoia. Preov: 2010, ISBN 978-80555-0219-9
POLK, Pavol. 1974. Hudobnoestetick nhady v 18. storo. Od baroka ku klasicizmu.
Bratislava: VEDA, Vydavatestvo Slovenskej akadmie vied 1974

TVORBA JOHANNA SEBASTIANA BACHA

A HUDOBN KLASICIZMUS
Doc. Mgr. art. Karol Medansk, PhD.
Skladatesk odkaz jednho z najvch majstrov tnov pta pozornos odbornej a
laickej verejnosti vraznou mierou u od triumflneho znovuuvedenia Matovch pai
Felixom Mendelssohnom-Bartholdym na Vek piatok roku 1829 v Berlne. Uvedeniu
predchdzala vek tlaov kampa. Redaktor lipskch novn a priate otca Felixa
Mendelssohna-Bartholdyho Adolph Bernhard Marx uverejnil vo svojich novinch - Leipzige
Allgemeine Musikalische Zeitung (Lipsk veobecn hudobn noviny) od 21 februra do 28.
marca 1829 v iestich po sebe nasledujcich slach sprvu o uveden Matovch pai. Tto
Marxova aktivita je o to zaujmavejia, e ete niekoko rokov pred touto udalosou si
podstatne vyie cenil Georga Friedricha Hndla ako Johanna Sebastiana Bacha. Je
historickou skutonosou, e toto grandizne dielo nebolo uveden cel, ve zaznelo v
podstatne skrtenej verzii, ale aj toto torzo upriamilo pozornos hudobnej laickej aj odbornej
verejnosti na skladateskho dielo, ktorho prevan as bola irokej verejnosti neznma. Od
tohto prelomovho dtumu hudobnch dejn sa s ctou a pokorou sklaj pred tvorbou
Johanna Sebastiana Bacha interpreti i hudobn teoretici.
Dtum znovuuvedenia Bachovch Matovch pai, m vak vznam aj v tom, e od
neho zana stpa zujme o hudbu minulosti, stpa zujem a diela takmer zabudnutch
skladateov, zana sa nov ra zujmu o Star hudbu.
Duchom Bachovho skladateskho odkazu sa nechvali a nechvaj inpirova alie
aj alie genercie skladateov, aby z neho erpali nov a nov impulzy pre svoju tvorbu.
Vek skladatelia neskorch vvinovch epoch ako hovor znamenit znalec Bachovho
duchovnho sveta Martin Geck vidia v Bachovi vekho povzbudzovatea, povzbudil ich,
aby sasne komponovali zmyslovo a filozoficky a tm v jeho diele nachdzaj aj kus zo
seba. Vpoet skladateov priamo ovplyvnench Bachovmi skladateskmi postupmi je
vek, za vetkch spomeme len niektorch Max Reger, Paul Hindemith, Dimitrij
ostakovi. K obdivovateom Johanna Sebastiana Bacha patril aj hlavn predstavite II.
viedenskej koly Arnold Schnberg, ktor hovor, e Bach je otcom vyvjajcej sa varicie.
Tento princp mu bol po estetickej strnke tie vemi blzky.
S hlbokou ctou a pokorou siahaj po jeho skladbch aj muzikolgovia, aby v nich
nachdzali stle nov a nov rieenia skladateskch postupov, aby v nich objavovali

zaifrovan stle nov a nov tajniky a nielen tie hudobn, aby v nich deifrovali hlbok
filozofick posolstvo vyvierajce z poznania nielen tohto asnho sveta, ale aj toho
duchovnho, nm astokrt tak vzdialenho a nami mnohokrt nepochopenho a nie vdy aj
pochopitenho. V tejto svislosti stoj za zmienku kontatovanie eskho muzikolga Jiho
Fukaa, e K Bachovi treba pristupova z pohadu jeho doby a pravdepodobne nm
neostva in monos, ako Bachovu hudobn truktru skma na zklade starch, u pred
nm existujcich systmov.
Napriek tomu, e od dtumu znovuuvedenia Matovch pai v roku 1829 sa traduje
zaiatok histrie renesancie Bachovho diela, je historickou skutonosou, e v dobovch
odbornch hudobnch kruhoch bola jeho tvorba znma v nepreruenom asovom slede.
Bachovo dielo ilo v povedom alch generci hudobnch odbornkov aj vaka jeho
iakom. Johann Philipp Kirnberger (1721 - 1783), ktor bol v rokoch 1739 - 1741 Bachovm
iakom pokladal kompozin tl Johanna Sebastina Bacha za jedine sprvny a pokia sa
skladatelia pohybovali v tieni tohto tlu, Kirnberger ich hodnotil kladne.

Vo svojom

vznamnom teoretickom spise Die Kunst des reinen Satzes (1771 - 1779) pe zaujmav
nzor: koda, e tento vek lovek nenapsal iadne teoretick dielo o hudbe a preto sa jeho
uenie zachovalo iba prostrednctvom iakov.
Skladatelia obdobia viedenskho klasicizmu poznali tie vemi dobre Bachovo dielo.
Vo Viedni sa kompozcie Johanna Sebastiana Bacha pravidelne uvdzali na domcich
koncertoch grfa Gottfrieda van Swietena (1733 1803), na ktorch inkovali vznamn
viedensk hudobnci a kde sa stretvali vznamn osobnosti viedenskho spoloenskho a
kultrneho ivota. Vzah grfa G. van Swieten k skladateskmu odkazu Johanna Sebastiana
Bacha nebol nhodn. Bol pravdepodobne medzi rokmi 1770 1777 v Berlne iakom
Johanna Philippa Kirnberga, priom grf Gottfried van Swieten mal kontakty aj na Carla
Philippa Emanuela Bacha (1714 1788), syna J. S. Bacha. Grf Swieten tmto spsobom
propagoval tvorbu Johanna Sebastiana Bacha, o ovplyvnilo aj tvorbu predstaviteov
viedenskho klasicizmu: Josepha Haydna, Wolfganga Amadea Mozarta a Ludwiga van
Beethovena.
Joseph Haydn (1732 1809) vlastnil Ngeliho vydanie Temperovnho klavra z roku
1801, dva zoity motet, rukopis Ome h mol, ktor zskal pravdepodobne od viedenskho
nakladatea Johanna Trega, ktor ponkal vo svojom katalgu na predaj alebo na zapoianie
Bachove diela v opisoch

Wolfgang Amadeus Mozart (1756 1791) sa oboznmil s Bachovou tvorbou tie u

grfa Swietena, u ktorho bol astm hosom od roku 1782. Dielo Johanna Sebastiana Bacha
vplvalo na Mozarta do tej miery, e pre slikov kvarteto prepsal p fg z II. dielu
Temperovanho klavra: . 2, 5, 7, 8, a 9 - KV 405. Pre slikov trio KV 404 prepsal . 8 z I.
dielu, 13 a 14 z II. dielu, ako aj 2.as Adagio a 3. as Vivace z II. organovej sonty - BWV
527 a z II. organovej sonty BWV 526 2. as Largo a 3. as Allegro, priom obe asti
usporiadal na rozdiel od originlu ako preldium a fga. Besseler vid dokonca vntorn
mylienkov svislosti medzi Bachovou Chromatickou fantziou a Mozartovou Fantziou c
moll KV 475
Ludwig van Beethoven bol tie astm hosom nedench matin koncerty zanali
o 12. hodine u grfa Gottfrieda van Swietena, kde aj hrval Bachove fgy. Beethoven
poznal oba diely Temperovanho klavra ete z mladosti. S Bachovou tvorbou ho oboznmil
u jeho uite Gottlob Neefe, ktor mu ako 12-ronmu dal tudova Temperovan klavr a aj
toto dielo asto hrval. Beethovenov obdiv k Bachovi najvstinejie charakterizuje jeho
vrok, kde sa pohral s menom Bach = potok: Nicht Bach - Meer soll er heien nie potok
more malo by jeho meno. Martin Geck vid svis medzi Bachovmi Goldbergogvmi
variciami BWV 988 a Beethovenovmi 33 variciami na Diabeliho valk op. 120 nielen po
technickej strnke, ale hlavne po vntornej filozofickej.
V om spova vekos Bachovej osobnosti, e aj desaroia a stroia po svojej smrti
svojm dielom ovplyvuje naalej hudobn dejiny, je naalej ich spoluformovateom,
ovplyvuje dokonca interpretan smerovania od polovice 19. storoia a do sasnej doby.
Nesporne je to aj tm, e svojou tvorbou Bach zosobuje tradciu. Dlhoron rodov
hudobncku tradciu, kde sa povolanie hudobnka v mnohorakosti jej dobovej podoby dedilo
po mnoh genercie, tradciu durnskeho reginu, kde tento rod psobil cel desaroia a
absorboval do svojej tvorby jeho kultrnu a mentlnu klmu, tradciu religiznu, ktor bola
neoddelitenou sasou Bachovskho rodu. Johann Sebastian Bach je zaviteom tchto
tradci vychdzajcich z podstaty barokovho myslenia, vysielajc inpiratvne impulzy
alm nasledujcim genercim.
Odporan literatra:
KAIC, Ladislav.2008. Dejiny hudby III. Barok. Bratislava: IKAR 2008, ISBN 978-80-5511510-8, 383 s.
ZAVARSK, Ernest.1970. Johann Sebastian Bach. Bratislava: OPUS 1970

VVOJ SLOVENSKEJ HUDBY V 20. A 21. STORO

Doc. Mgr. Art. Karol MEDANSK, PhD.

vod
Eurpske hudobn smery v 20. storoia. Koncom 19. a zaiatkom 20. storoia
zanaj skladatelia hada nov vrazov monosti hudby. Deje sa tak hlavne pod vplyvom
skladateskho odkazu vekho reformtora opery Richarda Wagnera (1813 1883).
Predovetkm jeho opera Tristan a Isolda (1859, premira 1865 v Mnchove) vo vekej miere
urila al vvoj hudby. V nej pouit predohra a medzihra Isoldina smr (Liebestod)
vyuvanm bohatosti chromatizmov, mnostvom modulci, prechodu z tniny do tniny a
strcame nakoniec takmer dojem prslunosti ku konkrtnej tnine a nekonenosou
meldie boli vzorom pre alie genercie skladateov. Vznik vemi siln genercia
skladateov oznaovan ako Tristanovsk genercia, ktor vid v odkaze R. Wagnera
oznaovanho aj za otca hudby 20. storoia alie monosti rozvoja hudobnho umenia.
Jej hlavn predstavitelia Gustav Mahler (1860 1911), Richard Strauss (1864 1949), Max
Reger (1873 1916) a Alexander Skrjabin (1871 1915), priom na zaiatku svojej tvorby
k tmto skladateom patril aj Arnold Schnberg (1874 1951), skladate, ktor uril
zsadnm spsobom nov smerovanie hudby vznikom atonlnej hudby hudby, v ktorej
nevieme u uri tninu. Vrazn postavenie vo vvoji hudby na zaiatku 20. storoia maj
skladatelia ovplyvnen vtvarnm smerom impresionizmom. Hlavn predstavite Claude
Debussy (1862 1918) ovplyvnil skladateov hlavne svojho krajana Maurica Ravela (1875
1937), Taliana Ottorina Respighiho (1879 1936) a paniela Manuela de Fallu (1876 1946).
Najvraznejm spsobom vak hudbu v 20. storo ovplyvnili skladatelia, ktorch
oznaujeme ako Druh viedensk kola: Arnold Schnberg (1874 1951) a jeho iaci Alben
Berg (1885 1935) a Anton von Webern (1883 1945). V 20. rokoch minulho storoia
vymyslel A. Schnberg nov skladatesk systm, v ktorom u nememe njs tninu
dodekafniu. V tomto systme je vetkch 12 tnov chromatickej stupnice plne
rovnocennch. Skladatelia vypracovali vemi zloit kontrukn systm, ktorm sa vo svojej
tvorbe prsne riadili zkladom prce je dvanstnov rad. Treba ale zdrazni, e tonlna
hudba preva popri atonlnej hudbe cel storoie, ba je dokonca v prevahe. Skladatelia
komponujci v tonlnom systme vak tie hadaj jeho nov monosti. V ich tvorbe bada

vplyvy folklru, predchdzajcich tlovch obdob hlavne baroka a klasicizmu, ale aj

dezu. Z dodekafnie sa predovetkm po 2. svetovej vojne zsluhou skladateskho odkazu
Antona von Weberna vyvjaj alie smery v hudbe 20. storoia:
-

serializmus skladate pracuje s menm prvkom ako je dvanstnov rad so

sriou, ktor vak ovplyvuje aj ostatn hudobn prvky: dynamiku, intrumentciu,
notov hodnoty etc.,

puktualizmus zkladnm nositeom mylienky nie je meldia, ale jeden jedin tn

punktum,

aleatorika vyuva v kompozcii prvky nhody: mal a vek aleatorika; kad nov
interpretcia hudobnej skladby vytvra v podstate in, ale vbec nie nhodn vsledn
zvukov priebeh a formu skladby.
Vraznm prvkom vvoja hudby, hlavne po 2. svetovej vojne, je vstup

elektroakustickch a elektronickch prvkov do skladateskho tvorivho procesu.

1 Hudobn kultra na Slovensku zaiatkom 20. storoia

Slovensk hudobn kultra sa v 20. storo v porovnan s ostatnou Eurpou vyvjali

plne odlinm spsobom. V jej vvojovch tendencich bolo evidentn zaostvanie nielen
za vtedajm eurpskym smerovanm, ale aj v porovnan s nrodom nm najblim echmi.
Prve esk hudobnci sa pustili po vzniku eskoslovenskej republiky v roku 1918 do
neahkej lohy pozdvihn slovensk hudobn kultru na zodpovedajcu rove.
V ase, ke sa v Eurpe zana formova hudobn avantgarda, ke A. Schnberg
zana zverejova vsledky svojich skladateskch smerovan k ustlenej podobe svojej
dvanstnovej skladateskej techniky, na Slovensku sa zaklad prv vzdelvacia intitcia
schopn vychovva profesionlnych hudobnkov. Za zmienku vak stoj, e a o alch 20
rokov je poven na konzervatrium. Podobne je tomu aj s hudobnmi intitciami: zaklad
sa prv slovensk profesionlna opern scna, aj ke ete iba na drustevnom zklade
Nrodn divadlo v Bratislave. Slovensko vak stle nem profesionlny symfonick
orchester. Na druhej strane je vak pravdou, e Bratislava nadvzuje na svoju monarchistick
minulos, ke tu pravidelne koncertovali vznamn umelci. V obdob po 1. svetovej vojne
sem prichdzaj skladatelia Vitzslav Novk dostva estn doktort univerzity

Komenskho v Bratislave, ale do Bratislavy prichdza aj Josef Suk, Bla Bartk, Leo
Janek, ale aj tak skladatelia jako Alexander Zemlinsk, i Pietro Mascagni a al. V
Bratislave koncertuje esk filharmnia s Vclavom Talichom, ale aj Viedensk filharmnia
s Richardom Straussom a Brunom Walterom. V Bratislave v medzivojnovom obdob
koncertuj mnoh vynikajci intrumentalisti svetovej povesti.
Opera Nrodnho divadla oskoro po svojom zaloen podnik mnoh spen
eurpske turn.

1.1 Situcia v hudobnej tvorbe

Obdobn situcia je vak aj medzi skladatemi. Po vzniku samostatnho ttu sa vracia
na Slovensko Jn Levoslav Bella (1843 1936), ktor vak nenadvzuje kontakty so
slovenskm hudobnm ivotom. Je to zaprinen aj tm, e 40 rokov il v cudzine. Te sa
vak vekej cte kritiky (Hrkov, 1996).
V ase, ke v Eurpe vznik cel rad organizci zdruujcich skladateov sasnej
hudby na Slovensku sa zanaj iba formova snahy o vytvorenie slovenskej nrodnej hudby.
V 20. rokoch 20. storoia sa stva sce eskoslovensko zakladjcim lenom Medzinrodnej
spolonosti pre sasn hudbu ISCM, avak skr tam mu ponka vsledky svojej
skladateskej prce esk skladatelia, ako slovensk. Na druhej strane treba poveda, e
vyrovnvanie zaostvania slovenskho hudobnho ivota za eskm m hne od zaiatku
vemi dynamicl charakter. Je to nesporne zsluhou aj tej skutonosti, e esk vzdelvacie
intitcie s otvoren slovenskm nadanm hudobnkom. Prve vaka tomuto historickmu
faktu vstupuje do hudobnho ivota na Slovensku v 30. rokoch minulho 20. storoia siln
genercia skladateov, presadzujca vo svojom diele na vysokej umeleckej rovni nrodn
hudobn prvky. Zana sa formova zakladajca genercia slovenskej nrodnej hudby,
oznaovan aj jako hudobn moderna.

1. 2 Vvoj na Slovensku slovensk hudobn moderna

Vznamn lohu pri formovan slovenskej nrodnej hudby zohrva aj genercia
skladateov, oznaovanch ako star slovensk skladatesk genercia (Hruovsk, 1964).
Jej prslunci Mikul Moyzes (1872 1944), Viliam Figu-Bystr (1875 1937), Mikul
Schneider-Trnavsk (1881 1958), Alexander .Albrecht (1885 1958), F. Kafenda (1883

1963) zskali rozlin stupe hudobnho skladateskho vzdelania a vznamnou mierou sa

zapojili do rozvoja hudobnho ivota nielen v povojnovom obdob, ale u aj pred 1. svetovou
vojnou. Psobili na rozlinch postoch ako uitelia, kantori, cirkevn hudobnci i formovali
poiaton fzy nho zanajceho hudobn kolstva. Ich skladatesk prejav vychdzal
nielen z domcich udovch hudobnch zdrojov, ale bol obohacovan aj o znaky rozrenej
tonality. Bolo tomu tak hlavne u A. Albrechta, ale aj F. Kafendu a prekvapujco aj u M.
Moyzesa. Vznam tejto genercie pri formovan slovenskej nrodnej hudby bol aspo
symbolicky docenen udelenm titulu Nrodn umelec M. Schneidrovi-Trnavskmu v roku
1956, ako prvmu slovenskmu skladateovi. Tto udalos nadobda o to viac na svojom
vzname, ke si uvedomme, e tento skladate cel ivot psobil v cirkevnch slubch ako
regenschori a tento titul mu udelili predstavitelia komunistickej diktatry.

1. 2. 1 Nstup slovenskej hudobnej moderny

V 30. rokoch 20. storoia sa vraznm spsobom hlsi o slovo skupina skladateov
pribline generanch vrstovnkov odchovanch majstrovskou skladateskou triedou
Vtzslava Novka na Praskom konzervatriu. Od trojice skladateov Alexander Moyzes
(1906 1984), Eugen Sucho (1908 1993) a Jn Cikker (1911 1989) sa oakvalo
podobn poslanie, ako tomu bolo v prpade eskch skladateov Bedicha Smetanu a
Antonna Dvoka vznik slovenskej nrodnej hudby nescej vetky atribty s tm spojen.
Oakvalo sa, e prve tto genercia skladateov doke nrodn slovensk prvky na
vysokej umeleckej rovni zasadi do svojich skladieb na takej rovni, aby boli akceptovan
aj v medzinrodnom kontexte. Skladatesk snaenie tchto skladateov bolo pod ostrm
drobnohadom vtedajej kritiky, ktor podrobila ostrmu odmietaniu akkovek cudzie
vplyvy v ich diele. Bolo tomu tak naprklad v prpade A. Moyzesa, ke u neho objavuje
krtka skladatesk epizda ovplyvnen dezom (Hrkov, 1996). Ndeje vkladan do tejto
genercie sa naplnili aj ke ich cesta nebola priamoiara a ani ahk uvedenm opery
Krtava od Eugena Suchoa v roku 1949. Tto genercia skladateov oznaen Ladislavom
Burlasom ako slovensk skladatesk moderna sa rozrstla aj o alch skladateov,
predovetkm iakov A. Moyzesa: Ladislav Holoubek (1913 1994), Dezider Kardo (1914
1991), Andrej Oen (1911 1995), Tibor Freo (1918 1987) a al. Tto skladatelia
zaznamenvaj tvoriv spechy nielen doma, ale aj v zahrani. Sved o tom cel rad
zahraninch uveden opera Krtava od premiry v roku 1949 bola do roku 1985 uveden
na alch 43 domcich a zahraninch opernch scnach, ale aj J.Cikkera, ktor dokonca

zaznamenva premiry svojich opier v zahrani Mr. Scrooge, Kassel 1963; Hra o lska a
smrti, Mnchov 1969, i symfonick dielo A. Moyzesa, ale aj E. Suchoa a J. Cikkera.

2 Vvoj po 2. svetovej vojne politicko-spoloensk situcia

Koniec 2. svetovej vojny v roku 1945 nezohrva vo vvoji hudby medznkov lohu.
Tento rok je vznamn predovetkm tm, e cel rad zahraninch a naich skladateov
reaguje na zloiny tejto dovtedajej najvej tragdie udskho pokolenia. Za naich
hudobnch skladateov hodno spomen J. Cikkera, ktor poas vojny skomponoval znelku
povstaleckho rdia Bansk Bystrica.
2. 1 Socialistick realizmus v hudbe
Pre al vvoj na Slovensku m vznam hlavne rok 1948, kedy sa politickm puom
dostva k moci Komunistick strana. Na druhej strane je asi historickou skutonosou, e
touto udalosou sa iba naplnili dohody vaznch mocnost 2. svetovej vojny , poda ktorch
malo eskoslovensko spada zujmovej sfry Sovietskeho zvzu. Oficilny estetick smer
kultrneho vvoja a tvorivej umeleckej innosti vo vetkch druhoch umenia ovplyvnil aliu
umeleck klmu v naom tte. Socialistick realizmus vychdzal z tz danovovskch zsad
(nazvan poda sovietskeho ideolga A. A. danova, ktor hlsali zrozumitenos; zsady
tkajce sa hudby predniesol na zjazde sovietskych skladateov vo februri 1948),
demokratinos, i angaovanos hudobnej tvorby. Vetko sa vak dialo pod dohadom jednej
strany a jej jedine sprvnej ideolgie. o vak bolo najhorie dochdzalo k obmedzovaniu
tvorivho potencionlu skladateov, k vytvraniu rznych ideologickch tborov v duchu
prebiehajcej studenej vojny. V tom obdob sme svedkami vzniku rznych oslavnch kantt
na komunistick stranu, na Stalina, Gottwalda a alch predstaviteov politickho ivota.
Cel skupina skladateov nastupujcej povojnovej genercie sa podvoovala tomuto trendu,
v podstate ani nemala in vchodisko. Treba vak prizna, e vznikol aj cel rad hodnotnch
skladieb spene uvdzanch aj za hranicami.
Socialistick hudobn kritika sa v povojnovom vvoji vemi odmietavo stavala
k celmu vvoju eurpskej hudby od impresionizmu a po sdobch skladate. Tto kultru
povaovala za formalistick a padkov.

2. 2 Vznik intitci.
Na druhej strane vak treba prizna, e v prvom desaro socialistickej diktatry
dynamickm spsobom pokrauje alie budovania hudobnho ivota na Slovensku. V roku
1949 vznik v Bratislave Slovensk filharmnia. Koncom 50. rokov je zaloen po Bratislave
a Koiciach tretia opern scna na Slovensku v Banskej Bystrici. V oblasti ahch nrov sa
v Preove osamostatuje operetn sbor a v Bratislave vznik Nov scna. Vznikaj aj
podporn a reprezentatvne organizcie ako bol Slovensk hudobn fond a zana vychdza
odborn hudobn asopis Slovensk hudba.
2.2.1 Vstavba hudobnho kolstva
Vraznm spechom socialistickho kolstva je dynamick rozvoj hudobnho
kolstva. V Bratislave vznik v roku 1949 Vysok kola mzickch umen, v alch mestch
v iline a v Koiciach s zaloen v pdesiatych rokoch vyie hudobn koly neskr
premenovan na konzervatri. Vari najvznamnejm modelom typu hudobnej koly, ktor
sa v neskorom obdob vyvinul do jedinenej podoby v celosvetovom kontexte s udov
koly umenia (U). Vyvinuli sa do tejto podoby zaiatkom 60. rokov z pvodnch
zkladnch hudobnch kl integrovanm alch umeleckch odborov: vtvarnho,
literrno-dramatickho a tanenho. Zaiatkom 90. rokov sa premenovali na zkladn
umeleck koly (ZU). Napriek tomu, e po zmene politickch pomerov po roku 1989
vzbudili vek pozornos u zahraninch expertov na kolsk vzdelanostn systmy, museli
neustli bojova so ttnou administratvou o svoje preitie.
2. 2. 1. 1 Oteplenie spoloenskej klmy
Vznamnm medznkom v kultrnom ivote vtedajieho socialistickho tbora sa
stva rok 1956, kedy sa v Moskve kon 20 zjazd sovietskych komunistov. Na om je
zdrvujcej kritike podroben stalinsk ra vldnutia v Sovietskom zvze. Po tomto
vznamnom zjazde dochdza k otepleniu spoloenskej a kultrnej klmy aj v eskoslovensku
a na Slovensku a zanaj sa pomaly ale predsa nadvzova kontakty so zpadnmi
skladateskmi tendenciami. Do programov Slovenskej filharmnie sa u od roku 1957
zanaj dostva diela dovtedy zakzanch skladateov ako boli C. Debussy, I. Stravinskij,
B. Bartk, S. Prokofjev a hlavne D. ostakovi a neskr aj W. Lutoslawski. Napriek tmto
otepujcim tendencim prekvapili zvery 1. zjazdu slovenskch skladateov v roku 1959,
v ktorch boli ostrej kritike podroben najnovie skladatesk techniky dodekafnia a
serializmus, priom sa im prisudzoval op raz triedny charakter. o bolo ete horie,

spochybovalo sa prvo tvorcu na experimentlne tdi tvorby. Skuton uvonenie tvorivej

klmy v skladateskej obci nastva a po 2. zjazde slovenskch skladateov v roku 1962,
ktor sa zasadzoval za otvorenos v prijman novch podnetov a slobodu tvorivej prce.

3 Slovensk avantgarda hlavn znaky

Za tejto predsa len uvonenej spoloenskej a kultrnej klmy vstupuje pomerne
vehementnm spsobom do slovenskho hudobnho ivota mlad skupina skladateov
reprezentovan Iljom Zeljenkom (1932 2007), Petrom Kolmanom (*1937), Romanom
Bergerom (*1930), Ladislavom Kupkoviom (*1936), Ivanom Parkom (1936 2005) a
almi. Tto skupina mladch umelcov sce vyrastala v tradicionalisticky orientovanom
prostred bratislavskej VMU, avak inpirovan niektormi novosami v dramaturgii
koncertnho ivota a na zklade kontaktov zo zahranim zanaj pre posluchov
bratislavskch umeleckch hudobnch kl a Filozofickej fakulty UK usporiada prehrvky
diel vraznch osobnost hudby 20. storoia. Odznievaj na nich vak aj diela predstaviteov
eurpskej hudobnej avantgardy P. Bouleza, K.-H. Stockhausena, L. Nona. Diela
komponovan v novch skladateskch technikch, ktor zaznievali na tchto prehrvkach sa
stvali nesporne aj novm politickm krdom nastupujcej mladej skladateskej genercie.
Najnovia technika aleatoriky prezentovan na letnch darmstadtskch kurzoch Novej hudby
iba v roku 1957 svojou slobodou tvorby mohla by dokonca skutone politicky nebezpen.
Od presadzovania slobody tvorby k osobnej slobode u nemus by a tak alek cesta.
Ostatne o niekoko desaro neskr v roku 1989 sa to v politickom ivote
eskoslovenska potvrdilo v plnej miere.
3. 1 Poiaton vznam Ilju Zeljenku..
V nastupujcej mladej skladateskej genercii spoiatku urit vedce postavenie
preber na seba Ilja Zeljenka, v kompozcia iak J. Cikkera. V jeho tudentskch prcach sa
prejavuj hlavne vplyvy jeho uitea, ako aj odahenos prejavu prameniaca z
neoklasicizmu. V Zeljenkovej absolventskej prci 1. symfnii (1956), pristupuj k tomu aj
vplyvy vznamnch eurpskych symfonikov 20. storoia G. Mahlera, A. Honnegera a D.
ostakovia vyrastajce z tradcie eurpskeho symfonizmu. O to prekvapujcejie s
nasledujce roky, kedy I. Zeljenka radiklne men svoj skladatesk rukopis. V jeho 2.
klavrnom kvintete (1958) nadobdaj vrazn postavenie charakteristick znaky vrazovch

prostriedkov druhej viedenskej koly, ktor sa tam dostvaj akmsi intinktvnym

odpoutm spsobom. Toto dielo je prvou skladbou v slovenskej hudbe komponovanou
atonlne bez tonlneho centra.
3. 2 Zakladanie intitci
V 60. rokoch na naom zem vznikaj intitcie a organizcie, ktor vo vekej miere
podporuj nstup mladej avantgardnej genercii nstup do hudobnej praxe a v znanej miere
napomhaj uplatneniu sa vsledku ich kompozinho snaenia na koncertnom pdiu.

3. 2. 1 Hudba dneka
Vznamnm momentom v praxi uvdzania modernej avantgardnej hudby bol vznik
pecializovanho sboru sasnej hudby Hudba dneka v roku 1964. V echch u
podobn sbor Musica viva pragensis existoval od roku 1961. Tento sbor zameran
vlune na interpretciu skladieb komponovanch v serilnej technike uviedol na svojich
koncertoch aj skladby slovenskch skladateov. Skladba Ladislava Kupkovia Rozhovory pre
flautu a fagot zaznela v ich podan ako prv slovensk avantgardn skladba aj na
medzinrodnch hudobnch pdich vo Viedni v rmci cyklu koncertov Nov hudba a v roku
1963 na vznamnom medzinrodnom festivale sasnej hudby Varavsk jese. Hudba
dneka pracovala pod vedenm Ladislava Kupkovia absolventa VMU v Bratislave
v odbore hra na husle a lena Slovenskej filharmnie, v kompozcii bol vak samouk. Sbor
uvdzal okrem diel slovenskch a eskch skladateov aj kompozcie zahraninch
skladateov, o zohrvalo mimoriadne dleit informan a konfrontan poslanie. Domci
skladatelia mohli vsledky svojej prce porovnva s dielami vedcich osobnost eurpskej
avantgardy ako boli K.-H. Stockhausen, P. Boulez, L. Nono a al. Sbor koncertoval aj na
mnohch zahraninch pdich predovetkm v rmci festivalov sasnej hudby: Frankfurt
nad Mohanom, Darmstadt, Varava, Zhreb. Vznamn s vak aj ich vystpenie na
festivaloch sasnej hudby v echch v Brne a Prahe. Sbor zanikol po odchode Ladislava
Kupkovia do Zpadnho Nemecka v roku 1969.

3. 2. 2 Experimentlne tdio s. rozhlasu

Vznamnou intitciou, ktor zohrala dleit miesto v hnut Novej hudby na
Slovensku bolo Experimentlne tdio eskoslovenskho rozhlasu v Bratislave zaloen
v roku 1964. Z poiatonch skromnch pomerov sa vypracovalo toto tdio na jedno
z najvznamnejch centier elektroakustickej hudby v celoeurpskom kontexte. Na jeho ele
stli od jeho zaiatkov hudobn skladatelia Peter Kolman a Jozef Malovec. Prvou koncertnou
skladbou, ktor tu vznikla bola kompozcia J. Malovca Orthogenesis z roku 1966. Je to dielo,
ktor zaznamenalo jeden z

vekch medzinrodnch spechov slovenskej hudobnej

avantgardy, ke zskalo 3. miesto na medzinrodnej sai elektroakustickej hudby

v Darmouth College v USA. Experimentlne tdio s. rozhlasu, ako jedno z mla pracovsk
Novej hudby nepreruilo svoju prcu ani v ase normalizcie v 70. a v prvej polovici 80.
rokov. Medzi jeho vznamnch vedcich patril naprklad aj skladate Vazoslav Kubika
(*1953).

3. 2. 3 Smolenick seminre
Mimoriadne informan poslanie mali Smolenick seminre pre sasn hudbu
usporiadan v rokoch 1968-1970. Ich hlavnm organiztorom bol mlad adept hudobnej vedy
Peter Faltin, ktor sa u ako tudent hudobnej vedy nadchol avantgardnou eurpskou hudbou.
Na tchto kurzoch sa zastnili najvznamnejie osobnosti eurpskej hudobnej avantgardy
tak v oblasti skladateskej, teoretickej ako aj interpretanej. Poas ich troch uskutonench
ronkoch sem prili teoretici Novej hudby U. Dibelius, C. Dalhaus, J. Patkowski, skladatelia
K.-H. Stockhausen, G. Ligeti, M. Kagel. Odznelo na nich vek mnostvo diel naich a
eurpskych skladateov Novej hudby. Vznamnm teoretickm vystpenm na 3. ronku bol
prspevok Ladislava Burlasa Nov hudba a historick dimenzia hudby, ako aj jeho umeleck
reakcia na tragiku roku 1968 v podobe uvedenia diela Planctus. Po odchode P. Faltina do
Zpadnho Nemecka v roku 1969, posledn ronk Smolenickch seminrov v roku 1970
organizane zabezpeoval hudobn skladate Ivan Park. V rmci skladateskch seminrov
sa konali aj interpretan kurzy sasnej hudby, ktor viedli vznamn interpreti. Vari
najvznamnejm z nich bol nemeck violonelista Siegfried Palm, ktor svojm
interpretanm umenm inpiroval vznik vekho mnostva skladieb. Zaujmavosou vak je,
e patril aj k vynikajcim interpretom klasickho violonelovho repertoru.

3. 2. 4 Jednorazov akcie
Vznamn lohu v hnut Novej hudby zohrvali aj jednorzovo zorganizovan akcie,
ako bola hromadn nvteva Varavskej hudobnej jesene Zvzom slovenskch skladateov
v roku 1962 a as slovenskch skladateov a interpretov Hudba dneka na zasadnut a
festivale Medzinrodnej spolonosti pre sasn hudbu ISCM v Prahe v oktbri 1967.
V Prahe odznela sce iba skladba Romana Bergera Transformcie, avak pri tejto prleitosti
vylo mimoriadne slo Slovenskej hudby (ro. 11, 1967, .8) v nemeckej a anglickej
jazykovej verzii s prspevkami P. Faltina a P. Kolmana informujce a vtedajch snahch
Novej hudby na Slovensku.

3. 3 Hlavn predstavitelia slovenskej hudobnej avantgardy a ich vvoj

Vraznm spsobom sa zana presadzova nstup mladej avantgardne orientovanej
skladateskej genercie hlavne zaiatkom 60. rokov. V ich dielach sa prejavuj vo vraznej
miere vplyvy skladateov druhej viedenskej koly, ale aj niektor novie skladatesk
techniky vychdzajce vak vo svojej podstate z nej. Ide hlavne o vtedy najnoviu techniku aleatoriku, prezentovan prv raz na letnch kurzoch pre sasn hudbu v Darmstadte v
roku 1957. Aleatorika vo svojom princpe ete oproti dodekafnii alej demokratizuje
hudobn materil a konen vyznenie skladby dva takmer vlune do rk interpreta, ktor sa
tm spsobom stva do znanej miery spoluautorom skladby. Konen vyznenie aleatornej
skladby je zvisl nielen na technickch nstrojovch zrunostiach interpreta, ale aj na jeho
hudobnej fantzii a schopnosti priamo na javisku tvori. Na zklade tchto princpov m
aleatorika vea spolonch t s obdobm hudobnho baroka. Podobne aj barokov interpreti
museli umelecky dotvra hotov skladby na zklade improvizcie. Tento hudobn prvok
improvizcie ako rozhodujci inite vyznenia diela vo vekej miere vyuvaj aj dezov
hudobnci.

3. 3. 1 Vzory mladej genercia naich avantgardnch skladateov

Genercia skladateov vstupujca do nho hudobnho ivota v 60. rokoch
nevychdza len zo skladatesko-technickho sveta druhej viedenskej koly, to znamen, e
nepreber len princp dodekafonickej skladateskej techniky, ale vo vraznej miere sa

nechva ovplyvova duchovnm odkazom jej predstaviteov. Tieto prvky s evidentn v

kantte Oswiecim od Ilju Zeljenku z roku 1959. Tto skladba nevychdza z prsne viazanch
princpov dvanstnovej techniky, ale na prv miesto kladie expresivitu slova, m skr
pripomna hudobn a filozofick svet Albana Berga. Inpircia krutosami 2. svetovej vojny
nie je s odstupom 14. rokov medzi vznikom diela a skonenm tejto hroznej udalosti, ale ju
treba nesporne hada v skladbe Ten, ktor preil Varavu od Arnolda Schnberga. Z
podobnch inpiranch zdrojov vychdza alie pozoruhodn dielo kantta Hiroima od
Ivana Hruovskho (1927 2001) komponovan v roku 1961. Napriek tomu, e Hruovsk
vo svojej kantte vychdza po hudobnej strnke z neskoro-romantickch hudobnch tradci
pripomnajcich aj ran tvoriv obdobie Arnolda Schnberga, expresivitou prejavu sa vo
vekej miere priinil spolu so Zeljenkovou kanttou o rehabilitciu, dovtedy oficilnou
estetikou socialistickho realizmu tak zdiskreditovanho, hudobnho druhu kantty.
Skladatesk vplyvy Albana Berga sa vak prejavuj aj v Koncerte pre husle a
orchester Petra Kolmana vychdzajceho z kombincie vonej atonality a z vyuvania
intervalovch truktr devtnovch a dvanstnovch sri. S to stavebn prvky vemi
pripomnajce vrazov prostriedky pouit v Koncerte pre husle a orchester predstavitea
druhej viedenskej koly A-Berga. Zaujmavej kombincie vyuvania barokovch vplyvov s
dvanstnovou technikou sa vo svojej Hudbe pre husle a orchester, vo svojej podstate ide
o husov koncert, pridriaval Miroslav Bzlik.

3. 3. 2 Vedca osobnos avantgardy 60. rokov

Vrazne

experimentlne

orientovanmi

skladbami

vychdzajcimi

poswebernovskch vplyvov sa rozhodnm spsobom u zaiatkom 60. rokov o slovo prihlsil

Ladislav Kupkovi, skladate nezaaen vplyvmi pomerne konzervatvnymi nzormi
uiteskho zboru z kompozinho oddelenia VMU v Bratislave. Ladislav Kupkovi
absolvoval VMU v Bratislave v odbore hra na husle a nastpil na miesto huslistu v
Slovenskej filharmnii. V kompozcii bol vak samouk, na zklade oho jeho skladatesk
vvoj bol hne od zaiatku 60. rokov pomerne jednoznan a priamoiary. Vo svojich dielach
sa prsnym spsobom pridriaval vyuvania serilnej a multiserilnej techniky
vychdzajcej z diela A. Weberna presadzujcej sa u v Dotykoch pre komorn sbor z roku
1960 a v Rozhovoroch pre flautu a fagot (1961). Jeho vari najvznamnejie dielom zo 60.
rokov skladba Mso kra (1962) inpirovanm rovnomennm obrazom Mikula Medeka sa

stalo takmer kultovou skladbou slovenskej avantgardy 60. rokov. Skladba komponovan pre
pozaunu a 10 bicch nstrojov (6 tympanov, 3 tamtamy a kostoln zvon) sa vyznauje
nekonvennm a drsnm vyuvanm zvuku bicch nstrojov.

3. 4 Nov vrazov monosti hudby

V polovici 60. rokov sa u skladateov avantgardnej orientcie zanaj v nadvznosti
na snahy predstaviteov eurpskej Novej hudby prejavova kombincie serilnych technk a
aleatorickej uvonenosti s novou zvukovosou sninosou tradinch, ale predovetkm
netradinch komornch nstrojovch zoskupen. Vraznm vkladom do slovenskho
hudobnho vvoja s v tomto smere skladby pre slikov kvarteto L. Kupkovia ClusterDynamika-Glissando (1963) a I. Zeljenku Slikov kvarteto (1964). U P. Kolmana
dochdza k vraznmu prepojeniu serilnej techniky so snickou technikou v tyroch
orchestrlnych skladbch (1963 nzov skladby a prli pripomna obvykl oznaenie
skladatemi druhej viedenskej koly !), ako aj vo vari jeho najlepom diele zo 60. rokov
Monumento per sei milioni (1965) ovplyvnenom aj expresionizmom A. Schnberga.
Vznamnm skladateskm prspevkom na poli modernej opery je dielo Peter a Lucia (1965)
od Miroslava Bzlika so zjavnmi stopami expresionizmu A. Berga prejavujcimi sa aj vo
formlej vstavbe opery. O aksi syntzu skladateskch smerov hudby 20. storoia sa vo
svojej diplomovej prci z roku 1965 Trasformcie pre orchester poksil Roman Berger.
Skladba patr do sasnej doby medzi nosn tituly jeho skladateskho diela. Webernovsk
vplyvy sa v polovici 60. rokov vraznou mierou prejavuj v skladbch Ivana Parka Dve
piesne na texty starojaponskch bsnikov (1959) komponovanch ete poas tdi na VMU,
Hudba k vernisi pre flautu (1967) a v sontach pre slov nstroje (flautu, 1962; klavr,
1965; violonelo, 1967). Osobit prepojenie historickch vplyvov zo starch vvojovch
epoch hudby s dvanstnovou technikou vidie v skladbch Jozefa Malovca. Raie postupy
- znme v renesancii a v baroku, ale vyuvan vari vo vetkch obdobiach sa v
kombincii s dodekafniou objavuj v Bagatelch pre slikov kvarteto (1962), i v Malej
komornej hudbe z roku 1964. V Kryptograme pre basov klarinet, bicie nstroje a klavr
(1965) sa pridriava techniky rotcie znmej nielen zo skladateskch praktk prslunkov
druhej viedenskej koly, i Ernsta Kenka, ale aj z diela renesannho skladatea, prslunka
II. nizozemskej koly Johannesa Ockeghema (1425-1495).

3. 4. 1 Vplyvy druhej viedenskej koly na alch skladateov

V diele Juraja Pospila (1931 2007) sa vplyvy skladateov druhej viedenskej kole
najviac prejavuj popri 2. symfnii (1962) a punktualisticky orientovanom diele Trojverie
pre 9 nstrojov (1965) v jeho najvznamnejej kompozcii tejto skladateskej etapy Hudbe
pre 12 slikovch nstrojov (1965). V nej sa autorovi podarilo prepojenie prsne chpanej
serilnej techniky, ostintnej pulzcie, pripomnajcej Leoa Janka a princpu monte.
tvorica najmladch skladateov vstupujca do slovenskho hudobnho ivota v 60.
rokoch 20. storoia - Juraj Hatrk (*1941), Jozef Sixta (1940 2007), Tade Salva (1937
1995) a Juraj Bene (1940 2004) nie je prli ovplyvnen poetikou druhej viedenskej
koly. Deje sa tak bu iba okrajovo, i dodekafnia a aleatorika stoja v akomsi zad celej
skladby. Tto charakteristika plat v prpade J. Hatrka (Canto responsoriale pre dva zbory a
tympany, 1965).

3. 4. 2 In vplyvy na skladateov hudobnej avntgardy.

V nastupujcej genercii mladch skladateov sa zanaj prejavova vplyvy novho
fenomnu vo vvoji eurpskej hudby poskej koly. Jej vplyvy s evidentn v diele T.
Salvu a J. Sixtu, priom u T. Salvu vraznm spsobom do popredia vystupuje
charakteristick slovensk prvok meditatvnosti. J. Bene vo svojej diplomovej prci opere
Cisrove nov aty (1966) sa orientuje na neoklasicizmus I. Stravinskho. Tieto
skutonosti svedia o mnohovrstvennosti slovenskho skladateskho vvoja v dobe
politickho uvonenia 60. rokov.
Koncom 60. rokov vrcholia snahy slovenskch avantgardnch skladateov
predovetkm v dvoch skladbch I. Zeljenku: Hry (1968) a Polymetrick hudba pre 4
slikov kvartet (1970). Hlavne Hry pre 13 spevkov hrajcich na bicie nstroje sa stretli aj
s vekm spechom u publika. Ide o dielo prinajce do slovenskej tvorby nov prvky
hravosti a radosti z muzicrovania na pozad avantgardnch vrazovch prvkov vtedajej
doby: aleotoriky, zvukovosti, s prvkami priestorovej kompozcie predpisujcej inkujcom
pohybov prvky, m prina tto skladba urit rty hudobnho divadla. Text je zbaven
vznamovch polh a uspokojuje sa s vyuvanm hlsok, o vyzneniu skladby dodva na
vtipe a hravosti.

Slovensk

hudobn

avantgarda

po

svojich

trochu

rozpaitch

zaiatkoch

zaznamenanch koncom 50. a zaiatkom 60. rokov v priebehu jednho desaroia dobehla
svoje omekvanie sa za eurpskym vvojom a stala sa sasou eurpskeho hudobnho
smerovania oznaovanho aj ako Nov hudba. Dokazovali to v plnej miere aj diela I. Parka
vychdzajce zo snickch (novodobo ponmanch zvukovch) monost orchestrlneho
apartu Introdukcia k symfnii . 102 J. Haydna (1970), J. Sixtu v podobe zavenia jeho
projektu asynchrnnosti reprezentovanom v diele pre orchester Punctum contra punctum
(1970) a expresvne ponman a poskou skladateskou kolou ovplyvnen Requiem
aeternam (1968) T. Salvu.

3. 5 Medzinrodn spechy
Skladby skladateov slovenskej hudobnej avantgardy sa hrvali aj v zahrani a
zaznamenvali tam pozoruhodn spechy. V roku 1965 sa skladba Oswiecim I. Zeljenku
umiestnila na 12. mieste v skladateskej sai UNESCO, Kolmanova Sonata canonica
odznela na festivale ISCM v Madride a jeho tyri orchestrlne skladby na festivale duchovnej
hudby v talianskej Peruggii. V roku 1967 vystpila Slovensk filharmnia prvkrt na
Varavskej jeseni, kde pod taktovkou Dr. . Rajtera uviedla Kolmanovo Monumento,
imaiovo Vazstvo a Zeljenkov Oswiecim. Vraznm spechom bolo 3. miesto skladby J.
Malovca Orthogenesis v medzinrodnej sai elektroakustickch kompozci Darmouth
College v USA. Skladby slovenskch skladateov sa hrvali aj na vznamnom festivale
sasnej hudby Varavsk jese: v roku 1968 tu zaznelo dielo Canticum Zachariae T. Salvu a
v roku 1970 Asynchrnia J. Sixtu.
Zaujmav je informcia Hudobnho informanho strediska Hudobnho fondu, ktor
uvdza, e v roku 1970 bolo v 17 krajinch sveta uvedench 34 skladieb od 11 predstaviteov
mladej nastupujcej genercie.

3. 5. 1 Nahrvanie sasnej hudby

Skladby slovenskej hudobnej avantgardy sa nahrvali nielen v domcich rozhlasovch
tdich, ale aj v zahrani Ladislav Slovk uviedol s rozhlasovm orchestrom v Sydney
v alekej Austrlii Sinfoniu in C od I. Zeljenku. Dleitm momentom vvoja hudby v 60.
rokoch je skutonos, e diela slovenskch avantgardnch skladateov sa presadzovali popri

domcich vydavatestiev aj v zahraninch. Znme rakske vydavatestvo Universal Edition

vydalo partitru kompozcie L. Kupkovia Mso kra.

4 alie smerovanie slovenskej hudby

Okupcia eskoslovenska v roku 1968 negatvne ovplyvnila vvoj avantgardnej

slovenskej hudby. Cel rad skladateov, ale aj muzikolgov a interpretov odilo do
emigrcie. V roku 1968 emigroval P. imai, v roku 1969 odili muzikolg P. Faltin a
skladate L. Kupkovi do Nemecka a v polovici sedemdesiatich rokov sa usadzuje P. Kolman
v Raksku. Emigran vlna vak zasiahla aj vznamnch interpretanch umelcov hlavne
z mladej genercie. Huslista Mikul Jelnek odiiel tie do Zpadnho Nemecka, kde
psobil ako pedagg na Vysokej hudobnej kole v Kolne nad Rnom a sasne psobil v
tamojom orchestri ako koncertn majster. Jeho kolega, v tom obdob vari jeden
z najtalentovanejch koncertnch umelcov, huslista Milan Bauer odiiel do Franczska.
Cestu emigrcie si zvolil aj vynikajci violonelista, slista Slovenskej filharmnie Albn
Berky, ktor sa spoiatku usadil vo vdsku, klavirista Jozef Bulva sa rozhodol pre Zpadn
Nemecko a pritom tento vpoet vynikajcich vtedy mladch umelcov nie je ani zaleka
pln. Poteiten je, e takmer vetci sa dokzali presadi aj v novch podmienkach, o
sved o vysokej vyspelosti, vtedy ete stle mladho, hudobnho kolstva na Slovensku.
Neblah dopad na hudobn vvoj mala aj skutonos, e eskoslovensko u po druh
raz vystupuje z Medzinrodnej spolonosti pre sasn hudbu ISCM, e zanikli Smolenick
kurzy a asopis Slovensk hudba.
Slovensk hudobn avantgarda a jej hlavn predstavitelia sa vak napriek aivej
politickej a spoloenskej situcii vyvjala alej viac menej kontinulne. Treba vak kriticky
poveda, e stratila kontakt s vvojovmi tendenciami eurpskej hudobnej avantgardy a
nenadviazala na celkov eurpsky hudobn vvoj. Na ten nadviazala a slovensk hudobn
posmoderna v polovici 80. rokov, ktor sa vemi kriticky stavala aj k niektorm u
zastaranm skladateskm tendencim prslunkov slovenskej avantgardy. Zo skladateov
emigrantskej genercie sa zaujmavm spsobom vyvjal kompozin rukopis L. Kupkovia,
ktor v polovici 70. rokov plne opa avantgardn tendencie a komponuje vlune v duchu
klasicistickch a romantickch tendenci. V eurpskej hudbe vak nebol v tej dobe jedinm
skladateom, ktor sa uberal tmto smerom. Podobn smerovanie je charakteristick aj pre

Arvo Prta a dokonca aj pre jednu z vedcich osobnost eurpskej hudobnej avantgardy
poskho skladatea Krzysztofa Pendereckho.

4. 1 Vvojov tendencie od 70. rokov 20. storoia

V polovici 70. rokov minulho storoia reprezentovali slovensk vnu hudbu tri
skupiny skladateov:
1

prslunci slovenskej hudobnej moderny Alexander Moyzes, Eugen Sucho, Jn

Cikker a prv Moyzesovi odchovanci,

skladatelia, ktor nadviazali na eurpsky trend Novej hudby a avantgardy,

tvorcovia, ktor stli medzi tmito dvomi smerovaniami.

Koncom 70. rokov vraznm spsobom vstupuje do hudobnho ivota trojica skladateov
orientujcich sa na aktulne smery svetovej hudby tejto doby, priom ich u nelkali
avantgardn tendencie znme zo 60. rokov. Bol to Martin Burlas (*1955) odchovanec Jna
Cikkera na VMU, iak Dezidera Kardoa Vladimr Godr (*1956) a Peter Breiner
(*1957), ktor skonil tdium kompozcie na VMU v triede profesora Alexandra Moyzesa.
Kad z tchto skladateov sa vak uber svojou vlastnou cestou. Martin Burlas sa vo vekej
miere prikla k elektroakustickej hudbe (Hudba pre modr dom estn uznanie vo Varese).
V tvorbe Vladimra Godra stoj na prvom mieste hbka emocionlneho zitku (Sonta na
pam Viktora klovskho pre violonelo a klavr), priom v tvorne Petra Breinera dochdza
k prelnaniu jednotlivch nrov (Beatles Concerto).
Uvoujca sa politick situcia v 80. rokoch napomhala nadvzovaniu kontaktov naich
skladateov so zpadnm zahranim. Ndejne do hudobnho diania vstupuj hlavne Peter
Martinek (*1962) a Daniel Matej (*1963). Po dlhom ase vznik v roku 1987 op sbor
pre sasn hudbu VENI ensemble.

2 Nekonvenn skladatesk prejavy po roku 1989

Po zmene spoloenskch pomerov po roku 1989 sa otvorili slovenskej hudbe nov
monosti nielen v oblasti tvorby a interpretcie, ale najm jej prezentcie v zahrani.
Vraznou mierou sa zana nielen doma, ale predovetkm v zahrani presadzova
predstavite neoficilnej a undengroundovej hudby, skladate, vedec, interpret a vtvarnk
Milan Adamiak (*1946). Je tvorcom akustickch objektov a grafickej hudby zaloenej na
improvizcii a aleatorike. (Dislokcia II. 1970, Derav hudba 1996).

Mnoh skladatelia po roku 1989 si svoje vzdelanie roziruj na tudijnch pobytoch

v zahrani Peter Zagar (*1961) USA, Rbert Rudolf (*1963) Franczsko, Alexander
Mihali (*1963) Franczsko, Iris Szeghyov (*1956) Maarsko, Posko, Nemecko,
USA, Peter Breiner ije od roku 1992 v Kanade v Toronte a od roku 2005 v New Yorku, kde
zskal v tamojom hudobnom ivote vznamn postavenie.
Z najmladej genercie sa vznamne presadzuj nielen doma, ale aj v zahrani Marek
Piaek (*1972), Rbert Gapark (*1961), ubomr Burg (*1964), Petra Bachrat
(*1975), i Jana Kmiov (*1976).

2. 1 Vznik novch sborov

Skladateskm snaeniam tvorcov hlavne po roku 1989 s npomocn sbory venujce sa

interpretcii Novej hudby. Mnohorakos ich tlovej orientcie vychdza z rukopisu
skladateov, ktor im zveruj uvdzanie svojich diel.
Sbor VAPORI del CUORE je variabiln zoskupenie improvizujcich hudobnkov so
zameranm na experimentujcu hudbu.
Sbor Opera aperta uvdza nielen hudbu 20. storoia, ale aj skladby klasicistickoromantickej tradcie.
Poo sentimental nadvzuje na hudobn tradcie Bratislavy a sna sa ich
znovuoivova.
Vek medzinrodn uznanie si vydobyl v roku 2008 zaloen sbor Quasars ensemble
veden skladateom, dirigentom a klaviristom Ivanom Buffom.

4.3 Zahranin skladatelia psobiaci na Slovensku

V 90. rokov sa do hudobnho ivota Slovenska vraznou mierou zapsali zahranin
skladatelia ijci u ns. Je to hlavne skladate ruskho pvodu Jevgenij Irai (*1951). Od
roku 1991 ije v Banskej Bystrici, kde od roku 1996 psobil na Katedre hudby Fakulty
humanitnch vied Univerzity Mateja Bela. V sasnosti vyuuje kompozciu na VMU
v Bratislave a na Akadmii umen v Banskej Bystrici. Popri vplyvu tradcie ruskej koly
(ostakovi) sa v jeho diele prejavuje individualita tlov charakterizujce kad nov dielo
(Sonta corta pre violonelo 2000). Mojmr Hank (*1960), syn znmeho opernho
spevka Bohua Hanka emigroval zo Slovenska v roku 1968 m slovensk a vajiarske
obianstvo. Od roku 1993 ije v Bratislave ako skladate v slobodnom povolan. Pre jeho

tvorbu je charakteristick prvok prelnania sa experimentu a tradcie a medzinrovho

prepojenia (Sarajevsk film pre ps spev, klavr, syntetiztor, dig. budk a kresansk kadidl
1994; lt balnik, kabaretn show na texty ubomra Feldeka 2000).

Zver
Slovensk hudbu poslednho obdobia charakterizuje predtm nebval diferencicia a
pluralita skladateskch orientci. Tto pluralita sa prejavuje hlavne po roku 1989, ke sa
prejavuj aj rzne fzie druhov a nrov, ke sa stieraj hranice medzi vnou a zbavnou
hudbou. Dleitm momentom vvoja slovenskej hudby poslednho desaroia 20. storoia
je fakt, e nielen nadvzuje na progresvne lnie eurpskej hudby, ale je ich sasou a
dokonca ju spoluformuje.

Odporan literatra
BURLAS, L. 1983. Slovensk hudobn moderna. Bratislava: Obzor 1983
HRUOVSK, I. 1964. Slovensk hudba. Bratislava: ttne hudobn vydavatestvo 1964
CHALUPKA, . 2011. Slovensk hudobn avantgarda. Bratislava. 2011I, SBN 978-80-2233115-9
MEDANSK, K.. 2004. Druh viedensk kola a jej vplyv na vvoj slovenskej hudby.
Preov: MPC 2004 dostupn aj na www.mcpo.sk
MEDANSK, K. 2008. Komorn tvorba Mikula Moyzesa. Preov 2008, ISBN 978-808068-776-2
MEDANSK, K. 2013.Vybran osobnosti slovenskho hudobnho ivota 20. a 21. storoia
v kontexte ich tvorby. Preov 2013, ISBN 978-80-555-0889-4

OPERA SLOVENSKHO NRODNHO DIVADLA V BRATISLAVE

PaedDr. Mgr. art. Marta Polohov, PhD.

Hoci sa opera na zem dnenho Slovenska hr viac ako 3 storoia, cesta

k profesionlnemu slovenskmu opernmu sboru nebola jednoduch. Bratislava bola takmer
300 rokov korunovanm mestom uhorskch krov, akmsi "predmestm" cisrskej
metropoly a tak je pochopiten, e z Viedne do barokovej Bratislavy prichdzali rzne
talianske opern spolonosti. Za ias Mrie Terzie sa pravidelne muzicrovalo v achtickch
palcoch. Skromn opern spolonos grfa Johanna Nepomuka Erddyho uviedla
v Bratislave v rokoch 178588 niekoko desiatok natudovan irokho repertoru v rozpt
od neskorho baroka po klasicizmus opery serie, buffy i singspiely (Gluck, Haydn, Mozart,
Paisiello, Cimarosa, Salieri, Benda....)
Takmer v rovnakom obdob si prebdzajce sa metianstvo s prispenm grfa Cskyho
stavia prv kamenn divadlo (1776) pribline v miestach, kde dnes stoj historick budova
SND. V 19. storo vznam mesta upad. Mestsk divadlo si prenajmaj nemeck a neskr aj
maarsk divadeln spolonosti. V roku 1886 sa otvra nov budova Mestskho divadla.
Otvracm predstavenm je Erkelov Bnk bn v predveden sboru budapetianskeho
nrodnho divadla. Zaiatkom novho storoia tu opera z Brna uvdza irok prierez eskou
klasikou a po prv raz v Bratislave aj ajkovskho Eugena Onegina a Pikov dmu.
O zrode slovenskho profesionlneho spevckeho umenia meme hovori a po
vzniku samostatnho eskoslovenskho ttu v roku 1918 a jeho vvoj bol zko spojen
z celkovou kultrno-spoloenskou situciou. Kee slovensk hudobn kultra zanala svoj
ivot v novej republike bez jedinej vlastnej profesionlnej ustanovizne podmienkou
profesionlneho rozvoja opernho umenia na Slovensku bolo vybudova zkladn hudobn
intitcie. Vznamnou mierou k tmto vvojovm aktivitm prispeli esk hudobnci
dirigenti, nstrojov hri, spevci a hudobn pedaggovia. Z poetnch mien spomeme
dirigentov Milana Zunu, Oskara Nedbala, jeho synovca Karla Nedbala, Josefa Vincoureka,
reisra Bohua Vilma, spevkov Zdenka Ruth-Markova, Zdenka Knittla, Josefa Perla,
Mriu Perlov a i., ktor stli pri zrode Opery Slovenskho nrodnho divadla v Bratislave.

Profesionlny opern sbor sa formoval z lenov divadelnej spolonosti Divadlo

sdruench mst vchodoeskch, vedenej riaditeom Bedichom Jebkom. Opera SND
zaala svoju innos v roku 1920 operou Bedicha Smetanu Hubika.
V obdob medzi dvoma svetovmi vojnami opern sbor Slovenskho nrodnho
divadla najvraznejie profilovali dvaja Nedbalovci: v stredoeurpskom kontexte uznvan
symfonick dirigent, skladate populrnych baletov a operety Posk krv, Oskar Nedbal
(192330) a jeho synovec Karel Nedbal (192838). Bratislavsk opera v tridsiatych rokoch
pravidelne vystupovala na javiskch viedenskch divadiel. Reciprone prichdzala do
Bratislavy v tom ase umelecky vemi kvalitn viedensk Volksoper. Najm pod vedenm
Karla Nedbala na poste umeleckho fa sa stala Opera SND pikovm telesom
eskoslovenskho opernho kontextu. Na jej scne vystupovali vznamn slistick
osobnosti. Takmer domovsk prvo tu mala jedna z viedenskch primadon Maria Nmeth i
mlad a oarujca Jarmila Novotn. V roku 1931 ako Martha v d'Albertovej Nine jedin
krt vystpila v Bratislave rodka z vchodoslovenskho Preova, straussovsk hviezda
Rose Pauly. Z mnostva hosujcich spevkov spomeme Emmu Destinnov (1923, 1925),
Karla Buriana (1920), Otakara Maka (od r. 1921 viackrt), Kristnu Morfov (19201935),
Adu Sariov (od r. 1928 niekoko rokov po sebe) a Fiodora aapina (Mefisto 1934).
Z opernch sborov to boli u spomnan viedensk Volksoper, milnska La Scala (1933
Verdiho Rigoletto, 1934 Rossiniho Barbier zo Sevilly), parska Opera comique, Nov
nemeck divadlo z Prahy, opern sbor z Budapeti, slistick skupiny zo ttnej opery
z Viedne a z talianskych staggion, mnostvo vynikajcich nstrojovch hrov a komornch
sborov. V tridsiatych rokov dirigovali v Bratislave svoje opery Pietro Mascagni (Sedliacka
es - 1925, Aida G. Verdiho - 1927) a Richard Strauss (Elektra, Gavalier s ruou
1929).Tm sa Bratislava a Slovensko dostvali do eurpskeho kontextu hudobnch aktivt.
V rokoch 19201938 sa vystriedal na bratislavskom javisku cel rad vynikajcich
zahraninch slistickch zjavov. inkovanie vznamnch opernch spolonost v Opere
SND Bratislava, spoluprca slovenskch opernch spevkov so svetovmi opernmi
spevkmi pod taktovkou svetovch dirigentov (Richard Strauss, Pietro Mascagni, Oskar
Nedbal, Karel Nedbal, a i.) formovali nau prv opern scnu. Aj cez ne sa dostval
bratislavsk ansmbel do stredoeurpskeho opernho povedomia. Tvoriv koncepcie
Nedbalovcov napjali Slovensko do prdu progresvneho svetovho smerovania, ktor ho
z epochy folklorizovania odrazu prenieslo do mylienkovho a citovho sveta modernho
loveka. Uvdzali vznamn diela svetovho opernho repertoru (R. Strauss, I. Stravinskij,

B. Bartk, D. Milhaud, P. Hindemith). K rozmachu kultrneho diania v medzivojnovom

obdob na Slovensku Jaroslav Blaho napsal:
Bilancovanie hosujcich zahraninch dirigentov a predovetkm spevkov v opere
SND v medzivojnovch rokoch je dkazom, e sbory Nedbalovcov mali v stredoeurpskych
relcich dobr zvuk. Ten napokon umocovali od roku 1925 pravideln zjazdy do Viedne,
as viedenskej kritiky na profilovch, resp. dramaturgicky kuriznych bratislavskch
premirach. Oskar Nedbal spolu so svojm nstupcom, synovcom Karlom Nedbalom sa
zaslili o nron umeleck a repertorov profilciu Opery Slovenskho nrodnho divadla
v Bratislave.1
Nov skutonosti v kultrnej situcii Slovenska v rokoch 1919 1938 priniesli nielen
dynamick rozvoj slovenskej kultry a vzdelanosti, no i vrazn impulzy pre rozvoj
skladateskej tvorby. Snaha o budovanie slovenskej opernej tradcie bola pochopitene
podmienen nam materinskm jazykom. Okrem toho potrebovala i rozsiahle zzemie
umeleck, vytvorenie plodnej atmosfry a vchovu vnmavho obecenstva. Najm zsluhou
Karola Nedbala, ktor nenavne uvdzal takmer vetky novinky slovenskej hudby na
koncertnch pdich, sa slovensk hudobn tvorba dostvala do povedomia irokej verejnosti.
Kultrno-spoloensk pomery v SR na sklonku roku 1938 nepriaznivo ovplyvovali
snahy nacistickho Nemecka, ktor neskr prepukli do vojnovho konfliktu (1939 45). To
spsobilo, e zaiatkom tyridsiatych rokov sa situcia zmenila, dovtedajie kontakty
s opernou

Viedou

ustali,

hoci

sa

manifestane

hlsala

spriaznenos

slovenskej

a vekonemeckej kultry. Komplikovan zahranino-politick situcia vzhadom na vojnov

konflikt znamenala citen bytok zahraninch hosujcich spevkov v opere SND.
Rozpadom eskoslovenska na prelome rokov 1938/39 a odchodom Karla Nedbala
z Bratislavy sa skonila jedna vek ra Opery Slovenskho nrodnho divadla.
Obdobie tzv. slovenskho ttu hoci prinieslo mnoh negatva (uzavretie sa pred
svetom, koniec hosovania zahraninch umeleckch osobnost u ns, aj naich spevkov

1 BLAHO, J.: Hosujci zahranin spevci na scne opery

SND v rokoch 19201945. In: Sto rokov novho opernho
divadla v Bratislave. Zbornk prc z muzikologickej
konferencie. Bratislava : Mestsk dom kultry a osvety,
1986. s. 72 - 78.

v zahrani, odchod viny erudovanch eskch spevkov a pedaggov zo Slovenska), pre

al rozvoj voklneho umenia na Slovensku to nebolo tak tragick. V tomto obdob dolo
k dslednmu posloveneniu repertoru opery. Vetky voklne diela sa museli interpretova
v slovenine, o napomhalo rozvoju slovenskej voklnej pedagogiky. Nov skutonosti
v kultrnej situcii znamenali tie nov nmety a impulzy pre rozvoj skladateskej tvorby. Pre
mladch slovenskch spevckych adeptov sa otvorili monosti angamn v bratislavskej
opere. V spojitosti s tmto faktom vyvstvali v nasledujcich rokoch do popredia otzky
spisovnej sloveniny na naej prvej opernej scne. Mnoh spevci toti pochdzali s rznych
reginov Slovenska a ich jazykov prejav bol v znanej miere ovplyvnen nreovmi
zvyklosami, o sa odzrkadovalo aj na opernej scne. akosti robilo spevkom polotup ,
mkk , dvojhlsky i zhluky spoluhlsok, nepouvali sprvne dlh samohlsky. V spievanej
rei to bolo obzvl citliv. Aktulnym problmom boli asto narchlo roben nekvalitn
preklady, kee podmienkou bolo vetky voklne diela spieva v slovenskom jazyku. Neraz
bolo cti, e neboli prekladan z originlov, ale len poslovenenm u existujceho eskho
prekladu. Za najviu chybu sa povaovalo, ak sa nekryl hudobn przvuk so slovnm
przvukom.

Rozvoj hudobnho a dramatickho umenia v povojnovch rokoch

Slovensk hudobn kultra zaznamenala v povojnovom obdob sce brliv rozvoj

vzhadom na vznik a innos mnostva profesionlnych kultrnych intitci, divadiel,
koncertnch telies, galri a mze, ale druh svetov vojna z hadiska eurpskych hudobnokultrnych dejn spsobila nsiln pretrhnutie dovtedajieho vvoja i vzjomn izolciu
jednotlivch rozvinutch kultr. Rozvoj hudobnho a dramatickho umenia na Slovensku po
roku 1948 ovplyvoval systm ideologicky motivovanho riadenia a usmerovania umeleckej
tvorby. Princpy a normy tzv. socialistickho realizmu mali regresvny dosah na vetky
tvoriv genercie v rmci slovenskej hudobnej kultry. Ako pe Magda Barteltov:
Princpy socialistickho realizmu ako jedinej pravdivej tvorivej metdy sa
prejavovali v zdrazovan programovosti a ideovosti i v tendencii pribli hudbu udovm
masm. To si vyadovalo zjednoduenie vrazovch prostriedkov a nie hadanie, i rozvjanie
novch kompozinch technk. Uprednostovali sa hudobn nre, ktor umocovali ideov

obsah skladateovho zmeru, ako kantty, budovatesk piesne (asto s nzkou umeleckou
rovou), tvorba pre udov amatrske kolektvy a sbory2
Zpadoeurpska hudba sa v tomto obdob (1948-1956) negovala ako prejav formalizmu
a spoloenskej neangaovanosti. Elektroakustick hudba sa dokonca odsudzovala.

Poslovenovanie opery SND a problematika slovenskho opernho jazyka a jeho

zvukovej kultry

Profesionlny hudobn ivot po roku 1945 sa sstreoval hlavne v dvoch intitcich

v opere a v rozhlase. Poda slov Jely Krmry-Vrteovej:
Sasne s povojnovm rozvojom slovenskho profesionlneho hudobnho kolstva sa
profesionalizovali vetky umeleck zloky opery a systematicky sa omladzoval slistick
kder. Hovorilo sa o zlatej re opery na Slovensku. V nrode pretrvvalo siln nrodn
povedomie. Bolo to obdobie zameran na skladateov a na renie slovenskej hudby.
Slovensk diela vznikali jedno za druhm. Jn Cikker a tefan Hoza spevk a zrove
dramaturg opery SND sa zaslili o to, e vetky diela na opernej scne sa spievali
v slovenine. Spevk toti preije a precti v rodnej rei aleko viac, ako v cudzom jazyku.3
O tom, e v spojitosti s udomcovanm sa spisovnej sloveniny4 na naej prvej
opernej scne boli problmy, svedia viacer lnky v dobovej tlai. astm kritikom tohto
nepriaznivho stavu bol Adam Pranda. Vo svojich lnkoch sa zaoberal problematikou
slovenskho opernho jazyka a jeho zvukovej kultry. Hoci problematika vslovnosti
a zrozumitenosti v spevckom umen na Slovensku bola v 50. rokoch v odbornej tlai asto
kritizovan, snaha o jej rieenie zaala a v jni 1958, kedy sa po prv raz zili na VMU

2 BARTELTOV, M.: Hudba 20. storoia (II. as), PF Univerzity Komenskho Bratislava, 2000, s. 179.

3 Z osobnho rozhovoru J. Krmry-Vrteovej s autorkou tdie.

4 Do roku 1939 sa na opernej scne SND uplatovala predovetkm etina.

jazykovedci a spevcki pedaggovia, aby sa poksili riei jazykov zloku slovenskho

spevckeho umenia a prispsobili ju potrebm sasnho poslucha.
Opera po roku 1945 prevala svoj rozkvet vaka znanmu prlivu obecenstva
z radov mladej genercie a umeleckej zrelosti niekokch spevckych osobnost,
odchovanch u na Hudobnej a dramatickej akadmii v Bratislave - Helena Bartoov, Janko
Blaho, Margita esnyiov, Frantiek Zvark, Mria Kionov-Hubov, tefan Hoza a al.
Pestr repertor opery umonil tmto umelcom prezentova rzne podoby svojho spevckeho
a dramatickho majstrovstva. Neobyajne zvanou udalosou v opere SND bola premira
opery Krtava od Eugena Suchoa 10.12.1949, ktor svojm vznamom a historickm
dosahom previla vetky dovtedajie opern premiry. Jej spontnny spech u publika
napriek nronosti hudobnho tlu autora vyvrtil jednostrann dobov predstavy
o zrozumitenosti hudby. Hoci musel Sucho pod tlakom dobovch simplifikujcich nzorov
uskutoni zsahy do libreta a upravi zver opery, tieto korektry sa nedotkli hudby. Po ase
sa vrtil k pvodnej koncepcii. 50-60. roky priniesli vrazn rozvoj pvodnej opernej tvorby,
priom drviv vina tchto opusov bola premirovan v SND: Suchoova historick drma
Svtopluk, prv opery Jna Cikkera Juro Jnok a Beg Bajazid, Peter a Lucia Mira Bzlika a
opery Juraja Benea ako napr. Cisrove nov aty, na ktor autor nadvzuje v osemdesiatych
rokoch operou Hostina.
Rozvoj

slovenskho

voklneho

umenia

v 50.

rokoch

pokrauje

alou

profesionalizciou (nov absolventi ttneho konzervatria v Bratislave) a dslednejm

poslovenovanm slovenskej opernej scny. Uvdzanie pvodnch hudobno-dramatickch
diel slovenskch autorov sa stalo prvoradou lohou opery SND. 5 Opern umelci propagovali
slovensk i svetov voklnu tvorbu nielen na opernej scne, ale aj prostrednctvom
koncertnch vystpen po slovenskch mestch a slovenskom vidieku. Prvou tvoricou
umelcov spievajcich po slovensky boli tefan Hoza, Janko Blaho, Margita esnyiov
5 Uvedenie slovenskch opernch diel na scne opery SND v Bratislave po roku 1946:
Eugen Sucho: Krtava 1949, 1999, Svtopluk 1960, 1990, 1994, 1998; Jn Cikker: Juro
Jnok 1954, Beg Bajazid 1957, Vzkriesenie 1962, 1996, Mister Scrooge 1963, 2011, Hra
o lske a smrti 1973, Rozsudok 1979, Obliehanie Bystrice 1983, Zo ivota hmyzu 1987;
Alexander Moyzes: Udatn kr 1967; Ladislav Holoubek: Rodina 1960, Profesor Mamlock
1966; Tibor Freo: Martin a slnko 1975, 2006 (opera pre deti), Francois Villon 1986;
Tibor Andraovan: Figliar Geo 1958, Biela nemoc 1968; Bartolomej Urbanec: Pani svitu
1976, Tanec nad plaom 1979; Juraj Bene: Cisrove nov aty 1969, Hostina 1984, The
Players 2004; Miroslav Bzlik: Peter a Lucia 1967; Igor Dibk: Svietnik 1977; J. Hatrk:
astn princ 1988 (opera pre deti); Milan Dubovsk: Vek doktorsk rozprvka 1992,
Tajomn k 2000 (opery pre deti); L. Kupkovi: Trojrua 1996; Martin Burlas: Kma 2008.

a Zita Hudcov-Freov. Opern spevci tejto genercie (J. Blaho, . Hoza, H. BartoovSchtzov, A. Hruovsk, Dita Gabajov a i.) natudovali mnoh diela svetovej i slovenskej
opernej tvorby ako prv slovensk interpreti. Propagcia slovenskej voklnej tvorby
podnecovala kompozin prcu slovenskch skladateov, o sa odzrkadovalo aj na
formovan slovenskho voklneho umenia a voklnej pedagogiky. Vysok rove
interpretanch vkonov sptne inpirovala slovenskch skladateov k dedikovaniu svojich
voklnych diel konkrtnym interpretom. Sm tefan Hoza nabdal skladateov k psaniu
slovej piesovej tvorby.
Pdesiate roky priniesli na opern scnu vaka Stanislavskho metde nov kritri
umeleckho spevu. Progresvny, realistick spevcko-hereck prejav spoval v umen
prevania postavy, vctenia sa do roly, vvania sa do obsahu spievanho textu.
Poda slov Stanislavskho:
Herec preva stvrovan postavu tak, e jej prispsobuje vlastn duevn ivot,
spolu s ou rozma a cti. Prispsobuje jej aj vonkajiu strnku. Fyzicky kon tak ako ona,
stelesuje ju na zklade jej psychickch pohntok. Prepracva sa do vntra postavy. Bez
prevania spevk nevyd sprvne tny, patrin zafarbenie hlasu at. Vonkajia
charakterizcia sa opiera o vntorn preitie.6
Cel tento proces mal smerova k tomu, aby sa spevk herec vil do ivota postavy,
ktor predstavoval, dokonale sa s ou stotonil. To si vak vyadovalo zo strany spevka
nesmiernu prcu na sebe: vhodnou stimulciou rozvja svoju pam na dojmy,
obrazotvornos, vnmavos k rznym objektom, cit pre tempo a rytmus, plastickos,
ovldanie hlasu i svalov uvonenie. Autorovi ilo o odraz pravdivho ivota na javisku, aby
herec zobrazoval skuton udsk city. Umenie javiskovho prevania tvorilo zkladn pilier
Stanislavskho systmu, priom poskytovalo dostatok tvorivej slobody. Uplatovanm
Stanislavskho systmu sa rozvjala duchovn strnka osobnosti interpreta. Stanislavskho
systm priniesol vrazn pokrok v profesionalizcii slovenskho divadla, podporil realistick
tendencie v herectve i rii. V modifikovanej podobe naalej patr k zkladnm tvorivm
metdam modernho divadla.
Koncom 60. rokov sa zaalo hovori o krze voklneho umenia na Slovensku. Na
prelome rokov 19691970 (od 24.10.1969 do 19.6.1970) sa objavilo v tlai (Nov slovo,
Smena, Film a divadlo, Hudobn ivot) niekoko alarmujcich lnkov na margo
6
BLECH, R. a kol.: Encyklopdia dramatickch umen Slovenska 2. Bratislava : SAV 1990, s.
379.

vsledkov slovenskej voklnej pedagogiky. Zainteresovan verili, e tto problematika vyvol

iv polemiku, no nestalo sa tak, pretoe len niekoko vkonnch umelcov sa zapojilo do
diskusie (Vojtech Kocin, Mria Murgaov, juba Baricov, Stanislav Mjartan, kritik
Jaroslav Blaho). Anketa o voklnej reprodukcii prve nezainteresovanm postojom voklnych
pedaggov (okrem Ogy imovej) nesplnila svoj el.7 Domnievame sa, e voklni
pedaggovia sa prvom nezapojili do tejto ankety, pretoe upadajcu rove voklneho
umenia na Slovensku ovplyvnilo viacero komponentov. Dsledkom neprezieravej personlnej
politiky opera SND neprejavovala dostaton zujem o kvalitn sily z inch slovenskch
divadiel, o spsobilo, e slovensk spevky a spevci odchdzali na esk a zahranin
opern scny (G. Beakov, M. Blahuiakov, D. Suryov, D. Abrahmov, L. Neshyba, E.
Grberov, J. bel). Nelichotiv pozcie slistickho ansmbla v 70. rokoch vnmal J. Blaho
iastone ako generan problm i v astch odchodoch do zahraninho angamn.
Stagnciu tch, ktor sa ete pred pr rokmi zdali by subnou perspektvou, videl
v obsadzovan proti spevckemu naturelu, v nedostatku vhodnch prleitost zo strany
dramaturgie, v preaovan jednch a v obchdzan inch, v nedostatonej vchovnopedagogickej prci s mladmi spevkmi zo strany dirigentov, reisrov i korepettorov.
Uritm negatvom tohto obdobia, ktor neprispievalo k vyrieeniu situcie, bola i zdhav
rekontrukcia budovy opery SND. Koncom 60. rokov dolo op k posilneniu ideologickch
mechanizmov riadenia a kontroly umeleckej kultry na Slovensku, o sa prejavilo najm v 70.
rokoch zruenm Smolenickch seminrov pre sasn hudbu, zruenm mesanka Slovensk
hudba, znikom sboru Hudba dneka, zkazom slobodne tvori avantgardne zmajcim
skladateom, vo voklnom umen i voklnej pedagogike zkazom uvdzania

duchovnej

hudby a elektroakustickch kompozci.

V sedemdesiatych rokoch dorast alia genercia spevkov, schopn reprezentova
Slovensko na svetovch opernch frach, na ele s tenoristom Petrom Dvorskm a basistom
Sergejom Kopkom. Desaroie predtm museli vynikajce absolventky umeleckch kl,
debutujce v SND Lucia Popp a Edita Gruberov ileglne opusti vlas a voli osud
emigrantiek s nemonosou nvratu, aby mohli v zahrani naplno rozvin a uplatni svoj
talent.
7
V echch polemika o problmoch slovho spevu prebehla prostrednctvom Hudebnch
rozhled u v roku 1968. Na rozdiel od slovenskch pedaggov, t esk povaovali za svoju
potrebu vyjadri sa. Ilo o tak zvun men, ako boli: Zdenk Otava, Jelena HolekovDolansk, Vladimr Soukup, Marie Budkov-Jeremiov at.

November 1989 nepriniesol iba pd totality, ale aj pre kultru ekonomicky nronejie
prostredie. Aspekty komercionalizcie sa dotkli i smerovania opery SND, ktor sa v
dramaturgii obracia skr k overenm hodnotm. K pozitvam tchto rokov nesporne patria
Bednrikove inscencie (Hoffmannove poviedky, Don Quijote) a Korunovcia Poppey
reisra Milana Sldka. K vznamnm zahraninm prezentcim opery SND patr
predovetkm as na festivale v Edinburghu (1990) a zjazdy do Para (1996) a Japonska
(1997).
Pd eleznej opony v roku 1990 umonil mladm voklnym umelcom vyui
prleitosti vonho trhu na poli opernho divadla tudijn pobyty v zahrani, ance
predspieva v zahraninch agentrach a divadlch, zskavanie kontaktov a i. Vaka tmto
okolnostiam sa vrazne zvila estetick orientcia a prprava mladch spevkov. Monosti
konfrontcie s idelom pomocou irokho vberu CD nosiov i vyuitia internetu, iv
nvtevy vrcholnch produkci maj vrazn vplyv pri ich interpretanom zdokonaovan.
Mlad spevcki interpreti op tuduj rie i cel lohy v jazykovch originloch, priom im
v tom pomha znalos aspo jednho svetovho jazyka. Dostupnos kvalitnej audiovizulnej
techniky dva mladm spevkom monos hodnoti vlastn nahrvky, porovnva ich
s domcimi i svetovmi spevckymi pikami, no aj tento hodnotiaci aspekt je zvisl na
osobnej zrelosti a inteligencii interpreta, ktor ho me posun na kvalitatvne vyiu
rove. Osvojovanie si umelecky hodnotnch diel v procese vlastnej interpretcie,
stotonenie sa s obsahom umeleckho diela posva jeho emocionalitu, kreativitu, fantziu na
kvalitatvne vy stupe.
Opera Slovenskho nrodnho divadla v Bratislave je reprezentanou scnou
Slovenska o om sved aj jej ambicizny program. V sezne 2013/14 to bolo p premir,
repertor s dvadsiatimi dvomi inscenciami, poetn detsk predstavenia a opern festival.
Generlnym riaditeom Slovenskho nrodnho divadla je od 1. jla 2012 reisr Marin
Chudovsk a hudobnm riaditeom SND je raksky dirigent Friedrich Haider v sasnosti
jeden z poprednch eurpskych osobnost interpretanho umenia. Jednou z priort Marina
Chudovskho, je rznorodos a modernizcia repertoru z hadiska inscenanch poetk.
Prleitosti dostvaj originlne reisrske osobnosti ako Martin Bendik (Hrad knieaa
Modrofza 2003, Peter Grimes 2005), Zuzana Gilhuus-Lackov (Alcina) a Martin Huba (The
Players 2004). Svetovo uznvan nemeck reisr Peter Konwitschny v Bratislave natudoval
a uviedol u viacer tituly: v roku 2005 to bol Eugen Onegin P. I. ajkovskho, v roku 2007
Madam Butterfly G. Pucciniho a v roku 2014 Bohma G. Pucciniho. Prleitos dostvaj

i mlad autori. V novembri 2013 malo premiru prv opern dielo slovenskej skladateky
ubice ekovskej pod nzvom Dorian Gray. Dielo bolo napsan na objednvku Opery SND
a zaznelo vo svetovej premire v rmci medzinrodnho festivalu sasnej hudby World New
Music Days 2013. Opera v troch dejstvch sa uvdza v anglickom jazyku. Na javisku prvej
slovenskej opernej scny maj divci monos pou slovensk spevcku elitu spolu s
kvalitnmi zahraninmi hosami. K slovenskm osobnostiam, ktor maj stlu pracovn
zmluvu s operou SND Bratislava patria:
Eva Hornykov, Adriana Kohtkov, Iveta Matyov, Eva eniglov, ubica
Vargicov, Monika Fabianov, Denisa Hamarov, Terzia Kruliakov, Jitka SaparaFischerov, Denisa lepkovsk, Jn Babjak, Jozef Kundlk, udovt Ludha, Pavol Remenr,
Daniel apkovi, Jozef Benci, Frantiek uria, Peter Mikul a al.
Hosujcimi slovenskmi umelcami v opere SND s: Linda Ballov, Jolana
Fogaov, Miriam Garajov, Lenka Mikov, Mria Porubinov, Adriana Kuerov, Jana
Kurucov, Miroslav Dvorsk, Oto Klein, Michal Lehotsk, Ondrej aling, Ale Jenis, Dalibor
Jenis, Gustv Belek... Kalendr viny z tchto osobnost je dlhodobo zaplnen
inkovanm na svetovch opernch scnach. Osobitn pozornos si zasluhuje spen
slovensk tenorista Pavol Brlk, ktor hosuje na najprestnejch opernch scnach
a koncertnch pdich. Stoj za zamyslenie, e na zaiatku jeho hviezdnej kariry, hoci bol
vazom Medzinrodnej sae Mikula Schneidera-Trnavskho i Antonna Dvoka, SND
neprejavilo o neho zujem. Pripomna to osud dvoch naich taktie vnimonch spevckych
osobnost, Edity Grberovej a Luccie Poppovej, z ktorch ia druh u svoju ivotn p
predasne ukonila.
Tenorista Pavol Brlk, patr k najvraznejm predstaviteom mladej spevckej
genercie na medzinrodnej opernej scne. V roku 2005 bol prestnym asopisom Opernwelt
ocenen ako Spevcky talent roka. Prleitos hosova v Opere SND v Bratislave prila a
po jeho spechoch v zahrani. Predstavil sa tu ako Nemorino v Npoji lsky G. Donizettiho
a Ottavio v Donovi Giovannim W. A. Mozarta. Zaiatkom mja 2014 v spoluprci s
klaviristom Rbertom Pechancom vydal svoje profilov CD: Mikul Schneider-Trnavsk Songs. stretovos Pavla Brlka hosova na domcej opernej scne, pri jeho mimoriadnom
vyaen v zahrani, potvrdzuje i inkovanie na javisku ttnej opery v Banskej Bystrici
da 5. 5. 2014 v roly Lenskho v inscencii Eugena Onegina P. I. ajkovskho. spechy
slovenskch umelcov v zahrani s dkazom toho, e hoci je Slovensko mal krajina, doke
aj vaka dobrej spevckej kole vychova hviezdy pre vek opern scny.

Bibliografia:
BARTELTOV, M 2000. Hudba 20. storoia (II. as), PF Univerzity Komenskho
Bratislava 2000, 223 s.
BLAHO, J. 1986. Hosujci zahranin spevci na scne opery SND v rokoch 19201945. In:
Sto rokov novho opernho divadla v Bratislave. Zbornk prc z muzikologickej
konferencie. Bratislava : Mestsk dom kultry a osvety, 1986, s. 27-38, 72-78.
BLAHO, J. 1997. Komplex a kontext. In: DILEMA, 1997, s. 56-61.
BLAHO, J. 2005. V om s rezervy? In: Hudobn ivot, . 6, 2005, s. 3.
BLAHO, J.. 1970. Problmy voklnej pedagogiky. In: Hudobn ivot, . 2, 1970, s. 3.
BLECH, R. a kol. 1990. Encyklopdia dramatickch umen Slovenska 2. Bratislava : SAV,
1990. 710 s. ISBN 80-2240-001-7
POLOHOV, M.: 2012. Formovanie a osobnosti voklnej pedagogiky na Slovensku. Preov:
FF PU, 2012. 157 s. ISBN 978-80-555-0509-1
www.operaslovakia.sk
www.snd.sk

Odporan literatra pre tudentov UTV

BLECH, R. a kol. 1990. Encyklopdia dramatickch umen Slovenska 2. Bratislava : SAV,

1990. 710 s. ISBN 80-2240-001-7
POLOHOV, M.: 2012. Formovanie a osobnosti voklnej pedagogiky na Slovensku. Preov:
FF PU, 2012. 157 s. ISBN 978-80-555-0509-1

ZBOROV UMENIE NA SLOVENSKU

Mgr. Tatiana vajkov, PhD.

Takmer vetky star kultry povaovali hudbu za dar nebies, a preto ju praktizovali takmer
vhradne k posvtnm elom Prvopoiatky zborovho spevu sa veobecne spjaj
s kultovmi obradmi, mgiou a bohoslubou. V liturgii sa rozliovali tri spevcke tly:
psalmodie (prednes almov), lekcie (slov prednes) a hymnodie (spev piesn). Pre potreby
rznych spoloenskch prleitost sa vytvorili formy chrovho spevu napr. threnos
(alospev), pain (vazn piese), hymnos (oslavn piese), a pod.8 Vrazn zmenu vo
vvoji zborovho spevu priniesol stredovek gregorinsky chorl - stelesnenie zborovho
jednohlasu, ktor kldol vysok nroky na dychov a voklnu techniku interpreta. Pribline v
2. polovici 9. storoia sa na zem dnenho Franczska z liturgickho spevu vyvinuli ran
formy polyfnie. Rozvoj voklnej polyfnie v Eurpe bol vznamnm impulzom renia
a kultivcie zborovho umenia.
Dkazy o pestovan viachlasnej hudby na Slovensku v obdob neskorho stredoveku
nachdzame v Trnavskom rukopise, i Koickch a Spiskch zlomkoch. Medzi zachovan
pramene alebo pamiatky polyfnnej hudby z obdobia renesancie na zem Slovenska patria
Koick rukopisy zo 16. storoia, ktor obsahuj predovetkm Kdex Anny Schumanovej.

8
Kudriov, V., 2009: Retrospektvno-perspektvny pohad na vvoj zborovho spevu na
Slovensku, In: Cantus Choralis Slovaca 2008, Zbornk materlov z VIII. medzinrodnho
sympzia o zborovom speve v Banskej Bystrici, Univerzita Mateja Bela, Pedagogick fakulta
v Banskej Bystrici, 2009, ISBN 978-80-8083-828-7, s. 112-116

Ku generane najstarej skupine skladateov 17. storoia, ktor rozvinuli tvorbu v duchu
polyfnie a polychrie, patrili A. Neoman, J. imbrack, Z. Zarewutius a S. Marckfelner.9
Pozoruhodn rozmach spevckeho hnutia nastal v druhej polovici 19. storoia, ke spevokoly
vznikali a psobili nielen v mestch, ale aj v celom rade malch obc. Diferencovali sa na
zklade stavovskch, nrodnostnch, profesijnch a konfesionlnych rozdielov, a tak
existovali naprklad slovensk, nemeck, maarsk, metianske, evanjelick, katolcke i
robotncke spevokoly. Boli to malomestsk spevcke zbory, ktor sa zameriavali na nrodne
buditesk innos. Jednm z nich bolo spevcke zdruenie, ktor najprv tvoril spevcky
odbor Besedy v Liptovskom Mikuli, neskr sa toto zdruenie v roku 1873 osamostatnilo,
a tak vznikol spevcky zbor Tatran. V Martine vznikol Slovensk spevokol, ktor prv krt
verejne vystpil r. 1865, v Tisovci vznikol roku 1877 podobn zbor. Tieto teles
reprodukovali slovensk udov piesne, sasn zborov tvorbu (vlasteneck piesne),
niektor sa dokonca pokali o operu (Martin, Tisovec). V sedemdesiatych a osemdesiatych
rokoch vznikali mestsk zbory v mnohch slovenskch mestch: v Dolnom Kubne, Preove,
Banskej Bystrici, Kremnici a inde. V povojnovch rokoch, v dobe hospodrskej krzy
vznikaj dve vznamn zborov teles: Tatran v Bratislave (1928) a Bradlan v Trnave (1930).
Na Slovensku v rokoch prvej republiky doasne psobili rzni esk uitelia a
profesionlni hudobnci: Oldich Hemerka, Josef Klement Zstra, Jn lehla, Frantiek
Dyk alebo Otakar imk. Okrem toho, e boli zbormajstrami, pedaggmi, organiztormi
hudobnho ivota v slovenskch mestch, nazvame ich aj tzv. venekrmi, ie zberatemi a
upravovatemi udovch piesn. Takto nrodn tvorbu interpretovali vyie spomenut
spevokoly, predovetkm Spevcky zbor slovenskch uiteov (SZSU).10
Prv intitcia, ktor na Slovensku v obdob SR vznikla za elom zdruovania existujcich
spevckych spolkov a organizovania ich stretnut a spolonch vystpen, bol Zvz
slovenskch spevckych zborov (ZSSZ), zaloen 4. jla 1928 v Trenianskych Tepliciach,
na ele s Mikulom Schneiderom-Trnavskm. Prihlsilo sa doho 28 spevckych spolkov
asi s 1600 lenmi. Inicitorom bol (SZSU) na ele so svojm dirigentom M. Ruppeldtom,
9
ELSCHEK, O., 1996. Dejiny slovenskej hudby od najstarch ias po sasnos. 1. vyd. Bratislava : Asco Art
& Science, 1996. s. 77-78, ISBN 80-88820-04-9

10
HUNAGOV, E., 2007. Najaktvnejie detsk a mldencke spevcke zbory. In: Zborov
spev : v koncepcii psobenia Nrodnho osvetovho centra v rokoch 1993 2007. 1. vyd.
Bratislava : Nrodn osvetov centrum, 2007. s. 5, ISBN 978-80-7121-286-7

ktor viackrt vyzval k zaloeniu takejto intitcie v tlai a propaganch letkoch. Cieom
ZSSZ bolo udriava a pestova vzjomnos medzi spevokolmi a zaklada nov, vychovva
spevkov a zbormajstrov, usporadva spolon sae a vyvja edin innos.11 V roku
1949 prevzalo starostlivos o spevcke zbory stredie slovenskch ochotnckych zborov pri
Matici slovenskej v Martine, nsledne Osvetov stredie v Bratislave (1953), a do roku
1958, kedy vznikol Osvetov stav, ktor prevzal riadenie zujmovej innosti na Slovensku.12
Po skonen II. svetovej vojny vznikli na Slovensku aj profesionlne zbory. Profesionlny
Miean zbor eskoslovenskho rozhlasu v Bratislave (inn od roku 1946) bol v roku 1957
premenovan na Slovensk filharmonick zbor a dnes je povaovan za teleso svetovej
rovne. Miean zbor mali i folklrne zameran umeleck kolektvy - Slovensk udov
umeleck kolektv (SUK) a Lnica.
Obdobie rokov 1948 1989 povaujeme za dos priazniv najm pre innos
svetskch zborov, pretoe sie kultrnych domov ponkala priestory na vystpenia,
zriaovatelia zborov mali dostatok financi na sstredenia spevkov a napokon Osvetov
stav vdy poskytoval metodick pomoc vydvanm nt, zabezpeenm cyklickch kolen
dirigentov amatrskych zborov alebo nominovanm niektorch zborov na reprezentciu v
zahrani. Mnoh profesionlni odbornci, dirigenti boli pozvan v lohe porotcov na sae,
naprklad tefan Klimo, Peter Hradil alebo Jozef Potor. Hudobn fond vydval piesne,
ktor pre zbory skladali najlep skladatelia Zdenko Mikula, Ivan Hruovsk, Ladislav
Burlas, Milan Novk, Peter Cn, Juraj Hatrk, Alfrd Zemanovsk, i Tibor
Andraovan.
Sasn zborov hnutie na Slovensku usmeruje intitcia s celoslovenskou
psobnosou Nrodn osvetov centrum (NOC) v Bratislave. Tejto intitcii sa aj
v nepriaznivch podmienkach dar udra kontinuitu saenia detskch a mldenckych
zborov, ktor v porevolunom obdob zaznamenali enormn kvantitatvny i kvalitatvny
padok. V tomto obdob dochdzalo k vraznej vntornej retrukturalizcii zborovho hnutia,
vyznaujcej sa redukciou potu detskch a mldenckych zborov a kontinulnym nrastom
11
SEDLICK, T., PAZRIK M., 2003. K dejinm zborovho spevu na Slovensku - 6., 1. vyd.
Bansk Bystrica : Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, 2003. s. 15, ISBN 80-8055-7966
12
SEDLICK, T., 2004: K dejinm zborovho spevu na Slovensku, In: Hudobn ivot, 2004,
ro. 36, . 1, s. 45, ISSN 1335-4140

potu zborov cirkevnch, ale aj komornch. Celoslovensk prehliadky Mlde spieva

I a Mlde spieva II v dvojronej periodicite udriavaj a rozvjaj podhubie amatrskeho
zborovho spevu, ktor vytvra tie najlepie podmienky pre rozvoj hudobnosti mladej
genercie. Poda aktulnych tatistk NOC existuje v sasnosti na Slovensku vye 800
spevckych zborov, s lenskou zkladou vo vke cca 16 000 lenov, z oho jasne plynie, e
najmasovejou amatrskou umeleckou aktivitou aj naalej zostva zborov spev. Na zem
Slovenska existuje niekoko zborovch centier zdruench okolo miestnych spevckych
zborov, ktor zaloili nadenci zborovho spievania. Kadorone alebo s odstupom jednho i
dvoch rokov sa v nich konaj sae alebo zborov festivaly, ako Akademick Bansk
Bystrica, Trnavsk zborov dni, Prievidza spieva, Festival zborovho spevu V. FiguaBystrho v Banskej Bystrici, Slvnosti zborovho spevu Vojtecha Adamca v Koiciach
alebo Vranovsk zborov slvnosti.13
Perspektvy rozvoja zborovho spevu na Slovensku mono vnma v pozitvnych
farbch len za predpokladu, e nestratme zo zretea vetky umeleck, psychologick,
socilne a duchovn benefity, ktor zborov spev v sebe ukrva. Umenie ako prejav
najvych udskch schopnost je preduren sta sa neoddelitenou sasou identity
jednotlivca, a tm aj celej spolonosti.
Odporan literatra:
BURLAS, L., a kol. 1996. Dejiny slovenskej hudby : od najstarch ias po sasnos. 1. vyd.
Bratislava : ASCO Art and Science, 1996. 572 s. ISBN 80-88820-04-9
HUNAGOV, E., 2007. Zborov spev : v koncepcii psobenia Nrodnho osvetovho
centra v rokoch 1993 2007. 1. vyd. Bratislava : Nrodn osvetov centrum, 2007. 198 s.
ISBN 978-80-7121-286-7
RYBARI, R. 1984. Dejiny hudobnej kultry na Slovensku I. : Stredovek, renesancia, barok.
1. vyd. Bratislava : OPUS, 1984. 235 s. ISBN 62-545-84
SEDLICK, T., 1996. K dejinm zborovho spevu na Slovensku. 1. vyd. Bansk Bystrica :
Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, 1996. 39 s. ISBN 80-88825-77-6
13
HUNAGOV, E.,. 2007. Najaktvnejie detsk a mldencke spevcke zbory. In: Zborov spev : v
koncepcii psobenia Nrodnho osvetovho centra v rokoch 1993 2007. 1. vyd. Bratislava : Nrodn
osvetov centrum, 2007. s. 6-7, ISBN 978-80-7121-286-7

ELSCHEK, O., 1996. Dejiny slovenskej hudby od najstarch ias po sasnos. 1. vyd.
Bratislava : Asco Art & Science, 1996. 572 s. ISBN 80-88820-04-9

HLASOV VCHOVA V SPEVCKOM ZBORE

Mgr. Tatiana vajkov, PhD.
udsk hlas sa od prvopoiatkov vyvjal pod vplyvom podnetov okolitho sveta
a vaka neustlemu zuachovaniu sa stal kovm prostriedkom sprostredkovania
informci a vyjadrenia irokej kly emci. Spev predstavuje komplikovan proces,
v ktorom sa v synergickej jednote aktivizuje komplex sluchovch a voklnych zrunost,
fyziologickcha psychologickch procesov, prehlbovan emocionlnym nbojom. Zkladn
princpy slovej a zborovej spevckej techniky s toton. Optimlny spevcky tn repektuje
predovetkm prirodzen hlasov danosti spevka, o mono povaova za najlep
vchodiskov bod k alej spevckej pecializcii.
V oblasti voklnych innost dochdza v podmienkach zborovho spevu ku
komplexnmu rozvoju hlasovej techniky a s ou prepojenho voklneho a harmonickho
sluchu. V porovnan s individulnou hlasovou vchovou, pri ktorej formovanie spevckych
nvykov

prebieha

pod

kontrolou

pedagga,

skupinov

spevcka

innos

vedie

k zintenzvneniu innosti vntornch receptorov (komplex sluchovch a svalovch pocitov),

referujcich o technickch a intonanch charakteristikch tvorenho tnu. Rozmanitos

zborovho repertoru, ast zmeny v personlnom obsaden hlasovch skupn a nsledn

modifikcie dynamiky a farebnosti zborovho zvuku, klad zven nroky na irokospektrlnos a flexibilitu hlasovej techniky zborovho spevka, ktor sa v tomto prostred
me efektvne rozvja.
Ponknut modely cvien predstavuj jeden z mnohch spsobov rozvjania
hlasovch schopnost zborovho spevka. Zborov dirigent, ale aj spevk, z nich me erpa
inpirciu pre svoje vlastn hlasov rozcviky.

Fyzick prprava

Samotnej hlasovej prprave m predchdza prprava celho tela, ktor v irom ponman
predstavuje hlasov nstroj spevka. Vedomie tela, ako nstroja spevka, je kovm
vchodiskom pre kad voklnu metodiku, ktor m vies k plnohodnotnmu rozvoju
hlasovho potencilu spevka. Samotn hlasov apart nikdy nepsob v autonmii. Je
znme, e funkn stav a innos tohto apartu do znanej miery zvis od stavu orgnov
a systmov, ktor sa bezprostredne nezastuj na foncii. Prirodzen spev vyaduje telo
osloboden od pocitu neprimeranho naptia akchkovek svalov (v prvom rade sa to tka
svalov brucha a hrudnka). Pre prirodzen fonciu je tie nevyhnutn, aby sa hrtan v priebehu
spevu nachdzal v slobodnej, prirodzenej polohe, o sa vzahuje aj k vonkajm a vntornm
svalom tvre. V tejto svislosti je taktie nevhodn manipulova spodnou eusou, kvli
dosiahnutiu vieho otvorenia st, pretoe pritom me prebieha deformcia hrtanu.
kodliv je tie akkovek neprirodzen maska na tvri (napr. nten smev, iroko
otvoren oi, at.).

Telesn cvienia:

Preklepeme cel telo smerom od nh nahor (cvienie napomha stimulcii obehu

v lymfatickch drhach).

Mas chrbtice: trieme dlaami po povrchu celho chrbta, akupresra palcami popri
chrbtici, dut preklepanie chrbta (ruky sformujeme do malej strieky, vynechme
oblas obliiek).

Vyahovanie chrbtice s predstavou vzaovania bodu na dne trupu a na temene hlavy.

Striedavo vyahujeme ruky k Slnku, nsledne krime ramenami.

Dvhanie a panie ramien (ak chceme uvoni oblas krku, musme zaa
s uvonenm ramien).

Kontrola uvonenia ramien - spievame brumendo a sasne krime ramenami (pri

hlasovej poruche sa spev pri pohybe ramien preru), priom neudvame pokyn na
ndych - telo sa prirodzene nadchne toko, koko potrebuje, udvame len vku tnu
(v rozsahu asi tri stpajce a tri klesajce vekej sekunde).

Predklon a do upnutia, uvonme sa, mme spusten hlavu, postupne sa dvhame,

stavec po stavci, udriavame uvonenos - hlava sa vzpriami posledn.

Stojme a kneme sa ako kvet vo vetre - njdeme svoj prirodzen postoj.

Dchanie: kvalita dychu = kvalita tnu

Existuje priama spojitos medzi dchanm a uvonenosou telesnho apartu. Naptie

prina bytok energie, v uvonenom stave energia naopak vone prdi a telo sa nabja
energiou. Telesn uvonenie svalstva je nevyhnutn aj preto, aby sme predili zovretiu hrtanu,
a najm kvli dosiahnutiu optimlneho dchania. Pri napt svalstva v akomkovek mieste sa
mu tvori prekky toku vzduchu, a navye sa blokuje psychologick prepojenie emci
s dchanm a hlasom. Emocionlne impulzy psobia na hlas prostrednctvom dchania,
meniac intenzitu prdu vzduchu. Ak pri tom drme akkovek svaly podieajce sa na
dchan v nehybnom, statickom stave, tak tieto napt svaly bud brni dychu reagova na
nae emcie, nech by sme sa akokovek usilovali. V tom prpade sa mus organizmus
uchyova k tomu, e presunie tto misiu z dchania na samotn hlasivky, ktor sa nsledne
rchlo opotrebvaj od nadmernho naptia.
Dychov cvienia:

Ncvik prirodzenho spevckeho dychu: spev je nesen na vonom ale riadenom

vdychu, ni netlame, len usmerujeme, sname sa o udranie ndychovej pozcie a
pocitu otvorenosti (rozren spodn rebr, mierne vyklenut brun stena).

Predstavy:

ndych cez chodidl, prechdza celm telom vdych na ahk a,

vchdzame do studenej vody otvra sa nm dych a cel telo,
do miestnosti vchdza krsna ena/mu vezme nm to dych.

Prejdeme do podrepu s vdychom na s - pri vzpriamovan sa prirodzene nasva

vzduch nosom a stami (mem prida bon krenie rukami).

Preruovan vdychy na gesto ruky (napr. otvoren dla vdych, zovret dla
zadranie dychu) aktivizujeme dchacie svalstvo a jeho schopnos ovlda
vdychov prd.

Prudko vydychujeme na spoluhlsky s, , f na krtke a dlh rytmick hodnoty.

Dlh kontrola appogiatury (nepreruen je mon udra len pri aktvnej

dychovej opore).

Artikulcia - nevyhnutn predpoklad zrozumitenosti a nosnosti tnu

Hlasov prprava zborovho spevka zastreuje aj oblas dikcie. Kee spev do uritej
miery deformuje zrozumitenos textovej zloky interpretovanej skladby, je potrebn
artikulova vemi preczne. Spevk m ma na pamti zkladn princp tejto oblasti samohlska nesie tn, spoluhlska pomha posadi tn.
Artikulan cvienia:

Premasrujeme tvrov svaly, preklepeme rezonann dutiny, nafukujeme lca

a spasneme, vyberme zvyky z raajok jazykom, at.

Jazykolamy: Str prst skrz prst, Dolar, lira, rubel, i tato ta citty Tacita?
Rezonancia vchodiskov bod farby a sily spevckeho tnu
Efektvne vyuvanie rezonannch dutn zabezpeuje spevkovi farebne bohat,

nosn a sonorn tn. Je potrebn, aby si spevk bol vedom nielen vetkch rezonannch
dutn (prnosov, elov, stna, nosohltan, at.), ale aj skutonosti, e rezonuj aj vetky kosti
hlavy, krku a hrudnho koa.
Cvienia zameran na rozvoj rezonancie:

V predklone spievame

brumendo,

ktor smerujeme

do ela,

postupne sa

vzpriamujeme, priom udriavame miesto rezonancie. Kvalitu rezonovania v maske

meme skontrolova pomocou brumenda s pootvorenmi stami.

Dvhame sa z predklonu so spevom - najvy tn umiestnime v polovici dvhania,

pri alom dvhan u tn kles, aby sme sa vyhli tlaeniu dohora a vysvaniu brady.

Poas spevu brumenda ohmatvame miesta rezonancie: elo, temeno, zhlavie, krk,
hru.

Pritlame ukazovky na kore nosa, potame do 10, pustme a vnmame pocity

prlivu energie a otvrania rezonannch dutn.

Spievame stpajce a klesajce glizand poda pokynu ruky.

Foncia tvorenie tnu

Pri tvoren tnu je potrebn zachovva predstavu zkladnho tvaru tnu, ktorm je
slza alebo gotick oblk. Tn vdy spievame zo pice a a potom ho rozospievame do
plnej rky, o nm spolu s rezonanciou zabezpe nielen nosnos tnu, ale aj jeho
intonan istotu. V oblasti tvorenia tnu vyuvaj hlasov pedaggovia irok klu
predstv, napr.: pohad zhora, stojm na kopci a spievam do doliny, at.
Voklne vienia:

Kee najvhodnejm voklom na poiaton posadenie tnu vpredu a zo pice je i,

uveden cvienie s malm intonanm rozptylom umouje lepiu koncentrciu na
posadenie vetkch tnov v optimlnom mieste (tn smerujeme do oblasti tvrdho
podnebia).

Zaradenie staccata aktivizuje dchacie svalstvo a prepojenie jeho innosti s tvorbou tnu.

Spoiatku spievame z podrepu pri sasnom dvhan sa, m predchdzame intonanmu

podlaovaniu, ktor sa pri klesajcich pasach asto vyskytuje (neskr posta u iba
predstava dvhania sa). Aby technicky a intonane nezlyhval posledn tn, pridme
k uvedenmu modelu spodn kvintu a predstavu podvania poslednho tnu na
striebornej tcke. Po ustlen posadenia tnu menme vokly na nie, nio, nia, niu

Cvienie spievame v odahenom tempe, s vraznou dikciou vetkch spoluhlsok.

Cvienie rozvja nielen schopnos zachova pozciu najvyieho tnu (na spodn tny
nazerme zhora), ale aj flexibilitu hlasu a intonan istotu.

Pri speve prvho stpajceho intervalu udrujeme predstavu vyieho tnu umiestnenho
vpredu (naiahneme sa za nm). Zabezpe to posadenie vetkch tnov v jednom mieste, v
jednej lnii.
Hlasov vchova v spevckom zbore m mimoriadny vznam. Jej prvoradou lohou
je prevencia hlasovch zlozvykov a hlasovho preaovania. Toto riziko v sebe nesie samotn
zborov spev ako skupinov forma spievania, pri ktorej je pre hlasovho pedagga, i
dirigenta, takmer nemon postrehn hroziace hlasov chyby individulnych spevkov. Je
tie samozrejm, e ani t najkrajia skladba neodhal svoju krsu, ak sa jej ujm hlasovo
indisponovan a nepripraven spevci. Systematick rozvoj hlasovho potencilu zborovho
spevka by mal ma preto na zreteli kad zodpovedn zbormajster.

Odporan literatra:
ZIKA P.: Intoncia pre konzervatrium. SPN Bratislava, 1988.
MIRONOV, S. 1997: Zborov spev a dirigovanie. Univerzita Komenskho, Bratislava, 1997
IMOV, O. 1991: Teria hudobnej vchovy, FF UK Bratislava, 1991
RANINEC, J. 2008: Kompendium hlasovho a spevckeho pedagga, Bratislava, ISBN:
97880-89277-17-9

HUDOBN FOLKLR A JEHO SASN PODOBY

Mgr. Stanislav Bal, PhD.
Tradin kultra Slovenska predstavuje iv a hodnotn dedistvo, ktor bolo
ovplyvovan generciami prslunkov slovenskho nroda, nrodnostnch menn, i
etnickch skupn, ijcich na tomto zem. K multikultrnej pestrosti prispievaj aj
regionlne rozdiely, ktor sa utvrali v rznych prrodnch podmienkach, v odlinom
pracovnom zameran, i nboenskom vyznan obyvatestva.
Hudobn folklr zaha vetky zloky udovho umenia, ktorch zkladom s prejavy
hudobn.14 V piesach je hudobn folklr bezprostredne spt s udovou poziou, udovmi
hrami, i obyajmi. V intrumentlnej zloke je hudobn folklr spt predovetkm s
udovmi tancami. Umenie sa teda vo folklrnej tvorbe stva nerozlunou funknou sasou
ivota loveka vetkmi svojimi zlokami, ktor spja po vrazovo-estetickej, ale i po
hudobnotrukturlnej strnke a m teda celostn charakter. Je preto vemi ak vyli
udov hudbu z oblasti udovej umeleckej tvorby a skma ju izolovane od ostatnch
udovch umeleckch zloiek, pretoe skoro u iadnej formy umenia nie je socilna funkcia
tak rozhodujca a sptos umenia so ivotom loveka tak nerozlun, ako v udovom
umen.
Pojem tradin hudba mono chpa ako ,,sbor prznanch historickch,
regionlnych a funknch znakov, ktor mali v jednotlivch spoloenstvch dlhodob
kontinuitu teda dlh historick tradciu.15 Zaal sa pouva namiesto pojmu udovej
hudby v ovea

vom

rozsahu

z hadiska

stle

sa

rozirujceho

celosvetovho

etnomuzikologickho vskumu v 80. rokoch 20. storoia. Znaky, ktor charakterizuj udov
hudbu ako prevane stnym podanm tradovan a variabiln formy dlhodobej existencie sa
preniesli v plnom vzname na pojem tradinej hudby. Pojem ,,autentick autentick
autentick je preto vo vzahu k udovej hudbe v dnenej dobe u neprimeran a nahraden
pojmom ,,tradin tradin tradin, ktor lepie zdrazuje najm jej dlhodob

14
ELSCHEK, O.: Pojem a zkladn znaky hudobnho folklru. In: Hudobnovedn tdie 3.
Bratislava: Vydavatestvo SAV, 1959, s. 5 42.
15
Elschekov Elschek, 2005, s. 15.

organick historick tradciu, spt so socilnym a kultrnym vvinom jednotlivch

spoloenstiev.
Popri tradinej udovej hudbe poznme pojem tylizovanej hudby, umelej hudby,
populrnej hudby16 a hudby kmeovch spoloenstiev.17 Pojmy udov a umel hudba,
postaven proti sebe zvrazuj rozlin socilny pvod a socilnu funkciu hudby. Km
muzikologick bdanie v minulosti stavalo udov hudbu do protikladu s umelou, novia
muzikologick literatra, najm v krajinch strednej a vchodnej Eurpy zdrazuje, e
,,...medzi udovou a umelou hudbou niet iadnej nepreklenutenej priepasti. 18 Rozlinos
mnohch definci udovej hudby spova v rozdielnom pohade folkloristov a
etnomuzikolgov na zkladn otzky pvodu a vvoja udovej hudby.
Vchodiskom celkovej estetiky tylizovanho folklru je rznorodos jednotlivch
prstupov v umeleckom spracovan folklrnej hudby, tanca i kostmov. Folklrne
zoskupenia, interpreti i upravovatelia produkuj tylizovan modifikcie tradinej udovej
hudby a udovho tanca s rznym stupom umeleckho zsahu autorov. Zvukov kvalita,
ktor

tylizciou dosahujeme me by zjednoduene charakterizovan ako snaha

o pretvorenie tradinej folklrnej hudby. Zjednocujcim initeom pre dosiahnutie novej

vslednej zvukovosti je vyuvanie rznych kompozinch metd najm v prci s tmou,
pouit funknej harmnie, pestrosti intrumentcie stupom experimentovania a najm
bravrnosou interpretcie nielen prednka, ale aj ostatnch lenov kapely. Aranmn sa do
istej miery harmonicky a rytmicky prispsobuje udovej piesni, no prina jej obohatenie,
formov i linerne rozrenie, kombinciu s inmi tlmi, i hudobnmi nstrojmi, ktor sa
podieaj na novej snickosti. V tomto prpade ide o pecifick estetick pralivos, kde
16
Sasou populrnej hudby popri profesionlnej tvorbe me by aj aj poloudov,
amatrska, laick hudobn tvorba, ktor tvor prevane sas populrnej hudby. V populrnej
hudbe vak spravidla poznme autora a piese sa ri pomocou masmdi, priom jej
ivotnos je ovea kratia ako v udovej hudbe.
17
Pouvanie pojmu udov hudba pre africk alebo indinsku hudbu je neprimeran, lebo jej
chba to, o oznaujeme ako jej protipl umel hudba v dostatone rozvinutej podobe. Preto
takto hudbu je korektnejie oznai pojmom tradin hudba.
18
Rybari, 1994, s. 71.

pvodn meldia piesne, i tanen npev nadobdaj svojm spsobom experimentlny

charakter.
Vychdzajc z prspevku L. Uhlkovej a I. Pbilovej19 meme v rmci slovenskej hudobnej
kultry rozli tri rozlin tendencie spracovania folklru:
1

rekontrukcia tzv. autentickho znenia,

jednoduch alebo zloitejie tylizcie folklru,

prekroenie hudobnch nrov.

Autorky do prvej kategrie zarauj najm folklrne sbory a cimbalov kapely. Druh
kategriu tvoria tylizcie s vm, i menm autorskm zmerom, napr. dychovky alebo
tvorba kapiel kategrie Senzus. Prekroenie hudobnch nrov chpu ako originlne
spracovanie, prpadne prepracovanie pouitho materilu za elom vytvorenia novej
estetickej roviny. Do tejto tretej kategrie zarauj slovensk scnu world music, priom tu
nejde o iadne opakovanie minulej existencie, ale zskavanie novch vlastnost a foriem za
predpokladu jeho sprvneho pochopenia a ideologickho nefalovania.
Takto delenie je z nho pohadu nedostaton, pretoe v malej miere konkretizuje
jednotliv stupne tylizcie folklrnej hudby. Problematickos a svojrznos tohto delenia
tkvie v existencii nru world music. Ak sa pozrieme na hudobn charakter world music je
zjavn, e tu dochdza k vznamnej zmene ideolgie udovej piesne. Relevantn nie je jej
npevov typ, hudobn tl, varian technika, i pvodn obradov funkcia. Dleit je
meldia, ktor nesie charakter proveniencie svojho vzniku. Obsahuje hudobn rty, ktor je
mon charakterizova ako typick, no zrove veobecn znaky slovenskej melodiky.
Z tohto dvodu sa alej nrom world music zaobera nebudeme, ale njdeme si vlastn
vchodisko delenia tylizovanej folklrnej hudby ako fenomnu, ktor mono skma
z viacerch hadsk.
Metodologick vchodisk tejto problematiky hadme v oblasti slovenskej etnomuzikolgie
a iastone aj v oblasti klasickej hudby a jej princpoch harmonizcie, melodicko-rytmickej
vstavby, i intrumentcie pvodnho materilu. Zskan informcie nm v konenom
dsledku umonia osvetli komplex stupov tylizcie folklrnej hudby. Zrove sa poksime
strune pribli hudobn jazyk tylizovanej folklrnej hudby. Za jeho zkladn prvky
v tomto zmysle povaujeme: tn, interval, akord, meldiu, rytmus, tempo, harmniu,
19
UHLKOV, Lucie PBILOV, Irena 2003: ,,Od folklru k world music
terminologick diskurz. In: Od folklru k world music/From Folklore to World Music..
Zbornk z konferencie. Nmst nad Oslavou: 2003, s. 12.

polyfniu, farbu, dynamiku, tektoniku a formu. Dleit je doda, ,,...e rove ich dleitosti
nie je rovnak. Podstatn je zvislos tchto prvkov jeden na druhom pri vytvran znejceho
celku, v ktorom jeden bez druhho nemu existova.20
V snahe blisie poukza na rznorodos hudobnch prejavov v oblasti folklrnej hudby
uvdzame nae delenie jednotlivch stupov tylizcie, ktor ich zrove uie ohraniuje
a bliie pecifikuje:
1

citcia21 tradinej folklrnej hudby - sa pohybuje na hranici transkripcie a imitcie

a v tvorbe sa pribliuje formm udovej hudby, ktor mala vo svojich prirodzench
podmienkach existencie.22 Ide o hudbu tvoren nekolenmi jednotlivcami a
anonymnmi tvorcami udovho kolektvu, ktor bola a je interpretovan rznymi
interpretmi na najrozmanitejej technickej rovni. Inovanou formou v interpretcii sa
v tomto prpade stva prvotn uchopenie skladby v podobe pochopenia systmu
varianej a individulnej prednesovej techniky udovch muzikantov minulch ias. 23

20
KULKA, Ji: Psychologie umn. Praha: Grada, 2008., s. 263.
21
V sasnoti citcia oznauje tie kompozin techniku literrnu, vtvarn, hudobn, ktor
sa li od techniky kole, i ke s ou me by spojen. Prvopoiatky meme njs v
trpoch gregorinskeho chorlu, ale tento postup sa objavuje aj v diele Mozarta, Bacha, Berga
alebo Stravinskho.
22
Pvodne plnili tto funkciu dedinsk folklrne skupiny, ktor vak v sasnosti mnoh
najm vinou nedostatku odbornho vedenia sa menia na nedokonal folklrne sbory nich
kategri. Pokia existovala kontinuita prenosu, to znamen, e vo folklrnej skupine
spoluinkovali vetky vekov kategrie a mladie genercie vedome imitovali folklrny
prejav starch tzv. nositeov folklru, bola zaruen aj kvalita tanenho prejavu. Nekvalitu
v prci folklrnych skupn prinieslo ubdanie nositeov a vedom izolcia mladch od
starch, o sa astokrt odra v prednese hudobnho folklru alebo jeho interpretovan bez zauvanch vrazovch
prostriedkov, alebo v zmernom, i nevedomom poruovan pravidiel tlovej interpretcie a pod.

23
Pokia sa v slovenskej spisbe o folklorizme citcia povauje za vznamn (no nie jedin)
formu sprostredkovania pvodne folklrnej ltky, v maarskom kultrnom priestore dolo v
prstupe ku stvrovania folklru k rozkolu. Ten viedol k vytvoreniu novho hnutia
maarskho modelu neofolklorizmu, ktor dnes vnmame cez jeho pvodne parcilnu
aktivitu Tnchz. K reniu prispela i jeho snaha dostva tradin kultru medzi ud, v
tomto prpade s inovovanou metodologickou podporou rozpracovanm interaktivity pri jeho

Interpret sa sna osvoji si tto re nositea, sna sa o napodobenie princpu jeho

ornamentiky a improvizcie. Problmom je, i interpret chce svoj vzor iba memorova
alebo ho alej rozvja. V interpretanej rovine sa me od neho oakva prnos vo
vvoji ornamentiky, prpadn stabilizcia motvov, kedy sa ich selekcia ukon
a interpreti sa bud pohybova pragmaticky len v intencich doterajieho poznania.
Jednm z akceptovatench spsobov sasnho nadvzovania na pvodn formy je aj
individulna tvorba jednotlivca, u ktorho je predpokladom hlbok poznanie
a pochopenie pvodnho tradinho hudobnho folklru, jeho zkonitost a princpov.
Takto osobnos me aj v sasnosti, i u v pozcii interpreta alebo tvorcu,
ovplyvni rozvoj trukturlnych prvkov tradinho folklru po kvantitatvnej
i kvalitatvnej strnke. Citcia udovej hudby preto ete nie je tylizciou v pravom
slova zmysle a meme ju chpa ako aksi predstupe v rmci uvdzanej typolgie.
alie stupne tylizcie pvodn folklrnu hudbu upravuj a rozvjaj najm po strnke harmonickej a formovej.
2

citcia s jednoduchou pravou harmnie bezprostredne nadvzuje na 1. typ, pretoe

je zaloen na transkripcii vedceho melodickho hlasu, avak s pravou harmonickej
zloky pomocou akordickch znaiek.24 Uveden znaky nepredstavuj len zznam
harmonickho pohybu v jednom sprievodnom hlase, ale sa snaia zachyti cel
vertiklny prierez harmnie, znejci v danom momente. Tento stupe tylizcie m za
lohu

zjednoti

harmonick

zloku

vetkch

sprievodnch

nstrojov

tm

najjednoduchm a najefektvnejm spsobom. Akordick znaky mu by tvoren

a zaznamenan ako dvojzvuky25, trojzvuky26 alebo tvorzvuky.27 Citcia vystupuje

ren. Tento model charakterizuje maximlne obmedzenie scnickch prostriedkov a tie

metda vuby folklrnych tancov a hudby poda pvodnch pramennch materilov alebo
pvodnch interpretov. Vsledkom je druhotn vytvranie hodnotovch komunt pestovania
tradicionalizmu a asto vedie a k mystifikcii folklru.
24
Zznam harmnie je v tomto prpade odvoden z praxe zauvanej v rmci modernej
populrnej hudby. Jednotlivm akordom s pridelen tzv. akordick znaky, ktor sa takto
daj jednoducho a prehadne vpisova nad notov osnovu ku konkrtnym meldim.
25
Vinou ide o akordy s doasne alebo trvalo vynechanou terciou, napr. C5 (c, g).

v tomto procese ako asov sek skladby, urit pecifick materil, charakteristick
tlom alebo spsobom melodicko-rytmickej vstavby.
3

jednoduch prava melodickej a harmonickej zloky v ktorej meldia udovej piesne

vystupuje ako jedna z tm na improvizciu, pretoe hlavn meldia je zaznamenan
v zkladnom tvare bez vraznejch prvkov ornamentiky. Meldia sa sklad z krtkych
molovch alebo durovch diatonickch frz bez akchkovek vntornch obmien
alebo preden a zmeny tnin s do znanej miery nhodn. Zznam astokrt
obsahuje aj 2. melodick hlas, ktor je rytmicky paralelne prispsoben 1. hlasu a jeho
meldia vychdza z harmnie

celej skladby.28 V harmonickej zloke sa ete stle

vyskytuj akordov znaky, ale osamostatuje sa basov part, ktor je zvl vypsan
v podobe nt a je uren najastejie kontrabasu.29 Ostatn sprievodn nstroje ako

26
V zzname sa vyskytuj ako kvintakordy. Naprklad: durov kvintakord od tnu c bude ma
znaku C a jeho znenie predstavuje szvuk tnov c, e, g, ktor mu znie v jeho zkladnom
tvare alebo ako jeden z jeho obratov. Podobne je to s molovm kvintakordom, ktor sa v
tomto zpise oznauje malm psmenom, napr., c (c, es , g). Zven kvintakord bude ma
teda znaku Czv alebo Caug (c, e, gis) a zmenen Czm alebo Cdim (c, es, ges). Zriedkavo sa
v takomto type zpisu vyskytuj durov kvintakordy so zmenenou kvintou C/5- (c, e, ges)
alebo molov kvintakordy so zvenou kvintou c/5+ (c, es, gis).
27
Za tvorzvuk povaujeme akord zahusten akmkovek tnom, naprklad vekou sextou
(C6), ak je akord zahusten malm intervalom, pridva sa k slu oznaujcemu dan interval
znamienko mnus (C9-). V tomto stupni tylizcie folklrnej hudby sa najastejie stretvame
s dominantnmi septakordami, teda durovo-malmi septakordami, naprklad C7 (c, e, g, b).
Zriedkavo sa vyskytuj durovo-vek septakord, napr. Cmaj7 (c, e, g, h), molovomal
septakord, napr. Cmi7 (c, es, g, b) alebo zmeneno-zmenen septakord, napr. c zm (c, es, ges,
a).
28
Najastejie je to hlas, ktor je paralelne s 1. hlasom veden unisono, vekch a malch
tercich alebo sextch (najastejie v spodnch). Obohacuje tm najm melodick zloku a
prispieva k farebnosti zvuku celej kapely v rmci bohatej intrumentcie.
29
Ak je v obsaden aj violonelo, najastejie hr spolu s kontrabasom ten ist basov part,
avak o oktvu vyie.

cimbal a violov kontra sa riadia akordovmi znakami. 30 Interpretcia tohto stupa

tylizcie kladie pomerne vysok poiadavky na prvho huslistu prima, ktor
nielen riadi kapelu, udva sprvne tempo, nstupy a rytmick zmeny, ale predovetkm
jeho loha spova vo vlastnej schopnosti improvizane obohati zjednoduene
nartnut meldiu prvho hlasu.31 Miera improvizcie je v tomto procese stanoven
predovetkm fantziou a technickmi dispozciami interpreta, ktor vak nesm by
samoeln, ale v slade s interpretanm tlom toho ktorho reginu, i folklrnej
lokality, z ktorch tento typ tylizcie erp. lohou interpreta by teda malo by
invenn zalenenie adekvtnych prvkov ornamentiky a varianej techniky, detailn
dodriavanie pecifickch t tradinej folklrnej hudby.
Tmito princpmi sa pri tlovej interpretcii bude riadi aj napr. cimbal, a to v tch
sekoch skladby, ktor s uren pre jeho slo. V takomto prpade cimbal preber
funkciu 1. alebo 1. aj 2.

husl sasne, 32 ktor v tej chvli nehraj vbec alebo

v dynamickom odstupe jednoducho imituj nartnut melodick linku.

4

zloitejia prava melodickej a harmonickej zloky v ktorej ide o sekundrne

spracovanie

tradinho

hudobnho

materilu

s citlivejm

alebo

zsadnm

zachdzanm do inch hudobno-estetickch rovn na zklade rznych kompozinch

prstupov. Zkladn vchodiskov materil tu predstavuje udov piese, ktor sa
v tomto procese stva tmou na alie spracovanie. Ete dleitejie je pri tomto stupni
zaobchdzanie s harmniou. Akordy sa skladaj z nt, ktor sa k sebe v horizontlnom
30
Ak je pri interpretcii takejto skladby v obsaden klarinet, riadi sa taktie akordickmi
znakami a zrove sleduje melodick lniu 1. a 2. hlasu. Jeho loha spova v dotvran
melodicko harmonickej zloky na zklade improvizcie 1. a 2. hlasu, m vytvra pseudo3.
hlas, ktor je rytmicky aj melodicky bohato lenit.
31
Tento typ tylizcie vychdza z faktu, e u vynikajcich interpretov udovej hudby v
minulosti skoro kadej folklrnej lokality bola jednm z hlavnch hudobnovyjadrovacch
prostriedkov improvizcia, ktor bola zaloen na podklade pevnho, relatvne
stabilizovanho systmu melodickoharmonickej a formovej truktry. Takmer kad udov
piese i meldia m svoju logick kostru, na ktor tradin udov muzikant viazal varian
postupy na zklade svojich individulnych dispozci a pocitov.
32
Svis to s monosou cimbalu hra dvojzvuky (1 der dvoch paliiek) a viaczvuky
(arpeggiov akord) pri figuratvnom obohacovan a dokresovan hlavnej meldie.

smere vzjomne vzahuj a vytvraj samostatn hlasy. V zznamovej podobe

obsahuje tento stupe tylizcie u striktne fixovan hudobn text, ktor interpretovi
neumouje vraznejie zapja improvizciu do vlastnho procesu interpretcie. To
plat pre melodick nstroje, ale aj pre nstroje sprievodn, pretoe takto zznam u
neobsahuje akordov znaky, ale za pomoci notovho zpisu presne vymedzuje
harmonick priebeh skladby. Kad nstroj m svoj vlastn part, preto lohou
interpreta je nielen jeho technick zvldnutie, ale tie schopnos da skladbe zvznos
a zachova vernos jej tlovej interpretcii i mylienkovmu obsahu. aisko je
v tomto prpade prenesen na vrazov potencil skladby, jej zaujmavos a ptavos.
5

prekomponovanie pvodnho hudobnofolklrneho materilu ide o pretvorenie

akejkovek pvodnej hudobnej mylienky alebo viacerch hudobnofolklrnych
motvov do novho hudobnho obrazu. V tomto stupni tylizcie je autorsk prnos
najmarkantnej, pretoe pvodn udov motvy, meldie alebo ich asti s pretaven
do individulnej umeleckej rei skladatea. Prejavuje sa to hlavne v spsobe
harmonizcie, prce s tmou a tie v intrumentcii. Skladby vzniknut tmto
spsobom tylizcie s vinou charakteristick vekm nstrojovm obsadenm33
a zloitejou formovou truktrou, ktor je najastejie zaloen na
kontrastu.34

truktra

hudobnch prvkov.

gradcii alebo na princpe

skladby predstavuje vntorn stavbu zloitch melodickch, harmonickch a tektonickch

Vinou ide o koncertn a scnick diela uren pre profesionlne

teles s vysokou interpretanou rovou v

snahe vytvra originlne zvukov kontrukcie a

inovatvne spsoby narbania s pvodnmi motvmi a zvukom.

Tento spsob tylizcie nepozn

folklrny varian proces, i improvizciu, pretoe kad vytvoren dielo je fixovan

33
V tomto stupni tylizcie sa astoktt do nstrojovho obsadenia dostvaj hudobn nstroje charakteristick
skr pre oblas articifilnej hudby. Najastejie s to plechov a dreven dychov nstroje (trbky, pozauny,
lesn rohy, klarinety, flauty a pod.) a bicie nstroje (vek a mal bubon, tympny, inely a pod.). Slikov
nstroje s rozdelen po sekcich do 1., 2., (niekedy aj 3.) husl, viol, violonel a kontrabasov. Spsob
pouvania autentickch udovch, etnickch nstrojov alebo ich nahradenie inmi hudobnmi nstrojmi za elom vytvorenia originlnej zvukovosti v skladbe nie je ohranien. Vo veobecnosti vak plat, e partitra
obsahuje hlavne tie hudobn nstroje, u ktorch je badaten prslunos k uritej folklrnej lokalite i reginu
Slovenska, z ktorho tylizcia erp. (napr. cimbal, trombita, pastierske paly, fujara, rzne druhy archaickch
perkusvnych nstrojov, a pod.) Takmer vylen je pouitie tradinch udovch nstrojov inch nrodov
(keltsk rmov bubny, africk perkusie a pod.).

34
rove tektonickej vstavby diela me vystupova od podoby malej piesovej formy, o je typick aj pre
tvorbu postmodernistickej genercie skladateov artificilnej hudby a po kompozcie s vonejou evolunou
vstavbou skladby.

a stabiln.

Pri interpretcii sa kladie hlavn draz na artikulciu a technick zvldnutie jednotlivch partov v

snahe o pretvorenie archaickej udovej hudby do modernej podoby kompozinmi prostriedkami a postupmi
charakteristickmi

pre

oblas

articifilnej

hudby.

Aj ke hranice medzi articifilnou

a nonarticifilnou hudbou s v tomto prpade astokrt mlo badaten, predsa len do

tejto sfry nemono zaradi diela klasickej hudby inpirovan folklrom. 35 Tento fakt
svis s tm, e ...ak klasick hudba adaptuje modely z udovej i populrnej hudby,
modely sa stvaj sasou klasickej hudby.36
Vetky uveden spsoby a stupne tylizcie maj spolon to, e pracuj s pvodnou
originlnou hudobnou tmou prevzatou z udovej piesne, i tanenho npevu, ktor
modifikuj a do uritej miery alej rozpracvavaj. udov piese, i tanen npev, ako
zkladn vchodiskov materil, preto me v procese tylizcie vystupova v rznych
podobch, a to konkrtne ako:
- tma na improvizciu,
- adaptcia udovho npevu,
- transkripcia podrobn prepis pvodnho hudobnho materilu,
- pastiche - parafrza, napodobenina,
- kol - vznik metdou dekontrukcie prvotnho celku na fragmenty a ich nslednm
spojenm do celku,37
- mont - komponovanie rznych vzjomne odlinch nrovo-tlovch prvkov do jednho
celku,
- alzia - narka, ponka, nznak, iaston, nepln prirovnanie,
35
V tomto prpade sa stva folklr zdrojom inpircie. Ako prklad meme uvies rzne mazrky a polky F.
Chopina, maarsk rapsdie Liszta, udov tance Brahmsa, generciu tvorcov nrodnej hudby v 2. polovici 19.
storoia alebo prslunkov hudobnho neofolklorizmu v 20. storo. Najvznamnejie diela inpirovan
panielskym folklrom njdeme v dielach Enriquea Dranadosa a Manuela de Fallu, Maurica Ravella
a franczskym folklrom sa zasa inpiroval Dodat de Sverac. Sn na svete nenjdeme umelca, ktor by
neerpal vo svojich dielach z folklrnych podnetov.

36
ALBRECHT, Jn: lovek a umenie. Bratislava: Nrodn hudobn
centrum, 1999. s. 245.
37
Ide o kombinciu rozlinch materilov komponovanch do uritho

obrazu.

- citcia - presn pouitie znmych meldi v skladbe (citovanie), ktor sa presne viau k
autorstvu inho skladatea,
- plagit - opisovanie, napodobovanie,
- pardia - zosmienenie38,
- irnia - tipav dvojzmyseln vsmech,
- travestia - prestrojenie, preobleenie, parodovanie, zosmienenie,39
- apropricia - privlastnenie si individuality inho, v tomto zmysle aj privlastnenie si objavu
originlnej techniky hry na nstroj.40 Ako uvdza M. tofko,41 apropricia na jednej strane
relativizuje originalitu umeleckho diela, ktor je spojen s jedinenm rukopisom autora a
na druhej strane legalizuje tvoriv prstup k prevzatm materilom a tmam, kde sa
zdrazuje inovan vznamov kontext pred celkovou novou formou diela.
tylizovan folklrnu hudbu meme skma poda konkrtnych hodnotovch kritri:
- primrnych, ku ktorm patria kontantn vlastnosti truktry umeleckho diela a ktor
posudzuje hudobn teria,
- sekundrnych, ktor vychdzaj zo irch subjektvnych estetickch oakvan a
spoloenskch potrieb praxe. Najm sekundrne kritri sleduj cie posunu vchodiskovho

38
V obdob umeleckho slohu barok znamenala pardia viacnsobn pouitie tej istej tmy v
rznych hudobnch obrazoch a vyjadreniach.
39
Poda M. tofka (2007) je to artovn, burleskn formlna umeleck metda, ktorej zmerom je zosmieni nejak
vzneen nmet.

40
KAJANOV, Yvetta 2007: Postmodernistick estetika jazzu a rocku III. In.: Opus Musicum, ro. 39/1, 2007, s.
3.

41
TOFKO, Milo 2007: Od abstrakcie po iv umenie. In: Slovnk pojmov modernho a postmodernho umenia.
Bratislava: Slovart, 2007, heslo: apropricia, s. 23, 24.

materilu do niektorej z troch rovn, ako s konzervatvnos, 42 komunikatvnos a

komernos.43
V sasnosti sa produkcia len mloktorch kolektvov pohybuje na hranici citcie,
imitcie, i jednoduchej pravy pre potreby scny a v tvorbe sa pribliuje formm udovej
hudby, ktor mala vo svojich prirodzench podmienkach existencie. Citcie tradinej
folklrnej hudby sa mu vyskytova pri umeleckch prezentcich rovnoprvne popri ich
tylizovanch tvaroch, resp. autorskch umeleckch krecich. Prostrednctvom citci sa
skladate me odkazova na pvodn materil, z ktorho vychdza, priom hodnota
a originlnos spova v individulnom transformovan umelca v asovej dimenzii. Tak ako v
jednom okamihu nachdzame na scne tradin hudobn prejav v spojen s modernou
technolgiou, tak aj spojenie jednotlivch prvkov udovho umenia v rznych stupoch
tylizci vytvra zaujmav protipl, ktor meme povaova za prznan a
charakteristick pre cel estetiku tylizovanho folklru.

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKCH ODKAZOV A ODPORANEJ LITERATRY

ALBRECHT, Jn: lovek a umenie. Bratislava: Nrodn hudobn centrum, 1999. s. 245.
ELSCHEK, Oskar.: Pojem a zkladn znaky hudobnho folklru. In: Hudobnovedn tdie 3.
Bratislava: Vydavatestvo SAV, 1959, s. 5 42.
HRKOV, Naa: Hudobn kritika a hodnotenie. Bratislava, OPUS, 1986, s. 218.
KAJANOV, Yvetta 2007: Postmodernistick estetika jazzu a rocku III. In.: Opus Musicum,
ro. 39/1, 2007, s. 3.
KULKA, Ji: Psychologie umn. Praha: Grada, 2008., s. 263.
UHLKOV, Lucie PBILOV, Irena 2003: ,,Od folklru k world music
terminologick diskurz. In: Od folklru k world music/From Folklore to World Music..
Zbornk z konferencie. Nmst nad Oslavou: 2003, s. 12.
42
Konzervatvnos pozorujeme v nvrate ku archaickm formm tradinej folklrnej hudby, i
uveden textov udovch piesn v pvodnom nre. Rzne prvky tradinej ornamentiky
a varianej techniky, ktor v tylizcich figuruj maj pecifick zvukomalebn lohu,
naznauj vak aj spomnan nvrat ku koreom, k tradcii.
43
HRKOV, Naa: Hudobn kritika a hodnotenie. Bratislava, OPUS, 1986, s. 218.

TOFKO, Milo 2007: Od abstrakcie po iv umenie. In: Slovnk pojmov modernho a

postmodernho umenia. Bratislava: Slovart, 2007, heslo: apropricia, s. 23 24.

HUDOBN TVORIVOS AKO PEDAGOGICKO-PSYCHOLOGICK FENOMN

PaedDr. Jana Hudkov, PhD.

lovek, ako vysokohodnotn, socilne zaloen bytos sa odpradvna v kadodennch

innostiach prejavovala aj ako bytos tvoriv, z vlastnch potrieb inn k novm, hodnotnm
a uitonm npadom, rieeniam a produktom. Pod pojmom tvorivos ponmame vo
veobecnosti tvorbu novch, originlnych npadov a produktov, m pretvrame okolit svet,
vytvra nov, uiton hodnoty. Z uvedenho vyplva, e tvoriv lovek sa vyznauje
tvorbou nielen novch a jedinench, ale hlavne hodnotnch produktov, i mylienok.
Hodnota vtvorov je zvisl od hodnt uznvanch spolonosou, pre ktor je produkt
uren. Nastouje sa tu otzka, i sa za tvorivos povauje aj tvorba, ktor neprina itok
vekej mase ud, ktor rozvja vlastn osobnos. Urenie hodnoty produktu tvorivosti nie je
jednoduch a ohodnotenie je asto zvisl aj od subjektvneho postoja k danmu dielu
a k jeho tvorcovi. V oblasti vedeckej, i umeleckej sa hodnotenm zaoberaj odbornci v danej
problematike. V kolskom, ale aj mimokolskom prostred, kde je diea a jeho vtvor
vystaven posudzovaniu hodnoty, je dleit nezabda, e prostrednctvom produkcie aj
viac, i menej hodnotnej (v zmysle novosti) sa iak posva vpred v rozvoji vlastnej osobnosti.
Je potrebn rozvja tvorivos aj na vyej rovni, ktor si vyaduje vytvori nov, originlne
produkty.
Vraz tvorivos sa zaal formova a v 19. storo. Predtm sa tento termn skrval
pod pojmami ako s inpircia, intucia, genialita, invencia. Krytalizova sa zaal a
zaiatkom 20. storoia, (po roku 1950 sa v anglicky psanej literatre objavuje termn
creativity, niekedy creative, alebo tie creativenes). Historick pvod je v latinskom slove
creare, o vznamovo znamen tvori, stvori, plodi.
Starie terie o tvorivosti predpokladali, e je prejavom nadpozemskho (boskho)
vnuknutia, ktor nie je mon postihn a vymyk sa akmukovek vedeckmu bdaniu.
Psychoanalza Sigmunda Freuda a Carla Gustava Junga v polovici 19. st. poukazovala na
umeleck inpirciu a intuciu ako na zklad tvorivosti (z podvedomia).
Tvorivos do 20. storoia bola predmetom skmania terie umenia a filozofie.
Vznikali pochybnosti, i je tvorivos skmaten, i m veobecn zkony a i je riaditen
a rozvjaten. A tak sa stala neskr predmetom zujmu psychologickej vedy.
Vo veobecnosti mono poveda, e niektor autori skmali len vntorn faktory
tvorivosti intuciu, imaginciu, snenie, racionlne a iracionlne zloky, al len vonkajie
faktory - prostredie, vchova a socilne vzahy.
Sasn skmanie tvorivosti sa zaober aj vchovu vplyvom spolonosti (socilne motvy,

sksenosti) a celkovou rovou osobnosti jedinca.

Problematike rozvjania tvorivosti sa na Slovensku venuje pozornos od esdesiatych
rokov, vskumne podloen fakty pochdzaj zo sedemdesiatych rokov. Rozvoj tvorivosti na
hodinch hudobnej vchovy je zatia najmenej prebdanou oblasou. Vychdzame
z poznatku, e tvoriv je kad lovek, je potrebn len hada rozvjajce a podporujce
metdy a prostriedky, aplikciou ktorch zabezpeme pozitvny tvoriv rozvoj kadho
dieaa.
Za tvorivos v oblasti hudby sa povauje za proces, ktorho vsledkom je hudobn
dielo, skladba. Psychologick podstata umeleckej tvorivosti ako vemi zloitho javu nie je
dodnes presne objasnen napriek tomu, e nie je javom novm, ale sprevdza udstvo u od
jeho zrodu. Za kreatvne predpoklady mono povaova zujem, schopnos nachdza
alternatvne rieenia, vdr, vynaliezavos a vysok stupe motivcie (Burlas, 1998, s. 78).
Na obdenie rutinnch schm je idelne neustle udriava pozornos iakov novmi prvkami
vlastnej aktivity, naprklad sstavne vzbudzova zujem zaujmavmi pomckami, tvorivm
prstupom a strieda optimlne rieenia. Produkciou novho v hudobnej sfre sa dostvame
k pojmu hudobn tvorivos.
V priebehu ontogenzy sledujeme zmeny a rozvoj myslenia vo vetkch vvinovch
tdich ivota loveka. So schopnosou myslie sa spja aj schopnos tvori. Len mysliaci
jedinec je schopn vytvra nov produkty a prostrednctvom nich sa posva vpred v rozvoji
svojej osobnosti. Z uvedenho vyplva, e proces tvorby je prirodzen vlastnos kadho
loveka. Za produkt tvorivosti sa povauje nielen novo vytvoren predmet, i mylienka, ale
zohaduje sa aj jeho hodnota.
V sasnosti m uite hudobnej vchovy vie monosti vyuitia informanch
zdrojov. Nadobudnut sksenosti v oblasti hudby i u zo strany uiteov a iakov, alebo zo
strany hudobnch vedcov a ich neustle bdanie a hadanie novch vyuovacch metd
a organizanch foriem, hudobnch zkonitost, tvorba didaktickch pomcok, pouvanie
hudobnej techniky a tie sprstupnenie ivej hudby, prispelo k rozvoju hudobnej vedy, k
rozvoju pedagogiky a didaktiky hudobnej vchovy, a tm aj k spenmu rozvoju hudobnosti
det. Hudobn vchova na Z nem vystupova ako izolovan predmet, ale m v sebe
integrova mnoh poznatky z inch umen, (o umonia vyie uveden novovytvoren
predmety: Vchova umenm a Umenie a kultra). Poskytuje tak estetick hodnoty, ktor
nachdzame aj v maliarstve, sochrstve, i v estetike, ale aj mravn hodnoty, ktor ju spjaj
s etikou. Poznanie dejn udstva znane uahuje porozumenie historickch svislost
v hudbe. Pri poznvan hudobnej kultry je dleit aj rozvjanie hudobnch innost,

invencie, intucie, fluencie a inch predpokladov, na dosiahnutie hudobnej inteligencie.

Najspenejm a zrove najkomplikovanejm spsobom uenia sa je uenie cez rozvoj
tvorivho, divergentnho myslenia.
Na rozvoj tvorivosti vplva mnoho faktorov, ktor aktivuj priebeh rozvoja tvorivosti,
a to

bu

prostrednctvom

hudobnch

innost,

alebo

v aktivitch,

ktor

svisia

s medzipredmetovmi vzahmi. Komplexn rozvoj tvorivosti sa me uskutoova aj v

rmci polyestetickej vchovy, v ktorej m hudobn vchova nezastupiten miesto.
Polyestetick vchova, ako pedagogicko-estetick koncepcia, sa zameriava na spjanie
viacero druhov umenia a prepojenie umenia s vedou a kultrou. Pojem aisthsis predstavuje
vnmanie a pochdza od Aristotela, ktor pod tmto pojmom rozumel aktivizciu zmyslov
a predstv, polyaisthsis predstavuje koncepciu viacrozmernho vnmania. Autorom tejto
koncepcie je prof. Wolfgang Roscher, hudobn skladate a muzikolg, ktor sa polyesteickou
vchovou zaoberal na pde salburgskho Mozartea. Viacrozmernos polyestetickej vchovy
vysvetuje z 5 aspektov dimenzi: zmysel pre priestor, as, spolonos, vedu a umenie.
Uplatovanie jednotlivch dimenzi v rmci polyestetickej vchovy v edukanom
procese je efektvne. U iakov rozvja myslenie, ktor sa stva flexibilnejm, ich reakcie s
pohotovejie rozvja sa ich fluencia, a v tvorbe alebo definovan novch problmov,
npadov, svislost sa uplatuje aj ich jedinenos. Spojenie rznych druhov umen umouje
rozvoj nielen kognitvnych funkci, ale aj nonkognitvnych, o sa priaznivo prejav
v komplexnom rozvoji osobnosti dieaa. Poiadavka na tvorivos det aj uitea
v polyestetickej vchove sa prejavuje ako prvorad. Bez tvorivho myslenia a konania sa
poznanie eliminuje na teoretick osvojovanie si zskanch vedomost a takmer neumouje
aplikciu poznatkov v praxi.
Integrciou innost v hudobno-vchovnom procese sa u iakov dosahuje vysok
zitkovos, rozvja sa ich hudobn myslenie a spontnna tvorivos sa postupne men na
tvorivos vedom a zmerne cielen na produkciu novch npadov a mylienok. Mylienku
dotvra nzor Vclava Drbka: ... naim cieom nie je rozirova alie varianty vchovy ku
kreativite, ale naznai nov cestu k vnmaniu hudby, cez ktor iak prechdza procesmi
spojenmi s jej vznikom. To umouje prenies aisko z uiteskch vkladov skladby na
tvorbu kreatvnych situci, v ktorch je hudba zaksen prostrednctvom innost. Tvorba
hudby, jej vyjadrenie pohybom i obrazom otvra iaka pre vnmanie pecifickch kvalt
umenia, zvyuje jeho citlivos pre zvltnosti hudobnho tvaru. Lebo schopnosti vnmania
rast so schopnosami vyjadrenia (Drbek, 1998, s.47).

1. 1 Vonkajie a vntorn faktory tvorivosti

Edukan proces prebiehajci v kolskom edukanom prostred je ovplyvovan
mnohmi faktormi. Prebieha v om interakcia medzi uiteom a iakom, tie iakmi
navzjom. Aktivizcia tvorivosti je ovplyvovan vntornmi a vonkajmi faktormi.
Medzi vntorn povaujeme samotn osobnos iaka, ako subjektu edukcie, s jeho
kognitvnymi

(vedomosti,

zrunosti),

afektvnymi

a anatomicko-fyziologickmi

charakteristikami, ktor s vsledkom dedinch dispozci a vplyvov prostredia.

Vonkajie faktory, urujce charakter vchovno-vzdelvacieho procesu a rozvoj
tvorivosti v om, predstavuj: uivo, uebn materil, osobnos uitea, socilne podmienky
bezprostredne sa viauce na vyuovanie (postavenie iaka v socilnej skupine, vzahy medzi
iakmi, vzah uite iak, atmosfra a klma triedy), ale aj podmienky sprostredkovane
psobiace na iaka (socilne prostredie rodiny, vrstovnkov, at.).
Medzi zkladn vonkajie faktory aktivizcie iaka patr prca s hudobnm
materilom v Hv je hudobn skladba. Sprostredkovanie hudby sa deje prostrednctvom
ivho predvdzania, hrou na hudobnom nstroji, spevom, ale aj vnmanm hudby z CD,
DVD, MC, VHS - nosiov. Predstavenie skladby iakom hrou na hudobnom nstroji alebo
spevom, je efektvnejie, zaujmavejie oproti povaniu z nosiov, ale nstrojov monosti,
i udsk hlas nie s postaujce pri vch hudobnch obsadeniach, ani pri nronch a
virtuznych dielach. V tom prpade je autentickejie pusti iakom hudbu z nosia. lohou
uitea je vybera si reprezentatvne diela pre pochopenie vytenho prvku s prihliadnutm
na vekov a posluchske osobitosti. Hudobn ukky je vhodn doplni o notov materil,
alebo aspo jeho ast na ukku a tie ako pomcku pri sledovan hudobnho priebehu, i
speve.
Konkrtny obsah uiva, ktor si m iak osvoji na hodinch, nachdzame
v uebniciach (slovnkoch, atlasoch, encyklopdich, zbierkach loh, at.). V sasnosti sa
uplatuj aj nov formy doplujcich hudobno- didaktickch pomcok a materilov, akmi
s: CD-ROM, pracovn listy, prezentcie dejn hudby v programe Power Point,
sprostredkovanie ivej hudby prostrednctvom vchovnch a diplomovch koncertov
a hudobnch dieln (prezentcia ukok).

1.2 Metdy motivovania k tvorivosti

Pojem motivcia pochdza z lat. slova movere, znamen hba, pohybova sa.
Motivcia m v edukanom prostred psobi ako aktivtor zujmu iakov o nasledujce
innosti a vies k zvedavosti o dan tmu. Metd motivovania k tvorivosti je niekoko.
Najelementrnejou metdou rozvjania tvorivosti je stle tvorba tzv. tvorivch loh.
Za tvoriv lohy povaujeme tie, ktor aktivizuj iaka k netradinm innostiam,
k divergentnmu mysleniu, ktor ponka viacero monost rieenia. Vo vyuovan vyuvame
moment prekvapenia, vyvolvame pochybnosti, ktor aktivizuj iakov k preverovaniu.
Zadvan lohy musia by adekvtne vyspelosti iakov, maj ich podnecova k premaniu,
hadaniu, pekulovaniu, predvdaniu, k innostiam.
S pojmom tvorivos' zko svisia faktory tvorivosti, na zklade ktorch lepie
pochopme podstatu tvorivosti. Medzi zkladn faktory tvorivosti poda J. P. Guilforda a E. P.
Torranceho zakladateov psycholgie kreativity, patria: fluencia, flexibilita, originalita,
senzitivita, redefinovanie a elaborcia.

Fluencia znamen schopnos pohotovo, ahko utvori o najviac psychickch

produktov uritho druhu (slov, mylienok, symbolov, obrzkov a pod.) v stanovenom ase.

Flexibilita je schopnos prune utvra rznorod rieenia problmov a prekona

mylienkov zameranos, nachdza rieenia, z ktorch kad vyuva in postup.

Originalita je schopnos utvra bystr, dvtipn, neobvykl, nie ben produkty,

ktor odhauj vzdialen svislosti. Je to schopnos meni vznam a vyuitie objektov,
zbavi sa funknej fixcie, meni u raz vytvoren celky. Ide tu nielen o originlny produkt,
ale predovetkm o originlne rieenie problmov.

Senzitivita, t. j. citlivos na problmy, je schopnos vimn si, vystihn, postrehn

problm tam, kde si to in bene nevimn, nevidia.

Redefinovanie (retrukturcia, znovuformulovanie) je schopnos zmeni vznam a

pouitie predmetov alebo ich ast, poui ich novm spsobom, oslobodi sa od zauvanch
spsobov rieenia danho problmu.

Elaborcia je schopnos vypracova detaily rieen, aby sa skompletizoval nejak

celok alebo pln.
Faktor fluencie m viacer druhy:
l. slovn fluencia - odra schopnos uvies o najviac npadov k uritmu trukturlnemu
vymedzeniu,
2. asocian fluencia - prejavuje sa tu schopnos uvies o najviac npadov - slov, ktor s vo

vymedzenom vzahu k podnetovmu slovu ,

3. expresvna fluencia - schopnos vymyslie vhodn slov na vyjadrenie svislch
mylienkovch celkov - schopnos vyjadri mylienku slovami. Rieenia s obmedzen u
danmi mylienkami, slovami alebo psmenami,
4. idean fluencia - schopnos mat' o najviac npadov na dan tmu (napr. o vetko by sa
mohlo sta, keby..., skontruujte o najviac nmetov pre spracovanie nrodnej opery, ako
nezvyajne by ste zhudobnili tecu rieku...),
5. symbolick fluencia - napr. vymyslite o najviac rytmickch motvov v tvortvrovom
takte, v ktorch by sa vyskytovala triola, alebo synkopa ,
6. sluchov fluencia - je produkcia zvukovch vyjadren nejakej skutonosti
napr.: - pokste sa zvukom vyjadri vnok, brku;
- vyjadrite zvukom padnutie pky v triednom priestore at.);
7. behaviorlna (pohybov) fluencia napr.: - predved'te ako tancuje vla o najvm
mnostvom spsobov.

Faktor flexibility zaha dva druhy:

1. spontnna prunos myslenia -

napr. uvies o najviac spsobov o y sme mohli

zhudobni- napodobni pomocou trbky, fanfry...,

2. adaptvna prunos - je schopnos zmeni zameranos tak, ako to vyaduj meniace sa
podmienky napr. skste vymyslie meldiu vlniacej sa rieky, potom zhudobnite
napodobnite zvukmi vodopd, alebo navrhnite akmi zvukomalebnmi prostriedkami, prp.
nstrojmi by sa dal vyjadri...

1. 3 Fzy umeleckho tvorivho procesu

Proces tvorby sa uvdza v literatre vo veobecnosti v tchto fzach:

1

Inicicia - prv podvedom mylienkov procesy, asocian idey a predstavy sa stvaj

zdrojom a podnetom vzniku originlneho npadu,

2

Orientcia (preparcia) - prpravn fza, ktor m rozhodujci vznam v celom tvorivom

procese. Zbieraj sa v nej potrebn informcie, daje, zskavaj sa relevantn poznatky,
vypracva sa pln, taktiky, osvojuj sa stratgie rieenia problmu.

Manipulcia - ide o rozsiahly mylienkov experiment, ktor sa realizuje vemi rchlo,

efektvne, a to heuristickmi postupmi, v ktorch nachdzame a objavujeme nov fakty
a vzjomn svislosti medzi nimi.

Inkubcia - tlmenie, predstavuje fzu, v ktorej lovek vedome nepracuje na predmete tvorby,
nezaober sa innosami, ktor s ou svisia;

Ilumincia - heuristick moment - je to fza objavenia novho npadu rieenia; nazva sa tie
AHA-EFEKT alebo osvietenie.

Verifikcia objavovanie novch svislost, kritick preskmanie, zhodnotenie npadu

rieenia vsledku.

Realizcia mylienka, princp, jav sa realizuje a usilujeme sa o optimalizciu rieenia.

Evalucia- predstavuje zveren hodnotenie produktu a je dleitou etapou pre sebarozvoj

a sebautvranie tvorivho subjektu.44

Teoretick poznatky o fzach (etapch) tvorivho procesu me uite

uplatni pri rozvjan tvorivosti iaka, napr. pri vbere vhodnch problmov a
loh, v problme vyuovania at.
Na procese umeleckej tvorby sa podiea ete cel rad faktorov pomhajcich pri
rozvoji tvorivho myslenia. Vo vskumoch tvorivosti, zameranch na rozbor tvorivho
procesu, tvorivho produktu, osobnosti autora i podmienok tvorivosti boli vinou
analyzovan tri zkladn podmienky:
a

originalita,

adaptvnos,

realizcie (zhodnotenie).
Pod tvorivosou sa rozumie zaujmav vsledok prce, odpove, ktor je nov alebo
zaujmav originlna vzhadom k realite. Podnecovanie a rozvjanie tvorivosti bva
44
Na zklade tdia genilnych tvorcov a vskumnch dajov mono dnes presne ohranii
etapy tvorivho procesu. Rozliujeme tieto fzy, etapy, ktor popsal G. Wallas poda M.
Tuma (In: Dargov, 2001 )

v psycholgii nazvan kreativizciou.

Na kvalite tvorivho procesu sa podiea rad psychickch procesov, stavov, rysov
osobnosti, schopnost a jej kvalt. Medzi najdleitejie faktory tvorivosti patria:
1

senzitivita zven vnmavos pre hudobn npady a podnety; schopnos vnikn do

problmovej situcie, prp. necha sa ou inpirova, motivova pre tvoriv innos,

originalita pvodnos, novos rieenia; ide o tak vsledok, ktor doke njs pre
problmov situciu svojsk, osobit rieenie vyskytujce sa pomerne zriedka, je nevedn
a neobvykl, pvodnos nesie v sebe pea tvorivej osobnosti;

fluencia plynulos - schopnos loveka produkova o najviac psychickch produktov na

dan tmu za urit asov jednotku, ie ide o pohotovos, plynulos myslenia a ahk
formulciu npadov;

flexibilta pohyblivos, ie prunos myslenia na nov podnety, schopnos vytvori na

zklade doterajch sksenost o najviac rznorodch rieen; ide o hadanie rieenia danej
situcie v rznych oblastiach poznania; flexibilita umouje loveku prechdza od jednho
prstupu rieeniu k inmu a vyhba sa tak stereotypu,

elaborcia spracovanie - umouje jedincovi vypracova zaujmav detaily, dotiahnu

rieenie tak, aby sa mohlo pouva v novom vzname;

integrcia prelnanie hudobnho vnmania so zitkovou oblasou osobnosti, je vsadou

tvorivej prce v oblasti umeleckho a esteticky vyvenho celku (Michalov, 2001).
Pri posudzovan jednotlivch hudobno-tvorivch prejavov musme bra do vahy
vzjomn vzah medzi racionlnymi, emocionlnymi a imaginatvnymi komponentmi
tvorivosti.
Poda J. Hlavsu (1985) uruj truktru kreativity tri operatvne zloky:

imaginatvna intuitvna, fantazijn,

heuristick rieenie problmu, tvoriv myslenie,

schmatick zkladn mylienkov opercie, systmov myslenie, logika,

ktor s v tvorivom procese rzne proporne zastpen. Zaujmav je aj fakt, e vzah medzi
inteligenciou a originalitou nemus by priamo mern (Hlavsa In: Drbek, 1998, s.48).

2 Aktivizcia iaka k tvorivosti prostrednctvom hudobnch innost

2.1 Voklne innosti

innostn a aktivizan charakter spevu je evidentn, prejavuje sa pri ncviku diela

a jeho tlmoen (pri interpretci). Pri samotnom ncviku (prpravn fza) sa rozvja nielen
odborn, technick strnka spevu (sprvnou hlasovou vchovou), ale aj alie psychologick
aspekty, ku ktorm patr schopnos vcti sa do hudby, vystihn nladu, poa obsah
vlastnou imanigciou a predstavami, schopnos hudobne myslie (formov vstavba,
tektonika), rozvoj a prehlbovanie hudobnej pamti a pod.
K pedagogickm aspektom patr predovetkm tvoriv prstup osobnosti uitea pri
vchovnom psoben na iaka prostrednctvom hudobnho diela, a to v oblasti vberu
repertoru, v prezentovan mylienok a posolstva diela v oblasti poiadaviek k humanistickej
orientcii vchovy a vzdelvania. Humanisticky orientovan vchovn aspekt spova v
novom prstupe uitea k iakom v nedirektvnej, uvonenej ale zrove tvorivej atmosfre
a pri pouit s dynamickch prostriedkov komunikcie s dieaom. Patria k nim zapojenia
rznych innost hudobno-rytmickch, prpadne pohybovch, zvldnutie intonanch cvien
formou hry a pod. K tvorivm rieeniam patr aj vyhadvanie prekvapivch momentov,
ktormi pedagg udriava pozornos iakov.

2.2 Intrumentlne innosti.

Intrumentlne innosti na hodinch hudobnej vchovy spaj viacero kritri pri
aktivizcii iaka. Pri rytmicko-melodickch cvieniach s oivenm a spestrenm vuby, pri
prci s hudobnmi nstrojmi Orffovho intrumentra, alebo hrou na tele sa rozvja samotn
tvorivos iaka, schopnos rozliovania zvuku, prca s partitrou, samotn muzicrovanie ako
prvok rozvjania hudobnosti iaka a pod. , ktor napokon ved k esteticko-umeleckmu
zitku a citovmu prevaniu skladby.
Oscilciou medzi jemnm citlivm prstupom a neustlym usmerovanm zo strany pedagga
a aktvnym hudobnm prejavom iakov vytvrame pozitvnu tvoriv atmosfru
Intrumentlne innosti mnohokrt daj vynikn iakom sce s hudobnm sluchom, ktor
nedoku sprvne voklne intonova, ale maj adekvtnu analytick schopnos sluchu.

Voklne a intrumentlne innosti spolu vytvraj jednotu, harmniu celku a prosocilne

sprvanie. Na tomto zklade mono stava vchovn ciele vuby. Ohaduplnos vo veden
hlasov, vzjomn shra, pocit spolupatrinosti a alie etick princpy dotvraj a umocuj
emocionlne

a estetick

vplyvy

na

samotn

umeleck

prevanie

jedinca.

Spev

a intrumentlne hra prirodzene a inne nasmerovva jedinca na skupinu a na zalenenie sa

v nej.

2.3 Hudobno-pohybov a rytmicko-pohybov innosti.

Hudobno-pohybov aktivity je mon rozvja i v mimo vyuovacej a mimokolskej

hudobnej vchove. Vo forme rznych tanench krkov, samostatne fungujcich udovch
sborov a udovch telies v zkladnch umeleckch kolch narast poetnos zujmu
Ak berieme do vahy, e udia u od najstarch ias vyjadrovali svoje pocity v hudbe
tancom, tanec sa stal pre ud zbavou, ndejou, ale aj oporou pri rznych prleitostiach,
pomocou ku skontaktovaniu. Tak je tomu aj dnes, len v inej podobe. iak si v tanenom
telese, vo vonoasovej innosti vybuduje socilne vzahy a vzby, posiluje vov
vlastnosti a aktvne relaxuje.
Tanen pohyb mono definova ako urit spsob pohybu tela v harmnii s presne
terminovanm ukonenm a zachovanm presnej hudobnej dky danej hudobnej predlohy.
Vyjadrovanie sa pohybom m vea monost, ale vetky maj niekoko spolonch znakov,
ktormi vyjadruj pocity, mylienky, tby, rzne konania a zitky. Cieom dokonalho
sladu tchto zloiek je dosiahnutie estetickho prectenia, ktor u jednotlivca m schopnos
vyvola psychologick inok, zitok. (Pilzov Labudov, 2004, s. 43).
Prostrednctvom tanca sa iak u vnmaniu a vyjadreniu metro-rytmickch jednotiek v ase a
v priestore. Osvojenie zkladov rytmickch cvien zko svis s lohami hudobnej vchovy
a je rozvjan primeranmi motorickmi vyjadreniami. S to najm vyjadrenia rytmu, metra,
tempa, dynamiky a celkovho vrazu. Bez hudby by to boli len realizovan telesn cvienia
s pokynmi. Avak v jednote tanca a hudby ide o pecifick prjemn rytmick pohyb, ktor
m dleit miesto v kultivovan mladho loveka a v jeho estetickom profilovan vo vzahu
ku krsnu.

Zmysel pre hudobn rytmus sa prejavuje predovetkm tm, e vnmanie hudby je

sprevdzan uritmi pohybovmi reakciami. Na zklade vytrvalej tanenej prce sa rozvjaj
a prehlbuj hudobn schopnosti ako: hudobn sluch, hudobn rytmus, hudobn pam
a zrove sa zvyuje aj rove koordinanch schopnost. Vskumy a prax potvrdzuj, e
optimlne predpoklady na rozvoj koordinanch schopnost s od 5 17 rokov, teda zhruba vo
veku kolskej edukcie. Pohybov schopnosti s sce iastone zdeden dispozcie, no
procesy zrenia sa vplyvom uenia, vchovy a vhodnho prostredia rozvjaj. Kolodziejski
(2013, s. 414) poznamenva, e: V hudbe viac zle na stimulcii tvorivej innosti det ako
na prehrvan skladieb a urovan prvkov hudby.
Pomocou tanca sa d mnoho vysvetli a mnohmu naui v hudobnej vchove. Tanec
tu predstavuje aksi multikomplex senzorickho, motorickho i kognitvneho vnmania.
Pomocou neho mono naui (u vyie spomenut) vrazov prostriedky hudby, truktru
a formu at., teda naplni kognitvne ciele hudobnej vchovy, ktor sa v afektvnej rovine
odrazia v sprvnej vobe hudby a v smerovan k emocionlno-estetickmu zitku
a v psychomotorickej rovine sa odzrkadlia v celkovej koordincii spracovania akustickho
signlu hudobnm sluchom, a po motorick presn vyjadrenie hudby pohybom. Ide
v podstate o mozgovo kompatibiln uenie (brain-based learning), teda uenie sa
prirodzenm spsobom.
Turek (2005) uvdza, e z hadiska neurovedy a kognitvnej vedy (skma komplexn
mechanizmy, napr. re, abstraktn analzu, pohyb a pod.) je uenie sa definovan tvorbou
synapsi, t j. spjanm neurnov, o je mon ovplyvni uenm a intelektulnou innosou.
Neurny sa delia na:

senzorick (10%) - prijmajce podnety,

interneurny (80%) spracovvajce podnety,

motorick (10%) riadia reakcie loveka na podnety.

Z uvedenho vyplva, e uenie sa prepjanm viacerch zmyslov m iroko-dimenzionlny
vznam a efektivitu. V tanci ide okrem inho o priestorov koordinciu. Poda terie dvoch
hemisfr ako uvdza Turek (2005, s. 180): Priestorov koordincia sa realizuje v pravej
hemisfre a priestorov kategorizcia v avej hemisfre. V tradinom vyuovan s
preferovan jedinci, u ktorch dominuje av hemisfra mozgu, pretoe ide o slov, fakty,
vyaduje sa analytick, logick, kritick myslenie a prevldaj konvergentn lohy. To je
jeden z alch dvodov zapjania hudobno-pohybovej vchovy do kl vo vyej miere
a takto by bolo mon ete pokraova.

Pohyb tela od najtlejieho detstva vznamne ovplyvuje procesy myslenia. Doposia

sa predstava intelektulnej aktivity v naej kultre spjala prevane s innosou mozgu, avak
neuropsychologick vskumy poslednch desaro potvrdzuj, e uenie sa neodohrva len
v hlave. Priamu a vznamn lohu pri rozvjan poznvacch schopnost zohrva zapojenie
telesnej aktivity. Fyzick aktivita podporuje aj innos mozgu, zsobuje ho glukzou,
kyslkom a zvuje nervov spojenia. Kinestetick uenie zlepuje ukladanie informci do
dlhodobej pamte, m je ich uchovanie hlbie. Zapojenie pohybovch aktivt do
vyuovacieho procesu v svislosti s preberanm uivom vrazne zefektvuje a ovplyvuje
procesy uenia.
Poda Kasu (2003, s. 6) s pohybov schopnosti len jednm druhom schopnost
loveka. Celkove meme schopnosti loveka rozdeli do tyroch skupn:
1

Senzorick pociovanie, vnmanie, pozornos, odhad asu a priestoru.

Pohybov kondin a koordinan schopnosti.

Intelektulne veobecn inteligencia, anticipcia, taktick myslenie, improvizcia, odborn

vedomosti.

Kultrno-umeleck kultra pohybu, prectenos, hudobnos, interpretcia, krecia,

harmnia.
Hudobno-pohybov innosti podporuj vetky tyri uveden schopnosti. Pre oblas
nho zujmu, teda oblas senzoricko-motorickch schopnost v rozmedz kolskej edukcie
plat, e pri prirodzenom fyziologickom, psychickom i socilnom zdokonaovan je dleit
venova sa aj vonkajiemu vplyvu rodiny a koly na pestovanie esteticko-umeleckopohybovch zujmov dieaa. V rozmanitm innostiach sa diea zdokonauje, fyzick sila je
motivovan psychickou aktivitou a zanietenosou a naopak. Diea

nadobda obratnos,

flexibilitu tela a komunikciu s umenm, s hudbou, s piesou. Koordinuje svoje senzomotorick prejavy. Komunikuje s umenm a v umen. Je dobr by deom nablzku,
podporova ich v tchto aktivitch ako zo strany rodiov, tak i zo strany sasnho kolstva.
Je to as, ktor nemono preps neinnosou, pretoe nevypestovan nvyky a zrunosti sa
neskr aie nadobdaj.
Koalov (2012) uvdza, e kad pohyb pri vhodne zvolenej hudbe mus by veku
primeran a primerane veku motivovan. Jeho realizcia by mala prebieha prirodzene
a elne. alej uvdza, e v rznych tanench a pohybovch hrch je dobr rozvja
u iakov tvorivos zapojenm celho tela do prevania hudby a umoova im tak pohybov
a hudobn sebarealizciu. Vraznm prnosom vyuitia tchto technk je kultivcia pohybov

v oblasti jemnej a hrubej motoriky, sebavyjadrenie, stimulcia, komunikcia a interakcia

v skupine Koalov (2012, s. 35).
Pri kontakte s hudobnm umenm iak komunikuje s vlastnou identitou v jednom
z dostupnch priestorov hudobnho umenia, a to tvorbou zvukovch tvarov v asopriestore.
Vytvoren hudobn hodnoty s jednou zo pecifickch kategri v oblasti krsna, ktor
predstavuj pomerne stabiln truktru osobnosti loveka, preto je hudobno-umeleck
hodnota vznamn tak pre individulnu, socilnu, ale aj historick realizciu konkrtneho
jedinca (Krlov, 2013,s.84). V hudobnch zitkoch, cez ktor sa jedinec vyjadr, me
zska sksenos v tvorivo-umeleckom procese, ktor me by integrovan do truktry
osobnosti dieaa a prispie tak k jej primeranmu rozvoju (Krlov, 2013,s.84).

2.4 Receptvne innosti a pedagogick interpretcia hudobnho diela

Hudobn interpretcia diela m v procese komunikcie medzi autorom, vnmateom a
interpretom hudobnho diela nezastupiten miesto. Cez interpretciu sa dielo dostva do
povedomia ud. Verblno-teoretick interpretcia hudobnho diela predpoklad slovo
interpreta, ktorm sprstupuje hudbu posluchovi, oboznamuje ho so vznikom diela, jeho
jednotlivmi asami a ak ide o programov hudba aj s jej programom. Ide o nronejiu
formu kontaktu s hudbou, pretoe pomha vytvra estetick zitok z povania a vnmania
hudby.
Pedagogick interpretcia hudobnho diela znamen teoretick vklad obsahu
hudobnho diela z hadiska hudobnej didaktiky. Povanm hudby a jej vkladom
sprstupujeme iakom hodnoty hudobnho umenia. Hudobn dielo je smanticky otvoren,
a teda me by chpan v najrozmanitejch variantch. Dielo ako ukonen tvoriv akt
ostva identick, jeho chpanie sa vak men, hoci m aj nadasov a nadosobn zloky, ktor
zabezpeuj jeho identitu v historicko-spoloenskom vvoji. Ladislav Burlas vo svojej
publikcii Hudba komunikatvny dynamizmus uvdza smerovanie autor interpret
posluch, ktor sasne znamen:

Schma . 1: Prenos autorskho obsahu smerom k posluchom (Burlas, 1998)

AO >

IO >

PO

autorsk obsah

autorsk obsah +

interpretov obsah

autorsk obsah +

interpretov obsah +
posluchsky obsah

Uite vo vchovno-vzdelvacom procese vystupuje ako interpret hudobnho diela.

Hlavnou jeho lohou je o najadekvtnejie sprstupnenie hudby iakom. Pouva na to rzne
metdy a druhy vkladu, ie interpretcie hudobnho diela. Pedagogick interpretcia
(vklad) hudobnho diela sa realizuje prostrednctvom analzy skladby. Kad analza je
vlastne nvrhom, modelom, ako chpa hudobn dielo, a nie uzavretm konenm rieenm
(Burlas, 1998, s.38).
Pod pedagogickou interpretciou hudobnho diela rozumieme teoretick vklad
diela poatho uiteom. Pedagg je komunikanm initeom medzi dielom a posluchom iakom. Poda Burlasa pedagg pri vklade objasuje prvky nemenn (uloen v grafickom
zpise) a premenn (dan dobou, podtextom, pecifickm poslanm a rtami interpreta).
Pedagogick interpretcia vyuva vyjadrovacie prostriedky hudobnej vedy (samozrejme, s
priblenm sa detskmu vnmateovi) i prostriedkami z estetiky a emocionlnej sfry (Burlas,
1998). Veda me prispie k porozumeniu hudby primeranou verbalizciou hudobnch
truktr pomocou pojmov a pomocou znakov a symbolov (Burlas, 1998, s. 40).
Pedagogick vklad diela pomha analyzova hudobn dielo, objasni, njs obsah a
vysvetli formotvorn prvky. Analzou a syntzou vypoutho diela dochdza k hlbiemu
pochopeniu skladby. Pri pedagogickej interpretcii diela sprstupujeme aj samotn posolstvo
diela, jeho charakter, nladu, celkov dojem a pod. Sname sa vyvola adekvtny
emocionlny psychick stav pre prijatie hudobnho diela. Teda komunikcia medzi
hudobnm dielom a posluchom prebieha v rovine pedagogickej a umelecko-estetickej.
Interpret i u vo funkcii umelca (voklny, intrumentlny, dirigentsk prejav) alebo
pedagga (hudobnej vchovy), je istm typom tvorivho tlmonka obsahu diela a jeho
zvukovho oivenia. Burlas nazva interpretciu tvorivm inom, do ktorho vklad
interpret svoj vlastn prnos, repektujci v plnom rozsahu zmery skladatea (Burlas, 1998,
s. 77).
Pod vlastnm prnosom v pedagogickej interpetcii hudobnho diela rozumieme v
zborovej praxi primeran sprstupnenie poznatkov o diele iakom z hadiska ich veku.
Osobnostn prstup sa odzrkadl i v sprstupnen diela (alebo jeho asti) vlastnou
interpretciou spevom alebo hrou na hudobnom nstroji. Sname sa predovetkm o

vzbudenie emocionlneho zitku. Pri teoretickej interpretcii je dleit vnmanie v

celistvom tvare.
Povanie hudby sa realizuje celostnm vnmanm obsahovo nladovm prectenm
a parcilnym vnmanm - trukturlno-parametrickm sledovanm. Pri parcilnom rozbore
hudobnho diela ide o tieto druhy analz:
a

genetick analza pojednva o okolnostiach vzniku diela, vzahu medzi hudobnm dielom
a spolonosou, zaober sa zaujmavosami zo ivota skladatea,

smantick analza analyzuje hudobn obsah diela, jeho program a symboliku,

trukturlna analza - zameriava sa na vstavbu a usporiadanie hudobnej skladby, vma si

hudobn vrazov prostriedky, ktor skladate pouil, alej sa zameriava na prcu
s hudobnou mylienkou, hudobnm motvom a tmou,

axiologicko-funkn analza ide o rozbor umeleckej a spoloenskej hodnoty a funkcie

skladby, o kvalitu vberu vrazovch hudobnch prostriedkov,

esteticko-zitkov analza verbalizuj sa tu emocionlne zitky a spoznva sa estetick

hodnota umeleckho diela (Michalov, 2001).
Po parcilnom vnman diela sa realizuje celostn analza, kedy zaznie znova cel
skladba. Znovu vypoutm hudobnho diela sa dosahuje vntorn citov zaujatie vnmatea,
ktor je predpokladom pre zitkov vnmanie estetickej strnky hudobnho diela a vedie
k jeho emocionlnemu preitiu. V tejto analze sa had cesta k chpaniu diela a mon je
vybra urit motv, ktor dielo charakterizuje a pracova s nm so iakmi, i u v prepojen
(integrciou) s inmi predmetmi alebo v rmci hudobnej vchovy pomocou zapojenia
rznych hudobnch innost.
2.4.1 Motivcia k pedagogickej interpretcii hudobnho diela
Motivcia a aktivizcia patr medzi zkladn hodnoty procesu vzdelvania.
V pedagogickom psoben si uitelia asto klad otzky svisiace s rovou motivanho
systmu osobnosti iaka. Preo sa iak sprva tak, ako sa sprva, preo sa u, resp. neu, ak
s jeho ciele, priania, zujmy, potreby. Vhodn motivcia je innm prostriedkom
zvyovania uebnch vkonov a rieenia kolskch problmov. Zasahuje cel osobnos iaka.
Princp motivcie ku tvorivej innosti je zaloen na zmernom, uvedomelom
navoden a vyprovokovan pohntok v umelo vytvorench situcich a javoch, ktor ved
k dosiahnutiu ciea kreativite a poznaniu. Motivova mono formou:

priamou osobn, kladn vzah k innosti, osobn zujem o proces, vlastn vzor- uite,
alebo aktvnym zapojenm iakov do hudobnch innost

nepriamou pomocou rznych vyuovacch metd, prostrednctvom vyuovacch pomcok,

prostrednctvom spoloenskch udalost napr. vystpenie v kole, koncert, udalosti
v mdich (napr. sae superstar, Minitalent show, Letsdance) a pod.
Na vyuovan je potrebn navodi adekvtny podnet, provokujci k innosti, pri ktorej
me iak bez vch akost prejavi svoje tvoriv schopnosti, zrunosti, vedomosti
a vynaliezavos, t. j. prejavi sm seba. Motivan prvok je v tvorivch lohch obsiahnut
v ich pralivosti, zaujmavosti, novosti pre iaka. Na hodinch hudobnej vchovy sa
k tvorivej innosti mu vyuva motivcie v irom a uom slova zmysle.
V irom slova zmysle tu meme chpa naprklad motivciu:

emocionlnu: lska k hudbe, estetick zitok

etick: obsahov strnka hudobnho diela

vzdelvaciu: tba po poznan

spoloensk: osobn zujmy, priatesk vzahy

citov: pochvala, rzne formy odmien, rados z spechu, uznanie.

Motivcia v uom slova zmysle je viazan na konkrtny fenomn zko svisiaci s hudobnm
dielom, napr. komentr uitea; rozhovor so iakmi; grafick nzor, obrzky, ilustrcie,
fotografie; neznme hudobn nstroje; hudobno-pohybov aktivita, tanen hry, hdanky,
sae, tajniky, doplovaky, dramatizcia hudobnho prbehu (Baranov, 1993).
Jednm z najastejch tvorivch monost pri povan hudby je integrcia, spjanie
povania hudby s inmi prejavmi a druhmi umenia: slovesnm, vtvarnm, tanenm,
dramatickm, architektrou. Pre tvorivos je vhodn skladba, ktor doslova mauje obrazy
a vytvra zrakov predstavy. Prve pri takchto dielach je potrebn adekvtna motivcia
a schopnos uitea psobi na iaka za pomoci rznych tvorivch loh, otzok, i postupov.

2.5 Hudobno-dramatick innosti

Tvoriv dramatika je systm riadenho, aktvneho socilno-umeleckho uenia det i
dospelch zaloen na vyuit zkladnch princpov a postupov drmy a divadla,
limitovanch primrne vchovnmi i formatvnymi a sekundrne pecificky umeleckmi
poiadavkami na strane jednej a individulnymi i spoloenskmi monosami alieho
rozvoja zastnench osobnost na strane druhej (Valenta, 1998, s. 27).

Uebn obsah je v tvorivej dramatike zaha aj interdisiplinrne pirieniky, integruje rzne

predmety, ktor nemusia by bezprostrednou sasou uiva a tie, ktor vbec nie s
sasou predmetu, tzv. kroskurikulrny (prechdzajci naprie uivom inch predmetov i
oblast, ktor vbec nie s sasou uiva).
Hudobno-dramatick innosti v naom ponman vyuvaj hudobn i divadeln
vrazov prostriedky na vytvorenie akejsi navodenej umelej reality. V navodench situcich
napr. umeleckou predlohou, sa iaci stretvaj so svojimi povahovmi vlastnosami,
preveruj svoje schopnosti spoluprce, ale i umeleck kvality. V hudobno-dramatickch
innostiach ide hlavne o proces tvorby.
Vedci, alebo uite danej skupiny nepodva hotov rieenie hotov scenr, ale
nechva tvorivo rozma iakov. Pripa ich tvoriv npady a akceptuje ich, je
rovnocennm

partnerom

iakov

prv

medzi

rovnmi

(Felix,

2013).

Jednou

z najdleitejch etp tvorivosti je sprvna motivcia iakov.

Stvrovanie deja, interpretcia hudobnch diel i u voklna, intrumentlna, alebo
hudobno-pohybov dva priestor pre formovanie kolektvneho ducha. Vytvranie novch
komunikanch monost v rmci skupiny (cez dej, alebo hudobn interpretciu), hadanie
rieen cez rzne imagincie, emon nasadenie pri stvrnen rol at. to vetko dva priestor
pre ist socilnu vchovu a vytvorenie siete kvalitatvne inch socilnych vzahov, ako
doposia. Prax ukazuje, e mnoho utiahnutch jedincov prve v tomto druhu umenia
vynikne, prp. s udsky neuveritene spoahliv a npomocn a to men pohad celej skupiny
na loveka. Vznikaj nov vzby. Samotn hudba v sebe nesie potencil emci a prevania,
m vytvra stmeujci prvok (nielen v komornej hre, tanci, ale aj pri celkovej realizcii,
ncvikoch). Nielen komunikcia medzi postavami deja, ale aj komunikcia s hadiskom
dva priestor pre zvyovanie zdravho sebavedomia, zbavenie sa neistoty a trmy.
Hudobn tvorivos, umeleck hudobn tvorba sa ned kvalitatvne zrovnva
s vedeckou tvorbou, ale proces umeleckej tvorby k vedeckmu bdaniu mono prirovna.
Proces umeleckej tvorby je taktie zloit, vyaduje si vek znalosti, bdanie, tdium
a obrovsk ponor do problematiky. No m ete jednu dimenziu, ktor veda neposkytuje:
vyaduje si obrovsk emocionlnu aktivitu ako pri samotnom procese tvorby, tak aj pri jej
prezentcii - interpretcii. A to umeleckej tvorbe dodva al rozmer.

Literatra
BALCAROV, B.: Alfa didaktiky hudobnej vchovy. Preov: SZVUK, 2004. 336s. ISBN
80-89188-00-1.
BEKNIOV, . :Metodick nmety na tvoriv dramatiku v kole. Preov: MPC. 2012. 97880-8052-404-3
BURLAS, L.: Teria hudobnej pedagogiky. Preov: Preovsk univerzita v Preove, 1997.
114 s. ISBN 80-88885-06-X.
DRBEK, V.: Tvorivos a integrcia v receptvnej hudobnej vchove. Praha: PF UK, 1998.
146 s. ISSN 0862-4461.
DARGOV, J.: Hra ako prostriedok stimulcie tvorivosti det. In: Komensk,5/6 2001,
s.112-115,
FELIX, B.: 2013: Hudobno-dramatick innosti na zkladnej kole. Bansk Bystrica: UMB.
MICHALOV, E.: Estetika hudby. Bansk Bystrica: FHV UMB, 2001. 88 s. ISBN 80-8055465-X.
KASA, J. 2003. Diagnostika pohybovch predpokladov v porte. Trenn: TU A.
Dubeka. ISBN: 80 8075 005 X.s. 127
KOLODZIEJSKI, M. 2013. Polish Concept of Universal Music Education: A Critique
and an Overview of Required Changes. In Musical zintne odien pastvgais
maingais. Saule: Daugaupils Universittes ISBN 978-9984-14-617-1. s. 414
KOALOV, K. Reedukcia vchovnch problmov iakov prostrednctvom technk
hudobnej terapie. In: pecilny pedagg - asopis pre pecilnopedagogick prax. Preov:
PU. Ronk 1/2012. ISSN1338-66702. s. 35
KRLOV, E. Priazniv a kodliv inky hudby na psychiku a zdravie dieaa. In:
Zdravotncke listy. Vyd. Fakulta zdravotnctva Trenianska univerzita A. Dubeka v Trenne
Ronk. 1, slo 4, 2013. ISSN 1339-3022
PILZOV, D. LABUDOV, J. Pohybov vchova v sinnosti s hudbou. Bratislava:
SZRTV, 2004. ISBN 80- 89197-17-5. s. 43
TUREK, I. Inovcie v didaktike. Bratislava: MPC 2005. ISBN 80-8052-23-8

INFORMANO-KOMUNIKAN TECHNOLGIE
V HUDOBNEJ EDUKCII
Mgr. Stanislav Bal, PhD.

V sasnosti mono pozorova prudk vzrast zavdzania technickch vymoenost do

rznych oblast spoloenskho ivota. Informano-komunikan technolgie (IKT) sa stvaj
sprostredkovateom neprebernho mnostva poznatkov, ale aj prostriedkom utvrdzovania a
preverovania novho, alebo stimulom pre podnecovanie a rozvoj udskej tvorivosti. Rovnako
znan je dopad IKT vo sfre hudobnho umenia. Pota tu nefiguruje iba ako pasvny
sprostredkovate hudobnho zznamu, ale aj ako dleit element v procese tvorby i
spracovania hudobnho materilu. Dkazom toho je produkcia mnostva hudobnho softvru,
ktor umouje za pomoci vemi jednoduchch postupov dosiahn psobiv a inn
vsledky. IKT v hudobnej edukcii ponkaj skuton irok paletu monost, napomhaj
vytvra pre iakov atraktvne a motivujce prostredie, pomhaj vyuova modernmi
metdami

a tak napa sasn vzdelvacie trendy. V duchu tchto nzorov chceme

konkretizova vhody, ktor pota ponka hudobnej edukcii:

umouje manipulciu so zvukmi: editovanie, prostrednctvom editanch softvrov

je mon zapisova, manipulova a tvori jednoduchm spsobom hudbu,

roziruje kompozin innosti : pomocou audio recording programov,

napr.

Audacity,

napr.

alebo

alch,

ktor

je

mon

http://www.nch.com.au/software/soundrec.html,

je

stiahnu
mon

z internetu,
stiahnu

melodick

fragmenty, ktor je mon kombinova, vklada efekty, robi aranmny. In spsob

prce nm umouj sekvencrov programy ako Cubase, i Cakewalk,

o s

nahrvacie, mixne a zrove notan programy. Cez ne sa mu nahra meldie do

audio formtov (WAV) to, o je v notch a zrove naopak podporuj grafick MIDI
formt, take to, o hrte, mete zaznamena graficky, vytvori partitru,

umouje vytvra partitry: prostrednctvom notanch programov, napr. Encore,

Sybelius, Opus, Finale prepisuje hudobn ukky, skladby do grafickej podoby,
notcie a zrove ich umouje prehra,

umouje nahrva a prehrva vsledky svojej prce: prostrednctvom softvrov

sa z potaa stva nahrvacie zariadenie, ktor umouje zapamta si, prehrva aj
upravova vlastn vtvory. Okrem toho, monos zvukovej kontroly, prostrednctvom
nahrvacch programov, napr. Audacity a keyboardu je mon, aby iaci zlepovali aj
svoje interpretan schopnosti,

poskytuje poznatky o hudobnej terii: cez experimentovanie a kompozin prax sa

iak oboznmi s notami, rytmikou, dynamikou, aj princpmi sasnej kompozcie.
V tomto je zaujmav program Koan (www.sseyo.com), ktor umouje vytvra
projekty, kompozin vtvory

zaloen na princpe automatickej kompozcie

vygenerovanej potaom na zklade urenho algoritmu. Podobnm spsobom

pracovali aj skladatelia 20. storoia, napr. Xenakis, ktor opustili ben kompozin
postupy a vytvrali kompozin experimenty logicko-matematickmi postupmi, i
pomocou

algoritmov. Prostrednctvom spomnanho programu, me aj iak

prenikn hlbie do podstaty takto tvorenej hudby. Odlin spsob komponovania

ponka program Hyperscore, ktor umouje tvori hudobn skladby bez nutnosti
ovldania hry na hudobnom nstroji a poznania notopisu. Ide o grafick spsob
komponovania,

teda

skladby

sa

vytvraj

maovanm

motvov.

(http://www.toysymphony.net/),

umouje vytvra databzu materilov a zvukov: uiteovi poskytuje monos

vytvori si archv zvukov, nahrvok, ktor me nsledne pouva

Potaov aplikcie pre prcu s hudbou

Okrem zkladnho vybavenia hardvru potaa (systmov jednotka, monitor, my,
klvesnica) s potrebn pre prcu s hudbou aj alie zariadenia. Vber zariaden volme
poda toho, s m konkrtne chceme pracova. Pre jednoduch povanie hudby
a multimedilne hudobn aplikcie nm posta rozrenie zkladnej zostavy o reproduktory
alebo slchadl. Pre zloitejie hudobn potreby potrebujeme kvalitn zvukov kartu, MIDI
klvesnicu, mikrofn.
Nemenej dleitm vybavenm je aj softvr, ktor sa poda Daniela Frra del na:
Oblas audiotechniky:
-

generovanie zvuku

zznam zvuku

hybridn DAW/DAR systmy

Oblas riadenia:
-

softvrov sekvencery

Oblas spracovania dt:

-

nototla

Multimdi
In programy
Poda tohto rozdelenia vidme, e rozdelenie hudobnho softvru zaha vetky
oblasti hudobnho vyuitia.

1. Prehrvae
Prehrva je kovm komponentom pre vyuitie potaa v oblasti hudby.
Umouje nm jednoduch prehrvanie rznych typov audio sborov ako naprklad WAV,
MP3, OGG ale aj SMF MIDI sborov. V najjednoduchom prehrvai njdeme zkladn
funkcie ako spusti, zastavi, pauza, al sbor, predchdzajci sbor. V zloitejch
prehrvaoch njdeme funkcie ako ekvalizr, vizualizciu hudby, rchlos prehrvania a in.
V podstate funguje ako obyajn CD prehrva. Hod sa na prehrvanie zvukovch ukok
alebo skladieb z harddisku, CD, DVD, USB a inch mdi. Nepotrebujeme u rdio s CD
prehrvaom ak mme k dispozcii osobn pota.
Najrozrenejou aplikciou prehrvaov je Windows Media Player od firmy
Microsoft, ktor je na potaoch ktor beia pod systmom Windows najrozrenej. Vo
svojej aktulnej verzii 12 (z roku 2009) je u plnohodnotnm multimedilnym prehrvaom,
ktor doke prehrva aj filmy a DVD disky. Vemi rozrenm je aj prehrva Winamp,
ktor je od nepamti priamym konkurentom prehrvaa Windows Media Player-a od
Microsoftu. Taktie preiel vraznm vvojom a za Windows Media Player-om v niom
nezaostva. Jeho pouvanie je bezplatn a tak je vber prehrvaa na samotnom
pouvateovi. Existuje vak aj nespoetn mnostvo freeware a shareware prehrvaov, ktor
s dostupn na internete na stiahnutie s plnou licenciou alebo len obmedzen niekokodov
verzie.
2. Audio editory
Za audio editor sa povauje aplikcia, ktor umouje jednoduch ale aj zloit
opercie so zvukovm zznamom. S pomocou programu Cool Edit sa dostanete za zkladn
funkcie Windows. Zkladn efekty editcia a redukcia umu je len zaiatok. Cool Edit

predstavuje najlepiu kombinciu vlastnost a jednoduchho desingu v dostupnom lacnom

programe pre zaiatonkov v oblasti spracovania zvuku na potai. Registran poplatok je
ni ako cena komerne dostupnch audio editorov. Cool Edit m naviac vynikajcu
prieben npovedu, ktor je sasou programu i u sa zaregistrujete alebo nie.45
Najjednoduchou a najviac vyadovanou operciou je jednoduch zznam a strih. Zznam
audio dt sa prevdza pomocou mikrofnu alebo pomocou analgovho vstupu do zvukovej
karty potaa. Pri zzname audio dt mme na vber viacero nastaven kvality. Od 8 bitovej a
16 bitov hbku, kmitoet od 11 kHz a po 44 kHz. V zloitejch aplikcich mme na vber
aj in nastavenia poda vkonnosti zvukovej karty a do 98 kHz. Zznam sa uklad
v najrozrenejch audio formtoch ako WAV alebo MP3.
Strih audio sborov je najastejou editciou. Vykonvame ho na asovej osi, kde si
urme zaiatok a koniec sboru. Cool Edit poskytuje jednoduch strihov nstroje. Pri
zzname audio dt dbme aj na hlasitos nahrvania. Ak je hlasitos signlu zvuku vyia ako
hlasitos nahrvania, djde k neprjemnmu skresleniu, ktor sa nazva clipping. Systm
proste odree prli vek piku amplitdy z vlnovej formy.
Existuje nespoetn mnostvo audio editorov, ktor sa lia nie len znakou vrobcu
ale aj svojou kvalitou. Kvalitu audio editora uruje jeho jadro a schopnos algoritmov
pracova so zvukom, sasou rznych efektov a monosou rozrenia o zsuvn moduly.
Cool Edit patr medzi najjednoduchie a pre nae potreby postaujci editor. Profesionlnymi
audio editormi s naprklad Wavelab od nemeckej firmy Steinberg alebo Adobe Audition od
firmy Adobe, ktor je vlastne nstupcom jednho z prvch audio editorov na potai
Audacity.
3. Notan programy
Oblas notcie sa takisto nevyhla nstupu potaovej techniky. M viacero
nepopieratench vhod. Prvou a najvou vhodou je okamit monos posluchu
znotovanho diela. Druhou najvou vhodou je monos jednoduchej opravy pri pomlen
sa pri zzname. A treou najvou vhodou je von editcia kedykovek, rozloenie strn,
dopisovanie doplnkov, vsvanie alch taktov a in vhody, ktor pri runom zapisovan nt
nie s mon.

45
Grace Richard. 1999. Hudba a zvuk na potai. Praha: Grada Publishing. 1999 s. 96

Notan editor Sibelius je pre notciu vemi pohodln. M viacero produktovch

verzi pre zaiatonkov aj pre profesionlov. Taktie m pecilnu edciu pre koly za
zvhodnen cenu a tm otvra brnu elektronickej notcie vo vyuovacom procese.
Existuj aj in rozren notan editory ako naprklad Finale 2000 alebo Encore.
Spsobom prce s si vemi podobn, lia sa vak len funkciami, v ktorch ich Sibelius
nezanedbatene nechva v pozad.
Zznam nt do potaovho nottora sa me na prv pohad zda vemi
komplikovan. Je to vak ale z dvodu nezvyku na takto innos. Po bliom zoznmen sa
s programom zistme, e je to ovea rchlejie a jednoduchie ako run psanie. Jednotliv
noty meme zadva pomocou potaovej mye a klvesnice na notov osnovu.
alm spsobom je zadvanie pomocou MIDI klvesnice alebo priama hra na nej,
ktor program Sibelius automatick zaznamen do notovej partitry. Novinkou je schopnos
zaznamenva notov zznam priamo z audio sboru alebo z mikrofnu. Najnovia verzia
programu Sibelius poskytuje priestor aj na vytvranie rznych uebnch pomcok na hodiny
hudobnej vchovy. Meme v om vytvra jednoduch cvienia, ktor neskr iakom
predlome na vypracovanie. Taktie si v om meme vyrobi uebn listy s potrebnmi
notovmi ukkami, m sa vytvra pre vyuovanie hudobnej vchovy nov cesta vo
vytvran a pouvan uebnch pomcok. Uite ktor vlastn

a ovlda prcu v tomto

programe u nie je odkzan na uebn pomcky k danej tme, ktor s v kole dostupn ale
vytvor si vlastn, m sa podporuje kreativita uitea a zujem iakov.
4. Hybridn DAW sekvencery
Hybridn DAW (digital audio workstation digitlna audio pracovn stanica) je softvrov
aplikcia, ktor do seba skbuje funkcie s audio dtami, MIDI dtami, video dtami, notcie
a ich vzjomnch kombincii v relnom ase. Me obsahova taktie vlastn audio editor,
alebo sa v nastaveniach zad extern.
Predstupom k dnenm hybridnm DAW boli MIDI editory, ktor sa vvojom skbili
s audio editormi a nottormi. Umouj jednoduch viacstopov zznam audio dt a MIDI
dt. Zskan dta sa ukladaj na pevn disk, preto sa systm nahrvania do DAW nazva aj
harddiskov nahrvanie (HDD recording).
K prehrvaniu MIDI dt alebo komplexnch MIDI sborov potrebujeme zvukov
genertor. Zvukov genertor je zariadenie hardverov a v sasnosti aj softvrov, ktor
generuje zvuk zo zvukovho ipu alebo zvukovej karty na zklade rznych druhov syntz
(najastejie WAVE Table syntza zaloen na prehrvan jednotlivch zvukovch vzoriek).

Vekm vvojovm skokom bolo vytvorenie tandardu VST (v sasnosti u vo verzii 3)

nemeckou firmou Steinberg, ktor umonil vyuvanie efektov (VST) a zvukovch
intrumentov (VSTi). S to vlastne samostatn programy, ktor beia pod hostiteskou
aplikciou, ktorou je DAW systm. VST intrumenty s ovldan MIDI dtami, ako klasick
hardvrov zvukov genertor. Efekty VST s ovldan linernymi audio dtami. Tto
platformu prevzalo mnoho alch vyvjateov hostiteskch aplikcii ale vznikli aj firmy,
ktor sa pecializuj len na vvoj efektov alebo softvrovch intrumentov.
Firma Steinberg na svojej platforme VST postavila skvel aplikciu Cubase.
V sasnosti verzia 6. Cubase je plnohodnotn hybridn DAW systm, ktor je kadou
svojou novou verziou lep ako ten predchdzajci a neustle roziruje monosti svojho
vyuitia. Vo verzii 6 obsahuje aj tak doplnky, ako vlastn zvukov genertor zaloen na
zvukovej banke profesionlneho hardverovho workstation Yamaha Motif XS, automatick aj
manulnu ladiku audio dt vyuiten pri dolaovan spevov, alebo melodickch nstrojov,
kde s audio dtami pracujeme ako s klasickmi MIDI dtami. Taktie obsahuje vemi
kvalitn notan editor, ktor vak funkciami a monosami nedosahuje takch vysokch
kvalt ako Sibelius.
Priamym konkurentom aplikcie Cubase je Sonar od firmy Cakewalk (najnovia
verzia X1), ktor vyvinul vlastn platformu DX, reps. DXi, taktie aj Pro Tools ktor m
vlastn platformu RTAS. Vetky tieto aplikcie s si vemi podobn a pracovn prostredie
v nich sa len mierne li.

Vubov programy
1. Sibelius Auralia
Firma vyvjajca notan editor Sibelius po spechoch stavila na meno slvneho
skladatea znova a vyvinula viacero vukovch programov pre hudobnkov aj amatrov, ktor
s hudbou len zanaj. Jednm z najlepch je Sibelius Auralia. Tento program ponka
komplexn vubu intoncie a rytmu. A to nielen v prkladoch, terii a ukkach, ale v jeho
jadre sa skrva in stavebn prvok, a to precviovanie. Obsahuje predpripraven cvienia
usporiadan poda nronosti a rky schopnost alebo prebratho uiva.
Jeho spracovanie je tak komplexn, e ho me na profesionlnej rovni vyuva ako
uitea, tak aj iak. Umouje sieov prepojenia s kadm potaom v triede. iak si me
precviova svoje intonan a rytmick schopnosti a uite m pri sprvnej konfigurcii
potaov okamit informcie o spenosti loh. Takto me ahko zisti, o rob iakom

problmy a o naopak ovldaj dobre. Kee umouje viacero oblast pre cvienia
(harmnia, intervaly, rytmika) plnenie loh je mon rznymi formami, klikanm myou
alebo zahranm na MIDI klvesnici, v prpade intoncie dokonca aj priamym spevom do
mikrofnu kedy pota okamite analyzuje a vyhodnocuje sprvnos.
Jeho systm je otvoren, take umouje si konfigurova vlastn cvienia. Je vekm
prnosom vo vube a vyuva potencil dnench modernch potaov v plnej miere.
2. Sibelius Instruments
Sibelius Instruments je koncipovan ako interaktvna encyklopdia o hudobnch
nstrojoch

a hudobnch zoskupeniach. Obsahuje prehadn,

intuitvne

a zaujmavo

spracovan informcie o viac ne 50 bench svetovch nstrojoch. Kad nstroj je farebne

vyobrazen a vecne opsan. Tm vak jeho obsah nekon. Ponka na vypoutie aj priamu
hru konkrtneho nstroja a jeho uplatnenie v hudobnom zoskupen. Vraznou vlastnosou je
aj problematika zpisu a techniky hrania na nstroji. Je preto dobrou pomckou ako pre
iakov, tak aj pre profesionlnych skladateov.
Viac ako 20 hudobnch zoskupen opisuje, uvdza ukky a rozober dleit prvky.
Vetko prehadnou , ahko porozumitenou formou so zreteom na iaka.
3. Sibelius Musition
Hudobn teria je dleit pre kadho hudobnka. Dnes vak jej vuba nemus by
tak jednotvrna a pre iakov nudn doteraz. S pouitm potaa a programu Sibelius
Musition sa stane pre iakov prijatenejia. Po nastaven postupnosti prejde vubou vetkch
oblast hudobnej terie a dokonca aj rozsahmi jednotlivch nstrojov. Ako ako aj Auralia
umouje komplexn precviovanie a testovanie iakov. Sibelius ho postavil na rovnakom
zklade, take pouvanie a umiestnenie prvkov je podobn a tm pdom odpad nutnos ui
sa ovlda program inho vrobcu s inm spsobom prce.

Obsahuje viacero rovn

a druhov vuby: pre klasick, rokov a populrnu hudbu.

4. Sibelius Starclass
Starclass nieje programom urenm na prime vyuovanie ako predchdzajce.
Spracovva plny vyuovania hudobnej vchovy v slade s aktulnymi normami prehadnou
formou ktor je prznan pre vetky programy Sibelius. Mysl aj na uiteov bez
pecializovanho hudobnho vzdelania, oakva vak od uitea aspo elementrne znalosti
z hudby. Zaha aj materily na vyuovanie hudobnej vchovy pre deti, take s spracovan

formou obrzkov, zvukov a loh porozumitench pre deti v predkolskom aj v mladom

kolskom veku. Na priloenom CD s zvukov ukky uren pre prehrvanie pri vyuovan.
Program je ako it na pouitie s interaktvnou tabuou a reproduktormi.
5. Sria Sibelius Groovy
Sria Groovy zaha tri produkty odstupovan a prispsoben pre urit vekov
skupinu: Groovy Shapes (5-7 rokov), Groovy Jungle (7-9 rokov), Groovy City (9-11 rokov).
Vhodou programu je takmer nulov jazykov barira. Cel vuba je uskutoovan formou
obrzkov, zvukov a animci. Umouje pouitie aj uiteovi bez akhokovek hudobnho
vzdelania. iaci rieia jednoduch lohy ktor ich nabdaj by zvedavmi po alch
vedomostiach. Takto zskavaj iaci siln motivciu pre tdium hudby u v detskom veku.
Vekov odstupovanie je vrazn, vyie asti zakomponovvaj do vuby viacej prvkov
a nenpadne prepjaj prvky hrav so seriznymi vedomosami ako s zklady hudobnej
terie a praktick hudobn innosti a zrove zvyuj nroky na iaka. Nie vak natoko aby
boli pre iaka nenosn alebo nron. Prostredie je animovan a navodzuje predstavu, e sa
pozeraj na rozprvku alebo prbeh.
Produkty firmy Sibelius s u dlh roky pokrokovmi a maj vborn vsledky
a odporania z celho sveta. Je to jedin firma, ktor sa zaober problematikou v takej
vekej rke a podporuje rozvoj aj prostrednctvom kolskch multilicencovanch verz
svojich programov. Ich plnohodnotn vyuvanie vak nevyaduje len technick vybavenie,
ale aj dostaton dvku odhodlania uitea naui sa a vyui nieo nov. Komunikcia so
softvrom na svetovej rovni si vyaduje znalos svetovho jazyka (najastejie anglitiny)
a orientcia v odbornch hudobnch vrazoch danho jazyka. Programy Sibelius nie s na
Slovensku a v esku rozren a poadovan natoko aby bolo pre vrobcu efektvne
investova do prekladu. Ak stpne dopyt, mono sa to asom zmen.

Internetov strnky zaoberajce sa hudbou na potaovej rovni

Rozmachom internetu a jeho ahkou dostupnosou sa zaali tvori strnky ktor sa
zaoberaj hudbou aj z pohadu pouvatea osobnho potaa. Elektronick verzie asopisov,
rzne fra, na ktorch mu hudobnci diskutova, ale aj strnky obyajnch ud, ktor maj
svoj konek a venuj sa mu na takej rovni, e s ochotn podeli sa so svojou prcou
s ostatnmi zujemcami.

asopis Muzikus (www.muzikus.cz) je svojou tlaenou verziou znmi u ns aj

v eskej republike. V poslednch rokoch zverejuje svoje aktulne alebo archvne lnky na
svojich internetovch strnkach a tm sa pribliuje viemu potu itateov. Njdu sa tam
zaujmav lnky o aktulnej hudbe, histrii, terii hudby, harmnii, hudobnch nstrojoch
a v neposlednom rade aj o potai ako pomocnkovi hudobnka.
alm asopisom je Music-Store (www.music-store.cz), ktor sa vak pecializuje na
techniku tak tdiov ako aj na elektronick hudobn nstroje. Jeho obsah je viacmenej
technick ale vborne dopluje informcie z Muzikusu.
Obidva internetov verzie asopisov s vbornm dodatonm tudijnm materilom
pri hlbom zaoberan sa potaom, ako hudobnm prostriedkom.
Vrazne odlinou internetovou strnkou je portl pna Miroslava Juriho
(www.pesnicky.orava.sk). Pn Juri je aktvnym hudobnkom a preto pred pr rokmi zaal
udov piesne zapisova do notovej podoby aby sa s nimi mohol podeli so znmymi alebo
inmi hudobnkmi. Zaal vydva svoje zbierky nazvan Pesniky pre vetkch ktor
obsahovali notov zpis a text piesne. Neskr zaal pracova na zpisoch pre konkrtne
nstroje: akorden, husle, cimbal. Zbierok pod nzvom Pesniky pre vetkch vydal
celkovo 6 a teia sa vekej obube medzi hudobnkmi na Slovensku. Pn Juri bol jednm
z prvch, ktor sa zaali zaobera potaom ako vznamnou pomckou pre hudobn
edukciu vrmci projektu Infovek. Na svojej internetovej strnke m dnes viac ako 1400
notovch zpisov a 4400 textov udovch, trampskch, country a vianonch piesn. Je
najvm zapisovateom udovch piesn na Slovensku, ktor zdarma zverejuje na svojom
portly. Prostrednctvom pecilnej verzie programu Sibelius (Scorch), ktor sa naintaluje
ako doplnok do internetovho prehliadaa mono notov zpisy priamo prehrva, prezera,
transponova a tlai.

POTAOV TERMINOLGIA A SKRATKY

Audio zznam zvukovch vn vo vlnovej podobe
CD compact disc kompaktn disk
DAW digital audio Workstation digitlna audio pracovn stanica
DVD digital video disc digitlny video disk
FDD floppy disc drive oznaenie disketovej jednotky
Hardware/Hardvr materilne vybavenie potaa

HDD hard disc drive pevn disk

Internet - verejne dostupn celosvetov systm vzjomne prepojench potaovch siet
MB mega bajty jednotka vekosti digitlnych dt
MIDI musical instrument digital interface digitlne rozhranie pre hudobn nstroje
Nottor potaov program umoujci prcu s notovm materilom
PC personal computer osobn pota
Prehrva potaov program umoujci prehrvanie (audio,video)
RAM - Random Access Memory pam s priamym prstupom
ROM Read Only Memory pam len na tanie (CD-ROM, DVD-ROM)
Sekvencer potaov program umoujci nahrvanie, editciu a prehrvanie hudobnho
alebo nehudobnho materilu
SMF Standard Midi File tandardn midi sbor (typ 0 alebo 1)
Software/Softvr programov vybavenie potaa
TB Tera bajt - jednotka vekosti digitlnych dt, 1TB = 1024 MB
USB - Universal Serial Bus univerzlne sriov rozhranie , pvodne rozhranie, dnes
synonymum na USB k

Odporan literatra:
FERKOV, Eva. 2006. vod do prce s hudobnmi softvrmi. Bratislava: VM Bratislava,
2006, ISBN 80-85182-93-9
GRACE, Richard.1999. Hudba a zvuk na potai. Praha: Grada Publishing, 1999, ISBN
GURIN, Robert,; 2004. Vek kniha MIDI, Computer press Brno, 2004, ISBN 80-722-69852
KULIKOV, Klra. 2007. Dejiny hudby a umenia pre kolu a prax 4 CD, ROKUS Preov,
2007, ISBN 978-80-8045-495-1

SIV, Vladislav. 2006. Zklady informanch technolgi, Preov, Preovsk univerzita

v Preov, 2006, ISBN 80-8068-530-4