Dumitru Cosmin-Alexandru

Klasicizmus
( SK )

Klasicizmus /z lat. classicus = dokonal, vzorov/ je umeleck smer, ktor vznikol 17.
storo a napodoboval antick umenie, ktor povaoval za vzor dokonalosti.
Idelom klasicizmu bola jednota pravdy, krsy a dobra. Klasicistick literatra vytvorila
presn pravidl, ktor mali spisovatelia pri psan diel repektova. Rozliovali sa tzv. vysok a
nzke nre. K vysokm patrila da, epos, tragdia, k nzkym bjka, satira a komdia. Tieto nre
sa nesmeli navzjom prelna. Hrdinami vysokch nrov boli prslunci vysokch vrstiev
vldcovia, vemoi, vojvodcovia. V nzkych nroch boli hrdinami obyajne prslunci
metianstva.
Obdobie klasicizmu a osvietenstva znamenalo pre slovensk nrod monos rozvoja
nrodnho
ivota, kultry a vzdelania. Tmto obdobm sa zana obdobie nrodnho obrodenia
Slovkov. V prvej fze nrodnho obrodenia vystupovali do popredia dve silia:

snaha o uzkonenie spisovnej sloveniny

snaha o vzdelvanie slovenskho udu vydvanm udovchovnch diel a asopisov.

V 20-tych rokoch 19. st. nastupuje nov genercia nrodnch buditeov, genercia
ovplyvnen mylienkou slovanskej vzjomnosti. Tto mylienka vznikla v ase, ke Rusko
porazilo Napoleona (1812), v ase, ke v Eurpe bol zosilnen nrodnostn a feudlny tlak.
Vzdelanci (vinou evanjelici) sa chopili mylienky slovanskej vzjomnosti, lebo v nej videli
budcnos. Z toho dvodu sa zanaj venova slovanskm jazykom, tudova dejiny Slovanov
a sasne zanaj Slovania nadvzova vzjomn kontakty.
Medzi autorov slovenskej klasicistickej literatry patrili najm Jn Kollr, Jn Holl a
Jn Chalupka.

Jn Kollr (1793 - 1852)

narodil sa v Moovciach, jeho otec chcel ma z neho sedliaka, syn sa proti tomu vzbril, odiiel
tudova do BB, neskr v BA - Evanjelick lceum, potom Yenna

v Yenne sa stretol s nacionalistickm hnutm Nemcov a zrove sa spoznval s umi, a tak

spoznal neradostn ivot Polabskch Slovanov, kt. boli ponemen a ich osud Kollr chpal ako
varovanie pre ostatnch Slovanov
zoznmil sa tu aj s nem. bsnikom Goethem, kt. v om vzbudil zujem o udov slovesnos
zail tu neastn lsku, o kt. neskr psal vo sv. najvznamnejom diele
po skonen tdii psobil ako evanjelick farr v Peti a na sklonku ivota ako profesor vo Viedni.

( RO )

Fiica Slaviei (sk. Slvy dcera ) reprezint ntreag oper poetic a lui Jn Kollr i s-a
construit treptat prin adaosuri i restructurri. A aprut intai la Praga sub numele de Poeziile lui Jn Kollr
(sk. Basne Jna Kollra ) n 1821 i cuprindea 86 de sonete, elegii, epigrame. Iubirea fa de Frederica
Schmidt, viitoarea lui soie, i patriotismul slav sunt temele dominante.

n 1824 la Budapesta apare Fiica Slaviei ( sk. Slvy dcera ). n acest volum
autorul preia sonetele din prima ediie i le completeaz pn la 150 i
organizeaz simetric n cicluri de cte 50, intitulate cnturi. Cele 3 cnturi poart
denumirea a trei ruri care strbat lumea slav occidental: Sala, Elba, Dunrea.
Proporional, n aceast nou versiune, crete ca volum lirica patriotic.
n 1832, tot la Budapesta, a aprut o nou ediie lrgit a volumului iniial.
De data aceasta coninea 615 sonete, fiind adugate i alte 2 titluri: Lethe, Acheron
pe lng cele 3 deja existente. Pe msur ce se nmulesc sonetele i titlurile,
acestea capt caracter mai savant necesitnd din acest motiv o mulime de
explicaii din partea lui Kollar pentru a putea fi intelese.