0

Rodokme rodiny

AL

ARANYI

Venovan k 60. vroiu nvratu asti dolnozemskch slovkov do svojej pvodnej vlasti.
Zostavil : Jn Marko
Nitra 2006

... aby sme nezabudli, kto sme a kam smerujeme

RODOKME RODINY A L A A R A N Y I
vod
K doplneniu nho rodokmea pristupujem na zklade novch poznatkov, pripomienok a stanovsk
sasnkov, objavenia originlnej listiny z roku 1812 o achtickom pvode igmunda Aranyiho a jeho
predkov.
Cieom je zachova o najviac konkrtnych dajov o ivote naich predkov, ale najm prispie
k sebauvedomeniu potomkov, zvenia ich hrdosti na svoj rod a nrod, z ktorho sme vyrstli.
M to by aj impulz a nvod objektvneho a kontruktvneho argumentovania pri obhajobe slvnej
minulosti naich predkov, ich nespochybnitenho podielu ako sasti nroda na tvorbe slovenskej,
ale i eurpskej kultry.
Ak chceme zska objektvny obraz, povaujem za nevyhnutn, aby sme videli, vnmali a chpali
ich ivot a konanie komplexne v tch najirch historickch, geografickch, demografickch,
klimatickch, ekonomickch a v neposlednom rade spoloenskch svislostiach.
Najviac ma zaujala pripomienka o tak svetoborn vykonali nai predkovia... Uveden
povaujem za iernobiele videnie, nedostatok znalost a sksenost, ako aj nepochopenie prnosu
a vznamu vlastnho nroda a rodiny.
Nemm pocit, e mj pohad je oslavou vymyslench idelov o loveku, o rodine a o nrode. Je
veobecne znme, e na ele revolunch, technickch, ekonomickch a spoloenskch zmien vdy
stli znmi a uznvan udia. Tto gniovia a velikni sa vak rodili a vyrastali vinou v rodinch
mlo znmych, obyajnch rodiov. Vznam obyajnch, nenpadnch ud a ich podielu na
spoloenskom pokroku je v tom, e vo svojom ivote a konan aplikovali, uplatovali, zdokonaovali
a odovzdvali svoje poznatky obohaten vlastnmi sksenosami svojim deom.
Ak nai predkovia neurobili ni svetobornho, ale v kontinuite jednotlivch generci prispeli
k existencii ns sasnkov v takch rozmanitch podobch, ak sme mono doteraz ani
nespozorovali, resp. neuvedomili si ich.
Tu by sme sa mali zamyslie, pretoe n slovensk nrod patr medzi najstarie ttotvorn
nrody v Eurpe.
S plnou vnosou a hrdosou si meme dnes pripomen 1383 vroie vzniku Samovej re,
prvho pokusu o vytvorenie vlastnho ttu, 1.143 vroie prchodu Cyrila a Metoda, ktor vraznou
mierou upevnili postavenie Vekomoravskho ttu. Smelo a rozhodne meme dokumentova, e
v 10. a 11. storo sa slovensk nrod rozhodujcou mierou podieal na budovan Uhorskho ttu, ale
neskr aj maarskho nroda v podobe bezbrehej asimilcie a pomaarovania. Rok 2007 by sme
mohli oznai za rok 300. vroia zaiatku obnovy Uhorskho ttu po vyhnan Turkov a osdovania
Dolnej zeme naimi predkami, ako jednej z najvch dejinnch udalost.
ivotaschopnos naich predkov nepochybne dokumentuje skutonos, e po zniku
Vekomoravskho ttu ich zsluhou, po viac ako tisc rokoch meme i vo svojej nezvislej
a suvernnej Slovenskej republike. Hrdosou ns me napa vedomie e aj nai predkovia sa
zastnili a podieali na tvorbe tchto slvnych dejn.

Boli sme pri zrode slovenskho nroda

Nai predkovia zaali psa svoju histriu ete pred znikom Rmskej re, u v priebehu
sahovania nrodov v 4. 5. storo. Okrem inch ast Slovenska osdlili aj mierne zvlnen terasy
pozd riek a potokov bvalej Novohradskej stolice, ale aj zemie dolnej Tisy a Pannie.
Archeologick nlezy potvrdzuj, e prv slovensk obyvatelia sa zaoberali ponohospodrstvom.
Poetn nlezy eleznch predmetov a eleznej trosky vak dosveduj aj to, e nielen poznali
spsob spracvania eleza, ale kldli aj zklady rozvoja alch hospodrskych odvetv.
Okolo polovice 5. storoia zaali do Karpatskej kotliny prenika z oblast centrlnej zie kmeov
zvzy koovnch Avarov, ktor sa usadili aj na zem obvanom Slovanmi. Avari si slovansk kmene
postupne podmanili. Aj ke Slovania nielen potom, ale predovetkm kultrnou vyspelosou
prevyovali svojich dobyvateov, boli nten pristpi na spoluitie s nimi. V rokoch 623 624 sa vak
vzbrili , zvrhli ich nadvldu a na zem naej vlasti i priahlch zemiach dnenho Rakska
a Maarska vytvorili prv znmy politick tvar, kmeov zvz na ele so Samom. Prv znmy vldca
Slovanov v Podunajsku Samo, pvodne kupec, v siedmom storo urchlil v tejto oblasti
zjednocovanie slovanskch kmeov. Nevytvoril ete tt, iba kmeov zvz. U tu sa zaal formova
star slovensk nrod.
A po poldruha storo vznikli dve samostatn knieatstv. Na Slovensku Pribinovo, na Morave
Mojmrovo. Pribina naroden roku asi 800, vo svojom Nitrianskom sdle dal postavi prv kostol na
Slovensku, ktor mu v roku 828 vysvtil salzbursk arcibiskup Adalrm.
Vekomoravsk vldca Rastislav, naroden asi 820 (zomrel po roku 870), sa obrtil na byzantskho
cisra Michala II. so iadosou pomc ustanovi a vykoli domce kazstvo. Za vldy Svtopluka
(832 894), prili roku 863 Solnski bratia Kontantn Cyril a Metod na Nitrianske knieatstvo. Tu
vytvorili nov, slovanskm jazykom vyhovujcu abecedu hlaholiku i nov seln systm. Preloili
nevyhnutn liturgick texty, najm ryvky z evanjeli.
Autoritou, vekosou a rozsahom svojho uenia dosiahli, e staroslovensk jazyk bol po hebrejine,
grtine a latinine tvrtm liturgickm jazykom, ktorm sa hlsalo slovo Boie. Zrozumitenos rei,
humnnos hlbokch mylienok a konania, mnostvo stpencov a uenkov tchto vekch muov
pomohlo neskr ri kresanstvo aj v inch krajinch. Po tyroch rokoch sa misia slvnych bratov
skonila.
ia, nesdrnos nslednkov zakladateov re a svry mali za nsledok rozdelenie a tm aj znik
re. K jej zniku prispeli zvistlivci a dobyvatelia, ktorm sme sa stali ahkou korisou na dlh stroia.
Od uvedenho obdobia nai predkovia vystupovali vinou v uhorskom chomte a pod
eskoslovenskou strechou. Absencia Slovenskej ttnosti sa kruto prejavila aj na rovni obianskeho
a nrodnho vedomia. Je astm pre Slovensk nrod, e v osudovch obdobiach mal pravch ud
na pravom mieste. Ak svoje poslanie nemohli splni skutkami, urobili to aspo pravm slovom v prav
as. A tak slovo sa rovn inu.
Nai neprajnci tvrdia, e nemme histriu. Opak je pravdou, potvrdzuj to aj historick pramene
v cudzine. To ns mus nabda k poznvaniu minulosti, aby sme mohli sprvne modelova svoju
budcnos, svoje postavenie v nrode a spolonosti. Nech ns iny naich predkov posmeuj
a nadchnaj, nech v ns vyvolvaj tbu nielen sa im vyrovna, ale ich aj prekona. Ve ak nai
predkovia vedeli svoje nadanie a pracovitos povi na prkladn iny v asoch zloprajnch, preo by
sme to nedokzali my v dobe takej ilivej pre Slovensko.

3
Novohrad, prastar domov a predsa v cudzine
upy, ako vyie tvary hradnho zriadenia, existovali u na Vekej Morave a mali predovetkm
sprvnu a obrann funkciu. Prchodom koovnch kmeov predchodcov starch Maarov bolo zemie
Slovenska zalenen do novovznikajceho Uhorskho ttu v 10. a 11. storo.
Histria potvrdzuje, e nov vldcovia, ako koovn nrod, neovldali ponohospodrsku vrobu.
V plnej miere vyuili nielen systm a prax ttnej sprvy a samosprvy, ale aj pvodnch obyvateov,
ktor overen poznatky aplikovali pri vstavbe novovznikajceho ttu. Vybranm prslunkom
slovenskho nroda pravdepodobne predstaviteom obn dali do sprvy majetky a honosn
achtick tituly. Nimi odvdzan dane napomhali ekonomickmu posilovaniu novovznikajceho
Uhorskho ttu. Nov vldcovia si prisvojili aj vetok poddan ud. Poda ich vlastnho zkona
zemepnovi patril nielen poddan, ale musel vyznva tak nboenstvo, ako jeho zemepn. Do
spisu poddanch boli u vinou zapisovan maarskmi menami a priezviskami.
Poda psomnch zznamov bola Novohradsk stolica od pradvna domovom naich predkov. Jej
charakter v znanej miere urovali prrodn podmienky. Jej severn as je vemi lenit, pokryt
hustmi lesmi. Stredn a jun as m ponohospodrsky charakter.
Meno Al sa vyskytuje v oblasti ohranienej spojnicami mesta Luenec, Poltr a Detva. Nai
priami predkovia ili v obciach Mtna, Dobro a Budin v zpadnej asti Slovenskho Rudohoria,
v mieste, kde sa horsk hrebe Ostrky stretva s vbekom Stolickch vrchov.
V Dobroi sa dodnes zachoval prales ako mimoriadna lesncka prrodn krajinotvorn a kultrna
vzcnos, oza ticha, zotavenia, poskytujca loveku hlbok estetick zitky. Len pre informciu
uvdzam definciu: Prales je lesn spoloenstvo, ktorho zloenie, vstavba, rastov a ostatn ivotn
procesy, s podmienen vlastnosami prostredia, predovetkm klmy, ochrnen pred vplyvmi
loveka.
Dobrosk prales je povaovan za prsne chrnen prrodn rezervciu. Rozprestiera sa na ploche
102 hektrov v nadmorskej vke 720 1000 metrov. Prevan as pralesa je na strmch svahoch
so sklonom 20 40%. Jeho uniktny charakter je nielen v skladbe drevn, ale aj vysokom stupni jeho
zachovania pre budce genercie, produknej schopnosti, nzkom stupni ohrozenia, vitality
a vlastnost jednotlivch drevn.

Druh drevn
Jeda biela
Smrek obyajn
Buk lesn

% podiel

Vek drevn

50 %
25 %
25 %

450 rokov
350 rokov
250 rokov

Najvy
priemer
193 cm
137 cm
118 cm

Najvia vka
58 m
54 m

Via as strednho Slovenska bola pvodne pokryt pralesmi. Tieto poskytovali pvodnm
obyvateom obivu ivoneho a rastlinnho pvodu, ale aj bezpeie pred rznymi nstrahami.
V 11. 12. storo sa osdovali zemia v povodiach riek a potokov do nadmorskej vky 200 300
m nad morom, vhodn pre ponohospodrstvo. V 13. 15. storo sa tieto plochy rozirovali a do 500
m nadmorskej vky. ivot pvodnho obyvatestva vrazne ovplyvnila valask kolonizcia, ktor
prela severnm a strednm Slovenskom v 15. 17. storo. Valasi osdovali strne a hrebene hr
v blzkosti prameov riek a potokov. Tto uteenci pred plienenm tatrskych a tureckch hrd sa
uchyovali do neprstupnch pralesov, kde mali dostatok krytov. A neskorie v 16. 17. storo
vyhadvali miesta s bohatmi pasienkami pre svoje vek riedy oviec a kz. Zemepni nebrnili
tomuto kolonizanmu prdu, lebo vyuvanie dovtedy plne nevyuvanch, nevnosnch lesov
a pralesov im po nastolen tzv. valaskho prva prinalo hmotn a finann vhody. Pretoe
vlastnctvu sa od panstiev dostalo vch vhod ako mali pvodn obyvatelia dedn, mnoh domci
udia radej volili spsob valaskho ivota ako postavenie usadlho sedliaka.

4
V 16. a 17. storo bolo v Uhorsku valasenie vyhadvanm a vemi rozrenm zamestnanm.
K tomuto prispeli aj krut zkony vynesen po potlaen sedliackej vzbury v roku 1514 poda ktorch
sa sedliak nesmel vone sahova. Neskorie koncom 17. a zaiatkom 18. storoia, ke sa valasi
vzdvali koovnho ivota a volili si stle sdlisk, chov dobytka pri vyuvan pasienkov v lese vak
ostal aj naalej ich hlavnm zamestnanm. Nov valask usadlci i pvodn usadlci, ktorm sa u
nedostvalo pozemkov pri dedine, s povolenm panstva ale aj bez povolenia vychdzali do svislch
lesov, ktor v tom ase nemali pre zemepnov cenu. Kad rodina si vyrbala a vyklovala as lesa
pre kus poa, dom a hospodrske stavisk.
Minimlne mnostvo ponohospodrskej pdy, vinou lky a pasienky, neumoovali uivi
tunajch obyvateov. T odchdzali kadorone na seznne prce, najm atevn, na pansk majetky
do junejch oblast Novohradskej stolice.
O ivote feudlneho poddanho udu existuje mlo psomnch prameov. Poddan ud il v tom
ase prevane v susedskch obinch. Jadrom obiny bola osada, pozostvajca z niekokch
domov. Pda sa obrbala primitvnym spsobom. Poddan odovzdvali svojej vrchnosti rentu
v naturlich a vo forme robt.
Samuel Borovsk v monografii Novohradskej stolice oznauje Slovka ako Tt. Rad ich do dvoch
skupn. Prastarch a tch, ktor s ochotn iastone sa prispsobova maarskmu odievaniu
a maarskmu spsobu ivota. T prastar dsledne chrnia svoj slovensk jazyk a pvod, evanjelick
nboenstvo, kultru... T druh, prispsobivej, s vak rovnako konzervatvni pri ochrane svojej
identity. Rozdiel medzi nimi je vlastne len v obleen a spsobe ivota. Prastar Slovci sa dria svojho
udovho kroja. T druh sa astejie pohybuj v oblastiach obvanch Maarmi, pracuj v baniach,
v blzkosti miest, postupne preberaj maarsk obleenie, imy, ako hlavn rozhodujci znak
maarstva. Z hadiska pomaarovania s zdranliv a nebezpenej ako t bvajci na severe.
V strednej a junej asti Novohradskej stolice tvoria Slovci evanjelickho vierovyznania polostrovy
medzi Maarmi katolckeho vierovyznania. Vrchnos vak vyjadruje ndej, e v krtkom ase bud
pomaaren a prijm rmskokatolcke vierovyznanie. Slovkov veobecne povauje za trpezlivch,
citlivch a pracovitch. Ale ak sa zjednotia, nezastavia ich ani andrske bodky. Vyta im vak
rastci poet rodn s jednm dieaom. Obdivuhodn je ich zrunos, doku vyrobi vetko potrebn
pre ivot. Sami si stavaj domy, vyrbaj ponohospodrske nradie, vozy, vetko zariadenie v dome,
fujary a in hudobn nstroje a dokonca aj umeleck predmety. Svojich chorch omnoho
starostlivejie opatruj ako prslunci maarskho nroda. Aj ich smtok je primnej.
Uhorsk achtici so slovenskm srdcom
Pvodnm domovom rodiny Aranyi je Kisaranyi (Kiarani) a Nagyaranyi (Naarani) pusta, kedysi
samostatn obce. Dnes ich mono njs ako asti katastrlneho zemia obce Karancsberny.
Kisaranyi a Nagyaranyi pusta sa nachdza uprostred krsnej prrodnej kotliny pod 336 m vysokm
vkom Bodol. Zo zpadnej strany ich ohraniuje potok Dobroroda (pvodn slovensk nzov
Dobrota sa podstatne nezmenil). Severn hranicu katastrlneho zemia tvor ttna hranica medzi
Slovenskou republikou a Maarskou republikou.
Pda, ktor bola ete pred koncom 11. storoia prevane vlastnctvom kra, postupne sa
donciami dostvala do rk vemoov a achticov. Poda dostupnej literatry a radnch zznamov v
archve u pred rokom 1246 boli obidve pusty majetkom a sdlom achtickej rodiny Aranyi.
V roku 1435 1437 bol Istvn (tefan) Arnyi fispn (hlavn upan Malohontianskej
a
Gemerskej stolice).
V roku 1473 bol al Istvn Aranyi hlavn upan Novohradskej stolice. Od kra igmunda dostal
do zlohy obec Mre v omogyskej stolici, ktor vak prepustil majstrovi Gergelyovi. U predtm
asto sprevdzal kra na zahraninch cestch a viackrt mu poskytol svoje sluby.

5
V roku 1598 1599 Jnos (Jn) Aranyi bol szolgablro (slny sudca) Novohradskej stolice.
V spise achticov Novohradskej stolice roku 1653 sa vyskytuje Istvn. V roku 1754 1755 sa
spomna al jeho potomok Istvn Aranyi, ktor bol otcom v radnej listine uvdzanch bratov
igmunda, Ladislava a Michala.
Poda spisu platiteov dan pre Szcsnyi szandzsk v roku 1554 sa uvdza nzov obc
Kisaranya, kde ilo 14 chlapov a Nagyaranya, kde ilo 25 muskch obyvateov. Poda potu
obyvateov a rozsahu majetku boli tieto obce povaovan za vek. V roku 1548 sa uvdza Aranyi
Jnos ako vlastnk obce. Poas tureckch vpdov boli obidve dediny vyudnen
a znien.
Po roku 1672 u neboli obnoven. Neskr sa spomna, e roku 1796 obidve pusty patrili do
Madrutanskho panstva.
Za objav s najvou a najpresvedivejou vpovednou hodnotou o pvode naich predkov Aranyi
povaujem zpis: Na zaiatku 17. storoia v Cserhtszentivni pri preberan majetku, zdedenho po
praslici, rodina Aranyi so sebou priviedla aj evanjelickho kantora Valentni Jnosa. Po usaden sa pod
dubmi v katastrlnom zem Szlskai sa cel rodina zila na bohoslubch.
Uveden skutonosti ma oprvuj vyjadri presvedenie, e rodina Aranyi je pvodom slovensk;
- priezvisko rodiny bolo v 10.-11. storo pri udeovan majetku prevzat z nzvu Aranyi pusta. Ich
pvodn priezvisko bolo in, teda slovensk. Nov pni krajiny nedvno predtm patrili ku koovnm
kmeom, nemali znalosti
z riadenia hospodrstva, preto pestovanie a vrobu zverili prslunkom
pvodnho slovenskho obyvatestva,
- vyie uveden zznam naznauje, e na majetkoch rodiny Aranyi pracovali prevane, resp.
vlune poddan evanjelickho vierovyznania slovenskho pvodu, preto si priviedli na nov majetok
evanjelickho kantora Jna Valentniho. Cel osadenstvo bolo zrejme spriaznen v duchu
evanjelickho vierovyznania a prslunosti k Slovenskej nrodnosti.
Autor publikcie, Dr. Samuel Borovsk, si zasluhuje vaku ns vetkch za pravdiv, citliv a
vstin vpove o prchode rodiny Aranyi do Cserktszentivnu. Vyjadruje ou aj svoj vlastn
slovensk pvod i to, e uveden city ani jemu neboli cudzie.
Dostupn literatra mi dovouje vyjadri presvedenie, e rodina Aranyi pri preberan achtickch
vsad sa nezriekla svojho slovenskho pvodu a kresanskho vierovyznania. Postavenie pvodnho
slovenskho obyvatestva povaovala za rovnocenn s ostatnmi tu ijcimi obyvatemi. Ke
dobyvatesk kmene upevnili svoje postavenie v novovznikajcom Uhorskom tte, nielene si
definitvne podmanili jednotliv teritri, ale donucovali pvodn slovensk obyvatestvo k prslunosti
k jednotnmu Uhorskmu ttu s jednotnm maarskm jazykom.
To, e prslunci rodu Aranyi takto tendenciu nepodporovali preukazuj zznamy v rodokmeni. Do
roku 1600 sa prslunci rodu angaovali v najvych sprvnych funkcich.
Po roku 1600 v obdob tureckej okupcie a protireformanho hnutia sa otvorene angaovali za
zujmy slovenskho kresanskho obyvatestva, pretoe ich vzjomn vzah nebol nikdy preruen.
K ozrejmeniu genealgie rodiny Aranyi povaujem za potrebn uvies nasledovn chronologicky
zoraden daje, prevzat z oblastnho archvu v Salgtarjne a Maarskho ttneho archvu na
Budne:
- Kisaranyi a Nagyaranyi pusta u pred rokom 1246 boli prastarm domovom achtickej rodiny
Aranyi. V tom ase obidve pusty ete neboli obrban.
- V roku 1407 bolo majetkov vyrovnanie vo Vczi medzi dedimi Bocsri Andrsa a Aranyi
Mihlya.
- V roku 1435 1437 bol Istvn Aranyi hlavn upan Malohontianskej a Gemerskej stolice.
- V roku 1473 bol Istvn Aranyi hlavn upan Novohradskej stolice.
- V roku 1492 Kisaranyi a Nagyaranyi pusta ako samostatn obce patrili rodine Aranyi (vi
priloen mapu).

6
- V roku 1524 bol Katonai Gyrgy zemepnom obce Cserhtszentivn. Po jeho smrti prva
zemepna a majetky zdedili jeho zaovia Aranyi a Pcsi.
- V roku 1548 bola Kisaranyi pusta majetkom Jnosa Aranyi.
- V roku 1598 1599 bol Jnos Aranyi slny sudca (szolgabr) Novohradskej stolice.
- Na zaiatku 17. storoia rodina Aranyi zdedila majetok v obci Cserhtszentivn.
- Pri spise achticov v roku 1653 sa spomna Istvn Aranyi star.
- Pri spise v roku 1754 1755 sa spomna Aranyi Istvn ml., ktor bol otcom Ladislava (*1760).
- V roku 1770 pri majetkovom vysporiadan v Cserhtszenitivni ako jeden z majiteov sa uvdza
Aranyi Istvn mlad.
- radn originlna listina zo 16. 01. 1812 potvrdzuje achtick prva a achtick pvod Aranyi
igmunda a jeho mladch bratov Lszla nar. asi roku 1760 a Mihlya po zosnulom otcovi Istvnovi,
nar. asi roku 1735.
- V roku 1826 sa uvdza v obci Cserhtszentivn rodina Aranyi pravdepodobne rodina najstarieho
brata igmunda ako jedna z tch, ktor tam vlastnili majetok.
- V tom istom roku 1826 sa uvdza v obci Becske rodina Aranyi medzi vlastnkmi majetkov.
Bitka pri Mohcsi pohroma aj pre Novohrad
Bitka pri Mohcsi roku 1526 otvorila Turkom cestu do Uhorska, o malo katastroflne nsledky aj
pre Novohradsk stolicu. Prevan as maarskej achty spolu so svojimi poddanmi hadala
toisko na terajom zem Slovenska, ktor v tom ase tvorilo jednu ptinu rozlohy Uhorska.
Slovenskmu poddanskmu udu tak pribudla alia archa.
Cieom pustoivch tureckch njazdov a organizanho zaleovania dobytnch zem do sfry
svojho vplyvu bolo okrem zisku koristi aj terorizovanie obyvatestva, aby pristpilo na daov
poiadavky novch pnov. Dane a dvky vak museli aj naalej plati svojim pvodnm zemepnom.
V ete vej miere boli donucovan podiea sa aj na stavbe hradov, zmkov, obrannch opevnen
a zastova sa boja proti Turkom.
Habsbursk cisrske vojsk v rokoch 1593 1594 printili Turkov ustpi z hradov Divn, Modr
Kame, Hajnka... Neprestajn presuny cisrskych vojsk, optovn vpdy Turkov i osobn as
v bojoch vyerpvali tunajie obyvatestvo. Odvleenie ud do zajatia, prepady a zabjanie sa odrazilo
na poklese obyvatestva. Osmansk moc sa v Novohradskej stolici skonila po cisrskej ofenzve
v rokoch 1683 86, ke padli vetky oporn body Turkov na terajom zem Slovenska.
Od zaiatku 17. storoia bola Novohradsk stolica okrem tureckho ohrozovania poznaen aj
udalosami stavovskch povstan, ako aj reformanm a protireformanm hnutm. Vekou pohromou
boli vojsk Juraja Rkocziho a Imricha Tklyiho. Azda najviac zasiahlo do osudov obyvateov
Novohradskej stolice povstanie Frantika Rkocziho (1703 1711). Jeho program zahroval okrem
nboenskch aj socilne poiadavky, ktor mali uahi ivot poddanch. Nesplnilo sa vak ni.
Naopak, ke kuruci museli ustpi cisrskemu vojsku, dovtedy obsaden mest vyrabovali alebo
vyplili.
Nai predkovia v centre reformanho hnutia
Reforman hnutie nachdzalo v Novohradskej stolici ivn pdu medzi obyvatestvom, ale aj
v achtickch a zemianskych kruhoch. Tento proces urite urchlili nezhody vo vntri rmskokatolckej
cirkvi a nie vdy bezhonn ivot a konanie rm. katolckeho duchovenstva, o vystilo do vemi
vnej krzy.
alm faktorom bola prtomnos husitov, ktor u v roku 1433 obsadili vetky hrady, od
Ostrihomskho hradu po Ipe a alej na Spi. Zrejme aj tto skutonos umonila dokonal prpravu

7
na prijatie reformcie. Je zaujmav, e na tomto procese sa podieali aj niie postaven hodnostri
rmskokatolckej cirkvi. daje z alch zdrojov potvrdzuj, e cel dediny so svojimi kazmi a uitemi
prijali nov uenie. Spoiatku sa cel proces uskutonil bez vedomia vysokho klra, pretoe
protestanti pravidelne platili biskupsk dane.
Na zamedzenie rastceho protestantskho hnutia vystpil Werbczy Istvn, majite viac ako 40
obc. Na svojom rozsiahlom majetku dal pre vstrahu upli 8 protestantov.
Reformcia sa rila aj v radoch achty. V sprievode kra udovta II. v roku 1522 na nvteve
eskho kra bol aj Balassa Ferencz, pn hradu Modr Kame. Po nvrate z iech prijal Lutherovo
uenie. V cirkevnom archve obce Bnk (Banka) sa nachdza zoznam protestantov a tch, ktor
reformciu podporovali. Medzi nimi sa nachdzaj vysok aj najvy predstavitelia Novohradskej
stolice, ktor svoju pomoc ochotne poskytovali mladm uom tudujcim na zahraninch
univerzitch.
Po najstarom cirkevnom zbore v Modrokamenskom panstve a v Szgyi ako tret v porad bol
zaloen cirkevn zbor aj v Dobroi. Autor historickho zznamu pe: Hne po vypuden husitov
pred mesiacom september 1590 Dobrosk kostol obsadili lutherni. Na veu kostola dali napsa
Verbum et Doctrina, Luthera manebit in aeternum 1590. V preklade znamen: Slovo a uenie Luthera
bude zachovan naveky 1590.
Sbene so zakladanm evanjelickch cirkevnch zborov boli zakladan koly a zriaovan
tlaiarne. I. vydanie evanjelickho Kancionla bolo vytlaen u v roku 1636.
Reformcia sa rila aj napriek odporu katolckeho duchovenstva. Zaiatkom 17. storoia sa
evanjelick cirkev zana organizane upevova. Stupovali sa nboensk rozpory, ktor asto
prerastali do nrodnostnch konfliktov. Sasou rekatolizanho hnutia bolo nsiln odoberanie
chrmov, vyhanie evanjelickch kazov a uiteov, ako aj sdy s nimi. Niektor z nich sa pod
ntlakom a vyhranm vzdali svojej viery a tch, ktor to odmietli, uvznili. iaston zlepenie
podmienok cirkevnho ivota protestantov zabezpeil a tolerann patent Jozefa II. z roku 1781.
Evanjelick cirkev od jej ustanovenia bola praliv najm pre pospolit ud. Biblick etina ako
liturgick jazyk bola zrozumiten vetkm. Skromnejie zariaden kostoly a menej nkladn ivot
duchovenstva si nevyiadala vysok hmotn a finann nklady. Organizan vstavba cirkvi
a vntorn poriadok umooval aj jednoduchm uom aktvne sa zapja do cirkevnho ivota.
Neobmedzen prstup na bohosluby a psobenie laickch duchovnch vytvrali dobr vzjomn
vzah lenov zboru, vzah k cirkvi a v neposlednom rade upevovalo aj nrodn vedomie.
Symboly zdroj sily a odhodlania
Bohat duchovn a spoloensk ivot ako aj konanie naich predkov je charakterizovan viacermi
symbolmi, ktor sa viau na hrad a hradby nielen fyzick, ale aj na duchovn.
Evanjelick hymnick piese Hrad prepevn... je nam vznamnm a uctievajcim symbolom. Ako
ztitu proti prenasledovaniu a zlovli mocnch ju nai predkovia mohli poui kedykovek a kdekovek
sa prve nachdzali. Povaovali ju za hrad duchovn, poskytujci istotu a bezpeie, ale aj zdroj sily
a odhodlania.
Dobrosk kostol je jeden z najstarch a mono aj najstar evanjelick chrm Bo. Predstavuje
tak obrovsk duchovn a kultrne bohatstvo, ak si dnes bez osobnej asti na tvri miesta u len
ako dokeme predstavi. Dobov zznamy potvrdzuj, e kostol bol postaven v 14. storo u
pred prchodom husitov. Medzi obcami Mtna a Dobro sa kostol majesttne vypna na vrchole vku
asi 150 m vysokom. V bezprostrednej blzkosti kostola je cintorn. Ako nem svedkovia tu stoja
prastar stromy, akoby strili a chrnili toto posvtn miesto a bdeli nad pokojom du naich
slvnych predkov.

8
Prastar chrm vidm v predstavch aj ako hrad hradbu nielen duchovn, ale aj hmotn.
Oprvuje ma k tomu al historick zznam o existencii zkladov ete starieho kostola v neurenej
vzdialenosti od jestvujceho kostola. Ete zaujmavejia je skutonos, e obidva kostoly s spojen
podzemnou chodbou, ktor viedla dajne a do Divna. To znamen, e obidva kostoly spolu tvorili aj
hrad - hradbu a skru v zloprajnch asoch.
Neodmyslitenm symbolom je samotn nzov Novohradsk stolica s jej bohatou histriou
a kultrou, s hradom Novohrad, poda ktorho prevzala svoj nzov. Dnes u len zrcaniny hradu
Ngrd (Novohrad) sa nachdzaj v junej asti Novohradskej stolice na zem Maarskej republiky,
asi 15 km nad miestom, kde stredn tok Dunaja o 90 stupov men smer svojho toku na juh.
Novohradsk stolicu povaujem za symbol celoslovenskho vznamu. Jej strategick geografick
poloha tvorila s mnostvom hradov hradbu pri obrane terajieho zemia Slovenska. Me ns
hrdosou napa vedomie, e aj nai priami predkovia prispeli k zachovaniu naej identity nielen
v Novohrade, ale aj na Dolnej zemi.
Slovensk Novohrad me by symbolom aj pre Maarov, pretoe Slovci v tomto teritriu neraz viac
brnili Uhorsk vlas ako Maari. Hlavn archa tokov na tto ru sa valila cez Novorad pri
tatrskom vpde a podobne pri vpdoch Turkov.
Slovensk evanjelick Kancionl vydva svedectvo
vzahoch

o duchovnom ivote a rodinnch

Slovensk evanjelick Kancionl nm poskytuje neoceniten informcie. Samotn pohad na knihu

vyvolva ctu a obdiv nielen preto, e je vytlaen v roku 1830, ale aj preto, e nadvzuje na prv
Kancionl vytlaen u v roku 1636, ktor poskytuje svedectvo o duchovnom ivote naich predkov.
Vntorn usporiadanie a registre umouj dobre sa orientova v jeho obsahu. Jeho 1600 strn je
starostlivo zviazanch do tenkch drevench dosiek potiahnutch koou, chrnench ozdobnm
kovanm z mosadznho plechu s mosadznmi sponami. Jeho vzhad je poznaen asnm
vyuvanm, ale aj vekom.
Dnes u lt listy potlaen typom psma vabach s dobre itaten. Liturgick re biblick etina
dva celmu dielu tajomn ndych. A skutone je tajomn. Skrva v sebe tajomstvo viery, lsky
a ndej vetkch tch, o tto knihu po cel desaroia dedili z pokolenia na pokolenie. Skrva v sebe
aj ich osudy a ivotn filozofiu.
Aj ns me obohati. Sledovanm a porovnvanm jednotlivch psmen a slov ahko pochopme
obsah, pretoe tieto slov dobre poznme. pln pochopenie podstaty si vak vyaduje pristpi
k tdiu s istm a otvorenm srdcom.
Tento Kancionl pln aj funkciu Rodinnej kroniky. Vydva svedectvo o uoch, ase a ich vzjomnom
vzahu. Toho asu Kancionl opatruje Helenka Tthov (1937).
Hne na prvej istej strane Kancionla je ceruzkou psan, ale ochan zznam. Tento Kancionl
prinle Katarne Aranyi. A potom bude patri Szamuelovi Alcs, nasleduj tri neitaten slov.
V roku Pna (1836) vtedy sa narodil Samuel vnuk
narodilo sa 443 det
sobov 104
zomrelo
36 lenov zboru
- Zpis urobila Katarna Aranyi (1787). Zvltnosou je, e svoje meno napsala poda slovenskej
gramatiky, meno svojho vnuka Alcs Szmuel poda maarskej gramatiky. Urobila tak zo zotrvanosti,
pretoe vrchnos prsne poadovala maarsk meno najm muov, ale aj primn vzah k Uhorskej
vlasti.

9
- tatistick daj o rozvoji cirkevnho zboru bol napsan pri zverench bohoslubch v roku
1836. Vychdzam aj z informcie, e kad vydanie Kancionlna bolo v krtkom ase vypredan, ale
aj z dtumu narodenia svojho vnuka Samuela (1836).
- Zznam potvrdzuje i to, e rodiny Al a Aranyi v tom ase bvali v Bkskej abe, pretoe
v uvedenom obdob v rmci iadneho inho zboru sa nemohlo narodi za rok 443 evanjelickch det.
- Preo darovala Katarna Aranyi Kancionl svojmu vnukovi? Asi preto, lebo Jn Aranyi svoj
Kancionl, vytlaen v roku 1775 daroval svojej dcre Mrii. Toho asu je tento v opatere Jna aprdu
(1956)
V inej asti, na titulnej strane I. Piesne Adventn, je omnoho neskr v 13 riadkoch vemi ako
itaten, ceruzkou psan text. V jeho vodnej asti sa uvdza e tento Tranoscius je pamiatkou po
zosnulej Katarne Aranyi, alebo po Alcs Szamuelovi, po ktorom zostali dvaja chlapci. Z uvedenho
mono predpoklada, e jeden z uvedench chlapcov bol Samuel, naroden roku 02. 09. 1836.
Nedoptrali sme sa, ak osud stihol toho druhho, pretoe poda stneho podania n star otec Jn,
naroden 25. 06. 1874 nepoznali iadneho prbuznho menom Al.
Pri zisovan, kedy a ktor nai predkovia a akou cestou sa dostali na Doln zem, konkrtne na
Nagybnhegyes, nm pomohol druh a sasne posledn zpis v radnej listine v roku 1814.
Potvrdzuje obianstvo v meste Mak a achtick prva Ladislavovi Aranyimu, narodenmu asi roku
1760. Zd sa logick, e listina zostala v jeho rukch, jeho syna Jna (asi 1785), manelky Katarny
(asi 1787), ich dcry Mrie (1813) a neskr potomkom rodu Al:
- Ladislav Aranyi pravdepodobne z Cserhtszentivnu vzal so sebou na majetok v meste Mak
svojho ponohospodrskeho robotnka u ako slobodnho obana Samuela Ala (1760)
s manelkou. Pribline v rovnakom ase sa im narodili synovia Samuel Al (1785) a Jn Aranyi
(1785).
- Poda zpisu v Kancionly Samuel a Jn so svojimi rodinami bvali v Bkskej abe. Tu sa im
narodili deti Samuel Al (1809) a Mria Aranyi (1813).
- Zrejme dobr medziudsk vzahy rodn Al a Aranyi vystili do manelskho vzahu Samuela
a Mrie. Zosobili sa pravdepodobne po roku 1830 vo Vekom evanjelickom kostole v Bkskej
abe. Tu sa im narodil syn Samuel roku 1836.
Samuel Al (1836) sa v Bkskej abe zosobil 11. novembra 1858 so Zuzanou Maligovou,
narodenou 03. 09. 1839. Mlad rodina si nala nov domov v Slovenskom Komli. Tu sa im v roku
1868 narodila dcra Albeta, ktor v r. 1889 tragicky zahynula. alch p det zomrelo v tlom
detskom veku. Zo siedmich det preil len Jn, nar. 1874 n star otec. Rodina sa na Vekom
Bnhedei usadila 24. arla 1887. Jn (1874) v tom roku dosiahol vek 13 rokov.
Shrn dajov o rodine Al a Aranyi dovouje predpoklada, e ich osud bol spojen dvno pred
rokom 1830, mono u na samom zaiatku existencie rodiny Aranyi, teda v 10. 11. storo.
Vypuden zo svojej vlasti
Od zaiatku 17. storoia sa zaalo rozmha aj vytvranie feudlnych vekostatkov. Tento proces
vrcholil v prvej polovici 18. storoia, ke achta pri vytvran majerov nsilne zaberala poddansk
pdu. Sstavn vykorisovanie viedlo v 18. storo k protestom poddanch voi svojim zemepnom.
Slovensko sa na zaiatku 18. storoia nachdzalo v neuteenej hospodrskej i politickej situcii, o
alej zhorovalo u i tak neznesiten socilne pomery. Vydriavanie vojska, plienenie poas
stavovskch povstan, ast epidmie, daov bremen a in vykorisovanie poddanch ete viac
zhorili hospodrske a socilne postavenie obyvatestva.
Okrem feudlneho a socilneho tlaku kruto doliehal na evanjelick poddan ud aj nboensk
tlak. Km protestantsk achta dosiahla na sneme v roku 1715 schvlenie nboenskch slobd
v zmysle zkonov z r. 1687, poda ktorch mohla skromne vykonva bohosluby, evanjelick

10
poddan ud smel vyznva svoju vieru len v artikulrnych kostoloch. Kad in jeho nboensk
prejav bol kruto trestan. Vierovyznanie bolo vhodnou zmienkou pre vyhnanie a okradnutie
poddanho o pdu. A vydanie nevonckeho patentu Jozefom II. V roku 1785 iastone zmiernilo
osud poddanch.
Uveden skutonosti ntili aj obyvateov severnejie poloench stolc Liptova, Oravy, Kysc...,
hada vchodisko z nerieitenej situcie, a to tekmi poddanch do junejie poloench stolc
Novohradskej, Hornonitrianskej a Gemerskej, kde hadali svoje astie a lep ivot. Nai predkovia
boli vlastne vypuden zo svojej vlasti.
O odchode poddanch do junejch stolc u koncom 17. storoia svedia zachovan spisy
poddanskch zbehov. Takto vzniklo v rmci prvej vlny sahovania svisl osdlenie aj junej asti
Novohradskej stolice, ktor sa stala najhustejie obvanou a sasne sa stala aj kolskou
vysahovvania sa Slovkov na Doln zem.
V ase najintenzvnejieho sahovania Slovkov (v druhej vlne) do Petianskej stolice naskytuj sa
slovenskm poddanm vek osdovacie monosti aj v Bkskej stolici (zaiatok tretej vlny). Prchod
Slovkov evanjelikov na Doln zem zaala organizova ete krovsk komora, ale ich
udomcovaniu u napomhal Haruckern. Bval zsobovac komisr cisrskych vojsk Jn Juraj
Haruckern dostal v roku 1719 za vojensk zsluhy vye 70 tisc jutr pdy. Od roku 1695 do roku
1723 bolo zemie Bkskej stolice cel majetkom cisrskej komory. Nov zemepn vyzval
obyvateov Uhorskej krajiny, aby sa za subovanch priaznivch podmienok usadili v tchto krajoch,
ktor poas tureckch vojen spustli. U dva roky predtm sa o vekom mnostve neobrobenej pdy
v tejto dolnozemskej asti krajiny dozvedeli podnikav poddan, ktor sa mohli slobodne sahova.
Vybrali sa teda do tchto konn. Boli to Novohradania Jn Duna z Mtnej, Jn Sekera z Hradia
a Jakub Valent z Hornonitrianskych eloviec. Roku 1717 sa prihlsili u krovskho komornho
prefekta v Segedne a ... prosili o dovolenie, aby oni, tak aj ostatn evanjelick skmeovci na abe
usadi sa mohli. Poda hodnovernho psomnho zznamu Bksku abu (vtedy nzov aba)
osdlili prevane Slovci z Novohradu a Hontu.
Vidina monosti lepieho ivota dvala chudobnm poddanm obrovsk energiu a odhodlanie
zanecha viu as skromnho majetku vo svojom nehostinnom rodisku a vyda sa na cestu pei.
So sebou vzali len to najnutnejie, o na svojich pleciach uniesli.
Putovanie na tejto dlhej ceste s malmi prestvkami trvalo a 24 dn. Kratiu dobu trvala cesta
majetnejm poddanm na volskch i konskch zprahoch. Niektor hnali pred sebou aj hospodrske
zvierat kravy, ovce ... Cesty za chlebom boli vemi namhav a vea putujcich poas cesty zomrelo
na vysilenie, hlad a choroby.
U poas tureckej okupcie boli na hlavnch cestnch trasch vybudovan vemi dobr ubytovacie
a pohostinsk zariadenia, ktor sa nazvali karavnseraily. Po vyhnan Turkov vznikli na Dolnej zemi
podobn zariadenia, ktor nazvali rdy. Tieto slili pre obchodnch cestujcich, zastvky
potovch vozov, ale aj pre putujcich. Schdzali sa tu vak aj rzne ivly, beri - zbojnci. Takmto
zariadeniam sa nai skromn putujci radej vyhbali a na oddych vyuvali prstreia v dedinch
a prbytkoch, kde sa u skr usadili ich krajina.
Sahovanie na Doln zem bolo dlhotrvajcim procesom. Pomerne dlho trvalo obdobie, km si
jednotliv rodiny i skupiny prisahovalcov nali svoj trvalej alebo trval domov. asto vystriedali viac
osd i oblast, km sa z prisahovalcov stali osadnci ako sas prostredia, do ktorho zapustili pevn
korene. V tomto procese prispsobovania sa novmu prostrediu na jednej strane, najm
v poiatonch obdobiach, t, ktor prichdzali medzi prvmi, vyuvali dostatok pdy a zskavali
majetky. Na druhej strane museli i ustavine v obavch pred nstrahami cudzieho prostredia, ktor
bolo skr nelskav ako lskav k novm usadlkom najm preto, e boli v menine.
Prvch 22 rodn, ktor prili do aby v r. 1717, bvalo v provizrnych podzemniciach. Ich richtrom
bol Juraj Bnsky-Behan. Jn Pravoub Bella pe: Zakladatelia aby sa hne postarali o zriadenie

11
obce a cirkvi. Svoje prbytky stavali tak, e najskr pozabjali do zeme dreven rde, tie vyplietli prtm
a zvonka i zvntra vymazali blatom. Takto bol postaven aj ich prv kostolk.
Bkska aba vdatnm prlivom slovenskch poddanch bola od samho zaiatku osdovania
Dolnej zeme hospodrskym, kultrnym a spoloenskm centrom novch osadnkov. V abe roku
1745 ilo u 2 740 Slovkov, roku 1773 6 045, roku 1818 13 826, a roku 1885 27 865 Slovkov.
V roku 1840 bola Bkska aba vyhlsen za mesto, dovtedy bola najvou dedinou v Eurpe
(poda Mateja Bela najvia na svete). A o je najzaujmavejie, v spomnanom obdob je najvm
strediskom na svete s najvm potom po slovensky hovoriacich obyvateov.
Medzi najvznamnejie kultrno historick pamiatky mesta patr Mal a Vek evanjelick kostol.
Na troch podlaiach Vekho kostola je 3500 miest na sedenie a vye 4500 miest na sttie. Jeho dka
je 47 m, rka 21 m a vntorn vka 23 m. Vea je vysok 70 m. Vysvtenie Vekho kostola sa
uskutonilo 29. jna 1824.
Postupne boli zakladan alie osady, v roku 1722 Sarva, v roku 1723 Pon Bernok
(Mezberny), v roku 1746 Slovensk Koml (Ttkomls) ..., z ktorch sa stali neskr vznamn
kultrne a hospodrske stredisk.
V alom obdob nadobda aktulnos sahovanie obyvatestva z u zaloench sdel do novch
alebo do takch, v ktorch ete Slovci vo vom pote nebvali. K nim sa pripjali al
prisahovalci, prichdzajci priamo zo slovenskch stolc.
Zaiatkom 19. storoia poetn slovensk rodiny zo Slovenskho Komla, Bkskej aby,
Nadlaku a inch miest osdlili Vek Bnhede. Samostatnou obcou sa stal v roku 1842. V roku 1908
bol pomenovan na Nagybnhegyes.
truktra obyvatestva:

V rokoch

1855

1880

1890

1900

1920

1930

Celkov poet
obyvateov

298

2255

4823

5661

5245

6214

Slovci

199

1498

2400

2800

3124

3316

Maari

99

757

2423

2861

2121

2898

Pre plnos uvedench dajov sa iada vysvetli, e len asi 20% z potu obyvateov maarskho
pvodu ilo v samotnej obci. Ostatn pracovali a ili na salaoch, ale prevane na vekostatkoch.
V skutonosti polovica v obci bvajcich Maarov boli vlastne Slovci, pretoe ak chceli vykonva
povolania ako uite, obecn zamestnanec, resp. zamestnanec ttnej sprvy ..., museli zmeni svoju
nrodnos na maarsk. ia, v dsledku pokraujcej tvrdej maarizcie v roku 2001 sa k slovenskej
nrodnosti hlsilo len 88 obanov obce Nagybnhegyes.
Nov vlas Doln zem
Cel Doln zem le prakticky na jednej obrovskej rovine. Na horizonte mono pozorova len
siluety miest a dedn. alej u vidme len ako sa zem dotka oblohy.
lovek m pocit nekonena. Zrejme nekonen bola aj ndej s akou prichdzali nai predkovia do
novho domova na Slovensk Bnhee. akala ich tam dnes u nepredstavitene ak prca.
Vlastnou fyzickou silou museli pripravi spustnut zem na zaloenie prvej rody. Sasne museli
budova provizrne obydlia a zaklada hospodrstvo. V ndeji, e sa stan majitemi pozemkov,
vynakladali vetko silie najm na zrodovanie pdy. O to vie bolo ich sklamanie, ke sa
dozvedeli o zmenench ekonomickch podmienkach, ktor umonili len mloktorm zska vie
mnostvo pdy do vlastnctva.

12
T majetnej si uprostred svojich pozemkov stavali salae. Tie pozostvali z domov na bvanie,
matale pre kone a hovdz dobytok, chliev pre opan a ovce, sklady pre krmivo a prstreky pre
ponohospodrske zariadenia nradie.
Chudobn ronci, ktor mali menej astia, museli sa uspokoji s portou, resp. polovinou portou
v dedine a pozemkom v chotri od 0,5 do cca 3 hektrov. Cel porta (stavebn pozemok) mala
vmeru cca 12 rov. Na porte si kad postavil mal, ale tuln domek z nabjanej hliny, resp.
neplench surovch tehl. K domeku boli pristaven ostatn hospodrske stavby v primeranom
rozsahu. Porta bola delen ohradou na obytn as s prednm dvorom, kde nesmela chba
kvetinov zhradka, resp. kvetinov zhon. Hospodrsky dvor slil na uskladnenie krmovn, pre
dobytok a ako vbeh pre hospodrske zvierat. Vo zvyku porty bola zhradka na zeleninu a ovocn
stromy.
Honosnejie domy patrili gazdom zo salaov. Obvali ich prleitostne, najm poas sviatkov.
Poas zimy, resp. trvale ich vyuvali star rodiia, aby sa mohli zastova bohosluieb
a kolopovinn deti, aby sa mohli pravidelne zastova kolskho vyuovania.
Vstavba obce trvala len niekoko rokov. Dosveduje to absoltne rovn hlavn ulica. Sbene
s ou s postaven vedajie ulice, s geometrickou presnosou pretnan prienymi ulicami. Ako sa
neskr ukzalo, nevhodnou obce je, e le mimo hlavnho cestnho ahu a najbliia eleznin
stanica Magyarbnhegyes je vzdialen 7 km. Zaiatkom 20. storoia bola sprstupnen cestou
z drvenho kamea. Od okraja obce do centra bola hlavn ulica dlden hrubo opracovanm
kameom.
Ihne po prchode naich predkov bola v centre obce postaven cirkevn kola, Mal evanjelick
kostol, o 60 rokov neskr v roku 1895 aj Vek evanjelick kostol. Medzi alie vznamn verejn
budovy patril obecn dom, rad notra ako najvyieho predstavitea ttnej moci, rad advokta,
Spoloensk dom svojpomocnho drustva spolu so ivnostenskm domom a predajou ako aj
budova Ponohospodrskeho drustva.
ivot na Dolnej zemi
Postupn zintenzvovanie ponohospodrstva, ako aj rozvoja spolonosti, podmienili rozvoj
remesiel. V rchlom slede vznikali remeselncke dielne kovske, obuvncke, stolrske, krajrske,
kouncke... Jednm z uznvanch obuvnckych majstrov bol aj n otec Jn Marko (1910).
Tu sa natska otzka, odkia erpali nai predkovia silu na prekonvanie prekok, ktor im ivot
kadodenne kldol do cesty? Zo samotnej prrody ako takej a viery v Boha. Zem povaovali za matku
iviteku. So zemou boli bytostne spt. Akkovek ksok zeme vo vlastnctve bol im ztitou, dval
pocit istoty a bezpeia.
ivot v rodine a spoloensk ivot v obci plynul vo vzcnej harmnii. Kad si uvedomoval svoje
postavenie,lohu a zodpovednos za svoje konanie. Kad vedel kedy, koko a ak prce je potrebn
vykona pre sprvne fungovanie rodiny a hospodrstva. To vetko si vyadovalo aj obrovsk dvku
trpezlivosti.
Prakticky iadna prca v ponohospodrstve neprinala okamit a viditen vsledok. Pri pestovan
ponohospodrskych kultr sa vsledok dostavil vinou a neskr v podobe zberu rody.
roda bola asto znien mrazmi, zplavou, krupobitm a suchom. Vtedy bolo potrebn prida aj
pevn vu, trpezlivos a zaa vetko znova. V mnohch prpadoch ani dobr roda neprinala
oakvan efekt. V rokoch krzy nebolo komu preda rodu. Ak sa naiel odberate, tak za tak
vkupn cenu, o nestailo ani na hol existenciu. Obdobn bola situcia aj v chove jatonch zvierat.
Dlh mesiace trvalo oetrovanie a kmenie. Cel silie mohol znehodnoti mor, resp. in ochorenie
zvierat.

13
ivot a cel dianie okolo seba vnmali nai predkovia vetkmi zmyslami. To im umonilo vidie veci
a javy v relnej podobe, vo vetkch svislostiach. Takto schopnos nadobudli poas dlhch stro
pozorovanm a overovanm poznatkov z kadodennej innosti. Zskan sksenosti obohaten o nov
poznatky odovzdvali svojim deom.
Vysok kultrnu, spoloensk a morlnu vyspelos naich predkov dokumentuje skutonos, e
kdekovek sa nachdzali, vdy prispievali vekm podielom k spoloenskmu pokroku. ivotn
sksenosti zo svojej pvodnej vlasti v celom rozsahu uplatnili aj na nekonench rovinch. Ich
prirodzen vlastnosti, najm pracovitos, vytrvalos a obetavos ete vraznejie vynikali v tvorivom
prostred v celej komunite obce, ale aj v rodinch. Dobr organizcia prce bola harmonicky
zosladen so spoloenskm, rodinnm a cirkevnm ivotom.
Svoj bohat citov ivot neskrvali. Hlbok etick a estetick ctenie spontnne preukazovali nielen
pri spoloenskch udalostiach, ale aj v kadodennej innosti. S radosou vtali kad de, ctivo sa
vzjomne pozdravili pri kadom stretnut. Snahou kadho jednotlivca bolo, aby vlastnm prspevkom
rove slvnostnej spoloenskej udalosti, ktorej sa zastnil, o najviac obohatil. Prednan vine
zneli ako pozia. Sasne z nich vyvierala primn ilivos. Spev znel pri veselosti, smtku, ale aj pri
prci.
V obdob, ke som koncipoval svoje spomienky, na zastvke mestskej hromadnej dopravy ma
zaujal star plagt. Mg s exotickm menom pozval zujemcov na svoju prednku a cvienie na
tmu: Slad tela, mysle a ducha. Zdalo sa mi zvltne, a neprirodzen, e mg zo vzdialenej
krajiny, pre ns s cudzou kultrou a tradciami, m ui deti naich slvnych predkov cudziemu
ivotnmu tlu. Ve dnes ete ij svedkovia a dokumentuje to aj histria, e nai rodiia a prarodiia
prakticky cel svoj ivot tvorili a prevali v slade tela, mysle a ducha. Vyjadrujem presvedenie, e
kultru a ivotn filozofiu naich predkov zachovme aj pre alie genercie.
Zkladom existencie naich predkov bola vchova v rodine. Deti od tleho veku pozorovali svojich
rodiov pri prci na poli, pri domcich prcach a spoloenskom ivote. Neskr im boli ukladan aj
konkrtne prce primeran ich veku, za ktor niesli pln zodpovednos. Ako prklad uvediem pasenie
krv, hus, dopanie erstvej vody pre domce zvierat, zametanie...
Aj v tomto obdob prirodzenou vlastnosou det bola hravos. Radej vyhadvali pastviny, kde mali
dostatok priestoru pre hry, pre dobytok ale menej pastvy. V takchto prpadoch sa dostal
k slovu
na to vopred pripraven prtik. Bolo to primeran pripomenutie povinnosti, ale ete aj dnes platnej
pouky ohbaj ma mamko, pokm som ja Janko, ke ja budem Jano, neohne ma mamo.
ivot ni nedaroval zadarmo. Nai rodiia a prarodiia vak mdro dokzali vyui kad de.
Vedeli, koko asu je potrebn venova na prcu, vzdelvanie v kole, as na bohoslubch,
rozvjanie cirkevnho a spoloenskho ivota. Spontnne sa zapjali do kadej innosti, ktor prve
vykonvali. Vo veku dospelosti bol kad mlad lovek pripraven pre ivot. S pocitom zodpovednosti,
hrdosti a nezvislosti mohol zodpovedne rozhodova o svojom ivote.
Ani v tom ase nebola vchovn prca jednoduch. Vyadovala od rodiov by vzorom pre svoje
diea v kadej situcii. Vtepovanie a osvojenie si pevnej vle, sebaovldanie, sebakontrola a seba
hodnotenie boli kritriom osobnosti loveka.
My skr naroden si pamtme pokojn vzor, rozvne a dstojn sprvanie sa svojich rodiov
a prarodiov. Bezpochyby vyplval z uplatovania vyie uvedench zsad. Kad jednotlivec si vedel
njs svoje miesto v spolonosti a v rodine. Jeho sprvanie bolo vdy primeran k jeho postaveniu.
Hlbok zmysel pre zodpovednos bol prinou a prehnanej skromnosti. Zdrazovanie
nepovyuj sa nad ostatnch, dobr prca sa sama chvli..., bolo skr nevhodou ako vhodou
v cudzom svete.
Doma vo vlastnej rodine bola zodpovednos chpan ako zkladn predpoklad poriadku. Naprklad po
zbere rody hospodr vylenil potrebn mnostvo penice na zaloenie novej rody, na mletie pre
obivu rodiny a nevyhnutn rezervu. Zvyok predal. Zskan finann prostriedky aj z predaja

14
ivonych produktov pouil na zakpenie petroleja na svietenie, soli..., obleenie pre rodinu, nkup
potrebnho hospodrskeho zariadenia finann rezervu na nepredvdan vdavky. Zvyok
v primeranom rozsahu mohol by pouit na luxusn ely. Tu sa v plnom rozsahu potvrdilo, e nioho
nie je toko, aby sa neminulo a nioho nie je tak mlo, aby nestailo. V tejto svislosti je aktulna aj
pouka o etren: Vtedy uetr, ak nevynalo finann prostriedky za veci a prce, ktor si
zhotov, resp. vykon sm.
Ako podnet na zamyslenie si dovolm uvies ete dve mdrosti:
Najuitonejie zo vetkch umen je by uiton.
Franklin
Nie je mdry, kto vea vie, ale ten, kto vie, o treba.
milovsk
Zdravie povaovali nai predkovia zo vetkho za najcennejie. Nielen preto, e za lieenie bolo
potrebn vynaklada nemal finann prostriedky, ale najm preto, e chor lovek nemohol
vykonva prcu, ktor asto podmieovala existenciu celej rodiny.
Mamy a star mamy aj v tom obdob museli zpasi so svojimi demi a vnukmi, aby sa poriadne
obliekali. Ke nepomohli upozornenia a prilo k najhoriemu ochoreniu, vtedy nastpili babsk
metdy lieenia.
ivot v rodine
Svoju usilovnos a umenie uplatovali nai prarodiia aj v zimnch mesiacoch. Mui vyrbali
chbajce ponohospodrske zariadenia, rzne pomcky, opravovali postoje pre an zvierat
a vykonvali vetky druhy prc. eny sa venovali popri kadodennch prcach v domcnosti pradeniu,
tkaniu, pleteniu, vyvaniu, hkovaniu, itiu odevov a krojov.
Medzi spoloensk a kultrne udalosti v tomto obdob patrili svadby, divadeln predstavenia,
spevokol, praky peria a priadky. Svadby mali dstojn priebeh s uplatnenm zvyklost a krojov
zachovanch z pvodnej vlasti. Kultrne podujatia organizoval za asti mldee uite. Praky peria
a priadky boli permanentne sa opakujce spoloensk udalosti, koniace veselou tancovakou.
Mravnou a duchovnou oporou naich predkov bola evanjelick cirkev augburskho vyznania.
Stmeovala vetkch obyvateov obce, pozdvihovala slabch, dvala istotu a silu vetkm lenom
zboru, do ktorho patrili vetci slovensk obania. Vznamn hmotn podporu cirkevnho ivota
poskytla rodina naej prastarej matky Zuzany Bogrovej (1877) darom najvieho zvona
novovybudovanho kostola v Nagybnhegyesi. Ako prv v novom kostole boli soben da 22. 12.
1895 nai prarodiia Jn Al a Zuzana Bogrov.
I. svetov vojna hlboko zasiahla do ivota naich predkov. Bojaschopn mui boli odveden na
vojnu. Medzi nimi aj n star otec Jn Al. Predstavitelia vojska prichdzali do jednotlivch domov,
najlepie kone bez odplaty vzali pre potreby vojska.
Poas neprtomnosti starho otca v rodine vetka zodpovednos a starosti zostali na pleciach
starej mame Zuzane. V rodiovskom dome v ktorom sa tiesnila cel rodina, bola predn izba, zadn
izba, medzi nimi pitvor, cez ktor boli prstupn predn a zadn izba, a vzadu komora. Predn izba
bola jedin vykurovan pecou, stavanou z lomkov kridle, spjanou a omazanou hlinou. V nej sa
v zimnch mesiacoch odohrval vetok rodinn a spoloensk ivot. Zariadenie bolo jednoduch.
V pravom prednom rohu izby bola rohov lavica, stl a stoliky. Vinou sa sedvalo na pevne
osadnch laviciach okolo pece. Na zvyok priestoru pri stench boli osaden postele pre rodiov
a det.
Pec bola z pitvora vykurovan slamou a krovm. V nej sa varili pri pahrebe jednoduch jedl,
predovetkm polievky. Dvakrt v tdni sa v nej piekol chlieb, v sobotu kole a in peciality. Pitvor

15
bol mimo zimnch mesiacov vyuvan na prpravu jedl. V porku murovanom z plench tehl
s liatinovou platou sa krilo kolkami z kukurinch klasov a drevom. Stl, stoliky, stojan na
umvadlo a lavica s kanvami na pitn vodu tvorili alie zariadenie.
Zadn izba slila ako spla pre alch lenov rodiny. V nej sa nachdzali aj truhlice pre uloenie
atstva.
V komore boli uskladnen zsoby strukovn, vajec, medu, ovocia a orechov. alej mas, mka,
slanina, den vrobky zo zakaky...
V samostatne stojacom objekte sa nachdzali matale pre dobytok, chlievy pre opan a hydinu
a pekne presvetlen diela, vybaven nradm pre vykonvanie stolrskych, kolrskych a rezbrskych
prc. N star otec Jn (1874) ovldali vetky zkladn druhy remeselnckych prc, ale aj stavebn
prce. Svoje poznatky a sksenosti odovzdval svojim synom. Star mama nauila vetky svoje dcry
domcim prcam, runm prcam a itiu na stroji, o v tom obdob nebolo ben aj z dvodu vysokej
finannej hodnoty ijacieho stroja.
K zabezpeeniu ivobytia sa museli zapja najstaria dcra Zuzana (1896) a Samuel (1898), ktor
na kooch musel obrobi pdu, bez odplaty vykona predpsan furmanky pre tt a zarobi finann
prostriedky pre existenciu rodiny. Poas dlhch ciest za kadho poasia, v noci, v zime, prespval
v nekrench priestoroch, nedostatone odet, iven jednotvrnou stravou ochorel na zpal advn.
Fyzicky a psychicky vyerpan, trznen neznesitenmi bolesami, bez ndeje na zlepenie skonal
vo veku 20 rokov.
Na jeho miesto nastpili Jn (1903) a Ondrej (1905) v tom ase ete ako deti. Aby ubudlo hladnch
krkov, v tlom detskom veku z rodiny odili do sluby Mria (1907), Matej (1910) a Albeta (1912).
ivot naich predkov poznaila kruto aj druh svetov vojna. Ani jej niiv inky ich vak nezlomili.
Neprekonaten vak zostala strata ivota Mateja (1910) u v prvom roku vojny. Jeho svetl pamiatku
si my potomkovia v mysli s ctou zachovvame.
Na prahu 21. storoia a tretieho tiscroia ticho a dstojne odila genercia naich rodiov. ia,
posledn potomok menom Al Ondrej zomrel 20. 07. 1999. U len predstava samotnho asovho
priestoru psob ohromujco. Uvedomujc si politick, hospodrske a spoloensk podmienky
v jednotlivch etapch ivota naich predkov vyvolva ctu, obdiv a uznanie ns, nasledujcej
a alch generci za schopnos, ktor preukzali pri udriavan a zveaovan rodu, za hmotn, ale
najm duchovn dedistvo, ktor nm zanechali ako nezniiten dkaz existencie a ivotaschopnosti
svojich potomkov.
Pre ns, najbliiu generciu, je to iv spomienka, utvrden sksenosami, zitkami, aplikovan
v osvedenej praxi. Pre alie genercie to me by inpircia, podnet, pouenie, a model
porovnvania svojich schopnost a udskch monost v konkrtnych podmienkach sasnho ivota.
Shrn tejto vpovede povaujeme za vraz vaky, cty a obdivu ns vetkch predovetkm preto,
e v priebehu dlhch stro, v cudzom svete, vytvorili podmienky na zachovanie identity svojich
potomkov.
Vame im aj za to, e my, as potomkov, sme sa mohli v roku 1947 vrti do svojej pvodnej
materskej vlasti a splati tak dlh svojej niekokostoronej neprtomnosti.
Nemono slovami vyjadri mnostvo vykonanej prce, to obrovsk silie, lsku a ndej na lep ivot
vo svojej vlasti. To vetko meme tdiom prslunej literatry, dobovch zznamov, spomienkami na
stne podanie a na zklade vlastnch zitkov a sksenosti pochopi a precti.
iada sa ete otzka. Kde je achtick titul? V nenvratne. Dleit je, e majetok zostal, dobre
uschovan v naich srdciach, v naom vedom a nezmazatene aj v naich gnoch. Zle len na
naej schopnosti, na naej ochote, ak as duchovnho a kultrneho bohatstva pre seba a alie
genercie zachovme.
Op v pvodnej vlasti svojich predkov

16

Druh svetov vojna vrazne poznaila ivot prslunkov nho rodu a dolnozemskch Slovkov.
Okrem biedy a utrpenia to bol stle sa stupujci nrodnostn tlak.
A ukonenie vojny v roku 1945 poskytlo prleitos k prejavu neohranienej radosti, ale zrove aj
nesmierneho smtku. Vidinu rtajcej sa vonosti prekrval smtok nad stratou ivota Mateja Ala /
1910/ a neist osud Jna iaka /1911/ a alch, ktor sa nachdzali v zajateckch tboroch na
neznmom mieste.
Svitanie. Tak mem nazva prv sprvy v r. 1946 o pripravovanej vmene obyvatestva medzi
eskoslovenskou republikou a Maarskou republikou. Dohoda bola podpsan 27. februra 1946. Na
rozmanie nezostalo vea asu. Prevan vina obce sa rozhodla okamite. Prispelo k tomu
sklamanie z postavenia Slovkov v tzv. Uhorskej vlasti. Niektor zvaovali, i ako nadobudnut
majetok opusti... Napokon zvazila tba i vo svojej vlasti. ia niekoko desiatok rodn zostalo i
v obci Nagybnhegyes.
Vmena obyvatestva sa zaala okamite po podpsan zmlv. Obyvatelia obce Nagybnhegyes
boli presahovan v priebehu mesiaca august a september 1947 do obce Neded celkom 422 rodn
s potom 1436 osb. al sa usadili v obci Vlany a ihrec. So sebou priviezli vetok svoj hnuten
majetok.
Proces prispsobovania sa novmu prostrediu pokraoval. Prslunci rodiny ili teraz v dvoch
i troch obciach. Pridelen domy si vemi rchlo prispsobili a zariadili poda vlastnch potrieb.
Pozemky ktor mali predtm na dvoch maximlne troch parcelch, dostali na 10-15 parcelch.
Nron bola nielen orientcia na jednotlivch honoch, ale aj obrbanie pdy. Skromn
hospodrenie na rolikch vak netrvalo dlho. Po februri 1948 zaala postupne kolektivizcia
ponohospodrstva.
Rodinn a spoloensk ivot sa zmenil od zkladov. Dsledky zmien najvraznejie zasiahli do
ivota genercie narodenej na zaiatku 20. storoia. Komunita pvodnch maarsky hovoriacich
obyvateov obce i ns Slovkov preukazovala snahu by stretov v pouvan jazyka pri vzjomnej
komunikcii. I ke nevznikali vne problmy, kad komunita v ktiku due pociovala krivdu. Mono
poveda, e bezproblmov spolunavanie ja zsluhou ns Slovkov. Tu sa prejavila via dvka
stretovosti, ale najm dvno zakdovan stupivos.
Staria genercia pociovala osamelos nielen pre rozdrobenos rodiny do troch obc, ale najm
preto, e ich deti odchdzali na stredn a vysok koly a za prcou do priemyselnch podnikov a na
stavby v Bratislave, Martine, Koiciach, Partiznskom, Sta, Karlovch Varoch... Aj nasledujce
genercie preukzali ivotaschopnos. Kad naiel uplatnenie v profesii ktor si zvolil.

Zver
Autentick zpisy nho starho otca Jna Ala (1874) prastarho otca Samuela Ala (1836),
zpisy ete dvnejch predkov v evanjelickom Kancionly, originlna listina z r. 1812 o achtickom

17
pvode igmunda Aranyiho a jeho predkov, poskytli dobr zklad na spracovanie rodokmea Al a
Aranyi. Chbajce kamienky mozaiky k zskaniu jasnejieho obrazu o ivote naich predkov som
zskal v archvoch, kniniciach, pri nvtevch obc Mtna, Dobro, Karancsberny, Bkscsaba,
v Maarskom nrodnom archve a na hrade Budn v Budapeti.
Jeden z prvch zitkov mi utkvel v pamti ako symbol preto, e dobrosk kostol je spolonm
chrmom evanjelikov Mtnej, kde bvali Alovci a Dobroa, kde bvali Markovci.
Pri putovan po stopch naich predkov som nhodou ako prvho obyvatea v Mtnej stretol 81-ron
vdovu, pani Iku Alov. Jej mamika sa za slobodna tie menovala Alov. Na ceste dlhej asi 2,5
km, ale so znanm prevenm, vo vekej horave, pei ma ochotne sprevdzala na obhliadke
kostola a cintorna. Toto autentick prostredie mi umonilo hlbie pochopi dvnu histriu, ale aj
sasn realitu.
Do Karancsbernyu som pricestoval autobusom od nonho rchlika o 7,00 hod. Predstavitelia
obce v tom ase ete neboli v rade. Zriadenec obce mi ukzal cestu na Kisaranyi a Nagyaranyi
pustu. Pei som prechdzal prrodou akoby dverne znmou, pretoe som sa s ou predtm
oboznmil z literatry. Neskr ma srdene privtal starosta obce a jeho zstupca. Po vzjomnej
informcii o histrii nasledovalo obojstrann sklamanie, pretoe predstavitelia obce nevedeli
o achtickom rode Aranyi ani toko ako ja.
Najvie sklamanie som preil v Bkscsabe. Na farskom rade evanjelickho zboru som sa
rozprval s dvomi mladmi kazmi, samozrejme po maarsky. So starm pnom farrom, ktor ako
jedin ovlda slovensk jazyk, som sa pre nedostatok asu porozprval telefonicky. Informan
brorka o Vekom a Malom kostole je v maarskom jazyku, ako aj informcie
o bohoslubch.
S hlbokou ctou a pokorou som vstpil do chrmu. Sediac v poslednej lavici som v predstavch s
obdivom a hrdosou vnmal slvnostn atmosfru, ktor tam vldla v ase bohosluieb za prtomnosti
8 000 evanjelikov, medzi ktormi boli aj nai prastar rodiia.
V snahe zska o ivote rodiny Al psomn dkazy v matrikch, som psomne oslovil 15 farskch
radov, predstaviteov v Novohrade a Gemeri, miestnej samosprvy obc Karancsberny, Becske a
Cserhtszentivn.
Navtvil som oblastn archvy v Bratislave, v Nitre a v Banskej Bystrici. Po niekokch pokusoch v
Banskej Bystrici som bdanie vzdal z dvodu, e matrin zvzky nie s kompletn, resp. nie s
zachovan, niektor siahaj len do 19. storoia... Azda najvou prekkou je ast pohyb
obyvatestva v kritickch historickch obdobiach. Brat Frantiek prostrednctvom pna farra v
Topoanoch zskal daje z cirkevnej matriky v Budinej. Nachdzaj sa v nej men Al. ia, pre mal
rozsah asovho seku a nekompletnos nm nepomohla dosta sa dopredu.
Najvznamnejm zdrojom psomnch dkazov o ivote naich predkov rodu Aranyi a ich
postavenia v spolonosti je Maarsk nrodn archv, ktor sa nachdza na hrade Budn.
V
rozhovore s pracovnkom archvu som sa dozvedel, e cel proces bdania je pomerne zloit. I ke
achtick rod Aranyi mal vznamn postavenie nielen v Novohradskej stolici, ale aj v rmci Uhorska,
nepatril vak medzi vyie vrstvy achty, ktor maj psomnosti sstreden pod vlastnm heslom. Pri
druhej nvteve archvu som bol ubezpeen, e autori historickej literatry, ktor som pouil pri
spracovan nho rodokmea, erpali daje z tu uloench psomnost. Po zhodnoten svojich
monost som v bdan v originlnych zvzkoch alej nepokraoval.
Cesty po stopch naich predkov som absolvoval vlakom, vinou nonmi spojmi. Cel dni mi
zostvali na tdium. astie mi prialo na kadom kroku i vo vlaku. Vetci osloven mi dokzali
poveda zaujmav informcie.
Za najcennejie povaujem poznatky z rozprvania naich rodiov a starch rodiov, ale najm
vlastn sksenosti a zitky.
akujem svojmu bratovi Frantikovi (1934) za inn pomoc pri koncipovan osnovy histrie nho
rodu a oivenie spomienok.

18
akujem vetkm, ktor akmkovek spsobom pomohli pri vydan rodokmea Al a Aranyi.
Jn Marko (1933)

Slovo krajanom
Mil krajania,

19
dovote aby som vyjadril svoj nzor, poznatky, sksenosti, ktor som zskal pri odkrvan histrie
nho rodu. Moje rozhodnutie vychdza z presvedenia, e histria prevanej viny dolnozemskch
rodn a rodov je vemi podobn histrii rodu Al a Aranyi. primn tos pociujem preto, e u
v skorom obdob som vykonal vetko o bolo v mojich silch. Dvody vidm v objektvnych, ale
i subjektvnych princh, ktorch platnos je pravdepodobne veobecn.
Svoje sksenosti vyjadrujem ako podnet pre vetkch, ktor doteraz nenali dostatok inpircie,
asovho priestoru pre tdium, prectenie, pochopenie kontinuity, podstaty ivota a konania naich
predkov, prectenia, ale najm aplikcie a uplatnenia ich poznatkov a ivotnch sksenost v sasnej
historickej etape.
Genercie naich predkov a do zaiatku 20.storoia ili v relatvne uzatvorench komunitch.
Vchova, vzdelvanie a odovzdvanie sksenost prebiehala plynule. Deti od tleho veku pozorovali
svojich rodiov. V spolonej innosti s rodimi si deti osvojovali pracovn nvyky, vedomosti
a sksenosti v ponohospodrskej alebo remeselnckej vrobe. Repektovanm materilnych
a duchovnch hodnt, ako aj psanch i nepsanch zkonov a zkonitost sa v ase dospievania
stvali vyhranenmi osobnosami. Hlboko zakorenen nrodn vedomie kadho jednotlivca sa
odralo v jeho kadodennej innosti.
Vrazne zmenen spoloensk a ekonomick podmienky od polovice minulho storoia, preruili
kontinuitu vchovy v rodine. Sasne sa zmenili hmotn a duchovn hodnoty v predstavch ale aj
v ivote mladch ud.
Je na kodu veci, e ani dnes po 17 rokoch existencie naej samostatnosti, nem histria vo vzahu
k nrodnmu vedomiu tak postavenie a vnos, ak by si nai predkovia zaslili. Povaujem za
nevyhnutn , pribli histriu Slovenskho nroda pre budce genercie v tch najirch historickch,
geografickch, demografickch, klimatickch, ekonomickch a v neposlednom rade spoloenskch
svislostiach.
ia ubda aj svedkov. Povaujem za astie, e patrm do genercie narodench okolo roku 1930.
My sme mohli na vlastn oi vidie, vnma a preva spolu s rodimi a starmi rodimi ivot v podobe
a v prostred, ktor bolo asi 300 rokov domovom naich predkov.
Zbavme sa prosm archaickej podoby predstavy o histrii. Hadajme , bdajme, objavujme miesto,
postavenie a konanie naich rodiov a prastarch rodiov v konkrtnych historickch etapch a
aplikujme vetku mdros v psoben v sasnch podmienkach. V naich domcnostiach sa
nachdza dostaton mnostvo pamiatok. Vlastnorune psan zznamy, vzcne daje
v evanjelickom kancionly, radn listiny , asti, resp. kompletn kroje, run prce, ale aj
vlastnorune vyroben predmety pouvan v domcnosti. Medzi najvzcnejie patria vak iv
spomienky na ivot naich rodiov a starch rodiov.
Nevedn zitok mi poskytla nvteva obc Mtna, Dobro a Budin v ktorch ili moji predkovia.
Kadmu doporuujem vyui prleitos sluobnej cesty, cesty na rekreciu alebo cielenej cesty,
vystpi z dopravnho prostriedku a postavi sa na zem po ktorej krali pred 300 rokmi nai dvny
predkovia. To nm umon hlbie pochopi ivot a konanie naich predkov, ich ivotn filozofiu ako aj
silie, ktor vynaloili na zachovanie naej identity po cel stroia.
Jedinen je histria dolnozemskch Slovkov. Oprvnene meme poveda, e nai predkovia
v tomto teritriu ili u v obdob Samovej Re, ale aj v ttnom tvare Nitrianskeho knieatstva
a Vekej Moravy.
Pradvnym domovom naich predkov bola Novohradsk stolica. Od zaiatku budovania Uhorskho
ttu a do ich vypudenia z vlastnej domoviny tu ili asi 700 rokov. Neznesiten ekonomick
a spoloensk podmienky spsoben vpdom Turkom, vykorisovanm vldnou achtou, stavovskmi
povstaniami, dsledkami reformcie a protireformcie boli printen opusti svoj domov na konci 17.
a zaiatku 18.storoia.

20
S vekou ndejou zakladali svoj nov domov na Dolnej zemi. Netostn boj zvdzali s moaristm
ivlom a zrodovali pdu. Aj tu v cudzom svete zachovvali a brnili svoju identitu. Zakladali svoje
obce, cirkevn zbory, koly a rozvjali kultru svojich predkov zachovan zo svojej pvodnej domoviny.
ia mloktorm sa podarilo zska potrebn mnostvo pdy do vlastnctva. Tristo rokov vak
pracovali, snvali a tili i vo svojej vlasti. A v roku 1947 sa podarilo nm, asti dolnozemskch
Slovkov vrti sa do pvodnej vlasti. ia takmer alch 60 rokov uplynulo do vzniku naej
samostatnej Slovenskej republiky.
Povaujem za zzrak t skutonos, e nai predkovia v priebehu vye tisc rokov v cudzom svete,
dokzali zachova identitu svojich potomov. To ns mus nabda k poznvaniu minulosti, aby sme
mohli sprvne modelova svoju budcnos, svoje postavenie v nrode a v spolonosti. Nech ns iny
naich predkov posmeuj a nadchnaj, nech v ns vyvolvaj tbu nielen sa im vyrovna ale ich aj
prekona.
Nadchdzajce 60.vroie nvratu ns, asti dolnozemskch Slovkov do pvodnej vlasti je tou
najvhodnejou prleitosou zastavi sa v kadodennom zhone, uvedomi si podiel naich predkov na
vetkch vdobytkoch ktor dnes uvame, ale aj to akm spsobom im vyjadrme vaku a uznanie za
vynaloen silie. Za najprimnej prejav cty naim predkom povaujem, o najpodrobnejie
oboznamova nae deti zo ivotom naich predkov a nabda ich k tdiu histrie. A o je
najdleitejie, dsledne uplatova v naom kadodennom ivote ich vlastnosti ako je obetavos,
usilovnos, pracovitos, tvorivos, ako aj javy a dianie okolo seba vidie a vnma vdy v relnej
podobe.

Jn Marko (1933), Nitra, marec 2005

21

Pouit literatra
Ladislav ak, Ladislav Zrubec a kol. Salus 1997: Vykopan pravda
Jn Sircky: Sahovanie Slovkov na Doln zem v 18. a 19. storo 1966 I. vydanie, 1971
II. vydanie
Jn Sircky: Dlh hadanie domova, Matica Slovensk 1985
tefan Korpe: Pralesy Slovenska, 1989
Dr. Borovszky Samu: Magyarorszg vrmegyi s vrosai Ngrad vrmegye. Budapest:
Orszgos Monografiai Trsasg, 1911
Nagy Ivn: Magyarorszg csaldok 1 11 kotet. Bp.: Grill Kroly Konyvkiadovllalata, 1911
1932
Nyulszin Staub va: t vszzad cmerei, Bp.: Corvina, 1987
Evanglikus Nagytemplom Bkscsaba TKM Egyesulet 1989
Resko Sndor, Imre Kroly, Sznssy rpd: Karancsberny monografia 2004
Jn Janovi: Z kolsky na Doln zem, 2004
Jn aplovi, Tatran 1975: O Slovensku a Slovkoch

22

Zoznam prloh:

Rod Al a Aranyi

V monografii Novohradskej stolice jej autor Samu Borovszky uvdza, e rodina Aranyi patr medzi najstarie achtick rody. Ich prastarm
Rod u
Ala
Aranyi
domovom
predarokom
1246 bola Kisaranyi a Nagyaranyi pusta v Novohradskej stolici. Poda nzvu pusty prijala rodina Aranyi svoje priezvisko,
zrejme so achtickm titulom v 10. - 11. storo. Pri zakladan Uhorskho ttu tmto spsobom rozirovali svoj vplyv nov vldcovia. To znamen,
Erb
rodiny
Aranyi
e pvodn meno naich predkov bolo slovensk. V prpade, e by ich meno bolo maarsk, nebol by dvod prispsobi ho nzvu pusty.

Samuel Al (1836) osobn daje lenov rodiny

Rod Aranyi
10. - 11. storoie
daje lenov
rodiny
Aranyi
Istvn, nar.Ladislava
cca 1385 (var.Michala
1435 -37 hlavn
upan
a Gemerskej stolice
Svedectvo o achtickom pvode
igmunda,
Aranyi
3 Malohontianskej
stromy
sstssstolicestolice)
Aranyi
Istvn,
nar.
cca
1420
(v
roku
1473
hlavn
upan
Novohradskej
stolice)
Preklad Svedectva... do jazyka slovenskho
Aranyi Jnos, nar. cca 1550 (v rokoch 1598 - 99 slny sudca Novohradskej stolice)
Dohoda o majetkovom vyrovnan vo Vczi v r. 1407 medzi dedimi Bocsri Andrsa a Aranyi
Aranyi Istvn st., nar. cca 1710
Mihlya
Aranyi Istvn ml., nar. cca 1735
Zemepisn
mapa
Novohradskej
stolice aktulna r. 1890
Samuel Al, nar. cca 1760
Aranyi Lszl, nar. cca 1760
Mapa nrodnostnho zloenia aAranyi
hustota
obyvatestva
stolice
v rl1787
1900
Jnos,
nar. cca 1785 Novohradsej
Aranyi Katarna,
nar. cca
- manelka
Samuel Al, nar. cca 1785
???
Rodinn fotografia rodiny Jna Ala r. 1917
Jn Al (1874)
Samuel Al, nar. cca 1809
Aranyi Mria, nar. cca 1813
Vek evanjelick kostol v Nagybnhegyesi
Vek evanjelick kostol v Bkscsabe
sob 11.11.1858 Zuzana Maligov * 3.9.1839 19.6.1917
Samuel Al * 2.9.1836 24.4.1902
(rodiia Pavol Maliga
Evanjelick kostol v Dobroi
Zuzana r. Kolesrov)
Dominanty obce Nagybnhegyes
Jn Al * 25.6.1874 19.7.1947
Zuzana Bogrov * 25.8.1877 1.2.1932 (rodiia tefan Bogr
sob 22.12.1895
Sala
Zuzana r. Bogrov )
Fragment Dobroskho pralesa

.
.
.
.
.

Rod Al
- 11.
storoie
Jn 10.
Al
(1874)
osobn

Jn Al s manelkou Zuzanou r. Bogrovou mali 11 det : Zuzana, Samuel, Mria, Jn, Jn ( kee prv syn Jn zomrel
ako dvojron, rovnak meno dali aj nasledujcemu synovi ), Ondrej, Mria ( dve deti menom Mria z dvodu ako u Jna ),
Matej, Albeta, Helena, Helena ( tret prpad dvoch rovnakch mien v rodine )

Zuzana r. Alov * 17.9.1896 1960

Mria r. Alov * 24.12.1907 22.10.1990

Juraj Tetliak * 1899 1978

Michal Trnka * 11.9.1901 12.6.1954

Samuel Al
* 20.8.1898 1918
Mria Alov
* 29.12.1899 15.6.1902
Jn Al
* 1.9.1901 25.9.1902
Jn Al
* 22.8.1903 1.12.1977
Albeta r. Ondrejkov
* 2.9.1902 28.1.1967

Matej Al
* 24.2.1910 II. sv. vojna
Mria r. Markov
* 8.10.1912 28.1.2003
Albeta r. Alov
* 18.1.1912 11.4.1997
Jn Marko
* 9.8.1910 29.1.2002

Helena Alov
* 23.3.1914 30.3.1914
Ondrej Al
Helena r. Alov
* 29.11.1903 20.7.1999
* 28.3.1917 20.10.1996
Zuzana r. Konen
Jn iak
* 21.11.1907
* 27.8.1911 18.9.1987
Jn Al
Mria r. Trnkov
Jn Marko
* 10.2.1933
* 11.9.1930 6.3.1980
* 10.7.1933 2004
Ldia r. karpov
Frantiek Vicena
Mria r. Nprstkov
* 12.9.1928
* 31.5.1938
* 16.3.1934 2002
Albeta r. Alov
Albeta r. Trnkov
Frantiek Marko
* 16.6.1933
* 8.9.1944
* 28.8.1934
Jozef Hlavat
Frantiek Vavrek
Etela r. Kovov
* 14.2.1937
* 16.12.1925 1.12.1983
* 9.4.1939
Helena r. iakov
* 5.3.1397
Mria r. Alov
Anna r. Alov
Juraj Tetliak * 1922
Imrich Tth
* 25.5.1935
* 2.9.1929
* 30.3.1933 30.6.1987
Mria r. Markov * 1923
Jlius Vg
Matej aprda
Zuzana r. iakov
* 28.10.1927 6.4.1991
* 26.2.1921 6.10.1987
Jn Tetliak * 1924
* 11.8.1941 6.8.1987
Albeta r. Alov
Zuzana r. Alov
Ladislav Tth
Zuzana r. Spiiakov
* 29.10.1937
* 22.5.1931
* 25.6.1941
* 1925 1997
Oliver Lelovics
Pavol Moko
Albeta r. iakov
* 3.12.1933
* 7.7.1931
Michal Tetliak * 1927
* 29.12.1952
Jn Jchym
Albeta r. Dobrov * 1937
* 11.9.1947
Ondrej Tetliak * 1930 1944
Darina r. iakov
* 28.8.1957
Pavol Tetliak * 1933
Jn Lamo
Margita r. Nagyov * 1940
* 19.1.1955