PaedDr. HELENA BLINTOV, PhD.

CUDZIE JAZYKY NO, ALE AKO?

Sprievodca metdami cudzojazynej edukcie

Bansk Bystrica 2003

1

Autorka
PaedDr. Helena Blintov, PhD.
Recenzenti
Prof. PhDr. Michal Firc, CSc.
Doc. PhDr. Vasilij Riabov, CSc.

Fakulta humanitnch vied

Univerzity Mateja Bela
vBanskej Bystrici, 2003
ISBN 80-8055-762-4
EAN 9788080557621
2

OBSAH
vod

2
3
4

Zhistrie vyuovacch metd

1.1 Cudzojazyn vzdelvanie vhistorickom kontexte starho Grcka
aRma po uvedomen koncepciu jazykovej kultry
1.2 Jan Amos Komensk ocudzojazynom vzdelvan
1.3 Cudzojazyn vzdelvanie vobdob prelomu stredoveku anovoveku
1.4 Rozvoj cudzojazynho vzdelvania na naom zem v17. a18. storo
1.5 Cudzie jazyky v18. a19. storo
1.5.1 Rozvoj cudzojazynho vzdelvania vRusku
1.5.2 Cudzojazyn vzdelvanie na naom zem v18. a19. storo
1.5.3 Revolun roky 18481849 adruh polovica 19. storoia
Vyuovacie metdy
2.1 Pojem aobsah vyuovacch metd
2.2 Vymedzenie defincie vyuovacej metdy
Klasifikcia metd
3.1 Klasifikcia metd vdiachrnnom plne
3.2 Klasifikcia metd vsynchrnnom plne
Aplikcia lingvistickch teri vo vyuovan cudzch jazykov
aich vplyv na vyuovacie metdy
4.1 Audioorlna metda
4.1.1 Typy audioorlnych cvien
4.1.2 Technick prostriedky audioorlnej metdy
4.2 Programov vyuovanie
Problematika vvoja kognitvnych aintuitvnych metd
5.1 Koncepcia vyuovania cudzch jazykov vkrajinch zpadnej
Eurpy aAmeriky
5.2 Vplyv ruskch didaktikov na modern vyuovacie koncepcie
5.3 Rozvoj cudzojazynch metd vbvalch socialistickch ttoch
5.3.1 Lozanovova metda
5.3.2 Vplyv behaviorizmu na didaktiku vyuovania cudzch jazykov
5.4 Slovensk aesk didaktika vcudzojazynom vyuovan
Modern vyuovacie koncepcie
6.1 Sasn alternatvne aprogresvne metdy
6.1.1 Efektvnos avyuitenos sasnch alternatvnych metd
6.1.2 initele ovplyvujce efektvnos alternatvnych cudzojazynch
metd

8
12
15
17
19
19
20
21
22
22
24
26
26
29
36
38
40
40
41
43
43
46
49
50
51
52
55
55
57
58

6.1.3 Sofrolgia
6.1.4 Metda celkovej fyzickej odpovede (The T. P. R.)
6.1.5 Vyuovanie jazyka vkomunite (C. L. L.)
6.1.6 Tich metda (The Silent Way)
6.1.7 Metda stneho prstupu a/alebo Situan jazykov vyuovanie
6.1.8 Metda prirodzenho prstupu (The Natural Approach)
6.1.9 Waldorfsk kola
6.1.9.1 Cudzie jazyky vo Waldorfskej kole
6.1.10 Aktivizujce metdy vuby cudzch jazykov
6.2 Hypnopdia
6.3 Cudzie jazyky apotae
6.3.1 Internet avuba cudzch jazykov
6.4 Hra ako metda aktvneho uenia
6.5 Superlearning
7 Uitesk rola vedukcii
8 Prognzy vvoja cudzojazynho vyuovania acudzojazynch
vyuovacch metd
Zver
Resum ()
Zoznam pouitej literatry

58
59
59
60
60
60
61
61
61
62
62
65
66
68
71
73
77
81
82

VOD
Poznva in nrody, ich kultru, tradcie ijazyk je tbou ud u oddvna. U
ptisc rokov sa udstvo u cudzie jazyky. Dvody preto boli is rzne vedeck
iisto pragmatick. Zujem otdium cudzch jazykov stpa, o sa spja shadanm
novch spsobov ako sa ich ui, aby sa dosiahol o najefektvnej inok. Vslade
srozvojom vedeckch poznatkov si uvedomujeme, e sa pozornos zprocesu
vyuovania presva na proces uenia sa.
Mali by sme vychdza zpremisy, e orientcia ivber cudzieho jazyka vyplva
zpotrieb (trhu, ekonomiky, kultry, tradci at.) avracia sa kjazyku vpodobe novch
efektvnych amodernch postupov, metd aforiem. Ztohto dvodu dolo za posledn
obdobie kprehodnoteniu prstupu vo vyuovan cudzch jazykov. Ich sprstupovanie
o najirej verejnosti prestalo by prestnou zleitosou, stalo sa skr
nevyhnutnosou. To si uvedomuj uvatelia cudzch jazykov iuitelia.
Problematikou didaktiky cudzch jazykov, ako umenia ui sa ich iumenia ui ich,
sa zaoberaj renomovan eurpski aamerick odbornci atto tma je pertraktovan aj
vhistorickom kontexte ponc Wolfgangom Ratkem (15711635), J. A. Komenskm
(15921670) cez J. F. Herbarta (17761848) a po Diltheyho, Nohlovu aWenigerovu
didaktick predstavu vnemeckej jazykovej oblasti, alej cez ukinovu, Passovovu,
erbovu didaktick koncepciu ruskej metodiky a po sasn stanovisk slovenskch
aeskch didaktikov.
Lingvista skma jazyk samotn, nezvisle od kultry ud, ktor ho pouvaj, ato
zhadiska fonetickho, lexiklneho agramatickho systmu. Metodiku zaujma proces
osvojovania si cudzch jazykov scieom poskytn budcim uiteom cudzch jazykov
prslun teoretick znalosti ako nevyhnutn zklad pre ich praktick vchovnovzdelvaciu innos. Vo svojej teoretickej ipraktickej rovine sa didaktika opiera:
- olingvistiku ako osystm jazyka vkonfrontcii smaterinskm jazykom,
- opsycholingvistiku zaoberajcou sa fungovanm jazykovho systmu
vprocese komunikcie (produkcia, percepcia),
- osociolingvistiku tudujcu socilne aspekty pouvania jazyka voblasti
danho jazykovho akultrneho spoloenstva,
- opsycholgiu ktor riei otzky osvojovania si cudzieho jazyka zhadiska
psycholgie osobnosti,
- opedagogiku zameran na veobecn otzky vyuovacieho procesu.
Ovzname vzdelvania aznalosti cudzieho jazyka netreba naastie nikoho
presvieda. Vtejto svislosti je vemi asto skloovan termn cudzojazyn afunkn
gramotnos, ktor obsahuje schopnos orientcie vzplave informci, ale aj
schopnos vyui apoui tieto informcie pre zapojenie sa do spoloenskho diania.
5

Schopnos cudzojazynej komunikcie vglobalizujcom svete sa stva vznamnou

zlokou udskho kapitlu. Tendencia vo svete jasne ukazuje vzostupn charakter
vpote ud, schopnch aktvne participova vo svete informci vmedzinrodnom
kontexte. Ak naa krajina nenastpi takto trend, komparatvne nevhody sa bud
kumulova.
Okrem spomenutch termnov definujme aj komunikatvnu kompetenciu ako
schopnos primeranho komunikatvneho sprvania, ktor reflektuje socilny pohad
na jazyk. Komunikatvna kompetencia implikuje lingvistick kompetenciu so zahrnutmi
socilnymi akultrnymi pravidlami.
Vychdzame zo zkladnch axim, e:
1. cudz jazyk sa doke naui kad lovek (pokia nem handicap, ktor mu
brni vosvojen jazyka),
2. kad lovek m rzne predpoklady pre osvojenie si cudzieho jazyka.
Vzdelvacie projekty Eurpskej rady vyaduj, aby si iak u na zkladnej kole
osvojil dva cudzie jazyky. Psycholgovia proti tejto poiadavke nenamietaj,
pedaggovia hadaj inn aefektvne metdy pre splnenie aj druhej tzy.
Postavenie afunkcia metd, ktor s chpan ako zloit systm obsahujci
vlastn systmotvorn prvky smnohostrannmi svislosami avzahmi, s
jednoznane vymedzen vo vyuovan cudzch jazykov, vystupuj ako dynamick
faktor vo vzahu kcieom, obsahu, zsadm, viau sa na cieavedom innos. Takto
chpan metdy psobia ako koordinovan systm obsahu ainnosti uitea aiaka
suplatnenm psychologickho aspektu.
Vsasnosti zaznamenvame prudk rozvoj cudzojazynho vyuovania
alingvistiky vbec, o iste nie je nhodn jav. Je to podmienen spoloenskoekonomickmi, politickmi ikultrnymi zmenami. Stle naliehavejia je poiadavka
ovlda okrem materinskho jazyka al cudz jazyk. Tto poiadavka vak nie je
nov. Hoci poiatky novodobho oivenia zujmu spadaj do obdobia tesne po vojne,
pre jazykovedu je najvznamnejie obdobie 20. rokov, kedy boli poloen zklady
americkho trukturalizmu, ale aj Praskej lingvistickej koly. Do rieenia metodickch
problmov anajm do prpravy uebnc cudzch jazykov boli zapojen najvznamnej
lingvisti ako L. Bloomfield, C. C. Fries, R. Lado, A. H. Marckwardt, K. L. Pike ai. Rozvoj
cudzojazynho vyuovania vAmerike pokrauje zakladanm stredsk pre aplikovan
lingvistiku Center for Applied Linguisties (1959) vo Washingtone, Massachussetts
Institute of Technology (M. I. T.).
Pre eurpske cudzojazyn vzdelvanie mal vek vznam 1. Medzinrodn
lingvistick kongres vHaagu (1928), vznik Language Teaching Centre na univerzite
vEssexe aDepartment of Applied Linguisties vEdinburgu. Autormi uebnc s sksen
pedaggovia, ku ktorm patr M. West, A.S. Hornby, I. Morris, W. R. Lee, P. D.
Strevensai.
6

Zaiatkom 50. rokov vznikol vo Franczsku zaujmav minimlny frekvenn

slovnk Le franais lmentaire, ktor sa stal podkladom pre viacer modern
uebnice franczskeho jazyka, ktorch autormi boli G. Hardin, D.Girard zstancovia
audioorlnej aaudiovizulnej metdy.
Pozornos na vyuovanie cudzch jazykov dala podnet na vznik mnohch centier
pre rozvoj cudzch jazykov. Odborn pracovisk vznikali vo vajiarsku, Belgicku,
vdsku, vMnchove vznikol znmy Goethe-Institut ai.
Zujem ocudzie jazyky rastie aj uns, prezentovan s predovetkm audioorlnou
aaudiovizulnou metdou. Vemi silno sa uplatovala jazykovedn teria praskej
koly, kde dominovala poiadavka uvedomelho uenia, dleitosti vzahov medzi
iakovm materinskm jazykom acudzm jazykom.
Na zem vtedajieho Sovietskeho zvzu sa cudzie jazyky na zaiatku 30. rokov
metodicky opierali onzory L.V. erbu. V50. rokoch dochdza ku kritike gramatickoprekladovej metdy. S vypracovan viacer opatrenia na zlepenie vyuovania
cudzch jazykov vypracovanm novch plnov, uebnc, vzdelvacch programov.
Na rieen tchto rozsiahlych loh sa podieaj odbornci znmi vcelom svete: V.
V. Vinogradov, V. K. Kostomarov, E. P. ubin, V. S. Cetlinov, I. D. Salistra ai.
V60. rokoch je vnaej terii vyuovania cudzch jazykov cti odklon od tradinej
gramaticko-prekladovej metdy apozornos sa posunula do roviny pestovania
reovch zrunost, hlavne posluchu ahovorenia, postupne sa vyprofilovala
audioorlna aaudiovizulna metda. Prevldajcou metdou, dnes najviac
uplatovanou iodporanou Radou Eurpy (1982) je priama komunikatvna metda,
jej variantom s aktivizujce metdy vyuovania cudzch jazykov.
Jednou znajastejie kladench otzok je existencia univerzlnej metdy. Odpove
viny lingvodidaktikov na u je zporn, pretoe vber metd je zvisl od mnohch
initeov.
Vnaej prci upriamujeme pozornos na metdy vsynchrnnom idiachrnnom
aspekte, pokame sa zmapova genzu cudzojazynch vyuovacch metd od
nhodnch postupov skromnho uitea vstarom Rme po sasn spektrum
vedecky podloench apopsanch, ale iisto komernch metd.

ZHISTRIE VYUOVACCH METD

1.1 Cudzojazyn vzdelvanie vhistorickom kontexte starho

Grcka aRma po uvedomen koncepciu jazykovej kultry
Kad obdobie m svoju vlastn tvr, svoju kultrnu ipedagogick identitu. Jej
poznanie pomha pochopi aposdi korene pedagogickch problmov. Vchova
avzdelvanie sprevdzali loveka od najstarch ias. tdiom sumerskej kultry sa
dozvedme ojej svojrznosti, prezentovanej obrzkovm, neskr klinovm psmom.
Dozvedme sa, e vsumerskch kolch uili mgovia vkrovskch palcoch nielen
ta apsa, ale aj vedn odbory, medzi ktormi popredn miesto zaujmala filolgia.
Sumersk kola aj po prilenen kBabylnii (2 tisc rokov pred n. l.) pozitvne ovplyvnila
babylonsk kultru.
Po vytvoren hieroglyfickho psma, ktor bolo vytvoren pre kazov, vladrov
abojovnkov, sa jazykov problmy prekonvali premyslenou metodikou uiteovej
prpravy. Vyuovanie sa opieralo zva oiakovu pam, ale psali sa aj diktty
zpoetickch anboenskch textov, pretoe toto psmo malo a 1500 znakov.
Vzdelvac program vstarej ne sa realizoval domcou vchovou avzdelanm.
Na elementrnych kolch sa deti od tleho veku zoznamovali sposvtnm mtvym
staronskym jazykom. Texty sa mechanicky memorovali, zich ast sa vstarom tle
skladali psomn prce. Nroky na pam sa vjednotlivch ronkoch stupovali,
vyuovanie trvalo od skorho rna do neskorho veera anezvldnutie jazyka malo
za nsledok telesn tresty.
Zkladnm znakom grckej vchovy bol zdrav avyven naturalizmus.
Vchovn ciele vAtnach sa realizovali vpremyslenom kolskom systme. Chlapci
navtevovali od 7.roku vsprievode sluhu (paidagogos) gramatick kolu, kde sa
okrem psania uili aj zklady grckeho jazyka. Pre rozvoj pedagogiky s cenn
mylienky Demokrita (460370 pred n. l.) zoblasti jazykovedy, ale aj inch vednch
odborov. Zakladatemi vyieho vzdelania avyieho kolstva sa stvaj sofisti,
pretoe vo verejnom ivote sa od jednotlivca vyaduje viac vedomost izrunost.
Vyaduje sa pln vzdelanie, ktor sa realizuje prostrednctvom tyroch predmetov:
-

gramatika t.j. poznanie rei ajej stavby,

dialektika t.j. ncvik pouvania slov ako prejav areplika,
rtorika t.j. umenie prejavu,
obianska nuka.

Km predmety maj pre sofistov formlny charakter, jadrom sa stva slovo. Na

spenom vysvetovan zle viac, ne na podstate veci. Tento nzor podrobil kritike
8

Sokrates (469399 pred n. l.), ktorho zkladom terie vchovy je princp poznania
seba samho. Odtia pramen jeho heuristick (sokratick) ainduktvna metda ako
protiklad receptvnej adogmatickej, ktor s vyuvan aj pri vyuovan cudzch
jazykov. Didaktick metdy posunul na popredn miesto vpedagogickom procese
ako prostriedok, ktor vedie ksamostatnmu mysleniu iakov. Vobdob
hospodrskeho apolitickho padku Atn prichdza so svojimi nzormi Aristoteles
(384322 pred n. l.), ktor pertraktuje systm trvalej vchovy vslade svvojom
dieaa (telesn, mravn, rozumov).
Aristoteles bol prvm teoretikom pedagogiky vGrcku. Jeho najvznamnejm
prvkom bol princp aktivizcie iakov aokrem rtoriky atania vjazykovom systme
uprednostoval gramatiku.
Grcka kultra zskava duchovn trvcnos amoc, expanduje do celho
vtedajieho kultrneho sveta. Vplyvom tejto jedinenosti sa znej stva jednotn
svetov kultra. Grcky jazyk sa stva svetovm jazykom azkladom pre veobecn
vzdelanie. Je povinnm radnm jazykom anadobda postavenie spisovnho jazyka,
oddelenho od vetkch dialektov. Vase helenizmu je najdleitejia duchovn oblas,
teda veda, do ktorej patrila aj filolgia.
Obdobie helenizmu (4.3. storoie pred n. l.) zaznamenalo rozvoj vysokokolskch
avedeckch centier aich adaptcia na vlastn potreby sa stala prkladom aj vEurpe,
ke sa zaala zbavova cudzej latinskej kultry, latinskho kolstva azaali sa vytvra
nrodn kultry inrodn kolsk systmy. Tm sa posilnilo gramaticko-literrne
vyuovanie, pozia, rtorika.
Km vstarom Grcku prevldala vjazykovom vyuovan intuitvna metda,
vreformovanej kolskej sstave helnskej kultry bol uite vyzbrojen metodikou
vyuovania, predovetkm tania agramatiky. Objavili sa prruky na vyuovanie
gramatiky, uebn osnovy apozornos sa venovala aj psychohygiene iakov.
Po invzii grckych uiteov do republiknskeho Rma vznikaj gramatick
artorick koly, kde hlavnm vyuovacm predmetom bola gramatika, filozofia, neskr
prvo. Dvojjazynos sa stva prirodzenm predpokladom vzdelania. Pre Rimanov to
znamen osvoji si grcky jazyk, zoznmi sa sgrckymi dielami. Grcki otroci uia
deti zmonch Rimanov priamo vdomoch amlad rmsky aristokrat po poiatonom
oboznmen sa scudzm jazykom precestuje Atny aMal ziu, aby si doplnil vzdelanie
urtorov afilozofov.
Gramatick kola bola silne orientovan na cudzojazyn vyuovanie, ktorej cieom
bolo, aby sa grcky jazyk zvldol na rovni latinskho. Vzneen Rimania sobubou
navtevovali grcke vysok koly (Atny, Alexandria, Rhodos). Najvznamnejm
rmskym teoretikom pedagogiky bol Quintilianus (3590 n. l.), ktor za znak nadania
poklad dobr pam aimitan schopnos iakov, presadzuje hru vo vyuovan,
individualitu iaka, podporuje tvoriv myslenie. lohou koly je poda neho umoni
iakom vyie vzdelanie na rtorickej kole. Hlavnmi predmetmi alexandrijskej
9

katechetickej koly bolo tanie, psanie, gramatika. Autorom latinskej gramatiky, ktor
sa vyuvala pri vube latininy bol Aelius Donatus.
Po rozpade rmskeho impria bola vetka moc vrukch svetskch acirkevnch
feudlov. Do rk cirkvi sa dostala aj vchova akolstvo. Milnskym ediktom bolo
kresansk nboenstvo uznan za ttne, tm sa cirkvi umonilo zaklada verejn
koly. Prv kltorn koly, ktor zaali vznika vokol Rma, sa sstredili na vzdelanie
vlastnch duchovnch, neskr na vzdelanie ponohospodrov, uiteov ivedcov.
Okrem inho sa uili sedem slobodnch umen, vgramatike memorovali latinsk texty,
uili sa modlitby, almy, gramatiku latinskho jazyka najprv zDonatovej, neskr
zPriscianovej uebnice azgramatiky Alexandra deVilla Dei. Rovnako aj vkatedrlnych,
kapitulskch ifarskch kolch sa vyuovalo iba vlatinine, nie vnrodnom jazyku.
Prvou cirkevnou kolou uns bola pravdepodobne kola, vktorej Cyril aMetod
uili svojich iakov, otom mme vak len nepriame dkazy. Vlegendch sa hovor
ostaroslovienskom jazyku ako ovyuovacom jazyku a do 11. storoia. Jednotn
cirkevn kolsk sstava bola naruen zakladanm achtickch ametianskych kl.
achtick mlde (budci rytieri) dlho pohdala gramotnosou, km do obsahu jej
vzdelania nebolo zalenen psanie verov. Neskr pribudli icudzie jazyky.
Veurpskych mestch vznikaj niie koly spraktickm vzdelvacm obsahom
icieom. Aj vPrahe bolo vea tzv. detinskch kl, kde sa uilo ta apsa vrodnom
jazyku. Vyie koly boli latinsk. Zkladnou vyuovacou metdou latinskho jazyka
bola deduktvna, pamov metda, bez tvorivej asti iakov. Pretrvva pouvanie
starch uebnc gramatiky apedagogick tvorba sa sstreuje len na gramatick
kompendi. Mnoho uiteov sa venuje prekladu aupravovaniu Aristotela pre kolsk
potreby. S touto innosou je spojen didaktick literatra vo forme slovnkov,
encyklopedickch vokabulrov.
Obsah vyuovania vkolch renesannho humanizmu tvoril latinsk agrcky
jazyk, klasick antick literatra, okrem toho ete metafyzika, astronmia, hudba
amaliarstvo. Hlavnou lohou vak bolo dokonale si osvoji latinsk jazyk. Vea
priestoru sa venovalo najm psomnm prcam. Medzi najvznamnejch
predstaviteov humanistickej pedagogiky patr Holanan Desiderius Erazmus
Rotterdamsk (14671536), Franczi Franois Rabelais (14941553), Michail Montaigne
(15531592), ktor vzdelvaciu innos vkolch orientuj len na osvojenie latininy
agrtiny tanm diel klasikov.
Veskch krajinch ana Slovensku pu humanisti svoje prce len vlatinine
(tzv. latinsk humanizmus). Neskr sa na Slovensku okrem klasickch jazykov pouva
aj etina. Zhumanistickch slovenskch pedaggov najvznamnejou postavou je
Vavrinec Benedikt zNedoier (15551615), ktor sa ako prorektor Karlovej univerzity
usiloval ozvenie zujmu otdium tudentov zo zahraniia. Benedikt je autorom
dvoch knh eskej gramatiky, upravench poda zkonov prirodzenej metdy.
Vychdzajc zoptimistickho postoja ksvetu avaka zmyslu pre individualitu s
10

humanisti za pedagogick uvoovanie, za hrav formy uenia aakceptovanie udskej

individuality.
Tento program vzdelvania sa presadzoval vo svojej tendencii aj na nemeckch
univerzitch, na ktorch boli zriaden pecilne katedry, kde bola do uebnch plnov
zaraden klasick latinina namiesto stredovekej latininy, aako nov tudijn odbor
bola prijat grtina. Pramene uvdzaj, e vroku 1450 vcelom Nemecku len asi p
ud ovldalo grtinu, vroku 1520 sa u grtina mohla tudova na kadej nemeckej
univerzite. Tak vek zvrat spsobil humanizmus. Pod vplyvom reformcie sa vak
vvoj zaal ubera inm smerom.
Nemeck reformtori iadaj zruenie latinskch kl apozdvihnutie nrodnch
jazykov na literrny avyuovac jazyk na kolch. Poda projektu Filipa Melanchtona
(14971560) sa zriaovali latinsk koly s5-hodinovou dennou dotciou, kde si iaci
osvojovali zklady latinskej gramatiky, vo vych ronkoch sa vyuovanie zameriavalo
na vklad latinskch autorov. Jeho uebnica latininy Compendium gramaticae
zaznamenala 51 vydan do roku 1735 avrazne ovplyvnila vyuovanie latininy
veurpskych krajinch.
Pre cudzojazyn vyuovanie stanovil tri stupne jazykovej kultry:
- lectio (vklad),
- exercitio styli (slohov cvienie),
- declamatio (prejav).
Cieom snaenia vo vklade malo by imitatio (porozumenie so schopnosou
napodobni dobr tl). Odmietav je postoj kpouvaniu rovnakch metd vo
vetkch uebnch predmetoch, dochdza krozvoju predmetovch metodk, ktor sa
opieraj osksenosti iakov. Uivo je podvan zrozumitene ahravm spsobom.
Vyzdvihuj sa hry ako didaktick prostriedok. Von as je vyuit na vnu auiton
prcu, napr. konverzovanie vlatinskom jazyku.
Vboji proti reformcii katolcka cirkev pouila jezuitsk rd, ktorho stpenci
vypracovali jednotn apresn systm vyuovania. Jezuitsk systm zahal stredn
avysok koly. Obsahoval vzdelvanie vgramatike, poetiku, rtoriku. Zkladn koly
ponechvali reholiam adedinskm kolm. Cieom jezuitskch kl bolo osvoji si
latinsk jazyk, vecn poznatky iaci zskavali vrmci jazykovho vzdelvania. Metodika
jazykovho vyuovania sa zakladala na osvojovan textov naspam, zreovch
zrunost bolo najvraznejie psanie, vek draz sa kldol na fixciu vedomost.
Uivo sa opakovalo vdy vuritch (pravidelnch) intervaloch na zaiatku
vyuovania, na konci tda, mesiaca, polroka, na konci kolskho roka. Na osvojenie
hovorovej latininy slil systm cvien vo forme bsn alebo przy, verejn
deklamcie, prednes vlastnch prc. Stredovek metda diputu sa uplatuje na
kolch aj v16. a17. storo.
11

Najvraznejou osobnosou Jednoty bratskej bol Jn Blahoslav (15231571),

autor filologickho spisu Gramatika esk (1541). Vkolch bratskho kolstva sa
okrem latininy venovala pozornos aj eskmu jazyku. V 16. storo rstol poet kl
aj vMoskovskom tte. Boli to grcko-latinsk akadmie stmi istmi disciplnami
ako na vysokch kolch vzpadnej Eurpe.

1.2 Jan Amos Komensk ocudzojazynom vzdelvan

Kmierovmu usporiadaniu sveta mala poda Komenskho prispie predovetkm
vchova avzdelanie ud, preto toko silia venoval didaktickej prci. Hne zprvej
uiteskej praxe vziiel jeho spis Grammaticae facilioris praecepta (Pravidla snadnj
mluvnice). Vyiel vPrahe vroku 1616 amal mldei auiteom uahi vyuovanie
latininy. Spis sa, ia, nezachoval.
U vpoiatkoch jeho uiteskej praxe ho zaujal spis nemeckho pedagga
ajazykovedca E. Bodina Bericht von der Natur und vernunftmessigen Didactica
oder Lehrkunst (Sprva oprirodzene arozumne usporiadanej didaktike alebo umenie
vyuova). tdiom odbornej literatry dostal podnet kvahm orieen
pedagogickch postultov. Skoncipoval si pln akejsi pedagogickej encyklopdie.
Uvedomoval si veobecn platnos svojich nzorov azaal spis prepracovva do
latininy.
Vjeho Opere didactica omnia vyla tak vroku 1657 Didactica magna (Vek
didaktika) aupozornila svetov verejnos na Komenskho, ako reformtora
vyuovania. VDidaktike sa do centra pozornosti dostva iak, nie uite. J.A.
Komensk uplatuje veobecn princpy vyuovania, pe uebnice pre latinsk kolu
(gymnzi). Poas svojho psobenia na gymnziu vLene sa najintenzvnejie zaoberal
filolgiou avnej dosiahol aj najvie spechy aslvu. Sstredil sa hlavne na
problematiku vyuovania cudzch jazykov, aznich predovetkm na latininu, lebo to
bol jedin jazyk, bez ktorho sa nedalo dosiahnu vyie vzdelanie. Vroku 1631 vyla
jeho obrna uebnica latininy Grammatica latina, ale vek ohlas dosiahla uebnica
Janua linguarum reserata (Dvere jazykov otvoren), publikovan vtom istom roku
vLene. Vroku 1663 vydal tzv. Vestibulum (Predsie), metodick zjednoduenie
uvedenej uebnice.
Komensk sa hlboko zamal nad metdami vyuovania cudzch jazykov,
premal, ako reformova zastaran metdy vyuovania latininy. Brna je vpodstate
encyklopdiou, ale namiesto zloitej latinskej gramatiky pojmy apravidl uila pri
poznvan prrody, loveka ajeho prce, umenia avied, boha. Vo svojej prci vychdzal
zinch uebnc, priom ho najviac oslovila tzv. hibernsk (panielska) uebnica
latininy. Latinsk text vnej pozostval zizolovanch viet, vktorch sa neopakovali
slov. Text bol sbene sprevdzan panielskym prekladom. Vety vak boli umelo
vykontruovan, zaraden veda seba bez logickej svislosti.
12

Komensk si uvedomoval, e uebnica nem podva len gramatick alexiklny

sumr, ale mus iaka poui orelnom svete. Ztohto dvodu vybral asi 7300 slov
azostavil znich 1000 viet, ktor tematicky usporiadal do logickch celkov, aby kniha
podala poznatky ovzniku sveta, oprrode, oudskom tele at.
Pvodn Komenskho Janua bola vytlaen len slatinskmi textami, pretoe
predpokladal, e uite sprostredkuje jeho obsah vmaterinskom jazyku. Neskr, vroku
1633 spracoval aj jej esk verziu Dve jazyk oteven. Uebnica znamenala vek
prnos, bola upraven do vetkch eurpskych jazykov ado niektorch zijskch.
Bola vydvan ete na zaiatku 19. storoia aa do preruenia privilgia latininy
dosiahla 250 vydan.
Zdnenho pohadu by sme mohli kontatova, e Komensk vmetodike
zohadnil lohu materinskho jazyka pri vyuovan cudzieho jazyka, ale iprincp
intuitvno-praktickej orientcie. Janua vak bola nron pre zaiatonkov, preto
Komensk vypracoval Janua linguarum reseratae Vestibulum (Predsie otvorench
dver jazykov).
Aby uahil uiteom prcu suebnicami, pripravil ete sbor pokynov, rd
apomcok pre uiteov iiakov, t.j. metodick prruku.
Dovenm Januy je svetoznma uebnica pvodne len latininy, ale neskr vzor
uebnice vetkch cudzch jazykov Orbis sensualium pictus (Svet vobrazoch).
Osveden dvojjazyn text nechal ako vchodisko apoda zsady nzornosti pripojil
ete knadpisu kadej kapitoly ilustrciu ktme. Orbis je vlastne zjednoduen
askrten Janua, encyklopdia poznatkov osvete. Smylienkou ilustrovanej uebnice
latininy sa pohrval J. A. Komensk u poas svojho pobytu vAnglicku. Dal dokonca
vytlai separt takej uebnice, ktor nazval Vestibuli et Januae linguarum lucidarium
(Pedsn aDve jazyk lucidarium, t.j. osvtlen, jasn znzornn).
Komensk mal eminentn zujem na reformch vpedagogike azvl vdidaktike.
Tento zujem dokumentoval prcami lingvodidaktickho charakteru. Ktakm patr
Desermonis latini studio... didactica dissertatio (Didaktick rozprava otdiu
latinskho jazyka, 1638), kde sa podelil so svojimi sksenosami avypracoval nvody,
ako stmito uebnicami pracova.
Najvznamnejou teoretickou prcou filologickho charakteru (okrem Didaktiky)
je didaktick spis Linguarum methodus novissima (Nejnovj metoda jazyk). Okrem
didaktickch vah ovyuovan latininy vnej podva postrehy apostupy, tkajce
sa vyuovania cudzch jazykov vo veobecnosti.
Hoci stavia latininu do polohy jazyka, ktor spa poiadavku medzinrodnho
jazyka, nepodceuje nrodn jazyky. Vyzdvihuje etinu agrtinu. Komensk podrobil
kritike metdy sasn isvoje vlastn akontatoval, e najdokonalejia je t, ktorej
zkladom je vychdza pri uen sasne zpochopenia vec aslov, ich pomenovania.
Svoje hlavn didaktick zsady zhrnul do 187 pouiek.

13

Vzsade mono zhrn Komenskho snaenie voblasti cudzojazynej vuby

do nasledujcich teorm:
- jazyk m iriu spoloensk funkciu vrozvoji udskej kultry adorozumievania;
- primrna funkcia jazyka je poznvacia funkcia;
- vo vube cudzieho jazyka nemaj miesto tak metdy, ktor sa zaoberaj
tdiom jazykovch vied agramatiky;
- vuba cudzch jazykov sa m uskutoova vjednotlivch celkoch
(moduloch);
- slovnky neuia hovori, ale rozumie;
- vpoiatonej fze vuby cudzieho jazyka sa maj pravidl podva
vmaterinskom jazyku;
- cieom vuby je cudz jazyk, materinsk jazyk m by prostrednkom
kpochopeniu cudzieho jazyka;
- tdium cudzieho jazyka sa m realizova stupovito, t.j. najprv prezentova
porozumenie, psanie (tu m iak dostatok asu na premanie), a potom
hovorenie.
Pedagogiku J. A. Komenskho mono rozdeli na:
a)
b)
c)
d)
e)

teriu vchovy,
veobecn didaktiku,
pecilnu metodiku jazykovho vyuovania,
uebnice,
organizciu ariadenie kolstva.

Predmetom nho zujmu je spomenut metodika jazykovho vyuovania, vktorej

J. A. Komensk podiarkuje uenie cudzieho jazyka na zklade materinskho jazyka.
Vjeho koncepcii najvym zkonom bolo vyuovanie prkladmi, pravidlami, teoretick
zdvodnenie princpu nzornosti, vecn porozumenie, a potom cvienie pamti
ajazyka. Vanalytickej didaktike zdrazuje trojak metdu chpania (analza,
syntza, synkrza), ako zkladn vyuovaciu metdu.
Komenskmu bola najbliia synkretick metda, t.j. vyvodzovanie pedagogickch
adidaktickch zsad apravidiel zpodobnch pochodov vprrode prostrednctvom
porovnvania vec, javov aurenia ich vzahov. Obsah cudzojazynho vyuovania
uruje uebnica, ktor vyerp vetko potrebn uivo, am korepondova srozvojom
vedy, uplatujc zsadu primeranosti. Utvoril tak teoretick zklad uebnc, priom
uplatnenie didaktickej sstavy vterii jazykovho vzdelvania bolo vznamnm krokom
voblasti didaktiky istho predmetu. Ztohto hadiska je spis Methodus linguarum

14

novissimma vznamnou tdiou ofunkcii jazyka, podmienkach cudzojazynho

vyuovania, prostriedkoch, cieoch.

1.3 Cudzojazyn vzdelvanie vobdob prelomu stredoveku

anovoveku
Veda avzdelanie s neoddelitenou sasou ivota spolonosti. Jedna zotzok,
ktor zaujmala vzdelancov vkadom obdob, bola otzka ich rozvoja ahadania o
najefektvnejch metd aich aplikcie. Tak to bolo aj vminulosti, na prelome stredoveku
anovoveku. Latinina bola poven na spolon jazyk vetkch vzdelancov,
uplatnenie mal ete grcky jazyk, ktorho vuba prebiehala vinou skromnou
formou, pretoe rozvoj vied, literatry aumenia bol sprevdzan zujmom oantiku,
tdiom antickch prameov. Vekm znalcom klasickch jazykov bol vtomto obdob
Erasmus Rotterdamsk, ktor sa odvil kritizova skostnaten scholastick metdy
vuby latininy. Vyadoval aplikovanie ptavch foriem vyuovania latininy
agrtiny, ato hne od prvej fzy uenia. Za najidelnejiu metdu povaoval rozhovor.
stny ncvik doploval psomnmi prekladmi zgrtiny alatininy. Na fixciu
prebranho uiva odporal systm samostatnch cvien svrazmi pre denn ivot.
Zrove vak tvrd, e materinsk jazyk treba potla, eventulne plne vyli
zcudzojazynho vyuovania.
Spodobnmi nzormi sa stretvame aj uFranoisa Rabelaisa, ktor kldol rovnak
draz na obsah iformlnu strnku.
Anglick filozof apedagg John Locke (16321704) spracoval vo svojom
pedagogickom systme otzky telesnej, mravnej irozumovej vchovy. elal si, aby si
jeho gentleman osvojil okrem inch predmetov aj materinsk jazyk (anglitinu),
francztinu, latininu. Vcudzojazynom vyuovan sa uprednostuje tanie pred
psanm avuba materinskho jazyka pred francztinou alatininou.
panielsky filozof apedagg Juan Luis Vives zastval nzor, e zkladn vzdelanie
m by poskytovan vmaterinskom jazyku, alen od ptnsteho roku sa me zaa
svubou cudzieho jazyka. Voblasti cudzojazynho vyuovania bol vekm
zstancom uprednostovania gramatiky, t.j. gramaticko-prekladovej metdy. Podobn
stanovisko zaujmal predstavite franczskych vzdelancov Pierre de La Rame,
vznamn len parskej Krovskej akadmie. Podporoval pouvanie materinskho
jazyka vcudzojazynom vyuovan ivo vede astal sa zakladateom po franczsky
psanej vedeckej literatry. Jeho mlad krajan Michel Eyquem de Montaigne bol takisto
zstancom materinskho jazyka. Votzke metodiky cudzch jazykov sa vak dostal
alej, preferoval priamu metdu bez gramatiky.
Od polovice 16. storoia prenik do eurpskeho kolstva filozofia
novoscholasticizmu. Vproblematike vyuovania cudzch jazykov sa preferuje len
latinina, resp. grtina. Pouvanm tchto jazykov sa mal dosiahnu cie, ktorm bol
15

dokonal latinsk (prpadne grcky) prejav. Vsledkom takchto postupov ametd

bol rtorick verbalizmus.
V 17. storo strca latinina vsostn postavenie, do kl sa dostvaj nrodn
jazyky. Vdiele Rozprava ometde poprel Ren Descartes poiadavku dkladnho
tdia klasickch jazykov.
Anglick reformtori tohto obdobia sstreovali svoju pozornos na reformu
jazykovej vuby, iadali sprstupnenie vzdelania irm vrstvm, venovali sa otzke
rozpracovania novch vyuovacch metd, draz kldli na veci nie na slov, na
sksenosti nie na knin znalosti.
Postupne sa pouvanie latininy stalo predmetom kritiky anrodnm jazykom
bola pripisovan vek vzdelvacia sila.
Vytvorila sa skupina reformtorov okolo Samuela Hartliba (16001662), ktor
nielen teoreticky, ale iprakticky podporovala tieto snahy; znan as pedagogickch
adidaktickch spisov pochdzala zautorskej dielne lenov Hartlibovho krku.
Thomas Horne uite zLeicestru aEtonu navrhoval zaloi aksi kolnie, ktor
by iaci navtevovali za elom zskavania vedomost. Dorozumievacm prostriedkom
mali by klasick jazyky. Mylienku bilingvizmu, resp. multilingvizmu podporovali
Thomas Hayne, John Brook aJoseph Webbe.
Posledne menovan dokonca rozpracoval vroku 1626 nov metdu vyuovania
jazykov bez pravidiel, na ktor zskal patent. Zkladn princpy ametdy vyuovania
cudzch jazykov podrobne popsal vspise Vzva kpravde. Jeho teria spovala
vdelen textov na vety ana zklade takhoto rozkladu vytvorenie paralelnho
prekladu. Hoci sa vpraxi tto metda neosvedila, lebo viedla kizolovanmu prekladu,
dala zklad kvahm opodstate jazykovch apsychologickch aspektov vuby.
John Brook rozpracoval metdu, ktor je oznaovan ako Praecognita Brookiana.
Jej hodnota spova vtom, e uprednostovala aktvny empirick prstup kvube
cudzch jazykov. Pri uen vyuval vetko, o podnecovalo zmyslov vnmanie.
U spomnan S. Hartlib vroku 1654 predloil anglickmu parlamentu svoj nvrh
na nov model vuby cudzch jazykov, kde ostentatvne odmietal gramatick
tyraniu.
Do histrie didaktiky sa zapsali mnoh al filozofi, myslitelia, pedaggovia,
ktor svojm dielom prispeli krozvoju didaktiky.
Jean Jacques Rousseau (17121778) upriamil pozornos pedaggov na vznam
aktivity iaka ana spjanie vyuovania so ivotom. Jeho mylienky s inpirujce aj
pre sasn didaktiku, najv vznam pre vyuovanie cudzch jazykov je vzujme
oteriu jazykovej vchovy.
Johann Heinrich Pestalozzi (17461827), vajiarsky pedagg, sa preslvil
vdidaktike nielen teoretickmi vahami, ale vetky svoje mylienky dokumentoval
prkladom, pretoe sa iakom skutone venoval. Znme s jeho tridy: slo tvar

16

slovo ako zkladn elementy poznania, aelementrneho vyuovania: potanie

meranie ovldanie uiva.
Podrobne rozpracoval pedagogick systm, vktorom vznamn miesto patr
zsade nzornosti, popri nej vrazn vplyv na poznanie m uplatovanie princpu
sstavnosti, postupnosti, prstupnosti, trvcnosti, individulneho prstupu kiakovi.
Vek pozornos venoval Pestalozzi metodikm jednotlivch predmetov, podrobne
vypracoval metodiku materinskho jazyka (vslovnos, sprvne osvojovanie si
hlskovho systmu, spjanie slabk aslov), o by sa mohlo pretransformova aj do
didaktiky vyuovania cudzch jazykov.
Denis Diderot (17131827) vypracoval nvrh na kolsk reformu Ruska (na
poiadanie Katarny II.), ktor sa vak pre jeho radiklnos nezaviedol do praxe.
Vlastn franczsky vchovno-vzdelvac systm kriticky odsudzoval, bol za
demokratizciu vzdelvania. Vyuovanie cudzch jazykov vak potlal, zdrazujc
prrodn vedy.
Centrom pedagogickho systmu anajvznamnejm prostriedkom Johanna
Friedricha Herbarta (17761841) je vyuovanie. Na jeho obsah kladie vysok nroky,
bez ohadu na predmet:
1.
2.
3.
4.

jasnos, zrozumitenos (vysvetovanie, demontrcia);

asocicia (rozhovor);
systm;
metda.

Adolf Wilhelm Diesterweg (17901866) sa kcieom sna dopracova prirodzenou

metdou, uplatujc princp od jednoduchieho kzloitejiemu, od ahieho kaiemu,
od znmeho kneznmemu. Za to najlepie, najsprvnejie anajcennejie povauje
heuristick metdu, t.j. postupova tak, ako keby iak vedomosti, pouky azkony
nachdzal sm.

1.4 Rozvoj cudzojazynho vzdelvania na naom zem v17. a18.

storo
Vasoch, ke neexistovala povinn kolsk dochdzka, rodiia dvali svoje pesron deti do cirkevnch alebo mestskch (partikulrnych) kl. Zva to vak
boli deti zbohatch rodn. Tieto koly mali zabezpei, aby si iaci osvojili latinsk
jazyk, mali da mldei zkladn vzdelanie vsiedmich slobodnch umeniach.
Vchudobnejch obciach amestch sa nezriaovali kompletn latinsk koly, ale len
tzv. elementrne, ktor viedol rektor (alebo rechtor). Od neho sa nevyadovalo iadne
osobitn jazykov ani metodick vzdelanie, stailo, aby vedel psa alebo ta, priom

17

hlavnou pomckou iuebnm prostriedkom bola trstenica. To urovalo aj vber metd

dril, verbalizmus.
Vyuovanie sa zanalo na Michala (29. septembra) akonilo sa na Juraja (24.
aprla). Ostatn as deti pracovali srodimi na poli alebo sa venovali domcim prcam.
Neexistovali ani kolsk budovy. Uilo sa vstodole, vprenajatch domoch alebo
vbyte uitea. Tu sa deti uili dva-tri roky, asto vpreplnench triedach vo vemi
stiesnench pomeroch.
Vo vch mestch vznikali skromn latinsk koly, uren predovetkm pre
chlapcov zo achtickch rodn. Chudobn atalentovan deti mali len mal ance
tudova zadarmo, aj to len na prihovorenie sa niektorch farrov alebo rechtorov.
koly zriaovala avydriavala mestsk alebo cirkevn vrchnos, ktor financovala
aj tdium chudobnch det. Vynikajce latinsk koly zaloili evanjelici vPreporku,
Modre, Banskej Bystrici, Kemarku, Preove, Banskej tiavnici ainde.
Tak, ako neexistovali predpisy vzahujce sa na obsah uiva, neexistovali ani
predpisy na metodick pokyny. Driac sa mnohoronej tradcie, hlavnou lohou bolo
naui iakov dokonale po latinsky.
Latinina bola vUhorsku radnou reou vttnych intitcich, vcirkvch, preto
bola popri nboenstve hlavnm predmetom. Pokrok vjej osvojovan uroval aj postup
vtdiu.
Skr, ako sa iaci zaali ui po latinsky, museli vedie ta apsa. Zadelen do
skupn (nie do tried) museli zvldnu predpsan ltku. Kto ju skr zvldol, postpil
do vyej skupiny. Ani dka tdia nebola predpsan, bola mern finannm zdrojom
rodiov itempu prce iakov. Mohla trva es, ale aj desa rokov. iaci sa nazvali
donatisti poda autora uebnice, zktorej sa uili. Aelius Donatus bol vzdelan Riman,
ktor il v4. storo n. l. anapsal gramatiku latinskho jazyka. Ako vidno, jeho gramatika
preila Rmsku ru, cel stredovek abola zkladnou uebnicou aj na novovekch
latinskch kolch, vnaich kolch sa znej uilo a do 19.storoia.
Pre nae deti bola tto uebnica nron, pretoe ako hlavn princp zohadovala
latininu ako materinsk jazyk. Uitelia sprvne vyuvali preklad ako hlavn metdu
vyuovania latininy. Gramatiku sa nauili naspam, bez toho, aby jej rozumeli. morn
uenie sa zanalo okrdlenou vetou Donatovej gramatiky: Quot sunt partes
orationis?, na o iak mechanicky odpovedal: Octo. Nomen, pronomen, verbum,
participium, adverbium... (Koko poznme ast rei? Osem. Podstatn meno, zmeno,
sloveso, astica, prslovka...).
Kto zvldol Donatovu gramatiku, postpil do oddelenia gramatikov, ktor sa uili
u zloitejie gramatick pravidl, tali texty rmskych klasikov. Vskupine gramatikov
zotrvali iaci obyajne 2 roky. Prvci sa volali noviti adruhci veterni.
alej nasledovala skupina syntaxistov, ktor sa zaoberali zloitou vetnou stavbou
syntaxou, tali aprekladali zloit texty. Syntaxou sa konil ni stupe latinskej
koly, zktorho mohli iaci prejs na vy stupe. Hlavnm predmetom stle ostvala
18

latinina, ale iaci si osvojovali u aj in uenosti, ako napr. logiku, rtoriku, aritmetiku,
astronmiu, hudbu.
Tieto predmety sa vyuovali na vyie organizovanch latinskch kolch
nazvanch gymnzi, ktorch absolventi mohli pokraova na akadmich (vtedajch
univerzitch).
Vyuovacie metdy boli podmienen prsnosou atvrdosou, oom sved nejeden
dobov dokument. iadna chyba neostala nepotrestan. Ako alternatvnu uebnicu
iaci neskr pouvali Rheniovu gramatiku latinsk, ale metdy ostali nezmenen, t.j.
odriekavanie uiva od slova do slova bez akhokovek porozumenia apraktickej
aplikcie.
Mnoh absolventi gymnzi si odchdzali doplni vzdelanie do zahraniia. Tam
zskali sksenosti, spoznali modernejie vyuovacie metdy, ako boli na naich kolch.
Okrem progresvnych pedagogickch metd priniesli aj nov mylienky hlsan istou
skupinou evanjelickej cirkvi.
Tento nov nboensko-filozofick smer, nazvan pietizmus, vrazne ovplyvnil
myslenie akonanie vyuovacieho procesu, o sa vom premietlo hlavne odmietanm
formlnosti adogmatizmu.
Vhistorickch anloch je oznaen 17. storoie ako storoie vekch systmov
ametd, 18. storoie zase ako storoie vchovy so snahou njs prav vyuovacie
metdy. Uskutouje sa zriedkav mieanie naturalistickho ateologickho, ktorho
vsledok njdeme najm vdiele J. A. Komenskho.

1.5 Cudzie jazyky v18. a19. storo

1.5.1 Rozvoj cudzojazynho vzdelvania vRusku
Za vldy Petra Vekho sa rozirovali elementrne istredn koly. Vtom ase
vznikla vMoskve jazykov kola, vktorej hlavnmi vyuovacmi predmetmi boli
latinina, grtina, talianina, francztina, nemina. Ziniciatvy Michaila Vasiljevia
Lomonosova (17111765) vznikla vroku 1755 aj moskovsk Univerzita neskr
pomenovan Lomonosovova. Mala tri fakulty filozofick, prvnick, lekrsku.
Prednalo sa na nej po rusky, latinsky, franczsky. Hlavnm prostriedkom vchovy
knrodnosti je materinsk jazyk. K. D. Uinsk (18231871) ho povauje za hlavn
vyuovac predmet, ale aj za zklad, zktorho vychdzalo vyuovanie ostatnch
predmetov, teda aj vyuovanie cudzch jazykov. iadal, aby sa dsledne uplatovali
didaktick zsady (nzornosti, sstavnosti, uvedomelosti, aktivity, trvcnosti).
Zjeho uebnc sa uili rusk deti pol storoia. Psaniu uebnc sa okrem tvorivej
spisovateskej prce venoval aj L.N. Tolstoj (18281910). VJasnej Poane sa zamal
nad otzkou vyuovacch metd, zktorch zdrazoval predovetkm induktvnu
adeduktvnu, arozpracoval metodiku vkladu arozhovoru.
19

1.5.2 Cudzojazyn vzdelvanie na naom zem v18. a19.storo

Vrokoch 17751777 dolo kreforme strednho kolstva. Nvrh M. J. Hessa
obmedzi klasick jazyky aposilni modern jazyky bol nespen. Presadil sa nvrh
G. Marxa, ktor sa podstatnejie neodlioval od systmu vzdelvania jezuitskho
rdu. Vcentre pozornosti ostala latinina agrtina. Cieom vyuovania bolo naui
iakov hovori po latinsky bez gramatickch atylistickch chb, omu bola podriaden
cel metodika. Doba si vyiadala aj zmeny poslania univerzt. Konfesionlne zameranie
ustpilo kontituovaniu uiteskho tdia. Okrem grtiny ahebrejiny pribudli na
Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity nemina, francztina. Filologick fakulta sa
premenila na univerzitn gymnzium, na ktorom sa vyuovali nrodn jazyky nemeck,
slovensk, maarsk.
Aj latinsk koly si iadali reformu, lebo ich vzdelvacia rove upadala. Vroku
1877 bol podan nvrh Jozefa rmnyiho pod nzvom Ratio educationis. Jeho
spoluautorom bol aj A. F. Kollr. Tmto zkonom sa vytvorila vUhorsku relatvne
jednotn kolsk sstava. Latinsk koly del Ratio na tri stupne gramatick,
humanistick, filozofick.
Hlavnm predmetom vhumanistickch igramatickch triedach bol latinsk jazyk.
Podstatn zmeny boli uskutonen za vldy Jozefa II., ktor zaviedol neminu ako
povinn predmet na vetkch strednch kolch ana viacerch aj ako vyuovac
jazyk. Na zaiatku 19. storoia vznikla sie relnych kl, ktor sa orientovali na modern
jazyky.
pravou predpisov vroku 1808 ozriaden gymnzi, sa zaviedol systm 6-ronch
gymnzi, systm odbornch uiteov, vrazne sa posilnila grtina alatinina (910
hodn tdenne).
Osobitnm zkonom vroku 1791 sa na vetkch typoch kl (vrtane latinskch)
zaviedol maarsk jazyk nielen ako predmet, ale aj ako vysvetovac jazyk, ato aj
napriek nvrhu novho Ratia zroku 1806, ktor obsahuje ustanovenia oslobodnom
pouvan nrodnho jazyka. Nov Ratio sa dslednejie uplatnilo len na latinskch
kolch. Aj na prvej uiteskej preparandii na Slovensku sa vyuovala maarina,
ktor nahradila latininu. Spisk biskup Pyrker dsledne presadil aj pouvanie
sloveniny aneminy.
Nemina amaarina sa vyuovala prirodzenou metdou aj vtzv. detskch
opatrovniach no pod rkom udomilnch akci. Tmto spsobom dochdzalo
kzmernmu cieavedommu odnrodovaniu slovenskch det.
Pedagogika na Slovensku v18. storo ana zaiatku 19.storoia bola pod vplyvom
osvieteneckch mylienkovch prdov so silnou akcentolgiou na inteligenciu.
Polyhistor Matej Bel (16841749) vynikal vestrannou nadanosou azaznamenal
obdivuhodn vsledky vjazykoch (latinskom, nemeckom, maarskom). Medzi
najvznamnejie stredn koly vjeho obdob patrilo lceum, priom vnajvyej triede
20

sa tudovala filolgia, filozofia ateolgia. Obmedzil vyuovanie latinskho jazyka

avek vznam pripisoval nrodnm jazykom nemine, maarine aetine
(biblitine). iadal, aby sa cudzie jazyky vyuovali na zklade materinskho jazyka,
texty klasikov odporal rozobera metdou rozhovoru, priom navrhoval repektova
psychologick, biologick asocilne osobitosti iaka. Vdidaktickch rozhovoroch
Mateja Bela vidme zhodu sKomenskho predstavami ovyuovan.
1.5.3 Revolun roky 18481849 adruh polovica 19.storoia
Poet vyuovacch hodn vporeformnch gymnzich sa takmer zdvojnsobil.
Rozsah latininy sa neobmedzil, zvil sa poet hodn grckeho jazyka, take prevyoval
asov dotciu materinskho jazyka.
Trojron metianska kola mala medzi vyuovacmi predmetmi aj cudzie rei.
Do vyuovania bola zalenen nemina aal iv cudz jazyk. Na strednch kolch
sa vyuovacm jazykom stvali nrodn jazyky, ktor nahradzovali latininu. V50.
rokoch bola vyuovacm jazykom na slovenskch gymnzich nemina amaarina.
Len na gymnziu vBanskej Bystrici sa od roku 1852 vyuovalo vslovenskej rei. In
sa slovenina vyuovala len ako uebn predmet 2 hodiny tdenne.
Vsvislosti sotvorenm troch slovenskch gymnzi (Revca, Martin, Kltor
pod Znievom) sa objavuj slovensk uebnice amnostvo pedagogickch
imetodickch prc.
Marchetovou pravou vznikli relne reformn gymnzi, vktorch hlavnm
lnkom vzdelvacieho obsahu boli jazyky, vich metodike sa zdvodovalo tanie.

21

VYUOVACIE METDY

2.1 Pojem aobsah vyuovacch metd

Vdejinch didaktiky cudzch jazykov vzniklo mnostvo definci vyuovacch
metd, ako iteoretickch otzok svisiacich sich typologizciou azatriedenm do
systmu.
Cie ako didaktick kategria je zsadnou normou celho vyuovania adosahuje
sa pomocou vyuovacch prostriedkov. Medzi najvznamnejie prostriedky patria
vyuovacie metdy.
Najveobecnejia defincia vyuovacej metdy je obsiahnut vaxime, e je to
spsob, ktorm sa uite sna dosiahnu vyten cie; aj A. N. ukin (1990, s. 36)
potvrdzuje, e pojem metda ,
,
,... .
,
..1 )
Zhadiska didaktiky je jazyk nielen prostriedkom komunikcie, ale aj objektom
jeho tdia, pozorovania. Preto shlasme sV. G. Kostomarovom aO. D.
Mitrofanovovou (1978), e jazyk je zloit mechanizmus amono knemu pristupova
zdvoch hadsk zhadiska jeho systmu afungovania azhadiska jeho praktickho
pouvania.
Pri vyuovan je preto potrebn ma na zreteli tridu:
- uivo,
- metdy,
- sekundrne zrunosti.
Znamen to o sa m iak naui, ako sa to m naui apreo, resp. sakm cieom
sa m iak ui predkladan uivo (Chodra, Ries, 1999).
Uivo sa viae predovetkm na lingvistiku akzkladnm parametrom patr jeho
obsah arozsah. Metdy svojou povahou inklinuj viac kpsycholgii, a zahaj
aj pravidl, ktor uruj jednotliv kroky vdidaktickom postupe,... imylienkov
smernice, ktor vyvolvaj ist konkrtne innosti, prispsoben na splnenie istho
ciea. (Velikani, 1978, s.212).
1)

22

... je spsob dosiahnutia ciea, uritm spsobom usporiadan innos zameran na dosiahnutie
vytenho ciea,... s najdleitejm prvkom systmu vyuovania. Bez patrinch metd
nie je mon realizova ciele alohy vyuovania, dosiahnu osvojenie uebnho materilu
iakmi. (prekl. H. B.)

Vyuovanie je pedagogick proces, svojm spsobom jedinen

aneopakovaten, pri ktorom vstupuj do vzjomnho vzahu uite iak uivo.
Pri osvojovan cudzieho jazyka ide oproces, vktorom si m iak osvoji al
jazyk ako prostriedok komunikcie. Osvojovanie jazykovch zrunost je spt so
zskavanm vedomost oom. Ovzjomnom pomere tchto dvoch zloiek vo
vyuovacom procese rozhoduje voba pouitej vyuovacej metdy (Kadlk, 1990),
ktor uite vol vslade sdidaktickmi ametodickmi zsadami.
O. D. Mitrofanovov na IX. Medzinrodnom kongrese MAPRJAL (1999) zdraznila
tri dominantn aspekty, na ktorch je postaven didaktika 20. storoia:
1. cudz jazyk sa d efektvnejie naui, ak sa uiaci opiera omaterinsk jazyk
( );
2. pri vyuovan cudzieho jazyka je treba vychdza zintuitvno-praktickej
orientcie jazyka ( );
3. komunikatvny aspekt (
).
Metda m dve neodluiten funkcie. Uite riadi vyuovac proces pomocou
metd, ktor oznaujeme ako vyuovacie metdy, aiak, resp. uiaci sa zskava nov
poznatky transformciou uiteovch informci alebo samouenm atie s alou
didaktickou kategriou, ato uebnmi metdami.
Efektivita vyuovacieho procesu zvis od innosti metd, od ich variovania.
Neexistuje univerzlny systm metd, vktorom by naiel uite pre konkrtnu situciu
metdu, vedcu kspenmu splneniu didaktickho ciea. Rovnako neexistuje
izolovan, univerzlna metda, ktor by sa dala aplikova vo vyuovacom procese,
aod ktorej by sa dal oakva maximlne efektvny inok.
Poda Chodru aRiesa (1999) sa vber metd pohybuje vrozpt od paradigmy
didaktiky cudzch jazykov vdanom okamihu po uebn stratgiu iakov. Vsasnej
dobe je prevldajcou metdou komunikatvna metda. Okolo tejto doktrny osciluj
lingvodidaktick systmy srezduami uvedomeno-praktickej metdy akoncepty
podprahovho vnmania.
Na konci hierarchie jazykovej kompetencie je uebn stratgia iaka. Napriek
tvrdeniu viny didaktikov oabsencii univerzlnej vyuovacej metdy je tu
protiargument, e univerzln metoda souasn neexistuje aexistuje. Existuje proto,
e souasn stav didaktiky cizch jazyk dospl kuritmu paradigmatu, neexistuje
proto, e vstupy intervenujcch promnnch voblasti situac apodmnek toto
paradigma modifikuj, ato nkdy podstatn. (Chodra, Ries, 1999, s. 68).

23

2.2 Vymedzenie defincie vyuovacej metdy

Pokusy ovymedzenie pojmu metdy nachdzame u uJ.A. Komenskho, ktor
ju charakterizuje ako spsob innosti uitea aiaka.
O. Chlup (1939) povauje metdu za cieavedom apremyslen spsob alebo
postup, ktor uite vyuva, aktorm sa sna dosiahnu stanoven cie. Upozoruje
na vedeck avyuovacie metdy, priom vyuovacie (didaktick) metdy ved len
krelatvne novm poznatkom.
Poda Peka (1964) je metda spsob, ktorm uite navodzuje ariadi uebn
innos, t.j. riadi proces osvojovania vedomost azskavania zrunost, vyber tak
metdy, aby sstredil pozornos iakov, aktivizoval ich zujem, navodzoval ich
vnmanie, sstredenos, ich pozornos, myslenie, organizoval ich praktick innos.
Podobn je aj Danilovova (1959) defincia, ktor hovor ometde ako ospsobe prce
uitea aiaka, priom uite vedie iaka aiak si osvojuje vedomosti, zrunosti
anvyky.
Vsvislom vyuovacom procese je metda len jednm lnkom am len iastkov
funkciu (Mojek, 1985). Kee vzdelvac proces je predovetkm heterodidaktick,
uskutouje sa medzi subjektom aobjektom, t.j. medzi uiteom aiakom, priebeh
aefektvnos kadej metdy, ktor je vtomto procese pouit, me by ovplyvovan
(pozitvne inegatvne) prostredm, vktorom sa vyuovanie realizuje.
Vnajnovej literatre je metda vo veobecnej charakteristike definovan ako
spsob, ktorm dosiahneme cie na zklade zmernej aorganizovanej innosti (uri,
Hotr, Pajtinka, 2000). Prcha (1997) charakterizuje metdu ako postup, cestu, spsob
vyuovania. Metdam cudzojazynho vyuovania sa podrobnejie venovala dvojica
renomovanch autorov R. Chodra, L. Ries, vsledkom oho je 2-zvzkov monografia,
v ktorej je metda uvdzan vuom iirom zmysle slova, ako vznan specifick
zpsob innosti uitele aka, jim si k za veden uitele osvojuje vdomosti,
dovednosti anvyky, svetov nzor, rozvj sv schopnosti... , metdou rozumme
globln, generln pstup kvyuovn uen cizmu jazyku, zkladn
lingvodidaktickou doktrinu, metodick smer. (Chodra, Ries, 1999, s. 57).
Ako systm funkne navzjom podmienench princpov, orientovanch na
dosiahnutie presne vytench cieov, ktor s vslade sobjektvnymi
psychofyziologickmi faktormi osvojenia uritho typu reovej innosti apodmienkami,
vktorch sa realizuje vyuovac proces, definuje metdy J. I. Passov (1977).
Vo veobecnosti mono kontatova, e metda je spsob innosti uitea aiaka
scieom vytvorenia alebo pravy zdroja poznania alebo fixcie tohto poznania,
vyaduje pravu obsahu, zdroj poznania, organizciu poznvacej aktivity, pravu
postupu avyuitie rznych technk. Jej zmyslom je dosiahnutie maximlnej didaktickej
efektvnosti. Takou sa me sta, ak obsahuje tieto vlastnosti:

24

1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.

je didakticky ekonomick,
je adekvtna obsahu,
je adekvtna uiteovi aiakom,
je formatvne inn,
je prirodzen vo svojom priebehu,
je pouiten vpraxi,
repektuje vedu,
je vchovn.

Metda je inn vtedy, ak repektuje vzah kiakom, ak repektuje vekov

primeranos, individulny prstup, mentlne zvltnosti, povahov rysy iakov. Existuj
metdy, ktor si nevyaduj nron organizan zvldnutie, in s nron na
abstraktn myslenie. Vyuitie kadej metdy predpoklad ist gradciu realizcie
zhadiska nronosti, abstrakcie, tvorivosti, organizanho skalia, motivcie at. Je
mon aj adaptcia metdy, ktor je uskutoniten tempom postupu, frekvenciou
aplikcie, zmyslovm alebo racionlnym akcentom obsahu imetdy aemotvnosou.

25

KLASIFIKCIA METD

3.1 Klasifikcia metd vdiachrnnom plne

Dejiny metodiky s dejinami vyuovacch metd. Bu existuj veda seba vo
vzjomnej sinnosti anavzjom sa dopluj, alebo s vopozcii. Teria vyuovania
cudzch jazykov si kladie za cie odhaova zkonitosti, poda ktorch sa vyuovanie
jazykov riadi, na zklade ktorch si lovek osvojuje vedomosti, zrunosti, nvyky
asasne had cesty, postupy, metdy, pomocou ktorch mono stanoven cie
dosiahnu o najekonomickejie anajefektvnejie.
Ak chceme ovlda cudz jazyk, musme ma urit vedomosti aj ojazyku. Poda
vzahu medzi teriou ojazyku apraktickmi nvykmi rozliujeme zkladn znaky kadej
metdy vyuovania cudzieho jazyka. Porovnvajc jednotliv zloky, dostvame sa
kdvom protichodnm prstupom kvyuovaniu cudzieho jazyka.
Gramaticko-prekladov metda je jeden protipl tohto intervalu. Hlavn draz sa
kldol na vedomosti ojazyku, na vedomosti zmorfolgie, syntaxe alexiky. Jazyk je
sprstupovan iakom na zklade psomnej podoby spouitm gramatickej analzy
aprekladu. Tto metda sa preferovala pri vube latininy, grtiny, hebrejiny.
Pomocou gramatickch pravidiel sa organizuje slovn zsoba. Znalos pravidiel je
asto pre tto metdu dleitejia, ne ich aplikcia. Zanedbva sa vslovnos
(fonetika) astny prejav (komunikcia).
Kompromis medzi touto apriamou metdou aist posun vdidaktike je vznik
kombinovanej (zmieanej) metdy. Vchodiskom je text so zaujmavm obsahom, apri
sprostredkovan obsahu textu iak odhauje zkonitosti cudzieho jazyka. Hlavn draz
sa kladie na sprvny stny prejav, pripa sa aj preklad aanalza ako prostriedok
kontroly.
Renesancia vytvra predpoklady pre rozrenie lingvistickho zujmu ojazyk.
Zdeden logick jazykov koncepcia pretrvva, je podporovan filozofiou racionalizmu
(Descartes, Leibnitz). Vytvraj sa tzv. univerzlne alebo logick gramatiky.
Vgramatickom centre Port Royal vznik vroku 1660 vzorov univerzlna gramatika
Grammaire gnrale et raisonne, ktor skoncipovali C. Lancelot aA.Arnould. Tm
sa vytvra tradcia prsne normatvnych gramatk.
Zmorsk cesty, vynlez knhtlae ai. posiluj jazykov kontakty aumouj
Eurpe zoznmi sa sjazykmi americkho, zijskho iafrickho kontinentu.
Vznik mnostvo slovnkov, gramatk rznych jazykov, ktor vak len ako
opaj tendencie prsnej latinskej gramatiky. Ich autormi s P. S. Pallas, J. Ch.
Adelung, L.Zizanij, G. Hickes, F. Junius, M. Smotrickij ai. Na zklade empirickho
porovnvania jazykov jazykovedci objavuj jazykov prbuznos, atak u zaiatkom
19. storoia sa popisuje porovnvacia metda. Lingvistick komparatistika sa vrazne
podpsala pod modernizciu cudzojazynch vyuovacch metd.
26

Historicko-porovnvacia metda, pod ktor sa podpsali jazykovedci (F. Bopp, R.

Rask, J. Grimm, A. Ch. Vostokov), naturalisti (A. Schleicher) imladogramatici (K.
Brugmann, B.Delbrck, A. Leskien, H. Osthoff, H. Paul), vrazne posunula kvalitatvnu
rove vyuovania cudzch jazykov dopredu.
Pri vyuovan sa zaal bra do vahy aspekt:
-

prbuznosti jazykov (materinskho acudzieho),

zdraznenia jazykovho vvoja (diachrnie),
priznania rzneho stupa historickej agenetickej prbuznosti,
koncentrcia zujmu na jednotliv indoeurpske jazyky,
orientcia na jazykov fakty,
prevaujci zujem ofonetiku amorfolgiu.

Od konca 19. storoia vvoj vmetodike vuby cudzch jazykov zaznamenal

rozsiahle zmeny, metdy sa pomerne rchlo striedali. Na prelome storo sa hlavne vo
Franczsku uplatnila priama metda ako reakcia na pasvnu gramaticko-prekladov
metdu. Jej signifikantnmi rysmi je orlny prstup, extenzvny posluch aimitcia,
pouvanie benej slovnej zsoby agramatickch truktr. Gramatika je prezentovan
pomocou situanch cvien, vizulnych pomcok akonverzcia sa precviuje od
zaiatku vuby.
H. E. Palmer na rozdiel od ostatnch teoretikov azstancov priamej metdy
pripa pouvanie materinskho jazyka tam, kde sa dosiahne vraznej efekt. Aj
ztohto dvodu uprednostuje stny ncvik sprimeranmi cvieniami. Pre tieto ely
zostavil didakticky prepracovan frekvenn slovnk. Poda iakovch schopnost
mu by verblne stimuly formulovan vcudzom alebo materinskom jazyku, mu
ma autentick charakter. Vetky tieto faktory vrazne ovplyvuj kvalitu stimulov.
Vpoiatonej fze vyuovania cudzch jazykov preferuje Palmer konov cvienie,
t.j. stimul uritou innosou. Tento postup je vhodn ako sas vodnho jazykovho
kurzu. Valch fzach uprednostuje orlne anapokon grafick cvienia.
Jednm znajvznamnejch predstaviteov priamej metdy je Maximilin D. Berlitz
(18521921). Svoje zkladn tzy formuloval pod vplyvom asocianej psycholgie,
poda ktorej sa pri vyuovan mus vytvori priama asocicia medzi skutonmi
predmetmi aich cudzojazynm pomenovanm. Podobne bol asocianou psycholgiou
ovplyvnen aj al predstavite priamej metdy Franois Gouin (18311881). S znme
Gouinove tri cykly innosti loveka:
1. asto opakovan innos,
2. ron cyklus (sleduje prcu loveka poda ronch obdob),
3. cyklus udskho ivota od narodenia po smr.

27

Ako jednho zreformtorov jazykovho vyuovania mono uvies Wilhelma

Vitora (18501918). Vchodiskom jeho koncepcie bol iv hovorov jazyk. Nov
poatie jeho priamej metdy kldlo vysok poiadavky na pedagogick majstrovstvo
uitea.
V 20. storo nastva al dleit prelom vhistrii lingvistiky. Ako reakcia na
popisn ahistoricko-porovnvaciu gramatiku vznik trukturlna lingvistika.
Ferdinand deSaussure zhrnul svoje nzory do tchto postultov:
-

rozlenie synchrnneho adiachrnneho aspektu,

rozlenie jazyk (langue) re (parole),
rozlenie paradigmatickch asyntagmatickch vzahov,
funkn poatie jazyka,
poatie jazyka ako truktrovanho systmu znakov.

trukturalizmus dva impulz novm didaktickm metdam, ato metde prbuznosti

jazykov, ktor je zaloen na podobnosti slovnej zsoby, gramatickch truktr
vobidvoch jazykoch.
Aj audioorlna metda je spt slingvistickou teriou americkho trukturalizmu,
ktor je spt smenom lingvistu aantropolga Franza Boasa (18581942), predchodcu
klasika americkej lingvistiky Edwarda Sapira (18881939) aLeonarda Bloomfielda (1887
1949).
Pri audioorlnej (audiolingvlnej) metde, ktor je spt aj so psychologickou
teriou behaviorizmu (pvodne povaovala uenie za jednoduch napodobovanie
znakov, vzorov) sa vychdza zo zsad:
- jazyk je jav audioorlny (iak sa u najprv pova sporozumenm ahovori,
a potom prichdza tanie apsanie);
- jazyk je sborom nvykov (mechanizmus rei sa realizuje vo fonologickom,
morfologickom alebo syntaktickom systme);
- ui sa treba jazyk, nie ojazyku;
- ui sa jazyk tak, ak je, nie tak, ak by mal by (native speaker);
- jazyky sa navzjom lia (neexistuje univerzlny gramatick systm).
Tto metda u iaka receptvnemu aaktvnemu zvldnutiu zvukovej podoby
jazyka.
Audiovizulna metda vyuva rznorodos didaktickej techniky avrazne
preferuje fonetick avizulnu podobu jazyka.

28

3.2 Klasifikcia metd vsynchrnnom plne

Klasifikcia vyuovacch metd je spt sich podstatou anadvzuje na orientciu
kolskej praxe pri dosahovan ciea. J. Zimmermann (1986) popisuje makrometdy,
mezometdy amikrometdy. Makrometdy s orientovan technicky, mezometdy
uruj tdi vyuovania amaj motivan aaktivan charakter, viditene preferovan
mikrometdy s konkretizciou metodickch kategri. Vsasnej didaktike sa kritizuje
nzor, poda ktorho sa triedili metdy do systmu na zklade vonkajch znakov.
Napr.
I.

so zreteom na prame zskavania vedomost (Velikani,1978):

1. uiteova aktivita
- vklad,
- vysvetovanie,
- rozhovor,
- beseda,
- prednka,
2. tlaen slovo
- prca stextom,
- metda tania svkladom,
- metda komentovanho tania,
3. predmety ajavy skutonosti
- metda pozorovania,
- demontrcie,
- exkurzie,
4. praktick innos iaka.

II. zvisl od funkcie vo vyuovan:

1. so zreteom na zloky afzy vyuovania
- metda prpravy na vyuovanie,
- metda sprstupovania na vyuovan,
- metda fixcie,
- metda opakovania,
- metda skania ahodnotenia,
2. so zreteom na uplatovanie arozvoj mylienkovo-logickch postupov
- metda analzy asyntzy,
- metda indukcie adedukcie,
- metda analgie,
- metda determincie,
3. so zreteom na tvoriv prcu uitea aiaka
29

- metda samostatnej prce iakov,

- metda problmovho vyuovania,
- metda programovho vyuovania.
III. zhadiska aktivity:
1. uite sprstupuje nov informciu (vklad),
2. vzjomn sinnos uitea aiaka (rozhovor),
3. samostatn objavovanie vedomost (prca sknihou).
Pred sasnou didaktikou stoj vny problm vytvori jasn definciu vyuovacch
metd, zmapova ich systm poda pevnch, vopred vypracovanch znakov. Na to
vak nestaia len vonkajie znaky, ale formlna strnka by mala by spojen so
pecifikou jednotlivch druhov vyuovacieho obsahu. Poda takchto znakov del J.
Hendrich (1988) vyuovacie metdy na:
1.
2.
3.
4.
5.

vkladovo-ilustratvne, resp. informatvno-receptvne metdy;

reproduktvne metdy;
problmov vklad;
zisovanie, resp. heuristick metda;
vskumn metda.

Mojek (1985) vychdza zo skutonosti, e prenos poznatkov me by

realizovan heterodidaktickmi (objekt subjekt) aautodidaktickmi spsobmi (iak
je sm sebe uiteom). Vprocese realizcie sa metdy navzjom prelnaj, s
modifikovan, upravovan.
Metodickmi postupmi sa rozvjaj vedomosti izrunosti, odovzdvaj aobjavuj
sa informcie. Ide oprv fzu vyuovacieho procesu osprstupovanie uiva, t.j.
jeho expozciu sprehbenm zujmom oobsah.
Klasifikcia metd poda Mojka (1985):
1.

motivan:
- motivan rozhovor,
- rozprvanie,
- demontrcia.

2.

expozin:
a) monologick - prednka,
- rozprvanie,
- popis,
- intrukcia,

30

b) dialogick

c)
d)

e)

f)
g)
h)

- sokratovsk (otzkov) metda,

- heuristick (objavn) metda,
- beseda,
- katechetick (imitan, napr. defincie, pouky) metda,
problmov - problmy,
- projekty,
demontran- obrazov demontrcia,
- film,
- televzia,
- makety,
- exkurzia,
- akustick demontrcia,
pracovn
- laboratrne prce,
- aplikcia,
- problm,
- ilustrcia,
hra ako vyuovacia metda,
ilustrcia,
autodidaktick metda.

Nov uivo sa mus precviova, upevova. Na to sa pouva rad metd, ktor

nazvame:
3.

fixan:
a) metda opakovania - stna,
- psomn,
- beseda,
- rozhovor,
- dramatizcia,
- domca loha,
b) metda ncviku
- intelektulny ncvik.

Uite mus ma prehad ostave vzdelania, mus iaka kontrolova ahodnoti. Na

to slia:
4.

diagnostick, kontroln, klasifikan:

a) skky, testy,
b) pozorovanie iakovch prejavov, rozbor iackych prc, anamnza, diagnza
zujmov,

31

c) metda triedenia dajov,

d) klasifikan symbolika.
Kdovo-poznvacia metda (cognitive code-learning theory) je nvrat
kuvedomelmu ueniu. Jazyk skma ako kd, ktorm sa mono dohovori. Tto metda
odstrauje dril, odpora pouva mnoho textov. Jej autori pripisuj dleitos tomu,
aby iak pochopil truktru cudzieho jazyka azrunosti si osvojil pri jeho pouvan.
Tie sa utvoria automaticky vpraktickch situcich. Metda zdrazuje vzah
vpovede ksitucii. Jej autorom je J. B. Carroll, prvrenci K. D. Chastain, F. J.
Woerdehoff.
Shlasme so ukinom, ktor na IX. Medzinrodnom kongrese MAPRJAL vroku
1999 kontatuje, e problematika vyuovacch metd je jednm zaktulnych problmov
sasnej metodiky. Od ich vberu zvis spech, resp. nespech prce uitea.
Vyuovacie metdy del na veobecn didaktick aiastkov metodick. Kprvm
prirauje, napr. metdu prezentcie novho uiva, ale aj metdu kontroly, pomocou
ktorch uiaci sa zskava vedomosti azrunosti arozvja svoje schopnosti. Veobecn
didaktick metdy del ukin alej na vyuovacie metdy ametdy uenia.
Vlastn vyuovacie metdy rozdeuje na tyri skupiny:
1. priame

- prirodzen metda,
- priama metda,
- audiovizulna metda,
- audiolingvlna metda,
2. uvedomen - prekladovo-gramatick metda,
- uvedomeno-praktick metda,
- uvedomeno-porovnvacia metda,
- programov metda,
- metda tania,
3. kombinovan - komunikatvna metda,
- aktvna metda,
- komunikatvno-denotatvna metda,
4. intenzvne
- sugestopedick metda,
- metda aktivizcie,
- emocionlno-zmyslov metda,
- rytmopedick metda,
- hypnopedick metda,
- relaxopedick metda.
Rovnako ako ukin, aj Chodra aRies (1999) chpu pojem metda vdvojakom
vzname vuom airom.
32

1. Metdu chpu ako sinnos uitea aiaka, pri ktorej si iak osvojuje
vedomosti, poznatky, nvyky, zrunosti, rozvja schopnosti. Zhadiska didaktiky ide
ometdy vuom zmysle slova, ukinom paradoxne oznaen ako
.2 )
2. Druh metda, chpan virom zmysle je ponman ako globlny prstup
kueniu cudzieho jazyka. ukin ju popisuje ako 3 ),
vmetodickej literatre ju njdeme popsan ako lingvodidaktick doktrnu, metodick
smer alebo koncepciu.
Jej dva protiply s priama agramaticko-prekladov metda. S to zrove dve
hlavn metdy, ktor uvdzaj J.C. Richards aT. S. Rodgers vApproaches and
Methods in Language Teaching (1994). W. M. Riversov (1981) knim zarauje ete
metdu tania aaudiolingvlnu, aaudioorlnu metdu.
Jazykov encyklopdia alingvistika (The Encyclopaedia of Language and
Linguisties) uvdza tyri hlavn metdy:
-

gramaticko-prekladov metda,
priama metda,
audiolingvlna metda,
humanistick metdy.

G. Henrici (1994) uvdza okrem gramaticko-prekladovej metdy aj

- audiolingvlnu metdu,
- sprostredkovaciu metdu,
- audiovizulnu metdu,
- kognitvne metdy,
- komunikatvne metdy,
- interkultrne metdy,
- alternatvne metdy.
Takmer vetky vymenovan metdy vak maj spolon rtu, atou je absencia
jednotnch kritri. Poda Chodru aRiesa (1999, s. 59) je nimi miera aproximcie
metdy kcieu. A t je ohranien intervalom: metdou, ktor vedie ku komunikcii
vcieovom jazyku ametdou prpravy na komunikciu. Medzi tmito plmi je pestr
spektrum priamych inepriamych metd.
Sstava priamych metd je asto porovnvan sosvojovanm si materinskho
jazyka. Ten si diea osvojuje incidentlne, spontnne, km cudz jazyk sa iak u
vriadenom procese, intencionlne.
2)
3)

veobecn didaktick metdy (prekl. H. B.)

iastkov didaktick metda (prekl. H. B.)

33

Takto interpretciu vina didaktikov odmieta, poukazujc pritom na

skutonos, e absencia materinskho jazyka sa dotka predovetkm uitea, ktor
sa rznymi spsobmi vyhba pouvaniu materinskho jazyka, apreto pouva
alternatvne formy vyjadrovania (opis, synonym, antonym, kontext at.).
Kaktivizujcim metdam vuby cudzch jazykov, ktor vznikali v70. rokoch,
patria kognitvne ahumanizane orientovan prstupy, ktorch vekm zstancom bol
A. H. Maslow. S to:
- sugestopdia, rozpracovan bulharskm vedcom G.Lozanovom, ktor
zdrazuje:
a) vznam pamti,
b) automatizciu vo vyuovan cudzch jazykov,
c) rastci zujem ocudzie jazyky,
d) monos transferu zskanch vsledkov na podmienky inch vyuovacch
predmetov;
- metda ekonomickch hier;
- terie tvorivosti;
- terie didaktickej technolgie;
- terie skupinovch foriem prce;
- terie problmovho vyuovania.
Cieom tchto metd je rozvoj motivcie atvorivos iakov. Medzi motivciou
avsledkami uenia je priama mera. m vyia je motivcia, tm lepie s vsledky
iakovho uenia anaopak.
Ako kompromis medzi priamymi anepriamymi metdami existuje tzv.
sprostredkovacia metda. Vznikla vRusku ziniciatvy znmeho psycholga ametodika
B. V. Beajeva, ktor rozpracoval uvedomeno-praktick metdu ( ). Pomenovanie uvedomeno dostala poda toho, e vo
vyuovacom procese predpokladala uvedomenie vznamu jazykovej formy aspsobu,
ako ju uiaci sa vyuva; sasne rozhodujcim faktorom vyuovania je cudzojazyn
reov innos. Poda tzv. zlatho pravidla Beajeva sa doporuuje venova 25%
asu vyuovacieho procesu vkladu, prezentcii afixcii novho uiva a75% reovej
innosti aprecviovaniu.
Kintenzvnym metdam patr okrem sugestopedickej metdy aj metda aktivizcie,
rozpracovanou G.Kitajgorodskou na bze vyie spomenutej metdy.
Za zmienku stoja:
- emocionlno-zmyslov metda (I. echter),
- sugesto-kybernetick integrlna metda (V.Petrusinskij),
- metda intenzvneho vyuovania dospelch (T. Kirsch).
34

Vsasnosti sa vRusku vekej popularite teia dve metdy tzv. expres-metda,

popsan I. Davydovom, zaloen na posluchu textov. Zvltnosou tejto metdy je
zrchlen nahrvka slov afrz opakujcich sa veakrt za sebou, tieto sa dostvaj do
pamti percipienta na rovni podvedomia, priom dochdza khypermnestickmu
efektu.
Druhou metdou je tzv. intelekt-metda. Jej zklad spova vtzv. efekte 25. obrzku.
Uiaci sa pracuje svideoprogramom. Na kazete s nasnman cudzie slov, ktor sa
mihaj vekou rchlosou na hranici uvedomelho vnmania apodvedomia, t.j. 24
obrzkov za sekundu. Vtomto prpade sa informcia osvojuje na rovni podvedomia,
vyuvajc rezervy udskho mozgu. Tto skutonos je vyuvan aj pri ostatnch
intenzvnych metdach, ktorch cieom je ovlda cudz jazyk za o najkrat as bez
domcich loh.
Pri spomenutej metde je garancia trvalho osvojenia si pribline 200
cudzojazynch slov za asi 70 hodn. Pre asov efektvnos s vyhadvan
intenzvne kurzy cudzch jazykov, najm zradov biznismenov, lekrov, ekonmov,
politikov. Tto metda sa prvkrt vyuila vtelevznej reklame.
Vostatnch rokoch vek boom zaznamenali alternatvne alebo tzv. revolun
metdy, ktor s vak mimo hlavnch didaktickch smerovan, aktor s zaloen
zvej miery na sugestopdii, hypnze, vyuvan mozgovch rezerv.

35

APLIKCIA LINGVISTICKCH TERI VO VYUOVAN

CUDZCH JAZYKOV AICH VPLYV NA VYUOVACIE
METDY

Lingvistick teria aprax zaha nielen vubu materinskho, ale aj vubu

cudzieho jazyka, opiera sa oblzke vedeck disciplny (psycholgia, pedagogika)
aerp znich. Lingvistika vponman Ferdinanda deSaussura bola zuovan na
tdium jazykovho systmu. Vdruhej polovici 20. storoia sa tto orientcia men
azanaj sa uplatova psychofyziologick podmienky osvojovania si cudzieho
jazyka. Jazykovedci upozoruj na odlinosti jazykovch systmov, na hraniiace
vedn disciplny (psycholingvistika, sociolingvistika, matematick lingvistika), na
fungovanie jazykovej sstavy vontogenze afylogenze jedincov.
Z. Oliverius (1980) upresuje tto aplikciu tvrdenm, e cudzojazyn vyuovanie
erp predovetkm zlingvistickej terie modelov popisu jazyka, psycholingvistiky,
sociolingvistiky, porovnvacej lingvistiky azalch jazykovch discipln. Ako jeden
zaktulnych problmov oznauje otzku vhodnho modelu jazykovho popisu.
Napriek tomu trukturalizmus, hlavne jeho Prask kola, zohral vznamn lohu
vrovine funknho prstupu kjazyku. Vplyvom teoretickch nzorov Baudouina de
Courtenay sa vrazn zujem venuje skmaniu funknej aobsahovej strnky jazyka.
Prask funkcionalizmus, na rozdiel od Kodanskej glosematiky (L. Hjelmslev), popisuje
truktru jazyka ajeho funkciu vrznych sfrach reovej innosti, venuje sa otzkam
filozofie, estetiky akultre jazyka. Hlavn krdo veda pre ivot nalo odraz aj
vcudzojazynej metodike.
Predstavitelia Praskej lingvistickej koly podporovali mylienku komparatvneho
tdia blzko prbuznch avzdialench cudzch jazykov. kola tm dala zklad
typologickej klasifikcii jazykov. Hlavnm metodologickm kritriom bolo
porovnvanie.
Prask lingvistick koncepcia funkcionalizmu rozliuje (Kubk, 1985, s. 137):
-

4)

36

( ),
- ( ),
- ( ),
( ).4 )

komunikatvnu funkciu (hovorov jazyk),

prakticko-odborn funkciu (radn jazyk),
teoreticko-odborn funkciu (jazyk vedy),
estetick funkciu (jazyk pozie). (prekl. H. B.)

Na zklade trukturlnej afunknej lingvistiky vznik porovnvacia metda

skmania jazykov ( ), ktor je funkne spojen spraxou
cudzojazynho vyuovania. Pre didaktick ely je potrebn stanovi smer
porovnvania jazykov materinskho acudzieho. Zkonitosti udskej fyziolgie
ovplyvuj metodick princpy, predovetkm ... ,...
, ,
- ...5 ) (Kostomarov, Mitrofanovov, 1976, s. 37-38).
Dominantn smer porovnvania ide preto od materinskho jazyka kcudziemu.
Vcudzojazynej metodike sa tto orientcia prejavila vporovnvan dvoch
subsystmov fonetickho, morfologickho, syntaktickho at. Pri vyuovan
cudzieho jazyka je vak nevyhnutn okrem systmovho porovnvania porovna aj
fungovanie jednotiek systmu vreovej produkcii ipercepcii. Nedostaton je teda aj
systmov porovnvanie gramatickch javov.
Nerepektovanie funknho aspektu, tvrd Z. Oliverius (1980), vedie didaktick
teriu kpochybnostiam ohodnote porovnvacej lingvistiky. Prlin strach zinterferm
materinskho jazyka do cudzieho spsobil mnostvo chb uiakov, ktor odmietali
zhodn cudz vraz spodozrenm, e zhoda bude len vsledkom interferencie. Pri
tdiu cudzieho jazyka mnoho rz treba prekroi hranice lingvistiky azaobera sa
otzkou kultry, venova pozornos bezekvivalentnej lexike, socilnemu akultrnemu
fungovaniu jazyka.
Na trukturalizmus, resp. jeho americk variant (L.Bloomfield, E. Sapir) m vplyv
teria, snaiaca sa vysvetli psychologick innos loveka pri uen.
spenos osvojenia si cudzieho jazyka je vak zvisl aj od inch faktorov,
ktormi s:
-

stupe jazykovej zrunosti;

psychick afyzick zrelos;
schopnos narba sjazykom ako objektom, schopnos abstrahova;
psychick bariry;
prostredie;
asov dotcia;
kontakty sumi, ktor dobre ovldaj cudz jazyk;
kontakt snative speaker.

Poda behavioristickch teri kad uenie funguje na princpe vytvrania

nvykov. Chyby vcudzom jazyku s vsledkom interferencie. Tto teria sa spja
shypotzou kontrastvnej analzy, vychdzajcou ztvrdenia ahieho osvojenia si
truktry cieovho jazyka, podobnho materinskmu jazyku.
5)

... zsada uplatnenia materinskho jazyka,... stala sa jedinenou ahlavnou, napr. vobdob
rozrenia gramaticko-prekladovej metdy... (prekl. H. B.)

37

Sasou tchto teri je:

1. metda analzy nepriameho porovnvania, ktor sa vyuva predovetkm
vsyntaxi aspova vsegmentovan syntaktickch kontrukci (najastejie
viet) na elementrne, alej nedeliten asti;
2. transforman metda, predpoklad tzv. 6 ) vaktve,
ktor sa transformciou menia na rzne syntaktick kontrukcie (transformy).
Pri hodnoten tchto metd sasovm odstupom prili lingvisti ametodici
kzveru, e napriek mnohm nedostatkom do znanej miery obohatili cudzojazyn
vyuovanie onov dimenzie. Knajvraznejm znich patr komunikatvny prstup,
ako aj uprednostovanie audiovizulneho aaudioorlneho programu, ktor va za
svoj vznik americkmu kontruktivizmu.
Bloomfieldovu mylienku rozvoja cudzieho jazyka alej rozpracva skupina
jazykovedcov zuniverzity vAnn Arbor vtte Michigan ajej najvraznejie osobnosti
Ch. C. Fries aR. Lado (obidvaja s autormi intenzvneho kurzu anglitiny pre
cudzincov).
Kontruktivizmus staval svoje metdy na priorite posluchu ahovorenia, jazyk
povaoval za sbor nvykov. Najprogresvnejia bola mylienka ui jazyk, nie ojazyku.

4.1 Audioorlna metda

Sinnou podporou Rockefellerovej nadcie zaal tm americkch jazykovedcov
pracova nad koncepciou efektvnej metdy vyuovania cudzch jazykov pre
pracovnkov rznych povolan. Hlavnou lohou bolo naui vrelatvne krtkom ase
stne sa dorozumie sprslunkmi inho jazykovho spoloenstva. Lingvodidaktici
stli pred lohou vypracova program pre intenzvne tdium cudzch jazykov. Tak
vznikol tzv. ASTP (Army Specialized Training Program), ktorho princpy rozpracoval
L. Bloomfield.
Orlny prstup kvyuovaniu cudzch jazykov pretrval aj po skonen vojny.
Spomenut metda bola rozpracovan do konenej podoby adostala nzov
audioorlna. Svojou podstatou je spt steriou americkho trukturalizmu,
zameranho na pragmatick funkciu lingvistickch vskumov. Hlavnou lohou
trukturalistov bolo vydvanie slovnkov, gramatk, uebnc pre nositeov inojazynch
kultr. Splnenie tejto lohy znamenalo prekonva nemal prekky. Bolo treba
vypracova metdy lingvistickej analzy mlo znmych exotickch jazykov. F. Boas
navrhol vypracova analzu na zklade vntornej logiky konkrtneho jazyka. Vychdzal
zpremisy, e nepoznan jazyk je kd, cudzojazyn text je zaifrovan vtomto kde
6)

38

jadrov, zkladn vety (prekl. H. B.)

alohou jazykovedcov je jeho deifrovanie. Teoretick princpy americkho

trukturalizmu alej rozpracovali E. Sepir aL. Bloomfield.
Didaktick technika umoujca zvukov zznam uebnho programu sa vekou
mierou zaslila orozvoj audioorlnej metdy, ktorej aplikcia umonila zbavi vubu
zvislosti zvukovej podoby jazyka na sprostredkujcej lohe grafickej podoby. Metda
do znanej miery, hlavne vpoiatonej fze, odstrauje neiaducu interpretciu grafickej
podoby pri ncviku vslovnosti.
Osvojovanie si cudzieho jazyka je zloit proces, pri ktorom je nevyhnutn
vyrovnva sa sexistenciou prvho materinskho jazyka. Vmozgu loveka vznikaj
spoje medzi oznaovanou skutonosou ajazykovm oznaenm:

skutonos

jazykov kd

Pri tdiu cudzieho jazyka dochdza kvyhadvaniu ekvivalentu vmaterinskom

jazyku (vntorn preklad):

skutonos

jazykov kd v materinskom jazyku

skutonos

jazykov kd v cudzom jazyku

Pri fixcii cudzieho jazyka nie je celkom eliminovan materinsk jazyk:

jazykov

jazykov

oznaenie

oznaenie

v cudzom jazyku

v materinskom jazyku

oznaovan skutonos

39

Zven frekvencia opakovania dorozumievacch aktov upevuje prslun spoje.

Ak s prtomn alie initele situanos, nzornos, aktvnos, je predpoklad vzniku
spojov.
4.1.1 Typy audioorlnych cvien
Existuje viacero typov audioorlnych cvien, ktor sa daj vyui vkolskej
praxi. Barnet (1969) ich del ztroch hadsk:
1. poda uplatnenia auditvnej alebo orlnej zloky:
a) auditvne,
b) orlne,
2. poda stupa riadenia iakovej odpovede:
a) reprodukn,
b) produkn,
3. poda metodickch cieov:
a) propedeutick,
b) zameran na ncvik zloiek hovorenho prejavu.
Schematicky by sme ich mohli znzorni takto:
auditvne

orlne

reprodukn

produkn

propedeutick
ncvik zloiek
hovorenho prejavu

4.1.2 Technick prostriedky audioorlnej metdy

Zkladnou pomckou pri vyuovan cudzch jazykov bola dlh obdobie uebnica,
ktor sprostredkovala vubu psomnej istnej zloky jazyka. Spolu suiteom
vytvrala jedin zdroj informcie.

40

Zvukov nahrvka vrazne obohatila zdroj hovorenho jazyka, stala sa zlokou

pre prezentciu programu, ktor zabezpeuje prenos informci od zdroja kiakovi.
Komunikan systmy poda technickej nronosti mono rozdeli na:
a) slchadlov rozvod (program sa prena do navzjom prepojench slchadiel),
b) mobiln laboratrium (ovldac panel smagnetofnom aslchadlami je
mobiln, uite iiak s zvukovo prepojen),
c) stacionrne jazykov laboratrium (manipulan stl, polouzatvoren boxy
pre iakov, kad m kdispozcii magnetofn).

4.2 Programov vyuovanie

Predpokladom pre rozvoj reovch zrunost je vytvori situciu, vktorej je iak
veden kaktvnej asti na vyuovan. Tto poiadavka nara na rozpor vtradinej
vube: kolektvny spsob vyuovania aindividulny charakter osvojovania ltky
iakmi. Odstrni tento rozpor je mon individualizciou vyuovania. Vsinnosti
saudioorlnou metdou boli vUSA vyvinut autointrukn programy, ktor poloili
zklad novmu smeru vterii vyuovania terii programovania.
Khlavnm zsadm programovho vyuovania patria:
1. zsada pomalch krokov,
2. zsada aktvnej spoluprce,
3. zsada sptnej vzby,
4. zsada vlastnho tempa,
5. zsada riadenia iakovej odpovede.
Poda spsobu podvania uiva rozliujeme:
1.

linerny program
(B. F. Skinner) prebieha poda schmy:

Kad krok programu sa sklad zinformcie aodpovede, priom nasledujca

odpove erp informcie zskan vpredchdzajcich krokoch. In typ programu je
vberov program, zaloen na vobe odpovede zviacerch monost (S.Pressey).
2.

vetven program (N-Crowder)

Predpoklad alternatvy, priom kad odpove vedie vdy khlavnej lnii programu.
Schematicky by sme to mohli znzorni takto:
41

Poda zamerania iastkovch cieov rozliuje ete vkladov, ncvikov

aexaminan program. S zameran na vysvetovanie novho uiva, jeho prezentciu,
fixciu, tvorbu zrunosti anvykov anapokon na zisovanie ahodnotenie znalosti
iakov.
Na realizciu tohto postupu s potrebn urit prostriedky, ktormi s najastejie
programov uebnice, vyuovacie stroje, ale aj audioorlne programy (jazykov
laboratri). Najdleitejm prvkom vtomto type vyuovania je zostavenie samotnho
programu, ktorho tvorba je rozloen do viacerch etp, zktorch najvznamnejia
je vber textov aich usporiadanie (truktra). Je potrebn venova pozornos analze
gramaticko-lexiklnych javov aich zaradeniu do uritch vzjomne sptch sekvenci.
Tvorba programu predpoklad aj znan znalosti zoblasti vntornej avonkajej
interferencie, ktor sa uiakov prejavuje pri osvojovan si cudzieho jazyka.
Programov vyuovanie so svojm podrobne rozpracovanm postupom m svoje
pozitva, ale aj urit obmedzenia. Kprvm patr nevyhnutnos exaktne vyti
aformulova cie, vytvorenie kompromisu medzi mnostvom encyklopedickch
informci, ktor m iak prija ajeho psychicky ifyzicky podmienenou schopnosou
zvldnu, fixova apouva toto penzum. Kpozitvnym rtm patr aj neustla sptn
vzba avasn oprava chb, ako aj vysok stupe motivcie aaktivizcie. Ist vhrady
s voi nzkej miere vchovnho psobenia, ktor m by sasou vzdelvacieho
procesu, urit izolcia iaka od uitea avcudzojazynom programovom vyuovan
niektor metodici namietaj voi absencii monosti svislho vyjadrovania vcudzom
jazyku. Beajev (1965) ide a do krajnosti, ke programov vyuovanie povauje za
nvrat ku gramaticko-prekladovej metde aodpora programova len uivo, nie
vyuovac proces.
Vrukch sksenho uitea vak me toto vyuovanie znamena skvalitnenie
vuby, ak sa repektuj tie koncepcie, ktor teriu aprax programovania zdokonauj
arozvjaj (Jelnek, 1976).

42

PROBLEMATIKA VVOJA KOGNITVNYCH

AINTUITVNYCH METD

5.1 Koncepcia vyuovania cudzch jazykov vkrajinch zpadnej

Eurpy aAmeriky
Pri uen cudzieho jazyka sa najvypuklejie prejavuje uvedomenie, as
materinskho jazyka, zskavanie jazykovch zrunost. Na zklade gramatickoprekladovej metdy sa uenie obmedzovalo na memorovanie, mechanick preklad. Jej
protivhou sa stala priama metda, ktor sa oficilne zaviedla do kl vo Franczsku
u vroku 1901. Poiatok tejto metdy bol sprevdzan mnohmi skaliami. Uitelia,
pozvan zAmeriky, Anglicka, nemali uebnice, neovldali materinsk jazyk svojich
iakov, preto sa zameriavali len na hovoren jazyk, t.j. na dve zrunosti posluch
ahovorenie. Gramatick pravidl sa neobjasovali, iaci ich museli objavi indukciou.
Vychdzali zpredpokladu, e diea plynulo pouva materinsk jazyk, aj ke neovlda
gramatick systm. Priama metda sa stala predmetom kritiky, lebo mnoh jej poiadavky
sa nemohli uplatni. Takto upraven priama metda sa uplatuje dodnes, zdrazuje
sa vak zsada postupnosti (posluch hovorenie tanie psanie), vyuitia
materinskho jazyka, nzornosti.
Tmto spsobom chpan priama metda sa len mlo odliuje od audiolingvlnej
metdy, ktor vznikla vUSA po 2.svetovej vojne. Vychdzala zmdnych
behavioristickch koncepci, poda ktorch sprvanie loveka mono vtesna do
schmy podnet reakcia. Tvorcovia metdy sa zameriavali na ovldanie hovorovho
jazyka, vslovnosti aprecviovanie gramatickch vzieb. Materinsk jazyk sa vyuval
pri prezentcii gramatiky. Audiolingvlna metda sa, ia, obmedzovala na navn
precviovanie amechanick fixovanie slovnch zvratov, akosti sa vyskytli pri ich
aplikcii, pretoe vek vznam pripisuje forme vpovede bez obsahu. Kee tto
metda vemi zjednoduene chpala psychick mechanizmy loveka, objavuje sa nov
kdovo-poznvacia metda (cognitive code-learning theory), ktor zaznamenva nvrat
kuvedomelmu ueniu sa. Jazyk skma ako kd, ktorm sa mono dohovori aproces
uenia sa poklad za zskanie uvedomelej kontroly cudzieho jazyka. Kdovopoznvacia metda zdrazuje vzah vpovede ksitucii, odstrauje dril. Svoj cie
vid vo vypestovan pevnch nvykov, ale najm vsnahe naui sa tvorivo pouva
jazyk.
Po roku 1948 dolo kprerueniu kontinuity ainformovanosti medzi nam kolskm
systmom asystmami vo vyspelch demokracich. Nae kolstvo sa dostalo do
izolcie, bolo direktvne riaden zjednho centra, vyznaovalo sa jednotnosou,
uniformitou.

43

Vo vyie spomnanch ttoch mal vplyv na utvranie rznych didaktickch

koncepci cel rad filozofickch, pedagogickch, psychologickch teri. Vsledkom
je mnostvo koncepci vzdelvania, asto navzjom sa vyluujcich, popierajcich
innos. S to koncepcie behavioristick, nboensk, informan, humanistick
at.
Najvraznejie sa vak na celej filozofii kolskch systmov podpsali:
- perenializmus
(podporovala sa mylienka osvoji si ven pravdy, obsiahnut vo vekch
knihch, tto filozofia vchovy mala zabezpei americkm obanom
gramotnos),
- esencionalizmus
(cieom vzdelania je stabilita spolonosti, draz sa kldol na vedomosti
azrunosti zklasickch vednch discipln),
- progresivizmus
(aiskom vzdelania s potreby azujmy dieaa, zdrazovala sa aktivita
asamostatnos),
- existencionalizmus
(zdrazovanie jedinenosti aneopakovatenosti jedinca, humanizcia
vzdelvania).
Po uverejnen sprvy Federlnej komisie pre zdokonaovanie kolstva vUSA,
ktor kontatuje alarmujci stav, vystpil vtedaj prezident G. Bush sprogramom
Amerika 2000, vktorom zhrnul lohy americkho kolstva do niekokch loh:
-

zlepi aposilni systm predkolskej vchovy,

zlepi rove vyuovania materinskho jazyka aprrodnch vied,
zabezpei gramotnos vetkch obanov,
zdokonali vyuovanie matematiky aprrodnch vied,
odstrni nsilie adrogy zo kl.

Hoci tu nenjdeme zmienku ovyuovan cudzieho jazyka, sasn trendy

podporuj aj poiadavku cudzojazynej kompetencie.
Vychdzajc ztaxonmie Bloomovch vzdelvacch cieov (znalos, porozumenie,
aplikcia, analza, hodnotenie) auplatujc znmu tzu J. Deweya: diea je slnkom,
okolo ktorho sa otaj vchovn prostriedky, kontatujeme, e rovnako dleit je
otzka metd, teda ako, ale aj otzka obsahu, teda o.
Didaktick systm cudzojazynho vyuovania je postaven predovetkm na
aktivite iaka apostupnosti jednotlivch krokov.

44

Tejto poiadavke zodpoved aj modulrny systm vuby. Pod pojmom modul sa

rozumie urit celok (lekcia, tma) amodulrne usporiadanie je uivo uritho typu
koly, kurzu apod.
Absentuje tradin delenie na hodiny, resp. in vyuovacie jednotky. Uite sa
mus oboznmi sobsahom modulu amus vedie, ak asov dotciu m kdispozcii.
Modulrny systm vyuovania je vlastne postupn osvojovanie si uiva
jednotlivch modulov. Filozofia tohto systmu je zaloen na stavebnicovom efekte.
Dokonal osvojenie predchdzajceho modulu predpoklad zvldnutie alieho.
Vroku 1938 sa realizovala vUSA prvkrt metda brainstormingu (brain mozog,
storm brka). Tvorca tejto metdy Alex F. Osborn vychdzal zprems:
- produkciu npadov treba oddeli od ich hodnotenia,
- kvantita vyvolva kvalitu,
- vyuitie synergetickho efektu.
Resum tejto metdy obsahuje - zkaz kritiky npadov,
- uvonenie fantzie,
- produkciu kvantity npadov,
- vzjomn inpirciu,
- rovnos astnkov.
Existuj rzne alternatvy brainstormingu:
- brainwriting (psan),
- pingpongov,
- hobo metda (setapou samotdia).
Gordonova metda je variant brainstormingu, ktorej cieom je vytvori jedno, ale
originlne rieenie.
Vpovojnovej zpadnej pedagogike je najvznamnejia audioorlna
aaudiovizulna truktrne globlna metda. Preferovan s poiadavky dospelch
zujemcov otdium cudzch jazykov vdsledku migrcie obyvatestva.
Jednou zdleitch stratgi Rady pre kultrnu spoluprcu pri Eurpskej rade je
podpora vyuovania cudzch jazykov vzujme svetovho dorozumievania. VUSA
vznik po vojne naliehav potreba vuby cudzch jazykov (eurpske azijsk) za
ekonomickm, vojenskm ipolitickm elom. Kultrne poslanie znalosti cudzch
jazykov u nie je jedinm cieom. Hlavnm cieom vyuovania cudzieho jazyka, ktor
by zodpovedal americkmu idelu, bolo tanie. Spodporou Rockefellerovej nadcie
sa zrodil program ASTP (Army Specialized Training Program), t.j. program pre intenzvne
tdium cudzch jazykov.

45

VUSA bola vytvoren aj alia inovan kooperatvna metda, ktorej zkladom

je tvorba malch skupn. Jej lenovia pracuj na zklade rovnoprvnosti aspoluprce.
Systm dokonalho osvojenia uiva metdu mastery learning vytvoril vUSA
vroku 1968 B. S. Bloom arozvinul ju J.H. Block. Vsasnosti je to najrozrenejia
koncepcia vyuovacieho procesu na vetkch stupoch kl vUSA.
Vychdza sa zpredpokladu, e kad iak m rzny typ pamti, preto kad
potrebuje rzny as na osvojenie si uiva. iaci maj dostatok asu, metdy iformy sa
prispsobuj individualite iaka, tak si dostatone pevne osvoja obsah mastery. Ak
iak nedosiahol poadovan rove mastery, nedostatky sa ihne odstrauj vpodobe
korektvneho mastery.
Vostatnom ase sa zvil zujem otzv. PSI (Personalized System of Instruction),
znmy tie pod nzvom Kellerov pln. Je to variant individualizovanho vyuovania,
kedy si iak vol tempo, miesto imetdy uenia. Uns je praktizovan formou
korepondennch jazykovch kurzov alebo individulnym tdiom jazykov.
Autorka ITV (Integrovan tematick vyuovanie) Susan Kovalikov svojou
koncepciou znegovala tradin formu triedno-hodinovo-predmetovho vyuovania.
Uivo sa integruje okolo strednej tmy aje predmetom zujmu cel kolsk rok.
Tmu si vol uite. Chba hodnotiaci (znmkov) efekt, cieom je schopnos aplikcie
uiva.
Metda Four Multiple Approach to Teaching je uns oznaovan ako metda
4MAT. Vyvinula ju Bernice McCarthy vUSA vroku 1972. Poda spsobu prijmania
informci (vnmanie, pozorovanie, myslenie, aktvny prstup) bol vytvoren 4kvadrantov model:
-

iak had zmysel, chce ma systm, pta sa preo;

iak had fakty, je detailista, pta sa o;
iak je zvedav ako javy aveci funguj, pta sa ako;
iak aplikuje poznatky, pta sa, o to me spsobi.

5.2 Vplyv ruskch didaktikov na modern vyuovacie koncepcie

Zaiatkom 20. rokov nho storoia zaznamenalo Rusko prliv cudzincov, ktor
rusk jazyk neovldali. Na zklade tohto faktu mono rozdeli vvoj metodiky na
niekoko etp.
Prv etapa je spt sutvranm katedier aoddelen ruskho jazyka pre cudzincov
na tzv. Komvuzach, o boli vpodstate komunistick univerzity pre pracujcich,
nrodnostn meniny acudzincov. Adepti snim stupom ovldania rutiny si na
tchto univerzitch zdokonaovali svoje jazykov znalosti, zameriavali sa na jej praktick
ovldanie. Zreovch zrunost prevldalo hovorenie atanie poda odbornosti
uchdzaa. Uprednostovala sa priama metda vyuovania. Neskr v30.rokoch sa
46

preferovala aj kombinovan metda, zohadujca iprincp uvedomelosti uenia.

Vyuujci sa vo svojich postupoch opierali ometodick systm L. V. erbu, ktor
teoretick vchodisk rozpracoval vprci
(1929).
Vyuovanie sa zanalo vodnm fonetickm kurzom (pribline 1 mesiac), vktorom
sa adepti zoznmili sfonetickm systmom jazyka. Zkladnou metdou bola imitcia
aopakovanie zvukov, slov, slovnch spojen. Nov lexika sa sprstupovala vkladom,
gramatika bola prezentovan paralelne. Kontatuje sa, e v20. a 40.rokoch sa
sformovali zklady metodiky vyuovania ruskho jazyka ako cudzieho jazyka,
rozpracovali sa princpy imetdy vyuovania.
Druh etapa sa zaala po skonen vojny vroku 1945 vvojom metodiky ako
samostatnej pedagogickej disciplny. Vnym nedostatkom bola absencia didaktickej
literatry orientovanej na rusk jazyk, ako na cudz jazyk. L. V. erba pokrauje vo
svojej snahe zefektvni proces vuby cudzch jazykov vo svojej prci
(1974).
Vtomto snaen dleit lohu zohrali V. V. Vinogradov, S. G. Barchudarov, I. M.
Pukinov ai., ktor zdraznili niekoko vchodsk pre vyuovanie cudzieho jazyka:
-

podpori vydvanie uebnc poda odbornej orientcie,

prakticky orientova cudzojazyn vyuovanie,
podporova komplexn rozvoj reovch zrunost,
podporova intuitvnu auvedomen metdu vyuovania.

Za aliu etapu rozvoja ruskej metodiky mono oznai 60.roky. Vznikali tzv.
( )7 ), o bol typ jazykovej prpravy pre tdium
aj nejazykovho odboru. Vroku 1960 vznikla vMoskve Univerzita druby nrodov P.
Lumumbu scieom prpravy jazykovo zdatnch odbornkov zzie, Afriky, Latinskej
Ameriky, vroku 1966 sa pri Moskovskej ttnej univerzite otvra Vedecko-metodick
centrum ruskho jazyka avroku 1974 ttny intitt ruskho jazyka A. S. Pukina
vMoskve.
Vroku 1967 bola zaloen Medzinrodn asocicia uiteov ruskho jazyka
aliteratry (MAPRJAL), ktorej prvm prezidentom sa stal u spomnan V. V.
Vinogradov. Tieto roky s spt smenami vznamnch metodiiek: G. J. Rokovov,
O.P. Passudovov, N. M. Lariochinov (s autorkami prce
a, 1967).
Vdidaktike sa zaali uplatova prvky psycholingvistiky B.V. Beajeva (
, 1965), A. N. Leonjeva, V. A.
Aromova, A. A. Leonjeva, I. A. Zimnej, N. I. inkina. Znan vplyv na didaktiku
7)

prpravn fakulty (prekl. H. B.)

47

cudzch jazykov mala Gaperinova teria

.8 )
Okrem u spomnanch metd vek vznam sa pripisoval audiovizulnej
aaudioorlnej metde, ataktie programovmu vyuovaniu. Tto etapu uzatvra
azrove nov otvra I.Medzinrodn kongres MAPRJAL (1969).
Pre rozvoj metodiky m vek vznam vznik vydavatestva vroku
1974.
Metodick koncepcia je vrazne formovan aovplyvovan psycholingvistikou.
Modifikuje sa uvedomeno-praktick metda, ktor nepriniesla elan vsledok:
- uprednostuje sa stna komunikcia,
- gramatika je prezentovan na modelovom systme.
Zmetd pretrvvaj audiolingvlna aaudiovizulna, zanaj sa uplatova
intenzvne metdy (sugestopedick). Vznamn metodick prce napsali T. A.
Koroovov, V. G. Kostomarov, O. D. Mitrofanovov.
Vsasnosti vznikaj nov tendencie voblasti cudzojazynho vyuovania, o
je spt svvojom masmedilnej politiky, elektronickch nosiov informci,
stendenciou globalizcie vzdelania, apreto mnoh metdy koreponduj svyuvanm
didaktickej techniky (videoprogram, PC program, CD-ROM, TV program).
Ovldanie cudzieho jazyka vychdza zpredpokladu formovania jazykovej
kompetencie uiacich sa, ktor zaha ovldanie jazyka vrznych situcich. Uplatuje
sa princp aktvnej komunikatvnosti, priom reov innos nie je len cieom, ale
iprostriedkom na dosiahnutie ciea. Tejto problematike sa venuje renomovan metodik
J. I. Passov ( , 1983
a a, 1977).
Knajvznamnejm sasnm metodikom, prezentujcim svoje didaktick
koncepcie na IX. Medzinrodnom kongrese MAPRJAL (1999) patria:
- J. I. Passov (venuje sa cudzojazynmu vzdelvaniu na princpe dialgu kultr),
- O. D. Mitrofanovov (venuje sa lingvodidaktickm tendencim aprognzam
voblasti cudzojazynho vyuovania),
- A. N. ukin (venuje sa metdam vyuovania ruskho jazyka ako cudzieho
jazyka),
- V. V. Vorobjev (venuje sa lingvokulturolgii),
- T. V. Vasilievov (venuje sa problematike vyuovania ruskho jazyka ako
cudzieho na nejazykovch vysokch kolch),
- T. I. Popovov (venuje sa tandardizovanm testom ametodike hodnotenia),
8)

48

etapovit formovanie rozumovch innost (prekl. H. B.)

Z. N. Ijevlevov (venuje sa metodickm otzkam vyuovania gramatiky),

V. G. Kostomarov,
N. S. Vlasov,
. B. Truinov,
I. L. Bim (venuje sa terii tvorby uebnc).

5.3 Rozvoj cudzojazynch metd vbvalch socialistickch ttoch

Vkolskom systme socialistickch ttov bola zkladnou poiadavkou zsada
uvedomelosti, cieom vestranne harmonicky rozvinut osobnos, o zkonite
podmieovalo rozmanitos metd.
Pri tvorbe inovanch metd vyuovania cudzch jazykov sa nadvzovalo na
tradciu priamej metdy ana rozvinut teriu orlnej metdy E. Palmera. Pochopitene,
vvoj voblasti vyuovania cudzieho jazyka sa neuberal rovnako, ale vzvislosti od
podmienok atradci.
Posk didaktici (W. Galecki, A. Brzezki) uprednostovali truktrne modely arozvoj
komunikcie, rovnako ako vchodonemeck metodici O. Hermenau, K. Gnther,
H.Hellmich, W. Apelt ai.
Sugestopdia, vypracovan bulharskm psychoterapeutom sa vkrtkom ase
rozrila do mnohch ttov adovolva sa psychologickch podnetov, ktor maj
stimulova iaka kvkonu.
Vuba vbvalom ZSSR bola v40. a50. rokoch zameran na gramatickoprekladov metdu. Poda tejto metdy zskali cudzojazyn vzdelanie viacer genercie
filolgov rusistov. Pretoe vak negarantovala vysok rove praktickho ovldania
jazyka, bola doplnen onov poznatky aprezentuje sa pod nzvom uvedomenoporovnvacia metda. Najviu lohu vjej formovan zohral L. V. erba so svojimi
stpencami A. A. Miroubovom, D. V. Arakinom ai.
Uvedomeno-praktick metdu preferuje B. V. Beajev, A.A. Leonjev, V. G.
Kostomarov, O. D. Mitrofanovov, J. I. Passov, I. L. Bim ai.
Komunikatvnu metdu ako reakciu na nedostatonos praktickej orientcie
sasnho smerovania predloil J. I. Passov ajej psychologick zklady sformulovala
I. A. Zimaja. Tak vznikol komunikatvno-innostn prstup kueniu. Podstatou tohto
prstupu je ovldanie reovch zrunost vrznych formch komunikcie.
Vnaej krajine sa po vojne zretene uplatovala sprostredkovan metda (J. O.
Hruka). Bol to aksi kompromis medzi priamymi anepriamymi metdami. V50.rokoch
sa vyuovanie orientuje kuvedomeno-porovnvacej metde, ktor bola zaloen na
uvedomelosti asystematickosti. Osnovy plnili formatvne ciele, komunikatvny cie
bol nedostatone prezentovan. Komunikatvnos sa dostva do naich kl spolu
saudioorlnou metdou.

49

Didaktika cudzch jazykov m uns siln zkladu, o dokazuj vznamn autori,

ako V. Mathesius, B. Trnka, J.Vachek, L. Kopeck, B. Havrnek, J. Hendrich ai.
Sasn tendencie sa vyznauj silm ointegrciu metodickch prvkov, ktor sa
vpraxi osvedili, hoci vminulosti ich asto pokladali za nezluiten. Prznan je aj
silie oskbenie modernch metd svyuovacmi formami tak, aby sa dokzala platnos
tvrdenia, e proces vyuovania nie je len proces odovzdvania vedomost, ale je aj
zloit, tvoriv proces.
5.3.1 Lozanovova metda
Charakteristickou rtou Lozanovovej metdy je vyuitie zloky skupinovej
psychoterapie, hlavnou zsadou je uplatovanie hravosti vsitucich jazykovej
komunikcie apsychick, ale aj fyzick relax. Poda tejto metdy sa vyuuje tak
sugestvne, e uiaci sa s od zaiatku kurzu presveden okladnom vplyve uenia,
priom uiteovi ostva jeho autorita.
Metda sugestopdie garantuje osvojenie si 5000 lexiklnych jednotiek za 3
mesiace (obvykl dka trvania kurzu), ztoho 90% aktvne. Vtrojdovom prpravnom
obdob, ktor sa ete nezapotava do kurzu, sa zisuj schopnosti apredpoklady
astnkov, ich vkonnos, schopnos sstredenia ipodriadenia sugescii.
Zpsychologickho hadiska je potrebn vyvola ufrekventantov dveru kuiteovi
ipouvanej metde, ako ivzjomn poznanie sa. vodn kurz trv 8 dn, astnci s
rozdelen do skupn po 812 lenov, sedia vpohodlnch kreslch bez psychologickch
barir (vpolkruhu bez stolov), kad sa predstav fiktvnym menom, povolanm, vymysl
si adresu bydliska vkrajine, ktorej jazyk sa u. Tm sa vyhne spoloenskej
konvennosti, odbravaj sa bariry veku, spoloenskho postavenia apod. Za 8 dn
tdia (32 hodn) sa astnk kurzu oboznmi auditvne scudzm jazykom, natrnuje si
reov orgny na vslovnos aovldanie hlsok.
Pravideln vyuovanie sa zana 9. de vdvojdovch cykloch. Vuba sa zana
vkladom textu, ktor obsahuje slovn zsobu. Zreovch zrunost sa uplatuje
posluch ahovorenie. Prbeh (text) sa reprodukuje, pozornos je teda zameran na
obsah, nie na formu. astnci kurzu obmieaj vety, opakuj, dramatizuj text.
Gramatika je vysvetlen na konci fzy, as ryvku sa prepe zuebnice.
alia fza nesie nzov stretnutie na koncerte, pretoe Lozanov zaviedol do
svojej metdy jej podstatn zloku hudbu. Vjej sprievode uite opakovane ta
text, priom vdy sinou intonciou. Sksenosti ukzali, e na astnkov vplva
najlepie intrumentlna hudba z18.storoia. Po koncerte nasleduj dve fzy
preberania uiva, priom druh fza sa presva do druhho da. Tak vznik priestor
ias aktvne si zapamta uivo, vytvori nvyky na zautomatizovan jazykov
innos.

50

Na fixovanie slia rzne metdy:

-

interview,
tanie ryvkov,
prednes naspam,
dramatizcia,
at.

Tejto innosti je venovan druh de uivo sa aktivizuje na vyej rovni.

astnci kurzu inscenuj nov text, vktorom vyuij nauen zvraty, slov, slovn
spojenia. Toto uivo vyjadruje len nov obsah vnovch vetch. Cel cyklus je
vyplnen aktivitou astnkov (jazykovou, rozumovou, pohybovou). Kurz prebieha
bez domcich loh akon praxou vhoteli, vcestovnej kancelrii, vretaurcii.
Podstatou sugestopedickej metdy je odstraovanie strachu, m sa uvonia
vetky skupiny svalstva, zapojenho do procesu artikulcie. To umouje uiteovi
rozri svoj vplyv auivo zintelektulnej do citovej oblasti. innos Lozanovovej
metdy sa zvyuje tm, e:
1. spsobuje fyzick ipsychick uvonenie frekventanta,
2. mobilizuje kvestrannej aktivite azapja do vyuovacieho procesu cel iakovu
osobnos,
3. umelo navodzuje vhodn jazykov (komunikan) situcie,
4. vyuva uvedomel vnmanie ipodvedomie,
5. na fixciu s vyuvan rzne zmyslov kanly,
6. podporuje vetky reov zrunosti,
7. zabezpeuje intenzvne uenie.
Cel proces uenia ete urchlime, ak sa podar prekona bariru materinskho
jazyka. Dospel uiaci sa mus tto bariru prekona pri plnom vedom. Najmarkantnejie
sa tento proces prejavuje pri osvojovan prvho cudzieho jazyka. tdiom alch
jazykov definitvne prekonva bariry materinskho jazyka.
5.3.2 Vplyv behaviorizmu na didaktiku vyuovania cudzch jazykov
Behaviorizmus ako mechanick smer vpsycholgii vrazne ovplyvnil terie
vchovno-vzdelvacieho procesu. Jeho zakladate J. B. Watson za zklad svojej terie
poklad vonkajie pozorovaten objekty sprvania, zoho vyplvaj aj metdy
vskumu, ktormi s pozorovanie aexperiment.

51

Behavioristick psycholgia vrazne ovplyvnila koncepciu audioorlnej metdy

vrovine jej prli mechanickho charakteru. Mechanick uenie jazykovch truktr
obmedzovalo, a brzdilo komunikciu, tvorivos akreativitu. Mono kontatova, e
audioorlna metda bola cel zaloen na psychologickej terii behaviorizmu,
audioorlne cvienia vak nie s jedinm spsobom osvojovania jazykovch truktr
cudzieho jazyka amechanick prstup naiel tie svoju opozciu vkognitvnej metde,
predznamenanou teriou generatvnej gramatiky. Vychdzajc zo zkladnch
behavioristickch postultov, je re povaovan za verblne sprvanie, reakciu na
podnet. Mono si ju osvoji neustlym opakovanm jednotlivch stimulov areakci,
ktor ved kvytvoreniu neuvedomelch nvykov. Takto pochopen osvojovanie si
cudzch jazykov vylilo do znanej miery rozumov schopnosti iaka, obmedzilo jeho
intelektulnu aktivitu, uprednostnilo mechanick dril.
V60. rokoch dolo ku kritickmu zhodnoteniu behavioristickej koncepcie
osvojovania si cudzch jazykov. Vaplikovanej lingvistike bola vypracovan metda
analzy chb vjazykovch vkonoch iaka, ktor mu umonila sledova aovplyvova
jeho stratgiu uenia.
Behaviorizmus pvodne povaoval uenie za jednoduch napodobovanie
aopakovanie viet akontrukci dovtedy, km sa nestan pevnou sasou jazykovho
systmu. Ako reakcia na tto teriu psob Chomskho teria vrodench
predpokladov. Chomsk predpoklad udieaa urit zariadenie na osvojovanie
jazyka (vangl. tzv. LAD). Aby toto zariadenie fungovalo, sta pova prirodzen
jazyk. Vneskorch prcach Noam Chomsk tento pojem nepouva, ale vroden
predpoklady nazva univerzlnou gramatikou. Osvojenie jazyka funguje len vtedy, ak
je stimulovan vo vhodnom ase, in je vvin jazyka ak aobmedzen.

5.4 Slovensk aesk didaktika vcudzojazynom vyuovan

Rusk jazyk m vnaej kole tatt povinne volitenho jazyka, rovnako ako
ostatn cudzie jazyky anglitina, nemina, francztina ai. Po zmench vnaej
spolonosti na zaiatku 90. rokov dolo krekontrukcii cieov, obsahu ametd
vyuovania cudzch jazykov. Sasne bola rozpracovan nov koncepcia jednotlivch
filologickch discipln, plnov aprogramov. Rusk jazyk strca vsostn postavenie
vhierarchii vyuovacch predmetov ateoreticky sa stva jednm zrovnoprvnych
cudzch jazykov.
Vpraxi to znamenalo najprv odmietnutie ruskho ansledne absolutizciu
anglickho jazyka. Metodici ani jednho jazyka neboli na takto vvoj pripraven.
Vruskom jazyku to znamenalo pripravi koncepciu vyuovania poiatonho
tdia rutiny rznej vekovej kategrie, teda nielen od 4., resp. 5. ronka zkladnch
kl, ako sa vuba dovtedy realizovala, avostatnch cudzch jazykoch zasa pripravi

52

metodiku auebnice pre niie ronky zkladnch kl. Rieenm tchto otzok sa
zaoberali metodick centr, katedry rusistiky pedagogickch afilozofickch faklt.
Vek dopyt je po ruskch uebnch textoch amateriloch zoblasti obchodu,
manamentu, biznisu, turizmu, o si vyiadala zmena ekonomiky, politiky, plnovania
iriadenia spolonosti.
Metodici stli pred dleitmi otzkami. Mali zabezpei monos:
-

komunikatvnej orientcie pri vyuovan cudzch jazykov,

koordincie funkcionlneho asystmovho prstupu kjazykovmu materilu,
motivcie,
individulneho prstupu na vyuovan,
variability metodickch postupov,
vekovej osobitosti uiacich sa,
kognitvnych stratgi,
osobnostnej charakteristiky uiacich sa.

Vrokoch 19961999 bola vydan uebnica autorov S. Jelnka, J.

Folprechtovej, R. Hbkovej aH.ofkovej. Jej sasou je pracovn zoit, metodick
prruka aaudioprogram. Uebnica je postaven na komunikatvnom princpe
vyuovania, opiera sa omaterinsk jazyk, akcentujc motivan
aveobecnovzdelvacie aspekty. Uebn komplex je uren tudentom strednch
kl, ktor svubou rutiny zanaj.
Vroku 1996 bola strednm kolm na Slovensku ponknut uebnica autoriek E.
Kollrovej, . B. Truinovej , jej druh as vyla vroku 1998.
Obidve vychdzaj zlingvokulturologickho zkladu so silnm akcentom aplikcie
princpu jazyk cez kultru, kultru cez jazyk.
E. Kovikov aV. Glendov s autorkami uebnc ametodickch prruiek pre
zkladn koly.
V. Barnet, Z. Klikarov, N. Turkov, J. Vackov aG. A. Zolotovov vydali vroku
1997 Rutinu pro pokroil aodva roky neskr D. Brkov, V. Mistrov aN. Arapov
Rusk konverzciu.
Cudzojazyn katedry kadorone organizuj seminre akonferencie, na ktorch
s prezentovan didaktick otzky vyuovania. Zdidaktikov germanistov spomeme
E.Ehrgangov, zanglistov aamerikanistov R. Repku, E.Tandlichov.
Alternatvne pedagogick systmy iteoretick otzky metodiky s predmetom
zujmu L. Riesa; teriou uebnc aotzkami individualizcie vyuovania sa zaober S.
Jelnek aR. Purm; nov koncepcie vuby cudzch jazykov rozvja vo svojich prcach
R. Chodra.
J. Hendrich, I. Rochowansk, E. Bene sa venuj veobecnej problematike
vyuovania cudzch jazykov.
53

V. Ccha je autorom Metodiky ruskho jazyka uebnice pre uiteov ruskho

jazyka; L. Rejmnkov vo svojich prcach vyzdvihuje uplatovanie princpu
komunikatvnosti; J. Vesel m irok diapazn zujmov od problematiky aanalzy
chb, cez profil uitea cudzch jazykov kreovm zrunostiam.
Na Slovensku sa najvznamnejie podpsali pod metodiku M. Roha so svojou
lingvodidaktickou interpretciou komparatvneho popisu slovenskej aruskej lexiky
atechnolgiou vyuovania cudzch jazykov. M. Sotk sa vo svojich kapitolch zterie
vyuovania ruskho jazyka venuje postaveniu tohto jazyka vspolonosti uns ivo
svete. R.Betk je autorom viacerch uebnch textov pre posluchov rusistiky, ako
iuebnc pre zkladn koly.

54

MODERN VYUOVACIE KONCEPCIE

6.1 Sasn alternatvne aprogresvne metdy

Na inzertnch strnkach novn alebo asopisov sa meme asto stretn so
sugestvnym textom reklamnch ponk, ktor lkaj takmer neodolatenou ponukou.
Subuj za jeden tde (tri, p alebo desa) osvojenie si cudzieho jazyka na
rovni benej (odbornej, hovorovej, at.) komunikcie. Nam zmerom nie je skma,
nakoko vierohodn anakoko komern s tieto ponuky, ns zaujmaj metdy, ktor
sa na takchto rchlokurzoch pouvaj.
Nov archly spsob osvojovania si cudzieho jazyka je oznaovan ako
superlearning. Tento pojem zaviedli americk autorky S. aN. Ostranderov aL.
Schroederov, ktor vydali prv publikciu osugestopdii. Tto metda je inn, ak
prina rados, zbavu, ake sa uiaci zastuje na vyuovan emocionlne
angaovan.
Zo slov sugescia apedagogika sa vytvoril nov termn sugestopdia. Tto vyuva
sugestvne pochody, ktor vnikaj do sfry vedomia aukladaj sa vhlbch vrstvch
udskej psychiky. Kad lovek m obrovsk zdroje duevnch rezerv. Niektor zdroje
uvdzaj a 90%. Superlearning si kladie za cie odhali tieto rezervy.
Vea iakov m ouen negatvnu predstavu, musia prekonva emocionlnu
blokdu, uite mus zporn sksenosti nahradi pozitvnymi, t.j. desugerova. W.
H. Stark (1994) rozliuje tieto prostriedky desugescie:
- pozitvno-sugestvna atmosfra (rozmiestnenie lavc, osvetlenie, akustika),
- infantilizcia (navodenie takho sprvania, ktor evokuje zvedavos, istotu,
pohodu),
- autorita (zbavenie strachu, tba po poznatkoch),
- dvojit rovina (re tela, neverblne prostriedky aobsah vpovede musia by
vslade).
Kad de je lovek konfrontovan so zplavou informci. Niektor si pamtme
krtko, len pr seknd, in dlhie. Deje sa tak preto, lebo rozliujeme tri druhy pamti:
1. ultrakrtku,
2. krtkodob,
3. dlhodob.
Pri metde superlearningu vyuvame predstavivos uiaceho sa avetky tri druhy
pamti. Vchodiskom bva prevane iv dialogizovan text. Pracuje sa poda vopred
vypracovanho apremyslenho plnu, ktor zaha:
55

1. vymedzenie uiva (lexika, uebnica, obsah; uebnice s koncipovan

dvojjazyne stextom cieovho imaterinskho jazyka),
2. spracovanie rmcovho prbehu (osoby, tma),
3. trukturalizciu jednotlivch prbehov (detailizcia),
4. asov plnovanie,
5. denn pln.
Oprava chb nesmie blokova iakovu rados zuenia, zniova motivciu.
Podmienkou superlearningu je navodi atmosfru uvonenej koncentrcie, aby iak
vnmal informciu obidvomi mozgovmi hemisframi, pretoe pri tradine ponmanom
uen vnma len avou, t.j. racionlne alogicky uvaujcou polovicou.
Stav uvonenej koncentrcie sa dosahuje hudobnmi motvmi, zariadenm uebne,
odstrnenm barir medzi uiteom aiakmi (lavice, stoly), pouitm modernch
prostriedkov (flip-chart, poster, CD-ROM), interakciou (kvalitnmi vzahmi medzi
uiteom aiakom).
Uvonen bezstresov atmosfra je zkladnou poiadavkou pre metdu uenia
vspnku. Ide odruh superlearningu, ktor sa realizuje pecilnou aparatrou
brainLight. Vo svete sa na tto metdu spoliehaj manari, portovci, ktor chc
zvldnu jazyk bez stresov avkrtkom ase. BrainLight vysiela frekvencie, ktor
prenes udsk mozog do stavu alfa athta, stavu, vktorom sa dosahuj najvyie
schopnosti myslenia, vkonnosti, uvonenia ameditcie. Vek vznam m prprava
psycholga, ktor nau zujemcov ocudz jazyk touto metdou autognny trning.
To je cesta ako sa dosta do hladiny alfa.
Sasou vuby je relax anuv. To je as, kedy sa do udskho podvedomia
dostvaj nov slov, frzy, kontrukcie vcudzom jazyku. Uiaci sa m na oiach
nepriehadn okuliare, vnich s dve sveteln didy pracujce na frekvencich od 7
do 14 Hz. Cez slchadl sa kuiacemu dostvaj nov poznatky ainformcie. Tto
metda je striedan vpravidelnch intervaloch sklasickou vyuovacou jednotkou.
Jej sasou je fyzick trning aetapa fixcie (napr. povanie nahrvok pri rznej
innosti). Intenzvne kurzy vyuvajce udsk podvedomie nie s vhodn pre ud
trpiacich epilepsiou, akmi psychickmi poruchami, po opercich mozgu apod.
Metdu brainLight mono opakova po viactdovej pauze.
David Gruber (1992), autor metodiky rchleho tania, preferuje FARMULTI metdu,
ktor spova vprepojen niekokch, navzjom vemi vzdialench vednch discipln.
Spova voperatvnom preskakovan zhumanitnho, resp. filozofickho myslenia do
matematickho, zmatematickho do psychologickho i ekonomickho,
zekonomickho do neurofyziologickho. To vetko je podfarben pedagogickm
myslenm. Tto metda predpoklad:

56

stanovi si primeran cie,

fenomn postupnosti,
poiaton npor,
vysok vntorn sebavedomie.

Tto metda je nron pre uitea, ale efektvna pre uiaceho sa. D. Gruber
vychdza zpostultu, e znalos nie je cie, ale prostriedok. Cie je spen jednanie
akomunikcia sumi.
Kprogresvnym metdam patria aj tie, ktor vyuvaj korepondenn kurzy.
Zujemca ocudz jazyk dostane po zaplaten poplatku svojho manara aten mu posiela
vpravidelnch intervaloch pracovn zoity sdomcimi lohami, tempo prce si stanov
sm uiaci sa.
Sme toho nzoru, e metda koly korepondennch kurzov m viac negatv ako
pozitv.
6.1.1 Efektvnos avyuitenos sasnch alternatvnych metd
Alternatvne metdy vznikaj ako reakcia na klasick metdy, rozvjaj sa vdobe
tzv. globalizcie sveta vrovine politickej aekonomickej. Tento fenomn poslednch
desaro 20. storoia predstavuje revolciu voblasti didaktiky cudzch jazykov.
Explzia informci, nrast vedecko-technickch poznatkov, otvranie hranc vyvolva
aktnu potrebu komunikcie, potrebu aktvne ovlda cudzie jazyky, priom pozornos
je venovan tak majoritnm, ako iminoritnm jazykom. Globalizcia nastolila al
problm voblasti cudzojazynho vyuovania, ato jeden univerzlny spolon jazyk
celosvetovej komunikcie (tto potrebu sformuloval vo svojich spisoch u Jan Amos
Komensk), priom od 2.svetovej vojny m tento tatt anglitina. Vtabuke uvdzame
poradie najpouvanejch jazykov vo svete (A.Berdievsk Seminr pre uiteov
ruskho jazyka, Bansk Bystrica, 25. 11. 1997):
1.

ntina

2.

Anglitina

3.

Rutina

4.

panielina

5.

Hindina

6.

Arabina

7.

Portugalina

8.

Benglina

9.
10.

Nemina
Japonina

57

Vber alch cudzch jazykov vyplva zgeopolitickch aekonomickch

dvodov. Mnoh otzky jazykovej politiky vak ostvaj otvoren. Dvody, ktor
ved uiaceho sa kpotrebe osvoji si cudz jazyk sa premietaj do koncepcie
vzdelvania. Vdidaktike cudzch jazykov existuje pluralita lingvistickch
apsychologickch koncepci, vznik mnostvo osvedench, vyuitench metd
so zaruenm inezvznm efektom. To poskytuje irok priestor didaktickmu
pluralizmu. Vkolskej praxi sklasickm pedagogickm procesom s vak alternatvne
metdy asto exkluzvne, technicky nerealizovaten apre tradin vubu
nepouiten.
6.1.2 initele ovplyvujce efektvnos alternatvnych cudzojazynch metd
Pri alternatvnych metdach vek lohu zohrva hudba, ktor podiarkuje
sugesciu psobenia, ale aj hudobnos cudzch jazykov, teda suprasegmentn zloky
(dynamika, rytmus, meldia). Hudba navodzuje stav uvonenosti, eliminuje negatvne
emcie zbrany, strach, naptie, stres. Komunikatvna dominancia uitea je nahraden
jeho novou rolou manara facilittora, resp. modertora, poradcu. Mimoriadne nroky
s kladen na jeho lingvodidaktick kompetenciu. Jeho lohou je aj navodenie
pozitvneho psychologickho prostredia avysokho stupa motivcie, vyuvanie
rznych technk apostupov vuby.
Pri uplatovan alternatvnych metd sa vyuvaj pecilne technick prostriedky,
aparty, asto zahraninej vuby, o sa premieta do cenovch relci kurzov. Vuba
prebieha vpecilne upravench uebniach, ktor s sasou ubytovacieho
komplexu, resp. vkoliacich zariadeniach. Sasou technk s pecilne okuliare,
slchadl, auditvny, audiovizulny program, diagramy, obrazy at.
Osobnos iaka sa formuje vprocese uenia cudzieho jazyka vintencich od
receptvnej aktivity ktvorivej komunikanej kompetencii. Oakva sa jeho spontnny
prejav vreakcich ikonverzcii. iak je vcentre jazykovej vuby, u sa vaka
koopercii vetkch komunitnch lenov. Interakcia medzi uiteom aiakom sa vyvja
od zvislosti knezvislosti, t.j. od imitcie cez rozvoj posluchu sporozumenm
kspontnnemu jazykovmu prejavu.
6.1.3 Sofrolgia
Metodick smery koncipovan mimo rmca audioorlnych aaudiovizulnych
metd upaj od truktrneho poatia jazyka apriklaj sa kfunknmu prstupu
kjazyku. Zkladnou mylienkou je naui iaka cudz jazyk tak, aby zskal podobn
zrunosti ako vmaterinskom jazyku. Patr sem naprklad sofrolgia, vytvoren
neuropsychiatrom A.Cavedosom, ktor sa sna osyntzu zpadnch aorientlnych
technk relaxcie. Sstreuje sa na ovldnutie tela do takho stupa, aby sa odstrnili
58

zbrany pri stnom vyjadrovan. iak mus by psychicky uvonen, koncentrovan,

schopn aktvne prijma nov poznatky.
6.1.4 Metda celkovej fyzickej odpovede (The T. P. R.)
Autorstvo The T. P. R. metdy sa pripisuje Jamesovi Asherovi (1977), ktor
vychdza zpredpokladov:
1. vrodenho bioprogramu, ktor uruje spsob pre vvoj prvho idruhho
jazyka;
2. lateralizcie mozgu na dve hemisfry uren pre rozlin funkcie (av hemisfra
sudok, logika, tanie, psanie, konzekventn myslenie, analza; prav
hemisfra rozpoznvanie tvr, zrakov obrazy, priestorov myslenie, kreativita,
syntza);
3. negatvneho ovplyvovania procesu uenia stresom.
Vznamn lohu pri tdiu cudzch jazykov zohrvaj pohyby. Aby bol poznatok
uloen do dlhodobej pamti, mal by by sprevdzan pohybom. Je tu ist analgia
sosvojovanm si materinskho jazyka, ke diea ete nedoke hovori, ale
nonverblne vyjadruje porozumenie. Vychdzame zpostultu, e fyzick aktivita
redukuje stres, potom m pohyb nielen relaxan inok, ale navodzuje aj pozitvne
emcie apsychick pohodu.
Vtejto metde sa akcentuje obsah; forma je sekundrna, gramatika sa osvojuje
induktvne, zohaduje sa inhibcia, ktor m iak pri uen, pozitvna je iinkorporcia
fyzickej innosti iaka, ktor podporuje vytvranie asocici. Metda je vak vemi
nron na fyzick danos uitea, ktor mus by vneustlom pohybe amus okamite
reagova, by kreatvny. Vkombincii sinmi metdami me spestri tradin
vyuovac proces.
6.1.5 Vyuovanie jazyka vkomunite (C. L. L.)
Metda vznikla vroku 1972 zpodnetu psycholga Charlesa A. Currana, ktor
stavia vzah uite iak do role poradca klient, pretoe tento vzah je
najvznamnejm emonm aspektom vprocese uenia. Metda vyuva spektrum
vyuovacch prostriedkov, priom uebnica nem primrnu lohu. iaci s veden
ktomu, aby sa zbavili zbran vcudzojazynej komunikcii. Pracuje sa vmalch
skupinch, priom proces vuby nesie vsebe prvky saivosti akonkurencie. Ciele
vuby nie s explicitne vyjadren, neexistuje ani fixn vubov postup, resp. sylaby.
Kad kurz CLL-metdy m vlastn postup, ktor vznikol zinterakcie uite iak,
resp. poradca klient.
59

6.1.6 Tich metda (The Silent Way)

Pri aplikcii tichej metdy sa vychdza zpremisy, e ticho m by uite ahovori
m iak. V70. rokoch ju vypracoval Gattegno. Vcentre pozornosti je iakova psychika,
rozloen do dvoch systmov systm uenia auchovania uiva.
Metda akcentuje tri aspekty:
a) uenie je ahie, ak je sprevdzan fyzickmi objektmi;
b) uenie je ahie, ak iak sm objavuje, tvor;
c) uenie je ahie, ak rieenie problmov obsahuje uivo, ktor si m iak osvoji.
Jazykov problmy sa rieia tvorivou aktivitou, vktorej je iak hlavnm aktrom.
Uite pracuje so iakmi, iaci pracuj sjazykom. Koncepcia tichej metdy reflektuje
americk trukturalizmus asklad sa zjazykovch truktr.
Metda bola podroben kritike zdvodu neposkytovania dostatku jazykovho
materilu, potlaovania imitcie.
6.1.7 Metda stneho prstupu a/alebo Situan jazykov vyuovanie
Zkladn vchodisk pre aplikciu metdy s:
a)
b)
c)
d)

stny prejav predchdza psomnmu,

cudz jazyk je precviovan situane,
gramatika je gradovan,
hovorenie aposluch predchdza taniu apsaniu.

Koncepcia vuby predpoklad lexiklne sylaby agradovan systm gramatiky.

Vznam slov je vysvetovan pomocou nzornch pomcok. Pri sprstupovan uiva
sa postupuje od imitcie ktvorivosti, priom cieom s vetky tyri reov zrunosti.
6.1.8 Metda prirodzenho prstupu (The Natural Approach)
Vychdza znapodobovania spsobu, akm sme si osvojili materinsk jazyk.
Vznikla vroku 1977 aje spt smenami Tacy Terrell aStephen Krashen, aje zaloen
na jazyku vkomunikatvnych situcich bez vzieb na materinsk jazyk abez
gramatickch analz. Niektor autori vnej vidia synonymn prirodzen metdu.
Richards aRodgers povauj priamu metdu za toton sprirodzenou.
Metda prirodzenho prstupu kladie v draz na recepciu ako na produkciu, je
vak netradin, netandardn anekonformn.

60

Jej koncepcia predpoklad ist tdi:

1. predprodukn (nonverblne prostriedky),
2. elementrnu produkciu (frzy, vrazy),
3. komunikciu vdennch situcich.
Tto metda je povaovan za vysoko komunikatvnu, vyta sa jej vak nepresn
(chybn) vyjadrovanie.
6.1.9 Waldorfsk kola
6.1.9.1Cudzie jazyky vo Waldorfskej kole
Stredn vzdelanie trv 12, resp. 13 rokov, poas ktorch sa kad iak mus naui
aspo dva cudzie jazyky. Koncepcia je zaloen na Rudolfom Steinerom prepracovanej
filozofickej apedagogickej antropolgii, kde vuba cudzieho jazyka m svoje pevn
miesto.
Prv tri roky je ich vuba venovan len stnej forme. Prevauje posluch, hry,
riekanky, m umeleck povahu. V3., resp. 4. ronku sa zana stanm apsanm,
sosvojovanm gramatickho systmu. Do 8. ronka je vek as pozornosti venovan
fenomnu porozumenia.
Vo vych ronkoch pecifikom jazykovho vyuovania je literrne vyuovanie,
ktor me vysti do dramatizcie vcudzom jazyku.
6.1.10 Aktivizujce metdy vuby cudzch jazykov
Vznikli v70. rokoch vstave rozvoja vysokch kl vR. Pvodne boli uren
pre vyuovanie ruskho jazyka dospelch so zameranm na odborn tematick dialg.
V80. rokoch zaali by spomenut metdy aplikovan aj na in cudzie jazyky.
Predpokladaj striedanie frontlnych, skupinovch aindividulnych foriem prce
(postery), pouvanie vlastnch pomcok, techniky okrhleho stola, tlaovej
besedy at.
Pri vube asto absentuj bariry (lavice, stoly), o m nielen psychologick
inok, ale uahuje to aj mobilitu po triede. Zkladnou formou vuby je workshop,
uite m rolu facilittora uenia. Koncepcia metd je orientovan na hovoren prejav
aposluch vdialgu (tematickom, vecnom alebo iodbornom). Metdy spaj
poiadavku humanizanej pedagogiky as pouiten aj vtradinej kole.

61

6.2 Hypnopdia
Vedeckmi vskumami sa zistilo, e vspnku nemono celkom vyli vedomie
loveka. Vedci sa viackrt pokali rozvja uud ahko podliehajcich hypnze
schopnos osvoji si vspnku text pomocou hypnzy. Po 2. svetovej vojne sa touto
metdou zaali zaobera Ameriania. Vyrobili mal podukov ampliny, ktormi sa
sprostredkoval posluch nahrvky poas spnku. Rznymi meraniami sa zistilo, e vo
fze tesne pred zaspanm apred prebudenm prstroje (elektroencefalogram agalvanick
lnok) zaznamenali prudk reakcie. Tento stav zistil aj Bliznienko (1966), ktor potvrdil,
e lovek me prijma re len vstave povrchnho spnku. Pri uen sa vspnku
(hypnopdia) vyuva Bliznienko 4 fzy sprostredkovania uiva:
1. fza pribline 15 mint pred spnkom, uiaci sa pova text, opakuje si vety
ijednotliv slov;
2. fza vysiela sa to ist uivo, hlas sa stiuje, uiaci sa zaspva;
3. fza sluchov pam uiaceho sa pracuje, rytmus na encefalograme
zaznamenva, e spiaci uivo prijma. Po tejto fze nastva spnok, uiaci sa
neprijma informcie;
4. fza tzv. raund vysiela sa to ist uivo, postupne sa zosiluje hlas, doba
trvania je asi 30 mint, spiaci sa prebdza, opakuje si uivo.
Texty vcudzom jazyku s vak na magnetofnovom pse nahran
vhypnotickom, nie prirodzenom znen slabiky s umelo preden, vety s rozbit
na skupiny slov, tempo je spomalen. Masov experiment suenm vspnku sa
uskutonil vDubne pri Moskve, kde sa 2000 ud podrobilo tejto metde. Vina
znich si za 2 mesiace osvojila zklady cudzieho jazyka, ktor sa nikdy predtm neuila
apomocou nauench vetnch modelov sa mohla vjazyku dohovori. Relatvne lepie
vsledky sa dosiahli kombinciou uenia vspnku spriamou metdou. tdium
cudzch jazykov metdou hypnopdie nenalo pln uplatnenie, ale poklad sa len za
jeden zo spsobov zapamtania si jazykovho uiva, navye je to finanne, organizane
imaterilne nron program.

6.3 Cudzie jazyky apotae

Vvoj voblasti potaovej techniky ide bleskovm tempom. Informcie zaplavuj
nho iaka zo vetkch monch zdrojov (TV, SAT, tla, PC, CD-ROM, Internet),
zrove vak tieto informcie rchlo zastarvaj. Preto otzka vyuva potae pri
vube cudzch jazykov je irelevantn, lebo dnes u na kadej strednej ivysokej kole
s tudentom kdispozcii vkonn potae, ktor vyuvaj na spracovanie informci

62

atvorbu vlastnch materilov (textov editory), na zskanie novch poznatkov

(Internet), vmenu informci (e-mail).
Pre uenie pomocou potaa sa vo svete pouva skratka CALL (Computer
Assisted Language Learning). U znzvu vyplva, e bez zkladov potaovej
anglitiny sa nezaobdeme anedokeme potae obsluhova. Vposlednch rokoch
sa vrazne obohatil aj slovnk novmi termnmi (surfova, mejlova, resetn, server,
modem at.). Metdy vCALL patria do programu klasickej vuby cudzch jazykov.
Patria sem:
-

ncvin programy,
opakovacie programy,
fixan programy svekm spektrom cvien,
programy svolitenou odpoveou (multiple choice),
doplovanie (cloze),
prehdzan slovosled (jumbling),
krovky (crosswords),
slovn hry (word games),
kvzy (quiz),
at.

Pre uitea cudzch jazykov je idelne, ak je vkole zriaden multimedilna ueba,

ktor by bola vyuvan aj vmimovyuovacom ase. Implementciou potaov do
vyuovacieho procesu vak uite nestrca svoje postavenie, iba sa men. Jeho rola je
vtvorbe, vbere ihodnoten programov.
Internet m irok vyuitie voblasti komunikcie, spoluprce, vskumu,
zverejnenia, publikcie arenia informci. Jeho monosti s takmer neobmedzen aje
zameran predovetkm pre podporu arenie vzdelanosti aspoluprce voblasti vedy.
Vo veobecnosti prevlda nzor, e na Web strnke mono njs vetko, ak sa to ned
njs, pravdepodobne to neexistuje.
Aj na prahu milnia, vase prudkho rozvoja informci, bude kvalita vuby vo
vekej miere zvisie od uitea, jeho odbornch ididaktickch schopnost. Preto je
iaduca kvalitn prprava uiteov, ale inevyhnutnos ich celoivotnho vzdelvania.
tdiom cudzch jazykov sa roziruje mobilita tudentov, iakov iuiteov, ato je
orientcia nho kolstva.
Potaov program CALL umouje prepojenie klasickch metd prce
suebnicou, satraktvnymi amotivujcimi metdami, svyuitm modernch
technolgi (audio-, videoprogram). Pomocou tohto programu je mon ncvik
jazykovho materilu, jeho fixcia, kontrola avyhodnotenie. Ztohto hadiska mono
programy rozdeli na:

63

- vubov,
- opakovacie,
- ncvin,
- hodnotiace.
Vhodou tchto programov je exaktne stanoven cie ajeho vymedzenie pre
uren skupinu iakov, priom ich vyuitie nie je limitovan vekom, pretoe potaov
gramotnos (computer literacy) zasahuje oraz viac do detskho veku. Vhodou prce
spotaom vjazykovej vube je nenavnos, t.j. neustle opakovanie truktr,
frz, lexiky, videosekvenci, ako ivysok miera motivcie.
Zdidaktickho hadiska existuje takmer nespoetn mnostvo loh rieench
potaovm programom. Vmladom kolskom veku s vhodn multimedilne jazykov
programy, vstarom veku s vhodnejie programy svlastnou vobou rieenia,
svyuitm Internetu, napr.
-

tvorba kompozcie,
prprava dotaznkov,
informan materily,
ivotopis,
list,
seminrna prca,
referty,
odborn tdia,
at.,

priom kzkladnm etapm prce spotami patr:

-

vber tmy,
tvorba dokumentu,
tvorba textu,
uloenie textu na disketu,
editcia (korektra, uskutonenie zmien)
tla.

U spomnan multimedilne programy vyuvaj viac mdi audio, video, text,

obrazov materil as nron na technick vybavenie kl. Znich najvyuvanejie
s CD-ROM, ktor kombinuj zvuk, text, obraz, obben s aj potaov slovnky,
ide otransfer kninho vydania slovnka do multimedilnej formy (zvuk, text). Pota
umouje aj tvorbu vlastnho slovnka, resp. dopanie u pouvanho potaovho
slovnka.

64

6.3.1 Internet avuba cudzch jazykov

Posledn vskumy tkajce sa vyuitia Internetu ukzali, e Internet je dostupn
na Slovensku len 7% obyvatestva, vechch 15%, vAmerike Internet vyuva asi
50% ud. Na tomto mieste sa nezaoberme prinami takhoto stavu, iba kontatujeme
nzku mieru jeho vania. Tento stav urite pomha vylepova Infovek, aktivita
podporovan Ministerstvom kolstva imimovldnymi organizciami, ktor si dala za
cie zvi potaov gramotnos iakov azlepi potaov vybavenie kl. Jej
nzov vznikol analgiou pomenovania historickch etp: pravek, starovek, stredovek
ainfovek, priom akcentuje charakter etapy prelomu milnia. Internet sa vyuva
predovetkm na komunikciu (e-mail), vskum, zverejovanie arenie informcie,
zskavanie informcie apublikovanie.
Na priamy prenos informci slia WWW strnky (World Wide Web Pages),
ktor s prstupn vrmci Internetu.
Elektronick pota (e-mail) je jednoduch spsob zasielania aprijmania sprv,
me by aj jednou zmetd vuby cudzch jazykov, priom ide ovmenu informci
prostrednctvom cudzch jazykov, m sa jej astnci zdokonauj vo funknej
gramotnosti. Kpecifikm e-mailovej korepondencie patr menej formlny prstup,
ne je vpsomnej korepondencii (sporn vyjadrovanie, absencia diakritiky). Modern
e-mailov software umouje odosielanie prloh (attachment), vytvorench textovm
editorom, naskenovanch aodoslanch.
Textov editory (textov procesory) umouj psa text (vpodmienkach
cudzojazynho vyuovania listy, referty, projekty at.). Mono hovori takmer
odokonalom psacom stroji, ktor si pamt, upozorn na chyby, resp. ich oprav.
Texty mono meni, uchovva, dopa, aktualizova. seln informcie spracovvaj
tabukov editory. Kalm monostiam vyuitia potaov patr:
-

komunikcia sinmi potami,

produkcia textovo igraficky zaujmavo rieench materilov,
spracovanie auchovvanie dt,
tvorba databzy uiva atestov,
kreslenie grafov,
demontrcia pohyblivch obrzkov,
at.

Implementcia potaov do vyuovacieho procesu je nesporn. Dleit je vak

miera ich vyuvania. Uite vlohe manara m vtomto procese vek lohu
koordinova ausmerova prcu iakov, aby sa vyuovac proces neobmedzil len na
prehad najnovch noviniek zoblasti filmu, hudby alebo na potaov hry.

65

Neodmyslitenou sasou pouvanch prameov azdrojom informcie pri

cudzojazynej edukcii s slovnky. Pota me disponova rznymi typmi
potaovch slovnkov, priom sa asto jedn otransformciu kninho slovnka do
multimedilnej formy. To znamen, e jeho sasou je videosekvencia, audiosekvencia,
psan text. Ktakm slovnkom patria encyklopdie vek zdroje informci zkadej
oblasti. Obben s prekladov slovnky, ktor uahuj iakovi (ale aj uiteovi)
prcu pri preklade, vypracovan zadanej lohy, tdiu cudzojazynej literatry at.
Vpotaoch s oznaen ikonkou Translator. Ich vyuvanm sa skracuje as pri
vyhadvan hesla, ak sa vyuva zvukov karta, fixuje sa aj sprvna vslovnos.
Prca sinformanmi technolgiami je nron, predpoklad ist stupe
informanej gramotnosti, do ktorej nesporne patr urit stupe znalosti anglitiny
ako potaovho jazyka, potaov zrunosti, t.j. vyhadva itvori informcie,
orientova sa vpotaovej sieti. Nie je to ahk loha, ale v21. storo, ktor je
nazvan ako Informan storoie, je to zkladn podmienka funknej gramotnosti.

6.4 Hra ako metda aktvneho uenia

Hra je efektvnym druhom cvienia sprevane komunikatvnym charakterom,
svysokm stupom motivcie. Obyajne je spojen sprvkom saivosti, o spsobuje
zvenie aktivity asamostatnosti.
Vychdzame ztvrdenia, e hra je prirodzenou innosou dieaa, vnich
ronkoch vyuovania cudzch jazykov je samozrejmosou astejie vyuvanie tejto
metdy uenia. Ale aj vo vych ronkoch, dokonca aj vkurzoch pre dospelch, je
dleit implantova prvky hry do vyuovacieho procesu, pretoe maj okrem
jazykovho ciea aj in zameranie psychologick, socilne (prekonvanie trmy,
strachu, stieranie socilnych rozdielov). Kad jazykov hra predpoklad starostliv
prpravu apremyslenie si niektorch veobecnch zsad:
1. prprava scenra,
2. implantcia podnetu aaktivcie do hry,
3. stanovenie vhodnho asovho intervalu pre hru,
4. prispsobenie hry vekovm aintelektulnym zvltnostiam iakov,
5. hra mus ma dobrovon aspontnny charakter,
6. hra nesmie by samoeln, m sa sou spja inn forma cvienia,
7. aktivizcia vetkch iakov,
8. urenie pravidiel hry, ktor sa vjej priebehu menia,
9. eliminovanie ivelnosti, neusporiadanosti,
10. tvorba vyrovnanch skupn,
11. ast striedanie hier.

66

G. Petty (1996) del hry na:

-

univerzlne pouiten,
uenie socilnych zrunost,
simulan,
osvojovanie jazykovch akomunikanch zrunost,
zoznamovacie.

S. Jelnek (1976) akcentuje jazykov hadisko pri klasifikcii hier apojednva

ohrch:
-

zameranch na zvukov agrafick strnku jazyka,

lexiklnych,
gramatickch,
zameranch na konverzciu akompozciu.

Kad ztchto hier predpoklad dobr organizciu, pretoe len tak me rozvja
zloitejie formy myslenia, podnecuje socilne uenie, kedy iaci objavuj, o je ao
u nie je prijaten pre ostatnch spoluiakov, sktormi hru hr. Nesmieme teda zabda
ani na veobecn psychologick apsychohygienick zsady.
Vemi starou arozrenou hrou s jazykov kvzy. Otzky kladie uite alebo si ich
iaci ahaj zviacerch monost. Efektvne s otzky kladen inm saiacim. Saia
jednotlivci alebo skupiny. Je dleit dodriava fair play asa zhodnoti jednak
vsledok, ale ipriebeh, o m vrazne vchovn charakter.
Naopak modernou anovou metdou aktvneho uenia hrou je sa vo
vypracovan projektov na aktulne tmy, ich prezentcia pred triedou, resp. kolou,
prpadne ich publikovanie. Sasou projektov me by obrazov prloha, farebn
dokumentcia, audio-, videonahrvky.
Vzsade plat, e hra je vyjadrenm osobnosti, uplatuje sa vnej cel komplex
individulnych vlastnost, schopnost, zujmov, postojov. Vivote kadho loveka
spa okrem spomnanej vzdelvacej funkcie aj relaxan, oddychov, zujmov ai.
Poznatky osvojen zujmovou innosou hry s trvalejie, transmisvne anes so
sebou prvky pozitvneho zitku.
Vo vyuovan m by dodran ist vyvenos medzi teriou apraxou. Jazyk nie
je nudnm azbytonm cieom, ale nstrojom, ktor sli praktickm aestetickm
cieom. Jazykov zrunos znamen osvojenie si sstavy tyroch navzjom svisiacich
oblast:

67

1. gramatick kompetencia (presn ajasn vyjadrovanie, zrozumiten stavba viet),

2. socilno-reov kompetencia (zohadnenie princpu vekovej primeranosti
aprincpu individulnych osobitost),
3. kompetencia ksvislmu prejavu (schopnos spja vzjomn svislosti,
vyhba sa protikladnm tvrdeniam, schopnos rozli podstatn od
nepodstatnho),
4. strategick kompetencia (schopnos vyuva alie prostriedky napr.
intoncia, vka hlasu, metafora, frazeolgia ai.).
Ktmto tyrom kompetencim me by priraden ete analytick, o predstavuje
schopnos vntornej rei.
Formlne jazykov uenie m rozvja vetky oblasti reovej kompetencie. Vcvik
vkomunikcii mus zabezpei zvldnutie jazykovch prostriedkov, plynulos prejavu,
eliminovanie terminologickch chb. Tomuto mu vplnej miere napomc jazykov
hry, pri ktorch si iaci uvedomuj pestros amonosti rei ako nstroja, ktor ovldaj;
na druhej strane dochdza kpoznaniu, e kplnmu rozvoju reovch zrunost musia
vyvin ete urit silie.
Hry patria kefektvnym metdam komunikatvneho charakteru so silnm
motivanm akcentom, o vedie kzvenej aktivite iakov aich samostatnosti.

6.5 Superlearning
Vetko, o sa diea nau prirodzenou innosou ahrou, mu spsobuje rados.
Tento pocit sa vytrca vkole, ke iak zana spoznva relne strnky ivota, o je
spojen snamhanm mozgovch zvitov. Diea sa asto dostva do prostredia, kedy
s vom potlan tvoriv schopnosti, rados zhry.
Uenie pomocou superlearningu znamen navodi tak situciu, e sa stane
sprievodnm javom hry. Uenie hrou znamen zbavu bez toho, aby si iaci uvedomili,
e si namhaj mozog.
Ch. Maier (1994) tvrd, e tto prevratn tudijn metda me zvi vkonnos
a 15-krt, pretoe stimuluje vkonnos akapacitu vetkch schopnost loveka.
Navzjom je spojen skomponentmi, ktor vyuva aj sugestopdia (hudba, uvonenie,
pozitvna sugescia, sila podvedomia). Superlearning je termn prevzat zamerickej
anglitiny aznamen superuenie, asto sa vak pouva aj termn globlne uenie
alebo uenie vnovch dimenzich.
Vzsade superlearning znamen, e do procesu uenia sa zapoj cel lovek so
svojimi pocitmi, elaniami, mylienkami. Vznamnm prostriedkom je Mind Mapping
Tonyho Buzana. Tto mylienkov mapa kombinuje informciu sobrazom. Obrzok
alebo kov slovo je uprostred strnky aodtia sa vetvia jednotliv body. Symboly,
obrzky aspojenia znzoruj prebrat uivo. By vkonnejm vnaej spolonosti
68

znamen ma identitu, ctu, moc, o svis srelatvnou materilnou nezvislosou,

zskavanm lsky, sympati, obdivu irepektu. Na kolskch vsledkoch asto zvis
cel budcnos loveka. iak vak dostva poas da vek poet prkazov, povelov,
kontatovan, priom zporn a 12-krt prevyuj kladn (Ty to nevie? Uili sme sa
to v1. ronku! Tak primitvne veci neovlda! Pochop to a po maturite at.),
priom mnoh znich id za hranicu cty kloveku, dstojnosti. Takto reakcie uitea
maj vplyv na psychiku iaka, na jeho fyziologick funkcie (na dchanie, vdsledku
oho sa zmen prsun kyslka, o vyvolva vtele nadmern naptie).
Takto neadekvtne hodnotenie iakovch schopnost znemouje slobodne
atvorivo sa prejavova, ato a do takej miery, e si iak zablokuje prstup do vlastnho
podvedomia. Superlearning vyluuje vznik takchto tenzi, naopak, poskytuje priestor
amonos uvoni sa aeliminova u vzniknut naptie. VEurpe sa metda
superlearningu zaala uplatova vNemecku vroku 1981 vjazykovch kurzoch,
rznych intitcich, kolch, univerzitch. Na niektorch kolch sa pouvali len
ist superlearningov prvky, napriek tomu sa dosiahli vborn vsledky.
Zkladnmi prvkami metdy superlearningu s relax, vylenie stresu, naptia,
zhonu, prprava prjemnej atmosfry. To je potrebn na to, aby sa iak viac sstredil na
uivo, aby sa zaktivizovala jeho prav mozgov sfra. Pozornos sa preto sstred na
miestnos, relaxan pozciu, odev, as adobu trvania relaxcie.
Dleitm prvkom superlearningu je cestovanie vo svojej fantzii, priom uite
nekladie iakovi iadne obmedzenia. m viac zmyslov je do uenia zapojench, tm je
uenie efektvnejie. Vo fantzii menia iaci svoju identitu, vystupuj ako hlavn postavy
vcudzch krajinch, prechdzaj rznymi asovmi rovinami, plnia rzne lohy,
zastupuj najrozlinejie funkcie.
Okrem pozitvnej energie stavia spomnan metda na globlnych svislostiach.
Namiesto izolovanch slov vcudzom jazyku (jablko, erea, hruka, slivka) sa
upevuj vrazy:
-

mm rd jablk,
tohto roku je mlo eren,
najradej mm sladk hruky,
slivky s nezrel.

Osvojovanie uiva sa realizuje fzovo shudobnou kulisou, svraznou motivanou

odmenou, ktorou je spech. Uite so iakom nesper, ale sa snm hr, je pre neho
prkladom asprostredkovateom.
Cudz jazyk sa d naui len hovorenm. Uite by mal vekoryso prehliadnu
drobn chyby, ale zrove rchlo registrova individulne problmy aaplikova vhodn
cvienia na ich odstrnenie. Ch. Maier, M. Weberov (1994) vypracovali model 3hodinovho kurzu superlearningu. Uveden model pozostva ztchto aktivt:
69

- 3 5 spev, recitcia verov;

- 5 7 cvienie na sla;
- 5 7 opakovanie gramatiky, napr. privlastovacch zmen (pero je moje, zoit
je jej, kniha je jeho);
- 3 5 ncvik tania;
- 10 20 aktivity (scny, interview);
- 3 5 individulne aktivity (krtka historka);
- 3 7 posluchov cvienia;
- 5 10 psomn cvienia;
- prca vskupinch, dialogick cvienia.
Poet iporadie aktivt sa me strieda, vyuovanie m by dynamick, napnav,
uite mus by pripraven aj na improvizciu. Priebene sa realizuje relax acestovanie
vo fantzii na tmu, ktor koreponduje spreberanm uivom. Treba ma na pamti, e
kad sa u vlastnm tempom, posudzuje sa poda vlastnch kritri.

70

UITESK ROLA VEDUKCII

Pod pojmom rola sa rozumie shrn potrieb acieov, nzorov, citov apostojov,
hodnt ainnost, ktor by poda oakvania prslunkov spoloenstva mali
charakterizova typickho predstavitea uritej pozcie (Terminologick avkladov
slovnk).
Kad riaden vzdelvac proces podmieuje uite (eduktor). Termn uite sa
pouva pre oznaenie profesie tch pracovnkov, ktorch innos je priamo spt
srealizciou edukanch procesov vkolskom prostred (zkladn kola, stredn kola,
vysok kola). Termn eduktor m irie uplatnenie, pretoe zaha aj odbornkov
realizujcich edukan procesy mimo kolskho prostredia kolitelia vkurzoch,
lektori, intruktori ai. (Prcha, 1997).
Kad uite sa vo svojej uiteskej drhe vyvja, vo veobecnosti mono
kontatova, e karira uitea obsahuje:
1.
2.
3.
4.
5.
6.

vobu uiteskej profesie,

uitesk tart,
adaptciu,
profesijn vzostup,
stabilizciu alebo migrciu, resp. rekvalifikciu,
profesijn konzervativizmus (vyhorenie).

Uite plnuje vyuovanie, realizuje avyhodnocuje ho. Profesijnm kompetencim

sa venuje V. Spilkov (1996), ktor uvdza tieto prvky kompetencie:
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.

kompetencia odborno-predmetov,
kompetencia psychodidaktick,
kompetencia komunikatvna,
kompetencia organizan ariadiaca,
kompetencia diagnostick,
kompetencia poradensk akonzultan,
kompetencia reflexie vlastnej innosti.

Pre uitea cudzieho jazyka je najdleitejie:

- pozna vyuovacie metdy avedie ich vhodne aplikova,
- vedie komunikova,
- pozna metodiku pochvl atrestov,

71

- vedie sprvne ohodnoti vkon iaka,

- vedie formulova vyuovacie ciele,
- pozna teoretick zklady vyuovania cudzch jazykov.
Vznamnou zlokou vyuovacieho procesu je tvorivos ako zvltny druh
myslenia, osloboden od znmych postupov aprinajci nieo nov. asto je
oznaovan ako divergentn myslenie, ako schopnos navrhova nov rieenia
problmu. Uite teda m vyhadva prleitosti kpovzbudzovaniu divergentnho
myslenia, hoci vskumy ukzali, e prve takto iaci bvaj uuiteov menej obben.
Divergentn npady mu by asto originlne ahodnotn.
Vsvislosti sinformanm boomom sa uite dostva do polohy poradcu,
modertora, organiztora i manara edukanho procesu.
iaci prichdzaj asto svekm mnostvom npadov, rieen, informci, ktor
zskavaj vlastnou sksenosou, zitkom, zprintovch alebo elektronickch nosiov
informci. Vyuvajc efekt problmovho vyuovania, iakom sa problm (loha)
nastol, naznaia sa nov rieenia, cesta kcieu, proces moderuje uite, cie objav
iak sm.
Uite, ako nosite autority, sa musel vprocese zmien aaplikcie novch
vyuovacch metd zbavi pocitu absoltnej pozcie, ak vhistrii vyuovacieho
procesu mal. Vtzv. informanej spolonosti sa celkom men koncepcia koly, atm aj
rola uitea. Uiteovi ostane aj naalej nezastupiten miesto, hlavne voblasti
humanizcie vyuovania, ale aj ako kontrolrovi aorganiztorovi. Nepredpokladme,
e uite sa dostane do poniujcej role servicemana, ale bude vysokokvalifikovanm
sprievodcom na ceste kjazykovej dokonalosti iaka (Chodra, 2000).
Uite vak mus dobre ovlda mdi, aby sa stali prostriedkom zvenej innosti
jazykovho uenia, ale aj preto, aby sa stali nstrojom pre umocnenie estetickho
aetickho zitku.
Uite sa nesmie sta len lovekom obsluhujcim prstroje, naopak, ich vyuvanm
m zska as na iv kontakt so iakmi.
Vprocese autodidaxie sa vak d oakva via aplikcia elektronickch mdi,
ktor za istch podmienok doku simulova neprtomnho uitea to sa tka aj
cudzojazynho vyuovania. Napriek tomu bude jeho kvalita zvisl naalej od uitea
(on je tvorcom programov, uebnch textov, novch metd), od jeho kompetencie, ale
aj od jeho osobnho postoja kpredmetu vzdelvania.

72

PROGNZY VVOJA CUDZOJAZYNHO

VYUOVANIA ACUDZOJAZYNCH VYUO-VACCH
METD

Khlavnm initeom, ktor sa podieaj na efektvnosti uenia patr technolgia

vzdelvania, zaoberajca sa systmom vzdelvania ako celku. Vea pedaggov
lingvistov imetodikov sa sna njs nov postupy, systmy, metdy iformy, ale aj
aplikcie technickch prostriedkov vuby ako prvku technolgie vzdelvania.
Od vchovy avzdelvania nemono v21. storo oddeli technick informan
prostriedky amedilnu tvorbu fiktvnych prostred. Virtulna realita verne
napodobujca skutonosti agloblna komunikcia prostrednctvom potaovch
siet sa stva neodmyslitenou sasou cudzojazynho vzdelvania. Netradin
formy ametdy svisia sboomom informanch zdrojov, zmen sa fenomn
interaknho vzahu uite iak.
Kprognostickm koncepcim vzdelvania patr open learning otvoren
vzdelvanie, ktor umon vzdelvaciu autonmiu. Kprioritm takto chpanho
vzdelania patr:
- odbranie asovch apriestorovch barir,
- minimalizcia finannch nkladov,
- odstrnenie vntornho lenenia (obsah, formy, metdy, vekov ain
ohranienie).
Nie iak, ale kola sa prispsobuje iakom (tudentom). Vaka technickm
komunikanm prostriedkom sa vytvor globlny informano-komunikan priestor.
Pomocou celosvetovej potaovej siete (Internet) sa zavdzaj najnovie trendy
vcudzojazynom vzdelvan teleteaching, teleworking. Vo svete u existuj tzv.
virtulne univerzity, kde tudent tuduje prostrednctvom Internetu, prednku sleduje
prostrednctvom video-konferencie, konzultuje spedaggom nasnmanm kamerou.
Narastajce mnostvo informci vyvolva potrebu spjania obsahu jednotlivch
predmetov: jazyk dejiny hudba literatra vtvarn umenie. Metodick trend
spova vtvorbe projektov, na ktorch sa iak aktvne atvorivo podiea, pracuje
sinformciami, vyhadva ich, selektuje, diskutuje oproblme. Tento postup men
metdy prce, pretoe u pri prezentcii novch skutonost sa podiea iak, stva sa
uiteovm partnerom pri objavovan.
Nov technolgie odbremenia uitea od stereotypnej, mechanickej prce avytvor
sa priestor pre kreatvnu, motivujcu innos. Vsledkom uiteovho psobenia maj
by samostatn, aktvni atvoriv udia, ktor vea vedia, aak to nevedia, vedia kde to

73

treba hada. Kvalita aaktulnos obsahu vyuovania bude teda do istej miery zvisl
od technickho vybavenia koly. iaci bud zapojen do vskumnch loh smonosou
konfrontcie prostrednctvom multimedilnej prezentcie. Rozvoj osobnosti
atvorivosti tudenta, rozvoj schopnost koopercie akomunikcie sa realizuje
prostrednctvom novho prstupu uitea kvyuovaciemu procesu, vktorom m
prioritn miesto komunikcia. Aj ke sa charakter prce sinformciami men, rovnako,
ako imetdy prce uitea, stle ostane koordintorom, organiztorom, poradcom,
rovnocennm partnerom tudenta.
Nevyhnutnos modernizcie aaktualizcie vuby cudzch jazykov pociuje kad
pedagg. Tto poiadavka je takmer kontantne spjan snajnovou technikou. Aj
program VIF@X, vypracovan na univerzite vBordeaux akcentuje tto poiadavku.
Podstatou tohto programu je nahra si na video 30- mintov sprvy zvopred urenho
TVkanlu (TV5 franczska verzia, CNN anglick verzia, ZDF nemeck verzia).
Pracovnci Univerzity (vifaxri) vyber adidakticky spracuj dve dvojmintov
sekvencie veobecnho aaktulneho charakteru. Prostrednctvom elektronickej
poty je didaktick text distribuovan uiteom itudentom.
Vifaxri s vysoko kvalifikovan, kreatvni odbornci sbohatmi sksenosami.
Pripravuj lohy ktextu, ich rieenie; vbornou pomckou pre uitea je transkripcia
textu. tudenti tak vemi rchlo mu reagova na konkrtne aktulne udalosti vcudzom
jazyku. Cvienia s systematicky spracovan, s orientovan na globlne porozumenie
tmy videosekvencie. Ich lohou je mobilizova kultrne alexiklne poznatky.
Intenzvna je prca sjazykom, pozornos sa venuje syntaktickm, lexiklnym,
fonologickm javom, frazmam. Vponuke s doplovacie, substitun, analytick
itvoriv cvienia, ich sasou s jazykov hry, tabuky, obrzky, mapky,
zdigitalizovan fotografie ztelevzie.
Dleit je aj prepis textu zo zvukovej do grafickej podoby, ktor sli lepiemu
porozumeniu autentickho jazyka (slang, neologizmy). Vekou vhodou je skutonos,
e uite predklad tudentom aktulny autentick materil. Je to vrazn motivcia,
pretoe sa diskutuje otmach, ktor zaujmaj iaka aj vmaterinskom jazyku. Zrove
sa prehlbuj poznatky zlingvoreli, kulturolgie. Je to aplikcia audiovizulnej metdy
sdominantnm prvkom spontnneho uenia.
VIF@X poskytuje:
- alternatvnu monos dorozumie sa ahovori vcudzom jazyku (posluch
sporozumenm, hovorenie),
- alternatvnu monos zvoli si vlastn tempo uenia,
- alternatvnu monos riadenho sebavzdelvania.
Univerzita vBordeaux poskytuje takto servis vanglickej mutcii od roku 1990,
nemeckej od roku 1995, franczskej od roku 1996 apanielskej od roku 1998. Vsledky
74

tejto metdy s pozitvne. Vyjadrovanie tudentov je kultivovan, sbohatou slovnou

zsobou, gramaticky sprvne. Sami tudenti sa vyjadrovali kladne ktakto
prezentovanmu cudzojazynmu uivu.
Vposlednom ase sa na trhu objavuj pomcky najrznejieho typu, ktor subuj
skrti as, potrebn na osvojenie si cudzch jazykov, o vemi vtaj udia
zaneprzdnen prcou alebo inou innosou. Zamestnan potencilni zujemcovia
otdium cudzch jazykov s navye po pracovnom dni unaven, vo svojej snahe
osvoji si nov poznatky, vnaom prpade cudzojazynho charakteru, znane
obmedzen. Odbornci vak dokzali, e aj unaven lovek je schopn absorbova
nov informcie, ak sa mu na to pripravia podmienky. Tieto podmienky mu by
stimulovan striedanm fz uenia arelaxcie, aaj samotn uenie nem by vysiujce,
vyerpvajce snejasnm vsledkom.
Aplikciou neurotechnolgie sa me zlepova efektvnos prce mozgu
regulovanm stavu udskho vedomia. Meranm elektrickch vbojov vmozgu sa
zistilo, e mozog je schopn zaznamenva tyri zkladn fzy, t.j. tyri stavy vedomia.
Beta-stav je stav bdelosti, kedy je lovek schopn pri plnom vedom rozma, logicky
uvaova, reagova. Vstave alfa sa nachdza lovek pri drieman, uvonen, relaxcii,
prpadne pri stereotypnej, ale prjemnej fyzickej aktivite. Pri zaspvan sa dosahuje
stav thta, ktor je spojen spredstavami, vziami, tvorivosou. Hlbok stav thta
znamen prtomnos snov, ale aj uvoovanie negatvnych blokov sprvania. Delta je
stav hlbokho bezsennho spnku. Ak sa chce lovek dosta zo stavu bdelosti (beta)
do stavu alfa, mus sa dlhodobo podrobova trningu, aby mohol ovlda svoje
vedomie. Kee nie kad disponuje dostatonm asovm fenomnom, me siahnu
po pomcke, ktor mu takto stav navod.
Psychowalkman pomha navodi alfa stav, kedy udsk mozog prijma ovea viac
informci, je schopn ich uchova, aneskr ich aj efektvne vyui. Prstroj skutone
svojm vzhadom pripomna walkman, pouva sa vak so pecilnymi okuliarmi. Jeho
sasou je niekoko programov (relaxan, meditan, stimulan) vtrvan od 10 do
60mint. Okuliare vysielaj sveteln efekty sviac ako 200kombinciami zelen
farbu na relaxciu, erven na stimulciu. Frekvencie je mon nastavova od 1 do 30
Hz. To dva uvateovi monos experimentovania so svojm vedomm. Reim Color
Pulse umouje transformciu nahrvky MC aCD nosiov do svetelnch impulzov
vokuliaroch.
Vuba cudzch jazykov prebieha striedanm stimulanho programu
prostrednctvom psychowalkmana aklasickch cudzojazynch vyuovacch metd.
Uenie aplikciou neurotechnolgi nem iadne vedajie inky na zdravch ud.
Neurotechnolgia, ako medziodborov oblas, ktor tuduje aprakticky vyuva nov
vedeck poznatky, technick vymoenosti istar znalosti na zskanie novch, vychdza
zpresvedenia, e schopnos regulova stavy nho vedomia je zkladnm kom
kpostupnmu zlepovaniu efektvnosti prce mozgu.
75

Prudk rozvoj informanch technolgi nepochybne zasiahne vetky stupne

kl. Tto tendenciu podporuje projekt INFOVEK, ktor m konkrtnu podobu,
vsnahe celoplonho napojenia zkladnch astrednch kl na Internet avyuitia
tohto mdia vpedagogickom procese. Daniel Bell, sociolg Harvardskej univerzity
oznail sasn spolonos za postindustrilnu. Jej podstatou je informan charakter
spolonosti, poda oho je sasn epocha oznaovan ako infovek. Strategickm
zdrojom ahybnou pkou rozvoja spolonosti s vedomosti ainformcie. Informatizcia
m globlny charakter, zasahuje do vetkch oblast udskej innosti, pedagogick
proces nevynmajc. Vyuvanie potaov aInternetu vo vyuovacom procese
predpoklad urit stupe znalosti anglitiny, ale plat aj opan postup: anglitina,
aaj ostatn cudzie jazyky sa spene vyuuj pomocou potaov.
Relnymi sa stvaj teleprojekty, na ktorch sa zastuje viacero edukanch
zariaden. Komunikciu zabezpeuje prepojen sie, priom sa takmer verne simuluje
realita. Pomocou kamier sa prena aj obraz, m sa stva komunikcia osobnejia.
Takto realizovan cudzojazyn vyuovanie m znan pozitva pre uitea iiaka.
Vyuovanie je obohaten onov metdy prce, ktor maj siln motivan inok.
Vsledky iakovej innosti je mon konfrontova aprezentova pred irokm
publikom, iak sa nau vyhadva aspracovva informcie, nadvzova kontakty.
Vemi silnou motivciou sa stva mobilita tudentov, atm aj monos zska kvalitn
uplatnenie na trhu prce.

76

ZVER
Kpedagogickej terii apraxi nevyhnutne patr didaktika, kvyuovaniu cudzch
jazykov patr obsah imetdy. Pokia ide oobsah, metodici sa vom relatvne zhoduj,
vdiachrnnom plne vak existuj na metdy rzne nhady hraniiace
sambivalenciou, pritom cie je viac-menej nemenn vuritch asovch intencich
ovlda na predpsanej rovni jazyk za elom komunikcie.
tty, rzne intitcie ijednotlivci vynakladaj nemal silie ifinann prostriedky
na vubu cudzch jazykov, ato nielen na technick prostriedky (uebnice, jazykov
laboratri, audioprogramy, videoprogramy at.), ale aj na vvoj arealizciu novch
metd, systmov iprogramov scieom zefektvnenia azintenzvnenia vyuovacieho
procesu.
Epocha, vktorej ijeme avzdelvame sa, predpoklad uplatovanie intenzvnych
metd, t.j. uplatuje sa poiadavka percipienta za relatvne krtky, prsne limitovan
as osvoji si relatvne maximlne penzum cudzojazynch zrunost apoznatkov.
Didaktika cudzch jazykov prela mnohmi fzami, uplatujc apreferujc mnostvo
mnoho rz protichodnch metd svm alebo menm efektom.
Zkladnmi vchodiskami pre efektvnu vobu metd je vek zujemcu ocudz
jazyk, as, ktor m kdispozcii, cie, technick monosti arad alch faktorov.
Preto sa nememe stotoni sintenzvnymi metdami niektorch komernch
pracovsk (vzdelvacch ivydavateskch), ktor subuj osvojenie si (hovorovho,
odbornho) cudzieho jazyka za tri tdne (desa tdov, dva mesiace at.), pravdae,
za nezanedbaten finann obnos. Zmer takchto aktivt je isto komern.
Ns vak zaujma osvojenie si cudzojazynej komunikanej kompetencie,
postavenej na tyroch pilieroch J. Delorsa:
1. ui sa poznva
(kultra je vjazyku ajazyk vkultre),
2. ui sa kona
(zskava kompetencie, zrunosti),
3. ui sa i spolu
(globalizcia ivota),
4. ui sa by
(nie dehumanizcia, strata identickosti, odcudzenie ud prostrednctvom reklm,
potaovej siete Internetu, ale by prostrednctvom umenia, filozofie, etiky, jazyka).
Obdobie prelomu storo itiscro je charakteristick globalizciou. Vsprve
Medzinrodnej komisie UNESCO Vzdelanie pre 21. storoie dostva Zem metaforick
pomenovanie global village (globlna dedina) anajmladou koncepciou
vyuovacieho procesu je globlna vchova.
77

Tejto problematike sa venoval Lumr Ries (1999) vo svojom prspevku na IX.

Medzinrodnom kongrese MAPRJAL, kde okrem inho hovoril odleitej lohe
vzdelania, vchovy akoly vprocese kultrnej globalizcie. Cudzojazyn vyuovanie
predstavuje vtomto procese dialg kultr atto snaha sa mus prejavi vuebniciach
cudzch jazykov. Jazyk ako antropologick kontanta je prispsoben tomu, aby sa
vom aprostrednctvom neho uskutoovala komunikcia iproces vmeny
duchovnho bohatstva.
Cieom vyuovania kadho cudzieho jazyka by mala by komunikatvna
kompetencia. Kad spolonos m vak vlastn pravidl na lingvistick prejavy,
vlastn inventr konvenci azvykov, ktor determinuj priebeh komunikcie, preto sa
cudz jazyk neme obmedzi len na osvojenie si gramatickej, fonologickej alexiklnej
rovne. Pri medzikultrnej komunikcii prichdza na pomoc sociolingvistika, ako
hranin disciplna medzi sociolgiou alingvistikou, pretoe jazyk aspolonos s
neoddelitene spt javy avetky nehmotn aspekty socilneho ivota ij
prostrednctvom jazyka. Aj jazykov prejav loveka sa men pod vplyvom socilnych
initeov, je vistom zmysle socilnym sprvanm. Prve sociolingvistika me prispie
kbudovaniu tolerancie voi inm kultram anrodom.
U pri tdiu cudzch jazykov by sa malo posilova vedomie kultrneho kontextu
krajn, ktorch jazyk je predmetom tdia, pochopi kultrne odlinosti, zoznmi sa
apochopi psychologick osobitosti komunikcie, eliminova transfer nvykov vlastnej
kultry pri multikultrnej komunikcii. Uiteovou odmenou vjeho snaen je iakov
spech, ktor sa stva jednm zvznamnch cieov vyuovania cudzch jazykov.
Problematikou interkultrnych vzahov pri vyuovan cudzch jazykov sa vemi
intenzvne zaoberal 18. kongres didaktiky cudzch jazykov vDortmunde voktbri 1999.
Mnohojazynos amultikultrnos sa posudzuje zhadiska ciea vyuovania cudzch
jazykov, ale aj ako dsledok prirodzenho vvoja multikultrneho prostredia
vspolonosti, vdsledku prisahovalectva, migrcie obyvatestva. Cieom
cudzojazynho vyuovania by mal by preto jazykovo zdatn pouvate cudzieho
jazyka vybaven interkultrnou kompetenciou. To predpoklad prehodnoti mieru
prezentcie jazyka, kultry aliteratry, ale aj rolu uiteskho povolania. Okrem odbornej
spsobilosti je nevyhnutn formova jeho osobnostn asocilnu kompetenciu ako
sas interkultrnej kompetencie. Pri prprave posluchov na vkon povolania je
potrebn zamera sa na poznvanie krajiny (histrie, kultry, geografie at.), ale aj na
poznvanie ud (ich ivota, tradci, zvykov, spsobu relaxcie at.). Ako prklad
uvdzame, e na Pennsylvnskej univerzite, jednej znajstarch univerzt (1740) na
vchodnom pobre USA, na katedre slavistiky, boli tudentom ponknut seminre:
vod do ruskej civilizcie, Demokracia vRusku, Rusk dejiny, Rusk dom ain
obsahovo praliv programy.
Uvedenej problematike sa vznanej miere venoval u spomenut IX. Medzinrodn
kongres MAPRJAL vauguste 1999. Spolonm prvkom refertov bol draz na
78

kulturologick aspekty pri vyuovan cudzch jazykov. Nov prstup kcudzm jazykom
podmieuje aj nov prstup (teda aj metdy) kvyuovaniu. Uiaci sa m vidie vjazyku
odraz charakteru nroda, ktor hovor tmto jazykom, prenikn hlbie do jeho mentality,
repektova kultru materinskho icudzieho jazyka. Komunikcia sa vzauje od
dokonalosti, ak sa uskutouje len na lingvistickej rovine, ak sa neakcentuj kontexty,
sociokultrne aemocionlne aspekty. J. I. Passov prve na tomto kongrese kontatoval,
e idelom vzdelania sa nem sta homo agens (lovek inn), o by viedlo
kpragmatizmu, antihumnnosti, nekultrnosti. Jeho variantou vo vyuovan cudzch
jazykov by sa stal homo loguens (lovek hovoriaci). Tento idel odra
jednostrannos, draz na utilitrne zameranie komunikatvnej kompetencie iakov.
Dstojnm idelom, ku ktormu m vzdelanie smerova je homo moralis, lovek
repektujci morlne hodnoty, lovek so svedomm, schopn citlivo rozliova dobro
azlo, pretoe partnerov pri komunikcii spja nie to, o hovoria, ale oom mlia, to
predpoklad znalos kultrneho pozadia jazyka. L. Ries hovor ovznamnej lohe
cudzojazynej vuby zhadiska kultrnej globalizcie, ktorej podstatou je komunikcia
medzi rznymi kultrami vmedzinrodnom meradle.
Aby sa komunikatvna orientcia cudzch jazykov mohla realizova vpraxi, mus
by uplatovan miera samostatnosti iakov pri generovan vpoved. Takto prstup
by mal by zohadnen vprojekte koly, vjej ponuke vonkajiemu ivntornmu
zkaznkovi. Je potrebn zdrazni lohu jazyka ako nstroja dorozumievania nrodov
rznych kultr, prezentcie jazykovho akultrneho dedistva, podporova tudentsk
mobilitu avyuva ju na zskavanie informci ivmenu nzorov, na poznvanie inej
kultry.
Hodnotu jazykovej rznorodosti zdraznila aj Eurpska nia aRada Eurpy
avyhlsili rok 2001 ako Eurpsky rok jazykov, o je vzvou ktomu:
- aby voba jazyka nebola motivovan len ekonomickmi prinami, ale aj snahou
orozrenie profesijnch, socilnych akultrnych sksenost;
- aby nielen iaci atudenti mali zujem otdium cudzch jazykov, ale aj
pedagogick pracovnci arodiia;
- aby sa zdraznila loha jazyka ako nstroja dorozumievania nrodov rznych
kultr vprocese vchovy avzdelvania;
- aby sa vyuvali vzahy spartnerskmi zahraninmi kolami za elom
poznvania ich kultry;
- aby sa podporovala tvorba projektov, ktor ved kzlepeniu porozumenia
medzi jazykovo odlinmi komunitami;
- aby bolo mon vblzkej budcnosti vyuva jazykov portflio kzskavaniu
vieho zujmu iakov atudentov otdium cudzch jazykov, priom pod
pojmom jazykov portflio sa rozumie osobn dokument, ktor poskytuje
prehad oindividulnych vsledkoch, dosahovanch vprocese osvojovania
79

si jazyka, resp. jazykov na vetkch rovniach, o umon viu mobilitu po

Eurpe ipo svete.
Existuje viacero motivanch nstrojov, ktor sa daj vyui pri dosahovan cieov,
ktor si stanovil projekt Eurpsky rok jazykov, priom koly nie s vtomto smere
nijako obmedzovan. Na kolch rznych typov je mon:
- na rznych printovch nosioch vytvori rubriky stmou cudzie jazyky,
prpadne organizova kurzy, sae, interview so zaujmavmi osobnosami;
- vytvori projekt minikurz jazykovch zvratov tch komunt, ktor ij vdanej
oblasti;
- organizova besedy astretnutia spolyglotmi oich sksenostiach azitkoch;
- vrmci celoivotnho vzdelvania pripravi jazykov kurzy pre lenov
pedagogickho zboru;
- organizova cudzojazyn akadmie, festivaly, konferencie, sae, dni
jednotlivch jazykov;
- natudova divadeln predstavenie voriginli;
- organizova otvoren hodiny;
- zriadi informan jazykov servis (konzultcie, WWWstrnky, aktualizova
informcie);
- organizova workshopy;
- budova tudovne akninice cudzch jazykov;
- budova sie partnerov na dopisovanie, mailovanie;
- spolupracova smiestnymi kultrnymi avzdelvacmi intitciami.
Pochopitene, e podmienky kadej koly umonia prebra len niektor
znavrhovanch aktivt, pretoe cieom nie s kvantitatvne ukazovatele, ale inovan
vubov projekty scieom rozirovania aprehlbovania cudzojazynej kompetencie.
Zdokumentu Eurpskej komisie zroku 1999 vyplva, e 51% dospelch a29% mldee
vo veku medzi 15a 24 rokov neovlda iadny cudz jazyk na konverzanej rovni.
Priom vsasnej dobe je znalos cudzch jazykov kovm faktorom zamestnanosti
jednotlivcov, konkurencieschopnosti podnikov afiriem. Hlavnm posolstvom by mal
by fakt, e tdium cudzch jazykov me by amalo by by hrou izbavou, ktor
prina osobn aj ekonomick prospech. Tejto skutonosti je podriaden prstup
kchpaniu uenia ahlavne vyuovacch metd. To m za nsledok zmenu
sebahodnotenia vlastnej prce aprehodnotenie jej vsledkov. Vkolskej praxi sa to
me realizova so zameranm na cudzojazyn jazykov propedeutiku, ktorej hlavnm
cieom je rozvjanie pozitvneho vzahu ktdiu cudzch jazykov autvranie
metalingvistickej kompetencie.

80


o
, . .
; ,

,
(, 1971, . 7).
,
, ,
.
,
, (, 1990):
1.
2.
3.
4.

,
,
,
.

-, .

( , Web
, e-mail).
,
,
. ,
, - , , .
( .. .)

81

ZOZNAM POUITEJ LITERATRY

1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
11.
12.
13.
14.
15.
16.
17.
18.
19.
20.
21.

82

CCHA, Vclav. 1975. Metodika ruskho jazyka : Pruka pro uitele ruskho
jazyka. Praha : Lidov nakladatelstv, 1975.
CCHA, Vclav. 1982. Metodika ruskho jazyka I., II. Praha : SPN, 1982.
BARCHUDAROV, S. G. 1967. Metodika prepodavanija inostrancam. Moskva :
Izd. Moskovskogo universiteta, 1967.
BARNET, V. 1969. Zklady audioorlnej metdy riadench odpoved. Praha : UP
n. p., 1969.
BLIZNIENKO, L. A. 1966. Vvod izakreplenije informacii vpamiati eloveka
vo vremia jestestvennogo sna. Kijev : Izd. Naukova dumka, 1966.
Ciz jazyky. Ro. 42, . 9, 10.
Ciz jazyky. Ro. 43, . 3, 4, 5.
Ciz jazyky. Ro. 44, . 3.
DANILOV, J. 1959. Didaktika. Bratislava : SPN, 1959.
uricov, A. 1998. Auswahl und Analyse der Texte fur das Ubersetzungsseminar
im Deutschen. In: Ekonomika a cudzie jazyky. Bansk Bystrica, 1998.
URI, L. HOTR, V. S. PAJTINKA, . 2000. Vchova avzdelvanie
dospelch : Terminologick avkladov slovnk. Bratislava : SPN, 2000. zv. 7.
FOGTA, Alfrd. 1979. Metodika vyuovania ruskho jazyka dospelch. Bratislava
: Obzor, 1979.
GEOFFREY, Petty. 1996. Modern vyuovn. Praha : Portl, 1996.
GONAROV, N. K. 1950. Zklady pedagogiky. Bratislava : ttne nakladatestvo,
1950.
GRUBER, David. 1992. Jak se efektivn uit ciz jazyky. Praha : TDP, 1992. ISBN
80-85624-11-7.
HENDRICH, Josef akol. 1988. Didaktika cizch jazyk. Praha : SPN, 1988.
CHLUP, O. KUBLEK, J. UHER, J. 1939. Pedagogick encyklopedie II. Praha,
1939.
CHODRA, R. RIES, L. 1999. Vuka cizch jazyk na prahu novho stolet I.
Ostrava : Ostravsk univerzita, 1999. ISBN 80-7042-157-6.
CHODRA, R. RIES, L. 2000. Vuka cizch jazyk na prahu novho stolet II.
Ostrava : Ostravsk univerzita, 2000. ISBN 80-7042-157-6.
IVANOV-ALINGOV, M. ALING, S. MANKOV, Z. 1998. Slovenina
bez chb. Bratislava; Vek ari : Vydavatestvo Samo, 1998. ISBN 80-967524-3X.
JANKOWSKI, B. A. 1979. tdium cudzieho jazyka oami psycholga. Bratislava
: SPN, 1979. 228 s.

22. JELNEK, Stanislav akol. 1976. Metodick problmy vyuovn cizm jazykm.
Praha : SPN, 1976.
23. JELNEK, Stanislav. 1977. Kapitoly zmetodiky vyuovn rutin. Praha : SPN,
1977.
24. KADLK, Milo. 1990. Speciln didaktika cizch jazyk. Vykov : VV PV LS,
1990.
25. KOMENSK, J. A. 1886. Sebran spisy vychovatelsk. Preloil Josef maha. Velk
Mezi, 1886.
26. KOMENSK, J. A. 1891. Brna vc oteven. Preloil Josef maha. Perov, 1891.
27. KOMKOV, I. F. 1979. Metodika prepodavanija inostrannych jazykov. Minsk :
Izd. Vyejaja kola, 1979.
28. KOSTOMAROV, V. G. MITROFANOVA, O. D. 1976. Metodieskoje rukovodstvo
da prepodavatelej russkogo jazyka inostrancam. Moskva : Izd. Russkij jazyk,
1976.
29. KOSTOMAROV, V. G. MITROFANOVA, O. D. 1990. Metodika prepodavanija
russkogo jazyka kak inostrannogo. Moskva : Izd. Russkij jazyk, 1990.
30. KUBK, M. 1985. Osnovy jazykoznanija da rusistov. Praha : SPN, 1985.
31. KUBK, M. SCHMIDT, W. 1980. Jazykovda apprava uitel jazyk. Praha :
UK, 1980.
32. LAPID, B. A. 1970. Intensifikacija processa obuenija inojazynoj ustnoj rei
(puti iprijomy). Moskva : Izd. Vysaja kola, 1970.
33. LINGHTBOWN, P. M. SPADA, N. 1997. Ako sa ume jazyky. Bratislava : SAP,
1997. 154 s. ISBN 80-85665-94-8.
34. Lingvistick ametodick tdie kvyuovaniu ruskho jazyka : Zbornk. 1978.
Bratislava : SPN, 1978.
35. MAIER, CH. WEBEROV, M. 1994. Superlearning znamen spech. Praha :
Talpress, 1994. ISBN 80-85609-59-2.
36. MTEJ, Jozef akol. 1976. Dejiny eskej aslovenskej pedagogiky. Bratislava :
SPN, 1976.
37. MIKULA, Dominik. 1972. Psomn prejav vrutine. Bratislava : SPN, 1972.
38. MOJEK, Lumr. 1985. Vyuovac metody. Brno : Univerzita J. E. Purkyn;
Filozofick fakulta; Praha : SPN, 1985.
39. MUKAOVSK, Jan. 1959. Dejiny esk literatury : Star esk literatura I.
Praha : SAV; Sekcia jazyka aliteratury, 1959.
40. OLIVERIUS, Z. F. 1979. vod do jazykovdy. Praha : SPN, 1979.
41. OLIVERIUS, Z. F. 1980. Kteoretickm otzkm jazykovho vyuovn. In: KUBK,
M. SCHMIDT, W. Jazykovda apprava uitel jazyk : Teoretick problmy.
Praha : UK, 1980, s. 71-78.
42. OSTRANDER, S. OSTRANDER, N. SCHROEDER, L. 1999. Superlearning
2000 : Uebn metody 21. stolet. Praha : Portl, 1999.
83

43. PASSOV, J. I. 1977. Osnovy metodiki obuenija inostrannym jazykom. Moskva :

Izd. Russkij jazyk, 1977.
44. PASSOV, J. I. 1983. Teoretieskije osnovy obuenija inojazynomu govoreniju.
Vorone : Izd. Voroneskogo universiteta, 1983.
45. PEEK akol. 1964. Didaktika. Praha : SPN, 1964.
46. PETLK, Erich. 1997. Veobecn didaktika. Bratislava : Iris, 1997. ISBN 80-8877849-2.
47. PETERSSEN, W. H. 1993. Uebnica veobecnej didaktiky. Bratislava : SPN, 1993.
ISBN 80-08-02004-0.
48. 101 Praktickch rd : Internet (Technick poradca Chris Lewis). 1997. Preloil
Ing. M. Luk. Bratislava : Ikar, 1997. ISBN 80-7118-486-1.
49. Pravidl slovenskho pravopisu. 1998. Bratislava : VEDA, 1998. 574 s. ISBN 80224-0532-9.
50. PRCHA, Jan. 1997. Modern pedagogika. Praha : Portl, 1997. ISBN 80-7178170-3.
51. REBLE, Albert. 1995. Dejiny pedagogiky. Bratislava : SPN, 1995. ISBN 80-0802011-3.
52. REDOZUBOV, S. P. 1954. Metodika russkogo jazyka vnaanoj kole. Moskva :
Izd. Upedgiz, 1954.
53. RICHARDS, J. C. RODGERS, T. S. 1981. Approaches and Methods in Language
Teaching. Cambridge University Press, 1981.
54. RIES, Lumr. 1999. etyre stolpa obrazovanija iuebnik inostrannogo jazyka. In:
Russkij jazyk, literatura ikutura na rubee vekov : Doklady eskoj delegaciji
II. Bratislava : AR, 1999.
55. RIVERS, W. M. 1981. Teaching Foreign Language Skills. Chicago; London : The
Chicago University Press, 1981.
56. ROBOVSK, Helena. 1989. Novovk rozvoj vd avuka cizm jazykm. In:
Problematika vyuovn cizm jazykm na vysokch kolch : Sbornk
Pedagogick fakulty UK. Praha : UK, 1989, s. 9-16. ISBN 60-054-88.
57. ROGA, Michal. 1983. Lingvodidaktieskaja interpretacija sopostavitenogo
opisanija slovackoj irusskoj leksiki. Nitra : Pedagogick fakulta, 1983.
58. ROHA, Michal. 1996. Technolgia vyuovania acudzie jazyky. Nitra : FHV;
VP, 1996. ISBN 80-8050-085-1.
59. Russkij jazyk vcentre Jevropy. Ro. 1999.
60. Russkij jazyk vcentre Jevropy. Ro. 2000.
61. SINGULE, Frantiek. 1992. Souasn pedagogick smry ajejich psychologick
souvislosti. Praha : SPN, 1992. ISBN 80-04-26160-4.
62. SOTK, Michal. 1985. Kapitoly zterie vyuovania ruskho jazyka. Nitra : PF,
1985.

84

63. SPILKOV, V. 1996. Vchodiska vzdelvn uitel primrnch kol. In:

Pedagogika, ro. XLVI, 1996, . 2, s.135-146.
64. SROGO, T. ai. 1986. Dejiny kolstva apedagogiky. Bratislava : SPN, 1986.
65. STARK, W. H. 1994. Superlearning : Nov spsob vuky jazyk. Praha : Nakl.
Svoboda, 1994. ISBN 80-205-0404-4.
66. STN 01 6910 : 1999. Pravidl psania apravy psomnost.
67. UKIN, A. N. 1990. Metodika prepodavanija russkogo jazyka kak inostrannogo.
Moskva : Izd. Russkij jazyk, 1990.
68. TALICK, J. DOLEELOV, E. 1996. Vvedenije vjazykoznanije. Brno :
Masarykova univerzita vBrne; PF, 1996.
69. TUREK, Ivan. 1998. Zvyovanie efektvnosti vyuovania. Bratislava : Edukcia,
1998. ISBN 80-88796-89-X.
70. VELIKANI, Jn akol. 1978. Pedagogika pre pedagogick fakulty vysokch
kl. Bratislava : SPN, 1978.
71. VESEL, Josef. 1981. Problematika vyuovn rutin jako blzce pbuznmu
jazyku. Praha : SPN, 1981.
72. VIAUTNEV, M. N. 1971. Problemy otbora uebnogo materiala. Moskva : Izd.
Moskovskogo universiteta, 1971.
73. VLASOVA, N. S. 1990. Praktieskaja metodika prepodavanija russkogo jazyka
na naanom etape. Moskva : Izd. Russkij jazyk, 1990.
74. http://www.infovek.sk
75. http://www.pragmazilina.sk
76. ZATOVKAUK, M. OURKOV, A. 1962. Prepodavanije russkogo jazyka
veskoj kole. Praha : SPN, 1962.
77. ZIMMERMANN, G. 1986. Unterrichtsmethoden im Fremdsprachenunterricht. 1986.
In: Lehrperspektive, Methodik und Methoden. Tbingen : Gnter Narr Verlag,
1986.

85

86

87

PaedDr. HELENA BLINTOV, PhD.

CUDZIE JAZYKY NO, ALE AKO?
Sprievodca metdami cudzojazynej edukcie
Recenzenti
Prof. PhDr. Michal Firc, CSc.
Doc. PhDr. Vasilij Riabov, CSc.
Technick prava anvrh oblky
Lenka Kostrianov
Grafick prava oblky
Mgr. Martin Lizo
Nklad:
Rozsah:
Formt:
Vydanie:
Rok vydania:
Vydavate:
Tla:
ISBN 80-8055-762-4
EAN 9788080557621
88

100 ks
88 strn
A5
prv
2003
Fakulta humanitnch vied Univerzity Mateja Bela
vBanskej Bystrici.
Bratia Sabovci s.r.o., Zvolen.