ESEJ Vol2 2016 04

Ecoletra.com Scientific eJournal, Vol.
2, 2016/ 04, ISSN 2377-9848

,
ECOLETRA.COM SCIENTIFIC EJOURNAL, VOL. 2, 2016/ 04, ISSN 2377-9848
WWW.ECOLETRA.COM
Ecoletra.com Scientific eJournal, Vol. 2, 2016/ 04, ISSN 2377-9848

,
ECOLETRA.COM SCIENTIFIC EJOURNAL, VOL. 2, NO. 2016/ 04
Description and Objectives:

Ecoletra.com Scientific eJournal is an international interdisciplinary scientific electronic
journal, mapping in a well arranged order a wide spectrum of scientific and popular areas.
The journal publishes articles, original studies, discussion contributions, and provides
information and reviews in particular areas. This allows the journal to develop these areas
and support the publication activities of authors and increase its level. All of the published
articles are reviewed anonymously by two independent reviewers from the Scientific Council
ecoletra.com
Download Link:
http://ebook.ecoletra.com/2016-04-ecoletra.com-scientific-ejournal
Publisher:
Ecoletra.com LLC, 16192 COASTAL HWY, LEWES, DE
19958, www.ecoletra.com
ISSN 2377-9848
WWW.ECOLETRA.COM

,
Journal Structure and Content:
Ecoletra.com Scientific eJournal is available as a whole in electronic format (PDF) in

the eJournal category on ecoletra.com. Individual articles can be classified
independently in the eProfessional Articles category of the Sales Catalogue of
ecoletra.com
The Content of Ecoletra.com Scientific eJournal is created by individual contributions

in clearly organized structure according to the educational areas:
o
o
o
o
o
Humanities: Human history, Linguistics, Literature, Arts, Philosophy, Religion

Social sciences: Anthropology, Archaeology, Area studies, Cultural and ethnic
studies, Economics, Gender and sexuality studies, Geography, Political science,
Psychology, Sociology
Natural sciences: Biology, Chemistry, Earth sciences, Physics, Space sciences
Formal sciences: Mathematics, Computer sciences, Logic, Statistics, Systems
science
Professions: Agriculture, Architecture and design, Business, Divinity,
Education, Engineering, Environmental studies and forestry, Family and
consumer science, Human physical performance and recreation, Journalism,
Media studies and communication, Law, Library and museum studies,
Medicine, Military sciences, Public administration, Social work, Transportation
Listed attributes for each contribution: Title, Author, Language, Date, Discipline
(category), Review by the Scientific Counsel ecoletra.com, Abstract, Keywords,
Accepted language contributions: Slovak, English (and others according to
specification in the call for papers for a concrete issue)
Periodicity:
Quarterly: January 31st, March 30th, Jun 15th, October 31st
Publication Sample:
Publication sample guide
WWW.ECOLETRA.COM

,
Ecoletra.com Scientific eJournal, Vol. 2, No. 2016/ 04

Editorial Board:
Rudolf Rssel, PhD., MBA. (Director of Editorial Board, Chairman of The Scientific Council of
ecoletra.com)
Ing. Jaroslav Miovych (Director of Editorial Board, Graphics, Editor, Chairman of The Scientific
Council of ecoletra.com)
prof. PaedDr. Eva Polkov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
prof. PhDr. Daniela Mglov, CSc. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
prof. PaedDr. Zdenka Gaduov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
doc. Ing. Mgr. Jana Kubicov, PhD. MBA (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
doc. RNDr. Renta Berntov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
doc. RNDr. Eva Grmanov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
doc. Ing. Katarna Teplick, PhD. ING PAED. - IGIP. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
doc. Dr.theol. Albeta Dufferov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
doc. Ing. Zuzana Kittov, PhD., M.B.L.-HSG (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
doc. PhDr. Martin Kasarda, Dr. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
doc. PhDr. ThDr. Daniel Slivka, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
doc. PhDr. Tom Koziak, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
doc. PhDr. Lucia Rsov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
doc. Ing. Jn Dobrovi, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
doc. RNDr. Katarna Pavlikov, CSc. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
doc. Ing. Zora Petrkov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
doc. Ing. Katarna Culkov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
doc. Ing. Iveta Paulova, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
doc. Mgr. Anna Lakov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
doc. Mgr. Gabriela Kravckov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
MUDr. Zora Haviarov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
PhDr. Kamil Kotlk, Ph.D. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
PhDr. Martin Dlouh, Ph.D. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
PhDr. Daniela Hrehov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
PhDr. Janka Kupkov, CSc. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
PhDr. Peter Papo, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
PhDr. Mariana Rakov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
PhDr. Jaroslav Stahl, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
PhDr. Tatiana Lorincov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
PhDr. Daniela Hrehov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
PhDr. Mgr. Barbara Pavlkov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
Dr. William T. Bagatelas (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
RNDr. Peter Musil, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
PaedDr. Zlatica Hulov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
PaedDr. Miroslava Gaparov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
PaedDr. Zdenka Uherov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
Ing. Eva Ivanov, CSc. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
Ing. Eva Koiov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
Ing.Mria Szivsov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
WWW.ECOLETRA.COM

,
Ing. Juraj Vlek, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)

Ing. Juraj Tomlain, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
Ing. Mria Svidroov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
Ing. Stanislav Kolota, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
Ing. Jana Kunrov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
Ing. Zuzana Brindzov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
Ing. Zuzana Melicherkov, PhD (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
Ing. Jozef Orgon, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
Ing. Marcela Kovaov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
Mgr. PaedDr. Vladimir Siladi, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
Mgr. Zlatica Jursov Zacharov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
Mgr. Renta Tkov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
Mgr. Duan Litva, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
Mgr. Eva Mesrov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
Mgr. Elena Kovcikov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
Mgr. Jana Cocuov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
Mgr. Jarmila Hudkov, MBA, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
Mgr. Zuzana Svobodov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
Carlos Gutirrez, BA, MIM (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
Editorial Board Ecoletra.com Scientific eJournal has an international structure, consisting

exclusively only the members of the Scientific Council ecoletra.com.
Interested in membership in The Scientific Council ecoletra.com ?
Please contact us via the contact form or an e-mail in case of interest in

membership. Please enter your workplace (university, institute) and expert or
academic field you operate in in your profile.
Issue Date: 2016-11-08/ 15 articles/ 214 pages
WWW.ECOLETRA.COM

,
Content:
SOCIAL SCIENCES: PSYCHOLOGY
1. Nina Brunovsk, Zlatica Jursov Zacharov
CELIAKIA U DOSPIEVAJCICH A ICH KVALITA IVOTA
2. Silvia Banduriov, Miroslava Lemeov
VVINOV PORUCHY UENIA AKO SAS IVOTA DET
18
3. Veronika Zatov, Zlatica Jursov Zacharov
PREJAVY PORUCHY POZORNOSTI A HYPERAKTIVITY U DET

V PREDKOLSKOM VEKU V MATERSKCH KOLCH
29
4. Barbora Papie, Lenka Sokolov
PERFEKCIONIZMUS AKO VIACDIMENZIONLNA

CHARAKTERISTIKA OSOBNOSTI
43
5. Monika Mifkoviov, Zlatica Jursov Zacharov
DVODY ODKLADU KOLSKEJ DOCHDZKY Z POHADU

RODIOV DET
55
6. Silvia Babaov
RODIOVSK POSTOJE MLADCH DOSPELCH
66
7. Eva Rakovsk
HUMANISTICK PRSTUP V UEN INFORMATIKY
78
SOCIAL SCIENCES: ECONOMICS

8. Stanislav Kolota, Filip Flaka
VPLYV EKONOMICKEJ KRZY NA FINANN AUTONMIU

MUNICIPALT VO VZAHU K EKONOMICKEJ VKONNOSTI
REGINOV NUTS III V SR
96
9. Marin Koner, Ingrid abkov, Igor Turuk
THE IMPACT OF THE EUROPEAN CENTRAL BANK OF

DECIDE TO BANK AND FINANCIAL CONSUMERS
110
10. Jana Kunrov, Juraj Vlek
DAOV VDAVOK VERSUS HARMONIZCIA DANE Z

PRJMOV PRVNICKEJ OSOBY V EURPSKOM PRIESTORE
131
11. tefan Tich
DETERMINATION OF THE VALUE OF THE COMPANY IN

INSOLVENCY
154
WWW.ECOLETRA.COM

,
SOCIAL SCIENCES: SOCIOLOGY

12. Peter Papo, Dominika Kadlubekov
POSTPENITENCIRNA PRCA S ODSDENMI V SLOVENSKEJ

REPUBLIKE
162
PROFESSIONS: MEDIA STUDIES AND COMMUNICATION

13. Eva Dekanov, Lucia Vierikov
AESTHETICIZATION OF PROFESSIONAL ECONOMIC

COMMUNICATION (ON FIGURATIVENESS, POLYCODING
AND CREOLIZATION IN ECONOMIC JOURNALISM)
178
FORMAL SCIENCES: COMPUTER SCIENCES

14. Magdalna Crachov
CLOUD COMPUTING STRATEGICK TECHNOLGIA
190
PROFESSIONS: MEDICINE
15. Zora Haviarov, Viktor Matejk, Roman Kuruc
CHARAKTERISTIKA ANATOMICKCH ODCHLOK

NADKNEJ ASTI RAMENNEJ SPLETE: ANATOMICK TDIA
205
WWW.ECOLETRA.COM

,
CELIAKIA U DOSPIEVAJCICH A ICH KVALITA IVOTA1

Nina Brunovsk, Zlatica Jursov Zacharov
Katedra psycholgie a patopsychologie, stav psychologickch a logopedickch tdi,
Pedagogick fakulta, Univerzita Komenskho v Bratislave, zacharova@fedu.uniba.sk
Abstract
The study explores the subjective experience of the quality of life of adolescents with celiac
disease. Since the gluten is present in most of the food, it means strict adherence to the diet
for adolescents with celiac disease.
Method: The research was conducted through questionnaires. A sample of respondents
consisted of 32 adolescents with a mean age of 15,2 years, they were administered
questionnaires pursuing perception of gluten-free diet and quality of life, "Child and
adolescent perception" questionnaire of coping with gluten-free diet and questionnaire,
CDDUX, KidScreen 27 and ILC.
Results: The research pointed to the fact that older respondents, who have been diagnosed
celiac disease for longer time, subjectively perceive their quality of life in physical health to
be better (r = - 0.480; p < 0.01) and are able to better value their friendships (r = 0.469, p <
0.01). It was also found that the adolescents with celiac disease who handle their diet, better
they scored in the subjective perception of quality of life measured by the questionnaire ILC
(r = 0.517; p < 0.01) and by questionnaire KidScreen in the dimensions of psychological wellbeing (r = 0.459; p <0.01) and school (r = 0.431, p < 0.01).
Conclusion: The results show that adolescents, who are diagnosed with celiac disease for a
longer period, have found ways to overcome the problems which the disease brings and celiac
disease does not seriously affect their perception of quality of life.
Keywords
adolescent, quality of live, celiac disease.
Abstrakt
Prca skma subjektvne prevan kvalitu ivota dospievajcich s celiakiou. Nakoko vo
vine potravn je lepok prtomn, znamen to pre dospievajcich trpiacich celiakiou prsne
dodriavanie dity.
Metda: Vskum bol uskutoovan pomocou dotaznkov. Vzorku respondentov tvorilo 32
dospievajcich s priemernm vekom 15,2 roka, ktorm boli administrovan dotaznky
1
Prspevok bol podporen projektom KEGA 067UK-4/2014.

WWW.ECOLETRA.COM

,
sledujce vnmanie bezlepkovej dity a kvality ivota: Child and adolescent perception,
Dotaznk zvldania bezlepkovej a dietetickej stravy, dotaznk CDDUX, Kidscreen 27 a ILC.
Vsledky: Vskum poukzal na skutonos, e m s respondenti star a m dlhie maj
diagnostikovan celiakiu, tm lepie subjektvne vnmaj kvalitu ivota v oblasti fyzickho
zdravia (r = -0,480; p < 0,01) a lepie hodnotia svoje priatestv (r = 0,469; p < 0,01). Zrove
bolo zisten, e m lepie dospievajci s celiakiou zvldaj dodriavanie dity, tm skrovali
lepie v subjektvne vnmanej kvalite ivota meranej dotaznkom ILC (r = 0,517; p < 0,01) a
dotaznkom Kidscreen v dimenzich psychologick well-being (r = 0,459; p <0 ,01) a kola (r =
0,431; p < 0,01).
Zver: Z vsledkov vyplva, e dospievajci, ktor maj diagnostikovan celiakiu dlhie, si nali
spsoby ako preklen problmy, ktor im ochorenie prina a celiakia neovplyvuje zvane
ich vnmanie kvality ivota.
Kov slov
dospievajci, kvalita ivota, celiakia.
JEL Classification I310 General Welfare; Well-Being
I.vod
Celiakia nepatr medzi potravinov alergie. Ide o autoimunitn ochorenie tenkho reva,
vroden poruchu metabolizmu pri spracovvan lepku. Predpoklad sa, e chorobou trp
jeden zo sto ud, priom vea osb nie je diagnostikovanch (Ford et al., 2012). V poslednom
obdob vzhadom na lepie diagnostick monosti a lepie informovanie o chorobe poet
diagnostikovanch pacientov vzrast. Celiatick pacienti musia dodriava prsnu ditu, ktorej
podstatou je vylenie vetkch potravn obsahujcich lepok. Jej nedodriavanie me vies
ku komplikcim a zhoreniu zdravia. Celiatick pacienti pred zavedenm dity asto maj
problmy so spracovanm potravy, hnakami, zdvanm, chronickmi bolesami brucha,
chudokrvnosou, ale aj atopickm ekzmom a pod. Rosn et al. (2011) zistil, e pokia po
nasaden dity dolo k vraznmu stupu problmov, dospievajci ditu dodriavaj, no ak
viedla len k miernemu zneniu zdravotnch problmov, adolescenti, ktorm bola
diagnostikovan celiakia, ju v rmci spoloenskho kontaktu s rovesnkmi nedodriavali. Zd
sa, e obmedzenia spsoben celiakiou mu zniova kvalitu ivota det a dospievajcich
(Van Doorn et al., 2008, Samasca et al., 2014), pretoe deti sa ctia by in a izolovan, o
potvrdila aj vskumn tdia (Bongiovanni et al., 2010). Doba diagnostikovania a celkov
dka ochorenia poda Howard a Urquhart-Law (2014) m vek vplyv na subjektvne
prevan kvalitu ivota det. Jednotlivci, ktor boli diagnostikovan pred piatym rokom ivota,
lepie znaj ochorenie ako jednotlivci, ktor boli diagnostikovan po piatom roku ivota.
Kvalitou ivota sa zaoberalo viacero prc, napr. Veenhoven (1996), Kivohlav (2009), Kov
(2003, 2004) a in. Poda WHO je kvalita ivota definovan ako vnmanie vlastnho
10
WWW.ECOLETRA.COM

,
postavenia v ivote v kontexte kultrneho a hodnotovho systmu, v ktorom ijeme a vo
vzahu k vlastnm cieom, oakvaniam a tandardu (WHOQOL, 1997, s.1).
Pre ely tejto prce sa zameriavame na nasledujce aspekty kvality ivota adolescentov:
funknos rodiny, socilnu integrciu a priatestvo, spechy v kole, aktivity a hobby, fyzick
a mentlne zdravie, emon pohodu a sebahodnotenie.
II.Metda
Dotaznkov prieskum bol vykonan na troch miestach v I. Detskej klinike Detskej fakultnej
nemocnice s poliklinikou v Bratislave, kde boli pomocou oetrujcich lekrov kontaktovan
dospievajci a ich rodiia, na poseden celiatikov v Trnave, u zkaznkov v bistre Raw,
Bistro&Shop. Nsledne boli zskan al respondenti pomocou online dotaznkov. Dta boli
zozbieran pomocou batrie dotaznkov pozostvajcej z: Child and Adolescent Perception
(Bongiovanni et al., 2010), CD-SMQ (Birminghamsk dotaznk seba-zvldania celiatickho
ochorenia (Howard & Urquhart-Law, 2014), dotaznk CD-DUX (van Doorn et al.,
2008), dotaznk KIDSCREEN-27 (Raven-Sieberer et al., 2013) a dotaznk ILC (Mattejat &
Remschmidt, 2006).
Prieskumu sa zastnilo 32 dospievajcich celiatikov. Priemern vek bol 15,2 roka (min. 11,1,
max. 17,9 roka). Dotaznk vyplnilo 7 chlapcov a 25 dievat s priemernou dkou
diagnostikovanej celiakie 6,12 roka. 43,75 % dospievajcich respondentov malo okrem
celiakie aj in potravinov alergie. Z hadiska rodinnho zzemia ilo 84,37 % respondentov
v rodine s oboma rodimi. Rovnak poet dospievajcich m kamartov, ktor maj tie
diagnostikovan celiakiu.
Zskan dta boli podroben tatistickej a deskriptvnej analze pomocou programu SPSS IBM
20 for Windows. Reliabilita jednotlivch testov bola zisovan pomocou Cronbachovej alpha,
priom u vetkch testov bola jej hodnota vyia ako 0,7. Validitu vskumu potvrzuje pouitie
viacerch medzinrodnch dotaznkov merajcich kvalitu ivota. Medzi jednotlivmi
dotaznkmi merajcimi kvalitu ivota u det a dospievajcich boli zaznamenan tatisticky
vznamn korelcie (Tabuka . 1).
Tabuka . 1, Vzah jednotlivch vskumnch nstrojov

Child and adolescent
perception
CDDUX
Child and adolescent perception
1
-,469**
**
CDDUX
-,469
1
ILC
-,754**
,443*
ILC
-,754**
,443*
1
**Korelcia je signifikantn na rovni 0.01.

*Korelcia je signifikantn na rovni 0.05 (2-tailed).
11
WWW.ECOLETRA.COM

,
III.Vsledky
Vsledky s prezentovan poda jednotlivch dotaznkov, ktor boli dospievajcim
administrovan. Na zver je poskytnut pohad na analzu vpoved dospievajcich po
diagnostikovan celiakie.
3.1. Kvantitatvne dta
Vina dospievajcich (71,9 %) sa vyjadrila, e dodriava dietick stravu. Doma ju dodriava
a 93,8 %, 31,3 % dospievajcich poru mimo domu celiatick ditu. Vedom dodriavanie
dity korelovalo so klou Dodriava ditu v dotaznku CDDUX (r = 0,379; p < 0,05) a to
predovetkm v polokch tkajcich sa ich pocitu z jedenia celiatickho jedla v kole (r =
0,362; p < 0,05) a pri draze na nutnos dva si pozor na stravu a jej zloenie (r = 0,415; p <
0,05). Podobn odpovede sa zobrazuj aj v dotaznku Child and adolescent perception
(Vnmanie celiakie u det a dospievajcich, Tabuka . 2). Vina dospievajcich nem
problm s cestovanm s rodimi a ani njs v obchodoch celiatick jedlo, no upozoruj na
problm njs kvalitn jedlo. Poloka Mm problm njs kvalitn jedlo koreluje s polokami
Rodiia odmietaj s tebou cestova (r = 0,404; p < 0,05) a Rodiia odmietaj s tebou chodi
do retaurci (r = 0,373; p < 0,05).
Tabuka . 2, Vsledky dotaznka Child and adolescent perception, (Bongiovanni et al., 2010)
Child and adolescent perception
M
SD Median Modus
Rodiia odmietaj s tebou cestova.
3,81 0,535 4,00
4
Rodiia odmietaj chodi s tebou do retaurci.
3,75 0,622 4,00
4
M pocit, e uitelia a deti ti nerozumej.
3,25 0,672 3,00
3
Cti sa v rozpakoch, ke si nos so sebou jedlo.
3,22 0,832 3,00
4
Cti sa nahnevan/, e mus dodriava ditu.
3,09 0,893 3,00
3
Nezastuje sa aktivt v kole s priatemi (kola v
3,00 1,016
prrode, posedenie u kamartov, narodeninov oslavy...).
3,00
4
Z dvodu alergie/celiakie sa cti in/ ako ostatn.
2,97 1,031 3,00
4
Z etikiet vie len ako uri, i dan jedlo je vhodn pre
2,75 0,718
teba.
3,00
4
M problmy njs bezlepkov a bezalergnne jedlo
2,66 0,545
v obchodoch.
3,00
3
M problm njs kvalitn jedlo pre seba.
2,22 0,792 2,00
2
Mysl si, e by bolo super nema celiakiu/alergie.
1,88 1,040 1,00
1
Vo veobecnosti ako presne dodruje ditu.
1,28 0,457 1,00
1
Na cesty si vdy nos jedlo pre seba.
1,50 0,762 1,00
1
Vysvetlivky: Dotaznk sa skruje na 4-bodovej kle, 1 = vdy, 4 = nikdy
Dotaznk CDDUX (Van Doorn et al., 2008) obsahuje 12 poloiek, ktor s charakterizovan
ako nedokonen vety a deti a dospievajci maj vybra emotikony, ktor zodpovedaj ich
aktulnemu prevaniu. Poloky s zoskupen do 3 kl: kla komunikcie, kla posudzujca
12
WWW.ECOLETRA.COM

,
ich emcie vo vzahu k nutnosti ma celiakiu a kla hodnotiaca ich vnmanie dity. Reliabilita
dotaznka CDDUX pre tento vskumn sbor meran Cronbachovou Alphou = 0,747.
Porovnanie vsledkov slovenskch adolescentov a vsledkov det a dospievajcich
z pvodnho sboru poukazuje, e slovensk adolescenti nevidia ivot so svojou diagnzou a
tak negatvne ako holandsk deti vo vskume Van Doorna (Tabuka . 3). Vo veobecnosti ale
dospievajci nehodnotili svoju kvalitu ivota s celiakiou vemi pozitvne v tomto dotaznku (51
bodov zo 100). Najlepie hodnotili dospievajci klu komunikcie - 65 bodov zo 100 bodov
a najhorie klu Dita, ktor sa tkala dodriavania dity (41,4 boda).
Tabuka . 3, Hodnotenie kvality ivota adolescentov poda dotaznka CDDUX
CDDUX
Slovensk dospievajci
Holandsk deti (8-15 rokov)
(11-17 rokov)
Van Doorn et al. (2008)
kla
M = 65 SD (21)
M = 59 SD (20)
Komunikcia
kla Ma celiakiu M = 53 SD (19)
M = 36 SD (21)
kla Dita
M = 41 SD (14)
M = 36 SD (16)
CDDUX spolu
M = 51 SD (15)
M = 44 SD (15)
Vysvetlivky: Otzky boli na kle 1 5 prepotan na 100 bodovej kle poda
Van Door et al. (2008)
Dotaznk ILC je krtky 6-polokov dotaznk zisujci kvalitu ivota det a dospievajcich
v poslednom tdni. Poda Kristensen, Hove (2013) a Bradley Eilersten et al. (2012) m
dotaznk dobr vpovedn hodnotu. Reliabilita bola meran pomocou Cronbach Alpha =
0,790 pre tento vskumn sbor. Dotaznk umouje porovnva hodnoty v troch skre pre
kvalitu ivota (QL). Problmov skre, skre QL0-28 a QL0-100 (Mattejat, Remschimidt,
2006). Zd sa, e slovensk dospievajci s celiakiou hodnotia svoju kvalitu ivota na nzkej
rovni (M = 47,99) a to predovetkm v oblasti fyzickho a psychickho zdravia (Tabuka . 4).
Poda vsledku problmovej kly ich posudzovanie vlastnej kvality ivota je problmov vo
vetkch oblastiach, ale poukazuje na ist diskomfort, ktor prevaj v svislosti so svojim
ochorenm. V porovnan s nrskymi dospievajcimi z vskumu Bradley Eilersten a kol. (2012)
boli zaznamenan vyie hodnoty v tzv. problmovej kle a vrazn rozdiely v ostatnch
klach, o me naznaova, e slovensk adolescenti preivaj niiu kvalitu ivota ako ich
nrski rovesnci. V kle kola, priatelia a aktivity s hodnoty podobn a tieto oblasti slovensk
dospievajci nepovauj za problmovejie ako dospievajci v Nrsku.
13
WWW.ECOLETRA.COM

,
Tabuka . 4, Kvalita ivota meran dotaznkom ILC
ILC - Dospievajci
Slovensk dospievajci
(n = 32)
kla QL 0-100*
kla QL 0-28*
Problmov kla
kola
Rodina
Priatelia
Aktivity
Fyzick zdravie
Psychick zdravie
Celkov hodnotenie
M = 47,99 (12,986)
M = 13,437 (13,0)
M = 1,53 (1,48)
M = 1,91 (0,734)
M = 1,63 (0,707)
M = 1,44 (0,504)
M = 1,59 (0,665)
M = 2,34 (0,865)
M = 2,41 (1,043)
M = 2,13 (0,833)
Nrski dospievajci (kontroln

skupina n = 21) (Bradley Eilersten
et al., 2012)
M = 81,04
M = 23,81 (3,8)
M = 0,89 (1,7)
M = 1,79 (0,7)
M = 1,23 (0,5)
M = 1,47 (0,6)
M = 1,67 (0,8)
M = 1,61 (0,8)
M = 1,71 (0,8)
M = 1,67 (0,8)
Vysvetlivky: subdomny s posudzovan na kle 1 5

*Vyia hodnota poukazuje na lepie hodnotenie kvality ivota
Vyia hodnota naznauje niiu kvalitu ivota
Dotaznk Kindscreen 27 (The KIDSCREEN Group, 2004) obsahuje 27 poloiek rozdelench do

5 subkl merajcich fyzick stav, psychick stav a nladu, rodinu a autonmiu, priatelia
a kola a uenie. Reliabilita testu meran pomocou Cronbach Alpha dosahuje v slovenskom
sbore 0,892. Dospievajci s celiakiou najlepie hodnotili klu Psychick stav a nlada (M =
80,71, SD = 8,24), najslabie bola hodnoten kla fyzickho stavu (M = 56,37, SD = 7,8)
(Tabuka . 5). Hodnotenie kl rodina, priatelia a kola je takmer vyrovnan a zodpoved aj
celkovmu priemeru za cel dotaznk.
Tabuka . 5, Kvalita ivota hodnoten pomocou dotaznka KIDSCREEN 27
Slovensk
Nrski dospievajci
KIDSCREEN 27
dospievajci (n = 32)
kontroln skupina n = 231
Priemer
Priemer T
Priemer M
(SD)
hodnota
(SD)
Celkov kvalita ivota
M= 64,09 (7,37)
49,156*
M = 75,30 (8,19)
Fyzick stav
M = 56,37 (7,8)
40,740*
M = 80,52 (11,31)
Psychick stav a nlada M= 80,71 (8,24)
55,394*
M = 78,26 (11,59)
Rodina a autonmia
M = 67,23 (15,4)
24,678*
M = 79,89 (13,18)
Priatelia
M = 68,59 (15,25)
25,440*
M = 79,61 (10,69)
kola a uenie
M = 64,37 (14,35)
25,369*
M = 70,45 (12,82)
1
Bradley Eilersten et al., 2012

* p < 0,0001
Vina vsledkov z dotaznka Kidscreen 27 indikuje, e u adolescentov prevldaj vo vine

sledovanch oblast, fyzick aktivity a zdravie, rodina a von as, priatelia, kola a uenie,
14
WWW.ECOLETRA.COM

,
neutrlne hodnoty. Vnimku tvor oblas veobecn nlada a pocity o sebe, kde nm
vsledky ukazuj, e adolescenti maj vemi asto dobr nladu a pocity o sebe. Celkov
vsledky reflektuj fakt, e vea z respondentov m celiakiu diagnostikovan od tleho veku
a tak vnmaj celiakiu ako trval sas svojho ivota. Napriek tomu, porovnanie ich vsledkov
s kvalitou ivota nrskych dospievajcich vo vskume Bradley Eilerstena a kol. (2012) ukazuje,
e slovensk adolescenti subjektvne hodnotia v dotaznku Kidscreen niie kvalitu svojho
ivota ako nrski adolescenti a to predovetkm v subtestoch fyzick stav, rodina
a autonmia a priatelia.
3.2. Rreakcie rodiov na diagnzu
V rmci batrie dotaznkov, bola administrovan rodiom adolescentov otvoren otzka
tkajca sa ich reakci a pocitov na diagnostikovan celiakiu u ich det. Analza dt bola
preveden pomocou metdy zachytenia vzorcov (Miovsk, 2006). Z vrokov rodiov na
otzku ako reagovali na diagnzu, e ich diea m celiakiu je mon vybada, e v prpade,
ak pred zavedenm dity mali deti problmy, ktor nevedeli vyriei a po zaveden dity sa im
zdravotne uavilo, vnmali nroky dity menej stresujco a skr s istm zadosuinenm oproti
rodiom det, ktor pred zavedenm dity nepociovali subjektvne zdravotn problmy bene
sa spjajce s celiakiou. V takomto prpade hodnotlili prv obdobie po diagnostikovan
celiakie slovami: smtok, stres, zmtok, ok, bezndej, neastie, hnev, zfalstvo. U rodiov
dochdzalo k obviovaniu, kto za diagnzu me, kde boli uroben chyby v stravovan
v ranom detstve. m malo diea v detstve viac problmov, tm bolo bada v odpovediach
rodiov viac radosti, e za vetkmi problmami stoj len celiakia.
Diskusia a zver
Z prezentovanch vsledkov vyplva, e adolescenti s celiakiou dosahuj niie hodnoty
kvality ivota meranej v prezentovanch dotaznkoch. Kvalita ivota sa zd by zvisl na veku
(a dobe diagnostiky). m s respondenti star a m dlhie maj diagnostikovan celiakiu,
tm lepie subjektvne vnmaj kvalitu ivota v oblasti fyzickho zdravia (r = 0,480; p < 0,01) a
lepie hodnotia svoje priatestv (r = 0,469; p < 0,01). Zrove bolo zisten, e m lepie
dospievajci s celiakiou zvldaj dodriava ditu, tm skrovali lepie v subjektvne vnmanej
kvalite ivota meranej dotaznkom ILC (r = 0,517; p < 0,01) a dotaznkom Kidscreen v
dimenzich psychologick well-being (r = 0,459; p < 0,01) a kola (r = 0,431; p < 0,01). Poda
Bongiovanniho et al. (2008) dospievajci, ktor maj celiakiu diagnostikovan viac ako 5
rokov, si u vytvorili stratgie a ivot s diagnzou im neprde tak nron, ako jednotlivcom,
ktor mali diagnostikovan celiakiu pred 1-2 rokmi. Zrove treba poznamena, e pre kvalitu
ivota sa zd by rozhodujce, i dospievajci maj monos njs pre seba kvalitn jedlo. Tto
poloka z dotaznka Bongiovanniho (2008) vznamne skrovala s meranou kvalitou ivota,
predovetkm so klou dotaznka CDDUX Dodriava ditu (r = 0,487; p < 0,05), klou
"Ma celiakiu (r = 0,545; p < 0,001), celkovou kvalitou ivota meranou dotaznkom ILC (r =
0,594; p < 0,001) a so klami Rodina a autonmia (r = 0,613; p < 0,001) a kola a uenie
(r = 0,381; p < 0,05) dotaznka KIDSCREEN 27. Rovnako poloky, ktor sa tkali vzahu uitea,
15
WWW.ECOLETRA.COM

,
inch det a iaka, mu by ovplyvnen pozitvnou odpoveou na otzku, i jednotlivec m
problm njs si kvalitn jedlo.
Vzhadom na nzku vskumn vzorku (N = 32) nie je mon vsledky vskumu generalizova
na cel populciu dospievajcich s celiakiou. No tieto vsledky naznauj ist monosti
zlepovania podmienok a kvality ivota det a ud trpiacich celiakiou.
Z vskumu jednoznane vyplva potreba lepej dostupnosti celiatickch potravn a to nie len
v potravinovch reazcoch a pecializovanch obchodoch predvajcich kvalitn a zdrav
stravu, ale predovetkm v kole (kolsk jedle, ktor ponka celiatikom kvalitn tepl
jedlo), v jedlach a retaurcich. Tie lepia informovanos verejnosti, ktor zni mieru
bagatelizovania ochorenia, me napomc dospievajcim k zveniu kvality ivota a zveniu
pocitu spolupatrinosti v spolonosti.
Referencie a citcie
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
BONGIOVANNI, T. R., CLARK, A. L., GARNETT, E. A., WOJCICKI, J. M., & HEYMAN, M. B.
2010. Impact of Gluten-free Camp on Quality of Life of Children and Adolescents with
Celiac Disease. Pediatrics, 125(3), e525e529. http://doi.org/10.1542/peds.2009-1862
BRUNOVSK, N. 2016. Kvalita ivota det s celiakiou. Bakalrska prca. Univerzita
Komenskho. Pedagogick fakulta. Katedra psycholgie a patopsycholgie. Vedci
bakalrskej prce: Mgr. Zlatica Jursov Zacharov, PhD. Bratislava: Pedagogick fakulta
UK. 2016, 64 s.BRADLEY EILERSTEN, M. E., JOZEFIAK, T., RANNESTAD, T., INDREDAVIK,
M, S. VIK, T. 2012 Quality of live in children and adolescent surviving cancer. European
Journal of Oncology Nursing 16 (2012) 185-193. doi: 10.1016/j.ejon.2011.08.001
FORD, S., HOWARD, R., OYEBODE, J. 2012. Psychological aspects of coeliac disease: A
cross-sectional survey of a UK population. British Journal of Health Psychology. 2012,
17, s. 743-757. DOI: 10.1111/j.2044-8287.2012.02069.x
HOWARD, R.A. & URGUHART-LAW, G. 2014. Psychological well-being of children and
young people with coeliac disease: Management and intervention. C. Martin & T. Dovey
(Eds) Paediatric Gastrointestinal Disorders: A Psychosocial Perspective. Radcliffe
Publishing.
KOV, D. 2003. Quality of life: A paradigmatic challenge to psychology. Studia
psychologica, Ro. 45, . 3, s. 81-101
KOV, D. 2004. Quality of life: A megaconcept of coming poque. Psychology Science, Ro.
46, Prloha I, s. 167-186. [online]. [citovan 22.3.2016].Dostupn na internete
http://www.pabst-publishers.de/psychology-science/supp01-2004/ps_supp1_2004_167186.pdf
KRISTENSEN, H., HOVE, P. 2013. Mleegenskaper ved den norske versjonen av Inventory
of Life Quality in Children and Adolescents (ILC). PsykTestBarn 2013, 1:5, Dostupn
online: http://www.r-bup.no/CMS/ptb.nsf/pages/ilc?open&ql=fulltekst
KIVOHLAV, J. 2009. Psychologie zdrav. Praha : Portl. 279 s. ISBN 978-80-7367-568-4
MATTEJAT F, REMSCHMIDT H: Das Inventar zur Erfassung der Lebensqualitt bei
Kindern und Jugendlichen (ILK) [The inventory of life quality in children and adolescents
(ILC)]. 2006, Bern: Verlag Hans Hube
16
WWW.ECOLETRA.COM

,
(10) MIOVSK, M. 2006. Kvalitativn pstup a metody v psychologickm vzkumu. Praha:
Grada. ISBN 80-247-1362-4
(11) RAVEN-SIEBERER, U., HERDMAN, M., DEVINE, J., OTTO, CH., BULLINGER, M., ROSE, M.,
KLASEN, F. 2013. The European KIDSCREEN approach to measure quality of life and wellbeing in children: development, current application, and future advances. Quality of life
Research, Springer. May 2013 Dostupn online: DOI 10.1007/s11136-013-0428-3.
(12) ROSN, A., IVARSON, A., NORDYKE, K., KARLSSON, E., CARLSSON, A., DANIELSSON, L.,
HOEGBERG, L. & EMMELIN, M. 2011. Balancing health benefits and social sacrifices:
A qualitative study of ho screening-detected celiac disease impacts adolescents quality
of live. BMC Pediatrics, 2011, 11:32. DOI:10,1186/1471-2431-11-32. Dostupn na
http://www.biomedcentral.com/1471-2431/11/32
(13) SAMASCA G., SUR. G., LUPAN, L. & DELEANU, D. 2014. Gluten-free diet and quality of
life in celiac disease. Gastroenterol Hepatol. Bed Bench 2014; 7 (3), s. 139-143.
(14) VAN DOOR, R.K., WINKLER, L.M.F., ZWINDERMAN, K.H., MEARIN, M.L. & KOOPMAN
H.M. 2008. CDDUX: A Disease-spocific Health-related Quality-of-life Qustionnarie for
Children With Celiatic Disease Journal of Pediatric Gastroenterology and Nutrition.
2008, 47:147-152.
(15) VEENHOVEN, R. 1996. Happy life expectancy in Social Indicators Research, Ro. 39, s. 1-58.
[online].
[citovan
21.3.2016].Dostupn
na
internete
http://www2.eur.nl/fsw/research/veenhoven/Pub1990s/96b-full.pdf
(16) WHOQOL. 1997. Measuring quality of life. Geneva: Worl Health Organisation, s. 1. [online].
[citovan
11.3.2016].
Dostupn
na
internete:
http://www.who.int/mental_health/media/68.pdf
17
WWW.ECOLETRA.COM

,
VVINOV PORUCHY UENIA AKO SAS IVOTA DET

Silvia Banduriov, Miroslava Lemeov
Katedra psycholgie a patopsycholgie, Pedagogick fakulta, Univerzita Komenskho v
Bratislave, lemesova@fedu.uniba.sk
Abstract
The paper offers an overview of a wide scale of literature dealing with the issue of learning
disabilities and disorders and subjective perception of learning disabilities and disorders
among children. It dealt with empirical findings of subjective perception of learning disabilities
and disorders of children with this diagnosis. The research sample consisted of 98 children, 68
with learning disability and disorder and 37 without learning disability and disorder, aged 1015 years. The research method were Multidimensional Life Satisfaction Scale for Children,
Questionnaire of Academic Self-Concept SPAS III and projective questionnaire using
uncompleted sentences. The results of analysis of the data showed, that children with learning
disability and disorder rated themselves as unsuccessful and had low self-reliance. Their
overall life satisfaction is independent of the presence of learning disability and disorder. Girls
with learning disability and disorder rated themselves more negatively than boys with learning
disability and disorder. According to the results and findings it is important to support the selfreliance and strengths of children with learning disabilities and disorders.
Keywords
learning disability and disorder, school successfulness, life satisfaction, subjective perception,
self-reliance.
Abstrakt
Prspevok ponka prehad irokej kly literatry venujcej sa problematike vvinovch porch
uenia a subjektvnemu vnmaniu vvinovch porch uenia u det. Zaober sa empirickm
zisovanm subjektvneho vnmania poruchy uenia det s touto diagnzou. Vskumn vzorku
tvorilo 98 det, 61 s vvinovou poruchou uenia a 37 bez vvinovej poruchy uenia, vo veku 1015 rokov. Vskumnmi metdami boli Multidimenzionlna kla ivotnej spokojnosti pre deti,
Dotaznk sebapoatia kolskej spenosti det - SPAS III. a projektvna metda nedokonench
viet. Vsledky analzy zskanch dajov ukzali, e deti s vvinovou poruchou uenia sa
hodnotia ako kolsky nespen a stretvame sa u nich so znenou sebadverou. Ich celkov
spokojnos je nezvisl od prtomnosti vvinovej poruchy uenia. Dievat s vvinovou
poruchou uenia sa hodnotia negatvnejie ako chlapci s vvinovou poruchou uenia. Na
zklade zistench skutonost mono odpora posilnenie sebadvery det s vvinovou
poruchou uenia a ich silnch strnok.
Kov slov
vvinov porucha uenia, kolsk spenos, spokojnos, subjektvne vnmanie, sebadvera.
18
WWW.ECOLETRA.COM

,
I240 Education and Inequality
I.vod
Diea vstupujce do kolskho prostredia je nten prispsobi sa poiadavkm, ktor s na
neho kladen. Tieto vychdzaj nielen zo veobecne stanovench cieov vchovy
a vzdelvania, ale i z predstavy idelneho iaka i iaky, ktor v danej kole panuje (Havlk,
Koa, 2002). Ak diea do tejto schmy nezapad, odliuje sa nejakm spsobom od v kole
explicitne i implicitne stanovej normy a teda aj od oakvan uiteov a uiteliek, bva
astokrt oznaovan ako problmov. Ide predovetkm o odlinosti v oblasti prce
a sprvania sa v kole, ale vznamn mu by aj rozdiely v spsoboch poznvania,
v emocionlnych reakcich i vonkajom vzhade (Vgnerov, 2005). V kole to teda me
ma ak kad, kto sa istm spsobom vymyk sivmu priemeru. Uitelia a uiteky
opisuj problmovos vychdzajcu z odlinost sptch s prostredm, z ktorho deti
pochdzaj a v ktorom ij (napr. deti zo socilne znevhodujceho prostredia), ale i ako
nerepektovanie stanovench pravidiel a poruovanie vntornho poriadku koly i ako
diagnzu, ktor men spsob, akm s nimi treba pracova (poruchy pozornosti a sprvania,
hyperaktivita, vvinov poruchy uenia i odchlky v celkovej rovni inteligencie). Poda
iakov a iaok maj akosti v kole t, ktor s viditene odlin od ostatnch (cudzinci, telesne
i mentlne postihnut, fyzicky neatraktvni) ale i deti odliujce sa schopnosami (dosahujce
nadpriemern i podpriemern vsledky, deti s vvinovou poruchou uenia...), deti
s nevhodne zvolenm prstupom k vzdelaniu (nedostaton ale i nadmern zujem o uenie)
ale i deti odlin osobnostnmi a rodinnmi charakteristikami (napr. zkostn deti)
(Lemeov, 2012). V naom prspevku sa zameriame na skupinu det, ktor s akosami
v kole spjaj nielen uitelia a uiteky ale i iaci a iaky deti s vvinovmi poruchami
uenia. Zaujmalo ns, ako oni samotn vnmaj kolsk nroky a svoje postavenie v kole a i
ich vnmanie zodpoved tomu, ako to vidia ostatn aktri kolskho ivota.
II.Vvinov poruchy uenia a osobnos dieaa s touto poruchou

Poruchy uenia (learning disorders), presnejie nazvan aj vvinov alebo pecifick poruchy
kolskch schopnost (specific development disorder of school skills, SDDSS) predstavuj
predovetkm nedostatky spojen s tanm, psanm, gramatikou a potanm. Ide o poruchy
v oblasti uenia, prinou ktorch je urit typ bliie neurenej biologickej dysfunkcie. Tento
sa vyskytuje astejie u chlapcov ako u dievat a prejavuje sa pecifickm pokodenm aspo
jednej kolskej schopnosti. Tto poruchu uenia je mono oakva u menej ne 3 % kolskch
det. I ke je porucha prtomn u od narodenia dieaa, prejav sa a v uritom stupni jeho
vvinu, vo vine prpadov je to po nstupe do koly. Za vvinov poruchu uenia nemono
povaova tie nedostatky, ktorch prinu nachdzame v deficite prleitost k ueniu, zlch
uebnch metdach, nekorigovanej sluchovej alebo zrakovej vade, prpadne mentlnej
retardcii alebo vrazne znenej inteligencii i v pokoden alebo ochoren mozgu (Hartl
a kol., 2000). Poda T. Hararkovej a kol. (2013) je potrebn rozliova pecifick a
nepecifick poruchy uenia. Nepecifick poruchy uenia sa odliuj od pecifickch uritm
19
WWW.ECOLETRA.COM

,
zmyslovm postihnutm, znenou rovou intelektovch schopnost, oslabenou rovou
motivcie podva o najlepie kolsk vkony, ale aj vplyvom socilneho prostredia, v ktorom
m diea nedostatok adekvtnych podnetov na rozvoj uenia. Pojmom ,,pecifick sa me
rozumie porucha, ktor zodpoved pecifickm pomerom organizmu dieaa (Hararkov,
2010). V kolskej praxi sa stretvame predovetkm s poruchami uenia ako dyslexia,
dysortografia, dysgrafia a dyskalklia. Okrem inho vak existuj aj tak poruchy uenia, ktor
meme bada pri pohybovch innostiach, manulnych konoch, kreslen, i hudobnch
zrunostiach (Belkov, 2004).
Vvinov porucha uenia nepochybne formuje osobnos jednotlivca a i ke sa me javi,
akoby poet det s touto poruchou narastal, je to dnes len dsledok vasnho rozpoznania
a diagnostiky poruchy prslunmi odbornkmi. V naich kolch naprklad v kolskom roku
2015/2016 malo pribline 2,5 % individulne integrovanch iakov na vetkch stupoch koly
diagnostikovan vvinov poruchu uenia. V tchto tatistikch je vak zahrnut aj porucha
uenia, ktor je podmienen zmyslovm postihnutm jednotlivca. o sa tka zkladnej koly,
ide o 3,13 % iakov a iaok s vvinovou poruchou uenia. Chlapcov s vvinovou poruchou
uenia je poda danch tatistk dvakrt viac ako dievat v pomere 1:2 (UIP stav
informci a prognz kolstva v SR, 2015). Poda Z. Matjeka (1987) je takchto det viac,
pribline 3 4 %, priom u chlapcov sa vyskytuj vvinov poruchy uenia astejie ako u
dievat, a to v pomere 4:1. J. Lerner a F. Kline (2006) to vysvetuj troma skupinami faktorov.
Prv skupinu tvoria predovetkm biologick faktory, nakoko chlapci s menej odolnej voi
poruchm uenia. Druh skupinu utvraj kultrne faktory - chlapci s skr identifikovan,
pretoe vykazuj viac ruivho sprvania. No a v neposlednom rade zohrva svoju rolu i tlak
oakvan, kedy oakvania spechu v kole s nastaven vo veobecnosti priaznivejie pre
skupinu chlapcov ako pre dievat.
K veobecnm prejavom osobnosti dieaa s vvinovou poruchou uenia v kole patr
predovetkm zven nava pri nadmernom zaaen a odmietanie pracova. Takto diea
m akosti v kole aj napriek dostatonej domcej prprave na vyuovanie. akosti mu
vak zaprini aj rodinn okolnosti, mrtie blzkeho i rozvod rodiov a in. Je preto potrebn
diea sledova a pracova komplexne, spolupracova s inmi odbornkmi a rodimi. Kritick
obdobie pre takto diea predstavuje puberta. Je obdobm hadania identity, a kee je
centrlna nervov sstava v dsledku dospievania oslaben, je tm zasiahnut aj psychika
jednotlivca s vvinovou poruchou uenia. Je citlivej a potrebuje by prijman tak, ak je.
Ak mu to jeho najbliie prostredie nedoke poskytn, me djs k neurotizcii nsledkom
rastcich poiadaviek, k prevaniu menejcennosti, viny a strate sebadvery. V dsledku toho
sa asto me sta, e je diea s vvinovu poruchou uenia skr vnman ako diea s
poruchami sprvania (Belkov, 2004). Z. Matjek a kol. (2006) uvdza, e v strednom
kolskom veku, t. j. v 4. a 5. triede, sa detsk sebapoatie stva integrovanejm,
komplexnejm a presnejm, o plat aj vo vzahu k akmkovek negatvnym vlastnostiam. V
dospievan sa sebapoatie vznamn men, pubescent je labilnej, menej sebaist a
zranitenej. Pre aktulny emon stav je potrebn bazlna sebadvera, ktor sa vytvrala v
20
WWW.ECOLETRA.COM

,
priebehu celho doterajieho ivota a ovplyvnila aj vsledky jeho kolskej prce. U takchto
jednotlivcov mu nasta problmy v sebahodnoten alebo naopak zan pouva in
monosti pozitvnej kompenzcie poruchy uenia napr. in schopnosti, nadanie, in spsob
osvojovania si uiva a podobne. Ak touto fzou iak alebo iaka prechdza ako, dochdza
k kolskej nespenosti, odmietaniu uenia sa a alieho vzdelvania. Sebahodnotenie a
sebadvera ovplyvuj, ako diea akosti vyplvajce z poruchy uenia zvlda. pecilnou
zlokou je kolsk sebapoatie, ktor sa vyvja na zklade spsobu percepcie a interpretcie
vlastnch akost pod vplyvom poznatkov o vlastnom vkone v tejto oblasti s ohadom na
bazlnu dveru. Tto neskr ovplyvuje dveru vo vlastn schopnosti a oakvania, ie to,
i bude diea v kole schopn uspie. Dleitm faktorom je aj spsob, ako o jeho kolskch
schopnostiach rozprvaj druh, predovetkm dospel ale i vrstovnci. M. Vgnerov (2006)
zistila, e adekvtny nzor na akosti spoluiaka a spoluiaky s dyslexiou sa stabilizuje u ich
spoluiakov a na konci kolskej dochdzky. Dovtedy pretrvva nzor nedostatonej
motivcie. Deti s vvinovou poruchou uenia s vak triednym kolektvom povaovan za
sympatick a v podstatne nim in. V dospievan sa men spsob interpretcie
zvhodovania uitemi a uitekami a chpu ho ako nutn diferenciciu prstupu k rzne
disponovanm iakom a iakam. Ak porucha uenia nie je spojen s almi problmami,
nepredstavuje vo vrstovnckej skupine vie socilne znevhodnenie.
III.Sebadvera a sebahodnotenie kolskej spenosti u det s vvinovou

poruchou uenia
Dostaton dvera vo vlastn schopnosti umouje dieau odolva zai a vytvra ist
mieru reziliencie (Czudowski-Mardel, 2001). U det s vvinovou poruchou uenia sa vak asto
stretvame s tm, e nespechy dieaa ved k jeho znenmu sebahodnoteniu a naopak,
nzke sebavedomie a z neho vyplvajce negatvne oakvania a minimlna motivcia alej
zniuj ich vkon v kole (Reid, 2003; Matjek a kol., 2006). Mladie deti s vvinovou
poruchou uenia sa poda vskumu Z. Matjeka a kol. (2006) povauj za nadpriemerne
hostiln, agresvne, pesimistick, za zvisl na inch uoch a emone labiln, zle hodnotia
svoje vlastn schopnosti. Sebahodnotenie starch det je v porovnan s mladmi vo vetkch
sledovanch oblastiach horie, o poda Z. Matjeka a kol. (2006) me svisie s negatvnym
sebahodnotenm vyplvajcim z opakovej sksenosti s nespechom a so znenm
sebadvery. Poda R. S. Martnez a kol. (2004) dosahuj deti s jednou poruchou uenia
podobn vsledky ako deti s kombinovanou poruchou uenia. Zistila, e adolescenti s
kombinovanou poruchou uenia vykazovali horiu kolsk prispsobivos, klinick
neprispsobilos, nzky index emocionlnych symptmov vo vzahu k kole, atypickos
a depresiu. Tieto deti s ohrozen zkosou (22,3 % ku 11,5 %) a depresiou (32 % ku 18 %)
omnoho viac ako deti bez porch uenia (Gallegos a kol., 2012).
Ak sa vak diea v kole stretva, vzhadom na svoju diagnzu, so pecilnym prstupom, jeho
celkov poatie nemus zvisie na kolskom nespechu a jeho sebadvera me zodpoveda
priemeru (Klgrov, 1999). Poda H. kovej (1994) sa d predpoklada, e individulny a
21
WWW.ECOLETRA.COM

,
pecializovan prstup (napr. v pecializovanej triede) ovplyvuje sebaponmanie dieaa.
Uite i uiteka v tomto prpade prihliada na jeho vkon v rmci jeho monost a
prispsobuje tomu hodnotenie a klasifikciu, priom pouva podporn a terapeuticky
zameran prstup. Takto deti s potom emocionlne vyrovnanejie ako ich rovesnci v
bench triedach a ich sebahodnotenie je taktie lepie. B. Elbaum (2002) poukazuje na
potrebu pecilnych kl pre deti s poruchami uenia. Zistila toti, e deti, ktor navtevuj
pecilnu kolu vykazovali na rozdiel od det navtevujcich samostatn triedu v benej kole
vyiu mieru sebapoatia. Vplyv na sebahodnotenie det m vak nielen kola a jej prstup, ale
i rodina. P. Bonifacci a kol. (2001) porovnvali deti a rodiov s vvinovmi poruchami uenia
a bez. Ich vsledky ukazuj, e rodiia det s poruchami uenia prevaj vyiu mieru
rodiovskho distresu, maj horiu tradciu itateskch nvykov v rodine a rozdielne
vchovn tly v rodine. V psychopatologickom indexe sa nepreukzali iadne rozdiely. Deti s
poruchami uenia vak boli hodnoten viac ako zkostn a depresvne. Mali taktie nzku
kolsk a interpersonlnu sebactu. Popri rodine sa javia by zdrojom socilnej opory pre tieto
deti tie priatestv. V porovnan s demi bez poruchy uenia, deti s poruchami uenia maj
viac priatestiev s demi s podobnmi akosami, viac mladch kamartov a menej stabiln
vzahy. Do popredia sa teda dostva potrebu blzkosti a podobnosti priatea a posilnenie
socilnych zrunost det s poruchami uenia (Wiener, 2002).
IV.Charakteristika vskumu
Hlavnm cieom realizovanho vskumu bolo z vpoved det s vvinovou poruchou uenia,
ktor aktulne navtevuj zkladn kolu, odhali, ako vnmaj svoje postavenie a zvldanie
nrokov koly. Zaoberme sa tie oblasou vnmania seba samho, ale i tm, ako tto skupina
det vnma svoju rodinu, priateov, kolu a okolie a ak rozdiely mono njs medzi demi s a
bez vvinovej poruchy uenia. Sname sa odpoveda na mnoh otzky vyplvajce z hlavnch
oblast, ktorm sa vskum venoval (kvality vzahov s vrstovnkmi, vnmania kolskho
prostredia, kolskch vsledkov a zvldanie nespechov v kole a i). V prspevku sa poksime
odpoveda na niektor z nich: Je ivotn spokojnos det s vvinovou poruchou uenia niia
ako u det bez tejto poruchy? Maj tieto deti niiu sebadveru? A ak je ich sebahodnotenie
v porovnan s demi bez vvinovej poruchy uenia? Povauj sa za kolsky menej spen? S
rozdiely v sebahodnoten vzhadom na pohlavie?
Vskumn vzorku tvorilo 98 det vo veku od 10-15 rokov navtevujcich 4. a 9. ronk z
rznych zkladnch kl z celho Slovenska. 61 det malo diagnostikovan vvinov poruchu
uenia a 37 det bolo bez vvinovej poruchy uenia. Skupinu det s vvinovou poruchou uenia
tvorilo 44 chlapcov (72 %) a 17 dievat (28 %). Tento nhodn vber potvrdzuje pomer dievat
a chlapcov s vvinovou poruchou uenia v kolskom roku 2015/2016, ktor sme uviedli vyie.
Chlapcov, ktorm bola diagnostikovan porucha uenia, bolo 2 3-krt viac ako dievat.
Z pohadu samotnej poruchy malo 46 % det zmiean vvinov poruchu uenia, 33 % det
izolovan, 13 % zmiean vvinov poruchu uenia spolu s ADD alebo ADHD a 8 % izolovan
vvinov poruchu uenia s ADD alebo ADHD. Pomer dievat a chlapcov bol skupine det bez
22
WWW.ECOLETRA.COM

,
poruchy uenia pomerne rovnak. Chlapcov bolo 17 a dievat 20. Dizajn vskumu mono
charakterizova ako kvantitatvno-kvalitatvny s dvoma rznymi batriami metd pre
jednotliv vskumn skupiny. Prv batria metd bola uren pre deti s vvinovou poruchou
uenia a obsahovala Huebnerovu multidimenzionlnu klu ivotnej spokojnosti pre deti,
SPAS a kvantitatvny projektvny dotaznk nedokonench viet. Druh batria, pre deti bez
tejto poruchy obsahovala dve asti: Huebnerovu multidimenzionlnu klu ivotnej
spokojnosti pre deti a SPAS.
Multidimenzionlna kla ivotnej spokojnosti pre deti (Multidimensional Life Satisfaction
Scale for Children, 1994) zhotoven E. S. Huebnerom, profesorom kolskej psycholgie, sa
zameriava na zistenie globlnej ivotnej spokojnosti u det. Sklad sa zo pecifickch oblast,
akmi s rodina, priatelia, kola, okolie (susedstvo) a sebahodnotenie. Obsahuje 40 vpoved
a lohou dieaa je zakrkova na kle od 1 - 4 (nikdy, niekedy, asto, takmer vdy) monos,
ktor prislcha jeho nzoru a subjektvnemu prevaniu. Dotaznk sebapoatia kolskej
spenosti det alebo aj najnovia verzia testu SPAS III z roku 1992, adaptovan Z. Matjekom
a M. Vgnerovou, sa sklad zo 48 otzok, na ktor ma diea odpoveda vberom z monost
no - nie. Otzky s zoskupen do iestich kl (veobecn schopnosti, matematika, tanie,
pravopis, psanie, sebadvera). Dotaznk bol zvolen z dvodu jeho pralivosti a
jednoduchosti pre deti. Zo sksenost autorskho kolektvu tohto dotaznka vieme, e deom
sa tento dotaznk nezd ,,vtierav a mono nm zska i dvern informcie. Je vhodn
predovetkm na posudzovanie kolskho sebapoatia u rznych skupn det, na zistenie, ako
iaci prijmaj a prevaj kolsk zmeny, ako vnmaj svoju kolsk situciu a ak maj
predstavu o svojich schopnostiach a o sebe vo veobecnosti. Poslednou metdou bol
kvalitatvny dotaznk nedokonench viet obsahujci 13 nedokonench viet. lohou dieaa
bolo spontnne doplni mylienky a dan vetu dokoni (napr. kola je pre ma miesto....., So
spoluiakmi/spoluiakami (sa) zva....., So svojimi znmkami som....). Nedokonen vety
sa zameriavali na vnmanie koly, aktivitu det na vyuovan, celkov prevanie atmosfry
v koly, vzahov rovinu kolskho ivota, odlinosti medzi dieaom s vvinovou poruchou
uenia a jeho vrstovnkmi, ale i na zistenie vnmania kolskch vsledkov a spokojnosti dieaa
v kole i na monosti zvldania kolskch nespechov.
Jednotliv asti vskumu boli vyhodnocovan v zvislosti od typu pouitej vskumnej metdy.
Zber dajov u det bol realizovan individulne na viacerch zkladnch kolch, ako
skromnch, tak aj ttnych. Vsledky zskan pomocou vskumnch metd, ako
Multidimenzionlna klu ivotnej spokojnosti pre deti a Dotaznk sebapoatia kolskej
spenosti det - SPAS III, sme spracovali pomocou matematicko-tatistickch metd
programu MS Excel a softvru PSPP, v ktorom sme vyuili dvojvberov nezvisl T-test.
tatistick vznamnos bola nastaven na hladine 0,05 na zklade testov normality. Pri
vyhodnocovan projektvnej metdy nedokonench viet sme pouili metdu vytvrania trsov
pouvan pri analze kvalitatvnych dt. Vpovede det sme zoskupili poda toho, ktorej
skmanej oblasti sa tkali. Zamerali sme sa na sledovanie tyroch oblast: na vnmanie
kolskho prostredia, kolsk vsledky a zvldanie nespechov, na kvalitu vzahov so
23
WWW.ECOLETRA.COM

,
spoluiakmi/spoluiakami a demi navrhovan zmeny. Danm spsobom analzy sme
vytvorili induktvne formovan kategrie v danch oblastiach (Miovsk, 2006). Ak to bolo
mon, kvantifikovali sme vpovede det do uritch skupn (a percentulne sme vyjadrili
astos vskytu), so zreteom aj na ich jedinenos a jednotliv odtiene.
V.Subjektvne vnmanie zvldania kolskch nrokov u det s vvinovou

poruchou uenia
Na zklade analzy dajov zskanch pomocou Multidimenzionlnej kly ivotnej spokojnosti
mono skontatova, e celkov ivotn spokojnos det je nezvisl od prtomnosti vvinovej
poruchy uenia. Deti s vvinovou poruchou uenia ako i deti bez vvinovej poruchy uenia,
ktor sa zastnili nho vskumu, vykazuj podobn hodnoty pre ivotn spokojnos vo
vetkch skmanch oblastiach. Vo vsledkoch vak meme odta, napriek nzkej
tatistickej vznamnosti, e spokojnos je u det najniia v oblasti koly. Ako vidie (Tab. 1), i
sebahodnotenie dieaa je nezvisl od prtomnosti vvinovej poruchy uenia. Z vsledkov
analzy dt Dotaznka sebapoatia kolskej spenosti det SPAS III meme kontatova, e
je prtomn vznamn rozdiel medzi sebapoatm kolskej spenosti u det s vvinovou
poruchou uenia a bez vvinovej poruchy uenia. Najvie rozdiely sa zistili vo vnman
kolskej spenosti v oblasti matematiky, tania a psania, a zrove aj v celkovom poat
kolskej spenosti. Najmenej vnmanie kolskej spenosti zasahuje oblas pravopisu (Tab.
1).
Vsledky oboch dotaznkov taktie poukazuj na niiu sebadveru u dievat s vvinovou
poruchou uenia v porovnan s chlapcami s touto poruchou. Dievat sa poda tchto dajov
hodnotia negatvnejie. Ctia sa spokojnejie vo vzahu k priateom a okoliu, a mierne aj vo
vzahu k kole. Naopak u chlapcov sme oproti dievatm objavili signifikantn rozdiely vo
vnman spokojnosti voi svojmu okoliu, ktor hodnotili negatvnejie. Okrem sebadvery sme
zaznamenali mierne, ale nie signifikantne znen hodnotenia vo vnman celkovej kolskej
spenosti a matematiky u dievat s vvinovou poruchou uenia. Niie hodnotenie zskali
dievat aj v oblasti vnmania svojich veobecnch schopnost. Vyie hodnotenie, oproti
chlapcom s vvinovou poruchou uenia, vak zskali v oblasti psania a mierne aj v oblasti
pravopisu.
24
WWW.ECOLETRA.COM

,
Tabuka 1, Sebapoatie kolskej spenosti a ivotnej spokojnosti u det
Dotaznk sebapoatia
kolskej spenosti SPAS III.
Multidimenzionl
na kla ivotnej
spokojnosti pre
deti
Metda
Rodina
Priatelia
kola
Okolie
Sebahodnotenie
Celkov ivotn
spokojnos
Veobecn
schopnosti
Matematika
tanie
Pravopis
Psanie
Sebadvera
Celkov
sebapoatie
kolskej spenosti
Deti s
VPU
priemer
Deti
s VPU
SD
Deti bez
VPU
priemer
Deti
bez
VPU
SD
T-test
p < 0,05
25,70
28,39
17,26
24,44
20,02
3,24
5,13
4,49
4,55
3,00
26,41
28,86
18,73
25,62
19,89
3,75
3,28
4,79
3,81
3,23
0,349
0,581
0,137
0,172
0,850
74,59
21,48
176,22
21,47
0,717
2,03
1,62
3,27
2,05
0,003
3,43
2,84
1,97
2,66
2,54
2,60
2,56
2,11
2,08
1,63
5,43
5,51
3,11
4,70
3,51
2,32
2,32
3,02
2,48
2,22
0,000
0,000
0,048
0,000
0,024
15,46
7,35
25,54
9,58
0,000
Empirick zistenia vyplvajce z dt zskanch metdou nedokonench viet od det

s diagnostikovanou vvinovou poruchou uenia sa dotkaj troch oblast: vnmania kolskho
prostredia, vnmania kolskch vsledkov a zvldania nespechov v kole a kvality vzahov so
spoluiakmi a spoluiakami. Deti, ktor sa zastnili nho vskumu, charakterizuj kolu
rzne. Pre najviu skupinu det predstavuje kola miesto radosti (28 %) a uenia (28 %). Pre
podobne vek skupinu det (26 %) je vak kola skr miestom utrpenia. A posledn skupina
det ju hodnot ako miesto, ktor vie by niekedy zaujmav, no zrove i nudn a otravn (14
%). Deti mali taktie zhodnoti svoju zvyajn aktivitu na hodinch. Zistili sme zaujmav
rozdiel medzi dievatami a chlapcami. A jedna tretina chlapcov (32 %) hodnotila samch seba
ako osobu, ktor vyruuje, nepova, nedva pozor. Viac ako 45 % chlapcov ale zasa tvrdilo,
e na hodinch pova a sstred sa. Len 6 % oznailo svoje sprvanie na hodine ako
vyruujce.
Rovnako vek skupina det s vvinovou poruchou uenia sa v kole cti dobre a spokojne ako
t, ktor v kole preva nudu a nervozitu (41 %). Ambivalentn vzah vyjadrilo 15 % det.
Vznamn rozdiel sme postrehli pri deoch, ktor sa v kole ctia zle. Chlapcov, ktor sa v kole
nectia dobre bolo vznamnejie viac ako dievat, a to 45 % ku 29 %. Deti uvdzali ako dvod
pozitvneho prevania koly najastejie dobrch spoluiakov a spoluiaky. Prinami
25
WWW.ECOLETRA.COM

,
negatvneho hodnotenia koly boli taktie spoluiaci a spoluiaky, no ich nezujem,
nemonos zaleni sa, nevhodn sprvanie i nervozita. Nami sledovan skupinu det trpi,
ak v kole nieomu nerozumej a nechpu uebn ltku. Ako nron tie prevaj psomn
i stne skanie ale i samotn uenie sa. U jednej tvrtiny det (20 %) boli ako zaov
oznaovan vzahy s vrstovnkmi, najm situcie, kedy sa im deti vysmievaj, s zdrojom
posmechu a ctia tlak porovnvania. Poda vpoved det, a 82 % z nich je so svojimi vzahmi
v triede spokojnch. Negatvne svoje vzahy hodnotilo 16 % det, z toho a jedna tretina
vetkch dievat (29 %), a len jedna sedmina vetkch chlapcov (14 %).
kolsk vsledky s jednm zo zkladnch meradiel, ktor deom ukazuj, ako je ohodnoten
ich snaha v kole a ich vedomosti a schopnosti. Deti s vvinovou poruchou uenia vak maj
tendenciu by nespokojn so svojimi kolskmi vsledkami (54 %), priom viu tendenciu
bada u chlapcov (55 %). 36% det si mysl, e ich rodiia s s ich znmkami spokojn, 34 %
det, e s nespokojn, u 25 % prevaovali oba postoje a 3 % nm nevedelo odpoveda. Zd sa
teda, e najm samotn deti s tmi, kto je so svojimi vsledkami nespokojn. S k sebe
znane kritick, priom prinu pripisuj nedostatonej prprave na vyuovanie (34 %),
vyruovaniu a nesstredeniu sa (25 %), zbudlivosti, napr. chbajce pomcky i domca
loha (15 %), nevhodnmu sprvaniu (10 %) alebo tomu, e nerozumej uivu (5 %). Pri strete
s nespechom deti volia najastejie dva typy stratgi. Stratgie s pozitvnym ladenm, ktor
s charakteristick proaktivitou dieaa a snahou o npravu, sa prejavuj ako prosba
o dovysvetlenie uiva (od uitea/uiteky i spoluiaka/spoluiaky) i douenie sa. Opan
skupinu vytvraj stratgie negatvneho ladenia prejavujce sa prejavmi agresie, zlosti i
ahostajnosou, ale tie prevanm smtku. V tejto oblasti sme zistili vrazn rozdiel medzi
zvldanm nespechu u dievat a u chlapcov. Dievat mali tendenciu voli skr negatvny
prstup (65 %), chlapci naopak (64 %). Celkovo maj poda naich zisten deti vo veobecnosti
tendenciu kona skr pozitvne (57 %) ako negatvne (42 %).
Zver
Sebapoatie dieaa v kolskom veku je urovan predovetkm tm, o diea doke (an,
2010). kolsk spech m pre neho tak vznam, ak mu prisudzuje okolie, jeho rodiia,
uitelia a uiteky, kamarti a kolsk kolektv, v ktorom funguje. Celkov sebaobraz dieaa
vemi vplva aj na jeho vkon v inch, nielen kolskch innostiach a na motivciu k rznym
aktivitm. Zotrvanos sebahodnotenia u det je tak asto z dvodu rigidity postojov okolia
dlhodob a nemen sa. Ke nie je jasn, ako jednotlivec hodnot sm seba, je podstatn, e
vnmanie seba samho do znanej miery ovplyvuje jeho vzahy k druhm uom, taktie typ
socilnej innosti a mieru zkosti v rznych situcich (Matjek, Vgnerov, 1992). Existuje
veobecn tendencia k stlosti vnemov a predstv, ktor sa vzahuj na seba samho.
Sebapoatie potrebuje stlu a pevn truktru, kee zmeny v sebapoat mu spsobova
u jednotlivca neistotu (Balcar, 1983). Ako sa ukzalo aj v naom vskume, deti s vvinovou
poruchou uenia maj niiu sebadveru ako deti bez vvinovej poruchy uenia a povauj sa
tie za kolsky menej spen. Jasne vyjadruj priny svojich nespechov a vymenvaj
26
WWW.ECOLETRA.COM

,
stratgie, ktormi ich zvldaj. Oporu a podporu hadaj nielen v sebe samch, ale najm
v socilnom okol rodioch i spoluiakoch a spoluiakach. Je rozhodne pozitvne, e
informcie o tejto poruche, osobnosti dieaa a monostiach pomoci s omnoho viac
rozren ako tomu bolo v minulosti. Napriek tomu povaujeme za potrebn stle aktualizova
poznatky a porovnva ich s relnou situciou v danej kole i u konkrtneho dieaa. Najm
v prpade, ak diea vol pri zvldan nespechu skr negatvne laden copingov stratgie. Ako
sa ukazuje aj v naom vskume, ide vmi o dievat. Poda R. S. Martnez a kol. (2004)
vykazuj prve dievat s vvinovou poruchou uenia vyie skre socilneho stresu a
depresie. Chlapci maj vyie skre v oblasti kolskej prispsobivosti. J. Lerner a F. Kline
(2006) tvrdia, e iaci s poruchami uenia sa asto ctia osamel a ohrozen, o sa me
nsledne prejavi aj vo vetkch sfrach ivota, tzn. aj v oblasti socilnych vzahov. Kee sa
deti s vvinovou poruchou uenia hodnotia vo vetkch oblastiach tkajcich sa kolskho
spechu vrazne horie, odporame preto zamera sa na posilnenie ich sebadvery a
sebacty.
Referencie a citcie
(1) BALCAR, K. 1983. vod do studia psychologie osobnosti. 1. vyd. Praha: SPN, 1983. 231 s.
(2) BELKOV, V. 2004. Podiel koly a rodiny na nprave dyslexie. 1. vyd. Bansk Bystrica:
Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, 2004. 76 s. ISBN 80-8055-991-0.
(3) BONIFACCI, P., STORTI, M., TOBIA, B., SUARDI, A. 2015. Specific Learning Disorders A
Look Inside Childrens and Parents Psychological Well-Being and Realtionships. In
Journal of Learning Disabilities, 2015. . 1.
(4) CZUDOWSKI-MARDELL,C. 2001. The top ten predictors for identifying young children at
risk. In Thalamus, ro. 19. 2001, . I, s. 34-40.
(5) ELBAUM, B. 2002. The Self-Concept of Students with Learning Disabilities: A MetaAnalysis of Comparisons Across Different Placement. In: Learning Disabilities, ro. 17,
2002. . 4, s. 216-226.
(6) GALLEGOS, J., LANGLEY, A., VILLEGAS, D. 2012. Anxiety, Depression, and Coping Skills
Among Mexican School Children. In Journal of Learning Disabilities, ro. 35, 2012. . 1, s.
54-61.
(7) HARARKOV, T. 2010. Zklady pedagogiky jednotlivcov so pecifickmi poruchami
uenia. 1. vyd. Bratislava: IRIS, 2010. 141 s. ISBN 978-80-89238-31-6.
(8) HARARKOV, T., PREUCHOV-TEFANOVIOV, A., GOGOV, T., UOROV, V. 2013.
Pedagogika det s poruchami uenia, sprvania a autizmom ranho a predkolskho
veku. 1. vyd. Bratislava: IRIS, 2013. 146 s. ISBN 978-80-89238-89-7.
(9) HARTL, P., HARTLOV, H. 2000. Psychologick slovnk. 1. vyd. Praha: Portl, 2000. 776 s.
ISBN 80-7178-303-X.
(10) HAVLK, R., KOA, J. 2002. Sociologie vchovy a koly. Praha: Portl, 2002. 184 s. ISBN
80-7178-635-7.
(11) HUEBNER, E. S. 1994. Preliminary Development and Validation of a Multidimensional
Life Sadisfaction Scale for Children. In American Psychology Association, ro. 6, 1994. .
2, s. 149-158.
27
WWW.ECOLETRA.COM

,
(12) KLGROV, J. 1999. koln sebepojet k 7. ronku speciln tdy pro dti s
poruchami uen. In Kucharsk, A. Specifick poruchy uen a chovn. Praha: Portl,
1999. ISBN 80-7178-294-7.
(13) LEMEOV, M. 2012. Socializan aspekty kultry koly o pravidlch, hraniciach a
problmoch v kolskom prostred. In LUKK, I. (Ed.). Kultra kl a vchovnch
zariaden. Bratislava: Univerzita Komenskho, 2012. ISBN 978-80-223-2962-0. S. 146168.
(14) LERNER, J., KLINE, F. 2006. Learning Disabilities and Related Disordes: Charakteristics
and Teaching Strategies. 1. vyd. USA: Houghton Mifflin Company, 2006. 549 s. ISBN 0618-47402-1.
(15) MARTNEZ, R. S., SEMRUD-CLIKEMAN, M. 2004. Emotional Adjustment and Aschool
Functioning of Young Adolescents with Multiple Versus Single Learning Disabilities. In
Journal of Learning Disabilities, ro. 37, 2004. . 5, s. 411-420.
(16) MATJEK, Z. 1987. Dyslexie. 1. vyd. Praha: Sttn pedagogick nakladatelstv, 1987.
238 s. ISBN 14-319-88.
(17) MATJEK, Z., VGNEROV M. 1992. Dotaznk sebepojet koln spenosti dt
Prruka. 1. vyd. Bratislava: Psychodiagnostika, 1992. 50 s.
(18) MATJEK, Z., VGNEROV M. 2006. Sociln aspekty dyslexie. 1. vyd. Praha:
Nakladatelstv Karolinum, 2006. 271 s. ISBN 80-246-1173-2.
(19) MIOVSK, M. 2006. Kvalitativn prstup a metody v psychologickm vzkumu. 1. vyd.
Praha: Grada Publishing, 2006. 332 s. ISBN 80-247-1362-4.
(20) REID, G. 2003. Dyslexia: A Practioners Handbook. 4. vyd. Wiley: Chichester, 2003. 408
s. ISBN 978-0470760406.
(21) AN, P. 2010. Psychologie osobnosti: obor v pohybu. 6., rev. a dopl. vyd. Praha:
Grada, 2010. 208 s. ISBN 9788024731339.
(22) UIP stav informci a prognz kolstva v SR [online]. 2015. [citovan 2016-04-20].
Dostupn na <http://www.cvtisr.sk/>
(23) VGNEROV, M. 2005. koln poradensk psychologie pro pedagogy. Praha: Karolinum,
2005. 430 s. ISBN 80-246-1074-4.
(24) VGNEROV, M. 2006. Vzahy spoluk k dyslektickmu vrstevnkovi. In
eskoslovensk psychologie, ro. 50. 2006. . 4, s. 311-326.
(25) WIENER, J., SCHNEIDER, B. H. 2002. A multisource Exploration of the Friendship
Patterns of Children with and Without Learning Disabilities. In Journal of Abnormal
Child Psychology, ro. 30, 2002, . 2, s. 127-141.
(26) KOV, H. 1994. Z vsledk przkumu, emotivita dyslektickch dt. In Sbornk
Specifick poruchy uen a chovn. Praha: IPPV. 1994.
28
WWW.ECOLETRA.COM

,
PREJAVY PORUCHY POZORNOSTI A HYPERAKTIVITY U DET V PREDKOLSKOM

VEKU V MATERSKCH KOLCH
Veronika Zatov, Zlatica Jursov Zacharov
Katedra psycholgie a patopsycholgie, stav psychologickch a logopedickch tdi,
Abstract
Paper is focused on the attention deficit hyperactivity disorder (ADHD). Its aim is the research
of kindergarten teachers opinions on perception of this disorder. The research sample
consisted of 80 teachers who were administered the questionnaire on their opinions. The
opinions of teachers are partway concurrent with ICD (10) and the specialistic literature in
ambits of external signs, ambits at play, etc. However, the teachers are not confident about
their opinions. They concerned about internal signs of disorder (disturbed emotionalism, etc.).
It emerges from results that teachers in average did not know answer to items associated with
general characetristics of ADHD. Up to 81.25 % surveyed teachers think their knowledge of
the signs of ADHD is inadequate and only 17.5 % consider it sufficient, while 6.25 % gained the
knowledge about their signs from courses, 33.75 % at school. 90 % of teachers would like to
be more educated about ADHD. The results show that there should be more opportunities for
present and also future teachers which would help to improve their knowledge about external
but mainly internal signs which are more difficult to handle.
Key words: ADHD, pre-schoolage, implicit theories of teachers.
Abstrakt
tdia je zameran na problematiku prejavov poruchy pozornosti a hyperaktivity (ADHD).
Cieom je uskutoni prieskum nzorov uiteov a uiteliek v materskch kolch na prejavy
tejto poruchy. Vskumn vzorku tvorilo 80 uiteov, ktorm bol administrovan dotaznk
zameran na zistenie, i s ich nzory tkajce sa prejavov a charakteristk ADHD v slade
s MKCH (10) a odbornou literatrou. Nzory uiteov sa iastone zhoduj s MKCH (10)
a odbornou literatrou v oblasti vonkajch prejavov, prejavov pri aktivitch, hre a pod.
Uitelia o svojich nzoroch nie s presveden. Maj menej poznatkov o prejavoch vntornho
charakteru (naruen emocionalita a pod.) . Z vsledkov vyplynulo, e uitelia v priemere
nevedeli odpoveda na poloky, tkajce sa veobecnch charakteristk ADHD. A 81,25 %
optanch uiteov si mysl, e ich poznatky o prejavoch ADHD s nedostaton, priom len
6,25 % uiteov zskalo poznatky o prejavoch z rznych kurzov a 33,75 % poas
pregradulneho tdia. 90 % uiteov by malo zujem o alie vzdelvanie ohadom prejavov
poruchy ADHD. Z vsledkov vyplva, e by teraj aj budci uitelia a uiteky potrebovali ma
viac monost zlepi svoje poznatky ohadom vonkajch ale najm vntornch prejavov
poruchy, ktor predstavuj pre diea vek za.
29
WWW.ECOLETRA.COM

,
Kov slov: ADHD, predkolsk vek, implicitn terie uiteov.
JEL Classification I210 Analysis of Education
I.vod
Medzi lohy uitea by mala patri schopnos rozli, i ide o diea, ktor sa sna svojimi
nevhodnmi prejavmi, impulzivitou i nepokojom ventilova svoju vntorn nepohodu alebo
i ide o prejavy poruchy pozornosti a hyperaktivity. Mali by dobre porozumie diagnostike,
etiolgii, pozna prejavy. Deti s touto poruchou sa nesprvaj zmerne nevhodne, a preto si
vyaduj pecifick prstup a porozumenie. Sprvna spoluprca me pomc deom aj
uiteom prekona stres. Avak treba zdrazni, e znan aktivita a ivos je u det
predkolskho veku ben. Aktvne a iv diea ete neznamen, e je hyperaktvne v zmysle
poruchy.
Poda americkho klasifikanho systmu chorb DSM V (Diagnostick a tatistick manul
duevnch chorb, piata revzia) je porucha pozornosti u det oznaen ako ADHD (Attention
deficit/hyperactivity disorder) a poda eurpskeho systmu MKCH (10) ako hyperkinetick
syndrm. Hoci v prci pouvame pojem ADHD, na Slovensku v diagnostike dominuje
pouvanie klasifikanho systmu MKCH (10), ktor je striktnej ako DSM (V). Medzi
klasifikanmi systmami existuj rozdiely, o sa tka nzvu poruchy, vymedzenia
diagnostickch kritri, symptomatiky, subtypov a pridruench chorb, ich bliie porovnanie
uvdzame v tabuke . 1.
Poda Munden a Arcelus (2008, s. 47) ADHD je klasickm prkladom bio-psycho-socilnej
poruchy. Symptmy s vsledkom jedinenho biologickho a psychickho strojenstva
jednotlivca, jeho ivotnch sksenost a vplyvu prostredia, v ktorom sa nachdza.
Charakteristickou rtou tejto neurovvinovej poruchy je multikauzlna podmienenos, poda
ktorej sa mus stretn viac prin, aby sa syndrm rozvinul. Medzi zkladn symptmy
poruchy pozornosti patria: naruen autoregulcia, tenacita, vigilita, distribcia aj selektvna
pozornos. Hyperaktivita sa prejavuje neustlym chronickm nepokojom, a asto
bezelovm pohybom (Svoboda, Krejov, Vgnerov, 2001). Impulzivita je charakteristick
neschopnosou vhodnej i nevhodnej reakcie na impulz (Munden, Arcelus, 2008).
30
WWW.ECOLETRA.COM

,
Tabuka . 1, Porovnanie diagnostickch kritri poda klasifikanch systmov.
ADHD poda DSM (IV/V) USA
Prevalencia
Symptmy pre poruchu
pozornosti
Symptmy pre hyperaktivitu
Symptmy pre impulzivitu
Miesta vskytu/prostredie
Doba trvania prejavovanch
symptmov
Vek pre vskyt symptmov
5 6 %
Diagnostick kritri
Hyperkinetick syndrm
poda MKCH (10)
12%
6/9
6/9 povinne
6/9
0 povinne
2 - 3 (v kole, doma)
3/5 povinne
1/4 povinne
2 - 3 (v kole, doma)
minimlne pol roka
minimlne pol roka
Od 6 - 12 rokov
6-7
Poda Jursov Zacharov et al. (2015), nsledne upraven
1.1.
ADHD v predkolskom veku
Symptmy sa u dieaa zva objavuj alebo zhoruj vtedy, ke sa diea ocit v situcii, pre
ktor je potrebn sstredenos, duevn silie, alebo pri jednostrannch, pre deti nudnch
aktivitch i v prostred s vm mnostvom psobiacich podnetov (krdlkov, 2015).
Symptmy poas ivota pribdaj i ubdaj, ale celkovo nie je mon ADHD odstrni
(Munden, Arcelus, 2008).
Diea predkolskho veku s ADHD je iv, neposedn, mus by stle pod dohadom (Murga,
et al., 2011). uba (2009) dodva, e u 50 % det s ADHD je prtomn tzv. syndrm
neobratnho dieaa, kedy u dieaa pozorujeme jemn naruenie motorickch schopnost,
o Konekov (2004) popisuje slovami nekoordinovan a neikovn. Tie uvdza, e s ast
razy kvli neovldatenej aktivite. Poda kritri pre ADHD diea neustle rozprva, aj
bezdvodne. V predkolskom obdob je vak normlne, e deti si stle nieo rozprvaj i
spievaj, zva sami pre seba, preto sa d o tomto prejave ADHD v predkolskom obdob
pochybova. U zdravch det sa zana rozirova asov predstavivos (vera, zajtra)
(Langmeier, Krejov, 2006), v porovnan s demi s poruchou, s to deti prtomnosti, maj
problm s asom, s netrpezliv (Lipnick, 2001/2002). V predkolskom obdob sa vyvjaj
socilne kontroly, normy sprvania, diea doke prostrednctvom vntornej rei ovlda
svoje nhle impulzy a poslchnu prkazy (Langmeier, Krejov, 2006). Diea s ADHD nie je
tieto normy schopn dodriava, ich osvojovanie je oneskoren, nevedia ovlda svoje
momentlne impulzy (Konekov, 2004). Vo veku dva a tyri roky je normlne obdobie
vzdoru, aj ke niekedy pretrv do predkolskho veku (krdlkov, 2015). U ADHD sa
vzdorovit sprvanie stupuje (Munden, Arcelus, 2008). Deti s ADHD maj problm s
empatiou, pretoe ne sa stihne diea vcti do druhho, jeho pozornos si zskaj alie
podnety (krdlkov, 2015). Deti s poruchou s pri hre impulzvne a agresvne, roztrit,
neriadia sa pravidlami, nevydria do konca, asto nedoku spolupracova a hraj sa radej
sam. Najradej maj pohybov hry (Konekov, 2004).
31
WWW.ECOLETRA.COM

,
Pribline u jednej tretiny det s poruchou sa objavuj problmy s uenm a in (Murga et al.,
2011). Diea mva oslaben avo-prav pohyb o, rozoznanie figry od pozadia, zrakov
a sluchov pam, orientciu v priestore aj pravo-av, zrakov aj sluchov rozliovanie,
a pod. (Ovaldov, Papp, 2007). Emocionalita bva naruen aj preto, lebo stle povaj
zkazy a slovo nie. Bva oslaben on kontakt, ktor je potrebn pre vzjomn interakciu
(krdlkov, 2015). Tm, e deti s neustle vystavovan kritike, odmietaniu
a podhodnocovaniu, ich sebahodnotenie bva nzke (Svoboda et al., 2001). Potvrdzuje to aj
vskum vnmania sebahodnotenia det rodimi a uitemi. Bolo zisten, e sebahodnotenie u
dievat s ADHD je podstatne negatvnejie oproti kontrolnej vzorke dievat. U chlapcov
s ADHD a bez bol tie zaznamenan rozdiel, ale ovea men ako u dievat (Eisenberg,
Schneider, 2007). Diea sa proti tejto zai brni bu postojom, e vntorne neprjemn
sptn vzbu popiera a vytvra si zidealizovan obraz sm o sebe, alebo sa sprvanie ete
zhor (Ak som zl, budem zlm.), o zna ist efekt nlepkovania. A u 33 % det sa objavuje
depresia a u 30 % det zkostn poruchy (Munden, Arcelus, 2008). Kvli nevyzretmu
socilnemu sprvaniu, emocionlnemu rozladeniu, prchkosti, deti s ADHD mvaj problm
s vytvranm si priateskch vzahov, s asto odmietan (Melockov, 2008).
Prejavy sprvania det s ADHD s v predkolskom veku podobn prejavom
sprvania nadanch det. Patr sem najm impulzvne a konfliktn sprvanie, naruen
emocionalita, problm podriadi sa pravidlm (va, 2010). Laznibatov (2001) dopa tie
vvinov nerovnosti, zaostal emocionlny i socilny vvin, anxiety, zvn afektivitu,
znen grafomotorick prejav, slab pohybov zdatnos, poruchy rei, poruchy uenia (napr.
diea trp dyslexiou ale vynik v matematike), problmy so socilnou interakciou a in.
Laznibatov a Jurkov (2005) uskutonili vskum zameran na vskyt hyperaktvneho
sprvania u nadanch det. Vzorku tvorilo 36 chlapcov a 15 dievat v mladom kolskom veku
s diagnostikovanm nadanm a kontroln vzorku tvorilo 47 chlapcov a 40 dievat prvho
stupa bench tried zkladnej koly. Autorky zistili, e u nadanch det je tatisticky
vznamne vy vskyt prejavov ADHD v porovnan s kontrolnou vzorkou. Poda zisten sa
prejavuje vy vskyt poruchy pozornosti a hyperaktivity u det s IQ okolo 140 a zrove ni
vskyt u det s IQ pod 140 a nad 150 (Laznibatov, Jurkov, 2005). Zd sa, e nadanie
a hyperaktivita, resp. ADHD spolu svisia, o vedie k poiadavke pecifickej prce s nadanmi
demi.
Prejavy ADHD s najzretenejie v obdob, ke diea vstpi do koly. Vtedy sa od neho
oakva, e sa bude riadi pravidlami, sedie tyridsap mint na jednom mieste a dva
pozor, sstredi sa. Poda Altherr et al. (2005, in Murga et al., 2011) existuj vak aj pozitva
u jednotlivca s ADHD vyuiten v kole, naprklad jeho simultnne konanie, vysok vkon pri
ntlaku, zmysel pre humor, kreativita, schopnos sa nadpriemerne nadchn pre nieo,
zmysel pre spravodlivos, energia a in.
Z fyziologickho hadiska sa v tomto obdob mu objavova problmy so spnkom (poruchy
zaspvania, nepokojn spnok) (Murga et al., 2011). Poruchy spnku s sprievodnm javom
32
WWW.ECOLETRA.COM

,
pri ADHD a u 50 - 60 % det (Cohen-Zion, Ancoli-Israel, 2004). Je dleit zisti, i ide
o sprievodn prejav ADHD alebo s poruchy spnku primrnym problmom. Malo by sa
sledova, koko diea vypije tekutn, pretoe sa stva, e deti trpia astm a nutkavm pitm.
1.2.
Informovanos o ADHD medzi uitemi materskej koly
Medzi veobecn ciele materskej koly patr aj identifikcia det so pecilnymi vzdelvacmi
potrebami (ttny pedagogick stav, 2015). Aby bolo mon tento cie naplni, je potrebn,
aby uitelia a uiteky poznali problematiku poruchy ADHD, zkladn diagnostick kritri
a spsob a metdy ako pracova s demi so pecilnymi vzdelvacmi potrebami. Poda
Ivankovej (2015) uitelia a uiteky na Slovensku zva nemaj hlbie poznatky o ADHD,
a ak sa njdu vnimky, vinou zskavaj vedomosti samotdiom. Spano (2010) zistil, e vea
uiteov pozn pozadie rznych postihnut, no len mlo z nich ver, e by dokzali vytvori
potrebn opatrenia, ak by sa vyskytlo v ich triede diea s problmovm sprvanm,
s autizmom, zmyslovmi poruchami i Downovm syndrmom. V jeho vskume si vina
uiteov myslela, e potrebuj viac pecifick trning zameran na pomoc deom s ADHD.
Treba vak podotkn, e ilo o uiteov v Indiane, t nepotrebuj pedagogick vzdelanie, aby
sa mohli uchdza o miesto pedagga v M (Spano, 2010). V roku 2005 bol zverejnen
exploran vskum, ktorho cieom bolo skma predchdzajce sksenosti uiteov s ADHD
iakmi, ich vedomosti a nzory tkajce sa poruchy, a i naprklad dka praxe uitea svis
s jeho lepmi vedomosami o ADHD (Stormont & Stebbins, 2005). Vskumu sa zastnilo 138
uiteov a uiteliek kaukazskho pvodu, s praxou menou ako tyri roky a vetci uili deti vo
veku troch a es rokov. Bolo zisten, e uitelia sa najastejie stretvali s informciami
o ADHD v asopisoch, polovica videla TV program o ADHD, menej ako polovica pretala knihu
o poruche. Najmenie percento uiteov chodilo na pecializovan kurz i spolupracovalo
s lekrom pri nejakom prpade dieaa s ADHD. 77 % uiteov uviedlo, e nie je ahk
rozpozna ADHD u det v M a 65 % si myslelo, e nerozumie diagnostike poruchy. Vo
vedomostnom teste vsledky ukzali, e m vyie vzdelanie m uite, tm m viac
vedomost o poruche, a tie, e poet rokov praxe nem vplyv na vedomosti o ADHD
(Stormont & Stebbins, 2005).
II.Vskum
Cieom prce bola empirick tdia zameran na prieskum nzorov uiteov a uiteliek
v materskch kolch tkajcich sa prejavov poruchy pozornosti a hyperaktivity u det
v predkolskom veku. Zisovali sme, ako vnmaj uitelia a uiteky deti s ADHD, ak
charakteristiky a prejavy sprvania by tmto deom pripsali na zklade svojich sksenost
a poznatkov. Implicitn terie tkajce sa problematiky det s ADHD, ktor si uitelia
a uiteky utvraj pri prci s demi boli konfrontovan s poznatkami uiteov ohadom
diagnostiky ADHD u det v porovnan s diagnostickmi kritriami MKCH (10), priom bol bran
do vahy vek uiteliek a ich pedagogick prax.
Vskumn otzky:
33
WWW.ECOLETRA.COM

,
1. S nzory uiteov a uiteliek expertov na veobecn charakteristiky ADHD viac
v slade s MKCH (10) a odbornou literatrou ako nzory uiteov a uiteliek
zaiatonkov?
2. Povauj uitelia a uiteky v M svoje poznatky o prejavoch ADHD za postaujce?
3. Akm spsobom zskavaj uitelia a uiteky najastejie informcie o prejavoch
ADHD?
1.3.
Priebeh vskumu
Na zklade teoretickch poznatkov bol zostaven Dotaznk prejavov pozornosti
s hyperaktivitou v predkolskom veku oami uiteov a uiteliek (Zatov, 2016), vytvoren
ako sas zverenej prce na PdF UK. Bol vytvoren prepojenm dotaznkov Vanderbilt
ADHD Diagnostic Teacher Rating Scale (Wolreich et al., 1998), Attention Deficit Disorder
(ADD/ADHD) Test (Grohol, 2015), Dotaznk Prednost a nedostatkov (SDQ-Svk), ADHD Rating
Scale IV. - Preschool Version, Attention Deficit Hyperactivity Disorder Rating Scale-IV--School
Version (DuPaul et al., 1994), Dotaznk pro uitele M pro dti s pedpokldanou diagnzou
ADHD a ADD (Conners, 1969, in Paclt, 2007). Dotaznk obsahuje 51 poloiek zameranch na
prejavy dieaa s ADHD a 21 poloiek zameranch na poznatky a ich zdroje u uiteov
a uiteliek v materskch kolch. Dotaznk bol administrovan 100 uitekm v M v tyroch
slovenskch krajoch. Nvratnos dotaznkov bola 90 %, priom 10 % dotaznkov bolo
vylench z dvodu nekompletnho alebo chybnho vyplnenia. Celkov poet respondentov
a respondentiek bol 80. Dotaznky boli spracovan pomocou programu Excel a v tatistickom
programe IBM SPSS Statistics 20.
Prv as dotaznka bola vo forme Likertovej kly, zameran na prejavy dieaa s ADHD.
Skladala sa z vrokov, ktor respondenti a respondetky hodnotili na kle od p po jedna,
priom slo p predstavovalo hodnotu plne shlasm a jedna plne neshlasm. Tto
as dotaznka obsahovala tyri asti zameran na:
1. subkla: aktivity, hry a ADHD, ktor tvorilo dvans vrokov zameranch na prejavy ADHD
poas aktivt, hier a pod.
2. subkla: prejavy v sprvan, obsahovala osemns vrokov tkajcich sa prejavov
sprvania dieaa s ADHD.
3. subkla: osobnostn rty (emocionalita) s jedenstimi vrokmi, zameran na emocionalitu
dieaa s ADHD.
4. subkla: prejavy na fyziologickej rovni s nzvom fyziologick prejavy.
Druh as dotaznka bola zostaven z dvoch ast, priom prv as s nzvom vedomostn
as pozostvala z jedenstich vrokov, zameranch na veobecn poznatky o poruche.
Respondenti mali na vber tri odpovede, a to: no neviem - nie. Poslednch desa poloiek
sa tkalo sksenosti a informovanosi uiteov a uiteliek o ADHD.
Reliabilita dotaznka pre poloky 1 a 51 vypotan tatistickm programom IBM SPSS 20
dosahovala hodnotu Cronbachova alpha = 0,816. Dotaznk je mon povaova za spoahliv.
34
WWW.ECOLETRA.COM

,
1.4.
Vskumn vzorka
Dotaznk bol administrovan uiteom a uitekm v materskch kolch na Slovensku.
Vskumn sbor tvorilo 80 rospondentov a respondentiek, z oho bolo 79 uiteliek
materskch kl a 1 uite materskej koly. Vber bol dostupn. Zapojench bolo 27 (33,75 %)
uiteliek v mladom dospelom veku (20 - 35 rokov), 18 (22,50 %) uiteov a uiteliek
v strednom dospelom veku (35 - 45 rokov) a 35 (43,75 %) v starom dospelom veku (45 - 60
rokov). Priemern vek vetkch respondentov bol 40,78 rokov. Uitelia a uiteky boli
rozdelen do skupn poda dky pedagogickej praxe na zaiatonkov (0 5 rokov),
s dlhodobou praxou (5 - 20 rokov) a uiteov expertov (20 a viac rokov). Zaiatonkov bolo 18
(22,50 %), s dlhodobou praxou 27 (33,75 %) a uiteov expertov 35 (43,75 %), priom celkov
priemer dky pedagogickej praxe u respondentov bol 16,94 rokov.
1.5.
Vsledky vskumu
o sa tka prejavov sprvania a pecifickch prejavov det s ADHD respondenti najastejie
shlasili s vrokmi na subkle dotaznka lohy, aktivity a hry, hodnoty odpoved sa
pribliovali k 4, t. j. viac shlasm ako neshlasm. Naopak pri polokch v subkle
osobnostn rty uitelia a utieky viac odpovedali, e nemaj vyhranen nzor (3), alebo skr
neshlasia ako shlasia. Podobne odpovedali aj na fyziologick prejavy, kde sa najastejia
urovan hodnota bola 3, t. j. nemm vyhranen nzor (tabuka . 2).
Tabuka .2, Priemern hodnoty uren celm sborom v jednotlivch astiach dotaznka
Subkly dotaznka:
Poet uiteov
Priemern hodnoty
Medin
Modus
t. odchlka
Minimum
Maximum
lohy, aktivity,
hry
Prejavy v
sprvan
80
4,05
4,08
4,08
0,453
2,67
5
80
3,64
3,67
2,78
0,464
2,5
4,5
Osobnostn
rty
80
2,79
2,83
2,56a
0,485
1,56
3,78
Fyziologick
prejavy
80
2,95
3
3
0,612
1,1
3,9
a. Existuje viacnsobn Modus. Zobrazen je najniia hodnota.
Uitelia sa takmer jednotne zhodli, e diea s ADHD ahko vyruia vonkajie podnety a je
nepokojn, nevydr dlho bez pohybu (tabuka . 3). Na druhej strane uitelia najmenej
shlasili s vrokom diea pri plnen aktivity vydr dokonca alebo vrokmi diea sa
pokakva a diea trp nadvhou (tabuka . 4).
35
WWW.ECOLETRA.COM

,
Tabuka . 3, Vroky tkajce sa det s ADHD, s ktormi uitelia najviac shlasili
Diea ahko vyruia vonkajie podnety.
Je nepokojn, nevydr dlho bez pohybu.
Diea m zvyajne problmy pri lohovej
situcii/hre udra pozornos u danej
innosti.
Nedoke v pokoji sedie, vrt sa alebo sa
pohojdva.
Vea krt nezvldne dokoni
lohu/aktivitu.
Diea asto pobehuje alebo vylieza, ke
sa oakva, e bude sedie, resp. v
situcich, ke je to nevhodn.
Diea rob poas lohy/aktivity chyby z
nepozornosti, asto si nevma detaily.
Pre diea je ak zapoji sa do hier a
aktivt, pri ktorch je potrebn pokoj a
ticho.
asto sa zd, ako keby ma nepovalo,
ke na priamo hovorm.
Pri hre/aktivite nedoke poka, km
bude na rade.
asto m problmy s organizciou svojej
innosti (asov a prioritn
prerozdelenie innost).
Diea je akoby stle v pohybe a, akoby
bolo pohan motorom.
Diea nepostupuje poda intrukci
uitea/ky.
Poet Minimum Maximum Priemer d. odchylka

80
2,00
5,00
4,7000
,53722
80
3,00
5,00
4,6750
,54599
80
2,00
5,00
4,5000
,63645
80
1,00
5,00
4,4750
,79516
80
1,00
5,00
4,3875
,96119
80
1,00
5,00
4,2750
,96751
80
2,00
5,00
4,2750
,76266
80
2,00
5,00
4,2625
,83808
80
1,00
5,00
4,2375
,98397
80
1,00
5,00
4,1125
,88581
80
1,00
5,00
4,1125
,95459
80
1,00
5,00
4,0250
1,00599
80
1,00
5,00
4,0125
,99992
Tabuka . 4, Vroky tkajce sa det s ADHD, s ktormi uitelia materskej koly neshlasili
Je zlomysen a mstiv.
Obviuje sa asto za problmy, cti sa
vinn.
Cti sa osamelo, nechcene, akoby ho
nikto nemal rd.
Boj sa (je ustrchan, zkostliv).
Sprva sa ohaduplne k ostatnm.
Pokakva sa.
Trp nadvhou.
Pri plnen loh/aktivity, zotrv do konca.
Poet Minimum Maximum Priemer d. odchylka

80
1,00
5,00 2,5000
,98083
80
1,00
4,00 2,4875
,88581
80
1,00
4,00
2,4875
,88581
80
80
80
80
80
1,00
1,00
1,00
1,00
1,00
5,00
5,00
5,00
5,00
5,00
2,4875
2,4250
2,4000
2,4000
2,3125
1,00623
,92470
,89443
1,12058
1,16482
36
WWW.ECOLETRA.COM

,
Za najastejie prejavy dieaa s ADHD v M oznaili uitelia a uiteky, e diea nedoke
udra pozornos pri vykonvanej innosti, neused a trp impulzivitou. Monosti, e diea je
neprimerane agresvne a zkostliv boli oznaen v menej miere (graf . 1).
Graf . 1, Najastejie prejavy sprvanie dieaa s ADHD v M poda uiteov a uiteliek M
Najastejie prejavy dieaa s ADHD v M

70
60
50
40
30
20
10
0
Nedoke
udra
pozornos
Neused
Je impulzvne
Je
neprimerane
agresvne
Je zkostliv
Medzi uitekami a uitemi s rznou dkou praxe neboli vrazn rozdiely v odpovediach na
otzky na jednotlivch klach dotaznka. Mierne rozdiely s badaten len v kle Aktivity,
lohy a hry, priom sksenej uitelia shlasili s uvedenmi vrokmi o deoch s ADHD
(Tabuka . 5)
Tabuka . 5, Rozdiely v priemernch odpovediach uiteov poda dky praxe
zanajci uitelia s uitelia
uitelia
praxou
experti
Subkaly dotaznka:
poet
20
30
30
Aktivity, lohy a hry
priemer
3,9750
3,9583
4,1972
SD
,54685
,46771
,33368
Prejavy sprvania
priemer
3,6111
3,6407
3,6481
SD
,45741
,40134
,53711
Osobnostn rty
priemer
2,8611
2,6889
2,8407
SD
,60093
,43023
,45174
2,9750
2,9533
2,9300
Fyziologick prejavy
priemer
SD
,63733
,47324
,72974
37
WWW.ECOLETRA.COM

,
Km v prvej asti dotaznka uitelia a uiteky shlasili s predkladanmi vrokmi na zklade
svojich sksenost a v slade so svojimi implicitnmi teriami, v druhej asti dotaznka boli
poloen jednoznan otzky tkajce sa poznatkov a vedomost o problematike ADHD
u det. Tieto otzky sa opierali ako o diagnostick kritri poda MKCH 10, tak aj o znme
informcie, ktor mu pomc pri identifikovan a sprvnom diagnostikovan poruchy ADHD.
Uiteky a uitelia v materskej kole s pre rodiov toti prv odbornci, ktor si mu vimn
zmenen sprvanie det a upozorni rodiov. Otzky boli poloen ako vroky
a uite/uiteka mohol/mohla odpoveda no, nie, alebo neviem. Boli dopredu upozornen,
e ide o as dotaznka, ktor zisuje ich vedomosti, a e na kad otzku je jedna sprvna
odpove. Z odpoved uiteov a uiteliek je vidie, e neovldaj dostatone problematiku
diagnostiky poruchy ADHD. Najvie problmy im robia prejavy ADHD, pri ktorch uvidelo
36,3 % uiteov a uiteliek, e nevie, i impulzivita, porucha pozornosti a hyperaktivita s
hlavn prejavy ADHD (tabuka . 6). Z hadiska dky praxe bol zaznamenan tatisticky
signifikantn rozdiel u uiteliek a uiteov pri odpovedi na otzku porovnvajcu prejavy
poruchy ADHD s prejavmi vysoko kreatvnych det (F = 7,448, p = 0,001). Pri ostatnch
otzkach nebol zaznamenan rozdiel v odpovediach medzi uitemi a uitekami z hadiska
veku alebo praxe.
Tabuka . 6, Odpovede uiteov na vedomostn otzky tkajce sa problematiky ADHD
Vedomostn otzky
no
nie
neviem
spolu
Dka pozorovanch prejavov ADHD viac ako 3 mesiace

K diagnze je potrebn, aby sa prejavy vyskytovali aspo v 2
rznych prostrediach
Diagnostikova ADHD je mon pred 7 rokom dieaa
66,3 %
27,4 %
6,3 %
100,0 %
82,5 %
10,0 %
7,5 %
100,0 %
51,2%
36,5%
12,3%
100,0%
Prejavy ADHD s podobn s prejavmi nadanho dieaa
48,7%
35,0%
16,3%
100,0%
Prejavy ADHD s podobn s prejavmi vysoko kreatvnych det

Vskyt ADHD je rovnako zastpen u dievat ako aj u chlapcov
Hlavn prejavy ADHD s impulzivita, poruchy pozornosti a
hyperaktivita
Farmaceutick lieba je inn pri redukcii symptmov ADHD
37,4%
32,5%
41,3%
43,7%
21,3%
23,8%
100,0%
100,0%
12,4%
51,3%
36,3%
100,0%
91%
9%
0,0%
100,0%
Na otzku, i si uitelia a uiteky myslia, e vedia rozli i dvodom nevhodnho sprvania

dieaa je ADHD alebo zl socilne i rodinn prostredie 51,25 % respondentiek
a respondentov odpovedal pozitvne a 21,25 % priznalo, e nevie. 50,63 % respondentiek a
respondentov sa vo svojej praxi stretlo s prejavmi ADHD 2 a 5krt. alie vzdelvanie
tkajce sa prejavov ADHD by uvtalo 91,14 % uiteov a uiteliek. Svoje doterajie poznatky
toti uitelia a uiteky materskch kl zskali v 6,25 % prpadov zo vzdelvacch kurzov, 33,75
% poas pregradulnej prpravy a 61,25 % samotdiom. Poda 36,79 % uiteliek a uiteov sa
v ich materskej kole obzvl venuj deom s ADHD. V prpade, ak sa diea nedoke
sstredi na lohu alebo aktivitu, uiteky ho pokojne upozornia v 38,27 % prpadov v 25,93
% prpadov mu pomu s lohou, v 30,86 % mu venuj svoju pozornos. 4,95 % uiteliek si ho
nevma. Pri vyruovan a nerepektovan 40 % uiteiek diea pokojne upozorn, 55 % sa ho
38
WWW.ECOLETRA.COM

,
oksi zamestna inou innosou. 3,75 % nevenuje jeho sprvaniu pozornos a 1,25 % uiteov
ho okrkne. Poda uiteliek a uiteov materskej koly asto zlyhva komunikcia s rodimi.
55,7 % uiteliek uviedlo, e rodiia odmietaj diagnzu. Na druhej strane 27,85 % rodiov
ospravedluje sprvanie diea diagnzou. Poda 47,5 % respondentiek a respondentov,
rodiov neprejavuje ochotu diskutova o problmovom sprvan ich det a len 28,75 % rodiov
je ochotnch s uitemi diskutova na tto tmu.
Diskusia a zver
Implicitn terie uiteov a uiteliek s tvoren predovekm sksenosami, pozorovanm
a prcou s demi. Prve preto uitelia a uiteky shlasili najastejie s jednoznane
pozorovatenmi behaviorlnymi prejavmi sprvania v subkle lohy, aktivity a hry
a v subkle prejavy sprvania. as sledujca poznatky uiteov a uiteliek o problematike
ADHD ukzala, e uitelia a uiteky materskch kl maj nedostaton odborn informcie.
Poda zisten sa celkovo nzory uiteov a uiteliek v M priamo nezhodovali s MKCH 10
a odbornou literatrou. Sprvne odpovedali na poloky tkajce sa zkladnch symptmov
a podmienok ako prostredie (min. dve rzne) a obdobie (min. pol roka). Tento vsledok
pravdepodobne poukazuje na to, e naruen emocionalita det s ADHD je jav, ktor je bu
uiteom mlo znmy, prehliadaj ho alebo je menej ast. V asti zameranej na fyziologick
prejavy uitelia skr odpovedali neviem. S prejavmi porch zaspvania shlasili vetci
priemernou hodnotou 4. V poloke tkajcej sa nadvhy a ADHD sksenej toto tvrdenie viac
odmietali, menej sksen nevedeli. Vskum zaoberajci sa obezitou a ADHD zistil, e u 40 %
det s ADHD bola zaznamenan nadvha v porovnan zo zdravou vzorkou (Cortese et al.,
2015).
V tomto prieskume si a 82,23 % optanch uiteov a uiteliek myslelo, e ich poznatky
o prejavoch ADHD nie s dostaton a len 17,72 % ich povaovalo za dostaton. Monosti
vzdelva sa v oblasti problematiky det s ADHD je u uiteov vemi mal. Uitelia a uiteky
uvdzali, e svoje poznatky o problematike ADHD nadobudli prevane samotdiom.
Stormont & Stebbins (2005) zistili, e uitelia a uiteky sa o ADHD najastejie dozvedeli
s asopisu, polovica videla TV program zameran na ADHD, a menej ako polovica uiteov
pretala knihu o poruche, najmenej uiteov navtvilo kurz i workshop. Je pravdepodobn,
e nie len na Slovensku, ale aj v inch krajinch absentuje v pregradulnom vzdelvan
komplexnejia vuba zameran na problematiku porch pozornosti a hyperaktivity. Na
tomto mieste by bolo dobr uvaova, akm spsobom by sa informcie o problematike
ADHD dali obsiahlejie zaradi do kontinulneho vzdelvania, nakoko 91,14 % uiteliek a
uiteov by malo zujem o alie vzdelvanie. Ak by sa budci uitelia a uiteky mohli poas
pregradulneho vzdelvania bliie oboznmi s problematikou det s ADHD, boli by zdatnej,
o sa tka zvldania problmovho sprvani a komunikcie s demi s ADHD. Budci uitelia
a uiteky by mali by pripraven aj na komunikciu s rodimi det. Taktie je dleit, aby boli
iniciatvni, mali zujem informova sa a zskava nov poznatky.
39
WWW.ECOLETRA.COM

,
Referencie a citcie
(1) COHEN ZION, M., ANCOLI ISRAEL, S. 2004. Sleep in children with attention-deficit
hyperactivity disorder (ADHD): a review of naturalistic and stimulant intervention
studies. In: Sleep Medicine Reviews [online]. 2004, Volume 8, Issue 5, p. 379-402 [cit.
2016-02-11].Doi: http://dx.doi.org/10.1016/j.smrv.2004.06.002. Dostupn na:
http://www.smrv-journal.com/article/S1087-0792(04)00058-9/abstract
(2) CORTESE, S. et al. 2016. Association Between ADHD and Obesity: A Systematic
Review and Meta-Analysis. In: The American Journal of Psychiatry [online]. 2016,
Volume 173, Issue 1, p. 34-43 [cit. 2016-01-15]. ISSN 1535-7228. Dostupn na:
http://ajp.psychiatryonline.org/doi/full/10.1176/appi.ajp.2015.15020266
(3) URKOV, Z., et al. Neuveden. Metodicko-informan materil so zameranm sa
na profesionlne rozhodovanie iakov s poruchami aktivity a pozornosti, s poruchami
sprvania. [online] (bez vroenia), [cit. 2016-02-3].
Dostupn na:
https://www.komposyt.sk/pre-odbornikov/specialno-pedagogickacinnost/Metodick%C3%A9%20materi%C3%A1ly/preview-file/metodickoinfomacny-material-so-zameranim-sa-na-prof-rozhodovanie-sa-ziakov-s-adhd-s-ps721.pdf
(4) DRTLKOV, I. 2007. Hyperaktivn dt: ve, co potebujete vdt o dtti
s hyperkinetickou poruchou (ADHD). Praha: Galen, 2007. 87s. ISBN 978-80-7262-4478.
(5) DUPAUL, G. J.; ANASTOPOULOS, A. D. ; POWER, T. J.; Murphy, K. & Barkley, R. A.
1994. AD/HD Rating Scale-IV. Unpublished rating scale, Lehigh University.
(6) EISENBERG, D., SCHNEIDER, H. 2007. Perceptions of Academic Skills of Children
diagnosed With ADHD. In: Journal of Attention Disorders [online].2007, vol. 10, no.
4, p. 390-397 [cit. 2015-12-03]. Doi: 10.1177/1087054706292105. Dostupn na:
http://jad.sagepub.com/content/10/4/390.short
(7) CHEUNG WAI-ON, FOREST. 2007. Teacher reports of attention deficit in children aged
4-8 years in Hong Kong [online]. Hong Kong: Department of Community Medicine
The University of Hong Kong, 2007 [cit. 2015-12-02]. Dostupn na:
http://hub.hku.hk/handle/10722/50727
(8) GROHOL, J. H. 2015. Attention Deficit Disorder (ADD/ADHD) Test. Dostupn online:
http://psychcentral.com/quizzes/addquiz.htm
(9) IVANKOV, L. 2015. Liek na ADHD. In: Prvny kurir, 2015 mj, ro. 10, s. 10-11.
ISSN 1337-0170.
(10) JURSOV ZACHAROV, Z., ANDRENSKA, V. CABANOV, K., VERNARCOV, J. 2015.
Are we able to create new educational Environment in the School Environment
suitable for all Children? In: eLSE2015 [elektronick zdroj]. Bucharest: Carol I
National Defence University, 2015. [8s] [CD- ROM].
(11) KONEKOV, . 2004. Patopsycholgia. 1.vyd. Preov: Lana, 2004. 224s. ISBN 80969053-4-1.
40
WWW.ECOLETRA.COM

,
(12) LANGMEIER, J., KREJOV, D. 2006. Vvojov psychologie: 2., aktualizovan
vydn. 4.vyd. Grada Publishing, 2006. 368s. ISBN 978-80-247-1284-0.
(13) LAZNIBATOV, J. 2001. Nadan diea: jeho vvin, vzdelvanie a podporovanie.
Bartislava: Iris, 2001. 394s. ISBN 80-88778-32-8.
(14) LAZNIBATOV, J., JURKOV, J. 2005. Prejavy hyperaktivity u nadanch det. In:
Psycholgia a patopsycholgia dieaa [online]. 2005, ro.40, .3, s. 195-212 [cit.
2016-12-27].
Dostupn
na:
http://www.vudpap.sk/sub/vudpap.sk/images/CelyCasopis/papd-2005-3-text.pdf
(15) MELOCKOV, . 2008. Deti s ADHD a ich vchova. Bratislava: Metodickopedagogick centrum v Bratislave, 2008. 30s. ISBN 978-80-8052-326-8.
(16) MUNDEN, A., ARCELUS J. 2008. Poruchy pozornosti a hyperaktivita: Pehled
souasnch poznatk a pstup pro rodie a odbornky. 3.vyd. Praha: Portl, 2008.
120s. ISBN 978-80-7367-430-4.
(17) MURGA, M. a kol. 2011. Vvin mozgu a jeho poruchy. Martin: Osveta, 2011. 308s.
ISBN 978-80-8063-369-1.
(18) OVALDOV, M., PAPP, E. 2007. Metodick materil pre astnkov projektu
Prevencia porch sprvania. Nitra: Krajsk pedagogicko-psychologick porada
v Nitre, 2007.
(19) PACLT, I. A KOL. 2007. Hyperkinetick porucha a poruchy chovn, Praha: Grada.
(20) RIEFOV, S. 2010. Nesousteden a neklidn d ve kole: praktick postupy pro
vyuovan a vchovu dt s ADHD. 4.vyd. Praha: Portl, 2010. 256s. ISBN 978-7367728-2.
(21) SPANO, C. 2010. Disabilities in Early Childhood: How Prepared are Educators?
[online]
[cit.
2016-01-06].
Dostupn
na:
http://files.eric.ed.gov/fulltext/ED534461.pdf
(22) STORMONT, M., STEBBINS, M. S. 2005. Preschool Teachers Knowledge, Opinions
and Educational Experiences with Attention Deficit/Hyperactivity Disorder. In:
Teacher Education and Special Education. 2005, Volume 28, No.1 p. 52-61. Doi:
10.1177/088840640502800106.
(23) SVOBODA, M. (ed.), KREJOV, D., VGNEROV, M. 2001. Psychodiagnostikadt
a dospvajcch. 1.vyd. Praha: Portl, 2001. 792s. ISBN 80-7178-545-8.
(24) KRDLKOV, P. (2015). Hyperaktivn pedkolci: vchova a vzdlvan dt s ADHD.
1.vyd. Praha: Portl, 2015. 144s. ISBN 978-80-262-0928-7.
(25) TTNY PEDAGOGICK STAV. 2015. ttny vzdelvac program pre predprimrne
vzdelvanie v materskch kolch [online]. ttny pedagogick stav [cit. 2016-0315] . Dostupn na: http://www.minedu.sk/data/att/7828.pdf
(26) VA, J. 2010. Nadan ci v souasn kole [online]. [cit. 2016-03-18] Dostupn
na:
http://is.muni.cz/el/1411/jaro2010/MPSM101/um/Nadani_zaci_v_soucasne_skole
_zlin.pdf
41
WWW.ECOLETRA.COM

,
(27) UBA, J. 2009. Nov monosti lieby ADHD na Slovensku. In: Psychiatria pre prax
[online]. 2009, 10(3), s. 116-120 [cit. 2016-12-3]. Dostupn na:
http://www.solen.sk/index.php?page=pdf_view&pdf_id=3819
(28) WOLRAICH, M.L., FEURER, I.D., HANNAH, J.N., et al. 1998. Obtaining systematic
teacher reports of disruptive behavior disorders utilizing DSM-IV. Journal of
Abnormal Child Psychology 26(2):141152.
(29) ZATOV, V. 2016. Prejavy poruchy pozornosti a hyperaktivity u det
predkolskho veku v materskch kolch. Bakalrska prca, Univerzita
Komenskho. Pedagogick fakulta, Katedra psycholgie a patopsycholgie. Vedca
bakalrskej prce: Mgr. Zlatica Jursov Zacharov, PhD. Bratislava: Pedagogick
fakulta UK, 2016. 59 s.
42
WWW.ECOLETRA.COM

,
PERFEKCIONIZMUS AKO VIACDIMENZIONLNA CHARAKTERISTIKA

OSOBNOSTI
Barbora Papie, Lenka Sokolov
Pedagogick fakulta, Univerzita Komenskho v Bratislave, sokolova@fedu.uniba.sk
Abstract
Perfectionism is a personality characteristic typical for high standards, the concern of
mistakes, organization and striving for excellence. This research examined the psychometric
properties of the Perfectionism Inventory (a 59-item measure of 10 dimensions of
perfectionism) in the Slovak sample. We present a descriptive comparison of the results in
Slovak and American samples and relations between Perfectionism Inventory scales and Big
Five personality dimensions. The reliability of the instrument is satisfying in the Slovak
sample, however it is lower than in the American research. Significant correlation was found
between neuroticism and self-oriented perfectionism.
Keywords
personality, perfectionism, five-factor personality model.
Abstrakt
Perfekcionizmus je charakteristika osobnosti, pre ktor s typick vysok nroky na vkon,
obavy z chb, organizovanos a tba po dokonalosti. V tomto vskume analyzujeme
psychometrick vlastnosti Dotaznka perfekcionizmu (59-polokovho nstroja, ktor meria
10 dimenzi perfekcionizmu) v slovenskom vskumnom sbore. Prezentujeme deskriptvne
porovnanie vsledkov v slovenskej a americkej vzorke a vzah medzi klami Dotaznka
perfekcionizmu a dimenziami osobnosti poda Big Five. Reliabilita nstroja je v slovenskej
vzorke uspokojiv, no niia ako v americkom vskume. Signifikantn korelciu sme zistili
medzi neuroticizmom a dimenziou perfektionizmu orientovanho na seba.
Kov slov
osobnos, perfekcionizmus, p-faktorov model osobnosti.
JEL Classification: I2: Education and Research Institutions
I.vod
Predstava dokonalho loveka bola vdy pre udstvo atraktvna, mono preto m kad
jednotlivec tendenciu napredova v smere dokonalho a obdivova dokonalos. Tto
tendencia udskho sprvania sa stala aj predmetom skmania psycholgov a psychologiiek.
V psycholgii sa oznauje ako perfekcionizmus. Definova jednoznane perfekcionizmus nie
je jednoduch, vystihuj ho toti viacer charakteristiky. Mnoh autori skmali najm
negatvny dopad perfekcionizmu na osobnos a duevn zdravie (Blatt, 1995). Historicky sa
43
WWW.ECOLETRA.COM

,
perfekcionizmus asto spjal s rznymi klinickmi akosami, vskumnci a vskumnky sa
preto zamerali na skmanie vzahu perfekcionizmu a vskytu depresi, mentlnej anorexie,
obsedantno-kompulzvnej poruchy osobnosti, psychosomatickch akost a pod. (Frost,
Marten, Lahart & Rosenblate, 1990). Za hlavn problm v definovan perfekcionizmu
pokladaj fakt, e mnoh autori neodliuj perfekcionistickch jednotlivcov od ud vysoko
schopnch a spench. Stanovenie si vysokch cieov a ich dosahovanie samo o sebe nie je
patologickou charakteristikou osobnosti (Frost et al., 1990). Perfekcionistov charakterizovali
ako ud s nadmernm strachom z robenia chb, vnmanm vysokch oakvan od seba aj od
druhch a prehnanou organizovanosou.
Hamachek (1978) rozliuje dve skupiny perfekcionistov: intaktnch a neurotickch. Intaktn
perfekcionisti si stanovuj spravidla relne ciele, maj poteenie zo svojej precznej prce a s
schopn akceptova urit nepresnosti v rznych situcich. Neurotick perfekcionisti si
stanovuj zva nedosiahnuten ciele a maj vysok poiadavky na svoj vkon, povauj
svoje silie za nedostaton a nie s schopn zmierni svoje nroky. Neurotick
perfekcionizmus sa buduje spravidla od ranho detstva na zklade dvoch vplyvov prostredia,
ktor maj dopad na emon vvin jednotlivca: nedostaton ocenenie vkonu dieaa alebo
tak prejavy v sprvan rodia, ktor podmieuj pozitvne uznanie. Normlny
perfekcionizmus sa vyvja bu na zklade pozitvneho modelovania (zka identifikcia dieaa
s jemu blzkou osobou, najastejie rodiom) alebo negatvneho modelovania (diea emone
odmieta sprvanie blzkej osoby, najastejie rodia). Poda Hamacheka (1978) maj obe
skupiny perfekcionistov vysok poiadavky na vkon, avak intaktn perfekcionisti s spokojn,
ak s ich ciele dosiahnut, zatia o maladaptvni perfekcionisti sa nectia nikdy spokojn a s
k sebe vysoko kritick aj pri drobnch omyloch. Kvalitatvnu analzu perfekcionizmu
uskutonili Slaney a Ashby (1996, in Ulu & Tezer, 2010) na zklade vpoved ud, ktor sa sami
oznaovali za perfekcionistov alebo ich okolie za perfekcionistov oznailo. Vymedzili tri
zkladn charakteristiky perfekcionizmu: stanovenie prli vysokch nrokov na vkon,
poriadkumilovnos a upravenos, a prevanie rozporu medzi vlastnmi nrokmi a vkonom.
Rozpor medzi aktulnym self a idelnym self oznauje Higgins (1987, in Alexyov, 2012) ako
idelnu diskrepanciu, ktor vyvolva asto depresiu i skenos, zatia o neslad medzi
aktulnym a poadovanm self oznauje ako poadovan diskrepanciu, ktor vyvolva zkos
a nervozitu. Taktie sa predpoklad, e jednotlivci s vysokou poadovanou diskrepanciou mali
s rodimi najm v detstve vzahy, v ktorch boli asto prtomn negatvne okolnosti ako
naprklad kritizovanie, nadmern kontrola i odmietanie. Naopak jednotlivci s vysokou
idelnou diskrepanciou mali s rodimi vzahy, v ktorch absentovali pozitvne okolnosti
naprklad nedostaton uspokojovanie potreby lsky, alebo dieau venovali mlo pozornosti,
prpadne ho opustili i sa ho vzdali. Gregersen a Horwitz (2002) skmali vzah medzi
perfekcionizmom, uenm sa cudzieho jazyka a zkosou. tudenti, ktor sa javili vo zvenej
miere ako perfekcionisti, pociovali zkos najm vo verblnom prejave, kldli si taktie
neprimeran poiadavky na svoj vkon, mali sklon nerozhodne reagova vo verblnom
prejave, robili si vie starosti kvli mienke ostatnch spoluiakov, prevali znepokojenie nad
vlastnmi chybami. Arenda (1984, in Pishghadam, 2011) uvdza alie prznaky
44
WWW.ECOLETRA.COM

,
perfekcionizmu, ktor sa mu vyskytova pri uen sa: neobvykl a rigidn poiadavky na
svoj vkon, motivcia viac zo strachu z nespechu ako zo sledovania vlastnch spechov,
postoj vetko alebo ni, t. j. nedokonalos rovn sa zlyhanie, strach sksi nieo nov, aby
nebol jednotlivec kritizovan za nedostaton vkon, odovzdvanie loh mimo stanovenho
termnu, pretoe prca mus by perfektn od zaiatku a po koniec.
Frost, Turcotte, Heimberg, Mattia a Holt (1995) zistili, e ak sa lovek prli znepokojuje kvli
vlastnm chybm, m nielen niie sebavedomie, ale tie pociuje vyiu zkos z negatvnych
reakci svojho okolia. Prisudzuje chybm v vznam ako v skutonosti maj, perfekcionisti
maj dokonca asto tendenciu svoje chyby pred svojim okolm zatajova. Vo veobecnosti
meme zhodnoti, e perfekcionizmus a zkos mu by initemi, ktor prispievaj
k prevaniu negatvnych zitkov pri uen. al autori ako Ferrari (1992, in Pishghadam,
2011), i Zhang (2007, in Pishghadam, 2011) uvdzaj, e perfekcionizmus sa v podmienkach
vzdelvania spja najm s zkosou, akademickou prokrastinciou, akademickm vyhorenm,
vysokmi obavami z robenia chb a mnohmi almi problmami.
Autori multidimenzionlnej kly perfekcionizmu Frost et al. (1990; Hill, McIntire &
Bacharach, 1997) opisuj perfekcionizmus ako osobnostn charakteristiku, ktor sa prejavuje
nadmernm strachom z robenia chb, vnmanm vysokch oakvan zo strany rodiov,
prehnanou organizovanosou. Hewitt a Flett (1991) vymedzili tri dimenzie perfekcionizmu:
perfekcionizmus, ktor je orientovan na seba, perfekcionizmus, ktor sa prejavuje vo vzahu
k inm a socilne predpsan perfekcionizmus. Prv dimenzia zaha stanovenie nerelnych
oakvan na vlastn vkon a je spojen so silnou sebakontrolou. Druh dimenzia zaha
stanovanie nerelnych oakvan na vkon inch a hodnotenie inch vysoko kriticky. Tretia
dimenzia odra potrebu dosiahnu tandardy, ktor s predpsan inmi s cieom zska ich
ocenenie, potvrdenie. Stoeber, Otto a Dalbert (2009) zdrazuj, e rozdiel medzi
perfekcionizmom orientovanm na seba, perfekcionizmom orientovanm na inch a socilne
predpsanm perfekcionizmom sa vymedzuje prostrednctvom osobnostnch t, ktor
opisuj individulne rozdiely medzi umi, s ohadom na ich konzistentn vzorce v sprvan,
prevan a myslen. Vlastnosti predstavuj pomerne veobecn a pretrvvajce dispozcie,
ktor umouj predvda rzne reakcie na stimuly, ale je mon na zklade nich aj predvda
zmeny v raste a vvine osobnosti.
Hill et al. (1997) opisuj adaptvnu formu perfekcionizmu ako: zmysel pre poriadok,
svedomitos, cieavedomos, snahu o spech, vysok osobn nroky na vkon. Tieto
charakteristiky podobne zachytva aj dimenzia Svedomitos osobnostnho modelu Big Five
(Hebkov & Urbnek, 2001): presnos, poriadkumilovnos, disciplinovanos, spoahlivos,
pracovitos. Vyie uveden socilne charakteristiky sa hodnotia ako socilne iadce, avak
maj aj svoju negatvnu strnku, ak sa prejavuj naprklad ako prehnan poriadkumilovnos,
pedantnos alebo ako workoholick sprvanie. Na zklade uvedench charakteristk by sme
mohli svedomitos chpa aj ako ni stupe adaptvneho perfekcionizmu.
45
WWW.ECOLETRA.COM

,
II.Vskum
2.1. Ciele a priebeh vskumu
Cieom vskumu bolo v slovenskch podmienkach zisti zkladn psychometrick
charakteristiky multidimenzionlnej kly perfekcionizmu Perfectionism Inventory, porovna
zistenia s pvodnou tdiou autorov nstroja (Hill, Huelsman, Furr, Kibler, Vicente & Kennedy,
2004) a zisti vzah jednotlivch dimenzi perfekcionizmu k alm charakteristikm osobnosti.
Na zklade tohto ciea sme stanovili dve hypotzy:
H1: Medzi perfekcionizmom zameranm na vkon a svedomitosou je signifikantn pozitvny
vzah.
Na zklade defincie perfekcionizmu poda Hilla a kol. (2004) zodpovedaj charakteristiky
adaptvneho perfekcionizmu opisu dimenzie Svedomitos poda modelu osobnosti Big Five
(Hebkov & Urbnek, 2001). Preto predpokladme, e najm v dimenzii perfekcionizmu
zameranho na vkon (disciplinovanos, presnos, spoahlivos a pod.) bud ma tieto dve
charakteristiky tendenciu vyskytova sa spolone, teda, e bude medzi nimi pozitvny
korelan vzah.
H2: Medzi perfekcionizmom zameranm na seba a neuroticizmom je signifikantn pozitvny
vzah.
Perfekcionizmus zameran na seba je charakteristick vysokou sebakontrolou, nekritickm
pohadom na vlastn vkon a nespokojnosou so svojim vkonom (Hewitt & Flett, 1990). Tieto
charakteristiky s vemi blzke zkostnm tendencim osobnosti (Frost et al., 1995).
Prevanie zkosti, frustrcie i citov viny je jednm z prejavov neuroticizmu (Hebkov &
Urbnek, 2001), preto predpokladme vzjomn pozitvny korelan vzah medzi
perfekcionizmom zameranm na seba a neuroticizmom.
Vskum sme realizovali v priebehu oktbra 2015 a februra 2016 v rmci projektu zverenej
diplomovej prce. Pouili sme dostupn vber vskumnho sboru adolescentov a mladch
dospelch. astnci a astnky sa zapojili do vskumu dobrovone a boli oboznmen
s ciemi vskumu. Sasou demografickej asti dotaznka bol aj informovan shlas.
2.2 Vskumn vzorka
Vzorku vskumu tvorili adolescenti a mlad dospel vo veku od 19 do 32 rokov, spolu 173,
z toho 27 (15,61 %) muov a 146 (84,39 %) ien. Priemern vek skmanch osb bol 23,43
roka, priemern vek muov 24,62 roka a priemern vek ien 23,42 roka. Z hadiska veku tvorili
najviu as vzorky osoby vo veku 24 rokov, t. j. 15,03 %, osoby vo veku 25 a 21 rokov
dosiahli rovnak percentulne zastpenie 13,87 %, osoby vo veku 22 rokov 12,72 %, vo veku
23 rokov 12,14 %, vo veku 20 rokov 9,83 %, vo veku 26 rokov 6,94 %, vo veku 25 rokov 5,20
%, vo veku 27 rokov 4,05 %, vo veku 19 rokov 3,47 %, vo veku 29 rokov 1,19 %, na poslednom
mieste boli osoby vo veku 30, 31 a 32 rokov v percentulnom zastpen 0,58 %. Najviac
zastpenou skupinou, o sa tka vzdelania boli osoby s ukonenm 1. stupom
vysokokolskho tdia, tvorili 64,31 %. Vekos vskumnho sboru bola porovnaten
s pvodnou tdiou autorov vskumnho nstroja.
46
WWW.ECOLETRA.COM

,
2.3 Metdy vskumu
Dotaznk perfekcionizmu (Perfectionism Inventory) - dotaznk perfekcionizmu pochdza
z vskumu kolektvu autorov (Hill, Huelsman, Furr, Kibler, Vicente & Kennedy, 2004). Autori
vytvorili osem faktorov, ktor zachytvaj rzne aspekty perfekcionizmu. Tto verzia
dotaznka je revidovanou a doplnenou verziou multidimenzionlnej kly perfekcionizmu
(Frost, Marten, Lahart, & Rosenblate, 1990; Hewitt & Flett, 1991). Revidovan verzia
dotaznka zachytva okrem multidimenzionlnej povahy perfekcionizmu aj nov kly
perfekcionizmu: perfekcionizmus zameran na vkon a perfekcionizmus zameran na seba.
Nstroj sme pre vskumn ely zskali prostrednctvom databzy testov APA (American
Psychological Association). Dotaznk pozostva z 59 poloiek, ktor astnci a astnky
vskumu hodnotia na pstupovej Likertovej kle (od vbec neshlasm po plne shlasm),
je rozdelen do smich subkl, ktor s zameran na nasledujce dimenzie perfekcionizmu
(Hill et al., 2004):
Obavy z chb tendencia jednotlivca vyhba sa zkosti spojenej s robenm chb (8
poloiek).
Vysok nroky na inch - stanovenie vysokch poiadaviek na vkon inch, tendencia
poadova od inch, aby sa vkon priblioval stanovenmu idelu (7 poloiek).
Potreba potvrdenia potreba jednotlivca zska potvrdenie i uznanie inmi a senzitvne
reakcie jednotlivca na kritiku (8 poloiek).
Organizovanos jednotlivec vo zvenej miere db na svoj zovajok, ale aj kladie draz
na organizciu na pracovisku i v domcnosti (8 poloiek).
Rodiovsk tlak - vnmanie ntlaku zo strany rodiov na vkon jednotlivca, tba vykonva
vetko v slade s idelom rodiov (8 poloiek).
Plnovanie - tendencia jednotlivca plnova a vykonva innosti poda vopred
premyslench krokov (7 poloiek).
Hbanie nad chybami - premanie jednotlivca nad chybami, ktor v ivote spravil a snaha
vyhn sa chybm v budcnosti (7 poloiek).
Tba po dokonalosti - snaha o dokonalos a nadtandardn vkon vo vetkch
vykonvanch aktivitch (6 poloiek).
klu . 9 tvor tzv. perfekcionizmus zameran na vkon, ide o zhrnutie tch poloiek,
ktor s zameran na organizovanos, poadovanie vyieho vkonu od inch, plnovanie
a silie o dokonalos (27 poloiek).
klu . 10 tvor tzv. perfekcionizmus zameran na seba, ide o zhrnutie poloiek, ktor s
orientovan na vyjadrenie nespokojnosti nad vlastnmi chybami, potrebu uznania,
vnmanie rodiovskho ntlaku a hbanie nad chybami (29 poloiek).
klu . 11 tvor set vetkch subkl, celkov skre perfekcionizmu (59 poloiek).
Dotaznk Big Five - NEO pfaktorov osobnostn dotaznk: na zistenie osobnostnch
charakteristk sme pouili esk verziu NEO pfaktorovho osobnostnho inventra NEO Five
Factor Inventory (Costa & McCrae, 1985), ktor preloili Hebkov a Urbnek (2001). Tto
47
WWW.ECOLETRA.COM

,
verzia je skrtenou verziou NEO-PI_R (NEO Personality Inventory Revised). Pfaktorov
osobnostn inventr Big Five vznikol na zklade nezvislej faktorovej analzy dvoch tmov
(Costa, McCrae a Norman, Goldberg). Analzou prdavnch mien, ktor opisuj osobnos
vzniklo p faktorov extraverzia (Extraversion), otvorenos voi novej sksenosti (Openess
to Experience), prvetivos (Agreeableness), svedomitos (Conscientiousness) a neuroticizmus
(Neuroticism). Dotaznk obsahuje celkovo 60 poloiek, kad subtest pozostva z 12 poloiek.
lohou skmanch osb je zvi, do akej miery ich tvrdenie vystihuje. Svoju odpove
vyjadruj prostrednctvom 5-bodovej Likertovej kly (0 vbec nevystihuje, 1 nevystihuje,
2 neutrlna odpove, 3 vystihuje, 4 plne vystihuje). Hebkov a Urbnek (2001)
jednotliv osobnostn dimenzie opisuj nasledovne:
Neuroticizmus je faktorom emocionlnej lability resp. stability. Reprezentuje individulne
tendencie jednotlivca preva za, strach, rozpaky, skenos. Osoby, ktor dosahuj
v tejto dimenzii vysok skre s psychicky nestabiln, taktie s nchylnejie k rznym
osobnostnm akostiam a poruchm, napr. depresii, frustrcii, citom viny.
Extraverzia sa vo veobecnosti spja s aktivitou, optimizmom, sociabilitou, veselosou,
zhovorivosou a orientciou na ud. Na druhom ple tejto dimenzie je introverzia.
Introverziu by sme nemali chpa ako pln protiklad extraverzie, skr ju chpeme ako
neprtomnos extraverzie. T jednotlivci, ktor dosahuj vysok skre v tejto kle s
spravidla sebaist, aktvni a optimistick, maj vesel myse a pozitvne emon ladenie.
Introverti s skr zdranliv, s viac samostatn a pomerne vyrovnan, uzavret
a orientovan na lohy.
Otvorenos voi sksenosti je charakteristick ivou predstavivosou, citlivosou na
estetick podnety, rozmanitosou, zvedavosou a nezvislm sudkom. Jednotlivci, ktor
dosahuj vysok skre v tejto dimenzii maj bohat fantziu a s vnmavej k prevaniu
pozitvnych a negatvnych emci. Ber do vahy nov mylienky a nekonvenn hodnoty.
asto s opisovan aj ako vedychtiv, intelektulni a ochotn experimentova.
Prvetivos reflektuje tak charakteristiky ako altruizmus, starostlivos a emon podporu.
Pre inch ud maj pochopenie a porozumenie, sprvaj sa vdne a lskavo. Prvetivos
je dimenziou interpersonlneho sprvania. Osoby, ktor dosahuj vysok skre v tejto
kle preferuj kooperciu a maj sklon dverova druhm. Naopak osoby s nzkym skre
s opisovan ako nepriatesk, egocentrick, s tendenciou znevaova nzory a zmery
inch.
Svedomitos sa vzahuje k sebakontrole, plnovaniu, organizcii a realizcii loh.
Jednotlivci, ktor dosahuj vysok skre s charakterizovan ako cieavedom, vytrval,
s pevnou vou, disciplinovan a ctiiadostiv. Tieto socilne iadce charakteristiky maj
vzah k tudijnm a pracovnm vkonom. V extrmnom prpade me ma svedomitos aj
svoju negatvnu strnku a me vysti do prehnanej poriadkumilovnosti, pedantnosti i
workoholickho sprvania. Naopak jednotlivci dosahujci nzke skre sa charakterizuj ako
ahostajn, nedbal, bez zujmu o svoje ciele.
48
WWW.ECOLETRA.COM

,
Vskumn dta boli analyzovan v programe SPSS for Windows.
III.Vsledky vskumu
Z porovnania vsledkov reliability nstroja v slovenskej a pvodnej americkej vzorke vyplva,
e nstroj v slovenskej verzii vo vine subkl vykazuje uspokojiv mieru spoahlivosti, no
hodnota Cronbachovho alfa je vo vetkch dimenzich okrem dimenzie Tlak rodiov niia ako
v pvodnom vskume (tabuka 1). Hoci nstroj ako celok dosiahol vntorn konzistenciu =
0,89 a mono ho z tohto pohadu povaova za reliabiln, v subklach P2 (Vysok nroky na
inch), P3 (Potreba potvrdenia) a P7 (Hbanie nad chybami) bolo < 0,7, km v pvodnej
tdii autori nstroja dosiahli vo vetkch subklach > 0,7.
Tabuka 1, Reliabilita dotaznka perfekcionizmu
Dimenzia perfekcionizmu
1
P1 Obavy z chb
.86
P2 Vysok nroky na inch
.83
P3 Potreba potvrdenia
.87
P4 Organizovanos
.91
P5 Tlak rodiov
.88
P6 Plnovanie
.86
P7 Hbanie nad chybami
.87
P8 Tba po dokonalosti
.85
P9 Perfekcionizmus zameran na vkon
.75
P10 Perfekcionizmus zameran na seba
.79
P11 Celkov skre perfekcionizmu
.83
2
.83
.42
.50
.74
.90
.80
.64
.79
.70
.72
.89
Cronbachovo alfa v americkej vzorke (Hill et al., 2004)

Cronbachovo alfa v slovenskej vzorke
Slovensk astnci a astnky vskumu dosiahli, podobne ako americk, vyie skre
v dimenzii perfekcionizmu zameranho na vkon ne v dimenzii perfekcionizmu zameranho
na seba. V celkovom priemernom skre perfekcionizmus je u oboch skupn minimlny rozdiel
(tabuka 2). Najv rozdiel sme zaznamenali v dimenzii Tlak rodiov. Americk astnci
a astnky vskumu vnmali v tlak zo strany rodiov ako astnci a astnky vskumu
zo Slovenska. V dimenzich perfekcionizmu dosiahli obe skupiny najvyie skre v dimenzii
Organizovanos a najniie skre v dimenzii Obavy z chb.
Tabuka 2, Porovnanie priemernch skre dimenzi perfekcionizmu
Priemer1 Priemer2
P1 Obavy z chb
2.46
2.59
P2 Vysok nroky na inch
2.83
3.10
P3 Potreba potvrdenia
3.22
3.15
P4 Organizovanos
3.50
3.45
49
WWW.ECOLETRA.COM

,
P5
P6
P7
P8
P9
P10
P11
Tlak rodiov
Plnovanie
Hbanie nad chybami
Tba po dokonalosti
Perfekcionizmus zameran na vkon
Perfekcionizmus zameran na seba
Celkov skre perfekcionizmu
3.17
3.40
2.83
3.10
12.83
11.68
24.51
2.60
3.40
2.92
3.28
13.23
11.26
24.49
Priemern skre danej dimenzie perfekcionizmu v americkej vzorke (Hill et al., 2004)
Priemern skre danej dimenzie perfekcionizmu v slovenskej vzorke
Vzjomn korelcie jednotlivch subkl nstroja s v slade s dajmi o reliabilite nstroja

(tabuka 1). V americkej vzorke s vetky interkorelcie vznamn minimlne na hladine 0,01.
V slovenskej vzorke v niektorch dimenzich (napr. P3: Potreba potvrdenia, P4:
Organizovanos alebo P6: Plnovanie) nie s vzjomn korelcie vznamn (tabuka 3).
Taktie hodnota vzjomnch korelci je v americkom sbore vyia ako v sbore slovenskom.
Rozdiely v konzistencii vsledkov a reliabilite nstroja v oboch vskumoch mono pripisova
aj vej variabilite vzorky v slovenskom sbore. V slovenskom vskume bolo vie vekov
rozptie astnkov a astnok vskumu, ilo o tudentov/tudentky aj pracujcich
s rznym stupom ukonenho vzdelania, km v americkom sbore tvorili vskumn vzorku
tudenti a tudentky vysokch kl.
P11
P12
P21
P22
P31
P32
P41
P42
P51
P52
P61
P62
P71
P72
P81
P82
P11: Celkov skre

perfekcionizmu
P10: Perfekcionizmus
zameran na seba
P9: Perfekcionizmus
zameran na vkon
P8: Tba po dokonalosti
P7: Hbanie nad chybami
P6: Plnovanie
P5: Tlak rodiov
P4: Organizovanos
P3: Potreba potvrdenia
P2: Vysok nroky na inch
P1: Obavy z chb
Tabuka 3, Vzjomn korelcie medzi jednotlivmi dimenziami dotaznka perfekcionizmu
1
.52**
.30**
.63**
.67**
.18**
-.02
.33**
.29**
.27**
.10
.73**
.65**
.46**
.21**
1
.25**
.11
.42**
.13
.30**
.26**
.29**
.14
.47**
.24**
.49**
.49**
1
.18**
.02
.19**
.29**
.35**
.18*
.67**
.69**
.33**
.18*
1
.19**
.14
.49**
.42**
.38**
.11
.59**
.38**
1
.17**
.11
.34**
.36**
31**
.30**
1
.43**
.31**
.39**
.41**
1
.52**
.40**
50
WWW.ECOLETRA.COM

,
P91
P92
P101
P102
P111
P112
.46**
.22**
.86**
.79**
.75**
.66**
.70**
.54**
.48**
.31**
.66**
.50**
.38**
.22**
.82**
.80**
.69**
.66**
.81**
.78**
25**
.11
.59**
.46**
.30**
.34**
.59**
.70**
.51**
.62**
.72**
.68**
.39**
.22**
.62**
.53**
.57**
.40**
.87**
.83**
.83**
.78**
.80**
.76**
.55**
.37**
.77**
.65**
1
.54**
.40**
.87**
.78**
1
.89**
.88**
Korelcie dimenzi perfekcionizmu v americkej vzorke (Hill et al., 2004)

Korelcie dimenzi perfekcionizmu v slovenskej vzorke (Luptkov, 2016)
V dotaznku Big Five NEO dosiahli astnci a astnky najvyie priemern skre prve
v dimenzii Svedomitos (AM = 34,73). Najniie priemern skre dosiahli v dimenzii
Neuroticizmus (AM = 23,51). Zkladn deskriptvnu tatistiku uvdzame v tabuke 4.
Tabuka 4, Deskriptvna tatistika dimenzi dotaznka NEO (Luptkov, 2016)
Priemer Medin Modus
SD
Min
Max
neuroticizmus
23.51
23
25
7.90
6
46
extraverzia
32.76
34
35
7.22
12
47
otvorenos
28.77
28
26
6.63
15
46
prvetivos
31.44
32
30
5.92
12
48
svedomitos
34.73
36
39
7.12
11
47
Skre v jednotlivch dimenzich oboch nstrojov sme porovnali pomocou korelanej analzy.
Signifikantn korelciu (vznamn na hladine 0,05) sme zaznamenali medzi dimenziami
perfekcionizmu Hbanie nad chybami a Perfekcionizmus zameran na seba. V ostatnch
dimenzich perfekcionizmu a osobnostnch charakteristk poda Big Five nie s vzjomn
korelcie vznamn (tabuka 5).
Potreba potvrdenia
Organizovanos
Tlak rodiov
Plnovanie
.15
-.04
.12
.02
.01
.12
-.10
.12
.07
.02
.12
-.04
.05
.02
-.02
-.16
.00
-.06
-.09
.12
.13
-.04
-.07
.00
-.08
.05
-.06
-.18
-.03
.04
Hbanie nad
chybami
Tba po
dokonalosti
Perfekcionizmus
zameran na vkon
Perfekcionizmus
zameran na seba
Celkov skre
perfekcionizmu
Vysok nroky na
inch
Neuroticizmus
Extraverzia
Otvorenos
Prvetivos
Svedomitos
Obavy z chb
Tabuka 5, Vzah dimenzi perfekcionizmu k osobnostnm dimenzim Big Five
.16*
-.12
-.00
.00
-.13
.08
-.09
.05
.05
-.02
.03
-.09
-.03
-.00
.06
.18*
-.08
.06
.01
-.07
.14
-.09
.00
.01
-.02
** Korelcia vznamn na hladine 0.01

* Korelcia vznamn na hladine 0.05
51
WWW.ECOLETRA.COM

,
Na zklade tchto vsledkov meme zamietnu prv hypotzu H1: Medzi perfekcionizmom
zameranm na vkon a svedomitosou je signifikantn pozitvny vzah. Svedomitos
a perfekcionizmus zameran na vkon v naej vskumnej vzorke vzjomne signifikantne
nekoreluj (r = 0,06). Druh hypotzu H2: Medzi perfekcionizmom zameranm na seba
a neuroticizmom je signifikantn pozitvny vzah, prijmame. Osobnostn dimenzia
Neuroticizmus pozitvne koreluje s Hbanm nad chybami (r = 0,16*) aj s Perfekcionizmom
zameranm na seba (r = 0,18*) na hladine vznamnosti 0,05. Tento vzah potvrdzuje zvery
uveden v vode, e perfekcionizmus mono interpretova aj ako zkostn tendenciu
osobnosti. Aj v ostatnch sledovanch premennch boli vzjomn korelcie dimenzi
osobnosti poda Big Five a dimenzi perfekcionizmu nzke a nesignifikantn. Z uvedenho
vyplva, e perfekcionizmus ako charakteristika osobnosti je nezvisl od tchto dimenzi,
resp. e dotaznk perfekcionizmu zachytva in charakteristiky osobnosti ako dotaznk NEO
Big Five.
Diskusia a zver
Cieom vskumu bolo v slovenskch podmienkach zisti zkladn psychometrick
charakteristiky multidimenzionlnej kly perfekcionizmu Perfectionism Inventory, porovna
zistenia s pvodnou tdiou autorov nstroja (Hill et al., 2004) a zisti vzah jednotlivch
dimenzi perfekcionizmu k alm charakteristikm osobnosti. Z naich zisten vyplva, e
pouit dotaznk perfekcionizmu v slovenskej vzorke adolescentov a mladch dospelch (N =
173) nevykazuje tak vysok skre reliability ako v pvodnej validizanej tdii autorov Hill et
al. (2004), ktor dotaznk overovali na vzorke americkch tudentov a tudentiek vysokej koly
(N = 250). V troch subklach (Vysok nroky na inch, Potreba potvrdenia a Hbanie nad
chybami) bola zisten niia reliabilita ( < 0,7), v ostatnch subklach aj v celkovom skre
nstroj vykazuje dostaton spoahlivos.
Napriek tomu, e viacer charakteristiky perfekcionizmu (Hill et al., 2004; Hewitt & Flett,
1991; Frost et al., 1995) s vemi blzke opisu dimenzie Svedomitos poda modelu osobnosti
Big Five (Hebkov & Urbnek, 2001), nezistili sme medzi tmi dimenziami pozitvny
korelan vzah. Tento vsledok svisie s tvrdenm, e sa asto neodliuj perfekcionistick
jednotlivci od ud vysoko schopnch a spench (Frost et al., 1990). Km dotaznky
perfekcionizmu zachytvaj skr charakteristiky zkostnho perfekcionizmu, dimenzia
svedomitosti pfaktorovho modelu osobnosti je viac sten charakteristikami spojenmi
s orientciou na vkon a spech.
Signifikantn vzah sa potvrdil medzi Perfekcionizmom zameranm na seba a Neuroticizmom.
Perfekcionizmus zameran na seba je charakteristick vysokou sebakontrolou, nekritickm
pohadom na vlastn vkon a nespokojnosou so svojim vkonom (Hewitt & Flett, 1991). Tieto
charakteristiky s vemi blzke zkostnm tendencim osobnosti (Frost et al., 1995).
K podobnm zisteniam dospeli aj De Cuyper, Claes, Hermans, Pieters a Smits (2015), ktor
pouili dotaznk perfecionizmu Hewitta a Fletta (1991) a zistili, e osoby, ktor skrovali vyie
52
WWW.ECOLETRA.COM

,
v dimenzich perfekcionizmu orientovanho na seba a socilne predpsanho perfekcionizmu
sa vyznaovali nzkym skre extraverzie a emonej stability.
Vsledky nho vskumu, v slade so zisteniami viacerch tdi (Hewitt & Flett, 1991; Frost
et al., 1995; De Cuyper, 2015; Hewitt et al., 1991; Hill et al., 2004) potvrdzuj, e
perfekcionizmus je viacdimenzionlna charakteristika osobnosti. Vskumn nstroj, ktor
sme pouili v naej tdii nevykazuje tak vysok mieru reliability a vntornej konzistencie
ako v pvodnej validizanej tdii, preto by bolo vhodn vskum zopakova na vej vzorke,
ktor bude homognna z hadiska pohlavia a porovna rozdiely medzi jednotlivmi vekovmi
skupinami. alm limitom nho vskumu bolo konfrontovanie skre perfekcionizmu len
s jednm nstrojom. Pre overenie kontruktovej validity dotaznka v slovenskch
podmienkach by bolo optimlne poui aj alie nstroje, prp. overi rozloenie dimenzi
pomocou konfirmanej faktorovej analzy.
Referencie a citcie
(1) ALEXYOV, D. 2012. Vzahy medzi stratgiami zvldania zae, diskrepancemi aspektov
self a perfekcionizmom. In: Psychologick dny 2012. Prostor v ns a mezi nmi
respekt, vzjemnost, sdlen. Olomouc: Univerzita Palackho v Olomouci, 2012. s. 217228. ISBN 978-80-244-3492-6
(2) BLATT, J. S. 1995. The destructiveness of perfectionism. Implications for the treatment
of depression. American Psychologist, vol. 50, 1995, vol. 12, pp. 1003-20.
(3) COSTA, P.T., MCCRAE, R. R. 1985. The NEO Personality Inventory. Manual Form S and
Form R. Oddessa: Psychological Assesment Resources. 1985.
(4) DE CUYPER, K., CLAES, L., HERMANS, D., PIETERS, G., SMITS, D. 2015. Psychometric
Properties of the Multidimensional Perfectionism Scale of Hewitt in a Dutch-Speaking
Sample: Associations With the Big Five Personality Traits. Journal of Personality
Assessment, vol. 97, 2015, no. 2, pp. 182-190.
(5) FROST, R. O., MARTEN, P., LAHART, C., ROSENBLATE, R. 1990. The Dimensions of
Perfectionism. Cognitive Therapy and Research, vol. 14., 1990, no. 5, pp. 449-468.
(6) FROST, R. O., TURCOTTE, T., HEIMBERG, R., MATTIA, J., HOLT, C. 1995. Reaction to
mistakes among subjects high and low in perfectionistic concern over mistakes. [online]
Cognitive Therapy and Research, 19, 1995, s. 195-205. Dostupn na internete:
http://eds.b.ebscohost.com.ebsco.han2.savba.sk/eds/pdfviewer/pdfviewer?vid=2&sid=
de07aa2f-3ab3-4d40-bcbd-63a8e9fff284%40sessionmgr120&hid=117
(7) GREGERSEN, T., HORWITZ, E. K. 2002. Language learning and perfectionism: Anxious
and non-anxious language learners reactions to their own oral performance. [online].
The Modern Language Journal, vol. 86, 2002, pp. 562-570. Dostupn na internete:
http://onlinelibrary.wiley.com.ebsco.han2.savba.sk/doi/10.1111/15404781.00161/epdf
(8) HAMACHEK, D. E. 1978. Psychodynamics of normal and neurotic perfectionism. [online]
Psychology, vol. 15, 1978, pp. 2733. Dostupn na internete:
53
WWW.ECOLETRA.COM

,
http://eds.b.ebscohost.com.ebsco.han2.savba.sk/eds/detail/detail?vid=4&sid=9a476a6
e-bf0e-43e9=psyh
(9) HEWITT, P. L. & FLETT, G. L. 1991. Perfectionism in the self and social contexts:
Conceptualization, assessment, and association with psychopathology. Journal of
Personality and Social Psychology, vol. 60, 1991, pp. 456-470. Dostupn na:
http://eds.a.ebscohost.com.ebsco.han2.savba.sk/eds/detail/detail?vid=4&sid=5628b06
6-55dc-42e9-8cedbb52f7924deb%40sessionmgr4005&hid=4210&bdata=Jmxhbmc9c2smc2l0ZT1lZHMtbGl
2ZQ%3d%3d#AN=edselc.2-52.0-0026132659&db=edselc
(10) HEWITT, P. L., FLETT, G. L., TURNBULL-DONOVAN, W., MIKAIL, S. E. 1991. The
Multidimensional Perfectionism Scale: Reliability,Validity, and Psychometric Properties in
Psychiatric Samples. Journal of Cognitive and Clinical Psychology, vol. 3, 1991, no. 3, pp.
464-468.
(11) HILL, R., MCINTIRE, K., BACHARACH, V. 1997. Perfectionism and Big Five Factors.
[online]. Appalachian State Universtiy. 1997. Dostupn na internete:
http://eds.a.ebscohost.com.ebsco.han2.savba.sk/eds/pdfviewer/pdfviewer?vid=2&sid=
4e40bd8e-1ef2-4d32-8573-19c8e589ed26%40sessionmgr4003&hid=4210
(12) HILL, R. W., HUELSMAN, T. J., FURR. R. M., KIBLER. J., VICENCE, B., KENNEDY, Ch. 2004.
A New Measure of Perfectionism: The Perfectionism Inventory. Journal of Personality
Assessment, vol. 82, 2004, vol. 1, pp. 80-91.
(13) HEBKOV, M., URBNEK, T. 2001. NEO ptifaktorov osobnostn invent. Praha:
Testcentrum, 2001. ISBN 80-86471-06-3.
(14) LUPTKOV. B. 2016. Perfekcionizmus ako inhibtor alebo facilittor uenia sa cudzieho
jazyka. Diplomov prca. Bratislava: Univerzita Komenskho v Bratislave, 2016.
(15) PISHGHADAM, R. 2011. Learner Perfectionism and its Role in Foreign Language Learning
Success, Academic Achievement, and Learner Anxiety. [online]. Journal of Language
Teaching and Research, vol. 2, 2011, no. 2, pp. 432-440.
(16) STOEBLER, J., OTTO, K., DALBERT, C. 2009. Perfectionism and the Big Five:
Conscientiousness predicts longitudinal increases in self-oriented perfectionism.
Personality and Individual Differences, vol. 47, 2009, pp. 363368 Dostupn na internete:
http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0191886909001585
(17) ULU, I. P., TEZER, E. 2010. Adaptive and maladaptive perfectionism, adult attachment,
and big five personality traits. The Journal of Psychology, vol. 144, 2010, no. 4, pp. 327340. Dostupn na internete:
http://eds.a.ebscohost.com.ebsco.han2.savba.sk/eds/pdfviewer/pdfviewer?vid=2&sid=
d1a836c7-082b-4199-8da3-4e49dbf3739d%40sessionmgr4003&hid=4105
54
WWW.ECOLETRA.COM

,
DVODY ODKLADU KOLSKEJ DOCHDZKY Z POHADU RODIOV DET

Monika Mifkoviov, Zlatica Jursov Zacharov
Katedra psycholgie a patopsycholgie, stav psychologickch a logopedickch tdi,
Abstract
Paper brings a proper clarification of phenomenon of school ripeness and postponement of
school attendance from parents point of view. It focuses on describing the school ripeness of
children which depends on the parents opinion and contingency of postponement of school
attendance. It analyzes physical, psychic, social and emotional ripeness of child for school
attendance. It provides a survey of parents opinions with a different educational level to
postponement of school attendance. The adequate sample of ninety parents was detected
that 58,9 % of parents consider the postponement of school attendance. We analyze reasons
for this attitude among parents in our research.
Key words: school ripeness, postponement of school attendance, parents point of view to
postponement of school attendance.
Abstrakt
tdia prina informcie o dvodoch, pre ktor sa rodiia predkolkov rozhoduj pre odklad
povinnej kolskej dochdzky. Sna sa objasni a opsa kolsk zrelos det, ktor svis s
nzorom a monosou rodiov det na odklad kolskej dochdzky. Analyzuje fyzick, psychick,
socilnu aj emocionlnu zrelos dieaa pre kolsk dochdzku. Na vzorke 90 rodiov bolo
dotaznkovou metdou zisten, e a 58,9% rodiov zvauje odklad kolskej dochdzky. Vo
vskume s analyzovan priny vedce rodiov k tomuto postoju.
Kov slov: kolsk zrelos, odklad kolskej dochdzky, pohad rodiov na odklad kolskej
dochdzky.
JEL Classification
I210 Analysis of Education
I.vod
V ostatnom ase sa hovor o nraste odkladov nstupu do koly. Tento fenomn je
pozorovan nie len na Slovensku ale aj v inch krajinch (Janus & Offord, 2007; Grkan et al.,
2011). Vetky krajiny UNESCO pecifikovali existujci problm zodpovedajceho veku det
nastupujcich na povinn kolsk dochdzku. Poda tdie McEwan & Shapiro
(2008) priemern vek zanajcich kolkov v roku 2001 bol 6,92 rokov v porovnan
s vsledkami v roku 1999, kedy priemern vek dieaa bol 6,3 rokov. Dleitm faktorom pre
55
WWW.ECOLETRA.COM

,
odklad kolskej dochdzky je diagnostikovanie kolskej zrelosti resp. nezrelosti det. Tto
poda Stanciuet al. (2014) me svisie s pobytom det v materskej kole. Autori zistili, e deti
navtevujce M dosahuj o 25 % lepiu vizulno-percepn rove ako deti, ktor M
nenavtevuj. Tie mladie deti (letn) a chlapci horie skruj v testoch kolskej zrelosti
(Janus & Offord, 2007). Poda zisten chlapci vstupuj do zkladnej koly podstatne star ako
dievat, priom prinou neskorieho veku vstupu do koly u chlapcov bola ast intervencia
ich rodiov. Aj alie vskumy naznauj, e odklad kolskej dochdzky sa viac dotka
chlapcov ako dievat (Berikov et al., 2014; Grkan et al., 2011). Chlapci s v predkolskom
veku hravej a dosahuj niiu motorick a senzomotorick koordincu. Testy kolskej
zrelosti potvrdzuj lepiu kolsk zrelos u dievat ako u chlapcov (Jirsek, 1967; Petrov et
al., 2009) a vyiu frekvenciu problmov v sprvan a prispsoben sa novmu socilnemu
prostrediu (National Center for Education Statistics, alej NCES, 1998). Na druhej strane
chlapci vyie skrovali ako dievat v subteste verblneho myslenia v Jirskovom teste
kolskej zrelosti (Petrov et al., 2009), ako aj v matematike a veobecnom prehade a vede
(NCES, 1998). Lepie vsledky v testoch kolskej zrelosti u dievat mu svisie s tm, e
rodiia bvaj na dievat prsnej a nronej (Farkaov, 1984).
1.1. Poet odkladov povinnej kolskej dochdzky na Slovensku
Poda aktulnych tatistk Ministerstva kolstva SR bolo v roku 2015 prijatch 60 980 iakov
do prvch tried na vetky typy zkladnch kl (Tabuka . 1). Z toho bolo 46,93 % dievat.
Det s odloenou kolskou dochdzkou bolo v roku 2015 8,25 %, o je viac ako
v predchdzajcich dvoch rokoch, no ak zoberieme do vahy percento det, ktor boli prijat
do nultho ronka, tak rozdiely nie s vrazn. Napriek skutonosti, e v roku 2011 sa otvorili
nult ronky, v ktorch bolo pribline 5 % vetkch kolopovinnch det, percentulny podiel
det s odloenou kolskou dochdzkou sa vemi nezmenil a osciluje takmer stabilne okolo sla
8, a to od sledovanho roku 2003 (Graf . 1).
Tabuka . 1, Odklad kolskej dochdzky v rokoch 2003-2015 na Slovensku
Slovensko
Rok
2015
2014
2013
2012
2011
2010
2009
Poet
vetkch
det, ktor
prili k
zpisu
% dievat
60 980
46,93
58 793
46,89
57 089
47,11
56 766
46,92
57 213
46,71
55 741
46,85
54 445
47,08
Z toho
% det s
odloenou
kolskou
dochdzkou1
8,25
8,08
8,00
8,58
8,51
8,51
7,94
56
% det
zaradench % det
do 0-tho nezakolench
ronka
v M
5,34
8,09
5,52
8,22
5,13
8,79
5,42
8,76
4,45
9,06
8,94
9,73
WWW.ECOLETRA.COM

,
2008
2007
2006
2005
2004
2003
53 791
56 261
58 962
59 782
61 730
62 355
48,14
46,97
47,29
47,35
47,10
46,97
8,61
8,22
8,01
8,13
7,80
8,47
9,08
8,91
8,89
9,19
10,43
9,33
Zdroj: IP Bratislava, spracovan autorkami

1 Vrtane det, u ktorch v ase zisovania dajov nebolo rozhodnut, i bud zapsan alebo
bud ma odklad zaiatku PD.
Od roku 2011 je mon umiestovanie det do nultho ronka. Deti, ktor nedosahuj
kolsk zrelos mohli by umiestnen do nultho ronka. Tto domnienku potvrdzuje
skutonos, e km v Bratislavskom a Trnavskom kraji je viac det s odkladom PD (od 8,3 do
11 %), v Preovskom a Koickom kraji je len pribline okolo 6 % det s odkladom PD. Obrovsk
rozdiel je ale zaznamenan v pote det v nultch ronkoch. Tieto sa v Trnavskom kraji takmer
vbec neumiestuj do nultho ronka, no v Preovskom a Koickom kraji sa do nultho
ronka umiestuje pribline 12 14 % det. V tchto krajoch je aj dlhodobo najvyia miera
nezakolench det v M (v roku 2015 to bolo 14,72 % nezakolench det v M v Preovskom
kraji a 20,19 % nezakolench det v Koickom kraji oproti 1,88 % nezakolench det v M
v Bratislavskom kraji). Dvodom me by aj jedno z najvych zastpen det pochdzajcich
zo socilne znevhodnenho prostredia v Preovskom a Koickom kraji. Tieto deti vo vine
prpadov nenavtevuj predkolsk zariadenia a preto mnoh koly pristpili k vytvoreniu
nultch tried, v ktorch sa deti oboznamuj s fungovanm koly, zkladnmi pravidlami
hygieny a rozvjaj psychomotorick kompetencie, ktor s ben u det navtevujcich
predkolsk zariadenia.
Graf. . 1, Odklad kolskej dochdzky a umiestnenie det do nultch ronkov v rokoch 20032015
odklad PD a umiestnenie det v 0-ronkoch

14.01
13.60
13.60
13.12
8.25
8.08
8.00
8.58
8.51
8.51
7.94
2015
2014
2013
2012
2011
2010
2009
12.96
8.61
8.22
8.01
8.13
7.80
2008
2007
2006
2005
2004
8.47
2003
Zdroj: IP Bratislava, spracovan autorkami

57
WWW.ECOLETRA.COM

,
II.Vskum
Cieom vskumu je napsa Cieom vskumu je odhali nzory a postoje rodiov k odkladu
kolskej dochdzky. Vskum bol realizovan v rmci zverenej prce na PdF UK, Katedre
psycholgie a patopsycholgie. Autorky chceli overi teoretick vchodisk, ktor tvrdili, e:
1. Rodiia chlapcov astejie zvauj odklad povinnej kolskej dochdzky ako rodiia dievat
(Grkan et al., 2011, Janus, Offord, 2007, Berkov et al., 2014, Petrov et al., 2009, NCES,
1998).
2. Vysokokolsky vzdelan rodiia s viac naklonen k odkladu kolskej dochdzky ako rodiia
s nim vzdelanm (Grkan et al., 2011).
Zrove sme chceli zisti na zklade oho rodiia zanaj uvaova o odklade povinnej
kolskej dochdzky. Z tohto dvodu boli naformulovan nasledovn vskumn otzky:
1. S rodiia ovplyvnen inmi umi/odbornkmi v otzke uvaovania o odklade kolskej
zrelosti?
2. Ak vlastnosti alebo schopnosti dieaa zohrvaj lohu u rodiov pri uvaovan o odklade
povinnej kolskej dochdzky? Kedy a v akch svislostiach sa rodiia informuj o odklade?
1.2. Metdy a vskumn vzorka

Pre potreby vskumu bol vytvoren dotaznk na zachytenie nzorov rodiov k odkladu
kolskej dochdzky. Na zklade spracovania teoretickch informci, boli sformulovan vroky
a tie nsledne upraven do dotaznkovch otzok, ktor boli pilotne overen a nsledne
korigovan. Pouit dotaznk m 65 poloiek, ktor zachytvaj odpovede na 4 bodovej
likertovej kle. Poloky s rozdelen do dvoch samostatnch ast: prv as sa tka dieaa
a jeho zdravotnho stavu, sprvania a schopnost a druh as sa tka rodiovskch obv a
nzorov. Reliabilita dotaznka bola meran pomocou Cronbachovej Alpha pre jednotliv asti
dotaznka. Prv as dotaznka tkajca sa dieaa nevykazuje znaky reliability. Toto je mon
vysvetli ako homognnou vskumnou vzorkou, tak aj nesrodmi otzkami, ktor sa
zaoberali vekm rozsahom skmanch poloiek - od fyzickho stavu, motorickho,
kognitvneho, socilneho po emon stav det. Dotaznk nebol kontruovan k zskaniu
odpoved na jednu vlastnos, ale snail sa o vytvorenie akhosi obrazu o stave det vo vetkch
oblastiach. Otzky dotaznka z tohto dvodu neboli dostatone homognne, o sa podpsalo
pod nzku reliabilitu v prvej asti dotaznka. Druh samostatn as dotaznka pozostvajca
z 20-tich poloiek, ktor sa tka rodiovskch obv a nzorov na odklad kolskej dochdzky
mala reliabilitu Chronbachova alpha = 0,829.
58
WWW.ECOLETRA.COM

,
Dta boli spracovan pomocou deskriptvnej tatistiky v programe Microsoft Excel a pomocou
analytickej tatistiky v programe IBM SPSS 20 for Windows.
Vskum sa uskutonil v zkladnej kole v bratislavskom kraji medzi rodimi, ktor maj
monos odkladu povinnej kolskej dochdzky. Dotaznk bol administrovan 96 rodiom, ktor
mali diea v predkolskom veku. Vzhadom na nesprvne vyplnen dotaznky bolo tatisticky
spracovanch a analyzovanch 90 dotaznkov. Z hadiska vzdelanostnej rovne bol sbor
rozdelen nasledovne: rodiia s vysokokolskm vzdelanm (poet: otec 31, matka 46), rodiia
so stredokolskm vzdelanm (poet: otec 53, matka 39), rodiia s absolvovanou uovskou
kolou (poet: otec 2, matka 5). Vekov hranica det respondentov bola od 5-5,5 roka v pote
9 det, vekov hranica od 5,6-6 rokov v pote 36 det, vekov hranica 6,1-6,3 v pote 33 det,
vekov hranica 6,4-7 rokov v pote 12 det. astejie sa vyskytovali dievat (50) ako chlapci
(40), menej ako polovica det malo srodenca. Deti vinou navtevovali M, poda
vyjadrenia rodiov nebvali asto chor, s pohybovo zdatn a vina deti zo sboru nem
logopedick problmy.
2.2. Vsledky vskumu
Napriek teoretickm vchodiskm, ktor hovoria v neprospech chlapcov pri odklade PD,
rodiia chlapcov uvauj o odklade PD nemenej ako rodiia dievat (t = 0,566; p = 0,573),
a to aj napriek tomu, e rodiia chlapcov skr vyjadruj obavy, i kola nebude prli vek
za pre diea (r = 0,230; p 0,05) a vyjadruj obavy, i diea bude rozumie vkladu uitea
(r = 0,235; p 0,05). Emon naviazanie na chlapcov je badaten v odpovedi na otzku, i sa
boja, e im bude diea chba. Vnmaj ich astejie ako asto chorch (r = 0,256; p 0,05)
a astejie sa u chlapcov objavovali potravinov alergie (r = 0,321; p 0,01).
Poda vpoved rodiov s deti vo veobecnosti dobre pripraven na nstup do koly. Deti
poda rodiov rady kreslia (82,22 %), 70,01 % det m dobr chop ceruzky, 76,66 % det pozn
farby, 73,34 % det vie pota do 10, 94,45 % det je poda nzoru rodiov samostatn, 90,01
% rodiov hodnot svoje diea ako rozumovo vyspel a 81,11 % det poda ich rodiov m
dobr pozornos pri lohch (Tabuka . 2).
Tabuka . 2, Vnmanie schopnost det rodimi
urite
no
skr no
skr nie
urite nie
SPOLU
Rado
kresl
M sprvny
chop
Pozn
farby
Pota
do 10
Je
Je rozumovo
samostatn
vyspel
38,89 %
46,67 %
58,89 %
47,78 %
47,78 %
45,56 %
30 %
43,33 %
8,89 %
8,89 %
100 %
23,34 %
12,22 %
17,77 %
100 %
17,77 %
11,12 %
12,22 %
100 %
25,56 %
13,33 %
13,33 %
100 %
46,67 %
1,11 %
4,44 %
100 %
44,45 %
5,55 %
4,44 %
100 %
51,11 %
4,44 %
14,45 %
100 %
59
Udr
pozornos
WWW.ECOLETRA.COM

,
S pohlavm dieaa rodiia skr spjaj ist aktivity alebo vlastnosti. Zd sa, akoby v oblasti
portu rodiia posudzovali chlapcov prsnejie a hodnotia ich ako menej pohybovo zdatnch
ne rodiia dievat (r = 0,306; p 0,01). Zrove ale rodiia hodnotia dievat ako aktvnejie
(r = 0,383, p 0,01), spokojnejie (r = 0,451; p 0,05), poslunejie (r = 0,335; p 0,05), tie
ako tie, ktor radej kreslia (r = 0,275; p 0,01) a lepie prijmaj kritiku (t = 0,221; p 0,05)
oproti rodiom chlapcov. Tie otzka, i sa diea te do koly korelovala s pohlavm dieaa (r
= 0,410; p 0,01) v prospech rodiov dievat.
Predpoklad, e vysokokolsky vzdelan rodiia s viac naklonen k odkladu kolskej dochdzky
ako rodiia s nim vzdelanm sa nepotvrdil. Vysokokolsky vzdelan rodiia neuvauj
o odklade kolskej dochdzky astejie ako rodiia s nim vzdelanm, a to napriek zisteniu,
e deti matiek s nim vzdelanm maj signifikantne vie problmy s vslovnosou (r =
0,294; p 0,01), lepie rozliuj farby (r = 0,214; p 0,05) a maj menie obavy, i diea bude
rozumie vkladu uitea (r = 0,319; p 0,01). Zrove si myslia, e ich deti sa viac teia do
koly (r = 0,278; p 0,01).
2.2.1. S rodiia ovplyvnen inmi umi/odbornkmi v otzke uvaovania o odklade
kolskej zrelosti?
Spracovanie druhej asti dotaznka prinieslo informcie tkajce sa nzorov rodiov na odklad
povinnej kolskej dochdzky a zrove ich strach a obavy z prpadnho nespechu det.
Z vsledkov vyplva, e 33,3 % rodiov urite uvauje o odklade povinnej kolskej dochdzky,
celkovo sa 58,9 % optanch rodiov prikla k monosti odloi povinn kolsk dochdzku
(Tabuka . 3).
Tabuka . 3, Zvaovanie odkladu povinnej kolskej dochdzky u rodiov
Rodiia
Rodiia
Poetnos Percent
chlapcov v % dievat v %
25 %
26 %
urite no
30
33,3 %
32,5 %
skr no
23
25,6 %
34 %
12,5 %
skr nie
11
12,2 %
20 %
30 %
urite nie
26
28,9 %
20 %
Spolu
90
100 %
100 %
100 %
Sledovanie odpoved na otzky, i rodi u konzultoval odklad kolskej dochdzky s uitekou
v M, s pediatrikou, alebo sa u informoval v Centre pedagogicko-psychologickho
poradenstva a prevencie (alej CPPPaP) prina presnejie odpovede na otzku uvaovania
o odklade. Rodiia (8,9 %), ktor kontaktovali CPPPaP, pravdepodobne vne zvauj odklad
povinnej kolskej dochdzky. alch 10 % rodiov zvauje nvtevu CPPPaP. Hlbia tatistick
analza poukzala na vzah medzi uvaovanm o odklade PD a kontaktovanm CPPPaP (r =
0,305; p 0,01), ale aj rozhovormi rodiov s uitekou v M na tmu odkladu PD (r = 0,590;
p 0,01), dotazovanm sa lekra (r = 0,434; p 0,01). Rodiia konzultuj odklad kolskej
dochdzky asto aj s inmi osobami, o ich tie ovplyvuje v mylienkach poiada o odklad
60
WWW.ECOLETRA.COM

,
povinnej kolskej dochdzky (r = 0,406; p 0,01). Medzi vetkmi posudzovanmi
premennmi je tesn vzah (Tabuka . 4).
Tabuka . 4, Kto ovplyvuje rodiov pri uvaovan o odklade kolskej dochdzky
premenn
uvaujem o
odklade
nzor
uiteky M
rada
lekra
vyhadal
CPPaP
nzor
inch osb
uvaujem o odklade
ptal sa uiteky M na odklad
ptal sa detskho lekra
ptal sa v CPPPaP
ovplyvnen inmi osobami
1
0,590**
0,434**
0,305**
0,406**
0,590**
1
0,434**
0,410**
0,373**
0,434**
0,434**
1
0,596**
0,431**
0,305**
0,410**
0,596**
1
0,521**
0,406**
0,373**
0,431**
0,521**
1
*p 0,05
**p 0,001
2.2.2. Ak vlastnosti alebo schopnosti dieaa zohrvaj lohu u rodiov pri uvaovan
o odklade povinnej kolskej dochdzky?
K zodpovedaniu vskumnej otzky boli analyzovan vzahy medzi odpoveami rodiov na
otzku, i uvauj o odklade PD a alie otzky tkajce sa nzorov rodiov na zvldanie
kolskch poiadaviek ich dieaom a z vyjadrenie obv. Pomocou korelanej analzy boli
zaznamenan viacer signifikantn vzahy medzi odpoveami rodiov na otzky. Rodiia,
ktor uvauj o odklade kolskej dochdzky, prpadne konzultovali CPPPaP maj obavy, e ich
diea bude ma problmy naui sa ta, psa, alebo pota v prvej triede (r = 0,418; p
0,01), bude ma zl znmky (r = 0,344; p 0,01) a diea sa vyjadruje, e chce chodi do koly
s mamou (r = 0,388; p 0,01). V prpade, ak rodiia konzultovali a vyhadali radu lekra sa
tkaj ich obavy zlch znmok v kole a nespechu dieaa (r = 0,497; p 0,01) a obv, e
diea bude v kole unaven alebo ospal (r = 0,291; p 0,01). V tabuke . 5 s uveden
korelan vzahy medzi jednotlivmi premennmi.
Tabuka . 5, Obavy rodiov a vahy o odklade PD
uvauje o
premenn
rada lekra vyhadal CPPaP
odklade
Obavy - nenau sa ta
0,212*
0,437**
0,418**
Obavy - zl znmky,
0,157
0,497**
0,344**
nespech
Obavy - porozumie vkladu
0,217*
0,138
0,175
Obavy - ospal, unaven
0,238*
0,291**
0,131
Chce s do koly s mamou
-0,037
0,231*
0,388**
Obavy - slabie ako in deti
0,134
0,238*
0,209*
*p 0,05
**p 0,01
61
WWW.ECOLETRA.COM

,
Na zklade akch vlastnost a prejavov vonkajieho sprvania u det sa u rodiov vytvorili
obavy zo zvldnutia kolskch povinnost? Boli porovnvan odpovede rodiov na otzky
tkajce sa socilnej a emocionlnej zrelosti det a porovnvan s odpoveou na otzku, i
uvauj o doklade PD (Tabuka . 6). Pozitvna odpove rodiia na otzku, i uvauje
o odklade PD signifikatne koreluje a ospoveami rodia na otzky i navtvil CPPPaP (r = 0,303; p 0,01), i s uitekou v materskej kole konzultuje odklad PD. Tie rodi uvauje
o odklade, ak sa diea nete na nstup do koly (r = -0,422; p 0,01) alebo m naprklad
akosti s urovanm farieb (r = 0,359; p 0,01). Rodi neuvauje o odklade, ak diea vie prija
kritiku od autority (r = -0,257; p 0,01). No rodi sa zrove rad s uitekou v M aj v prpade,
ak si mysl, e diea je rozumovo vyspel (r = 0,276; p 0,01), ak diea rado kresl (r = 0,233; p
0,05), m dobr dranie ceruzky (r = 0,238; p 0,05), je samostatn (r = 0,259; p 0,05)
a rozliuje farby (r = 0,298; p 0,05).
Tabuka . 6, Uvaovanie o odklade kolskej dochdzky v prpade socilnych a emocionlnych
vlastnost det.
premenn
uvaujem o
odklade
ptal sa uiteky
M na odklad
ptal sa detskho
lekra
ptal sa v CPPPaP
Poslcha
pokyny
uiteky
Riei spory
medzi demi
Vie prija
kritiku
Te sa do
koly
M
problmy
rozli farby
Vie sa
podeli s
kamartmi
-0,054
0,086
-0,257**
-0,178
0,126
0,177
-0,067
0,069
-0,193
-0,422**
0,359**
0,244**
-0,184
0,228*
0,037
0,001
0,05
0,139
-0,303**
0,095
0,047
-0,182
0,046
0,132
*p 0,05
**p 0,01
III.Diskusia
Na zklade vskumov (Grkan et al., 2011, Janus & Offord, 2007, Berkov et al., 2014,
Petrov et al., 2009, NCES, 1998), sme predpokladali, e rodiia astejie uvauj o odklade
PD v prpade chlapcov. Tento predpoklad sa nenaplnil. Zrove sme zistili, e 58,9 % rodiov
uvauje o odklade PD a 8,9 % rodiov u kontaktovalo CPPPaP ohadom konzultcie tkajcej
sa odkladu kolskej dochdzky svojho dieaa. Ak s dvody ich uvaovania v tomto smere?
S dvody pre odklad kolskej dochdzky relevantn alebo ide len o svojvon manipulovanie
rodiov s odkladom kolskej dochdzky svojich det?
Pohad rodiov na odklad kolskej dochdzky s rznou vzdelanostnou rovou bol tmou
vskumov Grkan a kol. (2011). V tchto vskumoch bolo potvrden, e rodiia s vym
(vysokokolskm a stredokolskm) vzdelanm zvauj viac odklad kolskej dochdzky pre
svoje deti, pretoe viac uvauj a zhodnocuj kolsk zrelos svojich det. V predloenom
vskume sa tieto vsledky nepotvrdili. Vysokokolsky vzdelan rodiia neuvaovali o odklade
kolskej dochdzky. Menej sa ptali na nzor uiteky M, detskho lekra a ani neuvaovali
62
WWW.ECOLETRA.COM

,
o nvteve CPPPaP, aby sa poradili o odklade kolskej dochdzky. Matky s vym vzdelanm
mali tendenciu hodnoti kolu ako za pre diea, no napriek tomu sa neobvali o svoje diea
a ani sa neobvali postoja uitea k dieau. Obavy o svoje diea sa viac tkali matiek s nim
vzdelanm, o by mohlo znamena, e menej dveruj svojmu dieau alebo menej dveruj
kolskmu systmu v SR. Pri tchto vsledkoch tdie prichdza do vahy monos, e
vzdelanejie matky s dnes informovanejie a viac dveruj svojim deom. Deti vysokokolsky
vzdelanch matiek s v predkolskom veku matkami veden k innostiam, ktor s v kole
vyadovan a s si vedom, e ich deti tieto innosti zvldaj.
Viacer zahranin vskumy (Stich, Krmer, Mikolajczyk, 2014) zistili, e chlapci a mladie deti
mali problm s fyzickou zrelosou, pamou, motorikou, grafomotorikou, koncentrciou
a pozornosou, priom mnoh deti mali viditen zhorenie v dvoch a viacerch oblastiach.
Rodiia uprednostnili odklad kolskej dochdzky deom s nedostatonou fyzickou zrelosou.
V predkladanom vskume bolo zisten, e rodiia det, ktor s fyzicky zdrav a nemaj
iadne zdravotn problmy, spaj vetky vekostn parametre (vka, hmotnos),
neuvauj o odklade kolskej dochdzky. Iba rodiia det, ktor maj zdravotn sluchov
obmedzenie, a rodiia det, ktor maj kon alergie uvauj o odklade kolskej dochdzky.
Tto rodiia vyhadali CPPPaP, kde sa radili s odbornkmi o monostiach odkladu kolskej
dochdzky.
Sledovanie zrelosti prevane v oblasti emocionlnej a socilnej vo vskume poukzalo na
zaujmav kontrast, kedy rodiia det, ktor prejavovali emocionlnu a socilnu nezrelos
neuvaovali o odklade PD a poloky emocionlnej zrelosti/nezrelosti nekorelovali
s uvaovanm rodiov o doklade PD. Je mon len predpoklada, e rodiia det, ktor sce
vykazovali vetky znaky emocionlne zrelho dieaa sa len konzultciami s inmi osobami
a s uitekou M chceli uisti, e diea bude spa poiadavky koly, nakoko nepovaovali
emocionlnu a socilnu zrelos za dleit a viu vhu prikladali inm aspektom ako
ikovnosti, obratnosti, kognitvnym a rozumovm schopnostiam dieaa.
Vsledky vskumov (Sharp, 2002; Zill, West, 2001; Joussemet, 2005; Vgnerov, 2001)
poukazovali na dleit rolu rodia pri nstupe dieaa do koly, jeho vplyvu na kolsk
spenos dieaa a celkov vplyv rodiny a socilneho prostredia na diea. Poda vetkho
dnen deti s pod vplyvom rodiov do koly mnoho krt pripraven viac ako treba. Vsledky
nho vskumu nm dali odpove, e m viac o problme kolskej zrelosti a odklade kolskej
dochdzky rodiia diskutovali, tali, m viac sa o odklade kolskej dochdzky informovali,
tm sa viac ptali na odborn nzor v CPPPaP, uiteliek M a detskch lekrov. Je mon
predpoklada, e rodiia si neboli ist a potrebovali sa ubezpei o dostatonch
kompeteicich a schpnostiach svojho dieaa. Je mon, e uvaovanie a rozhodovanie o
odklade kolskej dochdzky zvis iastone aj od osobnosti a od osobnch apirci rodia a
nie od kolskej zrelosti det. Ak je diea zrel, ale rodi si nie je ist sm sebou, viac vyhadva
odborn pomoc. Na opanej strane s vak rodiia, ktor maj problmov deti, ktor s pre
63
WWW.ECOLETRA.COM

,
kolsk dochdzku nezrel. Tto rodiia odborn pomoc nevyhadvaj, prpadne odmietaj
a ich deti nastpia riadne na povinn kolsk dochdzku.
Zver
Cieom tdie bola deskripcia prin vedcich rodiov k odkladu kolskej dochdzky. Vsledky
poukzali na vysok zujem u rodiov o odklad povinnej kolskej dochdzky. Otzkou stle
zostva, i priny rozhodnut rodiov o odklade kolskej dochdzke s adekvtne alebo
rodiia pre istotu svojvone manipuluj s termnom nstupu dieaa do koly bez relnych
a opodstatnench dvodov, pretoe je to pre rodiov vhodnejie. Zo zskanch dt je mon
usudzova, e rodiia sa zaujmaj o kolsk zrelos a monosti odkladu kolskej dochdzky
svojich det. Pri vyskytujcich sa monch problmoch kolskej zrelosti det i u fyzickej,
psychickej, socilnej alebo emocionlnej zrelosti, v prpade nedostatonch schopnost det
sa rodiia det informuj u uiteliek v M, detskch lekrov alebo v pedagogickopsychologickch centrch a iadaj si odborn konzultcie. Rodiia sami vyhadvaj
relevantn informcie v mdich, na internete, ktor im mu pomc pri ich rozhodovan.
Rozhodnutie rodiov o odklade kolskej dochdzky ich det bva asto ovplyvovan inmi
osobami, ako aj odbornkmi, najm ak diea prejavuje problematick sprvanie.
Z vsledkov vyplva, e odklad kolskej dochdzky iadaj viac rodiia det s niou rovou
vzdelania, ktor natoko nedveruj schopnostiam a sprvnej kolskej zrelosti svojich det.
Rodiia s vysokokolskm vzdelanm asto cieavedome podporuj svoje deti a tm pomhaj
svojim deom a poskytuj im potrebn informcie, m ich vedome pripravuj k nstupu do
zkladnej koly. Vysokokolsky vzdelan rodiia neuvaovali o odklade kolskej dochdzky
napriek tomu, e povauj kolu pre deti za vek za.
Predkladan vskum bol uskutonen len v jednej ttnej zkladnej kole v bratislavskom
kraji, preto nie s jeho vsledky celoplone aplikovaten a nie je mon tieto vsledky
generalizova na vetkch rodiov. Ide ale o zaujmav sondu, ktor aspo iastone
poodhalila rozhodovanie rodiov pred nstupom ich det do PD.
Referencie a citcie
(1) BERKOV, A., MELOV, E., STOLINSK, D. 2014. Uitel aktr edukanho procesu
pedkolnho vzdlvn. Olomouc: Univerzita Palackho, 2014. 77 s. ISBN 978-80-2444033-0.
(2) GRKAN, T., TUNA, K., DEMIR, I., WISE, A. M. 2011. Late Enrollment in Primary Education:
Causes and Recommendations for Prevention. First Edition. Ankara: MEB Primary
Education General Directorate, 2011. 278 s. ISBN 978-92-806-4577-4.
(3) JANUS, M., OFFORD, D. R. 2007. Development and Psychometric Properties of the Early
Development Instrument (EDI): A Measure of Childrens School Readiness. In: Canadian
Journal of Behavioural Science. 2007, Vol. 39, No. 1, Pg. 1-22, DOI: 10.1037/cjbs2007001.
64
WWW.ECOLETRA.COM

,
(4) JIRSEK, J., TICH, A. 1968. Psychologick hlediska pedkolnch prohldek. Praha: Sttn
zdravotnick nakladatelstv, 1968. 106 s.
(5) JOUSSMET, M., KOESTNER, R., LEKES, N., LANDRY, R. 2005. A Londitudinal Study of the
Relationship of Maternal Autonomy Support to Childrens Adjustment and Achievement
in School. In: Journal of Personality. 2005, 73:5, Pg. 1216-1236, DOI: 10.1111/j.14676494.2005.00347.x.
(6) McEWAN, P. J., SHAPIRO, J. S. 2008. The Benefits of Delayed Primary School Enrollment.
Discontinuity Estimates Using Exact Birth Dates. In: Board of Regents of the University of
Wisconsin System. 2008, ISSN 022-166X.
(7) MIFKOVIOV, M. 2016. kolsk zrelos a odklad kolskej dochdzky z pohadu rodiov
det. Bakalrska prca, Univerzita Komenskho. Pedagogick fakulta, Katedra psycholgie
a patopsycholgie. Vedca bakalrskej prce: Mgr. Zlatica Jursov Zacharov, PhD.
Bratislava: Pedagogick fakulta UK, 2016, 63 s.
(8) NCES. 1998. Digest of education statistics, 1997. Washington DC: U.S. Department of
Education, Office of Educational Research and Improvement, 1998. NCES 98-015.
(9) PETROV, A., PLEVOV, I., KEMNKOV, L., DALEK, P., PUGNEROV, M. 2013. koln
zralost a pipravenost v kontextu pohlavnch rozdl. In: Magister. 2013, . 2, s. 23-42.
ISSN 1805-7152.
(10) SHARP, C. 2002. School Starting Age: European Policy and Recent Research. [online]
London: LGA Conference Centre, 2002, p. 25. [cit. 2016-01-20]. Dostupn na:
http://www.nfer.co.uk/nfer/publications/44410/44410.pdf
(11) STANCIU, C., POPESCU, S., COTRUS, A. 2014. The Importance of Evaluating the Maturity
Level in Preschool Children. In: Academica Science Journal Psychologica Series. 2014, No.
2, p. 15-21. ISSN 2285-8083.
(12) STICH, H. L., MIKOLAJCZYK, R. T., KRAMER, A. 2014. Clustering of developmental delays
in Bavarian preschool children a repeated cross-sectional survey over a period of 12
years. In: BMC Pediatrics. 2014, 14:18, DOI: 10.1186/1471-2431-14-18.
(13) VGNEROV, M. 2001. Kognitivn a sociln psychologie ka zkladn koly. Praha:
Karolinum, 2001. 306 s. ISBN 8024601818.
(14) ZILL, N., WEST, J. 2001. Entering Kindergarten: A portrait of American Children When They
Begin School. Washington, DC: U.S. Government Printing Office, 2001. NCES 2001-035.
65
WWW.ECOLETRA.COM

,
RODIOVSK POSTOJE MLADCH DOSPELCH

Sabna Babaov
Pedagogick fakulta, Univerzita Komenskho v Bratislave, babacova.s@gmail.com
Abstract
The aim of this study is to explore the attitudes of young adults towards family education and
parenting. We examined the influence of parenting style of research subjects parents upon
their parenting attitudes and emerging parenting styles, their perceptions of mothers and
fathers roles in parenting and their attitudes towards various parenting techniques. We used
the Alabama parenting questionnaire, semi-projective techniques, and semi-structured
interview based on Adlerian principles in the research. The research sample consisted of nine
young parents of children aged under three. The analysis of qualitative data shows that
parents are strongly influenced by intergenerational transfer, parenting was perceived as a
fundamental change to their lifestyle, and they preferred an active approach of both parents.
Keywords
parenting, attitudes, young parents, family.
Abstrakt
Cieom tejto tdie je prieskum postojov mladch dospelch k rodinnej vchove a rodiovstvu.
Zisovali sme, ako vchovn tl vlastnch rodiov ovplyvnil vchovn postoje a utvrajci sa
vchovn tl astnkov a astnok vskumu, ako vnmaj rolu matky a otca vo vchove,
a ak s ich postoje k rznym rodiovskm technikm. Ako vskumn metdy sme pouili
Alabamsk rodiovsk dotaznk, semiprojektvne lohy a polotrukturovan rozhovor, ktor
vychdzal z princpov adlerovskej psycholgie. Vskumn vzorku tvorilo dev rodiov det
mladch ako tri roky. Z analzy kvalitatvnych dt vyplva, e rodiov vo vchove vrazne
ovplyvuje medzigeneran prenos, rodiovstvo vnmaj ako zsadn zmenu ivotnho tlu a
preferuj vo vchove aktvny prstup oboch rodiov.
Kov slov
rodiovstvo, postoje, mlad rodiia, rodina.
JEL Classification: I2: Education and Research Institutions
I.vod
Rodiovsk rola je dleitou sasou identity dospelho loveka. Je to rola primrne
biologicky podmienen, ktor m svoju psychick aj socilnu hodnotu. Tto rola je silne
asymetrick, nadraden. Rodi je dleitou autoritou a diea je odkzan na jeho opateru. V
porovnan s ostatnmi rolami nie je rodiovsk rola vratn. Ned sa presta by rodiom.
lovek, ktor sa u raz stal rodiom nm zostva navdy. Zrove, rodiovstvo predstavuje
66
WWW.ECOLETRA.COM

,
zsadn zvrat v ivote loveka, ktor vyaduje zmenu ivotnho tlu (Vgnerov, 2000,
2007).
Spoloensk zmeny najm v zpadnej civilizcii priniesli nov pohad na slobodu a
rovnoprvnos rodinnho ivota. Stle viac sa zdrazuje participcia otca vo vchove, a tm
sa men aj rozloenie rodovch rol v rodinch (Badinter, 1998; Sokolov, 2009). Spoloensk
zmeny nepriniesli vak rodinm len pozitva, ale aj vea aktulnych problmov, s ktormi sa v
rodinch stretvame. Postmodern rodiny nie s zakladan len pre reprodukn hadisko, ale
aj kvli uspokojeniu citovch potrieb partnerov. Pretoe city predstavuj vemi krehk puto,
stala sa aj rodina asto nestabilnou intitciou. Stabilita tchto rodn stoj a pad na citovej
rovnovhe partnerskho vzahu. Preto sa stva, e z dvodu rozvodu/rozchodu partnerov
pribda det vyrastajcich v neplnch rodinch alebo vyrastajcich s nevlastnmi rodimi
(Matouek a kol., 2003). Rozvod/rozchod partnerov, resp. neschopnos rodiov postara sa
diea, prina aj nov formy rodiovstva, ktor vznamne ovplyvuj rodiovsk postoje a
vchovn tl rodiov:
a) Nhradn rodinn starostlivos, zverenie dieaa do osobnej starostlivosti inej fyzickej
osoby ne rodia, alej do pestnskej starostlivosti alebo stavnej starostlivosti.
b) Profesionlna vchova v rodine, pecifick forma nhradnej vchovy, ktor dva monos
dosta sa do rodiny deom, ktor nie je mon osvoji ani sa ich nepodarilo umiestni do
pestnskej starostlivosti (Hudecov, Belkov, 2008).
c) Striedav rodinn starostlivos, sd me v zmysle platnej legislatvy po rozvode
manelstva zveri diea do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodiov. Znamen to,
e striedavo jeden z rodiov bude s dieaom i v spolonej domcnosti a bude sa osobne
stara a rozhodova o zleitostiach tkajcich sa dieaa.
d) Patchwork-parenting alebo blended families, ide o zmiean rodinu, ktor je zloen z
manelskho pru a z ich potomkov vrtane niektorch potomkov z predchdzajcich
manelstiev (Portrie, Hill, 2005).
e) Jednorodiovsk rodiny, ktor vznikli na zklade rozvodu, rozchodu, ovdovenm, adopciou
dieaa osamelou dospelou osobou alebo narodenm sa dieaa mimo manelstva
(Mendelov, 2014).
1.1. Vchovn tl
Pojem tl vchovy alebo spsob vchovy predstavuje vchovn psobenie na diea i
mladistvho (p, Boschek, 1998). Vchovn tl predstavuje shrn vetkch spontnnych a
zmernch spsobov sprvania zo strany vychovvajceho k vychovvanmu (Prcha a kol.,
2003). Zrove v om ide o celkov interakciu a komunikciu dospelej osoby s dieaom alebo
adolescentom. Rozumieme tm veobecn vchovn psobenie a zrove reagovanie na,
ktor zaha obojstrann emon vzahy dospel diea (ich komunikciu, emon klmu),
omu zodpoved aj voba sprvania a pouvania vchovnch prostriedkov, metd a postupov
(p, 1996; p, Boschek, 1996, 1998). Dinkmeyer a McKay (1996) hovoria, e spsob
vchovy je vznamnm faktorom, ktor ovplyvuje ivotn tl dieaa. Z hadiska princpov
psycholgie A. Adlera s rodiia povzbudzovan k tomu, aby vo vchove pouvali tie spsoby
67
WWW.ECOLETRA.COM

,
alebo tly vchovy, ktor s demokratick, aby tak umonili deom zastova sa na
rozhodovan. Takto spsob vchovy pomha dieau uvedomi si vlastn hodnotu ako
prvoplatnho lena rodiny a domcnosti, ktor k nieomu prispieva (Dreikursov
Fergusonov, 2005; Dreikurs, 1991).
Zahranin vskumy asto odkazuj na model troch tlov vchovy od D. Baumrindovej
(Baumrind, 1966; O'Brien, 2010; Martin, Colbert, 1997; Smith a kol., 1999) a typologick
model K. Lewina (1939, in p, 1996), ktor je v podstate toton s typolgiou Baumrindovej,
len bol prispsoben pre empirick skmanie vchovy v rodine (p, 1999). Lewin na zklade
experimentlneho vskumu pred druhou svetovou vojnou skmal inky odlinch tlov
vchovy v prirodzenom prostred. Princpom vskumu bolo skmanie jedens a
dvansronch det v krkoch, ktor boli veden odlinm tlom vchovy (p & Mare,
2007). Na zklade pozorovania nsledne opsal tri zkladn vchovn tly (p, 1996; Lewin
a kol., 1939). Z tohto rozdelenia vychdzaj aj Langmeier a Krejov (1998):
a) Autokratick tl vchovy, dominantn vchovn tl, sa vyznauje bezpodmienenou
poslunosou dieaa, podriadenosou dieaa k rodiovskej autorite (Langmeier,
Krejov, 2006). Tento spsob vchovy zastvaj rodiia, ktor asto rozkazuj i trestaj.
V ich sprvan sa prejavuje mal mnostvo porozumenia a repektu voi potrebm dieaa,
zrove sa dieau ani neposkytuje priestor k samostatnosti a vlastnej iniciatve (p,
1993).
b) Liberlny tl vchovy je opakom autoritatvneho tlu vchovy. Rodi v tomto vchovnom
tle ponechva dieau o najviu vonos (Langmeier, Krejov, 2006).
Charakteristick znaky vychovvatea pouvajceho tento tl vchovy s: ponechvanie
prli vekej vonosti dieau, nedostaton usmerovanie aktivity dieaa, minimlne alebo
iadne poiadavky na diea, nevymedzenie hranc a noriem pre diea, a ak s aj
poadovan, nie s dostatone kontrolovan ani sa nevyaduje ich naplnenie (p, 1993,
1996).
c) Demokratick alebo integran tl vchovy sa povauje za najvhodnej. Diea je
repektovan ako samostatn bytos, ktor m prvo rozhodova o sebe, avak toto prvo
je usmerovan hranicami zo strany vychovvatea. Charakteristickmi znakmi pre tento
tl vchovy s: prunos, repektovanie druhch osb a ich individulnych zvltnost,
pouvanie menieho mnostva prkazov, trestov a zkazov, vychovvate podporuje
iniciatvu, svojm sprvanm psob ako prklad pre vychovvanho (p, 1993, 1996).
Poda Langmeiera a Krejovej (2006) chpe vychovvate diea ako samostatn udsk
bytos, ktor m nrok na to, aby bola repektovan a mohla sa slobodne rozhodn o
vetkch veciach, ktor sa tkaj jej osoby.
Zo vetkch spomenutch tlov vchovy m demokratick tl najpriaznivej vplyv na vvin
dieaa. Takto vchovne veden diea sa vyznauje lepmi pracovnmi vsledkami,
kooperatvnym sprvanm, podporuje prcu v kolektve, schopnosou spolupracova s
ostatnmi a rozvja samostatnos a iniciatvu. Zrove sa u dieaa vytvra pozitvny emon
vzah k vychovvateovi ale i medzi demi navzjom. Naproti tomu m autokratick tl alebo
68
WWW.ECOLETRA.COM

,
spsob vchovy nepriazniv vplyv na utvranie vzahu a komunikciu medzi demi a rodimi.
Taktie mu nadmern poiadavky vychovvatea vyvola u dieaa odpor a agresivitu (p,
1993). Dreikursov Fergusonov (2005) uvdza, e jednotlivci, ktor boli vychovvan
autokratickmi metdami s najvou pravdepodobnosou preceuj svoje slab strnky a
moc druhch. Vyrastaj bez dvery v seba samho i bez dvery voi ostatnm. Liberlny
vchovn tl m taktie vea nepriaznivch inkov, medzi ktor patria nzke nroky a
nedostaton kontrola, o vedie u dieaa k presvedeniu o nezujme zo strany rodiov.
Nsledok me ma nepriazniv vplyv na sebahodnotenie, sebauvedomenie a vytrvalos
dieaa (p, 1996).
Prednosou spomenutch delen vchovnch tlov je ich jednoduchos, systematickos a
zrozumitenos. Avak vo vskumoch bvaj asto kritizovan pre prli vek zjednoduenie.
Pracuj s malm potom kategri, ktor nepostauj pre analzu presnho zaradenia
vetkch typov pozorovanch spsobov vchovy (p, Mare, 2001; Langmeier, Krejov,
2006). p (1996) spolone so svojimi spolupracovnkmi vytvoril rozren model, ktor nazval
modelom deviatich pol. Vymedzuje dve dimenzie: dimenziu emonho vzahu a dimenziu
riadenia. Tieto dimenzie obsahuj vdy dva protikladn komponenty. Dimenzia emonho
riadenia obsahuje kladn a zporn komponent emonho vzahu a dimenzia riadenia
obsahuje komponent poiadaviek a vonosti (p, 1996). Podobn rozdelenie vchovnch
tlov spracovali aj Maccobyov a Martin (1983, in Sokolov, 2015). Vchovn tl rozdeuj
poda dvoch dimenzi rodiovskho sprvania orientcie na dodriavanie pravidiel, kontroly
a emonho naladenia.
1.2. Formovanie vchovnho tlu
Vchovn tly rodiov sa utvraj pod vplyvom rznych charakteristk, ako na strane rodiov,
tak na strane dieaa a prostredia. Vetky tieto formy mu na seba navzjom rzne psobi
(Holden, 2010) a tm ovplyvni vber tlu vchovy, s m svis aj pouitie rznych
prostriedkov vchovy. Vea mladch rodiov v sasnej vchove pouva podobn vchovn
stratgie a postupy, ktor pouvali rodiia poas ich detstva (Chen, Kaplan, 2001). Ide o
proces, v ktorom zitky z detstva ovplyvuj neskorie rodiovsk sprvanie jednotlivca (Van
Ijzendoorn, 1992). Tento jav mono nazva medzigeneran prenos. Hartl a Hartlov (2010)
uvdzaj, e medzigeneran (transgeneran) prenos je prenosom uritho pozitvneho
alebo negatvneho javu z jednej genercie na druh. Avak Rabuicov, Kamanov a Pevn
(2011) hovoria skr o medzigeneranom uen, ne o generanom prenose.
Vea rodiov me svoj vchovn tl pozmeni poda aktulnych meniacich sa podmienok
(Atkinson a kol., 1995). Teda rodiovsk tl vchovy nemus by po cel ivot dieaa rovnak.
Naprklad s rodiia, ktor zastvaj nzor, e diea v predkolskom veku me vetko a
nstupom do koly treba deti pomaly ui zvyka si na povinnosti. In rodiia si neuvedomuj,
e ich deti s u dospel a teda nemusia pouva vchovn tly, ak pouvali doteraz. tl
vchovy sa men poda veku dieaa ale aj s pribdajcim vekom rodiov. Tak, ako rodiia
zskavaj sksenosti, tak sa zanaj meni ich zuby a postoje k ivotu, m sa zrove me
69
WWW.ECOLETRA.COM

,
meni rodiovsk tl vchovy poda aktulnej situcie (Mertin, 2011). Vchovn tl mu
ovplyvova aj spoloensk a kultrne trendy, mdi a medilny obraz rodiovstva (pozri
napr. Jesenkov, 2008).
II.Vskum
2.1. Ciele a priebeh vskumu
Cieom vskumu je zisti, ak maj postoje k rodiovskej vchove mlad dospel a ako sa
v ranej fze rodiovstva formuje ich vchovn tl. Poloili sme si tyri vskumn otzky:
1. Ak vplyvy psobia na formovanie vchovnho tlu mladch rodiov?
2. Kde hadaj rodiia podporu vo vchove?
3. Ak s rozdiely vo vchovnch postojoch v rmci rodiovskho pru?
4. Ak rozdiely vnmaj rodiia vo vchovnej lohe matky a otca?
Vskum prebiehal v januri a vo februri 2016 v rmci projektu zverenej diplomovej prce.
astnci a astnky boli vybran zmernm vberom a vskumu sa zastnili dobrovone.
Dta sme zskavali v ich domcom prostred, v ktorom sa ctili bezpene a zrove v tomto
prostred nepsobili iadne ruiv vplyvy. astnci a astnky vskumu boli oboznmen
s ciemi vskumu a podpsali informovan shlas.
2.2. Vskumn vzorka
Vskumn vzorku tvorilo dev rodiov (Tabuka 1). Z toho boli tri manelsk pry, jeden
nezosoben pr a jedna slobodn matka. Vek astnkov a astnok vskumu sa
pohyboval od 25 rokov do 31 rokov. Rodiia mali jedno alebo dve deti a vek det sa pohyboval
od 5 mesiacov do 27 mesiacov. Vetci astnci a astnky vskumu pochdzali zo
zpadnho Slovenska (Trnavskho a Trenianskeho kraja).
slo
rodiny
1
2
3
Kd
rodia
MABA86
ANBA86
MAVR88
MIU85
MIOB85
ZUOB85
Tabuka 1, Vskumn vzorka (Babaov, 2016)

Pohlavie Vek
Rodinn
Poet
Pohlavie Vek det
rodia
rodia
stav
det
det
M
29
enat
10 m.
2
29
vydat
10 m.
M
28
slobodn
1
13 m.
30
slobodn
M
30
enat
M
20 m.
2
30
vydat
5 m.
BABI87
28
slobodn
MIFA84
HAFA91
31
25
enat
vydat
70
9 m.
27 .
WWW.ECOLETRA.COM

,
2.3. Metdy vskumu
Pri vbere vskumnch metd sme iastone vychdzali z konceptu diagnostiky ivotnho
tlu v adlerovskej psycholgii. Pouili sme krtky informan dotaznk o rodiovi, upraven
Alabama rodiovsk dotaznk (Frick, 1991) a polotruktrovan rozhovor pre analzu nzorov
a postojov mladch rodiov, ktor vychdzal z princpov adlerovskej psycholgie.
Polotruktrovan interview sme doplnili dvoma poloprojektvnymi lohami, ktor boli
pouit v rmci rodiovskch kurzov pre dan cieov skupinu (Sokolov a kol., 2010). Prv
loha (Ak som rodi?) bola zameran na sebareflexiu. Tto technika je dleit pre
spoznanie seba samho, hadanie vlastnch silnch strnok a zskanie dvery vo vlastn
rodiovsk schopnosti. Druh loha (o chcem vo vchove dosiahnu?) bola zameran na
vlastn predstavu astnka/astnky vskumu o rodiovstve a vchove, filozofiu toho, o
je pre neho/u dleit vo vchove. Zameriava sa hlavne na vytvorenie si predstavy do
budcnosti a formulovan cieov vchovy.
III.Analza dt
Analza dt prebiehala v tyroch krokoch. V prvej asti sme z krtkeho dotaznka o rodiovi
graficky znzornili zkladn rodinn kontelciu (genogram) oboch rodiov, ukku
genogramu ilustruje obrzok 1.
Obrzok 1, Genogram rodiov MIOB85 a ZUOB85 (Babaov, 2016)
V druhej asti sme sa zamerali na analzu vsledkov z Alabamskho rodiovskho dotaznka.

Odpovede v jednotlivch klach s spracovan kvantitatvne, ukku spracovania ilustruje
obrzok 2.
71
WWW.ECOLETRA.COM

,
Obrzok 2, Vsledky rodiovskho dotaznka pre MABA86 a ANBA87 (Babaov, 2016)

Alabama rodiovsk dotaznk pre MABA86 a ANBA87
6
5
4
3
2
1
0
Zapojenie sa
Pozitvne
rodiovstvo
Dohad
Disciplna
Telesn tresty
MABA86
2.2
3.2
ANBA87
4.8
4.8
2.5
4.3
3.3
V tretej asti sme sa zamerali na analzu interview. Tu sme postupovali poda odporan
Gavoru (2006): a) usporiadanie zznamov, b) detailn tanie zznamov, c) kdovanie prepisu,
t. j. hadanie vznamovch kategri, ktor boli oznaen kdom, d) vznamov kategrie,
ktor sa najastejie poas analzy dt vyskytli tvorili zklad systmu kategri, e) nsledne
sme medzi kategriami navzjom hadali vzah, f) pomocou axilneho kdovania sme hadali
vzahy medzi kategriami, aby sme mohli spja rovnak charakteristiky. Na zklade tchto
krokov sme nali v interview rovnak kategrie oboch rodiov, ktorm bol pridelen rovnak
opis. Poslednou fzou analzy bolo njs stredn metaforu, ktor vystihuje vchovn tl
rodiovskho pru.
Validitu nho vskumu sme sa snaili zvi tzv. validizciou respondentom. Tto validizcia
prebiehala tak, e sme finlne spracovanie a analzu vsledkov jednotlivo poskytli
respondentom a respondentkm, ktor sa k nim mohli vyjadri a doplni ich. astnci
a astnky vskumu sa zhodne vyjadrili, e vsledky shlasia a zrove, e je to fajn si to
preta tak podrobn analzu. Vidme veci, ktor by sme si sami mono nevimli (MAVR88).
IV.Vsledky vskumu
Vsledky vskumu sme spracovali formou kazuistk jednotlivch rodiovskch prov
a nsledne sme sa zamerali na hadanie spolonch kategri. Z analzy genogramov
a hodnotenia vchovnch tlov vyplva, e mlad rodiia vnmaj sami seba ako
benevolentnejch rodiov v porovnan s vlastnmi rodimi. Otcovia sa hodnotia ako prsnej
rodiia ne matky. Idelny rodi by poda ich hodnoten nemal by extrmny prsny ani
extrmne benevolentn. Charakteristika idelneho rodia v ponman astnkov a astnok
nho vskumu sa bli opisu demokratickho rodia.
Porovnanie vsledkov v Alabamskom rodiovskom dotaznku naznauje, e rodiia maj
konzistentn pozitvny postoj najm k technikm pozitvneho rodiovstva a aktvneho
zapjania sa do vchovy. V postojoch k disciplinrnym technikm a telesnm trestom sa
72
WWW.ECOLETRA.COM

,
rodiia odliuj, km matky maj skr negatvny postoj k tmto vchovnm technikm, postoj
otcov nie je vyhranen.
Z analzy interview vyplynulo, e najdleitejm faktorom, ktor ovplyvuje postoje mladch
rodiov je medzigeneran prenos. Vetci astnci a astnky vskumu sa zhodli v tom, e
kad si preber vchovn tl svojich rodiov do svojej vchovy, i u v pozitvnom alebo
negatvnom zmysle. Tieto vsledky s taktie zjavn z analzy vchovnej kly. Pri skman
ranch spomienok rodiov sme zistili, e kad z nich je originlna a len niektor pry pri nich
spja rovnak kategria. Jednm z tchto prov je MAVR88 a MIU86, u ktorch bola
spolonou kategriou pecilna udalos, ktor charakterizovali ako vznamn. Druhm
prom bol MABA86 a ANBA87, u ktorch tvorila spolon kategriu spomienka na fyzick
trest. Tento vber ranej spomienky me poukazova na rozporupln postoje k fyzickm
trestom, ktor sme zaznamenali aj v porovnan odpoved rodiovskch prov v Alabamskom
rodiovskom dotaznku.
astnky a astnci vskumu rodiovstvo vnmaj ako vznamn zmenu ich ivotnho
tlu. Zmeny, ktor opsali, podporuj koncept vynrajcej sa dospelosti (Arnett, 2000, 2004).
Vstupom do rodiovskej role prili o obdobie hadania sa (zbava, prca, von as) a boli
printen prija status dospelho. astnci a astnky vskumu nehadaj podporu vo
vchove v kninch publikcich alebo na internete, skr vyhadvaj podporu v irch
socilnych kruhoch, ako je rodina, priatelia, prpadne odbornci. Len jedna astnka aktvne
had oporu a informcie o vchove aj na internetovch frach.
V rmci porovnania postojov v rodiovskom pre sme najviac odlinost zaznamenali v oblasti
direktivity vo vchove, disciplne a fyzickch trestoch. Tento rozpor v postojoch me by
zaprinen u spomnanm medzigeneranm prenosom rozpor medzi tm, ako boli
vychovvan a tm, o od rodiov oakva sasn spolonos. Taktie treba podotkn, e
rodiia, ktor mali deti mladie ako dvans mesiacov sa v tchto kategrich nevedeli
rozhodn, ak postoj k otzkam zauja. Kee s ich deti mal, nemaj dostatok sksenost
a nie s ete rozhodnut, ak postoj k vchove dieau zaujm.
V otzke vchovnej lohy matky a otca sa vetci astnci a astnky vskumu zhodli v
postoji, e z dvodu sasnej socilnej situcie sa rodovo pecifick rodiovsk role stieraj a
historick rozdelenie rol u neplat. Pry sa vdy zhodli v tom, e by sa mali obaja rodiia
aktvne zapja do vchovy, taktie by mali povzbudzova a podporova svoje diea,
preferova tzv. aktvne, pozitvne rodiovstvo, o hodnotme ako pozitvny trend.
Diskusia a zver
Cieom vskumu bolo zisti, ak maj postoje k rodiovskej vchove mlad dospel a ako sa v
ranej fze rodiovstva formuje ich vchovn tl. Vsledky nho vskumu ukzali, e
najdleitejm faktorom, ktor ovplyvuje postoje mladch rodiov je medzigeneran
73
WWW.ECOLETRA.COM

,
prenos. Vetci astnci a astnky sa zhodli v tom, e kad si preberie prvky vchovnho
tlu svojich rodiov do svojej vchovy, i u v pozitvnom zmysle alebo negatvnom zmysle.
Pri skman ranch spomienok sme zistili, e kad z nich je originlna a len dva pry pri nich
spja rovnak kategria. Aj v Alabamskom rodiovskom dotaznku sa najviac lili postoje
rodiov k direktivite vo vchove, disciplne a fyzickm trestom. Tento rozpor v postojoch me
by zaprinen u spomnanm medzigeneranm prenosom (rozpor medzi vlastnou
vchovou a vchovou, ktor akcentuje sasn spolonos), ale aj nedostatkom sksenost
u mladch rodiov. alej sa astnci a astnky zhodli v postoji, e z dvodu sasnej
spoloenskej situcie sa rodov rodiovsk role stieraj. Vskum taktie poukzal na vysok
mieru aktvneho zapjania sa rodiov do vchovy a na potrebu rodiov povzbudzova a
podporova svoje diea, o hodnotme ako pozitvny trend. Zmeny, ktor zaznamenali
respondenti a respondentky vo svojom ivotnom tle, sa zhoduj s konceptom vynrajcej
sa dospelosti (Arnett, 2000, 2004), vstupom do rodiovskej role prili rodiia o obdobie
hadania sa, boli nten prija rolu a zodpovednos dospelho. Vsledky nho vskumu sa
zhoduj aj s vskumami Orlovej (2012), ktor potvrdzuje medzigeneran prenos vchovnch
tlov, a taktie s vskumami Gillernovej (2004, 2009), ktor vo vskumoch zaznamenala, e
u v 90tych rokoch 20. storoia sa v rodinch preferuje kladn emon vzah a pouva sa
viacej efektvnych vchovnch metd, ktor charakterizuj benevolentnej vchovn prstup
rodiov, rodiia postupne ustupuj od nadmernej nadriadenosti a kontroly det a posiluje sa
slab vchovn riadenie.
Vsledky tdie s kvalitatvnou sondou do rodiovskch postojov sasnch mladch
rodiov, vsledky nie je mon zoveobecova na cel populciu sasnch mladch rodiov.
Limitom nho vskumu je relatvne mal vzorka a pecifick zameranie na mladch rodiov
malch det, ktor nemaj ete sksenosti s rznymi rodiovskmi technikami. Pre al
vskum by bolo prnosn zamera sa na iriu vzorku rodiov a porovna rodiovsk postoje
zanajcich a sksench rodiov s rznym potom det.
Referencie
(1) ARNETT, J. J. 2000. Emerging adulthood: A theory of development from the late teens
through the twenties. American Psychologist, 2000, ro. 55, . 5, s. 469-480.
(2) ARNETT, J. J. 2004. Emerging Adulthood: The Winding Road from Late Teens through the
Twenties. Oxford: Oxford University Press, 2004. 280 p. ISBN 978-0195309379.
(3) ATKINSON, R. L. a kol. 1995. Psychologie. Praha: Victoria Publishing, 1995. 864 s. ISBN
808560535X.
(4) BABAOV, S. 2016. Vchovn postoje mladch rodiov: diplomov prca. Bratislava:
Univerzita Komenskho v Bratislave, Pedagogick fakulta. 103 s.
(5) BADINTER, E. 1998. Matersk lska od 17. storoia po sasnos. Bratislava: ASPEKT,
1998. 277 s. ISBN 80-85549-04-2.
74
WWW.ECOLETRA.COM

,
(6) BAUMRIND, D. 1966. Effects of Authoritative Parental Control on Child Behavior. Child
Development, 1966, ro. 37, . 4, s. 887-907. Dostupn na internete:
http://search.ebscohost.com/
(7) P, J. 1996. Rozvjen osobnosti a zpsob vchovy. Praha: ISV, 1996. 302 s. ISBN 8085866-15-3.
(8) P, J. 1999. Styly rodinn vchovy. Psychologie dnes, 1999, ro. 5, . 8, s. 23 25.
(9) P, J., BOSCHEK, P. 1996. Faktory osobnosti adolescent ve vztahu ke zpsobu
vchovy v rodin. eskoslovensk psychologie, ro. 40, . 6, s. 465 - 479.
(10) P, J., BOSCHEK, P. 1998. Zpsob vchovy v rodin a osobnost dtte. Psycholgia a
patopsycholgia dieaa, 1998, ro. 33, . 1, s. 35-44.
(11) P, J., MARE, J. 2001. Psychologie pro uitele. Praha: Portl, 2001, 656 s. ISBN 807178-463-X.
(12) P, J., MARE, J. 2007. Psychologie pro uitele. 2. vyd. Praha: Portl, 2007. 656 s. ISBN
978-80-7367-273-7.
(13) DINKMEYER, D., McKAY, D. G. 1996. Efektivn vchova krok za krokem. Praha: Portl,
1996. 144 s. ISBN 80-85282-92-5.
(14) DREIKURS, R. 1991. The Challenge of Parenthood. New York: PLUME, 1991. 334 s. ISBN
0-452-26707-2.
(15) DREIKURSOV FERGUSSONOV, E. 2005. Adlerovsk teria. Bratislava: Slovensk
adlerovsk spolonos, 2005. 42 s. ISBN 80-969264-7-0.
(16) FRICK, P. J. 1991. Alabama Parenting Questionnaire scale [online]. Dostupn na
internete: http://fs.uno.edu/pfrick/APQ/apqparent1.pdf
(17) GAVORA, P. 2006. Sprievodca metodolgiou kvalitatvneho vskumu. Bratislava: Gegent,
2006. 239 s. ISBN 80-88904-46-3
(18) GILLERNOV, I. 2004. Zpsob vchovy v souasn esk rodin z pohledu dospvajcch
chlapc a dvek. In: HELLER, D., PROCHZKOV, J., SOBOTKOV, I., a kol. Psychologick
dny 2004 : Svt en a svt mu : polarita a vzjemn obohacovn. Olomouc: Universita
Palackho v Olomouci, 2004. S. 14. ISBN 80-244-1059-1.
(19) GILLERNOV, I. 2009. Edukan interakce rodi a dt a jej promny v reflexi
dospvajcch. eskoslovensk psychologie: asopis pro psychologickou teorii a praxi,
2009, ro. 53, . 3, s. 209-223. ISSN 0009062X.
(20) HARTL, P., HARTLOV, H. 2010. Velk psychologick slovnk. Praha: Portl. 800 s. ISBN
978-80-7367-686-5.
(21) HOGHUGHI, M., LONG, N. 2004. Handbook of parenting: theory and research for
practice. London: Sage, 2004. 416 s. ISBN 0761971041.
(22) HOLDEN, G. W. 2010. Parenting: a dynamic perspective. Thousand Oakc, CA: SAGE,
2010. ISBN 9781412951425.
(23) HUDECOV, A., BELKOV, V. 2008. Nhradn rodinn starostlivos. Bansk Bystrica:
Univerzita Mateja Bela, 2008. 98 s. ISBN 978-80-80883-615-3.
(24) CHEN, Z., KAPLAN, H. B. 2001. Intergenerational transmission of constructive parenting.
Journal of marriage and family [online], 2001, ro. 63, . 1, s. 17 31. ISSN 1741-3737.
Dostupn na internete:
75
WWW.ECOLETRA.COM

,
http://onlinelibrary.wiley.com.proxy.k.utb.cz/doi/10.1111/j.17413737.2001.00017.x/pdf.
(25) JESENKOV, A. 2008. Obraz matiek maloletch det v tdennkoch Slovenka a ivot. In
Ldia Maroiov: Matky samy sebou. Bratislava: Intitt pre verejn otzky. ISBN 8089345-04-5.
(26) LANGMEIER, J., KREJOV D. 1998. Vvojov psychologie. Praha: Grada, 1998. 344 s.
ISBN 807169195X.
(27) LANGMEIER, J., KREJOV, D. 2006. Vvojov psychologie. Praha: Grada, 2006. 368 s.
ISBN 80-247- 1284-9.
(28) LEWIN, K., LIPPIT, R., WHITE, R. K. 1939. Patterns of Aggressive Behavior in
Experimentally Created Climates. Journal of Social Psychology, 1939, ro. 10. s. 271-299.
(29) MARTIN, C. A., COLBERT, K. K. 1997. Parenting: a life span perspective. New York: The
McGraw-Hill Companies, 1997. 389 s. ISBN 0070407681.
(30) MATOUEK, O. a kol. 2003. Metdy zen sociln prce. Praha: PORTL, 2003. 380 s.
ISBN 80-7178-548-2
(31) MENDELOV, E. 2014. Sasn rodina a diverzita foriem rodinnho ivota. Lifelong
Learning celoivotn vzdlvn, 2014, ro. 4, . 1, s. 7492. ISSN 1804-526X.
(32) MERTIN, V. 2011. Vchovn malikosti: prvodce vchovou dtte do 12 let. Praha:
Portl, 2011. 216 s. ISBN 978-80-7367-857-9.
(33) O'BRIEN, H. G. 2010. The Intergenerational Transmission of Parenting Styles of Irish
immigrant mothers. Journal of Family Social Work, 2010, ro. 13, . 5, s. 395-409.
Dostupn na internete: http://dx.doi.org/10.1080/10522158.2010.514680
(34) ORLOV, A. 2012. Mezigeneran penos vchovnch styl z orientan do prokrean
rodiny: bakalrska prca. Brno: Masaryova univerzita, Filozofick fakulta, 2012. 67 s.
(35) PORTRIE, T., HILL, N. R. 2005. Blended Families: A Critical Review of the Current
Research. The family journal: counseling and therapy for couples and families, 2005, ro.
13, . 4, s. 445-451 DOI: 10.1177/1066480705279014.
(36) PRCHA, J., WALTEROV, E., MARE, J. 2003. Pedagogick slovnk. Praha: Portl, 2003.
324 s. ISBN 80-7178-772-8.
(37) RABUICOV, M., KAMANOV L., PEVN, K. 2011. O mezigeneranm uen. Brno:
Masarykova univerzita, 2011. 208 s. ISBN 978-80-210-5750-0.
(38) SMITH, C. A. a kol. 1999. The encyclopedia of parenting theory and research. Westport,
Conn: Greenwood Press, 1999. 500 s. ISBN 0313296995.
(39) SOBOTKOV, I. 2007. Psychologie rodiny. Praha: Portl, 2007. 224 s. ISBN 978-80-7367250-8.
(40) SOKOLOV, L. 2015. o ma ak v kole? Adlerovsk psycholgia v kolskej praxi.
Bratislava: Univerzita Komenskho v Bratislave, 2015. 154 s. ISBN 978-80-223-3948-3.
(41) SOKOLOV, L. 2009. Ako vychovvame nae deti alebo rodovos a rodiovstvo. Ruov
a modr svet. Dostupn na internete: http://www.ruzovyamodrysvet.sk/sk/hlavnemenu/citaren/clanky-a-studie/ako-vychovvame-nae-deti-alebo-rodovos-a-rodiovstvo
76
WWW.ECOLETRA.COM

,
(42) SOKOLOV, L. a kol. 2010. Ako rozumie svojim deom a sebe sammu: Metodick
prruka kurzu pre rodiov akreditovanho M SR. Bratislava: nia materskch centier,
2010. 131 s.
(43) VGNEROV, M. 2000. Vvojov psychologie. Praha: Portal, 2000. 524 s. ISBN 80-7178308-0.
(44) VGNEROV, M. 2007. Vvojov psychologie II.: Dosplost a st. Praha: Karolinum,
2007. 461 s. ISBN 9788024613185.
(45) VAN IJZENDOORN, M. H. 1992. Intergenerational Transmission of Parenting: A Review
of Studies in Nonclinical Populations. Developmental review, 1992, ro. 12, . 1, s. 7699.
77
WWW.ECOLETRA.COM

,
HUMANISTICK PRSTUP V UEN INFORMATIKY: MONOSTI UPLATNENIA

ROGERSOVHO PRSTUPU
Eva Rakovsk
Katedra aplikovanej informatiky, Fakulta hospodrskej informatiky, Ekonomick univerzita v
Bratislave, Bratislava, eva.rakovska@euba.sk
Abstract
Paper deals with the contribution of humanistic psychology in education with a focus on the
specifics of teaching informatics sciences. The first part provides a theoretical view of Rogers'
work and his contribution in education. It shows that even after more than 30 years, still we
need some changes in our schools and companies. The changes should have new principles,
which are based on humanistic approaches and non-directive communication. The second part
deals with more specific analysis methods in our Slovak schools or at the university, and
provides several examples of how to implement non-directive communication in teaching
informatics at university.
Keywords
Education, informatic education, humanistic psychology, Rogers' approach, teaching of
infromatics
Abstrakt
Prspevok sa zaober prnosom humanistickej psycholgie vo vzdelvan so zameranm na
pecifik vyuovania informatickch vied. V prvej asti poskytuje teoretick pohad na
Rogersovo dielo a jeho prnos vo vzdelvan. Ukazuje, e aj po vye 30 tich rokoch ostva v
naom kolstve stle potreba meni niektor princpy. Zmeny princpov by mali smerova k
humanistickmu prstupu a nedirektvnej komunikcii. Druh as sa venuje viac konkrtnej
analze spsobov v naom slovenskom kolstve, i na univerzite, a poskytuje niekoko
prkladov ako zavdza nedirektvnu komunikciu do vuby informatickch predmetov na
univerzite.
Kov slov
Vzdelvanie, informatick vzdelvanie, humanistick psycholgia, Rogersov prstup, uenie
informatiky
JEL Classification
I290
I.vod
Po zmene reimu v roku 1993 sa stretvame postupne v echch aj na Slovensku s novmi
nzormi mladch ud, ktor maj monosti cestova, rozirova si svoje poznanie slobodne sa
78
WWW.ECOLETRA.COM

,
vzdelva, priom nie s obmedzen nzormi jednej politickej strany. Mlad udia sa povauj
za slobodnch, chc by samostatn a nezvisl, asto hovoria o asertivite, ke sa snaia
presadi si svoje nzory. Na druhej strane asto odmietaj mnoh hodnoty, ktor pochdzaj
od ich predkov, snaia sa ukza, e to, o je doma nie je pre nich a tak dobr a vhodn
ako to, o vidia vo vyspelejch krajinch. Neradi sa pozeraj na krajiny, kde podmienky na
ivot s neporovnatene horie ne tie, ktor s na Slovensku. Po nstupe na vysok kolu
maj chvu pocit, e s dospel a vedia o chc v profesijnom raste a snaia sa vstrebva
informcie a poznatky. Mnoh poas tdia vak zanaj postupne kritizova nielen kolstvo
ako tak alebo spsoby uenia, ale zanaj odmieta prirodzen autority, ignoruj predmety,
ktor poda nich nikdy nebud potrebova. Prve v takchto prejavoch vidie, e tudenti
nevedia uvaova o budcnosti v neistote, nevnmaj, e vetko, o sa nauia prispieva nielen
k ich profesijnmu, ale hlavne osobnostnmu rastu. Ak toti lovek prekon prvotn odpor k
nieomu, o sa mu v danej chvli jav ako nepotrebn a zapoj vov vlastnosti do procesu
uenia sa, tak sa obohat hlavne o sksenos, e pevnou vou sa daj zdolva rzne
prekky. Nie je jednoduch pracova s mladmi umi a dovies ich k poznaniu, e ak
prekonaj svoju nevu, dosiahnu nielen nov racionlne vedomosti, zskaj nov zrunosti,
ale vntorne zanaj budova svoju osobnos na zklade vovch vlastnost. V tomto sil
me by pre vychovvateov a uiteov npomocn prve teria humanistickej psycholgie
Carla Rogersa (losr, 2012), kde nie je mon pouva pri vube a aj pri vchove vlune
behavioristick prstup (losr, 2012) odmien a trestov. Mlad udia vo veku 18-25 rokov si
uvedomuj svoju hodnotu, nenechaj sa manipulova trestami formou negatvneho
bodovania, vyhranm sa a podobne. Taktie odmenu asto vnmaj s vekou rezervou, ak im
nie je vysvetlen, preo prve tak odmena ak im udeujeme, a porovnvaj svoje
ohodnotenia s inmi. Vyie uveden fakty s jednm dvodom, preo je potrebn sa
zaujma o zmenu v spsobe vyuovania aj technicky i matematicky orientovanch
predmetov, ktorm sa profesijne venujem. Nov vzory v sprvan sa tudentov s motvom
pouvaova a prehodnoti spsoby vuby aj takch predmetov ako je programovanie,
operan systmy, potaov siete, umel inteligencia, webov aplikcie a mnoh alie
informatick predmety.
Prv as prspevku sa venuje najprv pojmom, ktor zko svisia s teriou Carla Rogersa a aj
s praxou. alia as uvdza itatea do terie humanistickej psycholgie a niektorch nzorov
Carla Rogersa potrebnch pre praktick vstup. V poslednej asti prspevok analyzuje
problmy spojen s vubou informatickch vied na vysokej kole, ktor m svoje pecifik a
prina pohad na typolgiu tudentov z pohadu uitea matematiky a informatiky. Na zver
sa poka prinies niektor postupy vo vzdelvan informatickch predmetov korepondujce
s humanistickou psycholgiou.
II.Prnos Carla Rogersa vo vzdelvan

Carl Ransom Rogers bol americk psycholg (1902-1987), jeden zo zakladateov tzv.
humanistickho prstupu v psycholgii (Infed, 2014) (Rogers, 2016) a povauje sa za jednho
79
WWW.ECOLETRA.COM

,
zo zakladateov psychoterapeutickho vskumu. Hlavnou ideou v jeho prci sa stal princp
terapie tzv. person-centered approach, teda princp terapie zameranej na pochopenie
osobnosti a udskch vzahov. Tento princp naiel irok uplatnenie v rznych domnach ako
napr. v psychoterapii alebo vo vzdelvan (student-centered learning), ale aj v riaden
organizci a v prci so skupinami. Carl Rogers je povaovan za jednho zo iestich najlepch
psycholgov 20. storoia a druhho najlepieho klinickho psycholga v 20. storoia.
Zkladn pilier jeho humanistickej psycholgie spova v odhalen vntornch sl jednotlivca k
sebazdokonaovaniu, sebapoznvaniu, ktor vak mus by postaven na slobodnej vobe
jednotlivca podporenej klmou porozumenia a motivcie. K pochopeniu alej kapitoly je
potrebn zoznmi sa bliie s pojmami a vzahmi medzi nimi, tak ako ich chpe Carl Rogers.
2.1 o je sloboda
Sloboda a nsilie s iba dve strnky tej istej nutnosti, nutnosti by prve tm lovekom a nie
inm (Exupery, 1975). Takto v paradoxe charakterizuje Antoine de Saint Exupery slobodu,
vychdzajc z poznania reality, v ktorej lovek ije. Meme to vnma ako spisovatesk vetu,
ale ukeme si, e spisovate sa nemlil.
S pojmom slobody sa stretvame asto a neexistuje jedin defincia slobody, ktor by nm
jednoznane urovala, ako sa mme sprva, ako myslie, aby sme mohli o sebe poveda, e
sme slobodn. Poda Otvorenej filozofickej encyklopdie (Piaek, 1999) je mon vidie
viacero nzorov na slobodu, ale pre ely pedagogickej praxe s vhodn len tie nzory, ktor
nezachdzaj hlbie do filozofie, ale zko svisia so vzdelvanm. Slobodu meme vnma
z praktickho hadiska naprklad metafyzicky sloboda znamen - kona skr jednu vec ne
druh; podiea sa na kadom zmernom (intencionlnom) konan a umouje poklada ud
za zodpovednch za dsledky toho, o inia (Piaek, 1999) alebo poda Plotinosa
(neoplatonizmus) sloboda prislcha uom len do miery ich silia alebo do miery ich
participcie na absoltnom a nimi vytvranom poriadku (Piaek, 1999).Podobne, ak sa
pozrieme na slovo freedom, tak nenjdeme jednoznan odpove, o je sloboda. Poda
(Gammon, 2012) je sloboda sila alebo prvo kona, hovori, i myslie ako lovek chce, bez
prekok a obmedzen s absenciou despotickej vldy. So slobodou sa vak spja vea alch
spojen ako naprklad slobodn va, akademick sloboda, sloboda vberu, sloboda rei
a podobne. Ak chceme poui humanistick prstup vo vzdelvan je dobr pozrie sa aj na
pojem slobodnej vle a slobodnho vberu. Slobodn va je charakterizovan vdy z
hadiska danho filozofickho prdu, ale meme ju vnma ako schopnos konatea robi
rozhodnutia (vbery) neobmedzene i nezvisle. So slobodnou vou svis aj pojem
slobodnho vberu. Slobodn vber popisuje prleitosti individuality a autonmiu
vykonva vybrat akciu z minimlne dvoch dostupnch monost, bez obmedzovania
externmi stranami. (Piaek, 1999). Slobodu meme teda chpa ako konanie, ktor nie je
obmedzovan externmi faktormi. Obmedzenia s dan realitou, v ktorej sa konate
pohybuje, ale realita zrove dva aj kontext zodpovednosti. Realita je dleit vo vchove
a vzdelvan, aby mlad udia vedeli odliova slobodu od anarchie.
80
WWW.ECOLETRA.COM

,
Carl Rogers nazer na realitu v diele A way of being (Rogers, 1980) z hadiska osobnej
potreby reality v asti Do we need a reality?. Osobn vnmanie reality stavia na otzke Kam
ma ved moje mylienky vo vzahu k objektvnemu svetu reality? Takto uvaovanie vedie
autora k vroku, e jedin realita sveta, ktor mono pozna je svet, ktor vnmame a skame
v danom momente (Rogers, 1980). Z toho teda vychdza autorovo presvedenie, e relnych
svetov je viac (There are as many real words as there are people! ). Takto vnmanie
reality je potom zkladnm pilierom pre rozvoj Rogersovho prstupu (person-centered
approach), kde sa kladie draz na podporu vrodenej tendencie kadej osobnosti k
sebarealizcii a sebaaktualizcii vyvranm podmienok na uenie sa, pretoe kad lovek
ako individualita m svoje vlastn vnmanie reality. Ak sa opierame o Rogersovo vnmanie
reality, tak vidme, e sme obmedzen vlastne sami sebou (fyzicky, mentlne, priestorovo,
asovo a pod.), take naa sloboda kona je vdy uren obmedzujcimi podmienkami.
Obmedzujce podmienky vytvraj prve t nutnos (nsilie), ktor je uveden v vodnom
citte a tto nutnos formuje konkrtneho loveka v jeho poznan (u ho zodpovednosti).
Take Exupry vrav pravdivo, e kad nutnos (realita) obsahuje v sebe aj slobodn vobu aj
obmedzenia (nsilie), ktor formuj loveka. A zrejme sa Rogers a Exupry nepoznali, ale
obaja dospeli k poznaniu, e realita obmedzuje loveka v konan, ale zrove ho formuje, o
mu umouje stva sa zodpovednm.
Vo vchove a vzdelvan ako aj u mench det, tak aj u dospelch jedincov, ktor s asto zrel
iba v niektorej oblasti vvinu osobnosti (objavujca sa dospelos, (losr, 2012)) je
nevyhnutnou zlokou vedenie k zodpovednosti. Zodpovednos a vov vlastnosti buduj
loveka vo vntri. To by mal ma na mysli kad uite aj napriek tomu, e predmet, ktor
vyuuje m technokratick alebo logick zklad.
2.2 o je sloboda ui sa poda Carla Rogersa
Carl Rogers vo svojom diele Way of being (Rogers, 1980) opisuje centrlnu hypotzu tzv.
person-centered approach a hovor, e kad individualita m v sebe rozsiahle zdroje, pre
pochopenie samho seba a alternciu svojich konceptov (seba aktualizcia) a seba riadenia
svojho sprvania a tieto zdroje mu by vyuit iba ak je vytvoren klma rastu a podpory.
Vytvorenie tejto klmy sa nechpe len v zmysle terapeut-pacient, ale aj vo vzahu uitea a
iaka, rodia a dieaa, vodcu skupiny a jej lenov a podobne. Vytvorenie tchto podmienok
rastu a podpory sa d zhrn do troch zkladnch elementov (Rogers, 1980):
1. Prv element by sa mohol nazva nefalovanos (rdzos), relnos alebo kongruencia.
Tento element je elementom vzahu medzi terapeutom a klientom, ale aj medzi
uiteom a iakom. Je postaven na transparentnosti uitea (terapeuta), kde nie je
kladen isto profesionlny aspekt na prv miesto (nesprva sa ako tvrd profesionl),
ale postavenie uitea je zrejm na zklade jeho vntornho postoja, ktor je dleit
v danom momente. Tento postoj by mal odzrkadova skutonos, e sm uite
predpoklad, e tudent sa chce vzdelva (chce rs).
2. Druh element spova vo vytvran klmy vhodnej na zmenu alebo starostlivos, i
uznanie, o Rogers nazva nepodmienen pozitvna pozornos zo strany uitea
81
WWW.ECOLETRA.COM

,
(terapeuta). Tto bezpodmienen pozornos podporuje snahu o zmenu, vo
vzdelvan snahu o rast. Tak ako v terapii, tak aj vo vube by mala umoni tudentovi
vyjadri aj svoje emcie a uite by sa nemal sprva voi tudentovi majetncky, mal
by mu vyjadrova nepodmienen ohodnotenie (nekls si podmienky typu ak toto
vykon, tak bude v mojej priazni...)
3. Tretm elementom je porozumenie s empatiou, ktor vychdza z pozornho aktvneho
povania klienta, prejavenie porozumenia voi nemu, o umouje vnorenie sa do
problmu klienta. V uen je to zjav zriedkav, ale nesmierne potrebn. ahie sa d
aplikova na uenie v malch skupinch ako na tdium vo vekch skupinch, kde
povanie s porozumenm sa stva pre uitea psychicky nron.
Tieto tri elementy v konenom dsledku spsobuj, e osoba (klient, tudent), ktor je
akceptovan a oceovan je schopn vyvin vie silie k zmene a rastu vo svojom vntri.
Poda Rogersa: V tomto spova via sloboda, by skutonou, celistvou osobou
Sloboda je vntorn postoj k budovaniu celistvej osobnosti, ku ktormu je dobr, aby boli
vytvoren vhodn vonkajie podmienky. Napriek tomu je mon budova vntorn slobodu
aj v podmienkach, ktor navonok loveka plne paralyzuj. Ako prklad me sli Hermann
z Reichenau (11.storoie), ktor napriek chorobe, ktor ho postupne paralyzovala a ivotu v
Benediktnskom kltore na jednom mieste, kam ho nsilne odviedli jeho rodiia vo veku 7
rokov, dokzal vntorne rs a do takch rozmerov, e je pokladan za vznamnho vedca.
Venoval sa matematike, astronmii, bol skladate a teoretik hudby, ovldal mnoh jazyky ako
napr. aj Arabinu, Grtinu i Latininu hoci nemohol cestova (Ziescheov, 1991). Na jeho
prklade vidie, e snaha loveka o sebarealizciu, sebaaktualizciu a vntorn rast je asto
via ne vonkajie prekky, i niektor vntorn obmedzenia (napr. vroden mentlne
obmedzenie lovek neprekon v zmysle rastu vo vzdelvan).
2.3 Zkladn tzy Carla Rogersa
Dielo Carla Rogersa je rozsiahle, ale jeho rozpracovan teria je postaven na 19-tich tzach
(Rogers, 2016) ktor postupne buduj cel jeho teriu a dvaj logick nadvznos terie,
priom z nich potom vyplvaj aj spsoby vedenia psychoterapie alebo vzdelvania.
Uvdzame 17 tz, pretoe pvodn tzy 14, 15 sa tkaj viac psychologickej prispsobivosti
i neprispsobivosti, o spad do roviny psychoterapie a nie uenia (Rogers, 2016):
1. Vetci jednotlivci (organizmy) existuj v spojito-meniacom sa svete sksenost,
ktorho s centrom.
2. Organizmus reaguje v oblasti sksenostnej a v oblasti vnmania. Tto vnman oblas
sa nazva realita indivdua.
3. Organizmus reaguje ako organizovan celok na tto oblas.
4. as tejto perceptulnej oblasti vnmanej jednotlivcom postupne diferencuje jeho
samho (jeho individualitu).
5. Ako vsledok interakcie jednotlivca s prostredm a iastone ako vsledok vvojovej
interakcie s almi jednotlivcami, jeho truktra je sama osebe formovan,
82
WWW.ECOLETRA.COM

,
organizovan, premenliv, ale zrove je konzistentnm konceptulnym vzorom
vnmania charakteristk a vzahov ja alebo ma spolone s hodnotami tkajcimi
sa jeho vlastnch konceptov.
6. Organizmus (jednotlivca) m jednu tendenciu a to: snahu aktualizova, udriava a
zvyova sksenostn rmec organizmu.
7. Najvhodnej bod na pochopenie sprvania sa organizmu je z vntornho
referennho rmca jednotlivca.
8. Sprvanie je primrne cieom-riaden pokus organizmu uspokoji jeho potreby v
oblasti, ktor vnma skrze sksenosti.
9. Emcia sprevdzajca a veobecne umoujca takto cieom-riaden sprvanie, je
druhom emcie svisiacej s vznamom sprvania sa pre udranie a posilnenie
organizmu.
10. Hodnoty spojen so sksenosami a hodnoty, ktor s sasou truktry jednotlivca,
s v niektorch prpadoch hodnoty priamo zait organizmom a niektor prpady s
premietnut a prebrat od ostatnch, ale s vnman v skreslenej podobe tak, ako
keby boli priamo zait.
11. Ako sksenosti prichdzaj v ivote jednotlivca, tak s bu a) symbolick (tvoren),
vnman a organizovan navzjom v nejakom vzahu (vytvraj truktru), b)
ignorovan, pretoe neexistuje iaden zrejm vzah k truktre c) popieraj
symbolizciu alebo maj skreslen symbolizciu, pretoe sksenos je v rozpore so
truktrou jednotlivca.
12. Vina spsobov sprvania sa jednotlivca, ktor je adoptovan organizmom s tie
spsoby, ktor s v slade s jeho vlastnm konceptom.
13. V niektorch prpadoch, sprvanie me vznika skrze organick sksenosti a potreby,
ktor nemu by symbolizovan (nezapadaj do truktry). Tak sprvanie me by
v rozpore so truktrou jedinca, ale takto prpady sprvania sa nie s mu vlastn.
14. Kad sksenos v rozpore s organizciou truktry jednotlivca je vnman ako hrozba.
m viac takchto sksenost m jednotlivec, tm viac sa upevuje jeho vlastn
truktra, aby sa udrala.
15. Za uritch podmienok, kde primrne nie s hrozby pre truktru jednotlivca,
sksenosti nm vnman, hoci s v rozpore s ou vak mu by vnman a
vyhodnocovan jednotlivcom, revidovan, asimilovan a zalenen do jeho truktry.
16. Ak jednotlivec vnma a akceptuje do jednho konzistentnho a integrovanho
systmu vetky svoje sksenosti, potom je zrejm, e lepie rozumie a akceptuje inch
ako individuality.
17. Ak jednotlivec vnma a zaleuje do svojej vlastnej truktry viac organickch
sksenost, tak zisuje, e nahradzuje svoj prtomn hodnotov systm pvodne
zaloen vo znanej miere na vntornej projekcii, ktor bol skreslen novm
hodnotami.
Vidie, e tieto tzy Carla Rogersa postupne buduj teriu osobnosti a vysvetuj budovanie
konceptulneho modelu rozvoja poznania, sksenost a vnmania jednotlivca za elom
83
WWW.ECOLETRA.COM

,
neustleho rozvoja jeho samho a jeho zalenenia sa do vzahov s inmi. Tto teria je teriou
podporujcou mylienku neustleho rastu osobnosti jednotlivca (napriek tomu, e fyzicky sa
organizmus opotrebovva). Zrove by mala mylienka by strednm motvom pre uitea,
aby priviedol na tto cestu neustleho rozvoja aj svojich iakov, i tudentov (cesta revzie
vlastnej osobnosti a rastu). Uite vytvra podmienky rastu ukazuje smer, ktorm sa m
tudent rozvja a rs, ponka vlastn sksenosti takou formou, aby nevyznievali ako hrozby
a tudent ich mohol prija za svoje (tza 15). Na druhej strane teda mus uite budova aj svoj
vlastn rast, aby bol schopn lepie vnma tudenta ako individualitu a nie ako slo (tza
16).
V tomto kontexte sa uenie jav ako proces nekonen, ktor m svoju evolciu vvoja a nie
je domnou len tudentov, i mladch ud, ale mal by by domnou kadho loveka.
2.4 Direktvna vs. nedirektvna komunikcia vo vzdelvan
Rogersov prstup, ktor bol opsan vyie je zkladom pre tzv. nedirektvnu komunikciu,
ktorej metdy s vhodn vo vzdelvan a podporuj klmu rastu a podpory u jednotlivcov.
Vzdelvanie je vak proces, ktor sa uskutouje vo vch skupinch, kde astejie prevauje
direktvna komunikcia a jej metdy. Dleit je preto odli tieto dve formy komunikcie.
2.4.1 Direktvna komunikcia
Poda slovnka (FreeDict, 2003) direktvna komunikcia znamen
Vojensk komunikciu, ktorej politika je pevne stanoven alebo nariauje pecifick
akcie
Pln vydan s ohadom na jeho uvedenie do platnosti, ak bol nariaden, alebo v
prpade, e je uveden ako pohotovostn
Veobecne povedan, je to vetka komunikcia, ktor iniciuje alebo riadi innos,
sprvanie alebo postup
Pre ely vzdelvania je posledn vysvetlenie direktvnej komunikcie najprijatenejie, avak
je vemi veobecn. Ak by sme sa pozreli na direktvny prstup bliie, tak by sme mohli
poveda, e direktvny prstup vo vzdelvan nedva tudentovi priestor na spontnnos, dva
tudentom intrukcie na rieenie loh a problmov, hodnot lohy, cieom je aksi
meratenos vkonov, znmkovanie, zskavanie titulov a podobne.
Tento spsob komunikcie a vedenia vzdelvania priviedol Rogersa k niektorm, zdalo by sa,
skeptickm vrokom, avak prve v nslednosti na toto jeho poznanie vznikol koncept
nedirektvneho prstupu ku klientovi v psychoterapii a aj vo vzdelvan. Jeho poznanie
nartvaj niektor vybran mylienky (Panarchy, 2016):
Moja sksenos je, e nemem ui in osobu ako ui. Poka sa o to, je v
dlhodobom horizonte mrne.
Nadobudol som pocit, e len uenie, ktor m vznamn vplyv na sprvanie je sebaobjavujce a seba-privlastujce uenie.
84
WWW.ECOLETRA.COM

,
Tak seba-objavujce uenie, potvrdzuje, e ak bolo osobne privlastnen a

asimilovan do sksenosti, neme by komunikovan priamo k inm.
A ako dsledok tohto som spoznal, e som stratil zujem by uiteom.
Na druhej strane vak Rogers (tamtie) dospel k zverom, e:
Takto sksenos by viedla k tomu, e by sme mali skoncova s uenm. udia by sa
mali da dohromady, ak by si elali ui sa.
Mali by sme skoncova s testovanm. Testovanie meria iba bezvznamn druh uenia.
Mali by sme skoncova so znmkami a kreditmi z rovnakho dvodu.
Mali by sme skoncova s titulmi ako mierou kompetenci, iastone z rovnakho
dvodu. alm dvodom je to, e miera (urit stupe) zna koniec alebo uzavretie
nieoho, ale uiaci m zujem len na pokraovan uenia sa.
Mali by sme skoncova s expozciou zverov, lebo by sme si mali uvedomi, e nikto sa
vo vznamnej miere viac nenau zo zverov
2.4.2 Nedirektvny prstup alebo nedirektvna komunikcia

Rogers sa snail experimentova a hada spsoby prce nielen s klientmi, ale s vmi
skupinami a postupne hadal zvery, ktor s vhodn pre vie komunity (Rogers, 1980).
Zaujmav mylienka je v jeho diele (Rogers, 1980), kde hovor, e Paradigma zpadnej
kultry je, e podstata osb je nebezpen; preto musia by uen, riaden a kontrolovan
nadriadenou autoritou . Takto paradigma, poda Rogersa, vedie civilizciu na pokraj
katastrofy. Na druhej strane spolu s almi psycholgmi ukzal pomocou experimentov, e
existuje in spsob, in paradigma, ktor je ovea viac uiton a kontruktvna pre jedinca a
pre spolonos. Je to tak paradigma, ktor uprednostuje poskytnutie vhodnej
psychologickej klmy, udsky dveryhodn, kreatvnu, motivujcu jednotlivcov, siln a
kontruktvnu, schopn uvoova netuen monosti. Odpove na otzku Uvid spolonos
niekedy innos tejto druhej paradigmy? , ktor Rogers len nastolil, uke a as. Napriek
dobe, ktor pokroila od vydania jeho diela (cca 30 rokov) sa ukazuje, e zpadn kultra sa
nezmenila a jeho obavy , ktor sa tkali schopnosti Eurpskeho parlamentu vytvra
kontruktvne prostredie na rieenie problmov sa iba potvrdili a moc silnejej autority, ktor
kontroluje inch sa stle jav ako relna.
Jeho experimenty a pozorovania ho priviedli k zamysleniu sa nad vznamom a vplyvom pre
vzdelvanie a formuloval to nasledovne (Rogers, 1980): Rd by som nartol obraz ako by
vzdelvanie malo vyzera v budcnosti, ak by sme zuitkovali poznanie, ktor mme dnes:
Mohla by sa budova klma dvery, v ktorej sa zvyuje a vyivuje zvedavos a
prirodzen tba po uen.
tudenti, uitelia (faculty) a administratva by sa mohli slobodne zapja a participova
na rozhodovaniach tkajcich sa vetkch aspektov uenia.
Mohol by sa vyvin zmysel komunity, v ktorej by bola nahraden detruktvna
konkurencia dneka spoluprcou, repektovanm ostatnch a vzjomnou
stretovosou.
85
WWW.ECOLETRA.COM

,
Vzdelvanie by mohlo by miesto, kde by tudenti dosiahli ocenenie, mohli by posilni

dveru v seba a svoje sebavedomie.
Mohla by to by situcia, v ktorej tudenti aj uitelia by stle viac odkrvali svoje zdroje
vlastnej hodnoty, prichdzajc k povedomiu, e dobr ivot vychdza z vntra a
nezvis od vonkajch podmienok.
V takejto tudijnej komunite by mohli tudenti njs vzruenie v intelektulnom a
emocionlnom objavovan, ktor by ich mohlo dovies k celoivotnmu vzdelvaniu.
Op vidie, e v naich podmienkach sa do popredia dostva direktvny prstup vo vzdelvan,

ktor je uren meratenosou vkonov, porovnvanm kvality kl, kvality kurzov, meranm
vkonov uiteov aj tudentov. Takto podmienky meratenosti sa riadia intrukciami
rznych organizci (ako naprklad rzne certifikan a akreditan intitcie napr. EQUIS,
AMBA, AACSB) a asto sleduj len kvantitatvne ukazovatele alebo ukazovatele tzv. best
practice ako vzory, odhliadnuc od samotnej podstaty vzdelvania. Podstata vzdelvania je
prve ukzan v predchdzajcich iestich bodoch Carla Rogersa.
Pri nedirektvnej komunikcii, i u vo vzdelan alebo terapii je dleit nastolenie u
spomnanej tvorivej a motivujcej klmy. Potom samotn komunikcia dovouje tudentovi
prevzia vedenie pri komunikcii. Uite me sptne reagova na informcie, ktor poskytuje
tudent, ponka mon interpretcie, rieenia alebo had spresnenie, vyjasnenie informci
a tmy, ale tudent je ten, ktor iniciuje obsah komunikcie. Takto prstup vychdza z potrieb
tudentov a je opakom prstupu, kedy tudent je vtiahnut do vzdelvacieho procesu. Ide o
prstup orientovan na tudenta (student-centered approach), ktor je v znanom kontraste
s karirnym princpom prstupu, kde centrom je uite (teacher-centered approach). Prstup
orientovan na tudenta sa me objavi aj v sylaboch predmetu ako rzne druhy interaktivity
alebo rieenia problmovo orientovanch loh. Uenie, orientovan na tudenta vak
predpoklad aktivitu tudenta, jeho schopnos participova na jeho vlastnom vzdelan.
Prve na zaiatku procesu aktivizcie tudentov je dleit rola uitea, ktor by mal
motivova tudentov, navodi atmosfru, v ktorej s ochotn na sebe pracova a objavova
nov poznatky. Vzdelvanie by sa malo pre nich sta nielen samozrejmosou, ale aj
dobrodrustvom.
III.Nedirektvny prstup vzdelvania v informatickch predmetoch

Informatika patr k exaktnm vedm a jej zkladn princp vychdza z matematiky a logiky.
Rozvinula sa predovetkm vaka Alanovi Turingovi (1912-1954), britskmu matematikovi,
ktor u v roku 1936 priiel s jednoduchm princpom ako pomocou operci s jednotkami a
nulami mono vykonva rzne matematick a logick opercie, pota rzne lohy, narba
s reazcami a zisova vypotatenos problmov. Tento logick princp, nazvan Turingov
stroj je princpom potaa a do dnenej doby, hoci ubehlo viac ako 70 rokov a mnoh
86
WWW.ECOLETRA.COM

,
matematici sa snaili njs efektvnej spsob rieenia loh. Turingov stroj sa poda TuringChurch vety (Banduri, Rakovsk, 2013) povauje za ekvivalent potaa a zrove je vlastne
algoritmom, teda deterministickm postupom na rieenie mnohch loh (nie vetkch).
V dnenej dobe 21. storoia sa informatika a potae, i technick zariadenia pracujce na
princpe algoritmov (teda Turingovho stroja) stali kadodennou sasou ivota. asto sa
hovor o tzv. potaovej gramotnosti, ktor by mala by samozrejmosou u ud v 21. storo.
Z toho dvodu sa vube informatiky venuje znan pozornos v kolch, na univerzitch a to
nielen technickho smeru, ale aj na univerzitch prevane humanitne orientovanch.
Napriek tomu aj vpotov technika a informatika sa mu z role dobrho sluhu dosta do
role zlho pna. Nie je to len vaka tomu, e sa vyskytuj vade na okolo a mal deti ju
spontnne pouvaj, ale aj nesprvnymi postupmi vo vzdelvan.
3.1 Problmy informatiky v procese uenia
Vuba informatickch predmetov, i u na kolch alebo rznych kurzoch m svoje pecifik
a z nich vyplvajce problmy, ktor mono zhrn nasledovne:
1. Pojem informatika nie je v dnenej dobe jednoznane chpan. Niekedy sa pod
informatikou chpu technick princpy hardvru potaov, inokedy ide o vnmanie
prenosu a riadenia informci vo firmch, i organizcich (informan manament)
alebo ide o tvorbu informanch systmov (softvrov ininierstvo) a ich vyuvanie,
dokonca niekto pod pojmom informatika rozumie iba programovanie, teda psanie
algoritmov ako postupov na rieenie loh prostrednctvom formlnych
programovacch jazykov, alebo sa informatika vnma ako prenos informci (naprklad
aj medzi umi). U z takhoto nejednoznanho chpania pojmu informatika pri
vube vidme, e me s o subjektvny nhad uitea, ale aj tudenta.
2. Vuba informatickch predmetov (i u technickho alebo netechnickho charakteru
matematickho, kognitvneho, socilneho, manarskeho a pod.) neme prebieha
poda rovnakch princpov vzhadom na vek rznorodos. Neme sa dra
dlhodobo ustlench postupov, pretoe vvoj informanch technolgi a rznych
softvrovch produktov je prli rchly, niekedy a tak rchly, e udia (uitelia) nie s
schopn ho sledova.
3. Tm, e informatika ako predmet je ponkan od malch det a po seniorov na
kurzoch potaovej gramotnosti je potrebn jej vubu prispsobi nielen veku, ale aj
schopnostiam narbania s technikou, i schopnosti alieho seba rozvjania a seba
vzdelvania lenov jednotlivej skupiny, s ktorou sa pracuje. Mal deti pracuj asto na
princpoch experimentu (pokus-omyl, pokus-objavil som to!) a ahko si zapamtaj
svoje experimentovanie. Je to mnohokrt v protiklade s umi starmi, ktor s viac
konzervatvny, boja sa experimentovania (aj udia vo veku cca 40 rokov sa asto boja,
e nieo pokazia na potai), potrebuj viac intrukci a memorovania nauench
postupov. Niekedy to vyplva aj zo tlu ich prce v minulosti, i prve z direktvneho
prstupu v ich minulom vzdelvan.
4. Pri vube s asto skupiny vemi nesrod z hadiska predchdzajcej potaovej
gramotnosti, z hadiska vzahu k technolgim, z hadiska danost logickho
87
WWW.ECOLETRA.COM

,
usudzovania a podobne, ale aj z hadiska motivcie vzdelva sa v oblasti informatiky
(musm, lebo to odo ma vyaduje zamestnvate; chcem, lebo ma to bav; o u, ke
sa to vade iada etc.)
5. Samotn informatick predmety sa asto nezaobdu bez toho, aby sa dali ui len
pomocou ceruzky a papiera alebo rozprvanm. Informan technolgie s teda
zrove aj nstrojom na vubu o nich samotnch. asto mu vystupova IT nielen
ako prezentan nstroj alebo podpora pre uitea, ale dokonca mu by uiteom
(virtulny ttor). Je to v prpadoch, kedy sa vyuvaj pecifick vubov expertn
systmy vo virtulnom prostred, ktor v sebe obsahuj virtulnu postavu ttora, s
ktorm tudent komunikuje bu pomocou klvesnice (psanm), ale me aj slovne
(existuje softvr na rozpoznanie udskej rei), priom virtulny ttor naviguje uiaceho
sa, o a ako robi.
Urite existuje aj detailnejie vymedzenie problmov viaucich sa na informatiku v procese
vuby, ale cieom prce je zamera sa na vubu informatickch predmetov na univerzitnej
rovni. Ak sa pozrieme bliie na sksenosti s vubou tudijnho programu Hospodrska
informatika, ktor v sebe zaha niekoko predmetov, tak v rmci analzy problmu meme
charakterizova tudentov z viacerch hadsk
1. z hadiska vvinovej fzy loveka (v akom tdiu sa nachdzaj) (losr, 2012)
o tudenti, ktor s v tdiu adolescencie
o tudenti v objavujcej sa dospelosti
o tudenti dospel
2. z hadiska ich prstupu k vube informatiky
o tudenti informatici - programtori. Prevane nechc vedie zkladn princpy,
ktor vychdzaj z matematiky, odmietaj teoretick zklady vzahy a vzby,
lebo pre nich sa zdaj v praxi nepouiten. Ak sa nauia dobre jeden
programovac jazyk, ktor je prve najastejie v praxi pouvan (asom sa
tieto trendy menia), tak asto odmietaj in princpy a postupy ako zbyton.
o tudenti informatici analytici. Typy tudentov, ktor radi urobia analzu
lohy, ktor sa m nsledne programova. Id po podstate veci, vedia hada
svislosti, maj dobr logick odvodzovanie, s obas vizionri, vedia
analyzova, ale aj syntetizova rzne druhy poznatkov, ale nemaj radi
programovanie, lebo ho povauj za prli piplav, hlavne ke treba
odstraova syntaktick chyby (nie logick).
o tudenti, ktor s vzcnou kombinciou predchdzajcich dvoch typov, je ich
mlo a s to typy, ktor maj vybudovan vntorn mechanizmus
osobnostnho rastu.
o tudenti klikai- pouvatelia softvrovch aplikci, ktor vedia naintalova
rzny softvr (hlavne hry), maj pocit, e cel informatika spova v tom, o im
je od detstva prirodzen ta a klika myou a ni viac v praxi nepotrebuj.
Nemaj zujem ani o programovanie, ani o hlbiu analzu problmov, ktor sa
88
WWW.ECOLETRA.COM

,
daj riei prostrednctvom informanch systmov, ba ani o teriu. Vinou
s prli sebavedom.
o tudenti, ktor nepatria ani do jednej skupiny a zjavne si pomlili smer tdia.
Pre nich je problm porozumie zkladnm deterministickm postupom, ktor
s nevyhnutnou sasou aj analzy aj programovania. Nevedia preklen
svoju nevu naui sa nieo, o nie je ich srdcu blzke.
3. z hadiska ich oakvan od tdia (toto rozdelenie zko svis s predchdzajcim)
o tudenti, ktor oakvaj rchle prejdenie predmetu, ale aj koly, aby u
konene mohli by len v praxi (nejd do hbky problmov, skznu do
nevyhnutnho minima v odveden prce, aj ke tomu rozumej). asto s to
typy programtorov, ale aj analytikov. Robia selekciu predmetov, ktor s pre
nich podstatn a ktor nie.
o tudenti, ktor sa chc vzdelva, ide im naozaj o proces uenia sa, hadaj
nov vedomosti, buduj si systm poznatkov.
o tudenti, pre ktorch je vzdelanie zaou. Oakvaj cestu najmenieho
odporu pri vzdelvan sa. Netaj literatru, tuduj z tzv. materilov, teda
z internetovch ahkov a tutoviek. Prkladom tudent, ktorho sa kolega v
piatom ronku na konci tdia optal, koko odbornch knh pretal poas
svojho tdia. tudent odpovedal: pribline....asi....5. T sa daj rozdeli ete
na dve podskupiny: jedna skupina, ktor sce vol cestu najmenieho odporu,
ale si je vedom, e je to slobodn voba a tak ska, ale nevyhovra sa na
rzne okolnosti a zl podmienky a podobne. Druh skupina je skupina
notorickch saovateov, neskr aj obviovaov uiteov, e na nich
sedia, e im toto, i ono zle ohodnotili, e si pjdu saova a podobne.
Tieto charakteristiky a ich kombincie dvaj obraz tudentov, s ktormi sa stretvame pri
vube informatickch predmetov. Ich kombincie by potom mali podmieova aj spsob
prce so tudentmi. Na to, aby to uite zvldol potrebuje by nielen dobrm odbornkom vo
svojom predmete, ale aj celkom dobrm psycholgom.
3.2 Direktvna komunikcia a behavioristick prstup v kolstve
Na univerzitu prichdzaj tudenti, ktor s ia do znanej miery poznaen spsobom vuby
na zkladnch a strednch kolch, kde je podstatn behavioristick prstup odmeny a
trestu, navye asto zloka trestov prevauje. Ak iak dobre odpoved, tak sce dostane
dobr znmku, ale uitelia nie s zvyknut slovne chvli (hlavne na strednch kolch),
dokonca asto komentuj znmku slovami no zutoval som sa nad tebou, alebo dobre, ale
nabudce to mus by ete lepie. o je istm spsobom podmienka alebo zneistenie iaka.
Toto sa deje podobne aj na univerzite, pretoe aj uitelia boli veden a vychovvan podobnm
spsobom.
Na rozdiel od kladnho hodnotenia, bva zl ohodnotenie ete slovne komentovan, a to
prechdza do zhadzovania osobnosti alebo urania iakov, o im uber nielen na chuti ui
sa, ale ich to ubja aj osobnostne a v triedach a kolektvoch dostvaj prve na zklade
89
WWW.ECOLETRA.COM

,
hodnotenia uiteov urit nlepku, ktor sa s nimi ah postupne cel ivot. Prkladom
me by iak, ktorho na zklade zlho hodnotenia dvoch uiteliek na zkladnej kole a ich
tvavej kampane poslali do polepovne v smej triede. Alebo tudent na univerzite, ktor je
presveden, e nikdy nebude vedie matematiku a teda ani informatiku, lebo mu to vdy
hovorili.
tudenti s teda zvyknut nielen na behavioristick prstup a automaticky oakvaj nejak
odmeny, ke sa od nich poaduje samostatn aktivita a innos (A budeme ma za to body?).
Oakvaj za to body, kredity a podobne. Cel kreditov systm univerzt je, ia, takto
postaven a nahanie kreditov je primrnym cieom tudentov. as tudentov potom vol
predmety tak, aby lacno a bez nmahy nazbierali kredity bez ohadu na obsah volenho
predmetu. Na druhej strane, mnoh s u od strednej koly nauen, e kad aktivita mus
by prvom potrestan, a preto sa snaia by nenpadn, nezapja sa do diskusi a aktivt
na hodine. Mnoh uitelia toti maj dve tendencie: bu aktvnych pacifikova, alebo ich
pouva.
Tieto vetky problmy svisia s tendenciami, ktor s sasou nho kolskho systmu:
Jasn behavioristick prstup v kolstve (nielen pre iakov a tudentov, ale aj pre
uiteov)
Prevaujci spsob uenia memorovanm (naute sa tto tabuku; naute sa tieto
vzory; naute sa toto a toto naspam; dobre, hodnotm vborne, lebo si sa to nauila
od slova do slova; nehodnotm a dobre, lebo to nie je presne tak ako som chcela;
dokonca matematiku a logick predmety sa dvaj do testov (!) aj na prijmacch
pohovoroch, priom v tchto predmetoch ide o logick uvaovanie, o postupy a nie o
dosadenie sprvneho sla, i vzoru)
Direktvna komunikcia vo vzdelvan. Uitelia prdu na hodinu, cvienie, i na
prednku a s perfektne pripraven. Pripravili si nvod ako o urobi a ako o
pouva, a takto naviguj tudentov. Nenechaj tudentov, aby ich preruili, aby
nevypadli z kontextu. tudenti dostvaj nezmyseln americk nvod na pouvanie
bez hlbch svislost, o ich privedie k rezigncii v aktvnom prstupe. In prstup, ktor
je, tie vak direktvny, ke uite rozprva svoje, nie je pripraven, ohuruje
odbornmi vrazmi, ktorm tudenti nemu rozumie, uite hr rolu poloboha,
dokonca sa nech na internetovch strnkach nazva guru v danom odbore, ale na
konkrtne otzky tudentov a ich prosby o zjednoduenie vkladu, aby tomu rozumeli,
nereaguje. Spsobov direktvnej komunikcie je viac a prevauj v naom kolskom
systme.
Vyie uveden tendencie ved tudentov na vysokej kole k presvedeniu, e je sprvne
riadi sa nvodmi a potom ku skke vyaduj otzky, ktor bud, okruhy, alebo aspo
obronia o to, aby uite povedal, o chce pou. Podobne, ak neuspeli na skke, tak sa
ptaj: A o ste chceli pou?, Chceli ste pou toto a toto k danej otzke?
90
WWW.ECOLETRA.COM

,
Paradoxom je to, e tudenti sa na jednej strane nechc bifova (odsudzuj spsoby uiteov,
kde sa musia memorova), ale na druhej strane hadaj cestu najmenieho odporu, ktor
vedie cez uenie sa zjednoduench viet, vzorov a modelov taktie memorovanm. Vyvies ich
z tohto zaarovanho kruhu, o ktorom si myslia, e je vhodn a vhodn a vetko, o sa v kole
ponka je rovnako pokazen direktvou a byrokraciou, je loha nron a nedaj sa
oakva rchle vsledky. V tomto kontexte sa ukazuje ako dobr, ak uite na univerzite u
tudentov viac za sebou nadvzujcich predmetov, lebo prebdzanie povedomia tudentov
o ich vlastnom zujme ui sa prina vsledky postupne.
loha uitea teda spova v navoden sprvnej motivcie a tvorivho prostredia. Kee
univerzitn systm je postaven na kreditoch, na skkach, psomkch, bodovan (odpoved
znmkam A-FX) a podobne, nie je mon pracova tak, ako si predstavoval Carl Rogers a ako
bolo spomenut skr. Teda ide o to, ako a ak formy nedirektvnaj komunikcie zaleni do
celho univerzitnho spsobu vzdelvania.
3.3 Prklady nedirektvnej komunikcie
ist nedirektvna komunikcia vo vube by spsobila u naich tudentov ok,
neporozumenie a otzku: o to od ns vlastne chce? Alebo reakcie typu: Ten uite je
udn, on ns m ui, my nevieme o chceme. Respektve a vyhrotenie situcie: Uite ma
nezna, som mu nesympatick. Tieto reakcie tudentov som vypozorovala aj pri
pedagogickom minime na workshopoch z psycholgie u mojich podstatne mladch kolegov.
Vyplvaj nielen z fzy ich osobnostnho vvoja, v ktorom sa nachdzj (vidie tam rozdiely),
ale aj zo spsobu dlhoronho uenia sa v systme nho kolstva. (Uite ponkni tovar
(poznatky) a ja ho bu beriem alebo odmietnem. Nechci odo ma vyjadrenie a uvaovanie.
To je moja osobn vec. tudenti neradi pouj vetu: Ste dospel, tak ste zodpovedn za svoje
konanie a za svoje vzdelanie. Nielen tudenti, ale asto aj dospel nevedia narba adekvtne
so slobodou a realitou. Potom meme uvaova o lohe uitea v systme vuby pri
zavdzan nedirektvnej komunikcie a zrove si povieme niekoko praktickch prkladov
tejto komunikcie v rmci informatickch predmetov.
1. Take prv loha uitea aj pri informatickch predmetoch vychdza z pedagogickej a
psychologickej podstaty postupne otvra hranice poznania a zrove zodpovednosti
v slobodnom konan tudentov. Rozprva o takch hodnotch ako je zodpovednos
a sloboda sa tudentom ned formou direktvy ani mentorovania. Uite mus by teda
vntorne stotonen s tmito hodnotami, mus ich ukazova tudentom svojimi
postojmi, reakciami, sprvanm, ale aj svojou udskosou i rozprvanm svojich
vlastnch sksenost zo tdia. Tm si buduje dveru, ktor je potrebn na to, aby
tudenti boli ochotn ui sa. Dokonca ui sa s radosou a nadenm.
2. Druh loha je motivova tudentov k zvedavosti a zujmu o dan predmet. V
informatickch predmetoch zvis od typu predmetu, ak techniku a ak motivan
postup zvoli. Vhodnou formou v mojich predmetoch, ako je Umel inteligencia, je
vyuitie potaovch hier, ktor dobre tudenti poznaj, alebo vide s robotmi, aby sa
zaali zaujma o to, o je v pozad tchto hier. Naprklad to, e robot doke koprova
91
WWW.ECOLETRA.COM

,
innosti a uvaovanie loveka. Vhodn je aj spomen najnovie internetov
technolgie a ukza ich aplikcie ako tzv. socilne agenty alebo aj dnen aut, ktor
smeruj k plnej automatizcii. aie sa motivuj tudenti na predmetoch, ktor maj
teoretick zklad (ako napr. predmet vod do formlnych jazykov a automatov), avak
existuj aj vhodn vide, ktor podporia zvedavos a v nemalej miere je dobr preta
si a hovori tudentom zo zanietenm o historickom podklade danho predmetu.
Poas mojich tdi na univerzite star pni profesori vedeli tak zaujmavo a vtipne
hovori o histrii matematiky, e tudent vlastne ani nezbadal, kedy prednka prela
k aktulnej terii. Informatick predmety s, ia, asto podvan formou striktnch
deskripci, kde sa nekladie draz na vzahy a ani na nadvznosti predmetov. tudenti
potom celkovo strcaj motivciu, lebo nevidia o k omu patr a preo by sa to mali
ui (nehovoriac o tom, e podaktor uitelia uia aj po odbornej strnke nesprvne,
lebo sami nemaj zujem o hlbie teoretick poznanie a o rast ich vlastnho poznania).
Moja vlastn sksenos z uenia sa informatiky je tak, e najviac sa d naui pri
pivnch debatch informatikov, pri neformlnych diskusich, pri pracovnch
workshopoch nevedench formlne, pri konferencich a ich veernch posedeniach.
Tieto formy vzdelvania a zdieania poznatkov boli dlh roky primrnymi formami aj
vo vede a vskume v oblasti informatiky. Napriek tomu sa postupne vytrcaj z toho
dvodu, e sa zaalo hodnoti poda potu publikci, priom informatika nie je
esejistick tma, ale neustle odvodzovanie, hadanie rieen, kombinci
technolgi a podobne, kde plat m viac hlv, tm viac rozumu.
3. Teda tretia loha uitea vo vbe informatiky spova v rozprden diskusie, vmeny
nzorov na urit tmy, dokonca niekedy je vhodn, ak sa tudenti hdaj nad
rieenm lohy. Vtedy uite vystupuje len ako pozorovate a usmerovate emci a
nie obsahu brlivej debaty.
Vyprovokova aktivitu tudentov meme viacermi spsobmi. Mne sa osvedil spsob, kedy
na zaiatku semestra poviem tudentom, e prednka je miesto, kde hovorm prevane ja,
vysvetujem, odvodzujem, priom ak nerozumej, tak sa mu pta, ale len do tej miery, aby
sme stihli prebra ltku, ktor potrebujeme zvlda poas semestra. Avak upozornm ich, e
cvienia, kde mme riei logick prklady odvodzovania, s miestom na ich tvorivos a
aktivitu. Samozrejme, toto vyaduje teoretick prpravu na cvienia zo strany tudentov, ktor
sa vdy na zaiatku semestra jav ako problm, lebo nie s zvyknut systematicky pracova.
Cvienia potom vyzeraj tak, e prklady v skriptch s vlastne logick lohy, ktor treba riei.
Nechm tudentov nech sa na ne pozr, nech si ich sksia riei do zoita, nech si o nich sami
najprv diskutuj a potom, ak niekto chce, nech ide vysvetli na ak rieenie priiel, o odvodil.
To sa stane zkladom na diskusiu, na zisovanie, i je to sprvne alebo nie, na zdvodnenie,
preo to tak rieili. Rozdiel na zaiatku semestra a na konci semestra je markantn. Na
zaiatku semestra tudenti nekomunikuj, aj ke si nieo vyrieia v zoite, tak to nejd
prezentova. Dokonca sa mi stalo, e som pouila ticho a moju pasivitu. akala som na aktivitu
tudentov. Aj akanie je metda nedirektvnej komunikcie. Dopredu je vak potrebn ma
jasne deklarovan, o uite oakva od tudentov na hodine. Nesmie tam by
92
WWW.ECOLETRA.COM

,
nejednoznanos a uite nesmie z tejto pozcie ustpi ani ke je niekoko mint (aj 20) ticho
a k iadnej aktivite nedochdza. Uite me nabda tudentov otzkami k tme, k lohe, k
problmu, ale nesmie skznu k tomu, e to za tudentov vyrieil alebo zane vysvetova to,
o u bolo na prednke. To je ast chyba pri zavdzan postupov nedirektvnej komunikcie
vo vube. Na konci semestra sa vinou stva, e tudenti si robia poradie na rieenie
jednotlivch loh, preberaj aktivitu sami, ak niekto nieo vyriei zle, hne sa snaia mu to
vysvetli, opravi ho. lohy vak astokrt maj aj viac sprvnych rieen, take potom je
mojou lohou vysvetli, kedy s viacer postupy adkvtne, kedy je niektor efektvny a
ostatn menej a preo je to tak. V jednom sa vak odliuje tento prstup od Rogersovho
idealistickho nzoru. Hnacm motorom je nielen snaha naui sa, t sa zd niekedy ako
druhorad, ale systm pozitvneho ohodnotenia, kde aspo pluskom hodnotm kad mal
krok tudenta. Negatvne poas cvien nehodnotm, pretoe cvienia maj sli na uenie
sa, vea krt opakujem vety pre tch, ktor maj pocit, e nevynikaj v informatickch
predmetoch: Nebojte sa, nikto uen z neba nespadol! Tu je miesto na to, aby ste sa to
nauili. Netreba sa hanbi, ke nieo urobte zle. Vai spoluiaci zasa nevedia nieo in.
Povzbudzovania a pocit slobody, ktor neura, ukzal, e naprklad tudentka, ktor na
zaiatku semestra nechpala ltku, na konci semestra s smevom a asto rieila lohy, ktor
predtm mdri a genilni spoluiaci u teraz vyriei nevedeli. V takomto prostred sa uku
skryt rezervy mnohch tudentov a naopak uku sa hlbok medzery v osobnostiach tch,
ktor sa snaili zamaskova svoju neochotu ui sa rznymi manipulanmi technikami. Vyist
sa priestor komunikcie aj za cenu sporov a slovnch tokov na uitea a d sa v konenom
dsledku pokojne pracova. To sa odraz aj na vsledkoch na skke a mlokedy tudent
neuspeje na skke.
In forma na cvieniach z informatiky, kde sa mme ui programova je forma seminra.
tudenti s rozdelen do skupn, pracuj skupinovo a uite na zaiatku semestra povie tmy
(okruhy), ktorch sa maj tka jednotliv seminre a lohou tudentov je rozdeli si tmy (to
asto nejde bezbolestne) do skupn. Potom si skupiny postupne pripravuj k danej tme,
vetko o nali z dostupnch zdrojov a na cvien vysvetuj spoluiakom, ktor sa ptaj a
aktvne sa zapjaj do diskusie k danej tme. loha uitea spova vo vysvetlen ako poda
natudovan ltku, v sledovan toho, o si tudenti pripravili resp. v doplnen tmy a kladen
otzok k danej tme. V takomto prpade sa vak oakva od tudentov ist stupe
spolupatrinosti v skupinch a vyspelosti. Ukazuje sa, e tudenti napriek tomu, e pouvaj
internet na rzne ben ivotn situcie, nevedia si poradi s hadanm odbornch tm,
vyberanm relevantnch informci, ich syntetizciou do jednho zmysluplnho celku.
Nedirektvna komunikcia na informatickch predmetoch je nevyhnutn, pretoe
informatick predmety maj by tvoriv, na cvieniach sa hadaj postupy analzy, nvrhu a
potom sa implementuj. Postupy tvorby programov a informanch systmov s vdy silno
subjektvne, lebo zvisia od spsobu premania autora. Teda nie je vhodn vies tdium
informatiky poda direktvnych postupov, lebo sa strca tudentsk kreativita, schopnos
samostatnosti a logickho myslenia.
93
WWW.ECOLETRA.COM

,
Kombincia oboch typov komunikci (direktvnej aj nedirektvnej) je potrebn, pretoe nai
tudenti, tak ako bolo spomenut vyie, nie s zvyknut len na vlastn aktivitu. ia, na
niektorch tudentov, ktorch vvin je ete vo veku adolescencie a silnho odporu voi
autoritm obas neplat ni in, ako direktva (nie neustle, ale len v uritch momentoch).
Vhodou kombincie prstupov je, e nevystra tudentov tak, ako ke uite prde hne s
nedirektvnou komunikciou. Takto uite postupne prena zodpovednos za vvoj obsahu
vuby na tudentov a u ich riadi svoje rozhodnutia a aj sprvanie sa v kolektve. U ich
sta sa aktvnymi a to hlavne svojim prkladom a otvorenosou.
Zver
Nezabudni, e tvoja veta je in (Exupry,1975). Citcia od Exupryho by mala pripomna
kadmu uiteovi zodpovednos, ktor m nielen za vzdelvanie, ale aj za vchovu tudentov.
V dnenej dobe mlad udia akoby dospievali neskr a preto aj vchova by sa mala posun aj
do vyieho veku. Vo veku okolo 20 rokov vak u nefunguj direktvy a preto je dleit ui
sa nedirektvnej komunikcii a vnma potreby a poiadavky jednotlivch tudentov. Exupry
hovor: ...vdy som preto pozorne poval a snail som sa rozli re inn od takej, ktor
ni nevytvra... (Exupry,1975). Nem zmysel snai sa bojova proti tudentom, lebo oni
na zaiatku bud bojova s uiteom, ale treba ma na pamti, e na ceste za poznanm a
uenm sa, spolone budujeme priestor, kotr podnecuje rast kadho z ns. Vhodne je to
op zachyten v Exupryho citte (Exupry,1975). ...bojova me iba proti blznovi, ktor
Ti ponka utpie, ale nie proti tomu, kto mysl na budcnos a tie ju buduje. Uenie sa je
cesta, je spsob myslenia, poznvania sveta, prenikania do hbky, pohyb von zo seba, ale i do
svojho vntra. Uenie nemono nikomu nanti, uenie nem vzory, ktor sa daj koprova.
Je to proces bytostne subjektvny a vdy neopakovaten.
Teda ueniu mus predchdza slobodn rozhodnutie, ktor je v priebehu ivota podporovan
vou. Kad rozhodnutie je len prvm krokom na ceste. Cesta je teda poskladan z
diskrtnych bodov asovch rozhodnut a jej spojitos vidme iba v retrospektve. Cesta vedie
k dokonalosti, o ktorej Exupry napsal (Exupry,1975)
Dokonalos nie je mon dosiahnu. Dokonalos m zmysel len ako hviezda, ktor vedie tvoje
kroky. Dokonalos je smer a tiahnutie k nieomu. Cenu vak m iba chdza a neexistuje roda,
v ktorej by si sa mohol usadi. Lebo potom zanikne silov pole, ktor a oivuje a bude ako
mtvy .
Uenie sa je schopnos slobodne i.
94
WWW.ECOLETRA.COM

,
Referencie a citcie
(1) Rogers, C.R., A way of being, Houghton Mifflin Company, New York, 1980, ISBN 0-39575530-1
(2) Rogers, C., Lyon, H. C., & Tausch, R. 2013 On Becoming an Effective Teacher - Personcentered Teaching, Psychology, Philosophy, and Dialogues with Carl R. Rogers and
Harold Lyon. London: Routledge, ISBN 978-0-415-81698-4
(3) losr, R. a kol., Pedagogick vzdelvanie uiteov vysokej koly, Vydavatestvo
EKONM, 2012
(4) Exupry, A.S., Citadela, Vyehrad, Praha, 1975, ISBN 33-450-75
(5) Ziescheov, M.C., Dokonal svoboda, Portl, Praha, 1991, ISBN 80-85282-02-X
(6) Rogers C., Rogers Ninteen proposition, 2016 [online]. Dostupn na internete:
https://carl-rogers.wikispaces.com/+Rogers+Nineteen+Propositions
(7) Infed, Featured: post-modernism and post-modernity, Carl Rogers, core conditions and
education, [online]. Dostupn na internete: http://infed.org/mobi/carl-rogers-coreconditions-and-education/
(8) Kirschenbaum, H., Henderson, V. L., The Carl Rogers Reader, Houghton Mifflin Company,
New York, 1989, ISBN 0-395-51090-2, [online]. Dostupn na internete: http://
books.google.sk
(9) Panarchy, Rogers, C.R., Freedom to Learn, Personal Thoughts on Teaching and Learning
[online]. Dostupn na internete: http://www.panarchy.org/rogers/learning.html
(10) Piaek, J., Kravk, M., FILIT, Otvoren filizofick encyklopdia, 1999, [online]. Dostupn
na internete: http://ii.fmph.uniba.sk/~kravcik/filit/
(11) Wikipedia, The Free Encyclopedia, Freedom Choice, [online]. Dostupn na internete:
http://en.wikipedia.org/wiki/Freedom_of_choice
(12) The free dictionary, Directive communication, [online]. Dostupn na internete:
http://www.thefreedictionary.com/directive
(13) Gammon, K. What is a Freedom? LiveScience, 2012 [online]. Dostupn na internete:
http://www.livescience.com/21212-what-is-freedom.html
(14) Banduri, I., Rakovsk, E. Zklady teoretickej informatiky, Bratislava: Vydavatestvo
EKONM, 2013, ISBN 80-225-2004-7
SOCIAL SCIENCES: ECONOMICS

95
WWW.ECOLETRA.COM

,
VPLYV EKONOMICKEJ KRZY NA FINANN AUTONMIU MUNICIPALT VO

VZAHU K EKONOMICKEJ VKONNOSTI REGINOV NUTS III V SR
Stanislav Kolota, Filip Flaka
Katedra verejnej ekonomiky a regionlneho rozvoja, Ekonomikck fakulta, Univerzita Mateja
Bela, Tajovskho 10, 975 90 Bansk Bystrica, stanislav.kolosta@umb.sk, filip.flaska@umb.sk
Abstract
The aim of this paper was: i) to assess the evolution of indicators of financial autonomy of
local govermnets in NUTS III regions (FA1 and FA2); ii) to measure regional disparities in
financial autonomy and GDP per capita; iii) to investigate the existence of the relation between
the financial autonomy of municipalities and the GDP per capita of NUTS 3 regions in Slovakia
in the time periods 2005-2008 and 2009-2012, e. g. before and after the outbreak of the
economic crisis. Regional disparities in financial autonomy as well as in GDP per capita were
growing after the outbreak of the economic crisis. Between financial autonomy and GDP per
capita there is a strong direct linear relationship which was strengthened in crisis perriod.
Growth in the level of GDP per capita positively influences the level of financial autonomy of
municipalities in the NUTS 3 regions in Slovakia.
Keywords
Financial autonomy, HDP p.c., disparities, local government, region
Abstrakt
Cieom lnku bolo: i) zhodnoti vvoj ukazovateov finannej autonmie (v irom FA1 a
uom zmysle FA2) miestnych samosprv v reginoch NUTS III; ii) odmera regionlne rozdiely
vo finannej autonmii a HDP pc; iii) nsledn preeti existenciu zvislosti medzi finannou
autonmiou miestnych samosprv a HDP p.c. v reginoch NUTS III v SR v obdobiach 20052008 a 2009-2012, tj. predkrzovom obdob a po vypuknut hospodrskej krzy. Medzi
finannou autonmiou a HDP pc existuje siln priama linerna zvislos priom po odznen
prvch dopadov hospodrskej krzy dolo k zosilneniu tejto relcie. Rast rovne HDP pc
pozitvne vplva na vku finannej autonmie miestnych samosprv v reginoch NUTS III v SR.
Kov slov
Finann autonmia, HDP p.c., disparity, miestna samosprva, regin
JEL Classification
H79
96
WWW.ECOLETRA.COM

,
I.Genza a legislatvne prostredie finannej autonmie miestnych samosprv

v Slovenskej republike
Ekonomick vkonnos reginov je determinovan rznymi faktormi v zvislosti od
ekonomickho prostredia a hospodrsko-politickej situcie v danej krajine. Jednm z
vznamnch faktorov nielen v rmci E je hospodrska krza. T sa vzhadom na otvorenos a
prepojenos nrodnch ekonomk odzrkaduje nielen v poklese ekonomickej vkonnosti
reginov ale aj v niej miere vlastnch prjmov regionlnych samosprv na celkovch
prjmoch i vke krytia bench vdavkov a rozvojovch aktivt vlastnmi prjmami, tj.
finannej autonmii. Z toho dvodu je vhodn skma vzah medzi finannou autonmiou a
ekonomickou vkonnosou meranou naprklad HDP p.c.
Sstavy verejnch rozpotov s v rznych ttoch rzne lenit, ich objem a truktra sa li,
zdroje verejnch prjmov a princpy ich tvorby s rzne, ely verejnch vdavkov a zsady ich
alokcie mu by odlin. Nezle to len na ekonomickch, ale aj na historickch, kultrnych
ako aj na geografickch a politickch faktoroch.
Rozdielnos v rozpotovch sstavch jednotlivch krajn vyplva aj z faktu, e je na
rozhodnut decznej sfry kadho ttu, ktor lohy, i verejn sluby bud zabezpeovan
centrlne, a ktor miestne, resp. regionlne. Od druhej polovice 20. storoia prevldaj najm
decentralizan tendencie. Decentralizcia je efektvnym nstrojom reorganizcie vldy
najm v zujme efektvnejieho poskytovania verejnch sluieb. (Ebel, 2001, s.2)
Rozpoty miestnych samosprv sa aj v podmienkach Slovenskej republiky stvaj oraz
vznamnejm nstrojom zabezpeovania loh verejnho sektora. Jednou z citlivch a
problmovch oblast fungovania miestnych a regionlnych samosprv je aj financovanie
kompetenci, ktor s im legislatvne stanoven.
V terii verejnch financi sa meme stretn s princpmi tkajcimi sa finannho systmu
miestnej samosprvy, ktor zhrnula a zoveobecnila Pekov (2004, s. 197 - 200):
- hospodrenie poda rozpotu, ktor je rozhodujcim nstrojom finannej politiky
miestnej samosprvy;
- urit stupe finannej autonmie, t.j. rozsah prvomoc samostatne rozhodova o
tvorbe finannch zdrojov a ich pouit a zodpovednos za dsledky rozhodnut v
oblasti rozpotovho hospodrenia;
- konzistentnos finannho systmu miestnej samosprvy s verejnmi financiami;
- stabilita systmu ako predpoklad socilneho a ekonomickho rozvoja a realizcie
vetkch kompetenci miestnej samosprvy.
- transparentnos finannho systmu a monos innej verejnej kontroly,
- urit miera kontroly centrlnou vldou, pretoe miestnej samosprve sa poskytuj
finanne zdroje (transfery) zo ttneho rozpotu.
Z vyie spomenutch princpov sa v lnku budeme podrobnejie venova princpu finannej
autonmie. Zameriame sa na finann autonmiu v podmienkach miestnych samosprv v
97
WWW.ECOLETRA.COM

,
rmci reginov NUTS III. Najprv priblime legislatvne prostredie, ktor uveden oblas
zsadne ovplyvuje.
Postavenie a truktra verejnej sprvy v Slovenskej republike sa stali predmetom zmien a
alch vah o ich podobe u v roku 1989. Optovnm ustanovenm samosprvy na rovni
obc v roku 1990 po prijat zkona . 369/1990 Zb. o obecnom zriaden sa zaal proces reformy
verejnej sprvy a postupne dochdzalo k znanm zmenm i v oblasti zemnej samosprvy v
slade s jej tradinmi funkciami. Kovm nstrojom zmien v organizcii ttu a verejnej
sprvy sa stala decentralizcia vo vetkch jej rovniach v politickej decentralizcii, v
decentralizcii kompetenci a v decentralizcii financi. Od roku 1996 sa postupne zmenilo
zemnosprvne usporiadanie Slovenskej republiky. V roku 2001 bolo prijat legislatvne
zabezpeenie alej etapy procesu decentralizcie verejnej sprvy s realizciou od roku 2002.
Vytvorila sa druh rove samosprvy (vyie zemn celky) a presunulo sa viac ne tyristo
kompetenci zo ttnej sprvy na obce a na vyie zemn celky, zmenilo sa financovanie
samosprv a posilnila sa tak autonmnos rozhodovania zemnej samosprvy, ako aj
kontroln mechanizmy vo verejnej sprve.
Poas rokov 2002 a 2004 dolo k vraznmu presunu prvomoc na obce a samosprvne
kraje na zklade zkona . 416/2001 Z. z. o prechode niektorch psobnost z orgnov ttnej
sprvy na obce a na vyie zemn celky. Prenesenie kompetenci znamenalo tie rast
vdavkov samosprv, priom systm financovania obc a miest sa nezmenil. Nedostaton
vlastn prjmy samosprv preto boli dopan kadorone zo ttneho rozpotu tzv.
decentralizanmi dotciami, o vke ktorch rozhodoval centrlne parlament (I. etapa
fiklnej decentralizcie). Tento systm financovania zemnej samosprvy nezodpovedal
eurpskym tandardom, okrem toho vekou prekkou pre racionlne rozhodovanie
zemnch samosprv sa stala nestabilnos finannej politiky a nedostaton asov horizont
pri rozhodovan, m pretrvvalo neefektvne vynakladanie finannch prostriedkov. V roku
2005 preto dolo k realizcii II. etapy fiklnej decentralizcie, ktor bola spojen so
systmovou zmenou rozpotovho urenia dan obc a samosprvnych krajov. Tm bol
zaven aj proces reformy riadenia verejnch financi v Slovenskej republike, ktorho
sasou bola aj fiklna decentralizcia. Prvna prava miestnych dan v SR je ukotven v
zkone . 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunlne odpady a
drobn stavebn odpady. Miestnymi daami s da z nehnutenost, da za psa, da za
uvanie verejnho priestranstva, da za ubytovanie, da za predajn automaty, da za
nevhern hracie prstroje, da za vjazd a zotrvanie motorovho vozidla v historickej asti
mesta, da za jadrov zariadenie (ide o da s obmedzenou zemnou psobnosou). Miestnym
poplatkom je poplatok za komunlne odpady a drobn stavebn odpady.
Zmeny spojen s fiklnou decentralizciou sa prejavili okrem celkovho rastu objemu
prjmov a vdavkov miestnych samosprv aj zmenou ich truktry. Od roku 2005 sa zvil
vznam prjmov, ktor miestne samosprvy zskavaj z miestnych dan a o vke ktorch maj
prvomoc rozhodova, t.j. v snahe zvi finann autonmiu miestnych samosprv.
98
WWW.ECOLETRA.COM

,
Graf 1 Vvoj celkovch prjmov a vdavkov miestnych samosprv v SR v rokoch 1998 a 2014
5,000
4,000
3,000
2,000
1,000
0
Celkov prjmy miestnych samosprv v SR v mil. EUR

Celkov vdavky miestnych samosprv v SR v mil. EUR
Vplyvom decentralizcie verejnch prjmov a rozsiahlejieho presunu vdavkovch prvomoc

ttu na samosprvy v sledovanom obdob znane vzrstol vznam finannho systmu
miestnych samosprv (Graf 1). Posilnili sa zdroje prjmov a zvili vdavkov potreby
miestnych samosprv v Slovenskej republike. Negatvnym sprievodnm javom tchto
procesov je aj prehlbovanie fiklnych dispart medzi jednotlivmi samosprvami. Fiklne
disparity s dsledkom psobenia mnostva rznych faktorov. m je daov systm v
uritom tte decentralizovanej, tm vznik via potreba zavedenia vhodnho systmu
vyrovnvajcich transferov(Shah, 2004, s. 24).
Zven vdavkov potreby miestnych samosprv vyrovnvaj vldy v jednotlivch krajinch
aj prostrednctvom transferov, priom okrem dotci s vhodnm, v praxi asto aj vyuvanm
prostriedkom na pokrytie danch vdavkov aj podielov dane, ktor zvyuj prjmov
zkladu miestnych samosprv. Podielov da ako nstroj vyrovnvania horizontlnej
fiklnej nerovnovhy je v podmienkach Slovenskej republiky od roku 2005 tvoren vlune
daou z prjmu fyzickch osb. Koeficienty prerozdeovania vnosu vybratej dane medzi
jednotliv zemn samosprvy s upraven legislatvne a zohaduj aspekty socilne,
ekonomick, demografick a geografick. Za nedostatok sasnho systmu mono
povaova absenciu motivanch prvkov prerozdeovania v zujme rieenia nezamestnanosti.
Na Slovensku systm prerozdelenia prostriedkov dane z prjmov fyzickch osb zvis od
legislatvne definovanch koeficientov, ktorch cieom je zabezpei financovanie
originlnych kompetenci z vlastnch zdrojov miestnej samosprvy, priom sa repektuj
rozdiely vo vdavkovch potrebch medzi jednotlivmi miestnymi samosprvami
prostrednctvom koeficientov horizontlneho vyrovnvania.
Financovanie kompetenci jednotlivmi rovami verejnej vldy v podmienkach Slovenskej
republiky vyplva zo Zkona . 416/2001 Z.z. o prechode niektorch psobnost z orgnov
ttnej sprvy na obce a na vyie zemn celky v znen neskorch predpisov. Orgny
99
WWW.ECOLETRA.COM

,
zemnej samosprvy s zodpovedn za zabezpeenie a financovanie originlnych a
prenesench kompetenci, priom proces fiklnej decentralizcie sa dotka len zabezpeenia
financovania originlnych kompetenci, nakoko vkon prenesench funkci ttnej sprvy je
naalej financovan prostrednctvom elovch dotci, ktor zniuj mieru finannej
autonmie.
Urit stupe finannej autonmie patr k zkladnm princpom fungujceho finannho
systmu miestnych samosprv v decentralizovanom fiklnom systme. V lnku hodnotme
vvoj ukazovateov finannej autonmie miestnych samosprv v reginoch NUTS III v
Slovenskej republike. Kvantifikujeme regionlne rozdiely vo finannej autonmii miestnych
samosprv a HDP pc v reginoch NUTS III a nsledn kvantifikujeme mieru zvislosti medzi
finannou autonmiou miestnych samosprv a HDP p.c. v reginoch NUTS III v SR
(samosprvny kraj a regin NUTS III v SR budeme v texte pouva ako synonym).
1.3. Cie a metodika
Cieom lnku je zhodnoti vvoj finannej autonmie v irom zmysle (FA1) a v uom zmysle
(FA2), ich porovnanie, kvantifikcia regionlnych rozdielov vo finannej autonmii v uom
zmysle a ukazovatea ekonomickej vkonnosti reginov HPD pc a preetrenie existencie
zvislosti medzi FA2 a HDP p.c. v samosprvnych krajoch v SR.
asov obdobie, za ktor sme daje analyzovali, sme rozdelili do dvoch obdob, a to na
obdobie rokov 2005-2008, kedy ekonomika v reginoch SR rstla a na obdobie od roku 2009,
(kedy sa naplno zaali prejavova inky hospodrskej krzy aj v miestnych samosprvach), do
roku 2012. Zaiatok intervalu prvho obdobia t.j. rok 2005 sme zvolili preto lebo od roku 2005
sa vznamne zmenil systm financovania miestnych samosprv. Panelov daje sme
transformovali na prierezov, priom pre eliminciu trendu inkorporovanho v premennch,
a teda dosiahnutie asovej invariantnosti dajov, sme zvolili prepoet hodnt ukazovateov
za jednotliv reginy k ich priemernej hodnote za Slovensk republiku v danom roku.
Tesnos zvislosti medzi FA2 a HDP pc sme skmali pomocou korelanej analzy, priom sme
predpokladali priamu linernu zvislos. Vznamnos korelanch koeficientov preverme
jednostrannm t-testom poda vzahu:
Vzorec T-test
(1)
kde
je prov korelan koeficient a n je poet pozorovan. Nulov hypotza predpoklad
nulov linernu korelciu. Ak vsledkom testovania bude zamietnutie nulovej hypotzy,
potvrd sa signifikantnos relcie medzi HDP p.c. a finannou autonmiou miestnych
100
WWW.ECOLETRA.COM

,
samosprv reginu. Kvantifikciu vplyvu prevedieme prostrednctvom odhadu jednoduchch
linernych regresnch modelov:
(2)
a
y= * xi * i
(3)
ktor sme upravili na
ln(
) = +*ln(xi)+i
(4)
kde je hodnota finannej sebestanosti, resp. jej logaritmovan hodnota v i-tom regine,
a s parametre regresnej rovnice, xi je hodnota HDP p.c., resp. jeho logaritmovan
hodnota v i-tom regine, i je nhodn zloka modelu a i je poet reginov. Prv model
vyjadruje aditvny vzah medzi premennmi a druh model vychdza z predpokladu o
multiplikatvnom vzahu. Platnos oboch tchto modelov preverme a vyhodnotme pomocou
podielu vysvetlenej variability modelmi. sx
Na meranie regionlnych rozdielov vo FA2 a HDP pc v SR v obdob rokov 2005-2012 sme
pouili varian koeficient VK poda vzahu (Hindls, Hronov, Seger, 2004, s. 42):
Vzorec varian koeficient
(5)
potan ako podiel smerodajnej odchlky a aritmetickho priemeru ukazovatea FA a HPD
pc. Varian koeficient patr medzi zkladn ukazovatele variability, ktor navye zohaduje
priemer sboru analyzovanch dt. Prve tto vlastnos nm pome lepie porovna vvoj
skmanch premennch medzi sebou.
Finann autonmiu miestnych samosprv sme skmali pomocou nasledovnch vzahov.
Vzorec FA1 finann autonmia, ktor zohaduje vlastn prjmy v irom zmysle
FA1 = (MD+PD+ BNP+VKP) / CP
(6)
Kde:
MD miestne dane
PD podielov da v SR vnos dane z prjmov fyzickch osb poukzan miestnej
samosprve
BNP ben nedaov prjmy
VKP vlastn kapitlov prjmy
CP celkov prjmy
101
WWW.ECOLETRA.COM

,
Vzorec FA2 finann autonmia v uom zmysle, ktor zohaduje len tie vlastn prjmy, o
vke ktorch rozhoduje miestna samosprva
FA2 = (MD+ BNP) / CP
(7)
Kde:
MD Miestne dane
BNP Ben nedaov prjmy
CP Celkov prjmy
Miera finannej autonmie je kvantifikovan za miestne samosprvy v reginoch NUTS III v
obdob rokov 2005 a 2012 na zklade dajov zskanch z DataCentra. DataCentrum je
samostatnou rozpotovou organizciou so sdlom v Bratislave, ktorej zriaovateom je
Ministerstvo financi SR a pln funkciu informanho centra pre tento rezort. DataCentrum
sstreuje daje z finannch vkazov miestnych samosprv v SR priom nm boli poskytnut
agregovan daje za vetky miestne samosprvy vo vetkch 8 samosprvnych krajoch SR.
Pri vpotoch bol pouit asto pouvan ukazovate pre kvantifikciu finannej autonmie
miestnych samosprv - miera finannej sebestanosti, ktor dva do pomeru vlastn prjmy s
celkovmi prjmami miestnych samosprv. m je podiel vlastnch prjmov samosprv na
celkovch prjmoch samosprv v (men), tm je miestna samosprva viac (menej)
finanne autonmna (Horvthov, 2009).V irom zmysle s za vlastn prjmy povaovan aj
zkonom stanoven podiely na centrlnych daniach.
V lnku budeme najprv vychdza z vymedzenia vlastnch prjmov v irom zmysle, m
budeme repektova platn legislatvu (Zkon . 583/2004 Z.z.), v rmci ktorej s explicitne
zaraden prjmy z podielovej dane k vlastnm prjmom miestnych samosprv. Tie do
vlastnch prjmov zaradme okrem vlastnch bench prjmov aj vlastn kapitlov prjmy
potan poda vzahu (6).
Nsledne sme vychdzali z vymedzenia vlastnch prjmov v uom ponman t.j. pri vpotoch
sme pouili vzah (7). V uom ponman s za vlastn prjmy povaovan len tie prjmy,
ktorch vka je bezprostredne ovplyvovan prijatmi rozhodnutiami miestnych vld, napr.
na zklade daovej prvomoci a prvomoci stanovova vku poplatku za poskytovan sluby
(Jlek, 2009). Do vlastnch prjmov poda vzahu (7) sa nezapotali vlastn kapitlov prjmy,
ktor maj jednorazov a nepravideln charakter (naprklad predaj majetku miestnych
samosprv). Prjmy z predaja majetku, ktor s jednorazov a nepravideln sa nepouvaj
na financovanie pravidelnch a opakujcich sa vdavkov, ako s mzdy, prevdzkov nklady,
opravy a pod. alej poda zkona . 369/1990 Zb. o obecnom zriaden v znen neskorch
predpisov by sa hodnota obecnho majetku v zsade nemala zniova. To v praxi znamen,
e vetky kapitlov prjmy by mala obec investova (napr. na nkup inho dlhodobho
majetku, financovanie rozvojovch projektov a pod.)
102
WWW.ECOLETRA.COM

,
1.4. Vsledky
Graf 2 ilustruje vvoj FA1 a FA2 v podmienkach miestnych samosprv v reginoch NUTS III v
SR; asov os je rozdelen na obdobie pred a po vypuknut hospodrskej krzy. V grafe vidme
vvoj FA1, z ktorho je zrejm vplyv podielovej dane na neoisten FA1 nakoko po vypuknut
hospodrskej krzy dolo k vraznmu prepadu FA1 (najm v dsledku vpadku prjmov z
podielovej dane).
Graf 2 Vvoj FA1 a FA2 v podmienkach miestnych samosprv v reginoch NUTS III v SR
Dlhodobo najvy stupe FA1 dosiahli v sledovanom obdob miestne samosprvy v

Bratislavskom kraji. Naopak najhor stupe FA1 dosiahli samosprvy v Preovskom kraji,
ktor sa nachdza na vchode krajiny a je tam aj najvyia miera nezamestnanosti. Pribline
tretina celoslovenskho HDP je produkovan v Bratislavskom regine, kde je zrove
dlhodobo najniia miera nezamestnanosti. Vnos podielovej dane sa v obdob rokov 2005 2012 podieal v priemere 34 % na celkovch prjmoch miestnych samosprv v Slovenskej
republike. Vpadok vnosu z podielovej dane v dsledku hospodrskej krzy spsobil
vraznej pokles FA1, ktor sa prejavil najm v rokoch 2009 a 2010, priom podiel vnosu
podielovej dane na celkovch prjmoch miestnych samosprv bol v roku 2010 vo vke
29,63%. Vku podielu, ktor plynie do rozpotov zemnej samosprvy stanovuje zkon .
564/2004 Z.z. o rozpotovom uren vnosu dane z prjmov zemnej samosprve v z. n. p. Od
roku 2005 do roku 2011 patril obciam 70,3%-n podiel ttom vyberanej dane. Objem vnosu
dane z prjmov fyzickch osb poukzan zemnej samosprve bol ovplyvnen aj legislatvnou
zmenou, platnou od 1. janura 2012, ktorou sa znil podiel obc na vnose dane z prjmov
fyzickch osb zo 70,3 % na 65,4 %. Vzhadom na vy celkov vnos podielovej dane v roku
2012 v porovnan s rokom 2011 uveden legislatvna zmena nemala negatvny dopad na vvoj
finannej autonmie miestnych samosprv.
FA2 sa v sledovanom obdob vyvjala rovnomernejie. Najvyie hodnoty miery finannej
autonmie dosahovali miestne samosprvy v bratislavskom regine a prevane
103
WWW.ECOLETRA.COM

,
nadpriemern hodnoty dosahovali aj miestne samosprvy v trenianskom regine. Naopak
dlhodobo najniie hodnoty dosahovali miestne samosprvy v preovskom regine.
Dan vvoj svis aj s faktom, e v preovskom regine sa nachdza pribline 43% celkovho
potu obc SR s potom obyvateov do 199 (rovnako mu patr prvenstvo v celkovom pote
obc aj v rmci vekostnch kategri obc od 200 do 499 obyvateov ako aj od 500 do 999
obyvateov). V Preovskom kraji sa nachdza najv poet obc do 1000 obyvateov (78,8%),
nasledovan Banskobystrickm krajom (78,5%) a Koickm krajom (72,7%). Najvie
migran saldo, spsoben nedostatkom pracovnch prleitost a z toho vyplvajceho
nedostatku sluieb je prve v reginoch s vekm potom malch obc (Komunlne
vskumn a poradensk centrum, 2014). Vekostne menie obce vinou nedisponuj tak
rozsiahlou a z pohadu truktry rozmanitou majetkovou zkladou ako mest alebo obce
s vou rozlohou a vym potom obyvatestva. K nevhodm malch obc patr aj vyia
koncentrcia obyvateov poproduktvneho veku (niia kpna sila), niia finann kapacita,
menia daov zklada, horia dopravn dostupnos, niia technick a obianska
vybavenos, menie zastpenie podnikov a podnikateskch aktivt a s tm svisiace niie
monosti zskavania daovch a nedaovch prjmov.
alej budeme pracova s ukazovateom FA2 nakoko ho povaujeme za vhodnej pre urenie
miery finannej autonmie v podmienkach Slovenskej republiky, pretoe pri podielovej dani
miestne samosprvy nemaj daov prvomoci.
Hospodrska krza mala po roku 2008 vplyv aj na zvyovanie rozdielov finannej autonmie
municipalt na regionlnej rovni v SR. Nadpriemern hodnoty finannej autonmie FA2 (v
tabuke erven odtie) boli v zpadnch reginoch s dominanciou bratislavskho a
trnavskho reginu (orientovan najm na automobilov priemysel patriaci medzi
najdleitejie hospodrske odvetvie v SR), ktor vykazovali v skmanom obdob najvyie
hodnoty HDP p.c.
Tabuka 1 Vvoj FA2 v miestnych samosprvach SR v NUTS III v rokoch 2005 a 2012
BA
TR
TN
NI
ZA
BB
PR
KO
2005
0,2840
0,2094
0,2575
0,2053
0,1590
0,2014
0,1539
0,1818
2006
0,2817
0,1961
0,1508
0,2052
0,1870
0,1903
0,1082
0,1740
2007
0,2933
0,2203
0,1840
0,2214
0,1777
0,1980
0,1466
0,2072
2008
0,2416
0,2317
0,1874
0,2151
0,1725
0,1823
0,1378
0,1937
2009
0,2656
0,2265
0,1747
0,1965
0,1481
0,1713
0,1210
0,1755
2010
0,2791
0,2186
0,1697
0,1911
0,1370
0,1645
0,1129
0,1669
2011
0,2781
0,2276
0,1815
0,1958
0,1518
0,1769
0,1163
0,1675
2012
0,3443
0,2474
0,2038
0,2217
0,1845
0,1886
0,1335
0,1792
Mieru finannej autonmie FA2 ovplyvuje aj ekonomick prosperita reginu, ktor je

najvyia v bratislavskom regine. Metropolitn oblas Bratislavy tie vplva na ekonomick
prosperitu geograficky najblich reginov SR. Tie s zaujmav aj pre investorov vzhadom
104
WWW.ECOLETRA.COM

,
na ich blzkos nielen k metropole SR ale aj Maarska, Rakska a R. t.j. reginy zp. SR maj
vhodn polohu vzhadom na stredo- a vchodoeurpsky priestor.
Varian koeficient, ktorm sme merali rove regionlnych dispart oistenej miery FA2
poukazuje na zniovanie rozdielov v obdob pred vypuknutm hospodrskej krzy, kedy sa
zniovali aj rozdiely v HDP p.c. Po vypuknut krzy sa rozdiely vo FA2 a HDP pc samosprv v
reginoch NUTS III v SR zvili. Nasledujci graf ilustruje v skmanom obdob podobn vvoj
regionlnych dispart vo FA2 a HDP p.c. avak rozdiely v HPD p.c. s omnoho vie ako vo
finannej autonmii. Z toho dvodu sme sa zamerali na preetrenie existencie zvislosti medzi
FA2 a HDP p.c.
Graf 3 Regionlne disparity medzi NUTS III z pohadu FA2 a HDP pc
Var. Coef. FA2
Var. Coef. HDPpc
0.70
0.60
0.57
0.54
0.55
0.57
0.56
0.58
0.28
0.26
0.52
0.57
0.50
0.40
0.30
0.26
0.21
0.22
0.20
0.24
0.29
0.17
0.10
0.00
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
V predchdzajcej prci (Kolota, Bolcrov, Flaka, 2013) sme odhalili zvislos medzi
ukazovatemi finannej kapacity a vybranmi ukazovatemi ekonomickej vkonnosti v rokoch
2008-2010. Na zklade vsledkov z tejto prce predpokladme, e oisten miera finannej
autonmie FA2 miestnych samosprv v reginoch NUTS III je zvisl od rovne HDP na
obyvatea, ktorho vvoj sa prejavuje aj na miere nezamestnanosti resp. zamestnanosti v
reginoch NUTS III.
Graf 4 zobrazuje pozciu jednotlivch reginov SR z hadiska dosahovanej rovne GDP p.c. a
FA2 v oboch sledovanch obdobiach. Bratislavsk regin (vpravo hore) dosahuje jasne
najvyie hodnoty oboch sledovanch ukazovateov a prirodzene tak uruje smer zvislosti,
avak zvislos medzi ukazovatemi mono pozorova aj z ostatnch reginov.
105
WWW.ECOLETRA.COM

,
Graf 4 Vzah FA2 a HDP pc medzi reginmi NUTS III

4
3.5
3
FA 2
2.5
2
2005-2008
1.5
2009-2012
1
0.5
0
0
0.2
0.4
0.6
0.8
1.2
1.4
1.6
1.8
HDP pc
Nsledne sme preto kvantifikovali mieru zvislosti medzi FA2 a HDP na obyvatea v reginoch
NUTS III. Rok 2005 ako prv rok pre regresn analzu sme logicky zvolili z dvodu, e od tohto
roku zaal plati nov systm financovania miestnych samosprv. Argumentom za pozitvnu
zvislos medzi FA2 a HDP pc je pre miestne samosprvy v reginoch NUTS III monos zska
viac finannch prostriedkov v podobe vlastnch prjmov, pokia na ich zem bud
prosperova a rozvja sa podnikatesk subjekty, o pome zni nezamestnanos a umon
aj miestnym samosprvam zska vyie daov prjmy (umon zvi sadzby miestnych dan),
ako aj nedaov prjmy (naprklad prjmy z prenjmu majetku). Tento predpoklad plat aj na
vzorke smich reginov NUTS III v SR. Z tabuky 1 vytame, e FA2 stredne silne priamo
korelovala s HDP na obyvatea (p.c.) v reginoch NUTS III v obdob rokov 2005-2008 priom v
obdob rokov 2009 a 2012 dolo k vraznmu zosilneniu tejto relcie pre vzah FA2 k HDP
p.c. Modely a ich parametre s signifikantn na 0,1%-nej hladine vznamnosti.
Tabuka 2 Vsledky FA2 vo vzahu k HDP p.c.
asov rozptie
Koeficienty
2005-2008
2009-2012
FA2
ln (FA2)
FA2
ln (FA2)
Kontanta
0,67***
-0,086***
0,525***
-0,229***
HDP pc
0,248***
0,293***
0,387***
0,554***
0,762***
0,757***
0,881***
0,882***
0,58
0,573
0,777
0,778
32
32
32
32
ln (HDP pc)
R
2
106
WWW.ECOLETRA.COM

,
Vy podiel vysvetlenej variability v druhom sledovanom obdob naznauje, e sa do tohto

vzahu medzi sledovanmi znakmi zapojilo viacero observanch jednotiek, a teda, e po
vypuknut hospodrskej krzy sa tto zvislos medzi HDP p.c. a FA2 zvraznila. Pomocou
ukazovatea ekonomickej vkonnosti, za ktor sme povaovali HDP p.c., sa nm
multiplikatvnym modelom podarilo vysvetli 57,3 % variability miery finannej autonmie
(FA2) v obdob pred hospodrskou krzou, priom jednopercentne vyia hodnota ukazovatea
HDP p.c. v regine znamenala vyiu hodnotu ukazovatea FA2 v danom regine pribline o
0,387 percent a v obdob po odznen prvch dsledkov hospodrskej krzy pribline o 0,554
percent (77,8 % vysvetlenej variability). Z aditvneho modelu zase vyplva, e zvenie
ukazovatea HDP p.c. o jednu jednotku predpoklad vyiu hodnotu ukazovatea FA2 o 0,248
jednotiek v obdob pred hospodrskou krzou a o 0,293 jednotiek v obdob rokov 2009-2011.
Zver
Vsledky analzy poukazuj na to, e vyprodukovan via hodnota HDP na obyvatea v
reginoch NUTS III v Slovenskej republike napomha k rastu oistenej miery finannej
autonmie miestnych samosprv v reginoch NUTS III. To naznauje, e v samosprvnych
krajoch SR - ktor s ekonomicky vkonnejie a je v nich lep potencil a podmienky na
podnikanie maj ich predstavitelia lepie predpoklady zvyova nedaov prjmy z vlastnej
podnikateskej a inej innosti (napr. prenjom) aj vaka vyiemu zahusovaniu ich zemia
ekonomickmi aktivitami.
Na overenie tohto predpokladu by bolo v budcnosti vhodn preetri, ktor faktory
vyplvajce z aktivt samosprvnych krajov a municipalt najviac ovplyvuj zloku vlastnch
prjmov vo vzahu k HDP na obyvatea reginu i alch makroekonomickch ukazovateov
ako napr. pridan hodnota v svislosti s hospodrskou truktrou reginu. Taktie, ako sa
odraj kvalita podnikateskho prostredia (ako shrnn ukazovate), podnikatesk
a podporn aktivity samosprvnych krajov, i kvalita manamentu zemnch samosprv na
zabezpeovan krytia bench vdavkov prostrednctvom vlastnch prjmov.
Vznamn faktor, ktor ovlyvuje monosti zvyovania finannej autonmie miestnych
samosprv vo vzbe na monosti ich ekonomickho rozvoja je ich vekos vzhadom na poet
obyvateov. Prevaujci poet malch obc ( 0-999 obyvateov) je koncentrovan do
juhovchodnej asti Slovenska priom jednoznan prvenstvo patr Preovskmu kraju a tto
skutonos ovplyvuje so svojimi sprievodnmi negatvnymi javmi aj finann autonmiu
miestnych samosprv v SR v reginoch NUTS III. V podmienkach SR stle rezonuje potreba
konsolidcie
truktry
osdlenia
znenm
potu
miestnych
samosprv.
Z nrodohospodrskeho hadiska by mala by komunlna reforma nastaven tak, aby sa
spjala s vytvorenm podmienok pre jej spen realizciu, pretoe celkovo me prinies
ekonomick vhody pre spolonos.
107
WWW.ECOLETRA.COM

,
Referencie a citcie
(1) Bilancie prjmov a vdavkov obc v rokoch 2011 - 2014. Ministerstvo financi Slovenskej
republiky.
(2) EBEL, R. D. 2001. The Political Economy of Fiscal Decentralization. Democracy,
Decentralization and Developmnet. Worldwide Perspective. World Bank Institute, 2001.
(3) HINDLS, R., HRONOV, S., SEGER, J. 2004. Statistika pro ekonomy. Praha: Professional
Publishing, 2004. 415 s. ISBN 8086419347.
(4) HORVTHOV, L. 2009. Dopad fiklnej decentralizcie na miestne rozpoty v SR In: XIV.
Ronk mezinrodn odborn konference. Teoretick a praktick aspekty veejnch financ.
Praha: VE. 10 s., ISBN 978-80-245-1513-7
(5) JLEK, M. 2008. Fisklni decentralizace. Teorie a empirie. Praha: ASPI Wolters Kluwer,
428 s. ISBN 978-80-7357-355-3.
(6) KOLOTA, S., BOLCROV, P., FLAKA, F. 2013. Stanovenie vzahu medzi vybranmi
ukazovatemi ekonomickej vkonnosti a finannej kapacity reginov NUTS III v Slovenskej
republike. XVI. Medzinrodn kolokvium o regionlnch vdch, Brno: Masarykova
Univerzita. s. 182-186, ISBN 978-80-210-6257-3.
(7) Komunlne vskumn a poradensk centrum. 2014.Zluovanie a spoluprca obc.
[online]. Dostupn na internete:
http://www.komunal.eu/images/Zlu%C4%8Dovanie_a_spolupr%C3%A1ca_obc%C3%AD.pdf
(8) PEKOV, J. 2004. Hospodaen a finance zemn samosprvy. Book. Praha: Management
press, Czech Republic, 375 p. ISBN: 8072610864
(9) SHAH, A. 2004. Fiscal Decentralization in Developing and Transition Economies. Progress,
Problems, and the Promise. World Bank Policy Research paper, Washington, DC USA, 47 p.
[online]. Dostupn na internete:
http://documents.worldbank.org/curated/en/127931468764991332/pdf/wps3282decentral
ization.pdf
(10) tatistick databzy tastistickho radu SR. [online]. Dostupn na internete:
http://slovak.statistics.sk
(11) ttne zveren ty SR za roky 1998 2006. Ministerstvo financi Slovenskej
republiky.
(12) Vsledky hospodrenia ostatnch subjektov verejnej sprvy Slovenskej republiky v
rokoch 2004 2010. Ministerstvo financi Slovenskej republiky.
(13) Vstupy z databz DataCentra. Dostupn na objednvku z: http://www.datacentrum.sk
(14) Zkon SNR . 369/1990 o obecnom zriaden v znen neskorch predpisov.
(15) Zkon SNR . 416/2001 Z. z. o prechode niektorch psobnost z orgnov ttnej sprvy
na obce a na vyie zemn celky.
(16) Zkon SNR . 564/2004 Z. z. o rozpotovom uren vnosu dane z prjmov zemnej
samosprve v znen neskorch predpisov.
(17) Zkon SNR . 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunlne
odpady a drobn stavebn odpady v znen neskorch predpisov.
108
WWW.ECOLETRA.COM

,
(18) Zkon SNR . 583/2004 Z.z. o rozpotovch pravidlch zemnej samosprvy v znen
neskorch predpisov.
(19) RSKA, E. 2009. Finann kapacita obce ako determinant rozvoja. In XIV. ronk
konference Teoretick a praktick aspekty veejnch financ, Vysok kola ekonomick v
Praze, 9 s. ISBN 978-80-245-1513-7.
109
WWW.ECOLETRA.COM

,
THE IMPACT OF THE EUROPEAN CENTRAL BANK OF DECIDE TO BANK AND

FINANCIAL CONSUMERS
Marin Koner
Slovak University of Agriculture in Nitra, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, Tel. +421 (37) 641 4151,
email: marian.kocner@uniag.sk
Ingrid abkov
University of Economics in Bratislava, Dolnozemsk cesta 1, 852 35 Bratislava, Tel.: +421 (2)
6729 1383, e-mail: sabikova@euba.sk
Igor Turuk
Slovak University of Agriculture
igor.turuk@igorturuk.com
in
Nitra,
Tr.
A.
Hlinku
2,
949
76
Nitra,
Abstract
The article is devoted to the description of the regulatory and legislative environment of
financial market, theoretical basis of regulation and it describes the situation on the financial
market in the short and long term from the aspect of decision-making by economic agents.
Based on the method of content analysis and cited literature, theoretical and practical
conclusions as well as apports from the research are formulated. The article is part of the
solution of the scientific project no 1/0964/15 Experimental investigation of the influence of
motivation of economic agents on the payment of taxes and of the scientific project no
1/0776/16 The taxation of the financial sector and harmonising tendencies in the European
Union.
Keywords
financial sector, globalization, stability of the financial sector, European Central Bank, macroprudential regulation, capital buffer
JEL Classification
E 58, F 65
Theoretical basis of regulation of the financial market
In the literature, the financial system is defined as an environment that serves as a channel
for transferring funds from those economic agents which show surplus (savers, creditors) to
those economic agents which show the lack of funds (debtors). We can find two types of
economic agents on the financial market:
economic agents that do not spend all funds and have them available
(creditors),
and those agents that spend more money than they have available (debtors).
110
WWW.ECOLETRA.COM

,
Economic agents (ie businesses, households or individuals, banks, governments) may be in

any of these positions, depending on their economic, financial or other situation. In the
literature, many authors often refer to financial market as one of the most important
segments of the economy. The economic and financial crisis, whose first signs were recorded
in 2007 and whose outbreak dates back to September 2008, increased attention devoted to
the regulation of financial markets and financial services.
Over the past few years there have been many changes in the financial markets that have
significantly affected their character. A key trend, that does not influence only the financial
markets, is the globalization. The globalization in the area of financial markets is closely linked
to two major factors: the liberalization of world trade and foreign exchange regimes that
remove institutional barriers in trade exchange and capital flows, and financial innovations
that are supported by strong development of telecommunication and information
technologies2. With the globalization and the integration of financial markets, the need to
regulate financial markets at the supranational level is increasing. Standardization of
regulations on the financial market affects the providing of financial services, elimination of
illegal practices in the financial system and monitoring the activities of financial institutions.
The trend of deregulation is usually assigned to current trends. It is a process of removing the
strict methods and tools of regulation and their replacing by liberal instruments. When
deregulation occurs, a significant restriction of intervention of regulatory authorities takes
place as well as removing the barriers to capital movement, financial and non-financial
institutions. The regulation represents a set of rules and norms that regulate the functioning
of financial markets and financial institutions, whose main objective is to improve financial
stability and to protect clients. Regulation can take different forms, ranging from information
requirements to strict measures such as capital requirements. The term surveillance means
the process of monitoring the situation of financial institutions in order to ensure that the
rules and standards will be properly used. In practice, the regulation and supervision are
interconnected.
Vives3 states that we can distinguish two periods in the recent history of financial sector. The
first period is characterized by strict regulation and the stability from the 1940s to 1970s of
the 20th century. In this period the competition among financial institutions was quite limited
by the regulation of their activities, investments, separating the commercial banking from
insurance services and investment banking (Glass-Steagall Act of 1933, USA). The stability of
2
http://www.cnb.cz/miranda2/export/sites/www.cnb.cz/cs/verejnost/pro_media/konference_projevy/vystou
peni_projevy/download/erbenova_20050614_regularator_konference_VSFS_prednaska.pdf.
3
Vives, Xavier. 2010. La crisis financiera y la regulacin. Occasional Paper OP-179. September 2010. IESE Business
School Universidad de Navarra, 17 s.
111
WWW.ECOLETRA.COM

,
this period is in contrast with the increased number of bankruptcies in the next period, which
is characterized by the liberalization of the financial sector.
The concept of financial market regulation is not always uniformly understood, and it is often
confused with the concept of financial supervision. In theory, these concepts are consistently
distinguished. Under the regulation of financial markets we understand setting rules of the
functioning of financial market, under the supervision we understand checking the
compliance with the rules. The concept of regulation of financial markets, however, is often
understood in a broad sense as complex setting of rules of the financial market functioning,
the control of their observance and supervising the activities of financial institutions.
If we understand the regulation of financial markets as establishing rules, it is necessary to
say that these rules may be legal or out of law. The general legislative framework is set by the
state. It can be formed through self-regulation of organizations, the rules of supranational
organizations or social situation. We distinguish the primary regulation in the form of
legislative orders, and the secondary regulation occurring in the form of notices, regulations,
methodologies, etc. Legal rules are definite and enforceable, therefore they represent an
indispensable element of the regulatory instruments. However, their optimum setting is
essential. Too strict rules create excessive costs for market participants, as well as for
surveillance institutions and avoid the creation of a competitive environment in the market.
Too lenient rules, on the contrary, give rise to fraud, illegal transactions or deterioration of
financial market participants.
The aim of financial market regulation and supervision is to create conditions for long-term
stability and efficient functioning and transparency of the financial system as well as the safe
functioning of the financial market. The role of financial regulation is to ensure the same
conditions for all participants in the market, eliminate the risks associated with financial
markets4 and not least strengthen the credibility of financial markets in the public eye.
Ensuring a healthy financial system is achieved through a variety of instruments and measures
that are different in each country. In general, among the most important we can include the
information obligations which the issuers and other entities are required to meet within the
deadlines set by the lawmaker or regulatory authorities5.
Sivk, R., Gertler, .: Teria a prax vybranch druhov finannch rizk : kreditn, trhov, operan. - Bratislava :
Sprint vfra, 2006. ISBN 80-89085-56-3
5
Vesel, Jitka. Investovn na kapitlovch trzch. 2., aktualiz. vyd. Praha: Wolters Kluwer esk republika, 2011.
ISBN 9788073576479.
112
WWW.ECOLETRA.COM

,
Legal regulation of financial markets is not uniform and there are differences in every country
stemming from the different market structures, different goals and objectives that the
legislators plan to achieve. The history of regulation has certainly a share on its present form
as well as the legal system established in the country. The period after the World War II is a
period when the idea of a united Europe took real shape. The idea of the political and
economic unification was supported by efforts to exclude war conflicts in Europe in the
future, efforts to create a European political power, increasing the efficiency of European
economies and also by an attempt to create a large economic whole capable to compete on
the world market.
The existence of a common regulatory framework or the existence of harmonized regulation
is an assumption to create a single internal market.
Legislative basis of financial market regulation
Regulation and supervision of financial market at two levels, both the national (national
organizations provide it, central banks in many cases too) and international. The international
regulation of financial services concerns mainly three areas of the financial market:
banking (international consultative body - the Basel Committee on Banking
Supervision),
insurance (international consultative organisation IAIS - International Association of
Insurance Supervisors and IADI - International Association of Deposit Insurers),
securities (international consultative IOSCO - International Organization of Securities
Commissions).
Under the auspices of the Basel Committee on Banking Supervision, IAIS and IOSCO Joint
Forum was established, which deals with common issues related to banking, insurance and
securities, including regulation of financial conglomerates. The recent financial and economic
crisis has highlighted the shortcomings and weaknesses in regulation and supervision of the
financial system. We could argue that the challenge now is how to make the financial system
more resilient to crises and more stable without having to limit its development.
Supervision and stability of the financial market in the Slovak Republic is exercised by the
National Bank of Slovakia (NBS). The Slovak Republic has thus become one of those countries
which have made use of the option of creating an integrated regulator from the institutional
view6.
The NBS undertakes the integrated financial market supervision based on the Act no. 747/2004 on financial
market supervision. This caused the expansion of its scope to the supervision of the capital market and
insurance supervision, the capitalization pillar of the pension and supplementary pension insurance as well.
The NBS has also acquired competence in the field of financial market regulation.
113
WWW.ECOLETRA.COM

,
Scheme 1: Integrated supervision of financial market
Banking Board of the NBS
(the second stage od decision-making)
Vice Governor
(the first stage of decision-making)
Financial Market Supervision Unit
Securities Market,
Banking and Payment
Insurance and Pension
Services Supervision
Savings Supervision
Department
Department
The main reason why the NBS supervises the activities of all entities is the intersection of
activities of particular entities of the financial market and the emergence of financial
conglomerates. Currently, the NBS performs:
- Supervision of banking,
- Supervision of payment institutions,
- Supervision of electronic money institutions,
- Supervision of Securities Market,
- Supervision of insurance,
- Supervision of pension savings,
- Supervision of financial intermediation and financial advisory services,
- Foreign exchange supervision
- From January 1, 2015 the NBS took over the supervision of consumer protection.
114
WWW.ECOLETRA.COM

,
Slovakia has introduced a new framework for preventing and dealing with potential crises in
the financial market7. The council for resolution of crisis situations has been established as
well as the National Fund for the collection of monetary contributions of selected institutions.
The degree of protection of financial consumers is one of the most important indicators of
maturity of the financial market of the European Union (EU). Consumers confidence is
considerably varied in many Member States. A large number of providers of financial services
causes problem to the ordinary consumer with orienting in innovative, often complicated
financial products and services. After the enlargement of the European Union, millions of
equivalent consumers are in the European Community. The consumer abuse occurs most
often as a result of manipulation on the financial market.
Under the influence of the economic crisis, the European Commission focused its actions
primarily on stricter control of financial institutions that are regulated by national authorities.
In October 2008, the European Commission nominated a group led by Jacques de Larosire,
which was aimed at creating a more efficient, integrated and sustainable European system of
regulation and supervision and enhance the cooperation between European authorities of
supervision. Particular points of regulatory reform were proposed in the Larosire report,
issued in 2009. The report is devoted to remedying the Basel II, and it requires higher capital
requirements, the introduction of stricter rules for off-balance sheet items and better
practices in implementing and evaluating internal controls. The report also deals with the role
of rating agencies in the financial sector and it recommends entrust their regulation to the
Committee on European Securities Regulation (CESR). The new rules cover the matters of a
parallel banking, there is an adjustment to international standards towards enhancing the
transparency of the valuation of assets and the attention is also paid to internal risk
monitoring and management. The Group has also proposed extending the powers of
supervisors and tightening penalties. The first measure, that has been adopted in response to
the economic crisis, was the revision of the Directive on Deposit Guarantee Schemes and the
the Capital Requirements Directive. The act on rating agencies was also adopted and it has
introduced the obligation of registration of all rating agencies operating in the EU. A part of a
package of remedies of financial markets regulation accounted for two basic points:
Macro-prudential regulation will be carried out by a new body, the European Systemic
Risk Board (ESRC) under the supervision of the European Central Bank (ECB).
Regulation at the micro-prudential level will be in the hands of colleges of supervisors
for each intergovernmental group which will be supervised by the three new European
audit institutions, the European Banking Authority (EBA), the European Securities and
Law no. 371/2014 on crisis management in the financial market. The priority of the proposed law is to
implement an effective crisis management system established by BRRD (Bank Recovery and Resolution
Directive) to incorporate in all EU Member States.
115
WWW.ECOLETRA.COM

,
Markets Authority (ESMA), the European Agency for Insurance and Occupational
Pensions insurance for employees (EIOPA).
Authors Hanson, Kashyap as well as Stein8 indicate the vision of the possibility of macroprudential9 supervision in the global context in their study. They point out that the theories
of financial regulation are based on micro- and macro-prudential regulation. The role of
micro-prudential supervision is to ensure the protection of the fund for deposit protection,
prevention of moral hazard, as well as the efforts to internalize losses. According to the
authors Peretz and Schroedel10 the recession in the financial market has been deepened by
these forms of risk:
-
the conflicting goals - too much regulation makes the sector less efficient and weakens
the competitive position of businesses,
moral hazard - governments often underestimate the moral hazard during the
economic upturn. Politicians and regulators take the necessary measures only in case
of emergency,
unregulated companies - one of the problems are unregulated or poorly regulated
parts of the financial market. The increase in non-regulated activities left unnoticed a
part of the financial market,
financial innovations on the one hand bring benefits but on the other hand they
increase the risk.
If the unregulated financial market is large, there is a risk of a spiral and heavy losses are
made. The monetary policy strategy of the European Central Bank is based on two analytical
pillars - economic and monetary pillar. The economic pillar focuses on fiscal targeting (ie,
analysis of economic growth, employment, price developments, exchange rate development
and foreign trade development). The monetary pillar focuses on a longer period than the
economic pillar. The monetary analysis draws from a wide range of monetary, financial and
economic data and it uses a range of complementary tools and techniques. Generally
accepted is the view that the monetary policy can contribute mostly to the economic welfare
by maintaining the price stability (the aim is to keep the inflation rate measured as year-toyear increase of the Harmonised Index of Consumer Prices (HICP) in the medium term close
to the 2 % level and M3 growth at 4,5 % per year).
Hanson, S.G. Kashyap, A.K. Stein, J.C. 2011. A Macroprudential Approach to Financial Regulation. In Journal
of Economic Perspectives. 2011, ro. 25, . 1, s. 3-28. ISSN 08953309.
9
The macro-prudential supervision of the financial system is undertaken by the European Systemic Risk Board.
The task of macro-prudential supervision is to analyze and monitor the links between countries and EU financial
institutions, analyze and monitor the joint behaviour of market participants and to hedge against common risks
in the financial market.
10
Peretz, P. Schroedel, J. R. 2009. PAR Symposium on the Financial Crisis: Financial Regulation in the United
States: Lessons from History. In Public Administration Review. 2009, ro. 69, . 4, s. 603-612. ISSN 00333352
116
WWW.ECOLETRA.COM

,
Regulation of the financial sector from the aspect of institutions and infrastructure of the
EU and euro zone
The development of international relations and transnational integration, the globalization
and the harmonization of the single European financial market are one of the most important
features that affect the international business. The situation in financial markets is
characterized by ongoing institutional changes in most European countries. The chapter
describes the current changes in the financial market of the Eurozone from the view of their
subjects and EU institutions. Extensive changes were required by the exigeant legislative
process that redefined the position of bodies and institutions operating in the financial
market of the EU and euro zone. The stability of the EU financial system is ensured on macroprudential level undertaken by the European Systemic Risk Board11. The ESRBs task is to
contribute to the prevention or mitigation of systemic risks to financial stability in the EU.
Moreover, the European Committee ensures the cooperation with other bodies of ESFS,
international and national institutions12. An important task of the ESFS is to analyze and
monitor the links between individual countries and financial institutions, to monitor channels
for the spread of shocks from one region to another, the common behaviour of market
participants and joint prevention against risks. The European Central Bank (ECB), in
preparation for the transition to a unified supervisory mechanism, from November 2013
launched a comprehensive assessment of the largest banking groups13. Crisis management in
the banking sector is covered by Bank Recovery and Resolution Directive BRRD. Since
November 2014 the ECB supervises the largest banking groups in the euro area within the
single supervisory mechanism. The comprehensive assessment consists of risk assessment,
asset quality review and stress test. Since the ECB announced the launch of a comprehensive
assessment, banks increased their own resources by more than 30 billion14. Also three major
Slovak banks are involved in the comprehensive assessment (Slovensk sporitea, VB
banka, Tatra banka), which have come under the supervision of the ECB since November
2014. Slovak banks passed the stress tests. The safety of Slovak banks is achieved through
high profits from bank fees and high interests especially in the case of consumer credits.
Currently, the ECB proceeded to quantitative easing of masses of money into the circulation
as the low inflation, resp. deflation is a long-term problem in the euro area which is shown on
Graph 1.
11
The European Systemic Risk Board has no legal personality and tasks related to its performance are provided
by the European Central Bank (by the by-law of Council of the EU no.1096 / 2010 of November 17, 2010 specific
tasks concerning the functioning of the European Systemic Risk Board are transferred to the European Central
Bank).
12
illkov, J. - Pnze, P. 2013. K niektorm otvorenm otzkam jednotnho mechanizmu dohadu
v E. Biatec 1/2013, Bratislava, ISSN 1335-0900.
13
European Newspapers. Brusel- trasburg Bratislava. ECB nechce dovoli alie zrtenie bnk eurozny,
testuje ich vdr. Uverejnen da 14. 1. 2015. Available at:
http://www.europskenoviny.sk/2015/01/14/ecb-nechce-dovolit-dalsie-zrutenie-bank-eurozony-testuje-ichvydrz/
14
Processed according to NBS data and the interview of the economist Morgan Stanley Roach for the diary Die
Welt.
117
WWW.ECOLETRA.COM

,
Graph 1: Evolution of euro area inflation in % in 2014
Source: NBS on the basis of macro-prudential indicators, December 2014
Based on the data of graph 1, consumer prices fell year-on-year to minus (- 0.2 %) and the
euro area has thus fallen into deflation for the first time since 2009. Whereby, the ideal
situation is a two-percent inflation rate whose achievement is one of the essential objectives
of the ECB.
Quantitative easing, resp. pushing money into the economy runs from March 2015 to
September 2016, and it will reach 1,14 trillion. Quantitative easing (QE) is the strategy of
the European Central Bank, by which it seeks to stimulate the domestic economy in situation
when holding the interest rates at zero level. The European Central Bank will purchase
securities from commercial banks (and other financial institutions) in order to increase the
money supply in the economy. The ECB makes this step to encourage banks to lend, thereby
contributing to faster lending. Loans will be directed primarily to the business sector, which
will lead to a faster pace of economic recovery. Consequently, more employment will support
household consumption and finally beat the deflation in the euro area. So pushing money
into the economy could cause two scenarios, namely the promotion of busines activity or
attenuation of the business activity. Economic theory states that healthy economic growth
comes only when entrepreneurs effectively meet the needs of their customers. The market
situation is adverse, because there is a huge number of regulations and high taxes in the
market. Currently, tax cuts and reducing the regulatory burden can contribute to sustainable
growth. Nobel laureate in economics Milton Friedman was also aware of tax cuts benefits in
all conditions (Im for tax cuts in any condition and under any pretext, whenever it is
possible). ECB decision on blowing money into the economy, many economists equate to
regulatory actions of the Federal Reserve System in the United States. Regulatory targeting
of the ECB was put in doubt by the economist of the Bank of England, Nick Butt, as the
118
WWW.ECOLETRA.COM

,
quantitative easing in the UK did not lead to more lending15. The impact of regulatory
targeting of the ECB in the economy may produce two scenarios, namely the stimulation of
business activities or attenuation of business activities. However, the fundamental problem in
the eurozone16 is that the entrepreneurs are extremely dependent on banks by contrast to the
US market - eight out of ten euros that the companies have borrowed come from banks, the
rest is the money from the capital market. In the USA it is reversely - eight out of ten euros
that the companies have borrowed come from the capital market. The whole success of the
ECBs programm will depend on the willingness of entrepreneurs and consumers. Another
problem of the Eurozone compared to the US economy is the more diverse development of
both economies during the analyzed period, which is depicted by the development of inflation
and unemployment curves. Different is also the turnover in the cycle of the monetary policy
in the USA. The Federal Reserve gradually attenuates the quantitative easing of money into
circulation in order to increase the main interest rate.
Graph 2: Comparison of the course of inflation and unemployment in eurozone and the USA
Source: processing on the basis of macro-prudential indicators to June 2014, NBS.
A comparison of unemployment curves shows that the labour market remains one of the
major challenges for the euro area. Also prolonged persistence of inflation at a low level, resp.
the onset of deflation, would have a negative impact on the real economy, including the euro
area financial sector. According to the economic theory - deflation means a decrease in prices
and employment. If people did not have a job, they would not be able to pay loans. At the
same time, real estate prices would also fall. During 2014 the ECB regulatory measure reduced
the interest rate on the main refinancing operations from 0,25% to 0,05%. Table 1 shows the
impact of the fall in the main interest rate on selected indicators.
15
Available at: http://www.etrend.sk/ekonomika/ecb-po-vzore-usa-schvalila-miliardove-injekcie-doekonomiky.html

16
According to the diary The Financial Times http://www.etrend.sk/ekonomika/ecb-po-vzore-usa-schvalilamiliardove-injekcie-do-ekonomiky.html
119
WWW.ECOLETRA.COM

,
Table 1: Impact of the ECBs interest rate on main refinancing operations (MRO) on selected
indicators
Indicator
ECBs interest rate on

MRO
12M Euribor
Yield from 5Y Slovak
Government
Obligations
EUR/USD
Gold (USD/ounce)
Silver (USD/ounce)
Beginning of 2014
End of the year to

December 16, 2014
Change in %, resp.
in percent points
(p.p.)
0,25%
0,05 %
- 0,20 p.p.
0,56 %
0,33 %
- 0,23 p.p.
1,62 %
0,40 %
- 1,22 p.p.
1,3763
1 206
19,4
1,2511
1 197
15,7
- 9,1 p.p.
- 0,7 %
- 19,0 %
Source: authors elaboration based on data from ECB
Reduction of the ECBs interest rate on MRO to 0,05 % was reflected in the reduction of all
selected indicators. The rate of the ECB was reflected in lower interest rates in the interbank
market in 2014. The reduction of the interest rate was also reflected in weakening of the euro
against other currencies. Low interest rates caused pressure on the formation of risk appetite.
Investors are focusing increasingly on higher-risk assets in order to improve the profitability
of their portfolios, ie they are at an increased risk - credit, liquidity or product risk17.
Moreover, financing the purchase of riskier assets is cheap at low interest rates, leading to an
increase in risk appetite. This trend is also reflected in global financial markets. Especially in
the US financial markets credit instruments are promoted, that were frequently used at the
top of the cycle before the crisis. The example is the so called Cov-lite loans - loans with a
lesser degree of protection for creditors18. But on the other hand, higher interest rates would
be a problemm for the euro area from the aspect of the real economy. On the one hand, the
demand for credits would be reduced, which would weaken the investment demand. At the
same time the increased interest burden could bring a part of businesses in financial
difficulties and set off a wave of credit defaults.
Financial Market Infrastructure in Slovakia
The Slovak Republic is characterized by bank-oriented economy as banks dominate on the
financial market. New innovative financial instruments are created on the financial market
and they obscure the financial flows and give rise to new risks in financial markets, that are
reflected in weakening the performance of companies. Financial market infrastructure is
17
Sivk, R., Gertler, .: Teria a prax vybranch druhov finannch rizk : kreditn, trhov, operan. - Bratislava
: Sprint vfra, 2006. - 248 s. : diagr., grafy, sch., tab. - ISBN 80-89085-56-3.
18
Financial Stability Report. NBS, May 2014, s. 12. ISSN 1338-6123.
120
WWW.ECOLETRA.COM

,
formed by the Stock Exchange and the Central Securities Depository that carry out the
functions of financial intermediaries between banks, insurance companies, securities dealers,
financial consultants, management companies and pension fund management companies.
Within the financial market infrastructure, Deposit Protection Fund and the Investment
Guarantee Fund are specific types of institutions. The financial market in Slovakia is regulated
and the integrated supervision is exercised by the National Bank of Slovakia. The National
Bank of Slovakia established a department of financial supervision, which in addition to
supervising and licensing activity manages and controls the risks arising in the financial
market19. The main reason why the NBS supervises the activities of all entities are the market
risks and the emergence of financial conglomerates20. The emergence of powerful financial
groups makes the role of the regulator considerably more complex21. Financial conglomerates
are large financial houses that offer a combination of wide range of banking, investment and
insurance products on the market. An example of conglomerization is a commercial bank
representing a core of holding, which expands its business activities in trading with securities
of collective investment or insurance. Another example is the insurance company that utilizes
its network for banking transactions, or it enters into collective investment and securities
trading. Holdings operating in the whole spectrum of financial market activities are no longer
an exemption. Their size limits causes confusing flows between particular subsidiaries and
between the subsidiary and the parent entity. The existence of financial conglomerates is
associated with the moral hazard in the financial markets22. Financial groups tend to moral
hazard when they feel fearless because of their size (ie too big to fail). From the perspective
of financial market transparency, the Slovak Republic implemented the EU directives into the
national legislation. The need for a directive on market abuse arose from the still new financial
and technical trends of increasing opportunities for market abuse, using new technologies
and increased cross-border activities. Financial institutions and banks usually use foreign
funds to finance projects. Bank runs the risk that the investment will not be successful and
the money will not be returned to the bank. However, using a high proportion of foreign funds
(30: 1, resp. 40: 1) not only one bank will get into trouble, but also other financial institutions
19
Department of Regulation and Methodology of Risk Management evaluates the risk profile of the financial
sector in order to develop a rating system for risk-oriented supervision. It is responsible for preparing reports
on the situation in the different sectors of the financial market. The amendment to the Act on the Supervision
of the Financial Market gave space for creation of the Department of Supervision which supervises particular
subjects of the financial market as follows: - supervision for banking groups 1, - supervision for banking groups
2, - supervision for insurance groups, - supervising the capital market, - supervision of insurance and
reinsurance intermediation and foreign exchange supervision.
20
Financial conglomerates financial groups that consolidate investment (broker), banking and insurance
services under one holding.
21
abkov, I.: Finann trh v kontexte podnikateskej sfry. In Financie a riziko: elektronick zbornk
prspevkov z XV. ronka medzinrodnej vedeckej konferencie. - Bratislava : Vydavatestvo EKONM, 2013. ISBN 978-80-225-3765-0.
22
abkov, I.: Finann trh v kontexte podnikateskej sfry. In Financie a riziko: elektronick zbornk
prspevkov z XV. ronka medzinrodnej vedeckej konferencie. - Bratislava : Vydavatestvo EKONM, 2013. ISBN 978-80-225-3765-0.
121
WWW.ECOLETRA.COM

,
whose money was used. A chain reaction starts. And if the volume of these bad investments
or loans piles up, the financial market stability is threatened. According to French professor
of economics, Bruno Colmant, a healthy bank disposes of deposits of its clients and with the
capital from shareholders. This package is a kind of cushion - a safety reserve of the bank. In
the case of economic shock the created cushion would served to attenuate the impact 23.
Despite the implementation of directives and the establishment of the financial market
regulator new risks arise on the market. New risks caused the division of the financial market
in two groups: market under the monitoring of strict regulator and the financial market which
is not subject to strict regulatory rules.
The reaction of economic agents on the regulation of the financial market
An important part of macro-prudential policy is the countercyclical capital buffer. The role of
this tool during the growth of the economy and the credit market to ensure the creation of a
sufficient capital cushion to absorb losses in times of crisis. In times of uncertainty in the
financial market which also stems from unfavorable macroeconomic developments of the EU
counries, the importance of creating the counter-cyclical capital buffer increases. The buffer
is formed as a percentage of risk weights for all debts except of the public administration 24.
For using the countercyclical capital buffer it is necessary to describe the overall financial
cycle. One way of the description of the financial cycle is the concept of countercyclical figure
- cyclogram, which is a summary indicator of selected macroeconomic and financial
indicators. The basic idea of the countercyclical figure is the comparison of values of particular
parameters with the values that these indicators reached in the last decades25.
23
European Newspapers. Brusel- trasburg Bratislava. ECB nechce dovoli alie zrtenie bnk eurozny,
testuje ich vdr. Published on January 14, 2015. Available at:
http://www.europskenoviny.sk/2015/01/14/ecb-nechce-dovolit-dalsie-zrutenie-bank-eurozony-testuje-ichvydrz/
24
For using the countercyclical capital buffer it is necessary to describe the financial cycle and at the same time
to evaluate if it is uniform across sectors, industries or products.
25
Rychtrik, .: Analytical background for the counter-cyclical capital buffer decesions in Slovakia. Biatec,
4/2014. ISSN 1335-0900.
122
WWW.ECOLETRA.COM

,
Graph 3: The course and decomposition of the cyclogram
Source: Financial Stability Report, May 2014, p. 47.
The graph 3 shows a declining curve of cyclogram during the reporting period from 2004 to
2013. According to the available data from the National Bank of Slovakia, the stagnation of
the countercyclical figure lies in the decline of corporate loans from local banks in the majority
of sectors, relatively low real estate prices, more conservative credit standards, as well as
continuing labour market problemms linked to the slow growth of the economy. On the basis
of a detailed decomposition of the cyclogram and the course of different curves (Graph 3),
we can see that the curve of the macroeconomic developments in 2012 and 2013 showed
little progress, while all other curves show steep increase. The slope of the curves is visible on
the debt curve, which was caused by an increase in foreign debt of companies and the
developments in the retail (consumer) sector. Despite the low level of financial cycle the
development in the retail sector is very dynamic. The growth in housing loans caused an
increase in indebtedness of households - ie, total debt of the household sector grew faster
than their disposable incomes. According to the laureate of the Nobel Prize in Economics, Eric
Maskin26, the main problem of the Eurozone, which weakens the stability of the financial
sector, is the low production measured by GDP growth and high unemployment. According
to Eric Maskin, reducing public expenditures in the EU is becoming counterproductive. It
tends to attenuate the economy and when the economic activity declines, tax revenues are
falling and debts rising. This situation is especially true in times of recession. The right time to
reduce debts and raising taxes is when the economy is at the top. Government policy should
be countercyclical. That is, increasing taxes and reducing expenditures is required if the
26
Maskin, E.: Preo vznikaj finann krzy a ako ich riei. Sympzium Nadcie Tatra banky, da 25.04.2013
Bratislava.
123
WWW.ECOLETRA.COM

,
economy is on the top. Conversely, lower taxes and more spending when the economy fails.
The financial crisis does not only affect banks. Banks are the source of funds for many
companies, corporate businesses and consumers. The crisis then tends to go further towards
layoffs and bankruptcy of enterprises and consumers.
The impact of regulatory directive of the ECB on increasing interest rates of national central
banks
The enterprise as an economic agent enters the financial market. Currently, European banks
must meet stringent capital requirements (because of strict regulation of the financial
market) (Table 2).
Table 2: Capital requirements for banks
Years
2012
2013
2014
Capital Requirements for Core
2,0
3,5
4,0
Tier 1
Capital Conservation Buffer
Core Tier 1 + Capital
2,0
3,5
4,0
Conservation Buffer
Capital Requirement Tier 1
4,0
4,5
5,5
(banks own capital)
Requirements for own capital
8,0
8,0
8,0
without conservative buffer
Requirements for own capital
without + Capital Conservation
8,0
8,0
8,0
Buffer
Source: The basel III accord / www.basel-iii-accord.com
2015
2016
2017
2018
2019
4,5
4,5
4,5
4,5
4,5
0,625
1,25
1,875
2,5
4,5
5,125
5,75
6,375
7,0
6,0
6,0
6,0
6,0
6,0
8,0
8,0
8,0
8,0
8,0
8,0
8,625
9,25
9,875
10,5
Basel Capital Accord (Basel I) set capital requirements for banks for credit risk of at least 8%.
In financial markets, creation of new types of risks (operational risk) occurred, therefore new
methods of measuring the market were introduced and Basel I was replaced by Basel II (NBCA
- New Basel Capital Accord). Basel II did not work during the financial crisis, therefore Basel III
has been implemented. A conservative capital cushion and countercyclical capital buffer were
introduced into practice in order to avoid the liquidity problem and to ensure sufficient capital
for banks, and in the case of systemically important banks the capital requirement for capital
adequacy will increase. Banks will create conservative capital cushion of 2,5 % for future
adverse events. Countercyclical capital buffer will be applied at the level of 0,625 % since
2016. The creation of countercyclical cushion will only be required in a country with excessive
risks. In the case of applying countercyclical cushion of 2,5 % the total capital requirement
will reach 13 % of the banks capital.
124
WWW.ECOLETRA.COM

,
The total capital requirement according to the Basel III is as follows:

TCR = CR + CCB + CcCB + CSIB
TCR Total capital requirement,
CR capital requirement according to the Basel II framework,
CCB capital conservative buffer,
CcCB countercyclical capital buffer,
CSIB capital reserved for systematically important banks.
Based on data of the NBS, banks operating in Slovakia currently meet the capital requirement
according to the Basel II framework. Gradually a new concept of Basel III will be implemented
till 2019, which will cause a gradual increase in banks capital adequacy. More stringent
requirements for raising capital adequacy of banks will make banks to shift the raise of capital
into the price of credit. Loans to businesses will thus become more expensive, resp.
unaffordable and will cause the opposite effect for development of business activities (ie to
limit business activities). Based on these data, we believe that the strict regulatory measures
of the ECB and national central banks are likely to cause two scenarios in the economic sector,
namely the continuance of commercial banks in the financial market with sufficient capital
increase and the creation of buffers. Or commercial banks will not be willing to accept the
pressure of regulatory measures and their financial activities will move into shadow banking,
what consequently can cause deepening the financial market instability.
In the case of total capital requirement (TCR) it is necessary to mention the fact that currently
new risks exist and cannot be quantified. The inevitable problemms are global risks, risks
associated with information technologies (cybercrime), risks arising from climate change27
and an ageing population28 that will affect all economic actors (businesses, consumers, banks)
and last but not least, will affect resp. disturb the stability of the whole economic system,
including the financial system. In the long term, it will be interesting to watch the decisionmaking of market regulators. The national central banks of the Eurozone show different views
in many aspects. Perhaps in each central bank there are two streams (ie opinion groups). One
is represented by hawks, who are more likely to advocate higher rates and tighter monetary
policy. The second group is called the doves, and thus central bankers tend to lower rates and
free monetary policy or monetary stimulus.
27
From the perspective of climate changes California is an interesting country, it is the eighth most powerful
economy in the world. In July 2014 it showed loss of billions of dollars (about $ 2 billion) because of water
shortage. According to climatologists the cause is the climate change made by humans, and the trends suggest
that a similar drought will be repeated in the future.
28
Sivk, R., Ochotnick, P., ambalov, A.: Fiklna udratenos penzijnch systmov. In Politick ekonomie :
teorie, modelovn, aplikace. - Praha : Vysok kola ekonomick, 2011. - ISSN 0032-3233. - Ro. 59, . 6 (2011),
s. 723-742.
125
WWW.ECOLETRA.COM

,
In the long run, the stability of the euro area financial sector is questionable. However, an
assumption for ensuring the stability of the financial sector will be achieving favorable
economic development of the Eurozone in the medium and long run.
Based on the content analysis and the results - risks from the perspective of financial market
stability are as follows29:
-
29
repayment of the accumulated Greek debt by EU Member States,

risk of increase in the volume of investments in risky assets in global markets, which
will increase the risk of the raise in risk aversion of investors,
risk of a low return on assets in insurance companies and in funds (risk of low interest
rates),
risk of worsening of the macroeconomic developments will encourage the increase in
the costs of credit risk in the case of unfavorable macroeconomic developments,
risk of deterioration in the financial market will be reflected in a higher sensitivity of
banks to adverse developments in the financial markets,
risk of weakening the profitability of financial institutions in the case of an increase in
tax, resp. contribution liability. Banks along the bank levy to pay back to the Deposit
Protection Fund. Moreover , banking union is preparing a new bank levy to the
resolution fund and will increase fees for supervision,
the eurozones problem is that entrepreneurs are, in contrast to the US market,
extremely dependent on banks. In the USA, the situation is reversed, eight out of ten
euros that the companies have borrowed come from the capital market. In the case
of instability in the financial market there is a presumption that the risks arising from
the instability of the financial sector will also be reflected in the price increase of
credits for businesses, what may influence the credit squeeze and business activities,
the banking sector has been associated with moral hazard. It is based on trust, hence
there is a public interest in maintaining the banks activities in many cases, although
this gets into a crisis situation. This creates a moral hazard that individual state will
rescue the troubled banks by providing state aid. The main objective is to minimize
the impact of banking crises on society as a whole, including taxpayers in order to
maintain the financial stability as a whole,
risks arising from macroeconomic imbalances in eurozone. Reducing the public
administration deficits is insufficient due to low economic growth. A slow increase in
economic growth and the current low inflation, which has gone into deflation, are
Financial Stability Report. May 2014, National Bank of Slovakia. ISSN 1338-6123.
126
WWW.ECOLETRA.COM

,
indicators of the growth of the public debt in the medium run. The period of a very
low inflation rate is dangerous for the stability of the financial market,
quantitative easing by the European Central Bank from March 2015 to September
2016, is empirically associated with the creation of risks like inflation bubbles,
overheating of the economy and major risks for banks,
maintaining the stability of the financial system will be difficult, because the banking
union represents a safety net for countless number of subjects, such as business and
the banks themselves, but especially for the 500 million EU citizens,
the banking union is built on three pillars. The core is a single supervisory mechanism,
which gives the central bank the power of control over more than 150 largest banks
in the EU. Rescue tools and fund, which currently shows 55 billion, are understood
under a unified mechanism of crisis management. The third pillar is represented by
the Deposit Guarantee Fund, up to 100 000. Member States have used 1.6 trillion
from 2011 onwards to rescue bankrupt banks30.
ECB regulatory measures will influence the decision-making of banks and economic actors.
ECBs strict regulatory measures will make banks to raise their own resources, which will be
reflected in the increase in fees, the rise in price of credits and financial products in financial
markets.
Conclusion
We have pointed out the specifics of financial market regulation in the EU in times of crisis,
and we have assessed the impact of financial market regulation on the behaviour of economic
agents. In times of uncertainty risk factors are the increasing globalization, weakening the
European currency Euro and product orientation of enterprises. In times of globalization,
companies seek to increase their competitiveness using innovative approaches. Reengineering is becomeing an important tool31, which would help to enhance business
efficiency while eliminating emerging risks in the financial market. Despite the fact that in the
European Union the protection of financial consumers is regulated, financial markets are
highly fragmented in investment services and products. A new framework for prevention and
dealing with potential crises in the financial market has been introduced. Council for crisis
resolution and the national fund for the collection of monetary contributions of selected
institutions arose. From January 1, 2015 the NBS took over the supervision and protection of
financial consumers. Financial institutions, particularly banks, are currently undergoing some
risks, which is essentially beneficial to the development of investment and technology. Banks
to fund projects usually use foreign funds. A dangerous phenomenon is that financial
institutions use of leverage effect in the practice - ie the ratio of capital to equity exceeds high
30
European Newspapers. Brusel- trasburg Bratislava. Bankov nia postavila na nohy 110 krachujcich
bnk. Uverejnen da 9.6. 2014. Available at:
http://www.europskenoviny.sk/2014/06/09/bankova-unia-postavila-na-nohy-110-krachujucich-bank/
31
Hamscher, W. 1994. AI in business-process reengineering. AI Magazine. Winter 1994, Zv. 15, 4.
127
WWW.ECOLETRA.COM

,
values (30: 1, resp. 40: 1) 32. And if the volume of these bad investments or loans piles up,
financial stability of financial institutions is threatened. The Slovak banking sector is stable in
the short term (next three years). In the long term, the stability of the euro area financial
sector is questionable. The decisive role will be played by strict regulatory measures of the
ECB as well as decisions of the national central banks of the eurozone, which will finally be
reflected in the decision-making of commercial banks, enterprises as well as consumers.
However, a presumption for ensuring the stability of the financial sector will be the
achievment of favorable economic development of the Eurozone in the medium and long run.
The stability and regulation of the financial sector of the Eurozone in the medium and long
term will depend on the development and course of fiscal consolidation as well as on
structural reforms. The fundamental problem of the Eurozone is the violation of 2 % inflation
rate and the growth of government debts. The cardinal problem is the labour market, both in
terms of persistent unemployment, especially of young people, and in terms of the taxation
of labour (high labour taxation). The fundamental problem is the continuing trend of growth
of debts of households, businesses, governments and municipalities. In the long run, it may
be stated that the financial sector will be stable if it is able to smoothly perform its basic
functions even when negative shocks occurs in the external and domestic financial and
economic environment. The stability of the financial sector is the presumption for the healthy
functioning of the real economy.
References:
(1) BANK FOR INTERNATIONAL SETTLEMENTS: Basel committee: Proposal to issue
a supplement to the Basel Capital Accord to cover market risks. [online]. Dostupn na:
http://www.bis.org/publ/bcbs15.htm
(2) BEOV, E. a kol.: : Financie a mena.- 2. dopln. a preprac. vyd. - Bratislava : Iura Edition,
2007. - 391 s. - ISBN 978-80-8078-142-2
(3) CASEY, Jean-Pierre; LANNOO, Karel. The MiFID revolution. 1. ed. Cambridge: Cambridge
University Press, 2009. 228 p. ISBN 9780521518635.
(4) ILLKOV, J. - PNZE, P. [2013] K niektorm otvorenm otzkam jednotnho
mechanizmu dohadu v E. Biatec 1/2013, Bratislava, ISSN 1335-0900
(5) ERBENOV, Michaela. Globalizace finannch trh a integrace dozoru nad finannm
trhem esk republiky. In Aktuln vvoj finannch trh, jejich regulace a dozor [online]
2005 [cit. 05-02-2012] Dostupn na:
(6) <http://www.cnb.cz/miranda2/export/sites/www.cnb.cz/cs/verejnost/pro_media/konfe
rence_projevy/vystoupeni_projevy/download/erbenova_20050614_regularator_konfer
ence_VSFS_prednaska.pdf>.
(7) HAMSCHER, W. 1994. AI in business-process reengineering. AI Magazine. Winter 1994,
Zv. 15, 4.
32
An example from the past is the fall of Enron (leverage effect of 60: 1, resp. 70: 1).
128
WWW.ECOLETRA.COM

,
(8) HANSON, S.G. KASHYAP,A.K. STEIN, J. C. 2011. A Macroprudential Approach to
Financial Regulation. In Journal of Economic Perspectives. 2011, ro. 25, . 1, s. 3-28. ISSN
08953309.
(9) CHOVANCOV, B. GACHOV, K. KOVOV, J.: Inflation versus deflation and their
impact on stock markets. In European financial systems 2014 : proceedings of the 11th
International scientific conference Brno : Masaryk University, 2014. ISBN 978-80-2107153-7. s. 127-133.
(10) JANKOVSK, A. KONEN, M. KOVOV, J.: Current Issue of International
Liquidity and International Reserves. In The role of financial sector in supporting the
economic recovery of CEE countries [elektronick zdroj] : conference proceedings : 8th
international conference on currency, banking and international finance. Bratislava :
EKONM, 2014. ISBN 978-80-225-3926-5. s. 1-15.
(11) JlEK, Josef. Finann trhy a investovn. 1. vyd. Praha: Grada, 2009. 648 s. ISBN
9788024716534.
(12) KLVAOV, E.: Svtov ekonomick krze: Priny, projevy, perspektivy.
Professional Publishing 2010, Praha. ISBN 9788-0743-1012-6
(13) KONER, M.: Financial - Accounts View on the Governmental Expenses and the
Autonomy Administration in the Conditions of the Slovak Republic. Acta Universitatis
Agriculturae et Silviculturae Mendelianae Brunensis, Brno, Volume 62, Issue 6, 2014, p.
1537-1543, ISSN 1211-8516.
(14) KONER, M.: The Impact of Public Debt on Economic Growth and Inflation. Acta
Universitatis Agriculturae et Silviculturae Mendelianae Brunensis, Brno, Volume 62, Issue
6, 2014, p. 1545-1549, ISSN 1211-8516.
(15) KOVOV, J.: Reforma MMF pod vplyvom finannej krzy. In EDAMBA 2013.
Bratislava : EKONM, 2013. ISBN 978-80-225-3766-7. s. 791-802.
(16) KUBICOV, J.: Reengineering pojem a prehad literatry. In Financie a riziko :
elektronick zbornk prspevkov z XV. ronka medzinrodnej vedeckej konferencie. Bratislava : Vydavatestvo EKONM, 2013. - ISBN 978-80-225-3765-0. - S. 237-240.
(17) MASKIN, E.: Preo vznikaj finann krzy a ako ich riei. Sympzium Nadcie Tatra
banky, da 25.04.2013 Bratislava.
(18) PAVLT, Vladislav KUBEK, Antonn. Regulace a dohled nad finannmi trhy. 2.
preprac. vyd. Praha: Vysok kola finann a sprvn, 2010. 226 s. ISBN 9788074080364.
(19) PNEK, Dalibor VALOV, Ivana. Bankovn regulace a dohled. 1. vyd. Brno:
Masarykova univerzita, 2008. 102 s. ISBN 9788021047266.
(20) PLIOV, J. BELITSKI, M.: Analza ad-hoc monetrnych okov v strednej a vchodnej
Eurpe. In Nov ekonomika : vedeck asopis Nrodohospodrskej fakulty Ekonomickej
univerzity v Bratislave = Faculty of National Economy, University of Economics in
Bratislava scientific journal = The New economy. - Bratislava : EKONM, 2009. - ISSN
1336-1732. - Ro. 2, . 3 (September 2009), s. 86-99.
(21) PERETZ, P. SCHROEDEL, J. R. 2009. PAR Symposium on the Financial Crisis: Financial
Regulation in the United States: Lessons from History. In Public Administration Review.
2009, ro. 69, . 4, s. 603-612. ISSN 00333352
129
WWW.ECOLETRA.COM

,
(22) RYCHTRIK, .: 2014 Analytical background for the counter-cyclical capital buffer
decesions in Slovakia. Biatec, 4/2014. ISSN 1335-0900
(23) SIVK, R. GERTLER, .: Teria a prax vybranch druhov finannch rizk : kreditn,
trhov, operan. - Bratislava : Sprint vfra, 2006. - 248 s. : diagr., grafy, sch., tab. - ISBN
80-89085-56-3
(24) SIVK, R. OCHOTNICK, P. AMBALOV, A.: Fiklna udratenos penzijnch
systmov. In Politick ekonomie : teorie, modelovn, aplikace. - Praha : Vysok kola
ekonomick, 2011. - ISSN 0032-3233. - Ro. 59, . 6 (2011), s. 723-742. (2011).
(25) ABKOV, I.: Finann trh v kontexte podnikateskej sfry. In Financie a riziko:
elektronick zbornk prspevkov z XV. ronka medzinrodnej vedeckej konferencie. Bratislava : Vydavatestvo EKONM, 2013. - ISBN 978-80-225-3765-0.
(26) VARCHOLOV, T.: Podnikatesk rizik. Bratislava: Ekonm 1996. ISBN 80-255-0759-8
(27) VESEL, Jitka. Investovn na kapitlovch trzch. 2., aktualiz. vyd. Praha: Wolters
Kluwer esk republika, 2011. 789 s. ISBN 9788073576479.
(28) VIVES, Xavier. 2010. La crisis financiera y la regulacin. Occasional Paper OP-179.
September 2010. IESE Business School Universidad de Navarra, 17 s.
(29) Sprva o finannej stabilite. Mj 2014, Nrodn banka Slovenska. ISSN 1338-6123.
(30) Eurpske noviny. Brusel trasburg Bratislava. Finann trhy: Pohad sp na rok
2014
a n vhad na ten aktulny. Uverejnen da 9. 1. 2015. Dostupn na:
http://www.europskenoviny.sk/2015/01/09/financne-trhy-pohlad-spat-na-rok-2014nas-vyhlad-na-ten-aktualny/
(31) Eurpske noviny. Brusel trasburg Bratislava. ECB nechce dovoli alie zrtenie
bnk eurozny, testuje ich vdr. Uverejnen da 14. 1. 2015. Dostupn na:
http://www.europskenoviny.sk/2015/01/14/ecb-nechce-dovolit-dalsie-zrutenie-bankeurozony-testuje-ich-vydrz/
(32) Eurpske noviny. Brusel trasburg Bratislava. Bankov nia postavila na nohy 110
krachujcich bnk. Uverejnen da 9.6. 2014. Dostupn na:
http://www.europskenoviny.sk/2014/06/09/bankova-unia-postavila-na-nohy-110krachujucich-bank/
(33) Zkon . 371/2014 o rieen krzovch situci na finannom trhu.
(34) Zkon . 747/2004 Z. z. o dohade nad finannm trhom
(35) http://www.cnb.cz/miranda2/export/sites/www.cnb.cz/cs/verejnost/pro_media/ko
nference_projevy/vystoupeni_projevy/download/erbenova_20050614_regularator_kon
ference_VSFS_prednaska.pdf.
130
WWW.ECOLETRA.COM

,
DAOV VDAVOK VERSUS HARMONIZCIA DANE Z PRJMOV PRVNICKEJ

OSOBY V EURPSKOM PRIESTORE
Jana Kunrov, Juraj Vlek
Katedra financi, Nrodohospodrska fakulta, Ekonomick univerzita, Dolnozemsk cesta 1,
852 35 Bratislava, j.kusnirova1@gmail.com, valek.euba@gmail.com
Abstract
Harmonisation of corporate income tax in the EU is broad-focused process. The main obstacles
to harmonization is not only a difference in the creation of the tax base but especially in the
area of taxation of tax deductible and non-deductible expense. This paper is focuses on
selected aspects of harmonization of corporate income tax. The paper with comparative
method provides common and different characters in the expenditures of legal entities in
selected European countries in response to the ongoing process of harmonization of the
corporate income tax. The paper points out that the process of harmonization of company tax
base should be preceded harmonization by fundamental tax instruments. One of them are
expenses legal entity, as most directly affect the tax base and the tax liability of a legal entity.
Conclusion of this paper is focus on the situation of tax deductible and non-deductible
expenses legal entities in the Slovak Republic, and analyses some of the expenses and outlines
their diversity and specific conditions for the application.
Keywords
Legal entity, Tax expenditures, Harmonization of Tax Base
Abstrakt
Harmonizcia dane z prjmov prvnickch osb v E predstavuje irokospektrlne zameran
proces. Hlavnmi prekkami harmonizcie nie je len rozdielnos v tvorbe zkladu dane ale
najm v oblasti daovo uznatench a neuznatench vdavkov. Prspevok sa zameriava na
vybran aspekty harmonizcie dane z prjmov prvnickch osb. Cieom prspevku je najm
metdou komparcie poskytn pohad na spolon a rozdielne znaky v oblasti vdavkov
prvnickej osoby vo vybranch eurpskych krajinch v nadvznosti na prebiehajce procesy
harmonizcie korportnej dane. Poukza na skutonos, e procesu harmonizcie zkladu
dane prvnickej osoby by mala predchdza harmonizcia zkladnch daovch nstrojov.
Jednm z nich s prve vdavky prvnickch osb, kede najvraznejie ovplyvuj zklad
dane a daov povinnos prvnickej osoby. Zver prspevku sa venuje postaveniu daovch a
nedaovch vdavkov prvnickej osoby v Slovenskej republike, priom analyzuje vybran
skupiny vdavkov a nartva ich rznorodos a pecifick podmienky uplatnenia.
Kov slov
prvnick osoba, daov vdavok, harmonizcia zkladu dane
131
WWW.ECOLETRA.COM

,
JEL Classification
F15, H25, H20, H27, H60
I.Harmonizcia dane z prjmov prvnickej osoby v Eurpskej nii

Daov zaaenie spolonost je jednm z faktorov, ktor ovplyvuje celkov ekonomick
situciu v krajine. Najm v pokrzovom obdob alebo v obdob recesie sa tty snaia ovplyvni
vku rozpotovch prjmov prostrednctvom daovej politiky. Otzka zdaovania spolonost
podnikajcich v lenskch krajinch Eurpskej nie je diskutovanou tmou. Daov politika
E predstavuje vemi zloit a komplikovan systm, kde by dane nemali vytvra
konkurenn vhody a tie nemu by ani prekkou pri utvran podmienok pre von
pohyb tovarov, sluieb, kapitlu a pracovnch sl. (Rosenberg, 2001)
J. Mitchell upozoruje, e bez daovej sae, pri daovej harmonizcii, sa vldy mu chova
podobne ako monopol uvaova nadmern dane, a preto prav daov harmonizcia
prina vyie daov sadzby. Ak vldy mu pouva nadmern dane, nie s nten
k efektvnosti v oblasti verejnch vdavkov. Zniovanie daovch sadzieb v rmci daovej
konkurencie nemus vdy vies k poklesu vberu dane. Prve oblas priameho zdanenia je
charakteristick presne opanm vvojom. (Mitchell, 2001) Na skutonos, e daov
konkurencia me vies k zniovaniu daovch zkladov inch krajn a k deformcii alokcie
kapitlu a sluieb upozoruj Edwards a Rugy. Zniovanie dan m pozitvny efekt v krajine,
v ktorej sa uskutouje, dochdza k prlevu kapitlu a rastu daovch zkladov v tejto krajine.
U ostatnch ttov m vak daov sa negatvny efekt, pretoe dochdza k odlivu kapitlu,
ako aj daovch zkladov. Celkovo tak kles ekonomick rast krajn s vym daovm
zaaenm. (Edwards, Rugy, 2002).
Zkladnm modelom daovej sae, obsahujc korportnu da, sa venoval aj Wilson
(Wilson, 1986). Zaoberal sa dynamikou a dsledkami korportnych dan. Zastval nzor, e
daov konkurencia me vies k odlivu prjmov z krajiny s vyou daovou sadzbou
korportnej dane. Nsledne ekonomika nemus ma dostaton finann prostriedky na
poskytovanie verejnch sluieb na optimlnej rovni. Nielen financovanie verejnch sluieb,
ale aj vysok mobilita kapitlu ako aj ziskov v rmci podnikateskho sektora me vytvra
priestor k zsadnej otzke. Me zdanenie kapitlu a zdanenie prvnickch osb v sasnch
otvorench ekonomikch prei? (Gordon, 1992, Weichenrieder, 2005)
Poda G. Nicodeme (2006) dsledky daovej sae je potrebn posudzova komplexne.
Ekonomick vskum v tejto oblasti sa v obdob poslednch 20 rokov sna doplni zkladn
modely a alie pecifick ukazovatele, ako naprklad dopad daovej sae na rove
verejnch vdavkov ekonomiky.
Ako sa vyjadruj ku korportnej dani Robert E. Hall a Alvin Rabushka vo svojom diele Flat tax
je vemi ak definova, kto korportne dane plat. Je dleit rozliova medzi technikou
132
WWW.ECOLETRA.COM

,
korportnej dane a jej dopadom, a skutonosou, kto tto da skutone plat. Spolonosti
uvdzaj svoje prjmy znen o vdavky, ktor vznikli v svislosti s podnikanm. Pri vpote
istej vky prjmov spolonosti plat, e objem zdanitench prjmov sa zniuje o vdavky na
obstaranie kapitlu, o mzdov nklady, nklady na tovary a sluby, zaplaten roky a ostatn
niekedy diskutabiln nklady. lovek by vak nemal myslie na da z prjmu prvnickch osb
ako da platen anonymnmi osobami. Je to skr da jednotlivcov, ktor dohromady vlastnia
spolonos. V tomto zmysle, spolonos je proste zbierka, prostrednctvom ktorej zdauj svoj
prjem jej vlastnci. Ak podniky neplatia svoj spravodliv podiel na daniach, vlastnci podnikov
by mala plati vyie dane z prjmu ako fyzick osoby. Hoci sa zd, e da z prjmov prvnickch
osb je zhromaovan u majiteov spolonosti, ekonmovia s tm neshlasia a hadaj
skuton incidenciu dane. (Hall, Rabushka, 2007)
Harmonizciu priamych dan v E meme datova do obdobia 1957 v Rmskej zmluve. Druh
nvrh v oblasti priamych dan, tentoraz vak so zameranm na da z prjmov prvnickej osoby
bol prezentovan a v obdob roku 1975. Eurpska komisia priniesla nvrh, ktorho hlavnm
cieom bolo stanovenie vky daovho zaaenia prvnickch osb v rozsahu 45 % a 55 %.
Nvrh bol vak mnohmi lenskmi krajina zamietnut. Snahy o harmonizciu dane z prjmov
prvnickej osoby nartva schma 1. (Eurostat, 2010)
Schma 1: Priebeh harmonizcie v oblasti dane z prjmov prvnickch osb v E
1. stupe harmonizcie obdobie

rokov 1990 a 1994
Prijatie smernice . 90/434/EEC o fzich

Prijatie smernice . 90/435/EEC
o materskch a dcrskych spolonostiach
2. stupe harmonizcie obdobie

rokov 1994 a 2011
Tvorba a zverejnenie nvrhu smernice o

CCCTB
3. stupe harmonizcie od roku

2011
Snahy o prijatie smernice o CCCTB,

zverejnen 4 koncepty harmonizcie
Zdroj: Vlastn spracovanie.
Devdesiate roky minulho storoia boli charakteristick treou vlnou harmonizanch

procesov v nadvznosti na zavedenie vonho pohybu kapitlu. Snahou nie bolo zavedenie
rovnakch pravidiel pre spolonosti v rmci celej E. Cieom harmonizanch proces v tomto
obdob bola aj snaha o znenie daovch nikov zo strany prvnickch osb a zjednoduenie
pravidiel pre spolonosti z aspektu investinch aktivt na zem celej E.
Koniec dvadsiateho storoia je pre eurpske aktivity v oblasti daovej politiky zameran na
identifikciu rozdielov v efektvnosti zdanenia spolonost v jednotlivch krajinch, priom
133
WWW.ECOLETRA.COM

,
objektom skmania bolo najm identifikovanie prekok, ktor existuj pri cezhraninch
aktivitch a monosti ich regulcie respektve odstrnenie.
Napriek mnohm pokusom v oblasti harmonizovania pri zdaovan prjmov prvnickch osb
v eurpskom regine dnen situciu dokumentuje vrazn rozdiely. Ako vo vke daovch
sadzieb, aplikcii minimlnej vky dane, ale najm v oblasti defincie a typov daovo
uznatench a daovo neuznatench vdavkov spolonost. Sadzby dane z prjmov
prvnickch osb v eurpskych krajinch dokumentuje graf 1. (KPMG,2016)
Graf 1: Sadzby dane prvnickch osb v krajinch E v rokoch 2014 a 2016 (%)
Krajina
2014
2015
2016
Krajina
2014
2015
2016
Belgicko
Bulharsko
Cyprus
esk republika
Chorvtsko
Dnsko
Estnsko
Fnsko
Franczsko
Grcko
Holandsko
rsko
Litva
Lotysko
33,99
10,00
12,50
19,00
20,00
24,50
21,00
20,00
33,33
26,00
25,00
12,50
15,00
15,00
33,99
10,00
12,50
19,00
20,00
23,50
20,00
20,00
33,33
29,00
25,00
12,50
15,00
15,00
33,99
10,00
12,50
19,00
20,00
22,00
20,00
20,00
33,33
29,00
25,00
12,60
15,00
15,00
Luxembursko
Maarsko
Malta
Nemecko
Posko
Portugalsko
Raksko
Rumunsko
Slovensko
Slovinsko
Spojen krovstvo
panielsko
vdsko
Taliansko
29,22
19,00
35,00
29,58
19,00
23,00
25,00
16,00
22,00
17,00
21,00
30,00
22,00
31,40
29,22
19,00
35,00
29,65
19,00
21,00
25,00
16,00
22,00
17,00
20,00
28,00
22,00
31,40
29,22
19,00
35,00
29,72
19,00
21,00
25,00
16,00
22,00
17,00
20,00
25,00
22,00
31,40
Zdroj: Vlastn spracovanie poda https://home.kpmg.com/xx/en/home/services/tax/tax-tools-andresources/tax-rates-online/corporate-tax-rates-table.html.
Prvotn snahy o harmonizciu dane z prjmov prvnickej osoby s orientovan na

harmonizciu zkladu dane. Snahou harmonizcie v oblasti prvnickch osb je tie regulcia
presunu sdiel spolonost z dvodu zniovania ich daovej povinnosti. Na zklade dajov
Eurostatu priemern vka sadzby dane z prjmov prvnickch osb v E 28 v roku 2013 sa
pohybovala na rovni 22 %, priom 13 lenskch krajn malo niiu sadzbu ako uplatovala
SR. (Eurostat, 2011) V roku 2016 Najvyia sadzba korportnej dane je aplikovan v Belgicku
a najniia v Bulharsku.
Zdaovanie prjmov spolonost v krajinch E prechdza vraznmi zmenami. Vychdzajc
z Paktu stability a rastu Eurpskej nie cyklick prispsobovanie rozpotovej pozcie s cieom
dosahovania dlhodobej rovnovhy si vyaduje aj postupn harmonizovanie zdaovacieho
zkladu spolonost. Daov zaaenie eurpskych spolonost postupne kles a sasne
dochdza k zniovaniu ttnych prspevkov poskytovanch prve prvnickm osobm. V
134
WWW.ECOLETRA.COM

,
nadvznosti na odpisov politiku a na politiku daovch verov dochdza k zmenm aj v
definovan daovho zkladu, v monosti prenies stratu do budceho roka a uplatni nov
truktru odpotovch poloiek pri tvorbe daovho zkladu. Vzhadom na nevyhnutnos
urchlenej obmeny technologickch zariaden, dochdza k vraznmu skrteniu doby
odpisovania, osobitne pri informanch technolgich a technolgich spojench s
rozvinutm elektronickho obchodu. Sasn postavenie dane z prjmov prvnickch osb
v Eurpe nartva graf 2.
Graf 2: Podiel vnosu dane z prjmov prvnickch osb na HDP v % v roku 2013
8.8
1.9
poanielsko
Slovinsko
Slovensko
1.2
Portugalsko
Nrsko
Holandsko
Luxembursko
1.4
2.6 2.5
Spojen krovstvo
3.0 2.9
1.9
vdsko
3.5
Posko
3.0
Taliansko
rsko
Nemecko
Franczsko
Fnsko
Estnsko
Dnsko
esk republika
Belgicko
0.5
1.3 1.4
2.2 2.4
Island
1.7 1.6
2.5
Maarsko
2.1
2.7
Grcko
3.1 3.4
Raksko
9
8
7
6
5
4
3
2
1
0
Zdroj: Vlastn spracovanie poda: http://stats.oecd.org/#.
Sasn obdobie je z pohadu zdaovania prvnickch osb v E charakteristick a vrazne

napreduje v oblasti tvorby a zavdzania spolonho konsolidovanho zkladu dane z prjmov
prvnickch osb (CCCTB). Ide o vznamn krok v rmci eurpskeho priestoru s cieom
zlepenia podmienok fungovania vntornho eurpskeho trhu. Opatrenia s zameran na
posilnenie jednotnho trhu, o pre oblas prvnickch osb znamen vraznejiu
a komplexnejiu harmonizciu zkladu dane spolonost. Navrhovan systm CCCTB by mal
podpori cezhranin innos, zdaova prvnick osoby poda hospodrskeho vkonu,
zabrni trhovm deformcim a zamedzi vyhbaniu sa povinnosti plati dane. Spolon
konsolidovan zklad dane z prjmov prvnickch osb by mal zabezpei odstrnenie
prekok obchodnch aktivt lenskch krajn E, obmedzi zapotavanie strt a zamedzi
dvojitmu zdaneniu. Je uren spolonostiam podnikajcim vo viacerch lenskch krajinch
E, priom prvnick osoba by sa neriadila daovmi zkonmi lenskch ttov, ale aplikovala
by jeden systm vpotu zkladu dane s povinnosou podva len jedno sumrne daov
priznanie. Jednotn pravidl by odstrnili problmy transferovho oceovania a dvojitho
zdanenia eurpskych krajn. Ilo by o sbor pravidiel, uplatovanch v krajinch E, kde by sa
stavali dosiahnut zisky a straty spolonosti z rozlinch lenskch krajn, nsledne by sa
135
WWW.ECOLETRA.COM

,
uril konen zklad dane spolonosti. Nelo by vak o daov harmonizciu dane z prjmov
prvnickch osb ako celku. Stanovenie daovch sadzieb by zostalo v kompetencii lenskch
krajn, a prve sadzby dane by mali zabezpeova urit stupe daovej konkurencie. Vstup
do systmu CCCTB by bol dobrovon nakoko spolonosti, ktor vstup na Eurpsky trh
neplnuj nemaj dvod profitova z uetrench administratvnych nkladov.
Aktulne Eurpska komisia pracuje na novch podmienkach aplikcie CCCTB. Dochdza
k dvom zsadnm zmenm. Prvou je navrhnutie povinnho vstupu do systmu, o m
vraznejie podpori boj proti daovm nikom, kee dobrovone by systm pravdepodobne
nevyuvali spolonosti s agresvnym daovm plnovanm. Druhou zmenou je, e CCCTB
bude predstaven ako sumr postupnch krokov, o by malo zabezpei priechodnejie
odshlasenie tohto systmu. Hlavnm cieom bude zabezpeenie spolonho
konsolidovanho zkladu dane v slade s medzinrodnmi prvkami z iniciatvy OECD, ktor
tie bojuje proti daovm nikom. Zmeny s vo fze prijatia a vyhodnotenia pripomienok. (EC
Europe, 2016).
Vyie uveden skutonosti naznauj, e aktulne zameranie harmonizanch procesov
v oblasti korportnej dane smeruje k problematike zkladu dane prvnickej osoby. Je
nevyhnutn uvedomi si, e zklad dane kadej prvnickej osoby sa kreuje najm vplyvom
daovch a nedaovch vdavkov. Postavenie a zkladn charakteristika vdavkov
v daovch legislatvach eurpskych krajn je vak vrazne rozdielna. Dochdza
k nejednotnmu leneniu vdavkov na daovo uznaten a daovo neuznaten vdavky.
Sasne vplyvom inch ako fiklnych cieov daovej politiky s do skupiny daovo
uznatench vdavkov zahrovan pecifick vdavky.
II.Vybran aspekty vdavkov prvnickej osoby v krajinch Eurpskej nie

Nielen rznorodos daovch systmov, ale aj samotn charakteristika daovch vdavkov
zdrazuje vrazn diverzifikciu zdaovania prvnickch osb v nii. James a Nobes
kontatuj, e daov vdavok znamen udelenie fiklnej vhody vybranej skupine
jednotlivcov alebo vybranej aktivite s cieom zni daov povinnos. Uveden tvrdenie
kladie draz na nahraditenos priamym vdavkom a daovm vdavkom je tak vdavok,
ktor je mon nahradi priamym vdavkov. (James, Nobes, 2006)
Americk ekonmovia R. Altshuler a R. Dietz vo svojom diele uvdza vemi irok definciu
daovho vdavku, ktor okrem jej samotnej defincie v sebe zaha aj definciu daovej
avy i daovho oslobodenia: Pojem daov vdavok pre vinu analytikov znamen
zvltne ustanovenie daovho systmu, ktorho vsledkom je znenie daovej povinnosti
pre urit skupinu daovnkov. (Altshuler, Dietz, 2008) Negatvom tejto defincie je poda
mjho nzoru, e defincia sa zameriava vlune na formlnu strnku vdavku, na znenie
zkladu dane bez alej pecifikcia respektve prepojenia na podnikatesk innos.
Obrzok 1: Faktory ovplyvujce daov uznatenos vdavku
136
WWW.ECOLETRA.COM

,
Faktory ovplyvujce
daov uznatenos
vdavku
Typ vdavku
el jeho pouitia
(investcia, ben vdavok,

roky, dary)
(dosahovanie zisku alebo

podpora charity)
Poet a truktra stupov

zdanenia v krajine (dane
uvalen na federlnej,
miestnej rovni)
Veobecn charakteristika daovho vdavku, aplikovan vo vetkch krajinch nie,

charakterizuje daov vdavok ako vdavok vynaloen za elom podnikania a me by
overen a potvrden sprvcom dane. Faktory ovplyvujce daov uznatenos vdavku vo
veobecnosti zachytva obrzok 1.
Rozdielne daov systmy prinaj rozdielnu definciu daovho vdavku. Diverzifikcia
daovch vdavkov a ich charakteristiku vo vybranch krajinch je nartnut v tabuke 1.
Tabuka 1: Charakteristika daovho vdavku vo vybranch eurpskych krajinch
Krajina
Franczsko
Charakteristika daovho vdavku

Daov vdavok vychdza z prvneho ustanovenia, ktor m za nsledok stratu
prjmu ttu a teda avu na daniach pre jej platiteov. Oznaenie za daov vdavok
predpoklad, e sa vzahuje k prvnej prave zkladu, od ktorho predstavuje
odchlku.
Raksko
Daov vdavok predstavuje zrieknutie sa ttnych prjmov prostrednctvom
vnimky zo veobecne prvneho stanovenia odvodov, ktor s poskytovan fyzickej
alebo prvnickej osobe.
Nemecko
Daov vdavky s bezprostredne psobiace daov avy, ktor vo veobecnosti
zvhoduj hospodrenie daovnka.
Vek Britnia
elom niektorch daovch av je pomc a podpori urit typy jednotlivcov,
aktivt alebo vrobkov. Takto avy s asto alternatvami verejnch vdavkov alebo
maj podobn efekt.
Maarsko
Nklady s daovo uznaten, ak s vynaloen plne alebo vhradne za elom
podnikania.
Slovensk republika
Daovm vdavkom je vdavok na dosiahnutie, zabezpeenie a udranie
zdanitench prjmov preukzatene vynaloen daovnkom. Daov vdavok mus
by vecne a asovo rozlen s dosahovanmi prjmami.
Zdroj: Vlastn spracovanie poda: Vskumn studie Ministerstva financi R . 2/2010, Jare M., 2010. (Jare,
2010)
137
WWW.ECOLETRA.COM

,
Tabuka 1 dokumentuje nejednotnos defincie daovho vdavku. V tabuke 1 s uveden
defincie daovho vdavku troch najsilnejch ekonomk nie, priom v uvedench krajinch
sa uplatuje vyie daov zaaenie prvnickch osb. Franczsko, Raksko, Nemecko
a Vek Britnia sasne predstavuj ekonomiky, kam smeruje najvia as slovenskho
exportu. Skupinu eurpskych krajn dopa Maarsko. Maarsko je v sasnosti krajinou, kde
dochdza k presunu sdiel mench slovenskch spolonost, nakoko ich daov zaaenie sa
pohybuje na rovni 10 %. Maarsko sa tak stva silnm konkurentom pre slovensk
ekonomiku z pohadu niieho daovho zaaenia pre spolonosti.
O zjednotenie defincie daovho vdavku dochdza aj zo strany OECD, priom pri jej tvorbe
bolo cieom vytvori definciu, ktor zodpoved pvodnmu vznamu ako aj sasnej daovej
praxi. Veobecne vo vetkch ekonomikch v eurpskom priestore plat, e daov legislatvy
vymedzuj vdavky pozitvne a negatvne. Pozitvne vymedzenie vychdza z vymedzenia
vdavkov, ktor mono povaova a oznaova v slade so zkonom ako daov vdavky.
Negatvne vymedzenie vdavkov ovplyvujcich daov zklad spolonosti spova v tom, e
zkon presne definuje okruh tchto vdavkov, ktor nie je mon povaova za daov
vdavky, ide teda o nedaov vdavky.
2.1. Postavenie daovho vdavku vo Franczsku
Znenie franczskeho daovho zkona kontatuje, e prpustn vdavky (daovo uznaten)
s vetky vdavky, ktor s vynaloen na el podnikania a je ich mon overi. Medzi
najastejie daovo uznaten vdavky patria odmeny, mzdy a odvody zamestnancov,
finann a environmentlne poplatky, dane svisiace s predmetom innosti daovnka, dary
poskytnut neziskovmu sektoru a vka odpustenho dlhu. Vdavky si me spolonos
odpota zo zdanitench prjmov za nasledovnch podmienok: musia by vynaloen v
priamom zujme spolonosti alebo mu by spojen s normlnym vedenm spolonosti.
Sasne musia zodpoveda skutonm vdavkom a by dostatone odvodnen. Rovnako tie
musia by zahrnut do vdavkov v obdob, v ktorom vznikli a odra pokles istch aktv
v spolonosti. Ich daov uznatenos nesmie by spochybniten konkrtnymi ustanoveniami
daovho zkona.
Medzi prpustn vdavky spolonosti tie patria: rekrean vhody pre nzkoprjmovch
pracovnkov, nklady na vedu a vskum. Spomedzi vetkch krajn nie prve Franczsko
ponka najlepie monosti podpory vedy a vskumu formou daovch vdavkov. Vdavky na
vedu, vskum a tie softvr si me spolonos odpota od zkladu dane ihne v plnej vke,
alebo ich me linerne odpisova po dobu maximlne piatich rokov. Daovo uznatenm
vdavkami s aj vdavky na reprezentan svisiace s pohostenm vrcholovho manamentu
spolonosti. Odpotatenmi polokami zkladu dane prvnickej osoby s aj odpisy a
provzie, avak ich vka je limitovan.
Odpisov politika je charakteristick komponentn odpisovanm, kde sa odpisuj jednotliv
komponenty dlhodobho majetku osobitne poda doby ivotnosti. Zrchlen metda
138
WWW.ECOLETRA.COM

,
odpisovania je uren najm pre nov a zrekontruovan aktva, ktorch ivotnos je dlhia
ako 3 roky. Ron koeficient pri linernom odpisovan je naviazan na dobu pouitenosti. Od
roku 2016 je prve odpisov politika vo Franczsku vyuvan ako doasn investin stimul
v podobe dodatonho odpotu vo vke 40 % z ceny majetku, ktor je asovo limitovan
a mus by uskutonen na majetku, ktor sa nachdza na zozname vymedzenom vldou.
pecifick pravidl odpisovania mu vyui start-up spolonosti na vdavky svisiace so
vznikom novej spolonosti. Vdavky na obstaranie softvru mono odpisova rovnomerne po
dobu 12 mesiacov, vdavky na patenty po dobu piatich rokov.
Daovo uznatenm vdavkom s aj roky z finannch transakci s uritmi obmedzeniami,
s cieom zabrni zneuvaniu vybranch typov a foriem spolonost. Obmedzenia sa dotkaj
najm rokov platench medzi spriaznenmi osobami a blzkymi stranami. Novinkou od roku
2012 je, e roky priznan franczskym spolonostiam z dvodu nadobudnutia podielu,
nebud daovo uznaten 8 rokov po ich nadobudnut, priom sa tie sleduje, i spolonosti
skutone vykonvaj sprvu spolonosti vo Franczsku osobne.
2.2. Daov a nedaov vdavky prvnickch osb v Raksku
Vdavky prvnickej osoby podnikajcej v Raksku s daovo uznaten, ak svisia
s podnikateskou innosou spolonosti a slia na zskanie, zabezpeovanie a udranie
zdanitenho prjmu. Vdavky spojen s nezdanitenm prjmom s tie povaovan za
daov vdavky, ak spaj podmienku, e slia na zskanie, zabezpeenie alebo udranie
prjmu. Vdavky, ktor priamo nesvisia s vytvranm zisku, ale je ich mon povaova za
daov s aj:
- platby, ktor s platen ako protihodnota k prevodu aktv, kde vdavok je len v rozsahu
asti platby, ktor prekro hodnotu platobnej povinnosti kapitalizovan v de prevodu,
- prspevky kvalifikovanm cirkvm a nboenskm komunitm s ronm limitom do 200 ,
- pecilne dotcie do vky 10 % z hodnoty dosiahnutej v predchdzajcom zdaovacom
obdob,
- zmluvn pokuty uhraden do konca zdaovacieho obdobia.
Raksky daov systm nepozn systm odpisovej politiky zaloenej na rozdelen majetku do
odpisovch skupn. Dlhodob majetok sa odpisuje poda skutonho opotrebenia a jeho
ivotnosti. tovn odpisy s tak daovmi. Pri vybranch druhoch majetku je zkonom
stanoven spsob odpisovania. Ide o priemyseln budovy, budovy bnk a poisovn ktor sa
odpisuj rone vo vke 2,5 % (doba odpisovania je 40 rokov). Ostatn budovy sa odpisuj
rone vo vke 2 % ( celkom 50 rokov) a motorov vozidl je potrebn odpsa do 8 rokov od
ich obstarania. Ochrann znmky sa odpisuj 15 rokov, vetok ostatn nehmotn majetok sa
odpisuje v zvislosti od svojej ivotnosti.
Nedaov vdavky s definovan priamo v daovej legislatve, priom legislatva rozliuje
plne neodpotaten vdavky a limitovan nedaov vdavky. Neodpotatenmi
vdavkami s aj finann tresty plynce zo sdnych verdiktov. Medzi limitovan nedaov
139
WWW.ECOLETRA.COM

,
vdavky patria aj vdavky na pracovn obedy nad hodnotu ich 50 % (za predpokladu zskania
novej zkazky), platby lenom dozornej rady nad 50 % poukzanch platieb, a platby sprvnej
rady za vykonvanie riadiacich funkci a odstupn platen zamestnancom nad limit 500 000
na jednu osobu. Daovo limitovanmi vdavkami s vdavky s asovm rozlenm, kde je
mon ich daovo uzna len vo vky 80 % ich hodnoty. Daovo uznatenmi vdavkami na
reprezentciu v plnej vke s len reklamn vdavky.
Nklady na vskum a vvoj s plne odpotaten v zdaovacom obdob, v ktorom vznikli.
Superodpoet (dodaton odpoet) nkladov na vskum a vvoj je definovan vo vke 12 %
z celkovho objemu nkladov. Za elom zskania dodatonho odpotu na vskum a vvoj je
potrebn zska znaleck posudok, ktor potvrdzuje povahu a opodstatnenos nkladov.
Sasne rakska legislatva obsahuje zoznam privilegovanch vdavkov na vskum a vvoj.
Dodaton odpoet prmiu vo vke 12 % me zska spolonos, ktor vskum a vvoj
sama uskutouje, nie jej zstupca. V prpade zmluvnho vskumu a vvoja, privilegovan
nklady na vskum a vvoj s obmedzen na 1 000 000 rone.
2.3. Vdavky spolonost v nemeckom daovom systme
Daov systm Nemecka patr medzi najkomplikovanejie daov systmy v E. Medzi dane
z prjmu v Nemecku patria da z prjmu fyzickch a prvnickch osb, solidrna da,
ivnostensk da a cirkevn da. Charakteristickou rtou nemeckho daovho systmu je
zven miera oslobodenia od platenia dan pre fyzick osoby a verejn prvnick osoby, nie
vak pre kapitlov spolonosti. (Steuerreform, 2008)
tandardom pri daovej uznatenosti vdavkov vo vdavkoch spolonosti je ich zke
prepojenie na vykonvan podnikatesk innos. Medzi zkladn daovo uznaten vdavky
spolonost v Nemecku patria mzdy, vrtane prspevkov na socilne zabezpeenie, odmeny
vyplcan dozornej rade avak len do vky 50 % ich hodnoty, licenn poplatky, vdavky na
vskum a vvoj, pokia zko nesvisia so skrytm ziskom. Rovnako aj daov odpisy, reklamn
predmety bez limitnej vstupnej ceny, sponzoring, marketing a dary na podporu nboenstva.
Zkon o korportnej dani obsahuje tie vek skupinu daovo neuznatench vdavkov.
Najastejmi nedaovmi vdavkami s dane z prjmu obchodn da, sdne vyruben
pean pokuty a polovica odmien lenov dozornej rady, poradnch zborov, ktor sa vzahuj
na dohad nad obchodnm vedenm spolonosti. Rovnako ako v Raksko aj v Nemecku
existuj nedaov vdavky, ktorch as je mon daovo uzna do odpotatench poloiek,
zniujcich jej zklad dane. Medzi takto vdavky patria: 5 % objemu hrubch tuzemskch
a zahraninch dividend, 30 % vdavkov na obchodn obedy, 50 % odmien dozornej rady
poradnch zborov, ktor sa vzahuj na dohad nad obchodnm vedenm spolonosti.
Netandardn je forma odpisovania majetku. Nemeck legislatva neobsahuje pojem odpis,
ale pojem znen hodnota vzniknut pouvanm majetku. Vdavky na neoben majetok
musia by spravidla rozloen na cel dobu ich pouvania. Obvykl doby pouvania majetku
je stanoven individulne pre kad spolonos samostatne. Finann sprva spolu
140
WWW.ECOLETRA.COM

,
s vybranmi podnikateskmi asociciami zostavuje odpisov tabuky, kde s stanoven doby
pouitia konkrtneho majetku a slia ako pomocn prostriedok na tandardizciu odpisov.
Stroje a zariadenia sa odpisuj od 6 % do 10 % rone, kancelrska technika 6 % a 14 % rone,
potae sa tandardne odpisuj 3 roky a vozidl 6 roky. Budovy sa odpisuj 50 rokov, priom
aplikcia zrchlenho odpisovania sa tandardne nevyuva. Jej uplatnenie je podmienen
pecifickmi technickmi alebo ekonomickmi dvodmi. Ak hodnota majetku, ktor nie je
potrebn odpisova sa pohybuje na rovni 410 .
V roku 2008 sa v Nemecku uskutonila rozsiahla daov reforma, kde dolo k upraveniu
podmienok pre dary ako daovo uznaten vdavok. Sasn daov politika v Nemecku je
zameran na podporu malch a strednch spolonost. (Bornhofen, 2012) V Nemecku sa
uplatuje systm dvojitho zdanenia, kde zisk je zdanen na rovni spolonosti, ako aj na
rovni akcionra. K dani z prjmov prvnickej osoby sa pripotava solidrny prspevok
a sasne ivnostensk da.
2.4. pecifick vdavky prvnickej osoby vo Vekej Britnii
Vo veobecnosti vetky vdavky prvnickej osoby vo Vekej Britnii, ktor svisia
s dosahovanm prjmov s daovo uznaten. Medzi ben daovo uznaten vdavky patria
odpisy, roky vynaloen za elom podnikania, poplatky svisiace s udelenm povolen
a patentov a zkonn platby zamestnancom. Pokia vdavok je vynaloen plne a vlune na
dosahovanie zisku spolonosti jeho hodnota nie je vo veobecnosti limitovan. Limity
v daovej uznatenosti s v prevanej miere zameran na pecifick mzdov vdavky
v podobe dobrovonch prspevkov zamestnvatea do registrovanho dchodkovho
systmu a vyplcanch bonusov pre zamestnancov.
Jednm z najvznamnejch daovo uznatench vdavkov prvnickej osoby vo Vekej Britnii
s odpisy. V devdesiatych rokoch minulho storoia dolo k vznamnm zmenm odpisovej
politiky. Rozsiahle daov reformy v systme korportneho zdaovania priniesli vak zmeny
do odpotatench poloiek a zjednotili vku ronch odpisov na 25 %. (Worldwide-tax U.K.,
2012) Sadzby odpisov zvisia na type obstarvanho aktva a na dobe pouitenosti. V uritch
prpadoch je sadzba zven v prvom roku pouvania, First year allowances. V alch rokoch
sa odpis vypota na zklade rovnakej odpisovej sadzby, tzv. Writing-down allowances.
Odpisov sadzby sa vo Vekej Britnii pohybuj v rozpt od 4 % do 25 %. Budovy a hotely sa
odpisuj najdlhie 25 rokov, bez monosti poitia zrchlenej formy odpisov. Stroje
a vybavenie s dlhou dobou pouitenosti sa odpisuje od 10 do 16 rokov. pecilna ron
odpisov sadzba vo vke 20 % rone je stanoven pre stroje vo vybranch odvetviach
priemyslu, akm s naprklad bansk spolonosti. Pouvaj sa dve metdy odpisovania a to
rovnomern odpisovanie a zrchlen odpisovanie. Zven odpis v prvom roku pouvania
majetku je presne stanoven pre vybran typy investci a zkon nestanovuje povinnos ho
vyui. Zven 100 % odpis v prvom roku je mon aplikova naprklad na investcie malch
a strednch podnikov do informanch technolgi, energeticky spornch investcii,
premeny priestorov na byty, vskum a vvoj, investcie v pecilnych podnikateskch znach.
141
WWW.ECOLETRA.COM

,
Vybran prvnick osoby maj prvu si zni zklad dane o kapitlov vdavky svisiace
s konkrtnymi investciami. Ide naprklad o vdavky na komern budovy, obytn budovy
a niektor druhy nehmotnho majetku, ako s ochrann znmky a goodwill. Odpisy s
potan za kad zdaovacie obdobie a musia by uveden v daovom priznan, priom
existuj viacer vnimky. Vo Vekej Britnii nie s daov odpisy ovplyvnen spsobom
obstarania majetku, resp. spsobom zaplatenia za majetok. Obstarvacia cena majetku je
cena stanoven bez ostatnch poplatkov a rokov.
Vdavky svisiace s obchodnmi transakciami, kedy dohodnut cena nekoreponduje
s pravidlami nezvislho podnikania, patria medzi daovo neuznaten nklady. Daovo
neuznatenmi vdavkami s tie vyplaten dividendy, vdavky, ktor neboli vynaloen len
pre ely podnikania a platby svisiace s trestnou innosou. Rovnako aj vdavky na
reprezentan nklady a vdavky na zbavu uren pre zamestnancov spolonosti.
Vek Britnia podporuje vskum a vvoj prostrednctvom daovej politika, z pvodu podpory
produktivity a efektvnosti ekonomiky ako aj jej konkurencieschopnosti. Podpora vedy
a vskumu sa vo Vekej Britnii nerealizuje len prostrednctvom zvhodnenej odpisovej
politiky ale aj formou super odpotu vdavkov na vedu a vskum vo vke 125 %. Sasne
mal a stredn spolonosti maj monos si daovo uzna formou nadtandardnch
daovch av vdavky na vedu a vskum vo vke 230 %. Samostane je upraven podpora
vskumu a vvoja pre stratov mal a stredn podniky. Kde filozofia vldy je, e podpora
stratovch spolonost formou dodatonch av na vskum a vvoj je vhodnejia ako
zskavnie finannch prostriedkov formou verov.
2.5. Vybran poloky zniujce zklad dane prvnickej osoby v Maarsku
Zkladom dane z prjmu spolonosti je nezdanen tovn zisk, priom vpoet zkladu dane
v Maarsku je identick s vpotom aplikovanm v SR. Zklad dane je mon zni aj o 6 %
zo sumy investcii uskutonench v oblasti s vysokou nezamestnanosou. Daov legislatva
v Maarsku uvdza, e vo veobecnosti vetky vdavky vzahujce sa k podnikateskej
innosti s daovo uznaten.
Medzi najvznamnejie daovo uznaten vdavky pre spolonosti podnikajce v Maarsku
patria mzdy a prspevky na socilne poistenie, platy lenov predstavenstva a dozornej rady,
roky, pri dodran pravidiel nzkej kapitalizcie a trhovch podmienok, za rovnakch
podmienok aj licenn poplatky, servisn a manarske poplatky svisiace s obchodnou
innosou, nklady na vskum a vvoj a odpisy. pecifickmi daovo uznatenmi vdavkami
pre prvnick osoby s dodaton vdavky svisiace s prijatm novch zamestnancov, ak
neboli predtm zamestnan.
Odpisovanie majetku v Maarsku upravuje zkon o dani z prjmov a o dani z dividend
a sasne aj tovn zkon. Vina spolonost v Maarsku uplatuje linerny spsob
odpisovania majetku, ktor stanovuje vku odpisov pre pecifick kategrie hmotnch aktv.
Pre prslun kategrie aktv sa pouije niia vka odpisov uvdzan v oboch zkonoch. Ak
142
WWW.ECOLETRA.COM

,
bol majetok v plnej vke tovne odpsan, me sa alej daovo odpisova na zklade
daovho zkona. Potae sa odpisuj tri roky, vozidl dva a p rokov. Ron odpisov
sadzba pre ostatn hmotn majetok je stanoven na rove 14,5 %. Budovy sa odpisuj 50
rokov, prenajat vak len 20 rokov. Pre hmotn majetok nie je stanoven doba odpisovania.
Medzi vznamn poloky zniujce zklad dane spolonosti patr aj hrada na pokrytie
nedobytnch pohadvok, ktor je odpotaten z dan v limitovanej vke. Povolen
odpoty dosahuj vku 2 % pre pohadvky po lehote splatnosti od 90 do 180 dn, 5 % pre
pohadvky po lehote splatnosti od 181 do 360 dn a 25 % pre pohadvky po lehote splatnosti
viac ako 360 dn. In hrady na pokrytie oakvanch strt nie s odpotaten.
Limitovanmi daovmi vdavkami s aj poplatky za pouitie licennch prv, kde do zkladu
dane spolonosti je mon zahrn len 50 % z ich celkovej hodnoty. Medzi najastejie
nedaov vdavky spolonosti patria aj vdavky na starostlivos o zkaznkov prekraujce
hodnotu 0,5 % obratu spolonosti, vdavky na aktva, ktor sa nevyuvaj na ziskov innosti
a zvenie hodnoty aktv vplyvom fzie, delenia alebo akvizcie spolonosti. Nedaovmi
vdavkami s aj vdavky nesvisiace s podnikateskou innosou spolonosti, vyplaten
dividendy, pokuty, roky, ktor nedodria pravidl nzkej kapitalizcie a suma, o ktor
tovn odpisy presiahnu daov odpisy. iastone nedaovmi vdavkami s reprezentan
vdavky. Pri servisnch a manarskych poplatkoch plat, ak spolonos neviem preukza ich
priame prepojenie s podnikateskou innosou hodnota poplatkov presahujca pribline 640
je daovo neuznaten.
Zklad dane spolonosti vykonvajca vskumn a vvojov innosti je mon dodatone
upravova. Plat to vak len pre spolonosti, ktor vskum a vvoj uskutouj s vlastnm
majetkom, vlastnmi zamestnancami a na zklade zmluvy. Priame vdavky na vskum a vvoj
v podobe odpisov s daovo uznatenmi. Okrem odpisov je mon zklad dane takejto
spolonosti zni o 300 % priamych vdavkov na vskumn innos, maximlne vak do
hodnoty 500 milinov HUF (cca 1,6 milina eur). Sasne mus by splnen podmienka, e
spolonos vskum a vvoj vykonva spolu s vysokou kolou, Maarskou akadmiou vied
alebo inm vskumnm stavom. V Maarsku je podpora vedy a vskumu mon aj formou
vyuitia 50 % hodnoty zisku spolonosti pred zdanenm v podobe rozvojovej rezervy.
Maximlna hodnota rezervy je 500 milinov HUF (cca 1,6 milina eur). Vo veobecnosti plat,
e daov rezerva sa uvouje v slade s celkovmi vdavkami na investcie do vedy
a vskumu, maximlne vak tyri roky.
Neoddelitenou sasou kadej trhovo fungujcej ekonomiky je aj podpora a neziskovho
sektora. Neziskov organizcie mu zska finann prostriedky formou darov alebo
asignciu dane z prjmov. Rznorodos daovch systmov v krajinch E je tak aj z pohadu
postavenia daru vo vdavkoch prvnickej osoby, o deklaruje tabuka 2.
143
WWW.ECOLETRA.COM

,
Tabuka 2: Postavenie daru vo vdavkoch prvnickej osoby v krajinch E

Krajina
Postavenie daru ako vdavku prvnickej osoby
Franczsko
Dary poskytnut spolonosou na charitatvne ely s daovo
uznaten do vky 60 % z ich hodnoty, avak maximlne do sumy 5000
eur zo zkladu dane pre zdanenm.
Raksko
Vdavky na charitu, nboensk ely a dary, ktor s nad limit 10 %
zisku benho zdaovacieho obdobia nie s daovo uznaten.
Nemecko
Dary na podporu neziskovch organizcii maximlne do vky 20 %
hodnoty vykzanho zkladu dane spolonosti s daovo uznaten.
Dary poskytnut politickm stranm s daovo neuznaten.
Vek Britnia
Dary s v plnej vke daovo uznaten.
Maarsko
Dotcie, vyroben aktva a dary preveden bezodplatne s daovo
uznaten v plnej vke.
Slovensk
Dary s daovo neuznatenmi vdavkami.
republika
Zdroj: Vlastn spracovanie poda http://taxsummaries.pwc.com.
Z aspektu hodnoty darov meme identifikova dary daovo uznaten v plnej alebo
limitovanej vke. Z pohadu dopadu darov na hospodrenie spolonosti rozdeujeme dary,
ktor s polokami zniujcimi vsledok hospodrenia spolonosti a dary zniujce samotn
daov povinnos. Vybran krajiny E dary v plnej vke povauj za nedaov nklady
a spolonosti ich venuj z istho zisku.
III.Postavenie daovch vdavkov v legislatve Slovenskej republiky

Zkladn charakteristika daovho vdavku je uveden v vode zkona o dani z prjmov v
rmci definci zkladnch pojmov. Uveden ustanovenie zakotvuje generlnu klauzulu na
uznanie daovch vdavkov pri zisovan zkladu dane, kde daov vdavok je vdavok na
dosiahnutie, zabezpeenie a udranie zdanitench prjmov preukzatene vynaloen
daovnkom. Daov vdavok mus by vecne a asovo rozlen s dosahovanmi prjmami,
aby ho spolonos zahrnula do zkladu dane v tom zdaovacom obdob, s ktorm vecne
a asovo svis. (Zkon o dani z prjmov, 2003)
Vka vdavku me by limitovan priamo v zkone o dani z prjmov. Poda daovho zkona
je mon v zdaovacom obdob zahrn vdavok v inej vke ako ustanovuje zkon
o tovnctve a preukzan vdavok mono zahrn do daovch vdavkov len v rozsahu a za
podmienok, ktor s uren v zkone o dani z prjmov. Najastejie ide o daov odpisy, a
lensk prspevky z nepovinnho lenstva. Zkon o dani z prjmov vak obsahuje aj rzne
limitujce a obmedzujce podmienky na to, aby zatovan vdavok bol aj uznanm daovm
vdavkom. Vka vdavku me by limitovan osobitnm predpisom. Tu plat, e preukzan
vdavok mono zahrn do daovch vdavkov najviac do vky limitu urenho v tomto
144
WWW.ECOLETRA.COM

,
osobitnom predpise (Zkon o cestovnch nhradch, Zkon o socilnom fonde, Zkonnk
prce). Do daovch vdavkov mono zahrn aj vdavok, ktorho vka je limitovan vkou
prjmu alebo vkou prjmu z prijatej hrady. V tomto prpade do daovch vdavkov sa
uplatn vdavok alebo jeho as v tom zdaovacom obdob, v ktorom bol dosiahnut prjem
alebo bola prijat hrada (obstarvacia cena obchodnho podielu pri jeho predaji, zostatkov
cena majetku vyradenho z dvodu kody, odplaty za vymoenie pohadvky, vdavky
svisiace s obchodovanm s cennmi papiermi).
Schma 2: Podmienky uznatenosti vdavku za daov vdavok prvnickej osoby
Podmienka vecnosti
Podmienka
preukzatenosti
Podmienka zaevidovania
Podmienka rozsahu
vdavky, ktor svisia len s predmetom

podnikania
vdavok mus by fyzicky doloen, na
nepodloen doklady sa v daovom konan
neprihliada
vdavok zatovan v tovnctve daovnka
v slade s prslunmi tovnmi predpismi
alebo evidovan v evidencii daovnka
vdavok je mon daovo uplatni len do

vky ustanovenej priamo ZDP, alebo inm
prvny predpis, do vky ustanovenej tmto
prvnym predpisom
Zdroj: Vlastn spracovanie poda Zkona o tovnctve, 2002
Z pohadu praxe vak meme daov vdavkov charakterizova ako vdavok, ktor je
spolonos v procese daovej kontroly schopn odborne, kvalitne a efektvne obhji. Kad
daovo uznaten vdavok mus sasne spa tyri zkladn podmienky zobrazen na
schme 2.
pecifickou podmienkou monosti uznania vdavku za daov vo vybranch prpadoch je
splnenie podmienky hradou vdavku. Ide o situciu, e vdavok u spa jednu z vyie
spomenutch podmienok, avak sasne je jeho daov uznatenos podmienen
uskutonenm jeho hrady najneskr k poslednmu du zdaovacieho obdobia. Ide najm o
prspevky zaplaten inm prvnickm osobm, ak povinnos ich platenia vyplva zo zkona a
poplatky vzahujce sa na innosti, z ktorch prjmy podliehaj dani. Medzi alie daov
vdavky podmienen ich hradou patria aj:
njomn za prenjom hmotnho a nehmotnho majetku dlnka,
145
WWW.ECOLETRA.COM

,
vdavky na marketingov tdie a prieskum trhu,

provzie za sprostredkovanie u dlnka na zklade mandtnych zmlv a obdobnch
zmlv, maximlne do vky 20 % hodnoty sprostredkovanho obchodu,
vdavky na poradensk sluby (finann audit, zostavovanie tovnej zvierky,
mzdov sluby, poradenstvo v oblasti dan) a prvne sluby (prvne poradenstvo,
notrske sluby, zastupovanie v oblasti trestnho, obchodnho a pracovnho prva),
vdavky na zskanie certifiktov a noriem, ktorch hodnota presiahne 2 400
rovnomerne zahrnut do zkladu dane postupne maximlne poas 36 mesiacov a to
ponc mesiacom, kedy boli zaplaten.
Samotn defincia daovho vdavku prechdza zmenami. Novinkou v slovenskej daovej

legislatve je zavedenie podmienky primeranosti daovch vdavkov. Ide o zmena tkajcu sa
defincie daovho vdavku u majetku, ktor m charakter aj skromnej spotreby. Uveden
ustanovenie m printi spolonosti dslednejie prehodnocova daov uznatenosti
vdavkov za predpokladu, e spolonos vyuva firemn majetok, alebo tovar aj na svoje
skromn ely alebo na skromn ely svojich zamestnancov. Takto typ vdavku me
by daovo uznan len v pomernej asti, v akej sa pouva na dosiahnutie, udranie
a zabezpeenie zdanitench prjmov spolonosti. Tmto opatrenm boli do praxe zaveden
dva spsoby uplatovania vdavkov:
v preukzatenej vke poda pomeru, v akom sa pouvaj na zabezpeenie zdanitench
prjmov,
v paulnej vke, priom 80 % vdavku je daovo uznatench vdavkov a zvynch 20 %
predstavuje daovo neuznaten vdavky.
Uplatovanie daovch vdavkov je v podmienkach SR zko naviazan na samotn predmet
podnikania. Pri uskutonenej daovej kontrole, sprvca dane preveruje skutonosti svisiace
so sprvnym urenm zkladu dane, uplatnenie daovch vdavkov v sprvnej vke a
v sprvnom rozsahu. Pri obhajobe v daovch sporoch je monos odvola sa na
predchdzajce rozhodnutia sdov v daovch sporoch a sprvca dane by v zhodnch
prpadoch nemal rozhodova, tak aby vznikali neodvodnen rozdiely.
Medzi najbenejie daovo uznaten vdavky spolonosti zaraujeme odpisy hmotnho
a nehmotnho majetku spolonosti. Prvnick osoba si prostrednctvom daovch
a tovnch odpisov upravuje zklad dane, priom odpisy sa vyuvaj ako nstroj na
financovanie inovci spolonosti. Prvnick osoby mu na daov ely poui rovnomern
alebo zrchlen metdu odpisovania. Spsob odpisovania treba stanovi pre kad
novoobstaran dlhodob hmotn majetok a nemono ho meni po cel as odpisovania.
Vznamn zmeny v odpisovan majetku najm zmena metdy odpisovania, odpisovej
skupiny, doby odpisovania, ronej odpisovej sadzby boli do slovenskej daovej legislatvy
zapracovan a inn od janura 2015. Pre vybran stroje a technolgie bolo umonen
rchlejie, 8 ron odpisovanie, a pre administratvne budovy i hotely sa doba odpisovania
zdvojnsobila z 20 na 40 rokov. Dolo tie k obmedzeniu monosti pouvania zrchlenho
146
WWW.ECOLETRA.COM

,
odpisovania pre vetky odpisov skupiny. Zrchlen odpisovanie je povolen vlune pre
odpisov skupiny 2 a 3. Sasou daovho zkona je aj limit vstupnej ceny motorovch
vozidiel a monos jej zahrnutia do daovch vdavkov v prpade luxusnch motorovch
vozidiel. Spolonosti, ktor odpisuj automobily so vstupnou cenou 48 000 a viac, musia
vykonva test dosiahnutho zkladu dane, z ktorho me vyplyn jeho dodaton
zvenie. Test spova v porovnan vykzanho zkladu dane (po zahrnut plnej vky
odpisov) s odpismi, ktor s vypotan z limitovanej ceny vozidla. Ak spolonos vyke
zklad dane minimlne vo vke 12 000 , daov odpisy vozidla si me uplatni v plnej
vke bez ohadu na jeho vstupn cenu. Ak vak vyke zklad dane ni ako tto hranica,
m prvo si uplatni len odpisy z limitovanej vstupnej ceny. To znamen, e odpisy luxusnch
motorovch vozidiel nemu generova daov stratu spolonosti.
Sasn daov legislatva umouje prerui daov odpisovanie majetku. Prvnick osoby
v SR mu v rmci daovej optimalizcie vyui monos preruenia odpisovania hmotnho
majetku na daov ely. Prerui odpisovanie majetku je mon na jedno cel zdaovacie
obdobie alebo viac celch zdaovacch obdob. V alom zdaovacom obdob daovnk
pokrauje v odpisovan tak, ako by nebolo preruen, priom celkov doba odpisovania sa
predluje o dobu preruenia odpisovania. Dvodom pre neuplatnenie daovch odpisov v
zdaovacom obdob me by situcia, e daovnk nechce v tomto obdob vykza daov
stratu za elom dosiahnutia priaznivejieho obrazu o jeho firme. astejm dvodom na
preruenie daovch odpisov u prvnickch osb vak bva skutonos, e si mu od zkladu
dane poslednkrt odpota daov stratu, priom monos odpotu by sa u do alieho
zdaovacieho obdobia nepreniesla. Daovnk me odpota daov stratu a do vky
vykzanho zkladu dane. To znamen, e je mon kombinova preruenie daovch
odpisov s odpotom daovej straty v zujme dosiahnutia o najniieho, dokonca a nulovho
zkladu dane a zrove uetrenia si daovch odpisov do nasledujceho obdobia. Tka sa
to vak iba hmotnho majetku.
Sasou daovej legislatvy je aj daov zvhodnenie pre spolonosti realizujce projekty
zameran na vskum a vvoj v podobe super odpotu nkladov na vskum a vvoj. Pri
realizcii vskumnho projektu si spolonos me od zkladu dane odpota 25 % zo
skutone vynaloench vdavkov na vskum a vvoj, 25 % zo mzdovch vdavkov a 25 %
z medzironho nrastu vdavkov na vskum a vvoj. Ak si spolonos z dvodu nzkeho
zkladu dane alebo vykzania daovej straty neme uplatni odpoet, m prvo uplatni si
ho v najbliom zdaovacom obdob, maximlne vak tyri zdaovacie obdobia nasledujce
po obdob, kedy nrok relne vznikol. Podmienkou pre uplatnenie uvedenho typu vdavkov
je povinnos pripravi a na poiadanie sprvcu dane predloi psomn projekt.
147
WWW.ECOLETRA.COM

,
Obrzok 3: Charakteristika nedaovho vdavku
bol vynaloen na
daov ely, avak
nebol dostatone
preukzan
bol vynaloen v
rozpore so zkonom
o DzP alebo s
osobitnmi predpismi
nesvis so
zdanitenm
prjmom PO
Nedaov
vdavok
presahuje limity
ustanoven daovm
zkonom alebo
osobitnmi predpismi
bol vynaloen na
prjmy nezahan do
zkladu dane PO
definovan priamo
v zkone o DzP
Zdroj: Vlastn spracovanie poda zkona o dani z prjmov.
Daovo neuznaten vdavky spolonosti meme na zklade zkona o dani z prjmov rozdeli
na trval a doasn. Trval nedaov vdavky neslia k dosiahnutiu, zabezpeeniu alebo
udraniu zdanitench prjmov spolonosti. Ide tie o nklady, ktor s limitovan bu
zkonom o dani z prjmov, alebo inm osobitnm predpisom. Veobecn znaky nedaovho
vdavku zobrazuje obrzok 3.
Pozitvne vymedzenie nedaovch vdavkov obsahuje priamo zkon o dani z prjmov, ktor
definuje nasledovn daovo neuznaten vdavky:
na obstaranie hmotnho a nehmotnho majetku vylenho z odpisovania,
platky alebo in neoprvnen vhody poskytnut inej osobe priamo alebo
sprostredkovane,
vdavky na reprezentciu,
vdavky na osobn potrebu daovnka vrtane vdavkov na ochranu osoby daovnka a
blzkych osb daovnka, na ochranu majetku daovnka, ktor nie je sasou
obchodnho majetku daovnka a majetku blzkych osb daovnka,
vdavky na tvorbu rezervnho fondu a ostatnch elovch fondov,
vdavky na tvorbu nedaovch rezerv a opravnch poloiek.
Pri vybranch prvnickch osobch platia z pohadu daovej uznatenosti vdavkov aj pravidl
nzkej kapitalizcie. Ide o prepojen prvnick osoby, tuzemsk aj zahranin, a uznvanie ich
vzjomnch rokov z verov a piiek. Spolonosti si mu daovo uzna len roky do vky
25 % hodnoty ukazovatea, ktor vznikne stom vsledku hospodrenia pred zdanenm,
rokov a odpisov.
148
WWW.ECOLETRA.COM

,
Spolonos, vzhadom na svoju podnikatesk innos, me vstupova do rznych
zujmovch zdruen na zklade povinnho alebo dobrovonho lenstva. Povinn lenstvo
predstavuje princp, kde spolonos je povinn pri vkone vybranch innost by lenom
naprklad komory stavebnch ininierov, architektov, advoktov a vo vine tchto prpadov,
uveden lenstvo vyplva priamo zo zkona. (Brindzov, 2015) Vka lenskho je uveden
v stanovch alebo zakladateskch listinch zdruenia a je daovo uznaten v plnej vke. Ak
lenstvo v prslunej komore nie je pre spolonos povinn, daovm vdavkom je vdavok
maximlne do vky 5 % zkladu dane maximlne vak 30 000 rone. Daov uznatenos je
tak podmienen vykzanm kladnho zkladu dane prvnickej osoby. V prpade straty je cel
vka lenskho prspevku daovo neuznaten.
Vykzan zklad dane spolonosti v SR je mon efektvne zni aj formou investovania do
reklamy s cieom zviditeni meno, znaku alebo logo spolonosti alebo sa dosta do
povedomia potencilnych zkaznkov. Faktory ovplyvujce daov uznatenos vdavkov na
reklamu zobrazuje obrzok 4.
Obrzok 4: Faktory ovplyvujce daov uznatenos vdavkov na reklamu
Reklama je daovo
uznaten vdavok, ak
spa vetky uveden
kritri sasne
Cieom reklamnch
vdavkov je zvenie
prjmov spolonosti
Vdavok na reklamu spa

kritria uveden v zkone
o dani z prjmov
Vdavok na reklamu spa

kritri uveden v zkone
o reklame
V praxi najfrekventovanejm reklamnm vdavkom s vdavky na reklamn predmety, s

cieom dosiahnutia, zabezpeenia, udrania alebo zvenia jej zdanitench prjmov v hodnote
neprevyujcej 17 za jeden predmet. Za reklamn predmet nie je mon povaova
darekov reklamn poukky, tabakov vrobky (okrem spolonosti, ktor je vrobcom
tabakovch vrobkov) a alkoholick npoje (okrem spolonosti, ktor je vrobcom
alkoholickm npojov s vnimkou alkoholickho npoja, ktorm je vno).
Zver
Pre realizciu rozsiahlejej harmonizcie dane z prjmov prvnickej osoby je potrebn
identifikova pozitva a negatva spojen s tmto procesom. Vchodiskovmi prvkami by mali
by podpora hlavnch zmerov politika E, snaha zjednoduenia podnikania na vntornom
149
WWW.ECOLETRA.COM

,
eurpskom trhu ako aj prihliadanie na potreby lenskch ttov nie. Dopady
harmonizanch procesov by tak mali prinies pozitvne dopady pre E ako celok, rovnako aj
pre jednotliv lensk tty, ale v prvom rade pre prvnick osoby podnikajce na zem nie.
Na zklade analza sasnej daovej politiky eurpskych krajn mono kontatova, e krajiny
zavdzaj nov opatrenia najm v podobe pravy poloiek zniujcich zklad dane
spolonost a zdanenia vybranch sektorov ekonomiky.
Najvie rozdiely v daovom zaaen eurpskych spolonost s identifikovaten
v pecifickch odpotatench polokch zniujcich zklad dane spolonost. Ide najm
o odpisov politiku, limitovanie daovch vdavkov, o vdavky na vedu a vskum. Aplikcia
vybranch daovch av v podobe daovo uznatench nkladov me zabezpei zven
prlev zahraninch investcii, podporu vybranch sektorov ekonomiky alebo stimulova
investovanie spolonost. Diverzifikcia a vrazn rozdiely v typoch a vke daovch
a nedaovch vdavkov s v daovch systmoch eurpskych krajn zreten. Mzdov
nklady, nklady na vskum a vvoj a odpisy u patria medzi tandardn daov vdavky
typick pre daov legislatvy Eurpskej nie. Nedaov vdavky s najastejie vdavky, pri
ktorch nie je v dostatonej miere mon preukza priame prepojenie na podnikatesk
innos spolonosti.
Prstup lenskch krajn k stimulovaniu investinej innosti spolonost je identifikovaten vo
forme odpisovej politiky. Odpisov politika kadej krajiny je zameran a vyuva sa ako nstroj
financovania inovci spolonosti. Spolonm znakom odpisovej politiky vybranch ekonomk
je, e vdavky na obstaranie majetku spolonosti obstaranho za elom podnikania nie s
daovo uznatenmi nkladmi v celej vke v roku obstarania. Daovm vdavkom sa stvaj
postupne, prostrednctvom poloiek zniujcich zklad dane spolonosti v nasledujcich
zdaovacch obdobiach. Pri vzjomnej komparcii odpisovej politiky vybranch krajn
meme kontatova, e odpisov politika v SR stanovuje prsnejie kritri v oblasti vky
obstarvacej ceny majetku, ktor je mon odpisova. Medzi vybran pecifik odpisovej
politiky v krajinch E meme zaradi tie rozdielnu dobu odpisovania majetku, rozdielnu
vstupn cenu majetku, rozdielnu monos uplatnenia zrchlenho odpisovania a existenciu
pecifickch podmienok pre odpisovanie investcii na podporu ochrany ivotnho prostredia
a podporu energeticky spornch zariaden. Eurpska odpisov politika je v sasnosti
charakteristick vraznm skrtenm doby odpisovania, osobitne pri informanch
technolgich a technolgich spojench s rozvinutm elektronickho obchodu.
Analza daovch vdavkov preukzala, e vybran daov vdavky mu by limitovan. Vo
vyspelch ekonomikch je typick limitova mzdov nklady najastejie v podobe odmien
lenov tatutrnych orgnov (Nemecko), priom v Slovenskej republike uveden mzdov
nklady nie s limitovan vbec. pecifikom rakskeho daovho systmu je aj limitovanie
nedaovch vdavkov. Rozdielny prstup je v uplatovan nkladov na reprezentciu.
V Slovenskej republike s v plnej vke daovo neuznaten, v Maarsku a v Nemecku s
iastone daovo uznaten. Vrazn rozdiely s aj v oblasti reklamnch nkladov, kde
150
WWW.ECOLETRA.COM

,
vina krajn preferuje tento typ vdavku ako daovo uznaten v plnej vke. V Slovenskej
republike je stanoven limit pre reklamn predmety.
Veda a vskum s oblasou, ktor je prostrednctvom daovej politiky vznamne
podporovan vo vetkch skmanch ekonomikch. Krajiny podporuj vskum a vvoj
formou superodpotov nkladov. Vek Britnia poskytuje dodaton vhody tchto
vdavkov pre mal a stredn podniky. V Maarsku je uplatnenie superodpoetu na vskum a
vvoj naopak naviazan na spoluprcu s vysokou kolou alebo akadmiou vied.
V poslednom obdob a hlavne s dopadmi krzy sa v Eurpe diskutuje o daovej uznatenosti
rokov do zkladu dane hlavne pri spolonostiach s vyou kapitlovou nronosou. Vo
veobecnosti meme kontatova, e jednotliv krajiny E pristpili k zavedeniu dvoch
podmienok pri zahan rokov do daovch vdavkov spolonost. rok mus by stanoven
na zklade trhovch podmienok a sasne musia by dodran pravidl nzkej kapitalizcie.
V Slovenskej republike v poslednch rokoch dochdza, s vznamnm dopadom na podnikanie
prvnickch osb, k pravm v oblasti nielen daovej ale aj socilnej politiky, trestnho
a obchodnho prva. Vetky uveden opatrenia maj jedno spolon, konsolidciu verejnch
financi a postupn zniovania deficitu verejnch financi. Vrazn zmeny sa dotkli odpisovej
politiky a sprsovan kritri daovej uznatenosti poloiek ovplyvujcich zklad dane
spolonost. Najvraznejie zmeny sa dotkli daovch vdavkov podmienench hradou,
daovch odpisov, reklamnch vdavkov a vdavkov na vedu a vskum.
Vetky vyie spomenut oblasti ako odpisov politika, daov vdavky, vdavky na vskum
a vvoj a problematika darov, tvoria len zku skupinu faktorov, ktor je potrebn zohadni
pri vpote zkladu dane prvnickej osoby. Zastvam nzor, e sasn politika E zameran
na konsolidciu zkladu dane prvnickch osb, by mala by uskutoovan sbene so
zmenami v zkladnch faktoroch ovplyvujcich zklad dane prvnickje osoby. Je potrebn
vytvori veobecn definciu vdavku. Sasne analyzova, zhodnoti a rozleni vdavky na
daovo uznaten a daovo neuznaten.
Poakovanie
Prspevok je spracovan v rmci rieenia vedecko-vskumnho projektu VEGA . 1/0443/15
Daov politika a jej vplyv na efektvny vber dan a eliminciu daovch nikov. Doba
rieenia projektu 2015 - 2018.
Referencie a citcie
(1)
(2)
ALTSHULER, R., DIETZ, R. D. 2012. Tax Expenditure Estimation: Challenges and Reforms.
Conference Incentive and Distributional Consenquences od Fax Expenditures, 2012.
BORNHOFEN, M. a kol. 2012. Steuerlehre 1, Trchtslage 2012. Wiesbaden: Springer
Gabler 2012. ISBN 987-3-8349-3325-6.
151
WWW.ECOLETRA.COM

,
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
(13)
(14)
(15)
(16)
(17)
(18)
(19)
(20)
(21)
(22)
(23)
BRINDZOV, Z. 2015. The econometric observation of development of public finance in

the Slovak Republic. Nov vzvy pre socilnu politiku a globlny trh prce 2015,
Bratislava : Nrodohospodrska fakulta EU, 2015. ISBN 978-80-225-4078-0.
EDWARDS, Ch., RUGY, V. 2002. International Tax competition A 21 st. - Century
Restraint on Government. Cato Institute, Policy Analysis No. 431, 12.4.2002.
JAMES, S., NOBES, C. 2006, The Economics of Taxation Principes, Policy and Practise.
New York : Financial Times Prentice Hall 2006 s.42, 336 s. 2006, ISBN 978-0273646303.
JARE, M. 2010. Daov levy v esk republice. MF R 2010. Dostupn na internete:
http://www.mfcr.cz/cps/rde/xbcr/mfcr/VS_Danove_ulevy_v_CR.pdf.
HALL, R. E., RABUSHKA, A. 2007. The Flat Tax (second edition), Hoover
I n s t i t u t i o n P r e s s p u b l i c a t i o n 4 2 3 , 2 0 0 7 , ISBN: 978-0-8179-9311-5 .
MENDOZA, E. G., RAZIM, A., TESAR, I. L. 1994. Effective Tax Rates in Macroeconomics:
Cross-country Estimates of Tax Rates on Factor Income and Consuption. NBER Working
Paper No. 4864, Cambridge MA, 1994.
MITCHELL, J. 2001. A Tax Competition Primer: Why Tax Harmonization and Information
Exchange Undermine Americas Competitive Advantage in the Global Economy.
Heritage Foundation Backgrounder. No. 1460, 2001.
NICODME, G. 2006. Corporate Tax Competition and Coordination in the European
Union: What Do We Know? Where Do We Stand? European Commission and Solvay
Business School (ULB) July 2006. European Economy. Economy Papers 250/2006.
ROSENBERG, M. 2001. Vvojov tendencie svetovho hospodrenia. Vydavatestvo
Bratislava, 2001, ISBN 80-225-1515-9.
Steuerreform
2008.
Dostupn
na
internete:
http://stern.de/politik/deutschland/steuerreform-2008-was-sich.bei-denunternehmenssteuern-aendert-584695.html.
WILSON, J. D. 1986. A Theory of Interregional Tax Competition. Journal of Urban
Economics, 19: 296-315.
WEICHENRIEDER, A. 2005. (Why) Do We Need Corporate Taxation? CESifo Working
Paper, No.1495. 2005.
Worldwidetax.com. 2012. U.K. Tax News 2012. Dostupn na internet:
http://www.worldwide-tax.com/uk/uk_tax_news.asp.
Taxation Trends in the European Union. 2011 Edition. Luxemburg: European
Communities and EUROSTAT, 2011 ISBN 978-90-79-19644-7.
Zkon . 595/2003 Z. z. o dani z prjmov v znen neskorch predpisov.
Zkon . 431/2002 Z. z. o tovnctve.
European Commission, Eurostat, Directorate-General for Taxation and Custom Union.
2010. Taxation Trends in the European Union. 436 pp. ISBN 978-92-79-15801-8.
www.Worldwide-Tax.com.
http://www.oecd-ilibrary.org/taxation/total-tax- revenue_20758510-table2.
http://stats.oecd.org/#.
https://home.kpmg.com/xx/en/home/services/tax/tax-tools-and-resources/tax-ratesonline/corporate-tax-rates-table.html.
152
WWW.ECOLETRA.COM

,
(24) http://taxsummaries.pwc.com.
(25) https://home.kpmg.com/xx/en/home/services/tax/tax-tools-and-resources/tax-ratesonline/corporate-tax-rates-table.html.
(26) http://ec.europa.eu/taxation_customs/business/company-tax/common-consolidatedcorporate-tax-base-ccctb_en.
153
WWW.ECOLETRA.COM

,
DETERMINATION OF THE VALUE OF THE COMPANY IN INSOLVENCY

tefan Tich
Katedra manamentu, Preovsk univerzita, Ul. 17. novembra 13, 080 01 Preov
Abstract:
The main idea of this document is to explain the underlying processes of recovery. The aim is
to highlight the opportunities and threats of creditors in recovery of their debts. Finally,
propose solutions to avoid losses during the restructuring.
The key words:
Debt, debtors, bankruptcy or recovery proceedings, bankruptcy or recovery administrator.
JEL Classification: K35 Personal Bankruptcy Law
The economic bankruptcy, while a negative phenomenon, but in a market environment,
especially among entrepreneurs, natural phenomenon. In times of crisis it is typical of an
enterprise requiring its recovery, resizing production capacity.
Businesses that have grown long before the crisis set up its production capacity in terms of
the then sales. Forecasts on which they were purchased expensive equipment, production
lines, failed to materialize.
But financing of these assets due to the low capacity utilization disrupted and caused the
insolvency of the company.
The issue of determining the value of property has recently become increasingly more up to
date and in the Slovak Republic. Recovery expert witnesses began to acquire its importance
just transition to a market economy.
Addressing restitution, privatization, business transfers and total transfers of assets, nonmonetary contributions to business, business started to enter into bankruptcy they liquidated
the state-owned enterprises and so on.
I.Methods for determining the value of the company insolvencies

By Mr. Mak M. surveyed the liquidation value, provided that it is not the preconditions for
the existence of the business and business assets will be divided in some way, sold off or
liquidated. Regards to the valuation largely static, focused on market opportunities to absorb
the business assets at certain intervals.
It is essential that the liquidation of a company takes place under external pressure,
particularly creditors, or whether it is a largely voluntary liquidation. It can be presumed that
the liquidation value of the pressure is usually much lower than the liquidation value under
normal conditions of sell out asset management in terms of convenience, not in terms of
154
WWW.ECOLETRA.COM

,
speed. Very difficult task is to determine the liquidation value of the assets in specialized, such
as specialized machinery, factory buildings, etc. In general, the liquidation value is often low.
This is particularly true for older property and also for specialized assets. The basic method at
a static valuation of the company is liquidation method. This method is provided for in the
Ministry of Justice of the Slovak Republic no. 492/2004 collection establishing a general value
of assets in Annex 1.
Winding method determines the general value of companies and their parts in the windingup, which is associated with the liquidation ( 70 bus.coll) as the sum of the universal values
of individual assets less the general value of borrowed funds and the costs of disposal or at
the end of the activity the entrepreneur bankruptcy as the sum of the universal values of the
components of the business assets objectified coefficient realization the date of valuation.
To use the method of determining the liquidation of company general value to compare the
ordinance procedure.
a) The general value of the company at the end of business liquidation is the value of
the business assets of the company and the liquidation method specified by a certain
date, which remains the owner of the property after the sale, after repayment of all
foreign sources, including the remuneration of the liquidator and any costs of disposal.
It provides as follows:
(By the decree of the Ministry of Justice of the Slovak Republic no. 492/2004 coll. establishing
a general value of assets.)
(1)
= =1
where:
VHL - the general value of companies and their parts determine its settlement method ( in
EUR )
n
VHZMi
i=1
- The sum of all components of the universal values of assets which are the
subject valuation (in EUR )
VHCZ - The market value of borrowed funds ( in EUR )

VHNL - The market value of the costs associated with the liquidation ( in EUR ) .
155
WWW.ECOLETRA.COM

,
b) The general value of the company at the end of business bankruptcy is determined by the
liquidation method as follows:
n
(2)
VHLK = kS .
VHZMi + VHF
i=1
where:
VHLK - the general value of the company determined the liquidation method (in EUR)
VHZMi - universal values of all components of the property subject to assessment (in EUR)
VHF - The market value of financial accounts, which means cash in hand and cash
equivalents, accounts in banks (excluding short-term financial assets) (in EUR)
ks - a summary coefficient of realization assets as a whole taking into account the special
specifications, which are not taken into account in determining the universal values of
individual assets and have an impact on the final general value of the property as a whole.
The amount of the aggregate coefficient and realization includes specifics extremely expert
organization reviewed and justified. As a rule, realization coefficient equal to about 1,0.
The market value of the property that is used to secure claims of secured creditors and goods
under customs supervision, the expert report determined separately ( 69 of Act no. 7/2005
on bankruptcy and restructuring ) .
When determining the general value of the company must sponsor an expert to know the
intention of determining what the value of the company is the sponsor interest. The proper
question in this case is very important to know the expert to answer it correctly. In
determining the liquidation value of a company general method is the result of the probable
value of the firm determination of the sum of the universal values of the components after
deducting foreign resources and remuneration of the liquidator and decommissioning costs.
This value is higher than 0. A value of less than zero points to the inability to meet its payment
obligations and thus a proclamation for bankruptcy. When using the method of liquidation at
the end of business bankruptcies in the individual assets affected by the coefficient of
realization is not counted the value of financial accounts which said coefficient is not affected
- has a constant value. Determine the value of a company by the above method is in the
process of opening of insolvency proceedings and the resulting value tells us about the
possible proceeds from the realization of a bankruptcy before paying the costs associated
with bankruptcy.
156
WWW.ECOLETRA.COM

,
In addition to this static method, it is possible to use other dynamic method of determining
the value of a company in insolvency proceedings. In this case, the equity has not a method
but a method of yield.
When applying the dynamic method a prerequisite for determining the value of the company
that is not in insolvency proceedings the infinite life of the company, ie the assumption of
continued business. This assumption is mainly used the yield method of determining the value
of a company, even in the simplest form of this method, now little used form of perpetual
annuity. In this case, the yield value determined by the ratio Vh consistently achievable profit
after tax Zr and a capitalization rate ik.
(3)
Vh=
On infinite lives are built more complex formula for the valuation of income, where the largest
part of value is determined by continuous annuity, both in times of growth, as well as in times
of crisis. Life also brings situations where infinity estimated life of the enterprise is becoming
increasingly only fiction. Everyday experience brings us the experience that the company
Insolvency is common practice. This fact should be incorporated into the procedures for
determining the company's value. Thus, it is necessary to distinguish the value of fixed
enterprise value of enterprises unstable.
Insolvency the company itself is not a new concept. It is impact on the value of the business
to be considered, so that the results of the strategic and financial analysis and financial
planning included the estimate of the useful life of the company. For the company with
limited service life it is appropriate to use the method of calculating the company value.
Method of calculating the amortized value of the business was originally developed in the
USA. Its aim was to set a ceiling on debt. The basic character corresponds to the revenue
method, so it is possible to use amortization method for determining the value of a company.
The basic character corresponds to the revenue method, so it is possible to use amortization
method for determining the value of a company. Unlike conventional discounted cash flow
method but in this case we find out, how much cash we can drain off the enterprise,
regardless of whether they come from the results of its own management or from disposal.
In use of amortization methods for determining the value of a company is more of a rarity. In
practice is preferred equity rather the method for determining the value of a company
especially the liquidation method.
157
WWW.ECOLETRA.COM

,
The essence of the amortization method is to estimate the expected life of the company T ,
during which the company will still work and produce positive operating results. Upon
termination of this lifetime period is calculated with the liquidation value of the company.
The value of the company is then in a variant equity as follows:
(4)
Hn==1
(1+)
(1+ )
where:
Hn - net value of the company (i enterprise value for the owners)
FCFEt
- free cash flow to equity in a year t
ik - The discount rate at the cost of own capital
LnT - Liquidation value of the company at the time of disposal at the end of year T , converted
to the level of equity
This process however has obvious shortcomings:
- An estimate of the liquidation value of 5-10 years
- The main problem, however, is an estimate of the remaining life.
Difficulty estimated useful remaining life is one of the main reasons why foreign theory and
practice applied to the infinite life. The logic of calculation is not entirely correct. It is
impossible to be satisfied with alternation in the event that a determination of the useful life
period of enterprise infinite life, although it is obvious that the company doesnt have a great
perspective. This error is acceptable for large enterprises, concerns, where we do not expect
a quick closure due to insolvency. For smaller and weaker enterprises, however, that risk is
much higher.
II.Research the various methods of application in practice

With reference to the scientific research I found the application of different methods for
determining the value of enterprises in practice.
To imagine the target group of the research sample I found the number of insolvency
proceedings in Slovakia.
For these I had set the condition that I will examine insolvency proceedings since 2006 when
the effective Act on Bankruptcy and Restructuring. The research sample is divided into two
groups, the bankruptcy and restructuring.
Basic statistical overview is as follows:

158
WWW.ECOLETRA.COM

,
Insolvency proceedings:
2006
Year
Received proposal 645
113
Debtor filed FO
373
Crediter filed PO
2007
775
153
329
2008
841
169
378
2009
1060
182
518
2010
1248
221
597
2011
1408
339
672
2012
1251
351
445
2013
1326
481
379
2014
1388
550
360
2015
1470
687
294
Insolvency proceedings in Slovakia

1600
1470
1408
1400
1388
1326
1200
1060
1000
841
800
600
1251
1248
775
687
672
645
597
550
518
400
373
200
113
329
378
339
445
351
2011
2012
481
379
360
294
221
153
169
182
2007
2008
2009
0
2006
2010
2013
2014
2015
From the graph it is clear that despite the decline in the number of proposals for bankruptcy
in 2012 a trend line is steadily growing number of proposals character. We see, however, a
change in the number of insolvency of legal persons whose number of proposals from 2011
is decreasing, even though the number of the natural person is growing sharply.
Restructuring proceedings:
2006 2007
Year
9
Received proposal 10
10
9
Debtor filed
Crediter filed
1
Proceeding FO
10
8
Proceeding PO
1
Bankruptcy
2
rp approved
2008
2009
2010
2011
2012
2013
2014
2015
15
78
129
135
115
148
142
116
15
78
120
131
107
145
132
113
10
17
16
15
13
21
13
73
112
119
100
141
129
95
15
18
24
11
24
19
17
159
WWW.ECOLETRA.COM

,
rp declined
rp confirmed
12
49
71
49
54
90
76
Source: www.justice.gov.sk
RESTRUCTURING PROCEEDINGS:
180
NUMBER OF PROPOSALS
160
140
120
100
80
60
40
20
0
-20
2006
2007
2008
2009
-40
2010
2011
2012
2013
2014
2015
YEAR
For efficient scientific research I have abstracted from the insolvency proceedings, which for
this part of the research are not sufficiently explanatory power. In future scientific research,
I focused mainly on restructuring proceedings.
Of the 897 submitted proposals for restructuring I have examined 448 submissions. The actual
filing consists of restructuring report, which includes the determination of the value of the
company and comparing the amount of satisfaction of creditors in bankruptcy and
restructuring proceedings.
III.The results of scientific research

The actual scientific research is not yet fully completed and still need to be analyzed to
evaluate all input data. But it is already possible to state that the use of various forms of
determining the value of the company in insolvency proceedings is alarmingly low.
In examining 448 the number of reviews restructuring only in eight cases was the use of equity
method of determining the value of a company. The dynamic form of determining the value
of the company was not used in any of the cases examined!
Continuation of the research will focus on alternative calculations data provided in selected
companies where restructuring has already taken place and the comparison of computed
results with reality.
160
WWW.ECOLETRA.COM

,
Conclusion:
Research itself is determining the value of a company in insolvency proceedings pointed out
on the enormous weaknesses of each method of application in practice. The main cause is
the direction of individual opinions in restructuring the legal plane. Assessments submitted
are treated at the court therefore they are written especially for the understanding of
lawyers.
With practical calculations on ongoing scientific research we confirm needs to change the
method of calculating the possible level of satisfaction of the creditors and therefore we show
a substantial need for actual research.
List of bibliographical references:

(1) DANIEL, P.: Sprva a vymhanie pohadvok. Iura Edition, Bratislava, 2013, ISBN: 978-808078-660-1
(2) DANIEL, P.: Sprva a vymhanie pohadvok 2. Iura Edition, Bratislava, 2014, ISBN: 97880-8168-144-8
(3) HARUMOV, A.: Stanovenie hodnoty majetku, Iura Edition, Bratislava, 2008, ISBN: 97880-8078-224-5
(4) POSPIL, B.: Zkon o konkurze a retrukturalizcii Komentr. Iura Edition, Bratislava,
2012, ISBN: 978-80-8078-458-4
(5) KNABE M.: Die Berucksichtigung von Insolvenzrisiken in der Unternehmensbewertung.
Koln: Josef Eul Verlag, 2012, ISBN 978-3-8441-0126-3.
(6) MAK M. a kol.: Metody oceovn podniku pro pokroil (hlub pohled na vybran
problmy).Praha: Ekopress, 2011. ISBN 978-80-86929-80-4.
(7) MAK M. MAKOV P.: Reziduln hodnota jako klov prvek oceovn podniku st
prvn: predpoklad nekonenho trvn podniku a dlka faze. Odhadce a oceovn majetku
.1/2006, ronk XII. S.4-15. ISSN 1213-8223
161
WWW.ECOLETRA.COM

,
SOCIAL SCIENCES: SOCIOLOGY

POSTPENITENCIRNA PRCA S ODSDENMI V SLOVENSKEJ REPUBLIKE
Peter Papo, Dominika Kadlubekov
Katedra socilnej prce, Pedagogick fakulta, Univerzita mateja Bela, Ruov 13, Bansk
Bystrica, peter.papso@umb.sk / Katedra pedagogiky, Pedagogick fakulta, Univerzita
Kontantna Filozofa, Draovsk cesta 4, Nitra, dkadlubekova@ukf.sk
Abstract
The article deals with the possibilities and implementation of post-penitentiary care in the
Slovak Republic. It describes penitentiary treatment, the importance of education in the
penitentiary treatment, socio-cultural consequences of the penitentiary environment, the
actual implementation of post-penitentiary care and in the end brings several research
findings.
Keywords
Doomed, Post-penitentiary care, Social Work, Imprisonment. Andragogy.
Abstrakt
lnok sa zaober monosami a realizciou postpenitencirnej starostlivosti v Slovenskej
republike. Postupne popisuje penitencirne zaobchdzanie, vznam edukcie v
penitencirnom zaobchdzan, socio-kultrne dsledky penitencirneho prostredia, samotn
realizciu postpenitencirnej starostlivosti a v zvere prina niekoko prieskumnch zisten.
Kov slov
Odsdeny, Postpenitencirna starostlivos, Socilna prca, Vkon trestu odatia slobody,
Andragogika.
JEL Classification
Z00
V kadej spolonosti, nech je akokovek vyspel, existovali, existuj a stle bud existova
jedinci, ktor naraj jej pravidl a normy pretransformovan do zkonov. Inmi slovami,
pchaj trestn iny, ktor meme charakterizova ako iny nebezpen pre spolonos,
ktorch znaky s uveden v trestnom zkone. Na to, aby niektor konkrtny in bol trestnm
inom, musia by teda sasne splnen dve podmienky nebezpenos inu pre spolonos
(materilna podmienka) a naplnenie znakov uvedench v Trestnom zkone (formlna
podmienka). Z toho je mon odvodi, e in, ktor je nebezpen pre spolonos, avak
nevykazuje znaky niektorho v zkone uvedenho trestnho inu, nie je trestnm inom.
Rovnako in, ktor inak vykazuje znaky skutkovej podstaty niektorho v zkone uvedenho
162
WWW.ECOLETRA.COM

,
trestnho inu, ale nedosahuje potrebn stupe nebezpenosti pre spolonos (naprklad
vka kody, miera ublenia a pod.), nie je trestnm inom. Takto iny zaraujeme pod
pojem priestupok, za ktor je tie mon udeli sankcie, nie vak v podobe odatia slobody.
I.Vkon trestu odatia slobody v Slovenskej republike

Spolonos sa proti trestnm inom brni rznymi formami, z ktorch najastejie sa vyuva
forma, ktorou na jednej strane spolonos pchateov trestnch inov od seba eliminuje a na
strane druhej sa ich prostrednctvom nej sna prevychovva a zharmonizova ich s
uznvanmi spoloenskmi hodnotami, aby mohli optovne i ivot riadneho, samostatnho
a zodpovednho obana. Je to forma vkonu trestu odatia slobody. Ten m poda T.
Raszkovej a S. Hoferkovej (2013, s. 40) sedem zkladnch funkci, a sce: odplatn,
regulatvnu, preventvnu, restoratvnu, vchovn, morlnu a represvnu.
Pri nprave pchateov trestnej innosti sa kladie vek draz na penitencirne zaobchdzanie
s odsdenmi poas vkonu trestu odatia slobody zameran na ich resocializciu. T
znamen shrn aktivt zameranch na dosiahnutie elu trestu, ktorm je chrni spolonos
pred pchatemi trestnch inov, zabrni odsdenmu v alom pchan trestnej innosti
a vychova ho k tomu, aby viedol riadny ivot, a tm vchovne psobi aj na ostatnch lenov
spolonosti. Na to, aby bolo mon tento cie dosiahnu, je nutn poas vkonu trestu odatia
slobody vykona mnostvo opatren. Je tu dleit odsdench vhodne diferencova tak v
rmci vonkajej diferencicie (rozdelenie odsdench poda skutkovej podstaty trestnho
inu a ich rizikovos a mieru nebezpeenstva inu pre spolonos do jednotlivch stupov
s rznou mierou strenia), ako aj v rmci diferencicie vntornej (ich umiestnenie
v otvorench, polootvorench a uzavretch oddeleniach, kde je rzny rozsah prv
a obmedzen). Okrem toho je potrebn zostavi kvalitn program zaobchdzania, ktor je
pecifikovan na konkrtneho odsdenho vzhadom na perspektvu jeho npravy. Nsledne
sa na odsdench psob rznymi formami a metdami, ktor je mon leni z viacerch
pohadov.
Rozkaz . 86 o zaobchdzan s obvinenmi a odsdenmi (2009, 47) uvdza nasledujce
formy zaobchdzania s odsdenmi:
individulne ich cieom je formovanie pozitvnych vovch vlastnost a schopnost
odsdenho, podpora sebacty, cty odsdenho k inm a rozvoj zmyslu pre
zodpovednos za svoje sprvanie. Medzi individulne formy zaobchdzania patr
penitencirna diagnostika, intervencia, poradenstvo a in metdy a postupy
zaobchdzania,
skupinov stretnutia odsdench s cieom dosiahnu ich aktvnu as v procese
zaobchdzania, pozitvne socilne uenie a sprvanie, rieenie emocionlnych
a socilnych konfliktov, rozvoj pozitvnych vlastnost, medziudskch vzahov, zmiernenie
alebo odstrnenie nevhodnch prejavov sprvania, priazniv zmenu naruenho
prevania a podporu duevnho zdravia odsdenho. Medzi skupinov formy
zaobchdzania patr komunita, ktorej innos je zameran na rozhodovanie, kultrnoECOLETRA.COM SCIENTIFIC EJOURNAL, VOL. 2, 2016/ 04, ISSN 2377-9848
163
WWW.ECOLETRA.COM

,
osvetov innos, zamestnvanie, poriadok a disciplnu, socilno-vcvikov skupiny (sem
patr socilno-psychologick vcvik, socilno-komunikan trning, diskusn skupiny a
skupinov poradenstvo), ktorch cieom je zskanie a rozvoj socilnych zrunost.
Z uvedenej charakteristiky je zrejm, e formy zaobchdzania s odsdenmi vypovedaj
o vonkajom usporiadan aktivt, priom sa viau na poet odsdench. Rozkaz . 86
o zaobchdzan s obvinenmi a odsdenmi (2009, 8) charakterizuje aj in metdy
a postupy zaobchdzania ako sas foriem zaobchdzania, ktor s zameran na
odstrnenie subjektvnych prin trestnej innosti v postojovej, hodnotovej a emocionlnej
sfre osobnosti, priom sa uplatuj individulnou i skupinovou formou. Medzi in metdy
a postupy zaobchdzania patria:
psychoterapeutick zameran na psychick poruchy a poruchy sprvania, ktor je
mon ovplyvova psychologickmi a komunikano-interaknmi prostriedkami
s cieom zmierni alebo odstrni existujce symptmy, priaznivo zmeni naruen
prevanie, sprvanie a postoje a podpori duevn zdravie odsdenho,
reedukan spovaj vo vybudovan a posilovan autoregulanch mechanizmov
odsdenho, vo vytvran prijatenej hierarchie hodnt, v posilovan pozitvnych foriem
sprvania, vo vybudovan vhodnch stereotypov sprvania, v posilovan vovho
konania a v schopnosti prekonva zaov situcie,
pecilno-pedagogick zameran na odsdench vyadujcich pecilne prstupy
z dvodu mentlnej, zmyslovej, emocionlnej, socilnej poruchy, poruchy sprvania alebo
ich kombinci,
lieebno-pedagogick terapeutick a psychoterapeutick metdy zameran na
zmiernenie alebo odstrnenie psychickej poruchy odsdench s poruchami osobnosti, s
defektmi intelektu, organickm pokodenm mozgu a zvislch odsdench.
alie lenenie metd zaobchdzania s odsdenmi uvdzaj aj E. Balko a D. Fldei
(2004, s. 30), ktor ich rozdeuj na:
protektvne (bezpenostn) ide o postupy ako strenie, eskortovanie, osobn
prehliadky, donucovacie postupy a alie,
formatvne (pedagogick a psychologick) uren na eliminciu neiaducich javov
a zrove na formovanie spolonosou akceptovanho sprvania odsdench,
lieebn zameran na lieenie bench zdravotnch problmov, ale aj zvislost alebo
psychickch porch.
Na zklade uvedench charakteristk chpeme metdy zaobchdzania s odsdenmi ako
cieavedom postupy prce kvalifikovanch pracovnkov v rmci zaobchdzania
s odsdenmi. Zhrujc by sme potom metdy zaobchdzania s odsdenmi vymedzili na
metdy protektvne (bezpenostn), formatvne (psychoterapeutick, reedukan
a pecilno-edukan) a lieebn.
Na uplatnenie foriem i metd zaobchdzania je vak potrebn multidisciplinrny prstup.
Autori A. Fbry a I. Novk (1995, s. 18 22) klad draz najm na vzjomn prepojenie
164
WWW.ECOLETRA.COM

,
pedagogickch, psychologickch a sociologickch vied v penitencirnej praxi. Vyuitie
poznatkov tchto vied viedlo ku vzniku aplikovanch vednch discipln ako penitencirna
psycholgia, penitencirna pedagogika a penitencirna socilna prca, ktor maj
nenahraditen lohu v penitencirnej praxi. Inak tomu nie je ani v prpade obohatenia
penitencirnej terie a praxe andragogickou vedou.
Zaujmav sksenos publikoval u v roku 2006 esk penitenciarista L. Bernek (2006, s. 14),
ktor k efektivite metd zaobchdzania s odsdenmi vyuvanch v programoch
zaobchdzania uvdza, e doterajie penologick sksenosti, teria a prax ukazuj, e
existujce prstupy, orientovan viac pedagogicky, je nutn nahradi prstupmi rdzo
andragogickmi. Nai vzensk odbornci dobre vedia, e pred nimi stoj biologicky, citovo,
sociologicky a mentlne stabilizovan a primrne socializovan dospel jedinec, a napriek
tomu s nten s nm pracova v snahe o jeho osobnostn zmenu (pri tvorbe programu
zaobchdzania) ako s nevyzretm jedincom. Sasn systm programov zaobchdzania nie je
vyven v otzke zastpenia vchovy a vzdelvania... stva sa zloitm, neprehadnm a vo
svojom dsledku neefektvnym.
S uvedenm nzorom shlasia i T. Raszkov a S. Hoferkov (2014, s. 29), ktor tvrdia, e Do
problematiky tvorby programov zaobchdzania by mal vrazne zasahova andragogick
pohad, ktor sa sstred na vzdelvanie a vchovu dospelho jedinca, a je pre tto
problematiku aleko vhodnej a efektvnej.
1.1. Pozcia edukcie v penitencirnom zaobchdzan
Vznamnou sasou zaobchdzania s odsdenmi je i edukcia, ktor sa realizuje
prostrednctvom individulnej i skupinovej formy zaobchdzania s odsdenmi, a ktor
zaraujeme medzi formatvne metdy zaobchdzania.
Najvznamnejm spsobom, ako optovne zaleni odsdenho do profesijnho
a socilneho ivota po prepusten na slobodu je bezpochybne edukcia. Edukcia, ktor
chpeme ako irie oznaenie pojmov vchova a vzdelvanie, je chpan ako sas programu
zaobchdzania a je nesporn, e m v resocializanom procese odsdench svoj
nezastupiten vznam.
Slovensk legislatva vkonu trestu odatia slobody uvdza pojem edukcia i pojem
vzdelvanie, pojem vchova vak nespomna. Edukcia je charakterizovan Vyhlkou .
368/2008 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vydva Poriadok vkonu
trestu odatia slobody (24) ako shrn aktivt pedagogickho a psychologickho psobenia
na odsdenho zameranch na resocializciu a odstraovanie subjektvnych prin pchania
trestnej innosti s cieom formovania primeranho sprvania a hodnotovej orientcie v slade
so veobecne zvznmi prvnymi predpismi. Vzdelvanie odsdench je poda Zkona .
475/2005 o vkone trestu odatia slobody (32) jednm z prostriedkov zaobchdzania,
a charakterizuje ho ako ...shrn aktivt zaloench na aktvnej asti odsdenho a
zameranch na jeho zalenenie do spolonosti v slade s jeho osobnmi a spoloenskmi
165
WWW.ECOLETRA.COM

,
potrebami. Edukciu odsdench chpeme ako vchovno-vzdelvac proces psobenia na
osobnos odsdenho, ktor prispieva k resocializcii, formovaniu a kultivcii osobnosti
dospelho odsdenho s cieom uahenia optovnho zalenenia a ivota v spolonosti po
prepusten. Aby vak bol resocializan proces o najefektvnej, povaujeme za nevyhnutn,
aby ho realizovali len kvalifikovan odbornci.
1.2. Socio-kultrne dsledky vkonu trestu odatia slobody
Z hadiska resocializcie vak prepustenm z vkonu trestu prca s klientmi nekon, resp.
nemala by koni. Je nutn uvedomi si, e resocializan proces by mal naplno zana krtko
pred ukonenm a po vkone trestu odatia slobody, aby sa prepusten mohol resocializova
do nekriminlnej, majoritnej spolonosti, priom na neho u nepsobia spoluodsden a
kriminlna subkultra.
Sankcia v podobe trestu odatia slobody znamen v ivote kadho odsdenho vznamn
socilnu udalos, ivotn zlom. Izolcia loveka, vyatie z jeho prirodzenho socilneho
prostredia a zaradenie do izolovanho rezidennho prostredia so sebou prina do ivota
odsdenho mnoho zmien a negatvnych javov.
stavy na vkon trestu odatia slobody poda G. Lubelcovej (2005), podobne ako vetky
organizcie stavnej starostlivosti, vytvraj umel svet vzdialen vonkajiemu svetu. Autorka
poukazuje najm na to, e mnoh z vznamnch innost, ktor mus odsden samostatne
zvldnu mimo tohto prostredia, ako naprklad zabezpeenie bvania, stravy i prce za neho
riei intitcia, ktor mu organizuje denn reim a minimalizuje prleitosti pre vlastn
rozhodovanie. Dlhodob pobyt v takomto zariaden oslabuje schopnos starostlivosti o seba
samho, samostatnho a autonmneho rozhodovania. Dsledkom je zlyhvanie v schopnosti
zvldnu dilemy benho ivota po prepusten, pretoe je imobilizovan prve t as
individulnych schopnost, ktor rozhoduj o spsobilosti zapoji sa do ivota po prepusten.
Vkon trestu odatia slobody sa vznamnm spsobom premieta aj v sfre ivota mimo
stavu na vkon trestu odatia slobody, a to poda M. Vgnerovej (1999, s. 421) najm
v podobe straty zamestnania, profesijnej role, socilnych vzahov a vedomost, zrunost
a nvykov.
Poda M. Justovej (2005, s. 54) je pracovn trh pre odsdench uzavret z vonkajch dvodov,
medzi ktor zarauje negatvnu stigmatizciu, predsudky, strach, nenvis a odpor zo strany
spolonosti, ako aj z vntornch dvodov, ktormi s nevyrovnanos a labilita voi
predsudkom, zlozvyky prebrat z vkonu trestu, nzke vzdelanie a rove zrunost, nerelne
a naivn sny, neschopnos pozitvneho sebauplatnenia sa po prepusten. Na intenzvnu
prpravu odsdenho na trh prce upozoruj J. pankov a A. Grenkov (2012, s. 104).
Autorky povauj za nevyhnutn poskytova odsdenm i karirne poradenstvo objasni
im, ak monosti maj na trhu prce s aktulnym vzdelanm, kde s ich skryt rezervy, o
mono vylepi, kde je mon na sebe popracova. Vychdzajc z tohto odporania
166
WWW.ECOLETRA.COM

,
povaujeme za nevyhnutn, aby bola ponuka vzdelvania v stavoch na vkon trestu odatia
slobody zko prepojen s trhom prce.
J. Keller (1996) upozoruje i na osobnostne devastan a socilne stigmatizujce inky
uvznenia. Hoci totlne intitcie, kam patria i stavy na vkon trestu odatia slobody, asto
proklamuj cie vybudovania a posilovania sebaregulanch schopnost svojich klientov
s pouitm nemalch materilnych a personlnych zdrojov, spsob realizcie cieov
a formovania osobnost klientov je vak poda autora proklamovanm cieom vemi vzdialen.
Za rovnako vznamn stratu povaujeme i stratu kontaktu s rodinou a oslabovanie socilnych
vzieb. Bez tchto atribtov profesijnho (zamestnanie, pracovn nvyky a zrunosti) a sociokultrneho ivota (rodinn kontakty a vzahy, socilne zrunosti) nie je odsden schopn
nvratu do spolonosti bez recidvneho konania.
Sumr uvedench okolnost preto mnohokrt vysti do recidvneho sprvania odsdenho, i
u z dvodu straty schopnosti fungova v civilnej spolonosti, alebo z dvodu rieenia
hmotnej ndze pchatea. Osoba po vkone trestu odatia slobody el po prepusten na
slobodu mnohm problmom v dsledku socilneho vylenia zo spolonosti, o z nej rob
najohrozenejiu a spolonosou najodmietanejiu socilnu skupinu, o vyplva
i z represvneho naladenia spolonosti voi osobm, ktor boli kvli porueniu platnch
prvnych noriem prvoplatne odsden.
Prepusten bezpochyby potrebuje pri svojej socilnej adaptcii po vkone trestu odatia
slobody pomoc a usmernenie, o by mala zabezpei postpenitencirna starostlivos
o odsdench, ktor poda I. Emmerovej (2011, s. 153) patr k najinnejm spsobom
prevencie recidvy.
II.Monosti postpenitencirnej starostlivosti

Pod postpenitencirnou starostlivosou A. Fbry (2006, s. 147) rozumie sbor osobitnch
opatren zo strany ttnych orgnov alebo spoloenskch, charitatvnych a inch organizci
zameranch na dovenie npravy odsdench a poskytnutie pomoci pri optovnom
zalenen do spolonosti po prepusten z vkonu trestu odatia slobody alebo po prepusten
z vkonu ochrannch opatren, ktor obmedzuj osobn slobodu v zujme prevencie ich
recidvy k trestnej innosti. Postpenitencirnu starostlivos teda chpeme ako systematick
innos vedcu k psychickej, morlnej i socilnej podpore osb prepustench z vkonu trestu
odatia slobody s cieom dovi ich prevchovu a pomha im vies riadny ivot v majoritnej
spolonosti.
Rozmach postpenitencirnej starostlivosti ako uvdza A. Fbry (2006) nastal po druhej
svetovej vojne. Najm zvery II. kongresu OSN o prevencii zloinnosti a o zaobchdzan
s pchatemi konajceho sa v roku 1960 v Londne vznamne prispeli k rozvoju
167
WWW.ECOLETRA.COM

,
postpenitencirnej starostlivosti. Tu sa v Minimlnych tandardnch pravidlch, lnok 64
zakotvila mylienka, e povinnos spolonosti nekon prepustenm klienta z penitencirnej
starostlivosti, preto musia by zabezpeen nevyhnutn sluby prostrednctvom ttnych
alebo skromnch organizci i intitci, ktor s kompetentn poskytova vhodn, inn
postpenitencirnu starostlivos nasmerovan k odstraovaniu predsudkov voi prepustenm
a k ich reintegrcii do spolonosti. V obdob socializmu sa vo vtedajom eskoslovensku
intenzvne hovorilo o potrebe vybudova ucelen a funkn systm postpenitencirnej
starostlivosti. Pokusy o kompletizciu boli najm v sedemdesiatych rokoch, kedy bol prijat
zkon o ochrannom dohade. V zujme postpenitencirnej starostlivosti sa uskutonili aj
rozsiahle, rzne vedeck podujatia, no napriek tomu sa takto systm vybudova dodnes
nepodarilo.
2.1. Legislatvny rmec postpenitencirnej starostlivosti v Slovenskej republike a
monosti jej realizcie
Postpenitencirna starostlivos m svoju legislatvnu pravu. Pri jej rozbore meme
vychdza z viacerch legislatvnych noriem, najm zo Zkona . 305/2005 Z. z. o
socilnoprvnej ochrane det a socilnej kuratele, Zkona . 448/2008 Z. z. o socilnych
slubch, Zkona . 300/2005 Z. z. Trestnho zkona, Zkona . 301/2005 Z. z. Trestnho
poriadku a Zkona . 550/2003 Z. z. o probanch a medianch radnkoch.
Postpenitencirnu starostlivos meme z hadiska jej foriem primrne rozdeli na:
a) nten postpenitencirnu starostlivos a
b) dobrovon postpenitencirnu starostlivos.
Nten postpenitencirna starostlivos je charakteristick tm, e mus by jasne vymedzen
zkonom, nariauje ju sd, je realizovan ttnymi orgnmi, jej prostriedkami s vinou
ochrann opatrenia a klient je povinn ju strpie. Dobrovon postpenitencirna starostlivos
naopak vychdza zo slobodnho rozhodnutia klienta. Tto realizuj prevane mimovldne,
cirkevn a charitatvne organizcie a jej prostriedkami s zva vchovn, poradensk,
socilno-terapeutick, socilno-preventvne, charitatvne a in aktivity.
Z predchdzajceho rozdelenia vyplva rznorodos poskytovateov postpenitencirnej
starostlivosti, no v najirom ponman mu by poskytovatemi postpenitencirnej
starostlivosti ttne i nettne intitcie, organizcie i skromn osoby. V rmci ntenej
postpenitencirnej starostlivosti sem meme zaradi najm intitt probanej a medianej
sluby, v rmci ktorho psobia vy sdni radnci proban a median radnci. V rmci
dobrovonej postpenitencirnej starostlivosti je potrebn vnma ako poskytovateov viacero,
najm nettnych subjektov, poskytujcich starostlivos naprklad v podobe tulkov, domov
na pol ceste, ale aj v podobe poradenskej innosti at.
Podstatn miesto v postpenitencirnej starostlivosti m aj socilna kuratela. T je upraven
konkrtne v Zkone . 305/2005 o socilnoprvnej ochrane det a socilnej kuratele, ktor ju
168
WWW.ECOLETRA.COM

,
definuje ako sbor opatren na odstrnenie, zmiernenie a zamedzenie prehlbovania alebo
opakovania porch psychickho vvinu, fyzickho vvinu a socilneho vvinu dieaa a
plnoletej fyzickej osoby a poskytovanie pomoci v zvislosti od zvanosti poruchy a situcie,
v ktorej sa nachdza diea alebo plnolet fyzick osoba. (1/3) Podobne vymedzuje socilnu
kuratelu aj L. Lekov (2012, s. 600), poda ktorej je lohou kurtora psobenie zacielen na
rieenie vzniknutch problmov, ak aj spolone s klientom hada adekvtne rieenia na
neutralizciu alebo aj pln odstrnenie problmov. V zmysle Zkona o socilnoprvnej
ochrane det a socilnej kuratele sa socilna kuratela poskytuje osobe:
po prepusten z vkonu trestu odatia slobody alebo vkonu vzby,
ak je astnkom probcie alebo medicie,
ak zneuva drogy alebo je zvisl od drog,
po zniku stavnej starostlivosti alebo ochrannej vchovy,
ak bola prepusten zo zdravotnckeho zariadenia na liebu zvislost,
ak bola prepusten zo zdravotnckeho zariadenia na resocializciu drogovo zvislch,
ak poiada o pomoc pri rieen nepriaznivej ivotnej situcie. (18/1)
Opatrenia socilnej kurately sa poskytuj ako deom, tak i plnoletm fyzickm osobm, no
zkladn rozdiel spova v skutonosti, e km prijmanie tchto opatren pre deti nie je
podmienen jeho shlasom a shlasom jeho zkonnch zstupcov, socilna kuratela pre
plnolet fyzick osoby je podmienen shlasom a zujmom takejto osoby, o zarauje
socilnu kuratelu medzi dobrovon formu postpenitencirnej starostlivosti.
Vzhadom k tme sa zameriame hlavne na kategriu plnoletch fyzickch osb, kde zkon vo
vzahu k prci s odsdenmi uvdza niekoko innost, ktor m socilna kuratela vykonva.
S nimi:
udriavanie psomnho kontaktu a osobnho kontaktu s plnoletou fyzickou osobou poas
vkonu trestu odatia slobody, vkonu vzby a spolupsobenie pri jej prevchove a rieen
jej osobnch problmov, rodinnch problmov a socilnych problmov, najm pri
udriavan a posilovan rodinnch vzieb,
podieanie sa na prprave plnoletej fyzickej osoby na prepustenie z vkonu trestu odatia
slobody alebo z vkonu vzby,
pomhanie plnoletej fyzickej osobe po prepusten z vkonu trestu odatia slobody alebo
z vkonu vzby, najm pri uahen nvratu do rodiny, pracovnom uplatnen, hadan
bvania, hadan monost pokraova v alej prprave na povolanie a pri rieen
osobnch problmov a vzahovch problmov,
motivovanie plnoletej fyzickej osoby k aktvnemu prstupu pri hadan zamestnania a k
zskavaniu alebo udraniu pracovnch zrunost a spsobilost,
odporanie a sprostredkvanie plnoletej fyzickej osobe pomoc pecializovanch
intitci,
ponkanie plnoletej fyzickej osobe as na resocializanch programoch a inch
programoch organizovanch inmi orgnmi ttnej sprvy, obcami, vymi zemnmi
celkami a akreditovanmi subjektmi,
169
WWW.ECOLETRA.COM

,
motivovanie plnoletej fyzickej osoby k asti v svojpomocnch skupinch zameranch na

rieenie osobnch problmov a vzahovch problmov. (Zkon NR SR . 305/2005, 19)
Z vyie uvedenho je zrejm, e okrem inch oblast socilna kuratela na Slovensku pracuje
s odsdenmi u poas, ako aj po vkone trestu odatia slobody, prioritne sa vak zameriame
na osoby po prepusten z vkonu trestu odatia slobody. Prca socilneho kurtora s takouto
osobou je vymedzen do niekokch oblast. Prvou je socilne poradenstvo zameran hlavne
na poskytovanie informci o monostiach rieenia socilnej situcie. Ako uvdza M.
avrnochov (2011, s. 65), me sa poskytova v troch rovniach zkladnej, odbornej
a pecializovanej. Tie je v rmci socilnej kurately potrebn pomc klientovi pri nvrate do
rodiny, pokia ju m.
E. poov (2008) kladie v oblasti socilnej kurately na prv kontakt odbornka s klientom.
Prax potvrdzuje, e na lepiu spoluprcu s klientom me nadviaza prve socilny kurtor,
ktor si s nm vytvoril vzah u poas vkonu trestu odatia slobody. Zkladnmi
predpokladmi efektvnej prce s klientom je pozna ho, no zrove rozliova a prihliada i na
osobitosti jednotlivch kategri odsdench (mui, eny, mladistv). Postpenitencirna
starostlivos preto mus by vysoko individulna s ohadom na jedinenos, osobitosti
a potreby klienta. V pomhajcom vzahu je potrebn zvoli akceptujci prstup. Vznamn
miesto zastva i empatia, mobilizcia a motivcia klienta k tomu, aby naiel v odbornkovi
oporu pri rieen svojej aktulnej situcie. Postpenitenciarista vyuva pri svojej prci
s klientom najm metdy a techniky distribcie, klasifikcie, ventilcie a povzbudzovania,
priom sa zameriava na poskytovanie informcii a usmerovanie klienta. Najm
prostrednctvom rozhovoru zskava odbornk objektvne poznatky o klientovi, priom u
klienta zrove pozoruje jeho motorick prejavy, emocionalitu a sociabilitu.
Ako upozoruje I. Pipkov (2008), z pohadu praxe je postpenitencirna starostlivos jednou
z najach oblast, ktor si vyaduje odbornka s udskm rozmerom, schopnho vyui
vetky metdy, techniky a dostupn formy pri prci s takmto klientom. Vznamn lohu
socilneho kurtora vidme nielen v oblasti poskytovania socilneho, ale i edukanho
poradenstva pre odsdench, kedy by mal odsdenho sprevdza i pri vobe alieho
vzdelvania. Odsden asto po prepusten na slobodu disponuj len minimom prostriedkov
a ocitaj sa v hmotnej ndzi. Z dvodu, e niekoko rokov prpadne a desaro ili v socilnej
izolcii, asto nevedia, ako mu svoj problm riei. Preto im socilny kurtor aj asistuje pri
podan iadosti na dvku v hmotnej ndzi alebo naprklad pri hadan zamestnania, i pri
hadan tulku, ak klient nem ubytovanie.
Okrem uvedenho me socilny kurtor na uahenie resocializcie osb po prepusten z
vkonu trestu odatia slobody alebo z vkonu vzby poskytn resocializan prspevok,
pomocou ktorho mono riei aktulnu situciu klienta. Resocializan prspevok sli na
el vybavenia osobnch dokladov, zabezpeenia nevyhnutnch vec osobnej potreby,
cestovania alebo zabezpeenia ubytovania na nevyhnutne dlh asov obdobie. Poiada o
170
WWW.ECOLETRA.COM

,
me odsden, ktorho vkon trestu odatia slobody alebo vkon vzby trval viac ako 30 po
sebe nasledujcich dn, priom sa mus uchdza aj o pomoc orgnu socilnoprvnej ochrany
det a socilnej kurately pri zalenen do ivota. iados mus poda do smich pracovnch dn
odo da prepustenia z vkonu trestu odatia slobody alebo z vkonu vzby. Jeho suma je
maximlne vo vke 40 % sumy ivotnho minima. Nemus sa vak vdy poskytn len
v peanej forme. Ak je to pre naplnenie jeho elu vhodnejie, me sa vyui jeho vecn,
alebo kombinovan forma. (Zkon NR SR . 305/2005, 70) O jeho vke a spsobe
poskytnutia rozhoduje v plnej miere prve socilny kurtor. I ke je resocializan prspevok
jednm z primrnych nstrojov, pomocou ktorho me socilny kurtor nadviaza
s prepustenm z vkonu trestu odatia slobody kontaktn a pomhajci vzah, lohu intittu
socilnej kurately pre plnolet fyzick osoby nie je mon zamiea respektve redukova len
na vyplcanie tohto prspevku.
Je zrejm, e socilna kuratela me ma pre socilnu adaptciu odsdenho po vkone trestu
odatia slobody znan vznam. Je vak nutn dva pozor na to, aby sa z nej nestalo len
poskytovanie ubytovania, pracovnho miesta a inho de facto hotovho rieenia pre tto
cieov skupinu. Ako upozoruje D. Bakov (2012, s. 20), v takom prpade by sa viackrt
trestan osoby len spoahli na kurtora, a nectili by potrebu sami participova na rieen
svojej nepriaznivej socilnej situcie. Socilna kuratela by preto mala by len akmsi
zkladnm kameom, na ktorom si me prepusten postavi svoju budcnos bez
optovnho pchania trestnej innosti za asistencie erudovanch a spsobilch odbornkov
socilnych kurtorov.
Popri socilnej kuratele m svoje miesto v postpenitencirnej starostlivosti aj proban
a median sluba. Jej zkladnm poslanm je poda P. Juska (2009, s. 186) sprostredkovanie
innho a spoloensky prospenho rieenia konfliktov spojench s trestnou innosou
a efektvny vkon alternatvnych trestov s drazom na zujmy pokodench, ochranu
spolonosti a prevenciu kriminality. Z hadiska postpenitencirnej starostlivosti je vak
vznamn intitt probcie, ktor je jej ntenou formou. Probcia je vymedzen v Zkone .
550/2003 o probanch a medianch radnkoch, v zmysle ktorho ju chpeme ako:
organizovanie a vkon dohadu nad obvinenm, obalovanm, alebo odsdenm,
kontrolu vkonu trestu nespojenho s odatm slobody,
dohad nad sprvanm odsdenho v priebehu skobnej doby pri podmienenom
prepusten z vkonu trestu odatia slobody a
pomhanie obvinenmu, aby viedol riadny ivot a vyhovel podmienkam, ktor mu boli
uloen rozhodnutm prokurtora alebo sdu v trestnom konan. (Zkon NR SR .
550/2003, 2)
Probcia je nariaovan sdom, priom ten k nej pristpi v prpade nahradenia vzby,
nahradenia vzby zrukou, nahradenia vzby subom, podmienenho odkladu vkonu trestu
odatia slobody a v prpade podmienenho prepustenia z vkonu trestu odatia slobody.
171
WWW.ECOLETRA.COM

,
V praxi ju vykonvaj proban a median radnci a P. Jusko (2003, s. 120) medzi ich lohy
zarauje:
sprostredkovanie alternatvneho rieenia sporu,
stanovenie povinnost odsdenho poas skobnej (probanej) doby. V tejto svislosti
akcentujeme tzv. poban dohad, cieom ktorho je zni riziko alieho pchania
trestnej innosti a prospie k znovuzaleneniu odsdenho do spolonosti (t.j.
resocializan efekt probanho dohadu),
zabezpeenie spoluprce s prslunmi ttnymi a samosprvnymi orgnmi, najm
v svislosti s vkonom verejnoprospench prc, ktor s povaovan za alternatvny
trest k trestu odatia slobody,
podieanie sa na zhromaovan podkladov pre rozhodnutie sdu, ako s napr. informcie
o rodinnom, socilnom a pracovnom zzem obvinenho.
Napriek rznorodosti formy charakterizovanch poskytovateov postpenitencirnej
starostlivosti je ich spolonm menovateom pomoc klientovi prekona nron obdobie
bezprostredne po vkone trestu odatia slobody s cieom zabezpei jeho reintegrciu do
spolonosti a zamedzenia opakovanho pchania trestnej innosti. Prca s touto skupinou
klientov je poda V. Antolovej (2006) skutone nron. Vyaduje si odborn spsobilos,
flexibiln prispsobenie sa situcii, schopnos pohotovo riei problmy a zvoli vhodn
postup pri ich rieen. Uveden atribty klad na osobnos takhoto profesionla
postpenitenciaristu mnoho poiadaviek nielen na jeho odbornos, ale i na jeho osobnostn
vlastnosti, kam by sme zaradili najm trpezlivos, empatiu, stretovos, dveryhodnos,
schopnos aktvne pova. Za vznamn vlastnos postpenitenciaristu povaujeme
i schopnos prijma klienta po vkone trestu odatia slobody bez predsudkov, ako aj
schopnos eliminova predsudky u alch osb majoritnej spolonosti.
Prepojenie medzi socilnou kuratelou plnoletch fyzickch osb a probanm dohadom je
zke, pretoe ich vzjomn spoluprca prispieva k efektvnej kontrole uloench povinnost
a rovnako k motivcii klienta k spoloensky prijatenmu sprvaniu.
2.1. Niekoko prieskumnch zisten
Prieskum, ktor sme realizovali metdou rozhovoru s dvoma socilnymi kurtormi a dvoma
probanmi radnkmi, ktor pracuj s touto cieovou skupinou v priemere osem rokov
ukzal, e spoluprca tchto subjektov bola najintenzvnejia najm na zaiatku vzniku
intittu probanej sluby, kedy si ozrejmili prvomoci, pretoe pracuj s rovnakou cieovou
skupinou, avak odlinou formou.
Vznam edukcie v postpenitencirnej starostlivosti je vak zrejm osloven odbornci sa
zhodli, e ich spoluprca spova najm v realizovan programov socilneho vcviku alebo
inho vchovnho programu, ktor odsdenmu nariadi sd. Ako vak na zklade praktickch
sksenost kontatuje E. Vajzerov (2010, s. 150), socilne vcviky nie je vhodn uklada pre
osoby, ktor maj podpriemern IQ, psychiatrick diagnzu, nemaj ukonen zkladn
172
WWW.ECOLETRA.COM

,
vzdelanie alebo maj ukonen vzdelanie v zkladnch kolch pre iakov so pecilnymi
potrebami, s cudzincami a neovldaj slovensk jazyk alebo s reovo alebo sluchovo
hendikepovan. Pre takto osoby je poda E. Vajzerovej (2010) vhodnejie nahradi uloenie
socilneho vcviku vchovnm programom (poskytnutie prednkovej innosti, pohovorov,
vzdelvania, tania literatry so sptnou vzbou, sledovanie vchovnch programov s
diskusiou), psychologickm poradenstvom i psychoterapiou.
Z prieskumu taktie vyplynulo, e aj ke sa socilni kurtori rone stretn odhadom so 120 a
130 klientmi, ktor dobrovone vyhadaj ich pomoc, ich kompetencie v zmysle prvomoc nie
s dostaton, a zsadn zmenu existujcej situcie by zabezpeilo poskytovanie socilnej
kurately plnoletm fyzickm osobm obligatrnou formou.
Efektvnu postpenitencirnu starostlivos musme chpa ako kontinulny proces napan
postupnm dosahovanm iastkovch cieov, ktor s v kadej etape pecifick. Z hadiska
kontinuity v zmysle nepretritosti a prechdzania prepustenho fzami starostlivosti
bezprostredne po vkone trestu je postpenitencirna starostlivos odbornkmi hodnoten ako
nesvisl. Socilni kurtori pracuj len s dobrovonm klientom, z oho vyplva, e ich
intervencia a alia prca s klientom je v tomto prpade podmienen len jeho dobrovonm
rozhodnutm. Nten forma postpenitencirnej starostlivosti teda probcia a proban
dohad je prirodzene pre kadho klienta povinn, no ako proban radnci potvrdzuj, ke
sa skon doba, poas ktorej bola probcia alebo proban dohad sdom nariaden,
s klientom sa u nepracuje. Ten ist klient sa op me sta objektom intervencie probanho
a medianho radnka v prpade, ak dolo k recidve a po prepusten z vkonu trestu odatia
slobody alebo z vkonu vzby mu je op nariaden proban dohad alebo probcia. Mimo
tohto intittu u kompetencie probanch radnkov nesiahaj, s klientom sa pracuje len
poas obdobia nariadenho sdom.
I ke klient po vkone trestu odatia slobody me vyui aj in, avak dobrovon formy
pomoci, ktor s mu poskytovan ako naprklad poradenstvo, psychologick intervencia,
doasn ubytovanie, poskytnutie potrebnho oatenia, na Slovensku neexistuje ucelen
systm sluieb uren vhradne pre prepustench s cieom optovnej reintegrcie do
spolonosti.
Okrem mapovania poskytovanej postpenitencirnej starostlivosti sme sa poas rozhovor
zamerali i na klientov, ktorch meme vo veobecnosti charakterizova ako vysoko
heterognnu skupinu, a to z hadiska rodu, veku, vzdelania, spchanho trestnho inu, dky
trestu, no najm z hadiska vlastnost osobnosti a spsobov sprvania. Poda odbornkov s
niektor naivn, primn, dobrosrden, ale stretvaj sa aj s klientmi, ktor obhajuj svoju
trestn innos alebo ju vytrvalo zapieraj. Vnimone sa stretvaj i s agresvnymi i
zlostnmi klientmi. Takto klienti maj za sebou nron ivotn situcie a pri vyrovnvan sa
s problmovmi situciami poas i po vkone trestu odatia slobody si mnohokrt osvojili
rzne, niekedy neprimeran metdy a techniky. Klienti s asto nedostatone socializovan,
173
WWW.ECOLETRA.COM

,
o vedie k ich neprimeranch reakcim na socilne prostredie. asto si prinu naruench
vzahov neuvedomuj alebo si ju nechc prizna. Metodika prce s nimi preto mus by
premyslen a plnovan, vznamn miesto v tomto procese m motivcia. Ich negatvne
sksenosti s nadobudnut pod vplyvom pvodnho alebo aktulneho socilneho prostredia,
preto je potrebn ich optovn resocializcia.
Vo vzjomnom vzahu klient postpenitenciarista je poda K. Kopivu (2013) dleit
uvedomi si, e obe strany maj svoj vlastn, jedinen, vntorn mikrosvet, v ktorom
rovnak situciu prevaj odlinm spsobom, o je vznamn skutonos pre vzjomn
porozumenie. Zachovvanie hranc autonmie je rovnako dleitm atribtom neprebera
kompetencie klientov na seba, nepodahn ntlaku. Je dleit ma neustle na zreteli, e
klient je spt s okolm, najm vak s umi, s ktormi m vznamn vzahy, ktor do znanej
miery ovplyvuj jeho ctenie a sprvanie.
Odbornci zhodne potvrdili, e zkladnm atribtom dobrho, avak profesionlneho vzahu
je dvera klientov, ktor sa snaia zska si, pokia to charakter prpadu dovouje, a tie
repekt. Za najdleitej povauj vzjomn dvern vzah, pretoe bez vytvorenia
akceptanho vzahu medzi subjektom a objektom postpenitencirnej starostlivosti nie je
jednoduch dosiahnu v procese resocializcie pozitvne vsledky. Ak klient cti dveru
a akceptciu, pravdepodobnos jeho aktvneho zapojenia do procesu resocializcie,
reintegrcie a vlastnej npravy je vyia.
Na zklade vsledkov prieskumu kontatujeme, e spen resocializcia osb po vkone
trestu odatia slobody stoj na tyroch rovnocennch pilieroch:
rodina ako poskytovate postpenitencirnej starostlivosti v zmysle socilneho zzemia
a rodinnch vzieb, na ktorch sa me v prpade potreby obrti,
zamestnanie ako finann zabezpeenie vlastnho ivota,
vzdelvanie, najm alie vzdelvanie,
a napokon bvanie alebo pomerne stabiln ubytovanie ako miesto, kam sa prepusten
me vraca.
m prepusten disponuje intenzvnejou podporou, tm je predpoklad jeho spenej
resocializcie do majoritnej spolonosti bez recidvneho konania vy.
Zver
Ako upozoruje A. Fbry (2006), ani penitencirna, ani postpenitencirna starostlivos nie s
samoeln. Formy ntenej postpenitencirnej starostlivosti s sce represvnymi
prostriedkami, ale ich vznam je predovetkm preventvny. Kee postpenitencirna
starostlivos m za lohu zabezpei dovenie npravy pchatea a pomc mu v reintegrcii
do spolonosti, v podstate ju zrove i chrni pred novmi trestnmi inmi a stva sa tak
jednm z prostriedkov prevencie kriminality. Kontrola kriminality je v sasnosti
174
WWW.ECOLETRA.COM

,
nepredstaviten bez innch oriem postpenitencirnej starostlivosti z oho vyplva, e
vznam postpenitencirnej starostlivosti narast, pretoe prve postpenitencirna
starostlivos me by vznamnm prostriedkom prekonvania najm prvho roku po vkone
trestu odatia slobody, kedy s klienti zraniten, a to najm z dvodu izolcie v takejto
totlnej intitci. Problematika postpenitencirnej starostlivosti je naozaj irok a aj dleit
z hadiska prevencie recidvy pchania trestnej innosti. Napriek tomu sa jej zatia v naej
spolonosti nedostva adekvtnej pozornosti. Viac menej s naprklad monosti dobrovonej
postpenitencirnej starostlivosti obmedzen len minimom organizci, ktor ak aj existuj,
tak asto je ich innos ovplyvnen nzkymi finannmi monosami. A pritom investcie do
postpenitencirnej starostlivosti by nemali by chpan ako stratov, kee nimi mono
preds omnoho nkladnejiemu optovnmu uvzneniu pchatea.
Referencie a citcie
(1) ANTOLOV, V. 2006. Socilna kuratela plnoletch fyzickch osb. In Socilna politika
a zamestnanos. Mesank stredia prce, socilnych vec a rodiny a Ministerstva prce,
socilnych vec a rodiny, ro. 2, 2006, ISSN 1336-5053, . 11, s. 7 9.
(2) BAKOV, D. 2012. Reflexia histrie a sasnosti socilnej prce vo vzniciach. In
HUDEKOV, M., PETROVIOV, S., KVRNOV, J.. Sbornk II. studentsk konference na tma
Sociln prce v zazench vkonu trestu. Hradec Krlov : Gaudeamus, 2012, s. 16-25. ISBN
978-80-7435-215-7.
(3) BALKO, E., FLDEI, D. 2004. Penitencirna pedagogika II. as. Bratislava : Akadmia
Policajnho zboru, 2004. 149 S. ISBN 80-8054-312-7.
(4) BERNEK, L. 2006. Inovace program zachzen. In esk vzenstv, ro. 14, 2006, ISSN
1213-9297, . 5, s. 14 15.
(5) EMMEROV, I. 2011. Penitencirna a postpenitencirna starostlivos. In HRONCOV, J.,
EMMEROV, I., WALANCIK, M. a kol.: Pedagogika socilnej starostlivosti. Bansk Bystrica: PF
UMB, 2011. 220 s. ISBN 978-80-557-0306-0.
(6) FBRY, A. 2006. vod do penolgie. Bratislava: O. z. Socilna prca, 2006. 174 s.
ISBN
80-89185-23-1.
(7) FBRY, A., NOVK, I. 1995. Zklady penolgie. Bratislava: PF UK, 1995. 60 s.
ISBN 80-7160-079-2.
(8) JUSKO, P. 2003. Proban a median sluba ako forma socilnej prce v trestnej justcii.
In Acta Universitatis Matthaei Belii Pedagogick fakulta: Zbornk vedeckovskumnch prc
. 7. Bansk Bystrica: PF UMB, 2003. ISBN 80-8055-873-6.
(9) JUSKO, P. 2009. Socilna prca s mldeou a socilnopatologick javy. Bansk Bystrica: PF
UMB, 2009, 217 s. ISBN 978-80-8083-705-1.
(10) JUSTOV, M. 2005. Cisr je nah. Represia verzus prevchova. Bratislava : Vydavatestvo
Oto Nmeth, 2005. 119 s. ISBN 80-88949-79-3.
(11) KELLER, J. 1996. Sociologie byrokracie a organizace. Praha : SLON, 1996. 191 s.
ISBN 80-85850-15-X .
175
WWW.ECOLETRA.COM

,
(12) KOPIVA, K. 2013. Lidsk vztah jako soust profese. Praha: Portl, 2013, 152 s. ISBN 97880-262-0528-9.
(13) LEKOV, L. 2012. Sociln kurtor pro dti v polch sociln prce teorie a praxe. In: Od
teorie k praxi, od praxe k teorii. Hradec Krlov: Gaudeamus, 2012.
ISBN
978-80-7435-138-9.
(14) LUBELCOV, G. 2005. Alternatvne tresty v kontexte stratgi spoloenskej regulcie
kriminality (od trestajcej k obnovujcej trestnej spravodlivosti) . In Sociolgia [online],
ro.
37,
.
1,
2005.
s.
33-58.
Dostupn
na
internete:
www.sav.sk/journals/uploads/02061040Lubelcova.pdf
(15) PIPKOV, I. 2008. Socilna kuratela. In Socilna politika a zamestnanos. Mesank
stredia prce, socilnych vec a rodiny a Ministerstva prce, socilnych vec a rodiny. Ro. 4,
2008, ISSN 1336-5053, . 2.
(16) RASZKOV, T., HOFERKOV, S. 2013. Kapitoly z penologie 1. Hradec Krlov: Gaudeamus,
2013. ISBN 978-80-7435-264-5.
(17) RASZKOV, T., HOFERKOV, S. 2014. Kapitoly z penologie II. Hradec Krlov :
GAUDEAMUS, 2014. 184 s. ISBN 978-80-6435-378-9.
(18) AVRNOCHOV, M. 2011. Socilne poradenstvo pre rodinnch prslunkov zvislho
klienta v kontexte spoluzvislosti. Ruomberok: Verbum, 2011. ISBN 978-80-8084-810-1.
(19) POOV, E. 2008. Socilna prca po vkone trestu odatia slobody. In Socilna politika
a zamestnanos. Mesank stredia prce, socilnych vec a rodiny a Ministerstva prce,
socilnych vec a rodiny.ro. 4, 2008. ISSN 1336-5053, . 6.
(20) PANKOV, J., GRENKOV, A. 2012. Vznam vzdelvania vo vkone trestu odatia
slobody. In Aktuln otzky sociln politiky teorie a praxe. ro. 6, 2012. ISSN 1804-9109, s.
99-106.
(21) VAJZEROV, E. 2010. Sksenosti z prce s trestanmi osobami v mimovldnej organizcii
Edukos. In Zrunosti, Partnerstvo, Sie v prci s trestanmi osobami. Zbornk z medzinrodnej
konferencie.
Ruomberok:
Verbum,
2011.
ISBN
978-80-8084-711-1.
s. 144-152.
(22) VGNEROV, M. 1999. Psychopatologie pro pomhajc profese. Variabilita a patologie
lidsk psychiky. Praha : Portl, 1999. 444 s. ISBN 80-7178-678-0.
(23) Vyhlka . 368/2008 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vydva
Poriadok vkonu trestu odatia slobody, 27 s. [online]. [cit. 2013-06-13]. Dostupn na
internete: www.zbierka.sk/sk/predpisy/368-2008-z-z.p-32488.pdf
(24) Zkon NR SR . 305/2005 Z. z. o socilno-prvnej ochrane det a socilnej kuratele v znen
neskorch predpisov
(25) Zkon . 475/2005 Z. z. o vkone trestu odatia slobody v znen neskorch predpisov
(26) Zkon NR SR . 550/2003 Z. z. o probanch a medianch radnkoch v znen neskorch
predpisov
(27) Zbierka rozkazov generlneho riaditea Zboru vzenskej a justinej stre. ROZKAZ . 86
o zaobchdzan s obvinenmi a odsdenmi, ronk 2009, 21 s. [cit. 2015-03-04]. Dostupn na
internete:
176
WWW.ECOLETRA.COM

,
http://skupina15.wall.sk/rocnik5semester9/material/penitenciarna_a_postpenitenciarna_s
p/penitenciarna_a_postpenitenciarna_sp-rozkaz_86.doc
177
WWW.ECOLETRA.COM

,
PROFESSIONS: MEDIA STUDIES AND COMMUNICATION

AESTHETICIZATION OF PROFESSIONAL ECONOMIC COMMUNICATION
(ON FIGURATIVENESS, POLYCODING AND CREOLIZATION IN ECONOMIC
JOURNALISM)
Eva Dekanov, Lucia Vierikov
Department of Russian Studies, Faculty of Arts, Constantine the Philosopher University in
Nitra, tefnikova 67, 949 74 Nitra, Slovakia, edekanova@ukf.sk, lvierikova@ukf.sk
Abstract
The study is focused on the aestheticization of professional economic communication that is
realized in analysed texts through two elements: verbal and nonverbal. The theoretical
reflection is supported by a wide research corpus that includes Russian and Slovak journalistic
economic texts. In these terms the basic concepts and key terms of our research the polycode
and creolized text are defined.. From the verbal means point of view, we qualify and classify
the general (contextual) metaphorical expressions, allusions, puns etc., as well as the
metaphorical professional terms. From the nonverbal aspect, which is also a part of creolized
economic journalistic texts, the illustrations, pictures, photographs etc. are examined in detail
with focus on their purpose and meaning in relation to the verbal information and
aestheticization of professional vocabulary. We have come to the conclusion that professional
metaphorical terms partially lose their figurativeness and integrate to the professional
terminology of this field. On the contrary, the majority of general metaphorical expressions
have negative connotations, enhanced by irony implied by the nonverbal element, which
reflects the contemporary state of the economy in the world.
Keywords
Aestheticization, creolized texts, polycoding, metaphorization, connotation, complementary
and integral relation.
JEL Classification Z
Introduction
Economic journalistic texts are considered to be a part of both the professional and mass
media communication, as they are intended not only to narrow professional community but
also to the wider public. For this reason specific expressive means are significant for this type
of texts. On one hand they include highly specialized terminological vocabulary; on the other,
expressive means and stylistic devices typical for the journalistic style. This fact is most
significantly reflected in the use of figurative language, in particular metaphors and
metonymy, within the general vocabulary; however, a considerable increase in the
178
WWW.ECOLETRA.COM

,
metaphorization of professional economic terms in the current economic journalism has been
recorded recently. Apart from the verbal means, nonverbal (paralinguistic) components (such
as graphs, charts, pictures, etc.) represent an essential part of any economic text. One of the
typical features of journalistic (economic) texts are the images indicating content and
meaning of the whole article that are usually placed right in a headline or in a lead paragraph,
which means that the text as a means of communication does not include just the linguistic
elements. Regarding the heterogeneity of the texts from the aspect of their encoding, the
creolized texts, hybrid texts, multimedia texts, hypertexts, etc. have been defined by the
researchers (see Voroshilova, M. B., 2013, 16 17). The verbal text is expressed not only
through linguistic means, but also through other semiotic systems. However, no single term
for texts consisting of a combination of natural (human) language and other semiotic systems
has been set yet. Nevertheless, in 1974 the term polycoding has been used by the Ukrainian
linguists Eyger and Yucht to denote similar texts. It includes the texts consisting of language
code in combination with the code of any other semiotic system (1974, 107). However, in the
Russian linguistics the term creolized texts is relatively frequent, firstly used by Sorokin and
Tarasov (1990, 180 181).
The term creolized texts includes all texts that are composed of two non-homogeneous
components verbal (linguistic or speech) and nonverbal (elements inherent to other
semiotic systems). However, the accuracy of this term was partially questioned by Sonin
(2006) who claims that this concept emphasizes that a text has been created on the basis of
another text, by means of creolization, which is definitely not true for the majority of texts of
this kind In 1987 Bernackaya and Miheev independently from each other used the term
isoverbal texts for this kind of mixed texts (the first part is the abbreviation of the Russian
word izobrazitel'nyj figurative). In Slovak we might speak about visual and verbal texts in this
case. Ten years later Poymanova (1997) used the term videoverbal texts for this type of texts
in her PhD thesis, etc. In 2000 Bernackaya in her study K probleme "kreolizacii" teksta: istori
i sovremennoe sostonie tried to review the terms designating mixed texts. Based on her
study, in our work we will consider to be polycodal those texts which are inhomogeneous,
syncretic, formed by combining elements of different semiotic systems which are equally
involved in the text formation, and neither of them can be replaced or omitted. On the other
hand, the texts in which the representation of various semiotic elements is not clearly visible
will be considered to be creolized in accordance with Sorokin and Tarasov. According to the
aforementioned criteria the analogous economic journalistic texts belong to the group of
creolized texts. In most cases, these texts have some aesthetic function, too. Chernyavskaya
(2009) points out to the increase in aestheticization of human communication that is reflected
in the embellishment and visualization of communication which can be observed not only in
the advertising, media, politics, but also in professional communication. Traditionally, the
aesthetic elements include a great variety of stylistic expressive means and devices such as
affective metaphor, metonymy, personification, allusion, simile, and pun.
As a result, our study will be focused on analysis and interpretation of aestheticization in our
179
WWW.ECOLETRA.COM

,
research corpus consisting of journalistic economic articles published in Russian and Slovak
business magazines or economic supplements to the daily newspapers. Within our research,
the metaphorical means of expression as well as the paralinguistic means in economic articles
will be analyzed. Both of these components will be observed from the aspect of the relevance
they have for adequate reception of this kind of texts. In the analyzed articles the verbal
metaphor in the form of personification has occurred with the highest frequency. From the
thematic point of view, the largest productivity has been recorded in the case of metaphors
related to humans (especially in terms of health and disease), followed by metaphors relating
to the atmosphere (weather and climate), followed by a narrower frame of natural disasters
and others i.e. all entities that belong to the most sensitive issues in human life (indicating
the global critical and recessionary state of the current economy, and thus the connotations
are mostly negative). 33 The following metaphors related to the most frequent topics can be
used as examples:
1st semantic field health and diseases
(1) a. Rizikov nstroje prinaj zaujmav rast po tom, ako ich banky nadopovali steroidmi.
Risky tools have shown an interesting growth after high steroid doses provided by the banks
b. Kedy skolabuje napumpovan srdce kapitlovch trhov, je tak trochu otzka do lotrie.
When the pumped heart of capital markets will collapse is a bit of a lottery
The given personification (as seen in (1) a.) shows the current situation on the stock markets
where prices are voluntarily kept high by banks. Analogically, taking steroids has only a shortterm effect on the human body and in most cases it also causes undesired side-effects and
leads to consequent deterioration after their withdrawal. A similar situation can be expected
in case of stock markets.
In the second example (1 b.), a personification can be identified, too. It should be noted that
similar stylistic means and devices in which the economy or its part and tool is compared to
an illness or a medical condition are quite frequent. Especially in the aftermath of the crisis
and the current recession the state of the world economy has been quite often assessed by
means of medical language (for example, chor finann systm takmer skolaboval the ailing
financial system has nearly collapsed, nastavi zdrav finann vzahy set healthy financial
relationships, hlava ttu bude musie liei ekonomiku the head of state will have to heal
the economy, rezvyajno slabyj, aneminyj rost s horoimi ansami s"ehat' v recessi
extremely weak, anemic growth with good chances to move down in recession , zdorova
ast' Evropy healthy part of Europe etc.).
2nd semantic field climate and weather
(2) a. Sud po imeims indikatoram, viu dva scenari razviti sobytij na fondovom rynke.
Oba mranye
33
Similar classification of metaphors has been introduced by Sipko, J. In: Teoretick a socilno-komunikan
vchodisk lingvokulturolgie. Preov: FA PU, 2011, pp. 228-263. Within cognitive linguistics the terms concepts
or frames are used.
180
WWW.ECOLETRA.COM

,
Judging by the available indicators, I see two scenarios of succession of events in stock
market. Both gloomy
b. Mran sa trhaj. Pozvon rast dvery v slovensk ekonomiku sa po letnch przdninch
nezastavil;
Clouds are being torn. Growing upturn in confidence in the Slovak economy after the
summer holidays hasnt stopped;
c. Inflan mran momentlne obchdzaj po dlhodobo bezinflanch Japoncoch aj Spojen
tty;
After the long-term noninflationary Japanese the inflation clouds are currently circumventing
the United States;
d. Pred brkou bva ticho. Akurt slovensk depozitn trh vlani zail opan vvoj. V prvej
asti roka prila brka, ke banky v konkurennom zpolen o sporitea hnali rokov sadzby
nahor.
It is usually quiet before the storm. However, the Slovak deposit market experienced quite
the opposite last year. In the first part of the year, the storm came when the banks drove
interest rates up in a competitive struggle for a customer;
e. Vproem, zdes' vse ne stol' bezoblano. Ue k sentbr godovoj rost cen razognals
primerno do 6%; ... kogda finansovye tui nad golovoj MGM neskol'ko razolis', postanovku
oficial'no zapustili v proizvodstvo. However, even here the sky isn't so cloudless. By
September the annual increase in prices dispersed approximately to 6%; ... when financial
clouds above MGM dispersed a little, the productions of a film started.
In this case (as seen in (2) a.), the situation on the investment market has been assessed by
means of meteorological terminology. Similarly to medical language, this procedure has also
been very often used for the description of the current state of the economy, especially by
means of expressions connoting unpleasant weather (as seen in examples (2) b. e.).
3rd semantic field natural disasters
(3) a. Pri tom finansovyh resursov dl tueni poara znaitel'no men'e, a politieska
stabil'nost' vno poatnulas'.
Thus it is much less than financial resources for fire extinguishing, and political stability
obviously reeled
b. nia has poiar v Grcku
The EU is extinguishing the fire in Greece
c. Sasn finann krza je ako cunami, ktor prichdza raz za storoie a bude ma ak
dopad na americk ekonomiku a zamestnanos
The current financial crisis is like a tsunami that comes once in a century and will have a
dramatic impact on the US economy and labor market
In the example (3) a., the metaphor likens the poor economic situation to a fire which
necessarily needs to be extinguished.
The metaphor in (3) b. refers to the bad economic situation in Greece in 2010, when the euro
weakened against the dollar, the price of the bonds declined, and Greek problem became
another threat in the financial and economic crisis.
181
WWW.ECOLETRA.COM

,
The comparison in example (3) c. was used by Alan Greenspan, the former head of the Fed,
who considered the conduct of financial institutions in the crisis as unprecedented.
4th semantic field idioms containing zoological element
(4) a. Krome togo, upomnutye instrumenty dl krupnyh investorov malolikvidny ti prudy
slikom melki dl krupnoj ryby.
Besides, the mentioned tools for large investors are not liquid these ponds are too small
for large fish
b. Similarly in Slovak: Preo na Slovensku unikaj vek ryby?
Why do the big fish escape in Slovakia?
In example (4) a., the metaphor is based on an idiom which in a figurative sense likens big
investors to large fish nd the government bonds with negative interest to a shallow stream
in which these large fish are unable to swim.
The headline (in example (4) b.) draws attention to the unsatisfactory situation in the fight
against corruption and organized crime in Slovakia.
5th semantic field festivals
(5) a. Eseroky dostali od ministra financi pod stromek daov licencie
Limited liability companies were given tax licenses under the Christmas tree by the minister
of finance
b. Novogodnie podarki ot gosudarstva! Vlasti v 2010 godu znaitel'no glube zalezut v
karmany rossin!
New Year's gifts from the state! The authorities in 2010 will much more deeply get into
pockets of Russians!
In the example (5) a., personification as a kind of an affective metaphor can be observed, by
means of which the fact that the limited liability companies will pay tax in the form of tax
licenses since the upcoming New Year is expressed.
The affective metaphor is also used in the example (5) b., by means of which an increase in
fees for various organizations, arrangement of administration matters or for business
registration etc. is expressed. The metaphor is highlighted in the headline through
punctuation, i.e. the use of an exclamation mark.
The metaphors based on a comparison to any known geographic location or famous
personalities are also frequently used with the aim to present the authors attitude or to
assess a situation. The prerequisite for their proper understanding is the recipients
awareness of the reality, circumstances or the personality and the context which they refer
to. Two most frequent phrases within our corpus consisting of the combination of an adjective
in the function of an attribute and a proper noun can be provided to illustrate it:
1. Adjective novodob/ novyj new/modern+ proper noun (name/title), for example:

(6) a. Privilegovan partnerstvo ako novodob Drang nach Osten
182
WWW.ECOLETRA.COM

,
Privileged partnership as a modern Drang nach Osten
b. ING klientom tvrdia, e krachuje, o Wintherthure, e je to novodob BMG Invest
The clients of ING were told it had been collapsing, Wintherthur is considered to be like a
new BMG Invest company
c. Igor' Sein ne novyj Rokfeller.
Igor Sechin not the new Rockefeller
d. Polonskij novyj Mavrodi?
Polonsky the new Mavrodi?
The term Drang nach Osten (as mentioned in example (6) a.) was firstly used in 1849 and it is
related to the German settlement of the Eastern and Northern Europe. In this sentence it
refers to German economic assistance provided to post-crisis Russia and it has a positive
connotation.
In example (6) b., this life insurance company is compared to the infamous nonbanking
company operating on the Slovak financial market in the 1990s which in 2002 declared
bankrupt, and the majority of its investors have not been paid the promised high returns yet.
While in the first example there is the comparison with positive connotation (German
investment is welcome in Russia), in this case, a significant negative overtone of the phrase
can be seen. The company BMG Invest is associated with fraud and enrichment at the expense
of ordinary people.
Many foreign experts liken the president of the Russian company Rossneft Igor Sechin to
the well-known American businessman whose name has been associated with the revolution
in the oil industry. However, according to the Russian article (as in (6) c.), this comparison is
not accurate, since Igor Sechin has never come into conflict with the government and he
works with the full support of the Kremlin. The comparison to Rockefeller may have a dual
connotation a positive one, relating to his philanthropic activities; or a negative one, relating
to his predatory business practices.
In example (6) d. the famous Russian businessman Polonsky is likened to the founder of the
Russian joint stock company MMM, which is a classic example of the financial pyramid. In our
opinion, this example implies a very negative connotation.
2. Geographic adjective + proper name (name/ title), for example:
(7) a. Slovensk Hongkong ohrozia eurofondy.
The Slovak Hong Kong has been jeopardized by EU funds
b. Slovensk Dallas m al diel za sebou.
Another part of the Slovak Dallas series has been released
c. Rusk kardinl Richelieu padol
The Russian Cardinal Richelieu has been defeated
d. Fiki russkogo Klondajka
Counters of Russian Klondike
183
WWW.ECOLETRA.COM

,
In example (7) a., thanks to the development of shipping, Dunajsk Streda is compared to one
of the worlds largest ports, Hong Kong.
In example (7) b., we can find an allusion to the famous American series that enjoyed great
popularity in Slovakia, particularly in the 1990s. The dramatic story of the Ewing family, oil
tycoons, was watched in many Slovak households. Slovensk Dallas stands here for the more
modest Slovak company Nafta Gbely, which together with another company, Slovnaft, was
the subject of many business transactions among the government and private investors.
However, with the arrival of German investors the situation has changed.
In the weekly Trend there was an interesting comparison to the famous figure in the French
history, the prime minister of Louis XIII (as seen in example (7) c.), who is also well-known
from Dumas novel. The Russian Richelieu is none other than Vladislav Surkov, the Russian
deputy prime minister and longtime adviser to Vladimir Putin. The cardinal, also called the
gray eminence, mainly because of the novel, is most often related to negative associations,
because of the fact that he was the one who ruled instead of the king. However, only the
important position of Vladislav Surkov is highlighted here. In the same article there is another
interesting comparison Skolkovo is called rusk Silicon Valley Russian Silicon Valley.
Russias Gold Rush is based on illegal amber mining by ordinary citizens in order to obtain an
extra income. The comparison (example (7) d.) is extremely popular now also with regard to
the financial markets. Many investors have made quick and easy money through Burzov
Klondiky Klondike stock markets.
The productivity of the metaphor combining a geographical attribute with a proper name not
only in Russian, but also in Slovak economic journalism can be demonstrated also by the fact
that similar model was published twice in the last six months on the cover of the weekly Trend
in the issue number 45 in 2013: Viem, kto je slovensk Google I know who the Slovak Google
is as well as in the issue number 21 in 2014: Slovensk Kennedy? The Slovak Kennedy? (the
headline is accompanied with the picture of the new Slovak president wearing an American
smile on his face).
Besides the general contextual and lexicalized metaphors, the metaphorical professional
terms can be frequently found in economic texts, but they gradually have lost their novel
appeal and have been included in the terminology of the field.34
The metaphorical professional terms coming from proper nouns are quite frequent: a)
expressions based on geographical names, for example, americk opcia an American option,
anglick draba an English auction, grcka nkaza a Greek contagion, holandsk draba a
34
Classification of metaphors including the general metaphors and the metaphorical professional terms can be
found in: DEKANOV, E. and MOLNROV, L., 2013. Ekonomick texty v terii a praxi prekladu. XLinguae
Journal, Vol. 6, no. 4, pp. 48-58. ISSN 1337-8384.
184
WWW.ECOLETRA.COM

,
Dutch auction, vajiarska hypotka a Swiss mortgage, londonskij klub a London club,
pariskij klub a Paris Club, ikagska kola a Chicago school; b) expressions based on
peoples names, for example, Forresterov efekt the Forrester effect, obligaci Rembrandt
Rembrandt's bond, obligaci Dajmio Daymio's bond, obligaci ibosaj the Shibosai bond;
or metaphors based on common nouns: a) expressions based on names of fauna, for example,
b trh a bull market, dojn krava a cash cow, medve a bear, pean had a currency
snake, valtna zme a currency snake, rynok bykov a bull market, hroma utka a lame
duck; b) expressions based on names of flora, for example, kapital-morkovka carrot capital,
obligacii tajga taiga bonds; c) mythological professional expressions, for example, delfsk
mena Delphi currency, d) professional genealogical expressions, for example, sestersk
spolonos an affiliated company, matersk spolonos a parent company, doernee
predpritie an affiliated company, firma-mat' a parent company; e) calendar-based
professional expressions, for example, ierny piatok Black Friday, f) expressions based on
colours, for example, erven sla red figures, ierna burza the black market, ierny kurz a
shadow rate of exchange, siv trh the grey market, ed ekonomika the grey economy,
zlat akcie golden shares, golubye fiki blue chips, eltoe obzatel'stvo a yellow obligation,
krasna cena a red price, zelnyj anta the green blackmail, zolotoj ek the golden check,
ernyj vozvrat black return; g) ethnic-based professional terms, for example, samuraj bondy
samurai bonds, obligaci nki a Yankee bond, obligaci segun a shogun bond, obligaci
matador a matador bond.
In economic texts, especially in journalistic economic texts, some puns functioning as means
of text aestheticization can be also found. They are mostly placed at the beginning of the text
in the form of headings, or they separate individual parts of the text as subheadings. Their
main task is to capture the readers attention and stimulate their interest in the subject, but,
on the other hand, they reflect the authors opinion on the topic and, implicitly, present
his/her opinion as the visual elements in the text likewise do. They are based on an intentional
change of one lexeme in the well-known quotations, idioms, proverbs, etc., so they can be
considered to be a kind of allusions, for example: mono prde aj deflcia (kzelnk) perhaps
the deflation (magician) comes, Aegon proti vetkm, vetci proti Aegonu, (Jeden za vetkch,
vetci za jednho) Aegon against all, and all against Aegon (One for all, and all for one),
Vystavka naruenij narodnogo hozjstva (dostienij) The exhibition of violations
(achievements) of a national economy, idt vojna valtna (narodna) currency (national)
war comes, protibankovskie miny (protitankovye) anti-bank (anti-tank) mines, pod kryej
PIFa svoego (doma) under a roof of open-end fund (house), na poroge velikih zakrytij
(otkrytij) on a threshold of great closings (discoveries), SRO i KONTRA (PRO) SRO (PRO) and
Contra, Biznes maslom ne isporti' (kau) you can't spoil business (porridge) with butter.
For a proper understanding of these elements in a text some deciphering is needed. This
deciphering, or decoding, is subject to two levels of the cognitive process: 1. identification of
the elements in the text; 2. recipients background knowledge and experience. Topicality of
allusions and puns plays an important role, too.
185
WWW.ECOLETRA.COM

,
A lot of experiments with a font or a type of letters can be found in economic journalistic
texts, for example, in the title of the article on disclosing suspicious activities of the Vatican
Bank the letter T is replaced by a cross, the dominant symbol of Christianity. This character
(in the form of a grapheme) encodes common knowledge that Vatican is the seat of the head
of the Catholic Church, and it is the Vatican bank suspected of money laundering that is
mentioned in the article:
In the introductory paragraph of the article Delo o rashienii strategieskih zapasov Case of
plunder of strategic stocks there are numbers 3 and 9 that are allocated and enlarged, so
they serve as a headline. These figures miss an upper part, which is used to demonstrate the
main theme of the article, i.e. squandering of strategic reserves:
A similar case of playing with letters can mainly be found in Russian texts. The analysis of
our quite extensive research corpus has revealed that in contemporary Russian journalism
this style of writing headlines is very frequent (for example, all the issues of the weekly
Kommersant" Den'gi published in 2013 contained at least one).
Currently, a number of texts reflect the intermedial nature of human communication and in
many cases they have been perceived as a unit of linguistic features accompaniedby extralinguistic means and images. Besides the content (meaning) of the text, its form gets to the
forefront, which can greatly affect its overall perception. Verbal and visual elements form a
coherent unit, while the relationship between the verbal and the visual components of a
creolized (polycodal) text is relevant (cf. Chernyavskaya, 2009, 83 97). Verbal and visual
elements are closely related. In our research corpus of economic affairs two kinds of relations
between them have been observed complementary and integral.
Within the complementary relationship a visual component functions not only as a
decorative part of the presented verbal information, but it also enhances the coding of the
information in the text, for example in the introduction of the article entitled Akciov fondy
sa utrhli z reaze Stock markets have burst out there is a picture of cyclist on the background
186
WWW.ECOLETRA.COM

,
of the information board presenting current rate of the most important unit trusts. The cyclist
has striking Asian features yellowish skin tone, prominent cheekbones and an epicanthal
fold. The visual element provides re-encoded information which can be also found further in
the text where there is written Aktulne zabezpeuj doslova rozprvkov vnosy japonsk
spolonosti. Currently the revenues of the Japanese companies have been fabulous. Thanks
to this information the recipient can easily understand why the Japanese cyclist is in the
picture. In another part of the text there is written Sprvanie centrlnych bnk miestami
pripomna dopingovch hrienikov zo portovho sveta aj s prpadnmi negatvnymi
dsledkami. Uvanie steroidov i inch podpornch ltok nie je zakzan samoelne. The
behavior of central banks sometimes remind us of doping sinners from the world of sport
with all the potential negative consequences. Obviously there is a good reason why taking
steroids or other performance enhancing drugs is prohibited. The visual part of the text is
enhanced by the following information: we have not forgotten the huge scandal from the
world of cycling, i.e. doping affair of Lance Armstrong, who had been the leader of world of
competitive cycling for many years, but he lost his reputation after revealing his doping. The
cyclist in the picture looks directly into the camera lens and he does not pay any attention to
the information about stock exchange rate behind him. From this aspect the cyclist does not
represent the banks, but an ordinary citizen, a potential investor, who seems to be rushing to
work and he pays no attention to equity funds despite their high rates (there are positive
double figures in some cases). The analyzed article confirms this assumption, too Akciov
fondy nelkaj. Aj napriek vemi atraktvnemu zhodnoteniu, ktor si akciov fondy pripsali,
masov reakciu investorov nevyvolali. Equity funds are not attractive. Despite their rise in
value they have not caused a mass reaction among investors.
Within the integral relationship verbal and visual components create an indivisible whole, for
example, on the cover of a special issue of the weekly Trend on private banking there is an
hourglass inside of which money instead of sand can be seen. In the upper part there are coins
of a small denomination, but after passing through the throat of the hours they are converted
to packets of banknotes. The picture is accompanied with a headline Bohat zarobili na
lacnch peniazoch The rich have earned on the cheap money. In the current economic texts
it is possible to see not only increase in the number of visual elements, but also in the ironic
undertone when describing the reality. It could be the result of the worsening economic
situation in the world, which many people deal with this way. For example, in the article
Bdet ot vseh boleznej All diseases budget (again, there is a pun in the title based on
a change of a lexeme in the expression lekarstvo ot vseh boleznej all diseases medicine)
there is an ironic illustration, too. The heading of the text itself is ironic encoding information
on a kind of panacea, in this case budget, which can help to heal every disease (in this case
health care system). The text describes the poor situation in Russian health care system, the
disgruntled patients, and the vain attempt of the government to increase the budget, which
does not help and the situation is not improving. This means that doctors continue to pull
money out of peoples pockets. The picture consists of the traditional symbol a snake twined
around a goblet. It is the goblet of Hygieia, the daughter of Asclepius, the Greek god of
187
WWW.ECOLETRA.COM

,
medicine, which is well-known as the symbol of pharmacy across the world. This snake
(however, according to some theories it is the parasitic worm Dracunculus medinensis) pulls
a banknote with a high nominal value from the mans back trouser pocket. The essence of
irony is based on the fact that Russian health care system should be free for the Russian
citizens, because officially it is provided free of charge, but the reality is different.
In conclusion, the aestheticization of economic communication in economic journalism is

carried out not only by means of verbal expressive means and stylistic devices (metaphors,
personification, metonymy, similes, allusions, puns, etc.), but also by means of nonverbal
means belonging to another semiotic systems (illustrations, pictures, photographs, figures
and diagrams, etc.). Our research corpus has revealed the negative and ironic nature of verbal
information enhanced by the nonverbal components (illustrations, pictures, etc.) in the
current economic journalism, which, of course, reflects the current state of the economy
worldwide. In spite of the fact that linking two components (verbal and nonverbal) in
economic texts is not mandatory (as it is, for example, in case of technical texts or some
scientific economic texts), from the aspect of communication these creolized texts represent
a prerequisite for optimal reception of this kinds of discourse.
Our study represents the first step in the research of issues related to aestheticization of
journalistic economic texts, or more precisely into the issues of professional communication
of this type of texts and their comparison in Russian-Slovak relations. The presented
innovative approach to text analysis is a partial contribution to the elaboration of text
linguistics, specifically text analysis in theory and practice.
References
(1) ALYS, L., WILSON, CLARE, CLARKE, J. and TOMAN, P. 2009. Understanding accounting
through conceptual metaphor: ACCOUNTING IS AN INSTRUMENT? In: Critical Perspectives on
Accounting, ro. 20, . 8, p. 875-883. ISSN 1045-2354.
(2) ANISIMOVA, E.E. 1996. O celostnosti i svyaznosti kreolizovannogo teksta (k postanovke
problemy). In: Filologicheskie nauki, 5, pp. 74-85. ISSN 1991-3087.
(3) BERNACKAYA, A. A., 2000. K probleme "kreolizacii" teksta: istoriya i sovremennoe
sostoyanie. In: Rechevoe obshenie: Specializirovannyi vestnik Krasnoyarskii Gosudarstvennyi
univesitet. Red..P. Skovorodnikov. Vyp. 3 (11). Krasnoyarsk, pp. 104-110.
188
WWW.ECOLETRA.COM

,
(4) CHERNYAVSKAYA, V. E., 2009. Lingvistika texta: Polikodovost, intertextualnost,
interdiskursivnost. Moskva: Librokom.
(5) DEKANOV, E. and MOLNROV, L., 2013. Ekonomick texty v terii a praxi prekladu.
XLinguae Journal, vol. 6, no. 4, pp. 48-58.
(6) EYGER, G. V. and YUCHT, V. L., 1974. K postroeniyu tipologii tekstov. In: Lingvistika teksta:
Materialy nauchnoi konferencii pri MGPIIYa im. M.Toreza. Tom. I. Moskva.
(7) CHERNYAVSKAYA, V. E. 2009. Lingvistika texta: Polikodovost, intertextualnost,
interdiskursivnost. Moskva: Librokom. ISBN 978-5-397-00289-9.
(8) JAKOBSON, R.O. 1985. Yazyk v otnoshenii k drugim sistemam kommunikacii. In: R.O.
Jakobson. Izbrannye raboty. Moskva.
(9) MIHEEV, A.V., 1987. O nekotoryh tipah vzaimodeistviya izobrazheniya i teksta. In: Tipy
kommunikacii i soderzhatel'nyi aspekt yazyka. Moskva.
(10) POYMANOVA, O. V., 1997. Semanticheskoe prostranstvo videoverbal'nogo teksta.
Avtoreferat na soiskanie uchenoi stepeni disseertacii kandidata filologicheskich nauk.
Moskva.
(11) SIPKO, J., 2011.Teoretick a socilno-komunikan vchodisk lingvokulturolgie.
Preov: FF PU.
(12) SONIN A. G., 2006. Modelirovanie mehanizmov ponimaniya polikodovyh tekstov.
Atoreferat dissertacii na soiskanie uchenoi stepeni doktora filologicheskih nauk. Moskva.
(13) SOROKIN, YU. A. and TARASOV, E. F., 1990. Kreolizovannye teksty i ih
kommunikativnaya funkciya In: Optimizaciya rechevogo vozdeistviya. Moskva: In-t yazyk.
RAN, pp. 180 196.
(14) VOROSHILOVA, M. B. 2013. Politicheskij kreolizovannyj tekst: kluchi k prochteniyu.
Ekaterinburg, 194 p. ISBN 978-5-7186-05433.
189
WWW.ECOLETRA.COM

,
FORMAL SCIENCES: COMPUTER SCIENCES

CLOUD COMPUTING STRATEGICK TECHNOLGIA
Magdalna Crachov
Fakulta hospodrskej informatiky, Katedra aplikovanej informatiky, Ekonomick univerzita
v Bratislave, Dolnozemsk cesta 1, 852 35 Bratislava, carach@euba.sk
Abstract
This contribution deals with a possibility of simplifications related to utilization of computers
with the use of virtualization and cloud computing which provide applications like a required
service within any location and with the use of any computer or device. Cloud computing
enables the better performance utilization, a provided service is more accessible and an
infrastructure is optimized, however an information an communication technology
administration is simplified, lower cost related to electric power consumption and greater
accessibility are observed there as well. On the other hand, not only significant lowering of
costs may be observed, however the firm or company flexibility may be shown and reinforced
too. The firms or companies are able to react related to requirements of customers much
better and the virtualization offers a large set of possibilities concerned to thinking of IT
managers. However, the greater attention may be paid to services provided with the use of
the above-mentioned technologies as well.
Keywords
Cloud computing, software as a Service, infrastructure as a Service, platform as
a Service, scalability, flexibility.
Abstrakt
V prspevku sa poukazuje na monosti zjednoduenia pouvania potaov prostrednctvom
virtualizcie a cloud computingu, ktor poskytuj aplikcie ako slubu na vyiadanie na
ubovonom mieste a ubovonom zariaden. Cloud computing prina lepie vyuitie vkonu,
zvenie dostupnosti poskytovanej sluby, optimalizciu infratruktry, zjednoduenie sprvy
IKT, niie nklady na sprvu IKT, niie nklady na spotrebu elektrickej energie a vysok
dostupnos. Okrem potencilne vraznch spor me cloud vznamne posilni prunos
organizcie. Firmy doku lepie reagova na meniace sa poiadavky zkaznkov. Tto
technolgia tie ponka potencil pre zmenu spsobu uvaovania IT manarov. Pozornos je
mon presun od technolgie na sluby, ktor tto technolgia doke poskytn.
Kov slov
Cloud computing, softvr ako sluba,
ako sluba, klovatenos, flexibilnos.
infratruktra
190
ako
sluba,
platforma
WWW.ECOLETRA.COM

,
JEL Classification
M15
vod
Mobilita je oraz astejie sa vyskytujcim pojmom a nielen pojmom v oblasti informanch
a komunikanch technolgi (IKT). Je to fenomn, ktor podstatne pretvra pohad na
doterajie fungovanie firemnch siet. Zamestnanec vo firme spravidla disponuje viacermi
zariadeniami aspo jednm potaom, smartfnom alebo tabletom, priom tieto
zariadenia pre svoj beh vyuvaj rozlin operan systmy spravidla od windows phone
cez android a po iOs. Fungovanie a beh aplikci si vyaduje tvorbu a samostatn
prispsobenie aplikcie pre konkrtnu platformu. Mnostvo dt urench pre spracovanie
neustle narast najm z dvodu nrastu sledovanch velin a frekvencie zberu takchto
dajov. Pouvatelia zbieraj a vyhodnocuj daje z rznych oblast. Enormn nrast si
vyaduje rieenia, ako a hlavne kde dta uklada vysokokapacitn loisk, ako ich
spracovva vpotov kapacity a ako nsledne prena vsledky analz tchto dt s cieom
ich alieho vyuitia. Potencilnym rieenm v tejto situci je vyuvanie hardvru a softvru,
ktor nemus nevyhnutne spada do skromnho vlastnctva organizcie zaujmajcej sa o
takto sluby, teda vyuvanie zdieanej, najastejie vpotovej siete gridu, alebo cloud
computingu. Cloud predstavuje ete abstraktnej pohad na situciu, v ktorej objednvate
sluieb ani nemus tui, kde sa jeho loha bude vykonva. Dleit je, e bude splnen, a
dospeje k poadovanm vsledkom a vstupom.
Rozsiahly nrast vplyvu sektora IKT na vetky oblasti a podstatn rozirovanie jeho
infratruktry v poslednch desaroiach, podnietilo mnoh firmy k aktvnemu vyhadvaniu
novch netradinch rieen, ktor by so sebou priniesli viu efektivitu pri nich nkladoch.
K tmto inovatvnym rieeniam meme zaradi aj fenomn cloud computing.
Technologick pokrok je nezadraten a poiadavky spolonost na vpotov vkon sa
neustle zvyuj. V ase globalizcie spolonost je vekou vzvou rieenie problmu
dynamickej spoluprce potaov. Samozrejmosou je rchly vvoj v informanch
technolgich, vaka ktorm sa zvyuje efektvnos spracovvania rznych typov informci.
V minulosti bola technolgia prevane domnou oddelen informanch technolgi, ale v
sasnom svete plnom internetovch aplikci, je technolgia sasou kadho
z pouvateov. Distribuovan spracovanie dt umouje globalizciu procesov, vyuvanie IKT
v kadodennom ivote, zjednoduenie prce a efektvne vyuvanie asu. Vznik stle viac
globlnych spolonost, ktorch tmy a pracovnci s umiestnen po celom svete a vaka
globalizcii informanch technolgi doku pracova efektvne ako celok. Grid a cloud
computing zaloen na flexibilnom spjan potaov, vysokej klovatenosti a flexibilnom
vyuvan externch zdrojov, maj vysok potencil poskytova IT infratruktru ovea
efektvnejie a s nimi nkladmi.
191
WWW.ECOLETRA.COM

,
1. Cloud computing
V poslednom obdob sa asto stretvame s pojmom cloud computing, ktor sa stal jednm
z najvch trendov, od ktorho sa odvjaj aj alie poskytovan sluby a inovcie. Ete pred
jednm desarom sa v oblasti IT zujem sstreoval hlavne na segment aplikci, ale
v sasnosti nrast objemu dt a potreby ich vyuitia sa v spolonostiach zmenili a smeruj
k implementcii novch trendov, ktorm sa stal aj cloud computing. Popredn IT spolonosti
na trhu, ktor poskytuj sluby zaloen na cloud computingu alebo sa zaoberaj touto
tmou, maj svoje vlastn defincie. Vskumn a poradensk spolonos v oblasti
informanch technolgi Gartner definuje cloud computing ako tl prce s potaom,
ktor je klovaten a prispsobiten IT monostiam a zkaznkom je poskytnut ako sluba
beiaca cez internet. (GARNTER, Inc., 2009). Obdobne definuje cloud computing aj organizcia
National Institute of Standards and Technology (NIST). Za cloud computing povauj model s
prstupom k zdieanm konfigurovatenm vpotovm zdrojom cez internet, na ktor sa
meme pripoji pohodlne a odkiakovek. Zdiean zdroje s prispsobiten s minimlnymi
poiadavkami na sprvu siete alebo komunikcie s poskytovateom. (Brown 2011)
Poda Microsoftu je cloud computing "spsob, ako poskytova kompletn alebo iaston
softvrov rieenia ako sluby cez internet, kde s tieto sluby hostovan v dynamicky
klovatenom virtulnom prostred". (MICROSOFT, o je Cloud Computing?, 2010).
Najvstinejie je mon popsa cloud computing na zklade jeho charakteristickch znakov,
ktor ho odliuj od bench, konvennch technolgi. Existuj dva zkladn koncepty, ktor
tvoria jadro cloud computingu:
Abstrakcia: Cloud computing oddeuje detaily implementcie systmu od pouvateov
a vvojrov. Aplikcie sa realizuj na fyzickch systmoch, ktor nie s pecifikovan, dta s
uloen na miestach, ktor s asto neznme, sprva systmov je zveren inm a prstup
pouvateov je z hadiska ich lokalizcie neobmezen (Sosinsky, 2011).
Virtualizcia: Cloud computing virtualizuje systmy spjanm a zdieanm zdrojov. Systmy
mu by sprstupnen v takej miere, ako to je potrebn z centralizovanej infratruktry,
nklady s kalkulovan na meratenej bze, multitenancy (multiprenjom) a zdroje s
jednoducho klovaten (Sosinsky, 2011).
Ak urobme zhrnutie, meme hovori o tchto defininch atribtoch cloud
computingu: zaloen na poskytnut sluby, internetovch technolgich,
klovaten, meraten poda pouitia. Cloud computing je alou etapou evolcie
internetu. Poskytuje prostriedky od vpotovho vkonu na potaov
infratruktru, aplikcie, obchodn procesy a po osobn spoluprcu a me by
dodan ako sluba kdekovek a kedykovek je potrebn. Tto flexibilita znamen, e
pouvatelia mu poadova dodaton zdroje a rovnako jednoducho sa tchto
zdrojov zbavi, ak u nie s potrebn. Tto flexibilita je jeden z hlavnch dvodov
jednotlivcov, obchodnch a IKT pouvateov prechdzajcich na cloud. Ekonomick
situcia m hlbok dopad na IT. CIO asto bojuj s problmom, e znan as
192
WWW.ECOLETRA.COM

,
rozpotu musia vynaklada na udranie existujcich sluieb a infratruktry, o
ponechva mlo dostupnch zdrojov pre inovcie a rieenie novch obchodnch a
pouvateskch poiadaviek, priom prve tieto aspekty s zdrojom konkurennej
vhody. Vaka cloud computingu je mon presmerovanie zdrojov na inovcie.
Mnoh projekty, ktor predtm boli nerealizovaten pre prli vysok nklady sa
mu zrealizova vaka ekonomickm a filozofickm aspektom cloudu. Cloud
computing m urit jemu vlastn charakteristiky.
1.1 Hlavn rty cloud computingu
Ak chceme urobi charakteristiku cloud computigu, meme to urobi prostrednctvom jeho
hlavnch a vedajch t.
Hlavn rty:
klovatenos a elasticita - pouvateom sa prostriedky prideuj dynamicky poda
ich potrieb a z ich pohadu s neobmedzen, kad sluba je v danom momente
dostupn v akomkovek rozsahu. Tto vlastnos umouje dynamicky sa
prispsobova zai. V prpade, e prichdza vea poiadaviek na spracovanie, me
sa alokova dodaton vpotov vkon a prichdzajce poiadavky sa rozdistribuuj
medzi viacero vpotovch uzlov. Je to vlastne schopnos kedykovek alokova
vpotov zdroje poda aktulnej potreby a v potrebnom objeme a neskr ich
rovnako flexibilne op vrti. Niektor lohy, ktor informan technolgie v rmci
organizci vykonvaj, s seznne a viazan na stanoven termn dokonenia.
Vinu asu sa tieto aplikcie a s nimi spojen infratruktra vyuvaj len
obmedzene a na ist as si vyaduj vrazne zven kapacitu vpotovch zdrojov.
Prunos cloud computingu takto kapacitu umouje na urit as prenaja. Sluby
cloud computingu s uritou analgiou sluieb typu voda, alebo energetick zdroje.
Ak do elektrickej siete pripojme alie zariadenie, automaticky predpokladme, e
budeme ma dostatok elektrickej energie k dispozcii na jeho prevdzku a e zaplatme
len presn hodnotu za spotrebovan energiu. O tom hovoria alie charakteristiky
cloud computingu:
Samoobslun princp - pouvate m k dispozci vpotov prostriedky automaticky,
bez nutnej asistencie zo strany poskytovatea.
Univerzlny prstup - vetky sluby a prostriedky s dostupn nezvisle od umiestnenia
a pouitho potaa.
pln virtualizcia - pln virtualizcia umouje, e bez ohadu na to, ako vek je
cloud, jeho drba, vvoj a nasadenie je jednoduch, ako by sme mali len jeden server.
Relatvna konzistencia - je vhodn budova cloudy z relatvne malho mnostva
tandardizovanch blokov (servery, operan systmy, dtov loisk, sieov
komponenty), aby sa predilo nekompatibilite.
193
WWW.ECOLETRA.COM

,
1.2 Vedajie rty cloud computingu
Meraten sluby - vpotov prostriedky s optimalizovan a udriavan
systmom poda pravidiel, ktor zvisia od poskytovanej sluby.
Multi-tenancy - jedna intancia softvru be na serveri, ktor sli viacerm
organizcim. Architektra aplikcie je navrhnut tak, aby rozdelila dta a
konfigurciu, aby kad organizcia pracovala s vlastnou virtulnou intanciou
aplikcie v spolonej databze.
Multiple applications - viacero aplikci je mon prevdzkova na jednej
infratruktre.
Nvratnos - architektra a sluby v cloud computingu s vytvran s cieom o najviac
zni nklady a teda zvi nvratnos.
2. Prehad sluieb v rmci cloud computingu

Cloud computing je vemi irok pojem, ktor v sebe zaha vie mnostvo varici,
odvodench od slova sluba. Cloud computing me by principilne klasifikovan poda
dvoch hlavnch kritri, a to poda typu sluby, ktor poskytuje, a poda spsobu, ktorm s
jednotliv sluby poskytovan.
Poda typu poskytovanch sluieb meme rozleni cloud do troch zkladnch kategri:
Infratruktra ako sluba (Infrastructure as a Service, IaaS),
platforma ako sluba (Platform as a Service, PaaS),
softvr ako sluba (Software as a Service, SaaS).
2.1. Softvr ako sluba
Obchodn model poskytovania aplikci, znmy pod skratkou SaaS (Software as a Service),
alebo rieenie ako sluba (Solution as a Service) predstavuje v porovnan s tradinm
modelom licencovania rchlej spsob nasadenia danej aplikcie alebo rieenia
a optimalizciu ich prevdzkovch nkladov. Aplikcie s jednm z dleitch priesenkov,
kde je mon efektvne skbi vhody virtualizcie a modelu SaaS alebo oblast outsourcingu,
zameranch na sprvu a prevdzku aplikci a svisiace infratruktry.
Trh softvru poskytovanho formou SaaS neustle rastie. Tento trend naznauje, e SaaS sa
stva oraz benejou formou nkupu softvrovch produktov. (Velte, 2011)
Ako vetky formy cloud computingu, tak aj rieenia vo forme SaaS musia podlieha
veobecnm defincim a tandardom. Medzi hlavn charakteristiky SaaS sa zarauje:
web prstup ku komernmu softvru,
softvr je spravovan centrlne,
softvr je poskytovan vo forme 1:N,
za aktualizcie a zplaty softvru zodpoved poskytovate,
dostupnos aplikanch programovch rozhran, ktor umouj integrciu s
ostatnmi softvrovmi rieeniami.
194
WWW.ECOLETRA.COM

,
SaaS je vo veobecnosti povaovan za rchlo rastci spsob doruovania modernch, najm
softvrovch, ale aj technologickch rieen. Ide najm o softvrov produkty v tchto
odvetviach:
Unifikovan softvr s vekm mnostvom pouvateov a len malmi odchlkami.
Typickm prkladom je emailov klient. Vek mnostvo pouvateov simultnne
vyuva rovnak softvr. Pre organizciu nie je predmetom podnikania, no potrebuj
ho vyuva vetci zamestnanci, a tak je vhodn takto softvr obstara formou
outsourcingu.
Aplikcie s vysokou prepojenosou na extern prostredie. Sem zaraujeme naprklad
newslettre a ponukov letky v elektronickej podobe.
Aplikcie s drazom na mobiln prstup.
Aplikcie, ktor s dostupn formou webovho rozhrania, a tak je mon vyuva ich
nielen na osobnch potaoch, ale prakticky na vetkch zariadeniach disponujcich
webovm prehliadaom, i u ide o PDA, smartfny, resp. tablety.
Softvr s krtkym asovm vyuitm.
Softvr pre obasn, ale intenzvne vyuitie. Prkladom s tovn aplikcie, ktor s
pre firmu nevyhnutn, avak s vyuvan seznne.
Aj napriek irokm monostiam vyuitia, a prevahe pozitvnych vlastnost, existuj urit
oblasti, kde nkup softvru formou sluby, ani prpadn alie formy outsourcingu nie s
vhodn. Jedn sa hlavne o tieto oblasti a typy aplikci:
Aplikcie s vysokmi nrokmi na rchlos spracovania, a spracovanie dt v relnom
ase (RTDP real time data processing).
Aplikcie, u ktorch ukladanie dt mimo prostredia firmy vplyvom legislatvnych
nariaden a obmedzen nie je mon.
Existujce aplikcie, ktor v ase prechodu na cloudov rieenia plnia svoje lohy
naplno, a prechod na takto rieenie by nepriniesol iaden efekt.
Prnosy sluby SaaS:
Sluba SaaS m oproti tradinm spsobom intalcie a vyuvania softvrovch rieen
mnostvo nepopieratench vhod.
Znenie nkladov aplikcie, ktor sluba Saas poskytuje, s zaloen na prenjme
tejto sluby na nejak asov sek. Z toho teda plynie vhoda pre zkaznka, e ten
nemus investova do nkupu licenci a ani do aplikanho softvrovho vybavenia.
Odpadvaj tie fixn nklady spojen so starostlivosou o softvr (update, upgrade,
licencovanie), ako aj s jeho prevdzkou.
Dostupnos sluba SaaS umouje malm a strednm podnikom vyuvanie takch
softvrovch aplikcii, ktor by si za inch podmienok nemohli dovoli. Hlavnmi
dvodmi s vinou prve nron technick alebo personlna prevdzka aplikcie,
i zloit alebo finanne nron licencovanie, ktormu sa pri SaaS d vyhn. Na
druhej strane pre vek podniky s prnosom takmer nulov prevdzkov nklady.
Posta im iba kvalitn pripojenie na internet a vkonn potae, na ktorch bude
ponkan sluba prevdzkovan.
195
WWW.ECOLETRA.COM

,
Cena poskytovate sluby SaaS sa star o zkazncku IT infratruktru. Zkaznk je

odbremenen od nkupu serverov, ktor s potrebn na prevdzku aplikci, nemus
investova do oddelenia technickej podpory, klimatizcie serverovne, i uhrdza
vysok ty za spotrebu elektrickej energie. Kadmu pouvateovi posta iba
internetov pripojenie a klasick prehliada.
Zodpovednos a podpora prva zkaznka voi poskytovateovi SaaS s vie ako
prva voi dodvateovi tradinho softvru. Tento prnos SaaS je dleit najm pre
mal podniky a organizcie, a to hlavne v poiatonch fzach podnikania.
Jednoduchos pouvania prenajman softvr prostrednctvom sluby SaaS je
dostupn za pomoci klasickho internetovho prehliadaa. Prca s aplikciami v rmci
sluby SaaS je pomerne jednoduch a ahko zvldnuten pre pouvateov. Vina
poskytovateov sluby SaaS sa sna svojim pouvateom a zkaznkom prcu so
softvrom v rmci SaaS maximlne zjednodui a uahi.
Bezpenos dt daje vetkch zkaznkov sa nachdzaj v externom dtovom
centre a s profesionlne chrnen na niekokch rovniach. Pracovnci technickej
podpory, bezpenostn pecialisti, a k tomu fyzick a technologick zabezpeenie
dtovho centra.
2.2. Paas Platform as a service

Predstavuje jednotn vpotov platformu, ktor umouje tvorbu webovch aplikci
rchlo, jednoducho a flexibilne bez nutnosti nkupu a udriavania softvru a infratruktry.
Podobne ako SaaS, je doruovan prostrednctvom internetu, no namiesto konkrtneho
softvru ponka hotov platformu pre vvoj softvrovch produktov. Za hlavn,
charakteristick rty sa povauj: (KEENE, 2009)
Sluby pre vvoj, testovanie, nasadzovanie, hostovanie a udriavanie aplikci vetky
s sasou jednho IDE (Integrated Development Environment),
editory pouvateskho prostredia,
multitenant architektra pre podporu zdieania jednho IDE,
zabudovan klovatnos vyvinutch rieen,
integrcia s webovmi slubami a databzovmi prostrediami,
podpora pre tmov vvoj aplikci.
PaaS nachdza uplatnenie najm v tch prpadoch, ke na projekte potrebuje spolupracova
viacero vvojrov sasne, prpadne ke na projekt potrebuje dohliada a priebene ho
kontrolova tretia strana osoba alebo firma z externho prostredia organizcie. Taktie je
vhodn v prpade, ak zkaznk disponuje vlastnm zdrojom dt naprklad daje z oblasti
CRM. V prpadoch s vysokm drazom kladenm na rchlos nasadenia a testovania taktie
nachdza svoje uplatnenie.
2.3. Infratruktra ako sluba
Infratruktra ako sluba je spsob poskytovania cloudovch zdrojov ako servre, loisk dt,
potaov siete a operan systmy formou on-demand na vyiadanie. Namiesto kpy
196
WWW.ECOLETRA.COM

,
servrov, softvrovho vybavenia, prenjmu dtovho centra alebo sieovej infratruktry si
klient tieto potreby zabezpeuje formou outsourcingu. O vetky problmy svisiace
s prevdzkou hardvrovej infratruktry sa pri tomto modeli star poskytovate. Model IaaS
(Infrastructure as a Service) je vhodn naprklad pre firmy, ktor maj nakpen softvrov
licencie, ale nechc viaza kapacity na hardvr.
IaaS me by poskytovan bu formou skromnho, verejnho alebo hybridnho cloudu.
Za kov charakteristiky a poiadavky IaaS sa povauje nasledovn:
Zdroje s distribuovan a poskytovan ako sluba,
zdroje s dynamicky klovaten,
poplatky za sluby s variabiln, uren na zklade intenzity vyuvania,
viacero pouvateov zdiea ten ist fyzick hardvr.
Aj napriek stle sa zmenujcim rozdielom medzi IaaS a PaaS vplyvom poskytovateov sluieb
PaaS, ktor umouj nasadenie aplikci na rznych IaaS, existuj situcie, kedy je
vhodnejie siahnu prve po infratruktre namiesto platformy. Ide najm o tieto prpady:
Poiadavky na hardvr s vysokou mierou premenlivosti,
zanajca firma s nedostatonmi finannmi prostriedkami pre nkup vlastnho
hardvru,
aplikcie, po ktorch rchlo rastie dopyt, klovanie vlastnho hardvru by mohlo by
problematick,
skobn alebo doasn poiadavky na infratruktru, naprklad pre testovacie ely
pred nasadenm aplikcie na relne prostredie u zkaznka.
Typick infratruktra IaaS poskytovateov sa sklad z viacerch vrstiev:
- ISP vrstva najniia vrstva, ktor zabezpeuje pripojenie poskytovatea do siete ISP a
prepojenie viacerch dtovch centier medzi sebou. Pre zkaznkov je plne skryt.
- SAN vrstva zabezpeuje prstup k zariadeniam na ukladanie dt pre vyie vrstvy. Tvoria
ju SAN komponenty diskov polia, viacvrstvov SAN prepnae, pskov kninice a in.
- Servisn vrstva sli na prepojenie jednotlivch komponentov siete, ide najm o dtov
prepojenie serverov, doplnkov sluby vo forme firewallov, antivrovch a
antispamovch brn, SSL akcelertorov a alie.
- Vpotov vrstva jadro systmu, tvor ju mnoina navzjom prepojench serverov, ktor
pomocou virtualizanej vrstvy poskytuj aplikcim relevantn vpotov zdroje.
- Virtualizan vrstva hypervisor abstrahuje vpotov zdroje nich vrstiev a poskytuje
ich vym vrstvm, ktor maj na starosti beh operanch systmov a zkaznckych
aplikci.
- Vrstva virtulnych serverov star sa o beh virtulnych operanch systmov.
- Aplikan vrstva sprstupuje spusten aplikcie, je v priamom kontakte so zkaznkom.
V kadom modeli spravuje zkaznk odlin as infratruktry. V privtnom cloude spravuje
cel hardvr a softvr, pri modeli IaaS spravuje aplikcie, operan systmy a as hardvru.
Ak je ako sluba poskytovan platforma, tak spravuje len aplikcie a pri modeli SaaS m cel
sprvu na starosti poskytovate. Prehad rovne sprvy je na nasledujcom obrzku.
197
WWW.ECOLETRA.COM

,
Obrzok 1 Porovnanie poskytovanch cloudovch sluieb
Zdroj: (http://cloudko.wordpress.com/2011/02/22/cloud-computing-na-platforme-microsoft-ii/)
2.4. Zhrnutie vhod a nevhod cloud computingu

Cloud computing je irok pojem a zaha v sebe viacero prstupov a varici. Z
technologickho hadiska ho vnmame ako inovatvne a efektvnejie vyuitie vpotovch
zdrojov, naopak pri ekonomickom pohade ns viac zaujma uetrenie finannch prostriedkov
v porovnan s klasickm modelom. Jedna z monost je poda tchto hadsk rozdeli aj vhody
a nevhody cloud computingu.
2.4.1 Vhody z ekonomickho hadiska
iadne alebo nzke poiaton investcie jedin investcie mu by na nkup licenci pri IaaS
modeli.
iadne opakovan investcie do infratruktry odpad nutnos nahrdza starie servre
novmi a prena dta medzi nimi.
iadne skryt vdaje o vetko sa star poskytovate. Klienta nemus zaujma, i je potrebn
opravi server, vymeni disk alebo zlohova.
Nezvislos na vlastnch zamestnancoch podnik nemus ma IT oddelenie na sprvu
dtovho centra, pretoe iadne nem. Neplat to pre skromn cloud.
Monos dynamicky meni kapacitu kedykovek je mon poiada o zvenie kapacity
vpotovch zdrojov, ktor je zrealizovan takmer okamite a bez poplatkov. Pri iadosti o
198
WWW.ECOLETRA.COM

,
znenie kapacity mu by tovan penle, zle od poskytovatea a SLA (Service Level
Agreement).
Niekedy niie ceny ako pri realizcii svojpomocne sluba poskytovan prostrednctvom
cloud computingu me by niekedy lacnejia ako rovnak sluba poskytovan na vlastnom
hardvri a softvri priom do ceny sluby sa nezartavaj obstarvacie nklady a nklady na
prevdzku dtovho centra.
2.4.2 Vhody z technologickho hadiska
Rchlos nasadenia zmena kapacity vpotovch zdrojov prebehne takmer okamite. Pri
klasickom modeli sa musia vpotov zdroje objedna, prepravi, naintalova a
sprevdzkova.
iadna sprva a drba odpad starostlivos o serverov as infratruktry podnik sa
nemus stara o vpadky, odstrnenie bezpenostnch dier, hackersk toky.
Upgrade zdarma pri vydan novej verzie softvru sa o zlohu, intalciu, nastavanie a obnovu
star poskytovate a cel migrcia na noviu verziu je zahrnut v cene sluby.
SLA v tomto dokumente je zmluvne garantovan dostupnos sluby. Poskytovate sa
zavzuje doda slubu takmer nepretrite (najastejie 99,9%). Pri klasickom modeli je
potrebn spravidla zamestna 4 pracovnkov na jednu IT pozciu, aby sa dosiahla nepretrit
24-hodinov prevdzka sluby. V tejto zmluve mu by uveden aj alie skutonosti ako:
- zoznam sluieb, ktor bud dodan zkaznkovi a ich podrobn defincie,
- akou formou bude poskytovanie sluieb meran a spoplatovan,
- povinnosti poskytovatea a zkaznka a npravn prostriedky v prpade, ak nie s
podmienky SLA dodran.
2.4.3 Nevhody z ekonomickho hadiska
iadne alebo nzke spory z rozsahu najm vie firmy mu pri klasickom modeli
dosiahnu znanch spor z rozsahu, pretoe cloudov sluba stoj rovnako pri rozdielnom
pote pouvateov. Poskytovate cloud computingu casto poskytuje podobn cenu pri 50
pouvateoch ako pri 150 pouvateoch.
Niekedy vyie ceny ako pri realizci svojpomocne cena cloudovej sluby me by niekedy
vyia ako cena obdobnej sluby poskytovanej svojpomocne. Tka sa to najm modelu IaaS,
kde sa plat urit prirka za monos dynamicky meni kapacitu i za to, ze poskytovate cloud
computingu v SLA garantuje obvykle pomerne vysok dostupnos, za ktorej nedodrzanie je
sankcionovan.
2.4.3 Nevhody z technologickho hadiska
Dta s uloen mimo firmy k dtam m prstup okrem zkaznka aj poskytovate. Aj ke
zabezpeenie dt na serveroch poskytovatea cloud computingu je ovea vyie ako na
vlastnch serveroch, existuje urit riziko nemyslneho zneuziia dajov, a to v pri pade, ze
djde k chybe napr. ke doslo omylom k prehodeniu dajov medzi niektrmi e-mailovymi
199
WWW.ECOLETRA.COM

,
schrankami pouvateov. asto v niektorch spolonostiach stle prevlda nzor, aby sa na
cloud ukladali daje, ktor nemaj rozhodujci vznam pre firmu.
Dta s posielan cez internet aj ke sa dta posielaj v zaifrovanej podobe, stle tu existuje
monos, e tonci tto ochranu prelomia.
Voba hardvru a softvru je obmedzen na ponuku poskytovatea zkaznk nem monos
si vybra z takej ponuky sluieb ako pri klasickom modeli a me by tie obmedzen
technickmi monosami pouitho hardvru.
Niekedy pomal reakn doba. Vetky dta a aplikcie s umiestnen v cloude. Tento cloud
vak me by umiestnen aj v inom tte, dokonca aj na inom kontinente a pri vch
vzdialenostiach vznik dlhia odozva na poiadavky. (Zikmund, 2010)
2.4.4 Dvera v cloud
Pred niekokmi rokmi firmy odmietali do cloudu umiestni mnoho zkladnch aplikci,
nakoko mali obavu o ich bezpenos a kontrolu. V sasnej dobe m u mnoho podnikov v
cloude cel rad vznamnch aplikci, ako je naprklad prevdzka personalistiky. Ak v
sasnosti odmietaj presun nejak systm do cloudu, je to asto preto, e by bola migrcia
prli zloit a nie preto, e by mali nejak pretrvvajce obavy z cloudovch technolgi.
Dvodom nie je nepripravenos cloudu. Obyajne je to preto, e architektry aplikci sauj
ich presun do cloudu. alie systmy, ktor sa spravidla ponechvaj vo vlastnej
infratruktre, zahaj statick aplikcie teda napr. systmy, ktor cel dobu
spotrebovvaj rovnak mnostvo lonho miesta. Aj ke do istej miery ete stle prijatie
cloudu spomauj obavy o bezpenos, znane prispsoben softvr a zloitos systmov,
organizcie vidia, e im cloud computing ponka prli mnoho vhod, aby mu bolo mon
dlhodobo odolva. Skutonm problmom posunu vpred v tejto oblasti je potreba njs
spsob, ako najvhodnejie zrealizova transformciu. o sa tka digitlnej transformcie,
skutonou vzvou je nedostatok osvedench postupov. Spolonosti, ktor ich doku vyvin
pre vyuitie novch cloudovch technolgi, urite maj prleitos pre zskanie konkurennej
vhody na trhu. Mnoho ud povauje cloud len za technolgiu, ale pri hlbom pohade si
uvedomme, e cloud je prevdzkov model pre IT a prsllun podnik a dleitou lohou je
hada a njs spsob transformcie vlastnho fungovania.
3. Plnovanie v kontexte cloud computingu

Pre zabezpeenie a plnenie jednej z hlavnch vlastnost cloud computingu klovatenosti
je nutn vopred naplnova vyuvanie zdrojov. Cloud je na jednej strane klovaten, no na
strane druhej je potrebn pozna budce potreby pre vasn a presn alokovanie zdrojov.
Cieom takhoto plnovania je zabezpei, aby boli k dispozcii vdy dostaton zdroje pre
pokrytie poiadaviek kladench na systm. Plnovanie sa sklad z troch zkladnch innost.
(Sarna 2011).
200
WWW.ECOLETRA.COM

,
Na zaiatku je dleit identifikova a stanovi si, ktor z aspektov ideme plnova. alej
musme predpoveda predpokladan za (nroky kladen na systm) me s o poet
konkurentnch pouvateov systmu, maximlnu dobu odozvy na poiadavku, poet
sbench procesov alebo nroky na operan pam. Tretm krokom je zska prehad o
situcii na trhu, a zostavi viacer kombincie cloudovch produktov, ako aj zvoli
najvhodnejiu ponuku (kombinciu produktov).
Kapacitn plnovanie sa zaober sttm vo fronte a akanm na obsluhu, teda okamih, kedy
bude poadovan zdroj von. Prinou vzniku takchto radov je fakt, e zdroje s obmedzen,
a poiadavky na ne v relnom ase kolu. Typickm prkladom mu by prichdzajce
poiadavky na zobrazenie ponuky v eshope, alebo zaevidovanie faktry do systmu, ktor
nikdy neprichdzaj v rovnakom intervale. S prichdzajcimi poiadavkami sa as strven vo
fronte akanm na obsluhu predluje. Je vemi dleit sprvne identifikova a zmera
poiadavky na systm a zamera sa v podstate na tri hlavn otzky:
Ak je poadovan doba odozvy jednotlivch sluieb?
Ak je poadovan rove dostupnosti sluieb?
Ak rove elasticity je potrebn dosiahnu, a ako rchlo mus by systm schopn
reagova na zmenu?
Elasticita predstavuje schopnos systmu reagova na poiadavku pre rchle zvenie alebo
znenie vkonu. Ak poiadavka prde prli skoro, cloud strca svoju vhodu klovatenosti.
Naopak, ak prichdza neskoro, je pravdepodobn, e vysok poiadavky na systm u
pominuli, priom trpeli nedostatkom vkonu. Idelna je takzvan just-in-time
klovatenos. V praxi teda mu nasta tri mon prpady alokcie zdrojov:
Prli neskoro JTL (just too late).
Vpotov kapacita, ako aj samotn poiadavka je zaslan a po zisten preaovania
zdrojov.
Pre istotu JIC (just in case).
Tento prstup m za nsledok nrast nkladov na vpotov zdroje, z dvodu
poistenia sa pred prpadnmi vkyvmi (prudkm nrastom). To m za nsledok, e
dodaton zdroje s vinu asu nevyuit, ale na druhej strane vdy pripraven
pokry nhly dopyt po slube.
Prve v ase JIT (just in time).
Tento idelny stav predstavuje maximlnu sporu finannch prostriedkov.
Podmienkou je vysok miera elasticity. Hardvrov prostriedky s
alokovan ihne po zisten zae, alebo preventvne (s vemi presnm odhadom)
krtko pred oakvanm nrastom zae.
Kvalitn, vasn a relevatn dta s nevyhnutnou podmienkou pre sprvne predpovedanie
budcej situcie. Pre tento el existuj na trhu viacer softvrov rieenia.
201
WWW.ECOLETRA.COM

,
4. Oakvan trendy a budcnos

Cloudov rieenia maj stle v vplyv aj na nae ben psobenie a uahuj nm nau
prcu s mnohmi aplikciami. o sme ete nedvno museli robi manulne, ako naprklad
tvorbu dokumentov v kancelrskych balkoch a ich zdieanie prostrednctvom emailov, dnes
vieme spravi priamo v internetovom prehliadai a zdiea priamo na loisku, kde dokument
tvorme. Viacer pouvatelia dokonca mu robi pravy sasne na tom istom dokumente,
priom kad vid to, o prve rob niekto in.
Stle sa rozirujce internetov technolgie a poiadavky pouvateov, ktor vedia pouva
sofistikovan aplikcie cez ich prehliada, bez potreby intalcie, maj za nsledok stle
rastci trend vyuvania cloudu. Stabilnejie internetov pripojenie a vyie rchlosti, ktor
vieme dosiahnu, robia z internetu stle menej nieo vzdialen a stle viac z neho robia nieo,
o je na dosah, priamo neodmysliten sas kadho potaa alebo mobilnho zariadenia.
Dnes u v podstate kad, kto pouva internet, pouva aj nejak formu cloudovej aplikcie.
Od emailov, cez online loisk a kancelrske balky a po pecifick rieenia.
Pri odhadovan budcnosti cloud platforiem si treba hlavne uvedomi, e mu nasta rzne
situcie. Zabehnut spolonosti, ktor s zaaen existujcimi technolgiami a musia sa
snai sasne pracova s novmi a so starmi technolgiami pri pravdepodobne zniujcom
sa rozpote na IT, a nov spolonosti, ktor nie s zaaen starmi technolgiami a ktor sa
rozhodli osvoji si cloud technolgie z vlastnej vle, alebo ich k tomu potencilne dontili ich
investori. Starie spolonosti, mu navye trpie nedostatonmi IT investciami z minulosti,
o spsobilo, e maj zastaral technolgiu a horie sa im aplikuje nov technolgia. Nov
hri na trhu ich mu ohrozi nie len kvli ponuke na trhu, ale aj kvli tomu, e svojim
prstupom k IT a vyuitiu cloudu naruia zabehnut spsoby.
V oboch prpadoch mu nasta nasledovn scenre:
1. Vznikne viac cloudovch monost v tradinch datacentrch. Nov poskytovatelia
datacentier poskytuj a bud poskytova cloudov monosti pre spolonosti, ktor
ich chc alebo potrebuj. Ide o ahko pouiten systm, ktor je pln
podnikateskch monost a je klovaten ako cloud.
2. Mobilita zkaznkov bude poha vvoj podnikania. Mobilita zkaznkov spsobila
masvne vyuvanie cloudu na najrozrenejom potaovom zariaden na zemi
smartfne. Nie je to vak obmedzen len na zkaznkov, nakoko vzah mobility
a cloudu sa dostva aj do podnikania, kde zstupca spolonosti prinesie na stretnutie
svoje zariadenie v rmci novch poskytovateskch pravidiel a zkaznckych
oakvan IT rovne spolonosti. Najahm spsobom ako mu spolonosti
kompenzova zven oakvania klientov je ponka cloudov, alebo cloudom
podobn sluby ako naprklad online loisk. Toto znamen, e zkaznci nie len
zvyuj svoje osobn poiadavky na vyuitie cloudu, ale stimuluj aj firemn
vyuvanie cloudu.
202
WWW.ECOLETRA.COM

,
3.
4.
5.
Vek dta bud poha adaptciu. Vek dta a analytika maj pomerne
komplexn prepojenie s cloudom. Km systmy samotn s pomerne ahko
dostupn v cloude, spolonosti mu ma problm dosta vek mnostvo dt do
cloudu. Preto AWS (Amazon Web Services) a al cloudov poskytovatelia ponkaj
spolonostiam monosti na fyzick odoslanie psok alebo diskov k nim a oni sa u
postaraj o ich uloenie do cloudu. Navye z obv o uloenie vekho obsahu
dvernch dt do cloudu, bude fungova takzvan hybridn analytick systm, ktor
umon cloudovm slubm prstup k dtam v priestoroch spolonosti cez na to
uren pripojenie.
Cloud bude motivova technolgie SDN (Software-Defined Networking) a NFV
(Network Functions Visualisation) pre tvorbu efektvnejch sieovch architektr
a implementciu najnovch poznatkov do poskytovania sluieb.
Pohad na bezpenos sa zmen - ako dvod preo nes do cloudu na dvod preo
s do cloudu. Ldri v poskytovan cloudovch sluieb s vynikajci v bezpenosti
a poskytuj rovnak rove ochrany kadmu za rovnak cenu. Tento spolon
prstup povedie spolonosti k orientcii na cloud, potencilne kvli lepej
bezpenosti za niiu cenu. Existuje aj vea start-upov v tejto oblasti, ktor poskytuj
bezpenostn prvky navye k existujcim cloudovm bezpenostnm slubm. Je
potrebn zamyslie sa nad zvenou cenou bezpenosti dt, ktor s v priestoroch
spolonosti.
ZVER
Z pohadu podnikovej informatiky predstavuje cloud computing evolun krok k viemu
uvoneniu vzahov medzi informanm systmom a podnikom samotnm. Tento koncept je
dsledkom postupnej premeny pohadu na podnikov procesy, ale taktie je zko previazan
s ekonomickmi zmenami. V sasnej dobe ekonomickch problmov je potrebn ma
informan systm, ktor je dostatone klovaten a je schopn sa prispsobi zmenm,
a to bez ohadu na geografick pozciu, odvetvie alebo vntorn truktru firmy. Aj ke cloud
computing nie je prostriedkom, ktor zbav organizciu vetkch problmov s informanmi
systmami, umouje zlepi poskytovanie podnikovch aplikci vaka lepiemu prepojeniu
na podnikov procesy pri zachovan kvality poskytovanch sluieb a astokrt s nimi
nkladmi. Cloudov rieenia umouj firmm prunejie reagova na situciu na trhu,
urchova inovan procesy, zvyova konkurencieschopnos a zniova nklady. Mnoho
firiem zatia nezskava z cloudovch rieen vetko, o im tieto rieenia mu poskytn. Cloud
prina benefity v troch hlavnch oblastiach, ktormi s rchlos a agilita, integrcia
a erpanie prakticky vetkch aplikci a svisiacej technolgie formou sluby. Podobne ako
v prpade roztrietenosti klasickch IT rieen je potrebn uvedomi si, e ani vyuvanm
hybridnch cloudovch rieen sa firma nevyhne problmom s integrciou a sprvou
pouvanch systmov. Dostupnos cloudovej formy kancelrskych balkov spsob postupn
znik ich desktopovch verzi. Jednoducho u nebud viac potrebn.
203
WWW.ECOLETRA.COM

,
Referencie a citcie
(1) BROWN, E. Final Version of NIST Cloud Computing Definition Published, 2011. [online]
Dostupn na internete: <http://www.nist.gov/itl/csd/cloud-102511.cfm>
(2) KEENE,
Chris.
What
Is
Platform
as
a
service
(PaaS)?.
[online].
Dostupn na internete: http://cloud.dzone.com/articles/what-platform-service-paas
(3) KROLK, P.: Cloud computing prichdza ste pripraven? eFOCUS, ronk X, rok 2010,
slo 4, str. 13 ISSN:1336-1805
(4) LACKO, . 2011. Prehad rieen SaaS [online]. 2011. Dostupn na internete:
(5) <http://www.itnews.sk/tituly/infoware/2012-01-23/c146120-prehlad-rieseni-saas>
(6) LINTHICUM, S. 2009. Cloud Computing and SOA Convergence in Your Enterprise: A Stepby-Step Guide. Boston: Pearson Education, Inc. 2009. 265s. ISBN 9780136009221
(7) LOEBL, Z. 2011. Cloud Computing zajmav monosti, ale i velk prvn rizika [online].
2011. Dostupn na internete:
(8) <http://cfoworld.cz/analyzy/cloud-computing-zajimave-moznosti-ale-i-velka-pravnirizika-306>
(9) MICROSOFT, o je Cloud Computing?, 2010. [online] Dostupn na internete:
<http://www.microsoft.com/slovakia/windowsazure/cloud-computing.aspx>
(10) MARKS, E. A. - LOZANO, B. 2010. Executive s Guide to Cloud Computing. New Jersey:
John Wiley & Sons, Ltd., 2010. 302s. ISBN 978-0-470-52172-4.
(11) MASHEMI, M.S., BARDSIRI, K.A. 2012. Cloud Computing Vs. Grid Computing.
In AJSS Journal [online]. 2012. Dostupn na internete: < http://scientificjournals.
org/journalofsystemsandsoftware/archive/vol2no5/vol2no5_4.pdf > ISSN 2222-9833.
(12) MOSCO, V. 2014. To the Cloud. Paradigm 2014. 284 s. ISBN: 9781612056166
(13) SARNA, David E.Y. Implementing and Developing Cloud Computing Applications. Boca
Raton: CRC Press, 2011. ISBN 978-1-4398-3082-6.
(14) SOSINSKY, B.: Cloud Computing Bible. Indianapolis: Wiley Publishing,2011. 532 p.
ISBN 978-04-709-0356-8.
(15) VELTE, A., ELSENPETER, R. 2011. Cloud computing. Praha: CPRESS, 2011. 344 s.
(16) ISBN 9788025133330
(17) 14. ZIKMUND, M. Co je to Cloud computing a pro se o nm mluv, 2010. [online]
Dostupn na internete: <http://www.businessvize.cz/software/co-je-to-cloudcomputing-a-proc-se-o-nem-mluvi>
204
WWW.ECOLETRA.COM

,
PROFESSIONS: MEDICINE
CHARAKTERISTIKA ANATOMICKCH ODCHLOK
RAMENNEJ SPLETE: ANATOMICK TDIA
NADKNEJ
ASTI
Zora Haviarov1, Viktor Matejk2, Roman Kuruc3

1 Anatomick stav, Lekrska fakulta, Univerzita Komenskho, Sasinkova 2, 81372 Bratislava,
Slovensk republika
2 Neurochirurgick klinika, Lekrska fakulta Univerzity Komenskho a Univerzitn Nemocnica
Bratislava, Limbov 5, 83305 Bratislava, slovensk republika
3 stav sdneho lekrstva, Lekrska fakulta Univerzity Komenskho a rad pre dohad nad
zdravotnou starostlivosou, Antolsk 11, 85107 Bratislava
Abstract
An objective of our study was to clarify the variability in formation of the supraclavicular part
of the brachial plexus, as well as its possible impact on the clinical picture.
Bilateral supraclavicular parts of the brachial plexus courses and formations were studied on
50 adult human cadavers. Partial separation of major and minor pectoral muscles together
with the clavicle removal was need for the wide approach the nerve roots and trunks of the
brachial plexus supraclavicular part.
Totally 32 types of formation variations were observed on 25 cadavers (7 times bilaterally)
including missing of some of the trunks and various types of connections or non-connections
between the trunks, some of them quite rare.
Our work describing some anatomical variabilities in the formation of the supraclavicular part
of the brachial plexus was aimed on providing the knowledge about some rare variations in
the brachial plexus trunks, as it should be very useful in surgical practice and anesthesia.
Keywords
brachial plexus, supraclavicular part, trunk, root, variation.
Abstrakt
Predmetom naej prce bolo objasnenie variabilt vzniku a formovania sa nadknej oblasti
ramennej splete a ich mon vplyv na klinick obraz.
Na 50 telch udskho kadaverzneho materilu sme tudovali a dokumentovali vznik
a formovanie sa prevane nadknej oblasti ramennej splete obojstranne. Na zabezpeenie
irokho prstupu ku koreom a kmeom nadknej oblasti ramennej splete sme iastone
odstrnili oba pektorlne svaly spolu s knou kosou.
Celkovo sme pozorovali 32 odchlok vo sformovan sa nadknej asti ramennej splete na 25
telch (7krt obojstranne) sboru, zahajc pln chbanie niektorho kmea alebo rzne
205
WWW.ECOLETRA.COM

,
druhy spojenie alebo nespojenia sa medzi jednotlivmi kmemi, niektor z nich vcelku
zriedkav.
Vedomosti o rznych anatomickch varicich vo vzniku a formovan sa nadknej oblasti
ramennej splete s obzvl vznamn pre chirurgickch a anesteziologickch pecialistov
manipulujcich v danej oblasti.
Kov slov
ramenn sple, nadkna oblas, kme, kore, varicia.
I.vod.
Ramenn sple (plexus brachialis) zabezpeuje senzitvnu i motorick inervciu hornej
konatiny (okrem musculus trapezius). Vznik spojenm prednch vetiev tyroch poslednch
krnch miechovch nervov (C5, C6, C7, C8) a prvho hrudnho (T1). Tchto p koreov
pletenca sa spja vytvoriac tri kmene splete (trunci plexus brachialis) (Holomov, 2003):
- horn kme (truncus superior): vznik spojenm prednch vetiev C5 a C6
- stredn kme (truncus medius): vznik z prednej vetvy C7
- doln kme (truncus inferior): vznik spojenm dolnch vetiev C8 a T1.
Kad z tchto kmeov sa potom del na dve vetvy- predn a zadn- tieto sa spoja
vytvoriac znova tri zvzky splete (fasciculi plexus brachialis):
- bon zvzok (fasciculus lateralis), tvoren spojenm prednch vetiev hornho
a strednho kmea,
- prstredn zvzok (fasciculus medialis), tvoren dolnm kmeom,
- zadn zvzok (fasciculus posterior), tvoren spojenm troch zadnch vetiev zo
vetkch troch kmeov pletenca (Holomov, 2003).
Ramenn sple je tvoren celkovm potom 120 000 a 150 000 myelnovch vlken (u
dospelho) a a 25% z nich inervuje ramenn sple. Najmen poet myelnovch vlken
obsahuj piaty krn (C5) a prv hrudn (T1) miechov nerv, okolo 15 000-20 000 Najv je
smy krn miechov nerv (C8) obsahujc okolo 30 000 myelnovch vlken. Najv poet
motorickch vlken je v C5, nasleduje C8 a najmen poet je v C7 a T1. Senzorickch vlken
je najviac v C7, potom v C6 a najmenej v C8. Zkladnmi nervami tvoriacimi sple celou svojou
hmotou prednch vetiev s: C6, C7, C8 (Obr. 1).
206
WWW.ECOLETRA.COM

,
Obr. 1 Litografia z 20-teho vydania Gray's Anatomy (prstupnho online na:

http://www.bartleby.com/107/illus807.html). (Gray, 2000).
Vina vetiev ramennej splete (plexus brachialis) vychdza zo zvzkov (fasciculi). Niektor
supraklavikulrne vetvy mu vychdza z koreov alebo kmeov (trunci). Vetvy
vychdzajce zo zvzku (fasciculus) nemusia nevyhnutne obsahova inervciu zo vetkch
koreov tvoriacich zvzok. Odchlky v anatomickom usporiadan ramennej splete (zva
zisten poas operci) ns podnietili k tdi sledujcej variabilitu vzniku a formovania sa
ramennej splete. Sledovali sme as korea C4 (alebo T2) na jeho formovan sa, ako aj rzne
odchlky od vstupu jednotlivch koreov pletenca a jeho vetiev z chrbtice, cez variabilitu
vzniku nervovch kmeov, zvzkov a koncovch vetiev. Venovali sme pozornos aj ich
priebehu, anastomzam, hrbke a prpadnej absencii, ako aj mechanizmom a morfologickm
dvodom vzniku uritch druhov poranen.
207
WWW.ECOLETRA.COM

,
Miechov kore je najmenej odoln v mieste jeho odstupu z miechy. Motorick korene maj
men poet koreovch vlken (fila radicularia) a s tenie ako senzitvne korene- preto s
vytrhvan astejie. Obaly spinlneho nervu s pevne spojen s durlnym vakom (saccus
durae matris spinalis) a preto sa ah prena na jeho nlevkovit vyklenutie do
medzistavcovch otvorov (foramina intervertebralia), kde s korene C8 a T1 vone pohybliv.
Na rozdiel od koreov C5, C6 a C7, ktor s v sulcus nervi spinalis pevne upevnen silnm
fibrznym vzivom a chrnia intrateklne (intradurlne) korene. S usporiadan tak, e s
menej zraniten pri traknch silch (na rozdiel od koreov C8 a T1, ktor fixovan nie s).
Pri trakcii sa preto horn korene pokodzuj distlnejie- perifrnejie a ak m djs k avulzii,
musia sa naviac pretrhn ich fixcie alebo zlomi prieny stavcov vbeok. Prtomnos
avulzvnych zlomenn na tejto rovni je silne podozriv z toho, e nervov korene s
vytrhnut z miechy. Prce zaoberajce sa variabilitou formovania sa ramennej splete nm
umonili popsa niektor jedinen, dosia nepozorovan anatomick odlinosti vo vzniku
nervovch koreov splete, jej kmeov, zvzkov a koncovch vetiev (Matejk, 2003a;
Matejk, 2003b; Matejk, 2003c).
Nae sledovanie sme zamerali na zistenie topografie anatomickch odchlok formovania sa
ramennej splete od jej nervovch koreov a po odstup koncovch vetiev.
V dostupnej literatre sme sa stretli len s ojedinelmi prcami venujcimi sa tejto
problematike (Eglseder, 1997; Rao, 2001; Roberts, 1992; Sargon 1995; Vyshneposkij, 2001;
Zapalowicz, 2000).
II.Materil a metodika.
Nae pozorovania sme realizovali na 50 udskch kadveroch (bez zaznamenho
predchodzieho ochorenia perifrneho nervovho systmu), u kadho z nich sme preskmali
ramenn sple obojstranne- spolu sme teda preskmali 100 ramennch splet. Kad telo bolo
v polohe poleiaky s mierne odtiahnutou hornou konatinou. Kon rez bol veden od hornej
tretiny bonej strany musculus sternocleidomastoideus do medilnej tretiny knej kosti
(clavicula) a odtia pozd knej kosti k jej laterlnej asti a cez delto- pektorlnu ryhu (sulcus
deltoideo-pectoralis) na vntorn plochu ramena po jeho doln tretinu. Kou a podkoie sme
odchlili nabok. Najprv sme obnaili nadknu as ramennej splete (pars supraclavicularis
plexus brachialis). Odkrytie miechovch koreov na intraforaminlnej rovni a k okraju dura
mater spinalis sme realizovali resekciou koncov proccessus transversus. V prpade, ak bolo
potrebn izolova doln as splete (ako napr. miechov kore C7 alebo C7 ako stredn kme
splete alebo C8 a T1 dolnho kmea) sme odstrnili pon musculus scalenus anterior. Odstup
nervus thoracicus longus sme zisovali nadvihnutm korea C6 dopredu.
Po vypreparovan koreov a ich vetvenia nasledovala alia fza, spovajca v oddelen
musculus pectoralis major v rozsahu 2-3 cm od knej kosti a oddelenia knej kosti od jej
medilnej po laterlnu tretinu. V tomto tdiu sme odhalili klavikulo-pektorlnu a axillrnu
208
WWW.ECOLETRA.COM

,
fasciu, musculus subclavius a musculus pectoralis minor, o umonilo vizualizova doln kme
a medilny zvzok splete. Na seku spredu prekrytom musculus pectoralis minor a major sa
nervov kmene splete nachdzali blzko jeden druhho a rozprestierali sa okolo pazuchovej
tepny (arteria axillaris ). Narezanie (disczia) oboch prsnch svalov (musculus pectoralis minor
et major) umonila nakoniec vizualizciu podknej asti ramennej splete (pars
infraclavicularis plexus brachialis) a vetky pektorlne nervy ako aj koncov vetvy v ich celosti.
Vytvranie zvzkov (fasciculi) sa uskutoovalo spravidla nie vyie, ne bola rove projekcie
dolnho okraja knej kosti. Pri objaven sa odchlok sme realizovali preparciu lupou. Pod
pojmom kore definujeme kore splete (nie miechov kore), t.j. pretrunklny
(predkmeov) sek splete, zahajci segment miechovho nervu v sulcus nervi spinalis
a predn vetvu miechovho nervu a ku kmeu splete (truncus).
III.Vsledky.
Rovnako ako v infraklavikulrnej, tak aj v supraklavikulrnej oblasti sme pozorovali zloit
spojenia medzi nervami. Varicie, i u supraklavikulrne alebo infraklavikulrne, boli
astejie vavo. Sasn as koreov C4 a T2 na vzniku ramennej splete sme nepozorovali.
Dispozcia splete nebola rovnak z oboch strn, neexistovala dokonal symetria. U starch
tiel (kadverov) bola vrazne znen elasticita nervu a jeho pevnos. Pri preparcii sa ahie
pokodili, boli akoby mandrav- chab.
Zaznamenali sme viacer varicie vetiev odstupujcich z kmeov (trunci) nadknej oblasti
ramennej splete. Nervus subclavius vychdzal z hornho kmea (truncus superior), sledujc
na rznych miestach konvergenciu C5 a C6. Distlnejie pozd hornho kmea sa nachdzal
odstup ikmo prebiehajceho nervus suprascapularis, v 3 prpadoch odstupoval z korea C5.
Varicie formovania sa nervovch kmeov splete a ich vetvenia sme pozorovali na 25 telch
(kadveroch) celkovo spolu 32 krt (z toho 7-krt obojstranne), bliie vi daje v Tabuke
(Tab.). V 3 prpadoch sa nevytvoril horn kme. V jednom prpade nenastalo spojenie koreov
C5 a C6. V dvoch prpadoch sa korene C5 a C6 rozdelili na predn a zadn vetvu, nsledne sa
spjali predn vetvy C5, C6, C7 a zadn vetvy C5, C6 a C7. Stredn kme sa v dvoch prpadoch
spjal s hornm kmeom- v oboch prpadoch obojstranne (obr. 2). V troch prpadoch sa zas
stredn kme spjal s dolnm kmeom. V jednom prpade vznikal dojem, akoby vetky vetvy
strednho a dolnho kmea odstupovali z tohto spojenia a zadn zvzok sa nevytvoril. Po
rozpreparovan pod lupou sme zaznamenali okrem prednej vetvy k prednej vetve hornho
kmea aj 4 predn vetviky k dolnmu kmeu. Zadn vetva strednho kmea bola tenia ako
predn, dostvala zadn vetvu z hornho a dolnho kmea (obr. 3). Najv poet variabilt
v nadknej asti ramennej splete sme pozorovali v oblasti formovania sa dolnho kmea
(vi Tab.)
209
WWW.ECOLETRA.COM

,
Tab. Varicie ramennej splete na rovni kmeov nadknej oblasti (trunci partis supraclavicularis plexus brachialis)
a ich vetvenia.
rove
kmea
horn
kme
(truncus
superior)
stredn
kme
(truncus
medius)
strana
typ varicie
korene C5 a C6 sa rozdelili na predn a zadn vetvu

nedolo k spojeniu korea C5 a C6
bol tvoren malm 2mm spojenm koreov C5 a C6
korene C5 a C6 sa spjali na rovni hornho okraja knej kosti
spja s hornm kmeom
spja s dolnm kmeom
po odstupe prednej vetvy k prednej vetve hornho kmea sa
spja so zadnou vetvou hornho kmea a s dolnm kmeom
nedolo k vytvoreniu spojeni koreov C8 a T1
ako mal spojenie 2mm vetvou medzi koremi C8 a T1
doln
spja sa s 2 vetvami s prednou a zadnou vetvou hornho kmea
kme
kore C8 sa spja s koreom T1 nad arteria subclavia
(truncus
nevydva zadn vetvu
inferior)
k jeho vytvoreniu dolo a po viac ako 4cm spolonho
priebehu koreov C8 a T1
spolu
vavo (l.sin.) vpravo (l. dx.) obojstranne (bilat.)

2
1
1
1
2
2
1
1
1
1
1
1
1
1
2
11
4
7
2
7
IV.Diskusia.
Hlavn supraklavikulrne odchlky popsan v literatre sa tkaj asti koreov C4 alebo T2
(Standring, 2008). S prcami tkajcimi sa odchlok vzniku a formovania sa nervovch
koreov, kmeov a zvzkov sme sa v nm dostupnej literatre stretli len zriedka. V 6
prpadoch sme a po rozpreparovan variabilnho vzniku kmeov a zvzkov stanovili skuton
odstup koncovch vetiev ramennej splete. Pozoruhodn bolo riedke vzivov tkanivo,
tvoriace rukvce, asto viacvrstvov. Najvraznejie bolo v oblasti vetvenia kmeov a vzniku
zvzkov (hlavn medilneho), menej v oblasti formovania sa koncovch vetiev. Jeho lohou
v uvedench lokalitch bolo pravdepodobne zabrni pokodeniu nervov medzi sebou alebo
o cievy a kostn truktry pri pohyboch hornej konatiny. Vo viacerch prpadoch sme
pozorovali fibrotick zmeny v uvedenom tkanive. Najvraznejie fibrotick zmeny
v uvedench lokalizcich boli u ako fyzicky pracujcich, bvalch portovcov a v prpadoch
po zavedench kavlnych kattroch.
V tureckej kazuistike autori pozorovali jednostrann (na avej strane) abnormlne formovanie
sa hornho kmea na kadvere 75ronho mua: vystupujce korene pokraovali distlne
pribline v dke 4 cm a nsledne sa spjali do abnormlneho hornho kmea, ktor bol
tvoren fziou koreov C5, C6 a C7. Tento abnormlny kme vydval nervus suprascapularis
a nervus subclavius. Stredn kme (truncus medius) nebol vytvoren (chbal) alebo bol
spojen s hornm kmeom. Vetky vetvy laterlneho a zadnho zvzku odstupovali z tohto
abnormlneho kmea, priom laterlny zvzok bol ten ako zadn zvzok. Doln kme bol
210
WWW.ECOLETRA.COM

,
tvoren koremi C8 a T1. Arteria cervicalis profunda vychdzajca z arteria subclavia
prechdzala medzi koremi C6 a C7 ete pred ich spojenm. iadna
Obr. 2: Ramenn sple, av strana. Zbiehanie korea C7 (1) k truncus superior (2), kore C8
(3), kore T1 (4).
kontralaterlna anomlia pozorovan nebola a aj ostatn priebeh plexus brachialis vykazoval

tandardn usporiadanie (Yildiz, 2011). Svoju kazuistiku konfrontuj aj s prcou Uysala et al.,
ktor vo svoje anatomickej tdii na udskch plodoch pozoroval, e v 9% doln kme nebol
vytvoren, priom predn as koreov C8 a T1 tvorili prstredn (medilny) zvzok. Tto ich
spomnan varicia je klinicky vznamn z hadiska monch poranen hornho kmea
ramennej splete (Erb- Duchenneho parza): flexia (ohyb) laka je zvisl od vlken C5 a C6,
priom extenzia (vystretie) laka je zvisl od C7 a C8 koreov (Uysal, 2003). Naviac Kern so
spolupracovnkmi spomnaj prpad pacienta so strednou slabosou extenzie laka a
absenciou reflexnej odpovede achy tricepsu ramena, o zodpovedalo radikulopatii korea
C7 (Kern, 2008). Pri predpoklade poranenia hornho kme v posledne spomnanom prpade,
by dolo k odlinej klincikej manifestcii klasickej Erb- Duchenneovej parzy, o by mohlo
211
WWW.ECOLETRA.COM

,
zmias klinikov. V niektorch prpadoch rozdelenie kmeov alebo vznik zvzkov mu chba
v jednej alebo viacerch astiach ramennej splete, avak vsledn vetvenie koncovch vetiev
nemus by naruen. Jednotliv nervov vlkna s jednoducho odline zoskupen a naprklad
impulzy vznikajce z rovnakho miesta dosiahnu rovnak cie, hoci prechdzaj 1 alebo 2
koremi (Moore, 1999). Navye, varicia ramennej splete v zmysle abnormlnej tvorby
hornho kmea koremi C5, C6 a C7 je vznamn zriedkav situcia, obzvl pre chirurgov
operujcich v tejto oblasti (Cornish, 1997).
Obr. 3: Ramenn sple, av strana. Kore T1 (1), kore C8 je rozdelen na dve vetvy (2.3),
kore C7 (4), kore C6 (5), kore C5 (6). Vetva korea C8 (2) sa spja s koreom T1 (1): vetva
korea C8 (3) sa spja s koreom T1 ponad arteria subclavia.
Zver
Varicie vzniku (formovania sa) ramennej splete maj klinick a chirurgick vznam. Vedomosti o jeho
anatomickch variabilitch mu prispie k vysvetleniu nepochopitench klinickch znakov
(symptmov). Predpoklad sa, e odchlky vo formovan sa ramennej splete s spsoben poruchou
normlneho vvojovho procesu. Mechanizmy vedce k takejto poruche vak dosia ostvaj nejasn.
Niektor anatomick zvltnosti s obzvl dleit pre chirurgick disciplny zaoberajce sa
212
WWW.ECOLETRA.COM

,
rekontrukciou nervovch splet (ortopdi, traumatolgovia, plastick chirurgovia, neurochirurgovia
a pod.). je dleit myslie nielen na tieto varicie vo formovan sa splet, ale aj na ich vzah k vekm
cievam, pretoe topografick vzahy zvzkov (fasciculi) a tepien mu by rzne a mu spsobova
akosti obzvl pri urgentnej operci (Haviarov, 2001; Vyshneposkij, 2001). V prpade
obojstrannch varici nie vdy ilo o ten ist typ odchlky.
Referencie
(1) Holomov A., Brucknerov I.: Anatomick nzvy III. Eln, Bratislava, 2003. s.154.
(2) Gray, Henry. Anatomy of the Human Body. Philadelphia: Lea & Febiger, 1918; Bartleby.com,
2000. www.bartleby.com/107/. [5.10.2016].
(3) Matejk V.: Aberrant formation and clinical picture of brachial plexus from the point of view
of a neurosurgeon. Bratisl Lek Listy, 104, 2003a, . 10, s. 291-299.
(4) Matejk V.: Abberant formation of Nervus Musculocutaneus. In: 12th European Congress of
Neurosurgery- EANS, Lisbon, Portugal, September 7-12, 2003b, s.711-714.
(5) Matejk V.: Abberant Formation of nervus medianus. . In: 12th European Congress of
Neurosurgery- EANS, Lisbon, Portugal, September 7-12, 2003c, s.705-709.
(6) Eglseder W.A., Jr., Goldman M.: Anatomic variations of the musculocutaneus nerve in the
arm. Am J Orthop, 26, 1997, .11, s. 777-780.
(7) Rao P.V.V.P, Chaudhary S.C.: Absence of musculocutaneous nerve: two cases reports. Clin
Anatomy, 14, 2001, .1, s. 31-35.
(8) Roberts W.H.: Anomalous course of the median nerve medial to the trochle and anterior to
the medial epicondyle of the humerus. Ann Anatomy, 174, 1992, .4, s. 309-311.
(9) Sargon M.F., Uslu S.S., Celik U.U., Askit D.: A variation of the median nerve at the level of
brachial plexus. Bull assoc Anat, 79, 1995, .246, s.25-26.
(10) Vyshneposkij A., Guzhov D.A.: Redkie varianty formirovania nervov i arterij plea eloveka.
Morfologia, 119, 2001, .3, s 24-25.
(11) Zapalowicz K., Radek A.: mechanical properties of the human brachial plexus. Neur
Neurochir Pol, 34, 2000, Suplement 6, s 89-93.
(12) Standring S, Grays Anatomy: Chapter 45, 40th edition, Churchill Livingstone, Edinburgh,
2008, 780781.
(13) Yildiz S., Cmert A., Ozan H.: A case of connected superior and middle trunks of the brachial
plexus or with abnormal upper trunk. Rom J Morphol Embryol 2011, 52(3 Suppl):11571159.
(14) Uysal II, Seker M, Karabulut AK, Bykmumcu M, Ziylan T: Brachial plexus variations in
human fetuses, Neurosurgery, 2003, 53(3):676684; discussion 684.
(15) Kern M, Lee GY, A rare anatomical variation of the C7 pedicle and intraspinal course of the
C7 nerve root, J Clin Neurosci, 2008, 15(10):11461148.
(16) Moore KL, Dalley AF, Clinically oriented anatomy, 5th edition, LippincottWilliams &
Wilkins, Philadelphia, 1999, 716717.
(17) Cornish PB, Greenfield LJ, Brachial plexus anatomy, Reg Anaesth, 1997, 22(1):106107.
213
WWW.ECOLETRA.COM

,
214
WWW.ECOLETRA.COM

ESEJ Vol2 2016 04

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

You might also like

ESEJ Vol2 2016 04

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

ESEJ Vol2 2016 04

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

Ecoletra.com Scientific eJournal, Vol.

2, 2016/ 04, ISSN 2377-9848

ECOLETRA.COM SCIENTIFIC EJOURNAL, VOL. 2, 2016/ 04, ISSN 2377-9848

Ecoletra.com Scientific eJournal, Vol. 2, 2016/ 04, ISSN 2377-9848

ECOLETRA.COM SCIENTIFIC EJOURNAL, VOL. 2, NO. 2016/ 04

Description and Objectives:

Ecoletra.com Scientific eJournal, Vol. 2, 2016/ 04, ISSN 2377-9848

Journal Structure and Content:

Ecoletra.com Scientific eJournal is available as a whole in electronic format (PDF) in

The Content of Ecoletra.com Scientific eJournal is created by individual contributions

Humanities: Human history, Linguistics, Literature, Arts, Philosophy, Religion

Publication sample guide

ECOLETRA.COM SCIENTIFIC EJOURNAL, VOL. 2, 2016/ 04, ISSN 2377-9848

Ecoletra.com Scientific eJournal, Vol. 2, 2016/ 04, ISSN 2377-9848

Ecoletra.com Scientific eJournal, Vol. 2, No. 2016/ 04

ECOLETRA.COM SCIENTIFIC EJOURNAL, VOL. 2, 2016/ 04, ISSN 2377-9848

Ecoletra.com Scientific eJournal, Vol. 2, 2016/ 04, ISSN 2377-9848

Ing. Juraj Vlek, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)

Editorial Board Ecoletra.com Scientific eJournal has an international structure, consisting

Interested in membership in The Scientific Council ecoletra.com ?

Please contact us via the contact form or an e-mail in case of interest in

Issue Date: 2016-11-08/ 15 articles/ 214 pages

ECOLETRA.COM SCIENTIFIC EJOURNAL, VOL. 2, 2016/ 04, ISSN 2377-9848

Ecoletra.com Scientific eJournal, Vol. 2, 2016/ 04, ISSN 2377-9848

CELIAKIA U DOSPIEVAJCICH A ICH KVALITA IVOTA

2. Silvia Banduriov, Miroslava Lemeov

VVINOV PORUCHY UENIA AKO SAS IVOTA DET

3. Veronika Zatov, Zlatica Jursov Zacharov

PREJAVY PORUCHY POZORNOSTI A HYPERAKTIVITY U DET

4. Barbora Papie, Lenka Sokolov

PERFEKCIONIZMUS AKO VIACDIMENZIONLNA

5. Monika Mifkoviov, Zlatica Jursov Zacharov

DVODY ODKLADU KOLSKEJ DOCHDZKY Z POHADU

RODIOVSK POSTOJE MLADCH DOSPELCH

HUMANISTICK PRSTUP V UEN INFORMATIKY

SOCIAL SCIENCES: ECONOMICS

VPLYV EKONOMICKEJ KRZY NA FINANN AUTONMIU

9. Marin Koner, Ingrid abkov, Igor Turuk

THE IMPACT OF THE EUROPEAN CENTRAL BANK OF

10. Jana Kunrov, Juraj Vlek

DAOV VDAVOK VERSUS HARMONIZCIA DANE Z

11. tefan Tich

DETERMINATION OF THE VALUE OF THE COMPANY IN

ECOLETRA.COM SCIENTIFIC EJOURNAL, VOL. 2, 2016/ 04, ISSN 2377-9848

Ecoletra.com Scientific eJournal, Vol. 2, 2016/ 04, ISSN 2377-9848

SOCIAL SCIENCES: SOCIOLOGY

POSTPENITENCIRNA PRCA S ODSDENMI V SLOVENSKEJ

PROFESSIONS: MEDIA STUDIES AND COMMUNICATION

AESTHETICIZATION OF PROFESSIONAL ECONOMIC

FORMAL SCIENCES: COMPUTER SCIENCES

CLOUD COMPUTING STRATEGICK TECHNOLGIA

CHARAKTERISTIKA ANATOMICKCH ODCHLOK

ECOLETRA.COM SCIENTIFIC EJOURNAL, VOL. 2, 2016/ 04, ISSN 2377-9848

Ecoletra.com Scientific eJournal, Vol. 2, 2016/ 04, ISSN 2377-9848

CELIAKIA U DOSPIEVAJCICH A ICH KVALITA IVOTA1

Prspevok bol podporen projektom KEGA 067UK-4/2014.

Ecoletra.com Scientific eJournal, Vol. 2, 2016/ 04, ISSN 2377-9848

ECOLETRA.COM SCIENTIFIC EJOURNAL, VOL. 2, 2016/ 04, ISSN 2377-9848