portov lukostreba

Autor: Ing. Michal Velk

Obsah

vod ................................................................................................ 2
Lukostreba na Slovensku a vo svete............................................ 3
Parametre sprvneho vstrelu.........................................................7
Prprava na strebu z luku - rozcvika.........................................11
Ak typ luku si vybra ? ............................................................... 18
Techniky streby z luku................................................................ .21
1. Technika streby z holho luku tzv. barebow a
tradin technika a intinktvna lukostreba.........
2. Olympijsk lukostrebastreba z reflexnch lukov so
zameriavacou mukou a ostatnmi doplnkami luku.
1/ Prprava vstrelu a jej asti....................................................... 23
2/ Nah a ukotvenie...................................................................... 54
1. Nah ..................................................................................... 63
2. Ukotvenie/ uloenie ahajcej ruky na tvri ..................... 68
3/ Mierenie.........................................................................................79
1. Mierenie pri olympijskom luku............................................. 81
2. Mierenie pri barebow technike.............................................. 85
3. Mierenie a dchanie................................................................ 93
4/ Rozpnanie.................................................................................... 94
5/ Vypustenie.................................................................................... 95
6/ Zotrvanie a relaxcia................................................................. 112
7/ Mentlna prprava strelca a prprava na saenie.............. 115

vod
Tto kniku o technike lukostreby som zaal psa ete v roku 2011, vznikla jednak
z vlastnej iniciatvy da dokopy sksenosti a poznatky, ktor som sm poas vlastnho
strieania a trnovania mojich zverencov nadobudol a jednak z podnetu mnohch
zanajcich lukostrelcov, ktor si u ma kpili luk a ich vekej chuti naui sa dobre striea.
Znalosti o striean z luku, hoci je to jedna z najstarch udskch innost a popis procesu
vstrelu stle nie s dos dostupn na Slovensku a ak sa daj njs v ucelenej podobe, tak len
v cudzch jazykoch. Postupne sa informcie tdiom zahraninej literatty a praxou
nabaovali, a vznikla rozsahom pomerne obrna prruka zanajceho i pokroilejieho
lukostrelca. Jej cieom nie je dokonale a metodicky exaktne popsa techniku strieania, ale
pribli lukostrebu a jej zkladn techniky viacerm ndejnm lukostrelcom, ktor sa tak
mu naui striea od zaiatku sprvne. Respektve ich to upozorn na chyby, ktor pri
vstreloch u teraz robia a posunie ich to alej v presnosti a d im to slun zklad pre
zlepovanie. Prpadne ich to povzbud a nasmeruje do sanej lukostreby, ako som to u
videl u mnohch strelcoch. To ma samozrejme te najviac, ak strelec pri tomto porte na dlh
as zostane.
Z luku u strieam takmer 20 rokov sane, v juniorskom veku som aj pozbieral pr medail
zo sa, vrtane juniorskho majstra Slovenska v terovej strebe, najv spech medzi
mumi bolo 1. miesto na majstrovstvch Slovenska v roku 2001 v ternnej lukostrebe. Stle
sa snam zastova aktvne sa tak asto ako mi to as umouje a stle sa zlepujem.
Z mjho hobby sa stala aj prca na pln vzok, od roku 2008 vediem prv kamenn
lukostreleck obchod na Slovensku (www.luk.sk), od roku 2011 aj oficilnu verejn strelnicu
na luky a kue v Bernolkove (www.strelba.sk), kde funguje od roku 2007 aj lukostreleck
klub ELN.
Kvalita aj poet sanch strelcov sa v medzinrodnom meradle rapdne zvili a na
vcholnch podujatiach uspej len t, ktor sa strieaniu venuj plne profesionlne.
akujem vetkm, ktor ma inpirovali k napsaniu tejto kniky zanajceho lukostrelca
a dfam, e to tch, ktorm je uren, posunie alej a hlbie ich zasvt do tohto krsneho
portu.
Obr. Lukostrelnica klubu ELN v Bernolkove obrzok rekreanej sae

Lukostreba na Slovensku a vo svete

Lukostreba je jednou z najstarch udskch innost a zrove je to najstaria streleck
aktivita, loveck aktivita, modern streleck olympijsk port a skvel aktivita na relax
meditciu a vlastn duevn sebapoznvanie a sebaovldanie. Vetky modern streleck
disciplny palnch zbran, ktor historicky ako hlavn zbrane nahradili luky a kue viac-menej
vychdzaj z poznatkov lukostreby, ktor sa vyvjala a bola zdokonaovan niekoko
tiscro. Mnoho detailov technk streby z modernch zbran, aj ke si to vea strelcov
neuvedomuje, vlastne pochdza z poznatkov streby z luku. Lukostreba, dovolm si tvrdi, je
technicky naja a zrove najelegantnej zo vetkch streleckch portov vbec, pretoe
oproti inm strelnm a palnm zbraniam luk, aby vytvoril energiu, treba ho fyzicky napna
a toto rastce naptie aj udra, nezastavi a pritom ma jednu ruku pevn, aby sa dalo presne
zamieri a udra vstrel, druh ma dokonale uvonen a to vetko v dokonalej koordincii
vdy rovnako zopakovanch pohybov skrtka dos vea vec sa odohr vo vemi krtkom
ase. V porovnan s palnou zbraou, ktor vemi zjednoduene povedan sta sprvne
podra a t vystrel nboj cez zver a hlave vdy rovnako, luk je ovea nronejia
zbra/portov potreba na obsluhu, ak chceme presnos streby pribli presnosti palnej
zbrani (pri presnosti dnench palnch zbran ich nemono u dnes samozrejme porovnva,
ale chcem poukza na to ako samotn paln zbra svojou kontrukciou a doplnkami vrazne
pomha striea presne aj zaiatonkovi. Oproti tomu luk, hoci je to najnov model
a vborne nastaven, v rukch zaiatonka bude striea rovnako presne ako rekrean luk).
Mono preto je to tak vek vzva aj pre mnohch bvalch vbornch sanch strelcov
z palnch zbran, ktor sa nedvno zaali venova lukostrebe na Slovensku.
Z pvodne loveckho i vojenskho vyuitia sa postupom asu stala modernm sanm
olympijskm portom a to najprv na olympide v roku 1900 a pokraovala a do roku 1920 (s
vnimkou roku 1912) a medzi rokmi 1920 a 1972 nebola zahrnut do programu hier. Znova
bola zaraden na olympijskch hrch v Mnchove v roku 1972 a odvtedy bola vdy zaraden
do programu, najm od roku 1992 je aj pre divkov vemi atraktvna kvli eliminanm
sbojom v pavku po absolvovan kvalifikanej asti. Najspenejou krajinou olympijskch
hier je Jun Krea, ktor m skvelch trnerov a individulnych strelcov najvyej rovne.
Na olympide sa striea momentlne kvalifikcia na 72 pov na 70 metrov, svetov rekord
699 zo 720 bodov dr po olympide v Londne krejan Im Dong-Hyun, asn a
nadudsk vkon (desiatka je vek len asi ako lt meln, strelec nepouva pribliovaciu
optiku, len klasick muku).
Lukostreba m niekoko kategri, ako je spomenut a na olympide prtomn a tm aj
najprestnejia streba z olympijskho luku, ktor umouje striea vemi presne aj na
dlhie vzdialenosti (sane do 90 metrov), alej streba z modernho a vemi presnho
kladkovho luku (sane do 90 metrov), ktor je kontrukciou a technicky u vlastne
uritm prechodom medzi portovm lukom a kladkovou kuou, streba z modernch
loveckch lukov (sane do 50 metrov), ktor sa vyuvaj najm na lov alebo intinktvnu
strebu a tie poetn skupinu tvoria strelci, ktor maj siln vzah k tradcii a strieaj
z lukov, ktor sa pouvali kedysi s to tzv. tradin luky (maarsk, sktske, hunsk luky
a pod.) vrtane jazdeckch lukov (horsebow) a samostatn kategriu tvoria repliky
stredovekch dlhch lukov longbow (ak poznme z filmu o Robinovi Hoodovi).
oraz viac ud si nachdza cestu k tomuto krovskmu portu, s ktorm je mon zaa
prakticky v kadom veku. udia v om nachdzaj predovetkm monos aktvneho relaxu
v prrode a zrove rozvjaj svoje telesn a duevn schopnosti, ako je to naprklad pri joge.
Pre mnohch je lukostreba skutone ako droga, bez ktorej dlho nevydria, pritom je to plne

v poriadku, akurt e stoj vea asu, km sa strele nau striea a ete viac to udra a
zlepi. Je to spsob ako posva svoje monosti a hranice alej, ako objavova seba samho
a naui sa ovlda svoje telo i myse.
Lukostreba je zrove pre mnohch strelcov ivotnm tlom, ktormu venuj vea
svojho vonho asu, je to skvel individulny port a v kadom prpade dobr konek a
spsob ako prjemne trvi von as. Umouje zlepova sebakontrolu a sebadisciplnu.
Zlepovanie techniky streby a lepie ovldanie svojho vntra znamen aj zlepovanie
presnosti v strebe. Dokonca m aj pozitvne inky na spevnenie chrbtovho svalstva
a podporuje sprvne dranie tela.
Pr informci o lukostrebe, lukostreleckom klube ELN v Bernolkove, v ktorom psobm
njdete na klubovej strnke www.strelba.sk. Na slovensku funguje Slovensk lukostreleck
zvz (www.archerysvk.sk) a Slovensk asocicia 3D lukostreby (www.archery3d.sk) ,
ktor zastreuj san lukostrebu a organizciu oficilnych sa ako s slovensk pohr
a majstrovstv Slovenska v niekokch disciplnach niekokokrt do roka. Zdruuj spolu cez
40 lukostreleckch klubov, ktorch lenovia sa zastuj sa a rozvjaj tento port aj
u ns. Je pravda, e na Slovensku bola cesta portovej lukostreby pomerne tnist a po jej
oficilnom zaloen pnom Karolom Noskoviom z Vininho zaali prv sae ete v 70tych rokoch. V roku 1993 vznikol lukostreleck zvz a lukostreba na Slovensku sa op
zaala sane rozvja a kadorone pribudne pr novch lenov. V blzkej budcnosti bude
tento port jeden zo portov, z ktorch si udia bene bud vybera a bud ho zvaova, tak
ako je to vade vo svete, kde v sasnosti zava op boom. K tomu dopomohla aj lepia
dostupnos lukostreleckej vbavy a zakladanie klubov takmer vo vetkch astiach Slovenska
nadencami, ktor k sebe pritiahli alch zujemcov. Slovensk lukostrelci okrem jednej
vnimky doposia nezaznamenali nejak vrazn spechy na vrcholnch medzinrodnch
saiach, aj ke pr vraznejch vsledkov u mme v olympijskej lukostrebe, kladkovom
luku i tradinch lukoch, aj ke niektor juniori u dosiahli sce ojedinel ale na slovensk
podmienky pekn umiestnenia. Spomedzi vetkch je hodn spomen Imricha Lycsu
z Boldavy nad Bodvou, ktor sa stal dvakrt majstrom sveta v lukostrebe handicapovanch a
dosiahol asn vazstvo na paralympijskch hrch v Atnach v roku 2004 a tret skonil
v Sydney v 2008. Je to najm vaka jeho lske k tomuto portu, vekej vli, sebazapreniu
a tvrdej prci. V sasnosti sa venuje kladkovmu luku. (Zaujmav informcie o lukostrebe,
ktor zozbieral a preloil, njdete na www.bowmania.sk).
Obr. Imrich Lycsa

Verm, e aj ke sme z pohadu modernej portovej lukostreby vemi mlad krajina, mme
u teraz dos talentov, len ich treba sprvne rozvja a v budcnosti , tak ako v inch portoch
sa budeme schopn presadi aj na medzinrodnej scne a nebude to len obasn lastovika.
Cesta to vak bude pomerne dlh a ak ns vea prce s mldeou a okrem inho bude treba
rozvja kvalitu a odbornos trnerov v kluboch, ktor bud musie dobehn pomerne dos
poznatkov modernej lukostreby a modernch metd vuky, aby mohli vychovva
perspektvnych lukostrelcov.
V sasnosti patria medzi krajiny, ktor maj najviac spench lukostrelcov
z medzinrodnch sa vrtane olympidy krajiny ako Jun Krea, kde je lukostreba ako
nrodn port, alej s to tradine USA, Taliansko, Rusko, Austrlia, pikovch strelcov
maj na, Nemecko, Ukrajina, Posko, vdsko, Mexiko, India ale tie ostatn vyspel
krajiny, ktorch portovci sa pravidelne umiestuj medzi elitou vrcholnch podujatiach.
Tto knika m za cie pribli strebu z luku a da monos naui sa striea predovetkm
novm strelcom na Slovensku, kee tu takto ucelen a podrobn materil doposia nebol
spracovan. Stle je mon hovori, e tento port je tu len minimlne zastpen a m vek
potencil rastu lenskej zkladne. Prina monos hlbie prenikn do tajov tohto
starodvneho umenia, ktor sa vyvjalo tiscroia a ktor stle je prtomn ako skvel port.
Neprinam prevratn mylienky ani spsoby i metdy vuky, ale skr kompilujem do
zrozumitenej podoby vetko to, o zanajci i pokroil strelec si potrebuje uvedomi
a zapracova do svojho trningu. Poznatky, ktor tu uvdzam som zskal z vlastnej streleckej
praxe a zo sa a trningov, od inch sksench strelcov, trnerov, si ich neustle dopam
tdiom zahraninej literatry. S zskan trnovanm svojich lenov v klube a pozorovanm
ud, ktorch som kedy trnoval i dval prv rady k strieaniu. Tie mm stle ambcie
zlepova svoje osobn vkony a uspie aj na saiach aspo v slovenskch podmienkach.
Verm tomu, e to je otazka sprvneho prstupu a nasmerovania energie jednm smerom,
stanovi si priority, nenecha sa odradi a potom sa d dosiahnu aj nemon, aj ke
zaostvanie za najlepmi lukostrelcami sveta je stle pomerne vek, najm v kategrich
dospelch. Kde je vak va, tam sa d njs aj cesta. V lukostrebe to plat tie, aj ke
ovea aie je dosiahnu harmniu tela a ducha pri vstreloch z luku.
Obr. Medzinrodn sa

o s faktory spechu v lukostrebe a ako sa d pespektvne a dlhodobo vazi na

saiach ?
Nie je to vek portovca ! aj ke urite je nesporn vhoda, ak strelec zane v tlom veku
a rozvja streleck schopnosti od detstva. Poznme zo sveta vak vea prpadov, kedy strelci
zaali vo veku 30 i 40 rokoch a dokzali po pr rokoch vrazne uspie aj na medzinrodnej
scne. To m motivova tch, ktorch me odrdza ui sa striea v strednom veku,
pretoe si myslia, e u nebud mc dohna ten asov hendikep. To nie je celkom pravda,
najlepm domcim prkladom je spomenut Imro Lycsa, ktor zaal ako 33 ron a v 40tke vyhral paraolympidu.
Chce to aspo tandardn nadanie na streleck port, v kadom prpade ve pre strebu,
pevn vu, odhodlanie neustle sa zlepova, ochotu obetova urit svoj komfort a da
tomu vea asu a snahu urobi pre svoj cie maximum. A ak aj strelec nem ambcie
zastova sa v budcnosti medzinrodnch sa, ete stle sa me sastni tch
domcich i u vnejch alebo rekreanch sa a zai atmosfru sperenia
a prekonvania svojich osobnch rekordov spolu s ostatnmi portovcami, robi tento port
pravidelne, trnova v nejakom klube a neustle sa zlepova. Prina to rovnak
uspokojenie, ke si raz za as zlepte svoje osobn maximum na nejakej sai, ako keby ste
sa stali na nej vazom. Ak sa aj z rekreanho strelca nestane san strelec, stle to pre
mnohch bude krsny port, ktor sa d robi v kadom veku a prakticky kedykovek.
Pre tch najambiciznejch, ktor snvaj o spechu na medzinrodnej scne a chc sa
sta vrcholovm lukostrelcom, potrebujete splni a ma minimlne tieto zkladn
predpoklady spechu:
-

Strelec m nadanie a fyzick predpoklady pre tento port, hlavne nem problmy
zvlda vraznejiu fyzick za a pracova na zlepovan kondcie
Je aktvny v zabehnutom lukostreleckom klube a trnuje u minimlne 2-3 roky, kde
psob kompetentn trner, ktor doke rozpozna a rozvja talent strelca a vie ho
posva neustle alej po technickej aj duevnej strnke a vie mu sprvne naladi luk
a zladi ho so strelcom a ostatnou vbavou.
Trner sa neustle zdokonauje a had optimlne metdy trningu, ktor doku
zlepova vkon svojich zverencov, neustle zvyuje svoju kvalifikciu a modern
vedeck poznatky, ktor posvaj hranice presnosti strelcov stle alej a odovzdva
ich svojim zverencom.
Strelec sa lukostrebe sa venuje minimlne 5 krt za tde, idelne 6 krt tdenne,
niekoko hodn denne, minimlne 200-400 vstrelov sprav denne.
Trningom prispsobuje svoj pracovn aj osobn ivot, takmer kadodenn strieanie
je nevyhnutn a trning je neoddelitenou sasou kadho da (aj vtedy, ke strelec
nestriea, m by jeho reim oddychu riaden)
Strelec dodruje reim ivotosprvy a starostlivosti o zdravie, db o potrebu striedania
fz zae a regenercie, konzultuje trningov zaaenie s trnerom, fyzioterapeutom
a portovm lekrom
Strelec vyuva pikov lukostreleck vbavu, ktor nastavuje spolu s trnerom,
ktor vie naladi luk na strelca a pravidelne ju testuje a lad
Metodicky so svojim trnerom pracuje na jednotlivch prvkoch techniky a neustle
ich zdokonauje, venuje vek as mentlnej prprave, ktor po zvldnut techniky sa
stva tm rozhodujcim jazkom na vhach spechu a nespechu pri finlovch
rozstreloch v pavkoch, ale asto u aj aj poas kvalifikcie na vekch saiach.

Strelec ije pre tento port a obetuje vea zo svojho vonho asu, aby sa kvalitne
pripravoval dlh hodiny a k trningu pristupoval ako k prci a bol ochotn prija aj
fakt, e mnohokrt to je prekonvanie a sebazaprenie ako aj potlanie pokuen, ktor
by narali harmonogram trningov.
Pravidelne sa zastuje sa, najm vrcholnch medzinrodnch sa, kde je
konfrontovan s top strelcami zo sveta. Tak zisuje a trnuje zvldanie sanch
psychickch stavov, fyzickej kondcie, prekonva svoje podvedom neracionlne
bloky a had priny pre rozdielne vsledky medzi trningom a saou.
Trner mus by zrove dobr organiztor a manar, strelec sa neme zaobera
vetkmi organizano technickmi vecami, ak chce poda vborn vkon.
Strelec nepotrebuje koprova techniky strelcov, ktor strieaj viac bodov na sai
ako on, ale dobr trner by mal vedie rozvja prirodzen talent strelca a nesnai sa
ho naui jedno konkrtne prevedenie vstrelu, a kadho strelca vo svojom klube
ui presne to ist a tm istm spsobom ako poda predlohy, ale skr adaptova
vstrel na jeho/jej fyziologick vlastnosti, prispsobova model vstrelu strelcovi a
neprerba to, o dobre funguje a nerob problm, vdy v zujme dosiahnutia
najlepieho vsledku u zverenca.
Strelec m vytvoren a dokonale zvldnut svoj MODEL VSTRELU, o znamen,
e dokonale pozn a OVLDA kad as svojho vstrelu, vie si kad as a celok
naplnova a posklada, vizualizova a realizova poda nauenho modelu, aby sa
vstrely podobali o najviac. A jedna z najdleitejch veci je, e vstrel strelec
nerob automaticky, len tm e ho tisce krt bez rozmania urob. Naopak, plne si
uvedomuje kad pohyb a ovlda vetko to o pred, poas aj po vstrele urob.
Dokonca ovlda aj stav svojej mysle, ktor m vek vplyv na prevedenie vstrelu.
Potom u stredy na teroch nie s vbec nhody, ale naopak, s to doslova dokonale
odpracovan vstrely, ktor strelec ani nepripa, e by skonili inde ako
v najvyom zsahu.
Finann zzemie ako v kadej oblasti, bez prostriedkov to nejde. Vbava strelca
ete nie je to najdrahie, lukostreba je ete relatvne nenron port, pokia sa strelec
nezastuje niekokodovch medzinrodnch sa, ktor s nkladn a ak sa m
portu venova plne profesionlne, neme robi in prcu ako lukostrebu a na to
potrebuje sponzora. Skutonho profeionlneho strelca ete na Slovensku nemme, ale
je to len otzka asu a stane sa aj to realitou.

Parametre sprvneho vstrelu

Na to, aby strelec dokzal kedykovek striea vetky py do stredu resp. do najvyej
bodovej hodnoty tera, ktorou je zva bodov zsah 10 bodov, mus sa dosta
k tomu, aby jeho vstrely boli dokonale rovnak teda mus dosiahnu tzv. relatvnu
rovnakos / podobnos vstrelu (z angl. consistency)
Toto je zkladn princp, ktor plat pre opakovan dosiahnutie maximlnych zsahov
v portovej lukostrebe, mme ho nazva aj veobecn princp presnosti. Neskr sa
k nemu ete niekokokrt vrtim pri jednotlivch astiach vstrelu. Na to aby strelec
dosiahol rovnakos, je potrebn pri kadom vstrele splni urit podmienky. Tu je
pr zkladnch a ahko zapamtatench parametrov, ktor charakterizuj rovnak a
presn vstrel:
1/ Jednoduchos vetky pohyby, ktor s sasou vstrelu musia by jednoduch,
ahko nauiten a zopakovaten. Tto jednoduchos sa vak strelec mus naui,

pretoe mnoho z pohybov, ktor s potrebn pre sprvny vstrel (ako napr. vytoenie
ruky, ktor dr luk) sa novikom sprvu zdaj neprirodzen, neskr po ich
natrnovan sa vak stvaj prirodzen a vdy mus by vstrel realizovan
jednoducho, bez nmahy, ktor by ntila zapja in ako tie sprvne svalov partie.
S tmto zko svis alia vec a tou je:
2/ Uvonenos - napokon, ak sa pozriete na pikovho strelca a jeho vstrel, urite
Vs napadne, e to vyzer jednoducho. Ak sa optate vbornch strelcov, ako sa ctia
pri dobrom vstrele, ktor u poas sptania tetivy z prstov vedia, e skon v strede
tera, povedia Vm, e to bolo jednoduch, uvonen a nectia nmahu. e to bolo bez
zavhania, otania, i zbytonch protichodnch mylienok, proste urobili to o
chceli a o mali natrnovan. Sstredia sa len na dokonal zvldnutie jednotlivch
krokov v pohybovom modeli a ich myse sa sstred len na tie najpodstatnejie asti,
vyblokuje vetko, o do vstrelu nepatr. Strelci, ktor strieaj v prli vekom
svalovom alebo mentlnom napt nemu striea tak presne ako strelci, ktor s
uvonen. Nezvldnu ani tak trningov za, pretoe sa rchlo unavia. Napokon, je
vedecky dokzan, e ak pouijete aj alie svaly pri pohybe ako len tie, ktor s na
dan pohyb uren, spomalte tie, ktor pohyb skutone vytvraj a umouj,
pretoe s potom tie sprvne svaly iastone blokovan. Tu je potrebn poveda, e je
absoltne nevhodn zana striea zo silnch lukov, pretoe sa strelec akurt nau
pouva nesprvne svaly a pohyby v snahe za kad cenu napn siln luk. Odanie
je niekokokrt namhavejie ako ui sa striea so slabm, silovo primeranm
lukom. K uvonenosti napomha aj sprvne dchanie, o ktorom bude popsan alej.
3/ Plynulos (dynamika) kad vstrel sa odohrva ako sled po sebe nasledujcich
koordinovanch pohybov, ktor nadvzuj plynule na seba, zapadaj jedna do druhej,
priom medzi tmito fzami nie je iadne preruenie (a na mikrofzu v okamihu
ukotvenia ruky na tvri a samotnho mierenia. Hoci sa me zda e v tejto fze
strelec zastavil, nie je to tak, strelec ho len transformuje na in vntorn a menej
viditen pohyb.). Znamen to, e strelec cel vstrel m urobi naraz, bez zastavenia,
v jednom pohybe od prpravy vstrelu, cez nah, ukotvenie, prenesenie sily ahu do
chrbtovej asti, vypustenie a nsledn zotrvan pohyb po vstrele. Zistte to tak, e
sledujete poas nahu p, ako sa hrot pribliuje ku hrane luku plynule
a nepreruovane. Akonhle zbadte vrtenie hrotu sp smerom od zkladky, tak to u
nie je dobr vstrel, stratila sa plynulos.
4/ Precznos kad detail vstrelu mus strelec vykona presne poda nauenho
modelu, bez akchkovek odchlok, ktor by mali za nsledok nerovnakos vstrelu
a tm aj zsahu v teri. Akkovek odchlku, ktor by strelec ctil poas vstrelu
nesmie kompenzova inm pohybom alebo premiestnenm sl tlaku i ahu, ale je
lepie vstrel vrti sp do fzy prpravy (zloi vstrel a zopakova ho). Zoberme si
prklad stroja, ktor by dokzal 100 vstrelov spravi navlas rovnako a vetkch 100
by dopadlo do stredu tera jeden veda druhho - kedykovek. pikov strelec sa
skutone doke precznosou vemi pribli dokonalmu vkonu stroja. Sksen
strelec vstrely dokae po nejakom ase strieania takmer dokonale cti, o
znamen, e vie odli i niektor as v pohybovom modeli je odlin od tej, ktor
bene pozn a cti. Preto vinou u tesne v momente vypustenia doke odhadn i
p polet do stredu tera, alebo spravil meniu i viu chybu a p polet inde.
Precznos prevedenia vstrelu nezaha len precznos technick, ktor
charakterizuje stupe zvldnutia a schopnosti zopakovania svojej techniky, ale aj

precznos mentlnu, teda schopnos plne sa sstredi na vstrel a nastavi svoju

myse jednm a vdy rovnakm smerom. S precznosou svis aj tzv.:
5/ Dodranie a zachovanie geometrickej lnie vstrelu (lnie pu) - lnia vstrelu je
dan pom, ktor je rovn a je to vlastne seka, ktor ak ju predime tak smeruje
smerom do tera (odhliadneme teraz od stranovej odchlky, ktor kompenzuje opierka
na p). Po cel as od nahu a po fzu po vstrele mus strelec tto lniu nasledova
a dodra jej zachovanie. Prakticky to znamen, e nedovol aby p vyboil z tejto
lnie a to tak, e rukou, ktorou tla do luku, zrove vlastne tla p smerom do tera,
o je lnia akoby vpredu predenho pu. Z tejto lnie nesmie vyboi ani v momente
vypustenia tetivy (lnia pu smerom dozadu) a do momentu, kedy je p u v teri
a strelec ukonil cel vstrel. p je umiestnen na luku a luk je tlaen rukou. Preto
ruka, ktor dr luk je jednou z najdleitejch ast, na ktor sa treba vemi sstredi.
To ist plat aj o ruke, ktor ah tetivu, je spolu s hlavou strelca sasou tejto lnie.
6/ plnos vstrel nie je len jeho prprava, nah a vypustenie tetivy. Kad z jeho
fz a ast je podstatn na to, aby celkov vstrel prebehol korektne, iadna nesmie
by zanedban alebo opomenut. Vstrel napr. kon a krtko potom, o p dopadne
do tera, strelec dokon zotrvan pohyby a sprav si jeho bleskov rekapitulciu a po
om nasleduje bu prprava na al vstrel, alebo uvonenie koncentrcie
z predchdzajceho vstrelu a nasleduje oddych medzi vstrelmi.
7/ Sprvne naasovanie a zladenie vstrelu a tempo vstrelu s to vemi dleit
sasti vstrelu, ktor svisia s princpom rovnakosti. Kad vstrel by sa mal
odohrva v o najrovnakejom tempe a mal by ma rovnak asov priebeh, ako aj
sprvne naasovanie a zladenie mierenia s vypustenm tetivy. Opakom sprvneho
naasovania je nhodn a nekontrolovan predbiehanie fz vstrelu,( napr. ete
predtm, ne je ruka perfektne ukotven na tvri djde k vypusteniu a pod.). Samotn
naasovanie priebehu vstrelu a jeho spojitos s princpom rovnakosti je v lukostrebe
jednou z najdleitejch predpokladov spechu.
8/ Pokoj je to nevyhnutn sas dokonalho vstrelu, aj ke psychick za na
sai je odlin od tej trningovej a asto sa pokoj z vstrelu me vytrati. Tu je
predovetkm dleit psychick strnka tohto portu, ktor je nemenej vznamn ako
t, ktor sa zaober sprvnou technikou streby. Strelec si mus navodi stav pokoja
ete pred prpravou vstrelu a udra ho a do konca. Je to stav uritho zvltneho
tranzu, ktor sa ako popisuje teoreticky. Je to urit stav jednoduchosti myslenia,
a flegmatizmu voi vonkajm vplyvom, niekto to me nazva aj ist hlava.
Tento pokoj si strelec vie navodi a udra poas strieania len vtedy, ke m
dostaton sebavedomie pri striean, nepochybuje o sebe, dokonale pozn svoj
sprvny vstrel a vie ho x-krt po sebe zopakova a samozrejme ho netrpia vonkajie
vplyvy (nava, stres, problmy ktor nesvisia so strieanm a pod.). Udra tento
pokoj poas celej sae je samozrejme jednm z cieov strelca. Urite je vemi
dleit pri prekonvan svojich osobnch maxm. Pokoj mus by bezprostrednou
sasou samotnho mierenia, ktor sa odohrva vemi rchlo a svis prve so
sprvnym naasovanm. Prve v tejto fze najviac strelcov kaz vstrel, vytrat sa
pokoj a vstrel je akoby nasilu a rapdne ukonen, a strhnut. Pokoj strelec zskava
najm zdokonaovanm svojej techniky, o m svis s jeho sebavedomm, e vie
dokonale zopakova perfektn vstrel a je mono k nemu dospie rznymi duevnmi
cvieniami ako meditciou, autognnym trningom, dodriavanm sprvnej
ivotosprvy a navodenm si vntornej rovnovhy a rznymi duevnmi cvieniami.

10

9/ Rovnovha (balance) je prierezov pojem pre urit harmniu, ktor mus

kad vstrel sledova. Rovnovha fyzick mus by napr. medzi tlakom do luku
a ahom tetivy (50:50), rovnovha pri sprvnom postoji a udran stability, takisto to
mus by rovnovha mentlna, ktor charakterizuje schopnos vyrovnania oakvan
strelca s jeho relnymi monosami a schopnosou tieto oakvania realizova. Je
znme e takmer vetci strieaj lepie na trningoch ako na saiach, teda vyzer to
akoby na sai nevedeli zo seba vyda maximum. Chba tu rovnovha a asto
duevn pokoj, ktor na trningu bene strelec m, premotivovanos a vysok
oakvania o svojom vkone. Jednm z prvkov vntornej rovnovhy je sebavedomie
strelca, ktor m vplyv na samotn vstrel a to dos vek. i je strelec sebavedom
a tm aj jeho vstrel sa najlepie zisuje prve pri konfrotcii vo finlovch
rozstreloch, ale aj pri benej sanej strebe. Take je to al podstatn parameter
vstrelu vstrel mus by vykonan sebavedome.
10/ Rovnakos vetkch vstrelov v ase - poas sa dochdza k zai, fyzickej
aj duevnej a tto za sa po uritom ase strieania prejav, vainou negatvne
v prpade fyzickej zae (ak nie je strelec na dlh strieanie pripraven) a pozitvne
v prpade psychickej (stres zo zaiatku sae alebo pri elininanch sbojoch po ase
opadne a strelec sa von a zanej striea tandardne ako na trningu. Fyzick
hadisko vak svis s prpravou na sa, kde sa vyaduje vek poet pov. Na to,
aby takmer vetky boli rovnak, je potrebn aby strelec disponoval dostatkom
kondcie a mal za sebou tak prpravu, ktor mu umon sa dostriea v rovnakom
mde, bez negatvnych vplyvov navy na vstrely. nava m vek vplyv na zmeny
v technike streby, najm tm, e strelec ak u nevlzde, tak si pomha svalmi, ktor
maj osta uvonen.
11/ Zachovanie postupnosti jednotlivch ast vstrelu. Znamen, e strelec
v slade s princpom rovnakosti dodruje presne nauen model vstrelu
a neprehadzuje si jednotliv kroky. Napr. ak mierenie m nauen a po ukotven,
nebude to meni, e zane mieri u pri prednapnut luku.
o je technika streby z luku
Technika v lukostrebe, tak ako v inch streleckch portoch je shrn pecifickch
nauench a zvldnutch opakovanch pohybov a innost strelca, ktor mu umouj
striea presne. Techniky streby sa vyvjali empiricky poas historicky dlhho
obdobia, ktor lovek striea lukom. Vedecky (v prpade barebow a olympijskej
lukostreby) u boli jednotliv kroky vstrelu presne popsan a nsledne aj praxou
otestovan. Ak jednotliv innosti strelca pri vstrele dme do uritho poradia,
popisujeme tak asti a fzy vstrelu, ktor maj spa horeuveden parametre.
Technika je teda zjednoduene povedan opakovan spsob akm strelec striea z
luku. Od stupa jej zvldnutia a tie odklonu od idelneho modelu vstrelu sa potom
lia jednotliv strelci a ich vkony na saiach.
Technika strelcov je odlin u strelcov, ktor strieaj z lukov na tere od tch, o
strieaj z kon. Bola in u strelcov, ktor v dvnych dobch viedli s lukom vojny, je
in u strelcov, ktor vyuvaj intinkt pri strebe a love s lukom a vetky spomenut
sa lia od najpresnejej olympijskej techniky, hoci vetky maj urit spolon prvky.
alej sa v texte venujem jednak tzv. technike holho luku a olympijskej lukostrebe,
ktor z tej prvej prakticky vychdza a ktor ju alej rozvja a spresuje a bola

11

doveden v sasnosti takmer do dokonalosti aj pomocou rznych vedeckch

diagnostickch nstrojov.
Technika streby m prvky, ktor s exaktn a overen praxou a technika barebow ako
aj olympijsk lukostreba m urit zkladn kostru, resp. model, ktor sa vetci
strelci dlhodobo uia a prispsobuj si ho svojej fyzionmii pri svojom vvoji. Vetci
spen strelci, ktor strieaj technikou barebow alebo vyuvaj olympijsk tl
viacmenej nasleduj tto zkladn kostru vstrelu a tieto podstatn asti vstrelu si
postupne rozoberieme. Stupe zvldnutia vetkch ast techniky hovor o technickej
vyspelosti strelca. Vinou kad strelec m urit prednosti v jednej asti
a nedostatky v inej asti vstrelu, pikov strelci maj takmer vetky asti vstrelu
dokonale zvldnut a vyven.
Vlastn tl
Ak strelec vystrel netechnicky niekoko desiatok tisc vstrelov a pomerne
intenzvne a pravidelne sa venuje strebe poas niekokch rokov a vstrely s takmer
rovnak, nemus to vbec znamena vstrely mimo stredu tera, pretoe si z toho
strelec u vlastne spravil svoj vlastn tl, svoju techniku strieania. V takmer
vetkch prpadoch (a na pr neuveritench vnimiek), aj ke me by
povaovan sa vbornho strelca inmi strelcami na sai, nemusel sa vbec dosta
vo svojom umen tak aleko akoby mohol, ak by do svojej techniky zapjal poznatky
najlepch trnerov lukostreby, ktor ich aj maj otestovan spolu so strelcami na
vrcholnch lukostreleckch podujatiach. Je tie namieste podotkn, e je dleit o
sa porovnva. Urite sa iaden novodob Robin Hood, ktor striea z longbow alebo
tradinho luku neme ani zaleka zrovnva s elitnm olmpijskm strelcom
v strebe na 50+ metrov. Ale naopak tie plat, e iaden zo pikovch olympijskch
strelcov nevie spravi sasne vemi rchly a sasne presn vstrel pri love na krtke
vzdialenosti a to hlavne v terne, kde sa vyuva skr intinkt ako exaktn mierenie.
Urite je ovea nronejie, ak vbec mon, sa vlastnm tlom dosta na rove
elitnch strelcov, ktor maj techniku budovan na overench poznatkoch
a metodickch postupoch a s pod vedenm sksenho trnera. Ovea aie je sa
naui, zopakova a udra vlastn tl strieania ako s poda overench postupov
a adaptova si to na svoje podmienky a pecifik. Problematick me by aj al
rozvoji strelca v sanej lukostrebe ak rozvja len vlastn tl a neberie do vahy
sasn aj vedeck poznatky z biomechaniky. Svet sa posva alej a s nm aj technika
lukostreby a hranice presnosti. Vsledok, ktor na predposlednej olympide
v Pekingu stail na vyhratie kvalifikanej asti v strebe na 70 metrov, u v Londne
bol dobr len na 10 miesto.

Prprava na strebu z luku - rozcvika

Ete predtm, ako strelec zana strieanie a trning, je potrebn sa na strebu
pripravi, najm pripravi svoje telo na za. Saou kadho trningu by mala by
adekvtna a dostaton rozcvika, zameran na streing vetkch strebou
namhanch svalovch parti, kbov, liach, ponov, tak ako je to pri inch portoch.
S na to dva dvody:
1/ Zdravotn hadisko. Napnanie luku bez rozcviky by znamenalo, e svaly nie s
dostatone zahriate, roztiahnut a pripraven na za, ktor stredne siln i siln

12

san luk nepochybne vytvra a pri krtkodobej zai (v priebehu trningu)

dochdza k rchlejej nave, rchlejiemu skracovaniu svalovch vlkien a
neskr prdu na rad aj ke a rchlejie sa vytvra kyselina mliena v svaloch
(svalovica). Pri dlhodobom trningu (mesiace a roky) bez pravidelnej rozcviky me
djs k aie obnovitenmu naraniu ponov liach a k naraniu svalovch
vlkien a mikrovlkien, ktor ak s hne bez rozcviky zapjan plnou silou luku,
mu sa tak rchlejie opotrebva. Pomalie prebieha aj ich samotn regenercia a
neskr vznikaj rzne diagnzy ako tenisov lake, ke, natrhnutie vzv
a svalovch ast i dokonca celch svalov, opotrebenie ramennch pzdier a
problmy najm v oblasti pa, zpstia a hlavne pliec. Vysvetlenie nsledkov je
jednoduch vetky asti, ktor sa zastuj na vstrele nemuseli by dostatone
pripravovan prve potrebnou rozcvikou. Extrmne prpady mu vies a ku
opercim alebo skonenie so strieanm kvli bolestiam u pri zaat naahovania
luku.
Pri kadom porte, kde dochdza k svalovej zai je dleit pred vkonom primrne
zahriatie svalov, roztiahnutie liach, ponov a rozhbanie kbov a ich prprava na
viu za. Tak ako sa rozcvi kulturista pred trningom a na zaiatku trningu
zana so slabmi zaami a neskr pri silovom trningu pokrauje akmi
zaami, a ke s u na to plne pripraven, tak aj lukostrelec zana trning
s rozcvikou a slabmi napnacmi silami napr. pomocou stretch gumy (niektor prvky
rozcviky s popsan niie). Zvltnu starostlivos by mal ma trner o mlde,
ktorch samozrejme rozcvika nebav, ale aj v mladom veku je vemi doleit si na
u vytvori nvyky a venova jej pozornos, predchdza sa tak rznym deformcim
strelca.
2/ portovo-technick hadisko. Strelec, ktor ide striea bez rozcviky pri prvch
vstreloch nedoke poda svoj najlep vkon, ktor by podal po dostatonom
rozcvien a rozohriat. Svaly si v zaiatkoch strieania ete len zvykaj na vkon
a dostvaj sa do optimlneho tnusu. Vetky partie a asti udskho tela, ktor sa
aktvne alebo pasvne zastuj na vstrele si musia akoby sadn a zladi sa
harmonicky dohromady a a nsledne funguj tak, ako je strelec zvyknut. iadny
san strelec nezabudne na dkladn rozcvienie pred saou, dokonca nsledne
pri trningovch vstreloch tesne pred samotnou saou (warm-up shooting) je
potrebnch pribline 15 a 40 vstrelov (kad strelec to m individulne), kedy
strelec zane cti e vstrel je tandardizovan a telo je plne pripraven na za
a strelec doke poda oakvan vkony. Takto rozohriatie rozcvikou je vlastne
chemick proces v tele, kedy s do svalov smerovan chemick ltky z tela, ktor ich
zsobuj, svaly s lepie zsoben krvou kvli fyzickej aktivite a mierne zvenej
tepovej frekvencii spsobenej aktivitou. Prv vstrely, ktor strelec na sai urob pri
trningu s in, ako tie san u po rozohriat, to potvrd kad strelec.
Nerozcvien telo a svalstvo sa prejavuje najm vm trasenm strelca pri mieren,
aie sa luk akoby naahuje a chba aj ladnos vstrelu. V zaiatku strieania cti
meniu plynulos a jej nasledkom je menia presnos ako po pr vodnch
trningovch vstreloch, ke u je strelec pripraven na sa. Rozcvika m pre
strelca aj urit psychologick vznam, kedy sa stva neoddelitenou sasou a
ritulom prpravy na strieanie, sstredenie a mentlnej prpravy na vkon.
Obr. Stretch guma a trningov pomcky

13

Praktick rozcvika pred strieanm

Cieom tejto asti nie je detailne popsa jednotliv cviky, ktor s vhodn na dobr
rozcvienie pred samotnm strieanm, tieto sa daj njs v takmer vetkch
lukostreleckch publikcich alebo niektorch nvodoch na pouitie k trningovm
pomckam (napr. stretch guma EXE). S to vetky tie cviky, ktor pomu svaly,
achy a pony dosta do stavu pripravenosti na neskoriu za. Mete sa inpirova
rznymi portami a d sa poveda v prpade rekreanch strelcov, akkovek
rozcvika je vdy lepia ako iadna. Vo veobecnosti pred strieanm jemne
povytajte a ponaahujte vetky asti tela, ktor sa pri vstreloch otaj, naahuj,
absorbuj tlak alebo s v napt. Tie sa venujte svalovm partim, ktor s dotknut
pri zotrvanch pohyboch tesne po vypusten tetivy ako s lopatkov partie, ramen a
zpstie. V skratke si uveme ktorm cvikom a atiam tela sa treba najviac venova :
* Zpstie a predlaktie je potrebn ota niekokokrt v smere aj proti smeru
hodinovch ruiiek. Zpstie stame zopnutm rk, krenm a nsledne jemnm
zalamovanm zpstia dole aj hore.
* Prsty, ktor napnaj tetivu je potrebn ponaahova a rozhba, pepletenm prstov
oboch rk a nslednm vytanm do oboch strn docielime ich streing.
* Plecia je treba ponaahova do vetkch strn, jemne akoby povyahova
z ramennch kbov a ota akoby ste plvali znak alebo kraula pri rozcvike plavcov.
Toto robme aj krtenm oboch pa v rovnakom smere ako aj v protipohybe.
* Dobr natiahnutie ramennch ponov dosiahneme tm, e si pokrme jednu ruku
v lakti a takto pokren lake si chytme druhou rukou a priahujeme smerom k hrudi
niekokokrt povolme a potlame k sebe. Potom si ruky vymenme.
* Rovnako sa venujeme chrbtu a krku, ktor potrebuj streing a uvonenie. Idelna
rozcvika tchto parti je, ak sa snate zopn ruky tak, e jedna ruka ide spredu poza
hlavu a druh odzadu a odspodu a pri lopatkch by sa mali prsty spoji alebo aspo
dotkn, potom ruky vystriedame.
* Vhodn a bezpen je aj pouitie stretch gumy, ktor naahujeme ponad hlavu a tie
v rznych smeroch ahme ruky od seba a oboma rukami krime. Gumu je mon si
rzne nastavi silovo a tak naprklad trnova zrove aj vypanie tetivy i
uvonenie predlaktia pri nahu.
* Myslime na rozcvienie chrbtovho svalstva otanm trupu s rozpaenmi rukami
a rotovanm trupu do 90 uhla s tie pritom meme rukami mva.
* Nezabdajme ani na panvov a doln chrbtov svalstvo a nohy, ktor robia oporu
telu pri vstrele a dochdza k ich tuhnutiu a nave pri dlhom stt pri striean.
Otanm trupu s rukami vbok a robenm krivch pohybov v smere aj proti smeru
hod. ruiiek a zhora-nadol pome rozcvii stuhnut panvov svalstvo. Tomu
pome aj spravi pr drepov a priahovanie kolena ku hrudi.
* Pri vstrele strelec zapja sasti aj krn svalstvo a preto krivmi pohybmi
a tlaenm hlavy do strn a predklanm pripravujeme aj tieto partie.

14

Pri rozcvike dbajte na tieto zsady:

-

rozvika by mala trva aspo 3-8 mint a hlavne by mala by adekvtna neskorej
zai. Rekreanm strelcom posta pr cvikov a pohybov, san strelci strieajci
stovky vstrelov za trning so silnm lukom jej musia venova viac asu
mala by zapoji vetky asti tela, ktor sa zapjaj do procesu vstrelu. Svaly sa pri
strebe sahuj a unavuj a rozcvika predi ich schopnos pod vkon dlh as
mala by by dkladn a pravideln, nie povrchn. Strelec si mus uvedomi, e je to
vlastne prprava na dobr a rovnak vstrely.
mala by by dlhodobo sasou kadho trningu a nikdy nezanedbvan u od
detskho veku strelca, aby sa predilo deformcim zo zae.
Na tomto mieste je vhodn spomen aj to, e po samotnej trningovej zai, najm
v prpade sanch strelcov, by mal vdy nasledova aj streing, ktorm op
svalstvo ponaahujeme a tm ho lepie pripravme na regenerciu. Strieanie me
by pomerne namhave, ak strieate nad 150 vstrelov v priebehu 1,5-2 hodn, najm
ak je trning intenzvny a pauzy medzi sadami vstrelov s krtke, m dochdza
ku rchlejiemu skracovaniu svalstva. Ak svalstvo nie je dostatone trnovan
a pripraven na za, tak me djs aj ku vzniku svalovej horky. Preto je potrebn
vhodnm streingom svalstvo a achy op natiahnu do pvodnho a uvonenho
stavu. Zapracujte si teda streing do svojich trningovch postupov, zmente si tak
svalov horku a urchite regenerciu.
Koko striea pov za trning a ak siln luk si vybra
Plat pravidlo, e trning by mal by len tak dlh, ako je telo schopn fyzicky zvldnu
bez negatvnych nsledkov (svalovica, natiahnutie svalu i ke). Samotn strieanie
by nemalo spsobova prlin navu i ke alebo stvrdnutie svalstva, vtedy je
najvy as strieanie na chvu prerui, zni zaaenie alebo plne skoni
trning. Samozrejme to neznamen, e strelec prestane trning vdy, ke mu mierna
nava zane spsobova nekomfort. Presta striea (alebo zni poet vstrelov) by

15

mal vtedy , ke u nie je strelec schopn zapja sprvne svalstvo a tm ovlda

nauen proces vstrelu. Fyzick nava a pretrnovanie maj negatvny vplyv aj na
techniku streby, kee sa pri nave zanaj zapja svaly, ktor by mali osta
uvonen a nezapojen do procesu vstrelu. Preto najm zanajci strelci, nezanite
hne striea sto vstrelov za trning, ale zanite postupne naprklad s 30 vstrelmi
a dajte si de-dva vono a pri alom trningu si pridajte alch 10-15 vstrelov at,
a km sa dokete postupne dosta aj na 100 i 150 vstrelov za trning. Toto
pridvanie zae by malo ale trva niekoko tdov, prve kvli tomu, aby ste svoje
telo na takto za POSTUPNE a PRIRODZENE pripravili. Podobne ako pri
posilovan, tie sa zana so slabmi inkami a postupne sa pridva na zai.
San strelci u dobre poznaj ak za vedia zvldnu a ako intenzvne maj
trnova. pikov san strelci trnuj takmer vetci 5-6 krt tdenne, niekoko
hodn denne a to minimlne 200 vstrelov za trning. Rekrean strelci strieaj
niekedy len pr krt do mesiaca a preto ich telo nemus by pripraven zvldnu takto
trningov za.
Rovnako je to aj s napnacou silou luku. Rekrean strelci strieaj a mali by zana
so slabmi nahovmi silami (cca od 26-32 libier mui, 16 24 libier eny, 10 18
libier deti do 12 rokov) a postupne prejs viacermi silovmi stupami, km sa
dostan na napnaciu silu, ktor pravidelnm trningom u vedia udra. San
strelec pravidelne striea urit poet vstrelov kad trning, ak si chce udra svoju
kondciu. Mus vak dba aj na regerenerciu a to minimlne jeden de v tdni
relaxova plne bez strieania. Ak lukostrelec nestriea naprklad 10 dn, svalstvo
zana atrofova a strelec to pri vstreloch cti, o sa prejavuje najm chvenm
a neistotou, stratou plynulosti a vznikom nadmernho naptia a zapjania nevhodnch
svalovch parti a tie rchlejou navou. Najlep olympijsk san strelci s
schopn pravidelnej silovej zae a do 54 libier napnacej sily luku, eny do 45
libier, pri holch lukoch njdeme aj takch , ktor naahuj aj viac (aj ke je to viac na
kodu ako na itok, ak ete hovorme o technickom striean ). Je pravda, e silnej
luk striea presnejie, pretoe strelcovi odpa drobn chyby, ale len do tej miery,
kedy zane sila psobi proti strelcovi a zane zapja nesprvne svaly, aby vbec luk
napol. Jednoducho povedan, ak nem strelec na siln luk kondciu, bude striea
horie ako so slabm lukom. Napnacia sila luku nie je vbec tm najdleitejm
parametrom spechu na saiach, vhrava ten, kto m lepie schopnosti svoje telo
a tm aj luk ovlda a m menie odchlky pri jednotlivch vstreloch, hoci me
ma luk slabiu napnaciu silu v porovnan s inmi strelcami.
Ak siln m by prv luk ?
Sprvnu techniku streby si strelec doke vytvori len ke zapja tie sprvne svaly
a to doke len vtedy, ked je luk slab, teda pokia m nad nm prevahu a kontrolu.
Nie je to iadna hanba naui sa striea so slabm lukom, takmer vetci san
strelci tm preli. So silnm lukom u od zaiatku sa fixuj chyby v technike, ktor je
neskr ovea aie odstraova, pretoe treba sa doslova odnaui zapja svaly,
ktor sa strelec nauil automaticky napna. Preto odporam zanajcim strelcom
zaatie strieania so slabmi ramenami a neskorie postupn pridvanie napnacej
sily, ak u existujcu silu luku maj plne fyzicky aj technicky zvldnut. Modern
olympijsk luky maj monos zosilnenia ramien luku a o 10 %, pri rekreanch
skladacch lukoch sa to riei vmenou ramien za silnejie. O tomto postupe do
silneieho luku by mal strelec konzultova s trnerom, ktor mu porad, i je na to
pripraven. V prpade rekreanch strelcov by tento postup mal by pomal

16

a zvyovanie sily ramien by malo by len o niekoko libier (2-3 lbs) za pribline 2-3
mesiace. Rchlej postup na silnej luk me spsobi zranenie a/alebo problmy
s technikou popsan vyie.
Pre sanch strelcov je vhodn, aby zae na trningu boli o nieo vie ako s na
sai. Znamen to trnovanie so silnejm lukom, ale nie takm, ktor u strelca ni.
Na sai sa potom strelec cti ovea uvonenej a s nadvldou nad silou luku, ku
ktorej sa ete pridva psychick naptie zo samotnej sae. Tto metda doke
posun nejednho sanho strelca k lepm vsledkom.
Som avk alebo pravk ?
Niekomu sa me zda tto otzka zbyton, ve kad lovek by mal hdam vedie,
i je pravk alebo avk. Omyl, nie kady to vie s uritosou. Pri nvteve mnohch
ud u ns v lukostreleckom obchode sme s kolegami zistili, e mnoh udia ani
netuili, e by mali by vlastne avci, hoci doposia vinu vec robili pravou rukou
a opane. Lukostrelec by mal striea na t stranu, ktor mu prroda vybrala a nie t,
ktor mu nauili v detstve viac pouva. Teda aspo vtedy ak s ambcie strelca aj
san. Ako to zisti ktorou rukou by som mal vlastne striea ? Zle hlavne od
toho, ktor oko je silnejie, to vyuvame ako primrne pri mieren. Cel obraz si
silnejie oko akoby na seba stiahne a slabie oko sa mu prispsobuje. Je to vemi
jednoduch:
Ruky vystreme pred seba a dlane vystreme dohora a spojme ich prstami tak, aby nm
medzi oboma dlaami ostal kruh alebo trojuholnk. Pozrieme sa cez tento otvor na
nejak vzdialen predmet, ktor by sa mal do neho zmesti. Pozerme cez obidve oi
tak, aby otvor a dlane sme videli ostro a predmet bude teda trochu rozostren, pretoe
oko nedoke sasne zaostrova do blzkej aj vej diaky (toto sa vyuvame aj pri
mieren, muku vidme ostro, ter mierne rozmazan). Najprv zavrieme av oko. Ak
sa obraz nezmenil a stle vidme v otvore to ist ako s oboma oami, strelec by mal
striea ako pravk, jeho prav oko je vodiace, teda silnejie. Ak zavrieme prav oko
a predmet zmizne, tak je to potvrdenm, e strelec by mal by naozaj pravk. Rovnako
je to zase s avkom, ktormu pri ponechan avho oka otvorenho a pravho
zatvorenho a nslednom viden nezmenenej polohy predmetu medzi dlaami ako pri
oboch oiach predtm otvorench vychdza silnejie av oko, strelec by mal teda
striea ako avk.
Obr. Test na zistenie silnejieho vodiaceho oka

17

Pravk dr luk v avej ruke a ah tetivu s pravou rukou (RH- right hand),
avk dr luk v pravej ruke a ah tetivu avou rukou (LH left hand).
Toto je dleit pri vbere sprvneho luku, aby si strelec nevybral luk do nesprvnej
strany. Na obrzkoch vidme pravcky aj avcky olympijsk luk aj spsob zakladania
pu. Plat to a na vnimky jazdeckch lukov a originl longbow aj takmer pri
vetkch ostatnch lukoch.
Obr. 1 je pravk, na obr. 2 je avcke dranie luku

Ak typ luku si vybra ?

Existuje viacero druhov lukov. Vber zvis predovetkm od preferencie strelca.
1/ Tradin luky. Ak niekto inklinuje k tradciii, hostrii a bav ho starovek alebo
stredovek, me sa orientova prve na tradin luky, teda staromaarsk, sktske,
mongolsk a tatrske, prpadne krejsk jazdeck. Charakterizuje ich tradin dizajn,
dreven zklad, s v celku a bvaj aj potiahnut koou a striea sa z drevenmi
pami kvli tradcii a tematickosti, strelec m asto koen chrnie a doplnky
a striea aj na slamen tere. Z pohadu presnosti s to vak najmenej presn luky (o
vyznavaom tchto lukov a tak nepreka) ak porovnvame s ostatnmi typmi lukov,
prve kvli absencii zkladky alebo vrezu pre rovnak uloenie pu. asto sa
oznauj z tohto dvodu aj ako primitvne luky kee p je dran na ruke
s chrniom.

18

Dka tchto lukov j od 46 60 palcov. K nim radme aj jazdeck luky, ktor sa

vyuvali pri strebe z koa. Z tradinch lukov sa striea prevane tradin intuitvny
spsob streby, jeden prst nad a dva prsty pod pom na tetive, prpadne streba len
dvoma prstami, prpadne streba pomocou nprstnka na palci, ke sa p zaklad do
luku z opanej strany.
2/ Modern loveck luky maj vinou tradin dreven dizajn, dreven stred luku
a reflexn tvar ramien, m s rchlejie a svojou dkou asto presahuj (nemus to
by ale vdy tak) primitvne luky, tandardn dka je 52 64 palcov. Vemi sa
podobaj aj na olympijsk rekrean luky, ibae s kratie. Mu by so skladacmi
ramenami alebo celistv. p sa zaklad vo vreze luku alebo na plastovej zkladke.
Niektor maj monos aj osadenia mieridla. Striea sa z nich prevane tradin
intuitvny tl streby, alebo prpadne aj barebow tl mierenia pomocou pu (3 prsty
pod pom na tetive).

Vetky tieto luky maj vrazn vrez v luku a p sa vrazne pribliuje geometrickej
vertiklnej osi luku, m je vstrel presnej. Boli vyvinut ako rchle a prenosn luky
na loveck ely, v sasnosti ich obubuj strelci, ktor sa zastuj najm 3D
sa na zvieracie tere.
3/ Longbow je dlh priamy luk, alebo luk s miernym reflexom ramien u sanch
modelov. Je to stredovek typ luku, poznme ho z anglicka, kde bol sasou vzbroje
cel storoia, samozrejme vo vej dke, ako ho poznme dnes, ke je u svojou
dkou aj silou prispsoben na portovanie. Longbow m od 64 72 palcov. Existuj
tradin verzie bez vrezu na uloenie pu v strede luku. Dnes u vina strelcov
pouva longbow s vrezom (materily to umonili, aj pomerne hlbok vrez
a sasne luk je rovnako odoln a trvcny). Vrez luku je vlastne zkladka s vstelkou
na uloenie pu a tp ovea presnejiu strebu ako pri primitvnych lukoch,
samozrejme v rukch sksenho strelca ak hovorme o vzdialenostiach 20-30 metrov.
Z longbow sa striea tak tradin ako aj barebow tl. Pouvaj sa dreven py, ale
kvli presnosti s lepie karbnov alebo duralov, ktor maj povrch a dizajn
drevench pov, aby sa zachovala tematickos.

4/ Olympijsk reflexn luky s vvojovo najmladie ale technicky a kontrukne

najvyspelejie. Boli vyvinut na presn terov strebu, na lov nie s teda vhodn
kvli pomalejej technike streby, samotnej dke luku a viacerm doplnkom, ktor
luk spreuj (stabiliztory, zameriava). Dospel maj dku luku od 64 70 palcov.
Mnostvo prsluenstva zabezpeuje po vyladen dokonal zladenie pu, luku a strelca
a preto s to najpresneie luky, ktormi sa sa na olympide. San vzdialenosti

19

s od 10 90 metrov v rznych formtoch sa. Technika streby je najexaktnejia

v porovnan s tradinmi technikami streby. Stle sa hadaj nov spsoby a metdy
ako biomechanicky naui strelca optimlne striea a do olympijskho tlu u
dvnejie zasiahla aj veda. S to zrove univerzlne luky, pretoe pri ich kpe
v rekreanom preveden sa strelec ete stle me rozhodova, ak typ strieania
a ktor techniku bude rozvja, i barebow mieren strebu vtedy hovorme o holom
luku (barebow), alebo intinktvnu/intuitvnu strebu alebo presn olympijsk tl
mierenm pomocou muky mieridla (olympijsk luk). Mierenie pomocou muky je
spomedzi klasickch lukov aj najpresnejou formou mierenia. Pouvaj sa skladacie
luky, na ktorch sa bu saj vymeni ramen za silnejie alebo sa daj zosilni
(san luky). Strelci pouvaj dnes najm karbnov py, rekrean strelci aj
duralov, dreven u nie s dnes vhodn.

Obr. Vavo olympijsk luk s prsluenstvom

Obr. Vpravo je olympijsk luk ako hol luk

5/ Kladkov luky s v mieren aj presnosti streby najpresnejie, ale tu u je na mieste

otzka, i sa vbec jedn o luk v pravom slova zmysle, pretoe ich kontrukcia
a priebeh nahu, mnostvo technickch pomcok naznauj podobnos s kladkovou
kuou. Boli vyvinut najm na lov a naui sa z nich striea relatvne presne je
najahie spomedzi vetkch ostatnch typov lukov a trv aj podstatne krat as (ak
hovorme o rekreanej strebe a relatvnej presnosti). Nemme si to ale s presnosou
elitnch kladkovch strelcov, tam s vkony na hranici udskch monost a asto sa
strieaj aj pln bodov poty. Klasick luky maj poda ma vyiu nronos, ktor
relatvne zvldnu znamen spozna a rozvja to prav lukostreleck umenie.

20

Kladkov luky s modern loveck aj portov zbrane, kde o umen sa d hovori len
u medzinrodnch sanch strelcov, kee technick pomcky pomhaj vrazne
strelcovi striea relatvne presnejie ako klasick luky u od prvho chytenia luku do
ruky. Ich vhodou je, e nevytvraj tak potrebu pravidelnho trningu ako ostatn
typy lukov na udranie vkonnosti. Niektor modely kladkovch lukov s pomerne
univerzlne nastaviten pre viacerch strelcov s rozlinmi parametrami vky a sily,
tieto aj odporam pre zanajcich strelcov, kee ich technika streby sa ete len
formuje a tm sa me meni aj dka nahu. U sanch alebo pecilnych
loveckch lukov je to inak, tie s presne stavan na konkrtneho strelca, na jeho dku
nahu, ktor u m stabilizovan.
Jednou z hlavnch odlinost kladkovch lukov je pouvanie spaa na vypustenie
tetivy (podob sa spti na puke alebo kui, v podstate princp vstrelu po stlaen
mechanickej spte bu pomocou prsta (ukazovka alebo palec) alebo vyuvania
pecilneho ahu chrbtom, je podobn) na rozdiel od klasickch lukov, kde sa tetiva
dr a vypa z prstov. alm atribtom je poas nahu povolenie/uvonenie
pvodnej napnacej sily zo 100 % na pribline 20-30 % pri plnom nahu., teda strelec
m as si v kude zamieri, luk mu nevyvolva tak naptie pri plnom nahu. Tretm
hlavnm rozdielom je rovnak dka nahu pri kadom vstrele, m psob vdy
rovnak sila luku na p. U klasickch lukov je potreba sa naui dosiahnu vdy
rovnak dku nahu pri kadom vstrele, ak sa m striea presne. tvrtm
aspektom je pomerne siln schopnos odpa drobn chyby strelca pri vstrele.
Kladkov luk je preto idelna tich loveck zbra na vzdialenosti do 45 metrov. Dnes
sa pouvaj prevane karbnov py. San terov kladkov luky bvaj dlh 3542 palcov, loveck verzie s 28-35 palcov.
K vberu sprvneho luku po vetkch strnkach spolu s vhodnm prsluenstvom na
strelca Vm poradme v naom lukostreleckom obchode, njdete ns na internete na
www.LUK.sk (obchod je vo Vininom pri Pezinku v areli drustva).

Techniky streby z luku

Venujem sa dvom zkladnm technikm strieania s lukom, ktor patria medzi tie
najpresnejie z pohadu terovej streby. S to :
1. Technika streby z holho luku tzv. barebow tradin technika a intinktvna
lukostreba
Hol luk je oznaenie pre reflexn luk, ktorm me by olympijsk luk bez doplnkov
ako s zameriava, stabiliztory, klapaka. Techniku holho luku mme striea aj
z reflexnch tradinch lukov (loveck luky) s drevenm i kovovm stredom,
prpadne aj z longbow. Odpora sa pre strelcov, ktor zanaj s lukostrebou
a nevedia presne, ktor spsob strieania ich v budcnosti bude najviac zaujma. Je
pre novikov jednoduchia ako olympijsk lukostreba najm kvli meniemu
mnostvu informci, ktor strelec spracva pri vstrele. Technika barebow sa
vyvinula jednak z loveckej intinktvnej lukostreby a a to tak, e sa ustlili
a popsali jednotliv kroky, ktor ju robia exaktnou a nauitenou. Loveck alebo
21

intinktvna streba je strelcom nauen a drilovan technika, kde strelec striea u

vemi dlho a dokonale cti vstrely bez potreby exaktnho mierenia pomocou
ohokovek (i u pu alebo zameriavau). D sa poveda, e doke odhadn drhu
letu pu a vnma cie a pota v jeho hlave v zlomku sekundy vyhodnot vetky
informcie a strelec p umiestn tam, kde zama trafi. Vyzer to akoby strieal
priamo oami. Mono intinktvna lukostreba nevyzer tak ladne a zvl u kadho
takho intinktvneho strelca njdeme viac i menej odlin prevedenie vstrelu,
faktom vak je, e existuje na svete dos strelcov, ktor s tak dokonale zladen
z lukom a pom, e doku neuveritene presne striea. Je za tm ohromn mnostvo
asu strvenho strieanm a dokonal prectenie a prevedenie vstrelov. (ak vs
zaujma intinktvna lukostreba, pozrite sa v sasnosti na najasnejieho strelca
Byrona Fergusona z USA, amazing archery videos, tento chlapk z longbow striea
tak ako dobr san strelci z olympijskch lukov, prpadne na Layosa Kassaia
z Maarska, ktor perfektne striea z cvlajceho koa - s to tak sasn Robinovia
Hoodovia). Jedin o by som rd spomenul pri intinktvnej lukostrebe je to, e tie
tu prebieha nauen model vstrelu a vstrel dobrho intinktvneho strelca m
rovnak zkladn parametre, ktor som uviedol v vode (rovnakos, plynulos,
jednoduchos at). Zvldnutie intinktvnej lukostreby je preto otzka kadodennho
strieania a vo veobecnosti sa vyuva predovetkm na lov, jej hlavnou domnou je
relatvna presnos a vysok rchlos prevedenia vstrelu. Relatvna presnos preto,
pretoe olympijsk tl i technika barebow s vo veobecnosti ovea presnejie u
od 25 metrov vyiej vzdialenosti (Je napsanch mnoho knh o intinktvnej
lukostrebe, uvdzam prklady Become an arrow od Byrona Fergusona, alebo od
Henryho Bodnika Instinctive archery)
Barebow technika je zrove po jej zvldnut vborn vstupn brna do olympijskej
presnej lukostreby, avak nie je to podmienka pokraova s olympiskm tlom,
pretoe vea strelcov ostva pri striean touto technikou a saia tak v tejto kategrii.
Je mon ju striea takmer zo vetkch typov lukov (najm vak olympijskch,
loveckch kratch reflexnch lukov a dlhch longbow) a charakterizuje ju mierenie
pomocou pu, na luku teda nie je zameriavacia muka. Luky tie nemu ma dlh
stabiliztory ako olympijsk san luky, na saiach je ete pr slch obmedzen
ako m vyzera hol luk. Pre vinu ud, ke zanaj so strieanm sa zd tto
technika jednoduchia, prirodzenejia a uia sa ju pomerne rchlo
oproti
olympijskmu tlu. Touto technikou sa d striea naozaj vemi presne, maximlne
san vzdialenosti s do 50 metrov. Olympijsk lukostreba m maximlnu san
vzdialenos 90 metrov. Na dlhie striean vzdialenosti sa u rozdiel medzi oboma
technikami vraznejie prejavuje, neskr vysvetlm preo.

22

Tradinou technikou udia zanaj strebu na 10-15 metrov a pomerne rchlo sa

nauia sstreova py blzko seba.Samozrejme, m je strelec alej od tera, tm sa
rozptyl pov zvuje. Da sa poveda e tm, e strelec spracva akoby menej
informci (o samozrejme plat hlavne v prpade rekreanej streby, san strelec si
vma prakticky rovnak postupnos, fzy a asti vstrelu), je strieanie tmto tlom
rchlejie a jednoduchie oproti olympijskmu tlu. Odporame ho preto ako
vstupn brnu do lukostreby, mnoho zo zkladnch zrunost sa ahko d prenies do
olympijskho tlu.
2. Olympijsk lukostreba streba z reflexnch lukov so zameriavacou mukou
a ostatnmi doplnkami luku.

Spolon prvky techniky barebow a olympijskej lukostreby

Kad sprvny vstrel, ktor striea strelec i u z holho luku alebo olympijskho
reflexnho luku (s mieridlom) sa sklad z tchto zkladnch ast:
1/ Prprava na vstrel, mentlna prprava
2/ Uchop luku, nah a ukotvenie
3/ Mierenie a dchanie
4/ rozpnanie
5/ Vypustenie
6/ Dokonenie a zotrvanie vstrelu a prprava na al vstrel
Spolon asti vstrelu pre obe techniky s najm postoj, chop luku a tlak do stredu
luku, nah a princp rovnakho ukotvenia ahajcej ruky na tvri (nie jeho spsob),
rozpnanie, vypanie tetivy a zotrvanie po vstrele.
Kad z fz m in asov trvanie a kad z nich si bliie popeme, pretoe sa sklad
z alch podast. Je treba si uvedomi, e ako bolo popsan vyie, strelec by mal
s stle poda takhoto modelu pri kadom jednom vstrele. Do istej miery postupne

23

automatizuje niektor asti vstrelu a niektor bude neskr robi u podvedome, ale
niektor si zase mus plne uvedomova a s presne poda nauenho modelu
vstrelu. Tak sa vyhne stavu, ke strca nad procesom vstrelu kontrolu, zvyajne p
ulet mimo stred tera a zva je strelec mylienkami vlastne niekde inde, o me
by vecou slabej koncentrcie alebo nepoznania svojho modelu vstrelu, v takom
prpade je strieanie viac-menej iveln.
Tieto obe techniky maj svoj exaktn zklad a metodicky je mon z jednotlivch
ast a krokov vysklada pri pravidelnom striean a pod vedenm trnera konzistentn
takmer kad vstrel.

1/Prprava vstrelu a jej asti

Prprava na vstrel zaha tieto podstatn asti, ktor strelec vykonva v tejto
postupnosti a sprvnom preveden:
a/ Postoj a poziciovanie nh, rk, hlavy, trupu.
b/ chop a umiestnenie ruky na luku
c/ chop tetivy
d/ Zdvihnutie a prednapnutie luku
d/ Mentlna prprava na vstrel (primrna je ete pred vstrelom ale v tejto asti
dochdza k ukudneniu mysle a absoltnej koncentrcii na samotn vstrel)
e/ Prprava nahu
Tieto asti a ich nadvznos s popsan niie:
a/POSTOJ
Strelec vdy venuje pozornos pred vstrelom zaujatiu sprvneho postoja vzhadom
na ter, na saiach aj trningoch stoj na streleckej iare, alebo pomyselnej iare, cez
ktor sa rozkro. Od postoja sa kad sprvny vstrel zana, pretoe m vplyv na
vetko ostatn, o strelec urob nsledne. Dleit je, aby postoj bol vdy sprvny a
rovnak, preto dos pome, ak si strelec rob zo zaiatku znaky, aby sa apami
postavil vdy na to ist miesto.
Odporan rka rozkroenia sa odvja od rky ramien strelca. Menie alebo vie
rozkroenie je pre strelca neprirodzen a spsobuje nestabilitu alebo navu.
Uvdzam niektor z hlavnch postojov. iara, ktor prechdza pomedzi nohy strelca
je pomyseln streleck iara. Strelec stoj bokom k teru.
Postoj .1 bokom. Zaneme tak, e strelec sa postav prirodzene avm bokom
k teru, rozkro sa na rku ramien a apy jemne rozkro do psmena V, take
chodidl nie s plne paralelne. (avci to robia rovnako ale zrkadlovo obrtene)
Tento postoj je pre vinu ud najprirodzenej a najjednoduch na kontrolu, ale pri
tch najlepch strelcoch ho nevidme dnes u tak asto. Do 90. tych rokov bol tento
postoj preferovan u viny sanch strelcov. Na zaatie strieania s lukom sa vak
odpora preto, lebo je pre loveka najviac prirodzen. Neskr by ho vak sksenej
strelec mal modifikova smerom k viac otvorenm postojom. Jeho nevhodou okrem
inho je nestabilita pri strebe vo vetre. Je to problematick spsob ak m strelec v

24

hrudnk, tetivu by si pri plnom nahu stle opieral o hru a ak by sa predklonil

v pse, stratil by zase stabilitu.
Obr. 1. Postoj bokom

Postoj . 2 mierne otvoren. Prav nohu (u avka je to opane) strelec vysunie asi
o pol a cel apu pred av nohu sbene so streleckou iarou a av nohu
nasmeruje tak, aby chodidl vytvorili prirodzen V (noha bliie k teru je pribline
v 30-4 stupovom uhle k teru) . Dleit je, aby postoj bol prirodzen, stabiln a
zrove nevytvral naptie a rotcie v pse strelca pri vstrele. Hrudnk u nie je
bokom k teru ale je jemne natoen smerom na ter, ale to len poas prpravy
vstrelu a nahu. Spolu s nahom sa hrudnk nato bokom k teru a strelec by ho
mal ete pred nahom stiahnu jemne dovntra v mieste hrudnej kosti a to jemnm
stiahnutm brunch svalov (podobne ako ke by ste oakvli der do brucha).
Toto je prv spsob mierne otvorenho postoja. Je vek skupina elitnch strelcov,
ktor stoja pri vstrele prve takmto spsobom, je to najastej postoj vbec.
Obr. Mierne otvoren postoj

25

Postoj . 3 otvoren. Postoj nh je ete viac otvoren, o zvyuje stabilitu pri

strebe oproti predchdzajcemu mierne otvorenmu postoju, no je pre zanajcich
strelcov aj pomerne neprirodzen a asto dochdza k otaniu v bedrch pri vstrele,
preto tak strieaj hlavne sksenej strelci. Snes je tento postoj preferovan u elitnch
krejskch strelcov Chodidlo, ktor je vzdialenejie od tera je paraleln so streleckou
iarou a je vysunut o cel apu pred predn chodidlo (ktor je bliie k teru).
Strelci, ktor maj v hrudnk sa zrove musia predkloni mierne v pse (nie
nohch), aby sa im tetiva neopierala silno o hrudnk. Takto strelec zska stabilnejiu
polohu, ktor nepodlieha nave a je stabilnejia aj pri strebe vo veternch
podmienkach. Kolmica na hru strelca zviera so streleckou iarou 10-15 stupov,
hrudnk je teda viac natoen smerom na ter, ale pri samotnom nahu sa dostane do
osi pu (paralelne so pom) a strelec napokon pri plnom nahu stoj hruou aj
bokom k teru. Pozor dleit je, aby sa pri napnan luku a pribliovan sa do osi osi
pu boky strelca nenatoili plne rovnako ako ramen strelca. To by vyvolalo naptie
v nohch a mohlo vyvola rotciu pri vypusten. Pri takto otvorenom postoji vznik
mal naptie pod rebrami, pretoe hrudnk sa nata bokom k teru a boky by mali
ostva blzko svojej vodnej stabilnej pozciim ktor strelec zaujal pred nahom.
Ramen by mali ovlda boky a nie naopak. Mierna rotcia v bokoch v smere
hodinovch ruiiek (u pravkov a proti smeru u avkov) poas nahu je vak
prirodzen. Pozor vak na prlin natanie bokov za ramenami.
Obr. pky znzoruj posun kolmice na hrudnk pred nahom a po nahu. Pri
plnom nahu je hrudnk rovnoben s kolmicou na ter.

Tto poloha sa odpora pre vetkch pokroilch strelcov, vhodn je pre tch, ktor
s v a zavalitej a maj u zvldnut zklady streby. Odpora sa vyska tento
spsob a zisti tak, ktor danmu strelcovi vyhovuje a pri ktorom m najlepie
vsledky streby.
Stupe otvorenosti postoja je vecou pocitovej preferencie a fyzickej dispozcie strelca.
Mnohm zanajcim strelcom sa me zda neprirodzen, d sa vak na neho rchlo
strieanm zvykn. Urite podstatnou vhodou tohto otvorenho postoju je streba vo
vetre, kedy m strelec najlepiu stabilitu prve pri otvorenom postoji. Pozor, nohy

26

nesm by neprirodzene aleko od seba, ani prli pri sebe. Vhodou otvorenho
postoja je aj to, e strelec me dobre kontrolova svoje aisko. Pomyseln os tohto
aiska prechdza hlavou, stredom trupu a vychdza pribline v polovici vzdialenosti
medzi stredmi oboch chodidiel (aisko je na obrzku). Takto otvoren postoj
iastone eliminuje chvenie v hornej asti trupu, ktor vyvolva naptie z nahu luku.
***
Zkladn charakteristiky sprvneho postoja
Potom, o sa strelec sprvne postavil, prenesie vhu na predn as chodidiel,
v pomere asi 2/3 predn as chodidla (najvia plocha chodidla za prstami) a 1/3
zadn as (lenkov as), m zadn as mierne odah a tto pozciu udr a do
konca vstrelu. Je dobr na zlepenie stability ete jemne stiahnu prsty na nohch
(ako maka sahuje pazriky), m vznikne lepie spojenie so zemou. Pre lepiu
stabilitu je vhodn ak sa doln as ete spevn tm, e sa jemne stiahnu ltkov
a stehenn svaly, ale len do tej miery, aby to strelca pri dlhom striean neunavovalo.
Strelec na zlepenie stability dolnej asti tela sa potrebuje ete podsadi, teda
stiahnu sedacie svaly, ktor akoby zopn cel panvu k trupu. Odpora sa okrem
silovej kondinej prpravy rk a chrbta preto do trningu zakomponova aj beh alebo
pohybov aktivity zameran na doln koatiny, aby prve nohy mali pri dlhie
trvajcich saich dobr kondciu a vedeli sa vdy rovnako napn, boli vytrval
a vytvrali tak stabiln oporu pre strebu.
Pri strebe na pevnch povrchoch a halch sa na zlepenie stability pouva aj
pecilna obuv, je vhodn prve pevnejia gumov a hlavne rovn podrka. Na trve
sa pouva obuv, ktor m ben pevn podrku, ktor sa vyrovnva na
nerovnostiach (ben tenisky)
Samozrejme nohy s pri postoji cel as vystret v kolench, v iadnom prpade
nie pokren v kolench. (Jedine pri love strelec vyuva vzhadom na tern
a konkrtnu situciu rzne adaptovan postoje)
Obr. Postoj pri pohade zboku (avoruk strelec), dobr lnia rk so pom, hlavy,
trupu aj nh.

27

Boky a bedr by mali by pevn a vemi dleit je, aby sa v okamihu vypustenia
tetivy nedostali do pohybu. Postoj teda mus by bez naptia, ktor by mohlo spsobi
mierne otoenie strelca v momente vypustenia. Tomu zabrni aj spomnan mierne
napnutie brunch svalov u pri zdvihnut luku a prprave na nah. Dleit je ete
raz pripomen, e ke sa strelec u sprvny postoj, mal by sa poka ho vdy
dokonale zopakova a vdy si ho vizulne aj pocitovo kontrolova. Ak je postoj vdy
in, tak strelec m tendenciu mu prispsobova sa a tm men svoje aisko
a rovnovhu vstrelu, prpadne spsob naptie i rotciu trupu, bedier a chrbtice.
Pri postoji si treba da pozor aj na to, aby zadok nebol vysunut prli, preto si ho
strelec mus stiahnu tzv. podsadenm, teda stiahnutm sedacch svalov smerom pod
panvu. Z pohadu zozadu, ke pozerme na bok strelca nesmie teda zadok vyta
z osi tela. Dve zvisl kolmice, ktor vidme na obrzku s znzornenm zachovania osi
trupu vzhadom na postoj a nohy strelca. Poloha a natoenie hlavy, vertiklna poloha
luku, aj dranie trupu na obr. 1 s dobr, prav noha je vak vytoen doprava viac
ako je sprvne, pri zaloen prav lake je mierne vyie a nie je plne dotiahnut
do lnie pu. A ke pozrieme na bodkovan lnie, vimneme si, e chba prve
podsadenie, teda stiahnutie sedacch svalov, aby trup bol vo vertiklnej lnii s panvou
(ako na obr. 3), zadok je vystren a tto poloha je jednak namhavejia, vyvolva
neiadce naptie a hlavne je menej stabiln.
Obr. Postoje. 1 chba podsadenie, 2 prehnut v chrbte, 3- sprvny postoj

28

Streba z holho luku ako aj olympijsk lukostreba maj rovnak zkladn postoje
pri vstrele.
b/ CHOP TETIVY
Tetivu vdy uchopme troma prstami (ukazovk, prostrednk, prstenk), prirodzene s
uloen veda seba, nie vak nasilu natlaen o seba a tie medzi nimi nie s medzery.
Iba dva prsty na tetive by vytvrali prli vek naptie prstov na tetive (aj ke pri
jazdeckej strebe sa zvykne tak striea kvli jednoduchosti a rchlosti vstrelu)
a tyri prsty u zase zavadzaj a brnia plynulmu vypusteniu tetivy. Jeden z rozdielov
techniky barebow a olympijskej lukostreby spova v mieste chopu tetivy vzhadom
na p. V prpade barebow techniky sa zva osadia vetky tri prsty pod pom, ktor
je zaloen v lku na tetive, prsty s tesne pod sebou bez medzier medzi nimi. Pri
barebow sa mieri pomocou pu (ktor je presne pred okom strelca) a tak strelci
vyuvaj techniku zmeny chopu tzv. string walking, teda pohyb prstov po tetive,
ktor zabezpe rovnak mierenie na stred tera na rzne vzdialenosti a kompenzcia
vzdialenosti sa rob zmenou chopu tetivy vzhadom na p bu smerom hore alebo
dole. Ukotvenie ahajcej ruky/dlane na tvri a dranie tetivy ako tak ostva rovnak
pri strebe na rzne vzdialenosti (obr. niie), ktor barebow strelec striea, men sa
teda len vzdialenos vetkch prstov od tetivy. Viac o technike string walking
uvdzam v asti mierenie.
Obr. String walking krtka vzdialenos streby (10-15m) Obr. 2 dlh vzdialenos (50-60 m)

Pri olympijskej strebe sa ukazovk osad nad p a prostrednk s prstenkom sa

umiestnia pod p tak, aby sa len minimlne dotkali pu a nemali tak na neho
negatvny vplyv pri vstrele. Tomu napomha aj vymedzova prstov, ktor je
sasou chrniov (na obrzkoch dole)
Obr. 1 chop pri technike holho luku (barebow) pri krtkej strieanej vzdialenosti
Obr. 2. chop pri olympijskej lukostrebe pri vetkch strieanch vzdialenostiach

29

Zvl pri olympijskej strebe sa odpora pouitie vymedzovaa na prstovom

chrnii, ktor rozdel ukazovk od prostrednka a zabrauje tak stlaeniu koneka
pu medzi tmito dvoma prstami (je to prirodzen, pretoe pri plnom nahu tetiva
zviera s prstami ostr uhol, ktor sla prsty dohromady). Chrni by mal by
pohodln a vymedzova prstov by nemal tlai strelca pri nahu a vstrele, preto si
vyberajte tak, ktor Vm bude najviac vyhovova pri chope tetivy. Prstenk, je
potom uloen tesne pod prostrednkom, medzi nimi u nie je medzera. Pouitie
vymedzovaa na chrnii nem vznam pri barebow technike v prpade ak nestrieaj
technikou jednho prsta nad pom. Tab chrnie s vhodn na olympijsk lukostrebu
a s lepie ako ben chrnie.
Vemi dleit je sprvne uloenie prstov na tetive ete pred samotnm nahom. Ke
si dte prsty dohromady a jemne ich ohnete, vimnite si, e aj ke s prsty rozdielne
dlh, pri ich ohnut iara medzi prvm a druhm lnkom na kadom prste vytvra
linku a prechdza akoby z jednho prstu na druh. Vimnite si tie,e kad prst pri
zatvoren je inak ohnut, najm prostrednk sa ohba viac.Tento prst potrebuje zobra
na seba aj najviu as sily, ktorou prsty naahuj luk (cca 50%). Ak vlote tetivu
do prstov, tak sa pritlaia prsty na tetivu a vyrovnaj sa do jednej lnie aj v drke
prvho prsta ako vidme na obrzku. Na prvom obrzku je sprvny chop tetivy pred
zovretm prstov, lnia zobrazuje tetivu luku v nenapnutom stave. Na druhom obrzku
lnia prstov po zohnut prstov.

Niektor strelci dvaj tetivu ete alej, smerom ku stredu prostrednho lnku
strednho prsta. To si vak vyaduje ma dokonale vyvesen, teda uvonen
zpstie a predlaktie, o strelec, ktor zana sotva dosiahne, trnuje sa to postupne so
slabmi lukmi. Problmom tohto chopu je relatvne dlhia drha tetivy po chrnii
pri vypan a nutnos viac ohn prsty (inak sa tetiva zomykne do drky prvch
lnkov, o tie zvyuje naptie v prstoch).
POZOR! Mnoh zanajci strelci nesprvne uchopia tetivu a to tak, e ju chytia za
bruk prstov. Takto sa vytvor nadmern tlak v prstoch svalov (flexory), prsty s
v brukch prli ohnut a nsledkom je prli vek kmit (trhnutie) tetivy v momente
jej vypustenia o spsob nerovnak vypanie a nepresnos vstrelu. Ke zanate
striea, vyvarujte sa chytaniu tetivy za bruk prstov, nie je to ani jednoduchie, ani
nedosiahnete najlepie vsledky.

30

Ako pri prvotnom uchopen, tak mus tetiva aj poas celho nahu osta v tomto
sprvnom mieste a do momentu vypustenia. Ak prsty z tetivy postupne s nahom
schdzaj (vinou sa zvlieka prstenk), prin me by viac, napr. nadmern
zdvhanie laka ahajcej ruky nad os pu alebo vytanie zpstia a tm aj prstov na
tetive, uvonovanie prstov poas nahu ako dsledok nezvldnutia sily luku,
nesprvny koncept vypania tetivy z prstov (postupn otvranie prstov je
nesprvne), at. Priom vetky tieto chyby spsobuj nepresnos. Najm vekm
problmom v presnosti je to, ke sa tetiva poas nahu zomykuje postupne z prstov
a prsty sa pomaly pred vypustenm otvraj. Niektor strelci si s tm mlia postupn
vypustenie (teda otvranie prstov), ktor prenaj analogicky zo streby z puiek, ke
sa zvuje postupne tlak na sp, o nie je sprvne pri vypan tetivy a ned sa tu
poui, vypanie tetivy je rapdnejie a razantnejie, pritom uvonen.
Problmom, s ktorm sa stretvaj zanajci strelci (z olympijskho luku) je
zvieranie pu medzi prstami pri chope tetivy. Ak je toto zovretie medzi
ukazovkom a prostrednkom prli siln, spsobuje to, e p pad zo zkladky, alebo
ide nad u, prpadne nad opierku, najm v kombincii so stanm tetivy v prstoch.
p by mal by medzi prstami tak opret, aby na neho prsty nemali pri vypusten
vplyv, jemn dotyk prstov pu nie je problm. Na obrzku 1 niie vidme vemi
pevn chop, ktor me spsobi nepresnos pri vstrele, kee to m okamit
vplyv u pri zaiatku letu pu. Kvli predchdzaniu takhoto drania sa odpora
pouva chrnie TABky s vymedzovaom prstov (obr. 2), ktor pomha oddeli
ukazovk od prostrednka. Pri strelcoch, ktor nedvaj p medzi ukazovk
a prostrednk, vymedzova nie je potrebn. Strelci strieajci s rukavikou sa musia
naui nezviera p medzi prstami, prinajmenom by si to mali uvedomova, e je to
jedna z chb, ktor m vplyv na let pu.
Obr. 1 prsty zvieraj tetivu prli

Obr. 2 pouitie tab chrnia s vymedzovaom

Prsty s teda uloen kolmo na tetivu blzko prvej lnkovej drky a bud ju
naahova smerom od luku bez toho aby prsty na tetive menili polohu, alebo sa
vystierali pod tlakom tetivy. Strelec by si mal pred kadm vstrelom vizulne
skontrolova uloenie prstov na tetive predtm ako zane nah.

31

Problmom pri uen sa kadej asti techniky vstrelu je to, e ke sa ju naute robi
nesprvne a tisc krt ju zopakujete, fixujete si nesprvnu techniku, o bude neskr
ovea aie a dlhie trva to odstrni, ako sa to naui od zaiatku robi sprvne. To
plat aj o chope tetivy, kee neskr, ke u je strelec dlhie zvyknut robi to istm
spsobom, je mu to neprirodzen meni nauen tl. Nikdy vak nie je neskoro zmeni
to horie za nieo lepie a perspektvne.
Pri chope tetivy je rozhodujca poloha prstov na tetive. Okrem toho, e vetky tri
prsty s pribline rovnako ohnut, musia ohnut prsty s palcom vytvra akoby
opan C pri pohade zvrchu na ruku na tetive (na obrzkoch niie). Prsty s
zovret a zavesen na tetive tak, e vytvraj aj pri zai pri napnan tetivy stle
pribline 95 110 uhol ako je to znzornen na obrzkoch niie. Nie s ale zavret
plne (napr 90 a menej), zovretie by bolo neprirodzen a nasilu a to by znamenalo
prlin napnanie prstov a nsledne ak, trhan vypustenie. chop mus by
stabiln a zopakovaten, ale nie kovit a to umouje prve tto poloha prstov.
Palec v prpade olympijskeho tlu schovme tesne pod plku tabky (me smerova
aj smerom do stredu dlane, ale hlavne mus by uvonen), v prpade barebow ho
priblime o najviac k dlani v rovni ukazovka alebo me s aj pod neho. Dla je
vdy vystret a je v jednej lnii so zpstm a predlaktm. Zrove dla a prv
lnky na prstoch tvoria rovinu (pri pohade zhora), dla je teda vystret a nie skren.
Ak by bola dla skren, tak by vytvrala aksi strieku a pri pohade zhora by bolo
vidie vytajce hnky. Jednalo by s jednoznane o nesprvne dranie spsobujce
vek naptie v prstoch pri vstrele a rozkmitanie tetivy.
Obr. Nesprvne zlomen dla tzv. strieka

Tu s prklady chopov. Prv dva chopy niie s vcelku dobr, hoci palec by na
oboch mohol by viac uvonen, vimnime si pomerne siln pokrenie malka na
druhom obrzku. Na alch obrzkoch s niektor prklady nesprvnych chopov.

32

Ob.r. Nesprvny chop stanie tetivy v prstoch.

Obr.2 Nesprvny chop strieka na hnkach, napnut palec

Obr.3 Nesprvny chop prli hlboko je tetiva v prstoch, sauje hladk vypustenie

Trnovanie uloenia prstov na tetive me by nasledovn. Potrebujeme k tomu aliu

osobu. Zavesme si tetivu luku na prsty sprvnym spsobom a ruku vone zvesme
rovno vystret a uvonen pozd tela. Trner alebo in osoba nm bude tlai
s madlom luku smerom dole a tak sa bude vytvra aj v tlak na prsty, o simuluje
nah. Prsty je treba zachova zatvoren ale zrove uvonen. Tie sa sname
vyhn napnaniu zpstia. Silu, ktor je potrebn vyvin, aby ostali zatvoren
prename do ramena, nie do prstov. Prsty vnmajme ako urit hiky, ktorch
funkcia je len zahknu tetivu, ale nevytvra vlastn naptie. Maj by len toko
napnut, aby dokzali udra tetivu po cel as zahknut rovnako v prstoch, ale
dostatone uvonen, aby ju dokzali razom v momente vypustenia uvoni.
To je aj princp dobrho chopu, sila ktor dr prsty rovnako po cel as nahu
zavret nem vychdza zo svalov samotnch prstov alebo zpstia, ani predlaktia, ale
je prenan cez lake (ktor sa sname o najviac uvoni) do ramena a alej do
spojench parti podlopatkovch svalov (stredn a doln trapz), ktor s tm hnacm
motorom, ktor pohaj ah ruky.

33

Obr. Trnovania chopu pozd tela s pomocou inej osoby

alm spsobom pre trnovanie chopu tetivy v prstoch nasucho je, e si

zahkneme ruky pred seba, asi 6 cm od brady chytte prsty pravej ruky prstami avej
ruky, ktor otote opane tak, aby ste dokzali prsty do seba zahknu, vemi
podobne mme prsty pri chope tetivy. Kontrolujeme si poas plynulho ahu rk od
seba uloenie prstov a vyvesenie zpstia a to i sa nm prsty otvraj pri zven
tlaku (to nechceme), alebo i sa nestaj. Silu z lakov a zpst prenesieme dozadu
do lopatiek a mme tak trnova aj samotn vypustenie. Nsledne, ak je zpstie
uvonen a pri dostatonom ahu rk od seba, jemn uvonenie vetkch prstov
spsob prirodzen reakciu a tou je plynul vypustenie prstov oboch rk a obe ruky
id zotrvanosou od seba. Ak je predlaktie dobre uvonen a ah ide z chrbta, prsty
sa razom pri vypusten otvraj a zotrvanosou id od seba.
Toto je aj zkladn princp sprvneho vypustenia tetivy, ku ktormu sa dostaneme
neskr.
Obr. Trnovanie chopu na sucho aj s trnovanm vypania

34

Dla a svaly na prstoch a zpst musia by o najviac uvonen pri napnan

tetivy. Palec na pravej ruke (u pravkov) je tie uvonen a je schovan po rovou
hrany dlane pod plkou chrnia (v prpade olympijskho tlu). Pri chope tetivy
vytvra palec s prstami na tetive pribline psmeno C. Malek, ktor je cez svaly a
achy spojen s prstenkom, (nedokete vinou ohn malek samostatne bez
toho, e by ste neohbali zrove aj prstenk) preto sa prpadn naptie z malka
prena cez prstenk do tetivy. Pri pohade zhora na prsty sprvne zavesen na tetive
a ak je malek uvonen, vidme, ako malek s palcom a ukazovkom vytvra tvar
psmena epsilon :

Pri prednapnut luku si mete vyska i je malek uvonen a jemne ohnut, tm

e nm pohybujete, ale ete lepie je to ska pri plnom nahu, kedy je v prstoch
najvie naptie. Aj vtedy by mal by malek natoko uvonen aby ste boli schopn
s nm hba. To ist plat aj o palci, mus by uvonen a smeruje ku prostrednku
a nevyta ponad hranu dlane. Aj ke tieto dva prsty nie s priamo zavesen na tetive,
maj vek vplyv na rozloenie sl tlaku jednotlivch prstov na tetive a menia ho
negatvne v prpade, e sa nadmerne napnaj poas nahu.
chop prstov na tetive by sa nemal poas celho nahu vraznejie meni, prsty
by mali ma vzhadom na tetivu t ist polohu a zachovva svoj ohnut tvar, nemali
by sa vbec pri nahu otvra. (Jedin zmena by mala nasta a pri samotnom
vypusten, kedy sa tetiva m razantne a rovnomerne zvliec z prstov, zo vetkch
naraz, neskr to je bliie popsan v asti vypustenie. ) chop tetivy zko svis a je
spojen s alou fzou vstrelu - nahom. Lake mus by o najviac uvonen a mal
by by pokraujcou lniou prstov, ktor kopruje lniu pu. Lake ah tetivu v smere
pu, prpadne ide jemne nad u. Zpstie by nemalo by zahnut vertiklne (obr.1)
alebo horizontlne (obr.2) ako je to uveden na obrzkoch.
Obr. 1 Lake zalomen dohora

Obr.2 Lake ohnut mimo lnie dlane

35

Ete raz pripomnam, e zpstie a predlaktie by malo by v lnii s prstami, ktor s

zavesen na tetive. Toto spojenie zpstia a dlane m by pevn poas celho
vypania, nie vak prli napnut. Vidme to na obrzkoch niie, plat to tak pri
strelcovi, ktor striea barebow, ako aj olympijsk luk. Ak by bolo zpstie ohnut, tak sa
neprena efektvne sila, ktorou sa m luk naahova do laka pri plnom nahu, o m za
nsledok panie tetivy z jednotlivch prstov s malm oneskorenm a tm trhnutm. Ohnut
lake dos asto svis s uloenm prstov na tetive, ktor me by prinou ohbania
zpstia. Ak je prstenk zahknut na tetive sprvne, aj zpstie tak me by v lnii
s predlaktm. Preto sa treba venova u vyie spomenutmu sprvnemu uloeniu prstov na
tetive. Tri iary na obrzkoch niie ukazuj sprvnu lniu prstov a predlaktia.

Obr. 1 aj 2 Sprvne zachovan lnia laka a prstov (tolerovan zdvih laka je do 10 nad lniu
pu)

Prsty ahaj tetivu smerom k strelcovi a nemali by ju zata, prsty s poloen

v kolmici na tetivu. Vimnite si, i pri nahu state tetivu. Ak no, spsobuje to
vek nepresnosti vo vstrele, pretoe t sa najprv vyrovn a pritom stle tla p

36

dopredu, ale jej zvlnenie sa prenesie do letu pu. Vsledkom je stranov aj vkov
rozptyl a je to vidie aj na nekonzistentom lete pu. Preto zvl dbajte na to, aby
prsty ahali tetivu kolmo od luku smerom k hlave a nedochdzalo k otaniu zpstia
a tm aj prstov i u v smere alebo proti smeru hodinovch ruiiek.
Neodpora sa ani to, ke s prsty zavesen na tetive nerovnomerne a hlavne prstenk
je bu iastone alebo vbec nie zavesen pred drkou prvho lnku a teda je len
priloen zboku tetivy, alebo sa len letmo dotka tetivy. Hoci d sa namieta, pretoe
je vea elitnch strelcov, ktor maj prstenk iba zboku opret o tetivu a prakticky nm
neahaj. O to viu vhu potom mus nies prostrednk. Tto strelci s vak
v menine a ich technika je tomu prispsoben. Aj tu sa prejavuje pravidlo, e
technika sa prispsobuje vdy individulne na strelca a nie je to rigidn a rovnako
vyzerajca forma u kadho strelca. Ak sa ale chcete naui sprvne uchopi tetivu,
dbajte, aby boli vetky tri prsty a do konca rovnako zavesen na tetive. Je to
jednoduchie takto vstrely opakova ako sa poka ska vlastn stly.
Obr. chopy na dvoch prstoch (astnci poslednch olympijskch hier).

Sprvne rozloenie tlaku prstov na tetive pri nahu je v idelnom prpade

nasledovn: pribline 25-30 % tlaku vyvja ukazovk, 50-60 % prostrednk a 20 %
prstenk. Pri tomto rozloen tlaku dochdza aj k rovnomernmu opaniu tetivy
z prstov pri vstrele. Hlavn tlak teda spova na prostrednku, ktor nesie najviu
as zae. Je to aj preto, e tento prst je zo vetkch troch najsilnej a znesie
najvie zaaenie.
Pre zhrnutie k chopu tetivy je dleit spomen zkladn vlastnosti sprvneho
chopu:
-

o najviac uvonen prsty

pritom s sprvne ohnut a zavesen na tetive
tetiva je blzko driek v prstoch, nikdy nie na brukch
pri nahu sa prsty neotvraj, ale zachovvaj si rovnak polohu ako pri chope
poas kotvenia ruky na tvri sa udruje rovnomern tlak a rozloenie sl jednotlivch
prstov na tetive
malek a palec s o najviac uvonen
zpstie je v lnii s prstami a predlaktm
tetivu ahme priamo a nevytame ju prstami do eska, neskrcame zpstie
dla je vystret a nikdy sa neohba, hnky nespravia strieku

37

Po vizulnej aj pocitovej kontrole chopu sa strelec venuje sprvnemu chopu luku.

c/ CHOP LUKU
chop luku, resp. lepie povedan polohovanie ruky na luku je vemi dleit as
vstrelu. Uchop nasleduje hne po tom, o si strelec zaloil p do luku a predchdza
osadeniu prstov na tetive, alebo strelci to robia asto aj sbene. Vina lukov m
tvarovan rukov, do ktorej sa d pohodlne vloi ruka, zle to od typu luku
a konkrtneho vrobcu. Rka (as madla luku) mus by vhodn pre strelca a preto
si vol tak, ktor mu najviac vyhovuje, prpadne si ju ete prispsobuje. Dleit pri
rkach je to, aby umoovali tlak v strede rky smerom do tera a ruka sa z neho
nemkala do strn, netlaila.
Miesto v ktorom ruka tla do stredu rky luku je medzi palcom a ukazovkom asi
1,5 - 3 cm pod bodom, v ktorom sa stretvaj palec a ukazovk v tzv. pivotnom bode
(je vysvetlen niie na obrzkoch). Toto miesto zabezpeuje priame spojenie a lniu
sprvneho smeru tlaku. Ak je lnia poruen, dochdza k staniu rky pri nahu
a tm celho luku (doava alebo doprava, tm smerom id aj zsahy), zvl sa to
prejav pri nave, dadi alebo poten ruky.
Pri sprvnom dran a tlaen do luku sa lnia tlaku smerom do tera prena od
ramena cez predlkaktie a zpstie a cez pivotn bod do rky luku. Druh ruka ah
tetivu smerom od luku a po ukotven sa lake zahba dozadu za strelca. Pomer tlaku
a ahu by mali by 50:50. Vimnime si, e zpstie aj lake s v dobrej lnii so pom
na obrzku niie.
Obr. Pohad zhora a zozadu na sprvnu lniu vstrelu

38

Treba si zapamta, e pri technike olympijskej lukostreby sa luk vlastne v ruke a

prstoch ani nem dra, ale do luku sa len tla na rku madla luku v smere do
stredu tera (je to len jeden vektor tlaku) pri zachovan optimlnej polohy dlane na
rke a uvonen prstov. Preto je to skr tlaenie proti luku a urite nie dranie
luku, pretoe kad mal sval i u v dlani alebo na prstoch, ktor sa zapoj do
vstrelu v samotnom okamihu vypustenia tetivy tak zapsob na rku luku, o me
negatvne ovplyvni smer luku a tm hlavne pu. m je dla a prsty viac v napt,
tm vyia je anca e to pokaz vstrel, pretoe je tam nadmern naptie a v momente
vstrelu razantn uvonenie, o strelec asto zakonuje trhnutm rky a strhnutm
celho vstrelu. Vimnime si aj polohu palca, ktor vlastne uvonen smeruje presne
na stred tera. Ak smeruje inde alebo je prli napnut, m to negatvny vply na
vstrely. Preto je tak dleit, aby prsty, dla a ruka, ktor dr luk, boli sprvne
umiestnen na rke.
Obr. Luk sa v ruke nedr, ale sa do neho tla, prsty s vone zvesen. Strelec pouva
nrku na zachytenie luku proti vypadnutiu z ruky.

Treba si uvedomi aj to, e pri nahu luku sa sila, ktor vytvra luk prena a tla
sp do ruky a preto poloha ruky na dradle luku mus by vdy rovnak od
vstrelu k vstrelu, stabiln a udraten a do konca vstrelu. V priebehu
nahu nesmie djs k vytaniu zpstia, alebo k zmene smeru tlaku do luku,
pretoe tm djde k staniu rky a tm k staniu ramien luku a nespresnostiam vo
vstrele.
Dranie luku pri longbow alebo holch lukoch je viacmenej rovnak s tm
rozdielom, e najm longbow maj menej ergonomick rku, dreven loveck luky
ju maj u lepie tvarovan, je treba sa naui zvldnu rovnak chop a princp tlaku.
Smer tlaku a sila tlaenia do luku s vak rovnak. Strelci z longbow vinou
nepouvaj nrky na udranie luku, preto je treba citlivo luk prstami objma, ale len
do tej miery, aby v momente vstrelu nevypadol z ruky a zrove aby to nebolo vemi
pevn dranie a nespsobilo nepresnosti. Pevn stskanie luku nie je dobr jednak
kvli nepresnostiam a jednak kvli neskorm monm bolestiam v predlakt.
Na to, aby luk pri vstrele nepadol na zem, strelec pouva prstov alebo zpstn
nrky, ktor pri vstrele zachytia luk proti vypadnutiu z ruky. Nie je jasne dan,

39

ktor nrky s lepie, je to na preferencii strelca. Dleit je vak to, aby neboli prli
dlh alebo krtke, prli hrub alebo zke a neovplyvovali tak negatvne vstrel, resp.
nespsobovali boles. Strelec, ktor striea bez takejto nrky z olympijskho luku
s vekou pravdepodobnosou ani nem sprvny chop luku a luk vinou dr pevne
v prstoch, prsty m zboku madla (akoby dral pito) a nem tak stabiln
a opakovaten polohu na madle. Je pravda, e olympijsk luky a kladkov luky s
o nieo aie a aj preto s tieto nrky potrebn. Pri pouit nrky sa strelec
samozrejme mus odnaui prirodzenmu reflexu zovretia prstov a (chmatac
reflex) zachytenia luku pri vstrele, d sa to docieli len trningom. Po ase
prestane chmata prstami po luku a nech luk spolu s vstrelom vypadn z ruky,
bez akhokovek nznaku jeho zachytenia prstami i stiahnutm svalov dlane.

Obr. 1 a 2 pouitie nrky na zachytenie luku, na obr. 3 je luk po vstrele zachyten

nrkou, ruka sprvne nereaguje na vypadnutie.

Ruka, ktor tla do luku je jedna z najdleitejch ast celho vstrelu, je to

kritick as, ktor m najv vplyv na to, ako vstrel bude preveden. Preo ?
Ruka, ktor psob na luk a ten dr p vlastne uruje, ktorm smerom p polet.
Poda mjho nzoru sa v porovnan s ostatnmi asami vstrelu podiea na sprvnom

40

vstrele minimlne z 50-60 %. Jedno maj vetci pikov strelci spolon a tm je

vemi siln a pevn ruka, ktor tla do luku, v ktorej maj vborn kontrolu, silu
a cit zrove. Oplat sa jej preto venova skutone pozornos a sprvne sa naui
uchopi madlo a tlai do luku. Toto rekrean strelci najviac zanedbvaj pri svojich
zaiatkoch.
d/ Sprvny chop madla
Dnes s u vetky dradl (rky) olympijskch lukov aj rekreanch ergonomicky
tvarovan a strelci si ich prispsobuj tvaru svojej ruky poda potreby, bu vmenou
nsady alebo si omotvaj rky tenisovou protimykovou pskou, prpadne si
prilepuj plastov odliatky, ktor presne kopruj dla, alebo si prispsobuje dradlo
aplikovanm sdry, alebo si d strelec vyreza osobitne rku pre seba z dreva. Rky
olympijskch lukov sa mu zda rekreanmu strelcovi pomerne nekomfortn, o
samozrejme svis so sprvnym chopom, ktor zrejme ete nem zvldnut,
sanmu strelcovi je tandardn rka zva komfortn, ale aj tu plat, e je to
individulne pre kadho strelca a prava je opodstatnen.

Prv vec pri chope luku je vloi madlo do tzv. pivot bodu ( na obrzkoch je
zobrazne krkom). Je to bod na dlani, asi 1,5-3 cm pod miestom, kde sa stretvaj
palec s ukazovkom. Tento bod je v mkkom mieste dlane, ke si stlate druhou
rukou toto miesto a zboku sa pri tlaku dotka svalu dlane pod palcom. Zrove tento
bod smeruje a jeho lnia akoby vychdza zo stredu predlaktia a pri chope luku tla
ruka presne do stredu rky v bode tesne pod miestom, kde sa madlo zakrivuje ponad
dla. V tomto bode strelec tla do madla luku jedinm smerom poas celho nahu
aj vypania rovnakou intenzitou.
Obr. 1 a 2 Pivotn bod. Na obrzku je vyrafovan aj miesto, ktor zo strany dlane
vbec nem prs do kontaktu s rkou, najm nikdy nie kostika zpstia. Na
vedajom obrzku je znzornen pivotn bod a smer palca smerom do tera, uhol,
ktor zvieraj hnky s vodorovnou osou pri uvonenej ruke, v ktorej chytme madlo
(cca 35-45), Prsty s pri nahu cel as uvonen a zvesen ako na obrzku 2.

41

Palec by mal smerova do tera a mal by by cel as uvonen, tak ako cel
dla, prsty. Zpstie nie je napnut, ale je potrebn v ou udra vzbu medzi
dlaou a predlaktm. Dla, ktor tla do luku mus by o najviac uvonen poas
celho nahu aj samotnho vstrelu a tlak do madla mus by kontantn v sile a
a plynulosti poas celho vstrelu.
Na zistenie sprvnej polohy palca na madle si mete pomc nasledovnou metdou.
Ruku, ktor bude tlai do madla vystrieme pred seba a narovnme prsty a dla tak
aby palec smeroval nahor na dvanstu hodinu ( 1- vertiklna poloha ruky). Druh
kontroln poloha je, ak pretome ruku tak, aby palec smeroval na tretiu hodinu (av
ruka u pravorukch strelcov) (2 horizontlna poloha ruky). Sprvna poloha pre
chop luku je presne medzi tmito dvoma polohami (3- chopov poloha ruky) To
znamen, e vystret palec akoby ukazuje na pol druh na cifernku hodn. K tomu je
potrebn ete jemne zalomi zpstie dohora (15- 30) a uvoni prsty pozd rky a
vloi ruku do rky madla ako je to na obrzku 4.
1.

2.

3.

4.

Prsty s pozvone zvesen pozd madla luku (spredu) a hnky zvieraj a vodorovnou
osou pribline 35-45 stupov uhol. Na sprvne dranie u dnes existuj trningov
pomcky, ktor umonia lepie polohova dla a prsty na rke a vyplnia priestor
medzi rkou a prstami.

42

Obr. Pomocn vankik na trnovanie sprvneho chopu, pohad zpredu. Malek je

stle trochu napnut, o nie je sprvne.

Pri tandardnom chope zpstie sa uvon a jemne ohne tak, e palec aj prsty sa
jemne zdvihn dohora. Nie vak do tej miery, e by sa cel dla opierala o madlo, tam
u prestva by kontrola. Spodn as vekho svalu pod palcom u je prakticky vo
vzduchu a nedotka sa rky. Je dleit, aby zpstn kos (t ktor je
z malkovej strany dlane) nebola vbec opret o madlo pri iadnom z dole
popsanch chopov. Treba sa vyhn aj tzv. pitolovmu chopu, o je najbenej
chop zanajcich lukostrelcov, ktor nemaj sprvny vcvik a chytia luk ako im je
prirodzen do ruky, podobne ako sa dr pito. Hnky s takmer zvisle dole, prsty
pevne obopnaj madlo luku a cel dla je posunut do ava na rke (v prpade avej
ruky u pravorukch strelcov) .
Obr.1,2,3 Pitoov nesprvny chop Obr.3 Kos zpstia zjavne poloen na rke

Stupe v akom je dla zalomen smerom dohora zvis od preferencie strelca. Prv
spsob je tzv. vysok zpstie, o znamen, e zpastie je takmer vystret ako
pokraujca lnia laka (ale pritom m by uvonen), stupe jeho zalomenia na madle
je mal (pribline 10 - 20 ) vystret palec kopruje lniu celho predlaktia a hnky
zvieraj s vodorovnouo osou uhol menej ako 35 a v tomto prpade strelec tla
s minimlnou plochou okolia pivotnho bodu do madla. Je to vak pomerne namhav
poloha (a me by pre mnohch aj unvn i dokonca bolestiv) a pri dlhej sa sa

43

ruka unav a dochdza k zmene polohy tlaku do luku a tm k nepresnostiam. Je to

poloha, ktor strelci uprednostovali v minulosti, ale pri zaveden klapaiek
u olympijskch lukov a potrebe rozpnania pri vstrele u to nie je preferovan poloha.
Je ale aj teraz dos strelcov, ktor si tomuto chopu prispsobili aj madl a strieaj
s vysokm zpstm.
Obr. 1 Vysok chop

Obr. 2 Nhradn rka podporjca vysok chop

Druhm spsobom je tandardn chop, teda poloha, kedy je dla v zpst jemne
zalomen smerom dohora asi v 20-35 stupovom uhle s vodorovnou osou a o nieo
via as dlane od pivotnho bodu smerom k stredu dlane tla do madla, m je tlak
rovnomernejie distribuovan na madlo a doke to strelec vemi dobre kontrolova a
zopakova. Tto poloha je najviac preferovan a odporam s ou zaa striea,
vine strelcov bude aj neskr najviac vyhovova, ale treba si sksi aj in polohy
a zisti o najviac vyhovuje a pri ktorej m strelec najstabilnejiu ruku a najlepie
vsledky. Takto dr luk najviac strelcov, ruka je stabiln a poloha je udraten aj
poas dlhieho strieania.
Obr. 1 tandarn chop s prispsobenou rkou pre potreby strelca s vyznaenou
polohou zpstnej kosti, ktor je sprvne mimo rky madla. Uchop na obrzku je na
hranici medzi vysokm a tandardnm chopom.

44

Tretm spsobom je nzke zpastie, teda poloha kedy je dla viac zalomen
smerom dohora a takmer cel dla od pivotnho bodu prechdzajc iarou ivota a
po spodok dlane, je opret o madlo a zviera s vertiklnou osobu viac ako 40 stupov.
Je to poloha, v ktorej je zpstie pomerne dos zalomen, o me rovnako pre
strelcov by po niekokch hodinch strieania navn a bolestiv, zvis od stupa
vyspelosti strelca a intenzity trnovania. Op s vak strelci, ktorm vyhovuje tto
poloha, vyaduje vak absoltnu kontrolu nad rukou, aby sa vdy rovnako dodral
uhol zalomenia dlane.

Zmeny v dlan alebo tlaen do madla sa prejavia aj na vstrele a zsahu pu na

teri, preto sa op sname o rovnakos. Je to preto, lebo sa men bod v ktorom sa
tla do madla a tm dochdza k nerovnakmu napnaniu hornho a dolnho ramena
luku a to spsob vstrel, ktor me ma predovetkm vertiklnu odchlku.
Vyskajte si 30 vstrelov kadm z tchto spsobov na vzdialenos 20 metrov
a uvidte, ak m chop a tlaenie do luku vplyv na dopad pu.
Pri nzkom chope, alebo tlaku celej dlane do rky, py bud zasahova ter vyie
od pov vystrelench s vysokm zpstm To je spsoben prve odlinm napnanm
ramien luku a zmene uhlu nklonu pu vzhadom na luk.
Pri tlaku do hornej asti madla, ke dla nie je cel opret o rku, py bud
zasahova niie ako pri predchdzajcom chope.
Sprvny chop, aj ke zo zaiatku mono sa bude zda neprirodzen, sa postupne pre
strelca stane ben, ale je potrebn aby si ho neustle vizulne a hlavne pocitovo
kontroloval.
e/ Prednah tetivy 1. fza nahu
Prednah je alou asou prpravy vstrelu. Je to zrove fza, v ktorej sa strelec
pripravuje technicky aj psychicky na vstrel a plnuje vetky asti vstrelu. Prednah
znamen, e po tom, o strelec sprvne uchopil tetivu, vizulne a hmatom si chop
skontroloval a uloil dla na rke luku, vdy rovnako vstrel po vstrele, prednapne
tetivu asi na 10-20 % (cca 10-15 cm od vodnej kudovej polohy tetivy). Prednah je
vhodn spravi u pri zdvhan oboch rk do streleckej polohy, teda vtedy, ke s ete
ruky nezaaen celou napnacou silou a vlastnou vhou luku. Strelec nenaahuje luk
naplno, a pokia nem telo zrovnan do sprvnej polohy. Pozor, aby ste sa pri

45

prednahu nezaali v pse zakla smerom dozadu, o je ast tendencia ak

rekrean strelec zdvha luk do pozcie pre vstrel.

Obr. Prednah a prprava na vstrel. Na obr. 2 je vidie priblin dka prednahu

Strelec si prednahom pome aj so zdvihnutm luku, pretoe silu prenesie aj do

ruky, ktor dr tetivu a odah tak ruku, ktor tla na luk a odah ju tak od
hmotnosti celho luku (najm olympijsk luky s vybaven mnostvom prsluenstva
a ich hmotnos je aj 3,5 - 5,0 kg). Samotn natiahnutie vak nerobme prili skoro, ete
ke s luk aj s rukou dole. Prednah sa rob sasne pri zdvhan luku do polohy
mierne vyej ako je streleck pozcia, z ktorej postupne strelec zosad s rukami na
stred tera, je to ale len mierny pokles.
Pri zdvhan ruky si tie treba vma, i je luk vo zvislej polohe, v ktorej m
osta a do okamihu vstrelu. Naklanie luku u pri prednahu sa me prena
a do plnho nahu. Nklon luku, zvl olympijskho nie je vhodn, pretoe men
polohu opretia pu v luku. Ak naklonte luk doava, py bud zasahova doava od
stredu a opane. Navye pri olympijskch lukoch, kde strelec pouva klapaku
a opierku s jemnm nastavenm sa me sta, e klapaka stla p k opierke ale pri
naklonenom luku doava (pravcky luk) v momente vypustenia tlak klapaky po
kliknut zmizne a opierka zane psobi svojou silou na p a ten sa me nsledne
sklzva po luku doava a strelec bude zasahova vavo od stredu. Aj pri rekreanch
lukoch sa me sta, e naklanm luku doava sa p skzne po zkladke doava
a minie tak ter vavo. Naklanie luku m opostatnenie len pri love alebo strebe
z longbow, kde naklonenm luku mierne do pravej strany zabezpeme, e p sa nm
nevypadva z luku do avej strany (pravcky luk). Toto naklonenie vak musme
zopakova od vstrelu k vstrelu, inak sa men miesto zsahu vavo alebo vpravo
poda stupa nklonu.
Prednah strelec urob tak, e ruka, ktor tla do luku sa zdvihne na rove nosa a
o. Ak strelec pouva zameriava, tak muku umiestni nad stred tera. Dla s
prstami, ktor dria tetivu s vdy nad rovou ramena tlaiacej ruky, hrot laka je
pribline na rovni nosa a o a prsty na tetive s na rovni st a o.

46

Obr. 1 poloha ahajcej ruky pri prednahu. Obr. 2 je sformovanie prstov na tetive
pri prednahu , uvonenie naptia v dlani, malku a palci a vytvorenie pevnho
spojenia v zpst, vyrovnanie dlane s predlaktm

Niektorch strelcov ste mono videli, ako ruka na tetive je a nad rovou o a nah
je zhora nadol do kotviacej polohy. O to aie je potom z tejto vysokej pozcie dosta
ruku pod bradu (pri olympijskej lukostrebe), preto odporame zanajcim strelcom
zaa v dolu popsanej polohe. Pri technike barebow a tradinej technike je mon
zana aj z troku vyej polohy ako je to na obrzku, ale odporam zana tie
z rovnakej opsanej polohy, neskr si strelec prispsobuje prednah svojm potrebm.
Prednahom sa strelec dostva do rovnovnej vodnej polohy, z ktorej neskr
zane nah , teda tlak do luku kombinovan s ahom tetivy. V tejto fze sa
zrove pripravuje mentlne na vstrel, plnuje si ho, kontroluje dchanie
a stabilizuje sa, aby nah bol o najplynulej a o najmenej rozkolsal strelca.
Dleit pri prednahu, ako prvej fze nahu je, aby lake ruky, ktor ah tetivu
bol vdy nad rovou ramena ruky, ktor tla do luku. Rovnako je dleit, aby
strelec nezdvihol rameno ruky, ktor ah tetivu. (Skste rozpai obe ruky bez
toho, e by ste zdvihli ramen, cvikom sa to d zvldnu.). Ak by strelec zdvihol
rameno ahajcej ruky, nedoke sa dosa do optimlnej polohy a zrealizova
optimlne vemi dleit ah chrbtom. Takto sa podar neskr sprvne uloi
lopatky a svaly, ktor svisia s nahom luku prostrednctvom svalov chrbtu, najm
strednch tricepsovch a spodnch podlopatkovch svalov. Pri prednahu si strelec
uprav natoenie ruky, ktor tla do madla a tie skontroluje dranie prstov na tetive
a uvonenos zpstia a predlaktia ahajcej ruky, ako aj rovnej lnie chrbta ruky
a predlaktia ahajcej ruky. Tieto asti s vysvetlen niie.
Vemi dleit je, aby si u v tejto fze strelec sprvne osadil rameno tlaiacej
ruky, pretoe t je zkladom celho nahu. Rameno je potrebn zasadi do kbovho
pzdra, zatlai jemne smerom dozadu v smere hrotu lopatky. Rameno sa u
v prednahu nesmie zdvihn nad ben rove, pretoe sila luku a nah by ho ete
viacej zdvihli a zaklonili dozadu a dostali strelca do polohy, ktor pri vstrele
spsobuje nepresnosti a tie dlhodobo likviduje rameno strelca.

47

Obr. Na obrzku je ukzan nesprvne vysok rameno.

Prednah m niekoko vznamov:

1/ Umouje sa pripravi na rovnovhu tlaku do luku a ahu tetivy. Zrove umon
zmeni tlak na ruku spsoben vlastnou hmotnosou luku medzi obe ruky a ramen
a zrove umouje u od zaiatku to, aby sa luk nemusel pri jeho zdvihnut do
streleckej pozcie vbec dra, ale sa do neho me len tlai s otvorenmi a
uvonenmi prstami (popsan vyie). Prednatiahnutie znamen, e len mal sila
psob na prsty na tetive a tie na svaly ramien a predlakt a preto je mon ete robi
korekcie a pripravi vetko na nah. Zrove sa strelec priprav na rovnovhu medzi
tlakom do luku a ahom tetivy v pomere 1:1 pri nasledujcej fze nahu.
2/ Prednatiahnutie znamen aj dleit stabilizciu strelca, znenie svalovho vzruchu
spsobenho zdvihnutm ruky s lukom a strelec sa v tejto fze upokoj a priprav na
nah, mierenie a cel vstrel.
3/ V tejto fze zana aktvne dcha. K dchaniu sa neskr ete vrtim. Pri
prednahu sa strelec me hlbie nadchnu a pri nahu zana plynule vydychova,
alebo opane, me sa jemne nadychova (cez brnicu), aby tak vyvolal efekt
zvujcej sily a pomohol si tak pri nahu . Techniky dchania s popsan niie.
4/ Prednah je dleitou fzou kedy sa strelec pripravuje na vstrel mentlne, teda
navod si urit rovnak sstreden stav mysle, ktor mu pome dosiahnu to, o si
naplnoval pred vstrelom, navodzuje si pozitvne mylienky, ktor svisia so
zsahom a aktivuje svoju sebadveru na maximum. Je to teda jedna z dleitch ast
vodnej predvstrelovej koncentrcie.
f/ Pozcia a sformovanie ruky, ktor tla do luku (bow hand)

Ako som u spomnal, ruka, ktor tla do luku je jedna z najdleitejch ast
vstrelu, ktorej by mal strelec venova vea pozornosti. Je pomerne zloit popsa
jednotliv pohyby , ktor by mali predchdza samotnmu nahu, preto si pomem
viacermi obrzkami.
1/ Rameno mus by pevne osaden v kbovom pzdre, aby nedolo pri nahu k jeho
zdvihnutiu nad rovinu druhho ramena. Streba so zdvihnutm ramenom dostva
strelca do zlej polohy, predluje mu zbytone nah a je naruen geometrick lnia

48

vstrelu. Aby k tomu nedolo, strelec preto zatla ruku proti ramenu smerom k hrotu
lopatky a do miesta, kde ho to u alej nepust. Tlaiaca ruka sa posunie dozadu o
pr centimetrov v smere naznaenej pky. Pri prednahu skontrolujeme, i s obidve
ramen v rovine.
Obr. Uloenie tlaiacej ruky a oboch ramien

Toto jemn zasunutie ruky smerom do ramena zafixuje ruku do ramena a vytvor tak
pevn a stabiln sas ramena a ruky (podobne ako pri kontrukcii ibenice).
Zrove sa jemnm zasunutm ruky a ramena dozadu vytvor potrebn jemn
trojuholnk medzi pomyselnou drhou tetivy a celou paou. Tento trojuholnk sa vak
pri nahu bude zmenova tak, e strelec zane ruky rozpna smerom od seba
a ramenn kb tlaiacej ruky bude vytla dopredu a zrove smerom k pu a tetive.
Obr. Pri nahu a zakotven ruky na tvri sa vytvor miesto na von pohyb tetivy.
Ruka tla dopredu ale zrove sa rameno posva bliie k pu

49

Pozor, zasunutie pae a ramennho kbu by malo by len do tej miery, aby
nespsobilo vytoenie strelca v prednej asti trupu ( odporan je zasunutie
ramena len asi 1-2 cm dozadu).
Obr. Zapojenie svalovch parti tlaiacej ruky (deltov sval a tricepsov, ktor s
oznaen), ktor udriavaj ruku v rovnakej pozcii a do ukonenia vstrelu. Ich
povolenm poas nahu, rozpnania alebo vypania dochdza k vekm odchlkam
od polohy, v ktorej bola ruka pri mieren.

2/ Ke je u ruka zasaden sprvne v ramene, potrebuje strelec sformova predlaktie

tlaiacej ruky. Prirodzen poloha, ktor rekrean strelec zaujme je vidie na
obrzkoch niie, lake je vytoen v najirej asti smerom dohora, nie je to vak
dostatone stabiln a pevn poloha pri vstrele:
Obr. 1 a 2 Lake vytoen dohora (nesprvne)

Tto poloha zrove nie je vhodn pri strebe olympijskou technikou, pretoe lake je
takto viac v drhe tetivy a pri kadom vstrele do neho me narazi a tm negatvne
ovplyvni vstrel a me tak aj zraova strelca. Na obrzku 1 je to vidie, e strelec
si mus posva chrni do spodnej asti predlaktia, pretoe to je miesto dotyku tetivy
s rukou.
Predlaktie tlaiacej ruky je preto potrebn stoi smerom dovntra (v smere
hodinovch ruiiek u pravka z pohadu strelca a proti smeru u avka) bez toho, aby
sa zmenila pozcia zpstia a dlane na rke luku a tie aby sa nezdvihlo tlaiace

50

rameno. Smer zatoenia a vertiklne natoenie laka vidme na obrzku, porovnajte si

to s predchdzajcimi obrzkami.
Obr. Vytoenie laka v smere hodinovch ruiiek do sprvnej vertiklnej polohy

Dvody na rotciu predlaktia s napr. tieto tyri:

1/ Aktivuje sa triceps a deltov sval, aby si strelec sprvne zafixoval rameno tlaiacej
ruky predtm ne sa dostane pod za pri plnom nahu.
2/ miesto v ohybe laka, ktor je najirou asou ruky sa dostane z takmer
horizontlnej (prirodzenej pre loveka, ke napr. dr pito) do vertiklnej (vhodnej
pre vstrel) polohy a doslova sa natoenm laka podar vzdiali od drhy tetivy
a eliminuj sa tak nrazy tetivy do ruky.
3/ Pri rozpnan (bude popsan niie) rotcia ruky zabrauje zdvhaniu ramena alebo
jeho zatlaniu dozadu.
4/ V momente vstrelu ruka predlaktie nesprav efekt struny, teda netrhne luk do boku
ako nsledok nestabilnho predlaktia. Stoenm predlaktia dochdza k jeho spevneniu.
Tto polohu mus strelec udra a do konca vstrelu. Trningom sa tto stabiln
streleck pozcia ruky stane pre strelca plne ben. asto sa stva, e sa ruka pri
nave z dlhieho strieania alebo jej nedostatonom ovldan ota sp do prirodzenej
polohy, o nie je sprvne. ( vidme na obrzku niie). Je to spsoben najm slabou
kondciou strelca, malou intenzitou trningov. Pr klikov denne me pomc spevni
predlaktie.
Obr. Sp stoen predlaktie poas napnania a samotnho vstrelu (nesprvne)

51

Toto sformovanie ruky a ramena a pohyby, ktor strelec pri tom urobil trvaj
sksenmu strelcovi len mal okamih, v zaiatkoch si jednotliv procesy vak robte
pomalie, aby ste sa nauili tto as vstrelu dkladne a rovnako. Pozor, takto
vytanie u zanajceho strelca bez riadneho vcviku takmer urite spsob bu
zdvihnutie ramena alebo otoenie ruky v zpst, pretoe ruka na to nie je zvyknut a
trnovan. Preto je potrebn doslova naui sa ovlda samostatne stredn as
ruky v asti od zpstia a po rameno. Zvldol to takmer kad san strelec
a treba to len ska, najlepie niekokokrt denne napr. na zrubni dver a jemne
ota stredom ruky, a achy sa natiahnu a umonia dosta predlaktie do sprvnej
pozcie.
Pozor, rotcia predlaktia nem by nsiln, naopak, iba minimlna sila a energia m
by vyvinut na to, aby sa lake vytoil, m to by pre pokroilho strelca u
prirodzen poloha. Ak je potrebn prli vek sila na otanie ruky, zrejme ete stle
strelec nem dobre prispsoben achy a svaly tomuto pohybu a mal by sa vrti
k trningu rotcie ruky, o je jedna z prvch ast techniky, ktor sa strelci uia na
lukostreleckch trningoch. Na obrzku niie je zobrazen spsob ako sa naute
vyta sprvne predlaktie. Postavte sa pred ter alebo stenu, idelne nieo do oho sa
mete dobre zaprie a simulova tak aj sprvny chop luku. Ruku dajte do vky
ramena. Zafixujete si jemnm potlaenm dozadu rameno tlaiacej ruky. Vytajte
dovntra predlaktie niekoko krt po sebe, niekokokrt denne, a naute stredn as
ruky od ramena a po zpstie ota. Pozor pri tomto pohybe dbajte zvl na to aby
sa ani rameno nedvhalo, ani zpstie na rke luku nevytalo. Trnujte dovtedy, km
sa tto poloha nestane plne prirodzen a nepotrebujete pri nej vyvja vek silie.
Obr. Trnovanie rotcie tlaiacej ruky. Obr. 1 a 2 je prirodzen poloha ruky
u rekreanho zanajceho strelca, obrzok 3 je stoenie predlaktia do sprvnej
streleckej polohy.

Dleit je pri tejto fze prprave vstrelu spomen, e jednotliv pohyby s zo

zaiatku pomerne neprirodzen a ntia zanajceho strelca napna vea svalov, ktor
nie s potrebn, dokonca s kontraproduktvne. Aj preto odporam zaa striea
so slabmi lukmi, aby streba nebola kovit a aby sa postupne stal cel tento proces
takmer automatick. Zrove vetky korekcie a svalov pohyby nesm by prehnan,
aby si strelec neprivodil zranenie. Treba ma na pamti vetky atribty sprvneho
vstrelu a tm je okrem inho aj to, e po cel vstrel m by strelec uvonen.

52

Sasou prednahu je aj sformovanie ahajcej ruky a zrovnanie dlane,

zpstia a predlaktia do jednej lnie ako to vidme na nasledovnom obrzku:
Obr. sformovanie predlaktia do lnie u pri prednahu

Nie je to vak len rovn ruka, ale hlavne uvonen predlaktie a bicepsov sval u
pri prednahu. Tendenciou kadho zanajceho strelca je pomha si svalmi,
ktor bene v ivote vyuva, preto vina sa sna natiahnu tetivu lakom, zpstm
a bicepsom, o je nesprvne. Ke s prsty sprvne vyvesen na tetive, strelec
uvouje zpstie a silu, ktor m napn tetivu, prena ju do chrbtovch svalov
okolo lopatky a ah zana spolu s ramennm svalom. Takto si priprav vhodn polohu
pre neskorie vypustenie tetivy a to tm, e to umon prsty na tetive o najviac
uvoni. Vypustenie nebude potom utrhnut a nebude ma negatvny dopad na letiaci
p ako v prpade naptho zpstia a predlaktia. To, i mme lake alebo biceps
napnut pri nahu nm ahko doke poveda kad, koho poiadame, aby nm
poas plnho nahu jemne stlail biceps i predlaktie. Takmer vetci strelci, ktor
strieaj bez trnerov maj prli vek naptie v bicepse, tricepse a hlavne predlakt.
Obr. Nesprvne zalomen lake u pri prednahu

Po tom, o sa strelec pripravil plne na nah, m luk prednatiahnut a aj mentlne je

na vstrel pripraven, me pristpi k alej fze vstrelu a tou je nah.

53

2/ Nah a ukotvenie
Nah je jedna z najkomplexnejch innost celho procesu vstrelu a odohrva sa
vemi vea za pomerne krtky as a preto jej venujem tie vek priestor, aby som o
najlepie priblil, nad m vetkm strelec mus rozma, ke chce spravi dobr
vstrel, o vetko mus zapracova do svojho trningu. Samotn nah m asov
trvanie len pribline 0,8 1,5 sekundy od prednahu a po
moment zaloenia/ukotvenia naahujcej ruky k tvri, po ktorej nasleduje alia fza
vstrelu a tou je rozpnanie a vypustenie.
Samotnmu nahu predchdza prednapnutie luku, ktor som popsal vyie. V tejto
fze strelec odah ruku tlaiacu do luku tm, e jemne napne tetivu druhou a priprav
si obe ruky, hlavu, chop luku, prsty na tetive a zrovn predlaktie ahajcej ruky s
dlaou a tie priprav svoju myse na samotn vstrel (mind set). Dleit je, aby pri
napnan luku o najviac uvonil vetky tie svaly, ktor sa vstrelu nemaj
zastova (svaly krku, brady, trapzov svalstvo, biceps, triceps a prsn svalstvo).
Samotn rchlos nahu by mala zodpoveda schopnosti strelca ho ovlda. Prli
pomal alebo prli rchle nahy spsobuj problmy, to prv vyerp potrebn
energiu vo svaloch ete predtm ako strelec dokon vstrel a to druh znamen, e
svaly dsledkom prudkho napnutia stvrdn, o zase znemouje idelnu plynulos
a rozpnanie. Nah by mal by schopn strelec cel as vnma a kontrolova a tak aj
jeho plynulos a rovnak tempo, ktor sa u strieanm a postupne si tak fixuje
rovnak rchlos nahu.
Naahovanie tetivy luku znamen aktivciu samotnho luku a vytvranie energie, na
luku je to hlavne jeho prun as, ktorou s ramen a tie ohbanm vytvraj a na
krtky as aj akumuluj energiu. Vsledkom nahu m by prun deformcia, ktor
sa odohrva v samotnch ramench a naptie, ktor ramen vytvraj sa v momente
vstrelu uvouje a psob na p, ktormu sa odovzdva vina takto akumulovanej
energie. p teda absorbuje vinu energie vytvorenej napnutm a nhlym uvonenm
ramien luku a to mu umouje da sa do pohybu, zrchli a letie tak na vek
vzdialenos. Ak by v luku nebol zaloen p, tak takmer vetku ramenami vytvoren
energiu absorbuj samotn ramen, ktor na to nie s stavan a prli sa prepn a tm
me djs k ich prasknutiu a teoreticky aj k zraneniu strelca. Preto nikdy
nestrieajte zo iadnych lukov naprzdno , teda bez pu.
V tejto svislosti ete spomeniem vhodnos dky luku na strelca, pretoe to svis
jednak so ivotnosou ramien, ale o je dleitejie, svis to so schopnosou striea
presne. Ak strelcovi s dlhm nahom dme krtky luk a krtke ramen, bude ho
napna prli a za hranicu efektvnosti ramien, o znamen, e ramen bud ku
koncu prli tvrd a to je predpokladom, aby strelec zapjal aj in ako potrebn
svalstvo, strca sa plynulos pri rozpnan. Ak dme strelcovi, ktor m krtky nah
prli dlh ramen, tie sa nedostan do svojej optimlnej pruno-efektvnej polohy
a luk nebude ma dostaton napnutie a razanciu. Vber sprvneho luku pre strelca
je preto vdy dleit, venujte mu as a priestor a nechajte si poradi od
odbornkov, je to ahie ako zisti po rokoch, e strieate s nevhodnm lukom,
alebo ste sa vzdialili presnej strebe kvli nevhodnmu luku.
Pome sp k napnaniu tetivy, hoci lep popis na tto innos by bol
rozahovanie, o znamen, e to nie je izolovan innos len jednej ruky (vina

54

si mysl e nah je vlune pohyb ahajcej ruky), ale je to spojen innos oboch
rk, ramien a lopatiek a rozloen v pomere 50:50. Pre tento el vak tto fzu
pomenujme ako nah, aby sme si ju nemlili s rozpnanm (ako proces aktivcie
vstrelu), ktor sa deje po ukotven ruky na tvri.
Nah by mal by realizovan tlaenm ruky do luku a ahom ruky, ktor dr
tetivu. ah ale vychdza nie z predlaktia, ale od chrbta a svalov lopatky
ahajcej ruky.
Najprv popem ruku, ktor tla do luku. Vyie som vysvetlil, ako m by ruka
vytoen pri prednahu a tie, e je mierne zdvihnut nad stred teru. Rameno je
jemne zasunut do pzdra (v smere dolnej asti hrotu lopatky) a poas nahu sa
nesmie zdvha alebo zasva alej dozadu do lopatky. Naopak bude vytla luk
smerom k teru a tie sa pribliova k pu ako to vidme na obrzkoch, prv dva s
viac zhora pre lepiu viditenos polohy pu vzhadom na predlaktie:

55

Ak by sme len napnali tetivu prstami a druh ruka by len drala luk, v momente
vstrelu by tlaiaca ruka bola vemi ovplyvnen nhlym uvonenm sily a nasledoval
by pohyb mimo lniu pu a opane, ak by ruka do luku len tlaila a ahajca by bola
pasvna, nedolo by k vypusteniu ruky v lnii pu, ale mimo nej, pretoe ahajca ruka
by vlastne zastavila ah. Ruka, ktor tla do luku je t, ktor m najv podiel
na sprvnom vstrele a preto mus by rovnako aktvna ako ahajca ruka.
Idelne ak od momentu, ke mte luk prednapnut zane strelec tlai celou rukou do
rky luku, ale nie len so zpstm, ale tlak dopredu by mal vychdza smerom od
ramena ! V tom istom momente aktivuje maximlnej miere chrbtov svaly (cstrelec to
cti ako zaber lopatka ahajcej ruky) spolu s ramennm svalom a naahuje tak
tetivu.
Na obrzku s znazornen partie, z ktorch vychdza sila pri napnan luku od
prednahu a po vstrel. Vimnime si tlak avej ruky (smer pky) ako zotrvva
smerom do tera aj po vstrele a tie si vimnime prav lopatku a rameno ahajcej
ruky, ako sa zata okolo pravho ramena a za strelca. (ostatn chyby strelca ako
naptie v zpst tlaiacej ruky a krku tu nerozoberm)

56

Pri celom procese nahu tetivy je potrebn myslie na to, e predlaktie ahajcej
ruky mus osta uvonen, rovnako aj biceps a prsty ostvaj akoby vyvesen
na tetive, prsty nesm kovito zviera tetivu, skr ju len letmo pridriavaj ale zase
tak, aby sa neotvrali (priom s sprvne osaden na tetive, o bolo vysvetlen
vyie). Poas celho nahu dochdza k zvovania tlaku na prsty. To vak nesmie
spsobi to, e sa prsty otvraj a pomaly zvliekaj z tetivy a ani to, e sa strelec sna
ich ete viac zatna a napna v snahe udra tetivu. To prv spsobuje skracovanie
nahu a nekonzistentnos vstrelov, stanie tetivy a stratu kontroly nad uvonenmi
prstami, pretoe zvliekanm prstov z tetivy paradoxne djde k ich ete viemu
zatnaniu do tetivy a silneiemu draniu a tm k problmu s vypustenm, ktor u
neme by hladk a uvonen. Silnejie zatnanie prstov zase spsob tzv.
vypustenie dopredu teda utrhnut otvorenie prstov dopredu smerom k luku
a zva aj do strany (ruka, ktor tetivu vypa m s po vypusten zotrvanosou
len smerom dozadu a koprova tvr strelca.)
Obr. Chybne zaloen do luku tlaiace rameno a absencia tlaku ramena dopredu, o
vidme na jeho zdvihnut. Preruovan iara reprezentuje pomyseln lniu vstrelu
(paralen so pom, vchadza z tlaiacej ruky), ahajce rameno je vysoko nad ou.

Prsty by teda mali osta od zaiatku nahu a do vypustenia rovnako zaloen

na tetive, nemali by sa z nej mka ani krivi, sta i meni prvotn polohu.
Obr. Na obrzku 1 vidme prednah a neskorie zaloenie ruky na tvri, prsty ostali
v rovnakej polohe ako pri prednahu.

57

Obr. Na obrzku vidme ako pri ukotven strelec u m prsty pootvoren. Tento
nesprvny chop prstov na tetive pred vypustenm charakterizuj takmer otvoren
prsty pri plnom nahu.

Na to, aby sme pochopili nah pomocou sprvnych svalovch parti, je potrebn sa
pozrie troku na udsk telo a spoji to s tm, o je optimlne pre samotn nah,
ktor je biomechanicky sprvny - o znamen kudn, rovnak, uvonen,
geometricky v lnii. Nebudem sa tu podrobne venova anatmii chrbta a svalstva,
dleit je pochopenie, ktor hlavn svalov partie sa zapjaj do procesu nahu
a v akom s vzahu a ako sa zapjaj v jednotlivch asovch etapch.
Je vemi dleit si uvedomi, e nah by mal by po cel dobu v rovnakom tempe
a hlavne m by plynul a nepreruovan. Jedin preruenie je mon v momente
zaloenia a malho okamihu zamierenia muky na teri, ale aj tu skr hovorme o
transformcii z vonkajieho ahu na vntorn ah (chrbtom), ktor u nie je tak
zvonka viditen, ale strelec ho mus cti a naui sa ho ovlda. Je to plynul pohyb
celej ruky a tm aj tetivy smerom k miestu kotvenia na tvri strelca (poda miesta
ukotvenia sa rozliuj techniky streby), rovnako intenzvny je aj tlak tlaiacej ruky.
ah chrbtom je dleit as vstrelu, ktor vak vea strelcov m problm prakticky
realizova, aj ke mono teoreticky chpu, o treba spravi. Jedna z hlavnch prin,
preo je pre mnohch strelcov tto technika nahu tak vzdialen a ako
zvldnuten je fakt, e u strieaj dlh as a nemali v zaiatkoch trnera, ktor by
im tto techniku vysvetlil a teda luk naahuj prirodzene len tak ako sa sami nauili.
Svis to aj s intenzitou trningu, ktor je minimlna a tak sa vlastne kad strieanie
tak troku s lukom trpia a zapjaj vea svalov, ktor by nemali. Neskr si svalstvo
sce na za zvykne, ale zl nvyky sa zakoreuj dos hlboko a o to aie je ich
odstrni. Vinou rekrean strelci zapjaj biceps a trapzov svalstvo a pouvaj
silu prstov na tetive a silu z predlaktia. Tm sa vak vzdauj optimlnej technike
a sce sa doku dosta na urit streleck rove tm e zvia poet strieanch
pov na trningu, alej to vak u s ich zlepovanm nepjde a bud nanajv len
mierne nadpriemern, ale urite nie vborn strelci.
alm dvodom, ktor svis so zapjanm nesprvneho svalstva je, e si strelci svoj
prv luk kpia pomerne siln a tak ho doslova naahuj s tm m vedia a teda
zapjaj do vstrelu svaly, ktor vstrelu nepomhaj, ale naopak ho brzdia. To
spsobuje aj pomerne rchle unavenie strelca a privodenie kov, zhorovanie
sstrelov ku koncu trningu, nava v oblasti krku a ramien, dokonca a bolesti, ktor
znemouj intenzvny trning a v najhorch prpadoch strelci kvli zlej technike

58

a silnmu luku s tmto portom musia skoni plne (poznm mnoho takchto
prpadov osobne a je smutn, ak mali nejakho trnera). Preto, ak sa niekto chce sta
viac ne len rekreanm strelcom, nemal by zana so silnm lukom, ale naopak
posilova svalstvo postupnm zvyovanm zae a sily ramien luku a zaa od
slabch ramien luku. Chrbtov svalstvo lovek pouva aktvne len mlo a preto nie
je pripraven hne na viu za a preto vina rekreanch strelcov dopadne
nasledovne: ak strelec nedoke vstrel spravi pomocou chrbtovch svalov v okol
lopatky, (stredn a doln trapzy v spoluprci s ramennm svalom) tak zane zapja
in svalstvo, ktor m pripraven na viu za a pouije tak tieto silnejie a bene
pouvan svaly (biceps, lakov svaly, trapzy, svaly krku a pod.) no a kadm
alm vstrelom si len fixuje nesprvne vstrely. Jednoduch rada: nechajte si
poradi pri kpe svojho prvho luku (najm jeho sily), ak sa chcete v budcnosti alej
rozvja ako san lukostrelec. Odporan sila prvho olympijskho luku u mua
je 24-30 libier, u dospelch ien 18-25 libier, pri tradinom luku me by toto
rozptie aj o 5-10 libier vyie, tradin technika je veobecne menej namhav,
predlaktie ahajcej ruky je o nieo vyie a ahie sa zapja chrbt.
Obr. Nah, ke sa napnaj sprvne svaly (obr.1-strelec psob prirodzene a
uvonene) a porovnanie s rekreanm strieanm, rozdiel je zrejm (obr. 2).

ah chrbtom sa prejav tak, e sa lopatka naahujcej ruky a sval pod ou (ktor

identifikujeme pri dotyku strelca pod spodnm hrotom lopatky), ktor ako motor
poha takmer polovicu sily nahu, pribliuje najprv k chrbtici a lopatka sa podsva
podstupne pod lopatku tlaiacej ruky a v konenej fze doahovania laka v smere
okolo ramennho kbu sa lav as lopatky (u pravka pri pohade zozadu) nasmeruje

59

akoby cez hru strelca von cez hrudn kos, to je sprvna pomyseln trajektria, po
ktorej m s ahajca lopatka. Zrove sa prav lopatka (u pravka pri pohade
zozadu) aj vysva pred av na obrzkoch niie
Obr. Aktvna prca chrbta, najm svalov pohajcich lopatku

Treba hne podotkn, e podlopatkov svaly nedoku sam natiahnu siln luk
hne od zaiatku, maj vak dostatok kapacity, aby po prekonan uritej hranice
(ktorm je ukotvenie ahajcej ruky na tvri a transfer do vntornho ahu, kde zana
rozpnania) dokzali plne prevzia ah a dokoni tak vstrel pri rozpnan. Preto mus
by podlopatkov svalstvo aktivovan v maximlnej miere hne od zaiatku nahu,
aby strelec nezaal zapna in svaly (zdiaky to mono vyzer, e v tom rozdiel nie
je, ale ten rozdiel sa prejav v lepch sstreloch, vyvenosti vstrelov a schopnosti
strelca striea presne ovea dlh as bez nadmernej navy.) Prve rekrean
prlleitostn strelci bez riadneho trningu takmer isto nevyuvaj ah chrbta, ale
vyuvaj len asto pouvan svalov partie ako s biceps, predlaktie a deltov sval.
Hlavnm prnosom princpu ahu chrbta je odahi predlaktie ahajcej ruky
od naptia, tm aj prsty, aby sa dosiahlo uvonen vypustenie tetivy z prstov
a druhm dvodom je zatiahnutie laka ahajcej ruky do osi pu (prpadne a
za u), aby v momente vypustenia mal strelec rovnovhu medzi tlakom a ahom,
o je zrove predpokladom na kudn a hladk vypustenie tetivy z prstov.
Samozrejme na to, aby strelec napol luk, nesta od zaiatku nahu samotn chrbtov
svalstvo, preto si strelec a do okamihu ukotvenia ruky na tvri pomha silnm
ramennm (deltovm) a iastone tricepsovm svalom, ktor po transfere do chrbtu
uvouje. Od okamihu ukotvenia ahajcej ruky na tvri uvonuje tricepsov sval
a iastone aj ramenn a transformuje silu, ktor poha nah cel do svalov, ktor
pohaj lopatku (prejde z vonkajieho ahu na vntorn ah) a tak dokon vstrel.

60

Zvonka sa to prejav tak, e sa po ukotven ruky na tvri sa posva hrot laka smerom
za strelca okolo ramena strelca a cel predlaktie sa zasunie a do, prpadne za lniu
pu. Toto bude bliie popsan pri aktivcii vstrelu niie.
Pri celom procese ahu je potrebn ma bicepsov sval o najviac uvonen ! Ak
by bol napnut, brnil by tak plnmu zavretiu ruky a odtlal by tak predlaktie od
bicepsu. Aj vekos bicepsu m vplyv na schopnos strelca zavrie predlaktie k
bicepsu, preto sa pri lukostrebe vemi neodpora posilovanm zvova bicepsov
sval, je to skr na kodu.
Pri nahu sa strelec sna minimlne zapja trapzov svaly (ktor pri napnut tvoria
trojuholnk medzi krkom a ramenom), ktor prakticky brzdia pohyb ahajcej ruky
dozadu. Tto via svalov masa brni lopatke, aby sa dostala do sprvnej polohy pri
rozpnan a tie spsob, e strelec mus vynaklada vie silie, aby napol luk
a dokonil tak vstrel. (akoby strieal silnejm lukom, rchlejie sa aj unav)
Ak je nah uroben pomocou sprvnych svalovch parti, je via pravdepodobnos,
e bude rovnak (ako vetky predchdzajce vstrely), e bude uvonen
a geometricky v lnii (tm aj biomechanicky) sprvny. Takto atribty potom
podporuj aj sebavedomie strelca, svisia s jeho reakciou na vstrel, na jeho samotn
realizciu ako aj dokonenie vstrelu.
Pri celom procese nahu vak nememe zabda na ruku, ktor tla do luku
tento tlak mus by rovnako plynul a intenzvny. Rozloenie sl avej a pravej
ruky m by pribline 50:50. V zaiatkoch vak mete zvoli aj pomer 55:45
v prospech tlaiacej ruky, ak je jemne dominantn, udruje lepie luk na strede tera.
ahajca ruka, jej poloha a smer pohybu pri nahu
V predchdzajcich astiach som popsal spsob drania tetivy, polohu prstov a dlane
a prednah tetivy predchdzajci samotnmu nahu. ahajca ruka je vemi dleit
as vstrelu a m podstatn vplyv na priebeh aj vsledok celho vstrelu. Zkladnou
poiadavkou na u je, e m by v maximlnej miere uvonen. Tka sa to hlavne
prstov, dlane a vonkajej strany predlaktia. Biceps sa takmer vbec nem zapja do
vstrelu, vonkajia as predlaktia a dlane s spolu s prstami v jednej rovine a cel
predlaktie vrtane dlane je o najviac uvonen (akoby zavesen na tetive), ako to bolo
ukzan na viacerch obrzkoch.
Na zaiatok bude vhodn, ak sa strelec nau aha tetivu mierne zvrchu, s rukou
pribline na rovni o. Podstatn je vma si aj polohu laka ahajcej ruky
vzhadom na rameno ruky, ktor do luku tla. Pripomnam, e:
Lake ahajcej ruky by mal by vdy nad rovou ramena tlaiacej ruky poas
celho nahu a rozpnania, pri vstrele u me jemne poklesn.
Neskr si strelec modifikuje polohovanie ahajcej ruky poas nahu tak, aby o
najlepie zvldol aha chrbtovmi svalmi a pripravil sa na rozpnanie.
Pri prednahu je dleit zrovna si prsty na tetive, aby prsty boli polohovan kolmo
na tetivu a takto zotrvali aj pri samotnom nahu po cel jeho priebeh. Poznme vak
vea vbornch strelcov, ktor nemaj prsty kolmo na tetive, ale takmer naisto

61

nedochdza v ich prpade k staniu tetivy prstami, pretoe maj takmer dokonal
kontrolu nad intenzitou zovretia prstov a vedia uvoni predlaktie a prsty s zavesen
na tetive bez prebytonho naptia. Pre potreby uenia snate sa aha tetivu tak, aby
bola stle kolmo na prsty a nedochdzalo pri nahu k zvliekaniu hlavne prstenka
z tetivy (obrzky boli uveden vyie). Rozloenie tlaku na jednotlivch prstoch som
popsal v asti chop tetivy.
Lake, zpstie, prsty a dla ahajcej ruky dodranie ich vzjomnej polohy.
Pri nahu tetivy je treba prsty uloi kolmo na tetivu a uvoni u pri prednahu o
najviac predlaktie. Pri prednahu u tto sila jemne prednatiahnutej tetivy sta na to,
aby pri uvonenom lakti strelec dokzal zrovna predlaktie s lniou prstov a zpstie sa
uvonilo. Uvonenie zpstia je treba spravi na dosiahnutie tejto lnie, zrove to
umon, e zpstie nebude pri nahu zalamovan ktormkovek smerom (doboku
alebo dohora ako to u bolo ukzan na obrzkoch vyie. Pri zavesen prstov na tetive
nm mu pomc kontrolova rovnak polohu prstov a tm aj ahajcej dlani
vzhadom na tetivu pecilne vyvinut prstov chrnie - tabky (napr. KSL tab), ktor
vyplnia klenbu dlane a tak poas nahu strelec cti, i sa mu pevn as vzauje od
klenby dlane alebo naopak, ak tla do nej prli.
Obr. Chrni KSL Tab dizajnovan najspenejm krejskm lukostreleckm
trnerom sasnosti Kisikom Leem s ergonomickmi podpornmi prvkami, ktor
umonia, aby chrni sadol do ruky a zrove podporil sprvne dranie tetivy prstami

1. Nah
Pre mnohch rekreanch lukostrelcov sa mu zda nasledovn riadky pomerne
zloit a zbyton, nakoko pre potreby rekreanho strieania nie je potrebn
zachdza do tchto detailov. Pre tch, ktor ale chc s v presnosti troku alej vak
mu by uiton nasledovn rady k nahu.
Samotn nah nie je izolovan innos ahajcej ruky, ale je to komplexn
innos jednak tej ruky a ramena, ktor tla do luku a ahajcej ruky spolu
s prcou chrbta. Tto innos mus by dokonale koordinovan a naasovan,
aby sa mohli vstrely o najviac podoba a tempo a sila nahu i sila tlaku vdy

62

boli takmer identick a automatick. V momente ako sme prednatiahli luk

a pripravili sa na vstrel po vetkch strnkach, oprieme sa do ramena tlaiacej ruky,
zrovnme vetky asti avej ruky (popsan vyie) a zaname samotn nah, o
znamen plynul tlak celej ruky do luku a sasne naahovanie tetivy ahajcou rukou
pomocou svalov ramena a hlavne chrbta, ah i tlak v rovnakom pomere sl 50:50.
Motory, z ktorch s tieto sily iniciovan, pramenia v prpade tlaiacej ruky
v samotnom ramene, ktor je sprvne zapret zboku do trupu a odtla tak vlastne luk
smerom od strelca a ktor je tie najpevnejou opornou asou celej tlaiacej ruky,
spolu so zapojenmi deltovm a tricepsovm svalom. Motor, ktor naahuje prav
ruku nie je ani v prstoch, ani v dlani, ani v predlakt ani v bicepse, ale v prvej fze
pramen spolone z ramennho svalu a lopatkovho svalu (dolnho trapzu). Toto
pochopenie odkia prichdza hybnos je doleit pre pochopenie, pomocou
ktorch svalov sa sprvne luk naahuje . Ak toti sila, ktorou luk naahujeme
vychdza z nesprvneho miesta (teda ak pouvame nesprvne svaly), vzaujeme sa
od uvonenho, kudnho, plynulho, vyvenho, geometricky sprvneho
a konzistentnho vstrelu. Preto je dleit spomen, e ak berieme tento port
vne, treba zaa so slabm lukom, inak sa nenaume pouva tie svaly, ktor
mme a naopak zaneme pova tie, ktor maj osta uvonen. O to aie je potom
odanie od zlozvykov.
Ako nah prebieha
Ruka, ktor tla do luku odtla luk smerom k teru a ruka, ktor ah tetivu ju
priahuje po jemnom oblku k tvri (nie je to priamy ah tetivy k brade strelca ale
strelec (pravk) najprv natiahne mierne doprava od tvre, aby sa tesne pred bradou
vrtil k tvri. Nah sa zana tzv. prednahom, t.j. jemnm natiahnutm tetivy do
vchodzej pozcie pre nah, na to je potrebn aj tlak tlaiacej ruky. Priom prsty
ahajcej ruky ukotven na tetive s pri prednahu pribline na rovni a vo
vzdialenosti laka tlaiacej ruky (o je asi 10-20 cm prednatiahnutie tetivy). Ak sa
pozriete na seba pri prednahu v zrkadle spredu, ahajca ruka a tetiva by mala
smerova bu priamo na mieriace oko resp. max. do 10 cm do boku od neho smerom
von od strelca, teda nah me a je to aj vhodn aby iiel po takomto eliptickom
oblku. Vzdialenos tetivy pri prednahu pri dospelom loveku je pribline 5 8 cm
od laka tlaiacej ruky. ahajca ruka by nikdy nemala by tak blzko laka, aby
sa ho mohla dotka u pri prednahu.

ah by mal by bu priamoiary smerom k brade (u strelcov, ktorm to takto

vyhovuje) alebo po miernom eliptickom oblku od prednahu a po ukotvenie,
ahajca ruka by vak nemala s po prli vekom oblku smerom k tvri.
Pri plnom nahu by ste pri pohade spredu mali vidie ako sa Vm lake po ukotven
ruky na tvri a zaat rozpnania zane zaahova smerom za hlavu a sa v idelnom
prpade schov za hlavou, kde ho nie je pri pohade zpredu vidie. Tm dochdza
k vyrovnvaniu sl tlaiacej a ahajcej ruky. Snam sa to pribli zjednoduenm
nkresom, ktor si zrove mme interpretova ako lukostrelca pri pohade zhora.
Princp vyrovnania sl tlaku do luku a ahu pri nahu funguje analogicky ako ke si
predstavte strunu medzi dvoma resp. troma pkami (zobrazen kruhy s otajce
ramenn kby, ktor s fixovan na mieste, okrem lakovho kbu plne vpravo), ktor

63

strunu rozahuj. Pln pky naznauj ako sa pky pohybuj aby natiahli strunu
(v tchto smeroch sa odohrva aj nah luku pomocou rk strelca). Prav rameno,
ktor dr strunu sa zovrie s ramenom pod nm (predlaktie a horn as pae) a tm
vytvoria spolu protivhu avmu ramenu, zrove sa ramen pk takto postupne
dostvaj do polohy oproti seba. Preruovan pky znamenaj rastci sptn ah
struny (tetivy). Namiesto struny si predstavme tetivu v ktorej je p, take struna je
zrove lnia samotnho pu (obr. 1).

Ako sa struna oraz viac napna, tm v tlak vznik v samotnej strune i ramench
pk, obdobne je to i so strelcom pri napnan tetivy, zvuje sa tlak na tlaiacu ruku aj
prsty ahajcej ruky. av strana tla do luku a zrove sa jemne nata kolmo na
stred tera. Toto nasmerovanie avho ramena takmer paralene so strunou znamen
zapretie ruky do luku a priblenie lnie tlaiacej ruky o najbliie k lnii pu
(popsan zobrazen na str. 55). Prav strana znamen otanie ahajcej ruky spolu
s lakom smerom okolo pravho ramennho kbu smerom za strelca. Zrove sa prav
lake plne zatvra tak, e sa predlaktie spja natesno s hornou asou pae
(pravoruk strelec).
Na druhom obrzku vidme u napnut strunu/tetivu/, ke sa strelec dostal do plnho
nahu a zaal rozpnanie. Ak protiahl pky psobia kad rovnakou silou (nah
tetivy a tlak do luku je 50:50) a sa dostan do polohy presne proti sebe, tieto sily sa
napokon vyrovnaj a struna prestane ma tendeciu sahova sa sp, nastane
rovnovha sl.
Obdobne je to aj pri striean z luku, smer tlaku tlaiacej ruky m by o najbliie k
lnii pu. Smer ahu ahajcej ruky je najprv dozadu v smere pu a pri ukotven ruky
na tvri smerom okolo ramena za strelca (ako ukazuje pln pka), aby sa sily tchto
dvoch pk mohli vyrovna. Sptn ah, ktor vyvolva napnut luk (struna) je tak
absorbovan v tlaiacom ramene, chrbte strelca - lopatkch a hmote trupu strelca. Je to
idelna poloha pred samotnm vstrelom, ktor odahuje strelca od naptia, trv len
mal okamih a v tejto polohe strelec mieri, alej rozpna a nsledne aj vypa tetivu.
Na druhom obrzku vidme pohad na strelca zhora pri plnom nahu a rozpnan.

64

V teoretickej fyzike by sa v idelnom prpade ramen dokzali dosta do protistojacej

polohy, kde doku plne vyrovna sptn ah struny a dokzali by tak zotrva
neobmedzen as, ak by psobili obe spolone rovnakou silou, akou psob sila
sptnho ahu struny. To znamen, e by stailo, aby kad z ramien psobilo len
polovinou silou, akou psob sptn ah struny, spolu tak vyrovnaj plne ah struny.
Toto analogicky prename aj do terie streby, kde je dleit aby tlak do luku aj ah
boli v pomere 50:50.
V lukostrebe to neznamen, e strelec, ak luk napne sprvne, doke tak zotrva dlho
v kude. Ale na ist krtky as v tejto polohe doke plynule tetivu alej rozahova
bez toho, e by pocioval prli siln naptie, ktor m tendenciu ho stle vraca sp.
Naopak, doke tak sily tlaku a ahu efektvne vyrovna a ukudni tak samotn
nah, zamieri a presne vystreli, hoci stle na neho psob sptn ah tetivy luku. Na
druhom obrzku si vimnime aj lniu pu, ktor pri rozpnan v idelnom prpade
prechdza lakom strelca a dokonca v idelnom prpade lake je zaahovan ete alej
za tto lniu. Ak ste tomuto vysvetleniu nerozumeli dostatone, niie to bude
prakticky vysvetlen pomocou obrzkov strelcov.
Toto vetko plat pri zachovan hybnosti pri nahu (nezastavujeme vbec nah, len
ho jemne spomalme pri mieren a transferuje sa z vonkajieho do vntornho ahu)
Takto spsob naahovania m napr. tieto vhody:
1/ Strelec sa takto dostva do idelnej osi pu/vstrelu, pri vypan tetivy z prstov
maj ruky strelca tendenciu s presne od seba a p je tak tlaen tetivou v priamej
lnii k stredu tera, tetiva vyhba len minimlne z tohto smeru.
2/ Strelec sa tesne pred vstrelom dostva do uritej akoby uvonenej odahenej
polohy, kde necti tak naptie ako ete cti pri kotven ruky v plnom nahu, preto
me z tejto pozcie efektvne pokraova v rozpnan luku a nsledne dokon
vstrel.
2/ Strelec doke zvlda aj silnej luk (relatvne presnej pri jeho fyzickom aj
technickom zvldnut) a to s menou nmahou s vyuitm ahu chrbta
Preto je tak dleit predlaktie dosta do lnie pu, idelne a za u.
Polohy ahajcej ruky
ahajca ruka pri prednahu me zana v rznych polohch:
1/ Nah zhora. Pozcia ukazovka je pribline na rovni oka (resp. me by aj
vyie, ak je to pre strelca komfortn a ahie sa mu tak naahuje, prpadne m strelec
nejak zdravotn obmedzenie). Pri tomto spsobe je treba dba na to, aby sa nestratilo
rovn spojenie medzi dlaou, zpstm a predlaktm ahajcej ruky a lake neklesol
niie ako je zpstie. Lopatka ahajcej ruky by sa tak nedokzala posva do
sprvnej polohy, m by sa znemonil ah chrbtom do sprvnej polohy. Lake je
v rovine s dlaou, ale cel ruka smeruje mierne lakom dohora. Pri tejto pozcii je
treba prekona prakticky najdlhiu drhu od prednahu a po bod ukotvenia
a odpora sa len pre sksenejch strelcov, pretoe zanajci mu ma problm

65

opakovane trafi ruku na rovnak kotviace miesto uloenia ruky a hlavne mu takto
zapja nesprvne svalstvo. Tto pozcia sa vemi neodpora v prpade, e strelec
kotv ruku odspodu spod snky (v prpade olympijskho tlu), ke kotvenie ruky rob
znane odspodu dohora, teda najprv tetivou zastav na brade priom prsty ahajcej
ruky spolu s chrniom id najprv niekoko centimetrov pod snku a nsledne strelec
prilo ruku dohora k snke. Takto by prevenie, ktor prekonva ahajca ruka bolo
prli vek a vyvolvalo by neiadce zmeny v zapjan svalov pri vstrele.
Problmom tejto polohy je aj znan zmena polohy tlaiacej ruky zhora nadol, preto sa
pre zanajcich strelcov neodpora.
Obr. Nah zhora

Pri tomto spsobe sa treba naui ukotvi ruku jednm svislm pohybom priamo do
nauenho miesta ukotvenia na tvri. Nevhodou je aj to, e pri predmieren
zanajci strelci maj tendenciu ma tlaiacu ruku o dos vyie ako je napokon pri
plnom nahu a mieren, dochdza tak k pohybom, ktor mu vytvra chyby,
prpadne strelec potrebuje viac asu na to, aby sa pri nahu ukudnil, o zase zdruje
vstrel. Vhodou tohto spsobu je, e ruka pri nahu zana zhora a tak je fyzicky
ahie s s rukami zhora nadol ako ho udra na priamej drhe, resp. zdola nahor.
Tento spsob nahu najastejie vidme u ien.
2/ Nah mierne zhora tandardn spsob . Tento spsob je najaste tak
pri olympijskom tle ako aj barebow, pretoe znamen prirodzen ah tetivy bez
vekch preven tlaiacej i ahajcej ruky. Tlaiaca ruka je mierne nad polohou,
kam sa nsledne dostane pri plnom nahu. ahajca ruka s prstami je mierne nad
rovou (alebo na rovni) nosa a spodku brady. Takto je mon pred vstrelom
predmieri oko zameriavaa (barebow pomocou pu) na ter. ahajca ruka men
vku z polohy prednahu do polohy pri plnom nahu menej ako pri prvom spsobe.
Tak sa nevytvra naptie vyvolan vekmi preveniami ruky od prednahu a po
ukotvenie a nemen sa vrazne pozcia zameriavaa (pu) od prednahu a po
ukotvenie. Treba pri nahu dba na to, aby ahajci lake neklesol pod os pu.
Vimnime si na obrzku aj polohu laka ahajcej ruky, ktor je sprvne nad ramenom
tlaiacej ruky. Tento spsob tandardne vyuvaj aj tradin strelci a barebow.

66

Obr. Na obrzku vidme polohu v ktorej je ahajca ruka na zaiatku nahu, pky
ukazuj polohu laka a ramena a na druhom obrzku vidme ako strelec uklad ruku
najprv niie pod bradu a potom ju ukotv zospodu nahor na snke, nemalo by to by
vak prli nzko pod snku.

Obr. Barebow technika pri tandardnom nahu. Na prvom obrzku vidme lniu pu,
ktor si strelec uklad pred oko (mieri pomocou hrotu), vidme aj polohu ahajcej
ruky. Pri krtkych vzdialenostiach me lake aj ahajca ruka pri prednahu zana
vertiklne o nieo niie, pretoe sa tetiva v prstoch zaklad niie od pu, ne ako je
to na prvom obrzku (Dan pozcia prstov tesne pod pom znamen u tohto
konkrtneho strelca, e strelec striea pribline na 40-50 metrov asi pri 38 lbs luku,
neskr bude technika mierenia vysvetlen v asti techniky mierenia string walking).
Hlava sa me mierne nakloni k tetive, ale a po plnom a rovnakom ukotven
ruky na tvri. Na druhom obrzku je vidie miesto kotvenia ruky (lcna kos) ako aj
dobr lniu predlaktia (iarkovan lnia) jemne nad lniou pu (bodkovan lnia).

3/ Nah a ukotvenie zdola. Je najmenej pouvan, pretoe je aj najviac namhav

a nevyuva dostatone svalov potencil, skr brzd nah, pretoe optimlne
nezapja chrbtov svalstvo, ale naopak zapja tzv. brzdiace svaly. Ruka zva zana
na rovni brady u pri prednahu, tlaiaca ruka je v polohe kde bude aj v momente
vstrelu. Prsty s pri kotven pod rovou brady (asi 2-5 cm), ale stle ahaj tetivu
nad rovou ramena tlaiacej ruky (na niie uvedenom obrzku vavo je to u pod
rovou ramena, o je nesprvne). Vyuvaj ho strelci, ktor ukotvuj tetivu na tvri

67

zospodu-nahor (v podstate len v prpade olympijskho tlu). Strelec sa sna

naahova tetivu po priamej drhe, pritom zapja chrbtov svaly, a pri brade ukotv
smerom dohora do snky.
Obr. Na obrzku zana strelec prednah prli zospodu teda a pod rovou
avho ramena. Lake ahajcej ruky je tie prli nzko vzhadom na av rameno.
Na druhom obrzku u je zrovnan, dla m mierne nad avm ramenom, aj ke
lake u je mierne vyie nad osou pu ako by mal a je mierne zalomen.

Poloha laku pri plnom nahu, ukotven a rozpnan by mala by rovnak, nezvisle
od spsobu nahu. Lake by mal by pri ukotven bu v lnii alebo mierne nad osou
pu (cca do 10-15), alej je to popsan aj s obrzkami. Je to tie v poriadku ak bude
lake aj v osi so pom ale urite nikdy nie pod lniou pu. Kad strelec si mus
zisti, ktor spsob mu vyhovuje najviac a pri ktorom doke efektvne zapja
chrbtov svalstvo, efektvne rozpna a tento spsob alej rozvja.
Pri technike barebow, alebo tradinch technikch strelci zva neukotvuj rukou
pod bradou ale poda preferencie niekde medzi snkou a lcnou kosou, najastejie je
to pod lcnou kosou. Preto tret spsob nahu vbec nevyuvaj.

2. Ukotvenie/ uloenie ahajcej ruky na tvri (anchoring)

Ako u bolo spomenut, hlavnm princpom, ktor charakterizuje presn vstrel je
jeho dokonal zopakovanie, teda kadej jeho asti v procese vstrelu. Ukotvenie
ahajcej ruky je rovnako dleit pre strelcov strieajcich tradinm tlom,
intuitvnych loveckch strelcov a samozrejme je kritick pre presn olympijsk
lukostrebu. ahajca ruka sa pri ahu tetivy pribliuje k tvri a je vemi dleit, aby
ila vdy po rovnakej drhe a ete dleitejie, aby sa dostala do toho istho miesta,
ktor nazvame miesto kotvenia, ktor si strelec trningom postupne osvoj. Vemi
dleit je uvedomi si, e ruka ah tetivu smerom k hlave a nikdy to nie je
opane, teda nepripustme ani mal pohyb hlavy smerom k tetive ! Teda tendencia
priahovania hlavy k tetive je od zkladu nesprvna, pretoe okrem skracovania
vlastnho nahu, tm spsob jeho nerovnakos od vstrelu k vstrelu, spsobuje
zvyovanie naptia zapjanm krnch a tvrovch svalov, men aisko a rovnovhu
vstrelu a spsobuje , e vstrel nie je realizovan v osi so pom. Naptie sa potom
prejav pri samotnch vstreloch a vinou vdy inej reakcii strelca na kad
jednotliv vstrel.

68

Dka nahu
Vemi dleitm faktorom presnho a dokonale zopakovanho vstrelu je
rovnak dka kadho jednho nahu od vstrelu k vstrelu. V prpade, e
natiahneme luk inak ako predchdzajci vstrel, dochdza k zmene v napnutch
ramench luku a tm k psobeniu odlinej sily na p. Tm dochdza k zvovaniu
rozptylu a k vkovm odchlkam strelca. Ak strelec nedotiahne tetivu k hlave (resp.
svojmu kotviacemu miestu) dostatone a pri predpoklade rovnakho zamierenia do
toho istho miesta a inch ast vstrelu nezmenench, zkonite strel niie ako je
stred tera. Opane, ak natiahne tetivu alej ako bene naahuje, strel vyie ako
mieril.
Rovnak dku nahu sa strelci doku opakovanm strieanm pomerne dobre
naui, aby odchlky v dke nahu boli minimlne. Aj pri olympijskom tle aj pri
barebow plat, e rovnak dku nahu najlepie strelec dosiahne opretm tetivy
o piku nosa, za predpokladu, e hlava nemen pri nahu svoju polohu a je vy
dostatone uvonen. Pri zaat strieania z olympijskho luku je vhodn najprv
zvldnu naahovanie bez pomoci klapaky (tenk plech, ktor pri plnom nahu
kliknutm signalizuje pln nah). Klapaka je pomocn zariadenie a m svoj vznam
najm pri sanej strebe na dlh vzdialenosti. Na vzdialenosti do 50 metrov sa d
naui dobre a rovnako striea aj bez nej. Jej intalcia je mon a sane povolen
len na olympijskch lukoch.
Obr. Klapaka na olympijskom luku, pri rozpnan dochdza k jej aktivcii, p ju
podbehne a klapaka vyd zvuk kliknutia, o signalizuje strelcovi rovnak dku
nahu (pozor, nie je to povel k vstrelu !) .

Zabezpei sprvnu dku nahu bez klapaky nie je a tak jednoduch, ke strelec
zana s lukostrebou. asti vstrelu ete nie s zladen a plne rovnak, strelec ete
nem vycibren cit pre svoju dku nahu a preto potrebuje ma niekoko tisc
opakovan, aby ho zskal a nah si ustlil. Dleit pri zisovan svojej optimlnej
dky nahu pozna sprvny proces vstrelu u kadho strelca, uloenie a smer tlaku
i ahu rk, prcu hrudnka, celkovo postoja a zrove je dleit ma sksenho
strelca alebo trnera, ktor strelca dostane do optimlnej polohy, resp. mu povie, kde
m nah na strelecky optimlnej rovni, kee tendencia zanajcich strelcov je
naahova luk bu menej ako by mali (nedoahuj tetivu k tvri), alebo ho maj

69

tendenciu preahova a naahova tetivu aleko za nos, tu zase strcaj kontrolu nad
dkou nahu a aj smerom letu pu.
Pln nah strelca vbec neznamen, e strelec naahuje tetivu a pokia sa d. Aj
pri sprvnom ukotven tetivy na tvri ete nemus djs k plnmu potencilnemu
nahu strelca, pretoe me chba prve tch pr milimetrov i dokonca
centimetrov, ke sa strelec plne vypna do vstrelu a realizuje tzv. rozpnanie
tlaiacej aj ahajcej ruky. Strelci, ktor u maj za sebou zvldnut vody v kluboch
presne vedia, ako je dleit ( a aj relatvne nron) sa dosta na svoju optimlnu
dku nahu, je to postupn proces, ke Vs trner postupne dostva do idelnej
streleckej pozcie a optimlnej dky nahu. Pre zanajcich strelcov sa tieto riadky
mu zda komplikovan, netrpte sa tm, pretoe zvldnutie optimlneho
a rovnakho nahu sa dosahuje a po mesiacoch strieania, strelci sa to uia len
v lukostreleckch kluboch.
Nie je dleit len rovnak dka nahu ale aj zachovanie rovnakej lnie vstrelu
alebo osi celho vstrelu. Os vstrelu je pomyseln iara uren lniou samotnho
pu (prechdza pozdne stredom pu) a tto lnia pokrauje smerom do tera a na
druhej strane pokrauje a za p v jeho osi. V tejto osi strelec jednou rukou tla luk,
v nej kotv ruku na tvri a v tejto lnii vypa tetivu z prstov. Uprostred tejto lnie je
strelec, ktor sa poka by v harmnii s touto lniou. Pozrime sa na niie obrzky.
Obr. Znzornenie lnie pu a poloha tlaiacej i ahajcej ruky strelca vzhadom na
tto lniu. Vimnime si aj polohu lopatiek. Druh obrzok ukazuje tandardn polohu,
ktor m zvldnut vina sanch strelcov. Je to dobr poloha na strieanie. Ale
nie optimlna, kee lake je mon dotiahnu ete o nieo viac poas rozpnania.
Tret obrzok ukazuje idelnu pozciu a smer ahu ahajcej ruky vzhadom na lniu
pu.

Je podstatn, aby strelec uloil ahajcu ruku (prsty s tetivou a pom) v tom
istom kotviacom mieste na tvri pri kadom vstrele. Rovnak uloenie ahajcej
ruky na strelcovej tvri a jej rovnak poloha vzhadom na oko strelca je dleit faktor
pre rovnak zamierenie a trafenie stredu tera. Rovnak uloenie ruky na tvri
znamen pri zachovan rovnakosti ostatnch ast vtrelu aj identick vodn

70

nasmerovanie pu vzhadom na ter, o je predpoklad pre rovnak balistick drhu

pu pri kadom vstrele z tej istej vzdialenosti. Preto je ukotvenie tak dleit.
Je dleit, aby kotvenie ruky na tvri bolo pevn, nie iba letm priloenie k tvri
alebo pod snku. Ak by nebola ruka pevne zaloen v kotviacom mieste, dochdzalo
by k vstrelom s odchlkou (vkovou aj stranovou).
Ukotvenie u olympijskch strelcov
Po tom, o strelec natiahol tetivu a k brade a nosu, mus sprvne ukotvi ahajcu
ruku na tvri. Najdokonalejm spsobom a zrove aj najexaktnejm a tie pomerne
jednoducho pohopitenm je nah celej ruky tesne popod snku ako to u bolo
ukzan na niekokch obrzkoch. Na niie uvedench obrzkoch je pr prkladov
kotvenia ruky pod snkou z rznych pohadov.

Olympijsk strelci vyuvaj na lepie a rovnak ukotvenie aj pecilny chrni (tzv.

TAB-ku s kotviacou plkou), ktor im umon lepie vnma uloenie ruky pod
snkou tm, e sa na om nachdza plka, ktor si strelec opiera a pritla popod
snku. T umouje lepie cti a zopakova rovnak ukotvenie ruky na tom istom
mieste. Renomovan lukostreleck trneri s vak nie celkom ujednoten v nzoroch na
pouvanie kotviacej plky na chrnii ako nespornej vhody pre strelca. Niektor

71

z nich odporaj len pouitie chrnia bez plky, m si m strelec prve lepie
kontrolova spojenie ruky so snkou, horn as ukazovka a dlane m vytvra
dostaton plochu na ukotvenie ruky na tvri a tabka vraj me (najm pri jej
nesprvnom nastaven) spsobi horie polohovanie celho predlaktia a zmeni tak
geometriu ahu. Je na individulnom posden kadho strelca, aby si vybral i
striea s plkou alebo bez nej. Ja sa priklam k pouvaniu plky na tabke, pretoe
zvuje a zaisuje plochu, ktor prikladme ku tvri a tak zabezpeuje lepie
kotvenie, navye plech sa neohba tak ako koa na prstoch a preto ho vieme dobre
pritlai ku snkovej kosti a cti toto spojenie. Ak ju pouvate, treba ju sprvne
nastavi, aby plka bola presne zarovno s hranou ukazovka a dlane, nie pod
touto hranou ani nad ou. Palec je vdy u od prednahu a poas celho
vstrelu pod plkou, nikdy ho nedvajte nad u pri kotven. Strelci, ktor strieaj
inmi technikami, ako barebow, tradin tl alebo intuitvne mu pouva TABku,
ale jedine bez plky, pretoe by im plech zavadzal pri kotven na tvri, dokonca by to
tlailo strelca a odtlalo ruku od hlavy.
Obr. Chrni tzv. TAB-ka s plkou

Ostatn techniky streby z luku ako barebow resp. tradin techniky tie ukotvuj
ruku na tvri, aj ke v inch miestach, vinou je to v konkrtnom mieste
individulne u kadho strelca niekde medzi snkou a okom. Zvis to samozrejme od
konkrtneho strelca, ako m toto ukotvenie zvldnut a vie ho zopakova, elitn
lukostrelci strieajci barebow maj kotvenie zvldnut rovnako ako olympijsk
strelci, je to len vec citu a schopnosti zopakova takto spojenie ruky s miestom na
tvri.
Obr. Kotvenie pri barebow

72

Treba tu spomen, e ukotvenie ruky je identick vzhadom na hlavu strelca, teda

strelec dosiahne urit vdy rovnak miesto, kde potrebuje dotiahnu ruku s tetivou
a na moment ju v tomto mieste udra. Ukotvenie ale mus strelec spravi
v dynamike, to znamen, e strelec stle pokrauje v tlaku do luku smerom od ramena
a ahu chrbtom cez lopatkov svalstvo. Strelec tesne po ukotven a zamieren
prechdza do fzy tzv. rozpnania, o je simultnny tlak do luku kombinovan
s ahom, poloha ruky na tvri ani poloha tetivy na tvri sa vak a do momentu
vypustenia nemen.
Ukotvenie je podstatnou asou vstrelu, ktor m kritick vplyv na presnos
streby. Naprklad ak strelec z olympijskho luku ukotv ruku o 1 mm niie ako to
urobil pri vine svojich vstrelov, pri strebe na 70 metrov sa tto relatvne mal
odchlka me okrem inch faktorov, ktor sa do tejto chyby mu ete zapoji,
znamena vkov odchlku aj 20-30 cm o je rozdiel medzi 10 a 8-bodovou
hodnotou.
Ukotvenie - ak vezmeme analgiu s pukou, je zopakovanie rovnakej vzjomnej
pozcie uloenia pu, hlavy strelca, mieriaceho oka a ahajcej ruky vzhadom na
luk, ktor m strelec pri kadom vstrele. Analogicky je to pri zvere puky, ktor
umouje nboj vystreli z puky vdy z rovnakho miesta. S tm podstatnm
rozdielom, e samotn puka, akonhle nboj dte do zveru, nevytvra na strelca a
do okamihu vstrelu naptie okrem gravitanej sily psobiacej na puku (ktor
rovnako psob aj na luk). Naopak, luk strelca neustle sahuje sp a preto je treba
stle aha i tlai, nielen dra tetivu napnut v rovnakom mieste. (nah mus b
teda dynamick proces)
Ukotvenie je v priamom svise s princpom opakovania (konzistencie), pretoe od
spsobu ukotvenia bude zlea samotn vsledok dopadu pu a to tak vkovo ako
aj stranovo. Preto sa strelec sna o o najrovnakejie ukotvenie, vstrel za vstrelom.
Ako ukotvenie prebieha
Na to, aby strelec rovnako naahoval tetivu a ukotvoval ruku do toho istho miesta je
potrebn intenzvny a dlhodob trning. Me sa oprie o niekoko pomocnch bodov
na tvri, ktor mu pomu natiahnu tetivu a ukotvi ruku do toho istho miesta:
V prpade olympijskch lukostrelcov, drviv vina strelcov si priklad tetivu
o piku nosa ako prv miesto dotyku, tetivu alej opieraj o stred alebo kraj brady
ako druh bod dotyku a plkou chrnia (tabky) sa tesne opieraj o spodn as
snkovej kosti ako tret kontroln bod. Ruka pod snkou dokonale lcuje so snkovou
kosou a je tak uzatvoren z troch strn, o vytvra perfektn kotviace miesto idelne
na rovnak zopakovanie pri kadom ukotven. Niektor strelci z olympijskch lukov
ete pouvaj aj tzv. kisser button, teda mal krok/gorlku, ktor sa intaluje na
tetivu a ktor im signalizuje ukotvenie tetivy v rovnakom bode vinou medzi perami
st, o je tvrt bod ukotvenia. Dokonca niektor strelci ete pouvaj aj iltovku, aby
sa opierali tetivou o ilt a mali tak al kontroln bod, ktorm si zabezpeuj
podobn ukotvenie. Krok na tetive odporam pre zanajcich strelcov pre lepiu
kontrolu ukotvenia. Treba si vak vdy da pozor aby brada sa nepribliovala smerom
k tetive, ale vdy tetiva bola priahovan k brade.

73

Pri olympijskom tle sa kotv tetiva bu na stred brady (patr k starm tlom, ktor
sa dnes u u elitnch strelcoch takmer nevyskytuje), alebo astejie je kotvenie tetivy
na bok brady (odpora sa, pretoe je mon tak ahajci lake dosta alej dozadu
a lepie tak aktivova ah chrbtom a vypanie tetivy). Pri zanajcich strelcoch to
me zvisie hlavne od anatmie strelca, najm dky nosa a jeho schopnosti nata
hlavu smerom na ter. (pri naahovan a dotyku tetivy na nose nemus by ete
dotiahnut tetiva na brade ak m strelec dlh nos, alebo opane, pri dotiahnut tetivy
ku brade nemus doahova tetiva ete na nos v prpade kratieho nosa. V oboch
prpadoch je treba vdy tetivu polohova mierne na bok brady, na nose pokia je to
mon by mala by priloen na pike. Obrzky kotvenia na bok brady s uveden
vyie, niie je obrzok menej vdanho kotvenie na strede brady.
Obr. Kotvenie na stred brady, jemne je vak posunut bod dotyku tetivy s nosom,
tetiva by sa mala dotka piky nosa, nie by z vntornej strany kvli mlo natoenej
hlave na ter.

Poloha tetivy presne na pike nosa je vemi dleit a dleit je jej

zopakovanie, pretoe ak strelec zaklad tetivu doava (pravk), dochdza k zsahom
na teri prli doprava. Opane, ak zaklad tetivu na pravej strane nosa, dochdza
k zsahom doava od stredu tera. To plat aj pre barebow techniku.
Obr.1 Znzornen kontroln body pri ukotven olympijskou technikou, na obr. 2
krejsk strelkya, ktor pouva kisser.

74

Obr. Kotvenie pri pohade zozadu, ruka lcuje so snkou. Tie je vidie dobr lniu
pu a laka, ktor je sprvne dotiahnut a za tto lniu.

Potom o strelec takto ruku ukotvil, al ah u nie je sprevdzan posunom tetivy

dozadu, ktor alej u nepust brniaca brada ako prekka v jej drhe (m sa zasti
zabezpe pribline rovnak dka nahu), alm mantinelom je krk, ktor zabezpe
rovnak polohu ruky pod bradou a zhora brni posunutiu ruky dohora samotn snka,
vetko za predpokladu, e sa poloha hlavy poas celho nahu a kotvenia
nemen. Toto je vemi dleit, pretoe mnoho strelcov tesne pred ukotvenm,
prpadne aj spolu s rozpnanm hbe hlavou.
Ak teda strelec aplikuje ah sprvnym smerom a sprvnym spsobom, doke doslova
uzamkn ruku v tomto kotviacom mieste a vyplni rukou miesto tesne pod snkou.
Toto kotvenie sa zdokonauje tisckami opakovan a po ase strelec doke pocitovo
rozozna dobr ukotvenie od zlho. Samozrejme pri nesprvne aplikovanom ahu
chrbtom a pokraovan vo vstrele aj dobr ukotvenie ete nemus znamena dobr
vstrel, strelec me naprklad aha tetivu aj s lakom smerom dolu od tvre a py
poletia vyie ako chcel. Alebo odahuje ruku od tvre, kee nem zvldnut ah
chrbtom a vypa tetivu dopredu alebo do boku od tvre, bude ma nsledne aj
stranov odchlky.
Tlak tetivy na bradu aj nos m by letm, teda len dotykov. Urite nie je vhodn
aby bola tetiva zaboren hlboko v brade alebo nose, vytvra to nadmern tlak na tetivu
pri vstrele, ale o je horie, vinou to svis s nadmernm naptm v krku
a tvrovch svaloch, o znemouje efektvne rozpnanie a uvonen vypanie.
Uvdzam niektor chyby pri ukotven na obrzkoch niie.
Obr. 1 Nedostaton ukotvenie pod snkou, pka ukazuje na mal medzeru medzi
snkou a rukou, bodky reprezentuj lniu pu a predlaktie, ktor nie je dostatone
dotiahnut do tejto lnie (pln iara).

75

Obr. 2 nedostaton ukotvenie, ruka vbec nelcuje so snkou, strelec nesprvne

priklad hlavu k tetive a prsty v hnkach tvoria mal strieku, zpstie je zalomen.

Obr.3 Chyba prli vekho zatlania tetivy do nosa a napnania krku pri nahu.
Obr.4 Hlava nie je dostatone vytoen k teru a je prli zaklonen. Mala by by viac
otoen k teru a brada viac sklopen smerom dole. Ruka je ukotven len na kraji
snky a vzadu je vidie aj nedostatone dotiahnut lake do lnie pu.

V prpade strelcov, strieajcich tradinm tlom

je tie odporan dotka sa tetivou piky nosa, pretoe tak si strelec doke
kontrolova os vstrelu, stranov zameranie pomocou rovnakej pozcie hrotu pu a

76

tetivy a tie sa tm zabezpe rovnak dka nahu priom tetive takto ni nebrni
v pohybe vpred a zrove nos psob zasti ako prirodzen prekka ahu a tak sa
podiea na vypusten (ak je predlaktie dostatone uvonen). Mnohm me ale
vyhovova aj potiahnutie tetivy o nieo alej, teda ksok za nos - bliie k strelcovm
oiam. Tak vak hroz, e pika nosa sa niektorm dostane do kontaktu s tetivou,
ktor to rozkmit a spsob stranov odchlky.
Prsty m strelec uloen na tetive podobne ako to bolo popsan u olympijskch
strelcov s rozdielom, e olympisjk strelci maj vdy jeden prst nad pom a dva pod
pom a barebow strelci vinou vetky tri pod pom. Zavesenie prstov na tetive
a princp ahu s rovnak. ah vchdza z rovnakch svalovch parti, pri zaiatku
nahu najm z ramennho a lopatkovch chrbtovch svalov ako je to u olympijskch
strelcoch. Lake ahajcej ruky je mierne vyie, pretoe aj ukotvenie je na tvri
vyie ako pri olympijskom tle. Existuje viacero spsobov ukotvenia, uvdzam tie
najastejie, vinou si ich strelci modifikuj poda svojej potreby a svojich
fyzickch parametrov.
Rozdielom oproti olympijskej lukostrebe, ktor je vhodn spomen je to, e pri
barebow sa me po ukotven ruky pod lcom hlava jemne nakloni smerom k tetive
(jemne doprava u pravka a doava u avka), akoby si ju strelec poloil na kotviacu
ruku. Lepie sa tak dostane oami do osi pu, ktor potrebuje pre sprvne zameranie
hrotu pu na teri. Tento jemn nklon vak treba spravi pri o najmenom napt
v krnch svaloch. Mnoh strelci tento nklon vbec nepotrebuj robi.
Spsoby ukotvenia pri barebow:
1/ Najastej spsob je ukotvenie hornej hrany dlane ahajcej ruky spolu s vrchnou
hranou ukazovka do miesta tesne pod lcnu kos (na obr. niie). Strelec prilo ruku
tak, e umiestni dla do lcnej kosti smerom odspodu dohora a pri ahu laka
ahajcej ruky dozadu sa vytvor dobr spojenie v mieste, ktor sa d pomerne dobre
zopakova. Po takomto ukotven by mala nasta fza rozpnania a vypustenia podobne
ako pri olympijskom tle. Presn miesto mus strelec zisti a fixova strieanm
a astm trningom zdokokonalova naprklad aj trnovanm ukotvenia na sucho,
teda bez luku. Aj tu plat, e anatmia tvra strelca hr dleit rolu v urovan
presnho miesta na ukotvenie, preto je ukotvenie individulne. Toto spojenie lca
a dlane vak mus by tesn, nie len letm.
Obr. 1 aj 2 Barebow tl s kotvenm pod lcom z dvoch pohadov. Vimnime si dobr
lniu laka so pom (obr. 1 aj 2), dobr ukotvenie pevne na tvri, prikladanie tetivy na
stred nosa, ale vytkn meme slabo zavesen prsty na tetive, ktor sa otvraj u
poas nahu na obr. 1.

77

2/ Druhm spsobom kotvenia je dotiahnutie ruky a za snkov kos, o znamen

aj potiahnutie tetivy ovea alej ako len po nos, o predpoklad dobr natoenie hlavy
smerom na ter, aby nos neostal v drhe tetivy. Hrot snkovej kosti si strelec ulo
medzi palec a ukazovk ahajcej ruky. Je to tie vemi dobr miesto na zopakovanie
uloenia ruky, aj ke je u ruka dos vzadu a mierenie pomocou tetivy, ktor je tak
blzko oka u nemus by tak presn, tetiva je prli rozmazan a hrub.
Problematickm me by stret nosa v drhe tetivy, napnanie krku v dsledku
otania hlavy na ter alebo problm so sledovanm tetivy ako dleitej asti pri
mieren.
Obr. Kotvenie ruky v hrote snky, kde ukazuje pka a potiahnutie tetivy alej ako po
piku nosa. Problmom me by mierenie, v tomto prpade si strelec konek pu
neuklad pred oko ale pod neho, vid teda p zhora, o pri meniacich sa strieanch
vzdialenostiach (3D pretek, lov) me spsobova urit nepresnosti. Je vo
veobecnosti nronej spsob.

3/ Tretm spsobom je ukotvenie ruky ete niie medzi lcom a snkou, hrana
ukazovka je pribline zarovno st a cel ahajca ruka je viac vpredu ako pri
predchdzajcich spsoboch. Prsty s zva ete pred tvrou a brukom ukazovka
pri rozpnan zastavujeme a pri brade, kde sa vytvor rovnak kotviace miesto,
pretoe brada nepust alej aha prsty s tetivou. Tetiva alebo konek pu sa dotka
piky nosa, to zvis od strieanej vzdialenosti (zva strelci vyuvaj string
walking techniku, o bude popsan niie). Cel dla je vyie ako pri olympijskom
tle, nie je pod snkou ale zboku snky. Lake ahajcej ruky je nad ramenom
tlaiacej ruky a m by v lnii so pom alebo mierne nad ou. Vhodou tohto
ukotvenia je, e strelec doke vyuva takmer identicky ah chrbta ako pri
olympijskom tle, lnia ahajcej ruky so pom je vemi podobn. Nevhodou je, e
strelec nemus sa dosta rukou dostatone aleko, aby sa dostal do rovnovneho
stavu medzi tlakom a ahom a tak nemus naplno vyuva efektvny ah chrbta.
Obr. Kotvenie pred bradou

78

Pri technike barebow pri reflexnch lukoch s nastavitenmi ramenami je potrebn sa

venova aj nastaveniu tilleru hornho a dolnho ramena, aby sa optimlne vyuvalo
napnutie oboch ramien, kee vetky prsty ahajcej ruky sa ukladaj pod konek
pu. Najm pri strebe na krtke vzdialenosti ak strelec mieri pomocou hrotu pu, tak
prsty me uklada na tetive u prli nzko pod pom (aj 8-10 cm) vnikne rozdiel
medzi napnutm hornho a dolnho ramena (horn je menej napnut ako doln rameno
luku). Je aie takto luk zladi, aby strieal optimlne na elan vzdialenosti. Porate
sa preto v lukostreleckom obchode ako nastavi luk pre barebow techniku.

3/ Mierenie
Mierenie je dleit as procesu vstrelu, no asto bva strelcami prli preceovan.
U mnohch strelcov mierenie spsobuje doslova vyruovanie a rozptyovanie
strelca, zdriavanie procesu vstrelu a vzaovanie sa dobrm vsledkom. no
prve miereniu prisudzuje vea rekreanch strelcov vek vhu, ale opak je pravdou.
Mierenie ako tak zodpoved len za vemi mal as spenho vstrelu (je to
pribline 5 % poda mjho nzoru). Mono neuverte, ale v USA (a nielen tam) maj
asociciu slepch lukostrelcov, ktor nevidia tere a pouvaj elektronick zvukov
zameriavae a vsledky tch najlepch by Vm vyrazili dych aj pri strebe na dlhie
vzdialenosti. Je to tm, e cel svoju energiu sstredia na seba, na ovldanie svojho
tela a mysle a sstredia sa len na dokonal opakovanie pohybov pri vstreloch. Pretoe
skutone na mieren vea nezle, alebo asp nem vznam na neho plytva takmer
vetkou energiou, ke sa viacmenej deje automaticky a podvedome. Vysvetlm alej.
Mono Vs to prekvap, ale na poslednej olympide v Anglicku 2012 vyhral
kvalifikciu v muoch krejan, ktor zrove strelil svetov rekord, najlep
vsledok vetkch ias vkonom 699 bodov zo 720. Mono si poviete, e to nie je a
tak bombastick, ale predstavte si, e kruh s desiatkou na 70 metrov je vek asi 13
centimetrov a kruh deviatky je asi 24 cm. Tento neuveriten chlapk strelil 51 krt do
desiatky zo 72 pov. Skste si postavi na 70 metrov 13 cm kruh, ak vek ho
uvidte a skste zdvihn prst na vystretej ruke pred seba a zamieri na tento kruh. Ak
pohnete rukou o viac ako 1 mm, u ste mimo ltho kruhu s bodovou hodnotou 9
bodov, nanajv trafte estku. No a teraz prekvapujci zver: tento krejan m
oficilnu diagnzu poloslep, na jedno oko vid plne rozmazane a na to, s ktorm
mieri, m podstatne znen viditenos. Ter zameriava len pomocou sstrednch
krnc, ktor tvoria ter, farby tera vid rozmazane na 70 metrov. Aj napriek tomu
strelil najlep vsledok vetkch ias. Ako je to mon ?
Tento krejan dal lukostreleckmu svetu urit posolstvo. Svojm asnm vkonom
ukzal, e na mieren, vedomom vnman tera a ltej farby stredu, zladeniu muky
s tetivou a terom a dokonalom udran muky na jeho strede sce zle, ale nie je to
ultimatvne a to najdleitejie pri samotnch vstreloch. Treba samotn mierenie
necha na nae podvedomie, nie sa tm mysou pri vstrele zaobera a tm zdrova
vstrel a nesstredi sa tak na to dleitejie. To dleitejie ako samotn superpresn
zamierenie je dokza zopakova plynulos a tempo vstrelu, rovnomernos tlaku a
ahu a zapojenia sprvnych svalov v ruke ktor dr luk a tie tej, o ah a vypa
tetivu a snai sa o celkov naasovanie a harmniu vstrelu.
To podstatn sa odohrva vdy v hlave strelca, nie vo svaloch. Opakovan stredy
zabezpe schopnos strelca dokonale koordinova a ovlda svoje telo a myse,
vetky tie pohyby, ktor sa zastuj vstrelu. Strelec potrebuje dokonale vetko

79

zladi a naasova, aby v momente, kedy nastane vstrel, zameriava (alebo p pri
barebow technike) mieril pribline do stredu (nikto nevie udra muku absoltne
nepohnute na strede viac ako 2 sekundy) a strelec alej pokrauje v dokonale
zladenom pohybe a ukonuje vstrel.
Na takto vkony vak u nesta len dokonale zvldnutie technickej strnky vstrelu,
kde vstrely sa podobaj takmer dokonale. Prve pri psychickej zai vyvolanej
saou dochdza asto k chybm a odchlkam a uritom vyruen strelca zo svojho
konceptu. Z vekej asti za to me prve nadmern mierenie, ktormu zane strelec
venova prli vea pozornosti a zabudne na in strnky vstrelu.
Dokonca ak sa optate pikovch strelcov, ako vlastne mieria, mnoh Vm povedia
e ani nevedia, e to je vlastne automatick a nezamaj sa zbytone nad samotnm
mierenm. A to je prve to dleit. Zatia o vetky predchdzajce asti vstrelu by
mal strelec ovlda svojm vedomm, teda mala by to by vedom innos, ktor riadi,
mierenie by mal necha isto na svoje podvedomie, teda intuitvnu as mozgu.
Technick strnku mierenia si popeme, ako sa mieri a zlauje muka zameriavaa
s tetivou a stredom tera pri olympijskch lukoch a tie ako sa mieri pri barebow
technike.
Nevenujte miereniu viac ako si zasli, sstrete sa radej na asti vstrelu, ktor
vstrel najviac ovplyvuj. Venujte sa na trningu inm nezvldnutm alebo
problematickm astiam vstrelu, mierenie za Vs sprav Vae podvedomie, netreba
sa ho ani ui, sta pochopi princp zamierenia. Nepreceujte ho, dobr strelci z Vs
nebud, ak mierenie pre Vs bude vdy to najdleitejie pri striean.
Technick strnka mierenia
Strelec vdy mieri tm okom, ktor je bliie ku ahajcej ruke (pravk pravm okom,
avk avm). Ak by pravk mieril avm okom, je to sce mon, ale strelec sa
dostane plne z osi sprvneho vstrelu a zapoj nevhodn svalstvo, neme za
iadnych okolnost sa sta dobrm strelcom na saiach. Ak m strelec obmedzenie
na niektor z o, radej by mal zvi zmenu luku do druhej ruky a naui sa tak
striea na druh stranu.
Mieri len jednm okom otvorenm alebo oboma ?
Toto je vemi individulne od strelca k strelcovi. Vo veobecnosti, mierenie pomocou
len jednho oka znamen zaostrenie na jedin bod a nevyruovanie strelca irokm
zornm poom. Na druhej strane me mierenie len jednm okom znamena, e sa
strelcovi ter troku opticky zmen, alebo pri napt a vysilen sa zane doslova
rozmazva, me to ma vplyv aj na psychick strnku, kee sa me zvi takto
vntorn naptie strelca. Mierenie dvoma oami je prakticky mierenie len silnejm
okom, druh nevodiace oko dodva lep obraz na teri a zlepuje kompozciu. Je na
strelcovi, aby vyskal, pri ktorom spsobe m lepie vsledky a ktor spsob mu viac
vyhovuje, neexistuje tu jasn pravidlo.
Ako som sa snail vyie zdrazni, na to, aby strelec spravil dobr vstrel nesta
vbec len dobre zamieri a dra muku na strede tera, to je t najahia as
vstrelu. To dleit sa odohrva ete pred momentom zamierenia a tie po om a to

80

ponc prpravou vstrelu a po zaloenie, rozpnanie, vypustenie. Tu s zkladn

spsoby mierenia :
1/ Predmierovanie. Niektor strelci zanaj mieri u od momentu ke zdvihn luk,
pripravia si obe ruky, prednatiahnu luk a nasmeruj muku nad stred tera (aby ruka
radej klesala smerom dolu (namiesto tlaenia ruky sp hore). Strelec sa sna cel
as naahova luk tak, aby muka stle smerovala na stred tera a pri ukotven u m
muku (p) na strede tera a zotrv tak a do momentu vypustenia. Je to dobr spsob
na nauenie, pretoe strelec je stle v zmernej lnii, no nemalo by to by po cel as
sstredenie len na ter a zameriavanie pomocou muky, ale strelec by mal myslie
hlavne na to, ako jednotliv asti vstrelu postupne posklad tak, aby bol vsledkom
zladen a harmonick vstrel.
2/ Mierenie a po ukotven. Druhm spsobom je zamierenie a po ukotven ruky na
tvri, tesne pred tm, ne zana strelec rozpnanie. Samozrejme muka nesmie by
prli vzdialen stredu tera, ale strelec pravidelnm trningom doke dosta ruku
a zameriava automaticky blzko stredu tera spolu s ukotvenm ruky. Muka u
poas nahu pribline smeruje do stredu tera. V okamihu ukotvenia ruky nemus
strelec robi prli vek pribliovanie muky (hrotu pu) do stredu tera.
Priebeh a as mierenia
Poas celho rozpnania strelec tla luk intenzvne smerom do stredu tera a ahom
lopatky ah lake po lnii pu a pri rozpnan zata lake okolo ramena za seba.
Poas rozpnania mus udra muku na strede tera. Mierenie nie je statick, ale
deje sa v pohybe. Akonhle by ste zastavili pohyb rozpnania pri mieren, luk Vs
zane aha sp a vinou, ak to strelec op nerozbehne, nastane zl vstrel tzv.
vypustenie dopredu v dsledku straty momentu ahu. Zva strelec vtedy nesprvne
zapoj svaly laka a zpstia. (Toto je aj naastejia prina zlch vstrelov, mierenie
Vs doslova doke zdriava a vzaova od dobrch rchlych vstrelov)
Samotn mierenie m trva len okamih, nie viac ako 0,5 max. 2 sekundy. S dlhm
asom mierenia dochdza k nave svalstva, minie sa energia v svaloch, zrchli sa tep
a tm djde aj zveniu vibrci, ktor strelec zo svalstva prena do luku a tm viac
sa muka bude chvie a vstrel u nebude dobr. Zvyuje sa aj psychick za
a strelec m tendenciu vystreli za kad cenu aj ke s vedomm, e pokaz vstrel.
Prlin predlovanie efektvneho asu mierenia a samotnho rozpnania zvuje
psychick naptie u strelca a preto je nchylnej vstrel pokazi plne, kee
vntorne vie, e dan vstrel u preahuje. (plat to najm u sanch strelcov na
sai)
Toto je aj hlavn moment, kedy najviac strelcov rob chyby. Mierenie predluj a do
miery, kedy u vstrel nem dostaton dynamiku, strelec zapja pritom svalov
partie, ktor by nemal a cel vstrel sa stane nevyrovnan. Mierenie nie je cie, ale
prostriedok na dosiahnutie dobrho vstrelu.

81

1. Mierenie pri olympijskom luku

Pri mieren pomocou zameriavau na presn zamierenie vyuvame nasledovn:
1/ Samozrejme je to stred tera, do ktorho sa sname zamieri s mukou (pinom),
ktor je sasou terovho zameriavaa. Na presn zamierenie vak samotn muka
nesta, potrebujeme ete druh bod na zamierenie
2/ Tak ako pri pukch, potrebujeme spoji dva body, aby sme zamierili presne na
stred tera. Tm druhm bodom je tetiva, ktor je pred okom strelca. Strelec ju vnma
ako rozmazan hrub iaru, ktor je pred okom a dva ju vdy do rovnakej polohy
vzhadom na muku (pravk si muku premieta z avej strany tetivy, avk
opane). Zladenie tetivy a muky zabezpeuje presn stranov zamierenie.
3/ Aj spojenie tchto dvoch bodov ete plne nesta na presn zamierenie, pretoe
dleitm aspektom presnho zamierenia je rovnak ukotvenie ahajcej ruky na
tvri - pod snkou v prpade olympijskho tlu. Pretoe od miesta ukotvenia na
tvri vemi zle, v ktorom bode tetivu (jej mal as, vdy rovnako vzdialen od
koneka pu) oko strelca dva do relcie s mukou zameriavaa. A v tetive je
samozrejme zaloen p, preto je miesto ukotvenia tak dleit vzhadom na ter.
Rovnak ukotvenie pod snkou zabezpe (spolu so zopakovanm a dodranm
alch ast vstrelu) presn vkov zamierenie.
Obr 1. Na doleuvedench obrzkoch je vidie ako pomocou tetivy a muky
zameriavaa sa doke zabezpei presn zamierenie. V tetive nie je krok, ako je to
pri kladkovch lukoch ale pomocou rovnakho ukotvenia ruky pod snkou alebo na
tvri vie strelec premieta muku zameriavaa zboku tetivy. Takto okom spja vlastne
dva body so stredom teru.
Obr 2. Takto by mal vnma strelec pri olympijskom tle mierenie. Oko
zameriavaa umiestni na stred tera a tetivu (preruovan iara) premieta zboku na
oko zameriavaa (doprava u pravka, doava u avka), respektve tetivu me
premieta aj tesne veda samotnej muky (bodka v strede mieriaceho krku). p si
strelec vbec nevma pri olympijskom tle, preto nie je ani zobrazen.

82

Zladenie tchto troch ast (saozrejme okrem zopakovania aj inch ast

vstrelu) znamen, e mierenie je stranovo aj vkovo zladen pri kadom
vstrele.
Na kreslenom obrzku vyie je znzornen ako by mal strelec vidie tetivu a muku
zameriavaa, ke mieri na stred tera a zobrazenie v ich vzjomnej pozcii pri pohade
zozadu. Existuje viacero monost ako dva do rovnakej pozciie muku a tetivu,
napr.:
a/ tetiva sa d zrovnva s lniou stredu (madla) luku (na obrzku je stred luku iernej
farby), toto vak predpoklad, e strelec sleduje aj tetivu na strede luku a hne nato
mus zamieri mukou do stredu, o me rozptyova a zdriava strelca.
b) tetivu je mon zladi s hranou luku, s tu vak rovnak proti ako pri
predchdzajcom spsobe.
c) Tetivu strelec vid mierne vpravo od stredu pravho oka strelca (u pravka)
a uklad ju z pravej strany samotnej muky zameriavau, resp. kruhovho driaku
muky (ako jeho dotynica) ako je to na vyie na obr. 2. Tento spsob mierenia
a premietania tetivy vzhadom na muku je poda mjho nzoru optimlny, strelec m
stle muku aj tetivu v jednom zornom uhle.
d/ kvli jednoduchosti nauenia je vhodn zaa tak, e tetivu si bude strelec
premieta zo zaiatku presne stredom samotnho mieriaceho krku, aj za cenu, e
neuvid dobre mieriacu muku. Je to vak pomerne rchlo pochopiten a nauiten.
Obr.1 Op znzornen mierenie pri olympijskom luku, oko sleduje bod na tetive
(rozmazane, pretoe je blzko oka) a dva ho do rovnakej lnie s mukou zameriavau
a muku zameriavau premietne na stred tera. Na obr. 2 vidme ako pribline vnma
strelec rozmazan tetivu a kam ju m uklada/premieta vzhadom na vinou
kruhov (alebo hranat) driak muky zameriavaa. Muka je mal bod v strede
kruhovho driaku muky, ktorm strelec mieri presne do stredu tera. Tetiva je teda
premietan z pravej strany kruhovho driaku muky u pravka (zrkadlovo u avka).

83

Pri mieren olympijskm tlom ete treba spomen dleit fakt a to je, e strelec
by mal ostro vnma muku a ter by mal by v diake iastone rozmazan.
Nikdy by to nemalo by opane, vtedy je mierenie nepresn. Mnoho strelcov m prve
tendenciu vidie ter o najostrejie. Navye strelci prlinm sstredenm na mierenie
zskavaj asto tzv. lt chorobu, o je nadmern sstredenie na lt stred tera, a
ich to vyvedie z konceptu sprvneho vstrelu a asto strhvaj a kazia vstrel, resp.
zastavuj pri mieren plynul ah (akoby sa boja vystreli).
Pred vstrelom strelec zamieri na 12-tu hodinu vyie nad stred tera (na modr a
iernu farbu na farebnom sanom teri) a postupne s rukou kles na lt stred tera.
Dleit je, e strelec pri mieren ide s lukom a teda aj mukou zhora nadol a nie
opane.
Pri terovch zameriavaoch a ich nastavovan plat pravidlo, e kam umiestnime na
teri skupinu pov, tm smerom nastavujeme aj zameriava. Ak nm py id doava
dole od stredu tera, zameriava posunieme doava a dole. m vyie vzdialenosti
strieame, tm je muka zameriavau niie a opane.
In sveteln podmienky
Poas sa sa strelec me stretn aj s tm, e sa mu zsahy na teri zanaj
stranovo meni, bu doava alebo doprava. Svis to s ukladanm tetivy vzhadom na
oko a muku zameriavaa. Vo vine prpadov, pri menej svetelnosti, strelec zana
akoby viac vysva oko zameriavaa s mukou doava (pravk) od tetivy, ne ako je
zvyknut pri bench svetelnch podmienkach. Je to preto, lebo podvedome chce
lepie premieta muku na stred tera a lepie chce vidie ter. Ak s sveteln
podmienky kontantn, me zsahy na teri upravi najlepie posunom zameriavaa.
Tento ist princp plat aj pri strebe na dlie vzdialenosti, strelec me ma tendenciu
vysva oko zameriavaa viac doava (u pravkov) od tetivy. V tomto prpade by
nemal hne nastavova zameriava, ale mal by sa poksi zladi oko s tetivou pri
kadej vzdialenosti rovnako, ako je to aj pri kratch strieanch vzdialenostiach, teda
umiestni tetivu tesne z pravej strany oka muky /u pravka/m ako to bolo zobrazen
vyie.
Mierenie a strieanie na dlhie vzdialenosti
Je dleit sa zmieni v svislosti s mierenm aj strebe na dlhie vzdialenosti,
povedzme 70-90 metrov, o s maximlne san streleck vzdialenosti
u olympijskch lukov. Pri olympijskom tle mierenia pomocou tetivy a oka
zameriavaa mierime z kadej vzdialenosti na to, o aj chceme trafi, teda stred tera.
To plat aj pri strebe na 90 metrov, muku strelec umiestuje na stred tera.
Technicky vak to neznamen, e sa len posunie muka na zameriavai niie, m sa
ruka strelca zdvihne vyie (aby sa kompenzovala balistick drhu, mus sa zdvihn
a nakloni luk smerom dohora), ale je potrebn upravi aj polohu trupu strelca
vzhadom na uhol, pod ktorm striea. Nezdvha teda strelec len ruku, ale sa mus
ohn v pse a cel trup sa mu naklon. Poloha tlaiacej aj ahajcej ruky
vzhadom na trup by mal by teda rovnak z rzne strieanch vzdialenost.
Uhol, ktor zviera tlaiaca ruka s trupom ostva 90 , preto trup mus by
adekvtne naklonen pri strebe na dlhie vzdialenosti. Postoj a pozcia nh s
vak zachovan pri vetkch strieanch vzdialenostiach na rovine (v ternne je
potreba sa prispsobova). Analogicky, ak strelec striea smerom dole z kopca,

84

nakla primerane uhlu sklonu kopca aj svoj trup. Tento ist princp zmeny nklonu
trupu plat aj pri barebow strelcoch.
Obr. Nklon v trupe a zachovanie lnie rk so pom pri strebe na dlhie vzdialenosti
(70 m)

2. Mierenie u barebow technike

Mierenie pri barebow technike streby vyuva rovnak princpy ako olympijsk
lukostreba, teda oko strelca vnma stred tera (nie ostro, ale trochu rozmazane, ak je
v diake), na ktor premieta hrot pu, ktor mu sli ako muka. Hrot pu m
picat tvar a preto strelec mieri prve jeho najtenou asou.
Pri krtkych vzdialenostiach (cca do 10-14 metrov poda sily luku) barebow strelec
mieri tak, e si pred nahom najprv ulo prsty pod p dostatone nzko (pribline 612 cm - to zle od sily luku a vzdialenosti na ktor sa striea, strelec to mus zisti
skanm, kde ukotvi prsty na tetive, aby zsahy ili do stredu tera), tto pozciu
prstov na tetive sa mus naui pri kadom chope vdy rchlo odmera aby mohol
striea do stredu tera z danej streleckej vzdialenosti, odmeria to napr. pomocou
zrezu na prstovom chrnii, samotnch prstoch alebo pozcii na streleckej rukavici.
Zopakujme si: Strelec si priprav vstrel pri prednahu, alej pokrauje v nahu
a ukotven. Tetivu dotiahne a po nos a ukotv ruku na tvri. Ak sa potrebuje dosta
s okom do osi pu (lnia pu), tak mierne a uvonene nakla hlavu doprava (pravk)
alebo doava (avk). Cel p vrtane hrotu, trubky pu a koneku si uklad priamo
pred oko, akoby sa pozeral dovntra samotnho pu, takto toto je vhodn trnova
mierenie pre zanajcich strelcov (samozrejme strelec sa nesstred len na konek
pu, takto vysvetlenie je na uvedomenie si, e p je vlastne lnia, ktor sa strelec
sna nasmerova do stredu tera a luk ju tam vystrel).

85

p si strelec dotiahne presne pred oko tak, aby p strelcove oko videlo ako cel
smeruje do stredu tera. Pritom umiestuje p tak, e mieriace oko je mierne
nad pom, to znamen, e vid mal vrchn as pu. Strelec by ale nemal nikdy
vidie bon as pu, vtedy by p smeroval inm smerom ako do stredu tera
(vinou vavo) a musel by premieri (namieri do inho miesta).
Takto odporam zana striea a mieri, je to jednoduchie a strelec spracva
menej informci poas vstrelu, take kad sa pomerne rchlo doke naui
takto striea z krtkych vzdialenost. Tento spsob mierenia funguje aj na dlhie
vzdialenosti.
Pri takchto kratch vzdialenostiach vlastne p smeruje od zaiatku cel do stredu
tera a jeho drha je priama (ete bez balistickej krivky, ktor sa prejav a pri dlhej
vzdialenosti). Ruka sa ukotvuje na tvri strelca vdy v tom istom kotviacom
mieste, nezvisle od strieanej vzdialenosti. Pri rozlinch strieanch
vzdialenostiach sa men len poloha prstov na tetive (prsty s bliie alebo alej
pod pom uchopen na tetive) a tm sa zmen nklon pu vzhadom na ter, ale
nikdy sa nemen pozcia ukotvenia ahajcej dlane s prstami na tvri ! Tto
technika sa nazva string walking (chodenie po tetive prstami).
Pri strebe na dlhie vzdialenosti, kde u dochdza k balistickej trajektrii pu a p
u nelet po rovnej priamke, ako je to z krtkych vzdialenost, plat nasledovn princp
mierenia: Ako bolo uveden, pozcia dlane s prstami v kotviacom mieste sa nemen,
men sa chop prstov na tetive a to bliie k pu (m viu vzdialenos strieame,
tm s prsty bliie ku pu). Tm sa aj konek pu posva niie pod oko, ne ako to
bolo pri kratej strieanej vzdialenosti (pretoe strelec stle mieri pomocou hrotu pu
do stredu tera). Takto sa ovplyvuje zsah vertiklne. Na presn stranov zamierenie
oko strelca potrebuje premietnu vdy rovnako tetivu vzhadom na hrot pu (ako pri
olympijskej lukostrebe dva strelec do rovnakej pozcie muku zameriavaa a tetivu)
tie by tetiva mala by premietan ku pravej strane pu (ako jeho dotynica)
u pravka (a z avej strany pu u avka). Ak by to tak nebolo a tetivu by pri kadom
vstrele strelec premietol inde vzhadom na hrot pu, vyskytli by sa stranov
odchlky.Vea strelcov si ani neuvedomuje, e takto strieaj (hoci strieaj dobre)
a podvedome dvaj vdy rovnakm ukotvenm ruky na tvri tetivu do rovnakej
pozcie vzhadom na hrot pu. Ak je to podvedom, je to v poriadku, v zaiatku sa to
ale strelec mus naui a pochopi tento princp. Presn a exaktn mierenie pri
barebow dokeme pomocou string walking techniky.

String walking technika mierenia pri barebow

Princp tejto techniky spova v nasledovnom:
1/ Pri kadej strieanej vzdialenosti mierime pomocou hrotu pu na stred tera,
ktor dvame do rovnakej pozcie s premietanou tetivou (na obr. niie), podobne
ako mierime pomocou muky a tetivy na stred tera pri olympijskom tle.
2/ Ak sa zvuje striean vzdialenos, tlaiaca ruka s lukom aj pom sa zdvha
mierne dohora, konek pu sa ale posva vzhadom na tvr strelca niie, m
dochdza k nklonu pu hrotom dohora.

86

3/ Vetky prsty s zachyten na tetive vdy pod pom (iba pri vemi dlhch
vzdialenostiach , cca nad 40 m sa me ukazovk uloi nad p, ak strelec nechce
nadmierova ter).
4/ Ak sa men striean vzdialenos, tak sa men len vzdialenos chopu vetkch
prstov na tetive od koneka pu (alej alebo bliie pod pom) tm sa men nklon
pu vzhadom na ter pri zachovan mierenia pomocou hrotu pu na stred tera.
5/ Posvanm prstov na tetive (po angl. String walking) sa zmen pri inej
strieanej vzdialenosti poloha koneku pu vzhadom na tvr strelca, preto
strelec neukotvuje pomocou koneka pu, ale pomocou dlane s prstami.
6/ Ukotvenie ahajcej ruky na tvri sa nikdy nemen, dla s prstami je vdy
ukotven na tvri rovnako vstrel od vstrelu pri vetkch strieanch
vzdialenostiach.
6/ Potrebujeme vdy aspo pribline odhadn striean vzdialenos, aby sme
vedeli vyui tto techniku zmeny chopu a vedeli ako nzko od koneka pu
uchopme tetivu.
7/ Strelec na nameranie vzdialenosti prstov od koneka pu pouva rzne
spsoby a prostriedky, napr. zrezy na chrnii (sane to nie je vak povolen),
odhad pomocou prstov a pod.
Ak sme s prstami na tetive nzko od pu (napr. cca 10 cm) a mierime pomocou hrotu
pu, tak z krtkych vzdialenost nm zsahy pjdu do stredu tera, ale zsahy u
vemi poklesn niie od stredu tera z dlhch vzdialenost (cca od 13-18 metrov
vyie, zvis to najm od sily luku a dky nahu strelca, pouitch pov a kvality
luku). m viac priblime prsty k pu (dohora), pri zachovan mierenia pomocou len
hrotu pu a tetivy, tm m p v nklon hrotom dohora a preto bude zasahova
vyie od stredu tera (alebo prve stred tera z uritej jednej konkrtnej vzdialenosti).
To, kde uchopme prsty na tetive pod p, si vieme pomocou palca a prstov ahajcej
ruky pomerne presne odmera (znzornen na obrzkoch niie) a tak vlastne pri
zmench strieanch vzdialenost chodme po tetive = menme vzdialenos
chopu vetkch troch prstov od koneka pu pri kadej zmene strieanej
vzdialenosti. To musme ma predtm empiricky zisten trningom, kde je sprvne
miesto chopu pri kadej zo strieanch vzdialenost. Princpom tejto techniky je
teda zmena nklonu pu (aj s nklonom luku) vzhadom na ter pri zmene
strieanej vzdialenosti, podobne ako pri olympijskej lukostrebe. m je via
striean vzdialenos, tm viac je p naklonen hrotom dohora a opane. Rozdiel
oproti olympijskmu tlu je v tom, e tam nechodme prstami po tetive (prsty s
kontantne jeden nad a dva pod pom). Ale podobn je, e pri vej strieanej
vzdialenosti naklame cel luk aj so pom viac alebo menej dohora.
String walking v praxi
Psmovm metrom si namerme jednotliv vzdialenosti od 10 30 metrov
s odsadenm po 5 metrov (alebo aj menej, napr. po 3 metroch). Empiricky strieanm
zistme, pri ktorej strieanej vzdialenosti je ak vzdialenos vrchnej hrany ukazovka
od pu. Urobme si napr. perom znaku na tetive. Naprklad ak chceme zisti tri

87

vzdialenosti, urobme si tri znaky na tetive ale len doasne na ncvik, neskr ich u
nepotrebujeme.
Potom ulome vetky prsty tesne pod p a prsty dme natesno aj s prstovm
chrniom (tabkou alebo rukavicou) toto je tzv. referenn (vodn) poloha.
Obr. 1 Strelec najprv striea na konkrtnu vzdialenos a zisuje, pri akej pozcii
chopu prstov na tetive, resp. ich vzdialenosti od koneku pu, mu bud py
zasahova stred tera. Ak sa mu podar kontantne striea okolo stredu, urob si
v mieste hornej hrany ukazovka znaku na tetive. (K tejto znake sa potom vie
kedykovek vrti, ke bude striea tto ist vzdialenos a na tom istom mieste
potom mus op uchopi prsty na tetive.) Prsty potom d do referennej polohy (obr.
2 a 3). Znaku, ktor si predtm vytvoril si teraz premietne na prsty, ktor s v
referennej polohe a zapamt alebo zazna si tto pozciu, na ktorom prste alebo
polohe na prstovom chrnii mu tto znaka premieta (obr. 4 a 5)
Obr. 2 Referenn poloha vetky tri
prsty tesne pod pom

Obr. 3 referenn poloha, pohad zvntra prsty musia by vdy natesno pod
konekom a natesno k sebe, aby to bolo o najpresnejie odmeranie

88

Obr. 4 a 5 Oznaenie nechtom palca miesto na prstovom chrnii v referennej polohe,

ktor zodpoved strieanej vzdialenosti (kde si predtm strelec dal znaku a zistil, kde
mu py zasahuj stred tera). V tomto konkrtnom prpade strelec dva palec na stred
prostrednka (na prvom obrzku), kde si predtm strieanm zistil, e to koreponduje
strieanej vzdialenosti na 25 metrov (kde mu py zasahuj do stredu tera). Do tohoto
miesta nsledne potrebuje priloi horn hranu ukazovka. Na obrzku veda je to
podobn, ale oznail si horn tretinu prstenka na chrnii, omu zodpoved presn
streba so zsahmi do stredu na 14 metrov u tohto strelca. Vy si muste strieanm
empiricky zisti, ktor pozcia na prstoch/chrnii v referennej polohe koreponduje s
tou-ktorou strieanou vzdialenosou.)

Obr. 6 Palec ostva v danej pozcii a prsty sa presun z referennej polohy niie tak,
aby horn hrana ukazovka aj s chrniom bola presne na palcom nameranej pozcii
(znake). Nsledn sa presun vetky prsty do tejto pozcie. V tomto mieste strelec
uchop tetivu prstami, naahuje luk a striea.

Znaky na tetive pouvame len na poiaton zameranie pozcie prstov na tetive na

konkrtnej strieanej vzdialenosti. Neskr znaky u nepouvame (san strelci ani
nemu) pretoe sa naume kde sa nm znaka premieta, ke s prsty v referennej
polohe a tto pozciu si zapamtvame. Me to by pri jednej vzdialenosti napr.
druh tretina ukazovka (pri dlhej vzdialenosti), pri kratej strieanej vzdialenosti to
me by napr. polovica prostrednka at.) Takto si zistme a urobme na tetivu
znaky na vetky striean vzdialenosti a zistme ich polohu na jednotlivch

89

prstoch/chrnii v referennej polohe. Strieame vdy dostaton poet pov, aby sme
vylili in chybu pri vstreloch.
Rekapitulcia praktickho vyuitia tejto techniky
Ak mme takto nastriean vetky elan vzdialenosti, vieme sa kedykovek vrti
k akejkovek strieanej vzdialenosti a to nasledovne: Prsty dme tesne pod p do
referennej polohy. Nechtom palca si na tetive ozname miesto, ktor patr ku
konkrtnej vzdialenosti, predtm tu bola znaka (napr. strieame na 25 metrov
a v trningu strelec zistil, e tejto vzdialenosti zodpoved miesto chopu tetivy, kde d
hranu ukazovka presne na stred prostrednka, ke s prsty v referennej polohe.) a
pridrme palec s nechtom na tomto bode na tetive. Prelome vetky prsty
z referennej polohy tak, aby hrana ukazovka bola teraz presne na rovni nechtu
palca.
Obr. Pozcia ukotvenej ruky na tvri sa nemen pri zmene strieanej vzdialenosti,
poloha koneka pu vzhadom na tvr no. Strelec mieri v oboch prpadoch
pomocou hrotu pu. Obr. 1 je streba na dlhiu vzdialenos. Obr. 2 je streba na
kratiu vzdialenos.

Vhodou tejto techniky oproti nad/ podmierovaniu tera je v tom, e pri kadej
vzdialenosti mierime s hrotom pu na stred tera a zachovvame rovnak
ukotvenie ruky na tvri. Menme teda len nklon pu a zdvih luku ako pri
olympijskom tle. Je to exaktn technika a je vemi presn. pikov strelci doku
takto striea presne, porovnatene s olympijskm lukom a do 40-50 metrov, kde
najlep dosahuj sstrel pov do niekokch centimetrov (cca do 8-10 cm).
Me sa sta, e aj napriek tomu, e strelec premieta cel p do stredu tera, zsah
napokon bude naavo alebo napravo od stredu tera. Na presn mierenie teda nesta
len hrot umiestni na stred tera, ale podobne ako pri olypimpijskom tle, je
potrebn hrot da do rovnakej relcie s tetivou. Idelne aby strelec premietal tetivu
tesne z pravej strany hrotu pu, niie na kreslenom obrzku je to vysvetlen.

90

Stranov zsahy a kompenzcie mierenia me strelec riei rzne:

1/ Premierenm hrotu pu do druhej strany teru, m sa zsahy posun viac do stredu
tera (o ale bva aj znane nepresn), na krtke vzdialenosti to vak dobre funguje
alebo
2/ U holch lukov, ktor maj opierku sa d vyladi zsah na teri prve pomocou
opierky (buttonu), nastavenm pruiny (silnejie alebo slabie) dostaneme p do
stredu tera.
U tradinch lukov a strelcov, ktor nemaj monos stranovho nastavenia opierky na
luku, mu zasti ovplyvni stranov dopad pu pomocou zmeny tvrdosti pov,
pecilnych zkladok s tvrdou alebo mkou odpruovacou asou (loveck luky)
alebo koench vstelok (longbow aj loveck luky) a dosta tak p do stredu tera,
zmenou olepenia letiek za dlhie/kratie alebo tvrdie/mkkie alebou u spomenutm
premierenm hrotu pu osovo na druh stranu tera, ak chceme zsah do stredu. Alebo
zmeni premietanie tetivy vzhadom na hrot, teda bu hrot ete viac vysun od
tetivy, resp. ho da do zkrytu s tetivou aj za cenu, e tetiva strelcovi plne zakryje
hrot a mierenie bude tak saen. Nutnos robi kompenzcie me vznikn aj vtedy,
ak nie je dobre vyladen p s lukom, porate sa preto najprv o vhodnosti pu k sile
Vho luku a dke Vho nahu.
Obr. 1 mierenie na krtke vzdialenosti pomocou hrotu pu, strelec cel p premieta
do stredu tera. Hrot umiestni (pravk) z avej strany tetivy (resp. tetivu premieta
z pravej strany hrotu). Na Obr. 2 je u dlhia striean vzdialenos a strelec dal prsty
a tesne pod p, pritom stle mieri pomocou hrotu priamo do stredu tera a rovnako
premieta tetivu vzhadom na hrot. Na obr. 3 je pohad zozadu na strelca a pomyseln
trajektriu pu pri dlhch vzdialenostiach, ke u strelec dva jeden prst nad p
a dva pod p. Na obr. 4 je pohad na mierenie spredu pri krtkej vzdialenosti.

91

Obr. Mierenie pri barebow tle, pohad od strelca pri krtkej strieanej vzdialenosti.
Hrot pu smeruje na stred tera, strelcove oko je tesne nad konekom pu, vid ksok
z vrchnej asti tela pu. Tetivu strelec premieta vdy tesne z pravej strany hrotu
pu. Stranov odklanie tetivy by znamenalo stranov odchky, preto si treba da
pozor, aby hrot a tetiva boli vdy v rovnakej pozcii. Je to podobn mierenie ako pri
olympijskom tle, ale strelec namiesto muky vyuva hrot pu.
Pri strebe na dlhiu vzdialenos by strelec videl opticky dlhiu as tela pu (od
koneku po hrot), pretoe by sa p naklal dohora, konek by klesol pod oko.

Mentlna strnka mierenia

Mierenie aj samotn vstrel s v neskorch fzach rozvoja strelca u inak vnman
ako v zaiatkoch. V zaiatkoch je to skr o technickch aspektoch mierenia, presnom
zadovan muky s tetivou a terom, prlinho sstredenia na dokonal zladenie
muky a tetivy so stredom tera. Neskr sa to vak pretransformuje do hadania
uritho mentlneho kudu pri nahu aj samotnom mieren, hadanie si vlastnho
tempa vstrelu a trnovanie podvedomho mierenia. Je to navodenie rovnakho stavu
mysle, kde strelec by mal myslie len na trafenie stredu a cel jeho koncentrcia
smeruje k tomu, e p polet do stredu a doslova si to vsugeruje, nasmeruje cel svoju
energiu jednm smerom a za jednm cieom. Potom v okamihu samotnho mierenia je
prtomn len tto jedin jednoduch mylienka, do mylienok strelca poas mierenia
by nemalo vstupova ni in.
Je to aj stav akejsi jednoduchosti alebo mono vstinejie bude istoty mysle v
tom zmysle, e vtedy u vbec strelec neprema o technickch aspektoch, o muke
a jej polohe na teri, o zladen tetivy s mukou, a u vbec nie o predchdzajcich
vstreloch a zsahoch, alebo i je unaven, o veda strieajcich strelcoch, resp. ako
mu svieti slnko na ter, strelec si nepripa akkovek vyruujce faktory. Zaujma
ho len trafi stred a mus aj chcie trafi stred tera a urobi pre to maximum
a zrove by disciplinovan voi sebe a urobi to tak ako si to naplnoval. Prve

92

v tejto asti lukostreba me pripomna meditciu.Ano je to tak, meditciou je vak

u pred tm ako zamierite na ter a ete chvu potom, o vystrelte, strelca ba mala
zaujma viac vntorn strnka (duevn) ako technick. Je to podobn ako pri
meditcii, ke sa snate z hlavy dosta vetky mylienky a oni tam behaj a vynraj
sa nov. Poas mierenia sa muste naui doslova na ni nemyslie okrem trafenia
stredu tera, pretoe inak Vm tie rozmanit mylienky bud vstupova do vstrelov
a deformova ich.
Meditciou sa vak lukostreba stane a po dlhodobom
a pravidelnom trningu, rekrean strelec to nemus zai, ak striea len sporadicky.
Dobrmi metdami na zlepovanie koncentrcie s napr. sledovanie plameu svieky
poas napr. 10 mint, sledovanie kyvadla alebo sstredenie sa na jedin bod
v miestnosti, neskr meme zapoji aj luk a zameriava v prpade olympijskch
strelcov, alebo p v prpade tradinch strelcov. Treba sa naui necha vedomie
akoby utlmi a prejs do stavu uritho pokoja ale bez mylienok. V takomto stave by
sa mal potom strelec snai zotrva od prednahu a po relaxciu.
Na tto tmu napsali sksen zahranin trneri vea podnetnch textov, odporam si
ich vyhada, ak potrebujete riei tto strnku vstrelu.

3. Mierenie a dchanie
Dchanie je jednou z asto opomnanch ast pri technike a dos vea strelcov mu
nevenuje skoro iadnu pozornos, dchaj ako s zvyknut a neuvedomuj si svoje
dchanie poas vstrelu. Dchanie svis a ovplyvuje aj mierenie. Sprvnym
dchanm sa d docieli zlepenie vsledkov streby, pretoe sprvne dchanie doke
strelcovi pomc upokoji ho. Zastavenie dchania kvli miereniu na dlhiu chvu
ako pr seknd spsob negatvny efekt a vstrely to me zhori. Tu neplat
veobecn pravidlo, o je sprvne, pretoe to zle od kadho strelca individulne.
Niekomu vyhovuje zastavi dych pri mieren a upokoj ho to a inho zase upokoj ak
s nahom zrove jemne vydychuje a pomha si tak zrove s nahom (podobne
ako pri posilovan, ak v posilovni s inkou prekonvame nmahu, tak
vydychujeme) Preto kad mus zisti, o je pre neho najlepie a vyska viacero
spsobov dchania poas vstrelov, zadranie dychu aj plynul vydychovanie
a fzovanie dchania. Neodpora sa vbec s vstrelom sa prli nadychova,
zvujete si hrudnk a brnite tak rozpnaniu. Vina trnerov odpora tento
osveden spsob:
1/Pred vstrelom sa zhlboka nadchneme, aby sme si otvorili pca.
2 Zdvihneme luk a pripravujeme si vstrel, prednatiahneme ho a ustlime zameriava
blzko stredu tera (pritom ale aktvne nemierime).
3/ Nadchneme sa do polovice kapacity pc a s napnanm luku zaname aj plynule
vydychova pribline do tvrtiny kapacity pc a do momentu ukotvenia.
Predpokladom takhoto spsobu je to, e nesmieme zastavi nah, pretoe tak
minieme za pr seknd kyslk a zv sa trasenie, m vznikne aj potreba sa
nadchnu a dochdza k porueniu plynulosti. Kyslku je len na pribline 4-6
sekundov vstrel. Ak to preenieme s mierenm a zastavenm rozpnania, takmer
vdy uctime, e vstrel u nebol optimlny.
4/ Pri mieren u nevydychujme, ale na krtku chvu zadrme dych.

93

5/ Ak udrme plynul ah, tak s vypustenm aj zrove jemne vydychujme

6/ Po vypusten zaneme plynule dcha op pribline na polovicu kapacity pc.
Je znme, e vinou udia, ke zanaj so strieanm, dchaj prirodzene a to je
dobr. A neskr si dchanie zastavuj a potrebuj sa mu op povenova. Pri dchan
dbajte na tieto zsady:
-

m by o najprirodzenejie, naute sa ho tandardizova, teda chote poda svojho

vlastnho modelu dchania a dodrujte ho
dcha sa spodnou asou pc brnicou, nie hrudnkom, to by ho dvhalo a brnilo
vstrelu
dchanie m by v rovnakom tempe a plynulosti vstrel o vstrel
ak sa ho naume ovlda pri striean, u nad nm nemusme rozma a deje sa
automaticky (najm pri trningu v nestresovej situcii)
dchanie pod stresom (sa) me by znane ovplyvnen, preto treba si ho op
zaa uvedomova a kontrolova
dchanm sa strelec medzi vstrelmi ukuduje a pripravuje na nov vstrel, tm e
dodva kyslk a energiu svalom a me tak zni aj naptie a stres pri saiach.
Medzi vstrelmi by malo by aspo 20 seknd pauzy a medzitm aspo 6-8 ndychov
a vdychov, predtm ne zaneme al vstrel.

4/ Rozpnanie
Rozpnanie = fza aktivcie vstrelu po ukotven, ktor prebieha ete pred
vypustenm tetivy a aktivuje ho
Rozpnanie je proces dokonenia rovnovneho naahovania luku pomocou
oboch pa, v ktorom ani jedna ruka nem dominanciu, ale rovnovha sa dosiahne
rozloenm sl, ktor psobia na luk a tetivu. Tak djde aj k aktivcii vstrelu.
Olympijsk lukostrelci rozpnaj, aby po kliknut klapaky boli prve v rovnovnej
polohe, pri ktorej vypaj p v optimlnej lnii kad vstrel. Barebow strelci
potrebuj rovnako zapoji rozpnanie do procesu vstrelu, ak chc speri s tmi
najlepmi a striea o najpresnejie. Po ukotven ruky na brade rozpnaj tlakom
jednej ruky a ahom chrbta ahajcej ruky, aby sa dostali do rovnovnej polohy
a s vypustenm umonili pu zachova optimlnu drhu smerom do stredu tera.
Rozpnanie zrove znamen ovea meniu za i u na jednu alebo druh ruku
a strieanie je menej namhav, strelec je vytrvalej, lepie kontroluje svoj vstrel,
pretoe nenti zapja nepotrebn a nah brzdiace svaly.
Ak tto rovnovhu pri rozpnan vieme udra a do konca vstrelu, je to jeden
z predpokladov, e vstrel bude dobr. Ak v niektorom momente sa tto rovnovha
naru; naprklad ruka, ktor tla do luku jemne povol tesne pred vstrelom alebo
ruka, ktor ah plne zastav ah; je vemi ak tto rovnovhu op nastoli.
Vinou pri menej zdatnch strelcoch nastva vplyvom tohto naruenia nesprvny
vstrel s chybou a je to aj dobre viditen zvonku, ak sa na tak vstrel pozerme.
Preto je dleit uvedomovanie si kadej asti vstrelu a ak djde k vnejiemu
narueniu rovnovhy pri tlaku a ahu, odpora sa nevystreli a stiahnu tetivu nasp
(nesmie to vak by a prli asto, aby sa to nestalo zlozvykom a nedolo
k vybudovanie obavy z nesprvneho vstrelu).

94

Rozpnanie je vemi dleit as vstrelu, ak hovorme o profesionlnej

portovej lukostrebe a vbornch streleckch vkonoch. U skr som spomenul,
e idelne rozloenie tlaku a ahu je 50 : 50. Tento pomer by mal osta aj v momente
vypustenia tetivy, vtedy strelec cti rovnovhu a ahkos vstrelu a samotn vstrel ho
minimlne rozkmit, take aj negatvny vplyv na p je o najmen. To je samozrejme
pri zachovan optimlneho tempa a plynulosti nahu, okrem inho. Rozpnanie je
as vstrelu, ktor je rovnako nevyhnutn pre olympijsk lukostrebu ako aj in
streleck tly, ak sa chceme pribli dokonalm vstrelom.
Priebeh rozpnania
Zopakujme si u spomenut princpy, ktor platia tak pri nahu ako aj pri rozpnan.
Akurt s tm rozdielom, e rozpnanie u vstrel samotn aktivuje, teda je u
nezvratn, zatia o nah je prprava na ukotvenie a drobn korekcie ete mono
robi poas nahu.
Rozpnanie nasleduje hne po tom, ako strelec ukotvil ruku na tvri (i u pod snkou
alebo pod lcom) a tetivu umiestnil na nose, na mal okamih spomauje ah (ale
nezastavuje ho ! ), aby mohol pokojne zamieri i u pomocou pu alebo zameriavau
(tento as trv pribline 0,1 0,5 sekundy), aby tak preiel z vonkajieho pohybu
k vntornmu teda aktivcii vstrelu pomocou ahu chrbta a tlaku od ramena tlaiacej
ruky. Rozpnanie teda nastva sbene so zamierenm na ter a to pri takmer
plnom nahu. Pri rozpnan si vak treba da pozor na to, aby ruka, ktor tla do
luku nebola zatlaen dozadu a nespsobila bu zven rameno alebo zaklanie
strelca dozadu, alebo stanie trupu. Pri rozpnan sa tetiva vbec nehbe na tvri
alebo hrudnku strelca, neposva sa po tvri u od momentu ukotvenia !
Rozpnanie je komplexn prca oboch rk, ramien, hrudnka a lopatiek. (Priebeh
rozpnania si mete pribli aj obrzkami v asti o nahu na strane 63)
Rozpnanie, jeho smer a dka
Tlaiaca ruka tla uvonene a plynule a s rovnakou intenzitou rku luku smerom do
tera, ahajca ruka je vdy rovnako a pevne ukotven na tvri a predlaktie s lakom
smeruje mierne dohora nad os pu, zozadu je vidie ako je mierne vyie nad rovou
ramena tlaiacej aj ahajcej ruky. Predlaktie je uvonen a sila ahu vychdza
z lopatkovej asti chrbta. Tieto chrbtov svaly zaahuj cel ruku aj s predlaktm
akoby okolo hlavy smerom dozadu. Akoby mal strelec v ramene ahajcej ruky aksi
imaginrny pnt, okolo ktorho sa cel predlaktie aj lake ota. Pri pohade spredu
v zrkadle by sme videli ako sa lake ahajcej ruky strca za hlavou. Rozpnanie
umouje dosiahnu optimlnu polohu pre vypustenie a zrove tto poloha umouje
aktivova vstrel. Pretoe vysvetlenie ahu chrbta je pomerne zloit na zjednoduenie
si predstavte, e centrum sily, z ktorho samotn rozpnanie pochdza je v strede
oboch lopatiek, tak isto aj centrum rovnovhy pri rozpnan. Pri rozpnan je
kompletn prenesenie sily, ktor zabezpeuje nah luku ahajcej ruky, do
chrbtu (lopatky), ktor je vlastne tm motorom ahu, predlaktie a prsty ahajcej ruky
s len prostriedkom, ktor tto prcu vykonvaj.
Rozpnanie je zrove pocitov as vstrelu, ktor si strelec mus uvedomova,
ale zrove ju mus cti rovnako pri kadom vstrele. Strelec by sa mal naui
najprv sprvne rozpna pomocou sprvnych svalovch parti, ktor vak v zaiatkoch
vcviku nie s ete dostaton pripraven pre lukostrebu a preto ich sprvu necti.

95

Cvikom sa vak postupne posiluj. Pocit pri rozpnan, ako strelec zapja svaly, aby
dokonil rozpnanie, sa zskava jedine astm trningom. Kad dobr strelec Vm
hne povie, e v rovnovhe a dobrom tempe naasovan rozpnanie ( ktor strelec aj
cti, e je sprvne zrealizovan), ak aj vypustenie prebehlo tandardne, vinou zsah
kon blzko stredu tera. Pocit a smer sprvneho rozpnania vie dobr lukostreleck
trner svojmu zverencovi navodi aj na sucho bez luku ako aj pri napnan luku,
samozrejme to predpoklad zapjanie sprvnych svalov, o mus kad strelec najprv
pochopi a a nsledne sa to me naui.
Obr.Rozloenie a zachovanie sl tlaku a ahu pri nahu i rozpnan by malo by 50:50

Obr. 1 smer rozpnania he znzornen pami. obr. 2 stranov vysvanie pravej

lopatky pred av poas rozpnania (u pravka)

96

Pri sprvnom ahu chrbtom a rozpnan je vidie, ako sa doln as pravej lopatky
strelca (pravka) pribliuje ku jeho avej lopatke, prav lopatka je niie ako av
a zrove sa prav lopatka vysva pred av, o by sme videli pri pohade spredu
v zrkadle (predch. obrzok). Strelec by sa mal lopatky pri rozpnan snai o najviac
k sebe pribli v ich vrchnej asti, av lopatka sa dostva a ku chrbtici. Na obrzku
je to vidie ako iara na chrbte. Priblenie lopatiek zvis najm od stupa zvldnutia
ahu chrbtom a anatomickch vlastnost kadho strelca. Nasledovn obrzky to
demontruj pri nahu a pri rozpnan.
Obr. 1 nah a obr. 2 rozpnanie a pohyb pravej lopatky

V tejto svislosti ete treba spomen as, ktor trv samotn rozpnanie.
Optimlne od momentu ukotvenia do vypustenia by nemalo by viac ako 1-2,5
sekundy. Op plat, e prli rchlo ako aj prli pomaly nie je dobr. Ak strelec
rozpna vemi rchlo, nemus by ete plne pripraven na vstrel a v idelnej pozcii,
ho me naprklad prekvapi kliknutie klapaky. Ak trv rozpnanie prli dlho, je to
jednak navn a strelec sa vinou vzauje z idelnej rovnovnej pozcie pre
vstrel, vplyv to m aj na psychiku strelca, ktor doslova me chcie u vstrel m
skr aj ke nasilu dokoni, zapoj tak v momente nevhodn svaly. as rozpnania sa
me predi naprklad pri veternom poas, alebo vom vntornom napt pri
sai, strelec by sa vak mal stle dra svojho nauenho optimlneho tempa
vstrelu a natrnovanho asu priebehu vstrelu.
Dka rozpnania sa d u kadho strelca zmera, ak sa pozrieme na p na zkladke
tesne v momente ukotvenia a vidme ako sa posva smerom dozadu pri rozpnan od
momentu ukotvenia. U olympijskch strelcov, ktor pouvaj klapaku, meme
hovori v prpade elitnch strelcoch iba o niekokch milimetroch, tak dokonale maj
tandardizovan dku nahu a rozpnanie. U zanajcich strelcoch to me by aj 11,5 cm od momentu ukotvenia a po aktivciu klapaky. To ist plat aj o barebow
strelcoch, (ktor nepouvaj klapaku), dka posunu pu po zkladke sa d vak
rovnako odsledova.

97

5/ Vypustenie
Zjednoduene povedan vypustenie znamen, e tetiva opa prsty strelca a zane tak
plnou silou napnutho luku tlai priamo na konek pu a uvdza cel p do pohybu.
Zle vemi na tom, ako je vypustenie zrealizovan, pretoe je to kritick fza
vstrelu, ktor ho znane ovplyvuje a zrove jedna z najach na zvldnutie
a dokonal zopakovanie. To najdleitejie, o ovplyvuje vsledok vstrelu sa
odohrva prve v samotnom momente vypustenia a tesne po om, ktor trv len
zlomok sekundy.
Svaly prstov ktor ahaj tetivu (flexory) by mali by maximlne uvonen spolu s
predlaktm a zpstm ahajcej ruky (pritom prsty musia by sprvne uloen a
zavesen na tetive). Pri rozpnan dochdza k zvovaniu tlaku tetivy na prsty. Tetive
V alom pohybe dozadu brni brada a nos strelca, ktor tak vytvraj prirodzen
prekky. Takto sa d aktivova vypustenie. Pritom brada ani krn svaly strelca by
nemali by napnan. Nasilu by strelec nemal bradou tlai do tetivy, tetiva mus by
prve opane tlaen proti uvonenej brade. Pri takomto zvujcom sa tlaku tetivy
na prsty a predpokladu sprvne uvonenho predlaktia sa prsty doku otvori u pri
minimlnom vedomom uvonen (cca 3-5 % uvonenie sta z pvodnho 100 %
tlaku prstov na tetivu ), aby sa prsty plynule a vdy rovnako zvliekli, zomykli alebo
mono ete lepie povedan doslova utrhli z tetivy. Takto vypustenie je optimlne,
pretoe sa d natrnova, aby bolo o najviac rovnak pri kadom vypusten na rozdiel
od benho len otvrania prstov na tetive, ktor nem rovnak intenzitu (je to ben
u rekreanch strelcov).
Obr. Vavo je ukotvenie tetivy a vpravo u vypustenie. Vypustenie tu nie je idelne,
pretoe prsty sa plne otvraj o zna o malom napt v predlakt a nie celkom
sprvnom koncepte vypania. Vyta meme aj naptie v brade strelca, ktor
spsobilo napnutie svalov na tvri, strelec by mal po vypusten vyzera rovnako ako
na prvom obrzku.

Vypustenie by sa malo asom u kadho strelca zmeni z vedomej innosti (ke

zanajci lukostrelec vypa, tak o tom doslova rozma, o ide urobi) na
podvedom innos, intuitvnu. Strelec neriadi otvranie prstov, ale riadi rozpnanie
rovnomernm tlakom a ahom a spustenie tetivy z prstov sa dostav sam, potrebn je
len zachova rovnovhu a naasovanie vypustenia. To vak neznamen, e strelec si
dva povel na vstrel, to vbec nie. Vstrel meme teda oznai aj ako za sasti

98

prekvapujci, pretoe strelec riadi pohyb, tlak jednej ruky a ah chrbtovho svalstva,
ale samotn moment vstrelu by mal prekvapi v tom zmysle, e strelec neuruje,
v ktorom okamihu vstrel nastva, ale pozn len krtke asov rozptie, v ktorom by
mal nasta. Strelec vypustenie rob a vtedy, ak je po vetkch strnkach na
vypustenie pripraven, hlavne smer tlaku a ahu s v poriadku a s vo vzjomnej
rovnovhe (nie je to teda kliknutie klapaky u olympijskho luku). Spsob riadenho
vytrhvania/vypania tetivy z prstov pomocou rozpnania predpoklad zvldnutie
ovldania sprvnych chrbtovch svalovch parti, ktor s potrebn na vstrel.
Prekvapenie z vstrelu sa vak v tomto prpade nerovn zaknutiu/strhnutiu sa,
ktor je prve to, o vstrel plne pokaz. Ak sa strelec nech doslova prekvapi
vstrelom a v tomto okamihu vypania tetivy z prstov doke zachova rovnak
pokoj ako pri mieren, je to predpoklad, e vstrel bude nevyruen a dopadne dobre.
V okamihu vstrelu nastva naraz vea vec a tie sa mus strelec trningom naui
zvlda. Vstrel sprevdza urit hluk luku a tetivy (luk urite nie je tich zbra ako si
vina me myslie, naopak, pri vstrele nastva dobre pouten nraz tetivy
o ramen). Vstrel sprevdza aj pohyb pu, tetivy, samotnho luku a aj pohyb
ahajcej i tlaiacej ruky. Toto vetko sa mus strelec naui zvlda, aby nenastalo
spomenut zaknutie.
Strelcom s olympijskm tlom (plat iba pre olympijsk san luky) tesne pred
vstrelom klapne klapaka (clicker), o by nemal by vbec povel na vstrel, ale
skr signl, ktor oznamuje strelcovi sprvnu dku nahu. Strelci z inch typov
lukov klapaku nepouvaj, spoliehaj sa pocitovo na odhad rovnakej dky nahu
(naprklad pomocou pritlaenej tetivy na nose) a vypustenie nastva bez vonkajej
signalizcie.
Aspekty sprvneho vypustenia
1/ Ak s teda prsty, zpstie a predlaktie uvonen a v jednej priamke a osi so
pom, rozpnanie pomocou chrbtovho svalstva spolu s tlakom ruky do luku smerom
do tera aktivuje vypustenie, tetiva je doslova nsledne vytrhnut z prstov. Vypanie
samotn poda najnovch vskumov by malo by aktivovan priahovanm ahajcej
spodnej asti lopatky k chrbtici v konenej fze rozpnania (pri zachovan
kontantnho tlaku ruky do luku), teda nie ako vonkaj, ale ako vntorn pohyb. To je
prv aspekt sprvneho vypustenia.
2/ Pri vypusten tetivy z prstov (myslme tm uvonen zomyknutie/vytrhnutie), tm
e ahajca ruka a lake je pohan akoby motorom lopatky ahajcej ruky (lake
s prstami s uvonen a s len akoby prostriedkom na dranie tetivy) nastane pri
zaahovan laka okolo hlavy pri rozpnan nepatrn zmena uhlu (len o pr
stupov) ktor zvieraj prsty s tetivou, ktor sa akoby mierne otali aj s prstovm
chrniom okolo tetivy v smere pohybu laka (v smere hodinovch ruiiek u pravka,
proti smeru u avka) a toto je druh aspekt sprvneho a uvonenho vytrhnutia tetivy
z prstov. Tetiva je vak po cel as rozpnania na tom istom mieste (na pike nosa
a na kraji brady u olympijskho strelca a minimlne na nose u barebow strelca),
nehbe sa alej po tvri.
3/ Strelec, ktor m zvldnut predchdzajce dva aspekty, uvonuje pri dopnan na
konci rozpnania podvedome jemne prsty, aby tak pomohol jemnmu vytrhnutiu
tetivy z prstov. Predstavme si vak to, e toto uvonenie prstov by malo by len

99

minimlne z celkovej sily, ktorou s prsty zavesen na tetive (asi 3-5%). Otvorenie
prstov, ak s dobre vyvesen na tetive, u zabezpeuje potom neprestajn pohyb laka
smerom okolo ramennho kbu spolu s tlakom druhej ruky do luku (rozpnanie). Toto
je jedna z najach vec na nauenie, najm prenies to z vedomej do podvedomej
sfry. Najprv vak mus strelec zvldnu techniku vypania. Vina strelcov m
problm prve s vypanm. Uvoovanie prstov sa m dia pri stlom zaahovan
laka dozadu, nezastavujeme preto pri rozpnan u ah ani neotvrame prsty dopredu,
ale pokraujeme pri vypan pohybom laka v smere lnie pu.
4/ tvrtm aspektom v momente vstrelu, ktor m vek vplyv na vsledok najm
u sanch strelcov je psychick odolnos v momente rozpnania, kliknutia
klapaky a vypustenia. Psychicky odoln strelec prelet rozpnanm a vypustenm
automaticky, bez emci a vedajch mylienok, ktor by mohli zmari dovtedy
ndejne vyzerajci vstrel. To svis so stupom zvldnutia techniky, sebavedomm
strelca. Prve klapaka je pre mnohch strelcov dobrm sluhom, ale zlm pnom.
Vypestovali si podvedom reflex a kliknutie im prakticky spa vypanie, o nie je
dobr, pretoe mnohokrt ete nemusia by na vstrel plne pripraven a kliknutie im
doslova reflexne otvra prsty. Je mon to trningom odstrni, ale chce to vek
dvku trpezlivosti. Zvl sa to prejavuje pri saen, kde je vyie psychick naptie
strelca a kad mal cvaknutie aj inho veda strieajceho strelca me spsobi
zaknutie a nsledne tak strelec me pokazi vstrel.
5/ Piatym aspektom sprvneho vypustenia je naasovanie vstrelu a zladenie
rozpnania (50% tlak, 50% ah), rovnomernho tlaku do luku, sprvneho ukotvenia
ahajcej ruky, najm dlane s chrniom na tvri (ukotvenie), kliknutia klapaky
(signalizcie plnho nahu u olympijskch strelcov), stleho mierenia do stredu tera,
uvonenia prstov. Je to fza vrcholn, ktor ako pri lieviku, vetky asti vstrelu sa
spoja a vtesnaj do jednho momentu, ktor rozhodne o celom vstrele. Ni nie je
dleitejie, ako naasova a skoordinova vetky pohyby tak, aby strelec prve
v okamihu vstrelu bol plne na vstrel pripraven, aby svaly boli v polohch,
v ktorch maj by a idelne, aby v danom momente bola muka mieridla (alebo p
pri barebow strelcoch) na strede tera. Mono sa to zd pomerne jednoduch, ale treba
bra do vahy fakt, e vetky innosti strelec rob postupne a v pohybe a pod naptm
a preto je toto naasovanie a zladenie vstrelu tak nron, zvl ak hovorme nie
o jednom, ale kadom vstrele poas sae. Dosiahnu a natrnova tto harmniu
a koordinovanie naasovania je asi to najaie a prve preto patr lukostreba
k technicky najam portom.
S naasovanm vypustenia priamo svis aj tempo vstrelu. Strelec si mus toto tempo
sm njs, strieanm zisti, o mu viac vyhovuje, i rchlej nah a rozpnanie alebo
pomal ukotvenie a tie pomalie rozpnanie. Toto tempo by mal kad strelec
trnova, pretoe ak ho z akhokovek dvodu zane meni od vstrelu k vstrelu,
zan sa jeho vsledky zhorova. Ak vstrel prli zrchli (do 3 seknd), ke
predtm bol zvyknut na dlhiu dobu napr. 5 seknd, me ho vstrel prekvapi tak,
e sa strhne a plne ho pokaz. Naopak, ak je zvyknut striea rchlejie (vo
veobecnosti od zdvihnutia luku by vstrel mal by do 4-5 seknd ukonen)
a mierenie ho spomal alebo plne zastav, tie me vstrel strhn, pretoe stratil
plynul ah. Preto do trningu treba zapracova prve sstredenie sa na plynul
vstrel, treba sa vyhn najm tzv. trhanmu naahovaniu v poslednom okamihu pred
vypustenm, kedy sa p tesne pred plnm nahom posva dozadu ale aj dopredu (ako
pohyb plky). asto takto vstrely konia mimo stredu tera. Zvl je to dobre vidie

100

u olympijskch strelcov ako sa p podsva pri rozpnan pod klapakou, u barebow

strelca to odsledujeme vzhadom k hrane luku. p by sa tesne pred vypustenm teda
mal pomaly a plynule posva dozadu a nezastavova a v iadnom prpade by
nemal s viac dopredu.
Priebeh vypustenia
Bezprostredne po vypusten tetivy z prstov ahajca ruka aj s chrniom opa
miesto ukotvenia a mala by sa pohybova natesno pozd spodnej asti snky (pri
olympijskch strelcoch) a natesno pozd lca (v prpade tradinch strelcov) a to
vlune smerom dozadu v smere za ahajcim lakom. Nie je to len smerom
dozadu po priamke vytenej pom, ale v oblku okolo ramennho kbu, ktor si
predstavme ako pnt, okolo ktorho sa ota lake ahajcej ruky. Strelec vlastne pri
vypan kopruje hlavu spod snky smerom pod ucho v smere, akm ide aj samotn
hrot laku. Prsty a dla maj ste kontakt s hlavou strelca, neutrvaj sa do boku alebo
dole i hore. Pri takomto vypusten je predpoklad, aby vypustenie bolo rovnak pri
kadom vstrele a zrove bola zachovan lnia pu a vstrelu.
Pohyb laka ahajcej ruky pri vypusten
Lake pri rozpnan a vypan tetivy z prstov by nemal klesa niie ako je pri
plnom nahu tesne s vypustenm tetivy. Jemne poklesne a ku koncu vypustenia,
kedy lake u urobil oblkov pohyb smerom za strelca a je ahan za lopatkou
alej u mierne smerom dole. Ruka ide spod snky, ktor kopruje smerom dozadu,
a prsty skonia v idelnom prpade tesne pod uchom. Poloha, v ktorej kon dla
a prsty po vypusten je u olympijskch strelcov aj barebow podobn, in je len vka
predlaktia pri kotven. Barebow strelec by si mal zachova vku laka od ukotvenia
a po vypustenia v jednej lnii. U olympijskch strelcov sa lake zaahuje za strelca
ale zrove by nemal klesa a do momentu, kedy sa ruka neoto okolo ramennho
kbu. Neskr u me nasta jemn pokles laka (ako to vidme na obrzkoch niie),
v tejto fze u nem negatvny vplyv na p.
Obr. 1 kotvenie a rozpnanie. Obr. 2 vypustenie, lake kles viac ako je vhodn

101

Obr. 3 dokonenie vypustenia, prsty konia pri uchu. Pri vypusten sa hlava vbec
nehbe

Pri vypusten by rovn spojenie medzi predlaktm a dlaou malo osta

zachovan, zpstie si zachovva tvar, ktor malo pri rozpnan.
V prpade olympijskch strelcov vypustenie vyzer tak, e dla sa posva popod
snku a kopruje ju zospodu dohora a prsty smeruj k uchu, nie vak prli za neho.
Stle m vak ruka alebo chrni s plkou ma (TAB-ka) kontakt so spodkom
snky. Prsty sa na v momente vypustenia povolia a pootvoria a cel ruka sa pohybuje
smerom popod snku dozadu, priom ju kopruje jemne dohora a idelne aby po
vstrele skonila do cca 4-6 cm za snkou. Prsty by vak nikdy nemali vyboi
a strati kontakt s tvrou strelca. Pri pohade plne spredu na strelca by sa ahajca
dla i prsty mali sasti schova za hlavou strelca.
Obr. 1 Tesne po vypusten sa lake ota v smer pky okolo ramena, je vidie lniu
predlaktia nad lniou pu (bodkovan iara). Bodkovan pky ukazuj idelny smer
pohybu dlane (hore pod ucho). Lake vak aj s prstami klesli s vstrelom prli dole
(dole na rove lnie avej ruky). Obr. 2 ukazuje strelkyu po vypusten, relaxcia
prstov je dobr, spojenie zpstia a predlaktia tie, tie tlaiaca ruka po vypusten.

102

Obr. Priebeh vypustenia s detailom na prsty. Obr. 1 je rozpnanie (lake je mierne

vyie ako by mal by, zpstie je tie mierne zalomen dohora), tetiva je sprvne na
strede nosa. Obr. 2 je okamih samotnho vypustenia (aj ke nie dokonal, pretoe
dolo k malmu oddeleniu ruky od brady, pravdepodobne naptm v palci, je vidie
medzera medzi snkou a ukazovkom), prsty ale s sprvne uvoovan, zachovali si
podobu ako pri dran tetivy. Pohyb predlaktia bol u vysvetlen, lake mierne kles
s vypustenm. Obr. 3 je dokonenie vypustenia, ruka s lakom smeruje k uchu, cel
as je vidie kontakt ruky s hlavou. Obr. 3 je relaxcia tesne po vypusten, prsty sa
uvonili a ruka zotrvanosou odchdza dozadu za strelkyu. Vimnime si aj av
ruku, ostva pekne po vstrele v smere vstrelu a nekles dole, nie je ani ahan do
strany, luk nie je dran v prstoch a odskakuje od ruky (prstov nrka ho zachyt).

103

Obr. Priebeh vstrelu a pohyb laka od ukotvenia (obr 1), cez rozpnanie (obr.2)
a vypustenie (obr. 3) pri pohade zozadu. Vimnime si to sprvne u tohto vstrelu:
stlos hlavy a pohyb laka pri rozpnan smerom dozadu okolo ramennho kbu, prsty
konia tesne za uchom. Vyta tomuto vstrelu meme ako pri predchdzajcom
vstrele prli vek pokles laka smerom dole s vypustenm. Lake by mal osta len
o nieo niie ako na prvch dvoch obrzkoch, strelec s nm klesol prli a zd sa e aj
troku pridal k vypusteniu (trhnutie rukou nasilu dozadu), lebo lake iiel a
neprirodzene dozadu za strelca.

Dla a prsty by mali vypa tetivu vdy v rovnakom smere, v akom je

nasmerovan lake a zpstie pri rozpnan, teda lake doslova akoby ah za
sebou vypajcu ruku. Lake vak cel pri pohybe okolo ramena v poslednom
momente me jemne poklesn ako to bolo ukzan vyie. Pri vypusten by ruka
nemala trhn ani hore ani dole, pretoe to m bezprostredn efekt na tetivu a tm aj
p. Dvodom na strhnutie ruky dole me by naprklad nesprvny smer ahu laka
a slab alebo iadne zapojenie chrbtovch svalov. Pri rozpnan potom dochdza
k poklesu laka a tm aj oddeleniu ruky od snky. Prinou me by aj silov
nezvldnutie luku. V tom prpade treba vymeni za slab luk, a pokia sa problm
neodstrni.
Obr. Smer drhy vypajcich prstov je toton so smerom ahu predlaktia pri
rozpnan. Na obrzku si vimnime aj prsty, ktor mali vie naptie pri dran, preto
ostali po vstrele otvoren, svis to aj so stratou spojenia v zpst. Ak by lake bol
dostatone uvonen, prsty by pali tetivu rchlejie a uvonenejie a zotrvanosou
by sa zatvorili do polohy takmer ako pri dran tetivy.

104

Sprvne a uvonen vypustenie sa d dobre rozpozna aj zvonka. Predlaktie m by

pri plnom nahu viditene uvonen, strelec si zachovva svoje tempo vstrelu a to je
priblin rovnak pri kadom vstrele. Pri oboch streleckch tloch plat, e ruka
s chrniom by mala ma stle kontakt s tvrou alebo krkom pri vypan.
Nesprvne spsoby vypania
Oddelenie ruky od tvre m tieto priny, vypajca ruka s prstami smeruje bu:
1/ tzv. dopredu (dopredu znamen, e je dokonca pred pozciou, v akej bola pri
ukotven), o je plne nesprvne a takto sa ned ani teoreticky presne striea. Je to
vda u tch, ktor prv krt dria v ruke luk a nemaj vysvetlen alebo pochopen
princp vypania.
Obr. Pustenie dopredu pred pozciu, v ktorej bola ruka ukotven (nesprvne)

2/ alebo smeruje sce dozadu ale zrove sa oddeuje do boku od tvre - jedn sa
o technicky nesprvne vypustenie s nesprvne zapojenmi svalmi a je ak takto
vstrely zopakova. Pretoe v momente, ke prsty opaj tetivu, dochdza aj
k odkloneniu tetivy strelcom, o m za nsledok rozkmitanie tetivy a nsledn tlaenie
pu od zaiatku do boku. Od intenzity a vekosti utrhnutia ruky od tvre bude zvisie
aj vekos odchlky vstrelov.
Obr. Prklad stranovho vypustenia, ktor rozkmit tetivu a spsobuje stranov
odchlky pri pohade zboku aj zozadu.

105

3/ prsty a dla klesne dolu pod rove ukotvenia. Smer sily ahu laka nebol
zachovan, ale lake sa pri rozpnan posval smerom dole, o znamen aj strhnutie
vypajcej ruky dole pod snku (pri OL). alm dvodom je nesprvne zapojen
svalstvo, naptie v predlakt namiesto ahu chrbtovmi svalmi, o spsobuje
v momente vypustenia otvranie prstov dopredu. Vsledkom s znan vkov
rozdiely na teri.

4/ vbec sa lake nepohne pri vypusten, alebo len minimlne, prsty strelec teda len
nasilu otvor. Znamen to prli vek naptie v prstoch, ktor sa rapdne prejav ako
nekonzistentn vstrel, prakticky prsty a ruka dria cel silu luku namiesto prenesenia
sily ahu do chrbta. Je to rovnako od zkladu nesprvne.
Obr. 1 Rekrean barebow nesprvne vypustenie so statickm a prli napnutm
lakom a prstami a obr. 2 je rovnak nesprvne vypustenie pri olympijskom tle
a ukotven ruky pod bradou

106

Sprvny spsob vypania

5/ prsty vypaj tetivu uvonene a odchdzaj dozadu sprvnym smerom,
pokrauj v lnii predlaktia prsty maj stle kontakt s tvrou, s s vypustenm
uvonen a zotrvanosou sa op zatvraj do pozcie ako ke drali tetivu pri
rozpnan.
Obr. Prsty id pozd snky a vypanie je v sprvnom smere. Vyta meme
mierne zven lake u pri ukotven, ktor po vstrele kles viac ako treba a problm
je aj mal zmena polohy hlavy (jemn nklon doprava) pri vypan.

Obr. 1 aj 2 Sprvne vypustenie, ruka odchdza pozd snky dozadu, prsty s

uvonen aj po vstrele s v rovnakej polohe, maj stle kontakt so snkou. Vyta
meme zaklonen hlavu.

107

Obr. 1/2/3 Sprvne ukotvenie, rozpnanie aj vypustenie (jemn zatlaenie tetivy do

nosa a st). Lake je v dobrej lnii, ruka kopruje snku a tesne po vypusten ostva
v rovnakej drhe a kontakte so snkou, prsty s plne uvonen. V zpst nie je vidie
iadne neiadce naptie. Hlava ostala po vstrele v predvstrelovej pozcii, strelkya
nereaguje negatvne na moment vypustenia. Je to vborn prklad ako m vyzera
sprvne vypustenie pri olympijskom tle.

Pri oboch tloch plat zhodne, e tvar zovretch prstov tesne po vypusten by sa
mal o najviac podoba tvaru, ke boli zavesen na tetive (vi obrzok 3 vyie).
Zbadme to, ak sa pozrieme na strelca po vstrele. Ak m prsty zatvoren ako pred
vstrelom a predlaktie ide sam smerom dozadu v smere ahu laka, je to znak
uvonenosti preklaktia a zapojenia sprvnych chrbtovch svalov a tak pri vypusten
dochdza k zotrvanmu pohybu prstov smerom do pvodnej zatvorenej podoby. Prsty
sa hne po vytrhnut tetivy zotrvanosou op zatvraj, aj v samotnom okamihu
vstrelu je tlak ruky, ktor sa opiera o luk a ah chrbta aktvny a ahajca aj tlaiaca
ruka ete stle pracuj v protismernom pohybe. Predpoklad to dokonal relax
prstovch zvieraov v momente vypania tetivy. Naopak chrbtov svalstvo (stredn
a doln trapz s v momente vypania najviac aktvne svaly).

108

Akonhle ostvaj po vstrele prsty vystret, znamen to, e strelec otvra prsty
vedome, priom takto spsob vypustenia spsob vie rozkmitanie tetivy a tm aj
pu najm do boku a tm aj odchlky najm stranov. Znamen to vo vine
prpadov napnanie zpstia, predlaktia a bicepsu, absencia ahu chrbtom, zastavenie
ahu po ukotven alebo napnut trapzov sval i sval krku.
Tradin strelci a barebow tl robia vemi podobn pohyb ahajcej ruky pri
vypan. Ruka je ale ukotven o nieo vyie pri lci, rovnako prsty maj by tesne
po vypusten uvonen a to znamen, e po vstrele ostvaj podobne zovret ako
pred vstrelom. Dla kon pribline do 8-12 cm za miestom ukotvenia v tej istej
vke v smere lnie a ahu predlaktia. Ruka s chrniom prstov by mala ma stle
kontakt s lcom a drha dlane kopruje drhu laka a ruka tie kon zotrvanosou pri
uchu. Pri pohade plne spredu na strelca by sa dla i prsty vypajcej ruky mali
zasti schova za hlavou strelca.
Obr. Vypustenie v prpade barebow tlu, ruka m stle kontakt s tvrou a kon
v lnii, v ktorej bola pri ukotven, je tu vidie stly kontakt prstov s tvrou

Najastejie chyby pri vypan:

Najastejie sa rekrean strelci snaia vypusti tetivu a doslova odhknu

prsty plne z tetivy, kee nepoznaj princpy sprvneho vypania.
Znamen to, e vinou nepouvaj sprvne svalov partie (zapnaj prli
biceps, zpstie, samotn prsty alebo predlaktie) a dria tetivu doslova
v prstoch ako lano a nevedia inak vypusti ako len otvori nasilu prsty, doslova
ich odhknu z tetivy. Pri takomto vypusten sa najastejie stva, e lake sa
takmer vbec nepohne dozadu, ale sa len otvoria prsty pri strelcovej tvri. Pri
sprvnom vypusten by prsty mali s opanm smerom ako je sptn
pohyb tetivy, t.j. dozadu pribline niekoko centimetrov, nie vak ovea
viac ako tesne pod ucho. Je to preto, e strelec v momente vypustenia plne
uvouje svaly prstovch zvieraov, ktor vak drali tetivu len letmo, tak aby
sa samovone neotvrali, ale zrove aby sa vedeli plne a naraz uvoni. Ak
prsty po vypusten cestuj alej ako sprav zotrvanos (napr 12 a viac cm),
tak to znamen, e sa strelec len mono sna napodobni sprvne vypustenie,
ktor je vak pravdepodobne len nasimulovan a skr trh rukou dozadu ako
dokonuje vypanie. Dokonca trhnutie ruky viac ako je samotn zotrvanosti
me spsobi pohnutie alebo a rozkolsanie trupu strelca, pri dlhodobom
neprirodzenom trhan ruky dozadu si strelec me dokonca spsobi
zranenia. Ruka by mala pri vypusten s preto len minimlne dozadu za

109

hlavu a to svojou vlastnou zotrvanosou, nie s prispievanm strelca. Ak

strelec takto pridva k vypusteniu, tak vlastne zapja neiadce svalstvo.
Obr. Prklad nafilmovanho nesprvneho vypustenia pri barebow tle. Je vidno ako
strelec musel doslova otvori prsty, aby z nich odhkol tetivu. Ruka potom obehla
tvr, ale tetiva sa rozkmit a d p do pohybu mimo idelnej lnie.

alou chybou pri vypan je postupn zvliekanie prstov z tetivy u pri

mieren a rozpnan, najm prstenka a prostrednka, o je samozrejme
nesprvne (obrzok nesprvneho zvliekania prstov bol ukzan vyie pri
barebow tle str. 58). Prsty by mali by zavesen na tetive rovnako
a nemeni uchopenie a do momentu vypustenia, nemali by sa postupne
zvlieka, spsobuje to zatnanie prstov do tetivy v snahe udra ju a vsledkom
je nerovnak tlak prstov na tetive. Vea strelcov sa tesne pred vypustenm
prli zaober mierenm, prestane aha chrbtovmi svalmi, prenesie naptie
sp do predlaktia a povouje postupne prsty a vypa dopredu. Strelec
mus pokraova v rozpnan aj pri mieren, zachova prsty uchopen rovnako
na tetive
alou chybou je zastavenie rozpnania spolu s vypustenm, kedy strelec
relaxuje podstatn svalstvo u v momente vypustenia a vsledkom je povolenie
prstov, ahajca ruka tak kolabuje smerom dopredu. Pri dobrom vypusten,
prsty sa hne zatvraj pretoe aj v samotnom okamihu vstrelu je ah chrbta
aktvny. Tu vea strelcov rob chybu, e predasne ukonia ah, doslova ho
zastavia alebo sa a vracaj sp a s vstrelom sa plne uvouj, ale ruky
nejd od seba, ale skr k sebe, o znamen, e vlastne prestalo rozpnanie.
Nedokonia tak vstrel a zva paj tetivov ruku smerom dopredu.
Pri rozpnan a vypan strelcovi kles lake. Strelec by mal dba na to, aby
poas rozpnania predlaktie bolo mierne nad lniou pu a ahom predlaktie
pokrauje v tej istej vke okolo ramena aj v momente vypustenia. A ke sa

110

ahajci lake dostane do polohy, kedy u nem jeho pokles vply na letiaci p,
jemne poklesne. Ale pozor na prli vek zmeny pozcie laka (vertiklne) po
vstrele oproti polohe laka pri rozpnan.
Pri vypan a vlastne u aj pri rozpnan prsty vypaj tetivu nie v smere
ahajceho laka, teda v lnii so pom, ale sa povouj smerom dole pod bradu
u olympijskch strelcov a pod lce u barebow strelcov, vinou je to spojen
s otvranm prstov dopredu. Op to svis s klesajcim a napnutm
predlaktm, absencie ahu chrbta a nslednm otvranm prstov (vi obrzok).

Pri vypan strelec zabda na tlaiacu ruku a povouje ju. Zmen tak
udranie pu v rovnakej pozcii vzhadom na ter. Aj pri rozpnan a
vypan (hlavne vtedy) treba zachovva tlak smerom do tera. Je to
jedna z najpodstatnejch ast vstrelu.
Pri vypan strelec nhle uvon alebo napna bradu a krk a doslova trhne
s hlavou. Problm nastal ete pred ukotvenm, kedy strelec nesprvne zapna
krn svalstvo a pri vstrele dochdza k trhnutiu ako nsledok nhleho
uvonenia. Hlava a krk musia osta pri celom vstele v nemennej polohe
a o najviac uvonen.
Pri vypan niektor zanajci strelci mu zatvra oi. Toto je potrebn
trningom odstrni. Strelec sleduje aj po vypusten stred tera a p, ktor let
smerom do tera, murknutie znamen stratu kontroly nad vstrelom.
Vypustenie doboku veda tvre je to jedna z najastejch chb, ke prsty
nevypaj tetivu v smere lnie pu, ale doslova sa odtrhvaj od tvre do
boku. Me sa to bu slabo zavret predlaktie a nedotahnutie predlaktia a do
lnie pu, ako aj absencia ahu pomocou chrbtovch svalov.

Vstrel nekon tm, e sa tetiva zvleie z prstov a zane tlai do pu. Pri zachovan
ahu a tlaku dochdza v okamihu vypustenia akoby k roztrhnutiu nry a obe
ruky pokrauj zotrvanosou v tom smere, v ktorom boli aktvne pri rozpnan
(priom dodruj lniu pu), tlaiaca ruka vytla luk smerom dopredu
a ahajci lake sa zata v smere okolo ramena, prsty konia vypustenie pod
uchom. V tejto fze strelec mus zachova o najv pokoj a zotrva v tejto pozcii,
pretoe v tomto okamihu sa odohrva to najpodstatnejie, o ovlpyvuje let pu.
Bliie sa tomu venujem v asti o zotrvan po vstrele.
Pri uvonen tetivy z prstov je dleit, aby vypustenie, teda opustenie prstov
z tetivy prebehlo o najskr, potrebn svalstvo prstov a laka mus by preto o
najviac uvonen. Zpstie si zachovva svoju rovn lniu s lakom, aby pri
vstrele nedolo k jeho ohnutiu s nslednm poklesom dlane. To vidme
u mnohch strelcov, ako im spolu s vypustenm ovisne zpstie s dlaou (vi al
obrzok).

111

Obr. Prklad predasnho uvonenia rozpnania, pustenie dopredu a povolenie zpstia

spolu s vypustenm a simulovanie sprvneho vstrelu trhnutm ruky dozadu.

Prve v tejto kritickej fze rozpnania a nslednho vypania je treba zachova

rovnak podmienky ahu a tlaku rk v rovnakom tempe a intenzite a necha ahajcu
ruku (resp. lopatkov svalstvo s ramenom) dokoni pohyb laka okolo ramena.
Lopatky sa k sebe pri rozpnan pribliuj, aj ke nie symetricky, u pravka je pri
pohade zozadu av lopatka vyie ako prav (u avka opane) a zrove je prav
vysunut pred av.
Vypustenie je kritick fza vstrelu a strelec by jej mal venova o najviac
priestoru, aby tto as zvldol o najlepie. V rebrku priort m spolu s tlakom
tlaiacej ruky najvyiu prioritu. Drviv vina strelcov vyzer dobre poas celho
nahu a ukotvenia, zd sa e maj dokonale zvldnut luk, ale prve s vypustenm
dochdza k najvm zmenm vo vstrele.

6/ Zotrvanie a relaxcia (follow up)

Fza vstrelu tesne po vypusten a dokonenie vstrelu = ZOTRVANIE po
vstrele
Ako u som spomenul, pre vea rekreanch strelcov (a aj dos sanch) znamen
vypustenie tetivy z prstov koniec vstrelu. Koniec v tom zmysle, e sa u nezaoberaj
alej samotnm vstrelom, u ho neovldaj a nekontroluj, zaoberaj sa nanajv
len vsledkom, teda o trafia a i p dopadol tam kam mierili. To je vak problm,
vysvetlm preo. Vypustenie tetivy je jedna z ast vstrelu, mono t kritick a
najdleitejia, v ktorej sa rozhoduje o tom ako vstrel napokon cel skon. Vsledok
vstrelu je ale ovplyvnen spojenm vypustenia s bezprostrednm okamihom tesne po
vypusten, ktor trv asi 0,1- 0,3 sekundy.
Pozrite sa na dku pu a pochopte, preo je dleit zotrvanie po vstrele.
V momente ako strelec vypa tetivu, zane sa prejavova energia akumulovan v
ohybe ramien luku a tto ich prun deformcia a nhle uvonenie energie zane
rapdne cez tetivu psobi na p. Let pu v momente vypustenia nie je rovn, pretoe
sila, ktor na neho psob spolu s vypanm z prstov ho zane ohba a rozkmit ho
po snusoidch v prvch metroch letu a sa napokon zrovn (asi v 1/3 vzdialenosti od
tera) a do teru u dopad v priamom lete tak ako ho aj udsk oko bene vnma (ak
je dobre vyladen p s lukom). Aj pri sprvne zladenom pe s olympijskm lukom
dochdza k tzv. paradoxu lukostrelca (archers paradox), kde p doslova obehne vo

112

svojom kmite okolo stredu luku a dotka sa ho v asti opierky alebo zkladky len
v vodnej fze rozbehu. Toto si okete pozrie len na videch so spomalenmi
zbermi.
Rchlos letu pu je vak limitovan silou luku a je pribline 230 280 km/h
v prpade reflexnch lukov dospelch. Akkovek negatvna reakcia strelca na vstrel
a vypustenie ho me v ktorejkovek asti preletu pu okolo luku negatvne
ovplyvni. Treba si uvedomi, e akonhle tetiva zane psobi na p, dochdza
dokonca ete len k zrchovaniu pu, ktor je stle poloen na luku, ktor stle dr
v ruke strelec (resp. do neho tla). A cel dobu preletu pu okolo ruky strelca me
strelec jeho drhu zmeni aj napriek paradoxu, e sa u p luku vlastne nedotka.
Prelet pu okolo luku je vak vemi tesn najm v spodnej asti pu, kde sa dotka
zkladky a preto akkovek nevhodn pohyb od momentu vypustenia a po okamih,
ke u p opustil plne luk, je kritick a me ovplyvni cel vstrel. Aj ke to trv
len zlomok sekundy, kad san strelec ten as a moment monho vplyvu na p
dobre pozn. Preto je dleit udra zachovanie pozcie a koncentrciu na
vypustenie a dokonenie vstrelu minimlne potrebn as po vypusten tetivy,
pribline 0,5-1 sekundy, resp. ak strelec striea na 70m, tak ju treba udra a do
momentu dopadu pu do tera.
Ak strelec zana striea, odporam tto dobu predi a na dve sekundy, najm
u det sa to odpora trnova. U sa tak nvyku tzv. zotrvania po vstrele, ktor je
pevne spojen so samotnm vstrelom. Takto sa strelec u udra koncentrciu na
vstrel a do konca, m dostaton as na sptn rekapitulciu celho vstrelu,
pripravuje sa na al vstrel, umouje svalstvu zrelaxova a napokon takto si strelec
plne doke uvedomova svoj vstrel a buduje si techniku streby.
Princp zotrvania po vstrele je mon popsa aj naledovne: Strelec sa po vstrele
sna osta v tej istej lnii pu, v ktorej bol pred vstrelom. Svis s jednotlivmi
asami vstrelu je uveden niie, tu s najdleitejie asti v skratke: 1/ tlaiaca
ruka tla a ostva aj po vstrele vystret, zvihnut a orientovan smerom na ter. 2/
ahajca ruka vypa tetivu a jej vodn pohyb je smerom od tera. 3/ Hlava strelca
ostva v tej istej pozcii s oami upriamenmi stle na stred tera ako to bolo poas
mierenia.
Samotn zotrvanie po vstrele je treba povaova za sas vypustenia, nie je to
samostatn alebo oddelen pohyb. Znamen, e kad as tela, ktor sa zastuje
vstrelu sa dostala zotrvanosou prirodzene do svojej konenej pozcie, v ktorej
zotrv dotedy, km u nem potencil ovplyni negatvne vstrel. Tto pozcia, ktor
vznikne zo zotrvanosti po vstrele podporuje dobr vstrel a budovanie pozitvnych
opakovan, ktor s tak dleit v lukostrebe. Zrove iadna as tela, ktor sa
zastuje vstrelu nie je brzden inm zanajcim nevhodnm pohybom (napr.
je nesprvne, ke si strelec u hne po vstrele ah z tulca al p).
Svalstvo je pri nahu a mieren v napt, o sa vdy bude prejavova naptm
a jemnm trasenm pri plnom nahu (poda stupa fyzickho a technickho
zvldnutia luku bude toto naptie viac i menej viditen, ale vdy nejak bude
prtomn). Vypustenie som popsal vyie a s vypustenm by nemalo dochdza ete
k uvoneniu vetkho svalstva, ktor sa zastuje vstrelu. Hlavn svaly ete aj tesne
po vypusten by mali pracova, napr. svaly chrbtu pri rozpnan by mali by ete tesne

113

po vstrele strelcom kontrolovan a v zbere, tlaiaca ruka je cez tricepsov a deltov

sval stle stle aktvna.
Zotrvanie po vstrele m by prirodzen zotrvan reakcia na vstrel. Nem by
strelcom ni pridvan alebo prehnane uroben. Ak by strelec do vstrelu ete
zapojil dalie nevhodn svalstvo, malo by to vplyv na zmenu pomeru tlaku a ahu pri
rozpnan, zmenu tlaku prstov na tetivu a zmenu rovnovhy a vsledkom by bol
nekonzistentn vstrel.
Upln uvonenie v momente vstrelu by mohlo znamena napr. povolenie tlaiacej
ruky, ktor me uhn s vstrelom (vsledkom s stranov odchlky) alebo zane
rchlejie klesa ete predtm, ne p sta opusti luk (a vstrely pjdu niie od
stredu tera) alebo uvonenie ahajcej ruky s vypustenm znamen otvranie prstov
smerom dopredu, strelec strat spojenie s ahom chrbta, o spsob nerovnak
vypustenie alebo aj kolaps celho rozpnania a nsledne pokazen vstrel vinou
stranovo aj vkovo. Je to jedna z najastejch chb sanch strelcov, ak nevydria
zachova tlak a ah a do konca. Relaxcia svalstva by mala nasta a po tom, o
strelec zaznamenal zsah tera, sptne si prehral vstrel a aj mentlne ho plne
dokonil. Tto fza vstrelu je preto tak dleit, pretoe ak sa jej strelec venuje
dostatone, tak sa technika streby zlepuje, kee strelec si nechva priestor na
rekapitulciu a uvedomenie si samotnho vstrelu. Pomha mentlne dokoni
u strelcov vstrel a predchdza preaknutiu z vstrelu, kee strelec vie, e
vypustenie a vetok ten pohyb (aj sprievodn hluk), ktor vypustenie sprevdza nie je
to posledn, m vstrel kon, pretoe je tu ete as na zotrvanie a relaxciu. Zatia,
o vypustenie sa m odohrva podvedome, zotrvanie a relaxcia s vedom asti
vstrelu.
Vstrel pre strelca teda nie je ukonen samotnm VYPUSTENM, ale a
ZOTRVANM po vstrele s nslednou relaxciou. Je to as vstrelu, v ktorej
strelec rozma a bleskovo hodnot cel vstrel od nahu, relaxuje a poavuje
z koncentrcie a uzatvra vstrel po vetkch strnkach.
Zotrvanie jeho vznam a svis s najdleitejmi asami vstrelu

Zotrvanie znamen, e tlaiaca ruka do rky luku tla pri vypusten rovnakou
intenzitou, nemen ju, ani nepridva, ani nepovouje. Ani prsty, ani zpstie,
predlaktie a rameno nemenia svoju polohu. Ruka nekles pod vhou luku,
prsty ho nezachytvaj. Tlaiaca ruka neopust svoju pozciu, do ktorej sa
dostala pri chope a tlak do luku je stle len v jednom smere priamo do tera.
Luk opa tlaiacu ruku, masa luku napomha draniu pu v priamom lete do
stredu tera (najm stabiliztory a zvaia) a luk je nsledne zachytvan
prstovou i zpstnou nrkou. Sprvne vyven a stabilizovan luk sa
preklpa smerom dopredu a dole.
ahajca ruka po vypusten (popsan vyie) kopruje lniu pu, je v kontakte
so snkou (OL) alebo lcom (barebow) a nasleduje pohyb laka smerom
dozadu a za strelca v oblku. Dla s prstami kon pod uchom a lake najprv
smeruje dozadu a nsledne jemne poklesne.

114

Obr. Zotrvanie po vstrele. Na prvom aj druhom obrzku vidme ako p u opustil luk
a tlaiaca ruka je stle nasmerovan na ter. Na druhom obrzku u sa olympijsk luk zaal
preklpa. Vypajca ruka na oboch obrzkoch dokonuje zotrvan pohyb a strelec ostva
ete chvu v tejto pozcii.

Mieriacie oko. Strelec sleduje stred tera, muku zameriavau dr stle na

teri, sleduje prpadne let pu do tera, ale neutrhva svoj pohad a neota
hlavu za pom ! V momente vypania by nemal strelec murkn, to hovor
o vhavom vstrele a strate spojenia s plynulm ahom.
Hlava strelca je ako socha, ktor sa ani o milimeter nesmie pohn, ani
napna (zvl pri nave). Hlavne strelec nesmie reagova na vstrel tm,e
pohne hlavou v momente vypustenia.
V pse a nohch strelec nedovol pohyb a rotciu, neuvouje sa predasne
Postoj strelca. Pri vstrele by nemalo djs k zakvaniu strelca. Ak sa tak
stane, je to dsledok nevhodnho a nestabilnho postoja tela a nh.
Dchanie. Strelec pri mieren zadruje dych, pri vypan vydychuje plynule
poas celho zotrvania. Ako prprava na al vstrel zane op dcha
prirodzene, cca na 50 % kapacity pc.

asto prve nedostatok uvedomenia si, e tto as vtrelu je dleit a strelec

predasne poavuje z koncentrcie, rob rozdiel medzi dobrm a zlm vsledkom. Je
vea strelcov, ktor strieaj technicky takmer dokonale, ale ich vsledky to neuku
asto prve kvli nezotrvaniu a do konca vstrelu, vlastnej netrpezlivosti. A naopak
s vemi dobr strelci, ktor sce technicky nestrieaj a tak dokonale, ale doku
svoje vstrely dobre zopakova a hlavne na konci vstrelu udria lniu tlaku a ahu
a zotrvaj v tejto lnii dostaton as. Dobr strelci si plne uvedomuj vznam tejto
asti vstrelu.
Stoj skutone za to sa zotrvaniu po vstrele venova a vydra s vstrelom a do
konca, udra koncentrciu a vytvra si tak sptn vzbu z kadho vstrelu.
Nepredbieha vstrely, tm, e hne po dopade pu do tera u strelec kles
s rukami, alebo u ah al p z tulca alebo jednou nohou je u pre zo streleckej
iary po poslednom vstrele. Pritom je to aj najjednoduchie zvldnuten as
vstrelu, skutone sta vydra s vstrelom a koncentrciu podra o chvu dlhie
a vsledky sa dostavia, hne ako to strelec stabilne zapracuje do svojej techniky.

115

7/ Mentlna prprava strelca a prprava na saenie

V tejto asti by som chcel spomen len toko, e spen san lukostreba ma dve
hlavn strnky, technick a mentlnu. Technick znamen zvldnutie techniky
vstrelu, kadej asti vstrelu, jeho mnohopoetn takmer dokonal zopakovanie
a dril, ktor strelec na kadom trningu absolvuje. Vo veobecnosti trv pribline
10 000 vstrelov, km nejak as vstrelu zvldnete takmer identicky, zapracujete ju
do techniky alebo ju zmente na sprvnu, ak ste ju predtm vykonval nesprvne. Tto
strnku m z vej asti zvldnut vina elitnch sanch strelcov, ktor
pravidelne trnuj pod odbornm dohadom. To, o najviac rozhoduje u strelcov, o
ovplyvuje vsledky strelca na saiach asi najviac je psychick odolnos
a vyrovnanos. T zabezpeuje, e strelec doke na sai poda asto dokonca lep
vkon ako na trningu, e nezlyhva poas sa po psychickej strnke a doke
poda pln vkon aj pod zaou sae, e sa mu nezane meni dokonca aj dobre
nauen technika vstrelu vplyvom stresu a zvltnych mylienkovch pochodov,
ktor s vyvolan trmou, naptm zo sa, mnostvom strelcov na streleckej iare,
zmenou poveternostnch podmienok, prehnanmi vlastnmi oakvaniami, strachu zo
zlyhania a mnoho alch monch ruivch vplyvov.
Existuje vea metd, ktor sa daj zapracova do trningu a mentlnej prpravy
lukostrelca. Je o tom popsan vea dobrch lnkov od portovch psycholgov, ktor
dokzali posun mnoho strelcov do elitnej kategrie. Plat tu vak, e u kadho
strelca me fungova in spsob trnovania a posiovania mysle a in metda, ktor
ho bude posva na saiach k lepm vkonom. Tu s na inpirciu niektor z nich:
Vizualizcia
Je jednou z metd, ako si udra koncentrciu poas vstrelu. D sa robi prakticky
kedykovek a kdekovek. Znamen predstavovanie aj projektovanie vsledku
vstrelu, teda letu pu a jeho zsahu do tera, prpadne si strelec predstavuje ako
ladne sklad cel vstrel z jednotlivch ast, pritom nemus ani luk v ruke dra. Je
podstatn vizualizova dobr vstrel tesne pred kadm vstrelom. Je vhodn
vizualizova aj v ase, kedy vbec strelec nestriea. Strelec si predstav vizualizuje v
mysli, ako realizuje jednotliv asti vstrelu a vsledkom vstrelu je zsah do stredu
tera. Strelec si predstavuje a navodzuje pozitvne mylienky u pred nahom,
predstavuje si ako zasiahne stred tera a ako p polet presne do stredu tera po
urenej drhe. V prpade intinktvnych strelcov, ktor mieria intuitvne si predstavuj
drhu po ktorej p polet, vizualizuj v zlomku sekundy trajektriu letu pu a to im
pomha sprvne zamieri a presne vystreli.
Vizualizciu dobrho vstrelu je mon spoji s trnovanm na sucho, teda bez
luku. D sa robi kdekovek a kedykovek. Najlepie so zatvorenmi oami
niekokokrt denne si strelec me simulova vetky innosti, ktor rob pri striean,
cel model vstrelu si me trnova a tie takto doke trnova zapjanie sprvneho
svalstva. Je to ahie ako striea, pretoe tu me strelec naozaj zapoji len tie svaly,
ktor potrebuje, kee takmer ni mu nerob odpor. Zrove sa tak strelec u
rozpoznva zapjanie sprvneho svalstva do vstrelu a vie to nsledne porovna
s pocitom, ke u mu luk u rob odpor.
iria vizualizcia znamen, e si pred saou strelec njde pr mint pre seba
v kude a predstavuje si, e vetky vstrely poas sae s vystrelen tak, ako ich

116

strelec m natrnovan, predstavuje si ako sa postupne prena cez jednotliv dobr

vstrely ku dobrmu vsledku. Vizualizcia vyluuje akkovek negatvne mylienky
spojen s vstrelmi, tie pri vizualizcii nesm vbec napadn strelca. Ak no, mus
zaa odznova pozitvne. Vizualizcia si vyaduje znan mieru koncentrcie a treba
ju trnova. Neskr sa u stva stabilnou asou trningu, sa a techniky strelca.
Meditcia
O medicich je popsanch mnoho knh a existuje mnoho meditanch technk.
Vetky maj nieo spolon a to je snaha o ukudnenie a zvldnutie prdu mylienok,
ktor sa kad sekundu loveku prebiehaj mysou. V sanej lukostrebe je vemi
dleit vedie sa sstredi len na jedin cie a nedovoli iadnym mylienkam
vstupova a negatvne ovplyvova vstrely. Meditan techniky uia a pomhaj
zskava vntorn pokoj a rovnovhu, ktor je vemi dleit pre spech v sanej
lukostrebe. Kad lovek m in temperament a mieru flegmatizmu (ktor podporuje
dobr vkony pri striean) a preto sa tieto techniky odporaj najm pre
temperamentnejie a ivie povahy. Uvdzam na inpirciu len niektor z nich, ktor
pomu v dlhom horizonte, ak s pravidelne vyoknvan pozitvne sa prenies aj do
lepch vsledkov na saiach:

uvonen sedenie v tichu a doslova snai sa sledova tok mylienok,

nezasahova do nich a nerozma. Postupne si pridvanm asu snai sa
plne vyisti myse od mylienok. Takto forma meditcie by mala by
kadodennou zleitosou.
sledovanie plameu svieky poas aspo 10 min
sledovanie kyvadla alebo sekundovej ruiky na hodinkch
pravideln pobyt v prrode sm aspo 1-2 hodiny a snai sa rozvja vetky
vnemy napr. povanm zvukov lesa, vnmanm rozmanitch vn, sledovanm
trvy alebo hladiny vody, vnma slnko, vietor i dd na pokoke. Rozvjanm
vnemov si lovek jednak pozna svoje telo, zapjanie svalstva a cibr
schopnos rozpoznva odlinosti v jednotlivch vstreloch a doke tak cti
a korigova vstrel ete pred jeho finalizciou
sstredenie sa na vlastn dchanie, je to technika, ktor sa d poui a doplni
aj predchdzajce spsoby meditcie. Dchanie je dleit pri striean, jeho
naasovanie a sprvne pouitie, aby si dchanm strelec pomhal, nie brnil.
Sttie striedavo na jednej nohe so zatvorenmi oami o najdlh as pomha
posilni vntorn svalstvo v oblasti brucha a tie napomha k lepej rovnovhe

Programovanie mysle
Je to sbor rozmanitch mylienkovch pochodov a projektovania mysle, ktormi sa
lovek doke posva stle k vym vkonom. Kad strelec, ktor m vemi dobre
zvldnut technick strnku strieania, sa mus vrti k sebe, do svoho vntra.
Rozpozna svoje iracionlne bloky, strach i obavy alebo zkos z rznych situci,
identifikova vetko, o ho me vyruova, zisti a odsledova vetky priny, ktor
mu znamena stratu koncentrcie poas sa a nastavi sa na filozofiu vetko je
mon (CAN DO SPIRIT). Samozrejme plat, e bez silia nebud ani vsledky.
Programovanie mysle znamen, e si strelec stanov realistick ciele, ktor v asovom
horizonte chce splni. Cie mus by schopn aj kvantifikova, napr. bodovou
hodnotou na sai, ktor chce v uritom asovom seku dosiahnu. Programovanie
mysle zaha vea iastovch krokov a stanovench programov a vdy zana od

117

vtepenia zkladnej mylienky o chcem dosiahnu. Sstredme sa na tento cie

a rozvjame ho a posilujeme na kadodennej bze a stanovme si pln ako to
dosiahneme. Prenesieme tento cie do trningovho procesu a pracujeme na om
kad trning a kad sa. Doslova to znamen naprogramova a nastavi sa na
spech, i a dcha s touto pozitvnou mylienkou a kad de si ju pripomna
niekokokrt. V lukostrebe alebo inch streleckch portoch to znamen prekonanie
svojho rekordu napr. v strebe na urit vzdialenos, alebo rekordu na celkov
vsledok na sai. Je to podobn ako nastavi stroj, aby vykonval nejak rovnak
prcu poa uritho asu, takmer kad strelec je schopn takto sa nastavi, aby
prekonval svoje maxim. Ak sa vsledky nedostavia, treba sa vrti sp
k stanovenmu cieu a pozrie sa na realistickos cieu, svoje priority vo vzahu k
nemu a celkovo odhodlanie cie splni, zanalyzova vetky podmienky, za ktorch ho
plnme. A za kadch okolnost plat, e sa nesmie strelec vzdva, ani po niekokch
nespechoch. Naopak, kad nespech by ho mal posilni vyda ete vie silie a
odhodlanie. Kto chce dosiahnu spech had spsoby, kto nie, had vhovorky.
V lukotrebe a trningovom procese to plat rovnako. Kto vea nedva, neme ani
vea oakva. Programovanie mysle teda zaha aj plnovanie svojho trningovho
procesu, intenzity a zae na trningoch, pravidelnos trningov, dodriavanie
skladby trnerom navrhnutho trningovho programu a zastovania sa
naplnovanch
sa,
kde
sa
konfrontuje
napredovanie
strelca.
Rozptyovanie
Poas trningu, ale hlavne sa sa strelec stretva s mnohmi faktormi, ktor ho
rozptyuj a ruia jeho koncentrciu, o m vplyv aj na technick prevedenie vstrelov
dos podstatne a teda m vek vplyv aj na vsledok vstrelu. Nie je potrebn si
vymenova, o vetko strelca rozptyuje zvonku, dleitejie je sstredi sa na to, aby
vplyvy na vsledok jeho strieania boli minimlne. Pri kadej vej sai s vdy
vonkajie okolnosti, ktor rozptlia kadho aj elitnho strelca (divci, televzne
kamery, hlsate a pod.). Mentlnym trningom sa d docieli tieto vplyvy eliminova
a doslova ich ignorova. Najbenejou metdou ako zvlda stres a rozptyovanie je
sstredenie sa na vlastn dchanie alebo koncentrcia na svoj vlastn model vstrelu,
ktor poznme a teda poznme u seba aj dokonal vstrel, ktor nm zabezpeuje
vdy zsah do stredu tera. Sname sa teda navodi si takto vstrel a doslova si ho
rozkza ete pred nahom. Ak chcete sa sta dobrm sanm strelcom, na
streleckej iare Vs nesmie napadn iadna mylienka, ktor s Vam vstrelom
nesvis, u vbec nie ako strieaj strelci veda Vs. as, ktor ste na streleckej iare
venujte vlune sebe, s nikm nekomunikujte, neotajte sa, nesledujte inch strelcov,
alebo okolie, sstrete sa len na svoj pohybov model a cie, ktor chcete zasiahnu.
A nikdy sa pred iadnym nahom alebo vypustenm nesnate spochybni svoj vstrel
alebo schopnosti, tto stratu sebavedomia strelca nazvame vntorn rozptlenie a je
to doslova pohroma pre dan vstrel.
Rozpytovanie meme trnova naprklad tm, e si pri vstreloch na trningu okolo
seba postavme viacerch ud, ktor sa snaia zmerne vyruova a rozptyova
strieajceho. Dovtedy a takto trnuje, a sa prestane zaobera okolm a zane sa
sstredi len na svoj vstrel.

118

Zvldanie stresu, obv a strachu z vstrelu

Vea strelcov, ktor strieaj dobre a dostan a do vyraovacej asti sae, prve tu
zlyhvaj, pretoe stratia pohodu, ktor mali, ke v podstate v sai ete o ni nelo
(kvalifikcia - asto bva povinn jazda len na urenie poradia do pavka). asto ich
zabrzdia prve pocity monho zlyhania, premotivovanosti, strachu z vstrelu
a prlinej zodpovednosti za svoj vkon najm vo vzahu k inm. Do trningu je
mon zapracova vea psychologickch hier, ktor pomu strelcovi prekona urit
vntorn bariry a pomu mu uvedomi si, ak neracionlny je strach zo zlyhania
resp. obavy zo zlho vstrelu. asto strelec pri elimincich zlyhva, pretoe si
pripomna negatvne zitky z predchdzajcich vstrelov, sa i zpasov. Doslova
negatvne mylienky prevedie aj do strieania v prtomnosti. Prpadne sa u dopredu
doke vzda, ke m proti sebe spera, ktor ho predtm porazil, alebo je na tom
technicky aj vsledkovo sper lepie. Je dleit si uvedomi, e strebu strelec rob,
pretoe ho to bav a nie preto, e potrebuje zskava trofeje, mus sa naui si aj
saenie uva a vychutnva tak ako to rob na trningu. Preto je dleit, aby
svoju energiu nemrhal na mylienky typu to nepjde alebo na tohto spera
nemm, dopredu sa u odsudzuje takto strelec na prehru. Kad je poraziten, preto
sa treba koncentrova na svoje pozitvne sksenosti, na vstrely a vsledky, ktor sa
nm v minulosti podarili a doslova sa ich znai si vsugerova, hne zabudn na tie
zl vstrely a monos, e mme zlyha, to je viac ako privolvanie takchto
vstrelov . Jednou z metd, ako zvlda naprklad strach zo zlho vstrelu, za ktor sa
strelec dokonca me hanbi pred ostatnmi strelcami (neodvodnene) je, e ak vha
s vstrelom, alebo tesne pred vstrelom ho zan napda negatvne mylienky na
nespech, zmerne zane striea plne mimo teru a to a dovtedy, km mu to
nezovednie a stres neopadne plne. Je to krut, ale skutone to funguje. Strelec
obetuje jednu, dve tri, i viac sa, ale je to definitvne spsob, ako sa zbavi strachu
zo zlyhania a zlch vstrelov.
alm spenm spsobom, ako sa zbavi stresu z vyraovacch sbojov je neustle
poas trningov sai so vetkmi strelcami na body. Netrnova na trningu len
techniku, ale spolu s ou aj zvldanie stresu a privodenie si sanej atmosfry. Takto
postupne zane opada zo strelca stres zo sperenia vo finlovch sbojoch, s ktormi
je asto konfrontovan len na saiach. Je to ako trnovanie inej asti strelcovej
techniky, je to trnovanie jeho mysle a sebavedomia, odvahy a potom u nebude pre
neho eliminan sboj spsobova tak zmeny v psychike a zvyuje sa anca, e bude
v nich spen. Zapracujte preto do svojich trningov o najviac saenia (aj
tmovho), odmeujte vazov sbojov aj na trningu, vystavujte svojich
sanch strelcov neustlemu saeniu aj poas trningov.
Jednou z metd ako pomerne inne zvldnu obavy a strach z vstrelu, alebo stavy
zkosti pri striean alebo eliminanch sbojoch je pozrie sa a uvedomi si
doslova bezvznamnos a primitvnos takchto neracionlnych mylienok,
ktor ale stretvaj takmer kadho strelca, kad sa s nimi vysporiadava individulne.
Pomu k tomu pomerne netradin a radiklne spsoby zvldania stresu, strachu
a obv ktor sprevdzaj strelca. Kadho z Vs urite napadne niekoko miest alebo
situci, ktor s mnohokrt len pre ud so silnm aldkom, ktor otras aj silnmi
povahami, skste niektor z nich navtvi alebo sa do nej vcti (na inpirciu skste
niekedy navtvi detsk onkologick oddelenie v nemocnici a pod). Porovnanie so
strachom zo zlyhania a stresu strelca pri sai potom vyznieva viac ne nezmyselne

119

a toto by si mal strelec hne predstavi a uvedomi, ke sa mu zan takto

mylienky vkrda do mysle a vstrelu.
Nakoko tie stle sam, dobre viem, e mentlna prprava je jednou z mojich
slabch strnok a preto nie som kompetentn dva rady k nieomu, o sm nemm
dokonale zvldnut. Doteraz som vlastne rozvjal len technick strnku lukostreby,
ale na tto nemenej dleit as som nikdy nemal vhodnho trnera/odbornka. Preto
uvtam rady tch lukostrelcov, ktor tto prruku dotali a ctia sa kompetentn dva
rady a nvrhy na zlepenie trningovho procesu a ich aplikovaniu do sanej
lukostrelby, vemi rd uvtam pomoc odbornkov z oblasti portovej psycholgie. Je
mon, e to v budcnosti zapracujem do pokraovania tejto publikcie.
Prijmem aj kritiku (odvodnen a kontruktvnu) od kompetentnch k tejto mojej
prci, ak to m posun rove lukostreby na Slovensku alej.
Verm, e Vs tto publikcia posunie alej v lukostrebe a minimlne Vs motivuje
k hlbiemu tdiu a odkrvaniu tajov tohto krovskho streleckho portu. Drm
kadmu strelcovi palce v zlepovan svojich osobnch maxm.

Michal Velk

120

Ochrana autorskch prv

A) Vymedzenie pojmov:
Autorom internetovej publikcie s oznaenm portov lukostreba - techniky streby (alej aj ako
Autorsk dielo) je Ing. Michal Velk (alej aj ako Autor);
Prevdzkovateom internetovho portlu www.luk.sk (alej aj ako Portl) je spolonos HAVE
FUN s.r.o., so sdlom Drustevn 1/806, 900 23 Vinin, IO: 44 372 159 (alej aj ako
Prevdzkovate);
Pouvateom
Portlu
je
kad
osoba,
ktor
vstupuje
na
Portl
a sekcii
www.luk.sk/kniha/sportova_lukostrelba.pdf a pouva obsah Autorskho diela zverejnenho na Portli
Prevdzkovatea prostrednctvom siete internet (alej ako Pouvate);
B) Vyhlsenie Autora:
Autor tmto vyhlasuje, e:
1. nositeom autorskch prv k obsahu Autorskho diela zverejnenho na Portly
prevdzkovatea,
2. oprvnen udeova shlas na alie pouitie obsahu Autorskho diela v slade so zkonom
. 618/2003 Z.z. o autorskom prve a prvach svisiacich s autorskm prvom v platnom
znen (alej ako Autorsk zkon),
3. je oprvnen oznai svoje Autorsk dielo menom alebo pseudonymom a iada, aby sa jeho
meno alebo pseudonym uvdzalo na vetkch rozmnoeninch diela nleitm spsobom pri
kadom pouit diela na verejnosti, a to poda spsobu pouitia,
4. m prvo na ochranu pred akoukovek nedovolenou zmenou alebo inm nedovolenm
zsahom do svojho diela, ako aj pred akmkovek hanlivm nakladanm so svojm dielom,
ktor by malo za nsledok naruenie jeho cti a dobrej povesti.

C) Prejav vle Autora:

Autor tmto poskytuje Pouvateovi nevhradn prvo vyuva obsah Autorskho diela zverejnen
na Portli Prevdzkovatea v sekcii www.luk.sk/kniha/sportova_lukostrelba.pdf vlune pre osobn
potrebu Pouvatea a na nekomern ely.
Akkovek in pouitie obsahu Autorskho diela (ako celku alebo jednotlivch jeho ast napr.
lnkov, ryvkov, at.) si vyaduje v slade s Autorskm zkonom predchdzajci shlas Autora
s takmto pouitm.
V prpade, e Autor udel Pouvateovi shlas na in pouitie vymedzenho obsahu Autorskho diela,
Pouvate je povinn pri kadom takomto pouit obsahu Autorskho diela sasne uverejni: (i)
nzov diela (napr. lnku), (ii) meno autora a (iii) prame (zdroj) diela vo forme linkovho odkazu,
pokia nie je dohodnut inak.

D) Prvne nsledky:
Akkovek pouitie obsahu Autorskho diela bez shlasu Autora me ma za nsledok naplnenie
skutkovej podstaty niektorho z trestnch inov (napr. trestn in poruovania autorskho prva poda
283 Trestnho zkona), vznik zodpovednosti za kodu spsoben Autorovi v zmysle Obianskeho,
prpadne uplatnenie inch prv Autora vyplvajcich mu z Autorskho zkona a inch prvnych
predpisov.
Ing. Michal Velk
Kontakt: luk@luk.sk

121