JANKOVA AKADEMIE MZICKCH UMN

V BRN
Hudebn fakulta
Katedra strunnch nstroj
Hra na kytaru

Petr Fiala a jeho tvorba pre gitaru

Bakalsk prce

Autor prce:

Natlia Filov

Vedouc prce:

prof. PhDr. Jindra Brtov

Oponent prce:

prof. Martin Mysliveek

Brno 2012
1

Bibliografick zznam
FILOV, Natlia. Petr Fiala a jeho tvorba pre gitaru [Petr Fiala and his work for
guitar]. Brno: Jankova akademie mzickch umn v Brn, Hudebn fakulta,
Katedra strunnch nstroj, 2012, s. 35
Vedouc diplomov prce prof. PhDr. Jindra Brtov

Anotace
Bakalrska prca Petr Fiala a jeho tvorba pre gitaru pojednva o zbormajstrovi a
skladateovi Petrovi Fialovi so zameranm na jeho tvorbu pre gitaru.

Annotation
Bachelor thesis called Petr Fiala and his works for the guitar deals with choirmaster
and composer Petr Fiala focusing on his works for the guitar.

Klov slova
Petr Fiala, gitara, Martin Mysliveek, skladate, zbormajster

Keywords
Petr Fiala, guitar, Martin Mysliveek, composer, choirmaster

Prehlsenie
Prehlasujem, e som tto prcu spracovala samostatne a za pouitia
uvedench informanch zdrojov.

Brno, 27.aprl 2012

Natlia Filov

Poakovanie
Na tomto mieste by som sa rada poakovala prof. PhDr. Jindre Brtovej za
cenn rady, ktor mi poskytla pri psan tejto prce. alej poakovanie patr Petrovi
Fialovi za ochotu poskytn informcie pri naich spolonch stretnutiach.

Obsah
Obsah ........................................................................................................................... 5
vod ............................................................................................................................. 6
1. ivot, tdie a pedagogick psobenie Petra Fialu ................................................ 8
2. Zbormajstrovsk psobenie ................................................................................. 11
2.1 Letovick detsk sbor .................................................................................... 11
2.2 Kysca ............................................................................................................ 11
2.3 Foerster........................................................................................................... 12
2.4 esk filharmonick sbor Brno ..................................................................... 12
3. Gitarov tvorba..................................................................................................... 13
3.1 Epigramy ........................................................................................................ 14
3.2 Metamorfzy .................................................................................................. 14
3.3 Lyrick dialogy .............................................................................................. 15
3.4 Sonatina .......................................................................................................... 16
3.5 Kontrasty ........................................................................................................ 16
3.6 Fantazie pro kytaru a smycov kvartet ........................................................ 16
3.7 Invence ........................................................................................................... 17
3.8 Psn na strunch ............................................................................................ 17
3.9 alm 150 ........................................................................................................ 18
3.10 Pohad Petra Fialu k tvorbe pre gitaru ......................................................... 18
4. Kompozin tl Petra Fialu ................................................................................ 20
5. Petr Fiala: Sonatina (formlny rozbor) ................................................................ 22
6. Petr Fiala: Sonatina (interpretan pohad) ......................................................... 27
7. Petr Fiala: Epigramy (formlny rozbor) ............................................................... 29
8. Zver .................................................................................................................... 34
Pouit informan zdroje.......................................................................................... 35
Zoznam prloh ............................................................................................................ 36
Prlohy ........................................................................................................................ 37

vod
Hlavnm cieom tejto prce je predstavi osobnos Petra Fialu. Tento
vynikajci esk zbormajster, okrem umenia

dokonalho vedenia zboru, ktor

ovlda, je taktie dirigentom, klaviristom a v neposlednom rade plodnm

skladateom. Skladateom, ktor obohatil esk kompozin scnu o mnostvo
skladieb medzi, ktormi je zastpen aj jeho tvorba pre klasick gitaru.
Tto prca sa bude zaobera biografiou skladatea, jeho innosou, nrtom
jeho kompozinho tlu a kapitolami, ktor sa bliie zameraj na spomnan
tvorbu pre gitaru. aisko prce bude presunut na tvorbu pre gitaru ako slov
nstroj. Poksim sa poda vlastn nvrh na rieenie monch technickch problmov
a monosti interpretcie jeho Sonatiny.
Informcie ohadne gitarovej tvorby pochdzaj predovetkm z rozhovorov
so samotnm autorom. Od etapy ivota, kedy sa Petr Fiala sstredil na
komponovanie pre gitaru, ubehlo u pr rokov. Preto je potrebn upozorni na to, e
informcie mu by nepln.
O innosti Petra Fialu sa meme dozvedie z pr kninch publikci. Tieto
publikcie maj skr encyklopedick charakter. Prvou z nich je publikcia z roku
1985 s nzvom et skladatel souasnosti. Nachdza sa tu asi pl strana
informci, z ktorch sa meme dozvedie zkladn informcie o tdiu,
kompozinej, publicistickej, dirigentskej a zbormajstrovskej innosti. alej spechy
zo sa, na ktorch sa so svojimi kompozciami zastnil. Vber z jeho tvorby je tu
zmapovan do roku 1980.
alou kninou publikciou je Klub moravskch skladatel 1992-2007, ktor
bola vydan pri prleitosti 15. vroia znovuzaloenia tohto klubu. Pvodn
jankovsk Klub moravskch skladatel (KMS) sa zameriaval na innos, ktor
bola vyten predovetkm na propagciu novej moravskej tvorby. Taktie sasn
KMS sa hlsi k tomuto odkazu. Petr Fiala tu figuruje ako odborn len KMS a to ako
skladate a dirigent. Jeho hudobn profil tu je taktie v skratke popsan.
Okrem kninch publikci som sa k osobe Petra Fialu taktie doptrala
v starch zverench psomnch prcach tudentov konzervatria v Brne
a diplomovej prci poslucha Jankovej akadmii mzickch umen v Brne.
6

Prca s nzvom Dialogy pro klarinet a klavr napsana Josefem Kolem sa

zameriava na tvorbu Petra Fialu pre klarinet ako je u z nzvu prce jasn. V skratke
dokumentuje hudobn cestu skladatea, najm v kompozinej oblasti pre klarinet.
V druhej asti sa u venuje podrobnejiemu rozboru skladby Dialogy pro klarinet
a klavr.
Diplomov prca Alee Hofmana s nzvom Hoboj v tvorb Petra Fialy se
zamenm na Bagately pro hoboj a klavr obsahuje umeleck a pedagogick profil
tak ako aj predchdzajce prce a rozbor Bagatel.
S dostatone podrobne vypracovanou problematikou osobnosti Petra Fialu sa
me pi prca Augustna Dobee nzvom Skladatel, sbormistr a pedagog Petr
Fiala. V prvej asti je popsan jeho ivotopis, tdia a pedagogick psobnos.
V druhej zbormajstrovsk innos a na zver kompozin innos, v ktorej je
zahrnut taktie spis jeho diela.
Umleck a pedagogick profil Petra Fialy je nzov absolventskej prce
Simony Krlov, v ktorej sa okrem profilu Petra Fialu autorka detailnejie zameriava
na jeho innos so zbormi a pristupuje k rozboru cyklu pre klavr a soprn Dm
vykvst ri.
Najaktulnejou absolventskou prcou je prca Michaely Prokopcov
s titulom PETR FIALA vestrann hudebn osobnost. Kladie draz na tvorbu pre
akorden. V tejto prci je zahrnut spis tvorby po rok 1987.
Je pravdepodobn, e okrem tchto prc existuj ete in, ktor by
sumarizovali profil Petra Fialu, no nepodarilo sa mi ich zska.
Ani v jednej z vyie uvedench prc sa gitarovej tvorbe Petra Fialu
nedostalo pozornosti, preto som rada, e som sa tejto lohy mohla chopi prve ja.
Aj napriek jeho menej rozsiahlej tvorbe pre gitaru ne pre in obsadenia, je
prspevok Petra Fialu vemi hodnotn a obohatil esk gitarov tvorbu.

1. ivot, tdie a pedagogick psobenie Petra Fialu1

Petr Fiala sa narodil 25. marca 1943 v malom pvabnom mesteku
Pelhimov. Svoje roky detstva preil aj s rodinou v Jihlav, kam sa po jeho naroden
rodiia spolu s nm odsahovali. Rodina bola poetn a vina z lenov rodiny sa
tak i onak venovali hudbe.
Otec psobil okrem svojho civilnho zamestnania ako amatrsky spevk,
tenorista v Jihlavskej operete a mama spievala v zbore miestneho divadla. Prostredie
domova rodiny Fialovcov bolo vdy pln hudby a domceho muzicrovania
v najrznejch formch intrumentlnych zoskupen. Pohad Petra Fialu sa neuberal
tm pdom len jednm smerom, ale spoznval rzne hudobn nstroje, nre
a odlin prstupy k interpretcii. Zsluhou tchto aspektov bol jeho vroden talent
zavas podchyten a rozvjan u od tleho detstva. Tto nensiln forma, ktorou sa
postupne bliie a bliie dostval k umeniu hudby, bola najdleitejm prvotnm
faktorom pri modelovan vlastnho pohadu a vzahu k hudbe budceho mladho
umelca.
Chlapcovo nadanie bolo od iestich rokov rozvjan na miestnej udovej
kole umenia (LU). Hra na klavr sa stala prvm odborom, ktor si Petr Fiala vybral
pre svoje hlbie tdium. Bol iakom triedy vbornej uiteky Mrii ilkovej. Jej
nroky na iakov boli veobecne vemi vysok ako tvrd aj samotn umelec.
Vyadovala prcu, v ktorej hevnatos a preczna prprava boli na prvom mieste.
Petr Fiala vaka svojej usilovnosti nemal problm s plnenm jej poiadaviek. Tak
sa z ich spolonej spoluprce zaali dostavova prv vsledky a to pri prezentovan
svojich schopnost na sanch podujatiach, kde Petr Fiala oaroval svojou vysokou
rovou technickej zrunosti a bohatmi interpretanmi schopnosami.
Tba po skladateskom vklade sa zaala rozvja sbene s jeho klavrnou
interpretciou. Prv skladbika vznikla u vo veku es rokov. Skladba uren pre
el domceho muzicrovania sa rodila isto intuitvne, spontnne. Tto prvotn
hrav kompozcia dostala nzov Mal romance pro housle a klavr a moll. Poas
alch troch rokov skomponoval Ti dtsk sbory na texty J.V.Sldka.

Tto kapitola vychdza z prce: DOBE, Augustn. Skladatel, sbormistra a pedagog Petr Fiala.
Brno : Konzervato, 1983.

V trinstich rokoch sa stretva s Frantikom Suchm, ktor v tej dobe bol

inn ako profesor kompozcie a hry na hoboj na Jankovej akadmii mzickch
umen v Brne (JAMU) a Konzervatriu v Brne. Prostrednctvom nepravidelnch
lekci u Frantika Suchho, ktor mu pomohli nazrie do doposia skrytch
zkonitost kompozinho umenia, mohli vznika jeho prv usmerovan
kompozin pokusy. Z obdobia pod vedenm tejto skladateskej osobnosti napsal
Petr Fiala skladby: Concertino pro housle a klavr, Klavrn kvintet, piesov cyklus
Horsk len a drobn kusy pre klavr. Tieto skladby boli venovan spoluiakom
z jihlavskej LU. V tomto obdob bol Petr Fiala tudentom gymnzia v Jihlave. Po
spenom absolvovan gymnzia bol mlad skladate pevne odhodlan presun
vetku

pozornos k napredovaniu seba samho v kompozinom umen. Jeho

skladatesk drha bola dan a od roku 1960 sa mu otvorili nov dvere, kedy sa stal
posluchom konzervatria v Brne, kde sa uil hre na klavr v triede profesora
Vilma Vaury. Okrem klavru tudoval paralelne kompozciu u profesora Jana
Duchan spolu s dirigovanm v triede Zbyka Mrkosa. Ako vedaj tudijn odbor
si k tomuto neahkmu tdiu pribral navye hru na hoboj. Poznatky ohadne
sprvneho dychovho frzovania, ktor naerpal, neskr uplatnil pri komponovan
pre jednotliv nstroje. Nron tdium na konzervatriu prebehlo spene a poas
neho sa vykrytalizovalo jeho vinov smerovanie k dirigovaniu a kompozcii.
Rady profesora Duchan ohadne kompozinej prce a ahko pochopiten prstup k
harmnii sa stali zkladnou oporou v zaiatkoch jeho skladateskej prce. Vaka
tejto skvelej prprave mohol Petr Fiala po absolvovan konzervatria ihne
nadvzova v tdiu i na JAMU. Pvodne chcel tudova paralelne dva odbory a to
kompozciu a dirigovanie, nebolo mu to vak schvlen, tak sa rozhodol pre
kompozciu. Poas tdia kompozcie na JAMU pod vedenm Theodora Schaefra,
neskr profesora Jana Kapra mohol naplno vyui dkladn znalosti kompozinho
systmu zskan u v predchdzajcich rokoch tdia na konzervatriu.
Petr Fiala je nositeom ocenen u z ias tdi. Cyklus ahkch
prednesovch klavrnych skladieb Dtem zskal druh cenu na skladateskej sai
v roku 1976, tento cyklus bol vydan v nakladatestvu Panton. Jeho absolventsk
dielo, ktorm bola 1. symfnia dosiahlo taktie vznanho ocenenia. Bolo
natudovan a predveden ttnou filharmniou Brno. Samotn autor si na
spisovanie vekho mnostva ocenen nepotrp, ale s smevom si spomna na jedno
9

z prvch sanch podujat v roku 1971. Jednalo sa o anonymn skladatesk

sa, kde zaslal ako plodn mlad skladate asi es kompozci do rznych
kategri, za ktor napokon zskal tri prv a dve druh miesta. smevn nie je vhra
v sai, ale to ako naloil s vhrou: Jak erstv enatej lovk s dvma malma
dtma jsem si koupil trabanta. To bylo moje prvn auto.2
Svoju pedagogick innos zaal Petr Fiala u v obdob svojich tdi.
Psobil ako uite hudobnej terie na LU v Letovicch. Neskr zaal ui aj na
konzervatriu v Brne, kde z poiatku vyuoval iba obligtny predmet hru na klavr.
O rok na to sa rozhodol celkovo prejs k pedagogickej innosti na konzervatriu a do
pracovnho vzku si pribral dirigovanie spolu s hudobnou teriou. Na
konzervatriu v Brne psobil od roku 1974 do roku 2006. Poas tohto obdobia sa
intenzvne venoval skladateskej, dirigentskej a zbormajstrovskej innosti. Od roku
1990 je jeho prioritou vedenie eskho filharmonickho zboru Brno a ostatn
aktivity ili do zadia.
Zuba a profesionlne vyaenie v hudobnej profesii Petrovi Fialovi neuber
vetku pozornos a rd zavta aj do inch odvetv umenia. Nie vak z pohadu
odbornka, ale skr ako milovnka rznorodch krs umenia. Blzke mu je vtvarn
umenie , ktor vychdza z priatestva s brnenskm vtvarnkom Ludvikom Kolkom.
Aj napriek svojej pracovnej vyaenosti poas turn v zahrani si njde von as
a navtevuje galrie v mestch, kde vystupuje so svojm zborom. Nie je mu cudzie
ani aro literrneho umenia, ktor mu priblila priateka Zuzana Novkov-Renov
s jej manelom, ktor bol redaktorom literrneho nakladatestva. Jej texty viackrt
zhudobnil.

FIALA, Petr. Rozhovor z osobnho stretnutia s Petrom Fialom. Brno, 11. Aprl 2012.

10

2. Zbormajstrovsk psobenie3
Petr Fiala v oblasti zbormajstrovskej innosti je jednou z neprehliadnutench
osobnost nielen eskej hudobnej scny. D sa poveda, e tto innos je jednou
z jeho najvch v u vye tyridsa rokov. Ako dirigent a komponista je plne
pouen s problematikou zborovej tvorby a je to pre neho vekm prnosom.
Milovnci voklnej tvorby ocenia najm jeho zbormajstrovsk cit pre jemn
pianissima, preczne dynamick vystavanie frz, neomyln ladenie hlasov a ptav
vystupovanie vrazu v skladbe.

2.1 Letovick detsk sbor

Poiatky

vedenia

zboru

Petra

Fialu

ponaj

rokom

1968

prostrednctvom Letovickho dtskho sboru. Stal sa jeho zakladateom a bol jeho

zbormajstrom. Naplno vyuil monosti natudova a predvdza svoju autorsk
tvorbu pre detsk zbory a tvorbu prevane eskch skladateov, ku ktorm
inklinoval. Zbor sa poas psobenia Petra Fialu rozrastal a nadobdal vysok kvalitu
a nasledovali natania pre rozhlas a televziu. Zbor sa od poiatku vzniku
zameriaval na esk sasn tvorbu pre detsk zbory. Petr Fiala s tmto zborom
natudoval taktie svoje cykly skomponovan pre detsk zbory a taktie prebehlo
natudovanie jeho detskch muziklov. Jedno z najvznamnejch ocenen, ktor
zbor dosiahol bola 4. cena z prehliadky zborov Psn ptelstv. Zaujmavosou pri
tchto muzikloch bolo obohatenie o baletn zloku.

Po jeho odchode kvli

pracovnej vyaenosti na konzervatriu sa tento zbor prestal rozvja a v sasnosti

u neexistuje.

2.2 Kysca
alm zborom, ktor vaka zbormajstrovskm kvalitm Petra Fialu
nadobudol vznamn miesto v zborovej interpretcii, bol ensk zbor Kysca
zaloen v roku 1977, ktorej sdlom bolo mesto adca. Aj napriek vekej
vzdialenosti sa Petr Fiala rozhodol, e ponuku na miesto druhho zbormajstra prijme
a tak zaal raz do mesiaca absolvova cestu na Slovensko, aby mohol vyui
3

Tto kapitola vychdza z prce: KRLOV, Simona. Umleck a pedagogick profil Petra Fialy.
Brno : Konzervato, 1983.

11

nadobudnut vedomosti, ktor zskal pri veden zboru v Letovicch. Aj napriek

obmedzenm stretnutiam sa technika zboru vyvjala vemi dobre. Zbor zaal
zskava ocenenia a zaradil sa medzi tri najlepie spevcke teles na Slovensku.
Najvie ocenenie pre tento zbor prilo v roku 1982, kedy zskal ocenenie Zlat
psmo s pochvalou poroty zo sae Zlat veniec usporiadanej v Bratislave. Petr
Fiala na Slovensku psobil dvadsa rokov.

2.3 Foerster
aiskom v zbormajstrovskej innosti Petra Fialu bola prca s brnenskm
muskm zborom Foerster. Petr Fiala prevzal taktovku v tomto zbore v roku 1979 po
svojom predchodcovi Karlovi Hradilovi. Do stleho repertoru zboru zaradil skladby
sasnej eskej tvorby a takisto star voklne diela. Jeho novo nastolen koncepcia
vedenia zborovho spevu napomohla k zskaniu poprednch prieok na saiach
doma i v zahrani a zbor zskal prv ponuky na koncertn turn v zahrani.

2.4 esk filharmonick sbor Brno

Od roku 1990 a do sasnosti je Petr Fiala hudobn riadite a zbormajster
eskho filharmonickho sboru Brno, ktorho je sasne aj zakladateom. esk
filharmonick sbor Brno sa zrodil zlenm dvoch zborov a to enskho zboru
Amicitia a muskho zboru Foerster.
esk filharmonick sbor Brno pat dnes k nejlepm a nejvyhledvanjm
profesionlnm tlesm v Evrop. Sbor se zamuje pedevm na oratorn, kanttov
a v posledn dob i opern repertor vech obdob. Ron vystoup na cca 90
koncertech u ns i v zahrani.4

esk filharmonick sbor Brno. [Online] [Dtum: 2. Aprl 2012.]

http://www.choirphilharmonic.cz/cz/.

12

3. Gitarov tvorba
Tab.1 Tvorba Petra Fialu pre gitaru
Nzov diela

Rok vzniku skladby

Tvorba pre

Epigramy

1976

slov gitaru

Sonatina

1985

Kontrasty

1976

Metamorfzy

1973

Psn na strunch

1979

Lyrick dialogy

1979

Fantazie pro kytaru a smycov kvartet

1983

Invence

1986

alm 150

1999

Komorn
tvorba

Mohlo by sa na prv dojem zda, e ak skladate ovlda hru na urit nstroj,

bude ju vo svojej tvorbe preferova. Toto vak nie je prpad Petra Fialu, ktor aj
napriek svojim vlohm v hre na klavr, organ a hoboj iaden z tchto nstrojov
nepreferuje. Vina skladieb vznikla na objednvku konkrtnych umelcov, ktorch
spoznval ako po umeleckej, tak aj osobnej strnke. Vaka tomu im bol schopn
vytvori skladby, v ktorch by mohli ukza svoje hrske prednosti a prezentovali
svoje schopnosti naplno.

Preo a ako vznikli prv skladby Petra Fialu pre gitaru? Tak ako to u bva,
tak najvm tartujcim impulzom k tvorbe pre urit nstroj, ak umenie danho
nstroja sm skladate neovlda, bva najastejie inpircia nejakm vynikajcim
interpretom. V prpade Petra Fialu to boli Martin Mysliveek5, Marie Hovorkov6 a
Milan Zelenka7.
Tvorba Petra Fialu pre gitaru nie je rozsiahla a vznikala v 80. rokoch 20.
storoia, kedy spolon stretnutia s Martinom Myslivekom boli najintenzvnejie.
Zahrujeme sem osem kompozci z oho dve s pre slo gitaru a sedem pre
komorn zoskupenie. Samotn skladate sa nepovauje za experta v tvorbe pre
5

Klasick gitarista, hudobn pedagg na univerzite v Grazi a JAMU

Klasick gitaristka, psob pedagogicky na konzervatriu v Brne ako profesorka hry na gitaru
7
Klasick gitarista, psob pedagogicky na konzervatriu a akadmii v Prahe
6

13

slov gitaru, preto sa prikla skr ku komornej tvorbe, kde poda jeho slov
skladate zskava vie kompozin monosti i mnostvo zaujmavch hudobnch
npadov.
Vekm podnetom v prpade zaiatkov tvorby Petra Fialu bol gitarov
interpret Martin Mysliveek, s ktorm sa Petr Fiala poznal u z ias, ke sa Martin
Mysliveek postupne zanal presadzova na domcej hudobnej scne a sanch
pdich. Martin Mysliveek ho ako prv gitarov interpret vyzval k napsaniu
skladby pre slov gitaru. Po pr spolonch konzultcich, pri ktorch sa skladate
zoznmil nielen s klasickou technikou, zvukovch monostiach nstroja, ale aj s
osobitmi technikami klasickej gitary, prenikol hlbie do pecifk nstroja a bol
pripraven skomponova nielen pekn hudbu, ale aj hudbu, ktor bude nstrojovo
van. Tieto konzultcie boli prnosn a sksenosti z takhoto druhu komponovania
Petr Fiala preniesol aj do kompozcie pre in nstroje.

3.1 Epigramy
Prvou slovou skladbou , ktor z tejto spoluprce vznikla bola Epigramy pre
gitaru. Martin Mysliveek Epigramy premiroval, zaradil tto kompozciu do stleho
programu na koncertoch a taktie ju nahral na svojej debutovej nahrvke z roku
1981. Epigramy obsahuj p krtkych kontrastnch kusov, zaloench na
farebnosti, vrazovosti. Tto vrazov charakteristika sa nesie taktie

naprie

nasledujcimi kompozciami z pera Petra Fialu.

Nakoko gitaristi nemaj tak vea pvodnej literatry 20. storoia ako in
nstroje, tak mali zujem o pvodn tvorbu, ktor by mohli premirova na svojich
koncertoch a mali by taktie

osobn podiel na jej vzniku, o sa stalo jednm

z dvodov, preo sa spoluprca nezastavila pri tvorbe jednej kompozcie, ale alej sa
rozvjala a vznikali alie skladby na poiadanie jednotlivch interpretov.

3.2 Metamorfzy
Martin Mysliveek psobil okrem slovej drhy taktie v duu spolu s
akordenistom Ivanom Kovalom8. Aj toto komorn zoskupenie sa stalo hnacm
impulzom v pokraovan skladateskej innosti Petra Fialu pre gitaru.

Dielom

skomponovanm na ich podnet sa stali Metamorfzy, ktor s intrumentovan pre

8

Akordenista psobiaci ako pedagg na univerzite vo Weimare

14

zvltne a netradin nstrojov spojenie, gitara a akorden. Premira tohto diela sa

datuje 21. septembra 1979 na spolonom vystpen gitaristu Martina Mysliveka
a akordenistu Ivana Kovala, kde vystpili ako slisti, ale aj spolone ako gitarov
duo. Toto duo malo monos na tomto koncerte predvies dovtedy nepoznan
zvukov monosti tchto dvoch nstrojov. Hudobn kritika dokumentuje tto
udalos nasledovne: V pi o vrazovou vstavbu kad frze m leccos spolenho
s Martinem Myslivekem, co charakteristicky puncuje jejich spolen komorn
projev v duu kytara akordeon. K prask premie tohto ojedinelho komornho
seskupen (zvren st programu) byla proto upen nejvt pozornost. Mnoho
otaznk kladlo oekvn jak to bude znt ohledn barevnho a dynamickho
sladn i vyven, a pochopiteln i sama hodnota skladeb vzniklch z podntu
existence prv tohto sboru. S pekvapenm jsme shledali, e duo nstroj , ktor
spolu potkvame pedevm v obrovsk zplav zbavn, lidov a perifern hudby, je
schopn zvanejho sdlen i na koncertnm pdiu. Metamorfzy pro kytaru
a akordeon Petra Fialy budily dojem aforistickho nadhazovn hudebnch mylenek
a neustleho marginlniho doplovn jednoho nstroje druhm (snad zmrn?),
vborn, a tm ponkud vjimen ovem byla vta tet (Moderato) s patrnmi
baroknmi reminiscencemi.9

3.3 Lyrick dialogy

Vzpt vznikli alie skladby, medzi ktor patr gitarov duo Lyrick
dialogy premirovan v roku 1981 Milanom Zelenkom a Martinom Myslivekom.
Taktie jedin zvukov nahrvka tohto diela pochdza zo spoluprce tchto dvoch
hrov. V recenzii koncertu, na ktorom zazneli Lyrick dialogy pre dve gitary po
prv krt, sa o tejto kompozcii pe nasledovn: Petr Fiala u podruh uvedl na
Tdnu nov hudby skladbu, v jejm nzvu je adjektivum lyrick. Jeho Lyrickou
symfonii s recitac text Thkura a ipaova jsem na stnkach HR v roce 1978
nepivtal jako dlo ve svch estetickch vchodiscch nesporn a shodl jsem se
s dalmi kritiky v nzoru, e tato skladba trp stylovou nevyhrannost, i pesnji:
ne zcela pesvdivm spojenm tko sluitelnch postup. Letos premirovan
Lyrick dialogy pro dv kytary (st mohl autor najt povolanej interprety, ne
9

JH. Kytara a akordeon. Hudebn rozhledy, 1979, . 11, s. 489.

15

M.Zelenku a M.Mysliveka) ve mn vyvolaly opt podobn pochybnosti, zda

zdrazovn a podbziv psobci melodiky (napklad tet ze ty st) je vraz
skladatelova pesvden o sprvnosti zvolen metody, anebo prost kalkulace, jej
motivac me bt snaha o sdlnost. V kadm ppade se novinka zd bt opt
stylov rozttn a mnoh pase by bylo mon krtit. Princip dialogu nen
zdaleka prkazn, v ji zmnn tet sti dominuje spe slo doprovzen druhm
nstrojem a zde - a nejen tu se objevuj, alespo pi poslechu, momenty, je je
mon si vyloit jako zapsanou improvizaci. To nen odsudek, ale pokus
o charakteristiku.10

3.4 Sonatina
Sonatina pre gitaru vznikla na iados Marii Hovorkovej v asoch ke boli
spolu s Petrom Fialom kolegovia na konzervatriu v Brne. Jednou z poiadaviek na
skladatea bola ahia hratenos, tak aby si skladbu mohli zaradi do repertoru aj
ikovn iaci vych ronkov konzervatria. Marie Hovorkov tto skladbu
natudovala a premirovala.11 Neskr sa tto skladba stala obligtnou skladbou na
gitarovej sai v Kutnej Hore.

3.5 Kontrasty
V dobe svojich tdi vo Weimare Martin Mysliveek bol sasou tria
v zloen Christiane Apel (husle), Ivan Koval (akorden), Martin Mysliveek
(gitara). Pre toto zoskupenie vznikla skladba Kontrasty pre husle, gitaru a akorden.
Intrumentlne obsadenie tohto kusu je jedinen a pre poslucha atraktvne.

3.6 Fantazie pro kytaru a smycov kvartet

alm originlnym dielom bola Fantazie pro kytaru a smycov kvartet.
Na vodnej strnke notovho materilu je uveden dedikcia Martinovi
Myslivekovi a Kynclovmu kvartetu v obsaden Pavel Kyncl, Eduard Kiv,
Miroslav Stehlk (pvodne Petr Pilt), Vclav Hork (pvodne Boris P). Avak
o natudovanie a prv verejn predstavenie tohto diela sa postarala Mria Hovorkov
10

SKLA Pavel. Ji Teml; Oldich Semerk; Eduard Dzga; Petr Fiala; Ivo Blha; Otomar Kvch.

Hudebn rozhledy, 1981, . 6, s. 245.

11

Premira sa konala 4.3.1984 na Nedlnm matin ve foyeru Jankovho divadla v Brne.

16

s Moravskm kvartetom (Rudolf astn, Ludvk Borsek, Ji Bene a Bedich

Havlk). 12

3.7 Invence
Invence pre hoboj, fagot a gitaru vznikli na podnet Martina Mysliveka pre
zoskupenie s nzvom Myslivekovo trio. Toto dielo stle ak na svoje natudovanie
a premiru.

3.8 Psn na strunch

Psn na strunch pre altov hlas a gitaru vznikli za spoluprce so
spisovatekou Zuzanou Novkovou-Renovou13, na objednvku pre spevku Annu
Barov, ktor iadala o cyklus skladieb, ktor by bol jemnho lyrickho charakteru.
Predlohy textov Zuzany Renovej-Novkovej pre tto udalos boli nesmierne
vhodn a charakter gitary doplnil altov hlas. Anna Barov spolu s Mariou
Hovorkovou toto dielo taktie premirovali.14 Na koncerte k ivotnmu jubileu Petra
Fialu bola skladba znovu natudovan, no u v pozmenenom obsaden - Marie
Hovorkov spolu s altistkou Pavlou Dittmanovou-Zboilovou.
Psn na strunch je cyklus tyroch piesn. Kad z tchto piesn ma
samostatn textov predlohu. Bsne s starostlivo vyberan

tak, aby zvukovo

korepondovali k subtlnejiemu zvuku klasickej gitary. Nenachdzaj sa tu iadne

dramatick momenty, ktor by od gitary vyadovali siln, vek zvuk.
Altov poloha hlasu naproti enskmu soprnu alebo muskm hlasom je
ovea vhodnejia pre spoluprcu s gitarou nakoko farebnos a mkkos altovho
hlasu vrazne koreponduje so zvukom gitary.
Skladateova manelka je altistka, o je taktie jeden z dvodov k bliiemu
vzahu Petra Fialu k tomuto hlasu.

12

Premira sa konala 22.3.1989 na koncerte usporiadanom Jankovou akadmiou mzickch umen

v Brne a Svazem eskch skladatel a koncertnch umlc.
13
Zuzana Novkov rodnm menom Renov je bsnikrka, prozaika a autorka knh pre deti
a mlde. Ako dcra spisovatea Vclava Rene bola od roku 1970 nten publikova pod
obianskym menom Novkov, nakoko jej otec bol odsden z vlastizrady a jeho rodina bola z Brna
radne vykzan.
14
Premira sa konala 17.2.1985 na Nedlnm matin opernho sboru sttnho divadla v Brn, vo
foyeru Jankovho divadla.

17

3.9 alm 15015

Obsadenie tejto kompozcie Petra Fialu je nasledovn: zmiean zbor, dve
trubky, dva trombny, gitara, bicie a organ. Je pravdepodobn, e Petr Fiala volil
toto obsadenie kvli prepojeniu hudobnej zloky diela s textovou predlohou
poslednho almu z Knihy almov , ktorho text je nasledovn:
16

1 Hallelujah! Chvte silnho Boha v jeho svtyni! Chvte ho na oblohe jeho

sily!
2 Chvte ho v jeho mnohej hrdinskej sile! Chvte ho poda mnohho jeho
velienstva!
3 Chvte ho zvukom trby! Chvte ho na harfe a na citare!
4 Chvte ho na bubon a kolotancom! Chvte ho husami a palou!
5 Chvte ho zvunm cymbalom! Chvte ho cymbalom radostnho kriku!
6 Kad duch nech chvli JeHoVaHa! Hallelujah!

3.10 Pohad Petra Fialu k tvorbe pre gitaru

Prednosti klasickej gitary spovaj poda autora v tom, e gitara ako nstroj
m svoju charakteristick atmosfru, je to nstroj vemi subtlny, jemn, intmny,
ktor vie vyjadri vemi presvedivo lyrick momenty, ale samozrejme aj naopak
dramatick, no lyrick poloha je gitare prirodzenejia. Gitara m svoje obmedzen
zvukov monosti. Tento nstroj je stvoren pre komorn priestory, preto by z tohto
faktu mali vychdza aj samotn skladby. Charakter nstroja by mal zosta
v skladbch uchovan a preto je potrebn vychdza z charakteru nstroja a monosti
vyuitia jeho silnch zvukovch strnok. U gitary je mon hudobn obsah obohati
napr. o flaolety17, golpe18, frusty19, glissando20. Skladate nevid odlinosti pri
kompozinej prci na skladbe pre gitaru ne pre in nstroje.

15

O skladbe alm 150 som sa dozvedela de ped odovzdanm bakalrskej prce, z tohoto dvodu
nieje rozobran podrobnejie.
16
Preklad Jozefa Rohka. [Online] [Dtum: 2. Mj 2012.]
http://www.obohu.cz/bible/index.php?kap=150&k=Z
17
Jedn sa o zvltnu techniku hry, pi ktorej sa jemnm tlakom prstu na uritom meste struny je
tvoren alikvtny tn.
18
Golpe je technika hry na gitaru, spovajca v zvltnom cvaknut nechtu o telo gitary. Je vyuvan
prevane v hre na flamencov gitaru.
19
Frusta inak nazvan aj bartokovsk pizzicato je pecilna pizzicatov technika, ktor sa po prv
krt objavila v tvorbe skladatea Bela Bartka, nie je vak dokzan e tto techniku vymyslel on
sm. Bartkovsk pizzicato sa pouva na rznych strunovch nstrojoch vrtane gitary. Je to vemi

18

Za vemi dleit Petr Fiala poklad to, aby sa skladate zoznmil

s technikou hry a venoval pozornos zvukovm monostiam nstroja. Je dleit aby
to bolo pre hra dobre hraten. Ak sa na to nedb a hrovi sa hr nepohodlne
mu vznika neiaduce

zvuky, ktor naraj plynul atmosfru skladby. Po

formovej strnke Petr Fiala preferuje pre gitaru krtke drobn tvary, kde kad veta
je kontrastn jedna voi druhej. Pre poslucha s ptavejie skladby, o obsahuj
nejak vtip, npad, ktor zaujme. Nepreferuje dlh formy ako naprklad koncerty
pre gitaru s orchestrom, omu nasveduje aj to, e iadny z jeho cyklov nepresahuje
celkovo viac ako dvans mint.
Ako vina skladateov, tak aj Petr Fiala si potrp na dodriavanie presnho
notovho zpisu. Sm autor ale priznva, e pri skladbe Dialogy po konzultcii
s umelcami Martinom Myslivekom a Milanom Zelenkom si nechal poradi a
pristpil k vnimke, kedy pozmenil as notovho zpisu za elom vyjs umelcom
v strety aby sa eliminoval technick problm, prpadne aby dan miesto zaznelo
prirodzenejie.
Tak ako na dodriavanie notovho zpisu tak aj na dynamick a agogick
znaenie si skladate potrp, pretoe nechce pripravi posluchov o celkov dojem
zo skladby, ktor si v predstavch vytvoril.

V svojej tvorbe pre gitaru sa Petr Fiala sstredil skr na kratie kusy, ale je
taktie autorom vch projektov. Napsal celkom tri symfnie, balet, celoveern
operu Krska a zve na predlohu Frantika Hrubna21, ktor bola natudovan, no
bohuia dodnes nebola predstaven verejnosti, nakoko v obdob komunizmu
nebola jeho osoba ohodnoten pozitvnym tattom. Psal aj pomerne rozsiahle
intrumentlne kusy ako koncerty pre rzne slov nstroje, oratria, symfonick
bsne a alie. V dobe najintenzvnejej kompozinej innosti bol v kontakte s
Miloslavom Itvanom, Jim Brtom, Zdekom Lukom, Jim Temlom a almi
skladatemi, s ktormi si navzjom vymieal sksenosti.

siln pizzicato, tvoren vytiahnutm struny nahor v smere od prednej dosky a nsledn uvonenie,
ktorho vsledkom je drsn der struny o hmatnk, o vyprodukuje siln, kovov zvuk.
20
Glissando je technika hry zaloen na kzan prstu po strune.
21
esk spisovate a bsnik.

19

4. Kompozin tl Petra Fialu

Kompozin tl Petra Fialu sa ned zaradi do iadneho dogmatickho tlu.
Sm sa poklad za syntetika. Z rznych hudobnch smerov 20.storoia si osvojil to,
o mu pripadalo zaujmav a ivotaschopn.
Skladatesk kola na JAMU poas jeho tdi sa uberala vemi
experimentlnymi krokmi, pestovali sa tam najmodernejie kompozin smery. Petr
Fiala mal astie a tudoval pod taktovkou vynikajceho uitea a skladatea Jana
Kapra, ktor ho do nioho nentil a vravieval: Jsem tady od toho abych Ti hnojil
mozek, ne vnucoval moje nzory.22
Tak ako kad mlad skladate, tak aj Petr Fiala hadal tl komponovania,
ktor by bol pre neho prirodzen. Preiel naprie vea smermi, od najvch
experimentov kompozcie v dodekafonickom systme alebo serializme. V jednom
obdob bol taktie ovplyvnen modalizmom Oliviera Messiaena, a napokon priiel
k tlu, ktor sa nevyhbal napr. ani dur-mollovmu charakteru. V jeho tle
nenachdzame nznaky matematicko vypotanch kompozinch postupov alebo
aleatoristickch technk. Aj napriek syntze sa skladate priznva k tomu, e hudba
minimalistov mu je najvzdialenejia, no aj napriek tomu uznva, e aj tu s
vnimon skladatesk zjavy ako napr. Arvo Prt.
Skladba, ktor by eliminovala meldiu, zruila harmniu, potlaila kontrasty
alebo by v nej nenastalo iadne oivenie, udovo povedan bola by nudn by
z pera Petra Fialu nevzila. Ako mlad autor mal vek zubu povan v jazzu,
gospelovej hudby a blues. Tieto inpircie s vrazne citen aj v jeho gitarovch
kompozcich.
Ako mlad tudent skmal hudbu rznych skladateov, ktor taktie
ovplyvnila vvoj jeho kompozinho tlu. Obdivoval harmniu Sergeja Prokofieva,
vychdzal taktie z hudby Bla Bartka, Leoe Janka, Athura Honeggera. Bla
Bartk ho inpiroval zaujmavm spracovanm folklrnych npevov. K hudbe Leoe
Janka sa postupne prebojovval, no v sasnosti ho povauje za jednho z
najgenilnejch skladateov so svojskm a nezamenitenm kompozinm tlom.
Z eskch sasnch skladateov ho vrazne ovplyvnil vborn priate Petr Eben,
nakoko v jeho tvorbe sa taktie vyskytuj skladby pre organ tak ako aj v tvorbe
Petra Fialu.
22

FIALA, Petr. Rozhovor z osobnho stretnutie s Petrom Fialom. Brno, 19. December 2011.

20

V obdob socialistickho reimu, v ktorom Petr Fiala komponoval, nebola

situcia zhovievav pre umelcov, ktor sa vymykali predstavm idelneho tandardu,
no aj napriek tmto prekkam sa skladate dostal do

bliieho povedomia

posluchov, zskaval si oraz irie publikum, o ho motivovalo k vytvraniu

novch kompozci.

Na poloen otzku i sa samotn skladate vo svojej

kompozinej innosti nieomu vyslovene vyhbal odpovedal: Niemu jsem se nikdy

vdom nevyhbal. Konkrtn e bych ekl, e tohle nikdy nenapu, tak to ne. Ale
urit bych nenapsal kanttu k 30. sjezdu KS ... to bych opravdu nenapsal.23

23

FIALA, Petr. Rozhovor z osobnho stretnutia s Petrom Fialom. Brno, 11. Aprl 2012.

21

5. Petr Fiala: Sonatina (formlny rozbor)

Moje prv stretnutie so Sonatinou Petra Fialu nastalo na zaiatku
akademickho roka, kedy som hadala skladbu, ktor by pochdzala z rk sdobho
eskho skladatea. Do rk sa mi dostala CD nahrvka Martina Mysliveka
s repertorom eskej gitarovej tvorby 70. a 80. rokov 20. storoia.
Prve Sonatina ma na tomto CD zaujala svojou hravosou, rchlym
priebehom,

monosami

irokej

kly farebnosti

tnu,

kontrastmi

medzi

jednotlivmi vetami a zachovanm istoty kompozinho tlu.

Pri jej natudovan som narazila na zopr miest, v ktorch som musela riei
techniku gitarovej hry, ale i monosti interpretanho pohadu, vaka ktorm
kompozcia vyznievala ucelenejie. Skladba nie je samoelne technicky nron,
naopak po strnke vrazovej a zvukovej me by pre hra o to obtianejia.

Sonatina pre gitaru Petra Fialu zahruje tyri asti tyri krtke kusy.
Jednotnos tohto celku je dan pomocou

previazanosti niekokch prvkov.

Z celkovho pohadu je 1. a 3. veta prepojen motvom kvartovho akordu, v 2. a 4.

vete prepauzovanou meldiou .

1. Lento, poco rubato:

Prv veta s podtitulom Lento, poco rubato je skomponovan vo forme A B A.
A expozcia (takty 1-13) - expozcia sontovej formy prvej vety ns v vode
zoznamuje s hlavnou tmou (takty 1-5), ktorej stavba zana rozloenm stpajcim
kvartovm akordom, z ktorho je pravdepodobne vybrat aj kostra pre szvuk dvoch
na seba postavench vekch septm / z dvoch malch septm (takt 8). Hlava prvej
tmy sa rozvja varianou prcou a delenm a poskytuje druhej mylienke aksi
oporu. Druh tma (takt 6), vyuva tnov materil z prvej tmy a je v rytmickom
kontraste voi hlavnej tme. V zvere expozcie (takt 11) prichdza nov mylienka,
ktor vysti v reminiscenciu druhej asti hlavy prvej tmy.
Metrum sa poas celho dielu A strieda z 3/4 na 4/4. Tempov oznaenie
tohto dielu je Lento, poco rubato. Psob pokojnm dojmom a aj napriek monosti
vonejej interpretcie hra, tu je cti stla vopred smerujca pulzcia skladby.

22

B rozvedenie (takty 14-22) diel B je postaven na mierne naruenej

ostintnej truktre, ktor tvor sprievodn truktru, na ktorej pozad sa rozvja
hlavn tma dielu B. Tto tma je podobn mylienke z taktu 3 a 4 a pravdepodobne
s nm aj svis. Tma je spracovan permutciou, ram postupom a augmentciou.
Celm prevedenm vldne tempo Moderato a nemeniaci sa 4/4 takt. Kontrast dielu B
voi dielu A spova v zmene tempa z Lento, poco rubato na Moderato. Interpretan
vonos tu je nahraden dokonalou presnosou v spodnom hlase.
A1 reprza (takty 23-38) - nvrat dielu A je citovan doslovne. Interpretovi
dva monos poja tento diel s odlinou interpretciou v zloke farebnosti
i dynamiky. Sm autor men dynamick oznaenie reprzy hlavnej tmy, kedy
v hlavnom

motve

nahradzuje

zosilujci

klesajci

postup

chvostu

tmy

predpsanm zoslabovanm. Diel A je zakonen krtkym rozrenm, ktor nm

umocuje atmosfru zveru prvej vety.

2. Allegretto scherzando:
Druh veta Allegretto scherzando je kontrastom voi prvej. Po formovej
strnke je druh veta vo varianej forme a schma je nasledovn:
tma: a a ( takty 4+4), prechod (takty 9-10), varicia1 (takty 11-15), varicia

rozrenie (takty 16-26), varicia3 (takty 27-32), varicia4 (takty 33-38), zver ( takty
39-42)
Allegretto Scherzando je v podstate zaloen na varicii tnovch vok,
v ktorch sa po cel dobu navracia hlavn mylienka. Sklad z dvoch hlavnch
stavebnch prvkov, ktor s exponovan najprv samostatne, potom djde k ich
spojeniu z oho vznikne nov materil so zachovanm rovnakej rytmickej truktry.
Prv dva riadky s symetrickou peridou (takt 1-8). Nasledujce dva takty s
prechodom vo vraznom rytme v raom postupe. Prv varian diel zana v takte
11, ktorho charakteristickou rtou je dvojit ubratie jednho taktu z pvodnho
tematickho materilu. Vyskytuje sa tu tie bohatie rytmick sekvencovit
varrovanie v takte 12. Vrazn osminov pulzcia z hlavnej tmy sa tu vyskytuje
len jeden krt, nie dva krt. Od taktu 16 sa zana tma po tnovej strnke vzaova
od svojej pvodnej podoby. Obsahuje rozrenie, v ktorom sa pracuje nielen
s tonovmi vkami, ale aj s rytmom, kombinuj sa tu dva hlavn stavebn prvky
23

(prepauzovan melodick lnia vs. rytmick rzy v akordoch). Dlh plov noty
v spodnej vrstve psychologicky pripomnaj predchdzajci priebeh tmy tj. prvho
stavebnho prvku a stavia ho tak do kontrastu s vrchnou vrstvou.
V druhej asti Sonatiny s vyuit zaujmav a efektn gitarov techniky ako
frusta, rasguado alebo glissando.

3. Largo:
Kontrastom k druhej asti je rozvna, hbav tretia veta s podtitulom Lento.
Tto veta tvor kudov zloku celho cyklu. Je postaven na dvoch ostintnych
truktrach formlne koncipovanch ako A B A. Je tu zvolen klasick kombincia
tempovho kontrastu pomaly-rchlo-pomaly.
Diel A je takmer symetrick. Prv dva takty dielu A vytvoria stavebn zklad
pre aliu skladatesk prcu. Po tejto ploche sa pohybuje cel diel A. V takte 3 sa
pripojuje meldia. Ta je tvoren chromatickmi formciami terci a seknd a je
rozdelen na dve asti po dvoch a troch taktoch. V nasledujcich dvoch taktoch
prichdza dohra. Diel je teda uzatvoren.
Po diele A prichdza rytmicky kontrastn medziveta, ktorej drobn rytmy
pripravuj budci rchly pohyb notovch hodnt, avak vychdza z podobnho
notovho materilu ako diel A.
Diel B je zaloen na farbe a tvor kontrast farebn, tempov. V ostintnych
figrach je vdy zvrazovan najvy tn akordu, ktor sa chpe ako nosn
melodick lnia dielu B. Jedn sa o sled iestich melodickch tnov, ktor s dvakrt
za sebou zopakovan bez zmeny, nsledne sa objavia len tyri tny, priom s
vypusten prv dva tny z rady. Tento diel plynulo prechdza k reprze dielu A.
Diel A je doslovne citovan s rozrenm zverom, koniacim prekvapivo
na moll kvintakorde. Tento kvintakord je tu umiestnen vo funkcii uvonenia celej
skladby.

24

4. Allegro brillante:
Zveren veta Allegro brillante je zaloen na permanentnom nvrate
melodicko-rytmickej truktry, ktor je exponovan v hlave tmy. Tento melodickorytmick motv tvor osu celej druhej asti. Po formovej strnke ju schematicky
znzornime nasledovne:
A (takty 1-12), B (takty 13-30), A1(takty 31-42), A2 (takty 43-54)
Tempov oznaenie Allegro brillante sa nesie celou skladbou. Rytmick
truktry s ndychom jazzu spolu s dynamickmi a vraznmi farebnmi kontrastmi
vytvraj

pulzujcu atmosfru pln prekvapen. Tak ako v klasickej sontovej

forme, tak aj tu posledn veta graduje a stva sa vrcholom celho cyklu.

V tejto vete pozorujeme tieto princpy prce:
1. princp (takt 1)
a, triolov pohyb v sekundch, ktor m nasledovn vvoj - klesajci sekundov
pohyb (takt 11), linerne zdvojenie (takt 43), linerne zdvojenie plus
prepauzovanie (takt 39)
b, plov nota a jej vvoj - plov nota sa objavuje striedavo ako cel a plov
c, kvartov akord v osminovej note a jeho vvoj - troj-hlas, tvor-hlas, es-hlas
a jeho nsledn striedanie
2. princp (takt 3, 4) - rovn sa patern .1 a .2: v soprnu rovnak tn, v alte
sa tny striedaj. Vvoj m nasledovn - alt je rovnak a soprn sa men
(takt 33 a takt 34)
3. princp (prv polovica taktu .8) - synkpa - osminov nota vs. tvrov
4. princp (druh polovica taktu 8 a prv polovica taktu 9) - 4 tvrov noty
s drazom; vvoj: tretia doba vyplnen osminami v triole (zaiatok taktu
15), soprn tri tvrov noty, na prvej dobe je pauza (takt 29), druh
tvrov nota je rozdelen na dve osminy (takt 49)
5. princp (takt 7) - triola vyplnen osminami s osminovou notou; vvoj:
kombincia s princpom .2 (takt 10), rytmick as preber posledn doba
z taktu 19 s prvou dobou z taktu 20
6. princp (takt 19) - es-hlas kvartov akord (prv doba v takte 19); vvoj:
vyskytuje sa na rznych dobch ako sforzato
7. princp (takt 37) je prevzat a zdvojen z princpu 1a

25

8. princp (44, 46 takt) - pokia sa jeden tn v jednom hlase repetuje

v druhom nie je a naopak

Tto veta je skomponovan na zklade niekokch princpov pouitia

motivickej prce, ktor s niekedy doslovn, niekedy s vak obmeovan. Medzi
ojedinel princpy patr . 7 a .8.

26

6. Petr Fiala: Sonatina (interpretan pohad)

Medzi dve hlavn podmienky, ktor by mali by splnen v vodnej asti
Sonatiny, patr stle napredujca pulzcia skladby, ale pri tom ponechan pokojn
atmosfra a precznos vo vysloven jednotlivch motvov. Forma A B A1 poskytuje
interpretovi irok monosti na rozdielne prevedenie okrajovch dielov. Pri mojej
interpretcii som sa snaila v diele A o o najautentickejiu interpretciu notovho
zpisu. K reprze dielu A som pristpila o osi vonejie. Cel skladba zaznieva
v nzkej dynamike s miernymi vzruchmi, ktor s vopred rozpoznaten vaka lnii
vrchnho hlasu. vodn motv kvartovho stpajceho akordu je mon ozvltni
miernym zadranm prvho tnu. V priebehu skladby meme farebne odli
spodn hlas od meldie. Pre melodick hlas som pouvala vo vej miere mkk
register sul tasto a pre vedenie spodnho hlasu naopak zvukovo jasnej sul
ponticello. Akord postaven zo septm (takt 8,9) nm tvor iba aksi zafarbenie
v skladbe. V tomto akorde sa sstredme na zaznenie najvyieho tnu. Motv taktu
10 si je mon pre ahiu interpretciu predstavi ako vzlyk, ktor sa alej
roziruje. Stredn diel B zaznieva v rezkejom tempe. V spodnom hlase sa nm
predstavia ostintne tny, nad ktormi sa odvja meldia, ktor je vemi legtov.
Nvrat dielu A je mon poda o osi rubtovejie, kee potencilny posluch si
mal monos hlavn motvy zapamta u z prvho dielu. V zvere tohto dielu
postupne klesme na dynamike do stratena.
Druh as Sonatiny, ktorej zkladom pre vybudovanie zaujmavej
interpretcie je zvukov kontrast medzi jednotlivmi dielmi. Tento kontrast spova
v zmene farby ale i dynamiky. Okrem tchto prvkov dbme na presvedivos
rytmickho prejavu v sforztach a pauzch. Cel skladba graduje v rozmedz taktov
16-26. Naznaen akcenty v spodnom hlase dopame synkopickou akcentciou vo
vrchnom hlase, ktor nm vytvra jazzov atmosfru. Zloitejou technickou
zlokou me by hra technikou frusta (takt 25) a nsledn vrtenie sa na struny
naas v alom takte. Jednou z prstokladovch monost pre prav ruku je zahra
trojhlas akord b e a rasguadom prstu i v smere do dlane. V takte 28 skladate
medzi tnmi g1-fis2 predpisuje legto, vo vlastnej interpretcii som toho docielila
kznutm prstu po strune g. Tto techniku pouijeme aj v nasledujcom dvojtakt.

27

Ostr a artovn rytmus v zvere smeruje do nzkej dynamiky a uzatvra druh as

Sonatiny.
Nasleduje as kontrastn v odlinom, pomalom tempe. Na prvom mieste tu
je vyniknutie meldie, medzi tromi hlasmi. Na oddelenie melodickho tnu od
sprievodnho meme poui anticipciu hlasov, je vak potrebn aby spodn hlasy
zaznievali v o najniej dynamike a meldia bola vysloven markantne. V takte 5, 6
dbme na dokonal zviazanie melodickch tnov v avej ruke. Stredn diel, ktor
zana v nzkej dynamike poas svojho napredovania dynamicky graduje a vysti do
sforzta, po ktorom by mala nasledova poda notovho zpisu pas v nzkej
dynamike a klesajcom tempe. Ja som volila monos, kedy dan pas je hran
stle vo vysokej dynamike s miernym zvonenm a v samotnom zvere. Vo
vntornom seku dbme na vrazn vyniknutie meldie v slede tnov, ktor
zaznievaj ako jedno rozsiahle arpeggio. Pre tento sek je mon voli prstoklad
v pravej ruke tak, e prvch p tnov zahrme palcom, vrchol meldiu prstom
i s dopadom a z tohto pohybu keme a k zaiatonmu tnu nasledujcej
truktry desiatich tnov. Druhm variantom je spsob hry kedy palcom zahrme
prv tri tny zo iestich stpajcich, k melodickmu tnu smerujeme pomocou i,m,a
a prstom i sa vraciame protipohybom.
Posledn as Sonatiny sa op vracia do rchleho tempa. V tejto asti by sa
hr nemal obva

vyui vetky zvukov monosti gitary,

udovo povedan

oprie sa do toho. Presn rytmus tu je miestami naran rasgudovmi akordmi,

vina z nich zaznieva vo vysokej dynamike a presnom tempe. V takte 12 je vak
vnimka kedy skladate dal monos pre zvukov efekt, ktor nara rytmus. Tento
akord vychdza z nzkej dynamiky, postupne tempo i dynamiku zvyujeme
a v samotnom zvukovom maxime zadrme na ubovon okamik naptie. K
nvratu motvu sa vraciame v pvodnom tempe. Tento motv sa varruje poas celej
skladby, pri ncviku je dleit akcentcia prvch tnov z trioly a jej dynamick
napredovanie do synkopickej truktry.

28

7. Petr Fiala: Epigramy (formlny rozbor)

Epigramy Petra Fialu zahruj p ast p kratch epigramov. Ako u
napoved nzov24, jedn sa o krtke celky, kad epigram spracovva iba niekoko
prvkov hudobnch npadov.
Forma jednotlivch ast nie je presne uriten, jedn sa skr o von alebo
fantazijn spracovanie. Jednotnos celku je dan tak charakteristickmi rytmami, tak
uritou previazanosou pomocou niekokch prvkov, ktor sa objavuj naprie
epigramami. Forma celho sboru piatich ast vytvra pomysen most niekokch
prvkov, pretoe z celkovho pohadu m 1. a 5. epigram podobn formu aj vrazov
prvky, v 2. a 4. vete sa daj vysledova podobn nzvuky i odkazy a jedin as
z tohto cyklu vyboujca je prve 3. epigram aksi stredobod kulmincia
kontrastov. Cel sbor piatich epigramov funguje ako previazan pomyseln celok
s potrebnou dvkou kontrastov.

1. Allegro brillante:
V prvom epigrame s podtitulom Allegro brillante dochdza asto ku zmenm taktu
a 7/4, cel je vemi energick a vyuva viu dynamiku. Tto prv as taktie
spracovva tyri zkladn prvky:
1. dery na drevo (golpe) vyuvajce asto charakteristick prevrten
rytmus osmina a dve estnstinov/dve estnstinov a osmina (2. a 3.
doba 1. taktu) alebo jeho rozrenie osmina a dve estnstinov/dve
estnstinov a osmina + estnstinov pauza s troma estnstinami a dve
osminy (prv takt bez prvej doby) ; tento charakteristick rytmus sa
objavuje v celom epigrame a je iba mierne transformovan alebo
preskupovan
2. rasguadov akordy, ktor s asto prekladan a spojovan s vyklepanm
rytmom (napr. takt 3 alebo 3-5) ; akordy samotn s na niekokch
miestach v podobnom rytme
3. melodick motv v kvartch (napr. v taktoch 6, 7, 9)
4. estnstinov behy vo vrchnom hlase a pod nm motv tvrovch
a osminovch nt v intervalovch skokoch (napr. v taktu 3, 6, 17)

24

Epigram je z literrnho hadiska krtk ton satirick bse kritizujca spolonos alebo jedinca.

29

Pokia ide o celkov formu epigramu, je skr intuitvna, ale aj tak sa d

vntorne rozleni na tri pomyseln asti:
A (takty 1-10); B (takty 11-18); A + kda (takty 18-37)
as A zana charakteristickm rytmom ako prvm tmatom prvok 1,
ktor prekladaj rasguadov akordy prvok 2 (takt 3-5), a nadvzuje druhm
tmatom meldia v istch kvartch zakonench vekou septimou prvok 3 (takt
610). Ako vedajieho motvu d sa poveda medzivety alebo spojky krtko
vyuva prvok estnstinovch behov prvok 4.
as B je utvoren z materilu medzivety asti A pod estnstinovmi
behmi sa odohrva motv v spodnom hlase a vetko je spracovan vone. Ako spojka
sa tu objav iba v takte 15 prvok 2.
as A s kdou od taktu 18 sa navracaj tmy alebo celky (napr. materil
taktov 4, 5 a 6-7 z dielu A sa objav ako 18-19 a 22-23 takt v diele A) z asti A.
Materil je mierne posunut v taktoch a mierne pozmenen (vynechvanie
niekokch nt a pod.) . Objavuje sa tu taktie celkom nov prvok (takt 20, 24 a 29
frusta) pouit ako spojka. Na toto opakovanie plynule nadvzuje kda tvoren
prvkom 1 a niekokmi samostatnmi rasguadovmi akordmi alebo dvojhmatmi.

2. Lento:
Kontrastom k prvmu energickmu epigramu je rozvny a pomal druh
s podtitulom Lento. Je to pokojnejia as vyuvajca menej dynamiky pp mf.
Celok je vystaven prakticky monotematicky a vychdza z motvu melodickej linky.
Materil, s ktorm sa pracuje sa d op rozleni do niekokch prvkov, ktor vak
nie s zasadzovan strihovo ako v prvom epigrame, ale skr k sebe viau a vrazovo
splvaj:
1.

vlastn melodick frza a vibrto na dlhej note ako zaiatok i koniec

melodickej frze (napr. takty 1-2, 4-5)

2. dvaatridsatinov vplne medzi meldiou (napr. v taktoch 1, 4, 7, 17)

3. dlh dran noty v base u dvojhlasu (napr. takty 1, 2, 4, 5)
4. rozloen, zadran sextola s odahom (napr. takty 3, 6, 14)
5. glissando medzi poltnom
Tieto prvky nie s tak presne vymedzen ako v prvom epigrame. Nensilne
na sebe nadvzuj a vychdzaj jeden z druhho naprklad vibrto, opakovanie
30

dvaatridsatinovch nt v rozmedz malej sekundy a glissando medzi malmi

sekundami maj vemi podobn charakter i ke s to tri rozdielne prvky.
Jednm z charakteristickch rysov celku je pouvanie vekch a malch
seknd, z ktorch je skontruovan vina melodickch frz a vpln epizd.
Aj ke cel epigram je prevane monotematicky vystaven, d sa
vypozorova aksi stredn kontrastn as v taktoch 16-19 (nie je to nijak zsadn
kontrast, na viac vychdza z pouitho materilu), ktor oddeuje dva podobn
celky. Op sa tu d hovori o akejsi vntornej trojdielnosti.
Prvou

asou

prechdza

meldia

prekladan

sekundovmi,

dvaatridsatinovmi vplami, zastavovan na dlhch tnoch. Nasleduje sextola

s odahom (takty 1-3 a 4-6). V alch taktoch je meldia aj vplne mierne
transformovan, ale vraz zostva rovnak (takty 715).
Nasleduje kontrastn as (takty 16-19), kde predchdzajce dlho dran
tny v base v tomto mieste preber rolu akejsi meldie v inverzii a s doplnen vo
vrchnom hlase novm prvkom osminovou pauzou a dvoma estnstinami v kvarte
(rytmus podobn prvmu epigramu).
Od taktu 20 sa op objavuje rovnak meldia (aj rovnak tny, avak
transponovan o oktvu niie) ako na zaiatku a odvja sa od nej posledn as
celku. Okrem materilu a citci prvej asti vyuva viac prvku glissanda a je o nieo
kratia.

3. Allegretto, scherzando:
Tret epigram v porad Allegretto, scherzando je op kontrastom
k predchdzajcemu. V tomto diele sa d zaznamena doposia najv vntorn
kontrast a to predovetkm v dynamike a mase zvuku, ktor je dan iba dvomi
zkladnmi pouitmi prvkami:
1. pizzicato rytmick model jednho tnu s obasnm prrazom skupinky
tnov v hlbej polohe, ktor sa strieda s osminovmi alebo triolovmi
dvojhmatmi vo vyej polohe; rytmick modely s priebene preskupovan
a celok tak psob dojmom stle sa meniaceho rytmu
2. rasguadov akordy v osminovch triolch alebo estnstinch
Cel diel psob kontrastne, pretoe po prvej ploche jednohlasu i dvojhlasu
pizzicata a nzkej dynamiky s obasnm sforzatom (takty 1-23) dochdza
31

k vystriedaniu rasguadovch akordov vo fortissime (takty 24-37) a nslednmu

nastpeniu plochy v subito piano (od taktu 37 do konca), ktor je vemi podobn tej
prvej.
V epigrame sa objavuje jeden zsadn motv (rytmicko-melodick truktra
v 12.-14. a 21.-22. takte vychdza z pouitho predchdzajceho materilu, je z nej
rytmicky pretransformovan a tm je ahko poznaten) vyskytujca sa ako
v jemnejej rytmicky presnej ploche na zaiatku, tak v strednej ploche medzi
rasguadovmi akordmi tu mu je predpsan in technika hrania frusta aby sa
docielilo potrebnho kontrastu a ostrosti (v taktoch 30-32 a 35-37).
Na konci epigramu v tretej ploche dochdza k pretrhovaniu rytmickch
modelov pomocou vieho prepauzovania a spomalenia.

4. Moderato
al epigram tvrt je spracovan zrejme najviac fantazijne, na o me
poukza aj aksi kadencia uprostred dielu. Je to pomal as striedajca vone
vedn melodick linku op s rasguadovmi akordmi. Daj sa tu vysledova aj
mon odkazy na druh epigram (sextoly v zvere bez predchdzajcej svislosti,
vibrto takty 20-24).
Pokia sa jedn o formu, v tomto epigrame pecilne ide o von spracovanie
niekokch prvkov a formlne sa teda ned nijako vyleni. Prvky a ich pouitie:
1. vone veden meldia; do plyncej meldie s strihom aplikovan in
neoakvan prvky napr. v taktoch 1-9 rasguadov akordy, v taktoch 1820 sa medzi meldiou objavuj estnstinov krtke vplne, o me
taktie odkazova na druh epigram
2. rasguadov akordy; akordy nastupuj celkom vone a neoakvane (takty
3, 6, 9) tvoria tak aksi odstrediv moment a niekokokrt za nimi
nasleduje glissando medzi dvoma akordmi (takty 9-10, 15-17)
3. zver; zver (od taktu 20 a do konca) je tvoren materilom, ktor zatia
v epigrame nebol pouit (sextoly, vibrto), a uzatvra tak cel fantazijne
poat diel

32

5. Allegro energico:
Posledn z epigramov Allegro energico ukonuje cel sbor piatich epigramov
a dotvra tak celkov vyznenie diela. Daj sa tu vypozorova podobnosti s prvm
epigramom a to ako o sa tka formy (urit vntorn trojdielnos), tak pouitch
vrazovch prostriedkov (golpe iba v prvom a poslednom diele, rasguadov
akordy). Cel as je nesmierne energick a asto sa tu striedaj takty.
Ako je uveden vyie, epigram meme vntorne rozdeli do troch ast
A, B, A+ kda:
A (takty 1-11); B (takty 12-33); A (takty 34-42) + kda (takty 43-47)
as A zana vo fortissime a v prvom takte sa vyskytuje zkladn motv
tma celho piateho dielu, ktor sa alej opakuje a roziruje (takty 1-6), nasleduje
krtka medziveta zaloen na triolch a pouitia golpe (takty 7, 8) a cel as kon
dvoma rasguadovmi akordmi. Ako spojka je na konci uveden ete jeden takt (takt
11) s materilom zkladnho motvu. V celej asti stle pulzuje rytmus osmn
a estnstin, ktor je mierne posvan a vytvra dojem akchsi zsekov.
as B rovnako ako v prvom epigrame je as B utvoren z materilu
medzivety asti A. Motv stle sa opakujcich sa triol v spodnom hlase (bu
pizzicato alebo golpe) a nad nimi zseky nepravidelne nastupujcich osmn
v kombincii so stle rovnakmi tromi kvartovmi akordmi (v taktoch 15, 19 a 24).
V tejto asti B sa objavuje taktie celkom nov prvok triola s tnom a, akordom
b- des-a a osminovou pauzou na niekokch miestach (takty 16, 17, 25 a 26).
V takte 17 sa nachdza krtka spojka vemi podobn spojke z prvho epigramu
v asti A, ktor sa tu vyskytne iba jedenkrt. Koniec asti B tvor nepravidelne
opakujci sa tn f, u ktorho je predpsan technika frusta (mon nzvuk z tretieho
epigramu).
st A + kda zana taktom 34 a je v podstate opakovanm asti
A s malmi obmenami (zaradenie golpe do zkladnho motvu - takty 34 a 35 - a
vynechanie medzivety). V takte 43 nadvzuje kda, ktor je tvoren ako novm
materilom, tak nzvukmi z tohto dielu.

33

8. Zver
Pri psan poiatonch riadkov tejto bakalrskej prce som si stanovila urit
mty, ktor by som chcela objasni. Medzi tieto ciele patrilo poskytnutie
veobecnho prehadu o ivote Petra Fialu, jeho profesionlnej innosti, nrt
kompozinho tlu spolu s osobnosami, ktor ho poas umeleckho rastu
formovali a mali vplyv na jeho tvorbu. Ako u z titulu tejto prce vyplva, aisko
skmania tvorby som presunula na kompozcie pre klasick gitaru a monos
rieenia interpretcie Sonatiny. Navye sa mi podarilo zska spis rozsiahlej tvorby
Petra Fialu od roku 1964-2012, ktor dodnes nebola publikovan v inch zdrojoch.
Tento spis prikladm v prlohe.
Petr Fiala je vemi ochotn a charizmatick lovek. Spolon stretnutia s nm
mi dovolili spozna hlbie problematiku jeho tvorby. Vaka tmto sksenostiam
som mohla prenikn do zkonitost, ktor mi pomohli vytvori si vlastn pohad na
interpretciu Sonatiny, ktor je blzka skladateovm pvodnm predstavm o jej
preveden. Petr Fiala je osobnos, ktor doke zauja svojim rozprvanm
a motivuje tudentov k aliemu tdiu jeho tvorby, o sa stalo aj v mojom prpade.
V gitarovej tvorbe zaujme najm svojim zaujmavm a pestrm nstrojovm
obsadenm.
Psanie tejto tmy ma obohatilo a som rada, e som mohla Petra Fialu osobne
spozna.

34

Pouit informan zdroje

1. MARTNKOV, Alena. et skladatel souasnosti. Praha : Panton, 1985.
2. SKLA, Pavel. O lyrick symfonii. Hudebn rozhledy, 1978, . 4, s. 199.
3. FIALA, Petr. K otzce voklni tvorby. Opus musicum, 1976, . 4, s. 117-118.
4. SEDLEK, Marek,. Klub moravskch skladatel 1992-2007 : k 15. vro
znovuzaloen. Brno : Editio Moravia, 2008. ISBN 978808656599.
5. JH. Kytara a akordeon. Hudebn rozhledy, 1979, . 11, s. 489.
6. SKLA Pavel. Ji Teml; Oldich Semerk; Eduard Dzga; Petr Fiala; Ivo
Blha; Otomar Kvch. Hudebn rozhledy, 1981, . 6, s. 245.
7. KOL, Jozef,. Dialogy pro klarinet a klavr. Brno : Konzervato, 1978.
8. HOFMAN, Ale. Hoboj v tvorb Petra Fialy se zamenm na Bagately pro
hoboj a klavr. Brno : JAMU, 1979.
9. PROKOPCOV, Michaela. Petr Fiala vestrann hudebn osobnost. Brno :
Konzervato, 2007.
10. DOBE, Augustn. Skladatel, sbormistra a pedagog Petr Fiala. Brno :
Konzervato, 1983.
11. KRLOV, Simona. Umleck a pedagogick profil Petra Fialy. Brno :
Konzervato, 1983.
12. esk filharmonick sbor Brno. [Online] [Dtum: 2. Aprl 2012.]
http://www.choirphilharmonic.cz/cz/.
13. Preklad

Jozefa

Rohka.

[Online]

[Dtum:

2.

Mj

2012.]

http://www.obohu.cz/bible/index.php?kap=150&k=Z
14. FIALA, Petr. Rozhovor z osobnho stretnutia s Petrom Fialom. Brno,
11. Aprl 2012.
15. FIALA, Petr. Rozhovor z osobnho stretnutie s Petrom Fialom. Brno,
19. December 2011.
16. MYSLIVEEK, Martin. Czech guitar music of the 70s and 80s. [CD]
Praha : studio Principum, 2000. PS 004-2131.
17. MYSLIVEEK, Martin. Martin Mysliveek. [vinylov plata] Praha :
Panton, 1981. 81110174.
18. FIALA, Petr. Epigramy (notov materil). [rukopis].
19. FIALA, Petr. Sonatina (notov materil). Praha : esk hudebn fond, 1985.
06694.
35

Zoznam prloh
Prloha A Petr Fiala:Sonatina, notov materil (s. 1) ................................................ 37
Prloha B Petr Fiala:Sonatina, notov materil (s. 2)................................................. 38
Prloha C Petr Fiala:Sonatina, notov materil (s. 3)................................................. 39
Prloha D Petr Fiala:Sonatina, notov materil (s. 4) ................................................ 40
Prloha E Petr Fiala:Sonatina, notov materil (s. 5) ................................................. 41
Prloha F Petr Fiala:Sonatina, notov materil (s. 6) ................................................. 42
Prloha G Petr Fiala:Sonatina, notov materil (s. 7) ................................................ 43
Prloha H Petr Fiala:Sonatina, notov materil (s. 8) ................................................ 44
Prloha I Petr Fiala:Sonatina, notov materil (s. 9) .................................................. 45
Prloha J Petr Fiala: Epigramy, notov materil (s. 1) ............................................... 46
Prloha K Petr Fiala: Epigramy, notov materil (s. 2).............................................. 47
Prloha L Petr Fiala: Epigramy, notov materil (s. 3) .............................................. 48
Prloha M Petr Fiala: Epigramy, notov materil (s. 4) ............................................. 49
Prloha N Petr Fiala: Epigramy, notov materil (s. 5).............................................. 50
Prloha O Petr Fiala: Epigramy, notov materil (s. 6).............................................. 51
Prloha P Petr Fiala: Epigramy, notov materil (s. 7) .............................................. 52
Prloha Q Petr Fiala: Epigramy, notov materil (s. 8).............................................. 53
Prloha R Petr Fiala: Epigramy, notov materil (s. 9) .............................................. 54
Prloha S Petr Fiala: Epigramy, notov materil (s. 10) ............................................ 55
Prloha T Petr Fiala: Epigramy, notov materil (s. 11) ............................................ 56
Prloha U Spis tvorby Petra Fialu od roku 1964-2012 ............................................. 57

36

Prlohy

Prloha A Petr Fiala:Sonatina, notov materil (s. 1)

37

Prloha B Petr Fiala:Sonatina, notov materil (s. 2)

38

Prloha C Petr Fiala:Sonatina, notov materil (s. 3)

39

Prloha D Petr Fiala:Sonatina, notov materil (s. 4)

40

Prloha E Petr Fiala:Sonatina, notov materil (s. 5)

41

Prloha F Petr Fiala:Sonatina, notov materil (s. 6)

42

Prloha G Petr Fiala:Sonatina, notov materil (s. 7)

43

Prloha H Petr Fiala:Sonatina, notov materil (s. 8)

44

Prloha I Petr Fiala:Sonatina, notov materil (s. 9)

45

Prloha J Petr Fiala: Epigramy, notov materil (s. 1)

46

Prloha K Petr Fiala: Epigramy, notov materil (s. 2)

47

Prloha L Petr Fiala: Epigramy, notov materil (s. 3)

48

Prloha M Petr Fiala: Epigramy, notov materil (s. 4)

49

Prloha N Petr Fiala: Epigramy, notov materil (s. 5)

50

Prloha O Petr Fiala: Epigramy, notov materil (s. 6)

51

Prloha P Petr Fiala: Epigramy, notov materil (s. 7)

52

Prloha Q Petr Fiala: Epigramy, notov materil (s. 8)

53

Prloha R Petr Fiala: Epigramy, notov materil (s. 9)

54

Prloha S Petr Fiala: Epigramy, notov materil (s. 10)

55

Prloha T Petr Fiala: Epigramy, notov materil (s. 11)

56

Prloha U Spis tvorby Petra Fialu od roku 1964-2012

Nzov diela

Rok
vzniku

"Ti lyrick psn" pro tenor a klavr

1964

Andante a Scherzo pro klavr

1966

"Concertino" pro klavr , smyce a tympny

1966

"1. smycov kvartet"

1966

"Meditace na chorln tma" pro 4 trubky, smyce a bic nstroje

1967

Sonata pro housle a klavr

1967

Smycov kvartet . 2 s barytonem

1967

"Partita" pro kontrabas a klavr

1967

"Zpvy u jesliek" - nov pastorela pro recittora, sla, smen sbor a

1967

komorn orchestr na text V. Rene

"esk me" - pro recittora, sla, smen sbor a varhany

1967

"Kantta ke cti sv. Prokopa" - pro tenor, smen sbor a varhany

1967

"Responsorium" pro klavr a orchestr

1968

"Nvraty" - komorn kantta pro smen sbor a komorn orchestr na

1968

texty Fr. Halase

"Pohdka o brnnskm krokodlovi" pro dtsk sbor a klavr

1968

"Peluka na vlet" - dtsk muzikl pro recittora, dtsk sbor a

1968

komorn orchestr na slova Z. Novkov

"Toccata burleta" pro akordeon

1968

"Paije podle sv. Matoue" pro recittora, sla, smen sbor, trubku,

1968

varhany a bic
"Zvtka v zim" - cyklus dtskch sbor s klavrem na texty Z.

1968

Novkov
"Dtem" - cyklus snadnch pednesovch skladeb pro klavr

1968

"Ladn" - melodrama pro recittora a smycov kvartet

1968

"ito kouzelnk" - melodram pro recittora a nonet na text M. Holuba

1968

"Veni Sancte Spiritus" - pro tenor, smen sbor a varhany

1969

"Toccatina" - pro fltnu a klavr

1969

"Ti lyrick psn" pro soprn a klavr

1969

"Jedin chorl" - mal kantta k sv. Vclavovi pro baryton, smen sbor

1969

a varhany na text K. Tomana

57

1. symfonie pro velk orchestr

1970

"tyi struny ertuj" - cyklus pednesovch skladeb pro housle a klavr

1970

"tyi ironick monology - pro klavr

1970

"Hudba pro dva akordeony a bic"

1970

"Aforismy" pro akordeon

1970

"Musica festiva" pro varhany

1970

"Chvalozpv mld" - cyklus pro ensk sbor a klavr na texty Z.

1971

Novkov
"Psn k eskm svtcm" (Cyril a Metodj, Aneka esk, Ludmila,

1970-80

Norbert)
"tyi invence" pro akordeon

1971

"Prolog a finle" pro 2 fltny a smycov orchestr

1971

"Koncert" pro varhany a velk orchestr

1971

"3. smycov kvartet"

1971

"Jak kzlata zabloudila" - pohdkov muzikl pro vyprave, dtsk

1971

baletn soubor, sbor a komorn orchestr na texty Z. Novkov

"Jak Atanas pemohl tureckho sultna" - pohdkov muzikl pro dtsk

1971

sbor a komorn orchestr na text Z. Novkov

"Capriccio" pro housle a akordeon

1972

"Z pastovy mony" pro dtsk sbor a klavr na text Z. Novkov

1972

"Toccatina pro fltnu a klavr"

1972

"Ti toccaty pro varhany" (Toccata giocosa, Toccata lyrica, Toccata

1972-76

dramatica)
"Dialogy pro klarinet a klavr"

1973

"Metamorfzy" pro kytaru a akordeon

1973

"tyi bagately" pro hoboj a klavr

1973

"Dramatick reminiscence" - cyklus muskch sbor na texty Fr. Halase

1973

"Miniatury" pro fltnu, housle a klavr

1974

Lyrick symfonie pro dva recittory a orchestr na texty J. ipaova a R.

1974

Thakura
"Nlady" - cyklus pti skladeb pro akordeon

1974

"Horck psn" pro dtsk (ensk) sbor a klavr

1974

Koncertn hudba pro violu a smycov orchestr

1974

"V kraji, kam chodvm za krsou" - symfonick obraz pro velk

1974

orchestr
"Musica dramatica" pro akordeon

1974

"Introdukce a rondo" pro akordeon

1974

"Sonatina" pro violoncello a klavr

1975

58

"Nastal as" - cyklus smench sbor na texty fr. Halase

1975

"ekn" - cyklus dvch sbor s klavrem na texty Z. Novkov

1975

"Capriccio gazioso" pro dtsk (ensk) sbor capella

1975

"Pse pro jet nenarozenho" - komorn kantta pro recittorku, soprn,

1975

ensk sbor, klavr a smycov kvartet

"Hrejme dle" - cyklus smench sbor na texty Fr. Halase

1975

"Hoc kmen" - plveern balet na motivy uzbeck pohdky

1976

"tyi cirkusov kousky" pro klavr na tyi ruce

1976

"Pocta Martinu L. Kingovi" pro magnetofonov ps

1976

"V tom tiatyictm" - pro musk sbor na texty Fr. Halase

1976

"Vzpomeme as" - cyklus muskch sbor na texty Fr. Halase

1976

"Vyznn" - cyklus psn pro alt (baryton) a klavr na texty Z. Novkov

1976

"Ti drobnosti pro dva akordeony"

1976

"Frantiek Halas bojujc" - komorn kantta pro smen sbor a komorn

1976

orchestr na texty Fr. Halase

"Inter Arma silent Musae" - sedm miniatur pro smen sbor na texty

1976

starovkch pslov
"Kontrasty" pro housle, kytaru a akordeon

1976

"Dm vykvst rm" - cyklus psn pro soprn a klavr na texty Z.

1976

Novkov
"Epigramy" pro kytaru

1976

"Psniky s fltnou" pro dtsk sbor a fltnu na text Fr. Hrubna

1976

"Preludium a toccata pro klavr"

1976

"Sonatina brevis" pro akordeon

1976

"Ti epizody" pro housle a klavr

1977

"tyi nokturna" pro smen sbor a alt slo na text Fr. Hrubna

1977

"Dechov kvintet"

1977

"Ti ronda pro klavr"

1977

"Fragmenty pro 2 klavry

1977

"tyi symfonick obrazy" pro velk orchestr

1978

"Krska a zve" - celoveern opera, libreto podle hry Fr. Hrubna

1978-80

napsala Alena Vakov

"Lyrick dialogy" pro 2 kytary

1979

"Flos et ventus" - cyklus pro soprn a akordeon

1979

"Psn na strunch" - cyklus pro alt a kytaru na text Z. Novkov

1979

"Burleska" pro klavr

1979

"Hudba" pro pozoun a smycov orchestr

1980

"Kysca" - prava slovensk lidov psn pro slo a smen sbor

1980

59

"Trio pro housle, violoncello a klavr"

1980

"Suita" pro smycov orchestr

1981

"Klavrn invence" -cyklus 6-ti skladeb pro klavr

1981

"Fanfry a psniky" pro trubku a klavr

1981

"Dopis pro pt svtadl" pro dtsk sbor a klavr na text P. Cmrala

1981

"Lyrick cyklus" 4. smycov kvartet pro soprn a smycov kvartet na

1981

texty Z. Novkov
"Preludio giubiloso" pro varhany

1982

"Koncert pro akordeon a orchestr"

1982

"Hudba pro ptele" - smycov kvartet

1982

"Flos et ventus" - pro musk sbor capella

1982

"Diptychon" pro musk sbor capella na text J. W. Goethe

1982

"Capriccio (Rozmar)" pro smen sbor

1982

"Balada" pro akordeon

1982

"Fantazie pro kytaru a smycov kvartet"

1983

"Memento" - komorn kantta pro recittora, musk sbor a komorn

1983

orchestr na texty Fr. Halase

"Capriccio II" pro musk sbor

1984

Symfonie . 3 "Poselstv" pro velk orchestr s barytonovm slem

1984

Koncert pro trubku a smycov orchestr

1985

"Kontrasty" pro fltnu, violoncello a akordeon

1985

"Sonatina" pro kytaru

1985

"De amicitia" - cyklus enskch sbor

1985

Pt ukrajinskch lidovch psn pro dv sbor

1985

"Vesele i vn" pro ti zobcov fltny a klavr

1985

"Kdla pro Amundsena" - kantta pro baryton, 2 recittory, musk

1985-86

sbor, trubku, bic a varhany na text J. Tmy

"Invence" pro hoboj, fagot a kytaru

1986

"Rondo - koncert" pro klavr, dechov a bic nstroje

1986

"Rondo - koncert" pro 2 klavry

1986

Moravsk vnoce - cyklus pro alt, baryton, ensk sbor a klavrn trio

1986

Koncert pro dechov kvinteto a komorn orchestr

1987

"Sen o Ikarovi" pro musk sbor, trubku, recittora

1987

"Fanfry a serendy" pro esov kvintet

1987

"Psalm" pro smen sbor a komorn orchestr

1987

"Pt skladeb pro akordeon"

1987

"Hry pro dva" - klavr na 4 ruce

1988

"Rondo capriccioso" pro fagot a klavr

1988

60

"Recordare Domine" pro soprn, smen sbor a smyce

1988

"Fanfry a serendy" pro esov kvintet

1988

"Na trvnku, na zelenm" 5 psn pro sla a musk sbor

1989

"Moravskm chodnkem" pro soprn a dv sbor

1989

"Pt snadnch psn" pro dtsk sbor a klavr

1989

"Pse sestry Aneky a bratra Frantika" pro recittorku, soprn, musk

1990

sbor a varhany na text Z. Novkov

"Maria, re tajemn" - 6 marinskch psn pro dtsk sbor, fltnu a

1991

varhany na texty Z. Novkov

"Pocta Antonnu Dvokovi" pro orchestr

1991

"Kest svat Ludmily" - oratorium pro soprn,smen sbor, recittora,

1992

fltnu a varhany (nebo orchestr)

"Gratia Musa tibi" pro soprn, a smen sbor

1994

"Pocta Janu Sarkandrovi" - oratorium pro soprn, alt, baryton , smen

1995

sbor, fltnu a varhany (nebo orchestr)

"tyi miniatury pro akordeon a bic"

1999

"alm 150" - pro smen sbor, 2 trubky, 2 trombony, kytaru, bic a

1999

varhany
"Znamen moci" melodram (recittor, smycov kvartet)

2001

"Regina coeli" pro soprn, smen sbor a orchestr

2003

"Rondo " pro violu a klavr

2004

Meditace pro housle, violoncello a klavr

2005

"Ave regina coelorum" - pro fltnu, dtsk sbor a varhany

2010

"De amicitia" (o ptelstv) - pro tyi musk hlasy

2011

"Flos et ventus" pro tyi musk hlasy

2011

Kontrasty pro violu, violoncello a akordeon

2012

61