Kotovanie Strojarstvo 2012 PDF

METODICKO-PEDAGOGICK CENTRUM
NOV NORMY STN, EN A ISO

v technickom kreslen pre strojrov
Anton FREIWALD
Bratislava 2012
Nzov: Nov normy STN, EN a ISO v technickom kreslen pre strojrov

Autor: Ing. Anton Freiwald, PhD.
Recenzenti: doc. Ing. Jn Veselovsk, PhD., Ing. Jozef Bobek
Vydavate: Metodicko-pedagogick centrum v Bratislave
Jazykov prava: Radoslav Peciar
Grafick prava: Ing. Monika Chovancov
Vydanie: 1.
Rok vydania: 2012
Poet strn: 95
ISBN
978-80-8052-426-5
2
OBSAH
VOD ...................................................................................................................... 4
1
1.1
1.2
1.3
1.4
NORMALIZCIA V TECHNICKOM KRESLEN ...................................................... 6

TECHNICK VKRESY, TITULN BLOK A SPIS POLOIEK.............................. 6
MIERKY ..................................................................................................................13
IARY ....................................................................................................................13
TECHNICK PSMO ..............................................................................................19
2
2.1
2.2
2.3
ZOBRAZOVANIE SIASTOK .............................................................................22

POHADY ..............................................................................................................22
METDY PREMIETANIA .......................................................................................22
REZY ......................................................................................................................25
3
3.1
3.2
3.3
3.4
KTOVANIE ..........................................................................................................27
IARY A PKY ......................................................................................................27
KTY......................................................................................................................27
TOLEROVANIE ROZMEROV .................................................................................28
ZAPISOVANIE TOLERANCI..................................................................................32
4
4.1
4.2
4.3
4.4
GEOMETRICK TOLERANCIE .............................................................................35

PRVKY A DRUHY TOLEROVANIA ........................................................................35
DOPLNKOV ZNAKY ..........................................................................................37
PRKLADY PECILNEHO TOLEROVANIA A ZMENY V TOLEROVAN ..............43
VEOBECN TOLERANCIE ..................................................................................44
5
5.1
5.2
5.3
PREDPISOVANIE CHARAKTERU POVRCHU ......................................................47

DRSNOS POVRCHU A ZNAKY DRSNOSTI......................................................47
ZAPISOVANIE CHARAKTERU POVRCHU ............................................................51
PRAVA POVRCHU A TEPELN SPRACOVANIE POVRCHU.............................54
6
6.1
6.2
6.3
6.4
6.5
6.6
6.7
NORMALIZOVAN SIASTKY ...........................................................................56

OZUBEN PREVODY ............................................................................................56
VALIV LOISK ...................................................................................................62
TESNENIA..............................................................................................................65
SKRUTKY A MATICE .............................................................................................67
KOLKY A ZVLAKY ............................................................................................78
NITOVAN A SKRUTKOV OCEOKONTRUKCIE ............................................79
ZVRAN SPOJE ..................................................................................................81
7
7.1
7.2
7.3
7.4
VROBN VKRESY ZOSTV A SIASTOK ...................................................88

VKRES ZOSTAVY ...............................................................................................88
VKRES SIASTKY ............................................................................................88
SAMOSTATN ZADANIE VKRESU ZOSTAVY A VKRESOV SIASTOK ......91
LOHA NA DITANN VZDELVANIE...............................................................93
ZVER ....................................................................................................................94
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKCH ODKAZOV ..........................................................95
3
VOD
V devdesiatych rokoch nastpila Slovensk republika na cestu eurpskej integrcie

a spoluprce. V oblasti technicko-hospodrskeho rastu nastal na Slovensko prlev
zahraninho kapitlu do rznych odvetv hospodrstva. V rmci strojrskeho
priemyslu zaznamenala Slovensk republika najskr hlbok padok, na ktorom sa
uritm percentom podieala aj zastaran normalizcia, ktor malo vtedajie
eskoslovensko odlin od eurpskej. Po jeho rozdelen nastala v Slovenskej
republike zmena v oznaovan noriem z pvodnej znaky SN (eskoslovensk
norma) na znaku STN (Slovensk technick norma) a esk republika si ponechala
znaku SN (esk sttn norma).
Vplyvom zavdzania vroby v strojrskych podnikoch rznymi zahraninmi firmami
zaala vznika potreba zjednocovania eurpskych noriem a hlavne prechod mnohch
naich noriem na medzinrodn normy ISO a eurpske normy EN.
Relna prax vak ukzala, e aj po zaveden a zapracovan tchto noriem do
uvania v Slovenskej republike mnostvo uiteov technickho kreslenia vyuuje
poda zauvanch starch (neplatnch) noriem tak, ako sa to niekedy oni uili. Len
mal as uiteov technickho kreslenia sa sna vyuova poda najnovch noriem
zavedench na tvorbu technickej dokumentcie v Slovenskej republike. alia as
pedaggov len postupne zapracovva nov normy do svojich uebnch plnov. Na
mnohch kolch chbaj aj najnovie strojncke tabuky (a mono aj in literatra),
do ktorch je u nov normalizcia implementovan. Jedno z viacerch odvodnen,
preo mnoh vyuujci uia tudentov poda starch noriem, vychdza z toho, e na
mnohch kolch je samozrejmosou, e vyuujci, ktor predtm uili technick
kreslenie, sa zaali pecializova na vubu CAD/CAM systmov a tzv. klasick
technick kreslenie namiesto nich zaali vyuova uitelia, ktor toto kreslenie
predtm neuili. Z pochopitench dvodov uia tudentov poda tch noriem, ktor
sami poznaj. Samozrejme, e dvodov a kovch faktorov zastaranej vuby je
vea.
iaci, ktor pokrauj vo vzdelvan na technickch univerzitch (kde je u plne
zaveden vuba poda novch technickch noriem), si s uritmi problmami
zvykaj na nov metdy a formy rzneho oznaovania siastok alebo spsobov
ktovania. Tto iaci pouvaj star terminolgiu, na ktor si zvykli na strednej kole,
m jej (okrem inho) nerobia dobr meno. U absolventov, ktor vstupuj do
pracovnho procesu, je v mnohch prpadoch nutn prekoovanie aj v oblastiach,
ktor by u mali zo strednej koly ovlda (a neovldaj ich nie vlastnm
zaprinenm). Aj to vrh na kolu zl meno.
Potreba poznania prslunch platnch novch noriem vyplva aj zo samotnej tvorby
technickej dokumentcie v praxi absolventom strednej koly, ktor ovlda
4
nadtandardne vpotov techniku a je vybaven dostatonou komunikanou

schopnosou v uritom cudzom jazyku, ktor je prioritn pre dan zahranin firmu
alebo firmu so zahraninou asou. Takto absolvent pracuje na poste strednho
manamentu s rznym softvrom CAD/CAM, ktor umouje pracova poda rznych
noriem. Absolvent vak mus vedie, ak normu me do tvorby technickej
dokumentcie pomocou prslunho softvru implementova.
Spracovanie tohto uebnho zdroja pre inovan vzdelvanie v rmci nrodnho
projektu Profesijn a karirov rast pedagogickch zamestnancov reflektuje poda
uvedench skutonost na potreby rozvjajceho sa strojrskeho (a s nm svisiaceho
automobilovho) priemyslu v Slovenskej republike. V sasnosti je hlavnm kritriom
ekonomickho rastu nho ttu export vroby. Kee na Slovenku je najviac
rozvinut automobilov priemysel (ako sas strojrskeho priemyslu), je na mieste
pripravova pre tento priemysel aj kvalifikovanch odbornkov na poadovanej rovni.
Tieto poiadavky mu plni op len kvalifikovan pedaggovia s patrinmi
znalosami vo svojej aprobcii. Nov zkon o vchove a vzdelvan . 245/2008 Z. z.
umouje kadej kole pomocou ttnych vzdelvacch programov a nsledne
kolskch vzdelvacch programov prispsobi si npl vyuovacieho predmetu
poda vlastnch potrieb, m prispieva ku skvalitovaniu samotnho vyuovacieho
procesu a zrove tm umouje inovovanie samotnej nplne kadho predmetu
poda poiadaviek a rozvoja priemyslu, s ktorm v danom prpade svis aj tvorba
a zavdzanie novch noriem do prpravy technickej dokumentcie. Podstatn as
vuby prpravy technickej dokumentcie zaha predmet technick kreslenie,
ktorho sa toto inovan vzdelvanie tka.
Obsahom tohto uebnho zdroja je shrn teoretickch a praktickch zrunost
potrebnch na vyuovanie predmetu technick kreslenie z hadiska novej
normalizcie STN, EN a ISO potrebnch na tvorbu celej technickej dokumentcie.
NORMALIZCIA V TECHNICKOM KRESLEN
1.1
TECHNICK VKRESY, TITULN BLOK A SPIS POLOIEK
prava vkresovch listov

Kad vkresov list mus ma rmik, strediace znaky, orientan mrieku,
orezvacie znaky a oznaenie formtu.
Tto zkladn prava vkresu mus spa nasledovn zkladn poiadavky (obr. 1.1
a 1.3):
Rmik hrbka iary 0,7 mm ktor tvor lem okolo plochy na kreslenie a m by
irok na avej strane 20 mm vo vntri normalizovanho formtu a na ostatnch troch
stranch 10 mm.
Strediace znaky v osiach smernosti orezanho listu hrbky 0,7 mm, ktor
zasahuj do plochy na kreslenie 10 mm (strediaca znaka nie je v osiach smernosti
plochy na kreslenie, v osiach smernosti orezanho listu).
Orezvacie znaky v tyroch rohoch ohranienia normalizovanho formtu v tvare
uholnka s dkou ramien 10 mm a hrbkou 5 mm.
Obr. 1.1 prava vkresov formtov A3 a A0
Orientan mrieka s dkami sekov 50 mm meranch vdy na kad stranu od

strediacich znaiek. Lem orientanej znaky a deliace iary sekov sa robia hrbkou
iar 0,35 mm (obr. 1.3). seky sa oznauj zhora nadol vekmi psmenami a zava
doprava slicami s vkou 0,35 mm (pri formte A4 sa oznaenie sekov orientanej
mrieky uvdza len na hornej a pravej strane obr. 1.2).
Oznaenie formtu vkresu v pravom rohu spodnho lemu (napr. A4).
dvojnsobn
rka ako vpravo
pri A4 na tchto
sekoch u nie s
orientan polia
Obr. 1.2 prava vkresov formtu A4
Obr. 1.3 Hrbky iar na pravu vkresov
Tituln blok
Tituln blok poda STN EN ISO 7200 v kompaktnej minimalizovanej forme vhodn
pre dokumenty (napr. na kolch) aj s uvedenm prkladom vyplnenia pol je na obr.
1.4.
Obr. 1.4 Tituln blok poda STN EN ISO 7200 v kompaktnej minimalizovanej forme konkretizovan
na dokumenty pre kolsk potreby
Poda normy sa polia na daje v titulnch blokoch a v zhlaviach dokumentov delia

na:
1. Polia na identifikan daje
a) zkonn vlastnk meno zkonnho majitea vkresu, navijak,
b) identifikan slo spsob slovania nie je ustlen a normalizovan. slo
vkresu sa me sklada len z slic alebo me by kombinovan z psmen
a slic,
c) index zmeny udva sa len index zmeny, ktor je opsan na inom mieste,
d) dtum vydania dtum prvho oficilneho schvlenia dokumentu,
e) slo listu a poet listov vkresy, ktor s zloen z niekokch listov
s rovnakm identifikanm slom vkresu, sa oznauj poradovm slom
listov (napr. prv list z celkove piatich listov sa ozna 1/5),
f) ifra jazyka uvdza sa ifra jazyka (poda STN ISO 639), v ktorom s
uveden asti dokumentu zvisl od pouitho jazyka (napr. slovenina sk,
anglitina en).
2. Polia na popisn daje
a) titul udva obsah dokumentu, prpadne viac podrobnejch informci, napr.
o pvode, uren na trh, normovanch podmienkach, pokynoch na stavbu
alebo umiestnenie at. Titul sa m zostavi z ustlench termnov uvdzanch
v medzinrodnch alebo nrodnch normch, resp. podnikovch normch
alebo v praxi pri pouvan dokumentu,
b) doplnkov titul podrobnejie informcie ako v poli titul.
3. Polia na administratvne daje
a) zodpovedn oddelenie skratka alebo ifra jednotky zodpovednej za obsah
a drbu dokumentu v ase jeho schvlenia,
b) technick referent kontaktn osoba, ktor bude odpoveda, usmerova
a reagova na dopyty,
8
c) zodpovedn osoba meno osoby, ktor schvlila dokument. Ak ich je viac,

mu sa uvies v titulnom bloku alebo v osobitnej asti dokumentu,
d) vyhotovil meno osoby, ktor dokument vytvorila alebo vykonala jeho
zmenu,
e) typ dokumentu uruje postavenie dokumentu vzhadom na obsah
informcie a usporiadania zobrazenia. Je jednm z hlavnch dajov, poda
ktorho sa me dokument vyhada,
f) triedenie/kov slov text alebo ifra na triedenie obsahu dokumentu,
ktor sa pouije na jeho vyhadanie,
g) postavenie dokumentu uvdza, v ktorej fze svojho ivotnho cyklu sa
dokument nachdza. Uruje sa termnmi V prprave, Kontroluje sa,
Schvlen, Zruen,
h) slo strany zvyajne sa generuje systmom vyhotovenia dokumentu,
i) poet strn zvis od pouitho vyhotovenia, napr. psma, formtu papieru
a vekosti znakov,
j) formt papiera formt pvodnho dokumentu, napr. A4.
Obr. 1.5 Prklad monho tvaru titulnho bloku v kompaktnej minimalizovanej forme
na vrobnom vkrese poloky pre kolsk potreby
In polia s obsahom technickho charakteru, ktor neuvdza norma, sa pridvaj

poda potreby (obr. 1.5) len vtedy, ak sa pouij, napr. polia pre hlavn mierku
vkresu, znaka metdy premietania pouit na vkrese, veobecn tolerancie
a poiadavky na charakter povrchu. Do poa materil sa uvedie jeho znaka,
prpadn jeho in dohodnut oznaenie. Trieda odpadu sa uvdza poda STN 42
0030 a STN 42 1331. V poli rozmer, polotovar sa uvedie pre siastku vyroben
z polotovaru rozmer pouitho polotovaru a slo prslunej normy, pre siastku
vyroben z vkovku alebo odliatku sa uvedie slo zpustky alebo slo modelu.
Spis poloiek
Spis poloiek (v minulosti nazvan aj kusovnk) je tabuka, v ktorej sa presne
rozpisuj vetky komponenty zloenho celku pomocou sla odkazu na siastku.
Uruj mnostvo, slo dokumentu (vkresu) siastky, technick daje at.
Vzjomn vzba medzi spisom poloiek a ich grafickm zobrazenm na vkrese je
dan identifikanm odkazom. Tento odkaz sa me uri pomocou odkazu na
siastku alebo slom dokumentu (vkresu) siastky.
Ke je spis poloiek sasou vkresu (obr. 1.6a), umiestuje sa tak, aby sa tal
v smere od zkladnej strany vkresovho listu. Me sa pripoji k titulnmu bloku
a jeho vonkaj rmik sa nakresl iarou rovnakej hrbky ako rmik kresliacej plochy.
Ke je spis poloiek vyhotoven na vkrese, zhlavie spisu poloiek sa umiestuje
dolu a poradie zpisov mus by zdola hore.
Ke je spis poloiek samostatnm dokumentom (obr. 1.6b), vyhotovuje sa na listy
normalizovanho formtu a mus sa oznai tm istm identifikanm alebo
registranm slom, ak m vchodiskov vkres. Poradie zpisov mus by zhora
dolu a zhlavie sa mus umiestni hore. Poradie dajov je voliten.
a)
b)
Obr. 1.6 Spis poloiek a) sas vkresu, b) samostatn dokument
Spis poloiek sa mus usporiada do stpcov tabuky vyhotovenej svislmi hrubmi

alebo tenkmi iarami tak, aby sa informan daje mohli vpisova pod nasledujce
zhlavia (nslednos dajov je voliten):
- odkaz na siastku,
- mnostvo,
- jednotka,
- slo dokumentu (vkresu) siastky,
- nzov siastky,
- technick daje, oznaenie,
- poznmky.
V stpci Odkaz na siastku je oznaenie jednotlivch ast zostavy alebo
oznaenie samostatnch siastok na tom istom vkrese. Odkazy na siastku s
zkladnm dokumentom a identick siastky musia ma na vkrese tie ist odkazy,
najm to ist slo.
V stpci Mnostvo sa uvdza celkov mnostvo (poet) tejto poloky pre jednu pln
zostavu (montny celok).
V stpci Jednotka sa uvdza entita zvolen ako zklad alebo normalizovan miera.
V stpci Technick daje, oznaenie sa uvdza slovn alebo znakov daj, ktor
zaha rozmery, materil, daj o vkone, vrobn oznaenie, slo normy.
Konkrtne prklady spisov poloiek, ako by bolo najvhodnejie pouva v kolch,
s uveden na obrzkoch 1.7 a 1.8.
10
FORMT NENORMALIZOVANCH ROZMEROV
Obr. 1.7 Spis poloiek umiestnen priamo na vkrese zostavy
11
FORMT NENORMALIZOVANCH ROZMEROV
Obr. 1.8 Samostatn spis poloiek
12
1.2
MIERKY
Odporan mierky zobrazovania siastok na vkresoch poda normy STN EN ISO

5455 s uveden v tabuke 1.1.
Tab. 1.1 Odporan mierky zobrazovania
Mierky strojnckych vkresov

skuton vekos
1:1
mierky zvenia
2:1
5:1
10 : 1
20 : 1
50 : 1
100 : 1
mierky zmenenia
1:2
1:5
1 : 10
1 : 20
1 : 50
1 : 100
1 : 200
1 : 500
1 : 1000
1 : 2000
1 : 5000
1 : 10000
pln oznaenie na vkrese:

MIERKA 5 : 1 alebo sa pouije skratka: M 5 : 1.
Ak by mohlo djs k nedorozumeniu, uvdza sa iba:
5 : 1.
pri mierke nemusme psa MIERKA ani M
1.3
IARY
Norma STN ISO 128-20 uvdza veobecne pouiten pravidl na zobrazovanie iar
na vetkch druhoch dokumentcie technickho vrobku vrtane diagramov, plnov
a mp.
Typy iar
Norma uruje 15 zkladnch typov iar a uruje ich seln oznaenie.
Vetky zkladn typy iar mono okrem priamej svislej zhotovi tie ako 4 mon
varianty:
- pravideln svisl vlnovkov,
- pirlov,
- zalamovan (cikcakov),
- svisl iara od ruky.
Norma uvdza aj mon kombincie dvoch alebo viacerch navzjom rovnobench
iar.
Hrbky iar
Uruje nasledujci rad hrbok d vetkch typov iar:
- d = 0,13; 0,18; 0,25; 0,35; 0,5; 0,7; 1; 1,4; 2 mm;
- pomer hrbok vemi hrubej, hrubej a tenkej iary je 4 : 2 : 1.
13
Pravidl na kreslenie iar

Tab. 1.2 iary a ich seln oznaenie
01
svisl
02
iarkovan
03
iarkovan s vekmi medzerami
04
dlh iarka bodka
07
bodkovan iara
10
bodkoiarkovan iara
11
dve iarky bodka
12
iarka dve bodky
Prvok iary
slo typu iary
Dka
bodky
04 a 07 a 10 a 15
0,5 d
medzery
02 a 04 a 15
3d
krtke iarky
08 a 09
6d
iarky
02, 03 a 10 a 15
12 d
dlh iarky
04 a 06, 08 a 09
24 d
vek medzery
03
18 d
Pozn.: d hrbka iary
Pri kreslen iar sa riadime nasledovnmi pravidlami:

- najmenia medzera medzi dvoma rovnobenmi iarami je najmenej 0,7 mm,
- dky prvkov iar pri runom vyhotovovan vkresov s poda nasledovnch
tabuliek:
Obr. 1.9 Prklad spjania, resp. kriovania iar

14
Dky iar a dky prvkov iar pri ich vyhotovovan systmami CAD stanovuje norma
STN ISO 128-21.
Prklad spjania, resp. kriovania iar je na obr. 1.9.
Spojenia iar
Pre spojenie iar existuj nasledovn pravidl (obr. 1.10):
- zkladn typy iar sa prednostne dotkaj a pretnaj v iarkach,
- iary sa musia zana v mieste pripojenia alebo v plnom, resp. iastonom
kri vytvorenom iarkami.
nutn
spojenie
nemus by prienik iar
nutn prienik
Obr. 1.10 Ukka spojena iar
Oznaovanie iar poda normy

Norma stanovuje spsob vyhotovenia psmenovo-slicovho kdovho oznaenia
typu iary, jej hrbky a prpadne aj farby. Naprklad oznaenie iary typu . 03
a hrbky 0,25 mm sa uvdza:
IARA ISO 128-20 03 x 0,25
Odkazov iary
Norma STN ISO 128-22 uruje pravidl vyhotovovania odkazovch iar, zstavok
odkazovch iar a ich sast, ako aj usporiadanie pokynov nad odkazovmi iarami
alebo pri nich na vetkch druhoch technickch dokumentov.
Odkazov iary sa vyhotovuj:
- tenkou svislou iarou,
- uprednostuje sa ich odklonen kreslenie 15 (od obrysov zobrazenia
alebo od rmeka vkresu),
- dve a viac iar sa mu zbieha,
- mu sa lomi pod ostrm uhlom,
- nemaj sa kri s inmi odkazovmi iarami a zstavkami odkazovch iar.
Odkazov iary sa zakonuj (obr. 1.11):
a) pkou (otvorenou, uzatvorenou, vyplnenou), ak sa kon na iare
znzorujcej obrys alebo hranu, potrubie alebo elektrick vedenie a pod.),
b) bodkou s priemerom d = 5 x hrbka iary, ak sa kon v obrysoch (v ploche)
predmetu,
c) bez zakonenia, ak sa kon na inej iare (ktovacej, iare symetrie).
15
odkazov
iara by sa
mala dotka
ktovacej
iary alebo
stredu
me by pouit
pouitch
viac druhov
odkazovch iar
a mu by
zalomen aj pod
ostrm uhlom
Obr. 1.11 Zakonenie odkazovch iar a, b, c spsoby zakonenia odkazovch iar
Zstavky odkazovch iar

Zstavky sa vyhotovuj tenkou svislou iarou pripojenou horizontlne alebo
vertiklne k odkazovej iare (v smeroch tania dajov na vkrese).
Zstavky maj nasledovn charakter (obr. 1.12):
- pevn dku (l = 20 x hrbka iary), ak sa pokyny (daje) umiestuj
vystredene za odkazovou iarou alebo nadvzuj na grafick znaku,
- dku prispsoben dke udvanch pokynov, ktor sa umiestuj nad
zstavkou (me sa vynecha, ak je odkazov iara nakreslen v jednom
zo smerov tania a v smere zpisu pokynov dajov alebo ak sa ned
poui).
na jednej odkazovej iare

me by aj viac zstaviek
Obr. 1.12 Zstavky odkazovch iar
Krok grafick doplnok v spjacom bode odkazovej iary a zstavky

Poadovan charakteristika v krku sa uvdza len raz a rovnak poiadavky platia
16
pre vetky povrchy alebo rohy dookola obrysu alebo profilu zobrazenej asti (obr.
1.13). Znaka krku sa nesmie poui, ak daje nie s jednoznan, alebo sa tkaj
vetkch povrchov alebo rohov siastky. V tom prpade sa daj uvedie v titulnom
bloku alebo v jeho blzkosti.
Obr. 1.13 Prklady pouitia krku grafickho doplnku v spjacom bode odkazovej iary a zstavky
iary na strojnckych vkresoch

Norma STN ISO 128-24 konkretizuje pouvanie zkladnch typov iar na
strojnckych vkresoch. V nasledujcej tabuke je uveden prehad vetkch
monch aplikci typov a hrbok iar.
Norma STN ISO 128-24 u zohaduje zmeny v pouvan niektorch typov a hrbok
iar uvdzan v alch do sstavy STN zavedench astiach normy STN ISO 128.
Tieto zmeny s vyznaen v tabuke 1.3 hrubou ervenou tlaou:
- iary ohybov . 01.1.11 sa poda STN ISO 128: 1997 v obrazoch rozvinutho
tvaru vyznaovali tenkou bodkoiarkovanou iarou s dvoma bodkami,
- zakonenie iastonch alebo preruench pohadov, rezov a prierezov
svislou tenkou iarou od ruky . 01.1.18 sa veobecne uprednostuje,
- zakonenie iastonch pohadov svislou tenkou iarou so zalomeniami
(s cikcakmi) . 01.1.19 sa pouva pri kreslen s podporou potaa (na
jednom vkrese sa odpora pouva len jeden typ iary),
- zakryt hrany . 02.1.1 a zakryt obrysy . 02.1.2 sa poda STN ISO 128:
1997 mohli zobrazova alternatvne iarkovanou hrubou alebo iarkovanou
tenkou,
- poloha rovn rezov sa poda STN ISO 128: 1997 oznaovala sekami
zhotovenmi svislou hrubou iarou,
- rmeky plch s osobitnm urenm (napr. na umiestnenie znaky,
oznaenia a pod.) sa poda STN 01 3109: 1981 zobrazovali tenkou svislou
iarou.
17
Tab. 1.3 Pouitie iar

slo
iara
Pouvanie
Svisl tenk iara
01.1
.1 imaginrne iary prieniku
.10 uhloprieky rovn
.2 ktovacie iary
.11 iary ohybov
.3 predlovacie iary
.12 ormovanie podrobnost
.4 zstavky a odkazov iary
.13 opakujce sa podrobnosti
.5 rafovanie
.14 prieny rez kueov
.6 obrysy otoench prierezov
.15 poloha vrstiev
.7 krtke osi
.16 premietajce le
.8 dn zvitov
.17 iary mrieok
.9 zakonenia ktovacch. iar
01.2
Svisl tenk od ruky
.18 zakonenie iast. pohadov
Svisl tenk so zalomeniami
.19 zakonenie iast. pohadov
Svisl hrub
.1 viditen hrany
.5 hlavn iary grafov, mp, ...
.2 viditen obrysy
.6 osov dky prieok
.3 chrbty zvitov
.7 deliace iary vkovkov, ...
.4 hranice u. dky zvitov
.8 iary pok rezov a prier.
02.1
iarkovan tenk
.1 zakryt hrany
.2 zakryt obrysy
02.2
iarkovan hrub
.1 povrchov spracovanie
04.1
Bodkoiark. tenk s dlhou iarkou
.1 osi
.3 rozstupov krun. ozubenia
.2 iary smernosti
.4 rozstupov krunice dier
04.2
Bodkoiark. hrub s dlhou iarkou
.1 plochy s tep. a inou pravou
.2 poloha rovn rezov

Bodkoiarkovan
tenk s dlhou iarkou a dvoma
bodkami
05.1
.1 obrysy priahlch ast
.6 obrysy altern. vyhotovenia
.2 krajn polohy pohybl. ast
.7 obrysy konenho tvaru
.3 aiskov iary
.8 plochy s osobit. urenm
.4 vchodiskov obrysy
.9 posunut tolerann zna
.5 asti pred rovinou rezu
Skupiny hrbok iar

Norma STN ISO 128-24 uruje skupiny hrbok iar (tab. 1.4), priom uvdza, e na
strojnckych vkresoch sa zvyajne pouvaj dve hrbky iar: tenk a hrub. Hrbky
a skupiny iar sa maj zvoli poda typu, formtu a mierky vkresu. Vzjomn pomer
medzi dvoma hrbkami tenkch a hrubch iar m by 1 : 2.
Tab. 1.4 Odporan hrbky iar
Hrbka iary pre iaru slo
Skupina iar
01.2, 02.2, 04.2 - hrub iary
01.1, 02.1, 05.1 - tenk iary
0,25
0,25
0,13
0,35
0,35
0,18
0,5 *)
0,5
0,25
0,7 *)
0,7
0,35
0,5
1,4
1,4
0,7
18
TECHNICK PSMO
1.4
Veobecn poiadavky
Norma STN EN ISO 3098-0: 1999 uruje a definuje veobecn poiadavky na kritri
popisovania technickch vkresov.
Parametre technickho psma s nasledovn:
-
nominlny rozmer h vonkajieho obrysu vekch psmen abecedy. Pre

vetky druhy psma (latinsk abeceda, grcke znaky, znaky cyriliky, psmo
CAD) je uren normalizovan rad nominlnych hodnt vok vekch psmen
h:
h = 1,8; 2,5; 3,5; 5; 7; 10; 14 a 20 mm
hrbka iar psma d pomocou hrbky iar d sa definuj pomern

rozmerov rky znakov a rozmery siete (mrieky) na vyhotovenie ich vzorov,
normalizovan s dva pomery hrbky iar k menovitej vke psma d/h, a to:
d/h = 1/14
- pre psmo typu A (zke)
d/h = 1/10
- pre psmo typu B (stredn)
uhol psma vetky typy psma (latinsk abeceda, grcke znaky, znaky
cyriliky) mu by vertiklne (kolm) alebo sklonen (ikm) s uhlom sklonu
75.
Norma odpora prednostne pouva psmo typu B vertiklne. Zkladn rozmery

psma typu B sa uvdzaj v tabuke 1.5.
Norma obsahuje tie predpis normalizovanho oznaenia psma. Naprklad sbor
grafickch znakov psma typu B, vertiklneho, latinsk abeceda, nominlny rozmer 5
mm sa oznauje: Psmo ISO 3098 BVL 5
Latinsk abeceda, slice a znaky
Tto as normy uruje spsob vyhotovenia psma latinskej abecedy, slic a znakov
pouvanch na technickch vkresoch a v pripojench dokumentoch.
Norma uvdza vzory psma latinskej abecedy, slic a znakov:
-
psmo typu A (zke), sklonen;

psmo typu A (zke), vertiklne;
psmo typu B (stredn), sklonen;
psmo typu B (stredn), vertiklne m sa uprednostova pri pouvan.
Pre latinsk abecedu, slice a znaky s ,,najvznamnejmi" zmenami (oproti STN

ISO 3098-1: 1998):
19
vypustenie jednho z doteraz monch alternatvnych tvarov psmena malej

abecedy a a slice 7 (t. j. tch, ktor boli v nahradenej norme odporan
ako prednostn obr. 1.14),
zenie vetkch vzorov psma typu A zke (latinsk abeceda, grcke
znaky, znaky cyriliky) o jeden dielik siete d x d.
bez hika
s iarkou
Obr. 1.14 Vypustenie alternatvnych tvarov a, 7
Rozmery psma typu B

Tab. 1.5 Rozmery psma typu B
Parameter psma
Nsobok h
Rozmery (v milimetroch)
Vka psma
(10/10)h
1,8
2,5
3,5
10
14
20
Vka psma malej abecedy (vka x)
c1
(7/10)h
1,26
1,75
2,5
3,5
10
14
Preah psmen malej abecedy
c2
(3/10)h
0,54
0,75
1,05
1,5
2,1
4,2
Doah psmen malej abecedy
c3
(3/10)h
0,54
Vka plochy pre diakritick znaky
(4/10)h
0,72
1,4
2,8
5,6
Medzera medzi znakmi
(2/10)h
0,36
0,5
0,7
1,4
2,8
Rozstup medzi zkladnmi iarami min.

1)
b1
(19/10)h
3,42
4,75
6,65
9,5
13,3
19
26,6
38

2)
b2
(15/10)h
2,7
3,75
5,25
7,5
10,5
15
21
30

3)
b3
(13/10)h
2,34
3,25
4,55
6,5
9,1
13
18,2
26
Medzera medzi slovami
(6/10)h
1,08
1,5
2,1
4,2
8,4
12
Hrbka iary
(1/10)h
0,18
0,25
0,35
0,5
0,7
1,4
1) Riadky psma s psmenami vekej a malej abecedy s diakritickmi znakmi.

2) Riadky psma s psmenami vekej a malej abecedy bez diakritickch znakov.
3) Riadky psma len s psmenami vekej abecedy bez diakritickch znakov.
20
Hlavn rozmery psma typu B poda tabuky 1.5 s zobrazen na obr. 1.14.
Obr. 1.15 Hlavn rozmery psma typu B
21
ZOBRAZOVANIE SIASTOK
2.1
POHADY
Zkladn smery vyhotovenia pohadov (obr. 2.1) s nasledovn:

Pohad v smere:
a pohad spredu hlavn pohad

b pohad zhora
c pohad zava
norma u
neuvdza nzvy
pohadov: nrys,
bokorys a pdorys
d pohad sprava
e pohad zdola
f pohad zozadu
Obr. 2.1 Zkladn smery vyhotovenia pohadov
2.2
METDY PREMIETANIA
Metdy umiestovania a zobrazovania pohadov:

- metda premietania v prvom kvadrante,
- metda premietania v treom kvadrante,
- metda s pouitm referennch pok,
- zobrazenie pomocou iastonch pohadov,
- zjednoduen zobrazenie smernch ast.
22
Metda premietania v prvom kvadrante

Eurpsky spsob premietania v prvom kvadrante je znzornen na obr. 2.2.
znaka, ktor
umiestujeme do
titulnho bloku
Obr. 2.2 Metda premietania v prvom kvadrante
Metda premietania v treom kvadrante

Americk spsob premietania v treom kvadrante je znzornen na obr. 2.3.
Obr. 2.3 Metda premietania v treom kvadrante
Metda s pouitm referennch pok

Z priestorovho hadiska vyuvame aj metdu s pouitm referennch pok (obr.
2.4). Kad pohad mus by oznaen psmenom smeru pohadu.
23
Obr. 2.4 Metda s vyuitm referennch pok
Zobrazenie pomocou iastonch pohadov

Ak nie je potrebn nakresli cel obraz, vyuvame iaston pohady (obr. 2.5).
pky na
oznaenie
smeru
pohadu
a otonho
smeru
pohadu s
mu by aj
uzavret
otvoren
30
uhlom
Obr. 2.5 Zobrazenie pomocou iastonch pohadov
Zjednoduen zobrazenie smernch ast

Smern asti maximlne zjednoduujeme (obr. 2.6). Nesmieme zabudn na
znaky smernosti.
Obr. 2.6 Zjednoduen zobrazenie smernch ast
24
2.3
REZY
Norma v sasnosti nerozliuje rez a prierez. Zobrazme to, o nm viac vyhovuje,

ale neuvdzame to (REZ ani PRIEREZ).
Musme vak jednoznane zobrazi (obr. 2.7):
- smer pohadu pomocou smerovej pky, ktor sa kresl hrubou svislou
iarou (typ 01.2.8) a ktor sa umiestni pri konci iary oznaenia polohy roviny
rezu alebo prierezu. Vekos psma h m by -1,4 krt via ako popis na
vkrese (kty),
- polohu roviny rezu oznauje sa hrubou bodkoiarkovanou iarou s dlhou
iarkou (typ 04.2.2). Oznaenia roviny rezu mu by v prpade potreby
spojen tenkou bodkoiarkovanou iarou s dlhmi iarkami typu 04.1.
rezov iara mus

pretna siastku
oznaenie sa umiestuje
v rezovej rovine
Obr. 2.7 Zobrazenie rezov
Vyie zobrazen rezy zobrazujeme aj pomocou pootoench prierezov (obr. 2.8):
pouitie tenkej
bodkoiarkovanej
iary v rezovej
rovine
Obr. 2.8 Zobrazenie rezov pomocou pootoench prierezov
25
Obr. 2.9 Mon rozmery pky rezu
pka a oznaenie rezu m svoje presn rozmery (obr. 2.9).

Norma ISO 128-50 stanovuje rafovanie (obr. 2.10) tenkmi svislmi iarami (typ
01.1.5) vo vhodnom uhle (pokia mono 45) k hlavnm obrysom, osiam smernosti
obrazov rezov alebo prierezov s najmenou medzerou medzi iarami 0,7 mm alebo
vyiernenie pri vemi malch siastkach.
rafovanie m by 45
vzhadom na obrysy
siastky nie na
polohu vkresu
Obr. 2.10 rafovanie rezov
26
KTOVANIE
3.1
IARY A PKY
Medzinrodn norma uvdza veobecn pravidl na ktovanie pre vetky technick

oblasti aplikcie (v strojrstve, elektrotechnike, stavebnctve a pod.).
Norma STN ISO 129-1:2006 uruje, e predlovacie iary sa ved spravidla kolmo
na rozmer a predluj sa za ktovacie iary pribline 8 x d (d hrbka iary).
Zakonenie ktovacej iary (obr. 3.1) m presn pravidl.
pozor na zmenen pravidl ohadom druhov a dky pok,

zakonovania
dky pomocnch
ktovacej
iar a dky
iary,
nhrady
predlovacch
pok
iar a nhrady pok
Obr. 3.1 Zakonenie ktovacej iary
3.2
KTY
oblk je pred ktou
nie T2
Obr. 3.2 alie symboly pri ktovan
Okrem symbolov pri ktovan zavedench v doterajej norme priemer , polomer

R, polomer gule SR, priemer gule S
zavdza nvrh normy alie
symboly (obr. 3.2): oblk a hrbka t. Pri ktovan dky oblka sa oblik zapisuje
27
pred ktu (nie nad ktu), hrbky dosiek mono ktova nad odkazovou iarou
zpisom, napr. t = 2 (namiesto T2).
Nasledovnm spsobom (obr. 3.3) sa u kty zapisova nesm:
ktovacia iara nesmie by

preruen a pky nesm ma 15
uhol zovretia, ako je to tu zobrazen
Obr. 3.3 Zakzan spsob zpisu kt
Ako prvky ktovania (obr. 3.4) zavdza nvrh normy:

1
2
3
4
5
6
ktovacie iary,
kty,
zakonenie ktovacej iary,
odkazov iary,
predlovacie (namiesto pomocn) iary,
zaiatok ktovacch iar.
slo 0 sa
u nepe
Obr. 3.4 Prvky ktovania
3.3
TOLEROVANIE ROZMEROV
Norma stanovuje 20 normalizovanch tolerannch stupov (tab. 3.1) IT01 a IT18:

- IT01 a IT0 na pecilne pouitie,
- IT1 a IT18 na veobecn pouvanie.
28
Tab. 3.1 Tolerann stupne
Menovit
rozmer
mm [mm]
Tolerann stupne
IT1
IT2
IT3
IT4
IT5
IT6
IT7
IT8
IT9
IT10
IT11
IT12
IT13
IT14
IT15
IT16
IT17
IT18
Tolerancie
nad
do
m
mm
0,8
1,2
10
14
25
40
60
0,1
0,14
0,25
0,4
0,6
1,4
1,5
2,5
12
18
30
48
75
0,12
0,18
0,3
0,48
0,75
1,2
1,8
10
1,5
2,5
15
22
36
58
90
0,15
0,22
0,36
0,58
0,9
1,5
2,2
10
18
1,2
11
18
27
43
70
110
0,18
0,27
0,43
0,7
1,1
1,8
2,7
18
30
1,5
2,5
13
21
33
52
84
130
0,21
0,33
0,52
0,84
1,3
2,1
3,3
30
50
1,5
2,5
11
16
25
39
62
100
160
0,25
0,39
0,62
1,6
2,5
3,9
50
80
13
19
30
46
74
120
190
0,3
0,46
0,74
1,2
1,9
4,6
80
120
2,5
10
15
22
35
54
87
140
220
0,35
0,54
0,87
1,4
2,2
3,5
5,4
29
Tolerann triedy
V norme STN EN 20286-2 sa uvdza prehad tolerannch tried dier a hriadeov (tab. 3.2), pre ktor s spracovan tabuky hodnt
medznch odchlok.
Tab. 3.2 Tolerann triedy dier a hriadeov
A9
H1
JS1
H2
JS2
EF3 F3
FG3 G3 H3
JS3
K3 M3 N3
P3
R3 S3
EF4 F4
FG4 G4 H4
JS4
K4 M4 N4
P4
R4 S4
E5
EF5 F5
FG5 G5 H5
JS5
K5 M5 N5
P5
R5 S5
T5 U5
V5 X5
CD6 D6
E6
EF6 F6
FG6 G6 H6
JS6
J6 K6 M6 N6
P6
R6 S6
T6 U6
V6 X6
Y6
Z6
ZA6
CD7 D7
E7
EF7 F7
FG7 G7 H7
JS7
J7 K7 M7 N7
P7
R7 S7
T7 U7
V7 X7
Y7
Z7
ZA7 ZB7 ZC7
B8
C8
CD8 D8
E8
EF8 F8
FG8 G8 H8
JS8
J8 K8 M8 N8
P8
R8 S8
T8 U8
V8 X8
Y8
Z8
ZA8 ZB8 ZC8
B9
C9
CD9 D9
E9
EF9 F9
FG9 G9 H9
JS9
K9 M9 N9
P9
R9 S9
U9
X9
Y9
Z9
ZA9 ZB9 ZC9
U10
X10 Y10 Z10 ZA10 ZB10 ZC10
A10 B10 C10 CD10 D10 E10 EF10 F10 FG10 G10 H10 JS10
A11 B11 C11
D11
H11 JS11
A12 B12 C12
D12
H12 JS12
A13 B13 C13
D13
H13 JS13
K10 M10 N10 P10 R10 S10

N11
H14 JS14
H15 JS15
H16 JS16
H17 JS17
H18 JS18
30
Z11 ZA11 ZB11 ZC11
a9
h1
js1
h2
js2
ef3
f3
fg3
g3
h3
js3
k3
m3 m3 p3
r3
s3
e4
f4
fg4
g4
h4
js4
k4
m4 m4 p4
r4
s4
cd5
d5
e5
ef5
f5
fg5
g5
h5
js5
j5 k5
m5 m5 p5
r5
s5
t5
u5
v5
x5
cd6
d6
e6
ef6
f6
fg6
g6
h6
js6
j6 k6
m6 m6 p6
r6
s6
t6
u6
v6
x6
y6
z6
za6
cd7
d7
e7
ef7
f7
fg7
g7
h7
js7
j7 k7
m7 m7 p7
r7
s7
t7
u7
v7
x7
y7
z7
za7
zb7
zc7
t8
u8
v8
x8
y8
z8
za8
zb8
zc8
x9
y9
z9
za9
zb9
zc9
b8
c8
cd8
d8
e8
ef8
f8
fg8
g8
h8
js8
j8 k8
m8 m8 p8
r8
s8
b9
c9
cd9
d9
e9
ef9
f9
fg9
g9
h9
js9
k9
m9 m9 p9
r9
s9
a10 b10 c10 cd10 d10 e10 ef10 f10 fg10 g10 h10 js10
k10
a11 b11 c11
d11
h11 js11
k11
a12 b12 c12
d12
h12 js12
k12
a13 b13
d13
h13 js13
k13
p10 r10 s10
h14 js14
h15 js15
h16 js16
h17 js17
h18 js18
31
u9
x10 y10 z10
za10 zb10 zc10
z11
za11 zb11 zc11
Tolerann pole sa oznauje: Tolerann zna (obr. 3.5)

tolerann zna diery
tolerann zna hriadea

Obr. 3.5 Tolerann zna
ZAPISOVANIE TOLERANCI
3.4
Dkov rozmery
daje dkovch rozmerov sa zapisuj priamo za menovitmi rozmermi:
-
tolerannmi znakami (obr. 3.6) ak je to potrebn, mu sa uvdza aj

selnmi hodnotami odchlok alebo medznch rozmerov
Obr. 3.6 Zpis dkovch toleranci tolerannmi znakami
selnmi hodnotami medznch odchlok (obr. 3.7) pri zpise tolerancie

alebo selnch hodnt medznch odchlok je op dovolen poui nielen
rovnak vku psma, akou s menovit rozmery, ale rovnako je dovolen
pouva psmo menej vky ako psmo kt, ale nie menie ako 2,5 mm
mon pouitie oboma spsobmi

Obr. 3.7 Zpis dkovch toleranci selnmi hodnotami
medznmi rozmermi (obr. 3.8)

32
Obr. 3.8 Zpis dkovch toleranci medznmi rozmermi
predpisom obmedzenia rozmeru v jednom smere (obr. 3.9) zapsanm min.

alebo max.
Obr. 3.9 Zpis dkovch toleranci predpisom obmedzenia rozmeru v jednom smere
Uhlov rozmery
Zapisovanie medznch odchlok uhlovch rozmerov (obr. 3.9):
-
zapisuj sa podobnm spsobom ako medzn odchlky dkovch rozmerov,

avak pri menovitej hodnote uhla a pri hodnotch medznch odchlok
uhlovch rozmerov sa musia uvdza meracie jednotky
pri zapisovan medznej uhlovej odchlky v uhlovch mintach alebo
sekundch sa mus pred ich hodnoty uvies 0, resp. 00
Obr. 3.10 Zpis uhlovch toleranci
Vkresy zostv
Na vkresoch zostv zapisujeme tolerancie nasledovne:
-
tolerannmi znakami (obr. 3.11) tolerann znaka pre dieru sa

umiestuje pred znakou pre hriade alebo nad ou; ak je to potrebn, mu
33
sa zapsa aj seln hodnoty medznch odchlok v oblch ztvorkch (me

sa poui len jedna ktovacia iara)
Obr. 3.11 Zpis toleranci zostv tolerannmi znakami
selnmi hodnotami medznch odchlok (obr. 3.12) pred rozmer kadej zo

siastok zostavy sa mus uvies nzov alebo oznaenie poloky, kta diery
mus by vo vetkch prpadoch umiestnen nad ktou hriadea
pozinna
odkaz
sla je je
siastku
potrebn
uvies
Obr. 3.12 Zpis toleranci zostv selnmi hodnotami medznch odchlok
34
GEOMETRICK TOLERANCIE
4.1
PRVKY A DRUHY TOLEROVANIA
Prvky geometrickho tolerovania s:

-
tolerovan prvok tvarov prvok telesa, ktor je predmetom geometrickho

tolerovania bod, iara, povrch, os smernosti, rovina smernosti, rozstupov
plocha a pod.,
tolerann zna me by plocha kruhu, plocha medzikruia, plocha medzi
rovnobekami, priestor valca, priestor gule, plocha alebo priestor zna,
v ktorej sa mus nachdza tolerovan prvok,
zklada jeden alebo viac geometrickch prvkov, na ktor sa vzahuje
tolerovan prvok.
Tab. 4.1 Geometrick tolerancie
Tolerancie
Tvaru
Profilu
Smeru
Tolerovan charakteristiky
Hdzania
Poiadavka zkladne
Priamos
nie
Rovinnos
nie
Kruhovitos
nie
Valcovitos
nie
Profil danho obrysu
mon
Profil danho povrchu
mon
Rovnobenos
no
Kolmos
no
Sklon
no
mon
Umiestnenie
Polohy
Znaky
Sstrednos a sosovos
no
Smernos
no
Kruhov hdzanie
no
Celkov hdzanie
no
Tolerann zna
rku tolerannej zny uruj dve roviny (obr. 4.1), a to v smere urenom ktovanm
alebo dve ekviditann plochy v smere kolmom ku konkrtnemu geometrickmu
tvaru, ak sa neuvdza in, naprklad predpisom uhla .
35
Obr. 4.1 Tolerann zna uren rovinami
Tolerann zna je kruhov alebo valcov vtedy (obr. 4.2), ke sa pred hodnotou
tolerancie uvdza , alebo guov, ak sa uvdza S.
Obr. 4.2 Valcov tolerann zna
Zklada
Zklada, ktor sa vzahuje na tolerovan prvok, sa oznauje psmenom vekej
abecedy v rmeku spojenom priamkou s vyplnenm alebo przdnym
trojuholnkom urujcim zkladu.
Trojuholnk oznaenia zkladne s psmenovm oznaenm v rmeku sa umiestuje:
-
na obrys alebo na predenie obrysu pomocnou iarou alebo na odkazovej

iare, ak zkladnm prvkom je povrch,
na preden ktovacej iary, ak zkladnm prvkom je ktovanm definovan

os alebo rovina smernosti alebo bod ak na ktovacej iare nie je dostatok
miesta pre vntorn pky a pouij sa vonkajie pky, jedna vonkajia pka
sa nahrad zkladovm trojuholnkom.
36
4.2
DOPLNKOV ZNAKY
Doplnkov znaky nm dopaj informcie o spsobe geometrickho tolerovania,

bez ktorch by bolo potrebn zvyova poet geometrickch toleranci.
Prklady doplnkovch znaiek s uveden v tabuke 4.2.
Tab. 4.2 Doplnkov znaky geometrickho tolerovania
Opis vznamu doplnkovej znaky
Znaky
priame
Oznaenie tolerovanho prvku
pomocou psmena
Oznaenie zkladnho prvku
Oznaenie iastkovej zkladne

Teoreticky presn rozmer
Podmienka obalovej plochy

Podmienka maxima materilu
Podmienka minima materilu
Dookola (profil)
Oznaenie iastkovej zkladne

Nahradzuj zkladn prvky (obr. 4.3), ktor tvoria plochy povrchy. Ich skuton tvar
sa vdy li od idelneho rzne vsledky pri meran, vrobe a pod.
37
zklada v
bode
zklada
na seke
zklada na kruhovej
alebo tvorcovej plke
Obr. 4.3 Oznaenie iastkovej zkladne
Prklad predpisovania iastkovch zkladn je na obr. 4.4.
Obr. 4.4 Predpisovanie iastkovch zkladn
Teoreticky presn rozmer

Teoreticky presn rozmer (obr. 4.5) je najastejie vyuvan pri tolerancii
umiestnenia.
38
rozstup umiestnenia jednotlivch

tvarov u nemus by tolerovan,
lebo je tolerovan geometrickou
toleranciou a teoreticky presnm
rozmerom
Obr. 4.5 Teoreticky presn rozmer
Podmienka obalovej plochy

Podmienka obalovej plochy me by uplatnen na jednotliv prvok siastky, napr.
povrch valca alebo prvok tvoren dvoma rovnobenmi rovinami. Tto podmienka
znamen, e oblka menovitho tvaru s rozmerom na maxime materilu nesmie by
prekroen.
Podmienka je vhodn na predpis u siastok, ktor tvoria uloenie. Predpis
podmienky umouje uskutoova kontrolu vrobkov jednoducho meranm
pomocou obalovho prvku kontrolnho kalibra.
Podmienka obalovej plochy sa predpisuje znakou E v krku umiestnenou za
toleranciou dkovho rozmeru alebo odkazom na normu ISO 8015 (v titulnom bloku
alebo v jeho blzkosti).
Ak je podmienka obalovej plochy valcovho prvku predpsan poda nasledovnho
obr. 4.6, je dan:
-
cel hriade mus lea vo vntri obalovej plochy sprvneho geometrickho

tvaru s rozmerom maxima materilu t. j. 150,
kad skuton miestny rozmer hriadea mus lea v rozmerovej tolerancii

0,04 a me sa meni od 150 do 149,96.
To znamen, e ak m hriade skuton miestne priemery na maxime materilu

150 mm, mus by presne valcov.
39
valcov prvok
predpis podmienky
obalovej plochy na
vkrese
dodranie odchlky
geometrickho tvaru pri tzv.
sdkovitosti hriadea (DMR
a HMR hriadea)
dodranie odchlky
geometrickho tvaru
pri prehnut hriadea
(ei hriadea)
a DMR hriadea)
hriade s priemermi na
maxime materilu mus
by v tomto prpade
teoreticky presne
geometricky vyroben
Obr. 4.6 Podmienka obalovej plochy
Podmienka maxima materilu

Ak sa z funknch a ekonomickch dvodov poaduje vzjomn zvislos rozmerov
a smeru alebo polohy prvku (resp. prvkov), me sa predpsa podmienka maxima
materilu.
40
Norma definuje a popisuje princp maxima materilu a uruje jeho pouvanie na

predpis zvislosti medzi toleranciami rozmerov a geometrickmi toleranciami.
Zmontovatenos siastok zvis od vzahu medzi skutonmi rozmermi
a skutonmi geometrickmi odchlkami dvoch prvkov, ktor tvoria uloenie.
Podmienka maxima materilu sa na vkresoch predpisuje psmenom M v krku.
Prklad vyuitia podmienky maxima materilu na tolerancii kolmosti osi apu:
-
ak mme vyrobi ap poda nasledujceho obr. 4.7, kad miestny skuton

rozmer apu mus by v rozmedz 15,98 a 16,00
predpis podmienky
maxima materilu na
vkrese
Obr. 4.7 Predpis podmienky maxima materilu na vkrese
ak s priemery apu na hranici maxima materilu (16,00 obr. 4.8), potom

tolerann valec m priemer rovn zadanej geometrickej tolerancii kolmosti
(T = 0,04)
rozmery apu na
hranici maxima
materilu
Obr. 4.8 Priemery apu na hranici maxima materilu
ak s priemery apu na hranici minima materilu (15,98 obr. 4.9), potom

tolerann valec m priemer v o hodnotu tolerancie rozmeru (T = 0,02),
t. j. T = 0,04 + 0,02 = 0,06
41
ap mus vdy lea vo vntri virtulneho valca (napr. kalibra) s priemerom

16,04
rozmery apu na
hranici minima
materilu
Obr. 4.9 Priemery apu na hranici minima materilu
Podmienka minima materilu

Vzjomn zvislos rozmerov a geometrie prvkov sa me predpsa aj pomocou
poiadavky minima materilu (obr. 4.10). Poiadavka minima materilu sa me
vyui na zabezpeenie napr. minimlnej hrbky steny rrky (a jej pevnosti pri
namhan vntornm pretlakom), minimlnej rky dosadacej plochy nliatku at.
Ak sa poaduje dodranie predpsanej geometrickej tolerancie, napr. tolerancie
umiestnenia len vtedy, ke bude rozmer prslunho prvku na rozmere minima
materilu, (t. j. pre dieru horn medzn rozmer, pre hriade doln medzn
rozmer), predpe sa tto poiadavka psmenom L v krku za hodnotu geometrickej
tolerancie do tolerannho rmeka.
predpis
poiadavky
minima materilu
uplatovan
hlavne na
zabezpeenie
minimlnej hrbky
steny rrky pri
vntornom
namhan
pretlakom
(predpis mus by
na oboch
priemeroch rrky)
Obr. 4.10 Podmienka minima materilu
42
PRKLADY PECILNEHO TOLEROVANIA A ZMENY V TOLEROVAN
4.3
Geometrick tolerovanie zvitov, ozubenia, liabkovania a pod.

Tolerancie a oznaenia zkladn udvan k osi smernosti na zvitovch astiach
siastok sa vzahuj na rozstupov priemer zvitu, ak sa neuvdza in, napr.
oznaenm MD pre vek priemer zvitu.
daje o tolerancich a zkladniach uvdzan na ozubeniach a liabkovaniach sa
dopaj o oznaenie tvarovho prvku (obr. 4.11), pre ktor platia, napr. PD pre
rozstupov priemer, MD pre vek (hlavov) priemer alebo LD pre mal (ptn)
priemer.
vzahuje sa na
vek priemer
zvitu
vzahuje sa na rozstupov
priemer zvitu
Obr. 4.11 Geometrick tolerovanie zvitov
Zmeny v tolerovan
Norma priniesla nasledovn zmeny:
-
zruila sa monos predpisovania geometrickch toleranci vzahujcich sa na

spolon osi smernosti (obr. 4.12) a oznaovania zkladovch os
neme by spolon os
zkladne s osou
tolerovanho prvku
Obr. 4.12 Zruenie monosti vyuitia spolonej osi smernosti
zruila sa monos priameho spjania tolerannho rmeka so zkladami

(obr. 4.13), poda nvrhu ISO/DIS napojenie avho okienka tolerannho
rmeka s tolerovanm prvkom sa m prednostne urobi z avej strany
a v smere myslenej osi tolerannho rmeka
43
neme by priame
prepojenie zkladne
a tolerovanho prvku
Obr. 4.13 Zruenie monosti priameho spjania tolerannho rmeka
zruila sa monos zpisu psmenovho oznaenia viacerch zkladn v

jednom okne (obr. 4.14) tolerannho rmeka
neme by v jednom okne
uvedench viac zkladn
Obr. 4.14 Zruenie monosti zpisu dvoch zkladn do jednho okna
VEOBECN TOLERANCIE
4.4
Veobecn medzn odchlky rozmerov

Norma STN EN ISO 22768-1 a 2 uruje nepredpsan medzn odchlky dkovch
a uhlovch rozmerov v tyroch triedach presnosti: jemn (f), stredn (m), hrub (c)
a vemi hrub (v).
V titulnom bloku alebo v jeho blzkosti sa uvdza spolon predpis, ktor sa sklad:
- z oznaenia normy ISO 2768,
- zo znaky triedy presnosti poda STN EN ISO 22768-1.
Naprklad: ISO 2768-m.
Tab. 4.3 Hodnoty veobecnch medznch odchlok dkovch rozmerov
Medzn odchlky pre zkladn rozsah rozmerov (mm)
Trieda presnosti
Oznaenie
Nzov
0,5 cez 3 cez 6

do 3 do 6 do 30
cez 30 cez 120 cez 400

do 120 do 400 do 1000
cez 1000
do 2000
cez 2000
do 4000
jemn
0,05 0,05 0,1
0,15
0,2
0,3
0,5
stredn
0,1
0,1
0,2
0,3
0,5
0,8
1,2
hrub
0,2
0,3
0,5
0,8
1,2
vemi
hrub
0,5
1,5
2,5
44
Tab. 4.4 Hodnoty veobecnch medznch odchlok skosenia a zaoblenia hrn

Medzn odchlky pre zkladn rozsah rozmerov (mm)
Trieda presnosti
Oznaenie
Nzov
0,5 do 3
cez 3 do 6
cez 6
f
m
jemn
stredn
0,2
0,5
c
v
hrub
vemi hrub
0,4
Tab. 4.5 Hodnoty veobecnch medznch odchlok uhlovch rozmerov

Medzn odchlky pre rozsah dok kratieho ramena v mm
Trieda presnosti
Oznaenie
Nzov
jemn
stredn
c
v
do 10
od 10 do 50
od 50 do 120
od 120 do 400
od 400
030
020
010
05
hrub
130
030
015
010
vemi hrub
030
020
Nepredpsan geometrick tolerancie

Norma STN EN ISO 22768-2 uruje nepredpsan geometrick tolerancie v troch
triedach presnosti: H, K a L.
Veobecn geometrick tolerancie platia pre vetky geometrick charakteristiky
okrem valcovitosti, tvaru danho profilu, tvaru danej plochy, sklonu, sosovosti,
umiestnenia a celkovho hdzania.
V titulnom bloku alebo v jeho blzkosti sa uvdza spolon predpis, ktor sa sklad:
- z oznaenia normy ISO 2768,
- z oznaenia triedy presnosti poda STN EN ISO 22768-1,
- z oznaenia triedy presnosti poda STN EN ISO 22768-2.
Naprklad: ISO 2768-mK.
Tab. 4.6 Veobecn tolerancie priamosti a rovinnosti
Tolerancie pre rozsah menovitch dok (mm)
Trieda presnosti
do 10
od 10
do 30
od 30
do 100
od 100
do 300
od 300
do 1000
od 1000
do 3000
0,02
0,05
0,1
0,2
0,3
0,4
0,05
0,1
0,2
0,4
0,6
0,8
0,1
0,2
0,4
0,8
1,2
1,6
Hodnoty sa zvolia pri priamosti v zvislosti od dky prslunej priamky, pri rovinnosti
od dky dlhej strany plochy alebo od priemeru kruhovej plochy.
45
Veobecn tolerancie kruhovitosti

Veobecn tolerancia kruhovitosti sa rovn selnej hodnote tolerancie priemeru, ale
v iadnom prpade nesmie by via ako veobecn tolerancia kruhovho
obvodovho hdzania.
Veobecn tolerancie rovnobenosti
Veobecn tolerancia rovnobenosti sa rovn selnej hodnote tolerancie rozmeru
alebo tolerancie priamosti alebo rovinnosti poda toho, ktor z nich je via. Za
zkladu sa povauje dlh z dvoch prvkov, ktorch rovnobenos sa uruje.
Tab. 4.7 Veobecn tolerancie kolmosti
Tolerancie pre rozsah menovitch dok kratej strany (mm)
Trieda presnosti
do 100
od 100
do 300
od 300
do 1000
od 1000
do 3000
0,2
0,3
0,4
0,5
0,4
0,6
0,8
0,6
1,5
Za zkladu sa povauje dlhia z obidvoch strn, ktor tvoria prav uhol.

Tab. 4.8 Veobecn tolerancie smernosti
Tolerancie pre rozsah menovitch dok (mm)
Trieda presnosti
od 100
do 300
do 100
H
od 1000
do 3000
0,8
1,5
0,5
K
L
od 300
do 1000
0,6
0,6
Za zkladu sa z dvoch smernch prvkov povauje ten, ktor m viu dku.

Hodnota tolerancie sa uruje v tabuke pre hodnotu menovitho rozmeru smernho
prvku.
Veobecn tolerancie sosovosti
Hodnoty veobecnch toleranci sosovosti nie s stanoven. Tolerancia sosovosti
me by v krajnom prpade tak vek, ako je hodnota veobecnej tolerancie
kruhovho obvodovho hdzania.
Tab. 4.9 Veobecn tolerancie kruhovho hdzania (obvodovho, elnho a v danom smere)
Trieda presnosti
Tolerancia kruhovho hdzania (mm)
0,1
0,2
0,5
Za zkladu sa povauj plochy pre loisk (ak s ako tak oznaen), resp. dlh
z oboch prvkov.
46
PREDPISOVANIE CHARAKTERU POVRCHU
5.1
DRSNOS POVRCHU A ZNAKY DRSNOSTI
Vydanie v porad tretej normy STN EN ISO 1302: 2004 v krtkom obdob je
vystenm zavedenia sboru viacerch novch noriem ISO, ktor sa vydvali od roku
1996 a ktor zaviedli nov metdy a postupy na hodnotenie funknch povrchov
ast mechanizmov a kontrukci a k nim nov terminolgiu a defincie novch
parametrov.
Normalizovali sa tri zkladn skupiny parametrov charakteru povrchu:
-
profilov parametre,
motvov parametre,
parametre zaloen na krivke materilovho podielu.
Defincie tchto parametrov s v normch, napr.: STN EN ISO 4287: 1999, STN EN
ISO 12085: 2000, STN EN ISO 13565-2 a 3: 2003.
Doteraj parameter Ry (najvia vka profilu) sa premenoval na Rz. Star
parameter Rz- (vka nerovnost profilu z desiatich bodov) u nie je definovan.
Tab. 5.1 Profilov parametre
Amplitdov parameter
Parametre
drsnosti
Vrchol priehlbina
Param.
vzahujce sa
na krivku mater.
podielu
Rozstup. Hybridn
param.
param.
stredn hodnota
R- parametre
(drsnosti)
Rp
Rsk
Rku
RSm
RDq
Rmr(c) Rdc
W- parametre
(vlnitosti)
Wp Wv Wz Wc Wt Wa Wq Wsk
Wku
WSm
WDq
Wmr(c) Wdc Wmr
P- parametre
(truktrne)
Pp
Pku
PSm
PDq
Pmr(c)
Rv
Pv
Rz
Pz
Rc
Pc
Rt
Pt
Ra Rq
Pa
Pq
Psk
Tab. 5.2 Motvov parametre

Parametre drsnosti
Parametre
Profil drsnosti (motvov parametre drsnosti)
Profil vlnitosti (motvov parametre vlnitosti)
W Wx AW
Rx
AR
Wte
Tab. 5.3 Parametre zaloen na krivke materilovho podielu

Parametre drsnosti
Parametre
Profil drsnosti (R-profil linerna as krivky)
Rk
Rpk
Rvk
Profil drsnosti (R-profil pravdepodob. as krivky)
Rpq
Rvq Rmq
truktrny profil (P-profil pravdepod. as krivky)
Ppq
Pvq Pmq
47
Mr1
Mr2
Pdc
Rmr
Pmr
Znaky drsnosti
Tab. 5.4 Znaky drsnosti
Zkladn grafick znaka
Rozren grafick znaka
pln grafick znaka
Vrobn postup
ubovon vrobn
postup
materil sa mus
odobera
materil sa nesmie
odobera
Rozmery plnej znaky (obr. 5.1) a miesta na doplovacie poiadavky na charakter

povrchu:
Obr. 5.1 Rozmery plnej znaky drsnosti povrchu

Tab. 5.5 pln rozmery znaky drsnosti
Vka slic a psmen, h
2,5
3,5
Hrbka iary znaky a psma d = d
0,25
0,35
0,5
Vka znaky H1
3,5
Vka znaky H2
7,5
10,5
15
daje v mieste a:
Naprklad Ra 3,2.
daj v mieste b:
Uvdza sa daj (obr. 5.2) len v prpadoch, ak s udan dve poiadavky na charakter
povrchu (U horn medza, L doln medza).
Obr. 5.2 daj v mieste b
48
daj v mieste c:
Uvdza sa spsob vroby (obr. 5.3), spracovanie, povrchov pravy alebo in
poiadavky na vrobn postup pri vyhotoven povrchu (ak sa poadovan charakter
povrchu d dosiahnu len uritm vrobnm postupom doplujcim textom alebo
oznaenm povlaku poda normy STN EN ISO 1456).
Obr. 5.3 daj v mieste c
daj v mieste d:
Ak je z funknch dvodov potrebn uri smer nerovnost povrchu (obr. 5.4)
smer morfolgie povrchovej vrstvy, uvedie sa to v plnej grafickej znake znakou
poda obrzka.
rovnobene
kolmo
dva ikm
smery
viacsmern
pribline
kruhov
smer
pribline
radilny
smer
nijak
smer
Obr. 5.4 daj v mieste d
daj v mieste e:
Uvdza sa poadovan prdavok (obr. 5.5) selnou hodnotou v milimetroch (ak je to
potrebn).
Obr. 5.5 daj v mieste e
49
Orientcia grafickej znaky

Grafick znaka spolu s doplovacou informciou sa mus orientova tak, aby sa
tala len zdola alebo z pravej strany vkresu (obr. 5.6).
Znaka platn pre doln, resp. prav obrysov hrany sa preto mus umiestni na
odkazov iaru.
Grafick znaka, resp. pka odkazovej iary sa m dotka povrchu materilu
obrobku.
Obr. 5.6 Orientcia grafickej znaky drsnosti
Umiestnenie grafickej znaky

Grafick znaka alebo pka odkazovej iary sa me umiestni (obr. 5.7):
-
na obrysovej iare alebo na preden obrysovej iary (miesto 1 a 2);

na predlovacej iare ktovania (miesto 3);
na ktovacej iare pri daji rozmeru prvku (miesto 4);
na tolerannom rmeku geometrickej tolerancie (miesto 5).
50
Obr. 5.7 Umiestnenie grafickej znaky drsnosti
5.2
ZAPISOVANIE CHARAKTERU POVRCHU
Rovnak poiadavka m charakter povrchu (obr. 5.8) pre vetky povrchy obrobku
(alebo vinu) a umiestuje sa bezprostredne pri titulnom bloku (vekos znaky je
rovnako vek ako na vkrese):
Obr. 5.8 Predpsanie charakteru povrchu, ak je pre vetky plochy obrobku rovnak
51
Predpsanie charakteru povrchu zloitho profilu (obr. 5.9):
Obr. 5.9 Predpsanie charakteru povrchu zloitho profilu
V poet plch s rovnakou drsnosou (obr. 5.10) sa me oznai przdnou

znakou. Nad tituln blok napeme vznam tohto oznaenia:
Obr. 5.10 Predpsanie vieho potu plch s rovnakm charakterom povrchu
Odlin charakter povrchu na jednej ploche (obr. 5.11):
Obr. 5.11 Odlin charakter povrchu na jednej ploche
52
Charakter povrchu viacerch rovnakch plch (obr. 5.12):
Obr. 5.12 Charakter povrchu rovnakch plch
Predpsanie charakteru povrchu obvodu siastky (obr. 5.13):

plat po celom
obvode
Obr. 5.13 Predpsanie charakteru povrchu obvodu siastky
Predpsanie charakteru povrchu tolerovanch zvitov (obr. 5.14):
Obr. 5.14 Predpsanie charakteru povrchu tolerovanch zvitov
Predpsanie charakteru povrchu bokov zubov ozubench kolies (obr. 5.15):
Obr. 5.15 Predpsanie charakteru povrchu bokov zubov ozubench kolies
53
Ak maj ma neoznaen plochy (obr. 5.16) rovnak charakter povrchu, napr.

Ra=3,2m, zpis sa uvedie nad tituln blok:
Obr. 5.16 Charakter povrchu neoznaench plch
PRAVA POVRCHU A TEPELN SPRACOVANIE POVRCHU
5.3
pravu povrchu meme predpsa tromi spsobmi:

-
pecilnym mechanickm spracovanm (obr. 5.17)
Obr. 5.17 prava povrchu pecilnym mechanickm spracovanm
chemickm alebo elektrochemickm spracovanm (obr. 5.18)
Obr. 5.18 prava povrchu chemickm alebo elektrochemickm spracovanm
nananm ochrannch vrstiev (obr. 5.19)
Obr. 5.19 prava povrchu nananm ochrannch vrstiev

54
Tepeln spracovanie meme predpsa dvoma spsobmi:

-
cel povrch siastky je tepelne spracovan (obr. 5.20)
Obr. 5.20 Cel povrch siastky je tepelne spracovan
len as povrchu siastky bude tepelne spracovan (obr. 5.21)
Obr. 5.21 Len as povrchu siastky bude tepelne spracovan
55
NORMALIZOVAN SIASTKY
6.1
OZUBEN PREVODY
Norma STN EN ISO 2203 : 1998 stanovuje dohodnut spsob znzorovania ast
ozubench kolies vrtane zvitovkovch a reazovch kolies. Tka sa vkresov
siastok a zostv.
Zobrazovanie ozubench kolies v pohade
Ak je potrebn vyznai zmysel sklonu zubov kolesa (tab. 6.1 a obr. 6.1) alebo
ozubenho segmentu (hrebea) v elnom pohade, sklon sa znzorn troma plnmi
tenkmi iarami zodpovedajceho tvaru a smeru. Ak sa znzoruj ozuben koles
v zbere, sklon zubov sa znzorn iba na jednom kolese.
Tab. 6.1 Vyznaenie zmyslu sklonu zubov ozubench kolies
Ozubenie
ikm s pravm a avm
sklonom
pov
pirlov
v pohade kolies v zbere

sa obrysov iary pretnaj
(rovnako je tomu pri
vetkch druhoch
ozubench prevodov
v pohade mimo zberu

kolies kreslme len hlavov
a rozstupov krunicu
Obr. 6.1 Zobrazovanie ozubench kolies v pohade
Zobrazovanie ozubench kolies v reze

Obe ozuben koles s znzornen v reze v rovine osi, priom sa predpoklad, e
ubovone zvolen ozuben koleso je iastone zakryt druhm ozubenm kolesom.
56
v reze ozubench kolies v zbere sa kreslia

zuby jednotlivch kolies tak, akoby zub prvho
kolesa bol pred zubom druhho (a teda akoby
tieto zuby boli zobrazen v pohade a nie
v reze) v tomto prpade je jedno, ktor koleso
zobrazme ako to, o je relatvne vpredu
v reze mimo zberu ozubench kolies

kreslme zub kolesa tak, akoby bola rezov
rovina v zubovej medzere
Obr. 6.2 Zobrazovanie ozubench kolies v reze
Kreslenie ozubench kolies na vrobnch vkresoch

eln ozuben koles (obr. 6.3):
-
norma nepecifikuje pravidl kreslenia vkresov a obsah tabuky dajov iba

pre eln ozuben koles s evolventnm ozubenm, ale m veobecn
platnos,
nestanovuje pravidl vyznaenia zmyslu stpania bonej krivky zuba (v
pomocnom, resp. hlavnom obraze),
nepredpisuje uvdzanie znaiek jednotlivch velin v tabuke dajov,
nedel tabuku dajov na asti zkladn, kontroln a informan,
57
neuvdza vyobrazenie ozubenho segmentu a vyobrazenie elnho

ozubenho kolesa s vntornm ozubenm,
vyaduje uvies v tabuke dajov tolerancie vzdialenost os elnho
ozubenho skolesia.
Obr. 6.3 Vrez z vkresu elnho ozubenho kolesa
Kueov koles s priamymi zubami (obr. 6.4):

-
norma nepecifikuje pravidl kreslenia vkresov a obsah tabuky dajov iba

pre kueov ozuben koles vlune s priamkovm zkladnm profilom nad
prechodovou krivkou, ale plat veobecne pre kueov ozuben koles
s priamym ozubenm,
nestanovuje vky zuba kueovho ozubenho kolesa,
nedel tabuku dajov na asti zkladn, kontroln a informan,
vyaduje uvies tolerancie hlavovho priemeru, priemeru otvoru, vzdialenosti
vrcholu rozstupovho kuea a vzdialenosti hlavovej krunice od vzanej
roviny,
v tabuke dajov vyaduje udanie tolerancie hrbky zuba.
58
Obr. 6.4 Vrez z vkresu kueovho kolesa s priamymi zubami
Ozuben hrebene (obr. 6.5):

-
norma pecifikuje pravidl kreslenia vkresov a obsah tabuky dajov iba pre
ozuben hrebene s priamymi zubami,
nestanovuje pravidl vyznaenia zmyslu stpania bonej krivky zuba (v
pomocnom resp. hlavnom obraze),
nedel tabuku dajov na asti zkladn, kontroln a informan.
59
Obr. 6.5 as vkresu ozubenho hrebea
Zvitovkov skolesie s valcovou zvitovkou:

-
norma pecifikuje pravidl kreslenia vkresov a obsah tabuky dajov iba pre
valcov zvitovku a zvitovkov koleso,
nestanovuje pravidl vyznaenia zmyslu stpania bonej krivky zuba v
pomocnom, prpadne hlavnom obraze,
nedel tabuku dajov na asti zkladn, kontroln a informan.
Tab. 6.2 Oznaenie typu zvitovky

Typ zvitovky
Tvar profilu bokov zubov
A
s priamkovm osovm profilom zvitu
I
s evolventnm skrutkovicovm profilom
N
s priamkovm profilom bokov zvitov v normlovej rovine k rozstupovej krunici
s konkvnym osovm profilom vytvorenm diskovm typom nstroja s konvexnm
C
profilom po obvode na oboch stranch
s konvexnm osovm profilom vytvorenm diskovm typom nstroja tvaru dvojitho
K
kuea
60
Prklad zobrazenia valcovej zvitovky (obr. 6.6) s normalizovanm zkladnm

profilom na vkrese a prklad vyplnenia tabuky dajov:
Obr. 6.6 Prklad zobrazenia valcovej zvitovky a vyplnenia tabuky dajov na vkrese valcovej
zvitovky
61
Prklad zobrazenia zvitovkovho kolesa (obr. 6.7) s normalizovanm zkladnm

profilom na vkrese a prklad vyplnenia tabuky dajov:
Obr. 6.7 Prklad zobrazenia zvitovkovho kolesa a vyplnenia tabuky dajov na vkrese
zvitovkovho kolesa
VALIV LOISK
6.2
Normy STN EN ISO 8826-1 a 2: 1998 stanovuj spsoby veobecnho

zjednoduenho zobrazenia a podrobnejieho zjednoduenho zobrazenia. Aby sa
predilo nedorozumeniam, na vkrese sa m poui len jeden druh zjednoduenia.
Pre osobitn prpady, ke sa vyaduje via prehadnos (napr. v katalgoch, pri
podrobnejch zobrazeniach uloenia) umouje norma poui podrobn zobrazenie.
Poda uvedench noriem mono pri zobrazovan valivch losk na vkresoch zostv
a v inch dokumentoch poui nasledovn spsoby (obr. 6.8):
-
podrobn zobrazenie (obr. 6.8a),

veobecn zjednoduen zobrazenie (obr. 6.8b),
podrobnejie zjednoduen zobrazenie (obr. 6.8c, d).
62
prklady
zobrazovania
jednotlivch prvkov
s uveden
v tabukch 6.2 a
6.3
a)
b)
c)
d)
Obr. 6.8 Spsoby zobrazovania valivch losk na vkresoch zostv
Veobecn zjednoduen zobrazenie

Na veobecn ely, naprklad vtedy, ke nie je nutn zobrazi presn tvar
a podrobnosti valivho loiska (napr. na vkresoch zostv, kde u je zobrazen
podrobn zobrazenie toho istho loiska), sa valiv loisko zobrazuje tvoruholnkom
a zvislm osovm krom v strede tvoruholnka (obr. 6.9a). Ak je nutn ukza
skuton obrysy prieneho rezu loiska, zobraz sa poda obr. 6.9b.
zobrazenie so
skutonmi obrysmi
prieneho rezu
a)
b)
Obr. 6.9 Veobecn zjednoduen zobrazenie valivho loiska
Podrobnejie zjednoduen zobrazenie

Toto zobrazenie sa m poui vtedy, ke nie je nutn zobrazi presn tvar
a podrobnosti rznych druhov valivch losk. Priestor na vkrese, v ktorom je
umiestnen valiv loisko, sa mus ohranii obrysom tvorcom alebo obdnikom
(aj vtedy, ke loisko nem vntorn alebo vonkaj krok). V ohranien sa
uvdzaj prvky podrobnejieho zjednoduenho zobrazenia, ktor sa zobrazuj
hrubou svislou iarou (tab. 6.3).
Krtka hrub iara sa nakresl kolmo na dlh hrub iaru v mieste radilnej osi
smernosti valivho prvku (tab. 6.4). Ohranienie priestoru valivho loiska a vetky
prvky zobrazenia sa kreslia svislou hrubou iarou, ktor sa pouila na vkrese na
viditen obrysy a hrany.
63
Tab. 6.3 Prvky podrobnejieho zjednoduenho zobrazenia

Dlh hrub iara predstavujca
os rotcie valivho prvku
Krtka hrub iara

predstavujca valiv prvok
alebo alternatvne nzorn
zobrazenie valivho prvku
Ak sa valiv prvok neme naklpa

Ak sa valiv prvok me naklpa
Veobecne na zobrazenie potu radov a polohy
valivch prvkov
Zobrazenie guky
Zobrazenie valeka
Zobrazenie ihlovho valeka, ihly
Tab. 6.4 Prklady niektorch kombinci charakteristickch loiskovch prvkov na podrobnejie

zjednoduen zobrazenie
Podrobnejie
zjednoduen
zobrazenie
Vznam zobrazenia
Jednoradov gukov
loisko
Jednoradov valekov loisk
Jednoradov gukov loisko

s kosouhlm stykom
Jednoradov kuelkov loisko
Dvojradov naklpacie gukov

loisko
Dvojradov sdkov loisko
Jednoradov ihlov
loisko
Ihlov loiskov puzdro
Jednosmern axilne gukov

loisko
Ihlov loiskov klietka
Jednosmern axilne valekov loisko
Obojsmern axilne gukov loisko
64
6.3
TESNENIA
Hriadeov tesnenia vyrbaj pecializovan vrobcovia a na vkresoch zostv sa

kreslia a oznauj ako normalizovan alebo typizovan poda noriem STN EN ISO
9222-1, 2 : 1997.
Podrobn zobrazenie tesnenia
Podrobn zobrazenie (obr. 6.10) sa pouva len v tch prpadoch, ke je to nutn,
napr. v katalgoch, prrukch, prospektoch.
Vetky obrysy a vntorn podrobnosti sa kreslia svislou tenkou iarou. Ak to nie
je nevyhnutn, plochy rezov sa nerafuj.
cel tesnenie sa vykresuje tenkou

iarou pokia mono bez
rafovania rezovch plch
Obr. 6.10 Podrobn zobrazenie tesnenia
Schematick zobrazenie tesnenia

Uhloprieny kr umiestnen v (obr. 6.11):
- strede tvorca,
- obryse tesniacej sstavy v mierke vkresu.
Zsady pri schematickom zobrazovan tesnen:
- kr sa nedotka obrysu tesnenia,
- kreslia sa svislou hrubou iarou,
- ak je nutn naznai smer psobenia tesnenia, dopln sa pkou.
smer
psobenia
tesnenia
zkladn
znaka
zobrazenie skutonch obrysov

prierezu miesta pre tesnenie
Obr. 6.11 Schematick zobrazenie tesnenia
65
Podrobnejie schematick zobrazenie

Ak je potrebn v schematickom zobrazen bliie uri kontrukn charakteristiky
tesnenia, mono vyznai:
-
statick prvok (upevovaciu as),

dynamick prvok tesnenia (tesniacu manetu, tesniaci hrot, prachovku a pod.).
Prvky podrobnejieho schematickho zobrazenia (obr. 6.12, 13) sa zakreslia do

obrysu zobrazenia tesnenia. Vetky iary sa kreslia svislou hrubou iarou ako
viditen obrysy a hrany na vkrese.
podrobnejie
schematick
zobrazenie
hriadeovho tesnenia
podrobnejie schematick
zobrazenie
upchvkovho tesnenia
schematick
zobrazenie
podrobn
zobrazenie
zobrazenia
Obr. 6.12 Podrobnejie schematick zobrazenie tesnen
66
podrobnejie
schematick zobrazenie
hriadeovho krku s
prachovkou
podrobnejie
schematick zobrazenie
radilneho labyrintovho
tesnenia
podrobn
zobrazenia
Obr. 6.13 Podrobnejie schematick zobrazenie tesnen
6.4
SKRUTKY A MATICE
Norma STN EN ISO 6410-1 uruje metdy zobrazenia skrutkovch zvitov

a zvitovch ast na technickch vkresoch. Norma STN EN ISO 6410-2 sa zaober
vlokami so zvitmi a norma STN EN ISO 6410-3 zjednoduenm zobrazovanm.
Podrobn zobrazenie
nemus by v mierke (toto
zobrazenie sa pouva len
v publikcich a prrukch)
Obr. 6.14 Podrobn zobrazenie zvitu skrutky a matice
Pri uritch typoch technickej dokumentcie vrobku (napr. publikcie, pouvatesk

prruky at.) sa me poui podrobn zobrazenie zvitu (obr. 6.14) v pohade
alebo reze na znzornenie samostatnch siastok alebo zostv. Obrys a rozstup
zvitov sa nemus kresli presne v mierke. Na technickch vkresoch sa podrobn
zobrazenie pouije len v odvodnench prpadoch.
67
Dohodnut zobrazenie
Vzdialenos medzi iarami, ktor zobrazuj chrbt a dno zvitu, by mala zodpoveda
vke zvitu (obr. 6.16), ale medzera nem by menia ako: dvojnsobok hrbky
svislej hrubej iary alebo 0,7 mm, priom plat via hodnota. Odpora sa voli pri
d = 8mm vzdialenos iar 1,5 mm a pri d = 6mm voli zjednoduen zobrazenie
poda ISO 6410-3.
nepln tenk
krunicu
pretiahnu
rovnako cez obe
osi
Obr. 6.15 Dohodnut zobrazenie vntornch zvitov
Oznaenie zvitu
Oznaenie druhu zvitu (napr.: M, G, Tr, W a pod.), menovit priemer alebo vekos
(napr.: 20; a pod.).
Ak je potrebn, dopln sa oznaenie druhu zvitu o daje:
- stpanie zvitu (L) v mm,
- rozstup (P) v mm,
- smer stpania (LH av zvit, RH prav zvit nemusme oznaova, ale
ak sa na jednej siastke nachdzaj aj prav, aj av zvity, vtedy ich oznai
musme),
- tolerovanie,
- dka zaskrutkovania (S, L, N),
- poet chodov.
Prklady:
- M 20x2 6G/6h LH,
- M 20xL3 P1,5 6H S,
- G ,
- Tr 40x7,
- M 20x2 6G/6h LH,
- M 20x2 6G/6h RH.
68
Vloky so zvitmi
Vetky spsoby monch zobrazen s na obr. 6.16:
podrobn
zobrazenie
dohodnut
zobrazenie
zjednoduen
zobrazenie
Obr. 6.16 Podrobn, dohodnut a zjednoduen zobrazenie vloky so zvitom
Oznaovanie normalizovanch spojovacch siastok poda novch noriem

STN EN ISO
Normy ISO vychdzaj z noriem DIN, ale ich nekopruj. Bval normy SN boli
v oblasti spojovacch siastok vecne podobn normm DIN. Preto s v teraz
platnch normch STN siastky vecne aj rovnak, ale i rozdielne oproti normm
ISO. Do sstavy noriem ISO boli zaraden a do sstavy STN prevzat aj siastky
nov, u ns netradin. Treba rta s tm, e normy prevzat do STN z bvalch
noriem SN s postupne ruen, kee ilo o normy nrodn a nie medzinrodn.
V svislosti s postupnm prijmanm novch noriem STN EN ISO s t. . platn aj
star, dosia nenahraden normy STN. Niektor zo starch noriem neboli nahraden
plne, ale iba ich as. truktra lenenia noriem STN a ISO nie je zhodn.
Pri navrhovan novch kontrukci predpisujeme siastky poda noriem STN ISO
EN.
69
Prklad oznaovania skrutiek:
Obr. 6.17 Presn skrutka so eshrannou hlavou
Skrutka so eshrannou hlavou (obr. 6.17):

- s metrickm zvitom M10,
- dkou 50 mm,
- pevnostn trieda 5.8 (poda STN mechanickch vlastnost 5S),
- pravou povrchu pozinkovanm (A3L poda ISO 4042)
sa poda STN EN ISO 4014 (02 1101) Spojovacie siastky. Skrutky
so eshrannou hlavou. Vrobn triedy A a B oznauje:
SKRUTKA ISO 4014 - M10x50 5.8 A3L

STN 02 1101 je zruen!
Tab. 6.5 Mechanick vlastnosti a prava povrchu skrutiek a matc
Mechanick vlastnosti
Prv
doplnkov
slica
poda STN
0
1
2
3
4
5
6
7
9
Skrutky
Trieda
Trieda
pevnosti
vlastnost
poda
poda
STN
ISO 898-1
4D
3.6 4.6
5D
5.6
5S
5.8
6G
6.9
8E
8G
8.8
10G
10K
10.9
12K
12.9
prava povrchu
Matice
Trieda
vlastnost
poda
ISO 898-2
4
5
5
6
8
8
10
12
70
Druh
doplnkov
slica
poda
STN
0
1
2
3
4
5
6
7
8
prava poda
STN
prava poda
ISO 4042
bez pravy
ist povrch
ernenie
fosftovanie
kadmiovanie
zinkovanie
povlak mosadze
niklovanie
chrmovanie
slovne
slovne
B3L
A3L
D3J
E3J
F3J
Normy, ktor urovali spsob oznaovania mechanickch vlastnost STN 02 1005

Presn skrutky a matice a STN 02 1006 Hrub skrutky a matice, s v celom
rozsahu nahraden normou STN EN ISO 898-1: 2001 (tab. 6.5).
Norma STN 02 1101 zahrovala ir okruh druhov skrutiek ako normy STN EN ISO,
lebo tieto s rozdelen na asti pre kad druh samostatne s vlastnm slom, napr.:
-
STN EN 24015 Spojovacie siastky. Skrutky so eshrannou hlavou s

redukovanou hladkou asou drieku. Vrobn trieda B.
STN EN ISO 4014 Skrutky so eshrannou hlavou. Vrobn triedy A a B.
STN EN ISO 4016 Skrutky so eshrannou hlavou. Vrobn trieda C.
STN EN ISO 8765 Skrutky so eshrannou hlavou s jemnm metrickm
zvitom. Vrobn triedy A a B.
Tab. 6.6 Znaenie mechanickch vlastnost svornkov, skrutiek a zavtanch skrutiek poda STN EN
ISO 898-1
Trieda vlastnost
Mechanick vlastnosti
3.6
Pevnos v ahu Rm [MPa]
300
Medza klzu ReL [MPa]
180
4.6
4.8
5.6
400
240
320
5.8
500
300
400
6.8
8.8
d<16/d>16
9.8
10.9
12.9
600
800
900
1000
1220
720
900
1080
480
640
640
Prv slica (tab. 6.6) poda STN EN ISO 898-1 triedy vlastnost znamen 1/100
nominlnej ahovej pevnosti Rm[N.mm-2] a druh slica za bodkou znamen
desansobok pomeru hodnoty medze klzu ReL (do triedy 6.8), alebo zmluvnho
naptia Rp0,2 (od triedy 8.8) a menovitej pevnosti v ahu Rm (tzv. pomern medza
klzu).
Tab. 6.7 Znaenie povrchovch prav poda STN EN ISO 4042
Kov povlaku
Znaka
Zn
Cd
Cu
CuZn
Ni
NiCr
CuNiCr
CuNi
Sn
CuSn
Ag
CuAg
Kd
A
B
C
D
E
F
G
H
J
K
L
N
Hrbka
povlaku
0
0
3
1
2+3
2
3+5
3
4+8
4
5+10
5
8+12
6
10+15
7
12+18
8
4+6
9
Stupe lesku a dodaton spracovanie
matn
pololeskl
leskl
vysoko leskl
ubovon
matn
pololeskl
leskl
71
bezfarebn
modrast a dhov
lt a ltohned
olivovozelen a olivovohned
bezfarebn
modrast a dhov
lt a ltohned
bezfarebn
modrast a dhov
lt a ltohned
ako A, B, C alebo D
ako A, C alebo D
hnedoierna a hned
hnedoierna a hned
hnedoierna a hned
A
B
C
D
E
F
G
H
J
K
L
M
N
P
R
S
T
Prklad oznaovania matc:
Obr. 6.18 Presn eshrann matica
Presn eshrann matica (obr. 6.18):

- s metrickm zvitom M12,
- pevnostn trieda 8 (poda STN triedy pevnosti 8G),
- zinkovan, leskl
sa poda STN EN ISO 4032 eshrann matice, typ 1. Vrobn triedy A a B
oznauje:
ESHRANN MATICA ISO 4032 M12 8 A3L

Poda STN 02 1401 Presn eshrann matice sa oznauje (oznaovala):
MATICA M12 STN 01 1401.55

Me sa sta, e niektor matice vyroben poda STN EN ISO bud ma in rozmer,
ako mali pre rovnak zvit pri STN.
Navye sortiment matc sa upravil (podobnm spsobom ako sortiment skrutiek):
-
STN EN ISO 4032 eshrann matice, typ 1. Vrobn triedy A a B.

STN EN ISO 4033 eshrann matice, typ 2. Vrobn triedy A a B.
STN EN ISO 4034 eshrann matice. Vrobn trieda C.
Tab. 6.8 Znaenie mechanickch vlastnosti matc poda STN EN 20898-2

Trieda vlastnosti
matice
Trieda vlastnosti
odpovedajcich skrutiek
4
5
6
8
9
10
12
3.6 4.6 4.8

3.6 4.6 4.8 5.6 5.8
6.8
8.8
9.8
10.9
12.9
Vekos matice
typ 1
typ 2
> M 16
M 39
M 39
M 39
M 16
72
> M 16 M 39
M 16
M 39
Oznaovanie vlastnost na skrutkch a maticiach

Na skrutkch a maticiach sa poda STN EN ISO uvdzaj nasledujce oznaenia
(obr. 6.19):
- znaka vrobcu,
- znaky mechanickch vlastnost,
- znaka avho zvitu skrutky a matice.
na hlave eshrannej skrutky
na valcovej hlave skrutky

s vntornm eshranom
na zavtanch
skrutkch
Obr. 6.19 Oznaovanie vlastnost na skrutkch a maticiach
Tab. 6.9 Znaky nhradnho oznaovania vlastnost na skrutkch a maticiach

Trieda vlastnost
8.8
9.8
10.9
12.9
Identifikan znaka
Matice s rozmerom zvitu M5 sa musia oznai (obr. 6.20) na nosnom povrchu,

resp. ele matice poda obr. a, alebo alternatvne pomocou znakovacch symbolov
(jamiek a zrezov) poda obr. b. Na obr. c je uveden prklad umiestnenia znaky
vrobcu.
73
nhradn
oznaenie
tandardn
umiestnenie
oznaenia
a)
nahradenie
znakovacej bodky
znakom vrobcu
b)
c)
Obr. 6.20 Nhradn oznaovanie vlastnost na skrutkch a maticiach
Hodinov systm oznaovania tried vlastnost na skrutkch poda STN EN ISO 898-1
(obr. 6.21):
3.6
6.8
4.6
8.8
4.8
5.6
9.8
10.9
5.8
10.9
12.9
Obr. 6.21 Hodinov systm oznaovania tried vlastnost na skrutkch
Skrutky a matice s avm zvitom (obr. 6.22) sa oznauj pkou vylisovanou na

hlave skrutky alebo na matici poda obr. a. Alternatvne oznaenie, ktor je vytvoren
malm ostrm zpichom, je uveden na obr. b. Oznaenie avho zvitu na
zvrtnch skrutkch je uveden na obr. c.
74
tandardn
umiestnenie
oznaenia
nhradn
oznaenie
a)
na zavtanch
skrutkch
b)
c)
Obr. 6.22 Oznaenie skrutiek a matc s avm zvitom
Prklad oznaovania podloiek:
Obr. 6.23 Podloka
Podloka pre skrutku M12 so eshrannou (obr. 6.23) hlavou a pre eshrann
maticu menovitho rozmeru M12 z ocele bez pravy povrchu sa poda STN EN ISO
7089 Ploch kruhov podloky. Ben rad. Vrobn trieda A oznauje:
PODLOKA ISO 7089 N 12 - 200HV

Jednotliv oznaenia znamenaj:
- N typ N (normlny),
- 12 menovit vekos pre skrutku M12,
- 200HV tvrdos poda Vickersa.
Poda STN 02 1702 Podloky pre skrutky so eshrannou hlavou a pre
eshrann matice sa oznauje (oznaovala):
PODLOKA 12 STN 02 1702.11

75
Prklad oznaovania apov:
Obr. 6.24 ap
ap bez hlavy (obr. 6.24) s priemerom 20h11 dky 100 s menovitm priemerom
dier pre zvlaku 6,3 a rozstupom dier 80 z ocele bez povrchovej pravy sa poda
STN EN ISO 2340 apy bez hlavy oznauje:
AP ISO 2340 - B 20 x 100 x 6,3 x 80 - St

alie normy pre spojovacie siastky
STN EN 24017 (02 1103) Skrutky so eshrannou hlavou (so zvitom k hlave).
Vrobn triedy A a B.
STN EN ISO 8676 (02 1103) Skrutky so eshrannou hlavou s jemnm metrickm
zvitom (so zvitom k hlave). Vrobn triedy A a B
STN EN ISO 4033 (02 1401) eshrann matice, typ 2. Vrobn triedy A a B (ISO
4033:1999)
STN EN ISO 4035 (02 1403) eshrann matice nzke (so zrazenm). Vrobn triedy
A a B (ISO 4035:1999)
STN EN ISO 4762 (02 1143) Spojovacie siastky. Skrutky s valcovou hlavou
s vntornm eshranom (ISO 4762:1997)
STN EN ISO 8675 (02 1403) eshrann matice nzke (so zrazenm) s jemnm
metrickm zvitom. Vrobn triedy A a B (ISO STN EN ISO 8673 (02 1404)
eshrann matice, typ 1, s jemnm metrickm zvitom. Vrobn triedy A a B (ISO
8673:1999)
STN EN ISO 8674 (02 1404) eshrann matice, typ 2, s jemnm metrickm
zvitom. Vrobn triedy A a B (ISO 8674:1999)
STN EN ISO 4018 (02 1103) Skrutky so eshrannou hlavou (so zvitom k hlave).
Vrobn trieda C (ISO 4018:1999)
76
STN EN ISO 898-1 (02 1005) Mechanick vlastnosti spojovacch siastok

z uhlkovej a legovanej ocele. as 1: Skrutky (ISO 898-1:1999)
STN EN ISO 898-5 (02 1005) Mechanick vlastnosti spojovacch siastok
z uhlkovej a legovanej ocele. as 5: Nastavovacie skrutky a podobn spojovacie
siastky so zvitom nenamhan ahom (ISO 898-5:1998)
STN EN ISO 898-6 (02 1005) Mechanick vlastnosti spojovacch siastok. as 6:
Matice so stanovenmi hodnotami zmluvnho zaaenia. Zvit s jemnm stpanm
(ISO 898-6:1994)
STN EN ISO 898-6 (02 1005) Mechanick vlastnosti spojovacch siastok. as 6:
Matice so stanovenmi hodnotami zmluvnho zaaenia. Zvit s jemnm stpanm
(ISO 898-6:1994)
STN EN 22341 (02 2109) apy s hlavou
STN EN 26157-1 (02 1016) Spojovacie siastky. Poruenia povrchu. as 1:
Skrutky na veobecn pouitie
STN 02 1023 Kueov osaden zahbenie pre skrutky so zpustnou hlavou
STN 02 1024 Valcov zahbenie pre skrutky s valcovou hlavou
STN EN 20273 (02 1050) Spojovacie siastky. Diery na skrutky
STN EN ISO 4753 (02 1031) Spojovacie siastky. Zakonenie siastok
s vonkajm metrickm zvitom ISO (ISO 4753:1999)
STN EN ISO 4036 (02 1403) eshrann matice nzke (bez zrazenia). Vrobn trieda
B (ISO 4036:1999)
STN EN ISO 3506-3 (02 1007) Mechanick vlastnosti spojovacch siastok z ocel
odolnch proti korzii. as 3: Nastavovacie skrutky a podobn spojovacie siastky
nenamhan ahom (ISO 3506-3:1997)
odolnch proti korzii. as 2: Matice (ISO 3506-2:1997)
odolnch proti korzii. as 1: Skrutky (ISO 3506-1:1997)
STN EN ISO 4014 (02 1101) Skrutky so eshrannou hlavou. Vrobn triedy A a B
(ISO 4014:1999)
a alie. Daj sa zaisti na uvedench adresch:
Slovensk stav technickej normalizcie, Karlovesk 63, 840 00 Bratislava
www.sutn.sk alebo www.sutn.sk/eshop/public/search.aspx
77
6.5
KOLKY A ZVLAKY
Prklad oznaovania kolkov:

Kolkov je niekoko druhov, oznaovanie si ukeme na valcovom kolku.
Obr. 6.25 Valcov kolk na vkrese zostavy
Valcov kolk (obr. 6.25) s priemerom d = 6 mm, dkou l = 50 mm z ocele 11 109 sa

poda STN EN ISO 2338 Kolky oznauje:
KOLK ISO 2338 B 6 50 St

Kreslenie zvlaiek na vkresoch zostv:
Zvlaku v prienom reze zobrazujeme podobne ako kolk (obr. 6.26), len s tm
rozdielom, e stredom zvlaky je pln hrub iara. rafovanie je veden aj cez tto
iaru.
rafovanie je veden
cez pln hrub iaru
Obr. 6.26 Zvlaka na vkrese zostavy
78
6.6
NITOVAN A SKRUTKOV OCEOKONTRUKCIE
Nity s normalizovan siastky, ktor na vkresoch kovovch kontrukci kreslme

zjednoduene hrubou svislou iarou poda STN 01 3483 Vkresy stavebnch
kontrukci. Vkresy kovovch kontrukci zobrazenie je v nasledujcej tabuke.
Tab. 6.9 Oznaovanie nitov na vkresoch
Spojenie
Oznaenie na vkresoch
Zobrazenie
nitom s polguovou hlavou na

obidvoch koncoch
zpustnm nitom so
zvernou hlavou polguovou
zpustnm nitom so
zvernou hlavou zapustenou
zpustnm nitom so
zvernou hlavou
oovkovitou
Ak je v rade viac nitov, zjednoduene sa zobraz len jeden nit a ostatn sa zobrazia
tenkmi svislmi iarami. V pohade v smere osi nitov sa nit ozna krikom
nakreslenm tenkmi svislmi iarami (obr. 6.27).
prv a alie
zobrazenia nitov
Obr. 6.27 Zjednoduen zobrazenie viacradovho nitovho spoja
Ak je na vkrese niekoko rznych druhov alebo vekost nitov, mono ich navzjom
odli psmenami vekej abecedy umiestnenmi veda zjednoduenho zobrazenia
(obr. 6.28a) alebo grafickmi znakami (obr. 6.28b). Vznam psmen alebo
grafickch znaiek sa vysvetl na vkrese v poznmke umiestnenej v blzkosti
titulnho bloku.
79
a)
b)
Obr. 6.28 Zjednoduen zobrazenie niekokch skupn nitov na vkrese
Norma STN EN ISO 5261 v asti: Zjednoduen oznaovanie nosnkov a profilovch

ty uvdza zjednoduen zobrazenie dier pre nity a skrutky zobrazench hrubou
svislou iarou, ktor mu by doplnen znakami nitov a alm technologickm
postupom vroby tak, ako je to uveden v nasledujcej tabuke:
Tab. 6.10 Znaky na zobrazenie dier pre nity a skrutky
Pohad zhora (pohad v rovine kolmej na os diery)
Diera bez zahbenia
vyhotoven pri
monti
Pohad zboku
Diera s nitom (s
polguovmi hlavami)
bez zahbenia vtan
aj nitovan v dielni
Diera s nitom (zhora
polguov a zdola
zapusten hlava)
vtan aj nitovan pri
monti
Diera zahben
zhora
Diera zahben zdola
Diera zahben
z oboch strn
Diera vtan
aj zahben (zdola)
pri monti
Diera s nitom bez
zahbenia
vyhotoven pri
monti
Symbolick znaky na zobrazenie dier, skrutiek a nitov v rovinch premietania

kolmch na ich osi sa kreslia poda obr. 6.29.
80
R45 nit (celistv), poloka

45 v spise poloiek (R Rivet = nit)
N hotov hlava nitu je na
bliej strane
100-ov kueov
zahbenie na bliej strane
Obr. 6.29 Symbolick znaky na zobrazenie dier, skrutiek a nitov v rovinch premietania kolmch
na ich osi
6.7
ZVRAN SPOJE
Zvary sa na vkresoch nevykresuj, ale sa oznauj znakami umiestnenmi na

odkazovch iarach spolu s ostatnmi dajmi potrebnmi na pln predpsanie zvaru
(obr. 6.30) poda STN EN 22553: Zvran a spjkovan spoje. Oznaovanie na
vkresoch.
Obr. 6.30 Umiestnenie dajov o zvare na odkazovej iare:
A miesto uren na uvedenie charakteristickho rozmeru zvaru,

B miesto na umiestnenie znaiek zvaru,
C miesto na zpis dkovch rozmerov zvaru,
D iarkovan iara zstavky urujca polohu zvaru,
E vidlica odkazovej iary na zpis ostatnch dajov o zvran
81
Na pln oznaenie zvaru treba sprvne poui zkladn a doplujce znaky.

Zkladn znaky predpisuj dan typ zvaru (tab. 6.11). Doplujce znaky
predpisuj tvar vonkajieho povrchu zvaru (tab. 6.12). Ak sa tvar vonkajieho
povrchu zvaru nepredpisuje, doplujca znaka sa neuvdza.
Tab. 6.11 Zkladn znaky zvarov
Nzov zvaru
Zobrazenie
Znaka
Nzov zvaru
Lemov zvar
Lemov zvar
V zvar
1/2V zvar
Dvojstrann
V zvar
Dvojstrann1/2V
zvar
I zvar
Y zvar
U zvar
Dvojstrann Y
zvar
Dvojstrann U
zvar
V zvar
Ktov zvar
Dierov zvar
Bodov zvar
vov zvar
Zobrazenie
Znaka
Tab. 6.12 Odporan tvary znaiek zvarov

Tvar zvaru alebo jeho
povrchu
Znaka
Tvar zvaru alebo jeho

povrchu
Znaka
ploch
obroben prechody zvaru
preven
privaren podloka
preliaen
odstrniten podloka
MR
Vka zkladnch znaiek (rozmer h) je rovnak ako vka kt pouitch na vkrese.

V tab. 6.13 s uveden odporan rozmery niektorch znaiek.
Tab. 6.13 Odporan rozmery niektorch znaiek
82
Urenie polohy zvaru

Poloha zvarov je uren:
-
polohou odkazovej iary,

polohou zstavky odkazovej iary,
polohou zkladnej znaky zvaru.
Poloha odkazovej iary vo vzahu k zvaru me by ubovon s vnimkou

polovinch tupch zvarov (1/2V, 1/2U, 1/2Y), u ktorch mus odkazov iara
smerova na upraven plochu.
Zstavka odkazovej iary sa kresl pomocou dvoch tenkch rovnobench iar
svislej a iarkovanej. iarkovan iara me by nakreslen nad alebo pod svislou
iarou.
Zkladn znaka zvaru sa umiestuje nad alebo pod zstavku odkazovej iary
poda tchto pravidiel:
-
ak sa znaka umiestni na svisl iaru a iarkovan iara je na opanej

strane, povrch zvaru bude na strane odkazovej iary.
ak sa znaka umiestni na iarkovan iaru, potom bude povrch zvaru na
protiahlej strane k odkazovej iare.
Na obr. 6.31 s prklady monch spsobov umiestnenia znaky na zstavke

odkazovej iary na urenie polohy zobrazovanho zvaru. Ak ide o smern zvary
(dvojstrann zvary smern alebo smerne kombinovan), potom sa iarkovan
iara nekresl.
zobrazenie
zvaru
spsob
oznaenia
Obr. 6.31 Umiestnenie znaky vo vzahu k zstavke odkazovej iary
83
Hlavn rozmery zvarov

Zvary mono predpsa rozmermi, ktor uruj:
-
prieny prierez zvaru umiestuj sa pred zkladnou znakou zvaru,

pozdne rozmery zvaru zapisuj sa za zkladnou znakou zvaru.
Rozmery prieneho prierezu zvaru

Rozmery prieneho prierezu zvaru s definovan charakteristickm rozmerom
zvaru.
Pre tup a lemov zvary je charakteristickm rozmerom zvaru vzdialenos od
povrchu siastok zvarku po dno zvaru.
Pre ktov zvary (obr. 6.32) je charakteristickm rozmerom zvaru vka najvieho
rovnoramennho trojuholnka vpsanho do prierezu zvaru a alebo odvesna
trojuholnka z, priom plat z = a. 2 . Preto je potrebn pred seln hodnotu
charakteristickho rozmeru ktovho zvaru napsa vdy aj oznaenie a, resp. z.
Obr. 6.32 Spsoby oznaovania vekosti ktovch zvarov
Pozdne rozmery zvaru

Za znakou zvaru sa poda potreby uvdzaj pozdne rozmery zvaru, ktormi s
dka zvaru, poet zvarov, dka preruen pri preruovanom zvare alebo rozstup
zvarov (napr. u bodovch zvarov).
Za dku zvaru sa povauje ist dka zvaru, t. j. dka bez koncovch krterov. Ak
za znakou zvaru nie je uveden rozmer, znamen to, e zvar je vyhotoven po celej
dke siastky zvarku. Ak sa zvar vyhotovuje len na uritej dke, treba zaiatok
zvaru na vkrese zaktova.
Na obr. 6.33 s uveden niektor spsoby predpisovania prienych a pozdnych
rozmerov zvaru pre zvary bodov a ktov. Oznaenie dkovch rozmerov tupch
zvarov, pozdnych dierovch zvarov, vovch zvarov a ostatnch tupch zvarov
a ich kombinci je rovnak ako pri zvaroch ktovch.
U zvarov kruhovch a dierovch sa dka zvaru nevyznauje.
84
Obr. 6.33 Prklady predpisovania pozdnych rozmerov zvarov
Doplujce oznaenia
Na spresnenie alch dajov pre zvranie sa pouvaj doplujce oznaenia.
Patria sem obvodov zvary, ktor maj by zhotoven po celom obvode siastky a
oznaia sa krkom umiestnenm v zlome odkazovej iary (obr. 6.34a). Montne
zvary, ktor sa maj zhotovi a pri monti zvranej kontrukcie a nie pri jej vrobe.
Oznauj sa zstavkou umiestnenou v zlome odkazovej iary (obr. 6.34b).
znaka pre
obvodov
zvar
znaka pre
montny
zvar
a)
b)
Obr. 6.34 Obvodov a montny zvar
Spsob zvrania sa v prpade potreby ozna slicou umiestnenou do vidlice,

ktorou je ukonen zstavka odkazovej iary (obr. 6.35a). Pri zloitejch
kontrukcich tieto daje dvame do odkazovho znaku, ktorho vysvetlenie
uvedieme nad tituln blok.
odkazov
informcia
spsob
zvrania
a)
b)
Obr. 6.35 Oznaenie spsobu zvrania a odkazovch informci
Na obr. 6.36 je uveden prklad na pln oznaenie V zvaru, ktor je zhotoven

runm oblkovm zvranm obalenou elektrdou 111 (ISO 4063), s prpustnm
stupom akosti D (ISO 5817), s polohou zvrania vodorovnou z hora PA (poda
ISO 6947), s obalenou elektrdou ISO 2560-E 512 PR 22.
85
Obr. 6.36 pln oznaenie zvrania
Pri jednoduchch zvranch kontrukcich asto posta uvies len daj o pouitej
technolgii zvrania, prpadne len daj o pouitom prdavnom materili, resp.
elektrdach. V tab. 6.14 s seln oznaenia niektorch technolgi zvrania.
Tab. 6.14 seln oznaenia technolgi zvrania (vber z ISO 4063) oblkov zvranie
11 bez ochrannej
atmosfry
1 Oblkov zvranie
12 pod tavidlom
13 v ochrannej atmosfre
111 obalenou elektrdou

113 holou elektrdou
115 obalenm drtom
121 drtovou elektrdou
122 pskovou elektrdou
131 v neutrlnom plyne
135 v aktvnom plyne
V tab. 6.15 je prehad odporanch prdavnch materilov a elektrd pre

jednotliv technolgie zvrania a el ich pouitia.
Tab. 6.15 Prehad prdavnch materilov, elektrd a ich oznaenia (vber z STN 05 5010 a STN 05
5310)
Zvranie plameom
Oznaenie prdavnho
materilu
poda
firemn
STN
G 102
G 38
Pouitie
Zvranie nzkolegovanch a nelegovanch ocel pre nron
zvary potrub, tenkch plechov.
Zvranie elektrickm oblkom
Oznaenie elektrd
poda
firemn
STN
E K 103
E 44.72
Pouitie
Zvranie nelegovanch ocel pre mostn kontrukcie, tlakov
ndoby, pre materily 11 373, 11 416...
Zvranie v ochrannej atmosfre CO2
Oznaenie prdavnho
drtu
poda
firemn
STN
C 113
P 44.13c
Pouitie
Zvranie kontruknch ocel s pevnosou do 440 MPa, zvary
pre normlne teploty a prostredie
86
Vkresov dokumentcia zvranch kontrukci

Vkresy zvranch kontrukci (zvarkov) maj vdy charakter vkresu zostavy.
Zvarky tvarovo vemi lenit vyaduj nakreslenie dvoch samostatnch vkresov:
-
vkres zvarku pre zvranie ktovan zvracia zostava,

vkres zvarku pre obrbanie vkres obrobenho zvarku.
Pre ben prpady menej zloitch zvarkov sa kresl jeden spolon vkres pre
zvranie a obrbanie ktovan vkres zostavy zvranej kontrukcie zvarku.
Sasou technickej vkresovej dokumentcie zvranej kontrukcie s i vkresy
jednotlivch nenormalizovanch siastok prvkov, z ktorch zvran kontrukcia
pozostva. Pre jednoduch nenormalizovan prvky, pokia na nich nie je nutn
prava zvarovanch plch a ktor vznikaj len delenm vchodiskovho
normalizovanho polotovaru, nie je potrebn vrobn vkres.
Jednotliv prvky zvranej kontrukcie kreslenej v reze sa rozliuj smerom, resp.
rznou hustotou rafovania len na vkrese zostavy zvarku. Na vkrese zostavy, kde
zvarok predstavuje samostatn siastku, sa rafuje jednm zmyslom a hustotou.
87
VROBN VKRESY ZOSTV A SIASTOK
7.1
VKRES ZOSTAVY
Vkres zostavy je komplex siastok, ktor s zostaven do uritho montneho

celku alebo jeho asti (podzostava), napr. prevodovka, kompresor, uloenie hriadea
a pod. (obr. 7.1).
Vkresy zostv musia obsahova:
1. Jednoznan a pln zobrazenie montnej jednotky.
2. Hlavn rozmery napr. celkov dka, rka, vka, pripojovacie rozmery.
3. sla odkazu na poloky (siastky) na zostave umiestujeme ich v rade za
sebou alebo do stpca. Odkazov iary odkazu na poloky sa nesm
vzjomne pretna. Ak je na zostave viac rovnakch poloiek (siastok),
uvedie sa odkazov iara iba k jednej z nich. Zaname odkazovm slom 1
od nenormalizovanch siastok. Po nich nasleduj normalizovan siastky.
4. Poiadavky a technologick daje o prvkoch, ktor sa maj spracova alebo
kontrolova poda vkresu zostavy poas monte alebo po monti.
5. Spis poloiek me by priamo na vkrese zostavy alebo na jednom
i viacerch vkresoch formtu A4 (pri vkresoch zostv s vekm potom
odkazov na siastky).
7.2
VKRES SIASTKY
Vkres siastky mus obsahova vetky daje potrebn na jej vyrobenie a kontrolu
v konenom stave (pred montou) obr. 7.2.
88
Obr. 7.1 Vkres zostavy bez spisu poloiek (formt nenormalizovanch rozmerov)
89
Obr. 7.2. Vkres siastky (formt nenormalizovanch rozmerov)

90
7.3
SAMOSTATN ZADANIE VKRESU ZOSTAVY A VKRESOV

SIASTOK
Tab. 7.1 Tabuka rozmerov siastok pre jednotliv zadania vkresu zostavy a vrobnch vkresov
siastok
slo odkazu na siastku
Zadanie
slo
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
A
116
46
65
58
35
60
130
93
48
231
124
66
59
46
130
70
98
80
49
70
1
B
60
24
34
30
18
32
72
48
25
112
90
36
32
26
72
34
52
50
27
38
5
C
5
2
3
3
2
2,5
6
4
2
10
7
3
3
2
6
3
4
4
2
3
D
16
8
10
8
5
9
19
15
8
31
24
10
8
8
19
10
15
15
8
10
E
10
4
6
5
3
5
12
8
4
20
15
6
5
4
12
6
8
8
4
6
2a4
F
3
1,5
2
2
1
1,5
4
3
1,6
6
6
2
2
1,5
4
2
3
3
1,6
2
3
G
M5
M3
M3
M2,5
M4
M10
M8
M3
M2
M6
M4
-
8
G
-
2
-
6
-
2
-
9
G
-
2
-
3
-
4
2
6a7
H
5
2
2
2
1
2
5
3
2
8
6
2
2
2
5
2
3
3
2
2
sla poloiek
na nakreslenie
vrobnch
vkresov
1, 4
4, 5
1, 4
4, 5
1, 4
4, 5
1, 4
4, 5
1, 4
4, 5
1, 4
4, 5
1, 4
4, 5
1, 4
4, 5
1, 4
4, 5
1, 4
4, 5
Rozmery s v mm
Kvli sprvnemu spracovaniu spisu poloiek s v nasledujcich tabukch 7.2, 7.3

a 7.4 uveden vbery z jednotlivch noriem.
91
+2
90 0
Tab. 7.2. Vber z STN EN ISO 2009 (02 1151) SKRUTKY SO ZPUSTNOU HLAVOU
Rozmery s v mm
Zvit (d)
P (stpanie zvitu)
a
teoretick
dk
skuton
M2
M2,5
M3
0,4
0,45
0,5
max. 0,8
0,9
1
max. 4,4
5,5
6,3
menovit 3,8
4,7
5,5
min. 3,5
4,4
5,2
k
menovit 1,2
1,5
1,65
n
max. 0,7
0,8
1
R
max. 0,5
0,6
0,8
t
max. 0,6
0,75
0,85
min.
3
4
5
l
max.
20
25
30
Dky l: 2,5; 3 ... 6 (po 1) .....12 (po 2) .... 20 (po 4) .... 80 (po 5)
M4
0,7
1,4
9,4
8,4
8,04
2,7
1,51
1
1,3
6
40
M5
0,8
1,6
10,4
9,3
8,94
2,7
1,51
1,3
1,4
8
50
M6
1
2
12,6
11,3
10,8
3,3
1,91
1,5
1,6
8
60
M8
1,25
2,5
17,3
15,8
15,3
4,65
2,31
2
2,3
10
80
M10
1,5
3
20
18,3
17,7
5
2,81
2,5
2,6
12
80
Tab. 7.3. Vber z STN 02 2311 ZPUSTN NITY
90
Rozmery s v mm
d
D
k
R
2
3,9
1,0
0,1
min.
3,0
l
max.
20,0
Dky l: 2 ... 10 (po 1)
2,5
4,5
1,1
0,1
4,0
24,0
3
5,2
1,2
0,1
4,0
40,0
4
7,0
1,6
0,2
6,0
50,0
92
5
8,8
2,0
0,2
8,0
60,0
6
10,3
2,4
0,2
8,0
60,0
8
13,9
3,2
0,25
10,0
60,0
10
17,0
4,8
0,3
16,0
75,0
Tab. 7.4 Vber z STN 02 2301 NITY S POLGUOVOU HLAVOU

Rozmery s v mm
d
D
k
R
R1
2
3,5
1,2
1,9
0,2
min.
3,0
l
max.
14,0
Dky l: 2 ... 10 (po 1)
7.4
2,5
4,4
1,5
2,4
0,2
4,0
24,0
3
5,3
1,8
2,9
0,2
4,0
40,0
4
7,1
2,4
3,8
0,4
6,0
45,0
5
8,8
3,0
4,7
0,4
8,0
60,0
6
11,0
3,6
6,0
0,5
8,0
60,0
8
14,0
4,8
7,5
0,5
8,0
60,0
10
16,0
6,0
9,0
0,6
14,0
75,0
LOHA NA DITANN VZDELVANIE
Kad astnk inovanho kontinulneho vzdelvania (Nov normy STN, EN a ISO

v technickom kreslen pre strojrov) v rmci jeho ditannej formy (dka trvania
ditannej formy je 12 hodn) vytvor projekt: vkres zostavy a dva vkresy siastok
poda pridelenho sla zadania z tabuky 7.1, ktor obsahuje rozmerov parametre
jednotlivch poloiek.
astnci inovanho kontinulneho vzdelvania mu vytvori projekt rune na
vkresy alebo pomocou PC so softvrom AutoCAD, prpadne s inm CAD softvrom,
ak je k dispozcii.
Pri hodnoten rovne vytvorenho projektu bude zvl posudzovan pouitie novch
noriem STN EN ISO, ktor boli prednan koliteom poas prezennej formy
inovanho kontinulneho vzdelvania. Cieom tohto vzdelvania je osvojenie si
uvedench novch noriem, aby boli nsledne implementovan jednotlivmi
vyuujcimi do vyuovacieho procesu.
93
ZVER
Hlavnm cieom vzdelvacieho programu je vysvetli pouvanie novch STN, EN
a ISO noriem v technickom kreslen na tvorbu technickej dokumentcie
a implementova tieto poznatky do procesov uenia sa iakov.
pecifick ciele programu:
- Vysvetli nov normy zavdzan na tvorbu technickej dokumentcie
v technickom kreslen.
- Charakterizova monosti aplikcie noriem vo vyuovacom procese.
- Porovna monosti vuby novch noriem so starmi, ktor sa v sasnosti
v praxi ete asto pouvaj.
- Pochopi vznam novej jednotnej normalizcie pre hospodrstvo a jeho
prepojenie so zahraninm trhom.
- Zska kompetencie vyuova nov normalizciu v technickom kreslen pri
tvorbe technickej dokumentcie.
- Tvori lohy uren na rozvoj kompetenci tanie technickej dokumentcie
poda novej normalizcie.
- Zska kompetencie vyuova nov pravidl technickho zobrazovania
siastok, ktovania a ich popisovania.
- Tvori lohy zameran na nov pravidl technickho zobrazovania siastok,
ktovania a ich popisovania.
- Aplikova pouvanie novch noriem na tvorbu technickej dokumentcie.
- Aplikova nov normalizciu potrebn na tvorbu vkresov a alej technickej
dokumentcie.
Kee prechod z nrodnch noriem STN na implementovan medzinrodn normy
do noriem nrodnch STN EN ISO ete nie je ukonen, je potrebn, aby uitelia
technickho kreslenia neustle sledovali vvoj novch noriem a nsledne tieto normy
implementovali do vyuovacieho procesu.
94
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKCH ODKAZOV

FREIWALD, A. Technick kreslenie I, Bratislava : Alfa-press, 2006.105 s. ISBN 8089223-05-2.
FREIWALD, A. Technick kreslenie II, Bratislava : Alfa-press, 2007. 105 s. ISBN
978-80-89223-21-3.
LEINVEBER, J., VESELOVSK, J. Technick kreslenie. Bratislava : Alfa-press,
2009. 209 s. ISBN 978-80-89223-30-5.
MEDVECK, ., ILK, L., ARNAY, M., KUERA, ., BRONEK J. Prezentan
materily seminra: Nov normy STN, EN a ISO pre technick dokumentciu. ilina :
Strojncka fakulta ilinskej univerzity, Katedra kontruovania a ast strojov, 2004.
VVRA, P., LEINVEBER, J., VESELOVSK, J. Strojncke tabuky pre SP
strojncke. Bratislava : Alfa-press, 2009. 781 s. ISBN 978-80-89223-28-2.
Vatky z noriem STN EN ISO. Bratislava : Slovensk stav technickej normalizcie.
95

Kotovanie Strojarstvo 2012 PDF

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

You might also like

Kotovanie Strojarstvo 2012 PDF

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Kotovanie Strojarstvo 2012 PDF

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

METODICKO-PEDAGOGICK CENTRUM

NOV NORMY STN, EN A ISO

Nzov: Nov normy STN, EN a ISO v technickom kreslen pre strojrov

NORMALIZCIA V TECHNICKOM KRESLEN ...................................................... 6

ZOBRAZOVANIE SIASTOK .............................................................................22

GEOMETRICK TOLERANCIE .............................................................................35

PREDPISOVANIE CHARAKTERU POVRCHU ......................................................47

NORMALIZOVAN SIASTKY ...........................................................................56

VROBN VKRESY ZOSTV A SIASTOK ...................................................88

V devdesiatych rokoch nastpila Slovensk republika na cestu eurpskej integrcie

nadtandardne vpotov techniku a je vybaven dostatonou komunikanou

NORMALIZCIA V TECHNICKOM KRESLEN

TECHNICK VKRESY, TITULN BLOK A SPIS POLOIEK

prava vkresovch listov

Obr. 1.1 prava vkresov formtov A3 a A0

Orientan mrieka s dkami sekov 50 mm meranch vdy na kad stranu od

Obr. 1.2 prava vkresov formtu A4

Obr. 1.3 Hrbky iar na pravu vkresov

Poda normy sa polia na daje v titulnch blokoch a v zhlaviach dokumentov delia

c) zodpovedn osoba meno osoby, ktor schvlila dokument. Ak ich je viac,

In polia s obsahom technickho charakteru, ktor neuvdza norma, sa pridvaj

Obr. 1.6 Spis poloiek a) sas vkresu, b) samostatn dokument

Spis poloiek sa mus usporiada do stpcov tabuky vyhotovenej svislmi hrubmi

FORMT NENORMALIZOVANCH ROZMEROV

Obr. 1.7 Spis poloiek umiestnen priamo na vkrese zostavy

FORMT NENORMALIZOVANCH ROZMEROV

Obr. 1.8 Samostatn spis poloiek

Odporan mierky zobrazovania siastok na vkresoch poda normy STN EN ISO

Mierky strojnckych vkresov

pln oznaenie na vkrese:

Pravidl na kreslenie iar

iarkovan s vekmi medzerami

dlh iarka bodka

dve iarky bodka

iarka dve bodky

slo typu iary

Pozn.: d hrbka iary

Pri kreslen iar sa riadime nasledovnmi pravidlami:

Obr. 1.9 Prklad spjania, resp. kriovania iar

nemus by prienik iar

Obr. 1.10 Ukka spojena iar

Oznaovanie iar poda normy

Obr. 1.11 Zakonenie odkazovch iar a, b, c spsoby zakonenia odkazovch iar

Zstavky odkazovch iar

na jednej odkazovej iare

Obr. 1.12 Zstavky odkazovch iar

Krok grafick doplnok v spjacom bode odkazovej iary a zstavky

iary na strojnckych vkresoch

Tab. 1.3 Pouitie iar

Svisl tenk iara

.1 imaginrne iary prieniku

.10 uhloprieky rovn

.11 iary ohybov

.12 ormovanie podrobnost

.4 zstavky a odkazov iary

.13 opakujce sa podrobnosti

.14 prieny rez kueov

.6 obrysy otoench prierezov