Branko

Vo Zvolene zvony zvonia,

za Zvolenom Branka honia:
honia, honia durnm honom
po doline hore Hronom.
Preoe to, Branko, preo:
i si im zavinil nieo?
Maj oni do ma vinu,
ale ja mm do nich in.
Bulo dobre ale dvno:
il na svete Slovk slvno;
oj, il si on vo slobode,
ako ryba v tichej vode.
Cudz zbojom na ns padol,
o vlas nau ns okradol;
doliapal nm nae prva,
zala rodu nho slva.
Id roky zo sta do sta,
zem cudzinou nm zarost;
kto slovenskej pravde ije,
pekeln ho krivda bije.
A ja neraz v akom bli
stl som na vysokej holi:
stl som nad tm peknm krajom
medzi Tatrou a Dunajom.
To zem, dedom mojim vzat,
to vlas a ma moja svat:
a ja sirotou tu stojm
a vo svojom nie som svojm.
I plakali moje oi,
e mj ud mi je v otroi:
i akal som ale darmo,
kto by zlomil nae jarmo.
A v Bystrici zvony zvonia,
za Bystricou Branka honia:
honia, honia durnm honom
po doline hore Hronom.
Hoje, Branko! Noe ty mne
noe povedz mi primne:
i sa ti krv nebrila,
ke ti krivda pravdu bila?
Hoj, brila sa krv moja

a hnala ma ta do boja:
hnala ti ma ona, hnala,
ta na hory, ta na bral.
A od Matry a na Tatry
zasvietili moje vatry:
kto ich videl, vedel, o je,
a poberal sa do zbroje.
A z hr a brl juna smel,
abu v psti, vdol udrela.
Deti slovenskho rodu
leteli v boj za slobodu.
Skvitli dobr ako kviea,
ked ho jarn dni osviea:
zl padali omaren,
ako lsa v as jeseni.
Bulo dobre le za mlo;
Ako Boh dal, tak sa stalo.
ud mj, juna moja padla
a ndeja tvoja zvdla.
Zvdla ale sa zotav,
a vykvitne kvetom slvy:
dozr raz i tvoje asy,
prde vaz, o a spas.
A na Brezne zvony zvonia,
a za Breznom Branka honia:
honia, honia, durnm honom,
po doline hore Hronom.
A tamhore vye mesta
zarban mocne cesta:
bude ti tam, Branko, beda:
t zruba dia ti ned.
A zl zl si nali rady:
postvali poza klady,
i padli na zhora, zdola,
ako vrany na sokola.
Strelami ho postrieali,
abami ho porbali,
le km Branko hlavu sklonil,
dvanstim on hlavy zronil.
Hoje, boe! sta do sdu,
prisl pravdu mjmu udu:
ma zabila podl zrada,
slnko moje u zapad.
Pravde il som, krivdu bil som,
verne nrod mj bil som:

to jedin moja vina,

a okrem tej iadna in.
A vy, bratia, tak urobte,
berte able, jamu kopte:
jamu kopte dohlboka,
hrob mi sypte dovysoka.
Na hrob kame mi vyvte,
moje meno do mi vpte:
nech vie, kto sa na podva,
e tam Branko odpova.