UNIVERZITA KONTANTNA FILOZOFA V NITRE

PEDAGOGICK FAKULTA
KATEDRA LINGVODIDAKTIKY A INTERKULTRNYCH TDI

Predsudky
akademick esej

Maro Kuerka
tudijn program: AjL15b
Kontakt: maros.kucerka@student.ukf.sk

2016/2017

To, e som sasou spolonosti vnmam v podstate ako automatick akceptovanie

ostatnmi. Mm pocit, e niekam patrm, s niekm som spt a naopak, od niekoho sa
odvraciam a v skrom zaujato pozorujem, ako prispeje k tomu, aby som si udral ete v
odstup. Nie doslova, hoci akm na prleitos, ktor vo mne vyvol prirodzen pocit, e to,
o ten dotyn spravil, to o jeho skupina rob ma utvrd v tom, e ja nepatrm a za iadnu
cenu ani patri nechcem do oblasti, kde sa tto hodnota zastva. Ale je to skutone tak, e
prirodzene reagujem s odporom?
Pravdepodobne nie, a o viac, rzne tdie dokazuj, e kad takto reakcia
v iadnom prpade nie je prirodzen. Netkvie vo mne to, e ak sa mi nepi konanie niekoho
inho, automaticky sa k nemu staviam s odporom. Avak, s to predsudky, ktor som si za
dobu ivota v sebe vypestoval, ktor vo mne spolonos, v ktorej ijem vybudovala. no, je
to do istej miery spolon nzor a hodnoty, ktor zdieam s uritou skupinou, v ktorej ijem, i
ke nie je ahk si pripusti to, e mj individulny nzor sa li. A li sa vbec? Toto
negatvne alebo pozitvne vnmanie sa vo mne zakorenilo na zklade toho, e som as
akhosi celku a nie na zklade toho, e by som chcel. Preo ale ja ako sas spolonosti
nedokem vnma tento problm inak a by in? Budem potom niekam patri? Chcem ma
predsa pocit bezpeia a istoty, e som len akejsi skupiny ud, v ktorej sa ctim pohodlne.
Nakoniec, predsudky ma bud ovplyvova vdy i u chcem, alebo nie, no beriem to ako
sas svojho bytia, svojej mysle.

Je nekonene vea nezodpovedanch otzok, o sa tka tejto problematiky, na ktor

sn ani neexistuj odpovede, avak ja svoje odpovede poznm a drm ich v sebe, pretoe
som s nimi stotonen a predsudky ako tak mi pomhaj by tm, km som. Akceptujem
nzory druhch, pretoe ich zdieam a myslm, e s sprvne. Nie je to preto, e s nimi priiel
jednotlivec, ale prila s nimi spolonos, ktorej som sa stal sasou. Pocit spolupatrinosti mi
dodva sebavedomie, e viem a mem nieo dokza. Odhliadnuc od toho, ako ma bud
vnma t druh, ja patrm do skupiny, ktor pohromade dria spolon modely vnmania
okolia. Na jednej strane, to e som mono nedostatone informovan o tom, ak s
skutonosti mi nepreka v tom ma svoj nzor na in skupinu ud. Samozrejme, je
podloen istmi faktami, ktor selektujem a zdaj sa mi by relevantn. Strana, ktor tvrd
opak ma nedoke presvedi o tom, e sa mlim. Staviam sa k predsudkom tak, e ich
akceptujem. S sasou mjho bytia, mjho psobenia, mojej kognitvnej reakcie na okolit
podnety. Ovplyvuj moje rozhodovanie a mj postoj, hoci existuj aj fakty, ktor vyvracaj
pravdu, ktor zastvam. Na zklade experimentov si dovolm tvrdi, e sa podvedome
rozhodujem preto, o je mojej osobe bliie a o preferujem poda uritch zisten. Mm
pocit, e hoci na jednu stranu mm voi nieomu predsudok, prispieva to k mjmu lepiemu
bytiu a ctim sa sebavedomejie. Preo by som mal teda pristpi k tomu, e budem
akceptova to, o mi je neprjemn? Odpove je ak zisti, pretoe som spolonou
mylienkou v mysli skupiny, ktorej som lenom. Skupiny, ktor m urit presvedenie, ako
vnma okolit vnemy, ktor s prirodzene negatvne i pozitvne a ovplyvuj jej sprvne
fungovanie. Socilna identita tejto skupiny prispieva k tomu, e mem i obklopen
faktormi, ktor napomhaj mojej individualite realizova svoje rozhodnutia a neby pri tom
odmietnut. Vyleujem automaticky vnemy, ktor negatvne ovplyvuj moje okolie
a snam sa brni ich dopadu. Jednoducho neakceptujem, e opan nzor, odlin vnmanie
by ma malo dehonestova z pozcie loveka, akm som a brni mi v sebarealizcii v rmci
mojej socilnej identity.
Pokia ide o vyleovanie jednotlivcov alebo celej skupiny, mem hovori
o stereotypoch, pretoe pri vyberan skupiny, do ktorej chcem patri sa orientujem skr na to,
ako skupina ako celok vystupuje a sprva sa ne na to, ako osobitn jednotlivci s. Ide to
prakticky automaticky a je ak dba na to, aby to nebolo nesprvne rozhodnutie. Opieram
sa o tvrdenie Devine (2015, in Golov 2015): Pokud chcete reagovat bez pedsudk,
muste zskat kontrolu nad automatickmi stereotypy anebo sa pez n penst. Shlasm
s tmto tvrdenm, pretoe zautomatizovan rozhodnutie si budujem odmalika, na zklade
nvykov a zvykov, ktor neskr prenam do zsad, ktor mi zabezpeia urit socilnu
GOLOV, B. Stereotypy a pedsudky: d se jich zbavit?, 2015.

identitu danej skupiny. Tm myslm, e menie detaily prehliadam a skr sa orientujem na

celok ako tak ako na to, o presne spsobuje chod tohto celku. Napokon, celkov dojem
nebud rozmanitos jednotlivcov, ale jednota a spolon hodnoty a presvedenia. Avak, som
presveden aj o tom, e kontrola vyaduje hlbie skmanie spoloenskej skupiny, o je
mon dlhm pozorovanm a selekciou, ktor skupina sa m sta toiskom i u pri
realizcii mojej individuality, alebo ma v rmci celej skupiny ako prispievatea k funknosti
lnku spolonosti. Aj predol sksenosti s uritou reakciou skupiny alebo jednotlivca
patriaceho do spolonosti s opanm pohadom na cel problematiku mu rozhodova pri
mojej selekcii hodnt a nzorov. Aksi konvencia spsobuje, e dan spoloensk skupina sa
rozhodne sdrnos vyjadri zhodnm postojom k uritej veci. Tm pdom aj ja, ako tvoriaca
bunka tohto celku, vyjadrujem shlas a vedome sa priznvam k identite tejto skupiny.
Opan nzor mm na situciu v sasnosti a stav spolonosti, v ktorej stle
pretrvvaj siln predsudky voi rasovej neznanlivosti. Mono si trochu protirem s tm,
o som tvrdil na zaiatku, ale tto oblas sa mi stva bliou. Myslm, e som sas
spoloenskej skupiny, ktor je vzdelanejia a vaka edukcii o tejto problematike je reakcia
m alej, tm prpustnejia, a mizne. Netvrdm, e ma skupina, v ktorej ijem,
neovplyvuje zastva in nzor, no snam sa orientova na svoje vlastn presvedenie, e
tomuto problmu sa v budcnosti neubrnim. Stva sa sasou mjho kadodennho ivota
a pokia chcem i v harmnii s ostatnmi spoloenskmi skupina, musm sa naui
akceptova, e to tak je. Hoci mm predsudky voi presvedeniam tchto skupn, nie je to na
zklade toho, e rasov zastpenie lenov k tomu prispieva. Hypoteticky vzat, kadodenn
vnmanie rasovej pestrosti sa stva akousi prehliadanou prekkou pri ovplyvovan
rozhodnut a rezultuje to do vzjomnej akceptcie, o sa tka tohto faktoru. Existuj vak
stle nrody, v ktorch tento problm pretrvva a usudzujem, e je to spsoben dsledkom
nedostatku informcii, ako sa s tmto problm vyrovna. Predsa u svet nie je tak ako
kedysi, kedy sa rasov odlinosti dvali vemi rzne najavo. Ja osobne mm nzor, e tento
predsudok by mal postupne vymizn z mysle kadho, pretoe ak chceme ako jedna
komunita zloen s rznych spoloenskch skupn fungova, musme zaa akceptova aspo
skutonos, ktor nikto nezmen. Zachova si predsudky voi ostatnm vplyvom je naopak
zdrav. Aby som neznel zaujato alebo sebecky, ale v kadom z ns existuje pocit, e chceme
patri niekam, k niekomu so spolonmi hodnotami a presvedenm. Nikto nechce zosta sm
a viem, e ak mm tak pocit ja, nectim sa ako lovek. Preto je potrebn zachova si
udskos, okresan istmi nemennmi zvltnosami.

Nie je jedno, o si myslm o tom, ako pristupova k predsudkom, pretoe aj ja tvorm

as uritej spoloenskej skupiny, ktor formuje cel spolonos. Preto by sa mal bra do
vahy kad nzor jednotlivca, aby sa vedel vyvodi dsledok, ako sprvne k danej
problematike pristpi rznymi budci tdiami. Urite nie takmi, ktor zaprinia, e udia
prestan ma predsudky, ale aby ich mali tak, ktor bud prospen aj mne ako
jednotlivcovi, aj celej spolonosti. Prehodnoti urit postoje k problmom, ktor sa daj
riei a ktor tvoria hlavn aisko, preo predsudky tak vemi vplvaj na n ivot. Nie je
jednoduch naui sa i s tm, e as z tohto ja sa strat, no je jednoduch naui sa prija
to, e sme in a in budeme. Naalej vak tvrdm, e udia s preduren ma predsudky,
avak v zdravom slova zmysle a tak, aby nespsobovali hlavne citov ujmu sebe ani druhm.
Tto tma je vemi rozsiahla a v podstate nezodpovedaten, ale kad al vskum
a sledovanie uritej spoloenskej skupiny me prispie k vhodnejiemu fungovaniu celej
spolonosti, a teda k zlepeniam v postojoch a presvedeniach jednotlivcov.

Pouit literatra:
FEDORKO, Vladimr TUTOKYOV, Mria. 2014. Uebn zdroj ako prostriedok
elimincie predsudkov. [online]. Bratislava : Metodicko-pedagogick centrum, 2014. s. 35-42.
[cit. 2016-10-28]. Dostupn na internete:
<http://web.eduk.sk/stahovanie/ucebne_zdroje/multi4.pdf>. ISBN 978-80-565-0192-4.
GOLOV, Barbora. 2015. Stereotypy a pedsudky: d se jich zbavit?. [online]. 2015. [cit.
2016-10-28]. Dostupn na inernete: < http://student.e15.cz/think-out-of-the-box/stereotypy-apredsudky-da-se-jich-zbavit-1197135>.

Kedy bude svet bez predsudkov. 2013. In STRNA VEA HLSAJCA JEHOVOVO
KROVSTVO [online]. 2013. vol. 134, no. 11. 16 s. [cit. 2016-10-28]. Dostupn na
internete: <https://www.jw.org/sk/publikacie/casopisy/wp20130601/predsudky-celosvetovyproblem/>. ISSN 0043-1087.
Vlna [film]. Ria Dennis GANSEL. Nemecko: Constantin Film Verleih, 2008.