Likavsk vze

Z Likavy, zo zmku,
junk vze had:
i Tatra u kopnie?
i sa hj u mlad?
Rozvjaj sa, hju,
ty moja hospoda,
zaiadala sa mi
t zlat sloboda.
Tu moja hospoda
na skale vysokej,
tu ja junk vze
vo vei hlbokej.
Mocn moje ruky
o skalu prikut,
bystr moje nohy
v elezch obut.
Rky moje, zvykl
nad Turkom vazi,
hoj, ktoe mi vs dal
k tej skale privzi?
Noky moje, zvykl
zmky naskakova;
hoj, ktoe mi vs dal
tak ako okova?
Dali mi vs, dali
zo troch stolc pni,
ke ns postrieali
v krsnohoskej strni.
V tej zakliatej strni,
hoj, v tom krutom boji,
tam ste vy mne padli,
vy junci moji!
Jedni popadali,
druhch zavzili,
verue sme, bratia
neastn boj bili.
Hoj, vyletel vietor
zo zelench hjov,
niesol zl novinu
do slovenskch krajov:
tie zelen hje
za nami uvdli,
tie slovensk kraje
v ak ia upadli.
Kraje nae, kraje!
Ve sa vm zazdalo,
e u tak ide by,
ako by by malo.
Zdalo sa vm, zdalo,
ale nestalo sa;

tie nae ndeje

ako rann rosa:
slnko ju prihreje,
vietor ju oveje;
ta ste vy nm zmizli,
vy nae ndeje!
A o by tam zmizli?
i sa u vyila,
ako btla jeda,
t slovensk sila?
Nezmizli! Hoj, nesm,
ty rodinka moja:
a kto sa ns bli,
nech sa ns len boja.
Len sa mne ty rozvi,
hju mj zelen;
nebudem ja dlho
v zmku zavzen.
Hoj, nezavzia ma
tie hlbok vee,
hoj, nedostre ma
tie zmock stre.
Tie hlbok vee
ve ich ja prelmem,
tie zmock stre
ve ich ja oklamem.
Hoj, pom sa ony
za mnou v pohon daj,
u ma ty ukryje,
zelen mj hju.
Pom, Boe, pom,
na t nau Tatru,
na Tatre vysoko
roznietim si vatru;
v tej kosodrevine
vatru si roznietim,
slovenskej rodine
slobodou zasvietim.
A o dobr junk,
ke t vatru zo,
z dolia i z hol
ku mne si prisko.
Kolo ma, junci!
kolo naokolo,
hoj, bude nm, bude,
ako nm nebolo!
Nech mi len valaka
zablysne sa v psti,
d Boh, lepie dni nm
svitn v naej vlasti;
nech len streba naa
po horch zahu;
d Boh, e sa lepej
pravde svet nau;

tej pravde slovenskej:

mne tak ako tebe;
nezvi inmu,
o praje sm sebe!
Zavej, vetre, zavej,
cez hory, cez hje,
pozdrave mi pozdrav
tie slovensk kraje;
pozdrave mi, pozdrav
tie slovensk rody,
hoj, udrie raz i nm
hodina slobody.