4/2016

TriboTechnika

ronk: IX. 4/2016 cena 3

Kvalitn povrchov
pravy kov

www.bomex.cz

43. konferenci s mezinrodn ast

PROJEKTOVN A PROVOZ
POVRCHOVCH PRAV
8. - 9. bezna 2017
v hotelu Pyramida, Praha 6
POZVNKA
43 LET TRADICE = ZRUKA KVALITY a SPOLEHLIVOSTI

INFORMACE
Konference
pin
novinky
z legislativy
a oboru
povrchovch
prav
FORMOU
KOLEN.

Konference se kon ve spoluprci s Asociac koroznch inenr, eskou

spolenost povrchovch prav, Asociac eskch a slovenskch zinkoven,
vdecko-vzkumnmi stavy, vysokokolskmi pracoviti, sttnmi orgny, eskmi
i zahraninmi firmami, medilnmi partnery.
Ztitu Rakouskho velvyslanectv nad prezentac rakouskch partnerskch firem
z oboru povrchovch prav pevzal pan Mag. Christian Miller, Obchodn rada.
Konference se kon pod ztitou Hospodsk komory R.

Konference je urena pro irok okruh poslucha,

majitele a pracovnky lakoven, galvanizoven a zinkoven, technology a mistry
povrchovch prav, dc technicko-hospodsk pracovnky, konstruktry,
projektanty, pracovnky marketingu, vrobce, distributory a uivatele ntrovch hmot,
porn a bezpenostn techniky, pracovnky sttn sprvy, odbornch kol aj.
Akce je kadoron zahrnuta mezi akreditovan vzdlvac programy pro leny esk
komory autorizovanch inenr a technik (KAIT), slou jako kolen v oblasti
aktulnch prvnch pedpis tkajcch se povrch. prav a pin informace o novch
technologich a materilech (2 body).
Materily z konference jsou vydny ve sbornku, kter m piazeno slo ISBN.
Clem konference
je aktualizovat informace o pokroku v technologich, zazench pro povrchov
pravy, prvnch pedpisech tak, aby se pedchzelo ztrtm a aby se pi zlepen
kvality zvila konkurence schopnost vrobk. Na programu konference

jsou ji tradin informace o novch prvnch pedpisech v hygien prce,

odpadnch vodch, posuzovn shody, normch v povrchovch pravch

dle o progresivnch technologich v povrchovch pravch o aplikanch technologich, duplexnch a ntrovch systmech, vlivu na
ivotnost a kvalitu povrchu, protikorozn ochran kov, pokoven hlinku,
tryskn, pedpravch, inhibitorech moen.

pozornost je vnovna tak pracovnmu i ivotnmu prosted.

Informace o slubch a vrobcch rdi podaj prezentujc se firmy, kter maj zjem na
navazovn kontakt B2B.
Na zvr konference se kon exkurze do Dopravnho podniku hl. m. Praha, opravny
tramvaj.
Pihlka a program na webu poadatele.

POADATEL: PhDr. Zdeka Jelnkov, CSc. - PPK

www.jelinkovazdenka.euweb.cz

TriboTechnika

4/2016

Ven itatelia,
v poslednom obdob sa odohralo vo svete niekoko pozoruhodnch udalost, ktor ptaj pozornos
nielen politikov a ekonmov, ale aj laickej verejnosti. Napr. tak brexit, ktorho dopad na Eurpsku
niu (E) zatia nikto nedoke serizne zhodnoti. Nevedno s uritosou, i sa stane precedensom,
alebo prbehom osamelej oveky, ktor pochopiac, e sama nem ancu prei, sa neskr poslune
vrti do salaa pod ochrann krdla E.
Ponechajme teraz tieto zloit filozofick vahy kompetentnm. Ns skr zaujma, ak dopad bude
ma brexit na ostvajce lensk tty E, predovetkm ako sa bude alej vyvja ekonomika, ktor
m ambciu st sa protivhou USA. Zatia ni nenasveduje, e by Vek Britnia, povaovan spolu
s Nemeckom za najsilnejiu ekonomiku v Eurpe, mala zujem opusti eurpsky priestor. Sved o tom
napr. aj pokraovanie investinho zmeru postavi pri Nitre na Slovensku fabriku na vrobu automobilov znaky Jaguar. A dalo by sa pokraova almi prkladmi. Urit predstavu o budcej spoluprci
medzi E a VB poskytne aj 58. Medzinrodn strojrsky vetrh (MSV) v Brne, ktor sa uskuton 3. a
7. 10. 2016. Ako avizuj organiztori, zastn sa ho pribline 1 600 vznamnch vystavovateov
z celho sveta, teda iadny pokles oproti minulosti. Aj tento faktor dokazuje, e brexitom sa ni
nekon, ale prve naopak zana.
A zana aj vek anketa asopisu Tribotechnika, v ktorej sme oslovili vznamnch odbornkov
v echch a na Slovensku z oblasti obrbania s cieom dozvedie sa ich nzor na budci vvoj tohto
vznamnho priemyslovho odvetvia. Najbliie slo Tribotechniky, ktor bude distribuovan na
MSV, u bude obsahova prv ohlasy. Redakcia je pripraven na stretnutie priamo v Brne, resp. na nadvzn diskusiu po skonen vetrhu. Verme, e tmto spsobom spolone prispejeme k popularizcii
jednak asopisu Tribotechnika, ale hlavne k rozvoju rozhodujcej strojrskej opercie, akou trieskov
obrbanie nesporne je.
Zverom si Vs dovoujeme pozva v mene redakcie ako aj v mene organiztorov do Brna na tradin,
u 58. Medzinrodn strojrsky vetrh,
redakcia asopisu Tribotechnika

Dvojmesank TriboTechnika vydva: Obianske zdruenie na rozvoj, vedy, techniky a vvoja - Techpark, o. z. registrcia vykonan 22. 10. 2003 pod . VVS/1900/9022538 , IO: 37 904 647, I DPH: SK 2021800869
Sdlo vydavatea a adresa redakcie: Pltncka . 4, 010 01 ilina, Slovakia
Email: redakcia@techpark.sk, redakcia@tribotechnika.sk, www.tribotechnika.sk
fredaktorka:
Ing. Dana Tretinkov, e-mail: tretinikova@techpark.sk, tel.: +421 905 206 227
Obchodn riaditeka:
Mgr. Zuzana Augustnov, e-mail: augustinova@techpark.sk, tel.: +421 948 245 249
Redakcia:
Ing. Miroslav Hladk, e-mail: hladik@techpark.sk, tel.: +421 948 191 261
Grafika: Grafick tdio vydavatestva TechPark ilina
Roziruje: Vlastn distribun sie, MEDIA PRINT KAPA Bratislava
Evidenn slo: EV 4960/14
Vydanie: august 2016
Ronk vydvania: 9. ronk
ISSN 13380524

4/2016

TriboTechnika

Kapilrn filtrace jako nstroj preventivn drby

Zneitn olej vdy patilo a bude patit mezi nejvt problmy
spojen s poruchovost stroj. V rmci prediktivn drby se sname zamezit neoekvanm prostojm, a tyto prostoje me
zpsobit prv vysok zneitn. V praxi se proto sname snit
zneitn olej na co nejni rove. Vhodnm pomocnkem v
tomto boji je filtran systm Europafilter od spolenosti ESOS
Ostrava, s.r.o., kter m s tmto produktem vborn zkuenosti.

18 - 19
Energetick innost mazanch loisek
Energetick innost valivch loisek se v poslednch letech
vrazn zvila. Pispvaj k tomu zejmna nov designy loisek, pomoc nich lze napklad sniovat ztrty tenm. Jakou
roli pi tom hraje pouit mazivo? Spolenost Klber
Lubrication zskala dky zkuebnmu zazen, kter sama vyvinula, nov poznatky o vlivu maziv na energetickou innost
loisek, a me tedy poskytovat uivatelm optimln poradenstv.

16 - 17

Obsah:
Mimoriadny zujem o MSV Brno 2016
Kvalitn povrchov pravy kov
Pre automobilov priemysel poskytuje
ISCAR ucelen systm modernch nstrojov
50. celosttn aktiv galvanizr
Super sacia sila a praktick zaobchdzanie
Energetick innost mazanch loisek
Kapilrn filtrace
jako nstroj preventivn drby
Proaktivn diagnostika
jako nstroj proaktivn drby
Je dnes jet mon otravafridexem?
Optimalizcia pracovnej emulzie
pouvanej v technolgii valcovania
oceovch psov plechov za studena
Vvoj navovho pokodenia
povrchu losk v mieste valivho styku
Uniktn systm obtokov filtrace
Podobnost technologi povlak ze Zn-mikrolamel
Aditivn vroba (3D tisk) pin
vy efektivitu a sniuje nklady
4

6
7
8, 9, 10, 11, 12
14
15
16, 17
18, 19
20, 21, 22, 23
24, 25, 26

26, 27
28, 29, 30, 31, 32, 33
34
36, 37
38, 39

zazen pro povrchov pravy

Piimasy 38, 282 01 esk Brod

tel.: +420 321 672 815
fax: +420 321 672 046
e-mail: info@saf.cz

25 let s vmi
Pre automobilov priemysel poskytuje
ISCAR ucelen systm modernch nstrojov
Neustle sa meniace skutonosti, ako je nestabiln
ceny ropy, nronejie prvne predpisy na ochranu
ivotnho prostredia a vvoj vkonnejch technolgi, spsobuj stle zmeny v postaven automobilovho priemyslu na globlnom trhu. Tieto faktory s
motorom pokraujcej hospodrskej sae medzi
vrobcami automobilov a subdodvatemi originlnych dielov a v dnenom automobilovom priemysle
tak diktuj vrobn trendy.

tlakovzdun tryskac boxy

a komory
stroje s metacmi koly
metalizan boxy a komory
elektrometalizan zazen
odluovae prachu
lakovny

8 - 12

Dchacie filtre a ich vplyv

na hydraulick systmy
40, 41
Dal pokrok v technice
hydraulickch hadic
42, 43
Zkouky ntr urench
pro nanen pod vodou
44, 45, 46, 47, 48
EDB
49
Upnae nstroj
pro vkonn obrbn
50, 51
Validcia tribotechnickej metdy
na stanovenie celkovch neistt
v olejoch zihovch motorov
52, 53, 54, 55, 56, 57
Oetrovanie mazacch
olejov poas prevdzky
58, 59, 60, 61, 62
Praktick a ist skladovanie olejov
62
Vhody MEWA systmu
sporn, ekologick technika prania
63
K 2016 Dsseldorf
64, 65
motor inovci a medzinrodnho biznisu
Diagnostika elektrickch
motor a pohon vibrometrem
66

Navtivte ns na MSV Brno,

pavilon E, stnek . 45 B

www.saf.cz

4/2016

TriboTechnika

Mimoriadny zujem
o MSV Brno 2016
O as na tohtoronom ronku MSV Brno je
mimoriadny zujem a v pavilnoch ostali u
len posledn von miesta. Od 3. do 7. oktbra ak nvtevnkov brnianskeho vstaviska
najrozsiahlejia prehliadka priemyselnch
technolgi za niekoko poslednch rokov.
Prne ronky MSV Brno s tradine bohatie, pretoe
sa v jednom termne kon hne es priemyselnch
vetrhov: sbene s MSV aj IMT, FOND-EX, WELDING,
PLASTEX a PROFINTECH.
pecializovan bienlny vetrh obrbacch a tvrniacich strojov IMT (International Machine Tools
Exhibition) zvrazuje odbor, ktor brnianskemu vetrhu dominuje kad rok, a tento rok sa v om predstav viac ako tretina vetkch vystavovateov. Taktie
bienlne technologick vetrhy venovan odborom
zlievrenstva, zvrania, spracovania plastov a povrchovm pravm sa tento rok zapluj vemi dobre.
Medzinrodn zlievrensk vetrh FOND-EX,
Medzinrodn vetrh zvracej techniky WELDING,
Medzinrodn vetrh plastov, gumy a kompozitov
PLASTEX a Medzinrodn vetrh technolgi pre povrchov pravy PROFINTECH predstavia na brnianskom
vstavisku aj firmy, ktor sa v neprnych rokoch MSV
nezastuj.
V zahraninej asti dominuj na a Nemecko
Medzinrodn strojrsky vetrh dlhodobo patr k projektom s najvym podielom zahraninch vystavovateov, a to nielen v rmci brnianskej vetrnej sprvy, ale aj v celej strednej a vchodnej Eurpe. Zujem
zahraniia ete vzrstol a poda aktulneho stavu
prihlok podiel zahraninch astnkov dosiahne
pribline 50 percent. Pozitvne sa prejavil rozvoj
obchodnch vzahov s nou, ktor bola vyhlsen za
partnersk krajinu MSV 2016. Oakva sa masivna
as nskych firiem, pre ktor je vyhraden cel paviln A1. na sa tak prv krt v novodobej histrii stane
najpoetnejie zastpenou zahraninou krajinou na
MSV. Tradine poetn zrove ostva as
Nemecka, ktormu patr suvernne druh miesto.
Potom prihlsench firiem alej pokrauj
Slovensko, Raksko a Taliansko.

Kvalitn povrchov pravy kov

Chemick niklovn
Chemick niklovn je auto-katalytick
reakce, pouvna k nanesen slitiny
niklu a fosforu...

Eloxovn
Eloxovn neboli elox i anodick
oxidace je elektrolytick proces, kter
je vyuvn k vytvoen ochrann
oxidov vrstvy na povrchu hlinkovch
soust.

Tvrd chromovn
Tvrd chromovn neboli tvrdochrom
je elektrochemick proces, pouvan
k nanesen vrstvy chromu na podkladov
materil...

Cnovn
Cnovn je elektrolytick proces,
kter m irok pouit pi chrnn
eleznch i neeleznch kovovch
povrch.

Provozovna: dodac adresa

Jasenice 795, 75501 Vsetn
esk republika

Sdlo: fakturan adresa:

Okrun 410, 75501 Vsetn
esk republika

Tel.: 00 420 571 803 363

E-mail: info@bomex.cz

4/2016

TriboTechnika

Pre automotive ISCAR poskytuje

ucelen systm modernch nstrojov
Neustle sa meniace skutonosti, ako je nestabiln ceny ropy, nronejie
prvne predpisy na ochranu ivotnho prostredia a vvoj vkonnejch
technolgi, spsobuj stle zmeny v postaven automobilovho priemyslu na globlnom trhu. Tieto faktory s motorom pokraujcej hospodrskej sae medzi vrobcami automobilov a subdodvatemi originlnych dielov a v dnenom automobilovom priemysle tak diktuj vrobn
trendy.
Revolcia v zmenovan spaovacch
motorov.
Dnen spaovacie motory sa snaia by
k ivotnmu prostrediu etrn. S menie, ahie, spornejie a stle viac tichie
a sofistikovanejie, no v porovnan s predchdzajcimi generciami pohonnch
jednotiek, zrove poskytuj o 25 a
30 % vy vkon a krtiaci moment,.
Teraz s turbodchadl benou sasou spaovacch motorov a hraj kov lohu pri zvyovan ich vkonu a optimalizcii kontrukcie. Turbodchadlo,
ako vzduchov kompresor vyuva na
svoj pohon vfukov plyny. Ke na asti
nasvania zvime tlak, vrazne tak zvime vkon motora a jeho innos.
Avak, neiadci dsledok pouitia turbodchadla je, e na vfukovej strane
generovan teplo zvyuje teplotu
samotnej turbny. V dieselovch motoroch a na hodnotu 900 C a v benznovch motoroch a na 1 100 C. Je vemi
dleit, aby tieto asti turbodchadiel
pracovali efektvne aj pri tak vysokch
teplotch. Teleso turbny je preto vyrban z austenitickej tepelne odolnej oceoliatiny, ktor m relatvne vysok
medzu pevnosti, dobr tepeln stabilitu
a vemi dobr zlievatenos.
Idelnym rieenm by bolo, ak by teles
turbudchadiel mohli by ahko obrobiteln, avak vea vrobcov turbodchadiel sa pri obrban tchto materilov
tandardnmi nstrojmi stretvaj

s problmami. Vymeniten rezn dotiky (VRD)

vyroben zo tandardnho karbidu maj mal
ivotnos. V mnohch prpadoch fatlne pokodenie, prejavujce sa lomom VRD, me vies k havrii
drahho technologickho vybavenia, ako aj znehodnotenm samotnho obrobku.
ISCAR, ako popredn dodvate nstrojov v globlnom automobilovom priemysle, prijal vzvu na
pomoc na rieenie vyie uvedench problmov.
V zsade existuj dva zsadn okruhov problmy
na rieenie: predenie ivotnosti reznej hrany
(RH) nstroja a nvrh pecilnych reznch
nstrojov na minimalizovanie doby obrbania
tchto zloitch dielov, vyrbanch v milinovch
srich.
Dlhia ivotnos RH nstroja minimalizuje vrobn
prestoje a zvyuje hospodrnos a efektivitu vrobnho procesu.
Vslednicou prce ISCAR vvojovho oddelenia
(R & D) je niekoko novch progresvnych druhov
reznch karbidov, ktor s schopn nasadenia pre
extrmne vysok rezn rchlosti a v porovnan s konkurenciou, pri ovea vych trvanlivostiach.
Kombincia pouitia progresvnych karbidov s inovatvnou reznou geometriou a revolunho spsobu post povlakovania, zaruuje extrmnu ivotnos
RH nstroja a skrtenie celkovho asu obrbania.
Jeden z novch druhov ISCAR karbidov je MS32,
ktor je uren predovetkm na hrubovacie, ale aj
dokonovacie frzovanie. Substrt tohto karbidu
ponka vynikajcu rovnovhu medzi tvrdosou
a hevnatosou a v kombincii s progresvnym
CVD povlakom, poskytuje nov vlastnosti zabraujce tak abrazvnemu opotrebeniu RH nstroja.
Tento modern druh reznho karbidu spolu s CVD

TriboTechnika

povlakom naiel uplatnenie v bezkvapalinovom, ale

aj MQL(Minimum Quantity Liquid obrbanie v olejovej hmle) prostred obrbania.
Prklad: ISCAR eln frza SOF45 8/16-D100-10-32R
100mm (obr. 1), ktor m 10 tandardnch VRD:
S845 SNHU1305...MS32 doke bez problmov
odfrzova vrstvu hrbky a ap = 6 mm iaruvzdornej
austenitickej liatej ocele, pri reznch parametroch:
vc = 150 m/min. a f = 3 mm/ot, pri dosiahnutej ivotnosti RH nstroja a (25-30) obrobkov, v porovnan
s konkurenciou iba 12 obrobkov/RH.

Obr. 1

alie spory vrobnho asu je mon zska

odstrnenm niekokch tandardnch operci,
ktor mono zabezpei jednm, kombinovanm
multifunknm nstrojom. Naprklad takm vtacm
nstrojom je mon vykonva a 5 rznych operci; vtanie na hrubo, ohraovanie, valcov zahlbovanie, dokonovacie vyvrtvanie, zranie hrn v jednom axilnom pohybe. Za predpokladu, e kad
opercia, z celkovho asu obrbania trv v priemere 5 seknd, pouitm uvedenho ISCAR nstroja je
mon uetri a 20 drahocennch seknd operanho asu.
Ako dsledok horeuvedench skutonost, je mon
rta s almi nepredvdatenmi sporami, a to
odstrnenm vedajch asov pri vmene nstrojov
pre jednotliv opercie. Za predpokladu, e kad
vmena nstroja trv pribline 5 seknd, mme
k dispozcii alch uetrench 20 seknd cyklovho
asu.
Zosumarizovanm horeuvedench skutonost, teda

4/2016

zavedenm tchto innch nstrojov, je v tomto

prpade, ISCAR schopn eliminova 40 seknd
cyklovho asu, ktor s priamym benefitom pre ziskovos vrobcu a v konenom dsledku aj pre zkaznka. Tieto priame benefity neber do vahy alie
jednotliv fakty, ako spory energie, asy nastavovania a zoradenia nstrojov a strojov, ich amortizcia,
at.
Bloky motorov
Pribline pred 10 - 15 rokmi boli najastejie pouvan liatinov bloky motorov, ktor boli do znanej
miery nahraden bi-blokmi (hlinkov bloky s liatinovmi vlokami valcov).
Dnes stle v poet vrobcov nahradzuje bi-bloky
a pouva tepeln nstrek (CBC Cylinder Bore
Coating Nstrek v otvore pre valec), ktor je
aplikovan priamo na hlinkov steny vo vtan
bloku motora.
Existuje niekoko rznych metd termickho nanania: PTWA (Plasma Transferred Wire Arc Spraying),
APS (Atmospheric Plasma Spray), TWA (Plasma
Transferred Wire Arc Spraying), APS (Atmospheric
Plasma Spray), TWA (Thermal Wire Arc Spraying),
at. Aplikcia tchto striekanch vrstiev poskytuje
mnostvo vhod. Dve najdleitejie s:
- hmotnos, motory s ovea ahie bez prtomnosti
akch liatinovch vloiek,
- mazanie, trenie medzi valcami a piestami je znen
v dsledku friknch vlastnost mikrotruktry
striekanch povlakov.
Hlavn vrobn problm s CBC povlakmi je jeho
pomerne vysok tvrdos a nekontantn hrbka.
Preto je nutn, na dosiahnutie konench predpsanch rozmerovch parametrov, poui honovacie
opercie. To me by asovo nron a technologicky zloit proces. Ininieri v ISCARe sa zamerali na
honovac cyklus s cieom minimalizova operan
asy. Vyrieili to tak, e eliminovali niekoko asovo
nronch nahrubo honovacch cyklov, jedinou
vemi rchlou vyvrtvacou operciou. Vyvrtvac
nstroj je vybaven 4 a 6 vymenitenmi dotikami s reznm materilom PCBN, ktor s individulne
nastaviten na zskanie predpsanho priemeru
s prsnymi toleranciami.
Rezn materil z PCBN (obr. 2)umouje obrbanie
pri vemi vysokch parametroch. Naprklad pre
vyvrtvanie valca 100 mm sa pracuje s reznmi
rchlosami: vc = (400 - 700) m/min. a posuvmi:
f = (1 a 1,2) mm/ot.

4/2016

TriboTechnika

V prpadoch, ke sa tvarovanie triesok stva problmom, je rezn hrana z materilu PCBN opatren pecilnym utvraom triesok. Ke je vyvrtvacia opercia v danom smere vykonan, nastavovac mechanizmus v nstroji zabezpe, e rezn dotiky vykonaj pohyb smerom ku stredu nstroja, aby sa pri

Ventily
Vfukov ventily spaovacch motorov, ale aj ventily
plynovch vmenkov, s vdy intenzvne tepelne
namhan.
Ako u bolo spomenut, teploty vfukovch plynov
dosahuj viac ako 900 C, o predstavuje vek
vzvu pre nvrh materilu ventilov a me vies
k ich nadmernmu opotrebeniu a predasnmu
pokodeniu.
Niekoko poprednch spolonost vyvinulo nov
technolgie na vyrieenie tohto problmu. Jednm
z tchto rieen je existencia thleho otvoru v drieku
ventilu (a po jeho hlavu) a vyplnenie tejto dutiny
sodkom. Poas prevdzky motora, tuh sodkov
npl absorbuje generovan teplo a men sa na kvapalinu.
Tto kvapalina sa pri prci pohybuje hore a dole
pozd drieku ventilu a odvdza tak teplo z ventilovej hlavy do drieku a tak ho ochladzuje. V dsledku
toho hlava ventilu zostva chladnejia, o odauje
riziko podplenia ventilu a zniuje riziko predzpalu
a detonci.

Obr. 2

sptnom pohybe nstroja zabrnilo pokriabaniu

povrchu valcovej plochy.
Existuj dva ben mechanizmy zasvania VRD
(v zvislosti na stroji): ovldanie linernym tiahlom,
ktor m iba dve polohy ("on" - poas aktvnej opercie vyvrtvania a "off" pri sptnom pohybe von)
a slicovm riadenm rotcie tye, ktor me meni
priemer nstroja v relnom ase. Naprklad na
vrobu diery s uritou kueovitosou, alebo inch
tvarov v otvoroch na vntorn zapichovanie, alebo
vykonanie korekcie/kompenzcia priemeru diery
(v dsledku opotrebenia reznej hrany VRD).
Kovm faktorom spechu operci je vber vhodnho druhu PCBN v zvislosti od kvality obrbanho
materilu. Je preto potrebn zvi sprvnu rovnovhu medzi tvrdosou a hevnatosou pouitho
reznho materilu. Hoci pouitie PCBN s chladiacou
kvapalinou sa neodpora, niektor vrobcovia automobilov trvaj na mokrom procese obrbania.
V tchto prpadoch je pre prostredie obrbania
nutn pouitie MQL mazania - olejovej emulzie.
Rezn geometria ostria (T-Land, E-Land, S-Land,
ostr, alebo brsen RH, at.) je zvisl na druhu
obrbanho materilu, reznch parametroch
a hbky rezu.

10

Obr. 3

Pri bezproblmovom pohybe kvapalnho sodka

v dutine je nutn, aby kvalita povrchu diery bola o
mono najvyia. Pre tto konkrtnu aplikciu,
ISCAR odporuuje delov vrtky s integrovanou pikou spolu s telesom z karbidu a una z ocele, alebo
tie z karbidu. Tieto nstroje s uren pre konvenn stroje, obrbacie centr, sstruhy a jednoelov
stroje pre delov vtanie. Nstroje s k dispozcii
od 0,9 mm, a zrove poskytuj vynikajcu tuhos
aj vo vyhotoven s vntornm chladenm. V dsledku toho, e tieto nstroje s celotvrdokovov (obr. 3),
mu pracova a do 100 % vymi reznmi parametrami v porovnan s konvennmi delovmi
vrtkmi s napjkovanou hlavikou.

TriboTechnika

ISCAR ponka irok klu reznch geometri delovch vrtkov, ktor s uren pre rzne vkony vtania, presnosti a povrchovej kvality vtanej diery.
Geometria vrtka, spolu s jeho profilom sa mus
prispsobi materilu obrobku. V skutonosti je to
presne to, o nai pecialisti ISCARu vykonali v tomto
konkrtnom prpade.
Avak, vber sprvnej geometrie delovho vrtka je
iba jednm z dleitch krokov k spenmu vsledku. Vhodn prava reznho klina (rezn geometria,
na sprvny rozmer leten a honovan RH) ete viac
zlepuje kvalitu obrobenej diery. To vetko tie zvyuje vkon rezania a predluje ivotnos nstroja
vrtka. Okrem toho je samotn teleso vrtka leten,
v dsledku oho je evakucia triesok z miesta rezu
a po dlhom telese vrtka frikne bezproblmov.
Najlepie vsledky vo vrobe dutch ventilov delovmi vrtkmi boli dosiahnut pouitm jednho
z najlepch ISCAR submikrnovch karbidov - IC08,
ktor je PVD povlakovan s ALTIN nano-vrstvami.
Vakov hriade
Relatvne nov koncept na vrobu ovea ahieho
(a 45 %) a vrazne lacnejieho vakovho hriadea,
v porovnan s tradinou spsob obrbania z liatej
alebo kovanej tyoviny, je mont vakovch hriadeov z jednotlivch modulov. Tento systm vyuva
tepeln rozanos, ako procesn princp lisovania.
Niektor vrobcovia pouvaj princp ochladzovania a nahrievania do seba nalisovanch ast.
Konkrtne na podchladen oceov ty nasvaj
zahriate jednotliv vaky, ktor s po vyrovnan
teplt nalisovan na hriadeli v slade s geometriou
vakovho hriadea.
Jednotliv vaky s vyroben bu z lisovanho a spekanho prkovho kovu, alebo z kalenej ocele. Pri
obrovskch srich vyrobench vakovch hriadeov rone, sa tak vrobcom skrtil as finlneho obrbania na minimum.
Vrobcovia chc, na asto meniacom sa trhu, osta
flexibiln a konkurencieschopn a tak skr investuj
do pecilnych reznch nstrojov, ne do nkupu
novch a drahch pecilnych obrbacch strojov.
Aby sa v tejto oblasti minimalizoval cyklov as obrbania, ISCAR vyvinul revolun koncept jednej inovatvnej VRD, ktor je schopn dokoni cel proces
obrbania vaky. Pozoruhodn VRD je schopn elnho sstruenia, vntornho hrubovacieho sstruenia, vntornho dokonovacieho sstruenia
a zrania hrn. Extrmne odoln, tangencilne
upnut VRD zabezpe vetky 4 opercie, vrtane
sstruenia vakovho profilu, pri najvych mo-

nch reznch parametroch a s rovnakou ahkosou

a dokon cyklus obrbania vakovho hriadea
v priebehu niekokch seknd.
Na vtanie hlbokch dier v kovanch vakovch hriadeoch ponka ISCAR odlin prstup - hlbok vrtk
s karbidovou povlakovanou VRD. Tto nov mylienka prina mnoho vhod pre vrobcov. Z hadiska
nkladov rob tento proces ovea efektvnejm
v porovnan s pouitm konvennch delovch vrtkov. tandardn VRD je vdy k dispozcii na sklade,
m 3 rezn hrany a nevyaduje prebrusovanie.
M pozitvny lisovan utvraov triesok a zbkat
rezn hrany, ktor delia triesku do mench fragmentov, o zniuje krtiaci moment obrbania (t.j. umouje pracova s vymi posuvmi) a zlepuje evakuciu triesok. Okrem toho krtky dohladzova na konci
reznej hrany VRD zabezpeuje vemi dobr povrch
obrbanej diery.

Obr. 4 TRIDEEP systm (GD-DH ...) vta v presnosti do IT10

tolerannho poa a pokrva cel rad (16-28) mm. tandardn vymeniten rezn dotiky TOGT maj na RH tri
delie, ktor segmentuj triesku pre hlad rez.

Tieto nkladovo efektvne nstroje s vysoko odporan pre hlbok vtacie aplikcie vakovch hriadeov a mu by pouit na klasickch sstruhoch,
ale aj na jednoelovch strojoch pre delov vtanie. Pre GD-DH vrtky s k dispozcii VRD s dkou
RH (10, 15 a 25)mm v zvislosti od pomeru dky
a priemeru vtania. Ako "pecil", je ISCAR schopn
vyrobi nstrojTRI-DEEP dky a 2 400 mm !

11

4/2016

4/2016

TriboTechnika

Piesty
Ovea kratie a tenkostenn (niekedy trenm zvran) oceov piesty s ahie ako konvenn a s
schopn odolva ovea vm zaaeniam ne tie
vyroben z hlinka. Tvar piesta, tzv. T-piestov geometria, sa stva oraz zloitejou a vyaduje si nov
a kreatvne ininierske npady pre ich obrbanie na
(a v) ako prstupnch plochch.

Obr. 5
Horn obrzok: pecilny nstroj na obrbanie tyroch drok pre piestne krky v jednej opercii posuvu.
Doln obrzok: profilovac nstroj s presnmi a ahko vymenitenmi dotikami typu GRIP na obrbanie komplikovanch tvarov spaovacej komrky v ako prstupnom
priestore na hornej asti piesta.

Ciele, postaven ISCARom, pri obrban oceovch

piestov s nasledovn:
- Skrtenie cyklovch asov znenm potu
potrebnch nstrojov.
Vzhadom na to, e obrban plochy s pomerne
ako prstupn, rieenie tohto problmu si vyaduje vysok mieru sofistikovanej kreativity. Aj ke
nstroj mus by primerane subtlny, aby dosiahol
kontry zloitch tvarov piesta bez kolzi, mal by by
dostatone tuh a pevn, aby odolval znanm reznm silm. Nstroje GRIP s prve tie ISCAR produkty, ktor poskytuj poadovan tuhos a univerzlnos. Uvatesky akceptovaten koncepcia upnania VRD, ktor nem iadne odnmaten prvky,
generuje vemi vysok upnaciu silu, ktor zaisuje
jej stabiln a pevn upnutie v lku nstroja. To

12

umouje jednm nstrojom vykonva rzne

opercie ako s: zapichovanie, tvarov sstruenie
vo vetkch smeroch, bon a eln sstruenie
a to bez neiadcich vibrci pri vysokej kvalite
obrobenej plochy. Na inn odvod triesok z tvarovo zloitch dutn ISCAR ponka irok klu tvarovaov, ktor delia triesku na mal fragmenty a umouj jej rchlu a bezproblmov evakuciu z miesta
rezu.
- Predenie ivotnosti reznej hrany.
Krtka ivotnos RH znamen, astejie preruenie
vrobnho asu a teda predenie celkovho vrobnho asu neefektvne obrbanie.
Avak ISCAR ukzal, e pouitie jeho konceptu Jet
HP, pri ktorom sa prd chladiacej kvapaliny, pod
vysokm tlakom, privdza priamo do miesta rezu,
podstatne zvyuje ivotnos RH nstroja. Okrem
toho metda chladenia Jet HP prispieva k innmu spsobu tvarovania a evakucie triesok.
Pri vrobcoch automobilov sa inovan cyklus na
uvdzanie novch platforiem a modelov kadm
rokom skracuje, a preto finlni vrobcovia neustle
zvyuj nroky a ntia svojich subdodvateov
pristpi na oraz kratie dodacie lehoty.
Hoci vina automobilovch projektov je navrhnut v domovskom sdle ISCARu, venuje sa osobitn
pozornos logistickej koordincii na dodranie
dodacch leht danch projektov. ISCAR m vrobn zvody po celom svete a v mnohch prpadoch
zabezpeuje vrobu a dodanie pecilnych nstrojov v najkratom monom ase. pecilny nstroj sa
vyrob v lokalite, ktor je najbliie k zkaznkovi.
Okrem asovch a logistickch aspektov prina
tento koncept rad ekonomickch vhod menie
dane, niie nklady na dopravu, at.
Kvalifikovan a sksen odbornci ISCARu poskytuj
vynikajcu podporu a servis po celom svete. Nae
tmy koordinuj projekty uvedenia nstrojov do
vrobnch procesov zkaznka a do konenho
ukonenia testovania a zavedenia projektu, a to a
po zveren fzu jeho komplexnho prijatia zkaznkom.
Na dnenom globlnom trhu hraj dleit lohu aj
retrikn obmedzenia pre ekologickejiu vrobu.
Efektvnym programom recyklcie karbidu, ponukou nstrojov s vyou ivotnosou so znenmi charakteristikami spotreby energie a nasadenm kompatibilnch nstrojov aj s pouitm MQL, tak ISCAR
ponka prspevok k budovaniu lepieho prostredia
pre ivot dnes, ale aj v budcnosti.
Text a foto: ISCAR

- Galvanick zinkovanie
- Zliatinov zinkovanie(ZnNi)
- Cnovanie kysl
- Cnovanie alkalick
- Fosftovanie zinkov
- Fosftovanie mangnov

ISO/TS 16 949
GALMM s.r.o. Ruomberok
+421 44 432 18 28
www.galmm.sk, info@galmm.sk

esk spolenost
pro povrchov pravy
Vs zve na
50.

celosttn aktiv galvanizr

Termn: 7. a 8. nora 2017
Msto konn:
Hotel Gustav Mahler,
Kov ul. 4, Jihlava

Vce informac o aktivu zskte:

PhDr. Drahomra Majerov,
Lesn 2946/5,
586 03 Jihlava
Tel.: 737 346 857,
E-mail: cspu@seznam.cz

Mediln partner:
asopis TriboTechnika

TriboTechnika

Super sacia sila

a praktick zaobchdzanie
Profesionlne istenie pomocou istiacich
utierok v systme viacnsobnho pouitia
MEWA m u viac ako 100 rokov vedce postavenie na trhu v segmente
opakovane pouitench istiacich utierok. Pravidelne sa zlepuje ich kvalita, ako aj celkov proces starostlivosti. Pri tom je dleitm kritriom zosladenie s individulnymi potrebami v oblasti priemyslu a remesiel.
MEWA istiace utierky pokryj individulnu potrebu rovnako ako i rozlin
poiadavky na istenie strojov a zariaden. istiace utierky na stroje od firmy
MEWA s neporaziten v oblasti odolnosti, sacej sily a ivotnosti. Dokonca i vo
vlhkom stave odolva materil, ktor je
odoln voi roztrhnutiu a ochaniu, hrubm neistotm. Sacia schopnos je rozhodujcim faktorom pre istiacu utierku. istiaca utierka MEWATEX PLUS saje
extrmne rchlo a niekokonsobok
svojej vlastnej vhy a k jej pouitiu
dochdza vo vetkch oblastiach, ktor
spsobuj siln zneistenie na citlivch
povrchoch. Od sieotlae cez techniku
tvrnenia a pravy povrchov a po
jemn mechaniku. Farebn oznaenie
istiacich utierok sli aj bezpenosti,
poda neho sa mu istiace utierky
z rznych oblast vo firme MEWA oddelene pra.
erven: istiace utierky s pouitm
v automobilovch dielach.

Zelen: istiace utierky s pouitm v tlaiarach.

Modr: istiace utierky s pouitm v podnikoch na
spracovanie kovov.

Silno sacia istiaca utierka MEWATEX PLUS oslobod citliv

povrchy etrne aj od najsilnejej piny.

Aby boli pre zkaznka neustle zabezpeen ist,

silne sajce a vkonn utierky, s utierky po kadom
pran preczne kontrolovan. Pri opotrebovan sa
nahrdzaj. Utierky s dodvan a uskladovan
v pecilnych kontajneroch posvatench na
kolieskach so vzduchotesne uzatvratenmi vrchnkmi, ktor sa postavia priamo tam, kde s utierky
potrebn. Tak vie kad spolupracovnk, kde njde
ist utierky.
Text a foto: MEWA

MEWA Textil-Service SR s.r.o.

Varavsk 29
831 02 Bratislava

www.techpark.sk

Tel.: +421 2 44636097

Fax: +421 2 44462908,
E-Mail: bratislava@mewa.sk,

www.mewa.sk

15

4/2016

4/2016

TriboTechnika

Energetick innost mazanch loisek

Energetick innost valivch loisek se v poslednch letech vrazn zvila.
Pispvaj k tomu zejmna nov designy loisek, pomoc nich lze napklad sniovat ztrty tenm. Jakou roli pi tom hraje pouit mazivo? Spolenost Klber
Lubrication zskala dky zkuebnmu zazen, kter sama vyvinula, nov
poznatky o vlivu maziv na energetickou innost loisek, a me tedy poskytovat uivatelm optimln poradenstv.
Poradenstv pro optimalizaci energetick innosti mazanch loisek
Energetick innost je jednm z velkch
problm na doby. Provozovatel pi
tom nechtj pouze uetit provozn
nklady, ale tak etrn zachzet s cen-

nmi zdroji. K tomu mohou inn

pispt maziva pizpsoben speciln
pro konkrtn vyuit: jakmile se ten
trvale sn, sn se nejen prostoje zazen, ale souasn se zv innost bnho provozu. Uivatel si zatm asto neuvdomuj, e se zde skrv potencil pro
sporu energie. Je nasnad, e maziva
s nzkm tenm hraj vznamnou roli u
velkch loisek, napklad ve vtrnch
elektrrnch, mohou vak rovn sktat
znan spory zejmna pi pouit pro
mazn loisek rznch pstroj a jejich
konstruknch soust, jako jsou
napklad elektromotory a ventiltory.
Rozshl zkuebn zazen pro vysoce inn maziva
Prvnm krokem iniciativy smujc
k spoe energie je analza souasnho
stavu. K tomu pat i otzka innosti
pslunho tribologickho systmu.
Klber Lubrication m k dispozici rozshl zkuebn zazen, dky nmu lze
16

pesn zmit hodnoty ten u jednotlivch konstruknch prvk pi pouit rznch maziv. Pomoc
zkuebnch zazen mohou uivatel rovn otestovat innost maziv v konkrtnm pouit.
S uvedenm poadavkem se na Klber Lubrication
obrtil uivatel. N odbornk na maziva vyuil na testovn radilnch kulikovch loisek speciln zkuebn zazen uren k men innosti otevench
loisek. Oekvanm vsledkem testu bylo prokzn vy energetick innosti otevench loisek pi
pouit maziva s optimalizovanmi hodnotami ten.
Testovno bylo radiln kulikov loisko typu 6204,
pouvan napklad v motorech ventiltor. Tec
moment byl men ve dvou zkuebnch loiscch,
co odpovd konstrukci bnho motoru. Z vsledk men vyplv, e pouit vhodnho maziva po
dobu ivotnosti elektromotoru umouje potencil
spor a 480 kilowatthodin na rozdl od maziva,
kter pro danou aplikaci nen vhodn, vychzme-li
ze ivotnosti komponenty 20 let nebo z 80 tisc pro-

voznch hodin. Vzhledem k potu komponent, kter

jsou dennodenn v provozu, se zde skrv ohromn
potencil spor.
Individuln poradenstv se vyplat
Chtj-li provozovatel zazen inn uetit energii, vyplat se jim poradit se s odbornkem v oblasti tribologie. V zvislosti na aplikaci me zmna maziva
vznamn pispt k vy energetick innosti
zazen.
Text: Ing. Ji Tabek

TriboTechnika

Kapilrn filtrace
jako nstroj preventivn drby
Zneitn olej vdy patilo a bude patit mezi nejvt problmy spojen
s poruchovost stroj. V rmci prediktivn drby se sname zamezit neoekvanm prostojm, a tyto prostoje me zpsobit prv vysok zneitn. V praxi se proto sname snit zneitn olej na co nejni rove.
Vhodnm pomocnkem v tomto boji je filtran systm Europafilter od spolenosti ESOS Ostrava, s.r.o., kter m s tmto produktem vborn zkuenosti.
Kapilrn filtrace
Principem je patentovan metoda kapilrn filtrace, kdy filtran kapilry maj
cca 45 m v prmru (je zvolena ideln
komprese celulosovho papru). Tok
kapaliny skrze filtr probh vertiklnm
smrem a bhem tohoto toku dochz
k absorbci pevnch stic a vody do krajnch vrstev filtru. Je dleit uvdomit si,
e se nejedn o klasickou technologii
absolutn filtrace. Tmto zpsobem je
mono odstranit neistoty a do velikosti 0,1 mikronu a vechny druhy vody (volnou vodu i emulzn). Jeliko se jedn
o prostou mechanickou filtraci aditiva
v oleji zstvaj zachovna. Vyjmku
z tohoto pravidla tvo istc aditiva,
kter jsou navzna na pevn steky. Odstrannm steek dochz
i k odstrann tohoto spotebovanho
aditiva.

Opoteben strojnho zazen a zneitn olej

Zsadn otzkou je pro istit olej na takto vysokou
mez istoty? Jak je mez jakou bychom mli vyistit
olej, abychom pedeli zbytenmu opotebovn
tecch uzl a zajistili dokonal mazn? Dle pednho vrobce loisek je poteba v oleji odstranit neistoty vt ne 0,5 mikrometr. U bnch pevodovek 0,7 m u hydraulickch systm je vhodn
odstranit stice vt ne 0,5 m. m jsou stice
v oleji men, tm je jejich opotebujc potencil
vy (men stice psob vym tlakem - stejnou
silou na men plochu).
Mechanismy psoben neistot v oleji:
Neistoty v oleji resp. Jejich povrch psob jako katalyztor pro oxidaci oleje. m vce bude olej zneitn tm vce bude olej podlhat oxidan degradaci.
Zvyovn teploty. Plat pravidlo, e se zvenm
teploty o pouhch 7 C dochz k 2x rychlej degradaci oleje. Zdroj tepla ve vtin systm je ten (vnitn ten kapaliny a ten stic v tecch uzlech).
Dle obr. . 2 je patrn e vce jak 75 % hmotnostnch
CARFILTER

ONLINE
FILTER

Obr. 1 Zobrazen prez filtrem - k vrob je zapoteb zvolit

vhodn pomr komprese a dostatenou odolnost absorpnho papru proti roztren

18

S
E
P
A
R
A

EUROPAFILTER

4/2016

Obr. 2 Distribun diagram zastoupen hmotnostnho podlu

v zvislosti na velikosti stic

TriboTechnika

neistot je v rozmrov frakci pod 1 m. Toto rozloen vskytu neistot upozoruje na nutnost odstraovn submikronovch stic v oleji. Mnoho systm
m nainstalovno online filtry, kter se pravideln
mn pro zajitn chodu stroje. Toto opaten vak
nesn opoteben zamez se tm pouze nhlm
havrim strojnho zazen.
Test odstrann saz z motorovho oleje
Spolenost ESOS Ostrava s.r.o. provedla test innosti filtrace na motorovm oleji 15W40, jen byl
uren k likvidaci a v nm bylo FT-IR spektrometri
detekovn vysok obsah saz, kter jsou z velk sti
tvoeny prv submikronovmi sticemi.

Obr. 3 Srovnn testu saz - membrnov filtrace na membrn 0,45 m. Srovnn v ase (zleva 0 hodin, 8 hodin, 24 hodin
a test 41 hodin).

Vsledky filtrace tohoto oleje byly pozorovateln ji

po 24 hodinch filtrace. Po 41 hodinch filtrace byl
ji olej zbaven znan sti saz a dle vsledk celkovho rozboru mohl bt znovu nasazen do provozu.
as
filtrace[h]
0
8
25
41

Absorbance
FT-IR
27,2
35,8
42,4
61,5

hodnota
MPC
75
62
50
30

Tabulka 1 Shrnut testu saz z hlediska MPC a absorbance

FTIR v ase

Nklady na odstrann saz stly dky filtraci pouze

6 000 K oproti nov cen oleje v hodnot 20 000 K
bez ceny likvidace oleje, Navc kadm dnem se
istil i systm motoru od sad na stnch a prodluovala jeho ivotnost.
Detekce zneitn
Existuje ada metod, kter se sna postihnout zneitn olej. Kad metoda m svoji vhodnost pouit. Pro detekci submikronovch stic mkkho
a tvrdho zneitn se jev jako neinnj pouvat metodu MPC (Membrane Patch Colorimetry dle
ASTM D 7843) v kombinaci s gravimetrickm stanovenm na 0,45 mikronov membrn.
Spolenost ESOS Ostrava s r. o. tato stanoven poskytuje vetn dalch stanoven detekujc a charakterizujc zneitn (kd istoty, SN EN 65 6226).
Zvr a doporuen:
Spolenost Europafiltr poskytuje filtran technologie zajiujc vysokou mru istoty vaich olej. Tato
technologie vm umon posunout vai drbu
stroj o tdu ve z hlediska jejich spolehlivosti
a ivotnosti. Pjemnm benefitem je monost vrcen filtranho systmu do 3 msc bez udn
dvodu. Kad si me vyzkouet. Na vtin systm se zlepen do tto doby projev. Vyzkouejte
kapilrn filtraci-vsledky se dostav velmi brzy.
Zstupcem spolenosti Europa-filter pro eskou
republiku a Slovensko je od roku 2016 spolenost
ESOS Ostrava s. r. o.
Mte zjem o bli informace? Obrate se na ns.
ESOS Ostrava s.r.o., Vstavn 3224/51,
702 00 Ostrava-Moravsk Ostrava
tel.: 596 624 831-3, obchod@esosostrava.cz
Obchodn-technick podpora:
Radim Skivnek, tel.: 608 710 568,
r.skrivanek@esosostrava.cz

Zabezpeujeme

Audity drby stroj a zazen

Prediktivn a proaktivn drba
Bezpenost stroj, analza rizik, posouzen rizik
Vibrodiagnostika, tribodiagnostika, termodiagnostika,
ultrazvukov diagnostika nik stlaenho mdia
Servis a preventivn prohldky stroj a zazen
Velmi vysokou jistotu a spolehlivost s vhledem
prodlouen cykl drby a omezen nslednch kod

ESOS Ostrava s. r. o.
Vstavn 3224/51,
702 00 Ostrava-Moravsk Ostrava
Tel.: 596 624 831-3,
E-mail: obchod@esosostrava.cz

www.esosostrava.cz

19

4/2016

4/2016

TriboTechnika

Proaktivn diagnostika
jako nstroj proaktivn drby
Systmy drby strojnho zazen
S rstem intenzity vyuvn strojnch
zazen roste vznam jejich drby. Prvn
ti typy (a souasn 3 generace) technick drby jsou pipomenuty na obr.1.
U nejjednoduch zazen, jejich drba (nato sledovn technickho stavu)
se nevyplat, napklad rovky, se
drba provd prostou vmnou celku po jeho porue. Na sloitjch, ale stle jet levnch zazen, jejich porucha
nem vznamn nsledky, se drba provd po porue, tak, jak napklad sm
autor provozuje svj silnin bicykl,
ovem s vjimkou drby brzd a dalch
dl kritickch z hlediska bezpenosti
jzdy. Preventivn drba je zaloena na
proveden preventivnho zsahu dlouho
pedtm, ne vznamnji vzroste pravdpodobnost poruchy. Jde tedy o systm
(zdnliv) zaruen bezpenosti provozu, ovem za cenu nevyerpn skutenho technickho stavu zazen.

Obr. 1 Rozdlen prvnch t typ (generac) drby Neplnovan (po porue)

a Plnovan, a to Preventivn (vasn,
pedchzejc poruchu cestou dostaten krtkho normativnho technickho
ivota) a Prediktivn, tedy pedchzejc
poruchu cestou diagnostiky a drby, to



znamen drba podle skutenho technickho stavu. Jako dobr pklad provozu v systmu preventivn drby slou leteck turbnov motory (LTM), kter po odpracovn svho resursu v systmu preventivn drby na draku letounu bvaj nsledn provozovny po dobu nkolika nsobk tohoto resursu
v pozemnch aplikacch (turbokompresorov stanice plynovod), ani dojde k jakkoli porue motoru.
tvrt, Proaktivn drba je drbou 4. generace.
Technick (bezdemontn) diagnostika v systmu drby strojnho zazen
Technick (bezdemontn) diagnostika se od
defektoskopie li nkolika rysy. Zejmna svou komplexnost a systmovm pstupem, pin odhad
provozuschopnosti dl, kter ani nejsou pstupn
personlu, a to bez nutnosti peruen provozu zazen, jeho demonte na jednotliv skupiny, uzly
a dly, kdy by mohla nastoupit podrobn defektoskopie. V minulosti (poslednch 30 40 let) se rozvoj diagnostiky soustedil na volbu vhodnch fyziklnchemickch metod a jejich dal zk rozvoj. A tak se
vylenily profesn skupiny diagnostik vibranch,
akustick emise, tribotechnickch, termografickch
a dalch. Spe, ne o porozumn monm projevm poruch, se jednotliv skupiny snaily o plonou
aplikaci svch metod, jim rozumj a je rutinn
ovldaj. A tak se napklad vedly (a vedou) diskuse
o vt pilhavosti metod vibranch i tribotechnickch pro odhalen defekt valivch loisek. Pitom je
zejm, e v potench fzch provozu zazen
s valivmi loisky lze jejich (velmi nepravdpodobnou, nhodnou) poruchu odhalit jinmi soubory
diagnostickch metod, ne na zvr jejich ivotnosti,
co je ilustrovno na prbhu objemu opoteben
tecch dvojic bhem ivota zazen, obr. 2.
Technick diagnostika v systmu preventivn drby
m slouit k trvalmu zjiovn aktulnho technickho stavu s clem ujistit se, e nedolo k vskytu pedem definovanch udlost, kter byly stanoveny
vrobcem zazen. Jde napklad o men vibrac,
zjiovn vskytu netsnost a prsak, stop po spalinch, koroze, detekci trhlin a jejich pravideln
sledovn. Mimochodem, bez vjimky vechny

TriboTechnika

letouny ltaj s trhlinami. Jen je nezbytn, aby o nich

pozemn personl leteckch spolenost vdl.
Proto je inn pouvat vce diagnostickch metod
souasn, a to pro rzn oblasti projevu jedn a te
poruchy, avak v rzn dob jejho vvoje.
Pkladem mohou bt opt valiv loiska. V potench stavech navovho vydrolovn loisek (tzv. pitting) je signl jejich poruchy jasn patrn v pmotouc i analytick ferografii a nkdy i ve
spektrlnch metodch tribodiagnostiky, avak ve
vibracch (pokud nen akcelerometr v pmm dotyku s kroukem loiska) se neprojev. Proto NASA
doporuuje jako nejvce inn spolen nasazen
t skupin diagnostickch metod, a to vibran, tribologick a termografie, se zvltnm zetelem
k ferografii.

Obr. 2 Stdia opoteben tecch dvojic, smench

olejem. Na potku opoteben, bhem tzv. zbhu,
se trouc povrchy mn z vrobn dokonench na
spolutvoen ve tec dvojici a vznik se na nich
Beilbyho vrstva. Je zejm, e v tto fzi lze poruchu
odhalit jinak (napklad menm tzv. stopdobhu
turbnovch motor, tedy asu do zastaven rotoru
po vypnut pvodu pohonnch hmot), ne bhem
ustlen fze provozu a na jejm zvru. Avak od zbhu a po konec ivota loisek je ferografie oleje
vysoce inn.

gnostickou metodou. Lze to ukzat na vasnm odhalen poruch leteckch turbnovch motor RollsRoyce Conway, pedasn staench z provozu, na
em se nejvraznji, 35 %, podlela prv kontrola
jejich vibrac, a to pomrn jednoduch, pomoc 2 induknch snma, sledujcch psmov odfiltrovanou rotorovou vibraci. Vibrace LTM v provozu bv
vrobcem motoru omezena zpravidla maximem amplitudy vibran rychlosti (anebo zrychlen) v pesn
pedepsanm mst. Tak napklad (dnes ji bohuel
zanikl) eskoslovensk vrobce LTM Motorlet, s.p.
(zaloeno v roce 1911 jako Walter Engines, a. s., 19491995 Motorlet, s. p., 1995 Walter a.s. a pozdji Walter
Engines, 2008 rozputn ve strukturch americk
General Electric) pedepisoval pro kontroln men
vibrac motor M-701 prubu skn turbny, obr. 3.

Obr. 3 Vibrodiagnostick experiment na LTM typu

Motorlet M-701 (letoun L-29 Delfn). Na obrzku nahoe je pohled na letoun s odpojenou zadn st trupu s ocasnmi plochami, pro dobr pstup k motoru
bhem experimentu. Na pojzdnm stolku je mic
magnetofon a soustava napjen akcelerometru
(vibranho snmae), kter musel bt pi bzch motoru chlazen vodou z vdra. Pohled na akcelerometr
uchycen na prub turbny (podle pedpisu vrobce LTM), jeho elektrick kabely (svisle) a potrub chlazen vodou (ern smyka) je na obrzku dole.

Selhn technick diagnostiky v systmu

preventivn drby
Nedostatkem soustavy preventivn drby je to, e
pln nevyerpv skuten disponibiln technick
ivot zazen. Nadto, by je tento systm drby koncipovn jako a priori bezpen, ukazuje se, e jeho
slabinou bv selhn navrenho zpsobu zjiovn pedepsanch diagnostickch signl.
Tak napklad vibran diagnostika leteckch turbnovch motor je bezesporu vysoce innou dia-

1

4/2016

4/2016

TriboTechnika

Autor provedl v dobch psoben ve strukturch eskoslovenskho vojenskho letectva diagnostick experiment, obr. 3 a obr. 4. Motor Walter M-701
letounu L-29 Delfn byl vybrn pro jednoduchost sv
konstrukce a protoe m individuln spalovac
komory, viz obr. 3. Jedna ze sedmi komor (vrchn, slo 1, oznaen ipkou na obr. 4) byla vybavena sadou
4 palivovch trysek (vyrobench v Motorletu) s prtokem omezenm na 72 %, 52 %, pln zaslepenou,
0 % a pln funkn, 100 %. krcen prtoku paliva do
motoru vyvolv vznik studenho jdra v proudu plyn, co dynamicky bud turbnu motoru prudkou
zmnou hlu nbhu plynu na lopatky. O mohutnosti studenho jdra si lze udlat pedstavu z obr. 4,
kdy ve zmenm poli teplot za turbnou se v obvodovm uhlu cca 30 mezi komorami 1 a 2 zmn
teplota plynu (a tud i rychlost jeho proudn)
z 50 C na 700 C. Experiment modeloval postupn
ucpn palivov trysky karbonem a odezvu motoru
na nerovnomrnost teplotnho pole ped turbnou,
co je mimodn nebezpen defekt LTM. pln vypnut spalovac komory .1, vedouc k mohutn aerodynamick nevyvenosti rotoru LTM, se ve spektru
vibranho zrychlen projevilo tm 250 % zvenm
amplitudy lopatkov frekvence rotoru turbny (pi nezmnnch slokch spektra), co bylo oekvno.
Avak skutenm pekvapenm bylo, e zrychlen
celkov vibrace na prub skn turbny, tedy tam,
kde jej vrobce motoru pedepisuje mit, bylo
o cca 33 % men (Sic!), ne ped zaslepenm palivov
trysky, tedy na motoru v podku.

Obr. 4 Teplotn pole za turbnou motoru Walter M701c-500, zmen 21 mm za odtokovmi hranami
obnch lopatek turbny, spalovac komora . 1
vypnuta plnm zaslepenm palivov trysky.

22

Obr. 5 Porovnn spekter vibranho zrychlen dobrho motoru (Go Engine) a motoru s poruenm
teplotnm polem ped turbnou (No Go Engine).
Zobrazen vibrac ve spektrln domn maskuje
defekt motoru. Diagnostika nazen vrobcem
motoru selhv, protoe defekt se projevuje
poklesem danho parametru.
Porovnn spekter motoru v podku (Go Engine)
a s pln vypnutou jednou spalovac komorou (No
Go Engine) je na obr. 5. Spektrln domna nereaguje na vnesen defekt. Porovnn dobrho a defektnho motoru v asov domn, tedy pmo ze
zznamu elektrickho napt vibranho signlu, je
na obr. 6. Je patrn, e signl vibrac motoru s vypnutou komorou je vrazn piatj (m tedy piatost
anglicky kurtosis empirick hustoty pravdpodobnosti signlu vy ne ti, zatmco dobr motor
m rozdlen hustoty pravdpodobnosti mezokurtick, a tedy blzk ke Gaussovu, normlnmu.

Obr. 6 Porovnn odezvy motoru M-701c-500 na

aerodynamick rozven v asov domn.
Dobr motor (Go Engine) m histogram rozdlen
blzk ke Gaussovu (vyrafovan obdlnky), zatmco
defektn motor m toto rozdlen vrazn piatj,
zobrazen histogramu przdnmi obdlnky.
Vrobce se k navrenmu systmu diagnostiky v-

TriboTechnika

robku vrac jedin v ppad vnch pot. Otesn

je katastrofa letounu Il-62 imatrikulace SP-LBG polskch aerolini LOT 9. kvtna 1987 ve Varav.
Pinou katastrofy byla konstrukn chyba v uloen
mezihdelovho vlekovho loiska motoru
Solovjov D-30 KU (motor . 2 v draku). Loisko bylo
pro zven ptlaku a omezen prokluzovn vlek
(jemu stejn nezabrnilo) osazeno pouze 13 z pvodnch 26 vlek ve stejn kleci. Nadto, mazno
bylo 3 otvory vyvrtanmi do vnitnho loiskovho
krouku, co vyvolalo koncentraci napt na tchto
otvorech (spolu s hydraulickmi rzy, jak byl kanl
periodicky uzavrn odvalujcmi se vleky). Zven
opoteben a nsledn navov pokozen (pitting
drah i vlek) loiska vedlo ke kontaktu labyrintov
ucpvky loiska s vnjm hdelem, blokaci vnitnho
krouku loiska a jeho proten na hdeli, s enormnm vvinem techo tepla a dosaenm teploty hdele pes 1 000 C. Zmkl hdel se penenm momentem ukroutil a turbna, stle podvajc vkon
pes 20 MW, se roztoila do roztren disku.
Vibran diagnostika na defekt nezareagovala, zsti
dky nevhodnmu mstu men vibrac (podobn
jako ve ve popsanm experimentu autora), zsti
dky strnoucm soupravm men vibran rychlosti (seismick idla). Vrobce motoru a po katastrof
pedepsal odbr vzork oleje a jejich spektrln analzu (obsah eleza a mdi) po kadm letu. Jsem pesvden, e rozvinut pitting loiska se musel v oleji
projevit a byl by vas zpozorovn. Ale za chybjc
tribodiagnostiku zaplatili ivotem 183 lid.
Proaktivn diagnostika pro proaktivn drbu
Nejvym systmem z hlediska spor nklad na provoz i jeho bezpenosti a plynulosti je proaktivn
drba. Proaktivita je opakem reaktivity. Reaktivn

drba ek pasivn na signl z diagnostiky o nutnosti zsahu, ten pak provede a dl pasivn ek na
dal diagnostick pokyn. Zato proaktivn drba
neustle vyhledv monosti zlepen, problmy
anticipuje, jde jim vstc, odhaduje je dve, ne skuten vzniknou.
M-li bt drba skuten proaktivn, pak je poteba
organizovat diagnostiku podle novch zsad.
Diagnostika nesm bt v podniku popelkou, jej
vedouc pracovnk mus mt v podniku dostaten
pravomoci v horizontln i vertikln struktue.
Diagnostika sama pak mus bt sebezkoumajc,
neustle hledajc nov zpsoby zjiovn technickho stavu. Na pkladu autorova experimentu je zejm, e se nesmme spokojit s pedepsanmi testy od
vrobce, ale naopak je nutn neustle organizovat
nov diagnostick experimenty se vnenm fiktivnch poruch do systmu.
Proaktivn diagnostika by mla vyuvat soubor metod a postup trvalho zlepovn, tzv. systm Six
Sigma, dobe znm a iroce pouvan v leteckm
a automobilnm prmyslu. Zsadn je pouvn postup FMEA (z angl. Failure Mode and Effects Analysis), kdy jsou (tmovou prac) vytveny mylenkov experimenty monch i nemonch poruch a zpsob jejich projevu, detekce defekt a jejich odstraovn. Vkonnm nstrojem diagnostiky by se mlo
stt vyuvn experiment MSA (Measurement
Systems Analysis), tedy analza micch soustav.
Standardn nstroje statistickho zpracovn dat
(ANOVA Gauge R&R Analysis of Variance Gauge
Repeatability and Reproducebility), tedy men opakovatelnosti a reprodukovatelnosti men) jsou mocnm nstrojem odhalen zdroj rozptylu a chyb.
Ing. Stanislav Slk, CSc.
ALS Czech Republic, s. r. o., Divize Tribology

23

4/2016

4/2016

TriboTechnika

Je dnes jet mon otrava fridexem?

Na kad rok pipadne v esk republice i na Slovensku nkolik otrav
nemrznouc sms zmnou za alkohol a jedna a dv plnovan jako
sebevrada. Pitom kad chladic kapalina by dle normy mla obsahovat
ltku zabraujc poit - bitrex. Zda j opravdu obsahuj, se dozvme v tomto
lnku.
Prbh otravy
Podobn jako pi otrav metanolem je
nejastj pina poit etylenglykolu
zmna s bnm alkoholem. ist glykol je bezbarv ir nasldl kapalina,
kter obdobn jako jakkoliv destilt
krtce po poit zpsobuje vtin lid pjemn alkoholick opojen. Bohuel je
v nm skryt nsledn riziko otravy,
pokozen jater a ledvin, a ppadn
smrt. S metanolem m i spolenou pinu otravy, kdy glykol nekod samotn,
ale a jeho metabolick produkty.
Konkrtn kyselina avelov, kter
vytv v tle nerozpustn avelan vpenat, kter zapin mimo jin selhn
ledvin. Letln dvka je individuln dle
kadho jedince, ale odhaduje se na
100 ml glykolu, akoliv nkte pacienti
peili i poit 2 litr. Posledn podobnost
s metanolem je pak prvn pomoc: podv se piblin 40% lh, kter se v tle
pednostn metabolizuje ped fridexem a zabrn tak pemn glykolu na
jedovat produkty.
Prvn pomoc
Pozen alkoholu me zachrnit lovka jet nkolik hodin od poit ethylenglykolu. Obvykle se pi nemocninm
oeten provd podn aktivnho uhl,
infuze a alkohol i teba v 90 % koncentraci (v glukze). V piblin jedno promilov opilosti je nutn pacienta udrovat
nkolik dn. Lkai mus navc vyeit acidzu intoxikovanho a dal zdravotn
pote jako teba kardiovaskulrn poruchy. st jedinc sice otravu peije, ale
kon s trvalmi nsledky (pokozen led-

24

vin), reprezentovan nap. doivotn pravidelnou

dialzou krve. Pestoe existuje nkolik zpsob jak
dostupnost jedovatch chladicch kapalin bnmu

Kapalinov chromatograf HPLC na kterm probhlo men

spotebiteli znemonit, nen obecn vle zejm

natolik siln, aby prodej chladicch kapalin z ethylenglykolu omezila i pln zakzala. Nhrada tm
identickm, ale bezpenm propylenglykolem je jen
otzkou zvench nklad okolo 30 procent a v ppad glycerinu by bylo pouze nutn pejt na prodej
ednch sms (kvli vy viskozit koncentrtu),
ale bez vlivu na cenu.
Chladic kapalina je barevn
Je ponkud nepochopiteln, jak me dochzet tak
asto k otravm, kdy vtina nemrznoucch sms je
barevn. Navc se jedn o barviva, kter jsou tko
zamniteln se vzhledem nejprodvanjch typ
potravinskch lihovin. Fialov fosforeskujc odstn
kapaliny G12 me bt tko zamniteln s rovm
vnem a modrozelen barvivo kapaliny G11 m do
zelen tak dost daleko. Pesto zejm k dostup-

TriboTechnika

Vsledky obsahu denatonium benzoate - bitrexu

Vzorek

Obsah v mg/kg (ppm)

Obsah v mg/l

<0,5

<0,5

3,52

3,92

5,51

6,38

10,54

12,03

24,37

27,6

<0,5

<0,5

nosti bezbarv nemrznouc smsi pro koncov zkaznky dochz. Mohou za to pravdpodobn obvykle nebarven nemrznouc npln do topen, nebo star automobilov kapaliny typu stabil, kter bvaj asto
maximln naloutl. Nehled k ptomnosti zbarven me souasn chemie natst
pout nstroje zabraujc poit mnohem
silnjho kalibru - denatonium benzot alias bitrex.

Bitrex zabrauje poit

Vechny chladic kapaliny odpovdajc norm, resp. nemrznouc smsi obecn, mus
25 ppm
Poadavek normy TL 774
obsahovat zhoujc ltku. V ppad zimnch kapalin do ostikova je to dno poviVsledky obsahu denatonium benzoate (poad hodnot neodpovd
nou denaturac lihu, kter by mla zabrnit
poad vzork uvedench v tab.1)
pouit tohoto alkoholu pro vrobu potravinskch lihoPehled testovanch chladicch kapalin
vin. U chladicch
kapalin je pVzorek
Vrobce
Datum vroby
Typ
tomnost denatonium benzotu,
1
SHERON Antifreeze Maxi D
DF Partner s.r.o.
4. 7. 2014
G12/G12+
ltky extrmn
2
FRIDEX G Plus
Velvana, a.s.
18. 8. 2014
G12+
hok, vyadovna nap. normou
3
CINOL Antifreeze D Extra
Morvia-Chem, s.r.o. 2. 6. 2014
G12
Volkswagen TL
4
CS Antifreeze G12+
CLASSIC Oil s.r.o.
2. 10. 2014
G12+
774, kterou vtina nemrznou5
XT Antifreeze D
ELIT CZ, spol s r.o.
13. 8. 2014
G12/G12+
cch sms do
6
STARLINE Antifreeze Extra K12++
AutoKelly a.s.
6. 8. 2014
G12++
chladi vyskytujcch se na esPehled testovanch chladicch kapalin

25

4/2016

4/2016

TriboTechnika

km trhu pln. Tedy pe se to na jejich etiketch.

A jednm ze zpsob, jak ovit plnn tto normy
je prv stanoven ptomnosti a koncentrace ltky
zabraujc poit. Pokud nkdo z vs neml tu est
pot tekutinu obsahujc bitrex, o nic rozhodn
nepiel. Ve sprvn koncentraci je to natolik nepjemn, e vs rozhodn odrad od dalho ochutnvn, a u jej pijete samotn, nebo teba v jogurtu.
Hok pachu zstv na rtech i pate nkolik
hodin tak, e znechut povn dalch potravin na
del dobu.
Hledn laboratoe
Velmi dlouh bylo hledn laboratoe ve stedn
Evrop, kter by dle normy ASTM D7304 stanoven
denatonium benzoate provedla. Odzkouen metody a nastaven HPLC, tedy vysoce inn kapalinov chromatografie, nen vbec jednoduch
a pokud chcete zmit pouze nkolik vzork, nen
ani nijak pro komern laboratoe vtan. Nicmn
v ppad firmy ACE Trade spol s r.o. jsme konen
slavili spch. Pro oven ptomnosti ltky zabraujc poit bylo nakoupeno est nejastji se
vyskytujcch chladicch kapalin na eskm trhu. Ti
byly z erpacch stanic, ti nakoupen v servisnch
stch, piem ve dvou ppadech lo o privtn
znaky vyrbn nikoli samotnm distributorem
uvedenm na etiket.
Znepokojiv vsledky
Vsledky jsou uvedeny v tabulce, resp. oznaen
vzork a stanoven hodnoty jsou uvedeny zvl,
nebo s ohledem na to, e jde pravdpodobn
o prvn takov men proveden v bvalm esko-Slovensku, dvaj autoi vem zastnnm
vrobcm anci na to, aby si zkontrolovali sv
receptury a chybjc denatonium benzoate tam
okamit doplnili. At u bylo stanoven provedeno
metodou ppravy vzorku ednm 1:3 nebo standardnho pdavku, je z vsledk zejm, e 2 z esti
vzork neobsahuj dn bitrex a pouze jedin
z nich jej obsahuje v koncentraci, kter poaduje
norma VW TL 774 - 25 ppm denatonium benzoate.
Vechny tyi vzorky, kter zhoujc ltku obsahuj (i kdy ti v nim obsahu) vak bezpochyby
nhodnmu poit chladic kapaliny zabrauj.
Proveden testovn kadopdn vysvtluje, pro
je v dnen dob mon se stle otrvit fridexem,
pestoe povinnou ptomnost ltky zabraujc
poit normy poaduj vce jak 25 let.
Autor: Ing. Jan Skolil, CLASSIC Oil s.r.o., Kladno
Foto: Bohumila Hankov

26

Optimalizcia
v technolgii
Valcovanie za studena je jeden zo
zkladnch procesov pri vrobe oceovch psov, ktor nasleduje po procese valcovania oceovch psov za
tepla. V tomto procese sa tvoria podmienky, ktor vznamne ovplyvuj
neskorie kvalitatvne parametre, ako
s naprklad rozmerov presnos a kvalita povrchovej plochy.

Zkladnou lohou procesu valcovania za studena

je znenie hrbky materilu oceovch zvitkov na
poadovan stupe. Oceov psy je potrebn
nsledne ha, aby sa odstrnil efekt mechanickho spevovania. Kvalita ocele, pracovn valce, typ
valcovacej trate ako aj emulzia, ktor je pouvan
pri valcovan s hlavnmi initemi, ktor vznamnm spsobom ovplyvuj tento proces.
Emulzia pouvan na valcovacej trati
Prvoradou lohou emulzi v procese valcovania za
studena je:

chladenie valcovanho materilu ako aj samotnho strojnho zariadenia

tvorba mazacieho filmu na ochranu povrchovej
plochy
istenie povrchu psu
optimalizcia valcovacch sl

TriboTechnika

pracovnej emulzie pouvanej

valcovania oceovch psov
plechov za studena
almi dleitmi lohami emulzie s tie:
oddeovanie vrstiev psov zvitkov aby sa zabrnilo ich zvareniu v procese hania;
doasn ochrana pred korziou medzi procesmi
valcovania za studena a hania.
Emulzia pouvan vo valcovacej trati je potrebn
pre stabiln mazac vkon, na zaistenie vysokej kvality vrobku a najlepej monej kompatibility s procesmi za valcovacou stolicou. Oceliarensk spolonosti poaduj preto pre proces valcovania za studena pracovn emulziu, ktor zlepuje nielen kvalitu oceovho psu, ale aj celkov spoahlivos procesu valcovania za studena a hania. Prkladom takejto emulzie je napr. emulzia TRENOIL S 762.

kozitou s okrem toho odolnejie voi mechanickmu pnutiu, ktor sa vyskytuje pri navjan oceovch
psov.
zvenm vekosti kvapok oleja v emulzii
Zvenie vekosti kvapok oleja m priamy vplyv
na mnostvo oleja nachdzajceho sa medzi valcami a podporuje tie delenie hrubch vrstiev psov.
pouitm pecilnych stabilnch emulgtorov
elom tohto opatrenia je zabrni zneniu stability
emulzie vplyvom naruenia truktry pouitch
emulgtorov

Funkcia oleja v procese hania

Materil sa v procese hania rozpna. Z toho dvodu
me medzi susednmi vinutiami dochdza k treniu a tm k ich vzjomnmu zvareniu. Pri odvjan
takchto zvarench oceovch zvitkov sa potom ich
povrchy trhaj a pokodzuj sa. Konkrtnymi tdiami bolo preukzan, e emulgtory, ktor sa pouvaj v oleji pre proces valcovania, vplvaj na vekos kvapok olejovch astc a nsledne aj na hrbku mazacieho povlaku. Hrubia deliaca vrstva zniuje sklon k prinavosti a zaisuje tak vyiu kvalitu povrchovch plch oceovho zvitku.
Spsoby na znenie sklonu k prinavosti
Spolonos FUCHS sa zamerala vo vvoji svojich produktov na cie a dosiahnu viskzny a stabiln olejov povlak na celom povrchu oceovho psu. Toto sa
dosiahlo nasledovne:

optimalizovanm viskozity oleja pre proces valcovania

Vyia viskozita podporuje tvorbu hrubieho olejovho filmu, ktor v procese hania zostva po dlhiu
dobu na povrchu. Tto hrub deliaca vrstva nsledne skracuje dobu kontaktu so susednmi nvinmi
a tm redukuje mieru prinavosti. Oleje s vyou vis-

Po prechode na valcovaciu emulziu novho typu

dolo k podstatnmu zlepeniu kvality vrobkov.
Oceov psy maj vrazne istej povrch vaka
vynikajcej innosti pri oplachovan a znenmu
sklonu k prinavosti. Vysok mazacia schopnos
okrem toho prispieva k vyej kvalite povrchovch
plch znenm oteru, ktor bva hlavnou prinou
zneistenia. Okrem toho prevdzkov testy u zkaznka preukzali, e pri pouit emulzie TRENOIL S 762
zostva na oceovch psoch po procese valcovania
za studena viac oleja, hoci nedolo k iadnemu zveniu spotreby oleja.
Text: Ing. Miroslav Kamr

27

4/2016

4/2016

TriboTechnika

Vvoj navovho pokodenia

povrchu losk v mieste valivho styku
Mechanizmus povrchovej navy losk v mieste valivho styku je skman
pecilne navrhnutmi experimentmi a numerickmi simulciami vvoja
pokoden.
nava v mieste valivho styku (RCF) predstavuje typick spsob zlyhania losk
a porovnatench sast strojov.
Zsadn vznam pre tto oblas m
p r c a Lu n d b e r g a a Pa l m g re n a .
Lundbergova a Palmgrenova teoretick
prca sa zamerala predovetkm na
navu materilu v podpovrchovej oblasti v mieste valivho styku. Vychdza z vpotu Hertzovho naptia v idelne hladkom mieste styku. Naproti tomu povrchov nava v mieste valivho styku
(SRCF) psob na oblas v blzkosti povrchu v mieste styku (v hbke niekoko
mikrnov), ktor je silne ovplyvnen
loklnym odvaovanm na povrchu a naptiami vyvolanmi geometrickmi
vlastnosami povrchu, ako napr. drsnosou, odchlkami profilu, vtlakami at.
Vzjomn ovplyvovanie elektrohydrodynamickho mazivovho filmu (EHL)
a skutonch vlastnost, ktor vytvraj
koncentrtory naptia na povrchu, je
vemi dleit pre pochopenie javu povrchovej navy valivch losk (MoralesEspejel a Gabelli).
Tento lnok skma vvoj povrchovej
navy v mieste valivho styku pomocou
modelovania styku a vzjomnho vply-

vu odchlok povrchovej mikrogeometrie, ktor

vyvolvaj koncentrciu naptia. Porovnanie numerickch simulci so sborom experimentlnych
vsledkov vykazuje dobr korelciu, ktor umouje formulova hypotzu o zkladnch mechanizmoch povrchovej navy v mieste valivho styku, ako
aj o jej poiatku a zvovaniu vo valivch loiskch.
Tieto nov poznatky s plne v slade so zkladnou
mylienkou, na ktorej je zaloen zoveobecnen
model SKF vpotu trvanlivosti losk (GBLM), ktor
rozliuje povrchov a podpovrchov priny navovho pokodenia.
Teoretick skmanie vvoja pokodenia
Z navovho pokodenia v mieste valivho styku,
ktor vznik v blzkosti mikrogeometrickch vlastnost, sa asto vyvinie odlupovanie. renie odlupovania v pokroilej forme je silno ovplyvnen makrogeometrickmi vlastnosami napr. zmenou geometrie styku na obenej drhe a celkovm vslednm napovm poom vo valivom loisku. Niekoko
vskumnch pracovnkov tudovalo renie odlupovania v loiskch v snahe njs mechanick vlastnosti, ktor podporuj renie pokodenia. Nedvny
vskum, ktor vypracovali autori tohoto lnku, sa
zameral na renie navovho pokodenia materilu
na povrchu v mieste valivho styku vo valivch loiskch, v ktorch boli predbene vytvoren vtlaky,
a to ako aj na modeli, tak aj experimentlne. Na

Obr.1: renie odlupovania vo valekovom loisku z povrchovej vady v zvislosti na rastcom pote otok

28

TriboTechnika

zklade tohoto vskumu doli k zveru, e v prpade

gulikovch losk je potrebn do mechanizmu zahrn podmienky mazania a vzjomn ovplyvovanie
naptia medzi povrchom a podpovrchovou oblasou, aby sme pochopili vvoj typickej trhliny v tvare
V pozd obenej drhy. Tym sa li od
pvodne prieneho renia pokodenia,
pozorovanho v loiskch s iarovm stykom, ktor je mon vysvetli iba na zklade predpokladu suchho miesta styku.
Experimentlne pozorovanie vvoja
pokodenia
Snare vo svojej tatistickej analze spoahlivosti losk sledoval renie pokodenia
odlupovanm vo valekovom loisku. Zistil
zreten vvoj pokodenia naprie cez
oben drhu skr, ako sa odlupovanie
zane ri pozd obenej drhy. Obr. 1 ukazuje Snareho experimentlne skky.

vysvetli vvoj navovho pokodenia, vzniknutho

na povrchu obenej drhy loiska s iarovm stykom. Na vysvetlenie je mon poui model mechanizmu, ktor podporuje renie pokodenia, ako ho je
mon sledova v experimentoch a v navzujcej

Obr. 2: Experimenty s loiskami s bodovm stykom: mikrofotografie

ukazuj vznik a typick vvoj odlupovania z vtlaku. Typick trhlina
tvaru V je viditen vo fze (A). pky ukazuj smer prevaovania

Sasn chpanie
Teoretick vskum v literatre a experimenty ukzali
najmenej dve vrazn fzy renia odlupovania,
ktor sa vyvinulo z povrchovej vady. V prvej fze rastie naprie cez cel oben drhu pomerne pomaly
a v druhej fze sa zvuje rchlejie v smere odvaovania. Odlupovanie naprie obenou drhou je
v poiatonej fze poda sasnch poznatkov spsoben vysokmi naptiami na protiahlch hranch
miesta pokodenho odlupovanm tzn. v smere Obr. 3: Experimenty s loiskami s iarovm stykom: plocha
kolmom na smer odvaovania na rozdiel od nap- pokoden odlupovanm sa zvuje naprie obenou
tia na prednom a zadnom okraji pokodenho drhou (A) a a potom sa vyvja v smere odvaovania (B).
pky ukazuj smer prevaovania.
miesta. Sprvanie na zaiatku odlupovania a renie
v loisku s bodovm stykom (obr. 2) a v loisku s iarovm stykom (obr. 3) je neobyajne
odlin. Odlupovanie, vznikajce na povrchu obenej drhy loiska s bodovm stykom, m na zaiatku na zadnom okraji vtlaku
charakteristick tvar psmena V. Rchlo sa
zvuje v smere odvaovania a materil
obenej drhy sa oddeuje z oblasti v tvare
psmena V. Zvovanie plochy pokodenej
odlupovanm, je viditen v smere odvaova(a) 103,5 mil. otok, 40x
(b) 114,7 mil. otok, 12x
nia, o je smer opan k smeru trenia
a preklzovania, ku ktorm dochdza v tomto Obr. 4: Experimentlne vsledky renia odlupovania z umelo vytvoremieste (obr. 2). Odlupovanie vznikajce na nho vtlaku uprostred obenej drhy vntornho krku kuelkovpovrchu obenej drhy v loisku s iarovm ho loiska. Elipsa ukazuje priblin vekos Hertzovho styku.
stykom, sa spoiatku ri v dvoch smeroch
prci autorov (3), ktor popsali poiaton fzu
z pvodnho miesta vzniku a zvuje sa najskr
pokodenia, ale momentlne sa zamerali na renie
naprie cez oben drhu a potom v smere odvaopokodenia.
vania (obr. 3). Cieom tohto lnku je podrobnejie

29

4/2016

4/2016

TriboTechnika

boli alej vytvoren naprie cez oben drhu.

Vzdialenos medzi vtlakami a od hrany obenej
drhy inila 0,5 mm. V tomto lnku sa podrobne
zameriame iba na vvoj pokodenia
vtlaku, umiestnenho uprostred obeVlastnos
Kuelkov loisko
nej drhy. Pri prevdzkovch podmienOznaenie
L45449/410/Q
kach uvedench v tabuke, vznikne pri
Loiskov oce
AISI 52100
psoben axilneho zaaenia Hertzov
Tepeln spracovanie
Prekalenie na tvrdos 62 HRc
styk so rkou cca 142 m v smere odvaoRadilne zaaenie
kN
0
vania. Tto rka je podstatne uia
Axilne zaaenie
kN
6,529
v porovnan s priemerom vtlaku.
Otky
[min-1] 1500
Experimenty boli vykonvan pri rzSkobn teplota
C
45
nom pote otok, aby bolo mon sleMax. Hertzov tlak
GPa
2,0
dova vvoj navovho pokodenia,
Viskozita maziva
ISO VG 68
Priemer vtlaku
m
400
ktor vzniklo vplyvom naptia a podmieHbka vtlaku
m
30
nok mazania vtlaku.
Vka hrany vtlaku
m
2,0
Obr. 4 ukazuje niektor experimentlne
vsledky vvoja odlupovania v mieste
Tabuka 1: daje o loiskch, prevdzkov podmienky a geometria
vtlaku v kuelkovom loisku pri zvyuvtlaku pouvan v rmci experimentov.
jcom sa pote otok. Odlupovanie vznik na jednej strane vtlaku a nsledne postupuje
boli vybaven vtlakami, vytlaenmi gulikami
k obom stranm vtlaku naprie obenou drhou
z karbidu wolfrmu s priemerom 1mm a zaaenmi
to znamen kolmo na smer odvaovania. Na obr.4 (b)
silou 1250 N. Psobenm tohto zaaenia vznikli
bola nakreslen priblin stykov elipsa pre porovvtlaky s priemerom 400 m, s hbkou 30 m s okrajnanie s konenou etapou odlupovania. Vntorn
mi vo vke 2 m. Pre ely experimentu bolo rovnokrok kadho loiska bol pravidelne mikroskopicmerne rozmiestnench osem vtlakov po obvode
ky kontrolovan vdy po cca 5mil. otok, aby bolo
vntornho krku kuelkovho loiska. Vtlaky
mon zisti zaiatok a fzu renia odlupovania.
Akumulovan pokozen oblast v zvislosti
Kad vtlaok bol mikroskopicky preskman a vyfona potu otek loiska
tografovan v zvislosti na pote otok vykonanch v rmci testu. Poiaton vvoj a alie zvovanie plochy, pokodenej odlupovanm v okol styku
boli zmeran technikou spracovvania digitlneho
obrazu na uloench mikrofotografich niekokch
jednotlivch vtlakov. Vsledky podrobnho skmania poskytli vemi presn informcie o zaiatonom a postupnom zvovan plochy pokodenej
odlupovanm v zvislosti na pote otok. Vetky
daje zhromaden zo iestich jednotlivch vtlakov, z ktorch sa vyvinulo pokodenie odlupovanm,
ukazuje obr. 5.
Podrobnejie skmanie priemernch skobnch
dt ukazuje, e vvoj pokodenia odlupovanm prebieha v troch etapch:
Poet otek (mil. otek)
1. Inkuban doba 50 60 mil. otok, poas ich
Obr. 5: Vvoj plochy pokodenej odlupovanm, ktor vzniklo
priebehu nie je viditen iadne pokodenie na obez pvodnho vtlaku, v zvislosti na pote otok loiska:
nej drhe loiska. Tto doba zodpoved pribline
Merania s uskutoovan na iestich vtlakoch, ktor boli
navovej trvanlivosti loiska.
sledovan z hadiska vvoja pokodenia.
2. Etapa poiatonho vvoja pokodenia, ku ktoHrub nepreruovan iara: vvoj priemernch a maximlrej dochdza medzi almi 30 a 40 mil. otok.
nych hodnt pokodenia zmeranch v rmci experimentov.
Poda oakvania sa pokoden plocha zvuje
Preruovan iary: vsledky numerickej simulcie vvoja
exponencilne.
pokodenej oblasti
2

Pokozen oblast (mm /1 000)

Experimentlne prce
Experimenty boli vykonvan so tandardnmi kuelkovmi loiskami vi tabuka 1. Kuelkov loisk

30

TriboTechnika

3. Zrchlen zvovanie. Tto etapa sa prejav,

medzi ami 20 a 25 mil. otok, v priebehu ktorch sa pokoden plocha zvuje rchlejie (viac
ako dvojnsobne v porovan s predchdzajcou etapou).

ok je ir ne Hertzov styk v smere odvaovania (o

je prpad simulovanho kuelkovho loiska na obr.
4a). Tento model je nsledne pouit pre vpoet celkovch tlakov a napt. Tto aproximcia je platn,
pretoe v tomto prpade mazivo pravdepodobne
unikne z vtlaku a miesta styku. Nepredpoklad sa
vytvorenie hydrodynamickho tlaku na okraji vtlaModel renia pokodenia
Vpoet pokodenia v mieste valivho styku sa vyko- ku a tlaky v tomto mieste mu by modelovan na
zklade hypotzy suchho miesta styku (v prpade
nva najskr modelovanm zaiatonho vtlaku
losk s bodovm stykom so irou plochou
v obenej drhe. K tomu elu je vyuit parametricHertzovho styku nie je mon
model mazania zanedba).
Akonhle s vypotan tlaky
v mieste styku, histriu naptia je
mon zska z rady asovch krokov urench pre simulciu priechodu vtlaku miestom valivho
styku. Z tohoto viackrokovho
simulanho procesu je mon
vypota histriu navovho
naptia pre alie spracovanie
poda kritria navy, aby bolo
mon odhadn navov pokodenie akumulovan od zaiatku
do aktulneho zaaovacieho cyklu. Tto schma spracovva dta
rovnakm spsobom, ak zaviedli Morales-Espejel a Brizmer.
Celkov pokodenie, akumulovan a do aktulneho zaaovacieho cyklu sa vypota poda
Palmgren-Minerovho pravidla.
Akonhle nava dosiahne kritick
Obr. 6:
(a) 0 mil. otok
(b) 82,5 mil. otok
(c) 110 mil. otok
hodnoty pre vznik pokodenia, je
pravdepodobn vznik lomu matePredpovedn modely pre vvoj odlupovania, tlaku a podpovrchovho naptia
rilu. Sasn schma nezaha
v zvislosti na pote otok z poiatonho vtlaku
podrobn model renia trhln.
(skobn podmienky: tabuka 1)
Vvoj pokodenia je simulovan
jednoduchm odstrnenm unavenho materilu.
k analytick funkcia, ktor podrobne reprodukuje
K tomuto elu bol zaveden jednoduch model
tvar skutonho vtlaku. Geometria vtlaku je
oddeovania materilu, ktor odoberie materil
nsledne prevzat do modelu prevaovania miesta
s akumulovanm kritickm pokodenm a materil
styku, aby bolo mon reprodukova Hertzove cyknad nm. Tento model obsahuje aj prahov hbku (h)
lick namhanie skutonho testovanho loiska.pod povrchom, pod ktorou sa nesmie oddeli mateVpoet vvoja pokodenia sa vykonva pomocou
ril s kritickm pokodenm. Tto prahov hbka
zkladnho modelu povrchovej navy a oddeovame by nastaven od h=0 do h= . V prpade voby
nia, ktor u dvnejie vyvinuli Morales-Espejel
h 0 sa me materil pod povrchom oddeli.
a Brizmer. Boli vak vykonan niektor modifikcie
a pravy. Napr. rutina pre vpoet opotrebenia, pop- Sasn model nedoke poda presn informciu
o raste pokodenia, pokia parameter h nie je znmy
san v, bola vypnut kvli zveniu rchlosti numevopred alebo pokia nie s k dispozcii aj niektor
rickch simulci. Rchly model mazania bol taktie
experimentlne vsledky. Na druhej strane doke
vypnut, a v simulcii bol pouit iba model suchvemi dobre popsa rozsahy zvovania pokodeho miesta styku pre prpady, kedy poiaton vtla-

31

4/2016

4/2016

TriboTechnika

nia, ako je ukzan niie. Postup vpotu sa opakuje pre dan poet zaovch cyklov (typicky a
max.>109 prevaovacch cyklov) a potom je zaznamenvan histria vvoja pokodenia.
Vsledky modelov
Skobn dta s uveden v tabuke 1. V tomto pr-

Obr. 7: Pokoden oblas v zvislosti na pote otok pre

skobn podmienky uveden v tabuke 1. Priemern hodnoty poiatonho pokodenia pozorovan v priebehu experimentov v porovnan s vsledkami numerickej simulcie
s hmin. Pln iara: Preloen krivky s vyuitm exponencilnej rchlosti rastu.

pade s vtlaky irie (tzn. Priemer 400 m) ne

Hertzov styk v smere odvaovania (tzn 142 m).
Z toho dvodu neme v priebehu odvaovania
vznikn potrebn elastohydrodynamick tlak mazacieho filmu nad vtlakom. To spsob poruenie olejovho filmu na hranch vtlaku. Pri takchto podmienkach je mon vyli vplyv olejovho filmu
z analzy a vvoj pokodenia me by simulovan
jednoducho pomocou aproximcie suchho kontaktu.
Obr.6 ukazuje vvoj odlupovania od zaiatonho
vtlaku v zvislosti na vzrastajcom pote otok.
Zachytva aj progresvne zmeny Hertzovho tlaku
a svisiacich podpovrchovch napt. Vsledky
numerickch simulci jasne ukazuj preferovan
smer vvoja plochy pokodenej odlupovanm.
Pokodenie zana na prienych hranch vtlaku
a ri sa v axilnom smere naprie obenou drhou,
ako bolo v podstate pozorovan v priebehu skok

32

(vi obr.4). Vpoet plochy pokodenia a jej vvoj

v zvislosti na pote otok loiska, umouje zska
krivku vvoja plochy pokodenia v zvislosti na
pote otok losk. Vpoet bol vykonan pre dve
prahov hbky h (pre minimlnu a maximlnu hodnotu), aby bolo mon charakterizova rozsah modelovej simulcie (hmin sa prve dotka plochy maximlne kolmho mykovho naptia v okol vtlaku
a hmax sa nachdza za ou). Vsledn krivky vvoja
pokodenia znzoruje iarkovan iara na obr. 5.
Tenk iarkovan iara je vsledkom najkonzervatvnejieho nastavenia pre odhad mikroodlupovania,
ktor vznik na povrchu - tzn. minimlna hodnota
prahovej hbky. Z toho dvodu simulovan vsledky
predstavuj bezpen medzu pokodenia, definujcej podmienky pre maximlnu predpokladan plochu pokodenia, ktor vzniklo z akhokovek odlupovania na povrchu. V prpade zavedenia maximlnej prahovej hodnoty hbky h vykazuje vvoj pokodenia (na obr.5 vyznaen hrubou iarkovanou iarou) realistickejiu zhodu s experimentlnymi
vsledkami. Pozoruhodn je poiaton trend vypotanej plochy pokodenia, ktor predstavuje
postupn vvoj. Jasne sa zhoduje s niektormi experimentlnymi meraniami. Trend vykazuje stabiln
rchlos rastu medzi 90 a 120mil. otok. Tento interval me by porovnan so zmeranou zaiatonou
fzou rastu pokodenia v mieste vtlaku, ako uvdza
odsekExperimentlna prca.
Obr.7 ukazuje rchlos rastu pokodenia pri experimentoch v porovnan s rchlosou zskanou numerickou simulciou, ktor in 11,5mil. otok (134 mil.
cyklov). Takto dobr korelcia medzi priemerom
experimentlnych vsledkov a numerickmi simulciami ukazuje schopnos vpotu zachyti niektor
dleit efekty mechanizmu povrchovej navy
a poiatonho vvoja odlupovania. Okrem toho,
experimentlne vsledky ukazuj na zrchlen rast
nad 100mil. otok, k nemu poda vsledkov numerickch simulci nedochdza. Mon vysvetlenie je,
e vznik plochy, pokodenej odlupovanm, zrove
vyvol prdavn zaaenia vplyvom dynamickej
odozvy loiska na pokodenie odlupovanm.
V sasnosti nie s tieto prdavn zaaenia zahrnut do modelu. S numerickmi simulciami je mon
zmysluplne porovnva iba poiaton pokodenie
odlupovanm.
Vsledky simulcie mechanizmu vvoja pokodenia
s rovnako zaujmav. Vzhadom k tomu, e vtlaok
je v ne Hertzova rka v smere odvaovania, najzaaenejia zna na obenej drhe je priena plocha vtlaku, kde pokodenie skutone vznikne

TriboTechnika

a bude sa vyvja. Tento mechanizmus renia je

mon njs aj v numerickch simulcich, ktor ukazuj prieny okraj odlupovania, na ktor psobia najvie povrchov tlaky a koncentrcia naptia v podpovrchovej oblasti (obr. 6). Tento typ vvoja odlupovania je poda vetkho typick pre loisk s iarovm stykom.
Diskusia a zvery
Experimenty boli vykonvan s kuelkovmi loiskami. Oben drhy losk boli vybaven vopred definovanmi vtlakami. Tak bola vytvoren rada povrchovch napt, v ktorch vzniklo povrchov odlupovanie, a bolo mon uskutoni podrobn tdiu
ich vzniku a vvoja. Sasn model mikrogeometrie
navy vznikajcej na povrchu (Morales-Espejel
a Brizmer; t.j. poruenie povrchu), bol prispsoben
pre ely tdia procesu makro-odlupovania, vznikajceho na povrchu.
Tento model bol vyuit k lepiemu pochopeniu
vzniku a vvoju odlupovania v poiatonej fze. Z vsledkov vpotov bolo zisten, e numerick model
me skutone simulova a dobre vysvetli viacero
experimentlnych pozorovan. Experimentlne vsledky predovetkm dokzali, e v prpade kuelkovho loiska sa odlupovanie zo zaiatku ri naprie obenou drhou to znamen kolmo na smer
odvaovania. V loiskch s iarovm stykom s v zsa-

de naptia vyie na prienych hranch vtlaku.

Tieto vyie naptia podporuj rast odlupovania naprie obenou drhou v poiatonom tdiu zvovania odlupovania.
Na zklade vsledkov opisovanej prce je mon
usdi nasledujce zvery:
1. V loiskch s iarovm stykom, ktor boli vopred
opatren vtlakami, sa ri odlupovanie na zaiatku
naprie obenmi drhami. Tento jav je podporovan vymi naptiami na hranch odlupovania
kolmo v smere odvaovania, ako u bolo skr spomenut v literatre
2. Predstaven model dobre opisuje dva mechanizmy renia odlupovania. Predovetkm v loiskch
s iarovm stykom existuje dobr korelcia medzi
predpoveou rchlosti poiatonho rastu odlupovania na zklade danho modelu a experimentlnymi vsledkami.
Poakovanie
Tento projekt bol z asti financovan z prostriedkov
European Commission Marie Curie IndustryAcademia Partnerships and Pathways (IAPP)
iBETTER Project.
Text: Guillermo E Morales-Espejel, riadite pre vedu
Antonio Gabelli, vedci vedeck pracovnk,
ininierske a vskumn centrum SKF,
Nieuwegein, Holandsko

Zkladn loiskov kurz

Osnova kolenia SKF je zostaven tak, aby obsahom zodpovedala zkaznkovm poiadavkm na kolenie
pracovnkov v drbe. Posluchom bude vydan Certifikt o absolvovan kurzu.
Obsah kurzu:

Predstavenie skupiny SKF histria a sasnos

Koncepcia SKF Service a TFO

Krtky prehad produktov na mont a demont losk SKF MaPro

Poruchy losk

Zsady sprvnej monte a demonte losk

Praktick ukka pouitia nradia MaPro

Mazanie losk, zsady, typy mazv...

Inpekn innos pri zvyovan spoahlivosti zariaden. Jednoduch diagnostick prstroje.

Praktick ukka nradia a montnych postupov.

Kurz je uren pre: Pracovnci a technici drby do rovne majstra
Dka kurzu: 1 de (6-7 h)
Cena na osobu bez DPH: 150
Miesto konania: SKF Slovensko spol. s r.o. Bratislava alebo priamo u zkaznka
Cena balka pre firmu bez DPH: 1 500
Termny kurzu: 5. 10. 2016 pre jednotlivcov v Bratislave alebo poda dohody

Prihlsi sa mete na tel: +421 2 556 40183, e-mail: dopyt@skf.com, SKF Slovensko spol. s r.o.
Teme sa na Vs.

33

4/2016

2/2015
4/2016 TriboTechnika
TriboTechnika

Uniktn systm obtokov filtrace

Uniktn systm obtokov filtrace s celulzovmi filtranmi vlokami je inn, jednoduch a levn. Olej bude ist, su a prost vech typ neistot. Hlavnm dvodem pikov kvality filtrace jsou CJC filtran vloky s troj funkc. Pro porozumnn
konceptu filtr je nutn piblit rozdl mezi plnoprtonmi a obtokovmi filtry.
Plnoprton (IN-LINE) filtry
Jsou to kompaktn filtry splujc podmnky na vysok prtok oleje, kterho
se dosahuje pouitm filtranho
materilu znan porezity. Filtry jsou
souasn provozn petovny a
proto u nich dochz k nav filtranho materilu, kter je pokozovn a
zvtuje se jeho porznost. Stle vt
stice kontamintu pak prochzej
strojnm zazenm. V praxi to znamen, e filtry zdka me bt dosaena

Filtran vloky CJC ady B a BLA velikosti 15/25

a 27/27 pro OFF-LINE obtokovou filtraci lubrikanch,
hydraulickch, turbnovch, pevodovch, honovacch
a vlcovacch olej

optimln istota oleje, kterou strojn

zazen vyaduj dky velice nzkm
tolerancm na hydraulickch komponentech.
Obtokov (OFF-LINE) filtry
Jsou jedinou alternativou, jak pri zapojen k zsobnku oleje lze zabrnit
nedokonal filtraci a spolen s filtrem zajistit vysokou istotu oleje trvale. OFF-LINE filtry lze pout v obtokovm okruhu, kter umouje dokonal prtok oleje filtranm materilem
filtru s vysokou hustotou porzity.
V zsade obtokov filtrace znamen,
34

e olej me proudit filtrem tak pomalu, aby i nejmen

stice kontamintu byly zachyceny filtry.
Zkladn velikosti filtru 27/27 ( 27cm, vka 27 cm) lze
ve filtranch jednotkch dle poteby modulrn sestavovat s ohledem na mnostv oleje, kter m bt filtrovno. Konstrukce filtr a vyuit filtranho materilu zaruuje maximln, vysoce jemnou hloubkovou filtraci.
Filtr velikosti 27/27 pi filtraci trvale zadr:
- cca 4 litre mechanickch neistot vetch ne 0,8 um
(mikron)
- cca 2 litre voln vody absorbc/pohlcenm celulozovmi vlkny
- sady a mkk kaly adsorbc/vznm polarnmi
msty celulozovch vlken
Troj funkce CJC filtr
Je zaloena na co nejpomalejm prochzen oleje filtranm materilem a souasn na maximlnm kontaktu s materilem. Pi kontinuln filtraci olej prochz filtrem 6 a 20-krt za 24 hodinu a bude dosahovat 97,9 %
absolutn istotn hodnoty. Pi takov istote oleje prakticky nedochz k pokozovn hydraulickch komponent strojnho zazen. Pi odstaven OFF-LINE filtranch zazen v pokraujcm provozu strojnch zazen
se istota oleje okamit vznan sniuje a obnovuje
se urychlen opotebovvn a pokozovn hydraulickch komponent. Filtran materil CJC filtr nem pi
filtraci dn nepzniv vliv na chemick psady aditiva, kter se v oleji nachz.
Surovina pouvan k vrob CJC filtr
C.C.JENSEN DENMARK pouv k vrob vech filtr
mixe rznch druh blench a neblench celulz
obohacench o linters. Termicky zenm procesem jsou
pak tvoen zkladn segmenty, kter se skldaj tak, aby
tvoily labyrinty s maximln plochou jmatelnosti.
Zkladn modul 27/27 m v prmru povrchovou plochu 2,7 m2 smsi celulzy a vhu 4,5 kg. Jeden gram
celulzy odpovd plochou vlken cca 500 m2. V ppad
CJC filtru 27/27 o vze 4,5 kg bude plocha vlken celulzy jako jmatelnho mdia cca 2 miliony m2.
Bernard S. Skalick M. A. CEO,
SKALDA, spol. s r. o.

.
filtrace olej

.
itn obrbcch stroj
.
provozovn Total Fluid Management

www.receo.cz

Teov 654
675 31 Jemnice
mobil : +420 603 711 982
e-mail : info@receo.cz

CJC off-line (obtokov) filtry

a filtran separtory
CJC filtran vloky pro vechny
druhy olejovch medi a kapalin

SKALDA spol. s r. o. , regionln zastoupen a distribuce:

- Off-line filtrace CJC (C. C. JENSEN Dnsko)
- zazen firmy Karberg & Hennemann Hamburg, Nemecko pro R a SR
Zahradn 927, 39165 Bechyn, esk republika
tel.: +420 604 48 48 23, e-mail: skalda.filtration@email.cz,
www.skalda.eu

4/2016

TriboTechnika

Podobnost technologi
povlak ze Zn-mikrolamel
Protoe v 70-tch letech 20. stolet stoupala poteba efektivn chrnit dly
nejen z vysoko pevnostn ocele proti korozi, byla vyvinuta technologie
povlakovn Zn a Al mikro-lamelami.
Zkladem technologie jsou povlaky ze
Zn a Al mikro-lamel, kter pi tepelnm
vytvrzen po nanesen na chrnnou
(povlakovanou) soust tvo vrstvu
provzanou sten vodivm anorganickm pojivem.

pokud poptvaj kteroukoliv z technologi zinkolamelovch povlak. Povlaky Delta jsou schopn
nahradit povlakovac systmy Magni, Geomet
i Zintek, a to pi splnn vech poadavk na korozn
odolnost, tlouku povlaku, odstn i souinitel ten.

Takov povlak vykazuje velmi dobrou

katodickou ochranu, jeho korozn
odolnost je znsobena barirovm
efektem pojidlov mezivrstvy.
Prvnm prkopnkem tto technologie
byl povlak Dacromet, kter byl vyvinut
jet s obsahem dnes ji v automobilovm a elektrotechnickm prmyslu zakzanm CrVI.
V souasn dob tuto technologii nabzej 4 vrobci, jedn se o technologie
Zintek, Magni, Geomet a Delta.
Se vzrstajcmi poadavky zkaznk na
korozn odolnost a celkov na co nejdel
ivotnost vzrst tak poptvka po tchto technologich.
V esk republice tuto technologii nabzej 2 firmy, Anacote Limited v Hradci
Krlov a SVUM-CZ, s.r.o. v novm vlastnm provozu ve Tech Dvorech u Kolna.
Protoe vroba technologie pro nanen zinko-lamelovch povlak a materily,
jimi se povlakuje jsou velmi nkladn,
nen v monostech na firmy nabzet
vechny 4 technologie popsan ve.
Pro stvajc a zvlt potencionln
zkaznky mme zsadn informaci,

36

Automobilov prmysl je si vdom podobnosti

tchto technologi, a proto vdy v normch pro
povrchov pravy uvd i alternativn systm.
Uvdm pklad:
Norma VW 13750, TL 245, Ofl-t647 mon
alternativy:
Delta Protekt KL 100 + Delta ProtektVH301GZ
Geomet321 PLUS VL
Magni Flake B46 + Magni Top T06E-GZ
ZINTEK200 + ZINTEKTOP LV

TriboTechnika

Spolenost SVUM byla prvn licencovanou spolenost od spolenosti Drken MKS v esk Republice
a v souasn dob je jedinou eskou spolenost,
kter nabz vechny dostupn tzv. Base Coaty Delta
MKS, co jsou zkladn anti-korozn povlaky ze zinko-lamel.
V zvru bych si dovolil strun pedstaven nmi
pouvanch povlak a jejich zkladnch vlastnost.

it barevnho rozlien podobnch soustek pro

finln vrobu.
ada Delta Protekt VH 300,301GZ,315
Kryc povlaky tto ady jsou anorganick, na podklad kemku. Jedn so o tenkovrstv povlaky
1 3 mikrometry. Dodvny jako transparentn.
Zvyuj odolnost pi zkouce v soln mlze snenm
tvorby bl a erven koroze a odolnost vi doty-

Base-Coat
Delta TONE 9000, Delta Protekt KL100, Delta
Protekt KL120 a Delta Protekt Kl130
Vechny tyto povlaky jsou aplikovny neelektrolitickou cestou, vykazuj vysokou katodickou ochranu vlivem niho elektrochemickho
potencilu, ne m chrnn dl. Vzhledem k navrstven zinkovch a hlinkovch mikro-lamel obalench
pojivem pinej dobr barirov inek a ochrann inek difuz koroznch produkt zinku v pokozench oblastech.
Vykazuj stlost vi organickm rozpoutdlm
a tepelnou stlost a do 180 C. Pi aplikaci nevznik
vodkov kehkost.
Spolenost SVUM-CZ je schopna nabdnout dva
technologick zpsoby aplikace. Nejpouvanj
metodou je metoda DIP-SPIN, kdy dochz k hromadnmu namen a odstedn dl. Druhou
metodou je aplikace runm nstikem povlak.
Top-Coat
ada Delta Seal (GZ)
Jedn se kryc finie, kter zvyuj urit vlastnosti
povlak ze zinkovch lamel. Tyto povlaky jsou organick vysoce sovan epoxidov systmy. Monost
dodn s integrovanm kluznm prostedkem (typ
GZ)
Zvyuj odolnost pi zkouce v soln mlze snenm
tvorby bl a erven koroze a zvyuj odolnost
v Kesternichov testu a pbuznch zkoukch. Dle
zvyuj odolnost vi vzniku kontaktn koroze. Dl je
chrnn vi chemiklim, jako jsou kyseliny, louhy,
istic prostedky, oleje, benzn atd.
Tyto povlaky umouj opt nkolik zpsob aplikace a rzn odstny barev, tud jsou vhodn i pro pou-

kov korozi. Vrazn zvyuj tvrdost povrchov

pravy. Dl je chrnn vi chemiklim, jako jsou
kyseliny, louhy, istic prostedky, oleje, benzn atd.
Delta Protekt VH 325 schwarz
Tento produkt vykazuje velice podobn vlastnosti
jako ostatn typy ady Delta Protekt VH, s tm rozdlem, e tento povlak je ve finlnm odstnu pololeskl.
Povlaky Delta Protekt KL120, KL130 a VH 325
schwarz
Jsou nov vyvinut povlaky spolenost Drken
MKS. Jejich pouit posunuje antikorozn vlastnosti
tchto povlak opt o podstatn krok ve. Nae
spolenost je schopna pro Vs zajistit korozn
odolnost vy ne 2 000 hod. v soln komoe.
V ppad zjmu jsou Vm pln k dispozici nai pracovnci a jsou pipraven s Vmi eit Vae poadavky na Povrchov pravy.
Text: Michael Kratochvl,
Ji Bohek,
SVUM-CZ, s. r. o.

37

4/2016

4/2016

TriboTechnika

Aditivn vroba (3D tisk) pin

vy efektivitu a sniuje nklady
3D tisk neboli aditivn vroba zav v poslednch letech boom. Vhody,
kter tato metoda vrobcm pin, jsou nesporn. Postupujc technologick pokrok snil dosud pomrn vysok nklady na 3D tisk, take se otevraj stle dal monosti jeho vyuit v praxi. Leteck prmysl, Formule 1,
ale i kolejov doprava, tam vude me 3D tisk vnst zsadn zmny do
vrobnch proces.
Co je 3D tisk?
Pojem 3D tisk bv nesprvn pouvn v obecn rovin pro oznaen
mnoha rznch technologi, kter jsou
na trhu k dispozici. Sprvnou terminologi pro 3D" je pitom aditivn vroba.
Vysvtlen je jednoduch. Vraz aditivn

likvidace odpadnch materil, co pin volnost

pi tvorb designu, bez omezen plynoucch z pouit tradinch proces, jako je teba ezn, vysvtluje
Radim Olovsk, technick editel Parker Hannifin
v R. Prv tato nadnrodn spolenost m s vyuitm 3D tisku neboli aditivn vroby v praxi letit zkuenosti.
Prototypy a 3D tisk
Vvojov ineni spolenosti Parker Hannifin
s spchem pouvaj aditivn vrobn technologie
pi nvrzch a vrob prototyp nebo vrobnch
dl, pizpsobench na mru potebm zkaznka.
A ji vyvjte sv vlastn produkty nebo potebujete
zajistit een pro konkrtn poadavky zkaznk,
aditivn vroba umouje zkontrolovat a provit
nvrhy u v ran fzi vvojovho procesu.

(esky pdavn) odkazuje k faktu, e

vechny tyto procesy zahrnuj vrobu
s pidvnm materilu, zatmco konvenn vrobn stroje, jako jsou soustruhy, frzky a vrtaky, vytvej vrobky
odebrnm materilu z pvodnho polotovaru. Jednm z klovch pnos aditivnch vrobnch technologi je virtuln

38

Pprava a prezentace prototypu v ran fzi vvoje

projektu et as i nklady a usnadn provdn
jakchkoliv poadovanch prav jet ped tm,
ne se zanou dly vyrbt obrbnm z kovu nebo
lisovnm z plast. Vyuit 3D model pomh
vyladit design tm, e poskytuje vrnou vizualizaci
a odstrauje veker pochybnosti nebo nedorozumn vyplvajc z vkres. Prototyp meme vyrobit z umlch materil, kter lze i funkn testovat
a provit vkonnost produktu a jeho koncepci.
Navc lze ve velmi rychle zkontrolovat, co konstruktrm umouje realizovat ppadn pravy
v relativn krtkm ase, jet ped zahjenm
sriov vroby. To je mimodn dleit, protoe
u tradinch technologi vroby prototyp s pozdjmi zmnami designu me dochzet nejen ke

TriboTechnika

znanm asovm zpodnm, ale tak ke zvyovn

nklad na vvoj novho produktu, shrnuje zsadn
vhody Radim Olovsk, technick editel Parker
Hannifin v R.
Praktick aplikace 3D tisku v kolejov doprav
Nkter specifick problmy a vzvy v odvtv kolejov dopravy vyaduj een jak z hlediska zstavbovho prostoru pro mont, tak celkov hmotnosti.
Konstrukti se tak mohou dostat do problm pi
definovn komponent, kter se mus vejt do omezenho prostoru, aditivn vroba aplikovan ji pi
nvrhu prototypu je v takovm ppad velmi
pnosn.
Radim Olovsk upesuje: Zamme-li se
na hmotnost, je teba si uvdomit, e tradin vrobn techniky v dsledku procesnch omezen asto spotebuj
vce materilu ne aditivn vroba,
kter me nabdnout een s optimalizovanm designem s vyuitm menho
mnostv materilu. Krom toho je tak
mon vyut modern nekovov materily,
kter jsou leh ne tradin kovy, co ve vsledku
sn celkovou hmotnost vozidla a tm i efektivitu
jeho provozu.
Systm pro ovldn dve vagonu
Konkrtnm pkladem pouit tto technologie na
eleznici je projekt tkajc se vroby systm pro
ovldn dve vagnu. Specialist na aditivn vrobu ve spolenosti Parker Hannifin navrhli integrovan systm, kter e vechny klov poadavky na
tuto konkrtn aplikaci. dic modul dve je uren
k ovldn otevrn a zavrn dve vlakovch
souprav. Systm navc tak zahrnuje potebn bezpenostn blokovac funkce, vetn detekce zastaven pi zavrn dve.
Spolehliv pneumatick komponenty jsou umstny v kompaktnm bloku. Toto een, integrujc cel
pneumatick obvod vetn vech bezpenostnch
funkc do jednoho celku, je pro vrobce vagnu velkm pnosem. Mont celho systmu je toti
vrazn rychlej, m dochz k spoe nklad.
Kompaktn een navc vrazn sniuje poet spoj
v celm pneumatickm obvodu a tm vrazn sniuje poet mst, kde me dochzet k nikm stlaenho vzduchu. V nkterch ppadech lze dokonce
zcela odstranit netsnosti a podstatn tak zvit provozn spolehlivost systmu.

Modernizace a renovace vozovho parku

Je zejm, e aditivn vroba pin vhody pro
nov projekty, ale vznamnou pomoc me
poskytnout tak pi modernizacch a renovacch
stvajcho vozovho parku. Nov vagony se sice
objevuj nap celou eleznin st, vedle nich
vak na kolejch stle vidme i vozy zastaral.

Zajistit nhradn dly na jejich opravu bv vzhledem k roku vroby obtn a nkdy a nemon.
Natst tak v tchto ppadech lze spn vyut potencil aditivnch vrobnch proces (3D tisku).
Pokud maj bt repasovan dly vyrobeny za pouit stejnch materil a postup, je to vtinou za
cenu vysokch nklad, a to zejmna proto, e
vrobn nstroje, metody a vkresy ji nejsou
k dispozici nebo jde o relativn mal vrobn srie.
Podstatn vhodnj je vyut aditivn vrobu prototyp i sriovch pvodnch dl s relativn nzkmi nklady. Jak zdrazuje Radim Olovsk, technick editel Parker Hannifin v R, nen nutn
znovu nkladn zprovozovat vrobn stroje
a mal srie mohou bt zhotoveny rychleji a efektivnji ne tradinmi vrobnmi postupy. Vyuit
tto revolun metody pin vrazn zkrcen
doby potebn pro renovace, co dopravcm
zajist optimln provozuschopnost kolejovch
vozidel. Parker Hannifin vyuv klov procesy
aditivn vroby vetn metod Stereolithography
(SLA), Fused deposition modelling (FDM)
a Selective laser sintering (SLS).
Text: Vladimra Fadrn

39

4/2016

4/2016

TriboTechnika

Dchacie filtre a ich vplyv

na hydraulick systmy
Dchacie filtre, prevzduovacie ztky alebo air breathers ako ich oznaujeme v spojen s hydraulickmi a prevodovmi systmami, s vemi podceovan spotrebn materil, ktor veakrt nie je uveden ani v manuli
technologickch zariaden, alebo jeho popis je minimlny. Viac-menej
sli a je chpan ako nalievacie hrdlo na ndriach olejovch systmov,
ktor nie je nutn meni.
Olejov ndre s vybaven otvormi ktormi sa dopa olej, ale aj nasva okolit
vzduch do ndre. Tento nasvan vzduch, ktor vyrovnva tlak pri poklese hladiny olejovej nplne, obsahuje mechanick
neistoty ( prachov astice , kremiitany, ... ) a atmosfrick vlhkos, a v prpade ochladenia systmu aj von kondenz.
Tieto kontaminanty negatvne vplvaj
na udriavanie fyziklno-chemickch
vlastnost oleja. Primrne prpadne
sekundrne filtre a filtran elementy osaden v hydraulickch / mazacch / prevodovch systmoch, zachytvaj a separuj tvoriace sa kontaminanty. Dchacie filtre jednoznane podporuj celkov proces separcie pevnch astc a vlhkosti
a slia ako prv indiktor externho zneistenia. Na obr. 1 - 4 s uveden typy filtranch mdi, ktor sa pouvaj pre elementy dchacch filtrov.

40

Obr. 1. Papier

Obr. 2. Kovov sieovina

Obr. 3. Sklen vlkno

Obr. 4. Silica gel

Nami doporuen dchacie ztky FTS DC , znzornen na Obr. 5 vyuvaj ako filtran mdium silica
gel. Dchacie ztky FTS DC zabrauj atmosfrickej vlhkosti prenika do ndre s olejom pri tlakovch rozdieloch v ndri a mimo ndre, zachytvaj kontaminanty zo vzduchu (obr.6) nasvanho cez
dchaciu ztku a do vekosti 3 m absolut a zrove ponkaj aj vizulnu indikciu stavu zneistenia
dchacej ztky (obr.7). Bene pouvan dchacie filtre ktor neobsahuj indikciu zneistenia, je nutn
kontrolova vizulne 1 x mesane a doporuen
interval vmeny je 3 a 6 mesiacov.

Obr. 5 truktra dchacej ztky FTS-DC

TriboTechnika

Obr. 6 Mechanick
kontaminanty
(kremiitany)

Obr. 7 Indikcia
stavu dchacej
ztky

preto sme zaali hada priny, preo nevieme

dosiahnu odporan triedu istoty aj v tejto aplikcii. Kee stroje pracuj v pranom prostred, v alom tdiu sme sa zamerali na diagnostiku stavu prevzduovacch filtrov. Stroje sce obsahovali prevzduovacie filtre no boli v zanedbanom stave
a neplnili svoj el. Preto sa do oleja neustle dostvalo vysok mnostvo kontaminantov a doplnkov
filtrcia ich nedokzala v takej miere zachyti. Na
zklade tohto zistenia sme im navrhli prevzduovacie filtre FTS-DC. Pr dn po naintalovan tchto filtrov, analza vzoriek oleja preukzala e olej dosahuje triedu istoty NAS 5.
Monitoring tchto olejov a permanentn filtrcia
prebieha do dnenho da a stle udrujeme na
zariadeniach vyhovujcu triedu istoty hydraulickch olejov. Na zver je potrebn podotkn e aplikciou doplnkovej filtrcie a naintalovanm prevzduovacch ztok sme znili poruchy hydraulickho systmu a tm skrtili prestoje strojov, m sme
danej firme znili straty z prestojov a nklady spoje-

Vyuitie dchacch filtrov FTS- DC v praxi

Aby sme nzorne priblili ak vznam m sprvna
aplikcia dchacch filtrov, radi by sme uverejnili
nasledujcu tdiu. Zariadenia na ktorch sme vykonvali tdiu s stroje na vrobu spojkovho obloenia. Stroje praBez externej doplnkovej filtrcie
S externou doplnkovou filtrciou
S externou doplnkovou filtrciou
cuj v pranom
a bez pouitia dchacieho filtra
a bez pouitia dchacieho filtra
a s pouitm dchacieho filtra
prostred a ich najvm problmom s dlh prestoje zaprinen
astmi poruchami hydraulickho systmu. Na
zaiatku sme odoNAS 9 ( 3 mg/l)
NAS 5 ( 0,2 mg/l)
NAS >12 ( 325 mg/l)
14.4.2016
21.4.2016
12.2.2016
brali vzorky olejov
zo vetkch stro- Obr. 8 Kontamincia oleja 100 x zvenie
jov a analyzovali
fyziklno-chemick vlastnosti
danch olejov. Oleje v zariadeniach vykazovali vysok stupe
kontamincie mechanickmi
neistotami a mkkmi kalmi.
Na odstrnenie kontamincie olejov sme navrhli permanentn
extern doplnkov by-pass filtrciu, ktor prebiehala v obdob
od 12. 2. 2016 do 14. 4. 2016.
Poas tohto obdobia sa znane Obr. 9 Postupn kontamincia dchacieho filtra 14.4.2016 12.7.2016
znil obsah mechanickch konn s drbou danch strojov. Vetky merania
taminantov v oleji z NAS >12 (325 mg/l ) na triedu
kontamincie olejov boli vykonvan na
istoty NAS 9 (3 mg/l ) poda normy NAS 1638, ale
motorizovanom mikroskope Olympus BX51M so
tto hodnota stle nedosahuje doporuen triedu
istoty hydraulickch olejov NAS 5 NAS 7. Tto
softwarom Olympus Particle Inspector.
dosiahnut trieda istoty nebola tak ak dosahujeText: Ing. Peter Demian Bc. Ondrej Tomk
me v inch aplikcich po tak dlhej dobe filtrcie,
www.filtertechnik.sk
41

4/2016

4/2016

TriboTechnika

Dal pokrok v technice

hydraulickch hadic
Poruchy hydraulickch hadic, vetn mechanickch pokozen a abraze, jsou
jednmi z nejastjch pin vpadk hydraulickch systm, pinejcch
nejen nklady na opravy a ztrty z prostoje stroj, ale i vznamn bezpenostn
rizika pro jejich uivatele a obsluhu.
Proto je jakkoliv technick pokrok zvyujc spolehlivost a bezpenost hydraulickch hadic, vetn jejich mechanick odolnosti, vdy velmi vtn.
Schopnost vyvinout nov materily a vzjemn je zkombinovat podle poadovan funkce hadice je pro takov vvoj rozhodujc.
Velk mnostv a rozdln charakter
faktor negativn ovlivujcch funkci
a ivotnost hydraulickch hadic jsou pro
konstruktry stroj a zazen velkou
vzvou. Nov celosvtov norma pro
hydraulick hadice ISO 18752 jim
v tomto ohledu vychz velmi vstc.

Po mnoho let byly normy hydraulickch

hadic zaloeny na jejich rozmrech a konstrukci (1- nebo 2-opletov, 4- nebo
6-spirln). Nov celosvtov norma ISO
18752 zcela pevrac toto dvj pojet
koncipovan pevn z pohledu vrobc hadic a upednostuje hledisko
vrobc a uivatel hotovch stroj. To
pin monost penst funkn poadavky na konen stroj (hydraulick
vkon, charakter zaten, pracovn
teploty, poadovan ivotnost, atd.)

42

pmo na vbr odpovdajcho typu a rozmru hydraulick hadice.

Dnen mobiln a prmyslov stroje jsou pi srovnatelnch rozmrech stle vkonnj a sloitj.
V dsledku vzrstajcho mnostv nejrznjch
pdavnch zazen se vyuiteln prostor pro tradin komponenty neustle zmenuje, zatmco nroky
na jejich vkon a trvanlivost se zvyuj. Vysok pracovn tlaky, trval provoz pi vysokch teplotch, dlouhodob odolnost dynamickm impulsm, mechanickmu zaten, povtrnostnm vlivm, abrazi atd.
na jedn stran, a co nejmen rozmry a hmotnost
a co nejvt ohebnost na druh stran, to jsou ty
protichdn poadavky dnen doby, se ktermi se
mus vrobci hydraulickch hadic umt vyrovnat.
Nejastj pinou poruch hydraulickch hadic
nen ztrta tsnosti nebo prasknut psobenm hydraulickho tlaku, ale mechanick pokozen.
Zpsob jak k nmu me dojt je velmi mnoho, od
nezmrnho pokozen o okoln pedmty, pes
postupn otr v pchytkch a vedench, v energetickch etzech nebo pechodem pes rzn vodtka
nebo oton kladky co jsou vechno stle astji
pouvan een v dnench mobilnch a prmyslovch strojch kompaktn konstrukce.
Prv v takovch aplikacch se k otru hadice asto
pidruuje i velmi mal polomr ohybu, jeho efekt
je v zejmna v mobiln technice jet znsoben
povtrnostnmi vlivy, psobenm UV zen a ozonu.
Takovm kumulovanm mechanickm a chemickm vlivm ji nedoke odolat dn z dnes znmch elastomer (pry). Nedostaten elasticita
plastomer (termoplast) zase omezuje jejich pouit pro dui hadice a to zejmna v aplikacch s dyna-

TriboTechnika

mickmi tlaky, v nich je ivotnost plastovch hadic

do prvn netsnosti v porovnn s pryovmi hadicemi vrazn krat. eenm pro takov aplikace proto
nejsou ani pryov ani plastov hadice. Jako logick
vchodisko se tedy nabz hadice hybridn konstrukce vnitn due pryov, vnj pl z termoplastu.
Co se vak zd konstrukn jednoduch nemus bt
vdy jednoduch technologicky a to je prv tento
ppad.
Parker Hannifin, vedouc svtov spolenost v oboru
hydraulickch a pneumatickch prvk, je jednm
z mla vrobc hydraulickch hadic, kter si s tmto
technologickm problmem poradil a v souasn
dob uvedl na trh nkolik typ hydraulickch hadic
s kombinovanou konstrukc du ze syntetick
prye NBR a plt z polyuretanu (PU).
NBR je elastomer kompatibiln s irokm spektrem
medi minerlnmi a biologicky odbouratelnmi
oleji, mazacmi oleji a tuky, s vodou a roztoky vodaolej a voda-glykol, se vzduchem, suchm vzduchem
a s mnoha dalmi ltkami. Souasn je NBR v irokm rozsahu teplot dobe mechanicky odoln vysokm tlakm, cyklickm relativnm pohybm due
vi povrchu koncovky i abrazivnm inkm proudcch medi.
Polyuretan je na druh stran vborn volba pro
pl hadice. M vynikajc mechanick i chemick
vlastnosti, pevnost, odolnost proti nrazm a otru,
dostatenou elasticitu i pi nzkch teplotch, odolnost proti UV zen a oznu i odolnost bnm chemiklim, kterm mohou bt hadice pi bnm provozu vystaveny. Krom toho umonuje polyuretan
zhotovit pl hadice v rznch barevnch provedench, co je mimo pochopitelnch estetickch pednost vyuiteln i pro odlien rznch soubn
vedench hadic a vylouen chyb a asovch ztrt na
montnch linkch a pi pozdjch opravch stroj. PU materil tak umouje technologicky jednoduch spojen nkolika hadic do zdvojen nebo vcensobn verze pouvan nap. ve vysokozdvinch
vozcch.
Kombinac obou zkladnch materil pak hadice
s NBR du a PU pltm vykazuj vlastnosti nedostin u tradinch pryovch nebo plastovch hadic
a mohou tak splovat ty nejnronj a protichdn poadavky dnench stroj nap. vysokozdvinch vozk, mobilnch a teleskopickch jeb,
manipultor, robot, obrbcch stroj, lis na plasty a mnoha dalch aplikac.
Nov ada hadic spolenosti Parker Hannifin vyuvajcch hybridn konstrukce NBR/PU zahrnuje
3 zkladn typy 462PU, 692PU a 837PU:

462PU je "PU" variantou jedn z vbec nejpopulrnjch hydraulickch hadic Parker kompaktn 2-opletov hadice 462 pro stedn a vy
tlaky 28MPa a 42,4MPa s velmi irokm rozsahem
pouit;

692PU je extrmn kompaktn hadice

s konstantnm pracovnm tlakem 21MPa pro vechny svtlosti, velmi malch rozmr, nzk hmotnosti
a vjimen malch polomr ohybu, vyuiteln
typicky pro aplikace, v nich je hadice veden pes

oton kladky ve kterch 692PU vykazuje 5x vy

ivotnost (!) oproti klasickm hadicm;

837PU je nzkotlak hadice Push-Lok (bez

nutnosti zalisovn), ideln nap. pro zptn vtve
hydraulickch okruh, chladc a pneumatick okruhy nebo i jako ochrana elektrickch kabel v robotech, montnch a svaovacch linkch v automobilovm prmyslu, lisech na plasty, obrbcch strojch apod.
Hadicemi hybridn konstrukce NBR/PU Parker
Hannifin pispv vrobcm mobiln a prmyslov
techniky k uskutenn jejich snah o stle vkonnj
a kompaktnj stroje pracujc ve stle nronjch
podmnkch, uivatelm stroj umouje snen
jejich nklad na opravy a prostoje, a ve svm oboru
znovu zvyuje svj technick nskok a posunuje
laku technick rovn.
Text: Petr Chmela

43

4/2016

3/2016

TriboTechnika

Zkouky ntr urench

pro nanen pod vodou
Nanen ntr pod vodou zn jako nepravdpodobn a nemon.
Skuten vak existuje ada ntrovch hmot, kter mohou bt naneny
na vlhk, mokr nebo dokonce i trvale ponoen povrchy. Typick ppady pouit jsou nap. jmky, luny, mola a vechny sti konstrukc, kter
jsou ponoen. Na rozdl od ntr tzv. tolerantnch k vlhkmu povrchu nejsou tyto ntry iroce znm, pestoe jejich pouit pro lokln opravy stvajcch konstrukc m celou adu vhod me vznamn snit provozn
nklady na drbu a celou ivotnost tchto konstrukc.
Ntrov hmoty, kter je mon nanet
na mokr podklad a pod vodou, se podle
mnostv vody na natranm povrchu
daj rozdlit do 3 kategori:
1.
tolerantn k pprav povrchu vetn vlhkosti: vrobci uvdj, e je teba
odstranit jen viditelnou vrstvu vody
nebo nen nutn dodret poadavek
teploty povrchu minimln 3 C nad rosnm bodem;
2.
aplikovateln na vlhk, orosen

a mokr podklad, tj. v ppadech, kdy vlhkost na povrchu je ji viditeln ve form kapek;
3.
aplikovateln na povrch ponoen ve vod.
Do prvn kategorie mohou patit napklad ntrov
hmoty na bzi polyuretanovch pryskyic, kter
vytvrzuj vzdunou vlhkost. U aplikac tchto
ntrovch hmot vak asto nastvaj pote s pesnm stanovenm mnostv vlhkost na povrchu.
Pokud je na povrchu vt mnostv vody dochz
k selhn tto protikorozn ochrany a odlupu celho
ntrovho systmu, viz obr. 1. asto je lpe apliko-

Obr. 1 Selhn polyuretanovho ntrovho systmu vytvrzovanho vzdunou vlhkost

44

TriboTechnika

vat ntr na such povrch, ale v dob kdy dochz

k vytvrzovn, me bt a v nkterch ppadech
i mus bt, prosted s obsahem vysok vlhkosti.
Do druh a tet kategorie pat speciln ntry vyrbn na bzi epoxidovch pryskyic. Prvn epoxidov ntry pro nanen pod vodou byly formulovny
koncem 30.tch let v USA a vcarsku. Ntry byly
primrn uren pro moskou vodu, ale jsou ovovny i pro jin vodn prosted. Bhem let byly vyvinuty ti generace pod vodou nanench epoxid.
Tyto speciln epoxidy se vyvjely od jednoduchch,
obtn aplikovatelnch hmot a k vysoce innm,
snadno aplikovatelnch ntrovm hmotm.
spch prvn generace ntr byl v jejich schopnosti aplikace (spe nalepen) a vytvrzen pod vodou.
Dal generace formulovan v 60.tch letech zlepila
jejich nanen (skuten vazba) a chemickou nezvadnost. Nov tet generace epoxid m nsledujc
vhody:
- stabilita pi skladovn nedochz ke krystalizaci;
- nejsou toxick, 100 % suina (0 % VOC), bez metylendianilnu;
- zlepen nanen i na katodicky chrnn
povrchy;
- snadn nanen pi zven produktivit.
Smchn dvou kapalnch sloek tchto ntrovch
hmot vede obvykle k exotermn reakci a nsledn

ke vzniku vytvrzenho povlaku. Univerzln vlastnosti epoxid jsou jednou z mnoha vhod ntr,
kter mohu bt naneny na vlhk povrch.
Rozhodujc vliv na mnoho vlastnost konench
vytvrzench epoxidovch ntr (doba zpracovatelnosti, penetrace, atd.) m volba vytvrzovac sloky,
pedevm aminovch a amidovch slouenin. Pro
epoxidy nanen pod vodou jsou pouvny speciln nearomatick cyklick polyaminy, kter maj
vechny vhody amin, ale nejsou toxick a neabsorbuj vlhkost, co umouje jejich aplikace ve vodnm prosted. Problmy s pilnavost jsou tm
vdy specifick pro dan ppad aplikace a jsou
dsledkem vzniku vodivostnch lnk ve vodnm
prosted. Materily na bzi polyesterovch
pryskyic se obecn snze nanej, ale jejich doba
vytvrzovn je pomal, zstvaj mkk a mohou bt
snadno pokozeny.
U ntrovch hmot aplikovatelnch pod vodou se
lze setkat se silnovrstvmi typy, kter se nanej
v tlouce 1 vrstvy 200 400 m, ale i s tmi, u nich je
mon doshnout tlouky nkolika mm (4 - 6 mm)
v jedn vstv. Prvn ntry byly naneny pachtl
a/nebo rukavic v tloukch 3 a 6 mm. Pozdji byly
ntry naneny ttcem, vlekem nebo specilnm apliktorem, (obr. 2). Nanen specilnm apliktorem je vhodnj na rovnch, velkch plochch,

nanen specilnm apliktorem

nanen ttcem

vleek pro aplikaci ntr pod vodou

Obr. 2 Pklady nanen ntr pod vodou

45

4/2016

4/2016

TriboTechnika

nanen ttcem lze pout na vechny povrchy

vetn svarovch ploch. Nejvhodnj jsou pevn
ttce s kratm vlasem. Ped nanenm povlak
pod vodou je nutn z povrchu odstranit sady,
nepilnav zbytky pvodnch ntr a korozn produkty, nap. rotanm kartem, ale lep vsledky
byly zskny na otryskanm povrchu (napklad
inertnm abrazivem v proudu vody nebo vodnm
paprskem). Pprava povrchu mus bt obdobn jako
v ppadech, kdy se aplikuj klasick na vzduchu zasychajc ntry. Jsou obvykle naneny jako dvou
vrstv, ve vych tloukch (500 m, 1 000 m
a vce).
V r. 1975 byly v pstavu v Kalifornii provedeny provozn zkouky nkolika ntrovch systm aplikovanch na ocelov konstrukce, kter jsou trvale ovlhen, i na povrchy pod hladinou. Dal zkouky byly
provedeny na ploin, cca 12 m pod hladinou, na stanici USA NAVY v Panam.
V r. 2015 provedl SVOM zkouky dvou typ ntrovch hmot pro nanen pod vodou:
- Alocit 28.15 EPOXY COATING FINISH, Standard grade, vzorek A
standardn verze dvouslokov epoxidov bezrozpoutdlov zkladn/vrchn ntrov hmoty
vytvrzovan aminy, kter je vhodn pro vechny
teploty nad vodou a pod vodou pod 17 C (vrobce: A&E Systems, UK)
- Diver-cote RA 500UW-LV, vzorek D
nzkoviskzn verze dvouslokov epoxidov bezrozpoutdlov ntrov hmoty vytvrzovan
aminy obsahujc vlkna COR-SAN (vrobce:
Chemco International, UK)

petrat. Druhou vrstvu na vytvrzen povlak bylo

mono nanst ji snadnji. Nanen je teba provdt s pebytkem ntrov hmoty, nebo dochz
k lepmu pokryt podkladu. Pi zhotovovn ntru
se nelze vyhnout, pedevm na hranch, oddlovn ntrov hmoty, kter se usazovala u dna ndoby.
Jako referenn vzorek byl ntr aplikovn na tryskan povrch a zasychal na vzduchu pi laboratornch
podmnkch. Zkladn charakteristiky zkouench
vzork jsou uvedeny v tabulce 1.

Pro zkouky byly ntry aplikovny na silnostnn

ocelov plechy o rozmrech 200 x 300 x 5 mm. Pro
laboratorn zkouky byly ntry zhotoveny na rzn podklady otryskan a zkorodovan, run
Obr. 3 Aplikace a vytvrzovn ntr pod vodou v laboraitn kartem. Pot byly vzorky ponoeny do votornch podmnkch
dy a ttcem nanesen ntr.
Vytvrzovn ntr probhalo
vytvrzovn
prmrn
ve vod. Po 24 h byla aplikontrov hmota podklad
vzorek
tlouka m) ntru
vna 2. vrstva ntru (obr. 3)
A-OV
otryskan
339
na vzduchu
Pokud bychom hodnotili
A-OH
otryskan
440
ve vod
Alocit 28.15
snadnost nanen zkoueA-ZV
run itn
339
na vzduchu
nch ntrovch hmot ttA-ZH
run itn
483
ve vod
cem ve vod, pak vytvoen
D-OV
otryskan
395
na vzduchu
souvislho povlaku prvn
D-OH
otryskan
431
ve vod
Diver-cote
vrstvy bylo obtn. V mok500 UW-LV
D-ZV
run itn
382
na vzduchu
rm ntru zstvalo velk
D-ZH
run itn
446
ve vod
mnostv nepokrytch mst,
kter bylo nutno optovn Tabulka 1 Charakteristiky nanesench povlak

46

TriboTechnika

Po 1. a 2. vrstv byla u nanesench ntr promena provitost nzkonapovm deteknm pstrojem Elcometer 270 Pinhole Detector. Vsledky men provitosti ukzaly, e pi nanesen 1 vrstvy se
nejvce defekt vyskytuje u ntr vytvrzovanch ve
vod, a to jak na otryskanm, tak na zkorodovanm,
run itnm povrchu. U dvouvrstvch ntr
nebyl pi doporuenm napt ji zjitn vskyt dnch defekt.
Pilnavost ntr byla ped expozic stanovena
kovm ezem a odtrhem. Metodou stanoven pilnavosti kovm ezem nebyly u zkouench ntr
tm dn rozdly (5A nejvy stupe). Nejvy
odtrhovou pevnost vykazovaly oba zkouen
ntry nanesen na otryskan ocelov povrch a vytvrzovan na vzduchu. Ntry na tryskanm povrchu nanen pod vodu vykazovaly hodnoty odtrh
v rozsahu 6,0 a 9,2 MPa s lomem mezi prvn a druhou vrstvou; lom mezi podkladem a 1. vrstvou nenastal. U vzork na zkorodovanm run itnm
povrchu dolo pi odtrhov zkouce vdy k adheznmu lomu mezi podkladem a 1. vrstvou ntru.
Odolnosti ntr byly zkoueny ponorovou zkoukou v proudc a provzduovan demineralizovan vod pi teplot (401) C podle SN EN ISO
2812-2, (obr. 4). Doba expozice byla 1 400 h, 3 000 h,
4 500 h a 6 000 h. Dle bylo provedeno stanoven
odolnosti ntr proti vlhkosti dle SN EN ISO 62702 s dobou expozice 720, 1 440 a 3 000 h.

Obr. 4 Zkuebn zazen a uspodn ponorov zkouky

Ke vzniku puch u vzork A zhotovench na zkorodovanm, run itnm povrchu (zasychn

ntru na vzduchu) dolo po 1440 h expozice v ponorov i kondenzan zkouce (obr. 5), v ponorov zkouce je vznik puch intenzivnj. Pilnavost odtrhem tchto ntr je velmi nzk (0,1 MPa), piem

u vech stanoven dochz na 100 % plochy k adheznmu lomu mezi podkladem a 1. vrstvou ntru.
Pilnavost kovm ezem je vborn, bez odlupu
v okol ezu i v ploe. U vzork D, na zkorodovanm
run itnm podkladu, vytvrzench na vzduchu
zan dochzet ke vzniku puch po 3 000 h expozice v ponorov zkouce. V kondenzan zkouce se
puche u tohoto ntru nevytvoily.

Obr. 5 Vzhled vzork A po 1 440 h expozice v ponorov

a kondenzan zkouce

Zkouka ntr vzorku D v relnch provoznch podmnkch byla provedena jako oprava mstn pokozen protikorozn ochrany pivade
VD-Slapy, aplikace byla realizovna v beznu 2015
(obr. 6). Nanen ntrov hmoty bylo provedeno
na mokr povrch, kdy byl proud propoutn vody
sveden mimo opravn prce. V proudu nen mon aplikace, nebo dochz k odplavovn
aplikovan ntrov hmoty. Tlouky
povlaku byly v irokm rozmez, od
300 a do 880 m,
a byly aplikovny pouze v jedn
vrstv. Kontrola
byla provedena po
15 mscch expozice. Pes opravovanou plochu trvale proudila voda.
Na opravnm ntru pivade byl nnos asy,
povlak byl bez zjevnch defekt. Mal defekty byly
nalezeny v mstech mechanicky pokozench nap.
po styku s hadic odklnjc proud vody bhem aplikace (obr. 7 a 8).

47

4/2016

4/2016

TriboTechnika

Obr. 6 Aplikace ntru v provoznch podmnkch pprava povrchu

Obr. 7 Aplikace ntru v provoznch podmnkch

Obr. 8 Stav ntru po 15 mscch v provoznch podmnkch

Zvr
Laboratorn zkouky, kter byly provedeny s vybranmi vzorky ntr umoujc aplikaci a vytvrzen
pod vodou, potvrdily, e tyto aplikace jsou mon
a e je lze provdt v relnch podmnkch.
Laboratorn zkouky byly voleny tak, aby povlaky
byly podrobeny velmi agresivnmu prosted. Z provozn zkouky pak je zejm, e tyto povlaky funguj

48

a zcela jist je mon je pout pro opravy protikoroznch ochran bez nutnosti hrazen sti vodnho
dla nebo klimatizace prostor, kde je trvale vysok
relativn vlhkost a dochz k orosen povrchu konstrukce. V tomto ppad nen rozhodujc mnostv
vlhkosti, ppadn vody na povrchu.
Text: Hana Geiplov, Pavel Mareovsk,
Markta Parkov

FINANN A KREDITN INFORMCIE

Finann produkty slia svojimi informciami predovetkm ku zniovaniu
objemu nedobytnch pohadvok,
minimalizcii potu dlnkov i
neplatiov a vberu vhodnch
obchodnch partnerov. Umouj
dkladn preverenie obchodnho
partnera ete pred samotnm uzavretm
obchodu. Vaka vhodnmu vberu a
sprvnemu nastaveniu platobnch
podmienok vrazne znite
nklady na vymhanie, prpadne
poistenie pohadvok.

OBCHODN A MARKETINGOV INFORMCIE

Ak mte zujem expandova a
njs novch zkaznkov, radi
by sme Vm v tom pomohli.
Nechcem Vm ale preda
databzu v krabike s mnostvom kontaktov. Naim cieom je
Vaa spokojnos a V itok a teda
novo zskan zkazky. Preto by sme s
Vami radi konzultovali Vae konkrtne
predstavy a navrhli Vm
potreby a preds
optimlne
o
ptimlne rieenie.
riee
e

OCHRANN
O
CH
HRANN ETIKETY

Nalepenm
N
alepe
naich ochrannch
e
tikiet na faktry dvate najavo
etikiet
a
ktvn starostlivos a nekompro-aktvnu
mi
misn
sti
prstup k termnu splatnosti
v
ystav
j faktry.
y
vystavenej

ktry
hradu fa systme
ev
sledujem
nej
gu platob
Monitorin ovenskch
sl
y
discipln





lustrator

Bisnode Slovensko, s.r.o.

M. R. tefnika 379/19, 911 60 Trenn, T: 032-7462640, E: info@bisnode.sk, W: www.bisnode.sk

4/2016

TriboTechnika

Upnae nstroj
pro vkonn obrbn
V oblastech vkonnho obrbn kov se stle vce prosazuj tepeln upnae. Pednost tto upnac techniky je zejmna vysok pesnost obvodovho hzen. Ta se pohybuje kolem 3 m a vyplv z rotan symetrickho
tla drku. Upnac sla je penena pes plochu, kter se po tepelnm
upnut smrt kolem stopky nstroje.
Jednoduch konstrukce tepelnch upna nabz i dal vhody. Upnae
mohou bt zhotoveny s tm libovolnou geometri. Od extra thlho pro

obrbn hlubch dutin u forem a po

proveden se zeslenou stnou pro
dosaen extrmn tuhosti a upnac sly
u tkho obrbn. Vysok pesnost
upnut umouje pouit i rznch
prodlouen. Uivatel si tak me sloit
ideln upna pmo pro sv ely vetn optimlnho nastaven dlky.

Podstatnou pednost je tak as vmny nstroje. Za pedpokladu, e bude

prbh realizovn pomoc modernho
50

pstroje pro tepeln upnn, lze provst vmnu

nstroje bhem 30 sekund: Upna se zaheje
vyjme se star nstroj vlo nov drk se ochlad
a je hotovo. Takto to funguje pod a vdy se stejnou pesnost.

Firma Haimer, specialista na upnac techniku,

neustle investuje do vzkumu a vvoje novch systmu pro upnn nstroj a speciln pak do techniky pro tepeln upnn. Pkladem jsou drky
Haimer Power Shrink, kter jsou konstrukn eeny
tak, aby redukovaly mnostv vibrac. Tyto tepeln
upnae pomhaj tam, kde je teba pi obrbn
minimalizovat nebo zcela odstranit vibrace, kter se
vytv dky extrmn tuhosti.
V ppad, e i tohle nesta, nabz firma Haimer
patentovan systm Safe-Lock, kter kombinuje
pednosti tepeln upnac techniky s tvarovm upnnm. Princip systmu Safe-Lock je nsledujc: Ve
stopce nstroje jsou vybroueny spirlov drky.
V kombinaci s odpovdajcm tvrdokovovm unecm kolkem v upnac sti drku je zabrnno, e

TriboTechnika

se pi extrmnm obrbn nstroj neproto nebo

zcela nevythne z drku ven, co pak zejmna u drahch obrobk zpsobuje nemal vedlej nklady.
Kombinace zajitn proti vytaen nstroje a vysok
pesnosti obvodovho hzen vede k minimalizaci
vibrac a tm k vysoce efektivnmu obrbn. Takto je
mon za stejn as navit produktivitu a na dvojnsobek a to dky zetelnmu nrstu ezn hloubky
a posuv. Navc se sn i opoteben samotnho
nstroje.

Princip systmu Safe-Lock vak nen omezen jen na

pouit u tepelnch upna. D se integrovat i do

kletinovch upna a hydroupna. Pro zkaznky, kte nejsou vybaven pstrojem pro tepeln upnn, pak nabz firma Haimer rozenou kolekci
vysoce pesnch kletinovch upna s tmto bezpenostnm systmem. Podle aplikac pak doporuuje firma Haimer drky odoln proti vibracm

Power Collet Chucks pro HSC-obrbn nebo Heavy

Duty Collet Chucks pro tk obrbn.
S spchem tepelnch upna vzrostl i poet jejich

vrobc. Nabdka se vak vyznauje znanmi rozdly. Kdo chce investovat do kvalitnch nstrojovch
drk, ml by si peliv zvolit i dodavatele. Pitom
je teba zohlednit to, zda dodavatel vyrb sv produkty sm a zda se specializuje na produkci nstrojovch drk. Jenom takov firmy maj know-how,
aby mohly nabdnout pro rzn ppady pouit
pesn uzpsoben nstrojov drky. Nklady na
kvalitn nstrojov drky jsou pitom nepatrn. Dle
studi tvo mn ne 1 procento z celkovch vdaj.
Nevyplat se tedy etit na nstrojovm drku, zejmna pokud me znateln pispt ke kvalit a produktivit obrbn.
Pedpokladem pro spn nasazen tepelnho upnae je tak pouit vhodnho upnacho pstroje
s optimalizovanou technikou tepelnho upnn.
Jednoduch pstroje um asto proht jen malou
st drku, co nsledn nut obsluhu zvyovat
as i teplotu potebnou k uvolnn nebo upnut
nstroje. Power Clamp "NG" od firmy Haimer je
pstroj s upnac cvkou o vkonu 13 kW. Tato cvka
se pizpsobuje podle prmru upnanho nstroje
a souasn i vkov. Software pak automaticky
nastav vdy ty sprvn parametry pro upnut. Tm
se zkracuje doba upnn a nsledn i chlazen.
S Power Clamp NG od firmy Haimer lze jednodue
a bezpen upnat jak tvrdokovov, tak i HSS-nstroje v prmru od 3 do 32 mm. Firmu Haimer
zastupuje na eskm a slovenskm trhu spolenost
SK Technik.
Text: Ludk Dvok

51

4/2016

4/2016

TriboTechnika

Validcia tribotechnickej
metdy na stanovenie celkovch
neistt v olejoch zihovch motorov
Slovensk nrodn akreditan sluba (SNAS) spravovan radom pre normalizciu, metrolgiu a skobnctvo SR je nrodnm akreditanm orgnom uznanm vldou SR, ktor udeuje akreditciu v oblasti kalibrovania
meradiel, metrologickch a skobnch laboratri, inpeknch orgnov
a sprvnej laboratrnej praxe. Najdleitejm poslanm SNAS je zabezpei dveru zainteresovanch orgnov, intitci a osb doma i v zahrani,
a to potvrdenm spsobilosti vykonvateov procesov. V naom prpade
ide o potvrdenie a garantovanie kvality vykonvanch skok, oho neoddelitenou sasou je proces validcie metd.
Metodick smernice na akreditciu
(MSA) bliie pecifikuj zsady a princpy validcie s cieom zabezpei kompatibilitu procesu akreditcie v Slovenskej
republike s praxou v krajinch Eurpskej
nie. Poda ISO/IEC 17025:2005 laboratrium mus ma systm kontroly kvality,
ktorm monitoruje validitu vykonvanch skok.
Validcia metd v praxi je potvrdenie
preskmanm a podanm objektvnych
dkazov, e poiadavky, ktor sa klad
na uvaovan pecifick pouitie, s splnen. Validan proces potom obsahuje
experimentlne potvrdenie a objektvne
dokzanie vhodnosti metdy pre jej plnovan vyuitie a pre splnenie poiadaviek a potrieb zkaznka. Pred zaiatkom
validcie je potrebn ujasni si stratgiu
postupu (obr.1), ktor by sa mal sklada
z nasledovnch krokov, a to z definovania ciea, zhodnotenia poiatonej situcie, validanho plnovania, experimentu, vyhodnotenia a z dokumentcie.
Proces validcie a jej vsledky sa v sasnosti oraz viac uplatuj vo vetkch
oblastiach skobnctva, a to nie len vo
farmaceutickom priemysle a medicne.
So stpajcimi poiadavkami na kvalitu

52

sa roziruje i do oblasti potravinrskej, ivotnho

prostredia a klasickej chmie. V sasnosti je vemi
potrebn dosahova sprvne vsledky a ma schopnos to dokza. Dnen trendy v laboratrnej praxi
ntia laboratri vybudova takto systm riadenia
laboratrnej prce, ktor zabezpe vierohodnos
a spoahlivos produkovanch vsledkov. Kompletn charakterizcia parametrov metdy pri validcii

obr. 1 Stratgia validanho procesu

TriboTechnika

je finanne nkladnm a asovo zdhavm procesom preto voba prevdzkovch parametrov, ktor
treba charakterizova v rmci validcie metdy zle od podmienok laboratria. Problematika hodnotenia vlastnost olejov poas prevdzky sa v sasnosti vemi rozrila a zaober sa vekm mnostvom
analz, ktor sa vykonvaj v laboratrich so snahou o najrchlejie a najpresnejie zisti stav zariadenia cez vlastnosti maziva. V prspevku sa zaoberme problematikou jednej z vznamnch skok
na zisovanie vlastnost motorovch mazacch olejov spaovacch motorov poas ich prevdzky.
Motorov olej je chpan ako sas spaovacieho
motora, a tie ako nevyhnutn predpoklad pre jeho
prevdzkovanie. lohou motorovho oleja nie je iba
mazanie, t.j. redukcia trenia a opotrebovania, ale je
to cel rad vedajch poiadaviek vyplvajcich zo
samotnej kontrukcie spaovacch motorov ako aj
elu ich aplikcie. Analzou mazacch olejov poas
prevdzky motora je mon stanovi a zisti pravdepodobnos zlyhania mazania funknch ast, vhodnos danho typu oleja, stupe opotrebovania oleja
a trecch plch obmvanch olejom, zhodnotenie
technickho stavu funknch ast. Z toho vyplva
vznam tribotechnickej diagnostiky a metd, ktor
vyuva za elom naplnenia spomnanch cieov.
Tribotechnick diagnostika ako skobncka oblas
tribotechniky vyuva chemick metdy na hodnotenie miery opotrebovania olejov, teda ich mazacch
vlastnost a tm sprostredkovane sleduje stav
mechanickch systmov stroja. Vsledky analz
oleja sa v zvislosti od stupa jeho znehodnotenia
a typu stroja mu v praxi vyuva na stanovenie
optimlnych asovch intervalov pre vmenu
mazacch kvapaln za elom predenia doby maziva v stroji. K metdam ktor sa vyuvaj na hodnotenie vlastnost pouitch mazacch olejov na tribotechnick diagnostiku patr aj metda na stanovenie celkovch neistt, ktor predstavuj prtomnos karbnu ako produktu spaovania paliva
v motore a degradcie uhovodkovho zkladu
oleja. V podstate ide o proces oxidcie oleja, ktor
prebieha za vysokch teplt, priom v oleji vznikaj
polrne molekuly, ktor sa vo forme dimrov usdzaj na kovovch povrchoch. Tm tvoria zklad pre
usdzanie sa alch neistt a prpadn upchvanie
uch priestorov v motore. Vzniknut karbn tvor
mikrobrsnu pastu v mazacom systme motora
a m za nsledok rchlejie opotrebovanie motora.
Obsah celkovch neistt
Skobn metda sa vykonva na prstroji CCT Infra

(Obr. 2a), ktor uruje mieru zneistenia oleja meranm mnostva splenho uhovodkovho zkladu
oleja alebo paliva vo forme karbnu. Mnostvo celkovch neistt sa na prstroji stanovuje na troch
stupniciach pre rzne typy olejov. Doln stupnica je
v rozsahu (od 0,4 do 0,9 ) % pre hydraulick oleje.
Stredn stupnica je v rozsahu (od 1,1 do 2,0 %) pre
oleje zihovch motorov a prevodov oleje. Tretia
stupnica je pre oleje vznetovch motorov v rozsahu
(od 2,5 do 3,0) %. Zrove s tieto rozsahu aj typickmi hodnotami pre dan druhy olejov. Na analzu je
potrebn odobra pribline 100 ml oleja tak aby bola
zabezpeen reprezentatvnos celho objemu
ndre. Pred meranm je vzorka dobre homogenizovan pretrepvanm na zabezpeenie rovnomernho zloenia vzorky. Pri meran sa ponor sonda
s infraervenou didou (Obr. 2b) do dobre homogenizovanho oleja, priom sa db na to, aby otvory
sondy boli pod hladinou oleja. Princp merania je
zaloen na pohlten infraervenho iarenia o konkrtnej vlnovej dke didy vo vntri sondy karbnom rozptlenm v oleji a nslednou elektrickou
odozvou na prstroji, ktor sa priamo odta z prslunej stupnice prstroja. Kee dida sa nachdza
vntri sondy je potrebn sondu vyisti po kadom
meran a to ponorenm do technickho benznu,
m sa zabezpeuj zkladn podmienky pre presnos a sprvnos merania. Celkov obsah neistt sa
udva v %.

Obr. 2
a) Prstroj CCT Infra
b)Sonda na meranie obsahu celkovch neistt v olejoch

53

4/2016

4/2016

TriboTechnika

ov a analyzovan na prstroji postupom uvedenm

Postup validcie
Cieom validcie metdy je v o najvom merate- vyie. Kad meranie sa opakovalo trikrt, preto
nom rozsahu experimentlne overi i pouit sk- vsledn hodnota merania je priemerom z troch
obn metda je vyhovujca vzhadom k stanove- meran. Po analze vzoriek boli spoahlivo uzavret
nm parametrom, teda pre stanovenie obsahu celko- v sklenench ndobch a odloen na tmav miesto
vch neistt v opotrebovanch olejoch spaovacch pri laboratrnej teplote cca. 25 C. Druh etapa meran sa uskutonila po dvoch mesiacoch, m sa overila
motoroch na tribotechnick diagnostiku.
Sasou nvrhu validcie metdy je zhodnotenie reprodukovatenos aj robustnos meran. Z dvodu
poiatonej situcie, ktor obsahuje zistenie v akom etrenia nkladov na analzy sa u len na tyroch
rozsahu a s o najmenmi nkladmi na as a financie vybranch vzorkch robili v externom laboratriu
je mon uskutoni toto overenie. Pod rozsahom medzilaboratrne porovnvacie merania. Vybrali sa
validcie je myslen, ktor validan parametre sa tak vzorky, ktorch hodnoty o najviac pokrvali
bud stanovova alebo popisova a tie koko vzo- merac rozsah.
riek sa bude analyzova.
V prvom kroku je potrebn Prv etapa
Druh etapa
zisti o najviac informci
Interval odberu vzoriek
o monostiach metdy Interval odberu vzoriek
Extern
Po
vmene
Po
najazden
Po
najazden
a monch vplyvoch na
prv druh
tret laboratrium
cca.15000 km cca.30 000 km
vsledok merania a potreb- oleja
nom pomocnom materily. 1,57
1,73
1,9
1,57
x
x
1,75
V akom rozsahu hodnt sa
1,84
1,96
1,9
x
x
x
x
najastejie nachdzaj
1,5
1,7
1,35
x
x
1,53
vsledky meran v sledova- 1,28
nch olejoch a v akom rozsa- 1,58
1,9
1,9
x
1,87
x
1,97
hu je mon mera na
1,76
1,94
1,93
1,79
x
x
1,88
danom prstroji.
alm krokom je validan
plnovanie z hadiska asu Tab. 1 Nameran hodnoty obsahu celkovch neistt v (%) vo vzorkch opotrebovaa rozsahu. To znamen, e nch olejov
bolo navrhnut zska vzorky
aspo z 5 spaovacch motorov, ktor s odoberan Vyhodnotenie meran pozostva z matematickho
z mazacieho systmu po vmene olejovej nplne, spracovania a odbornho posdenia vsledkov za
teda prvch 5 vzoriek. alch 5 vzoriek zska po elom zskania validanch parametrov. V prvom
najazden cca. 15 000 km a poslednch 5 vzoriek pred rade ide o vpoet presnosti z hadiska opakovatekoncom odporuenej vmeny olejovej nplne nosti po vykonan meran v prvej etape, urenie rozvrobcom, o je cca. 30 000 km. o sa tka asovho sahu validcie danho hodnotami nameranch vzoovplyvnenia a vsledkov boli navrhnut dve etapy riek a definovanie pecifickosti metdy. Po druhej
analzy vzoriek s dvojmesanm odstupom. etape meran je mon vyhodnoti presnos z haZrove bolo v druhej etape naplnovan medzila- diska reprodukovatenosti a robustnos merania.
boratrne porovnanie vsledkov meran s externm Sprvnos merania je vypotan pomocou
laboratriom. Vsledky meran vzoriek s v tabuke porovnania rozdielov vsledkov meran s dek. 1. Predbene bolo naplnovan, ktor validan larovanou rozrenou hodnotou v laboratrich
a tie pomocou Studentovho t-testu na zklade
parametre bud pri analyzovan vzoriek sledovan.
Tretm krokom nvrhu validcie je samotn vykon- vsledkov medzilaboratrneho porovnania.
vanie experimentov, ktor v sebe zaha aj odber vzo- Sasou validcie je aj vpoet neistoty merania,
riek z mazacieho systmu motorov. Sprvny odber ktor pozostva z niekokch zloiek, alebo tie druvzorky bol zabezpeen prtomnosou pouenho hov neistt. Celkov neistota merania, ktor v sebe
pracovnka o postupe odberu pri kadom odbere zaha tatistick neistotu merania a aj vetky relevzorky. Postup odberu bol vypracovan na zklade vantn zdroje chb, tak aby s vysokou pravdepopravidiel sprvnej laboratrnej praxe s ohadom na dobnosou pokrvala vsledky merania sa nazva
podmienky a monosti strojnho zariadenia. V prvej rozren neistota merania U s koeficientom rozreetape boli vzorky zozbieran v priebehu dvoch td- nia k, ktor me nadobda hodnotu 2 alebo 3.

54

TriboTechnika

Rozren neistota U je parameter, ktor charakterizuje rozptyl hodnt okolo vsledku merania, ktor
nsledne mono priradi k vsledku merania.
Neoddelitenou sasou validcie je zdokumentovanie vetkch vsledkov meran, ako internch tak
aj externch. Matematickch vpotov s uvedenm
vzorcov, prpadne pouitch tabelovanch hodnt
a koeficientov. Tie odbornch hodnoten validanch parametrov na zklade vzdelania personlu alebo tdia odbornej literatry a vyjadrenie vyhlsenia o validcii metdy.
Zkladnmi validanmi parametrami, ktor boli sledovan pri meraniach v tejto metde s: presnos
(opakovatenos, reprodukovatenos), neistota
merania, robustnos, sprvnos (vychlenie), zhodnos vsledkov pomocou medzilaboratrneho
porovnania, pecifickos a rozsah merania. Validcia
sa vykonvala v prvej asti merania v rmci jednho
laboratria, z hadiska rozdelenia sa jedn o vntorn validciu, ktorej sasou je zisovanie presnosti
merania. Presnos merania sa vyjadruje pomocou
vberovch smerodajnch odchlok, poda vzahu
(1), pre poet meran n = 3, v zvislosti od podmienok merania, teda pre opakovatenos smerodajn
odchlka neprekroila hodnotu sop = 0,1 % celkovch neistt a pre reprodukovatenos hodnotu
srep = 0,2 % celkovch neistt. Tieto hodnoty vberovch smerodajnch odchlok boli potom prepotan na relatvne smerodajn odchlky opakovatenosti (RSDop) a reprodukovatenosti (RSDrep) a s uveden na obrzku . 3. Z vypotanch hodnt meme kontatova, e presnos metdy je z hadiska
opakovatenosti aj reprodukovatenosti merania
vyhovujca.
2

1 n
s =
xi x
1 i=
n1

(
)

(1)

Rozren neistota merania U bola vypotan s koeficientom rozrenia k = 2 pre lepie pokrytie merania poda vzahu (2). Koeficient k s hodnotou rovnou
dvom, zabezpeuje, e v danom intervale urenom
rozrenou neistotou U sa bude nachdza nameran hodnota s 95 % pravdepodobnosou, o je v praxi postaujce. Rozren neistota merania U nadobda hodnotu 12 %. Tto hodnota je alej povaovan za deklarovan hodnotu laboratria pri
vpotoch podmienok opakovatenosti a reprodukovatenosti merania.
U = k. uy

(2)

Priom hodnota uy je kombinovan neistota, ktor

bola vypotan, poda vzahu (3), z neistoty typu A,
ktor oznaujeme uA a nazva sa tie aj tatistick
neistota a neistota typu B, ktor oznaujeme uB
a nazva sa tie netatistick zdroj chyby merania.

u=
u A2 +
u B2

(3)

Obr. 3 Presnos merania vyjadren pomocou relatvnych

smerodajnch odchlok opakovatenosti (RSDop) a reprodukovatenosti (RSDrep)

Na zklade merania vzoriek v rznom ase sa zisovala robustnos metdy vplyvom zmeny podmienok
na vsledky merania (Obr. 4). Z porovnania nameranch hodnt, ktor sa podstatne nezmenili je mon
vyli vplyv asu aj vplyv podmienok po dvoch mesiacoch na vsledky merania. Maximlny rozdiel medzi
dvoma meraniami v za rznych podmienok a v rznom ase je rovn 0,10 % obsahu celkovch neistt.
Sprvnos merania bola potvrden porovnanm
nami nameranch hodnt s vsledkami nameranmi
akreditovanm laboratriom a tm boli vsledky
merania povaovan za dveryhodn. Merania
prebiehali v druhej etape meran a reprezentuj
vonkajiu validciu. Ako u bolo spomenut boli
porovnvan tyri vzorky tak aby o najlepie pokrvali merac rozsah, poda vzahu (4). Vsledky sprvnosti poda tohto vzahu s uveden v tabuke . 2.

xi x iREF
2 u 2(
+
u 2(
x)
xREF )

(4)

- priemer nameranch hodnt danej vzorky

- priemer referennej hodnoty tej istej vzorky
u(
x)
- kombinovan neistota nho laboratria (6,20 %)
u(
- kombinovan neistota akreditovanho laboraxREF )
tria (4,80 %)

xi

x iREF

55

4/2016

4/2016

TriboTechnika

alej boli vsledky porovnan Studentovm t- tesOznaenie

tom pre porovnanie zhodnosti vsledkov meran
Si,1
Si,2
t
vzorky
s rovnakm potom meran poda vzahu (5), kde x i
1,57
0,03
1,75
0,05 4,24
1
je priemer danho vberu, si je smerodajn
1,35
0,09
1,53
0,03 2,83
3
odchlka danho vberu a n je poet meran.
4,30
1,87
0,03
1,97
0,02 3,54
5
Priom x i ,1 je aritmetick priemer vberu mera1,79
0,04
1,88
0,02 2,85
9
n v naom laboratriu a x i , 2 je aritmetick priemer vberu meran v externom laboratriu.
Tab. 3 Vsledky medzilaboratrneho porovnania meran obsahu
celkovch neistt v jednotkch %

x1 x2 . ( n 1)
t=
2
2
s1 +
s2

(5)

Vsledky meran, smerodajn odchlky opakovatenosti a testovacie tatistiky ti s uveden

v tabuke . 3. Vypotan hodnota ti pre kad
hodnotu merania sa porovnva s tabelovanou
hodnotou t = 4,30 pre stupe vonosti 2, ktor potame z potu meran n = 3 pre hladinu vznamnosti
= 0,05. Hodnoty ti vypotan pre kad vsledok
merania nadobudli niie hodnoty ako t, o znamen, e rozdiel medzi vsledkami nameranmi v dvoch
laboratrich nie je tatisticky vznamn pre zvolen
hladinu vznamnosti , teda s pravdepodobnosou
P = 95 % je spsoben nhodnmi chybami.
pecifickos je vlastnos metdy schopnej vytvra
odozvu iba na jednu zloku vo vzorke, o nie je ben
pre vinu metd v chemickej praxi. Tto metda je

jedna z mla, ktor vemi pecificky identifikuje len

jednu zloku, ktor ns zaujma a tou je karbn lebo
ho identifikuje pomocou infraervenho iarenia
o presnej vlnovej dke. Pri tejto frekvencii je infraerven iarenie pohlten len prtomnm karbnom o spsob pokles intenzity iarenia a merne
s tm sa prejav na displeji prstroja nrast mnostva
karbnu.
Merac rozsah prstroja je (od 0,4 % do 3,0 %) celkovch neistt. Z tohto rozsahu s typick hodnoty
pre obsah celkovch neistt olejov spaovacch
motorov poas prevdzky v rozsahu (od 1,0 % do
3,0 %) celkovch neistt. Nam meranm sa nm
podarilo overi spoahlivos metdy v rozsahu (od
1,0 % do 2,0 %) celkovch neistt, ktor je charakteristick pre oleje zihovch motorov. Je to dan
tm, e vzorky odobrat pre hodnotenie validcie
metdy boli odobrat zo zihovch motorov a ani
pred koncom vmeny olejovej nplne nemali hodnotu celkovch neistt vyiu ako 2 %.

Diskusia k validcii
Hodnotenie robustnosti merania bolo definovan
odolnosou vzoriek voi psobeniu asu, vzorky boli
meran opakovane po dvoch mesiacoch. alej zmenenm podmienok merania a to zmenou teploty
a vlhkosou prostredia. Z grafickho znzornenia
(obr. 3) je viditen e rozdiely medzi meraniami v rznych obdobiach a za rznych podmienok prostredia
s minimlne, a to nepresahuj 0,1 %.
Rozren neistota merania sa vypotala z troch vzoriek v troch koncentranch rovniach tak aby poObr. 4 Porovnanie vsledkov meran vzoriek po dvoch mesia- krvala cel meran rozsah. Zrove bola tto hodcoch ako kontrola robustnosti metdy
nota pouit pri hodnoten rovne presnosti merania. Tto hodnota, je vlastne
Oznaenie vzorky
hranin hodnota, cez ktor by presnos
0,18
1
merania nemala presahova. Presnos
0,18
3
2 15,7
merania definovan relatvnou smerodaj0,10
5
nou odchlkou, neprekroila hodnotu
0,09
9
6,45 % a presnos merania ako relatvna
smerodajn odchlka reprodukovaTab. 2 Vsledky sprvnosti merania medzilaboratrneho porovnania
tenosti, neprekroila hodnotu 10,14 %.
meran obsahu celkovch neistt v jednotkch %

56

TriboTechnika

Overovanie sprvnosti merania bolo zabezpeen

medzilaboratrnym porovnanm s laboratriom,
ktor bolo povaovan za dveryhodn, porovnanm rozdielov meran s deklarovanmi neistotami
merania v obidvoch laboratrich a tie pomocou
Studentovho t-testu. V obidvoch prpadoch sa
potvrdilo, e rozdiely medzi meraniami s tatisticky
nevznamn, teda nae merania s sprvne a vsledky nie s ovplyvnen systematickou chybou.

laboratrich podieajcich sa na validci, asovom

priebehu validcie. alej by mal obsahova vyhlsenie o validci a zhodnotenie vhodnosti metdy
pomocou vypotanch validanch parametrov
(tab. 4).
Nezvisl orgn alebo osoby, ktor posdili a odshlasili postup a vsledky validcie, men a podpisy osb zodpovednch za uskutonen validciu,
zoznam prloh protokolu.

Zver
S narastajcimi finan- relatvny rozdiel medzi dvoma rovnakmi vzorkami
nmi nrokmi na drza rozdielnych podmienok v inom ase je 5,5 %,
Robustnos
bu strojov, strojnch
- za danch podmienok je vyhovujca,
zariaden a v hlavnej
- rozren neistota: U = 12% s koeficientom rozrenia k = 2,
Neistota merania
miere na zabezpeenie
1.asov obdobie: RSD = 6 %,
spoahlivosti prevdzky
2.asov obdobie: RSD = 6,5 %,
Opakovatenos
rastie nevyhnutnos
- podmienka opakovatenosti bola splnen,
zabezpeenia systmu
- krtkodob: RSD = 7,6 %,
preventvnej drby,
Reprodukovatenos - dlhodob: RSD = 10,2 %,
- reprodukovatenos metdy bola splnen,
ktorej sasou je tribo- za referenn hodnoty boli povaovan hodnoty
technick diagnostika.
akreditovanho laboratria,
Jednou z metd, ktor
Sprvnos
- RSD = 2 %,
sa vyuva na diagnosti- sprvnos metdy je vyhovujca,
ku stavu spaovacch
- metda je pecifick pre meranie celkovch neistt,
pecifickos
motorov
je stanovenie
o vychdza z princpu metdy,
mnostva
celkovch
- validovan rozsah je od 1 do 2 % obsahu celkovch neistt,
Rozsah
neistt v opotrebova- zvis od vekosti nameranch hodnt neistt vo vzorkch,
nch olejoch poas ich
- pri 95 % pravdepodobnosti vskytu merania v danom rozprevdzky. Navrhnut
Medzilaboratrne
sahu s pre n = 3 poda Studentovho rozdelenia vypotan
hodnoty ti menie ako tabelovan t,
Porovnanie
postup validcie m za
- meranie bolo ovplyvnen len malmi nhodnmi chybami.
lohu potvrdi, e dan
Vyhlsenie
Validcia metdy v uvedenom rozsahu prebehla spene.
metda je dveryhodMetda je validovan pre dan pouitie.
o validcii
n, spoahliv a vhodn
pre dan pouitie. Z naTab. 4 Sas validanho protokolu zhrnutie vsledkov meran
meranch hodnt a ich
spracovanm pomocou
Ak je proces validcie ukonen, treba zdokumentotatistickch metd bola metda validovan v rozsava postup, aby metda bola jasne a jednoznane
hu pre stanovenie obsahu celkovch neistt v oporealizovan. Existuje vea dvodov, preo je to
trebovanch olejoch zihovch motorov, o bolo
potrebn. Hodnotenie rznych strnok validcie je
dan zskanmi vzorkami. Zistilo, e vybran validadleit pre sprvne pouitie validovanej metdy
n parametre metdy ako sprvnos, rozren neispri jej alom vyuvan pri meran danho parametota, robustnos, opakovatenos, reprodukovatetra. Rozlin posdenia metdy vykonan v procese
nos a pecifickos metdy s vyhovujce. Na zklajej validcie ved k zveru, e metda m by poude vyhodnotench vsledkov merania meme konvan vdy v shlase s nvodom. Protokol o validci
tatova, e metda vyhovuje danmu elu a je pre
by mal obsahova identifikan daje o validovanej
tento el validovan v rozsahu (od 1,0 do 2,0) %
metde, identifikan daje o laboratriu, ktor
obsahu celkovch neistt vo forme karbnu.
metdu validovalo, zkladn informcie o poiadavText: RNDr. Janka Mihalov, PhD.
kch kladench na metdu, pouitom spsobe
Katedra Procesnej techniky,
validcie, podrobn postup pri vykonvan skky
Fakulta vrobnch technolgi,
(pouit vzorky, pomcky, metdy, prstroje at.),
TU v Koiciach so sdlom v Preove
Validan parameter

Vsledky / Zhodnotenie

57

4/2016

4/2016

TriboTechnika

Oetrovanie mazacch
olejov poas prevdzky
Mazivo patr medzi rozhodujce kontrukn prvky kadho stroja
a zariadenia. Z toho vyplva poiadavka na oetrovanie mazacch olejov aj
poas prevdzky strojov a zariaden. Ide o innos, ktor je vemi dleit pre
zabezpeenie spoahlivosti strojov a predenia ivotnosti mazacch olejov.
Treba pripomen, e mazac olej je formulovan tak, aby spal zkladn
tribologick poiadavky, a to pre konkrtne prevdzkov podmienky. Pri
formulcii mazacieho oleja, vrobca uruje vber zkladovho oleja a pre
zlepene jeho funknch vlastnosti vhodn prsady, ktor vytvraj konen
vrobok, ktor spa potrebn klasifikcie a pecifikcie.
Neistoty v mazacom oleji
Poda prevdzkovch sksenost a dajov z technickej literatry mono poveda, e viac ako 80 % porch strojov je
zaprinench poruchami kvapalnch tlakovch systmov a z toho a 70 % predstavuj poruchy zaprinen prtomnosou neistt v tchto systmoch. V prevdzke strojov a zariaden psobia na
mazivo rzne nepriazniv vplyvy, m
dochdza k jeho chemickm a fyziklnym zmenm. Vplyvom rznych primieann, nadmernm oterom, psobenm
tepla, vzdunho kyslka, vlhkosti, pracovnm prostredm dochdza k starnutiu maziva a tm k jeho znehodnocovaniu. Vznik neistt v mazive meme charakterizova takto:

prach a in prevane anorganick

neistoty vnikaj do maziva otvorenmi
asami zariadenia poas prevdzky,
drby a pri nesprvnej vmene oleja,

kovov astice tvoriace sa z oteru

siastok trecch uzlov,

neistoty zo zvarov a tesniacich tmelov, handier a pod.,

prienik vlhkosti do maziva vplyvom

klimatickch podmienok alebo porch
chladiacich systmov,

kaly a usadeniny vznikajce oxidciou oleja poas prevdzky psobenm

zvenej teploty a vzdunho kyslku.
Mechanick neistoty a voda psobia
ako katalyztory, t.j. urchuj oxidan
58

procesy, starnutie oleja. Olej takto znehodnoten

m negatvny vplyv na ivotnos a spoahlivos strojov a zariaden. Z uvedenho vyplva povinnos pre
starostlivos o maziv, a to nielen poas ich distribcie od vrobcu k spotrebiteovi, ale aj poas ich pouvania v stroji, trecom mieste. Medzi inn opatrenia pre zlepenie starostlivosti o maziv v prevdzke
patr napr. oetrovanie, filtrcia mazacch olejov aj
poas ich prevdzky. Pouvanie sprvnej a innej
filtrcie m vek vplyv na znenie poruchovosti
strojov, spotrebu mazacch prostriedkov a tie
vznamne prispieva k zveniu spoahlivosti a ivotnosti strojov a zariaden.
Systmy na hodnotenie rovne zneistenia
Na hodnotenie rovne zneistenia, resp. istoty
mazacch olejov sa pouva norma ISO 4406:99,
norma NAS 1638 a STN 65 6206. Kd istoty, trieda
istoty poda ISO pre zneistenie je napr. 16/14/12.
Uveden ISO kd predstavuje poet astc vch
ako 4 (430), 6 (90) a 14 (22) m v jednom mililitry
vzorky kvapaliny (oleja).
ISO

NAS

ISO

NAS

23/21/18
22/20/18
22/20/17

12
11

18/16/13
17/15/12
16/14/12

7
6
-

22/20/16
22/19/16
20/18/15
19/17/14

10
9
8

16/14/11
15/13/10
14/12/9
13/11/8

5
4
3
2

Tabuka . 1

TriboTechnika

Samotn hodnotenie zneistenia olejov poda platnch noriem je dos nron a asto neprehadn,
a preto mu je treba venova potrebn pozornos.
V tabuke . 1 je uveden porovnanie tried istoty
poda normy ISO 4406:99 a normy NAS 1638.
Pre porovnanie s uveden v tabuke . 2 triedy istoty mazacieho oleja a hodnota, vekos filtra (m)

nch hmotnostiach a nzkej viskozite olejov, ako s

napr. turbnov oleje a nie, ako s ak prevodov
oleje. V odstredivke sa me odstrni von a iastone aj emulgovan voda, ale nie viazan voda. To
vetko zvis od druhu pouitch prsad v oleji, ktor
mu zadriava vodu v suspenzii s olejom. V prpade odstreovania plat, e m je niia teplota oleja,

Strojov ast

Tlaky do 14 MPa
Nzke tlaky

14 a 21 MPa
Stredn tlaky

Trieda istoty poda

ISO 4406:1999
Zubov erpadl
Lamelov erpadl
Piestov erpadl
Kontroln ventily
Smerov ventily
Servo ventily
Zubov motory
Lamelov motory
Piestov motory
Tabuka . 2

ISO

ISO

21/17/14
21/17/14
20/16/14
21/17/14
21/17/14
18/14/12
22/18/15
22/18/15
20/16/14

Hodnota
Filtra v m
25
25
10
25
25
3
25
25
10

pre niektor strojov asti v zvislosti na prevdzkovch tlakoch. Ide o orientciu pri hodnoten istoty
mazacch olejov po ich oetrovan.
Spsoby oetrovania, istenia mazacch olejov
poas prevdzky
V odbornej oblasti zameranej na oetrovanie mazacch olejov sa veobecne stretvame s chemickmi
a fyziklnymi postupmi, ktor sa pouvaj na regenerciu a istenie pouitch olejov. K fyziklnym istiacim postupom sa zahruj vetky spsoby, ktor
vyuvaj fyziklne javy. Do tchto istiacich postupov v tomto prpade vzhadom na oetrovanie, istenie mazacch olejov poas prevdzky zahrujeme :

odstreovanie,

filtrcia mazacch olejov

Uveden dva postupy oetrovania mazacch olejov
mu by v prevdzke stroja navzjom vemi zko
prepojen a to v tom vzname, e pomocou odstreovania sa odstrni nadmern vlhkos (voda)
a samotn doistenie sa vykon pomocou vhodnej filtrcie, napr. obtokov filtrcia (bypass).
Odstreovanie je zaloen na princpe vytvorenia
odstredivej sily, pomocou ktorej sa aie astice
v oleji separuj, oddeuj. m v je rozdiel v pecifickej hmotnosti medzi neistotami a olejom, tm
je proces efektvnej. Z toho dvodu odstredivky
asto pracuj lepie, efektvnejie pri mench mer-

20/16/14
20/16/14
19/16/13
20/16/14
20/16/14
17/13/11
20/17/14
20/17/14
19/16/13

> 21 MPa
Vysok tlaky
Hodnota
filtra v m
10
10
6
10
10
3
16
16
6

ISO
20/16/14
19/16/13
19/15/12
20/16/14
20/16/14
17/13/11
19/16/13
19/16/13
19/15/12

Hodnota
filtra v m
10
6
3
10
10
3
6
6
3

Spsob
oetrovania

Monos odstrnenia vody

Voda
Odstreovanie
Filtrcia

von
no
no

emulgovan
iastone
no

viazan
nie
iastone

Tabuka . 3

tm je efektvnej spsob odstraovania vody, pretoe vea vody je v emulgovanom a vonom stave.
Nevhodou odstredivky je, e odstrauje len von
a iastone emulgovan vodu. V tabuke . 3 s uveden monosti odstraovania vody z mazacch olejov poda odporanch postupov oetrovania.
Nepretrit odstreovanie sa neodpora me
nasta bytok prsad v mazacom oleji. Treba spomen, e spsob odstreovania v spojen s filtrciou
nm ponka viu efektvnos oetrovania, zhodnocovania mazacch olejov poas prevdzky. Na
odstrnenie viazanej vody z mazacieho oleja je vhodn vkuov destilcia. V alej asti budeme venova
pozornos filtrcii olejov poas prevdzky strojov
a zariaden.
Prevdzkov spsoby filtrcie
V prevdzke strojov a zariaden je treba pravidelne
vykonva kontrolu mazacch olejov a poda zistench vsledkov urova al postup ich pouitia
alebo oetrovania. Dosiahnutie potrebnej istoty
olejov v prevdzkovch podmienkach mono
zabezpei resp. dosiahnu rznymi spsobmi.

59

4/2016

4/2016

TriboTechnika

Poda potreby sa preto volia rzne spsoby filtrcie,

ktorch vber zvis od poiadavky na istotu oleja,
kvapaliny (kd ISO), prieton mnostvo oleja a in.
V tomto prpade ide, napr. o mobiln filtran zariadenia, ktor sa pouvaj na oetrovanie mazacch
olejov v prevdzke.
Okrem toho treba spomen aj monos uplatnenia,
voby postupov filtrcie umiestnenm filtrov v hydraulickom, mazacom okruhu, o je vhoda. Na
obrzku .1 s uveden umiestnenia, uplatnenia filtrov v rmci hydraulickho okruhu.
Filtrcia v sacom potrub
V tomto prpade je filter umiestnen v sacom potrub nad ndrou. Zachytva dobre aj jemn neistoty
a to kolom vytvorenm na vloke. Vzhadom na
nzku rchlos prietoku a s takmer iadnymi vibrciami nehroz nebezpeie pretlaenia neistt cez istiacu vloku k funknm astiam stroja. Takto
umiestnen filter je strategicky dobre zalenen za
najastej zdroj zneistenia mazacieho okruhu, t. j.
ndr, pred erpadlo, od ktorho je zvisl bezporuchov prevdzka celho mazacieho okruhu. Vnym
nebezpem pri tomto umiestnen filtra, ktor me
znii funkn prvky systmu, je zle dimenzovan filter a tm spsoben nedostaton prietok. Toto
nebezpeie meme odstrni kontrukciou istia s
prepacm ventilom, ktor zabezpe dostaton
mnostvo pracovnej kvapaliny, oleja, aj ke je filter
zanesen.

Vysvetlivky:
1 Filter v odpadovom potrub
2 Plniaci a odvzduovac filter
3 Filter v sacom potrub
4 Hydrogenertor (erpadlo)
5 - Chladi
6 Hydrogenertor (erpadlo)
7 Filter v tlakovom potrub
8 Filter vo vedajom okruhu
9 Podtlakov spna

60

obrzok . 1

Filtrcia v tlakovom potrub

Filter je umiestnen napr. za hydrogenertorom
a pred hydraulickm prvkom, ktor m by chrnen. Tlakov filter me na rozdiel od filtrov v sacom
potrub pracova s vekm tlakovm spdom bez
toho, e by podstatne ovplyvnil funkciu prvkov
umiestnench za nm. To znamen, e teleso istia
me by menie a materil istiacej vloky me
ma menie pry (ok). Nevhodou tohto druhu istia, filtra je poiadavka na vie rozmery kontrukcie telesa. Nadobdacie nklady s preto vysok.
Kol vytvoren usadenm neistt na obvode vloky je rozruovan tlakovmi rzmi a vibrciami
potrubia. Ak je pracovn tlak a prietok prli vysok,
neistoty s pretlaovan vlastnou vlokou a me
to vies aj k prasknutiu vloky.
Filtrcia v odpadovom potrub
Filter je umiestnen v odpadnom potrub tesne pred
ndrou. Zachytva vetky neistoty cirkulujce
v mazacom okruhu predtm ako vnikn do ndre.
Vhodou tohoto druhu filtrcie je, e teleso istia
nie je namhan plnm pracovnm tlakom, nemus
by tak vek, a preto je lacnejie. Filtrcia me by
jemn, pretoe tlakov spd na istii neovplyvuje
funkciu okruhu.
Obtokov filtrcia
Do vedajieho okruhu, obtoku, o najbliie k erpadlu, je zaraden vemi jemn filter s filtranou
schopnosou 3 a 5 mikrometrov. Vek tlakov strata, ktor je spsoben jemnou filtrciou, sa eliminuje
nastavenm malho prietoku oleja, t.j. 5 a 10 %
z hlavnho prietoku oleja. Vemi asto sa uplatuje
energeticky vhodn kombincia filtrcie, ke v hlavnom okruhu je umiestnen filter s filtra-nou schopnosou 20 a 30 mikrometrov, s malou tlakovou stratou a sasne vo vedajom okruhu je pouit obtokov filtrcia. Hlavn filtran jednotka zabezpeuje
prevdzku okruhu a odstrnenie hrubch neistt.
Pomocou kombinovanej filtrcie meme zabezpei rovnak ivotnos hydraulic-kch prvkov a pouvanho oleja. Okrem toho sa tento spsob kombinovanej filtrcie pouva pri cirkulanom mazan uzavretch prevodoviek, ozubench prevodov a najm
spaovacch motorov. Na obrzku . 2 je schematick
uveden umiestne-nie jednotlivch filtrov v mazacom okruhu.
Obtokov filtrcia me pracova nezvisle od hlavnho hydraulickho, mazacieho systmu a to aj vtedy, ke hlavn systm je mimo prevdzky. Okrem

TriboTechnika

toho nm (bypass) ponka niekoko alch vhod:

kontantn prietok oleja a inn zachytvanie
neistt poda typu filtra
jednoduch drbu (vmena filtra) aj poas prevdzky hlavnho mazacieho systmu
intalciu odbernho miesta a odber vzorky oleja
aj poas prevdzky stroja
znenie teploty oleja v uzavretom obtokovom
potrub
niie nklady na odstraovanie neistt
dolievanie, dopanie oleja do systmu a in
vhody.

Praktick a ist
skladovanie olejov
Menie nezvisl dielne maj asto
problm s tm, e musia dra zsoby rozlinch pecilnych olejov, avak maj len
mlo miesta na ich skladovanie. Rieenm
je skria na oleje, ktor ponka LIQUI MOLY.
S ou je mon bezpen a ist uloenie
a pouvanie a dvanstich rozlinch druhov oleja.
Do kovovej skrine sa vmest dvans 20-litrovch
kanistrov alebo osem 20-litrovch kanistrov a dva
60-litrov sudy. Takto sa daj priestorovo sporne,
prehadne a na dosah ruky skladova mnoh druhy
oleja. Kanistre s v leatej polohe, m je kedykovek mon rchle naapovanie bez odkvapkvajceho oleja. A ak by k tomu predsa len dolo, olej
dopadne do pozinkovanej zchytnej vane. Vo dverch s integrovan prieinky, v ktorch sa uchova-

obrzok . 2

Vznam a vhody obtokovej filtrcie olejov potvrdili

nm aj mnoh vykonan skky a daje z technickej
literatry. V odbornej oblasti starostlivosti o zkladn prostriedky je preto treba venova viu
pozornos aj tejto monosti oetrovania pomocou
postupov odstreovania, filtrcie olejov a to poas
prevdzky strojov a zariaden.
Hodnotenie oetrench mazacch olejov
S hodnotenm oetrench pouitch olejov s asto
urit problmy, ktor vyplvaj z rozdielnych poiadaviek, napr. na ich alie pouvanie. Poiadavka je,
aby po ich oetren sme mohli zisti ak je istota olejov, stanovenie triedy istoty, ak je viskozitn a vkonov trieda, mnostvo poadovanch prsad v mazive a in. Zsada je, aby sme oetren olej porovnvali s kvalitatvnymi ukazovatemi erstvch olejov
a poda vsledkov, hodnoten sa rozhodli pre alie
kroky, i takto oetren olej poui na pvodn ely,
alebo na in podradnejie ely.
Plat zsada, e pri hodnoten oetrench olejov pouvame na hodnotenie kvalitatvnych uka-zovateov
tie ist postupy, normy STN, ASTM a in metdy, ako
pri hodnoten erstvch olejov.
Text: Jozef Stopka, Tribex

j etikety, usmernenia pre oleje a in podklady.

Skria na oleje je uzamykaten. Vaka uvedenmu reprezentuje produkt, ktor je ist, bezpen a
etrn k ivotnmu prostrediu.
Text: LIQUI MOLY

61

4/2016

Zveme Vs na XIV. Odbornou konferenci spojenou

s prolongac certifikovanch diagnostik

TRIBOTECHNIKA V PROVOZU A DRB

podanou pod ztitou MINISTERSTVA PRMYSLU A OBCHODU R
7. listopadu 2016 pondl Prolongace certifikovanch osob
8. a 9. listopadu 2016 ter a Steda KONFERENCE
Akce se kon v OREA hotelu Devt Skal Snn-Milovy

Organiztoi konference :
TRIFOSERVIS elkovice, Vladislav MAREK
ASOCIACE TECHNICKCH DIAGNOSTIK ESK REPUBLIKY, o.s.

HLAVN TMATA KONFERENCE

- Problematika paliv a maziv motorovch vozidel
- Provozn zkuenosti s automobilovmi a prmyslovmi oleji
- Aplikace plastickch maziv
- Provozn zkuenosti s maznm a drbou stroj
- Vliv istoty maziv na provozn spolehlivost stroj

KONFERENCE JE URENA
Odbornkm, firmm a vem uivatelm strojnch celk a zazen, kte se zajmaj
o problematiku mazn, drby a spolehlivho provozu jejich zazen. Je urena tak
pracovnkm servisnch organizac a laborato analyzujcch paliva a maziva s clem zjistit
souasn stav a pedpovdt budouc chovn strojnch systm pomoc metod
tribotechnick diagnostiky. V neposledn ad je konference doporuena i vem
konstruktrm modernch strojnch agregt, kdy je eln ji ve fzi konstruknho
nvrhu eit pslun tec uzly pomoc tribotechnickch zkonitost s nslednou volbou
vhodnho maziva jakoto konstruknho prvku.

TriboTechnika

Vhody MEWA systmu

sporn, ekologick technika prania
Textiln istiace utierky sa pouvaj v najrznejch odvetviach. V remeselnej sfre a priemysle sa pouvaj rzne pomocn prostriedky: oleje,
tuky a maziv. K tomu je potrebn ete prida rzne stupne zneistenia
v zvislosti od elu pouitia, o kladie mimoriadne nroky tak na proces
prania, ako aj na optovn pravu textli. Pritom sa vyuva voda na rozdiel od chemickho istenia, kde sa ist nasucho.
MEWA perie pomocou vody. To nie je
iadna samozrejmos. Pretoe chemick
istenie nepouva vodu, ale rozpadl, ktor vnikaj do suchch vlken,

V zvislosti od pouitia prichdzaj textiln istiace utierky

do kontaktu s rznymi olejmi a chemikliami.

MEWA perie s biologicky rozloitenmi pracmi prostriedkami v o najmench dvkach

aby odstrnili kvrny. V spolonosti

MEWA je to inak: tu zabezpeuje istotu
a svieos voda. Aby sa voda vyuvala
sporne, vyvinul poskytovate textilnch
sluieb postup starostlivosti o textiln
materil, ktor efektvne vyuva zdroje:
?
Pranie sa uskutouje s biologicky

rozloitenmi pracmi prostriedkami v o najmenom dvkovan.

?
Kaskdov technika filtruje vyuiten vodu z
poslednch plkan. Recyklovan voda sa me
poui pre alie pracie cykly. To zniuje pouitie
istej vody o 50 percent.
?
Zo piny sa stane energia: zatia o textlie prechdzaj alm procesom oetrovania, vypran
neistoty sa spracuj a pouij pre vyhrievanie
pracch a suiacich liniek. To redukuje spotrebu
primrnej energie.
?
Vetky podniky v celej Eurpe s vybaven vlastnou istikou odpadovch vd. Dosahuje sa stupe istoty 99,8 percent. Ochrana vd presahuje zkonn predpisy.
Cie samotnho environmentlno-technickho
vvoja: kontinulne zniova pouvanie energie,
vody a pracch prostriedkov a pritom dosahova o
najlepie vsledky. Oproti tradinm spsobom prania to znamen a o 85 percent niie zaaenie
ivotnho prostredia.
Sortiment istiacich utierok prispsobench na
rzne monosti pouitia ponka irok spektrum
vyuitia pre priemysel, autoservisy a tlaiarne.
Sasne poskytujeme aj vhodn bezpenostn kontajner Safety Container pouvan na skladovanie
a prepravu utierok. V tomto kontajneri sa daj utierky priestorovo sporne, bezpene a v slade s prvnymi predpismi uschova v dielni. Systm viacnsobnho poskytnutia, vyzdvihnutia, prania a dodania, ktor je certifikovan poda DIN ISO 9001
a 14001, sa d bez problmov integrova do vetkch prevdzkovch postupov a tmto spsobom
optimalizuje procesy riadenia kvality a environmentlneho manamentu.
Text a foto: MEWA
63

4/2016

4/2016

TriboTechnika

K 2016 Dsseldorf
motor inovci a medzinrodnho biznisu
Vetrh K 2016, vedci vetrh odvetvia plastov a kauuku, je u dlho vypredan.
Zastn sa ho viac ne 3 000 vystavovateov z vye 50 krajn. Mimoriadne silno s
op zastpen dodvatelia z Eurpy, predovetkm z Nemecka, Rakska, vajiarska, Franczska a Turecka.
Vetrh K odzrkaduje zmeny na svetovom
trhu: poty astnkov, ako aj vstavn
plocha podnikov z zie u niekoko

rokov zretene rast, siln zastpenie sa

oakva predovetkm z ny, Taiwanu,
Indie, Japonska a Junej Krei.
Rznorodos a medzinrodnos prtomnch spolonost je zrukou, e bud
predstaven vetky vek tmy odvetvia,
predovetkm efektvne nakladanie
s energiami, zdrojmi a materilmi, ako
aj pecilne segmenty.
Vetrh K op obsad cel vstavisko
v Dsseldorfe. Vystavovatesk firmy sa
predstavia vo vetkch 19 vetrnch
halch na ploche viac ne 170 000 m
istej vstavnej plochy. Haly s prehadne lenen poda nosnch odvetv:
- stroje a zariadenia
- suroviny, pomocn ltky
- polotovary, technick diely a vrobky z vystuench plastov
- sluby
Vznam vetrhu K pre priemysel plastov

64

a kauuku nedokazuje len poet vystavovateov

a kvalita ponuky. Vznamnm spsobom to dokazuj tie odborn nvtevnci, ktorch v oktbri 2013
prilo do Dsseldorfu 218 000 z viac ne 100 krajn.
S podobnou asou potaj organiztori aj
v tomto roku. Viac ako polovica vetkch nvtevnkov pricestovala na vetrh K zo zahraniia, priom
najsilnejie boli asti zahraninch nvtevnkov
z Holandska, Indie, Franczska, Belgicka, Talianska
a Vekej Britnie.
Vetrh K 2016 sa kon v doch 19. a 26. oktbra
2016, otvracia doba vetrhu je od 10.00 hod. do
18.30 hod. Ceny vstupeniek: jednodenn online
49 EUR (pri pokladni 65 EUR), trojdenn online
108 EUR (pri pokladni 135 EUR), zavnen 15 EUR.
Registrcia nvtevnkov a zakpenie vstupenky
na adrese: www.k-online.com/2130. Vstupenky vetrhu K oprvuj k bezplatnej jazde na vstavisko
a sp z vstaviska autobusom, elektrikou alebo vla-

kom v rmci regionlnej dopravnej siete Verkehrsverbund Rhein-Ruhr (VRR) - Preisstufe D a RheinSieg (VRS) - DB, bezprplatkov vlaky 2. triedy.
Viac informci o vetrhu njdete na strnke:
www.k-online.com

4/2016

TriboTechnika

Diagnostika elektrickch
motor a pohon vibrometrem
Porucha motoru nen nhoda a kdo to tvrd nen drb, ale hasi
Diagnostika motor a pohon je nedlnou soust prediktivn drby, kter znamen dlat rozhodnut o vmn st pstroje a zazen bhem plnovan
drby, jet dv ne jsou pln znieny a zpsob tak pln zastaven vrobnho procesu. Tento pstup vyaduje pravidelnou kontrolu dat nasbranch
bhem men pomoc diagnostickch zazen.
Vibrace jsou prvnm projevem
Men vibrac rotanch soust ve
vrob je jednou z diagnostickch technik, kter doke zjistit zhoren stavu
motoru, pohonu nebo pevodovky 1 a
9 msc ped samotnm selhnm.
Zven vibrace mohou bt zpsobeny
nsledujcmi dvody: nevyvenost,

odhalit chyby v loiscch vnjch nebo vnitnch krouk (obr. 1). initel vkyvu je men ve frekvennm rozsahu 420 kHz.
Vibrometr Fluke 805 FC je vybaven jak akcelerometrem, tak i snmaem sly. Dky tomuto senzoru si
mohou bt uivatel jist, e je vibrometr aplikovn
na pstroj pslunou slou. Toto je znzornno rozsvcenm pslun LED diody bhem men.
Zazen je tak vybaveno funkc Fluke Connect.
Vestavn komunikan modul umouje pipojen
ke cloudu, do kterho se odeslaj vechna namen
data. Pouitm smartphonu, kter slou jako
prostednk mezi mcm zazenm a cloudem, lze

obr. 1

obr. 3

obr. 2

vychlenm osy, mechanickou vl, nebo

pokozenmi loisky.
Pro men obecn hladiny vibrac mete pout vibrometr, napklad Fluke 805
FC, kter pracuje s rozsahem 10 Hz a
10 kHz. Vibrometrem mete mit tak
initel vkyvu (V). initel vkyvu ukazuje pomr pikovch hodnot vi efektivn hodnot (RMS). Dky tomu je mon
66

piazovat jednotliv men vibrac a termografick

snmky (obr. 3) peddefinovanmu pstroji, nap.
elektrick motor, nebo cel pohonn sestav.
Dky funkci Fluke Connect je mon sdlet data
s ostatnmi uivateli aplikace, kte jsou leny tmu.
Lze tak v relnm ase podat lena tmu o pomoc
pmo z msta men. Sluba Fluke Connect je tak
dostupn pes webov prohle. Po pihlen je
pstupn databze mench sestav dle skupin
a k dispozici je tak analytick funkce, kter zobrazuje stav diagnostikovanho elektrickho zazen.
Text: Stanislav Pibyl